PÍSMO SVÄTÉ

STARÉHO ZÁKONA

1955

VYDAL SPOLOK SV. VOJTECHA TRNAVA

v Cirkevnom nakladateľstve, Bratislava
Podpísaní cenzori sme previedli cenzúru predloženého rukopisu slovenského prekladu všet­
kých kníh Starého zákona. Po svedomitom uvážení vyslovujeme tento cenzorský posudok:
rukopisu spoločnou dohodou vyslovujeme „Nihil obstal“ a dielo odporúčame na dobrotivé
udelenie „Imprimatur“.

Bratislava dňa 15. marca 1955.

Mons. Ján Malec v. r. Mons. dr. Mikuláš Višňovský v. r. Dr. Michal Krovina v. r.
cenzor cenzor cenzor

N r. 2651/1955
IMPRIMATUR
Tirnaviae die 19. Martii 1955.

Dr. Ambrosius Lazík, m. p.

t. ephcopus Applanus, administrátor
aposlolicus Tirnaviensls

Z pôvodných textov preložili a poznámkami doplnili

členovia Biblickej komisie pri SSV
 POUČENIE O PÍSME SVÄTOM
1. Úvod.
Boh určil človeka k nadprirodzenému cieľu,
ktorý cieľ človek sám sebe nie len stanoviť,
ale ani len poznať nemohol, a tak bolo najvýš
potrebné, aby Boh vo svojej podivuhodnej
láske a vo svojom milosrdenstve poskytol člo­
vekovi o tomto cieli bezprostredné poučenie.'
Božská múdrosť, ktorá vo svojom pôsobení
nikým a ničim nie je a ani nemôže byť ob­
medzovaná, mohla oznámiť ľuďom niektoré
vyššie pravdy, ktoré poznať bolo najvýš po­
trebné, aby jasne a nepochybne poznali predo­
všetkým svoj nadprirodzený cieľ. Okrem pou­
čenia Boh učinil ľudí svojou milosťou schop­
nými, aby s Božou pomocou mohli záslužne
pracovať za svoju spásu. Tieto od Boha nám
oznámené pravdy menujeme Božim zjavením.
O zjavení Božom je Cirkev Kristova nepo­
chybne presvedčená. Veď o skutočnosti tohto
zjavenia uisťuje tu aj apoštolský výrok, že
Boh „mnoho ráz a rozličným spôsobom hovo­
ril kedysi otcom ústami prorokov, ale teraz
v poslednom čase prehovoril k nám skrze Syna
svojho.“ (Žid 1, 1). Z dejín zjavenia Božieho
vieme, že Duchom Svätým nadchnutí ľudskí
poslovia Boží zvestovali ho najmä živým slo­
vom svojmu okoliu a určitú čiastku Božského
zjavenia nám zanechali zachytené aj písmom.
Takto spísané zjavenie Božie pre jeho posvät­
ný obsah pomenovali Písmom sv. Tento názov
a jemu podobné Iné pomenovania posvätných
kníh svedčia o tom, že bolo presvedčením tak
židovského ako aj kresťanského ľudu, že jest­
vujú spisy Božim vnuknutím vzniklé a jeho
vážnosťou potvrdené. Podľa tohto mimoriad­
neho vzniku posvätných kníh pevne veríme a
vyznávame, že hlavným a prvotným pôvodcom
Písma sv. je sám Boh, a tak ľudský spisova­
teľ, ktorý pod priamym vplyvom Božím ta­
kýto spis zostavil, je iba druhotným, vedľaj­
ším jeho pôvodcom. Tieto posvätné knihy
Cirkev Kristova preto si váži a hpdnotí tak
vysoko, lebo vznikli z vnuknutia Ducha Svätého,
teda samého Boha majú za pôvodcu a ako
také boli odovzdané Cirkvi.
2. Zoznam biblických kníh.
Ježišom Kristom a jeho apoštolmi sa ukon­
čilo zjavenie Božie. Príchod Spasiteľa na svet
tvorí najdôležitejší medzník v dejinách ľud­
stva. Preto aj zjavenie Božie delíme na dve
čiastky. Doba pred Kristom pripravovala ľudí
na príchod Spasiteľa, je to doba, v ktorej bol
platný Zákon Mojžišov, a ktorá nás vychová­
vala ku Kristovi (Gal 3, 24). Príchod Kristov
znamená začiatok splnenia všetkých tých dáv­
nych prisľúbení Božích, ktorých najprednej­
ším obsahom bolo vykúpenie ľudstva krvou
Ježiša Krista, ktorý sa za nás na kríži do­
brovoľne obetoval. Ježiš vykúpil tých, čo boli
pod Zákonom, aby sme mohli dostať právo
synovstva (Gal 4, 5).
Najdôležitejšou udalosťou celej doby pred
Kristom bola chvíľa, keď Boh so svojim vy­
voleným ľudom uzavrel zmluvu na hore Sinaj.
Táto zmluva vytvorila dávnejší poriadok spá­
sy, veď stanovila podmienky, pri ktorých sa
človek mohol priblížiť k Bohu a s nim sa spo­
jiť. Nebol to dokonalý a tak ani konečný po­
riadok spásy. Preto už prorok Jeremiáš ozná­
mil zánik tejto dávnej zmluvy, namiesto ktorej
mal nastúpiť nový a vyšší .poriadok spásy:
„Hľa, prídu dni, hovorí Pán: a uzavriem' s do­
mom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu:
nebude to zmluva, ako som uzavrel s ich
otcami v ten deň, ktorý som ich chytil za ru­
ku, aby som ich vyviedol zo zeme egyptskej;
túto zmluvu oni zrušili..., ale takúto zmluvu
uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: Dám
zákon do ich útrob a napíšem im ho do srdca:
budem im Bohom a oni mi budú mojím ľu­
dom“ (Jer 31, 31 n,). Túto zmluvní s ľud­
stvom uzavrel Ježiš pri Poslednej večeri (Mt
26, 26; Mk 14, 22—25; Lk 22, 19—20; 1 Kor
11, 23—25). Podľa tejto dvojakej zmluvy Boha
s ľuďmi rozdeľujeme aj knihy Písma sv. na
spisy Starého zákona (Starej zmluvy) a na
spisy Nového zákona (Novej zmluvy).
Cirkev na svojom všeobecnom sneme tri­
dentskom roku 1546 vypočítala posvätné kni­
hy v tomto poradí:
Spisy Starého zákona:
a) dejepisné knihy:
1 — 5 kníh Mojžišových (inak Pentateuch),
ktoré podrobnejšie označujeme takto:
1. kniha Mojžišova, grécko-lat. Genesis, skrat­
ka Gn alebo 1 Mojž
2. kniha Mojžišova, grécko-lat. Exodus, skrat­
ka Ex alebo 2 Mojž
3. kniha Mojžišova, grécko-lat. Leviticus,
skratka Lv alebo 3 Mojž
4; kniha Mojžišova, grécko-lat. Aritmoi (Nu­
meri) Nm alebo 4 Mojž
5. kniha Mojžišova, grécko-lat. Deuterono­
mium Dt alebo ß Mojž
6. kniha Jozue Joz
7. kniha Sudcov Sdc
8. kniha Rút Rút
9. —12. štyri knihy Kráľov: (9.) prvá kniha
Kráľov (prvá kniha Samuelova) 1 Kr (pri­
padne Krn alebo 1 Sm (pripadne Sam) —
(10.) druhá kniha Kráľov (alebo druhá kniha
 Poučenie o Písme svätom

Samuelova) 2 Kŕ alebo 2 Sm — (11.) tretia rinťanom 1 Kor — (8.) druhý list Korinťa­
kniha Kráľov 3 Kr — (12.) štvrtá kniha Krá­ nom 2 Kor — (9.) list Galaťanom Gal — (10.)
ľov 4 Kŕ list Efezanom Ef — (11.) list Filipanom Flp
13.—14. Dve knihy Kroník alebo Paralipo­ — (12.) list Kolosanom Kol — (13.) prvý list
menon: (13.) prvá kniha Kronik alebo 1. kniha Solúnčanom 1 Sol — (14.) druhý list Solún­
Paralipomenon 1 Krn alebo Par — (14.) dru­ čanom 2 Sol — (15.) prvý list Timotejovi
há kniha Kroník alebo 2. kniha Paralipome­ 1 Tim — (16.) druhý list Timotejovi 2 Tím
non 2 Krn alebo 2 Par — (17.) list Titovi Tit — (18.) list Filemó­
15.—16. dve knihy Ezdrášove: (15.) prvá novi Fim — (19.) list Židom Žid
kniha Ezdrášova 1 Ezd — (16.) druhá kniha 20.—26. Sedem katolíckych listov: (20.) list
Ezdrášova alebo kniha Nehemiášova 2 Ezd sv. Jakuba Jak — (21.) prvý list sv. Petra
alebo Neh 1 Pt — (22.) druhý list sv. Petra 2 Pt —
17. kniha Tobiášova Tob (23.) prvý list sv. Jána apoštola 1 Jn — (24.)
1S. kniha Judit Jdt alebo Jud druhý list sv. Jána apoštola 2 Jn — (25.)
19. kniha Ester Est tretí list sv. Jána apoštola 3 Jn — (26.) list
b) poučné alebo básnické spisy, didaktic­ sv. Júdu-Tadeáša apoštola Júd
ké alebo poetické knihy: c) prorocký spis Nového zákona je 27.
Zjavenia sv. Jána apoštola alebo Apokalypsa,
20. kniha Jóbova Jób
21. Žaltár alebo kniha Žalmov Ž I Zjv
22. Kniha Prísloví Šalamúnových Prís - Všetkých spisov Písma sv., totiž SZ 46 -ŕ
23. Kniha Kazateľova (Ecclesiastes, Qohelet) NZ 27, spolu je teda 73 (alebo 72, ak spis
Kaz alebo Eccl Baruchov neoznačíme zvláštnym číslom).
24. Veľpieseň (Pieseň piesní alebo Pieseň Cirkvou stanovený pevný a spoľahlivý zo-
Šalamúnova) Pies alebo VTp . znám biblických spisov menujeme kánonom
25. Kniha Múdrosti Múd alebo Múdr posvätných spisov a tak spisy Písma sv. sú
26. Kniha Jezusa, syna Sirachovho, alebo pre nás „kánonické" spisy. To toľko zname­
Ecclesiasticus Sir alebo Eccli ná, že podľa učenia Cirkvi len tieto spisy sú
pokladané za inšpirované (t. j. pod vplyvom,
c) prorocké spisy: vnuknutím Ducha Svätého vzniklé) knihy.
27.—32. spisy štyroch veľkých prorokov: Spisy Starého zákona prevzala Cirkev od
(27.) Kniha proroka Izaiáša Iz — (28.) Kniha Ježiša Krista a jeho apoštolov v takom počte,
proroka Jeremiáša Jer — (29.) Náreky (Žalo­ ako ich nájdeme v gréckom preklade alexand­
spevy, Lamentatio) Jeremiáša proroka Nár — rijskom (ináč sa menuje aj prekladom Se-
(30.) Kniha proroka Barucha Bar — (31.) . demdesiatich, latinsky: Septuaginta, značka
Kniha proroka Ezechiela Ez — (32.) Kniha LXX). Tento preklad starozákonných spisov
proroka Daniela Dan vznikol asi v rokoch 280—100 pred Kristom.
33.—44. spisy menších alebo malých proro­ Z neho vznikli takmer všetky najstaršie .bib­
kov (gr. Dodekapropheton), t. j. dvanásť pro­ lické preklady (najmä sýrsky a starolatinský).
rokov: (33.) kniha proroka Ozeáša Oz — (34.)
kniha proroka Joela Jo alebo Joel — (35.) Palestínski Židia za posvätné začali uznávať
kniha proroka Amosa Am — (36.) kniha pro­ iba spisy, ktoré boli napísané pôvodne len heb­
roka Abdiáša Abd — (37.) kniha proroka Jo­ rejsky. Oproti tomu alexandrijský preklad ob­
náša Jon — (38.) kniha proroka Micheáša sahuje aj také spisy, ktoré pôvodne neboli
Mich — (39.) kniha proroka Nahuma Nah — písané v hebrejčine (ako napr, kniha Múdrosti
— (40.) kniha proroka Habakuka Hab — (41.) a 1 Mak), alebo ktorých semitská pôvodina
kniha proroka Sofoniáša Sof — (42.) kniha sa časom stratila (Tob, Jdt, Bar, 1 Mak, Sir
proroka Ageja (Aggaeus) Ag — (43.) kniha a dodatky kníh Est a Dan). Biblické spisy
proroka Zachariáša Zach — (44.) kniha pro­ Starého zákona Židmi neuznávané menujeme
roka Malachiáša Mal dnes deuterokánonickými knihami Starého zá­
45.—46. Dve knihy Makabejských: (45.) kona. Cirkev im priznáva rovnakú božskú váž­
prvá kniha Makabejských 1 Mak — (46.) dru­ nosť ako aj ostatným spisom protokánonic-
há kniha Makabejských 2 Mak kým.
Ak spis proroka Barucha počítame za jeden
spis spolu s knihami proroka Jeremiáša, tak 3. O rozdelení textu biblických
súhrnný počet starozákonných spisov by bol kníh.
45; ináč je súčet 46.
Najstaršie rukopisy úplnej Biblie — písané
na blanu, pergamen — siahajú až do 4. stor.
Spisy Nového zákona: Praktická potreba si žiadala, aby bol biblický
a) dejepisné spisy: text rozdelený na menšie úseky (hlavy, ka­
pitoly). Toto rozdelenie na kapitoly pripisuje
L—4. evanjeliá: (1.) evanjelium podľa spísa­ sa učenému Štefanovi Langtonovi, paríž­
nia sv. Matúša Mt — (2.) evanjelium podľa skemu profesorovi a neskoršiemu arcibisku­
spísania sv. Marka Mk — (3.) evanjelium po­ povi z Cantebury († 1228). Jednotlivé kapitoly
dľa spísania sv. Lukáša Lk — (4.) evanjelium sa delili na odseky, označené písmenami našej
podľa spísania sv. Jána Jn abecedy (kardinál Hugo a S. Čaro v Pa­
5. Skutky apoštolské od sv. Lukáša Sk ríži, ktorý zomrel 1263, označil úseky jednot­
livých kapitol písmenami: a, b, c, d, e, f, g).
b) apoštolské listy (poučné spisy NZ) Toto rozdeľovanie nahradil pôvodne parížsky,
6.—19. Štrnásť listov sv. Pavla apoštola: i neskoršie ženevský knihár Robert E s t i e n n e
(6.) list Rimanom Rím — (7.) prvý list Ko­ I (Stephanus) r. 1551 terajšími číslovanými ver-
 Poučenie o Písme svätom
Santi (vo vydaní gréckej Biblie), ktoré roz­
deľovanie kapitol na verše previedol r. 1555
aj do vydania latinskej Biblie.
Toto rozdelenie textu má miestami svoje
nedostatky, ale je tak pevne zakorenené, že
všetky neskoršie pokusy o zmeny a nápravy
sa ukázali neúčinnými (Sixtus V. 1585—
1590).
4. O božskom pôvode biblických
kníh.
Na vzniku biblickej knihy majú účasť dvaja
činitelia: prvým je Boh, druhým je človek (svä­
topisec). Písmo sv. je dielo opravdu bož-
sko-ľudské.
Kladná činnosť Ducha Svätého, za ktorej
povstali biblické knihy, má meno: inšpirácia,
vnuknutie, bohonadchnutie (theopneustos 2 Tim
3, 16).
K povahe a podstate inšpirácie patrí, aby
kniha vznikla za predchádzajúcej a za nepre­
stajne sprevádzajúcej nadprirodzenej spolu-
činnosti božskej, takže Boh a) pohol vôľu
svätopiscovu k písaniu, a postaral sa o to, aby
svätopisec v tom predsavzatí do konca zotrval;
b) zapôsobil na poznanie svätopiscovo tak, že
v jeho mysli vzbudzoval predstavy a myšlien­
ky, ktoré Boh písmom svätopiscovým chcel
ľuďom oznámiť; c) počas tejto spisovateľskej
činnosti pôsobil Boh, aby svätopisec len to
písal, čo mu Boli vnukol, a všetko to napísal,
čo bolo potrebné k tomuto cieľu; d) Boh svo­
jim vnuknutím nezrušil slobodnú činnosť ľud­
skú. Avšak toľko treba pripustiť, že Boh vnu­
kol svätopiscom aj určité slová, aby myšlien­
ky Božie jasne a nepochybne vyjadrili
5. Dôsledok biblickej inšpirácie:
bezmylnosť Písma sv.
Ak je Písmo sv. napísané za zvláštnej
pomoci Ducha Svätého, za svojho hlavného
pôvodcu má Boha a tak z tejto skutočnosti
vyplýva aj to, že v Písme sv. niet skutočného
omylu. Boh sa nemôže ani mýliť a nemôže ani
klamať, ako ho ani nemožno oklamať. A preto
v Biblii, ktorá je slovom Božim, niet omylu
alebo klamu.
Učenie o neomylnosti Pišma sv. patrí k zá­
kladným pravdám katolíckeho učenia. Cirkev
by nemohla Boha uznávať za hlavného pôvod­
cu Písma sv, a toto by zas nemohla pokladať
za jeden hlavný prameň svojho neomylného
učenia, keby nebola presvedčená o tom. že
Písmo sv. má za obsah najvýš sväté a prav­
divé zjavenie Božie a v dôsledku toho je bez
všetkého omylu a bludu. Vatikánsky snem ho­
vorí o tom: „Božskou a katolíckou vierou tre­
ba veriť všetko, čo je obsiahnuté v slove Bo­
žom napísanom alebo ústne zachovanom.“
Inšpirácia je milosť, ktorá prirodzenú pova­
hu a tak aj všetky poznatky človeka neruší.
A preto svätopisci, keď písali pre svojich
vrstovníkov o veciach prírody, ostali aj vtedy
dietkami svojej doby a vyjadrovali sa o nich
všeobecne zrozumiteľne, teda tak, ako zmýšľa­
li o nich aj ostatní ľudia ich doby a ako sa
prírodné udalosti javili ich zmyslovému pozna­
niu.
5
6. Kto ma uistí o tom, ktoré knihy
sú inšpirované ?
Keďže Cirkev Božia dostala poverenie, aby
opatrovala zverený jej poklad zjavenia Božie­
ho a predkladala ho ľuďom ako prameň viery,
ktorá je k spáse nevyhnutne potrebná, v tomto
poverení je zahrnutá aj schopnosť rozsúdiť
a rozhodnúť o tom, ktoré knihy sú skutočne
inšpirované.
Cirkev prevzala od Krista Pána a od jeho'
apoštolov Písmo sv. Starého zákona a zasa
svojou právomocou určila nad všetku pochyb­
nosť, ktoré apoštolské spisy vznikli pod zvlášt­
nym vplyvom Ducha Svätého. Takto si vy­
tvorila Cirkev pevný zoznam posvätných kníh,
ktorý už od počiatku 4. storočia je v celej
Cirkvi ucelene a všeobecne známy a prijatý.
Keď neskoršie (v 16. storočí) niektorí ináč
začali učiť o zozname posvätných kníh. Cirkev
na tridentskom sneme slávnostne vyhlásila
svoj zoznam za záväzný pre veriacich.
7. Biblické reči a najstaršie
preklady Písma sv.
Jednotlivé spisy Pisma sv. vznikli postupne
od najdávnejších čias. Cirkevné podanie po­
kladá Mojžiša za pôvodcu aspoň podstatnej
čiastky tých spisov, ktoré sa pod jeho menom
uvádzajú. O mnohých starozákonných spisoch
nevieme povedať, kto bol ich pôvodcom.
Veriacim ani nešlo o to, aby poznali ľudských
spisovateľov jednotlivých biblických spisov,
keď v Pisme sv. videli predovšetkým slovo
Božie, ktorým sám Boh prehovoril k ľuďom.
Knihy Starého zákona sú napísané z väčšej
čiastky dávnou hebrejskou rečou. Niektoré sa
nám dnes zachovali už len v gréckej prekla­
dovej osnove (Tob, Jdt, 1 Mak, Baruch, Sir)
alebo už pôvodne boli písané grécky (Múd,
2 Mak).
Niektoré state v knihe 1 Ezd a Dan sú pí­
sané aramejskou rečou. Nový zákon je celý
písaný grécky. Vieme iba toľko, že prvé evan­
jelium sv. Matúš napísal pôvodne aramejsky,
ale táto osnova čoskoro upadla v zabudnutie,
keďže kresťania začali používať grécky pre­
klad Matúšovho evanjelia.
Hebrejčinu, gréčtinu a aramejčinu menu­
jeme biblickými rečami.
1) Pri zániku politickej samostatnosti Júdska
v dobe babylonského zajatia (r. 587 pred Kŕ.)
mnoho Židov našlo útulok v Egypte. Veľký
bol príliv Židov do tejto krajiny najmä po vý­
prave Alexandra Veľkého do Ázie. Na počesť
tohto panovníka pomenované mesto Alexandria
stalo sa ako by druhou vlasťou židovstva. Tu
si osvojili gréčtinu miesto semitskej reči, kto­
rou hovorili ich palestínski krajania. Zmenou
reči nastala aj potreba, aby táto početná ži­
dovská obec mala preklad Písma sv. v gréckej
reči. V rokoch asi 280—100 postupne prekla­
dali neznámi mužovia hebrejské knihy Starého
zákona do vtedajšej ľudovej gréčtiny. Podanie
prácu prekladu pripisuje sedemdesiatim pre­
kladateľom, preto dostal tento preklad meno
„Sedemdesiatich" (latinsky: Septuaginta, znač­
ka LXX). Ináč ho menujeme aj alexandrij­
ským prekladom. Opisovaním tohto textu do­
stalo sa do neho niekoľko nedostatkov. Tieto
| odstránil učený kresťanský spisovateľ O r i-
6 Poučenie o Písme svalom

genes (Ý 25-1 po Kr), ktorý do 6 stĺpcov Grécky písané knihy SZ sv. učiteľ prekladal.
rozpísal jednotlivé texty, grécke preklady a Tieto uživala Cirkev aj naďalej podľa znenia
samé hebrejské znenie, navzájom ich porov­ starolatinskího prekladu. Sv. Hieronym pre­
nal a zistil, ktorý text je správny, tak dostalo kladom väčšiny kníh SZ vykonal veľmi vzácne
jeho dielo meno: Hexapla. Touto metódou zi­ dielo. Nevytlačil hneď starolatinský preklad.
stený text gréckeho Pisma sv. Starého zákona Jeho prácu sprvu užívali v Cirkvi vedľa staro-
sa menuje hexaplárny, t. j. šestistlpcový latinského prekladu (v 5. a 6. stor.), ale po­
text. Po Origenovi aj ini mužovia sa pokúsili stupom času dostal sa Hieronymov preklad
o opravu znenia biblického textu v gréčtine. do popredia pred starolatinským, ktorý po­
Boli to najmä Lukianos, sýrsky kňaz stupne sa dostával do pozadia. Keďže sa tak
(+312), a v Egypte to urobil zasa Hesy- všeobecne rozšíril prelďad Biblie sv. Hiero­
c h i u s. nymom zhotovený, dosialo sa mu meno: všeo­
Iné starodávne preklady SZ z hebrejskej becný, zovšeobecnený (Vulgata versio). Tri­
osnovy do gréčtiny usporiadali: dentský snem vyhlásil Vulgátu za preklad,
Akylas (asi na počiatku 2. kresťanského ktorý spoľahlivo podáva zjavenie Božie a tre­
storočia), ba ho uživať ako úradný text latinskej Cirkvi.
Tcodotion tTheodotion, v druhej polo- I
vici 2. storočia), 1 8. Slovenské preklady Písma sv.
Symachos (Symmachos, z konca 2. kres­
ťanského storočia). O najdávnejších prekladoch Pisma sv. v slo­
2) Po svojom návrate z babylonského zajatia venskej reči aspoň zo 17. a 18, stor, s určitos­
(roku 537) ani palestínski židia nehovorili už ťou ešte nemôžeme hovoriť. Je isté, že v ka­
svojím dávnejším jazykom, ktorým bola napí­ zateľských dielach slovenských z tejto doby
saná väčšina spisov Starého zákona. Po zajatí nachádzame slovensky uvedené citáty Pisma sv.,
zavláda v Palestíne iný jazyk semitského sve­ ale nie je isté, či si potrebné biblické miesto
ta. Je to aramejčina (niekedy, najmä novšie nepreložil sám kazateľ podľa svojej potreby.
nazývaná aj kratšie: aramčina). A keďže túto Rukopisné Písmo sv. fary v Ciferi, zvané naj­
reč prevzali aj Židia, preto starozákonné spisy novšie vo vedeckej spisbe Kamaldulskými podľa
boli voľnejšie prepísané, nie prísne prekladané predpokladu jeho vzniku v najmenšej sloven­
do aramejčiny. Z uvedenej príčiny dostali tie­ skej reholi toho istého mena, by svedčilo
to prepisy svätých kníh názov „parafrázy". o tom, že na Slovensku sme mali preložené
Aramejsky sa menujú: targum (čo znamená Pismo sv. na slovenský jazyk už pred vyda­
‚náuka'). ním prekladu kanonika Palkoviča, teda ešte
3) Samaritánci mali svoj preklad Penta­ niekedy v samej polovici 18, stor. Tlačou vy­
teuchu (piatich kníh Mojžišových). Táto osno­ daný slovenský preklad pripravil v Ostrihome
va v niektorých čísliciach sa odchyľuje od kanonik Juraj Palkoviča vydal ho svo­
údajov hebrejského Pentateuchu. jím nákladom v rokoch 1829 a 1S32. Preklad
vyhotovil podľa Vulgáty (Písmo sw. podľa
4) Sýrska cirkev mala čoskoro svoj preklad
aspoň niektorých spisov S. a N. zákona, ktorý obecného latinského, od sw. Rímsko-katolíckej
Cirkwi potvrdeného, preložené s Prirownanlm
dostal meno: Pešitto (jednoduchý, prostý pre­ gruntowného Tekstu na Swetlo widané Leta
klad). Pochádza z 2. stor. Evanjeliá preložil Pána 1829). „Gruntovný text" je Palkovičovi
Tatianos (Tacián) a zostavil z nich súvislú hebrejská a grécka osnova Starého a zas gréc­
rozpravu o živote Ježišovom (grécky: Diates­ ka osnova Nového zákona. Na pôvodné osnovy
saron, t. j. rozprava podľa štyroch evanjelií). bral zreteľ, ale aj na iné preklady Biblie. Prá­
Oproti tomu stoja evanjeliá „rozdelené'‘, ako ca Palkovičova si zasluhuje aj dnes povšim­
nám ich predstavujú rukopisy starosýrskeho nutia, veď jeho zásluha a tvorba do podrob­
prekladu evanjelií: codex Curetonov a sýrsky nosti ešte nebola ani dostatočne zhodnotená.
codex Sinajský (lebo je aj veľmi dôležitý Neopiera sa len o české a iné slovanské pre­
grécky rukopis sinajský, ktorý bol napísaný klady, ako by sa z jeho predhovoru zdalo, ale
asi koncom 4. stor.). prekladá samostatne. Pri knihe Sirachovcovej
5) Medzi inými dávnymi prekladmi treba dvojakým číslovaním veršov jasne naznačuje
uviesť preklad egyptských kresťanov (tzv. odchylné číslovanie gréckeho textu od latin­
koptský preklad), ďalej armenský, gruzínsky ského.
a gótsky preklad. Spolok sv. Vojtecha, založený v r. 1870, od
G) Kresťania bývajúci v provincii Africa [ svojho založenia pokladal vydanie slovenského
(s hlavným mestom Kartágom) užívali latinu Pisma sv. za svoju poprednú úlohu, keďže
pri bohoslužbe a tak čoskoro si preložili po­ Palkovičova Biblia uživala ešte bernolákovskú
svätné. knihy do latiny. Stopy tohto staro- slovenčinu. Ale prípravy prekladu sa značne
latinského prekladu vieme sledovať do roku preťahovali. Mali ho vydať k roku 1888—1890,
180 po Kristu. (Zpráva o mučeníkoch v Scile.) ale až v r. 1913 vyšiel tlačou prvý diel Nového
Pápež Damasus (366—384) poveril učeného zákona (Evanjeliá).
kňaza Hieronyma, aby latinské znenie Starý zákon prekladali zasa viacerí spolu­
evanjelií (a azda aj celý Nový zákon) opravil pracovníci, ako o tom hovorí informácia, po­
podľa gréckeho textu, kde by sa taká oprava ložená na čelo Starého zákona. (Táto „Pred­
žiadala. Túto recenziu sv. Hieronym aj so mluva" položená je niekde na koniec Písma sv.
zdarom previedol. Po smrti Damasovej sv. po Zjavení.) Apoštolské listy a Zjavenie vyšlo
Hieronym sa utiahol do Betlehema, kde po­ v Trnave r. 1914, a zo Starého zákona prvé
stupne prekladal knihy Starého zákona z heb­ dve knihy Mojžišove (Genezis a Exodus) vyšli
rejskej osnovy asi od roku 390 a asi do roku r. 1915.
405. Knihy Tobiáš a Judit preložil podľa ara­ Prvá svetová vojna a ťažké finančné pomery
mejskej osnovy, ktorá nám je dnes neznáma. Spolku ako dôsledky vojnovej víchrice nedo-
 Poučenie o Písme svätom 7

voľovali Spolku pokračovať v tomto vzácnom
diele. Až r. 1922 vyšli ďalšie 3 knihy Mojži­
šove (Lv, Nm a Dt). R. 1923 vyšli knihy Jo­
zue, Sudcov a Rút Ostatná časť Starého zá­
kona bola vytlačená naraz v r. 1924 a 1926.
Nový zákon bol znova vytlačený v menšom
formáte ako III. vydanie v rokoch 193r—1937.
Osnova Donovalova pri tomto vydaní bola
zväčša ponechaná, iba poznámky boli zmenené
alebo prepracované, prípadne inými nahradené.

POUŽÍVANÉ SKRATKY A ZNAČKY

v abecednom poriadku

Abd = Kniha Abdiášova. Ag = Kniha Ageova múdrosti. Nah = Kniha Nahumova. Nár =
(Aggaeus). Am = Kniha Amosova. Bar = Náreky proroka Jeremiáša (Lamentatlo). Neh
Kniha Baruchova. Dan = Kniha Danielova. = Kniha Nehemiášova. Nm = Numeri (štvrtá
Dt = Deuteronomium (piata Kniha Mojžišo­ Kniha Mojžišova). Oz = Kniha Ozeášova.
va). Ef = List sv. Pavla Efezanom. Est = 1, 2 Par = prvá, druhá kniha Paralipomenon
Kniha Ester. Ex = Exodus (druhá Kniha Moj­ (alebo 1, 2 Krn = prvá, druhá kniha Kroník).
žišova). Ez = Kniha Ezechielova. Ezd = Kni­ Pies = Veľpieseň (Pieseň piesni). Pnt = Pen­
ha Ezdrášova. Fim = List sv. Pavla Filemó­ tateuch (5 Kníh Mojžišových). Prís = Kniha
novi, Flp = List sv. Pavla Filipanom. Gal = prísloví Šalamúnových. 1, 2, Pt — prvý, druhý
List sv. Pavla Galaťanom. Gn = Genesis list sv. Petra. Rím = List sv. Pavla Rimanom.
(v poslovenčenej výslovnosti a písaní Gene­ Rút = Kniha Rút. Sdc = Kniha sudcov. Sir =
zis, prvá Kniha Mojžišova). Hab = Kniha Kniha Jezusa, syna Sirachovho (Ecclesiasti­
Habakukova. Iz = Kniha Izaiášova. Jak = cus). Sk = Skutky apoštoské. 1, 2 Sm =
List sv. Jakuba. Jdt = Kniha Judit. Jer = prvá, druhá Kniha Samuelova (prvá, druhá
Kniha Jeremiášova. Jn = Evanjelium podľa Kniha kráľov). Sof — Kniha Sofoniášova.
sv. Jána (Ján). 1, 2, 3 Jn = prvý, druhý, tretí 1, 2 Sol = prvý, druhý List sv. Pavla Solún­
List sv Jána. Jób = Kniha Jóbova. Joel = čanom. 1, 2 Tim = prvý, druhý List sv. Pavla
Kniha Joelova. Jon = Kniha Jonášova. Joz = Timotejovi. Tit = List sv. Pavla Titovi. Tob =
Kniha Jozue. Júd = List sv. Júdu Tadeja. Kniha Tobiášova. Zach = Kniha Zachariášova.
Kaz = Kazateľ (Ecclesiastes, Qohelet). Kol = Zjv = Zjavenie sv. Jána. Ž = Kniha žalmov.
List sv. Pavla Kolosanom. 1, 2 Kor = prvý, Žid = List sv. Pavla Židom.
druhý List sv. Pavla Korinťanom. 3, 4 Kr' = . (...) = slovo v takejto zátvorke je vložené
tretia, štvrtá Kniha kráľov. Lk = Evanjelium do posvätného textu, aby bol preklad jasnejší.
podľa sv, Lukáša (Lukáš). Lv = Leviticus [... ] = takto označené slovo alebo 1 veta je
(v poslovenčenom písaní Levitikus, tretia Kni­ síce vo Vulgáte (Vg), chýba však v dôležitej­
ha Mojžišova). 1, 2 Mak = prvá, druhá Kni­ ších gréckych rukopisoch.
ha Makabejcov. Mal = Kniha Malachiášova. * pri čísle verša = poznámka k textu.
Mich = Kniha Micheášova. Mk = Evanjelium Porov. Mt 12, 46 * = pri označenom texte
podlá sv. Marka (Marek), Mt = Evanjelium Evanjelia podľa sv. Matúša treba sl všimnúť
podľa sv. Matúša (Matúš). Múd = Kniha poznámku.
 PENTATEUCH — PÄŤ KNÍH MOJŽIŠOVÝCH

Úvodné poznámky

L Názov knihy. — Prvým'inšpirovaným mená podľa toho, akým slovom sa tá ktorá

čiže z vnuknutia Ducha Svätého napísaným kniha začína. Prvú knihu volajú teda beré-
dielom Biblie je Pentateuch — Pat zväz­ šíth ,na počiatku‘, druhú v e'e Íle šemôth
kov (peňte ,päť' a teuchos ‚diel, zväzok, ‚toto sú mená‘, tretiu uajikrá ,a zavolal‘,
kniha') alebo Pät kníh Mojžišových. Penta­ štvrtú bammidebbar (uáiedabbér) ,na
teuch je prvým a takrečeno jediným prame­ púšti (a povedal)' a piatu ’élle- h ad d c b á-
ňom dejín o počiatku sveta, o vzniku á jest­ r i m ‚toto sú slová‘.
vovaní človeka na zemi až po smrt Mojžišovu Oproti starému pomenovaniu jednotlivých
(1408 pred Kr.). Svojím obsahom je nábožen­ spisov Mojžišových zaužíval sa spôsob pome­
skou históriou a jeho dôležitost zračí sa v tom, novania židov alexandrijských, ktorí každej
že opisuje začiatky zjavenia Božieho. Božie knihe dali meno podľa jej obsahu. Prvú kni­
zjavenie, zachované v tomto spise, má rozho­ hu pomenovali — citujeme polatinčené zne­
dujúci význam v dejinách, vo vynášaní záko­ nia — Genesis ‚Kniha pôvodu‘, druhú Exo­
nov, v kulte a vo verejnom i súkromnom ži­ dus ‚Východ', tretiu Leviticus ,Levitské
vote židovského národa — a pod vplyvom kniha‘, štvrtú Numeri ,Čísla‘ a piatu Deu­
tohoto národa aj u iných národov. teronomium ‚Druhozákon'; my píšeme
2. Obsah. — Prvoradý pôvodca Penta­ v poslovenčenom pravopise Genezis a Leviti-
teuchu, Duch Svätý, podáva nám v tomto spi­ kus; skratky kníh sú: Gn, Ex, Lv, Nm a Dt
se prostredníctvom druhoradého autora, Moj­ (staršie Gen, Ex, Lev, Num a Deut).
žiša, božsko-ľudské dejiny o stvorení sveta. 4. Autorom Pentateuchu v zmysle
Táto kniha predkladá nám zjavenie Božie, cirkevného učenia, ako to nižšie uvidíme, je
ktoré dostali už naši prarodičia, o jestvovaní Mojžiš. O jeho osobe v Pentateuchu je hodne
Boha, o pôvode sveta, o vzniku človeka a jeho záznamov a jeho veľkosť a poslanie spomína­
- určení a pozdvihnutí k nadprirodzenému živo­ jú sa často tak v knihách Starého ako aj No­
tu. Pentateuch opisuje sprvu všedné osudy vého zákona. Mojžiš je zakladateľom a zá­
ľudstva a potom zvlášť dejiny vyvoleného ná­ konodarcom bohovlády (teokracie) Starého zá­
roda pod zorným uhlom starostlivosti Božej: kona. Je najväčšou postavou starozákonných
ako sa ľudstvo aj napriek varovnému hlasu I dejín, je vodcom vyvoleného národa, vyslobo-
Božiemu odklonilo od vyznačenej cesty, ako I diteľom Izraela, prorokom, t. j. mužom Bo­
pýchou a. neposlušnosťou zvedené sa vrhá do žím. Meno Mojžiš-Mošé, ako to vysvitá z Ex
nesmierneho nešťastia. Avšak Boh ho ani po­ | 2, 10, značilo by toho, ktorý bol vytiahnutý.
tom neopúšťa. Znova a znova sa mu prihovára | zachránený z vody. Ale táto etymológia nevy-
a napokon volí si jednu osobu, Abraháma, hovuje, pretože slovesná forma je aktívna,
robí ho nositeľom svojich zjavených právd, a tak meno Mošé značilo by muža, ktorý za­
pretože z Abraháma má vyrásť rodina a po­ chraňuje, vyťahuje, vyslobodzuje. Moderní ja-
tom národ, v ktorom Boh v plnosti časov pri­ zykospytci meno Mojžiš odvodzujú z egypt­
praví všetky podmienky pre najvyšší prejav ského koreňa m š alebo m š v, čo by značilo
svojej lásky, pre príchod Mesiáša. Pentateuch syna, chlapca. Mená tohto zloženia s neja­
je teda začiatočnou knihou, ktorá podáva zá­ kou predponou sú v Egypte dosť časté, ako
kladné zprávy pre dejiny spásy ľudstva a Tutm o s i s, Ah m o sis atď.
poukazuje na Božiu prozreteľnosť a spravod­ Mojžiš sa narodil v Egypte okolo r. 1528
livosť v osudoch ľudstva. pred Kr. Jeho otec, Amram, z rodiny Kaálov-
3. Židia toto dielo volajú thóráh, ‚zákon‘, cov, patril ku kmeňu Léviho; aj jeho matka,
alebo séfer mošeh ‚kniha Mojžišova‘, ale- | Jochabed, prináležala k tomu istému kmeňu
bo séfer thórá mošé, ‚kniha Mojž!- I (Ex 2, 1; 6, 20). Mojžiš mal súrodencov, a to
šovho zákona‘ (3 Kr 2, 3; Neh 13, 1; Neh 8, staršieho brata Árona a sestru, tiež staršiu,
1), alebo napokon jednoducho ‚Mojžiš' (Lk 16, Máriu (Ex 2, 4.7). Narodil sa v ťažkých ča­
29). Pomenovanie Pentateuch má pôvod u sv. soch pre Izraelitov, keď platil faraónov roz­
Otcov. Spis totiž sa skladá z piatich kníh, a to kaz vraždiť všetkých chlapcov, ktorých porodí
oddelene zachovaných od najstarších čias. židovská matka (Ex 1, 16.22). Jeho matka, vi­
A skutočne toto rozdelenie vyžaduje si samot­ diac chlapca pekného a zdravého, sprvoti ho
ný obsah jednotlivých kníh, lebo prvá, tretia ukrývala za tri mesiace, no neskoršie, keď sa
a piata kniha odlišujú sa od ostatných kníh to už nedalo utajiť, uložila ho do košíka a svo­
svojským obsahom. Druhá a štvrtá kniha za­ jej dcére Márii kázala ho položiť do trstiny
sa svojou formou, najmä úvodom a záverom na brehu Nílu. Tam ho našla faraónova dcé­
prezrádzajú, že sú odlišnými od predchádza­ ra. I zmilovala sa nad nebožiatkom. Máriinou
júcej a nasledujúcej knihy. zručnosťou sa stalo, že Mojžiš sa dostal na
Jednotlivé knihy Pentateuchu majú tiež svo­ odchovanie k svojej vlastnej matke Jochabed.
je pomenovanie. Palestínski židia dali knihám Keď podrástol, prisvojila si ho faraónova dcé-
 Pentateuch 9

ra, dala mu meno Mošeh, a takto sa Mojžiš a hod aj tresce, predsa na orodovanie Mojži­
dostáva na egyptský kráľovský dvor, kde ho šovo poväčšine odpúšťa.
„vychovali vo všetkej múdrosti Egypťanov“ Mojžiš na púšti žije veľmi dôverne s Pá­
(Sk 7, 21). Tu sa naučil nielen písať a čítať, nom. Má zážitok, ako nikto z ľudí doteraz ne­
veď písomníctvo toho obdobia je v Egypte na mal. Vidí Pána a zhovára sa s ním z tváre
vysokej úrovni, lež zoznámil sa aj s dejinami do tváre. Na púští Boh prostredníctvom Moj­
a so spôsobom písania histórie. Toto mu zaiste žiša dáva ľudu zjavenie, zákony, na púšti
poslúžilo pri^ jeho neskoršej spisovateľskej prostredníctvom Mojžiša uzaviera Boh s Izrae­
činnosti. Keď máme túto okolnosť pred oča­ lom zmluvu (Ex 24, 7). Keď ich zázračne
mi a keď zvážime Mojžišove osobné vlohy, kŕmi mannou a prepelicami, keď ich napája
potom nás neprekvapí, že Mojžiš napísal die­ vodou z tvrdej skaly, Mojžiš má pritom yždy
lo, akým je Pentateuch; neprekvapí nás, že dôležitú úlohu. Napomína a vychováva tvrdo­
Duch Svätý vybral si práve Mojžiša za nástroj šijné pokolenie za štyridsať rokov na púšti,
na písanie náboženskej histórie starovekých vedie ho dlhou a únavnou cestou k zasľúbenej
dejín, smerujúcich k vykúpeniu ľudstva. zemi a po vymretí odbojného pokolenia starý
Keď mal Mojžiš štyridsať rokov, vyšiel raz už vodca privádza napokon svoj národ cez
pozrieť na svojich súkmeňovcov, ktorí ťažko Moabsko k východným hraniciam Palestíny,
pracovali na veľkolepých, monumentálnych k Jordánu oproti Jerichu. Tu na moabských
stavbách egyptských. Vidiac, že akýsi Egyp­ pustatinách má k svojmu ľudu takrečeno roz­
ťan týral jedného z Izraelitov, v návale hnevu lúčkové reči, napomína ho k vernosti a po­
a roztrpčenosti nad krivdou zabil Egypťana slušnosti voči Bohu, pripomína mu dobrode­
a ukryl ho v piesku. Lenže vec neostala uta­ nia od oslobodenia z Egypta, za cesty po púšti,
jená. Ako sa zdá, samotní jeho súkmeňovci zhrňuje všetko, čo zažili na dlhej ceste, pri­
prezradili vec a Mojžišovi neostalo nič Iného, pamätúva Božie požehnania za statočný život
ako sa útekom zachrániť pred istou smrťou. a tresty za neveru a neposlušnosť a na rozkaz
Utiekol teda z. Egypta a našiel útočište na Boží odoberá sa na vrch Nebo, kde umiera
Sinajskom polostrove, „stal sa prišelcom v zemi vo veku stodvadsať rokov, teda okolo roku
madiánskej" (Sk 7, 29). Za štyridsať rokov 1408 pr. Kristom. Do zasľúbenej zeme sám
bol u madiánskeho kňaza (= náčelníka) Ra- už nevkročí, víta sa s ňou však pohľadom
gucla, pásol mu stáda a vzal si tiež jeho dcéru z vrchu Nebo. Tento trest ho stihol za ne­
Seíoru za ženu. Ona mu porodila dvoch synov, dôveru, ktorú prejavil — 1 so svojim bratom —
Gersena a Eliezera. V poslednom roku, keď voči Pánovi (Nm 20, 7—12).
Išiel ako obyčajne s ovcami do púšte, zjavil 5. O tom, že Mojžiš je hlavným pôvodcom
sa mu v horiacom kre sám Boh a vyvolil si Pentateuchu, učenci sa rozchádzajú. Ale Starý
ho za vysloboditeľa izraelského národa z egypt­ a Nový zákon, zaručené podanie a mimo­
ského otroctva. Mojžiš má voviesť vyvolený biblické písomné pamiatky potvrdzujú túto
ľud do zasľúbenej zeme, do Kanaánu. Úloha skutočnosť.
bola ťažká. Mojžiš sa sprleča, vyhovára, ale V Starom zákone, v samotnom Pentateuchu,
napokon sa podoberá na svoju ťažkú úlohu. je veľa dôkazov, ktoré nás presvedčujú, že
Zanecháva rodinu a prichodí do Egypta, pred­ týchto päť kníh napísal Mojžiš. Tak v Ex 17,
stavuje sa spolu so svojim bratom Aronom 14 prikazuje Boh Mojžišovi, aby opísal víťaz­
novému faraónovi a vyjavuje cieľ svojho po­ stvo nad Amalekitml. Rozkaz Mojžiš istotne
slania: Boh Izraela chce vyviesť svoj ľud splnil. Podľa slov Ex 24, 4—7 Mojžiš napísal
z Egypta! Faraón však túto žiadosť zamietal. „knihu zmluvy" (Ex 20, 23—23, 33) a stať
Mojžiš sa znova a znova pokúša obmäkčiť o obnovení zmluvy (Ex 34, 27). V knihe Nu­
srdce faraónovo, ale ten sa poddá iba pod meri 33, 2 dostáva Mojžiš príkaz zaznačiť
ťarchou ťažkých desiatich rán. Takto pomo­ všetky miesta táborenia Izraelitov na púšti,
cou Božou Mojžiš vyvádza Izraelitov z Egypta. čo skutočne aj urobí (Nm 33, 3—49). Aj v De-
Keď Izraeliti odtiahli, faraón ľutuje svoje •uteronomiu sa zjavne uvádza, že Mojžiš „na­
rozhodnutie a posiela za nimi vojsko, ktoré písal tento zákon a dal ho kňazom-levitom"
ieh má vrátiť späť. Egyptské vojsko hynie (31, 9) a on „v ten deň napísal túto pieseň
vo vlnách Červeného mora, pokým Izraeliti a naučil ju Izraelitov" (31, 22) a „napísal
prechádzajú po morskom dne ako po suchej Mojžiš slová tejto piesne dôkladne do knihy".
zemi. Takto zázračne zachránených Izraelitov (Dt 31, 24) a dal ju levitom, aby ju položili
vedie Mojžiš do zeme ich otcom zasľúbenej, k arche úmluvy. Z toho vidno, že aspoň urči­
do Kanaánu. Priama cesta z Egypta, od juhu tú čiastku Pentateuchu napísal Mojžiš. Lež
na sever, do Palestíny bola by trvala len nie­ Mojžiš často hovorí k ľudu o zákonoch a pred­
koľko mesiacov, ale ľud nebol vyspelý na úlo­ pisoch, o požehnaniach a kliatbach, napísaných
hu vydobyť si hneď svoju vlasť. Mal prejsť v týchto knihách, takým spôsobom, že je ne­
prípravnou školou na svojich potulkách púš­ vyhnutné myslieť o tom, že on sám je pôvod­
ťou. Svätopisec uvádza ako príčinu odroče­ com tohto spisu (porov.: Dt 18, 8 a 28, 58—61;
ného vstupu do zasľúbenej zeme okolnosti: 30, 10 atď.).
keby ľud nebol reptal pre ťažkosti, ktoré sa 6. Ostatné knihy Starého zákona a celá his-
vyskytli na púšti, keby sa nebol často spre­ , tória izraelského národa potvrdzujú skutoč­
neveril a nebol urážal Pána, Boha svojho. nosť, že Mojžiš je autorom Pentateuchu, že
I odsudzuje Pán celé pokolenie, čo vyšlo pôvodcom „zákona" alebo „knihy zákona“ je
z Egypta, na smrť na púšti. Všetka ťarcha Mojžiš. Toto tvrdí už kniha Jozue 1, 7. 8; 7,
týchto tvrdých rokov je na pleciach Mojžišo­ • 30—32 ; 8, 30—35. Aj z časov sudcov máme
vých. Koľko ráz prosi o zľutovanie a odpuste­ aspoň nepriame dôkazy o tom, že Pentateuch
nie pre svoj ľud! Ako často chce sám zahy­ je od Mojžiša: predpokladá sa znalosť rozlič­
núť, len aby odvrátil trest Boží od tých, kto­ ných rozpráv Pentateuchu, zdôrazňujú sa a
rých on vyviedol do púšte! A Pán sa zmilúva zachovávajú zákony a nariadenia Mojžišove
10 Pentateuch

(Sdc 1. 16.20; 3, 6.7; 4, 11; 11, 12; 13, 4—14; rého dúfate. Lenže, keby ste Mojžišovi verili,
14, 3; 15, 8; 21, 7 atď.). Na mnohých miestach aj mne by ste verili, lebo on o mne písal.
knihy Sudcov je zreteľná závislosť na texte Ale keď neveríte jeho Pismu. akože by ste
knih Mojžišových (napr. Sdc 2, 1 má vzťah verili mojím slovám?" Z uvedeného miesta
k Ex 34, 12 alebo Sdc 7, 8.10 pripomína zasa vyplýva, že Mojžiš napísal aspoň mesiášske
Ex 20, 2 a 3, 12, atď.). proroctvá, aké sa nachádzajú v Pentateuchu.
I dejiny prvých izraelských kráľov podá­ Lenže nebolo by správne, Iceby sme ohrani­
vajú nám dôkazy o tom, že Mojžiš je pôvod­ čovali autorstvo Mojžišovo len na niektoré
com Pentateuchu. V 1 Sam 8, 5 uvádzajú sa proroctvá o Mesiášovi, lebo na iných miestach
slová z Dt 17, 14, podobne je to i v 1 Sam Kristus neraz hovorí aj o zákonoch a naria­
12. 6—8, kde sa predpokladá vedomosť o Moj­ deniach, ktoré napísal a dal ľudu svojmu Moj­
žišových zákonoch z Nm 16, 15 a Dt 16, 17. žiš (Mt 8. 4; 19, 8; Mk 12, 20 a inde).
Aj kráľ Dávid vydáva svedectvo, o tom, že Podobne ako Kristus svedčia aj apoštoli
Pentateuch je dielom Mojžišovým. Pred svo­ o mojžišskom pôvode Pentateuchu: Sv. Peter
jou smrťou napomína svojho syna a nástupcu v Sk 3, 22, sv. Pavol v Rím 10, 5; 10, 19;
Šalamúna, aby zachovával Pánove ustanove­ 1 Kor 9, 9; sv. Jakub Sk 15, 21; 21, 21; sv.
nia, príkazy a predpisy, ako sú napísané v zá­ Filip v Jn 1, 45; sv. Ján Zjv 15, 3; sv. Šte­
kone Mojžišovom (3 Kr 2, 3). Dávid usporia­ fan diakon Sk 4, 37; ďalej farizeji Mt 19, 7;
dal náboženské a politické pomery svojho krá­ Jn 8, 5; Sk 6, 14; saduceji Mt 22, 24 a napo­
ľovstva podľa smernic, ktoré sa nachodia kon prví kresťania Sk 7, 37; 28, 23. Apošto­
v Pentateuchu. Jeho nástupca Šalamún pozná li a prvi kresťania pod „zákonom" rozumeli
Dt 12, 11; 22, 1; Lv 5, 1; 26, 17—19, keď vo spisy Mojžišove, keďže toto ich presvedčenie
svojej modlitbe prosí Boha temer slovami tých­ Kristus svojou božskou autoritou, a to nie raz,
to textov (viď 3 Kr 8, 23). Stavia chrám slávnostne potvrdil.
podľa vzoru Mojžišovho svätostánku, zacho­ 8. Aj zaručené podanie vydáva svedectvo
vávajúc pritom predpisy, čo Mojžiš tak podrob­ o tom, že Mojžiš je pôvodcom Pentateuchu.
ne uviedol pred viac ako štyristo rokmi (po­ Židia všetkých čias sú presvedčení o pravde,
rov. 3 Kr 6, 1 a 2 Par 3, 10 s Ex 25, 18 a že Mojžiš napísal „zákon". Toto sme videli
26, 8). tak v Starom ako v Novom zákone, no badať
Zo 7. stor, pred Kr. máme dôkaz o Mojži- to aj v prameňoch mimobiblických,
šovom spise v 4 lír 22, 9 n. a 2 Par 34, 14 n. keďže predpokladá sa to jednak v dejinách
Roku 621 našla sa v chráme kniha, napísaná izraelského národa a najmä v jeho nábožen-
Mojžišom, na ktorú sa v nežičlivých rokoch skom zriadení. Ústne podanie nám zaručuje
predchádzajúcich kráľov pozabudlo. Táto kni­ túto skutočnosť od 5. stor. pr. Kr., lebo Pen-
ha je prinajmenej aspoň Deuteronomium, ak tateuch v tej forme, akú má dnes, jestvuje
nie celý Pentateuch. Okrem toho možno ako už v tejto dobe. Dôkazom je Pentateuch sa-
dôkaz spomenút aj 4 Kr 11, 12; 2 Par 23, 11 maritánsky a neskoršie zasa grécky preklad,
a 17, 7 atď. tzv. Septuaginta (LXX). O tom svedčia F i-
lon Alexandrijský, J oze f ' F1 a vi us,
Aj prorocké spisy alebo zjavne alebo aspoň aj pohanskí historici, ako E k a t e n (4. stor,
nepriamo predpokladajú, že autorom „záko- pr. Kri, Eupoleus (2. stor. pr. Kr.). Toto
na" je Mojžiš. Tak napríklad nevedeli by sme dosvedčenie nájdeme aj v Talmude babylon­
vonkoncom chápať kázanie a napomínanie skom (Baba-batra) a v Talmude jeruzalem­
prorokov, keby boli bývali i ľudu dosiaľ ne- skom (Sota) a u židov možno túto tradíciu
známe a keby predtým dávno už neboli jest­ sledovať až po naše časy. Medzi Židmi Mojži­
vovali zákony mojžišovské. Nebolo by možné, šovo autorstvo Pentateuchu popieral filozof
žeby proroci bez bližšieho odôvodnenia alebo
vysvetlenia pripomínali deje a udalosti, opí­ Baruch Spinoza (zomrel r. 1677).
Kresťanské podanie v tomto bode zapája sa
sané v Pentateuchu, keby kniha Zákona ne­
bola známa a všeobecne rozšírená. Proroci na osobu Ježiša Krista a potvrdzuje tak po­
Ozeáš a Amos veľmi často citujú a odvolávajú danie židovské. Už v prvom storočí Klement
sa na rozpravy Pentateuchu (Oz 2, 15; 7, 16; Rímsky (1 Kor 43, 1) píše, „že verný slu­
ha Mojžiš zaznačil v posvätných knihách
11, 1; 12, 9; 13, 4; Am 2, 10; 3, 1; 9, 7 atď.). všetky veci, ktoré mu boli zverené". Podobne
Izaiáš sa často odvoláva na Pentateuch (1, 1 hovorí aj sv. Teofil A n t., Origenes, Ter­
je ozvenou Dt 32, 16.10; Iz 1, 3.4 možno po­
tulián, sv. Hieronym, Eusebius, sv.
rovnať s Gn 32, 26). Najdôležitejšie dôkazy Atanáz, sv. Ambróz atď. Kresťanská
u prorokov sú však v Mal 4, 4; Dn 9, 11.13;
Bar 2, 2.28 n. Z ostatných knih Starého zá­ tradícia nepozná iného autora Pentateuchu
okrem Mojžiša.
kona pre Mojžišovo autorstvo Pentateuchu
pripomíname ešte Neh 8, 1 n.; Tob 1, 8; 6, 13; 9. Už vyššie (pod 5) sme videli zo samot­
ného diela, že ono je dielom Mojžišovým.
7, 1. Skutočnosť, že Mojžiš píše v tretej osobe
7. V Novom zákone na dvadsiatich jednotného čísla, nie je dôvodom proti autor-
piatich miestach je reč o tom, že Mojžiš za­ slvu Mojžišovmu. Takto písaval! skoro všetci
nechal napísanú knihu. Citáty, ktoré sa pri-, starší autori aj vtedy, keď sa sami zúčastnili
pisujú Mojžišovi, sú všetky z Pentateuchu. na opísaných dejoch, napr, prorok Ozeáš
Teda za časov Kristových tak Kristus ako a zo svetských spisovateľov C. Julius Cae­
apoštoli, židia a kresťania, považovali Penta­ sar a iní.
teuch za spis Mojžišov. Azda najdôležitejší je Hoci tzv. vnútorné dôkazy nie sú rozhodu­
tu výrok Spasiteľov Jn 5, 45—47, kde Božský júce, uvádzame pre zaujímavosť priamo zo
Učiteľ zjavne tvrdí, že Mojžiš písal o ňom: samotného spisu ešte niekoľko nepriamych
„Nemyslite si, že ja budem žalovať na vás tvrdení o tom, že Mojžiš je autorom Penta­
u Otca! Iný žaluje na vás, sám Mojžiš, v kto- teuchu. Kto pozná egyptskú históriu, na prvý
 Pentateuch 11

pohľad pri čítaní zbadá, že Pentateuch vzni­ ktoré je dovolené jesť, sú uvedené zväčša ta­
kol vtedy, keď čitatelia poznali ešte egyptské ké, čo žijú na Sinajskom polostrove a z kto­
zvyky, zákony, politické a náboženské zriade­ rých niektoré sa vôbec nevyskytujú v Palestí­
nie, zemepis atď. Autor sám je znalcom ne. Opis zastavení a rozličných táborení je ta­
egyptských veci. Kto nim mohol byt, ak nie ký živý, že nemohol ho podať iný, leda Moj­
Mojžiš, ktorý vyrástol v Egypte a ktorý mal žiš, ktorý bol hlavnou osobou udalosti na púš­
možnosť, ako adoptovaný syn dcéry faraóno­ ti a ktorému prináležalo starať sa o život ľu­
vej, poznať dobre aj literatúru egyptskú? du v čase po odchode z Egypta. Materiál,
Z druhej strany autor má len neistú a matnú z ktorého bola urobená archa úmluvy, je aká­
znalosť o zasľúbenej zemi. Popis Jozefových cia (šittim) a tá sa vyskytuje v Egypte a na
osudov prezrádza dokonalé poznanie egyptskej Sinajskom polostrove. Podobných dôkazov je
kultúry. Opisujú sa mestá, ktoré vtedy roz­ také množstvo, že museli by sme uviesť celý
kvitali alebo vznikali a o stavbu ktorých veľ­ obsah knihy, aby sme ich úplne vyčerpali.
kou mierou pričinili sa aj Izraeliti: Pitom, V zákonnej časti Pentateuchu uvádzajú sa,
Rameses (Ex 1, 11), Pihachirot a Migdol a to nie zriedka, zákony, ktoré bolo možno
(Ex 14, 2). Autorovi a čitateľom je akosi bliž­ zachovať len za pochodu na púšti (Lv 17, 3.
šia egyptská zem než Kanaán. Tak napríklad 9). Zasa o iných zákonoch sa hovorí, že nado­
autor prirovnáva Jordánske údolie k zemi budnú platnosť, keď Izrael zaujme prisľúbenú
egyptskej (Gn 13, 10), o meste Hebrone sa zem (Ex 20, 12; Nm 15, 2). Aj forma a častá
tvrdí, že vzniklo sedem rokov pred egyptským zmena ako i doplňovanie zákonov je znakom
mestom Tanis (Nm 13, 28). Podrobne sa vie toho, že Pentateuch je dielom Mojžišovým.
o kraji Gesen (Gn 46, 28), o meste On-Helio- Niet ešte ustáleného, systematického zákon­
polise (Gn 41, 45). Autor je oboznámený níka. Zákony sa vynášajú podlá polrieb, po­
s najosohitnejšiíni črtami egyptského života vedali by sme: zo dňa na deň, a ich zmena
(Gn 40—50). je podmienená podľa zmien životných podmie­
Popis utrpenia Izraelitov v Egypte a de­ nok. A ony sa menili dosť často na ceste,
siatich egyptských rán zhoduje sa podrobne akou bolo putovanie za štyridsať rokov na
s tým, čo nám o tejto dobe prezrádzajú ar­ púšti. Tak o pascha máme zákon na siedmich
cheologické pamiatky starého Egypta. Medzi miestach, a to vždy s nejakou obmenou (Ex
kultovými a kňazskými ustanoveniami a pred­ 12, 1—28; 23, 14—19; 34, 18—26; Lv 23, 4—14;
pismi Pentateuchu je istá vonkajšia podob­ Nm 9, 1—14; 28, 16—25; Dt 16, 1—8). Po­
nosť s egyptskými nariadeniami tohto druhu. dobne je to aj so zákonom o sobote atď.
Archa úmluvy má svoju obdobu v egyptských Aj rečové zvláštnosti prezrádzajú, že Pen­
lodičkách, na ktorých egyptskí kňazi nosie­ tateuch vznikol v najstarších časoch literatú­
vali sochy svojich bohov; svätostánok zasa ry izraelskej (veľmi časté užívanie 3. osoby
zodpovedá naósu (svätyni) egyptských chrá­ mužského zámena h u namiesto ženského h i,
mov a zariadenie svätostánku sa podobá za­ archaické formy slovies, celková chudoba re­
riadeniu egytských chrámov. Kňazský ná­ čí atď.).
prsník má svoju predlohu v pektoráli, čo no­ Pre tieto tu zhrnuté dôkazy Cirkev sv. po­
sievali egyptskí kňazi atď. To všetko je dô­ kladá Mojžiša za popredného ľudského pô­
kazom, že Pentateuch bol napísaný v čase, vodcu Pentateuchu. Pentateuch vznikol v naj­
keď Izraeliti mali úzky vzťah k Egyptu — starších časoch, v začiatkoch samostatnosti
a lak tomu bezpochyby bolo najviac v časoch národa Izraelského, kedy tento národ mal
Mojžišových. v Mojžišovi vedúcu osobnosť. Preto je ve­
Nedá sa pochybovať, že Pentateuch bol na­ decky podložené tvrdenie Cirkvi sv., že Mojžiš
písaný najbližšie pre národ, čo práve len vy­ je autorom Pentateuchu.
chádza z Egypta, čo žije a býva na púšti a 10. Ti, čo tvrdla, že Mojžiš je pôvodcom
čo sa usiluje dôjsť do zasľúbenej zeme, do Pentateuchu, majú na mysli predovšetkým to,
zeme Abraháma, Izáka a Jakuba. Najčastej­ že prvotným autorom je Duch Svätý a že
šou pohnútkou k bohabojnému životu pre ľud Mojžiš je len autorom druhoradým. Ale ani
je dobrodenie, že Boh ho nedávno vyviedol druhoradý pôvod sa nemusí brať v tom zmysle
z egyptskej krajiny, oslobodil ho od utrpenia a na ten spôsob, ako by Mojžiš bol napísal
a zázračne ho chránil na ceste do Palestíny všetko vlastnoručne. Pri písaní mohol mať aj
(Ex 13, 3; 16, 6; 20, 2; 22, 21; 29, 46; Lv pomocníka, pisára. — Pri písaní diela Mojžiš
11, 45; Nm 3, 12; Dt 5, 15 atď.). Ľud sa na­ použil aj písané pramene okrem ústneho po­
pomína, aby nenasledoval príklad a zvyky dania jednotlivých kmeňov Izraela. Toto platí
egyptské (Lv 18, 3), národu sa sľubuje, že najmä o Geneze. — Mojžiš nenapísal svojich
ak ostane verný svojmu Bohu, nezastihnú ho päť kníh naraz, ale v rozpätí štyridsiatich
podobné nešťastia, akých boli svedkami Izrae­ rokov, teda rozličné časti vznikli v iných a
liti v čase odchodu z Egypta pri faraónovi a často veľmi zmenených okolnostiach. — Ne­
jeho národe: keď by sa spreneveril a odpadol skoršie časy na Pentateuchu zanechali tak
od Boha, potom môže s určitosťou očakávať isto svoju pečať: niektoré veci sa pri odpiso­
navštívenia, ktorými Pán potrestal Egypťanov vaní nedobre zachytili, iné zmenili, staršie
(Ex 15. 26; Dt 7, 15; 28, 27; 29, 25 atď.). formy slov a slovies nahradili sa novšími,
V Pentateuchu sa predpokladá, že národ je niečo sa vynechalo, iné zasa pripojilo, najprv
kočovný, býva v Stanoch na púšti (Lv 4, 12; ako marginálna poznámka, nato však dostalo
Nm 2, 2 n.; 19, 2—21). Zákony o čistote sú sa to do textu atď. Nevylučuje sa ani mož­
také, že prezrádzajú tiež túto skutočnosť (Lv nosť, že by niektoré časti, najmä posledné
4, 11. 12. 21; 13, 46). Predpokladá sa, že všetci hlavy z Deuteronomia, pochádzali od itného
Izraeliti sú nablízku stánku (Lv 17, 3 n,; autora, ako je Mojžiš (napr, zpráva o smrti a
Nm 6, 10), že Áron a jeho synovia žijú (Lv pohrebe Mojžiša). Toto všetko je však len
2, 3. 10; 16, 2; Nm 19, 3). Medzi zvieratami, druhoradým činiteľom, nedotýka sa základ-
12 Pentateuch

nej otázky autorstva Mojžišovho, a preto je ! žišovej. Mojžiš napísal svoje knihy za ži­
isté, že Pentateuch vo svojej podstate je spi- í vota tých, čo sami boli svedkami udalostí,
som Mojžišovým. V tomto zmysle treba chá­ popísaných v knihách, čítal im svoje die­
pať rozhodnutie Pápežskej biblickej komisie ' lo. Teda nemohol nič vymýšľať. Cieľ, ktorý
zo dňa 27. júna 1906. Pochybovať o tejto i sledoval svojím písaním, bol ten, aby ľud svoj
pravde bolo by pre veriaceho človeka ne­ úzko spojil s Bohom, aby ten neopustil Boha,
bezpečné, veď Ježiš Kristus a apoštoli jedno- I svojho Tvorcu „a neohrdil Skalou svojej spá­
značne pripisujú Pentateuch Mojžišovi. । sy“ (Dt 32, 15). Popisom Božej lásky a sta­
ÍL Námietky proti cirkevnému ; rostlivosti o vyvolený národ chcel poukázať na
stanovisku. — O autorstve Mojžišovom • to, že oddá sa slúžiť Bohu, ktorý je národu
od dvoch storoči rozprúdil sa literárny boj, ’ otcom, čo ho stvoril a ktorý sa ho ujal a dá­
ktorého rozsiahlu literatúru nie je nám mož­ val naň pozor a striehol ho ako zrenicu oka
né na tomto miesto vyčerpať. j (Dt 32, 6.10). Tu Mojžiš nemohol nič meniť,
Dôvodilo sa, že Mojžiš nemohol napísať nič skresľovať, v opačnom prípade by jeho
Pentateuch, lebo vraj vtedy ešte nejestvovalo dielo nebolo malo to poslanie, tú vážnosť
abecedné písmo, alebo vôbec akékoľvek pismo. a dôležitosť, ako malo po všetky časy. Toto
Nad takou námietkou prichodí sa dnes len platí tak o celku ako aj o Geneze. Hoci nebol
usmiať. Dnes poznáme písomné pamiatky svedkom veci a udalostí v nej zachytených,
z Asýrie, Babylonie, Egypta z r. 3000 pred predsa už osoba Mojžišova a povaha rozpravy
Kŕ., teda 1500 rokov pred Mojžišom (tabuľky prezrádza, že ide o vážnu históriu, aj keď
z Urminy a Gudey), Hamurapiho kódex je prevažne o dejiny náboženské. Pentateuch je
z rokov Abrahámových, teda z 2. tisícročia jednou knihou a Genezis je v nej úvodom.
pr. Kr., a početné listy z Tell-el-Amarny z r. Teda, ak je pravdivá a hodnoverná celá kni­
1450 pr. Kŕ. Obsah nájdených pamiatok pre­ ha, takým je aj úvod. Mojžiš v nej podáva
zrádza skutočnosť, že pismo bolo v tie časy to, čo sa zachovalo z prvotného zjavenia a
napospol rozšírené. čo sa dozvedel z podania o osudoch ľudstva
Donedávna bolo treba venovať pozornosť od počiatku až po svoje časy. O pravdivosti
rozličným teóriám, ktoré sa snažili preložiť tohto podania veriaci človek nemôže pochy­
vznik Pentateuchu na neskoršie časy a v dô­ bovať, lebo ono je potvrdené vnuknutím Du­
sledku toho všetky popierali, že by Mojžiš bol cha, za pomoci ktorého Mojžiš napísal svoj
autorom Pentateuchu. Tak to robila hypotéza spis a napísal len to a len tak. ako to Duch
dokumentov, ktorá sa snažila vysvetliť vznik ; Svätý zamýšľal. Zárukou Božskej autority je
Pentateuchu z dvoch väčších (J a E) a de­ l Ježiš Kristus, ktorý pravdivosť svojho učenia
siatich menších dokumentov, ktoré vznikli za I a poslania dokazuje medzi iným aj autoritou
Mojžiša a po Mojžišovi, a spojili sa v jeden | Mojžišovho Pentateuchu (viď pod 7). O tejto
celok za Jozueho a Samuela (Astruc | veľkosti a vážnosti Pentateuchu svedči sku-
† 1766). Po nej prevládala hypotéza suple- ‘ točnosť, že Pentateuch 'mali vniesť do sväto­
mentov, dodatkov (De Wette, Ewald atď.). stánku a uložiť ho k arche Pánovej. Bol spi­
Na rozdiel od predchádzajúcej kládla táto som posvätným, bol dielom Božím (Dt 31,
hypotéza vznik jednotlivých dokumentov na 24—26).
Časy nasledujúce postupne za sebou: najprv
jestvoval oddelene len dokument E, potom J Povaha a rozdelenie Pentateuchu
a spojil sa s E a napokon, keď vznikol D,
aj tento sa spojil s dvoma predošlými. Bolo Pentateuch, hovoriac všeobecne, má vlast­
to vraj za Samuela, za Šalamúna, a napokon nosti knihy dejepravnej, rozpravnej. Od stvo­
za Ezdráša. renia sveta až po smrť Mojžišovu rozpráva
Najväčšiu ozvenu mala teória Wellhau- o osudoch prarodičov, potom patriarchov a
s e n o v a. Podľa nej by sa Pentateuch skla­ napokon podáva dejiny vyvoleného národa až
dal zo štyroch dokumentov-prameňov. Naj­ do čias, keď má vstúpiť do zasľúbenej zeme.
starší by bol J (jahvistický) z rokov S50— Teda začiatok rozpravy je stvorenie sveta,
700, po ňom by nasledoval E (elohistický) po ukončením, ktoré je zároveň aj cieľom celé­
722, potom D (deuteromistický) z časov krát­ ho Pentateuchu, je opis udalostí pred prícho­
ko pred Joziášovou reformou (621) a napokon dom do zasľúbenej zeme, a to bezprostredne
najnovší dokument by bol P (Priesterkodex, až po zaujatie Palestíny. O samotnom zaujatí
prameň kňazský), vzniklý v babylonskom za­ hovorí už kniha nasledujúca, kniha Jozue.
jatí a uvedený do života za Ezdráša r. 444 Palestína bola už Abrahámovi prisľúbená za
pr. Kŕ. Pentateuch by bol postupne zložený vlastnú zem (Gn 12, 1 n.; 13, 14 n.; 15, 13—
z týchto dokumentov, a teda jeho vznik bolo 21), sám Abrahám a jeho potomkovia za čas
by treba klásť až do 5. storočia pred Kristom. už v nej aj bývali (Gn 23) a po dlhom čase
Lež dnes sa sami bývalí prívrženci odkláňajú túto zem má si opäť získať národ, ktorý vy-
od týchto domnienok a vracajú sa k histo­ । rástol v Egypte a teraz za vedenia Mojžišov-
rickej skutočnosti, že Mojžiš je hlavným pô­ | ho po ťažkej a dlhej ceste púšťou má do nej
vodcom Pentateuchu. vkročiť a zaujať ju.
12. Okrem toho, čo sme už povedali o au­ Keď to všetko máme na zreteli, potom ľah­
torstve Mojžišovom, jeho autorstvo vyplýva šie pochopíme, prečo sa Pentateuch vo svojej
aj z tej skutočnosti, že posledné štyri knihy rozprave postupne zužuje. Rozprávanie začína
zahrnujú udalosti historického významu, kto­ na širokom základe, od pradejín ľudstva, nato
rých vedúcim činiteľom bol sám Mojžiš. A vypravuje len osudy synov Noemových, naj­
keď u iných spisovateľov, čo písali o súčas­ mä osudy Semove (Gn 10, 21—31; 11, 10—27).
ných udalostiach, nepochybujeme o ich hodno- 2 pokolenia Semeiho vyberá si len rodinu
vernosii, tým menej máme a môžeme po­ Táreho, poťažne len Abraháma a Nachora a
chybovať o historickej hodnovernosti Moj­ napokon ostáva len pri rodine Jakubovej.
 Pentateuch
Z Jakuba, z jeho dvanástich synov, v cudzej
zemi, v Egypte, vyrastie izraelský národ.
Tento národ má na rozkaz Boží vyviesť z
Egypta a priviesť do Kanaánu Mojžiš, vodca
a zákonodarca. Pretože v dejinách, podaných
v tejto knihe, ukazuje sa zväčša starostlivosť
a zásahy Boha, aby ľudstvo zachránil pred
modloslužbou, kniha má ráz histórie nábožen­
skej a možno ju považovať za slovo Božie
o začiatkoch spasenia ľudstva. Boh najprv
vôli si jednotlivca, Abraháma, potom jeho po­
tomkov a napokon národ, ktorý sa vyvinul
z nich. Bedli nad ním, vedie ho, vychováva
a dáva mu svoje zjavenie. Takýmto skutkom
13
izraelský národ stáva sa národom Božím. Boh
Je jeho vládcom, ľudia, i najvýznačnejší, v de­
jinách Izraela sú len poslami, zástupcami Bo­
žími. V Pentateuchu je uplatňovaná bohovláda
(teokraela), a preto tieto dejiny sú dejinami
ľudu, do ktorých veľmi zreteľne zasahuje Boh,
takže mohli by sme ich nazvať dejinami Boží­
mi v národe izraelskom.
Ako sme už vyššie naznačili, rozprava Pen­
tateuchu obsahuje päť kníh. V prvej knihe,
Geneze, máme zaznačenú históriu prípravy,
prípravnú dobu národa izraelského, v nasle­
dujúcich štyroch zasa históriu vyvolenia a
výchovy.
 GENEZIS — KNIHA PÔVODU

Táto kniha svojou vonkajšou formou sa i aj v osudoch Kaina a Ábela (hL 4), zlo je
delí na desatoro častí. Každá z nich podáva | príčinou záhuby ľudstva okrem Noema (hL
opis histórie (tól«dôth ‚pokolenia4, potom ‚zro- 6—8) a napokon zlo. hriech pýchy, zapríči­
dy, pôvody‘ a v prenesenom slova zmysle *1 ňuje zmätenie jazykov národov a rozháňa
‚osudy, dejiny') niektorej rodiny alebo kme- ! ľudstvo na všetky strany (hl. 11). Lež popri
ňa. Tieto časti sú však nerovnaké. Naširoko tomto zle vyzdvihuje sa Božie milosrdenstvo
sa venujú len tým rodinám a rodom, ktoré a láska k ľudstvu, a to tak v prvotnej blaho­
nás priamo vedú k izraelskému národu. Aj zvesti (protoevanjelium 3, 15), v zmluve Pá­
o ostatných rodoch je zmienka, ale len struč­ novej s Noemom (9, 1—17), ako i v požeh­
ne a ako by mimochodom. Rozoznávame teda naniach Sema a Jafeta (9, 26 n.).
dejiny: I. Neba a zeme (2, 4); n. Adamove I
(5, 1); III. Noemove (6, 9); IV. Synov Noe­ ni. Dejiny patriarchov (12—50) tvo­
mových (10, 1); V. Semove (11, 10); VL Tá­ ria najdlhšiu časť Genezy a v nich autor opi­
reho čiže dejiny Abrahámove (11, 27); VII. | suje a) ako Abrahám prišiel z riadenia
Izmaelove (25. .12); VIII. Izákove Čiže dejiny i a vôle Božej do Kanaánu, ako ho Pán odme­
Jakubovo a Ezauove (25, 19); IX. Ezauove | ňuje za jeho vieru a poslušnosť, ako mu pri­
alebo potomkov Ezauových (36, 1) a napo­ sľubuje požehnanie a po mnohých rokoch
kon X. Jakubove či Jozefove a jeho bratov vlastníctvo zeme, v ktorej je teraz len prišel­
(37, 2—50, 25). com a cudzincom, ako aj národnú veľkosť
(12—25); b) zaznačuje, ako Jakub po roz­
Podľa obsahu možno Genezu rozčleniť takto: ličných skúškach a značnom utrpení zachra­
I. Úvod — opis stvorenia sveta a ľudstva ňuje sa pred rozhnevaným bratom, ako si
vo všeobecnosti (1, 1—2, 3). ho zaľubuje Boh tým, že ho obohacuje a po­
žehnáva veľkým potomstvom (25—36) a c)
H. Dejiny počiatkov pokolenia podáva sa história osudov Jozefových,
ľudského (2, 4—11, 32). Táto Časť venuje I ktorého bratia predali do Egypta a ktorý svo-
veľkú pozornosť vzniku a vláde zla, ktorého | jou činnosťou v Egypte pripravuje miesto a
obeťou sa stali prarodičia pre svoj hriech i prajné podmienky pre budúci národ Boží
(hl. 2 a 3), zlo je prevládajúcim činiteľom ■ (37—50). <

GENEZIS — KNIHA PÔVODU

Prahistória, 1,1—11,26. Dielo prvého dňa. — I riekol Boh: „Buď 3

Stvorenie sveta, 1, 1—2, 4a.
*2 Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. | Zem i
však bola pustá a prázdna a tma bola nad prie- ■
päsťou a Duch Boží vznášal sa nad vodami. ! „Zem“ znači tu zemskú prahmoty, zem v prvej 2
1 Úvodom Pentateuchu, a tak 1 celého Písma, je
nádherná rozprava o tom, ako Boh stvoril svet
a ako ho za šesť dni (hexaemeronehex ‚šesť‘ a
heméra ,deň‘) usporiadal a upravil. Svätopisec
krátko, ale výstižne pripisuje vznik celého sveta
jedinej príčine, Bohu, pôvodcovi všetkých jestvu­
júcich vecí.
„Na počiatku“, rozumej na počiatku času, na
začiatku Božej činnosti navonok. Predtým nejestvo­
valo nič, okrem Boha. „Stvoril“, hebr, bárá‘, t. j.
urobil z ničoho. Sloveso v tejto forme vyjadruje
výhradne činnosť Božiu, a to nezávislú na hmote.
‚.Boh“ — ‚Elohim‘ v hebr, je v množnom Čísle. Lež
to vonkoncom neznamená viac osôb, viac bohov.
Množné číslo v duchu semitských rečí označuje
moc. vznešenosť a súhrn dokonalosti. Množné číslo
je čosi také, ako keď my píšeme Boh s veľkým
B. „Nebo a zem“ — tieto slová tu značia svet,
svetlo!" a bolo svetlo. | A Boh videl, že je 4.
svetlo dobré, i oddelil svetlo od tmy. | A Boh 5.
vesmír. Slovo „svet“ sa totiž v hebrejčine nevy­
skytuje.
I beztvarosti, keď ešte bola ‚tóhú vábóhú‘ — zmäte­
ná, neusporiadaná a bez života (pustá), v bežnej­
šom, staršom preklade, ktorý sme í tu ponechali,
zem bola pustá a prázdna, nemala okrasy a bola
v takom stave, že nemohol na nej byť život. Vtedy
zem bola ponorená do hučiacich vôd a nad touto
masou rozprestierala sa hustá tma. Ale Boh sa
stará o zem. lebo nad neusporiadanou hmotou ako
orol vznášal sa „duch Boží“, Boh svojou činnosťou
*
ako prameň poriadku, svetla a krásy.
Po opisani vzniku prahmoty svätopisec v nasle-
, dujúcich veršoch (3-31) opisuje, ako Boh za Šesť
1 dní odstránil tmu, usporiadal vody a ako zem
i ozdobil rozličnými tvormi. Autor spomína osem
! diel Božích, osem zásahov všemohúcej tvoriacej
mocí Božej a umiesťuje ich do šiestich dní. V prvé '
i tri dni tvorí priestory a oddeľuje svetlo od tmy
(deň prvý), stvorenou oblohou rozdeľuje vrchné
I vody od spodných (deň druhý) a napokon pevnú
 Genezis 1
nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A na­
stal večer a nastalo ráno, deň prvý.
•G Dielo druhého dňa. — Potom riekol Boh:
„Buď obloha v prostriedku vôd a staň sa de-
7 Údlom medzi vodami a vodami!" | I učinil Boh
oblohu a -oddelil vody, ktoré boli pod oblohou,
od vôd, ktoré boli nad oblohou. A stalo sa tak. |
g A Boh nazval oblohu ‚nebom‘. A nastal večer
a nastalo ráno, deň druhý.
»9 Dielo tretieho dňa. — Potom riekol Boh:
„Vody., ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa
na jedno miesto a ukáž sa sucho!“ A stalo sa
10 tak. | A Boh nazval sucho ‚zemou‘ a zhromaž-
dište vôd nazval ‚morom'. A videl Boh, že je
11 to dobré. I I riekol Boh: „Zem, vyžeň trávu,
rastliny, s plodom semena a plodonosné stro-
zem oddeľuje od mora (deň tretí). Ešte v tretí deň
Boh divá na zemí život rastlinám. Takto za prvé
tri dní autor uvádza štyri diela Božie. Toto sa
zopakuje i v nasledujúcich troch dňoch; Boh stvo­
rené priestory teraz okrášli, zaľudní „vojamí“
ako by Im príslušnými obyvateľmi. Na nebeskej
oblohe stvorí slnko, mesiac a hviezdy (deň štvrtý),
pod oblohou vo vzduchu stvorí vtákov a všetko,
čo lieta, a vo vodách ryby a vodné zvieratá (deň
piaty) a konečne na pevnej zemi stvorí zvieratá
každého druhu (deň šiesty). A ako v tretí deň bolo
dvoje diel, tak je aj v šiesty: Boh v tento deň
stvor! korunu tvorstva, človeka, ktorý je cieľom
rastlín, stvorených v treli deň. Rastliny majú slú­
žiť za pokrm ľuďom a zvieratám. Takto medzi
prvými troma dňami a druhými je istá vzájom-
nost, odpovednost čiže korešpondencia. Stvorenie
všetkých vecí je dejinnou skutočnosťou; spôsob,
ako sa nám podáva, je llterárno-umelecký, Mojži­
šov. Ale aj tu badať akúsi prirodzenú následnosť:
zachováva sa vzostupný ráz, ako ho vyžadujú vedy.
Svätopisec nám však nepodáva vedecké vysvetľo­
vanie o vývine sveta, ale prispôsobuje svoju roz­
pravu k duchu času, v ktorom žíl, keď sa zem
pokladala za stred vesmíru. Zem sl predstavovali
ako plávajúci ostrov na hlbočinách, ktorý svojimi
okrajmi dotýkal sa pevnej pologule, obrátenej
k sebe. Je to pevná, ako by kovová obloha, ktorá
sa nad zemou rozprestierala. Na vnútornej časti
oblohy bolí svetelné zdroje, slnko, mesiac a hviez­
dy, a na vonkajšej vrchnej časti bolí uskladnené,
vo veľkých struhôch, vrchné vody, ktoré v čase
dažďov prichádzali na zem (Gn 7, 11; 2 148, 4
atď.). Keď teda autor nehovorí o podstate stvore­
ných vecí a keď opisuje svet podľa ľudového ná­
zoru svojho času, podľa zdania, nemáme v Biblií
hľadať vedecké rozuzlenie a vysvetlenie poradia
vzniku jednotlivých veci. To vedecky podať ne.
žiadala spása ľudí. Pôvodcovým úmyslom bolo prí­
zvukovať, že všetko, aj najveľkolepejšie viditeľné
veci, sú od Boha. A keď to podáva rečou zrozu­
miteľnou pre svoje časy, nemýli sa. Prírodovedec­
ké otázky objasniť je úlohou vedy.
4.5 Tma sa odstraňuje stvorením svetla. Svetlo bolo
stvorené v prvý deň, hoci svetelné zdroje zaujmú
svoj priestor len vo štvrtý deň. Svetlom začína sa
nový poriadok na svete. Aké svetlo má na mysli
svätopisec, nevedno. Pravdepodobne uvádza tu
starší názor, ktorý považoval svetlo za akúsi sve­
telnú hmotu, ktorú potom Boh umiestil do slnka
a ostatných nebeských telies. — Boh dáva stvore­
ným veciam mená. Keď Boh meno dá veciam, to
značí, že všetko, čo stvoril, Je v jeho moci a na
ňom závislé. Podľa predstavy starých meno a
jestvovanie sa často zamieňa. Boh menil mená
ľuďom, s ktorými mal osobitný úmysel, ktorých
chce použiť pre svoje zámery a ktorí mimoriadnym
spôsobom patria len Jemu (Gn 17, 5; 35, 10; Mt
10, 18).
15
my, prinášajúce plody, v ktorých je ich seme­
no, podľa svojho druhu, na zemi!“ A stalo sa
tak. | Zem vyhnala trávu a rastliny, s plodom 12
semena podľa svojho druhu i stromy, prináša­
júce ovocie, v ktorom je ich semeno podľa svoj­
ho druhu. A Boh videl, že je to dobré. I A na- 13
stal večer a nastalo ráno, deň treti.
Dielo Štvrtého dňa. — I riekol Boh: 14
„Buďte svetlá na nebeskej oblohe na rozdeľo­
vanie medzi dňom a nocou! A buďte na zname­
nia pre doby, dni a roky! | I buďte svetlami na 15
nebeskej oblohe, aby ste osvetľovali zem!“
A stalo sa tak. I A učinil Boh dvoje veľkých 16
svetiel, väčšie, žeby vládlo dňom, a menšie,
žeby vládlo nocou, a aj hviezdy. | A umiestil 17
ich na nebeskej oblohe, aby osvetľovali zem !
a aby vládli dňom a nocou a oddeľovali svetlo 18
od tmy. A videl Boh, že je to dobré. I A nastal 19
večer a nastalo ráno, deň štvrtý.
Dielo piateho dňa. — I riekol Boh: *
20
„Hemžite sa, vody, množstvom živých tvorov,
a okrídlené tvory, lietajte ponad zem na ne­
beskej oblohe“! | A Boh stvoril veľké morské 21
zvieratá a všetky živočíchy, čo sa len hýbu,
ktoré sa vo vode hemžia podľa svojho druhu,
ako i všetky okrídlené lietajúce tvory podľa
svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. |
A požehnal ich Boh a riekol: „Ploďte sa a 22
množte sa a naplňte morské vody, aj vtáctvo
nech sa rozmnožuje na zemi!“ | A nastal večer 23
a nastalo ráno, deň piaty.
Dielo Šiesteho dňa. — Potom riekol Boh: 24
„Zem, vydaj živé bytosti podľa svojho druhu:
dobytok, plazy a divú zver podľa svojho dru­
hu!“ A stalo sa tak. | A učinil Boh divú zver 25
podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho dru­
hu i všetky plazy podľa svojho druhu. A Boh
videl, že je to dobré.
Nato' riekol Boh: „Učiňme človeka na náš 26 *
obraz, nám podobný! Nech vládne nad rybami
mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a
Hučiace a rozprúdené vody odstraňuje Boh stvo- *5—•
roním „oblohy", ktorá má zo úlohu oddeľovať
vrchné vody od spodných. Vrchné sú tie. čo prídu
s dažďom, spodné sú pod zemou a vyrážajú v pra­
meňoch na povrch zeme. (Zem je plávajúci ostrov
nad pravodaml!) Obloha je lu opísaná ako čosi
pevného. Zasa podlá ľudového pochopu.
Zásahom Božím nastáva na zemi rozčlenenie. 9.10
Pevná zem je oddelená od vôd. Lež pevná zem
nie je holá, ale ako jej súčasť sú tu hneď naraz
s ňou aj rastliny. Ideálnou zemou pre orientálca
je len zem porastená stromami a rastlinami. Rast­
liny sa tu delia na: trávu (nevidno na nej seme­
no), väčšie rastliny, u ktorých badať semä, a stro­
my.
Boh je stvoriteľom všetkého tu na zemi. Vývin 20—24
rodov, že by sa dokonalejšie druhy zvierat vy­
víjali z predchádzajúcich jednoduchších, je príro­
dovedecká teória, o ktorej Biblia nehovorí.
Pr! stvorení predchádzajúcich tvorov Boh „rle- 20
kol, a stalo sa" (3, 6, 9, 11, 14, 20, 24). Teraz je
reč slávnostnejšia. Pred stvorením Človeka pred­
chádza akási úvaha, porada Boha so sebou. Už
v tomto možno vidieť, aká bude hodnota človeka.
Lenže sa ešte väčšmi ukáže v lom, že človek bude
stvorený na obraz Boží. „Učiňme človeka na náš
 16 Genezis 1—2

divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa po Takto boli ukončené nebo a zem a všetky 2*
zemi plazia!" ich voje. | A v šiesty deň skončil Boh svoje 2
diela, ktoré bol učinil. V siedmy deň však od­
27 A stvoril Boh človeka na svoj obraz, počíval od všetkých diel, ktoré bol učinil, i I po­ 3
na obraz Boží stvoril ho, žehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom
muža a ženu stvoril ich. odpočíval od všetkých diel, čo bol Boh stvoril
•28 A požehnal ich Boh a riekol im: „Ploďte sa a učinil. | Taký je pôvod neba a zeme, keď boli 4a
a množte a naplňte zem! Podmaňte si ju a pa­ stvorené.
nujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba ■
a nad všetkou zverou, čo sa na zemi hýbe!“ Človek v pozemskom raji a jeho
•29 Potom Boh riekol: „Hra, dávam vám všetky pád, 2, 4b—3, 24.
rastliny, s plodom semena, na povrchu celej
Opis stvorenia prvého človeka. —
zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých
V ten čas, keď Pán, Boh, učinil zem a nebo, j 4b *
30 je ich semeno: nech sú vám za pokrm! | Všet­ nebolo ešte na zemi nijakého poľného krovia 5
kým zverom zeme a všetkému vtáctvu neba
i všetkému, čo sa na zemi hýbe, v čom je dych lené, lebo svätopisec šiestimi dňami Božej práce
31 života, (dávam) všetku zelenú trávu.“ A sta­ chce dať príklad svojim súkmeňovcom, aby za
šesť dní pracovali a v siedmy odpočívali a zasvä­
lo sa tak. | A Boh videl všetko, čo bol učinil, tili ho: „Spomni si na sobotňajší deň, aby si ho
a hla, bolo to veľmi dobré. A nastal večer zasvätil“ \Ex. 20, 8). Lenže Boh tvoril mimo času,
a nastalo ráno, deň šiesty. v okamihu. Ale ľuďom to ťažko pochopiť, preto
svätopisec opisuje Boha ako človeka, ktorý koná
obraz‘' — v množnom čísle „učiňme'' podlá mienky svoju prácu cez deň. Týmto príkladom má sa
niektorých prezrádza sa jestvovanie Najsv, Trojice. človek riadiť, aby svätil siedmy deň. Úmysel svä­
Nie je to však zrejmé zjavenie; náuka o Najsv. topiscov bol teda výchovný, keď dielo stvorenia
Trojici mala prísť až v Novom zákone (sv. Teofil, podal v rámci šiestich pracovných dní, po ktorých
sv. Irenej, sv. Ambróz, sv. Augustín atď.). Človek nasleduje posvätný deň odpočinku. Takto potom
je obrazom Božim podľa nesmrteľnej duše, čiže chápeme, prečo osem diel Mojžiš umiesťuje na
podlá rozumu a slobodnej vôle. Niektorí autori by šesť dní. Dielo šiestich dní môžeme však chápať aj
tu chceli vidieť aj nadprirodzený obraz Boží, to­ o rozličných dlhých dobách, v ktorých za účinko­
tižto povýšenie človeka skrze milosť k nadpriro­ vania Božieho sa utváral svet.
dzenému životu. Je síce pravda, ako to neskoršie Tomu nasvedčuje aj „siedmy deň", deň Bo­ 1—3
uvidíme, že človek ihneď po svojom stvorení bol žieho odpočinku, letory trvá až dodnes. Neslo­
do toho stavu povýšený, ale zo slov „na náš obraz, bodno to však chápať v tom zmysle, ako by Boh
nám podobný" to ešte nevyplýva. Nadprirodzený teraz nič netvoril a nič nekonal. Boh je číra čin­
život milosti nepatri k prirodzenosti ľudskej, je to nosť, udržuje tento svet a tvorí nové bytosti, duše.
mimoriadný dar. Človek je obrazom Božím, lebo „Odpočíva" však od tých diel, čo urobil, keď
je podobný Bohu podľa duše, a to nesmrteľnej stvoril tento svet. „Voje" neba a zeme sú bytosti,
duše! ktoré sa tu pohybujú, teda: hviezdy, vtáctvo, ryby,
29 Ako vo v. 22. „požehnáva" Boh zvieratá, tak aj zvieratá a ľudia. — Tu by bola na mieste otázka,
tu „požehnáva" prvých ľudí. Požehnanie sa vzťa­ kedy stvoril Boh anjelov? Sv. Otcovia sa domnie­
huje na ich množenie. Človek a zvieratá dostávajú vajú, že anjeli boli stvorení na počiatku času, vte-
od Boha moc, aby sa obnovovali a rozmnožovali , dy, keď Boh stvoril nebo (v. 1). Anjeli sú nebes-
a takto zachovali natrvalo svoj rod. Boh prepo­ ! kým vojom, obyvateľmi neba nebies. Izraeliti
žičiava tu tvorom svoju tvoriteľskú moc. Boh dáva j rozlišovali troje nebies: vzdušné, ktoré je pricsto-
človekovi nadvládu nad všetkým tvorstvom a toto j rom pre lietavé zvieratá, hviezdne, kde sú umies­
je dôsledkom skutočnosti, že človek je podľa duše tené slnko, mesiac a hviezdy, a napokon nebo
prirodzeným obrazom Boha. Všetko má slúžiť člo­ । nebies, najvyššie nebo, sídlo Boha a anjelov,
vekovi a on zas so všetkým Bohu ako bytosť j Učenie, ktoré podáva Mojžiš svojou rozpravou
rozumná, schopná poznávať a milovať Boha. l o stvorení sveta, dá sa zhrnúť do týchto bodov:
29—31 Z týchto veršov dalo by sa usudzovať, že pred­ ' 1. Mojžiš svojmu ľudu vštepuje, že je len jeden
tým ľuďom bolo zakázané jesť mäso. Isteže pred I Boh, ktorý všetko stvoril. Toto malo iste veľký
hriechom nebolo toho boja v prírode, ako ho na­ význam pre vtedajšie časy, keď susedné národy
chádzame dnes. Je však isté, že ústrojenstvo člo­ j žili v mnohobožstve, polyteizme, uctievali skoro nc-
veka sa hriechom nepremenilo. Ci ani zvieratá 1 spočetných bohov. 2. Boh z ničoho stvoril tento
nesmeli požívať mäso? O človeku by sa to dalo svet, a to jediným slovom, prejavom všemohúcej
chápať, veď prvý človek bol v stave milosti, svojej vôle. 3. Najvznešenejším Božím dielom
v stave mimoprirodzenom, asi netúžil po mäsitej v tomto viditeľnom svete je človek. Človek je
strave. Zvyk nejesť mäso je teda Bohom určený. I však stvorený, preto aj podriadený Bohu. 4. Cieľ
V stave nevinnosti prvých ľudí, keď v raji pano­ ' človeka z vôle a rozkazu Božieho je, aby panoval
val pokoj a keď všetko akosi prirodzene slúžilo | nad viditeľnými tvormi, ale aby im neslúžil. A keď-
človekovi, bolo by bývalo ukrutnosťou zabíjať | že je stvorený ako muž a žena, určený je na
zvieratá. Po hriechu (3, 1—0) a najmä po potope ' rozmnožovanie ľudského pokolenia, a to podľa
podmienky človeka sa zmenia, a tak Boh dovo­ I rozkazu Božieho, a nie podľa svojich vášní. 5. Svä-
ľuje ľuďom požívať i mäso (9, 3). Zvieratá užívali | topisec učí, že Boh všetko, čo stvoril, uznal za dobré,
mäso, veď bola to akási prirodzená regulácia ich a preto zlo, najmä mravné, čo sa na tvoroch na­
vzrastu. — Pri stvorení tvorov Boh riekol, že to chodí, nie je od Boha. 6. Napokon upravený je
bolo dobré. Lež teraz, keď vidí spolu človeka a tu aspoň čiastočne vzťah človeka k Bohu, a to
všetko tvorstvo, je to „veľmi dobré". Je medzi tým, že je naznačený deň sviatočný. Boh sa pod­
tvorstvom istý súlad, lenže to „veľmi dobré" sa statne liší od tvorov: je večný, na nikom nezá­
v prvom rade vzťahuje na človeka, ktorý je obra­ vislý, je všemohúci a jediný, je múdry a starostli­
zom Božim a korunou tvorstva! — Šesť biblických vý. Mojžiš svojou náukou o Bohu a o stvorení
dní je šesť časových rozpätí. Deň je ohraničený I sveta dal ľudstvu pevné základy náboženské.
večerom a ránom. Biblický deň teda začína sa ! Tieto verše vzťahujú sa na čas, keď na zemi 4—C
ráno a končí sa opäť ráno. Avšak toto ohraničenie Í nebolo nijakého života. Nebolo dažďa a nebolo
jednotlivých diel Božích dňami je úmyselne vo- j ani človeka, ktorý by mohol zavodňovaním na-
 Genezis 2 17

a ešte nepučala ani poľná tráva, lebo nedal Stvorenie ženy. — Potom riekol Pán, 18 *
Pán, Boh, pršať na zem a nebolo ani človeka, Boh: „Nie je dobre byť človeku samotnému.
6 ktorý by obrábal zem, | a vodu (kanálov) pri­ Nuž učiním mu pomocnicu, ktorá bude mu
vádzal na zem a zavlažoval celý povrch zeme. | podobná.“ | Po tom, keď bol Pán, Boh, utvoril 19
*7 Potom Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka i z hliny všetku zver poľnú a všetko vtáctvo
a vdýchol do jeho nozdier dych života a tak sa i nebeské, priviedol ho k Adamovi, aby videl,
stal človek živou bytosťou. • ako by ho nazval, pretože, ako ho nazve, také
' bude jeho meno. í A nazval Adam menom vše- 20
•8 Miesto prvého človeka: raj. — Potom
Pán vysadil na východe, v Edene, raj a ,tam । Boh (3, 5), a tiež odtiaľ, že keď prarodičia pre
*9 umiestil človeka, ktorého bol utvoril. | A Pán, 1 neposlušnosť a pýchu z neho jedli, prakticky po-
í znali, ako jc dobre Boha počúvať, a ako je zle
Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých | nepočúvať ho.
druhov, na pohľad krásnym a na jedenie chut­ | Kraje a rieky, ktorými svätopisec opisuje po- 10—14
ným, ako i stromu života v strede raja a stro­ । lohu raja, dnes ťažko overiť alebo stotožniť. Aj
'O mu poznania dobra a zla. J-Z Edenu však vyte- ( zemský povrch sa zmenil, aj mená riek mohli
■ s ľuďmi prejsť na pomenovanie iných riek alebo
kala rieka, ktorá mala zavlažovať raj, a odtiaľ j potokov. Keby sme mohli jednoznačne odpovedať
11 sa rozdeľovala a tvorila štyri ramená. I Meno । na otázku, odkiaľ sa ľudia rozšírili po svete, vtedy
prvého je Pišon. To je ten, čo obteká celú kra- j by ťažkosť odpadla. Takto možno rátať len s prav­
12 jinu Havilah, kde sa vyskytuje zlato, j a zlato | depodobnosťou. Dve rieky sú zistené: Hidekel čiže
tej zeme je rýdze. Tam sa nachodí aj bdeliuru ! Tigris a Perát čiže Eufrát. Teda v tomto prípade
raj by bol v krajoch Arménie, na juh od Kašplc-
13 a kameň ónyx. ! Meno druhej rieky je Gihon. । kého mora. Tam, kde pramenia tieto dve rieky.
14 Tá obteká celú zem Kuš. i A meno tretej je Hi- Tretia rieka by bola Araxes, dnešný Geihun er:
dekel (Tigris). Ten tečie naproti Asýrii, j ras (bibl. Gihon), a štvrtá Tšoroch, ktorá tečie
do Čierneho mora. Ini hľadajú polohu raja inde
A štvrtá rieka je Perát (Eufrát). i (napr. Musil v Babylonii). Krajina Havilah, sta­
15 I vzal Pán, Boh, človeka a umiestil ho v raji | rodávna Kolchidis, a krajina Kuš bol by kraj na
1G Edc-na. aby ho obrábal a strážil. | Pán, Boh, | východ od Babylonie. Krajina Havilah — podľa
inej mienky — je Arábia, siahajúca od egyptského
však takto prikázal človekovi: „Zo všetkých j pohraničia (Sur) až po Eufrát. Bdelium je pri­
17 stromov raja môžeš jest. | Zo stromu poznania ' jemne voňajúca živica, vytekajúca zo stromu,
dobra a zla, z toho nejedz! Lebo v deň, kedy by I ktorý sa vyskytuje v Arábii, Indii, Médii a Baby­
si z neho jedol, istotne zomrieš.“ । lonsku. Stuhnuté kvapky bdelia sú vzácnym ka-
didlom. Botanické meno kra jc Amyris agollo-
Hradiť dážď, ako je to zvykom vo východných | chum. Ónyx, hebr, šóhám, jc istý druh draho­
krajinách. Slovom, zem nebola ešte v takom sta­ kamu, niektorí myslia, že je to beryl.
ve, aby na nej mohol človek pokojne a šťastne Človek v Raji mal pracovať bez námahy a 15
prebýval. Preto Boh pripravuje človekovi, ktorého s pocitom radosti nad úspechom.
ide stvoriť, vhodné miesto na bývanie, raj. Boh všetky mimoprirodzené prednosti človeka 16
O stvorení človeka bola už reč (1, 26—30), te­ viaže na poslušnosť človeka voči Bohu. Teda
raz spisovateľ hovorí o spôsobe, ako Boh stvoril .‚strom poznania dobra a zla“ je tu skúšobným
prvého človeka. ‚‚Pá'n utvoril z hliny človeka (ha’ kameňom prvých ľudi. Kedykoľvek by prekročili
adám)", tak ako hrnčiar utvára nádobu z hliny । príkaz poslušnosti a jedli by zo stromu, odníme
(zeme, blata, prsti, prachu), ktorú berie zo zeme sa im dar nesmrteľnosti a oni v tú chvíľu dosta­
(‘adámáh). Teda už v mene Človeka-Adama je ozna­ nú sa pod neúprosný zákon smrti. Slová „lebo
čená látka, z ktorej pochádza ľudské telo. Tým sa v ten deň... zomrieš“ netreba chápať tak, že
chce naznačiť, že telo človeka je z tej istej zeme človek po hriechu hneď telesne zomrie, lež tak,
ako telo zvierat a že je smrteľné. „A vdýchol do že stratí život milosti, stratí výsadu môcť byť ne­
jeho nozdier dych života“, oživovacleho ducha. smrteľným podľa tela a stane sa smrteľníkom,
Toto druhé, z čoho sa skladá človek, okrem tela, žijúcim a dospievajúcim k zániku telesného ži­
jc duša človeka, stvorená bezprostredne od Boha. ; vota.
Aj telo aj duša boli stvorené od Boha, lenže telo V týchto veršoch sa svätopisec opäť vracia 18—25
už z jestvujúcej hmoty, hliny, duša však priamo i k šiestemu dňu stvorenia. Dôvod, prečo stvoril
od Boha. Človek sa sláva živou bytosťou len skrze í Boh Evu, jc ten, aby človek nebol samotný, ale
dušu. A dušou človek predči všetko viditeľné tvor­ žeby mal pomocnicu, čo mu bude podobná. Isteže
stvo, dušou, ktorou sa človek pripodobňuje Bohu. tú pomoc treba vidieť aj v zachovávaní a roz­
Prelo duša je viac než telo. množovaní ľudského potomstva na zemi (24). Boh
8 Eden je meno krajiny a označovalo by úrodnú stvoril ženu z čiastky Adama, z rebra, ktoré je
zem. Táto krajina bola vzhľadom na svätopisca ( blízko srdca. Toto všetko sa stalo vo zvláštnom
na východe. „Pán vysadil v Edene raj“, raj je . spánku, pri ktorom Adam poznal, čo Boh za­
teda záhradou, a takto sa aj v Písme volá: zá- ( mýšľa stvorením ženy a pochopil dôverne spoje,
hrada Pánova (Gn 13, 10; Iz 51, 3) alebo záhrada nie manželského zväzku medzi mužom a ženou.
Božia (Ez 2B, 13; 31, 8); jc čiastkou krajiny Eden. I Rebro, hebr, sélá', v Písme značí bok, stranu. Sv.
9 Raj bol krásnym a bohato pripraveným miestom : Otcovia vysvetľujú stvorenie ženy z čiastky muža
pre prvého človeka. Okrem iných stromov a rast­ so súhlasom iných miest Písma takto: Preto Boh
lín v raji boli dva zvláštne stromy, a to „strom . stvoril z muža ženu, aby sa naznačila jednota
života“ a ‚.strom poznania dobra a zla". — .‚Strom । ľudského pokolenia, aby bolo zjavné, že muž je
života“ mal svojim ovocím udržiavať ľudí stálé počiatkom a zdrojom pre celé ľudstvo, aby sa
pri živote, veď mali žiť večne. O účinnosti ovocia zvýraznilo, akým úzkym zväzkom sú spojení muž
stromu života dozvieme sa aj z Gn 3, 22. Druhý a žena (v manželstve), aby sa naznačila hodnosť
strom, čo bol tiež v strede raja (3, 3), bol „sirom a autorita mužova, aby muž mal tým väčšiu lásku
poznania dobra a zla": nemá meno od toho, žeby k žene a napokon, aby toto spojenie predobrazo-
v sebe mal niečo dobrého alebo zlého, ani preto, valo dôverné spojenie Krista s Cirkvou (Ef 5,
že by jeho ovocie obohatilo vedomosti človeka 22.23 a Jn 19,34). Adam poznal zámer Boží a
Svoje meno má odtiaľ, že diabol sľuboval prvým i hneď po stvorení ženy zvolal: „Napokon toto je
ľuďom, že jeho ovocie dá im vedomosť, akú má I kosť z mojich kosti..poznal totiž, že žena je
2 SZ
 18 Genezis 2—3

tok dobylok, všetko vtáctvo nebeské a všetku stromu, ktorý je v strede raja, nám Pán za­
zver poľnú. Pomocnicu však, čo by mu bola kázal: .Nejedzte z neho a ani sa ho netýkajte,
21 podobná, nenašiel. ! Potom Pán, Boh, dopustil aby ste nezomreli!«" — Tu povedal had žene: 4
na Adama tvrdý spánok a keď zaspal, vybral „Práve nezomriete, | naopak, Boh vie, že v deň, 5
mu jedno rebro a jeho miesto zaplnil mäsom. I keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a
22 Nato z rebra, ktoré vybral Adamovi, Pán, Boh, vy budete ako Boh, poznajúci dobro a zlo". •—
utvoril ženu a priviedol ju k Adamovi. A videla žena, že strom je na jedenie chutný, 6
23 Vtedy povedal Adam: । na pohľad krásny a na poznanie vábivý,
„Napokon, toto je kosť z mojich kostí nuž vzala z ovocia jeho a jedla, daia
a mäso z môjho mäsa, I aj mužovi svojmu, čo bol s ňou, a on tiež je­
preto sa bude volať mužena, ] dol.
lebo z muža vzatá je. ,
24 Preto opustí mužský otca svojho j Následky hriechu a trest. — I otvorili 7*
a matku svoju sa obom oči a spoznali, že sú nahí. A zošili fi-
a priľne k manželke svojej j gové listy a urobili si zásterky. — A potom, 8
a budú jedným telom." i byť vážny, keď za jeho prestúpenie nasleduje
•25 A obaja, Adam i žena jeho, boli nahí a ne­ trest telesnej smrti a duševnej smrti, pretože te­
lesná smrť predpokladá stratu priateľstva Božieho
ostýchali sa navzájom. a taký ťažký trest nemohol stihnúť človeka bez
•3 Pokúšanie a hriech. — No had bol ľsti- toho, žeby sa nebol Boh od neho odvrátil. —
vejši ako všetky zvieratá poľné, ktoré učinil Isteže u prvých rodičov nebolo možné, žeby po­
kušenie pri nich bolo prišlo znútra: mali 'vliata
Pán, Boh, a vravel žene: „Či naozaj povedal vedomosť, dostali milosť, čo ich oslobodzovala od
Boh: .Nesmiete jesť z nijakého rajského stro- boja nezriadených žiadostivostí proti rozumu a
2 mu?« j A žena odpovedala hadovi: „Z ovocia vôli. Preto pokušenie muselo prísť zvonka. Poku­
2 rajských stromov môžeme jesť, ! ale z ovocia šiteľ je tu diabol, bytosť, ktorá rozmýšľa a roz­
práva, teda duch. A pretože pokúša k neposluš­
tej istej prirodzenosti a podstaty, ako je on sám, nosti a pýche, je to zlý duch (Múd 2, 24: Jn 2, 44;
a dáva jej meno, aká má on sám. Z „muža vzatá Zjv 12, 9). Pokušiteľ navádza človeka k hriechu
je, prelo sa bude volať muženou". V hebrejčine pod rúškom hada. Had v tomto prípade bol alebo
síce slová znejú obdobne (muž ‘iš. žena ‘iššah). skutočný had, alebo diabol sa len zjavil v podobe
„Preto.. z toho dôvodu, že totiž žena bola hada. I jedno i druhé diabol mohol použiť z do­
stvorená z Čiastky muža a že bola učinená na [ pustenia Božieho. Používa práve hada, lebo had
pomoc mužovi, „opusti mužský svojho otca a svoju I sa zdal na to prihodnejšim ako ostatné zvieratá,
matku...", opustí tých, čo má na svete naj­ lepšie vystihoval zákernú povahu diablovu. Diabol
drahších a priľne k svojej manželke4'. Tieto slo­ pokúša slabšieho, ženu. Svoj zámer neprejavuje
vá vyslovuje síce Adam, ale vraví ich z vnuknu­ hneď, nepokúša razom k hriechu. Hriech má svo­
tia Božieho. Všimnime si, že Boh naznačuje slo­ ju psychológiu: najprv sa líška a predstiera, že
vami Adama jednoženstvo (priľne k svojej man­ človek je celkom slobodný. V pochybnosť uvádza
želke) a že manželstvo je užší zväzok ako zväzok Boží zákaz: „Ci naozaj povedal Boh" .. - Ako by
pokrvenstva, klorý viaže deti k rodičom, man­ sa divil, že Boh je nie dostatočne dobrý a múdry.
želia „budú jedným telom“! — Z toho, čo sa j Lež Eva namiesto toho, aby utiekla pred diablom
v týchto veršoch hovorí, je zjavné, že človek bol — veď ho musela poznať po bezočivej otázke —
stvorený priamo od Boha. Človek nejestvoval, robí základnú chybu, dáva sa s ním do reči, ne­
nežil, kým mu Boh nevdýchol dušu (2, 7). Teda uteká pred príležitosťou k hriechu. Vysvetľuje
celé zloženie človeka je priamym útvorom Božím: síce správne príkaz Boží, ale akosi ho preháňa.
telo je zo zeme a duša duchovným obrazom Bo­ > Dodáva, že Boh im zakázal aj dotknúť sa ovocia
žim, ktorý obraz si On uložil do človeka (sv. To­ zo stromu poznania (2, 16). Tu sa diabol stáva
máš Akvinský). smelším a zapiera pred Evou pravdomluvnosť Bo­
25 v tomto prvom manželstve všetko bolo usporia­ žiu: „Práve nezomriete... otvoria sa vám oči a vy
dané podľa rozumu; prarodičia nepoznali vášne budete ako Boh..." A na tieto slová sa Eva
a náruživosti. Boli v stave nevinnosti. Toto všetko chytila. Skrsla v nej túžba po slobode, prebúdza
svätopisec vystihuje slovami: „A obaja boli nahí... j sa pýcha a narúša sa vnútorný poriadok a pokoj.
a neostýchali sa navzájom". U prarodičov nebolo ; I hlási sa k slovu žiadostivosť tela („I videla
toho boja, ako je v nás, čo sme deti hriechu, i žena, že strom je na jedenie chutný"), žiadosti-
nebolo boja medzi duchom a telom. Boh povýšil i vosť očí („na pohľad krásny") a pýcha života („a
prarodičov posväcujúcou milosťou do nadpriro­ : na poznanie vábivý"). Týmto trojitým zvodom
dzeného života. Prví rodičia dostali dar neporu­ premôže Evu, ktorá podľahla pokušeniu: „vzala
šenosti a obdržali vliate vedomostí, s ľahkosťou z jeho stromu a jedla, dala aj svojmu mužovi,
vládli nad celou prírodou a nemali nikdy zomrieť. čo bol s ňou, a on jedol tiež." Eva ťažko zhrešila:
Tento šťastný stav prarodičov netrval však podľa vedela, že príkaz je ťažký; a pohnútkou k jej
mienky Otcov dlho. Podľahli zvodom diabla a pre hriechu nebola len žiadostivosť, ale aj pýcha,
pýchu a neposlušnosť stratili všetko. i túžba po samostatnosti a neodvislosť! od Boha
1—6 Boh dovolil prarodičom jesť z ovocia všetkých („budete ako Boh!"); jej hriech zväčšuje i tá
stromov (2, 15—17), okrem jedného. Zo stromu ■ okolnosť, že zviedla svojho muža. Lenže hriech
„poznania dobra a zla" zakázal im totiž jesť, I Adamov je väčší, veď on bol v istom zmysle
a to preto, aby Človek poznal a uznal, že i keď । dokonalejší ako žena. Obaja však zhrešili ťažko.
je pánom a vlastníkom všetkých stvorených vecí, | A pretože Adam je hlavou ľudského pokolenia
predsa nie je neobmedzeným pánom. Človek sl má | (Rím 5, 12), v ňom sme zhrešili všetci, ktorí po­
uvedomiť, že aj pri užívaní stvorených dobier je chádzame od neho (dedičný hr^^h)
odvislý od Boha. Potom pochopíme, že hoci pri 1 Po hriechu nasledoval vzápätí trest. Trest sa 7—13
Božom zákaze išlo o nepatrnú vec, pre zámer, । dotýkal v prvom rade duše. Zakusujú v sebe boj
ktorý Boh sledoval svojim príkazom, zákaz sa nezriadenej žiadostivosti: „otvorili sa im oči".
stal veľmi vážnym. To mal človek chápať aj v tom, Ale inakšie, ako si to mysleli, „spoznali, že sú
že prekročenie tohto zákazu malo mať za násle­ | nahí", a nastáva u nich boj telesného človeka
dok ťažký trest: „Istotne zomrieš’". Príkaz musel proti duchovnému. K tomuto pristupuje ďalší
 Genezis 3—4
keď počuli hlas Pána, Boha, ktorý sa za den­
ného vánku prechádzal po záhrade, skryl sa
i Adam i žena jeho pred Pánom, Bohom, medzi
stromami záhrady.
9 I zavolal Pán, Boh, Adama a riekol mu: „Kde
10 si?“ | A on odpovedal: „Počul som tvoj hlas
v záhrade, nuž bál som sa, že som nahý a preto
11 som sa skryl." | I riekol mu: „Kto ťa upozornil,
že si nahý?! Jedol si azda zo stromu, z ktorého
12 som ti jesť zakázal?!“ | Tu odpovedal Adam:
„Žena, ktorú si mi dal na pomoc, tá mi dala
13 zo stromu a ja som jedol.“ | Potom riekol Pán,
Boh, žene: „Prečo si to urobila?!’’ A ona od­
povedala: „Had ma naviedol, i jedla som“.
Potrestanie a prísľub Mesiáša: prvá
•14 blahozvesť — protoevanjelium. — Tu riekol
Pán, Boh, hadovi:
„Preto, že si to urobil, prekliaty budeš
medzi všetkým dobytkom
a medzi všetkou zverou poľnou!
Na bruchu plaziť sa budeš
a prach zeme hltať po celý svoj život!
'15 Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou
a ženou,
medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom,
ono ti rozšliape hlavu
a ty mu zraníš pätu.“
'1G Žene zasa riekol:
„Veľmi rozmnožím strasti tvoje a tehotenstvá,
v bolesti deti rodiť budeš
a hoci po mužovi túžiť budeš,
on nad tebou vládnuť bude.“
trest, a to strach pred Bohom. A napokon je to
snnha vyhovoriť sa. Hlavný trest vynáša však Boh
svojim spravodlivým súdom. Tresce všetkých zú­
častnených na prvom hriechu.
14 Boh preklína hada, ktorý bol nástrojom diablo­
vým, a to, čo mu bolo dosial prirodzeným, stáva
sa mu trestom: „na bruchu sa plaziť budeš“.
Trest u hada treba vidieť v tom, že odteraz spô­
sob jeho pohybovania sa a jeho jedlo bude zna­
kom jeho nízkosti a opovrženia.
15 Tento verš je síce náznakom ustavičného boja
medzi ženou a hadom-diablom, ale je tiež pre­
javom lásky Božej, ktorá prisľubuje žene raz
víťazstvo nad diablom, a to skrze jej potomka,
skrze Mesiáša. Preto sa tento verš volá prvou
blahozvesťou, protoevanjelium. I keď potomstvom
Eviným sú všetci ľudia, sv. Otcovia a cxogéii
vedení sv. Pavlom (Rím 16, 20) vykladajú slovo
individuálne o Ježišovi Kristovi, lebo on bol len
jediný potomok, ktorý zvíťazil svojou smrťou na
kríži nad hlavou diablovou, keď nás všetkých vy­
kúpil. — Žena, o ktorej je tu reč, je sice Eva,
lož v plnom zmysle je to tá, čo porodila Krista
bez spolučinnosti muža. Panna Mária. Veď Kristus
premohol diabla nie preto, že je synom Eviným,
ale preto, že bol svojím počatím oddelený od
ostatných ľudí, a to sa stalo len tak, že bol len j sa alebo žehnajúceho. Cherubíni ako aj ohňový
Máriiným synom, ktorá ho počala bez spolu-
účasti muža. A je tiež skutočnosťou, že Panna
Mária jediná zo žien bola v ustavičnom nepria­
teľstve s diablom, veď jej dušu nezatícnll nijaký
hriech.
16 V Novom zákone si manžel neberie otrokyňu
alebo slúžku, ale manželku (porov. Ef 5, 22 n.).
16—19 Boh ťažko trestá muža. Zem, čo mu mala slú­
žiť, bude preň prekliata (Rím 6, 20—22). Odteraz
„s námahou“ bude si človek zaobstarávať živo­
bytie a zem mu bude prinášať aj zlé plody —
19
A riekol Adamovi: „Preto, že si počúval hlas 17
ženy svojej a jedol si zo stromu, o ktorom som
ti prikázal: »Nesmieš z neho jesť-<, tak:
Nech je pre teba prekliata zem,
s námahou sa z nej živiť budeš,
po všetky dni života svojho.
Tŕnie a bodľačie ti rodiť bude, 18
a predsa ty máš jedávať poľné byliny.
V potu tváre svojej jedávať budeš svoj chlieb, 19
kým sa nevrátiš do zeme,
keďže z nej si bol vzatý,
lebo prach si a v prach sa obrátiš!“
A nazval Adam ženu svoju menom Eva (Ži- 20‘
vot), lebo stala sa matkou všetkých žijúcich.
Výkon trestu. — A Boh učinil Adamovi 2ľ
a jeho žene kožený odev a obliekol ich. I Po- 22
tom im riekol Pán, Boh: „Hľa, človek sa
stal ako jeden z nás! Poznal dobro i zlo. Len
aby teraz nenačiahol ruku svoju po strome
života a nejedol a nežil naveky!" | A Pán, Boh, 23
vykázal ho z raja Edenu, aby obrábal zem.
z ktorej bol vzatý. | Ba vyhnal človeka a na 24
východ od raja Edenu postavil cherubov a vy­
tasený ohňcvý meč, aby strážili cestu k stromu
života.
Synovia prarodičov: Kain a Ábel. —
Adam potom poznal Evu, svoju ženu, a ona po- 4*
čala a porodila Kaina a povedala: „Obdržala
som človeka pomocou Pánovou.“ I A opäť po- 2*
nie také, aké mu poskytoval raj — a aj tie si
získa len „v potu svojej tváre“. Lež najťažším
trestom jc, že človek sa stáva smrteľníkom. Hriech
zapríčinil človekovi smrť.
Adam prijíma trest pokorne. Posilnený je ná- 20
dejou budúceho víťazstva „ženinho potomstva", a
tak túto svoju nádej aj vyslovuje tým, že svoju
ženu pomenúva Evou-Hawáh čiže Životom. Eva
sa stáva predobrazom Panny Márie, Matky žijú­
cich.
Boh sa postaral, aby prarodičia mali jednoduchý 21—•24
odev, ktorým by zakryli svoju nahotu a odeli sa
pred nežičlivým podnebím. Predtým odev nepotre­
bovali, veď boli v stave nevinnosti a poveternostné
podmienky v raji isteže boli tie najlepšie. Ako sa
Boh postaral o ich odev, Písmo nehovorí. — Boh
prarodičov spravodlivo vypovedáva z miesta,
v klérom mali žiť šťastne, ak by boli poslúchali
príkaz Boží. Nestalo sa tak, nestrážili si to miesto
poslušnosťou voči Bohu, nuž Boh ich vyháňa. Vy­
háňa ich aj preto, aby nejedli zo stromu života.
Stratili naň právo, lebo hriech ich olúpil o výsadu
nesmrteľnosti. Boh ich vyhnal do zeme, prekliatej
pre hriech. Človek ju má odteraz obrábať, má
s ňou zápasiť. Pred vchodom do raja postavil Boh
stráž: cherubov, anjelov (Ez 25, 16-22), poslov Bo­
žích a ohňový vytasený meč. Možno to chápať
o nebeských bytostiach, ktoré boli ozbrojené mo­
cou, čo sa podobala ohňovému a sem-tam sa po­
hybujúcemu meču. Slovo cherub značí modliaceho
meč sú znakmi Božej prítomnosti (Ex 3, 24; Zach
2, 9).
„Poznať ženu" v zjemnelej biblickej reči znači 1
pohlavné obcovanie.
Kain na tomto mieste odvodzuje sa od slovesa 2
qánáh a značilo by ‚získaného, obdržaného
*. Abel
je ‚syn
* (asyr), prvorodený syn. Písmo hovorí len
o troch synoch Adamových, Isteže ích mal viac.
V Gn 4, 25 je reč o narodení tretieho syna, Seta.
*.
Set znamená ‚nahradený, daný namiesto niekoho
V tomto prípade namiesto Abela.
 20 Genezis 4
rodila — jehu brata, Abela. Abel bol pastierom í
oviec, Kain však roľníkom.
*3 1 stalo sa, že po mnohých dňoch priniesol
4 Kain obetu Pánovi z poľných plodín. I I Abel
obetoval podobne, a to z prvotín svojich oviec,
z tých najlacnejších. A Pán zhliadol na Abela
■5 a na jeho obetu. ' Na Kaina a na jeho obetu
však nepohliadol. A Kain sa veľmi rozhneval
•6 a tvár mu skleslá. | I riekol Pán Kainovi: „Pre-
1 čo sa hneváš a prečo tvár tvoja skleslá? | Či
nie je to takto: Ak dobre robíš, môžeš sa vy­
strieť, ak však nedobre robíš, čihá hriech pri
dverách a sleduje ťa jeho žiadostivosť, a pred-
"8 sa, ty ju máš ovládať?“ | A tak Kain povedal
Ábelovi, bratovi svojmu: „Vyjdime si von!“
A keď boli na poli, napadol Kain svojho brata
9 Abela a zabil ho. ] Vtedy riekol Pán Kainovi:
„Kde je brat tvoj Ábel?” Ten však odvetil.
„Neviem. Či som ja strážcom môjho brata?“ ;
10 1 riekol on: „Čo si to urobil? Hlas krvi brata
11 tvojho hlasno volá ku mne zo zeme, i Buď
prekliaty teraz zo zeme, ktorá otvorila ústa,
12 aby pjla krv brata tvojho z rúk tvojich! | Keď
budeš obrábať pôdu, neprinesie ti nijakú úro-
13 du. Budeš nestály a túlavý na zemi.“ i Vtedy
povedal Kain Pánovi: „Môj zločin je väčší, než
14 by mi bol odpustený. | Hľa, ty ma dnes odháňaš
od zeme a pred tvárou tvojou budem sa skrý­
vať; nestály a túlavý budem na zemi. A stane
15 sa, že ktokoľvek ma nájde, zabije ma." i Pán mu
však riekol: „Nie tak! Lebo každý, kto Ka­
ina zabije, sedem ráz pomstu si odnesie!“ Po­
tom Pán urobil Kainovi znak, aby ho nikto ne-
16 zabil, kto ho nájde. | A Kain sa vzdialil od Pána
a zdržoval sa v kraji Nod na východ od Edenu.
3. 4 .‚Pán zhliadol“ a „nepohliadol“ sa vyjadruje
záľuba v obete alebo jej odvrhnutie. Ako poznali
Kain a Abel, že prvého obetu Pán neprijal a dru­
hého prijal, nie je isté. Pravdepodobne v tom, že
Abela požehnával a Kainovi sa nevodilo najlepšie.
5 Kainova tvár „skleslá“ z vedomia, že stratil Bo­
žiu priazeň. Hneval sa zo závisti na brata a jeho
zrak obracal sa k zemi, chodil so zvesenou hlavou,
pohrúžený do zlých myšlienok.
6. 7 Pri Kainovi bolo badať, že je zlej vôle a že zasa ‚tieň‘. — Synovia Lamechovi boli kočovníci,
čosi zlého zamýšľa. Pán snaží sa ho odvrátiť od
jeho zlého úmyslu. Ak sa Kain neprestane hnevať,
je v nebezpečenstve, že sa dopustí veľkého zloči­
nu. Jeho hnev a zlovôľa voči bratovi je podobná
divej zveri, ktorá sa chystá na skok. Boh upozor­
ňuje Kaina na bezprostredné nebezpečenstvo.
0 — 16 Kain zamietol príležitosť polepšiť sa a rúti sa do
záhuby. Hriech rodí hriech. Zo závisti zabije svoj­
ho nevinného brala. Abel, nevinná obeta, je pred­
obrazom Ježišovej smrti. — Aj po hriechu vraždy
Pán blíži sa s výčitkou ku Kainovi. Kain sa ne­
chce k hriechu priznať, nechce ani vedieť, kde je
jeho brat. Kain si zaslúži okamžitú smrť, ale trest
mu je zmenený na život v biede a utrpení. Dote­
raz bol roľníkom, toto zamestnanie opustí, bude
kočovníkom, a zem, ktorú poškvrnil nevinnou krvou
brata, ho vyženie, zem bude volať o pomstu proti
nemu. Napokon Kain uzná svoj hriech, lež ani te­
raz neprosí o odpustenie, zdá sa, že si ide zúfať:
„ktokoľvek ma nájde, zabije ma“ a „môj zločin je
väčší, než by mi bol odpustený“. Bralovrah sa
boji svojho zavraždenia, myslí si, že niekto bude
pomstiť Abela. 'Ale Boh aj lu trest ponecháva len
sebe. Prisľubuje Kainovi, že sa lak nestane. Ako
sa Pán stal pomstiteľom pre smrť Abelovú, lak
Kainovi potomci. — A Kain poznal svo- *
17
ju ženu, a tá počala a porodila Henocha. Potom
vystavil mesto a nazval ho menom svojho syna
Henocha. | Henochov! sa narodil zasa Irad, 18
Iradovi Maviel, Mavielovi Matusael a Matusa-
elovi Lamech. | Lamech si vzal dve ženy. Jedna *19
mala meno Ada a druhá mala meno Sela. | Ada 20
porodila Jabela: on je praotcom tých, čo bý­
vajú v Stanoch a čo chovajú dobytok, i Meno 21
jeho brata bolo Júbal. Tento je praotcom všet­
kých, čo hrajú na citare a flaute. 1 Aj Sela po- 22
rodila a to Tubalkaina, kováča, ktorý robil vše­
lijaké veci z medi a zo železa. Sestra TubaL
kainova bola Noema.
Raz povedal Lamech svojim ženám, Ade 23’
a Sele:
„Počujte, hlas môj, ženy Lamechove,
naslúchajte reči mojej!
Zabijem muža, ktorý ma poraní,
a mládenca, ktorý ma udrie.
Sedem ráz pomstený bude Kain, 24
Lamech však sedemdesiatsedem ráz.“
bude trestať aj toho, kto by zabil Kaina. „Pán
urobil Kainovi znak“ — ťažko povedať, čo to bolo.
Isteže nebol to znak taký, ktorý prezrádzal, že
Kain zabil brata, lebo to by bolo väčšou príleži­
tosťou, aby sa ľudia zbavili nebezpečného človeka.
Bolo to nejaké znamenie, uistenie, že Kaina ľudia
nezabijú. — A ako prví rodičia museli vyjsť z ra­
ja, tak aj Kain musel opustiť svoje šidlo, isto
। úrodnú krajinu, pre svoj hriech. Krajina Nod je
1 to isté ako ‚krajina túlavého‘.
। Kainova žena bola jeho sestra. Takéto manžel- 17
i stvo bolo nevyhnutné v začiatkoch ľudského poko-
! lenia. Henoch značí ‚zvyklý‘ alebo ‚zasvätený'.
: Kde a kedy postavil Kain „meslo“, nedá sa zistiť.
Nebolo to však mesto v našom zmysle. Niekoľko
। chatrčí, zaistených múrom.
Kainov rodostrom má sedem generácii: Kain, 19—22
Henoch, Irad, Maviel, Matusael, Lamech a Jobél
s Jubalom. Význam týchto mien jc neistý, zdá sa,
že niektoré sú ani nie hebrejského pôvodu. To, že
sa -na tomto mieste hovorí o Lamechovi, že si vzal
dve ženy, je známkou, že dosiaľ trvalo jednožen-
stvo. Odteraz mravnosť bude upadať. Treba však
pripomenúť, že mnohoženstvo u patriarchov trpelo
sa zo strany Boha. Ada znamená ‚okrasu', Sella
hudobníci a kováči. Lenže kováčstvo treba chápať
v tom zmysle, že taký remeselník chodil s kočov­
níkmi z miesta na miesto za prácou, ktorú na
mieste vykonal. Svätopisec ukazuje, ako sa kultú­
ra pomaly vyvíjala: najprv si človek snažil zado­
vážiť odev (3, 7 a 3, 21), venuje sa obrábaniu poľa
(3, 23), stavia .‚mesto“ (4, 17), vynachodi hudobné
nástroje a z kovu si pripravuje náčinie (4, 21. 22).
Divné je len to, že práve tá skupina ľudí, ktorá
je odtrhnutá od Pána, teda Kainiti, opisuje sa
v Písme ako priekopnícka v kultúre. Dá sa to vari
vysvetliť tým, že sa museli viac snažiť, pretože
podmienky ich života boli ťažšie než u ostatných
ľudí. Kainiti však boli zmyselncjší a ukrutnejší
než Solili, potomci tretieho syna Adamovho.
Pieseň Lamcchova čiže pieseň o meči prezrádza, 23.24
ako ľudstvo bez Boha mravne klesá. Už nejde
o prísnu spravodlivosť, ale o pomstu, nezachová sa
zákon odvety (Ex 21, 23.25), lež svojvoľne sa bude
vraždiť aj pre najmenšiu urážku a ublíženie na
tele. Možno, že Lamech po prvý raz držal v ru­
kách meč, čo mu ukoval jeho syn Tubalkain, a
pyšný na svoju silu a istotu prezrádza svoje
ukrutné vnútro. Lamech je horši ako Kain. Kain
vraždil z nenávisti a závisti, Lamech nemá skoro
 Genezis 4—5 21

•25 Rodokmeň Setitovcov. — Adam poznal Keď mal Enos 90 rokov, narodil sa mu Ka- S
opäť svoju ženu, a ona porodila syna a dala inan. i Po Kainanovom narodení žil Enos 815 10
mu meno Set, hovoriac. „Veď Boh mi nahradil - rokov a narodili sa mu ešle synovia a dcéry.
iného potomka namiesto Abela, ktorého zabil Všetkých Enosových dní bolo 905 rokov a po- 11
26 _ Kain." | Aj Setovi sa narodil syn a dal mu me­ tom zomrel.
no Enos. Vtedy sa začalo vzývať meno Pánovo. Keď mal Kainan 70 rokov, narodil sa mu 12
’5 Toto je zoznam potomstva Adamovho: Keď Malaleel. | Po Malaleelovom narodení žil Ka- 13
Boh stvoril Adama, na Božiu podobu ho uči- inan 840 rokov a narodili sa mu ešte synovia
“2 nil, | muža a ženu stvoril ich a požehnal im a dcéry. I Všetkých Kainanových dni bolo 910 14
3 a dal im meno človek, keď boli stvorení. | Keď rokov a potom zomrel.
ma! Adam 130 rokov, narodil sa mu syn, jemu Keď mal Malaleel 65 rokov, narodil sa mu 15
podobný, na jeho obraz a nazval ho menom Jared. i Po Jaredovom narodení žil Malaleel 16
4 Set. | Po Setovom narodení žil Adam 800 ro- 830 rokov a narodili sa mu ešte synovia a dcé­
5 kov a narodili sa mu synovia a dcéry. | I bole ry. Všetkých Malaleelových dní bolo 895 ro- 17
všetkých dni Adamovho života 930 rokov a po­ kov a potom zomrel.
tom zomrel. Keď mal Jared 162 roky, narodil sa mu He- 18
6 Keď bolo Setovi 105 rokov, narodil sa mu nech. ! Po narodení Henocha žil Jared 800 ro- 19
7 Enos. | A Set po tom, ako sa mu narodil Enos kov a narodili sa mu synovia a dcéry. | Všet- 20
žil 807 rokov a narodili sa mu ešte synovia kých Jaredových dni bolo 962 rokov a potom
8 a dcéry. | Všetkých Setových dní bolo 912 ro­ zomrel.
kov a potom zomrel.
dujú sa ani v menách (Mt 1, 8; 1 Par 26, 24 atď.).
na to ani príčiny. Kain sa nechcel ani priznať, že V hebrejskej reči možno použiť obrat „narodil sa
zabil brata, Lamech sa so svojim vražedným úmys­ mu" aj v zmysle širšom: nemusí to byť bezpro­
lom vychvaľuje. Lamech sa vynáša nad Boha, stredný pôvod syna od otca, ale môže to značiť aj
ktorý sľúbil, že Kainovu smrť potresce sedemkrát, ďalší pôvod, napr, o vnukovi možno povedať, že
Lamech sa bude pomstiť krutejšie, krivdu potresce sa narodil starému otcovi; synovstvo niekedy ozna­
totiž až sedemdesiatsedemkrát. Hrozný jc rodo­ čuje hocakú závislosť, napr. Adam je synom Bo­
strom Kainov: začína bratovraždou a končí člove­ žím, júdske mestá sú dcérami Jeruzalema, Líbyjci
kom, ktorý sa chvastá vražednými úmyslami. sú synmi Egypta. Preto právom možno predpokla­
25 Podľa niektorých meno Set jc pôvodu sumer- dať, že v rodostrome sú vynechané niektoré gene­
ského a značí ‚brať. Iní odvodzujú ho od slovesa rácie, ako keby v reťazi vypadli niektoré ohnivká.
*.
sít ‚nahradený, postavený na miesto V tomto prí­ A v tomto prípade trvanie od Adama po potopu
pade Set by bol náhradou za Abela a Set by už nemožno určiť z príslušných údajov o veku po­
Eve bo! býval zárukou, že sa splní prísľub o Me­ tomkov Adamových po Noema. Jednoducho nie sú
siášovi (3, 15). Prekliaty Kain nemohol na to počí­ uvedení všetci, len ti význačnejší a známejší. Je
tať, že by Boh skrze jeho potomstvo niekedy po­ však isté, že medzi Adamom a Noemom nebola
zdvihol ľudstvo zasa k sebe. O tom vedela aj Eva, príliš dlhá doba. Ako nižšie uvidíme, potopa sveta
preto teraz hovorí o náhrade a dáva také meno podľa TM (hebrejského textu Písma) bola by bý­
svojmu tretiemu synovi. vala medzí rokmi 2.500 a 2.200 (dvetisíc päťsto a
2ß „Vtedy sa začalo vzývať meno Pánovo", tieto 'dvetisíc dvesto) pred Kristom, čo sa však protiví
slová neznamenajú, že predtým sa neuctieval Pán, údajom, ktoré nám podávajú zprávy mimobiblické.
veď bohoslužba vznikla naraz s ľudstvom, Kain Už v 4. tisícročí a cez celé 3. tisícročie pred Kris­
a Abel obetujú (3, 4). Slová sú náznakom, že v tú­ tom máme veľké kráľovstvo v Babylonsku (Sumer
to dobu sa začína už slávnostná bohoslužba, určuje a Akad), Egypte atď. a dejiny týchto kráľovstiev
sa spôsob a čas bohoslužby. Iní vysvetľujú to v ta­ môžeme dostatočne sledovať bez toho, že by sme
kom zmysle, že odvtedy mali synovia Setovi meno zbadali nejakú pohromu, akou bola potopa. Z toho
,,synovia Boží". teda vidieť, že uvedené roky, vlastne genealógie,
I „Zoznam" hebr, séfer, značí síce v prvom rado úplné nie sú. Cas sa vyžaduje dlhší, než jc ten,
‚knihu’, ale aj akýkoľvek ‚menší spis, záznam', te­ čo nám podávajú genealógie čiže rodostromy. Po­
da aj ‚zoznam'. dľa nášho rodostromu čas od stvorenia človeka až
-:j2 V rodostrome Setitovcov od Adama až po La­ po potopu by bol podľa hebrejského textu 1.656
mecha, otca Noemovho, jc desať generácií. Udané (tisíc šesťsto päťdesiatšesť) rokov. Aj tento čas jc
sú roky tých mužov, čo predstavovali jednotlivé krátky a hoci potopa sveta bola v tú dobu, keď
generácie, a to tak, že najprv sa uvádzajú roky ľudstvo žilo pomerne pospolu, predsa vývoj kultú­
otca, ktorému sa narodí predstaviteľ nasledujúcej ry, vývoj rozličných rás vyžaduje si omnoho dlhší
generácie, a potom sa mu ešte pridávajú roky, čas, než ho môžeme určiť z rodoslromov. Pamätaj­
ktoré žil po narodení predstaviteľa nového rodu, me, že autorovi nešlo o presné podanie a opísanie
a nakoniec sa udáva súhrn všetkých rokov jed­ ľudského jestvovania! Ešte si treba všimnúť dve
notlivých patriarchov. Na prvý pohľad by sa teda veci: dlhý vek patriarchov a podobnosť mien medzi
zdalo, že ľahko možno určiť čas od stvorenia sve­ Kainitmi a Setitmi. Je isté, že praľudia žili dlhšie.
ta do potopy sveta, od Adama po Noema. Slačilo Písmo pozná tzv. „obrov" (6, 4), ľudia najstarších
by sčítať celkové roky desiatich predstaviteľov čias museli ťažko zápasiť s prírodou, boli otužilej­
spomenutých generácií a došli by sme tak zdanlivo ší, silnejšieho zloženia telesného a napokon sám
k presnému poznaniu času od stvorenia prvého člo­ Boh dáva týmto ľuďom dlhší čas, aby sa prvotné
veka až po potopu sveta. Treba si však uvedomiť, zjavenie o budúcom Mesiášovi dlhšie udržalo a Čím
že svätopiscovi nešlo tak o určenie času, o chro­ väčšmi rozšírilo. — O podobnosti mien medzi Kai-
nológiu, ako skorej o to, aby poukázal na pôvod nitmi a Setitmi možno povedať toľko, že nie je to
jednotlivých rodín od Adama po Noema, polom od nič divného; veď podobné niečo sa vyskytuje aj
Noema po Abraháma a napokon od Abraháma po dnes. Koľko ľudí má tie isté mená. A v Písme
Jakuba a izraelitský národ; v tomto národe sa vy­ práve medzi menovcami Setitov a Kainitov je veľ­
plní protoevanjelium, ktoré sa medzičasom znova ký mravný rozdiel (Kalnita Henoch 4, 18 a Solila
a znova prísľubom Božim potvrdzuje. Na dokázn Henoch 5, 22; podobne by sme to mohli uviesť
nie tohto faktu stačí uviesť, že v Písme sv. gene­ o jednom a druhom Lamechovi, o Kainovi a Kai-
alógie sú na niektorých miestach neúplné, nezho- nanovi).
 22 Genezis 5—6
21 Keď mal llenoľh 65 rokov, narodil sa :nu j
22 Matuzalem. i A Henoch chodieval s Bohom. Po
narodení Matuzalemovom žil 300 rokov a na-
23 rodili sa mu synovia a dcéry. | Všetkých Heno-
24 chových dní bolo 365 rokov. | I chodieval He­
noch s Bohom a nebolo ho viac, lebo Boh ho
vzal.
25 Keď mal Matuzalem 18" rokov, narodil sa ।
26 mu Lamech. | Po Lamechovom narodení Matu- |
zalem žil 782 roky a narodili sa mu synovia ।
27 a dcéry. | Všetkých Matuzalemových dní bolo
969 rokov a potom zomrel. j aj so zemou. | Urob si koráb z cyprusového dre-,
28 Keď mal Lamech 182 roky, narodil sa mu [
29 syn | a dal mu meno Noe, hovoriac: „Tento nás •
poteší pri našej robote a námahách pre zem, !
30 ktorú Pán preklial.“ | Po Noemovom narodení ;
Lamech žil 595 rokov a narodili sa mu synovia
31 a dcéry. | Všetkých Lamechových dní bolo 777
32 rokov a potom zomrel. | Keď mal Noe 500 ro­
kov, narodil sa mu Sem, Chám a Jafet.
Potopa sveta, 6,1^9,17.
i zhynie. | S tebou však uzavriem zmluvu: do
Príčina potopy: Ľudská skazenosť.
•6 Avšak keď sa začali ľudia na povrchu zeme
2 množiť a keď sa im narodili dcéry, | synovia
Boží videli, že dcéry ľudí sú pekné, i brali si
3 z ruch za ženy, koľko len chceli. | Tu riekol
Pán: „Duch môj neostane nadlho v ľuďoch
(pre ich poblúdenie), sú len telom. Ich dní
4 bude len 120 rokov.“ | V tom čase boli na zemi
obri — ba aj neskoršie — keď synovia Boží
obcovali s ľudskými dcérami a tieto im rodili
obrov. To sú hrdinovia dávnych časov, slávni
mužovia.
5 Keď Pán videl, že ľudská neresť na zemi
je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je,.
6 ustavične naklonené ku zlu, | oľutoval Pán, že
stvoril na zemi človeka, a bol skormútený
7 v srdci a riekol: | „Vyničím z povrchu zemské­
ho ľudí, ktorých som stvoril: človeka a zviera­
tá, plazy a vtáctvo nebeské, lebo ľutujem,, že
8 som ich učinil.“ | Len Noe našiel milosť u Pá­
na.
21.22 o Henochov! sa hovorí, ie „chodieval s Bo­
hom“. Toto treba chápať tak, že Henoch žil sta­
točným životom; keby s ním bol Boh, nemal by
mu čo vyčítať; žil teda bohumilým životom. Ako
text naznačuje, Henoch nezomrel, Boh ho prenie­
sol zo sveta. Ale nevedno, kam ho umiestil. To sa
stane neskoršie aj s Eliášom (4 Kr 2, 11). Boh ho
odmenil za vieru a takto pripomenul jeho roves­
níkom, že dobrého Človeka odplata neminie. Na
konci sveU Henoch príde opäť a bude hrať vý­
značnú úlohu v boji proti Antikristovi (Mal 4, 5;
Zjv 11, 4).
1—7 Príčinou, prečo Boh tresce ľudstvo potopou, je
ľudská zloba, najmä skaza mravov. „Synovia Boh"
sú tí isti, ktorých Boh zničí potopou (v. 3. 5-7.
12. 13), teda ľudia, ktorých bol Boh stvoril, a v pr­
vom rade sú to Setiti, medzi ktorými zbožnosť sa
udržala za dlhší čas ako u iných potomkov Ada­
mových. Pre tento úzky vzťah k Bohu volajú sa
Setiti „Synmi Božími“. „Dcéry ľudí" alebo „syno­
via Tudi“ v Písme je názov pre tých, čo žijú ne­
mravným životom. Autor chce naznačiť, že i tí, čo
doteraz boli zbožní, nerozumne sa dali zviesť krá­
sou žien a narušili poriadok ustanovený ešte v raji.
Nielen že nežili v jednoženstve. ale brali si toľko
Boh ohlasuje potopu sveta. — Toto je 9*
história Noemova: Noe bol najspravodlivejší
a najbezúhonnejší muž medzi svojimi rovesník­
mi. Noe viedol bohumilý život. | Noemovi na- 10
rodili sa traja synovia: Sem, Chám a Jafet. |
Pred Bohom však zem bola skazená, zem bola 11
plná nerestí. | I videl Boh, že zem je veľmi 12
skazená, lebo všetko ľudstvo blúdilo na svojej
ceste, i Tu riekol Boh Noemovi: „Predo mnou *
13
nastal koniec všetkému, čo má telo, lebo zem
je preplnená jeho neprávosťou a ja ho zničím
14
va, v korábe urob priehrady a vymaž ho znútra
i zvonka smolou! ] Atakto ho vystav: 300 lakťov 15
bude jeho dĺžka, 50 lakťov jeho šírka a 30 lak­
ťov jeho výška! | Na korábe sprav aj otvor na 16
jeden lakeť, urob ho hore dookola! Aj dvere
daj na bok korába a urob spodné, stredné
a vrchné poschodie.
Lebo ja naozaj privediem vody potopy na 17
zem, aby som zničil všetko telo, v ktorom je
živý dych spod neba. Všetko, čo je na zemi,
18
korába vojdeš ty, tvoji synovia, tvoja žena a
ženy tvojich synov s tebou. | A z každého dru- 19
hu živočíchov do korába vezmeš po jednom
páre, žeby sa s tebou zachovali na žive, a to
samca i samicu. ! Do korába vojdú s tebou zo 20
všetkých vtákov podľa svojho druhu, z do-
žien, „koľko len chceli“. V raji to bola pýcha a tu
je to zmyselnosť, ktorá vháňa ľudstvo do záhuby.
. Ľudstvo pred potopou žilo, ako by ani duše ne­
malo, preto Boh o ňom hovorí: „sú len telom". —
„Obri“, silní a slávni mužovia ešte jestvovali na
zemi vtedy, keď sa Boh rozhodol zničiť svet po­
topou. O jestvovaní silných a veľkých ľudí hovorí
Písmo aj na iných miestach (Nm 13, 33; Múd 14,
6; Bar 3, 26. 28). Pre neresil a skazu mravov Boh
sa rozhodol zahubiť ľudstvo — „oľutoval Pán, že
stvoril na zemi človeka". Tento výraz o ľútosti
Božej netreba brať v pravom slova zmysle, veď
Boh nič nemôže ľutovať, lebo sa nemôže meniť.
Nezabúdajme, že Písmo hovorí o Bohu ako o ľu­
ďoch, prenáša ľudské zážitky na Boha. Takýto vý­
raz chce tu zvýrazniť veľkosť previnenia u ľud­
stva. Boh však necháva ešte sto dvadsať rokov,
aby sa ľudstvo spamätalo a polepšilo. Ale ani túto
milosť ľudstvo nevyužilo. Preto Boh svoju .hrozbu
vyplní a zahubí celé ľudstvo okrem Noema, ktorý
„našiel milosť u Pána“, a, pravda, 1 okrem jeho
najbližších príbuzných.
Noe značí ‚pokoj‘ alebo ‚prinášajúci pokoj, po- 8—11
techu, radosť'. Noe bol muž spravodlivý a zbožný,
žil podľa vôle Božej a „chodieval s Bohom" ako
Henoch (5, 22). Prezrádza, že Noe nebol takým
hriešnikom ako jeho súčasníci, „lebo všetko ľud­
stvo blúdilo na svojej cesle" (= odbočilo, odklo­
nilo sa od mravných príkazov Božích).
Boh chce záplavou vyhubiť ľudí (7, 4), a preto, 13—22
aby Noe nezahynul, dáva rozkaz Noemovi, aby sl
urobil „koráb". Koráb nemal podobu lode, ale po­
dobu plávajúceho domu a bol z cyprusového dreva
(hebr, gófer). Keďže jeden lakeť obnáša 49,5 cm,
koráb bol asi 150 m dlhý, 25 m široký a 15 m vy.
soký. Mal troje poschodí a okolo vrchnáka mal
zôkol-vôkol otvor 50 cm vysoký. Vo vnútri korába
boli oddelenia, menšíe-väčšie miestnosti pre roz­
ličné zvieratá. Takýto koráb mohol hodne uniesť,
ale na plavbu nebol najsúccjši. Koráb, do ktorého
sa má nasťahovať Noe so svojimi troma synmi
a manželkami • ako i po páre „z každého druhu
' živočíchov", nebol tak veľký, žeby naozaj bol po-
 Genezis 6—7—8 23

bytka podľa svojho druhu a z plazov podľa 1 A vody vzrastali ďalej nad zemou, takže za- 19
21 svojho druhu po dvoch, aby mohli žiť. | Ty liali i všetky vysoké hóry, ktoré sú pod šírym
však zober so sebou z každého jedla, čo sa je­ nebom. | Voda prevyšovala o 15 lakťov hory. 20<
dáva, a vezmi ho so sebou! To bude tak tebe ako i ktoré pokrývala. | I zahynulo každé telo, ktoré 21
22 aj im za pokrm.” | A Noe urobil všetko tak, I sa pohybovalo na zemi: vtáctvo, dobytok, zver,
ako mu prikázal urobiť Boh. i plazy, plaziace sa po zemi, aj všetci ľudia.
I Všetko, čo malo v nozdrách dych života, všet- 22
•7 Priebeh potopy. — Potom riekol Pán No­
ko, čo žilo na suchu, zahynulo. | Zahubil všetky 23
emovi: „Vojdi ty a celá tvoja rodina do korába,
bytosti, čo boli na zemi: ľudí ako aj dobytok
lebo len teba som videl spravodlivého medzi
2 týmto pokolením. | Zo všetkých čistých zvierat a plazy, ako i nebeské vtáctvo, a vyhubené
boli zo zeme. A ostal iba Noe a to, čo bolo s ním
vezmi po sedem samcov a samičiek, zo zvierat,
v korábe. I A vody ovládali zem ešte za 150 24
čo sú nečisté, po dvoch, samca a samičku. I
dni.
3 Iz nebeského vtáctva vezmi po sedem samcov
a samičiek, aby sa zachovalo na žive semä Potopa prestáva, Noe vychádza
4 na celej zemi. | Lebo už len sedem dní — a po­ z korába. — Tu spomenul si Boh na Noema 8
tom dám pršať na zem za štyridsať dni a šty­ a na všetku zver a všetok dobytok, ktorý
ridsať nocí a vyhubím na povrchu zeme všetky bol s nim v korábe, a dal Boh *zaviať vetru nad
5 bytosti, ktoré som učinil | I urobil Noe všetko zemou a vody upadávali. | Zatvorili sa aj žrie- 2
tak, ako mu rozkázal Pán. dla hlbočín a nebeské struhy a dážď z neba
6 Noe mal 600 rokov, keď bola potopa vody prestal pršať. | A vody, pritekajúc a odtekajúc, 3
7 na zemi. | A vošiel Noe a s ním i jeho synovia, mizli zo zeme a po uplynutí 150 dni vôd
jeho žena a ženy jeho sj'nov pred zátopou vo- ubudlo, I a v siedmom mesiaci, v sedemnásty 4
8 dy do korába. | Aj z čistých zvierat, ako deň mesiaca zastal koráb na vrchu Ararat
i z nečistých, z vtáctva a zo všetkého, čo sa í Vody odchádzali a upadávali až do desiateho 5
9 hýbe na zemi, | vošlo po dvoch, samec a sa­ mesiaca. Prvého dňa desiateho (mesiaca) obja­
mica,'do korába s Noemom, ako mu prikázal vili sa temená vrchov. | Keď uplynulo 40 dní, 6
Pán. Noe otvoril okno korába, ktoré bol urobil | a 7
10 Po siedmich dňoch privalili sa potopné vo­ vypustil krkavca. Ten odletoval a navracal
lí dy na zem. I V šesťstom roku Noemovho ži­
vota, druhého mesiaca, sedemnásteho dňa toho roztvorili" — sčiastky z mora a preplnených riek
mesiaca, vyvalili sa všetky pramene veľkej a potokov — ‚‚vyvalili sa všetky pramene veľkej
12 hlbočiny a nebeské struhy sa roztvorili. I A na hlbočiny". (Svätopisec tu podáva ľudový názor
o vzniku záplavy.) Potopa začala sa 17. dňa v dru­
zemi pršalo za štyridsať dní a štyridsať nocí. hom mesiaci (asi náš okt.-nov.) a dažde trvali
13 | V ten istý deň vošiel do korába Noe, jeho štyridsať dní. Takto celá „zem" bola pod vodou, ba
synovia: Sem, Chám a Jafet, jeho žena a ženy prevyšovala o 7 m aj najvyššie vrchy. Za stopäť-
desiat dní vody takrečeno stáli nad zemou, iba po
14 jeho synov s nimi, i Títo, a všetky zvieratá tomto čase začali upadať. V siedmom mesiaci ko­
podľa svojho druhu a všetky plazy, plaziace ráb sa zachytáva na pevnej pôde vrchu Ararat
sa po zemi, podľa svojho druhu a všetko vtác­ (babylonský Urartu-Arménia). Po ďalších dvoch
tvo podľa svojho druhu — všetky operence a mesiacoch (1. dňa desiateho mesiaca) objavujú sa
15 okrídlence, | vošli k Noemovi do korába po už končiare vrchov (8, 4). Nato Noe vypúšťa po
Štyridsiatich dňoch krkavca, potom po siedmich
páre z každého tela, v ktorom bol dych ži- dňoch holubicu. Vtáci sa mu však vracajú. Znova
>6 vota. | A čo vošlo, bol to samec a samica o sedem dní vypúšťa inú holubicu, a tá mu už
z každého živočícha, ako mu to prikázal Boh. prináša olivovú ratoliestku ako znak obnoveného
A Pán Noema zavrel zvonku. života na zemi. Keď po siedmich dňoch opäť vy­
púšťa holubicu, už sa mu do korábu nevracia.
•17 I nastala štyridsaťdenná potopa na zemi. To bol znak, že vody už celkom upadli. V 1. deň
Vody pribúdali a vyzdvihli koráb zo zeme do prvého mesiaca nebolo už na zemi vody, bolo
18 výšky. | Vody veľmi stúpali a zaplavili všetko však plno bahna, a preto Noe čaká až do nasle­
na povrchu zeme, koráb však plával na vodách. dujúceho mesiaca a po 27. druhého mesiaca vy­
chádza Noe z korába von. Takto potopa trvala
jol po páre zo všetkých zvierat. Ide vari len o tie vcelku rok a sedemnásť dní. — Ako z biblickej
zvieratá, to boli skrotené a to slúžili človekovi. rozpravy badať, potopa nezmenila povrch zeme.
Ostatné sa mohli zachrániť útekom, v predpoklade, Aspoň nie podstatne. Vrchy ostávajú, nenastáva
že potopa nebola všeobecná ani zemepisne ani ná­ zmena oní v rastlinstve a zvieratslve, ani v pod­
rodopisné. nebí. Teda biblická potopa nemôže sa porovnávať
1—16 Cas, určený na pokánie, sa míňal, ľudstvo sa so svetovou potopou čiže dilúviom, ktoré vyžaduje
však nespamätalo, veselilo sa a hrešilo „až do dňa, geológia.
keď Noc vošiel do korába“ (Mt 24, 38). Noc mal Po potope Noe obetuje z vďačnosti Bohu ce- 20—-22
šeststo rokov, keď dostal od Boha rozkaz vojst do lostnú zápalnú obetu. Je to tiež obeta prosby,
korába. S nim vošla jeho žena, jeho traja synovia aby Boh netrestal celú zem, veď zem je ešte
a Ich ženy, leda spolu osem osôb (1 Pt 3, 20). Noc stále prekliata od časov prvého hriechu (3, 7). Pán
vzal so sebou po sedem párov čistých zvierat a po prijal obetu Noemovu a dáva mu sľub, že viac
páre z nečistých (7, 1-3. 8. 14-17). Čisté a nečisté zem „neprckrajc"; pokým bude trvať táto zem,
zvieratá sa už teda rozoznávali pred potopou. Toto poriadok no nej nebude narušený novou potopnou
rozdelenie zvierat dialo sa vzhľadom na Ich poží­ katastrofou. Veď človek následkom dedičného
vanie a obetovanie (porovnaj Lv 11 a Dt 14). hriechu Je tvorom slabým, naklonený je viac ku
17—24 Po siedmich dňoch od vstupu Noemovho do ko­ zlu než k dobru. Preto Boh bude mať na človeka
rába začali vody zaplavovaľ zem. Ako text hovorí, ohľad, zmiluje sa nad ním a nezničí všetok život
vody prišil sčiastky dažďom — „nebeské struhy sa I na zemi.
 24 Genezis B—O
B sa, kým vody nevyschli na zemi. | Po ňom vy­
pustil holubicu, aby zvedel, či sa už vody
9 stiahli zo zeme. | A keďže holubica nenašla
miesto, kde by jej noha odpočinula, vrátila sa
k nemu naspäť do korába, lebo vody boli ešte
na povrchu celej zeme. Oň vystrel svoju ruku,
10 chytil ju a vzal ju k sebe do korába. I Potom
počkal ďalších 7 dní a znova vypustil holu­
11 bicu z korába. | A holubica priletela k nemu
len v podvečer, a hľa, v zobáku mala čerstvú
12 olivovú ratolesť! I Tu poznal Noe, že vody zo
zeme zmizli. Čakal však ešte ďalších 7 dni
a zasa vypustil holubicu, a tá sa viac k nemu
13 nevrátila. | V šesťstoprvom roku teda, prvého
(mesiaca), prvého dňa toho mesiaca vyschli
14 vody na zemi. | I odstránil Noe strechu ko­
rába, aby videl, ¾ hľa, zemský povrch bol su­
15 chý. | Druhého mesiaca, dvadsiatehosiedmeho
dňa mesiaca bola zem suchá.
16 Vtedy riekol Boh Noemovi takto: ] „Vyjdi
z korába a s tebou aj tvoja žena, tvoji synovia
17 a ženy tvojich synov! | A vyveď všetky druhy
živočístva, ktoré je s. tebou: vtáctvo, dobytok
a všetky plazy, plaziace sa po zemi, aby sa
pohybovali na zemi a aby sa množili a na­
18 pĺňali zem." | Vyšiel teda Noe a s nim jeho sy­
19 novia, jeho žena a ženy jeho synov; | všetka
zver, všetky plazy a všetko vtáctvo, čo sa len
pohybuje na zemi podlá svojich druhov, vyšlo
20 z korába von. ' Potom však Noe vystavil oltár
a vzal zo všetkého čistého dobytka a zo všet­
kých čistých vtákov a obetoval na oltári žertvu.
21 | I zavoňal Pán príjemnú vôňu a riekol si: „Už
nikdy viac nepreklajem zem kvôli človekovi,
lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti
zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetko živé, ako
22 sem to urobil. | Kým potrvá zem, nikdy ne-
prestane sejba a žatva, chladno a teplo, leto
a zima, noc a deň.“
Božia zmluva s ľudstvom po po-
•9 tope sveta. — Potom požehnal Pán Noema |
a jeho synov, hovoriac im:
„Ploďte a množte sa a naplňte zem!
2 Nech majú pred vami strach
a obavu všetky zvieratá zemské,
Ako bol Boh požehnal Adama (1, 28), tak teraz
po potope požehnáva Noema, hlavu nového ľud­
stva a dáva mu nadvládu nad všetkým, čo žije na
zemi. Po dedičnom hriechu aj príroda sa spriečil?
Človekovi. Predtým vládol nad ňou ľahko a po­
kojne. Teraz človek bude vládnuť nad zvieratami
len silou a strach bude cítiť pred nimi. Po potope
Boh dovoľuje ľuďom jesť mäso (porovnaj pozn.
k 1, 29) zvierat. Ak to predtým nebolo dovolené,
teraz je to už ľubovoľné. Lež zakazuje jesť krv
alebo mäso, v ktorom by ostala všetka krv. Podľa
poňatia starozákonného Človeka krv bola sídlom
duše. Duša však prináleží len Bohu. Preto aj krv
zabitých zvierat musela sa obetovať Bohu. Boh
zakazuje jesť krv, aby vzbudil bázeň u človeka
pred preliatím krvi. Zákaz nejesť krv obsahuje
teda dvoje: zaväzuje k poslušnosti a mravne vy­
chováva. — Ľudská krv je cennejšia nad zviera­
ciu, a preto beda, kto ju preleje. „Krv vašich
duší“ — krv, Čo udržuje váš život. Nech je to
zviera alebo človek, vraždy sa dopustiť nesmie.
Ináč bude platiť zákon odvety: život za život.
všetko vtáctvo nebeské
a všetko, čo sa pohybuje na zemi;
všetky ryby morské dávajú sa do rúk
vašich.
Všetko, čo sa hýbe a žije, bude vám na 3
jedenie,
všetko vám dávam tak, ako byliny zelené.
Iba mäso s krvou, v ktorej je duša, 4
nesmiete jesť.
Avšak krv duší vašich budem požadovať; 5
od každého zvieraťa budem ju požadovať
a od každého človeka, nech je to i brat,
požadovať budem dušu človeka.
Kto preleje ľudskú krv, 6
skrze človeka nech je preliata jeho krv,
lebo na obraz Boží
stvoril som človeka.
Vy sa však ploďte a množte sa,
rozšírte sa na zemi a naplňte ju!“
Potom riekol Boh Noemovi a spolu i jeho 8’
synom takto: | „Ja naozaj uzavriem s vami 9
a vaším potomstvom, čo bude po vás, zmluvu,
| i s každou žijúcou bytosťou, čo je s vatni: 10
s vtáctvom, s dobytkom a so všetkou zverou,
ktorá s vami vyšla z korába, so všetkými.zvie­
ratami, čo sú na zemi, j Áno, uzavriem s vami 11
zmluvu, že už nikdy nezahynie všetko živočíš­
stvo vodami potopy a že už nebude viac potopy,
ktorá by spustošila zem."
A Pán hovoril ďalej: 12’
„Toto bude znakom zmluvy, ktorú uzavie­
ram na večné časy s vami
a so všetkými živými bytosťami, čo sú s vami:
Oblúk svoj umiesťujem v oblakoch, 13
aby bol na znak zmluvy medzi mnou a zemou!
Prísnosť tohto zákona zakladá sa na hodnosti člo­
veka, ktorý je stvorený na obraz Boží. Tieto pod­
mienky, zákony, má človek zachovať. Aj Boh sa
zaväzuje prísľubom, že viac nezahubi ľudstvo po-
lopou.
Prísľub, že Boh nezničí svet celosvetovou po- 8—11
topou, dotýka sa človeka, zvierat a všetkého po-
tomstva. Zvieratá, stvorené kvôli človekovi, po-
kladajú sa s nim za jeden celok. Boh nevyniči
viac potopou všetko stvorenstvo! Zmluva medzi
Bohom a Noemom je dvojstranná: zaväzuje sa
Boh, ale aj od človeka sa požaduje, aby zachoval
tie príkazy, čo mu vyššie dal Boh (v. 4—Cb).
Túto zmluvu Boh potvrdzuje znamením, zna­ 12—13
kom, ako by pečaťou. Znakom tejto zmluvy bude
dúha, bude znamením pokoja a Božieho milo­
srdenstva. I neskoršie Boh svoju zmluvu označí
znamením: pri Abrahámovi bude to obriezka (Gn
17, II), pri sinajskej zmluve bude to pokropenie
krvou obetných zvierat. Autor netvrdí, že Boh
vtedy stvoril dúhu alebo že by sa vtedy po prvý­
krát objavila v mračnách. Znamenie nemusí byť
niečo mimoriadneho. Boh používa svoj dávnejší
útvor, aby nim upamätúva! človeka na svoj prí­
sľub a človek zo svojej strany má sí — pri po­
hľade na dúhu — uvedomiť, že pri daždi Boh by
mohol potrestať človeka, oko to urobil kedysi za
potopy. A preto takýto znak má svoj význam:
zaväzuje človeka k vďačnosti za milosrdenstvo a
prebúdza v ňom dôveru v dobrotivosť Božiu.
Exegétl dišputujú medzí sebou o tom, aký bol
rozsah potopy? Ci sa rozprestierala po celej zemí
(všeobecná zemepisne) a Či sa dotýkala len tej časti
 Genezis fl
14 Keď zastriem zem oblakmi,
a keď sa v oblakoch zjaví moja dúha,
15 vtedy si spomeniem na svoju zmluvu,
ktorá je medzi mnou a medzi každou živou
bytosťou.
16 Nikdy viac už nebude vodná potopa,
ktorá by zahubila všetky žijúce tvory na
zemi.“
17 j riekol Pán Noemovi: „Toto je znakom
zmluvy, ktorú som uzavrel medzi mnou a
medzi všetkými živými tvormi na zemi."
Kliatba a požehnanie Noemova.
*10 — Synovia Noemovi, ktorí vyšli z korába, boli
teda traja: Sem, Chám a Jafet. Chám je otcom
19 Kanaána. | Títo traja boli Noemovi synovia
a z nich rozšírilo sa- ľudstvo po celej zemi.
zeme, kde žili ľudia, ktorí by bolí zahynuli všetci
napospol, okrem Noema a Jeho rodiny (všeobecná
antropologický), alebo, napokon, Či svätopisec opi­
suje len jeden národ, nestarajúc sa o ostatné Gen
relatívna). Text Písma prihovára sa za po'.opu
všeobecnú, a to aj zemepisne, a preto Otče/ a
a starší vykladači domnievali sa, že potopa zaliala
celý zemský povrch. Toto učenie sa nedá viac
brániť. Pomyslíme si len na koráb. Bol malý. Ne­
bolo možné, žeby sa doň boli vmestili všetky zvie­
ratá. Ani je nie možné, žeby sa nakopili toľké
vody okolo zeme, aby ich vrstva obklopovala celý
zemský povrch a prevyšovala najvyššie • vrchy
o sedem metrov. Fyzické zákony sú proti takejto
skutočnosti. Z týchto a podobných dôvodov dnešní
exegéti obhajujú potopu len čiastočnú v rozsahu.
Voda zaliala iba čiastku zeme, a to tú, kde bývali
ľudia. Lenže ľudia v tomto čase žili na relatívne
dosť ohraničenom území. — Takto sa potom dá
chápať, že zahynuli všetci, okrem osem duši, ktoré
sa zachránili v korábe (1 Pt 3, 20 a 2 Pt 2, 4—9).
— Na otázku, kedy bola potopa sveta, ťažko od­
povedať. Isteže bola prv, ako by sa to dalo zistiť
z údajov Písma (viď 5, 2B a M, 12), ktoré podľa
hebrejského textu naznačovalo by rok 2350 pred
Kr. a rok 1656 po stvorení Adama. Vieme však,
že v rodostromoch chybujú mnohí členovia, preto
je to výpočet celkom neistý. A z druhej strany
tento čas je krátky, tak krátky, že nemožno doň
vmestiť všetky udalosti, ktoré sa stali. Isteže po­
topa bola aspoň šesť-sedem tisíc rokov pred Kris­
tom, lebo dnes poznáme pamiatky zo 4. tisícročia
pr. Kr., a to také pamiatky, ktoré poukazujú na
dlhý neprerušený kultúrny vývoj.
18—19 Tieto verše sú úvodom k nasledujúcej rozprave
a pripravujú aj zprávu o rozchode národov (hl.
10—11). Sem, hebr, šém, značí ‚meno, slávne meno‘;
Chám značí ‚teplý‘ alebo ‚spojený
* a napokon Ja­
fet ‚krása
* alebo ‚šírka
*. Po potope viedol Noe život
polokočovnícky, obrábal i zem, čo by bolo znakom
usadnutého života. Aj patriarchovia budú žlť ta­
kýmto životom. — Dôvodom, prečo zlorečí Noe
svojmu synovi Chamovl, vlastne svojmu vnukovi,
lebo Kanaán bol štvrtým synom Chamovým (10, 6),
bolo, že Chám s posmechom a možno aj so zmy­
selnosťou pozeral na nahého, spiaceho svojho otca
a nabádal aj svojich bratov, aby sa vysmievali zo
svojho vlastného otca. Keď sa to Noe dozvedel,
preklial ani nie tak Chama, ako jeho potomstvo,
a to bolo pre Chama ešte horšie. Boh najcitlivej­
šie tresce rodičov no deťoch. Potomci Chomov! sta­
nú sa sluhami svojich bratov. Konaánčanio, ako to
dokazujú dejiny, upadli do takej bezbožnosti, že
naozaj sa splnila na nich kliatba Noemova. Izrae­
liti, potomci to Sémov!, v Čase príchodu do zasľú­
benej zeme ich sčiastky podmanili, sčiastky vyhu­
bili. Sem dostáva otcovské požehnanie a je vyslo­
vené chválou Semovho Boha. Pravý Boh bude mať
osobitný vzťah k potomstvu Semovmu. I keď mno-
10 25
A Noe začal obrábať zem a vysadil vinicu. 20
I Keď sa napil vína, opil sa a obnažený ležal 21
vo svojom stane. | I uvidel Chám, otec Ka- 22
naánov, nahotu svojho otca a vonku rozprával
to svojim dvom bratom. | Ale Sem a Jafet 23
vzali plášť a obaja položili si ho na ramená,
a idúc odvrátení, zakryli otcovu nahotu. Ich
tváre boli odvrátené, takže nevideli otcovu na­
hotu. | Keď sa Noe prebral z vína, a keď sa 24
dozvedel, čo mu spravil najmladší syn, | po- 25
vedal:
„Prekliaty buď, Kanaán,
staň sa poníženým sluhom bratov svojich!"
Potom pokračoval: 26
„Nech je požehnaný Pán, Boh Semov,
Kanaán nech je sluhom jeho!
Nech Boh rozvetví Jafeta, 27
a nech býva pod stanmi Semovými,
a Kanaán nech je sluhom jeho!"
Noe žil po potope ešte 350 rokov. | Všetkých 28
Noemových dní bolo 950 rokov, potom zomrel.
Rodokmeň národov:
Jafetovci. — Toto je potomstvo Noemo- 10 *
vých synov: Sema, Chama a Jafeta. Po potope
narodili sa im totižto synovia: | Jafetovi sy- 2*
novia sú: Gomer, Magog, Madai, Javan, Tu­
hí zo Semitov odpadnú od viery v pravého Boha,
prakticky však niektorí ostanú verní a ako to ne­
skoršie svätopisec ukáže, budú to Izraeliti. Požeh­
nanie je už v tom, že so Scmitmi bude Pán, Boh.
— Aj Jafet dostáva požehnanie, on síce nebude
nositeľom zjavenia Božieho ako Sem, ale Boh ho
požehná početným potomstvom. V hebrejčine je
istá slovná hra, veď Jafet značí šírku, rozvetvenie.
Jafet bude bývať ,>pod Semovýmŕ slanmi ,
** bude
účastný na Semovom požehnaní, potomci Jafetovi
poznajú pravého Boha. A vtedy aj Kanaánčanla
budú slúžiť potomkom Semovým.
V tejto hlave rozpráva svätopisec, ako sa z po- 10
tomkov Noemových Sema, Chama a Jafeta opäť
rozrástlo ľudské pokolenie. Takto Mojžiš poukazu­
je na pôvod Semitov, a teda aj izraelského národa
skrze Noema k Sétov!, a tým sa viaže s Adamom.
Pretože potomci Jafetovi budú najďalej. bývať od
Izraela, potomka Semovho, autor najprv hovorí
o nich a až nakoniec o Semových potomkoch, lebo
dejiny týchto bude aj naďalej zaznačovať. Rodo­
stromy troch synov Noemových sú známe aj pod
menom „tabula gehtium“ čiže „listina národov".
Je to najstarší doklad o rozdelení a pôvode náro­
dov. Tento cenný záznam prevzal Mojžiš zo sta­
rých dokumentov azda celý alebo aspoň sčiastky,
zostavil ho podľa podania, ktoré treba hľadať
u Abraháma. On ho mohol priniesť, keď sa vy­
sťahoval z Chaldejská. Dôkazom toho by bola aj
tá okolnosť, že stredom v tejto rozprave je nie
Egypt, ale Chaldejsko. „Listina národov", ako sa
to všeobecne pripúšťo, nie je úplná, Mojžiš opisuje
len bielu rasu. On síce poznal aj iné národy (Ama-
lekitov, Enakitov, Refaimovcov atď.), ako oj čiernu
rasu, ale omedzuje sa len na ťie národy, ktoré ma­
lí k Izraelu nejaký vzťah. Ostatné národy, čo sa
nespomínajú, môžu pochádzať od niektorých synov
Semových, Jafetových a Chamových (9, 1B). Treba
pripomenúť, že uvedené mená označujú alebo ná­
rody alebo len jednotlivé osoby, ktoré boli „otca­
* ‘ jednotlivých národov.
mi
„Gomer
** bol otcom Kimerov (Ez 30, 6), ktorí 2
bývali na severných brehoch Čierneho moru
(Krym). Neskoršie vtrhli do Arménie. Gréci Ich
 Genezis 10
•3 bal, Mosoch a Tiras. | Gomerovi synovia sú:
*4 Askenéz, Rifat a Togorma. I Javanovi synovia
5 sú: Elisa, Taršiš, Kitim a Dodaním, | Z nich sa
rozvetvili ostrovné národy podľa svojich kra­
jín, jazykov, kmeňov a obyvateľstva.
*6 Chamovci. — Chamovi synovia sú: Chus,
7 Mesraim, Fut a Kanaán. | Chusovi synovia sú
Saba, Hevila, Sabata, Regma a Sabatacha.
*8 Regmovi synovia sú: Saba a Dadan. | Chuso­
vi narodil sa tiež Nimród. On začal byť moc-
9 nárom na zemi, i Bol udatným poľovníkom pred
volali Skýtml. — „Magog" bol otcom národa Sa-
kov, ktorí bývali spolu s Kimermi a neskoršie ob- i
sadili arménske vysočiny. „Madai“ sú Médovia,
bývajúci sprvoti na juh od Kaspického mora, ne *
skoršie významne zasahujú do dejín Asýrie a na * po Gazu, smerom však k Sodome a Gomore,
pokon ju zničia spolu so Skýtmi a Chaldejcami.
„Javan“ — Jónovia čiže Gréci, bývali na pobreží
Malej Ázie. Starý zákon ich pozná len pod týmto
menom; „Gréci“ sa spomínajú už v 14. stor, v mi *
mobiblických pamiatkach (texty Boghazkoí) pod me­
nom Achijava. „Tuba!“ alebo, ako ich Herodot po­
zná, Tabareni, sídlili na juh od Čierneho mora,
neskoršie vo vrchoch Antitauru. „Mosoch“ — Me-
šech spomínajú sa v klinovom písme ako Musko-
via a bývali na východ od Čierneho mora (Z 120,
5). „Tiras“ čiže Tyrseni boli prímorským národom
na západnom brehu Malej Ázie; boli známi ako
morskí piráti. V 7. stor. pr. Kr. nasťahovali sa do
strednej Itálie pod menom Etruskov.
3 „Askenéz“ alebo Aškuzaí boli by Skýtovia v pra­
vom slova zmysle. Ich sídlo bolo najprv severne
od Čierneho mora, neskoršie sa premiestili do Ázie
a boli obávanými nepriateľmi nielen Médom a
Asýrčanom, ale aj Egypťanom. „Rifat“ bola by po­
dľa Jozefa Flavia krajina Paflagónía. „Togorma“
bola krajina z oboch strán horného Euírátu; jest­
vovalo aj mesto Togorma severne od Karkemišu.
4 O „Elise“ nemožno jednoznačne odpovedať. Nie­
ktorí myslia, že to bolo Kartágo, alebo Sicília, iní za-
sa dávajú prednosť ostrovu Cypru alebo dnešnému
Grécku. „Tarsis-Taršiš“, známe mesto v španiel­
sku (Ez 27, 12; Jer 10, B). „Kitim“ sú praobyvatelia
Cypru. „Dodaním“ alebo Rodanim podľa textu
gréckeho a samaritánskeho boli by obyvatelia
ostrova Rodos alebo Dodonei Čiže Dardanel, ktorí
sa pôvodne tiež volali Trójania. Z týchto piatich
synov Javanových sa teda vyvinuli národy, býva­
júce na pobrežiach dnešného Stredozemného mora,
6.7 Vo veršoch 6-21 uvádzajú sa národy, ktoré po­
chádzajú od Chama. Je ich tridsať. „Chus-Kuš“
pôvodne sa vysvetľovalo o Etiópii, dnes je však
dokázané, že Kašiti sídlili v okolí Tlgrisu a Eufrá-
tu. Bola to krajina severovýchodne od Babylonská.
I prvá babylonská dynastia bola z Kišu. „Mesraim“
označuje Egypťanov. Egypt sa menuje hebr. Mis-
raim. „Put“, egyptský Phet, označuje národy Líbye.
„Saba“ bola provincia Meroe medzi Bielym a Mod­
rým Nílom, teda čiastka Etiópie. „Hevila“ označo­
vala čiastku Arabského polostrova. „Sabatacha“ bo­ । Jeruzalema. Meno „Amorejčania“-Amurl označova-
la pri Perzskom zálive. „Sabata“, krajina, známa । lo pôvodne východné národy, neskoršie je to vlast­
pod menom „Šťastnej Arábie“, leda na juhozá­
padnom brehu Arábie. „Regma“ susedila so Saba-
tou. „Saba a Dedan“ národy, z ktorých prvý sídlil
v juhozápadnej Arábii a druhý v severozápadnej.
Tieto národy bývali teda na pobreží Červeného
mora.
g_ 12 V pravlasti všetkých národov, niekde pri Tlgri-
sc a Eufráte, vznikli najstaršie štáty. Zakladate­
ľom prvého bol Nimród, ktorý sa ukázal najprv
udatný ako poľovník („Pred Pánom“, teda skutoč­
ne) a potom aj ako schopný vládca a dobyvateľ.
Spojil v jedno kráľovstvo mestá, čo vlastne pred-
Pánom, takže sa hovorievalo: „Udatný polov-
ník pred Pánom ako Nimródl” | Jeho kráľov- 10
stvom bolo na počiatku: Bábel, Arách, Achad
a Chalane v zemi Šenaár. | Z tejto zeme tiahol H
do Asýrie a vystavil Ninive, mesto Rechobot,
Chale | a Rezeň medzi Ninivem a Chalem. To 12
je najväčšie mesto.
Od Mesraima pochádzajú: Ludejci, Áriami- *13
ti, Leabiti, Naftuitci, | Fetrusiti, Chašlujci — 14
z týchto vznikli Filištínci — a Kaftorania. | Od 15
Kanaána pochádza Sidon, jeho prvorodený, a
Hetejci, | ďalej Jebuzejci, Amorejčania, Gerge
* *16
zejčania, | Hevejci, Arachejčania, Sinijci, | Ara
* 17.18
dovia, Samarovia a Amaťania. Potom, keď sa
čeľade Kanaánčanov rozišli, | územie Kanaán- 19
čanov siahalo od Sidonu smerom ku Gerare až
Adame a Seboim až po Lesu. | Toto sú Cha- 20
movi synovia podľa svojich čeľadí, reči, kra­
jín a obyvateľstva.
stavovali ojedinelé menšie štáty. Mesto „Bábel“
jestvovalo už okolo r. 2000 pr. Kr. a za Hamura-
pího stalo sa hlavným mestom Babylonského krá­
ľovstva. „Arách“ alebo Erech, aj Uruk, je dnešná
Varka na juhovýchod od Babylonu. „Achad“ —
Akad bolo mesto, ale aj krajina v severnej častí
Babylonská. „Chalane“-Kalane pravdepodobne Ni-
pur na juhovýchod od Babylone. „Zem Senaár“ —
Sinear označuje vlastne celé Babylonsko, ktoré sa
najprv volalo Sinear, neskoršie Akad a Babylonia.
Z Babylonská potom začal Nimród svoje výpady
na všetky strany a zmocnil sa Asýrie (Assuru),
kde vystavil mesto Ninive, ktoré potom neskoršie
bolo hlavným mestom Asýrie. „Rechobot, Chale-Ke-
. lach a Rezeň“ bolí mestá v blízkosti Ninive. Ale
Ninive bolo z nich „najväčšie mesto“.
Egypťanom rasovo blízke sú tieto národy: „Lu- 13 14
dejci“, národ v severnej Afrike, „Anamiti“, kmeň,
bývajúci niekde v nílskej delte, „Leabiti“, obyva­
telia Libie. „Naftuitci“ sídlili tiež niekde v okoli
nílskej delty, „Fetrusiti“ — Palrusim osadili sa
v hornom Egypte, „Chašlujci“ sídlili medzi deltou
Nílu a Palestínou, „Filištínci“, po ktorých má aj
Palestína meno (Palastu, FiListu), osadili sa na
brehoch Stredozemného mora od Malej Ázie až po
Egypt, napokon sú to „Kaftorania“, praobyvatelia
ostrova Kréty.
Potomstvo Kanaánovo rozvetvilo sa na tieto ná- 16—20
rody: „Sidon“, ktoré bolo síce slávne mesto, lež
týmto menom označovala sa aj krajina, neskoršie
južná Fenicia. „Hetejci“ — q týchto sa donedáv­
na nevedelo skoro nič. Dnes vieme, že pôvodne
sídlili v Malej Ázii, oni rozbili niekdajšiu ríšu
| Hamurapiho. Po r. 1500 tiahli až do Egypta a cestou
sa osadzovali aj v dnešnej Palestíne (Hebron, Je­
ruzalem atď.). „Jebuzejci“ obývali okolie dnešného
né meno národov, čo sa osadili v južnej a východ­
nej Palestíne, kam prišli od severu. „Gergezejča-
nia“ bývali možno v Palestíne, no presnejšie určiť
to nevieme. „Hevejci“ sa zmocnili kraja v okolí
Hermonu, severne od Genezaretského jazera, blíz­
ko nich boli „Arachejčania“ a „Sinijci“. Aj ostat­
ná tri národy osadili sa vo Fenícii. Ako vieme,
všetky tieto národy sa prisťahovali zo severový­
chodu, teda z územia, kde sa naznačuje miesto
biblického raja. — Svätopisec určuje aj hranice
Kanaánu, zaiste preto, aby naznačil už teraz tú
zem, ktorú Boh prisľúbil patriarchom.
 Genezis 10—11
*21 Semiti. — Aj Semovi, praotcovi viet kých
Heberových synov, a staršiemu bratovi Jafe-
22 tovmu, narodili sn synovia. ] Semovi synovia
23 sú: Elam, Asýr, Arfaxad, Ľud a Aram. | Ara-
movi synovia sú: Us, Hul, Geter a Mes.
24 Arfaxadovi narodil sa Sále, Salerna zasa Ile-
25 ber. | Heberov! narodili sa dvaja synovia, jeden
sa volal Faleg, lebo za jeho čias rozdelila sa
26 zem, a jeho brat sa volal Jektan. | Od Jektana
pochádza Elmodad, Salef, Asarmot, Jare,
27.28 | Aduram, lízal, Dekla, I Ebal, Abimael, Sa ba,
29 | ofir, Hevila a Jobab. Tito všetci sú Jektano-
30 výrni synmi. | Ich sídlo siahalo od Mesy až
31 k Sefaru, k východným vrchom. I Toto sú Se­
movi synovia podľa svojich čeľadí, jazykov,
32 krajín a obyvateľstva. | To sú čeľade Noemo-
21—30 Sem bol starším bratom Jafetovým. Jeho po­
tomkov spomína svätopisec na poslednom mieste;
nie je to preto, že by bol býval najmladším synom
Noemovým, ale preto ho uvádza posledného, lebo
v ďalšom rozprávaní bude reč skoro výhradne
o jeho potomkoch, pretože Sem bol „otcom' * He-
berovým, a tým aj Abrahámovým, z ktorého pro­
stredníctvom Izáka, Jakuba a jeho synov vyvinul
sa v Egypte izraelský národ. Teda Hebrej! pochá­
dzajú od Sema. Ako sa zdá, „Hebreji“-Habíru boli
pôvodne osobitný národ, meno je známe už v 3.
tisícročí pr. Kr. aj z mímobiblických pamiatok.
Kmene, známe pod týmto menom, prišli z Malej
Ázie do Amorcjska a aj do Kanaánu. V Písme sa
menuje 1 Abrahám od Kanaánčanov „Hebrejom"
a napokon 1 všetci Izraeliti, ktorí prišli za Jozueho
do Kanaánu, ba niekedy týmto menom sa ozna­
čujú všetky nasťahované národy do Kanaánu.
„Heber" odvádzajú od slovesa ‘abar, čo znači
‚prejsť (pravdepodobne cez Eufrát do Západnej
Sýrie alebo cez Jordán do Palestíny). V Nm 24, 24
pod menom Heber rozumie sa časť Mezopotámie na
oboch brehoch Eufratu. A odtiaľ prišiel Abrahám,
z Uru Chaldejského. „Elam" — od neho pochádza­
jú Elamčania, ktorí sídlili na východ od Tigrlsu
pri Perzskom zálive. „Assur" = Asýr — takto sa
menovalo aj mesto aj krajina na strednom Tigrí-
se, Asýria. „Aríaxad" — od neho pochodia Chal-
dejcl n Babylončania. „Lud“, kmene tohto mena
bývali pospolu s Elamčanml, Asýrčanmi a. ich kra­
jina tiahla sa na rovine medzí Eufrátom a Tigrl-
som. „Aram" — Aramejčania objavujú sa už v 2.
tisícročí a boli pre Asýriu velkým nebezpečen­
stvom. Obývali väčšiu časť Mezopotámie a Sýrie.
— „Us" — krajina Us (Jób 1, L) stotožňuje sa
S biblickým Bášanom, hodne na juhovýchod od * by bol aj ukazovateľom cesty, aby sa tí, čo pôjdu
Genezaretského jazero. „Chul" mal by byť otcom
národa, ktorý sa osadil v Sýrii, v okolí Aleppo.
„Geter" — kmene tohto mena umiestujú medzí
Hcrmon a Bášan. „Mes"-Meš alebo Maš môže byť
Hermon alebo vrch Maslus. „Faleg" značí rozohna­
tie, rozdelenie. „Jektan" je otcom mnohých arab­
ských kmeňov, ktoré z väčšej Čiastky obývali juž­
nú Časť Arabského polostrova, lež ich presné kra­
jiny dosť Ťažko určiť. „Asarmot" by bol Hadra-
maut pri Perzskom zálive. „Subo" (Seba) bol ob­
chodnícky národ Sabejcov v Jemene. „Jobab *' mô­
že mať vzťah k Jobaritom, Čo sídlili pri Indickom
oceáne. Sídlo týchto národov bolo od Mesy, ktorá
bola pri vtoku Tigrisu a Eufratu, k Sefaru, na­
chodiacemu sa na juhu Arabského polostrova. Slo­
vá „k východným vrchom" sa vysvetľujú rozlične.
NajprovdcpodobnejŠIe označujú západnú hranicu
týchto národov a treba Ju hľadať niekde východne
od Mŕtveho mora. Je tedn 14 národov, odvodzujú­
cich svoj pôvod od Jafeta, 30 od * Chama a 26 od
Sema. Je to len samozrejmé, že všetky spomínané
národy obsadili svoje sídla len po rozohnaní náro­
dov, o ktorom je reč v nasledujúcej hlave.
27
vých synov podľa svojich rodov a národov.
Z týchto sa potom po potope rozvetvili národy
na zemi.
Zmätenie reči a rozídenie ľud *
šiva. — Vtedy na celej zemi bol jeden jazyk 11
a jedny slová. | A keď sa pohli z východu, našli 2
v krajine Senaár rovinu a na nej sa osadili.
Raz si povedali medzi sebou: „Poďme, na- 3*
robme si tehál a vypáľme ich v ohni!" Tehly
im slúžili namiesto kameňov, a asfalt namiesto
malty. | Potom povedali: „Poďme, vystavme 4
si mesto a vežu, ktorej vrchol bude siahať až
do neba, spravme si tak pomník, aby sme sa
nerozpŕchli po celej zemi!" | Tu zostúpil Pán, 5*
aby videl mesto a vežu, ktorú stavali ľudia í a 6
riekol: „Hľa, sú jedným národom, všetci s rov­
nakou rečou a toto je počiatok ich činov a veru
Rozprava o stavaní babylonskej veže, o rozo- n
hnaní národov je z doby, ktorá je nám časove
neprístupná, keďže nemáme o nej nijaké iné zá­
znamy ani podania. Po potope sveta ľudstvo sa za­
sa odkláňalo od Boha (príklad Chamov) a na konci
tohto úseku dejín zasahuje opäť Boh, aby v osobe
a rodine Abramovej zachránil vieru v jedného Bo­
ha. Stavba veže je dokladom, že ľudstvo zabudlo
na katastrofu potopy a že hrešilo znova proti Bo­
hu neposlušnosťou a pýchou.
„Na celej zemi" — tento výraz možno chápať 1.2
podobne ako pri potope, teda len o tej zemi, kto­
rú obývali potomci Semovi. „Jeden jazyk a jedny
slová" — ľudia hovorili jednou rečou a tými istý *
mt slovami. Keď sa ľudstvo rozmnožilo, muselo sa
po zemi rozšíriť, hľadali si nové bydliská. Teda od
severu rozchádzali sa na juh (ak potopa bola okolo
Araratu) a prišil do krajiny Senaár, teda do Ba-
bylonie. Nemožno určiť, aká bola reč prvotného
ľudstva. Je však isté, že nebola to hebrejčina, kto *
rá nie je ani medzi semitským! rečami najstarším
jazykom. Nepochybne aj tá reč, ktorou hovoril
Adam, Časom sa menila a ani od potopy to nebolo
inakšie. Živá vrava sa ustavične mení.
Krajina Senaár bola úrodná nížina, zavlažovaná 3—4
riekami a kanálmi. Nebolo však na nej kamenia,
potrebného na stavbu, a preto noví prišelci museli
si robiť tehly z hliny, ktoré sušili na slnku alebo
pálili v ohni. Namiesto malty používali asfalt, kto­
rý sa tam nachodí. Pretože krajina pri ustavičnom
rozmnožovaní ľudstva nebola by mohla uživiť všet *
kých, nútení boli sťahovať sa ďalej. Lež prv, kým
sa rozišli, chceli sl postaviť akýsi pomník, ktorý
ďalej, mohli vrátiť späť, na miesto, odkiaľ sa mail
rozísť. V tom, že chceli okosí patriť spolu, nebolo
ešte hriechu. Lenže oni sa podobrali na čosi viac.
Stavaním mesta a veže, „ktorej vrchol bude siahať
do neba", chceli sa presláviť a ukázať svoju silu
a veľkosť. Vo svojej jednote už nechceli uznať ni­
jaké ohraničenie svojej moci a chceli sa tiež
spriečlť vôli Božej, ktorá od počiatku chcela, žeby
sa .ľudstvo rozšírilo po celej zemi (1, 28; 9, 1). Je
tiež možné, že táto veža malo byť akýmsi chrá­
mom, ktorý už nemal slúžiť výlučne Bohu, ole
chceli ho použiť no oslavu svojho mena a na vy­
statovanie sa svojou mocou. Avšak Boh sa tejto
pýche musel protiviť.
Ako Pán zmiatol Jazyk týchto ľudí? Sv. Otcovia 5—9
sú toho náhľadu, že to bolo razom a zázrak by
bol v tom, že so pomenili pojmy. Reč by bola lá
Istá, len každý pod tým Istým slovom rozumel
inšie. Bolo by to to Isté, len v opačnom smere,
ako v prvé svätodušné sviatky (Sk 2, 4). Moderní
autori sa domnievajú, že tento div nebol náhly,
ale že sa to stalo postupne a za dlhši čas. V tom
prípade museli by sme myslieť na veľké časové
 28 Genezis H

neodstúpia od všetkého toho, čo si zaumienili Reu 207 rokov a narodili sa mu synovia a

7 urobiť. | Poďme, zostúpme a pomäťme tam dcéry. | Keď mal Sarug 30 rokov, narodil sa 22
ich reč, aby nikto nerozumel reči druhého!" mu Nachor. | Po narodení Nachorovom žil ešte Ž3
0 I A takto ich odtiaľ rozohnal Pán po celej zemi Sarug 200 rokov a narodili sa mu synovia a
9 a mesto prestali stavať. I Preto ho nazvali Bá- dcéry. | Keď mal Nachor 29 rokov, narodil sa 21
belom, lebo tam Pán zmiatol reč celej zeme mu Táre. | Po narodení Táreho žil ešte Nachor 25
a odtiaľ rozohnal ich Pán po celej zemi. 119 rokov a narodili sa mu synovia a dcéry.
10 Sedem rodokmeňov. Toto je Semovo | | Keď mal Táre 70 rokov, narodil sa mu 20
potomstvo: Dva roky po potope, keď mal Sem Abram, Nachor a Aran.>
11 100 rokov, narodil sa mu Arľaxad. | Po narode­ Dejiny Patriarchov, 11,27-50,26.
ní Arľaxadovom žil Sem 500 rokov a narodili Dejiny Abrahámove, 11,27-25,10.
12 sa mu ešte synovia a dcéry. I Keď mal Arľa- Abrahámovo príbuzenstvo. — Toto 27
13 xad 35 rokcv, narodil sa mu Sále. I Po naro­ je Táreho potomstvo: Táremu narodil sa
dení Sáleho žil Arľaxad ešte 430 rokov a na- Abram, Nachor a Aran a Aranovi narodil sa
14 rodili sa mu synovia a dcéry. | Keď mal Sále Lot. | Aran však zomrel ešte za života svojho 20
*
15 30 rokov, narodil sa mu Heber. I Po narodení otca Táreho vo svojej rodnej zemi, v dr Kas-
Heberovom žil ešte Sále 430 rokov a narodili dim. | Abram a Nachor sa oženili. Abramova 29
16 sa mu synovia a dcéry. | Keď mal Heber 34 žena volala sa Sarai a Nachorova žena mala
17 rokov, narodil sa mu Faleg. I Po narodení Fa- meno Melcha. Bola dcérou Aranovou, ktorý
legovom žil ešte Heber 430 rokov a narodili bol otcom Melchy a otcom Jeschy. | Sara však 30
18 sa mu synovia a dcéry. 1 Keď mal Faleg 30 bola neplodná, nikdy neporodila deti. | A Táre 31
19 rokov, narodil sa mu Reu. I Po narodení Reuho vzal svojho syna Abrama, a svojho vnuka,
žil ešte Faleg 209 rokov a narodili sa mu sy- syna Aranovho, Lota, ako aj Sarai, svoju ne­
20 novia a dcéry. | Keď mal Reu 32 rokov, narodil vestu, ženu to svojho syna, Abrama a vyvie­
21 sa mu Sarug. | Po narodení Sarugovom žil ešte dol ich z Chaldejského Uru, žeby sa nasťaho­
rozpätie medzi veršom 7. a 6. Isteže svätopisec vali do zeme Kanaán. Prišli až do Haranu
svojou rozpravou zamýšľa podať niečo zázračného, a tam sa osadili. | Táreho dní bolo 205 rokov, 32
teda dávame prednosť vysvetleniu sv. Otcov. Veď i zomrel Táre v Harane.
išlo o stavbu mesta a veže — teda nemožno tu
myslieť na taký dlhý čas, aký by bol potrebný na strom mal by desať mien. Ani v tomto rodostro­
vývoj jednotlivých reči. Zásahom Božim sa stalo, me nie sú čísla neporušené, čoho dôkazom je roz­
že jazyky ľudské sa pomiatli. — „Bábel“ — (Babíl, ličnosť údajov v hebrejskom, v gréckom a tzv. sa­
Bábilu v klinovom pisme) značí ‚Božiu bránu *. maritánskom Pentateuchu. Podľa hebrejského textu
Hebrejské slovo na označenie ‚.zmätku“ mohlo by medzi potopou a narodením Abramovým bolo by
sa odvodzovať od slovesa bála! ‚zmiasť, pomútiť. len 790 rokov, podľa gréc. 1070 rokov a podľa sa-
Takto potom Bábel by značil miesto zmätenia. Ru­ mar. P. 940 rokov. To nasvedčuje, že svätopisec
movisko Bábcla možno aj dnes vidieť v dedine uvádza len. význačnejších mužov z rodu Semovho
Hille. V 7. verši „Poďme, zostúpme“, sv. Otcovia a že mu nešlo o podanie podrobnej chronológie.
vidia naznačenie jestvovania Najsv. Trojice (Efrém, i Vo veršoch 22. a 26. menom Nachor označení sú
Augustín), ini sa domnievajú, že Boh hovorí k an­ starý otec a brat Abramov; teda nie je to jedna
jelom. Udalosť pri babylonskej veži nie je dôka­ osoba, ale dve.
zom, že už predtým nejestvovali rozličné reči, a to „Abram“ je skrátená forma Abi-rámu ,môj otec 28—32
pred potopou i po potope. Tu sa opisuje, ako Boh je vznešený
*. Abram je teda z rodiny Táreho
pomiatol jazyky potomkov Semových. Mnohí autori (hebr. Terachj Čiže Terachovcov, ktorá rodina
považujú rozvaliny veže, ktoré ešte dnes vyčnieva­ v Písme je označovaná za modloslužobnú (Joz 24,
jú 48 metrov v Birs Nimrude, za zvyšky baby­ 2; Jdt 5, 6 atď.). Terach býval v Chaldejskom Ure,
lonskej veže. Lenže táto veža sa nachodí južne od ; v strede kultu mesiaca, v meste, ktoré ležalo ne-
starého Babylonu, a preto iní hľadajú pamiatku í ďaleko Perzského zálivu. Tu zomrel jeho syn
biblickej veže v samotnom Babylone na vŕšku ^Aran. Po jeho smrti vysťahoval sa Táre so svo-
Tell-Amran ibn 'Abi, alebo myslia, že biblická ! jim synom Abramom, s nevestou, ženou Abramo-
veža jc veža Mardukovho chrámu Esagila. Vec je I vou Sárou a s vnukom Lotom do Haranu, ktorý
neistá, veď podobných stavieb mohlo byť viac. | leží hodne na severovýchod, na riečke Balíkh, prí-
10—26 V týchto veršoch svätopisec ukazuje, že Abra­ toku Eufrátu. Tadeto viedla obchodná cesta od
hám, o ktorom bude písať, jc Semovým potomkom. 1 Stredozemného mora k Perzskému zálivu. Táre
Abrahám jc praotcom izraelského národa. Rodo­ zomrel v Harane. „Sarai" bola nevlastnou sestrou
strom Semových potomkov je podobný ako rodo­ > Abrama (Gn 20, 12), bola dcérou inej matky ako
strom od Adama po Noema. Rozdiel jc len v tom, Abram. Vysťahovanie Táreho rodiny do Haranu
že sa neudáva celkový počet rokov jednotlivých mohlo mať politický dôvod. V tomto čase totižto
patriarchov. O Semových potomkoch Mojžiš už ; Chaldejsko prežíva veľké politické zmeny. Nemož-
hovoril (10, 21-31). Skutočnosť, že ich znova uvá­ । no však zabúdať na hlavný moment, na moment
dza, poukazuje na to, že zámerne chce svoju roz­ J náboženský, ktorý sa zračí v povolaní Abrumovom.
pravu spojiť s hlavou 5, 31 a že chcc poukázať na Ešte v Harane Boh pozýva Abrama do inej zeme,
Semov rod, z ktorého so narodí Mesiáš. Odteraz aby jeho prostredníctvom zachoval v jeho budú­
zanechá dejiny ostatných národov a bude sa ve­ com potomstve vieru v jedného Boha. Mnohobož­
novať len osudom Semovho potomka Abraháma. stvo sa tak rozmohlo, že ani rodina Táreho ne­
„Arfaxad, Sále, Heber, Faleg" viď pozn. k 10, 24. ostala nim nedotknutá. Preto Boh odďaľuje Abra­
25. V gréckom texte (LXX) je medzi Aríaxadom ma z tohto prostredia a prikazuje mu odisť do no­
a Sálem uvedený „Kainan“ s rovnakým počtom vej zeme, v ktorej jeho potomstvo bude ako veľký
rokov ako Sále. Kšiňana uvádza aj rodostrom Lu­ národ. Boh ho bude požehnávať, ba jeho osoba
kášov (Lk 3, 36), preto toto miesto treba považovať (Abramova) stanb sa požehnaním pre všetky ná­
za pôvodné. Nejakým spôsobom vypadlo z hebrej­ rody. Takto Boh nadprirodzeným spôsobom za-
ského textu. Takto potom aj tento (Semov) rodo- i chraňuje vieru v jedného Boha, tú vieru, ktorá
 Genezis 12
Boh posiela Abrama do Kanaánu.
•12 — 1 riekol Pán Abramovi:
„Odíď zo zeme svojej
a od príbuzenstva svojho
a z otcovského domu svojho
do zeme, ktorú ti ukážem.
2 A učiním z teba národ veľký,
požehnám ťa a zvelebím meno tvoje
a ty budeš požehnaním.
3 Požehnám tých, čo teba budú žehnať,
a prekľajem tých, čo teba budú preklínať!
V tebe budú požehnané
všetky pokolenia zeme!"
Abramova cesta do Kanaánu. —
•4 I odišiel Abram, ako mu to rozkázal Pán. Išiel
s nim i Lot. Abram mal 75 rokov, keď odišiel
5 z Marana | Abram vzal so sebou svoju ženu
Sarai a svojho synovca Lota i celý ich maje­
tok, čo mali, aj služobníctvo, ktoré v Harane
od počiatku sveta bola prarodičom Bohom zjave
* sestrou, aby sa mi kvôli tebe dobre viedlo, n
ná a ktorú postupom času ľudia zamenili za svoj
vlastný útvor, za mnohobožstvo. Pismo sv. nepo*
zná teda náboženský vývoj od nedokonalého ná­
boženstva (mnohobožstva) k dokonalému (jedno-
božstvu), ono pozná len zjavené náboženstvo, vie­
ru v jediného Boha a ostatné náboženstvá pova­
žuje za odpad od pôvodnej viery. ,
Ťažko rozhodnúc, či povolanie, ktoré sa popisuje
v týchto veršoch, stalo sa v Harane alebo už v Ure.
Podľa Sk 7, 2 tieto slová povedal Boh Abramovi
v Ure; v našom kontexte skorej patria do času,,
keď Abram už bol v Harane a keď mu už otec
zomrel. Vec možno chápať aj tak, že svätopisec
najprv dokončil rozpravu o ceste a potom uvá­
dza slová povolania, alebo, v druhom prípade, tre­
ba myslieť na opakovanie povolania Abrama: prvý
raz v Ure a druhý raz v Harane.
Pre Abrama a jeho rodinu nebolo Tohko opus­
tiť vlastnú zem. Má ísť do zeme neznámej, do ze­
me, ktorá nebude hneď jeho, ale len v neskorších
pokoleniach. Má teda Abram zameniť Isté za ne­
isté a neznáme. V jeho poslušnosti možno vidieť
živú vieru v slová Božie (Zid 11, 8). Boh prisľubu­
je Abramovi štyri veci: 1. novú zem, 2. veľké po­
tomstvo (hod jeho žena Sarai bola neplodná), 3.
požehnanie, tak duševné oko aj hmotné, a od toh­
to požehnania bude závisieť aj požehnanie ostat­
ných národov, osud ostatných národov bude zá­
visieť od vzťahu, aký budú mat k Abramovi, a na­
pokon 4. v Abramovi požehná Boh „všetky poko­
lenia zeme“, semä Abramovo, Mesiáš, bude po­
žehnaním pre všetky národy (Gn 22, 8; Gal 3, 16),
z neho narodí so Prisľúbený, ktorý prinesie spásu
nielen Hebrejom, ale aj celému človečenstvu.
4—*7 Abram odišiel aj z Haranu. Veril v slová Bo­
žie, a nevedel, kde sa osadi. S ním Šiel aj jeho
synovec Lot, ktorého po smrti Táreho pravdepo­
dobne adoptoval. Karavána tiahla od severovýcho­
du k Damasku a odtiaľ popri Genezaretskom Ja­
zere no juh k Sichému. Tu Abram ostal dlhšie,
tu sa mu zjavil Pán a uistil ho, že dá mu túto na­
teraz cudziu zem do vlastníctva. Terebint Moreho
— terebint je známy strom, má Širokú korunu, je­
ho ovocie je jedlé a robí sa z neho olej. Dnes sa
už nevyskytuje okrem pohoria Karmclu a Sýrie.
‚.Moreho“, teda vidiaceho alebo veštca. Pravdepo­
dobne pod týmto košatým terebintom bolo nejaké
bohoslužobná miesto kanaánskych modloslužobní­
kov. Vari z pohybu listov a ich šumotu uzatváral
na budúce príbehy. Je známe, že v Kanaáne bolo
veľa posvätných stromov, celé háje. Izraeliti Ich
pálili, ale zavše aj oni odpadli k modloslužbe
a uctievali v týchto hájoch Bála a Aštortu.
29
1 získali. A takto odišli, aby vtiahli do zeme
Kanaán. Došli teda do zeme Kanaán. | A pre- 6
šiel Abram krajinou až k miestu Sichem, až
| k terebintu Moreho. Vtedy boli Kanaánčania
i v zemi. | A zjavil sa Abramovi Pán a riekol 7
mu: „Túto zem dám potomstvu tvojmu." On
I tam potom vystavil Pánovi, ktorý sa mu zja-
' vil, oltár. | Odtiaľ odišiel k vrchu východne 8*
od Betelu a tam rozložil svoj staň, (majúc)
na západe Betel, na východe Hai. Aj tam po­
stavil oltár Pánovi a vzýval meno Pánovo. | Pó- 9
tom vybral sa Abram ďalej a tiahol k Negebu.
Abram tiahne do Egypta. — Keď na- *
io
stal v zemi hlad, odišiel Abram do Egypta, aby
sa tam začas- zdržoval, lebo hlad sa rozmohol
v krajine. | Keď sa blížil k Egyptu, povedal n
svojej žene Sarai: „Ja viem veľmi dobre, že
si pekná žena, I a keď ťa uvidia Egypťania, po- 12
vedia si: >To je jeho žena
*. Mňa zabijú, teba
však nechajú žiť. | Povedz, teda, že si mojou 13
aby som tvojou zásluhou ostal nažive. í A stalo 14
sa, keď prišiel Abram do Egypta, Egyptania
videli, že je žena veľmi pekná. | Aj faraónovi 15
dvorania ju videli a chválili ju pred faraónom
a žena bola odvedená do faraónovho domu.
| S Abramom však kvôli nej dobre zachádzal; 16
mal ovce, dobytok, osly, otrokov a otrokyne,
oslica a ťavy. | Pán však bil faraóna ťažkými 17
. ranami, aj jeho dom, pre Sarai, ženu Abra-
movu. | Tu zavolal faraón Abrama a povedal 18
mu:'„Co si mi to urobil?! Prečo si mi nepre-
Od Sichému tiahol Abram na juh a zastavil sa 0.9
pr! Bctele. Toto miesto sa v časoch Abramových
volalo Luza; Mojžiš ho už uvádza pod známejším
menom z časov Jakubových (Gn 28, 19). Aj tu
obetuje Bohu ako v Sicheme. V tom možno vidieť
Abramovu zbožnosť. V týchto časoch nebolo ešte
kňazov, ich funkcie odbavoval otec rodiny. Keď je
reč o stavbe oltára, treba predpokladať, že nechý­
balo ani obetovanie. Negeb, južný kraj alebo juh»
je vlastným pomenovaním najjužnejšej čiastky Pa­
lestíny.
Abram sa zdržoval v cudzej zemi, prešiel bez 10—20
prekážky kanaánskym územím a teraz Jeho po­
četná skupina (aspoň sto osôb) žije polokočovnic-
kym životom v okolí Bersaby, južne od Hebronu.
Hlad, ktorý nastal v zemi, teda v Palestíne, prinú­
til Abrama odísť do Egypta, ktorý bol pre okolité
krajiny zásobárňou a v čase sucha útočišťom pre
všetky susedná národy. Dosť pravidelné zavlažo­
vanie vodou Nílu zachraňovalo ho obyčajne pred
hladom, ktorým Často trpeli blízke kraje. Lež
Abram nemal v úmysle ostať v Egypte natrvalo,
len v Čase biedy a hladu. Po príchode do Egypta
uviedli Sáru do faraónovho háremu (vtedy mala
už 05 rokov), ale táto okolnosť naznačuje len to,
že Sára nebola starenou (veď dožila sa 127 rokov),
v tomto čase bola v polovici svojho veku. Isté je,
že v očiach faraónových musela sa zdať krásnou
ženou o žiadostivosť Egypťanov bolo v tejto veci
až príslovečná. Abram zamlčal, že Sára je jeho
ženou. Hovoril však aj pravdu, keď vravel, Že je
jeho sestrou (20, 12). Abram no tomto mieste volí
menšie zlo z dvoch neodvratných nešťastí. A ako
vidno, robil správne, lebo Boh uchránil čistotu
Súrinu tým, že navštevuje faraóna □ jeho dom
nejakou chorobou (mor, malomocenstvo). Takto
Boh zázračne ochraňuje matku budúceho vyvole­
ného národa. Faraón sa dozvedá o pravom stave
 Genezis 12—13—14
30

19 zradil, že je ona tvoja žena? j Prečo si pove­ zavlažované, ako raj Pánov, ako egyptská zem,
dal: »Ona je moja * sestra
, a tak som si ju až po Segor. | I vyvolil si Lot celé okolie Jordá- 11 •
vzal za ženu? Teraz teda, tu máš svoju ženu, na. Odtiahol teda Lot na východ. Takto sa od­
20 vezmi si.ju a choď!“ | Potom kvôli nemu pri­ delili bratia jeden od druhého: | Abram bý- 12
kázal faraón mužstvu, aby ho vyprevadili val v zemi Kanaán, Lot však zdržoval sa
i s jeho ženou a so všetkým, čo mal. v mestách okolia Jordána a utáboril sa aj v So­
dome, | i keď mužovia Sodomy boli zlí a proti 13
•13 Abramou návrat z Egypta. — Tia­ Pánovi veľmi hrešievali.
hol teda Abram so svojou ženou a so všetkým,
2 čo mal. aj s Lotom naspäť do Negebu. | I mal Zasľúbenie Pánovo. — I prehovoril *
14
3 Abram mnoho stád, striebra a zlata. | A došiel Pán k Abramovi, keď sa Lot od neho odlúčil:
na svoje stanovisko z juhu až k Betelu, k mie­ „Zdvihni oči svoje a z miesta, na ktorom si,
stu. kde predtým rozložil svoj staň, medzi pozeraj na sever, na juh, na východ a na zá­
4 Betelom a Haim, | k miestu oltára, ktorý tam pad, | lebo celú zem, ktorú vidíš, dám tebe 15
predtým postavil a kde tiež Abram vzýval a potomstvu tvojmu až na veky. | Rozmno- 16
5 meno Pánovo. | Lenže aj Lot, ktorý bol s Abra- žim potomstvo tvoje ako prach zemský, takže
6 mom, mal ovce, dobytok a stany. | I nestačila — ak niekto je schopný spočítať zemský prach
im krajina na spoločné bývanie, veď ich ma­ — aj potomstvo tvoje bude môcť spočítať.
jetok bol veľký a tak nemohli spolu zostať. í ! Vstaň! Poprechádzaj zem na dĺžku a šírku, 17
7 Bývala zvada medzi pastiermi Abramových lebo tebe ju dám!“ | I zobral Abram svoj staň, 18
stád a medzi pastiermi Lótových stád. K to­ odtiahol a osadil sa pri terebinte Mamreho, čo
mu ešte vtedy bývali v krajine Kanaánčania i je pri Hebrone a tu vystavil Pánovi oltár.
8 a Fereziti. | Raz povedal Abram Lótovi: „Nech
nieto rozbroja medzi mnou a tebou, medzi mo­ Abramovo víťazstvo. — V tom čase 14
*
jimi pastiermi a tvojimi pastiermi. Sme predsa Amrafel, král senaársky, Arioch, kráľ elasar-
•9 bratia! | Či nie je voľný pred tebou celý kraj?! ský, Chodorlahomer, krá! elamský, a Tadal,
Radšej sa odlúč odo mňa! Ak ty chceš naľavo, kráľ národov (Goim), | boli vo vojne s Ba- 2
ja pôjdem napravo, ak ty napravo, ja pôjdem I rom, kráľom sodomským, Bersom, kráľom go-
10 naľavo!“ | Tu zdvihol Lot svoje oči a videl, že । morským, Senaábom, kráľom adamským, Se-
všetko okolie Jordána — bolo to prv, než Pán meberom, kráľom seboimským a s kráľom ba-
zničil Sodomu a Gomoru — je vonkoncom lamským čiže segorským. | Títo všetci sa spo- 3
jili v údolí Sidim, to jest, v Soľnom mori.
veci a prepúšťa Sáru, bez ujmy jej počestnosti I Dvanásť rokov boli poddaní Chodorlahome- 4
Abramovi, vyčituje však Abramovi, že pred ním
zamlčal podstatnú okolnosť o Sáre, lebo aj u Egyp­ Abram ostal v Kanaáne a Boh ho odmeňuje za 14—1B
ťanov manželská nevera považovala sa za veľký jeho pokojamilovnosť a veľkodušnosť. Pán mu opa­
hriech. Posiela Abrama z Egypta a dáva mu silnú kuje prísľub z 12, 7 a dodáva, že túlo zem dá je­
stráž, aby Sára nezažila niečo podobného na ceste
ho potomstvu, ak ostanú verní. Mamre (Vulgáta:
cez beduínske územie. Faraón, egypt. par'oh, znači |
Mambre) bol by podľa Gn 14, 13. 24 Amorejčan,
‚vysoký dom, vysokú bránu
*. Meno faraóna sa ne­
uvádza. Neskoršie, za 22. dynastie, egyptskí králi J Abramov spojenec. Hebron je známe palestínske
dosiali titul faraóna. Udalosť sa odohrala niekde i mesto asi 70 km na juh do Jeruzalema.
v nílskej delte a pod faraónom treba rozumieť ’ V tejto rozprave o vojne štyroch „východných“ j—4
'nejakého tamojšieho miestneho vládcu. l kráľov proti piatim kráľom Kanaánu je dosť ne­
]—8 S Abramom bol v Egypte aj Lot. Abram na- ! jasných vecí. Pripomíname aspoň to, čo sa vše­
vracia sa tou istou cestou, ktorou pred časom I obecne pripúšťa. Hlavným vodcom výpravy bol
išiel do Egypta; zastavil sa na miestach, kde boli J Chodorlahomer-Kedorla ‘omer, elamský kráľ, ostat­
studne, až napokon došiel opäť do Betelu. Tu sa ní králi zdajú sa byť jeho vazalmi. Všetci však
poďakoval Pánovi za ochranu a pomoc na ceste do vládnu v južnej Mezopotámii. Amrafela uvádza
Egypta a späť z Egypta. Toto chcú vyjadriť slová: prvého, hoci v tejto vojne hrá podradnú úlohu,
vzýval meno Pánovo. Pokým Abram a Lot nemali preto, lebo neskoršie on obsiahne nadvládu nad
veľa stáda, našli dostatočnú pastvu pre svoje stá­ všetkými kráľovstvami v Mezopotámii. Dnešní
do. Keď však stáda i jedného 1 druhého sa roz­ autori sa domnievajú, že Amrafel je tá istá osoba
množili, nastali medzi pastiermi oboch pánov ako slávny starobabylonský panovník Hamurapi
škriepky. A aj domáce obyvateľstvo si robilo ná­ (Hammurapi), ktorý panoval okolo roku 2000 pr.
rok na pastviny. Abram chce dobrovoľne urobiť Kr. Arioch bol kráľom v elamskom meste Larsa
koniec nepokojom a preto ponúka svojmu synov­ čiže Elasar. Tadal, Tudchalja označuje hetejského
covi, aby si vybral kraj, kam chce ísť. Rozísť sa kráľa, súčasníka Hamurapiho. Menuje sa „kráľ ná­
musia a Abram chce, aby sa rozišli v najlepšej rodov", pretože Hetejci sa rozpadli na viacero
zhode, hoci jemu, Abramovi, patrí zem, veď ju
kmeňov a skupín. Králi alebo kniežatá piatich
dostal od Pána. miest: Sodomy, Gomory, Seboimu, Admy a Segoru
9—12 Bratia v širšom zmysle slova, teda príbuzní. Lot boli poplatnými kniežatmi a práve v tomto čase
si volí ľavú stranu, okolie Jordána (hebr, kikkar spolu i so západnými kráľovstvami Kanaánu chceli
*)
označuje ‚okres rovinu, Jordánske údolie medzi sa vymaniť z područia elamského kráľa Chodorla-
Genezaretským jazerom a Mŕtvym morom. Aj dnes
homera. Elamský kráľ však sa nevzdáva svojho
sa volá el-Gôr (nížina). Segor bolo jedno z pia­
nároku a tiahne so spojencami proti vzbúrencom.
tich miest južne od Mŕtveho mora v tzv. údolí Sí-
Piati kanaánski králi spojili sa proti „východným
dim. V tom čase Mŕtve more nesiahalo na juh tak
ďaleko ako po zničení Sodomy a Gomory, ktoré kráľom“ v údolí Sidim (Lesné údolie), ktoré sa
Mŕtve more zalialo. Pánov raj je rajská záhrada: tiahlo južne od Soľného mora (Mŕtveho mora)
územie, ktoré si volí Lot, je veľmi úrodné a a ktoré dnes pravdepodobne je zaliate vodami
krásne. « Mŕtveho mora.
 Genezis U
*5 rovi, ale v trinástom roku sa vzbúrili. | V štr­
nástom roku však vyliahol Chodorlahomer a
králi, čo boli s ním, a porazili Refaimovcov
pri Astorot-Karnaime, Zuzimov pri Hame,
6 Emitov na rovine Kirjataim | a Chorejcov na
vrchoch od Seiru až k výbežku Fáranu, ktorý
7 je na púšti. | Potom sa obrátili a prišli do En
Misfaty čiže do Kadešu a zničili celý kraj
Amalekitov a Amorejčanov, ktorí sídlili v Asa-
*8 son-Tamare. I I vytiahol kráľ sodomský, kráľ
gomorský, kráľ adamský, kráľ seboimský a
kráľ balanský čiže segorský, a v údolí Sidim
9 postavili sa proti nim do boja, | totižto proti
Chodorlahomerovi, kráľovi elamskému, Tada-
lovi, kráľovi národov, Amrafelovi, kráľovi se-
naárskemu, a Ariochóvi, kráľovi elasarskému.
10 Štyria králi proti piatim. | V údolí Sidim bolo
plno asfaltových jám; a keď kráľ sodomský
a gomorský utekali, skočili dnu, ostatní však
M utiekli do hôr. | I zobrali všetok majetok zo
Sodomy a Gomory, i všetky potraviny a odtiah­
12 li. | So sebou vzali aj Lota, vnuka Abramovho,
i jeho majetok — býval totižto v Sodome — a
•13 odtiahli. | I prišiel jeden z tých, čo utiekli, a
oznámil to Abramovi, Hebrejovi. Tento býval
pri lerebintoch Amorejčana Mamreho, brata
Eschola a Anera. Oni bolí spojení zmluvou
5—7 Trestná výprava šla z Mezopotámie cez Damask,
cez Bášan na juh, cez Moabsko, popri vrchoch
Seiru, južne od Mŕtveho mora až ku zálivu Elat-
skému. Potom sa obrátila na sever a tak sa stret*
la v údoli Sidim s odporom piatich kanaánskych
kráľov. Cieľom výpravy nebolo potrestanie piatich
nepatrných kniežat, ale utuženie moci v krajoch
západne od Jordána. Menom Refaim označuje sa
pôvodné obyvateľstvo Zajordánska i Predjordón-
ska (Joz 17, 15), k nim prináležal aj bášanský kráľ
Og (Dt 3, 10). Astarot-Karnaim je kraj v Bášane,
východne od Genezaretského jazera. Zuzimovia sú
asi ti istí ako Zamzumcl z Dt 2, 20 a patrili k Re-
faimovcom. Mesto Ham je celkom neznáme. Emi-
ti sú praobyvatelia Zajordánska severne od rieky
Arnonu. MoabČania ich celkom vyničili. Chorejcl
boli najstarší obyvatelia Palestíny a bývali na juh
od Mŕtveho mora. Fáran je asi Elat pri Elatskom
zálive. *En Misfat ‚prameň súdu
* je na juhozápad
od Mŕtveho mora, neskoršia Kadeš, ktorá leží na
Juh od hraníc Palestíny. Asoson-Tamar, neskoršie
Engndí (Engaddí), dnešná oáza Ain *Džiddl upro­
stred západného brehu Mŕtveho mora.
8—12
Králi piatich kanaánskych miest volili si údolie
Sidim za bojisko preto, lebo sa spoliehali na jeho
obrannú polohu. Bolo tam množstvo asfaltových
jám a možno rátali s tým, že pri boji budú ony na
záhubu pre nepriateľa. No stalo sa Iné. Boj pre­
hrali a práve ťažký terén sťažoval porazeným útek.
Aj sodomský kráľ sl zachránil život len tým, že
sa ukryl v takejto jame. Nasledovala deportácia
a medzi odvlečenými je aj Lot, ktorý sa medzi
časom osadil v Sodome (13, 13).
13—18 Abram býva medzi AmorejČanml, a preto ho
*,
volajú Hebrejom-'Eber ,ton čo prišiel spoza spo­
za Eufrátu, prišelec, cudzinec (porovnaj 10, 25).
Dan mestečko pod Libanonom, ktoré sa pôvodne
volalo Lals alebo Lesen. Zručnou taktikou a odva­
hou Abram vyslobodil svojho synovca a odníma
„východným kráľom" všetku korisť: v prvom rade
majetok Lotov a tých kanaánskych kráľov, ktorí
panovali v Piatich mestách. Hoba bola asi 20 km
severne od Damasku. Víťazstvo však treba pripísať
v prvom rade pomoci Božej.
31
s Abramom. | Keď sa Abram dozvedel, že jeho 14
synovec je zajatý, zvolal svojich (boja) schop­
ných (mužov), ktorí sa narodili v jeho dome,
318 mužov, a vyrazil až k Danu. í V noci rozde- 15
lil tých, čo bolí s ním, a prepadol ich so svo­
jimi sluhami, hubil ich a prenasledoval až
ku Hobe, ktorá je severne od Damasku. I Takto 16
priviedol späť všetok majetok, i Lota, svojho
vnuka, a jeho majetok priviedol späť spolu
s jeho ženami a ľudom.
Abram a Melchisedek. — Keď sa vra- 17 *
cal po víťazstve nad Chodorlahomerom a kráľ­
mi, ktorí boli s ním, kráľ sodomský prišiel
mu v ústrety do údolia Savy čiže do Kráľov­
ského údolia. | Melclúsedek, kráľ salemský, 16
podal však (v obetu) chlieb a víno, bol on
totiž kňazom Boha najvyššieho,
a požehnal ho a povedal: 19
„Buď požehnaný, Abram, od Boha
Najvyššieho,
Stvoriteľa neba a zeme!
Nech je požehnaný Boh Najvyšší, 20
ktorý ti do rúk vydal nepriateľov tvojich!“
A zo všetkého dal mu desatinu. | Kráľ so- 21
domský zasa vravel Abramovi: „Ľudí mi daj,
majetok si zadrž!“ I I odvetil Abram kráľovi 22
sodomskému: „K Pánovi, Bohu Najvyššiemu,
Stvoriteľovi neba a zeme, pozdvihujem ruku
svoju, | že ani nitku alebo remienok z obuvi, 23
vôbsc nič zo všetkého, čo je tvoje, si ne-
Udolíe Save treba hľadať niekde v blízkostí 17—24
Jeruzalema, naznačuje to prítomnosť Melchisedeka,
kráľa salemského. Melchisedek — kráľ spravodli­
vosti (Zid 7, 2) — bol kráľom Salerna čiže Jeruza-
lema-Urusalima (2 76, 3; 110, 4). Skutočnosť, že
kráľ je aj kňazom, neprekvapuje, veď tak to bolo
skoro u všetkých starých národov. V Egypte bol
faraón najvyšším kňazom, ostatní kňazi ho len
zastupovali, podobne to bolo aj u Sumcrov, Baby­
lonov a Asýrčanov, ktorých králi mali tiež Utul
„kňaza". Melchisedek je však kňazom Boha Naj­
vyššieho, teda Boha, v ktorého verí Abram a Abram
veril v jediného Boha. Melchisedek je záhadnou
osobou, kňaz a kráľ, predobraz Mesiáša, ktorý sa
v Písme menuje aj „kňazom na veky na spôsob
Melchisedeka" (Zid 5, S). Melchisedekov kmeň
aspoň čiastočne sl zachoval vieru v pravého Boha.
Tomuto kráľovi a kňazovi, ktorého rodokmeň,
počiatok a koniec života Písmo neudáva, sám
Abram dáva desiatky z vojnovej koristí a prijíma
od neho požehnanie. Treba si všimnúť aj inú okol­
nosť: Abram osobne neobetuje Bohu, hoci priná­
ležalo by 68 poďakovať za skvelé víťazstvo nad
nepriateľom. Inokedy videli sme Abrama obe­
tovať (12, 7. 8; 13, 18), teraz túto úlohu prenecháva
Melchisedekovi. Toto všetko naznačuje, že Abram
Melchisedeka uznával za kňaza Najvyššieho (hebr.
•Eljon). Melchisedek je jedným z najkrajších pred­
obrazov Mesiáša, ktorý priniesol obetu svojho tela
a svojej krvi, a nekrvavým spôsobom ju denne
prináša pod spôsobom chleba a vína. Chlieb a ví­
no, čo obetoval Melchisedek, sú predobrazom
Najsv. Sviatosti Oltárnej. O tom, ČI Melchisedek
naozaj obetoval chlieb a víno, nemožno pochybo­
vať (Z 110, 4; Zid 5—7 a sv. Otcovia).
- Sodomský kráľ vie, že všetko, Čo Abram odňal
elamskej výprave, patrí Abramovi právom víťaza.
Uznáva to, a žiada sl len ľudí, ktorých Abram
vyslobodil, ostatného sa zrieka. Abram slávnostne
prisahá na „Pána, Boha Najvyššieho", ktorého je-
 Genezis 14—15
32

vezmem, aby si nevravel: -Ja som obohatil ju budem vlastniť?“ | Nato mu Pán odpovedal: 9
24 Abramal'i | Nechcem nič, len to, čo zjedlo slu­ „Vezmi pre mňa trojročnú kravu, trojročnú
žobníctvo a podiely pre mužov Anera, Escho- kozu, trojročného barana, hrdličku a holubi­
la a Mamreho, ktorí vytiahli so mnou. Títo cu!“ | Keď mu toto všetko priviedol, rozsekol 10
nech dostanú svoje podiely!" ich na polovice a polovice položil jednu proti
druhej, vtákov však nerozsekal. | Keď zlietali 11
•15 Pánoua zmluva s Abramom. — Po vtáci na mrtvé telá, Abram ich odoháňal. | Po- 12
týchto udalostiach prihovoril sa Pán Abramo­ tom, keď slnko zapadalo, doľahol na Abrama
vi vo videní takto: „Neboj sa, Abram, ja som tvrdý spánok. Hrôza a veľká tma ho prikva­
štítom tvojím, odmena tvoja bude veľmi veľ- čila. ] A (Pán) riekol Abramovi: „Dobre si 13
2 ká!“ I Abram odpovedal: „Pane Bože, čože mi to uvedom, že potomstvo tvoje bude prišel­
dáš? Veď ja odídem bezdetný a damašský com v cudzej zemi, zotročia ho a zle budú
3 Eliezer bude majiteľom môjho domu." | A po­ s nim nakladať za štyristo rokov. | Ale národ, 14
kračoval Abram: „Veď nedal si mi nijakého ktorému budú otročiť, ja budem súdiť. Potom
potomstva, nuž môj domorodý sluha bude de- vyjdú s veľkým majetkom. | Ty však v pokoji 15
4 dičom mojim!" | A hneď hovoril k nemu Pán odídeš k otcom svojim á pochovajú ťa vo vy­
takto: „Nebude on dedičom tvojím, lež dedi- sokom veku. | Vo štvrtom pokolení však sa sem 16
5 čom tvojím bude, čo vyjde z lona tvojho. | A vy­ navrátia, lebo nie sú ešte dovŕšené neprávosti
viedol ho von a riekol mu: „Pozri na nebo a Amorejčanov." | Potom, keď slnko zapadlo a 17
spočítaj hviezdy, ak môžeš!" A uistil ho: „Také zotmilo sa, objavila sa dymiaca pec a ohňový
6 bude potomstvo tvoje!" | Abram uveril Bohu a plameň, ktorý prešiel pomedzi tie čiastky. | Toho 18
počítalo sa mu to za spravodlivú (zásluhu). dňa uzavrel Pán s Abrahom zmluvu, hovoriac:
•7 Potom mu riekol: „Ja som Pán, ktorý som
ťa vyviedol z Uru Chaldejského, aby som ti žiada o znamenie, žeby poznal spôsob a čas, kedy
8 dal do vlastníctva túto krajinu.“ | On odpo­ sa to stane. Boh mu dá znamenie, a to tým, že

I
vedal: „Pane Bože, podľa čoho poznám, že uzavrie
takrečeno podpíše, spečatí spôsobom, aký bol
dine uznáva, že z vecí, to patrili sodomskému
kráľovi, nechce si podržal vonkoncom nič, „ani
nitku alebo remienok z obuvi," teda ani tú naj­
nepatrnejšiu vec. Abram je dosť bohatý, nepotre­
buje cudzie. Súhlasí však s tým, aby jeho vojaci
nemuseli dávať náhradu za to, čo použili pre seba
na stravu, a žiada aj podiely pre svojich spojen­
cov.
1—6 Abram je už dlhší Čas v Kanaáne, ale stálé
je tu ako cudzinec, ktorý sa musí bedlivo starať
o svoj majetok. Za jeho dôveru Boh mu teraz
prisľubuje ochranu a odmenu, a to vo videní čiže
zjavení. Táto Božia láska dodáva Abramovi sme­
losti, aby sa požaloval na svoj osud a aby popro­
sil Pána o ďalšiu priazeň. Čo mu osoží všetko
bohatstvo, sláva a zem, keď ju nebude mať komu
zanechať? Nemá potomka, teda pre cudzieho sa
namáha: „damašský Eliezer bude majiteľom môjho
domu". Eliezer bol asi Abramovým otrokom. Volá
sa domorodý, lebo sa narodil už v Abramovom
dome z otrockých rodičov. Takíto otroci boli ver­
nejší a spoľahlivejší ako otroci kúpení alebo ne­
skoršie získaní. Možno, že jeho predkovia pochá­
dzali z Damasku, preto ho Abram volá damašský
Eliezer. Možno predpokladať, že po odlúčení sa od
Lota mal Abram úmysel urobiť ho svojím de­
dičom. Pán utešuje patriarchu, že jemu sa narodí
syn. A nielen to, ale jeho potomstvo bude také
početné ako hviezdy na nebi. Videnie bolo asi za
noci a preto Boh vyvádza Abrama von, aby uká­
zal bezdetnému mužovi na hviezdnatom nebi, aké
veľké bude jeho potomstvo. Teraz Abram už do­
stáva ďalšie zjavenie, ako sa jeho potomstvo roz­
množí (porov. 12, 2). Abram a Sarai boli vo vy­
sokom veku, nemali už nádej na potomstvo. Keď
leda Abram veri Bohu v tento prísľub, jeho viera
jc veľkým záslužným skutkom, bolo to dúfanie
proti nádeji (Žid 11, B n.; Rím 4, 18).
7—21 Slová 7. až 9. verša povedal Boh Abramovi už
za dňa, a nie za noci ako 1—6. Pán mu znova
prisľubuje zem, do ktorej ho voviedol po odchode
z Uru, a pripomína mu, že sa to tak isto stane,
ako sa stalo to, že on ho viedol a chránil na tejto
ceste. Abram si pýta znamenie, podľa ktorého by
poznal, že Pán mu dá do vlastníctva túto zem.
Abram iste verí aj bez znamenia, veď v 6. verši
uveril ťažšiu vec a neprosil o znamenie. Teraz
s Abramom dvojstrannú zmluvu, ktorú
v tých časoch v platnosti, keď sa ľudia slávnostne
zaväzovali plniť zmluvné podmienky. Na rozkaz
Boží Abram pripravuje zvieratá pre zmluvnú obe­
tu — vezmi pre mňa — pri ktorej mu Pán dá
žiadané znamenie. Keď bolo všetko pripravené,
na Abrama doľahol extatický spánok, teda vytr­
ženie a cítil sa ako by vo veľkom nebezpečenstve.
Tento jeho stav a dravé vtáctvo jiaokolo malo
mu naznačiť budúce ťažkosti jeho pokolenia, po­
kým sa nedostane do zeme, ktorú mu určil Boh.
A skutočne. Boh mu oznamuje, že jeho potomstvo
bude za istý čas trpieť v cudzej zemi, v Egypte,
a to za štyristo rokov (podľa Ex 430). Napokon
však Boh potresce utlačovateľa a národ, čo vzra­
stie z potomstva Abramovho v Štvrtom pokolení,
vyvedie z otroctva a vovedie do zeme, ktorú pri­
sľúbil Abramovi. Pokolenie sa tu berie v zmysle,
primeranom na vtedajšie časy: na jedno pokolenie
ráta sa okrúhle 100 rokov. Zaiste preto, že pa­
triarchovia žili dlhšie. Abram sa nedostane do
otroctva, bude spokojne žiť a zomrie vo vysokom
veku. „Odídeš k svojim otcom" — týmito slovami
sa naznačuje posmrtný život. Boh dá potomkom
patriarchovým zem potom, keď pre vlastné chyby
vyničí terajších jej obyvateľov. Amorejčania za­
stupujú tu všetkých obyvateľov kanaánskych.
Spôsob, ktorým dáva Boh znamenie, je divný,
ale nebol taký pre Abrama. Pomedzi rozťaté a roz­
ložené zvieratá prechádza Boh v podobe dymu
a ohňa, a tým naznačuje, že sa zaväzuje splniť
prísľub, ktorý dal Abramovi, že totiž splní zo svo­
jej strany podmienxy zmluvy. Dá sa predpokladať,
že aj Abram prešiel pomedzi zvieratá, hoci o tom
Písmo výslovne nehovorí. Avšak táto zmluva rov­
nako zaväzovala aj Abrama a jeho potomstvo
k vernosti, teda v istom zmysle aj on ju musel
podpísať. Podpísať, rozumie sa, zvláštnym zname­
ním, symbolickým úkonom. Ako badať z iných
podobných úkonov pri uzavieraní zmluvy, takýto
viditeľný úkon mal pripamätúvať zmluvným stra­
nám záväzok, veď tým, že zmluvné strany prešli
cez rozsekané zvieratá, vlastne si žiadali podobný
osud mrtvých a rozhádzaných zvierat v prípade,
že by nezachovali uzavretú zmluvu. Boh uzaviera
zmluvu takým spôsobom, aký bol vo zvyku v Chal-
deji, odkiaľ pochádzal Abram. Takto patriarcha
mohol byť uistený o platnosti Božieho prísľubu.
 Genezis 15—16—17 33

„Tvojmu potomstvu dám túto zem od Egypt- •ráš?“ A ona odpovedala: „Utekám pred Sarai,
19 skej rieky až po veľrieku Eufrát; | Kenejcov, svojou paňou.” | Tu riekol jej anjel Pánov: 9
20 Kenezejcov, Kadmoncov, | Hetejcov, Ferezitov „Vráť sa k panej svojej a podrob sa jej moci!“ |
21 a Refaimcov, | Amonitov, Kanaánčanov, Gerge- A anjel Pánov jej ďalej hovoril: „Tak veľmi 10
zejčanov a Jebuzejcov." rozmnožím potomstvo tvoje, že pre množstvo
nedá sa ani spočítať.“ | A ešte jej hovoril anjel 11
T6 N arodenie Izmaelovo. — Sarai, Abra­ Pánov:
mova žena, neporodila mu dieťa. Mala však
2 ona aj egyptskú služobnú menom Agar. | I po­ „Hľa, počala si a porodíš syna
vedala Sarai Abramovi: „Hľa, Pán mi odoprel a nazveš ho menom Izmael,
porodiť, nuž vojdi k mojej služobnej! Azda lebo Pán vypočul vzdychy tvoje;
3 z nej dostane sa mi synov!” | Abram počúvol bude to človek ako divý osol, *
12
4 jej radu. 11 vzala Sarai, žena Abramova, Egyp- ruka jeho bude proti všetkým
ťanku Agaru, svoju služobnicu — vtedy, čo a ruky všetkých proti nemu
Abram už desať rokov býval v kanaánskej ze­ a bývať bude nablízku všetkých bratov
mi — a dala ju za ženu Abramovi, svojmu svojich.“
5 mužovi. | On k nej vošiel a ona počala. Keď Potom nazvala Pána, ktorý k nej hovoril: 13 *
však spozorovala, že počala, s opovrhnutím „Ty si Boh, ktorý si ma videl, lebo“ — pove­
sa dívala na svoju paniu. | Vtedy povedala dala — „či som azda nevidela toho, ktorý sa
Sarai Abramovi: „Na mojej krivde aj ty máš na mňa díval?“ | Preto nazvala studňu studňou 14
účasť. Ja sama som dala svoju služobnú do Lachaj roi (studňa Žijúceho — Vidiaceho). To
tvojho lona a teraz, keď vidí, že počala, s opo­ je tá, čo je medzi Kadešom a Baradom.
vrhnutím pozerá na mňa. Nech Pán rozsúdi Potom Agar porodila Abramovi syna a 15
(> medzi mnou a tebou!” | Tu odvetil Abram Sá- Abram nazval syna, ktorého mu porodila Agar,
raii: „Hľa, tvoja služobná je v tvojej moci! Izmael, j Osemdesiatšesť rokov mal Abram,
Nalož s ňou, ako uznáš za dobré!” Sarai však keď mu Agar porodila Izmaela.
nakladala s ňou tvrdo, takže táto od nej utie­
kla. Zmena Abramovho mena, podmien­
7 Anjel Pánov ju však našiel pri prameni vody ky uzavretej zmluvy. — Abram mal 99 17 *
»d na púšti, na ceste do Suru, | a riekol jej: „Agar, rokov. Vtedy sa Abramovi zjavil Pán a riekol
služobnica Saraína, odkiaľ ideš a kam sa ube- mu: „Ja som všemohúci Boh, chodievaj predo
Zem, ktorú dá Boh potomstvu Abramovmu, bude
mnou a buď dokonalý, | uzavrel som zmluvu 2
slohať od Egyptskej rieky — dnešné vadí El-Ariš, svoju medzi mnou a tebou a rozmnožím ťa
ktorá je juhovýchodnou hranicou Palestíny — až
po veľrieku Eufrát, severovýchodné hranice pri­ však vôľa Božia. Agar sa má vrátiC k svojej panej
sľúbenej zeme, ktoré však izraelské kráľovstvo a má sa pokoriť. Boh jej prisľubuje početné po­
malo len za Dávida a Šalamúna. Ešte lepšie sa tomstvo a oznamuje jej meno, ktoré má dať sy­
určuje rozloha zasľúbenej zeme výpočtom desia­ novi, čo sa má narodiť. Izmael ‚Boh vyslyší
* (’El
tich kmeňov, ktoré nateraz
* bývajú v zemi. Mnohé ,Boh‘, jíšma
* ‚počuje, slyší'). Boh vypočul Agaru
sú spomenuté v 10., 19. a 14. hlave. Kenejci- a pomohol jej v ťažkostiach a utrpení (v. 6).
Kinejcl boli na juhu Palestíny, tak isto i Keneziti O Izmaeloví predpovedá Boh, že „bude to Člo- 12
a Kadmonlti (Nm 32, 12; Joz 14, 6. 14). Grécky vek ako divý osoľ
* (Vulgáta slovo osol vynecháva).
a samaritánsky text uvádza po Kanaánčanoch ešte Prirovnanie je prevzaté zo života beduínskeho,
Hcvejcov. aký život viedol Abram a jeho najbližší potomci.
j_ 7 Podľa platných zákonov v Chaldejl a neskoršie Povahy bude neskrotnej, milovať bude slobodu
aj v Izraeli žena, ktorá bola bezdetná, mohla dať a kočovnícky život. Syn Agarín bude bojovníkom,
svoju služobnú mužovi a deti, ktoré sa zo služob­ opravdivým beduínom, Čo bojuje proti všetkým
nej narodili, považovali sa tak za vlastníctvo a všetci proti nemu. Izmaeliti osadia sa nablízku
panej, akým bola' aj otrokyňa, druhoradá žena. (zvýchodu) svojich bratov, t. j. ostatných Abramo-
Je dosť možné, že Sarai dostala Agaru darom vých synov. A tak aj bolo: Izmaeliti obývali Arab­
v Egypte a teraz ju dáva mužovi (ako neskoršie ský polostrov, teda nablízku svojich bratov. Izmael
Lia a Ráchel), aby aspoň s ňou mal deti, keď ona bude ozajstným synom svojej matky, ktorá radšej
ostávala neplodnou. Abram a Sára mysleli, že trpela, vystavila sa nebezpečenstvu, ale pokoriť
konajú správne, veď Boh po potope sveta trpel a zlomiť sa nedala.
mnohoženstvo a vidíme ho aj u Iných patriarchov. Slová „Ty si Boh, ktorý si ma videl", sú slová 13.14
Ako sa zdá, Abram nemyslel na to, že mu Boh vďaky a údivu nad zjavením sa Boha. Agar pre­
prisľubuje potomstvo zo Sarai, nuž používa ľudské zrádza tu presvedčenie, že Boha nemožno vidieť,
prostriedky na splnenie.svojej túžby po potomstve. a pritom nezomrieť. Tak sl to mysleli v Starom
Ako sa zdá, Agar, keď'pocítila, že je matkou, zákone (Ex 33, 20; Sdc 0, 22 atď.). Agar však
začala sa vynášat nad svoju paniu. No mala videla Boha, a ostala nažive, prelo ten údiv. Auto­
ostať podľa vtedajšieho práva vždy len otrokyňou. ri vysvetľujú text v tom zmysle, že Agar videla
Abram necháva riešenie veci na Sarai a tá ne­ Pána len od chrbta, keď od nej odchádzal, pred­
priamo vyženie svoju otrokyňu. Sur označuje tým, hovoriaceho, ho však nevidela. Studňa Lachaj
egyptský múr, ktorý dali egyptskí panovníci vy- rol ‚žijúceho a vidiaceho Boha‘. Iní myslia, že
stavač na severnej hranici, aby tak zabránili ne­ Agar pomenovala studňu po sebe, lebo videla
priateľským vpádom. Múr sa tiahol už v púšti. Boha a predsa ešte i naďalej žije. Text je naru­
6—12 Anjel Púnov — tieto slová' označujú niekedy šený o nevedno, ktorej konjektúre dať prednosť.
samotného Boha, zjavujúceho a prezrádzajúceho sa Všemohúci Boh, hebr. ’El-Saddai, označuje Bo- 1—8
(Gn 10, 13; 16, 1 n.; Ex 3, 2 n.). Inokedy anjela, ha, ktorý sám sebe stačí a ktorý môže všetko
poslo Božieho. Zmysel výroku treba vždy určiť (Ex >5, 2). „Chodievaj predomnou" — Boh žiada od
zo súvislosti textu. V tomto prípade je jasné, že Abrama zbožný a dokonalý život, akým žili He­
označuje Boha. Agar uteká do Egypta, nie je to noch a Noe (5, 24; 6, 9), žiada od Abrama, aby

3 SZ
 Genezis 17
34

3 prenáramne.“ | Tu padol Abram na svoju Prísľub Izákovho narodenia. — Boh *

4 tvár | a Pán rozprával s ním takto: „Ja som to.
čo mám zmluvu s tebou, že budeš otcom mno-
5 bych národov. | A meno tvoje nebude už viac
Abrom, ale Abrahám, lebo urobím ťa otcom
6 mnohých národov. | Dám sa ti rozrásť pre­
náramne, rozmnožím ťa v národy, i králi z teba
7 pochádzať budú. | Skutočne uzavieram zmluvu
medzi mnou a tebou a medzi potomstvom tvo­
jím po tebe vo všetkých pokoleniach ako zmlu­
vu večnú, že budem Bohom tvojím a potom-
8 šiva tvojho po tebe. | A tebe a potomstvu tvoj­
mu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako priše­
lec, celú zem Kanaán (dám) do večného vlast­
níctva a budem vašim Bohom.”
*9 Potom hovoril Pán Abrahámovi: „Aj ty za­
chovaj zmluvu moju, ty a potomstvo tvoje po
10 tebe vo všetkých pokoleniach! | Toto je zmluva
moja medzi mnou a vami a medzi potomstvom
tvojím po tebe, ktorú zachováte: Nech je obre­
zaný každý z vás, čo je mužského rodu! |
11 Obrežete si mäso vašej predkožky a bude to
12 znakom zmluvy medzi mnou a vami, lv ôsmom
dni nech je obrezaný z vás každý mužského
pohlavia z pokolenia na pokolenie, aj (otrok),
čo sa ti narodil v dome, alebo taký, ktorý bol
od cudzinca kúpený za peniaze a ktorý nie je
13 tvojim potomstvom. | Musí byť obrezaný i ten,
čo sa narodil v dome tvojom, i taký, ktorý bol
kúpený za peniaze. Zmluva moja bude na va-
14 šom tele zmluvou večnou. | Mužský, ktorému
nebude obrezané mäso predkožky, nech je z ná­
roda vylúčený! Porušil zmluvu moju.“
mu verne slúžil. Boh však odmení Abrama za jeho
statočný život: rozmnožím ta prenáramne,__ bu­
deš otcom mnohých národov,... i králi budú
z teba pochádzať,... tebe a tvojmu potomstvu dám
krajinu,... celú zem Kanaán,... a budem vaším Bo­
hom. Toto sú prísľuby Božie. Od Abrama Boh
žiada okrem dokonalého života a verností — cho­
dievaj predo mnou — i obriezku, ktorá bude sú­
časne vonkajším odznakom zmluvy. Obriezka sama
nie je zmluvou, ale len jej znakom, a ti, Čo ju
prijmú, budú vyznávať, že sú mimoriadnym spô­
sobom spojení s Bohom, a preto oddelení od ostat­ jej
ných národov (v. 10—14). Ako vidno, podmienky
sú obojstranné, taká je i zmluva. Boh mení Abra- mnohých kniežat a kráľov (6, 16). Táto zmena je
movo meno na Abrahám — otec množstva (pred­
tým bolo jeho meno Môj otec je vznešený alebo
Vznešený otec). Aj táto zmena je znakom, že Boh
svoje prisľúbenie o Abrahámovom potomstve splní, ; a spolu zvestuje Abrahámovi, že prisľúbený dedič
fi—14 Obriezka jestvovala už pred Abrahámom. Teraz
dostáva iný zmysel (Ex 4, 25; Joz 5, 2), nábožen­ hám sa vrhne na tvár, aby sa poďakoval za veľké
ský charakter. V Izraeli od Čias Abrahámových
bola vonkajším znakom zmluvy medzi Bohom a
Izraelitmi, mala pripomínať povinnosti a záväzky,
ktoré mali Izraeliti voči Bohu a bola upamätova-
ním na vyvolenie Božie: z potomstva Abrahá-
movho narodí sa Mesiáš. Len ti budú účastní na
požehnaní Božom, čo budú mať obriezku, len tí
budú vlastníkmi zasľúbenej zeme, čo budú nosiť
toto viditeľné znamenie — ostatní budú vytvorení,
vyobcovaní spomedzi Božieho ľudu. Obriezka sama
vsebe bola len znamením, teda nespôsobovala sa­
ma zo seba ospravedlnenie, no povzbudzovala Člo­
veka k vzbudeniu viery, nádeje a lásky k Bohu,
oživovala nádej v budúceho Mesiáša. Takto obriez­
ka bola predobrazom sviatosti krstu (Kol 2, 11).
Obriezkou sa stával starozákonný človek Členom
Božieho ľudu, a krstom sa stávame Členmi krá­
ľovstva Kristovho, sv. Cirkvi. Boh pozdvihuje
15
riekol Abrahámovi aj toto: „Sarai, manželku
tvoju, nebudeš viac volať Sarai, ale Sára, bude
jej meno. | Veď požehnám ťa a dám ti z nej *
16
syna. Aj ju požehnám: Z nej budil pochádzať
národy a králi národov.“ | Tu padol Abrahám 17
na svoju tvár a smial sa, myslel si totižto:
„Ci sa môže storočnému niečo narodiť, a či
deväťdesiatročná Sára môže ešte porodiť?!“ I
I povedal Abrahám Bohu: „Keby aspoň Izmael 18
žil z priazne tvojej!" | Ale Pán opakoval: „Sá- 19
ra, žena tvoja, istotne ti porodí syna a nazveš
ho menom Izák a zmluvu svoju s ním urobím
zmluvou večnou preň a pre potomstvo jeho
po ňom. | Aj ohľadom Izmaela som ťa vypočul: 20
Požehnám ho a rozmnožím ho a rozšírim ho
prenáramne. Dvanásť kniežat narodí sa z neho
a učiním z neho národ veľký. | Avšak zmluvu 21
svoju potvrdím s Izákom, ktorého ti porodí
Sára do roka v takýto čas." | A keď Boh prestal 22
s ním rozprávať, od Abraháma vystúpil hore.
Vykonanie obriezky. — Potom zobral 23
Abrahám svojho syna, Izmaela, ako aj všet­
kých, čo sa v jeho dome narodili, a všetkých,
čo boli kúpení za peniaze, všetkých mužských
Abrahámovho domu, a v ten istý deň obrezal
mäso ich predkožky, ako mu to prikázal Boh. |
Abrahám mal 99 rokov, keď mu bolo obrezané 24
mäso predkožky. | Jeho syn Izmael mal 13 ro- 25
kov, keď mu bolo obrezané mäso predkožky. |
V ten istý deň bol obrezaný Abrahám a jeho 26
známy obrad na nové označenie, ako to bolo pri.
zmluve s Noemom: dúhu dal na znamenie, Že
viac nebude potopy, tak tu obriezku (poznali ju
Edomčania, Amončania, MoabČania, Arabi, ba aj
Egypťania) mariaďuje nosiť ako znamenie svojej
zmluvy s Abrahámom a jeho potomstvom, a takto
sa aj obriezka stáva jednou z podmienok zmluvy.
Obriezku vykonával obyčajne otec rodiny, neskor­
šie osobitný skúsený muž, ktorého volali mohel.
Robili ju ostrým kamenným nožom.
Boh mení aj meno Saraiino. Doteraz sa volala 15
Sarai (t. j. Pani moja, Kráľovná moja), nabudúce
meno bude len Sára, t. j. Pani, Kráľovná,
lebo bude matkou vyvoleného národa a matkou
teda obdobná so zmenou mena Abrahámovho. Me­
ná budú označovať splnenie Božieho prísľubu.
Boh udáva dôvod, prečo zmenil meno Saraiino 16—22
bude syn, ktorého mu porodí Sára (15, 4). Abra­
dobrodenie, no nemôže utajiť prirodzený smiech
nad nemožnosťou, žeby vekom značne pokročilá
Sára ešte mohla porodiť, i zasmeje sa. Lež svoj
smiech ovláda živou vierou v Božie slová. Takto
musíme vykladať slová týchto veršov: Abrahám
prirodzene pochyboval, čo by konečne na jeho
miestne urobil každý. No na opätovné uistenie Bo­
žie jeho viera dáva mu Istotu, že sa stane tak,
ako hovorí Pán. Keď mal Abrahám sedemdesiat­
päť rokov, dostal prisľúbenie o synovi, a o je­
denásť rokov potom narodil sa mu Izmael a teraz
skoro v stom roku dostáva prísľub, že deväťde­
siatročná Sára porodí. Bola to teda veľká skúška
Abrahámovej viery. Požehnania nebudú patriť
Izmaelovl, ale Izákovi, ktorý bude dedičom Božich
prísľubov. Izmael dostane iné požehnanie: Pán ho
rozmnoží, dvanásť kniežat narodí sa z neho (25,
13 n.).
 Genezis 17—18
syn Izmael a s ním i všetci mužskí jeho domu
boli obrezaní, tak ti, čo sa v jeho dome narodili,
ako aj ti, čo boli od cudzinca kúpení za penia­
ze.
•18 Abrahámovo pohostinstvo. — A zno­
va sa mu zjavil Pán pri terebintoch Mamreho,
keď za najväčšej horúčavy dňa sedel pri vcho-
2 de do stanú. I Keď pozdvihol svoje oči, zbadal
stáť troch mužov neďaleko seba. Len čo ich
zbadal, utekal im v ústrety od vchodu svojho
3 stanú a pokloniac sa až k zemi, J povedal: „Pa­
ne, ak nachádzam milosť v očiach tvojich, ne-
4 obíď služobníka svojho; | donesie sa niečo vody,
' aby ste si umyli svoje nohy a odpočiňte si pod
5 stromom! | Prinesiem trochu chleba, žeby ste
sa posilnili. Potom pôjdete ďalej. Veď prečože
by ste mali prejsť popri služobníkovi svo­
jom?!" Oni odpovedali: „Urob, ako vravíš!“ I
•6 Poponáhľal sa Abrahám do Sárinho (oddele­
nia) stanú a povedal: „Zober rýchlo tri miery
múky, jemnej múky, pomies to a napeč pod-
7 plamenníkov!” | Potom bežal Abrahám ku stá­
du, vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a
•8 ten sa poponáhľal pripraviť ho. | Potom prinie­
sol maslo, sladké mlieko ako i teľa, ktoré dal
pripraviť a predložil im to. Sám však ostal
stáť opodiaľ pod stromom, kým oni jedli. |
•9 Tu sa ho opýtali: „Kde je Sára, žena tvoja?"
10 On odpovedal: „Tuto, v stane!" | Vtedy mu on
povedal: „Za rok, v tomto čase sa vrátim a že­
na tvoja, Sára, bude mať už syna!" Sára načú­
vala pri vchode do stanú, ktorý bol za jej
11 chrbtom. I Abrahám a Sára boli starí, pokročili
vo veku; nestávalo sa už Sáre, čo sa ženám stá-
12 va. I Preto sa Sára sama v sebe zasmiala, mys­
liac si: „Po tom, čo som uvädla, mám myslieť
1—5 Udalosť, opísaná v tejto hlave, stala sa hneď
po tom, čo je opísané v hl. 17. Sára ešte nepodala
(10). O terebintoch Mamreho — viď 13, 18. Boh
zjavuje sa Abrahámovi v podobe Anjela a spre­
vádzajú ho ešte dvaja anjeli. Zjavenie sa odohrá
* žena museli uzatvárať, že je to sám Boh, a preto
va na poludnie. Abrahám považoval hosti za ľudí,
neskoršie v jednom poznáva Pána. Abrahám oslo­
vuje z prichodiacich len jedného, toho najvzneše­
nejšieho a najhlavnejšieho. Pane, hebr, adonl, je
úctivé oslovenie. Seba Abrahám volá sluhom.
Takto to vyžadovala orientálna zdvorilosť.. Trochu
chleba je zdvorilé povolanie na hojný obed.
6.7 Miera sc‘a obnášala asi 12 litrov. Sára' mala
teda zapraviť pre tri osoby 36 litrov múky, a to
najlepšej. Orientálci sú k hosťom vždy veľmi
štedrí (43, 34). Podľa inej mienky Ide tu o 7 litrov
múky. Podplamennlk je narýchlo upečený tenký
chlieb. Cesto sa zapraví vo vode a nalenko roz­
vaľkané položí sa na rozpálenú zem, kde predtým
prehorel oheň. Navrch sa dá ešte horúci popol
a tak sa podplamennlk rýchle upečie. Sára pri­
pravovala podplamennlk, o ostatné mal sa posta­
rať Abrahám. Použil na to niektorého zo svojich
sluhov. * ako vznešený muž, rozpráva sa s Abrahámom po
8 Oni jedli — je len samozrejmé, že anjeli, čistí
duchovia, nemohli jesť, mohlo sa to len zdať, hoci
Abrahám bol presvedčený, že jedli. Vysvetlenie
nájdeme v Tobiášovi (12, 19), kde anjel prezrádza,
že neje pozemský chlieb.
9—14 Boh sa opytuje na Sáru. Ešte ju hostia nevideli
o zdá sa, že vedia o nej. Toto upovedomuje Abra­
háma, že hostia nie sú ľuďmi. Dôkaz hneď nasle­
duje. Najvznešenejší z nich, on, teda Boh, opakuje
3*
35
na lásku? A môj pán je tiež starec!" | Tu riekol 13
Pán Abrahámovi „Prečože sa Sára smeje, mys­
liac si pri tom: iMohla by som naozaj ešte
porodiť, teraz, keď som už stará?« J Ci je Pá- 14
novi nejaká vec nemožná? Za rok, v tento čas,
vrátim sa k tebe a Sára bude mať syna!“ |
I zapierala Sára, hovoriac: „Ja som sa nesmia- 15’
la!“ Bála sa totiž. On však odpovedal: „Nie tak!
Smiala si sa!"
Ohlásenie trestu nad Sodomou. —
Pobrali sa potom mužovia a zamierili k Sodo- 16
me. Abrahám išiel s nimi, aby ich odprevadil. |
. A Pán prehovoril: „Mám pred Abrahámom ta- 17’
jiť, čo chcem urobiť?! I Veď z Abraháma má sa 18’
stať národ veľký a mocný a v ňom majú byť
požehnané všetky národy zeme. I Nuž oznámim 19
mu to, lebo on prikáže synom svojim a domu
svojmu po sebe zachovávať cestu Pánovu,
spravovať sa podľa spravodlivosti a práva, aby
tak Pán splnil pre Abraháma všetko, čo mu
prisľúbil" I I riekol mu Pán: „Obžaloba na 20’
‘ Sodomu a Gomoru je veľmi veľká a ich hriechy
sú veľmi ťažké. | Zostúpim, aby som sa pre- 21
svedčil, či naozaj tak robili, aká je obžaloba,
čo došla ku mne a či nie. Chcem to vedieť."
Abrahámova prosba.— Mužovia sa po- 22’
tom odtiaľ obrátili a išli do Sodomy, kým
Abrahám ostal ešte stáť pred Pánom. I Tu 23
Abrahám pristúpil bližšie a povedal: „Ci ozaj
zahubíš spravodlivého spolu s bezbožným? |
Možno, že jest v meste päťdesiat spravodlivých. 24
Ozaj ich zahubíš, alebo radšej odpustíš mestu
kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom? |
Nech je to ďaleko od teba, žeby si takto robil, 25
lu ako by pre Sáru, o ktorej vie, že potajomky
počúva rozhovor v stane, ten prísľub, ktorý dal
Abrahámovi v h L 17. Aj Sára sa smeje tejto reči.
Jej počínanie treba obdobne chápať ako Abrahá­
movo predtým (17. 17). Z toho, že vznešený hosť
poznával aj myšlienky Sáríne, Abrahám a jeho
Písmo ho menuje Pánom-Jahveh (13. v.).
Tento verš je náznakom, že smiech Sárin nebol 15
bez viny, bola tam istá pochybnosť a teraz pri­
stupuje k tomu ešte aj lož. Lenže Boh prezrádza,
že vie všetko: Smiala sl sa!
Boh v krátkosti oznamuje Abrahámovi, že chce 17—19
zničiť Sodomu a Gomoru. Prezrádza to Abrahá­
movi preto, lebo Abrahám je priateľom Božim,
pred priateľom nič neukrývame; Abrahám bude
otcom veľkého národa, v ňom požehná Boh všetky
národy zeme a napokon Abrahám bude vštepovať
svojmu potomstvu príkazy a nariadenia Božie.
Nuž takto Abrahám bude vedieť poúčať, že Boh
hriechy spravodlivo tresce. Sodoma a Gomora sa
skutočne stala ako by predobrazom Božieho súdu
(Dt 24, 23; Iz 1, 9; Oz 11, 8; Lk 17, 28; 2 Pt 2, >3;
Jud 7).
Boh, ktorý sa zjavil v anjelskej podobe, teda 20—21
ľudsky a koná po ľudsky: hovorí, chodí, ide sa
presvedčiť, chce to vedieť. A predsa už vo v. 20
prezrádza, že to všetko dokonale vie.
Lež Boh nejde sám do Sodomy, ale posiela 22—25
svojich dvoch sprievodcov, anjelov. Vtedy Abra-
hám prihovorí sa Pánovi a vyzvedá sa o Sodome,
v ktorej býva Jeho synovec Lot. Oroduje za So-
domčanov a prosí Boha, aby sa zmiloval aspoň
nad desiatimi spravodlivými, o ktorých predpokla-
 36 Genezis 19—19
usmrcoval spravodlivého s bezbožným! Takto
by sa rovnako vodilo spravodlivému i bezbož­
nému. Toto nech je ďaleko od teba! Ty, ktorý
26 súdiš celú zem, nebudeš takto súdiť!“ I I riekol
mu Pán: „Ak v meste Sodome nájdem päť­
desiatich spravodlivých, kvôli nim odpustím
27 celému mestu". | Abrahám však začal znova a
povedal: „Hla, opovážil som sa s Pánom roz­
28 právať, hoci som len prach a popol. | Možno, že
k päťdesiatim budú chýbať piati spravodliví.
Zničil by si kvôli piatim celé mesto?“ A on
odpovedal: „Nezničím, ak ich tam nájdem šty­
29 ridsaťpäť." i A ešte k nemu hovoril a povedal:
„A čo, keď sa ich tam nájde len štyridsať?" On
odpovedal: „Neurobím to kvôli (tým) šty­
30 ridsiatim.“ I Potom povedal: „Ach, nehnevaj
sa, Pane, keď ešte hovorím. A ak sa ich tam
nájde len tridsať?" On riekol: „Neurobím, ak
31 (ich) nájdem tridsať.“ | A zasa povedal: „Hľa,
začal som hovoriť k Pánovi svojmu: Co bude,
ak sa ich tam nájde len dvadsať?“ A on odvetil:
32 „Nezahubim (ich) kvôli dvadsiatim.“ | Tu po­
vedal ešte: „Ach, nehnevaj sa, Pane, že ešte
raz vravím. Ak sa ich tam nájde len desať?“
On odpovedal: „Nezahubim kvôli desiatim.“
Keď Pán dokončil rozhovor s Abrahámom, odi­
šiel. Abrahám sa však vrátil na svoje miesto.
Lotouo pohostinstvo a neresť So­
19 domčanov. — Keď došli dvaja anjeli do So­
domy, Lot sedel v bráne Sodomy. Keď ich Lot
uvidel, vstal a šiel im oproti, poklonil sa tvá­
•2 rou k zemi | a povedal: „Prosím vás, páni moji,
zabočte do domu služobníka svojho, aby ste
tam prenocovali a umyli si svoje nohy. Včas
stanete a budete pokračovať vo svojej ceste."
Oni však odpovedali: „Nie! Prenocujeme von-
3I ku.“ | Ale on nástojil na nich, aby zostali u ne­
ho. I vošli do domu. Pripravil im pohostenie,
dai napiecť nekvaseného chleba a oni jedli. I
1 Prv, než šli spať, mužovia mesta, mužovia So
domy, obstali dom od chlapca až po starca, celé
i mesto, do posledného chlapa, j Zavolali Lota
a povedali mu: „Kde sú mužovia, čo dnes večer
prišli k tebe? Priveď ich k nám, aby sme s nimi
dá, že sa v Sodome nájdu. Hovor! sa len o Sodo- ! proti prírode má aj meno odtiaľto: sodomla (ho
me, pretože ona prevyšovala svojou ohavnestou
ostatné mestá Pentapolisu a aj preto, že tam býval
Lot. Obdivuhodná je pokora Abrahámova a tiež
láskavá dobrota Božia. Tu máme príklad účinnosti
orodovania svätých ľudí.
Pred mestskými bránami nachodí sa voľné
miesto. Tam sa súdilo, obchodovalo, tam sa schá­
dzali mužovia vo voľnej chvíli porozprávat si , liť menšie zlo. Lot sa dostáva sám do nebezpe
a popočúvat novoty. Podobne je to aj dnes v orien­
tálnych mestečkách. Rozdiel je len v tom, že
schôdzky sú aj na Iných miestach ulíc. — Mužo­
via — anjeli odišli okolo obeda z Hebronu a pod­
večer sú už v Sodome. Aj tu máme dôkaz, že to
boli nadzemské bytosti. Veď cesta pre smrteľníka
by trvala aspoň celý deň.
2 Lot, cudzinec v Sodome, jediný ponúka pohos-
tinstvo prichodiacim. Lenže oni ho odmietajú. Vy-
žadovala to východná zdvorilosť.
Lot sa ukazuje oko bohobojný človek. Sodom- | náhľať, lebo každá chvíľa je drahá. Celé okolie
čania — od starca skoro až po decko — pre- । je odsúdené na zničenie o zánik. Vrchy — Moab-
zrádzajú svoju ohavnú nemravnosť. V mestečku , skó vrchy na východ od Mŕtveho mora. Na nich
na rýchlo rozšírilo, že k Lótovi prišil cudzinci, i bude Lot v istote. Lenže Lot sa obáva, že tak
obcovali!" | Tu Lot vyšiel k nim predo dvere, 6
zavrel za sebou dvere I a povedal im: „Bratia 7
moji, nože nerobte hriech! I Mám dve dcéry, 8*
ktoré ešte mužov nepoznali! Tie vám vyve­
diem, robte s nimi, čo sa vám zachce! Týmto
mužom však nerobte nič takého, veď oni sa
uchýlili do tieňa mojej strechy!“ | Oni však vo­ 9
lali: „Prac sa preč!“ A dodali: „Prišiel sem
ako cudzinec a chcel by súdiť. Teraz ti vyve­
dieme horšie ako tým." A dorážali na Lota
veľmi a snažili sa vylomiť dvere. | Vtedy tí *
10
mužovia načiahli svoje ruky a Lota vtiahli dnu
a dvere zamkli. | Mužov však, veľkých aj ma­ 11
lých, čo boli pri vchode do domu, ranili slepo­
tou, takže márne sa namáhali nájsť otvor.
12
Lot odchádza zo Sodomy. — Potom mu­
žovia povedali Lótovi: „Ak máš tu nejakého za­
ťa, syna alebo dcéru a ak niekto z mesta k tebe
13
patri, vyveď ich preč z tohto mesta, | lebo zničí­
me toto mesto, pretože jeho obžaloba je veľká
pred Pánom. Pán nás poslal zničiť ho. | Vtedy 14
Lot vyšiel von a povedal svojim zaťom, ktorí
si chceli vziať za manželky jeho dcéry: „Vstaň­
te, poďte preč z tohto miesta, lebo Pán chce
zničiť mesto!” Jeho zaťovia si však mysleli, že
robí žarty.
Keď svitol deň, anjeli nútili Lota ponáhľať
sa, hovoriac: „Vstaň, vezmi svoju ženu a obe
dcéry, ktoré máš, aby si nezahynul pre zločin­
nosť mesta!“ | A keď on váhal, chytili ho obaja 16
mužovia za ruku, i jeho ženu, i obe dcéry, lebo
Pán ich chcel ušetriť, a vyviedli ich von a pus­
tili ich len za mestom. I Keď ich vyvádzali von,
jeden z nich povedal: „Zachráň si život! Neob­
zeraj sa za seba a nezastavuj sa nikde v okolí
Jordánu! Ponáhľaj sa na vrchy, aby si neza­
hynul!" j A Lot im odpovedal: „Ach, nie, Pane!| 18
Zaiste služobník tvoj našiel milosť pred tebou, 19
| veď si mi preukázal veľké milosrdenstvo, keď
si zachoval život môj, ale na vrchoch nebu­
dem sa môcť zachrániť! Aby ma azda nestihlo
nešťastie a ja by som zomrel. | Pozri, tu neďale- 20
I ktorí boli veTmi pekného vzhľadu. SodomCanía
| chceli hriešne zneužiť týchto hostí. Tento hriech
*
mosexualita).
Lotova ponuka je Iste hriešna. Avšak vedomie, 9—9
že má chrániť hostí, dalo mu pozabudnúť na česť
svojich dcér a na prirodzený zákon. Nerozmysle
*
: nosť, ťažkosť postavenia akosi umenšuje jeho vinu.
Lot považuje zhanobenie dievčat za menší hriech
ako protiprirodzený skutok zmyselnosti, chce vo *
*
čenstva smrti.
Tu zasahujú hostia — anjeli, ranili slepotou 10.11
útočiacich a lak zachránili Lotov dom od ohavné­
ho hriechu. Slepota nebola úplná, ide o nejakú
očnú bolesť (viď 4 Kr 6, 18). Pán vyskúšal týmto
spôsobom Sodomčanov. Nebáli sa ani najohavnoj-
šieho hriechu. Všetci sú skazení, len cudzinec Lot
v skúške obstál. Boh sa rozhodol neodvratne zni­
čiť Sodomu.
J Lot sa nesmie obzerať na mesto. Treba sa po­ 17—22
 Genezis 19—20
21 ko je mesto, tam môžem utiecť. J Ono je len malé
a ja sa v ňom zachránim! Malé je a ja ostanem
nažive!" I odpovedal mu: „Nuž dobre, aj v tej­
to veci ťa vyslyším, a mesto, o ktorom rozprá­
22 vaš, nezničím. | Utekaj rýchle ta, lebo nič ne­
môžem robiť, dokiaľ ta nedôjdeš!“ Preto sa
mesto volá Segor.
23 Zničenie Sodomy a Gomory. — Slnko
vyšlo nad zem, keď Lot došiel do Segoru. I
•24 Vtedy Pán dal padať na Sodomu a Gomoru síru
25 a oheň z neba od Pána | a zničil tie mestá a celé
okolie Jordána so všetkými obyvateľmi mesta
•26 a so všetkým poľným rastlinstvom. | Keď sa
žena jeho za ním obzrela, premenila sa v soľ­
ný stĺp.
27 Zavčas rána odobral sa Abrahám na miesto,
28 na ktorom predtým stál pred Pánom. | Keď po­
hliadol na Sodomu a Gomoru a na všetko oko­
lie tej krajiny, videl vystupovať zo zeme dym
ako dym z pece.
29 Pamätal teda Boh na Abraháma, keď zničil
Boh mestá a okolie, a vyviedol Lota zo záhuby,
keď zničil mestá, v ktorých Lot býval
•30 Hriech Lótových dcér. — Potom Lot
odišiel hore a spolu s oboma svojimi dcérami
osadil sa na vrchu. Bál sa totiž bývať v Segore,
ďaleko nedôjde a že ho katastrofa zastihne na
ceste, preto prosi jedného z anjelov, aby ušetril
blízke mestečko Segor (malé mestečko), kde by
sa mohol Lot so svojimi zachrániť. Anjel sa dáva
uprosiť, ale aj tak Lot má sa ponáhľať, lebo ho-
dina súdu nod Sodomou a okolím sa blíži.
24—26 Zničenie Sodomy a okolitých mestečiek stalo
sa na zásah Boží.' Vopred je to určené a za obeť
padajú len tie, ktoré naplnili mieru svojich hrie­
chov. Lež Boh použiva na toto potrestanie sily
prírodné. Treba myslieť na časté zemetrasenie
v Palestíne. Okolie Mŕtveho mora je zloženia vul­
kanického. Aj dnes sa tu nachodí asfalt, nafta
a ložiská síry. Boh použiva tieto živly a tak ničí
hriešne mestá. Mohol to byť sopečný výbuch, mo­
hol to byť blesk, čo zapálil spomenuté horniny
n vzápätí nastal výbuch, takže celý kraj sa zdal
byť v plameňoch. Lótovi sa všetko zdalo, Že priam
z neba šfahó oheň a padá sira na nešťastné mies­
tu. A svätopisec sa nemýli, keď vec podáva, ako
sa ona javila zmyslom človeka. Mŕtve more, ktoré
predtým nesiahalo až tak ďaleko na juh, násled­
kom zemských otrasov a prehlbenla asfaltových
a petrolejových ložísk sa dostáva nižšie k juhu
a zalieva kraj, kde stála Sodoma a ostatné zniče­
né mestá.
26 Lot práve došiel do mestečka Segoru, no jeho
Žena, chcejúc sa presvedčiť o pravdivosti anjelo­
vých slov, Či ozaj nastáva nad Sodomou súd Boží,
niečo sa omeškala, a to značilo jej záhubu q po­
trestanie. ‚‚Premenila sa v soľný stĺp" — ťažko
určiť, ako sa to stalo. Autori sa domnievajú, že
Boh používa aj tu rozbúrené vlny Mŕtveho mora,
presýteného soľou. Je možné, že Lotova žena naj­
prv zhorela a jej pozostatky sa obalili potom so­
ľou. Pr! Mŕtvom mori skoro všetko má obal zo
soli: kamene, konáre zo stromov atď. Vidno tu
aj soľné stĺpy, ktoré však majú pôvod v Soľnom
vrchu (Džebel Usdum). Kamene soli zvetrávajú
o niektoré dostávajú podobu stojatých stĺpov. Fan- i jakej oáze medzí Kadešom o Surom (viď 10, 7.14)
tázla ľahko vidí v tomto podobu človeka. Nepo­
slušnosť Letovej ženy spomína aj kniha Múd 10. 7.
30—36 Lot sa nezdržal dlho v Segore, odišiel na vrchy, mora, v Gerare (10, 19). Tu sa zopakuje so Sárou 2—18
ktoré mu anjel bol poradil ako Isté útočište. Sira- I podobný prípad ako v Egypte (12, 13). Tamojší
til celé svoje Imanie, je celkom chudobný a opus- । vládca robí sl nárok na Sáru — bolo to zvykom
37
a býval s oboma svojimi dcérami v jaskyni. I
Tu povedala staršia k mladšej: „Náš otec je 31
starý a na zemi niet muža, ktorý by s nami
obcoval, ako je to zvykom na celom svete. |
Nuž opime nášho otca vínom a spime s ním, 32
aby sme zachovali od nášho otca potomstvo!" |
Dali mu teda na tú noc napiť sa vína. Potom 33
vošla staršia a spala so svojim otcom. On však
nevedel, ani kedy si ľahla, ani kedy vstala. |
Na druhý deň povedala zasa staršia k mladšej: 34
„Pozri, ja som minulej noci spala s otcom. Dá­
me mu aj v tento večer napiť sa vína. Potom
pôjdeš ty dnu a ľahneš si k nemu, aby sme si
zachovali od nášho otca potomstvo!" I Dali teda 35
aj na túto noc svojmu otcovi piť víno. Potom
mladšia vstala a ľahla si k nemu. On však ne­
vedel, ani kedy si ľahla, ani kedy vstala. |
Takto počali obe Lotove dcéry zo svojho otca. | 36
Staršia porodila syna a dala mu meno Moab. 37
On je praotcom dnešných Moabitov. I Ale 38
i mladšia porodila syna a dala mu meno Amon.
On je praotcom dnešných Amončanov.
Abrahám a Abimelech
Sára u Abimelecha. — Odtiaľ odišiel 20’
Abrahám na juh a zastavil sa medzi Kadešom
a Surom. Keď sa zdržoval v Gerare, | hovoril 2*
Abrahám o Sáre, svojej manželke: „Ona je mo­
jou sestrou. „Dal ju teda Abimelech, kráľ Ge-
rary, uniesť. | V noci však, vo sne prišiel Boh 3
ku kráľovi Abimelechovi a riekol mu: „Doista
zomrieš pre ženu, ktorú si dal uniesť, lebo ona
je manželkou!" | Abimelech sa jej však ešte 4
nedotkol, preto povedal: „Pane, aj spravodlivé­
ho zahubíš? | Ci mi nepovedal on sám: >Ona 5
je moja sestra?« A či aj ona sama nevravela:
»On je mojim bratom?. V prostote srdca svojho
a rukami čistými som to urobil!" | Tu riekol 6
tený. Jeho dve dcéry sl myslia, že pre chudobu
nebudú sa môcť vydať. Túžia však mať deti, znak
to požehnania Božieho najmä vo vtedajšom orien­
te. Vo svojej nerozumnosti sa dopúšťajú neod-
pustíteľného skutku. Tak to neskoršie urobí aj
Tamar, nevesta Júdova (Gn 38). Lotove dcéry na­
rodili sa v Sodome, žili v Sodome, tak možno
predpokladať, že mravné zákony u nich, zdá sa,
veľmi neplatili. Myslia si, že ony sa musia po­
starať o potomstvo otcovo. Táto rozprava je do­
kladom hrozných následkov dedičného hriechu a
ukazuje, čoho je Človek schopný, keď nemá na
myslí príkazy Božie. Ani Lot nie je bez viny,
avšak jeho počínanie umenšuje jeho opilosť. Svä­
topisec uvádza túto smutnú rozpravu len prelo,
aby poukázal na pôvod Moabčanov (mé‘áb ,od
otca
*) a Amončanov (hebr, bcn-‘ammí ,syn môjho
*).
príbuzného Moabčonla sa potom osadili na tých
miestach, kde sa zdržiaval Lot po zničení Sodomy,
na východnom (podľa niektorých západnom) brehu
Mŕtveho mora; Amončania bývali severnejšie od
Moabitov v Zajordánsko.
• Abrahám opúšťa Hebron e Ide hľadať nové 1
pastviny na Juh, do Ncgebu. Zastavil sa na ne­
a znova sa obrátil na severozápad a osadil sa
v kraji fllišlínskom na pobreží Stredozemného
 Genezis 20—21
30

mu Boh vo sne. „Aj ja to viem, že si to urobil nazval svojho syna, ktorý sa mu narodil, čo mu
v prostote srdca svojho, a ja som ťa od toho Sára porodila, Izákom. | Obrezal Abrahám 4
7 uchránil, aby si proti mne nezhrešil. I Teraz svojho syna Izáka, keď mal osem dní, ako to
však pošli ženu mužovi späť! Pretože on je prikázal Pán. | Abrahám mal 100 rokov, keď 5
prorokom, bude za teba orodovať, aby si zostal sa mu narodil jeho syn, Izák. | Vtedy povedala 6
nažive. Ak ju však nepošleš, vedz, že istotne Sára: „Radostný smiech mi spôsobil Boh, každý
zomrieš so všetkým, čo je tvoje!“ kto o tom počuje, bude sa mi smiať.“ | A znova 7
povedala: „Ktože by to bol povedal Abrahá­
8 V rovnanie sporu. — Abimelech včasráno movi, že Sára bude ešte kojiť deti? A predsa
vstal, zavolal všetkých svojich služobníkov a poi odila som v jeho vysokom veku.“ I A chla- 8*
vyrozprával im celý tento príbeh. Keď to mu- | pec rástol a bol odstavený. V deň, keď Izáka
9 žovia počuli, naľakali sa veľmi. | Potom zavo- odstavili,
1 urobil Abrahám veľkú hostinu.
lal Abimelech Abraháma a povedal mu: „Co
si nám to vykonal? Cim som sa voči tebe pre­ Abrahám odvrhuje Agaru. — I uvide- 9*
vinil. že si na mňa a na moje kráľovstvo pri­ la Sára, že syn Egypťanky Agary, ktorého po­
viedol také veľké previnenie?! Urobil si mi to, rodila Abrahámovi, posmieva sa jej vlastnému
10 čo sa nikdy nemalo stať!” j A povedal Abimelech synovi Izákovi. | Tu povedala Abrahámovi: 10
Abrahámovi ďalej: „Čože si s tým zamýšľal, „Vyžeň túto slúžku i s jej synom, lebo syn
11 keď si takto konal?" | Vtedy Abrahám odpove­ tejto slúžky nesmie byť dedičom s mojím sy­
dal: „Myslel som si, že na tomto mieste istotne nom Izákom!" |Ale táto reč veľmi sa dotkla 11
niet nijakej bázne božej a že ma zabijú pre Abiaháma pre jeho syna Izáka. | Boh mu však 12
12 moju ženu! I A napokon, ona je i mojou sestrou, riekol: „Netráp sa nad chlapcom a nad svo­
dcérou môjho otca, nie však dcérou mojej mal- jou slúžkou! Počúvni Sáru vo všetkom, čo ti
13 ky a stala sa mojou ženou. I Keď ma totiž vy­ hovorí, lebo podľa Izáka bude sa volať potom­
viedol Boh z otcovského domu do neznáma, po­ stvo tvoje! | Ale aj zo syna slúžky učiním národ 13
vedal som jej: Túto láskavosť mi preukážeš- veľký, lebo on je tiež potomkom tvojim." |
Na každom mieste, kam prídeme, povieš: »On Nuž vstal Abrahám včasráno, vzal chlieb a 14
14 je mojim bratom!. I Na to vzal Abimelech ovce, mech s vodou a dal to Agare a položil jej to na
rožný statok, otrokov a služobné a dal ich chrbát a poslal ju aj s chlapcom preč. Keď
Abrahámovi. Navrátil mu aj Sáru, manželku odišla, zablúdila na púšti Bersabe. I Keď sa 15
15 jeho. | Potom Abimelech povedal: „Hľa, moja voda z mecha minula, chlapca uložila pod jed­
zem je pred tebou, bývaj, kde sa ti zapáči!" | ným z kriakov, | sama šla ďalej a sadla si po- 16
16 Sáre zasa povedal: „Tu hľa, tvojmu bratovi dá­ vedľa vo vzdialenosti dostrelu z kuše, lebo
vam tisíc strieborných, to má byť ako odškod­ vravela si: „Nemôžem sa pozerať na smrť die­
né v očiach všetkých, čo sú s tebou, a osprave- ťaťa“. Tak sedela povedľa a začala hlasite pla­
17 dlnená si vo všetkom.“ | Keď Abrahám prosil kať.
za Abimelecha u Boha, Boh uzdravil Abimele- Boh však vypočul chlapcov hlas a anjel Boží 17
cha, jeho ženu i jeho služobnice a ony znovu takto volal z neba na Agaru: „Co ti je Agar?
18 mohli rodiť, | lebo Pán bol zúplna zavrel každé Neboj sa! Veď Boh počul chlapcov hlas odtiaľ,
materské lono v dome Abimelechovom pre Sá­
ru, manželku Abrahámovu. však aj zvýraznením radosti oboch vekom pokro­
čilých rodičov Izákových (Abrahám mal sto, Sára
•21 Izákovo narodenie. — A Pán navštívil deväťdesiat rokov, keď sa narodil Izák).
Sáru, ako to bol prisľúbil a vyplnil Pán, čo Cas dojčenia trval dva-tri roky (2 Par 31, 10; 8
2 Mak 7, 27). Na východe sa aj dnes odstavenie
2 bol Sáre predpovedal. | Počala teda a porodila Il dieťaťa oslavuje hostinou.
Sára Abrahámovi syna vo svojej starobe a to ■ Posmieval sa — doslovne hral sa, teda vy- 0—21
•3 v čase, ktorý jej Boh predpovedal. | Abrahám ‘ smlcval sa a robil si žarty, z ktorých bolo možno
। vybadať pohŕdanie Izákom (Gal 4, 29). Izmael už
v starom oriente, že pekné ženy patrili kráľovi — । mal sedemnásť rokov, teda mohol sa zlým okom
a len zakročením Božím zachováva sa Sára nepo- 1 pozerať na budúceho dediča Abrahámovho. Izák
rušenou manželkou Abrahámovou. Abimelech ,môj mu prišiel do cesty. Sára sa asi obávala, aby sa
otec je kráľ' bolo pôvodne vlastné meno jedného . nezopakovala príhoda s Kainom, a preto pred svo-
z kráľov, neskoršie stáva sa titulom pre náčelníka. ; jim mužom prednáša vec vo veľmi čiernych far­
Boh potrestal Abimelecha neplodnostou na čas, bách. Agar nevie svojho syna Izmaela pohnúť
pokým Sára bola uňho. Keď Sáru prepustil, Boh | k znášanlivosti a tak Sára obžalúva aj svoju so-
na orodovanie Abrahámovo odníma od Abimelecha ! kyňu. Agar musí odisť so svojim synom. Abrahám
trest — konal nevedomky. Sáru však za krivdu vidí, že aj Boh schvaľuje počínanie Sárino, veď
odmeňuje Abimelech tým, že Abrahámovi dáva ! Izák je vyvolený a ani Izmael nezahynie, veď
tisíc strieborných (šekel bol závažím (16.37 c], ale I z neho bude veľký národ. I prepúšťa Agaru. Vodu
aj platidlom). Bol to veľký dar. Abimelech tým ■ aj dnes nosia v kožených mechoch. Majú tú pred­
chcel označil, že Sáre, žene Abrahámovcj, stala nosť, že sa nerozbijú ako nádoby kamenné a že sa
sa krivda, ktorú takýmto skutkom dostatočne od- z nich voda nevyparuje. Agar sa dáva na cestu
čiňuje, do svojej vlasti, do Egypta, ale na ceste zablúdi
1 • Boží prísľub, ktorý dostala Sára (18, 10. U), že a anjel Boži ju nachodi pri Bersabe, ktorá je na
vo svojej starobe porodí syna, ide sa vyplniť. juhozápad od Mŕtveho mora. Izmael vysilením
3 Izák-jischaq-,smial sa', pomenovanie Izáka je umiera. Agar ho položí do tieňa, ale nemôže sa
pripomienkou na Sárin smiech (18, 12), keď jej pozerať na jeho utrpenie. Tu ju teší a pomáha
Boh oznámil, že o rok počne a porodí syna. Je Boh.
 Genezis 21—22 39

•18 kde je. | Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevne Obetovanie Izáka. — Po týchto tida- 22
za ruku, lebo učiním z neho národ veľký!" | lostiach Boh skúšal Abraháma a riekol: „Abra­
19 Tu otvoril jej Boh oči, takže zbadala vodnú hám!" Ten odpovedal: „Tu som.“ | A on hovo- 2*
studňu. Nuž išla, naplnila mech vodou a na- ril: „Nože vezmi syna svojho, jediného svojho
20 pojila chlapca. | A Boh bol s chlapcom. Keď syna, ktorého miluješ, Izáka, a vyber sa do
vyrástol, býval na púšti a stal sa z neho veľký krajiny ‚Morja‘l Tam ho obetuj ako celostnú
21 kušostrelec. | Potom sa osadil na púšti Fáran žertvu na jednej z hôr, ktorú ti ukážem.“ I
a jeho matka vzala mu ženu z krajiny egypt­ I vstal Abrahám včasráno, osedlal svojho osla, 3
skej. zobral dvoch svojich sluhov a svojho syna Izá­
ka so sebou a narúbal dreva pre zápalnú obe­
*22 Abrahámova zmluva s Abimele- tu. Potom sa vybral a šiel na miesto, ktoré mu
chom. — Stalo sa v tom čase, že Abimelech označil Pán. | Na tretí deň, keď Abrahám zdvi- 4
a Pichol, veliteľ jeho vojska, takto prehovorili hol svoje oči, zďaleka uvidel to miesto. | Tu 5-
k Abrahámovi: „Boh je s tebou vo všetkom, čo povedal Abrahám svojim sluhom: „Vy ostaňte
23 robíš. | Preto teraz a na tomto mieste pred tu i s oslom; ja a chlapec pôjdeme až tamto.
Bohom mi prisahaj, že nezachováš sa neverne Pomodlime sa a vrátime sa k vám." | Potom 6*
ani proti mne, ani proti môjmu potomstvu! vzal Abrahám drevo pre zápalnú obetu a na­
Ako som ti preukázal priateľstvo ja, tak i ty ložil ho na svojho syna Izáka; sám však vzal
(ho) preukazuj mne a celej zemi, v ktorej si oheň a nôž, a takto išli obaja spolu. I Tu pre- ?
24 bol hosťom.“ | A povedal Abrahám: „Ano, bu- hovoril Izák k svojmu otcovi Abrahámovi a
25 dem prisahať!“ | Potom Abrahám dohováral vravel: „Otče!" Ten mu odvetil: „Hľa, tu som,
Abimelechovi pre studňu, ktorej sa zmocnili syn môj!" A on mu povedal: „Drevo a oheň
26 Abimelechovi sluhovia. | Abimelech však odve­ pre zápalnú obetu je sice tu, kdeže je však
til: „Ja neviem, kto to urobil. Ty si o tom nič baránok na zápalnú obetu?“ I I odvetil mu 8
nevravel a ani dodnes som o tom nič nepočul." I Abrahám: „Boh si už obstará baránka na zá­
27 potom vzal Abrahám ovce a junce a dal ich palnú obetu, syn môj.“ A išli obaja spolu ďa­
28 Abimelechovi a obaja uzavreli zmluvu. | Se- lej. | Keď došli na miesto, ktoré mu označil 9
29 dem jahníc však oddelil osobitne. | I opýtal sa Boh, Abrahám postavil tam oltár, naukladal
ho Abimelech: „Čože to tu má znamenať tých drevo, poviazal svojho syna Izáka a položil ho
30 sedem, osobitne oddelených jahníc?" | On od­ na oltár navrch dreva. | Tu načiahol Abrahám 10
povedal: „Týchto sedem jahníc musíš vziať odo svoju ruku, schytil nôž, aby zabil svojho syna. |
mňa, aby mi to bolo svedectvom, že ja som Vtedy zavolal naň anjel Pána z neba a riekol: 11
31 túto studňu vykopal." | Preto sa volá tá studňa „Abrahám, Abrahám!“ Ten odpovedal: „Tu
32 Bersabe, lebo obaja tam prisahali. | Takto uza­ som”. | Tu mu on riekol: „Nevzťahuj ruku svd- *
12
vreli zmluvu pri Bersabe. Potom Abimelech a
Pichol, veliteľ vojska, sa pobrali a vrátili sa marlšku (alebo vysadil celý háj), naznačil, že toto
33 do zeme Filištíncov. I Abrahám však zasadil územie bude patriť jeho potomstvu.
Boh je neobmedzeným Pánom ľudského života. 1
pri Bersabe tamarišku a tam vzýval meno-Pá- Preto môže požadovať od človeka aj obetu života.
34 na, Boha večného. | A býval Abrahám dlhší Avšak svätopisec hneď pripomína, že 1 keď Abra­
čas ako cudzinec v zemi Filištíncov. hám dostal príkaz obetovať to, na čom závisel
jeho život, to, čo bolo jeho útechou a v čom sa
18 Drž ho pevne zo ruku — neopusť a staraj'sa mali splniť Božie prísľuby, bolo to len kvôli tomu,
oň. Nezanechaj ho, veď on je určený na veľké aby Abraháma vyskúšal. Boh nežiada obetu je­
veci. Vtedy Agar zbadá studňu, ktorá bola ukrytá diného syna, ale žiada od Abraháma najväčšiu
— a možno náročky — tak, aby ju nepovolaný ochotu k takejto obete. A tak Abrahám dokázal svo­
nenašiel. Na východe je voda cennosťou a tak ju bezhraničnú lásku k Bohu, Čím sa stal na veky
každý sl ju chráni. Púšť Fáran je severnou Časťou príkladom dôvery a poslušnosti oproti Bohu.
Sinajského polostrova. Morja-Mórljáh ‚zjavenie sa Pána', ‚videnie Pá- 2
22—34 Prítomnosť veliteľa vojsk naznačuje, že Abfme- *.
na Krajina Morja je okolie Jeruzalema. A mies­
Iech sa chystal na výpravu, q chcel sl zaistiť to, kde mal Abrahám obetovať, považuje sa vše­
Abrahámovu priazeň, aby sa nespojil s Ablmcle- obecne zo totožné s tým, kde neskoršie vystavil
chovými nepriateľmi, alebo aby sa za jeho neprí­ Šalamún Pánovi chrám (2 Por 3, 1). Celostná žer-
tomnosti nezmocnil jeho majetku. Ako vidno, vec tva, ináč niekedy zvaná aj celopal, značí že sa
súrila a Abrahám dobrovoľne prisahá priateľstvo. celá obeta spálila.
Pritom si rieši veľmi dôležitú otázku. Ide o stud­ Sluhovia nemali byt svedkami obety. Abrahám 5
ňu, ktorú boli vykopali Abrahámovi sluhovia a vo svojej poslušnosti a dôvere vie, že Boh zachová
ktorú mu odňali Abimelechovi ľudia. Abimelech svoje prísľuby, ktoré urobil o Izákovi (21, 12),
nevedel o ničom a dá sa predpokladať, že studňu nevie však, ako to Boh uskutoční. Presvedčený je
vracia Abrahámovi. Nato uzavierajú medzi sebou však, že Pán môže svojou mocou aj mŕtveho
zmluvu. Abrahám dáva Abimelechovi dary, ako vzkriesiť (Žid 11, 19). Preto hovorí k sluhovi:
sl Ich zvyčajne dávali pri uzavieraní spojenectva ... a vrátime sa.
(3 Kr 15, 19; Iz 30; 39, 1). Je možné, Že aj Ablme- Izák Je predobrazom Ježiša Krista, nesúceho ^—10
lech dal dary, svätopisec ich nespomína. Sedem kríž na Kalváriu, a Abrahám je obrazom Večného
oddelených jahníc, ktoré dostáva Abimelech okrem Otca, ktorý z lásky bude obetovať svojho jedno­
ostatných darov, vzťahuje sa len na studňu. Tým rodeného Syna. Abrahám vykonal v duchu obetu
sa naznačuje, že studňa je Abrahámova. Bersabe, svojho syna.
hebr. Be'er.šába', čo značí jednak studňa prísahy’, „Teraz som poznol..., že so bojíš Boha“ značí, 12
jednak ,studňa siedmich
*. Mojžiš opisuje uvedenú že Abrahám si ucti Boha, príkazy jeho a že je
príhodu, aby tak naznačil, že Izraeliti majú nárok ochotný vo všetkom vyplniť vôľu jeho. Abrahám
na túto zem. Tým, že tam Abrahám zosadil ta- dokázal, že miluje Boha nad všetko iné.
 Genezis 22—23
40

ju proti chlapcovi a neurob mu nič zlého! Te- | aby som mohol pochovať svoju mŕtvu.“ I He- 5*
raz som totiž poznal, že sa bojíš Boha a ne­ tejci mu však odpovedali takto: „Počúvaj, pa­
ušetril si jediného syna svojho kvôli mne." I ne! Ty si ako knieža Božie medzi nami. V naj­
13 Tu zdvihol Abrahám svoje oči, a hľa, uzrel lepšom našom hrobe môžeš pochovať svoju
v pozadí barana, ktorý bol rohami zachytený mŕtvu. I Nik z nás nebude ti brániť, aby si 6*
v kriakoch. Abrahám poodišiel ta, vzal barana v jeho hrobe pochoval svoju mŕtvu." | Tu 7
a obetoval ho namiesto syna svojho ako celost- Abrahám vstal, hlboko sa poklonil pred obyva­
"14 nú žertvu. I I nazval Abrahám toto miesto ,Pán teľmi krajiny, pred Hetejcami | a povedal im: 8
vidí' a tak ešte aj dnes sa hovorí: ,Na vŕšku „Keď súhlasíte, aby som si pochoval svoju
Pán uvidi‘. mŕtvu, nuž vypočujte ma a prihovorte sa za
15 Anjel Pána však po druhý raz volal na Abra- mňa u Efrona, syna Seorovho, | aby mi pre- 9
16 háma z neba | a riekol: „Prisáham sa, takýto pustil jaskyňu v Makpele, ktorá je jeho a ktorá
je výrok Boží: Pretože si toto urobil a syna je na konci jeho pozemku. Nech mi ju dá vo
svojho, jediného svojho, neušetril si predo- vašej prítomnosti na dedičné pohrebište za
17 mnou, | zahrniem ťa požehnaním a prenáramne plnú cenu. | Efron však sedel medzi Hetejcami.. 10
rozmnožím potomstvo tvoje, (bude ho) ako Tu odpovedal Efron, Hetejec, Abrahámovi
hviezd na nebi a ako piesku na brehu morskom v prítomnosti Hetejcov, totižto všetkých tých,
a potomstvo tvoje zmocní sa brán nepriateľov ktorí prišli k bráne svojho mesta, takto: I
18 svojich. I a v potomstve tvojom požehnané bu­ „Nie tak, pane! Počuj ma: Tento pozemok ti 11
dú všetky národy zeme preto, lebo si poslúchol darujem. I jaskyňu ti dám, ktorá je na ňom.
môj hlas." V prítomnosti synov môjho národa ti ju da­
19 Potom sa vrátil Abrahám k svojim sluhom rujem! Pochovaj si tam svoju mŕtvu!" | Abra- 12
a zoberúc sa, išli spolu do Bersaby. A ostal hám sa opäť poklonil pred obyvateľmi zeme I
Abrahám bývať v Bersabe. a takto hovoril Efronovi v prítomnosti obýva- 13
teľcv zeme: „Nieže tak! Pane, počúvaj ma! Za
•20 Potomstvo Náchorov o. — Po týchto pozemok ti zaplatím, vezmi to odo mňa, a po­
udalostiach bolo Abrahámovi oznámené toto: tom pochovám svoju mŕtvu!“ I Vtedy Efron 14
„Pozri, Melcha porodila tvojmu bratovi Nacho- odvetil Abrahámovi takto: | „Ale ak ty na to 15
21 rovi synov, a to: | prvorodeného Husa a jeho (pristaneš), len ma počuj, pane! Pozemok za
brata Buza a Kamuela, otca Aramejčanpv, | 400 strieborných šeklov, čo je to pre mňa a
22.23 Kaseda, Azaua, Feldasa, Jedlafa a | Batuela, pre teba! Len si pochovaj svoju mŕtvu!“ I
ktorému sa narodila Rebeka. Týchto osem po­ I pristal Abrahám na Efrona a odvážil Abra- 16
rodila Nachorovi, bratovi Abrahámovmu, Mel- hám pre Efrona striebro, ako to on pred He-
24 cha. | I jeho vedľajšia žena, menom Róma, po­ tejcamí spomenul, 400 strieborných šeklov po­
rodila: Tabého, Gahama, Tahasa a Maácha." dľa bežnej váhy. | Takto Efronov pozemok, kto- 17
rý bol v Makpele a východne od Mamre — po­
23 Sárina smrť a jej pohreb. — Dní života zemok ako i jaskyňa so všetkými stromami,
Sáiinho bolo stodvadsaťsedem rokov. Toľko ži- ktoré boli na pozemku zôkol-vôkol všetkých
•2 la Sára. 1 Sára zomrela v Arbe čiže v Hebrone, jeho medzí — prešiel právoplatne | na Abra- 18
v zemi Kanaán. I šiel Abrahám, aby ju oželel háma ako majetok v prítomnosti Hetejcov,
3 a oplakal. | Potom sa Abrahám zdvihol od svo­ všetkých tých, "ktorí prišli k bráne svojho mes­
jej mŕtvej a takto prehovoril k Hetejcom: | ta. | Potom Abrahám pochoval svoju ženu Sá- 19
4 „Ja som len prišelcom a hosťom u vás. Pre­ ru v jaskyni na pozemku v Makpele, východne
pusťte mi u vás miesto na dedičné pohrebište, od Mamre, čiže v Hebrone, v zemi Kanaán. |
14 „Pán vidľ
* vo význame Pán sa postará. Pán vidí O Hetejcoch sa donedávna veTa nevedelo a preto 5
tieseň a trápenie duše a postará sa, aby ju od * viacerí popierali, že by boli v Abrahámovom čase
stránil a ubiedenému pomohol. U Abraháma sa osadení v Hebrone. Dnes už vieme zaručene, že
to stalo tým, že Boh si obstaral náhradnú obetu okolo roku 2000 pred Kr. tento kmeň bol v Pa­
za Izáka (v. 6). Na pamiatku pomoci, ktorej sa lestíne roztratený po celej jej dĺžke až ku hra­
dostalo Abrahámovi na tomto vŕšku, vzniklo pri * niciam Egypta. Moderné vykopávky tento náhľad
slovie: Na vŕšku Pán uvidí, t. j. Pán sa v biede potvrdili s veľkou presnosťou.
a trápení postará.
Ešte aj dnes na východe obchod sa uzaviera 6—20
20—24 Rozprava o potomstve Nachorovom pripravuje podobným spôsobom. Najprv sa vec ponúkne do
rozprávanie o ceste Abrahámovho sluhu do sever * daru a potom sa po dlhom rozhovore zažiada veľ­
nej Mezopotámie, aby odtiaľ priviedol pre Izáka ká suma. Jc Isté, že Abrahám nechcel pochovať
ženu. svoju ženu, matku vyvoleného národa, v jednom
2 Kirjath 'Arbe bolo starším pomenovaním Hebro- hrobe s pohanmi, preto sa snaží zakúpiť si vlast­
nu. Meno je asi po Arbeovi, praotcovi Enakitov ný pozemok. Makpela — v lat. znení— značí ‚dvojitá
(Joz 15, 13). ‚‚I šiel Abrahám" — tieto slová nezná, jaskyňa‘. Makpela však bolo meno pozemku, na
čia, že Abrahám nebol prítomný pri smrti svojej ktorom bola jaskyňa. O šekll viď poznámku k 20,
ženy. Je to hebraizmus a značí len začiatok ne * 16. Dnes jaskyňa, v ktorej je pochovaná Sára spo-,
jakého skutku, teda: začal ju oplakávať, dal sa lu s Abrahámom, je pod mešitou východne od
do oplakávania. Pri smútoCných obradoch na vý­ Hebrona. Do nej jc prísne zakázaný prístup všet­
chode sa obyčajne sedávalo. Keďže sa v teple kým, čo nie sú mohamedánmi. Tým, že Abrahám
mŕtvoly rýchlo rozkladajú, Abrahám musí sa ihneď kúpil pre seba a svoju ženu hrobku v cudzej ze­
postarať o vhodný hrob pre svoju ženu. V zemi mi, dal najavo, že je presvedčený o Božej ver­
je ešte stálé len prišelcom, preto kupuje pozemok, ností, ktorý mu túto zem prisľúbil. Táto zem
kde by pochoval Sáru. stala sa vlastníctvom jeho potomkov.
 Genezis 23—24
20 Takto pozemok a jaskyňa, ktorá bola na ňom,
dostala sa od Hetejcov Abrahámovi za dedič­
né pohrebište.
Abrahámova starosť o ženbu Izáko-
•24 v u. — Abrahám však bol už starý a pokročilý
2 vekom a Pán ho vo všetkom požehnával. | Tu
povedal Abrahám svojmu sluhovi, najstaršie­
mu vo svojom dome, správcovi všetkého svoj­
ho majetku: „Polož svoju ruku pod moje bedrá, I
3 aby som ťa sprisahal pred Pánom, Bohom neba
a zeme, že pre môjho syna nevyberieš ženu
z kanaánských dcér, medzi ktorými bývam. |
4 Nie tak! Pôjdeš však do mojej vlasti a k môj­
mu príbuzenstvu vybrať ženu pre môjho syna
5 Izáka." | Sluha mu však odpovedal: „Možno,
že nebude chcieť ísť žena so mnou do tejto ze­
me. Mám potom tvojho syna zaviesť naspäť do
6 zeme, z ktorej si sa ty vysťahoval?" I Vtedy
mu povedal Abrahám: „Neopováž sa môjho
7 syna znova ta zaviesť!" I Veď Pán, Boh neba
a zeme, ktorý ma vyviedol z domu otca môjho
a zo zeme príbuzenstva môjho, a ktorý so mnou
hovoril a takto mi prisahal: .Tvojmu potom­
stvu dám túto zem«, pošle pred tebou anjela
svojho, aby si odtiaľ priviedol môjmu synovi
y ženu. | Ak žena nebude chcieť ísť s tebou, zba­
vený si tejto prísahy. Len nezaveď môjho syna
9 naspäť!“ | Potom položil sluha svoju ruku pod
bedrá svojho pána, Abraháma, a prisahal mu
o tej veci.
•10 Nato zobral sluha desať tiav z tiav svojho
p'ána a rozličné drahocennosti svojho pána a
išiel. Vybral sa a prišiel do Mezopotámie (Aram
11 Naharaim), do Nachorovho mesta. | Večer,
v čase, keď sa vychádzalo napájať, nechal svoje
ťavy oddychovať vonku pred mestom pri vod-
12 nej studni. | Potom takto hovoril: „Pane, Bože
Abraháma, pána môjho! Daj mi dnes šťastia
a preukáž láskavosť pánovi môjmu, Abrahá-
1^9 Abrahámovi je už stoštyridsať rokov, Izák má
štyridsať. Je Čos postarať sa o to, aby sa Izák ože-
nil a tak zaistil potomstvo, v ktorom sa splnia
Božie prísľuby. Abrahám nechce, aby si jeho syn
vzal za ženu Kanaánčanku. To sa dá chápať, keď
myslíme na prísne ustanovenia, že nebolo si mož­
no vziať ženu z iného, najmä podradného kmeňa.
Lež tu je oj iný dôvod — náboženský. Nie Ka-
naánčanío, ale potomci Abrahámovi budú raz ma­
jiteľmi tejto zeme. A aj pre vieru v pravého Boha
by bolo nebezpečné pomiešať sa s modloslužob­
níkmi. Je len prirodzené, že Abrahám chce vy­
brať ženu pre svojho syna zo svojho vlastného
kmeňa. Postarať sa o ženbu syna bolo otcovou
povinnosťou a právom. Abrahám nerobí to sám,
ale poveruje svojho sluhu, správcu, Elíezera (15, 2),
aby pre Izáka pohľadal ženu, pochádzajúcu z prí­
buzenstva. „Polož svoju ruku pod moje bedrá,
aby som ťa sprisahal“ — bedrá, slabiny, považovali
sa za miesto plodnej sily (Gn 4G, 26; Ex 1, 5;
Sdc 8, 30). Takto Abrahám zaväzuje svojho sluhu
nielen voél sebe, ale i voči svojmu potomstvu.
Podobne prisahajú aj dnešní Arabi.
10 Aram Naharaim — Aram (Sýria) dvoch riek je
kraj na hornom Eufráte. Nachorovo mesto je Ha-
ran na východ od Eufrátu. Zdá sa, že í Nachor
sa ta presťahoval po Abrahámovi, lebo pri odchode
Táreho o Abraháma z Uru o Náchorov! niet ešte
zmienky (12, S).
41
movi! j Hľa, ja stojím pri vodnej studni a dcé- 13
ry ľudí (tohto) mesta prichádzajú naberať vo­
du!
Tá deva, ktorej poviem: -Nože, nachýľ svoj 14
džbán, aby som sa napil!, a ona povie: .Napi
sa, ba napojím aj tvoje ťavy., to bude ona,
ktorú si určil služobníkovi svojmu, Izákovi,
a skrze toto tiež poznám, že si preukázal lás­
kavosť pánovi môjmu“. I No ešte ani nedokon- 15
čil reč, a hľa, prichádzala Rebeka, ktorá sa
narodila Batuelovi, synovi Melchy, ženy to
Nachorovej, ktorý bol bratom Abraháma,
s džbánom na pleciach. I Deva bola veľmi pek- 16
ným zjavom, panna, ktorá nepoznala ešte mu­
ža. Zostúpila ku prameňu, naplnila svoj džbán
a vyšla hore. | Tu poponáhľal sa sluha jej 17
v ústrety a povedal: „Dajže sa mi napiť trocha
vody z tvojho džbána!" | Ona odvetila: „Napi 18
sa, pane!" A rýchlo zložila svoj džbán na svoju
ruku a dala sa mu napiť. I A keď ho napojila, 19
dodala: „Aj tvojim ťavám naberiem vody, nech
sa dobre napijú!" | A rýchlo vyliala džbán do 20
válova a opäť utekala ku studni nabrať vody
a takto naberala pre všetky ťavy, | kým ju muž 21-
mlčky pozoroval, aby sa presvedčil, či Pán dá
jeho ceste šťastný výsledok alebo nie. | Keď 22 *
sa ťavy poriadne napili, vzal muž zlatý krúžok,
ťažký pol šekla, a dve náramnice na jej ruky,
desať šeklov zlata ťažké. | A povedal: „Čiaše si 23
ty dcéra? Povedz mi! Bude v dome tvojho otca
miesto, aby sme tam mohli zostať?" | Ona mu 24
odpovedala: „Som dcéra Batuela, syna Melchy,
ktorá ho porodila Nachorovi.“ | Povedala mu 25
ďalej: „Slamy a krmu máme hojnosť i miesta
na ubytovanie." | Tu padol muž na kolená, po- 26
klonil sa pred Pánom I a povedal: „Nech je 27
požehnaný Pán, Boh pána môjho, Abraháma,
ktorý neodňal svoju láskavosť a vernosť od
pána môjho. Veď aj mňa Pán na tejto ceste
viedol k domu príbuzného môjho pána!" | Po- 28 *
tom deva odbehla a rozprávala doma svojej
matke všetko, čo sa jej prihodilo. | Rebeka však 29
*
mala brata, ktorý sa volal Laban. I ponáhľal
sa Laban von k mužovi pri studni. | Keď videl 30
nosový krúžok a sestrine náramnice na jej ru­
kách, a keď počul slová svojej sestry: „Takto
hovoril ku mne ten muž", odišiel k mužovi,
ktorý ešte stál pri ťavách pri studni | a povedal 31
*
Eliezer pozoroval, ako sa vyplní znamenie, ktoré 21
sl bol žiadal od Pána vo v. 13.
Podobné okrasy nosia orientálne Ženy dodnes. 22
Dar bol značný. Bol odmenou za ochotu dievčaťa,
s ktorou mu podalo vodu, ale bol oj preddavkom
a zárukou, že ho v dome rodičov budúcej Izáko­
vej manželky, teda jeho budúcej panej, vľúdne
prijmú.
Dievča oznamuje príhodu v dome svojej matky. 28
Treba sl uvedomiť, že na východe je ešte, aspoň
medzi beduínmi, zvykom, že ženy bývajú osve
a mužovia osve (33, 31).
Batuel, Rebekin otec, je už asi starý. V mno- 29
hých veciach zastupuje ho, a najmä pr! vydaji
sestry hlavné slovo má jeho syn, teda brat Rebe­
kin, Laban.
*
Požehnaný Pánov — takto volá Laban Abrahá 31
movho sluhu preto, lebo vidí, Že Boh mu pomáha,
a tiež aj preto, že vyznáva Pána.
 Genezis 24
42

mu: „Poď požehnaný Pánov! Prečo stojíš von­ po zem. I Potom sluha vybral strieborné a zlaté 53
*
ku? Veď pripravil som príbytok a miesto pre predmety a šaty a daroval ich Rebeke. 1 jej
32 ťavy!“ | Vtedy sa muž pobral do domu a on bratovi a matke daroval drahocennosti. | Po- 54
odsedia! ťavy, prichystal ťavám slamu a krm, tom jedli a pili on a mužovia, ktorí ho spre­
i vodu, aby si on a mužovia, ktorí ho spre- vádzali, a ostali tam na noc. Ráno, keď vstali,
33 vádzali, umyli svoje nohy. | Keď mu predložili povedal on: „Prepusť ma k môjmu pánovi!” |
jesť, povedal: „Nebudem prv jesť, kým nepred­ Jej brat a matka však odpovedali: „Nech ostane 55
nesiem svoju vec!" A on mu odpovedal: „Ho- dievča na nejaký čas, tak na desať dní u nás,
34 vor!" | Potom rozprával: „Ja som Abrahámov potom môže ísť." | On im však odvetil: „Ne- 56
35 sluha. | Pán bohato požehnal môjho pána, takže zdržujte ma, keď Pán dožičil mojej ceste šťast­
sa stal majetným. Dal mu ovce a dobytok, livého výsledku! Prepusťte ma, aby som mohol
striebra a zlata, sluhov a slúžky, ťavy a osly. | isť k môjmu pánovi!" | Nato oni povedali: „Za- 57
36 A Sára, žena môjho pána, porodila môjmu pá­ voláme dievča a opýtame sa ho.“ | Zavolali teda *
58
novi syna, keď sa už zostarela, ktorému on Rebeku a povedali jej: „Chceš odísť s týmto
37 prenechal celé svoje imanie. | Mňa však môj mužom?" Ona odpovedala: „Chcem!" | Potom 59
pán zaviazal prísahou takto: »Nevyberieš ženu teda prepustili Rebeku, svoju sestru i s jej doj­
pre môjho syna z kanaánských dcér, v kto- kou a Abrahámovho sluhu spolu s jeho muž­
38 rých zemi bývam. | Ale pôjdeš do domu môjho mi.
otca a k môjmu rodu, aby si môjmu synevi í požehnávali Rebeku a hovorili jej: 60
39 priviedol ženu.« | Keď som však môjmu pánovi „Sestra naša, rozmnož sa v tisíce a desaťtisíce
povedal: »Možno, že nepôjde žena so mnou«, | (potomkov)
40 vtedy mi povedal: »Pán, pred ktorého tvárou a potomstvo tvoje nech zaujme brány svojich
som kráčal, pošle s tebou anjela svojho, aby nepriateľov!"
tvojej ceste dal šťastlivý výsledok, žeby si môj­
Potom sa Rebeka vybrala spolu aj so svojimi 61
mu synovi priviedol ženu z mojej čeľade a
slúžkami. Vysadli na ťavy a nasledovali muža.
41 z môjho rodu. | Keď prídeš k môjmu príbuzen­
A sluha vzal Rebeku a odišiel.
stvu a ak ti (ju) nedajú, vtedy budeš oslobo­
dený od mojej kliatby, len vtedy budeš oslo- Izákovo stretnutie s Rebekou. — Vte- 62
*
42 bodený od mojej kliatby.< | Keď som dnes pri­ dy sa Izák práve vrátil z cesty od studne La-
šiel k studni, hovoril som: Pane, Boh môjho chaj roi, býval totižto v Negebe. | Keď sa zve- 63
pána, Abraháma, keby si dožičil mojej ceste, čerievalo, vyšiel Izák na pole, aby si porozmýš­
na ktorej sa nachodím, šťastlivého výsledku! | ľal. Zdvihol svoje oči a tu videl prichádzať ťa­
43 Hľa, ja stojím pri vodnom prameni! Ak teda vy. | Aj Rebeka zdvihla svoje oči a zbadala 64
panna, ktorá príde nabrať vody, a ktorej po­ Izáka. Rýchlo zosadla z ťavy | a povedala slu- 65
viem: •Dajže sa mi napiť trochu vody z tvojho hovi: „Ktože je ten muž, čo ide po poli oproti
44 džbána«, ] mne potom povie: »Len sa napi, ba
Dary dával obyčajne otec ženíchov alebo sám 53
načriem aj tvojim ťavám», to je tá žena, ktorú ženích. Na mnohých miestach takéto dary značili
45 Pán určil pre syna môjho pána. | Ešte som ani priam výkupné za nevestu. Žena bola na Východe
nedokončil reč, tu vyšla Rebeka so svojím pracovníčka, a tak ju bolo treba v istom zmysle
džbánom na pleciach, zišla ku prameňu a na­ kúpiť od jej bratov. V podobe darov, udelených
črela. Vtedy som jej povedal: •Dajže sa mi na- bratom nevesty, zmiernený bol dojem kúpy.
Za celého vyjednávania nikto sa nestará o Re- 58—60
46 piť!<• | Ona rýchlo zložila svoj džbán a povedala: beku, či ona bude súhlasiť a pôjde za Izáka alebo
•Pi, ba napojím aj tvoje ťavy!« I napil som sa nie. Taký je zvyk na Východe. Žena sa musela
47 a ona napojila i ťavy. | Potom som sa jej takto uspokojiť s mužom, ktorého jej určili rodičia.
Pýtajú sa jej len na čas odchodu. Rodinný život
opýtal: »Ciaže si ty dcéra?« A ona mi odpoveda­ je u východných národov vysoko hodnotený, a pre­
la: •Som dcéra Batuela, syna Nachorovho, ktoré­ to sa príbuzní nechcú okamžite zrieknuť Rebeky,
mu ho porodila Melcha». Potom som jej vložil tým viac, že vedia, že ide do ďalekej krajiny
48 do nosa krúžok a na ruky náramnice | i padol a že ju už viac sotva uvidia. Všetko dajú na vôlu
som na kolená, poklonil som sa pred Pánom dievčaťa. Ono sa rozhoduje na čoskorý odchod.
A takto umožňuje Abrahámovmu poslovi vrátiť
a prosil som Pána, Boha môjho pána, Abrahá­ sa do Kanaánu. Rebeke dávajú jej slúžky, aby
ma, ktnrý ma viedol po pravej ceste, aby som jej odchod nebol taký ťažký, aby aspoň niekoho
priviedol dcéru príbuzného môjho pána pre je- mala zo svojej starej vlasti. Na cestu ju požehná­
49 ho syna. | A teraz, ak chcete môjmu pánovi vajú a želajú jej to, čo sl môže najviac želať
žena z východu: početné potomstvo. Prajú jej, aby
preukázať láskavosť a vernosť, dajte mi to ve­ jej potomstvo neslúžilo iným, ale aby vládlo nad
dieť, a ak nie, (tiež) mi to dajte vedieť, aby cudzincami a preslávilo sa v bojoch: a potomslvo
som sa dal napravo alebo naľavo." tvoje nech zaujme brány svojich nepriateľov!
Lachaj rol viď 16, 14. Odvtedy, oko Abrahámov 62—67
sluha bol v Mezopotámii, Abrahám a Izák, odiduc
Rebekine zásnuby a odchod z domu. z Hebronu, zdržiavali sa na juhu Palestíny v Ne­
50 — I odpovedal Laban a Batuel takto: „Od Pána gebe. Vracajúci sa sluha dozvedel sa ešte za cesty,
vyšla táto vec. My ti nemôžeme povedať ani že jeho pán bude v týchto končinách. O tom ve­
51 hej, ani nie. I Pozri, Rebeka je pred tebou, vez­ dela aj Rebeka. Zosadla — tak sa to vyžadovalo.
Bolo neprípustné, aby sa budúca žena dívala na
mi ju a choď! Nech sa stane ženou syna tvojho svojho pána zhora. Vzala si závoj — na Východe
52 pána, ako hovoril Pán!“ | Keď Abrahámov slu­ je zvykom, že ženích vidí tvár svojej snúbenice
ha počul ich slová, poklonil sa pred Pánom až veľmi často len po svadbe.
 Genezis 24—25 43

nám?" A keď sluha odpovedal: „To je môj I elov bol Nabajot, potom Kedar, Adbél, Mab­
66 pán", vzala si závoj a zahalila sa. | Potom po­ san, | Masma, Duma, Masa, ,' Hadar, Temä, Je- 14.15
rozprával sluha Izákovi všetko, čo vykonal | tur, Nafis a Kedma. | Toto sú Izmaelom syno- 16
67 a Izák voviedol ju do stanú svojej matky Sáry. via a to sú ich mená podľa svojich osád a tá­
Vzal si teda Rebeku a ona stala sa jeho ženou. borov: Dvanásť kniežat podľa svojich obyvate­
Tak si ju zamiloval, že sa uspokojil nad stratou ľov. | A toto sú dni Izmaelovho života: 137 ro- 17
svojej matky. kov. Potom sa pominul a zomrel a pripojil sa
k svojmu ľudu. | Bývali však od Hevily až po 18
*25 Abrahámova smrť. — Abrahám si však Sur, ktorá leží východne od Egypta smerom
2 opäť vzal ženú, volala sa JCetura. | Porodila mu k Asýrii. I osadil sa nabíízko všetkých svojich
Zamrama, Jeksana, Madana, Madiána, Jesboka
bratov.
3 a Sueho. | Jeksanovi narodil sa Saba a Dadan.
Dadanovi synovia boli: Asýrčania, Latusiti a Ezauove a Jakubovo narodenie. —
4 Loómiti. | Madiánovi synovia boli: Efa, Ofer, Toto sú rodové dejiny Izáka, syna Abrahámov- * .
19
Henoch, Abida a Eldaa. Títo všetci sú Keturini ho: Abrahámovi narodil sa Izák, j Izák však 20
5 synovia, i Avšak Abrahám všetok svoj majetok mal 40 rokov, keď si vzal za ženu Rebeku, dcé­
6 dal Izákovi | a synom vedľajšej ženy, ktorú ru Aramejčana Batuela z Mezopotámie, sestru
Abrahám mal, dal Abrahám len dary a ešte za to Aramejčana Labana. | I prosil Izák za svoju 21
svojho života poslal ich preč od Izáka smerom ženu Pána, lebo bola neplodná a Pán ho vypo­
na východ, do východnej krajiny.' čul. A jeho žena, Rebeka, počala. | Keď sa deti *
22
7 Toto je doba Abrahámových rokov, ktoré v jej živote kopali, povedala: „Keď je to tak,
8 prežil: 175 rokov. 1 I pominul sa a zomrel prečože som takáto?“
Abrahám v peknom veku, starý a uspokojený
A išla sa opýtať Pána.
9 životom a pripojil sa k svojmu ľudu. [ Jeho sy­
novia, Izák a Izmael, pochovali ho v jaskyni A Pán jej riekol: *
23
v Makpele na pozemku Hetejca Efrona, syna „Dva národy sú v lone tvojom
10 Seorovho, východne od Mamre, | na pozemku, a dva kmene oddelia sa zo života tvojho,
ktorý Abrahám bol kúpil od Hetejcov. Tam boli národ nad národom bude prevládať
pochovaní Abrahám a Sára, jeho žena. a starší slúžiť bude mladšiemu."
11 Po Abrahámovej smrti Boh požehnával jeho
syna Izáka a Izák býval pri studni Lachaj roi. 4, 25; o nich nevieme nič bližšieho. Duma je
pravdepodobne oáza Ed-Džof. Temä označuje kmeň
v severnej Arábii. Jestvuje aj mesto Temä, juho­
Dejiny Izáka a jeho synov, východne od Elamského zálivu. Jetur je asi pra­
25, 11—36, 43. otec Iturejcov, ktorí sídlili na Libanone a na
Antilibanone. Tam sa osadili aj potomci Nafisovi
•12 Izmaelovo potomstvo. — Toto je po­ (1 Par 5, 19 n.). Kedma súvisí asi s Kadmonitmi
tomstvo Izmaela, syna Abrahámovho, ktorého' 15, 19. Počet Izmaelových synov a rozličné náro­
Abrahámovi porodila Egypťanka Agar, slúžka dy, ktoré zostali po ňom, jasne dokazujú, že sa
13 Sárina. | A toto sú mená Izmaelových synov proroctvo o Izmaelovi splnilo (16, 12). O Hevile
porov. 2, 11; 10, 7. 28. Púšť Sur leži medzi Ka-
podľa mien a podľa rodov: Prvorodený Izma- naánom a Egyptom. Potomci Izmaelovi sa osadili
nablízku potomkov Izákových a ostatných synov
1—11 Zoznam Abrahámových synov z Ketury je vlast­ Abrahámových, ako to Agare predpovedal anjel
ne doplnením rodostromu 11, 27—32. Niektoré (16, 10 n.; 17, 20; 21, 18).
mená označujú osoby, iné zasa národy. Národy sú:
Asýrčania, ktorí bývali v susedstve potomkov Týmto veršom začína podľa hebrejského textu 19
Izmaelových, Madiónčania, ktorí obývali Sinajský ôsmy diel knihy Genezy. Zdalo by sa, že bude
polostrov a pri ktorých sa osadili Latusiti. Saba v nej reč o Izákovi. Opisuje osudy jeho dvoch
a Dadan. uvádzajú sa v 10, 7 medzi Kušitmi. Je synov, Jakuba a Ezaua. Paddan Aram, dosl. ro­
možné, že tieto kmene sa pomiešali a tak mohli vina Aram, označuje Mezopotámiu, najmä jej se­
považovať 2a svojho praotca 1 Abraháma 1 Kuša. vernú časť v okolí Haranu.
Ostatné mená ťažko vysvetliť; pravdepodobne Izák nadarmo Čakal za dvadsať rokov potomka 22
označujú už len Kcturiných synov. — Abrahám (v. 26). Je pozoruhodné, že medzi predkami Mesiá­
ustanovil za dediča svojho majetku Izáka, aby šovými Je hodne neplodných žien. Boh tým chcel
takto aj sám prispel k splneniu požehnaní na Izá­ naznačiť pôvod Mesiáša. Je to dielo Božie a nemá
kovi. Ostatným synom dal určitý podiel a oddelí! sa preto pripisovať prirodzeným silám. — Rebeka
ich od Izáka. Bývali v Arábii a v Sýrií. — Abra­ považuje pohyb detí vo svojom živote za zlé
hám umiera stosedemdesiatpäťročný, keď Izák mal znamenie. Ak z toho má byť nešťastie, nuž ne­
už sedemdesiatpäť rokov. Vtedy už Jakub a Ezau musela ani počať: Keď je to tak, prečože som
mali po pätnásť rokov (25, 26). A pripojil sa takáto, t. j. v požehnanom stave. Vo svojom trá­
k svojmu ľudu — značí, Že Abrahám ostáva aj po pení šla sa poradiť Pána. Istotne k nejakému
telesnej smrti nažive. Jeho duša odišla k Abra­ oltáru.
hámovým predkom. Je tu teda vyslovené pre­ Nevieme ani, ako sa to opýtanie stalo, ani ako 23
svedčenie o posmrtnom živote. jej Pán odpovedal. Odpoveď je rytmická a nazna­
12—10 Dvanásť potomkov Izmaelových zodpovedá dva­ čuje, že Rebeka bude matkou dvoch národov. Splní
nástim synom Jakubovým. Všetky ich mená ozna­ sa, čo jej boli žičili pri odchode z otcovského do­
čujú kmene (v. 10). Nabajot bol kočovný kmeň. mu (24, G0). Nepokoj, pohyb detí v živote matky,
Spomína sa’ v asýrskych prameňoch pod menom je predzvesťou ich nepokojného života. Oba ná­
Nabajóti, Nibaati. Býval južne od Damasku. Ke- rody budú v ustavičnom napätí a nepokoji medzi
dar, asýrsky Kidri, obývali Skalnatú Arábiu. Ad- sebou. A potomci mladšieho budú vládnuť nad
beel, asýrsky Idlbíll, osadili sa na hraniciach potomkami toho, čo sa narodí prv. Právo prvo-
Egypta. Mabsan a Masmo spomínajú sa v 1 Par rodeného nezaisťuje mu nijakú prednosť v rode.
 Genezis 25—26
44

•24 A keď sa naplnili dni jej pôrodu, hľa, dvoj- i rary. | Vtedy sa mu zjavil Pán a riekol: „Ne- 2
25 čata boli v jej živote. | Prvý sa narodil červený, | zostupuj do Egypta, ostaň v zemi, ktorú ti
celý chlpatý ako kožuch, a nazvali ho Ezauom. I určím. | Zdržuj sa ako prišelec v tejto zemi 3
•26 Za ním objavil sa jeho brat a jeho ruka držala a ja budem s tebou a požehnám ťa, lebo tebe
Ezauovu pätu. Preto mu dali meno Jakub. Vte­ a potomstvu tvojmu chcem dať všetky tieto
dy mal Izák 60 rokov, keď sa mu oni narodili. zeme, aby som splnil prísahu, ktorou som sa
"27 Keď chlapci dorástli, Ezau bol udatným lov­ zaviazal otcovi tvojmu, Abrahámovi:|»Rozmno- 4
com, mužom stepi, Jakub však bol tichý člo- žím potomstvo tvoje ako hviezdy neba a ja dám
28 vek, bývajúci v Stanoch. I Izák mal radšej potomstvu tvojmu všetky tieto zeme a v po­
Ezaua, lebo rád jedával divinu. Rebeka mala tomstve tvojom požehnané budú všetky národy
29 radšej zasa Jakuba. | Raz Jakub varil pokrm. zeme.» | To kvôU tomu, lebo Abrahám počúval 5
30 Tu prišiel Ezau zo stepi celkom vyčerpaný ; a na môj hlas a zachovával moje príkazy, roz­
povedal Ezau Jakubovi: „Nože mi daj rýchlo kazy, ustanovenia a zákony moje.“ | Ostal teda 6
z červeného, z toho červeného (jedla), lebo Izák v Gerare. | Keď sa mužovia mesta vyzve- 7
som celkom vyčerpaný!“ Preto ho nazvali dali na jeho manželku, hovorieval: „Je to moja
31 Edom (Červený). | I povedal Jakub: „Predaj | sestra", bál sa povedať „moja žena", aby ho
mi však najprv tvoje prvorodenské právo!" mužovia mesta pre Rebeku nezavraždili, lebo
32 | Tu Ezau odvetil: „Hľa, idem zomrieť, načože ona bola krásnym zjavom. | I stalo sa, keď tam 8
33 je mi to právo prvorodenstvo?“ | Jakub mu strávil dlhší čas, že filištínsky kráľ Abime-
však vravel: „No najprv mi prisahaj!“ A on lech pozeral z obloka a videl, ako sa Izák so
mu odprisahal a tak predal svoje prvorodenské svojou ženou Rebekou láskali. 11 zavolal Abim- 9
34 právo Jakubovi. ! Potom dal Jakub Ezauovi elech Izáka a povedal mu: „Istotne je ona tvo-
chleba a šošovicového pokrmu a on jedol a : jou ženou! Prečože si hovoril: »Je to moja
pil. Nato sa pobral a odišiel. Tak málo si ce­ sestra«?!" Izák mu odpovedal: „Lebo som si
nil Ezau svoje prvorodenské právo. myslel, že pre ňu zahyniem.“ | I povedal mu 10
i Abimelech: „Prečo si nám to urobil?! Ako ľah­
’26 Izák a Abimelech. — I stalo sa, keď na­
ko mohol niektorý muž z ľudu obcovať s tvo­
stal v zemi hlad, odlišný od prvého hladu,
jou ženou a tak by si bol uvalil na nás previ­
čo bol za času Abrahámovho, že Izák odišiel
nenie!“ | Potom Abimelech prikázal všetkým: 11
k Abimelechovi, filištinskemu kráľovi do Ge-
„Kto sa dotkne tohto muža a jeho ženy, istotne
24 Cervený-‘admóní — rozumie sa: alebo červenej zomrie!“
pokožky, alebo len ryšavých vlasov. Na toto nad­ A Izák sial v tej zemi a v ten rok žal sto- 12
väzuje aj v. 30 Edom-červený. Ezau-chlpatý, za­
rastený od slova 'asah ‚červeňať sa
*. Ako kožuch- násobne, lebo Pán ho požehnával. | Tak sa stal . 13
sé'är už vopred označuje kraj Seir, kde potom­ tento muž bohatým, naďalej vzmáhal sa,
kovia Edomovi-Ezauovi budú bývať. Edom, Idu- takže sa stal veľmi bohatým. | Pretože mal 14
mea, krajina medzi Mŕtvym morom a Elamským
zálivom, neskoršie zahrnovala aj severnú časť Si­
oviec, statku a mnoho služobníctva, Filištínci
najského polostrova až po južné hranice Palestíny. mu to závideli. | I zasypali a zahádzali hlinou 15
20 Jakub-áqéb-.päta‘, a tiež i ten, čo drží pätu. všetky studne, ktoré boli vykopali sluhovia jeho
Jakub chytil pätu svojho brata, ako by ho chcel ; otca v čase jeho otca Abraháma. I Vtedy Abi- 16
zadržať a ako by chcel byť sám prvorodeným.
Na príhodu sa spomenie ešte v 27, 36.
melech povedal Izákovi: „Odíď od nás, lebo
27—34 Bratia boli rozličnej povahy. Otec mal radšej stal si sa omnoho mocnejším od nás!“ | I odišiel 17
prvorodeného, a matka zasa mladšieho. Asi preto, Izák a rozložil svoje Stany v údolí Gerary a
lebo vedela, že Jakub bude viac znamenať pre tam býval. I Potom Izák opäť vykopal vodné 18
rod ako Ezau (v. 23). V celej rozprave javí sa
Ezau ako nerozumný, ľahkovážny. Jakub zasa ako
studne, ktoré vykopali v čase jeho otca Abra­
prezieravý a mysliaci do budúcnosti. Jakub svojím háma, ktoré však Filištínci po smrti Abrahá-
počínaním plní len to, čo Boh už predtým pre­ movej zasypali, a dal im tie isté mená, ktoré
zradil jeho matke. Jakubovo počínanie iste nie je im bol dal jeho otec. | Keď Izákovi sluhovia 19
najstatočnejšíe, ale nesmieme ho posudzovať podľa kopali v údolí, našli tam studňu so živou vodou.
kresťanskej morálky. Edom-červený, viď vyššie
v. 24. Ezauovi nezáleží na prvorodenstve, on sa I I hádali sa gerarskí pastieri s Izákovými pas- 20
o také vecí málo stará, žije zo dňa na deň. Ja­
kub je však pravý opak: je pastierom a roľníkom Egypt bol vždy zásobárňou susedných krajín. Boh
a preto myslí na budúcnosť. Váži si právo prvo­ však prikazuje Izákovi ostať v krajine filištínske].
rodenstvo. Ono dávalo nárok na dve čiastky z ot­ Abimelech môže byť ten istý ako za Abraháma,
covského majetku a okrem toho prvorodený po alebo je to titul filištínskeho panovníka. O celej
otcovej smrti sa stával hlavou rodiny. V tomto príhode porov. Gn 12, 10 n. a 20, 1 n., Izák hovorí
prípade išlo aj o požehnania, ktoré dostal už Ich pravdu, že je Rebeka jeho sestrou. Hebrej! týmto
starý otec Abrahám, a ony Iste prejdú s otcov­ slovom, podobne ako slovom brat, označujú pri *
ským požehnaním na dediča Izákovho. Preto Ja­ buzenský vzťah. Rebeka bola dcérou Abrahámov­
kub, o ktorom už Pán prezradil, že bude vládnuť ho synovca Batuela. Boh chce vyskúšať Izáka a
nad svojím bratom, domáha sa tejto hodnosti. Lež preto mu zakazuje isť do Egypta. Má ostať v tejto
jeho skutok nemožno schvaľovať; mal nechať všet­ zemi, t. j. v najjužnejšej časti zasľúbenej zeme.
ko na riadenie Božej prozreteľnosti. Ezau predal Za poslušnosť prisľubuje mu odmenu. Odmení ho
svoje právo za jediné jedlo — tak robí každý tak ako kedysi jeho otca Abraháma. Pritom mu
hriešnik, ktorý za krátku radosť, za hriech, strá­ dáva aj prísľuby, ktoré sú temer totožné 6 prí­
ca synovstvo Božie, právo na večný život. sľubmi v 22, 16—18.
1—11 Donútený hladom, ktorý sa rozmohol následkom Živá voda je voda z prameňa, odlišná od vody 19
suchoty v Palestíne, Izák chce ísť do Egypta dažďovej, ktorá sa nachytá do vodných nádrži.
 Genezis 26—27
tlermi takto: „Naša je táto voda!" Preto dali
meno studni Esek, pretože sa tam s ním va-
21 dili. | Potom vykopali ešte inú studňu, ale aj
o túto sa hádali a preto jej dali meno Sitna.
*22 I I odišiel odtiaľ ďalej a vykopal znovu
studňu. O túto sa nehádali a dal jej meno R e-
cho bo t, hovoriac: „Teraz nám Pán dožičil
voľnosti, aby sme sa rozmnožovali v zemi."
23 Izák v Bersabe.— Odtiaľ odtiahol Izák
*24 ku Bersabe. 11 zjavil sa mu Pán v noci a riekol
mu: „Ja som Boh Abraháma, otca tvojho. Ne­
boj sa, lebo ja som s tebou. Požehnám (a a
rozmnožím potomstvo tvoje kvôli služobni-
25 kovi môjmu Abrahámovi.“ I I postavil tam
oltár a vzýval meno Pánovo. Tam rozložil tiež
svoj staň a tam kopali tiež Izákovi synovia
•26 studňu. I I prišiel k nemu Abimelech z Gerary
ako aj jeho priateľ Ochozat a Fikol, veliteľ
27 jeho vojska. | Izák mu však riekol: „Prečo ste
prišli ku mne? Veď vy ste so mnou v nepria-
28 teľstve a od vás ste ma vyhnali!" | Oni odpo­
vedali: „Na vlastné oči sme videli, že Pán je
s tebou. I povedali sme si: Nechže je prísaha
medzi nami dvoma, medzi nami s tebou. Uza-
29 vrieme s tebou zmluvu. | Iste nám nič zlého
neurobíš, ako ani my sme ti neublížili, ba skôr
dobro sme ti preukázali a prepustili sme ťa
30 v pokoji. A teraz ty si požehnaný Pánov.“ J Po- |
tom im pripravil hostinu a oni jedli a pili. ।
•31 I Keď ráno vstali, prisahali si navzájom a nato
ich Izák prepustil a oni odišli od neho v pokoji.
32 I Ešte v ten istý deň prišli k Izákovi sluhovia
a oznámili mu o studni, čo vykopali, toto: „Na-
•33 šli sme vodu!" I Preto ju nazvali Sobuah.
Preto meno toho mesta je až do dnešného dňa
Bersabe.
•34 Keď mal Ezau štyridsať rokov, vzal si za že­
nu Juditu, dcéru Hetejca Bériho, a Bašematu,
dcéru Hetejca Ľlona; obe však zarmútili Izá­
kovu i Rebekinu dušu.
22 Rechobot ‚voľnosť‘ Je pravdepodobne dnešnó
studňa er-Ruchébe, 30 km juhozápadne od Bersa-
by.
24 Abrahám Je prvý, ktorý dostáva v Písme svä­
tom meno služobník Boží. Tým so vystihuje jeho
zbožnosť a poslušnosť voči Pánovi. , Kcď sa Ezau oženil, Izák mal slo rokov, teraz
26 Ochozat a Fikol môžu byt osobné mená, ale j
môžu tiež označovať postavenie: poradca a hlavný
veliteľ vojska. Keď Abimelech videl, že Izák sa |
vzmáha a že mu Boh vo všetkom pomáha, uznal '
za osožné spojiť sa s Izákom priaterskou zmluvou. J
31 Hostina znamená viac ako jednoduché občer- ।
stvenic. Po prísahe sa jedlo a pilo, čo už bolo
'potvrdením uzavretého priateľstva. Má nábožen­
ský charakter, lebo sa vzťahuje na priateľskú
zmluvu, ktorú uzavierajú pred Bohom Izákovým,
pred Pánom.
33 Bersabe ‚studňa prísahy1. Táto studňa sotva Je
tá istá, pri ktorej svojho času prisahal s Abime- ,
lechom Abrahám (21, 22—34).
34 Ezou sa ukazuje čoraz ľahostajnejším. Berie si
za ženy dcéry hetejské, teda pohanky. Manželstvo ।
bolo uzavreté proti vôli Izáka a Rebeky. Oni by
mu boli sami našli vyhovujúcu ženu, istotne
z príbuzenstva (21, 22; 20, 1 n.). Ezau si vzal cu-
dzinky a k tomu ešte dve. To iste zarmútilo boha­
bojných rodičov. O Helejcoch viď 23, 3.
45
I Jakub získava právo prvoroden-
! šiva. — Keď Izák zostarel a keď jeho oči stra- 27
! tili silu vidieť, zavolal si svojho staršieho syna
| Ezaua a povedal mu:„Syn môj!" A on mu odve-
I til: „Hľa, tu sem!" | Tu mu on povedal: „Pozri, 2
ja som už starý, neviem, kedy zomriem. | Pre- 3
to vezmi si teraz svoju zbraň, svoj tulec a kušu
a choď do stepi uloviť nejakú zver! | Potom 4
mi priprav chutné jedlo, aké mám rád. A keď
i pojem, požehnám ťa prv, kým zomriem.“ | Re- 5*
beka však načúvala, čo Izák rozpráva svojmu
I synovi Ezauovi. Nato Ezau vyšiel do stepi ulo­
viť nejakú zver, aby ju doniesol. I I povedala 6
Rebeka svojmu synovi Jakubovi takto: „Len
teraz som počula, ako tvoj otec hovoril bratovi
tvojmu, Ezauovi: J .Nože mi prines nejakú zve- 7
rinú a priprav mi chutné jedlo, aby som jedol,
a aby som ťa pred Pánom požehnal prv, kým
zomriem.« | A teraz počúvaj, syn môj, na môj 8
hlas, čo ti prikazujem: I Choď ku stádu a prines 9
mi dvoje pekných kozliat. Ja ich pripravím pre
tvojho otca ako chutné jedlo, aké má on rád.
I Potom to zanesieš svojmu otcovi, aby jedol jo
a aby ťa požehnal prv, kým zomrie.” 1 Ale Jakub n
svojej matke Rebeke odpovedal: „Hľa, môj brat
Ezau je zarastený človek, ja však som hladký.
I A ak ma môj otec ohmatá, potom budem v je- 12
ho očiach ako taký, ktorý si z neho robí po­
smech, a privediem na seba kliatbu a nie po­
žehnanie.“ | Lež jeho matka mu povedala: „Syn 13
môj, tvoja kliatba bude na mne. Len počuj
môj hlas! Choď a prines mi ich!“ | I odišiel a 14
vzal, i doniesol ich svojej matke. Jeho matka
pripravila chutné jedlo, aké mal rád jeho otec.
| Potom priniesla Rebeka najlepšie šaty svojho 15
staršieho syna, čo mala v dome pri sebe, a
obliekla ich svojmu mladšiemu synovi, Jaku­
bovi. | Kožkami kozliat mu však obložila ruky 16
a holý krk. ' Potom dala do rúk svojmu synovi 17
jedlo a chlieb, čo bola pripravila.
Keď prišiel k otcovi, povedal: „Otče môj!“ 18
Ten odvetil: „Tu som. Kto si, syn môj?" | I cd- 19
povedal Jakub svojmu otcovi: „Ja som Ezau,
tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi rozká-
S—27
už má slo tridsaísedem. Požehnať pred Pánom zna­
čí požehnať v prítomností Pánovej, ktorý to vidí
a potvrdí. Dvoje kozliat iste by Izák nebol zjedol;
išlo len o niektoré jemnejšie čiastky zvierat.
Hojnosť pripravených jedál Je znakom pozornosti
a úcty (Gn 18, 16; 43, 34 atď.). Rebeka síce ve­
dela z prísľubu Božieho (Gn 25, 23), že právo
prvorodeného bude prináležať Jakubovi. Isteže to
prezradila aj Jakubovi, veď Jakub má už vtedy
sedemdesiatsedem rokov. Jakub si to právo bol už
od brata aj kúpil (25, 29-34). Lenže obaja, lak Re­
beka ako aj Jakub, sa prehrešujú. Písmo zozna­
muje ich skutok, nechváli ho. Naopak, poukazuje
na to, čo museli obaja pretrpieť za svoje previ­
nenie. Následky boli tvrdé. Napokon tak právo
prvorodeného ako aj požehnania s nim spojené
boli by ostali neplatné, keby Ich Izák nebol oso­
bitne schválil. Presvedčil sa, že to bolo už pred­
tým ustanovené od Pána. „Vôňu Šiat" — Ezau sa
zdržiaval zväčša vonku, no poliach, medzi rastli­
nami prenikavej vône. Kou sa nabrali aj Jeho
šaty.
 Genezis 27
zal. Len si rovno sadni a jedz z mojej diviny,
20 žeby si ma požehnal!“ | Lenže Izák odvetil.
svojmu synovi: „Ako si mohol, syn môj, tak
rýchlo niečo nájsť?" On odpovedal: „Pán, Boh
21 tvoj, dal sa mi s ňou stretnúť!“ I Tu povedal
Izák Jakubovi: „Nože pristúp bližšie, syn môj,
aby som ťa ohmatal, či si ty naozaj syn môj
22 Ezau alebo nie." I I pristúpil Jakub bližšie
k svojmu otcovi, Izákovi a keď ho ohmatal, po­
tom mu povedal: „Hlas je hlasom Jakubovým,
23 ale ruky sú ruky Ezauove." | I nepoznal ho,
Lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho bra-
24 ta Ezaua. I žehnal ho. | A znova mu povedal:
„Naozaj si ty môj syn Ezau?“ On odpovedal:
25 „Ja som to!“ | Tu on povedal: „Prinesže mi to!
Budem jesť z diviny od svojho syna, žeby som
ťa požehnal." I priniesol mu to, a on jedol.
26 Doniesol mu i vína, a on pil. | Potom riekol
mu jeho otec Izák: „Nože pristúp, syn môj,
27 a pobozkaj ma!" | Keď sa priblížil a keď ho
pobozkal, zacítil vôňu jeho šiat a požehnal ho,
hovoriac:
„Hľadže, vôňa syna môjho
je ako vôňa nivy,
ktorú požehnal Pán.
•28 Nech ti dá Boh z nebeskej rosy
a zo žirnosti zeme,
tiež hojnosť zrna a muštu!
29 Nech slúžia tebe národy
a kmene nech klaňajú sa tebe!
Buď pánom nad bratmi svojimi,
a nech sa tebe koria synovia matky tvojej!
Kto teba bude preklínať, nech je prekliaty,
a kto teba bude žehnať, nech požehnaný!”
30 Len čo Izák prestal žehnať Jakuba a sotva
Jakub vyšiel od svojho otca Izáka, už prichá-
31 dzal jeho brat Ezau z poľovačky (domov). ] Aj
on pripravil chutné jedlo, priniesol ho svojmu
otcovi a vravel svojmu otcovi: „Otče môj, vstaň
a jedz z diviny od svojho syna, aby si ma po­
žehnal!“ I
32 Tu povedal mu jeho otec Izák: „Ktože si ty?"
On odpovedal: „Ja som tvoj syn, tvoj prvoro-
•33 dený Ezau.” | I preľakol sa Izák prenáramne a
povedal: „Kto to bol teda, čo mi ulovil zverinu
a čo mi ju bol doniesol? A ja som jedol zo
všetkého prv, kým si ty prišiel? Aj som ho
34 požehnal, a bude požehnaný!" | Keď Ezau po­
čul otcove slová, hrozne zreval a veľmi sa sprie-
2g_ 29 Iíák sl myslel, že má pred sebou Ezaua. Keď
nevidel jeho postavu, zacítil jeho vôňu. 2ičl mu
dva zdroje úrody: žírnu zem a bohatú vlahu. Rosa
nahradzuje v Palestíne dážď. V mesiacoch, keď
ncpräi — od mája do októbra — je tak hojná,
že sa podobá tichému dažďu. Izák požehnáva Ja­
kuba podobným požehnaním, ako Boh prisľúbil
Abrahámovi (Gn 12, 3). Je možné, že v požehnaní
sú naznačené aj mesiášske prísluby.
33 Sv. Augustín, sv. Hieronym a iní Otcovia mys­
lia, že Boh v tejto chvíli prezrádza Izákovi svoj
zámer, a tak sa dá pochopiť, že patriarcha, i keď
poznal klam, ktorého sa stal obetou, nechce dať
požehnanie tomu, ktorému by prináležalo podlá
práva prvorodeného. Naopak, potvrdzuje požehna­
nie, kloré pred chvíľou udelil Jakubovi (2id 12, 7).
čil a svojmu otcovi povedal: „Otče môj, po­
žehnaj aj mňa!“ I On odvetil: „Podvodne pri- 35
šiel tvoj brat a odňal ti požehnanie!" | Tu on 36
prehovoril: „Za to mu dali meno Jakub, že
ma už teraz druhý raz oklamal? Odňal mi
už prvorodenské právo a teraz, hľa, odňal mi
aj požehnanie!" | Izák odpovedal a riekol Eza- 37
uovi: „Pozri, ja som ho ustanovil nad tebou
pánom a všetkých jeho bratov dal som mu
za sluhov! Zrnom a muštom som ho zaopatril.
Čože ešte môžem urobiť pre teba, syn môj?"
I Vtedy mu Ezau odvetil: „Otče môj, či ty máš 38
len jedno požehnanie? Ach, požehnajže aj mňa,
otče môj!“ (Izák však mlčal). Tu Ezau začal
hlasne plakať. | Potom mu odpovedal Izák a *
39
riekol mu:
„Zaiste, ďaleko od žírnej pôdy
bude bydlisko tvoje
a ďaleko od nebeskej rosy zhora.
Zo svojho meča žiť budeš, 40
*
slúžiť však budeš bratovi svojrnu
a keď sa budeš snažiť oslobodiť,
zhodíš jarmo jeho zo svojej šije."
Ezauov hnev na Jakuba. — I hne- 41
*
val sa Ezau na Jakuba pre požehnanie, ktoré
mu jeho otec bol dal, preto si hovoril: „Čochví­
ľa príde čas, že sa bude smútiť nad mojim
otcom. Potom zabijem svojho brata!" I Len- 42
*
že slová staršieho syna boli oznámené Rebeke,
preto dala zavolať svojho mladšieho syna, Ja­
kuba a takto mu vravela: „Hľa, tvoj brat, Ezau
chystá ti pomstu a chce ťa zabiť. | Preto, počuj, 43
syn môj, na môj hlas: Zober sa a utekaj
k môjmu bratovi Labanovi do Haranu. | Ostaň 44
uňho za nejaký čas, kým sa utiši hnev tvojho
brata ] a kým neprestane jeho zlosť a kým 45
nezabudne, čo si mu urobil! Potom pošlem po
teba, aby ťa priviedol sem. Prečo by som vás
oboch mala stratiť v jeden deň?!”
Podľa latinského textu Izák by podobne po- 39
žehnal Ezaua ako Jakuba: V tuku zeme a rose
nebies zhora bude tvoje požehnanie. Treba však
dať prednosť hebrejskému zneniu, to sa aj sku­
točne vyplnilo. Podľa tohto Izák naznačuje, že
krajina, ktorú zaujme potomstvo Ezauove, teda
Edomsko, nebude taká úrodná ako Palestína. Len
jeho severná časť pri hraniciach Palestíny sa dala
obrábať, južnejšie však je pustatina, ba až celkom
Í púšť.
Z meča žiť označuje život beduína. Aj v tomto 40
i verši latinský text má inú lekciu: Príde však čas,
keď jeho jarmo... Naznačovalo by sa, že Edom-
čania sa zbavia nadvlády Izraelitov. Lenže stalo
sa to, čo vystihuje text hebrejský. Edomčania boli
naozaj divým národom, nepokojným a bojovným.
Živili sa z koristi a lúpeže. V dejinách Izraelitov
sú vždy na strane nepriateľa vyvoleného národa.
Sčiastky splynuli s Izraelitmi, sčiastky sa pomie-
šali so susednými kmeňmi a po roku 70 po Kr.
navždy miznú z dejín.
Hnev Ezauov bol veľký: chcel zabiť svojho 4]
brata. No nechcel to urobiť za života svojho otca.
Zarmútil by ho a priviedol by na seba otcovu
kliatbu za bratovražedný skutok. Čakal teda.
Stratiť v jedeň deft — Rebeka myslí na trest 42
odvety. Jakub by bol mrtvý a Ezau by sa stal
vinným smrti. Najbližší príbuzní mali by Jaku-
bovu smrť trestať smrťou Ezaua.
 Genezis 27—28—29 47

46 Potom povedala Rebeka Izákovi: „Omŕza ma rebrík opretý o zem a jeho vrchný koniec čiahal
život pre Hetejky. Ak si aj Jakub vezme za až do neba, a hľa, anjeli Boží vystupovali a
ženu Hetejku, ako sú tieto z dcér (tunajšej) zostupovali po ňom. | A hľa, Pán stál na ňom 13
krajiny, načo mi je život?!” a hovoril: „Ja som Pán, Boh otca tvojho Abra­
*28 Vtedy Izák zavolal Jakuba, požehnal ho a háma a Izáka. Zem, na ktorej odpočívaš, dám
prikázal mu toto: tebe a potomstvu tvojmu. | A potomstva tvojho 14'
2 „Nesmieš si vziať ženu z kanaánskych dcér! bude ako prachu zeme a ty sa rozšíriš na západ
Vyber sa a choď do sýrskej Mezopotámie a na východ, na sever a na juh a požehnané
budú v tebe a v potomkoch tvojich všetky po­
do domu Batuela, otca tvojej matky,
a odtiaľ si vyber ženu, z dcér Labana, ktorý kolenia zeme. I Hľa, ja som s tebou a budem 15
je bratom tvojej matky. ťa strážiť všade, kde len pôjdeš, a privediem
3 A všemohúci Boh nech ťa požehnáva, nech ťa naspäť do tejto zeme, lebo ja ťa neopustím,
kým nesplním to, čo som ti prisľúbil.” | Vtedy 16
ťa učiní plodným
sa Jakub prebudil zo svojho spánku a povedal:
a nech ťa rozmnoží tak, žeby si sa stal
množstvom národov! „Ozaj, Pán je na tomto mieste a ja som o tom
nevedel!" | I nadišiel ho strach a povedal: *
17
4 Nech ti dá požehnanie Abrahámovo,
„Aké hrozné je toto miesto! Tu je naozaj dom
tebe a potomstvu tvojmu s tebou,
Boží a tu je brána do neba!" | Keď Jakub ráno *
18
aby sa ti dostala do vlastníctva zem
vstal, kameň, ktorý mal položený pod hlavou,
putovania tvojho,
postavil za pomnik a jeho vrch polial olejom. |
ktorú dal Boh Abrahámovi."
A nazval toto miesto menom Betel. Predtým 19
5 Potom Izák prepustil Jakuba a on sa vybral však meno toho miesta bolo Luza. | A Jakub *20
do sýrskej Mezopotámie k Labanovi, synovi urobil sľub takto: „Ak Boh je so mnou a ak
Aramejčana Batuela, brata Rebeky, matky Ja­ ma ochráni na tejto ceste, ktorou teraz idem,
kuba a Ezaua. a ak mi dá chleba na živobytie a šaty na oblie­
kanie, | a ak sa šťastlivo vrátim do domu môj- 21
Jakubova cesta do Mezopotámie. —
6 Ezau teda videl, že Izák požehnal Jakuba a že ho otca, tak Jahve bude mojím Bohom, j a ten- 22
to kameň, ktorý som postavil ako pomnik, bude
ho poslal do sýrskej Mezopotámie — aby si
domom Božím a zo všetkého, čo mi dáš, pri­
odtiaľ doviedol ženu, keď ho požehnal a toto
nesiem ti desiatky.”
prikázal: „Nesmieš si vziať ženu z dcér kana-
7 ánskych!" — | a že Jakub poslúchol svojho Jakub u Labana. — Potom pobral sa Ja- 29 *
otca a svoju matku a odišiel do sýrskej Mezo- kub na svoju cestu a šiel do zeme synov Vý­
8 potámie. I Zbadal teda Ezau, že kanaánska dcé- chodu. I I zadíval sa (raz), a hľa, studňa na 2
9 ry nepáčili sa jeho otcovi, Izákovi. | I šiel Ezau
k Izmaelovi a vzal si ku svojim ženám ako Pán opakuje prísľuby, ktoré dal Abrahámovi 14 a.
manželku Mahelet, dcéru Izmaela, syna to a Izákovi (12, 2. 3; 13, 14 n.; 22, 17 n.; 26, 4. 24)
a uspokojuje ho nad jeho osudom a cestou do
Abrahámovho, sestru Nabajotovu. ďalekej krajiny: lebo ja ťa neopustím.
10 Vybral sa teda Jakub z Bersaby a putoval do Dom Boží, lebo sa tam zjavil Pán, je tu oso- 17
*11 Haranu. ! Keď došiel na (isté) miesto, zostal bltným spôsobom prítomný. Brána do neba, lebo
tu je rebrík, ktorý vedie priamo do neba a po
tam na noc, lebo slnko už zapadlo. Zobral jeden
ktorom schádzali a vychádzali anjeli.
z kameňov toho miesta, položil si ho pod hlavu Jakub na tomto pamätnom mieste stavia pom- jg
*12 a spal na tom mieste. | I snívalo sa mu, hľa, ník na pamiatku mimoriadnej udalosti. Keď maže
horný koniec pomätnlka olejom, chce tým nazna­
Rebeku neprezradila Ezauov úmysel Jakubovi, čiť, Že tento kameň je odlišný od ostatných. Pom­
lež prezradila ho Izákovi. A oni dvaja sa potom ník by mohol najviac označovať nejaký oltár, po­
dohodli, že Jakuba zachránia tým, že ho pošlú stavený pre Pána. Vonkoncom nie je možné, že
z domu preč. Zámienkou mala byt Jakubova žen> by Jakub bol tu skale priznával nejakú poklonu,
ba. Nositeľ mesiášskych požehnaní nesmel si vziaf ako to bolo zvykom u rozličných kmeňov ka-
za ženu pohanku, ako to urobil Ezau. Preto ho naánských, ktoré v takýchto pomníkoch priamo
posielajú k pokrvným do starej vlasti, do sever­ uctievali svoje božstvá.
nej Mezopotámie. Rebeka naviedla Jakuba k fa­ Boh dal Jakubovi trojitý prísľub, teraz Jakub 20 n.
lošnosti, teraz ho musí chránič. Obaja trpia, sľubuje tiež troje: sľubuje, že bude uctievať Pána,
a tak hriech prináša svoje ovocie — trest. Izák ako to robievali Abrahám a Izák (17, 7); miesto,
nespomína už Ezaua ako prvorodeného. Naopak, na ktorom sa mu zjavil Pán, bude preň pamät­
Jakuba uznáva za svojho dediča a žičí mu splne­ ným miestom, miestom bohoslužby (35, 7); a napo­
nie tých Božich prísľubov, ktoré dal Boh Abra­ kon, keď sa všetko dobre podarí, na tomto mieste
hámovi. Takto sa Jakub stáva právoplatným do * prinesie Pánovi obetu, desiatky zo všetkého. Čo
dičom, v ktorého potomstve Boh uskutoční svoje bude mať. Jakub svoj sľub po návrate z Mezopotá­
zámery — spasit ľudstvo. Do domu Batuela — mie splnil (35, 7 n.). Dávať desiatky alebo obetovať
môže, ale nemusí značiť, že Batuel ešte žil. Chce desiatky (Dt 14, 28) bolo starým zvykom (Gn 14,
sa tým povedať, že sl má ženu vybrať z najbliž­ 20) a tu značí hojnú, bohatú obetu. V časoch, keď
šieho príbuzenstva (viď 24, 2B. 40. 50). Izrael nemal ešte kráľa, putovávalo sa do Botelu
11 Jakub asi nevedel, že na tomto mieste sa už (dnes Beitin), poradiť sa Pána a vyprosiť si od ne­
Abrahámovi zjavil Pán (12, 7). ho potrebnú pomoc (Sdc 20, 18. 26; 1 Sm 10, 3 atď.).
12 Boh sa Jakubovi zjavuje vo sne. Celé zjavenie Zem synov Východu neznačí ešte Mezopotámiu, 1—7
je rázu prorockého. Rebrík Q na ňom zostupujúci ale územie, po ktorom išiel Jakub smerom do Me­
a vystupujúci anjeli značia, že Boh bude Jakubovi zopotámie, teda Sýriu a severnú časť Arabského
pomáhať, jeho modlitby a prosby prídu k Pánovi polostrova, územie kmeňov aramejských a arab­
a od neho zostúpi zasa istá pomoc. ských. Spomína kameň, ktorým sa zatvárala stud-
 48 Genezis 29
poli, a hľa, tam pri nej ležali tri kŕdle oviec, |
lebo z tejto studne napájavali stáda. Lenže ka- ।
3 meň nad otvorom studne bol veľký [ a len keď
všetky ovce boli tam zohnaté, odvaľovali ka­
meň z otvoru studne a tak napájali ovce. Po­
tom dávali kameň opäť na svoje miesto nad
4 otvor studne. | Tu povedal k nim Jakub: „Bra­
tia moji, odkiaľže ste?" Oni odvetili: „My sme
5 z Haranu." | Nato im povedal: „Poznáte Laba-
na, syna Nachorovho?” Oni odpovedali: „Po-
6 známe." | A keď im hovoril: „Vodí sa mu do­
bre?", oni odvetili: „Dobre. Hľa, práve pri-
7 chádza jeho dcéra Ráchel s ovcami.” I Potom
povedal: „Hľa, ešte je deň dosť dlhý. A nie je
ešte čas dobytok dovedna zohnať. Napojte ovce
8 a nechajte sa im ešte popásť!" | Oni však po­
vedali: „To nemôžeme, kým nebudú zohnaté
dovedna všetky stáda. Potom sa odvaľuje ka-
•9 meň z otvoru studne a napájame stáda." Kým
on s nimi rozprával, došla Ráchel s ovcami
10 svojho otca. Ona ich totiž pásla. | Keď Jakub
videl Ráchelu, dcéru Labana, brata svojej mat­
ky, a ovce Labana, brata svojej matky, pristú­
pil a odvalil kameň z otvoru studne a napojil
11 ovce Labana, brata svojej matky, j Potom Ja­
kub pobozkal Ráchelu a začal hlasno plakať, j
12 Nato Jakub rozprával Ráchele, že je príbuz­
ným jej otca a že je Rebekiným synom. Tu ona
zutekala preč a oznámila to svojmu otcovi. |
*13 Keď Laban počul zvesť o Jakubovi, synovi svo­
jej sestry, ponáhľal sa mu naproti, pobozkal
ho a voviedol ho do svojho domu. On však
vyrozprával Labanovi všetko, čo sa prihodilo.
14 Tu povedal mu Laban: „Ozaj, ty si moja kosť
a moje mäso!" A ostal uňho na mesiac.
15 Potom Laban hovoril Jakubovi: „Ty si môj
príbuzný. Vari mi budeš zadarmo slúžiť? Po-
16 vedz mi, aká má byť tvoja odmena?” j I mal
Laban dve dcéry: staršia sa volala Lia a mlad-
*17 šia Ráchel. I Lia mala oči bez lesku, Ráchel
•18 však bola krásna i postavou i tvárou. | Jakub
sa zamiloval do Ráchely a povedal: „Za tvoju
mladšiu dcéru ti budem slúžiť sedem rokov." ;
ňa. Takto sa to robí na východe; zmienka o ka­
meni však je nie náhodná, potom Jakub na ňom | hoženstvo ani vtedy nemalo byt. Dve sestry dať
vyskúša svoju silu (10). Studňa prináležala viace­ jednému
rým majiteľom, preto ju neotvárali, len keď všetky babylonský) dovoľoval, no Mojžiš tento zvyk cel­
kŕdle, teda ovce všetkých majiteľov boli v blíz­
kosti studne. — Laban bol vnukom Nachorovým,
volá sa však podľa hebrejského pomenovania sy.
nom.
9 Labanovi synovia sú ešte mladí, preto jeho ovce pila ešte aj žiarlivosť na mladšiu sestru. Lia sa
*.
pasie dcéra Ráchel (30, 35). Ráchel značí ‚ovca
Pastierky neboli časté; Laban si chcel takto po-
môcf, aby nemusel platiť pastierov.
13 Rozprával o príčine svojej cesty, o roztržke
s Ezauom.
17 Lia-Lé'ah ‚ustatá, pomalá
* netreba sa domnie-
vaf, že Lia bola chorá na oči, ako by sa to zdalo
z latinského textu. Mala matný, bezvýrazný zrak,
a to sa považovalo za nedostatok krásy, ale nie
je vylúčená ani očná choroba.
18 v starých časoch u rozličných národov dcéra
bola považovaná za majetok. Budúci ženích sl ju
takrečeno kupoval. Keď nemal peniaze, ponúkol
svoju službu ako protihodnotu. Tu si ju chcel vy-
siúžit. Takýto zvyk ešte trvá u Arabov.
Laban odvelil: „Je to lepšie, dám ju radšej 19
tebe, ako cudziemu mužovi. Ostaň pri mne!” |
Tak slúžil Jakub za Ráchelu sedem rokov a vi- 20
delo sa mu to len niekoľko dni. Tak ju mal
rád. | Potom povedal Jakub Labanovi: „Daj 21
mi teraz moju ženu, lebo môj čas je už tu.
Nech k nej vojdem." | Vtedy Laban pozval 22
všetkých ľudí z miesta a pripravil hostinu. |
Večer však zobral svoju dcéru Liu a voviedol *23
ju k Jakubovi a on s ňou obcoval. ' Laban dal 24
tiež svoju slúžku Zelfu svojej dcére Lii za
slúžku. | No ráno sa zbadal, že to bola Lia. 25
Vtedy hovoril Labanovi: „Prečože si mi to
urobil?! Ci som ti ja neslúžil za Ráchelu?! Pre­
čo si ma podviedol?" | Laban mu odpovedal: 26
„V našom kraji nerobí sa tak, žeby sa vydá­
vala mladšia pred staršou. | Dokonči tento 27
[svadobný] týždeň a potom ti dám aj tú za
službu, ktorú mi budeš robiť ešte ďalších se­
dem rokov”. | A Jakub tak urobil a dokončil *28
ten [svadobný] týždeň. Potom mu dal Ráchelu
svoju dcéru za ženu. | Laban dal tiež svoju 29
slúžku Balu svojej dcére Ráchele za slúžku. |
On však obcoval aj s Ráchelou, mal totižto rad- 30
šej Ráchelu ako Liu. I slúžil uňho ešte ďalších
sedem rokov. | Keď však Pán videl, že Lia je *
31
odstrčená, otvoril jej život, kým Ráchel bola
neplodná. | Lia počala a porodila syna a nazva- 32
la ho Rubenom, vraviac: „Pán zhliadol na moje
poníženie, veď teraz ma môj muž bude ľúbiť." j
A opäť počala a porodila syna a povedala: 33
„Pán počul, že som odstrčená, a tak mi dal aj
tohto", i nazvala ho Simeonom. | Opäť počala 34
a porodila syna a hovorila: „Konečne, teraz už
môj muž prilipne ku mne, keď som mu poro­
dila troch synov." Preto ho nazvala Lévi. |
A ona počala ešte raz a porodila syna a pove- 35
dala: „Teraz velebím Pána!" Preto ho nazvala
Júda. Potom prestala rodiť.*lo
Laban však nekoná správne, jeho skutok je 23
hodný odsúdenia a neschvaľovali to ani jeho dcé­
ry (31, 15). Chcel si však zadržal schopného a usi­
lovného Jakuba vo svojom dome dlhšie. Videl, že
za jeho pobytu sa hodne vzmohol
Mnohoženstvo u patriarchov Pán trpel, ale mno- 28
mužovi za ženy zákon Hamurapiho (staro-
kom zakáže (Lv 18, 18).
Jakub dostal Liu za ženu proti svojej vôli. Bo- 31—35
lo preto prirodzené, že väčšiu pozornosť venoval
Ráchele. Lia sa cítila odstrčenou a k tomu pristú­
trápila a trpela. Tu prichádza s pomocou Pán. Po­
žehnáva Liu jedno za druhým štyrmi synmi. A to
bolo pre ňu, východnianku, veľkým vyznačením. Rá­
chel zatiaľ ostáva neplodnou. Mená synov Liiných
označujú okolnosti, za akých sa narodili. Ruben,
dosl. ‚Hľaďte, syn!' Doplniť si treba: .Hľaďte, syn,
Čo mi dal Pán! Hľaďte, Pán je so mnou a keď som
darovala syna svojmu mužovi, teraz ma bude ľú­
biť aspoň kvôli nemu!“ Simeon, od slovesa Šáma,
teda ‚vyslyšanie'. Boh ju vypočul q pomocou synov
získa si Lia priazeň mužovu. Lévi, od láváh ‚pri­
pojiť sa, primknúť', teda ‚pripojenie, primknutie4.
Júda, od slovesa jádáh ‚chváliť, sláviť', teda ‚chvá­
lený, oslávený'. To jest: Nech je Pán chválený za
požehnanie!
 Genezis 30
•30 Keď Ráchel videla, že sama neporodila Ja­
kubovi, žiarlila Ráchel na svoju sestru a Jaku­
bovi hovorila: „Daj mi deti! Ak nie, tak zom-
2 riemí" | I namrzel sa Jakub na Ráchel a pove­
dal jej: „Vari som ja na mieste Boha, ktorý ti
*3 odoprel plod života?" | Ona mu však hovorila:
„Hľa, tu je moja slúžka, Bala. Obcuj s ňou,
nech porodí na mojich kolenách a nech mám
4 aspoň od nej synov!" I A dala mu svoju slúžku
*5 Balu za ženu a Jakub obcoval s ňou. | Bala po­
6 tom počala a porodila Jakubovi syna. | Tu Rá­
chel povedala: „Boh mi prisúdil spravodlivo.
A aj môj hlas vypočul,-keď mi dal syna.” Pre
7 to nazvala ho menom Dan. | Bala, slúžka Rá-
chelina, počala však znova a porodila druhého
♦8 syna Jakubovi. | Vtedy povedala Ráchel: „Boží
zápas som vybojovala so svojou sestrou a aj
som zvíťazila!” Preto nazvala ho Neftali.
♦9 Keď však Lia videla, že prestala rodiť, i ona
vzala svoju slúžku Zelíu a dala ju Jakubovi za
10 ženu. | A Zelfa, slúžka Liina, porodila Jakubovi
11 syna. | Vtedy Lia povedala: „Šťastlivo!” A na­
12 zvala ho Gadom. j Keď Zelía, Liina slúžka, po­
13 rodila Jakubovi druhého syna, | tu povedala
Lia: „To je pre mňa blaženosť! Blahoslaviť ma
budú dcéry." I nazvala ho Aserom.
'.4 Keď Ruben raz vyšiel von v čase pšeničnej
žne, našiel na poli láskavec a priniesol ho svo­
jej matke Lii. Vtedy povedala Ráchel Lii: „Daj
aj mne z láskavcových plodov tvojho syna!”
1 Ráchel so cíti menejcennou, keď jej sokyňa je
požehnaná dcCmi. Jej túžba po defoch je taká veľ­
ká, že radšej si žiada smrť, ako byť bez detí. Aby
so zbavila bezdetnosti, rozhoduje sa k podobnému
skutku oko kedysi Sára (16. 2). Dáva svojmu mu­
žovi za vedľajšiu ženu svoju slúžku Balu.
3 Nech porodí na mojich kolenách, to značí, že
keď Ráchel vezme narodené dieťa na kolená, uzná
ho za svoje. Je to určitý spôsob adoptovania.
Ráchel považuje svoju sestru Liu za nepriateľ-
5.6
ku, pretože tým, že Lia darovala Jakubovi už šty­
roch synov, robila sl akoby väčší nárok na Jakuba.
Teraz, keď konečne aj ona má syna, hoci nevlast­
ného, hovorí, že Boh jej prisúdil spravodlivo, odňal
od nej hanbu, ktorú vždy cítili bezdetné. Dan zna­
čí sudcu, teda Pán rozhodol v prospech Ráchelin.
8 Neftali, doslovne ,mój boj‘, t. j. Ráchel zvíťa­
zila nad svojou sestrou. Obidve prostredníctvom
detí bojovali o muža. Ráchel si mysli, že teraz sa
Jakub nebude starať o Liu, keď ona už má dvoch
synov a keď Lia prestalo rodiť. V starom oriente
sn nedával dôraz na to, či dieťa bolo vlastné a či
adoptované tým spôsobom, ako to robila Ráchel.
Bola to Jej slúžka, ona ju dala svojmu mužovi,
teda aj detí z lej slúžky v právnom zmysle sú len
Ráchelinc.
8 n. Gad ‚šťastie
* alebo ‚prinášajúci Šťastie
*. Narode­
ním tohto syna dostáva sa Lii šťastia, pretože sa
obávala, že Ráchel ju celkom zatlačí do úzadia.
Aser ‚blažený
*, lebo toľko synov — to už bolo na­
ozaj veľké požehnanie pre semitskú ženu.
14—21 Plody láskavca (Mandragore vernalis) sú žlté
a sladké. Táto rastlina sa v Palestíne často vy­
skytuje. Plody dozrievajú v máji-júni, teda ku
koncu palestínskej žatvy. Hebrejsky sa volá dú-
daim. Podľa ľudového názoru plody tejto rastliny
získavali lásku mužovu a pri neplodnosti mali pri­
nášať šťastie pre rodičov, číže dietky. Keď Ruben
našiel láskavec, Lia videla v tom dobré znamenie
pre seba. Ale aj Ráchel chcela mať z plodov „zá­
zračnej‘* rastliny. Lia jej ich prepustila pod pod­
mienkou, že Ráchel sa zriekne na jeden deň Jaku*
I SZ
49
Ona jej odvetila: „Nie ti je dosť, že si mi o- 15
dobrala muža, chcela by si mi vziať aj láskavec
môjho syna?" Ráchel odpovedala: „Nech teda
tejto noci spí s tebou, to bude za láskavec tvoj-
; ho syna". ] Keď sa večer Jakub vracal z poľa, 16
! išla mu Lia v ústrety a povedala: „Ku mne
' musíš prísť, lebo zaplatila som za teba plnú
i cenu s láskavcami svojho syna!” I spal tej
i noci pri nej. | A Pán vypočul Liu. Počala a po- 17
I rodila Jakubovi ešte piateho syna. | Vtedy Lia 18
povedala: „Pán mi dal zaslúženú odmenu, lebo
som dala svoju slúžku svojmu mužovi. „I na­
zvala ho menom Isachar. Lia však počala ešte 19
raz a porodila Jakubovi i šiesteho syna. 1 Tu 20
povedala Lia: „Boh ma obdaril pekným darom.
Môj muž bude bývať teraz už u mňa, keďže
som mu porodila šesť synov." A nazvala ho Za-
bulonom. | Potom porodila dcéru, ktorú nazvala 21
Dincu.
Boh si však spomenul aj na Ráchelu a Boh 22
*
ju vypočul a otvoril jej lono. ; Počala a porc 23
dila syna a vtedy povedala: „Pán odňal moju
potupu!" | I nazvala ho Jozefom, hovoriac: 24
„Pane, pridaj mi ešte syna!"
Po lom, čo Ráchel porodila Jozefa, Jakub 25
prehovoril k Labanovi: „Prepusť ma, a ja pôj­
dem na svoje miesto a do svojej zeme. J- Daj 26
mi moje ženy a deti, za ktoré som ti slúžil, aby
som mohol odísť. Veď ty sám poznáš službu,
ktorú som ti preukázal!” | I odpovedal mu La-- 27
ban: „Keby som len našiel milosť v tvojich
očiach! Zistil som, že kvôli tebe požehnával ma
Pán." | Povedal mu tiež: „Urči si odmenu, ktorá 28
ti patri odo mňa, a ja ti ju dám." | A on mu 29
odvetil: „Ty sám vieš, ako som ti slúžil, a čo
sa stalo z tvojho stáda skrze mňa, ; lebo málo 30
bolo toho, čo si mal predtým, kým som k tebe
prišiel. Ale zveľadilo sa to. Pán ťa žehnal pri
každom mojom kroku. Lenže, kedy sa posta­
rám ja o svoju rodinu?” | A on sa opýtal: „Co *
31
ba. To je znakom, žc Lia bola opäť zanedbávaná.
Isachar — jéšsákhár — ‚získaný za odmenu *, za
cenu. Líd považuje tohto syna ako odmenu od Pá­
na. Ale ani po narodení Isacharovom veci sa ne­
obrátili v prospech Lii. Pre vplyv Ráchelin lotix
Jakub Jej nevenoval veľa pozornosti. Prezrádza to
meno šiesteho vlastného syna Liinho. Dala mu
meno Zabulon, mysliac sl, že aspoň po príchode
tohto syna Jakub bude u nej bývať. Zabulom zna­
čí ‚príbytok
*, ale aj ‚obyvateľ
*. U bohatých bedu­
ínov každá žena mala svoj vlastný ston. Lia dúfa­
la, Že napokon si úplne nakloní muža. Dina je od- ,
vodená od Dan, teda ‚prisúdená
* alebo ,lá, čo pri- *
šla (Lia) k svojmu právu*. Jakub mal isto viac
dcér (40, 7), ich mená sa neuvádzajú. O Dinc je už
tu zmienka, lebo bude o nej i ďalej reč (34).
Ráchel dosiaľ nemala svojho vlastného syna. Aj 22 n.
ju Pán vypočul a odňal od nej hanbu neplodnosti.
Svojmu prvorodenému dáva meno Jozef, čo môže
byť od slova ’asaí ‚odňal
* alebo od ‚jasať ‚roz­
množiť, pridať. Oba významy sú teda zahrnuté
v mene Jozef: odňal jej Pán bezdetnosť a samot­
ným menom svojho syna prosí, aby jej dal ešte
ďalšieho syna: ‚pridaj mi — jóseí — ešte syna'.
Po štrnásťročnej službe, keď si Jakub bol vy- 22—20
slúžil aj Ráchel, bol čas, aby sa vrátil do svojej
zeme, do Kanaánu. Mal už deväťdesintjeden rokov.
Jakub navrhuje pre seba za odmenu naoko dosť 31—34
málo. Lakomý Laban pristáva na jeho podmienku.
 Genezis 30—31
50

ti mám dať?" Jakub odvetil: „Nemáš mi čo I hatstvo.” | Spozoroval tiež na tvári Labanovej, 2
32 dávať! Ak pristaneš na túto vec, budem ďalej I že nebol k nemu taký prívetivý ako predtým. |
pásť n strážiť tvoje ovce: | Prejdem dnes po- I Vtedy Pán riekol Jakubovi: „Vráť sa späť do 3
medzi všetky tvoje kŕdle a oddelím v nich spo- i zeme svojich otcov a k svojmu príbuzenstvu!
medzi baranov všetko, čo je bodkasté a straKa- Ja budem s tebou."
té a medzi kozami všetko, čo je bodkasté a stra- 1 poslal Jakub a dal zavolať Ráchelu a Liu 4*
33 kalé. To bude moja odmena j a v tom sa ukáže na pole | a povedal im: „Ja vidím na tvári váš- 5
moja odmena v budúcnosti, že keď prídeš, aby ho otca, že nie je ku mne taký prívetivý ako
si videl moju odmenu, tak všetko, čo medzi predtým, hoci Boh otca môjho bol so mnou. |
kozami nebude strakaté a bodkasté a čierne Vy samy viete, že ja som vášmu otcovi slúžil 6
medzi baranmi, bude ako keby som to ukra- zo všetkej sily. | Váš otec ma však oklamal a 7
34 dol.” ’ Laban odvetil: „Dobre! Nech je tak, ako desaťkrát zmenil moju odmenu. No Boh nedal,
si hovoril!” aby mi uškodil. | Keď bol povedal: »Bodkasté 8
■35 1 odlúčil (Laban) v ten deň všetkých pruho budú tvojou odmenou-, vtedy všetky ovce do­
vaných a strakatých kozlov a všetky bodkasté nášali strakaté, keď zasa povedal: >Pruhované
a strakaté kozy, všetko, čo malo niečo bieleho, budú tvojou odmenou«, vtedy všetky ovce do­
a všetko, čo bolo medzi baranmi čierneho a nášali pruhované. | Boh vzal stáda vášmu otco- 9
36 zveril to do rúk svojim synom. | Potom ustálil vi a dal ich mne. | V čase, keď sa behávali stá- 10
vzdialenosť trojdňovej cesty medzi sebou a Ja­ da, zdvihol som svoje oči a vo sne som videl,
kubom. Jakub však pásol ostatné stádo Laba- že kozly, ktoré skákali na samice, boli pruho­
novo. vané, bodkasté a strakaté. | A anjel Boží mi n
37 Tu nabral si Jakub čerstvých storaxových, hovoril vo sne: »Jakub«! A ja som odpovedal:
mandlovnikových a platanových prútov a po »Tu som!< I Vtedy mi riekol: »Pozdvihni oči svo- 12
vylupoval na nich biele pásy, odkryjúc to, čo je a hľaď, že všetky kozly, čo skáču na samice,
38 bolo na prútoch biele. | Potom položil prúty, sú pruhované, bodkasté a strakaté. Videl som
ktoré bol polúpil, do žľabov, kade tiekla voda, ja všetko, čo ti Laban vykonal. | Ja som Boh 13
tam,-kde sa prichádzali napájať stáda pred ne. z Betelu, kde si ty pomazal pomnik a kde si mi
39 Behávali sa totižto, keď prichádzali piť. | I na­ urobil sľub. Teraz sa len vyber! Vyjdi z tejto
behali sa ovce pred prútmi a doniesli pruho- zeme a vráť sa do zeme príbuzenstva svoj­
40 vané, bodkasté a strakaté jahňatá. | Potom ho! *" I Ráchel a Lia však odpovedali a vraveli 14
Jakub odlučoval baranov. A svoju pozornosť mu: „Máme my ešte podiel alebo dedičstvo
venoval, aby stádo z Labanovho stáda bolo pru­ v dome nášho otca?! | Ci neboli sme preň ako 15
hované a tmavofarebné. I získal takto čriedy cudzinky? Veď predal nás a čo utŕžil, načisto
pre seba a nemiešal ich s Labanovým stádom. premárnil. | Ozaj všetko bohatstvo, ktoré Boh 16
41 A Jakub kládol prúty do žľabov pred oči oviec, odňal nášmu otcovi, prináleží nám a našim de­
keď sa behali silnejšie ovce, aby sa nabehali ťom. Preto teda urob všetko, čokoľvek ti káže
42 pred prútmi. | Keď však ovce boli slabšie, ne­ Boh!"
kládol ich dnu. Tak sa stalo, že slabšie pri­ Jakub sa teda pobral, vysadil svoje detí a 17
padli Labanovi, silnejšie však Jakubovi. | svoje ženy na ťavy ! a so sebou viedol všetok 18
43 A takto sa stal nesmierne bohatým mužom, svoj statok a všetok svoj majetok, ktorý získal
mal mnoho stád, slúžok a sluhov, tiav a oslov. v Mezopotámii, totižto statok, ktorý mu priná­
ležal, čo si nadobudol, aby sa dostal k svojmu
•31 Jakubov útek z Haranu. — I začul leč otcovi Izákovi v zemi Kanaán. | Kým Laban 19 *
Labanových synov, hovoriacich: „Pobral Ja­ bol odišiel strihať ovce, Ráchel zatiaľ ukradla
kub všetko, čo bolo nášho otca, a z toho, čo
patrilo nášmu otcovi, získal si všetko toto bo- Jakubovo. Jakubovi by bolo najlepšie odisť. Tu za­
sahuje Boh a prikazuje Jakubovi vrátiť sa do Ka­
V Sýrii sú ovce zväčša biele a len milo je čier­ naánu.
nych alebo strakatých. Kozy sú zasa čierne a len Nie Laban by sa mal hnevať na Jakuba, ale na- 4—16
zriedkakedy bodkasté a strakaté. Jakub chce mat opak. Veď Laban mnoho ráz pozmenil svoje sľuby
za odmenu to, čo nabudúce uliahne sa bodkasté a Jakub Labanovi tým neuškodil, keď sa mu usi­
a strakaté. Teda žiada si len zriedkavé; normálne loval verne slúžiť a keď ho pritom Pán požehná­
zafarbené zvieratá ostanú Labanovi. Ktože by ne­ val. — Neoklamal Labana ani s prútmi. Čo robil,
pristal na takú podmienku? Pre majiteľa bola veľ­ robil na rozkaz Boží. Boh z Betelu, t. j. Boh, kto­
mi výhodná. rý sa Jakubovi bol zjavil v Betele (2B, 10). Aj Lia
35—43 Lakomý Laban oddelil strakaté a bodkasté a Ráchel sú nespokojné s otcovým zaobchádzaním.
kusy od ostatných čried a dal ich do opatery svo­ Nič Im nedal, zaobchádzal s nimi ako s cudzinka-
jim synom, aby takto zamedzil Jakubovi väelku ml a zadržal pre seba — premárnil — aj to, čo pat­
možnost získat ovce a kozy z párenia strakatých rilo Jakubovým synom ako mzda za Jakubovo dl­
zvierat. Jakub však využil pastiersku znalosť. Ve­ horočné lopotenie a námahu. Nič ich už nezdržuje
del, že zrakové vjemy pri párení majú vplyv na v otcovskom dome. Ak sú bohaté a ak niečo majú,
farbu srsti budúcich mláďat. Narezal prútov a kde to nie je od otca, ale od Pána, ktorý požehnával
tu ich poodlupoval, takže boli strakaté. Pri párení ich muža.
ich vložil do žľabov a tak získal pre seba väčšiu Domáci bôžikovia, hebr, terafim, boli ochranco- 19
časf mláďat. Ovce i kozy, hoci boli jednofarebné, via domáceho krbu. Bola to prinajmenej povera,
prinášali strakaté a bodkasté mláďatá. A pretože ak nie otvorené modloslužobníctvo. Pamätajme, že
prúty kládol len pred silné kusy, mal aj podare­ už aj rodina Táreho bola v nebezpečenstve odpadu
nejší dorast. Stal sa bohatým. od pravého Boha. Nevedno, či sa bôžikom klaňali,
1—3 Laban bol lakomý, ale aj závistlivý. On i jeho ale je isté, že sa u nich radievali a očakávali od
synovia krivým okom pozerali na šťastie a imanie nich zaručenie Šťastlivej budúcnosti. Môže byť, že
 Genezis 31
*20 domácich bôžikov svojmu otcovi. | Jakub kla­
mal Aramejčana Labana, lebo utajoval pred
'21 nim, že chce utiecť. | Nuž dal sa na útek so
všetkým, čo mu prináležalo, ponáhľal sa, pre­
brodil rieku a dal sa smerom ku Galaádskym
vrchom.
22 Laban prenasleduje Jakuba. — Na
tretí deň oznámili Labanovi, že Jakub utiekol, j
23 Vtedy Laban zobral so sebou svojich príbuz­
ných, prenasledoval ho cestou za sedem dni
*24 a dostihol ho na Galaádskych vrchoch. | Lež
Boh prišiel k Aramejčanovi Labanovi za noci
vo sne a riekol mu: „Chráň sa namiesto dobre
25 — zle hovoriť s Jakubom!" | Laban dohonil Ja­
kuba", keď Jakub rozložil svoj staň na vrchu.
Tu i Laban so svojimi príbuznými utáboril sa
na vrchu Galaád.
*26 Jakubova výčitky Labanovi. — I po­
vedal Laban Jakubovi: „Čo si to urobil? Okla­
mal si ma a moje dcéry si odviedol akoby vo
27 vojne zajaté! I Prečo si potajomky utiekol a
okradol si ma? Neoznámil si mi to, žeby som
ťa bol vyprevadil s jasotom a spevmi, s bubna-
28 mi a citarami! j Nedovolil si mi pobozkať mo­
jich vnukov a dcéry! Ozaj, nerozumne si ko-
29 nal! | V mojich rukách bolo urobiť vám zlo,
ale Boh otca tvojho minulej noci takto mi rie­
kol: »Chráň sa namiesto dobre — zle hovoriť
30 s Jakubom!« | No keď si sa už raz vybral na
cestu — lebo si veľmi túžil po domove svojho
otca — prečo si jednako ukradol mojich bôži-
31 kov?! । Jakub odpovedal a vravel Labanovi:
„Ano, bál som sa, lebo som si myslel, že by si
32 mi násilne odňal tvoje dcéry. | U koho však
nájdeš svojich bohov, ten neostane nažive!
V prítomnosti našich príbuzných poprezeraj, čo
mám so sebou a zober si to!" Jakub totiž ne-
33 vedel, že ich Ráchel ukradla. | Nato vošiel La­
ban do Jakubovho stanú a do Liinho stanú i do
stanú oboch slúžok, ale nenašiel nič. I vyšiel
z Liinho stanú a vošiel do Ráchelinho stanú. |
34 Ráchel však vzala bôžikov a skryla ich do ťa­
vieho sedla a na to si sadla. Laban prehliadol
35 celý staň, ale nič nenašiel. | Povedala totižto
svojmu otcovi: „Nech sa nehnevá pán môj, že
Ráchel Ich zobralo preto, aby sa Laban nemohol
u nich poradiť o Jakubovom úteku, alebo mohla sl
myslieť, že no dlhej ceste budú nápomocní Možno
aj preto, že boli zo zlata. Ale azda najpravdepo­
dobnejšie bude to, čo hovorí sv. Bazil: vzala ich
s tým úmyslom, aby zbavila svojho otca modlo­
služby.
20 Jakub klamal, totižto zatajoval, že Boh mu dal
rozkaz vrátiť sa do vlasti. V tom hriechu nebolo.
Bol len obozretný a nechcel, aby mu Laban sťa­
žoval odchod.
21 Rieka, rozumej Eufrát. Galaádske vrchy, tak sa
volá kraj medzi prítokmi Jordána, Jarmukom a
Amonom. Možno pod tým menom chápať aj celé
Zajordánsko.
24 Boh zakazuje Labanovi niečo vyčitovať Jakubo­
vi q tým menej mu smie nejak uškodiť alebo
ublížiť.
26 Hoci Laban bol sám príčinou rýchleho odchodu
Jakubovho, teraz predstiera svoje priateľstvo a lás­
ku k dcéram. Je to pretvárka, veď svojou tvrdo­
hlavosťou priam Ich z domu vyháňal.
4*
31
pred tebou nemôžem vstať. Prihodilo sa mi to,
čo sa stáva ženám." Nuž hľadal, ale domácich
bôžikov nenašiel.
Vtedy sa Jakub nahneval a vyčitoval Laba- 36
novi. A Jakub, podráždený, hovoril Labanovi:
„Čo som sa previnil a v čom som sa prehrešil,
že ma tak nástojčivo prenasleduješ | a moje 37
prekutávaš? Čo si našiel zo všetkých vecí svoj­
ho domu?! Polož to tu pred oči mojich a tvojich
príbuzných! | Nech oni rozhodnú, kto z nás
dvoch je v práve! | Je tomu práve dvadsať ro- 38
kov, čo som bol u teba! Tvoje ovce a kozy nikdy
nezvrhli a ja som nejedol nikdy baranov
z tvojho stáda. | To, čo bolo roztrhané, nikdy 39
som ti nedoniesoL Ja som to vždy nahrádzal.
Odo mňa si to požadoval vždy, či to skapalo
vo dne alebo v noci, j Za dňa som hynul od 40
horúčavy a za noci od zimy a spánok mizol od
mojich očú. | Teraz je tomu dvadsať rokov, čo 41
som v tvojom dome. Štrnásť rokov som ti slú­
žil za obe tvoje dcéry a šesť rokov za tvoje
stáda, ale desať ráz si mi pozmenil odmenu! i
Keby nebol býval so mnou Boh otca môjho, 42
Boh Abraháma, a ten, ktorého sa bojí Izák,
tak teraz by si ma bol prepustil naprázdno!
To však, čo som pretrpel a čo moje ruky ro­
bievali, uvidel Boh a preto ťa včerajšej noci
varoval."
Dohoda Jakubova s Labanom. — I od- 43
*
povedal Laban a vravel Jakubovi: „Moje sú
dcéry, moje sú deti a moje sú stáda a všetko,
čo vidíš, to je moje! Ale čože môžem pre svoje
dcéry a pre ich deti, čo porodili, teraz urobiť? j
Nuž poď teraz, uzavrieme zmluvu, ty a ja! 44
Nech je to svedectvom medzi mnou a tebou!” ;
Vtedy Jakub vzal kameň a postavil ako pa- 45
mätník. | Potom povedal Jakub svojim príbuz- 46
ným: „Nazbierajte kameňov!" I nabrali ka­
meňov a urobili hromadu a na nej potom
jedli. | I nazval ju Laban Jegar sahaduta a Ja- 47
*
kub ju nazval Galaád. j Nato Laban povedal: 48
„Táto hromada je dnes svedkom medzi mnou
a tebou” — preto ju nazval Galaád | a Masfa *49
(stráž), lebo vravel: Nech Pán stráži nad nami,
keď sa rozlúčime!" — | „Nesmieš zle zaobcho- 50
diť s mojimi dcérami, ani si (nesmieš) vziať
iné ženy k mojim dcéram! Aj keď nikto nie je
pri nás, hľa, Boh je svedkom medzi mnou
a tebou!" | A Laban ešte hovoril Jakubovi: „Za- 51
iste táto hromada a tento pamätník, ktorý som
postavil, je medzi mnou a tebou! | Svedkom 52
je táto hromada a svedkom je tento pamätník,
že ja neprekročím za túto hromadu k tebe, ani
ty neprekročíš za túto hromadu a za tento
pamätník ku mne, aby sme si škodili! | Bohovia 53
*
našich otcov: Boh Abraháma a Boh Nachora
nech sú našimi sudcami!” A Jakub prisahal na
Laban si neprávom robí nárok na Jakubova že- 43
ny, detí a majetok.
Slová znejú rozlične a majú ten istý význam. 47
Jakub rozpráva hebrejsky e Laban aramejsky.
Podľa hebrejského textu Laban dáva pyramíde 49
kamenia ešte iné meno, totiž Maspa ‚stráž‘.
Zdá sa, že Laban je polyteista, hovorí: „Boho- 53
vla..Popri pravom Bohu uznáva aj Iných.
 52 Genezis 31—32

54 toho, ktorého sa bál jeho otec, Izák. : Potom !200 oslie a 10 oslích žriebät. | A oddal ich po 17
Jakub obetoval na vrchu krvavú obetu a za- čriedach svojim sluhom a svojim sluhom po­
I
volal svojich príbuzných hodovať na hostinu. ,vedal: „Choďte predo mnou a zachovajte od­
1 hodovali na hostine a ostali cez noc na vr- stup medzi čriedou a čriedou!" | Prvému pri­ 18
j
chu. jkázal takto: „Keď ťa stretne môj brat Ezau a
ak sa obráti na teba s otázkou: »Cí si ty a kde
Jakubova obava pred Ezauom a ich ideš? A čie je toto, čo ženieš?« — I vtedy od­ 19
•32 zmiere nie. — Keď Laban ráno vstal, pobež- ( povieš: »Som tvojho služobníka Jakuba. A to
kal svojich vnukov a svoje dcéry a požehnal . je dar, čo posiela môjmu pánovi Ezauovi. On
ich. Potom sa pobral a vrátil sa do svojho sám tiež je za nami!« ] Takto prikázal druhému 20
2 bydliska, j i Jakub šiel svojou cestou. Tu i tretiemu a všetkým, ktorí hnali čriedy: „Ako
3 stretU ho anjeU Boží. | Keď ich Jakub videl, som teraz hovoril, tak poviete Ezauovi, keď ho
povedal: „To je tábor Božích vojov!" Preto na­ stretnete, | a poviete tiež: »Hľa, tvoj služobník 21
zval to miesto Mahanaim,
Jakub je za nami!«" Myslel si totižto: Udobrím
4 Potom Jakub poslal pred sebou poslov ha darmi, ktoré ma predchádzajú, len potom
k svojmu bratovi Ezauovi do zeme Seir, do predstúpim pred neho. Možno bude zhovieva­
5 končín Edomu|adal im príkaz, hovoriac: „Tak vý. | A išiel dar pred ním, kým on ostal tej 22
to budete vravieť môjmu pánovi Ezauovi: noci v tábore.
•Sluha tvoj, Jakub, ti odkazuje: U Labana som
Avšak ešte tej noci vstal, zobral so sebou obe 23
6 sa zdržoval a až doteraz som ostal (uňho). |Mám
ženy, obe slúžky ako i jedenásť svojich synov
dobytok, osly, stáda, sluhov a slúžky. Posielam
a prešiel cez brod Jabok. j Vzal ich a previedol 24
však (poslov), aby som to oznámil môjmu pá­
ich cez rieku a preniesol tiež všetko svoje ima­
7 novi a našiel v tvojich očiach milosť!«” | No
nie. | Len Jakub sám zostal. Tu zápasil s nim 25"
poslovia sa vrátili k Jakubovi a povedaU mu:
akýsi muž až do východu zory. | Keď onen 26
„DošU sme k tvojmu bratovi Ezauovi a hľa, on
videl, že ho neprevládze, dotkol sa jeho be-
8 tiahne ti oproti a to so štyristo mužmi!” 11 bál
derného kĺbu, takže Jakubovi sa bederný kĺb
sa Jakub veľmi a trápil sa. Potom rozdelil ľudi,
vykĺboval, kým on s ním zápasil. ' Potom onen 27
čo s ním boU i stáda i dobytok i ťavy na dva
povedal: „Pusť ma, lebo vychodí zora!" On
9 tábory, | lebo si myslel: Ak Ezau napadne a
však odpovedal: „Nepustím ťa, kým ma nepo­
premôže jeden tábor, druhý tábor bude môcť
žehnáš.” | Onen mu riekol: „Ako sa voláš?" 28
10 uniknúť. | A Jakub sa modlil: „Bože otca môjho
On mu odpovedal: „Jakub". | Vtedy onen po­ 29
Abraháma, Bože otca môjho Izáka, Pane, ktoiý vedal: „Nebudeš sa už volať Jakubom, ale
si mi hovoril: •Vráť sa späť do svojej zeme a Izraelom, lebo zápasil si s Bohom a s mužmi
k svojmu príbuzenstvu a postarám sa o tvoje a zvíťazil si.” | I opýtal sa Jakub a povedal: 30
•11 šťastie.. | Nie som hodný všetkých tých milostí „Prezraď mi svoje meno!" Onen odpovedal:
a všetkej vernosti, ktorú si svojmu služobníko­ „Prečože sa pýtaš na moje meno?” A požehnal
vi preukázal, lebo (len) so svojou palicou som ho tam. J Nato Jakub nazval to miesto Fanuel 31
tu prekročil Jordán a teraz som s dvoma tá­ (Božia tvár), lebo (tak povedal) „videl som
12 bormi. | Vysloboď ma z rúk brata môjho, z rúk
Ezauových, lebo ľakám sa pred ním, žeby ne-: Keď Jakub prešiel so svojimi cez rieku Jabok, 25—33
prišiel a nezahubil mňa, matku spolu so syn­ ostal niečo pozadu. Veď sa mal zakrátko stretnúť
13 mi. | Veď ty si prisľúbil: .Postarám sa, aby sa s Ezauom, očakával asi od predných skupín neja­
kú zvesť o bratovi. Pokým sa zaoberal vážnymi
ti dobre vodilo a rozmnožím potomstvo tvoje myšlienkami o stretnutí, tu hľa, zjavuje sa mu
ako piesok pri mori, čo pre množstvo poratať muž, anjel Boží, čo zastupoval samotného Pána.
sa nedá!«” Anjel zápasí s Jakubom. Boh chcel, aby zvíťazil
Jakub, a tým mu chcel naznačiť, dodať mu náde­
14 Jakubove dary pre Ezaua. — Patom, je, že zvíťazí aj nad Ezauom a nad všetkými ne­
čo tam strávil tú noc, oddelil zo svojho imania priateľmi. Boh mohol obmedziť silu anjela, teda
15 ako dar pre svojho brata Ezaua j 200 kôz a 20 nie div, že Jakub nad anjelom víťazí. Napokon
mohol sa dotknúť celého jeho tela, a nielen nohy
16 kozlov, 200 oviec a 20 baranov, I 30 dojčiacich — a Jakub by zápas bol istotne prehral. Zápas je
tiav aj s ich mláďatmi, 40 kráv a 10 býkov, skutočný, jeho zmysel je náznačný. Jakub sa ne­
má čoho obávať, zvíťazí. Jakubovi sa vykĺboval
Keď Jakub utekal pred rozhnevaným Ezauom, bederný klb, pravdepodobne uvoľnila sa mu šľa-
v Betele v^del anjelov, ktorí ho uistili, že sa mu cha v nohe, a tak sa nemohol riadne opierať na
všetko bude dariť. Teraz, keď je už v Kanaáne, nohu. Preto pri ďalšom zápolení drží sa pevne
anjeli sa mu zjavujú oznove. Má to byť zárukou, svojho záhadného súpera. Židia nejedávali šľachu
že záležitosť s Ezauom sa šťastlivo rozrieši. Anje­ zo zadných nôh, pretože ochrnula pri zápase Ja­
lov je teraz omnoho viac ako prv, preto miesto, kuba s anjelom. Vyberali ju pri všetkých čistých
kde sa mu zjavili, nazýva Machanaim ‚bojisko, tá­ | zvieratách. — Slovami ‚‚Pusť ma ..anjel dozná.
bor, vojsko'. Mahanaim bolo neskoršie mesto na | va, že jc premožený, víťazstvo prenecháva Jakubovi.
území Gadovho kmeňa, neďaleko Jordána, Meno Lenže Jakub poznáva, že muž je nadprirodzený
sa zachovalo v dnešnom Mahne. i zjav, a preto prosí od neho požehnanie ako záru­
So svojou palicou..., keď Jakub šiel do Mezo- ku mieru (Oz 12, 4 n.). Jakub dostáva požehnanie
11
potámie, nemal celkom nič, teraz sa však vracla a k tomu, ako záruku víťazstva vo všetkých bojoch
a ťažkostiach, anjel mu dáva nové meno Izrael,
bohatý.
Jakub rozdeľuje dary pre Ezaua do rozličných *.
t. j- ‚bojovník s Bohom’ alebo ‚Boží bojovník Ja­
14—21
skupín, ktoré majú ísť v sledoch jedna za druhou. kub vyhral zápas s anjelom, čo predstavoval Boha,
Vari preto, aby sa jeho dar videl väčším. vyhral ho s Ezauom, keď išlo o právo prvoroden-
 Genezis 32—33—34
Boha z tváre do tváre, a pritom som ostal na­
32 žive!" | Len čo bol za Fanuelom, vyšlo slnko
33 a on kríval pre svoju bedernú kosť. I Preto až
dodnes Izraeliti nejedia šľachy bederného kĺbu,
ktoré spojujú bederný kĺb, lebo on sa dotkol
šľachy na bedernom kĺbe Jakubovom.
*33 Zmierenie Jakuba s Ezauom. — Keď
Jakub zdvihol svoje oči a pozoroval, hľa, tu
prichádzal Ezau so štyristo mužmi. Vtedy roz­
delil deti medzi Liu a Ráchel a obe slúžky I
a napred postavil slúžky s ich deťmi, Liu a jej
2
deti na druhé miesto a Ráchelu s Jozefom na
3 koniec. | On sám však išiel pred nimi vopred
a sedem ráz sa poklonil, kým nedošiel celkom
•4 blízko k svojmu bratovi. | Ezau sa mu však
ponáhľal v ústrety, objal ho, padol mu okolo
5 krku a pobozkal ho. A obaja plakali. | Potom
pozdvihol svoje oči a zbadal ženy s deťmi. I po­
vedal: „Ktože sú tieto pri tebe?" On odpovedal:
„To sú deti, čo Boh v svojej dobrote dožičil
G tvojmu sluhovi." | Tu predstúpili slúžky a ich
7 det: a poklonili sa. | Potom podišla aj Lia a jej
deti a tiež sa poklonili a napokon predstúpila
8 Ráchel a Jozef a uklonili sa. | Na to sa ho opý­
tal: „Načo sú ti tie celé voje, ktoré som po­
stretával?” On odvetil: „Chcel som nájsť mi­
9 losť v očiach pána svojho!" | Ezau však pove­
dal: „Ja mám toho mnoho. Brat môj, podrž si,
10 čo je tvoje!" | Lež Jakub vravel: „Nie tak!
Ak som však našiel milosť v tvojich očiach,
prijmi tento dar z mojich rúk! Lebo preto som
videl tvoju tvár, ako by som videl tvár Božiu
11 a ty si mi bol milostivý. 1 Vezmi môj pozdravný
dar, ktorý ti prinášam, veď Boh ma hojne po­
žehnal a mám ja toho dosť!” I naliehal naň,
12 takže to prijal. | Potom povedal: „Poďme, pôj­
13 deme ďalej a ja pôjdem popri tebe." | Lež on
mu odvetil: „Pán môj vie, že deti sú ešte útle
a že sú medzi ovcami a statkom, čo potrebujú
moju opateru, tie, čo pridájajú. Keby som ich
veľmi hnal čo len za deň, všetko stádo mi
14 zahynie. | Pán môj nech len ide pred svojím
sluhom, a ja už pôjdem pomaly ako to sily
čriedy, čo je predo mnou, a sily detí stačia,
kým nedôjdem k pánovi môjmu do Seiru!" 1
15 Vtedy Ezau povedal: „Nuž, nech idú s tebou
niektorí z ľudí, čo sú so mnou!” On však td-
vetil: „Ale načo? Len keby som našiel milosť
šiva, vyhral s Labanom a vyhrá každý boj. Záru-
kou toho je premenené meno. V tom je obsiahnuté
aj požehnanie, ktoré sl Jakub žiadal od anjela.
Fanucl, hebr. Penľél ‚Božia tvár
*; toto meno dáva
Jakub miestu, kde bojoval s anjelom Božím, ktorý
sa mu zjavil v ľudskej podobe. Uznáva, že v zápa­
se zvíťazil len s pomocou Božou, keď dokladá: VI
* Udalosti, opísané v tejto rozprave, stali sa nie- 1 n.
del som Boha z tváre do tváre, u pritom som ostal
nažive. Jakub vie, že zápas bol skutočný, veď cítil
to na vlastnom tele, lebo od toho času kríval.
Jakub sa obáva Ezaua, a preto rozdeľuje svo­
jich tak, aby tých najmilších hájil najlepšie, ne
* v manželstve len 13 rokov. Za nejaký čas zdržal
cháva ich vzadu, kde nebezpečenstvo nebolo veľké,
keby Ezau napadol Jakubov sprievod odpredu.
4—17 Ezau sa správa veľkomyseľne. Ťažko znášal
stratu otcovského požehnania a právo prvoroden-
slva, nespomína však minulosť ani len slovom.
Ozaj s úprimnou bratskou láskou ide v ústrety
svojmu bratovi. Sokot, hebr. Sukkoth-Stany.
53
j v očiach pána svojho!" | Tu vrátil sa Ezau ešte 16
I toho dňa svojou cestou do Seiru. ' Jakub však 17
: uberal sa ďalej do Sokot a postavil si (tam)
I dom; pre svoj dobytok však urobil stany. Preto
■ nazval to miesto Sokot.
Jakubova zastávka v Sicheme. — Po- 18'
i tom, čo sa bol vrátil Jakub z Mezopotámie, spo-
| kojne došiel k mestu Sichem v zemi Kanaán
a osadil sa východne od mesta. Kus poľa, na
ktorom rozložil svoje stany, kúpil od synov He-
mora, otca Sichemovho, za l'oo kesitov. | Tam 19
í tiež postavil oltár a nazval ho Mocný je Boh
Izraela.
I vyšla raz Dina, dcéra Lie, ktorú táto po- 34'
rodila Jakubovi, aby si obzrela dcéry toho kra­
ja. í Keď ju uvidel Sichem, syn kniežaťa toho 2
kraja Hemora Hevejského, schytil ju a obcoval
s ňou, znásilnil ju totižto. | Ale i srdce jeho 3
liplo na Jakubovej dcére, na Dine, zamiloval si
to dievča a milo sa k nej choval. I I vravel 4
Sichem svojmu otcovi Hemorovi takto: „Uchá­
dzaj sa za mňa o toto dievča, nech je mojou
ženou.” | Aj Jakub sa dopočul, že jeho dcéra 5
Dina bola zneuctená, keďže však jeho synovia
bob na poli pri dobytku, mlčal o tom až do ich
návratu.
I vyšiel teda Hemor, otec Sichemov, k Ja- 6
kubovi, aby si s ním porozprával. | A Jakubovi 7
synovia boli práve prišli z poľa, keď počuli,
čo sa bolo prihodilo. I zarmútili sa tí mužovia
a zahoreli veľkým hnevom, lebo tým, že on
obcoval s dcérou Jakubovou, spôsobil hanbu na
Izraelovi. A to sa nemalo stať. | I vravel im 8
Hemor takto: „Srdce môjho syna visí na vašej
dcére. Dajte mu ju za ženu! | Spojme sa navzá- 9
jom manželstvami: vy nám dajte vaše dcéry
a zoberte si naše dcéry | a zostaňte bývať u nás! 10
Zem je pre vás otvorená, ostaňte tu, pohybujte
sa v nej dookola a osaďte sa v nej natrvalo!" I
Aj Sichem hovoril jej otcovi a jej bratom: „Len 11
keby som našiel milosť vo vašich očiach! Co-
Vulgáta má namiesto „spokojne" označenie mesta 18
Sálem, malá dedina východne od dnešného Nablu­
su (Sichému).
Jakub mienil sa v Sicheme dlhšie zdržať. Ku * 19
puje pole, na ktorom neskoršie pochovajú Jozefa
(Joz 24, 32; Jn 4, 5). Kcsitá, určitý druh peňazí;
jeho cena sa určovala podľa váhy. Mal tvar ba­
rana a preto grécky, latinský a iné texty prekla­
dajú to slovom baran. Niektorí autori myslia, že
Jakub dal zo pole sto baranov. Kcsitá mol cenu
asi desat šeklov. Jakub postavil oltár a na ňom
prinášal obetu Bohu, ktorý pomáhal Jakubovi
(Izraelovi) na cesto do Mezopotámie a teraz pri ná­
vrate do vlasti. Boh sa ukázal k Izraelovi ako
mocný ochranca.
koľko rokov po príchode Jakubovom do Kanaánu.
Dina už musela mať 12—14 rokov a aj Simeon
a Lévi už museli byť vyspeli, aby mohli postupovať
tak, ako sa opisuje v tomto príbehu. Jakub žíl
sa v Sokote a iste už dlhšie Je v Sicheme. Zatiaľ
Dina dorástla v devu. Keď sa Dina zo zvedavosti
dostala až do mesta. Sichem ju uniesol do svojho
domu. Sichem si ju nato chce vziať za ženu a pre­
tože starosť o ženbu synovu patrila otcovi, Sichem
žiada svojho otca, aby to zariadil u otca Dlninho
□ u jej bratov.
 Genezis 34—35
54

12 koľvek budete žiadať, vďačne dám. | Pýtajte v meste a na poli, vzali so sebou. | Všetok ich 29
odo mňa vysoké výkupné a dary a ja dám, čo majetok, všetky ich malé deti a ich ženy od­
len budete odo mňa žiadať. Len to dievča dajte viedli ako zajatcov a vyplienili všetko, čo len
mi za ženu!" bolo v domoch. Avšak Jakub povedal Simeo- 30 *
13 Vtedy ľstivo odpovedali Jakubovi synovia novi a Lévimu: „Do nešťastia ste ma vohnal!
Sichemovi a jeho otcovi Hemorovi — rozprá­ preto, lebo ste ma uviedli do nenávisti u oby­
vali totižto tí, ktorých sestra Dina bola zneucte- । vateľov zeme, u Kanaánčanov a Ferezitov. A ja
•14 ná — | a povedali im: „My nemôžeme urobiť mám len málo mužov. Ak sa oni spoločne po­
takú vec, žeby sme dali našu sestru mužovi, stavia proti mne a budú ma biť, tak vyjdem
čo nie je obrezaný. Veď bola by to pre nás han- navnivoč i so svojím domom." | Oni však od- 31
15 ba. I Len vtedy sa ujednáme s vami, ak sa sta­ povedali: „Vari mohol s našou sestrou zaob­
nete takými, ako sme my a obreže sa z vás chádzať ako s pobehlicou?!”
16 každý mužský. I Potom vám dáme naše dcéry Jakub opäť v Betele. — A Boh riekol 35 *
a budeme si brať vaše dcéry a zostaneme u vás Jakubovi: „Zober sa a choď do Betelu. Osaď
17 bývať a bude z nás jeden národ. | Ak však ne­ sa tam a tamtiež postav oltár Bohu, ktorý sa ti
pristanete na to, aby ste sa obrezali, vezmeme bol zjavil, keď si utekal pred bratom svojím
18 si našu dcéru a odídeme!" | Ich návrh zapáčil Ezauom.” | Vtedy vravel Jakub celej svojej 2*
sa Hemorovi a Hemorovmu synovi Sichemovi rodine a všetkým, čo boli s ním: „Odstráňte
19 a mládenec neotáľal uskutočniť tú vec, lebo cudzích bohov, ktorých máte pri sebe, očistite
mal rád Jakubovu dcéru a on bol najvážnejší sa a preoblečte, | lebo sa poberieme a pôjdeme 3
z celého domu svojho otca. do Betelu. Tam Bohu, ktorý ma vypočul v čase
*20 Tu Hemor a jeho syn Sichem išli k brané súženia a ktorý bol so mnou na cestách, po kto­
svojho mesta a takto rozprávali mužom svojho rých som chodil, postavím oltár.” | I odovzdali 4*
21 mesta: ■ „Ti mužovia sú pokojamilovní. Nech Jakubovi všetkých cudzích bohov, ktorých ma­
ostanú v zemi u nás bývať a nech sa pohybujú li, ako aj krúžky, čo nosili na svojich ušiach,
hore-dolu. Hľa, zem na všetky strany je pre a Jakub zakopal ich pod terebintom, ktorý bol
nich dosť priestranná. Ich dcéry budeme si pri Sicheme. | Potom sa pohli. Avšak hrozný 5
brávať za ženy a naše dcéry zasa dáme im (za strach zaľahol na všetky okolité mestá, takže
22 ženy). | Mužovia ti sa však s nami ujednajú neprenasledovali Jakubových synov. | Takto 6
na tom, že ostanú u nás bývať a že z nás bude došiel Jakub so všetkým ľudom, ktorý bol
jeden národ, ak sa dá každý mužský z nás s nim, do Luzy v zemi Kanaán čiže do Betelu. ;
23 obrezať, ako oni sami sú obrezaní. | Ci ich Postavil tam oltár a to miesto nazval Boh z Be- 7
čriedy, majetok a všetokichstatoknebudenáš?' telu, lebo tam sa mu bol zjavil Boh, keď utekal
Len im urobme po vôli, žeby ostali u nás!" .■ pred svojim bratom. | Vtedy zomrela Debora, 8
24 I súhlasili s Hemorom a s jeho synom Siche- Rebekina dojka, a pochovali ju pod dubom niže
mom všetci,ktoríboliprišlikbránesvojho mes­ Betelu. Preto volá sa to Dub náreku.
ta a všetci mužovia, vonkoncom všetci, ktorí boli
Jakub odsudzuje skutok svojich synov, najmä 30—31
vyšli k bráne svojho mesta, dali sa obrezať. Simeona a Léviho, neskoršie to urobí ešte ostrejšie
•25 Na tretí deň však, keď títo mali horúčku, obaja (49, 5—7). Veď aj keby sme mail na zreteli právny
synovia Jakubovi, Simeon a Lévi, bratia to stav, aký vtedy jestvoval, keď sa najbližší starali
Diny, vzali si meče, prepadli nič netušiace o potrestanie krivdy, Čo bola spáchaná Ich rodin­
26 mesto a pobili všetkých mužov. ] Zabili tiež ným príslušníkom, nijako nemožno prehliadnuť
ukrutnosť, pomstivosť a zákernosť Simeona a Lé­
Hemora a jeho syna Sichema ostrím meča a viho. Jakub pripomína synom, že konali nerozum-
potom vzali Dinu zo Sichemovho domu a ne, veď svojím skutkom vystavili celú rodinu naj­
27 odišli. I Ostatní Jakubovi synovia vrhli sa na väčšiemu nebezpečenstvu.
tom, ako sa Jakubovi synovia tak nepriateľ- 1
pobitých a vyrabovali mesto, pretože zneuctili ' skyPozachovali k obyvateľom Sichému, Jakub ne-
28 ich sestru. I Ich ovce, dobytok a osly, čo boli ' mohol sa tam dlhšie zdržovať. Aj Pán vyžaduje od
I Jakuba, aby sa pobral na miesto, kde mu prisľúbil
12 Pri pytačkách sprevádza Sichem svojho otca | pred odchodom do Mezopotámie svoju pomoc
Hemora, ponúka za nevestu vysoké výkupné. Mó- i a ochranu (28, 10 n.).
har ‚veno, výkupné' je cena, ktorá sa má dať za । Vtedy Jakub plní aj sľub, Čo bol urobil už dáv- 2—4
nevestu. Tieto dary bol povinný daf ženích otcovi ; no predtým, že totiž bude slúžiť len pravému Bo-
alebo skôr bratom nevestiným. । hu, Pánovi (28, 21. 22). Cudzí bohovia sú terafim,
14 Vyslovený dôvod nie je úprimný, veď v tomto । Čo Ráchel vzala z otcovského domu a tiež nejaké
Čase nebolo zakázané potomkom Abrahámovým 1 sošky, ktoré Jakubovi synovia odniesli ako korisť
brať si za ženy dcéry neobrezaných. Takýto názor zo Sichému. Krúžky neboli len ozdobou, ale aj
sa vyvinul postupom času sám od seba a Mojžiš amuletmi, čo mali zaručiť istotu pre toho, ktorý
ich nosieval. Teda bola to povera, ktorá mala za
ho potom uzákoňuje.
podklad mnohobožstvo. Išli na posvätné miesto,
20 Pri bránach a v bránach mesta sa odbavovali mali sa teda očistiť: umyť a preobliecť. Vonkajšok
verejné schôdzky, predávalo sa, kupovalo atď. však mal znázorňovať vnútro.
25 Je dosť divné, že na výprave sa nezúčastnili Jakub zakopal všetkých bôžikov a iné predmety 4—8
ostatní vlastní bratia Dinini (viď 30. hl.). Aspoň povery pod tereblnt (12, 6). Hrozný strach, dosl.
Rubenovi prináležala povinnosť zaujať sa zneucte­ ‚Boži strach', hrôza, ktorú zapríčinil sám Boh. Boh
nej sestry. Na tretí deň po obriezke dostavuje sa Betelu — Boh Domu Božieho (28, 18 n). V Betele
obyčajne veľká horúčka, ktorá znemožňuje obreza­ zomrela pestúnka Rebekina, Debora (24, 59). Opla­
nému takmer každý pohyb. Pochopíme, prečo sa kávali ju všetci príslušníci Jakubovho domu pri
dube, kde ju pochovali.
Sichemskí nebránili.

•9 A keď sa Jakub vrátil z Mezopotámie, Boh
10 sa mu zjavil zasa a požehnal ho. J A riekol mu
Boh: „Meno tvoje je Jakub. Nebudeš sa už vo­
lať Jakubom, lež Izrael bude meno tvoje!"
11 A nazval ho Izraelom. | A potom mu Boh po­
vedal: „Ja som všemohúci Boh. Rozplodzuj sa
a rozmnož sa! Z teba povstane národ, ba dru­
žina národov, aj králi vyjdú z bedier tvojich. |
12 Zem, ktorú som dal Abrahámovi a Izákovi, aj
tebe ju dávam, a dám tú zem aj potomstvu
13 tvojmu po tebe." | Potom sa Boh vzdialil
14 z miesta, na ktorom s ním hovoril. | Jakub
však postavil na tom mieste, kde on s ním ho­
voril, pamätník, kamenný pamätník, vylial naň
15 mokrú obetu a pokropil ho olejom. | A nazval
to miesto, kde Boh š ním rozprával, Betel.
*16 Potom odišli od Betelu ďalej. A mali už má­
ločo cesty, ktorá vedie do Efraty, keď Ráchel
17 . začala rodiť a mala veľmi ťažký pôrod. 11 pove­
dala jej počas ťažkého pôrodu babica: „Neboj
18 sa! Veď aj teraz budeš mať syna!” I A keď jej
život vyhasínal, lebo umierala, nazvala ho Be-
noni (Dieťa mojej bolesti), jeho otec ho však
19 nazval Benjamín (Syn šťastia). | Zomrela teda
Ráchel a bola pochovaná na ceste do Efraty, to
20 jest Betlehema. | A Jakub postavil nad jej hro­
bom pomník. To je Ráchelin náhrobný pomnik
*21 a trvá až dodnes. I Potom odišiel Izrael ďalej
*22 a postavil svoj staň za Vežou stáda. I Vtedy,
keď sa Izrael zdržoval tu v tejto zemi, Ruben
odišiel a spal s Balou, vedľajšou ženou svojho
otca. A Izrael sa to dozvedel.
23 Izraelových synov bolo dvanásť. | Synovia
Lie: Ruben, prvorodený Jakubov, potom Sime-
24 on. Lévi, Júda, Isachar, a Zabulon. I Synovia
25 Ráchely: Jozef a Benjamín. | Synovia Baly,
S—15 Jakub dostáva znova zjavenie (viď 32, 23 n.).
Poznovu sa mu mení meno na Izraela a prisľubuje
sa mu to, čo Boh sľúbil Abrahámovi a Izákovi
(17. 0; 18, 3; 13, 15; 17, 8. 19; 28, 4). Jakub postavil
oltár..po prvý rnz tak urobil, keď išiel do Me
zopotámle (viď 28, 18 n.). Ako sa mu dostalo dva
razy meno Izrael a dvakrát ten istý prísľub (28,
13 n.), tak vystavil a zasvätil dva oltáre, ktorým
dol meno Betel.
16—20 Máločo cesty, hebr, klbru cesty, je to teda ne­
jaká diaľková miera. Podľa moderných spisovate­
ľov merala by niečo viac ako km. Efrata je star­
šie pomenovanie Betlehema. Efrata značí Krajinu
plodov, Betlehem zasa Dom chleba. Obe mená
naznačujú úrodnosť zeme v okolí tohto mestečka.
V čase, keď Mojžiš písal svoje dielo, Ráchelin
pomnik ešte jestvoval, spomína ho ai prorok Je­
remiáš (31, 15) a ešte neskoršie sv. Matúš (2, 18).
Dnešný pomník, ktorý je na ceste z Jeruzalema
do Betlehema, asi 2 km od Betlehema, je nie pô­
vodný. Postavili ho mohamedáni v 15. stor, po Kr.
Lenže o mieste Ráchelinho hrobu sa pedá odôvod­
nene pochybovať.
21.22 Veža stáda, hebr, migdaľéder, takto sa volala
preto, že slúžila pastierom za prístrešie, keď v no­
ci strážlevali stáda. Stála medzi Betlehemom a
Hebronom (Lk 2, 9 n.). Jakuba už zarmútili dvaja
synovia, Simeon a Lévi (34, 30), a teraz ho zar­
mucuje Ruben hanebným skutkom, ktorý Jakub
nezabudne, a zbaví preň Rubena práva prvorode­
ného (49, 4).
22—26 Synovia sa vyratujú podľa matiek a potom po­
dľa slúžok. Všetci sa narodili v Mezopotámii, okrem
Benjamína.
Genezis 35—30 55
slúžky Ráchelinej, boli: Dan a Neftali. | A sy- 26
novia Zelfy, slúžky Liinej: Gad a Aser. To sú
Jakubovi synovia, ktorí sa mu narodili v sýr­
skej Mezopotámii.
Izákova smrť. — Potom odišiel Jakub 27 *
k otcovi svojmu Izákovi do Mamre, do Kirjat-
Arby, čiže Hebronu. kde sa Abrahám a Izák
zdržovaliakoprišelci.lAIzíkových dníbololBO 28
rokov. | I pominul sa Izák a zomrel starý a 29
uspokojený životom a pripojil sa k svojmu fu-
du. Jeho synovia Ezau a Jakub ho pochovali.
Ezauovo potomstvo. — Toto je potom- *
36
stvo Ezauovo, čiže Edomovo: | Ezau vzal si 2
svoje ženy z kanaánskych dcér — Adu, dcéru
Hetejca Elona, Ôlibamu, dcéru Anovu, vnučku
Hevejcu Sebeona, I a Bašematu, dcéru Izmae- 3
lovu, sestru Nabajotovu.
A Ada porodila Elifaza, Bašemat porodila 4
Rahuela | a Ôlibama porodila Jehusa, Ihe.’ona 5
a Koreho. To sú Ezauovi synovia, ktorí sa mu
narodili v zemi Kanaán. | Potom Ezau zobral 6*
svoje ženy, i svojich synov a dcéry, i všetkých
otrokov, ktorí patrili k jeho domu, aj svoje
čriedy a všetok svoj dobytok a celý svoj maje­
tok, čo si nadobudol v zemi Kanaán, a odišiel
od svojho brata Jakuba do (inej) krajiny. |
Veď ich majetok bol priveľký, aby mohli bývať 7
spolu a krajina, v ktorej sa zdržovali, nestačila
im na bývanie pre ich stáda. | I osadil sa Ezau 8
na pohorí Seir. Ezau je (to isté ako) Edom.
Toto sú potomci Ezaua, praotca Edomejcov, 9
na pohorí Seir: | Toto sú mená Ezauových sy- 10
nov: Elifaz, syn Ady, ženy Ezauovej, a Rahuel,
syn Bašematy, ženy Ezauovej. | Elifazovi sy- 11
novia sú Teman, Omar, Sefo, Gatam a Kenéz. |
Tamna, vedľajšia žena Elifaza, syna Ezauovho, *
12
porodila Elifazovi Amaleka. To sú potomci
Ady, ženy Ezauovej. | A Rahuelovi synovia sú 13
títo: Nahat, Zara, Sama a Meza. To sú potomci
*
Bašamety, ženy Ezauovej. I Synovia Ólibamy, 14
dcéry Anovej, vnučky Sebeonovej, ženy Ezau­
ovej, ktorá porodila Ezauovi, sú: Jehus, Ihelon
a Kore.
Toto sú náčelníci Ezauových potomkov: Sy- 15
novia Elifaza, prvorodeného Ezauovho, sú: ná­
čelník Teman, náčelník Omar, náčelník Sefo, ■
Mambre viď 13, 18, Kirjat-Arbe (23, 2). Pripojil 27—29
sa 1c svojmu Tudu — viď 25, 8. Izáka pochovali
v jaskyni Makpele (49, 31, porov, s 25, 0 a 23, 19).
— Jakub mal pri otcovej smrti 120 rokov (25, 26)
a Jakub mal 108 rokov, keď predali sedemnásť­
ročného Jozefa (37, 2), teda Izák žil ešte po pre­
daní Jozefa dvanásť rokov, keďže všetkých rokov
Izákových bolo 180. Svätopisec opisuje smrť Izá­
kovu vopred a len polom udalosti, ktoré sa zbehli
okolo Jozefa.
O totožnosti mena Ezaua a Edoma porov. 25, 1
24 n. a 1 Par 1, 35—54.
Ezau ešte za života Izákovho vysťahoval sa 8
z Kanaánu do Seiru (32, 3) a odlial prišiel otcovi
na pohreb. Teraz sa bratia opäť rozchádzajú.
Amalekitl boli už za časov Abrahámových (14, 12
7). Títo Amalekitl bývali na Juh od Júdskych vr­
chov v Skalnatej Arábii, niektorí z nich osadili sa
aj v Kanaáne (Sdc 12, 15). ,
 Genezis 36—37

• ni náčelník Kenéz, ■ náčelník Kore, náčelník Ga- , ' náčelník Ólibamy, náčelník Ely, náčelník Fi- 41
tam a náčelník Amalek. To sú Elifazovi náčel- nonu, | náčelník Kenézu, náčelník Temanu, ná- 42
17 níci v kraji Edom. To sú Adini potomci. | A toto čelník Mabsary, | náčelník Magdielu a náčelník 43
sú synovia Rahuela. Ezauovho syna: náčelník Hiramu.
Nahat. náčelník Zara, náčelník Sama, náčelník To sú náčelníci Edomu podľa bydlísk v kra­
Meza. To sú Rahuclovi náčelníci v kraji Edom. jine, ktorú zaujali. — To je Ezau, praotec Edo-
To sú potomci Bašematy, ženy Ezauovej. ' mov.
18 A toto sú synovia Ólibamy, ženy Ezauovej: ná­
čelník Jehus, náčelník Ihelon a náčelník Kore. Dejiny Jakubovo a jeho synov, 37—50.
To sú náčelníci Ólibamy, ženy Ezauovej a dcé-
19 ry Anovej. I To sú Ezauovi synovia a to sú ich Žiarlivosť Jozefových bratov. —
náčelníci — to je Edom. I osadil sa Jakub v zemi, kde sa zdržiaval 37
•20 Toto sú synovia Horejcu Seira, praobyvatelia jeho otec ako prišelec, v zemi Kanaán.
21 krajiny: Lotan, Sobal, Ana, | Dison, Eser a ni­ Toto sú dejiny Jakubovej rodiny: 2*
san. To sú náčelníci Horejcov, Seirovi synovia Jozef mal 17 rokov a pásaval so svojimi
22 v kraji Edom. ; A synovia Lotanovi sú: neri bratmi ovce. Bol ešte mladíkom, keď bol so
23 a Heman a sestra Lotanova bola Tamna. I Sy- I synmi Baly a Zelfy, otcových to žien, a potom
novia Sobalovi sú však: Alvan, Manahal a j
Jozef prezradil ich otcovi pre ich zlú povesť.
24 Ebal, Sefo a Onam. j A toto sú Sebeonovi sy- i
! Izrael miloval najviac zo všetkých synov Jo- 3*
novia: Aja a Ana. To je ten Ana, čo našiel
refa, lebo sa mu narodil v jeho starobe, a dával
teplú vodu na púšti, keď pásol oslice svojho
mu robiť pestrofarebnú tuniku. | Keď jeho bi a- 4
25 otca Sebeona. I A toto sú synovia Anovi: Di- tia videli, že ich otec má ho radšej ako všet­
26 son a Ólibama bola Anova dcéra. ! A toto sú kých ostatných synov, začali ho nenávidieť a
Ditonovi synovia: Hamdan, Eseban, Jetram a
neboli schopní prívetivo sa s ním rozprávať.
27 charam. I Synovia Eserovi sú Balán, Zavaň a ■ Raz mal Jozef tiež sen a rozpovedal ho svojim *5
28 Akan. | A toto sú Disanovi synovia: Hus a bratom. I znenávidel! ho ešte väčšmi. | Povedal 6
29 Aram. ! Toto sú náčelníci Horejcov: náčelník
im totižto: „Počujteže, aký som ja mal sen!
Lotan, náčelník Sobal, náčelník Sebeon, ná- I Nuž boli sme zamestnaní na poli viazaním 7
30 čelník Ana, | náčelník Dison, náčelník Eser a snopov a hľa, tu postavil sa môj snop a ostal
náčelník Disan. To sú náčelníci Horejcov v kra­ stáť sám! | A hľaďte, vaše snopy postavili sa 8
ji Seir podľa svojich kmeňov. dookola a klaňali sa môjmu snopu!” I Tu po- 9*
•31 A toto sú králi, ktorí panovali v kraji Edom vedali mu jeho bratia: „Vari chceš nad nami
32 prv. kým Izraelitom kraľoval kráľ: ! Nad Edo- kraľovať alebo panovať?” A znenávidel! ho ešte
mom kraľoval Bela, syn Beorov, a jeho mesto viac pre jeho sen a pre jeho reči. | A mal ešte 10
33 volalo sa Denaba. | Keď Bela zomrel, miesto
34 neho kraľoval Jobab, syn Zarov z Bosry. | Po Latinský text uvádza, že Jozef mal šestnásť ro- 2
smrti Jobabovej stal sa kráľom miesto neho kov. Počet sedemnásť je zaručený pôvodným a
35 Husam z krajiny Temanitov. | Keď Husam zo­ všetkými ostatnými rukopismi Synovia Baly boli
Dan a Ncítali (35, 25), synovia Zelfy zasa Gad
mrel, miesto neho kraľoval Adad, syn Bada- a Aser (35, 26). Latinský text má namiesto „ich zlú
dov, ktorý v kraji Moab porazil Madiánčanov. povesť“ znenie „obžaloval bratov z ťažkého hrie­
36 Jeho mesto volalo sa Avit. | Po smrti Adadovej chu“. Aká povesť alebo hriech to bol, nevedno. Isteže
stal sa kráľom na jeho mieste Semla z Masre- bol to veľký mravný poklesok alebo azda návyk
takého poklesku. Toto prezradenie bratov bolo pr­
37 kv. I Keď Semla zomrel, miesto neho sa stal vou príčinou ich nenávisti voči Jozefovi. Druhou
38 kráľom Saul z Rechobotu na rieke. | Po Saulo- bola otcova láska k Jozefovi. Uprednosťovanie Jo­
vej smrti na jeho miesto bol kráľom Balanan, zefa pred jeho ostatnými spolubratmi len zväčšo­
39 syn Achoborov. | Keď Balanan. syn Achoborov, valo nenávisť oproti Jozefovi.
Jozefovi dal Jakub urobiť dlhú šatu, ktorá sía- 3
zomrel, namiesto neho bol kráľom Adar a jeho hala až po členky a ktorá bola utkaná z rozlič-
mesto volalo sa Fau. Jeho žena volala sa Mé- | ných farebných nití. Také šaty nosievali synovia
tabel, dcéra Mairedova, dcéry Mazaábovej. a dcéry z bohatých rodín (23, 32 a 1 Sm 2, 19).
40 A toto sú mená Ezauových náčelníkov podľa I Jednoduchí ľudia nosievali krátku šatu, po kolená
| a bez rukávov. Pri práci to bolo praktickejšie. Jo-
svojich rodov a podľa mien svojich sídel: ná­ i zef bol teda miláčikom Jakubovým. O Benjamíno-
čelník Tamny, náčelník Alvy, náčelník Jetet, I vi sa nehovorí, veď bol ešte diefnfom.
i Tretím dôvodom nenávisti bratov voči Jozefovi 5—8
10 Meno Kore nepatrí do tohto verša, lebo Kore boli jeho podivné sny. Lež Jozefove sny boli od
nie je synom Elifaza. ale ólibamy (v. 5). , Boha, a on nič zlého nerobil, keď ich jednoducho
20 21 V týchto veršoch uvádza autor praobyvateľov i vyrozprával medzi svojimi. Istotne aj ostatní v ro-
Sciru, ktorých vytlačia potomci Ezauovi. Horejci ' dlne rozprávali o svojich snoch. Bratia sa však
obývali jaskyne idumejských vrchov — trogloditi, í hnevali na Jozefa a mysleli si, že práve snami chce
viď aj 14, 6. : prezradiť svoje úmysly — stať sa dedičom, ob-
31—39 Osem cdomských kráľov predstavuje nepretrži­ ' siahnuť právo prvorodenstva.
tú sériu. Pozoruhodné je, že kráľovstvo nie je de­ Druhý sen bol ešte názornejší a vtedy aj Ja- 9—11
dičné, nikdy po smrti predchádzajúceho kráľa ne­ | kub začal o veci premýšľať. Nik však nemyslel na
nastupuje jeho syn. Kráľa si volia. A ako sa mení to, že tieto sny sa raz stanú skutkom. Jedenásť'
kráľovský rod, tak putuje aj jeho sídlo. Uvedené hviezd naznačovalo jedenásť Jozefových bratov
mestá treba hľadať na západ a juh od Mŕtveho I a slnko s mesiacom mohlo označovať len Jozefo-
mora. Rechobot na rieke (v. 38), na rieke Vadi i vých rodičov. Toto všetko sa splní (48, 7), okrem
el-Ariš — Egyptský potok (Gn 15, 18). | toho, že matka Jozefova už neuvidí veľkosť svoj-
 Genezis 37—38
iný sen a prezradil ho svojmu otcovi a svo­
jim bratom. A rozprával: „Hľa, zasa som mal
sen! Pozrite, slnko, mesiac a jedenásť hviezd
11 klaňalo sa predo mnou!” | Toto rozprával svoj­
mu otcovi a svojim bratom. Avšak jeho otec
robil mu výčitky a vravel mu: „Čože je to za
sen, čo si mal? Hadám ja, tvoja matka a tvoji
bratia prídeme a budeme sa ti klaňať až po
zem?" | A jeho bratia boli nahnevaní, jeho otec
však zapamätal si tú vec.
12 Raz odišli jeho bratia pásť ovce svojho otca
13 k Sichému. | Vtedy povedal Izrael Jozefovi:
„Tvoji bratia pasú pri Sicheme, chcem ťa po­
slať za nimi.” On mu odpovedal: „Dobre, pôj-
14 dem." | Na to mu povedal: „Len choď a pozri.
či sa dobre vodí tvojim bratom a ovciam. A do­
nes mi zvesť!" I poslal ho z hebronského
15 údolia a on došiel k Sichému. I Keď potom blú­
dil po poli, stretol istého muža a muž sa ho
16 opýtal: „Kohože hľadáš? | On odvetil: „Svojich
bratov hľadám. Nože mi prezraď, kde pasú?"
•17 I Vtedy mu ten muž povedal: „Odišli odtiaľto
ďalej, ale počul som ich hovoriť: »Poďme do
Dotainu!«” A Jozef išiel za svojimi bratmi
a našiel ich v Dotaine.
18 Bratia predávajú Jozefa. — Keď ho
zďaleka uzreli, prv než k nim došiel uzniesli
19 sa, že ho zmárnia. | Takto hovorili medzi sebou:
*20 „Hľa, tam prichodí snár! | Poďme teda, zabime
ho a potom ho hodíme do cisterny! A potom
povieme, že ho zožrala divá zver. Nech sa uvi-
21 dí, čo značia jeho sny!" | Keď to počul Ruben,
snažil sa ho vyslobodiť z ich rúk a vravel: „Ne-
22 berme mu život!" I A Ruben im vravel ďalej:
„Neprelievajte nijakú krv! Hoďte ho do tej
cisterny, čo je na pustine! Len nevložte naň
svoje ruky!" To preto, lebo ho chcel vyslobodiť
23 z ich rúk a priviesť k otcovi svojmu. | A len čo
došiel Jozef k svojim bratom, zobliekli Jozefovi
jeho tuniku, tú pestrofarbistú tuniku, čo mal
24 na sebe. | Potom ho schytili a hodili do cisterny.
Tá cisterna bola prázdna, nebolo v nej vody.
25 I Keď si posadali, aby si zajedli, zdvihli svo-
ho syna; bola už mŕtva. Ani druhá žena Jakubova
nedožila sa povýšenia Jozefovho; zomrela v Ka-
nnáne o nešla s ostatnými do Egypta (49, 31). Teda
matka by mohla byt slúžka Ráchellna Bala, ktorá
po smrti Ráchelinej zastupovala ako vedľajšia Že­
na Jakubova Jozefovi a Benjamínovi matku.
17 Dotaln, dnešné Telí Dotan, leží severozápadne
od Sichému. Neďaleko od neho viedla obchodná
cesto, spájajúco Sýriu s Egyptom. Zo Sichému do
Dotainu bolo 22 krn, z Hcbronu však 90 km. Ťažko
si vysvetliť, že synovia Jakubovi pasú v tomto ne­
priateľskom území (hl. 34t Možno však, že medzi­
tým sa boli so SlchemČanml vyrovnali priateľskou
zmluvou, alebo tamojšie obyvateľstvo sa ich bálo,
vidiac, že za Jnkubovcaml sloji vyššia bytosť
(35, 5).
20 Cisterna je nádrž alebo jama na zbieranie daž­
ďovej vody. Keď sa voda z cisterny vyčerpá, prie­
stor ostane suchý a môže slúžiť aj za žalár. Cister­
na nemá pramenitú vodu ako studňa, je len zber­
ňou dažďovej alebo snehovej vody. Aj proroka
Jeremiáša väznili v cisterne (Jer 38, S).
25 Izmacllti a Madiánčania (v. 28) obývali Sýrsku
púšť a zaoberali sa obchodom, výmenou tovaru
medzi Sýriou a Egyptom. Spomínajú sa raz ako
57
I je oči a pozerali: hľa, prichádzala karavána
' Izmaelilov od Galaádu. Ich ťavy boli priam
I obťažené balzamom, mastixovou živicou a la-
! danumom, boli s tým na ceste, aby to zaniesli
j do Egypta. | Tu povedal Júda svojim bratom: 26
■ „Co budeme mať z toho, keď zahubíme nášho
I brata a zatajíme jeho krv? I Predajme ho radšej 27
। Izmaelitom a nevzťahujme naň svoje ruky!
Veď predsa je naším bratom a naše vlastné
telo!” I súhlasili jeho bratia. | Keď teda išli 28
*
madianski kupci okolo, narýchlo vytiahli Joze­
fa z cisterny a predali Jozefa za 20 striebor­
ných Izmaelitom. A tí odviedli Jozefa do Egyp­
ta.
Keď sa Ruben navrátil k cisterne, Jozefa *
29
tam už nebolo. Tu roztrhol svoje šaty, | vrá- 30
til sa k svojim bratom a povedal: „Chlapca už
tu niet! A kdeže sa ja podejem?"
Oni potom vzali Jozefovu tuniku, zabili koz- 31
*
la a namočili tuniku do krvi. | Nato po poslovi 32
dali odniesť tuniku svojmu otcovi a odkázali:
„Toto sme našli. Pozri, či tunika je tvojho syna
alebo nie!” I Keď si to obzrel, povedal: „Tuni- 33
ka môjho syna! Divá zver ho zožrala! Roztrha­
ný, roztrhaný je Jozef!” | A Jakub roztrhol svoj 34
šat, obliekol si smútočné rúcho a dlhý čas
smútil za svojim synom.' | Hoci sa namáhali 35
všetci jeho synovia a dcéry potešiť ho, nedal
sa potešiť a vravel: „V smútku zostúpim do
podsvetia k svojmu synovi.” Takto ho opla­
kával jeho otec.
No Madiánčania predali ho do Egypta Pu- 36
tifarovi, faraónovmu dvoranovi, veliteľovi te­
lesnej stráže.
Júda a Tamar. — Bolo to asi v tom čase, *
38
že sa Júda odtiahol od svojich bratov a svoj
staň rozložil pri mužovi z Odolamy, ktorý sa
Madiánčania, Inokedy ako Izmael!!!. V skutočnosti
boli to rozdielne kmene; bývali však pospolu, pre­
to sa menom často zamieňali. Madiánčanov bolo
počtom menej, nie div, že Ich zamieňali s Izma­
elom!. Madlánčan a Izmaelita v ten čas nahrádzal
pojem kupca, obchodníka. — Mastix je strom,
z ktorého vyteká živica, potrebná v lekárstve; slú­
ži aj ako voňavé kadidlo. To isté platí aj o lada-
numc, ktorý je výťažkom Cistusrosy. Z egyptských
starožitnosti sa dozvedáme, že Egypťania potrebo­
vali veľké množstvo týchto látok pri balzamovaní
mŕtvol, a pri bohoslužobných úkonoch používali ich
ako kadidlo.
Obyčajná cena dospelého otroka bola 30 šeklov. 28
Jozefa predávajú lacnejšie, asi preto, lebo nebol
ešte dospelým. Egypťania si veľmi cenili kanaán­
skych otrokov.
Ruben, ktorý chcel Jozefa zachrániť, vidiac, že 29.30
jeho zámer je zmarený, nevie, Čo robiť. Ako naj­
starší je zodpovedný pred otcom za svojho brata
a klamať staručkého otca sa neodvažuje. Roztrha­
nie rúcha je prejavom bolesti.
Synovia Jakubovi nemajú smelosť predstúpiť 31—35
pred otca so smutnou zvesťou. Posielajú posla,
ktorý má doniesť vymyslenú zprávu o Jozefovej
smrti. Smútočná šata bol oblek z hrubej kozej
priadze, farby tmavej. Obliekali sl ho na znak
smútku alebo pokánia.
Podsvetie, hebr. Šeol, bolo miesto všetkých
mŕtvych, kde aj duše spravodlivých očakávali na
Mesiáša.
Odolám (Odullam alebo Adullam) bolo starým 1
kanaánskym mestom (Joz 12, 15), dnešné id el-Mij-
 Genezis 3B
58
2 volal Hiram. | Tam videl Júda dcéru istého
Kanaánčana, menom Sueho. Vzal si ju za že-
3 nu a obcoval s ňou. | Ona počala a porodila
4 syna a nazvala ho Her. | Potom znova počala
5 a porodila syna a dala mu meno Onan. I Nato
ešte raz počala a porodila zasa syna, nazvala
ho Sela. Keď ho porodila, bola v Kezibe.
•6 Potom Júda vzal za manželku svojmu prvo-
7 rodenému Nerovi Tamaru. | Ale Her, Júdov
prvorodený, znepáčil sa Pánovi a Pán dal mu
8 zomrieť. I Vtedy Júda povedal Onanovi: „Ob­
cuj so ženou svojho brata, vezmi si ju za ženu
9 a zaisti potomstvo tvojmu bratovi!” | Keďže
Onan vedel, že potomstvo nebude jeho, za
každým vylieval semä na zem, kedykoľvek
obcoval so ženou svojho brata, len aby nepo-
10 skytol potomstvo svojmu bratovi. | Pánovi sa
však znepáčilo, čo robieval, a aj jemu dal zo-
11 mrieť. | Potom povedal Júda svojej neveste Ta­
mare: „Bývaj ako vdova v dome svojho otca,
kým nedorastie môj syn Sela!" Myslel si, že by
aj tento zomrel ako jeho brat. Odišla teda Ta-
mar a bývala v dome svojho otca.
*12 Po dlhšom čase zomrela dcéra Sueho, žena
Júdova. Potom, čo bol vyplnil čas smútku, Júda
šiel so svojím priateľom Hirom z Odolamy
do Tamny k tým, ktorí strihali jeho ovce.
13 | Keď Tamare bolo oznámené: „Práve pri-
14 chádza tvoj tesť do Tamny strihať ovce", | odlo­
žila svoje vdovské šaty, prikryla sa závojom
a zahalila sa. Potom si sadla pri vchode do
Enaimu, čo je na ceste do Tamny. Videla to­
tižto, že nedali ju za ženu Selovi, hoci on už
15 dorástol. | Keď ju takto Júda zbadal, pokladal
16 ju za pobehlicu, lebo nevidel jej tvár, | a z ce­
sty zabočil k nej a povedal: „Počuj, chcel by
som s tebou obcovať." Nevedel totižto, že je
je na juhozápad od Jeruzalema. Okolie je známe
z histórie Dávida, ktorý sa tu skrýval pred Sau­
lom (1 Sm 22, 1).
8—10 Tamar značí palmu. Predčasná smrt považovala
sa u Izraelitov za trest pre nejaký zlý skutok.
V tomto prípade skutočne ukrátil Boh nešľachet-
ný život Hérov. — U Izraelitov platil tzv. zákon
levírsky (lat. levir-švagor), podľa ktorého slobodný
brat nebohého, ak tento nezanechal potomstvo,
mal si vziat za ženu pozostalú vdovu, teda švagri­
nú. Cieľom tohto manželstva bolo zachovať pre
brata potomstvo, a tak aj majetok. Deti z takého
manželstva boli zákonitými potomkami zomrelého
brata a najstarší syn dedlcval ako prvorodený.
Keď nebolo brata, zákon v istom zmysle zaväzoval
aj iného ďalšieho člena z príbuzenstva. — Onan
zneužíval manželstvo a dopustil sa hrozného hrie­
chu. Ako muž Tamarin chcel pravdepodobne on
dediť majetok, a preto nechcel dožičiť svojmu
mŕtvemu bratovi zákonitého potomka. Jeho hriech
bol dvojaký, proti bratovi a proti cieľu manžel­
stva, teda proti prírode. Odtiaľ má aj meno tento
hriech.
12—2fl Tamarino počínanie bolo veľmi odvážne. Veď
akosi úradne mohla byt považovaná za snúbenicu
Selovu. Avšak, keď vybadala, že to bola len zá­
mienka, rozhodla sa pre svojho nebohého muža čo
aj hriešnym spôsobom zaistiť potomstvo. Júda je
opäť trestaný za svoje novšie previnenie, že poslal
nevestu prvého syna domov a že sa nepostaral po­
dľa vtedy platných zvykov o potomstvo zomreté­
mu synovi. Júdovo počínanie javí sa tu nemrav-
ným. Ale dá sa to vysvetliť, že žil medzi Kanaán-
ona jeho nevestou. Ona mu však vravela: „Co
mi dáš, keď budeš môcť so mnou obcovať?"
! On odvetil: „Pošlem ti z čriedy kozľa." Ale 17
ona odpovedala: „Daj mi však zálohu, kým to
nepošleš!" | On povedal: „Akú zálohu ti mám 18
dať?" Ona vravela: „Tvoj pečatný prsteň, tvo­
ju šnúru a tvoju palicu, ktorá je v tvojich ru­
kách!” I dal jej a obcoval s ňou a ona od 19
neho počala. | Potom sa pobrala a odišla od­
tiaľ, odložila svoj závoj a znovu si obliekla
svoje vdovské rúcho. | Keď potom Júda poslal 20
po svojom priateľovi z Odolamy kozľa, aby
od ženy dostal späť zálohu, ten ju nenašiel.
I Pýtal sa síce miestnych ľudí: „Kdeže je tá 21
necudnica, čo bola na ceste pri Enaime?" Oni
však vraveli: „Tu nebolo nijakej necudnice!”
I I vrátil sa k Júdovi a povedal: „Ja som ju 22
nenašiel a miestni ľudia tvrdia: .Tu nebolo ni­
jakej necudnice«”. | Vtedy Júda vravel: „Nech 23
si to má, aby sme nevyšli na posmech! Hla,
poslal som jej kozľa, ale ty si ju nenašiel!”
! Asi po troch mesiacoch oznámili Júdovi: Tvo- 24
ja nevesta sa pozabudla — a keby len to — ale
následkom svojho smilstva aj otehotnela!" Tu
Júda povedal: „Vyveďte ju, nech sa upáli!”
I Už bola vyvedená, keď poslala k svojmu tes- 25
ťovi a odkázala mu: „Od toho muža som po­
čala, ktorému toto patrí” a dodala tiež: „Pozri
len, čieže je to imanie — tento prsteň, táto
šnúra a táto palica?” | Keď poznal Júda (veci), 26
povedal: „Spravodlivejšia je ona, než ja. Veď
prečože som ju nedal svojmu synovi Selovi!”
No viac nemal s ňou nič.
Keď prišiel čas pôrodu, hľa, dvojčatá boli 27
v jej živote. | A keď rodila, vystrčil jeden ru- 28
ku. Babica vzala červenú niť a uviazala ju
mu na ruku a pritom povedala: „Tento vy­
šiel prvý.” | Stalo sa však, keď svoju ruku stia- *
29
hol späť, že prišiel (na svet) jeho brat. Tu
čanml, priatelil sa s nimi, že ženu mal Kanaán-
tanku a tak akosi zabudol na čistý a bezúhonný
mravný život svojich predkov, Abraháma a Izáka.
— Pečatný prsteň nosievali Izraeliti, ako všetci
orientálci, so sebou. Buď ho mali priviazaný na
prste alebo zavesený na krku na tkaničke. Šnúra
môže byt spomenutá tkanička alebo nejaká ozdob
*
ná retiazka, akú nosievali vznešenejší ľudia. Na­
pokon palicou treba rozumieť umelecky ozdobenú
palicu. Teda nie hocakú palicu. — V Kanaáne
jestvovala modloslužba, pri ktorej uctievali bohov
(Aštartu) .‚obetovaním sa“, nemravným obcovaním.
Také ženské volali sa kedeš-zasvätené; miesto „za­
svätená“ prekladáme „necudnica“. Tak Tamar ako
Júda prehrešili sa ťažko a ich konanie Písmo dá­
va nám na výstrahu.
Fáres (hebr. Peres) značí trhlinu, pretrhnutie. 29 n.
Teda: Prečo si pretrhol blanu a tak si sa zmocnil
práva prvorodeného? Zara (Zerach) značí ‚zažiaril,
zasvietil'. Príhoda má istú obdobu s Ezauom a Ja­
kubom. Rozprávanie v 37. a 38. hlave podáva nám
tienistú stránku života tých, ktorí sa oddialili od
jednoduchosti a statočnosti Abrahámovej, Izákovej
a Jakubovej. V nasledujúcej rozprave však sväto­
pisec podáva nám krásny príklad statočnosti a svä­
tosti. Zbadáme tu na prvý pohľad, že kým v hl.
37. a 38. konanú len ľudia, tu už je Boh, ktorý
Človeka skutočne svojou pomocou nielen zacho­
váva od hriechu, ale robí ho veľkým a obdivuhod­
ným.
 Genezis 38—30—40 59

povedala ona: „Prečože si urobil pre seba trhli-
30 nu?" A nazvali ho Fáresom. I Nato sa objavil
jeho brat, na ktorého ruke bola červená niť
a nazvali ho Zarom.
•39 Jozef v Putifarovom dome.—Jozefa
odvliekli do Egypta a tam ho kúpil Egypťan
Putifar, faraónov dvoran, veliteľ telesnej strá-
•2 že, od Izmaelitov, ktorí ho ta doviedli. | S Jo­
zefom však bol Pán, takže sa mu všetko darilo
3 a ostal v dome Egypťana, svojho pána. | Keď
jeho pán videl, že je s nim Pán a že Pán vo
4 všetkom, čo robil, požehnával jeho ruky, | Jo­
zef našiel milosť v jeho očiach. I posluhoval
mu a neskôr urobil ho správcom svojho domu
5 a do jeho rúk zveril všetko, čo mal. | A od času,
keď ho urobil správcom svojho domu a všetké­
ho svojho majetku, Pán požehnával kvôli Jo­
zefovi Egypťanov dom. Požehnanie Pánovo
bolo na všetkom, čo bolo jeho v dome a na poli.
6 | A tak zveril do Jozefových rúk všetok maje­
tok a sám sa nestaral o nič inšie ako o jedlo,
čo jedával. Jozef však bol krásny a pekného
výzoru.
7 Po týchto udalostiach prihodilo sa, že žena
jeho pána zanechala na Jozefovi svoje oči a
•8 povedala mu: „Ľahni si so mnou!" I On však
odoprel a odpovedal žene svojho pána: „Pozri,
môj pán sa neobáva predo mnou o nič vo
svojom dome a celý svoj majetok zveril na mňa.
9 | Už ani sám nemá väčšej moci v tomto dome
ako ja a nič si nevyhradil predo mnou okrem
teba, lebo ty si jeho ženou. Ako by som sa
mohol dopustiť tak veľkej krivdy a proti Bo-
10 hu sa prehrešiť." | A hoci prehovárala Jo­
zefa ďeň čo deň, nepočúval ju, žeby si s ňou
11 ľahol a žeby bol s ňou osamote. | V istý deň
sa však stalo, že vošiel do domu, aby vykonal
svoje povinnosti, a nikoho z domácich nebolo
12 dnu, | a tu ho ona chytila za plášť a vravela
mu: „Ľahni si so mnou!" On však zanechal
svoj plášť v jej ruke, utiekol a vyšiel von.
13 Jozef vo väzení. — Keď videla, že on
14 svoj plášť zanechal v jej ruke a že utiekol, I za­ boli vysokými egyptskými úradníkmi. Jeden po­
volala domácich a vravela im: „Pozrite len, dával faraónovi čašu a bol tak zodpovedný, aby
■ priviedol nám hebrejského muža, aby nás pri­ nápoja,
niesol na posmech! Prišiel ku mne, že si so Hnev faraónov mal svoju príčinu. Pravdepodobne
15 mnou ľahne, ale ja som hlasne volala, | a on
keď počul, že kričím, nechal ležať pri mne Prv, kým sa vec nevyšetrila, dal ich pod dozor.
16 svoj plášť, dal sa na útek a vyšiel von.” A za­ Palácové
držala si plášť pri sebe, kým nedošiel jej pán.
1 Putifar, skrátená forma z Potlfera (37, 38; 41,
45. 50), označuje takého, „ktorého dal Ra" (egypt­
ský boh slnka). Veliteľ telesnej stráže bol spolu
aj veliterom policajného sboru a jemu bol tiež
podriadený veliteľ väznice (40, 4). Putifar je ozná, že možno predpovedať budúcnosť človeka zo snov.
čený ako domorodec, ako taký, u ktorého si cu­
dzinec ťažko mohol získať dôveru.
2—0 Hoci Pán dovolil, aby sa stal Jozef otrokom,
neopustil ho, bol s ním a kvôli nemu požehnával
aj tých, ktorí boli v jeho okolí.
8. 0 Už aj ľudské okolnosti nabádali Jozefa vyvaro­ jovall nad podivnými snami. — V nesnádzi im
vať sa hriechu. No v prvom rade je to prítom­
nosť Božia, ktorá ho chráni pred hriechom. Nechce
prekročiť príkaz Boží a nechce zneužiť dôveru
svojho pána.
I Potom mu rozprávala to isté a vravela: „Heb- 17
rejský otrok, ktorého si nám priviedol, prišiel
ku mne dnu, aby si zo mňa urobil posmech.
I Ale keď som začala kričať, zanechal pri mne 18
svoj plášť a utiekol von." | Keď jeho pán vy- 19
počul ženino rozprávanie, ktoré ona takto za­
končila: „Ako ti vravím, tak sa ku mne zacho­
val tvoj sluha", veľmi sa rozhneval | a dal 20
*
Jozefa chytiť a uvrhnúť do väzenia, do miest­
nosti, kde boli kráľovskí väzni..I sedel on vo
väzení. | Ale Pán bol s Jozefom, zľutoval sa nad 21
nim a zveril ho do priazne správcu väznice,
Itakže správca väznice podriadil Jozefovi všet- 22
kých väzňov, čo boli vo väzení. Čokoľvek sa
tam robilo, robilo sa na jeho rozkaz. | Správca 23
väznice nestaral sa o nič, čo jemu podliehalo,
lebo Pán bol s nim a vo všetkom, čo len robil,
Pán mu dožičil úspechu.
Jozef dvom väzňom vykladá ich
sny. — Po týchto udalostiach sa stalo zasa, *
40
že čašník a pekár egyptského kráľa previnili
sa voči svojmu pánovi, egyptskému kráľovi.
| I rozhneval sa faraón na oboch svojich dvo- 2
ranov, na hlavného čašníka, i na hlavného pe­
kára I a dal ich pod dozor do domu veliteľa 3
telesnej stráže, do väzenia, do miestnosti, kde
bol uväznený Jozef. | No veliteľ telesnej stráže 4*
poveril Jozefa, aby im posluhoval.
Tu istej noci obaja, čašník i pekár egyptské- 5*
ho kráľa, čo boli vo väznici uväznení, mali oso­
bitne sen, ktorý pre každého mal zvláštny
význam. | Keď k nim ráno prišiel Jozef, videl 6
na nich, že sú smutní. | I opýtal sa faraóno- 7
vých dvoranov, ktorí boli spolu s ním v dome
jeho pána pod dozorom: „Prečože sú vaše tvá-
Skutočnosť, že Putifar neodsudzuje Jozefa na 20
smrť, dáva tušiť, že neveril celkom slovám svojej
ženy, ale pritom musel chrániť aj česť svojho do­
mu. — Predaný, zbavený dobrého mena, odsúde­
ný Jozef je predobrazom Nevinného Trpiteľa na
Kalvárii. Ale bude aj predobrazom jeho povýšenia
a veľkosti.
Latinský text má po slovách „stalo sa zas, že" 1
pridané slová „dvaja eunuchovia". Čašník a pekár
sa panovníkovi neprimíešalo niečo škodlivého do
druhý zasa bol nad faraónovou kuchyňou.
ich upodozrieval z nejakého spiknutia proti sebe.
spiknutia boli v dejinách egyptských
dynastii známe.
Putifar, veliteľ telesnej stráže, dáva ich vo vä- 4
žení pod dozor vernému Jozefovi, ktorý má dvom
význačným väzňom posluhovať. Putifar iste vedel,
že osud zavretých úradníkov mohol by sa zmeniť,
preto okrem slobody ponecháva Im všetky výhody.
Ako v Babylonsku, tak aj v Egypte Sa verilo, 5—8
Čašník (pohárik) a pekár mail naraz podobné
sny. Z tejto okolnosti uzatvárali, že sny majú pre
nich veľký osudový význam. Keby boli voľní,
ľahko by sl boli dali sen vyložiť vykladačom snov
z povolania. Takto sa však len trápili a znepoko-
pomáha Jozef, ktorý Je presvedčený, že Boh môže
ľuďom vo sne dať najavo svoju vôľu alebo na­
značiť Ich budúcnosť. Jozef cíti, že Pán mu dáva
milosť vysvetliť sny, ktoré On dopustil na väzňov.
 Genezis 40—41
60

8 re dnes tak zamračené?” | Oni mu odpovedali: , dých a priblížili sa k tým kravám, čo boli na
..Mali sme sen a tu niet nikoho, kto by nám ho : brehu Nílu | a tieto na pohľad mrzké kravy
vyložil." Tu povedal im Jozef: „Ci nie je Bo­ požrali sedem pekných a tučných kráv. Vtedy
žou vecou vykladanie snov?! Porozprávajte mi sa faraón zobudil.
to!" i Potom, keď opäť zaspal, mal iný sen. A zda­ 5*
9 I rozprával hlavný čašník Jozefovi svoj sen : lo sa mu, že sedem plných a krásnych klasov
a vravel mu: „Pozri, v mojom sne bol predo i vyrástlo na jednom steble. | Ale, hľa, po nich 6
10 mnou vinič, | na viniči boli tri úponky! Keď vyrástlo hneď sedem suchých a východným
začal pučať, zjavili sa i jeho kvety a na strap- vetrom celkom spálených klasov | a suché 7
11 coch boli už i zrelé hrozná. | Ja som mal v ru- í klasy požrali sedem hrubých a plných klasov.
kách faraónovu čašu, trhal som strapce a Nato sa faraón prebudil a videl, že to bol len
vytláčajúc ich do faraónovej čaše, podal som i sen.
12 čašu do faraónových rúk." | I povedal mu Jo­ i Ráno však jeho myseľ bola znepokojená. 8*
zef: „Toto je jeho výklad: Tri úponky značia I poslal a dal povolať všetkých vykladačov
13 tri dni. | Po troch dňoch faraón pozdvihne tvo­ písem a všetkých mudrcov, čo boli v Egypte
ju hlavu a uvedie ťa späť do tvojho úradu. Po­ a sám faraón rozprával im svoj sen. Nebolo
tom budeš podávať faraónovi do rúk čašu tak | však nikoho, čo by ho bol faraónovi vyložil.
isto, ako si to robieval predtým, keď si bol | I Vtedy hlavný čašník povedal faraónovi. „Spo- 9
14 hlavným čašníkom. | Pomysli si potom aj na I mínam si dnes na svoje previnenie: | Kedysi 10
mňa, keď sa ti bude dobre vodiť. Preukáž mi | bol sa faraón na mňa rozhneval a dal ma pod
dobrodenie, že sa prihovoríš za mňa u faraóna, . dozor do domu veliteľa telesnej stráže, mňa
15 žeby ma vyslobodil z tohto domu. | Veď ja | a hlavného pekára. | A mali sme v istú noc 11
som bol tajne odvedený z hebrejskej zeme I sen, ja i on, každý z nás mal osobitný sen,
a ani tu som sa neprevinil, žeby ma za to mali ktorý preň mal zvláštny význam, j A bol tam 12
uvrhnúť do žalára.” j s nami istý mladý hebrejský muž, otrok veli­
16 Keď hlavný pekár videl, že Jozef dobre vy- I teľa telesnej stráže. Jemu sme ich porozprávali
lozil sen, povedal Jozefovi: „Hľa, i ja vo svo­ a on nám naše sny vyložil. Každému dal správ­
jom sne som mal na svojej hlave tri košíky ny výklad jeho sna. | A tak sa stalo, ako nám 13
17 s jemným pečivom. | Vo vrchnom košíku boli vyložil. Mňa uviedol späť do môjho úradu,
najrozličnejšie jedlá pre faraóna, aké pekár a jeho dal obesiť."
robieva, lež vtáci to povyťahovali z košíka, čo
18 bol na mojej hlave.” | I odpovedal Jozef a rie­ Jozef pred faraónom.—Tu poslal fa­ 14
*
kol: „Toto je jeho výklad: Tri košíky značia raón a dal povolať Jozefa. Narýchlo ho pre­
19 tri dni. | Po troch dňoch faraón zdvihne tvoju pustili zo žalára a keď sa dal ostrihať a pre­
hlavu — ale preč od teba, lebo dá ťa vyvesiť obliekol si šaty, odobral sa k faraónovi. | A fa­ 15
na kôl a vtáci budú z teba trhať mäso." raón hovoril Jozefovi: „Mál som sen, ale niko­
20 Na tretí deň, v deň faraónových narodenín, ho niet, čo by ho vyložil. I počul som o tebe,
pripravil pre všetkých svojich sluhov hostinu. že tebe stačí sen počuť a ty ho vyložíš." | Ale 16
*
I pozdvihol v prítomnosti svojich sluhov hlavu Jozef takto odpovedal faraónovi: „Nie ja, ale
•21 hlavného čašníka a hlavného pekára: | Hlavné­ Boh priaznivo odpovie faraónovi!” | Potom 17
ho čašníka uviedol späť do jeho čašníckeho úra- faraón rozprával Jozefovi: „Vo svojom sne, po-
22 du, žeby mu podával čašu, | hlavného pekára Povestná egyptská pšenica mala skutočne viac 5—6
23 dal však obesiť, ako mu to vyložil Jozef. | Lenže klasov na jednom steble, tzv. triticum compositum.
hlavný čašník nepamätal na Jozefa, lež zabu­ Východný vietor, tzv. chamsln, duje od juhu ju­
dol naň. hovýchodne a v krátkom čase svojou páľou zničí
všetko zelené na zemi.
’41 Jozefovo povýšenie. — O dva roky O vykladačoch písem a mudrcoch sa myslelo, 8
neskoršie faraón mal sen. Videl sa nad Nílom že oni z posvätných kníh budú vedieť zistiť bu­
dúcnosť. „Co boli v Egypte“ — tento výraz treba
•2 laz Nílu vystupovalo sedem kráv na pohľad chápať v tom zmysle, že faraón mal tých naj­
pekných a v mäse tučných a pásli sa na mokra- schopnejších na svojom dvore, a preto zbytočné
3 di. I A hľa, po nich vystúpilo z Nílu iných se­ by bolo bývalo povolať ozaj ostatných všetkých
dem kráv na pohľad mrzkých a v mäse chu- vykladačov celého Egypta, keď si títo najvybera­
nejší nevedeli rady so snami faraóna.
21 Z trestu vybadať, že pekár bol uznaný vinným Egypťania nenoslevall bradu a strihávali sl vla­ 14
z ťažkého zločinu. Z egyptských pamiatok je zjav­ sy. Len otroci a ľudia nižšie postavení nosievali
né, že Egypťania popravovali zločincov naznače­ vlasy. Ostatné národy starého východu nosievali
ným spôsobom. Bezhlavé telo napichovali na koly. 1 bradu i dlhé vlasy, Jozef sa teda musel prispô­
1 Hoci čašník zabudol na Jozefa, nezabudol naň sobiť egyptským zvykom, aby sa mohol predstaviť
však Boh. Pomocou výkladu faraónových snov pred faraóna. Treba však pripomenúť, že na nie­
vyvádza ho nielen na slobodu, ale povyšuje ho na ktoré slávnosti nosievali Egypťania umelé vlasy,
veľkú hodnosť. parochňu. Namiesto zástery, akú nosievali otroci
2 n. Faraónove sny sú v zhode s egyptskými pred­ a väzni, Jozef sí oblieka dlhú šatu, rízu.
stavami o svete a o úrode. Úroda v Egypte je Jozef svoju vedomosť pripočítava Bohu. Možno 16
závislá výlučne od výšky jesennej záplavy Nílu. robí to aj z opatrnosti, veď v Egypte bolo pod
Ak vystane, nastáva neúrodný rok. V Egypte ne­ trestom smrti zakázané otrokom zaoberať sa hoc­
prší a vysušenú zem by darmo polievali, ak ne- akým tajomným umením. Ak Jozef vyloží sen,
namokla v jeseni. Krava je v Egypte symbolom urobí to na mimoriadny pokyn Boží, z vnuknutia
úrodnosti. Preto z Nílu vychádzajú kravy — úroda. Pánovho.
 Genezis 41
18 zri, stál som na brehu Nílu | a z Nílu vystupo­
valo sedem kráv, v mäse tučných a na pohľad
19 pekných, i pásli sa na mokradi. | Lež, hľa, po
nich vystúpilo iných sedem kráv, na pohľad
suchých a mrzkých i v mäse chudých! V ce­
lej egyptskej zemi nevidel som nijaké, čo by be­
žo li také mrzké, ako tieto. | Zrazu chudé a mrzké
kravy požrali sedem prvých tučných kráv.
21 | Dostali sa do ich vnútrajška, ale celkom nič
sa nezbadalo, žeby niečo bolo prišlo do ich tela,
lebo ich vzhľad ostal mrzký ako predtým. Tu
22 som sa prebudil. | A zasa som zaspal a videl
som vo sne, a hľa, na jednom steble vyrástlo
23 sedem plných a krásnych klasov. | Lež, div, po
nich vyrástlo opäť sedem prázdnych, suchých
a od východného vetra celkom spálených kla-
24 sov | a tie suché klasy požrali sedem pekných
klasov. Ja som to potom rozprával vykladačom
písem, ale nebolo nikoho, kto by bol dal vy­
svetlenie. ”
25 Tu Jozef povedal faraónovi: „Sny faraónovi
naznačuje jedno a to isté. Boh oznámil faraóno-
26 vi to, čo hodlá učiniť. | Sedem pekných kráv
je sedem rokov, tak isto sedem pekných klasov
je sedem rokov. Co sa snívalo, je jedno a to
27 isté. | Avšak sedem chudých a mrzkých kráv,
ktoré po nich vystúpili, je tiež sedem rokov,
tak isto sedem prázdnych a od východného vtt-
*28 ra spálených klasov je sedem rokov hladu, j To
som myslel, keď som povedal faraónovi: Boh
29 dal vidieť faraónovi to, čo hodlá učiniť. | Na­
ozaj, teraz príde sedem rokov veľkého pre-
30 bytku po celej egyptskej zemi. | Po nich príde
sedem rokov hladu a neostane po prebytku
v celej egyptskej zemi ani pamiatky, lebo hlad
31 bude ničiť celú zem. I A nebude sa v zemi
vedieť o hojnosti pre hlad, čo potom nastane,
32 lebo bude strašlivý. | A to, že sa faraónov sen
opakoval dva razy, značí, že Boh s istotou
rozhodol túto vec, a že ju Boh uskutoční čo­
skoro.
33 Jozefova rada a povýšenie. — A te­
raz nech sa faraón poobzerá po umnom a múd­
rom mužovi a nech ho ustanoví nad egyptskou
34 krajinou! | A tiež nech určí faraón nad celou
egyptskou zemou dozorcov a nech dá povybe­
rať v siedmych rokoch prebytku piatu čiastku!
35 | Nech títo v budúcich úrodných rokoch pozbie­
rajú všetko obilie a na faraónov rozkaz nech
zrno uskladnia v mestách a nech ho strážia.
36 | To obilie bude však ako zásoba pre krajinu
na tých sedem rokov hladu, čo nastanú
v egyptskej krajine a krajina nebude hynúť od
hladu.
26 Sedem rokov požehnanej úrody a sedem rokov
neúrody nie je nič nepravdepodobného v Egypte,
kde všetka úroda závisí od záplavy Nílu, ktorá
trvá od júla až do septembra. Ak záplava vystane,
nastáva neúroda.
34 Jozef nielenže vyložil faraónov sen. lež dáva
mu aj múdru radu. Obyvateľstvo má oddať v čase
úrodných rokov piatu čiastku žatvy na uskladne­
nie. Isteže okrem tohto. Čo sa uložilo do verejných
sýpok, aj súkromníci si niečo usporili a tiež i
v suchých rokoch urodilo sa aspoň niečo.
61
l I zapáčila sa tá reč faraónovi a všetkým je- 37
; ho služobníkom. : A faraón povedal svojim 38
služobníkom: „Či by sa mohol nájsť človek,
! ako je tento, v ktorom je duch Boži?" | Potom 39
! faraón vravel Jozefovi: „Pretože ti Boh všetko
, toto zjavil, niet rozumnejšieho a múdrejšieho,
; ako si ty. | Ty sám budeš nad mojím domom 40 *
a celý môj národ bude závisieť od tvojich roz-
I kazov a ja sám budem len o trón vyššie od
I teba!” | A zopakoval Jozefovi faraón: „Pozri, 41
ustanovil som ťa nad celou egyptskou zemou!”
I Potom faraón stiahol svoj pečatný prsteň zo *42
svojej ruky a nastoknul ho na Jozefovu ruku,
dal ho obliecť do kmentového rúcha a zavesil
mu na hrdlo zlatú reťaz. I Nato dal ho voziť 43
na svojom druhom najlepšom voze a pred ním
sa volalo: „Skloňte sa!" Takto ho ustanovil
nad celou egyptskou krajinou. | A zasa faraón 44
hovoril Jozefovi: „Ja som faraón! Bez tvojho
súhlasu v celej egyptskej krajine nesmie sa
rukou alebo nohou ani pohnúť." | Faraón však 45
zmenil aj Jozefovo meno na Sáfenat Pa-
néach — Živiteľ zeme a dal mu za že­
nu Asenet, dcéru Putifära, kňaza z Heliopolu.
Jozef potom precestoval egyptskú krajinu.
| Keď sa objavil pred faraónom, egyptským 46
kráľom, vtedy mal Jozef tridsať rokov. I vzdia­
lil sa Jozef od faraóna a obchádzal celú egypt­
skú krajinu.
Za sedem úrodných rokov donášala zem bo- 47
hatú úrodu. | A on dal všetko obilie, ktorého 48
bol v týchto siedmich rokoch nadbytok, pozná­
šať a doviezť do miest. Obilie dal doviezť do
toho mesta, okolo ktorého boli príslušné polia.
| A Jozef dal nazosýpať toľko zrna ako morské- 40
ho piesku, nespočetné množstvo, takže ho ani
nemeral, lebo merať sa to ani nedalo.
Ešte prv, kým nenastal hlad, Jozefovi naro- 50
dili sa dvaja synovia. Porodila mu ich Asenet,
dcéra Putifara, kňaza z Heliopolu. | A Jozef 51 *
Faraón schválil radu Jozefovu a vymenoval ho 40
za najvyššieho úradníka svojho kráľovstva. Naj­
prv ho vymenuje „za ministra kráľovského domu"
n za svojho dôverného poradcu. Nato povyšuje
ho na hodnosť svojho zástupcu. Jozef bude mať
na starosti sprostredkovať styk medzí poddanými
q faraónom.
Faraón ustanovil Jozefa mlcstokráľom egypt- 42—46
ským. Dáva mu na ruku svoj prsteň, teda krá­
ľovskú pečiatku. Jozef dostáva drahocenný odev:
kment, hebr. ŠeŠ, bola jemná, snehobiela látka
z ľanu alebo bavlny. Taký odev nosievali len kráľ,
kňazi a veľmožovia. Zlatá reťaz, odznak Jozefovej
hodnosti. Mohli by sme to prirovnať k našim ra­
dom. Faraón na znak toho, že dal Jozefovi všetku
moc, mení mu aj meno. Sáfenat Panéach je egypt­
ské meno a značí ‚živiteľ zeme‘ alebo ‚živiteľ
sveta'. Nové meno značí nové poslanie, nový úrad.
Heliopolis bolo mesto severovýchodne od dnešnej
Káhiry. Hebrejsky sa volalo On. Mesto bolo zná­
mo kultom boha slnka Ra. Aj okolnosť, že Jozef
dostáva za ženu dcéru egyptského kňaza, je pre­
javom faraónovej dôvery a priazne. Putifar, otec
tejto ženy, je asi iný ako skôr spomenutý Putifar,
veliteľ telesnej stráže.
Manases, hebr. Menaššeh, t. j. ten, ,čo dáva 51
zabudnúť‘. Jozef chcel tým vyjodrlť, že jeho bo­
lesť nad odlúčením od domova nie je už taká
živá, lebo oj on už má svoju rodinu.
 Genezis 41—42
62

nazval prvorodeného Manasem, hovoriac: „Beh vedal im: „Vy ste vyzvedači! Prišli ste sem,
dal mi zabudnúť na všetko moje nešťastie i na aby ste vyzvedeli, kde táto krajina má neopev-
'52 celý môj otcovský dom!" | Druhého nazval nené miesta!" | Oni mu však odpovedali: „Nie, 10
Efraimom, vraviac: „Boh dal sa mi rozplodiť pane! Naozaj, tvoji sluhovia prišli len živoby­
v krajine mojej strasti!" tie nakúpiť! | My všetci sme synovia jedného 11
53 Keď však pominulo sedem úrodných rokov, muža, počestní sme my ľudia. Tvoji slu­
“54 čo boli v egyptskej krajine, | začalo sa sedem hovia nie sú nijakí vyzvedači!” | Tu on 12
rokov hladu tak, ako to bol Jozef ohlásil. A keď im odpovedal: „Nie tak! Vy ste prišli
nastal vo všetkých krajinách hlad, v egyptskej sem, aby ste vyzvedeli, kde táto krajina
55 krajine bolo predsa chleba dosť. | Avšak keď má neopevnené miesto!” | Oni opakovali: 13
celá egyptská krajina začala hladovať, vtedy „Nás, tvojich sluhov, je dvanásť. Bratia
ľud volal o chlieb k faraónovi. Faraón však sme, synovia jedného muža v kanaánskej ze­
povedal: „Choďte k Jozefovi! Čokoľvek vám mi a uver, najmladší je toho času pri našom
56 povie, urobte!" | A keď hlad ťažil celú egyptskú otcovi a jedného už viac niet!” | Tu riekol im 14
krajinu, vtedy Jozef otvoril sýpky a Egypťa- Jozef: „Je to tak, ako som vám povedal: Vyzve­
57 nom predával obilie. | Lež aj v egyptskej kra­ dači ste! | V tomto vás vyskúšam. Pri faraóno­ .15
*
jine sa hlad stupňoval, lebo z celého sveta vom živote! Neodídete odtiaľto prv, kým nepri-
prichádzali do Egypta kupovať obilie od Jo­ i de sem váš najmladší brat. | Pošlite jedného 16
zefa. Na celom svete bol totižto strašný hlad. j z vás, nech privedie vášho brata, vy však bu­
dete uväznení! A vyskúšajú sa vaše výpovede,
Jakubovi synovia idú po prvý či vaše reči sú pravdivé alebo nie. Pri faraóno­
•42 raz do Egypta. — Keď sa Jakub dozvedel, vom živote! Vy ste vyzvedači!" | Potom ich dal 17
že v Egypte majú obilie, povedal svojim sy- spolu na tri dni do väzenia.
2 nom: „Prečo čakáte?” | A pokračoval: „Pozrite,
počul som, že v Egypte majú obilie. Choďte ta i Jozef skúša svojich bratov. — Na 18
a kúpte pre nás obilia, aby sme ostali na žive I tretí deň však povedal im Jozef: „Ak chcete žiť,
3 a aby sme nepomreli!" j I vyoralo sa desať musíte to urobiť! Ja som taký, ktorý sa bojí
Jakubových synov do Egypta nakúpiť obilia. Boha. | Ak ste počestní ľudia, tak nech ostane 19
4 1 No Benjamína, brata Jozefovho, Jakub ne­ jeden z vašich bratov v dome vášho väzenia
poslal s jeho bratmi, vravel, že by sa mu mohlo a’vy naberte si pre svoju hladujúcu rodinu
prihodiť nešťastie. obilie a choďte! | Ale vášho najmladšieho brata 20
•5 Takto prišli aj synovia Izraelovi medzi tý­ priveďte ku mne, aby sa dokázalo, že vaše reči
mi, čo putovali nakúpiť obilie. V krajine Ka- sú pravdivé, a aby ste neprišli o život." A uro­
6 naán bol totižto hrozný hlad. | A Jozef bol bili tak, ako rozkázal. | Potom si medzi sebou 21
tým vladárom nad zemou, ktorý všetkým ná­ vraveli: „Zaiste, previnili sme sa oproti nášmu
rodom zeme predával obilie. Keď teda došli bratovi. Veď videli sme úzkosť jeho duše, keď
•7 Jozefovi bratia, poklonili sa až po- zem. I Len nás úpenlivo uprosoval a my sme nepočúvali.
čo Jozef videl svojich bratov, poznal ich. Uka­ Za to doľahlo na nás toto trápenie.” | A Ruben 22
zoval sa však voči nim cudzí a prísno s nimi vyčitoval im takto: „Nevravel som vám: Ne­
rozprával a povedal im: „Odkiaľ ste prišli?" previňte sa proti chlapcovi!? No vy ste nechce­
Oni odpovedali: „Zo zeme Kanaán, aby sme li ani počuť. Hľa, teraz sa vyžaduje od nás jeho
8 nakúpili živobytia.” | A kým Jozef poznal krv!" | Oni však nevedeli, že Jozef im rozumie, 23
9 svojich bratov, oni ho nepoznali. | A Jozef lebo (obyčajne) pri nich bol tlmočník. 11 odvrá­ 24
si spomenul na sny, ktoré mal o nich. Tu po- til sa od nich a plakal. Potom sa obrátil k nim
a zhováral sa s nimi. Nato dal spomedzi nich
52 Efraim značí ‚dvojitú plodnosť, dvojitý údel“. chytiť Simeona a pred ich očami dal ho zvia­
Chce sa tým vyjadriť, že Jozef mal dvoch synov.
54 Vo všetkých krajinách, rozumej o krajoch na- zať. | Len potom Jozef rozkázal, aby ich vie- 25
blizko Egypta. Taký istý zmysel majú slová 1 vo cia naplnili zrnom, aby každému jeho peniaze
v. 57: celý svet, celý blízky svet, okolité krajiny. vložili do jeho vreca a aby im dali aj potravy
1—4 Hlad prinútil Jakuba poslať svojich desiatich na cestu. Keď im takto pripravili, | oni naloži- 26
synov do Egypta, aby tam nakúpili obilie. Posiela
ich desať, jednak žeby priniesli viac obilia, a jed­ ■ li obilie na svoje osly a odišli odtiaľ. | Keď 27
nak i preto, aby boli na ceste bezpečnejší. Vefká | jeden z nich otvoril vrece, aby nakŕmil v hos-
karavána bola istejšia pred prepadom. Benjamína, i pôde svojho osla, tu zbadal svoje peniaze. Hľa,
najmladšieho syna, syna milovanej Ráchcly, ne- I tam boli na vrchu vo vreci. | I povedal svojim *
28
cháva doma. Nechce ho vystaviť nebezpečenstvu.
5 „Jozef. . . predával obilie” treba chápať v tom bratom: „Našli sa moje peniaze! A to v mojom
zmysle, že Jozef mal dozor nad rozdeľovaním a
predávaním obilia. Nerobil to však osobne. On Egypťania prisahali na faraónov život, takto 15.18
dával rozkazy, ktoré vykonávali jemu poddaní prisahali a prisahajú aj iné národy (Peržania,
úradníci. napr, na šachovu hlavu). Jozef skúša svojich bra­
7—13 Jozef na prvé stretnutie poznáva svojich bratov. tov, či milujú svojho otca, či sa navzájom milujú
Chce ich vyskúšať, preto zaobchádza s nimi tvrdo, a napokon, či oľutovali svoje previnenie, keď otco­
ako s podozrivými cudzincami: v čase hladu bola vi, Jakubovi, zapríčinili toľké trápenie tým, že
potrebná väčšia ostražitosť, veď ľahko sa stávalo, práve jeho (Jozefa) predali. Jozef chce vidieť
že okolité vyhladovené národy prepadli krajinu, Benjamína, lebo on je jeho jediný vlastný brat.
v ktorej tušili zásoby. A Egypt v čase neúrody Aj otca aj matku mali spoločných.
bol priam lákadlom pre takéto podujatia. Bratia „Prečo nám to Boh učinil“, prečo to na nás
ho nepoznali, Jozef dospel a premenil sa. dopustil.
 Genezis 42—43 63

vlastnom vrecil" A trnuli od údivu, trasúc sa, i jem. Odo mňa ho požaduj! Ak by som ti ho
dívali sa jeden na druhého a hovorili: „Prečo I nepriviedol späť a neuvediem ti ho zasa pred
nám to Boh učinil?!’’ i oči, po celý svoj život budem vinný pred te-
29 Keď potom došli k svojmu otcovi v zemi ' bou. | Ozaj, káby sme sa toľko nezdržiavali, 10
Kanaán, rozprávali mu všetko, čo sa im pri- i boli by sme tu bývali už dva razy.”
30 hodilo, a hovorili: | „Muž, čo je pánom krajiny, I Vtedy im povedal otec Izrael: „Keď je to 11 *
tvrdo s nami nakladal a pokladal nás za vyzve- I už raz tak, nuž urobte toto: Vezmite z najlep­
31 dačov tej krajiny. | Vtedy sme mu vraveli: ších plodín zeme niečo do vašich vriec a za-
My sme počestní ľudia, nie sme nijakí vyzve- j neste to ako dar tomu mužovi; niečo balzamu,
32 dači. | Sme dvanásti bratia, synovia nášho otca; | medu, mastixovej živice a ladanumu, pistácie
jedného už niet a najmladší teraz je pri našom i a mandlí! | Vezmite so sebou tiež dvojnásobnú 12 *
33 otcovi v kanaánskej zemi.” | Ale muž, pán tej čiastku peňazí, lebo tie peniaze, čo ste našli
krajiny, povedal nám; „Podľa toho poznám, na vrchu vo vašich vreciach, musíte zaniesť
že ste počestní ľudia: Nechajte jedného z vašich späť. Možno je to nejaký omyl. | Zoberte so 13
bratov tu u mňa! Potom si naberte pre svoju sebou aj svojho brata! A už sa vyberte a vráťte
34 hladujúcu rodinu a odíďte! | Musíte mi však sa k tomu mužovi. | Všemohúci Boh nech vám 14
priviesť vášho najmladšieho brata, žeby som dá milosrdenstva u toho muža a nech dá odísť
sa presvedčil, že nie ste vyzvedači, ale po­ aj vášmu bratovi, čo zostal, tak isto aj Benja­
čestní ľudia. Vášho brata vám len potom vydám mínovi! A ja, ako som bol bez deti, tak aj
a vy sa budete v krajine voľne pohybovať." ostanem bez deti!”
•35 A stalo sa, keď vysýpali svoje vrecia, hľa, Potom mužovia zobrali ten dar, dvojitú su- 15
každý našiel vo svojom vreci svoje peniaze mu peňazí vzali tiež so sebou a Benjamína a
Keď spolu so svojím otcom uvideli peniaze, vyberúc sa, išli do Egypta a dostavili sa pred
36 naľakali sa. | Tu im povedal ich otec Jakub: Jozefa. | Keď Jozef zbadal pri nich Benjamína, 16
„Okrádate ma (o deti)! Niet viac Jozefa, niet povedal správcovi domu: „Voveď týchto mužov
viac Simeona, a Benjamína chcete odviesť! Toto I do domu, daj zabiť nejaké dobytča a daj to pri­
37 všetko je na mne!" | Vtedy Ruben povedal j praviť, lebo títo mužovia budú so mnou obe­
svojmu otcovi: „Oboch mojich synov môžeš za- | dovať!” | A ten človek urobil tak, ako to Jozef 17
biť, ak ti ho neprivediem naspäť. Spoľahni rozkázal: muž voviedol týchto ľudí do Joze­
36 sa na mňa, ja ti ho dovediem naspäť!" | On fovho domu. | Avšak títo ľudia sa preľakli, 18 *
však odpovedal: „Môj syn nepôjde s vami. Je­ keď ich voviedli do Jozefovho domu a vraveli
ho brat je mŕtvy a on ostal samotný. Ak by si: „Bude to pre peniaze, čo sa prvý raz našli
ho zastihlo nešťastie na ceste, po ktorej pôjde­ v našich vreciach, že nás vedú dnu, aby nás
te, pre zármutok priviedli by ste moje šediny obžalovali a usvedčili a potom uvrhli tak nás
do podsvetia." -ako naše osly do otroctva.” | Potom pristúpili 19
k správcovi Jozefovho domu, prihovorili sa mu
Druhá cesta Jakubových synov pri vchode do domu | a vraveli mu: „Prosí- 20
43 do Egypta. — Avšak hlad sa rozmohol v kra- me, pane! My sme sem raz prišli nakúpiť po­
2 jine veľmi. | Keď už strovili všetko obilie, čo travy. | Keď sme prišli do hosopody, otvorili 21
boh priniesli z Egypta, ich otec im povedal: sme naše vrecia, a hľa, v každom vreci navrchu
„Choďte znova kúpiť pre nás niečo obilia!" ležali i každého jedného peniaze, naše peniaze, ■
3 | Júda mu však odvetil: „Ten človek nám dô­ ako sme ich vyplatili! Teraz ich prinášame
razne prikázal; »Neukážte sa predo mnou ináč, späť. | Doniesli sme však aj iné peniaze, aby 22
4 len ak váš brat bude s vami!«| Ak pošleš s nami sme nakúpili potravín. My vôbec nevieme, kto
aj nášho brata, tak vyberieme sa nakúpiť pre nám naše peniaze vložil do našich vriec.” | Ten 23
5 teba živobytia. | Ak ho však s nami nepošleš, ne­ im odvetil: „Uspokojte sa a nebojte sa. Váš Boh
pôjdeme dolu, lebo ten muž nám prikázal: >Ne- a Boh vášho otca tajne dal tie poklady do va­
ukážte sa predo mnou ináč, len ak váš brat bu- šich vriec. Ja som vaše peniaze obdržal.” Po­
6 de s vami!«" | Vtedy Izrael povedal: „Prečo tom vyviedol k nim Simeona. | Nato tento muž 24
ste len priviedli na mňa nešťastie tým, k»ď zaviedol oných mužov do Jozefovho domu, dal
7 ste prezradili, že máte ešte brata?" | Oni odve-
tili: „Ten muž sa veľmi zaujímal o nás a o na­ Viď poznámku k 37, 25. Med bol vývozným 11
šu rodinu, veď sa opytoval: »Žije ešte váš otec? článkom Palestíny (Ez 27, 17). Pistácia čiže terc-
Máte ešte brata?« My sme mu dávali odpoveď bintové liam.
orechy, ktorých jadro sa podobá mand­

podľa jeho otázok. Mohli sme my vedieť, že Dvojnásobná čiastka peňazí — Jakub predpo- 12
8 nám povie: »Priveďte vášho brata sem!«” | Tu kladá, že zatiaľ obilie zdraželo, alebo tiež mysli,
riekol Júda svojmu otcovi Izraelovi: „Pošli ty že bude treba vykúpiť Simeona. Peniaze, čo našli
vo vreciach, nie sú v tejto dvojnásobnej sume.
len chlapca so mnou! Vyberieme sa a pôjdeme, Bratia Jozefovi neboli teraz tak uvítaní ako 18—25
aby sme ostali na žive a aby sme nepomreli tak predtým. Zaobchádzajú s nimi milo a vedú Ich
9 my, ako aj ty-a naše deti. | Ja sa zaň zaruču- do domu Jozefovho. V tomto videli nebezpečen­
stvo. Ktovie, či nie je to pre peniaze, čo sa našli
33 Peniaze našli vo svojich vreciach na ceste (27), vo vreciach. Preto sa snažia vec vopred vysvetliť.
a teraz sa opát hovorí o nájdení. Vec treba roz
* — Egyptský dom mal najprv nádvorie, potom dru­
umiet tak, že niektorí z bratov našli ešte cestou hými dvermi sa vchádzalo do predsiene, z pred­
a teraz doma každý našiel svoje peniaze v nie­ siene do jedálne. Pr! Jedálni bola menšia pred­
ktorom zo svojich vriec. sieň, z ktorej sa vstupovalo do spálne.
 Genezis 43—44
64

im vody, aby si umyli nohy a dal tiež krmu ho peniazmi za jeho obilie.” Aon urobil to podľa
25 ich oslom. | Potom povykladal! dary, kým ne­ rozkazu, aký bol dal Jozef. | Ráno zavčasu vy- 3
prišiel na poludnie Jozef. Počuli totiž, že tu pravili potom mužov aj s ich oslami. | Avšak 4
budú jesť. len čo boli vyšli, z mesta, ani neboli ešte ďa­
26 Keď Jozef vošiel do domu, odovzdali mu leko zašli, keď Jozef správcovi svojho domu
dary, ktoré boli priniesli do domu a poklonili povedal: „Nože, pusť sa za tými mužmi a keď
27 sa pred nim až po zem.. | A Jozef sa ich vypy­ ich dochytíš, povedz im takto: »Prečo ste sa
toval, ako sa majú, a vravel: „Ci sa má dobre odplatili zlým za dobré? A prečože ste mi ukrad­
.váš staručký otec, o ktorom ste mi boli roz- li strieborný pohár? | Vari je to nie ten, z kto- 5-
28 právali? Žije ešte?” | Oni odpovedali: „Sluha rého píjava môj pán a z ktorého veštieva? Veľ­
tvoj, náš otec, ešte žije." Pri tom sa mu hlboko mi zle ste konali, keď ste to urobili!”
29 poklonili. | A keď on zdvihol svoje oči, zbadol Keď ich on dochytil, dohováral im podľa toh- 6
svojho brata Benjamína, syna svojej matky. to návodu, j Oni mu odpovedali: „Prečo pán 7
Tu povedal: „To je iste váš najmladší brat, môj hovorí takou rečou? Ďaleko je to od tvo­
o ktorom ste mi rozprávali?" A riekol: „Nech jich sluhov, žeby niečo takého urobili. | Pozri, b
30 sa nad tebou zmiluje Boh, syn môj!" | Nato zo zeme Kanaán sme ti priniesli späť tie pe­
sa Jozef rýchlo vytratil, lebo ho veľmi dojala niaze, čo sme našli navrchu vo svojich vre­
prítomnosť jeho brata a žiadalo sa mu vypla­ ciach. Akože by sme mohli teda z domu tvojho
kať. I vošiel do odľahlej komnaty a tam sa pána kradnúť striebro alebo zlato? ] U koho 9
31 vyplakal. | Potom si umyl tvár a opäť vyšiel z tvojich sluhov sa to nájde, ten musí zomrieť
von a medzi tým, čo sa prevládal, pove- a my ostatní budeme otrokmi môjho pána!"
32 dal. „Prineste jedlo!" | I doniesli ho jemu aj | On im odpovedal: „Hoci by sa to malo stať *
10
im osobitne, taktiež Egypťanom osobitne,-čo | podľa vašich slov, mojim otrokom však bude
s nimi jedli. Egypťanom nebolo slobodno len ten, u ktorého sa to nájde. Vy ostatní môž-
s Bebrejmi spolu jesť, lebo Egypťania pokla- I te voľne odísť.” । Tu rýchlo každý zložil na zem 11
•33 dali to za ohavnosť. | Oni však sedeli mu na­ 1 svoje vrece a každý svoje vrece otvoril. ' A on 12
proti a to od najstaršieho do najmladšieho, začal hľadať pri najstaršom a skončil pri naj­
celkom podľa veku. I divili sa nad týmto títo mladšom. Pohár sa našiel v Benjamínovom
•34 ľudia veľmi. | A on im dal predložiť z jedál, vreci. | Tu oni roztrhli si rúcha, každý naložil 13'
ktoré boli pred nim. Toho však, čo sa Benja­ na svojho osla a vrátili sa do mesta.
mínovi predložilo, bolo päť ráz toľko, ako čo Keď Júda a jeho bratia vošli opäť do Joze- 14
sa ostatným predkladalo. A pili, s nim si po­ fovho domu — ten bol ešte stále tam — padli
píjajúc. pred ním na zem. | Jozef im však povedal: 15
Jozef posledný raz skúša svojich „Akého skutku ste sa to dopustili? Ci ste ne­
•44 bratov. — Hneď nato dal svojmu správcovi zbadali, že muž, ako ja, vyzná sa aj v háda­
domu takýto rozkaz: „Naplň vrecia mužov ní?" | Vtedy Júda riekol: „Čože my môžeme 16'
potravinami, koľko len budú môcť uniesť a povedať môjmu pánovi, než rozprávať a než sa
každému do jeho vreca navrch polož jeho pe- ospravedlniť? Boh navštevuje tvojich sluhov
2 niaze. | Môj pohár však, môj strieborný pohár za previnenie! Hľa, teraz, pane môj, sme tvoji
polož najmladšiemu do jeho vreca spolu aj s je- sluhovia, tak my ako aj ten, u ktorého sa pohár
našiel!" j Ale on odpovedal: „Nech je ďaleko 17
33 V egyptskej jedálni bol jediný velký stôl so odo mňa také niečo urobiť! Len ten sám, u kto­
stoličkami, temer ako u nás. Egypťania však ne­ rého sa našiel pohár, bude mojím otrokom. Vy
jedávali s cudzincami. Vari preto, že nesmeli jest ostatní môžete pokojne odísť k svojmu otče-
zo zvierat, ktoré jedávali cudzinci. V Egypte bolo I
veta posvätných zvierat, ktorých mäso nebolo | Pohár — Jozef chce upovedomiť svojich bratov, 5
dovolené jedávať. S Kanaánčanmi by jedli tým že je považovaný v Egypte za veľkého vykladača
menej, lebo pastiersky život v Egypte pokladali snov a hádača. O tom, žc sa v Babylonsku veš-
za ponižujúci. tlevalo z pohára, vieme, ako však veštili z neho
34 Na východe je zvykom uctiť si niekoho alebo v Egypte, je vecou neznámou. Jozef iste tu hovorí
dať mu prednosť tým, že sa mu ponúkne vybera- z presvedčenia iných, veď sám zjavne svoj výklad
nejšie jedlo ako ostatným, alebo dáva sa mu vo snov pripisuje jedine Bohu (40, 8; 41, 16). V Ba
väčšom množstve (10, 6; 1 Sm 9, 23 n.). Jozeť bylonsku z pohára veštievali kňazi. Nalialo sa doň
s úradníkom nesedel s bratmi pri jednom stole. oleja a vody a potom z rozličných figúr oleja,
Usadenie pri stole previedol Jozeť a pretože bra­ rozťahujúceho sa vo vode, určoval sa osud.
tia dostali miesto podťa veku, mohli v tom vyba­ Správca domu (4) zmierňuje trest, ktorý si vy- 1°
dať, že Jozeť je zoznámený s ich rodinnými po­ volili Jozefovi bratia (9), a rozhoduje, žc len ten
mermi. Pri jedle bratia zabudli na úzkosť, ktorá bude potrestaný, u ktorého sa nájde pohár. Takto
ich znepokojovala, keď prišli druhý raz do Egyp­ sa malo dokázať, či Benjamínd a otca milujú viac
ta. ako svoju vlastnú slobodu.
1-3 Jozeť skúša opäť svojich bratov v láske k Ben­ Trhajú svoje rúcha na znak smútku (37, 29. 34). 13
jamínovi a Jakubovi. Išlo mu o to, či sa Benja­ Skutočnosť, že neopúšťajú Benjamína, je názna­
mína ľahko zrieknu, a či nie. Či by boli schopní kom, že sa bratia polepšili odvtedy, ako boli pre­
odisť domov bez neho, a tak. pripraviť staručkému dali Jozefa. Najmä Júda ukazuje sa obetavým a
otcovi bolesť, ktorú by sotva prežil? Tým, že po­ láskavým voči najmladšiemu bratovi.
hár bol s peniazmi vo vreci, chcel bratom pouká­ Júda uznáva, že Boh ich tresce za hriech, kto- 16
zať na to, že ho Benjamín neukradol, veď ani oni rého sa boli dopustili proti Jozefovi (43, 21). Je to
peniaze nevzali. No v očiach Egypťanov i jedno vyznanie viny, pokorenie sa pred Jozefom a prija­
i druhé mohlo sa považovať za krádež. tie zaslúženého trestu.
 Genezis 44—45 65

18 vil" | Tu pristúpil k nemu Júda a vravel: „Pane všetci vyjdú odtiaľto preč!” A tak nik nebol
môj, dovoľ, aby ti tvoj sluha povedal pár slov! pri ňom, keď sa Jozef dal poznať svojim bra­
Nehnevaj sa preto na svojho sluhu! Veď ty si tom. | Tu sa dal do hlasitého plaču, takže ho 2
19 ako íaraón!; Môj pán sa bol opýtal svojich siu- počuli Egypťania a zvedel o tom aj faraónov
•20 hov: »Máte ešte otca alebo brata?« | My sme dom. | Potom Jozef povedal svojim bratom: 3
vtedy odpovedali môjmu pánovi: »Máme ešte „Ja som Jozef! Ci žije ešte môj otec?” Jeho
staručkého otca a tiež dost neskoro narodeného, I bratia sa však tak naľakali, že nemohli odpo­
malého brata. Jeho vlastný brat je už mŕtvy vedať svojmu bratovi. | I prihovoril sa Jozef 4
a tak on ostal ako jediné dieťa po svojej matke svojim bratom: „Nože pristúpte ku mne!” Keď
21 a zato je aj miláčkom svojho *otca. | Vtedy si pristúpili bližšie, povedal: „Ja som Jozef, váš
rozkázal svojim sluhom: »Priveďte ho sem ku brat, ktorého ste predali do Egypta. | A teraz 5
22 mne, aby som ho videl na vlastné oči!« J No sa netrápte a nesužujte, že ste ma sem predali,
my sme môjmu pánovi odpovedali: »Chlapec lebo Boh ma sem poslal pred vami, aby ste
nemôže zanechať svojho otca. Ak by opustil ostali na žive. | Lebo už sú tomu dva roky, čo je 6
23 svojho otca, ten iste *zomrie! | Nato ty si od­ v zemi hlad a ešte bude päť rokov, čo nebude
povedal svojim sluhom: »Ak váš najmladší brat ani oračky, ani žatvy. | Preto ma Boh poslal 7
nepríde s vami, neukazujte sa mi viac na *oči! j pred vami, aby váš rod zachoval na zemi a aby
24 Ked sme potom došli k tvojmu sluhovi, môjmu ho mimoriadnou záchranou udržal pri živote. |
otcovi, oznámili sme mu slová môjho pána. | A takto nie vy ste ma sem poslali, lež Boh. 8
25 A potom, keď náš otec vravel: »Nože choďte On ma urobil poradcom faraónovým, pánom
26 kúpiť pre nás niečo *pokrmu! | my sme mu od­ nad celým jeho domom a vladárom nad celou
vrávali: »My nemôžeme ísť, pôjdeme len vtedy, egyptskou krajinou, j Poponáhľajte sa a choď- 9
keď bude s nami aj náš najmladší brat. Veď sa te k môjmu otcovi a povedzte mu: »Takto od­
nesmieme ukázať tomu mužovi na oči, ak náš kazuje tvoj syn Jozef: Boh ma ustanovil vla­
27 najmladší brat nebude s *nami! | Vtedy pove­ dárom nad celým Egyptom, príď ku mne a ne­
dal nám tvoj sluha, náš otec: »Vy viete, že moja odkladaj! | Budeš bývať v kraji Gesen a budeš io«
*28 žena porodila mi len dvoch. | Jeden odo mňa mi nablízku tak ty, ako tvoje deti a tvoje detné
odišiel tak, že som musel povedať: Istotne, on I deti spolu i s tvojimi ovcami a dobytkom a
je roztrhaný, roztrhaný! — a dodnes som ho s celým tvojím majetkom. | Ja sa tu budem 11
29 nevidel. | Ak vezmete spred mojej tváre aj toh­ starať o teba — veď ešte päť rokov potrvá hlad
to a ak sa mu prihodí nešťastie, tak od bôľu |
— aby si nesčhudobnel ty, tvoj dom a všetko,
30 privediete moje šediny do *podsvetia! | Ak by čo je tvoje. | Zaiste na vlastné oči vidite, aj 12
som teraz prišiel k tvojmu sluhovi, môjmu môj brat Benjamín to vidi na svoje oči, že sú
otcovi, a chlapec, na ktorom on lipne celou du-
•31 šou, nebol by s nami, | on by zomrel, uvidiac, to moje ústa, ktoré s vami rozprávajú. | Zves- 13
že chlapec nie je s nami a tvoji sluhovia by tujte teda môjmu otcovi veľkú moju hodnosť,
naozaj priviedli šediny tvojho sluhu, nášho ktorú mám v Egypte, a všetko, čo ste videli!
32 otca, od bôľu do podsvetia! | A pretože sa tvoj Nuž poponáhľajte sa a priveďte môjho otca
sluha voči otcovi za chlapca zaručil, hovoriac: sem!” i Potom padol okolo krku svojmu bra- 14
»Ak ti ho neprivediem späť, na celý svoj život tovi Benjamínovi a plakal. Aj Benjamín plakal
33 budem vinným pred tebou *, | tak teraz nech na jeho hrudi. | Potom pobozkal všetkých svo- 15
zostane miesto chlapca tvoj sluha za otroka jičh bratov a plakal na ich hrudi. Potom sa
môjmu pánovi! Chlapec však nech odíde so rozprávali s nim jeho bratia.
. 34 svojimi bratmi! | Veď akože by som mohol
prísť k svojmu otcovi bez toho, žeby chlapec myslí, Benjamínovo položenie, ktorý tu pred ním
I stojí ako nevinná obeť, nedajú mu už viac zatajo­
nebol so mnou? Nemohol by som pozerať na vať skutočný stav. Všetkých nepovolaných pre­
trápenie, čo zastihne môjho otca!” púšťa z miestnosti a priznáva sa, že on je preda­
ným Jozefom! Bratia sa zhrozili nad novinou. Predo
*
Jozef sa dáva poznať svojim bra- ný brat stojí pred nimi v takej hodností. Je pánom
'45 tom. — Tu sa Jozef nemohol viac ovládať pred 1. ich života a smrti. Jozef so im prihovára, netreba
všetkými, čo ho obkľučovali a zvolal: „Nech sa im báť.ani kormútiť. To, Čo sa stalo, stalo sa
z dopustenia Božieho. Jeho príchod do Egypta
20 Júda svojou rečou chce pohnúť zástupcu fa­ vlastne znamená záchranu pre celú Jakubovu ro­
raónovho k sústrasti a nevie, že sa dotýka naj­ dinu. Boh aj previnenie bratov vie obrátiť na
jemnejších citov Jozefovho srdca. Preto prízvukuje, dobro.
že to bol Jozef, ktorý si žiadal priviesť Benjamí­ Gesen (Gessen alebo Gossen) označuje mesto 10
na, a teraz, keď sa to stalo, a keď sa Benjamín Kes, Kesem a aj priliehajúci kraj v severovýchod­
nevráti, otec zahynie. nom Egypte, medzi Heliopollsom a tanitským ra­
28 Ako badať, Jakub mal vždy akú-takú nádej, že menom Nílu, medzí jazerom Menzaleh a východ­
sa ešte uvidí so svojím synom. nými Jazerami. Kraj bol bohatý a úrodný, vzdialený
31—34 Za Benjamínovu krádež bol by vlastne potres­ od jadra egyptského národa, Čo je najvýhodnejšie,
taný nevinný otec. Júda sa obetuje sám, nechce bol najbližším ku Kanaánu. Provincia sa rozpre­
totižto zanechať v nešťastí Benjamína, ani otcovi stierala na hraniciach Egypta, Tahko ju bolo opus­
nechce pripraviť hroznú bolesť. Jozef vidí, že bra- tiť a vrátiť sa do Kanaánu. Tento kraj sa volá
tia sú premenení, a prelo im vyjavuje tajomstvo. tiež kraj Rameses (Ramesses) alebo najlepší kraj
1 n. Jozef je hlboko pohnutý. Myšlienka, že jeho zeme (47, 10), hlavným mestom Jeho neskoršie bolo
šedivý otec ešte stále, po toľkých rokoch nah tiež Rameses.
8 SZ
 Genezis 45—46

Faraón povolá Jakuba do Egypta.— I „Ja, Boh, ja som Bohom otca tvojho. Neboj sa zo­
16 Aj do faraónovho paláca dostala sa zvesť tak- | stúpiť do Egypta, lebo' tam učiním z teba veľký
to: „Prišli Jozefovi bratia!” A faraón sa tomu | národ. | Ja sám pôjdem s tebou do Egypta, 4
17 tešil i so svojimi služobníkmi. | A faraón takto ! avšak ja sám ťa aj vyvediem odtiaľ a Jozef
hovoril Jozefovi: „Povedz svojim bratom: Toto vlastnou rukou zatlačí ti oči.” | Potom sa Ja- 5
urobíte: Naložte na vaše hoviadka a choďte kub pobral do Bersaby. A Izraelovi synovia
18 rýchlo do zeme Kanaán | a zoberte vášho otca vyložili svojho otca Jakuba ako aj svoje deti
a vaše rodiny a príďte ku mne! Ja vám potom a ženy na vozy, čo bol poslal faraón, aby ho
dám to, čo dobrého poskytuje egyptská zem. odviezol. | Vzali so sebou tiež svoje stáda a 6
Budete jedávať to, čo je najlepšie v zemi! všetko svoje imanie, ktoré si nadobudli v zemi
19 A prikážeš im aj toto: Aj toto urobte: Vezmite Kanaán, a tak prišli do Egypta — Jakub a
si z egyptskej zeme vozy pre vaše deti a ženy všetko jeho potomstvo s nim: | so svojimi syn- 7
20 a naložte svojho otca a príďte sem! j Nech vás mi a vnukmi, so svojimi dcérami a vnučkami
neznepokojuje vaše domáce zariadenie, lebo čo a so všetkým svojím potomstvom prišiel do
je najlepšieho v celej zemi, to bude vaše!" | Egypta.
21 A Izraelovi synovia urobili tak. Jozef na rozkaz
faraónov dal im vozy a dal im na cestu aj po- Jakubova rodina. — Toto sú však mená 8*
22 trávy. ; A všetkým, každému osve daroval synov Izraela, čo prišli do Egypta, synov Ja­
sviatočné rúcho, Benjamínovi však daroval kubových a jeho synov: Jakubov prvorodený
tristo strieborniakov a pätoro sviatočných bol Ruben. | Synovia Rubenovi: Henoch, Falu, 9
23 šiat. | Svojmu otcovi poslal desať oslov, obťa­ Hesron a Karmi. J Synovia Simeonov!: Jamu- 10
žených najlepšími egyptskými plodinami a de­ i el, Jamin, Ahod, Jachin, Sohar a Saul, syn
sať oslie, obťažených zrnom, chlebom a jedlom Kanaánčanky. i Synovia Léviho: Gerson, Kúát 11
*24 pre svojho otca na cestu. ! Potom prepustil | a Merari. | Synovia Júdovi: Her, Onan, Sela, 12
svojich bratov a tí sa pobrali. Ešte im pripo­ 1 Fárez a Zara. Her a Onan zomreli však v zemi
menul: „Cestou nerobte si výčitky!" Kanaán. Synovia Fáresovi boli: Hesron a Cha-
25 Tak odišli z Egypta a prišli k svojmu otcovi mul. J Synovia Isacharovi: Tola, Fula, Jób a 13
26 do zeme Kanaán. | I oznámili mu toto: „Jozef Semron. | Synovia Zabulonovi: Sared, Eion 14
ešte žije! Áno, on je vladárom nad celou egypt­ a Jahelel. | To sú synovia Lie, ktorá ich poro- 15
dila Jakubovi a sýrskej Mezopotámii, ako aj
skou krajinou." Avšak jeho srdce ostalo nevší-
jeho dcéru Dinu. Spolu teda jeho synov a dcér
27 mavým, lebo im neveril. ] Ale keď mu všetko je tridsaťtri duši.
porozprávali, čo im Jozef hovoril, a keď uvidel
Synovia Gadovi: Sefion, Hagi, Suni, Esebon, 16
vozy, čo poslal Jozef, aby ho odviezol, tu sa
Héli, Arodi a Areli. j Synovia Aserovi: Jamne, 17
28 vrátil život do ich otca Jakuba. । A Izrael zvo­ Jesua, Jestli, Beria a ich sestra Sára. Synovia
lal: „Stačí mi, že môj syn Jozef ešte žije! Pôj­ Beriu: Heber a Melchiel. | To sú synovia Zel- 18
dem, aby som ho uvidel prv, kým zomriem!" fy, ktorú dal Laban svojej dcére, Lii. Ona po­
•46 Jakubov príchod do Egypta. — I vy­ rodila Jakubovi šestnásť duší.
bral sa Izrael na cestu so všetkým, čo mal, a keď Synovia Ráchely, ženy Jakubovej: Jozef a 19
došiel do Bersaby, obetoval tam obetu Bohu Benjamín. | Jozefovi narodili sa v egyptskej 20
2 svojho otca Izáka. , Tu prehovoril Boh k Izra­ krajine synovia, ktorých mu porodila Asenet,
elovi v nočnom videní a zavolal naň: „Jakub, dcéra Putifara, kňaza z Heliopolu: Manase a
3 Jakub!” Onodpovedal: „Tušom!"!Aonhovoril: Efraim. | Synovia Benjamínovi: Bela, Bechor, 21
Asbel, Gera, Náman, Echi, Ros, Mofim, Ofim
Ifl—21 Faraón sa dozvedel od iných svojich služobní­ a Ared. | To sú synovia Ráchely, ktorých ona 22
kov, že jeho zástupca má v krajine na návšteve porodila Jakubovi, spolu štrnásť duší.
svojich bratov. Neskoršie ho však o tom upove.
domuje aj Jozef a dáva faraónovi najavo, že by Abrahámovi, Že totiž jeho potomstvo narastie vo
chcel priviesf svojho otca s celou rodinou do veľký národ v cudzej zemi (15, 13—16). Jakub sa
Egypta. Faraón je vefmi naklonený Jozefovi a pre­ síce nevráti osobne, ale až jeho potomstvo. Aj
to prikazuje dať jeho bratom vozy, aby takto Jakubovo kosti priniesli do Kanaánu (50, 5 n.).
mohli pohodlnejšie priviezť Jozefovho otca do Jakub bude mat to Šťastie, že poslednú službu lás
*
Egypta. Latinský text má lekciu: Nezanechajte ky preukáže mu jeho milovaný syn Jozef.
tam nič zo svojho náradia (20). Pôvodina a ostatné Osôb, ktoré išli s Jakubom do Egypta, bolo po- g—27
prekladové texty majú znenie, čo uvádzame v pre­ dľa tu uvedeného údaja sedemdesiat (Ex 1; 5; Dt
klade. 10, 22). Ženy a služobníctvo sa do toho nepočítajú.
24 Jozef chce, aby aj bratia zabudli na to, že ho Sedem a sedemdesiat je posvätným číslom a značí
predali. On im odpustil, teraz si nemajú čo vy­ úplnosť. Karavána Jakubova bola teda veľká. Ja *
čítať, ktorý sa viac alebo menej prehrešili voči kubovi synovia uvádzajú sa podľa matiek, z kto *
Jozefovi. rých sa narodili (Lia, Zelfa, Ráchel a Bala). Na­
j_7 Bersabe — viď 21, 33; 26, 25. Cesta do Egypta miesto Hera a Onana, ktorí zomreli v Kanaáne,
viedla práve cez Bersabu. Je to miesto, kde pred­ uvádza sa dcéra Dina. Tak máme potomkov po
tým Abrahám a Izák priniesli Pánovi obetu. Jakub Lii tridsaťdva a s Jakubom je ich spolu tridsať-,
prináša obetu, jednak aby sa poďakoval nad zves­ tri. Keď si však všimneme-bližšie tento rodostrom,
ťou o synovi, jednak aby sa vyzvedel, či je to zbadáme, že je taký, aký sa mohol vyvinúť len
vôľa Božia, žeby šiel do Egypta. Boh, ktorý bol v Egypte. Veď napr. Jozefovi synovia neprišli
zakázal jeho otcovi Izákovi isť do Egypta (26, 2), s Jakubom do Egypta. Benjamínovi sa vyratúva
teraz prikazuje Jakubovi opustiť Kanaán a ísť do desať synov, hoci je to nepravdepodobné; vtedy
Egypta a prisľubuje mu svoju osobitnú ochranu. mal len dvadsaťtri rokov. Tiež je nepravdepodob­
Ide sa vyplniť prísľub a proroctvo, ktoré Boh dal né, že by aj Fáres už mal synov. Rodokmeň po-
 Genezis 49—47 67

23.24 Synovia Dánovi: Husim. | Synovia Neftali- I tože hlad veľmi dolieha na zem Kanaán. |
25 ho: Jasiel, Guni, Jeser a Sálem. | To sú syno­ Dovoľ teda, aby tvoji sluhovia zostali v kraji 5
via Baly, ktorú dal Laban svojej dcére Ráchele. ' Gesene!" | Nato faraón takto hovoril Jozefovi: 6'
Ona porodila týchto Jakubovi, spolu sedem „Prišli ti tvoj otec a tvoji .bratia. Egyptská
duší. krajina je pred tebou (voľná), v najlepšom
26 Všetkých duší z Jakuba, čo prišli do Egypta kraji zeme osaď svojho otca a svojich bratov!
a čo pochádzali od neho, nerátajúc do toho že­ Môžu zostať aj v kraji Gesen, a ak vieš, že sú
ny Jakubových synov, bolo spolu šesťdesiat- medzi nimi súci mužovia, ustanov ich za do-
27 šesť. | Jozefovi synovia, ktorí sa mu narodili hliadačov nad mojimi stádami!"
v Egypte, boli dvaja. Všetkých duši Jakubov­ Potom Jozef voviedol dnu svojho otca a pred- 7
ho domu, ktoré prišli do Egypta, bolo sedem­ stavil ho faraónovi. A Jakub žehnal faraónovi.,
desiat. Nato faraón opýtal sa Jakuba: „Koľkože máš 8
. Jakubovo stretnutie s Jozefom. — rokov?" | A Jakub odpovedal faraónovi: „Dni 9*
•28 On však poslal Júdu pred sebou k Jozefovi, môjho putovania je 130 rokov. Nemnohé a ne­
aby oznámil jeho príchod do Gesenu. Keď prišli šťastné sú roky môjho života a nedosahujú
29 do Gesenu. | Jozef dal zapriahnuť do svojho roky života mojich otcov, čo oni preputovali." |
A Jakub znova žehnal faraónovi a vyšiel od 10
voza a išiel naproti svojmu otcovi do Gesenu.
A keď ho uvidel, padol mu okolo hrdla a dlho faraóna.
30 plakal v jeho objatí. | Tu Izrael povedal Jo­ I osadil Jozef svojho otca a svojich bratov 11
*
zefovi: „Teraz už môžem zomrieť, len keď som a dal im v egyptskej krajine pozemok, a to
31 videl tvoju tvár a že ešte žiješ!” । Jozef potom v najlepšom kraji zeme, v kraji Rameses, ako
povedal svojim bratom a celej rodine svojho to rozkázal faraón. | A Jozef staral sa o potravu 12 *
otca: „Pôjdem k faraónovi upovedomiť ho a po­ pre svojho otca a svojich bratov, ako i pre celú
viem mu: .Moji bratia a rodina môjho otca, rodinu svojho otca podľa ich množstva.
32 ktorí boli v Kanaáne, prišli ku mno. | Tí mužo­ Jozef vykupuje celý Egypt pre
via sú pastiermi oviec, sú chovatelia dobytka faraóna. — Vtedy nebolo chleba na celej ze- 13
a priviedli si svoje ovce, dobytok a celý svoj mi, lebo hlad veľmi sa rozrástol a krajina
33 majetok.« | Keď vás teda zavolá faraón a keď egyptská ako i zem Kanaán bola pre hlad cel­
34 vám povie: »Cím sa zamestnávate?
,
* | odpovie­ kom zničená. | A tak Jozef za obilie, ktoré sa 14
te mu: >Chovateľmi dobytka sú tvoji sluhovia muselo kupovať, zhromažďoval všetky peniaze,
od svojej mladosti až dodnes, my aj otcovia čo sa nachodili v egyptskej krajine a v zemi
naši«, aby ste mohli zostať v kraji Gesen. Lebo Kanaán, a ukladal ich vo faraónovom dome. |
každý pastier oviec je pre Egypťanov v opovrh­ Avšak keď už nebolo peňazí v egyptskej kraji- 15
nutí. ne a v zemi Kanaán, všetci Egypťania prichá­
Jakub a jeho synovia pred faraó- dzali k Jozefovi a vraveli: „Daj nám chleba!
47 nom. — Jozef potom odišiel a upovedomil fa­ ' Prečože by sme mali umierať pred tvojimi
raóna, hovoriac: „Prišli môj otec a moji bratia očami, keď peňazí už niet?" | A Jozef im od- 16
so svojimi ovcami a dobytkom i so všetkým povedal: „Odovzdajte váš statok a za váš sta­
svojim majetkom zo zeme Kanaán a teraz sú tok dám vám chleba, keď už peňazí niet!" |
2 v kraji Gesen." | Z počtu svojich bratov zobral Privádzali teda k Jozefovi svoj statok a Jozef 17
so sebou piatich, a predstavil ich faraónovi. .1 vydával im chlieb za kone, ovce, dobytok a
3 Keď sa potom faraón opýtal jeho bratov: „Cim osly a v tom roku poskytoval im chlieb za
sa zamestnávate?" — oni odpovedali faraónovi: všetky ich stáda. | Keď sa však ten rok minul, 18
„Tvoji sluhovia sú pastiermi oviec, tak rny prišli aj v nasledujúcom roku k nemu a vra­
4 ako i otcovia naši." | A ďalej vraveli faraónovi: veli: „Nezatajujeme to, pane, pred tebou, že
„Prišli sme bývať ako cudzinci do zeme, lebo peniaze sa minuli a že stáda dobytka, pane,
niet nijakej paše pre ovce tvojich sluhov, pre- sú už tvoje. Neostalo už nič, pane, pred tebou,'
len naše telá a naše polia! | Prečo by sme však 19
dáva mená osôb, z ktorých po príchode do Egypta mali pred tvojimi očami hynúť spolu i s na­
sa vyvinie vyvolený národ. Slová „všetkých duší šimi poliami?! Kúp si nás a naše polia za
Jakubovho domu ... bolo sedemdesiat“ treba chápať
v tom zmysle, že zahrnujú všetkých, čo sa naro­ chlieb a tak budeme spolu i s našimi poľami
dili za Jakubovho života v Kanaáne, ako aj tých, nevoľníkmi faraónovými. Daj nám však zrno
čo sa narodili v Egypte. Jakub žil ešte v Egypte
sedemnásť rokov. Dobytkárstvo bolo v Egypte organizované. Kaž- ®
28—34 Jakub posiela Júdu upovedomiť Jozefa o svo­ dý okruh mal svojho prednostu býkov, ktorý sa
jom príchode. Vari preto, že sa Júda ukázal ta­ volal aj prednostom rohov, kopýt atď.
kým obetavým, keď išlo o Benjamína. Jozef potom Jakub hovoriac o svojom živote, vroví o puto- 9
naúča svojich bratov, ako sa majú chovať na vaní. A ozaj život beduína Je ustavičným putova­
audiencii u faraóna. Majú povedať, že sú pastiermi ním. Jakub má stotridsať rokov, Abrahám sa dožil
stosedemdesiatpäf rokov a Izák stoosemdesiat. Ja­
a takto sami majú priviesť faraóna na myšlienku,
kub nemal už nádej no dlhší život. Skutočne však
aby ich osadil v Gesene, v kraji, ktorý Jozef bol
žil dovedna stoštyridsať sedem rokov. „Nešťastné
pre svojich vybral pri prezradení sa bratom (45,
roky“ — Jakub vo svojom živote mnoho pretrpel
10). Jozef mohol sám osadiť svojich bratov, kam
od Ezaua, Labana a vlastných delí.
len chce), jeho postavenie dávalo mu na to právo.
Lenže Išlo o príbuzných, preto Jozef chce, aby vec Rameses bolo hlavné mesto kroja; porov. 45, 10. 11
rozriešil sám faraón. Podľa ich množstva, doslova podľa úst detí. 12
5*
 Genezis 47—40
68

na siatie, žeby sme žili a nepomreli a naše jakub adoptuje synov Jozef oných. —
•20 polia aby sa nestali púšťou!” I Takto Jozef od­ Po týchto udalostiach oznámili Jozefovi: „Hľa, *
48
kúpil pre faraóna všetky egyptské pozemky, tvoj otec je nemocný!" Tu on zobral so sebou
lebo všetci Egypťania popredali svoje polia, oboch svojich synov, Manaseho a Efraima. |
21 pretože hlad ich veľmi ťažil. | Takto sa dostala A keď upovedomili Jakuba, vraviac: „Hľa, tvoj 2
zem do faraónovho vlastníctva. A obyvateľstvo syn Jozef prichádza k tebe!" — vtedy Izrael
z jedného konca egyptského územia až k dru- pozbieral všetky svoje sily a posadil sa na
•22 hému urobil nevoľníkmi faraónovými. | Len lôžku. | Potom Jakub hovoril Jozefovi: „Vše- 3
kňazské pozemky neodkúpil, lebo kňazi dostá­ mohúci Boh zjavil sa mi v Luze, v zemi Kana­
vali od faraóna stály prídel a žili zo svojho án, požehnal ma | a riekol mi: .Naozaj, ja ťa 4
stáleho prídelu, ktorý im určil faraón. Preto rozplodim a rozmnožím a učiním z teba zástup
‘23 nepredávali svoje pozemky. I Potom Jozef ho­ národov, a tebe a potomstvu tvojmu po tebe
voril ľudu: „Hľa, dnes som vás kúpil spolu dám túto krajinu do vlastníctva na večné ča­
i s vašimi poľami pre faraóna! Tu máte zrno *
sy. | Teraz teda tvoji dvaja synovia, ktorí sa 5*
24 na sictie, aby ste mohli obsiať polia! | Lenže ti narodili v Egypte, budú moji. Efraim a Ma­
z úrody budete odovzdávať piatu čiastku fara­ nases budú moji, ako sú Ruben a Simeon. |
ónovi, štyri čiastky však budú vaše na obsie- Avšak deti, čo sa ti narodili po nich, budú tvoje 6*
vanie poľa a na živobytie pre vás a pre vaše a pod menom svojich bratov uvedú sa vo svo­
25 rodiny a na výživu pre vaše deti.” I Vtedy oni jom dedičnom podiele. | Keď som ja prišiel 7*
vraveli: „Ty nám zachraňuješ život! Keby sme z Mezopotámie, zomrela mi za cesty v zemi
len dcsiahli priazne tvojej, pane. Budeme fara- Kanaán Ráchel, kúsok cesty ako sa vchádza do
•26 ónovými poddanými.” | A Jozef ustanovil toto Efraty, a pochoval som ju tam na ceste do Efra­
akt. záväzok v krajine egyptskej, ktorý trvá až ty, to jest Betlehema."
podnes, podľa ktorého piata časť z výnosu po­
ľa patri faraónovi, len pozemky kňazov nepod­ Jakub žehná Efraima a Manaseho. —
liehali tejto podmienke. Keď Izrael zbadal Jozefových synov, spýtal sa: *8
„Ktože sú títo?” j A on mu odvetil: „To sú moji 9
Jakubovo želanie ohľadom svoj- synovia, ktorých mi tu Boh dožičil!” Tu mu
27 ho pohrebu. — A osadili sa Izraeliti v egypt­ odpovedal: „Priveď ich ku mne, nech ich po­
skej krajine, v kraji Gesen. Zaujali ho nacel- žehnám!" | Izraelovo oči totižto boh pre staro- 10
28 kom, množili sa a rozrástli sa veľmi. I A Ja­ bu zakalené, takže dobre nevidel. Keď ich teda
kub žil v egyptskej krajine ešte 17 lokov a dní priviedol k nemu, on ich pobozkal a hladkal
'29 Jakubovho života bolo 147 rokov. | Keď sa pri­ ich. | Potom Izrael povedal Jozefovi: „Nikdy n
blížili dni Jakubovej smrti, dal si zavolať svoj­ som neveril, že ťa ešte uzriem a, hľa, Boh dal
ho syna Jozefa a povedal mu: „Ak som našiel mi vidieť nielen teba, ale ešte i tvoje potom­
lásku v tvojich očiach, tak polož svoju ruku stvo!"
pod moje bedrá a preukáž mi lásku a vernosť: Nato ich Jozef odtiahol z jeho kolien a oni 12
30 Nepochovaj ma v Egypte, | lebo ja chcem od­ sa poklonili pred nim až po zem. j I vzal Jozef 13»
počívať so svojimi otcami! Preto odnes ma oboch synov, Efraima napravo od seba, teda
z Egypta a pochovaj ma v ich hrobke!” On od- naľavo od Izraela, a Manaseho naľavo od seba,
■31 povedal: „Urobím tak, ako si to hovoril!” | Ten teda napravo od Izraela, a priviedol ich k ne­
mu však povedal: „Prisahaj mi teda!" I prisa­ mu. I Ale Izrael natiahol svoju pravicu a po- 14
hal mu. Pritom sa poklonil Izrael k hlave svoj­ ložil ju na Efraimovu hlavu, hoci bol mladší
ho lôžka.
Svätopisec rozlišuje dve návštevy Jozefove u 1
20 V ťažkých šašoch sa peniaze rýchlo vyčerpali Jakuba. A je to aj prirodzené, veď Jozef nemohol
a tak Egypťanom neostávalo iné, ako dať za Živo­ sa pri svojom postavení, dlho zdržať v odľahlom
bytie svoj celý majetok. Takto sa stali Egypťania kraji verkej riše.
vo všetkom závislými na faraónovi. Právne všetok Jakub adoptuje oboch synov Jozefových. Dáva 5
ich majetok patril faraónovi a oni sa stali len jeho Im tie isté práva, ako majú ostatní synovia Jaku­
zamestnancami. Staré egyptské zprávy prezrádzajú, bovi. Na požehnaní a prísľube z Botelu (35, 11. 12)
že boli obdobia, keď všetka pôda a statok bol majú mat synovia Jozefovi rovnaký podiel ako
majetkom štátnym. Poddaní odvádzali zo všetkého ostatní synovia Jakubovi. Efraim a Manases stanú
pätinu. sa praotcami kmeňov a prípadne im rovnaký po­
22 Kňazi nemuseli kupovať obilie, dostávali pridely. diel pri rozdelení Kanaánu.
Aj mimobiblické pramene súhlasia s tým, že egypt­ Jozef mal aj Iných synov, ti sa však pripoja 6
skí panovníci podporovali kňazov a chrámy. k Eíralmovl a Manasemu. Keď Jakub namiesto
23 Jozef vydáva ľudu obilie aj na siatbu. Je to Jozefa volí za dedičov jeho dvoch synov, tým dáva
v siedmom neúrodnom roku. Teraz sa dá očakávať najavo, že na Jozefa preniesol právo prvorodeného.
nová úroda. Jozef vo svojich synoch dostáva dva podiely. A to
bolo právo prvorodeného.
26 Rozumej za časov Mojžiša.
Porov, pozn. k 35, 13 n. 7
2fl O podobnom spôsobe prísahy viď pozn. 24, 2. Jakubov zrak je už slabý, vidí dve postavy, 8
31 Pritom poklonil sa Izrael... Jakub ďakuje Bohu, ale už ich nerozoznáva.
že mu vyplňuje posledné želanie. Už je chorý, Jozef predvádza svojich synov podľa veku, 13
nevládze sa pokloniť na zemi, ako je to zvykom a to tak, aby Jakubova pravá ruka dostala sa na
na východe: kľaknúť si na obe kolená a potom staršieho syna, Manaseho. Pravica značila šťastie
čelom dotknúť sa zeme, preto túto poklonu robí a hojnosť e toto všetko mal dostať prvorodený
na svojom lôžku. Jozefov.
 Genezis 48—49 69

a svoju ľavicu položil na hlavu Manaseho, svo­ Prekypoval si sťa voda: nuž nebudeš prvým, 4
je ruky teda položil krížom — Manases bol lebo vstúpil si na lôžko otca svojho,
predsa prvorodený. zneuctil si ho — na lôžko moje vystúpil!
15 Potom požehnal Jozefa týmito slovami:
Simeon a Lévi sú praví bratia, 5
„Boh, pred obličajom ktorého
ľstivosť a násilie sú ich zbrane,
otcovia moji chodievali, Abrahám a Izák, do ich okruhu duša moja nevkročí 6
Boh, ktorý bol mi pastierom a k ich jednote sláva moja sa nepripojí!
od mladosti mojej až do dnešného dňa, Veď v zúrivosti svojej mužov povraždili
16 anjel, čo vytrhol ma zo všetkého zlého, a v ukrutnosti svojej býkov mrzačili.
nech týchto chlapcov požehná I Prekliata buď ich zúrivosť, že bola náramná, 7
Nech meno moje trvá ďalej v nich a hnev ich, lebo tak hrozný bol!
i meno otcov mojich, Abraháma a Izáka, V Jakubovi ich rozdelím
a nech rastú a množia sa na zemi!" a rozhádžem ich v Izraeli.
17 Keď Jozef zbadal, že jeho otec položil svoju
pravicu na Efraimovu hlavu, nevidelo sa mu Júda, ty si ten. 8*
to, a chytil ruku svojho otca, aby ju preložil ktorého chváliť budú bratia tvoji!
18 z Efraimovej hlavy na hlavu Manaseho | a pri­ Ruka tvoja je na šiji nepriateľov tvojich,
tom vravel Jozef svojmu otcovi: „Nie, tak, otče pred tebou sa skláňajú synovia otca tvojho.
môj, lebo tento je prvorodený! Polož svoju pra- Levom mladým si, Júda: 9*
•19 vicu na jeho hlavu!” | Jeho otec sa však vzoprel od koristi si povstal, syn môj,
a povedal: „Viem to, syn môj, viem to ja! odpočívajúc, ľahol si si sťa lev
I z neho budú národy, aj on bude mocný, ale a sťa levica: ktože ho zobudí?!
jeho mladší brat bude predsa mocnejší ako on, Neoddiali sa žezlo od Júdu, 10'
a jeho potomstvom budú množstvá národov.” ani berla od nôh jeho,
kým nepríde (Ten), ktorému prislúcha (žezlo)
•20 I požehnal ich v ten deň a prehovoril:
a ln>. kmrému sa pritúlia národy.
„Tebou bude požehnávať Izrael a povie:
sily. Ruben, ako prvorodený, mal obsiahnuť plnosť
.Boli nech ti učiní ako Efraimovi a Mana- požehnania, ale nestáva sa tak. Stal sa totižto ne­
semu.«” hodným tejto veľkosti pre svoj mrzký prečin (49,
A tak uprednostil Efraima pred Manasem. | 3 n.; 35, 21 n.).
21 Potom povedal Izrael Jozefovi: „Ja už iste Aj Simeon a Lévi, nasledujúci po Rubenovl, sú 5
vytvorení z požehnania prvorodeného, oni sa pre­
zomriem, ale Boh bude s vami a opäť vás vo- hrešili krutosťou voči Sichemským (34, 2Ô—31), a
22 vedie do zeme vašich otcov. I Tebe však dávam tak stratil! lásku u svojho otca.
o podiel viac ako tvojim bratom, o ten (podiel) Ľstivosťou povraždili slchemských mužov, zne- 6
ktorý som vyrval Amorejčanom mečom a ku­ užijúc na to obriezku, a býkov, ktorých nemohli
odtiaľ odohnať, dokaličili tým, že im podrezali
šou.” Šľachy na zadných nohách. Podľa lat. textu na­
miesto býkov bolo by treba čítať: a vo svojej
48 Jakubova požehnania. — Potom Jakub svojvôli podkopali múr. Zničili totižto mesto so
zavolal svojich synov a hovoril: všetkými budovami (Sichem). Hoci boli vlastni
„Zhromaždite sa, žeby som vám oznámil, bratia a hoci takú Jednotu preukázali vo svojej
čo na vás čaká v ďalekých dňoch! ukrutnosti, neujdú trestu, budú od seba <oddelení
a rozdelení medzi ostatné kmene. Vyplnilo sa to
2 Zídite sa a počúvajte, Jakubovi synovia, najmä na potomstve Léviho, ktoré nedostalo v Ka­
počujte Izraela, otca svojho! naáne ani len vlastný podiel. Potomci Simeonov!
miznú čoskoro, stanú sa súčiastkou Júdovcov.
•3 Ruben! Ty si môj prvorodený, Júda, štvrtý syn Jakubov, stane sa účastným 8
ty si sila moja a prvotina mužskosti mojej. mimoriadnej milosti a otcovského požehnania, 2 je­
Prvý si v hodnosti a prvý v moci! ho potomstva sa má narodiť prisľúbený Spasiteľ.
Aj Júda zhrešil (38), no neskoršie sa ukázal veľ­
19 Mladší Jozefov Efraim v budúcnosti bude viac kodušný (38, 26), zachraňuje Jozefa od smrtí (37,
znamenat v histórií vyvoleného národa ako Ma­ 26) a ani za Benjamína sa neváhal obetovať (44,
nases, bude to mocný a početný kmeň. Efralmov 18 n.). Júda značí ‚pochválený
*. Teda v pôvodine
kmeň dostáva sa na popredné miesto v čase sud­ je tu slovná hračka: Pochválený, chváliť ťa budú...
cov a po Šalamúnovi je vôbec najmocnejším kme­ Júdovo potomstvo bude rásť počtom i silou. 0
ňom v severnej ríši kráľovstva Efraim! Hoc! teraz Je len levíčatom, vyvinie sa v nepre­
20 Požehnanie, ktoré dostávajú synovia Jozefovi, možiteľného kráľa zvierat. Júda zaujme svoju
bude príslovečné. Keď niekto bude Žehnať svoje zem, a nik ho odtiaľ nevyženie.
potomstvo, bude Im žičiť Šťastie, ktorým obdaril Žezlo, doslovne polica, Je odznakom panovnlc- 10
Boh Efraima a Manaseho. Podiel, ktorý vyrval kej moci. Vládca ho držiaval medzi kolenami, keď
Jakub v bojí Amorejčanom, nie je pozemok, ktorý sedel na tróne, Inakšie sa oň opieral. Júda bude
kúpil (33, 19). Apokryfná kniha Jublleorum v hl. 34 mať nadvládu nad ostatnými kmeňmi, nie síce nad
má rozpravu o boji, ktorý viedol Jakub s amorej- všetkými, a to až dotiaľ, kým nepríde ten, ktorého
skýml kráľmi v okolí Sichému, keď jeho synovia je to žezlo, kým nepríde Mesiáš, kým nepríde,
boli tu prepadnutí. Mojžiš tu zachytáva podanie ten, „ktorého Je" (žezlo). Júda teda bude mať žezlo,
o tomto boji. Isteže je to pozemok, podiel v okolí ako zástupca toho, koho Je žezlo, až dotiaľ, kým
Sichému; neskoršie tam uložili Jozefove kosti (Ex si ho sám neprevezme, kým nepríde Kráľ Mesiáš,
13, 19 a Joz 24, 32). ktorý má neobmedzené a absolútne kráľovstvo.
3 O význame jednotlivých mien Jakubových sy­ Toto je okrem Protoevanjelia najstaršie miesto,
nov porov. 29, 31—30, 22. Ruben je Jakubovou si­ kde sa v Biblií hovorí o osobnom Mesiášovi. Pro­
lou, prvotina jeho mužskosti čiže jeho plodnej rocké slová nenaznačujú teda, že Mesiáš príde
 Genezis 49
70
•11K viniču priväzuje oslica svoje
a k réve vzácnej mláďa oslice svojej.
Vo víne perie rúcho svoje
a v hroznovej krvi plášť svoj.
12 Cernejšie sú oči jeho od vína
a belšie zuby jeho od mlieka.
*13 Zabulon býva na pobreží morskom
a je nablízku prístavu lodí
a bok jeho hranice je pri Sidone.
*14 isachar je osol kostnatý,
čo odpočíva za ohradami,
15 a keď videl, že odpočinok je tak sladký
a že kraj je tak nádherný,
tu sklonil svoju šiju pod bremeno
a stal sa sluhom poddaným.
*16 Dan vymôže právo ľudu svojmu
jak hocktorý z kmeňov Izraela.
17 Dan bude hadom na ceste,
a zmijou rohatou na chodníku,
čo hryzie koňa pri kopyte,
takže jazdec jeho padá dozadu.
18 Na tvoju spásu je vyčkávam, Pane!
vtedy, keď Júda stratí akúkoľvek samostatnosť
alebo autonómiu, či už národnú alebo náboženskú.
Koniec júdskeho kráľovstva je 587 pr. Kr., teda
nejde o udanie času, v ktorej dobe príde Mesiáš,
ale tým viac sa tu zdôrazňuje kráľovská hodnosť
Mesiáša, ktorý vzíde z rodu Júdovho. Za časov
Herodesa Veľkého je už badateľná aj strata ná-
boženskej slobody, a tak naozaj už zo samostat-
nosti neostáva Židom temer nič. Júda ostal po­
vždy stredom náboženskej, mravnej a zákonodar­
nej moci medzi všetkými kmeňmi Jakubovým! až
dovtedy, kým Kristus, potomok Júdov, založil nové
kráľovstvo, duchovné a všeobecné, Cirkev. Mesiá­
šov pôvod z tohto proroctva nie je označený pria­
mo z kmeňa Júdovho, predpokladá sa však tým,
že slávu mu prinesie príslušník kmeňa (Mt 1, 3
a Zjv 5, 5), a takým je len Mesiáš. Tradícia, tak
židovská ako aj kresťanská, je zajedno, že pro­
roctvo je mesiášske.
11 Mesiášske kráľovstvo opisuje sa v proroctve ako
všeobecné kráľovstvo, oplývajúce milosťou a bo­
hatstvom požehnania, ktoré sa tu podávajú obrazne
v opise pozemského šťastia. Mesiáš sa opisuje ako
najkrajší a aj jeho krása sa podáva obrazne. Tre­
ba to chápať o jeho vnútornej, duchovnej kráse,
podobne ako bohatstvo jeho Kráľovstva je duchov­
né.
13 Proroctvo o Zabulonovi sa tiež vyplnilo. Kmeň
Zabulonov osadil sa na severe Palestíny v blíz­
kosti Sidonu a bol neďaleko mora (Joz 19, 10—16).
14 Isacharovi bude prináležať žírna pôda, a tak aj
bolo, patrila mu Ezdrelonská nížina a južná Gali­
lea. A pretože cez Ezdrelonskú nížinu viedla ob­
chodná cesta, Isacharovci vypomáhali v doprave.
Preto ho Jakub prirovnáva k pracovitému oslovi.
Mal síce z Čoho žiť, obchod mu nebol potrebný,
dal sa naň však dobrovoľne.
16 n. Dan ‚sudca
* uháji a zaobstará právo svojmu
ľudu, svojim príslušníkom. Bude udatným a pri­
tom úskočným a ľstivým bojovníkom ako had ale­
bo zmija. Rohatá zmija je piesočná zmija, veľmi
jedovatá. Meno má od toho, že na hlave má dva
mäsité výbežky-rohy. Uhryznutie hada alebo vre­
tenice má pre jazdca, ktorý je na koni, zlé ná­
sledky. Uhryznutý kôň sa splaší a nič netušiaci
jazdec padá. Dan bude takým prekvapením pre
svojich nepriateľov (viď Sdc 10, kde malý počet
Danovcov dobýva mesto Lais [Dan]).
God — zbojnícke bandy doliehajú naň. 19
lež on im na päty dolieha.
Aser má jedla nadbytok, 20
ba dodáva i kráľovské lahôdky.
Neftali je sťa rýchla jelenica, 21
preukáže sa rečami krásnymi.
Ovocný stromček je Jozef, 22*
ovocný stromček pri prameni,
ratoliesky jeho prerastajú múr.
I roztrpčovali ho, hádali sa s nim 23
a napádali ho kušostrelci.
No luk jeho pevný je, 24
a obratná je šila jeho rúk
skrze pomoc Mocného Jakubovho, 25
odtiaľ, kde pastier a Skalí Izraela je,
skrze Boha otca tvojho, ktorý ti pomáha,
a skrze Všemohúceho, ktorý ťa požehnáva
požehnaniami nebies zhora,
požehnaniami hlbín dolu ležiacich,
požehnaniami pŕs a lona.
Požehnania otca tvojho, čo prevyšujú 26
požehnania večitých vrchov,
pravekých vŕškov nádhery,
nech zostúpia na hlavu Jozefovi,
na temä kniežaťu bratov jeho!
Benjamín dravým" vlkom je, *
27
čo ráno korisť zožiera
a večer korisť delí.”
Títo všetci sú dvanásť kmeňov Izraela; A to- 28
to je to, čo im otec ich hovoril, keď ich po­
žehnával. Každému z nich dal primerané po­
žehnanie.
Jakubovo ostatné želanie a smrť. —
Potom im prikázal takto: „Ja sa pripojím k ľu *29
du svojmu, pochovajte ma pri otcovi mojom
v jaskyni na pozemku Hetejca Efrona, i v jas- 30 *
kyni na poli Makpele, východne od Mambre,
v zemi Kanaán, na pozemku, ktorý kúpil Abra-
O Jozefovi naznačuje Jakub niečo z minulosti. 22-
nlcčo mu predpovedá do budúcnosti. Potomstvo Jo­
zefovo bude vzrastať ako chránený strom, ktorého
vetvy prerastú aj záhradnú ohradu. Kmeň Mana­
seho osadil sa spolovlce v Transjordánsku. Ako
Jozefa prenasledovali bratia, tak i Jozefových po­
tomkov budú prenasledovať nepriatelia, ale nič
proti ním nezmôžu, lebo Pán ich bude ochraňovať.
Mocný Jakubov, Pastier a Skala, sú synonymá na
označenie Boha. Požehnanie nebies zhora je dážď
a rosa. Požehnanie hlbín sú mnohé vodné.prame­
ne, ktoré budú na území Jozefovho potomstva.
Požehnanie pŕs a lona je početné potomstvo a hoj­
nosť zvierat. Požehnanie večitých vrchov a prave­
kých vŕškov nádhery je to isté: požehnanie pa­
lestínskych vŕškov. Pre Jozefovo potomstvo budú
požehnaním a dobrodením ako pole, pašíenky,
stromy atď. Knieža — Jakub myslí na Jozefovu
hodnosť v Egypte. Všetky tieto dobrodenia Jakub
predpovedá vlastne Efraimovi, lebo jemu bol dal
požehnanie ako nástupcovi Jozefovmu (hl. 48).
Hoci Benjamín bol najmenším kmeňom, splnilo 27
sa na ňom Jakubovo proroctvo.. Ukázal sa odváž­
nym, ako to vysvitá z dejín sudcov a prvého kráľa
v Izraeli Saula (Sdc 3, 15 n.; 5, 14; 2 Sm 2, 15
atď.).
1 Viď 25, 8. 20
O jaskyni Makpele porov. 23, 0—18, 30
 Genezis 49—50 71

hám od Hetejca Efrona na dedičné pohrebište. ' | „To je veľkolepá egyptská smútočná slávnosť!"
31 Veď tam pochovali Abraháma a jeho ženu Sá­ i Preto nazvali to (miesto) Abel Misraim —
ru, tam pochovali Izáka a jeho ženu Rebeku, Egyptský smútok, čo leží za Jordánom. | Jeho 12
32 a tam som pochoval aj Liu. | Pozemok a jas­ 1 synovia teda tak urobili s ním, ako im to priká-
kyňa bola kúpená od Hetejcov." 1 zal. | Vydali sa totižto do zeme Kanaán a po- 13
•33 Keď Jakub skončil s odkazom pre svojich ■ chovali ho v jaskyni makpelského pozemku, na
synov, vyložil svoje nohy na lôžko a skonal. pozemku východne od Mambre, ktorý Abra­
I pripojil sa k svojmu ľudu. hám bol kúpil na dedičné pohrebište od He­
tejca Efrona. | Potom, keď Jozef pochoval svoj- 14
50 Jakubov pohreb. — Tu vrhol sa Jozef ho otca, vrátil sa do Egypta, on i jeho bratia
na svojho otca, plakal nad nim a bozkával ho. 1 a všetci, čo bob odišli s ním.
•2 Potom rozkázal svojim služobníkom, lekárom,
zabalzamovať svojho otca. A lekári balzamovali Jozefova veľkodušnosť. — Bratia Jo- 15 *
3 Izraela. | Trvalo im to pri ňom štyridsať dní, zefovi, keď ich otec zomrel, báli sa a vraveli
lebo toľko času bolo treba na balzamovanie. si: „Ci sa teraz Jozef nezachová nepriateľsky
I Egypťania oplakávali ho za sedemdesiat dní. | voči nám a či nám neodplatí všetko to zlé, čo
•4 Potom, keď sa pominuli dni oplakávania, Jo­ sme mu vykonali?" | Preto poslali k Jozefovi 16 *
zef hovoril k faraónovým dvoranom takto: „Ak a odkázali mu: „Tvoj otec pred svojou smrťou
som našiel milosť vo vašich očiach, prihovorte toto prikázal: | »Tak poviete Jozefovi: Ach, už 17
sa za mňa, prosím, u faraóna v tomto zmysle; len odpusť svojim bratom ich previnenie a ich
5 Môj otec zaviazal ma prísahou takto; »Hľa, ja hriech, že ti zapríčinili zlo! Už nám len odpusť
teraz zomriem! V mojom hrobe, ktorý som si naše previnenie! Veď my uctievame Boha tvoj­
vykopal v zemi Kanaán, tam ma pochováš.'^ — ho otca!« Keď mu to hovorili, Jozef plakal. I
A teraz ja by som chcel ísť hore pochovať svoj- Potom prišli sami jeho bratia, padli pred ním 18
6 ho otca a potom sa vrátim." I A faraón odkázal: a vraveli: „Pozri, sme tvojimi sluhami!’ |
„Choď teda hore a pochovaj svojho otca, ako Avšak Jozef im povedal: „Len sa nebojte! Veď 19 *
7 si to bol prisahal!” | Nuž odišiel Jozef pocho­ či som ja na Božom mieste?! | Vy ste síce proti 20
vať svojho otca a s ním išli všetci faraónovi mne snovali zlo, Boh to však obrátil na dobro
služobníci: úradníci jeho paláca a všetci hodno- preto, aby uskutočnil to, čo je dnes, aby zachrá­
3 stári egyptskej krajiny, I a všetci Jozefovi do­ nil život mnohým ľuďom. | Len sa už nebojte! 21
máci i jeho bratia a domáci jeho otca. Iba svoje Ja sa postarám o vás, o vaše ženy a o vaše
malé deti, svoje ovce a statok nechali v kraji deti!” A tešil ich a milo sa im prihováral.
•9 Gesene. I S nimi išli i vozy a jazdci, takže bol
Jozefova smrť. — Býval teda Jozef 22
to veľmi veľký zástup.
v Egypte, on a jeho otcovský dom. A Jozef žil
10 Keď došli ku Goren-Atad za Jordánom, ko­
110 rokov. | I videl Jozef Efraimových synov 23
nali tam veľký a slávnostný pohreb. Za svojho
až do tretieho kolena, i synovia Machira, syna
otca urobil sedemdňovú smútočnú slávnosť.
Manaseho, narodili sa za Jozefovho života. 1
11 Keď sa Kanaáncania, obyvatelia zeme, dozve­ Raz potom povedal Jozef svojim bratom: „Ja 24 *
deli o smútočnej slávnosti pri Gorene, vraveli:
už zomriem, ale Boh sa vás istotne ujme a vy­
33 Pr! požehnaní Jakub sedel na lôžku, majúc dolu vedie vás z tejto krajiny do zeme, ktorú bol
ovisnuté nohy (48, 2). Keď dokončil požehnanie, odprisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi."
stiahol si nohy na lôžko a umrel. I pripojil sa... Nato Jozef dal Izraelovým synom prisahať a 25
viď 25, 8. 17; 35, 29.
2 Z Jakubovho tela urobili múmiu. Telo bolo tak
povedal: „Keď sa vás Boh zaujme, preneste
zabalzamované, aby ostalo na dlhý čas. Balzamo- potom kosti moje odtiaľto!" | A Jozef umrel, 26’
vači patrili do kňazskej triedy. Balzamovanie trva­ keď mal 110 rokov. Potom ho zabalzamovali
lo dlho, vnútornosti sa odstránili a telo sa dlhšie a uložili ho do rakvy v Egypte.
preparovalo (za 30 dni) a len potom sa napustilo
balzqmom. Jakuba oplakával celý Jozefov dom,
teda aj Egypťania, ktorí posluhovali Jozefovi. 2iaľ Po otcovej smrti Jozcťovl bratia sl mysleli, že 15 .
za Jokubom trval dlhšie ako obyčajne (počas bal­ Jozef teraz bude s nimi zaobchodlť tak, ako by
zamovania). Predlžuje sa ešte o tridsať dni, takže si to zaslúžili podľa spravodlivosti. Predpokladali,
že výkon trestu odložil len kvôli otcovi, aby ho
oželicvajú ho celkom sedemdesiat dni. Vysvetli sa
to tým, že Jakub bol otcom prvého ministra ťa. nezarmútil.
raónovho. Možno, že to bol Benjamín, čo sa prihovoril za 18
4 Je divné, že Jozef neprednáša osobne svoju bratov u Jozefa. Je celkom pravdepodobné, že Ja­
žiadosť faraónovi. Pravdepodobne zo smútku ne­ kub ešte za svojho života dal svojim synom takú
chal sl rásť bradu a vlasy, a takto sa nemohol radu, veď poznal dobrotivé srdce Jozefovo.
predstaviť pred faraóna. „01 som ja na Božom mieste?” Mne neprináleží 19
0 Vozy a Jazdci mail zaručiť bezpečnosť sprievo­ súdiť a trestať, je to záležitosť Božia. Keď Boh
du. Cesta cez púšť bola vždy nebezpečná. tak chcel pripraviť pre vás šťastie, ja ho nesmiem
10 Goren Atad bolo iste neďaleko Hebronu, možno meniť.
niekde v blízkosti Jordánu. Mohlo byt však alebo „Narodili sa za Jozefovho života", dosl. „na Jo- 24
z Jednej alebo z druhej strany rieky. Presnejšie zefových kolenách". Pravdepodobne Jozef adoptoval
sa lo určiť nedá. aj svojich vnukov. U arabských kmeňov je tiež
11 Abel Mlzraim — ‘ébel — smútočná slávnosť zvykom adoptovať tým, že sa príslušné dieťa ve­
egyptská. Tam Egypťania urobili za Jakubom tryz­ zme na kolená.
nu podťa zvykov svojej krajiny. V samotnom He- Rakev (sarkofág) bola granitová truhla, do kto- 26
brone sa smútočné obrady odbavovali znova za rej sa kládla múmia, uložená v ozdobne vyrezá­
ďglšlch sedem dni, vanej drevenej truhle.
 EXODUS — VÝCHOD
Exodus — Druhá kniha Mojžišova, roz­
práva a) o prípravách na odchod;
Izraela z Egypta (hl. 1—10) a to o utláčaní
ľudu v Egypte (1), o Mojžišovom narodení a
o jeho osudoch pred útekom z Egypta (2),
o živote Mojžišovom v Madiánsku a o jeho
vyvolení za vodcu ľudu, ktorý spolu s bratom
Aronom má vyviesť izraelský ľud z krajiny
jarma (3—4) a napokon o Mojžišových divo­
tvorných Činoch pred faraónom a o desiatich
ranách, ktoré Pán zázračne zosiela na faraóna
a jeho ľud kvôli oslobodeniu Izraela (5—10);
b) v druhej časti je reč o odchode
z Egypta (11—15), a to o desiatej, posled­
nej rane (11), o veľkonočnom baránkovi (12),
o samotnom odchode z Egypta (13), o pre­
chode cez Červené more (14) a napokon túto
Časť ukončuje Pieseň Mojžišova (15); nato
nasleduje c) opis cesty od Červeného
mora k Sinajskému vrchu (15, 22—
19, 1); sýtenie Izraelitov mannou a prepelica­
mi (16), zázračné vyvedenie vody zo skaly
a víťazstvo nad Amalekitmi (17) a ustanove­
nie sedemdesiatich sudcov na pomoc Mojži­
šovi (18); d) nato sa uvádzajú prvé zá­
kony Sinajského vrchu (19-^40). a to: 1)
EXODUS — VÝCHOD
Vyslobodenie Izraelitov z egyptského otroctva,
1—18.
Jakubovo potomstvo vzrástlo v E-
•1 gyptc v národ. — A toto sú mená synov
Izraela, ktorí boli prišli do Egypta, s Jakubom
2 oni prišli, každý so svojou rodinou: | Ruben, Si-
3 meon, Lévi a Júda, | Isachar, Zabulon a Ben-
Ako je zjavné z vypravovania Genezy, Izraeliti
boli presvedčení, že v Egypte neostanú natrvalo.
Ich zraky sa ustavične upierali na Kanaán. Veď
Boh Abrahámovi prisľúbil, že jeho potomstvo do­
stane Kanaán do vlastníctva (Gn 12, 7; 13, 15),
aj mu oznámil, že jeho potomci budú žiť v cudzej
krajine, kde ich budú utláčať (Gn 15, 13); poroba
však nebude trvať dlho a oni sa vrátia do svojej
zeme (Gn 15, 13. 14). O návrate do kanaánskej
zeme bol presvedčený aj Jozef. Pred svojou smr­
ťou vyslovil žiadosť, aby sa jeho kosti preniesli
do zasľúbenej zeme (Gn 50, 24). O pobyte Izraeli­
tov v Egypte má Písmo len skromné záznamy
a vonkoncom neuvádza dejiny temer za štyristo
rokov. Doba od Jozefa po Mojžiša je nám celkom
neznáma. Táto epocha nemala nejaký väčší vý­
znam pre dejiny spasenia, Iba v tom, Že za tieto
štyri storočia Jakubova rodina vzrástla v národ,
Desatoro (20, 1—17), ktoré bolo vyhláse­
né v slávnom zjavení sa Boha, 2) kniha
zmluvy (20, 23—23, 33) a slávnostné po­
tvrdenie zmluvy (24, 1—8), potom nasledujú
3) zákony týkajúce sa stavby, zariadenia a
výzdoby svätostánku, tzv. Tóra sväto­
stánku (25—31); 4) po týchto veršoch je
vložená časť historická o odpade ľudu, ktorý
si za Mojžišovej neprítomnosti ulial zlaté teľa
a klaňal sa mu. Mojžiš prosí Boha o odpu­
stenie a keď Pán prepáči vinu ľudu, zmluva
s Pánom sa opäť obnovuje (32—34). 5) Po­
sledná časť knihy zachycuje rozpravu o spl­
není predpisov „tóry o svätostánku"
136—40).
V tejto knihe sa teda zaznačuje základný
zákon Izraelitov, dekalog—desatoro (20, 1—17),
a najhlavnejšie zákony, týkajúce sa života
náboženského, mravného a spoločenského. Je
to súhrn zákonov, ktorými Izraeliti prevy­
chovajú sa v národ Boži. Preto sa tento zá­
kon volá „knihou zmluvy“: obsahuje z jednej
strany podmienky, ktoré má ľud zachovávať,
a z druhej strany zaznačuje prisľúbenie Bo-
I žie za verné plnenie príkazov.
jamín, | Dan a Neftali, Gad a Aser. | Všetkých 4.5
duší, vlastných to potomkov Jakubových bolo
teda 70 duší. Jozef, ten už bol v Egypte.
Po jeho smrti a všetkých jeho bratov ako 6
i celého toho pokolenia, | Izraeliti sa rozmnožili 7*
a rozrástli veľmi a boli tak mocní, že krajina
bola nimi preplnená.
prostredníctvom ktorého Boh uskutoční svoj zá­
mer, skrze Syna svojho spasiť ľudstvo. Izraeliti
žili v Egypte pospolu, skoro odlúčení od pohanov,
a takto mohli zachovať svoje náboženstvo čisté
a neporušené. Poroba Izraela má tiež svoj význam.
Veď bieda učí sa modliť. V nešťastí spomínali si
na svojho Boha, Pána, ktorý patriarchom preuká­
zal takú lásku a ochranu. Obrat „mená synov Izrae-
la" na tomto mieste označuje už národ, izraelský
národ. Uvádzajú sa mená Jakubových synov, oby
sa videlo, ž akých nepatrných začiatkov vznikol
vyvolený národ, ako Boh splnil svoj prísľub,
ktorý bol dal patriarchom.
Izraeliti sa tak rozmnožili za svojho pobytu 7
v Egypte, ktorý trval Štyristo tridsať rokov (Ex 12,
40), že ím už nestačila krajina Gesen (Gn 47, 11).
Pravdepodobne boli nútení rozísť sa aj po egypt­
ských mestách a prevádzali rozličné remeslá. Túto
 Exodus 1—2
•8 Keď potom v Egypte nastúpil nový kráľ,
9 ktorý Jozefa nepoznal, | tento riekol svojmu
ľudu: „Hra, izraelský národ je mocnejší a po-
10 četnejší ako my. i Dajme sa do toho a šikovne
zabráňme, aby sa ďalej nerozmnožoval a —
keby nastala vojna — aby sa azda nepripojil
k našim nepriateľom, proti nám nebojoval a
•11 potom z krajiny neodišiel.” | I ustanovili nad
ním pracovných dozorcov, aby ho utláčal; ťaž­
kými robotami: staval totiž faraónovi zásobo-
12 vacie mestá Pitom a Rameses. | Cím viac ho
však utláčali, tým väčšmi sa rozmnožoval a
viac sa rozrastal, takže sa Izraelitov priam
13 desili. | Preto Egypťania neľudsky hnali Izra­
eli elitov do práce, | neznesiteľným robili ich život
ťažkou robotou s hlinou a tehlami a rozličný­
mi poľnými prácami a všetkými rdbotami, do
ktorých ich násilne donucovali.
skutočnosť naznačuje aj Písmo, napr. 12, 22; 12,
21; II, 2; 12, 35 atď. Ani Mojžiš nevyrástol medzi
Izraelitmi, ale aj jeho rodičia bývali osi v blíz­
kosti faraónovho paláca (2, 1 n.). Toto všetko dáva
tušiť, že Izraeliti sa priam rozliali po celom Egyp­
te.
8 Nový krá! neoznačuje bezprostredného nástupcu
toho faraóna, ktorý povýšil Jozefa, ale označuje
faraóna, ktorý zasiahol do života Izraelitov novým
spôsobom. Doteraz Egypťania a Izraeliti žili v pria­
teľských vzťahoch, lenže teraz nastala zmena. No­
vý kráľ bol nepriateľsky naladený voči Izraelitom.
Nevie, že Izraeliti sú potomci toho muža, ktorý
kedysi bol požehnaním pre celý Egypt — Jozefa
nepoznal. Robil tak, že o tom nevie. Meno fa­
raóna Biblia neuvádza. Pravdepodobne bol ním
Tutmosls III. z 18, dynastie, ktorý vládol do roku
1440 pr. Kr. Začiatok jeho panovania nedá sa
presne určiť, je však isté, že r. 1479 už vládol.
V tento rok porazil pri Magede spojených ázij­
ských panovníkov. Tutmosls III. mohol nenávidieť
Izraelitov, veď aj oni boli azintml a tak príbuzní
tých, proti ktorým bojoval (Sýria, Fenlcla, Baby-
lonla). Izraeliti predstavovali pre faraóna usta­
vičné nebezpečenstvo. Bál sa, že sa Izraeliti spoja
s jeho nepriateľmi. Tento faraón bol aj veľkým
staviteľom, preto nie div, že pri tomto podujatí
využíval prácu zotročeného národa. Mal takto
možnosť využiť Ich pri opevňovali! miest a stavbe
zásobární.
U Izraeliti pracujú ne výstavbe Pltomu a Ráme *
eesu. Obe mestá sú v severnom Egypte, skoro na
hranici Egypta. Bolo Ich treba opevniť, najmä
keď hrozilo nebezpečenstvo od severovýchodu. Sta­
vali sa v nich aj zásobárne pre obilie a zbrane,
aby všetko bolo pripravené pre bojové ťaženie do
Sýrie. Pitom (egyptsky Pa-Tum ,dom boha Tum,
dom zapadajúceho slnka') je posvätné meno mesta
Teku (Sekut), ktorý sa po grécky nazýval He-
roopolls. Jeho zrúcaniny nachodia sa na kopci
Telí el-Maskhuta alebo Telí Artabl, pri nílskom
kanáli, ktorý ide cez vadí Tumllat. Rameses (cgypt.
Pa-R'amses ‚Ramsesov dom4) bolo vari mesto Zoan
čiže Tanis, dnešné San el-Hoger. Iní ho stotožňujú
s Phakusou alebo Telí Rotabom. Aj toto mesto
bolo vlastne vojenským opevneným strediskom.
24 Okrem stavieb Izraeliti mali ne starosti aj prí­
pravu stavebného materiálu. Robili tehly z nílske­
ho bahna, pomiešaného so slamou. Pracovali na
poliach, zavodňovall, siali, orall a žali. Poľná prá­
ca je v Egypte veľmi ťažká, človek 63 na hroznej
horúčave ihneď vysilí.
73
Faraón vydáva rozkaz zabíjať heb-
rejské nemluvňatá. — Egyptský krár roz- 15
kázal tiež hebrejským babiciam, z ktorých jed- 16
na volala sa Sefora a druhá Fua, | toto: „Keď
poskytujete Hebrejke pri pôrode pomoc, dá­
vajte pozor na pohlavie! Ak je to chlapec, tak
ho usmrťte, ak je dievča, nech ostane nažive!" | 17
Ale babice obávali sa Boha a nerobili tak, ako
im to egyptský kráľ rozkázal; nechávali chlap­
cov nažive. 11 dal si egyptský kráľ babice zavo- 18
lat a povedal im: „Prečo ste urobili túto vec
a nechali ste chlapcov nažive?!" | Babice však 19
*
odpovedali faraónovi: „Hebrejky nie sú ako
egyptské ženy, to sú zvieratá! Kým k nim dôj­
de babica, ony porodia." A babiciam Boh do- 20
žičil šťastia. A národ vzrastal a silnel, j A keď- *21
že sa babice báli Boha, on ich obdaril početným
potomstvom.
Preto faraón všetkému svojmu národu roz- *
22
kázal toto: Každého chlapca, čo sa Hebrejom
narodí, hoďte do Nílu, každé dievča nechajte
žiť!
Mojžišovo narodenie a mladosť. —
— Raz zobral sa muž z kmeňa Léviho a vzal 2*
si za ženu Léviho dcéru. | Žena počala a poro- 2
dila syna. Keď videla, že je pekný, za tri me­
siace ho ukrývala. | Dlhšie ho však skrývať 3
nemohla, preto vzala preň papyrusový košík,
vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň
Akokoľvek Izraelitov utláčali, Boh im dal, že 15
pri všetkej biede a utrpení sa rozmnožovali. Na
zamedzenie plodností Izraelitov bolo treba siahnuť
po Inom opatrení. Najprv to faraón robí tajne.
Dvom babiciam (asi Egypťankám) dáva rozkaz za­
bíjať hebrejských novonarodených chlapcov. Boli
to asi nejoké predstavené ostatných babíc, teda
rozkaz platil aj pre ostatné babice. Chlapci mali
byť pri pôrode nepozorovane usmrcovaní, matky
sl mali myslieť, že porodili mŕtve dieťa.
U mnohých arabských kmeňov nepoznajú ba- 19
blce. ženy si pomáhajú pri pôrode navzájom, alebo
vôbec nepotrebujú nijakú pomoc. Tak to bolo aj
u hebrejských žien; ale babice vo svojej odpovedi
sa Istotne vyhovárajú, preto preháňajú.
On ich obdaril početným potomstvom, dosl. vy- 21
stavil Im domy je hebraizmus, ktorý chce nazna­
čiť, že Boh za zachovávanie prirodzeného zákona
obdaril babice početným potomstvom (Dt 25, 9).
keď ony zachraňovali Izraelské potomstvo, Boh im
rovnakou mierou splácal. Početné potomstvo po­
važovalo sa nielen u Izraelitov, ale u všetkých
východných národov za veľké požehnanie.
Keď nepomohlo ani utláčanie, ani príkaz, daný 22
babiciam, a Izraeliti sa 1 pritom rozmnožovali,
faraón dáva verejný príkaz; zavraždiť každého
novonarodeného hebrejského chlapca. Ako však
Boh kríži ľudské plány! Odhodený chlopec, Moj­
žiš, vyrastie v dome faraóna, ktorý nevedomky
stavia sa proti Božím plánom. Isteže faraónov
príkaz sa prevádzal len tam, kde Izraeliti žili
medzi Egypťanmi. V Gesene ho sotva kto plnil.
Podľa údojov Ex 6, 20; Nm 26, 59 Mojžišovi 1 n.
rodičia volali sa Amram a Jochabed. Obaja bolí
z kmeňa Léviho. Svätopisec neuvádza na tomto
mieste mená rodičov, pretože nevystupujú nijakým
osobitným spôsobom v dejinách Izraela. Jochabed
porodila Mojžiša ako tretie dieťa, jej prvým die-
ťaťom bola Mária (Mírjam), druhým Aron (Ex
2, 4; 7, 7). Pekný — plný života, silný. Rodičia ho
ukrývali za tri mesiace, dúfali, Že 6 pomocou Bo­
žou ho zachránia (21d 11, 23). Papyrus sa používal
 Exodus 2
74

chlapčeka a položila ho do trstiny na brehu „Tak, vec sa rozniesla." I A keď sa o tej veci 15’
4 Nílu. I Ale jeho sestra stala si obďaleč, aby iozvedel faraón, snažil sa Mojžiša zahubiť. Pre­
zvedela, čo s ním bude. to Mojžiš utiekol pred faraónom a osadil sa
5 Tu prišla faraónova dcéra k Nílu vykúpať v kraji Madián a zdržoval sa pri studni.
sa. Kým jej sprievodkyne sem-tam chodili po Madiánsky kňaz mal sedem dcér. A ony 16’
_ brehu Nílu, ona zbadala medzi trstinou košík. prišli načerpať vody a naliať ju do válovov,
6 I poslala svoju slúžku, aby ho priniesla. Keď aby| napojili ovce svojho otca. | Keď prišli pas­ 17
ho otvorila, uvidela dieťa. Div, bol to plačúci tieri a odháňali ich, Mojžiš vstal, zaujal sa
chlapec. I uľútostila sa nad ním a povedala: i ich a napojil im ovce. | Keď ony potom prišli 18’
7 „Je to z hebrejských detí!" ■ Vtedy opýtala sa k svojmu otcovi Raguelovi, ten sa ich spýtal:
jeho sestra faraónovej dcéry: „Nemám ísť a za­ „Prečože dnes tak skoro prichodíte?" | Ony 19
volať ti hebrejskú dojku, ktorá by ti chlapca mu odpovedali: „Akýsi Egypťan zastal sa nás
8 vychovala?" ' A faraónova dcéra jej odvetila: pred ' pastiermi, ba aj nám pomohol napojiť
„Choď!" Dievča sa zobralo a zavolalo chlap- j ovce!” I Tu on povedal svojim dcéram: „A kde­ 20
9 covu matku. | Tejto faraónova dcéra povedala: že je? Prečo ste nechali (tam) toho muža?!
„Vezmi tohto chlapca a odchovaj mi ho! Dám I Zavolajte ho, nech si niečo zaje!" I A Mojžiš 21
ti odmenu". A žena chlapca vzala a chovala sa rozhodol, že uňho ostane. Potom dal Mojžišo­
•10 ho. 1 Keď chlapec podrástol, zaviedli ho k fa­ vi svoju dcéru Seforu. | A tá mu porodila sy­ 22’
raónovej dcére. I stal sa jej synom. A ona mu na a on ho nazval Gersamom, vraviac: „Pri­
dala meno Mojžiš, vraviac: „Veď z vody som šelcom som sa stal v cudzej zemi!” [Potom mu
ho vytiahla”. porodila aj druhého a pomenoval ho Eliezerom,
*11 V tom čase, keď Mojžiš dorástol, vyšiel hovoriac: „Ozaj, Boh otca môjho je mojou po­
k svojim súkmeňovcom, aby videl ich ťažkú mocou, vyslobodil ma od faraónovho meča!”l
robotu. Tu zbadal, že akýsi Egypťan ťal hebrej- A stalo sa, že v tom dlhom čase zomrel kráľ 23’
12 ského chlapa, jeho súkmeňovca. ’ 1 poobzeral egyptský. Izraeliti však vzdychali pod robotou,
sa zôkol-vôkol a keď videl, že tam nebolo ni­ volali a ich výkrik od roboty vystúpil k Bohu. '
koho, Egypťana zabil a ukryl ho v piesku. ' A Boh začul ich nárek a spomenul si na svoju 24
13 Druhého dňa vyšiel si opäť a hľa, dvaja heb­ zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jakubom. |
rejskí mužovia bili sa medzi sebou. I zavolal I zhliadol Boh na Izraelitov a ujal sa ich. 25
na toho, čo bol vinníkom: „Prečo biješ svojho Je pochopiteľné, že faraón snažil sa zbaviť Moj­ 15
14 krajana?" ] Ten mu však odvetil: „Ktože ťa žiša, nie ani tak preto, že zabil egyptského do­
ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?! Vari zorcu, ako skorej preto, že zdal sa mu byť ne­
by si chcel aj mňa zabiť, ako si odpratal toho bezpečným pre náklonnosť k Izraelitom. A fa­
raónovi dvorania isteže sa poponáhľali očierniť
Egypťana?” I preľakol sa Mojžiš, lebo si myslel:' a obviniť Mojžiša, že podnecuje vzburu medzi
Izraelitmi. O Madiánsku viď Gn 25, 2; 37, 28. 36.
nielen na písanie, ale robili z neho i rohožky a Jeden z madiánskych kmeňov sídlil na západe Si­
sandále a niekedy aj malé loďky (Iz 18, 2). Moj­ najského polostrova, neďaleko Horeba-Sinaja. K to­
žišova matka dala ho položiť ta, kde voda nebola muto kmeňu prináležal aj madiánsky kňaz Raguel-
prudká a pravdepodobne vedela, že ta chodieva Jetro, u ktorého Mojžiš našiel prístrešie.
faraónova dcéra. Mária, Mojžišova sestra, poznala, Jetro bol skutočne kňazom (18, 12) a spolu aj
že faraónova dcéra má Tútost s chlapcom, podlá šejkom svojho kmeňa. Jeho kmeň, žijúci na púšti,
toho, že ho nehodila do vody. Preto sa poponá- zachoval si poznanie a kult pravého Boha (Gn 25,
hlala ponúknuť jej službu, že jej zaobstará heb. 2 a Ex 18, In.), pokým ostatní Madiánčania od­
rejskú dojku. Týchto bolo iste dosť, keď faraónov padli k modloslužbe. Dcéry Jetrove pásli stádo
rozkaz olupoval matky o všetkých chlapcov. podobne ako Rebeka, Ráchel. U Arabov je aj dnes
10 Faraónova dcéra nevedela, že zveruje Mojžiša zvykom, že dobytok opatrujú zväčša ženské; pre
vlastnej matke. Cas dojčenia trval dva-tri roky. mužov takáto práca je ponižujúca.
Matka sl ho istotne podržala aspoň tak dlho pri Raguel značí priateľa Božieho a je vlastne ti. 18
sebe. Mojžiša faraónova dcéra adoptovala a dala tulom kňaza, Jetro je jeho vlastné meno a značí
mu egyptské meno. Egyptské slová sa neuvádzajú, vznešený, vynikajúci.
svätopisec však meno Mojžiš podľa zvuku spája Gersam — ger ‚cudzinec‘. Sam ,tam‘, teda .cu­ 22
s hebrejským mášáh ,ťahať, teda móšeh ‚vytiah­ dzinec tam (v tejto zemi)
*. Gersam sa narodil dosť
nutý1; pozri Úvod! O tom, že Mojžiš dostal sta­ neskoro, pretože, keď mal Mojžiš osemdesiat rokov,
rostlivú výchovu na dvore faraónovom, sa v texte je ešte malý (4, 20), -a Mojžiš prišiel k Jetrovl
nehovorí. Lež to je prirodzený dôsledok adopto­ štyridsaťročný. Eliezer znač! ,Boh je pomoc, po­
vania. Preto diakon Štefan mohol bezpečne tvrdiť, *.
mocník Posledná časť tohto verša je prenesená
že „Mojžiša vychovali vo všetkej múdrosti Egyp­ do latinského textu asi z 18, 4.
ťanov” (Sk 7, 21). Je pravdepodobné, že Mojžiš Teda po štyridsiatich rokoch zomrel faraón 23—25
nezabudol na svoj rodičovský dom a že sa stýkal Tutmosis III. (1501—1440), ale jeho nástupca, Amen-
so svojimi súkmeňovcami. Od rodičov sa naučil hotep, nový kráľ, nič nepoľavil Izraelitom. Trpeli
poznávať a uctievať Boha svojich otcov. Dieťa a hynuli ďalej. Tento faraón panoval od 1449/8
patriace ku kráľovskému dvoru, malo iste takúto do 1420 a za jeho vlády odchádzajú Izraeliti z Egyp­
slobodu, že sa voľne pohybovalo, kde sa mu chcelo. ta asi r. 1448. Iní autori dávajú prednosť Ramse-
11—12 Ako vysvitá zo Sk 7, 23, mal Mojžiš vtedy už sovi II. (1292—1225) — za neho utiekol Mojžiš na
štyridsať rokov. Egypťan týral Hebreja a bol by púšť — a Merneptahovl (1225—1215). Podľa tejto
ho vari aj usmrtil, keby mu nebol prišiel na obra­ druhej mienky Izraeliti by boli vyšil z Egypta
nu Mojžiš. Mojžišov skutok treba sl vysvetliť tak, okolo r. 1225. Zmienka o novom kráľovi je prí­
že Mojžiš Egypťana zabil asi v sebaobrane, keď pravou na nasledujúce rozprávanie o Mojžišovom
sa Egypťan vrhol naň, takto to vysvetľujú sv. návrate do Egypta a o vyvedení Izraelitov z otroc­
Ambróz a sv. Tomáš Akvinský. Iní sa domnievajú, tva. Možno predpokladať, že Mojžiš sa teraz môže
že Mojžiš konal z rozhorčenosti a nemal úmysel skorej vrátiť do Egypta, keď nežije faraón, ktorý
zabiť Egypťana, ho chcel zahubiť-

Boh zjavuje sa Mojžišovi a určuje ho
•3 za vysloboditeľa svojho ľudu. — A Moj­
žiš pásaval ovce svojho testa Jetra, madiánske-
ho kňaza. Keď raz hnal ovce za púšť, došiel
»2 ¾ vrchu Božiemu, k Horebu. | Tu zjavil sa mu
anjel Boží v ohnivom plameni z tŕňového krí-
Jca. A keď ho zbadal, div, tŕňový krik horel
3 plameňom, ale vôbec nezhorieval. | Vtedy si
Mojžiš povedal: „Pôjdem a obzriem si tento
. čudný zjav. Prečo tŕňový krík nemôže zho-
4 rieť?” | Keď Pán videl, že prichádza, aby si
to obzrel, tu zavolal naň Boh z tŕňového kríka
a riekol: „Mojžiš, Mojžiš!" Ten odpovedal: „Tu
•5 som.” | I hovoril mu. „Nepribližuj sa sem!
Vyzuj si obuv zo svojich nôh, lebo miesto, na
♦6 ktorom stojíš, je pôdou svätou.”.| A pokračoval:
„Ja som Boh otca tvojho Abraháma, Boh Izáka
a Boh Jakuba." Vtedy Mojžiš zakryl si svoir
tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha.
7 Tu mu Pán hovoril: „Videl som utrpenie Pu­
du svojho v Egypte a začul som jeho volanie
pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpe-
*8 ni. I Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil
z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny
do zeme krásnej a priestrannej, do zeme oplý­
vajúcej mliekom a medom, do bydlísk Kanaán-
čanov, Hetejcov, Amorejčanov, Ferezitov, He-
9 vejcov a Jebuzejcov. | A teraz, ozaj, volanie
Izraelitov došlo ku mne a ja som videl útlak,
■10 ktorým ho Egypťania trápili. | Nuž zober sa!
Pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš Pud môj, Izra-
11 elitov, z Egypta!" | Tu Mojžiš povedal Bohu:
1 Ako neskoršie Amos (Am 7, 15), tak teraz Moj­
žiš je povolaný za proroka priamo od stád. Mojžiš
pásol svojmu testoví stáda a dostal sa s nimi až
k vrchu Horeb Čiže Suchej hore. Horeb je ten
istý vrch ako Sinaj. Horeb je len čiastka Sinaja,
jeho stredný hrebeň. Horeb je tu uvedený ako
Boží vrch, Iste preto, že na tomto vrchu dostane
Mojžiš zjavenie (keď Mojžiš písal knihu Exodus,
už mohol dat vrchu toto meno, lebo zo skúsenosti
vedel, že na tomto vrchu sa mu zjavil Pán [hl.
19 n.]).
2 V horiacom kri sa zjavil Mojžišovi Pán v po­
dobe Anjela. Sv. Otcovia sa domnievajú, že to
bola druhá Božská Osoba. Ohňový plameň je
symbolom Božej prítomnosti, ktorý symbol bude
prezrádza? prítomnosť Božiu na ceste Izraelitov
z Egypta.
S Miesto bolo posvätené prítomnosťou Božou a
Mojžiš sl mal vyzuť obuv na znak vnútornej čis­
toty. K Bohu sa možno blížiť len s Čistou dušou.
Aj Mojžiš sa mal s patričnou úctou a pokorou
priblížiť k Pánovi.
6 Starozákonní ľudia boli presvedčení, Že nemož­
no vidieť Boha bez toho, žeby človek nezomrel
(Gn 16, 10; 32, 31), preto sl Mojžiš zakrýva tvár.
B Pán sa zjavuje preto, lebo chce uskutočniť svoj
dávny prísľub, voviesť Izraelitov do Kanaánu, do
zeme, oplývajúcej alebo tečúcej mliekom a me­
dom. Ako Inde je hodne vody — v Egypte — tak
v Kanaáne je toľko medu a mlieka. V Palestíne
je hodne pastvín, teda je ako stvorená pre chov
dobytka a medom sa tu rozumie aj syrup z hroz­
novej šťavy a južného ovocia. Lež slová možno
chápať aj ako príslovie na označenie akéhokoľvek
bohatstva zeme.
10—12 Mojžiš pred štyridsiatimi rokmi zastal sa sú­
kmeňovca, teraz je však pokornejší a necíti sa
schopným na poslanie, ktoré určuje Boh. Lež Boh
mu prisľubuje svoju pomoc o pkp záruku, že svoju
a 3 _____ ___ _ 75
„Ktože som ja, aby som šiel k faraónovi a aby
som vyviedol Izraelitov z Egypta?‘” A on ho 12
uistil:,,Ja budem s tebou a toto ti bude znakom,
že som to ja, čo som ťa poslal: keď vyvedieš
ľud z Egypta, budete Boha uctievať na tomto
' vrchu.”
Roh zjavuje svoje meno. —AMojžiš 13
opýtal sa opäť Boha: „Hľa, keď pôjdem k Izra­
elitom a poviem im: »Boh vašich otcov poslal
ma k vám
*, oni sa budú opytovať: »Aké je
jeho meno?« Čo im mám odpovedať?'- | Tu 14‘
riekol Boh Mojžišovi: „Ja som, ktorý som!" —
a dodal: „Toto povieš Izraelitom: »Ja-som ma
k vám poslal!-” | A Boh Mojžišovi ešte rie- 15
kol: „Pán, Boh otcov vašich, Boh Abrahámov.
Boh Izákov, a Boh Jakubov, poslal ma k vám.
Toto je meno moje naveky a názov môj z po­
kolenia na pokolenie. ; Choď, zhromaždi star- *
16
ších Izraela a povedz im: »Pán, Boh otcov va­
šich, sa mi zjavil, Boh Abrahámov, Izákov,
a Jakubovia povedal mi: »Bedlivo som vás
pozoroval ako aj to, čo sa s vami dialo v Egyp­
te. | Preto som sa rozhodol, že vás vyvediem 17
z egyptského utrpenia do zeme Kanaánčanov,
Hetejcov, Amorejčanov, Ferezitov, Hevejcov a
Jebuzejcov, do zeme, čo oplýva mliekom a me­
dom.- | A oni poslúchnu na tvoj *hlas a tak *18
pôjdeš ty a starší Izraela k egyptskému krá-
úlohu vykoná, prisľubuje mu, že na vrchu Sinaj
budú Izraeliti uctievať Boha (v latinskom texte
je ‚obetovať‘). Boh si praje, aby ho Izraeliti uctie­
vali na tomto vrchu, preto Mojžiš má dôverovať,
že vyvedie Izraelitov z Egypta.
Mojžiš poznal pravého Boha, poznal I jeho meno 13
El-Mocný, opytuje sa však na meno asi preto,
lebo-žil predtým aj. sám v Egypte a má prísť
k ľudu, Čo v Egypte pozná mnoho egyptských
bohov. Aj faraón sa bude vypytovať na meno Bo­
ha, ktorý Mojžišovi zveril úlohu vyslobodiť Izraeli­
tov z egyptskej krajiny. Meno Boh je všeobecné,
najmä keď myslíme, že v Egypte uctievali všeli­
jakých bohov, bolo teda treba vedieť meno Izraeli­
tom vlastného Boha, a to také, ktoré vystihuje
jeho podstatu, najvlastnejší prívlastok. Podľa pred­
stavy tamojších ľudí každá krajina a národ má
svojho vlastného boha. Mojžiš sa pýta na Meno
Boha, ktorý sa ujíma Izraela.
Boh-vypočúva Mojžišovu prosbu a oznámi mu
svoje meno, to meno, ktoré vystihuje Božiu pod­
statu, jednoduché bytie: Ja som, ktorý som, hebr,
ehjeh ašer ehjeh. Teda ten, ktorý je — Jahve.
Boh nemá od nikoho svoje bytie, on je sám by­
tím, bytie je jeho osobným životom. Boh Izraeli­
tov je teda Jahve. Znenie ‚Jehova‘ je len od r.
1303 a ujalo sa najmä za Časov Lutherových.
Kvadrililcrizmus JHVH dostal samohlásky iného
Božieho mena Adonaj (Pán, Vládca). Do sloven­
činy meno Jahve prekladáme dôsledne menom
Pán. Toto meno malo Izraelitov presvedčiť, Že Boh,
„Ktorý je“, ktorý existuje, mimo všetkej pochyb­
nosti teraz ide uskutočniť svoje dávne prísľuby.
Meno Johve poznali Hebrej! bezpochyby ešte 14
pred Mojžišom, veď nachodíme ho už aj v mene
Mojžišovej matky Jochabed ‚Jahve je slávo'. Meno
JHVH vyskytuje sa aj na tabuľkách z časov Ha *
murapiho.
„Starší“ vo význame poprední, teda kniežatá kme- 16
ňov a náčelníci rodov atď.
„Pán ... prišiel nám v ústrety“ tieto slová sa 16
vzťahujú na zjavenie sa Pána Mojžišovi, lebo
zjavil sa mu nie ako súkromnej osobe, ale ako
budúcemu vodcovi národu, „Boh Hebrejov“ čiže
 Exodus 3—4
76

ľovi a poviete mu: .Pán, Boh Hebrejov, pri­ rozprávaš, lebo som nemotorných úst a ťarba­
šiel nám v ústrety, musíme odísť teraz na troj­ vého jazyka." | Avšak Pán mu odvetil: „Ktože 11
dňovú cestu do púšte, žeby sme Pánu, Bohu dáva človeku ústa, alebo ktože ho robí nemým
19 nášmu, priniesli obetu.. I Ja viem, že egypt­ alebo hluchým, vidiacim alebo slepým? Azd¾
ský kráľ nedovolí vám odísť, iba ak pod ťaž­ som to nie ja, Pán? | A teraz len choď! Ja bu­ 12
20 kou rukou. | Preto ja zdvihnem svoju ruku a dem s ústami tvojimi a poučím ťa, čo máš roz­
budem biť Egypťanov všetkými svojimi zá­ právať!" | On však odpovedal: „Prosím, Pane, 13
zrakmi, ktoré na nich vykonám. Potom vás pošli si niekoho iného!" | I nahneval sa Pán 14
21 prepustí. | Ba dám aj milosť nájsť tomuto na Mojžiša a riekol: „Ci nie je bratom tvojím
ľudu v očiach Egypťanov, takže keď pôjdete Aron, Levita?! Viem, že on veľmi dobre roz­
22 preč, nedajú vám odisť naprázdno. | Ženy si práva a hľa, on ti vyjde v ústrety a keď ťa
vyžiadajú od svojich susediek a spolubývajú­ uvidí, bude sa zo srdca radovať. | A ty mu po­ 15
cich zlaté a strieborné predmety. A nakladie­ rozprávaš a vložíš mu slová do úst. Ja už budem
te ich na vašich synov a vaše dcéry a tak s tvojimi a s jeho ústami a poučím vás, čo bu­
vyplienite Egypt.” dete mať robiť. | On bude namiesto teba hovo­ 16 *
*4 Mojžiš však odpovedal a vravel: „A keď mi I riť k ľudu a tak on bude ústami tvojimi, kým
nebudú veriť a nebudú počúvať na môj hlas, ty budeš preň ako Boh. | Túto palicu si však 17 .
2 ale budú vravieť: >Pán sa ti nezjavili? | 1 ho­ zober do ruky svojej, s ňou budeš robiť zázra­
voril mu Pán: „Čo to máš v ruke?” On odve­ ky!”
3 til: „Palicu”. | A on riekol: „Hoď ju na zem!"
Mojžiš odchádza z Madiánska. —
A keď ju hodil na zem, premenila sa na hada,
Tu zobral sa Mojžiš a vrátil sa k svojmu tesťo- 18 *
4 takže Mojžiš pred ním utekal. | Polom hovo­
vi Jetrovi a povedal mu: „Chcel by som ísť
ril Pán Mojžišovi: „Načiahni ruku svoju a chyť
navštíviť a vidieť svojich príbuzných, či ešte
ho za chvosť!” A keď načiahol svoju ruku a žijú v Egypte." A Jetro odpovedal Mojžišo­
5 chytil ho, obrátil sa v jeho ruke na palicu. | „To
vi: „Len choď v pokoji!" | A Pán riekol Mojži­ 19 *
preto, aby uverili, že sa ti zjavil Pán, Boh ich
šovi ešte v Madiánsku: „Choď, vráť sa do
otcov, Boh. Abrahámov, Boh Izákov a Boh Ja­
Egypta, veď všetci tí, čo siahali na život tvoj,
6 kubov.” | A Pán mu hovoril ďalej: „Vlož svoju sú mŕtvi!" | I vzal Mojžiš svoju ženu a svojich 20'
ruku do svojho záhybu na svojich prsiach!” synov, vyložil ich na osla a vracal sa do Egyp­
I vložil svoju ruku do svojho záhybu a keď ju ta. Do svojej ruky vzal si však Božiu palicu.
vytiahol, hľa, jeho ruka bola malomocná akc A Pán mu ešte riekol: „Keďže sa vraciaš do 21
7 sneh. | Potom mu riekol: „Zasa vlož svoju Egypta, dávaj pozor, aby si urobil všetky tie
ruku do svojho záhybu!" A opäť vložil svoju zázraky pred faraónom, nad ktorými som ti
ruku do svojho záhybu a keď ju vytiahol zo dal moc. Ja však zatvrdím srdce jeho, takže on
svojho záhybu, div, bola ako ostatné jeho telo. neprepustí ľud. | Potom povieš faraónovi: Tak­ 22
8 1 „A keby ti neverili a nepočúvali na hlas prvé­ to hovorí Pán: »Mojím prvorodeným synom je
ho zázraku, uveria na hlas druhého zázraku. Izrael.« | Povedal som ti: Prepusť syna môjho,
23'
9 | A ak by neverili ani týmto dvom zázrakom' aby ma uctieval! Ty si však odoprel prepustiť
a nepočúvali by na tvoj hlas, potom vezmi ho. Preto ja usmrtím prvorodeného syna tvoj-
niečo vody z Nílu a vylej ju na suchú zem1 ho."
A voda, ktorú vezmeš z Nílu, premení sa na
suchej zemi v krv.” pr! svojich skutkoch, ktoré presiahnu ľudské mož­
•10> Nato Mojžiš povedal Pánovi: „Nie tak, Pane! ností, ostal pokorným služobníkom Božím. Boh
môže všetko a keď bude s Mojžišom on, Mojžiš
Ja nie som výrečným mužom. Nebol som pred­ sa nemá čoho obávať, všetko sa mu podarí.
tým a ani teraz, odkedy ty so svojím sluhom „Ty budeš preň ako Boh”, pomer Árona k Moj­ ia
žišovi bude taký, aký má prorok k Bohu. Co
Pán, ktorého Hebrej! uctievajú. Starší mail ísť Mojžiš bude chcieť dať vedieť ľudu alebo faraóno­
s Mojžišom k faraónovi, aby panovník videl, že vi, povie to Áronovi a Áron to oznámi ľudu a fa­
ide o celonárodnú vec Izraelskú. Boh chcel svoj raónovi. Aron bude Mojžišovým nástrojom, bude
ľud vyviesť bez pohromy z Egypta, viaže to však jeho ústami.
na podmienku, že faraón sa dobrovoTne poddá Bo­ Mojžiš neuvádza dôvod svojho odchodu do Egyp­ 18
žiemu rozhodnutiu. Izraeliti majú ísť tri dni cesty, ta. Hovorí pravdu, ale neodkrýva celú pravdu.
teda von zo zeme egyptskej, zo zeme modlárstva, Robí to preto, aby ho žena a tesť neodhovárali
aby mohli nerušene obetovať svojmu Bohu. Miesto od ťažkého podujatia, keď má splniť, čím ho Boh
obety malo byť pravdepodobne púšť Et-Tíh, kam poveril.
Izraeliti z krajiny Gesen mohli dôjsť za tri Všetci... sú mŕtvi, teda nielen faraón, pred 18
dni. Boh by ich bol potom ďalej viedol do Ka- ktorým Mojžiš utiekol, ale aj pokrvní zavražde­
naánu a faraónovi by bol býval prejavil svoju ného Egypťana, ktorí podľa zákona odvety mail
ďalšiu vôľu. Mojžiša zavraždiť.
Izraeliti už dlho trpeli v Egypte, tažko uveria, Pán nekázal Mojžišov! vziať so sebou Senu 20
že teraz ich Pán vyslobodí z jarma. Voči tejto a deti. Ba pošle ich z cesty späť k testoví (4, 20
ťažkosti Pán obdarúva Mojžiša mocou robiť zázra­ a 18, 2.) Aj dnes na východe možno vidieť na
ky. Biele malomocenstvo (v. 7) pokladali za ťažko oslovi sediacu ženu s dvoma deťmi: jedno má na
liečiteľné (Nm 12, 10; 4 Kr 5, 27), medzi Izraelit­ chrbte a druhé v náručí.
mi sa však vyskytovalo často. Keď ľud neuverí Izrael je prvorodeným Božím, lebo sl ho vy­
Mojžišovým slovám, uverí jeho zázrakom. volil mimoriadnym spôsobom na veľké poslanie.
10—12 Mojžiš mal nejakú rečovú vadu, ktorú bližšie Z neho sa narodí Mesiáš, Syn Boží. Izrael je prvo­
neznáme. Boh mu ju neodstraňuje, iste preto, aby rodeným vzhľadom na pohanov, ktorí len neskor­
Mojžiša neoslavoval! za to, čo robí Boh, ale aby šie budú povolaní k pravej viere,
 Exodus 4—9

*24 Na ceste však počas nočného oddychu oboril | Otlak Izraélitov sa zväčšuje. —
25 sa naň Pán a chcel ho usmrtiť. [ Tu Sefora vza­ I A v ten istý deň prikázal faraón dozorcom a 6*
la ostrý kameň, obrezala predkožku svojho sy­ i predákom ľudu takto: | „Nabudúce nedodávaj- 7*
na a dotkla sa jeho nôh a povedala: „Ženíchom te ľudu slamu na výrobu tehál, ako tomu bolo
26 krvi si ty mnel" | Potom ho nechal, lebo pove­ doteraz. Sami nech si idú nazbierať slamy!
dala: „Ženíchoni krvi si pre obriezku". I Avšak vy žiadajte od nich také množstvo te- 8
Mojžiš a Aron vystúpia pred ľu hál, aké doteraz dorábali. A nič ím nezjavujte,
*27 d o jn v Egypte. — Pán hovoril tiež Arono­ lebo sú leniví! Veď prečo kričia: »My chceme
vi: „Choď naproti Mojžišovi do púšte!" A on odisť, chceme nášmu Bohu obetovať!« , Robo- 9
šiel a stretol ho pri Božom vrchu a pobozkal tou týchto ľudí treba pritisnúť, aby sa starali
28 ho. | A Mojžiš potom oznámil Aronovi všetky o ňu a nestarali sa o hlúpe reči!” | I odišli 10
slová Pánove, ktorými ho vyslal a všetky zá- dozorcovia (práce) a zapisovatelia a povedali
29 zraky, ktoré mu prikázal. | Nato odišiel Mojžiš ľudu: „Takto hovorí faraón: »Slamy vám už
. 30 a Áron a zhromaždili starších Izraela. | Áron nedodám. | Sami si choďte nazbierať slamy 11
ich Však upovedomil o všetkých slovách, ktoré (na pole), kdekoľvek ju nájdete! Nič sa však
Pán hovoril Mojžišovi, a tento robil zázraky neuľaví z vašej úlohy! * ”
31 pred očami ľudu | a ľud uveril. A keď počuli, A ľud rozpŕchol sa po celej egyptskej zemi, 12
že Pán (sústrastné) pozoroval Izraelitov a videl aby si zbieral slamu na tehlu. | Dozorcovia 13
ich utrpenie, padli na kolená a klaňali sa. však naliehali a vraveli: „Konajte si svoju prá­
cu tak, ako dovtedy, keď ešte bola slama!”
Prvé vyjednávanie s faraónom.— | Bili aj izraelských predákov, na ktorých do- 14
5 Potom Mojžiš a Aron odišli a vraveli faraóno­ zorcovia zvaľovali vinu, hovoriac: „Prečo ste
vi: „Takto ti odkazuje Pán, Boh Izraela: ‚Pre­ nevyhotovili také množstvo tehál včera a dnes,
pusť Jud môj, aby mi na púšti pripravil sláv- ako doteraz?"
2 nosťl," | Faraón však odvetil: „Ktože je Pán, I pobrali sa predáci izraelského ľudu a sťažo- 15
žeby som ho počúval a prepustil Izraelitov? valí si pred faraónom takto: „Prečo tak nakla­
Nepoznám ani Pána a neprepustím ani Izra- dáš so svojimi sluhami? | Slama sa nedodáva 16
3 elitovl” | Vtedy mu povedali: „Boh Hebrejov tvojim sluhom, ale »tehly — hovorí sa nám —
sa nám zjavil. Na tri dni cesty máme ísť na len vyrábajte!
* Hľa, aj bijú tvojich sluhov!
púšť a tam Pánovi, Bohu nášmu, priniesť obe­ Veru, krivdíš svojmu ľudu!" | On však odvetil: 17
tu, žeby nás nenavštívil morom alebo (iným) „Leniví ste, leniví! Preto žiadate: »My chceme
•4 mečom.” | Ale egyptský kráľ im odvetil: „Moj­ odísť, aby sme obetovali Pánovi. * | A už sa 18
žiš a Aron, prečo chcete odviesť Jud od jeho berte, pracujte! Slama sa vám nedodá, ale
práce? Len choďte k vašim ťažkým robotám!” množstvo tehál odovzdáte!” | Tu videli izra- 19
•5 | Faraón povedal im tiež: „Hľa, mnoho je už elskí predáci, že sú v zlom položení, lebo sa
bedače zemskej a vy by ste im chceli od robôt im prikazovalo: „Nič sa vám nezľaví z dennej
dožičiť odpočinku?” výroby vašich tehál!”
24_ 26 Na ceste do Egypta stavia sa Mojžišovi do ces- Keď odišli od faraóna, stretli sa s Mojži- 20
ty prekážka, a to zo strany samotného Boha, ktorý šom a Aronom, ktorí na nich čakali. I pove­
ho poslal do Egypta. Príbeh sa stal za noci niekde, dali týmto: | „Nech vás vidí Pán a nech súdi! 21 *
kde táborievali karavány. Text týchto veršov je
nejasný. Myšlienka je asi táto: Mojžiš pravdepo­ Veď urobili ste nás v očiach faraóna a jeho
dobne pre ohľad na ženu a festa nedal obrezať služobníkov nenávidenými. Meč ste mu vtisli
svojich synov. Teraz Pán ohrozuje Mojžiša na ži­ do rúk, aby nás povraždil!" | Nato Mojžiš obrá- 22 *
vote. Mojžiš vedel, že Pán smrťou trestáva také til sa na Pána a prosil: „Pane, prečo dávaš
previnenie, veď tak boli o tom presvedčení všetci
Izraeliti. Vybadal, že jeho previnenie je v tom, asi preto, lebo mal na mysli, že Izraeliti na púšti
Že nedodržal Pánov príkaz, ktorý dal Abrahámovi mohli by sa spojiť s nepriateľskými beduínmi
o jeho potomstvu. (Gn 17, 10 n.). Mojžiš pravde­ a tak ohrozovať Egypt Egypťania majú dosť ťaž­
podobne pre choroby nevládze vykonať obriezku; kostí s Hebrejmi, mnoho ich je a čo by bolo, keby
urobí to teda jeho žena Sefora. A nebezpečenstvo ešte nebolí utláčaní ťažkou prácou?
Ihneď prestáva. Obriezku aj Inokedy robievali Izraeliti boli rozdelení do rozličných skupín. 6
ostrým kamenným nožíkom. Koho nôh sa dotkla Každá skupina mala predáka („zapisovateľa“) Iz­
Sefora? Na túto otázku sú rozličné odpovede. raelitu, ktorý bol zodpovedný egyptskému dozor­
Pravdepodobne dotkla sa nôh svojho muža, ktorý covi za výkon pri práci.
skoro umieral a ktorého zachránila vyplnením prí­ Tehly sa robili z nílskeho blata a doň miešali 7—14
kazu o obriezke. Získala sl ho takto znova, a preto, nadrobno rozsekanú slamu a plevy. Izraeliti mali
hoci jej je už dávnejšie mužom, hovorí mu: „Že­ určený počet tehál vyrobiť za deň. Teraz počet
níchom krvi sl ty mne". Je možné, že Pán sa kusov im ostáva nezmenený, avšak Ich práca sa
Mojžišovi zjavil v podobe hroziaceho Anjela, na­ zdvojnásobní. Slamu už nebudú dostávoť, musia
svedčovali by tomu slová: oboril sa naň a potom sa sami o ňu postarať. Faraón žiadal temer ne­
ho nechal. Zdá sa, že tu Sefora s deťmi opustila možnosť a keď sa jeho vôľa neuskutočnila, obvi­
Mojžiša. ňuje -robotníkov z lenivosti.
27 Boží vrch — Sinaj. Keď sa Mojžiš stretáva „Meč ste mu vtisli do rúk“, dali ste mu prlle- 21
s Aronom, on sám má už osemdesiat rokov, Aro­ žltosť, aby nás svojím trýznením a preťažovaním
novi je osemdeslattrl. robotou zahubil. Keby nebolo Mojžišovej žiadosti,
4 Faraón neuznáva, Že Boh poslal Mojžiša. Pova­ mohlo sa pri práci žlť ešte obstojne. Teraz však
žuje ho za buriča, ktorý odvádza ľud od roboty. ťarcha robôt doľahla tak, že ide o holý život.
S Pracovať treba, aby so takto zabránilo nespo­ Mojžiš nič neodpovedá na to, čo mu vyčítajú. 22
kojnostiam. Treba ich preťažiť prácou, aby sa I Obracia sa s prosbou na Boha, aby ukrátil biedu
veľmi nerozmnožovali. Tloto slová povedal faraón I utláčaného ľudu.
 Exodus 5—6—1
78

25 tomuto ľudu toľko trpieť? | Veď odvtedy, čo | Mojžišov a Aronov rodokmeň. —

som vkročil k faraónovi, aby som v mene tvo- , Títo sú poprední vo svojich rodoch: Synovia *
14
jom hovoril, on gniavi tento lud a ty vôbec ne- Rubenovi, prvorodeného Izraelovho: Henoch,
•6 vyslobodzuješ svoj národ!" | Avšak Pán odpo­ Falu, Hesron a Charmi. | To sú popredné ro- 15
vedal Mojžišovi: „Teraz uvidíš, čo učiním fa­ diny Rubenove. Synovia Simeonovi: Jamuel,
raónovi. Veď pod silnou rukou vás on pre­ Jamin, Ahod, Jachin, Soar a Šaul, syn kanaán­
pustí a pod mocnou rukou vás aj vyženie zo skej ženy. To sú popredné rodiny Simeonove.
svojej krajiny!" | A tieto sú mená synov Léviho podľa ich pô- 16
vodu: Gerson, Kaát a Merari. A Lévi žil 137
Pán poznove prisľubuje vyšlo- rokov. | Synovia Gersenovi: Lobni a Semei 17
‘2 hodenie. — Potom Boh hovoril Mojžišovi podľa svojich čeľadi. | Synovia Kaátovi: Am- 18
3 a riekol mu: „Ja som Pán | Ja som sa zjavoval ram, Isaár, Hebron a Oziel. Kaát žil 133 rokov,
Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi ako Všemohúci j Synovia Merariho: Moholi a Musí. To sú 19
Boh, ale pod mojim menom Pán neprejavil popredné rodiny podľa ich pôvodu. I Amram *
20
4 som sa im. | Uzavrel som s nimi i zmluvu svo­ vzal si za ženu Jochabed, dcéru otcovho brata,
ju, že im dám kanaánsku zem, kde ako cudzin- a tá mu porodila Árona a Mojžiša. Amram
5 ci bývali. | Ja som počul aj nárek Izraelitov, však žil 137 rokov. | Synovia Isaárovi: Kore, *21
ktorých ujarmili Egypťania, a rozpamätal som Neter a Zechri. | Synovia Ozielovi: Misael, 22
6 sa na zmluvu svoju. | Preto povedz Izraeli­ Elisafan a Šetri. | Aron si vzal za ženu Alžbe- 23
tom: >Ja som Pán a ja vás vyvediem spod jar­ tu, Aminadabovu dcéru, sestru Nahasonovu,
ma egyptskej roboty, vyslobodím vás z otroc­ a tá mu porodila Nadaba, Abiu, Eleazara a
tva a vykúpim vás zdvihnutým ramenom a Itamara. | Synovia Koreho: Aser, Elkana a 24
7 veľkými trestami. | Vezmem si vás za svoj ná­ Abiasaf. To sú popredné rodiny Koreovcov.
rod a budem vaším Bohom a vy poznáte, že | Eleazar, syn Aronov, vzal si za ženu z dcér 25
ja, Pán, som vašim Bohom, ktorý vás vyviedol Futielových a tá mu porodila Finésa. To sú po­
8 spod jarma egyptských robôt.« | Potom vás prední z rodín Léviho podľa svojich čeľadi.
vovediem do zeme, ktorú som slávnostne pri­
sľúbil dať Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi. To je ten Aron a ten Mojžiš, ktorým riekol 26
9 Ja, Pán, dám vám ju do vlastníctva!" i A Moj­ Pán: „Vyveďte Izraelitov z egyptskej zeme
žiš to oznámil Izraelitom, ale oni Mojžiša podľa ich skupín!" | Oni to boli, čo sa rozpráva- 27
li s faraónom, egyptským kráľom, keď chceli
nechceli ani počúvať pre malomyseľnosť a pre
vyviesť Izraelitov z Egypta. Mojžiš to bol a
ťarchu robôt.
Aron.
10.11 Tu Pán takto hovoril Mojžišovi: j „Choď, po­
vedz faraónovi, egyptskému kráľovi, nech pre- Mojžiš dostáva od Pána nezvy­
12 pustí Izraelitov zo svojej krajiny!" | Mojžiš čajnú moc. — V tom čase, keď Pán v egypt- 28
však takto odpovedal Pánovi: „Hľa, keď ma skej zemi hovoril Mojžišovi, | vtedy Pán takto 29
Izraeliti nepočúvajú, akože ma poslúchne fa- riekol Mojžišovi: „Ja som Pán! Povedz fa­
13 raón, keďže mám neohybné ústa?" | A Pán raónovi, egyptskému kráľovi, čo som ti hovo­
znova hovoril s Mojžišom a Aronom a poslal ril!” | Ale'Mojžiš odpovedal Pánovi: „Hľa, ja 30
ich k Izraelitom a k faraónovi, egyptskému mám neohybné ústa, akože ma faraón vypoču­
kráľovi, aby vyviedli Izraelitov z egyptskej je?” | Pán však riekol Mojžišovi: „Pozri, dá- 7*
zeme. vam ťa faraónovi za božstvo a brat tvoj Aron
bude prorokom tvojím. | Ty mu rozpovieš 2
1 Silná ruka, mocná ruka značí Božiu váemohúc- všetko, čím som ťa poveril, a brat tvoj Áron
nost. ktorá sa prejaví na íaraónovi a jeho ľude,
keď Boh zázračným spôsobom zakročí v prospech
bude hovoriť faraónovi, aby prepustil Izraeli-
svojho ľudu..
2—8 .V týchto verSoch Pán poúča Mojžiša, ako bude Gn 46, 9; Nm 26, 5; 1 Par 5, 1. V Písme sa 14 n.
môct znova prebudit skleslú dôveru Izraelitov. udáva rodostrom mužov vtedy, keď začínajú ve­
Boh sa zjavoval za časov patriarchov ako Všemo­ rejne vystupovať. Mojžiš a Áron teraz začínajú
húci Boh (‘Él Saddaj; Gn 17, 1; 35, 11), ale ne­ svoje veľké poslanie. Izraeliti majú vedieť, že títo
zjavil sa im pod menom Pán, Jahve. Toto meno dvaja mužovia zaujímajú význačné miesto v rodi­
zjavuje teraz Mojžišovi a žiada, aby ho vyvolený ne izraelského národa. Rodostrom je skrátený, ne­
národ poznal a vzýval pod týmto menom. Odteraz úplný. Levitský pôvod Mojžiša a Árona dokazuje
aj svätopisec bude robiť rozdiel medzi dvoma slo­ sa len troma pokoleniami od Léviho po Mojžiša;
vami Boh a Pán. Pomenovanie Boh bude používal isteže za štyristo rokov pokolení bolo viac. Vyne­
vtedy, keď bude hovoriť o Bohu vo vzťahu k celé­ chané pokolenia treba hľadať medzi Kaútom a Am-
mu svetu; meno Jahve zasa, keď pôjde ó vzťah rámom.
Boha k Izraelitom. Jahve-Pán je teda osobné Jochabed ‚Jahve je sláva, slávny
*. 20
meno, ktorým sa pravý a jediný Boh zjavuje a V rodostrome je Áron na prvom mieste, je star- 21
prezrádza v izraelskom' národe, keď sa Izraela ši ako Mojžiš. Ale neskoršie sa uvádza vždy Moj­
ujíma ako svojho majetku. Boh pod menom ‘Él žiš prv a len potom Aron.
Saddaj dával patriarchom prísľuby, ten istý Boh Faraónovi za božstvo, t. j. Mojžiš bude robiť zá- 1
teraz pod menom Pán ich ide splniť. Hoci fa­ zraky, Božie skutky pred faraónom, takže faraón
raón sa bude spriečat a nebude ochotný pre­ ho bude považovať za vyššiu bytosť, za božstvo
pustiť lud, Pán ho predsa vyvedie zdvihnutým a napokon ho poslúchne. „Bude tvojim prorokom“,
ramenom, ako bojovník, ktorý sa preukazuje svo­ bude namiesto teba hovoriť. Ako proroci mali svo­
jou silou, mocou, ktorá presahuje všetko priro­ jimi ústami prednášať posolstvo, čo im Pán ozná­
dzené, a veľkými trestami čiže veľkými ranami, mil, tak bude Aron hovoriť to, čo mu naznačí
ktoré dopustí na Egypťanov. Mojžiš.
 Exodus 7 79

•3 lov zo svojej krajiny. | Ja však zatvrdím fa­ I k vode—a na nílskom brehu podíď mu v ústre-
raónovo srdce, aby som učinil mnoho svojich ly! Palicu však, čo sa bola premenila na hada,
znamení a zázrakov v egyptskej krajine. vezmi si do ruky | a povieš mu: .Pán, Boh He- 16
4 | A hoci faraón nebude vás počúvať, ja však brojov, poslal ma k tebe s rozkazom. Prepusť
položím rukú svoju na Egypťanov a vyvediem môj fud, nech ma na púšti uctievajú!-. Ty si
voje svoje a ľud svoj izraelský z Egypta pri to však dosiaľ nechcel počuť. | Takto teda ho- 17
5 veľkých jeho trestoch. | Potom poznajú Egypťa­ i vorí Pán: »Podľa tohto poznáš, že ja som Pán:
nia, že ja som Pán, keď vystriem proti Egypťa- | Pozri, ja teraz udriem palicou, čo je v mojej
' nom ruku svoju, aby som spomedzi nich vyvie- i ruke, po nílskej vode a ona sa obráti na krv.
•6 dol izraelitov.” | A Mojžiš a Aron urobili tak, I Aj ryby, ktoré sú v Níle, podochnú a Níl bu- 18
7 ako im to rozkázal Pán. Tak to urobili. | Mojži­ de páchnuť, takže Egypťanom sa bude hnusiť
šovi vtedy bolo 80 rokov a Aronovi 83 rokov, ■ piť vodu z Nílu.,”
keď rokovali s faraónom. i Potom Pán riekol Mojžišovi: „Povedz Aroro- 19'
! vi: »Vezmi si svoju palicu a natiahni svoju ruku
Zázrak s hadom na potvrdenie nad egyptské vody, nad ich potoky, kanále, ja­
•8 Mojžišovho poslania. — A Pán takto zerá a nad všetky ich vodné miesta, aby sa pre­
'9 hovoril Mojžišovi a Áronovi: | „Keď faraón bu­ menili na krv. A bude krv v celom Egypte, ešte
de od vás žiadať: »Nožé, urobte zázrak!*, vtedy aj v drevených a kamenných nádobách!."
ty povieš Áronovi; »Vezmi svoju palicu a hoď j A Mojžiš a Aron urobili tak, ako im to pri- 20-
ju pred faraóna!« A premení sa v hadiu potvo- kázal Pán. Zdvihol svoju palicu pred faraónom
10 ru.” | Potom Mojžiš a Áron išli k faraónovi a a jeho služobníkmi, udrel po nílskej vode a
tak robili, ako im to prikázal Pán. Áron hodil všetka nilska voda premenila sa na krv. | Tu 21
svoju palicu pred faraóna a pred jeho služob­ podochli ryby v Níle a Níl zapáchal tak, že
níkov a tá sa premenila na hadiu potvoru. Egypťania nemohli piť z Nílu vodu. A krv
11 | Faraón dal však zavolať (svojich) mudrcov bola v celej egyptskej krajine. | Avšak egyptskí 22
a čarodejníkov a oni, egyptskí zaklínači, svo- zaklínači so svojimi čarami urobili to isté a
12 jimi čarami urobili to isté: | Každý z nich ho­ tak faraónovo srdce ostalo zatvrdnuté a nepo­
dil svoju palicu a tie sa premenili na hadie čúval ich, ako to bol predpovedal Pán.
potvory. Áronova palica však požrala ich pa-
bohovia egyptskí. Zázrakmi sa malo dokázať
13 líce. j Faraónovo srdce však zostalo tvrdé a ne­ anľpotvrdiť Božie poslanie Mojžišovo, aby Izraeliti
počúval ich, ako im to predpovedal Pán. boli presvedčení o Božej vôli a aby sa faraón na­
pokon podrobil prinúteniu a prepustil izraelský
Egyptské rany, 7, 14-10, 27. národ. Egyptské tresty, rany, majú úzky vzťah
k egyptským krajovým podmienkam. Mnohé z nich
boli ľudu aj predtým známe,'keďže boli vyvolané
Prvá rana: Premenenie nílskej prirodzenými príčinami, napr, zafarbenie nílskej
•14 vody na krv. — Nato hovoril Pán Mojžišo­ vody na červeno, pohroma kobyliek, ktoré priná­
vi: „Faraónovo srdce je tvrdé. Nechce prepustiť šal juhovýchodný vietor, zatemnenie slnka pies­
15 ľud. I Zrána choď k faraónovi — on pôjde vtedy kovou búrkou atď. Boh mohol využiť tieto priro­
dzené zjavy, lenže v našom prípade ostalo by tu
3__5 Boh vyvedie svoj ľud z egyptskej krajiny v po­ hodne nevysvetliteľných vecí. Zjavy, ktoré môžu
riadku, nebude to útek, ale zriadený odchod. Izra­ byť prirodzené, pri egyptských ranách sú niečím
eliti pri odchode budú sa podobat vojsku na po­ výnimočným: oznámené sú Mojžišom vopred, sta­
chode — vojom. Boh bude Egypťanov trestať, vy­ nú sa v čase presne určenom, a zase trvajú len
strie proti nim svoju trestajúcu pravicu. tak dlho, pokým Mojžiš nedá pokyn, aby prestali.
g7 Mojžiš a Aron neváhajú. Idú k faraónovi a hoci Nastávajú v čase, keď obyčajne vystávali, a sú
po prvý raz nepochodia, na ďalší rozkaz Boží do­ také mocné, že presahujú akýkoľvek príklad z mi­
stavujú sa znova a znova pred faraóna. nulosti. Treba si všimnúť aj okolnosť, Že ranami
g_j3 Zázrak s hadiskom, pravdepodobne s krokodí­ trpia len Egypťania, a Izraeliti sú stálé z toho
lom, ktorý bol posvätným zvieraťom v Egypte, je vyňatí. Egypťania sami vidia v ranách zázraky
úvodom k desiatim egyptským ranám n nepatrí a aj svätopisec Ich takto podáva. Teda nemožno
teda do ich počtu. Palica, čo sa spomína vo v. 9, pochybovať o ich mimoriadnom charaktere. Pre­
je tá istá ako vo v. 4, 2. 20. Zázračná palica, kto­ sahujú hranice prirodzených zákonov prírody a tak
rou Mojžiš mal konať zázraky, bola spoločná a raz sú zjavmi nadprirodzenými, alebo lepšie povedané
sa o nej hovorí, žc je Mojžišova, inokedy zas Áro­ mimoprirodzenými.
nova. Bola spoločná, ako bolo spoločné poslanie Vodné miesta, struhy, cisterny, kde sa za po- 19
oboch bratov. Palica sa volá aj Pánovou palicou vodne zhromažďovala voda, aby sa uchovala na
(7, 17). Ako mohli egyptskí čarodejnici urobiť po­ čas, keď príde sucho.
dobný zázrak? Čudá s hadmi vedia aj dnes robiť Sv. Otcovia tvrdia, že nílska voda premenila sa 20—22
východní zaklínači. Napr, keď okuliarnika stlačia skutočne na krv, a to za trest, že faraón dol prí­
na istom mieste tela, ten celkom zmeravie, keď ho kaz vraždiť hebrejských chlapcov (Múd U. 7). Mo­
zasa uvornía, had sa stáva normálnym. Mohli mať derní autori vysvetľujú zjav tak, že Boh použil
pri sebe takéto hady. Dá sa to vysvetliť aj tým, prirodzené prostriedky na zafarbenie nílskej vody.
že použili sugesciu alebo vopred si pripravili m:es- Nílske povodne začínajú každoročne v mesiaci
to a okolie, aby mohli oklamať všelijakými lesťa­ auguste. Voda, pritekajúco z abesínskych vrchov,
mi faraóna a jeho dvoranov. Veď vedeli vopred, prináša so‘ sebou rozličné mikróby o Červenkastú
o Čo pôjde. Isté je, že to nebol zázrak podobný zem, ktorou sa potom vodo Nílu zafarbí na červe­
tomu, aký urobil Mojžiš. Dokazuje to aj koniec no. Lenže rozdiel medzi obyčajným takýmto zja­
Ich počínania: Mojžišov krokodil požral všetky vom a mojžišským zázračným zafarbením Nílu je
ostatné potvory, ktoré vytvorili čarodejníci. veľký. Za Mojžiša Níl sčervenel razom, vtedy, keď
7,14—10,29 Úvodom k rozprave o egyptských ranách treba sa Aron dotkol vody, voda sa stala nepitnou a vy­
pripomenúť, že ich cieľom bolo faraónovi ukázať, hynuli v nej ryby. Toto sa za obyčajnej nílskej
že Pán, Boh Izraela, je mocnejší oko všetci faloš záplavy nestáva. Teda celý prípad treba posudzo-
 Exodus 7—8
80

23 Faraón sa obrátil a odišiel domov a nepri- Tretia rana: Komáre. — Potom riekol 12
24 púšťal si to vôbec k srdcu. | Ale všetci Egyp­ Pán Mojžišovi: „Povedz Aronovi: »Vystri svo­
ťania kopali okolo Nílu pitnú vodu, lebo nílska ju palicu a udri po prachu zeme, aby sa po
25 voda nedala sa piť. | Takto prešlo sedem dni celej egyptskej zemi premenil na komáre!* "
odvtedy, čo Pán udrel Níl. | A tak aj urobili. Aron vystrel ruku svoju 13
so svojou palicou a udrel po prachu zeme. I na­
26 Druhá rana: Žabt/. — A Pán riekol Moj­ stali komáre na ľuďoch a statku. Všetok prach
žišovi: „Vojdi k faraónovi a povedz mu: »Tak- egyptskej zeme obrátil sa na komáre. | Ale 14
to hovorí Pán: Prepusť ľud môj, nech ma aj zaklínači robili podobne, aby vyvolali ko­
27 uctia! | Ak ho však neprepustíš, hlaď, ja na-
máre, lenže nepodarilo sa im to. Boli teda ko­
28 vštívim žabami celý tvoj *kraj! | Potom Níl
máre tak na ľuďoch ako i na statku. | Tu po- 15
bude sa hemžiť žabami, ony vyjdú von a na-
vedali zaklínači faraónovi: „To je Boží prst!"
tisnú sa do tvojho paláca, do tvojej spálne,
Lež faraónovo srdce ostalo zatvrdnuté a on ich
do tvojej postele, taktiež do príbytkov tvojich
služobníkov a tvojho ľudu, do tvojich pekár- nepočúval, ako to bol predpovedal Pán.
29 ni a korýt na chlieb. | Ano, žaby budú skákať Štvrtá rana: Muchy. — Potom hovo- 16-
aj po tebe, po tvojich poddaných a po všetkých ril Pán Mojžišovi: „Zajtra na úsvite predstúp
tvojich sluhoch!" pred faraóna, hľa, on pôjde vtedy k vode, a
*8 A Pán prikázal Mojžišovi aj toto: „Povedz povedz mu: »Takto hovorí Pán: Prepusť ľud
Aronovi: »Vystri svoju ruku s palicou na rieky, môj, nech ma ucti! * | Lebo, ak neprepustíš 17
kanále a rybníky a priveď žaby na egyptskú ľud môj, hľa, ja privediem na teba, na tvojich
2 *krajinu! ” | A vystrel Aron svoju ruku nad služobníkov, a na tvoj ľud ako i na tvoje domy
egyptské vodstvo a tu povyliezali žaby a po- jedovaté muchy. Domy Egypťanov, ba ešte
3 kryli egyptskú krajinu. | Ale aj zaklínači so aj pôda, na ktorej stoja, budú preplnené mu­
svojimi čarami urobili to isté. Aj oni priviedli chami. | S krajom Gessen, kde býva ľud môj. 18
žaby na egyptskú krajinu. v ten istý čas však urobím výnimku, takže
4 Vtedy faraón dal zavolať Mojžiša a Árona tam nebude nijakých múch, aby si zvedel, že
a povedal: „Poproste Pána, aby odňal odo mňa na zemi som Pánom ja. | Spravím rozdiel 19
a cd môjho ľudu tie žaby. Potom prepustím medzi mojim a tvojim ľudom. Zajtra sa stane
5 ľud, aby išiel Pánovi priniesť obetu.” | Tu od­ toto znamenie!" | A Pán učinil tak. Dostavili *
20
povedal Mojžiš faraónovi: „Urči mi, nakedy sa v rojoch jedovaté muchy do faraónovho pa­
mám vyprosiť tebe a tvojim služobníkom ako láca, do príbytkov jeho služobníkov a po celej
aj tvojmu ľudu, aby žaby zmizli od teba a egyptskej krajine. A krajina ťažko trpela pre
z tvojich domov a aby zostali len v Níle?!" muchy. | Nato faraón dal zavolať Mojžiša a 21
6 | A on odvetil: „Do zajtrajška!” Tu onen mu Árona a povedal: „Choďte a obetujte svojmu
odpovedal: „Podŕa tvojho slova (sa stane), aby Bohu tu v krajine!” | Mojžiš však odpovedal: 22
si poznal, že niet nikoho, ako je Pán, Boh náš. „Takto sa to nedá urobiť, pretože my budeme
*7 | Žaby sa teda vzdialia od teba, od tvojich do­ obetovať Bohu nášmu obety, ktoré sú pre
mov ako i tvojich služobníkov a tvojho ľudu, Egypťanov ohavnosťou. Ak by sme pred ich
8 len v Níle zostanú." | Nato Mojžiš a Aron očami prinášali také obety, ktoré sú pre nich
odišli od faraóna a Mojžiš prosil Pána za sľub, ohavnosťou, vari by nás neukameňoval!? | Vy- 23
9 čo bol dal faraónovi. | A Pán učinil podľa Moj­
Prvé dve rany mali pôvod v Níle; tretia, potom 1S—19
žišovej prosby: Žaby podochli v domoch, v ná- šiesta a deviata pochádzajú z prachu zeme. Ko­
10 dvoriach a po poliach. | A pozhŕňali ich na máre zahrnujú rozličný menší hmyz, veTmi neprí­
11 veľké hromady, takže zem páchla. | Keď fa­ jemný a Škodlivý. Zázračný charakter tejto rany
raón videl, že nastala úľava, zatvrdil svoje je v jej rozsahu a v tom, že je na istý presný
čas oznámená a potom aj skutočne privedená Moj­
srdce a nepočúval ich, ako to Pán bol predpo­ žišom. Aj okolnosť, že komáre prišli na jar, a nie
vedal. ako obyčajne, v lete, je celkom istým znakom, Že
ide o mimoriadny zjav.
vať ako podmienený nadprirodzenými silami. — Štvrtá rana, ktorou bol postihnutý Egypt, je 20—32
Aj egyptskí Čarodejníci vedeli urobiť čosi podob­ vyvolaná množstvom rozličných múch. Egypt je aj
ného. Čistú vodu, ktorú obratne zafarbili, mohli tak krajinou múch. Lenže muchy Mojžišom prive­
mať z vody odloženej alebo prinášanej z kraja dené boli mimoriadne jedovaté, bol to akýsi druh
Gesen, lebo Izraeliti mali za ten čas pitnú vodu; ôs, „psích múch“, ktorých uštipnutie bolo nebez­
ich také nešťastie nezastihlo. pečným pre život zvierat aj ľudí (Múd 16, 9). Okol­
1 n. Po povodniach sa v Egypte vždy zjavujú Žaby. nosť, že faraón pre túto pliagu chcel už prepustiť
Lenže biblický prípad sa nedá vysvetliť inakšie, Izraelitov, poukazuje, že nešlo o všedný zjav. Jeho
len spôsobm nadprirodzeným. Objavenie žiab je mimoriadnu povahu potvrdzuje, že muchy neza-
tu neodvislá od nílskej záplavy, viaže sa k Moj. plavill kraj, kde bývali Izraeliti, Gesen. Faraón
žišovej vôli. Ide teda znovu o zázrak, žaby, asii ponúka Mojžišovi, aby Izraeliti obetovali svojmu
malé egyptské žaby. Bohu v Egypte. Mojžiš však na túto podmienku
7_ 11 Aj Čarodejnici vyviedli žaby z Nílu, stalo sa to• nepristáva, veď im Pán rozkázal vyjsť z egyptskej
záhadným spôsobom, avšak v malom množstve. 2e: krajiny a obetovať na púšti. V Egypte by nastalo
v ich prípade nešlo o zázrak, je zjavné z toho, žes pohoršenie, že sa tam uctieva cudzí Boh, Egypťa-
‚.svoje“ žaby už nevedeli svojím čarodejníctvomi nia by sa urazili, keby videli Izraelitov obetovať
odstrániť. Mojžiš to robí v čase, určenom od fa­ zvieratá, ktoré egyptský ľud uctieva ako posvätné.
raóna, a Pán mu dáva moc, ktorú faraón obdivu­ Faraón pristáva, Izraeliti môžu ísť obetovať, ale
je, i keď sám ostáva neoblomným a neprepúšťai najprv musí prestať rana. Po ukončení navštívenia
izraelský národ. faraón, zasa len neprepúšťa Izraelitov.
 Exodus ß—0 Hl

berieme sa na trojdňovú cestu do púšte, aby | ako na všetkých Egypťanoch. | Avšak Pán za­ 12
sme Pánovi, Bohu nášmu, obetovali obetu tak, | tvrdil faraónovo srdce a on ich nepočúval, ako
24 ako nám to prikázal.” | A faraón odpovedal: j to bol Pán predpovedal Mojžišovi.
„Ja vás prepustím, aby ste Pánovi, Bohu váš­
mu, obetovali obetu na púšti, len sa nevzďa- Siedma rana: Ľadovec — Potom Pán 13'
ľujte veľmi ďaleko! Pomodlite sa za mňa!" prikázal Mojžišovi: „Ráno vstaň, predstúp pi ed
25 |Vtedy Mojžiš povedal: „Hľa, ja teraz od teba faraóna a povedz mu: »Takto hovorí Pán, Boh
odídem a budem prosiť Pána. Zajtra vzdialia Hebrejov: Prepusť ľud môj, nech mi slúžia!
sa muchy od faraóna, od jeho služobníkov a ; Lebo tentoraz zošlem všetky svoje rany na 11
od jeho ľudu. Len nech nás faraón zasa ne­ i teba samého, na tvojich služobníkov a na tvoj
oklame, keď potom nebude chcieť prepustiť | statok, aby si poznal, že na celej zemi niet ni­
26 ľud, aby priniesol obetu Pánovi." I Keď vyšiel koho, ako som ja. | Už teraz by som mohol 15
27 Mojžiš od faraóna, orodoval u Pána. | A Pán ruku svoju načiahnuť a teba ako i tvoj dooy-
učinil podľa Mojžišovej prosby a odňa! muchy tok mohol by som biť morom, takže by si bol
od faraóna a od jeho služobníkov ako aj od vyhubený zo zeme, i no náročky nechal som ťa 16
28 jeho ľudu. Neostalo ani len jedinej. | Ale fa­ nažive, aby som ti ukázal svoju moc a aby sa
raónove srdce zatvrdilo sa aj tento raz a ne­ tak sláva mena môjho rozšírila po celej zemi.
prepustil ľud. Ak aj naďalej budeš zdržiavať ľud môj a ne- 17
prepustíš ho, | hľa, zajtra v túto hodinu zošlem 18
*9 Piata rana: Mor na dobytku. — Po­ veľký ľadovec, aký ešte v Egypte nc-bol od­
tom Pán riekol Mojžišovi: „Choď k faraónovi vtedy, čo trvá, až podnes. | A teraz postaraj sa 19
a povedz mu: »Takto hovorí Pán, Boh Hebre- rýchlo o svoj dobytok a o všetko, čo máš na
2 jov: Prepusť ľud môj, nech ma *uctí! | Lebo poli! Lebo všetko, ľudia, dobytok, čo sa bude
ak odoprieš prepustiť ho a budeš ho zdržiavať, nachodiť v poli a nebude utiahnuté pod stre­
3 I pozri, Pánova ruka bude na tvojom dobytku, chu, zahynie, keď sa spustí na nich ľadovec. *" |
na poli, na koňoch, osloch, ťavách, býkoch a Ktorí sa zo služobníkov faraónových obávali 20
4 ovciach ako hrozná nákaza. | Pán však urobí ' Pánovej hrozby, ti zaviedli svoju čeľaď a svoj
rozdiel medzi izraelským dobytkom a egypt­ dobytok pod strechu. I Kto však nedbal na Pá- 21
ským a z toho, čo patrí Izraelitom, nezahynie novu hrozbu, ten nechal svoju čeľaď a svoj
5 ani kus. | Pán označil aj čas, keď riekol: .Zajtra dobytok na poli.
6 toto učiní Pán v * krajine. ” j A Pán nasledujúci Vtedy Pán riekol Mojžišovi: „Vystri svoju 22
deň toto učinil: všetok egyptský dobytok pohy- ruku oproti nebu, nech sa spustí ľadovec na
nul, z izraelského dobytka nezahynul ani je- celú egyptskú krajinu, na ľudí i na dobytok
7 den kus. | Keď sa faraón o tom vyzvedal, hľa, a na všetko poľné rastlinstvo v egyptskej kra­
ozaj z izraelského dobytka nezahynul ani je­ jine!" | A Mojžiš vystrel svoju palicu oproti 23
den kus. Srdce faraónovo však ostalo tvrdé nebu. Tu Pán zoslal hrmenie a ľadovec. Blesky
a neprepustil ľud. dopadali na zem a Pán dával ľadovcu padať na
egyptskú krajinu. | Počas ľadovca blýskalo sa 24
•8 Šiesta rana: Vredy. — Nato prikázal
hrozne a ľadovec bol taký nesmierny, aký ešte
Pán Mojžišovi a Aronovi: „Naberte plné svo­
nebol v celej egyptskej krajine, odkedy ona
je ruky sadzí z pece! Mojžiš potom nech to
bola ľuďmi obývaná. | A ľadovec po celej e- 25
9 rozsype pred očami faraóna proti nebu. | Ony
gyptskej krajine zbil všetko, čo bolo na poli, od
sa potom rozšíria ako jemný prach po celej
ľudí až po dobytok, i všetko poľné rasliinstvo
egyptskej krajine a ako vredy na ľuďoch a do­
zničil ľadovec a polámal všetky stromy, čo boli
bytku po celej egyptskej krajine vypuknú ako
na poli. | Iba v Gesene, kde bývali Izraeliti, 26
10 jatrivé hrče!" | I vzali sadze z pece a predsta­
vili sa pred faraóna a Mojžiš ich rozsypal pro- | nebolo nijakého ľadovca.
ti nebu. Tu vznikli na ľuďoch a na dobytku Tu poslal faraón zavolať Mojžiša a Árona 27
11 jatrivé hrče, ktoré sa potom rozšírili. | Zaklí­ a povedal im: „Tentoraz som zhrešil! Pán je
nači nemohli sa však objaviť pred Mojžišom spravodlivý, ja však a môj ľud sme hriešni, i
pre hrče, pretože hrče boli práve tak na nich I Oroduj u Pána! Veď primnoho je už toho hroz- 28
ného hrmenia a ľadovca. Ja vás prepustím,
1_ 7 Mor je dosť častým nešťastím v egyptskej kra- | nemusíte tu zostať!" | A Mojžiš mu odvetil: 29
jine. Slová „všetok egyptský dobytok pohynul“ tre- | „Len čo vyjdem z mesta, roztiahnem svoje ru­
ba chápať tak, že z každého druhu dobytka záhy- i ky k Pánovi a hrmenie prestane a ľadovec ne­
nulo veľa, ale nie všetok dobytok, pretože vo v. 19 sa
predpokladá, že v Egypte aj po piatej rnne ostalo
bude viac padať, aby si zvedel, že zem je Pá­
ho ešte hodne. AJ vtedy, keď Izraeliti odídu nova. | Ale ty a tvoji služobníci, ja to viem, že 30
z Egypta, faraónovo vojsko Ich bude prenasledo­ nebojíte sa ešte Pána, Boha." | Ľan a jačmeň 3i
vať na vozoch, do ktorých budú zapriahnuté kone. boli zbité, lebo jačmeň bol už v klasoch a ľan
Zahynuli asi všetky zvieratá, čo boli vonku na -
pastvinách a na poli. Ľadovec síce býva v Egypte, ale len v dolnom. 13—36
B—12 Vredy — Ide o nejakú kožnú nemoc. Mojžiš sy­ Boh však určuje presne Čas, kedy ľadovec príde,
pe sadze proti nebu, aby dal faraónovi na vedo­ dáva Mojžišovi rozkaz, aby Mojžiš vystrel svoju
mie, že nemoc príde zhora, od Boha. V Egypte palicu proti nebu, a napokon ľadovec prestáva na
býva hodne kožných nemoci a azda aj v tomto prosté rozpätie Mojžišových rúk oproti nebu.
prípade vyskytli sa rozličné páliace a jatriace ra­ V tomto badat nadprirodzený ráz celého zjavu.
ny na ľuďoch. Tenkeľ jo druh pšenice; inakšie sa volá aj špalda.
G SZ
 Exodus 9—10
62
32 bol v kvete, | pšenica a tenkeľ neboli zbité, lebo
33 tie sú neskoršie. | A Mojžiš odišiel od faraóna
za mesto a rozopäl svoje ruky k Pánovi. Tu
prestalo hrmenie i ľadovec, ani dážď sa nelial
34 na zem. | Keď však faraón videl, že dážď, ľa­
dovec a hrmenie prestalo, pokračoval vo svo­
jom hriechu a srdce jeho ako i jeho služobníkov
35 sa zatvrdilo, | a faraónovo srdce zostalo zatvrd­
nuté i neprepustil Izraelitov, ako to bol Pán
skrze Mojžiša predpovedal.
'10 Osma rana; Kobylky. — Potom Pán rie­
kol Mojžišovi: „Choď k faraónovi, lebo ja som
mu zatvrdil srdce a (srdce) jeho služobníkov,
aby som učinil na ňom tieto svoje znamenia, >
2 a aby si .ty rozprával deťom a detným deťom,
ako som zaobchádzal s Egypťanmi a aké zna­
menia som na nich učinil, žeby ste tiež spoz-
3 nah, že ja som Pán.” | I odišli Mojžiš a Aron
k faraónovi a hovorili mu: „Toto riekol Pán,
Boh Hebrejov: »Dokedy sa budeš zdráhať po­
koriť sa mi? Prepusť ľud môj, nech ma uctí! '
4 Lebo ak budeš odopierať prepustiť ľud môj,
hľa, zajtra privediem do tvojho kraja kobylky!;
•5 Tie tak pokryjú povrch zeme, že nebude možno
vidieť zem a zožerú ostatok, čo zbudlo ušetrené
a čo po ľadovci zostalo. A poobžierajú všetky
6 stromy, ktoré rastú na vašom poli.| Ba naplnia
aj tvoje domy ako i domy všetkých tvojich
služobníkov a všetkých Egypťanov tak, ako to
tvoji otcovia a tvoji dedovia nezažili odvtedy,
čo boli na zemi, až po dnešný deň.«" Potom sa
obrátil a odišiel od faraóna.
7 Tu vraveli služobníci faraónovi k nemu: „Do­
kedy nám bude tento na nešťastie? Prepusť
ľud, nech si ucti Pána, Boha svojho! Ci nevidíš,
6 že Egypt sa rúti do záhuby?" 11 vrátili Mojžiša
a Árona k faraónovi a ten im povedal: „Choďte,
uctite si Pána, Boha vášho! Ktorí sú to však,
9 čo majú odísť?” | Mojžiš odvetil: „Odídeme so
svojimi deťmi a starcami, odídeme so svojimi
synmi a dcérami, so svojimi ovcami a dobyt-
1 Výrok „Boh zatvrdil srdce faraónovo" treba
chápať takto: Boh priamo nechce a nezapríčiňuje
hriech, hoci ho z druhej strany dopúšťa tým, že
násilne nezabraňuje, aby sa človek prehrešoval
Lenže Boh vládne aj nad hriechom, že ho spra­
vodlivo potresce a aj zlo môže obrátiť na svoju
slávu. Budia, ktorí videli, ako B?b nenávidí hriech,
ako zvíťazí nad každým zlom, presvedčia sa o ve­
lebe pravého Boha. Boh mohol dať faraónovi
zvláštnu milosť, aby sa stal ústupčlvejšlm, faraón
sa však pre svoje predošlé svojvoľné odporovanle
vôli Božej prehrešil, takže Boh mu nedáva ďalšiu
potrebnú pomoc na nápravu. Teraz vypije celý ka­
lich trpkého trestu. Doteraz faraón bol len pozo­
rovateľom, rany sa bo bližšie nedotýkali. Nasle­
dujúce navštívenia zakúsi však osobne.
U_ 20 Kobylky rozličnej veľkosti bývajú hrozným
nešťastím pre východné krajiny. Do Egypta Ich
priženie obyčajne vietor od východu, a to alebo
zo Sýrie alebo z Nuble. Mrak kobyliek podobá sa
vrchu, ktorý sa blíži v niekoľkokilometrovej šírke.
Budia sú bezmocní oproti takejto návšteve. Kde
sa mrak znesie na zem, tam zakrátko neostane
nič zeleného; ohryzú ešte aj kôru zo stromov. Nie-
kedy Ich vietor nesie v takých vrstvách, ako by
mračnách, že zapríčiňujú ozajstné zatemnenie sln­
ka. K*ď Mojžiš oznámil nové hroziace nebezpe-
kom, lebo máme sviatok Pána.” | Tu im on po- 10
vedal: „Nechže je tak s vami Boh, ako ja vás
nechám odisť s vašimi deťmi! Pozrite, vy máte
niečo zlého za lubom! | Nestane sa tak! Vy, 11
mužovia, môžte odísť a uctite si Pána, veď to
bola vaša žiadosť!" A nato ich vyhnali od
faraóna.
Tu rozkázal Pán Mojžišovi: „Vystri svoju ni- 12
ku ponad egyptskú krajinu ku kobylkám, žeby
sa dostavili na egyptskú zem a aby zožrali
všetky rastliny v zemi, všetko, čo ešte ponechal
ľadovec." | A Mojžiš vystrel svoju palicu nad 13
egyptskou krajinou. Tu Pán dal duť nad ze­
mou východnému vetru po celý deň a po celú
noc a keď nastalo ráno, východný vietor do­
niesol kobylky. | Tak prišli kobylky na celú 14
egyptskú krajinu a zniesli sa vo všetkých kon­
činách Egypta v ohromnom množstve. Nikdy
predtým nebolo (tam) toľko kobyliek, ako bolo
týchto a ani po nich nebude ich nikdy tak mno­
ho. | I pokryli povrch celej zeme a zem bola 15
(nimi) načisto pokrytá. Požrali všetku poľnú
byľ a všetko ovocie na stromoch, čo zostalo po
ľadovci, takže nezostalo v celej egyptskej kraji­
ne ani zeleného lístka na stromoch a na poľ­
ných rastlinách.
I poponáhľal sa faraón zavolať Mojžiša a 16
Árona a povedal: „Previnil som sa oproti Pá­
novi, Bohu vášmu, i proti vám! ] A teraz od- 17
pusťte mi ešte tentoraz môj hriech a proste
Pána, Boha vášho, aby odvrátil odo mňa aspoň
toto smrtiace nebezpečenstvo!" | Mojžiš teda 18
odišiel od faraóna a orodoval u Pána. • A Pán 19
dal duť silnému vetru od Stredozemného mora,
ktorý odniesol kobylky a vrhol ich do Červené­
ho mora Na celom území Egypta neostalo ani
jednej kobylky. | Avšak Pán zatvrdil faraónovo 20
srdce a ten neprepustil Izraelitov.
Deviata rana: Tma. — Potom Pán riekol 21 *
Mojžišovi: | Vystri svoju ruku oproti nebu, aby
na celú egyptskú krajinu doľahla tma, tma
taká, ktorá sa dá nahmatať!” | I vystrel Mojžiš 22
čenstvo pre Egypt, vybadal asi na faraónovi, Že
nehodlá Izraelitov prepustiť. Preto odišiel. Niekto
*
rí faraónovi úradníci radia faraónovi prepustiť ľud
a ten ho nato aj chce prepustiť. Ale dáva novú
podmienku, Že len niektorí Izraeliti pôjdu obeto
*
vať. Lež Mojžiš trvá na tom, že všetok Tud aj
s dobytkom má tiahnuť k obetnému úkonu a vte­
dy faraón sl aj zaposmeškupje, že tak ich prepusti,
ako je s nimi aj Pán. Teda že ich neprepustí.
Východný vietor (v. 13), od Sinajského polostro­
va a Arábie. Kobylky nesie vietor a vietor usmer­
ňuje Pán (Joel 1, 6). Smrtiace nebezpečenstvo (v.
18) — keď kobylky všetko zožerú, nastáva hlad,
smrť. Aj zdochnuté kobylky, ktorých býva na mi­
liardy, zapríčiňujú rozličné choroby. Mračná ko­
byliek nie sú schopné odolať prudkému vetru,
a preto je pochopiteľné, že severozápadný vietor
mohol ich zdvihnúť zo zeme a zvrhnúť do červe­
ného mora.
Deviata rana, tma, prlvaľuje sa na faraónovu 21—23
zem bez predchádzajúceho upozornenia. Vietor,
tzv. chamsin, donáša z Líbye celé hory plesku
a prachu. Od neho sa slnko najprv zafarbi na žlto-
červeno a s pribúdajúcim prachom celkom sa zat-
mieva. Horúčosti pritom pribúda a napokon na­
stávajú tmy, že ťažko rozoznať obrysy veci. ČI
 Exodus 10-11—12
svoju ruku naproti nebu a nastala po celej
23 egyptskej krajine trojdňová hustá tma.J Nikto
nevidel druhého a za tri dni nemohol sa nikto
pohnúť zo svojho miesta. Izraeliti však, tí mali
24 všetci vo svojich príbytkoch svetlo. | Tu faraón
dal zavolať Mojžiša a Árona a poveaal im:
„Odíďte, uctite si Pána! Len vaše ovce a váš
dobytok nech tu zostane. Aj vaše deti nech idú
25 s vami!" | Mojžiš však odvetil: „Musíš nám
dať tiež na žertvy a na celostné obety, aby sme
26 ich obetovali Pánovi, Bohu nášmu. | My zobe­
rieme svoj statok, nezostane tu ani kopyta, lebo
my musíme z neho vybrať, aby sme tak pre­
ukázali úctu Pánovi, a ani sami nevieme, čim
27 máme uctiť Pána, kým tam nedôjdeme." | Tu
Pán zatvrdil faraónovo srdce a on ich nechcel
28 prepustiť. | Ba povedal faraón Mojžišovi: „Prac
sa odo mňa! Neopovažuj sa mi viac prisť na
oči! Kedykoľvek sa mi ukážeš na oči, budeš
29 synom smrti!” | A Mojžiš odvetil: „Necn je tak,
ako si povedal, viac už neuzriem tvoju tvár!"
Východ z Egypta, 10, 28—13,16.
Mojžiš oznamuje smrť prvorode-
11 ných. — Pán hovoril Mojžišovi: „ Ešte jednou
ranou budem biť faraóna a Egypt. Potom vás
už stadiaľto prepusti. Nielenže vás prepustí, lež
•2 bude vás hnať odtiaľto. | Dôrazne prikáž ľudu,
aby si, mužovia i ženy, vyžiadali od svojich
3 známych strieborné a zlaté predmety!" j A Pán
prebudil v očiach Egypťanov priazeň ľudu.
I Mojžiš bol veľmi váženým mužom tak v o-
čiach faraónových úradníkov ako aj v očiach
ľudu v egyptskej krajine.
*4 Potom Mojžiš vravel: „Toto hovorí Pán:
5 »o polnoci prejdem Egyptom. | Vtedy zomrie
každý prvorodený v egyptskej krajine, (poč­
núc) od prvorodeného faraónovho, ktorý má
sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného otro­
kyne, čo je pri žarnove, ako i všetko prvorode-
6 né z dobytka.« | I nastane nárek v celej egypt­
skej krajine, aký dosiaľ nebol, ani viac nebude. |
v tomto prípade Ide q chamsln, Je neisté. Boh mo­
hol použiť tento obyčajný zjav. Jedno je isté, že
zákrok Boží tu bol. Tmu. mali len Egypťania.
Chamsln duje najviac dva dni; tu je však zmienka
o troch dňoch. A konečne tma prestáva, keď za * mesiacom tišri (sept.—okt.), odteraz Nový rok (Ná­
kročí MojŽIS. Egypťania videli aj v tomto zjave
čosi výnimočného. Od úžasu a strachu nemohU sa
ani pohnúť.
2 Pán bol prlsTúbll Mojžišovi, Že z Egypta odídu
Izraeliti obohatení (viď 3, 22 a tiež 12, 35). Ľudské
srdce je v rukách Božích a Pán sa postaral, že
Egypťania zmenili v krátkom Čase, temer v oka­
mihu, svoj neprlaterský postoj voči Izraelitom
v neohraničenú žičlivosť. Dávali Izraelitom, čo si
len žiadali.
4—8 Nešťastie, čo zastihne egyptských prvorodených,
bude trestom za to, že Egypťania nechceli pre­
pustiť Izraela a že utláčali „prvorodeného Pánov­
ho", izraelský národ. Žarnov, ručný mlyn. Skla­
dal sa z dvoch hladkých kameňov. Na Jeden sa
nasypalo zrno a druhým sa po nasypanom zrne
sem-tam pohybovalo. Táto práca bola ťažká a ro­
bievali ju obyčajne otrokyne alebo ženy. Hrozný
nárek — orientálci prejavujú radosť a Žalosť živšie
ako my. Keď zahynie prvorodený, nádej rodiny,
nárek je veľký a vzrastá do nezmerateľných roz-
0’
83
Avšak u Izraelitov ani len pes nezaskučí, od 7
človeka počnúc až po dobytča, aby ste poznali,
že Pán podivne rozlišuje Egypťanov od Izrae*
litov. | Potom prídu všetci títo tvoji služobnici 8
j ku mne, padnú predo mnou a budú prosiť:
»Odíď ty aj tvoj ľud, čo ti je poddaný!
* A po­
tom pôjdem.” A od faraóna odišiel veľmi roz­
hnevaný. | Pán však riekol Mojžišovi: „Faraón 9
vás nepočúval len preto, aby bolo mnoho mo­
jich divov v egyptskej krajine.”
Mojžiš a Áron všetky tieto zázraky robili 19
pred faraónom, Pán však zatvrdzoval faraóno­
vo srdce a on neprepustil Izraelitov zo svojej
krajiny.
Veľkonočný baránok. — Pán riekol tiež 12'
Mojžišovi a Aronovi v egyptskej zemi toto: j
„Tento mesiac bude pre vás počiatočným me- 2
siacom. Bude vám prvým mesiacom v roku |
Celej izraelskej pospolitosti oznámte toto: »Na 3*
desiateho tohto mesiaca nech si každý zaobsta­
rá baránka pre svoju rodinu alebo pre dom! I
Ak je však rodina málo na jedného baránka. 4«
potom nech si zaobstará spolu so svojím su­
sedom, ktorého rodina býva najbližšie, podľa
počtu osôb; podľa toho máte si zadovážiť ba­
ránka, koľko každý vládze zjesť. | Baránok 5*
musí byť bezchybný, ročný samček. Vyberiete
si ho spomedzi oviec alebo kôz. | A on bude vo 6
vašej opatere do štrnásteho dňa tohto mesiaca,
keď ho celá izraelská pospolitosť zabije v pod-
merov. Úžas sa zväčšuje aj tým, že nárek bude
v každej egyptskej rodine. U Izraelitov však bude
ticho, ani len pes nezaskučí, tam nikto z prvoro­
dených nezomrie. Oznámenie tohto navštívenia sa
stalo asi hneď po deviatej rane (viď 10, 29). Tam
Mojžiš iba odpovedá, ale neodchádza hneď od fa­
raóna, odchádza len potom, ako oznámi poslednú
ranu, po ktorej faraón prepustí napokon ľud Boží.
Nariadenie o pasche čiže o slávení sviatku Veľ- 1 n
kej noci nedal Boh Mojžišovi po poslednej návšte­
ve u faraóna, ale už niekedy prv, azda ešte za­
čiatkom mesiaca nisana (alebo ablba), lebo spolu
sa určuje aj to, že tento mesiac bude prvým me­
siacom v roku. Nariadenie o pasche stalo sa teda
pred desiatym dňom a pred záhubou prvorode­
ných. Lež svätopisec rozpravu o nariadení uvádza
osve, aby nerušil rozprávanie o ranách. Začína
nový úsek dejín Izraela, preto Boh mení aj začia­
tok ich roku. Doteraz sa rok u Izraelitov začínal
boženského kalendára) bude sa začínať na jar
mesiacom siedmym (ablb — mesiac klasov, ktorý
padal na jarnú rovnodennosť, teda marec—apríl).
V Pentateuchu sa siedmy mesiac volá ešte' starším
názvom abíb, neskoršie dostáva meno nisan.
Nomlesto baránka bolo možno vziať aj mladé- 3
ho kozia (v. 5). Rodina a dom — rodina sa mohla
skladať 2 viacerých domov, keď myslíme na väč­
šiu rodinu, rátajúc do toho deda, starého otca, otca
a synov, ktorí majú už svoju vlastnú rodinu —
dom. Pretože baránok sa mal zjesť celý, bolo po­
trebných viac osôb a keď by ho nebol mohol
zjesť najužší kruh príbuzných, k počtu osôb sa pri­
berali ďalší, vzdialenejší príbuzní. Neskoršie židov­
ské zvyky vyžadovali na jedného baránka najme­
nej desať osôb, najviac však dvadsať.
Sused je príbuzný, najbližší pokrvný. 4
Baránok mal byť bezchybný — len zvieratá bez 5
chyby mohli sa obetovať (Lv 1, 10. 10) — musel
byť mužského pohlavia, lebo taký je dokonalejší
a pretože mal predstavovať prvorodených Izraeli-
 Exodus 12
84

• 7 večer, j I vezme sa z jeho krvi a namažú sa ňou deň

1 bude pre vás pamätným dňom a budete
obe veraje a vrchný prah dverí na domoch, j ho sláviť ako sviatok Pánov: z pokoleniu na po­
• 8 v ktorých ho budú jesť. | A mäso budú jesť kolenie
! budete ho svätiť ako večité ustanove­
ešte tej istej noci, na ohni upečené, s nekvase­ nie!
ným chlebom a k tomu s horkou zeleninou bu- :
Sviatok nekvasených chlebov. —
B dete ho jesť. ; Nič nesmiete z neho jesť surové
Za sedem dní budete jesť nekvasené chleby. 15 *
alebo vo vode uvarené, len čo bude upečené, a
• 10 to i hlavu, nôžky a črevá. | Nič nenecháte Ihneď v prvý deň odstránite kvas zo svojich
z neho do rána, čo by však malo z neho zostať domov, lebo každá duša, ktorá by jedla z kva­
11 do zajtrajška, to spálite na ohni. I A na tento seného od prvého až do siedmeho dňa, bude
spôsob budete ho jesť: Vaše bsdrá majte opá­ vyhubená z Izraela. | V prvý a posledný deň 16 *
sané, obuv na nohách a palice v rukách, bu­ zadržíte slávnostné zhromaždenie. V nich ne­
dete jesť narýchlo, lebo je to prechod (Fesach) ' slobodno pracovať, okrem toho, čo bude treba
12 Pánov. I Lebo v tú noc prejdem celou egypt- I urobiť na pripravenie jedla jednotlivým oso­
skou krajinou a usmrtím všetko prvoiodené bám. | Takto zachovávajte (zákon) nekvase­ 17
v egyptskej krajine od človeka až po dobytok ných chlebov, lebo práve toho dňa vyviedol
a nad všetkými bohmi Egypta vykonám súd ja, som vaše zástupy z egyptskej krajiny. Tak za­
13 Pán! | Krv na vašich domoch, v ktorých bývate, chovávajte tento deň z pokolenia na pokolenie
bude znamením na vašu záchranu. Keď uvidím ako večité ustanovenie!
krv, prejdem popri vás a nezastihne vás nijaká V prvom (mesiaci), štrnásteho dňa toho me­ 16
14 zhubná rana, keď budem biť Egypt, j Tento siaca budete jesť na večer nekvasené chleby až
do večera dvadsiateho prvého tohto mesiaca. '
lov; a napokon mal byt ročný, už vyvinutý a plný Za sedem dní nesmie sa vo vašich domoch 19
života. Bo’.o zakázané obetovať zviera, ktoré ne­
malo sedem dni (Lv 1, 10; 22, 27).
nájsť nič kvaseného, lebo duša toho, kto bude
7 V podvečer, doslovne medzi dvoma večermi. jesť niečo zakvasené, bude z izraelskej pospoli­
U Izraelitov sa deň končil západom slnka a vte­ tosti vyhubená, nech je to už prišelec alebo
dy nastával prvý večer. Východom večernice (Ve­ domorodec! j Nesmiete jesť nič zakvaseneho. Vo 20
nuše) začínal sa nasledujúci deň a to bol druhý
večer. Teda baránka mali obelovat 14. abiba v Ča­
všetkých vašich príbytkoch bude sa jesť len
se medzi západom slnka a východom večernice — nekvasený chlieb.”
v podvečer. Neskoršie v tento čas prinášala sa
každodenná celostná žertva (Ex 29, 39. 41). Zabitie U stanovenie sviatku paschy. — Tu 21
a natretie krvou platí tu ako obeta: krv má za- Mojžiš zvolal všetkých starších Izraela a po­
chránit od nešťastia, ktoré sa znesie na Egypťa­ vedal im: „Zoberte sa a zaobstarajte si pre
nov; ďalej krv baránka posväcuje domy a baránok svojich príslušníkov dobytča a obetujte pas-
sa obetuje za životy prvorodených Izraelitov.
8 Baránok sa zje v noci zo 14. na 15. abib. Nič
chu! | Do krvi, ktorá je na miske, omočte zvä­ 22
nesmie z neho ostať. Už vopred sa malo všetko zok yzopu a pomažte ňou obe veraje a vrchný
pripraviť tak, aby sa všetko čo najrýchlejšie ukon­ prah! | Nik z vás však nech nevyjde z dvier 23
čilo — veď Izraeliti nebudú mať veľa času. Bará­ svojho domu až do rána. Pán totižto bude pre­
nok sa nesmie variť, nesmie sa z neho jesť nič chádzať a biť Egypťanov. Keď však uvidí krv
surového (Gn 9, 4 n.), musí sa v celosti upiecť,
kosti sa mu nesmú polámať (v. 46). Veľkonočný na hornom prahu a na oboch verajacn, vtedy
baránok Izraelitov sa stane predobrazom samého Pán prejde popri domových dverách a nedovolí
Spasiteľa, ktorému na kríži nepolámali kosti, ako hubiteľovi vojsť do vašich domov zabíjať. |
to výslovne pripomína sv. Ján Evanjelista (Jn Teda zachovajte toto ustanovenie, lebo je to 24
19, 36).
)U—14 Z baránka nesmie nič ostať, celý sa musí zjesť, príkaz, ktorý pre teba a pre tvoje deti platí
lebo Izraeliti po jeho zjedení odídu z Egypta. Pre­ naveky! | Aj potom, keď vojdete do krajiny, 25
lo neslobodno nechať niečo z baránka, aby to ktorú vám dá Pán, ako to prisľúbil, takto za­
Egypťania nezneuctili, prípadne nejaká zver ne-
poroznášala. Ak by predsa niečo zvýšilo po ve­
chovávajte tento zvyk! | A keď sa vás opýtajú 26
čeri, musí sa to spáliť. Slávnosť veľkonočného ba­ vaše deti: »Co to máte za zvyk?«, | vy odpoviete 27
ránka v Egypte má tú zvláštnosť, že sa predpisuje
účastníkom, aby boli pripravení na cestu. Majú Príkaz jesť za sedem dní nekvasené chleby má 15
mať opásané bedrá, čo znamená, Že sa dávajú na symbolický význam. Znamená nový život, očistený
pochod alebo do práce; aby im dlhé rúcho nepre­ od kvasu hriechov (1 Kor 5, B) a pripomína aj to,
kážalo pri chôdzi, podkasávali sl ho. Obuv na že Izraeliti narýchlo odišli z Egypta, keď už ne­
ceste je nevyhnutná, najmä na dlhšej ceste. Aj mali kedy zaprávať na chlieb (Lv 23, 6; Nm 28, 7).
palica v rukách označovala cestujúceho: opiera sa „Vyhubená z Izraela
,
** znamená nie usmrtená, ale
o ňu a bráni. — Pascha je z hebrejského slova vyobcovaná spomedzi Izraelitov.
pesach a značí ‚prechod
*. Znamená, že Pán, keď Slávnostné zhromaždenie, t. j. keď izraelská 16
prechádzal Egyptom a hubil prvorodených, popri pospolitosť, obec sa zíde k spoločnej verejnej bo­
izraelských domoch prešiel a ušetril ich od po­ hoslužbe.
hromy, pretože domy izraelské boli označené ba­ Yzop, písaný prv aj hyzop, nie je obyčajný yzop 23
ránkovou krvou. Neskoršie pascha značí nielen (Hysopus ofíicinalis), ktorý nerastie v Palestíne,
prechod, ale aj veľkonočného baránka a samotnú ale je to pyskatá rastline, podobná rozkvitnutej
veľkonončú slávnosť, Veľkú noc.— ‚.Nad bohmi... chabzde. Chlpatými stonkami a vetvičkami pod
vykonám súd** smrť prvorodených ukáže, že falošní kvetným kalichom môže nachytať hodne tekutiny.
bohovia nemajú moc ani pomáhať, ani zachraňo­ Rastie hojne v Palestíne, a to na skalnatých mies­
vať. Desiatou ranou bude zastihnutý aj sám fa­ tach a na rovnej kamenistej streche orientálnych
raón, ktorý sa považuje v Egypte za božstvo. Za­ domčekov. Zväzok yzopových vetvičiek mohol na­
hynú aj prvorodené mnohých zvierat, ktoré sa hradiť naše kropldlo. — Hubíte! je anjel, ktorý je
v Egypte uctievali ako posvätné. nástrojom Božím, čo bude hubiť prvorodených.
 Exodus 12—13 05

takto: »Je to obeť paschy pre Pána, ktorý obi­ I detí. | S nimi šlo aj mnoho všelijakého ľudu, 38
šiel domy Izraelitov v Egypte, keď bil Egypťa­ | ovce a statok, stádo veľmi veľké. I Z cesta, kto- 39'
nov a keď ušetril naše domy.«" Tu ľud padol ré vzali so sebou z Egypta, napiekli nekvase-
na kolená a poklonil sa. ( ných osúchov, nemohlo ono skysnúť, pretože
28 A Izraeliti odišli a urobili tak, ako to Moj­ ich vyháňali z Egypta a nemohli sa dlho zdr­
žišovi a Aronovi prikázal Pán. Tak to oní uro­ žiavať a pripraviť si jedlo na cestu.
bili. Cas, za ktorý sa Izraeliti zdržovali v Egypte, 40
। je 430 rokov. I Po skončení 430 rokov, práve 41 *
Smri egyptských prvorodených. — : v ten deň, odišli všetky voje Pánove z egypt-
•29 Stalo sa o polnoci, že Pán pobil všetkých prvo­ I skej krajiny. | Tá noc bola pre Pána strážou, 42 *
rodených v egyptskej krajine od prvorodeného I keď ich vyviedol z Egypta. To je tá noc Pánova,
faraónovho, čo mal sedieť na jeho tróne, až ktorú majú sláviť bdením všetci Izraeliti z po-
po prvorodeného väzňovho, čo bol v žalári, ako , kolenia na pokolenie.
30 aj všetky prvorodené zvieratá. | V tú noc vstal
faraón a všetci jeho služobníci i všetci Egyp­ Dodatky k predpisom o pasche. — Pán 43
ťania a nastal hrozný nárek v Egypte, lebo ne­ prikázal Mojžišovi a Aronovi: „Toto je predpis
31 bolo domu, kde by nebolo mŕtveho. | A ešte týkajúci sa paschy: Nijaký cudzinec nesmie
v noci dal zavolať Mojžiša a Árona a povedal: z nej jesť. I Každého kúpeného o* roka obrež, len 44
„Vstávajte! Odíďte spomedzi môjho ľudu, ty potom môže z nej jesť. | Prisťahovalec a ná- 45
a Izraeliti, a choďte si uctiť Pána, ako ste si to jomník nesmú z nej jesť. | V jednom a tom 46
32 žiadali! j Vezmite si so sebou aj ovce a statok, istom dome musí sa (celá) zjesť. Nič nesmieš
ako ste si to žiadali, a choďte! Vyproste aj pre z mäsa vyniesť von z domu, tiež nesmiete mu
33 mňa požehnanie!” | Egypťania tiež súrili, aby polámať nijakú kosť. I Celá izraelská pospoli- 47
ľud čím skôr vyšiel z krajiny, vraveli totižto: tosť bude to tak robiť. | Ak je pri tebe nejaký 48
34 „Všetci pomrieme!” | Tu zobral si ľud cesto, cudzinec a chcel by pre Pána zasvätiť paschu,
prv kým bolo zarobené, a niesli svoje cestové tak všetci jeho príslušníci musia sa dať obre­
korytá, zabalené do svojich plášťov, na svojich zať. Len potom môže sa priblížiť a sláviť ju,
35 pleciach. | Izraeliti zachovali sa tiež podľa i bude ako domorodec, ale neobrezaný nijakým
Mojžišovho návodu a vyžiadali si od Egypťanov činom nesmie z nej jesť. I Ten istý zákon platí 49
36 strieborné a zlaté predmety i šatstvo. | Pán pre domorodcov a pre cudzincov, ktorí sa medzi
však naklonil priazeň Egypťanov k ľudu, takže vami zdržujú!" | A všetci Izraeliti urobili tak, 50
vyplnili ich žiadosť a takto vydrancovali Egyp­ ako to Pán prikázal Mojžišovi a Aronovi. Tak
ťanov. to oni urobili. | A v ten istý deň vyviedol Pán 51
Izraelitov z egyptskej krajiny v zriadených zá­
■37 Izraeliti dávajú sa na pochod. — Nato stupoch.
pohli sa Izraeliti z Ramesesu do Sokotu, bolo
A Pán riekol Mojžišovi toto: j „Zasväť mi 13 2
ich asi šesťstotisíc pešo idúcich mužov, okrem
všetko prvorodené, čo u Izraelitov otvára ma­
29—38 Nadprirodzený ráz tejto desiatej egyptskej ra
* terinské lono, či u ľudí alebo u dobytka! To
ny dá sa vybadať z toho, že sa ona uskutoční, ako bude moje.”
to predpovedá Mojžiš (11, 4—7), že za jej obeť pad
*
nú len prvorodení a že Izraeliti boli ušetrení. Aj Zákon o nekvasenom chlebe. — Mojžiš 3
okolnosť, že prišla razom na celý Egypt, nedá sa potom hovoril ľudu: „Pamätajte na tento deň,
vysvetliť prirodzeným spôsobom. Túto ranu bez­
prostredne zoslal Pán: Mojžiš ju len oznámil, ale
y ktorý ste odišli z Egypta, z domu otroctva,
pri jej začiatku a skončení osobne nič nepodniká, keď vás odtiaľ Pán vyviedol mocnou rukou.
ako to robieval s Aronom pri Iných ranách. Dom­ Preto nesmie sa jesť kvasené. I Dnes odchádza- *4
nienka, že by tu išlo o nejaký mor. je nemožná, te, v mesiaci abíb. | Keď ťa Pán vovedie do 5
prieči sa rozprave Veď smrť zasiahla len prvoro­
dených. a aj to len takých, ktorí nemali svoju ro­
zeme Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov,
dinu čiže slobodných. K v. 35 viď pozn. Ex 11, 2: Hevejcov, a Jebuzejcov, ktorú ti chce dať, ako
2 104. 37. Vyžiadané dary od Egypťanov boli pre
Izraelitov korisťou, odmenou za prácu, ktorú po Väelljaký Tud — to sú prísluSnlcl Iných náro- 39
dlhé roky vykonávali v egyptskom otroctve. Veci dov: Arabi, Hyksovla atď., ktorí moli dobrú prí­
neukradli, ale sl ich vypýtali, neprevinili sa v ni­ ležitosť odisť z Egypta (Nm 11, 4; Dt 29, 10).
čom. Táto okolnosť nám vysvetli, ako sl mohli Práve v ten deň čiže 15. abiba. 41
Izraeliti pri Sinaji uliať zlaté tela a neskoršie vy­ Pán v túto noc strážil Izraelitov, aby Ich ochrá- 42
hotoviť tak nákladné zariadenie svätostánku. nll od záhuby. Lat text má lekciu: Táto noc Je
37 Viď pozn. k 1, 11. Šesťstotisíc mužov — k tomu svätá noc Pánova, čiže noc, ktorú treba sláviť pre
treba pripočítať ženy a deti, teda Izraelitov, čo Pána obetovaním u jedením veťkonočného baránka.
vyšil z Egypta, bolo vyše dvoch miliónov. Ako sa Zasväťte mt, oddeľte ml, pre mňa určite ako 2
však za štyristo tridsať rokov mohlo sedemdesiat vec posvätnú vSctko prvorodené (otvárajúce lono
ludí takto rozmnožiť? V knihe Ex 1, 7, 10, 12 so matky) v Izraeli. Prvorodení u ľudí (mužského
hovorí o veľkom rozmnožovaní Izraelitov, ale ani pohlavia) mail slúžiť Bohu ako kňazi, ncskorSle
to by neodstránilo ťažkosť. Treba myslieť na to, však no túto hodnosť bol určený kmeň Léviho.
že azda s Jakubom prišlo do Egypta mnoho jeho Preto prvorodených museli vždy vykupovať. Prvo­
otrokov (Abrahám Ich mal trlstoosemnásť), ktorí rodené zvieratá sa obclovávali Bohu ako celost­
uctievali pravého Boha a čo boli obrezaní (Gn ná žertva, okrem zvierat nečistých. Tento ostatný
18, 23; 34, 24). Ich potomci sa časom celkom pri­ príkaz sa vSak netýkal prvorodených mužského
pojili k Izraelitom v Egypte. Iní pokladajú číslicu pohlavia.
za porušenú a ľubovoľne znižujú p.očet Izraelitov, Mesiac ablb — mesiac klasov, ktoré práve za- 4
vyšlých z Egypta. Otázku ťažko riešiť uspokojivo. : čall dozrievať (marec—apríl).
 Exodus 13—14
86

to pod prísahou sľúbil tvojim otcom, do zeme, azda neobanoval, keby videl pred sebou boj
ktorá oplýva mliekom a medom, vtedy zacho- a aby sa potom nevrátil do Egyptal” | Preto 18
6 vávať budeš tento zvyk v tomto mesiaci. I Za Boh viedol ľud okľukou, cestou po púšti popri
sedem dní budeš jedávať nekvasené chleby a Červenom mori. V zriadených vojoch tiahli
7 v siedmy deň bude sviatok pre Pána. | Nekva­ Izraeliti z Egypta. | Mojžiš vzal so sebou aj 19 *
sené chleby budú sa jesť za sedem dni a nič Jozefove kosti. Ten totižto dal Izraelitom sláv­
kvaseného nesmie sa vidieť v celom tvojom nostne prisahať: „Pán sa vás istotne ujme. Po­
okolí a kvasené cesto nesmie sa nájsť u teba. 1 tom odneste so sebou odtiaľto kosti mojel"
8 Svojmu synovi však porozprávaš toto: »Toto Keď odišli zo Sokotu, utáborili sa v Etame, 20
sa robí pre to, čo mi Pán učinil, keď sem vy- na okraji púšte. | Pán však kráčal pred nimi, 21 *
•9 šiel z Egypta.
* | A nech ti je to na znamenie na cez deň v oblačnom stĺpe, aby im ukazoval
tvojej ruke a na znak medzi tvojimi očami, že­ cestu, za noci zasa v ohňovom stĺpe, aby im
by Pánov zákon bol v tvojich ústach, lebo moc- svietil, žeby tak dňom i nocou mohU putovať. I
10 nou rukou vyviedol ťa Pán z Egypta. I A tento A nikdy nezmizol oblačný stĺp cez deň ani 22
predpis budeš zachovávať v určený čas, rok čo ohňový stĺp za noci spopred ľudu.
rok.
Od Etamu k Červenému moru. — Tu *14
11 Zákon o prvorodených. — Keď ťa Pán Pán hovoril Mojžišovi: | „Rozkáž Izraelitom 2
vovedie do zeme Kanaánčanov, ako to bol od- zmeniť smer a utáboriť sa pri Pihachirote me­
12 prisahal tvojim otcom, a keď ti ju dá, | všetko, dzi Magdalom a morom! Naproti Belsefonu sa
čo otvára materinské lono, odstúpiš Pánovi. Co utáboríte, pri mori! 1 Faraón si bude totižto 3
bude prvorodené medzi tvojimi zvieratami a čo myslieť o Izraelitoch: Iste poblúdili v kraji, púšť
bude mužského pohlavia, všetko bude patriť ich má v objatí! | A ja zatvrdím zasa srdce 4
*13 Pánovi. | Za prvorodeného osla zameníš ovcu, faraónovo a bude sa hnať za vami. Potom uká­
ak ho však nezameníš, musíš ho zabiť. Každého žem faraónovi a všetkému jeho vojsku moc
prvorodeného z detí tvojich musíš však vykú- svoju a Egypťania spoznajú, že ja som Pán!"
14 piť. ] A keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn opýta: A oni spravili tak.
»Co to znamená?
*
, takto mu odpovieš: »Silnou Keď sa egyptskému kráľovi oznámilo, že ľud 5
rukou vyviedol nás Pán z Egypta, z dómu utiekol, zmýšľanie faraónovo ako i jeho služob­
15 otroctva. | Keďže sa faraón zdráhal nás pre­ níkov obrátilo sa proti ľudu a vraveli: „Co sme
pustiť, Pán pobil všetko prvorodené v egypt­ to len urobili? Veď zo svojich služieb sme pre­
skej krajine, od prvorodeného u ľudí až po pr­ pustili Izraelitov!" | I dal zapriahnuť do svojho 6
vorodené z dobytka. Preto teraz obetujem Pá­ voza a svoj [bojovný] ľud vzal so sebou, | a to 7
novi všetko, čo otvára materinské lono, ak je 600 vybraných vozov s inými egyptskými voz­
mužského pohlavia, a vykupujem každého svoj- mi a na každom z nich udatných bojovníkov. |
•16 ho prvorodeného syna.
* | A nech ti je to na zna­ A Pán zatvrdil srdce faraónovo, kráľa egypt- 8
menie na tvojej ruke a na znak medzi tvojimi ského, takže sa pustil za Izraelitmi, hoci Izra­
očami, lebo silou ruky vyviedol nás Pán eliti odišli pod ochranou zdvihnutej ruky. |
z Egypta." I hnali sa Egypťania za nimi a zastihli ich, 9
táboriacich pri mori pri Pihachirote naproti
Pochod Izraelitov k vrchu Sinaj, Belsefonu so všetkými faraónovými vozmi, a
13, 17—18,27. jeho záprahmi a s jeho vojskom. I Keď sa leda 10
•17 Cesta zo Sokotu do Etamu. — Keď faraón približoval, Izraeliti pozdvihli svoje oči
a zrazu videli, že Egypťania tiahnu za nimi.
teda faraón prepustil ľud, Boh ho neviedol po
ceste smerom do íilištínskej krajiny — tá by dostali do boja so skúsenými fllištinskyml bojov­
bola najkratšia — lebo Boh povedal: „Aby ľud níkmi. Izraeliti neboli navyknutí na boj, a preto
ich Pán chce viest inou cestou, aby sa postupne
0 Slová tohto verša treba chápat v prenesenom pripravili na dobytie zasľúbenej zeme, ale aj na
slova zmysle. Izraeliti majú stálé myslieť a spo­ samostatný Štátny život.
mínať sl na veľké dobrodenie, ktoré im Pán pre­ Viď Gn 50, 24. 19
ukázal, keď Ich vyviedol z Egypta. V Izraeli sa Oblačný stĺp a ohňový stĺp je jedným a tým 21—22
nosievali náramnice a na Cele ozdobné stuhy, istým zjavom (14, 24). Cez deň bol tmavý a v noci
ktoré mali pripomínať nejakú osobu alebo vec. svietil. Prostredníctvom tohto stĺpa Boh ukazuje,
Teda aj odchod z Egypta a slávnosť paschy majú že je prítomný medzi svojím ľudom a že ich aj
mať stále na mysli (Dt 6, 7 n.; 11, 19 n.). vedie a určuje Im cestu. 2e ide o nadprirodzený
13 Osol bol zvieraťom nečistým; nebolo dovolené zjav, badať z toho, že stĺp zastával a pohýnal sa
obetovať nečisté zvieratá. podľa okolnosti a potrieb ľudu, a aj z toho, že
16 Porov, v. 9. Po návrate z babylonského zajatia za celých štyridsať rokov sprevádza Izraelitov po
židia vkladali slová v. 1—10 a 11—16 ako i Dt 6, púšti.
4—9 a Dt 11, 13—21 do kožených schránok a pri­ Izraeliti Išli smerom severovýchodným priamo 1
väzovali si ich na čelo a na ľavú ruku remienka­ k hraniciam Palestíny. Boh im však prikazuje
mi. Tieto remienky spomínajú sa v Mt 23, 5. Tak­ obrátiť sa na juh, smerom k Červenému moru, te­
to pamätali na zákon. Časom sa to zvrhlo len na da smerom, ktorý je súbežný s hranicami Egypta.
vonkajšie vystatovanie sa, vnútro však nemalo už­ A tak sa utáboril! z egyptskej strany Červeného
ší vzťah k zákonu Božiemu. Bolo to len pokry­ mora v Pihachirote, egypt. Plkeheret, Tento po­
tectvo. chod naspäť prirodzeným spôsobom sa vysvetliť
17 Z Egypta do Palestíny bola najkratšia cesta nedá. Pán o tom tak rozhodol a chcel tým ukázať
popri Stredozemnom mori. Lež Boh mení smer svoju moc pr! Červenom mori a jednak mal
cesty kvôli Izraelitom, ktorí by sa boli čoskoro v úmysle dať svojmu ľudu zákony na vrchu Sinaj.
 Exodus 14—15
Tu pochytil ich veľký strach a volali k Páno-
11 vi. i I vraveli Mojžišovi: „Ci v Egypte nebolo
hrobov, keď si nás zobral so sebou umriet na
púšti?! Co si nám to urobil, že si nás vyviedol
12 z Egypta? | Nehovorili sme ti o tom v Egypte,
keď sme ti vraveli: »Nechaj nás na pokoji, bu­
deme slúžiť Egypťanom!. Veď lepšie by nám
bolo slúžiť v Egypte, ako zomrieť na púšti I” I
13 Tu Mojžiš povedal ľudu: „Nebojte sa! Len vy­
trvajte a uvidíte Pánovu záchranu, ktorú vy­
koná dnes pre vás. Lebo ako dnes vidíte Egyp-
14 ťanov, tak ich už neuzriete viac naveky. | Pán
bude za vás bojovať, vy sa budete len diviť.”
•15 Záchrana Izraelitov. — A Pán riekol
Mojžišovi: „Co voláš ku mne? Rozkáž izraeli-
16 tom, aby sa pohli! | Zdvihni svoju palicu a vy­
stri svoju ruku nad more a rozdeľ ho, aby
Izraeliti mohli prejsť stredom mora po suchu! I
17 Ja však, pozri, zatvrdím srdce Egypťanov, aby
sa rútili za vami. A tak ukážem svoju moc na
faraónovi a na celom vojsku jeho, na jeho vo-
18 zoch a na jeho záprahoch, | aby Egypťania po­
znali, že ja som Pán, keď ukážem na faraónovi,
na jeho vozoch a na jeho záprahoch svoju
19 moc.” | Nato anjel Boží zmenil svoje miesto.
Išiel predtým pred izraelskými vojmi a teraz
odobral sa za ne. Aj oblačný stĺp zmenil svoje
miesto spopred nich a postavil sa za nich. |
20 Takto sa dostal medzi egyptské vojsko a medzi
izraelské vojsko. A oblak bol na jednej strane
temný, na druhej osvetľoval noc a tak sa ne­
dalo priblížiť k tamtým za celú noc.
21 Skaza Egypťanov. — Mojžiš však vystrel
svoju ruku nad more a Pán ho počas celej noci
prudkým východným vetrom rozháňal a more
22 vysušil. Takto sa voda rozdelila I a Izraeliti
prešli stredom móra po suchu, kým vody pre
nich boli ako múr na ich pravici a ľavici.
23 Keď ich však Egypťania prenasledovali, tu
všetky faraónove kone, jeho vozy a jeho zá­
prahy pustili sa za nimi doprostred mora. |
15—31 Mojžiš sa modlil k Pánovi, keď videl, že Ich
Egypťania prenasledujú. Boh ho vypočul a dáva mu
rozkaz, aby sa ľud dal na pochod. Rozkaz bol po­
trebný, lebo oblačný štíp teraz nešiel pred Izraelit­
mi. ale za nimi. Anjel Boží menil polohu stĺpa, a to
tak, Že Egypťanom bol ne závadu — z ich strany
bol totiž tmavý — ale Izraelitom pri prechode cez
more v noci svietil. More sa rozdeľuje na vystretie
Mojžišovej ruky, ako to Boh prisľúbil, a poskytuje
prechod suchou nohou po dne mora vtedy, keď to
Izraeliti najviac potrebujú. Hrozilo im zajatie zo
strany Egypťanov. O zázračnom ráze tohto príbehu
nemožno pochybovať. Ústup mora nedá sa vysvet­
liť prílivom a odlivom. Odliv býva krátky (6 ho­
dín) a ľudí, čo prechádzali morom, bolo veľmi mno­
ho. Na prechod potrebovali značný čas. Boh mohol
použiť aj prirodzené sily, napr, vietor, na uskutoč­
nenie tohto zázraku, zázrak však ostáva aj pritom.
Svätopisci považujú túto udalosť za jeden z naj­
väčších Člnov Božích, ktorými ochránil svoj ľud.
Na viac ako 20 miestach Písma spomína sa na
tento príbeh (Joz 4, 22—24; Múd 19, 17; Iz 43, 16 n.;
2 77, 13; 104, 37; 113 atď.). Skutočnosť, že vody
stáli ako múry z jednej aj druhej strany, kade
prechádzali Izraeliti, prirodzeným spôsobom sa vy­
svetliť nedá. Začiatok e koniec tejto udalosti je
určený na rozkaz Boží Mojžišom. I pomocou Božou.
V čase rannej stráže hľadel Pán v ohňovom 24
a oblačnom stĺpe na Egypťanov a egyptské
vojsko uviedol do zmätku. | Spôsobil tiež, že 25
im kolesá z vozov odpadávali a že len s ťaž­
kosťou mohli napredovať. Tu Egypťania vra­
veli: „Utekajme pred Izraelitmi! Veď Pán bo­
juje za nich proti Egypťanom!" | A Pán riekol 26
Mojžišovi: „Vystri ruku svoju nad more, aby
sa vody zliali na Egypťanov, na ich vozy a na
ich záprahy!" 11 vystrel Mojžiš ruku svoju nad 27
more a more sa vrátilo za rána na svoje pô­
vodné miesto, a pretože Egypťania práve proti
nemu utekali, tak Pán zahnal Egypťanov do­
prostred mora. | Vody sa vrátili späť a zavalili 26
vozy, záprahy a všetky faraónove vojská, ktoré
sa za nimi pustili do mora. Nezostal z nich ani
len jeden. | Izraeliti však po suchu prešli pro- 29
striedkom mora, kým vody po ich pravici a ľa-
vicl stáli ako múr.
Takto vyslobodil Pán v ten deň Izraela z rúk 30
Egypťanov a Izrael uvidel mŕtvych Egypťa­
nov ležať na morskom pobreží. I Videl teda *
31
Izrael veľký zázrak, ktorý učinil Pán na Eeyp-
ťanoch: 1 bál sa ľud Pána a dôveroval Pánovi
a služobníkovi jeho, Mojžišovi.
Víťazná pieseň. — Vtedy zaspievali Moj- *
15
žiš a Izraeliti Pánovi túto pleseň — takto ju
spievali:
„Spievať budem Pánovi,
lebo vznešený, slávne vznešený je:
koňa i povoz do mora zmietol.
Sila moja a udatnosť moja je Pán 2
a spasením mne stal sa.
Toto je Boh môj, i budem ho velebiť,
Boh otca môjho, i budem ho chváliť.
Pán je bojovníkom, 3*
Pán je meno jeho.
Faraónove vozy a vojsko jeho do mora zmietol 4
a vyberaní vodcovia jeho potopili sa
v Červenom mori.
Vlny ich pokryli, 5
do hlbín kleslí sťa kameň. í'
Ranná stráž — 2idla až do rímskych čiaš roz- 24
deľovall noc na tri čiastky (vlgllle-slráže): prvá
stráž bola podľa nášho času od 6. hod. večer až
do 10. nočnej, druhá stráž od 10. do 2. hod. po
polnoci a tretia od 2. hod. do 6. hodiny ráno.
Po prechode Izraelitov Boh hľadel v ohňovom... 24 n.
— tieto slová označujú hromy e blesky, ba až búr­
ku, ktorou Pán uvádza zmätok do egyptského voj­
ska. Dvojkolesé egyptské vozy sa prevracajú o ne­
jedno koleso odpadúva, pretože splašené kone ne­
možno udržať na uzde.
Morské vlny povyhadzoval! mŕtvoly na breh. 31
Túto pieseň nielen spieval Mojžiš, ale aj zložil 1
(Múd 10, 21). V plesni ďakuje Bohu za poskytnutú
ochranu a pomoc pri prechode cez Červené more
a celá pleseň nabáda Izraelitov k dôvere voči Bo­
hu v každom čase. Táto Mojžišova pleseň mala
veľký vplyv na neskoršiu poéziu Izraelskú (2 77,
17—21; Iz 12, 1 n.; 43, 16; 51, 10; Múd 10, 21; Zjv
15, 2. 3).
Pán je bojovníkom, dosl. muž boja. Básnické vy- 3
jadrenle Božej moci. Nod Egypťanmi zvíťazil Boh,
veď izraelský ľud prešiel cez Červené more len
 Exodus 15
88
6 Pravica tvoja, Pane, čo vynikáš mocou
pravica tvoja, pane, nepriateľa zasiahla.
7 A nesmiernou vznešenosťou svojou zničil
si protivníkov svojich,
vyslal si hnev svoj, čo strávil ich sťa plevu.
8 A dychom rozhorčenia tvojho vody
nahromadili sa,
prúdy ako hrádza stáli,
nakopili sa vprostred mora vlny.
9 Nepriateľ si povedal: »Zaútočím, dochytím,
rozdelím korisť, uhasí sa zúrenie moje.
Vytasím svoj meč,
zmocní sa ich moja ruka.»
•10 Zadul si vetrom svojím: pokrylo ich more,
potopili sa sťa olovo
vo vedách búrlivých.
i
•11 Kto rovný je tebe, medzi bohmi. Pane,
kto rovný je tebe, čo vynikáš svätosťou,
hrozný v pochvalných činoch, činiaci zázraky? I veného mora a tiahli cez púšť Sur a tri dni
•12 Vystrel si pravicu svoju j uberali sa púšťou, no vody nenašli. | A došli
a zem ich prehltla. 1 do Máry, ale vodu z Máry nemohli piť, lebo
13 V priazni svojej viedol si ľud, čo si vykúpil,
silou svojou si ho viedol
k svätému svojmu príbytku.
•14 Dopočuli sa národy, i zhrozili sa:
obyvateľov Filištinska pochytila hrôza.
15 Vtedy sa preľakli kniežatá Edomu,
vojvodcov moabských prenikol strach.
Stŕpli kanaánski obyvatelia všetci,
16 doľahla na nich úzkosť a strach:
pre silu ramena tvojho
stuhli na kameň.
Tak prechádzal ľud tvoj, Pane,
tak prechádzal ľud, ktorý si prisvojil sebe.
•17 Voviedol si ich a osadil si ich na vlastnom
svojom vrchu,
10 Bohu stačí použiť závan vetra, aby zahubil ne-
prialetov, túžiacich po koristi a dychtiacich po kr­
vavej pomste.
11 „Medzi bohmi", medzi tými, ktorých ľudia ctia
ako bohov a ktorých volajú bohmi. Boh zvitazil
nad vSctkvmi bohmi egyptskými. Ukázali sa bez­
mocnými.
12 „A zem ich prehltla", slovo zem zastupuje tu
vlastne more. Svätopisec má na mysli záhubu
Egyptanov v Červenom mori, Co sa potopili v hl­
bočinách mora. Sotva sa tento verš vzťahuje na
záhubu Koreho a jeho družiny, ktorých prehltla
zem (Nm 10, 32).
14—15 V týchto veršoch opisuje sa cesta Izraelitov cez
púšť. Národy, cez ktorých územie mali Izraeliti
prejsť do Palestíny, tušia, že proti Izraelitom,
s ktorými je Pán, budú bezmocné. Schytáva ich
hrôza a zdesenie.- Filištínsko bolo prvé, kade mali
Izraeliti ísť do Palestíny; temer susedilo s Egyp­
tom. Edomčania boli osadení medzi Sinajom a Ka-
naánom (Gn 36, 1 n.). MoabČania bývali na východ
od Mŕtveho mora.
17 Na vlastnom svojom vrchu, totižto na vŕškoch
kanaánskych. ktoré Pán vyhlásil za svoje. Celá
Palestína bola mimoriadnym spôsobom Božia. Tam
chcel mať Boh svoju svätyňu a tam býval medzi
svojim ľudom. V užšom zmysle básnik mieni Sion
a jeho svätyňu.
na mieste, ktoré si za bývanie prichystal sebe
Pane,
vo svätyni, ktorej základy ruky tvoje kládli.
Pán bude kraľovať naveky a navždy!" 18
*
Keď teda faraónove kone s jeho vozmi a zá- 19
prahmi vošli do mora. Pán dal morským vodám
privaliť sa na nich, kým Izraeliti stredom mora
prešli po suchu.
I prorokyňa Mária, sestra Áronova, vzala do *20
rúk bubienok a všetky ženy išli za ňou s bu­
bienkami a v chorovode. | Mária im predspe- 21
vo vála:
„Spievajte Pánovi,
lebo je nadmieru vznešený!
Koňa i pohoniča
do mora zrútil.”
Od Červeného mora do Miry a Klimu.
— Potom Mojžiš pohol sa s Izraelom cd Cer- 22
*
23
*
bola horká. Preto sa i volá Márá (Horkosť). |
I reptal ľud proti Mojžišovi a vravel: „Co bu- 24
deme piť?" | A on volal k Pánovi a Pán ukázal 25’
mu drevo a keď ho hodil do vody, vody zosladli.
Tam im dal zákon a právo a tam ich podrobil
skúške. | A riekol: „Ak budeš počúvať na hlas 26
Pána, Boha svojho, a budeš robiť to, čo je
v očiach jeho správne, a poslúchneš všetky
rozkazy jeho, a zachováš všetky ustanovenia
jeho, potom ťa nezastihnem takými biedami,
akými som postihol Egypťanov, lebo ja, Pán,
som, čo ťa liečim.” I Nato prišli do Elirnu, kde 27'
bolo dvanásť vodných prameňov a sedem pa­
liem. Tam sa teda utáborili pri vode.
Pán bude kráľoval nod Izraelom, dokiaľ bude 18
trvať kráľovstvo izraelské. Potom bude Kráľom no­
vého Kráľovstva, Kráľovstva duchovného Izraela,
Cirkvi. Starozákonné kráľovstvo bolo len jej pred­
obrazom.
Meno Mária pochádza najskôr z egyptského „me- 20
ri jám“ — milovaná od Pána. Iné významy slova
mohli byť: ‚kvapka mora, hviezda morská, horské
more, pani, tučná, krásna‘ atď. Mária volá sa pro-
rokyňou, lebo mala vedúci zástoj pri oslave Pána
(Nm 12, 2).
Viď Gn 18, 7; 20, 1; 25, 18. Púšť Sur sa neskôr- 22
Šie volá Etam (Nm 33, 0). Slovo púšť treba chápať
v širšom zmysle: neobývaný kraj, s chudobnou pa­
šou pre dobytok, a preto také územie je nedosta­
čujúce na ubytovanie početnému ľudu. Podobne
treba súdiť aj o nedostatku vody: niečo vody našil,
lež bolo jej málo pre toľké množstvo.
Márá pravdepodobne je dnešný Aln Hawára, 23
vzdialený 110 km od miesia, kde Izraeliti prešil
cez Červené more. Voda tohto prameňa je horká
a samotný prameň je skoro zanesený pieskom.
Márá značí horký prameň.
Nevedno, o aké zákony Ide. Je Isté, Že Boh už 25
na ceste k Slnaju dal svojmu ľudu niektoré záko­
ny, ktoré neskoršie Mojžiš prevzal do Knihy zá *
koná. Zachovávanie týchto zákonov bolo skúšob
*
ným kameňom pre Izraelský ľud.
Elim je asi údolie Gharandel na dve a pol ho- 27
dlny cesty od prameňa Aln Hawára. V tomto kraji
nachodí sa hodne prameňov a stromov. Oázu vy­
hľadávajú aj dnes karavány, dochádzajúce do Egyp­
ta.
 Exodus 10
Pokrm Izraelitov na púSti — prepe
•16 líce a manna. — Keď sa pohli z Klimu, celá
izraelskí pospolitosť prešla púšťou Sin, ktorá
je medzi -Elimom a Sinajom, pätnásteho dňa
druhého mesiaca po svojom východe z Egypta. J
2 I reptala celá izraelská pospolitosť proti Mojži-
•3 šovi a Aronovi na púšti | a Izraeliti im vraveli:
„Bár by sme boli pomreli rukou Pánovou
v Egypte, keď sme sedávali nad hrncami mäsa
a mohli sa najesť chleba dosýta! Veď vy ste
nás vyviedli na túto púšť, aby ste zahubili celú
•4 túto spoločnosť hladom!" | Vtedy Pán hovoril
Mojžišovi takto: | „Hra, ja vám dám padať
chlieb z neba! Ľud nech potom vychádza a nech
si nazbiera, čo (mu) bude stačiť na deň! Tým­
to ho chcem podrobiť skúške, či hodlá kráčať
5 podľa zákona môjho, a či nie. | Šiesteho dňa
však nech odložia to, čo donesú: bude toho
dva razy toľko, čo žbieravajú každý deň.” 1
6 Tu riekol Mojžiš a Aron všetkým Izraelitom:
„Večer teda poznáte, že Pán nás vy viedol
7 z Egyptskej krajiny. | Ráno zasa uzriete vzne­
šenosť Pánovu, lebo on počul vaše reptanie
proti Pánovi: veď čože sme my, že ste proti
8 nám reptali?!" I A Mojžiš dodal: „V tom, že
Pán vám dá večer jesť mäso a ráno sýtiť sa
chlebom, [poznáte], že Pán počul vaše raptanie,
ktorým ste sa ozvali proti nemu. Lebo čože
sme my? Nie proti nám ste reptali, ale
•9 proti Pánovi!” Aj Aronovi povedal Moj­
žiš: „Povedz celej pospolitosti Izraelitov:
•Pristúpte pred Pána, lebo počul vaše repta­
lo nie!«" | A keď to Aron oznámil celej pospoli­
tosti Izraelitov a oni sa dívali na púšť, hľa, tu
zjavila sa Pánova vznešenosť v oblaku!
11.12 A Pán riekol Mojžišovi: | „Počul som repta­
nie Izraelitov. Povedz im toto: »V podvečer
budete jesť mäso a ráno nasýtite sa chlebom,
žeby ste poznali, že ja som Pán, Boh vášk" j
’13 A skutočne: večer prileteli prepelice a pokryli
táborište. Ráno zasa okolo tábora bola napad-
14 nutá rosa, i Keď sa však napadnutá rosa vy­
parila, hľa, na povrchu púšte bolo čosi jemné-
1 Púšť Sln Je dnešná vrchovina Debbet er-Ram-
1ch, severne od Slnaja,
3 Ľud zabúda, že Pán nad ním bdie, V pustom
okolí vidí rozdiel medzi žírnou egyptskou zemou,
a nemyslí na utrpenie, ktoré znášal v Egypte.
Túži po egyptskom chlebe a mäse. Isteže z *do
bytka na ceste sa už veľa minulo a niet ho čím
nahradiť. Niet ani toho všelijakého vtáctva, ktorým
sa živili na brehoch nílskych.
4 Chlieb v Širšom zmysle, teda živobytie: manna
i prepelice.
9 n. Pred Pána — pred oblačný štíp, v ktorom sa
zjavuje Pán. Zjavila sa Pánova vznešenosť, oblač
* predsa nedá sa myslieť na to, že v tom čase by
ný stĺp zažiaril mimoriadnym spôsobom. Tým so
mali Izraeliti presvedčiť o Pánovej prítomnosti.
13—1S Prepelice sú sťahovavé vtáky a aj dnes vo veľ-
kých húfoch prilictavajú zo Strednej Afriky do
Egypta a na Sinajský polostrov. Po prelete ponad
Červené more sú unavené a ľahko sa dajú chytiť.
Egypťania Ich mäso solili o odkladali. Zázrak
s prepelicami je teda v tom, že doleteli vtedy,
keď bolí potrebné, a v tom čase, na ktorý ich
Mojžiš predpovedal. — Ráno bola nad zemou hmla
a zahaľovala napadnutú mannu. Keď hmla zmizla,
s rosou sa objavila na zemi aj manna. „Co je to",
69
| ho, zrnitého, jemného sťa srieň na zemi! Keď 15
I to Izraeliti zočili, vzájomne si vraveli: „Čo je
to?” Nevedeli totižto, čo by to bolo. Vtedy tm
i Mojžiš povedal: „To je chlieb, ktorý vam Fán
i dáva jesť. | Toto je to, z čoho Pán prkazuje 16
; nazbierať vám podľa toho, koľko každý zj<\
1 gomer na každú hlavu; podľa počtu vašich duší
si ho naberte, každý pre príslušníkov svojho
stanú!”
A Izraeliti robili tak, i nazbierali jedni me- 17
nej, iní viac. | Potom ho odmerali na gomer a 18
tu ten, čo viac doniesol, nemal prebytku, a ten
zasa, čo menej doniesol, nemal ujmy: každý si
nazbieral toľko, koľko mohol zjesť. | A Mojžiš 19
im povedal: „Nech z toho nik nenecháva nič
na ráno!” | Oni však nepočúvali Mojžiša a nie- 20
ktorí si z toho nechali (časť) až do druhého rá-
hebrejsky „manhú‘" alebo aj „Je to manna?"Cas-
to sa kladie otázka, ČI príhoda s mannou dá sa vy­
svetliť prirodzeným spôsobom, alebo čl ide o mimo
*
prírodný zjav. Táto otázka vzniklá zo skutočností,
že na Sinajskom polostrove a inde jestvuje krovie,
ktoré Arabi volajú tarfa a botanici Tamarlx man-
nifera. Predtým sa myslelo, že tamaríška z koná­
rov vypočuje látku, podobnú medu, ktorá zrá­
na v kvapôčkach vtsí z konárikov a listov
a pomaly padá na zem v podobe bielych ale­
bo tmavohnedých guliek. Keď tieto guľky
stvrdnú, kryštalizujú a viac sa nerozpúšťajú.
Lež ak ešte nestuhli, na prudkom sinej sa roz­
tápajú. Dnes sa však názor o celej veci zmenil.
Roku 1927 sa viac výprav vybralo preskúmať prí­
hodu s mannou. Zistilo sa, že spomenuté kvapôčky
tzv. prirodzenej manny zapríčiňuje Istý hmyz (Tra-
butina mannipara e Najacoccus serpentinus mí-
nor). Pretože spomenutý hmyz žije zväčša na ta *
maríške, prirodzená manna môže sa považovať za
výťažok tohto stromu. Vylúčená hmota je veľkosti
Špendlíkovej hlávky. Jednotlivé guľky sa však
spájajú na listoch a konárikoch a na zem padajú
vo veľkosti jadra lieskovca. Zbierajú sa za rána
a pred večerom. Táto prirodzená manna sa však
vyskytuje len od mája do augusta a viac jej býva,
keď rok je vlhký. Dnes sa jej nazbiera do roka na.
Sinajskom polostrove najviac 300 kg. Používa sa
ako liečivo alebo ako prikrm ku chlebu.
Mojžiš zreteľne považoval biblickú mannu za
čosi mimoriadneho, za „chlieb z neba". Tamarlš-
ková manna padá len pod stromy, biblická manna
napadla všade na zem a na táborisko (Nm II, 9)
Biblická manna sa na slnku kazila a rozpúšťala,
prirodzená manna sa dá dlho udržať a kryštalizo­
vanú slnko nerozpúšťa. Tamarišková manna vy­
skytuje sa Ponajviac za štyri mesiace v roku,
biblická manna trvala po celý rok a jedli ju za
celých štyridsať rokov putovania po púšti. Teda
aj na tých miestach, kde vonkoncom nenájdeme
tamarlšku. Biblická manna v sobotu nepadala,
zato v piatok jej bolo viac. Biblická manna na­
hradila chlieb, prirodzená manna na to nestačí.
Napokon, i keď by sme pripustili, že za Mojžiša
bolo na Sinajskom polostrove viac tumarišick,
bolo bývalo také množstvo prirodzenej manny, že
by sa ňou boli živili tisíce ľudí. I tieto dôvody
nás teda nútia, že biblickú mannu považujeme za
odlišnú od manny prirodzenej, najmä prelo, že sa
manna vyskytuje za Mojžiša aj tom, kde priro­
dzená manna nijako sa nevyskytuje. Doterajšie
pokusy o prirodzené vysvetlenie nevedia odstrániť
nadprirodzený pôvod biblickej manny, ktorá je
predobrazom Eucharistie, a lo pre svoj pôvod e
vlastnosti (Jn 6, 31. 49. 59).
Gomer je nádoba egyptského pôvodu, merajúca 16
3 a pol litra.
 Exodus 10—H
90

na. Ale skazilo sa to, ukázali sa červy a za­ na pitie. | I doliehal ľud na Mojžiša a vravel: 2
páchalo to. Mojžiš sa preto na nich rozhneval. I „Daj nám vody na pitie!" Ale Mojžiš im odve­
21 Tak zbierali ráno za ránom, každý podľa toho, til: „Prečo sa vadite so mnou a prečo pokúša­
koľko zjedol. Keď však slnko začalo hriať, te Pána?" | Ale ľud, ktorý tam dychtil po vode, 3
rozpúšťalo sa to. reptal proti Mojžišovi a vravel: „Načo si nás
22 V šiesty deň však nazbierali dvakrát toľko len vyviedol z Egypta?! Vari preto, aby si mňa,
jedla, dva gomory na osobu. Tu prišli všetky moje deti a môj dobytok umoril smädom?” |
kniežatá pospolitosti a hlásili to Mojžišovi, j Tu Mojžiš volal k Pánovi a hovoril: „Co si 4
23 A on im povedal: „To je to, čo Pán prikázal: počnem s týmto ľudom?! Len trošku a ukame­
Zajtra je deň odpočinku, svätá sobota Pánova. ňovali by ma!” I Pán odpovedal Mojžišovi: 5
Co máte upiecť, upečte a čo mienite uvariť, „Predstúp pred ľud, zober si niektorých star­
uvarte! Ostatné, čo zostane, odložte a uscho- ších z Izraela, svoju palicu však, ktorou si u-
24 vajte na zajtra.” I Odložili si teda na zajtra, dieral Níl, vezmi si do svojej ruky a choď! |
ako to prikázal Mojžiš, a nezosmrdelo sa to Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale, 6
25 a ani červy v tom neboli. | I povedal Mojžiš: na Horebe! Udri potom na skalu a vytečie
„Jedzte to dnes, lebo dnes je sobota Pánova, z nej voda, takže ľud bude môcť piť." I učinil
26 dnes nenájdete vonku ničoho. | Za šesť dni Mojžiš tak pred staršími z Izraela. 1 Potom 7*
to môžete zbierať, v siedmy deň však je so­ nazval to miesto Masa a Meríba, lebo Izraeliti
bota, v ten deň nebude ničoho." sa tam vadili a pokúšali Pána, keď vraveli: „Je
27 Keď potom v siedmy deň poniektorí vyšli teda Pán medzi nami alebo nie?"
28 zbierať, nenašli ničoho. | Vtedy Pán riekol Moj­
žišovi: „Ako dlho budete sa zdráhať zachovávať Víťazsttio nad Amalekitmi. — Potom 8*
29 príkazy a zákony moje? I Hlaďte, veď Pán vám vtrhli Amalekiti a pri Rafidim napadli Izrae­
dal sobotu! Preto šiesteho dňa dáva vám jedlo I litov. j Vtedy Mojžiš povedal Jozuemu: „Vyber 9
na dva dni. V sobotu nech každý zostane do- nám mužov a odober sa bojovať s Amelekitmi!
30 ma! | Nikto nech nevychádza siedmeho dňa zo Ja sám budem stáť na končiari vrchu s nalicou
31 svojho bývania!” | I slávil ľud v siedmy deň Božou vo svojej ruke.” | A Jozue urobil tak, 10 *
sobotu. Izraeliti nazvali to (jedlo) mannou. ako mu naložil Mojžiš a dal sa do boja s Ame­
Bolo biele ako koriandrové semiačko a jeho lekitmi. Mojžiš, Aron a Hur vystúpili na kon­
chuť bola ako medového koláča. čiar vrchu. | A stalo sa, že kým Mojžiš mal 11
zdvihnuté ruky, víťazil Izrael, len čo spustil
Odloženie manny na pamiatku a pa­ ruky, zasa víťazili Amalekiti. I Avšak Mojžišo- 12
danie manny počas putovania na púS- ve ruky sa unavili; tu vzali kameň a podložili
32 ti. — Potom Mojžiš povedal: „Toto je, čo pri­ mu ho a on si naň sadol. Aron a Hur podopie­
kazuje Pán: Naplňte tým jeden gomer, nech sa rali jeho ruky, jeden z jednej a druhý z druhej
to zachová pre budúce pokolenia, žeby videli, strany. Takto zostali jeho ruky v rovnakej po­
akv chlieb som vám dával jesť na púšti, keď lohe až do západu slnka. | Jozue porazil takto 13
•33 som vás vyviedol z egyptskej krajiny.” j Nato Amalekitov a ich bojovníkov ostrím meča.
Mojžiš povedal Aronovi: „Vezmi nádobu a na­ Pán potom prikázal Mojžišovi: „Zapíš to na 14 *
syp do nej plný gomer manny a potom umiesti namiatku do knihy a vštep to do ušú Jczueho,
ju pred Pánom, aby sa zachovala pre vaše po- že (aj) pamiatku na Amalekitov úplne vytriem
34 kolenia!" | Nuž ako to prikázal Pán Mojžišovi, spod neba.” | Nato Mojžiš vystavil oltár a na- 15 *
Aron ju aj položil pred svedectvo, aby sa za- zval ho Pán je mojou zástavou | a povedal 16
35 chovala. | Izraeliti jedávali však mannu za „Ruky hore k Pánovmu trónu! Pán je v boji
štyridsať rokov, kým neprišli do obývanej ze­ proti Amalekitom z pokolenia na pokolenie.”
me. Jedávali mannu, dokiaľ neprišli k hrani-
Massáh ‚pokúšenie‘, Meríbáh ‚vadenie1. 7
*36 ciam zeme Kanaán. | Gomer však je desatina O Amalekitoch viď pozn. Gn 14, 7; Nm 24, 20. 8
efy. Amalekiti obývali severnú časť Sinajského pol­
Z púšte Sin do Rafidim. — Potom na ostrova a južný kraj Kanaánu. Skutočnosť, že sa
teraz nachodia na juhu Sinajského polostrova, dá
rozkaz Pánov tiahla celá izraelská pospolitosť sa vari vysvetliť tým, že hľadali pastvu na vyššie
z púšte Sin po skupinách a utáborila sa napo­ položených stráňach Sinajských vrchov. Možné je
kon v Raíidim. Tam však nebolo pre ľud vody aj to, že nejaký kmeň sa osadil hodne južnejšie
od ostatných. Kočovný národ ustavične mení svoje
33.34 V časoch Šalamúnových manna už nebola vo sídlo. Niet v tom ťažkosti, Že Amalekiti z juhu
svätými (3 Kr 8, 9). Mojžiš mal položiť mannu Palestíny zašli k Slnaju.
pred svedectvo čiže pred zákon, pred dve kamen­ Hur bol Kalebovým synom a tak potomkom 10
né tabule, na ktorých bolo desatoro. V tomto prí­ Júdovým (1 Par 2, 18—20).
pade Mojžiš mohol uskutočniť Pánov príkaz len Spomínaná kniha je Pentateuch. Isteže už aj 14
po vyhotovení svätostánku. Iní autori myslia, že pred Mojžišom Izraeliti zapisovali pamätné uda­
slová pred Pána, pred svedectvo značia nejaké losti, teraz však Mojžiš dostáva na to výslovný
dočasné miesto, kde sa prinášali Pánovi obety. príkaz od Pána. Mojžiš má vštepiť Jozuemu zprá­
36 Efa obnášala 36 litrov. vu o záhube Amalekitov do pamäti, pretože Jozue
1 Rafidim sa považuje za totožné s údolím Fe- bude vodcom vyvoleného národa (Dt 25, 18; 1 Kr
iranským, kde je velká oáza. Iní však dávajú 15, 3; 27, 8 atď.).
prednosť rovine Er-Raha, ktorá sa stelie pred Pán je práporom Izraela, Pán zaisti víťazstvo 15.16
severozápadným výbežkom stredného chrbáte Si­ nad všetkými nepriateľmi, keď Izrael bude prosiť
najského horstva, na úpätí Džebel Músa (Mojži­ o pomoc podobne, ako to robil Mojžiš v tomto
šova Hora). boji.
 Exodus 18—19 91

18 Jetrova návšteva. — Keď Jetro, madl- | a člnom, čo majú konať. | Vyhliadni si však 21
ánsky kňaz, Mojžišov tesť, všetko počul, čo spomedzi všetkého ľudu schopných, bohaboj­
Boh Mojžišovi a jeho ľudu, Izraelovi, učinil, že ných mužov, mužov dôveryhodných, nezištných
*2 vyviedol totiž Izraelitov z Egypta, | tu vzal a ustanov ich za tisícnikov, stotníkov, päťde­
Jetro, Mojžišov tesť, Mojžišovu ženu, Seforu, siatnikov a desiatnikov. | A oni nech súdia 22
3 ktorú bol tento späť poslal, | a oboch synov ľud v každý čas a to tak, že dôležitejšie zá­
s ňou. Jeden z nich mal meno Gerson, lebo bol ležitosti prednesú tebe a všetky menšie veci
povedal: „Prišelcom som sa stal v cudzej ze- rozsúdia sami. Uľahči si a oni nech ponesú
4 mi", | druhý sa volal Eliezer, lebo bol povedal: s tebou zodpovednosť. | Ak to takto urobíš a *
23
„Boh môjho otca bol mojou pomocou a vyslo- ak ti to Boh dovob', tak obstojíš a tiež všetok
*5 bodil ma od faraónovho meča.“ I Potom prišiel tento ľud bude sa vracať domov spokojný.”
Jetro s jeho synmi a s jeho ženou k Mojžišovi 11 počúvnul Mojžiš na slová svojho festa a vy- 24
na púšť, kde ten táboril pri Božom vrchu. | konal všetko, čo mu poradil. | Mojžiš vyvolil 25
6 Keď odkázal Mojžišovi: „Ja, tvoj tesť Jetro, teda z celého Izraela schopných mužov a usta­
prichádzam k tebe s tvojou ženou a s oboma novil ich ako predákov nad ľudom, ako tisic-
7 jej synmi s ňou," | vybral sa Mojžiš a šiel svoj­ nikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov.
mu tesťovi naproti, poklonil sa mu a pobozkal | A ti súdili ľud v každom čase, len ťažšie zá- 26
ho. Potom sa vypytovali jeden druhého, ako sa ležitosti prednášali Mojžišovi, o všetkých men­
8 majú, a vošli do stanú. | Potom Mojžiš rozprá­ ších rozhodovali však sami. | Potom Mojžiš 27
val svojmu tesťovi, čo Pán učinil faraónovi a vyprevadil svojho festa a ten odišiel do svoj­
Egypťanom kvôli Izraelitom, o všetkých stras­ ho kraja. t.
tiach, ktoré ich cestou zastihli, a (ako) ich Pán
9 zachránil. | A Jetro sa tešil zo všetkého dobré­ Uzavretie zmluvy a vyhlásenie zákonov na
ho, čo Pán učinil Izraelovi, keď ho vyslobodil Sinaji, 19—40.
10 z ruky Egypťanov. | I povedal Jetro: „Nech je
zvelebený Pán, ktorý vás vyslobodil z rúk Príprava ľudu na zmluvu. — V tre- *
19
11 Egypťanov a faraóna. | Teraz už viem, že Pán tí mesiac po odchode Izraelitov z Egypta, v ten
je väčší ako všetci bohovia. To sa stalo preto, istý deň prišli na Sinajskú púšť. | Keď odtiahli 2
*12 že sa vynášali nad vás.” I Potom Jetro, Mojži­ z Rafidim, prišli na Sinajskú púšť a utábo­
šov tesť, obetoval Bohu zápalnú a krvavú obetu rili sa na púšti a tam naproti vrchu táboril
a Aron so všetkými staršími Izraela prišli, aby Izrael.
s Mojžišovým tesťom boli pred Bohom prítom­ Potom Mojžiš vystúpil k Bohu. Tu Pán vo- 3
ní na obetnej hostine. lal na neho z vrchu, hovoriac: „Toto rozpovieš
13 U stanovenie sudcov. — Na druhý deň domu Jakubovmu a zvestuješ Izraelitom: | »Vy 4
sedel Mojžiš, aby súdil ľud, ktorý k nemu pri- sami ste videli, ako som nakladal s Egypťan­
14 chodil od rána až do večera, j Keď to však Moj­ mi, ako som vás niesol na orličích Iz'idlach
žišov tesť videl, čo všetko on pre ľud robí, po­ a priviedol sem k sebe. | Ak teraz budete pošlú- 5*
vedal: „Co máš ty do činenia toľko s ľudom?! chať na môj hlas a ak zachováte zmluvu moju,
Prečo zasadáš (k súdu) sám, takže ťa od rána tak budete mi medzi všetkými národmi zvlášt­
15 do večera všetok ľud obklopuje?" | I odvetil nym majetkom — veď mne patrí celá zem —
Mojžiš svojmu tesťovi: „Pretože ľud prichádza | a budete mi kráľovským kňazstvom a svätým 6
16 *
ku mne, aby si vyžiadal Boží rozsudok. | Keď národom! Toto sú slová, ktoré máš predniesť
sa medzi nimi vyskytne spor, prichádzajú ku Izraelitom." | Nato sa Mojžiš pobral a zvolal 7
mne, aby som medzi stránkami rozhodol a starších ľudu a oznámil im všetky slová, ktoré
oznamoval im Božie predpisy a zákony.” | mu uložil Pán. | A ľud jednomyseľne odpovedal 8
17 Tu povedal mu Mojžišov tesť: „To nie je dobre,
Keď bude viac sudcov, lud nebude musieť dlho 23
18 ako to ty robíš! | Takto celkom vysilíš seba ako čakať, nebude sa predbiehať a hašteriť, a tak sa
aj tento ľud, ktorý je pri tebe. Veď táto vec je bude vracať spokojný do svojich stanov, Mojžiš
ťažká pre teba, sám (jediný) ju nebudeš môcť uskutočni Jetrovu radu, no zdá sa, že len po vy­
19 konať. I Počúvni teraz môj hlas, dám ti radu stavení svätostánku (Dt 1, 9—18).
a Pán bude s tebou: Ty buď zástupcom ľudu Slnajská púšť je rovina Sebaje na juh od Sl- 1.2
pred Bohom a ty prednášaj jeho záležitosti Bo- naja. Slnajské pohorie leží na juhu Sinajského
polostrova a delí sa na skupinu vrchov západných
20 hu! | Poučuj ich tiež o ustanoveniach a záko­ El-Homr, východných Džebel ed-Deir a stredných,
noch a naúčaj ich ceste, po ktorej majú kráčať, Sinaj alebo' Horeb. Dnes sa mienky rozchádzajú,
ČI vrch, na ktorom Mojžiš dostáva kamenné dosky,
2 Mojžiš zanechal svoju ženu a deti u svojho je severný vrch Slnaja Rás-es-Soťsať (2114 m) ale­
festa, keď odchádzal do Egypta (4, 20), aby mu bo najvyšší vrch na juhu Sinaja Džebel Músa
neprekážali v jeho poslaní a aby Ich nevystavoval (2244 m). Väčšia časť autorov považuje za vrch
nebezpečenstvu. Možné je aj to, že prišli síce zákona najvyšší vrch Džebel Músa.
s nim až do Egypta, ale že Ich potom odtiaľ po * Boh ponúka Izraelitom svoju zmluvu, ktorou sl 5.6
sial k tesťovi. O Jetrovl viď 2, 18; 3, 1. chce vyvolený ľud pripútať k sebe. Izraeliti sa
g Boží vrch — Sinaj — Horeb (3, 1). majú rozhodnúť k tejto zmluve slobodne. Tento
12 Jetro obetuje podobným spôsobom, ako obeto­ moment je v dejinách spásy význačný a prevy­
vali patriarchovia, Gn 4, 3; ď, 46. 64, a ako obe- I šuje ho len Ježišova dobrovoľná smrť na kríži,
toval sám Mojžiš 17, 15. Hostinou bolo uzavreté I keď Spasiteľ sveta uzaviera novú zmluvu s tými,
priateľstvo medzi Izraelitmi a rodinou Jetrovou. | ktorí budú jeho krvou vykúpení a spasení.
 Exodus 21—22
94

16 usmrtený. | Kto ukradne človeka a predá ho, Ak niekto ukradne býka alebo ovcu a zabije *
22
alebo ho bude mať vo svojej moci, musí byť ich alebo predá, tak za každého býka nahradí
17 usmrtený. | Kto zlorečí svojmu otcovi alebo päť býkov a za každú ovcu päť oviec. | Ak sa 2
svojej matke, musí byť usmrtený. zlodej prichytí, keď sa dobýva do domu, alebo
keď ho podkopáva, a tak bude poranený, že
18 Poranenie na tele. — Ak sa mužovia zomrie, ten, čo ho poraní, nebude vinný jeho
pohádajú a jeden by udrel druhého kameňom krvi. | Keby to však bolo po východe slnka, 3
alebo nejakým ťažším predmetom a to tak, je vinný jeho krvi. — Musi dať náhradu. Ak
že ten síce nezomrie, ale bude ležať na lôžku, však nemá nič, sám bude predaný za ukrad­
19 | a ak vstane a chodí vonku o palici svojej, nutú vec. | Keď sa ukradnutá vec, býk, osol 4
tak ten, čo ho udrel, bude bez trestu, nahradí alebo ovca, nájde uňho živá, dá dvojnásobnú
však tamtomu, čo zameškal, a zaplatí, čo sa ] náhradu. | Ak niekto urobí škodu na poli ale- 5
20 vynaložilo na liečenie. | Kto tak udrie svojho | bo na vinici, alebo pustí svoj statok a ten sa
otroka alebo svoju slúžku palicou, že zomrie pasie na cudzom poli, nahradí najlepším zo
pod jeho rukou, treba ho prísne potrestať; svojho poľa a najlepším zo svojej vinice. [Podľa
21 i ak ostanú jeden alebo dva dni nažive, ne­ odhadu škody]. I Ak niekto zapáli oheň a ten 6
podlieha nijakému trestu, lebo oni sú jeho zachváti tŕnie a spáli obilie v stohoch alebo
22 majetkom. | Ak mužovia sa medzi sebou ešte na poli, nahradí škodu ten, kto požiar za­
bijú a pri tom udrú tehotnú ženu tak, že jej príčinil.
odide plod, ale nenastane nešťastie, tak ten
zaplatí toUko, kolko od neho bude žiadať man­ O uschovaných veciach.— Ak dá nie- 7
žel ženy — a dá to podlá rozhodnutia sudcov. kto inému uschovať peniaze alebo iné cenné
•23 ] Ale ak nastane nešťastie, tak dáš život za predmety a ony budú v jeho dome ukradnuté,
24 život, | oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, tak zlodej, ak sa nájde, nahradí to dvojnásobne.
25 nohu za nohu, 1 popáleninu za popáleninu, ra- | | Ak sa však zlodej nenájde, tak majiteľ domu 8
26 nu za ranu, hrču za hrču. | Ak niekto udrie musí sa predstaviť pred sudcov (a odprisahá),
svojho otroka alebo svoju slúžku po oku a zni- že nesiahol po majetku svojho blížneho.
27 či mu ho, za jeho oko daruje mu slobodu. | Ak V prípade každej sprenevery, či už ide o bý- 9
vybije svojmu otrokovi alebo svojej slúžke zub, ka, osla, ovcu, plášť, alebo o čokoľvek, čo sa
aj vtedy za jeho zub prepusti ho na slobodu. stratilo a o čom by on tvrdil: „To je to!”, zá­
ležitosť oboch nech sa predloží sudcom. Ak ho
Smrť a poranenie skrze zvieratá. sudcovia vyhlásia za vinníka, on musi svojmu
28 — Ak býk tak pokole muža alebo ženu, že zo­ bližnému poskytnúť dvojnásobnú náhradu.
mrú, býk sa musi ukameňovať. Jeho mäso ne­
smie sa jesť. Majiteľ býka však nepodlieha Ak niekto dá inému do opatery osla, býka 10
29 trestu. | Ak však býk už predtým klal a ma­ alebo ovcu, alebo hocijaké dobytča a to odhy­
nie alebo sa dokaličí alebo ho odvlečú tak, že to
jiteľ, hoci bol na to upozornený, nedozeral naň,
nik nevidel, | medzi oboma rozhodne prísaha 11
ak zmárnil muža alebo ženu, bude ukameňo-
pred Pánom, že nesiahol na majetok svojho
30 vaný a aj jeho majiteľ musí zomrieť. | Ak sa
blížneho. Majiteľ sa musí s tým uspokojiť a
mu však uloží peňažitá pokuta, tak za svoj ži­
vot zaplatí také výkupné, aké sa mu uloží. ten nemusí dať náhradu. | Ak mu ho však 12
31 | Keď pokole chlapca alebo dievča, naloží sa ukradli, poskytne majiteľovi náhradu. | Ak mu 13
32 s ním podľa týchto ustanovení. | Ak býk po­ ho roztrhali, nech ho donesie na dôkaz. Za roz­
kole otroka alebo slúžku, tak zaplatí sa jeho trhané nemusí dávať náhradu.
pánovi tridsať strieborných šeklov, býk sa Kto si od iného niečo vypožičia a to sa do- 14
však ukameňuje. haliči alebo odkape, tak musí, ak majiteľ ne­
bol pri tom, dať plnú náhradu. | Keď však 15
33 Ochrana majetku. — Keď niekto nechá majiteľ bol pri tom, náhradu nemusí dávať.
otvorenú cisternu alebo ak niekto vykope cis­ Ak bolo najaté, dostane jeho nájomné.
ternu a nezakryje ju, a ak potom do nej padne
34 býk alebo osol, | tak majiteľ cisterny zaplatí Zvláštne ustanovenia. — Kto zvedie 16
v peniazoch náhradu jeho majiteľovi, odhynu- pannu, ktorá nebola zasnúbená a bude s ňou
35 tý (kus) však bude jeho. | Keď nieči býk poko­ obcovať, zaplatiac svadobný dar, zoberie si ju
le býka niekoho iného tak, že zahynie, tak za manželku. | Ak však jej otec celkom odoprie 17
živého býka musia predať a s jeho cenou sa mu ju dať, zaplatí toľko, koľko obnáša snubný
dar za pannu.
36 rozdelia, s odhynutým sa tiež rozdelia. | Keď
sa však vedelo, že býk kole a jeho majiteľ nedo­ Zákon robí rozdiel, ČI sa ukradnutý statok 1—6
zeral naň, tak zaplatí úplnú náhradu, býka za nájde u zlodeja ešte živý alebo ak ho zlodej už
zabil, prípadne predal. V prvom prípade uloží sa
býka a odhynutý (kus) bude celý jeho. mu dvojnásobná náhrada za pokutu (v. 4), v dru­
hom prípade až päťnásobná. Vrah takého zlodeja,
23—25 Zákon krvnej pomsty a zákon odvety, ktorými ktorý sa chcel vlámat do domu za jasného dňa,
sa trestalo a odčiňovalo krvipreliatie, celkom ruší podlieha trestu podlá 21, 12, lebo majiteľ mohol
až Kristus (Mt 5. 38). Telesné poranenie bolo mož­ sa dovolať pomoci, mohol zlodeja chytiť a odovzdať
no odčiniť peňažitou pokutou. Len krivé udanie súdu. V noci to bolo ťažšie a nočný zlodej je ne­
pred súdom a úmyselnú vraždu nebolo možno od­ bezpečnejší, nevie sa totižto, či chce len kradnúť
činiť peňažitou pokutou. alebo aj vraždiť.
 Exodus 22—23
18 Čarodejnicu nenecháš nažive.
19 Kto bude obcovať so zvieraťom, musí zom­
rieť.
•20 Kto prináša obeť bohom, okrem jedinému
- Pánovi, nech je zahubenýl
•21 Cudzinca nebudeš napádať a utláčať, veď
sami ste boli cudzincami v egyptskej krajine.
22.23 Vdove a sirote nebudeš krivdiť. | Ak im
ukrivdíš a oni budú ku mne volať, ja istotne
24 počujem ich volanie, | a môj hnev vzbíkne
a ja vás budem mečom zabíjať. Potom vaše
ženy budú vdovami a vaše deti sirotami.
25 Ak požičiaš niekomu z môjho ľudu, chudob­
nému, ktorý je pri tebe, peniaze, nezachovaj
sa k nemu ako vydierač. Nežiadaj od neho
•26 úroky. | Ak vezmeš do zálohy plášť svojho
27 blížneho, vrátiš mu ho dp západu slnka. | Veď
to je jeho jediné rúcho, jeho jediná prikrývka
na jeho telo. V čom by spal? Ak bude ku mne
volať, vypočujem ho, lebo som milosrdný.
28 Sudcov neznevažuj a kniežaťu svojho ľudu
*29 nezloreč. | Prebytok zo svojho humna a kvapky
svojho lisu nebudeš sa zdráhať odvádzať.
•30 | Prvorodeného zo svojich synov dáš mne. Tak
isto urobíš so svojím dobytkom a ovcami. Se­
dem dní ostane u svojej matky, v ôsmy deň
ho odovzdáš mne.
31 Buďte mi svätými ľuďmi! Mäso z roztrhané­
ho na poli nejedzte! Hoďte ho psom!
Pravdivosť a spravodlivosť pred
23 súdom. — Nevynášaj nepravdivú povesť. Ne­
podávaj svoju ruku tomu, ktorý je v nepráve,
2 aby si krivo svedčil. | Nespájaj sa na zlú vec
s väčšinou a pri spore nevypovedaj podľa väč-
•3 šíny, aby si pravdu neprekrúcal. I Ani chu­
dobnému nenadŕžaj pri súde.
*4 Ak natrafíš na býka alebo osla, čo sa za­
túlal tvojmu nepriateľovi, priveď mu ho späť.
5 | Ak zbadáš, že osol tvojho odporcu padol pod
svojim bremenom, neobchádzaj ho, aie pomôž
mu ho pozdvihnúť.
6 Neprekrúcaj právo chudobného v jeho sper-
7 nej veci. | Nepravdivej výpovedi sa vyhýbaj.
20 Nech jc zahubený, značí v hebr, ‚nech je vy *
obcovaný z izraelskej pospolitosti'.
n. Izraelské zákonodarstvo svojou ochranou cu-
3 • dzlncov a sociálne slabých prevyšuje všetky zá­
kony starovekých národov.
20 PláSť bol štvorhranný kus látky, ktorý sl spí­
nali sponou. Chudobní sa ním v nocí prikrývali.
29 Tento verš súvisí s 23, 10, kde je reč o povin­
ných desiatkoch. Desiatky a prvotiny považovali
sa za povinnú daň. Vo Vulgáte tento verš znie:
„Desiatky a prvotiny bez odkladu odovzdáš, prvo­
rodeného zo svojich synov ml daruješ...“
80 Nijaké zviera nesmeli Bohu obetovať, ak ne­
malo viac ako sedem dní. Sedem je symbolické
tislo — značí dokonalosť. Je to pochopiteľné, že
novoullahnuté zviera nebolo súce na obetu. O prvo­
rodenom synovi viď 13, 2. 12.
3 Svedok n sudca majú prísne dbať na pravdu
a spravodlivosť.
,^3 Tieto verte sú dôkazom, že lósku k blížnemu
prikazoval aj Starý zákon. Hoci sl ju Izraeliti
preukazovali len medzi sebou, medzi súkmeňov­
cami, predsa tieto verte ostávajú aspoň predzves­
ťou toho, čo čítame u Mt 5, 44.
95
Nevinného a toho, čo je v práve, nepriprav o ži­
vot, lebo ja neospravodlivím toho, čo je ne­
spravodlivý. | Dar neprijímaj, lebo dar aj múd- 8
rych zaslepí a prekrúti záležitosť tých, čo sú
v práve. | Neutláčaj cudzinca; sami viete, ako 9
mu to padne, veď aj vy ste boli cudzincami
v egyptskej krajine.
Zákon o sobotňajšom roku. — Za 10'
šesť rokov osievaj svoju pôdu a zbiert’’ svoju
úrodu, | v siedmom roku však nechaj ju ležať 11
úhorom a neobrábaj ju; nech sa z nej živia
chudobní tvojho ľudu a čo zostane, nech spasú
poľné zvieratá. To isté urob so svojou vinicou
a so svojím olivovým sadom. | Za šesť dní vy- 12
konávaj svoju prácu, v siedmy deň zachovávaj
sobotu, aby si tvoj býk a osol odpočinuli a vy­
dýchol si syn tvojej nevoľnice a cudzinec.
Všetko, čo som vám prikázal, zachovávajte! 13
Nevzývajte mená cudzích bohov! To nech sa
ani len nepočuje z vašich úst.
Tri výročné sviatky. — Tri razy do *14
roka budeš mi sláviť sviatky. | Zachováš svia- 15
tok nekvasených chlebov: za sedem
dni jedávaj nekvasené chleby, ako som ti pri­
kázal, v určenom čase v mesiaci abib. Veď
v ňom si vyšiel z Egypta. Nesmieš sa však
predo mňa predstaviť s prázdnymi rukami.
| [Zachováš] tiež sviatok žatvy, prvotín svojej 16
práce, toho, čo si zasial na poli, a sviatok
oberania na konci roka, keď zoberieš z po­
ľa svoju úrodu. | Tri razy do roka objaví sa 17
každý mužský pred Pánom, Bohom svojím.
Neobetuj krv mojej obety spolu s uekvase- 18
nými chlebmi ani loj z mojich sviatočných
obetí neodkladaj do nasledujúceho rána!
Prísľub pomoci a požehnania. —
To najlepšie, prvotiny tvojej pôdy prinesieš do 19
*
domu svojho Pána, Boha tvojho.
Kozľa nevar v mlieku jeho matere!
Hľa, ja pošlem pred tebou svojho anjela, aby 20
*
ťa ochraňoval na ceste a doviedol ťa na miesto,
ktoré som ti pripravil. | Maj sa pred ním na 21
pozore a počúvaj na jeho hlas a neodporuj
mu, lebo neprepáči vám vaše previnenia, veď
meno moje je v ňom! | Ak však počúvneš na 22
Tento zákon je predovšetkým náboženský (Lv 25), 10—12
mal však aj svoj sociálny význam, preto sa uvádza
medzi občianskymi povinnosťami. Číslo sedem bolo
u Židov posvätné. Kresťanstvom stratil platnosť aj
zákon o sobotňajšom roku.
Ide o tri sviatky, a to sú Veľká noc čiže svia- 14 n.
tok nekvasených chlebov, sviatok týždňov čiže
slávnosť žatvy, ktorá sa slávila päťdesiaty deň po
Veľkej noci, a napokon sviatok stánkov čiže obe­
rania v mesiaci tišri. V tieto tri sviatky mali sa
všetci Izraeliti dostaviť pred Pána, teda do svä.
tyne. Mail priniesť Pánovi dary, obetu. O týchto
sviatkoch vid Dt 16.
Zákaz variť kozľa v mlieku jeho matky dáva 19
sa preto, aby sa Izraeliti vyvarovali modloslužby.
U iných národov takéto varenie bolo oslavou ne­
pravého božstva. Akýsi kult znovuzrodenia.
Anjel podľa niektorých je Mojžiš, podľa iných 20
zasa Jozue. Anjel Pánov Je Boží posol, bytosť,
spojená s Bohom, lebo je v ňom utajené Božie
meno, Božia autorita, povedali by sme Božia oso-
 Exodus 19—20
92

takto: „Všetko, čo hovoril Pán, urobíme!” Po­ Desatoro prikázaní. — Potom Boh ho- 20’
tom Mojžiš tlmočil slová ľudu Pánovi. i voril všetky tieto slová a riekol: | „Ja som 2
•9 A zasa Pán hovoril Mojžišovi: „Hľa, ja pri- ' Pán, Boh tvoj, ktorý ťa vyviedol z egyptskej
dem k tebe v hustom mraku, aby to počul krajiny, z domu otroctva. | Nebudeš mať iných 3
Tud, keď sa s tebou rozprávam, a aby ti veril | bohov okrem mňa!
naveky.” A Mojžiš oznámil slová rudu Pá- | Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, 4
10 novi. | Tu riekol Pán Mojžišovi: „Choď k ľudu : čo je hore na nebi, alebo dolu na Zemi, alebo
a postaraj sa o ich posvätenie dnes a zajtra! । vo vode pod zemou !| Nebudeš sa im klaňať a ani 5*
11 I šaty svoje nech si vyperú. | Majú sa totižto | uctievať ich! Lebo, ja, Pán, Boh tvoj, som Bo­
pripraviť na tretí deň, lebo tretieho dňa zostú- j hom žiarlivým, ktorý neprávosti otcov tresce
pi Pán pred očami všetkého ľudu z vrchu Sinaj. : na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia
12 j Vyznač tiež ľudu dookola hranice a prikáž: | u tých, čo ma nenávidia, | milosrdenstvo však 6
•Neopovážte sa vystúpiť na vrch alebo dotknúť | preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma
sa jeho úpätia! Každý, kto sa dotkne vrchu, i milujú, a príkazy moje zachovávajú.
13 naisto zomrie!« ! Takéhoto sa však nesmie do- I Nevezmeš mena Pána, Boha tvojho nadarmo! 7*
tknúť ruka, ale ukameňovaný alebo šípom od- I Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto bude
strelený nech je; ani človek, ani zviera nesmie brať meno jeho nadarmo.
ostať nažive! Keď zaznie roh, nech potom vy- Spomni na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil! B*
14 stúpia na vrch." | Nato Mojžiš zostúpil z vrchu I Šesť dní pracuj a vykonávaj svoju robotu. 9
a postaral sa, aby sa Tud posvätil a opral si | siedmeho dňa je však sobota Pána, Boha tvoj- 10
15 šaty. | A Tudu prikázal: „Buďte pripravení na ho. Vtedy nebudeš konať nijakú prácu ty sám
tretí deň! Nedotýkajte sa nijakej ženy!" a ani tvoj syn, alebo tvoja dcéra, ani tvoj
•16 Boh zjavuje sa na Sinaji. — Keď sluha alebo tvoja slúžka, alebo tvoj dobytok,
nastal tretí deň, začalo za rána hrmieť a blýs­ alebo cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach.
kať sa. Hustý mrak zakrýval vrch a zvuk | Lebo za šesť dní utvoril Pán nebo n zem, more 11
rohu silno zaznieval. I chvel sa strachom vše- a všetko, čo je v nich, v siedmy deň však odpo­
17 tok Tud v tábore. | Mojžiš však vyviedol ľud číval. Preto Pán požehnal a zasvätil ho.
z tábora v ústrety Bohu a oni sa postavili pod Cti otca svojho a matku svoju, aby si dlho 12
*18 samým vrchom. | Vrch Sinaj bol celkom za­ žil na zemi, ktorú ti dá Pán, Boh tvoj!
halený v dyme, lebo Pán zostúpil naň v ohni Nezabiješ! 13
a ten dym vystupoval z neho ako z pece. Celý Nezosmilníš! 14*
19 vrch sa hrozne triasol. | Zvuk rohu bol stále
Nepokradneš! 15
silnejší a Mojžiš začal rozprávať s Pánom a
Pán mu odpovedal v hrmení. Nepreriekneš krivého svedectva protiblížne- 16*
mu svojmu!
20 Keď Pán zostúpil na končiar Sinaja, zavo­
lal Mojžiša na končiar vrchu a Mojžiš vystúpi]
Desatoro prikázaní obsahuje v krátkostí povln- 1
21 hore. | Tu mu Pán prikázal: „Zostúp dolu a ností k Bohu a blížnemu. Desať príkazov pred­
dôrazne varuj ľud, aby sa neodvažovali ísť stavuje- základ a podmienky zmluvy, ktorú Pán
*22 pozrieť Pána, ináč veľa ich zahynie! | Aj kňa­ uzavrel s Izraelom, a tak je aj podkladom pre
zi, ktorí sa približujú k Pánovi, musia sa dejinné poslanie vyvoleného národa.
23 posvätiť, žeby ich azda nezahubil Pán." | Moj­ Pán je Bohom žiarlivým, nestrpí nijakého sú- 5
pera. Zmluva Pána s ľudom prirovnáva sa k man­
žiš odpovedal Pánovi: „Ľud nevystúpi na Si­ želstvu a nevera ľudu voči Bohu bude sa volať
naj, lebo ty sám si nás dôrazne varoval, keď cudzoložstvom (Iz I, 21; Jer 2, 2; Ez 16, 8 atď.).
si prikázal: »Ohranič vrch a vyhlás ho za svä- Nevyslovíš, dosl. nevezmeš. Nadarmo — zby- 7
24 tý!«" | Pán mu však odvetil: „Len zostúp a točne; zakazuje sa vyslovovať meno Božie neúcti­
potom zasa vystúpiš spolu s Aronom! Kňazi vo, zneužívať ho k falošnej prísahe, kliať a rúhať
sa.
a Tud nech sa neopovažujú vystupovať k Pá-
Zasvätenie soboty prikazuje sa slovami: Spomni B—11
25 novi, aby ich azda nezahubil!" | I zostúpil si... To prezrádza, že zasvätenie soboty už jestvo­
Mojžiš k ľudu a všetko im rozpovedal. valo. Aj pri zázraku s mannou sa pripomína za­
svätenie siedmeho dňa (16, 22), čo je znakom, že
0 Starší Tudu nie vekom, ale hodnosťou a váž
* zasvätenie soboty je staršieho dáta (Gn 2, 3).
nosťou, teda kniežatá a náčelníci (4, 29; 12, 21; V sobotu sa zakazovalo zbierať mannu (16, 23 n.),
17, 5: 18. 2 atď.). zakazovalo sa variť a piecť, zapaľovať oheň (35, 3),
10 Lud sa mal zasvätiť celkom pravému Bohu ver­ zbierať drevo (Nm 15, 32), orať a žať (34, 21), nosiť
nosťou v zachovávaní svojej zmluvy s Bohom, bremená (Jer 17, 21), obchodovať atď. Sobota sa
teda svojím čistým a bezúhonným životom. Von­ začínala v piatok večer a končievala sa v sobotu
kajšie očisťovanie bolo len znakom vnútornej Čis­ večer (Lv 23, 32).
toty duše.
Nescudzoložíš — prikazuje sa predovšetkým za. 14
16—19 Boh sa zjavuje v ohni, ako kedysi Mojžišovi
chovávanie manželskej vernosti, lež spolu zakazujú
(3, 1) a Abrahámovi (Gn 15, 17). Hrmenie a blesky
sa všetky skutky, ktoré sa priečia Čnosti čistoty,
prezrádzajú, že Boh je pánom prírody a označujú
aj velebu Božiu. teda všetky hriechy nemravnosti (Lv 20, 10; Dt 22,
23 Pred ustanovením kňazstva áronského kňazmi 22—24; Mt 5, 21—32).
boli otcovia rodín, ktorí za iných okolností mali Keďže svedok v hebrejčine označuje aj žalobcu, 16
právo pristupovať k Bohu, pri tomto mimoriad­ týmto príkazom sa zakazuje aj krivá obžaloba,
nom zjavení Božom však ani oni nesmú pristúpiť falošné obvinenie. Tento príkaz je ochranou ľud­
bližšie. skej cti.
 Exodus 20—21
*17 Nepožiadaš domu svojho bližného, ani nepo­
žiadaš manželku blížneho svojho, ani sluhu
jeho, ani slúžku jeho, ani vola, ani osla, ani
ničoho, čo blížneho tvojho jel"
Dojem, ktorý vyvolalo Božie zja-
18 venie sa u ľudu. — Keď všetok ľud pozo­
roval hrmenie a blesky, zvuk rohov a horiacu
horu, bál sa a triasol sa a začal sa vzďaľovať
19, | a povedal Mojžišovi: „Ty nám rozprávaj, a
budeme ťa počúvať. Nech nehovorí s nami Boh,
•20 aby sme nepomreli!” | A Mojžiš na to odpove­
dal ľudu: „Nebojte sa, veď Boh prišiel preto,
aby vás skúšal, aby ste sa ho obávali a nehre-
21 šili." | Ľud však ostal stáť obďaleč a Mojžiš
sa priblížil ku mraku, v ktorom bol Boh.
Kniha zmluvy, 20, 22—23, 33.
*22 U stanovenia o Božej úcte. — Tu Pán
riekol Mojžišovi: „Takto prikážeš Izraelitom:
•Samí ste videli, že som z neba rozprával
23 s vami. I Neurobíte si popri mne strieborných
24 bohov, ani zlatých bohov si nevytvoríte!
* | Ol­
tár zo zeme mne urobíš a na ňom budeš mne
obetovať celostné a pokojné obety, svoje ovce
i dobytok a na každé miesto, kde dám spomínať
•25 meno svoje, prídem k tebe a požehnám ťa. | Ak
mi však vystavíš kamenný oltár, nesmieš ho
stavať z kresaných kameňov, lebo keď sa ho
dotkneš svojím dlátom, bude poškvrnený.
26 | A na môj oltár nebudeš vystupovať po stup­
ňoch, aby sa na ňom neodkryla tvoja nahota!
17 Deviaty a desiaty príkaz vzťahuje sa na hriešne
žiadostivosti. Zakazuje sa nielen vonkajšie zlo.
skutok, ale potláča sa nim priam koreň zla, žia­
dostivosť (Jak 1, 14 n.). Desatoro je prirodzeným
zákonom, a preto je také staré ako samotné ľud­
stvo, Aj Izraeliti poznali tieto prirodzené zákony
tak ako ostatní Semití. Na Sinaji sa tieto pri­
rodzené zákony znova zdôrazňujú, vyhlasuje sa ich
všeobecná záväznosť a platnosť a tak Desatoro sa
sláva pozitívnym zákonom Božím. Skutočnosť, že
Desatoro je prirodzeným zákonom, vysvetľuje aj
tú podobnosť, ktorá jc medzi Desatorom a Kóde­
xom Hamurnpiho. aspoň o päťsto rokov starším
ako vyhlásenie Desatora na Sinaji. — Ťažko od­
povedať na otázku, ako boli príkazy rozložené na
dvoch kamenných tabuliach, ktoré Mojžiš zniesol
z vrchu. Je dosť možné, že prvá obsahovala prí­
kazy, vzťahujúce sa na Boha, druhá zasa tie, čo
sa dotýkajú blížnych.
20 U starých národov bolo presvedčenie, že človek,
ktorý vidí Boha, nemôže ďalej ostať nažive. Lež
Boh sa nezjavil, aby usmrtil ľud, naopak, zjavil
sa, aby ľud presvedčil o svojej velebe a takto
v ľude rozhojnil bázeň Božiu, ktorá ich uspôsobí
a privedie k poslušnosti voči príkazom Božím a
k úteku pred každým hriechom.
22 Úryvok 20, 22—23, 33 je najstaršou zbierkou
izraelského zákonodárstva a podľa 24, 4. 7 napísal
ho sám Mojžiš. Jeho obsahom sú rozličné doplňu­
júce zákony, týkajúce sa Desatora.
23 Oltár mal byť bez okrasy a moli ho stavať cel­
kom jednoduchým spôsobom. Dôvodom k tomu
bolo, aby sa Izraeliti chránili pred modloslužbou.
Pri kresaní a ozdobovaní oltárov ľahko sa mohlo
stať, Že by si boli utvorili všelijaké podoby, kto­
rým by sa polom boli klaňali.
93
Práva hebrejských otrokov. — A to­ 21
to sú právne ustanovenia, ktoré im predložíš:
| Ak si kúpiš otroka, Hebreja, nech ti slúži šesť 2-
rokov, v siedmom roku však bezplatne bude
prepustený slobodný. | Ak prišiel sám, sám aj 3
I odíde. Ak bol už ženatý, odíde s ním i jeho
žena. | Ak mu však pán dal ženu a tá mu po­ 4
rodila synov a dcéry, vtedy žena i s deťmi
patria pánovi a on len sám bude prepustený.
| Ak však otrok vyhlási: „Milujem svojho pá­ 5
na, svoju manželku a svoje deti, nechcem byť
slobodným," | vtedy ho pán predvedie pred 6*
sudcov; polom zavedie ho ku dverám alebo
verajam a jeho pán šidlom prepichne mu ucho.
A bude jeho otrokom naveky.
Ak niekto predá svoju dcéru za nevoľnicu, 7»
tá neodíde tak, ako odchádzajú otrokyne. | Ak s
sa znepáči svojmu pánovi, ktorý si ju vybral,
nech jej dovolí vykúpiť sa. Cudziemu národu
však nesmie ju predať, ak sa od nej odvrá­
til. | Ak ju určí svojmu synovi, musí s ňou na- 9
kladať podľa práva dcéry. | Ak by si vzal ešte 10
ďalšiu, neukráti túto ani na jedle, ani na šat­
stve, ani na manželskom obcovaní. | Ak jej 11
neposkytne tieto tri veci, tak ona môže voľne
odisť bez toho, žeby niečo platila.
Ochrana ľudského života. — Ten, 12 *
kto niekoho udrie tak, že ho zabije, musí sám
zomrieť. | Ak to však neurobil úmyselne, ale 13
azda Boh to dopustil, tak ustanovím ti miesto,
kde sa bude môcť utiecť. | Kto zločinné a 14
úkladné zabije svojho blížneho, aj od môjho
oltára ho odtrhni, aby bol usmrtený. | Kto 15
udrie svojho otca alebo svoju matku, musí byť
Verše 20. a 21. sú dôkazom, že ani olrok-cu- j
dzinec nebol vystavený ľubovôli svojho pána.
Hebrej sa mohol stať otrokom iného Hebreja 2—í
alebo preto, že sa predal sám pre svoju chudobu
(Lv 25, 39), alebo ako zlodej, ktorý nemohol na­
hradiť Škodu, bol predaný do otroctva (Ex 22, 3).
Izraelský otec mohol predať svoje detí (21, 7; Neh
S, 5; Iz 50, 1). Aj dlžník sa mohol stať otrokom,
keď nemohol splatiť svoj dlh (4 Kr 4, 1 n. a Neh
5, 2). Izraelita, nech sa dostal akýmkoľvek spô­
sobom do otroctva, neostal otrokom u svojho iz­
raelského pána dlhšie ako sedem rokov. V sied­
mom roku, po šesťročnej službe, prepúšťali ho na
slobodu.
Prepichnutie ucho označuje Jednak otrokovu po- 6
slušnosť voči pánovi, jednak znázorňuje, že otrok,
pripichnutý k dverám, patri celkom k domu prí­
slušného pána.
Otrokyňa izraelského pôvodu dostávala sa na 7—11
slobodu po šiestich rokoch (Dt 15, 12. 17). Iba
v tom prípade, keď sl ju pán vzal zo manželku,
ostávala natrvalo v dome pánovom. Nedokonalosť
manželstva v Starom zákone nemáme posudzovať
podľa dokonalých Idei Nového zákona. Mnohožen­
stvo sa trpelo.
Len skutočný vinník mol sa potrestať smrťou. 12—14
Podľa Nm 35, 12; Dt 16, 12 víno sa zisťovala pred
súdom. Kto niekoho zabil neúmyselne alebo keď
sa o jeho vlne mohlo pochybovať, mohol sl svoj
život zachrániť útokom do Jedného zo Šiestich
miest útočišťa. Pri nastúpení nového veľkňoza do­
stal úplnú slobodu. Kým Izraeliti putovali na
púšti, miestom útočišťa bol zaiste oltár zápalných
obetí. Tak to bolo u ostatných Semitov a iných
starovekých národov.
 96 Exodus 23-24—25

jeho hlas a vykonáš všetko, čo hovorím, po­ pripravili pre Pána zápalnú obetu a pre po­
tom budem nepriateľom tvojich nepriateľov a kojnú obetu zabili býčky. | Tu vzal Mojžiš 6*
23 sužovateľom tvojich sužovateľov. | Lebo an­ polovicu krvi a nalial ju do obetnej misky a
jel môj pôjde pred tebou a privedie ťa druhú polovicu krvi vylial na oltár, j A Moj­ 7
k Amorejčanom, Hetejcom, Ferezitom, Ka- žiš vzal knihu zmluvy a čítal ju hlasno ľudu,
naánčanom, Hevejcom a Jebuzejcom, kto­ pričom oni vraveli: „Všetko, čo hovoril Pán.
24 rých vyhubím. | Neklaňaj sa potom ich vykonáme a zachováme!” I Potom Mojžiš vzal 8
bohom a neuctievaj ich; nerob ich skutky, lež krvi a pokropil ňou ľud, vraviac: „Hľa, toto
25 bezohľadne porúčaj ich pamätníky! | Slúžievaj | je krv zmluvy, ktorú Pán uzavrel s vami, na
Pánovi, Bohu svojmu! Ja potom požehnám tvoj I základe všetkých týchto slov!" | Potom Mojžiš, 9*
chlieb, tvoju vodu a oddialim od teba nemoci. I Aron, Nadab, Abiu a sedemdesiat starších
26 | V tvojej krajine nebude potom ženy, ktorá by J z Izraela vystúpili hore | a tu videli Izraelov­ 10
potratila alebo bola neplodná — a ja doplním ho Boha. Pod jeho nohami bolo čosi ako plocha
tvoje dni do plného počtu. zo zafírových dlaždíc a lesklo sa to ako sa­
27 Svoju hrôzu vyšlem pred tebou a do zmätku motné nebo. | A on nevystrel ruku svoju proti 11
uvrhnem všetky národy, ku ktorým prídeš, a vyvoleným Izraelitom. Mohli hľadieť na Boha.
tvojich všetkých nepriateľov zaženiem na útek Potom jedli a pili (z obetovaného).
28 pred tebou. | Pošlem pred tebou sršňov, ktorí
pred tebou vyženú Hevejcov, Kanaánčanov a Mojžiš dostáva od Pána tabule
29 Hetejcov. | Nevyženiem ich pred tebou za jeden zákona. — A Pán riekol Mojžišovi: „Vystúp 12
rck, aby sa zem neobrátila v púšť a aby sa | ku mne na horu a zostaneš tam! Dám ti dve
30 divá zver nerozmnožila na tvoju škodu. | Po­ ; kamenné tabule: zákon a prikázanie, ktoré sem
maly ich budem vyháňať spred pohľadu tvoj­ i napísal, aby si ich podľa toho poučoval". | I zo- 13
ho, kým sa nerozmnožíš a neovládneš Krajinu, | bral sa Mojžiš a Jozue, služobník jeho, a Moj-
*31 j Územiu tvojmu dám siahať od Červeného mo­ : žiš vystúpil na Božiu horu. | Starším však 14
ra až po Filištínske more a od púšte až k rieke, prikázal: „Čakajte tu na nás, kým sa k vám
lebo obyvateľov krajiny dám do moci tvojej, nevrátime! Veď, hľa, Aron a Hur sú s vami!
32 aby si ich od seba vyhnal. | Neuzavieraj s ni­ Kto bude mať nejaký spor, nech sa obráti na
33 mi alebo s ich bohmi zmluvu! j Oni nesmú zo­ nich!” | Keď potom Mojžiš vystúpil na horu, 15
stať bývať v tvojej krajine, aby ťa nezviedli horu zahalil mrak. | Tu veleba Pánova zostú­ 16
na hriechy proti mne. Keby si uctieval ich pila na horu a mrak ju zahaľoval po šesť dní.
bohov, bolo by to tvojou záhubou. V siedmy deň však zavolal on Mojžiša znútra
mraku. | V očiach Izraelitov javila sa veleba 17
Uzavretie zmluvy medzi Bohom Pánova na končiari hory ako žeravý oheň.
•24 a Izraelom. — Potom riekol Mojžišovi: | A Mojžiš vošiel dnu do mraku a zostal Mojžiš 18
„Vystúp k Pánovi ty, Aron, Nadab, Abiu a na hore štyridsať dni a štyridsať nocí.
sedemdesiati zo starších Izraela. Ale len
2 z diaľky sa klaňajte! | Len sám Mojžiš nech Bohoslužobné ustanovenia, 25—31.
sa priblíži k Pánovi, ti však nech sa nepribli­ ! Zbierka predpisov o svätý ni. — Potom
žujú! A ľud ten nech nevystupuje s nim!” *25
3 Potom prišiel Mojžiš a rozpovedal ľudu všet­ i Pán hovoril Mojžišovi takto: | „Povedz Izraeli- 2
ky slová Pánove, totiž všetky ustanovenia, a ; tom, aby vyberali pre mňa dary. Od každého,
všetok ľud jednohlasne odpovedal: „Všetky slo­
•4 vá, ktoré hovoril Pán, vykonámer | Potom | obeta sa sčiastky spaľovala, sčiastky slúžila za
Mojžiš napísal všetky slová Pánove. Keď ráno | jedlo tým, ktorí uzavierali zmluvu.
Starovekí ľudia uzavierali zmluvy rozličným 6-8
vstal, postavil pred vrchom oltár a dvanásť spôsobom (Gn 15, 7 n.; 21, 27; 31, 54). Pevným
pamätníkov podľa dvanástich kmeňov Izraela. a slávnostne vyhláseným bol zväzok vtedy, keď
•5 | Nato dal izraelským mládencom rozkaz, aby sa obe stránky, uzavierajúce zmluvu, pokropili
krvou obetovaných zvierat. Oltár predstavuje jed­
ba. Co urobí, urobí v mene Pánovom. Podlá uče- nu stránku, Boha, Tud je zasa druhou stránkou.
nia sv. Otcov Anjel Pánov označoval by často Títo navzájom uzavierajú zmluvu a zaväzujú sa
druhú Božskú Osobu. Anjel Pánov predstavuje k obojstranným podmienkam. Zmluva Boha s Izra­
Slovo Božte, Vykupiteľa, Vodcu Izraela na ceste elom je obrazom novej zmluvy, ktorú uzavrie
do Palestíny (Gn 12, 7 d.; Ex 13, 21; 32, 34; 33, 2. a svojou krvou na kríži potvrdí Ježiš Kristus
15. 16). (Zid 9, 19—22).
31 Filištínske more je Stredozemné more. Rieka Boh sa zjavuje a schvaľuje sám osobne zmluvu. 9—11
je rieka Euírát. Medzi prítomnými na vrchu bol aj Jozue, budúci
1 Nadab a Abiu sú Áronovi synovia. Spolu s Aro- vodca národa (v. 13). Písmo neprezrádza, v akej
nom Boh si ich vyvolí za kňazov. Starší nie sú podobe sa Boh objavil Izraelitom. Je možné, že
sudcovia (18, 21—26), ale kniežatá kmeňov a hlavy Boh prejavil svoju prítomnosť svetlom, iní myslia,
izraelských rodín, teda zástupcovia ľudu. že sa zjavil v anjelskej podobe. Boh „nevystrel
Všetky Pánove slová, t. j. zákony, nachodiace svoju ruku" — podľa starého názoru len, čo videl
sa v hl. 20, 1 až 23, 33. Tieto zákony volajú sa Boha, musel zomrieť. Tu sa nestalo tak. Keď zo­
vo verši 7. knihou zmluvy. Kniha zmluvy okrem stúpili z vrchu, zúčastnili sa všetci na obetnej
naznačeného malého zákonníka obsahovala aj De­ hostine, ktorá sa konávala po pokojnej obete.
satoro, ktoré je základom celej zmluvy. Desatoro prikázaní a kniha zmluvy mail usmer­
Tak ako oltár predstavoval Pána, dvanásť ka­ ňovať a riadiť náboženský, sociálny a mravný ži­
meňov predstavovalo dvanásť kmeňov Izraela. Zá­ vot Izraelitov. Ustanovenia a nariadenie o boho­
palná obeta sa celá spaľovala Pánovi, pokojná službe dáva Mojžiš v nasledujúcich hlavách 25—31.
 Exodus 25
*3 kto dá dobrovoľne, vyberte pre mňa darí | Ta­
kéto sú dary, ktoré máte od nich prijať: Zlato,
4 striebro a meď, | belasý a červený purpur, kar-
5 mazín, jemné plátno a kozie súkno, | baranie
6 kože, tachášové kože, akáciové drevo, | olej do
lampy, voňavky do oleja na pomazanie a do
7 voňavého kadidla, | onyxové kamene a iné dra-
8 hokamy na vyloženie efódu a náprsníka. | Vy­
stavte mi svätyňu, aby som býval uprostred
9 vás, | a to celkom podľa toho, čo ti teraz uká­
žem, podľa vzoru príbytku a podľa vzoru všet­
kého jeho náradia. Tak to vyhotovitel
•10 Archa. — Z akáciového dreva urobte mi
archu, dva a pol lakťa dlhú, poldruha lakťa
11 širokú a poldruha lakťa vysokú. | Obiješ ju
rýdzim zlatom; znútra i zvonku ju obiješ a
12 hore okolo nej urobíš zlatý veniec. J Uleješ tiež
pre ňu štyri zlaté krúžky a pripevníš ich na
štyroch jej nohách, a to dva krúžky na jednej
13 strane a dva krúžky na jej druhej strane. | Po­
tom vyhotovíš dve tyče z akáciového dreva
14 a obiješ ich zlatom. | Tieto tyče zastrčíš do
krúžkov, čo sú na bokoch archy, aby sa na nich
15 nosila archa. | Tyče zostanú v krúžkoch archy,
•16 nesmú sa z nich vytiahnuť. | Do archy uložíš
*17 zákon, ktorý ti dám. | Urobíš aj vrchnák (zľu­
tovnicu) z rýdzeho zlata, dva a pol lakťa dlhý
18 a poldruha lakťa široký. | Aj dvoch cherubov
spravíš, kovaných zo zlata, hore na oboch kon-
3_ 7. Kovy, drahokamy a väelijaké hmoty, ktoré
Izraeliti mali obetovat na zaradenie, výzdobu svä­
tostánku, mohli Izraeliti mat z Egypta (3, 21 n.;
12, 35 n.) alebo sl ich zaobstarali od karaván, kto­
ré tiahli často z východu do Egypta. — Belasý
purpur, hyacint, je tmavoflalová farba a potom
látka zafarbená touto farbou. Farbu vyrábali z te­
kutiny, ktorú vylučuje lastúra Murex trunculus.
Červený purpur, tmavočervená farba, ktorú vyrá­
bali z lastúry Murex brandarls; táto sa vo veľ­
kom počte nachodí na pobreží Stredozemného mo­
ra. Karmazin, jasná červená farba. Vyrábali ju
z hmyzu, žijúceho na určitých druhoch dubov
v Malej Ázii (Lecanlum llicls). Jemné plátno,
byssus, alebo kment, hebr. SéS. je lanové plátno
farby snehobielej n veľmi jemné (Gn 41, 42). Ta­
chášové kože sú pravdepodobne kože delfína. Koža
tohto zvlcrafa je pevná a mastná, preto veľmi
dobre poslúžila za vrchnú pokrývku svätostánku.
Chránila ho pred prudkými dažďami. O kameni
onyxovom viď Gn 2, 12. O efóde a náprsníku
porov. 28, 6 n. a 28, 15 n.
10 Archa jc truhla, skriňa z dreva. Lakcf obyčajný
obnášal 49.5 cm, lakcf kráľovský zasa 55 cm. Len­
že v Egypte táto miera bola menšia: obyčajný la­
keť mal 45 cm, druhý laket však 52.8 cm. Archa
mala obsahovať dve kamenné tabule, ktoré boli
dokladom o uzavretej zmluve medzi Bohom a Izra­
elským ľudom.
18 Zákon označuje dve kamenné tabule, desatoro
Božích prikázaní (31, 18; 32, 15). Preto archa volá
sa aj archou zákona alebo archou úmluvy (Nm 10,
33, Dt 10, 8).
17 Vrchnák na arche volá sa tiež zľutovnicu, pre­
tože na tomto vrchnáku v deň zmierenia vykoná­
val veľkňaz očistenie ľudu a svätyne od hriechov,
kropil ho krvou (Lv 10, 14 n.). Vrchnák archy
(zľutovnica) bol podnožkou trónu Božieho, lebo
nad archou trónil Pán, ktorý sa práve tu zmilúval
a vypočúval prosby svojho ľudu. | ko potrebné na Živobytie.
7 SZ
97
coch zľutovnice; | jedného cheruba pripojíte 19‘
na jednom konci a druhého na druhom konci.
Na zľutovnici, hore na oboch koncoch, pruo-
bíš cherubov. | Cherubi nech majú rozpäté 20
krídla a nech svojimi krídlami zakrývajú zľu­
tovnicu, kým ich tváre budú obrátené oproti
sebe. Cherubi nech upierajú svoj zrak na zľu­
tovnicu. I Zľutovnicu polož na archu a do 21
archy vlož zákon, ktorý ti dám. | Tam sa 22 *
budem zjavovať a zo zľutovnice, spomedzi
oboch cherubov, čo sú na arche zákona, bu­
dem hovorievať všetko, čo ti nariadim pre
Izraelitov.
Stôl predkladných chlebov. — Uro- 23
biš aj stôl z akáciového dreva, dva Lakte
dlhý, lakeť široký a poldruha lakťa vysoký.
| Obiješ ho čistým zlatom a navrchu dookola 24
urobíš zlatý veniec. | Aj rám urobíš na ňom 25
dookola, na dlaň široký, a na ráme dookola uro­
bíš tiež zlatý veniec. | Vyhotovíš preň i štyri 26
zlaté krúžky a pripevníš ich na štyroch rohoch,
po jednom pri každej nohe. | Krúžky budú 27
hneď pri ráme na zastrčenie tyčí, aby sa stôl
mohol nosievať. | Tyče vyhotovíš z akáciového 23
dreva a obiješ ich zlatom. Na nich sa bude no­
sievať stôL
Spravíš k nemu aj prislúchajúce misy, misky, 29
kanvyačaše, na ktorých sa budú obetúvať mok­
ré obety. Vyhotovíš ich z čistého zlata. / Na 30
*
stôl, predo mňa, budeš mi stále kladievať pred­
kladné chleby.
Sedmoramenný svietnik. — Ďalej 31
vyhotovíš svietnikzčistého zlata; svietnik, kto­
rého podstavec a ramená budú kované. Z neho
budú vychádzať kvetné kalíšky, hlavičky a
kvety. | Po jeho bokoch bude šesť ramien: troje 32
ramien svietnika z jeho jedného boku a troje
ramien svietnika z jeho druhého boku. | Tri 33
kvetné kalíšky, mandľovnikovej podoby —
s hlavičkou a kvetom — budú na každom ra­
mene. Tak to bude na všetkých šiestich rame­
nách, čo vychádzajú zo svietnika, j Na samom 34
svietniku budú štyri kvetné kalíšky mandľov-
nikovej podoby — s hlavičkou a kvetom, — | a 35
to tak, že hlavička bude vždy pod dvoma ra­
menami, ktoré z neho vychodia, potom zasa
hlavička pod dvoma ramenami a opäť hlavič­
ka pod dvoma ramenami. Teda pod šiestimi
ramenami, ktoré vychodia zo svietnika. | Hla- 36
vičky a ramená budú vychodiť z neho. Všetko
bude kované v jednom kuse z rýdzeho zlata.
Cherubi, anjeli v ľudskej podobe a krídlami 19 n-
predstavovali trón Boží (1 Sm 4, 4; 2 Sm 6, 2;
2 SO. 2), kým archa so zTutovnícou bola podnožou
Božou.
Na arche sa zjavoval Pán, bol tam mlmoriad- 22
nym spôsobom prítomný (Nm 10, 34 n.; Dt 1, 30.
42). Boh je síce všade, ale osobitným spôsobom
bol tam, kde bola archa (I Sm 1—4).
Stôl predkladných chlebov, dosl. stôl chlebov 30
(váre, čiže stôl Božej tváre, pretože chleby sa
predkladali pred Pána, pred jeho tvár. Tieto chle­
by znázorňovali prejav ustavičnej vďaky za dary,
ktoré Pán dával svojmu ľudu, keď mu dával všet­
 Exodus 25—26

37 | Vyhotov preň tiež sedem lámp a nasaď ich na visí po oboch stranách svätostánku po lakti,
svietnik, aby osvetľovali priestor, čo je pred aby ho zakrývalo. | Potom urob pre stánok ešte 14
38 ním. | Aj odštipovače a panvičky, čo k nemu prikrývku z červeno ľarbených baraních koží
>39 prislúchajú, nech sú z čistého zlata. | Na to a na to ešte pokrývku z tachášových koží.
spotrebuješ hrivnu zlata, rátajúc do toho aj Stavba svätostánku. — Narobíš tiež 15 *
40 všetko jeho príslušenstvo. | A hľaď na to, aby pre svätostánok stojatých dosiek z akáciového
si to urobil podľa vzoru, ktorý ti bol na vrchu dreva. | Každá doska nech je 10 lakťov dlhá 16
ukázaný. a poldruha lakťa široká, j Opatri ich dvoma 17
čapikami, spojenými dovedna; tak to urobíš
Svätostánok na každej doske. | Dosiek pre svätostánok pri- 18
Prikrývky na svätostánku. — Potom chystáš takto: 20 dosiek pre južnú stranu, pre
•26 urobíš svätostánok z desiatich záclon. Ony bu­ stranu poludnia, | a opatríš 40 strieborných 19
dú z niťového plátna, z belasého a červeného podstavcov pod 20 dosiek, po dvoch podstav­
purpuru a z karmazina s cherubmi, urob ich, coch pod jednu dosku pre jej oba čapiky.
2 ako to robieva umelec! i Dĺžka jednej záclony | Tak isto i pre druhú stranu svätostánku, pre 20
bude 28 lakťov a širka 4 lakte. Všetky záclony severnú stranu: 20 dosiek j a 40 podstavcov, po 21
3 budú rovnakej miery. I Päť záclon bude spo­ dvoch podstavcoch pre každú dosku. I Pre zad- 22
jených dovedna a druhých päť záclon bude tiež nú stranu, pre stranu západnú, urob 6 dosiek!
4 spojených dovedna. ! Potom urobíš z belasého | Okrem toho urobíš tiež 2 dosky na rohy sta- 23
purpuru očká na samom okraji poslednej zá­ nu a to na zadnej strane. 1 Tieto budú dvoj- 24
clony jedného spojeného kusa a tak isto uro­ dielne od spodku až do vrchu k prvému krúž­
bíš na okraji poslednej záclony druhého ku — takto budú vyhotovené obe — a umies­
5 spojeného kusa. | Prirobíš teda 50 očiek tiš ich do dvoch rohov. | Bude teda 8 dosiek 25
na jednej záclone a 50 očiek prirobíš na Is ich striebornými podstavcami, dovedna 16
okraji poslednej záclony druhého spojeného strieborných podstavcov, po dvoch podstavcoch
6 kusa' a to tak, aby očká boli proti sebe. I Sprav pod každú dosku. I Sprav z akáciového dreva aj 26
tiež 50 zlatých sponiek a zopni záclony spon­ žrde: 5 žrdi pre dosky na jednej strane svä­
kami tak dovedna, aby svätostánok bol jed­ tostánku | a 5 žrdi na druhej strane sväcostan- 27
ným celkom. ku a 5 žrdí na zadnú stranu, na západnú stranu
•7 Potom vyhotovíš z jedenástich kobercov svätostánku, j Stredná však žrď, čo je v strede 28
8 z kozej srsti prikrývku na svätostánok. | Každý dosiek, bude siahať od jedného konca na druhý.
koberec bude mať dĺžku 30 lakťov a šírku 4 | Dosky pokryješ zlatom, tak isto aj ich krúžky. 29
lakte. Jedenásť kobercov bude mať rovnakú do ktorých sa zastrčia žrde, urobíš zo zlata.
9 mieru. | Potom spojíš týchto päť kobercov osve I žrde obiješ zlatom. | Potom postavíš stánok 30
a tak isto druhých šesť kobercov dovedna osve. podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu.
Šiesty koberec však prehni na priečelí sväto- Vnútro svätostánku. — Urob tiež opo- 31
10 stánku cez polovicu! ' Na okraji posledného ko­ nu z belasého a červeného purpuru, z karma-
berca jedného spojeného kusa prirobíš 50 očiek zínu a niťového plátna s cherubmi! Urobíš ju
a tak isto 50 na okraji posledného koberca dru- tak, ako to robieva umelec. | Potom ju zavesíš 32
11 hého spojeného kusa. | Sprav tiež 50 mede­ na 4 stĺpy z akáciového dreva, potiahnuté zla­
ných sponiek, tieto sponky zastrčíš dc očiek tom, a ktorých háčky sú tiež zo zlata a čo stoja
12 a prikrývku spojíš v jeden celok. | Tým ko­ na 4 strieborných podstavcoch. I Oponu zaves 33
bercom, čo zo stanovej prikrývky visí ako pre­ na háčky a za ňu postav archu zákona! Opona
bytočná, polovica prebytočného pokrovca nech nech vám je na predeľovanie svätyne od veľ-
13 visí na zadnej strane stánku. | To zasa, čo je svätyne! | Nato vo svätyni na archu zakona 34
prebytočné na dĺžku stanovej prikrývky, nech položíš zľutovnicu. | Stôl umiesti vonku pred 35
oponou a na južnej strane svätostánku sviet­
39 Hrivna zlata vážila asi 49 kg.
1 Svätostánok sa skladal z drevenej kostry 30 nik naproti stolu, kým stôl bude stať na strane
lektov (15.75 m) dlhej a 10 laktov (5.25 m) širokej severnej. | Aj pre vchod do svätostánku urob 36
a vysokej. Krov sa skladal z dvoch krokiev, umies­ oponu, pestrú, z belasého a červeného purpuru,
tených na prednej a zadnej stene svätostánku, karmazina a niťového plátna! | Pre túto opo- 37
spojených vrchnou žrďou. Všetko bolo obité zla­
tým plechom. Strechu tvorili štyri pokrývky: dve nu urob 5 stĺpov z akáciového dreva, oblož ich
spodné pokrývky boli utkané. Prvá bola jemná zlatom, ich háčky budú tiež zo zlata ä pre ne
a do nej boli votkané obrazy cherubov. Bolo ju ulej 5 medených podstavcov!
vidieť zvnútra svätostánku. Skladala sa z dvoch
Časti a každá časť pozostávala z piatich, 30 laktov Svätostánok sa delil na dve Časti; na svätyňu 15—3?
dlhých pásov. Ich širka bola štyri lakte. Druhá a veľsvätyňu. Svätyňa bola 20 lakťov dlhá a 10
pokrývka bola utkaná z kozej srsti a skladala sa lakťov vysoká a široká, hebr. Sa volala qodeš. Veľ-
z 11 kusov. Prvých päť bolo zošitých spolu a dru- svätyňa, hebr, qodeš haqqódáším, mala rozmery
7_ 14 hých šesť tiež spolu. — Tretia pokrývka bola z ba­ presného kvádra, ktorého každá stena mala 10 lak>
raních, na červeno zafarbených koží. Jej rozmery ťov. Svätyňu od veľsvälyne oddeľovala vzácna opo­
Písmo neudáva. Štvrtá pokrývka bola z kože zvie­ na, utkaná z belasého a červeného purpuru, z kar-
raťa, ktoré sa v Biblii volá tacháš (delfín). Posled­ mazínu a niťového plátna. Do nej boli votkaní
né dve prikrývky viseli po oboch stranách sväto­ cherubi. Opona visela na krúžkoch, pripevnených
stánku len máločo nad zemou, slúžili stánku za na štyroch drevených stlpkoch, obitých zlatým ple­
ochranu pri zlom počasí. chom. Hlavičky stĺpov boli strieborné. \
 Exodus 27—28
*27 Nádvorie: Oltár. — Potom urob z aká­
ciového dreva oltár: 5 lakťov dlhý a 5 lakťov
široký, oltár bude štvoruholný a 3 lakte vy-
2 soký. | Na jeho štyroch uhloch urobíš rohy,
takže jeho rohy budú z neho vyčnievať. Po-
3 tom ho obtiahni meďou! | Vyhotov tiež popolni­
ce na odstraňovanie popola, lopatky, panvičky
vidlice a uhoľnice, čo k nemu patria. Všetko
4 náradie jeho urobíš z medi. | Potom urcb preň
sieťkované medené mriežky a na mriežkach,
na ich štyroch rohoch, upevni 4 medené krúžky
5 | a upevni to dolu pod okružným schodíkom
oltára tak, že mriežky budú siahať až do polo-
6 vice oltára. [ Pre oltár urobíš tiež tyče z aká-
7 ciového dreva a obiješ ich meďou. । Tieto tyče
budú sa zastrkúvať do krúžkov a tak tyče bu­
dú na oboch stranách oltára, .aby sa rorhol no-
8 siť. i Urob ho z dosiek, dutý! Tak ho urob, ako
ti to bolo ukázané na vrchu!
9 Nádvorie. — Nádvorie svätostánku uro­
bíš takto: Vyhotov pre jeho južnú stranu plach­
ty z niťového plátna — na 100 lakťov dĺžky
10 pre túto stranu. | K tomu 20 stĺpov s ich 20 me­
denými podstavcami. Stĺpové háčky a krúžky
il budú zo striebra. | Tak isto pozdĺž severnej
strany plachty v dĺžke 100 lakťov, k tomu 20
12 stĺpov s ich 20 medenými podstavcami. | Šír­
ka nádvoria na strane západnej bude mať
50 lakťov plachiet a k tomu 5 stĺpov s ich pod-
13 stavcami. | Aj predná, východná šírka nádvo-
14 ria bude mať 50 lakťov, | a to: 15 lakťov pla­
chiet na jednej strane a k tomu tri stĺpy s tio-
15 ma podstavcami, | tak isto na druhej strane
15 lakťov plachiet, k tomu tri stĺpy s ich troma
16 podstavcami. | Vchod do nádvoria bude mať
záclonu širokú na 20 laktov, z belasého a čer­
veného purpuru, karmazínu a niťového plátna
s vyšívaním, k tomu 4 stĺpy s ich štyrmi pod-
17 stavcami, j Všetky nádvorné stĺpy dookola bu­
dú mať strieborné krúžky. Aj ich háčky budú
strieborné, ich podstavce však budú medené.
18 | Dĺžka nádvoria bude siahať na 100 lakťov,
jeho širka 50 lakťov a výška 5 lakťov. Plachty
budú z niťového plátna a podstavec z medi.
19 | Všetko náčinie svätostánku, ktoré sa bude po­
užívať na jeho úplnú obsluhu, ako aj všetky je­
ho koliky a všetky koliky nádvoria budú z medi.
20 Olej pre svietnik. — Prikáž Izraelitom,
aby ti naznášali jemného oleja z roztlčených
olív pre svietnik, žeby lampy neprestajne svie-
21 tili.'j V stane zjavenia pred oponou, čo sa na­
chodí pred archou zákona, nech sa oň stara­
jú Aron a jeho synovia, aby pred Pánom svie­
til od večera do rána. Tento predpis bude na
večné časy pre všetky izraelské pokolenia.
1—4 Oltár predstavoval Boha a rohy na oltári ozna­
čovali božiu moc a silu. K oltáru neviedli schody,
mal akýsi Šikmý násyp, upravený z kamenia a ze­
me. Vystupovalo sa po násype k okrajom oltára.
Okolo oltára bolo vyvýSené priestranstvo, na kto­
rom stával kňaz, aby tu mohol vykonat potrebné
prípravy pre obetu. Táto spodná, rozvírená čnst
oltára bola orámovaná medenými mrežami. Celý
oltár bol dutý. Oheň sa kládol na mriežkach, po-
ložených na vrchu oltára.
7*
99
Kňazské rúcho
Rúcho Áronova a jeho synov. —
Priber sl k sebe spomedzi Izraelitov svojho 28
brata Árona a jeho synov, aby mne slúžili ako
kňazi: Aron, Nadab, Abiu, Eleazar a Itamar,
jeho synovia. I A pre brata svojho Árona vy- 2
hotov posvätné rúcho na česť a okrasu! Roz- 3
právaj sa so všetkými, čo sa rozumejú umeniu,
ktorých som naplnil umeleckým duchom, aby
zhotovili pre Árona rúcho, žeby sa mohol po­
svätiť a slúžiť mi ako kňaz. | Toto sú rúcha, 4
ktoré urobia: náprsník, efód (náramennik),
pláštik, tunika zo tkanej priadze, mitra a pás.
Tieto posvätné šaty urobia bratovi tvojmu
Aronovi a synom jeho, aby mi posluhovali ako
kňazi. | Na to použijú zlata, belasého a čer- 5
veného purpuru, karmazínu a plátna.
Efód (náramennik). — Efód vyhotovia g*
zo zlata, belasého a červeného purpuru, karma­
zínu a niťového plátna, ako to robieva umelec.
; Bude mať dve náplecné spojené čiastky. Na 7
oboch vrchných koncoch bude spojený. } Aj je- g
ho šnúra, ktorou sa bude uväzovať, bude takou
istou robotou a z jedného kusa s ním; bude zo
zlata, modrého a červeného purpuru, karmazínu
a niťového plátna. J Potom vezmeš dva onyxové 9
kamene a do nich vyryješ mená Izraelových
synov, I šesť na jeden kameň a ostatných šesť 10
mien na druhý kameň v poradí, ako sa naro­
dili. j Brusičovi kameňov a kameňorytcovi dáš 11
do oboch kameňov vyryť mená synov Izraelo­
vých. Zasadíš ich do zlatého pletiva | a potom 12
oba kamene pripevníš na plecné čiastky efódu
ako kamene spomienky na Izraelových synov.
A nech nosí Áron ich mená na oboch svojich
pleciach pred Pánom, aby sa na nich pamäta­
lo. | Potom vyhotovíš zlaté pletivo | a dve re- 13.14
tiazky z rýdzeho zlata. Urobíš ich krútené na
spôsob šnúrok a tieto retiazky vyhotovené ako
šnúrky upevni na tkanivo!
Náprsník. — Potom urobíš náprsník Bo- 15»
žieho rozhodovania, ako to robieva umelec.
Tak ho urob, ako je vyhotovený efód: zo zlata,
belasého a červeného purpuru, karmazínu a
niťového plátna. | Bude štvorcový, vo dvoje zlo- 16
žený a na piaď dlhý a široký. | Vylož ho draho- 17
Veľkňaz mal sčiastky to Isté rúcho ako obyčaj
** 6—U
ni kňazi, ale Iné Čiastky jeho obleku, boli odlišné.
Odlišné časti veľkňazského odevu spomínajú sa vo
v. 4. Efód ČLže náramennik skladal sa z dvoch
čiastok: prednej a zadnej. Obe čiastky spájali sa
na pleciach sponkami, ktoré boli ozdobené draho,
kamaml. Na dvoch drahokamoch boli vyryté mená
dvanástich kmeňov izraelských. Toto rúcho podo­
balo sa našej kazula, bolo však cez pás zvonka
prepásané šnúrou. Siahalo len nad kolená.
Náprsník sa skladal z dvoch rovnakých Štvorco- 15
vých čiastok. Obe čiastky na spodku boli zošité.
Mohli by sme ho porovnať s našou burzou. Na von­
kajšej strane bol ozdobený dvanástimi drahokama­
mi, upevnenými v štyroch radoch. Na každom dra­
hokame bolo vyryté meno jedného kmeňa. Vrchné
konce pripájali sa na zlaté šnúrky, Co viseli od
spôn na pleciach, spodné kraje, lepšie povedané
rožky, priväzovali sa šnúrou, ktorou sa pripevňo­
val efód.
 Exodus 2B—29
100

kamami v štyroch radoch! V prvom rade bude Náčelná tabuľka. — Potom vyhotovíš 36
18 karneol, topás a smaragd, I v druhom rade: ru- z rýdzeho zlata tabuľku a vyryješ na ňu prácou
19 bín, zafír a diamant, | v tretom rade: hyacint, rytcovou Svätý Paňou. | Túto pripevníš na 37
20 achát a ametyst, | a vo štvrtom rade: chryzo­ šnúrku z belasého purpuru a tá sa priviaže na
lit, ónyx a beryl.. Zasaď ich v radoch do zla- mitru; bude teda umiestená na prednej čiastke
21 tého pletiva. | Kameňov bude dvanásť podľa mitry | a bude ležať na Áronovom čele, aby tak 38
mien Izraelových synov, teda podľa ich mien nosil poklesky, ktorých sa dopustia Izraeliti pri
vyryté budú kameňorytcom mená jednotlivých obetovaní všetkých svojich posvätných darov.
22 dvanástich kmeňov. | Potom pripevni na ná­ Nech je stále na jeho čele, aby oni dosiahli
prsník dve pletené retiazky, urobené z čisté- milosrdenstva u Pána.
23 ho zlata na spôsob šnúrky. | Ďalej urob na
náprsníku dva zlaté krúžky a oba krúžky Tunika, mitra a pás. — Utkáš aj tuniku 39-
24 upevni na vrchných koncoch náprsníka! ] Po­ z jemnej ľanovej priadze a vyhotovíš aj mitru
tom pripevni obe zlaté šnúrky na oba krúžky z niťového plátna a urobíš pestrofarebný pás.
25 na vrchnom konci náprsníka! | Dva druhé kon­ Rúcho jednoduchých kňazov. — Aj 40
ce oboch šnúrok pripevni na obe tkanivá a po­ pre Áronových synov vyhotov tuniky a urob
tom ich upevni na náplecných častiach efódu, pre nich pásy ako i vysoké čiapky na česť a
26 ktoré sú obrátené k náprsníku. I Nato urob okrasu! | A obleč do toho brata svojho Árona 41
ešte dva zlaté krúžky a pripevni ich na spod­ a jeho synov s ním a pomaž ich; uveď ich do
ných rohpch náprsníka na jeho vnútornej, úradu a posväť ich, aby mi slúžili ako kňazi.
27 k efódu obrátenej, strane! | Urobíš ešte dva
Narob aj krátkych plátenných spodkov na 42
zlaté krúžky a pripevníš ich na oboch stranách zakrytie ich nahoty; tie budú siahať od bedier
28 efódu dolu, nad pásom efódu. | Potom zviažeš až po stehna. | A budú na Aronovi a jeho sy- 43
náprsník za jeho spodné krúžky tkanicou z be­ noch, kedykoľvek vojdú do stanú zjavenia ale­
lasého purpuru s krúžkom efódu tak, aby bo pristúpia k oltáru vykonávať službu vo
ležal nad pásom efódu. Takto sa náprs- svätyni, aby neuvalili na seba vinu a žeby ne­
29 nik nebude môcť oddeľovať od efódu. | Bude
umreli. Toto bude trvalým predpisom preň a
teda Áron nosievať na svojom srdci, na náprs- I
pre jeho potomkov po ňom.
niku rozhodovania mená Izraelovýcn synov
ako stálu spomienku pred Pánom, kedy­
koľvek vojde do svätyne. Svätenie kňazov
*30 Do náprsníka rozhodovania vložíš urim a tu- Posvätenie Árona a jeho synev. —
। mim, žeby boli na Áronovom srdci, kedykoľvek A aby mi slúžili ako kňazi, toto s nimi urobíš: 29'
sa predstaví pred Pána. Takto nech Aron no­ Vezmi jedného mladého býka, dvoch bezchyb­
sieva Božte rozhodnutia pre Izraelitov na svo­ ných baranov; | nekvasené chleby, nekvasené, 2
jom srdci ustavične pred Pánom. na oleji zamiesené pagáče ako i nekvasené a
sl Kňazský plaší. — Ďalej urobíš kabát pod olejom potreté oblátky, ktoré pripravíš z jem­
32 efód, celý z belasého purpuru. | Otvor pre hrdlo nej pšeničnej múky, | položíš do koša a v koši 3
bude v strede a dookola otvoru bude tkaná ich prinesieš — k tomu býčka a tých oboch
obruba. Otvor jeho bude podobný ako na baranov.
33 pancierovej košeli, žeby sa netrhal. | Dolu, Potom priveďeš Árona a jeho synov ku 4
na spodnom jeho okraji, pripevni dookola vchodu Stanu zjavenia a umyješ ich vodou. |
granátové jablká z belasého a červeného Nato vezmeš rúcho a oblečieš Árona do tuniky, 5
purpuru a karmazinu — tie pôjdu do­ kabáta, čo prislúcha k efódu, do efódu a náprs­
okola celého okraja — a medzi ne zlaté níka a opášeš ho efódovou stuhou, | položíš 6
34 zvončeky tak, | že okolo okraja kabáta budú mu na hlavu mitru a na mitru pripevníš mu
sa striedať zlaté zvončeky s granátovými ja- posvätnú stuhu. | A vezmeš olej na svätenie a 7
35 blkami. | Aron ho bude nosiť, keď bude konať vyleješ mu ho na hlavu a pomažeš ho. I Potom 8
službu, žeby ho počuli zvoniť, keď bude vchá­ privedieš jeho synov a oblečieš im tuniky | a 9
dzať do svätyne pred Pána a keď bude vy­ opášeš ich pásom — ako Árona tak i jeho sy-
chádzať, a aby nezomrel. i ----------- '
30 V náprsníku nosieval veľkňaz posvätné žreby, i Tunika spodná, ktorú kňaz nosieval na tele, bola 39
lósy, tzv. urim a tumim, doslova, svetlo a pravdu. dlhá, siahala až po členky a mala aj rukávy. Tu­
O podobe týchto predmetov Biblia nevraví. Boli to nika čiže riza bola obyčajným oblekom Izraelitov.
najskôr tri menšie kamienky, z ktorých jeden zna­ ; Vznešenejší nosievali dlhú, obyčajní ľudia kratšiu
*,
čil „áno' druhý „nie" a tretí nedával nijakú od­ alebo podkasanú. Rozdiel medzi čiapkou veľkňazo­
poveď (1 Sm 2B, 15). Ani o pôvode týchto kamien­ vou a čiapkou ostatných kňazov bol v tom, že po­
kov nevieme nič. Keď sa veľkňaz opytoval na vôľu kým čiapky jednoduchých kňazov mali podobu
Božiu, dal si najprv otázku presne vymedzenú a po­ dnešného turbanu, veľkňazova čiapka bola vyššia
tom vytiahol z náprsníka kamienok s odpoveďou a ozdobnejšia.
kladnou alebo zápornou. Ak vytiahol kamienok bez Posviacka kňazov pozostávala z umytia tela, 1
odpovedi, to značilo, že Boh nechcel odpovedať. z obliečky, z pomazania Áronovho a z rozličných
Ak bolo treba vylúčiť viac možností, opytovanie obiet. Toto sa opakovalo za sedem dni. Podobný
trvalo dlhšie (2 Sm 5, 22-24). Za časov prorokov spôsob svätenia kňazstva mal sa zachoval do bu­
posvätné žreby sa už neužívajú, kedy však celkom dúcnosti na všetky časy.
prestali, nevedno. Po návrate z babylonského za­ Uvedieš... do ich úradu, dosl. naplníš ich ruky 9
jatia sa už nespomínajú. (28, 41).
 Exodus 29 101

nov — a položíš im vysoké čiapky. A takto sa to obetovali ako podávaciu obetu Pánovi. | Po- 25
ich kňazstvo stane trvalým ustanovením. Tak­ tom im to z rúk vezmeš a dáš to zhorieť ako
to uvedieš Árona a jeho synov do ich úradu. zápal pri celostnej žertve na príjemnú vôňu
pred Pánom- To je zápalná obeta pre Pána. :
* 10 Trojitá obeta. — Potom privedieš mladé­
Potom vezmi prsia barana, ktorým bol pošva- 26
ho býka pred staň zjavenia a Aron i jeho sy-
tený Aron, a prines to pred Pána ako podáva­
11 novia položia svoje ruky na hlavu býčka. | Ty
ciu obetu — a to tebe pripadne za podiel.
potom býčka zabiješ pred Pánom pri vchode
12 do stanú zjavenia, | vezmeš z býčkovej krvi a Kňazský podiel z oltára. — Prsia podá- 27'
ňou palcom potrieš oltárne rohy. Všetku ostať- vacej obety a lopatku, čo bola oddelená z ba­
13 nú krv vyleješ okolo spodku oltára. | Nato vez­ rana pri svätení Árona a jeho synov ako podá­
meš všetok loj, čo pokrýva vnútornosti, lojovú vacia a pozdvihovaná obeta, vyhlás za posvä­
vrstvu spod pečene, obe obličky s lojom, čo je tené! | Toto pripadne Aronovi a jeho synom ako 28
14 na nich, a prinesieš to v zápal na oltári. | Mäso trvalá náležitosť zo strany Izraelitov, lebo to
býčka však, jeho kožu a trus spáliš na ohni mi­ je obeta pozdvihovania, a ako obeta pozdviho­
mo tábora. To je obeta za hriech. vania má byť podávaná z pokojných obiet Izra­
•15 Potom vezmeš jedného barana a Aron a jeho elitov ako ich obeta pozdvihovania Pánovi.
synovia položia na baranovu hlavu svoje ru-
Dedenie kňazského rúcha. — Posvät- 29
16 ky. | Nato barana zabiješ, naberieš z jeho krvi
17 a porozlievaš ju okolo oltára: | 'Potom barana né rúcho Aronovo prejde po ňom na jeho sy­
rozsekáš na kusy, umyješ jeho vnútornosti a nov, aby v ňom boli pomazávani a uvádzaní
do svojho úradu. | Za sedem dní ho bude no- 30
nohy a položíš ich k ostatným kusom a k jeho
i S hlave. | A takto celého barana prinesieš ako sievať ten, ktorý z jeho synov nastúpi ako veľ­
zápal na oltári. To je celostná žertva pre Pána, kňaz na jeho miesto a ktorý bude vchádzať do
stanú zjavenia, aby vo svätyni konal službu.
prijemná vôňa, zápalná to obeta pre Pána.
19 Potom vezmeš druhého barana a Aron a jeho Obetná hostina. — Potom vezmi barana 31
synovia zasa položia svoje ruky na baranovu z posvätenia (kňazov) a uvar jeho mäso na
•20 hlavu. | A barana zabiješ, vezmeš niečo z jeho posvätnom mieste! | Mäso barana a chlieb, čo 32
krvi a potrieš okraje pravého ucha Áronovho je v koši, budú jesť Aron a jeho synovia pri
a jeho synov ako i palce ich pravých rúk a vchode do stanú zjavenia. | Smú jesť len ti, 33
veľký palec na nohách. Ostatnú krv porozlie- za ktorých bola prinesená zmierna obeta, keď
21 vaš okolo oltára. | Potom vezmeš niečo z krvi, boli uvádzaní do úradu a keď boli svätení. Iný
čo sa dostala na oltár, a z oleja na svätenie z toho nesmie jesť, lebo to je svätené. | Ak by 34
a pokropíš Árona a jeho rúcho ako aj jeho sy­ niečo z mäsa posvätenia-alebo z chleba malo
nov a rúcho jeho synov, žeby on — a jeho rú­ zostať dozajtra, nech sa to, čo ostalo, spáli na
cho — ako i jeho synovia — a ich rúcha — boli ohni. Jesť to (iný) nesmie, lebo je to sväté, j
•22 s ním takto posvätení. | Potom vyberieš z ba­ Takto to urobíš s Äronom a jeho synmi, podľa 35
rana loj, a to chvost, loj, ktorým sú pokryté toho všetkého, čo som ti prikázal. Sedem dní
vnútornosti, lojovú vrstvu spod pečene, obe bude (slávnosť) svätenia (kňazov) trvať! |
obličky s ich lojom a pravú lopatku — lebo Každý deň obetuj jedného mladého býka ako 36
23 to je baran posvätenia — I napokon vezmeš zmiernu obetu za hriech! A oltár očistíš tým,
jeden chlebový bochník, jeden pagáč, zamiese- že budeš na ňom prinášať zmiernu obetu, po­
ný na oleji a jednu oblátku z koša nekvase- mažeš ho, aby si ho posvätil. | Sedem dni na 37
•24 ných chlebov, ktorý stál pred Pánom, | a toto oltári budeš konať zmierne obrady a posväco­
všetko vložíš do rúk Árona a jeho synov, aby vať ho, a tak oltár bude posvätený. Každý, kto
10 Kladenie rúk na hlavu obetného zvieraťa zna­
sa oltára dotkne, bude zasvätený.
čilo, že ten, za ktorého sa zviera malo obetovať, Každodenná celostná žertva. — A to- 38
zaslúžil si za svoje hriechy smrť. Obetujúci sa tak­ to je, čo budeš obetovať na oltári: deň čo deň
to vyznával zo svojich hriechov a kládol ich na
obetné zviera, ktoré zabi] a tak podul v náhradu dva jednoročné baránky, | jedného baránka bu- 39
namiesto seba, aby sl získal odpustenie a milosr- deš obetovať ráno a druhého v podvečer; | k to- 40
*
• denstvo u Pána.
15—18 Zápalná obeta alebo celostná žertva, zvaná nie­ rého najhlavnejšou povinnosťou bude prinášať obe­
kedy aj cetopal, bola obeta, pri ktorej sa celé zvie­ ty. Preto uvedenie do kňazského úradu je v he­
ra so všetkými vnútornými čosťami spálilo na znak brejčine naznačené slovami: naplníš ich ruky (v.
úplného venovania Pánovi. Koža sa neobetovala. 9). — Podávacia obeta bola v tom, že kňaz obelné
Celostná žertva bola najvznešenejšou obetou, lebo dary pohybom ponúkal Pánovi smerom k svätyni.
pri nej sa najlepšie zvýrazňovalo Božie panstvo Celý úkon značil teda, že dar sa obetuje Bohu,
nad všetkým tvorstvom. ktorý ho však vracia kňazovi. Pri posvätení kňa­
20 Potretie uší, prstov na rukách a na nohách zna­ zov aj tu je výnimka, lebo podávacia obeta, okrem
čilo zasvätenie celej osoby svätyni a znázorňovalo pŕs barana, spaľuje sa na oltári.
aj ochotu plniť slová Božie životom a skutkami Pozdvihovaná obeta je to isté oko podávacia 27
podľa zákona Božieho. obeta; rozdiel je len v úkone. Pri tejto obete obet­
22 Chvost u niektorých oviec na východe je veľ- né dury sa zdvíhali k nebu no znak, že sa ponúka­
ml mastný. Pravá lopatka sa pri pokojných obe­ jú Bohu, ktorý Ich dáva nospäť kňazovi.
tách nespaľovala. Tu sa robí výnimka, pri svätení Desatine — rozumej desatina efy, teda gomer 40
kňazov sa teda má spáliť. (3.6 litra). Hln bola Šestina efy, teda 0.07 litra.
24 Naplnenie kňazských rúk obetnými darmi je I Efa bolo nojužívanejšou mierou pre sypké, hin za­
znakom kňozskej hodnosti a kňazského úradu, kto- 1 sa pre tekuté veci.
 102 Exodus 29—30

mu desatinu jemnej múky, zmiešanú so štvrti­ pri prehliadke nezastihlo nešťastie. | Každý, 13*
nou hina oleja z roztlčených oliv, a na tekutú kto bude uvedený medzi sčítaných, dá pol šekla
obetu štvrtinu hina vína na jedného baránka. | podľa váhy svätyne, šekel rátaný za 20 gerov
41 Druhého baránka však obetuj okolo večera — — pol šekla to, ako poplatok pre Pána. I Každý, 14 *
pritom si budeš počínať ako pri raňajšej obete i ktorý podlieha sčítaniu, od dvadsiateho roku
jedál a k nej prislúchajúcej tekutej obete — | nahor, musí odovzdať poplatok pre Pána. | Bo­ 15
na príjemnú vôňu, ako zápalnú obetu Pánovi. ' | hatý nedá viac a chudobný nedá menej ako pol
42 Toto bude vašou pravidelnou celostnou žertvou | šekla, keď budú dávať Pánovi poplatok za svoj
pred Pánom z pokolenia na pokolenie, ktorá sa život, i A ty povyberáš výkupné od Izraelitov 16
bude prinášať pred vchodom do stanú zjave­ a použiješ ho na vyhotovenie stanú zjavenia,
nia, kde sa vám budem zjavovať ja, aby som aby ono pripamätúvalo pred Pánom Izraelitov
s tebou hovoril. [ a aby ste (takto) vykúpili svoje životy.”
43 Božia prítomnosť u stane. — Tam sa i Medené umývadlo. — A. Pán takto ho- 17
budem zjavovať Izraelovým synom a posvätí I voril Mojžišovi: ] „Urob medenú nádrž s mede­ 18
44 sa to mojou velebnosťou. | Stan zjavenia a oltár ným podstavcom na umývanie a postav ju
ja posvätím. I Árona a jeho synov ja posvätím, medzi Stanom zjavenia a oltárom a nalej do
45 žeby mi slúžili ako kňazi.Budem bývať upro­ nej vody. ! Áron a jeho synovia budú si ňou 19
46 stred Izraelitov a budem ich Bohom. | A po­ umývať ruky a nohy; | keď budú mať vojsť do 20
znajú, že ja, Pán, som ich Bohom, ktorý ich stanú zjavenia, umyjú sa vodou, aby neumreli,
vyviedol z egyptskej krajiny, aby som býval a tak isto, keď sa budú približovať k oltáru,
v ich strede — ja, Pán, ich Boh. aby konali službu a aby obetovali zápalnú obe­
tu Pánovi. | Umyjú si teda ruky a nohy, aby 21
30 Kadidlový oltár. — Vyhotov aj oltár na nezomreli. To bude pre nich trvalým predpi­
pálenie kadidla! Urob ho z akáciového dreva ] som, preň a pre jeho potomkov z pokolenia na
2 na lakeť dlhý a na lakeť široký, teda štvorcový, pokolenie."
a dva lakte vysoký! Jeho rohy budú z neho
3 vyčnievať. | Oblož ho čistým zlatom tak jeho Olej na svätenie. — Ďalej prikázal Pán 22 *
23
mriežky ako i jeho steny dookola a jeho rohy! Mojžišovi: | „Vezmi voňavé látky najlepšieho
4 A dookola obrúb ho zlatým vencom! | Vyhotov druhu: 500 šeklov najjemnejšej myrhy a polo­
tiež pod veniec pre obe strany po dva zlaté vicu tohto voňavej škorice, teda 250 šeklov, a 24
krúžky a pripevni ich na oboch stranách, aby 250 šeklov voňavého puškvorca, | 500 šeklov
sa cez ne dali pretiahnuť tyče a aby sa oltár kasie podľa váhy svätyne a jeden hin olivového 25
5 mohol nosiť. | Tyče urob z akáciového dreva a oleja. | Z toho priprav svätý olej na pomazanie,
prenikavo voňajúcu masť, ako to má vo zvyku
obi ich zlatom! j A postav ho pred oponu, ktorá
robiť mastičkár. | Týmto pomaž, staň zjavenia 26
visí pred archou zákona, pred zľutovnicu, čo a archu zákona, | stôl so všetkým jeho náradím, 27
je nad zákonom, kde sa ti ja budem zjavovať. | svietnik s jeho náčiním a kadidlový oltár; |
7 Aron bude na ňom spaľovať voňavé kadidlo.
tiež oltár celostných žertiév so všetkým jeho 28
Každé ráno, keď upraví lampy, bude ho za­ príslušenstvom a umývadlo s jeho podstav­
8 paľovať. | I v podvečer, keď bude klásť lampy, com. | Takto ich posvätíš a budú presväté. 29
zapáli ho. To bude vaša pravidelná kadidlová Každý, kto sa ich dotkne, bude zasvätený, j
obeta pred Pánom z pokolenia na pokolenie. | Pomaž tiež Árona a jeho synov a posväť ich, 30
9 Na ňom nesmiete obetovať iné kadidlo, ani zá­ aby mi slúžili ako kňazi. | Izraelitom však tak­ 31
palnú obetu, ani obetu jedál, ani vylievať naň to prikáž: »Pre vás to bude svätý olej poma­
10 tekutú obetu. | Raz do roka vykoná na ňom
zania z pokolenia na pokolenie, | nesmie sa vy­ 32
Áron zmierny obrad, a to s krvou, obetovanou liať na telo nijakého človeka a ani takýmto
za hriechy, čo je na zmierenie. Zmierenie vy­ miešaním nesmie sa pripravovať nijaký iný
koná na ňom raz do roka a bude to z pokolenia olej, svätý je totižto a za svätý vám bude! j
na pokolenie. Bude on presvätým Pánovi.” Kto by si podobným spôsobom pripravil takúto 33
11 Daň z hlavy pre svätyňu. — Potom miešaninu, alebo niečo by z nej dal nepovo­
'12 Pán prikázal Mojžišovi: | „Keď zistíš počet lanému, musí byť vyhubený zo svojho náro­
Izraelitov, ktorí majú byť prehliadke podrobe­ da!®"
ní, nech potom pri svojej prehliadke každý o- Šekel podľa váhy svätyne, t. j. šekel kráľovský 13
devzdá Pánovi výkupné za svoj život, že by ich alebo obyčajný šekel. Volá sa podľa váhy svätyne,
lebo jeho kontrolná váha opatrovala sa vo svätyni
12 V texte sa nehovorí, že by sa sčítanie robilo a podľa nej sa určovalo presnosť ostatných váh.
každoročne, pripúšťa sa však možnosť, aby sa tak Neskoršie sa volá kráľovským, lebo váhy sa opat­
dialo, ak to vyžadovala potreba svätyne. Daň z hla­ rovali aj na kráľovskom dvore. Izraelský striebor­
vy ukladá sa Izraelitom preto, aby uznali nadvlá­ ný šekel vážil 14,55 gramov. O váhy vo svätyni
du Božiu nad sebou, aby ho uzmierili a aby si ňou starali sa leviti.
akosi vykúpili do budúcnosti Božiu ochranu. Ako Sčítaniu podliehali všetci mužskí od dvadsiate­ 14
kňazi v deň posviacky prinášali dary, tak aj izra­ ho roku nahor. Samozrejme, nemocní a tl, Čo pre
elskí bojovníci v deň svojho zaradenia do Božieho starobu nemohli už konať vojenskú službu, boli
vojska dávali svojmu Vodcovi a Kráľovi, Pánovi, z toho vyňatí a neplatili ani daň.
dary, daň z hlavy. Neskoršie sa stalo zvykom túto Myrha je živica, vytekajúca zo stromu Balsa- 22 n.
daň plalit ročne (4 Kr 12, 4 n.; Neh 10, 32; 2 Par modendron myrrhae. Kasia je tiež vnútorná kôra
24. 3; Mt 17, 23). stromu Cinnamomum časia. Rastie v Arábii.
 Exodus 30—31—32
*34 Zloženie kadidla. — Pán prikázal Moj­
žišovi aj toto: „Vezmi voňavé látky.- stakte, las-
túrové kadidlo, galban a priesvitné kadidlo,
*35 všetko v rovnakých čiastkach | a z toho priprav
kadidlo, silnú zmiešaninu, ako to robieva vo-
ňavkár, nech je zmiešané so soľou, čisté, na
*36 posvätné používanie. | Čiastku z toho roztlč na
jemný prach a niečo z toho polož pred zákon
do stanú zjavenia, kde sa ti budem zjavovať:
37 to bude pre vás presvätou vecou! | Kadidlo
v takom zložení, ako ho pripravíš, nesmiete
pre seba nijako zarábať, má tí to platiť ako za-
38' svätené Pánovi! | Kto by si však takéto pri­
pravil, ako je toto, chcejúc sa kochať v jeho
príjemnej vôni, nech je zo svojho národa .vy­
hubený!”
Remeselníci, ktorí majú zhotoviť
31 svätyňu. — Potom Pán takto hovoril Mojži-
2 šovi: | „Hľaď, ja som po mene povolal Bese-
léla, syna Uriho, syna Hurovho z kmeňa Jú-
3 dovho, | a naplnil som ho duchom Božím,
zmyslom pre umenie, dôvtipom a zručnosťou
4 pre každú prácu, | žeby zhotovil plány a žeby
5 ich uskutočnil v zlate, v striebre a medi, J aby
brúsil kamene na osadzovanie, vyrezával dre­
vo, a vôbec aby prevádzal všetky práce. |
6 Pridal som aj Oliaba, syna Achisamechovho
z kmeňa Dánovho, a každému, ktorý sa rozu­
mie remeslu, dal som múdrosti, aby vyhotovili
7 všetko, čo som ti naložil: | stánok zjavenia,
archu úmluvy, na ňu zľutovnicu a ostatné
8 stánkové zariadenie, [stôl a jeho náčinie, sviet­
nik z rýdzeho zlata s jeho príslušenstvom, ako
9 aj kadidlový oltár, | i oltár zápalných obiet so
všetkým jeho príslušenstvom, umývadlo s pod­
le stavcom, | sviatočné a posvätné rúcha pre kňa­
za Árona a rúcha jeho synov pre kňazskú slúž­
il bu, | ďalej olej na pomazanie a voňavé kadidlo
pre svätyňu. Všetko urobia celkom tak, ako
som ti to rozkázal.”
•12 Príkaz o sobote. — Ďalej toto prikázal
13 Pán Mojžišovi: i „Toto oznám Izraelitom: »Za-
chovávajte moju sobotu! Veď ona je znamením
medzi mnou a vami z pokolenia na pokolenie,
aby sa poznalo, že ja som Pán, ktorý vás po-
14 sväcuje! j Zachovávajte moju sobotu, nech vám
34 Stakte, hebr, nátáf, doslova „kvapka“, akósl
stuhnutá živica, vari storax zo stromu Slyrax oífi-
clnalis. — Lastúrové kadidlo z lastúry Unguls odo-
ratus alebo Blatta byzantina. Takéto spálené misky
lastúr prenikavo voňajú. — Galban je voňavá ži­
vica rastliny Ferula galbanifera. Rastie v Sýrii, —
Priesvitné kadidlo bolo hlavnou zložkou kadidla.
Zbiera sa dva razy do roka: v jeseni, keď je biele
a priehradné — toto vyteká samo od seba — a na
jar vyviera z narezanej kôry farby červenastej —
je to horší druh. Privážalo sa najmä z Arábie.
35 Pri každej obete malo sa primiešať niečo soli.
30 Kadidlo sa pálilo na zlatom alebo kadidlovom
oltári „pred zákonom", teda pred oponou, ktorá
oddeľovala svätyňu od veľsvatyne. Za oponou bola
archa s doskami Desatora.
12—15 Zasvätenie soboty bolo charakteristickým zna­
kom izraelského náboženstva (20, 8). Prikáž o sobo­
te príchodom kresťanov prešla! platiť. Ba Kristus
aj pre Židov pripúšťal výnimky (napríklad pre po­
trebnú pomoc človekovlj.
103
je svätou! Kto ju znesvätí, musí zomrieť. Kto
by v nej konal prácu nech je taký človek spo­
medzi svojho ľudu vyhubený! | Za šesť dní pr i- 15
čujte, v siedmy deň však je Pánova svätá so­
bota, deň odpočinku. Každý, kto bude v sobotu
pracovať, musí zomrieť! | Nech Izraeliti zacho- 16
vávajú sobotu a nech ju svätia z pokolenia na
pokolenie ako večnú povinnosť zmluvy, j Nech 17
je ona na večné znamenie medzi mnou a Izra­
elitmi, lebo za šesť dní Pán stvoril nebo a
zem, siedmy deň však odpočíval a oddycho­
val !e"
Pán dáva Mojžišovi dve kamenné
tabule. — A keď na vrchu Sinaj dokončil 18‘
s ním svoj rozhovor, dal Mojžišovi dve kamen­
né tabule, popísané prstom Božím.
Odpad ľudu a obnovenie
tabúľ zákona, 32—34.
Zlaté teľa. — Keď ľud videl, že Mojžiš *32
z vrchu nezostupuje, zhrnul sa okolo Árona
a povedal mu: „Nože, urob nám boha, ktorý
pôjde pred nami. Veď nevieme, čo je s tým mu­
žom, Mojžišom, čo nás vyviedol z egyptskej
krajiny.” | A odpovedal im Aron: „Posnimajte 2
zlaté náušnice, čo nosia vaše ženy, synovia a
dcéry, a prineste mi ich!” | I strhol si všetok 3
ľud zlaté náušnice, čo nosili na svojich ušiach,
a doniesli ich Aronovi. | On to vzal z ich rúk, 4
roztopil to a urobil zlaté teľa. A oni vraveli:
„To je tvoj boh, Izrael, ktorý ťa vyviedol
z egyptskej krajiny!" | A keď to Aron videl, 5
postavil pred ním oltár. Potom dal Aron ozna­
movať: „Zajtra je Pánov sviatok!" | Druhé 6
ráno zavčasu vstali a obetovali celostnú žertvu
a priniesli pokojnú obetu. Potom ľud sa po­
sadil a jedol a pil. Nato sa zdvihli a veselili sa.
Mojžiš oroduje za ľud u Pána. —
A Pán hovoril Mojžišovi: „Choď, zostúp, lebo 7*
tvoj ľud, čo si vyviedol z egyptskej krajiny, zle
robí! | Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som 8
im určil. Urobili si uliate teľa, klaňali sa mu,
priniesli mu obetu a vykrikovali: »To je tvoj
boh, Izrael, čo ťa vyviedol z egyptskej kra­
jiny.." | Potom riekol Pán Mojžišovi: „Videl 9
som, čo je to za ľud. Pozri, je to ľud nepod­
dajnej šije! | Teraz ma nechaj, nech zahorí hnev 10
Kamenné tabule volajú sa tabuľami zákona, pre- 18
tožc na nich je napísaný Dekalog-Desatoro, základ
všetkých ostatných sinajských zákonov. „Popísané
prstom Božím" — teda spôsobom nadprirodzeným.
Mojžiš obdržal zákony z úst Božích a dostáva ich
teroz napísané Božou rukou, V tomto sa zračí aj
svätosť týchto zákonov.
Boh, ktorého má dať zhotoviť Aron, nie je po- 1—6
hanský boh, ale je to znázornenie Boha Izraela,
Pána. Na egyptský spôsob dali sl ho uliať v podo­
be mladého junca, ktorý bol pokladaný za obraz
sily a moci. Aronovo správanie prejavuje veľkú
slabosť.
Ľud porušil zmluvu, uzavretú s Pánom, preto 7 n.
Pán nechce dávať Mojžišovi ďalšie zákony, prepúš­
ťa ho. Ľud si už ani nezasluhuje meno „ľudu Pá­
novho", je to len ‚Jud Mojžišov". Mojžiš prosí za
svoj ľud, Pán ho však odvracia od modlitby.
 104 Exodus 32—33

môj proti nim a ja ich vyhubím! Teba však nepriateľov — | postavil sa Mojžiš do vchodu 20
11 urobím veľkým národom". | Avšak Mojžiš po­ táboriska a zavolal: „Kto je za Pána, ku mne
kúšal sa upokojiť Pána, svojho Boha, a hovoril: sal” I zhromaždili sa okolo neho všetci leviti. |
„Prečo by, Pane, mal vybúšiť hnev tvoj proti A on im riekol: „Takto hovorí Pán, Boh Izraela: 27
ľudu, čo si ty mohutnou silou a mocnou ru- •Každý nech si opáše meč na bedrá! Choďte cez
12 kou vyviedol z egyptskej krajiny?! | Prečo by tábor od jedného vchodu ku druhému vchodu 28
mali Egypťania vravieť: >V zlovôli ich vyvie­ a zabíjajte svojich bratov, priateľov i príbuz­
dol, aby ich na horách zmárnil a vyničil ich zo ných!®” | A leviti urobili tak, ako rozkázal
zemského povrchu?!
* Odlož prudký svoj hnev Mojžiš. A v ten deň padlo z ľudu do tritisíc
a maj zľutovania nad nešťastím ľudu svojho! | mužov. | Potom Mojžiš povedal: „Dnes ste za- 29’
13 Spomeň si na Abraháma, Izáka a Izraela, slu­ svätili svoje ruky Pánovi — veď každý bol
žobníkov svojich, ktorým si prisahal na seba proti svojmu bratovi — a preto dnes ste po­
saméhoa prisľúbil: .Rozmnožím potomstvo vaše žehnaní!"
ako hviezdy na nebi a celú túto zem, o ktorej
som hovoril, dám potomstvu vášmu, aby ju Opätovná prosba Mojžišova a ľú­
*14 vlastnili na večné časy!” ] A Pán oľutoval ne­ tosť Izraelitov. — Druhého dňa povedal 30
šťastie, ktorým chcel navštíviť svoj ľud. Mojžiš ľudu: „Previnili ste sa veľkým hrie­
chom. Ja teraz vystúpim zasa k Pánovi, hádam
15 Čiastočné potrestanie ľudu. — Potom budem môcť obsiahnuť odpustenie za váš
sa Mojžiš vrátil a zostúpil z vrchu, majúc obe I hriech." | Tak odišiel Mojžiš opäť k Pánovi a 31
*
tabule zákona vo svojich rukách, čo boli popi- I povedal: „Ach, tento ľud dopustil sa veľkej
sané na oboch stranách; z prednej i zo zadnej viny, veď urobil si boha zo zlata. | A teraz 32
•16 časti boli popísané, j Tabule bob dielom Bo- I alebo im odpusť ich previnenie, alebo ak nie,
žim a písmo bolo písmom Božím — vyryté na I vytri mňa zo svojej knihy, ktorú si napísal!" |
17 tabuliach. | Keď Jozue počul krik ľudu, ktorý Pán však odpovedal Mojžišovi: „Kto sa proti 33
hlasno kričal, povedal Mojžišovi: „V tábore mne prehrešil, len toho vytriem zo svojej kni­
18 je vojnový pokrik!" | On mu však odpovedal: hy! | Teraz už len choď a buď vodcom ľudu tam, 34
„Nie je to hlas víťazného spevu ani hlas spevu kde som ti prikázal. Hľa, anjel pôjde pred te­
•19 o porážke, ja počujem len spev!” | Keď sa pri­ bou! Ale keď príde čas navštívenia na nich,
blížil k táboru a zbadal teľa a tance, Mojžiša navštívim ich hriech.” | A Pán bil ľud zato, že 35
*
pochytil hnev, odhodil z rúk tabule a roztries- si dali urobiť teľa, čo vyhotovil Áron.
•20 kal ich na úpätí vrchu. | Nato schytil teľa, ktoré
si urobili, spálil ho na ohni a rozmrvil ho na Pán sa odvracia od ľudu. — Potom po- 33
vedal Pán Mojžišovi: „Choď, odíď odtiaľto, ty
prach. Ten vysypal do vody a dal ju Izraeli- a ľud, čo si vyviedol z egyptskej krajiny, do
•21 tom piť. | Potom Mojžiš povedal Áronovi: „Čo zeme, ktorú som odprisahal Abrahámovi, Izá­
ti urobil tento ľud, že si uvalil naň také veľké kovi a Jakubovi, keď som povedal: »Dám ju
22 previnenie?!" | Aron odpovedal: „Pane môj, tvojmu potomstvu *. | Pošlem pred tebou anjela 2*
nehnevaj sa! Veď ty vieš, že zlý je tento ľud! | a Vyženie Kanaánčanov, Hetejcov, Ferezitov,
23 Vraveli mi: »Urob nám boha, ktorý pôjde pred Hevejcov a Jebuzejcov | a on ťa vovedie do 3.
nami, lebo nevieme, čo sa stalo s tým mu­ zeme, tečúcej mliekom a medom, lebo ja ne­
žom, Mojžišom, ktorý nás vyviedol z egyptskej pôjdem uprostred teba, pretože si ľudom ne-
24 krajiny.
* j Vtedy som im povedal: .Kto má zla­
to, nech sa ho .zbaví! Oni ho dali mne a ja som nosti, čo sa spájala s podobným kultom u iných
ho pohádzal do ohňa a urobilo sa toto teľa*." národov. „Nepriatelia“ podľa jedných sú leviti
s Mojžišom, podľa druhých ozajstní nepriatelia,
■25 Keď Mojžiš videl, že ľud bol tak bezuzdný — teda cudzie národy, ktoré v odpade Izraela od Pá­
lebo Aron im popustil uzdu na škodoradosť ich na mohli vidieť pre seba dobrý znak, že zvládzu
a podmania si tento ľud, na ktorého záchranu uro­
14 Boh nepotresce ihneď neverný národ, výkon bil Pán doteraz toľko zázrakov.
trestu odkladá na neskorší čas. Hebrejský text zneje inakšie: Naplňte sl dnes 29
16 Porov. 31, 18. Teda nebol to Mojžiš, Čo by sám ruky pre Pána...! Podľa tohto textu Mojžiš by po
bol popísal kamenné dosky. Pravým pôvodcom to- bojí prikazoval levitom priniesť obetu. To značia
ho písma bol Boh. Lenže to sa mohlo stať skrze slová „naplniť ruky“. Zdá sa, že predsa bolo po­
Mojžiša. trebné uzmierenie za toľkú, hoci spravodlivo vy­
jg Mojžiš zahorel svätým hnevom proti neverné
* liatu krv. Podľa Dt 9, 20 Pán sa tak hneval na Áro­
mu ľudu. Kamenné dosky nemali teraz význam, na, že ho chcel potrestať smrťou. Na prímluvu
pokým sa zmluva zas neobnoví. Preto bolo skoro Mojžišovu ho nechal nažive.
prirodzené, že sa zničil dokument o tej zmluve, Mojžiš ponúka na uzmierenie za previnenie ľu- 31 n.
ktorá viac neplatí. du vlastný život. V tom sa žráč! jeho veľkosť
2Q Porov. Dt 9, 21. Vodu dal piť — týmto chcel a v tom možno aj vidieť, že Mojžiš bol ozajstným
Mojžiš naznačiť ničomnosť modly a keď aj nútil sprostredkovateľom medzi ľudom a Bohom.
ľud piť predmet jeho hriechu, chcel mu spolu Označené navštívenie sotva bude nejaké určité 35
ozrejmiť nevyhnutnosť a následky prísneho trestu potrestanie ľudu. Myslí sa tu na tie všetky ťaž­
(Nm 5, 24; Mich 7, 13. 14). kosti, trápenia a utrpenia, ktoré Izraeliti museli
21—24 Aron sa tak vyhovára, že to prezrádza jeho sla­ znášať na ceste po púšti. Niektorí autori myslia,
bosť, a prelo Mojžiš mu na to ani neodpovedá. že je to odsúdenie na smrť tých Izraelitov, čo bolí
Aron bol slabý voči ľudu e ešte slabší sa ukazuje vyšli z Egypta (Nm 14, 22—24).
pri svojej obhajobe. Nie je to už „Anjel Pánov“, ale len anjel, teda 2
25 Spomínaná bezuzdnosť spočívala v bohopocte, odlišný od toho, ktorý predstavoval Pána (porov.
ktorú prejavovali býkovi a v pohlavnej výstred- 23, 20—23 a 33. 3* 12 n.).
 Exodus 33—34
poddajnej šije. Inakšie by som ťa musel cestou
*4 zahubiť." | Keď Tud počul túto tvrdú reč, zo-
5 smutnel a nik nenosil svoje šperky. I Lebo Pán
riekol Mojžišovi: „Povedz Izraelitom: »Ste
tvrdošijným ľudom! Keby som za chvíľku šiel
uprostred teba, musel by som ťa cestou za­
hubiť. Odlož teda svoje šperky, potom už uvi-
6 dim, ako s tebou naložím.
* ” | I nenosili Izrae­
liti svoje šperky od vrchu Horebu.
•7 Stánok zjavenia. — A Mojžiš vzal stánok
a postavil mimo tábora, neďaleko tábora, a na­
zval ho stánkom zjavenia. Každý, kto sa chcel
obrátiť na Pána, chodieval von k stánku zja-
8 venia, čo stál mimo tábora. | A kedykoľvek
Mojžiš vyšiel ku stánku, všetok ľud vstal, kaž­
dý sa postavil pri vchode svojho stanú a po­
zeral za Mojžišom, kým neprišiel ku stánku. |
'9 A len čo Mojžiš vošiel do stánku, spustil sa
nadeň oblačný stĺp a ostal stáť pri vchode stán-
10 ku. Potom sa rozprával s Mojžišom. | Keď vše­
tok ľud videl stáť oblačný stĺp pri vchode stán­
ku, všetci povstali a každý sa vrhol [na zem]
“11 pri vchode svojho stanuj Pán však rozprával sa
s Mojžišom z tváre do" tváre, ako keď sa niekto
rozpráva so svojím priateľom. Potom sa vrátil
do stanú, zatiaľ čo jeho služobník, Jozue, syn
Nunov, mladík, nevzďaloval sa zo stanú.
12 Pán dáva sa uprosiť. — A Mojžiš pove­
dal Pánovi: „Hľa, ty mi prikazuješ:»Vyveďten
to ľud!« Ale neoznámil si mi, koho so mnou
pošleš. A predsa povedal si: ■Poznám ťa po me-
*13 ne, ba našiel si milosť v očiach mojich.« | Ak
som teraz našiel milosť v očiach tvojich, pre­
zraď mi, prosím, zámery svoje, aby som poz­
nal, že som našiel milosť v očiach tvojich.
* hriech, ale nič nenecháva nepotrestané: navšte­
14 Hľa, veď tento ľud je národom tvojím!" | On
■ odpovedal: „Ja mám isť osobne (s tebou), aby
15 si ty mal pokoj?!" | Tu on jemu odpovedal:
„Ak nepôjdeš osobne s nami, ani nás nevy-
16 vádzaj odtiaľto! | A po čomže poznám, že som
našiel milosť v očiach tvojich, ja a ľud tvoj,
ak nie v tom, že pôjdeš s nami, a my, ja a ľud
tvoj, budeme tým vyznačení pred všetkými
17 národmi, čo sú na povrchu zemskom?" | Tu
Pán riekol Mojžišovi: „Aj toto, o čo si prosil,
urobím, lebo ty si našiel milosť v očiach mo-
4 Znaky Izraelského smútku boli: roztrhnutie rú­
cha, smútočný oblek, zložený z vrecového Šatstva,
ostrihanie vlasov a brady, zahalenie hlavy a od­
loženie šperkov a ozdôb.
?—11 „Stánok" nie Je svätostánok, opísaný v 25, 1 n.
Ten ešte nebol vystavený. Je to nejaká predmoj-
žišovská svätyňa, v ktorej sa schádzal Tud a v kto­
rej hovorieval Pán k Mojžišovi prv, kým sa ne­
postavil pravý svätostánok. Sprvoti táto svätyňa
bola uprostred táboriska, teraz Pán dáva rozkaz
preniesť ju ďaleko od stanov, aby tým naznačil,
že Izraeliti sa stali nehodnými mat Boha medzi
sebou.
D Oblačný stĺp, predstavujúci Božiu prltomnost
(13, 2); preto sa dá pochopiť, že oblok hovor!
s Mojžišom. Pán je to, ktorý sa k nemu prlhovárat
11 Jozue ostával pri stane zjavenia, strážil ho vte­
dy. keď Mojžiš mal Iné povinnosti a keď sa musel
vzdialiť od stanú zjavenia.
„Poznať po mene" značí ‚dobre poznať, byť v pria.
13 tetstve, naklonený byt niekomu‘ (Iz 43, 1; 48, 1). I káže mu to, keď ľudu odpusti previnenie.
105
jich a ja ťa poznám podľa mena!" | A on pove- *
18
dal: „Daj mi vidieť velebu svoju!” | On mu 19
však odvetil: „Predvediem pred tebou všetku
nádheru svoju a pred tebou vyslovím aj meno
Pánovo. Milostivý budem, komu chcem byť mi­
lostivý, a zmilujem sa nad tým, nad kým sa
chcem zmilovať!" | A povedal mu tiež: „Tvár 20
moju nemôžeš vidieť, lebo niet nikoho, kto by
mňa videl, a ostal by ešte nažive!” | A Pán ho- 21
voril ďalej: „Hľa, neďaleko mňa je miesto,
tam vystúp na skalu! | Keď tade pôjde veleba 22
moja, postavím ťa do skalnej trhliny a položím
na teba ruku svoju, kým neprejdem. | Potom 23
odtiahnem ruku svoju a ty uvidíš tylo moje.
Avšak tvár moju nikto nesmie vidieť!"
Mojžiš vidí Pána. — Potom Pán zasa ho- 34
voril Mojžišovi: „Vykreš s; dve kamenné ta­
bule, práve také, aké boli prvé, a ja napíšem
na tabule slová, ktoré boli na prvých tabuliach,
ktoré si ty rozbil. | A buď pripravený včasrá- 2
no vystúpiť na vrch Sinaj a postav sa na te­
mene vrchu predo mňa. | Nikto však nesmie 3
s tebou vystúpiť, nikto nech sa neukazuje na
celom vrchu! Ani ovce a statok nesmie sa na­
blízku pásť.” ] Vykresal teda Mojžiš dve ka- 4
menné dosky, také, aké boli prvé, a včas vstal
a vystúpil na vrch Sinaj, ako mu to prikázal
Pán; do svojich rúk vzal tie dve tabule.
Keď sa potom Pán zniesol v oblaku, Mojžiš 5*
sa postavil k nemu a vzýval meno Pánovo. |
Potom Pán prešiel popred neho a volal: „Pán, 6
Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý a
veľmi milosrdný a verný. | Milosrdenstvo pre- 7
ukazuje tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a
vuje vinu otcov na deťoch a detných deťoch až
do tretieho a štvrtého pokolenia!” | Tu Mojžiš 8
rýchlo vrhol sa nä zem a pokloniac sa, | pove- 9
dal: „Ak som našiel, Pane, milosť v očiach tvo­
jich, prosím, poď s nami, Pane! Je to síce ľud
nepoddajnej šije, ale odpusť nám naše previne­
nia a hriech a vezmi si nás za svojich!" | Vte- 10
dy on riekol: „Hľa, ja uzavriem zmluvu, pred
všetkým ľudom tvojím robiť budem zázraky,
aké sa nestali na celej zemi a medzi všetkými
národmi. A všetok ľud, v strede ktorého žiješ,
uvidí Pánovo dielo. Lebo priam hrozné je to,
čo ja s tebou urobím!"
Varovanie pred modloslužbou. —
„Dávaj na to dobrý pozor, čo ti prikazujem 11
dnes. Hľa, ja vyženiem pred tebou Amorejča-
nov, Kanaánčanov, Hetejcov, Ferezitov, Hevej-
cov a Jebuzejcov. | Chráň sa uzavrieť zmluvu 12
s obyvateľmi zeme, do ktorej vojdeš, aby
Mojžiš prosí znamenie, že ho Pán vypočul. Zla- 18—23
da, aby sa mu zjavil Pán. A Boh mu toto zjave­
nie prisľubuje, hoci ani spravodlivý Mojžiš si tú­
to milosC nezasluhuje. Mojžiš však neuvidí Pána
„do tváre“, neuvidí celú jeho velebu, uvidí len
odblesk Božej veleby, a to o krátky čas.
Pán oznamuje Mojžišovi, že je Bohom lásky. 5—7
Už mu to dokázal, keď sa s ním zhováral, a do­
 Exodus 34—35
106
•13 uprostred teba neboli ti na skazu. I Skôr po­
váľaj ich oltáre, porozbíjaj ich modly a vyrúbaj
14 ich „posvätné" stromy [ašery], | lebo nesmieš
sa klaňať cudzím bohom. Veď Žiarlivý je Pá­
•15 novo meno, on je žiarlivým Bohom. | Nesmieš
uzavrieť zmluvu s obyvateľmi zeme, lebo keď
sa budú vláčiť za svojimi bohmi a keď budú
obetovať svojim bohom, zavolali by na to i te­
16 ba a ty by si jedával z ich obetí, | vzal by si
ich dcéry za ženy svojim synom. A potom, ke­
by sa ich dcéry vláčili za svojimi bohmi, zviedli
by aj tvojich synov a aj ty by si sa vláčil za
ich bohmi.
17 Opravdivá úcta k Bohu. — Neurob si
•18 uliatych bohov! | Zachovaj sviatok nekvasených
chlebov! Za sedem dní jedávaj nekvasené chle- I žené. | A Izraeliti zakaždým videli Mojžišovu
by — ako som ti nariadil — v ustanovený čas,
v mesiaci abib, lebo v mesiaci abib vyšiel si
19 z Egypta. | Všetko, čo otvára materinské lono,
prináleží mne; mužské zo všetkého statku tvoj­
20 ho: prvouliahnuté z dobytka a oviec. ! Prvo-
uliahnuteho osla však vykúpiš ovcou. Ak ho ne­
vykúpiš, polám mu väzy! Prvorodeného syna
svojho však vykúpiš a nech sa nikto predo
21 mnou neukáže s prázdnymi rukami. | Za šesť
dni budeš robievať, v siedmy deň však zacho­
váš sobotu. A to i v čase orby a žatvy zachovaj
■22 sobotu! | Zasväť aj sviatok týždňov, prvotiny
to pšeničnej žatvy, aj sviatok oberania na konci
23 roka! | Tri razy do roka každý z mužských tvo­
jich objaví sa pred tvárou všemohúceho Pána,
24 Boha Izraelovho. | Lebo ja vyženiem pred tebou
národy a rozšírim územie tvoje a nikto nebude
siahať po tvojej zemi, keď budeš vystupovať,
aby si sa tri razy do roka objavil pred Pánom,
25 Bohom svojím, j Neobetuj krv obety mojej, spo­
lu s nekvasenými chlebmi, ani obetu paschy
26 neodkladaj do nasledujúceho rána! | To najlep­
šie, prvotiny svojej pôdy, prinesieš do príbyt­
ku Pána, Boha svojho. Nevar kozľa v mlieku
jeho matere!”
27 Obnovenie kamenných tabúľ. — Po­
tom Pán povedal Mojžišovi: „Napíš si tieto
slová, lebo na podklade týchto slov uzavrel som
28 zmluvu s tebou a Izraelom!” | A on ostal tain
s Pánom za štyridsať dní a štyridsať nocí. Ne­
jedol chleba a nepil vody. Potom Pán napísal
na tabule príkazy zmluvy, desatoro prikáza­
ní.
13—14 Modly, dosl. stĺpy, "ktoré predstavovali boha Bá­
la; posvätné stromy čiže stromové kýpte zas boli
zasvätené pohanskej bohyni Ašere, ktorá bola bo­
hyňou plodnosti.
15 Vzťah Pánov k izraelskému národu sa v Biblii
prirovnáva veľmi často k manželstvu. Vernosť
manželská sa porušuje cudzoložstvom, preto Písmo
aj neveru voči Bohu vyjadruje slovom cudzolož­
stvo a jemu podobnými (Lv 17, 7; 25, 5. 6: Nm
15, 39; Dt 31, 16 atď.). Je dosť možné, že tento ná­
zov je podporovaný aj tým, že v pohanských kul­
toch sa páchali hrozné hriechy smilstva a cudzo­
ložstva.
16—23 Porov. 23, 15—17.
22 Porov, s pozn. k 31, 14 n.
Žiariaca Mojžišova tvár. — Keď Moj­ 29
žiš zostúpil z vrchu — obe tabule zákona mal
Mojžiš vo svojich rukách, keď zostúpil z vrchu
— a Mojžiš nevedel, že tvár jeho žiarila od
rozhovoru, ktorý mal s ním. | Keď Áron a 30
Izraeliti videli, že Mojžišova tvár žiari, báli sa
k nemu (aj) priblížiť. | Tu Mojžiš ich zavolal 31
a prišli k nemu Áron a všetci poprední pospo­
litosti a Mojžiš sa s nimi rozprával. | Potom 32
priblížili sa i všetci Izraeliti a on im rozpovedal
všetko, o čom Pán s nim na vrchu Sinaj hovo­
ril. | Keď Mojžiš dokončil s nimi rozhovor, po­ 33
ložil si na tvár závoj. | A kedykoľvek predstú­ 34
*
pil Mojžiš pred Pána, aby s ním hovoril, od­
kladal si závoj, kým sa nevrátil späť. A keď
vyšiel, oznamoval Izraelitom, čo mu bolo ulo­
35
I tvár a Mojžišova tvár žiarila. A Mojžiš zasa si
। kládol závoj na svoju tvár, kým nevošiel, aby
sa s ním rozprával.
Vyhotovenie svätostánku, jeho
zariadenia a kňazského rúcha, 35—40.
Príkaz o sobote. — Potom Mojžiš zhro­ 35
maždil celú izraelskú pospolitosť a povedal im:
„Toto je to, čo Pán prikazuje urobiť: | Za šesť 2
dni budete konať svoju robotu, v siedmy deň
však budete mať svätú sobotu, úplný odpočinok
pre Pána. Každý, kto bude v nej konať nejakú
prácu, musí zomrieť. | V sobotňajší deň nesmie­ 3'
te klásť oheň v nijakej domácnosti!"
Výzva k ľudu, aby obetoval na svä­
tyňu. — Ďalej nariadil Mojžiš celej izraelskej 4
pospolitosti toto: „Toto je to, čo prikazuje Pán: |
Dajte zo svojho imania dary pre Pána! 5
Každý, ktorého k tomu nabáda srdce, nech pri­
nesie dary pre Pána: zlato, striebro a meď, |
belasý a červený purpur, karmazín, plátno a 6
koziu srsť, | červeno farbené ovčie kože, tachá- 7
šové kože a akáciové drevo, | olej pre iampy, 8
látku pre olej svätenia a pre voňavé kadidlo, |
onyxové kamene a iné drahokamy na ozdobu 9
efódu a náprsníka!
Nábor rozličných remeselníkov. —
A nech prídu všetci, čo sa rozumejú umeniu 10
medzi vami, a nech vyhotovia všetko, čo Pán
nariadil: | stánok, jeho prikrývku a pokrývku, lľ
jeho krúžky, dosky, závory, stĺpy a podstavce, |
archu a jej tyče, zľutovnicu a oddeľujúcu opo­ 12'
nu, | stôl a jeho tyče a jeho náradie s predklad-
nými chlebmi, | svietnik, svetlá a ich príslušen­ 14
stvo, lampy a olej na svietenie, | kadidlový ol- 15
Žiara na Mojžišovej tvári mala dokazovať Moj­ 34.35
žišovo poslanie. Pismo sv. nehovorí, či Mojžiš mal
túto žiaru až do svojej smrti, alebo len v čase
pobytu na Sinaji. V obyčajnom živote Mojžiš si
zakrýval tvár, ako to robievajú dodnes Arabi, šat­
kou, nazvanou „ketije". O symbolike Mojžišovej
žiare viď 2 Kor 3, 7 n.
Porov, s pozn. k 31, 14 n. 3
Porov. 26, 1—6. O prikrývkach 26, 7—14. 11
O opone porov. 26, 31. 36. 12
Porov, pozn. k 25, 23—39. 13—15
 Exodus 35—30 107

tár a jeho tyče, olej na svätenie a príjemne I Nech teda pracujú Beselél a Óliab a všetci 36
voňajúce kadidlo, záclonu pre vchod do sväty- mužovia, ktorí sa rozumejú umeniu, ktorým
'16 ne, | oltár pre zápalné obety a na ňom mede­ Pán dal zmysel pre umenie a dôvtip, takže ve­
né mriežky, jeho tyče a všetko jeho príslušen- dia vyhotoviť všetky potrebné práce pre svä­
17 stvo, umývadlo a jeho podstavec, | plachty pre tyňu, podľa všetkého toho, čo prikázal Pán." |
nádvorie, jeho stĺpy a jeho podstavce a záclonu Potom Mojžiš zavolal Beseléla a Óliaba a všet- 2
18 pre nádvorie, | koliky pre príbytok a koliky kých mužov, ktorí sa rozumeli umeniu, ktorým
19 pre nádvorie ako aj ich povrázky, | slávnostné Pán dal zmysel pre umenie, všetkých, ktorých
rúcha pre službu vo svätyni, posvätné rúcho k tomu nabádalo ich srdce, aby išli vykonať
pre kňaza Árona a rúcha pre jeho synov na prácu. | A hoci dostali od Mojžiša všetky dary. 3
kňazskú služba.” ktoré podonášali Izraeliti na vykonanie potreb­
20 Prevedenie zbierky. — Nato odišla celá ných prác svätostánku, predsa tí mu prinášali
21 izraelská pospolitosť. | Potom však prišiel kaž­ každé ráno ďalšie dary.
dý, ktorého nabádalo srdce, a každý, ktorého Zastavenie zbierky. — Tu dostavili sa 4
nútila na to myseľ, priniesol dary pre Pána na všetci umelci, ktorí sa zaoberali prácou okolo
zhotovenie stánku zjavenia, na všetku jeho svätyne, a to priamo od svojej práce, ktorú ko­
22 službu v ňom a na posvätné rúcha. | Prišli mu­ nali | a povedali Mojžišovi takto: „Ľud donáša 5
žovia i ženy. Každý, ktorého nabádalo na to omnoho viac, ako je potrebné na vykonanie
srdce, priniesol spony, ušné krúžky, prstene, práce, čo sa má spraviť podľa Pánovho roz­
. náhrdelníky, najrozličnejšie zlaté ozdoby. kazu!" | I dal teda Mojžiš rozhlásiť po táboríš- 6
A každý, kto chcel dať svoj zásvätný dar Pá- ku: „Nik, ani muž, ani žena, nech viac nedo­
23 novi, doniesol ho. | Každý, kto mal belasý a čer­ náša dary pre svätostánok!" Takto ľud bol zdr­
vený purpur, karmazín, niťové plátno, koziu žaný (v úmysle) ešte viac prinášať. | To, čo 7
srsť, červeno farbené ovčie kože a tachášové sa oddalo, stačilo im, aby vykonali celú prácu,
24 kože, priniesol ich. । Každý, kto chcel dať dar ba, mali ešte nadbytok.
zo striebra a zlata, priniesol dar pre Pána a
každý, kto mal akáciové drevo, priniesol ho na Zhotovenie prikrývok pre sväto­
zhotovenie všetkého toho, čo sa malo vyhoto- stánok. — I vyhotovili všetci, čo sa medzi 8
*25 viť. | Aj všetky zručné ženy priadli ručne a do­ pracujúcimi rozumeli umeniu, svätostánok
niesli priadzu na belasý a červený purpur, kar- z desiatich kobercov. Urobili ich z niťového
26 mazín a na niťové plátno. | A všetky ženy, plátna, belasého a červeného purpuru a karma-
ktoré sa cítili na to súce, priadli koziu srsť. | zinu s cherubmi, ako to robieva umelec. | Kaž- 9
*27 Kniežatá zasa podonášali onyxové kamene a dý koberec bol 28 lakťov dlhý a 4 lakte široký.
iné drahokamy pre ozdobu efódu a náprsníka, | Všetky koberce mali rovnakú mieru. | Päť ko- 10
28 ako i voňavé látky a olej pre lampy a pre olej bercov spojil dovedna a druhých päť kobercov
svätenia a na prijemne voňajúce kadidlo. | tiež spojil spolu. | Potom na okraji posledného 11
29 Všetci mužovia a ženy, ktorých nutkalo srdce koberca jedného dovedna spojeného kusa na­
dať dar na všetky tieto práce, ktoré Pán skrze robil očiek z belasého purpuru a tak isto urobil
Mojžiša nariadil, oni, Izraeliti, priniesli to ako to na okraji posledného koberca druhého do­
dobrovoľné dary pre Pána. vedna spojeného kusa. | Päťdesiat očiek urobil 12
*30 Zverenie práce remeselníkom. — Po­ na jednom konci a päťdesiat očiek urobil aj
tom Mojžiš hovoril Izraelitom: „Hľaďte, Pán na okraji druhého koberca, ktorý prislúchal
po mene povolal Beseléla, syna Uriho, syna to k druhému dovedna spojenému kusu a to tak,
31 Hurovho, z kmeňa Júdovho | a naplnil ho du­ že očká boli na nich jedno oproti druhému. |
chom Božím, zmyslom pre umenie, dôvtipom, Vyhotovil aj 50 zlatých sponiek a koberce spn- 13
vedomosťou a zručnosťou pre každú prácu, ' jil sponkami tak dovedna, že svätostánok bol
32 aby zhotovoval plány a uskutočnil ich v zlate, jedným celkom.
33 striebre a medi, I aby zručne rezal kamene na
osadzovanie, spracúval drevo, aby vykonal Potom narobil kobercov z kozej srsti na po- 14
34 .všetky umelecké práce. | Dal mu však aj vlohy krov svätostánku. Na to spojil jedenásť kober­
poučovať iných, jemu a Ôliabovi, synovi Achi- cov. | Každý koberec bol 30 lakťov dlhý a 4 15
35 samechovmu, z kmeňa Dánovho. | Naplnil ich lakte široký. Jedenásť kobercov malo rovnakú
zmyslom pre umenie vyhotoviť každú prácu: mieru. | Potom päť týchto kobercov spojil do- 16
remeselnícku, tkáčsku a umeleckú z belasého vedná a šesť kobercov tiež dovedna. | Nato na 17
a červeného purpuru, z karmazínu i z niťového okraji posledného koberca jedného spojeného
plátna, ako to robieva jednoduchý tkáč. Oni sú kusa urobil päťdesiat očiek a tak isto päťdesiat
určení riadiť celú prácu a zhotovovať plány. očiek na okraji posledného koberca druhého
spojeného kusa. | Zhotovil aj 50 medených 18
18—18 Viď 27, 1—10,
25 Priasť bolo na východe ženskou robotou, len sponiek, aby mohol spojiť prikrývky tak, žeby
umelecké tkanie prevádzali mužovia. No aj nu ta­ boli jedným celkom. | Potom vyhotovil pre 19
kéto tkanie 'priadzu pripravovali ženy. svätostánok pokrývku z červeno farbených ov­
27—20 Porov. 25, 7; 20, 9—17.
30—34 Porov. 31, 2—5. Obom umelcom bolo daná schop­ čích koži a na to ešte inú pokrývku z tachášo-
nosť vyúčať iných. vých koží.
 108 Exodus 30—37

Dosky na svätostánok a ich príslu­ | cheruba na jednom konci a druhého cheruba

20 šenstvo. — Potom nachystal pre svätostánok t na druhom konci. Cherubov prirobil na zľutov-
21 z akáciového dreva stojatých dosiek. ! Každá nici na jej oboch koncoch. | Cherubi mali vy­ 9
doska bola 10 lakťov dlhá a poldruha lakťa ši­ streté krídla nahor tak, že svojimi krídlami
22 roká. ] Každá doska mala dva čapíky, ktoré boli zakrývali zľutovnicu, zatiaľ čo ich tváre boli
navzájom spojené. Takto to urobil na každej obrátené oproti sebe. Tváre cherubov upierali
23 doske svätostánku. | Dosiek, čo pre svätostánok sa na zľutovnicu.
24 nachystal, bolo 20 pre južnú stranu | a k tomu Stôl predkladných chlebov. — Po­ 10 *
urobil 40 strieborných podstavcov pod 20 do­ tom z akáciového dreva zhotovil i stôl, dva lak­
sák, dva podstavce pod každú dosku pre jej oba te dlhý, jeden lakeť široký a poldruha lakťa vy­
25 čapíky; | aj pre druhú stranu stánku, pre stra­ soký ) a obil ho rýdzim zlatom a okolo neho 11
26 nu severnú, prichystal 20 dosiek | a pre ne 40 | urobil zlatý veniec. | Spravil okolo neho aj rám, 12
strieborných podstavcov, po dva podstavce pod i na ruku široký, a na ráme upevnil dookola zla-
27 každú dosku. | Pre zadnú stranu svätostánku, I tý veniec. | A ulial preň 4 zlaté krúžky a krúž- 13
pre stranu západnú, urobil však šesť dosiek | | ky pripevnil na štyroch rohoch pri jeho štyroch
28 a k tomu urobil tiež dve rohové dosky na rohy nohách. | Pod samým rámom boli krúžky na 14
29 zadnej časti svätostánku. | Ony boli dvojdielne tyče, aby sa stôl mohol nosiť. | Tyče zhotovil 15
od spodku až do vrchu k prvému svojmu krúž­ z akáciového dreva a obil ich zlatom — nato,
30 ku. Tak ich vyhotovil obe pre dva rohy. 11 bolo aby sa stôl mohol nosiť. | Vyhotovil tiež ná­ 16
tam 8 dosiek a 16 ich strieborných podstavcov, doby na stôl, príslušné misy, misky, kanvy a
po dvoch a dvoch podstavcoch pre každú dos­ čaše na prinášanie mokrých obeti.
31 ku. | Narobil tiež z akáciového dreva žrdi, a to
32 5 pre dosky na jednej'strane svätostánku | a Zlatý sedmoramenný svietnik. —
5 žrdi pre dosky na druhej strane svätostánku Ďalej urobil svietnik z rýdzeho zlata; urobil 17 *
a 5 žrdí pre dosky na zadnú stranu, na západnú kovaný svietnik, tak jeho podstavec ako i jeho
33 stranu svätostánku. | Prostrednú žrď urobil byľ; jeho kvetné kalíšky, jeho hlavičky a jeho
takú, že prechodila stredom dosiek z jedného kvety vychádzali z neho. | A z jeho atrán vy­ 18
34 konca na druhý. | Dosky obil zlatom a ich krúž­ chádzalo šesť ramien: troje ramien svietnika
ky, cez ktoré prechádzali žrde, urobil zo zlata z jeho jednej strany a troje ramien svietnika
a žrde obtiahol tiež zlatom. z jeho druhej strany. | Tri kvetné kalíšky, 19
mandľovníkovej podoby, s hlavičkou a kvetom,
35 Dve opony. — Potom zhotovil oponu z be­ nachodili sa na každom ramene a to rovnako
lasého a červeného purpuru, karmazínu a ni­ na šiestich ramenách, čo vychádzali zo svietni­
ťového plátna, urobil ju s cherubíni, ako to ka. | Na samom svietniku boli 4 kvetné kalíš­ 20
36 robieva umelec. | Pre ňu vyhotovil 4 stĺpy ky, mandľovej podoby, s hlavičkou a kvetom
z akáciového dreva a obtiahol ich zlatom, ich tak, | že nachodilo sa po jednej hlavičke pod 21
háčiky boli zo zlata. Pre ne ulial aj 4 striebor­ každým z troch párov ramien, čo na ňom boli
37 né podstavce. ! Pre vchod do svätostánku spra­ pri šiestich ramenách, ktoré vychádzali z ne­
vil tiež pestrotkanú záclonu z belasého a čer­ ho. | Jeho hlavičky a ramená vychádzali z neho 22
veného purpuru, karmazínu a niťového plát­ a všetko bolo ukované z rýdzeho zlata a v jed­
•38 na, | i jej 5 stĺpov, ich háčiky, ich hlavice a nom kuse. | 'Spravil aj sedem k nemu prísluš­ 23
krúžky boli zo zlata. Ich päť podstavcov bolo ných lámp, ako aj k nemu prináležajúci odšti-
však z medi. povač a panvičky z čistého zlata. | Naň a na 24
'37 Zhotovenie archy úmluvy. — Potom všetko jeho príslušenstva spotreboval jednu
Beselél urobil z akáciového dreva archu, dva hrivnu čistého zlata.
a pol lakťa dlhú a poldruha lakťa širokú a pol­ Kadidlový oltár. — Potom z akáciového 25 *
2 druha lakťa vysokú. | Obtiahol ju rýdzim zla­ dreva zhotovil kadidlový oltár, na lakeť dlhý a
tom znútra i zvonku a hore okolo nej urobil . lakeť široký, štvorcový, a dva lakte vysoký a
3 zlatý veniec. | Ulial tiež pre ňu 4 zlaté krúžky jeho rohy vyčnievali z neho. | Obtiahol ho rý- 26
na jej štyroch nohách, a to dva krúžky na jej I dzim zlatom, a to jeho dosku a jeho strany
jednej strane a dva krúžky na jej druhej stra­ dookola ako aj jeho rohy. Okolo neho urobil
4 ne. | Potom z akáciového dreva spravil tyče a zlatý veniec. | Potom pripevnil na jeho stra­ 27
5 obil ich zlatom. | Tieto tyče prestrčil cez krúžky nách, na jeho oboch bokoch pod vencom, po
na bokoch archy, aby sa archa mohla nosiť. ' dva zlaté krúžky na zastrčenie tyči, aby sa na
6 Nato urobil vrchnák [zľutovnicu] z rýdzeho nich mohol nosiť. | Tyče urobil z akáciového 28
zlata, dva a pol lakťa dlhú a poldruha lakťa ši­ J dreva a obil ich zlatom.
7 rokú. I A na oboch koncoch zľutovnice urobil Die j na svätenie akadidlo. — Nato vy- 29 *
8 dvoch zla»ých kovaných cherubov: | jedného i hotovil svätý olej na svätenie a čisté, príjemne
38 Možno položiť otázku, ako Izraeliti vedeli takéto voňajúce kadidlo tak, ako to robieva voňav-
umelecké präce? V čase, keď izraelský národ odi­ kár.
šiel z Egypta, v Egypte prekvitali všetky remeslá,
najmä tkáčstvo a zlatníctvo. Od Egypťanov naučili Porov. 25, 23—30. 10—16
sa Izraeliti tieto remeslá, ktoré na púšti temer vý­ Viď 25, 31—40. 17—24
hradne zasvätili Pánovi. Viď 30, 1—5. 25—28
Porov. 25, 10—22. Porov. 30, 22—38. 29
 Exodus 38—39
*38 Oltár zápalných obeti. — Potom z aká­
ciového dreva urobil oltár zápalných obiet, 5
lakťov dlhý a 5 lakťov široký, štvorcový, a tri
2 lakte vysoký. | Jeho rohy pripevnil na jeho šty­
roch uhloch tak, že rohy z neho vyčnievali, a
3 obtiahol ho meďou. | Aj náčinie všetko urobil
pre oltár: popolnice, lopatky, panvičky, vidlice
a uhoľnice. Všetko jeho náčinie vyhotovil z me-
4 di. | Pre oltár urobil aj sieťové medené mriež­
ky, a to dolu pod okružným schodíkom až do
5 polovice jeho výšky. | Potom ulial 4 krúžky pre
štyri uhly medenej mriežky na zastrčenie ty-
6 či. | Aj tyče spravil z akáciového dreva a ob-
7 tiahol ich meďou. | Tieto tyče prestrčil cez
krúžky na oboch stranách oltára, aby sa na
nich mohol prenášať. Urobil ho dutý a z do­
siek.
8 Potom urobil umývadlo z medi, aj jeho
podstavec bol z medi. Bolo to zo zrkadiel po­
sluhujúcich žien, ktoré posluhovali pri vchode
do stánku zjavenia.
, »g N ádvorie svätostánku. — Potom zho­
tovil nádvorie. Nádvorné plachty na jeho južnú
stranu boli z niťového plátna, 100 lakťov dlhé, | .
10 k tomu bolo 20 stĺpov s ich 20 medenými pod­
stavcami, stĺpové háčiky a ich krúžky boli zo
11 striebra. | Pre severnú stranu bolo tiež 100
lakťov, k tomu 20 stĺpov s ich 20 medenými
podstavcami, stĺpové háčiky a ich krúžky boli
12 zo striebra. | Pre západnú stranu bolo plachiet
na 50 lakťov, k tomu 10 stĺpov s 10 podstavca­
mi a stĺpové háčiky a ich krúžky boli zo strie-
13 bra. | Aj pre prednú, východnú, stranu bolo
14 (šírky) 50 lakťov: | 15 lakťov plachiet z jednej
15 strany, k tomu tri stĺpy s ich podstavcami, | a
tak isto z druhej strany — totižto z oboch
strán vchodu do nádvoria — po 15 lakťov pla­
chiet a k tomu po tri stĺpy s ich podstavcami. |
16 Všetky plachty okolo nádvoria boli z niťového
17 plátna. I Podstavce pre stĺpy boli však z medi
a ich háčiky a krúžky boli zo striebra, aj ich
hlavice boli obité striebrom. Všetky nádvorné
18 stĺpy mali strieborné krúžky. | Záclona na
vchode do nádvoria bola pestrotkaná z bela­
sého a červeného purpuru, karmazínu a niťo­
vého plátna a bola 20 lakťov dlhá a 5 lakťov ši-
19 roka podľa plachiet nádvoria. | Jej 4 stĺpy s jej
štyrmi podstavcami boli z medi, ich háčiky a
krúžky boli strieborné a hlavice boli obité
20 striebrom. | Všetky kolíky svätostánku ako aj
nádvoria zôkol-vôkol boli z medi.
Náklad na výstavbu svätostánku a
21 nádvoria. — Toto je zoznam nákladu pre
svätostánok, pre stánok zákona, ktorý bol vy­
hotovený na Mojžišov rozkaz, a ktorý zhotovili
leviti pod vedením Itamara, syna kňaza Äro-
22 na. | Beselél, syn Uriho, syna to Hurovho
z kmeňa Júdovho, vyhotovil všetko, čo Pán
23 rozkázal Mojžišovi, | spolu s Ďliabom, synom
1—8 Viď 27, 1—8. Zrkadlá boli z kovu, podoby okrúh­
lej s rukoväťou. Ženy pri bohoslužbe pravdepodob­
ne spievali a tancovali (Sdc 21, 21; 1 Sm 2, 22).
8—20 Viď 27, 9—19.
109
Achisamechovým, z kmeňa Dánovho, ako maj­
stri, umelci a tkáči belasého a červeného pur­
puru, karmazínu a niťového plátna.
Co sa týka všetkého zlata, ktorého sa použilo *
24
na rozličné práce pri stavbe svätostánku, činilo
ono ako zásvätný dar 29 hrivien a 730 šeklov
podľa posvätnej váhy. | A striebra z prehliadky 25
*
pospolitosti bolo 300 hrivien a 1775 šeklov po­
dľa posvätnej váhy, | po pol šekla na hlavu, 26
po pol šekla podľa posvätnej váhy od každého,
kto podliehal prehliadke od dvadsiateho roku
nahor, teda od 603.550 mužov. | Sto striebor- 27
ných hrivien použilo sa na uliatie podstavcov
pre svätostánok a podstavcov pre záclony, 100
podstavcov bolo zo 100 hrivien, teda jedna
hrivna na každý podstavec. | A z 1775 šeklov 28
vyhotovil háčiky na stĺpy, obtiahol ich hlavice
a opatril ich krúžkami. | Všetkých posvätných 29
darov z medi bolo 70 hrivien a 2400 šeklov. |
Z tohto vyhotovil podstavec pri vchode do stán- 30
*
ku zjavenia, medený oltár, a medené mriežky
ako aj oltárne náčinie, i podstavce (stĺpcov) pr: 31
vchode do nádvoria a všetky koliky pre sväto­
stánok a všetky kolíky okolo nádvoria.
Kňazské rúcho. — Z belasého a červe- 39
*
ného purpuru, karmazínu [a niťového plátna]
vyhotovili slávnostné rúcho pre službu vo svä­
tyni a tiež posvätné rúcho pre Árona, ako to
nariadil Mojžišovi Pán.
Efód. — Efód zhotovili zo zlata, belasého a 2
červeného purpuru, karmazínu a niťového
plátna. | Zo zlata vyklepali tenké plechy a po- 3
strihali ich na niti, aby ich mohli postkávať
s belasým a červeným purpurom, karmazinom
a niťovou priadzou tak, ako to robieva umelec. |
Zhotovili aj dva náplecniky, ony boli na oboch 4
horných koncoch spojené. | Aj jeho stuha, kto- 5
rou sa priväzoval a ktorá bola z neho á na
ňom visela, bola takou istou prácou, ako on
sám, zo zlata, belasého a červeného purpuru,
karmazínu a niťovej priadze, ako to Mojžišovi
prikázal Pán. | Ďalej upravili dva onyxové ka- G
mene, ktoré osadili sa do zlatej obruby a ktoré
kameňoryteckým spôsobom mali vyryté mená
Izraelových kmeňov. | Tie upevnili na obe hor- 7
né čiastky efódu ako pamätné kamene na Izra­
elových synov tak, ako to Mojžišovi prikázal
Pán.
Náprsník. — Potom urobil náprsník, ako 8*
to robieva umelec. A ten bol tak zhotovený ako
Hrivna vážila asi 49.11 kg. Hrivna sa delila na 24
60 min (mina 818.5 g) a mina na 50 Soklov (Sekol
16 alebo 14 g). Dvadsaťdeväť hrivien zlata by bolo
teda 1424.10 kg zlata. K tomu treba prirátať cäle
730 Šeklov a tak celková váha zlata by bola
1436.14 kg.
Odovzdaného striebra bolo približne 4.360 kg. 25
Toto bohatstvo sl odniesli Izraeliti z Egypta, kde
sa v chrámoch zachovávali priam obrovské pokla­
dy zlata a striebra.
Medi bolo 59.932 kg. 30
Skutočnosť, že kňazské rúcho bolo zhotovené po- 1
dra Božieho rozkazu, vyzdvihuje sa často (v. 1. 5.
7. 21. 29 a 31). Q etóde porov. 28, 6—14.
Viď 28, 15—30. 8—21
 Exodus 39—40
110

efód: zo zlata, belasého a červeného purpuru, celkom tak, ako to Mojžišovi prikázal Pán. Tak
9 karmazínu a niťovej priadze. 1 Bol štvorcový, to spravili. | Potom priniesli svätostánok 33
zložený na dvoje a bol dlhý a široký na jednu k Mojžišovi: stánok a jeho príslušenstvo, jeho
10 piaď. ' Vyložili ho štyrmi radmi drahokamov. sponky, dosky, žrde, stĺpy a podstavce, | po- 34
V prvom rade bol: karneol, topás a smaragd; | krývku z červeno farbených ovčích koží a po­
11.12 v druhom rade: rubin, zafír a diamant; | v tre­ krývku z tachášových koži a haliacu oponu, |
13 ťom rade: hyacint, achát a ametyst 1 a v štvr­ archu zákona s jej tyčami a zľutovnicu, ] stôl 35.36
tom rade: chryzolit, ónyx a beryl. Osadené boli a všetko jeho náradie a predkladné chleby, |
do zlatého pletiva, čo im slúžilo za obrubu. ; svietnik z rýdzeho zlata, jeho lampy — lampy 37 *
14 Kameňov bolo, podľa mien Izraelových synov, boli postavené do radu — a všetko jeho príslu­
dvanásť, podľa ich mien. To, čo bolo na kaž­ šenstvo ako aj olej do lámp, | zlatý oltár, olej 38
dom vyryté, vzťahovalo sa na jednotlivé me­ na svätenie, prijemne voňajúce kadidlo a opo­
15 ná dvanástich kmeňov. I Potom pripevnili na nu ku vchodu do svätostánku, ] medený oltár 39
náprsník pletené retiazky, zhotovené na spô­ a na ňom medené mriežky, jeho tyče a všetko
16 sob šnúrky z čistého zlata. 1 Urobili dvoje zla- jeho náradie, umývadlo a jeho podstavec, |
tých pletív a dva zlaté krúžky a oba krúžky plachty pre nádvorie, jeho stĺpy a podstavec, 40
pripevnili na horných koncoch náprsníka. ' záclonu pre vchod do nádvoria, povrazy a kolí-
17 Nato obe zlaté šnúrky pripevnili na oba krúž­ ky a všetko náčinie pre službu v príbytku stán­
18 ky, čo boli na koncoch náprsnika. I Druhé dva ku zjavenia. | Ďalej skvostné rúcha pre službu 41
konce oboch šnúrok spojili s oboma pletivami vo svätyni: posvätné rúcho pre kňaza Árona a
a tak ich pripevnili na prednej náplecnej časti rúcha pre jeho synov ku kňazskej službe. I Cel- 42
19 efódu. 1 Potom urobili ešte dva zlaté krúžky a kom tak, ako to Pán prikázal Mojžišovi, vykona­
pripevnili ich na oboch spodných koncoch li Izraeliti všetku prácu. I Potom Mojžiš prezrel -43
náprsníka, na jeho vnútornom, k efódu obráte- I všetku prácu a videl, že vykonali ju celkom
20 nom okraji.! A urobili i dva zlaté krúžky a pri- I tak, ako mu to prikázal Pán. Nato ich Mojžiš
pevnili ich na oboch náplecných čiastkach efó- I požehnal.
du dolu, na jeho prednej strane, tam, kde je
21 s nimi spojený, nad efódovou stuhou. | Potom Postavenie a posviacka svätostán­ 40
2
priviazali krúžky náprsnika s krúžkami efódu ku. — Potom Pán riekol Mojžišovi: | „V prvý
deň prvého mesiaca postav príbytok stánku
šnúrou z belasého purpuru tak, že ležal nad zjavenia! | Dnu umiesti archu zákona a pred 3
stuhou efódu a náprsník nemohol sa odpojiť archu zákona zaves oponu, | prines do nútra 4
od efódu, ako to Pán prikázal Mojžišovi. tiež stôl a nachystaj naň predkladné chleby!
'22 Kňazský plášť. — Potom vyhotovil k efó­ Postav dnu i svietnik a poklad naň lampy, |
du plášť, ako to robieva tkáč, celý bol z bela­ ďalej polož ta zlatý oltár pre kadidlo pred ar­ 5
23 sého purpuru. | Otvor hore, v strede plášťa, chu zákona a na vchode do svätyne zaves opo­
bol ako otvor na pancierovej košeli, s obrubou nu! I Potom pred vchodom do príbytku stánku 6
24 okolo otvoru, aby sa netrhal. | Na spodnon. zjavenia postav oltár pre zápaly j a umývadlo 7
okraji pripevnil granátové jablká z belasého umiesti medzi stánkom zjavenia a oltárom a
a červeného purpuru, karmazínu a niťového nalej doň vody! | Potom ohraď dookola nádvo­ 8
25 plátna. | Narobil tiež z čistého zlata zvončekov rie a na vchod do nádvoria pripevní záclonu! |
26 a upevnil ich medzi granátové jablká, | strie­ Nato vezmi olej svätenia a pomaž svätostánok 9*
davo jeden zvonček a jedno granátové jablko a všetko, čo sa v ňom nachodí, a posväť ho
okolo celého okraja kabáta pre službu, ako to i všetko jeho náradie, aby bol svätý. | Aj oltár 10
Pán prikázal Mojžišovi. | na zápaly pomaž i všetko jeho príslušen­
•27 Potom zhotovili z ľanového plátna tuniky, ako stvo a oltár posväť, aby oltár bol posvä­
to robieva tkáč, a to pre Árona a pre jeho sy- tený. | Tak isto pomaž i umývadlo a jehu 11
28i nov. I Tak isto zhotovili aj čiapky z ľanového podstavec a posväť ho! | Potom daj prisť Áro­ 12 *
plátna, i turbanovú okrasu z plátna a plátenné novi a jeho synom ku vchodu do stánku zjave­
29 spodky z niťového plátna, | ba aj pás z niťového nia a umy ich vodou, | potom obleč Árona do 13
plátna, belasého a červeného purpuru a kar- posvätného rúcha, pomaž a posväť ho, žeby mi
mazinu, ako to robieva umelec, celkom tak, ako slúžil ako kňaz. | Aj synov jeho privolaj, obleč 14
to Mojžišovi prikázal Pán. ich do tunik | a pomaž ich, ako si pomazal ich 15
Nakoniec urobili z rýdzeho zlata náčelnú otca, aby mi posluhovali ako kňazi. Toto po-
30
tabuľku, posvätnú stuhu a na ňu prácou pomazanie bude im udeľovať kňazskú hodnosť
na večné časy z pokolenia na pokolenie."
31 rytcovou vyryli: Svätý Pánov. | Pripravili na
ňu aj šnúrku z belasého purpuru, aby sa dala A Mojžiš urobil (všetko) celkom tak, ako mu 16
priviazať hore na hlavu, ako to Mojžišovi pri­ to prikázal Pán. | V prvý deň prvého mesiaca 17
kázal Pán. v druhom roku bol svätostánok postavený. |
32 Takto bola ukončená všetka práca na príbyt­ Zlatý oltár je oltár kadidlový (30, 1—5). 37
ku stánku zjavenia a Izraeliti vykonali všetko Pomazanie olejom znázorňovalo, že všetky tieto
veci sú vyňaté z ľudského používania a že sú ur­
22—23 Porov. 20, 31—35. čené službe Božej. Pomazanie bolo už prikázané
27—31 Porov. 28, 33—43. Pás veľkňaza má byt Štvorfa­
rebný, Porov. 29, 4—9. 12
 Exodus 40 111

18 Mojžiš postavil svätostánok takto: položil pod­ na umývanie. [ A Mojžiš, Aron a jeho synovia 31
stavce a na ne postavil dosky, popreťahoval v ňom si umývali zavše svoje ruky a nohy, 1
19 žrde a postavil stĺpy, | natiahol ponad stánok vždy, keď vchádzali do stánku zjavenia, alebo 32
prikrývku a na to položil stanovú pokrývku keď pristupovali k oltáru, umývali sa, ako to
*20 tak, ako to Pán prikázal Mojžišovi. | Potom Mojžišovi prikázal Pán. j Napokon okolo svä- 33
vzal zákon a položil ho do archy, podstrčil pod toslánku a oltára postavil nádvorie a pri vcho­
archu tyče a na archu, hore, položil zľutovný de do nádvoria zavesil záclonu. Takto ukončil
21 cu. | Nato priniesol archu do stánku, zavesil Mojžiš túto prácu.
haliacu oponu a zakryl tak archu zákona, ako
22 to Mojžišovi prikázal Pán. I Potom položil do Pán vchádza do svätostánku. — Vte- 34
*
stánku zákona, na jeho severnej strane, stôl, dy oblak zakryl stánok zjavenia a veleba Pá­
23 a to pred oponu | a nachystal naň predklad­ nova naplnila stánok. I Mojžiš nemohol vojsf 35
ných chlebov pred Pána, ako to Pán prikázal do stánku zjavenia, lebo sa na ňom vznášal
24 Mojžišovi. | Svietnik umiestil v stánku zákona oblak a veleba Pánova naplňovala stánok.
25 oproti stolu, na južnej strane stánku | a položil A zavše, keď sa oblak od stánku zdvihol, 36
naň pred Pána lampy, ako to Pán prikázal Moj- Izraeliti dávali sa na pochod počas celého svoj­
26 žišovi. | Aj zlatý oltár položil pred oponu ho putovania I a keď sa oblak nezdvihol, nepo- 37
27 v stánku zjavenia | a na ňom zapálil príjemne hýnali sa a? dotiaľ, kým sa nezdvihol. [ Cez deň 38
voňajúce kadidlo, ako to Mojžišovi prikázal totižto ležal oblak nad stánkom, za noci však
28 Pán. | Potom na vchod do svätyne zavesil opo- javil sa v očiach všetkých Izraelitov ako oheň,
29 nu. I Oltár pre zápalné obety postavil pri vcho­ a to počas celého ich putovania.
de do svätostánku a na ňom obetoval celistvú Oblak Je známkou prítomností Božej. Poukazuje 34—38
žertvu a pokojnú obetu, ako to Mojžišovi pri- na to, že Boh prešiel bývať do nového stánku, ako
30 kázal Pán. | Potom postavil medzi stánkom to bol sľúbil (25, 8. 22—29, 43 n.). Boh si zvolil no*
zjavenia a oltárom umývadlo a nalial doň vody vý stánok za bývanie a oblačným stĺpom povedie
svoj Tud, pokým nedôjde do zasľúbenej zeme (Nm
20 Zákon sú tabule s Desatorom. 9, 15 n.; 10, 11 n.).
 LEVITIKUS — KNIHA LEVITOV

Leviti ku s — Tretia kniha Mojžišova, zmierenia“, v ktorom sa majú všetci, tak

pokračovanie Exodu, obsahuje druhú časť si- kňazi ako aj ľud, očistiť od škvŕn (16). d)
najských zákonov. Volá sa Levitikus, pretože Opäť sa určujú niektoré predpisy, Čo sa
obsahuje poväčšine zákony, ktoré sa dotýkajú vzťahujú na zabíjanie obetí pri
kmeňa Léviho, vyvoleného pre bohoslužbu stánku zjavenia a dovršujú sa predpisy o jed­
(Nm 1 n.). lách (17). e) Dlhšia rozprava sa venuje ná-
a) Na začiatku podáva súhrn predpi­ božensko-mravnému životu, je to „tóra svä­
sov o rozličných obetách (1—7): tosti“ (18—20). Obsahuje zákony o manžel­
o celostnej žertve (1), o potravnej obete (2), stvách a mravnej čistote, určujú sa podmien­
o pokojných obetách (3), o obetách za hriech ky, za akých možno manželstvo uzavrieť, a
a previnenie (4.5) a konečne rozličné pokyny, uvádzajú sa tresty za prekročenie príslušného
čo sa vzťahujú na obety a na kňazov (6.7). príkazu, f) Nasledujú rozličné usta­
V tejto prvej časti sú aj predpisy o pokrmoch novenia: o službe kňazov, o ich povinno­
(3, 17 a 7, 22—27). b) Nasleduje rozprava stiach pri bohoslužbe i mimo nej, o vlastno­
o posvätení Áronovom a jeho sy­ stiach obetných zvierat (21.22), pridáva sa
nov. o ich prvej obete, ako aj o previnení stať o sobote a sviatkoch (23) a o ustanove­
synov Áronových, Nadaba a Abia (8—10). niach, vzťahujúcich sa na bohoslužobné pred­
c) V časti tzv. „tóra čistoty“ (11—15) mety a ich obsluhu (24). g) Záver knihy tvorí
zaradené sú zákony, ktoré sa dotýkajú v prvom
rade kňazov, zakazuje sa im požívat víno napomenutie o poklone a pocte, ktorou sú
a určujú sa im čiastky z pokojnej obety. Izraeliti zaviazaní Pánovi (25), k Čomu sa na­
Izraelitom sa určujú čisté zvieratá na jedenie, pokon pridáva ešte zákon o sľuboch, vyobco­
nečisté sa zakazujú. Kniha poučuje, čím sa vaní a desiatkoch (27).
možno poškvrniť: jedením zdochliny, pôro­ V knihe Levitikus sú Ponajviac zákony,
dom, malomocenstvom a chorobným semeno- predpisy a nariadenia. Statí historických je
tokom u muža a krvotokom u ženy. Nato na­ veľmi málo. Pre túto príčinu kniha Levitikus
sleduje poučenie, ako sa pri poškvrnení treba sa pokladá za knihu zákonov o bohoslužbe
zachovať. Osve je vynesené nariadenie o „dni a kňazskej službe.

LEVITIKUS — KNIHA LEVITOV

Zákony o obetách, 1—7. Ak jeho obeta bude celostnou žertvou z ho- 3

•1 Zákon o celostných žertvách. — Za­
volal Pán Mojžiša a zo stánku zjavenia takto
•2 mu riekol: j „Prehovor k Izraelitom a povedz
im: Ak niekto z vás prinesie Pánovi obetu z do­
bytka, prinesiete svoju obetu z hovädzieho do­
bytka a stád.
V prvých hlavách Levltlka (1—7) je reč o roz­
ličných obetách. O podstate obety sa v Biblii ne­
hovorí. Jednoducho sa predpokladá, že obeta je pre­
javom závislosti človeka na Bohu, že človek má
všetko od Boha, že človekovi patrí sa poďakovať
Bohu za prijaté dobro, že musí si obetou, ktorá
predstavuje samotného Človeka, vyprosiť potrebnú
pomoc a požehnanie, a napokon, že obetou treba
uzmieriť urazeného Boha. Obeta sa volá v Písme
aj darom. Ale tento dar zastupuje človeka, priná­
šajúceho obetu. Starozákonná obeta mohla získať
len vonkajšiu, levitskú čistotu. Vlastnej sily a účin­
nosti nemala. Starozákonná obeta jc zrušená do­
konalou Obetou Nového zákona. Jej vzťah k vý­
kupnej Obete Ježiša Krista dáva veľkú cenu sta­
rozákonnej obete. Starozákonná obeta bola pred-
vädzieho dobytka, nech privedie bezchybného
samca ku vchodu do stánku zjavenia, aby sa
obrazom presvätej Obety kríža a z predchádzajú-
'čej účinnosti tejto Obety kríža aj starozákonná
obeta, ak bola obetovaná s patričným úmyslom
a s ľútosťou, bola schopná získať ospravedlnenie
a odpustenie hriechov.
Obety boli krvavé a nekrvavé. Obety krvavé de­
lili sa zasa na: 1) celostné žertvy, 2) pokojné obe­
ty, ako obety ďakovné, prosebné, obety zo sľubu
a dobrovoľné obety a 3) obety na zmierenie, a to
za hriech a spreneveru. — Celostné žertvy odlišo­
vali sa od ostatných tým, Že celá obeta sa spálila
okrem kože. Pr! ostatných obetách spaľovali sa len
isté čiastky. Z obiet na uzmierenie dostal sa podiel
kňazom, obetujúcemu však nič. Z pokojných obiet
dostával čiastku Boh, obetujúci kňaz a aj ten, čo
priniesol obetu. Táto obela bola vždy spojená
s hostinou. K celostným žertvám pridávali sa obe­
ty nekrvavé čiže rastlinné. Delili sa na obety su­
ché: múka, rozličné pečivo, kadidlo, soľ — a na
obety nápojové čiže mokré, napr. víno.
Pre krvavé obety vyberali sa len najlepšie a 2
najcennejšie domáce zvieratá. Tým sa naznačilo.
 •4 zaľúbil Pánovi. | Položí svoju ruku na hlavu
žertvy, aby mu bola so záľubou prijatá a zis-
•5 kala mu odpustenie. | Potom býka zabije pred
Pánom a Aronovi synovia, kňazi, budú obeto­
vať krv a krv rozlejú vôkol oltára, ktorý je
6 naproti vchodu do stánku zjavenia. | Potom
žertve stiahnu kožu a rozsekajú ju na kusy. |
•7 A synovia Aronovi, kňazi, nakladú na oltári
0 oheň a na oheň naložia dreva. | Nato Aronovi
synovia, kňazi, položia kusy, hlavu a loj na
•g drevo, čo je na oltárnom ohni. | Vnútornosti a
nohy však poumýva vodou a kňaz to všetko
dá spáliť na oltári ako celostnú žertvu, zápal­
nú obetu, prijemnej vône pre Pána.
• 10 Ak jeho obeta bude celostnou obetou zo stá­
da, ovca alebo koza, nech privedie bezchybného
11 samca. | Zabije ho na severnej strane oltára
pred Pánom a Aronovi synovia, kňazi, rozlejú
12 jeho krv vôkol oltára, | rozsekajú ho na kusy
a kňaz ich položí s hlavou a lojom na drevo, čo
13 je na oltárnom ohni. | Vnútornosti však a nôž­
ky umyje vodou a kňaz vezme všetko spolu a
dá to spáliť na oltári ako celostnú žertvu, zá­
palnú obetu, príjemnej vône pre Pána.
• 14 Ak jeho obeta Pánovi bude celostnou žertvou
z vtáctva, nech prinesie hrdličky alebo holú-
• 15 bätá. | Kňaz zanesie ju na oltár, odreže jej hla­
vu a spáli ju na oltári. Jej krv vycedi sa na
ie človek dáva za seba to, čo má preň najväčšiu
cenu.
9 Zápalná obeta, celostná žertva, bola najvzneše­
nejšou obetou, pretože celú patrila Bohu. Nou sa
prejavovala pocta Bohu najúčinnejšie. Preto sa na
túto obetu vyžadoval vždy samček, a to ako do * Hebrejský tex má miesto hrvoľa „vnútornosti"
konalejši.
4 Porov. Ex 29, 10. 15. 19. Tento obrad sa konal
pri celostných žertvách, pri pokojných a zmier­
nych obetách. Obrad konal ten, čo prinášal obetu,
a nie kňaz. Chcelo sa tým znázorniť predovšetkým
to, že obetujúci namiesto vlastného života dáva
kus zo svojho imania. Na druhom mieste vklada­
nie rúk označovalo aj vloženie vlastných hriechov
na príslušné obetné zviera.
5 Spočiatku obetné zviera zabíjal sám obetujúci,
neskoršie sa stalo zvykom, že to robievali kňazi
(2 Par 29, 22 ; 30, 16). „Pred Pánom“, totižto pred
svätostánkom, pred vchodom do svätyne. Oltár zá­
palných oblet stál v nádvorí oproti vchodu do svä­
tyne. — Podľa Lv 17, 11 život zvieraťa je v jeho
krvi. Obetovaním a rozlievaním krvi názorne sa
naznačuje, že Bohu prináleží všetok život, že Boh
je najvyšším Pánom života a smrti. Takto krv
zvieraťa je symbolom ponuky vlastného života Bo­
hu, ktorému patrí každý ľudský život. — Kňazi
zachytávali krv do osobitných nádob a potom ju
rozlievali okolo oltára zápalných obiet (Zid 12, 24;
1 Pt 1, 12). Tento úkon naznačoval, že Pán prijíma
obetu.
7 Oheň na oltári zápalných oblet horel nepretrži­
tedňom 1 nocou. Starali sa oň kňazi a leviti.
0 Úplné spálenie obety Pán prijímal s úľubou. To
načla slová „prijemnej vône pre Pána“. Celostnou
žertvou sa najvýraznejšie prejavovala oddanosť Pá­
novi a pocit závislosti na Bohu.
10—13 Porov, v. 3—9. Zabíjalo sa na severnej sírane
oltára. Tam bolo totiž najviac miesia, pretože od
juhu bol násyp, vedúci k oltáru (Ex 27, 1), na vý­
chode bolo popollšte a na západ od oltára zápal­
ných oblet bolo umývadlo. Takto len severná stra­
na bola voľná.
14 Z vtákov sa obetovali len hrdličky a holuby.
16 Hlava sa nezahodila a ani krv sa nezachylávala
do nádoby, ale sa vycedlla na okraj oltára.
H SZ
oltárnu stenu. / Potom odstráni jej hrvoľ a pe- 16
rie a odhodí to na východnú stranu za oltár, na
miesto, kde sa vysypáva popol. | Potom vytrhne 17
jej krídla, ale neodhodí ich, a dá ju kňazovi na
oltári spáliť na dreve, čo je nad ohňom, ako
celostnú žertvu, zápalnú obetu, príjemnej vône
pre Pána.
Zákon o nekvasených potravných
obetách. — Ak niekto bude chcieť Pánovi 2*
obetovať potravnú obetu, nech jeho obetou je
jemná múka. A poleje ju olejom a pridá ka *
didlo. | Potom ju prinesie Áronovým synom, 2*
kňazom, a jeden z nich vezme do hrsti z múky
poliatej olejom a všetko kadidlo a kňaz to spáli
na pripomienku na oltári ako zápalnú obetu
príjemnej vône Pánovi. | To, čo zostalo z po- 3*
trávnej obety, bude patriť Aronovi a jeho sy­
nom ako posvätné zo zápalných obiet Páno­
vých.
Ak budeš chcieť obetovať potravnú obetu 4*
z toho, čo sa upieklo v peci, nech sú to nekva­
sené, na oleji zaprávané chleby z jemnej mú­
ky alebo nekvasené, olejom potreté osúšky. '
Ak tvoja obeta bude potravnou obetou z toho, 5
čo bolo upečené na platni, nech je z jemnej
múky zaprávaná na oleji, bez kvasu. | Polámeš 6
ju na kúsky a poleješ ju olejom, je to potrav­
ná obeta. | Ak tvoja obeta bude z toho, čo sa 7
pripravilo v hrnci, nech je z jemnej múky a
zaprávaná olejom. | Potravnú obetu, príprave- 6
nú na tento spôsob, donesieš potom Pánovi a
16
a namiesto perla „to, čím sú vnútornosti naplnené",
trus. Celostné žertvy boli celonárodné alebo sú­
kromné. Celostnú Žertvu mohol priniesť aj cudzi­
nec, ostatné obety však nie. Pretože celostná Žert­
va v plnej miere zvýrazňovala uznanie Božej veľ­
kosti a velebnosti, nekonávali sa prí nej hostiny.
Izraelita sa neopovažoval stolovať spolu s Pánom,
ktorému výhradne patrila táto obeta.
Nekrvavé obety pridávali sa k celostným žer- 1
tvám, tvorili však aj osobitné samostatné obety, a
to v deň svätenia kňazov (6, 19 n.), nekrvavou
obetou bola „obeta zo žiarlivosti" (Nm 5, 15) a keď
bol obetujúci chudobný, tak mohol priniesť ako
obetu za hriech aj nekrvavú obetu (Lv 5, 11). Za
starších časov nekrvavé obety boli častejšie. Tieto
obety boli menejcenné ako krvavé obety. Potrovné
obety obetovali sa v určitých formách s prídavkom
soli a oleja. Prí niektorých potravných obetách
pridávalo sa aj kadidlo.
Na pripomienku, hebr, azkárá, je tá Časť nekr- 2
vavej (suchej) obety, ktorá sa spaľovala na oltári.
Preto sa volá pripomienkou, že pripomína Pánovi
toho, kto obetuje, aby mu bol naklonený a milosti­
vý. Iní to prekladajú slovami voňavá časť,
časť, pôsobiaca Pánovi vôňu, pretože ostatné čiast­
ky sa nespaľovali (2, 9; 5, 12; 6, 15; 24, 7).
„Posvätné" bolí len tie časti oblet, ktoré mohli 3
jedávať iba mužskí z rodiny Aronovej, o to na po­
svätnom mieste, teda v nádvorí svätyne. Boli to
kňazské podiely z obety za hriech (6, 18. 22; 10, 17)
a z obety za spreneveru (7, 1. fl; 14, 13). Posvät­
nými neboli čiastky z obiet pokojných; z týchto
mohli jesť všetci členovia kňazských rodín, a to aj
doma (10, 12—14).
Pec je tu vlastne hrniec; na jeho prehriate ste- 4—q
ny zvnútra dávali nalenko vytiahnuté cesto. Ino­
kedy „pecou" boli len urovnané kamene a na nich
piekli chleby. Na východe sa chlieb nekrája, ale
láme, pretože je nízky, až tenký, ako náš osúch.
 Levitikus 2—3—4
114

oddáš ju kňazovi, aby ju položil na oltár. 1 z pokojnej obety prinesie v zápalnú obetu Pá­
9 Kňaz však vezme z potravnej obety na pripo­ novi loj, ktorým sú obrastené črevá, a všetok
mienku a spáli ju na oltári ako zápalnú obetu loj, ktorý pokrýva vnútornosti. | Aj obe obličky 4
10 prijemnej vône pre Pána. | Co však z potravnej ako i loj, čo je na podobline, a lojovú vrstvu
obety zostane, prinálež! Aronovi a jeho synom spod pečene; od obličiek ho však oddelí. | Aro­ 5
11 ako posvätné zo zápalnej obety Pánovej. | Ni­ novi synovia spália to na oltári, na zápalnej
jaká obeta, ktorú prinesieš Pánovi, nesmie byť obete, ktorá je na dreve, čo je na ohni, ako zá­
zaprávaná kvasom; nesmiete vôbec nič z kvasu palnú obetu prijemnej vône pre Pána.
alebo medu spáliť na zápalnú obetu Pánovi. } Ak niekto prinesie obetu ako pokojnú žertvu 6
12 Také môžte priniesť Pánovi ako dary prvotné, Pánovi zo stáda, nech to, čo bude obetovať, je
ale nesmú sa dostať na oltár na príjemnú vô­ samec alebo samica bez chyby. | Ak jeho obetou 7
•13 ňu. ' Každú obeť z potravnej obety posolíš so­ bude baránok, nech ho privedie pred Pána, j
ľou a nikdy nesmie chybovať soľ zmluvy s tvo­ nech položí svoju ruku na hlavu svojej obety 8
jim Bohom pri tvojich potravných obetách. a nech ju zabije pred stánkom zjavenia. Arono­
Každú svoju obetu budeš prinášať so soľou. vi synovia rozlejú krv vôkol oltára. | Potom 9'
z pokojnej obety prinesie v zápalnú obetu Pá­
14 Potravné obety z prvotín. — Keď bu­ novi loj; celý mastný chvost — odoberie ho
deš prinášať potravnú obetu Pánovi z prvotín celkom od chvostovej kosti — loj, ktorým sú
plodín, tak rozmrvíš dozrievajúce klasy na ohni obrastené črevá, ako aj všetok loj, ktorý po­
upražené a prinesieš ich ako potravnú obetu krýva vnútornosti, | ďalej obidve obličky s lo­ 10
15 zo svojich prvotín. | Na to naleješ ole­ jom, ktorý je na podobUne, a lojovú vrstvu
ja a pridáš kadidla, to je potravná obeta. | spod pečene; od obličiek ho však oddeli. I
16 A kňaz spáli niečo z rozmrvených zŕn a k to­ A kňaz to spáli na oltári ako potravnú zápalnú 11
mu prináležajúci olej so všetkým jeho kadi­ obetu pre Pána.
dlom na ohni ako pripomienku pre Pána. Ak jeho obetou bude koza, nech ju privedie 12
pred Pána, | nech položí svoju ruku na jej hla­ 13
Pokojné žertvy. — Ak bude niekto obe­ vu a nech ju zabije pred stánkom zjavenia.
tovať na pokojnú žertvu z hovädzieho dobytka, Aronovi synovia vylejú krv okolo oltára. | Po­ 14
to, čo prinesie za obetu Pánovi, musi byť sa­ tom prinesie z nej ako zápalnú obetu pre Pána
2 mec alebo samica bez chyby. | Nech položí svo­ loj, ktorým sú obrastené črevá, ako aj všetok
ju ruku na hlavu svojej obety a nech ju zabije Joj, čo pokrýva vnútornosti, | ďalej obe obličky 15
pri vchode do stánku zjavenia a synovia Aro­ js lojom, ktorý je na podobline, a lojovú vrstvu
•3 novi, kňazi, rozlejú krv vôkol oltára. I Potom spod pečene; od obličiek ho však oddelí. |
kých Pánových predpisov a urobí niečo, čo za-* A kňaz to spáli na oltári ako potravnú zápalnú 16 *
obetu prijemnej vône pre Pána. Všetok loj pri­
11 Kvasené chleby alebo med nesmeli obetovať.
V horúčave sa to rýchlo kazilo (Ex 28, 18; 1 Kor náleží Pánovi. | To bude večným predpisom 17
5, 8; Gal 5). Kvasené chleby mohli obetoval ako z pokolenia na pokolenie vo všetkých vašich
prvotiny úrody (7, 13; 23, 17; 2 Par 31, 5). bydliskách: „Ani krv ani loj vonkoncom ne­
13 Soľ sa používala sprvoti len pri suchých obe- budete jesť!”
tách, neskoršie sa tento zvyk rozšíril aj na obety
krvavé (Ex 43, 24; Mk 9, 48). Jedenie soli s chle­ Zmierlivé obety za hriechy z neve-
bom naznačuje vzájomný priateľský pomer, teda
soľ je znakom priateľstva. Soľ najmä pri uzaviera­ domosti. — Potom Pán takto hovoril Mojži­ *4
ní zmlúv hrala dôležitú úlohu. Volala sa aj „so­ šovi: | „Povedz Izraelitom: Ak sa niekto z ne­ 2
ľou zmluvy“. vedomosti prehreší proti niektorému zo všet-
1-17 Pokojné žertvy poukazovali a spolu aj potvrdzo­
vali pokojný pomer medzi Bohom a obetujúcim. Istý druh oviec na východe má tučný a veľmi 9
Bolí znakom priateľstva medzi Bohom a tými, čo mastný chvost (Ex 29, 22), vážil až niekoľko kg.
prinášali obety. Pokojné obety prinášali na poďa­ Zakazovalo sa jest z loja, ktorý mal byt pri po* 16 n.
kovanie za nejaký prejav Božej blahovôle; priná­ kojnej obete obetovaný. Ináč Izraeliti mohli jest
šali Ich, aby Pán vyslyšal obetujúceho, alebo mastné časti zo zvierat, ktoré obyčajne zabíjali.
i preto, že obetujúci chcel svojou obetou preuká­ Lenže krv nemali jest nikdy. Hrdličky a holúbätá
zať Pánovi mimoriadnu oddanosť. Podľa úmyslu na pokojnú žertvu neprinášali. Boli malé a nedali
obetujúceho pokojné žertvy sú alebo ďakovné, pro­ sa rozdelit na troje.
sebné, alebo obety zo sľubu a z dobrej vôle ko­ Zmierlivú obetu prinášali za pochybný skutok, i
nané. Pri tejto obete spálili sa len mastné čiastky ktorý urobili v nevedomosti alebo z nedopatrenia,
na oltári. Ostatné mäso sa použilo na spoločnú ktorého vinu však poznali neskoršie. Samotný sku*
hostinu, na ktorej sa zúčastnili všetci Členovia ro­ tok, hoci o ňom človek sprvu nevedel, že je hrieš­
diny toho, ktorý priniesol obetu. Zo zvierat, prine­ ny, považovali predsa za previnenie proti zákonu.
sených na pokojnú žertvu, pravá lopatka a prsia Bola by to obeta za materiálny hriech, za hriech,
prináležali kňazovi. K obetnej hostine povolávali o ktorom sa len neskoršie zisti, že pri nevedomostí
sa leviti, chudobní a siroty. prekročil niektorý prikáž Boží. Zmierlivé obety
prinášali aj za niektoré tzv. levitské poškvrnenia.
Pokojná žertva je predobrazom mesiášskych Ča­ Obetujúci nesmel z obetovaného mäsa nič jest, pre­
sov, mesiášskych dobrodení (Mt 22, 1—14; Jn 4, tože obeta sa prinášala za jeho vlastné previnenie.
10—14) Pokojná žertva je aj predobrazom preve­ Loj sa spaľoval na oltári a ostatné mäso, aspoň
lebnej Sviatosti Oltárnej (1 Kor 10, 16—21). prí niektorých obetách za hriech, spaľovalo sa mi­
Pri celostných žertvách (zápalných) obetovali mo tábora. Prí niektorých obetách však mäso pri­
len samčeka, tu však možno obetovať aj samičky. padlo obetujúcemu kňazovi, V tomto spaľovaní vi­
Najlepšie časte obetovali Pánovi; porov. Ex dí sv. Pavol predobraz Obety kríža, ktorá sa ko­
3
29, 13. nala tiež mimo mesta, za hradbami (Zid 13, 11. 12).
 Leviticus 4—5
*3 kázal: | a ak vinníkom bude pomazaný veľkňaz
a tým by padla vina na ľud, za svoj hriech,
ktorý spáchal, bude obetovať hoviadko, býčka
4 na obetu za hriech Pánovi. | Privedie býčka ku
vchodu do stánku zjavenia pred Pána, položí
svoju ruku na hlavu býčka a hoviadko zabije
’5 pred Pánom. | Potom pomazaný kňaz vezme
niečo býčkovej krvi a zanesie ju do stánku zja-
6 venia. | Kňaz namočí svoj prst do krvi a sedem
ráz pokropí krvou pred Pánom, pred oponou
7 veľsvätýne. | Potom kňaz potrie krvou rohy
oltára, na ktorom je voňavé kadidlo pred Pá­
nom, a ktorý je v stane zjavenia, všetku ostat­
nú krv dobytčaťa vyleje však ku spodku oltára
zápalov, ktorý je pri vchode do stánku zjave-
8 nia. | Potom poodoberá z býčka všetok jeho
loj, loj, ktorým sú obrastené črevá, ako aj vše-
9 tok loj, ktorý pokrýva vnútornosti, | tiež obe
obličky s lojom, ktorý je na obline, a lojovú
vrstvu spod pečene; od obličiek ho však od-
10 deli, | ako býva oddelený od pokojnej obety, a
11 kňaz to spáli na oltári zápalných obeti. | Kožu
býka však ako i všetko jeho mäso, hlavu a no-
12 hy, jeho vnútornosti a trus, [teda celého býka
odprace mimo tábora na čisté miesto, na mies­
to, kde sa vysypáva popol a úplne ho spáli na
13 poukladanom dreve: na popolišti ho spáli. | Ak
sa z nevedomosti prehreší celá izraelská spo­
ločnosť, bez toho, že by ľud o tom vedel, a ak
prekročia niektorý z Pánových príkazov a tak
14 uvalia na seba vinu, | nech ľud, potom, keď
zbadá svoju vinuj obetuje ako zmiernu obetu
dobytča, býčka. Privedú ho pred stánok zjave-
15 nia, | a starší pospolitosti položia pred Pánom
svoje ruky na hlavu býčka. Potom býčka zabi-
16 jú pred Pánom. | Nato pomazaný kňaz zanesie
17 niečo krvi do stánku zjavenia | a kňaz namočí
svoj prst do krvi a pokropí sedem ráz pred Pá-
18 nom pred oponou. | Potom potrie krvou rohy
oltára, ktorý je pred Pánom v stánku zjavenia,
ostatnú krv však vyleje ku spodku oltára zá­
palov, ktorý sa nachodí pri vchode do stánku
19 zjavenia. | Nato poodoberá všetok jeho loj a
20 spáli ho na oltári. | Aj s týmto býčkom urobí
tak, ako urobil s predchádzajúcim býkom: Cel-
9Pomazaný kňaz — teda veľkňaz, lebo len ten­
to bol ozaj pomazaný v osobe Aronovej. Ostatní
kňazi boli len sčiatsky pomazaní olejom, pomie­
šaným s krvou (8, 30).
Hriech, ktorého vlna by padla na ľud, je hriech
veľkňazov, ktorý sa ho dopustil ako predstaviteľ
a zástupca ľudu. Obetovať mal väčšiu obetu, býč­
ka, lebo hriech veľkňaza považovali za CažŠÍ prie­
stupok. Veľkňaz bol viazaný väčšou čistotou a
svätosťou ako ostatní ľudia.
5 Pri obetách za hriech veľkňazov a za hriech
celého národa obetnú krv nosievali do svätyne.
Pri ostatných zmiernych obetách krv nenosili do
svätyne, liali ju len okolo oltára. Takto krv chrá­
nili pred zneuctením. Mäso nespaľovali preto, lebo
obetujúci nemohol ho ponúknuť Pánovi za jedlo.
Mäso spálili za táborom. Keby ho boli spálili na
posvätnom mieste, boli by to pokladali za obetné
úkony.
18 Starší pospolitosti čiže starší ľudu sú význam­
nejšie osoby, zastupujúce celú izraelskú obec.
20 Veľkňaz prevedie obrady zmierenia nad celou
pospolitosťou.
8«
115
kom tak s ním urobí. Takto kňaz ich zbaví
hriechu a odpustí sa im. | Býka odpracú von 21
z tábora a spália ho, ako spálili predchádzajú­
ceho býka. To je (zmierlivá obeta celého) ľu­
du za hriech.
Ak zhreší knieža a ak prekročí z nevedomosti 22-
niektorý z príkazov Pána, Boha svojho, a pri­
tiahne na seba vinu, | potom, keď zbadá svoje 23
previnenie, nech privedie na obetu kozia, |
nech položí svoju ruku na kozlovu hlavu a nech 24
ho zabije na mieste, kde sa zabíja pred Pánom
celostná žertva: To je obeta za hriech. | Kňaz 25-
vezme na svoj palec niečo z krvi obety za
hriech a pomaže rohy oltára zápalných obiet,
ostatnú krv však vyleje ku spodku oltára zá­
palných obiet. | Potom spáli všetok jeho tuk 26
na oltári tak, ako loj pokojných obiet. Takto
ho kňaz zbaví jeho hriechu a ten sa mu od­
pustí.
Ak z nevedomosti zhreší nejaký jednotlivec 27
z obyvateľov zeme, keď prestúpi niektorý Pá­
nov príkaz a uvalí na seba vinu, | tak potom, 28
keď pozná svoje previnenie, ktorého sa dopus­
til, nech na obetu za svoj hriech, ktorého sa
dopustil, privedie bezchybnú kozu, | nech polo- 29
ži svoju ruku na hlavu obety za hriech a nech
obetu za hriech zabije na mieste, kde sa zabíja
celostná žertva. | Kňaz potom vezme na svoj 30
palec niečo z jej krvi a pomaže rohy oltára zá­
palných obiet, ostatnú jej krv však vyleje ku
spodku oltára. | Potom oddelí všetok jej loj tak, 31
ako sa oddeľuje loj z pokojných obiet, a kňaz
to spáli na oltári na príjemnú vôňu pre Pána.
Takto ho kňaz zbaví hriechu a odpusti sa mu.
Ak na obetu za hriech prinesie ako žertvu 32
ovcu, nech je to, čo prinesie, bez chyby. | Po- 33
lóží svoju ruku na obetu za hriech a zabije ju
na obetu za hriech na mieste, kde sa zabíja
celostná žertva. | Potom kňaz vezme na svoj 34
prst niečo krvi z obety za hriech a pomaže ro­
hy oltára zápalných obiet, ostatnú jej krv vy­
leje však ku spodku oltára. | Nato oddelí všetok 35
jej loj, ako sa oddeľuje loj baránka, čo sa pri­
náša ako pokojná obeta, a kňaz to spáli na ol­
tári na zápalnú obetu pre Pána. Takto ho kňaz
zbaví hriechu, ktorého sa dopustil a odpusti
sa mu.
Niektoré previnenia, za ktoré tr eba
priniesť obetu za hriech. — Ak sa niekto 5*
prehreší tým, že počul vyslovenú kliatbu, a
mohol by vystúpiť ako svedok, aby bol očitým
svedkom, alebo mal by vedomosti (o veci), ak
Knieža je náéelnlk a hlava niektorého Izrael- 22
ského kmeňa.
Krv z tejto obety neniesli do svätyne, ani ňou 25
nekropili. Ostatok z obety nespálili mimo tábora,
‘ako to bolo v predchádzajúcich žertvách. Dostá­
val ho asi kňaz.
Vo veršoch 1—6 uvádzajú sa hriechy jednotliv- 1
cov, za ktoré mali prlniest obetu zmierenia. Keď
zlodeja nemohli hneď zislit, poškodený sl pomáhal
tým, že na zlodeja zvolával Boží hnev a trest
(Sdc 17, 2; Prís 29, 24). Ak niekto zlodeja poznal,
mal ho v takomto prípade prezradiť. Keď to ne­
urobil, £1 už preto, že sa obával jeho pomsty,
alebo že chcel zlodeja ušetrlt, dopustil sa hriechu.
 116 Levitikus 5—G

*2 to neoznámi, uvalí na seba vinu. | Alebo ak sa kánie Pánovi na obetu za hriech zo svojho stá­
dotkne niekto niečoho nečistého, nečistého di­ da bezchybného barana, ktorý bude mať pre
vého zvieraťa alebo zdochliny, nečistého do­ teba cenu — podľa posvätnej váhy — aspoň
máceho zvieraťa alebo zdochliny, nečistého pla­ dva strieborné šekly. ' A čiastku, o ktorú ukrá- 16
za, bez toho, že by o tom vedel, a potom to lii svätyňu, nahradí a k tomu pridá pätinu a
3 zbadá, pritiahne na seba vinu. | Alebo ak príde oddá to kňazovi. A keď ho kňaz zmieri skrze
do dotyku s nečistotou iného človeka, s nejakou obetu barana za hriech, odpusti sa mu.
nečistotou, ktorou sa môže znečistiť, bez toho, Ak sa niekto prehreší a nevedomky prestúpi 17
že by o tom vedel, a potom to zbadá, pritiahne niektorý z Pánových príkazov a nebol si toho
•4 na seba previnenie. . Alebo ak niekto neroz­ vedomý, dopustil sa jednako previnenia, preto­
myslene prisahal, že urobí niečo zlé alebo nie­ že spáchal krivdu, , nech kňazovi prinesie bez- 18
čo dobré, čo vždy sa môže nerozmyslene pri chybného barana zo stáda, podľa odhadu ako
prísahe vysloviť, bez toho, že by si toho bol obetu za hriech a kňaz mu sprostredkuje od­
vedomý, keď potom si to uvedomí, stane sa po- pustenie za jeho neopatrnosť, za ktorú je vin­
•5 tom vinným. | Kto teda nejakým takýmto spô­ ný, bez toho, že by to bol zbadal, a odpusti
sobom pritiahne na seba previnenie, nech sa sa mu. | Je to obeta za hriech, lebo previnil sa 19
6 prizná, čím sa prehrešil, | a nech privedie na proti Pánovi.”
obetu za svoj hriech Pánovi, na pokánie za
svoju vinu, ktorej sa dopustil, samicu zo stá­ Za poškodenie blížneho. — A Pán tak- 6’
da, ovcu alebo kozu. A kňaz zbavi ho hriechu to riekol Mojžišovi: | „Ak sa niekto prehreší 2
a ten sa mu odpusti. a spreneverí Pánovi, a odtají svojmu blížnemu
nejakú do úschovy danú alebo zverenú alebo
Náhrada nemajetných za predpísa- odpredanú vec, alebo ak oklame svojho blíž
7 né obety. — Keby však jeho imanie nestačilo neho, ' alebo keď sa niečo stratí, a on to nájde 3
na ovcu, nech teda prinesie ako pokánie za svo­ a odtají, pričom ešte aj falošne prisahá pre
je previnenie dve hrdličky alebo dve holúbätá, nejaký skutok, ktorým sa človek môže prehre­
jedno na obetu za hriech a druhé na celostnú šiť, ; ak sa takto prehrešil a previnil, nech to, 4
8 žertvu. | Dá ich kňazovi a on prinesie na obetu čo bol predal, alebo čo klamstvom nadobudol,
za hriech najprv prvú. Vykrúti jej hlavu pri sa- alebo čo mu zverili, alebo čo sa stratilo, a on
9 mom krku, bez toho, že by jej ju odtrhol, | a po­ to našiel, alebo všetko, na čo falošne prisahal,
tom vycedi niečo krvi na steny oltára, ostatná nech vráti späť a nech dá v plnej hodnote ná- 5
krv vycedi sa ku spodku oltára. To je obeta za hradu a k tomu pridá ešte pätinu (hodnoty).
10 hriech. ' Druhú spáli podlá predpisu ako ce­ Toto dá majiteľovi v ten istý deň, keď bude
lostnú žertvu. Takto ho kňaz zmieri, takže obetovať svoju obetu za hriech, j A za pokánie 6
hriech, ktorého sa dopustil, bude mu odňatý a prinesie kňazovi pre Pána bezchybného barana
odpustí sa mu. podľa odhadu previnenia. | Kňaz ho potom zba-' 7
•11 Ak však jeho imanie nestačí ani na dve hrd­ vi hriechu pred Pánom, a odpusti sa ten sku­
ličky alebo na dvoje holúbät, nech prinesie na tok, ktorým sa previnil.”
obetu, na obetu za hriech pre svoje previnenie
desatinu efy jemnej múky. Nepridá k tomu Celostná žertvu. — Potom Pán takto 8*
oleja ani nedodá kadidla, lebo je to obeta za hovoril Mojžišovi: | „Prikáž Aronovi a jeho sy- 9
•12 hriech. | Dá ju kňazovi a kňaz vezme z nej plné nom: Toto sú ustanovenia pre celostnú žertvu:
priehrštie na pripomienku a spáli ju na zápal­ Celostná žertva zostane na oltárnom ohni cez
nom oltári pre Pána. Je to obeta za hriech. 1 celú noc až do rána, oltárny oheň musí sa pri­
13 Takto ho kňaz zmieri za jeho previnenie, kto­ tom udržiavať. | Kňaz oblečený v Pánovej rize, 10’
rého sa dopustil a odpusti sa mu. Ostatné osta­ v Pánových spodkách, poodhŕňa popol, ktorý
ne kňazovi ako pri potravnej obete." ostal po celostnej žertve a zhrnie ho neďaleko
oltára. I Potom svoje šaty vyzlečie, oblečie si 11
Obeti/ podlžnosti za spreneveru. — šaty iné a popol vynesie na čisté miesto mimo
14.15 A Pán takto hovoril Mojžišovi: ; „Ak niekto
liali okolo oltára a lojové čiastky spálili. Ostatok
spreneverí niečo a neúmyselne siahne po veci, pripadol kňazovi. Náhrada činila teda Šesť pätín
ktorá je zasvätená Pánovi, nech prinesie za po- spreneverenej veci. O šekle porov. Gn 23, 16;
o váhe svätyne Ex 30, 13.
2 .3 Tento prípad dotýka sa levitskej čistoty. Ak sa Každý hriech proti bližnému je aj hriechom 1—7
' dotyčný včas neočistí, dopustí sa previnenia. O prí­ proti Bohu, ktorý prikazuje lásku a spravodlivosť
padoch, keď sa poškvrní človek, viď Lv 11—15. ku všetkým. Blížnym sa tu rozumie súkmeňovec,
4 Ide o nerozmyslené! prísahu, ktorú nemôže do. teda Izraelita. Náhradu mali dať pred obetou za
tyčný dodržať. spreneveru.
5 Verejné vyznanie viny dialo sa pri vkladaní Týmto veršom začína sa v hebrejskom texte 8.9
rúk na obetné zviera. Zdá sa, že vyznanie viny 5. hlava. Vo veršoch 6—32 hovorí sa o celostných
sa vyžadovalo pri všetkých obetách za hriech. žcrlvách. Uvedené predpisy dotýkajú sa Ponaj­
11 Eía merala 36'4 litra. viac kňazov. Celostnú žertvu obetpvali každý deň,
12 O pripomienke — porov. 2, 2. a to ráno a v podvečer (Ex 29, 3ß—34). Ráno sa
14—20 Sprenevera značí tie hriechy, ktoré aú proti kládla obeta celá na oltár, večer len po čiastkach.
právu alebo majetku Božiemu a blížnych. Okrem Takto horela obeta celú noc. Cez deň konali aj
zmierenia čiže obety za hriech vyžadovala sa aj iné obety, nebolo treba predlžovať rannú obetu.
náhrada, zadosťučinenie. Obety za spreneveru boli Kňaz mal mať oblečené posvätné, bohoslužobné 10
len súkromné. Obrady boli jednoduché: krv vy- rúcho, ktoré nenosieval mimo svätyne.
 Levitikus 0—7
12 tábora. | Oltárny oheň bude sa ustavične udr­
žiavať, vyhasnúť nesmie. Kňaz náloži naň kaž­
dý deň dreva, na to položí celostnú žertvu a
pritom bude páliť tiež lojové kusy z pokojných
'13 obiet. I Oheň na oltári bude ustavične horieť,
nikdy nesmie vyhasnúť.
*14 Denná potravná obeta. — A toto sú
ustanovenia o potravných obetách: Na oltár ich
15 prinesú Áronovi synovia. | Potom jeden z nich
vezme plnú hrsť jemnej múky s olejom a všet­
ko kadidlo, ktoré patrí k potravnej obete, a
spáli to na oltári na prijemnú vôňu ako pripo-
16 mienku pre Pána. | Co ostane, zjedia Áron a
jeho synovia. Zje sa to nekvasené na svätom
mieste; v nádvorí stánku zjavenia to zjedia.
17 Kvasené sa nesmie z toho piecť, lebo ja som ti
to určil za podiel z mojej zápalnej obetý. Je to
posvätné ako obeta za hriech a obeta podlž-
18 nosti. | Všetci mužskí potomkovia Áronovi bu­
dú ju jedávať. Toto ustanovenie o zápale Pá­
novom je večne platné z pokolenia na pokole­
nie. Každý, kto sa ho dotkne, bude zasvätený
•19 Veľkňazova potravná obeta. — A Pán
20 takto hovoril Mojžišovi: | „Toto je obeta Áro­
nova a jeho synov, ktorú prinesú v deň svojho
posvätenia: desatina efy jemnej múky ako pra
videlná potravná obeta — polovica na ráno a
21 druhá polovica na večer. | Bude s olejom za­
pravená na platni a prinesieš ju pomiešanú a
obetuješ ju na kúsky upečenú ako potravnú
22 obetu príjemnej vône Pánovi. | Kňaz, ktorý
bude z jeho synov pomazaný na jeho miesto,
podá ju Pánovi podľa večne platného ustano
23 venia. Spáli sa celá, | lebo každá potravná obeta
kňazova celá sa spáli, nesmie sa jesť."
•24 Obeta za hriechy. — Potom Pán tak-
2ô to hovoril Mojžišovi: | „Povedz Aronovi a jeho
svnom: Predpisy o obete za hriech sú tieto:
13 Oheň na oltári zápalných oblet nesmel nikdy
vyhasnúť. Keď oltár prenášali, oheň nosili v ná­
dobe.
14—18 K celostným žertvám sa denne pridávali po­
travné obety (Ex 29, 40 n.). O pripomienke porov.
2. 2. K v. 18 viď Ex 29, 37; 30, 29. O vine sa tu
nehovorí, hoci aj ono sa pridávalo k celostným
žertvám. Ale kňazom sa zakazovalo plť v službe
akýkoľvek opojný nápoj (Lv 10, 8). Zasvätený —
osoby a veci, ktoré prišil do dotyku s posvätnými
predmetmi vo svätyni alebo s obetou, boli sväté,
zasvätené. Veci také prináležali svätyni b osoby
museli sa očistiť a obetou vykúpiť (Ex 29, 37).
19—23 Túto obetu priniesol Aron a mali ju prinášať
všetci jeho nástupcovia v hodnosti veľkňazov.
Obetovala sa za sedem dni svätenia na kňaza.
Neskoršie, ako to piše Jozef Flavius, veľkňaz ju
prinášal denne, a to ráno a večer (Ant. Jud. III. ,
10, 7). Táto potravná obeta, či mincha, bola zo
kňazov, preto kňazi nedostávali z nej nijaký po­
diel. „Synovia" Aronovi v užšom zmysle sú všetci
jeho nástupci v úrade veľkňazskom, lebo len veľ­
kňazi boli skutočne pomazaní. V Širšom zmysle
jeho synmi sú ostatní kňazi. Desatina efy je go­
mer, t. j. 3’0 litra; viď Ex 16, 3G.
24—30 Tieto verše doplňujú predpisy o obetách za
hriech (4, 24. 29. 33). Obetné zvieratá usmrcovali používali olej (Lv 5, 11; Nm 5, 15). Potravná obeta
sa na severnej strane, viď 1, 1. Do hlinenej ná­
doby ľahko vsiakne tekutina, prelo nádobu po
použltf zničili. Vo verši 30 sa myslí na obety za
117
1 Na mieste, kde sa zabíjajú celostné žertvy, za-
1 bíja sa aj obeta za hriech pred Pánom; je pre­
svätá. 1 Môže jesť z nej len kňaz, ktorý podáva 26
obetu za hriech. A bude sa jedávať na svätom
| mieste, v nádvorí stánku zjavenia. ’ Každý, kto 27
, sa dotkne jej mäsa, bude zasvätený a ak z jej
: krvi striekne niečo na jeho šaty, tú čiastku, čo
bola postriekaná, musí oprať na svätom mieste.
; Hlinená nádoba, v ktorej sa bude variť, musí 28
I sa rozbiť. Ak však nádoba, v ktorej sa varila,
। bude medená, musí sa vydrhnúť a vodou vymyť.
I | Všetci mužskí príslušníci kňazstva budú z ne; 29
j jesť. Jesť sa bude na svätom mieste, lebo je pre-
; svätá. | Nijaká obeta za hriech, z ktorej sa za- 50
; nesie (niečo) krvi do stánku zjavenia, nesmie
sa jesť; musi sa celá spáliť na ohni.
Obeta za podlžnosť a potravná
obeta. — Ustanovenia o obete podlžnosti sú 7-
tieto: Je presvätá. | Aj obeta podlžnosti bude 2
sa zabíjať na mieste, kde sa zabíjajú celostné
žertvy. A jej krv sa vyleje okolo oltára. | Obeto- 3
vať sa bude všetok jej loj: mastný chvost, loj,
ktorý pokrýva vnútornosti, | obe obličky s lo- 4
jom, ktorý je na obline, a lojovú vrstvu spod pe­
čene; od obličiek ju však oddelí.J A kňaz to spáli 5
na oltári ako zápalnú obetu pre Pána. To je
obeta za podlžnosť. | Všetci mužskí z kňazstva 6
môžu z nej jesť. Musi sa jesť na svätom
mieste, lebo je presvätá. | Pre obetu za hriech 7
a obetu za spreneveru platí ten istý zákon. Bu­
de prináležať kňazovi, ktorý vykoná zmierny
obrad.
Predpisy o celostných a potrav­
ných súkromných obetách. — Kňazovi, 8
ktorý podáva za niekoho celostnú žertvu, patri
koža z celostnej žertvy, ktorú podáva. | Aj kaž- 9
dá obeta potravná, ktorá sa piekla v peci alebo
na ohni a na platni bola pripravená, prinálež!
kňazovi, ktorý ju obetuje. | Každá potravná 10 *
obeta, ktorá bola zaprávaná olejom alebo su­
chá, patrí všetkým Aronovým synom, jedné­
mu ako druhému.
Predpisy o pokojných obetách. —
Ustanovenia o pokojných obetách, ktoré sa pri- 11
nášajú Pánovi, sú tieto: | Ak ju prinesie na po- 12
ďakovanie, k ďakovnej obete prinesie nekva­
sené, na oleji zapravené oblátky a nekvasené,
olejom natreté pagáče, ako aj jemnú, s ole­
jom zmiešanú, na pečenie pripravenú múku.*V
veľkňaza (4, 5; 18, 14) a za celý národ (4, 16; 16,
15), ako aj na obetu v deň zmierenia (10, 27).
V tých prípadoch obety prinášali aj za hriechy
kňazov, preto nemali na nich podiel.
Obety za previnenie o spreneveru čiže za po- 1—9
dlžnost sú presväté, pokým ostalné pokojné žertvy
sú sväté. Tieto slová chcú naznačiť, že z presvä­
tých obiet mohli jesť len kňazi na posvätnom
mieste, kým z oblet svätých mohli jesť aj prí­
slušníci kňazských rodín. Obetné zviera zabíjal
obetujúci. Takú obetu mohli vykúpiť peniazmi-
(5, 14—26).
Obeta suchá je potravná obeta, prí ktorej ne- 10
surová patrila všetkým kňazom. Ak už bola uva­
rená alebo upečená, dostával ju len obetujúci
kňaz.
 Leviticus 7—8
118
•13 | S pečivom z nekvaseného cesta prinesie svoj
obetný dar, obetné zviera, svoju ďakovnú obe-
14 tu. | A z každého obetného daru prinesie Pá­
novi čiastku ako pozdvihovaná obetu. Patriť
to bude kňazovi, ktorý vylieva krv pokojnej
15 obety. | Mäso jeho ďakovnej pokojnej obety zje
sa v deň obetovania, nič sa z neho nenechá na
•16 druhý deň. | Ak sa obetný dar prinesie pre
sľub alebo z dobrej vôle, nech sa mäso zje
v ten istý deň, keď bola prinesená obeta, mô-
*17 že sa však z nej jesť aj v nasledujúci deň. | Co
by však z mäsa žertvy ostalo na tretí deň, to
18 sa musí celkom spáliť. | Ak by niekto jedol
z mäsa svojej pokojnej obety i v tretí deň, to
sa Pánovi nebude ľúbiť, tomu, čo ju obetoval,
obeta sa neuzná, ba bude sa považovať za ohav­
nosť a kto bude z nej jesť, uvalí na seba previ-
19 nenie. | Ani mäso, ktoré prišlo do dotyku s čím­
koľvek nečistým, nesmie sa jesť, celé sa musi
spáliť. A čo sa týka mäsa, každý, kto je čistý,
20 môže jesť mäso. | Osoba, ktorá by jedla mäso
z pokojných obiet Pánových, kým je postihnu­
tá nečistotou, nech taká osoba je vyhubená zo
21 svojho národa. | A ak sa niekto dotkne niečoho
nečistého, nech je to nečistý človek alebo ne­
čisté zviera alebo nečistý plaz, a predsa by
jedol z mäsa pokojnej Pánovej obety, takáto
osoba nech je vyhubená zo svojho národa."
•22 Zákon nejesť loj a krv. — A Pán I
23 takto hovoril Mojžišovi: | „Povedz Izraelitom: I
nijaký loj nesmiete jesť ani z hovädzieho do-
24 bytka, ani z ovce, ani z kozy. | Loj odhynulého
alebo roztrhaného zvieraťa môžete použiť na
ľubovoľné ciele, nikdy však z neho nesmiete
25 jesť. | Lebo každý, kto z vás bude jesť loj ta­
kéhoto zvieraťa, ktoré sa môže obetovať Pá­
novi na zápalnú obetu, taká osoba bude vyhu-
•26 bená zo svojho národa. | V nijakom svojom
bydlisku nesmiete jesť nijakú krv, ani z vtáka,
27 ani zo štvornohých zvierat. | Každá osoba, kto­
rá by jedla nejakú krv, tá osoba nech je vyhu­
bená zo svojho národa."
Kňazský podiel z. pokojných žer-
28,29 tiev. — Pán takto hovoril Mojžišovi: | „Po­
vedz Izraelitom: Kto prinesie pokojnú obetu
Pánovi, ten bude obetovať zo svojej pokojnej
♦30 žertvy príslušnú časť Pánovi, | nech vlastný-
13 Kvasené chleby nekládli na oltár, zjedli ich
však pri obetnej hostine.
16 Rozdiel medzi obetami ďakovnými a obetami
zo sľubu alebo z dobrej vôle bol v tom, že mäso
z ďakovných oblet muselo sa zjest ešte v deň
obety. Takto ďakovné obety boli medzi pokojnými
obetami svätejšie ako ostatné.
17 Mäso z obety malo sa zjest v predpísanom čase.
Na východe sa pre horúčost chytro kazí; preto,
ktokoľvek by ho jedol neskoršie, poškvrnil sa
a musel sa očlsfovaí.
22—25 Zákaz sa týka výlučne lojových časti. Mäso,
prerastené tukom, mohli jest.
26 Krv jest bolo zakázané navždy (3, 17; Ex 12, 20
a najmä Gn 9, 4).
30 Podávacia obeta označuje sem-tam pohybovanie
obetných časti mäsa, čo sa nespaľovali na oltári.
Pohyboval ich medzi svätyňou a oltárom zápalov
mi rukami prinesie loj a prsia zápalnej obe­
ty, ktorá patrí Pánovi. Prsia prinesie na to,
aby sa to podávalo na podávaciu obetu pred
Pánom. | Loj spáli kňaz na oltári, prsia pri- 31
náležia Aronovi a jeho synom. | Aj pravú lo- 32
pätku z vašich pokojných obiet dáte kňazovi
ako podávaciu obetu. | Pravá lopatka náleží 33
tomu, kto zo synov Áronových obetuje loj a
krv pokojnej obety, | lebo pozdvihované prsia 34
a lopatku vezmem si od Izraelitov z ich po­
kojných žertiev a dám ich kňazovi Aronovi a
jeho synom ako ustavičnú náležitosť zo strany
Izraelitov.
To je podiel Aronov a jeho synov na Páno- 35
vej zápalnej obete od toho dňa, v ktorom do­
volil sa im priblížiť, aby slúžili Pánovi ako
kňazi, | určil im ju Pán — podávať zo strany 36
Izraelitov — v deň, keď ich pomazal. To je
večné ustanovenie na všetky pokolenia." | To- 37
to sú ustanovenia o celostných žertvách, o po­
travných obetách, o obetách za hriech a obe­
tách podlžnosti, ó obetách posvätenia a po­
kojných žertvách, | ktoré Pán Mojžišovi pri- 38
kázal na hore Sinaj, keď Izraelitom nariadil
na púšti prinášať obetné dary Pánovi.
Posviacka Kňazstva, 8—10.
Príprava na svätenie. — Pán takto *8
hovoril Mojžišovi: ] „Vezmi Árona a s nim 2
jeho synov, rúcha, olej na svätenie, býčka za
hriech, dvoch baranov a kôš s nekvasenými
chlebmi | a zhromaždi celú pospolitosť pri 3
vchode do stánku zjavenia!" | A Mojžiš urobil 4
tak, ako mu Pán prikázal. Pospolitosť sa zhro­
maždila pri vchode stánku zjavenia. | Tu Mcj- 5
žiš hovoril k pospolitosti: „Toto je to, čo na­
riadil Pán!”
Oblečenie a pomazanie kňazov.
— Nato rozkázal pristúpiť Aronovi a jeho sy- 6*
nom a poumýval ich vodou. | Potom mu (Aro- 7
novi) obliekol ľanovú rízu, opásal ho pásom,
obliekol mu plášť, položil mu efód a ovinul
ho šnúrkou efódu a pevne ho naň priviazal,
j pripevnil naň náprsník a do náprsníka vložil a*
urim a tumim, | položil na jeho hlavu mitru g
a upevnil na mitre spredu zlatú tabuľku, svä­
tý diadém, ako to Mojžišovi nariadil Pán. | Po- io
tom Mojžiš vzal olej na svätenie a pomazal
svätostánok a všetko, čo sa v ňom nachodilo,
a posvätil to. | Sedem ráz pokropil z neho aj n»
oltár a pomazal tak oltár ako aj jeho náradie,
umývadlo a jeho podstavec, aby ich posvätil.
| Potom nalial z oleja svätenia na Áronovu 12
na znak, že aj tieto Časti sú * zasvätené Bohu.
Porov. Ex 29. 26 n.
Rozprava opisuje prevedenie rozkazu Božieho, 1 n.
ktorý dal Pán Mojžišovi v Ex 29, 1—37. Porov,
poznámky k tomuto miestu.
Kúpel bol znakom úplnej obnovy a najmä svä- 6—7
tosti (Zid 7. 26), ktorými sa mali skvieť novo­
svätenci. Ľanová ríza je tunika, košeľa, ktorú
nosievali na samom tele (Ex 28, 39).
Porov. Ex 28. 8.0
Oltár, ako najsvätejšia vec, kropí sa sedem ráz, u
 Levitikus B—9
•13 hlavu a pomazal ho, žeby ho posvätil. | Potom
prikázal Mojžiš pristúpiť Aronovým synom a
poobliekal ich do ľanových ríz, opásal ich pá­
som a položil im na hlavy čiapky, ako to Moj­
žišovi rozkázal Pán.
14 Obeta za hriech. — Potom dal priviesť
býčka na obetu za hriech a Aron a jeho synovia
vložili svoje ruky na hlavu obetného býčka
15 za hriech. | Potom ho Mojžiš zabil, zobral krv
a svojím prstom pomazal rohy oltára a takto
očistil oltár od krvi, ostatnú krv však vylial
ku spodku oltára. Takto ho posvätil, keď ho
očistil od poškvrny. | Nato vzal všetok loj
16
z vnútorností, lojovú vrstvu spod pečene a obe
obličky s lojom na podobline a sám Mojžiš spá­
17 lil to na oltári. | Býka však, jeho kožu, jeho
mäso a jeho trus, úplne spálil mimo tábora,
18 ako to Mojžišovi rozkázal Pán. | Potom prinie­
sol barana na celostnú žertvu a Aron a jeho
synovia položili na baranovu hlavu svoje ru­
19 ky. | Nato ho Mojžiš zabil a krv rozlial okolo
20 oltára. | Potom barana rozsekal na kusy a
21 Mojžiš spálil hlavu a kusy na oltári. | Vnú­
tornosti a nohy poumýval vodou a takto Mojžiš
spálil na oltári celého barana. Bola to celostná
žertva prijemnej vône, zápalná obeta pre Pá­
22 na, ako to Mojžišovi prikázal Pán. | Nato pri­
viedol druhého barana, barana posvätenia, a
Aron a jeho synovia vložili svoje ruky na hla­
•23 vu barana. | Potom ho Mojžiš zabil, vzal z je­
ho krvi a potrel Aronovi pravý boltec ucha, ako
i palec pravej ruky a veľký palec pravej no­
24 hy. | Potom prikázal priblížiť sa i Aronovým
synom a Mojžiš potrel krvou ich pravé uši a
palec na ich pravých rukách ako i palce na
pravých nohách, ostatnú krv rozlial okolo ol­
25 tára. ) Nato vzal loj, a to mastný chvost, vše­
tok loj z vnútornosti, lojovú vrstvu spod peče­
26 ne a pravú lopatku, j z koša nekvasených chle­
bov, ktorý stál pred Pánom, vzal zasa nekva­
sený chlieb, na oleji zaprávaný pagáč a jednu
oblátku a položil to k lojovým kusom a pravej
27 lopatke. | Toto všetko dal potom Aronovi a je­
ho synom do rúk, aby to pred Pánom podávali.
•28 | Potom to zobral z ich rúk a spálil na oltári
zápalných obiet. Toto bola obeta posvätenia na
29 prijemnú vôňu, zápalná obeta pre Pána. | Nato
13 Pomazanie Áronových synov svätopisec tu ne­
spomína, naznačuje sa však na Iných miestach
(Ex 28, 41; 40, 15; Lv 7, 36; 10, 7; Nm 3, 3). Podlá
židovskej tradície Mojžiš nevylial na hlavy Áro­
nových synov olej v takej hojnosti, ako ho vylial
na hlavu Áronovu; pomazal ich len prstom na
čele. Od tohto času kňazmi v Izraeli sú len Aron
a jeho potomci.
23.24 Obrad s krvou chce naznačil, že kňaz je za­
svätený vonkoncom Pánovi.
26—32 Výnimka s pravou lopatkou, ktorá pri pokoj­
ných obetách patrila kňazovi, je pochopiteľná.
V tomto prípade všetko patri Bohu, preto všetko
mäso spaľovali. Len prsia pripadli Mojžišovi. Dal
mu Ich Pán z obety posvätenia (viď vyššie vv.
14—21 a Ex 29, 31—34). Mäso, čo sa malo varil,
bolo z obetného baránka, z barana „posvätenia"
(vv. 22. n.). Svätenie sa skončilo občinou hosti­
nou, na ktorej sa zúčastnili len kňazi. Hostinou
Sp naznačuje spojenie medzi Bohom p kňazmi,
119
I Mojžiš vzal prsia a podával ich ako podávaciu
| obetu pred Pánom. Táto pripadla Mojžišovi za
podiel z barana posvätenia, ako to Mojžišovi
j prikázal Pán. | Potom Mojžiš vzal z oleja po- 30
i svätenia a z krvi, ktorá sa dostala na oltár,
। a pokropil tým Árona a jeho rúcho ako aj je­
ho synov a rúcho jeho synov s ním a takto po­
svätil Árona, jeho rúcho a jeho synov ako i iú-
cho jeho synov.
Potom povedal Mojžiš Aronovi a jeho sy- 31
nom: „Uvarte mäso pri vchode do stánku zja­
venia a jedzte ho tam s chlebom svätenia, čo
je v koši, ako mi to prikázal Pán, keď riekol:
•Aron a jeho synovia nech ho jedial» | Co však 32
z chleba a mäsa zvýši, musi sa úplne spáliť."
Ceremónia svätenia opakuje sa
za sedem dní.—.Od vchodu do stánku zja- 33 *
venia nevzdialite sa za sedem dni až do dňa,
kým sa neskončí vaše svätenie. Sedem
dní potrvá vaša vysviacka. | Ako sa to 34
stalo dnes, tak to prikázal aj naďalej Pán, aby
sa vám získalo odpustenie. | Zostaňte pri vcho- 35
de stánku zjavenia za sedem dní deň a noc a
plňte Pánovo nariadenie, aby ste nepomreli,
lebo takto mi to bolo prikázané!" j A Aron 36
i jeho synovia urobili všetko, čo skrze Mojžiša
prikázal Pán.
Áronova prvá obeta, 9.
Príprava na obetu. — V ôsmy deň 9*
zvolal Mojžiš Árona a jeho synov a všetkých
starších Izraelitov | a povedal Aronovi: „Vezmi 2*
si teľa, býčka na obetu za hriech a barana na
celostnú žertvu; oboje bezchybné a priveď ich
pred Pána!" | Izraelitom prikázal však toto: 3
„Zoberte na obetu za hriech kozia a na celostnú
žertvu teľa a ovcu; oboje jednoročné a bez­
chybné | a na pokojnú žertvu býčka a barana, 4
aby sa pred Pánom zabili, a tiež olejom zaprá-
vanú potravnú obetu, lebo dnes sa vám zjaví
Pán!” | I priviedli, čo nariadil Mojžiš, ku vcho- 5
du stánku zjavenia a prišla tam celá pospoli­
tosť a predstúpila pred Pána. | Tu Mojžiš po- 6
vedal: „Toto je, čo Pán prikázal urobiť pre to,
aby sa vám ukázala sláva Pánova!" | Zatým 7
Mojžiš povedal Aronovi: „Pristúp k oltáru, po­
daj svoju obetu za hriech a svoju celostnú
žertvu a očisti sa od hriechov (ty a ľud), potom
podaj aj obetné dary ľudu a aj ich očisti od
hriechov, ako to prikázal Pán!"
Obrody svätenia opakovali za sedem dni. Kňazi 33—36
za tento čas nesmeli opustit priestor okolo svätyne
(Ex 29, 35—37).
Keď sa skončila vysviacka kňazov, Mojžiš pre- 1
stáva vykonávať kňazské úkony. Na jeho miesto
nastupuje Aron, ktorý začína svoj kňazský úrad
obetami.
Veľkňaz obeluje najprv obetu za svoje hriechy. 2—í
Obetuje dve obety za seba (býčka a barana) a
päť obeti za ľud (kozľa, teľa, baránka, býka a ba­
rana). „Dnes sa vám zjaví Pán" — prisľubuje sa
zjavenie Boha alebo nejaký zjav, v ktorom po­
znajú prltomnost Pánovu (23. 24; Ex 16, 7).
 Levitikus B—10
120

Kňazská obetaza ohriech a celost­ delnice, nakládli do nich ohňa a naň kadidlo a
•8 ná žertva. — Tu Aron pristúpil k oltáru priniesli tak Pánovi neprináležajúci oheň, kto­
9 a zabil teľa na svoju obetu za hriech, | Áro­ rý im Pán nebol prikázal. | I vyšiel oheň od 2*
novi synovia podali mu krv, on namočil do Pána a zabil ich, takže umreli pred Pánom.
krvi svoje prsty a natrel oltárne rohy, ostatnú | I povedal Mojžiš Aronovi; 3*
10 krv však vylial na spodok oltára. | Potom spá­ „Tu sa vyplnilo, čo hovoril Pán:
lil na oltári z obety za hriech loj s obličkami -Na tých, ktori sa mi približujú, ukážem svä­
s lojovou vrstvou spod pečene, ako to Mojži­ tosť svoju
11 šovi prikázal Pán. | Mäso však a kožu úplne a pred všetkým ľudom sa preslávim.«”
12 spálil mimo oltára. | Nato zabil celostnú žer­
Aron však mlčal. | Potom Mojžiš zavolal Mi- 4*
tvu, Aronovi synovia priniesli mu krv a on ju
I saela a Elisafana, synov Oziela, ktorý bol Aro-
13 porozlieval okolo oltára. | Potom mu priniesli v novým strýkom, a povedal im: „Poďte sem a
kusoch i žertvu spolu s hlavou a on ju spálil na
vyneste svojich príbuzných z posvätného mie-
14 oltári. I Vnútornosti a nohy však poumýval a
spálil ich na celostnej žertve na oltári. sta von z tábora!” | A oni prišli a vyniesli ich 5*
v ich rízach z tábora von, ako to nariadil Moj­
15 Obeta za ľud. — Potom priniesol obetné žiš. | A Mojžiš vravel Aronovi a jeho synom, 6
dary ľudu: vzal kozia, ktorý bol (určený) na Eleazarovi a Itamarovi: „Nenechajte si svoje
obetu za hriech ľudu, zabil ho a obetoval ho vlasy rozpustené, ani neroztrhujte svoje rúcha,
16 ako predošlú obetu za hriech. | Potom lebo by ste umreli, a On by sa rozhneval nad
obetoval celostnú žertvu, zachoval sa podľa , celou pospolitosťou. Mŕtvoly vašich bratov,
•17 predpisu. I Nato obetoval potravnú obetu, i ktorých spálil Pán, nech oplakáva celý Izraelov
vzal z nej plnú hrsť a spálil to na ol- 1 dom. | A neodchádzajte od vchodu stánku, aby
18 tári mimo raňajšej celostnej žertvy. | Na- i ste nezomreli; lebo olej svätenia Pánovho je
pokon zabil býčka a barana na pokojnú I na vás!" A oni sa zachovali podľa Mojžišových
obetu za ľud, Aronovi synovia podali mu krv slov.
19 a on vylial ju okolo oltára. | Loj býka, chvost
barana, obličky s priliehajúcim lojom a lojovú Zákaz piť uíno v čase kňazskej
20 vrstvu spod pečene, | tieto lojové čiastky po­ služby. — Potom Pán riekol Aronovi: | „Ví­ 8*.9
ložili k prsiam. Potom spálil lojové kusy na no a opojné nápoje nepite, ani ty, ani tvoji
21 oltári. | Prsia a pravú lopatku podával Aron synovia, keď vstupujete do stánku zjavenia,
ako podávajúcu obetu pred Pánom, ako to Moj­ aby ste nepomreli. Tento predpis je večný na
žišovi prikázal Pán. všetky vaše pokolenia, | aby ste tak vedeli 10
22 Požeh.7ianie a sláva Pánova. — Po­ rozlišovať medzi svätým a všedným a medzi
tom Aron roztiahol svoje ruky nad ľudom a čistým a nečistým j a poúčali Izraelitov o všet­ 11
požehnal ho. A keď ukončil obetu za hriech, kých ustanoveniach, ktoré vám skrze Mojžiša
celostnú žertvu a pokojné obety, zostúpil dolu. nariadil Pán.
23> | Nato Mojžiš a Aron vošli do stánku zjavenia, Kňazský podiel potra vne j a
a keď vyšli von, požehnali ľud. Tu zjavila sa pokojnej obety. — Potom povedal Mojžiš 12 *
'241 všetkému ľudu sláva Pánova, | a od Pána vy­
šiel oheň a strávil celostnú žertvu i lojové Príčina smrti je varí to, že chceli priniesť ka­ 2
didlo do svätyne bez zvolenia Mojžišovho a Áro­
časti na oltári. Keď to všetok ľud videl, jasal novho. Iní sa domnievajú, že obaja bolí opití;
a padol na svoju tvár. zasa iní myslia, že nevzali oheň z oltára zápalov
alebo Že prinášali kadidlo v inom zmiešaní, než
Hriech Nadaba a Abiuho — nariadenie pre bolo predpísané (Ex 30, 34—38). Nadaba a Abiuho
kňazstvo, 10. zabil oheň, čo vyšiel od Pána; porov. 9, 24. Ne­
spálil však ani ich telá, ani odev (v. 5).
•10 Smrť Nadabova a Abiuho. — Árono­ Boh svojím trestom ukazuje, že je svätý. Tresce 3
tých, čo sa k nemu približujú inakšie ako svätým
vi synovia, Nadab a Abiu, vzali svoje kadi- spôsobom. A čim bližší je človek Bohu, tým prís­
8—14 Podťa predpisu 4, 3—12 Aron mal zaniesť krv nejší je trest.
do svätyne a polom mal ňou pomazať rohy ka- Aron mlčal, lebo videl, že trest je spravodlivý.
didlového oltára. V tomto prvom obetovaní však Mohol tu vidieť aj svoj trest za to, že kedysi
táto Časť výstava, lebo Árona vovedie Mojžiš do dovolil Tudu urobiť zlaté teľa (Ex' 6, 18. 22).
svätyne len. po skončení obradov posvätenia. — Nikto nesmel byť pochovaný v tábore a ne­ 5—7
Nohy, rozumej dolné čiastky od kolien. skoršie ani v meste. Mojžiš zakazuje kňazom
Verš naznačuje, že Aron obetoval aj raňajšiu smútiť za Nadabom a Abiom. Tým by vlastne
17
„ustavičnú obetu“ (Ex 29, 39). prejavovali nesúhlas s Pánovým skutkom. Je tu
Slová požehnania nachodia sa v Nm 6, 24—26. začiatok zákona, čo zakazoval kňazom, najmä veľ­
22 kňazovi, účasť na pohrebných obradoch (viď hl.
24 Verš je splnením v. 4. Sláva Pánova..., Pán
sa prejavil nejakým zmyslami spozorovateľným 21). Eleazar (,Boh pomáha‘) a Itamar boli mladší
spôsobom. Možno, že oblačný štíp zažiaril nezvy­ synovia Aronovi.
čajným svetlom (Nm 16, 19; 17, 7; 20, 6 atď.) — Zákaz pit opojné nápoje je nie všeobecný,
Oheň vyšľahol z oblačného stĺpa, v ktorom sídlil Pán Vzťahuje sa výslovne na čas, v ktorom odbavovali
a spálil zvyšok z obetí na oltári. Podivné spálenie bohoslužby alebo iné kňazské obrady. Zakazovalo
obety značilo, že Pán prijal obety so zárubou a že sa víno a iné nápoje, pripravené z datli, jačmeňa,
Boh potvrdzuje zákonitosť Áronovho kňazstva. medu atď.
Nádáb značí ‚veľkodušný‘, Abiu čiže Ablhu, Kňazským podielom zo suchej potravnej obety 12
znamená ‚môj Otec je On‘ (Boh). Nadab a Abiu (minchy), bola celá potravná obeta, okrem „pripo-
boli najstarší synovia Aronovi. mienky", ktorá sa spaľovala na oltári zápalov (6, 11).
 Levitikus 10—11
Aronovi a jeho synom Eleazarovl a Itamarovi,
ktorí ešte ostali: „Vezmite potravnú obetu, kto­
rá ostala zo zápalnej obety Pánovej a zjedzte
•13 ju bez kvasu pri oltári, veď je presvätá. I Zjedz­
te ju na svätom mieste, lebo je to podiel, kto­
rý tebe a tvojim synom patri z Pánových
14 zápalov; lebo tak mi to bolo nariadené. | Po­
dávané prsia a pozdvihovanú lopatku zjedzte
na čistom mieste, ty a tvoji synovia a tvoje
dcéry s tebou. Lebo toto je podiel pre teba a
pre tvojich synov z pokojnej žertvy Izraeli-
15 lov. | Pozdvihovaní lopatka a podávané prsia
majú sa priniesť spolu s lojovými časťami, kto­
ré sú (určené) na celostnú žertvu, aby sa po­
dávali pred Pánom — a potom pripadne tebe
a tvojim synom ako vám vždy patriaci podiel
podľa príkazu Pánovho.”
Požívanie z obety kozia za hriech.
•1G Keď sa Mojžiš starostlivo vyzvedel o kozlov!
obety za hriech, ukázalo sa, že bol úplne spá­
lený. Tu nahneval sa na Áronových synov,
Eleazara a Itamara, ktorí ešte ostali, a povedal:
17 | „Prečo ste nejedli z obety za hriech na svä­
tom mieste? Veď je to presväté a On vám ju
dal, aby ste tak očistili pospolitosť od hrie-
Ifl chov a zmierili ju pred Pánom! | Hľa, jeho
krv sa nevniesla do svätyne, ako som to roz-
*19 kázal!" [ Tu Áron odpovedal Mojžišovi: „Pozri,
dnes obetovali svoju obetu za hriech a svoju
celostnú žertvu Pánovi, a mňa muselo toto
zastihnúť! Keby som bol dnes jedol z obety za
20 hriech, bolo by sa to Pánovi páčilo?" | A keď
to Mojžiš počul, uspokojil sa!
Predpisy o čistote, 11—15.
Čisté a nečisté zvieratá — savci.
♦11 — a Pán hovoril Mojžišovi a Aronovi a pove-
13 Prsia a lopatku mohli si vzlat domov a mohli
Ju jest s príslušníkmi svojej rodiny, a to na
miesto zákonne Čistom.
16—18 Skutočnosť, že Aron nejedol z obetného mäsa,
ktoré obetoval za seba, je pochopiteľná. 2e však
nejedol z druhej obety, z obety za ľud, o ktorom
je reč v 9, 3. 15, bolo priestupkom proti bohoslu­
žobným predpisom. Podľa 6, 17. 18 mali Aron
a jeho synovia z tejto obety jest na posvätnom
mieste. I keď táto obeta bola za hriech ľudu,
mohli z nej jest, lebo ani krv z obetného zvierala
nevnášali do svätyne (S, 30).
10 Aron uznáva svoju chybu, chce sa však ospra­
vedlnil. Vie, že sa mala urobiť radostná hostina,
lenže, ako sa mohol tešiť, keď stratil- dvoch synov.
Taká spoločná hostina - by sa nepáčila Pánovi,
preto, keď nemohol obetný podiel jest, spálil ho
na oltári (7, 17).
11—15 V týchto hlavách je reč o rozličných nečisto­
tách, zákonných alebo levitských nečistotách. Zmlu­
va, ktorú Boh uzavrel s Izraelitmi, zaväzovala ich
predovšetkým k čistote a svätosti mravnej. Keďže
uprostred Izraelitov bol mimoriadnym spôsobom
prítomný Boh (na arche bol jeho trón), táto Božia
prítomnosť vyžadovala od Izraelitov aj Istú von­
kajšiu číže telesnú Čistotu. A pretože predpisy
o tejto čistote sú zaznačené v knihe Levitov,
volá sa čistotou „levitskou". Strata levltskej čisto­
ty privádzala na človeka stav levltskej nečistoty.
Levitské nečistota mala za následok dlhšie alebo
kratšie vylúčenie z účasti na bohoslužbe. A to sa
121
I dal im: | „Povedzte Izraelitom: Toto sú zvie- 2
ratá, ktoré zo všetkých štvornohých zvierat, čo
sú na zemi, môžete jesť: | Všetko, čo medzi 3
štvornohými zvieratami má rozdvojené kopytá,
a to celkom rozdvojené kopytá, a čo prežúva,
môžete jesť. | No z prežúvavcov a dvojkopyi 4
। níkov nesmiete jesť ťavu, je síce prežúvavcom.
' ale nemá celkom rozdvojené kopytá, bude pre
। vás nečistou; | jazveca, ten je síce prežúvav- 5
ccm, ale nemá rozdvojené paprčky, bude pre
vás nečislým;<4 zajaca, ten síce prežúva, ale G
* nemá rozdvojené paprčky, bude pre vás ne-
í čistým; | ošípaná, tá má rozdvojené paprčky. 7
■ a to paprčky nacelkom rozdvojené, ale nie je
| prežúvavcom. | Z ich mäsa nesmiete nič jesť 3
a ich zdochlín nesmiete sa dotknúť, nech sú
pre vás nečistými!
Vodné živočíchy. — A toto môžete jesť 9*
í zo všetkého, čo je vo vodách: Všetko, čo má
plutvy a šupiny, môžete jesť. | No všetko, čo 10
| je v mori a v riekach, a čó nemá plutvy a šu-
• piny, čím sa hemží voda a čo žije vo vodách —
। lo vám bude ohavnosťou; | áno, ohavnosťou 11
l vám to bude a z ich mäsa nesmiete jesť a ich
I zdochlín sa budete strániť. | Všetko teda, čo vo 12
i vodách nemá plutvy a šupiny, bude vám ohav­
nosťou.
Nečistí vtáci a hmyz. — Z vtákov *
13
však budete sa strániť týchto, nesmejúc ich
jesť, lebo vám budú ohavnosťou: orla, orlosui-a.
stalo aj vtedy, ak sa dotyčný mravne ani nepre-
vinil.
Zákony o Čistote veľmi živo zasahovali do ži­
vota Izraelitov. A týmto sa sčiastky vysvetlí vý­
nimočné postavenie Izraelitov medzi národmi. Iz­
rael je vyvolený, Bohu zvláštnym spôsobom pa­
triaci národ. Zákony o čistote odlišovali Izraelitov
od Iných národov, a tak dávali podklad k vyššie­
mu chápaniu a vzrastu aj mravnej Čistoty. Čistota
vonkajšia uspôsobovala a vychovávala Ich k vnú­
tornej Čistote.
Levitské nečistota alebo poškvrnenie mohlo na­
stať, keď niekto jedol z nečistého zvieraťa, keď sa
dotkol mŕtvoly alebo zdochliny, keď mal malo­
mocenstvo alebo pri úkonoch a javoch pohlavného
života.
Tieto zákony dal Boh Mojžišovi a Aronovi, oni
mal! poučovať ľud (Lv 10, 10; Nm 9, 6).
Porov, aj Dt 14, 4. 5. Rozdelenie zvierat je nie 1—8
prírodopisné, lenže v tom čase toto rozdeľovanie
vyhovovalo, bolo to podelenie ľudové, podľa zda-
nia ľudí a nie podľa vedeckého výskumu.
Jazvec (hebr, šáfan) a zajac sa rátajú medzi
prežúvavcov, pretože pohybujú ústami, ako by
prežúvali. Písmo sv. ani v tomto sa nemýli; veď
svätopiscovi tu nejde o iné, ako o zákaz nejesť
tieto zvieratá. Biblia nás tu nechce učiť o príro­
dovedeckom rozdelení zvierat. Pre jej deľ do­
stačovalo aj v tie časy známe a bežné ľudové
podelenie. Svlfto sa pokladala za nečistú. Tak je
tomu aj dnes napr, u mohamedánov.
Mohli sa jesť ryby, čo majú plutvy a šupiny, 0—12
zakazovali sa hady, mloky a raky.
Vtáky, hebr, ‘ôph, neoznačuje len vtáky vo 13—19
vlastnom zmysle slova, lež všetko, čo lieta. Pre­
lo zaraďuje sa sem aj netopier (v. 19). Z vtákov
vypočíta Písmo sv. na tomto mieste devätnásť,
zväčša dravých druhov, ktoré sa živia aj zdochli­
nou, mäsom a krvou a čo sazdržiavojú na pustých
a nedostupných miestach. Autori rozlične vykla-
 122_______ Levitikus 11—12

14.15 orlosupa bradatého, | kaňu, sokolov, ' všetky Musi sa zaniesť do vody a bude až do večera ne­
16 druhy krkavcov, | pštrosa, kukučku, čajku, čisté. Potom bude opäť čisté. | A ak také zviera 33
17 všetky druhy jastrabov, | kuvika, kormorána, padne do hlinenej nádoby, tak všetko, čo je
18 ibisa, sovu ušatú, | sovu, pelikána, bučiaka, v nej, bude nečisté, a tá sa musí roztrieskať. |
19 | bociana, všetky druhy kulichov, dudka a ne Akékoľvek jedlo, ktoré sa použiva, ktoré sa do­ 34
■20 topiera. | Všetky malé lietavé zvieratá, čo cho­ stane do takej vody, bude nečisté. Taktiež
21 dia po štyroch, nech sú vám ohavnosťou. | Zo každý nápoj, ktorý sa píjava, v takej nádobe
všetkého lietajúceho hmyzu, čo chodi po šty­ bude nečistý. | A všetko, na čo taká zdochlina 35
roch, môžete jesť len tie, čo za nohami majú padne, bude nečisté: pekáč (hrniec), dvojnôžka
ešte nohy na skákanie, aby mohli skákať po 1 musia sa rozbiť, sú nečisté a pre vás budú
22 zemi. | Z týchto môžete jesť tieto: sťahovavé nečisté. | Len pramene a studne, vodné stavy 36
kobylky podľa svojich druhov, pažravé kobýl- ostanú čisté. Kto sa však dotkne zdochliny,
23 ky, senné kobylky — a saranče. Všetky ostat- j ktorá je v nich, je nečistý. ] Ak taká zdochlina 37
né lietavé malé zvieratá, čo majú štyri nohy, padne na semeno, ktoré je pripravené na sia-
budú pre vás ohavnosťou. tie, ono ostane čisté. | Ak by sa však na se­ 38
meno dostala voda a potom by padla naň
Znečistenie dotykom zdochlín. - i zdochlina. bude pre "vás nečisté.'
•24 Týmito zvieratami sa znečistite, a kto sa do- j Ak j—i_____
*i. -zdochne :
zviera, ktoré __
sa môže jedávať, *39
tkne ich mŕtvol, bude až do večera nečistý. | a ak sa niekto dotkne jeho zdochliny, bude ne­
25 ] A každý, ktorý by niesol takú zdochlinu, musí | čistý až do večera. | Kto by z takej zdochliny 40
svoje šaty oprať a ostane nečistý až do večera: j jedol, musí vyprať svoje šaty a bude až do ve­
26 | Všetkými štvornohými zvieratami, ktoré ma­ čera nečistý. Aj keby niekto niesol takú zdoch­
jú rozdvojené kopyto, ale nemajú kopyto úplne linu, vyperie svoje šaty a bude nečistý až do
rozdvojené a neprežúvajú, tie budú pre vás večera.
nečisté. Každý, kto sa ich dotkne, je nečistý. Všetky malé živočíchy, ktoré sa hemžia po 41 *
27 | Tiež za nečisté budete považovať všetkých zemi, sú ohavnosťou, nesmú sa jesť, j Všetko, 42
štvornohých živočíchov chodiacich na labách. čo sa plazí po zemi, a všetko, čo chodí no
Každý, kto sa dotkne ich zdochliny, bude ne- štyroch, a všetko, čo má ešte viac nôh, všetky
28 čistý až do večera. | A kto ponesie ich zdochli- malé živočíchy, čo sa hemžia po zemi, to (všet­
nu, musí svoje šaty vyprať a bude až do ve­ ko) sa nesmie jesť, lebo je to ohavné. | Ne­ 43'
čera nečistý. To je pre vás nečisté. robte sa ohavnosťou skrze niektoré z týchto
•29 Z malých živočíchov, čo sa hemžia na zemi, mnohých zvierat, ktoré sa hemžia na zemi, a
tieto sú pre vás nečisté: lasica, myš, druhy neznečistíte sa nimi tak, že ostanete nečistými.
30 jašterov, | piskor, chameleón, mlok, salaman- | Lebo ja, Pán, som vašim Bohom! Preto do­ 44
31 der a krt. . Tieto sú pre vás nečisté z malých kážte sa, že ste svätí a buďte svätí, lebo ja
živočíchov. Každý, kto sa dotkne ich zdochlín, som svätý. A neznečistite sa nejakým malým
bude nečistým až do večera. živočíchom, ktorý lozi po zemi! | Lebo ja, Pán, 45
32 A všetko, na čo také zdochnuté zviera padne, som to, ktorý som vás vyviedol z egyptskej
je nečisté: všetky drevené predmety, šaty, koža krajiny, aby som sa stal vaším Bohom.-Nuž
a koberec, každý predmet, ktorý sa používa. buďte svätí, lebo ja som svätý!
dajú hebrejské mená uvedených vtákov. Treba sa Toto je zákon o štvornohých zvieratách, o lie­ 46
priznať, že mnohé mená týchto vtákov dnes ne­ tavých živočíchoch, o všetkých živočíchoch, čo
vieme už presne stotožniť. sa pohybujú vo vodách, ako aj o všetkých ži­
20—23 Aj lietavý hmyz je nečistý. Slová „Co chodia po
štyroch“ netreba brať matematicky. Rozumie sa
vočíchoch, ktoré lozia po zemi, j aby sa robil 47
tým všetko, čo má viac ako dve nohy a čo lezie rozdiel medzi čistým a nečistým, medzi zvie­
v horizontálnej polohe. Zakazovalo sa jesť aký­ ratami, ktoré sa môžu jesť, a medzi zvierata­
koľvek hmyz, okrem štyroch druhov kobyliek, mi, ktoré sa jesť nesmú."
pretože ony nelezú, ale skáču. Kobylkami sa sýtil
aj sv. Ján Krstiteľ (Mt 3, 4; Mk 1, 6). O šestonedieľkach. — Potom Pán takto 12 *
24—28 Zákon robi rozdiel, či sa niekto dotkol zdochli, hovoril Mojžišovi: | „Povedz Izraelitom: ak 2
ny len letmo alebo čl dotyk trval dlhšie. V prvom
prípade Izraelita bol nečistý do večera a na svoje Nesmelo sa jesť mäso, v ktorom ostala krv. 39—40
očistenie nemusel nič iné robiť. V druhom prípade Teda ani odpadnuté čisté zviera Izraeliti nesmeli
však nečistota trvala dlhšie, musel si oprát šaty jesť. Kto by ho jedol, nevediac o tom, bol nečistý.
a sám sa okúpať (17, 15). Kto by však tak urobil vedome, mal byť vylúčený
29—38 Sem patria zvieratká, Co sa plazia alebo Co z izraelského národa (Nm 15, 30). O očisťovaní
majú také krátke nohy, že sa zdá, ako by sa takýchto viď vyššie v. 24. 25.
plazili. O plazoch v užšom slova zmysle hovorí . Vo verši 29 bola reč o ôsmich druhoch plazov. 41—42
sa vo verši 42. Vyratúvajú sa len najznámejšie Tu je zákaz o akýchkoľvek plazoch (hady, červy,
druhy; bolo ich však omnoho viac. Nie je isté. myši, hmyz).
Ci ide o krta alebo o stonožku. Prestúpenie zákazu dotýkalo by sa napokon aj 43—45
Studne a pramene sa neznečistili, I keď padlo čistoty duše. Neposlušnosťou by sa aj duša po­
do nich niektoré zo spomenutých zvierat (v. 36). škvrnila. Veď vonkajšia čistota mala znázorňovať
Odtokom a prítokom voda sa sama očistila. Keby čistolu vnútornú, o ktorú išlo v prvom rade.
sa však aj takáto voda pokladala dlhší čas za ne­ A pretože Boh je bytostná svätosť, bolo treba, aby
čistú, zákon by sa dal ťažko zachovať pre nedo­ aj ľud. medzí ktorým býva), bol svätým.
statok vody na Východe. Ten však, čo vytiahol Nečistota rodičky nebola mravnou nečistotou, 1—5
zdochnuté zviera z prameňa, cisterny alebo studne, je to len obradná čiže levitské nečistota. Pôrodné
bolesti pripomínali prvý hriech, za ktorý Eva dt?-
poškvrnil sa.
 Levitikus 12—13 123

nejaká žena zľahne, porodí chlapca, je sedem I sedem dni. | Keď ho potom kňaz siedmeho dňa 5
dni nečistá, tak dlho bude nečistá ako v dňoch i prezrie a zbadá, že postihnuté miesto a jeho
3 svojej mesačnej nečistoty. | V ôsmy deň oreže farba ostali nezmenené, že vyrážka na jeho ko-
4 sa jeho predkožka. | Potom ona ostane (doma) j ži sa nešíri, tak ho zavrie kňaz ešte na sedem
ešte triatridsať dní v očisťovaní svojej krvi. Ne­' dni. | Keď kňaz pri druhej prehliadke zisti. 6
smie sa dotknúť ničoho svätého a nesmie prísť že vyrážka ostala bielou a vyrážka na pokožke
do svätyne, kým sa neskončia dni jej očisťo­ ďalej sa nešíri, tak ho vyhlási za čistého, je to
5 vania. | Ak porodí dievča, je dva týždne ne­ len vyrážka. | Ak sa však vyrážka po tom, čo 7
čistá ako pri svojom očisťovaní a ostane doma bol od kňaza prehliadnutý a za čistého uzna­
šesťašesťdesiat dní v očisťovaní svojej krvi. | ný, na koži rozšíri ďalej, nech je k nemu zno­
•6 Keď sa pominú dni jej očisťovania, nech je to vu privedený. | Ak teraz kňaz pri prehliadke 8
chlapec alebo dievča, kňazovi prinesú ku vcho­ zistí, že sa rozšírila vyrážka na koži, tak kňaz
du do stánku zjavenia ročného baránka na ce­ ho vyhlási za nečistého, ide o malomocenstvo.
lostnú žertvu a holúbä alebo hrdličku na obetu
za hriech. | On to obetuje Pánovi a očisti ju Zastaralé malomocenstvo. — Ak sa 9
7 na niekom ukáže malomocenstvo, nech ho pri­
od hriechu a ona bude od svojho krvotoku vedú ku kňazovi. ' Keď kňaz zbadá, že na jeho 10
čistá. Toto je predpis o rodičke chlapca alebo koži je biela opuchlina, od ktorej aj vlasy obe­
8 dievčaťa. | Ak však nebude môcť dať. cenu
leli, a na opuchline vyrastá divé mäso, | vtedy 11 *
baránka, nech vezme dve hrdličky alebo dvoje
je to zastaralé malomocenstvo na jeho koži.
holúbät, jedno na celostnú žertvu, druhé na Kňaz ho vyhlási za nečistého bez toho, že by
obetu za hriech. A kňaz ju zmieri a ona bude ho (zo spoločnosti) odlučoval; lebo je nečistý.
čistá.” | Keď malomocenstvo vypukne na celej koži, 12
Vonkajšia čistota u ľudí, 13—14. - takže malomocenstvo pokrýva celú pokožku
chorého od hlavy až po päty, kde len kňaz
13 Vyrážky a škvrny. — Potom Pán hovo­ môže prezrieť, | a keď kňaz zistí, že malomo- 13
2 ril Mojžišovi a Aronovi takto: | „Ak sa nieko­ censtvo napadlo celé jeho telo, nech vyhlási
mu spraví na holej koži opuchlina, vyrážka ale­ chorého za nečistého, obelel celý, je nečistý.
bo biela škrvna a to sa na jeho pokožke rozvi­ I Len čo sa na ňom zjaví divé mäso, bude ne- 14
nie v malomocenstvo, nech ho privedú ku kňa­ čistý. | A keď kňaz uzrie divé mäso, vyhlási 15
zovi Aronovi alebo k niektorému z jeho synov. ho za nečistého, divé mäso je nečisté, ide o ma­
3 | Keď kňaz prezrie vyrážku na koži a ak vlasy lomocenstvo. | Ak medzitým divé mäso opäť 16
na vyrážke obeleli a ak vyrážka je hlbšia ako zmizne a obelie, nech ide ku kňazovi. | A keď 17
jeho pokožka, pôjde o malomocenstvo. Keď kňaz zisti, že napuchnuté miesto obelelo, kňaz
4 kňaz toto zbadá, vyhlási ho za nečistého. | Ak vyhlási chorého za čistého; on je čistý.
však biela škrvna na jeho pokožke nebude hlb­ Malomocenstvo po opuchlinách. — 18 *
šia ako jeho (ostatná) pokožka, a jeho vlasy Ak sa niekomu urobi na koži vred a zahojí sa, | 19
nezbeleli, tak kňaz postihnutého uzavrie na ale potom na mieste vredu vznikne biela opuch­
stala trest v bolesti rodiť deti (Gn 3. 16). Boh lina alebo červená škvrna, nech ho privedú
týmto zákonom chcel upozorňovať na prvý hriech ku kňazovi. | Keď spozoruje, že je to hlbšie 20
a na jeho následky: odlúčenie od Boha, smrť a
rozličná biedy a strasti. Narodenie dieťaťa bolo ako koža a že od toho obeleli vlasy, tak kňaz
radosťou, bezdetnosť sa považovala za trest. Pre ho vyhlási za nečistého, je to malomocenstvo,
porodenie alebo počatie matka nemohla byt po­ čo na vrede vypuklo. [ Ale ak kňaz zistí, že 21
važovaná za duševne nečistú. Pojem jej nečistoty vlasy tam neobeleli, a že (to miesto) nie je
mol vzťah jedine na jej telesný stav (15, 19—24).
6.8 — Za sedem dni bola nečistá a poškvrňovala všet­ hlbšie ako ostatná koža, ba že (len) obelelo,
ko, čoho sa len dotkla. V ďalších 33 dňoch stala tak nech ho kňaz oddelí na sedem dní. | Ak 22
sa jej nečistota obyčajnou, nesmela sa dotknúť sa to bude rozširovať na koži viac, kňaz ho
posvätnej veci alebo priblížiť sa k svätostánku. vyhlási za nečistého, ide o malomocenstvo. I
Keď porodila dievča, táto nečistota trvala časove
dvojnásobne. Celostnou žertvou sa ďakovalo za Príznaky malomocenstva sú: vyrážka na koží, 1—8
dieťa. Hrdlička alebo holúbä prinášali sa za hriech, jamky v koží a oholenie vlasov na tých miestach,
nie však za osobný čiže mravný priestupok, ale ktoré sú zasiahnuté malomocenstvom. Malomoccn-
za obradný nedostatok, za pôrod a telesný stav stvo začína malými škvrnami; ktoré sa rýchlo ší­
po pôrode, čo vnútorne nebolo nijako hriešne. Tú­ ria po celom tele. Vypadávajú vlasy, obočie, brada,
to obetu priniesla aj Panna Mária (Lk 2, 24). ba aj zuby. Ody napuchnú a pomaly hnijú. Nemoc
13 Predpisy o malomocenstve a vyrážkach dotý­ nie je bolestivá, spôsobuje však malátnosť a sla­
kajú sa nielen človeka, ale aj zvierat a rozličných bosť nielen tela, ale aj duše. Písmo rozoznáva dva
veci. Nečistota malomocného nepokladá sa za druhy malomocenstva: vredovlté alebo elcíantiazls
mravnú nečistotu, nie je následkom hriechu. Táto (Dt 28, 27) a malomocenstvo biele čiže mojžišské.
hrozná choroba mala však verml rušivý vplyv O túto druhú ťormu malomocenstva Ide na tomto
medzi Božím ľudom, preto predpisy o ne) sú veľ- mieste.
mi prísne. V mnohých prípadoch nešlo o pravé V tomto prlpodc Ide Isto o malomocenstvo, a 11
malomocenstvo, ale Iba o zjavy, kde vonkajšie preto netreba, aby ho kňaz skúšal, „odlúčil".
náznaky boli podobné. Malomocenstvo zapríčiňuje Opisuje príznaky malomocenstva, ktoré sa ob- 18—23
bacil, veťml podobný tuberkulóznym. Izraeliti ešte Javuje na Jazvách po zahojených vredoch alebo
nevedeli liečiť malomocenstvo. Malomocného po­ akýchkoľvek zahojených ranách. Ak sa vyskytnú
kladali ako by zaživa mŕtveho. Malomocný bol znaky, ako vo veršoch 2. 3, nemocný bol nečistý.
vylúčený z ľudskej spoločnosti, aby nikoho nena­ Ale ak vec bola pochybná, nemocného oddelil
kazí). kňaz na sedem dni.
 Levitikus 13
124
23 Ak však škvrna ostane na tom istom mieste a
nerozširuje sa, ide o zacelený vred a kňaz vy­
hlási ho za čistého.
24 Malomocenstvo po popálení. — Ak
má niekto na svojej koži popáleninu a mäso,
ktoré sa utvára na popálenine, je ako bieločer-
25 vená alebo ako biela škvrna, 1 a kňaz pri jeho
prehliadke zbadá, že vlasy na škvrne zbeleli a
že to je hlbšie ako koža, ide o malomocenstvo,
ktoré vzniká v popálenine. Kňaz vyhlási ho za
26 nečistého, je to malomocenstvo. I Ale ak kňaz
zistí, že na škvrne vlasy nezbeleli a že to n:e
je hlbšie ako koža, ba že je to biele, tak kňaz
27 ho na sedem dni oddelí. ; Na siedmy deň ho
kňaz prezrie. A ak sa rozšírila škvrna na koži,
tak kňaz ho vyhlási za nečistého, je to malo-
28 mocenstvo. 1 Ak škvrna ostane na svojom
mieste a nerozširuje sa po koži, ba zbelie, ide
len o napuchnutie po popálení. Kňaz ho vyhlási
za čistého. Ide o zahojenú popáleninu.
Malomocenstvo vo vlasoch hlavy a
29 brady. — Ak nejakému mužovi alebo žene
30 vznikne na hlave alebo na brade vyrážka a
ak kňaz pri prehliadke vyrážky zisti, že je hlb-
šie ako koža, a pritom vlasy zredli a zožltli,
nech ho kňaz vyhlási za nečistého. Je to zhub
ná škvrna, je to malomocenstvo hlavy alebo
31 brady. ' Ak kňaz pri prehliadke uvidí, že zhub
ná škvrna nie je hlbšie ako koža, ale len že nie
sú na nej vlasy čierne, tak kňaz postihnutého
32 zhubnou škvrnou na sedem dni odlúči. ' Ak
kňaz pri prehliadke napadnutého miesta na
siedmy deň zisti, že škvrna sa nerozšírila, a
ak vlasy nezožltli a ak škvrna nie je hlbšia
•33 ako koža, í musi sa (dať) ostrihať — iba škvr­
nité miesto sa neostrihá — a potom kňaz
postihnutého škvrnou odlúči zasa na sedem
34 dni. j Keď potom kňaz na siedmy deň zhubnú
škvrnu prezrie a zisti, že škvrna na koži sa
nerozšírila a že nie je hlbšie ako koža, vyhlási
ho kňaz za čistého; on si vyperie šaty a je
35 čistý. Ak sa však rozšíri škvrna ďalej po koži
36 — po tom, čo bol vyhlásený za čis‘ého— a
keď kňaz pri prehliadke zistí, že sa škvrna na
koži rozšírila, kňaz nebude zisťovať, či vlasy
37 zožltli; postihnutý je nečistý. 1 Ak škvrna ne­
mení svoj vzhľad a opäť na nej rastú čiernc-
vlesy, vtedy škvrna je vyliečená. Postihnutý
je čistý a kňaz ho vyhlási za čistého.
•38 Neškodná vyrážka. — Ak sa zjaví u nie­
ktorého muža alebo ženy na koži jasná škvrna,
39 biele škvrny ' a kňaz pri prehliadke nájde jas­
né biele škvrny, je to neškodná vyrážka, ktorá
vznikla na koži, a taký je čistý.
•40 Malomocenstvo na plešine. — Ak nie­
komu oplešivie hlava, je plešivý na tyle, taký
33 Má byt ostrihaný alebo oholený, aby sa lepšie
zistilo, ČI sa vyrážka rozšírila. Preto neoslrihall
miesto napadnuté.
38 Nejde o malomocenstvo v pravom slova zmysle,
ale len o vyrážku. Nemoc nie je nákazlivá.
40—43 Plešinu a vypadávanie vlasov treba rozlišovať
od malomocenstva. O malomocenstvo Ide len vle­
je čistý. | Ak hlava plešivie spredu, je plešivý 41
na čele, taký je čistý. 1 Ak sa však na čelnej 42
alebo tylovej plešine ukáže bledočervená vy­
rážka, to je malomocenstvo, ktoré vzniklo na
jeho čelnej a tylovej plešine. | Keď kňaz pri 43
svojej prehliadke zisti spredu alebo zo zadu na
jeho plešine bledočervenú vyrážku, ktorá vy­
zerá ako malomocenstvo na koži tela, | taký 44
je malomocný, je nečistý. Kňaz ho vyhlási bez
váhania za nečistého. Taký má na hlave malo­
mocenstvo.
Predpisy o malomocnom. — Malo- 45
*
mocný, ktorý je napadnutý touto vyrážkou,
nech chodieva s roztrhnutým rúchom, vlasy
nech má voľne rozpustené, nech si zakryje bra­
du a nech volá: „Nečistý, nečistý!” | Zostane 46
*
nečistý zatiaľ, zakiaľ bude mať vyrážku. Je
nečistý, bývať musi osve, mimo tábora zdržo­
vať sa bude.
Malomocenstvo na šatách a kožiach.
— Ak sa škvrna malomocenstva ukáže či už na 47’
vlnených šatách, । alebo plátenných šatách, či 48
i na tkaných alebo pletených plátenných alebo
I vlnených látkach, či už na koži alebo na neja­
kom koženom predmete, | a škvrna, či na ša- 49
tách alebo koži, či na tkaných alebo pletených
látkach alebo na akomkoľvek koženom pred­
mete, bola by zelenkavá alebo červená, je to
škvrna malomocenstva a treba ju ukázať kňa­
zovi. I Kňaz škvrnu preskúma a škvrnitú vec 50
na sedem dni odloží. | Ak na siedmy deň pri 51
prezeraní škvrny zbadá, že sa škvrna či už na
šatách alebo na tkanej alebo pletenej látke, či
na koži alebo hocakom koženom predmete roz­
šírila, škvrna je zhubným malomocenstvom;
taká (vec) je nečistá, i Satý, tkanú či plátennú 52
pletenú alebo súkennú látku alebo kožený
predmet, nech je to čokoľvek, na čom sa uká­
zala škvrna, spáli, je to nebezpečné malomo­
censtvo a taká (vec) sa musi úplne spáliť. I
Ak kňaz pri prezeraní zisti, že sa škvrna na 53
. šatách, či na tkanej alebo plátennej látke, či
| na koženom predmete alebo na čomkoľvek ne-
। rozšírila, I tak kňaz nariadi, aby sa to, na čom 54
' sa vyskytla škvrna, vypralo; potom to odloží
í opäť na sedem dní. I Ak aj teraz kňaz pri skú- 55
4 maní — po tom, čo škvrna bola vypraná —
! zbadá, že sa škvrna nezmenila, je to nečisté aj
: vtedy, ak sa škvrna nerozšírila, musi sa to
' úplne spáliť; ide tu o načaté miesto na jej rube 56
I dy, keď na plešine dostane koža bíelo-červenastú
| farbu.
Roztrhnuté rúcho a rozpustené vlasy sú znám- 45
kaml smútku (10, 6; 21, 10). Zakryť bradu alebo
ústa je tiež znakom smútku (Ez 24, 17. 22; Mich
3, 7). Volať bude; „Nečistý!”, aby upozornil pre­
chádzajúcich, žeby sa k nemu nepribližovali.
Malomocní bývali oddelení, spolu sa však mohli 46
schádzať aj bývať (4 Kr 7, 31; Lk 17, 12). Bývali
mimo tábora.
Pravdepodobne ide o škvrny alebo pleseň, ktorá 47—59
sa objavila na šatstve, keď bolo na vlhkom mieste.
Škvrny boli podobné škvrnám, aké sa zjavili na
nemocnom človekovi, ktorý trpel malomocenstvom.
Spáliť sa má len časť nakazená, a nie celý kus
látky alebo celé rúcho.
 Lcvlllkus 13—H 125

alebo líci. | Ak kňaz pri skúmaní vidí, že škvr­ I Na ôsmy deň vezme dvoch bezchybných ba 10*
na, čo bola vypratá, vybledla, tak zo šiat, kože । ránkov a jednu bezchybnú jalovičku, tri desa­
57 alebo tkaniny, či plátennej látky ju vystrihne. tiny (efy) jemnej, s olejom pomiešanej múky a
Ak sa opäť objaví na šatách, na tkanej alebo log oleja na potravnú obetu, j Kňaz, ktorý vy­ 11
plátennej látke, alebo na nejakom koženom konáva očisťovanie tohto človeka, postaví jeho,
predmete, nech je to čokoľvek, je to čerstvé ma­ čo sa očisťuje, a všetky veci pred Pána pri
lomocenstvo, to, na čom sa škvrna objavila, vchode do stánku zjavenia. | Potom kňaz vez­ 12
58 musí sa úplne spáliť. I Oblek alebo tkaná, či me jedného baránka a prinesie ho na obetu
plátenná látka alebo kožený predmet, nech je i podlžnosti; tak isto i log oleja, a oboje bude
to čokoľvek, na čom po vypraní škvrna zmizne, podávať ako podávaciu obetu Pánovi. i Polom 13
59 vyperie sa ešte raz; to je čisté. | Toto je zákon zabije baránka na svätom mieste, na mieste,
o malomocenstve na súkennom, či plátennom kde sa zabija žertva za hriech a celostná žer-
obleku, alebo na tkanej či plátennej látke, alebo i tva; lebo ako obeta za hriech, tak aj obeta po-
na hocakom koženom predmete, ako ich za čisté i dlžnosti náleží kňazovi; je syätosvätá. | Nato *
14
alebo nečisté (kňaz) vyhlásil." kňaz zoberie niečo z krvi obety podlžnosti a po­
maže ňou dolný koniec pravého ucha, palec na
•14 Očisťovanie malomocného. — A Pán pravej ruke a veľký prst na pravej nohe očisťo
2 takto hovoril Mojžišovi: | „Toto je zákon o ma­ vaného. ' Kňaz potom vezme niečo z loga oleja 15
lomocných: V deň, keď sa vyhlási za čistého, a naleje to na (svoju) ľavú kňazskú ruku.
3 privedú ho ku kňazovi, | no kňaz vyjde (mu Nato namočí kňaz svoje pravé prsty do oleja, 16
v ústrety) z tábora von. Keď kňaz pri prehliad­ čo je na jeho ľavej dlani, a svojim prstom po­
ke zisti, že sa malomocenstvo na malomocnom kropí olejom sedem ráz pred Pánom. | Ostat­ 17
4 vyliečilo, j kňaz nariadi priniesť pre očisťova­ ným olejom, ktorý zostal na jeho ruke, kňaz
ného dvoch živých čistých vtákov, cédrové dre­ natrie pravé ucho, palec na pravej ruke a palec
5 vo, karmazinové nitky a yzop. ' Potom kňaz na pravej nohe očisťovaného, nad krvou (vza­
rozkáže jedného z vtákov zabiť nad hlinenou tou) z obety podlžnosti. | A čo z oleja ostane 18
•6 nádobou s pramenitou vodou, 1 sám však vezme ešte na kňazovej ruke, pootiera to o hlavu očis­
žijúceho vtáka, k tomu cédrové drevo, karma- ťovaného. Takto kňaz zbaví ho viny pred Pá­
zinové nitky a yzop a namočí to, aj žijúceho nom. | Potom kňaz prinesie obetu za hriech a 19
vtáka, do krvi toho vtáka, ktorý bol zabitý nad očisťovaného zbaví viny, takže bude oslobode­
7 (nádobou s) pramenitou vodou. | Nato sedem­ ný od svojej nečistoty, j Nato kňaz prinesie na 20
krát pokropí (človeka), čo sa má očistiť od i oltári celostnú žertvu a potravnú obetu. Takto
malomocenstva, a tak ho očisti. Živého vtáka kňaz ho zbaví hriechu a on je čistý.
•8 však nechá voľne uletieť do poľa. | Potom ten,
čo sa má očistiť, vyperie svoje rúcho, ostrihá Náhrada za predpísané obetné dary.
si všetky vlasy a zmyje sa vodou. Potom bude — Ak je však (malomocný človek) chudobný a 21-
čistý, po tomto môže isť do tábora, musi však nemôže vynaložiť výlohy, vezme jedného ba­
ostať za sedem dni vonku mimo svojho stanú. ránka na obetu podlžnosti, aby ho podával, a
9 Na siedmy deň zasa si ostrihá všetky vlasy, aby sa zbavil hriechu, desatinu jemnej múky,
hlavu, bradu, obrvy a vôbec ostrihá si všetky zmiešanú s olejom, na potravnú obetu a log
vlasy, vyperie si šaty a vo vode vykúpe svoje oleja, | potom dve hrdličky alebo dvoje holú­ 22
telo; potom je čistý. bät, to dostačí, aby sa jedna obetovala ako obeta
za hriech, druhá ako celostná žertva. | Tieto 23 '
1 Malomocenstvo bolo symbolom hriechu a smrti. prinesie kňazovi v ôsmy deň na svoje očisťo­
Vylučovalo človeka z pospolitosti a zabraňovalo vanie ku vchodu do stánku zjavenia pred Pá­
mu zúčastniť sa na obetách alebo vstúpiť do ná­
dvoria okolo stánku. Preto vyliečený z malomo­
na. ] A kňaz vezme baránka za podlžnosť a log 24
censtva musel sa dvakrát očisťovať. Po prvý raz, oleja a kňaz bude ich podávať ako podávaciu
uby mohol znova prísť medzi ostatných Izraelitov obetu pred Pánom. | Potom zabije baránka za 25
(2—9), po druhý raz, Žeby sa mohol zúčastniť na podlžnosť, vezme niečo krvi z obety podlžnosti,
obetách a vôbec na bohoslužbe (10—20). Malo­
mocného musel kňaz prezrieť a len kňaz ho vy­
potrie koniec pravého ucha očisťovaného a pa­
hlásil za zdravého (Mt 8, 4; Lk 5, 14). Príbuzný lec na jeho pravici a palec na jeho pravej no­
nemocného doniesol cédrovú halúzku, ktorá mala he. | Z oleja naleje kňaz niečo na ľavú kňazskú 26
byť rukoväťou na kropáči, čo sa urobil z vetvi­
čiek yzopu (porov. Ex 12, 22; 24, 2). Vetvičky O efe viď 5, 11. Tri desatiny čiže tri gomery 10
yzopu ovlazali na cédrovú halúzku karmazínovýml (gomer 3.64 litra), teda približne 11 litrov. Log
nitkami. Karmazln (Ex 25, 4), teda červená farba, i bola najmenšia židovská miera, merala 0506 litra.
mal znázorniť, že do vyliečeného sa vrátila opäť : O podávacej obete viď 5, 14 n. a 7, 1 n.
červená, zdravá krv. Cédrové drevo, ktoré je trvá- I Pomazanie krvou je podobné ako pri svätení 14—18
ce, symbolizovalo, že vyliečený je zbavený póru- j kňaza (6, 23. 24). Vyliečený pomazaním krvou a
šenia, hniloby. Napokon -voňavý yzop znázorňoval, i olejom, obetou lak celostnou ako 1 potravnou pri­
že telo dotyčného nevydáva už hnilobný zápach. jímal sa medzi lud Boží, do spoločenstva vyvole­
6 živý vláčik, ktorého po namočení do vody, ného národa. Tieto obrady robili ho schopným
zmiešanej s krvou prvého vtáka, púšťali no slo­ zúčastňovať sa na službe Božej.
bodu, predstavuje očisteného malomocného, ktorý Ak vyliečený z malomocenstva Jc chudobný 21—32
tiež dosiahol slobodu a môže sa vrátiť k svojim. (5, 7—13; 12, 8), prinesie na obetu baránka ako
Pustený vtáčik mohol znázorňovať aj to, že ne­ obetu podlžnosti, na zápalnú celostnú žertvu hrdlič­
moc odišla (Lv 16, 2). ku alebo holúbä a na potravnú obetu desatinu
6 Sedem dni slúžilo ako príprava na obetu. efy múky.
 Levitikus 14—15
126

27 ruku,' a kňaz pokropí pravým prstom s olejom, ! idrové drevo, karmazinové nitky a yzop. |
ktorý je v jeho ľavej ruke, sedemkrát pred Pá- i eden vták sa zabije nad hlinenou nádobou 50
28 nom. , Nato kňaz s olejom, ktorý je na jeho | pramenitou vodou, | potom vezme sa cédrové 51
ruke, potrie očisťovaného na konci pravého ! revo, yzop, karmazinové nitky a ešte žijúci
ucha, na palci pravej ruky a na palci jeho pra­ vták a namočí sa to do krvi zabitého vtáka ako
vej nohy, na mieste, kde je krv (vzatá) z obe- aj do pramenitej vody a dom sa pokropí sedem­
29 ty podlžnosti. | A čo ostane z oleja na kňazovej krát. | Takto bude dom očistený krvou, cédro- 52
ruke, pootiera to o hlavu očisťovaného, aby ho vým drevom, yzopom a karmazínovými nit­
30 tak pred Pánom pozbavil hriechu, j Potom podá kami. j Živého vtáka nechá voľne uletieť z mes- 53
(v obetu) jednu hrdličku alebo holúbä z toho, ta do poľa. Tak zbaví dom nečistoty a bude
31 čo on môže dať, | jednu za žertvu za hriech, čistý.
druhú na celostnú žertvu s potravnou obetou. Toto je zákon o všetkých druhoch malomo- 54
Takto kňaz zbaví očisťovaného hriechu pred censtva a o zhubných (vyrážkach) | ako aj 55
32 Pánom. , Toto je zákon o (človeku) postihnu­ o malomocenstve na rúchu a domoch, | o na- 56
tom malomocenstvom, ktorému nedostačuje behline, prašine a všetkých škvrnách a o roz­
(uhradiť) výlohy pri jeho očisťovaní." ličných farebných premenách, j aby sa videlo, 57
kedy je niečo nečisté a kedy čisté. Toto je zá­
•33 Malomocenstvo na domoch. — A Pán kon o malomocenstve."
34 takto hovoril Mojžišovi a Áronovi: j „Keď prí­
dete do kanaánskej zeme, ktorú vám dám do Nečistota u muž a. — A Pán takto hovoril 15 *
vlastníctva, a ak v zemi, ktorá vám bude patriť, Mojžišovi a Aronovi: I „Prehovorte k Izraeli- 2
navštívim niektorý dom malomocenstvom, | tom a povedzte im: Ak niekto trpí na semeno-
35 nech sa majiteľ domu zoberie a nech to oznámi tok, tak jeho výtok je nečistý. [ A toto je jeho 3*
kňazovi takto: »V mojom dome ukazuje sa čosi nečistota pre jeho výtok: alebo jeho úd vylučuje
36 ako *malomocenstvo. | Tu kňaz rozkáže, aby výtok, alebo jeho úd zadržuje výtok, je to ne­
sa dom vyriadil prv, kým ta príde kňaz, aby čistota. [ Každé lôžko, na ktorom bude spať 4
škvrny videl, aby nemusel všetko, čo je v do­ trpiaci na výtok, bude nečisté a každý predmet,
me, označiť za nečisté. Potom pride kňaz pre- na ktorý si sadne, bude nečistý, i Kto sa dotkne 5
37 zrieť dom. [ A keď pri prezeraní škvŕn zbadá, jeho lôžka, musí vyprať svoje šaty a okúpať sa
že vyrazeniny na domových stenách sú ako ze­ vo vode a bude nečistý až do večera. | Ak si 6
lenavé, červenkasté jamky, ktoré sú hlbšie ako niekto sadne na predmet, na ktorom sedel tr­
38 stena, i tak vyjde z domu pred dvere a dom piaci na výtok, vyperie si šaty a okúpe sa vo
39 zavrie na sedem dní.' Keď kňaz na siedmy deň vode a bude nečistý až do večera. | Kto sa 7
znova pride a pri prezeraní zisti, že vyrazeni- dotkne tela toho, čo trpí na semenotok, vyperie
40 na sa na domových stenách rozšírila, | kňaz si šaty, okúpe sa vo vode a bude nečistý do
nariadi kamene, na ktorých sa ukazuje vyraze- večera. | Ak trpiaci na výtok dotkne sa nejako 8
nina, vytrhnúť a odhodiť von z mesta na ne- svojimi slinami toho, ktorý je čistý, tento si
41 čisté miesto. ' Dom sa zvnútra zôkol-vôkol musí vyprať šaty, okúpe sa vo vode a bude ne­
oškrabe a oškrabaný prach vysype sa von čistý až do večera. | Každé sedlo, na ktorom 9
42 z mesta na nečistom mieste. ' Potom sa zoberú sedel trpiaci výtokom, je nečisté. | Každý, kto 10
iné kamene a položia na miesto (vybratých) sa dotkne niečoho, čo tento mal pred sebou,
kameňov a vezme sa iná omietka a dom sa bude nečistým až do večera a kto by to pre­
43 obhodí, j Ak sa vyrazenina ukáže v dome opäť nášal, musi vyprať vo vode svoje šaty a vy­
— po tom, čo sa vyhodili kamene a dom sa kúpe sa vo vode a bude až do večera nečistý. |
44 oškrabal a nanovo omietal — | tak zasa príde Každý, koho sa trpiaci na výtok dotkne neu- 11
kňaz a obzrie to. A keď sa ukáže, že vyrazenina mytými rukami, ten musí vyprať svoje šaty
sa rozšírila v dome, ide v dome o zažraté malo- a okúpať sa vo vode a do večera bude nečistý. |
45 mocenstvo; je nečistý. | Dom sa zborí, jeho Hlinená nádoba, ktorej sa trpiaci výtokom 12
kamene a brvná a všetko murivo domu, a od­ dotkne, má sa rozbiť, drevená nádoba vymyje
prace sa to von z mesta na nečisté miesto. sa vodou. | Keď sa nemocný na výtok uzdraví 13
46 Kto však vstúpi do domu v čase, čo bol zatvo- zo svojej nemoci, nech počíta sedem dní, aby
47 rený, je až do večera nečistý. | A kto by spal bol čistý. Potom vyperie si šaty a okúpe sa
v dome, musí vyprať svoje rúcho, alebo jedol Predpisy v tejto hlave dotýkajú sa Čiastočne 15
48 v dome, musí vyprať svoje rúcho. | Ak však chorobných zjavov na pohlavných údoch. Pohlavný
kňaz, vojdúc do domu, pri prezeraní zbadá, že život sám osebe nie je hriechom. Lenže Boh chcel,
sa vyrazenina nerozšírila v dome — po tom, aby sa Izraeliti aj po tejto stránke zachovali Čis­
čo bol znovu omietnutý — vtedy kňaz vyhlási tými, keď sa blížili k nemu. Spomínajú sa tu
stavy chorobné i normálne, pre ktoré Človek je
dom za čistý; malomocenstvo jeho prestalo. vylúčený z účasti na bohoslužbe, pokým sa ob­
49 Na očisťovanie domu vezme dvoch vtákov, radne neočisti. V rozprave je reč o nečistote muža
(1—17), o nečistote muža i ženy (16) a napokon
33—53 Nejde o pravé malomocenstvo. Poškodené steny, o nečistote ženy (19—33).
vlhkosťou zafarbené do zelena alebo červená, Ide o dve rozličné choroby, o spermatorrhoeu 3
zdali sa mat obdobné príznaky malomocenstva, a blenorrhoeu. Trpiaci na tieto choroby boli ne­
ako sa javilo na ľudskej koži. Obrady očisťovania čisti a poškvrňovali všetko, čohokoľvek sa len
podobali sa tým, aké sa konali pri človeku, čo sa dotkli. Stačila aj jeho slina, čo padla na šaty
vyliečil z malomocenstva. druhého, aby ho poškvrnila.
 Levitikus 15—16
14 v tečúcej vode a bude čistý. | Na ôsmy deň vez­
me dve hrdličky alebo dvoje holúbät, dostaví
sa pred Pána ku vchodu do stánku zjavenia a
15 oddá ich kňazovi. | A kňaz ich obetuje: jedno
ako obetu za hriech a druhé ako celostnú žer­
tvu. Takto ho kňaz zbaví hriechu za jeho výtok
16 pred Pánom, j Kto mal výtok semena, okúpe
17 si celé telo a je až do večera nečistý. | A každé
rúcho a každá koža, na čo sa semeno dostalo,
musí sa poumývať vodou a je až do večera ne­
18 čisté. j Ak niekto obcoval so ženou a pritom
vyšlo semeno, obaja sa vykúpu vo vode a budú
až do večera nečistí.
*19 Nečistota u ženy. — Ak nejaká žena má
výtok, a to riadny mesačný krvotok na svojom
tele, ostane za sedem dní vo svojom očisťovaní.
Kto sa jej dotkne, je až do večera nečistý. |
20 Všetko, na čom v čase svojho očisťovania bude
spať, bude nečisté, tak isto všetko, na čom
21 bude sedieť, bude nečisté. | Každý, kto sa
dotkne jej lôžka, vyperie si šaty a vykúpe sa
22 vo vode a bude až do večera nečistý. | Každý,
kto sa dotkne predmetu, na ktorom ona sedela,
vyperie si šaty a vykúpe sa vo vode a do ve­
23 čera bude nečistý, i Kto sa dotkne niečoho na
jej lôžku alebo predmetu, na ktorom sedela,
24 bude až do večera nečistý. | Keby s ňou niekto
obcoval a niečo z jej nečistoty by sa naň dosta­
lo, tak bude za sedem dni nečistý a každé lôž­
ko, na ktorom by ležal, bude nečisté. |
Ak nejaká žena dlhší čas má krvotok, mimo
*25
času jej očisťovania, alebo ak má dlhší čas vý­
tok než obyčajne, tu o čase, v ktorom má ne­
čistý výtok, platí to, čo o čase jej (riadneho)
očisťovania: je nečistá. | Každé lôžko, na kto­
26
rom by v čase svojho výtoku ležala, je pre ňu
ako lôžko v čase očisťovania a každý predmet,
na ktorom by sedela, je nečistý ako pri nečisto­
te jej riadneho očisťovania. I Každý, kto sa tých­
27
to vecí dotkne, bude nečistý. Vyperie si šaty
a okúpe sa vo vode a bude do večera nečistý. |
28 Keď však od výtoku ozdravie, nech počíta se­
dem dni, potom bude čistá.
29 Na ôsmy deň však vezme dve hrdličky alebo
dvoje holúbät a prinesie ich ku vchodu do stán­
30 ku zjavenia, j A kňaz potom obetuje jedno ako
obetu za hriech a druhé ako celostnú žertvu.
Tak kňaz ju zbaví hriechu pred Pánom za jej
nečistý výtok.
31 poučte teda Izraelitov o ich nečistote, aby pre
svoju nečistotu nepomreli, len čo by poškvrnili
19—23 Menštruácia poškvrňovala ženu na sedem dni.
Čoho sa v tieto dni dotkla, bolo nečisté až do
večera. Očisťovala sa kúpeľom a umytím veci,
s ktorými prišla do styku. Ten, kto by v tomto
čase so ženou manželský obcoval, nevediac o men­
štruácii, bol sedem dni nečistý. Ak to urobil ve­
dome, mal byt vylúčený z náboženskej obce (20,
18).
25—30 Ide o chorobu, viď 18, 24 e Mt 9, 20; Lk 8, 44.
2ena bola nečistá, kým trval chorobný krvotok.
Keď sa uzdravila, čakala ešte sedem dní. Až ôsme­
ho dňa priniesla na obetu dve hrdličky alebo
dvoje holúbät. Jedno za hriech a druhé na ce­
lostnú žertvu.
127
I môj príbytok, ktorý je uprostred vás. I Toto 32
I je zákon o tom, ktorý má výtok a ktorý pr.?
j výron semena je nečistý, | a o tej, ktorá má 33
| (riadne) očisťovanie, alebo čo trpí na výtok,
; nech je to muž alebo žena, ako aj o tom, ktorý
i s nečistou obcuje."
Výročný deň zmierenia, 16.
Príčina a prípravy na deň zmiere­
nia. — A Pán hovoril Mojžišovi po smrti dvoch 16-
Áronových synov, ktorí zomreli, keď (neprí­
stojne) predstúpili pred Pána. | I riekol Pán 2*
Mojžišovi: „Povedz svojmu bratovi Aro­
novi, že nesmie vstúpiť v ľubovoľný čas do
svätyne za oponu, čo je pred zľutovnicou na
arche, inakšie by musel zomrieť; lebo ja nad
zľutovnicou ukazujem sa v oblaku. I Vtedy 3
vstúpi Aron do svätyne, keď prinesie býčka na
obetu za hriech a barana na celostnú žertvu. 1
Oblečie si posvätnú ľanovú rízu, navlečie si 4*
na nohy ľanové spodky, opáše sa ľanovou po-
vojkou a pripevni si ľanovú mitru. To sú po­
svätné úbory. A oblečie si ich, keď svoje telo
bol okúpal vo vode. | Od celej Izraelskej pospo- 5
litosti prijme dvoch kozlov na obetu za hriech
a jedného barana na celostnú žertvu.
Obrady slávnosti zmierenia. —
A Aron bude obetovať býka na obetu za hriech 6*
a sprostredkuje odpustenie sebe a svojmu do­
mu. | Potom vezme oboch kozlov a postaví ich 7
pred Pána pri vchode do stánku zjavenia. |
Nato Aron hodí žreb o oboch kozlov, jeden žreb 8*
pre Pána, druhý žreb pre Azazela. | Tu Aron 9
prinesie kozia, na ktorého padol žreb pre Pána,
a prinesie ho na obetu za hriech, | ale kozia, na 10
VýroCný deň zmierenia slávil sa 10. dňa sled- 16
meho mesiaca (tišri). Teda päť dni pred slávnosťou
stánkov. Nazývali ho „veľkým“ alebo „dlhým“
dňom, pretože v tento deň museli sa priniesť
mnohé obety. Sviatok sa začínal večer deviateho
tišri a končil sa desiateho večer. Nesmelo sa pra­
covať a všetci Izraeliti museli sa postiť. V tento
deň bohoslužobné obrady konal len veľkňaz. Obe­
tami tohto sviatku chceli odčiniť všetky hriechy,
ktoré Izraeliti spáchali v minulom roku.
Do svätyne, čo je za oponou, teda do veľsvä- 2
tyne, kde bola archa úmluvy (Ex 26, 33). Veľkňaz
mohol do veľsvätyne vstúpiť len v tento sviatok
(Zid 9, 7) a v tento deň vstupoval ta viac ráz.
Sviatok zmierenia je predobrazom toho veľkého
zmierenia, ktoré Kristus v deň svojej smrti na
kríži vykonal za hriechy celého ľudstva.
Deň zmierenia je dňom kajúcnosti. Veľkňaz sa 4
vtedy oblieka len do rúcha jednoduchých kňazov.
Veľkňaz Starého zákona musel najprv priniesť Q
obetu na zmierenie svojich hriechov. Len potom
uzmieroval ľud.
Azazel nie je ani meno zvieraťa, ani meno 8—io
miesta, na ktoré bol kozol vypustený, ale je to
meno bytosti, ktorá je vždy proti Bohu. Azazel
je teda démon, zlý duch, protivník Boží. Púšť
sa považovala za miesto smrti a biedy, za sídlo
zlých duchov, ktorí priniesli na zem biedu a smrť
(Iz 13, 21; 34, 14; Bar 4, 35; Mt 12, 43; Zjv 1B, 2).
Na kozia, ktorý lósom pripadne Azazelovl, veľ­
kňaz položí hriechy celého národa a kozia dá vy­
viesť do púšte, teda na miesto, kam patrí sám
i s hriechami. Hriechy sa takto vracajú, odkial
boli prišli, do rEe diabla, do púšte (w. 20—22).
 128 Levitikus 16—17

ktorého padol žreb pre Azazela, postaví živého I svoju celostnú žertvu a celostnú žertvu všetké-
pred Pána, aby previedol na ňom obrad zmie- | ho ľudu a vykoná zmierenie za seba a za ľud. '
11 renia a aby ho poslal Azazelovi na púšť. : Aron j Loj obety za hriech spáli však na oltári. | A ten, 25.26
teda prinesie na obetu býčka, určeného na obe- , čo Azazelovho kozia odviedol, vyperie si ša­
tu za hriech, aby sprostredkoval pre seba a pre I ty a vykúpe si telo vo vode a len potom môže
svoj dom zmierenie. Býčka určeného na obetu prísť do tábora. | Býčka na obetu za hriech *
27
•12 za hriech zabije, vezme kadidelnicu naplnenú ako aj kozia na obetu za hriech, ktorých krvi
žeravým uhlím z oltára, ktorý je pred Pánom, ; použil na vykonanie zmierenia vo svätyni, vy­
ako aj plnú hrsť roztlčeného, príjemne voňajú- | nesú von z tábora a spália sa dočista s ich
•13 ceho kadidla | a zanesie to na oheň pred Pána, kožou, mäsom a trusom. | Kto ich spáli, vyperie 28
aby kadidlový dym zahalil zľutovnicu nad zá- si šaty a telo si vykúpe vo vode a len potom
14 koňom; inakšie musel by zomrieť, i Nato vezme môže prísť do tábora.
z býčkovej krvi a svojim prstom pokropí zľu­
tovnicu na čelnej strane; svojim prstom pokro­ Nariadenie o oslave sviatku. — Tenie 29
pí zľutovnicu sedem ráz krvou. zákon je vám vecne platný: V desiaty deň
15 Nato zabije kozia, určeného na obetu za siedmeho mesiaca budete sa postiť a nebudete
hriech ľudu, a jeho krv zanesie za oponu a uro­ konať nijakú prácu, ani domorodec, ani cudzi­
bí s krvou to isté, čo sa urobilo s krvou býčko- nec, ktorý sa u vás zdržuje. | Lebo v tento deň 30
vou: pokropí ňou zľutovnicu a (miesto) pred budete sa zmierovať a očisťovať; od všetkých
16 zľutovnicu i a takto vykoná zmierenie svätyne svojich hriechov očistíte sa pred Pánom. | Bu- 51
za znečistenie Izraelitov a za všetky priestup­ de to pre vás deň úplného odpočinku a budete
ky, ktorých sa boli dopustili. To isté urobí aj I sa postiť. To je večné ustanovenie.
so stánkom zjavenia, ktorý sa nachodí medzi Obrady zmierenia vykená veľkňaz, ktorý bol ‘ 52
17 nimi uprostred ich nečistôt. 1 V stánku zjavenia pomazaný a posvätený, aby namiesto svojho
vtedy, keď on vstúpi, nesmie byť nik prítomný, otca slúžil ako kňaz. Tento sa oblečie do ľano­
aby vykonal vo svätyni zmierenie, kým ju ne­ vého rúcha, do posvätného rúcha. ( A vykoná 55
opusti a nevykoná zmierenie za seba a za celú zmierenie vo veľsvätyni; zmieri tiež stánok
18 izraelskú pospolitosť. ' Potom vyjde von k ol­ zjavenia a oltár a vykoná zmierenie kňazov a
táru, čo je pred Pánom a na ňom vykoná zmie­ celej izraelskej pospolitosti.
renie. Vezme z býčkovej a kozlovej krvi a po- Toto nech vám je večným ustanovením, že- 34
19 trie oltárne rohy, i nato ho pokropí svojím prs­ by raz do roka sprostredkoval zmierenie Izrae­
tom sedem ráz krvou. Takto ho očistí a po­ litom, aby sa zbavili všetkých svojich hrie­
svätí od nečistôt Izraelitov. chov.”
20 Keď ukončí zmierenie svätyne, stánku zja­ A on urobil tak, ako to Mojžišovi nariadil
venia a oltára, privedie žijúceho ešte kozia. I Pán.
21 Živému kozlov! vloží Aron svoje obe ruky na Zákon o svätosti, 17—26.
hlavu a vyzná nad ním všetky previnenia Izra­
elitov a všetky priestupky, ktorých sa dopusti­ O mieste obiet. — A Pán takto hovoril 17
li. náloži ich na kozlovú hlavu a dá ho urče- Mojžišovi: | „Prehovor k Aronovi, jeho synom 2
22 nému mužovi vyviesť do púšte. | Takto odnesie a všetkým Izraelitom a povedz im: Toto je to,
kozol všetky ich neprávosti na odľahlé miesto. čo prikázal Pán: | Každý Izraelita, ktorý v tá- 3
Kozol potom pusti sa na púšti. bore alebo mimo tábora zabije býka, barana
23 Potom Aron vstúpi do stánku zjavenia, zo­ alebo kozu | a neprivedie ich ku vchodu stánku 4
blečie ľanové rúcho, do ktorého bol oblečený, zjavenia, aby ich-priniesol Pánovi ako obetný
keď vchádzal do svätyne a nechá ho tam. [ dar pre Pánov príbytok, taký človek uvalí na
24 Potom poumýva svoje telo na svätom mieste a
Mäso obetných zvierat sa nesmelo jest, ne- 27
oblečie sa do svojho rúcha, vyjde von a obetuje smelo sa ani spáliť na oltári celostných žertiev,
12 O zložení kadidla porov. Ex 30, 34—33. pretože zvieratá boli zaťažené hriechami (6, 30).
13—19 Veľkňaz vstupuje do veľsvälyne po prvý raz, V tejto hlave uvádzajú so predpisy o zabíjaní 17
aby tam na žeravom uhli v kadidelnici spálil vo­ zvierat, určených na súkromnú spotrebu. Lenže
ňavé kadidlo, ktoré malo zahaliť archu úmluvy predpisy sa týkajú Iba takých zvierat, ktoré by
aj pred zrakmi veľkňaza. Druhýkrát vchádza po­ sa mohli aj obetovať, teda zvierat čistých a bez­
kropiť zľutovnicu raz a sedem ráz zem okolo zľu­ chybných. Chybné zvieratá mohli sa zabíjať kde­
tovnicu. Týmto uzmieril Pána za hriechy, kto­ koľvek. Miesto zabíjania sa určuje v stánkovom
rých sa sám dopustil. Potom postavil nádobu nádvorí, a to na celý čas putovania po púšti. Dô­
s krvou býčka vo svätyni a vrátil sa do ná­ vodom tohto sústredenia bolo, aby Izraeliti neobe­
dvoria, kde zabil kozia, vyžrebovaného pre Pána. toval! „viac kozím besom“ (v. 7), démonom, ktorí
S kozlovou krvou vošiel opäť do veľsvätyne a vládli púšťou. Aj podľa Joz 24, 18 Izraeliti za
kropil podobne ako s krvou býčkovou. Takto očis­ cesty púšťou boli naklonení k modloslužbe. A tak­
til zľutovnicu a veľsvätyňu od hriechov celého to, keď každé zviera, ktoré sa mohlo obetovať
národa. Keď sa vrátil do svätyne, pokropil raz prípadne aj modlám, muselo sa zabíjať na sever­
krvou býčka 1 kozia smerom k opone, čo odde­ nej strane oltára celostných žertiev, odnímala sa
ľovala svätyňu od veľsvätyne, a po sedem ráz nielen príležitosť, ale aj možnosť súkromne obe­
pokropil zem. Potom pomiešal 1 býčkovu i kozlovu tovať démonom. Tento zákon sa mohol zachovávať
krv a natrel rohy zlatého oltára. Sedemkrát po­ len vtedy, keď Izraeliti bývali akosi spolu, teda
kropil zem pred oltárom za hriechy, spáchané vo len na púšti, keď sa zhromažďovali okolo sväto­
svätyni, a vrátil sa do nádvoria, kde potrel krvou stánku. Neskoršie sa tento zákon zrušuje (Dt 12,
rohy oltára zápalov. Takto očistil aj nádvorie. 6. 7. 11. 12. 15). ■
 Levitikus 17—18 129

seba vinu krvi. Krv vylial, tento človek musí dzinec, vyperie si rúcho a vykúpe sa vo vode
•5 sa vyhubiť zo svojho národa. | Preto Izraeliti a bude až do večera nečistý. Potom bude opäť
nech privedú obetné zvieratá, ktoré zabíjali čistý. | Ak sa neoperie a neokúpe svoje telo, 16
v poli, kňazovi ku vchodu stánku zjavenia pred dopustí sa previnenia.”
Pána a nech ich zabijú ako pokojnú žertvu Pá-
6 novi. | Kňaz vyleje krv na oltár Pánov pri Výzva k mravnému a náboženskému
vchode stánku zjavenia a loj spáli na príjem- životu. —• A Pán hovoril Mojžišovi takto: | 18
! „Prehovor k Izraelitom a povedz im: Ja, Pán, 2
*7 nú vôňu pre Pána. | Svoje žertvy neprinesiete
viac kozím besom, s ktorými ste smilnili. Ten­ som váš Boh! I Nesmiete robiť to, čo sa robilo 3
to zákon má pre vás večitú platnosť z pokole­ v egyptskej krajine, kde ste bývali, ale ani to
nia na pokolenie. nesmiete robiť, čo sa robí v kanaánskej zemi,
8 Povedz im tiež: Ak by niektorý Izraelita ale­ kam vás zavediem; podľa ich zvyku nebudete
bo cudzinec, ktorý sa u nich zdržuje, priniesol sa správať. { Vyplníte ustanovenia moje a za- 4
g celostnú žertvu alebo inú žertvu | a neprivie­ chováte predpisy moje a podľa nich budete
dol by ju ku vchodu stánku zjavenia, aby ju kráčať! Ja, Pán, som váš Boh! í Preto zacho- 5
tam obetoval Pánovi, nech sa vyhubí zo svojho vávajte ustanovenia moje a príkazy moje! Kto
národa. ich vyplní, bude z nich živý. Ja som Pán!
•10 Zákaz jesť krv. — Ak niektorý Izraelita Krvismilstvo a zakázané manžel-
alebo cudzinec, ktorý sa u nich zdržuje, jeaol stvá. — Nikto sa nesmie priblížiť ku pokrv- 6
by nejakú krv, vtedy proti takej osobe obrátim nemu, aby s ním telesne obcoval. Ja som Pán! ;
11 svoju tvár a vytrhnem ju z jej národa, j Veď Neodkryješ nahoty svojho otca: to jest svojej 7*
duša živočícha je v krvi a dal som vám ju pre matky. Je predsa tvojou matkou. Nesmieš ju
oltár, aby ste zmierili ňou svoje duše. Krv zneuctiť! | Neodkryješ nahotu ženy svojho otca, 8*
sprostredkuje zmierenie, lebo v nej je život. | je to telo tvojho otca. 1 Neodkryješ nahotu svo- 9
12 Preto som zakázal Izraelitom: Nikto z vás ne­ jej sestry, dcéry svojho otca, alebo dcéry svo­
smie jesť krv! Ani cudzinec, ktorý sa u vás jej matky, nech sa už narodila doma alebo nech
•13 zdržuje, nesmie jesť krv! | Jeden každý z Izra­ sa narodila mimo domu. I Neodkryješ nahotu 10
elitov a z cudzincov, čo sa zdržujú u vás, ktorý dcéry svojho syna alebo dcéry svojej dcéry,
by ulovil zviera alebo vtáka, čo sa môže jesť, lebo je to tvoje telo. I Naodkryješ nahotu dcé- 11
•14 vypustí krv a prikryje ju zemou, j Lebo život ry niektorej ženy tvojho otca, ktorá pochádza
každého stvorenia je v jeho krvi. Preto som za­ od tvojho otca, je tvojou sestrou. | Neodkryješ 12
kázal Izraelitom: Krv nijakého tvora nesmiete nahotu sestry svojho otca, je to telo tvojho
jesť, lebo život každého tvora je v jeho krvi. otca. | Neodkryješ nahotu sestry svojej matky, 13
Každý, kto by ju jedol, bude vyhubený. je to telo tvojej matky. | Neodkryješ nahotu 14
•15 Každý človek, ktorý by jedol odhynuté alebo brata svojho otca: nepriblížiš sa k jeho žene,
roztrhané zviera, či je to domorodec alebo cu- ona je tvojou tetkou! | Neodkryješ nahotu svo- 15
jej nevesty, je ženou tvojho syna, nesmieš od­
S.6 Takto aj jedlo Izraelitov bude sväté a zabíjanie kryť jej nahotu! j Neodkryješ nahotu bratovej 16
týchto zvierat pozmení sa na pokojnú obetu. Pr!
tomto zabíjaní krv sa vylievala k okrajom oltára, ženy, je to telo tvojho brata. | Neodkryješ na- 17
loj sa spálil (3, 16) n prsia s prednou lopatkou hotu ženy a jej dcéry: dcéru jej syna alebo dcé­
pripadli kňazom (7, 31). ru jej dcéry nesmieš si vziať, aby si odkryl ich
7 s ktorými ste smilnili, porov. Ex 34, 16. Úcta I nahotu, sú jej telo a to by bolo krvismilstvo! |
k modlám sa považuje zo spreneveru voči Pánovi.
Vzťah Boha k Izraelu v Pisme symbolicky sa Nesmieš si pribrať za ženu manželkinu sestru 18 *
vyjadruje oko by manželskou zmluvou Preto ne­ a tým urobiť ju žiarlivou, keby si obcoval s ňou
vernosť voči Pánovi považuje sa za manželskú počas jej života.
neveru.
10 n. Krv, oko podstatná podmienka života a prejav jedol takéto mäso, bol by v nebezpečenstve, že
života, patri výlučne Bohu, Pánovi života. Zákaz bude jesť oj krv, ktorá ostala v mäse. Kto sa
Jesť krv bol daný už Gn 9, 4 a opakuje sa veľmi previní proti tomuto príkazu, musí sa stále obávať
často (Lv 3, 17; 7, 26. 27; 19, 26; Dt 12, 16. 23; 15, trestu (5, 21; 7, 18).
23). „Duša živočícha je v krvi“, čiže krv je pod­ V tejto hlave opisuje sa svätosť manželského 18
mienkou živočíšneho života, pretože bez krvi niet zväzku. Zakazuje sa nasledovať Egypťanov o najmä
vo zvieratách života, a zviera, keď stratí krv, Kanaánčanov, ktorých mravná skazenosť bola zná­
stratí pohyb a život. Boh sl však vyhradil krv ma (Gn 19, 5; 29, 30. 31; 39, <3. 7).
pre seba; ľudia môžu krv zabitých zvierat len Zakazuje sa pohlavné obcovanie a manželstvo 7—8
vylievať k oltáru, aby ňou uzmierili Boha za pre­ medzi pokrvnými a aj medzi niektorými príbuz­
činy, ktoré by mail zmyť svojou vlastnou krvou. nými. „Odkryť nahotu“ Je eufemizmus pre označe­
13 Boh, Pán života, vyhradzuje si krv nielen tých nie telesného styku. Pretože otec a matka sú jedno
zvierat, čo sa prinášajú na obetu, ale aj krv všet­ telo, odkryje sa nahota otcova, keď so odkryje
kých zvierat vôbec. Krv so musi vyliať na zem, nahota matkino. Zakazuje so teda pohlavný styk
aby sa nezneužila a neznesvätila. medzi synom a matkou a medzi otcom o dcérou.
14 život stvorenia je v jeho krvi — krv Je pod­ Zakazuje sa manželstvo s nevlastnou matkou 8.9
mienkou života. Tým sa však nehovorí, že krv čiže druhoradou ženou otcovou; s vlastnou a ne­
a duša, ktorá jc princípom života, je to isté. — vlastnou sestrou atď.
Bude vyhubený, vylúčený, vyobcovaný z pospoli­ Nebolo možno vziať sl dve sestry súčasne, i keď 18
tosti Izraela (Gn 17, 14; v. 4. 9. 10). sa trpelo mnohoženstvo. To by bolo príčinou žiar­
15 Zákon nedovoľuje jesť mäso zo zvierat, ktoré livosti a nepokoja (Gn 29, 30). — Mnohé z týchto
odhynuli alebo neboli zabité predpísaným spôso­ zákonov už platili pred Mojžišom, teraz sa obno­
bom. Zákon sa vzťahuje aj na cudzincov. Kto by | vujú a zdokonaľujú.
9 SZ
 Levitikus 18—19
130

Zákon iných hriechov nečistoty. — Pán, Boh váš, som svätý! | Každý nech uctieva 3*
19 Nepribližuj sa ku žene počas jej mesačného matku svoju a otca svojho a zachovávajte moje
20 očisťovania, aby si odkryl jej nahotu. I So že­ soboty. Ja, Pán, som váš Boh! | Neobracajte 4*
nou svojho bližného nesmieš pohlavne obcovať, sa k modlám a nerobte si liatych bohov! Ja,
'21 aby si sa s ňou semenom nepoškvrnil. | Ne­ Pán, som váš Boh! | Keď prinesiete Pánovi 5
smieš Molochovi zasvätiť svoje dieťa, aby si pokojnú žertvu, obetujte ju tak, aby ste sa
nezneuctil meno svojho Boha. Ja som Pán! ' (mu) zapáčili. | V deň, keď ju prinesiete na 6*
•22 Nesmieš nečisto obcovať s mužom tak, ako sa obetu, alebo o deň nato, musí sa zjesť. To,
pohlavne obcuje so ženou. To by bolo ohavnos­ čo ostane do tretieho dňa, musí sa spáliť. | Ke­ 7
23 ťou! | Nesmieš pohlavne obcovať s nijakým by sa to však jedlo v tretí deň, je to zakázané,
zvieraťom; poškvrnil by si sa tým, ani žena ne­ nespôsobí obľúbenosť, | a kto to bude jesť, uvalí 8
postaví sa zvieraťu, aby sa s nim spojila; to by na seba hriech, lebo znesvätil to, čo je Pánovi
bolo hanebnosťou! sväté, a taká osoba bude vyhubená zo svojho
ľudu.
Napomenutia k čistému, svätému
'24 životu. — Nepoškvrňte sa niktorou z týchto Láska, k bližnému a spravodlivosť. —
vecí; veď týmito všetkými vecami poškvrnili l Keď budete zvážať úrodu svojej zeme, nežnite 9’
sa národy, ktoré ja vyženiem pred vami. 1 svoje pole až do koreňa a keď zoberiete svoju
25 Pretože i zem je poškvrnená a ja vypomstím I úrodu, nepaberkujte. | Ani vo svojich viniciach 10
jej zločiny tak, že zem vyvrhne svojich obýva- 1 nepaberkujte a nezbierajte, čo poopadúvalo
26 telov. ] Nuž zachovávajte moje ustanovenia a I v tvojej vinici; nechajte to pre chudobných a
nariadenia a nedopusťte sa nijakej z týchto cudzincov! Ja, Pán, som váš Boh! | Nekradnite, lľ
ohavnosti, ani domorodci, ani cudzinci, ktorí sa neluhajte a neklamte jeden druhého! | Nepri­ 12
27 medzi vami budú zdržiavať, | lebo všetky tieto sahajte falošne na meno moje, aby ste nezne-
ohavné činy robili obyvatelia zeme, ktorí tam uctili meno Boha svojho!
boli pred vami, a preto zem stala sa nečistou. | Ja som Pán. | Nekrivdi a neokrádaj blížneho *13
28 Nech vás nevyvrhne zem, keby ste ju.poškvr­ svojho! Mzda za robotníka nech neostáva v tvo­
nili, ako vyvrhla národy, ktoré tu boli pred jich rukách do druhého rána! | Hluchému sa 14
29 vami. | Lebo každý, kto sa dopustí niektorej nevysmievaj a slepému neklaď do cesty pre­
z týchto ohavnosti, a osoby, ktoré by to urobili, kážky, ale boj sa Boha svojho! Ja som Pán. |
30 budú vyhubené spomedzi svojho národa. | Za­ Na súde nezapríčiňuj krivdu! Ani chudobnému 15
chovajte teda moje nariadenia; nesprávajte sa nenadržuj, ani zámožnému nechytaj stranu!
ohavnými zvykmi, ktoré boli pred vami, aby Svojho blížneho súď spravodlivo! | Neroznášaj 16
ste sa nimi nepoškvrnili. Ja, Pán, som váš osočovania medzi súkmeňovcami! Nečihaj na
Boh!" život blížneho svojho! Ja som Pán. | Nenos ne­ 17
19) O pravej zbožnosti. — A Pán takto ho- návisť vo svojom srdci voči svojmu bratovi!
Úprimne napomeň svojho bližného, aby si ne­
•2I voril Mojžišovi: | „Prehovor k celej izraelskej uvalil preň vinu na seba! | Nebuď pomstivý
pospolitosti a povedz im: Buďte svätí, lebo ja, 18
proti príslušníkom svojho ľudu a nehľadaj voči
19 Porov. 12; 15, 19. 24. nemu pomstu, ale miluj blížneho svojho ako
21 Moloch, boh slnka u Kanaňnčanov, Milkom seba samého! Ja som Pán!
u Amončanov, Melkart u Feníčanov uctieval sa
obetovaním deti. Kanaánčania obetovali mu aj Zákon spájania niektorých rôz­
dospelých, Dt 12, 31. Socha Molochova bola dutá,
kovová, pol človeka a pol býka. Ruky mal na­ norodých vecí a zákon niektorých
tiahnutá dopredu a držal v nich medenú misu. obyčají. — Zachovávajte moje príkazy: Ne­ 19
*
Pred obetovanim sochu rozpálili a na misu po­ dajte páriť sa dvom druhom vášho dobytka!
ložili diéta, ktoré polom spadlo otvorom do du­
tého brucha modly, kde sa spálilo. Boh túto Neosievaj svoje pole dvojakým semenom! Nech
ohavnú modloslužbu zakazoval pod trestom smrti nedostane sa na teba rúcho utkané z dvojakej
ukameňovaním. V neskorších časoch Izraeliti uctie­
vali tohto boha (Šalamún 3 Kr 11, 5; ostatní Izra­ Viď Ex 20, 2. 12; 31, 13. 14. Matka sa spomína 3
eliti 4 Kr 17, 16 atď.). Moloch je vlastne prepis na prvom mieste azda preto, že jej autoritu bolo
hebr, melek. Rabíni dali menu výslovnosť podlá treba väčšmi chrániť.
slova bošet-hanba.
Ex 20, 3. 4; 34, 17. K modlám, doslovne k ni­
22.23 Zakazuje sa sodomia, ktorú páchali pohania
čotám.
(Gn 19, 5; Jdt 20, 13; Rím 1, 27), a beštialita,
Len z ďakovnej pokojnej obety sa malo mäso 6
udomácnená v Egypte a Kanaáne. Beštialita bola
zjesť ešte v ten deň, keď sa obeta priniesla (Lv
už zakázaná v knihe zmluvy (Ex 22, 18).
7, 11 n.).
24.30 Boh hroz! trestami, ak Izraeliti nezachovajú
Porov. Dt 24, 19—22; 23, 25. 26; Rút 2. Podlr 9.10
tieto zákony. Poškvrnili sa národy: Peržania a
rabínov nemala sa zožať aspoň šesťdesiata Časť
Médovia údajne brali sl vlastné matky za ženy
póla.
alebo vlastné dcéry, u Egypťanov nebolo nič div- Ex 20, 15. Blížny značí súkmeňovca.
neho, keď si brat vzal vlastnú sestru. Tunajší
zákaz však má na zreteli Kanaánčanov pre ohav- Mzda sa mala vyplácať denne, pretože nádoru 13
nosti sodomie a beštiality. Pán ich vyženie zo ník žil len z práce svojich rúk.
zeme. v ktorej doteraz bývali (Gn 15, 16); obrazne Tohto sa mal Izrael vystríhať, aby nebol po- 19
hovorí o nich, že samotná zem už nemôže znášať dobný pohanom. Izraeliti síce mali aj mule, práv-
Ich výčiny, vyvrhne ich. Kanaánčanov vyhubí Pán depodobne sl Ich kupovali od susedných národov.
pre ich ohavné hriechy. C:efom týchto predpisov bolo vštepiť Izraelitom
2 Porov. Ex 19, 6; Lv 11, <4. zákon, aby si nebrali ženy z cudzích národov.
 Levitikus 19—20
*20 látky! | Ak bude muž spať a obcovať so ženou,
ktorá je otrokyňou, vydatou za iného muža, a
nie je vykúpená alebo neobsiahla slobodu, obi­
dvaja budú potrestaní, ale usmrtení nebudú,
21 lebo ona nebola prepustená na slobodu. | Za
pokutu on prinesie Pánovi barana ku vchodu
stánku zjavenia na obetu za spreneveru. |
22 A kňaz sprostredkuje mu pred Pánom zmiere­
nie obeťou barana za spreneveru za jeho hriech,
ktorého sa dopustil, a odpusti sa mu, takže od
svojho hriechu, ktorého sa dopustil, bude oslo-
•23 bodený. | Keď vojdete do zeme a budete sadiť
ovocné stromy rozličných druhov, neodtrhávaj-
te ich prvé ovocie — ich predkožku! Za tri roky
24 sa ich nedotýkajte, nesmú sa jesť! | Vo štvrtom
roku všetko ich ovocie ako dar povďačnosti
25 zasvätí sa Pánovi. | Len v piatom roku môžete
jesť ich ovocie, aby ste takto mali bohatšiu ú-
>26 rodu z nich. Ja, Pán, som váš Boh! | S krvou
nič nejedzte! Nesmiete veštiť, ani vykladať! |
27 Nestrihajte vlasy svojej hlavy dookola a ne-
28 hoľte si bokombriadky! | Pre mŕtveho nerobte
• si do svojho tela zárezy! Nevypaľujte si (do
29 kože) nijaké znamenia! Jasom Pán! | Nezneucti
svoju dcéru tým, že ju vydáš na smilstvo, aby
sa zem nestala miestom neresti a pareniskom
smilstva! |
30 Zachovávajte moje soboty a majte v úctivosti
moju svätyňu! Ja som Pán!
•31 Neobracajte sa na vyvolávačov duchov a na
veštcov! Nevypytujte sa ich: poškvrnili by ste
sa tým. Ja, Pán, som váš Boh!
32 Pred šedivou hlavou vstaň, cti si staršiu
osobu a baj sa svojho Boha! Ja som Pán!
33 Ak sa bude u teba v tvojej zemi zdržovať
34 cudzinec, nuž neutláčaj ho! | Nech je medzi va­
mi každý cudzinec ako domorodec zeme, ktorý
sa u vás bude zdržovať. Milujte ho ako seba,
veď i vy ste boli cudzincami v krajine egypt­
skej. Ja som Pán, Boh váš!
20 Trest je tu menši, pretože je to otrokyňa. U sto-
bodných cudzoložstvo sa trestalo smrtou (20,10; Dt
22, 23 n.).
23 n. Pokým ovocie nedozrie, Je nečisté čiže neobre-
zané; nesmie sa jesť. Tento názor prenášali aj na
mladý strom; nesmelo sa z neho jesť, kým ne­
dosiahol Istú zrelosť. Zákon však platil len na
čas, keď Izraeliti zaujmú Palestínu. Úroda Štvrté­
ho roku bude patriť Pánovi a len v plotom roku
budú môcť Izraeliti jesť z ovocia nového stromu.
20—29 Zakazujú sa pohanské zvyky, účasť na modlár­
stve atď. Na znak smútku príslušníci niektorých
kmeňov starovekých národov robili sl do tela zá­
rezy. Zákon vcŕml prísno zakazuje prostitúciu.
Toto zlo by zneuctilo celú zasľúbenú zem a pri-
tiahlo by trest Božej pomsty (Dt 23, 17). Tu je
však reč o tzv. posvätnej prostitúcii pri svätyni
nejakej modly. Taká prostitúcia bola rozšírená
u mnohých východných národov. Napr, bohyňu
Aštartu uctievali prostitúciou. Tejto prostitúcií od­
dávali sa nielen ženy, ale aj mužovia (Dt 23, 18).
31 Vyvolávanie mŕtvych bolo na východe veľmi
obľúbené u Kanaánčanov (Dt 18, 11), u Egypťanov
(Iz 19, 3) atď. Hoci Izraelitom bolo pod trestom
smrti zakázané vyvolávať mŕtvych (20. 6), predsa
tento zlozvyk udržal sa ešte dlho. Saul vyhnal
všetkých vyvolávačov, podvodníkov z krajiny (1 Sm
28. 3. 9), a predsa aj sám sl dá vyvolať Samuelov­
ho ducha.
131
i Nedopusťte sa nespravodlivosti na súde, pri 35
meraní, pri váhe a pri dutých mierach! I Majte 36
*
správne váhy, správne závažia, správnu efu a
správny hin! Ja som Pán, Boh váš, ktorý vás
vyviedol z krajiny egyptskej!
Zachovajte všetky prikázania a ustanovenia 37
moje a konajte podľa nich! Ja som Pán!"
Trest za modl oslužbu. — A Pán hovo- 20’
ril Mojžišovi takto: | „Povedz Izraelitom: Kaž- 2
dý, kto z Izraelitov a z cudzincov, ktorí sa zdr­
žujú v Izraeli, dá Molochovi niektoré zo svo­
jich detí, nech naskutku zomrie, nech ho uka­
meňujú! | A ja sám obrátim tvár svoju proti 3
tomuto človekovi a vyhubím ho z jeho národa,
pretože dal Molochovi svoje dieťa a tak po­
škvrnil moju svätyňu a zneuctil moje meno. |
A keby obyvatelia zeme zavreli oči pred týmto 4
človekom — že dal svoje dieťa Molochovi —
a nezabili by ho, | tak ja sám obrátim tvár 5
svoju proti tomuto človekovi a proti jeho po­
tomstvu a z jeho ľudu vyhubím jeho a všet­
kých, čo ho budú nasledovať, keď budú Molo­
chovi vzdávať poctu. | A tú osobu, ktorá sa 6'
obráti na vyvolávačov duchov a na veštcov a
bude s nimi modlárčiť, proti takej osobe obrá­
tim tvár svoju a vyhubím ju z jej národa. |
Ukážte, že ste svätí, a buďte svätí, lebo ja som 7
Pán, Boh váš!
Trest za krvismilstvo. — Zachovajte 8
príkazy moje a vykonajte ich, ja, Pán, som to,
ktorý vás posväcujem.
Lebo každý, kto bude zlorečiť otcovi svojmu 9’
alebo matke svojej, musi zomrieť. Otcovi a
málite zlorečil, je na ňom vina krvi. | Kto bude *
10
súložiť s vydatou ženou, s manželkou svojho
bližného, tak cudzoložník ako cudzoložnica mu­
sia zomrieť. | Keby niekto spal so ženou svojho 11
otca, zneuctil by telo svojho otca; obaja musia
zomrieť, vina krvi je na nich. | Keby niekto 12
spal so svojou nevestou, obaja musia zomrieť,
spáchali hanebnosť; vina krvi je na nich, j
Kto by spal s mužským tak, ako sa obcuje so 13
ženskou, obaja spáchali ohavnosť, musia zom­
rieť, vina krvi je na nich. | Ak si vezme nie- 14
kto okrem ženy aj jej matku, to je krvismil­
stvo, bez milosrdenstva on i ona musia sa u-
páliť, aby neostal tento zločin medzi vami. |
Kto by pohlavne obcoval s domácim zvieraťom, 15
musí zomrieť, a zviera zabijete. | Keby sa nie- 16
Závažia boli kamienky, ktoré nosievali vo vre- 30
cúšku (Dt 25, 13). Efa, viď Ex 10, 30; 20, 40; hln,
porov. Ex 30, 24 — bdia to obyčajná miera na
tekutinu. Izraeliti často porušovali tento príkaz
(Prís 10, 11; 20, 10. 23; Am 8, 5; Mich 0, 10).
Porov. 18, 21. Zákon sa týka nielen Izraelitov, 1—5
ale oj cudzincov, bývajúcich medzi Izraelitmi.
Ukameňovanie bolo bežným trestom. Každý mohol
na odsúdeného hodiť kameň.
Mod’árčit, doslovne smilniť. Čarodejstvo je ne- 6
vera voči Bohu, a prelo sa symbolicky opisuje
ako cudzoložstvo (Jer 13, 26. 27; Ez 16, 35; 23, 37).
Porov. Ex 21, 17; Mt 15, 4. Je možné, že sa 9
slová vzfahu'ú na zločn z 10, 7. „Vina krvi", vina
čo má byť zmytá krvou previnilca; zločin, ktorý
vyžadoval krvnú pomstu.
Porov, hl. 18. 10—18
 Levitikus 20—21

ktorá žena priblížila k nejakému zvieraťu a a svojej sestry, ak je ešte pannou a je mu ešte 3
s nim by sa spojila, zabiješ i ženu i zviera; blízko, keďže neprináleží nijakému mužovi;
musia zomrieť, vina krvi je na nich. touto môže sa poškvrniť. | Ale (mŕtvolou) nie­ 4
17 Ak si vezme niekto svoju sestru, dcéru to koho iného zo svojho ľudu nesmie sa poškvr­
svojho otca alebo svojej matky, a pozrie na jej | niť a tým sa znesvätiť. | Neostriháte si dohola 5
nahotu a ona pozrie na bratovu nahotu, je to | svoje hlavy ani bokombriadky si neostriháte a
ohavnosť, nech sú zahubení pred očami svojich j neurobíte si zárezy na svojom tele. | Zasvätení 6
súkmeňovcov. Odokryl nahotu svojej sestry, sú svojmu Bohu a nesmú znesvätiť meno svoj­
18 ponesie svoju vinu. | Ak bude niekto spať so : ho Boha. Pretože prinášajú Pánovi zápalné žer­
ženou počas jej (mesačného) očisťovania a od- i tvy, pokrmy to svojho Boha, zato sú svätí.
kryje jej nahotu, pramienok jej nahoty a ona | Nesmú si vziať za ženu ani pobehlicu, ani t"
odkryje pramienok svojej krvi, obaja budú vy- , padlú, ani ženu zapudenú od svojho muža si
19 hubení zo svojho ľudu. 1 Nahotu sestry svojej ; nezoberú, lebo (kňaz) je zasvätený svojmu Bo­
matky a sestry svojho otca neodokry, lebo ob­ hu. | A ty ho uctievaj, lebo on predkladá pokrm 8
nažil by si svojho pokrvného, vinu svoju pone- svojho Boha. Nech ti je svätým, lebo ja, Pán,
*20 sieš! | Keby niekto spal so svojou strynou, ob­ som svätý, ktorý ich posväcujem! | Ak kňazo­ 9*
nažil by nahotu svojho strýka, ponesú svoje va dcéra znesvätí sa smilstvom, znesvätí otca
21 hriechy, zomrú bezdetní. ] Kto si vezme ženu svojho, bude bez milosti upálená.
svojho brata — je to ohavnosť — odkryl nahotu
svojho brata; budú bezdetní. Predpisy pre veľkňaza. — Kňaz však, *
10
ktorý je najvyšším medzi svojimi bratmi, na
22 Rozličné napomenutia. — Zachovajte ktorého hlavu bol vyliaty olej pomazania a kto­
všetky nariadenia a ustanovenia moje a konaj­ rého posvätili a obliekli posvätným rúchom,
te ich, žeby vás nevyvrhla zem, do ktorej vás nenechá si rozpustené vlasy a neroztrhne svoje
*23 vovediem, aby ste v nej bývali. I Nesprávajte ! rúcho. | Nepriblíži sa k nijakej mŕtvole, ani 11
sa podľa zvykov národov, ktoré ja pred vami sa nepoškvrni svojim otcom alebo svojou
vyženiem: pretože urobili tieto veci, zošklivil'. matkou. | Nesmie opustiť svätyňu a nežne- 12
24 sa mi. | Prelo vám hovorím: Prevezmite ich svätí svätyňu svojho Boha, lebo na ňom
zem do vlastníctva, za majetok vám ju dávam, je posvätenie Božím olejom pomazania.
zem, čo tečie mliekom a medom, ja, Pán, Boh Ja som Pán! | Za ženú si .vezme pannu. | *13
váš, ktorý som si vás oddelil od národov. | Vdovu, zapudenú ženu, padlú alebo pobehlicu 14
25 Preto rozlišujte medzi čistými a nečistými — takéto si nesmie vziať. Zoberie si za ženu
štvornohými zvieratami, medzi čistými a nečis­ len pannu zo svojho národa, | aby neznesvätil 15
tými vtákmi, aby ste sa nepoškvrnili štvor­ svoje potomstvo vo svojom národe. Lebo ja
nohými zvieratami alebo vtákmi alebo niečím, som Pán, ktorý ho posväcujem!"
čo lozí po zemi a čo som od vás oddelil, aby
•26 ste sa nepoškvrnili! | Buďte mi svätými, lebo U stanovenia o kňazoch s telesnou
ja, Pán, som svätý a ja som si vás oddelil od chybou. — A Pán takto hovoril Mojžišovi: ! 16«
národov, aby ste boli moji! „Povedz Áronovi toto: Ak by mal niektorý 17
27 Ak niektorý muž alebo žena bude mať v se­ z tvojho potomstva v budúcich pokoleniach
be schopnosť vyvolávať duchov alebo schop­ nejakú telesnú chybu na sebe, vtedy taký ne-
nosť vykladačstva, musia umrieť. Ukameňujú
ich kameňmi, vina krvi je na nich." mŕtvoly iba svojich najbližších. Platí to aj o jeho
žene. Vg má namiesto 5. verša: „No nepoškvrní
•21 Predpisy pre kňazov. — A Pán riekol sa mŕtvolou svojho ľudu‘1. Kňazom *sq zakazuje
smútiť tak, ako to bolo vo zvyku u ostatných
Mojžišovi: „Prehovor ku kňazom, Aronovým Izraelitov (19, 27. 28).
synom, a povedz im: Nepoškvrňte sa mŕtvolou Kňaz si nesmie vziat za ženu hocijakú ženskú. 7
2 niektorého súkmeňovca, | okrem mŕtvoly naj­ Jednoduchému kňazovi však zákon nezakazoval
bližších príbuzných, a to svojej matky, svojho vziat si za ženu počestnú vdovu. Veľkňaz si však
otca, svojho syna, svojej dcéry, svojho brata | nesmel vziať ani vdovu (v. 14).
Kňazovu dcéru, ktorá by sa bola stala prostí- 9
17 Zahubení, viď Gn 17,. 14; Lv 17, 4. Ide vari tútkou, najprv bolo treba ukameňovať (20, 14)
len o vyobcovanie z náboženskej a politickej obce. a potom mŕtvolu upáliť.
20 „Bezdetní“, hrozí sa Božím trestom. Dá sa to Veľkňazovi sa zakazuje prejavovať smútok za 10—12
však chápať aj v lom zmysle, že narodené deti akoukoľvek, čo ni najdrahšou a najbližšou osobou.
budú pokladané za nezákonné a nebudú dedičmi । Hoc Inokedy mohol veľkňaz opustiť svätyňu, na
svojho otca. j prípad pohrebu sa mu to zakazuje.
23 Izraeliti sú národom vyvoleným, preto majú sa I Veľkňaz si mohol vziať za ženu len pannu, 13 n.
ej navonok odlišovať svojimi mravmi od pohan­ a to príslušníčku izraelského národa, teda nie cu-
ských zvykov. ■ dzinku. Túto sl však mohol vziať jednoduchý
26.27 Porov. 19, 2. 31. j kňaz. Svätosť stavu vyžadovála, aby sl veľkňaz
21 Izrael bol národom vyvoleným, majetkom Bo- 1 bral za ženu osobu, z ktorej by mal schopné po-
žlm. Mal byť teda svätý, ako jc Boh svätý. To í tomstvo k službe Pánovej. Veľkňazský úrad bol
platilo vo väčšej miere o kňazoch, ktorí boli vy­ ! dedičný.
volení sluhovia Boží. Boh žiada od kňazov väčšiu Vyratujú sa telesné chyby, pre ktoré príslušný 16.17
svätosť ako od obyčajných veriacich. levita sa nemohol stať činným kňazom. Veď aj
1—5 Každé dotknutie sa mŕtvoly malo za následok j jednoduché kňazstvo bolo dedičné. Svätosť kňaz­
levitskú čiže obradnú nečistotu (Nm 6, 6; 19, 11). ského stavu vyžadovala, aby kňazi nemali telesné
Kňaz mohol sa dotknúť a mohol pochovávať I chyby a znetvorenia.
 Levitikus 21—22 133

smie sa priblížiť, aby predložil pokrmy svoj- Kto z nekňazov môie jest z posvät­
18 ho Boha. | Nikto nesmie sa priblížiť, ktorý má ných chlebov. — Nik neoprávnený nesmie 10 *
telesnú chybu: nik slepý, krivý, na tvári zo- jesť posvätné! Ani kňazov nájomník, ani robot­
19 hyzdený, alebo čo má niektorý úd dlhší, | ale- ník nesmie jesť posvätné! | Ak kňaz nadobudol 11
20 bo so zlomenou nohou alebo rukou, I alebo hr­ otroka za peniaze, ten môže z toho jesť. Aj ten
batý, suchotinársky, alebo s beľmom na oku, (otrok), čo sa narodil v jeho dome, môže jesť
alebo ktorý má prašivosť alebo lišaj alebo vy- z jeho jedla. | Ak sa kňazova dcéra vydala za 12
21 kleštenec. | Nikto z potomstva Árona, kňaza, toho, čo nie je kňazom, tak nesmie jesť zo
ktorý by mal telesnú chybu, nesmie sa priblí­ svätých pozdvihovaných veci. | Ak kňazova 13
žiť, aby priniesol zápalnú žertvu Pánovi. Má dcéra ovdovie, alebo bude prepustená a ak ne­
chybu, nech sa nepribližuje obetovať pokrmy má detí a vráti sa späť do domu svojho otca —
•22 svojho Boha! | Pokrmy svojho Boha, svätosväté ako to bolo za jej mladosti — môže jesť z po­
23 a sväté, môže jesť. | Len cez oponu nesmie krmu svojho otca. Nik však, čo nie je oprávne­
prejsť a nepristúpi k oltáru, lebo má telesnú ný, nesmie posvätené jesť. | Kto by z neopatr- 14
chybu, aby nepoškvrnil svätyňu moju. Ja som no'sti jedol posvätné, pridá pätinu toho a' po­
24 Pán, ktorý ich posväcujem!" | A Mojžiš ozná­ svätné nahradí kňazovi.
mil to Aronovi, synom jeho a všetkým Izraeli­ Nuž nech neznesvätia posvätné dary Izraeli- 15
tom. tov, to, čo zdvíhali pre Pána, | a nech neuva- 16
ľujú na Izraelitov ťažké previnenie, keby oni
Kto z kňazov nesmie jesť posvätné jedli ich posvätné dary. Lebo, ja Pán, som
•22 obetné dary. — A Pán hovoril Mojžišovi tak- to, ktorý ich posväcujem!"
2 to: I „Povedz Aronovi a jeho synom, aby sa zdr­
žovali posvätných darov Izraelitov, ktoré mi O vlastnostiach obetných zvierat.
(oni) zasvätili a aby neznesvätili meno moje. Ja — A Pán hovoril Mojžišovi toto: „Prehovor 17
3 som Pán! | Povedz im: Ak niektorý zo všetkého k Aronovi a synom jeho a všetkým Izraelitom
vášho potomstva v budúcich pokoleniach v stave a povedz im: | Keď niekto z domu Izraelitov 18
nečistoty priblíži sa k posvätným darom, ktoré alebo cudzincov, čo sú v Izraeli, prinesie obet­
Pánovi zasvätia Izraeliti, taký človek musi byť ný dar, nech je to sľúbený alebo dobrovoľný
vyhubený spred tváre mojej. Ja som Pán. | dar, a bude to obetovať na Celostnú žertvu, |
4 Kto by z Áronových potomkov mal malomocen­ nuž, aby sa to zaľúbilo (Pánovi), nech je to 19
stvo alebo výtok semena, nesmie jesť z posvät­ bezchybný samec z hovädzieho dobytka, oviec
ných darov, kým sa neočistí. Kto sa dotkne to­ alebo kôz! | Zviera, čo má chybu, nesmiete obe- 20
ho, ktorý sa poškvrnil mŕtvolou, alebo komu tovať; to by vám nezískalo priazeň. | Ak niekto 21
5 vyteká semä ako pri súloži, | alebo kto sa dot­ prinesie na pokojnú obetu Pánovi či zo sľubu
kol plaziacich zvierat, ktorými sa poškvrnil, alebo dobrej vôle z hovädzieho dobytka alebo
alebo človeka, ktorým sa poškvrnil pre nejakú zo stáda (oviec), nech je to bezchybné, aby sa
6 nečistotu, ktorá bola na ňom, I každý, kto sa to zaľúbilo. Nesmie mať nijakej chyby. | Slepé, 22
takého dotkne, bude do večera nečistý a nesmie dokaličené a doráňané alebo vredovité, praši­
jesť z posvätných darov, kým nepoumýva svoje vé alebo s lišajom, také nesmiete priniesť Pá­
7 telo vodou. | Po západe slnka bude zasa čistý a novi a nič z toho neklaďte na zápal na oltár
potom môže jesť z posvätných darov, veď je to Pánovi! | Býka alebo ovcu s pridlhými alebo 23
•8 jeho pokrm. | Odhynuté alebo roztrhané zviera­ s prikrátkymi nohami ako dobrovoľný obetný
tá nesmie jesť, poškvrnil by sa tým. Ja som dar možno priniesť, lenže za prísľub nenašlo
9 Pán. | Nech zachovávajú nariadenie moje, aby by to zaľúbenia. | Ani zviera, ktoré má roz- 24
neuvalili na seba nijaký hriech a nezomreli za mliaždené, rozbité, odtrhnuté alebo vyrezané
to, že (ich) znesvätili. Ja som Pán, ktorý ich vajíčko, nesmiete obetovať Pánovi a vo svojej
posväcujem! zemi také niečo nesmiete robiť, | ani nesmiete 25
*
to kúpiť od cudzinca a priniesť ako pokrm svoj­
ho Boha, lebo je to zmrzačené, je to chybné, to
22 Telesné chyby boli prekóžkou pre službu oltára,
nevylučovali však dotyčného z podielov na po­
by vám nezískalo priazeň."
kojných obetách. Svätosväté veci boli: predkladné A Pán hovoril Mojžišovi takto: | „Keď sa ti 26.27
*
chleby, časil z oblet za spreneveru a za hriech. uliahne teľa, baránok alebo kozľa, za sedem dní
Sväté boli podiely z ďakovných obeti, prvorodené bude pod svojou materou a po ôsmych dňoch,
z čistých zvierat (Nm 18, 14 nn.), prvotiny úrody
a desiatky (Nm 18, 12. 26 n.).
aj neskoršie, prijme sa so záľubou na zápalnú
1 n. Z posvätných podielov kňazi mohli však Jest
obetu Pánovi. | Kravu alebo ovcu nezabíjajte 28
len vtedy, keď boli levitsky čistí. Nesmel jest, ak v jeden deň s jej mláďaťom. | Keď budete obe- 29
bol malomocný (13, 2 n.), ak trpel výtokom seme­ tovať Pánovi ďakovnú obetu, tak obetujte to
na (1S, 2). ak sa dotkol mŕtvoly alebo predmetu,
ktorý prišiel do styku s mŕtvolou, ak sa dotkol Len tl, čo patria k domu čiže k rodine kňazo- 10—14
plaza alebo akejkoľvek nečistej veci. V prvých vej, môžu jest zo svätých vecí. Svätosväté však
dvoch prípadoch nečistota trvala až po uzdravenie, môžu jest len kňazi.
v ostatných len do večera. Keď sa kňaz umyl, Pokrm, dosl. chlieb — teda obetný dar. V tom
* 25
potom mohol jest zo svätých veci. Len čisti po­ to verši sa nepriamo dovoľuje cudzincom prinášať
tomci Aronovi mail nárok na podiel, ktorý im žertvy, ktoré nemajú telesné chyby.
Pán zo svojej obety dal za jedlo (21. 22). Uvedené mláďatá sú nie súce na jedenie, nie 27
8 Porov. Ex 22, 31; Lv 17, 15; Ez 44, 31. to ešte na obetu (Ex 22, 29 n.).
 Levitikus 22—33
134

30 tak, aby ste našli zaľúbenie. | Musi sa to zjesť ky, miešanej s olejom na zápalnú obetu prijem­
v ten istý deň; nenechávajte z toho nič do dru­ nej vône pre Pána a k tomu ako nápojnú obetu
hého rána! Ja som Pán! | štvrtinu hinu vína. | Chlieb však, pražené alebo 14
31 Zachovávajte príkazy moje a podľa nich ko- tlčené zrno nesmiete jesť až do toho dňa, kým
32 najte! Ja som Pán! | Neznesväťte sväté meno neprinesiete na obetu Pánovi, Bohu vášmu, o-
moje! Chcem byť uctievaný ako svätý stred betné dary. Tento príkaz bude večným v budú­
Izraelitov! Ja, Pán, som to, ktorý vás posväcu- cich pokoleniach vo všetkých vašich bydlis­
53 jem, | ktorý' som vás vyviedol z egyptskej kra­ kách.
jiny, aby som bol vašim Bohom, ja, Pán!"
Letnice — Pentekostes. — Odo dňa, 15’
■23 Ustanovenia o sviatkoch; O sobote. v ktorom ste po sobote obetovali svoj podávací
2 — A Pán hovoril Mojžišovi toto: | „Prehovor snop, budete počítať sedem týždňov, a to pl­
k Izraelitom a povedz im: Pánove sviatky, kto­ ných, | až do dňa, ktorý nasleduje po siedmej 16
ré zasvätíte slávnostným zhromaždením, sú sobote, to jest päťdesiat dní. Vtedy prinesiete
3 tieto: j šesť dní budete konať svoju prácu, sied­ Pánovi potravnú obetu z nového (obilia). | Zo 17
my deň bude dňom úplného odpočinku so svä­ svojich bydlísk prinesiete dva chleby na podá­
tým zhromaždením. Vtedy nesmiete konať ni­ vanie, ktoré budú z dvoch desatín jemnej mú­
jakú prácu, je to Pánova sobota, odpočinok vo ky a na kvase upečené ako obeta prvotín pre
všetkých vašich bydliskách. Pána. | S chlebmi privediete sedem bezchyb- 16
ných jednoročných baránkov, jedného býčka
■4 Pascha — Veľká noc. — Toto sú sviatoč­ z dobytka a dvoch baranov — tie budú na ce­
né dni Pánove so sviatočným zhromaždením, lostnú žertvu Pánovi — k tomu potravnú obetu
ktoré budete sláviť v stanovený čas: a nápojovú obetu ako zápalnú obetu príjemnej
5 Štrnásteho dňa prvého mesiaca podvečer vône pre Pána. 1 Prinesiete tiež na obetu za 19
g bude Pánova Pascha, | a pätnásty deň toho isté­ hriech kozia a dvoch jednoročných baránkov
ho mesiaca je sviatok Pánových nekvasených na pokojnú žertvu. | Kňaz ich bude podávať 20
chlebov: po sedem dni budete jesť nekvasené pred Pánom spolu s prvými chlebmi. Tieto ako
7 chleby. | V prvý deň budete konať sväté zhro­ aj dva baránky ako podávané dary Pánove bu­
maždenie; vtedy nesmiete konať nijakú slu- dú patriť kňazovi. | V ten istý deň zvoláte sväté 21
g žobnú prácu. | Za sedem dni budete prinášať zhromaždenie. Vtedy nesmiete vykonávať ni­
Pánovi zápalné obety, v siedmy deň bude opäť jakú služobnú prácu. Príkaz je to večný pre
sväté zhromaždenie; vtedy nesmiete konať ni­ všetky pokolenia vo všetkých vašich bydlis­
jakú služobnú prácu!” kách. | Keď budete vo svojej zemi konať žatvu, 22
9 Snop prvotín. — A Pán hovoril Mojžišovi nezožnite pole až do koreňa a nebudete pa­
10 takto: | „Prehovor k Izraelitom a povedz im: berkovať! Oboje necháte pre chudobných a cu­
Keď prídete do zeme, ktorú vám dám, a budete dzincov. Ja, Pán, som váš Boh!”
konať žatvu, prineste zo svojej žne prvý snop Nový rok.— A Pán hovoril Mojžišovi tak- *23
U kňazovi! | Ten bude snop podávať pred Pánom, to: | „Povedz Izraelitom: Prvý deň siedmeho 24
aby vám získal zaľúbenie; v deň po sobote bu- mesiaca bude vám dňom odpočinku, pamätný
12 de ho kňaz podávať. | V ten istý deň, keď po­ deň s trúbením a so svätým zhromaždením. [
dáte snôpok, obetujte Pánovi na celostnú žertvu Vtedy nesmiete vykonávať nijakú služobnú 25
13 bezchybného jednoročného baránka, | k tomu
ako potravnú obetu dve desatiny jemnej tnú- Od Veľkej noci čiže od 16. nisana, rátalo sa 15—22
sedem týždňov a v päťdesiaty deň bol sviatok
Tri razy do roka bol povinný každý Izraelita Letníc, pentecostes, hebr, slávnosť týždňov, sláv­
zúčastniť sa na bohoslužbách, „na slávnostnom nosť žatvy alebo deň prvotín. Sviatok trval len
zhromaždení“. Tieto sviatky boli: Veľká noc. Let­ jeden deň. Pôvodne sa oslavovala týmto sviatkom
nice a Sviatok stánkov. V tieto dni všetci dospeli sinajskú zmluva, ktorú Pán uzavrel 50. dňa po
Izraeliti (v dvanástom roku sa stával Izraelita sy­ odchode z Egypta. Aj Letnice boli ďakovným svlat-
nom zákona) mali sa zhromaždil pri svätostánku, kom za poľnú úrodu, žatva sa začínala po Veľkej
neskoršie v chráme. Zákon nariaďoval, aby pri­ noci a Letnjcami sa končila (Ex 23, 16). Na poďako­
niesli Bohu nejaký dar a aby sa pred Pánom vanie za úrodu Pánovi obetovali dva kvasené
tešili. Za túto prítomnosť Boh prlsTúbil, že v ten­ chleby z dvoch desatín efy (7'20 1) pšeničnej múky
to čas nijaký nepriate! nenapadne ich krajinu. z novej úrody. Obetovali aj býčka, dvoch baranov,
4_ 14 Veľká noc sa vlastne skladala z dvoch sviat­ sedem ročných baránkov s prislúchajúcimi po­
kov: z paschy a zo sviatku nekvasených chlebov. travnými a nápojovými obetami, kozia za hriechy
Pascha, hebr, pesach, pripomínala prechod tresta­ a dvoch pokojných baránkov na pokojnú obetu.
júceho anjela popri izraelských domoch, keď hubil Vo sviatok nesmeli sa konať služobné práce.
všetkých prvorodených v Egypte (Ex 12, 11. 23. A každý mal prispieť nejakým dobrovoľným da­
27). Sviatok nekvasených chlebov slávil sa na pa­ rom (Dt 16, 10—12).
miatku zázračného vyslobodenia Izraelitov z egypt­ Prvý deň každého mesiaca sa oslavoval sláv- 23—25
ského otroctva. Paschou sa teda menoval len prvý nosíou, pri ktorej sa obetovalo viac obiet ako
veľkonočný deň. Pascha značí aj veľkonočného v obyčajný deň (Nm 28, 11—15). Prvý deň sied­
baránka, potom celý veľkonočný týždeň n aj mäso meho mesiaca bol ešte slávnostnejší. Niektorí
z dobrovoľných obetí (Dt 16, 2—6). — V druhý autori sa domnievajú, žc vtedy Izraeliti slávili
veľkonočný deň, teda 16. nisana, obetoval sa zvä- občiansky Nový rok. Mienka je však nepravde­
zoček klasov z novej úrody. Týmto úkonom sa podobná. Prvým dňom mesiaca tišri začínal sa
vlastne začínala aj žatva. Predlým nebolo možno hospodársky rok. Nový rok náboženský i občian­
z novej úrod? jesť. K veršu 13. porov. Gn 18, 6; sky začínal sa 1. nisana aspoň po odchode z Egyp­
Ex 29, 2; o cic v ď Ex 29, JO; o hinc Ex 29, 40. ta (viď pozn. Ex 12, 1)
 Levitikus 23—24 135

prácu a budete Pánovi obetovať zápalnú žer­ bývajte v ratoliestkových stánkoch. Každý do­
tvu!" morodec Izraela musí bývať v ratoliestkovom
26 Deň zmierenia. — A Pán hovoril Mojž!- stánku, | aby neskoršie pokolenia zvedeli, že 43
•27 šovi takto: | Desiateho dňa tohto siedmeho me­ ja som chcel, aby Izraeliti bývali v ratoliestko­
siaca je však deň zmierenia. Budete sláviť sväté vých stánkoch, keď som ich vyviedol z egypt­
zhromaždenie, budete sa postiť a Pánovi prine- skej krajiny. Ja, Pán, som Boh váš!"
28 siete zápalnú obetu. | Ani v tento deň nesmiete A Mojžiš vyhlásil Izraelitom Pánove svia- 44
vykonávať nijakú služobnú prácu, lebo je to točné dni.
deň zmierenia, v ktorý máte sa zmieriť s Pá- Predpisy o svietniku a stole pred­
29 nom. | Každý, kto sa v tento deň nebude postiť, kladných chlebov. — A Pán hovoril Mojži- 24
30 bude vyhubený zo svojho národa | a každého, šovi takto: | „Prikáž Izraelitom, aby ti doniesli 2"
kto by v tento deň konal nejakú služobnú prá- pre svietnik čistého oleja z rozmliaždených
31 cu, toho ja vyrvem z jeho národa. | Nesmiete oliv, aby sa mohli lampy ustavične hore vy­
konať nijakú prácu, to je večný zákon pre všet­ kladať. | Pred oponou archy zákona v stánku 3
ky pokolenia vo všetkých vašich bydliskách. | zjavenia ich Aron pripraví, aby stále svietili
32 Bude pre vás dňom úplného odpočinku a vy pred Pánom od večera do rána. To je zákon pre
sa budete postiť! Večer deviateho dňa toho me­ všetky vaše pokolenia. | Stále ich bude upra- 4
siaca, od večera do druhého večera zachováte vovať pred Pánom na svietniku z rýdzieho zla­
svoj čas odpočinku!" ta.
•33 Sviatok stánkov. — A Pán takto hovoril Ďalej vezmi jemnej múky a upeč z nej dva- 5*
34 Mojžišovi: | „Povedz Izraelitom: Od pätnásteho násť chlebov! Dve desatiny pripadnú na jeden
dňa tohto siedmeho mesiaca bude na počesť chlieb. | Potom ich poukladaj na dve vrstvy — 6*
šesť na jednu vrstvu — na čistý stôl pred Pá­
35 Pánovu za sedem dní slávnosť stánkov. | V pr­
na! | Ku každej vrstve pridaj voňavého kadidla, 7
vý deň bude sväté zhromaždenie. Vtedy sa ne-
36 smie konať nijaká služobná práca. | Za sedem je to pripomienka na chlieb a zápalná obeta
dni budete Pánovi obetovať zápalné obety a Pánovi. | Pravidelne, každú sobotu, poukladáš 8
ich pred Pánom. Toto je stály záväzok Izraeli­
v ôsmy deň odbavíte sväté zhromaždenie a Pá­
tov na večné časy. | Budú prináležať Aronovi 9
novi prinesiete zápalnú obetu. Je to deň sväté­
a jeho synom, ktorí ich zjedia na svätom mies­
ho zhromaždenia; vtedy nesmiete konať nija­ te. Veď im patria ako svätosväté zo zápalných
kú služobnú prácu.
Pánových obiet. Je to večné ustanovenie."
37 To sú sviatočné dni Pánove, v ktorých od­
bavíte sväté zhromaždenie a Pánovi prinesiete Tresty: Ukameňovanie za bohorú­
zápalnú obetu, celostnú žertvu, potravnú obetu, hačstvo. — Raz vyšiel syn Izraelitky — bol 10 *
žertvu a nápojovú obetu, ako je to predpísané však Egypťanovým synom — medzi Izraeli­
38 na jednotlivé dni, | okrem toho, čo prinesiete tov. I povadil sa syn Izraelitkin s akýmsi Izra­
Pánovi v sebotu Pánovu, okrem darov a okrem elitom v tábore. | Keď Izraelitkin syn klial n
všetkých vašich sľubných obiet a dobrovoľných Izraelitovi meno Pánovo a zlorečil, priviedli
darov. lio k Mojžišovi. Jeho matka volala sa Sulamit,
39 Od pätnásteho dňa siedmeho mesiaca, teda bola to dcéra Dabriho z kmeňa Dánovho. | Dali 12
po tom, ako zoberiete z poľa úrodu, budete slá­
viť za sedem dni sviatok Pánov. V ten deň Porov. Ex 25, 20 n.; 37, 20. 21. 2 n
Dve desatiny (eíy): 7.20 litra. Porov. Ex 25, g
bude deň odpočinku a tak isto i deň ôsmy. | 23.40.
40 V prvý deň vezmete si najkrajšie ovocie zo Čistý stol, t. j. stôl z čistého zlato (Ex 25, 24). — g—g
stromov, palmové ratolesti, vetvy hustolistých Viď 2, 2. Ako čiastka zo suchej obety, čo sa spa­
stromov a vrbinu od potoka a budete sa ve- ľovala na oltári, volala sa pripomienkou, tak Isto
41 seliť pred Pánom, Bohom svojim. | Tento svia­ aj toto kadidlo bolo pripomienkou vzhľadom na
predkladné chleby. Kadidlo sa spálilo a chleby
tok slávte každý rok za sedem dni na česť Pá­ ostali pre kňazov. Jesť ich mohli len kňazi levit-
novu! Je to večný príkaz pre všetky pokolenia: sky čistí, lebo to bolo svätosväté (2, 3; 21, 22).
42 slávte ho v siedmom mesiaci! | Za sedem dní Tieto verše opisujú okolnosti a podrobné ústa- 10—u
novenia zákona o bohorúhanl. Príhoda sa stala,
—32 Porov, poznámky k hl. Ifl. keď Mojžiš vyhlasoval zákony o svätosti a o sviat­
H Sviatok stánkov slávil sa o päť dni po sviatku koch (hl. 23—25). Meno rúhača sa neuvádza. Nebol
zmierenia, teda 15. tišri, a trval celý týždeň. Me­ to však Izraelita podlá otca. Hriech bohorúhania
no dostal od stanov, pod ktorými mali Izraeliti bý­ bol verejný. „Meno Pánovo" — Izraeliti z úcty ani
val po celý týždeň. Stánky stavali zo zelených ra­ nevyslovovali zbytočne meno Jahve, lež nahradzo­
tolesti. Bývať v stánkoch mali len Izraeliti, cu­ vali ho menom Adonai (Pán) alebo len jednoducho
dzinci nie. Sviatok sa slávil na pamiatku pobytu haššém — meno. — Zákon zakazoval zneužívanie
na púšti, keď Izraeliti bývali pod Stanmi. V prvý mena Božieho (Ex 20, 7), zakazoval modloslužbu
a ostatný deň nesmelo sa pracovať (Nm 29, 13—33). a trestal ju smrťou (Ex 22, 19), zakazovalo sa aj
Cieľom sviatku bolo tiež poďakovať sa za ovocie, | rúhanie (21, 17), lež o treste nebolo ešte zmienky.
olej a víno, preto sa sviatok nazýval aj slávnosťou Rúhanie bolo pokladané za taký veľký hriech, že
oberačiek. Na slávnosti, v prvý deň, nosili v ru­ bohorúhač nie je hodný, aby žil (Sk 7, 57). Židia
kách ovocie (pomaranče) a kytice zo zelených pal­ odsúdenca popravovali mimo tábora, neskoršie
mových, myrtových a vŕbových raloliestok, tzv. vonku za bránami mesta (Zid 13, 12). — Vkladanie
lúláb, na znak úrody svojej zeme. Neskoršie pri­ rúk na hlavu previnilca značí, že Izraeliti počuli
pojili ešte iné obrady a zvyky. Dary (v. 38) sú jeho bohorúhanle a že naozaj sl zaslúži trest smr­
prvotiny úrody a desiatky. | ti (Dt 17. 71.
 Levitikus 24—25
136

ho pod dozor, kým sa (o ňom) nerozhodlo po­ čas siedmych ročných týždňov bude činiť šty­
lo dľa výroku Pánovho. | A Pán takto nariadil ridsaťdeväť rokov. | Potom desiateho dňa sied- 9
14 Mojžišovi: ; „Rúhača daj vyviesť z tábora, a meho mesiaca budete trúbiť na zvučnom rohu;
všetci, čo ho počuli, položia na jeho hlavu svoje v deň zmierenia budú trúby zaznievať po celej
15 ruky a všetok ľud ho ukameňuje. I Izraelitom zemi. | Zasväťte päťdesiaty rok! Ohláste slobo- 10
však nariadiš: Každý, kto bude Bohu svojmu du pre všetkých obyvateľov zeme! Má to byť
16 kliať, uvalí na seba hriech, I kto však bude pre nich jubilejný (milostivý) rok. Vtedy kaž­
zlorečiť menu Pánovmu, musí zomrieť: všetok dý dostane do vlastníctva svoj majetok a každý
ľud ho bez milosrdenstva ukameňuje, tak cu­ sa vráti k svojmu rodu. | Päťdesiaty rok je pre 11
dzinec ako domorodec bude usmrtený, keď bu­ vás jubilejným rokom. Vtedy nebudete siať
de kliať meno Pánovo. ani žať to, čo narastie po žatve, ani nebudete
oberať vinič, ktorý ste neorezali. I Je to jubi- 12
•17 Zákon odvety. — Kto zabije akéhokoľvek lejný rok, pamätný čas pre vás. Len to, čo sa
18 človeka, musí zomrieť. | Kto zabije nejaké do- samo urodí, budete jedávať priamo z roli.
19 máce zviera, nahradí život za život. I Kto svoj­ V takom jubilejnom roku každý z vás dosta- 13
mu súkmeňovcovi zapríčinil úraz, i jemu nech ne do vlastníctva svoj majetok. | Ak svojmu 14
20 sa tak spraví, ako on urobil: j zlomeninu za blížnemu niečo predáš, alebo od svojho blíž­
zlomeninu, oko za oko, zub za zub. Aký úraz neho niečo kúpiš, nevydierajte sa navzájom! I
21 on zapríčinil, taký nech sa mu odplatí! i Kto Podľa počtu rokov od posledného jubilejného 15
zabije nejaké domáce zviera, dá náhradu a kto roku kupuj od svojho blížneho a podľa počtu
22 zabije človeka, musí zomrieť. ; Rovnaké právo
žni má ti odpredať. | Pri väčšom počte rokov 16
platí u vás pre cudzinca, ako platí pre domo­ ponúkni za to vyššiu cenu a pri menšom počte
rodca. Veď ja, Pán, som váš Boh!” rokov dávaj nižšiu kúpnu cenu, pretože predá
23 A Mojžiš vyhlásil to Izraelitom. Tu vyviedli va ti počet žni. | Nevydierajte sa navzájom, ale 17
rúhača pred tábor a ukameňovali ho. boj sa Boha svojho, lebo ja, Pán, som váš Boh!”
A Izraeliti robievali tak, ako to Mojžišovi Zachovajte príkazy moje a splňte nariadenia 18
prikázal Pán. moje a podľa nich konajte! Potom budete bez­
•25 Sobotňajší rok. — Pán hovoril Mojžišovi pečne bývať v zemi | a zem vydá svoju úrodu, 19
2 na vrchu Sinaj takto:„Oznám Izraelitom a po­ takže najete sa dosýta a budete bývať v bezpe­
vedz im: Keď prídete do zeme, ktorú vám dám, čí. ] Keď sa však opýtate: »Z čoho budeme žiť 20
3 nech zem zachová pre Pána odpočinok! | Za v siedmy rok, keď nebudeme ani siať ani
šesť rokov obsievaj pole, za šesť rokov ore- žať?«, | vedzte: Ja vám požehnám v šiestom ro- 21
4 závaj svoju vinicu a oberaj jej úrodu! | V sied­ ku tak, že budete mať úrodu na tri roky. I
mom roku však nech zem má úplný odpočinok, A keďže budete siať len v ôsmom roku, budete 22
čas pokoja pre Pána! Vtedy neosievaj svoje pole I mať čo jesť ešte zo starej úrody: až do devia­
5 a neorezávaj svoju vinicu! | Nezbieraj to, čo teho roku, do jeho úrody budete jesť zo staré­
samo narástlo po tvojej žatve, a viničové strap­ ho.
ce, ktoré si neorezával, neoberaj: zem má mať Pôda sa teda nepredá nastálo, lebo pôda je 23
6 rok odpočinku. | To, čo zem v čase odpočinku moja a vy ste len cudzincami a prišelcami
(urodí), nech je to na pokrm tebe, tvojmu slu­ u mňa. | Preto v celej zemi, ktorú budete vlast- 24
hovi, tvojej slúžke, tvojmu robotníkovi a pri- niť, musíte pristať na právo môcť si znovu-
7 šelcovi, ktorí u teba žijú. | Nech to, čo urodí, vykúpiť zem.
je na pokrm i tvojmu dobytku a poľnej zve­ Výkup a znovunadobudnutie pô­
rine! dy. — Ak tvoj príbuzný schudobnie a predá 25
•8 Jubilejný rok. — Počítaj aj sedem roč­ čiastku svojich roli, nuž jeho najbližší príbuz­
ných týždňov, sedemkrát sedem rokov, takže ný vystúpi ako jeho výkupník a odkúpi to, čo
17—22 Porov. Ex 21, 12 n. Zákon odvety bol akýmsi pomenovanie: jóbél-haran, Jubilejný rok sa začí­
vodidlom pre sudcov, nie však pre súkromné oso­ nal 10. dňom siedmeho mesiaca (tišri). V tento rok
by. Vyžadovalo sa riadne obžalovanie vinníka. Pri pôda a všetko na poli odpočívalo ako v sobotňajší
takýchto úrazoch bolo sa možno aj vykúplC (Ex rok. V jubilejný rok vracali sa domy a pole pred­
21, 23 n.). chádzajúcemu majiteTovl, ktorý ich bol predtým
1—7 Ako siedmy deň bol zasvätený Pánovi a ako sa pre svoju chudobu predal. Izraelita nemohol natr­
slávil vždy väčšmi prvý deň v siedmom mesiaci, valo predať svoj majetok. Predávalo sa len úžit­
tak aj každý siedmy rok bol zvláSf zasvätený Pá­ kové právo, a to len do najbližšieho jubilejného
novi. V tento rok každý pozemok a roľa mala roku (v. 16). Jubilejným rokom Pán pripomínal
odpofiívať, nemala sa obrábať, aby sa tým nazna­ Izraelitom, že zasľúbená zem je majetkom jeho
čilo, že Pán je majiteľom všetkého. Oranie, siatba, a že on ju daroval svojmu vyvolenému národu. —
žatva vystali. To, čo pole v tomto roku samo pri­ Nevracali sa domy a pole, ktoré sluhom boli ve­
nesie, bude patriť v rovnakej miere všetkým: ma­ nované Bohu a ktoré neboli vykúpené pred jubi­
jiteľovi, chudobnému, ba aj cudzincom (Ex 23, 10. lejným rokom (v. 17—21), domy v ohradených
11). Pretože sa v siedmy rok nežalo, zákon zaka­ mestách, čo do roka po odpredaji neboli vykúpe,
zoval v tento rok veriteľovi vymáhať dlhy (Dt 15, né. V jubilejný rok prepúšťali na slobodu otro­
9; 31, 10). Zdá sa však, že tento zákon sa pred kov židovského pôvodu. Preto sa tento rok volal
babylonským zajatím nezachovával (2 Par 36, 21). aj „rokom slobody” (Ez 47, 17). Napokon odpúšťali
8—55 Jubilejný alebo milostivý rok slávil sa po 49. sa tiež dlhy, za ktoré dlžník bol prinútený dať
roku, a to počnúc dňom zmierenia. Ohlasoval sa svoje pole do zálohu, alebo za ktoré sám seba
trúbenim na baraních rohoch. Odtiaľ je aj jeho dal do otroctva.
 Levitikus 25—20 137

26 jeho príbuzný predal. | Keď však niekto nemá Výkup a prepustenie Izraelitu z cu­
nijakého výkupnika, ale sám sa zmohol na to, dzincových rúk. — Ak cudzinec alebo pri- 47
27 čo sa vyžaduje na výkup, | tak spočíta roky, šelec pri tebe zbohatne a naproti tomu brat
čo uplynuli od predaja a vyplatí zvyšujúcu su­ tvoj schudobnie a predá sa cudzincovi alebo
mu tomu, ktorému bol odpredal, aby sa takto príchodziemu, alebo potomkovi cudzinca, J po- 48
28 stal znova vlastníkom svojej pôdy. | Ak si však tom, čo sa bol predal, má mať právo na vy­
sám nemôže zadovážiť toľko, koľko treba na kúpenie. Ktokoľvek z jeho príbuzných môže ho
výkup, tak to, čo odpredal, ostane v rukách vykúpiť: | strýko alebo syn jeho strýka môže 49
kupca až do jubilejného roku. V jubilejnom ro­ ho vykúpiť, alebo hocikto z pokrvných jeho ro­
ku sa mu to vráti a on pride zasa k svojej du môže ho vykúpiť, alebo, ak sa natoľko zmô­
pôde. že, musí sa sám vykúpiť. | S tým, čo ho b jl 50
kúpil, spočíta čas od roka, v ktorom sa predal,
Výkup a znovunadobudnutie do- až po jubilejný rok. Cena, za ktorú sa predal,
29 m o v. — Kto predá dom v opevnenom meste, sa rovnako rozdelí na počet rokov. Ako u ná­
bude mať právo výkupu až do konca roku, jomníka bude sa mu rátať jeho služobný čas. |
v ktorom ho odpredal. Do roka bude mať právo Ak je ešte po jubilejný rok viac rokov, tak za 51
30 výkupu. | Ak sa však nevystúpi do konca svoje výkupné vyplatí príslušnú sumu z kúp­
jedného roku, tak dom — v opevnenom mes­ nej ceny. | Ak je už len málo rokov do jubilej- 52
te — navždy ostane vlastníctvom toho, kto ho ného roka, podľa toho bude rátať. Podľa svo­
kúpil od jeho potomkov. V jubilejnom roku sa jich zvyšujúcich služobných rokov zaplatí vý­
31 to neuvolní. j Domy, však na dedinách, k'oré kupnú sumu. | Bude uňho ako taký, ktorý pra- 53
nemajú opevnenie, považujú sa ako čiastka pô- i čuje za ročné mzdy. A on nesmie s nim pred
dy. Pre ne platí právo výkupu a v jubilejný tvojimi očami ukrutne zaobchádzať. | Ak by 54
32 rok sa uvoľnia. | Co sa týka miest levitov, do­ však nebol takýmto spôsobom vykúpený, v ju­
my, ktoré sú v mestách im patriacich, na tie bilejný rok nech odíde na slobodu i so svo­
33 majú leviti nepretržité právo výkupu. | Ak jimi deťmi. | Veď Izraeliti sú mojimi služob- 55
niektorý z levitov nevykúpi si odpredaný dom. níkmi! Oni sú služobníci moji, ktorých som
ktorý je v jeho meste, vráti sa mu v jubilejný vyviedol z egyptskej krajiny, ja, Pán, váš
rok späť, lebo domy v levitských mestách sú Boh."
ich dedičným majetkom uprostred Izraela. |
34 No pastviny, ktoré sú (okolo) ich miest, nesmú Prísľub požehnania. — Nerobte si *
26
sa odpredať, tie sú ich ako dedičný majetok modly, nestavajte si vyrezávané podoby a pom­
na večné časy. níky a nepostavte namaľované kamene vo svo­
jej zemi, aby ste sa pred nimi klaňali, veď ja,
O pomoci chudobným Izraelitom. — Pán, som váš Boh! | Zachovajte moju sobotu 2
35 Ak niektorý z bratov tvojich pri tebe ochudob­ a majte v úctivosti svätyňu moju! Ja som Pán!
nie a bude sa k tebe o pomoc utiekať, pomáhaj Ak budete kráčať podľa ustanovení mojich a 3
mu ako cudzincovi a prišelcovi, aby mohol pri zachováte príkazy moje a podľa nich budete
36 tebe žiť. | Neber od neho úroky a nepýtaj oď konať, | tak dám vám dážď v príhodný čas. 4*
neho viac, ale boj sa Boha, aby brat tvoj mohol A zem vydá svoju úrodu a záhradné stromy
37 pri tebe žiť. ] Nepožičiavaj mu peniaze na úrok uštedria svoje ovocie. | Vtedy mlatba pretiahne 5
a živobytie mu nedávaj tak, aby si tým získal, i sa u vás až do vinobrania a oberačka hrozna
38 Ja, Pán, som váš Boh, ktorý som vás vyviedol potrvá až do siatia a vy budete jedávať svoj
z egyptskej krajiny, aby som vám dal zem a chlieb dosýta a v zemi budete bývať bezpečne. |
aby som bol vaším Bohom. Dám pokoja v zemi, keď budete odpočívať, nik- 6
39 Ak brat tvoj pri tebe ochudobnel a predal to vás neprestraši. Divé zvery vyženiem zo
40 sa ti, nedávaj mu robiť otrockú službu! | Nech zeme a nijaký meč nevnikne do vašej zeme. |
žije pri tebe ako robotník a ako prišelec! Bude Nepriateľov svojich zaženiete na útek a popa- 7
41 ti slúžiť až do jubilejného roku, | potom nech dajú mečom pred vami. ) Päť vašich zaženie 8
voľne odíde od teba so svojimi deťmi, nech sa
Zakazuje sa modloslužba, zakazuje sa aj to, Co 1.2
vráti k svojmu rodu a nech opäť dostane do by mohlo k modloslužbe len viest: Izraeliti ne­
42 vlastníctva otcovský majetok! | Veď oni sú mo­ smeli si zhotoviť sochu alebo obraz znázorňujúci
jimi služobníkmi, ktorých som vyviedol z e- pravého Boha (Ex 20, 4). O pomníkoch, stĺpoch
(massebo) porov. Gn 26, 18; Ex 24, 4; 34, 13; Nm
gyptskej krajiny, nesmú sa predať, ako sa pre- 33, 52. Pripomínajú sa dva základné články staro
*
43 dávajú otroci. | Nepanuj nad ním s tvrdosťou, zákonného náboženstva: jednobožstvo a zasvätenie
44 ale boj sa svojho Boha! | Co sa týka tvojich soboty, ktorá je znamením zmluvy medzi Pánom
otrokov a otrokýň, tých môžeš mať a kupuj a národom Izraelským. — V ďalšej rozprave na­
otrokov a otrokyne z národov, čo sú okolo vás. | pomínajú sa Izraeliti, aby verne zachovávali Pá­
nove príkazy. Pán ich za vernost odmení. Ak sa
45 Aj z deti prišelcov, čo u vás bývajú, môžte si však vzoprú jeho vôli, potresce ich, trest bude
kúpiť ako aj z ich potomstva, ktoré od nich po­ čoraz prísnejší, ba pokorí Ich vyhnanstvom a za­
chádza. Tieto vám môžu patriť ako majetok | jatím. Nato sa obrátia, budú prosiť o zmilovanie
46 a môžu ich zdediť i vaše deti, aby boli ich ma­ a Pán im odpustí.
V Palestíne prší len od konca októbra do apri- 4
jetkom. Môžte ich mať za stálych otrokov, ale la. Ak tento dážď nebol hojný, neurodilo sa skoro
nad svojim bratom, nad Izraelitom, nesmiete nič. Pán sľubuje, že dá tento dážď v príhodný
jeden nad druhým panovať s tvrdosťou. čas, teda v jeseni a na jar (Dt 11, 14).
 Levitikus 26
133

sto na útek a sto vašich zaženie tisíc na útek piecť svoj chlieb v jedinej peci a budete vážiť
a nepriatelia vaši mečom padnú pred vami. | svoj chlieb, a nikdy sa nenajete dosýta.
9 K vám sa obrátim, rozmnožím vás a dám sa A ak ani potom ma neposlúchnete a budete 27
vám rozrásť a utvrdím zmluvu svoju s vami. í sa mi protiviť, | tak aj ja sa vám budem proti­ 28
10 Budete jedávať zo starého, z uloženého (obilia) viť v hroznom hneve, a ja, ja vás budem tres­
a staré budete musieť odhodiť pre novú zá­ tať sedemnásobné za vaše hriechy. | Budete 29
11 sobu. | Postavím si príbytok medzi vami a ne­ jesť mäso svojich synov a požívať mäso svojich
12 budem cítiť voči vám odpor, | budem chodievať dcér. | Pováľam vaše výšiny a polámem vaše 30'
uprostred vás a budem Bohom vašim a vy slnečné stĺpy. Nahádžem vaše mŕtvoly na mŕt­
13 budete mojim Pudom. I Ja, Pán, som váš Boh, voly vašich bohov a (budete sa mi oškliviť) a
ktorý som vás vyviedol z egyptskej krajiny, budem mať odpor pred vami. | Vaše mestá pre­ 31
aby ste neboli nadlhšie otrokmi. Ja som roz­ mením na rozvaliny a vaše svätyne rozrumím.
lámal ihlice vášho jarma a dal som vám rovno Vôňu vašich obiet nebudem viac voňať! | Zem 52
chodiť. vašu tak spustoším, že vaši nepriatelia sa nad
tým zhrozia, keď sa v nej budú osadzovať! |
14 Hrozba a tresty. — Ak ma nebudete po­ Vás však rozoženiem medzi národy a za vami 33
slúchať a prestúpite niektorý z týchto prikazov vytasím meč. Vaša zem stane sa púšťou a vaše
15 mojich, | ak opovrhnete predpismi mojimi a ak mestá budú rumoviskami.
sa vám budú nariadenia moje príkriť, takže Potom zemi sa nahradí jej odpočinok za celý 34'
nevyplníte niektorý z prikazov mojich a tak čas, čo bude spustošená a kým váš nepriateľ
16 porušíte zmluvu so mnou, | potom vám urobím bude žiť vo vašej zemi; vtedy zem bude mať
toto: Zošlem na vás hrôzu, suchoty a horúčku, odpočinok a nahradí si svoje soboty. | Za celý 35
čo vyhasína zrak a usmrcuje život. Nadarmo čas, čo bude spustošená, bude mať odpočinok,
rozsejete semeno svoje, lebo nepriatelia vaši odpočinok, aký nemávala, kým ste v nej bý­
17 ho zožerú. | Obrátim svoju tvár proti vám, vali.
takže vás dobyjú nepriatelia vaši a odporcovia Srdce tých, čo z vás ostanú, naplním stra­ 36
vaši vás potlačia a vy budete utekať aj vtedy, chom v nepriateľských krajinách. Poplaší ich
keď vás nik nebude prenasledovať. šuchot padajúceho listu a budú utekať, ako sa
18 A ak mňa ani potom nebudete počúvať, bu­ uteká pred mečom a budú padať, hoci ich nikto
dem vás trestať ďalej sedem ráz väčšmi za nebude prenasledovať. | Jeden na druhého sa 37
19 viac hriechov. | Zlomím vašu veľkú pýchu a zrútia ako by od meča, hoci nikto ich nebude
nebo nad vami urobím ani železo a vašu zem prenasledovať. Nikto z vás nebude schopný
20 ani meď. | Potom sa budete nadarmo namáhať, vzoprieť sa vašim nepriateľom. | Medzi národ­ 38
vaša zem nevydá úrodu a záhradné stromy ne­ mi zahyniete a zem nepriateľov vašich vás
prinesú ovocie. I pohltne. ] A tí, čo ešte z vás ostanú, budú hy­ 39
21 A ak aj potom budete konať proti mne a ne­ núť za hriechy svoje v krajinách nepriateľov
budete mňa chcieť počúvať, budem vás biť ďa­ I vašich. Aj pre neprávosti svojich otcov zahynú,
lej a to sedemnásobné, aké budú vaše hriechy. | ako oni (zahynuli).
22 Divé zvery pošlem medzi vás, ktoré vás pri­
pravia o vaše deti a roztrhajú vám dobytok a Obrátenie a obnova Izraela. — Keď 40'
umenšia váš počet tak, že vaše cesty budú uznajú svoje hriechy a hriechy svojich otcov,
pusté. vierolomnosť, ktorú voči mne spáchali a kto­
rou sa mi protivili, j za čo som sa aj ja im spro­ 41
23 A ak ani týmto sa nedáte napomenúť odo
tivil a voviedol som ich do zeme ich nepriate­
24 mňa a budete sa mi ďalej priečiť, | tak aj ja
vám budem robiť naprieky a zo strany mojej ľov, potom sa ich neobrezané srdce pokorí, po­
tom sa za hriechy svoje pokajajú. | Potom sa 42
budem vás ťať sedemnásobné za vaše hriechy. |
•25 Privediem na vás meč, ktorý ukrutne pomstí rozpamätám na zmluvu svoju s Jakubom; spo­
meniem si na zmluvu svoju s Izákom a na
porušenie zmluvy, a keď cúvnete do svojich
miest, pošlem zas na vás mor a vy sa budete zmluvu svoju s Abrahámom a spomeniem si
aj na zem. | Avšak zem musia najprv opustiť 43
■26 musieť vydať do rúk nepriateľa. ] Zlomím
oporu vašej výživy, takže desať žien bude Výšiny, kultové miesta na vrchoch, kde boli 30
svätyne pohanských bohov (Dt 28, 53; Ez 6, 4. 6).
Boh poslušnosť a vernosť svojich odmení pozem­ Slnečné stĺpy boli symbolmi boha Béla, ktorého
skými dobrotami, neveru a neposlušnosť potresce uctievali najmä Feničania ako boha slnka (Iz 17,
aj tu na zemi rozličnými trestami. A tresty sa 8; 27. 9; 2 Par 14, 5). Nebude ani pohanskej modlo­
budú stupňovať, ak Izrael ostane tvrdošijným vo služby, a tak nebude ani pravej bohoslužby.
svojej neposlušnosti: budem vás trestať ďalej... Zem spustne, nahradi sl to, čoho sa jej ne­ 34 n.
sedem ráz väčšmi. Pán nedá dažďa, nebo bude dostalo, keď Izraeliti nezachovávali predpis o so­
suché ako „železo" a zem stvrdne oko meď. botňajšom a jubilejnom roku.
25 Meč, rozumej tresty. Tresty neprestanú, kým Izrael neuzná a nevy­ 40—45
26 Oporu výživy, dosl. „palicu vášho chleba“, teda zná svoju vinu. Boh potresce Izraelitov ako láska­
potrebný a dostatočný chlieb, ktorý je podporova- vý otče. Trest im poslúži k náprave, nebude im na
erom, udržovateľom na životnej ceste (Z 104, 16; záhubu, lebo Boh svoje prísľuby zachová a splní.
Ez 4, 1. 6 atď.). — Za riadnych pomerov má každá Bezbožnosť synov nemôže zničiť dobro, čo Boh pri­
gazdiná svoju pec, v čase hladu postačí pre viac sľúbil otcom (Rím 0—11). Boh sa zmiluje a nebude
(desať) žien jedna pec. Chlieb sa bude deliť medzi uplatňovať prísnu spravodlivosť, veď on je Bohom
mnohých, nebude ho nadostač. Izraela (Ex 32, 11; Dt 30, 3—5).
 Levitikus 20—27 139

a (zem) musí si nahradiť svoj odpočinok, bu­ cenné alebo menejcenné. I ostane to pri kňazo­
de ležať pustá, kým oni budú preč. Oni sa vom ocenení. | Ak ho bude chcieť vykúpiť, tak 13
musia kajať za hriechy svoje, lebo opovrhli na­ k jeho ustanovenej cene pridá ešte pätinu.
riadeniami mojimi a ošklivili sa im predpisy Zasvätenie domov. — Ak niekto za- 14 *
44 moje. | Ale ja ani vtedy ich neodvrhnem a ne­ svätí Pánovi svoj dom ako posvätný dar, tak
budem ich mať v ošklivosti — keď budú v kra­ kňaz ho ocení podľa toho, či je dobrý alebo me­
jinách nepriateľov svojich — tak, že by som nejcenný. A akú cenu ustáli kňaz, pri tej osta­
ich vyničil a zmluvu svoju s nimi zrušil. Veď ne. | Ak ten, čo dom zasvätil, bude ho chcieť 15
ja, Pán, som váš Boh! vykúpiť, pridá ešte pätinu ustálenej ceny, po­
45 Pre vašu záchranu spomeniem si na zmluvu tom mu bude zase prináležať.
s predkami, ktorých som pred očami národov
vyviedol z egyptskej krajiny, aby som bol ich Zasvätenie dedičných roli. — Ak 16 *
Bohom, ja, Pán!” niekto zasvätí Pánovi kus poľa, ktoré je jeho
46 To sú predpisy, nariadenia a zákony, ktoré dedovizňou, jeho cena bude sa správať podľa
Pán ustanovil skrze Mojžiša medzi sebou a jeho výsevu. Výsev jedného chomeru jačme­
medzi Izraelitmi. ňa bude mať cenu päťdesiat strieborných šek­
lov. | Ak zasvätí svoje pole hneď od jubi- 17
Dodatok, 27. lejného roku, musi sa ostať pri plnej cene. | Ak 18
zasvätí svoje pole po jubilejnom roku (neskor­
•27 Osobný sľub. — A Pán hovoril Mojžišovi šie), tak kňaz mu vyráta poplatok vzhľadom
2 takto: | „Prehovor k Izraelitom a povedz im: na roky, ktoré do budúceho jubilejného roku
Ak niekto zasľúbi Pánovi nejakého človeka po- chybujú. Potom sa odráta od ustálenej ceny. |
3 dľa ocenenia, | tak nech muž vo veku od dvad­ Ak však ten, čo zasvätil svoje dedičné pole, 19
sať do šesťdesiat rokov je ocenený na päťde- bude ho chcieť vykúpiť, pridá ešte pätinu od­
4 šiat šeklov podľa posvätnej váhy. | Keby išlo hadnutej ceny. Potom mu bude patriť. | Ak 20 *
5 o ženu, nech sa ocení na tridsať šeklov. | Ak by svoj pozemok nevykúpi a pritom ho predá nie­
šlo o vek od päť do dvadsať rokov, tak mužská komu inému, nebude ho môcť už vykúpiť, ale
osoba ocení sa na dvadsať šeklov, ženská na pozemok, | aj keď sa v jubilejnom roku uvoľ- 21
g desať šeklov. | Ak pôjde o vek od jedného me­ ni, ostane zasvätený Pánovi ako taký pozemok,
siaca až do päť rokov, tak chlapec sa ocení na čo je načisto zasvätený. Bude patriť kňazovi
päť strieborných šeklov, dievča sa ocení na tri ako vlastný pozemok.
7 strieborné šekly. | Ak pôjde o osoby od šesť­ Zasvätenie kúpených roli. — Ak nie- 22
desiat rokov nahor, tak muž sa oceni na pät- kto zasvätí Pánovi pole, ktoré kúpil a ktoré
8 násť šeklov, žena na desať šeklov. | Ak by však nie je čiastkou jeho vlastného pozemku, | nech 23
niekto bol tak chudobný, že (by nemohol dať) mu kňaz vyráta, koľko činí odhadná cena do
celú cenu, nech sa dostaví pred kňaza, aby budúceho jubilejného roku, a on vyplatí tú
ho kňaz ocenil. Podľa odhadu toho, čo ten, kto­ cenu v ten samý deň ako zasvätenú cenu pre
rý sa zasľúbil, môže dať, ocení ho kňaz. Pána. | V jubilejnom roku pole pripadne to- 24
•9 Výkup sľúbených zvierat. — Ak nie­ mu, od koho sa kúpilo a komu prináleží ako
kto zasľúbi dobytča, ktoré sa môže Pánovi obe­ dedičný pozemok zo zeme, j Každý odhad ceny 25 *
tovať, tak všetko, čo niekto dá Pánovi, bude nech je podľa posvätnej váhy: dvadsať gér
10 sväté. | Nesmie ho zameniť ani nahradiť lepšie je jeden šekel.
zviera horšim, ani horšie lepším. Ak predsa
niekto zamení nejaké dobytča, tak toto, ako aj O zasvätení prvorodených
H to, za ktoré ho zamení, pripadne svätyni. , Ak a o veciach, ktoré pripadli
by išlo o nečisté zviera, ktoré sa Pánovi nedá nacelkom Pánovi.
obetovať, tak nech spomenuté zviera prinesie
12 sa kňazovi | a kňaz ho ocení podľa toho, či je Prvorodené z dobytka, ktoré Pánovi pri- 26 *
padli ako prvorodené, nik nesmie zasvätiť: či
27 Sľubom uctievame Boha. Neurobiť sľub nie je
hriech, lež urobený sľub nedodržať je hriech. Oso­ So sľúbenými domami mohlo sa uroblC podob- 14_ u
ba alebo vec, sľúbená Bohu, stáva sa svätou, stá­ ne ako so zvieratami, Čo sa nemohli obelovat.
va sa majetkom Pánovým a nemohla sa vykúpiť Pozemky mali ostat v rodine. Prelo, ak sa sľú- 10—11
Iba primeranou sumou. Niektoré veci sa nedali bilo pole, svätyňa mala nárok len na výnos, a to
vonkoncom vykúpiť (Ex 22, 20; Dt 13, 15 n.; Joz i len do najbližšieho jubilejného roku. Ten však, čo
7, 1 n. 1 Sm 15, 21). pole zasvätil čiže sľúbil Pánovi, mohol sl ho aj
1—7 Ak niekto sľubom zasvätil Bohu seba alebo svo­ vykúpiť. Chomer bola najväčšia hebrejská miera,
je dieťa, takýto musel sa vykúpiť, ak nechcel J obsahovala desať ef, teda 364,4 litrov.
ostať služobníkom vo svätyni. Výkupná cena ústa- ' Ak by niekto sľúbené pole predal prv, kým by 21
ľovala sa podľa veku a rodu. I ho vykúpil, takéto pole bývalý majiteľ už nemôže
0—13 Ak niekto sľúbil zviera, Co sa mohlo obetovať, i vykúpiť ani v jubilejnom roku. Predal by vec Pá­
musel ho priniesť na obetu. Zviera, čo sa nemohlo novu, a prelo stráca na ňu nárok. V jubilejnom
obetovať, sa predávalo a kúpna cena sa odvádzala roku vlastníkom poľa bude svätyňo.
svätyni. Mohol sl ho však aj ten ponechať, čo ho Dvadsať gér, dvadsať zŕn, je jeden šekel čiže 25
bol sľúbil, keď k cene zvieraťa pridal 20 percent 16.37 gr.
kúpnej ceny. Tento prídavok bol ustálený prelo, Všetko prvorodené patrilo Pánovi, preto sa to M
lebo vec patrila Bohu a opatrnosť žiadala pridať nemohlo sľúbiť (Ex 13, 2. 12—16; 22, 29; 34, 19. 20).
k cene, aby nik neukrivdil Boha. > — Nečisté zviera — mysli sa asi na nejaké zvie-
 140 Levitikus 27

•27 hovädzí dobytok, ä ovce, to patrí Pánovi. ] Ak I Desiatky. — Všetky desiatky z pôdy, z obi- 30
*
by šlo o nečisté zviera, tak spomenutý ho vy- lia zeme ako i z ovocia stromov, sú Pánovým
kúpi podľa ocenenia a pridá k tomu pätinu I majetkom.
: Sú zasvätené Pánovi. | Kto by chcel 31
ceny. Ak ho nevykúpi, tak predá sa za odhad- I zo ' svojich desiatok vykúpiť nejakú časť, musí
nutú cenu. pridať pätinu ceny. | Všetky desiatky hovädzie- 32
2B No všetko, čo niekto Pánovi zasvätí bezvý- । ho dobytka, oviec a kôz, zo všetkého, čo prejde
hradne, zo všetkého, čo má, nech je to človek | pod pastierskou palicou, každé desiate je za­
alebo zviera alebo kus poľa, ktoré je jeho de- i svätené Pánovi. | Nebude sa pri tom hľadieť na 33
dičným pozemkom, nesmie sa predať alebo | to, či je to dobré alebo zlé. Ani sa to nesmie
vykúpiť. Všetko, čo je Pánovi zasvätené bez- zamieňať. Ak by sa predsa zamenilo, tak toto
29 výhradne, je svätosvätým Pánovým. | Nijaký j ako i to, za ktoré sa zamenilo, pripadne svä­
človek, ktorý je pod kliatbou zasvätený, ne- [ tyni a nedá sa to vykúpiť!” ] Toto sú príkazy, 34
môže sa vykúpiť — musí zomrieť. । ktoré dal Pán Mojžišovi na Sinaji pre Izraeli­
ra čisté, ktoré pre chybu nemohli obetovať. Inak- j tov.
šie Pismo pozná len výkup osla, a to za ovcu (Ex ।
13, 13; 34, 20), alebo predpisuje zlomiť krk prvo­ Aby vyvolený národ nezabudol, že Boh je ma- 30—34
rodenému osľafu. jiteľom Palestíny a že Izraeliti sú len jeho osad­
27—29 Dokonalejší spôsob zasľúbenia bol „chérem“ čiže níkmi, vyhradil sl nielen všetky prvotiny, ale aj
bezvýhradné zasvätenie. Majiteľ sa vzdal práva desiatky (Lv 25, 23) a venoval ich kmeňu Léviho
výkupu. Osoby a veci takto zasvätené bolo možno za službu vo svätostánku (Nm 18, 21), Desiatky sa
použiť len k službe svätyni. Zasvätenie pod kliat­ odvádzali z plodín, z ovocia a z čistých zvierat.
bou značí, že taká vec sa musela zničiť, zviera
Namiesto desiatkov mohol dať ich cenu. Zvieratá
alebo človek však usmrtiť. Prekliatie (tiež ché­
I sa rátali tak, že sa vyháňali z košiara a pastier
rem) mohla však vyhlásiť len verejná autorita. Za­ I ich palicou rátal. Každé desiate zviera oddelil.
sväteniu kliatbou podliehal: Izraelita, ak obetoval
pohanským bohom (Ex 22, 20; Lv 20, 2 n.), mesto Toto sa nesmelo ani vymeniť, ani nahradiť lepším
s obyvateľmi, ak odpadlo k modloslužbe (Dt 13, alebo horším. Aj za zvieratá mohol dať peňažitú
13—18), a aj nad Kanaánskymi obyvateľmi, pohan­ náhradu. Tento zákon sám Mojžiš neskoršie dopl­
mi, bola vyslovená kliatba záhuby čiže zasväte­ ňuje (Nm 18, 21—32). Z odovzdaných desiatkov le~
nia (Dt 7, 1 n.). i viti desatinu dávali kňazom.
 NUMERI — ČÍSLA
Numeri — Štvrtá kniha Mojžišov?, pokra­
čuje v historickom rozprávaní knihy Exodus
(Ex 20). Začína opisovať deje od prvého mesia­
ca druhého roku po odchode z Egypta a zhrňu­
je všetky deje a udalosti až po jedenásty mesiac
posledného, teda štyridsiateho roku putovania
po púšti.
Knihu možno rozdeliť na tieto časti:
a) Príprava na odchod od hóry Si­
naj (1, 1—10, 10), totižto sčítanie ľudu, urče­
nie poradia pri táborení (1—6), slávnostné po­
svätenie svätostánku a predpisy o pasche.
b) Opis cesty od hóry Sinaj do K a-
deše (10—19): v tejto časti, ktorá je bohatá
na príbehy a deje, Mojžiš opisuje brojenie ľudu
proti Bohu a Mojžišovi, vzburu a nedôveru
Izraela v Prozreteľnosť Božiu (11.12), vyslanie
a skúsenosti vyzvedačov, poslaných do Kanaánu
(13), vzburu Koreho a Datana (16.17). Ako do­
datok uvádzajú sa niektoré zákony o povinno­
NUMERI — CISLA
Prípravy nu pochod od Sinaja, 1,1 — 10, 10.
Sčítanie bojaschopných mužov:
1 Rozkaz na sčítanie. — A Pán hovoril
k Mojžišovi na púšti Sinaj v stánku zjavenia
v prvý deň druhého mesiaca druhého roku po
2 ich východe takto: | — „Spočítajte všetkých
mužov celej pospolitosti synov Izraelových po­
dľa ich rodov a rodín, podľa počtu mien, všet-
3 ky mužské osoby, hlavu po hlave. | — Od dva­
dsiateho roku nahor, ty a Áron, prehliadnite
všetkých bojaschopných v Izraeli po skupinách,
4 | a pri tom budú s vami po jednom z každého
kmeňa, čo je hlavou svojej rodiny.
1 Čos, v ktorom sa sčítanie ľudí a odvod boja­
schopných Izraelitov uskutočnil, dá sa ustáliť z Ex
40, 17. Rozkaz o sčítaní dal Pán mesiac po tom,
čo sa bol postavil svätostánok. Je to teda v je­
denástom mesiaci pobytu pr! vrchu Sinaj (Ex 19,
1). Sčítaní boli len bojaschopní mužovia, od dvad­
siateho roku nahor so zreteľom na kmene, čeľade
a rodiny. Vyňatí sú zo sčítania Leviti (v. 47). Títo
nebudú bojovať ako bojovníci; im Pán určil inú I vzali k sebe. | A oni v prvý (deň) druhého
povinnosť (v. 4B—54). I mesiaca zhromaždili celú pospolitosť a pre-
4 Sčítanie mal vykonať Mojžiš, Aron a dvanásti ।
zástupcovia jednotlivých Izraelských kmeňov. Zá­
stupcami boli asi náčelníci jednotlivých kmeňov,
ktorí boli spolu predstavenými svojich čeľadí a
hlavou svojich rodov alebo rodín. Pomenovanie
rod a rodina sa Často zamieňa, nie Je to presne
vymedzený termín. Mená týchto kniežat opakujú
sa v 2, 3 n., v 7, 12 n. a 10, 14 n. Poradie kmeňa
je to isté, ako sa uvádzajú Jakubovi synovia v Gn
stiach a právach kňazov (18) a napokon pred­
pisy o očistnej vode (19).
c) Cesta od Kadeše do krajiny
Moab (20, 14—24, 25): Izraelitom Edomčania
zabraňujú prejsť cez svoje územie (20, 14—21),
smrť Áronova (20. 22—30), víťazstvo nad ka-
naánskym kráľom Aradom (21), a krátke opí­
sanie cesty do Moabska s vylíčením porážky
Sehona, kráľa amorejského, a Oga, kráľa ßá-
šanského (21L
d) Udalosti v Moabskej krajine
(22—36): proroctvá Balámove (22—24), hriech
Izraelitov a trest v Setim (25), príležitostné
zákony a predpisy (26—30), víťazstvo nad Ma-
diánčanmi (31), rozdelenie dobytého územia
v Zajordánsko (32), výpočet jednotlivých za­
stavení na ceste po púšii (33), vyznačenie úze­
mia jednotlivým kmeňom v Predjordánsku
(vlastná Palestína; 34), ustanovenie a určenie
levltských miest (35) a napokon zákon o dcé-
rach-dedičkách (36), ktoré sa majú vydať za
príslušníkov svojho kmeňa.
Pomocníci pri sčítaní. — A tieto áú 5
mená mužov, ktorí budú s vami: Z Rubenovho
(kmeňa) Elisur, syn Sedeurov,
zo Simeonovho Samaliel, syn Surišadaiho, 6
z Júdovho Nahason, syn Aminadabov, 7
z Isacharovho Natanael, syn Suarov, ß
zo Zabulonovho Eliab, syn Helonov, 9
zo synov Jozefových: z Eíraimovho 10
Elisama, syn Amiudov,
z Manaseho Gamaliel, syn Fadasurov,
z Benjamínovho Abidan, syn Gedeonov, 11
z Dánovho Ahiezer, syn Amišadaiho, 12
z Aserovho Fegiel, syn Ochranov, 13
z Gadovho Eliasaf, syn Duelov, 14
z Neftaliho, Ahira, syn Enanov. 15
Títo boli povolaní z pospolitosti, kniežatá 19
svojich otcovských kmeňov, oni boli tiež po­
hlavármi tisícov Izraelových.
Sčítanie a prehliadka. — A Mojžiš 17
s Äronom týchto, menami označených mužov
18
35, 23 n. a v Ex l, 2 n. Výnimka je len v tom,
že medzi Dana a Neftaliho vložení sú Aser a Gad.
Rozdelenie kmeňov na tlsice uviedol Mojžiš, aby 1G
ľahšie mohol pomocou sudcov vykonávať sudcov­
ský úrad v Izraeli (Ex 16, 21—25). Tisíc predstavu­
je tisíc otcov jednoduchých rodín. Je dosť možné,
že náčelníci týchto tisícov boli spolu aj vojenský­
mi veliteľmi a kniežatmi.
 142 Numeri 1—2

hliadli ju podľa rodov, rodín a počtu mien hliadnuti z kmeňa Neftaliho, napočítalo sa
od dvadsiateho roku nahor,’hlavu po hlave, ako 53.400.
to bol prikázal Mojžišovi Pán. Toto sú prehliadnutí, ktorých prehliadol Moj­ 44
19.20 A on ich prehliadal na púšti Sinaj. | Zo synov žiš, Aron a dvanásť kniežat Izraela, čo boli po
Hubená, prvorodeného Izraela, potomkov po­ jednom zo svojich otcovských rodín. | A bolo 45
dľa rodov a rodín, podľa počtu mien, hlava po všetkých prehliadnutých Izraelitov podľa ich
hlave, všetkých mužských osôb od dvadsiateho otcovských rodín od dvadsiateho roku nahor,
21 roku nahor, všetkých bojaschopných, | čo boli všetkých bojaschopných Izraelitov, | bolo te­ 46’
prehliadnutí z kmeňa Rubenovho, bolo 46.500. da všetkých prehliadnutých 603.550.
22 Zo synov Simeonových potomkov podľa ich
rodov a rodín, podľa počtu mien, hlava po hlave, Povinnosti Levitov. — .Leviti však 47
všetkých mužských osôb od dvadsiateho roku podľa svojich otcovských rodov neboli medzi
23 nahor, vštkých bojaschopných, | čo boli pre­ nimi prehliadnutí. | Lebo Pán takto bol pove­ 48
hliadnutí z kmeňa Simeonovho, napočítalo sa dal Mojžišovi: | „Léviho kmeň neprehliadaj a 49
ich 59.300. nepočítaj ich do počtu synov Izraelových, | lež 50’
24 Zo synov Gadových potomkov podľa ich ro­ zver im na starosť stánok zákona a celé jeho za­
dov a rodín, podľa počtu mien, od dvadsiateho riadenie so všetkým príslušenstvom! Nech nosia
25 roku nahor, všetkých bojaschopných, | čo stánok zákona a všetko jeho zariadenie a nech
boli prehliadnutí z kmeňa Gadovho, napočí­ ho i obsluhujú! A nech táboria okolo stánku!
talo sa 45.650. | Keď sa bude mať pochodovať, Leviti zložia 51
26 Zo synov Júdových potomkov podľa ich ro­ stánok, a keď sa bude mať táboriť, Leviti ho
dov a rodín, podľa počtu mien, od dvadsiateho rozložia. Ak niekto z cudzích sa k nemu pribli-
27 roku nahor, všetkých bojaschopných, | čo boli ži, nech zomrie! | Kým synovia Izraelovi utá­ 52
prehliadnutí z kmeňa Júdovho, napočítalo sa boria sa všetci na svojich táborištiach, každý
74.600. pri svojom prápore podľa svojich vojov, | Levi­ 53
28 Zo synov Isacharových potomkov podľa ich ti utáboria sa okolo stánku zákona, aby hnev
rodov a rodín, podľa počtu mien, od dvadsia­ (Boží) nezastihol izraelskú pospolitosť. Leviti
teho roku nahor, všetkých bojaschopných, | teda bedlivo budú strážiť stánok zákona."
29 čo boli prehliadnutí z kmeňa Isacharovho, na­ | A Izraeliti urobili tak, urobili celkom tak, 54
počítalo sa 54.400. ako to bol prikázal Mojžišovi Pán, urobili tak.
30 Zo synov Zabulonových potomkov podľa ich U sporiadanie tábora poradie
rodov a rodín, podľa počtu mien, od dvadsia­ pri pochode. — A Pán hovoril k Mojžišovi 2'
teho roku nahor, všetkých bojaschopných, | a Áronovi takto: | „Izraeliti budú táboriť pri 2
31 čo boli prehliadnutí z kmeňa Zabulonovho, na­
Celkový poCet stllaných bojaschopných mužov 40
počítalo sa 57.400. (G03.550) zdá sa byt priveľký. Podľa toho dalo by
32 Zo svnov Jozefových: zo synov Efra'mových sa predpokladať to, že všetkých Izraelitov bolo
potomkov podľa ich rodov a rodín, podľa počtu vyše 2 miliónov. Autori sa snažia umenšiť tento
mien, od dvadsiateho roku nahor, všetkých počet, hovoriac, že nie je možné, žeby z dvanás­
tich synov Jakubových za štyristo rokov narástol
33 bojaschopných, | čo boli prehliadnutí z kmeňa taký veľký národ. Ťažkosť by bola aj v tom, že
Eíraimovho, napočítalo sa 40.500. by Egypťania neboli prepustili také množstvo pra­
34 Zo synov Manaseho potomkov podľa ich ro­ covných sil zo svojej krajiny, a napokon obsta­
rávanie dostatočného živobytia pre také množstvo
dov a rodín, podľa počtu mien, od dvadsiateho na púšti predstavovalo by neprekonateľné ťažkosti.
33 roku nahor, všetkých bojaschopných, | čo i Lož z druhej strany Písmo tieto údaje potvrdzuje
boli prehliadnutí z kmeňa Manaseho, napo- | (Ex 30, 11 n.; 38, 25 a n.). Predsa však tento veľký
čítalo sa 32.200. |। počet ľudu je možný, keď myslíme, že bojovníkmi
mohli byť všetci izraelskí otroci, polom tí, čo sa
30 Zo synov Benjamínových potomkov podľa dobrovoľne pripojili k Izraelitom, keď títo odchá­
ich rodov a rodín, podľa počtu mien, cd dva­ dzali z Egypta (Ex 12, 38). Podmienkou však bolo,
dsiateho roku nahor, všetkých bojaschopných, | že Leviti prijali obriezku.
majú na starosti stánok, bohoslužbu 50—53
37 čo boli prehliadnutí z kmeňa Benjamínovho’, a všetko, čo sa vzťahuje na službu Pánovu (Ex 38,
napočítalo sa 35.400. 21; Lv 25, 32 n.). Stánok zákona je svätostánok,
38 Zo synov Dánových potomkov podľa ich ro­ pretože v ňom bola archa; v ktorej bolí dve ta­
bule so zákonom. Stánku a jeho náčinia nesmel
dov a rodín, podľa počtu mien, od dvadsiateho : sa nikto dotknúť, ak nebol z kmeňa Levitov, pre­
39 roku nahor, všetkých bojaschopných, | čo boli to sa hovorí: ak niekto z cudzích sa k nemu pri­
prehliadnutí z kmeňa Dánovho, napočítalo sa j blíži, musí zomrieť (Lv 22, 10. 12). Izraeliti dávali
62.700. ■ sa na pochod, keď sa oblačný s'lp zdvihol. Zasta­
vili sa a rozložili tábor, keď oblačný štíp zastal.
40 Zo synov Aserových potomkov podľa ich ro- i Oblačný stĺp vznášal sa nad svätostánkom, bol
dov a rodín, podľa počtu mien, od dvadsiateho I| vonkajším znakom Božej prítomnosti (Ex 40, 33 n.;
। Nm 9, 15). — Leviti táborili okolo svätyne a sta-
41 roku nahor, všetkých bojaschopných, | čo boli ;' rali sa o všetko, čo predpisoval zákon o službe vo
prehliadnutí z kmeňa Aserovho, napočítalo sa ;I svätyni.
41.500. í Všetci Izraeliti, teda dvanásť kmeňov, boli roz­
delení na štyri sbory. Každý z nich sa skladal
42 Zo synov Neftaliho potomkov podľaichrodov | z troch kmeňov. Tlelo tri sbory pri táborení
a rodín, podľa počtu mien, od dvadsiateho roku umiesťovali sa tak na štyri sve’ové strany, že
43 nahor, všetkých bojaschopných, | čo boli pre- i svätostánok bol vždy uprostred táboriska. Tábor
 Numeri 2—3
odznakoch otcovských rodín, každý pod svojou
zástavou. Budú táboriť dookola naproti stánku
3 zjavenia. | Smerom na východ utáborí sa podľa
svojich vojov prápor tábora Júdovho a vodcom
synov Júdových bude Nahason, syn Aminada­
4 bov; | a jeho voj, totižto jeho prehliadnutých
5 bolo 74.600. | Pri ňom utáborí sa kmeň Isacha-
rov a vodcom synov Isacharových bude Nata­
6 nael, syn Suarov; | a jeho voj, totižto jeho pre­
7 hliadnutých bolo 54.400. | Ďalej kmeň Zabulo-
nov a vodcom synov Zabulonových bude Eliab,
8 syn Helonov; | a jeho voj, totižto jeho prehliad­
9 nutých bolo 57.400. | Všetkých prehliadnutých
v tábore Júdovom podľa ich vojov bolo 186.400.
Tito budú pochodovať prví.
10 Prápor tábora Rubenovho podľa svojich vo­
jov bude na juhu a vodcom synov Rubenových
11 bude Elisur. syn Sedeurov; | a jeho voj, totiž­
12 to jeho prehliadnutých bolo 46.500. | Pri ňom
utáborí sa kmeň Simeonov a vodcom synov Si-
13 meonových bude Salamiel, syn Surišadajov; I a
jeho voj, totižto jeho prehliadnutých bolo
14 59.300. | Ďalej kmeň Gadov a vodcom synov
15 Gadových bude Eliasaf, syn Duelov, | a jeho
voj, totižto jeho prehliadnutých bolo 45.650.
16 | Všetkých prehliadnutých v tábore Rubenovom
podľa ich vojov bolo 151.450. Tito majú po­
chodovať ako druhí.
17 Potom bude nasledovať stánok zjavenia. Tá­
bor Levitov bude uprostred táborov. A ako
budú táboriť, tak budú aj pochodovať, každý
so svojim oddielom podľa svojich práporov.
18 | Prápor tábora Efraimovho podľa svojich vo­
jov bude na západe a vodcom synov Efraimu
19 vých bude Elisama, syn Amiudov; | a jeho voj,
20 totižto jeho' prehliadnutých bolo 40.500. | Pri
ňoín ulábori sa kmeň Manaseho a jeho vodcom
21 bude Gamaliel, syn Fadasurov | a jeho voj,
22 totižto jeho prehliadnutých bolo 32.200. | Ďa­
lej kmeň Benjamín a jeho vodcom bude Abi-
23 dan, syn Gcdeonov; | a jeho voj, totižto pre­
24 hliadnutých bolo 35.400. | Všetkých prehliadnu­
tých v Efraimovom tábore podľa ich vojov bolo
25 108.100; dajú sa na pochod ako tretí. | Prápor Da
novho tábora podľa svojich vojov bude na se-
zaujlmal dosť veľkú plochu. Na pochode 1511 pred
archou dva sbory, teda šesť kmeňov, potom na­
sledovali Leviti so svätostánkom a archou a za
nimi opäť išlo šesť kmeňov. Prápor a odznaky —
jednotlivé sbory mali svoje prápory, a každý kmeň
mal aj svoj vlastný odznak. Je dosť možné, že aj
menšie oddiely mali svoje zvláštne odznaky, pre­
tože výraz „otcovské rodiny“ môže znamenať tuk
kmeň ako aj rod. Ako vyzerali tieto odznaky, ne­
vedno. V Egypte sa vojenské odznaky skladali
z akejsi žrde, na ktorej bol pripevnený symbol
niektorého božstva. Podobné Štandardy mali aj
Babylone!. Podlá výkladu Pseudo-Jonatanovho
kmeň Júdov mal na svojom prápore vyobrazeného
leva, Ruben chlapca, Efraim býka a Dan orla.
Takto učia aj neskorší rabíni. Lenže vec je nie
taká Istá a ako so zdá. symboly sa prevzali z Ez
1, 23; 10, 1. — Na východnej strane táboril kmeň
Júdov, Zabulonov a Isacharov, na juhu Ruben,
Simeon a Gad, na severnej Dan, Neliali a Aser
a na západe Efraim, Manasa a Benjamín. Už od­
teraz Júdov kmeň je prvým, patri mu veliteľské
miesto, je prvým vojom Izraela (Gn 49, 10).
143
vere a vodcom Dánových synov bude Ahiezer,
syn Amišadaiho; | a jeho voj, totižto jeho pre 26
hladnutých bolo 62.700. j A pri ňom nech táborí 27
kmeň Aserov a vodcom synov Aserových bude
Feßiel, syn Ochranov; | a jeho voj, totižto jeho 28
prehliadnutých bolo 41.500. | Ďalej kmeň Nefta- 29
liho a vodcom synov Neftaliho bude Ahira, syn
Enanov;]a jeho voj, totižto jeho prehliadnutých 30
bolo 53.400. | Všetkých prehliadnutých v Dano- 31
vom kmeni podľa ich vojov bolo 157.600. Oni
majú pochodovať podľa svojich práporov na
poslednom mieste." | Toto boli prehliadnutí 32
z Izraelitov podľa svojich otcovských rodín.
Všetkých prehliadnutých v táboroch podľa ich
vojov bolo 603.550. | Leviti však neboli pre- 33
hliadnutí medzi Izraelitmi. Tak to bol Mojži­
šovi prikázal Pán. | A Izraeliti urobili tak, cel- 34
kom tak, ako to Mojžišovi prikázal Pán. Tak
táborili podľa svojich práporov a tak sa dávali
na pochod: všetci podľa svojich čeľadí pri svo­
jich otcovských rodinách.
O Levitoch: Aronovi potomci. —
A títo sú potomkovia Aronovi a Mojžišovi, keď 3
Pán hovoril k Mojžišovi na hore Sinaj, | a 2
toto sú mená synov Áronových: Nadab, prvo­
rodený, potom Abiu, Eleazar a Itamar. | To sú 3
mená synov Áronových, pomazaných kňazov,
ktorých ruky boli naplnené, aby posluhovali
ako kňazi. | Lež Nadab a Abiu zomreli (odsú- 4
dení od Pána), keď na púšti pred Pánom obe­
tovali iný oheň. Oni nemali nijakých synov
a tak posluhovali ako kňazi Eleazar a Itamar
pod svojim otcom Äronom.
Vyvolenie Levitov. — A Pán hovoril 5*
k Mojžišovi takto: | „Priveď kmeň Léviho a 6
postav ho pred Árona, aby ho napomáhali!
| Oni sa budú starať o to, o čo sa treba pošta- 7
rať jemu a celej pospolitosti pri stánku zja­
venia, keď bude treba preukazovať službu
stánku. | Postarajú sa o všetko zariadenie stán- 8
ku zjavenia ako aj o to, čo budú potrebovať
synovia Izraela, keď budú preukazovať stánku
službu. | Prenechaj Levitov Aronovi a jeho 9
synom! Nech sú mu od synov Izraela ponecha­
ní nacelkom! | Árona a jeho synov poveríš 10
kňazskou službou. Kto sa však — nepovolaný
— priblíži, musi zomrieť."
Leviti majú nahradiť prvorode­
ných. — A Pán hovoril k Mojžišovi takto: 11
| „Hľa, ja som si vzal Levitov spomedzi synov 12
*
Porov. Ex 6, 23; Lv 8, 1 n.; 10, 1 n. O naplnení 1—4
rúk viď Ex 28, 41 a 29, 24; o pomazaní Ex 29. 7.
Leviti majú pomáhať kňazom pri bohoslužbe, 5 n.
majú však byť nápomocní aj jednoduchým Izraeli­
tom; napr, pri zabíjaní obetných zvierat, ak ten,
čo priviedol zviera na obetu, zabiť ho nevedel
alebo nemohol. Leviti majú tiež na starosti zaria­
denie a náčinie svätyne.
Všetko prvorodené patrilo Pánovi, pretože on 12 n.
je Pánom a Darcom všetkého (Ex 22. 23; 34, 19 n.).
Prvorodení z Izraela patrili mu však aj preto, že
zachránil pred záhubou všetkých prvorodených
v Izraelských rodinách (Ex 13, 13 n.). Izraeliti mail
zasvätiť svojich prvorodených synov službe sväto-
 141 Numeri 3—I

kradovych namiesto všetkých prvorodených, | riť pred stánkom z východu, pred stánkom
io otvárajú materský’ život u synov Izraclo- | úmluvy oproti východu, sú Mojžiš a Aron
Iď vych. aby Leviti boli moji. | Lebo mojim je ; so svojimi synmi, ktorí majú na starosti vo
ka.új prvorodený. V deň. keď som v Egypte po- ! svätyni službu, o ktorú sa majú postarať sy­
bil prvorodených, zasvätil som si všetko prvo- novia Izraela. Kto by sa z cudzích priblížil,
r.Kiené v Izraeli, nech je to človek alebo do­ musi zomrieť. | Všetkých prehliadnutých Le­ 39
bytok. Moji sú. ja som Pán!" । vitov, ktorých prehliadol Mojžiš s Aronom na
prikáž Pánov podľa svojich rodov, všetkých
Sčítanie Lcritov o ich povinno­ mužských od jedného mesiaca nahor, bolo
11 sti. — A Pán hovoril k Mojžišovi na púšti Si­ 22.000.
Iď naj takto: ; ..Prehliadni Levitov podľa ich ot­
Sčítanie prvorodených, ktorí ma­
covských rodin a rodov! Všetkých mužských od 40
*
li vyše mesiaca. — A Pán hovoril k Moj­
16 jedného mesiaca nahor prehliadneš!" I pre­
žišovi: „Prehliadni všetkých mužských prvo­
hliadol ich Mojžiš podľa príkazu Pánovho.
17 A tito sú synovia Léviho pedľa svojich mien: rodených od jedného mesiaca nahor a naznač
počet ich mien! | Vezmi pre mňa Levitov — 41
16 Germán. Kaál a Merari. i A tieto sú mená sy- ।
ja som Pán — namiesto všetkých prvorode­
nov Gersonových (podľa svojich rodov): Lcb- i
ných z Izraelitov a dobytok Levitov namiesto
19 ni a Scmei. j Synovia Kaátovi podľa svojich :
všetkého prvorodeného dobytka Izraelitov!"
20 rodov sú: Amram. Jesaúr. Hebron a Oziel. | Sy- ' 42
; A Mojžiš prehliadal tak, ako mu prikázal
novia Merariho podľa svojich rodov sú: Moho- ।
Pán, všetkých prvorodených medzi Izraelitmi:
li a Musi. Toto sú rody Léviho podľa ich ot­ 43
21 covských rodin. Z Gersena bol rod Lebniovcov i A tých, čo prehliadol, všetkých mužských
prvorodených podľa počtu mien od jedného
a rod Semeiovcov. Toto sú rody Gersonove. mesiaca nahor, bolo 22.273.
22 Prehliadnutých ich bolo podľa počtu všetkých 44.45
A Pán hovoril Mojžišovi: | „Vezmi Levitov
mužských od jedného mesiaca nahor (prehliad­ namiesto všetkých prvorodených medzi Izra­
25 nutých) 7.500. Rody Gersenove nech táboria
elitmi aj dobytok namiesto ich dobytka a Le­
24 na západe za stánkom! A kniežaťom Gerso- viti budú moji, ja som Pán! | A ako výkupné 46
25 novcov je Eliasaf, syn Laelov. | Gersonovci za tých 273 prvorodených Izraelitov, ktori pre­
sa budú starať o príbytok stánku úmluvy, vyšujú počet Levitov, | vyberieš po päť šeklov 47
26 o staň. ' o jeho pokrov a o oponu pri vchode za hlavu. Vyberieš ich podľa posvätnej váhy,
do nádvoria, ktoré zôkol obopína stánok a oltár, desať gerov za šekel. | Peniaze však daj Aronovi 48
o jeho povrazy a o všetko, čo k tomu treba a jeho synom ako výkupné za tých, čo (poč­
27 prichystať. ; Z Kaáta bol rod Amramitov, rod tom) prevyšovali vykúpených!" | A Mojžiš 49
Jesaárejcov, rod Hebronitov a rod Ozielovcov. vybral vykúpné od tých, čo prevyšovali vykú­
26 To sú rody Kaátovcov. [Prehliadnutých ich pených skrze Levitov. | Za prvorodených Izra­ 50
bolo) podľa počtu všetkých mužských od jed­ elitov vybral v peniazoch 1365 šeklov podľa
ného mesiaca nahor 8.600. Postarajú sa o služ­ posvätnej váhy. | A Mojžiš dal výkupné Aro­ 51
29 bu vo svätyni. . Kaátove rody nech táboria na novi a jeho synom podľa pokynu Pánovho, ako
50 južnej strane stánku! A kniežaťom Kaáto- to bol Mojžišovi prikázal Pán.
51 vých rodov je Elisaían, syn Ozielov. | Oni sa
budú starať o archu, o stôl, o svietniky, o oltá­ Sčítanie Levitov, ktorí stí povin­
re, o posvätné náčinie, ktoré je potrebné pri ní službou počas po.chodu na púš­
bohoslužbe, o oponu a o všetko, čo k tomu ti. — A Pán hovoril Mojžišovi a Aronovi tak­ 4*
32 treba prichystať.A najvyšším kniežaťom knie­ to: | „Spočítaj spomedzi Levitov všetkých Ka- 2
žat Léviho bol Eleazar, syn kňaza Árona. On álovcov podľa ich rodov a otcovských rodin
mal dozor nad tými, čo obstarávali službu svä­ | od tridsiateho roku nahor až do päťdesiateho 3*
tyne. j Z Merariho bol rod Moholitov a rod 40—51
Ako vidno, Levitov od jedného mesiaca nahor
51 Musitov. To sú rody Merarovcov. | Prehliadnu­ bolo o 273 menej ako prvorodených v Izraeli.
tých ich bolo podľa počtu všetkých mužských A keďže aj títo prvorodení patrili Pánovi, bolo ich
55 od jedného mesiaca nahor 6200. | A kniežaťom | -treba vykúpiť, nakoľko náhrada za nich v Levl-
rodov Merarovcov je Suriel, syn Abihailov. | 1och už nebola. Museli sa vykúpiť piatimi Sekta­
mi. O Sekli viď Ex 30, 13. Ti, (o sa malí vykúpiť,
Budú táboriť na severnej strane stánku. ■ pravdepodobne určili sa žrebom. Lenže budúcnc
55 .Merarovci budú mať na starosti dosky stám ] budú sa vykupovať všetci izraelskí prvorodení tou­
ku, jeho závory, stĺpy, podstavce, všetko jeho ' to sumou (1B, 1G). Pánovi patril každý prvorodený
náčinie a všetko, čo k tomu treba prichystať, lenPri po mesiaci.
tomto sčítaní ide o zistenie, koľko vyspe­
37 , ďalej stĺpy nádvoria dookola a ich podstavce ■ lých, súcich a silných mužov je v kmeni Léviho,
36 s ich kolíkmi a povrazmi. | Ti, čo majú tábo- : ktorí by mohli nosiť svätostánok a jeho náradie.
Vek na túto prácu vyžaduje sa od 30. do 50. roku.
plánku, obetovať prvorodené zo statku a prvotiny i Ináč Leviti nastupovali službu pri svätyni v dvad­
plodín prlniesl na potravnú a nápojovú obetu. Pán siatom piatom roku svojho veku (8, 24). Za kráľa
teraz namiesto prvorodených volí si Levitov a tak- j Dávida slúžievali už ako dvadsaťroční (1 Par 23, 27).
to zmutuje pravidelnosť bohoslužby, poskytuje Tu- ; Hodnosťou prví sú Kaátovcl, lebo im sa dostá­ 3
du fali-iv plnil náboženské povinnosti a zabraňu- ■ va povinnosť niesť najsvätejšie veci (archu, oltáre,
je aj lomu, aby sa jednotlivé kmene miešali do ! svietnik, zlatý eloi a umývadlo). Táto prednosť sa
bobo lužby. čo sa ľahko mohlo stať, keby prvoro- j dá vysvetliť tým, že aj Mojžiš a Aron pochádzali
di :>i L-jIí robil valí službu pri svätyni. I z Kaálovcj rodiny.
 Numeri 4
roku, všetkých, ktorým prináleží plniť a konať
4 službu pri stánku úmluvy, | Toto je služba
Kaátovcov pri stánku úmluvy: starať sa o Svä­
•5 tostánok. | Keď sa bude mať pohnúť tábor,
Aron a jeho synovia vojdú dnu, snímu haliacu
’6 záclonu a obalia ňou archu úmluvy, | na to
položia prikrývadlo z tachášovej kože a ob-
tiahnu to prikrývkou z belasého purpuru a
zastrčia jej tyče.
•7 Aj predkladný stôl zabalia do modrého pur­
purového obalu a na to položia kadidelnice,
mažiariky, čaše a misky pre obetné ulievanie
6 a denný chlieb bude tiež na ňom. | Na to na­
tiahnu šarlátový povlak, ten opäť prikryjú ta-
S) chášovou pokrývkou a zastrčia jeho tyče. | Po­
tom vezmú belasopurpurovú pokrývku a za­
kryjú ňou svietnik, svetlá a lampy, odštipovače-
a misky na obhorky ako aj všetky nádoby na
10 olej, ktorých sa tu používa, | zabalia ho i s je­
ho náčiním do pokrývky z tachášovej kože a
•11 položia ho na nosidlá. | I zlatý oltár zavinú
do belasopurpurovej pokrývky, prikryjú ho po­
krývkou z tachášovej kože a zastrčia jeho ty­
12 če. | Potom vezmú všetko náčinie, čo je potreb­
né k bohoslužbe, ktorým je opatrená služba
vo' svätyni, zabalia ho do belasopurpurovej
pokrývky, prikryjú ho pokrývkou z tachášovej
13 kože a položia ho na nosidlá. | Očistia aj oltár
od popola, ovinú ho prikrývadlom z modrého
14 purpuru, | potom položia naň všetko náčinie,
ktorým sa na ňom služba obstaráva: uhoľnice,
vidlice, trojzubce, háky a lopatky, všetko oltár­
ne náčinie, a na to pretiahnu obal z tachášo­
15 vej kože a prestrčia jeho nosidlá. | A len vtedy,
keď Áron a jeho synovia zavinú svätostánok
a všetko jeho náčinie, a keď sa tábor bude
mať dať na pochod, prídu Kaátovci, aby ich
niesli, ale nedotknú sa svätých vecí, aby ne­
zomreli. Toto je to, čo majú Kaátovci nosiť
•16 pri stánku úmluvy. | Ich hlavou bude Eleazar,
syn kňaza Árona, a bude mať na starosti olej
pre lampy, voňavý tymian, ustavičnú obetu,
olej ná pomazanie, svätostánok a všetko, čo sa
v ňom nachodí, svätyňu a všetko jej náčinie."
Keď sa mail Izraeliti sťahovať na iné miesto,
Aronovi synovia, teda kňazi, rozobrali svätostá­
nok, dôležitejšie predmety zavinuli do predpísa­
ných prikrývok a leviti ich niesli na nové tábo­
risko. Teda Kaátovci nesmeli sa dotknúť posvät­
ných veci, pokým ich kňazi nezahalili.
0 O prikrývadle a prikrývkach viď Ex 25, 4. 5 n.
Tieto prikrývky však nie sú totožné s tamtými,
pretože strechové pokrývky svätostánku nosievali
Gcrsonci (25).
7-9 Porov. Ex 25, 4—40.
11 Viď Ex 30, 1; 39, 38; 40, 5. 26.
16 Porov. Ex 27, 20; 30, 34—38. Ustavičná obeta —
je to každodenná potravná obeta, ktorú prinášali
aj vtedy, keď boli na' pochode (Ex 29, 40; Lv 0, 14
—18). Leviti z Kaátovej rodiny nosievali tieto po­
svätné predmety dotiaľ, dokiaľ nebolo dosť kňazov,
ktorí prevzali túto povinnosť. Neskoršie archu no­
sia len kňazi (Dt 31, 4). Nad Kaátovcaml bol usta­
novený dozorom Eleazar, nad Gcrsoncami a Mera-
rovcamt Itamar (v. 35). Oni sa mali starať, aby
sa všetko presne vykonávalo tak, ako to Pán pred­
písal.
10 SZ
145
A Pán hovoril Mojžišovi a Aronovi takto: 17
| „Nedovoľte, aby čeľaď Kaátovcov vyhynula 18
zo stredu kmeňa Levitov. | Urobte pre nich, 19
aby ostali nažive a aby nevymreli, keď sa bu­
dú približovať ku svätosvätým veciam: Áron
a jeho synovia prídu a každému z nich určia, čo
má robiť a niesť, j aby oni sami nevošli a ne­ 20
uzreli ani na okamih sväté veci a neumreli.”
A Pán takto hovoril Mojžišovi: | „Urob súpis 21.22
Gersoncov podľa ich rodín a rodov! | Od tri­ 23
dsiateho roku a nahor až do päťdesiateho ro­
ku ich prehliadni, všetkých, čo sú povinní
službou a čo majú byť zamestnaní pri stánku
zjavenia.
Toto sú povinnosti rodiny Gersonovej, Ĺo 24
majú robiť a čo majú niesť. | Budú nosievať 25
stánkové pokrývky, stánok zjavenia a jeho
prikrývky, pokrývku z tachášových koží, ktorá
je navrchu, a oponu, čo je na vchode do stán­
ku zjavenia, | nádvorné plachty, záclonu 26
z vchodu do nádvoria, ktorá obkolesuje príby­
tok a oltár, jeho povrazy a všetko náčinie, po­
trebné pre službu pri nich. Všetko, čo tu treba
urobiť, spravia. | Podľa pokynu Árona a jeho 27
synov Gersonci vykonajú svoju službu pri
všetkom, čo majú urobiť alebo niesť. Zveríte
im na starosť všetko, čo oni majú nosievať. |
Toto je služba, ktorú má vykonávať Gersonova 26
rodina pri stánku zjavenia, a to pod vedením
Itamara, syna kňaza Árona.
Prehliadni aj Merarovcov podľa ich rodov 29
a rodín! | Od tridsiateho roku nahor prehliadni 30
všetkých až po päťdesiaty rok, ktorí sú povin­
ní službou a majú byť zamestnaní pri stánku
zjavenia. | Toto je to, čo majú nosiť a čo majú 31
pripraviť pri stánku zjavenia: dosky príbytku
a ich žrde, stĺpy a podstavce, | stĺpy nádvoria 32
zôkol-vôkol ä ich podstavce, kolíky a povrazy,
všetko potrebné náradie a všetko, čo je tu po­
trebné. Kus po kuse im ukážete, čo majú nosiť.
| Toto je služba rodiny Merariho pod vedením 33
Itamara, syna kňaza Árona, pri všetkej ich
obsluhe stánku zjavenia.”
A Mojžiš a Aron ako i kniežatá ľudu pre­ 34
hliadli Kaátovcov podľa ich rodov a rodín | od 35
tridsiateho roku nahor až po päťdesiaty rok, a
to všetkých, čo boli schopní slúžiť pri stánku
zjavenia. | A prehliadnutých podľa ich rodín 36
napočítalo sa dvetisíc sedemsto päťdesiat. | To 37
sú prehliadnutí z Kaátovej rodiny, všetci, kto­
rí konajú službu pri stánku zjavenia, ktorých
Mojžiš a Áron prehliadli na Pánov prikáž (da­
ný) Mojžišovi.
Priehliadnutých však z Gersonovej rodiny 38
podľa ich rodov a rodín | od tridsiateho roku na­ 39
hor až po päťdesiaty rok, všetkých, čo boli schop­
ní slúžiť pri stánku zjavenia, | prehliadnutých 40
z nich podľa ich rodov a rodín napočítalo sa
dvetisíc šesťsto tridsať. | To sú prehliadnutí 41
z Gersonovej rodiny, všetci, ktorí konajú služ­
bu pri stánku zjavenia, ktorých Mojžiš a Áron
prehliadli na Pánov príkaz.
Prehliadnutých z rodiny Merariho podľa ich 42
rodov a rodín | od tridsiateho roku nahor až 43
 146 Numeri 4—5

po päťdesiaty rok, všetkých, čo boli schopní im: Keby sa niektorému mužovi previnila že­
44 slúžiť pri stánku zjavenia, | ktorí boli z nich na a bola by mu neverná | a iný by s ňou 13
prehliadnutí podľa ich rodov a rodin, napočita- obcoval, jej muž by však o tom nevedel, preto­
45 lo sa tritisíc dvesto. | To sú prehliadnutí z ro­ že sa poškvrnila v tajnosti, takže nemôže pro­
diny Merariho, všetci, ktorých Mojžiš a Aron ti nej vystúpiť nijaký svedok, a ona nebola
prehliadli. prichytená — | a teraz by ho pochytil duch 14
46 Všetkých prehliadnutých, ktorých z Levitov žiarlivosti, i žiarlil by na svoju ženu, že sa
prehliadli Mojžiš, Aron a izraelské kniežatá poškvrnila, alebo ak by ho pochytil duch žiar­
47 podľa ich rodov a rodin | od tridsiateho roku livosti a bol by žiarlivý na svoju ženu, aj keď
nahor až po päťdesiaty rok, všetkých, ktorí sa nepoškvrnila, | tak muž nech privedie svoju 15 *
mali pri stánku zjavenia povinnosť pracovať ženu ku kňazovi a s ňou nech prinesie aj obet­
43 a nosievať, | prehliadnutých z nich napočítalo ný dar, desatinu efy jačmennej múky, oleja na
49 sa osemtisíc päťsto osemdesiat. | Na prikáž Pá­ ňu nenaleje, ani nepridá kadidla, lebo je to obe­
nov určil Mojžiš každému, o čo sa má starať ta žiarlivosti, obeta prezradenia, pripomínajú­
a čo má nosievať. Tak boli ustanovení, ako ca hriech. | Kňaz ju však privedie a postaví 16 *
to Mojžišovi rozkázal Pán. pred Pána. | Potom kňaz naberie posvätnej 17
vody do hlinenej nádoby a kňaz vezme niečo
5 Rozličné zákony: O čistote tóbo- prachu z podlahy stánku a nasype ho do vody.
*2 ra. — A Pán hovoril Mojžišovi takto: | „Prikáž
I Keď kňaz postaví ženu pred Pána, rozpusti 18 *
Izraelitom odstrániť z tábora všetkých, čo trpia
jej vlasy na hlave a do jej rúk položí obetu
na malomocenstvo, alebo na výtok semena,
prezradenia, čiže obetu žiarlivosti. Voda kliat­
3 alebo čo sa poškvrnili nejakou mŕtvolou. | Tak by a trpkosti bude v ruke kňazovej. | Nato 19
muža ako i ženu vykáž z tábora, aby nepo­
kňaz zaprisahá ženu a toto jej povie: »Ak
škvrnili tábor, lebo ja bývam uprostred vás!"
nikto cudzí s tebou neobcoval a ak si sa ne­
4 | A Izraeliti urobili tak, a odstraňovali ich previnila a nepoškvrnila odtedy, čo si sa vy­
z tábora. Ako nariadil Mojžišovi Pán, tak ro­ dala za svojho muža, tak táto voda kliatby a
bievali Izraeliti.
trpkosti neuškodí ti; | ak si sa však previnila, 20
O odčinení zapríčinenej Škody. — odkedy si vydatá za svojho muža, a ak si sa
*5.6 A Pán takto hovoril Mojžišovi: | „Povedz Izra­ poškvrnila tým, že s tebou niekto obcoval
elitom: Ak sa niektorý muž alebo žena dopustí okrem tvojho muža,« | — a teraz kňaz zaprisa- 21 *
hriechu proti blížnemu, pri čom spácha proti Niekedy však vlnu ženy nebolo možno dokázať,
Pánovi spreneveru a tak uvali na seba previ- alebo manžel svoju ženu len podozrieval z never­
7 nenie, | nech prizná svoj hriech, ktorého sa nosti; vtedy muž mohol od manželky žiadať, aby
dopusti, spreneverenie nahradí v plnej, cene, sa očistila od podozrenia Božím súdom. Tento zá­
pridá k tomu pätinu a dá to tomu, oproti komu kon z jednej strany hájil manželskú čistotu, z dru­
hej atrany však dával žene účinnú ochranu a mož­
8 sa previnil. | Ak ten nemá však nijakého prí­ nosť, žeby dokázala svoju nevinu v prípade, že
buzného, ktorému by sa spreneverené mohlo manžel ju neoprávnene upodozrieval. Zákon však
vrátiť, tak spreneverené, čo sa má nahradiť, dáva len mužovi právo odvolať sa na Boží súd. —
Obrady tohto súdu, ak sa žena skutočne previnila,
pripadne Pánovi pre kňaza, okrem barana za mohli ozaj priviesť upodozrievanú ženu k vyzna­
*9 hriech, ktorým sa mu získa zmierenie. | Každá niu viny alebo aspoň k oľutovaniu člnu a náprave.
podávacia obeta zo všetkých posvätných darov Obeta žiarlivosti bola pre obe stránky veľmi po­
Izraelitov, čo oni prinesú, patriť bude kňa- korujúca. Preto tento súd sa konal veľmi zriedka.
Pismo sv. neuvádza ani len jeden prípad podob­
10 zovi. | Aj posvätné dary od kohokoľvek jemu ného súdu.
budú patriť. Čokoľvek sa oddá kňazovi, jemu Desatina efy, viď Ex 16, 36. 38. Išlo o smutnú 15
to bude patriť! udalosť, preto sa neprináša pšeničná múka, lež
jačmenná a nepridáva sa ani olej, ani kadidlo.
O skúške ženy, podozrievanej Táto obeta mala Pánovi pripomenúť ženin hriech
*11 z cudzoložstva. — A Pán hovoril Mojži- a ak sa žena previnila, mala Pána nakloniť, aby
12 šovi takto: | „Prehovor k Izraelitom a povedz ju potrestal.
Svätá voda, voda, ktorá bola v umývadle v ná- 16.17
2 V hl. 5, 1—0, 27 opakujú sa a doplňujú sa zá­ dvorí a ktorú používali kňazi na očisťovanie (Ex
kony z Lv D—15 a 18—22. O malomocenstve viď 30, 18). Prach z podlahy stánku značí, že tento
Lv 13, 46, o výtoku semena Lv 15, o dotyku mŕtvo­ । prach je svätený prítomnosťou Pánovou, teda, že
ly Lv 22, 4. Nemocní ostávali mimo tábora dotiaľ, Pán istotne zasiahne pri tomto súde. V tejto prsti
dokiaľ trvala ich nemoc a kým sa neočistili. možno tiež vidieť aj symbol hanebnosti a opovrže­
S—8 Tento zákon je opakovaním Lv 5, 14—26, najmä nia (Z 71, 9; Iz 49, 23; Mich 7, 17). Voda, prsť
však 5, 20—26. Rozdiel je len v tom, že predpo­ a kliatba, zmytú z llstkď, mala ženu upozorniť na
kladá vyznanie vlny a určuje, komu sa má dat nemoc, ktorú mala očakávať v prípade svojho
vynáhrada: dedičovi; a ak takého niet, tak kňa­ previnenia.
zovi. Hriechy proti právu bližného sú previnením Viď Lv 10, 6. Rozpustené vlasy znamenajú, že 18
oproti Pánovi, ktorý býva medzi Izraelitmi (Lv 5, žena stratila najkrajšiu svoju ozdobu, cudnosť a
15; 6, 2 atď.). vernosť. — Voda kliatby a trpkosti volá sa podľa
8—10 Tieto verše sú akýmsi dodatkom k uvedenému účinku, ktorý má vyvolať (v. 26).
zákonu. Ide o dávky pre kňazov, ktoré sú skôr Ak sa žena previnila, bude hrozne trpieť, takže 21
dobrovoľné ako povinné, napr, prvotiny atď. Teda sa na jej meno bude spomínať a jej menom bude
nie sú to obetné dary pre oltár! O podávacej obe­ zlorečiť, keď niekto bude inému žičiť zlo. Ako
te porov. Ex 28, 24; Lv 7, 14.'32. mená Efraima a Manaseho mali sa používať na
11—31 Ak žena bola neverná a ak jej neveru dokázali, prianie šťastia (Gn 46, 20). tak Jej meno značiť
mala byt ukameňovaná aj so svojim spoločníkom. bude utrpenie a biedu.
 Numeri 5—0
há ženu zariekaním' a kliatbou a kňaz po­
vie žene: "Nech ta Pán učiní na výstra­
hu kliatby a zariekania uprostred tvoj­
ho ľudu, nech Pán dá ochromieť tvojim
•22 bedrám a napuchnúť tvojmu lonu. | Táto
voda kliatby nech vojde do tvojich vnútornosti,
žeby napuchlo tvoje lono a aby tvoje bedrá
*
ochromeli. A žena odpovie: »Nech sa stane,
•23 nech sa stane!« | Potom kňaz túto kliatbu ná­
pise na lístok a zmyje ho vo vode horkosti.
24 I A potom vodu kliatby a horkosti dá vypiť
žene, aby vnikla do nej voda kliatby a hor­
•25 kosti ako trpká bolesť. | Potom kňaz vezme
zo ženiných rúk obetu žiarlivosti, podá ju ako
potravnú obetu pred Pánom a položí ju na
26 oltár. | Z potravnej obety vezme kňaz plnú
hrsť a spáli to na oltári. Nato dá žene vypiť
27 vodu. | Potom, keď jej dá vypiť vodu, stane
sa, že ak sa poškvrnila a ostala nevernou svoj­
mu mužovi, voda do nej vnikne ako trpká bo­
lesť, jej lono napuchne a jej bedrá ochromejú
a tak žena bude prekliata na výstrahu upro­
•28 stred svojho rudu. | Ak sa však žena nepo­
škvrnila, je nevinná, nič sa jej nestane a bude
29 ďalej rodiť deti. | Toto je zákon o žiarlivosti.
Ak sa teda niektorá žena previní odtedy, čo je
30 vydatá za svojho muža a ak sa poškvrní, I ale
bo ak niektorého muža pochytí duch žiarli­
vosti, takže bude na svoju ženu žiarliť, nech
postaví ženu pred Pána a kňaz naloží s ňou
31 celkom podľa tohto zákona. | Manžel bude bez
viny, žena si však odpyká svoj hriech.”
•G Predpisy pre tých, čo sa zasvä­
2 tia. — A Pán hovoril Mojžišovi takto: | „Pre­
hovor k Izraelitom a povedz im: Ak nejaký
muž alebo žena urobí sľub nazireátu, aby sa
•3 zasvätil Pánovi, | nech sa zdržuje vina a iných
Zcna má trpieť podľa zákona odvety. Cim zhre-
šilo, tým má byť potrestaná.
23 Tento verš Je dôkazom, žc kňazi vedeli písať.
Písali trstinou, Čiernou ťarbou, na papyrus alebo
na kožu. Podobne to robievali Egypťania.
25 Porov. Lv 7, 30; Ex 20, 24.
20 n. Keď sa žene nič nestalo, bola uznaná za ne­
vinnú a tak sa očistila z podozrenia a zákon jej
zakazuje hnevať so preto na muža. Ak sa bola
previnila, mohla sa obávať, že prv alebo neskoršie
ju zastihne trest Boží. Trest nezálež! v smrti;
slovná kliatba týka sa len údov, ktorými zhrešila:
sione sa neplodnou. A to znaCilo najväčší trest
pre Izraelskú matku.
1 NajväCšim zo sľubov bol tzv. sľub nazireátu,
hebr, neder nazir — ‚sľub odlúčenia' alebo ‚zdržo-
vonia so'. Kto sa zaviazal týmto sľubom, zasvätil
a oddal sa priamo Pánovi. Predmetom sľubu bolo
vždy nieCo dovolené, sľubujúci so však z lásky
k Bohu zriekal toho „dovoleného” buď na Cas,
alebo na celý život. Sľub sa konal najviac len
dočasne, ale nikdy nie na kratšie ako na mesiac.
Doživotný sľub mal napr. Samson (Sdc 13, 5. 7),
Samuel (1 Sm 1, 11) a sv. Ján Krstiteľ (Lk 1, 15).
Sľub nazireátu mohli urobiť muž alebo žena, ba
oj rodičia za svoje deti, hoci sa ešte ani nenaro­
dili (Sdc 13, 13. 14). Pôvod tohto sľubu je pred-
mojžišovský. Mojžiš ho už uvádza oko známy.
3—0 Klo sa zaväzoval sľubom nazireátu, zriekni sa
plodov révy, nepil víno, mušt, vlnový ocot, ani
iný nápoj, čo sa pripravoval z hrozna, nejedol
hrozno ani čerstvé ani sušené. Tak isto nemohol
piť iný opojný nápoj. Musel sa zachovať vždy
10'
opojných nápojov. Nesmie piť ani vínový ocot,
ani iné opojné nápoje, nesmie piť hroznovú
šťavu, ani jesť čerstvé alebo sušené hrozno.
| Po celý čas svojho zasvätenia nech neje nič, 4
čo pochádza z viniča, od jadierok až po šupky.
| Po celý čas svojho nazireatského sľubu nech 5
sa britva nedotkne jeho hlavy: zasväteným
bude až do času, na aký sa zasvätil Pánovi.
Musi si nechať voľne rásť vlasy. | Za celý 6
čas, na ktorý sa zasvätil Pánovi, nesmie sa
priblížiť k nijakej mŕtvole. | Aj keď zomrie 7
jeho otec alebo matka, jeho brat alebo sestra,
nesmie sa nimi poškvrniť, lebo zasvätenie jeho
Boha spočíva na jeho hlave. | Počas celého svoj- 8
ho nazireátu je zasvätený Pánovi.
Prerušenie nazireátu náhodným
poškvrnením. — Ak by však pri ňom nie- 9‘
kto náhle umrel, jeho zasvätená hlava sa tým
poškvrní. Potom, keď bude zasa čistý, ostrihá
si hlavu: v siedmy deň sa teda ostrihá. | Na 10
ôsmy deň prinesie kňazovi ku vchodu zjavenia
dve hrdličky alebo dvoje holúbät | a kňaz jedno íl
zabije na obetu za hriech a druhé na celostnú
žertvu a sprostredkuje mu zmierenie, pretože
sa previnil mŕtvolou. A v ten istý deň vyhlási
jeho hlavu za zasvätenú. | A on sa opäť zasvä- 12
ti Pánovi na dobu svojho nazireátu a prinesie
na obetu podlžnosti ročného baránka. Predchá­
dzajúci čas nebude počítať, lebo jeho zasväte­
nie bolo poškvrnené.
Ukončenie nazireátskeho sľubu. —
A toto je zákon o nazireáte: V deň, keď sa skon- 13’
či čas jeho zasvätenia, dostaví sa ku vchodu
stánku zjavenia | a prinesie Pánovi obetný dar, 14
bezchybného ročného baránka na celostnú žer­
tvu a ročnú bezchybnú jahnicu na obetu za
hriech a bezchybného barana na pokojnú žer­
tvu, | k tomu košík nekvasených, na oleji za- 15
právaných koláčov z jemnej múky a nekvase­
né, olejom potreté oblátky spolu s potravnou
a nápojovou obetou. | A kňaz položí to pred Pá- 16
na a podá jeho obetu za hriech a jeho celostnú
žertvu. | Barana bude obetovať ako pokojnú 17
žertvu Pánovi spolu s košíkom nekvasených
chlebov a nakoniec kňaz podá potravnú a ná-
v levitské] (Istote (Lv 21, 1—5): nesmel sa dotknúť
mŕtvoly, kosti a hrobu. Nastrihal sl vlasy. Vlasy
boli vonkajším znakom nazireátu n značili plnosť
života, ktorý nazlrejec venoval Bohu. Preto jeho
hlava bola ‚‚zasvätená" (v. 0. 11).
Ak niekto z neopatrnosti prerušil sľub naži- 9—12
reátu, musel sa očisťovať. Na siedmy deň po po­
škvrnení dal sa ostrihať alebo oholiť; poškvrnenie
mŕtvolou trvalo sedem dní (10, 11 n.); ôsmeho dňa
obetoval dve hrdličky alebo dvoje holúbät, jedno
za hriech, druhé na celostnú žertvu a ročného
baránka za spreneveru. A dočasný nazireát mu­
sel začať oznova. Písmo sv. nehovorí o prerušení
dobrovoľnom, to sa istotne trestalo veľmi prísno.
Pri ukončení nazireátu, teda času, na ktorý sn 13—17
niekto zasvätil Bohu, prinášali sa také obety ako
pri svätení kňazstva (Ex 29; Lv 8). Za nevedomé
hriechy, ktoré spáchal v Čose svojho zasvätenia,
prinesie na obetu za hriech Jednoročného baránka
a jednoročnú jahnicu (Lv 4, 12). Pokojnou žertvou
ďakoval za šťastlivé ukončenie zasvätenia a po­
tvrdzoval aj priateľstvo s Pánom.
 148 Numeri 6—7

•18 pojovú obetu. | Potom pri vchode stánku zja­ venia. Rozdeľ ich medzi Levitov s ohľadom na
venia nazirejec ostrihá svoju zasvätenú hlavu, ich jednotlivé služby!" | I zobral -Mojžiš vozy 6
vezme svoje zasvätené vlasy a hodí ich do a býkov a dal ich Levitom. | Dva vozy a šty- 7
19 ohňa, čo je pod pokojnou obetou. | Nato kňaz roch býkov dal Gersonovcom vzhľadom na ich
vezme uvarenú baraniu lopatku a z košíka je­ službu, | štyri vozy a osem býkov dal Merarov- 8
den nekvasený koláč a jednu nekvasenú oblát­ com vzhľadom na ich službu, ktorú vykonávali
ku a vloží to do rúk zasvätenému po tom, čo b'il pod vedením Itamara, syna kňaza Árona | a 9*
20 ostrihal svoje zasväteniny. | A kňaz podá po­ Kaátovcom nedal nič, oni mali na starosti svä­
tom podávaciu obetu pred Pánom, posvätný to té veci, mali ich (iba) nosievať na pleciach.
dar, prináležajúci kňazovi, spolu s podávacími V deň, keď sa vysviacal oltár, venovali aj 10
prsami a podávacou lopatkou. Potom nazirejec kniežatá na jeho vysviacku dary. Keď kniežatá
môže zasa piť vino. prinášali svoje dary pred oltár, | tu riekol Pán 11
21 Toto je zákon o tom, kto je zasvätený nazi- Mojžišovi: „Nech každý deň prinesie len jedno
reátom, kto urobil sľub, ohľadom jeho obetných knieža obetné dary k vysviacke oltára!"
darov, ktoré má priniesť Pánovi za svoje za­
svätenie, okrem toho, čo chce ešte dobrovoľne Dary jednotlivých kniežat podľa
venovať. Ako to vyžaduje sľub, ktorý bol uro­ kmeňov. — Z kmeňa Júdovho. — I pri- *
12
bil, tak to aj urobí podľa platných predpisov niesol v prvý deň svoje obetné dary Nahason,
pre svoje zasvätenie." syn Aminadabov, z kmeňa Júdovho. | Jeho 13
*
obetný dar bol: strieborná misa, ťažká sto
Formulka kňazského požehnania. tridsať šeklov, strieborná miska, ťažká sedem­
22.23 — A Pán hovoril Mojžišovi takto: | „Povedz desiat šeklov podľa posvätnej váhy, obe boli
Aronovi a jeho synom: Takto budete požehná­ naplnené jemnou múkou, poliatou olejom na
vať Izraelitov, hovoriac im: potravnú obetu, j panvička, ťažká desať zlatých 14
24 Žehnaj ťa Pán a chráň ťa! šeklov, naplnená kadidlom, | jeden býček, je- 15
25 Nech ti Pán ukáže jasnú tvár a nech ti je den baran a jeden ročný baránok na celostnú
milostivý! žertvu, | jeden kozol na obetu za hriech | a na 16.17
26 Nech Pán obráti tvár svoju k tebe a dá ti pokojnú žertvu: dva býci, päť baranov, päť
27 pokoja! | Týmto spôsobom vložia meno moje na kozlov a päť jednoročných baránkov. To bol
Izraelitov a ja ich požehnám." | obetný dar Nahasona, syna Aminadabovho.
Dary jednotlivých kniežat: vozy Z kmeňa Isacharovho. — Druhého dňa 18
;7 pre svätyňu. — Vtedy, keď Mojžiš ukončil | obetoval Natanael, syn Suarov, knieža synov
postavenie stánku a keď ho so všetkým jeho Isachara. | Ako obetný dar priniesol: striebor- 19
zariadením pomazal a posvätil a keď i oltár nú misu, ťažkú sto tridsať šeklov, striebornú
pomazal a posvätil so všetkým jeho náradím, | misku, ťažkú sedemdesiat šeklov podľa po­
2 izraelské kniežatá, rodoví pohlavári, to jest svätnej váhy, obe boli naplnené jemnou mú­
kmeňoví náčelníci, náčelníci to prehliadnutých, kou, poliatou olejom na potravnú obetu, | pan- 20
priniesli a priviedli pred Pána ako svoj dar vieku, ťažkú desať zlatých šeklov, naplnenú
3 šesť zakrytých vozov a dvanásť býkov. | Je­ kadidlom, | jedného býčka, jedného barana a 21
den voz pripadal na dvoje kniežat a jeden jedného ročného baránka na celostnú žertvu, | 22
býk na každé jedno. I priviedli to pred stánok. I jedného kozia na obetu za hriech, | a na pokoj- 23
4.5 Tu Pán nariadil Mojžišovi toto: | „Vezmi ich nú žertvu: dvoch býkov, päť baranov, päť koz­
od nich! Použije sa ich pri obsluhe stánku zja- lov a päť jednoročných baránkov. To bol obet­
ný dar Natanaela, syna Suarovho.
18—21 O nekvasených koláčoch a oblátkach pri pokoj
*
nej žertve viď Lv 7, 12. Vlasy boli zasvätené, ne­ Z kmeňa Zabulonovho. — V tretí 24
bolo ich možno znesvätiť, preto sa spaľovali na deň obetovalo knieža synov Zabulonových,
oltári, kde horela obeta. O pozdvihovaní obety —
porov. Ex 29, 24. O podiele, ktorý patril z pokoj­ Eliab, syn Helonov. | Jeho obetný dar bol: 25
nej žertvy kňazovi, viď Ex 29, 27; Lv 7, 32—34. strieborná misa, ťažká sto tridsať šeklov, strie­
Nazirejec mohol okrem týchto obiet priniesť aj borná miska, ťažká sedemdesiat šeklov podľa
dobrovoľné dan', ak mal na to možnosť. Často sa posvätnej váhy, obe boli naplnené jemnou mú­
stávalo, že pri ukončení sľubu za chudobných pla­
tili výlohy bohatší Izraeliti (Sk 21, 23). kou, poliatou olejom na potravnú obetu, j pan- 26
22—27 Kňazi mali .právo a povinnosť žehnať Tud (Dt vieka, ťažká desať zlatých šeklov, naplnená
10. 8: 21, 5). Formulka požehnania v troch veršoch | kadidlom, | jeden býček, jeden baran a jeden 27
obsahuje trojité želanie: Božiu ochranu, jeho
milosrdenstvo a pokoj. Tri razy sa opakuje aj I byŕ pre posvätenie oltára, je dost možné, že Moj-
meno Pán. V tomto požehnaní Otcovia videli ná­ žiš pomazal svätostánok a oltár v ten Istý deň ako
znak tajomstva Najsv. Trojice. Árona (Lv 8, 10. U). Poradie kniežat je to isté
I n. Svätostánok bol postavený v prvý deň prvého me­ ako v bl. 2.
siaca v druhom roku po odchode z Egypta (Ex 40, 2. Kaátovci nosievali sväté veci, ktoré nebolo slo- 8
15j. Nevedno, či izraelské kniežatá začali prinášať bodno dať na vozy (4, 4. 15).
svoje dary ihneď v prvý deň po postavení a čí len Porov. Ex 25, 29. O váhe svätyne viď Ex 30, 13; 12
neskoršie. Isté je, že priniesli ich ešte pred od­ 38, 24. O nádobách porov. Ex 37, 16; 38, 3.
chodom od vrchu Sinaja, čiže pred dvadsiatym Strieborný šekel vážil 14.55 gr, zlatý vSak 16.37 13.14
dňom druhého mesiaca druhého roku (Nm 10, 11). gr. Neslobodno zabudnúť, že mená závaží bol!
Prinášanie darov trvalo dvanásť dní. Každého dňa tiež aj mená peňazí. Váha sa nemenila, len cena
prinieslo svoje dary iné knieža. Keďže dary malí Často kolísala.
 Numeri 7
28 ročný baránok na celostnú žertvu, | jeden ko­
29 zol na obetu za hriech | a na pokojnú žertvu:
dva býčí, päť baranov, päť kozlov a päť jedno­
ročných baránkov. To bol obetný dar Eliaba,
syna Helonovho.
30 Z kmeňa Rubenovho. — V štvrtý deň
(obetovalo) knieža synov Rubenových, Elisur,
31 syn Sedeurov. | Jeho obetný dar bol: striebor­
ná misa, ťažká sto tridsať šeklov, striebor­
ná miska, ťažká sedemdesiat šeklov podľa po­
svätnej váhy, obe boli naplnené jemnou mú­
32 kou, poliatou olejom na potravnú obetu, | pan­
vička, ťažká desať zlatých šeklov, naplnená ka­
33 didlom, | jeden býček, jeden baran a jeden roč­
34 ný baránok na celostnú žertvu, | jeden kozol
35 na obetu za hriech I a na pokojnú žertvu: dva
býci, päť baranov, päť kozlov a päť jednoroč­
ných baránkov. To bol obetný dar Elisura, sy­
na Sedeurovho.
36 Z kmeňa Simeonovho. — V piaty deň
obetovalo knieža synov Simeonových, Sala-
37 miel, syn Surišadaiho. | Jeho obetný dar bol:
strieborná misa,ťažká sto tridsať šeklov, strie­
borná miska, ťažká sedemdesiat šeklov podľa
posvätnej váhy, obe boli naplnené jemnou mú­
38 kou, poliatou olejom na potravnú obetu, | pan­
vička, ťažká desať zlatých šeklov, naplnená
39 kadidlom, | jeden býček, jeden baran a jeden
40 ročný baránok na celostnú žertvu, | jeden ko­
41 zol na obetu za hriech | a na pokojnú žertvu:
dva býci, päť baranov, päť kozlov a päť jedno­
ročných baránkov. To bol obetný dar Sala-
miela, syna Surišadaiho.
42 Z kmeňa Gadovho. — V šiesty deň obe­
tovalo knieža synov Gadových, Eliasaf, syn Du­
43 elov. I Jeho obetný dar bol: strieborná misa,
ťažká sto tridsať šeklov, strieborná miska, ťaž­
ká sedemdesiat šeklov podľa posvätnej váhy,
obe boli naplnené jemnou múkou, poliatou ole­
44 jom na potravnú obetu, | panvička, ťažká desať
15 zlatých šeklov, naplnená kadidlom, | jeden bý­
ček, jeden baran a jeden ročný baránok na
46 celostnú žertvu, | jeden kozol na obetu za
47 hriech | a na pokojnú žertvu: dva býci, päť ba­
ranov, päť kozlov a päť jednoročných barán­
kov. To bol obetný dar Eliasafa, syna Duelov-
ho.
48 Z kmeňa Efraimovho. — V siedmy deň
obetovalo knieža synov Efraimových, Elisama,
49 syn Abiudov. | Jeho obetný dar bol: strieborná
misa, ťažká sto tridsať šeklov, strieborná mis­
ka, ťažká sedemdesiat šeklov podľa posvätnej
váhy, obe boli naplnené jemnou múkou, polia­
50 tou olejom na potravnú obetu, I panvička, ťaž­
ká desať zlatých šeklov, naplnená kadidlom, |
51 jeden býček, jeden baran a jeden ročný bará­
52 nok na celostnú žertvu, | jeden kozol na obetu
53 za hriech, | a na pokojnú žertvu: dva býci, päť
baranov, päť kozlov a päť jednoročných barán­
kov. To bol obetný dar Elisama, syna Amiudov-
ho.
149
Z kmeňa Manaseho. — V ôsmy deň obe- 54
tovalo knieža synov Manaseho, Gamaliel, syn
Fadasurov. | Jeho obetný dar bol: strieborná 55
misa, ťažká sto tridsať šeklov, strieborná mis­
ka, ťažká sedemdesiat šeklov podľa posvätnej
váhy, obe boli naplnené jemnou múkou, polia­
tou olejom na potravnú obetu, | panvička, ťaž- 56
ká desať zlatých šeklov, naplnená kadidlom, I
jeden býček, jeden baran a jeden ročný bará- 57
nok na celostnú žertvu, | jeden kozol na obetu 58
za hriech | a na pokojnú žertvu: dva býci. 59
päť baranov, päť kozlov a päť jednoroč­
ných baránkov. To bol obetný dar Gamaliela,
syna Fadasurovho.
Z kmeňa Benjamínovho. — V deviaty 60
deň obetovalo knieža synov Benjamínových,
Abidan, syn Gedeonov. J Jeho obetný dar bol: 61
strieborná misa, ťažká sto tridsať šeklov, strie­
borná miska, ťažká sedemdesiat šeklov podľa
posvätnej váhy, obe boli naplnené jemnou mú­
kou, poliatou olejom na potravnú obetu, | pan- 62
vieka, ťažká desať zlatých šeklov, naplnená ka­
didlom, | jeden býček, jeden baran a jeden roč- 63
ný baránok na celostnú žertvu, | jeden kozol 64
na obetu za hriech | a na pokojnú žertvu: dva 65
býci, päť baranov, päť kozlov a päť jednoroč­
ných baránkov. To bol obetný dar Abidana,
syna Gedeonovho.
Z kmeňa Dánovho. — V desiaty deň obe- 66
tovalo knieža synov Dánových, Ahiezer, syn
Amišadaiho. | Jeho obetný dar bol: strieborná 67
misa, ťažká sto tridsať šeklov, strieborná mis­
ka, ťažká sedemdesiat šeklov podľa posvätnej
váhy, obe boli naplnené jemnou múkou, polia­
tou olejom na potravnú obetu, | panvička, ťaž- 68
ká desať zlatých šeklov, naplnená kadidlom, | 69
jeden býček, jeden baran a jeden ročný bará­
nok na celostnú žertvu, | jeden kozol na obetu 70
za hriech | a na pokojnú žertvu: dva býci, päť 71
baranov, päť kozlov a päť jednoročných barán­
kov. To bol obetný dar Ahiezera, syna Ami-
šadaiho.
Z kmeňa Aserovho. — V jedenásty deň 72
obetovalo knieža synov Aserových, Fegiel, syn
Ochranov. | Jeho obetný dar bol: strieborná 73
misa, ťažká sto tridsať šeklov, strieborná mis­
ka, ťažká sedemdesiat šeklov podľa posvätnej
váhy, obe boli naplnené jemnou múkou, polia­
tou olejom na potravnú obetu, | panvička, ťažká 74
desať zlatých šeklov, naplnená kadidlom, | jeden 75
býček, jeden baran a jeden ročný baránok na
celostnú žertvu, | jeden, kozol na obetu za 76
hriech | a na pokojnú žertvu: dva býci, päť ba- 77
ranov, päť kozlov a päť jednoročných barán­
kov. To bol obetný dar Fegiela, syna Ochra-
novho.
Z kmeňa Neftaliho. — V dvanásty deň 78
obetovalo knieža synov Neftaliho, Ahira, syn
Enanov. j Jeho obetný dar bol: strieborná misa, 79
ťažká sto tridsať šeklov, strieborná miska, ťaž­
ká sedemdesiat šeklov podľa posvätnej váhy,
 150 Numeri 7—8

obe boli naplnené jemnou múkou, poliatou ole- jemnú múku poliatu olejom, na obetu však za
|
80 jom na potravnú obetu, | panvička, ťažká desať hriech vezmeš iného býka. | Potom postavíš 9
i
8 i zlatých šeklov, naplnená kadidlom, | jeden bý- Levitov pred stánok zjavenia a zhromaždíš celú
;
ček, jeden baran a jeden ročný baránok na ce- izraelskú pospolitosť. | A Levitov predvedieš 10
|
82 lostnú žertvu, | jeden kozol na obetu za hriech ' pred Pána a Izraeliti vložia na nich svoje ru­
|
63 a na pokojnú žertvu: dva býci, päť baranov, päť ky.
kozlov a päť jednoročných baránkov. To bol Aron potom podá Levitov ako podávaciu obe­ ll»
obetný dar Ahiru, syna Enanovho. i tu Izraelitov pred Pánom. Takto potom budú
môcť konať službu. | Po tomto Leviti vložia 12
Bl Súhrn darovaných veci. — Toto bob I svoje ruky na hlavu býčkov, z ktorých jeden
dary na posviacku oltára, v čase, keď bol po­ sa bude obetovať ako obeta za hriech a druhý
svätený: dvanásť strieborných mís, dvanásť ako celostná žertva Pánovi, aby sa sprostred­
strieborných misiek, dvanásť zlatých panvi­ kovalo Levitom zmierenie, i Potom postavíš 13
85 čiek, | každá misa mala sto tridsať šeklov strie- | Levitov pred Árona a pred jeho synov a po­
bra a každá miska sedemdesiat šeklov. Všetky i dáš ich ako podávaciu obetu Pánovi. | Takto 14
nádoby mali dvetisíc štyristo šeklov striebra oddelíš Levitov spomedzi Izraelitov, aby Leviti
86 podľa posvätnej váhy. | Dvanásť zlatých pan- | boli moji. | Potom teda budú sa Leviti môcť 15
vičiek, naplnených kadidlom, malo po desať ujať služby pri stánku zjavenia. Musíš ich
šeklov podľa posvätnej váhy; všetkého zlata však očistiť a podať ako podávaciu obetu, I pre­ 16
87 na panvičkách bolo sto dvadsať šeklov. ] Počet tože oni sú celkom odovzdaní spomedzi Izrae­
dobytka na celostnú žertvu bol: dvanásť mla­ litov, namiesto všetkých prvorodených, ktorí
dých býčkov, k tomu dvanásť baranov a dva­ otvárajú materinské lono, ja som ich prijal. |
násť jednoročných baránkov spolu s príslušnou Veď moje je všetko prvorodené z ľudí i z do­ 17
potravnou obetou; ďalej dvanásť kozlov na bytka u Izraelitov. V deň, keď som v egyptskej
•88; obetu za hriech. | Počet dobytka na pokojnú zemi pobil všetko prvorodené, zasvätil som si
žertvu činil dvadsaťštyri býkov, šesťdesiat ba­ ich pre seba. | Levitov som si teda vzal na­ 18
ranov, šesťdesiat kozlov a šesťdesiat jednoroč­ miesto prvorodených Izraelitov, | a oddávam 19
ných baránkov. To boli dary na posviacku oltá­ ich úplne Aronovi a jeho synom, aby sa stara­
ra, po tom, čo bol posvätený. li o službu v stánku zjavenia v zastúpení Izra­
•89) A keď Mojžiš vošiel do stánku zjavenia, aby elitov, a aby dali za Izraelitov zadosťučinenie,
sa s Nim rozprával, počul hlas, čo mu hovoril žeby neprišlo na Izraelitov nešťastie, keby sa
zo zľutovnice, ktorá bola na arche medzi dvo­ Izraeliti priblížili ku svätyni.”
ma cherubmi. Takto sa On s ním rozprával. A Mojžiš i Aron s celou izraelskou pospoli­ 20
8 Starosť o svietnik. — A Pán hovoril tosťou učinili s Levítmi tak, celkom tak, ako to
'2 Mojžišovi takto: | „Prehovor k Aronovi a po­ o Levitoch nariadil Mojžišovi Pán. Tak s nimi
vedz mu: Keď budeš umiesťovať lampy, hľaď urobili. | Leviti sa teda dali zmieriť, vyprali 21
□a to, aby sedem lámp osvetľovalo priestor si šaty a Aron ich podával ako podávaciu obetu
pred svietnikom I” | A urobil to Áron takto: Pánovi a vykonal s nimi obrad zmierenia, aby
postavil lampy na prednej strane svietnika,• v tom, že sa Leviti pokropil! očistnou vodou, oho­
4 ako to prikázal Pán Mojžišovi. | A svietnik tak­ lili sl vlasy a vyprali si šaty. Očistnú vodu vzoli
to vyhotovili: ukovali ho zo zlata, ukovali ho> alebo z medeného umývadla alebo použili prame-
od nohy až po jeho kvietky, podľa vzoru, ktorýr (Nmnitú vodu, do ktorej hodili popol z obety za hriech
19, 9). Voda znamenala odpustenie hriechov.
ukázal Mojžišovi Pán. Tak teda on zhotovil' Je možné, že sa len ostrihali, lebo Izraeliti sl
svietnik. nemali nikdy robiť úplnú lysinu (Dt 14, 1). Holili
alebo strihali sa preto, lebo na vlasoch lipla ne­
'5 Svätenie Levitov. — A Pán hovoril Moj­ čistota. Umyli a oprali si šaty, pretože nemalí
6 žišovi takto: | „Vezmi spomedzi Izraelitov Le­ osobitné bohoslužobné rúcho. A predsa, kto sa
7 vitov a očisť ich! | A takto s nimi učiníš, aby bližil k Pánovi, musel byť Čistý. Vonkajšia čistota
si ich očistil: Pokropíš ich očistnou vodou, ' predstavovala a upomínala čistotu du£e.
Leviti prišli k svätostánku, priviedli dvoch bý-
potom sa britvou oholia na celom tele, vyperú ; kov a priniesli jemnú múku, poliatu olejom. Pri
8 si šaty a očistia sa. | Nato privedú mladého očisťovaní a zasvätení Levitov boli prítomní všetci
býka a k tomu prislúchajúcu potravnú obetu, Izraeliti, pretože Leviti sa obetujú namiesto všet­
kých prvorodených Izraela.
SK Knieža každého kmeňa prinieslo dary, len zá­ Zasvätenie Levitov bolo v tom, že izraelské 11—19
stupca Levitov nepriniesol nič. Oni boli so všetkým kniežatá vkladali na hlavy Levitov svoje ruky
svojím imaním majetkom Božím. menom celého národa, aby tak Leviti slúžili v za­
99 Splňuje sa to, čo Pán sľúbil v Ex 25, 22. Pán, stúpení celého národa (3, 11—13). Potom Aron po­
ktorý bol prítomný vo svätostánku, zhovára sa dával Levitov ako podávaciu obetu (Ex 29, 27;
s Mojžišom ako s dôverným priateľom; porov, aj Lv 7, 30). Ako to urobil, nevieme. Vari ich zavie­
Ex 28, 11; Dt 34, 10. dol ku vchodu do svätostánku a odtiaľ k oltáru
1 Predpisy o zlatom svietniku, čo stál vo sväty­ zápalných oblet. Po tomto Leviti sami vkladali
ni na južnej strane, našej evanjeliovej, známe sú svoje ruky na privedené zvieratá, ktoré boli obe­
už z Ex 25, 1—39; Lv 24, 1—4. Tu sa len doplňujú. tované, jedno za hriech a druhé na celostnú žertvu
Pán si bol vyvolil Levitov namiesto prvorode­ (Lv 4, 4). Napokon Mojžiš ich v mene Pánovom
ných, aby mu slúžili pri oltári (3, 5 n.), určil aj odovzdal Aronovi, aby posluhovali kňazom a slú­
ich povinnosti (4. 4), teraz dáva návod, ako sa žili pri svätyni. Po tomto úkone Leviti mohli vstú­
majú Leviti uviesť do svojej služby: musia sa piť do nádvoria kňazov. K vv. 16 n. porov, pozn.
očistiť a posvätiť. Očisťovanie (Lv 8, 10. 12) bolo 3, 5; 5, 11—13; 4, 4 n.
 Numeri 8—9—10
22 Ich očistil. | Potom Leviti pod dozorom Áro­
na a jeho synov nastúpili službu pri stánku
zjavenia; ako to Pán nariadil o Levitoch Moj­
žišovi, tak s nimi učinili.
•23 O služobnom veku Levitov. — A Pán
24 hovoril Mojžišovi takto: | „Toto piati o Levi­
toch: Od dvadsiateho roku nahor je zaviazaný
25 konať službu pri stánku zjavenia. | Po päťde­
siatom roku sa utiahnu, prestanú konať službu
26 pri stánku zjavenia. | Budú však nápomocní
svojim bratom pri stánku zjavenia a budú aj
potom bedliť nad tým, čo sa im zveri. Službu
však konať nebudú. Takto naložíš s Levítmi
ohľadom vykonávania ich služby."
•B Doplnenie zákona o Pasche.— A Pán
hovoril Mojžišovi na púšti Sinaj v druhom roku
2 ich východu z egyptskej zeme takto: I „Izra­
eliti nech slávia paschu v ustanovený čas! |
3 Odbavíte ju štrnásteho dňa toho mesiaca v pod-
' večer, v čase na to určenom. Podľa príslušných
1 predpisov a nariadení budete ju sláviť!” 11 pri­
kázal Mojžiš Izraelitom, aby svätieval! pas-
5 chu. | A oni zachovali paschu v štrnásty deň
prvého mesiaca, v predvečer, na púšti Sinaj.
Celkom tak, ako to nariadil Mojžišovi Pán, tak
•6 to Izraeliti robievali. | Boli však tu niektorí
mužovia, ktori sa poškvrnili ľudskými mŕtvo­
lami, takže nemohli zasvätiť paschu v ustano­
vený deň. V ten istý deň dostavili sa k Mojži-
7 šovi a Aronovi | a títo mužovia mu povedali:
„Poškvrnili sme sa ľudskou mŕtvolou. Prečože
nám nie je dovolené spolu s ostatnými Izra­
elitmi priniesť Pánovi v stanovený čas obe-
8 tu?" | Tu Mojžiš im odvetil: „Počkajte! Vypo-
9 čujem, čo o vás nariadi Pán! |" A Pán prikázal
10 Mojžišovi toto: | „Ohlás Izraelitom: Ak niekto
z vás alebo z vášho potomstva poškvrni sa mŕt­
volou alebo ak bude na ďalekej ceste, aj tak
11 nech zachová Pánovu paschu. | Oslávia ju
v štrnásty deň druhého mesiaca, v podvečer ju
zadržia. Budú ju jesť s nekvasenými chlebmi a
12 horkými zelinami. | Nič z toho neponechajú do
23—26 O veku Levitov, ktorí mail noslt stánok a ostat­
né posvätné veci, videli sme v hl. 4, 3. 39. Tam sa
vyžadoval od Levitov dovŕšený tridsiaty rok veku.
Tu nejde o nosenie spomenutých veci, ale Ide
o vek, ktorý Je potrebný, aby niekto mohol vy­
konávať službu pri svätyni. 21ada sa dvadsaťpäť
rokov. Leviti slúžili až do pätdeslaleho roku, no
mohli aj potom ostať dobrovoľne v službe; vtedy
sa im prideľovali ľahšie práce.
1—5 Porov. Ex 12, 1—14. 21—27. 43—50. Spomenutá
pascha je už druhá od odchodu z Egypta.
6—13 Príležitosť k doplneniu zákona o pasche bola
udalosť, že asi niektorí poškvrnení Izraeliti ne­
mohli v stanovený čas sláviť paschu. Podľa zákona
Lv 7, 21 dotykom mŕtvoly poškvrnení nesmeli
jest mäso z oblet, a teda ani veľkonočného ba­
ránka. Predpis sláviť paschu však viazal všet­
kých Izraelitov. Preto, kto bol poškvrnený alebo
kto pre neodkladnú cestu nemohol sláviť paschu
14. dňa prvého mesiaca (nisana), mal to urobiť
14. dňa v druhom mesiaci (Ijjara). Táto náhradná
oslava trvala len deň. Museli sa však prllom za­
chovať všetky predpísané obrady. Židia túto ná­
hradnú paschu volali „malá pascha". K v. 13
porov. Gn 17. 14 a Lv 19. 8.
151
rána a nepolámu mu nijakú kosť. Odbavia ju,
zachovávajúc všetky predpisy o pasche. | Kto 13
bude čistý a nebude na ďalekej ceste, a ak
paschu neoslávi [v riadnom čase], taký nech
je vyhubený zo svojho národa. Keďže nepri­
niesol v stanovený čas Pánovi obetu, odpyká
| si svoju vinu. | A ak bude u vás prebývať cu- 14'
dzinec a bude chcieť sláviť pre Pána paschu,
tak nech ju odbaví podľa príslušných predpi­
sov a nariadení. Ten istý zákon bude u vas
pre cudzinca ako pre domorodca."
Znamenie na pochod a na táborenie.
— Oblačný stĺp. — Toho dňa, keď bol pošta- 15’
vený stánok, oblak zahalil príbytok, stánok zá­
kona a od večera až do rána mal stánok vzhľad
ohňa. | Takto to bolo vždy: cez deň zakrýval 16
ho oblak, ktorý za noci mal ohnivý vzhľad. |
A kedykoľvek sa oblak zo stánku zdvihol, Izra- 17
eliti dávali sa na pochod a na mieste, kde sa
oblak zastavil, tam sa Izraeliti utáborili. í Na 18
Pánov rozkaz dávali sa teda Izraeliti na pochod
a na Pánov rozkaz sa utáborovali. Po celý čas,
kým spočíval oblak na stánku, táborili.
Aj keď oblak ostal za dlhší čas nad stánkom, 19
Izraeliti zachovávali Pánovo nariadenie a nedá­
vali sa na pochod. | Niekedy ostal oblak len 20
málo dní nad stánkom. Na Pánov rozkaz sa
utáborili a na Pánov rozkaz dali sa zasa na
pochod. | Aj to sa stalo, že oblak zastal len 21
od večera do rána, keď sa ráno oblak zdvihol,
aj oni sa pohli na pochod. | Alebo ak ostal oblak 22
za dva dni, alebo za mesiac, alebo na dlhší čas
nad stánkom, aj Izraeliti ostávali s táborom
stáť a nedávali sa na pochod. | Podľa Pánovho 23
rozkazu táborili a podľa Pánovho rozkazu dá­
vali sa na pochod. Zachovávali Pánovo nariade­
nie, ktoré dal skrze Mojžiša.
Strieborné trúbky. — A Pán hovoril 10 *
Mojžišovi takto: | „Urob si dve strieborné trúb- 2
ky! Vyhotov ich kované! Budú ti na to, aby si
zvolával pospolitosť a aby si dával znamenie,
kedy sa pohnúť s táborom. | Keď sa na ne za- 3
Cudzinec, čo chcel sláviť paschu, musel byt 14
obrezaný (Ex 12, 48) a musel zachovávať mojži-
šovský zákon.
Svätostánok bol postavený 1. nisana druhého is
roku po odchode z Egypta (Ex 40, 15). Oblak,
znak Božej prítomností (Ex 13, 21 n.), zahalil veľ-
svätyňu, stánok zákona. Tabule so zákonom boli
v arche, ktorá bolo zo oponou vo veľsvälynl. Pán
ßlel pred svojím ľudom v oblačnom alebo ohňo­
vom stĺpe už odvtedy, oko sa Izraeliti pohli od
Sokotu (Ex 13, 21. 22; 14, 19 n,). Keď bol sväto­
stánok postavený. Pán vošiel doň ako do svojho
príbytku a oblačný štíp zakryl svätostánok (Ex
40, 34). Pán za cesty cez púšť bedlil nad Izraelit­
mi, dával im rozkaz pohnúť sa na cestu alebo
zastať a rozložiť tábor tým, že oblačný sdp sa
alebo zdvihol a začal sa pohybovať, alebo ostal
stáť na jednom mieste. Izraeliti počúvali na tento
rozkaz, len raz sa mu vzpriečili, a to na svoju
veľkú škodu (14, 40).
Strieborné trúbky mali rovný podlhovastý tvar, 1 n.
boli kované (Ex 25, 18. 36). AJ Egypťania mali
podobné trúbky a používali ich na dávanie bo­
jových signálov vo vojne. — Keď sa na trúbkach
zatrúbilo raz, a lo krátko, značilo, že sa majú
zísť „starší", leda kniežatá a náčelníci. Dlhé a opa-
 152 Numeri 10

trúbi, zhromaždí sa všetok Tud pri tebe pri nov. | Napokon dal sa na pochod prápor tábora 25
4 vchode stánku zjavenia; | keď sa zatrúbi na ne synov Dánových, zakľučoval celý tábor, voj za
len raz, vtedy sa dostavia k tebe kniežatá, po- vojom a na čele jeho vojov bol Ahiezer, syn
5 hlavári tisícov Izraelových, | keď sa zatrúbi Amišadaiho. | Voj kmeňa Aserových synov vie- 26
trhano, na pochod sa dajú ti, čo táboria na vý- dol Fegiel, syn Ochranov, | a voj kmeňa Nef- 27
6 chode, | keď sa trhano zatrúbi po druhý raz, na taliho synov viedol Ahira, syn Enanov. | Toto 28
pochod sa dajú ti, čo táboria na juhu. Tak isto bolo poradie na pochode, na ktorom Izraeliti
sa zatrúbi trhano na znak, že aj ostatní sa ma- tiahli voj za vojom.
7 jú dať na pochod. | Keď sa však bude zvolávať
pospolitosť, bude sa tiež trúbiť, ale nie trha­ Mojžiš prosí Hobaba, aby iSiel s Iz­
no. raelitmi. — A Mojžiš povedal Hobabovi, 29 *
svojmu švagrovi, synovi Raguelovmu, Madián-
•8 Na trúbkach budú trúbievať Aronovi syno­
čanovi: „Ideme na miesto, o ktorom Pán bol
via, kňazi. Toto nech je pre vás večne platným povedal: »Dám ho vám!« Poď s nami! Odvďa­
3 predpisom na všetky pokolenia! | A keď vo číme sa ti. Veď Pán prisľúbil Izraelovi mnoho
svojej už zemi budete tiahnuť do boja proti dobrého!" | Ten mu však odvetil: „Ja nepôjdem, 30
nepriateľovi, ktorý vás bude utláčať, zatrúbite
vrátim sa do svojej krajiny k svojmu príbuzen­
na týchto trúbkach trhano. Vtedy si Pán, Boh stvu." | Tu mu Mojžiš povedal: „Neopúšťaj 31
váš, spomenie na vás, a vy nájdete ochranu nás! Veď ty poznáš miesta, kde by sme na
10 pred svojím nepriateľom, j Na trúbkach budete púšti mohli táboriť, budeš našim sprievod­
trúbievať aj vo svoje radostné dni, na sviatky com. | Ak s nami pôjdeš, dáme ti čiastku 32
a v nové mesiace pri svojich celostných žer­ z dobra, ktoré nám uštedri Pán!” | A tak tiahli 33 *
tvách a pokojných obetách. Ony vás pripomenú od Pánovho vrchu ďalej na trojdňovej ceste.
vášmu Bohu. Ja, Pán, som váš Boh!” Archa úmluvy išla za tri dni cesty pred nimi,
aby vyhľadala pre nich táborisko. | A keď sa 34 *
Cesta od Sinaja do Kadeše, 10,11—20,13. pohli, bol nad nimi cez deň Pánov oblak | a keď 35
sa archa pohýnala, Mojžiš hovorieval:
* 11 Odchod od Sinaja. — Druhého roku, dru­
hého mesiaca, dvadsiateho [dňa] mesiaca, oblak susediaci na juhu s Palestínou. Ne juhu púšť Fá­
12 sa zdvihol z príbytku zákona. | I dali sa Izra­ ran dotýkala sa pohoria Sinajského a na západe
eliti na pochod a po skupinkách tiahli z púšte púšte Etam čiže Sur (Ex 13, 20). Juh tejto púšte
bol pustý, preto v Dt 1, 19 volá sa táto púšť
Sinaj a oblak zniesol sa dolu na púšti Fáran. „hroznou a velikánskou“. Severná časť púšte Fá­
13 Bolo to prvý raz, čo sa pohli na Pánov roz- ran menuje sa Sin, tam bol Kadcš (Nm 20, 1; 27,
14 kaz, ktorý im bol dal skrze Mojžiša. | Prvý sa 14; 33, 3S). — Ako vidieť, Izraeliti sa zdržali pri
pohol prápor tábora synov lidových, voj za Sinaji vyše roka (Ex 19, 1).
Viď 3, 31; 4, S n. 21
vojom a na čele ich vojov bol Nahason, syn Hobab bol synom Raguelovým čiže Jetrovým 29—32
15 Aminadabov. | Voj kmeňa synov Isacharových (Ex 2, 18), bratom Mojžišovej ženy Seíory, teda
16 viedol Natanael, syn Suarov, | a voj kmeňa sy­ Mojžišovým švagrom. Je dosť možné, že Hobab
prišiel aj so svojím otcom navštíviť Mojžiša (Ex
nov Zabulonových viedol Eliab, syn Helonov. I 18, 1 n.) a polom ostal za Čas pri Izraelitoch.
17 Keď sa rozobral stánok, pohli sa Gersonci a Vec je však nie istá. Lež Izraeliti pri vrchu Sinaj
18 Merarovci, ktorí nosili stánok. | Potom sa dal Často mohli prísť do styku s Madiánčanml. Mojžiš
na pochod prápor tábora Rubenovho, voj za asi chcel, žeby sa celá rodina jeho ženy pripojila
k vyvolenému národu. Bude účastnou na požehna­
vojom a na čele ich vojov bol Elisur, syn Se- niach Božích. Mojžiš vie, že pravým vodcom Izra­
19 deurov. | Voj kmeňa synov Simeonových viedol ela na púšti je Pán, lenže Hobab by mohol Izra­
20 salamiel, syn Surišadaiho | a voj kmeňa synov elitom preukázať cenné služby: pozná okolie, vie,
*21 Gadových viedol Eliasaf, syn Duelov. | Nato sa kdt» sú vodné pramene, pastviny, vedel by vyva­
rovať Izraelitov pred rozličnými kočovnými kmeň­
22 pohli Kaátovci, ktorí nosili svätyňu. | Potom sa mi atď. — Budeš naším sprievodcom, dosl. našim
pohol prápor tábora synov Efraimových, voj za i okom, poradcom a upozorňovateľom, alebo vy­
vojom. Načele jeho vojov bol Elisama, syn Amiu- zvedačom. Hobab pristal na Mojžišovu ponuku.
Orientálci sa dajú prosiť k službe, a nie je ani
23 dov. | Voj kmeňa synov Manaseho viedol zasa predstaviteľné, že by hneď pristali na jedno slovo.
24 Gamaliel, syn Fadasurov I a voj kmeňa Benja­ Neskoršie sa dozvieme, že potomci Hobabovi bývali
mínových synov viedol Abidan, syn Gedeo- s Izraelitmi (Sdc 1, 18; 4, 11; 1 Sm 15, 6).
„Pánov vrch“ je Sinaj (Ex 3, 1; 4. 27 atď.). Vý- 33
kované tóny značili, že celý národ má sa dat na raz „archa zmlúvy išla ... pred ním" zdá sa proti­
pochod. Bol to signál na poplach. Poradie na po­ rečiť v. 21., podľa ktorého archa bola uprostred
chode pri jednotlivých kmeňoch je to isté ako izraelských vojov (porov. 2, 17). Slová „pred nimi“
2, 8. 17. 24. 31. dajú sa chápať aj tak, že teraz Izraeliti mali za­
g_ 10 Vo vojne zvuk týchto trúbok mal Pánovi pri­ balenú archu pred sebou; predtým ju nevideli,
pomenúc, že sa má ujať Izraelitov (Ex 28, 12. 28; keďže do veľsvätyne nemali prístup. Alebo možno
30, 16; Gn 9, 15. 16). Trúbievalo sa na nich aj po to chápať aj v tom zmysle, že oblak nad archou
víťazstve alebo vo velké sviatky. Na týchto trúb­ bol všetkým viditeľný a mohli sledovať jeho po­
kach mohli trúbiť len kňazi. hyb, keďže bol pred nimi.
11.12 Porov, Ex 16, 1; 17, 1; 19, 1 n.; Nm 1, 1; 13, 1. 1 Verše sú začiatky žalmov, ktoré spieval Mojžiš, 34—30
Na rozkaz Boží, totižto keď sa oblak zdvihol zo "keď sa oblačný stĺp zdvíhal alebo zastavoval. Moj-
stánku zjavenia, Izraeliti dali sa na pochod podľa s izraelskými kmeňmi ide zaujať zasľúbenú
poradia, aké im určil Boh (2, 2. 9. 16. 24. 31). Pošt ’ízem, preto prosí od Pána, aby sa dali na útek
Fáran, arab. Badiet et-Tih, tiahne sa od údolia flvšetcl ti, Čo by sa protivili tomuto podujatiu (Z 67,
Al-Araba smerom severozápadným až po Negeb, ; „1). Aj tu sa prejavuje starozákonný partikulariz-
 Numeri 10—11 153

„Vstaň, Pane, nech sa rozprášia nepriatelia že celú ťarchu starosti o všetok tento ľud vlo­
tvoji žil si na mňa? | Ci som ja nosil všetok tento 12
a nech sa dajú na útek pred tebou ti, čo ľud vo svojom lone? Ci som ho ja priniesol na
nenávidia teba!" svet, žeby si odo mňa žiadal: .Zanes ho na
36 Keď sa zostavovala, vravieval: svojich prsiach, ako dojka nosí dojča, do zeme,
„Vráť sa, Pane, ktorú si ty prisahal dať ich otcom?« | Odkiaľ 13
k množstvu Izraelovho vojska!” vezmem mäso, aby som ho mohol dať všetké­
mu tomuto ľudu? Nariekajú a volajú predo
• 11 Vzbura ľudu v Tabere. — I začal ľud mnou: .Daj nám jesť mäsa!« |Ja sám nie som 14
volať k Pánovi, že sa mu zle vodí. Keď to Pán schopný niesť ťarchu všetkého tohto ľudu. Je
začul, zahorel hnevom. A Pánov oheň vyšľahol to pre mňa priťažké! | Ak mieniš aj naďalej 15
2 oproti nim a strávil okraj tábora. | Tu ľud vo­ takto so mnou nakladať, tak ma radšej nacel-
lal o pomoc k Mojžišovi. A keď Mojžiš orodoval kom zahub — ak len niečo platím v očiach
3 u Pána, oheň uhasol. | Preto nazvali to miesto tvojich — žeby som sa nemusel dlhšie divať
Tabera, lebo tam vzbĺkol proti nim Pánov oheň. na svoju biedu!”
* 4 A primiešaný ľud, čo bol medzi nimi, dostal
chuť na iné jedlá a potom aj Izraeliti začali sa Voľba sedemdesiatich pomocní­
oznove žalovať a hovorili: „Kto nám dá mäsa kov. — Tu prehovoril k Mojžišovi Pán: „Za- 16 *
5 na jedenie? | Rozpamätávame sa na ryby, ktoré volaj mi sem sedemdesiat mužov zo starších
sme zadarmo jedávali v Egypte, na uhorky, Izraela, o ktorých vieš, že sú ozaj starší a že
• 6 dyne, na pór, cibuľu a cesnak. | Teraz nám ide sú vedúcimi ľudu. Priveď ich ku stánku zja­
do zahynutia. Ničoho tu niet. Okrem manny venia; tam sa postavia s tebou, | pokým ja ne- 17
• 7 ničoho niet pre naše oči!" | Manna bola ako zostúpim. Tam sa porozprávam s tebou a vez­
koriandrové semiačko a podobala sa bdeliu. | mem niečo z tvojho ducha, ktorý je na tebe a
8 Ľud chodieval hore-dolu a zbieral ju, mlel ju položím z neho na nich, aby spolu s tebou
na ručných mlynoch alebo tĺkol v mažiaroch. niesli ťarchu ľudu, žeby si ju nemusel nosiť ty
Potom ju varil v hrnci alebo piekol z nej osú- sám. | Ľudu však prikáž: Na zajtra sa posväť- 18 *
9 chy. Chutilo to ako olejové koláče. | Keď za te! Dostanete na jedenie mäso, veď hlasno ste
noci padala na tábor rosa, padala spolu aj man­ nariekali pred Pánom a vraveli ste: »Kto nám
na. dá jesť mäsa? V Egypte sme ho mali nadostač!.
Teraz vám Pán dá mäso na jedenie. | Nebudete 19
Mojžišova prosba o milosrdenstvo. ho jedávať len za jeden deň, ani nie za dva,
10 — Keď Mojžiš počul nariekať ľud, rodinu za päť, desať alebo dvadsať dní, | nie, ale za celý 20
rodinou, každého pri vchode do svojho stanú — mesiac, že ho nebudete môcť už ani cítiť a
lebo mocne sa rozhorel hnev Pánov — Mojžišo- pokým sa vám nezošklivi. Veď opovrhli ste
•11 vi znepáčila sa táto vec | i riekol Mojžiš Pánovi: Pánom, ktorý uprostred vás býva, a nariekali
„Prečo tak zle zaobchodíš so svojím služobní­ ste, vraviac: .Prečo sme len vyšli z Egypta.?” |
kom? Prečo tak málo piatim v očiach tvojich, Mojžiš odpovedal: „Šesťstotisíc mužov, pešia- 21
mus v porovnaní s unlverzallzmom Nového zákona, kov, má tento národ, medzi ktorým ja žijem, a
v ktorom už niet vyvoleného národa, ale všetci ty hovoríš: .Dám im mäsa, že ho budú mať na
sú povolaní k spáse. jedenie na celý mesiac.« | Ci je možné zabiť 22
1—3 Na púšti Fáran zastavili so prvý raz v Tabere
(požiar, pohorelisko). Cesta po púšti Izraelitov pre nich toľko oviec a býkov, aby im to posta­
unavila, nevideli nič, len púšť, preto sa sťažovali čilo?! Je možné pre nich vychytať všetky mor­
na utrpenie. Oheň, čo vyšľahol z oblačného štípu, ské ryby, žeby to bolo pre nich dosť?!” | Lenže 23
teda od Pánu, spálil okraj tábora, možno tých,
čo najviac bedákali. Oheň mnoho neuškodil, bol
Pán riekol Mojžišovi: „Azda ruka Pánova je
to len varovný znak.
4 Primiešaný ľud, totižto ti, čo sa pripojili k Iz­ Pán vypočúva Mojžišovu modlitbu o dáva mu 10 n-
raelitom pri odchode z Egypta (Ex 12, 38). Aj Iz­ na pomoc sedemdesiat pomocníkov, mužov váže-
raeliti znova sa žalovali, ako to robili v Tabere ných a skúsených, čo nebudú podliehať nálade
(v. 1 ako aj Ex IG, 2 n.). ľudu. Títo sedemdesiati nie sú totožní s onými 70
$ O manne viď Ex 16, 15. 31. sudcami, ktorých ustanovil Mojžiš na rodu Jetro-
7 Korlandcr je asi 50 cm vysoká rastlina, vysky­ vu (Ex 18, 13 n.), ani so 70 staršími, náčelníkmi,
tuje sa najmä v Egypte. Má biele kvety a jej s ktorými išiel Mojžiš na Sinaj (Ex 24, 1—0). Ve­
plody sú malé okrúhle bobuľky, obsahujúce éteric­ dúci ľudu, hebr, šóferím — sú pisári, učitelia,
ký olej. Bdcllum je gumová smola, ktorú vypo­ takí, čo nielen vedia Čítať a písať, ale poznajú aj
čuje istý druh palmy (Gn 12, 38). Biblická manna zákon Boží (Ex 5, 16; 38, 31; Nm 5, 23). Budú na-
dala sa variť a picct, prirodzená manna nie. účať ľud zákonu, Čo napísal Mojžiš, a budú ho
11—15 Mojžišova prosba nie je prejavom malovernosti v jednotlivých prípadoch vysvetľovať. Pán dá
a nedôvery. Žaluje sa, že nevie pomôcť a vyhovieť týmto starším z prorockého ducha Mojžišovho
ľudu, ktorého ťažkosti a utrpenie dotýkajú sa jeho (v. 25. 26), a to tak, že nadprirodzený dor Mojži­
srdca. Nežaluje sa, že je vodcom ľudu za takýchto šov sa tým neumenší. Od Mojžiša ako od sviece
okolností, lež prosí o pomoc, obracajúc sa na dob­ zapáli sa iných sedemdesiat sviec (Origenes).
rotu a všemohúcnosť Božiu. Otcom Izraelského Boh často tresce ľudí, že splní ich neoprávnené, 18- 13
národa je Pán, preto nech sa naň obracajú, on ba aj nesprávne žiadosti. Izraeliti sa majú posvä­
Im môže dať aj mäsa. Lež Mojžiš nemá na to ani tiť (porov. Ex 19, 10), aby dôstojným -spôsobom
prostriedky, ani moc, Mojžiš je už unavený a prijali dobrodenie od Pána. — Mojžišovi sa vidí,
skľúčený pre slabosti svojho ľudu, obáva sa, že že teraz je potrebný omnoho väčší zázrak, keď
podľahne ťažkostiam, ak včas nedostane pomoc Pán prisľubuje mäso na celý mesiac, ako kedysi,
od Pána. keď Izraelitom poslal Pán prepelice (Ex 10, 13).
 154 Numeri 11—12

prislabá? Uvidíš teraz, či sa slovo moje splní 1lého tábora. — ] Avšak mäso ešte ani nezmizlo 33
pred tebou, a či nie!” sspomedzi ich zubov, tu vzplanul voči ľudu
hnev Pánov a Pán zastihol Pud veľmi ťažkou
Pán udeľuje sedemdesiatim starším ।biedou. | Preto nazvali toto miesto Kibrot-Ha- 34
24 prorockého ducha. — Potom Mojžiš vyšiel (tava (Hroby pažravosti); tam totižto pochovali
von a oznámil ľudu Pánove slová. Nato zobral jpažravý ľud. | Od Kibrot-Hatava ľud tiahol do 35
sedemdesiat starších z ľudu a porozostavoval Haserotu a ostali v Haserote.
•25 ich okolo stánku. | Tu Pán zostúpil v oblaku a
zhováral sa s ním. A vzal z jeho ducha, ktorý Aron a Mária spriečuju sa Mojžišo­
bol na ňom, a rozdelil ho medzi sedemdesiatich vi. Mária a Aron hovorili však zle o Mojžišovi 12 *
mužov. Keď duch na nich zostúpil, boli zachvá­ pre Kušiťanku, ktorú si bol vzal za ženu. Ože­
tení prorockým duchom. Neskoršie sa to s nimi nil sa totižto s kušitskou ženou. | Vraveli tiež: 2
už nestalo. „Varí Pán len Mojžišovi hovoril? Ci nehovoril
•26 Dvaja mužovia z nich ostali v tábore. Jeden aj k nám?” Pán však toto počul. | Lež Mojžiš 3
sa volal Eldad a druhý Medad. Aj na nich bol mužom veľmi tichým, (tichším) ako všetci
zostúpil duch. Patrili aj oni k tým zaznačeným, ostatní ľudia na svete.
ale nevyšli načas. Týchto prorocký dueli za-
27 chvátil v tábore. | Vtedy istý sluha utekal a Potrestanie Márie. — A Pán hneď ho * 4
oznámil to Mojžišovi takto: „Eldad a Medad voril Mojžišovi, Áronovi a Márii: „Choďte všet­
zachvátení sú v tábore prorockým duchom!" ci traja ku stánku zjavenia!” Keď títo traja
28 — | Tu sa ujal slova Jozue, syn Nunov, ktorý prišli, | Pán zostúpil v oblačnom stĺpe, vstúpil 5
bol od svojej mladosti Mojžišovým služobní­ do vchodu stánku a zavolal Árona a Mariu.
kom a povedal: „Pane môj, Mojžiš, zakáž im Keď obaja predstúpili, | riekol im: „Počúvajte 6*
29 to!" | Mojžiš mu však odvetil: „Prečo sa hneváš moje slová:
na mňa? Keby len všetok ľud Pánov pozostával Ak je medzi vami prorok,
z prorokov! Keby Pán zoslal na všetkých svoj- tak zjavujem sa mu ja, Pán, vo videní
30 ho ducha!” I Nato sa Mojžiš odobral so staršími a hovorím s nim vo sne!
Izraela spät do tábora. Nie je to tak s mojím služobníkom, Mojžišom! 7
•31 Prepelice. — Potom od Pána vyšiel vie­ V celom dome mojom on je najvernejší.
tor, ktorý priniesol od mora prepelice a zho­ Ja sa s ním rozprávam od úst k ústam, 8
dil ich na tábor, a to v okruhu na dennú cestu otvorene a nie v hádankách —
po všetkých stranách tábora. I poletovali na a on môže vidieť postavu Pánovu.
32 dva lakte od zeme. | A ľud sa dal do chytania Prečože ste sa teda neobávali
prepelíc po celý deň a celú noc, ba aj v nasle­ Mojžišovi zapríčiňovali ťažkostí nielen Izraeliti, 1—3
dujúci deň. A ten, čo len málo nachytal, mal ale aj jeho najbližší: sestra Mária a brat Aron.
ich desať chomerov. Porozkladali ich okolo ce- Mária sa uvádza pred Aronom. To preto. Že ona
bola príčinou tejto nepríjemnej udalosti. Aron sa
25 Vedúci, ktorých vybral Mojžiš, boli naplnení[ dal od nej naviesť, aby podkopával Mojžišovu
Duchom Božím tak a v takej miere, že každý saL autoritu. Aron sa opäť javí ako človek nestály
mohol presvedčiť o tejto skutočnosti. a slabého charakteru (porov. Ex 32. 2 n. a 32, 25).
26—29 Prečo Eldad a Medad neprišli k stánku, ne * Kušiťanka je Sefora, Mojžišova jediná žena. Zem
vieme. Táto okolnosť však potvrdzuje, že prene­ Kuš je nielen Etiópia, lež aj protiležlaca Arábia,
senie prorockého ducha nestalo sa nejakým me­ Stredná Arábia (Gn 10, S). Mária chcela istotne
chanickým spôsobom, ale že sa tak stalo na prejav týmto pomenovaním uraziť nielen Seforu, ale aj
všemohúcej vôle Božej. Prorok — neoznačuje len Mojžiša. Príležitosťou k tomu bolo asi to, Že Moj­
toho, ktorý predpovedá budúce veci, lež každého, žiš si vysoko cenil služby jej brata Hobaba (Nm
čo rozpráva z vnuknutia Božieho a učí v mene 10, 29 n.), alebo aj to, že ich neprihral medzi se­
Božom. demdesiatich vedúcich (11, 16 n.). Márii a Aronovi
31—35 Porov. Ex 18, 13; 2 77, 25. Vietor, o ktorom sa vidí, že všetko zapríčiňuje Sefora, preto Moj­
*
je reč, je vietor juhovýchodný. Prepelice sa sťa žišovi vyčitujú, že sl nemal vziať za ženu cu *
hujú vo veľkých kŕdľoch; potiaľ by to bol pri­ dzinku. Lenže výčitka nebola na mieste. Manžel­
rodzený zjav. Zázračné je to, že vtáci prileteli stvo s Mediánčankami bolo dovolené (Gn 25, 2)
v takom množstve a na to miesto, kde boli práve a napokon v Ex 34, 16 n. zakazuje sa manželstvo
Izraeliti. Všetko je predpovedané! Chomcr — len s Kanaónčankaml. Nebolo dosť, že sestra a
bola najväčšia miera, obsahovala desať ef, teda brat sa miešali do súkromných veci Mojžišových,
*4
364 litrov. Ale toto by bolo nesmieme množstvo. ale súčasne chceli sa hodnosťou vyrovnať Mojžišo­
Hebrejský text sa však dá preložiť aj takto: desať vi. Mária bola skutočne prorokyňou (Ex 15, 20).
hŕbok (Ex 8, 10). Okolo každého stanú bolo na­ Aj Aron hovorieval v mene Pánovom, a nosieval
ukladaných prepelíc po desať hŕbok, ktoré isteže> urim a tumim (Ex 28, 30). Lež Mojžiš na tieto vý­
stačili na celý mesiac. — Izraeliti neminuli svoje čitky a vystatovanie z pokory mlčal.
zásoby prepelíc, keď vypukla medzi nimi choroba. Mojžišovu autoritu chráni sám Pán: Mojžiš je 6—8
Aká to bola choroba, ťažko určiť, dá sa však pred­ najväčší z prorokov. Kým iným prorokom zjavuje
pokladať, že chorobu zapríčinila horúčava a dlho। sa Pán v snoch a hovorí s nimi prostredníctvom
uskladnené mäso. Kibrot-Hatava čiže Hroby pa­ vnútorného osvietenia, s Mojžišom sa zhovára ako
žravosti je asi totožné miesto s Taberou (v. 3), s dôverným priateľom a ukazuje sa mu v teles
alebo Tabera je len časť táboriska Kibrot-Hatava, nej podobe. Treba však spomenúť, že ani toU
ktoré je na 48 Jon od Džebel Músa smerom k Arab­ videnie Boha nebolo dokonalým, nedotýkalo sa
skému zálivu. — Haserot (ohrady) pokladá sa za bytosti Božej (Ex 33, 18—23). „V celom mojom do-
dnešnú oázu Ain Hadra, ktorá je vzdialená na me“ (v. 7) — v celom izraelskom národe, táboria­
100 km severovýchodne od vrchu Džebel Músa, com okolo svätostánku (Zid 3, 6). Najvernejší,
teda od Sinaja. dosl. správca, majordomus.
 Numeri 12—13 155

proti služobníkovi môjmu, proti Mojžišovi, zem, ktorú obýva, je dobrá alebo zlá? Aké sú
hovoriť!?" mestá, v ktorých býva, či sú to len dediny ale­
•9 I vybúšil proti nim hnev Pánov a On odi- bo opevnené mestá? | Ci pôda je žírna alebo 21
10 šiel. | Keď sa oblak vzdialil od stánku, tu hľa, planá, či rastú tam stromy, a či nie? Buďte
Mária razom obelela malomocenstvom ako udatní a prineste nám tiež z plodín tej zeme!
sneh. A keď sa Aron k nej obrátil, hľa, videl, Bolo to v čase, keď už možno jesť včasné hroz­
11 že je malomocná. | Vtedy Aron povedal Moj­ no.
žišovi: „Pane môj, nedaj nám trpieť za hriech, Odišli teda a prezreli zem od púšte Sin až 22’
ktorého sme sa dopustili v našej nerozumnos- po Rohob, ktorý je pri vchode do Ematu. | Keď 23'
12 ti! j Nedopusť, aby bola ako mŕtve dieťa, kto­ prešli Negebom, prišli do Hebronu, kde žili
rého telo pri východe z materského života bý- Achiman, Sisaj a Tolmaj, potomkovia Enako-
13 va napoly zhnité!” | Tu Mojžiš volal k Pánovi vi; Hebron bol totižto o sedem rokov prv vy­
14 a vravel: „Bože, uzdrav ju, prosim!" | A Pán stavený, ako egyptské mesto Tanis. | I došli 24 *
mu odpovedal: „Keby jej bol otec napľul do až do údolia Eskol. Tu odrezali ratolesť s hroz­
tváre, či nemusela by sa za to červenať za novým strapcom, ktorý museli niesť dvaja mu­
sedem dní? Nech je teda na sedem dní vylú- žovia na tyči. Vzali tiež niekoľko granátových
15 čená z tábora! Potom sa vráti zasa späť.” | Bo­ jabĺk a fíg. | Toto miesto pomenovali Nachal- 25 *
la teda Mária za sedem dní vylúčená z tábora. Eskol, to jest Údolie hrozna, lebo odtiaľ Izra­
Ľud sa však nepohýnal prv ďalej, pokým Má­ eliti odniesli ten hroznový strapec.
ria nebola zasa povolaná.
Návrat a zprávy vyzvedačov. — Po 26
Izrael na hraniciach Kanaánu: Vy- štyridsiatich dňoch, keď i prezreli celú zem, vra­
•13 z veda č i. — Potom sa ľud pohol z Haserotu cali sa späť. | Pobrali sa a prišli k Mojžišovi, 27
2 a utáboril sa na púšti Fáran.)—Tam Pán hovo- Aronovi a celej izraelskej pospolitosti na púšť
3 ril Mojžišovi takto: | „Pošli mužov, nech sa Fáran, do Kadeše a rozprávali im ako i celej
prezvedia o zemi Kanaán, ktorú chcem dať pospolitosti a pritom im ukazovali plody tejto
Izraelitom. Z jedného kmeňa pošli po jednom, zeme. I Rozprávali im takto: „Prišli sme do ze- 28
4 všetci nech sú poprední mužovia. | A Mojžiš, me, do ktorej si nás poslal. Naozaj, tečie mlie­
na rozkaz Pánov, poslal z púšte Fáran všetkých kom a medom. A hľa, toto sú z nej plody!
týchto mužov, ktorí boli pohlavármi Izraeli-. | Lež ľud, čo býva v zemi, je mocný. Mestá sú 29
5 tov. Ich mená sú tieto: | Z Rubenovho kmeňa:! opevnené a veľmi veľké. Aj Enakových potom­
6 Samua, syn Zechurov, ] zo Simeonovho kme L kov sme tam videli. | V Negebe bývajú Ama- 30
7 ňa Safat, syn Huriho, | z Júdovho kmeňa Ka- lekiti, na vrchoch sídlia Hetejci, Jebuzejci a
8 leb, syn Jefonov, | z Isacharovho kmeňa Igal, ' Amorejčanla. Pri mori a na brehoch Jordána
9 syn Jozefov, | z Efraimovho kmeňa Osé, syn bývajú zasa Kanaánčania."
10 Nunov, i z Benjamínovho kmeňa Falti, syn Tu snažil sa Kaleb utíšiť ľud, ktorý brojil 31
11 Rafuho, | zo Zabulonovho kmeňa Gediel, syn oproti Mojžišovi, a zvolal: „Poďme ihneď a
12 Sodiho, | z Jozefovho kmeňa, to jest z kmeňa zaujmime zem, veď môžeme ju dobyť!" | Ale *32
13 Manaseho Gadi, syn Susiho, | z Dánovho kme- mužovia, čo boli šli s ním, vraveli: „Nie, ne­
14 ňa Amiel, syn Gemaliho, I z Aserovho kmeňa môžeme ísť proti tomu ľudu, veď je silnejší
15 Stor, syn Michaelov, i z Neftaliho kmeňa Na- ako my!" | A rozprávali Izraelitom nepravdy 33
16 habi, syn Vapsiho | a z Gadovho kmeňa Guel, o zemi, ktorú prezreli, takto: „Zem, ktorú sme
17 syn Machiho. | Toto sú mená mužov, ktorých krížom-krážom prešli, aby sme prezreli, je ze­
poslal Mojžiš, aby sa prezvedeli o zemi. Vtedy mou, čo zožiera svojich obyvateľov, a všetci
dal Mojžiš Osému, synovi Nunovmu, meno
Jozue. Púšť Stn je severná Časť púšte Fáran. Dotýkala 22
sa temer južných hranie Kanaánu, je to územie
•18 Keď ich Mojžiš poslal vyzvedieť sa o ka­ v okolí Kadcšbarny. Rohob jc osada, ktorá ne­
naánskej zemi, povedal im: „Choďte do Ne- skoršie bude patriť kmeňu Neftalí. Je neďaleko
od jazera Morom pri mestečku Dan (Lols). Emat,
19 gebu, potom vystúpte na vrchy | a zistite, aká neskoršie Epifánia, dnes Hamah, bolo mestečko na
je to zem, a či ľud, ktorý tam býva, je mocný rieke Orontcs (Gn 10, 18). Vchod do Ematu na­
20 alebo slabý, či ho je mnoho alebo málo, | či značuje najsevernejšiu hranicu Palestíny, medzi
Libanonom a Hermonom, najskorej rovina Merdž
0—15 Máriu Pán potrestal malomocenstvom, Árona Ajún, kade viedla cesta do Celosýrle. Vyzvedači
ušetril, lebo on sa pokoril, keď zbadal, že sa pre
* sotva chodili pospolu, zdá sa, že sa rozdelili na
hrešil'(Dt 24, 9). Malomocenstvo jc skoro nevylie­ dve skupiny (Joz 2, 1).
čiteľná choroba, preto sa Mojžiš obracia s prosbou Enakitl boli obri, ako Emlmcl a Refalmovcl (Dt 23
na Pána, aby ju uzdravil. Mária si zaslúžila trest 2, 10 n,).
ako dcéra, čo urazila otca. Za sedem dni musi Eskol čiže Údolie hrozna bolo neďaleko Hcbro- 24
ostať mimo tóbora ako nečistá (Lv 13, 4. 5), ne­ nu.
môže sa ukazovať pred Pánom, lebo ho urazila. Vyzvedači prešli za 40 dni od Kadeše až po 25
Pán ju teda nestrestal ako prísny sudca, lež ako Rohob a späť, teda dovedna 800 km. Cestu však
láskavý otec. nerobili pešo.
1 Oáza Haserot bola na južnom okraji púšte *Fá Zem... čo zožiera svojich obyvateľov — týmto 32
ran. sa chce naznačiť, že Palestína je nezdravá krajina,
18 Negeb čiže Južná zem je pustatina, ktorá aa že sú v nej ustavičné boje, že je plná divej zve­
rozkladá od Kadeše až po Bersebu na juhu Pa­ riny (Lv 26, 38) a že zvonku je neprestajne ohro­
lestíny. zovaná nepriateľmi.
 Numeri 13—14
156

Tudia, ktorých sme tam videli, sú vysokého ktorú im prísahou prisľúbil, pobil ich na púšti N
34 vzrastu. | Ba aj obrov sme tam videli, synov | Nechže sa ukáže moc Pána môjho vo svojej 17
Enakových, z rodu obrov. Voči nim zdali sme veľkosti, ako si to prisľúbil: | Pán je zhovie- 18
sa ani kobylky!” vavý a veľmi milostivý, odpúšťa hriechy a po­
klesky. Nenechá však nikoho bez trestu, na­
*14 Vzbura ľudu. — Tu všetok ľud dal sa do vštevuje hriechy otcov na deťoch až do tre­
2 kriku a národ nariekal cez celú noc | a všetci tieho a štvrtého pokolenia. | Nuž odpusť hrie- 19
Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Aronovi a celá chy tomuto ľudu podľa milosrdenstva svojho,
pospolitosť im vravela: „Ach, keby sme boli ako si odpúšťal ľudu tomuto od odchodu
radšej v Egypte alebo tu na púšti pomreli! z Egypta až doteraz!"
3 Keby sme boli mŕtvi! | Prečo nás chce Pán
voviesť do tejto zeme?! Žeby sme mečom po­ Boží trest. — A Pán odpovedal; „Odpus- 20 *
hynuli? Ci naše ženy a malé deti majú sa tím, ako si prosil. | Ale tak, ako žijem, a ako 21
stať korisťou? Nebude vari pre nás lepšie vrá- Pánova sláva naplňuje celú zem, | tak isto 22
4 tit sa do Egypta?" | A povrávali si: „Nože, vy­ všetci mužovia, ktori videli slávu moju a zna­
voľme si vodcu a vráťme sa do Egypta!" menia moje, ktoré som robil v Egypte a na
•5 Keď to Mojžiš a Aron počuli, vrhli sa tvárou púšti, a pritom mňa pokúšali desať ráz a ne­
na zem pred celou izraelskou pospolitosťou. počúvali na môj hlas, I neuvidia zem, ktorú 23
•6 ; Jozue však, syn Nunov, a Kaleb, syn Jefonov. som prísahou sľúbil vašim otcom. | Svojho slu- 24
ktori boli tiež na výzvedoch v krajine, roz- žobnika, Kaleba, však vovediem do zeme — do
7 trhli svoje rúcho | a povedali celej izraelskej ktorej už bol vkročil — za odmenu, že bol
pospolitosti: „Zem, ktorú sme poprechodili, naplnený iným duchom a že mi ostal verný.
aby sme ju prezreli, je veľmi dobrou zemou. Potomstvo jeho prevezme ju do vlastníctva.
8 | Ak je nám Pán naklonený, vovedie nás do | Amalekiti a Kanaánčania ostanú však bývať 25
tejto zeme a dá nám ju. Je to zem, čo tečie na rovine. Preto ráno sa pohnite a vráťte sa
•3 mliekom a medom. | Nedvíhajte sa oproti Pá­ na púšť cestou k Červenému morul"
novi a nebojte sa ľudu tejto zeme, veď môže­ Ďalej hovoril Pán Mojžišovi a Aronovi tak- 26
to: i „Dokedy bude ešte tento naničhodný ľud 27
me ich zničiť! Ich ochrana ich opustila, s nami
proti mne reptať? Počul som tupenie Izraelitov,
je však Pán. Nebojte sa!” ktorým sa previnili oproti mne. | Povedz im te- 28
Orodovanie Mojžišovo za ľud. — | da: Tak isto, ako ja žijem — je to výrok Pánov
10 Keď celá pospolitosť chystala sa ich ukameňo­ — tak naložím s vami, ako ste si to otvorene
vať, tu zjavila sa nad stánkom zjavenia všet- odo mňa žiadali. | Tu na púšti popadajú vaše 29
•11 kým Izraelitom Pánova sláva. | A Pán hovoril telá, vy všetci, čo ste boli prehliadnutí, vy všet­
Mojžišovi: „Ako dlho bude mňa ľud tento ešte ci, bez výnimky od dvadsiateho roku nahor,
tupiť? Ako dlho mi bude odopierať vieru i pri lebo reptali ste proti mne. | Nikto z vás ne- 30
všetkých znameniach, ktoré som urobil medzi vojde do zeme, ktorú som zdvihnutou rukou
12 vami? | Budem ho biť morom a vyničím ho! prisľúbil, že vám ju dám, okrem Kaleba, syna
Teba však urobím národom väčším a početnej- Jefonovho, a Jozueho, syna Nunovho. I Avšak 31
13 šim, ako je tento!" | Ale Mojžiš vravel Pánovi: vaše malé deti, o ktorých ste vraveli, že budú
Egypťania počuli, že ty si z ich stredu vyvie- korisťou, tie tam vovediem a ony poznajú zem,
14 dol tento ľud svojou mocou I a obyvatelia tejto ktorou ste vy pohrdli. | Vaše vlastné telá roz- 32
zeme hovoria, že ty, Pán, bývaš uprostred toh­ padnú sa však tu na púšti. | a vaši synovia budú 33
to ľudu, že ideš pred ním cez deň vo svojom blúdiť po púšti za štyridsať rokov a budú pykať
15 oblačnom stĺpe a za noci v stĺpe ohňovom. | Ak za váš odpad, kým ich telá nepohynú na púš­
jedným úderom zabiješ tento národ, tak ná- ti. | Bude to podľa počtu dní, v ktorých ste sa 34
16 rody, ktoré počuli o tebe zvesť, povedia: ’ >Pre- vyzvedali o zemi: štyridsať dni, rátajúc deň
tože Pán nemohol voviesť tento ľud do zeme. za rok, budete pykať za svoje pochybenie. Te­
da štyridsať rokov, aby ste poznali, čo zna­
1 Izraeliti sa boja budúcnosti, žiadajú sl radSej mená moje vzdialenie. | Ja som to povedal, 35
smrt ako stretnutie sa s obyvateľmi Kanaánu.
Boh Ich žiadosť vynoruje a odsúdi Ich všetkých Pán! Naozaj, takto urobím celému tomuto na-
na smrt na púšti (v. 29). Nechcú viac Mojžiša za ničhodnému ľudu, ktorý sa proti mne spolčil.
vodcu, chcú sa proti vôli Božej vrátiť do Egypta. Tu, na púšti, pohynú, tu oni pohynú!"
Takto ešte proti Mojžišovi nikdy nebrojill.
5 Mojžiš a Aron vrhli sa pred svätostánkom ne A hod Pán odsúdil celý národ na zánik, dáva 20—25
tvár a prosili Pána. sa MojžiSom uprosil. Trest však stihne tú ße-
6 Roztrhnúť rúcha Je prejav veľkého smútku a . neráclu, Co vyšla z Egypta, lebo ona videla Božie
rozhorčenia (Sir 46, 9; 1 Mak 2, 55 n.). zázraky a jeho moc, a predsa Bohu nedôverovala.
9 Môžeme ich zničiť, dosl. sú pre nás ako chlieb; Desat ráz — veľmi často (Gn 31, 7; Lv 26, 26;
ochrana Ich opustila, dosl. zanechal Ich všetok Jób 19, 3 atď.). Na púšti zahynú všetci, čo videli
tieň. Na východe tieň je ozajstnou ochranou pred veľké skutky Pánove v Egypte a na púšti, okrem
páľavou slnka (Gn 19, B; 2 91, 1). Kaleba a Jozueho (v. 30 a 38). Nezahynie ani
11—19 Hoci Mojžiš bol vzburou ľudu veľmi dotknutý kmeň Léviho, lebo jeho príslušníci neboli medzi
a urazený, predsa nestará sa o nič Iné, iba o to, vyzvedačmi Kanaánu. Eleazar sa zúčastni s Jo­
aby zachránil svoj ľud a aby mu vyprosil od­ zuem na delení zasľúbenej zeme (Joz 14, 1). Vy*
pustenie od Pána. V tomto je Mojžiš predobrazom ňati boli aj Mojžiš a Aron. Oni síce zomierajú
Ježiša Krista, ktorý sa za svojich trýzniteľov pred príchodom do Kanaánu, ale stáva sa to pre
modlil. ich iné osobitné pochybenie (20, 13).
 Numeri 14—1S 157

36 Smrť vyzvedačov. — TI mužovia, kto­ obetný dar, nech prinesie ako potravnú obe­
rých Mojžiš poslal preskúmať zem, a ktorí po tu desatinu eľy jemnej múky, poliatej štvrti­
svojom návrate popudili celú pospolitosť nou hinu oleja. | I z vina na nápojovú obetu 5
k reptaniu, keď rozprávali o zemi nepravdy, k celostnej žertve alebo pokojnej žertve prine­
37 | tí mužovia, čo o zemi rozprávali zlomyseľne, sie sa na každého baránka jedna štvrtina hinu.
38 pomreli pred Pánom náhlou smrťou. | Iba Jo­ | K baranovi sa však pridajú na potravnú 6
zue, syn Húnov, a Kaleb, syn Jefonov, ostali obetu dve desatiny eľy jemnej múky, poliatej
nažive z tých, čo boli odišli preskúmať zem. tretinou hinu oleja, j a tretina vina na ná- 7
pojovú obetu; takto prinesieš Pánovi prijemnú
Nešťastný pokus vniknúť do Ka- vôňu. | Ak však podáš na celostnú žertvu ale- 8
39 naánu. — Keď Mojžiš oznámil celému ľudu bo na pokojnú žertvu býčka, aby si splnil
•40 tieto slová, ľud veľmi zosmutnel. | Na druhý sľub, | tak k býčkovi prinesieš na potravnú 9
deň vstali zavčas rána a tiahli k výšine poho­ obetu tri desatiny jemnej múky, poliatej pol hi-
ria a vraveli: „Sme ochotní tiahnuť na miesto, nom oleja, | a z vina na nápojovú qbetu pri- 10
41 o ktorom hovoril Pán. Veď zhrešili sme!” | Moj­ nesieš pol hina pre zápalnú obetu príjemnej
žiš im však odvrával: „Prečo chcete prestúpiť vône Pánovi. | Takto sa to urobí pri každom 11
42 Pánov rozkaz?! To sa vám nepodarí! | Nevy­ býkovi, baranovi, baránkovi a kozľati. | Podľa 12
stupujte, lebo Pán nie je uprostred vás! Aj toho, aký bude počet prineseného, pri každom
tak budete porazení od vašich nepriateľov. kuse, takto sa zachováte! | Podľa tohto sa za- 13
43 | Veď tam budú proti vám Amalekitl a Ka- chová každý domorodec, keď prinesie Pánovi
naánčania a vy padnete pod ich mečmi. Od­ zápalnú obetu prijemnej vône. | Ak sa bude 14
vrátili ste sa od Pána, preto ani Pán nebude u vás zdržiavať cudzinec, alebo ak u vás nie
44 s vami!” | Oni však boli zaslepení a tiahli na kto dlhšie býva a bude chcieť priniesť Pánovi
výšinu pohoria. Avšak Pánova archa úmluvy zápalnú obetu príjemnej vône, urobí to tak
•45 a Mojžiš neopustili táborisko. | Tu zostúpili isto, ako to robievate vy. | Tie isté predpisy 15
Amalekiti a Kanaánčania, bili ich a prenasledo­ platia pre vás ako aj pre cudzinca, ktorý sa
vali ich až po Hormu. u vás zdržiava. To bude večne platný predpis
Dodatky k zákonom: O pridávaní z pokolenia na pokolenie. Pred Pánom platí
potravných a nápojových obiet k to isté pre vás ako pre cudzinca. | Ten istý 16
<15 celostným a pokojným žertvám. — zákon a to isté právo je platné pre vás a pre
2 A Pán hovoril Mojžišovi takto: | „Prehovor cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava.”
k Izraelitom a povedz im: Keď prídete do zeme, Chleby z prvotín. — A Pán hovoril Moj- 17 *
3 ktorú vám dám na obývanie | a keď budete žišovi takto: | „Prehovor k Izraelitom a povedz 18
chcieť Pánovi obetovať zápalnú obetu, celostnú im: Keď vojdete do zeme, do ktorej vás vo­
žertvu alebo pokojnú žertvu, či už zo sľubu ale­ vediem, | a budete jesť z obilia tej zeme, od- 19
bo z príležitosti svojich sviatkov, aby ste pri­ deľte pre Pána podávaciu obetu! | Venujte pe- 20
pravili Pánovi prijemnú vôňu z hovädzieho ceň zo svojej prvej múky na podávaciu obe­
4 dobytka alebo zo stáda, I tak ten, čo donesie tu! Oddeľte ju ako podávanie z vášho humna!
40 Ľud je vždy toky. Upadá z jednej krajnosti
| Teda svoju prvú múku budete dávať Pánovi 21
do druhej. Predtým sa sprlcčal a brojil, nedô­ na podávaciu obetu vo všetkých vašich poko­
veroval Bohu, a teraz jc zasa ochotný a nadmieru leniach.
odhodlaný. AJ proti zákazu Božiemu chce tlahnut
do Palestíny (v. ZS). Obeta zmierenia za previnenie z ne­
4S Horma (Dt 1. 44) — pomenovanie dostalo sa opatrnosti. — Ak sa z nedopatrenia previ- *
22
miestu len neskoršie (21, 3). Predtým sa volalo to nite a prestúpite niektorý zo zákonov, ktoré
miesto Šetril (Sdc 1, 17). Jc to vari dnešné es-
Sbcita, 40 km severne od Kadcšbarny. dal Pán Mojžišovi | a ktoré vám Pán prikázal 23
1 Od 15. hlavy po 29. sú zachytené udalosti z do­ natrvalo odo dňa, keď to Pán nariadil a ďa­
by trvajúcej skoro tridsatsedem rokov. Lež Mojžiš lej všetkým vašim pokoleniam, | tak, ak sa 24
z celého tohto času podáva len niekoľko zákonov to prihodí bez toho, že by si toho ľud bol ve­
rázu náboženského. Generácia, ktorú Pán odsúdil
na zánik, vymiera a o novej generácii, ktorá na- domý, nech sa za nedopatrenie — podľa pred­
slupuje, hovorí sa iba bezprostredne pred vstu­ pisu—prinesie dobytča, býček na celostnú žer
pom do zasľúbenej zeme. Jc dost možné, že tieto tvu prijemnej vône pre Pána. Pridá sa k to­
zákony dostala už nová generácia, n to v ostat­ mu aj potravná a nápojová obeta a kozol na
ných rokoch pobytu na púšti, totižto potom, Co
Izraeliti, odiduc od Kadeše, sťahovali sa púšťou za obetu za hriech. | A kňaz sprostredkuje ce- 25
tridsatsedem rokov od Červeného mora smerom lej izraelskej pospolitosti zmierenie a odpusti
východným, pokým opäť nedošli ku KadešI na po­ sa im. Veď bolo to len nedopatrenie a oni pri-
čiatku štyridsiateho roku po odchode z Egypta
(Dt 1, 45; 2, 1). Aj tento zákon bude platiť len v Palestíne. 17—21
1—18 Tieto zákony budú viazať Izraelitov, keď prídu O týchto predpisoch porov. Ex 22, 29; 23, 19; 34,
do Palesliny, -teda nie na púšti, kde niet ani múky, 26; Nm 10, 12 n.; Dt 18, 4.
ani vina. — O celostnej žertve viď Lv 1, o pokoj­ Porov. Lv 4, 13—5, 13. V Lv Je reč o prestúpení 22—31
nej žertve Lv 3, o potravnej obete Lv 2. Eťa Je zákona, tu však o zanedbaní niektorých predpisov.
dutá miera, meria 34 *44 litrov, Gomer je desatina Verše 22—26 majú na mysli previnenie celej pospo-
cly, teda 3'64 1. a hln je šestina efy 6*074 1. — litostl, verše 27—29 však previnenia jednotlivcov.
Veľkosť prislúchajúcich potravných oblet riadila Porov. Lv 4, 27—33 a 5, 7—13. Vyhubený (v. 31),
sa podľa počtu a veľkosti obetného zvieraťa. t. J. vyobcovaný.
 133 Numeri 15—10

niesli ako obetný dar celostnú žertvu Pánovi | Vzbura Kore h o. — A Kore, syn Isaara, 16 *
a k lemu aj obetu za hriech pre Pána za svoju i syna to Kaátovho, syna zasa Léviho, získal
26 neopatrnosť. | Odpusti sa teda celej izraelskej j Rubcnovcov Datana a Abirona, synov Eliabo-
pospolitosti i cudzincom, ktori sa u nich vých, a Hona, syna Feletovho, pre svoju vec.
zdržujú. Nedopatrenie bude na ťarchu celej | Oni sa vzbúrili proti Mojžišovi spolu s dve- 2
pospolitosti. ; stopäťdesialimi mužmi z Izraela, ktori boli
vodcovia pospolitosti, zástupcovia v zhromaž-
2ľ Avšak ak z nedopatrenia zlireši jednotlivec,
; deni, vážení mužovia. | Spolčili sa proti Mojži­ 3
prinesie jednu ročnú kozu na obetu za hriech
šovi a Aronovi a povedal im: „Nech vám je
28 j a kňaz tomu človekovi, čo sa prehrešil z ne­
opatrnosti. sprostredkuje zmierenie. Ak zlire- | už toho dosť! Veď celá pospolitosť, všetci sú
šil neúmyselne pred Pánom, vykoná sa nad i svätí a Pán je v ich strede. Prečože sa vyvy­
29 nim zmierenie a odpusti sa mu. | Ten istý zá- | šujete nad pospolitosť Pánovu?!"
kon piati pre vás, čo ste sa narodili v krajine । Mojžiš vyhlasuje Pánov rozsudok
medzi Izraelitmi, ako i pre cudzinca, ktorý i nad vzbúrencami. — Keď to Mojžiš po­ 4
sa u vás zdržiava, ak pôjde o toho, čo sa pre- I čul, padol na svoju tvár. | Potom prehovoril ku 5
vinil z neopatrnosti, I Koremu a k celej jeho skupine takto: „Ráno
30 Ak však niekto zhreší úmyselne, či domo­ Pán oznámi, ktorí sú jeho, a kto je svätý, aby
rodec, či cudzinec, ten sa rúha Pánovi, taký sa k nemu približoval. Koho si on vyvolí, ten
človek musi byť vyhubený spomedzi svojho sa smie približovať k nemu. | Urobte teda 6
31 národa. । Opovrhol slovom Pánovým a porušil toto: Vezmite si svoje kadidelnice, Kore a celá
jeho príkaz. Takého človeka nech bez milosti jeho skupina, | ráno naberte ohňa a položte 7
zahubia, nech jeho vina ostane na ňom!” naň kadidlo pred Pánom! Koho si teda vyvolí
Pán, ten bude (Bohu) zasvätený. To nech sta­
•32 Trest pre rušiteľov soboty. — Keď čí pre vás, synovia Léviho!” | A Mojžiš hovoril 8
Izraeliti boli na púšti, prichytili istého muža, ďalej Koremu: „Počúvajte, synovia Léviho!
33 ktorý' v sobotňajší deň zbieral drevo. | A tí, | Málo vám je, že Boh Izraelov oddelil vás 9
čo ho pri zbieraní prichytili, priviedli ho k Moj­ od izraelskej pospolitosti, aby ste sa k nemu
žišovi a Áronovi a k celej izraelskej pospoli- mohli približovať a posluhovať pri službe stán­
34 tosti. | Oni ho uväznili, lebo sa nedostalo ešte ku Pánovho a stáť pred celou pospolitosťou a
nijakého rozhodnutia, čo by sa malo s nim konať jej službu? | Dovolil sa približovať te­ 10
35 stať. I Tu riekol Pán Mojžišovi: „Muž ten mu­ be á všetkým tvojim bratom, Levitom, s te­
si zomrieť. Celá izraelská pospolitosť ukame- bou a teraz žiadate si aj kňazstvo?! | Preto 11
36 ňuje ho mimo tábora." j Vyviedla ho teda ce­ ty a celá tvoja skupina spikli ste sa spoločne
lá izraelská pospolitosť pred tábor a tam ho proti Pánovi! Veď, ktože je Aron, že proti ne­
na smrť ukameňovali, ako to prikázal Mojži­ mu brojíte?"
šovi Pán.
Datanov a Abironov odpor. — Po­ 12 *
•37 Kystky na obrube plášťa. — A Pán tom Mojžiš dal zavolať Datana a Abirona, sy­
36 takto hovoril Mojžišovi. | „Prehovor k Izraeli­ nov Eliabových. Oni však odpovedali: „Ne­
tom a povedz im, aby si urobili na okrajoch jdeme! I Je ti to málo, že si nás vyviedol zo 15
plášťa kystky — oni a ich potomci — a na zeme, čo tečie mliekom a medom, aby si nás
každú kystku aby pripravili šnúru z belasého nechal pohynúť na púšti, že chceš ešte aj nad
39 purpuru. | A takýto účel budú mať pre vás | nami neobmedzene vládnuť? | No v skutoč­ 14
kystky: keď na ne pozriete, spomeniete si na nosti si nás nevoviedol do nijakej zeme, čo by
Pánove príkazy, že ich máte plniť, a aby ste tiekla mliekom a medom, a nedal si nám do
nenasledovali žiadosti svojho srdca a svojich vlastníctva nijaké pole a vinicu! | Ci chceš
40 očú. ktoré by vás viedli. | a tiež preto, aby ste tu ľuďom ešte i oči vylúpiť? My nejdeme!" |
pamätali na všetky príkazy moje a nasledo­
vali ich a aby ste takto boli svätými svojmu । lenZ dve udalostí za trldsaťsedem rokov uvádza Písmo 1 n.
mimoriadne príhody, a to rozpravu o vzbu-
41 Bohu. 1 Ja, Pán, som váš Boh, ktorý som vás i re Koreho a rozprávanie o rozkvitnutí Aronovej
vyviedol z egyptskej krajiny, aby som bol va­ palice. — Kore bol Levita, Mojžišov bratanec (Ex
ším Bohom, ja, Pán, Boh váš." 6, 18). Leviti sa už vžili do svojej úlohy pomáhať
pri obetách, 1 ťažko niesli, žc nedostávajú kňaz
*
skú hodnosť. Mysleli sl, že keď sa vymknú Moj *
32—36 Za porušenie sobotňajšieho pokoja už v Ex 31, žišovi a Áronovi, sami budú môcť vykonávať
15 sa us'anovuie trest smrti. Tu sa vec rieši ozno- kňazské úkony pri stánku zjavenia. „Všetci sú svä *
vc, pravdepodobne bola pochybnosť, Co s takým tí“, t. j. všetci Izraeliti sú rovnocenní, ník nemá
previnilcom urobiť, akou smrťou ho potrestať. Aj mať výsady. Kore a jeho prívrženci sa takto
tento predpis zanikol kresťanstvom. vzbúrili proti Pánovi, ktorý chcel, aby kňazskú
37—41 Izraeliti mail nosiť na okrajoch svojich plášťov hodnosť mail len potomci Aronovi (Ex 16, 7).
kystky, ktoré mali tvar kvietka a ktoré viseli na Datan a Ablron, potomci Rubenovl, nechcú viac 12 n.
belasej šnúročke. Tieto kystky mali pri chôdzi uznať autoritu Mojžišovu. Obžalúvajú Mojžiša, že
upamätúva! Izraelitov na príkazy Božie, Aj za Ča­ zaviedol a oklamal Izraelitov. Ironicky opisujú
sov Ježiša Krista sa tieto kystky ešte nosievali Egypt ako krajinu, tečúcu mliekom a medom, teda
(Mt 9, 20; 14, 3Sj. Farizeji nosievali dlhé, aby sa prirovnávajú ju k zasľúbenej zemi. „Chceš... vy­
Km vystatovali svojou oddanosťou zákonu (Mt lúpiť oči“, čiže chceš nás zaslepiť, aby sme nevi­
23. 5l. deli skutočnosť, aká je.
 Numeri 16—17
15 Tu sa Mojžiä veľmi nahneval a hovoril Pá­
novi: „Neobráť sa k ich obetám! Veď nevzal
som im, nevzal ani len osla nikdy a nikomu
z nich nič zlého neurobil!”
Pán tresce Koreho a jeho skupi­
16 nu. — Nato Mojžiš povedal Koremu: „Zajtra
sa objavíš pred Pánom ty a tvoja skupina: ty a
17 tvoji a Aron. | Každý z vás vezme si svoju
kadidelnicu a vloží do nej kadidlo. Potom kaž­
dý z vás prinesie svoju kadidelnicu pred Pá­
na, dvestopäťdesiat kadidelníc, aj ty a Aron
18 a každý bude mať svoju kadidelnicu.” | Tu
vzal každý svoju kadidelnicu, nakládli ohňa,
naložili kadidlo a postavili sa pri vchode stán­
19 ku zjavenia, Mojžiš a Aron tiež. | Kore však
zhromaždil proti nim celú pospolitosť pri
vchode stánku zjavenia. I zjavila sa celej po­
20 spolitosti sláva Pánova | a Pán takto hovoril
21 Mojžišovi a Aronovi: | „Oddeľte sa od tohto
22 ľudu, lebo ja ich v okamihu zničím!" | Tu
oni padli na svoje tváre a vraveli: „Ô Pane,
ty Boh životného dychu každého tela, keď len
jediný zhreší, chceš hnev svoj vyliať na všet­
23 kom ľude?!" | A Pán riekol Mojžišovi takto:
24 | „Povedz ľudu: Vzdiaľte sa z okruhu Stanu
Koreho, Datana a Abirona!"
25 Mojžiš sa zobral a išiel k Datanovi a Abiro-
26 novi a starší Izraela ho nasledovali. | A takto
povedal ľudu: „Vzdiaľte sa od stanov týchto
zlosynov a netýkajte sa ani najmenšieho z to­
ho, čo im prináleží, aby ste neboli spolu s nimi
27 zachvátení za všetky ich hriechy!" | I odstú­
pili z okruhu Stanu Koreho, Datana a Abirona.
Medzitým Datan a Abiron vyšli von a stáli
pri vchode svojich stanov so svojimi ženami
28 a s väčšími a menšími deťmi. | Tu Mojžiš rie­
kol: „Po tom poznáte, že ma poslal Pán, aby
som urobil všetky tieto činy a že som nero­
29 bil nič sám od seba: | Ak títo zomrú tak, ako
umierajú ostatní ľudia a ak ich zastihne to,
čo zastihúva ostatných ľudí, tak Pán ma ne­
30 poslal. | Ak učiní však Pán niečo neobyčajného
a ak zem otvorí svoj pažerák a prehltne ich
so všetkým čo majú, a ak zaživa zostúpia do
podsvetia, vedzte, že títo mužovia rúhali sa
•31 Pánovi!” I A sotva dokončil všetky tieto slo­
32 vá, rozpukla sa pod nimi pôda | a zem otvo­
rila svoj pažerák a prehltla ich s ich rodinami
a všetkými ľuďmi, čo boli pri Koreni ako
33 i so všetkým ich majetkom. | Takto zostúpili
zaživa do podsvetia so všetkým, čo mali a zem
sa nad nimi zavrela a tak zmizli spomedzi
34 svojej pospolitosti. | Všetok Izrael však, ktorý
stál okolo nich, utekal na ich krik preč a ho­
voril: „Aby aj nás nepohltila zemi”
Potom vyšiel od Pána oheň a usmrtil dvesto­
35
päťdesiat mužov, ktorí priniesli kadidlo.
31—35 Pán zásahom svojím dokazuje, že prvenstvo a
vodcovstvo Mojžišovo je od Boha, že Mojžiš je
prorokom, poslom a zástupcom Božím. Oheň od
Pána, porov. Lv 10, 2. Pán nevyhubil celú rodinu
Koreho, jeho potomci ostali nažive (26, II, 58).
Neskoršie vidíme Korovcov posluhovať v chráme
ako spevákov (1 Par 6, 17. 22; 2 Par 20, 19) a
skladateľov žalmov (2 42, 1; 44, 1 atď.).
159
Použitie kadidelníc vzbúrencov.
—• Potom Pán hovoril Mojžišovi takto: | „Pri- 36
*.3'
káž Eleazarovl, synovi kňaza Árona, aby po­
zbieral kadidelnice z pohoreniska a oheň od­
pratal na istú vzdialenosť. Veď ony sú sväté.
| Kadidelnice týchto, čo zhrešili proti svojmu 38
životu, nech sa vytiahnu na plech a tým nech
sa obtiahne oltár. Veď prinesli ich Pánovi, a
preto sú posvätené. Nech sú Izraelitom na vý­
strahu!" | I vzal kňaz Eleazar medené kadi- 39
delnice, ktoré si boli tí spálení priniesli, a vy­
koval ich na oplechovanie oltára | ako vý- 40
stražné znamenie pre Izraelitov, že nikto ne­
povolaný, ktorý nepatrí k potomstvu Äronov-
mu, nesmie pristúpiť, aby pálil pred Pánom
kadidlo, aby sa mu nestalo tak ako Koremu
a jeho skupine — celkom tak, ako to skrze
Mojžiša prikázal Pán."
Potrestanie ľudu, ktorý šomral
pre smrť Koreho. — Na druhý deň celá *
41
izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a
Aronovi, hovoriac: „Vy ste zabili ľud Pánov!”
| Keď sa ľud búril proti Mojžišovi a Aronovi, 42
oni sa utiahli do stánku zjavenia a, hľa, za­
■ kryl ich oblak a zjavila sa Pánova sláva! | Keď 43
Mojžiš a Aron vošli do stánku zjavenia, I Pán 44
riekol Mojžišovi toto: I „Odíďte od tohto ľudu, 45
lebo ja ho okamžite zničím!” Tu oni padli na
svoju tvár | a Mojžiš povedal Aronovi: „Vezmi 46
kadidelnicu, naber do nej z oltára ohňa a na­
lož kadidla! Potom rýchlo zanes ho k ľudu a
sprostredkuj mu zmierenie, lebo hnev Pánov
už vyšľahol a mor už prepukol.” | Aron zobral 47
(všetko) tak, ako Mojžiš nariadil, a utekal
medzi ľud a skutočne mor medzi ľudom už
začal zúriť. I okiadzal a zmieroval ľud. | A ako 48 '
tak stál medzi mŕtvymi a živými, morová ra­
na prestala. | Tých, čo zahynuli na mor, bolo 49
štrnásťtisíc sedemsto, okrem tých, ktorí
zahynuli pre Koreho. | Potom sa Aron vrátil 50
k Mojžišovi ku vchodu stánku zjavenia, keď
už mor celkom prestal.
Áronova palica sa rozzelenala. — *17
Po tomto riekol Pán Mojžišovi: | „Prehovor 2
k Izraelitom a vezmi si od nich, od každého
Týmto veršom sa v hebr, začína už hlava 17. 38
— Co sa dostalo do styku so svätyňou, nesmelo
sa viac použiť na profánne ciele. Preto aj medené
kadidelnice vzbúrencov prepadli svätyni (Ex 29,
37f 30, 29;, Lv 6, 11. 20). Nebolo ich už možno po­
užiť ako kadidelníc, aby sa v nich obetovalo ka­
didlo pre Pána, preto sa použijú na opravu me­
deného obalu oltára zápalov. Tento oltár bol hneď
obitý medeným plechom (Ex 27, 2; 38, 2). Kadi­
delnice má pozbierať Eleazar, a nie veľkňaz Aron.
Veľkňaz sa nesmel poškvrniť mŕtvolou. A tu sa
to mohlo ľahko prihodiť.
Ukončenie trestu, totiž moru, treba pripísať 41—50
orodovaniu Mojžišovmu a Aronovmu. Aron ako
veľkňaz, sprostredkovateľ medzi Bohom a ľudom,
vyprosuje odpustenie a zmierenie (Múd 18, 20 n.).
Aron je predobrazom Ježiša Krista, večného Veľ­
kňaza, ktorý ako Spasiteľ svojim orodovaním
uzmieril s Bohom celé ľudské pokolenie (1 Jn 2,
1 n.).
Pán koná ešte jeden zázrak, aby ľudu ukázal, 1 n.
že kňazskú hodnosť vyhradil Aronovej rodine.
 160 Numeri 17—18

kmeňa, po jednej palici, teda od všetkých ich som to bol, ktorý som Levitov, bratov vašich,
kniežat, od každého kmeňa, spolu teda dvanásť vzal ako dar za .vás. Pánovi boli darovaní, aby
3 palic. Meno každého napíš na jeho palicu! | Na pri stánku zjavenia konali službu. | Ty však 7’
palicu Léviho napíš však Aronovo meno, pre­ a tvoji synovia s tebou vykonávajte svoj kňaz-
tože bude len jedna palica prislúchať domu i ský úrad vo všetkom, čo sa týka oltára a toho,
4 ich otcov. | Potom ich polož do stánku zjave- ■ čo je za oponou. Nuž, konajte svoju službu!
ú nia pred zákon, kde sa ti ja zjavujem. | Pa­ Kňazstvo je darom, ktorý som vám dal; kto
lica toho, ktorého som si vyvolil, vypučí. Tak­ nepovolaný pristúpi, nech zomrie!”
to umlčím pred tebou šomranie Izraelitov, kto- i
6 rým broja oproti vám.” | Keď toto Mojžiš ozná­ Kňazské dôchodky. — A Pán hovoril 8*
mil Izraelitom a keď mu všetky kniežatá dali Áronovi: „Hľa, ja som to, ktorý ti ponechávam
svoje palice, každé knieža jednu, kmeň po dozor nad mojimi pozdvihovacími obetami. Zo
kmeni, spolu teda dvanásť palic — a medzi všetkých posvätných darov Izraelitov prene­
7 ich palicami bola aj Áronova palica — | Moj­ chávam časť tebe a tvojim synom ako večne
žiš položil palice pred Pána v stánku zjave- patriacu náležitosť. | Zo svätosvätých obiet — 9
8 nia. | Keď potom vošiel Mojžiš na druhý deň pokým nie sú spálené úplne — toto bude tvo­
do stánku zákona, hľa, Áronova palica, tá čo je: všetky ich obetné dary, ktoré prinesú mne
prináležala kmeňu Léviho, vypučala! Vyhna­ pri ich všetkých potravných obetách, pri obe­
la puky a rozkvitla a boli na nej dozreté man- tách za hriech a pri obetách za spreneveru.
9 die. ' Tu Mojžiš odniesol všetky palice z ich I Ako svätosväté budú patriť tebe a tvojim sy­ 10
miesta spred Pána ku všetkým Izraelitom. Oni nom. Budeš ich jedávať na svätom (mieste),
10 ich poznali a každý si vzal svoju palicu, i Pán všetci môžu ich jesť. Budú pre teba ako sväté.
však riekol Mojžišovi: „Áronovu palicu polož Aj toto bude tvoje: pozdvihovaná obeta ich 11
znova pred zákon, aby sa zachovala na vý­ darov a podávacia obeta Izraelitov. Ponechá­
stražné znamenie pre poburovačov, aby tak vam ju tebe a tvojim synom a dcéram ako
bol koniec ich reptaniu predo mnou a oni aby navždy patriacu náležitosť. Každý, kto je v tvo­
11 nemuseli umierať." | A Mojžiš to urobil. Ako jej rodine čistý, môže ich jesť. | Všetok najlepší 12
mu to Pán prikázal, tak to urobil. olej, mušt, zrno, najlepšie z toho, čo oni dajú
Pánovi, to ponechávam tebe. | Prvotiny zo všet­ 13
Dodatky k zákonom o kňazstve a kej úrody, ktorá bude na ich zemi a ktoré pri­
12 Levitoch. — Izraeliti potom vraveli Moj­ nesú Pánovi, budú tvoje; každý, kto je v tvo­
žišovi: „Hľa, pohynieme! Sme stratení, celkom jej rodine čistý, môže z toho jesť. | Všetko, 14
stratení! Veď ktokoľvek sa priblíži k stánku čo bude v Izraeli nacelkom zasvätené, bude
Pánovmu, musí zomrieť! Či všetci do jedného tvoje. | Všetko, čo otvára materinský život zo 15
máme pohynúť?!" všetkých živočíchov, ktoré sa prinášajú Páno­
■18 Tu Pán hovoril Aronovi: „Ty, tvoji synovia vi, nech je to človek alebo dobytok, bude tvo­
a s tebou tvoj otcovský kmeň, vy budete zod­ je, na každý spôsob však ľudské prvorodené
povední za previnenia na svätyni. Ty a tvoji necháš vykúpiť ako i prvouliahnuté z nečis­
synovia budete zodpovední za previnenia proti tých zvierat dovolíš vykúpiť, j Toto platí o ich 16
•2 vášmu kňazskému úradu, j Priber však k sebe výkupe: po mesiaci necháš ich vykúpiť podľa
aj svojich bratov, kmeň Léviho, tvoj otcovský odhadnej ceny, za päť šeklov podľa posvätnej
kmeň! Nech sa pripoja k tebe a nech ti pomá­ váhy, to jest za desať gerov. | Prvouliahnuté 17
hajú — tebe a tvojim synom — pred stánkom z hovädzieho dobytka, z oviec a kôz nenecháš
3 zákona! | Oni sa budú starať o to, čo bude po­ vykúpiť; tie sú sväté. Ich krv vylej na oltár a
trebné k tvojej obsluhe a k službe celého stán­ ich loj spáľ na oltári ako zápalnú obetu prí­
ku. Nesmú však prikročiť k zariadeniu svä­ jemnej vône pre Pána. | Ich mäso však je tvo­ 18
tyne a k oltáru, aby neumreli a vy tiež s nimi. je. Taktiež tvoje sú podávacie prsia a pravá
4 | Nech sú ti nápomocní a nech sa starajú o stá­ lopatka. | Všetky podávacie obety zo svätých 19
nok zjavenia a o všetku jeho službu! Nikto ne- darov, ktoré Izraeliti prinášajú Pánovi, pone-
5 povolaný sa nesmie k vám pripojiť. | Len vy
budete obstarávať službu vo svätyni a na ol- Nepovolaný, taký, čo nie je kňazom. Kňazstvo 7
•6 tári, aby hnev nezastihol zasa Izraelitov. | Ja je darom od Pána, preto sa nikto nesmie svoj­
voľne domáhať tohto daru (Žid 5, 4; Mk 3, 13; Jn
Kniežatá nos:cvall ako odznak svojej hodnosti a 15, 16; Sk 20. 28: 1 Ker 12, 29; Rím 10, 15).
moci palice, žezlá (Gn 49, 10; Nm 21, 13; Ez 7, O pozdvihovaclch obetách porov. Ex 29, 27. 28; 8—20
10). Za kmeň Léviho dal Aron svoju vlastnú pa­ ! Lv 8, 31; 24, 9. Veci „svätosväté" pozostávali
licu, bola to teda trinásta. Zázrak spočíval v tom, í z podielov na potravných obetách, na obetách za
žc suchá Áronova palica sa rozzelenala. Sv. Otco­ hriech a zá spreneveru (9—11). Mohli ich jest len
via vidia v Aronovej palici predobraz kríža, ktorý kňazi, a to len na svätom mieste. Sväté (12—18)
priniesol Božie ovocie vykúpenia. Zelená Áronova boli dary oleja, muštu a zrna, prvotiny, zasvätené,
palica pripomína aj Pannu Máriu (Iz 11, 1). prvorodené z dobytka a pravá lopatka z pozdvího-
1 Prílc-žitosCou na vyhlásenie zákonov tejto hlavy vacej obety. Mohli Ich jesť všetci príslušníci
boli udalosti, opísané v hl. 10. Vymedzujú sa po­ kňazských rodín (Lv 7, 8). K v. 16 porov Ex 13,
vinnosti kňazov a Levitov. Pán hovorí Aronovi, 11—13; 34, 20; Lv 27, 20. 27. O šekli viď Ex 34,
a nie Mojžišovi. Ide o veci kňazské. 20; Lv 27, 0; Nm 3, 47. Zmluva soli — porov. Lv
3—4 Dotýkajú sa len Levitov; w. 5—7 kňazov. 2, 13. Takto kňazi mail z čoho žiť, nemuseli sa
6 Národ daroval Levitov Pánovi, a Pán ich zase starať o svoje živobytie, a tak sa mohli celkom
dal Aronovi. venovať službe Božej.
 Numeri 10—10
chávam tebe, tvojim synom a dcéram ako na­
vždy patriacu náležitosť. Toto je večne platná
zmluva soli pred Pánom pre teba a tvoje po­
tomstvo."
20 Zákon o desiatkach. — A Pán hovoril
Aronovi: „Ty nebudeš mať v ich zemi nijaké-
. ho dedičného majetku a nedostane sa ti medzi
nimi nijakého podielu. Ja som tvoj podiel a
dedičstvo tvoje medzi Izraelitmi.
*21 Synom Léviho týmto dávam všetky desiat­
ky v Izraeli ako dedičný majetok za odmenu
ich služieb, ktoré vykonávajú, za službu pri
22 stánku zjavenia. | Izraeliti nesmú viac pristú­
piť ku stánku zjavenia, lebo by uvalili na
23 seba hriech, ktorý značí smrť, | ale Leviti bu­
dú mať na starosti službu v stánku zjavenia
a budú zodpovední za ich previnenie; to je na­
vždy platné ustanovenie, na všetky pokolenia,
lež medzi Izraelitmi nesmú mať dedičného ma-
24 jetku. | Veď ja ponechávam Levitom ako de­
dičný majetok desiatky, ktoré prinášajú Izra­
eliti Pánovi ako dávky. Preto vzhľadom na nich
som nariadil, že nesmú mať medzi Izraelitmi
nijaký dedičný majetok."
25 Dávky Levitov pre kňazov. — A Pán
26 hovoril Mojžišovi takto: | „Prehovor Levitom
a oznám im:Keď dostanete od Izraelitov desiat­
ky, ktoré som vám určil od nich ako dedičný
majetok, tak prineste z toho pozdvihovaciu
27 obetu pre Pána, desatinu z desatiny. | A táto
podávacia obeta bude sa vám počítať ako odo­
vzdávanie zrna z humna alebo prebytok z lisu
28 ostatných Izraelitov. | Zo všetkých svojich de­
siatkov, ktoré dostanete od Izraelitov, aj vy
oddáte pre Pána pozdvihovaciu obetu a túto
- pozdvihovaciu obetu pre Pána odovzdáte kňa-
29 zovi Aronovi. | Zo všetkých svojich desiatkov
oddáte vždy na pozdvihovaciu obetu pre Pána
zo všetkého to najlepšie ako svätú náležitosť.
50 | A povedz im: Keď budete z toho oddávať to
najlepšie, bude sa to Levitom tak počítať ako
u ostatných Izraelitov výnos humna a lisu.
31 | Toto môžete jesť na všetkých vašich miestach,
vy a vaše rodiny, lebo to je ako odmena za
32 vašu službu pri stánku zjavenia. | Len ak naj­
lepšie odovzdáte, neprivoláte si previnenie na
seba a neznesvätite posvätné dary Izraelitov
a za to nezomriete.”
•19 Dodatok k zákonu o (istote. — A Pán
2 hovoril Mojžišovi a Aronovi takto: | „Toto je
zákonné ustanovenie, ktoré dal Pán, keď na-
U—32 Leviti dostanú desiatky z plodín, z ovocia a zo
zvierat, ktoré sa mohli obetoval (Lv 27, 30). Ale
zo svojich príjmov museli dávať zasa desiatu Čiast­
ku kňazom. AJ Leviti dostávali desiatu čast z voj­
novej koristi (Nm 31. 30), a to zo živej; mŕtvu
dostali bojovníci. Keď ľudia svoje desiatky svedo-
míle odvádzali, tým sa ozaj štedro postarali o ži­
vobytie Levitov.
1 n. O prípadoch, keď sa možno poškvrniť, viď Lv
12. 15. Najvllčš'm poškvrnením bolo dotknúť sa
ľudskej mŕtvoly. Bolo to vari preto, že smrť je
následkom hriechu, a preto zobrazovala aj hriech.
Nielen dotyk, lež aj blízkosť mŕtvoly poškvrúovaia I
11 SZ
161
riadil: Povedz Izraelitom, aby ti priviedli bez­
chybnú červenú jalovicu, ktorá nemá chyby a
ktorá dosiaľ nenosila jarmo, j Odovzdajte ju 3
kňazovi Eleazarovi! Potom ju vyvedú von pred
tábor a zabijú pred jeho očami! | Nato kňaz Ele- 4
azar vezme svojim prstom niečo z jej krvi a
sedem ráz pokropí jej krvou smerom ku vcho­
du stánku zjavenia, j Potom sa jalovica spáli 5
pred jeho očami, jej koža, mäso a krv sa spáli
spolu i s trusom, j Tu vezme kňaz cédrové dre- 6*
vo, yzop a karmazinové nite a hodí to do ohňa,
v ktorom bola jalovica spálená. | Nakoniec kňaz 7
vyperie si šaty a okúpe si telo vo vode. Nato
opäť bude môcť ísť do tábora, ale zato kňaz
ostane nečistý až do večera, j Aj ten čo ju spá- 8
lii, musi si vyprať šaty á telo okúpať vo vode
a bude do večera nečistý. | Nato muž, ktorý je 9
čistý, pozbiera popol z jalovice a uloží ho mimo
tábora na čistom mieste. Uschová sa pre izra­
elskú pospolitosť na prípravu očistnej vody; je
to obeta za hriechy. | Ten, čo pozbieral z jalo- 10
vice popol, musí si vyprať šaty a bude do ve­
čera nečistý.
Použitie očistnej vody. — Izraelitovi a
cudzincovi, ktorý sa u vás zdržiava, platí na
večné časy toto ustanovenie: | Kto sa dotkne 11
mŕtveho alebo nejakej mŕtvoly, bude na sedem
dní nečistý. | Nechá sa v tretí a siedmy deň 12
zmierovať, potom bude čistý. Ak sa však na
tretí a siedmy deň nedá zmierovať, nebude
čistý. | Každý, kto sa dotkne mŕtvoly človeka 13
a nedá sa zmieriť, ten poškvrní príbytok Pá­
nov. Takýto človek musi byť z Izraela vyobco­
vaný. Pretože nebol pokropený očistnou vodou,
ostane nečistý. Jeho nečistota ostane na ňom.
Zákon znie takto: Ak umrie nejaký človek 14
v stane, tak každý, kto do Stanu vstúpi, ako
i každý, kto v stane býva, za sedem dní bude
nečistý. 11 každá otvorená nádoba, ktorej vrch-. 15
nák nie je zaviazaný povrázkom, bude nečistá. |
Taktiež bude za sedem dní nečistý, kto sa 16
dotkne mečom zabitého na voľnom poli alebo
toho, čo nešťastlivo zahynul, alebo nejakej ľud­
skej kosti alebo hrobu. | Pre každého, ktorý sa 17
takto poškvrní, vezme sa niečo z popola spále­
nej obety za hriech a na to sa naleje do nádoby
živej vody. | Potom muž, ktorý je čistý, vezme 18
yzop, namočí ho do vody a pokropí staň a všet­
ko jeho zariadenie ako i všetky osoby, ktoré
sa v ňom nachodia. Tak isto to bude aj pri
tom, ktorý sa dotkol kosti, zabitého alebo ako-
na týždeň. Od poškvrnenia mŕtvolou nebolo sa
možno očistiť akoukoľvek vodou, na to sa vyža-
dovolá voda, zmiešaná a popolom červenej jalovi­
ce, tzv. očistná voda.
Obrad s jalovicou mal vykonať Eleazar, a nie
veľkňaz Aron. Poškvrnil by sa dotykom zabitej
jalovice (17, 2; Lv 13, 26; 21, 11). Obrad sa konal
mimo tábora na znamenie, že hriech a smrť nemá
miesta v tábore. O kropení viď Lv 4, 6, 17.
Porov. Lv. 14, 4. 0. 49. Ako vidno, jalovica bola 6
skutočne obetou zu hriech. Za hriech sa obyčajne
obetoval býk (Lv 4, 4). Tu sa však prikazuje ja­
lovica, pretože ženské pohlavie je darcom života.
Značí to teda protiklad smrti.
 1G2 Numeri 19—20

19 koľvek zahynutého, alebo hrobu. | Teda ten, buriči a (neveriaci): Budeme vam môcť vy­
čo je čistý, pokropí nečistého v tretí a siedmy viesť vodu z tejto skaly?" | Nato Mojžiš zodvi- n
deň. Keď ho zmieri na siedmy deň, ten si vy­ hol svoju ruku a dva razy udrel palicou po ska­
perie svoje šaty a vykúpe sa vo vode. Potom le. I vyliala sa voda prúdom a napila sa pospo­
20 večer bude už čistý. | Ak bude niekto nečistý litosť spolu i so svojim dobytkom. | Avšak po- 12
a nedá sa zmieriť, takýto človek sa musí z pos­ tom riekol Pán Mojžišovi a Áronovi: „Pretože
politosti vyobcovať, pretože poškvrnil svätyňu ste mi neverili a neoslávil! ste mňa pred oča­
Pánovu. Keďže nebol pokropený očistnou vo­ mi Izraelitov, nevovediete tento ľud do zeme,
21 dou, ostáva nečistý. | Toto nech je vám večne ktorú im dám." | To sú vody z Meríby (Vody 13’
platným zákonom! Aj ten, čo kropí očistnou vo­ zvady), kde sa Izraeliti vadili s Pánom a (kde)
dou, nech si operie šaty. Ktokoľvek sa dotkne sa na nich oslávil.
očistnej vody, bude do večera nečistý. | Čoho­
koľvek sa nečistý dotkne, bude nečisté, a tak Od Kadeše až do Zajordánska, 20,14—21, 35.
isto osoba, čo zasa dotkne sa jeho, bude do ve­
čera nečistá." Vyjednávanie s Edomčanm i. — A Moj- *
u
Máriina smrť a vzbura v Meríbe. — žiš ešte z Kadeše poslal poslov k edomskému
*20 Prvého mesiaca štyridsiateho roku prišli Izra­ kráľovi: „Toto ti odkazuje tvoj brat Izrael: Ty
eliti, celá ich pospolitosť na púšť Sin a ľud sa poznáš všetky strasti, ktoré nás zastihli: | Naši 15
utáboril v Kadeši. Tam zomrela Mária a tam ju otcovia zostúpili do Egypta a my sme bývali
i pochovali. v Egypte za dlhý čas. Egypťania zle zachádzali
s nami i s našimi otcami. |-I volali sme o pomoc 16
•2 A keď ľud nemal vody, zhŕkli sa proti Moj­ k Pánovi a on počul náš nárek a poslal nám
•3 žišovi a Aronovi | a ľud sa vadil s Mojžišom anjela, ktorý nás vyviedol z Egypta. Teraz sme
a kričal: „Ach, keby sme boli (aj my) pohy­ v Kadeši, v meste, na hranici tvojho územia. ■
nuli, keď naši bratia zahynuli pred Pánom! I Chceli by sme prejsť cez tvoju zem! Nepôjde- 17
4 Prečo ste Pánovu pospolitosť doviedli na túto me po poli a viniciach, ani nebudeme piť vodu
púšť, aby sme pomreli i s našim dobytkom? | z tvojich studní. Budeme stúpať po kráľovskej
5 Prečo ste nás len vyviedli z Egypta a priviedli ceste, neodchýlime sa .ani napravo, ani naľavo,
na toto zlé miesto, do kraja, kde niet zrna, ani kým neprejdeme tvojím územím." [ Ale Edom *
18
íig, ani viníc, ani granátových jabĺk, ba ani im odpovedal: „Cez moje územie nesmieš prejsť!
G len vody na pitie?" | Vtedy Mojžiš a Áron odišli Ináč ťa napadnem mečom!" | Nato Izraeliti mu 19
od pospolitosti ku vchodu stánku zjavenia a odkázali: „Pôjdeme po hlavnej ceste a ak bu­
padli na svoju tvár. I zjavila sa im sláva Pá­ deme piť — ja a môj dobytok — z tvojej vody,
7,-S nova | a Pán riekol Mojžišovi: | „Vezmi si pali­ ! to zaplatím. Nejde o inšie, len aby som prešiel
cu a zhromaždi pospolitosť, ty a tvoj brat Aron! I svojimi nohami." f Ale on odpovedal: „Nesmieš 20
Pred ich očami rozkážte skale, aby dala vodu. I prejsť!" A hneď nato Edom vytiahol proti nim
Vyvedieš vodu zo skaly a napojíš pospolitosť s veľkým množstvom a ozbrojenou rukou. |
9 spolu i s jej dobytkom.” | I vzal Mojžiš palicu
z jej miesta pred Pánom, ako mu to prikázal. | srdenstvo. Zato sa Pán oslávil sám, keď predsa
'10 A Mojžiš s Aronom zhromaždili pospolitosť dal ľudu zázračnú vodu. Lenže pochybujúcich ťaž­
pred skalu a Mojžiš im riekol: „Počujte, vy ko tresce. Vylučuje ich zo zasľúbenej zeme, pre
ktorú podstúpili toľko obetí a znášali veľa strastí.
Meríba značí zvadu (viď Ex 17, 7). Lenže toto 13
V lom, že jalovicu obetovali mimo libora, podľa
miesto nie je totožné s oným v Rafidim (porov,
návodu sv. Pavla Otcovia vidia predobraz Ježiša
tiež Dt 32, 15 a Ex 17, 2 n.).
Krista, ktorý trpel a umrel za hriechy ľudstva
vonku z mesta, za hradbami (Žid 13, IZ). Očistná Po skúsenosti, opísanej v Nm 14, 45, MojžiS 14—17
voda, pomiešaná s popolom z červenej jalovice, chce svoj národ viesť do zasľúbenej zeme nie od
jc zasa predobraz krstu, pretože táto sviatost do. juhu, ale od východu, a to cestou popod Mrtvé
stáva svoju silu z obety kríža, ako by z krvi Spa­ more a potom cez Jordán. Cez územie Edomčanov
siteľovej. chce prejsť pokojne, ako priateľ. Posiela poslov,
1 O KadeSi viď Gn 14, 7. O Márii porov. Ex 2, ktori majú vyjednať pokojný priechod. Pravde,
4 n.: 15. 20; Nm 26, 59. podobne napísal edomskému kráľovi list, v ktorom
2 Mojžiš jc už unavený, tak ako aj Aron, usta­ mu vyložil svoj úmysel. Z pamiatok Tcll-el-Amar-
vičným zápasom s nevďačným ľudom. Už mu ani na sa dozvedáme, že králi už v najstarších časoch
neodvrávajú. Nie div, veď za štyridsať rokov viest vyjednávali medzi sebou „listovne“. — O príbu­
ľud tvrdej a nepoddajnej šije nebolo malou úlohou. zenstve medzi Edomčanmi a Izraelitmi porov. Gn
3 Bratia zahynuli, porov. 11, 33; 14, 37. 45; Nm 17, 25, 21—26, o edomských kráľoch Gn 3G. 31—39,
11. 12 o anjelovi Božom Ex 23, 20; Gn 12. 7 a Ex 14, 19.
8 Mojžiš už v Egypte robil divy s Pánovou pali­ Kadcš v tom čase patril Amorejčanom. Kráľovská
cou (Ex 4. 2: 7. 15; 9, 23; 10, 13; 14, 16), aj pri cesta je hlavná ccsia, povedali by sme hradská
Rafidim vyviedol ňou vodu zo skaly Ex 17, S. 0. cesta, po ktorej tiahne kráľ so svojim vojskom.
Palica mala pripamälúvat ľudu Mojžišovu zázrač­ Táto cesta bola aspoň čiastočne upravená.
nú moc, ako aj posilniť Mojžišovu dôveru v Pána, Edomský kráľ nedovolil však Izraelitom prejsť 18—20
10 n. Mojžiš vte sicc, že Pán môže všetko, mysli však stredom svojho územia. AvSak, ako to vysvitá
na to, žc ľud sa nenapráva, a prelo ho trápi myš­ z Dt 2, 5 n., dovolil Im prejsť pohraničným úze­
lienka, čl sa Pán teraz zmiluje nad národom. Po­ mím. Edomský kráľ vedel, že toľkí ľudia by te­
chybuje leda, čl Pán dá ľudu vodu. Preto mu mer spustošili jeho krajinu. A potom mal iste
nepostačuje udrieť skalu raz, robí lo dva razy. skúsenosť, že sľuby sa vo veci pastvy a vody ťaž-
Chybuje mu pevná viera a dôvera. Mojžiš ne­ ko dajú dodržať, najmä na takom území, akým
oslávil Pána, keď neveril v jeho nesmieme milo- bolo edomské.
 Numeri 20—21
♦21 A keď sa Edom zdráhal povoliť prechod Izra­
elitom cez svoje územie, Izrael od neho odbo­
čil.
•22 Áronova smrť. — Takto vyrazila celá
izraelská pospolitosť z Kadeše a došla k vrchu
23 Hor. | Tu na vrchu Hor, ktorý je na hraniciach
edomskej zeme, povedal Pán Mojžišovi a Aro­
24 novi: | Aron sa pripojí ku svojmu Tudu, lebo
nevojde do zeme, ktorú dávam Izraelitom, pre­
tože ste sa protivili pri vode Meriby môjmu
•25 rozkazu. | Vezmi Árona a jeho syna Eleazara
26 a vyveď ich na vrch Hor. | Tam vyzlečieš Áro­
na z jeho rúcha a oblečieš doň jeho syna Ele­
azara, lebo Aron sa tam pripojí k svojim prí­
27 buzným." | A Mojžiš urobil tak, ako to nariadil
Pán. Vystúpili teda na vrch Hor pred očami
26 celej pospolitosti. | Tu Mojžiš vyzliekol Árona
z jeho rúcha a obliekol doň jeho syna Eleazara.
A tam Aron zomrel na končiari vrchu. Mojžiš
29 a Eleazar nato zišli z vrchu dolu. | Keď všetok
ľud videl, že Aron umrel, celá Izraelova rodina
ho oplakávala za tridsať dní.
•21 Boj s aradským kráľom. — KeďsaKana-
ánčan, kráľ z Aradu, ktorý býval v Negebe, do­
zvedel, že Izraeliti tiahnu cestou popri Atarim,
napadol Izraelitov a niekoľkých z nich zajal. |
2 Vtedy Izrael urobil sľub a povedal: „Ak vydáš
tento ľud do mojej moci, prevediem na ich
3 mestách kliatbu zničenia.” | A Pán vypočul
Izraelovu žiadosť a vydal mu Kanaánčanov a
on rozšíril na nich a na ich mestá kliatbu zni­
čenia. I nazvali to miesto Horma.
•4 Medený had. — Od vrchu Hor tiahli ďalej
smerom k Červenému moru, aby obišli zem
Edomčanov. Cestou bol ľud netrpezlivý. |
5 I šomral ľud proti Bohu a proti Mojžišovi:
„Prečo ste nás vyviedli z Egypta, žeby sme po­
mreli na púšti? Niet chleba, niet vody, a tento
6 biedny pokrm sa nám už hnusil” | Zato Pán
poslal na ľudí jedovaté hady. Ony hrýzli ľud
21 Porov, hl. 33.
22 Vrch Hor Je neďaleko Kadeše; na severozá-
pádnej strane pohoria Seir.
2S—2B Podľa Dt 10, G Aron zomrel pri Moserc (Nm
33, 30). Vrch Hor bol jeden z končiarov pohoria
Moscrot. Podobne o) Nebo je jeden z vrchov po­
horia Aborim. — Pripojí sa k svojim príbuzným,
t. j. zomrie (viď Gn 25, 8). Tieto slová dokazujú,
že Izraeliti verili v nesmrteľnosť duše Árona
zobliekli z veľkňazských Šiat, ktoré by sa boli jeho
mŕtvolou poškvrnili. — Aj Mojžiša oplakával ľud
tridsať dní (Dt 34, B).
1-3 „Sľub prekliatia“ (Lv 27, 28 n.) súvisí s rozkazom
Božím vyničiť kanaánske obyvateľstvo podľa vte­
dajších vojenských zákonov. Veci, zvieratá a ľudí,
ktorí boli takto sľúbení, museli víťazi poničiť. Boh
z dvoch dôvodov dovolil skazu Kanaánčanov: že
miera Ich hriechov bola už preplnená, a ďalej, že
kanaánska modloslužba by bola bývala veľkým
nebezpečenstvom pre rýdze náboženstvo vyvolené­
ho národa, s ktorým mal Boh veľký zámer v de­
jinách spásy.
Boh zvolil ako znak záchrany práve obraz toho
zvieraťa, ktoré bolo príčinou ich nešťastia. Ozdra-
vovacla sila a moc neplynula priamo z pohľadu
na medeného hada. K tomu bol potrebný prejav
viery a dôvery v Boha (Múd 16, 5 n.). Teda nie
11*
163
a z Izraelitov mnoho ľudí pomrelo. | Tu prišiel 7
ľud k Mojžišovi a povedal: „Zhrešili sme, keď
sme šomrali proti Pánovi a proti tebe. Pros za
nás u Pána, aby od nás odňal hadov!” A Moj­
žiš prosil za ľud. | Tu riekol Pán Mojžišovi: 8
„Urob medeného hada a preves ho na žrď! Po­
tom každý, ktorý naň pozrie, ostane nažive.” |
Spravil teda Mojžiš medeného hada a prevesil 9
ho na žrď. A keď niekoho hady uhryzli, a ten
pozrel na medeného hada, ostal pri živote.
Cesta Izraelitov k rieke Amon. —
Potom Izraeliti išli ďalej a táborili v Obote. | *
10
Keď sa z Oboty vzdialili, utáborili sa v Jeaba- 1;
rime, na púšti, východne nd Moabska. | Odtiaľ 12
pobrali sa ďalej a táborili pri potoku Zared. |
Keď sa odtiaľ pohli, utáborili sa zasa pozdĺž 13
Arnonu, ktorý je v púšti a ktorý priteká z amo-
rejského územia. Amon je hranicou Moabska,
medzi Moabčanmi a Amorejčanmi. | Preto sa *
14
hovorí v „Knihe bojov Pánových":
„Vaheb v Sufe a údolia Arnonu 15
a svahy údolí, čo sa tiahnu do krajiny Ar
a opierajú sa o hranicu Moabska."
Odtiaľ tiahli k Bére. To je studnica, o ktorej 16"
hovoril Pán Mojžišovi: „Zhromaždi ľud, nech
im dám vody!" | Vtedy Izrael spieval túto pie- 1*
seň:
„Vyraz studnička! Prespevujte jej! 18
Studnica, čo ju kopali kniežatá,
ktorú vznešení ľudu vyryli
svojimi žezlami, svojimi palicami!"
Z púšte potom tiahli do Matany, | z Matany 19
do Nahalielu, z Nahalielu do Bamotu, | z Bamo- 20'
tu do údolia v Moabských stepiach, na výšinu
Fasgy, ktorá hľadí do pustatiny.
medený had, ale Pán uzdravoval. Medený had je
predobrazom Ježiša Krista. On oslobodil od smrti
všetkých, ktorí sa s vierou obracajú k jeho krížu.
Spasiteľ sám seba prirovnáva k medenému hado­
vi na púšll (Jn 3, 14).
Od vrchu Hor dal! sa Izraeliti na Juh a popri 1G—½
západných hraniciach Edomska prešli na druhú
stranu Araby. Od Akabského zálivu tiahli no se­
ver, pričom najprv smerom severovýchodným ob­
išli pohorie Seir ako aj Moabsko, pokým nedošli
k rieke Arnonu (Dt 2, 1. 8. 13). Obot a Jeabarim
(hebr. Ijjé Ha‘abárím) ležali na východ od údolia
Araba čiže na juh od Mŕtveho mora. Potok Zared
je asi dnešné Vadí el-Kcrak. Amon Je terajšie
Vadí cl-Módžib.
Kniha bojov Pánových je zbierka starých vo. 14—19
jenských piesní. Bližšie nevieme o nej nič povedať.
Možno, že je to tá istá kniha, ktorá sa spomína
v Joz 10, 13; 2 Sm 1, 18. Vg. má namiesto Vaheb
atď.: „Ako urobil v Červenom mori, tak urobí aj
v potokoch Arnonu. Náklonní sa bralá potokov,
aby sa zastavili v Ar a odpočinuli sl na hraniciach
Maobčanov.“ No začiatok hebrejského znenia treba
doložiť: Podmanili sme alebo zaujali sme atď.
Vaheb je nejaké mesto, Sufa zasa krajina. Ar
(v. 28) bolo kedysi hlavným meslom Moabska.
Voda Je darom Božím, žezlom a palicou sa 16—19
studňa vykopať nedá. Chce sa tým naznačiť, že
studňu kopali za prítomnosti o dozoru náčelní­
kov a vodcov. Beduíni si pri studniach radí zaspie.
vajú.
Fn-ga, dnešné Ras es-S!aga, vrch pohoria Aba. ¾g
rím nn východ od Mŕtveho mora. Pustatina je kraj
medzi pohorím Abarim a Mŕtvym morum.
 164 Numeri 21—22
Boj a víťazstvo nad amorejským
21 kráľom Sehonom. — I poslal Izrael poslov
k Sehonovi, kráľovi amorejskému, a odkázal
22 mu: | „Chcel by som prejsť cez tvoju zem. Ne­
vstúpime ti ani na pole ani na vinice, nebude­
me piť vôbec vodu z tvojich studníc. Pôjdeme
po kráľovskej ceste, pokým len neprejdeme
23 tvoje územie." | Lež Sehon nedovolil Izraelitom
prejsť cez svoje územie. Ba zhromaždil všetko
svoje vojsko a vytiahol proti Izraelitom na
púšť. Keď prišiel do Jasy, napadol Izraela. |
•21 Ale Izrael ho bil ostrím meča a zaujal jeho zem
od Arnonu až po Jabok, až po územie Amoni-
•25 tov. Hranicou amonskou bol Jezer. | Izrael za­
ujal všetky tamojšie mestá a osadil sa vo všet­
kých amorejských mestách, v Hesebone a
25 v miestach k nemu prislúchajúcich. | Hesebon
bolo mesto amorejského kráľa Sehona. On bol
predtým viedol vojnu s predchádzajúcim mo-
abským kráľom a vyrval mu z rúk celú zem až
27 po Amon. | Preto pospevovali (uštipačne) pes­
ničkári:
23 „Poďte do Hesebonu,
vystavané a opevnené bude Sehonovo mesto!
Veď oheň z Hesebona vyšľahol,
plameň z hradu Sehonovho,
strávil Ar moabský dočista,
popálil výšiny arnonské.
29 Beda ti, Moabsko!
Stratený si, Chámošov ľud!
Opustil synov svojich na úteku
a svoje dcéry v zajatí amorejského kráľa
Sehona.
30 Lež my sme ho ničili strelami,
Hesebon bol stratený až po Dibon
a pustošili sme ich v Nole,
ktorá leží pri Madabe."
Víťazstvo nad bášanským kráľom
31 O g o m. — Keď sa Izraeliti osadili v zemi Amo-
32 rejčanov, | Mojžiš poslal vyzvedieť sa o Jezeri.
Potom ho zaujali i s prislúchajúcimi osadami
a vyhnali tam bývajúcich Aramejčanov.
24 Jabok tečie do Jordána, dnes sa volá Nahr ez-
Zcrka. Jabok bol severnou hranicou kráľovstva
amorejského, Amon zasa južnou.
25—30 Víťazstvo nad Sehonom, kráľom amorejským,
malo ozvenu v celých dejinách Izraela (Dt 2, 26 n.;
4, 46; Joz 2, 10 n. atď.). Hesebon bolo staré moab-
ské mesto, ktoré predtým Schon vyrval Moabča-
nom. Potom sa stalo hlavným mestom kráľovstva
amorejského. Hesebon ležal naproti Jerichu, teda
severovýchodne od Mŕtveho mora. Dnešné rumo­
visko nesie meno Hcsban. Pesničkou oslavuje sa
víťazstvo Izraelitov nad Hesebonom. Hesebon je
zničený a básnik vyzj"va Izraelitov, aby vystavali
mesto. Tu sa osadia lanene Ruben a Gad. Inl mys­
lia, že je to posmešná pieseň, v ktorej sa ospevuje
najprv porážka Moabčanov (27—29) a potom poráž­
ka Amorejčanov skrze Izraelitov (v. 30). — Boh
ChámoS bol národným bohom moabským a Amo-
rejčania ho uctievali pod menom Moloch (11, 29;
4 Kr 3, 23. 27; 23, 13; Jer 4(1, 7 n.).
Nato sa obrátili a tiahli smerom k Bášanu. 33*
Tu pri Edrei vytiahol proti nim do boja so
všetkým svojím vojskom bášanský kráľ Og. |
Pán však riekol Mojžišovi: „Neobávaj sa ho! 34
Dám ti ho do rúk so všetkým jeho vojskom
a s celou jeho zemou a ty naložíš s ním, ako
si to urobil so Sehonom, kráľom amorejským,
ktorý sídlil v Hesebone!” | Zabili ho teda i jeho 35
synov a všetko jeho vojsko, takže mu neostal
nikto, čo by bol utiekol. Jeho zem však zauja­
li.
Balám a jeho proroctvo, 22—24.
Moabský kráľ povoláva amonského
veštca Baláma po prvý raz. — Potom 22
*
Izraeliti išli ďalej a utáborili sa na Moabských
stepiach pri Jordáne naproti Jerichu. | Keď to 2*
všetko videl Balak, syn Seforov, čo Izrael spra­
vil Amorejčanom, | predesil sa Moabčan veľmi 3
tohto národa, pretože bol veľký a schytila ho
hrôza pred Izraelitmi. | I povedal Moabčan 4
starším madiánskym: „Tento dav nám požerie
všetko vôkol nás. Tak, ako dobytok spásava
Bášan je územie od rieky Jarmuka na sever 33
až po Hermon, teda východne od Galilejského ja­
zera. Edrei bolo hlavným mestom bášanského krá­
ľovstva. Dnes z neho ostali len zrúcaniny. Der‘át
juhovýchodne od Galilejského jazera. Porov. Dt.
3, 1—3.
Moabslcé stepi = územie medzi Jordánom a po­ 1
horím Abarim, najmä severne od Mŕtveho mora.
Balak, kráľ moabský, sa domnieval, že keď po­ 2—6
razí Izraelitov, dostane do rúk aj územie, ktoré
mu boli predtým vyrvali Amorejčanla. Lenže proti
Izraelitom sa neodvážil bojovať sám. Hľadá sj spo­
jencov. Madiánčanla (Gn 25, 2) sídlili na pobreží
Akabského zálivu u tiež na východ od Moabčanov
a Amorejčanov. Madiánski náčelníci dávajú Bala­
kovi radu, aby zavolal chýrneho veštca (zaklínača),
ktorý by preklial Izraelitov. Inakšie ťažko zvíťazí
nad národom, s ktorým je jeho božstvo, čo mu
očividne pomáha a chráni ho. Madiánčanla mohli
poznať Baláma, veď oni sprostredkovávali obchod
medzi Egyptom a Mezopotámiou. Petór (Pitní) bolo
mesto na pravom brehu Eufrátu v severnej Me­
zopotámii. Aj podľa Dt 23, 5 Balám pochádzal zo
severnej Mezopotámie. Z Moabska do Mezopotámie
na ťavách mohlo sa dôjsť za dvadsať dní. Cesta
sem a tam trvala teda asi Štyridsať dní. Balám
(Pán je prítomný) je záhadnou osobnosťou. Jedni
ho považujú za falošného proroka, ktorému by bol
Pán dal dar proroctva, aby prorokoval o Izraeli­
toch (Origenes, sv. Cyril Alex., sv. Ambróz), inl
myslia, že bol pravým prorokom Pánovým (sv.
Hieronym, sv. Augustín). Pravda bude asi upro­
stred. Balám bol slávny pohanský veštec, ktorý
poznal aj izraelského Boha, Pána (v. 8. 13. 19 atď.).
V tom, čo uvádza o ňom naša kniha, javí sa nám
ako pravý prorok, lebo jeho proroctvo je od Pána,
jeho výpovede svätop sec považuje za slová Páno­
ve a aj zo splnenia jeho proroctva vidno, že ten­
toraz prorokoval ako pravý prorok. Dar proroctva
jc milosť a Boh ju dáva, komu chce. Balám pozná
pravého Boha, ochotne sa podriaďuje jeho vôli
(13. 20. 21.). Lenže potom sa zo ziskuchtivosti chce
protiviť vôli Božej, chce prekľať Izraelitov (v. 32
! a Dt 23, 5) a dáva Balakovi zlú radu (Nm 31, 16).
Pre tieto zlé vlastnosti niektorí svätopisci ho po­
sudzujú (2 Pt 2, 15. 16; Jud 11; Zjv 2, 14) ako ne­
rozumného proroka. Balám je nástrojom Božim; a
I pokým bol nástrojom, bol pravým prorokom, hoci
[ inokedy bol len presláveným pohanským veštcom.
 Numeri 22
trávu na poli!” A Balak, syn Seforov, ktorý bol
5 toho času moabským kráľom, | poslal poslov
k Balámovi, synovi Beorovmu, do Petoru na
Eufráte, do zeme jeho národa, aby ho privolal
a odkázal mu: „Tu je národ, čo vytiahol
z Egypta. Roztiahol sa už po celej zemi a usa­
6 lašil sa naproti mne. | Príď teda a prekľaj mi
tento národ, lebo je silnejší ako ja. Možno, po­
tom ho porazím a vyženiem zo zeme. Viem ja,
koho ty požehnáš, je požehnaný a koho ty pre­
kľaješ, je pr“kliaty.”
7 I pobrali sa starší Moabska a starší Madián-
ska, s odmenou za veštbu v rukách, a prišli
8 k Balámovi a oddali Balakov odkaz. | A on im
povedal: „Ostaňte túto noc tu a potom vám
dám odpoveď podľa toho, čo mi povie Pán.”
I ostali moabski náčelníci u Baláma.
9 A Boh prišiel k Balámovi a riekol mu: „Co
10 sú to za mužovia pri tebe?” | A Balám odpove­
dal Bohu: „Balak, syn Seforov, kráľ moabský,
11 mi odkázal: | Tu je národ, čo vytiahol z Egypta
a roztiahol sa už po celej zemi. Príď teda a
zariekni mi ho! Hádam budem môcť potom za­
12 čať s nim boj a vyženiem ho." | Boh však riekol
Balámovi: „Nesmieš ísť s nimi! Nesmieš pre­
13 kliať ten ľud, lebo je požehnaný!” | Keď Balám
ráno vstal, povedal Balakovým náčelníkom:
„Choďte len do svojej zeme, lebo Pán mi nedo­
14 volil ísť s vami." 11 pobrali sa moabski predáci
a keď došli k Balakovi, povedali mu: „Balám
sa zdráhal ísť s nami."
Balak poznove posiela po Baláma. —
15 Nato Balak poslal opäť popredných mužov, a
to viacerých a vznešenejších, ako boli prví. |
Keď prišli k Balámovi, povedali mu: „Takto od­
Iti
kazuje Balak, syn Seforov: Neotáľaj prísť, ku
17 mne! | Bohato ťa odmením a urobím všetko, čo
len budeš odo mňa požadovať. Len príď a za­
18 riekni mi tento ľud!” | Lež Balám odvetil slu­
žobníkom Balakovým: „Keby mi dal Balak toľ­
ko striebra, koľko sa zmesti do jeho domu, ne­
budem môcť robiť proti rozkazu Pána, Boha
19 svojho, ani viac, ani menej. | Ale zostaňte aj
vy túto noc tu, aby ste sa dozvedeli, čo mi ďa­
•20 lej povie Pán." | A Pán za noci prišiel k Balá­
movi a riekol mu: „Ak ťa títo mužovia prišli
zavolať, tak sa vyber a choď s nimi! Ale len
21 to smieš robiť, čo ti prikážem ja!” | Ráno po­
tom Balám vstal, osedlal svoju oslicu a odišiel |
s moabskými predákmi. | čo hovoriť. Poviem len to slovo, čo mi dá na
•22 Balámova oslica rozpráva. — Potom
sa Boh rozhneval, že [Balám] už aj sám chcel
20 n. Pán dovoluje Balámovi Isť k Balakovi, žeby po­
žehnal Izraelitov. Lež Balám sl cestou mysli, že
ich bude môct prekliať, a preto sa vydáva na cestu
z vlastného rozhodnutia (v. 22), a proti Pánovej
vôli (v. 32).
22—M Oslica stala sa nástrojom Božím, aby poučilo
a pokorila Baláma. Skutočnosť, že oslica hovorí
(28 n.), dá sa vysvetliť iba zázračne. Ako kedysi
diabol použil na svoje služby hovoriaceho hada,
tak anjel Pánov používa oslicu, aby otvorila Ba­
lámovi oči a odvrátila ho od jeho zlého zámeru.
O tejto skutočnosti je presvedčený Mojžiš a sv.
Peter (2 Pt 2, 16).
165
ísť, a anjel Pánov zastúpil mu cestu, aby ho
zadržal. Niesol sa totižto na oslici a sprevádza­
ný bol svojimi dvoma sluhami. | Keď oslica vi- 23
dela na ceste stáť Pánovho anjela s vytaseným
mečom v ruke, zabočila z cesty a išla poľom.
Tu Balám bil oslicu, aby ju zavrátil na cestu. |
Anjel sa zasa postavil do úžľabiny medzi viní- 24
cami, kde stál z oboch strán múr. | Keď oslica 25
zočila Pánovho anjela, pritisla sa o múr a Ba­
lámovi pritlačila nohu o múr. I bil ju znova. |
A anjel Pánov zasa ho predišiel a zastal si na 26
úzkom mieste, kde sa nedalo vyhnúť ani na
pravo, ani na ľavo. | Keď teraz Balámova oslica 27
zbadala anjela Pánovho, padla pod Balámom.
Tu sa Balám rozhneval a ťal palicou oslicu. |
Tu Pán otvoril oslici ústa a ona prehovorila 28
k Balámovi: „Čože som ti urobila, že si ma už
tri razy bil?" | A Balám odvetil oslici: „Lebo si 29
si robila posmech zo mňa. Keby som mal poru­
ke meč, tak by som ťa zabil.” | Na to odpove- SJ
dala oslica Balámovi: „A či som ja nie tvoja
oslica, na ktorej oddávna až dodnes jazdievaš?
Ci bolo mojím zvykom takto sa k tebe zacho­
vať?!” On odpovedal: „Nie!” ] I otvoril Pán Ba- 31
lámovi oči a teraz zbadal na ceste stáť anjela
Pánovho s vytaseným mečom v ruke. Poklonil
sa a vrhol sa na tvár. | Anjel Pánov mu však 32
povedal: „Prečo si bil svoju oslicu už tri razy?
Pozri, ja sám som prišiel, aby som ťa zadržal,
lebo táto cesta je proti mojej vôli. | Oslica ma 33
zbadala a tri razy sa mi vyhla. Keby sa mi ne­
bola vyhla, bol by som ťa už zahubil. Ju však
bol by som nechal nažive." | Tu Balám riekol 34
Pánovmu anjelovi: „Previnil som sa. Nevedel
som, že sa mi ty staviaš do cesty. Teraz však,
ak sa ti to neprotiví, vrátim sa späť.” | Avšak 35
anjel Pánov odvetil Balámovi: „Len choď
s mužmi! Ale hovoriť budeš len to, čo ti pri­
kážem ja!” A Balám šiel s Balakovými náčel­
níkmi.
Balámov príchod k Balakovi. — Keď *
36
Balak počul, že sa blíži Balám, šiel mu v ústre­
ty do moabského Iru, ktorý je na samých hra­
niciach arnonského územia. | A povedal Balak 37
Balámovi: „Ci som neposlal po teba oznove,
žeby som ťa privolal? Prečo si neprišiel hneď
ku mne? Ci vari som nie schopný odmeniť
ťa?" | Balám však odpovedal Balakovi: „Nuž 38
prišiel som k tebe, ale sotva budem môcť nie­
ústa Boh.”
Potom išli Balak s Balámom ďalej a došli 39
do Kirjat-Chusot. | A keď Balak obetoval bý- 40
kov a ovce, poslal z nich Balámovi a náčelní­
kom, čo boli s ním.
Tr jc asi Ar (21, 15. 28). Balám nie je úprimný, 36—II
neprezrádza, že mu Pán zakázal zlorečil Izraeli
*
tom. Balak prináša svoju obetu Pánovi, a nie mó-
abským bohom. Chcel sl tým získať blahovôľu
a pomoc Izraelského Boha proti Izraelitom. Ba *
mot-Bál, vlastne' meno miesto, o ktorom bola reč
v 21, 19; dosl. značí Výšiny Bálové. Na výšinách
obctovávall pohanským bohom.
 Numeri 22-23-24
160

41 Prvé požehnanie tíalántovo.— Keď hovor!" 1 | Keď došiel k nemu, hľa, ten stál ešte 17
nastalo ráno, zobral Balak Baláma so sebou , pri 1 svojej zápalnej žertve a pri ňom moabski
a zaviedol ho na Bamot-Bál. odkiaľ bolo vidieť náčelníci.
i Tu sa ho Balak opýtal: „Čože hovoril
23 zadné (voje] izraelského národa.1 Tu riekol Ba­ Pán?"
lám Balakovi: „Postav mi tu sedem oltárov a Tu on predniesol svoj oslavný špev a vravel: 18
prichystaj sedem býčkov a sedem baranov!"
2 A Balak urobil tak. ako si Balám žiadal. Nato „Vstaň, Balak, a počúvaj!
Balak a Balám obetovali na každom oltári po Nakloň sluch ku mne, Seforov syn!
3 jednom býčkovi a jednom baranovi. ' Polom
pocidal Balám Balakovi: „Počkaj pri svojej Nie je Boh ako človek, žeby lúhal, 19*
zápalnej žertve, ja odídem, azda sa mi zjaví ! nie je ako syn ľudí, žeby ľutoval!
Pán. A čo mi dá vedieť, oznámim ti." I odo- | Azda by povedal, a nevykonal,
4 bral sa na osamelé miesto. . A Boh sa ozaj | hovoril var’, a nesplnil?
zjavil Balámovi a tento mu povedal: „Vystavil I
som sedem oltárov a na každom oltári obetoval Hľa, dostal som rozkaz požehnať, 20
S som býčka a barana." Nato Pán vložil do Ba- । nuž požehnávam a nemením to:
lámových úst slová a riekol mu: „Vráť sa k Ba- Nevidno nešťastia v Jakubovi 21
6 lakoví a takto rozprávaj!" ' Keď sa k nemu a nebadať strasti v Izraelovi.
vrátil, videl, že Balak stál ešte pri svojej zá­ Pán, Boh jeho, je s ním
palnej žertve a pri ňom všetci moabski pre- a jasot, patriaci kráľovi, je na ňom.
*7 dáci. Tu predniesol svoj oslavný spev a ho­ Boh, ktorý ho z Egypta vyviedol, 22
voril: je preň ako rohy zubrie.
„Z Arama Balak ma priviedol,
od vrchov východu moabský kráľ; Veď niet hádačstva v Jakubovi 23
Poď. prekľaj mi Jakuba. a niet veštectva v Izraeli:
poď zlorečiť Izraelovi! Keď je na to čas, oznamuje sa Jakubovi
a Izraelovi to, čo učiní Boh.
‘8 Akože môžem prekliať, koho nepreklína Boh?
Akože môžem zlorečiť, komu nezlorečí Pán? Hľa, ten ľud sťa levica sa dvíha, 24
9 Veď vidim ho z vrchu skalísk, ' ako lev povstáva.
z výšin sa naň dívam: Neľahne, pokým korisť nezhltne
| a nevypije krv zabitých.”
Hla. ľud, čo osamote býva si
a neráta sa medzi národy. I 1 povedal Balak Balámovi: „Keď už nemôžeš 25
IC Kto len spočíta Jakubov (rod) ako prach? 1mu zlorečiť, aspoň mu nežehnaj!" 1 Balám mu 26
Kto poráta čo len štvrtinu Izraela? odpovedal: „Nevravel som ti: »Všetko, čo povie
Kiež by som zomrel smrťou spravodlivých, Pán, musim urobiť?."
kebv moja budúcnosť bola ako jeho!"
Tretie požehnanie Balámovo. — Po- 27 *
11 Tu povedal Balak Balámovi: „Co si mi to tom Balak povedal Balámovi: „Poď, zavediem
urobil? Zavolal som ťa prekliať mojich nepria- ťa zas na iné miesto. Možno, že zaľúbi sa Bo­
12 teľov, a hľa. ty ich bohato požehnávaš!" j Ale hu, aby si mi ho odtiaľ preklial." I A Balak zo- 28
on mu odpovedal: „Ci nemám dbať, aby som bral Baláma na vrch Fegor, ktorý sa zdvíha
hovoril to, čo mi vložil na ústa Pán?" j nad pustatinou. I Tu Balám povedal Balakovi: 29
13 Druhé Balámovo požehnanie. — Po­ | „Vystav mi tu sedem oltárov a prichystaj mi
tom vravel Balak Balámovi: „Poď so mnou na 1 sedem býčkov a sedem baranov!” f A Balak 30
iné miesto, odkiaľ ho uvidíš celého. Teraz vidíš j urobil tak, ako si to želal Balám; a na každom
len poslednú časť. Potom si ho odtiaľ prekľa- ! oltári obetoval jedného býčka a jedného bara-
*U ješ!” I vzal ho so sebou na strážne miesto, na ; na. I Avšak Balám poznal, že Pánovi sa za- 24
končiar Fasgy, postavil sedem oltárov a na ľúbilo požehnať Izraela, preto neodišiel ako
každom obetoval po jednom býčkovi a jednom predtým za veštbou, ale obrátil sa tvárou
15 baranovi. ; Nato povedal Balakovi: „Ostaň tu k púšti. ] Keď Balám pozdvihol svoje oči a videl 2
pri svojej zápalnej žertve a ja počkám na zja­ i táboriť Izraela podľa jeho kmeňov, prišiel duch
venie.” í Balám zvestuje trojité požehnanie pre Izraela: 19—26
16 A Pán sa zjavil Balámovi, vložil mu do úst Izrael bude ochránený pred každým nebezpečen-
slová a riekol: „Vráť sa k Balakovi a takto j sivom, lebo Pán je jeho Kráľom (Ex 15, 10); Izrael
■ verí v pravého Boha, a preto nemusí svoju bu-
7 Oťavný spev, hebr, mášal. orákulum, veštba, | dúcnosť z:sťovať hádačml a veštcami, veď Pán mu.
básnické predpovedanie budúcich udalostí. । v čase potreby, svoju vôľu oznámi prostrednlc-
4—10 Izraela požehná Boh, oddelí si ho politicky i ná­ ' tvom osvietených ľudí (Dt 1B, 9—18); v boji so
božensky od ostatných národov a veľmi ho roz­ svojimi nepriateľmi Izrael zvíťazí (Gn 49, 9. 27).
množí. Početné potomstvo je odmena za spravod­ Balak vyviedol Baláma na vyšší vrch, aby od * 27 n.
livý život. tiaľ mohol vidieť celý Izraelský tábor, a aby ho
14 Strážne miesto, odkiaľ pozorovali let vtákov odtiaľ preklial. Fegor je končiar pohoria Abarlm
alebo kde za vojny stáli stráže, zisťujúce pohyb 1 severne od Fasgy. Na Fegore bola svätyňa Bálo-
nepriateľa. O Fasge viď 21, 20. i va; končiar sa preto volal aj Bál-Peor (25. 3).
 Numeri 24
3 Boží naň | a [Balám] predniesol svoj oslavný
spev a hovoril:
„Výrok Baláma, Beorovho syna,
hovorí muž so zatvoreným okom,
4 takto hovorí ten, čo načúva slová Božie,
ten, čo hľadí na tvár Všemohúceho,
zajatý vytržením, no s odhaleným zrakom:
•5 Jak krásne sú, Jakub, stany tvoje
a príbytky tvoje, Izrael!
6 Ako potočné údolia, čo sa v diali tiahnu,
ako záhrady pozdĺž potoka,
sťa duby, čo zasadil Pán,
sťa cédry pri vodách.
•7 Voda sa rinie z jeho vedier
a jeho siatie je vo vlahe hojnej.
Vyvýši sa jeho kráľ nad Agoga
a vezme mu kráľovstvo.
■8 Boh, ktorý z Egypta ho vyviedol,
je preň ako rohy zubrie.
Pohlti národy, nepriateľov svojich,
poláme im kosti, šípami svojimi ich zničí.
'9 Stúlil sa, leží ani lev,
sťa levica — ktože ho vyruší?
Ten, kto ťa požehná, nech je požehnávaný
a kto ťa prekľaje, nech bude prekliaty!"
1C I rozhneval sa Balak na Baláma, udrel do­
vedna rukami a povedal Balámovi: „Zavolal
som ťa, aby si preklial mojich nepriateľov, a
11 ty si ich už tri razy požehnal. | Už sa aj zbe­
raj domov! Chcel som ťa bohato odmeniť, ale
12 Pán ťa pripravil o odmenu!” | Avšak Balám
odvetil Balakovi: „či som (tak) nehovoril už
13 tvojim poslom, ktorých si ku mne poslal: | »Aj
keby mi dal Balak všetko striebro, čo jeho
palác môže obsiahnuť, nebudem môcť konať
proti rozkazu Pánovmu a sám od seba niečo
urobiť, dobrého alebo zlého; len to, čo mi zves­
•14
tuje Pán, smiem zvestovať ?!« [ A pretože už
odchádzam k svojmu národu, poď, oznámim ti,
čo tento ľud urobí tvojmu ľudu v čase budú­
com!”
S n. Tretie požehnanie opisuje úrodnosť 'zeme Ka­
naánu, v ktorej Izrael bude bývať (5—7), moc
a slávu izraelského kráľovstva (B. 9), ktorú sl
získa vo víťazných bojoch.
7 Agag je spoločné meno všetkých amalekltských
kráľov, ako faraón zasa egyptských alebo abime­
lech filištlnskych vladárov. Je dosť možné, že sa
tak volal kráľ Amalekitov, ktorý bojoval proti
Izraelitom na Sinajskom polostrove Ex 17, 8. Tu
predstavuje meno Agag všetkých nepriateTov Izra­
ela, v širšom smysle.
a Viď aj 23, 22. Rohy boli symbolom sily. Zubrie
rohy naznačujú veľkú moc Pánovu.
a Izrael je hrozný pre svojich nepriateľov? Nik sa
neodvážil napadnúť ho, a preto ani Moabčania ne­
majú ho vyzývať na boj (Gn 49, 9). Ten, kto ťa
požehná . .. porov. Gn 27, 29.
14 Porov. Gn 49, 1.
167
Štvrté Balámovo požehnanie. —
A predniesol svoj oslavný spev a vravel: *
15
„Výrok Balámov, Beorovho syna,
a výrok muža so zatvoreným okom.
Je to výrok toho, čo načúva slová Božie, 16
toho, čo hľadí na tvár Všemohúceho,
zajatý vytržením, no s odhaleným zrakom:
Jeho vidím, no nie už teraz, 17
hľadím na neho, no nie z poblizka.
Hviezda vychádza z Jakuba,
žezlo sa zdvíha z Izraela.
On rozdrví spánky moabské
a zahubí všetkých synov vojnového zhonu.
Edom bude vlastníctvom jeho . 15
a Seir, jeho nepriateľ, majetkom jeho.
Izrael však v moci bude sa vzmáhať
a z Jakuba povstane panovník 19
a zničí uchránené z miest”
Keď zasa uzrel Amalekitov, predniesol svoj 20
*
slávnostný spev, hovoriac:
„Prvým bol Amalek medzi národami,
no jeho koniec — predsa len zahubenie!"
Potom, keď uvidel Kenejcov, predniesol svoj *
21
slávnostný spev a povedal:
„Pevné je sídlo tvoje
a na skale postavil si si hniezdo.
A predsa, Kain, odsúdený si na skazu, 22
dokedy ešte — a Asýr odvlečie ťa preč!”
A ešte predniesol svoj slávnostný spev a vra- 23
*
vel:
Také požehnanie čiže takú veštbu nežiadal sl 15—1 *
Balak od Baláma. Balám ju prednáša ako by mi­
movoľne. Balám vidí, že v budúcnosti Izrael bude
mať slávne kráľovstvo. Hviezda je odznakom slá­
vy a žezlo moci (Gn 49, 10; Iz 14, 12; Zjv 1. 16. 20;
2, 1; 0, 1.). Proroctvo o zničení všetkých nepria­
teľov Izraela začalo sa uskutočňovať za Dávida
a jeho nástupcov a do rozhodného štádia sa dosta­
lo za časov Mcsiáša-Kráľa. Aj v iných predpove­
diach volá sa Mesiáš „svetlo" (Iz 9, 1), „zornica"
(2 Pt 1, 19; Zjv 22, 16) a „kráľ" (2 2).
Amalekiti spomínajú sa už za časov Abrahá- 20
mových (Gn 14, 7). Bol to starý národ: prvý medzi
národmi. Inl autori vykladajú, že Amalekiti boli
prví, čo bojovali proti Izraelitom (Ex 17, B n.;
Nm 14, 43. 45). Zánik Amalekitov začal sa za Saula
a dokonal sa za Ezechiáša (1 Sm 15, 8 n.; 27, B;
30, 9 n.; 1 Par 4, 42).
Kencjci boli s Izraelom v priateľstve od naj- 21.21
starších čias. Mojžišov švagor Hobab, bol Kenej-
com (Sdc 1. 16; 4, 11). Čiastka Kenejcov pripojila
sa ku kmeňu Júdovmu (Sdc 1, 16), čiastka ku kme­
ňu Neftaliho (Sdc 4, 11). Po zaujatí Kanaánu Ke-
nejci osadili sa v blízkosti Izraela, na juhu Mŕtve­
ho mora. Kcnejci boli spojencami Amalekitov
a prináležali vlastne k Madiánčanom. Preto pred­
poveď o Kenejcoch možno chápať ako proroctvo
o Madiánčanoch, ktori sa spolčili s Moabčanmi
oproti Izraelitom (22, 4. 7; 25, 1. 14. 17). O Kenej­
coch porov. Gn 15, 19. Kain značí Kenejcov.
V tejto sloke Balám zvestuje zánik asýrskej 23.24
ríše. Nebezpečenstvo pre Asýriu príde od západu
(Macedónci, Gréci a Rimania), Kitim v užšom slo-
 Numeri 24—25—20
168

„Beda, kto to prežije, keď to Boh urobí, spolitosti Izraelových synov, ktorí nariekali
24 lode prídu od Kitimu, pred vchodom stánku zjavenia. | Keď to zba­ 7
pokoria Asýra, pokoria Hebera, dal Finés, syn Eleazara, syna to veľkňaza Áro­
lež aj to nakoniec len zahynie 1" na, vstal zo stredu pospolitosti a vzal si do
ruky kopiju. | Potom šiel za Izraelitom až do 8
'25 Potom sa Balám zdvihol a vrátil sa do svo­ skrytého oddelenia a oboch prebodol — Izra­
jej vlasti. A Balak tiež šiel svojou cestou. elitu i ženu — cez pohlavné údy.
Tu razom odvrátila sa nákaza od Izraelitov.
Izrael na Moabských stepiach, 25—26. | Ale tých, čo pomreli na nákazu, bolo už dvad- 9
saťštyritisic.
Smilstvo a modloslužba Izraeli­ Potom Pán hovoril Mojžišovi takto: | „Finés, 10.11
•25 tov. — Keď sa Izrael zdržiaval v Setime, od­ syn Eleazara, syna to Áronovho, odvrátil hnev
2 dal sa smilstvu s Moabčiankami. | Ony volali môj od Izraela, pretože uprostred nich tak
ľud k svojim obetám, ktoré prinášali svojim horlil, ako horlím ja, a preto nevyhubil som
3 bohom, | a ľud zúčastňoval sa na ich hodoch, vo svojej horlivosti všetkých Izraelitov. | Pre­ 12
klaňal sa ich bohom a takto Izrael slúžil Bél- to mu povedz: „Hľa, uzavriem s nim zmluvu
fegorovi. Tu vybúšil hnev Pánov proti Izra­ pokoja | a podľa tejto zmluvy bude patriť je­ *
13
■4 elovi. | Pán riekol Mojžišovi: „Zober všetkých mu a jeho potomstvu po ňom kňazstvo nave­
zvodcov ľudu a povešaj ich kvôli Pánovi opro­ ky, za to, že horlil za svojho Boha a získal
ti slnku, aby sa hrozný hnev Pánov odvrátil zmierenie Izraelitom." | Meno Izraelitu, ktorý 14
od Izraela.” | I rozkázal Mojžiš všetkým ná­ bol usmrtený s Madiánčankou bolo Zamri a
čelníkom Izraelským: „Každý nech zabije svo­ bol to syn Šaluho, kniežaťa z rodu Simeonov-
jich ľudi, ktorí sa oddali Bélfegorovi!" | cov. | Meno zabitej Madiánčanky bolo Kozbi, 15
bola to dcéra Súra, ktorý bol náčelníkom če­
Finésov rozhodný čin a odmena ľade madiánskeho kmeňa.
6 zaň. — A tu práve prišiel jeden z Izraelitov
k svojim súkmeňovcom a viedol si Madiánčan- Pánov rozkaz na boj s Madiánčan-
ku pred očami Mojžiša a pred očami celej po­ mi. — Potom Pan riekol Mojžišovi: | „Považuj­ 16.17
te sa za nepriateľov Madiánčanov a bite ich!
va zmysle boli obyvatelia ostrova Cyprus, v šir­ | Veď aj oni boli k vám nepriateľskí svojou 16
šom zmysle však obyvatelia ostrovov a pobreží
na západ od Palestíny, teda národy v okruhu
lesťou v prípade Fogora a Kozbi, dcéry madián-
Stredozemného mora. Heber je pódia súvisu naj­ skeho kniežaťa, ktorá bola ich príslušníčkou a
skôr synonymné slovo s Asýrom (Aššurom), ozna^ ktorá bola zavraždená počas nákazy pre Fogo-
čuje národy na východ od Eufrátu (ako Babyloncl.¾ rovu vec."
Elamčania, Aramejcl atď.). Napokon, však aj Kl¾
tim, kráľovstvá v okolí Stredozemného mora, pad-tf Druhé sčítanie bojaschopných mu­
nú. O tomto bude prorokovať Daniel, ktorý ozná-’ žov. — Po nákaze hovoril Pán Mojžišovi a
ml, že Mesiáš na rumovisku kráľovstiev zbuduje I 26
svoje večné Kráľovstvo. — Nie je ťažké presved- I Elcazarovi, synovi Aronovmu, takto: | „Urobte 2
tit sa o tom, že sa Izraeliti mohli dozvedieť o Ba- i súpis celej izraelskej pospolitosti od dvadsia­
lámových predpovediach a že icb Mojžiš mohol tich rokov nahor podľa ich rodin, všetkých bo
uviesť vo svojom spise. Izraeliti za Istý čas boli jaschopných." í I spočítali ich Mojžiš a kňaz
v priateľstve s Moabčanml (hl. 25) a Balám padol 3
neskoršie do rúk Izraelitov (31. 8). Eleazar na Moabských stepiach pri Jordáne
Balám odchádza do svojej vlastí. Neskoršie ho naproti Jerichu | a to od dvadsiateho roku na­ 4
však opäť uvidíme medzi Madiánčanml, ktorým dá­ hor, ako to Mojžišovi prikázal Pán.
va radu, ako Izraelitov pozbaviť priazne Pánovej.
(31, B. 16). Izraeliti, ktorí vyšli z Egypta, boli títo: Ru­ 5*
Sotím, hebr. Abel šlttím, je oáza Kefrén. Možno ben, prvorodený Izraelov. Rubenovi synovia
sa domnievať, že len tí Izraeliti, ktorí táborili boli: Henoch, z ktorého pochádza čeľad Heno-
v tejto oáze, zhrešili s Moabčiankami. Izraelitov chovcov, Falu, z ktorého pochádza čeľaď Falu-
zvádzali nielen MoabČlanky. ale aj Madiánčanky
(v. 6. 17). Bol to práve Balám, ktorý, dal Moabča-
ovcov, | Hesron, z ktorého pochádza čeľaď Hes- 6
nom túto radu (31, 16; 2 Pt 2, 15; Júd 11; Zjv 2, ronovcov, a Charmi, z ktorého pochádza čeľaď
14). Bélíegor je Bál z Fogoru (Peoru), moabský Charmovcov. | To sú čeľade Rubenove. Pre­ 7
boh, ktorého uctievali práve vo Fogore, neďaleko hliadnutých ich bolo štyridsaťtritisíc sedemsto
Sellm (23, 2B; Dt 3, 29). Tohto boha uctievali na
vrchoch a v hájoch, a to tancom, hudbou a ne- ■ tridsať. | Sýn Faluho bol Eliab | a synovia *.9
B
mravnou rozpuslilosťou. |। Eliabovi boli; Namuel, Datan a Abiron. Títo
i Hnev Pánov prejavil sa v tom, že medzi Izra­ — Datan a Abiron — boli medzi tými, ktorých
elitmi vypukla nejaká nákaza (v. B). Na rozkaz Pá­ povolali na zhromaždenie ľudu a ktorí sa vzbú­
nov mal daf Mojžiš usmrtiť všetkých tých, čo sa rili so skupinou Koreho proti Mojžišovi a Aro­
najviac previnili oproti Pánovi. Ich mŕtvoly mal
dať potom povešať na výstrahu pre ostatných. novi, keď sa postavili proti Pánovi. | Zem však 10
Obesenie mŕtvoly značilo ťažský, krutejší trest pre otvorila svoj pažerák a prehltla ich spolu s Ko-
odsúdeného. Oproti slnku čiže na voľnom prie­
stranstve. Pánov rozkaz nebol vykonaný, pretože Finés obetovaním tých, čo sa tak zjavne medzi 13
veci sa inakšie vyvinuli. Pravdepodobne sa Izralskí ľudom previnili proti zákonu, utíšil hnev Pánov
náčelníci zdráhali zabiť ľudí, ktorí sa previnilí a oddialil od národa neštastle, ktoré mu hrozilo
nečistotou modloslužbou. Preto sám Pán tresce (2 105, 24).
ľud a umierajú nielen vinní, ale aj nevinní (Dt Porov. Nm 1; Gn 46, B—25; Ex S, 14—25. 5 n.
4, 3). i Viď Nm 16 a Ex 20, 5. B—11
 Numeri 20
rem, kým skupina hynula tak, že oheň strá­
vil dvesto päťdesiat mužov a tak sa stali vý­
11 stražným znamením. | Koreho synovia však
nezahynuli.
12 Synovia Simeonovi podľa svojich čeľadí bo­
li: Namuel, z ktorého pochádza čeľaď Narnu-
elovcov, z Jamina čeľaď Jaminovcov, z Jachi-
13 na čeľaď Jachinovcov, | zo Zareho čeľaď Zarov-
14 cov a zo Saula čeľaď Saulovcov. | To sú če­
ľade Simeonovcov. Bolo ich dvadsaťdvatisíc
dvesto.
15 Synovia Gadovi podľa svojich čeľadí boli:
Sefon, z ktorého pochádza čeľaď Sefonovcov,
z Agiho čeľaď Agovcov, zo Suniho čeľaď Su-
16 novcov, | z Ozniho čeľaď Oznovcov, z Héliho
17 čeľaď Herovcov, I z Aroda čeľaď Arodovcov a
. 16 z Ariela čeľaď Arielovcov. | To sú čeľade Ga-
dových synov a prehliadnutých z nich bolo
štyridsaťtisíc päťsto.
19 Synovia Júdovi boli: Her a Onan. No Her a
20 Onan umreli v kanaánskej zemi. | Júdovi sy­
novia podľa svojich čeľadí boli: Sela/z kto­
rého pochádza čeľaď Selovcov, z Fáresa čeľaď
21 Fáresovcov. | Fáresov! synovia boli: z Hesrona
pochádza čeľaď Hesronovcov a z Hamula če­
22 ľaď Hamulovcov. | Toto sú Júdove čeľade, z kto­
rých všetkých prehliadnutých bolo sedemde-
siatšesťtisic päťsto.
23 Synovia Isacharovi boli podľa svojich čeľa-.
dí: Tola, z ktorého je čeľaď Tolovcov, z Fua, če­
24 ľaď Fuovcov, | z Jasuba čeľaď Jasubovcov
25 a zo Semrana čeľaď Semranovcóv. | To
sú Isacharove čeľade, z ktorých všetkých
prehliadnutých bolo šesťdesiatštyritisíc tristo.
26 Synovia Zabulonovi podľa svojich čeľadí bo­
li : Sared, z ktorého je čeľaď Saredovcov, z Elo-
na čeľaď Elonovcov, z Jalela čeľaď Jalelovcov.
27
| To sú čeľade Zabulonove, z ktorých všetkých
prehliadnutých bolo šesťdesiattisíc päťsto.
28 Synovia Jozefovi podľa svojich čeľadi boli
•29 Manase a Efraim. | Manasovci boli: Machir,
z ktorého pochádza čeľaď Machirovcov. Z Ma-
chira pochádza Galaád a z Galaáda pochádza
30 čeľaď Galaádčanov. | A Galaádovi synovia bo­
li: Jezer, z ktorého je čeľaď Jezerovcov, ž Ha-
31 leka čeľaď Halekovcov, | z Asriela čeľaď Asrie-
lovcov, zo Sechema čeľaď Sechemovcov, zo Se-
32 mida čeľaď Semidovcov | a z Hefera čeľaď He-
33 ferovcov. j Salfád však, syn Heferov, nemal
synov, lež len dcéry a Salfádove dcéry boli:
' 34 Maála, Noa, Hegla, Melcha a Tersa. | To sú
čeľade Manaseho a z nich prehliadnutých bolo
päťdesiatdvatisic sedemsto.
•35 Synovia Efraimovi podľa svojich čeľadí sú tí­
to: zo Sutalu čeľaď Sutalovcov, z Bechera če­
ľaď Becherovcov a z Tehena čeľaď Tehenov-
36 cov. | Sutalov syn bol aj Heran a z neho je
29-34 Nm 27, 1; Joz n, 1 n.; 1 Par 7, 14.
35—51 Z celkového počtu jednotlivých kmeňov najviac
sa umenšil kmeň Simeonov. Je možné, že tento
kmeň sa najviac prehrešil proti Pánovi a zasiahla
ho vličéla nákaza (25, 9). Umenšili sa aj kmene:
Rubenov, Gadov, Etralmov a Netlallho. Najviac
vzrástol kmeň Manaseho (o 22.500).
169
čeľaď Heranovcov. | Toto sú čeľade synov Efra- 37
imových, z ktorých všetkých prehliadnutých
bolo tridsaťdvatisíc päťdesiat. To sú Jozefovi
synovia podľa svojich čeľadi.
Synovia Benjamínovi podľa svojich čeľadí 38
boli: z Belu pochádza čeľaď Belovcov, z Asbe-
la čeľaď Asbelovcov, z Ahirama čeľaď Ahira-
movcov, | zo Sufama čeľaď Sufamovcov a z Hu- 39
fama čeľaď Hufamovcov. | Synovia Belovi bo- 40
li Hered a Noeman. Z Hereda pochádza čeľaď
Heredovcov a z Noemana čeľaď Noemanov-
cov. | To sú Benjamínovi synovia podľa svo- 41
jich čeľadí a prehliadnutých bolo štyridsatpäť-
tisíc šesťsto.
Synovia Dánovi podľa svojich čeľadí boli: zo 42
Suhama pochádza čeľaď Suhamovcov. To sú
rody Suhamove podľa svojich čeľadí. | Všet- 43
kých z čeľade Suhamovcov, čo boli prehliadnu­
tí, bolo šesťdesiatštyritisíc štyristo.
Synovia Aserovi podľa svojich čeľadí boli: 44
z Jemnú pochádza čeľaď Jemnovcov, z Jesuiho
čeľaď Jesuiovcov a Brieho čeľaď Briovcov.
| Zo synov Brieho, z Hebera pochádza čeľaď 45
Heberovcov a z Melchiela čeľaď Melchielovcov.
| Meno Aserovej dcéry bolo Sára. | To sú če- 46.47
ľade Aserových synov, z ktorých bolo prehliad­
nutých päťdesiattritisíc štyristo.
Synovia Neftaliho podľa svojich čeľadí boli: 48
z Jesiela čeľaď Jesielovcov, z Guniho čeľaď
Gunovcov, | z Jesera čeľaď Jeserovcov a zo 49
Salerna čeľaď Selemovcov. | To sú Neftaliho 50
synovia podľa svojich čeľadí a prehliadnutých
z nich bolo štyridsaťpäťtisíc štyridsať. | Pre- 51
hliadnutých Izraelitov bolo teda šesťstojeden
tisíc sedemsto tridsať.
Pokyny pre rozdelenie zeme. —
A Pán hovoril Mojžišovi takto: | „Týmto nech 52
*.53
sa rozdelí zem v dedičný majetok podľa počtu
ich mien. | Tomu kmeňu, čo je početnejší, dáš 54
väčší dedičný majetok, a tomu, čo je počtom
menší, dáš menší dedičný majetok. Každému
dáš dedičný majetok vzhľadom na jeho pre­
hliadnutých. | Zem sa však rozdelí žrebom. 55
A dostanú ju do vlastníctva podľa mien ich
otcovských kmeňov. | Teda žrebom bude roz- 56
delená zem medzi početnejšími a medzi poč­
tom menšími."
Sčítanie Levitov. — A toto sú prehliad- 57 *
nutí Leviti podľa svojich čeľadi: z Gersena
pochádza čeľaď Gersonovcov, z Kaáta čeľaď
Kaátovcov a z Merariho čeľaď Merarovcov.
Čeľade Levitov sú tieto: čeľaď Lobniho, če- 58
ľaď Hebronova, čeľaď Musiho a čeľaď Kore­
ho. Kaátovi narodil sa Amram, | ktorý mal 59
Tieto verše odôvodňujú vyššie uvedené sčítanie 52—50
rudu. Izraeliti pripravujú sa prekročiť Jordán
a zaujmú prisľúbenú zem. Medzi sebou majú sl ju
rozdeliť žrebom. Mi sa žrebom určiť, ktoré územie
sa dostane jednotlivým kmeňom. Takto sám Pán
určí dedičný majetok každému kmeňu (Prís 16, 33;
18, 18).
Porov. Gn 46, 11; Nm 1, 47; 3, 1 n.; 1 Par 6, 57—62
1 n. Levitov je o tisíc viac ako pri prvom sčítaní
I (3, 22. 2B. 34. 39).
 170 Numeri 26—27—28

za manželku Jochabed, dcéru Léviho, ktorá sa i| to bude pre Izraelitov nariadením, ako to Moj-
mu narodila v Egypte. Táto porodila Amra- ,> žišovi prikázal Pán."
movi, svojmu mužovi, synov Árona a Mojžiša í Ustanovenie Jozueho za nástupcu
60 a ich sestru Máriu. | Aronovi narodil sa Nadab. . Mojžišovho. — A Pán riekol Mojžišovi: „Vy- 12 *
61 Abiu, Eleazar a Itamar. | Nadab a Abiu zomre­ 1 stúp na pohorie Abarim a pozri si odtiaľ zem.
li, keď priniesli pred Pána neprislúchajúci । ktorú som dal Izraelitom. | Pozri si ju! Aj ty 13
62 oheň. | Všetkých, čo boli z nich prehliadnutí, I sa pripojíš k svojmu ľudu tak, ako sa pripo-
bolo dvadsaťtritisíc, všetko mužskí od jedného I jil tvoj brat Áron, | lebo zdráhali ste sa osláviť 14
mesiaca nahor. Oni neboli prehliadnutí s ostat­ j mňa na púšti Sin, keď sa Tud proti mne búril,
nými Izraelitmi, pretože im nebol určený de­ । pred jeho očami pre vodu.” To je voda Meriby
dičný majetok medzi Izraelitmi. ■ (sporu) v Kadeši na púšti Sin.
'63 Toto sú prehliadnutí Mojžišom a kňazom Tu Mojžiš riekol Pánovi: | „Pane, Bože dy­ 15 *.16
Eleazarom, ktorí prehliadali Izraelitov na Mo­ chu každého tela, ustanov nad týmto ľudom
abských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu. muža, ktorý by ich vyvádzal a dovádzal, žeby
64 | Medzi nimi nebol nik z tých, čo boli prehliad­ ľud nebol ako stádo, čo nemá pastiera!” ' Pán 17
nutí Mojžišom a Aronom na Sinajskej púšti. odpovedal Mojžišovi:„Vezmi Jozueho,syna Nu­ 18 *
63 I Pán však bol im oznámil, že zomrú na púšti, novho, muža, v ktorom je duch, vlož na neho
a nikto z nich neostal okrem Kaleba, syna Je- ruku svoju | a potom ho postav pred kňaza 19
fonovho, a Jozueho, syna Nunovho. Eleazara a pred celú pospolitosť a ustanov ho
Zákon o dedičnom práve dcér. — za vodcu pred očami celého ľudu! | Prenechaj 20'
'27 Raz prišli dcéry Salláda, ktorý bol synom He-. mu niečo z tvojej úradnej právomoci, aby ho
fera, syna Galaádovho, syna Machirovho, poslúchala celá pospolitosť izraelská. | Bude 21
z kmeňa Manaseho, syna Jozefovho. Jeho dcé­ prichádzať pred kňaza Eleazara, ktorý sa zavše
2 ry volali sa Maála, Noa, Melcha a Tersa. | Pred­ opýta na rozhodnutie pomocou urim pred Pá­
stúpili pred Mojžiša a kňaza Eleazara ako aj nom a podľa jeho výpovede vytiahne [do boja]
pred kniežatá a celú izraelskú pospolitosť pri a vráti sa a s ním aj všetci Izraeliti a celá po­
3 vchode stánku zjavenia a vraveli: | „Otec náš spolitosť.” | A Mojžiš urobil tak, ako mu to pri­ 22
zomrel na púšti, nebol však v skupine, čo sa kázal Pán. Vzal Jozueho a postavil ho pred
vzoprela Pánovi so skupinou Koreho, ale zo­ kňaza Eleazara a pred celú pospolitosť | a po­ 23
mrel pre svoj vlastný hriech. Synov nemal. ložil naň svoje ruky a ustanovil ho za vodcu,
4 ; Nuž prečo by malo meno nášho otca vymiznúť ako to skrze Mojžiša prikázal Pán.
z jeho kmeňa, keď nemal synov? Dajte aj nám Dodatky k zákonom o obetách: Kaž­
dedičný podiel medzi bratmi nášho otca!" dodenná raňajšia a večerňu jšia obeta *
A Mojžiš predniesol ich požiadavku Pánovi. — A Pán hovoril Mojžišovi takto: | „Prikáž 28’ 2
6.7 | Pán nato riekol Mojžišovi: | „Salfádove dcéry | Izraelitom a povedz im: Starajte sa, aby ste
žiadajú vec spravodlivú. Bez ďalšieho daj im v ustanovený čas prinášali obetné dary, moje
dedičný podiel medzi bratmi ich otca a na ne 1 potravné zápalné obety na príjemnú vôňu pre
prenes dedičný majetok, ktorý mal dostať ich mňa!
8 otec. | A Izraelitom povedz takto: Ak niekto I Povedz im tiež: Toto sú zápalné obety, ktoré 3'
zomrie bez synov, nech sa jeho dedičstvo pre budete prinášať Pánovi: Každý deň dvoch
9 nesie na jeho dcéry. 1 Keby nemal ani dcér, bezchybných jednoročných baránkov ako usta­
10 tak jeho dedictvo dostanú jeho bratia. | Keby vičnú celostnú žertvu. | Jedného baránka bu-
však nemal ani bratov, dáte jeho dedictvo bra­ Abarim 21, 20. O Aronovej smrti viď 20, 22—29. 12—14
tom jeho otca. | A keby nemal ani strýkov, de­ O púšti Sln 13. 22. O hriechu Mojžišovom a Aro-
dičstvo sa prenesie na najbližších pokrvných novom porov. 20, 10 n.
Mojžiš odovzdane prijíma trest Boží. Nemyslí 15—H
z jeho kmeňa, ten dostane jeho vlastníctvo. To- však ani vtedy na seba, lež na lud, ktorý mu Pán
zveril na starosť a prosí preň schopného vodcu,
> Viď 14, 29—32. Zdá sa. Že sa záhuba netýkala ktorý by ho voviedol do zasľúbenej zeme.
Levitov (14, 20—25). 1 Jozue ukázal sa neraz ozaj schopným nástup
* i#—ia
Rozprava súvisí so sčítaním Tudu. Sčítaní boli , com Mojžišovým Ex 17, 9; 24, 13; 32, 17; Nm 13,
len dospelí mužovia a zem sa mala rozdeliť medzi 10 . 10; 14, 6. 30. 38. Muž, v ktorom je duch, muž,
jednotlivé rodiny. Naskytla sa otázka: čo sa sta * ktorý má potrebné vlastnosti, aby bol vodcom *ľu
ne, keď niektorý z mužov -nezanechal mužského du: rozumnosť, pevnosť a odhodlanosť. Vkladanie
potomka? Záležitost sa dotýkala, alebo aspoň ma­ rúk zobrazuje prenesenie poslania čiže úradu q
la dotýkať všetkých. Prípad so Sallédovými dcéra- mocí.
raml je len najbližšou priležltostou pre uzákone­ Jozue však nebude mať všetky prednosti, Čo mal 20—28
nie nariadenia, že dedičný podiel majú doslat aj Mojžiš. Jozue už nebude zákonodarcom, nebude
deéry-dedičky (26, 29—33. 53 a n.l. — Salládovc v úzkom spojení s Pánom, Pán nebude k nemu
dcéry pripomínajú, že ich otec sa viac neprehre­ 1 hovoriť z tváre do tváre, ale Jozue sa dozvie vôľu
šil ako ostatní Izraeliti, ktorí sa zdráhali ist do Pánovu prostredníctvom veľkňaza, ktorý sa poradí
Kanaánu (14, 22 n.). Ich otec nezúčastnil sa na ' s urim a tumim (Ex 28, 30).
vzbure družiny Koreho (16, 1), prelo by bolo ne­ V čase, keď Izraeliti majú vojsť do zasľúbenej 28
spravodlivé, keby sa s nim zaobchodllo prísnejšie I zeme, Pán im pripomína povinnosti, dotýkajúce sa
ako s ostatnými. bohoslužby. Mnohé zo zákonov sú tie isté, ako sa
Tento zákon, ktorý háji právo rodiny na dedič­ i uvádzajú v Lv 1—7; Nm 15, 1—12 atď. Niektoré
ný majetok, doplní sa ešte v hl. 36. Zákon má ten i predpisy sa však pozmeňujú a rozširujú.
Istý ciel ako levírátsky zákon Gn 38, B; Dt 25, 5 n. ! Porov. Ex 29, 38—42.
 Numeri 2S—28
5 deš obetovať ráno a druhého v podvečer j a
k tomu desatinu efy jemnej múky poliatej štvr­
tinou hinu oleja z roztlčených olív ako polrav-
6 nú obetu. | To je ustavičná celostná žertva, kto­
rá bola obetovaná ako zápalná obeta príjemnej
7 vône pre Pána na vrchu Sinaj. | Ku každému
baránkovi pridá sa aj nápojová obeta štvrtina
hinu vína. Nápojovú obetu prinesieš Pánovi
3 vo svätyni! I Druhého baránka budeš obeto­
vať v podvečer a zachováš sa tak, ako pri ra­
ňajšej potravnej obete a prislúchajúcej nápojo­
vej obete. To je zápalná obeta príjemnej vône
pre Pána.
’9 Sobotňajšia obeta. — V sobotňajší deň
budeš obetovať dvoch bezchybných jednoroč­
ných baránkov a dve desatiny efy jemnej mú­
ky, poliatej olejom ako potravnú obetu a k to-
10 mu aj nápojovú obetu. | To je sobotňajšia obeta,
ktorá sa bude prinášať každú sobotu, okrem
ustavičnej celostnej žertvy a prislúchajúcej
nápojovej obety.
•11 Novomesačná obeta. — Na počiatok
svojich mesiacov prinesiete na celostnú žertvu
Pánovi dvoch býčkov, jedného barana a sedem
12 jednoročných, bezchybných baránkov. | Ku
každému býčkovi tri desatiny jemnej múky,
poliatej olejom ako potravnú obetu, ku bara­
novi dve desatiny jemnej múky, poliatej ole-
13 jom na potravnú obetu | a ku každému barán­
kovi po desatine jemnej múky, poliatej olejom
ako celostnú žertvu prijemnej vône na zápalnú
14 obetu pre Pána. | K tomu aj prislúchajúcu ná­
pojovú obetu, k býčkovi pol hina vína, treti­
nu hina k baranovi a po štvrtine hina ku kaž­
dému baránkovi. To je celostná žertva na nový
mesiac, ktorá sa prinesie každého nového me-
15 siaca v roku. | K ustavičnej celostnej žertve a
prislúchajúcej nápojovej obete bude sa obeto­
vať aj jeden kozol na obetu za hriech.
Obeta na sviatok nekvasených chle­
bov. — Štrnásteho dňa prvého mesiaca bude
•16 sa sláviť na Pánovu počesť pascha. | Pätnáste-
17 ho dňa tohto mesiaca bude vefký sviatok. Za
sedem dní budete jedávať nekvasené chleby. |
18 V prvý deň bude vo svätyni zhromaždenie,
vtedy sa nesmie konať nijaká služobná prá-
19 ca. | Na zápalnú obetu, na celostnú žertvu pre
Pána prinesiete dva býčky, jedného barana a
sedem jednoročných bezchybných baránkov '
20 a k tomu prislúchajúcu potravnú obetu jemnej
múky, .poliatej olejom: tri desatiny k býčkovi,
21 dve desatiny k baranovi | a po jednej desatine
22 ku každému zo siedmich baránkov ■ a jedného
kozia na obetu za hriech, aby ste dostali od-
23 pustenie. | Toto obetujte okrem celostnej ra­
ňajšej žertvy, ktorá je ustavičnou celostnou
žertvou a okrem prislúchajúcej nápojovej obe-
21 ty. | Takto budete obetovať po sedem dni, deň
po deň, jedlá na zápalnú obetu prijemnej vône
0 n. Ex 40, 4 n.
11—15 Viď Lv 23, 23—25; 1 Sm 20, B n.; Am 8, 5; Ez
45, 17 atď.
13—ZS Lv 23, 5—8; Ex 12, 2—3.
I pre Pána. To sa bude obetovať okrem ustavič-
। nej celostnej žertvy a prislúchajúcej nápojovej
• obety. | V siedmy deň odbavíte opäť zhromaž- 25
j denie vo svätyni, vtedy nesmiete vykonávať
; nijakú služobnú prácu.
Obeta na sviatok žatvy. — I v deň pr- *
26
votin, keď vo vaše sviatky týždňov prinesiete
Pánovi z nového potravnú obetu, vykonáte
zhromaždenie vo svätyni; ani vtedy nebudete
konať nijakú služobnú prácu. I A na celostnú 27
žertvu príjemnej vône pre Pána prinesiete dva
býčky, jedného barana a sedem bezchybných
jednoročných baránkov, : k tomu na potravnú 21
obetu jemnú múku, poliatu olejom: tri desatiny
ku každému býčkovi, dve desatiny k baranovi ;
a po jednej desatine ku každému zo siedmich 29
baránkov, | aj jedného kozia, aby ste sa zmie- 30
rili. | Toto prinesiete okrem ustavičnej celost- 31
nej žertvy a prislúchajúcej potravnej obety —
musia to byť zvieratá bezchybné — a okrem
požadovanej nápojovej obety.
Obeta na sviatok Nového roku. —
I v prvý deň siedmeho mesiaca budete mať *
29
sviatočné zhromaždenie vo svätyni, vtedy ne­
budete konať nijakú služobnú prácu. To je pre
vás deň hlučného trúbenia, i Na celostnú žertvu 2
prijemnej vône pre Pána prinesiete jedneho
býčka, jedného barana, sedem jednoročných
bezchybných baránkov | a k tomu príslušnú 3
potravnú obetu, jemnú múku, poliatu olejom:
tri desatiny k býčkovi, dve desatiny k barano­
vi, | po jednej desatine ku každému zo sied- 4
mich baránkov | a jedného kozia na obetu za 5
hriech, aby ste sa očistili od hriechu. | Toto 6
bude okrem novomesačnej celostnej žertvy a
príslušnej potravnej obety a okrem ustavičnej
celostnej žertvy a k nej prislúchajúcej potrav­
nej obety a príslušnej nápojovej obety podfa
platného predpisu, na prijemnú vôňu zápalnej
obety pre Pána.
Obeta na deň zmierenia. — Tak isto 7*
v siedmy deň tohto siedmeho mesiaca vykonáte
sviatočné zhromaždenie vo svätyni a budete sa
aj postiť. Nesmiete konať nijakú služobnú prá­
cu. | Na celostnú žertvu prijemnej vône pre 8
Pána budete obetovať jedného býčka, jedného
barana, sedem jednoročných baránkov I a pri- 9
slúchajúcu potravnú obetu, jemnú múku, po­
liatu olejom: tri desatiny k býčkovi, dve desa­
tiny k baranovi | a ku každému zo siedmich 10
baránkov po jednej desatine, | aj jedného kozia 11
na obetu za hriech, okrem obety na zmierenie
a ustavičnej celostnej žertvy, spolu s prísluš­
nou potravnou obetou a prislúchajúcou nápojo­
vou obetou.
Obeta na slávnosť stánkov. — Aj pät- 12'
násteho dňa siedmeho mesiaca budete mať
sviatočné zhromaždenie vo svätyni. Vtedy ne-
Lv 23, 15—21. 26—31
Porov. Lv 23, 23—25. Prvým dňom stedmeho 1—S
mesiaca (tišri) znčlnol sa hospodársky rok. — O no­
vomesačnej celostnej žertve viď 28, H n.
Lv 23, 2G—32 a Lv 16. 7—11
Porov. Lv 23, 23—44. Pre množstvo obiet sláv- 12—31
 Numeri 2S—30
172

smiete konať nijakú služobnú prácu. Za sedem ' ce. | Na celostnú žertvu budete obetovať v zá­ 36
13 dní budete svätiť sviatok pre Pána. | A na ce- | pal prijemnej vône pre Pána jedného býčka,
lostnú žertvu, zápal to prijemnej vône pre Pá- | jedného barana a sedem jednoročných bez­
na, prinesiete trinásť býčkov, dvoch baranov, chybných baránkov, | k tomu prislúchajúcu 37
štrnásť jednoročných bezchybných baránkov potravnú a nápojovú obetu k býčkovi, baranovi
14 a ako príslušnú potravnú obetu jemnú múku, a baránkom, podľa ich počtu, ako je to pred­
poliatu olejom: tri desatiny ku každému z tri­ písané, | a tiež jedného kozia na obetu za 38
nástich býčkov, dve desatiny ku každému ba­ hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy, s prí­
13 ranovi | a po jednej desatine ku každému zo } slušnou potravnou a nápojovou obetou.
16 štrnástich baránkov, ] aj jedného kozia na obe- j Toto budete obetovať Pánovi na svoje sviat­ 39’
tu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy, ky, okrem toho, čo prinesiete zo sľubu, alebo
s príslušnou potravnou a nápojovou obetou. ako dobrovoľný dar na celostnú žertvu, potrav­
17 V druhý deň: dvanásť býčkov, dvoch bara­ nú obetu, nápojovú obetu a pokojnú žertvu.”
nov, štrnásť jednoročných bezchybných barán­ A Mojžiš oznámil všetko Izraelitom tak, ako 30
18 kov ' a prislúchajúcu potravnú a nápojovú obe­ mu to nariadil Pán.
tu k juncom, baranom a baránkom, podlá ich
19 počtu, ako je to predpísané, ' aj jedného kozia O platnosti a rušení sľubov. — A Moj­ 2*
na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žiš takto vravel kniežatám izraelských kmeňov:
žertvy, s príslušnou potravnou a nápojovou „Toto prikazuje Pán: | Ak niektorý muž urobí 3
obetou. sľub Pánovi, alebo ak sa zaprisahá, že sa za­
20 V tretí deň jedenásť býčkov, dvoch baranov, väzuje niečoho sa zdržovať, nech nezruší svoje
štrnásť jednoročných bezchybných baránkov ; slovo, ale nech splní všetko, ako sľúbil.
21 a prislúchajúcu potravnú a nápojovú obetu Lež ak je to žena, ktorá urobila sľub Pánovi 4*
k juncom. baranom a baránkom, podľa ich poč­ a zaviazala sa od niečoho sa zdržovať, pokým
22 tu, ako je to predpísané, | aj jedného kozia na je nevydatá v dome svojho otca | a ak jej otec 5
obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žer­ sa dozvedel o jej sľube a zdržovaní — na ktoré
tvy, s príslušnou potravnou a nápojovou obe­ sa zaviazala — a ak otec jej na to mlčí, tak
tou. všetky jej sľuby sú platné a každé zdržovanie,
23 Vo štvrtý deň: desať býčkov, dvoch baranov, na ktoré sa zaviazala, je záväzné. | Lež ak jej 6
štrnásť jednoročných bezchybných baránkov I otec, v deň, keď sa o tom dopočuje, sa tomu
24 a prislúchajúcu potravnú a nápojovú obetu vzoprie, tak nijaký jej sľub, ani zdržovanie, na
k juncom, baranom a baránkom, podľa ich poč­ ktoré by sa bola zaviazala, nemá platnosti a
25 tu, ako je to predpísané, | a tiež jedného kozia Pán jej to odpusti, pretože jej otec sa tomu
na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej sprotivil.
žertvy, s príslušnou potravnou a nápojovou Keby sa však chcela vydať, kým ju viaže 7*
obetou. sľub alebo nepremyslene vyslovené slovo, kto­
26 V piaty deň: deväť býčkov, dvoch baranov, rým sa zaviazala, | a ak jej muž v ten deň, 8
štrnásť jednoročných bezchybných baránkov j keď sa o tom dozvie, na to mlčí, tak jej sľuby
27 a prislúchajúcu potravnú a nápojovú obetu sú platné a jej zdržovanie, na ktoré sa odhodla­
k juncom, baranom a baránkom, podľa ich poč­ la, je záväzné. | Ak sa však jej muž, v deň, keď 9
23 tu, ako je to predpísané, | a tiež jedného kozia 1 sa o tom dozvie, proti tomu vzoprie, tým jej
na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej sľuby, na ktoré sa zaviazala, zruší a jej nepre-
žertvy, s príslušnou potravnou a nápojovou | myslené slovo, ktoré ju viazalo, bude nezáväz­
obetou. né a Pán jej to odpustí. | Sľub vdovy alebo pre­ 10
*
29 V šiesty deň: osem býčkov, dvoch baranov, pustenej — všetko, čím sa len zaviaže — je
štrnásť jednoročných bezchybných baránkov I pre ňu záväzné.
30 a prislúchajúcu potravnú a nápojovú obetu Porov. Lv 23, 37. 38; Lv 7, 16; 22, 15—25 a Nm 38
k juncom, baranom a baránkom, podľa ich 15, 1—12.
31 počtu, ako je to predpísané, | a tiež jedného Sľub je dobrovoľné zaviazanie sa z lásky k Bo- 2.3
kozia na obetu za hriech, okrem ustavičnej । hu darovať seba alebo niečo zo svojho majetku
alebo zrieknuť sa dovolených veci, napr, vína,
celostnej žertvy, s príslušnou potravnou a ná­ j manželského spolunažívania atď. Ľudia robili sľuby
pojovou obetou. j od najstarších čias (Gn 28, 20—22). Mojžiš sľuby
32 V siedmy deň: sedem býčkov, dvoch bara­ , nezrušuje, obmedzuje ich, ale aj zdôrazňuje ich
nov, štrnásť jednoročných bezchybných barán­ posvätnú záväznosť. Najväčším sľubom bol naži *
reál (Nm 6. 1—21).
35 kov | a prislúchajúcu potravnú a nápojovú obe­ I Sľub neplatil, ak nebol vyslovený slovami (v. 4—6
tu k juncom, baranom a baránkom, podľa ich I 3. 7. 13). Otec mal právo zrušiť sľub dcérin. Ak
34 počtu, ako je to predpísané, | a tiež jedného I mlčal, predpokladalo sa, že sľub uznáva.
kozia na obetu za hriech, okrem ustavičnej ce­ Muž mohol zrušiť sľub svojej ženy aj vtedy, ak
lostnej žertvy, s príslušnou potravnou a nápo­ iI Musí
tento sľub jeho žena urobila ako slobodná deva.
sa to však stať hneď, asi v ten Istý deň,
jovou obetou. keď sa o sľube dozvie. Sľub vydatej žený závisí
35 V ôsmy deň odbavíte zasa sviatočné zhro­ od vôle mužovej.
maždenie, nebudete konať nijaké služobné prá- Vdova a prepustená žena mohli robiť sľuby 10—10
samostatne. Kto sľub robil, musel byť dospelý.
nost stánkov neskoršie volala sa len ‚‚sviatkom" Porov, aj Dt 24, 22—24. Ak by muž neprotestoval
(3 Kr 6, 2; 12, 32; Ez 45. 25). proti ženinmu sľubu hneď, v ten deň, keď sa
 Numeri 30—31 173

11 Lež ak ona urobí sľub alebo prísahou sa za­ a deti do zajatia, so sebou vzali ako korisť vše­
viaže na nejaké zdržiavanie v dome svojho mu- tok ich dobytok, všetky ich stáda a všetko ich
12 ža | a ak jej muž, keď sa o tom dozvie, na to imanie, | podpálili všetky ich mestá, bydliská 10
mlčí a nevzoprie sa proti tomu, tak všetky jej a stanové tábory, | vzali všetku korisť a všetko, 11
sľuby sú platné a zdržiavanie, na kloré sa za- čoho sa len zmocnili z ľudí a zo statku ; a pri- 12
13 viazala, je pre ňu záväzné. | Lež ak jej muž, viedli tak zajatých ako aj korisť a úlovok
v deň, keď sa o tom dozvie, vyhlási to za ne­ k Mojžišovi, kňazovi Eleazarovi a celej izra­
platné, tak nič z toho, čo sľúbila, nie je platné, elskej pospolitosti do tábora na Moabskej stepi
nech sú to sľuby alebo povinnosti zdržiavať sa pri Jordáne oproti Jerichu.
niečoho. Jej muž ich zrušil a Pán jej to odpustí. Návod, ako sa zachovať k zajatým.—
14 Každý sľub a každú prísahu, ktorou by sa za­ Mojžiš, kňaz Eleazar a všetky kniežatá ľudu 13
viazala mŕtviť seba, jej muž môže vyhlásiť za vyšli im z tábora v ústrety. I Mojžiš sa však 14
15 platné alebo neplatné. | Lež ak jej muž zo dňa rozhneval na veliteľov vojsk, na vodcov, na ti-
na deň na to mlčí, tým vyhlasuje všetky jej sícnikov a stotníkov, ktori sa vracali z bojovej
sľuby a všetky jej povinnosti zdržiavať sa, kto­ výpravy. | Mojžiš im vyčítal: „Prečo ste nechali 15
rými sa bola zaviazala, za platné. Vyhlasuje ich nažive všetky ženské osoby? | Veď práve ony 16
za platné tým, že y deň, keď sa o tom dozvedel, to boli, ktoré na Balámovu radu zviedli Izra­
16 na to mlčal. | Keby ich však chcel zrušiť len elitov, aby kvôli Fogorovi odpadli od Pána, za
potom, keď o nich už dlhšie vedel, jej vinu by čo nákaza zastihla Pánov ľud. | No teraz pobite 17
uvalil na seba. všetkých chlapcov a povraždite aj všetky ženy,
17 Toto sú ustanovenia, ktoré nakázal Mojžišovi ktoré už obcovali s mužom, i Ale všetky mladé 18-
Pán, medzi mužom a jeho ženou i medzi otcom devy, ktoré ešte neobcovali s mužským, nechaj­
a jeho dcérou, ktorá je ešte nevydatá v dome te si nažive pre seba! i Vy sami ostanete za se- 19-
svojho otca. dem dní von z tábora. Vy všetci, ktori ste zabili
•31 Bojová výprava proti Madiánčanom. človeka alebo ste sa dotkli zabitého, musíte sa
2 — A Pán hovoril Mojžišovi takto: | „Ešte sa tretieho a siedmeho dňa očisťovať, tak vy ako
pomsti na Madiánčanoch pre Izraelitov a potom i vaši zajatí. | Aj všetko šatstvo, všetky kožené 20
3 sa pripojíš k svojmu ľudu." | Vtedy Mojžiš po­ veci, všetko, čo je zhotovené z kozej srsti a
vedal svojmu ľudu toto: „Vystrojte spomedzi všetky drevené nádoby musíte očistiť."
seba mužov do boja, pôjdu proti Madiánčanom, Kňaz Eleazar hovoril k bojovníkom, ktorí sa 21
aby na Madiánčanoch vykonali Pánovu pom- zúčastnili na vojnovej výprave: „Toto je zákon­
•4 stu. | Z každého kmeňa pošlite do boja tisíc ný predpis, čo dal Pán Mojžišovi: | Zlato, 22
5 mužov, z každého Izraelovho kmeňa!” | Takto striebro, meď, železo, olovo a cín, | všetko, čo 23
postavili z tisícich Izraela z každého kmeňa odoláva ohňu, musíte prečistiť v ohni. Až potom
jednu tisícku, teda dvanásť tisíc bojovníkov. | bude čisté, keď sa očistí ešte aj očistnou vodou.
•6 A Mojžiš ich poslal — jednu tisícku z každého Ostatné, čo neodolá ohňu, musíte očistiť vo­
kmeňa — do boja a s nimi poslal Finésa, syna dou. | Potom v siedmy deň vyperte si šatstvo 24
kňaza Eleazara, do poľa. On mal so sebou po- a budete čisti. Nato môžete prísť do tábora."
•7 svätné veci a zvučné poľnice. | I tiahli proti Rozdelenie živej koristi. — Pán hovo- 25-
Madiánčanom, ako to Mojžišovi prikázal Pán, ril Mojžišovi takto: | „Spočítaj s kňazom Eiea- 26
6 a pobili všetkých mužských. | Medzi tými, kto­ zarom a s kniežatami ľudu všetko, čo sa nazbie­
rých pobili, boli aj madiánski králi: Evi, Re- ralo ako korisť z ľudí a dobytka! | Korisť po 27
kem, Sur, Hur a Rebe, päť madiánskych krá­ tom rozdeľ napoly medzi tých, čo sa zúčastnili
ľov. Aj Baláma, syna Beorovho, zavraždili me- na boji, i tiahli do poľa, a medzi celou pospo
9 čom. | Potom Izraeliti odviedli madiánske ženy litosťou. | Potom vyber od bojovníkov, čo tiahli 28
do boja, dávku pre Pána a to po jednom kuse na
o sľube dozvedel, neskoršie nemohol bez vlny zru­
šiť jej sľub. Ak to predsa urobí, žena ho musí
päťsto z ľudi, býkov, oslov a oviec. ' Vezmi to 29
poslúchnut, ale muž sa previní. Bude sa musiet z ich polovice a oddaj to kňazovi Eleazarovi
vykúpiC a obetovat obetu za hriech (Lv 5, 1. 4 ako pozdvihujúcu obetu pre Pána. | Z polovice, 30
a n.).
1—3 Madlánčanla zviedli Izraelitov na zmyselnú Všetky ženy boli povraždené, pretože sa pre- 10
modloslužbu, za ktorú Pán navštívil Izraelitov vlnili oproti Pánovi, keď zvádzali Izraelitov k ne­
nákazou (25, 6—18). Hriech proti Izraelitom dotý­ čistému kultu. Nažive ostávajú len nedorastené
kal sa predovšetkým Pána. Izraeliti majú byC ná­ devy, o ktorých sa dalo predpokladoť, že sa ne­
strojom trestu Božieho. prehrešili. Ony sa mali sloť izraelskými otrokyňa­
4 Porov. Ex 18, 25. mi a vedľajšími ženami izraelských mužov (Dt 21,
6 Viď hl. 25. Aj podľa Dt 20, 2—4 mali sa kňazi 10—14; Sdc 21. 10—14).
zúčastniť na bojových výpravách, aby oduševňo­ Bojovníci, ako aj zajatí boli poškvrnení (5, 2—4; 19.20
vali bojovníkov a aby prinášali obety pred bojom 19, 16); museli sa teda očistiť očistnou vodou, Nm
a po boji. Posvätná veci, t. j. kňazská rúcho (Dt 10, 15. 18,
22, 5), eíód a možno aj urim a tumln (Ex 28, 30). Korisť sa rozdeľuje medzi všetkých, medzi bo- 25—31
7—12 Izraeliti nebadane napadli Madiánčanov. Ukrut­ jovníkov 1 medzi tých, čo ani neboli v boji. Bo­
nosť dá sa vysvetliť tým, že vtedy platili také voj­ jovníci však dostali z koristi polovicu a bolo Ich
nové zákony. Modíánčania prepadli záhuba z pre­ len dvanásťtisíc: teda na jednu osobu dostol so
kliatia (Lv 27, 26 n.) Sur (v. 8) bol otcom Madián- omnoho väčší podiel ako ostatným Izraelitom, čo
čanky, ktorú zavraždil Finés (25, 15). O Balámovi v boji neboli; bojovníci tiež menej odvádzajú kňa­
a jeho hriechu viď nižšie v. 16. zom (O,2’/o), Qko ostatní Izraeliti Levitom (2°/a).
 Numeri 31—32
174

ktorá patri Izraelitom, oddeľ každého pät'de- | kraje Galaádu sú miestom súcim pre dobytok, |
siateho človeka, býka, osla, ovcu, vôbec z do- j zobrali sa synovia Gadovi a Rubenovi k Moj- 2
bytka a daj to Levitom, ktorí vykonávajú služ- žišovi a kňazovi Eleazarovi ako i ku knieža­
31 bu pri stánku Pánovom." Mojžiš a kňaz Ele- i tám ľudu a takto vraveli: | „Atarot, Dibon, 3
azar urobili tak, ako Mojžišovi nariadil Pán. ' Nemra, Hesebon, Eleale, Saban, Nebo a Beon, |
52 Koristi čiže toho, čo ostalo z koristi po tých. ’ kraje, ktoré Pán dal do područia izraelskej 4
ktorí bojovali v poli, bolo šesťstosedemdesiat- i pospolitosti, sú súce na chov dobytka a tvoji
33 päťtisíc oviec (a kôz),. sedemdesiatdvatisic ku- ! služobníci majú dobytka mnoho.” | A dodali: 5
33 sov hovädzieho dobytka, šesfdesiatjedentisic „Ak sme našli milosť v tvojich očiach, nuž
34 oslov, i a čo sa týka ľudských duši, ženských, ' nech sa nám, tvojim služobníkom, pridelí táto
35 ktoré nepoznali obcovanie s mužským, bolo do- j zem ako dedičný majetok. Nežiadaj, aby sme
36 vedná tridsaťdvatisic. I Polovičná čiastka, ktorá prešli cez Jordán!"
pripadla tým, čo boli vo vojne, činila tristotrid- Mojžiš však odvrával to synom Gadovým a 6'
37 saťsedemtisic päťsto oviec, ; a dávka pre Pána synom Rubenovým: „Vaši bratia majú teda
30 z oviec bola šesťstosedemdesiatpäť kusov, I ďa­ tiahnuť do boja a vy si budete tu odpočívať? |
lej tridsaťšesťtisic kusov hovädzieho dobytka a Prečo podrývate dôveru u Izraelitov, aby prešli 7
dávka z toho sedemdesiatdva kusov pre Pána, | do zeme, ktorú im dáva Pán? | Tak isto to ro- 8
33 k tomu tridsaťtisíc päťsto oslov a dávka z toho bili i vaši otcovia, keď som poslal z Kadešbar-
40 pre Pána šesťdesiatjeden kusov ' a napokon ny preskúmať zem! | Došli až do údolia Eskolu 9
šestnásťtisíc ľudí a dávka z toho pre Pána a poprezerali zem, potom podryli odvahu Izra­
41 tridsaťdva duši. I A Mojžiš to oddal kňazovi elitov tak. že nechceli ísť do zeme, ktorú im dal
Eleazarovi ako dávku na pozdvihujúcu obetu, Pán. I Vtedy sa Pán rozhneval a prisahal: | 10
42 ako to Pán prikázal Mojžišovi, j V tej polovici, •Mužovia, ktorí vyšli z Egypta, od dvadsiatich 11
čo pripadla Izraelitom, ktorú Mojžiš oddelil od rokov nahor, neuvidia zem, ktorú som prísahou
43 čiastky bojovníkov, i v tejto polovici, ktorá bola prisľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, pre­
čiastkou pospolitosti, bolo tristotridsaťsedem- i tože ma nepočúvali, | okrem Kenezejca Kaleba, 12
44 tisíc päťsto oviec, J tridsaťšesťtisic kusov ho- syna Jefonovho, a Jozueho, syna Nunovho, lebo
45 vädzieho dobytka, ; tridsaťtisíc päťsto oslov I oni ostali mi poslušní.« | Rozhneval sa teda 13
46.47 a šestnásťtisíc ľudí; ’ z tejto polovice, ktorá pri­ Pán na Izraela a nechal ich blúdiť po púšti za
padla Izraelitom, vzal Mojžiš každý päťdesiaty štyridsať rokov, kým nevyhynulo celé pokole­
kus tak z ľudí ako i z dobytka a odovzdal to nie, ktoré sa previnilo v očiach Pánových. | 14
Levitom, ktorí vykonávali službu pri stánku A teraz vy ste nastúpili na miesto svojich ot­
Pánovom, ako to prikázal Mojžišovi Pán. cov, vy novokvet hriešnikov, aby ste ešte viac
rozmnožili hnev Pánov nad Izraelom. | Ak sa 15
Posvätné dary vojenských velite- od neho odvrátite, ponechá vás ešte dlhšie na
48 ľ o v. — Tu predstúpili pred Mojžiša velitelia púšti a vy budete príčinou záhuby všetkého
vojnových skupín, vodcovia tisícok a stotín | tohto ľudu.”
49 a povedali Mojžišovi: „Tvoji služobníci vyko­ I Odpoveď Gadovcov a Rubenovcov na
nali sčítanie bojovníkov, ktorí sú pod našim ve- Mojžišove výčitky. — Tu oni pristúpili 16
50 lenim, a nechýba z nás ani jeden muž. I Preto k nemu a povedali mu: „Postavíme si len staj­
prinášame — aby sme sa zbavili viny pred ne pre svoj dobytok a mestá pre svoje rodiny, j
Pánom — ako obetný dar pre Pána, čo každý sami však pôjdeme vystrojení na boj na čele 17
z nás ukoristil zo zlatých okrás: náramnice, Izraelitov, kým ich neuvedieme do ich bydlísk.
sponky, prstene, náušnice, a náhrdelníky.” 1 Zatiaľ naše ženy a deti ostanú v opevnených
51 A Mojžiš i kňaz Eleazar prevzali zlato, všeli- mestách, aby boli isté pred obyvateľmi kraja. I
•52 jaké umelecky zhotovené predmety. | A všet­ Nevrátime- sa prv do svojich domov, pokým 18
kého zlata, ktoré priniesli velitelia tisícok a každý Izraelita nedostane svoj dedičný maje­
stotín ako pozdvihujúcu obetu pre Pána, bolo tok. | Veď my si nenárokujeme s nimi dedičný 19
53 šestnásťtisíc sedemsto päťdesiat šeklov. I Ale majetok za Jordánom, keď sme dostali svoj
i jednoduchí bojovníci doniesli si korisť pre dedičný podiel z tejto strany Jordána."
•54 seba, i A Mojžiš a kňaz Eleazar prevzali zlato
od veliteľov tisícok a stotín a zaniesli to do nené mesto Amonltov. O Galaáde viď Gn 31, 21.
Galaád jc územie za Jordánom v dnešnom Zajor­
stánku zjavenia, aby to pripamätúvalo Izraeli­ dánska. Rozprestieralo sa medzí riekami Arnonom
tov u Pána. na juhu a Jarmukom na severe. Táto krajina je
veľmi úrodná, a preto tiež súca na chov dobytka.
Rozdelenie Zajordánska: Gadovci a RubenovcI Mojžiš nemal v úmysle obsadiť Zajordánsko, 15
pokým by sa všc’cí Izraeliti spoločne nczmocnili
žiad’jú si územie v Zajordánska, 32,1—42. zasľúbenej zeme, Kanaánu. Žiadosť kmeňa Rube*
novho a Gadovho narušila by jednotu a disciplínu
32' Synovia Rubenovi a Gadovi mali veľa, veľmi medzi izraelskými šíkmi. Eskol, porov. 13. 23. Ka­
veľa dobytka. Keď videli, že kraje Jazera a ich bol z kmeňa Júdovho 13, G, volá sa Kenezel
*
com a podľa Gn 36, 11. 15. 42 Kcnezejcl patrili
52 Šekel vážil 16,37 g, teda zlata bolo 274,197 kg k Edomčanom. Je teda možné, že Kaich pochádzal
(Ex 3a, 24). z rodiny, ktorá predtým nebola Izraelská. Alebo
54 O pripomienke porov. Ex 28, 12. bude treba myslieť na to, že aj medzi Izraelitmi
1 Jazer (21. 24. 321 malo by sa hľadať na mieste bol nejaký praotec rodiny, menom Kcnéz. K W.
dnešného Chirbet Sár. Jazer bolo pohraničné opev- 10—12 porov. 14. 2S n.
 Numeri 32—33
20 Dohoda medzi žiadajúcimi a Mojži­
šom. — Tu im Mojžiš odpovedal: „Ak to na­
ozaj urobíte, tak prichystajte sa pred Pánom na
'21 boj, | každý z vás nech prejde cez Jordán pred
Pánom, kým spred seba nevyženie svojich ne­
22 priateľov. | Vrátite sa len potom, keď bude
zem s Pánovou pomocou zaujatá. Potom bude­
te voči Pánovi a voči Izraelu voľní a tento kraj
sa vám pridelí pred Pánom za dedičný maje­
25 tok. | Ak sa však nezachováte tak, previníte sa
proti Pánovi a vedzte, že váš hriech vás dochy­
24 tí. | Stavajte si teda mestá pre svoje rodiny a
svoje stáda, ale splňte aj to, čo ste prisľúbili 1”
Na toto odpovedali Gadovci a Rubenovci
25
Mojžišovi takto: „Tvoji sluhovia, pane, urobia,
čo prikazuješ. | Naše deti, naše ženy, naše stáda
26
a všetok náš dobytok ostane tu v galaádskych
mestách, | tvoji sluhovia však vystrojení na
27
boj pôjdu bojovať podľa vôle Pánovej, ako si
nám to ty, pane, rozkázal."
2d Potom dal Mojžiš o nich príkaz Eleazarovi
a Jozuemu, synovi Nunovmu, ako i náčelníkom
29 izraelských kmeňov, | a takto im Mojžiš po­
vedal: „Ak synovia Gadovi a Rubenovi prekro­
čia s vami Jordán — a to všetci prichystaní do
boja — aby podľa vôle Pánovej bojovali a ak
vám bude zem podrobená, tak dajte im územie
30 Galaádu za dedičný majetok! | Lež ak nepôjdu
s vami vychystaní na boj, potom nech sa osadia
31 medzi vami v kanaánskej zemi!" ] Tu odpove­
dali Gadovi a Rubenovi synovia: „Urobíme, čo
32 Pán prikázal tvojim služobníkom, | pôjdeme
vyzbrojení podľa vôle Pánovej do zeme Kana­
án, aby sa nám dostalo dedičného majetku za
Jordánom."
♦33 Prenechal teda Mojžiš synom Gadovým, sy­
nom Rubenovým a polovici kmeňa Manaseho,
syna Jozefovho, kráľovstvo amorejského kráľa
Sehona a kráľovstvo bášanského kráľa Oga:
územie s mestami a okolím, mestá kraja na­
pospol.
34 Znovavybudované mestá. — Potom
Gadovi synovia znovu vystavili Dibon, Atarot,
35.36 Araoer, | Etrot-Sofan, Jazer, Jegban, i Betnem-
ru, Betaran, pevné mestá a stajne pre stáda. |
37 A Rubenovi synovia znovu vystavili Hesebon,
33 Eleale, Karjatain, | Nabo, Balmeqn — so zme­
nenými menami — a Sabamu. A mestám, ktoré
znovu vystavili, dali mená. l vorodcných porov. Ex 12, 29 (Ex 12, 12). Sokot
39 Výboj kmeňa Manaseho. — A synovia rov.
Machira, syna to Manaseho, tiahli do Galaádu, Bllm (Vadí Ghnrandel) Ex 15, 27. Púšt Sln Ex 13,
zaujali ho a vyhnali tam bývajúcich Amorej­ 1, Dafka a Aluš sa v Ex nespomínajú. Ratidlm
40 čanov. | A Mojžiš pridelil Galaád Machirovi, (Fáram)
41 synovi Manaseho, a on sa tam osadil. I Jair, syn 11, 34; Hascrol Nm 11, 35. Od Sinaja tiahli Izraeli-
Manaseho, tiež vytiahol do boja, zaujal ich sta- ti smerom severným. Relma (Rithma) je asi to­
21.22 Prcd Pánom, t. j. pred archou, na ktorej trónil i uvedených vo veršoch 19—30, nedajú sa presnej­
Pán. Na pochode Išli Rubcnovcl, Gadovci a Sime-
onovcl pred archou (10, 18—21).
33 V nasledujúcich veršoch (39—42) uvádza sa dô­
vod, prečo Mojžiš pridelil polovici kmeňa Mana­
seho územie v Za jordánsku: Manasovcl dobyli
mnohá mestá tejto krojlny. Mojžiš Ich nechce pre.
10 ukrállt v práve, ktorá majú ako bojovníci na
svoju korlst (21, 32 n,).
nové dediny a nazval Ich Havot-Jair. Podob- 42 *
ne vytiahol aj Nohe a zaujal Kanat i s jeho de­
dinami a pomenoval ho podľa svojho mena
Nobe.
Táborištia Izraelitov: Z Ramesesu
na Sinajskú púšť. — Toto sú zastávky 33
Izraelitov potom, čo v usporiadaných zástu­
poch pod vedením Mojžiša a Árona vyšli
z egyptskej krajiny. í Mojžiš totižto na Pánov 2
rozkaz zaznačil miesta, z ktorých sa po táborení
pohýnali, a toto sú zastávky miest, odkiaľ
tiahli ďalej: | Z Ramesesu pohli sa pätnásteho 3*
dňa prvého mesiaca, v deň po pasche odišli
Izraeliti pred očami všetkých Egypťanov pod
Božou ochranou, | kým Egypťania pochovávali 4
všetkých prvorodených, ktorých Pán u nich
usmrtil, lebo Pán aj nad ich bohmi vykonal
odvetný súd.
A Izraeliti sa pohli z Ramesesu a utáborili sa 5
v Sokote. i Zo Sokotu tiahli ďalej a zastavili 6
sa v Etame na okraji púšte. I Z Etamu išli ďa- 7
lej a obrátili sa iným smerom do Pihachirotu,
ktorý je pred Belsefonom, a utáborili sa pred
Magdalom. | Od Pihachirotu sa pohli ďalej a 8
prešli stredom mora na púšť, za tri dni puto­
vali na púšti Etam a zastavili sa v Mare. |
Keď odišli z Máry, došli do Klimu. V Elime 9
bolo dvanásť vodných prameňov a sedemdesiat
paliem, i tam sa osadili. | Z Elimu potom tiahli 10
ďalej a utáborili sa pri Červenom mori. | Od 11
Červeného mora pobrali sa ďalej a zastali
na púštt Sin. | Keď odišli z púšte Sin, táborili 12
v Dafke. | Odiduc z Dafky, zastavili sa v Alu- 15
ši. | Z Aluša išli ďalej a utáborili sa v Rafidim; 14
tu ľud nemal vody na pitie. | Z Rafidim šli ďa- 15
lej a utáborili sa na púšti Sinaj.
Zo Sinajskej púšte do Asiongaberu.
— Keď odtiahli z púšte Sinaj, ostali v Kibrot- *16
Hatave. | Z Kibrot-Hata vy tiahli ďalej a utábo- 17
rili sa v Haserote. | Z Haserotu išli ďalej a za- . 18
stavili sa v Retme. | Z Retmy tiahli ďalej a tá- 19
borili v Remon-Fáresu. | Z Remon-Fáresu odiš- 20
li a zastavili sa v Libne. ! Z Libny tiahli a tá- 21
borili v Rese. | Z Resy tiahli ďalej a utáborili 22
sa v Kélate. I Z Kélaty sa pohli ďalej a táborili 23
pri vrchu Sefer. | Keď sa pohli od vrchu Se- 24
Havot-Jair, t. J. Jairova stanové dediny. 42
Rameses Ex 12, 37; 35. o smrti egyptských pr- 3—15
(Sukkoth) Ex 12, 37; Etam Ex 13, 20. K v. 7. po.
Ex 14, 2. Púšt Sur Ex 15, 22; Mara Ex 15, 23;
Ex 17, 1; Masa a Mcriba Ex 19, 2.
O púšti Sinaj viď Ex 10, 2; Kibrot-Hatava Nm 13—35
tožná s ’Aln-Hadra (Nm 11, 34). Mená táborlšt,
šie určit. Moscrot viď Dt 10, 6. Bene-Jákan je
pravdepodobne Bire:n 22 km na sever od Kadeše.
Bolo by lo najsevernejšie táhorište, kam Izraeliti
na svojej ceste došli, kým sa na rozkaz Pánov
neobrátili, na spiatočnú cestu, aby okolo Moabska
prišil do Kanaánu. Aslongabcr treba hľadal v se­
vernej časti Elanského zálivu (Dt 2, 8; 3 Kr S, 20;
22. 491.
 176 Numeri 33—34

25 fer, utáborili sa v Harade. | Z Harady sa pohli jetok. | Lež ak nevyženiete pred sebou obýva- 55 *
26 a utáborili sa v Makelote. | Keď odtiahli z Ma- teľov zeme, tak ti, ktorých ponecháte, budú
2/ kelotu, táborili v Tahate. | Z Tahatu sa pohli vám tŕňami v očiach a ostňami vo vašich bo­
28 a táborili v Tare. | Od Tary tiahli ďalej a utá- koch a budú vás utláčať v zemi, v ktorej budete
29 borili sa v Metke. j Keď odišli z Metky, tábo- bývať. | A čo som si zaumienil vám učiniť, to 56
30 rili v Hesmone. | Z Hesmonu sa pohli a táborili vám aj učiním!"
31 v Moserote. ! Z Moserotu sa pohli a táborili Hranice prisľúbenej zeme. — A Pán 34
32 v Bene-Iakane. | Keď odtiahli z Bene lakanu,
hovoril Mojžišovi takto: | „Toto prikáž Izraeli- 2
33 táborili v Hor-Gadgade. | Od Hor-Gadgadu
31 odišli a táborili v Jebate. | Z Jebaty odišli a tom: Keď prídete do zeme Kanaán, toto bude
35 utáborili sa v Abróne. | Z Abróny sa polili a vaše územie, ktoré vám pripadne za dedičný
táborili v Asiongaberi. majetok: zem Kanaán v celom svojom rozsa­
hu. | Vaše hranice budú od púšte Sin popri 3*
Spiatočná cesta z Asiongaberu k vr- Edomsku. Južná hranica začne sa na východe,
•36 chu Hor. — Keď odtiahli z Asiongaberu, tábo- na južnom konci Soľného mora, | potom vaša 4
37 rili na púšti Sin, to jest v Kadeši. | Z Kadeše hranica pôjde južne od Skorpiónového návršia
sa pohli ďalej a utáborili sa pri vrchu Hor, a prejde cez Senu, kým sa neskončí južne od
38 na hraniciach edomskej krajiny. ] Na rozkaz Kadešbarny. Odtiaľ pôjde ďalej k Hasar-Aóaru
Boží vyšiel kňaz Aron na vrch Hor a tam zo­ a dosiahne Asemonu. | Od Asemona hranica sa 5
mrel v štyridsiatom roku po odchode Izraelitov zahne k Egyptskému potoku a skončí pri Mo­
39 z Egypta, v prvý deň v piatom mesiaci. | Áron ri. | Západnou hranicou bude pre vás Veľké 6*
mal stodvadsaťtri rokov, keď zomrel na vrchu more — to bude vašou západnou hranicou. |
40 Hor. i Kanaánčan, kráľ Aradu, ktorý sídlil na A toto bude pre vás severnou hranicou: od Veľ- 7*
juhu zeme Kanaán, dopočul sa, že Izraeliti kého mora pôjde vaša hraničná čiara až k vr­
prišli do krajiny. chu Hor. | Od vrchu Hor pôjde hraničná čiara 8
Od vrchu Hor na Moabské stepi. — až na miesto, kade sa ide do Ematu, | a hranica 9
41 Od vrchu Hor tiahli ďalej a táborili v Salmo- dosiahne až k Sedadu. | Potom hranica pôjde
42 ne. | Zo Salmony sa pohli a utáborili sa vo Fu- cez Sifron a dosiahne svojho konečného bodu
45 nóne. | Z Funonu šli ďalej a táborili v Obote. | pri Hasar-Enan. To bude vaša severná hrani­
44 Z Obotu sa pohli a utáborili sa v Jeabarime na ca. | Ako východnú hranicu určite si čiaru od 10’
45 moabských hraniciach. | Z Jeabarimu odtiahli Hasar-Enanu ku Sefame. | Od Sefamy pôjde 11
46 a táborili v Dibongade. | Z Dibongadu pokračo­ hranica dolu ku Reble, východne od Ain. Po­
vali ďalej a táborili v Helmondeblataime. | tom zíde ešte nižšie a dotkne sa horského hre­
47 Z Helmondeblataimu odišli a táborili na ho- beňa východne od Genezaretského jazera. |
48 re Abarim naproti Nebu. | Keď odtiahli z hory Potom hranica pôjde dolu k Jordánu a skonči 12
sa pri Soľnom mori. Toto budú hranice vašej
Abarim, utáborili sa na Moabských stepiach zeme zôkol-vôkol."
49 pri Jordáne naproti Jerichu. | I táborili od Bet- A Mojžiš takto nariadil Izraelitom: „Toto je 13
simotu až k Abelsatimu na Moabských ste­ zem, ktorú dostanete lósom do vlastníctva a
piach. ktorú Pán deviatim a polovici kmeňa prikázal
prideliť. | Lebo rodiny kmeňa Rubenovho a 14
Poučenie o rozdelení Kanaánu, 33,50—34, 29. kmeňa Gadovho ako i polovica kmeňa Mana­
Rozdelenie zeme vykoná sa losova- seho už svoj dedičný podiel dostali. | Dva a pol 15
30 nim. — A Pán hovoril Mojžišovi na Moab­ kmeňa obsiahli svoj dedičný podiel za Jordá­
ských stepiach pri Jordáne, naproti Jerichu nom, naproti Jerichu, na východe oproti vý­
51 takto: | „Prehovor k Izraelitom a povedz im: chodu slnka.”
Keď vtiahnete cez Jordán do zeme Kanaán, | Boh bude trestal Izraelitov, ak ušetria Kanaán- 55.56
•52 vyžeňte pred sebou všetkých jej obyvateľov, čanov. Vyženie ich zo zeme (Joz 23, 13; Iz 14, 9),
zničte obrazy ich modiel, pováľajte ich liate so- do ktorej sa teraz uberajú.
Južná hranica zasľúbenej zeme Išla od južného 3—S
53 chy a spustošte ich výšiny! | Potomzaujmitezem konca Mŕtveho mora smerom na juhozápad až po
a bývajte v nej, lebo ja som vám dal zem do Kadešbarnu a odtiaľ smerom západoseverným až
•54 vlastníctva. | Zem si medzi sebou rozdelíte ló­ k Stredozemnému moru. Egyptský potok je dnešný
som na dedičný majetok podľa vašich kmeňov: Vadí el-Ariš.
tomu, ktorý je počtom väčší, dáte väčšiu de­ Hranicou západnou bolo Stredozemné more. 6
Hranica severná sa dnes s určitosťou oznaált 7—9
dičnú čiastku, tomu však, čo je počtom menší, nedá. Mienky sú rozličné. Niektorí autori sa dom­
dáte menšiu čiastku. Ako komu lós padne, to nievajú, žc zasľúbená zem na severe bola by sa
mu bude patriť. Podľa vašich otcovských kme­ tiahla od Trlpollsu smerom na východ k Libanonu
ňov [zem] sa rozdelí medzi vás na dedičný ma­ atď. Pravdepodobnejšia je domnienka, ktorá se­
vernú hranicu kladie od Nahr el-Kasimlje, rieky,
se—49 O púšti Sln a o Kadeši porov. Nm 20, 1 n.; čo severne od Tyru vteká do Stredozemného mo­
o vrchu Hor Nm 20, 22. O aradskom kráľovi Nm ra. Odtiaľ by hranica išla južne od Libnnona —
21, 1; Obot Nm 21, 10; Jeabarim Nm 21, 11, porov, Hor by bol dnešný vrch Džebel el-Suklľ — k vý­
aj Nm 21, 10—20. Hclmondcblalaim (Almon Dlb- chodu z Ematu čiže k údoliu, čo je medzi rieka,
lathaim) porov. Jer 48, 22. Abarim, Fasgo, Nebo mi Nahr Lítanl a Nahr Hasbánl, cez Coelosýrlu
Nm 21, 30; 32. 34. Moabské stepi Nm 22, 1. k Hasar Enonu čiže kraju, kde prameni Jordán.
52 Výšiny Lv 26, 30. Východná hranica zasľúbenej zeme jc Genéza- 10—12
54 Porov. 26, 53—56 retskč jazero, Jordán a Mŕtve more.
 Numeri 34—35
Mená tých, čo majú rozdeľovať zem.
16.17 — A Pán hovoril Mojžišovi takto: | „Toto sú
mená mužov, ktorí vám rozdelia zem: kňaz
18 Eleazar a Jozue, syn Nunov, | ďalej priberiete
po jednom kniežati z každého kmeňa k rozde­
19 ľovaniu zeme | a mená tých mužov sú: Z kme­
20 ňa Júdovho Kaleb, syn Jefonov; J zo Simeonov­
21 ho kmeňa Samuel, syn Amiudov; | z Benjamí­
22 novho kmeňa Elidad, syn Chaselonov; | z Dá­
23 novho kmeňa Boki, syn Jogliho; | zo synov Jo­
zefových z kmeňa Manaseho Haniel, syn Eío-
24 dov; < z kmeňa Efraimovho Kamuel, syn Sefta-
25 nov; | z kmeňa Zabulonovho Elisafan, syn Far-
26 nachov; | z kmeňa Isacharovho knieža Faltiel,
27 syn Ozanov; | z kmeňa Aserovho Abiud, syn
28 Salomiho; | z kmeňa Neftaliho Fedael, syn
29 Amiudov. | To sú tí, ktorým Pán prikázal pri­
deliť Izraelitom ich dedičný podiel v zemi ka­
naánskej.
Nariadenie o levitských a záchranných
mestách, 35.
•35 Levitské mestá. — A Pán takto hovoril
Mojžišovi na Moabských stepiach pri Jordáne
2 naproti Jerichu: | „Prikáž Izraelitom, aby dali
zo svojho dedičného pozemku Levitom na bý­
vanie mestá a aby dali Levitom aj pastviny
3 okolo miest. | Mestá budú pre nich na bývanie
a pastviny budú pre ich dobytok a stáda, pre
4 všetky ich zvieratá. | Pastviny miest, ktoré dáte
Levitom, budú sa tiahnuť pri mestských mú­
roch po všetkých stranách dookola v dĺžke tisíc
•5 lakťov. | Von od mesta odmeriate na východnej
strane dvetisíc lakťov, tak isto na strane juž­
nej, na západnej a na severnej strane, takže
samotné mesto bude uprostred; toto im bude
patriť pri mestách ako pastviny. | Co sa týka
miest, ktoré dáte Levitom, šesť z nich bude
miestami útočišťa, ktoré určíte na to, aby tam
mohol ujsť usmrtiteľ. Okrem toho dáte im ešte
7 štyridsaťdva miest. | Olirnný počet miest, ktoré
dáte Levitom, bude štyridsaťosem miest spolu
8 aj s ich pastvinami. | A miest, ktoré oddáte
z izraelských pozemkov, bude od väčšieho
[kmeňa] viac a od menšieho menej. Každý
[kmeň] oddá niekoľko zo svojich miest Levi­
tom podľa rozlohy svojho dedičného podielu,
ktorý mu pripadne do vlastníctva."
•9 Mestá útočištné. — A Pán hovoril Moj­
10 žišovi takto: | „Prehovor k Izraelitom a povedz
1 Dedičný pozemok je územie, čo dostanú jedno-
tllvé kmene. Vlastnícke právo na tie mestá osta­
lo kmeňu, v ktorom sa mesto nachodilo. Leviti
mali právo sa v nich osadiť a bývali tam s prí­
slušníkmi kmeňa, na ktorého území sa mesto na­
chádzalo.
4 Lakeť meral 0,527 m. Leviti dostali z každej
strany mesta 2000X1000 lakťov, teda asi 40,0 hek­
tárov pastvín. Pole nedostali, pretože mail dostá­
vať desiatky z úrody. Leviti sídlili roztrúsení po zavraždeného. Takto to určoval zákon krvnej pom­
celej krajine, o tak ostali spojivom celého Izra­
elského národa.
*—13 Porov. Dt 19, 1—13; Joz 20 a Dt 4, 41—43. Vraž­ v pravom slova zmysle, v roku, keď umrie veľ­
da sa mohla odčiniť len smrťou vraha čiže krvou,
Gn 0, 0. Za vraždu ustanovuje Ex 21, 12—14 trest I však vyšetroval osve, aby sa zistilo, ČI to bola
smrti. Lenže sa robí rozdiel medzi vraždou úmy. ' vražda alebo len neúmyselné zabitie.
U SZ
177
im: Keď prídete cez Jordán do zeme Kanaán, |
vyvoľte si príhodné mestá, ktoré budú pre vás 11
mestami útočišťa. Tam utečie ten, čo zapríči­
nil smrť, ktorý neúmyselne zabil človeka. I
Tieto mestá budú vám útočišťom pred pomsti- 12
teľom krvi, aby usmrtiteľ nebol usmrtený prv,
kým sa nepredstaví pred súd posfiolitosti.
| Miest útočišťa, čo tak oddelíte, bude šesť. | Tri 13.14
mestá určíte za Jordánom a tri mestá určite
v zemi Kanaán. Tieto budú pre vás mestami
útočišťa. | Ony budú útočišťom tak Izraelitom 15
ako i cudzincom a prišelcom, aby ta mohol kaž­
dý utiecť, kto by neúmyselne zabil človeka.
Pokyny pri určovaní úmyselnej a
neúmyselnej vraždy. — Ak niekto udrie *16
dakoho železným predmetom tak, že ten zo­
mrie, je vrahom a tak aj vrah musi zomrieť.
| Ak ho zasiahne kameňom, ktorý mal v ru- 17
ke a ktorým mohol mu zapríčiniť smrť tak,
že zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť.
| Ak ho udrie dreveným predmetom, ktorý mal 18
v ruke a ktorým mohol zapríčiniť smrť tak, že
zomrie, je vrahom a vrah musi zomrieť. | Pom- 19
stiteľ krvi zabije vraha. Zabije ho, keď ho do­
stihne. | Ak niekto z nenávisti niekoho udrie *
20
alebo úmyselne hodí doň niečo tak, že zomrie,
| alebo ak ho udrie z nepriateľstva päsťou tak, 21
že zomrie, tak toho, čo ho udrie, treba potres­
tať smrťou, lebo je vrahom. Pomstiteľ krvi ho
zabije, keď ho dochytí.
Ak ho (smrteľne) udrie len náhodou a nie 22
z nepriateľstva, alebo ak naň neúmyselne hodí
nejaký predmet, | alebo ak zrúti naň — bez 23
toho, žeby ho videl — nejaký kameň, | ktorý
môže zapríčiniť smrť, takže ten zomrie, hoci
nebol oproti nemu nepriateľsky naladený a ne­
chcel mu spôsobiť zlo, | nech pospolitosť roz- 24
hodne medzi usmrtiteľom a pomstiteľom po­
dľa týchto ustanovení: | Pospolitosť musí usmr- *
25
titeľa zaviesť do bezpečia. Pospolitosť ho zasa
zavedie do mesta útočišťa, kde sa bol ukryl.
Tam bude bývať až do smrti veľkňaza, ktorý
bol pomazaný fiosvätným olejom. | Lež ak 26
usmrtiteľ opusti obvod mesta útočišťa, do kto­
rého bol utiekol, | a keď ho pomstiteľ krvi do- 27
stihne mimo obvodu mesta útočišťa, a keď
pomstiteľ usmrtiteľa zabije, tak nebude na ňom
sclnou a medzi nešťastnou náhodou, Co zapríčinila
smrť. V poslednom prípade usmrtiteľ našiel úto­
čište pri oltári zápalných oblet. Toto opatrenie
však nestačí pre obyvateľov usadnutých a žijúcich
na vzdialenejšom území. Určujú sa teda mestá
útočišťa. Vrah, čo ušiel do mesta útočišťa, musel
sa vydať Ex 21, 14; Dt 19, 12. Mestá útočišťa boli
len pre tých, ktorí zapríčinili smrť človeka ne­
úmyselne.
Predmet, ktorým niekto Iného zabil, mohol byť 16—21
tiež smerodajný, ČI Išlo o úmyselnú vraždu alebo
o neúmyselné zabitie.
Pomstiteľ (gó éi) Je najbližší mužský z rodiny 20
sty (Ex 21, 14; Dt 10, 12).
Ak ten, čo zapríčinil smrt, nie je vrahom 25
kňaz, dostane úplnú amnestiu. Každý prípad sa
 Numeri 35—36

28 nijaká vina krvi. | Preto každý má ostať vo ca Salfáda jeho dcéram. | Ak sa však vydajú 3
svojom meste útočišťa až do smrti veľkňazo­ za príslušníka iného izraelského kmeňa, tak
vej. Len po smrti veľkňazovej môže sa usmrti- náš majetok dedičnej otcovizne sa nám odníme
teľ vrátiť na svoj pozemok, čo mu patri ako a pripojí sa k dedičnému majetku toho kmeňa,
29 dedičný majetok. : Tieto nariadenia sú pre vás ; za príslušníka ktorého by sa ony vydali. Tak­
záväzné z pokolenia na pokolenie vo všetkých I to naše dedičné vlastníctvo by sa umenšilo.
vašich bydliskách. | Keď potom nastane pre Izraelitov jubilejný 4
rok, tak ich dedičný majetok spojí sa s dedič­
'53 Počet svedkov a výkupné. — Ak nie- ' ným majetkom toho kmeňa, za príslušníka kto­
kto usmrti človeka, tak vraha zabijú len na I rého sa vydajú. A dedičné vlastníctvo nášho ot­
výpoveď svedkov. Avšak výpoveď jedného i covského kmeňa bude ich dedičným vlastníc­
svedka nestačí, aby niekoho odsúdili na smrť. I tvom". | Tu Mojžiš na rozkaz Pánov nariadil Izra- 5*
31 I Neprijímajte výkupné za život nijakého vra- | elitom toto: „Kmeň Jozefových synov má prav­
ha, ktorý je vinný smrti. Toho musia smrťou । du. | Toto je to, čo nariaďuje Pán o Salfádových 6
32 potrestať. | Tak isto neprijímajte výkupné od dcérach: Ak chcú, môžu sa vydať, ale musia sa
toho, ktorý sa utiahol do mesta útočišťa a ktorý vydať za príslušníka z rodu ich otcovského
by sa chcel vrátiť a bývať niekde v zemi ešte kmeňa, | aby izraelské dedičné vlastníctvo ne- 7
35 pred smrťou veľkňaza. | Nesmiete znesvätiť prešlo z jedného kmeňa na druhý, ale aby si
zem, v ktorej bývate. Lebo krv znesvätí zem a zachovali všetci Izraeliti dedičný majetok svoj­
zem sa nebude môcť uzmieriť za krv, čo bola ho otcovského kmeňa. | Preto všetky devy, kto- 8
na nej vyliata, len krvou toho, ktorý ju vylial. ré dostanú dedičný majetok v niektorom izra­
51 | Nepoškvrňujte teda zem, v ktorej bývate, veď elskom kmeni, musia sa vydať za príslušníka
bývam v nej ja! Lebo ja, Pán, bývam uprostred z rodu svojho otcovského kmeňa, aby si Izra­
synov Izraelových!" eliti takto zachovali svoje otcovské dedičné
vlastníctvo, | a aby nijaký dedičnv majetok ne- 9
Zákon o vydaji dcér — dedičiek. prešiel z jedného kmeňa na druhý, lež aby si
•36 — A rodinní náčelníci rodu synov Galaáda, sy­ všetky izraelské kmene podržali svoje dedičné
na Machira, syna to Manaseho, z rodu synov vlastníctvo." | Ako prikázal Pán Mojžišovi, 10
•Jozefových, predstúpili a predniesli Mojžišovi tak Salfádove dcéry aj urobili. | Tak Maála, 11
a kniežatám a náčelníkom kmeňov túto vec, Tersa, Hegla, Melcha ako i Noa, dcéry Salfá-
2 hovoriac: | „Pane, Pán ti prikázal rozdeliť žre­ dpve, vydali sa za synov svojho strýka. | Vý- 12
bom Izraelitom zem na dedičné vlastníctva a dali sa teda za mužov z rodu synov Manaseho,
taktiež bolo ti, pane, nariadené od Pána, aby syna Jozefovho, a tak ich dedičný majetok ostal
si pridelil dedičný majetok nášho súkmeňov- pri čeľadi, ktorá patrila ku kmeňu ich otca.
30—34 Obžaloba z vraždy musela sa dokázať aspoň dvo­ To sú príkazy a ustanovenia, ktoré dal Pán 13
ma svedkami (Dt 17, 6; 19, 15). Kto zapríčinil smrt Izraelitom skrze Mojžiša na Moabských ste­
človeka, nemohol sa nijako vykúpiť. Výkupné sa piach pri Jordáne, naproti Jerichu.
dávalo len v tom prípade, keď nejaké zviera za-
dlávilo človeka (Ex 21, 30), alebo keď zapríčinil Kmeň Jozefových synov sú vlastne dva kmene: 5
človek, pripadne zviera nejaké zmrzačenie na tele EIraimov a Manaseho.
človeka (Ex 21, 23—25). Tieto slová sa vztahujú na zákony Nm 25—30 13
1—4 Porov. 27, 1—11 a Lv 25, 10, 13. o 33, 50 — 36. 9.
 DEUTERONOMIUM
Deuteronomium — Piata kniha MoJ- j
žišova, menuje sa preto „druliozákonom-deu-
teronomiom“. lebo v hl. 17, 18 je reč o „od­
pise tohto zákona“ — mlšnéh hattóráh
hazzóth. čo LXX preložili: »nech sa tento
*
‚druhozákon zaznačí do knlhy!« Zbierky zá­
konov, čo sa nachodia v Deuteronomiu, majú
sa teda rozlišovať od slnajských zákonov.
Po stránke literárno-formovej Deuterono­
mium predstavuje rad rečí, v ktorých Mojžiš
na konci putovania po púšti „na moabských
stepiach“ pripomínal ľudu nariadenia a zákony
Božie.
Knihu možno rozdeliť nasledovne:
a) Úvod (1—11), ktorý sa skladá z dvoch
časti, a to z prvej reči Mojžišovej, v ktorej
pripomína Izraelitom dobrotu a starostlivosť
Božiu za cesty na púšti (1, 4—4, 40), a z dru­
hej napomínajúcej reči, ktorou sa Mojžiš sna­
ží pohnúť ľud k vernosti a poslušnosti voči
Bohu, keď upamätúva na všetko to, čo ľud
zažil a skúsil až do jedenásteho mesiaca prvé­
ho dňa Štyridsaťročnej cesty do zasľúbenej
zeme (5, 1—11, 32),
b) Nasleduje jadro deuteronomiu
kých zákonov (12—2G), a to: o boho­
službe (12—18), o mieste bohoslužby, o pred- I
DEUTERONOMIUM — DRUHOZÁKON
Prvá reč Mojžišova, 1—4.
'1 Úvod. — Toto sú slová, ktoré povedal Moj­
žiš celému Izraelu za Jordánom, na púšti,
v Arabe naproti Červenému moru, medzi Fá-
ranom a medzi Tofelom, Cabanom, Hasero-
2 tom a Di-Zahabom. | Jedenásť dní cesty je od
Horebu smerom k vrchom Seir až do Kadeš-
1 1—2 Deuleronomium-Druhozákon je temer súhrn
všetkých rečí Mojžišových čiže všetkého toho, Čo
Mojžiš v mene Pánovom a v mene svojom pove­
dal Izraelitom za cesty od Sinaja až po Moabské
slepí. Meno Deuteronomium („opis tohto zákona"
mišnéh hattóráh hazzóth Dt 17, 18) značí opakova­
nie zákona alebo druho-zákon, leda opakovanie
toho, čo z väčšej čiastky už bolo povedané v pred­
chádzajúcich troch knihách (Exodus-Východ, Le-
vltikus-Lcvila a Numcrl-ČIsla). Rozličné miesta,
zastávky Izraelitov no ceste do Palestíny, uvádza­
jú sa v opačnom porodí. Začína so tými, ktoré sú
v okolí Jordána o končí sn Slnujom. Araba v už­
šom zmysle označuje kotlinu Južne od Mŕtveho
mora ož po Elnnský záliv; v Širšom zmysle Araba
značí celé údolie Jordána od Genezaretského ja­
zero, Mŕtve more, až po spomenutý záliv. Tu sa
hovorí o Arabe v užšom slova zmysle. — To(el sa
nedá bližšie určiť, niektorí mysllo. Že Je to kraji-
DRUHOZÁKON
mete kultu, o spôsobe bohoslužby, o čase a
osobách, ktoré majú vykonávať bohoslužbu
a napokon: o sudcoch, budúcom kráľovi, kňa­
zoch a prorokoch. Nasleduje Časť o verejnom
poriadku (19, 1—21. 9), a to o mestách ú o-
číšťa. o svedkoch a o vojne. Stať o rozličných
vzťahoch (21, 10—23. 17), a to o práve a moci
hlavy rodiny, o verejnej počestnosti a čistote,
o manželstve a čistote manželstva. Napokon
je tu istá časť zákonov, dotýkajúcich sa roz­
ličných povinností súkromníkov alebo celej
pospolitosti (23, 18—25, 19), ku ktorým sa pri­
pája ako by dodatkom akýsi zákon o kulte,
obsahujúci rozličné liturgické formulky (26).
c) Doslovom knihy je príkaz o obnovení
zmluvy s pridanými kliatbami pre tých, čo
nezachovajú vernosť Pánovi, a požehnaniami
pre tých, čo ostanú verní (27—30).
d) Kniha sa ukončuje dodatkom, a to
historickým rozprávaním o posledných skut­
koch a dejoch Mojžišových (31, 1—34, 321:
Mojžišova pieseň, požehnanie kmeňov a na­
pokon rozprava o Mojžišovej smrti. Posledných
osem veršov z tejto rozpravy (teda 34, 5—12)
sotvä napísal Mojžiš. Zaručené podanie pri-
pisuje Ich Mojžišovmu nástupcovi. Jozuemu.
barny. | V štyridsiatom roku, v jedenástom 3*
mesiaci, v prvý deň mesiaca oznámil Mojžiš
izraelským synom všetko to, čo mu prikázal
pre nich Pán. | Potom, keď bol Sehona, kráľa 4
amorejského, ktorý býval v Hesebone, a Oga.
kráľa Bášanu, ktorý býval v Aštarote, porazil
v Edrei, | za Jordánom v zemi Moabskej, začal 5
Mojžiš vysvetľovať tento zákon, hovoriac:
na v severnom Edomsku, ct-Taflle, južne od Mŕt-
vcho mora. Fáran porov. Nm 10. 12. Laban Je to­
tožný s Lebnou (Nm 33, 21); o Haserotc viď Nm
11, 35. Di-Zahab ležal na východnej hranici Moab­
ska. „Jedenásť dní..." Mojžiš pripomína, že do Pa.
lestiny mohli Izraeliti prísť veľmi skoro, zo jede­
násť dní, keď predpokladáme, že za deň sa urazí
30 až 40 km. Mojžiš chce naznačiť, že keby sa
Izraeliti neboli sprlcčali, za niekoľko dni mohli
byť tam, kde sú dnes, na hraniciach zasľúbenej
zeme. Horcb Je vrch Sinaj, v knihe Deuterono­
mium sa používa výlučne toto pomenovanie. Seir
— pohorie v Edomsku. Kodcšbarne leži na Južnej
hranici Palestíny (Nm 20, i; 34, 4).
O Schonovl viď Nm 21, 21 n.; o Ocovi Nm 21, 3—5
33 n. Mesto AŠlarot (Gn 14, 5) nachádzalo so v Za-
Jordánsku, v Bášanc. Neskoršie sa stalo levilským
mestom na území kmeňa Manaseho. Edrei bolo
180 Deuteronomium 1
Boh dal rozkaz na pochod. — „Pán,
Boh náš, hovoril k nám na vrchu Horeb takto:
•Dosť dlho ste sa na tomto vrchu zdržiavali,
i Pohnite sa a tiahnite k výšine amorejskej a na
všetky iné miesta, ktoré sú blizko nej, do Ara­
by, na vrchy a na nížiny, smerom na juh a
k pobrežiu morskému, do kanaánskej zeme a
k Libanonu až k veľkej rieke, k rieke Eufratu!
| Hľa, dávam vám túto zem: vtiahnite do nej
a vlastnite ju! O nej prisahal Pán Abrahámovi,
Izákovi a Jakubovi, že ju dá im a ich semenu
po nich.«
Ustanovenie sudcov. —V ten čas bol
som vám povedal: »Ja vás nemôžem spravovať,
| lebo Pán, Boh váš, tak vás rozmnožil, že vás
je dnes tak mnoho ani hviezd na nebi. | Pán,
Boh otcov vašich, nech pridá k tomu počtu
mnohé tisíce a nech vás požehná, ako bol pri­
sľúbil! | Ja sám nevládzem niesť vaše breme­
no, ťarchu a vaše spory. ] Vyberte si mužov
múdrych, skúsených a osvedčených vo vašich
kmeňoch, a ustanovím vám ich za predákov.-
| Vtedy ste mi odvetili v odpoveď: »Dobrá je
to vec, čo ty chceš spraviť.- | A ja výbral som
hlavných z vašich kmeňov, múdrych a skúse­
ných mužov, a ustanovil som ich nad vami ná­
čelníkmi, tisícnikmi, stotnikmi, päťdesiatnik­
mi, desiatnikmi, ako aj zapisovateľov pre vaše
kmene. | A prikázal som vašim sudcom takto:
» Vypočúvajte ich a súďte spravodlivo toho, čo
má spor so súkmeňovcom alebo cudzincom!
| Nemajte ohľadu na osobu pri súde, vypočujte
tak malých ako veľkých, nikoho sa nebojte, le­
bo súd je Boží. Co vám však bude ťažké, o-
známte mne a ja to vypočujem.- | I dal som
vám vtedy rozkaz, ako máte všetko robiť.
Vyzvedači. — Potom sme sa pohli od Ho-
reba a putovali sme tou hroznou a velikánskou
púšťou, ktorú ste videli cestou k vrchom amo-
hlavné mesto teplanského kráľovstva, neskoršie sa
dostalo kmeňu Manaseho (Joz 13, 12, 31). „Tento
zákon“, t. j. všetko, Čo jc v knihe Deuteronomiu.
Deuteronomium nie je sústavná zbierka zákonov,
ale je to skorej kniha kázni o zákonoch, v ktorej
sa prízvukujú predovšetkým pohnútky, prečo tre­
ba jednotlivé zákony plniť a zachovávať. Deutero­
nomium je prelo akýsi duchovný testament Mojži­
šov, ktorý Mojžiš zanecháva svojmu ľudu, pri ve­
domí, že už skoro zomrie.
Výšina amorejská je hornatý kraj v Palestíne
južne od Karmela a Esdrclonskej nižiny. Araba
porov, v. 1. Na tomto mieste treba ju brať v šir­
šom zmysle. Slovom vrchy označuje sa stredná
časť Palestíny, teda vrchy eíraimske a júdske. Ní­
žiny, hebr. Seíéló, je územie od Júdskych vrchov
na západ až k Stredozemnému moru. Juh, hebr.
Negeb, je územie na južnej hranici zasTúbenej ze­
me. Morské pobrežie je pobrežie Stredozemného
mora. Udávajú sa Ideálne hranice Palestíny. Ta­
kéto hranice malo len kráľovstvo Dávidovo, a aj
to len nakrátko. O hraniciach Palestíny porov.
Nm 34, 7.
8 Porov. Gn 12, 7; 13, 15; 17, 0; 22, 19 n.; 20, 3;
50, 23; Ex 13. 5. 11; Nm, 12; 32, 11.
10 v;ď Ex 18, 13—26. Zapisovatelia (v. 15) mail
pomáhať sudcom, ktorí nevedeli vždy písať. BoH
tajomníkmi sudcov.
46 Porov. Nm hL 13 a 14.
rejským, ako nám tu rozkázal Pán, Boh náš, a
došli sme až do Kadešbarny. | Tu som vám po- 20
vedal: »Došli ste k vysočine amorejskej, ktorú
nám dá Pán, Boh náš. | Hľa, Pán, Boh tvoj, 21
zem túto darom ti dáva; tiahni ta, zaujmi ju,
ako ti to bol riekol Pán, Boh tvojich otcov, ne­
boj sa a nestrachuj sa!« j Tu pristúpili ste ku 22
mne všetci a navrhli ste: -Nože, pošlime mu­
žov, čo by prezreli zem a dali nám pokyny,
ktorou cestou máme ta ísť, ako aj o mestách,
na ktoré narazíme.- I Mne sa ten návrh páčil 23
i vybral som dvanásť mužov spomedzi vás, po
jednom z každého kmeňa, | a oni šli smerom 24
k výšine a došli až do údolia Eskolu a prezreli
ho. | A vzali z ovocia zeme a priniesli nám a 25
dali nám túto radu: »Dobrá je to zem, ktorú
nám Pán, Boh náš, chce dať.«
Nevôľa ľudu. — Lež vy ste nechceli vy- 26
stúpiť a neverili ste slovám Pána, Boha nášho,
| reptali ste vo svojich Stanoch, hovoriac: 27
•V zlovôli nás Pán vyviedol z Egypta, aby nás
vydal do rúk Amorejčanom a aby nás zahu­
bil. | Načo by sme ta vystupovali!- Naši sú- 28'
kmeňovci prestrašili naše srdcia, keď povedali:
•Národ je tu mocnejší a početnejší ako my,
mestá veľké a opevnené až k nebu, ba aj Ena-
kitov sme tam videli!- | I povedal som vám: 29
•Nebojte sa a nestrachujte sa ich! | Pán, Boh 30
váš, ktorý vás vedie, bude za vás bojovať tak
isto, ako to učinil kvôli vám v Egypte pred
očami vašimi, | a potom na púšti, kde si sám 31
videl, ako Pán, Boh tvoj, nosil ťa ako muž,
ktorý nesie svojho syna; (niesol ťa) po celej
ceste odvtedy, ako ste vyšli, až kým ste ne­
došli na toto miesto; I a na tejto púšti neverili 32
ste Pánu, Bohu svojmu, | ktorý šiel pred vami 33
na ceste, aby vám vyhliadol miesto pre rozlo­
ženie stanov, za noci v ohni, aby ste videli
cestu, ktorou ste mali ísť, a cez deň v oblaku.-
Trest Boží. — I začul Pán hlas vašich reči 34
a rozhorčený prisahal takto: | »Nikto spomedzi 35
tohto bezbožného pokolenia neuvidí tú dobrú
J zem, o ktorej som otcom vašim prisahal, že
im ju dám!|Len Kaleb verne nasledoval Pána.« 36
| Aj na mňa sa rozhneval Pán pre vás a riekol: 37
•Ani ty ta nevkročíš, | Jozue, syn Nunov, ktorý 38
ti je k službám, ten ta vkročí; toho povzbudzuj,
lebo on rozdelí ju do vlastníctva Izraelu. | Deti 39
vaše, o ktorých ste povedali, že budú korisťou,
a synovia vaši, ktorí dnes nevedia rozdielu
Enakitl ako aj Refaimci, Emci a Horejcl (2, 28
10—12) boli pôvodní obyvatelia Palestíny, vyznačo­
vali sa veľkou výškou a silou; oproti Izraelitom
to boli obri (Nm 13, 23).
Pán sa staral o Izraelitov tak, ako sa stará otec 31
o vlastné deti (Ex 19, 4; Nm 11, 12; Iz 46, 3 n.).
Porov. Nm 9, 15 n.; 10, 33; Ex 13, 21. 33
Viď Nm 14, 21 n. 34
Pán potrestal Mojžiša pre jeho osobný hriech 37
(Nm 20, 12). Mojžiš sa však dopustil tohto hriechu
vtedy, keď ľud reptal a búril sa proti Pánovi pre
smäd. Preto Mojžiš hovorí: na mňa rozhneval sa
Pán pre vás.
Porov. Nm 27, 18 n. 38
Mojžiš teraz už hovorí k potomkom predošlej 39
generácie, ktori už ako dospelí majú vojsť do za-
 Deuteronomium 1—2
medzi dobrom a zlom, oni ta vojdú a im ju
•40 dám a oni ju budú vlastniť. | Vy však vráťte
sa a blúďte po púšti cestou k Červenému mo-
•41 ru!« | A odpovedali ste mi: »Zhrešili sme proti
Pánovi; vystúpime a budeme bojovať, ako nám
to Pán, Boh náš, rozkázal,
* a vystrojili ste sa
každý so svojím vojnovým náčiním a nemúdro
si počínajúc, dali ste sa na pochod k vysočine.
42 | Ale Pán mi riekol: »Povedz im: Nevystupujte
a nebojujte, lebo ja nie som uprostred vás, aby
43 vás neporazili nepriatelia vaši.
* | Ja som vám
to povedal, vy ste ma však neposlúchli, ale
proti zákazu Pánovmu ste išli a pyšno ste vy-
44 stúpili na výšinu, i I vytiahli Amorejčania, kto­
rí na tej vysočine bývali, postavili sa proti
vám a prenasledovali vás, ako prenasledúvajú
roje včiel, a rozháňali vás od Seiru až k Hor-
45 me. | Potom ste sa vrátili a nariekali ste pred
46 Pánom, lež Pán vás nevypočul. | I ostali ste
v Kadešbarne na dlhý čas, za ten čas, čo ste
tam bývali.
Prechod cez Edomsko a Moabsko.
*2 — Nato pohli sme sa a tiahli sme púšťou sme­
rom k Červenému moru, tak ako nám to pri­
kázal Pán a za dlhý čas obchádzali sme okľu-
2 kou vrchy Seir. | Tu hovoril ku mne Pán tak-
'3 to: | -Dosť dlho obchádzali ste toto horstvo,
•4 teraz sa obráťte na sever! | A ľudu rozkáž tak­
to: Prejdete teraz cez územie svojich bratov,
synov Ezauových, ktori bývajú na Seire a vás
5 sa obávajú; lež dávajte si veľký pozor,ne­
bojujte proti nim, lebo ja nedám vám z ich
zeme nič, ani na šírku šľapaje, lebo vrch Seir
6 dal som do vlastníctva Ezauovi. | Pokrm na
jedenie si kúpite od nich za peniaze, tak isto
i vodu na pitie kúpite si od nich za peniaze.
7 | Veď Pán, Boh tvoj, žehnal všetkým prácam
tvojich rúk, vedel, že prejdeš touto veľkou
púšťou: už štyridsať rokov je s tebou Pán, Boh
8 tvoj, a nič ti *nechýbalo. | Potom sme prešli
vedľa (územia) našich bratov, synov Ezauo­
vých, ktori bývajú na Seire po Arabe, a popri
Elate a Asiongaberi a tiahli sme cestou sme­
rom k Moabskej púšti.
sľúbenej zeme. Pripomína Im záhubu otcov, aby
Ich odvrátil do nevďačnosti voči Pánovi (Nm 14,
41).
40 Porov. Nm 14, 2S.
41—15 Viď Nm, 14. 40—45. O Home viď Nm 14, 45;
21, 3; Sdc 1. 17. Seir Je pohorie v Edomskú a po­
tom označuje celé Edomsko.
2 Porov. Nm 20, 14—21, 20.
1 Izraeliti obchádzali Seir zo západnej strany
Araby (Nm 14, 25 a Dt 1, 40).
3 Dosť dlho, t. J. tridsaťosem rokov. UŽ sa končí
Čos trestu, na ktorý Izraeliti boli odsúdení prebý­
vať na púšti (Nm 14, 34. 35).
4.8 Edomčanla ako potomci Ezauovi boli ozaj brat­
mi Izraelitov, potomkov Jakubových. O tom, že
Mojžiš poslal posolstvo k edomskému kráľovi, aby
dovolil Izraelitom prejsť cez svoje územie, Mojžiš
teraz nehovorí. Je to len znak toho, že jeho reč
nechce zachytiť všetky podrobné udalosti (Nm 20,
14 n.). Cestou k Moabskej púšti čiže púšti, ktorá
sa rozprestiera východne od Moabska. Tade vedie
aj dnes cesta od Akabského (Sionského) zálivu do
Mekkv
181
Tu hovoril ku mne Pán: »Neobťažuj Moab- 9*
čanov a nebojuj proti nim, lebo ja ti nič nedám
z ich zeme do vlastníctva; veď synom Lotovým
som dal do vlastníctva Ar. | Emci bývali pred- *
10
tým tu, národ silný, početný a urastený ako
Enakiti. | Aj oni patrili k Refaimovcom ako 11
Enakiti. Moabčania však volajú sa Emci. I Na 12
Seire predtým bývali Horejci, lenže synovia
Ezauovi ich vyhnali a zničili, a osadili sa na
ich mieste, tak ako to urobil Izrael v zemi
svojho vlastníctva, ktorú im dal Pán. | Ter-'z 13
| sa zdvihni a prejdi cez potok Saredt
* Potom
sme prešli potok Sared. | A čas, v ktorom sme 14’
blúdili od Kadešbarny až k prebrodeníu poto­
ka Saredu, trval tridsaťosem rokov, takže zo
stanov vymrelo všetko bojaschopné pokolenie,
ako im to prisahal Pán. I A ruka Pánova bola 15
proti nim, takže úplne vyhynuli zo stanov.
Zákaz bojovať proti Amončanom. —
Keď vymreli z ľudu všetci bojaschopní mužo- 16
via, | riekol mi Pán: | »Teraz pôjdeš moabským 17.18
územím pri (meste) Ar | a prídeš k Amonča- 19
nom, lenže nebudeš ich obťažovať, ani proti
nim bojovať, lebo nič ti nedám z amonskej
zeme do vlastníctva, lebo to som dal do vlast­
níctva Lotovým synom. | Za zem Refaimovcov 20’
považovala sa aj táto; tu predtým bývali Re-
faimovci. Amončania ich volajú Zamzumim.
| Národ to bol mocný a početný, urastený ako 21
Enakiti. ale Pán ich zničil pred Amončanmi
a títo zmocnili sa ich vlastníctva a bývali na­
miesto nich, | ako to urobil pri synoch Ezauo- 22
vých, čo bývajú na Seire, pred ktorými vy­
hubil Horejcov, takže zaujali ich majetok a osa­
dili sa na ich mieste až do dnešného dňa.
| Aj Hevejcov, ktorí bývali až po Gazu, zničili 23’
Kaftorčania, čo vyšli z Kaítoru a osadili sa na
ich mieste.
Víťazstvo nad amorejským krá­
ľom Sehonom.— Zdvihnite sa teda, dajte 24 *
sa na pochod a prejdite rieku Amon! Hľa, do
ruky tvojej dám hesebonského kráľa Sehona,
Amorejčana! Začni teda dobývať jeho zem a
Izraeliti nemajú bojovať proti Moabčanom a t
Amončanom (v. 19), pretože oni sú potomci Lótovi
(Gn 11, 27 a 10, 36 n.), a preto sú v určitom po­
krvnom zväzku s Abrahámovými po'omkamt, Izra­
elitmi. Ar bolo hlavné meslo moabské, tu však
predstavuje celé Moabsko.. Porov. Nm 21, 15. 28;
22, 36. »
Viď Gn 14, 5; Nm 13, 23; Dt 1, 28 a Dt 2, 22. — 10—12
Ako to urobil Izrael v zemi svojho vlastníctva
(v. 12c) čiže v Galaáde a Bášane. Toto územie za­
ujali Rubenovci, Gadovci a polovica kmeňa Ma­
naseho (Nm 32).
Tridsaťosem rokov minulo odvtedy, čo Pán od- 14
súdil všetkých dospelých Izraelitov na smrť nn
púšti (Nm 14, 20 n,). Teda letopočet nepočíta sa
od os‘atného odchodu z Kadešbarny (Nm 20. 1. 14,
22), pretože odt'aF Izraeliti ostatný raz odišli v šty-
rids’Q1om roku po odchode z Egypta.
Viď 1, 28; 2, 10—12. 20—22
Hevejci (Avit!) boli tiež praobyvatelia Palestíny. 23
Kaftorčania boli IľJšlínsky kmeň, ktorý pochádzal
z oslrova Kréty (Kaflor), Gn 10, 14.
Porov. Nm 21, 21—30. Kcdemot bolo mesto se- 24—27
verne od Amona a aj púšť no východ od Moabska.
 Deuteronomium 2—3
182

25 proti nemu viesť vojnu! [ Už dnes začnem vy­ bránami a závorami okrem miest Ferezitov vo
sielať pred tebou strach a zdesenie na všetky veľkom počte. | A vyhubili sme ich, ako sme 6
národy, čo sú pod celým nebom a čo počujú to urobili Sehonovi, kráľovi z Hesebonu, za­
o tebe zvesť. I budú sa triasť a bedákať pred tiaľ čo sme rozšírili kliatbu záhuby na každé
tebou.. mesto, na mužov, na ženy a deti, i Ale všetok 7
26 1 poslal som poslov z púšte Kedemot k Se- statok a korisť z miest vzali sme pre seba.
honovi, kráľovi Hesebonu, s priateľskou ponu- | Takto v ten čas odňali sme za Jordánom dvom 8
27 kou takto: | •Chcel by som prejsť cez tvoje i amorejským kráľom zem od koryta Arnonu
územie, išiel by som len po ceste a neodchýlil | až po vrch Hermon. | Sidončania menujú vrch 9
28 by som sa ani napravo, ani naľavo. | Pokrm [ Hermon Sirjon, Amončania však Senir. I Všet­ 10
na jedenie mi za peniaze predáš a poskytneš i ky mestá roviny, celý Galaád a celý Bášan
mi vodu na pitie tiež za peniaze. Ja chcem i až ku Selke a Edreiu, mestá, ktoré patrili pod
'29 len prejsť, | ako mi to dovolili Ezauovi syno- | panstvo Oga v Bášane. | Len Og, kráľ Báša­ *11
via, ktori bývajú na Seire, a MoabČania, ktorí ] nu, ostal sám z pokolenia Refaimcov; jeho
bývajú v Are, kým nedôjdem k Jordánu, do | posteľ, lôžko zo železa, čo jestvuje ešte v Ra­
zeme, ktorú nám chce dať Pán, Boh náš.« I bate Amonitov, bola deväť lakťov dlhá a štyri
30 Ale Sehon, kráľ Hesebonu, nechcel na to lakte široká, merajúc podľa obyčajných lakťov.
pristať, aby sme tade prešli, lebo Pán, Boh
tvoj, zatvrdil jeho ducha a zaťal jeho srdce, aby Rozdelenie Za jordánska. — Túto zem 12
ho tak vydal tebe do ruky, ako to dnes vidiš. sme v ten čas zaujali od Aroeru, ktorý je na
31 I Tu hovoril mi Pán: »Hľa, dávam ti Sehona brehu rieky Arnon, spolu s polovicou Galaád-
a jeho zem, zmocni sa jeho zeme!« skej vysočiny a jej mestami a dal som to kme­
‘32 Keď vytiahol Sehon so všetkým svojím ľu- ňu Rubenovmu a Gadovmu. | Ostatok Galaádu 13
33 dom oproti nám do boja pri Jase, | Pán, Boh a celý Bášan, panstvo Oga, dal som polovici
náš, vydal nám ho napospas a porazili sme ho kmeňa Manaseho — celý kraj Argob. Celý
*
14
■34 i jeho synov a celý jeho národ. | A v ten čas Bášan volá sa zemou Refaim. | Jair, syn Mana­
zaujali sme všetky jeho mestá a rozšírili sme seho, zmocnil sa celého kraja Argobu až po
kliatbu záhuby na všetky mestá, na mužov, územie Gesurcov a Maáchovcov a podľa svoj­
35 ženv a deti. Nezanechali sme nič. | Len statok ho mena pomenoval Bášan Havot-Jair, až po 15
vzali sme si ako korisť spolu s korisťou miest, dnešné časy. | — A Machirovi dal som Ga­ 16
•36 ktoré sme dobyli. | Od Aroeru, čo je na brehoch laád. | Aj Rubenovi a Gadovi dal som (časť)
potoka Amon, od toho mesta, čo je pri potoku, z Galaádu až po rieku Arnon — stred riečišťa
až ku Galaádu nebolo dediny ani mesta, ktoré je hranicou — a čo siaha až po údolie Jaboka na *
17
by nám bolo odolalo, všetky nám vydal Pán. hraniciach Amončanov, | ďalej Arabu s Jordá­
nom ako hranicou, od Kineret až po more v Ara­
•37 | Len na zem synov Amonových nevztiahol si be, po Mŕtve more, na úpätí Fasgy smerom na
ruku ako aj na celé územie rieky Jabok, a na východ. I V ten čas prikázal som vám takto: *
18
mestá na výšine a na všetky mestá, o ktorých •Pán, Boh váš, dáva vám túto zem do vlast­
nám dal zákaz Pán, Boh náš. níctva, bojovo vystrojení pôjdete však so svo­
Víťazstuo nad bášanským kráľom jimi bratmi, synmi Izraela, všetci udatní mu­
*3 Ojom. — Potom obrátili sme sa a tiahli sme žovia, I len vaše ženy, vaše deti a váš dobytok 19
smerom k Bášanu, lež Og, kráľ Bášanu, vytia­ — viem, že máte mnoho dobytka — zostanú
hol proti nám so všetkým svojim ľudom do vo svojich mestách, ktoré som vám dal, | kým 20
2 boja pri Edrei. | Tu Pán riekol ku mne: .Ne­ Pán nedá vašim bratom pevné bydlisko, ako
boj sa ho, veď do ruky tvojej ho vydám a celý je vaše, a pokým aj oni nebudú vlastniť zem,
jeho národ i zem jeho, a urobíš s nim tak, ako ktorú im Pán, Boh váš, na druhej strane Jordá­
si urobil so Sehonom, kráľom amorejským, na chce dať; potom navráti sa každý na svoj
3 ktorý sídlil v Hesebone.« | A Pán, Boh náš, dal majetok, ktorý som vám dal.«.
do rúk našich aj Oga, kráľa bášanského, a vše­ Vtedy som rozkázal aj Jozuemu: .Videl si 21
tok jeho ľud a my sme ich pobili až tak, že : na vlastné oči, čo Pán, Boh váš, učinil obom
4 nikto mu neostal. | A v ten čas zaujali sme týmto kráľom. To isté učiní všetkým kráľov-
všetky jeho miesta, nebolo mesta, ktoré by tme ! stvám, kam ty tiahneš. | Nemáš sa čo báť 22
mu neboli odňali: šesťdesiat miest, celý kraj i pred nimi, lebo Pán, Boh váš, bude bojovať za
5 Argobu, panstvo Oga, kráľa Bášanu. | Všetky ■ vás.«.
tie mestá boli opevnené vysokými múrami,
j Mojžiš je vylúčený z prisľúbenej
29 EdomOania a MoabČania nedovolili íst Izraeli
* • zeme. — V ten istý čas takto som prosil Pá- 23
*
tom Predom svojich území, nebránili Im však
prejsť okrajom svojich krajín (Nm 20, 18—21). I Lôžko, všeobecne sa mysli, že Ide o Ogov sar- 11
32 Jasa ležala medzi Madabou a Dibonom (Nm I koláč, o bazaltovú rakvu, v ktorej bol Os pocho-
21, 23). I vaný. Rozmery sarkofágu naznačujú, že aj Og bol
34 Porov. Nm 21, 25; Dt 20. 16; Lv 27, 29. . I obrom, Rclaimcom.
35 Aroer Nm 32, 34. 1 O Jairovi a Mnehlrovi viď Nm 32. 39—41; o Ge- 14.15
37 Krajina synov Amonových bola na východnom ; surcoch a Maáchovcoch porov. Gn 22, 24.
brehu horného Jaboka (Nm 21, 24). Izraeliti za­ j Kineret je Genezaretské jazero (Nm 34, 11). 17
ujali len tú čiastku Brnenského územia, ktorú pred­ I Porov. Nm 32. 18—21
tým odňali Amončanom Amorejčania (Nm 13, 30). ' Viď Nm 27. 12 n.; Dt 32, 49 n. Pre Fogor (Béth 23—29
1—10 Porov. Nm 21. 31—35. ! Pc‘or) viď Nm 23, 28.
 Deuteronomium 3—4
24 na: | ‚Pane, Bože, začal si ukazovať služobní­
kovi svojmu veľkosť svoju a ruku svoju pre-
silnú — veď kdeže je ešte na nebi alebo na
zemi Boh, ktorý by činil skutky a divy ako
25 ty! | (Daj) mi tiež prejsť a uzriem tú zem
krásnu za Jordánom, tú krásnu výšinu a Li-
26 banon!" | Lež Pán rozhneval sa na mňa kvôli
vám a nevyslyšal ma. A riekol mi Pán: >Dosť
27 o tom, nehovor mi viac o tejto veci! | Vystúp na
hrebeň Fasgy a pozdvihni oči svoje na západ
a sever, na juh a východ a pozoruj očami svo-
23 jimi, pretože ty neprekročíš Jordán tento. | Daj
však Jozuemu príkaz a povzbuď ho a posilni,
lebo on bude viesť tento ľud a rozdelí mu zem,
29 ktorú uvidíš!« | Tak sme ostali v údolí naproti
Fogoru.
Význam vernosti voči zákonu.—
•4 A teraz, Izrael, počúvni prikázania a ustanove­
nia, ktoré ťa chcem naučiť konať, aby ste žili
a dosiahli vlastníctvo zeme, ktorú vám dá Pán,
2 Boh otcov vašich. | K slovám, ktoré vám hovo­
rím, nepridáte vôbec nič a ani z nich neodni-
mete; zachovávajte prikázania Pána, Boha
svojho, ktoré vám ukladám!
•3 Na vlastné oči ste videli, čo Pán učinil pre
Bál-Peora! Každého totiž, kto sa pridal k Bál-
Peorovi, Pán, Boh tvoj, vyhubil spomedzi vás.
4 | Vás však, čo sa pridŕžate Pána, Boha svojho,
zachoval pri živote až dodnes.
5 Hľa, učil som vás prikázaniam a ustanove­
niam, ako mi to nariadil Pán, Boh môj, aby ste
ich plnili aj uprostred zeme, do ktorej tiahne-
•6 te, žeby ste si ju ako vlastnú udržali. | A za­
chováte a splníte ich napospol, lebo to bude
vaša múdrosť a rozumnosť pred národmi, kto­
ré o každom príkaze tomto zvedia a budú
vravieť: »Naskrze múdry a rozumný je tento
7 veľký národ!« | Veď kdeže je národ taký moc­
ný, ktorý by mal nablízku svojich bohov tak,
ako je Pán, Boh náš, kedykoľvek k nemu vo-
8 láme. | A kdeže je národ taký slávny, čo by
mal (také) spravodlivé prikázania a ustano­
venia, ako je tento celý zákon, ktorý vám dnes
predkladám?
•9 Varovanie pred modlami. — Len dá­
vaj pozor na seba a chráň dušu svoju veľmi!
Nezabudni na veci, ktoré oči tvoje videli a nech
nevymiznú zo srdca tvojho po všetky dni ži-
vota tvojho; lež poučíš o nich svojich synov
1 n. Mojžlä v predchádzajúcich troch hlavách po­
ukázal na to, čo Pán urobil Izraelitom na ceste do sa však takto nikdy nezjavil, azda asi prelo, že ľud
zasľúbenej zeme, najmä ako Ich viedol a ako Ich
ochraňoval. Teraz žiada Mojžiš od svojho ľudu,
aby sa Pánovi odvďačil za všetko tým, že zachová
a vyplní prikázania Pána, Boha svojho.
3 Porov. Nm 25, 9. Vcrnost a poslušnosť k Pánovi uctievanie ich obrazov a sôch. K v. 19 porov. Rím
a jeho zákonom odmení sa životom (32, 47; 30, 15. 1, 21. 24. 26. V starom oriente uctievali sa hviezdy
19), ale odpad od Boha sa potresce smrťou.
0—6 Izraelský národ odlišoval sa od ostatných ná­
rodov najmä tým, že veril v pravého Boha, ktorý
prebýval v jeho strede, a žc mal Bohom daný |
zákon, aký nemal nijaký Iný národ. Veľkosť a
múdrosť zákona zračí sa v následkoch, aké bude
mať jeho dodržiavanie. Je to Iste múdry zákon,
ktorý zaručuje Izraelitom Pánovu ochranu a isto­
tu. Mojžišov zákon viedol a pripravoval ľudstvo
na zákon lásky Ježiša Krista (Gal 3, 24)
183
a synov svojich synov. | V deň, keď pred Pá- 10
nom, Bohom svojim, stál si na Horebe, keď
Pán ku mne hovoril: .Zhromaždi ľud, aby po­
čuli slová moje, ktorým ich naučím, žeby sa
mňa báli po všetky dni, za ktoré oni v zemi
budú žiť, a aby o nich poúčali aj synov svo­
*
jich. | Tu predstúpili ste a stáli ste na úpätí 11
vrchu, zatiaľ čo vrch za tmy, oblakov a mrá­
kavy blčal ohňom až uprostred neba. | A Pán 12
hovoril k vám z ohňa; zvuk slova ste počuli,
ale postavu ste nevideli, okrem hlasu. | A o- 13
známil vám zmluvu svoju, o ktorej nariadil,
aby ste ju zachovali — svojich desať príkazov a
napísal ich na dve kamenné tabule. | Mne 14
však prikázal vtedy Pán naučiť vás príkazom
a ustanoveniam, abyste ich zachovávali v ze­
mi, do ktorej tiahnete a ktorou budete vlád­
nuť. | A vy — pri dušiach svojich — dávajte *15
si veľký pozor, veď nevideli ste nijakú postavu,
keď Pán hovoril k vám spomedzi ohňa na Ha-
rebe, | aby ste nepoblúdili a neurobili si kre- 16
sanú modlu, alebo akýkoľvek obraz muža ale­
bo ženy, | obraz nejakého zvieraťa na zemi, ob- 17
raz nejakého vtáka, čo pod nebom lieta, | obraz 18
niečoho, čo sa po zemi plazí, obraz ryby, čo je
vo vode pod zemou; j a keď zdvihneš oči svoje 19
k nebu a uvidíš tam slnko, mesiac a hviezdy,
všetky voje nebies, nedaj sa oklamaťa neklaňaj
sa im a neuctievaj to, čo Pán, Boh tvoj, stvoril
na osoh všetkým národom, ktoré sú pod ne­
bom. | Vás však Pán vzal a vyviedol z ohnivej 20 *
pece, z Egypta, aby ste boli jeho dedičným
národom, ako je to dnes. | Na mňa sa však 21
rozhneval Pán pre vaše reči a prisahal, že ne­
prekročím Jordán a nevkročím do krásnej ze­
me, ktorú Pán, Boh tvoj, dá ti do vlastníctva.
| Ja však v tejto zemi umriem a Jordán ne- 22
prekročím; vy však ho prekročíte a budete
vlastniť tú krásnu zem. | Dávajte pozor, aby 23 *
ste nikdy nezabudli na zmluvu, ktorú Pán,
Boh váš, uzavrel s vami, alebo aby ste si ne­
urobili rytej modly z tých veci, ktoré ti bol
Pán zakázal robiť. | Pretože Pán, Boh tvoj, je 24
stravujúci oheň, Boh žiarlivý je on.
Aby sl Izraeliti zachovali miesto medzi národ. 0—14
ml, nesmú zabúdať na príbeh na vrchu Horebe
čiže na Sinaji, Ex 19—24. Zmluva (v. 13) je vlastne
Desatoro (Ex 20, 1—17), pretože desať Božích prí­
kazov jc základom, Jadrom zmluvy medzi Bohom
a Izraelským národom (Ex 34, 28). 15—10
Boh alebo Anjel Boží zjavoval sa Mojžišovi vo vidi­
teľnej podobe, keď sa s ním zhováral (Nm 12, 6), ľudu
by mohol z toho ľahko usudzovať, že Boh má ne­
jakú viditeľnú podobu, a stalo by sa to príleži­
tosťou k modloslužbe. Mojžiš zavrhuje každý spô-
sob modlárstva, zavrhuje uctievanie tvorov alebo
a všetky nebeské telesá ako božské bytosti, q pre­
to Ich vplyv na prírodu a ľudstvo považovali za
živú osobnú Činnosť.
Izraelský národ veľa pretrpel v Egypte. Jeho 20
utrpenie prirovnáva sa k ohnivej peci, kde sa pre-
tápa kov. Pán sl ho zachránil pre seba, a preto
sl ho aj znovu získal, aby mu Izraeliti boli vlast­
ným národom. ,Ako Je to dnes * rozumej v dobe
Mojžišovej.
Boh žiarlivý, Ex 20, 5. 23
 184 Deuteronomium 4—5

25 Trest a milosť. — Ak budete mať synov I a aby ťa voviedol do ich zeme a dal ti ju do 39
a vnukov a keď zostarnete v tejto zemi a po­ vlastníctva, ako je to v deň tento. I Nuž vedz
blúdení urobili by ste si nejakú rylú modlu a dnes a uvažuj v srdci svojom, že Pán je ten
páchali by ste zlo pred Pánom, Bohom svojim, istý Boh, čo je na nebi hore a na zemi dolu,
26 čim by ste ho rozhnevali, | tak už dnes volám niet viac iného. | Zachovaj jeho prikázania 40
za svedkov nebo a zem proti vám, že zakrátko a jeho ustanovenia, ako som ti to dnes priká­
vyhyniete zo zeme, do ktorej, prekročiac Jor­ zal, aby sa tebe a tvojim deťom po tebe vo­
dán, chcete vojsť, aby ste ju vlastnili; nebudete dilo dobre, a aby si nadlho ostal v zemi, ktorú
tam dlho žiť, lež napospol budete vyhubení. ti Pán, tvoj Boh, dáva na večné časy."
•27 | Pán vás rozpráši medzi všetky národy a len
málo vás ostane medzi národmi, ku ktorým Miesta útočišťa. — Vtedy Mojžiš za *
41
28 vás Pán zavedie. | Tam budete slúžiť bohom, Jordánom smerom k východu slnka oddelil tri
čo sú dielom rúk ľudských, drevu a kameňu, mestá, | aby tam našiel útočište ten, čo by 42
čo nevidia, čo nepočujú a čo nejedia a nevo- neúmyselne zabil svojho bližného bez toho, že
•23 ňajú. | Stamodtiaľ budeš Pána, Boha svojho, by bol s ním žil predtým v nepriateľstve; ak
hľadať a nájdeš ho, keď ho budeš vyhľadávať do jedného z týchto miest utečie, bude žiť: | Be- 43
30 z celého srdca a z celej duše. | Keď budeš ser na púšti v kraji Rubenovom a Ramot v Ga-
v biede a keď sa ti vyplnia všetky tieto veci laáde Gadovom a Golan v Bášane Manaseho.
na konci časov, vtedy sa navrátiš k Pánu, Bo-
31 hu svojmu, a počúvať budeš jeho hlas. | Lebo Druhá reč Mojžišova, 5—27.
Bohom milosrdným je Pán, Boh tvoj: neopusti
ťa a nezahubi a nezabudne na zmluvu, ktorú O v od. — Toto je zákon, ktorý Mojžiš predlo- *44
odprisahal tvojim otcom. žil synom Izraela: | nariadenia, prikázania a 45
ustanovenia, čo Mojžiš synom Izraela oznámil,
32 Božie divy voči Izraelitom. — Opý­ keď vytiahli z Egypta, | za Jordánom v údolí 46
taj sa len dávnych časov, ktoré boli pred te­ naproti Bet-Peoru, v zemi Sehona, kráľa amo-
bou, odvtedy, keď Boh stvoril človeka na zemi, rejského, čo sídlil v Hesebone, ktorého Mojžiš
a (dozvedaj sa) od jedného kraja nebies k dru­ a synovia Izraela porazili, keď vyšli z Egypta.
hému, či sa stalo niečo tak veľkého ako toto, | Jeho zem prevzali do vlastníctva, ako aj zem 47
•33 a či niečo podobného bolo počuť, | že by národ Oga, kráľa Bášanu, oboch to kráľov amorej-
bol počul tak hovoriť z ohňa hlas Boží, ako si ských, za Jordánom proti východu slnka —
•34 ho ty počul, a zostal ešte živý! | Alebo, či (iný) | od Aroera, na brehu rieky Arnon až po vrch 48
boh pokúsil sa prísť a vybrať si svoj národ Sirjon, to jest Hermon, | a celú Arabu za Jor- 49
spomedzi národov počas navštívení, znamení dánom na východ až k Arabe-moru na úpätí
a zázrakov, v boji, s rukou silnou a zdvihnu­ svahu Fasgy.
tým ramenom, za veľkých hrôz, celkom tak, O zjavení Pánovom na Horebe. —
ako Pán, Boh váš, to učinil kvôli vám v Egypte Mojžiš zvolal všetkých Izraelitov a hovoril im: 5'
35 pred očami vašimi?! | Videl si, aby si sa na­ „Počuj, Izrael, príkazy a ustanovenia, ktoré
učil, že Pán je pravý Boh a okrem neho niet dnes oznamujem vašim ušiam! Naučte sa ich
•36 iného. | Z neba ti dal počuť svoj hlas, aby ťa a dávajte pozor, aby ste ich plnili. | Pán, Boh 2*
poučil a na zemi dal ti uzrieť svoj mohutný náš, uzavrel na Horebe s nami zmluvu. | Tú- 3
oheň a počul si slová jeho spomedzi ohňa. to zmluvu neuzavrel s našimi otcami, lež s ná­
•37 | Pretože miloval tvojich otcov, vyvolil si ich
potomstvo a teba osobne veľkou svojou mo- porov. Nm 35, 6—34, kde Pán nariaďuje určlt 41—43
•38 cou vyviedol z Egypta, | aby spred teba vyhnal šesť miest útočišťa: troje v Predjordánsku a troje
národy, čo aj sú mocnejšie a silnejšie od teba, v Zajordánsko. Mojžiš tieto miesta určil len pro­
vizórne, Jozue Ich ustanoví s konečnou platnosťou
_ 23 Izraeliti pripravili by Bl zánik samostatnosti (Nm 35, 10. 14; Dt 19, 1—13 a Joz 20).
a vyhnanstvo, keby v zemi Kanaán uctievali mod­ Tieto verše sú úvodom k druhej reči Mojžišo- 44—48
ly. Pohanský starý orient bol toho presvedčenia, vej, ku klorej patrí najmä hl. 5, 1—11, 31, lebo
že každý, aj cudzinec, mal uctievať domáceho bo- v týchto hlavách je reč o zákone-tóre. Lenže
ho, na území ktorého sa zdržoval. Každé miesto k reči sa môžu pripojiť aj nasledujúce hlavy 12,
malo svojho vlastného boha. 1—27, 26, ktoré sú opakovaním a doplnením Moj­
29—31 V nešťastí budú volať o pomoc k Pánovi, a Pán žišových zákonov z knih Exodus, Levitikus a Nu­
sa zmiluje nad nimi. Tieto verše netreba brať ako meri. Tento zákon napísal Mojžiš a oddal ho kňa­
predpoveď o babylonskom zajali alebo o konrl sve­ zom, aby ho každého siedmeho roku prečítali Tudu
*'označujú
ta. Slová „na konci časov koniec každého | Dt 31. 9. — Bct-Peor čiže Foßor je svätyňa po-
utrpenia Izraelského národa. A Izrael často odpadol 1 hanského boha Pcora (Nm 23, 28; Dt 3, 29). O Se-
od Pána. K v. 31 porov. Ex 34, C. honovi a Ogovi viď 1, 4; 2, 31—37; 3, 1—7; Nm 23,
33 V starom Oriente prevládalo presvedčenie, že 28. O Arabe a Fasge porov. 3, 17. Araba-more jc
ten. kto videl Boha, musel zomrieť. Podobne aj Mŕtve more.
národ, ktorý počul hlas Doži, mal by zahynúť Dnes, t. j. vtedy, keď mal Mojžiš túto druhú i
(Gn 16, 13; 32, 31; Ex 20, 19; 33, 20). reč. Porov. 7, 11; 8, 1. 11. 19; 10, 13; jl, 2. 8.
$4 Porov. Ex 7—11; 14, 14; 15, 3; 29, 2 n. atď. 13 atď.
3d H'a? Fŕnov na S’najl a oheň, v ktorom zostú­ Medzi prítomnými bolo mnoho takých, ktorí 2—3
pil ni S;naj Boh, aby uzavrel zmluvu s Izraelom. bolí svedkami zjavenia Božieho na Sinaji (1, 39).
37 O'cov.'a, totižto Abrahám, Izák, Jakub atď. Viď Pomreli len tí, čo mali vyše dvadsať rokov (2,
Gn 18, 17 n.; Jak 2. 23. 14—16), teda bojaschopni mužovia, ktorí nechceli
38 ,Ako je to v tento deň', t. j. v dobe Mojžišovej. tiahnuť do Kanaánu.
 Deuteronomium 5—0
*4 mi, čo tu všetci živí stojíme. | Z tváre do tváre
S hovoril k vám Pán z ohňa na vrchu — | ja
som vtedy stál medzi Pánom a vami, aby som
zvestoval reč jeho, lebo vy ste sa strachovali
pred ohňom a neopovážili ste sa vystúpiť na
vrch — (a hovoril) takto:
•6 Desať božích prikázaní. — I. »Ja
som Pán, Boh tvoj, ktorý ťa vyviedol zo zeme
7 egyptskej, z domu otroctva. | Nebudeš mať
8 iných bohov okrem mňa. | Neurobíš si nijakej
modly, ani obrazu čohosi, čo je hore na nebi,
ani toho, čo je dolu na zemi, alebo vo vode
•9 pod zemou. | Nebudeš sa im klaňať, ani ich
uctievať, pretože ja Pán, Boh tvoj, som Bohom
žiarlivým, čo trescem vínu otcov na synoch až
do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo
10 mňa nenávidia, | ale zmilúvam sa až nad ti­
sícimi, čo mňa milujú a rozkazy moje zacho­
vávajú.
11 II. Nevezmeš mena Pána, Boha svojho, na­
darmo, lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto­
rý meno jeho zneužije nadarmo.
12 III. Zachovaj deň sobotňajší, aby si ho zasvä­
13 til, ako ti Pán, Boh tvoj, prikázal. | Za šesť dní
14 budeš pracovať a robiť svoju prácu, | ale sied­
my deň je sobota, [to jest odpočinok] pre Pána,
Boha tvojho; v ňom nebudeš robiť nijakú prá­
cu, ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani
tvoj sluha, ani slúžka, ani tvoj vôl, ani osol, ani
akýkoľvek tvoj dobytok, ba ani cudzinec nie,
čo v tvojom bydlisku býva, aby tvoj sluha a
tvoja slúžka mali podobný odpočinok ako ty
sám.
15 Pamätaj, že si bol otrokom v egyptskej zemi,
a že Pán, Boh tvoj, vyviedol ťa odtiaľ mocnou
pravicou a zdvihnutým ramenom: preto Pán,
Boh tvoj, prikázal ti zachovávať sobotňajší
deň.
16 IV. Cti otca svojho a matku svoju, ako ti to
Pán, Boh tvoj, prikázal, aby dni tvojho života
dlho trvali a tebe sa darilo v zemi, ktorú ti
Pán, Boh tvoj, dáva.
17 V. Nezabiješ,
18 VI. a nezosmilníš,
19 VII. a nepokradneš,
20 VIII. a nevystúpiš ako falošný svedok proti
blížnemu svojmu,
21 IX. a nepožiadaš manželku blížneho svojho,
X. a nepožiadaš domu bližného svojho, ani
jeho poľa, ani jeho sluhu, ani jeho slúžky, ani
jeho vola, ani jeho osla, ničoho, čo prináleží
tvojmu bližnému!
* (hebr, tcloml a Bohom je nesmierny rozdiel. Člo­
Mojžiš prostredníkom medzi Bo­
22 hom a ľudom. — Tieto slová hovoril Pán
< n. Z tváre do tváre, t. j. tak, že všetci Izraeliti
mohli potut hlas Boží. Ľud sa však bál a utiekol
od vrchu, preto Mojžiš zvestoval ludu slová Pá­
nove (Ex 20, 1; Gal 3, 19). Desatoro oznámi) sám
Pán, ostatná zákony zvestoval ludu prostredníc­
tvom Mojžiša.
0—21 Porov. Ex 20. V podstate oba texty sú rovnaké,
niektoré odchýlky dajú sa vysvetllC osobitným rá­
zom Deuteronomta. Je to kniha poučno-povzbu-
dzujúca.
o ,Mňa nenávidia
* rozumej: proti mne hrešia.
185
k celej vašej pospolitosti na vrchu spomedzi
ohňa a z mraku a z temnoty mohutným hlasom
— a viac nič; potom napísal ich na dve kamen­
né tabule a dal ich mne. | A stalo sa, keď ste *
23
počuli hlas sprostred tmy a z vrchu blčiaceho
ohňom, že ste pristúpili ku mne všetci hlavnej­
ší vašich kmeňov a starší | a povedali ste: -Hľa, 24
Pán, Boh náš, ukázal nám celú svoju slávu a
veľkosť a počuli sme jeho hlas z ohňa; dnes
sme videli, že hovoril Pán s človekom a (ten)
predsa ostal nažive. | Teraz však, prečo by sme 25
mali zomrieť? Veď strávil by nás tento veľký
oheň; pretože keby sme ešte ďalej počúvali
hlas Pána, Boha nášho, zomreli by sme. | Bo 26
čože by to bolo za človeka, ktorý by bol počul
hlas živého Boha spomedzi ohňa a ešte bv
ostal živý? | Ty sám sa len priblíž a vypočuj 27
všetko, čo Pán, Boh náš, bude nám hovoriť; a
všetko, čo ti bude hovoriť Pán, Boh náš, ty
nám to oznámiš a my to vypočujeme a spra­
*
víme. | A Pán počul vaše reči, čo ste ku mne 28’
hovorili, a riekol mi: -Počul som slová tohto
ľudu, ktoré ti povedali; čo vraveli, správne ro­
bili. | Ktože im dáva takú myseľ, žeby sa mňa *
29
báli a zachovávali všetky rozkazy moje v kaž­
dý čas, aby sa dobre viedlo im aj ich deťom
večne? | Choď a povedz im: Vráťte sa do svo- *30
jich stanov! | Lež ty ostaň tu so mnou a ozná 31
mim ti všetky príkazy, rozkazy a nariadenia,
ktoré ich naučíš, aby ich plnili v zemi, ktorú
im dám do vlastníctva.
* | Nuž zachovávajte a 32
robte, ako vám to Pán, Boh váš, prikázal; ne­
odchyľujte sa ani napravo, ani naľavo! | Krá- 33
čajte po takej ceste, akú vám vyznačil Pán,
Boh váš, aby ste mohli žiť, a aby vám bolo
dobre, a aby sa predĺžili vaše dni v zemi, kto­
rú budete vlastniť.
Dva významné príkazy: úcta a láska
k Bohu. — Toto sú prikázania, rozkazy a na- 6
riadenia, ktoré mi Pán, Boh váš, prikázal na­
učiť vás, žeby ste ich zachovávali v zemi, do
ktorej prichádzate, aby ste ju zaujali, | žeby si 2
sa bál Pána, Boha svojho, žeby si zachovával
všetky jeho rozkazy a prikázania, ktoré ti na­
riaďujem, — ty, tvoj syn, a syn tvojho syna,
Porov. Ex 20, 18—21 a 33, 20. V starom oriente 23—27
prevládalo presvedčenie, žc nikto sa nemohol pria­
mo stýkať s Bohom bez toho, žeby nemusel za to
zomrieť (Ex 10, 21; 33, 20. 23; Sdc 13, 22: 1 Sm S,
10 n.; Iz 0, 5). Preto Izraeliti, ktorí sa vyhli tomu­
to nebezpečenstvu, nechcú sa vrátiť o bližšie pri­
stúpiť k vrchu, oby nepomreli. Medzi človekom
vek je smrteľný. Boh je bytostný ž:vot. Prelo le
pochopiteľná, že sa Izraeliti báli smrti, keď počuli
rozprávať Boha.
Viď Ex 24, 12 a Dt 18, 17. Izraeliti robili snráv- 28
ne. Ich prianie, oby slová Božie sprostredkoval
sám Mojžlá, pramenilo v úcte a bázni Božej. Boh
sl žiada, aby mu ľudia preukazovali úctu a zacho­
vávali prikázania.
Dobré myšlienky vnuká ľuďom Boh. On dáva 20
aj potrebné milosti, aby sme mohli konať dobro.
Od človeka sa vyžaduje spolupráca a milosťou
Božou,
Zákony, ktoré ohlasoval ľudu Mojžiš, majú lú 30—33
Istú platnosť ako Desatoro, ktoré Pán oznámil
priamo.
 106 Deuteronomium 6—7
po všetky dni svojho života — a žeby sa pre- ।
•3 dĺžili dni tvojho života. | Nuž, počúvaj, Izrael,
a dávaj pozor, aby si robil to, čo ti Pán priká- |
zal, aby ti bolo dobre a aby ste sa rozmnožili
veľmi — keďže Pán, Boh tvoj, otcom tvojim
bol prisľúbil zem, čo oplýva mliekom a me­
dom.
•4 Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! !
5 A ty budeš milovať Pána, Boha svojho, ce
lým srdcom svojim, a celou dušou svojou
6 a celou silou svojou. | A tieto slová, ktoré ti
7 dnes prikazujem, nech sú v tvojom srdci, | po­
účaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich,
či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na
S ceste, či budeš ležať alebo stáť; | a priviaž si
ich ako znamenie na svoju ruku a nech sú ako
9 znaky medzi tvojimi očami; ■ a napišeš ich na
veraje svojho domu a na svoje dvere.
•10 A keď ťa Pán, Boh tvoj, vovedie do zeme,
o ktorej bol prisahal tvojim otcom, Abrahámo­
vi, Izákovi a Jakubovi, že ti dá veľké a krásne
11 mestá, ktoré si ty nestaval, | a domy, plné
všetkého bohatstva, ktoré si ty nezhromažďo­
val, cisterny, čo si nekopal, vinice a olivové
háje, čo si nesadil, a keď z toho budeš jesť a
12 nasýtiš sa, dbaj na to veľmi, aby si nezabudol
na Pána, ktorý ťa vyviedol zo zeme egyptskej,
13 z domu otrockého. | Pána, Boha svojho, budeš
sa báť, jemu budeš slúžiť a len v jeho mene
3 Prvé tri verše tejto hlavy sú úvodom k veršom
4—25, v ktorých Mojžiš vysvetľuje prvé prikázanie
Desatora. Aby izraelský národ žil v Šťasti a bla­
hobyte na zemi, Boh prisľúbil svojmu ľudu pre *
dovšetkým úrodnú zem (Ex 3, 8). Tomu, leto sa
usiluje zachovať príkazy Božie, Pán prisľúbil dlhý
život, šťastie a početné potomstvo (Gn 12, 1).
4_ 9 Pán je jediný pravý Boh, Pán čiže Jahve-Ten,
čo je. Je plnosť bytia, ktorý je sám od seba a kto­
rý dáva bytie každému stvoreniu. Keďže Boh je
len jeden, zasluhuje si, aby sme ho milovali ce­
lým srdcom (Mt 22, 37; Mk 12, 29; Lk 10, 27). Srd­
ce, duša, sila sú tu synonymá a značia, že človek
nemá deliť svoju lásku medzi viacerých bohov,
alebo medzi Boha a ostatné stvorenia. Boha máme
nadovšetko milovať a stvorenia kvôli Bohu, $ Bo­
hom a v Bohu. Slová v. 8. prízvukovali iba sve­
domité zachovávanie zákona. Neskoršie sl Izraeliti
vykladali tieto obrazné slová v doslovnom zmysle
a preto sl napísali niektoré zákony (Dt 6, 4—9; 11,
13—21 a Ex 13, 1—10. 11—16) na kúsok pergamenu,
ktorý vkladali do malej skrinky; túto si pri mod­
litbe priväzovali na čelo a na ľavú ruku (pamäť
a srdce-láska). Tieto modlitbové remienky volali
hebr, teíilam (modlitby), grécky fylakteria (chrá-
nidlá); zaručovali ochranu Božiu každému, čo ich
nosieval (Mt 23, 5). Ženy ich nosiť nesmeli. — Po­
dobne vysvetľovali aj verš 9. a na dvere pribíjali
schránku, obsahujúcu spomínané texty. Schránka
sa volala mezúzá a bola vždy na ľavej strane
dverí, keď sa vychádzalo z domu. Kto vychodil
von, dotkol sa najprv úst a potom schránky, aby
tak prejavil úctu, lásku a ochotu plniť príkazy
Bož^e.
10—13 Izraeliti nesmú zabudnúť na Pána ani vtedy,
keď budú oplývať bohatstvom. Majú pamätať, že
to bo'. Pán, ktorý Ich vyviedol z egyptského otroc­
tva. Báť sa Boha je to Isté ako ho uctievať. Pri-
sahať jc dovolené, keď Ide o vážnu vec. Aj prí­
sahou uctievame Boha, pretože ho voláme za naj­
vernejšieho svedka, ktorý všetko vie a ktorý je
spravodlivý sudca. Odvolávame sa nah ako na naj-
vyššiu autoritu.
budeš prisahať. | Nebudeš nasledovať cudzích 14
bohov z božstiev iných národov, ktoré sú vôkol
vás, | lebo žiarlivý Boh je Pán, Boh tvoj, ktorý 15
*
je uprostred teba; aby azda proti tebe nevzbí-
kol hnev Pána, Boha tvojho, a aby ťa nevyhubil
z povrchu zemského. | Nepokúšajte Pána, Boha 16
svojho, ako ste ho pokúšali v Mase! | Náležite 17
zachovávajte rozkazy, nariadenia a zákony
Pána, Boha svojho, ktoré on nariadil, | a rob to, 16
čo je čnostné a dobré v očiach Pána, aby sa ti
dobre vodilo a aby si vošiel a vlastnil zem
krásnu, o ktorej prisahal Pán otcom tvojim, |
že všetkých nepriateľov tvojich odtiaľ pred te- *
19
bou vyhladí, ako to prisľúbil Pán.
Poučovanie potomkov o zákone. —
A keď sa syn tvoj v budúcnosti opýta a povie: *
20
•Akéže sú to zákony, nariadenia a ustanovenia,
ktoré vám Pán, Boh náš, nariadil?. | Ty mu 21
odpovieš: •Otrokmi sme báli u faraóna v Egyp­
te, tu vyviedol nás Pán z Egypta silnou rukou, |
a činil veľké a hrozné znamenia a zázraky 22
v Egypte proti faraónovi a proti celému jeho
domu pred našimi očami. | Nás však vyviedol 23
odtiaľ, aby nás priviedol a dal nám do vlast­
níctva zem, ktorú bol odprisahal našim otcom. |
V tom čase nám dal Pán rozkaz všetky tieto 24
zákony plniť, jeho sa báť, Pána, Boha nášho,
aby sa nám vždy dobre vodilo a darilo, ako je
to dnes. | A bude to našou spravodlivosťou, keď *
25
náležite zachováme všetky tieto príkazy pred
Pánom, Bohom našim, tak ako to on prikázal
nám.«
Varovanie pred Kanaánčanmi. —
Keď Pán, Boh tvoj, vovedie ťa do zeme, do 7*
ktorej sa uberáš, aby si ju prevzal do vlast­
níctva, a keď pred tebou vyženie mnohé ná­
rody: Hetejcov, Gergezejčanov, Amorejčanov,
Kanaánčanov, Ferezitov, Hevejcov, Jebuzejcov
— sedem národov, mocnejších a početnejších
od teba — | a keď ti ich Pán, Boh tvoj, dá do 2’
tvojej moci a ty ich premôžeš, rozšíriš na nich
kliatbu záhuby; nesmieš s nimi uzavrieť zmlu­
vu a nesmieš sa nad nimi zľutovať; | a neuza- 3*
vrieš s nimi manželstva: dcéru svoju nedáš za
syna jeho a dcéru jeho nevezmeš synovi svoj­
mu. | Pretože ona by mohla syna tvojho odo 4*
Porov. Ex 20, 5. Boh je uprostred Izraela, t. J. 15—16
tróni na arche úmluvy (Nm 35, 34). Masa (miesto
pokušenia) — viď Ex 17, 1—7.
Porov. Ex 23, 27—30; 34. 11. 19
Viď Ex 13, 14 n. 20
Bude to našou spravodlivosťou čiže budeme 25
spravodliví pred Pánom (24, 13) a Pán nás bude
požehnávať (24, 13).
Porov. Gn 10. 15 n.; Ex 3, B; 23, 23. Pohania 1
v Kanoánc predstavovali ustavičné nebezpečenstvo
pre vieru v pravého Boha.
O kliatbe záhuby porov. Ex 23, 32; 34, 12: Lv 2
27, 28; Nm 21, 2.
Porov. Ex 34, 15. 10. 3
Viď Ex 34, 10. Modly, hebr, masseby, holi po- 4.5
stavené kamene, pomníky o predstavovali faloš­
ných bohov. Podobné boli aj stlpy ípnhýly) nAery,
lenže z dreva a predstavovali bohyňu Aštartu,
Ašeru, ktorá bola bohyňou úrody, hojnosti a plod­
nosti, ktorú uctievali nemravným kultom.
 Deuteronomium 7—0 187

mňa odviesť, takže by uctievali iných bohov, nich sršňov, takže aj pozostalí a tí, čo sa pred
a vzbĺkol by hnev Pánov a vyhubil by ťa tebou ukryjú,, zahynú, i Neboj sa ich, lebo Pán, 21
5 rýchlo. | Ba skôr takto s nimi naložte: porú­ Boh tvoj, je uprostred teba, Boh veľký a hroz­
čajte ich oltáre, polámte ich modly, povylí- ný. : Pán, Boh tvoj, rad radom vyhubí sám pred 22
•6 najte ich háje a ich sošky v ohni popáľte! j Veď tebou tie národy; nebudeš ich môcť razom vy­
ty si svätý národ Pána, Boha svojho; teba si ničiť, aby sa azda nerozmnožila proti tebe divá
vyvolil Pán, Boh tvoj, za svoj vlastný národ zver. I A Pán, Boh tvoj, dá ich do tvojej moci 23
7 zo všetkých národov, čo sú na zemi. | Nie za a bude ich preveľmi desiť, kým icn celkom ne­
to, že by ste boli početnejší ako ostatné národy, vyhubí. J A do rúk tvojich vydá ich kráľov a 24
zaľúbil si vás Pán a vyvolil vás, veď ste naj- ty vytrieš ich mená spopod neba; nikto ti ne­
8 menším zo všetkých národov, | lež preto, že bude môcť odolať, kým ich nevyničíš. i Do 25
vás mal rád, a že chcel zachovať prísahu, čo ohňa pohádžeš ich liatych bôžikov, nezatúžiš
učinil otcom vašim, vyviedol vás Pán rukou po striebre a zlate, z ktorého sú urobení, a nič
mocnou a vyslobodil z domu otroctva, z ruuy si nevezmeš pre seba, aby ti to nebolo na ska­
9 faraóna, egyptského kráľa. | A ty spoznáš, že zu, pretože je to ohavnosťou pred Pánom, Bo­
Pán, Boh tvoj, je Bohom mocným a verným, hom tvojím. [ Nedonesieš do svojho domu nijakú 26'
ktorý zachováva zmluvu svoju a láskavosť svo­ ohavnosť, aby si neupadol do záhuby ako ona;
ju na tisíc pokolení k tým, čo ho milujú, a pri- hrozne sa pred ňou des a maj ju v najväčšej
10 kázania jeho zachovávajú; | tým však, čo ho ne­ ošklivosti, pretože je prekliata na záhubu.
návidia, odplatí priamo, keď ich vyhubí, a ne­
odkladá s tým, čo ho nenávidí, lež stresce ho Povinná vďaka za ochranu na púšti
•11 naskutku. I Preto zachovávaj príkazy, zákony a za prisľúbenú zem. — Každé prikázanie, 8
a ustanovenia, ktoré ti dnes prikazujem pl­ ktoré vám ja dnes prikazujem, máte náležite
niť. plniť, aby ste žili a rozmnožovali sa, vošli a
vlastnili zem, ktorú Pán odprisahal otcom va­
12 Požehnanie za poslušnosť. — A keď šim. | A rozpamätúvaj sa na celú cestu, po 2*
tieto ustanovenia budeš počúvať, ak ich zacho­ ktorej ťa Pán, Boh tvoj, vodieval za štyridsať
váš a vyplníš, za odmenu Pán, Boh tvoj, za­ rokov na púšti, aby ťa pokoril, vyskúšal a aby
chová ti zmluvu a láskavosť, ktorú bol odpri- zvedel zmýšľanie tvoje, či budeš príkazy jeho
13 sahal otcom tvojim. | Bude ťa milovať, bude zachovávať, a či nie. | Pokoril ťa a dal ti hla- 3*
ťa požehnávať a rozmnoží ťa a požehná plod dovať; potom kŕmil ťa mannou, ktorú si ani ty,
tvojho života, plod tvojej zeme, tvoje obilie a ani otcovia tvoji nepoznali, aby ti ukázal, že
tvoj mušt, tvoj olej, mláďatá tvojich kráv, jah­ človek nežije len z chleba, ale že zo všetkého,
ňatá tvojich oviec v zemi, o ktorej prisahal on čo vychádza z úst Božích, človek môže byť ži­
14 otcom tvojim, že ju dá tebe. | Budeš požehna­ vý. | Odev tvoj sa nezodral na tebe a noha 4"
ný nad všetky národy; nebude u teba neplod- tvoja nenapuchla — a je tomu štyridsať ro­
15 ného alebo neplodnej, ani len u statku. | Oddiali kov. | Teda uvažuj v srdci svojom, že tak ako 5*
od teba Pán každú chorobu a nedá na teba do­ učieva človek syna svojho, Pán, Boh tvoj, učil
ľahnúť všetkým hrozným biedam egyptským, teba. | Zachovávaj príkazy Pána, Boha tvojho, 6
ktoré poznáš, lež dopustí ich na všetkých tvo­ chodievaj po cestách jeho a obávaj sa ho. | Veď 7
jich nepriateľov. Pán, Boh tvoj, chce ťa voviesť do krásnej ze­
•16 pohltíš všetky národy, ktoré ti Pán, Boh me, do zeme potokov, prameňov a jazier, čo
tvoj,dá do moci;okotvoje sa nezľutujenad nimi vyvierajú tak na rovine ako i na výšine; | do 8
a nebudeš slúžiť ich bohom, lebo bolo by ti to
17 na skazu. | Keby si povedal v srdci svojom: Izraelitov do babylonského zajatia novi obývate-
•Tieto národy sú početnejšie odo mňa, akože lia veľa trpeli pre divú zver, najmä prepady levov
18 ich vyplienim?
*
, časté (4 Kr 17, 25 n-).
| neboj sa ich, pamätaj na to, boliModly boli obyčajne z dreva, no pokrývali ich 25
čo Pán, Boh tvoj, učinil faraónovi a celému - striebrom alebo zlatom.
18 Egyptu, | na hrozné navštívenia, ktoré si na Porov. Nm 21, 2. Zlato a striebro, ktoré ostalo 26
vlastné oči videl, na znamenia a zázraky a na po spálení modly, muselo sa roztlct a porozsýpať
(Ex 32, 20; 4 Kr 23. 4 n.; 1 Por 15, 16).
mocnú ruku a vzpriamené rameno, ktorým ťa Pán viedol za štyridsať rokov Izraelitov po púš- 2
Pán, Boh tvoj, odtiaľ vyviedol. Tak isto učiní ti, aby ich poučil o tom, žc potrebujú pomoc Bo­
Pán, Boh tvoj, aj ostatným národom, ktorých žiu. Boh touto skúškou chcel zvedieť, Či Izraeliti
•20 sa ty obávaš. | Ba zošle Pán, Boh tvoj, na budú vemi a či zachovajú jeho zákon. Mojžiš ho­
vorí ľudskou rečou o Bohu, ako by Boh zvonku
6^—10 Izraeliti majú sa vyvarovať modloslužby, preto­ musel poznávať vnútro človeka.
že sú národom zasväteným Bohu, Boh Ich obdaril O manna porov. Ex 16, 16 n. Pán Ježiš používa 3
nesmiernymi dobrodeniami. A pretože Boh jc spra­ tieto slová (Mt 4, 4) a dáva im hlbší zmysel, ako
vodlivý, verných odmeňuje a tresce vželkých, co majú na tomto mieste.
prestupujú jeho príkazy. Porov. Ex 19, 5 a 20, s n. Slová netreba chápať doslovne. Je to rečnícka 4
U Týmto veršom so ukončuje tzv. Mojžišovské Pä­ vrava a chce sa ňou povedať, že Boh sa zo šty­
toro, ktoré vlastne obsahuje len prvé dva príkazy ridsať rokov storal o zdravie ludu, oko aj o jeho
18 z Desatora (0, 1—7, 11). Mat ohlad na Kanaánča- odev. Starol sa ako Otec o všetko potrebné.
nov znamenalo by záhubu pre vieru Izraelitov Skúšky, ktoré Boh na Izraelitov dopúšťal, boli 5 n.
(Ex 23. 22 n Dt 7, 2). výchovným prostriedkom, aby sa lud naučil za­
20 n. Porov. Ex 23, 28. 29 n. V starých časoch bolo chovávať zákon. — Palestína sa javí úrodnou ze­
v Palestíne mnoho divej zveriny (Sdc 14, 5; 1 Sm mou len tomu, kto prichádza 2 púi»ic. To isté pla­
17, 34; 2 Sm 23, 20: 3 Kr 20, 30 atď.) Po odvedení | tí aj o potokoch, prameňoch o jazerách tejto zeme.
 188 Deuteronomium B—9
zeme obilia, jačmeňa a viniča, figovníka a
•9 granátovej jablone, do zeme olív a medu; | do
zeme, kde bez biedy budeš jedávať svoj chlieb,
nebude ti v nej nič chýbať, do zeme, v ktorej
kameňoch je železo a z ktorej vrchov dobýva
10 sa meď. | Nuž keď sa naješ a nasýtiš, poďa­
kuješ sa Pánovi za krásnu zem, ktorú ti dal.
Výstraha pred neposlušnosťou. —
11 Dávaj pozor, aby si potom nezabudol na Pána,
Boha svojho, a nezanedbal príkazy jeho, záko­
ny a nariadenia, ktoré ti ja dnes ukladám; j
12 aby sa nestalo, že keď sa naješ a nasýtiš, keď
si vystavíš pekné domy a budeš v nich bývať, I
13 a keď tvoj dobytok a ovce sa rozmnožia, keď
budeš mať hojnosť svojho striebra a zlata, a
14 keď sa zväčší tvoje imanie, | žeby sa spriečilo
srdce tvoje, a ty by si nepamätal viac na Pána,
Boha svojho, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z do-
•15 mu otroctva; | a ktorý ťa viedol cez veľkú a
hroznú púšť, pomedzi hadov, vretenice a škor­
piónov a po vyprahlej zemi, kde niet nijakej
vody; ktorý dal vytiecť vode pre teba z naj-
16 tvrdších skál; | ktorý ťa mannou, o ktorej neve­
deli otcovia tvoji, sýtil na púšti, keď ťa poko­
ril a vyskúšal, aby ti nakoniec preukázal svoje
17 dobrodenie. | Nuž nehovor v srdci svojom: >Mo-
ja vlastná sila a moc mojej ruky získali mi to-
18 to bohatstvo, | lež pamätaj na Pána, Boha svoj­
ho, ktorý ti dal sily nadobudnúť bohatstvo, za­
tiaľ, čo on chcel dodržať zmluvu svoju, ktorú
19 odprisahal otcom tvojim, ako je to dnes. | Ak
by si však nacelkom zabudol na Pána, Boha
svojho, a nasledoval by si cudzích bohov, keby
si ich uctieval a klaňal sa im, už dnes vám vy-
20 hlasujem, že vyhyniete vonkoncom. | Tak ako
(zhynú) národy, ktoré Pán vyhubí pred vami,
tak i vy zahyniete, pretože ste nepočúvali na
hlas Pána, Boha svojho.
Výstraha pred sebapreceňovaním.
9 — Počuj Izrael! Zakrátko prejdeš Jordán, aby
si si podrobil národy, ktoré sú mocnejšie a sil­
nejšie ako ty. (aby si dobyl) veľké mestá, opev-
•2 nené až do neba, | a mocný a urastený národ,
Enakitov, ktorých poznáš a o ktorých si co-
3 čul: »Kto môže pred Enakitmi obstáť?" | Preto
vedz dnes, že Pán pôjde pred tebou ako spa­
ľujúci a zožierajúci oheň; on ich porazí, on ich
pred tebou poníži a ty ich vyženieš a zničíš,
4 ako ti to prisľúbil Pán. | Nepovedz potom v srd­
ci svojom, keď Pán, Boh tvoj, ich vyženie, tak­
to: »Keďže som bol spravodlivý, priviedol ma
Pán, aby som ovládal túto zem,« pretože tieto
•5 národy zničené boli pre svoju bezbožnosť. | Nie
g Železo sa v Palestíne nachádza na Libanone,
Iíermone a v bazaltových kameňoch na okolí Ge­
nezaretského jazera. Aj meď sa vyskytuje na Li­
banone. Izraeliti sa nevenovali baníctvu.
15 Porov. Nm 21, S; Ex 15, 22; 17, 1—7 a Nm 20,
2~"11.
2 O Enakltoch viď 1, 28. Bolt to ľudia obrovskej
postavy. Videli Ich v Palestíne vyzvedači, ktorých
ta poslal Mojžiš (Nm 13. 29).
5 Boh dáva Izraelitom Kanaán nie pre ich záslu­
hy, lež preto, že túto krajinu sľúbil patriarchom
n tak sám Im ju chce dať. — ‚Bezbožnosť, ‚bóz-
pre spravodlivosť svoju, ani nie pre priamosť
srdca tvojho prichodíš, aby si prevzal ich zem
do vlastníctva, lež preto, že tieto národy sú
bezbožné, vyženie ich Pán, Boh tvoj, pred te­
bou, a tiež preto, aby sa splnilo, čo Pán otcom
tvojim: Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi bol
prisahal. | Buď si vedomý tohto: nie preto, že 6*
si bol spravodlivý, Pán, Boh tvoj, dáva ti do
vlastníctva túto krásnu zem, a tým menej, lebo
si národ nepoddajnej šije.
Spomienka na zlaté teľa. — Pamätaj a 7*
nezabúdaj na to, ako si rozhneval Pána, Boha
svojho, na púšti; odo dňa, čo ste vyšli z egypt­
skej zeme, až kým ste neprišli sem, priečili ste
sa Pánovi. | I na Horebe rozhnevali ste Pána 8
a on nahnevaný chcel vás vyhubiť, | vtedy, keď 9*
som ja vystúpil na vrch, aby som prevzal dve
kamenné tabule, tabule zmluvy, ktorú Pán
s vami uzavrel, a keď som za štyridsať dni a
štyridsať nocí ostal na vrchu, bez toho, žeby
som bdi jedol chlieb a pil vodu. | Vtedy mi 10’
oddal Pán dve kamenné tabule, popísané prs­
tom Božím, obsahujúce všetky tie slová, ktoré
Pán povedal k vám z ohňa na vrchu, v deň
zhromaždenia. | A potom, po štyridsiatich 11
dňoch a štyridsiatich nociach dal mi Pán dve
kamenné tabule, tabule zmluvy, | a riekol mi: *
12
•Vstaň, rýchlo zostúp dolu, lebo ľud tvoj, čo si
vyviedol z Egypta, zle robí; veľmi chytro za­
nechali cestu, ktorú som im vyznačil: urobili
si liatu modlu!« | I riekol mi zasa Pán takto: 13
•Vyhliadol som si tento národ, a hľa, národ
nepoddajnej šije je to! | Nechaj ma, [to jest ne­ 14
pros] a ja ich vyničím a ich mená spod neba
vytriem, teba však učinim národom veľkým
a mocnejším, ako je (ľud) tento.
*
Zobral som sa a zostúpil som z vrchu, zatiaľ 15
čo vrch blčal ohňom, a mal som dve tabule
v rukách. ] A tu som videl, že zhrešili ste proti 16
*
Pánovi, Bohu svojmu: urobili ste si liate teľa,
chytro ste zanechali cestu, ktorú vám vyznačil
Pán. | I schytil som dve tabule, odhodil som 17
ich zo svojich rúk a roztrieska! som ich pred
vašimi očami. | Potom som sa vrhol pred Pá­ 18
na, ako predtým, štyridsať dní a štyridsať nocí
bez toho, že by som jedol chlieb a pil vodu, za
všetky hriechy vaše, ktoré ste popáchali, keď
ste robili, čo je ohavné v očiaclj Pánových, a
keď ste ho rozhnevali, j Obával som sa hnevu *
19
a zlosti, ktorou Pán voči vám zahorel tak, že
vás chcel vyhubiť; ale vypočul ma Pán aj
tento raz.; Aj na Árona sa rozhneval Pán, takže 20
božné' rozumej nielen v úzkom zmysle nábožen­
skom, ale aj v zmysle etickom, mravnom (nešľa­
chetnosť, nečestnosť, neviazanosť^
Porov. Ex 32, 8; 33, 3. 5; 34. 9. 6
Izrael si nijako nezaslúžil túto 20m, naopak, 7
stal sa jej nehodným pre svoje hriechy. (Ex
32—34).
Ex 24, 12—16. 9
Ex 19 n. 10
Ex 32, 7—10. 12
Ex 32, 9a. 16
Na Mojžišovu prosbu Pán Často odpúšťal previ­ 19 -
nenia Tudu (Ex 32, 14 a predtým Ex 17, 4 n.; Nm
11, 2; 12, 13 n.; 14, la n.; 21. 7j.
 Deuteronomium 9—10
ho chcel zahubiť, ale prosil som vtedy aj za
•21 Árona. | A vašu ohavnosť, ktorú ste urobili,
teľa, zobral som, spálil a keď som ho roztries­
ka! na kusy, tak že len prach (po ňom) ostal,
hodil som ten prach do potoka, čo steká z vr-
*22 chu. | Aj v Tabere a v Mase a v Kibrot-Hatave
*23 vydráždili ste Pána k hnevu. | A keď vás Pán
od Kadešbarny poslal, hovoriac: »Vystúpte a
vlastnite zem, ktorú som vám určil«, protivili
ste sa proti ústam Pána, Boha vášho, neverili
24 ste mu a nepočúvali ste ho. | Odbojní ste boli
vždy, čo vás poznám!
•25 Aj vtedy vrhol som sa pred Pána a štyridsať
dní a štyridsať noci som tam ležal, lebo Pán
26 sa vyhrážal, že vás zahubí; | ale ja som prosil
Pána a vravel som: »Pane môj, Pane, nevyhub,
ľud svoj a vlastníctvo svoje, čo si mocou svo­
jou vyslobodil a čo si silnou rukou vyviedol
27 z Egypta. I Pamätaj na svojho služobníka Abra­
háma, Izáka a Jakuba! Nepozeraj na zaťatosť
tohto národa, na ich bezbožnosť a ich hriech! |
26 Nech nevravia v zemi, z ktorej si ich vyviedol;
‚Veruže, nemohol ich Pán voviesť do zeme, kto­
rú im prisľúbil, lež v nenávisti svojej vyviedol
29 ich, aby ich na púšti usmrtil.' | Veď oni sú
ľud tvoj a vlastníctvo tvoje, ktoré si svojou
mohutnou silou a ramenom vystretým vyvie­
dol!”
•10 Obnovenie tabúľ Desatora. — V tom
čase prikázal mi Pán: »Vykreš si dve tabule,
podobné prvým, a vystúp ku mne na vrch a
2 urob si drevenú archu, | a ja ti napíšem na ta­
bule slová, čo boli na prvých tabuliach, ktoré
í si rozbil, a uložíš ich do archy.« | I urobil som
archu z akáciového dreva a vykresal som dve
kamenné tabule, podobné prvým, a vystúpil
4 som na vrch s oboma tabuľami v rukách; | a
On napísal na tabule, ako bolo napísané na
prvých, tých desať prikazov, ktoré bol povedal
k vám Pán na vrchu z ohňa v deň zhromažde-
5 nia, a potom mi ich Pán odovzdal. | Nato som
znova zostúpil z vrchu a uložil som tabule do
archy, ktorú som urobil, a ony sú tam, ako si to
*6 rozkázal Pán. | Izraeliti odtiahli z Bérot Jaka-
21 Porov. Ex 32, 20.
22 Viď Nm 11, 1—3; Ex 1—7. — Kibrot-Hatava —
Hroby baživostl, pažravosti, v!ď Nm 11, 34.
23 Porov. Nm 13, 1 n a 20, 1 n.
25—29 Izraeliti bez Mojžišovho orodovania by boli dáv-
no zahynuli. Veršom 25. vracia sa Mojžiš k roz­
právaniu verša 18. Mojžiš svojou modlitbou dosia­
hol odpustenie pre ľud. Pán ho nevyhubil, vrátil
mu svoju priazeň a dal ludu nové tabule 6 Desa­
torom. O Mojžišovej modlitbe (v. 20 n.) porov.
Ex 32, 11—13.
1—5 Boh odpúšťa ľudu a obnovuje svoju zmluvu (Ex
34, 1—35). O rozkaze urobiť archu viď Ex 25, 10.
Tento rozkaz dal Pán ešte pred odpadom ľudu
a prv, než jestvovali tabule s Desatorom. Ale Moj­
žiš zhrňuje tu minulé udalosti podľa cieľa svojej
reči, spája svoju reč logicky, a nie chronologicky.
„I urobil som'
* totižto rozkázal urobiť, t. j. Besele-
lovi (Ex 37, 1). A On napísal (v. 4) viď Ex 34, 28.
8—0 Udalosti, uvedené v týchto veršoch, akosi ne * Božia moc a spravodlivosť má jeho ctiteľov po- 18—22
súvisia s celou rozpravou, pretože sa siali omnoho
neskoršie, ako to naznačuje súvislosť rozpravy
o zjavení na Sinaji. Mojžiš Ich však náročky uvá­
dza na tomto mieste, aby poukázal na Božiu dob-
189
nitov do Mosery. Tu zomrel Aron a tam ho aj
pochovali, a kňazom sa stal namiesto neho
Eleazar, syn jeho. | Odtiaľ prešli do Gadgady 7
a z Gadgady do Jetebaty, kraja to potokov a
vôd. i V tom čase oddelil Pán kmeň Léviho, 8
aby nosieval Pánovu archu úmluvy, aby pred
Pánom stával k službe jeho a aby v mene jeho
požehnával, ako to robí dodnes. | Preto nedos- 9
talo sa kmeňu Léviho nijakého podielu, ani
vlastníctva s jeho bratmi, lebo Pán je dedičným
jeho podielom, ako mu to bol prisľúbil Pán,
Boh tvoj. | Ja som však stál na vrchu štyrid- 10
sať dni a štyridsať nocí, ako to bolo prvýkrát
a Pán má vyslyšal aj tento raz a Pán ťa neza-
hubil. 11 povedal mi Pán: »Choď a buď vodcom 11
pred ľudom, nech vojdú a nech vlastnia zem,
o ktorej som prisahal ich otcom, že im ju
dám.«
Opätovná výzva k vernosti zákonu.
— A teraz, Izrael, čože žiada od teba Pán, Boh 12
tvoj, ak nie to, aby si sa Pána, Boha svojho,
bál, aby si po všetkých jeho cestách kráčal, aby
si ho miloval a Pánu, Bohu svojmu, slúžil ce­
lým srdcom svojím a celou dušou svojou, | aby 13
sí zachoval príkazy a zákony Pánove, ktoré ti
dnes prikazujem, aby ti bolo dobre! | Hľa, bo- 14
hatstvo Pánovo je nebo a nebo nebies, zem a
všetko, čo je na nej! [ Predsa v otcoch tvojich 15
našiel Pán zaľúbenie, zamiloval si ich a preto
si vyvolil i vás, ich potomstvo, zo všetkých
národov, ako je to v tento deň. | Obrežte si po- 16’
kožku na srdci svojom a šije svoje viac neza­
tvrdzujte! | Lebo Pán, Boh váš, je Bohom nad *
17
všetkými bohmi a Pán nad všetkými pánmi,
Boh veľký, mocný a hrozný, ktorý neberie
ohľad na osoby a dary neprijíma. | Vysluhuje *
18
rotu a lásku k ľudu, ktorá vždy bola ochotná od­
pustiť previnenia jednotlivcov ako aj vlnu celého
ľudu. Bérot Jakanltov viď Nm 33. 31. Moscra (Mo-
serot — porov. Nm 33, 30 n.) bola v blízkosti vr­
chu Horeba, na ktorom umrel Aron (Nm 20, 23—20;
33, 38). Tu sa hovorí, že Aron zomrel v Moserc,
pretože vtedy Izraeliti v Mosere táborili. Svedkom
Aronovej smrti bol len Mojžiš a Eleazar. Mosera
ako aj vrch Hor sú blízko Kadeše. V Dt Mojžiš
Často hovorí o kmeni Léviho, nerobí však rozdiel
medzi kňazmi a Levítmi. Nosiť archu (v. 8) bolo
povinnosťou Levitov (Nm 4, 1 n.), avšak neskoršie
archu nosia len kňazi (Joz 3, 3 n.; 6, 6 n.; 8, 33
a Dt 31, 9). Dotýkať sa archy, zariadenia svätého
stanú, konať službu pred Pánom a požehnávať ľud,
to všetko boli povinnosti, vyhradené kňazom (17,
12; 18, 7; Nm 6, 22—27 atď.). Aj v skutočnosti, že
Pán sl vyvolil kmeň Léviho pre seba, mohli Izra­
eliti vidieť, že Boh odpustil ľudu jeho previnenia.
Obrežte sl pokožku na srdci, t. J. odstráňte zo jg
svojho srdca všetko, čo ho robí bezcitným voči
Božiemu hlasu a voči jeho rozkazom (Ex 8, 12;
Lv 26, 1; Rím 2, 29).
Boh nad bohmi — tieto slová nemožno chápať, 17
ako by pohanskí bohovia skutočne Jestvovali. Vý­
raz chce zdôrazniť len to, že Boh je väčší oko
všetci bohovia, ktorí jestvujú iba podľa predstavy
pohanov. Tedo Boh je najvyšší a jediný Pán (2 94,
31; 135, 2; 1 Tlm 6, 15; Zjv 17, 14; 19, 10).
hnúť k tomu, aby z bázne k nemu zachovali právo
a spravodlivosť voči chudobným a cudzincom. Se­
demdesiat duší porov. Gn 46, 27; ako hviezdy ne­
beské — viď Gn 15, 12.
 190 Deuteronomium 10—11

právo sirole a vdove a miluje i cudzinca po- | nohami ako zeleninovú záhradu. | Zem, do kto- 11
19 skytuje mu jedlo a šatstvo. I Aj vy majte rej tiahneš, aby si ju vlastnil, je zem vrcho-
v láske cudzinca, veď cudzincami boli ste I vitá aj rovná, ktorá je zvlažovaná z neba daž­
20 v egyptskej zemi! i Pána, Boha svojho, budeš : ďami; | zem, o ktorú sa Pán, Boh tvoj, stará 12
sa bát a jemu budeš slúžiť, k nemu budeš sa j a ustavične sú na nej oči Pána, Boha tvojho,
21 vinúť a v mene jeho budeš prisahať! [ On je । od začiatku roka až do konca. | A ak budete 13
tvojou chválou, on je to. Boh tvoj, ktorý kvôli I poslušní mojim príkazom, ktoré vám dnes
tebe učinil tie veľké a hrozné veci, čo tvoje i ukladám, zatiaľ čo budete milovať Pána, Boha
22 oči videli. > Sedemdesiat duši ich bolo, keď ' svojho, a jemu budete slúžiť celým srdcom a
zostúpili otcovia tvoji do Egypta a teraz ťa 1 celou dušou, I tak poskytne vašej zemi dažďa 14
Pán, Boh tvoj, rozmnožil ako hviezdy nebes- ; v svoj čas, včasný dážď i neskorý dážď, aby sté
ké. ' mohli pozbierať obilie, mušt a olej, | aj trávu 15
vašich poli pre svoj statok, a aby ste sa mali
Rozpomienka na odchod z Egypta. — i aj vy z čoho najesť dosýta. | Dávajte si pozor, 16
•11 Miluj teda Pána. Boha svojho, a jeho pravidlá. ' aby vaše srdce hádam nepoblúdilo a aby ste sa
zákony, nariadenia a príkazy jeho zachovávaj ! neoddialili a neslúžili cudzím bohom a nekla­
2 v každý čas! ' Nuž spoznajte to dnes, čo nebolo | ňali sa pred nimi; | ináč vzbĺkol by hnev Pá- 17
dožičené vašim synom, ktorí nevedia, ani ne­ nov proti vám, takže by zatvoril nebesá a dážď
videli naučenia Pána, Boha vášho, ani jeho veľ- ’ by vôbec nepadal, a zem nepriniesla by svoie
kosť, jeho silnú ruku a jeho vystreté rameno, I plody a vy by ste zakrátko vyhynuli z krásnej
3 ani jeho znamenia, ani činy, ktoré učinil upro- i zeme, ktorú vám dá Pán.
stred Egypta na faraónovi, kráľovi egyptskom,
4 na celom jeho územi, a na všetkom egyptskom O vernosti a poslušnosti. — Uložte si 18’
vojsku, na jeho koňoch a vozoch; ako ich za­ tietp moje slová do svojho srdca a do svojej
lial vodami Červeného mora, keď vás prena­ duše a priviažte si ich ako znamenie na svoju
sledovali, a ničil ich Pán až po tento deň. | ruku a nech sú ako znaky medzi vašimi oča­
5 Potcm. čo učinil na púšti, kým ste neprišli na mi. | Poúčajte o nich svoje deti, aby o nich uva- 19
6 toto miesto, čo učinil Datanovi, a Abironovi, žovali, či už budeš sedieť vo svojom dome, či
synom Eliaba, ktorý bol synom Rubenovým: budeš na ceste, či budeš ležať a či stáť. | Napíš 20
ako ich zem. keď otvorila svoj pažerák, prehltla ich na veraje svojho domu a na svoje dvere, |
s ich domami, Stanmi a so všetkým, čo mali, aby sa zmnohonásobili tvoje dni a dni tvojich 21
7 uprostred Izraela. 1 Keďže ste videli na vlastné synov v zemi, ktorú vašim otcom pod prísahou
oči všetky veľké činy Pánove, ktoré učinil, [ bol prisľúbil až dotedy, kým len nebo bude nad
8 tak máte zachovávať všetky príkazy, ktoré vám zemou.
dnes nariaďujem, aby ste boli silní a vtiahli a Lebo ak budete zachovávať všetky tieto prí- 22
prevzali do vlastníctva zem, kam chcete vojsť, kazy, ktoré vám ja plniť prikazujem; milovať
9 aby ste ju vlastnili; ! aj preto, aby ste nadlho Pána, Boha svojho, a kráčať po všetkých jeho
zostali v zemi, o ktorej prisahal Pán otcom cestách a ak budete jemu oddaní, | Pán vyženie 23
vašim, že im ju dá, aj ich potomstvu, zem všetky tieto národy pred vami a vy prevezmete
oplývajúcu mliekom a medom. vlastníctvo od národov, ktoré sú mocnejšie
a silnejšie od vás. | Každé miesto, na ktoré 24
'10 Krása zasľúbenej zeme. — Zem však, vstúpi vaša noha, bude vaše; od púšte a od
do ktorej sa uberáš, aby si ju vlastnil, nie je Libanonu; od veľkej rieky Eufrátu až po zá­
taká ako zem egyptská, z ktorej ste vytiahli, padné more budú siahať vaše hranice. I Nikto 25
kde by si sial svoje semä a zvlažoval svojimi nebude vám môcť odporovať: Pán, Boh váš,
rozšíri pred vami strach a hrôzu na celú zem,
j—9 Mojžiš sa prihovára k ľudu a chce ho pohnúť
k vernosti a poslušnosti voči Bohu tým, že mu do ktorej vstúpite, tak ako som vám to pove­
predkladá a na pamäť privádza všetko, čo ľud dal.
sám videl. Mojžiš nehovorí k potomkom, ktorí Hľa, predkladám dnes pred vás požehnanie 26’
udalosti sami nevideli, lež iba o nich počuli; vraví a kliatbu: | požehnanie, ak budete poslušní pri- 27
čiastočne k tým, ktorí boli očitými svedkami Božej
veľkosti a moci. Boh trestal nepriateľov. O Data
* kazom Pána, Boha vášho, ktoré vám dnes ukla-
novi a Abironovi viď Nm 16. Ak ľud ostane ver­ : dám, | kliatbu však, keď nebudete poslušní pri- 20
ný svojmu Bohu, dostane sa mu za odmenu, že ! kazom Pána, Boha svojho, lež zanecháte cestu,
bude bývať v zemi, ktorú Pán prisľúbil otcom ktorú vám dnes prikazujem, a pôjdete za inými
(Gn 26, 4; 13. 15; 18; 17, 19; 28, 4).
10—14 Krása a úroda zasľúbenej zeme porovnáva sa
bohmi, ktorých nepoznáte.
s pomermi v Egypte. Palestína sa' nemusí umele Nuž, keď ťa Pán, Boh tvoj, vovedie do zeme, 29’
zavodňovať, ako to museli robiť Izraeliti, keď otro­ do ktorej sa uberáš, aby si ju vlastnil, požehna­
čili v egyptskej krajine. V Egypte sa nohami ro­ nie zložiš na vrchu Garizim a kliatbu zas na
bili malé kanály krížom-krážom po poli, aby voda
z Nílu došla na všetky hriadky. Ak Izraeliti za­ vrchu Hebal. ! Ony sú na druhej strane Jordá- 30"
chovajú prikazy Božie, Pán dá 1m dážď v čase Porov. 6, 0—0. 10—20
siatby (okt.—nov.), tzv. včasný dážď, a v marci- Izraeliti sl môžu vybrat: ak zachovajú prikáza­
-aprlli neskorý dážď, ktorý bol veľmi potrebný na nia, Boh ich požehná, ak sa však spreneveria 23—20
vyvinutie zrna. V Palestíne prší pomerne málo odníme od nich požehnanie (viď hl. 20).
(priemerne 52 dní). Keď je sucho, dážď je nahra­ Vrchy Hebal a Garizim sú skoro v strede SvO- 20
dzovaný bohatou rosou, ktorú donáša večerný vá­ tej zeme, južne od starého mesto Sichému, alebo
nok od mora. dnešného Nablusu (Gn 12, 6; Jn 4, 20).
 Deuteronomium 11—12 191

na, za cestou, čo Ide z východu do zeme Kana- I prineste všetko, čo vám prikazujem: žertvy
ánčanov, ktorí bývajú v Arabe naproti Gilgale celostné, obete, desiatky, ponuky svojich rúk
blízo duba Moreh. । a všetko, čo je najlepšie zo sľubov, ktoré sľúbi-
31 Keďže sa chystáte prekročiť Jordán, aby ste ; te Pánovi.
vlastnili zem, ktorú Pán, Boh váš, dáva vám. I Tam budete hodovať pred Pánom, Bohom 12'
32 nuž vlastnite ju a bývajte v nej, | a zachovávaj­ svojim; vy a vaši synovia, dcéry vaše, sluhovia
te zákony a nariadenia, ktoré vám dnes pred­ a slúžky vaše, i levita, ktorý býva vo vašom
kladám! | meste, lebo on nemá iného podielu, ani vlast-
' níctva medzi vami. I Chráň sa obetovať svoje 13
Deuteronomické zákony, 12—27. । celostné žertvy na hocakom mieste, čo uvidíš;
[ svoje celostné žertvy obetovať budeš na tom 14
•12 O jednote svätyne. — Toto sú zákony a j mieste,, ktoré si v jednom z tvojich kmeňov vy-
nariadenia, ktoré máte zachovať v zemi, kto­ ! volí Pán, a tu budeš robiť všetko, čo ti prika­
rú vám dá Pán, Boh vašich otcov, žeby si ju zujem.
vlastnil po všetky dni, kým budete žiť na ze-
•2 mi. | Zničte všetky miesta, na ktorých národy, Predpisy o jedle. — Všetko, čo ti len duša 15'
ktorých vlastníctvo prevezmete, uctievajú svo­ zažiada, zabíjaj a jedz, mäso podľa požehnania
jich bohov: na vysokých vrchoch, na kopcoch a Pána, Boha svojho, čo ti dá v tvojich bydlis­
3 pod každým zeleným stromom. I Pováľajte ich kách; tak isto, keď je nečistý, ako i čistý, môže
oltáre, porozbíjajte ich sochy, popáľte ich z toho jesť, ako gazelu, alebo jeleňa. | Len krv 16'
modly a polámte ich vytesaných bohov a takto nesmiete jedávať, vylejte ju na zem tak ako
vyničte ich meno z oných miest! vodu! J Vo svojich bydliskách nesmieš jesť de- 17
4 Vy tak nebudete robiť Pánovi, Bohu svoj- šialky zo svojho obilia a zo svojho muštu a
•5 mu! | Ale nájdete miesto, ktoré si Pán, Boh svojho oleja, ani prvotiny svojho dobytka a
váš, vyvolí zo všetkých kmeňov, aby tam uložil oviec, ako aj to všetko, čo ako sľub sľúbiš, a
6 meno svoje a tam prebýval. Ta pôjdete! I Tam tak ani dary tvoje i ponuky svojej ruky. ’ Len 18
obetujete svoje celostné žertvy a svoje obety, pred Pánom, Bohom svojim, budeš jedávať ta­
svoje desiatky a ponuky svojich rúk, sľuby kéto veci, na mieste, ktoré si vyvolí Pán, Boh
svoje i dary svoje a prvotiny svojho statku a tvoj; ty a tvoj syn a tvoja dcéra a tvoj sluha
7 svojich oviec. | A tam máte jesť pred tvárou i tvoja slúžka ako i levita, ktorý v tvojom
Pána, Boha svojho, a máte sa tešiť zo všetkého, bydlisku býva a tešieva sa pred Pánom, Bo­
k čomu priložíte ruky, vy sami i vaše rodiny, hom svojím, zo všetkého, k čomu len položíš
pretože Pán, váš Boh, vás bude požehnávať. ruku. | Chráň sa opustiť levitu po celý čas, čo 19
•8 Nebudete robiť všetko tak, ako to robíme budeš v svojej zemi!
9 teraz tu, každý podľa svojej mienky. | Veď
doteraz nedošli ste k odpočinku, ani k vlast- Vysvetlenie zákona o mäse. — Keď 20
10 níctvu, kto^é vám Pán, Boh váš, dá. | Lež keď Pán, Boh tvoj, rozšíri tvoje hranice, ako ti to
prejdete cez Jordán a budete bývať v zemi, prisľúbil, a ty si povieš: »Jedol by som mäso-,
ktorú vám Pán, Boh váš, dá do dedičstva a keď lebo si žiada tvoja duša jesť mäso — ak si to
vám zaistí pokoj pred všetkými nepriateľmi, len žiada tvoja duša — môžeš jesť mäso! | Ak 21
ktorí vás obkľučujú, a keď už budete bývať by miesto, ktoré si vyvolí Pán, Boh tvoj, aby
11 bezpečne, | vtedy na mieste, ktoré si vyvolí tam bolo meno jeho, bolo od teba veľmi ďale­
Pán, Boh váš, aby tam spočívalo meno jeho, ko, môžeš zabíjať zo svojho dobytka a oviec,
ktoré ti dá Pán, ako som ti prikázal a jedávať
30 Araba označuje tu západný breh Jordána; GI1- môžeš vo svojich bydliskách, ako sa ti zapáči. I
gal (Galgala), dnešné Džildžila, dedina asi 20 km Tak ako sa jedáva gazela alebo jeleň, môžeš 22
južne od vrchu Garizim (4 Kr 2, 1). O dube Mo-
'rch (hebr, blízko terebintov Moreho) viď Gn 12,6. z toho jesť; tak nečistý ako čistý môže to jesť. ■
12 V druhej časti svojej reči (12—26, 19) zhrňuje Len pevne dbaj, aby si nejedol krv, pretože krv 25'
Mojžiš všetky predpisy a -zákony, ktoré sa dotý­ je život a preto nesmieš jesť život s mäsom, ■
kajú bohoslužby (12, 1—10, 17), práva verejného nesmieš ju jesť, lež vyleješ ju na zem ako vo- 24
(10, 18—21, 14) a práva súkromného (21, 15—26,15).
du, | nebudeš ju jesť, aby ti bolo dobre a tvojim 25
2 Porov. 7, 5; Ex 23, 24; Lv 26, 1 atď. Pohania
konali svoje bohoslužby na výšinách. Domnievali synom po tebe, keď budeš konať to, čo sa ľúbi
sa totiž, žc takto sú bližšie k svojmu božstvu.
Porov. Ex 20, 10. 12
5 n. Viď Lv 17, 7—0. Izraeliti budú uctieval Pána
tam, kde bude jeho meno, kde bude bytostne prí­ Na púšti museli sa všetky zvieratá čí pre obe- 15
tomný, totižto tam, kde bude archa, na ktorej on ty, čl pre súkromné použitie zabíjať pred sväto­
sedí ako na svojom tróne (Ex 25, 22; Lv 14, 11 n.; stánkom (Lv 17, 3—6). Tento zákon sa však nedá
Nm 7, 89 atď.). dodržať v Palestíne, keď sa národ rozíde na všet­
ky strany, a preto sa zrušuje. Levitské čistota sa
I—10 Zákon o jednom obetnom mieste nadobudol plat­ nevyžaduje, aby niekto mohol jesť mäso z lakého
nosť len neskoršie, za kráľa Dávida, ktorý dal čistého zvieraťa, ktoré sa neobetoval© Pánovi (Lv
preniesť archu na Sion, kde Jeho syn, Šalamún, 7, 20. 21). Nie všetky čisté zvieratá sa mohli obe­
postavil Pánovi veľkolepý chrám. Do tohto času tovať. Čisté zvieratá sa však mohli jedávať všetky.
predpísané obety prinášali sa síce v blízkosti ar­
chy, lenže ona stálé menila svoje miesto. Obetovali Porov. Gn 9, 4; Lv 3, 17; 7, 26 n.; 17, 10—14. 18
však aj na Iných miestach. Ale vždy to bolo tam, Viď Lv 17, 10—14. Krv oko nositeľka života, 23—25
kde to Pán určil (27, S. 0; Sdc 8, 24; J0, 10 n.; musela sa vyliať, čim sa znázorňovalo, že sa vra­
3 Kr 4—5). cala Bohu.
 192 Deuteronomium 12—13—14
•26 očiam Pánovým. | Ale čo do zasvätených veci,
ktoré ty dáš, ako i veci slúbených: tie vezmeš
•27 a prinesieš na miesto, ktoré si vyvolí Pán, | a
vykonáš celostnú žertvu s mäsom i krvou na
oltári Pána, Boha svojho; krv pri krvavých
žertvách vyleješ na oltár Pána, Boha svojho,
28 a ich mäso môžeš jesť. | Zachovávaj a počúvaj
všetky tieto slová, ktoré ti prikazujem, aby te­
be a tvojim synom po tebe bolo dobre povždy,
lebo si konal to, čo je dobré a čnostné v očiach
Pána, Boha tvojho.
29 Výstraha pred modlárstvom. — Keď
Pán, Boh tvoj, vyhubí pred tebou národy, ku
ktorým vojdeš, aby si ich opanoval, a keď sa
30 ich zmocníš a budeš bývať v ich zemi, | chráň
sa chytiť do osidlá, aby si ich nenasledoval,
keď pred tebou budú zničení, a aby si nevy­
hľadával ich bohov, keď povieš: »Ako tieto ná­
rody slúžievali svojim bohom, tak urobím aj
31 ja.« | Takto nerob Pánovi, Bohu svojmu, preto­
že všetko, čo robili svojim bohom, je ohavnos­
ťou Pánovi, čo on nenávidí, keďže spaľovali
v ohni aj svojich synov a svoje dcéry svojim
bohom.
*13 Varovanie pred falošnými prorok-
(hebr. 2) mi. — Keď by v tvojom strede povstal prorok
alebo snár a dal by ti nejaké znamenia alebo
•2 zázrak, | a to znamenie i zázrak, ktoré predpo­
vedal, by sa aj vyplnili, ale pri tom by ti pove­
dal: »Poďme, nasledujme cudzích bohov — kto-
3 rých ty nepoznáš — a slúžme im,« | nedáš nič
na slová takého proroka a snára, lebo Pán,
Boh váš, bude vás chcieť vyskúšať, aby sa zve­
delo, či Pána, Boha svojho, skutočne milujete
4 z celého srdca a z celej duše svojej! | Pána, Bo­
ha svojho, nasledujte, jeho sa bojte a zachová­
vajte jeho príkazy, jeho počúvajte, jemu slúžte
S ak nemu sa viňte! | A taký prorok alebo snár
nech je usmrtený, lebo vravel vám, aby vás
odviedol od Pána, Boha vášho, ktorý vás vy­
viedol zo zeme egyptskej a vykúpil vás z domu
25 Ide o všetky obety, Co predpisuje zákon (Nm
23, 8). Veci sľúbené sú zase obety, ktoré prinášali
Izraeliti dobrovoľne; aj tie museli obetovať na
mieste, kde bola archa.
27 Viď Lv 1, S n.; 7, H n. — K veršu 31 porov.
Lv 18, 21; 20, 2.
13 V druhej reči Mojžiš nástojí, aby sa zachovalo
len jedno miesto pre verejnú bohoslužbu. Izraelita
sa nesmie ničím dať zviesť k modloslužbe.
2—6 Izraeliti nesmú opustiť svojho Boha ani vtedy,
keby vystúpil nejaký falošný prorok alebo rovnako
falošný vykladač snov, ktorý by robil znamenia
a ktorý by predpovedal veci budúce, aby tým do­
kázal pravdivosť svojej modloslužby. Aj keby sa
jeho predpovede splnili, netreba mu veriť a ne­
slobodno ho nasledovať, pretože nie jc zástupcom
Božim ani jeho poslom (Mt 14, 24; Gal 1, 8). Ta­
kého nepravého proroka 2id:a zvykli po riadnom
odsúdení usmrtiť, ukameňovať (17, 7; Lv 20, 2). —
Odstrániš zlo — tieto a podobné slová opakujú sa
v Dt často a značia trest smrti (17, 7. 12; 19, 19;
21, 21 atď.). Rozdiel medzi prorokom (Nm 14, 16)
a snárom je v tom, že kým prorok dostáva zja­
venia prostredníctvom videní alebo rečou (Nm 24,
16; 2 Sm 7, 4; 2 Kor 12, 2), zatiaľ snár dostáva
zjavenia zasa v snoch (3 Kr 3, 5; Mt 2, 13).
otroctva; a aby ťa zviedol z cesty, po ktorej ti
prikázal Pán, Boh tvoj, kráčať a odstrániš zlo
zo svojho stredu.
Treba sa maí na pozore i pred naj­
bližšími. — Ak by tvoj brat, syn matky 6
tvojej, alebo tvoj syn, alebo tvoja dcéra, alebo
tvoja žena najmilšia, alebo tvoj priateľ, kto­
rého miluješ ako seba samého, chceli ťa pre­
svedčiť, tajne ti hovoriac: »Nože poďme a slúž­
me cudzím bohom«, ktorých nepoznáš ani ty,
ani otcovia tvoji, I bohom okolo vás, nech sú 7
už blizko, či ďaleko, z jedného konca zeme až
na druhý koniec zeme: | neposlúchni ho. 8
nepočúvaj ho, a nech mu neodpusti tvoje
oko, žeby -si mal s ním zľutovanie a
žeby si ho ukryl, | lež poponáhľaj sa 9
ho zničiť; nech ruka tvoja je prvá proti ne­
mu, a potom nech siahne rukou naň všetok
ľud! | Ukameňuj ho, lebo chcel ťa odviesť od 10
Pána, Boha tvojho, ktorý ťa vyviedol zo zeme
egyptskej, z otrockého domu. | A celý Izrael 11
nech o tom počuje, nech sa obáva a nech nik
nikdy znova neurobí niečo tak zlého v tvojom
I strede!
Nebezpečenstvo odpadu v mestách.
— Ak v nejakom meste, ktoré ti Pán, Boh tvoj, *12
dá, aby si tam býval, počuješ hovoriť: | »Vyšli 13
mužovia, synovia Beliala, z tvojho stredu a od­
viedli obyvateľov svojho mesta k odpadu, ho­
voriac: ‚Poďmeže, a slúžme cudzím bohom!' —
ktorých si ani ty nepoznal, ani otcovia tvoji, |
starostlivo vyskúmaj a vyzveď sa i vypočuj, a 14
ak to bude pravda istá, čo sa hovorí, a ak takú
ohavnosť naozaj by spravili, | naskrze pobi 15
obyvateľov toho mesta ostrím meča a rozšír
kliatbu ostria meča naň a na všetko, čo je
v ňom, ešte aj na dobytok. | A všetku korisť 16
tam zhromaždíš uprostred trhoviska a spáliš
to spolu s mestom a so všetkou korisťou ako
celostnú žertvu pre Pána, Boha svojho; a ono
nech ostane večitým zhoreniskom a nech sa
nikdy znova nepostaví; | nech nič neprilipne 17
na tvoju ruku z toho prekliateho, | aby sa tak 18
odvrátil Pán od pále hnevu svojho a aby ti
bol milosrdný a rozmnožil ťa, ako to bol pri­
sahal tvojim otcom: | keď budeš poslúchať hlas 19
Pána, Boha svojho, a zachovávať všetky príka­
zy jeho, ktoré ti dnes predkladám, a konať to,
čo je čnostné v očiach Pána, Boha tvojho.
Zákaz pohanského smútku. — Synmi 14"
ste Pána, Boha svojho: nerobte si zárezy, ani
Ak by niektoré Izraelské mesto odpadlo od Bo- 12—18
ha, musi sa s ním naložiť, ako keby to mesto bolo
pohanské, kanaánske. Porušením zmluvy s Pánom
vylúčilo sa z pospolitosti Izraela. Kliatba ostria
meča alebo záhuby — viď Lv 27, 28 n.; 1 Sm 15,
3. Belial (v. 13) ‚Márny, Naničhodný'; označuje tu
tých, čo uctievajú modly; neskoršie sa stalo sy­
nonymom pre Satana (2 Kor 6, 15). Kto by si nie­
čo ponechal z toho, čo padlo pod kliatbu záhuby
(chérem), taký sa stáva tiež obeťou kliatby záhuby
(Joz 7).
Mojžiš zakazuje všetko, čo by upamätúvnlo no 14
pohanské zvyky. Aj v mimobohoslužobných úko-
 Deuteronomium 14—15 193

si nestrihajte vlasy medzi očami pre mŕtveho;, zem, a jedz to pred tvárou Pána, Boha svojho, 23
2 veď ty si ľud, zasvätený Pánu, Bohu svojmu, a j na mieste, ktoré si vyvolí, aby sa na ňom vzý­
on si ťa vyvolil, aby sl bol jeho vlastným ľu- | valo meno jeho — teda desiatu čiastku zo svoj­
dom spomedzi všetkých národov, ktoré sú na ho zbožia, muštu a oleja, a tak aj prvotiny zo
zemi. svojho dobytka a zo svojich oviec, aby si sa
naučil báť sa Pána, Boha svojho, v každý čas. |
3 Zákaz nečistých jedál. — Nejedzte nič, j Lež ak bude cesta pridlhá, pretože bude veľmi 24
•4 čo je nečisté! | Toto sú zvieratá, ktoré môžte । vzdialené od.teba miesto, ktoré si vyvolí Pán.
5 jesť: býka, ovcu, kozu, | jeleňa, gazelu, kozo- Boh tvoj, aby tam býval, a ak ťa požehná, a
6 rožca, antilopu, byvola a žirafu. | Jedávajte J nebudeš môcť doniesť jemu tieto veci, , predáš 25
všetky zvieratá, ktoré prežúvajú a ktoré majú ; to za peniaze a vezmeš peniaze do hrsti a pôj­
7 rozdelené kopytá na dvoje. | Lež z tých, čo pre- j deš na miesto, ktoré si vyvolil Pán, Boh tvoj.
žúvajú a nemajú kopytá rozdelené na dvoje, [ Za tie peniaze kúp, čo sa ti zaľúbi, hovädzí do- 26
jesť nesmiete, ako: ťavu, zajaca a jazveca; sú to । bytok, ovce, víno a iný nápoj a všetko, čo sa
síce prežúvavci, ale nemajú rozdvojené paprč- । ti zaľúbi: a budeš to jesť pred Pánom, Bohom
B ky, sú pre vás nečisté; J aj sviňa, ktorá síce svojim, hostiť sa budeš ty a tvoj dom, | aj le- 27
má rozdvojené paprčky, ale neprežúva, je ne­ vitá, ktorý je v tvojom bydlisku; nezabudni
čistá pre vás — z ich mäsa nesmiete jesť a naň, pretože nemá iného podielu na tvojom
nedotknete sa ich zdochlín. majetku.
9 Toto budete jesť zo všetkého, čo žije vo vo- Každý tretí rok oddelíš inú desiatu časť zo 28
to dách: čo má plutvy a šupiny, môžte jesť, | lež všetkej úrody toho času a necháš ju vo svojom
nič z toho, čo nemá plutvy a šupiny, nesmiete bydlisku. | Potom príde levita, ktorý nemá po- 29
11 jesť, to je pre vás nečisté. | Jedzte všetkých čis- dielu ani dedičstva ako ty, cudzinec, sirota a
12 tých vtákov; | tieto však nejedzte: orla, orlo- vdova, ktorí sú v tvojom bydlisku, nech sa na­
13 supa, orlosupa bradatého, | kaňu, sokola a všet- jedia a nasýtia, aby ťa Pán, Boh tvoj požehnal
14 ky druhy jastrabov, | všetky druhy krkavcov, ' v každej práci tvojich rúk, ktorú budeš ko­
15 pštrosa, kukučku, čajku a krahulcov všetkých nať. .
16.17 druhov, | bociana, labuť, ibisa, ' kormorána, vo-
1B lávku, bučiaka, | pelikána, kulikov každého I Zákon o sobotňajšom roku. — Siedmy 15 *
19 druhu, dudka a netopiera. | Tiež všetko, čo sa rok zachováš úľavu; ktorá sa vykoná takto; ,
plazí a má krídla, nech je nečisté, a nech sa Veriteľ, ktorému je dlžen jeho priateľ, blížny a 2
neje! brat, nebude môcť dlhy vymáhať, pretože je
ohlásená úľava na česť Pánovu. | Od cudzinca 3
*21
20 Všetko, čo je čisté, môžte jesť. | Čokoľvek
zdochlo, nejedzte! Daj to cudzincovi, čo býva môžeš požadovať, ale dlh od súkmeňovca a
v tvojom bydlisku, aby to zjedol, lebo ty. si blížneho nebudeš mať právo požadovať. | A von- 4*
národ zasvätený Pánu, Bohu svojmu. koncom nech niet medzi vami chudobného ani
Nesmieš variť kozľa v mlieku jeho matky! žobráka, lebo požehná ťa Pán Boh tvoj, v zemi,
ktorú ti dá do vlastníctva, j Len tak, keď budeš 5
Ročné desiatky z plodín a živočiS- poslúchať Pána, Boha svojho, a zachovávať
•22 nych prvotín. — Oddeľ desiatu čiastku zo všetko, čo ti prikázal a čo ti ja dnes nariaďu­
všetkých svojich plodín, ktoré rodí každoročne jem, bude ťa požehnávať, ako bol sľúbil, j Mno- 6
hým národom budeš požičiavať, sám si však
noch a zvykoch jc nebezpečenstvo, že,by Izraeliti nepožičiaš od nikoho nič, budeš panovať nad
odpadlí od svojho Pána.
1 Izrael je prvorodeným synom Pánovým (Ex 4, mnohými národmi, ale nad tebou nebude pa­
22). Aj Izraeliti sú teda adoptovanými synmi Bo­ novať nijaký.
žím! a keďže Ich otec je svätý, íj oni musia byt Ak sa niekto z tvojich bratov stane chudob- 7
svätí. Izraeliti majú sa KStť od ostatných náro­ ným v nejakom bydlisku tvojej zeme, ktorú ti
dov svojimi náboženskými obradmi a zvykmi (Lv
18, 1 n.; 19, 27 n.). Pohania sl v smútku driapali dá Pán, Boh tvoj, nezatvrdiš srdce svoje a ne­
telo o holili vlasy nad Celom. Bol to prejav ná­ zatvoríš ruku svoju, | lež otvoríš ju chudobné- B
boženský. Izraeliti sa mali tohto vyvarovať, pre
* mu a požičiaš mu, čoho má nedostatok, i Daj 9*
tože sú ľudom Bohu zasväteným (Ex 19, 5. 6).
4_ 20 Okrem niektorých odchýlok tieto verše sa zho­ tostánku, ten nemusí oddávať desiatky, lež predá
dujú s Lv 11. Viď poznámky tamtiež, Ich a za utŕženú sumu nakúpi pokrmov a nápo­
21 Porov. Ex 22, 30; Lv 17, 15; 22, 8; 24 , 22. Ne­ jov, ktoré sa spoločne zjedla pri svätyni. V tre­
smieš variť..., viď Ex 23, 19; 34, 26, tom roku sa desiatky nebudú odvádzať pre všet­
22—29 Porov. Lv 27, 38—33; Nm 18, 21—32; Dt 12, 8. kých levitov, lež budú patriť len tým levitom,
11. 17—19; 23, 12—15. Desiatky sa mali odovzdávať ktorí bývajú v jednotlivých mestách, ďalej cu­
Levitom, pretože by títo ináč nemali z Čoho žiť, dzincom, sirotám a vdovám.
keďže sa im nedostalo dedičnej pôdy ako ostatným Porov Ex 23, 10—12; Lv 25, 2—7, 19—22. V roku 15
kmeňom (Nm 18, 21 n.). Desiatky sa dávali z poľ­ úľavy Izraelskí veritelia nesmeli vymáhať dlhy,
ných plodín, z ovocia stromov, z muštu n zo zvie­ pretože dlžníci siedmeho roku z poľa a viníc ne­
rat, ktorá sa mohli obetovať (Lv 27, 32). Leviti mali nijakú úrodu. Od cudzinca však mohli žiadať
však museli dať zo všetkého, čo dosiali, desatinu a vymáhať dlh, ten nebol viazaný sobotňajším,
kňazom (Nm 18, 25—32). Desiatky sa mohli i pe­ siedmym rokom.
niazmi vynahradiť, avšak v tomto prípade pridá­ Zdanlivé protirečenie medzi veršom 4. a H. sa 4
valo sa k cene 20 % odhadnutej ceny odpredaných dá vysvetliť tak, že chudobní židia len vtedy bu­
desiatkov (Lv 27, 31). Tu sa ustanovuje nový pred­ dú, keď sl to sami lenivosťou zavinia, lebo oni
pis, ktorý bude platiť, keď už Izraeliti budú osa­ Boh lenivého nepožehná.
dení v Palestíne. Kto bude bývať ďaleko od svä * Porov. Ex 22, 23 a Jak 5, 4. 9
13 SZ
 194 Deuteronomium 1S—16
pozor, aby ťa nenadišla bezbožná myšlienka
žeby si si povedal: »Blízko je siedmy rok úľa-
vy« — a odvrátil by si oči svoje od chudobné­
ho brata svojho a nepožičal by si mu, čo žiada;
i volal by proti tebe k Pánovi a bol by to pre
10 teba hriech. | Štedro mu dávaj a nerob nič
ľstivého, keď budeš pomáhať jeho biede, aby
ťa požehnával Pán, Boh tvoj, vo všetkej práci
tvojej a vo všetkom podujatí tvojom.
11 Chudobní nebudú chýbať v zemi, kde budeš
bývať, preto ti nariaďujem, aby si otváral ru­
ku svoju núdznemu a chudobnému bratovi
svojmu, ktorý s tebou v zemi bude bývať.
•12 Ak sa ti predá brat tvoj, Hebrej alebo He-
brejka, nech ti slúži za šesť rokov; ale v sied-
■13 mom roku prepustíš ho na slobodu. | A keď
ho prepustíš, nepustíš ho s prázdnymi ruka-
14 mi, | ale dáš mu na cestu zo svojich oviec, zc
svojho humna a, zo svojho lisu, čim ťa Pán,
15 Boh tvoj, požehnal. | Pamätaj, že Pán, Boh tvoj.
vyslobodil ťa, keď si bol otrokom v egyptskej
16 zemi, preto ti ja toto dnes prikazujem. | Keby
sa stalo, že by ti povedal: -Nechcem odisť«, lebo
má rád teba i tvoj dom a má sa u teba dobre, ।
17 vezmi šidlo a pribodni jeho ucho vo dverách
svojho domu a nech je tvojim sluhom navždy.
18 Tak isto i so služobnicou urobíš. | Neodvracaj
od nich oči svoje, keď ich budeš prepúšťať, veď
slúžili ti za šesť rokov dvojnásobne za náden­
nícku mzdu — potom ťa Pán, Boh tvoj, po­
žehná vo všetkom, čo budeš konať.
Zákon o prvorodených obetných
"19 zvieratách. — Všetko prvorodené, čo sa ti
uliahne z tvojho dobytka a oviec, mužského po­
hlavia, zasvätíš Pánu, Bohu svojmu. Na prvo­
rodenom býkovi nebudeš pracovať a prvorode-
20 nú ovcu nebudeš strihať. | Pred tvárou Pána,
Boha svojho, z roka na rok budeš ich jedávať
ty a tvoj dom, na mieste, ktoré si vyvolí Pán. |
21 Ale ak bude mať nejakú chybu, ak bude krivé,
alebo slepé, alebo nejako znetvorené a dokali­
čené, nesmieš ho obetovať Pánu, Bohu svoj-
22 mu. | Zjedz ho v bydlisku svojom; tak čistý i
23 nečistý môže ho jesť ako gazelu a jeleňa. | Len
krv jeho nejedz, vyleješ ju na zem ako vodu.
12 Porov. Ex 21, 2 n.; Lv 25, 39 n.; Jer 34, 9 n.
Tu sa ustanovuje, že otrokyňa je rovnocenná
s otrokom (Lv 25, 44). Hebrejský otrok po šies­
tich rokoch služby mal byt prepustený na slobodu.
Toto piati aj o nevydatej otrokyni.
13—16 V siedmom roku, keď dostal otrok hebrejského
pôvodu slobodu, dostával od svojho pána toľko
hmotnej podpory, aby mohol z toho za čas žlť
a nebol nútený hneď znovu sa predať. Prepichnu­
tie uši naznačovalo poslušnosť, ku ktorej sa otrok
zaväzoval. Služobnico (v. 17) = otrokyňa.
19 a. Porov. Ex 13, 11—16; 22, 28 n.; Nm 18, 15—19.
Podľa Ex 22, 29 prvorodené obetné zvieratá mali
sa obetovať ôsmy deň po uliahnutí. Taký bol star­
ší zvyk. V Kanaáne tento zákon bolo ťažko dodr­
žať pre veľkú vzdialenosť od svätostánku, preto
so predpisuje, aby su prvorodené zvieratá privá­
dzali k svätostánku u obetovali do jedného roka.
Zo ten rok, čo zviera ostávalo u svojho majiteľa,
nesmel mat z neho nijaký úžitok, zviera patrilo
Pánovi.
O troch výročitých sviatk och, kto­
ré treba sláviť vo svätyni: Veľká noc.
— Dbaj na mesiac abíb, prvý to jarný mesiac, *
16
aby si slávil paschu Pánovi, Bohu svojmu, lebo
v mesiaci abib vyviedol ťa Pán, Boh tvoj, noč­
ným časom z Egypta. | A ako paschu prinesieš 2
v žertvu Pánovi, Bohu svojmu, z oviec i do­
bytka, na mieste, ktoré si vyvolí Pán, Boh tvoj,
aby tam prebývalo meno jeho. | S tým nebudeš 3*
jesť kvasený chlieb; za šesť dní budeš jesť
osúšky ako chlieb utrpenia — lebo v strachu
si vyšiel z Egypta — aby si sa rozpamätal na
ten deň odchodu tvojho z Egypta vo všetky dni
života svojho. ] Za sedem dní nech nevidno 4
kvasu na celom tvojom území a do rána nič
nesmie zostať z mäsa, ktoré sa obetovalo ve­
čer prvého dňa. | Nebudeš môcť obetovať pas­ 5
chu v každom svojom bydlisku, ktoré ti Pán,
Boh tvoj, dá, | lež iba na tom mieste budeš 6*
môcť obetovať paschu, ktoré si vyvolí Pán, Boh
tvoj, aby tam prebývalo meno jeho, a to večer,
keď zachodi slnko, v čase, v akom si vyšiel
z Egypta. | Upečieš to a zješ na mieste, ktoré 7
si vyvolí Pán, Boh tvoj; ráno však môžeš odisť
do svojich stanov. | Za šesť dni budeš jedávať 6
osúšky; siedmeho dňa, pretože je sviatočné
zhromaždenie Pána, Boha tvojho, nebudeš ko­
nať nijakú prácu.
Sviatok týždňov. — Sedem týždňov rátaj 9*
odo dňa, v ktorom si priložil kosák k obiliu, i
a potom sláv sviatok Pánovi, Bohu svojmu, a 10
prines dobrovoľne obetu rúk svojich, podľa
toho, ako ťa Pán, Boh tvoj, požehná. | Pred 11
Pánom, Bohom svojím, potom hoduj ty i tvoj
syn, i tvoja dcéra, tvoj sluha i tvoja slúžka,
aj levita, ktorý býva v tvojom bydlisku, cudzi­
nec, sirota a vdova, ktorí bývajú s vami, a to
O troch výročitých sviatkoch porov. Ex 23, 16
14—18; 34, 18—23; Lv 23; Nm 23 n. V tejto roz­
prave dáva Mojžiš dôraz na to, aby so výročité
sviatky slávili vo svätyni. Ostatné predpisy pred­
pokladá ako známe,
Abíb čiže mesiac klasov volá sa aj nisan a zod­ 1
povedá nášmu marcu-aprílu. V Palestíne sa v tie­
to mesiace chystajú už na žatvu (Ex 12, 2).
Chlieb utrpenia, chlieb, ktorý upamätúva Izra­ 3
elitov na egyptské otroctvo a utrpenie (Ex 3, 7).
O nekvasenom chlebe viď Ex 13, 7.
Viď Ex 12, 6; Lv 23, 5; Nm 9, 3. 5. 11. V tomto 6
verši ide len o veľkonočného baránka. Pascha sa
musí sláviť pri svätyni (vv. 2. 0. 7. 11. 15. 16).
Porov. Ex 34, 19 n.; Lv 23, 15 n.; Nm 26, 26 n. 9—12
Od 16. nisana rátalo sa 7X7 dni (Lv 23, 11. 15)
a takto sa určil „sviatok týždňov'
* číže „sviatok
žatvy" alebo „deň prvotín“. Sviatok sa svätil len
jeden deň. Účelom sviatku bolo poďakovať sa za
ú^odu. Na Veľkú noc sa žatva začínala a „sláv­
nosťou žatvy“ sa končila. Dňa 16. nisana sa obe­
toval snopok jačmennných klasov ako prvotina no­
vej úrody (Lv 23, 10—14). Vtedy sa mohlo začať
Žať a jesť z novej úrody. Vo sviatok žatvy všetci
mužovia mali sa zhromaždiť pri svätyni (Ex 23,
14—17). Vtedy boli zakázané služobné práce, obe­
tovali sa osobitné obety (Nm 28, 26—31) a prináša­
la sa ďakovná obeta (Lv 23, 17) spolu s dobrovoľ­
nými darmi podľa toho, ako komu požehnal Pán.
Z týchto dobrovoľných darov robila sa spoločná
hostina, na ktorej sa zúčastňovali všetci bez vý-
tnimky.
 Deuteronomium 10—17 195

na mieste, ktoré si Pán, Boh tvoj vyvolí, aby ! Ak sa nájde u teba uprostred niektorého 2*
12 tam prebývalo meno jeho. | A pamätaj na to, ] tvojho bydliska, ktoré ti dá Pán, Boh tvoj, muž
že si bol otrokom v Egypte, preto zachovaj 1 alebo žena, ktorí urobia, čo je zlé pred tvárou
a plň tieto ustanovenia! Pána, Boha tvojho, a prestúpia jeho zmluvu, |
keď pôjdu a budú slúžiť cudzím bohom, 3
•13 Sviatok stánkov. — Budeš sláviť aj sláv­ a budú sa im klaňať, slncu, mesiacu ale­
nosť stánkov za sedem dni, keď zoberieš úrodu bo celému nebeskému voju, čo som ja
14 z humna a z lisu. I A pri svojom sviatku hoduj neprikázal, | a ak vec oznámia tebe a 4
ty, tvoj syn, tvoja dcéra, tvoj sluha, tvoja slúž­ ty to vypočuješ a starostlivo vyšetríš a
ka, levita, cudzinec, sirota a vdova, ktorí sa zistíš, že je to pravda, že taká ohavnosť
15 zdržujú v tvojom bydlisku. | Za sedem dní bu­ sa stala v Izraeli: | takého muža a takú ženu, 5*
deš sláviť sviatky Pána, Boha svojho, na mies­ čo spáchali tú ohavnú vec, vyvedieš ku bránam
te, ktoré si vyvolí Pán, a požehná ťa Pán, Boh svojho mesta a na smrť ich ukameňuješ, j Na 6
tvoj, na všetkej úrode tvojej, na všetkom podu­ základe výpovede dvoch alebo troch svedkov
jatí tvojom, a ty sa budeš radovať. má ten, čo je obžalovaný na smrť,.zahynúť. Ni­
16 Tri razyr do roka každý tvoj mužský objaví koho nech neusmrtia, keď iba jeden svedok
sa pred Pánom, Bohom svojím, na mieste, kto­ svedčí proti nemu. | Svedkovia prví nech po- 7
ré si on vyvolí: na slávnosť nekvasených chle­ ložia naň ruky, aby ho zabili, potom ostatní
bov, na sviatok týždňov a na sviatky stánkov, z ľudu, a tak odstrániš zlo zo svojho stredu.
17 ale neukáže sa pred Pánom prázdny. | Lež do­ Ak ti bude nejaká vec ťažká na rozsúdenie 8*
nesie v obeť to, čo bude mať, podľa toho' ako medzi krvou a krvou, medzi rozporom a rozpo­
ho požehná Pán, Boh tvoj. rom, medzi ranou a ranou a ak uvidíš, že ná­
•18 Zákon o sudcoch. — Vo všetkých bydlis­ hľady sudcov v tvojich bydliskách sa rozchodia,
kách, ktoré ti dá Pán, Boh tvoj, podľa kmeňov, zober sa a choď na miesto, ktoré si vyvolí Pán,
ustanovíš sudcov a pisárov, aby súdili ľud Boh tvoj; | obráť sa na kňazov z kmeňa Léviho 9
19 spravodlivým súdom. | Nech sa nechýlia k jed­ a na sudcu, ktorý bude v tom čase; tých sa
nej strane, nebudeš brať ohľad na osobu a ne­ opýtaj a oni ti oznámia riadny rozsudok. | A u- 10
prijmeš dary, lebo dar zaslepuje oči múdrych robíš všetko, čo určia tí, ktorí sú predstavení
20 a prevracia reči spravodlivých. | Statočne vy­ miesta, ktoré si vyvolí Pán, a ako ťa poučia
hľadávaj spravodlivosť, aby si ostal nažive a | podľa jeho zákona; drž sa ich výroku a ne- 11
aby si si mohol vo vlastníctve udržať zem, uchýľ sa ani napravo ani naľavo! | Kto si bude 12
ktorú ti dá Pán, Boh tvoj. však pyšno viesť, zatiaľ čo neposlúchne rozkaz
•21 Nezasadíš háj, ba ani hocaký strom pri oltá- kňaza, ktorý v tom čase bude v službe Pána,
22 ri Pána, Boha svojho, ktorý mu urobíš. | Ani Boha tvojho, ani výrok sudcov, ten nech umrie!
nepostavíš sochu, lebo Pán, Boh tvoj, to nená­ I A všetok ľud, keď to počuje, bude sa báť a ne- 13
vidí. bude sa viac nikto pýšiť.
•17 Nesmieš obetovať Pánu, Bohu svojmu, býka Povinnosti budúceho kráľa. — Keď 14 *
alebo ovcu, na ktorom by bola chyba, čosi ne­ vojdeš do zeme, ktorú ti dá Pán, Boh tvoj, a
pekného, pretože to sa protiví Pánu, Bohu keď ju zaujmeš a budeš v nej bývať a povieš si:
tvojmu. »Ustanovím-si nad sebou kráľa, ako majú všet­
ky národy okolo nás«, | ustanov si toho, ktoré- 15
13—15 Viď Ex 23, 16; Lv 23. 33—13; Nm 23, 12—36.
Slávnosť stánkov slávila so od 1S. do 21. tišri. Me­ ho Pán, Boh tvoj, vyvolí spomedzi tvojich bra­
no dostala od stánkov, pod ktorými bývali za tov; nebudeš smieť učiniť kráľom príslušníka
slávnosti. Účel sviatku bol poďakovať sa za dobro­ iného národa, alebo čo by nebol tvojím bratom!
denia, ktoré Boh preukázal otcom na púšti. Ďa­ | A keď už bude ustanovený, nech nechová 16
kovali však oj za vymlátené obilie, za ovocie
a hrozno, ktoré práve doobcrali. Preto su slávnosť
mnoho koní a nech nezavedie opäť ľud do
volala aj „slávnosťou oberačiek“. Všetci mužskí
mali prísť ku svätyni a mali doniesť Bohu neja­ Viď vyššie 13, 2—18. Nebeský voj (v. 3) = 2—7
ký dar. — Ženy sa nemuseli zúčastniť na týchto = hviezdy; neprikázal je lltoles, teda zakázal.
troch sviatkoch, mohli však sprevádzať svojich Tento krutý, trest smrti za modloslužbu platil 5—7
mužov. iba v dobe primitívneho práva a kultúry židovskej
v dobe starozákonnej.
1B—20 Porov. Ex 1B, 13—28; Dt ], 10. Mojžiš týmto Porov, pozn. k 18, veršu predchádzajúcej hlavy. B—13
nariadením chce zaistiť verejné právo na dobu, Mojžiš nezavádza kráľovstvo, ale predvída ho. 14—20
keď Izraeliti budú, v Palestíne. Ustanovuje v kaž­ Vie, že Izraeliti budú chcieť mať kráľa, ako majú
dom mieste sudcov a pisárov, ktorí budú sedávať okolité národy. Ustanovenie kráľa v Izraeli neod­
pri mestských bránach a budú rozsudzovať oby­ poruje tcokracil (bohovládc), pokým kráľ je pokla­
čajné spory, Čo sa vyskytnú na území mesta alebo daný za zástupcu Božieho. „Odpíše tento druho-zá-
dediny. Keď išlo o vážnejší prípad, rozhodnutie kon“ (v. 18) — tieto slová sa vztahujú aspoň na
sa malo ponechať najvyššiemu súdu, ktorý sa skla­ Deuteronomium, ak nie na celý Pentateuch. Zmy­
dal z kňazov. Na Čele tohto sboru bol veľkňaz sel slov je taký, že kráľ mal zachovávať zákony,
a sudca. Tento sudca bol asi politický vodca, ako čo obsahuje táto kniha. Niektorí autori sa dom­
napr. Jozue. V tomto sbore rozhodoval sudca, kňa­ nievajú, že nový kráľ mal sl dať tento zákon
zi mail len poradný hlas (Joz 23, 2 a 24, 1.) Viď (knihu) odpísať pisárom, a to za svojej prítom­
17, 8—13, kde je reč o odvolaní sa na vyšší súd. nosti a za prítomnosti kňazov. Tým by slávnostne
21.22 Zákaz pohanskej bohoslužby, viď vyššie 12, 3; vyznal svoju vieru a ochotu pridŕžať sa zákonov,
Ex 23. 24; 34, 13. ktoré kniha obsahuje. Z 4 Kr 22, 8—13 sa však
1 Porov. Lv 22, 17—23. toto ťažko dá dokázať.
13 •
 Deuteronomium 17—16—i®
196

Egypta, aby mohol mať mnoho koní, lebo Pán ■ ich. Buď dokonalý a bezúhonný pred Pánom, 13
vám prikázal: -Nikdy sa nevracajte tou ces- l Bohom svojim! | Tieto národy, ktorých zem ‘ 14
17 tou späť!« i Ani nech nemá mnoho žien, ktoré zaujmeš, počúvajú čarodejníkov a hádačov, lež
by srdce jeho lákali, ani striebra a zlata nech tebe to Pán, Boh tvoj, nedovolil.
mnoho nezhromažďuje! Proroka, ako som ja, vzbudí ti Pán, Boh 15’
18 Keď nastúpi na kráľovský trón, nech si od-
tvoj, z tvojho národa, z tvojich bratov; jeho po­
píše tento druhozákon do knihy podľa vzoru,
čúvaj,! celkom tak, ako si to žiadal od Pána, Bo- 16
ktorý si zadováži od kňazov kmeňa Léviho.
19 ’ A nech ho má pri sebe a nech číta z neho poI ha svojho, na Horebe, v čase zhromaždenia, keď
všetky dni života svojho, aby sa naučil báť sa ! si povedal: »Nechcem ďalej počúvať hlas Pá­
Pána, Boha svojho, a zachovávať všetky slová na, Boha svojho, a vidieť tento velikánsky
20 tohto zákona a všetky tieto príkazy. |. Srdce oheň, aby som nezomrel!
* j I riekol mi Pán: 17
jeho nech sa nevynáša nad jeho bratov a nech •Dobre vraveli o všetkom. | Vzbudím im pro­ 10
sa neodkláňa ani na pravú stranu ani na ľavú, roka zo stredu ich bratov ako si ty a slová
aby tak kraľoval on sám i jeho synovia dlho svoje vložím do jeho úst a bude k nim hovo­
nad Izraelom. riť o všetkom, čo mu prikážem, i Kto však 19
nebude počúvať na jeho slová, ktoré bude roz­
•18 Zákon o kňazoch. — Kňazi — leviti, ce­ právať v mene mojom, na tom sa ja budem po­
lý kmeň Léviho, nebudú mať podielu, ani de­ mstiť. | Prorok však, ktorý by sa opovážil ho­ 20
dičstva s ostatnými Izraelitmi; budú žiť z obe- voriť v mene mojom, čo som mu nenaložil
2 ti a darov Pánových, j Nebudú mať dedičstva ohlasovať, alebo ktorý bude rozprávať v mene
medzi svojimi bratmi, pretože sám Pán je ich cudzích bohov, nech zhynie! * | Ak sa v duchu 21
3 dedičstvom, ako to bol oznámil. | Toto bude opýtaš: »Akože ja môžem poznať slovo, ktoré
právo kňazov voči ľudu, voči tým, ktori prine­ Pán nehovoril!
* j — toto ti bude znamením: 22
sú obeť, nech je to už býk alebo ovca: prednú ak to, čo prorok predpovie v mene Pánovom,
4 lopatku, čeľuste a slezinu dajú kňazovi. | Prvo­ sa nesplní, Pán to nehovoril, lež prorok roz­
tiny svojho obilia, muštu a oleja a prvotiny na- prával vo svojej pýche, preto pred ním nemaj
5 strihanej vlny zo svojich oviec dáš mu. | Lebo strach!
jeho si vyvolil Pán, Boh tvoj, zo všetkých kme­
ňov, aby stál k službe menu Pánovmu, on i je­ O mestách útočišťa v Predjor-
ho synovia navždy. dánsku. — Keď vyhubí Pán, Boh tvoj, náro­ 19’
•6 Ak odide levita z nejakej osady izraelskej, dy, ktorých zem ti chce dať a keď ju budeš
kde sa predtým zdržiaval a bude chcieť prejsť, :! moch,
vlastniť a budeš bývať v jej mestách a do-
| tri mestá si oddelíš uprostred zeme,
7 na miesto, ktoré si vyvolí Pán, | bude môcťg 2
tam konať službu v mene Pána, Boha svojho, : ktorú ti Pán, Boh tvoj, dá do vlastníctva.
Upravíš si cestu a celé územie svojej zeme
ako všetci jeho bratia leviti, ktorí vtedy budú |rozdelíš na tri rovnaké diely, aby ten, ktorý
3
8 stáť pred Pánom; । dostane ten diel jedla ako 1 pre vraždu uteká, mal sa kde utiecť.
ostatní, okrem toho, čo mu patri z otcovizne. 4
Toto je ustanovenie o vrahovi, ktorý tam
•3 Zákon o prorokoch. — Keď prídeš do uteká a ktorého život má byť zachránený; kto
zeme, ktorú ti dá Pán, Boh tvoj, varuj sa na- I nevedome zabije svojho bližného, a dokáže, že
10 podobniť ohavnosti tamojších národov! | Nech I včera, ani predvčerom nemal voči nemu nená-
niet medzi vami nikoho, čo by kázal svojmu I visť, | ale išiel s ním jednoducho do lesa rúbať 5
synovi, alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očis­ | drevo a pri rúbaní vyletela mu sekera z ruky
tili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával ! a železo, čo sa z poriska zošmyklo, zasiahlo
pozor na sny, na znamenia, nech niet čarodej- I a usmrtilo priateľa; taký nech utečie do jed-
II nikov, | zaklínačov, nikoho, kto by sa radil i ného z týchto miest, aby mohol byť nažive,
duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕt- j ! To preto, aby príbuzný, ktorého krv sa vylia- 6*
12 vych na pravdu. ' Všetky tieto veci ošklivia 1S—19
sa Pánovi a pre tieto nešľachetnosti vyhubí I nom, Slovo prorok treba chápať v zmysle pomnož-
hromadnom, teda Mojžiš hovorí tu o všetkých
! pravých prorokoch, ktorých neskoršie po Mojžišovi
1 Porov. Nm 18, 20—23 n.: 20, 32 a Dt 10, 0; 12,
12. Kňazi a leviti nedostanú v zasľúbenej zemi ni­ pošle Boh. Tento „prorok'
* bude takto náhradou
jaké osobitné územie, nijaké dedičstvo. Ich majet­ i za proroka Mojžiša. Mojžiš teda hovorí o všetkých
kom bude Pán a ich dedičstvom budú niektoré prorokoch až po kráľa prorokov, po Mesiáša, kto *
čiastky z obiet, prvotiny, desiatky o dary, ktoré . rý jediný z prorokov vyrovná sa Mojžišovi, ba
Izraeliti prinesú Pánovi. ( ešte ho nekonečne prevýši. Mojžiš vidí celý rad
j_g Tento zákon platil len pre kňazov starozákon- ! prorokov, ale v tomto rade sa všetci proroci akosi
ných (židovských). tratia pred osobou „Sprostredkovateľa medzi Bo­
g_ g Václci leviti nebývali pri svätyni, mnohí z nich hom a ľuďmi“, pred Mesiášom (Jn 6, 14; .7, 40;
Sk 3, 22; 7, 35; Mt 21, U atď.). Mojžiš bol tak ako <
sa osadili v 48 miestach, ktoré im určil MojžiS
Mesiáš zákonodarcom, záchrancom, sprostredkova­
(Nm 25, 7.) Kto z týchto chcel konat službu vo
teľom a prorokom (Žid 3, 4. 5; Mt 17, 5).
svätyni, alebo keď navštívil svätyňu, mal právo
žiť z príjmov svätyne. Mojžiš doplňuje zákon z Nm 35, 9 n. Porov, aj 1—3
—14 Porov. Ex 22. 17; Lv 19, 26. 31; 20, 6. 27. Ohav­ Ex 21, 13; Dt 4, 41—43 a Joz 20, 1 n. K mestám
nosti = modloslužba, povery a Iné pohanské zvy­ útočišťa v Zajordánska Jozue (20, 7) skutočne určil
ky. Prcjsí ohňom značí spáliť, ako lo robievali , v Predjordánsku Kedeš, Sichem a Hebron.
ctitelia Molochov! (Lv 18, 21; 4 Kr 16, 3; 17, 17; Príbuzný toho, ktorého krv sa vyliala, volal sa 3—1?
21, G atď.). * góél=krvipomstilQľ (Nm 35, 19. 25. 27).
 Deuteronomium 19—20 197

la, hnaný bolesťou, vraha nenaháňal — a ak I Vojenské zákony: vojenskí povin-

by cesta bola dlhá — nedochytil ho a nezabil । nosť. — Keď vytiahneš do boja proti nepria- 20
7 ho, kto nie je vinný zo smrti. ’ Preto ti naka­ teľovi svojmu a uvidíš tam kone a vozy a
zujem, aby si v rovnakej vzdialenosti oddelil viac nepriateľského vojska, než máš ty, ne­
tri mestá. boj sa ich, pretože Pán, Boh tvoj, ktorý ťa vy­
8 A keď Pán, Boh tvoj, rozšíri hranice tvoje, viedol z Egypta, bude s tebou. 1 A keď už bude 2
ako to prisahal otcom tvojim a dá ti celú tú I pred bojom, nech vystúpi kňaz pred vojsko a
9 zem, ktorú im prisľúbil, | ak len zachováš 1 nech prehovorí k ľudu takto: í »Počuj Izrael! 3
všetky príkazy a budeš konať to, čo ti dnes i Vy idete dnes do boja proti svojim nepriate-
prikazujem, kým budeš milovať Pána, Boha ; ľom! Nech sa neľaká vaše srdce, ani sa neboj-
svojho, a po cestách jeho chodievať, pridá ti 1 te, neustúpte a nemajte strach, 1 veď Pán, Boh 4
ešte tri mestá a ty zdvojnásobíš počet z vyš­ ; váš, je uprostred vás a on bude bojovať za vás
lo šie spomenutých miest, I aby sa nevyliala ne­ I proti vašim nepriateľom, aby vás zachránil.-
vinná krv uprostred tvojej zeme, ktorú ti dá | Aj vodcovia všetkých šíkov nech vyvoláva- 5'
Pán, Boh tvoj, aby si ju vlastnil a aby si ne­ ! jú, aby počulo všetko vojsko: -Kto si vystavil
bol vinný z krvi. i nový dom a neposvätil ho ešte? Nech vystúpi a
11 Lež ak niekto nenávidí svojho blížneho, ak i nech sa vráti do svojho domu, aby v boji ne-
čihá na jeho život a schytí sa a tak ho zbije, i padol a iný ho neposvätil. ' Kto je tu, čo vy- 6
že umrie, a potom by utiekol do jedného ' sadil vinicu a ešte sa netešil z jej plodov, aby .
12 z miest vyššie spomenutých, | nech starší z je­ každý mohol z nich jesť? Nech vystúpi a vráti
ho mesta pošlú poň, nech ho dajú priviesť ; sa domov, aby nepadol v boji a iný nenastúpil
z mesta útočišťa a nech ho vydajú do rúk prí­ na jeho miesto. A kto je taký, čo sa zasnúbil. 7
buzného toho, ktorého krv bola vyliata, aby ale ešte si nevoviedol ženu do domu? Nech odí­
13 zomrel. ; Nebudeš mať s nim milosrdenstva, de a nech sa vráti do svojho domu, aby nepa­
lež odstrániš vinnú krv z Izraela, aby sa ti ; dol v boji a iný si ju neuviedol do domu.-
dobre vodilo. I A vodcovia budú pokračovať v reči a pove- 8’
' 14 Neber a neprenášaj medzníky svojho blížne- | dia: »Kto je bojazlivý a ľakavý srdcom? Nech
vystúpi a vráti sa domov, aby neprestrašoval
ho. ktoré predkovia ustálili na tvojom vlast- , srdcia svojich bratov, ako je sám prestrašený.-
nictve, čo ti Pán, Boh tvoj, dá v zemi, ktorú I A keď vodcovia šíkov potom umĺknu, nech 9
zaujmeš. : každý pripraví svoje šíky do boja!
•15 Zákon o svedkoch. — Jeden svedok ne- j Vojenská výprava a dobývanie. —
bude nič platný pri nejakej vine alebo zloči­ Ak pritiahneš k mestu, aby si ho dobyl, najprv 10'
ne, ktorého sa niekto dopustil; lež na výpovedi । mu ponúkneš mier. ' Ak prijme a otvorí brá- 11
dvoch alebo troch svedkov bude závisieť roz ny, všetok ľud, ktorý je v ňom, zachovaný bude
•16 hodnutie. | Ak vystúpi proti niekomu skrivod­ a bude ti poddaným a poplatníkom. Ale, ak 12
livý svedok, aby proti nemu dokázal priestu­ nebude chcieť s tebou uzavrieť zmluvu.a za­
17 pok, | nech vtedy obaja mužovia, čo sú v spore, čne s tebou boj, budeš ho obliehať. I A Keď 13
predstúpia pred Pána, pred tvár kňaza a sudcu, ii Pán, Boh tvoj, ti ho dá do tvojich rúk, pobi­
18 .ktorí nimi vtedy budú, | a keď oni po nále­ ješ všetko, čo bude v ňom mužské, ostrím
žitom vyšetrovaní zistia, že skrivodlivý sve­ ! meča. I Len ženy, deti, dobytok, a všetko, čo 14
19 dok proti svojmu bratovi vypovedal lož, । nech v meste bude, jeho celú korisť, rozdeľ vojsku
tak s ním naložia, ako on mal v úmysle uro­
biť so svojim bratom; takto odstrániš zlo zo Oslobodenie od vojenskej služby o rozličné iné J n.
predpisy, dotýkajúce sa vojny, sú omnoho ľudskej­
20 svojho stredu. ! aby ostatní, keď to počujú, šie než u iných starých národov. Kone a vozy,-
báli sa a neopovážili sa viac dopustiť takej ktoré mail susedné národy, boli pre Izraelitov ne­
21 veci v tvojom strede. | A nech nieto u teba bezpečnou a obávanou zbraňou (Ex 14, 7; Joz 17,
zľutovania, ale vyžaduj: život za život, oko za 16; Sdc 1. 19; 4. 3: 1 Sm 13, 5). Izraeliti mali len
pešiakov. Izrnc) sa však mal aj proti najozbroje-
oko, zub za zub, ruku za ruku a nohu za nohu! nejšieinu nepr'ateľovj spoliehať na pomoc Pánovu.
Vodcovia, dosl. pisári, ktorí mali zoznam všel- 5 n.
15 Na dokázanie nejakého zločinu vyžadujú sa kých odvedených, mali povinnosť poslať od vojska
aspoň dvaja svedkovia. Toto sa predtým vzťaho­ domov všetkých vojakov, ktorí si postavili nový
valo len na dokazovanie vraždy (17. 6; Nm 35, 30), dom a ešte v ňom ncbývoll. ďalej tých, ktorí sl
teraz sa to rozširuje na všetky zločiny. Takto sa ■ vysadili vinicu, ale ešte z jej úrody nejedli u ko­
ochraňuje nielen život, lež aj majetok. Zákon od- | nečne tých, čo boli zasnúbení alebo čo sa len ne­
vety v tom čase stálé piati! J dávno oženili, — O posvätení domu (viď Nm 11,
16—21 Porov. Ex 23, 1—9; Lv 19. 15 n. Skrivodlivý 16; Joz 1, 10 otď.); bolo spojené s obetou a hos­
svedok značí aj falošného žalobcu aj skrivodlivého tinou.
svedka. Obidvoch trestali podľa zákona odvety Z vojska sa vylučovali zbabeli, aby nestrhli na 8
(Ex 21, 23; Lv 24, 20). Keď sa pred súdom doká­ útek aj ostatných (Sdc 7, 3).
zalo, že niekto falošne obžaloval svojho blížneho, Hoci Izraelské vojenské zákony zdajú sa byť 10 n.
alebo ak svedok nehovoril pravdu, v tom prípade ' veľmi prísnymi, nie sú také, keď Ich porovnáme
falošný žalobca a falošný svedok boli trestaní tak, I s vojnovými zákonmi týchto čiaš u iných národov.
ako by sa bol mal potrestať ten. čo bol obvinený ' Ak išlo o mesto mimo okruhu zasľúbenej ze­
z pripisovaného zločinu Takto sa skrivodlivosť i me, Izraeliti najprv vyzvali mesto, aby sa vzdalo.
trestala už dávno predtým aj v Babylonsku (Ca- Keď to neurobilo, bojovali proti nemu a pobili
dex Hamurap'ho § 3 q 4). všetkých mužských, ostatných odviedli do zajatia.
 190 Deuteronomium 20—21
a užívaj z tej koristi nepriateľskej, ktorú ti
15 dá Pán, Boh tvoj. I Tak naložíš so všetkými
mestami, ktoré budú vzdialené od teba a nie
sú v počte tých, čo sa ti dostanú do vlastníctva.
16 | Iba z miest tých národov, čo ti dá Pán, Boh
17 tvoj, nikoho nenecháš nažive, | lež pobiješ ich
ostrím meča, a to: Hetejcov, Ferezitov, Hevej-
cov a Jebuzejcov, ako ti to Pán, Boh tvoj pri-
18 kázal. | aby vás hádam nenaučil robit všetky
ohavnosti, čo oni robievali svojim bohom a vy
by ste tým zhrešili proti Pánu, Bohu svojmu.
*19 | Ak budeš nejaké mesto obliehať pridlho a
obkolesíš ho valmi, aby si ho dobyl, nevyrúb
stromy, ktoré dávajú ovocie na jedenie, ani
nenič sekerami okolitý kraj, veď sú to stromy
a nie ľudia, a preto nebudú môcť rozmnožiť
20 počet tých, ktori budú bojovať proti tebe. | Ale
ak tam nebudú úrodné stromy, lež divé a ho­
dia sa na niečo, vysekaj ich a urob si z nich
pevnosti až dotiaľ, kým sa nezmocniš mesta,
ktoré proti tebe bude bojovať.
Zadosťučinenie za vraždu, keď je
•21 orah neznámy. — Keď v zemi, ktorú ti dá
Pán, Boh tvoj, nájde sa mŕtvola zabitého člo­
veka na poli a nebude sa vedieť, kto ho zabil,
2 | vyjdú starší a tvoji sudcovia a odmerajú
vzdialenosť všetkých okolitých miest od mie-
3 sta, kde je mŕtvola, j a keď zistia najbližšie
(mesto) z nich, potom starší tohto mesta vez­
mú z kŕdľa jalovicu, ktorá ešte nenosila jar-
4 mo, ani neorala pluhom zem | a zavedú ju
k potoku, čo stále tečie do údolia, kde sa ne­
oralo, ani nesialo a tam podrežú jalovici krk.
5 | Na to pristúpia kňazi, synovia Léviho, kto­
rých si Pán, Boh tvoj, vyvolil, aby mu slú­
žili a v mene jeho žehnali a aby podľa svojho
náhľadu rozhodovali o všetkom, čo je čisté
alebo nečisté.
6 A starší toho mesta, čo leží od mŕt­
veho [najbližšie,] prídu a umyjú si ruky
7 nad jalovicou, čo bola v údolí zabitá, | a po­
vedia: »Naše ruky nevyliali túto krv a naše
8 oči to nevideli. I Pane, očisť ľud svoj izraelský,
ktorý si vykúpil, a nedovoľ, aby sa nevinná
krv vyliala uprostred izraelského Judu,® a tak
9 vina krvi nech je z nich odňatá! | A tak bu­
deš nevinný od vyliatej nevinnej krvi, keď
budeš konať to, čo prikázal Pán.
)S Asýri, ERyptanla, Rimania a Iné národy ničili i
vo vojne všetky stromy a takto na niekoľko ro­ i
kov obracali dobyté územie na púšť. Mojžiš to
zakazuje. Dôvodom je asi to, žc stromy mohli
poskytnúť výživu v boji a po vojne boli na osoh
podmanenému obyvateľstvu.
l—j Každá vyliata krv volá k nebu o pomstu (Gn
4. 10). V tom prípade, keď sa vrah nedal zistiť,
museli okosi na základe spoločnej zodpovednosti
úkon zmierenia vykonať ti, čo najbližšie bývali
k miestu, kde sa siala vražda. Starší a sudcovia
zastupujú celú pospolitosť. Skutočnosť, že sa mala
vybrať jalovica, čo nenosila jarmo, a že sa mala
zabiť na neobrábanej pôde, naznačuje, žc nešlo
o svetskú vec, lež o náboženský úkon. Umývanie
rúk nad zabitou jalovicou (v. G) znázorňovalo ne
* vádzal ľud.
vinnost obyvateľov príslušného mesta na vražde.
(2 2G. G; Mt 27. 24).
Manželstvo so zajatými vo vojne.
— Keď pôjdeš bojovať proti svojim nepriate­ *
10
ľom a Pán, tvoj Boh, vydá ich do rúk tvojich
a ty si privedieš zajatcov, | a ak uzrieš medzi 11
zajatými peknú ženu a budeš ju chcieť mať
za manželku, | voveď ju do svojho domu: nech 12
si ostrihá vlasy a poobrezáva nechty, | zoble­ 13
čie šat, v ktorom bola zajatá, a nech sedí
I v tvojom dome a oplakáva za mesiac svojho
' otca a svoju matku. | Potom môžeš k nej vojsť, 14
s ňou spať a bude tvojou ženou. | Ak by sa ti
pozdejšie znepáčila, prepustíš ju ako voľnú
a nebudeš ju môcť predať za peniaze, ani zle
s ňou zaobchádzať, pretože si ju ponížil.
O zákone prvorodených. — Ak nie­ *
15
kto bude mať dve ženy, jednu, ktorú bude
mať rád a druhú nie, a ak od neho budú mať
deti, a ak prvorodený syn bude od tej, ktorú ne­
má rád, | keď bude chcieť rozdeliť svoj ma­ 16
jetok medzi synov, nebude môcť syna milo­
vanej urobiť prvorodeným a dať mu prednosť
pred synom nemilovanej, | lež syna nemilovanej 17 -
uzná za prvorodeného a dá mu dvojnásobnú
čiastku zo všetkého, čo má; tento je naozaj
prvý z jeho synov a jemu prináleží právo prvo-
rodenstva. | Ak má niekto zaťatého a nepoddaj­ 16’
ného syna, ktorý nepočúva na rozkazy otcove t
a matkine, a keď ho karhajú, nevšíma si ich, |
nech ho otec a matka zoberú a privedú k star­ 19
ším jeho mesta, k bráne jeho bydliska | a nech 20
povedia starším mesta: »Tento náš syn je za­
ťatý a nepoddajný. Nechce nás počúvať; je hý­
rivec a opilec.« | Nech ho na to všetci ľudia 21
toho mesta ukameňujú kameňmi na smrť, aby
ste tak odstránili zlo spomedzi seba a aby sa
obával celý Izrael, keď to počuje.
Keď niekto spácha zlo, za ktoré je trest 22-
Prípad nemá na zreteli Kanaánčanku, pretože 10—14
aj Ue museli byť povraždené (7, 3). Ide o zajaté
ženy z iných národov, ale nie o tie, čo obývali
Palestínu pred príchodom Izraelitov. Takáto Žena
mimopalcsllnskcho pôvodu bola len otrokyňou a vo
| všetkom sa musela podrobiť zákonom svojho pá-
i na. Preto nebolo tu nebezpečenstva, žc žena zve-
| die svojho muža k odpadu od Pána a nevere.
! Ostrihať sí vlasy atď. bolo znakom smútku (Lv 14,
‘ 0; Nm fl, 7; Joz 4, 8).
Zdá sa, že v starších prcdmojžišských Časoch 15—17
' rozhodovať o práve prvorodeného otče mal istú
voľnosť. Mohol preniesť právo prvorodeného aj na
mladšieho syna (Gn 27, 4 n.; 49, 3, 4). Tu sa zašlá-
' va právo toho, čo jc skutočne prvorodený, bez
ohľadu na to, či jc synom hlavnej, Či vedľajšej
manželky, čl slobodnej, či otrokyne. Prvorodený
dostal z dedičstva dve čiastky, ostatní bratia len
po jednej. Prvorodený bol tiež uprednostnený pred
všetkými členmi rodiny (Gn 25, 31; 48, 22).
Mojžiš neuznáva otcovo právo na život a smrť 18—21
dieťaťa. Otec mal povinnosť napomínať synov.
Avšak, keď to nepomáhalo n keď synovo počína*
nie ohrozovalo život a existenciu rodiny, teda ak
išlo už o zločiny, o ktorých sa verejnosť ani ne­
musela dozvedieť, vtedy rodičia, ktorí si nevedeli
s nepodareným synom rady, museli ho obžalovať
pred riadnym súdom. Ide tu o jednoduchý súd,
aký býval v každom me»slc. Rozsudok smrti sa vy­
nášal len na obžalobu oboch rodičov. Popravu pre­
Ide tu o popraveného človeka, ktorého mŕtvola 22.23
sa polom obesila na kol (Gn 40. 19; Joz 10, 26 n.;
 Deuteronomium 21—22 199

23 smrti, a keď ho obesia na dreve, ' jeho mŕtve Na štyroch koncoch svojho plášťa, ktorým 12
telo nesmie ostať na dreve, ale ešte toho dňa sa budeš prikrývať, urob si kystky!
ho pochovajú, pretože od Boha je prekliaty ten,
čo visí na dreve, a ty nesmieš poškvrniť tú Zákony o manželstve a o panen­
zem, ktorú ti dá Pán, Boh tvoj, do vlastníctva.stve. — Ak si muž vezme ženu, ale ona sa 13-
mu potom znepáči, | i hľadá zámienku, ako by
Zákon o nájdených veciach a roz- ju zapudil, a roznáša o nej nehanebnosti, keď 14
•22 ličné predpisy. — Ak uvidíš stratené do­ hovorí: »Keď som si túto vzal za manželku a
bytča alebo ovcu svojho brata, neprejdi pomi- keď som k nej vošiel, nenašiel som ju pannou!
*
2 mo, ale priveď ich k svojmu bratovi, | aj keď | — nech ju jej otec a matka zoberú a privedú 15-
ti tento brat nie je rodinou; a keď ho ani ne­ i s dôkazom panenstva k starším mesta k brá­
poznáš, dovedieš ich do svojho domu a u teba nam mestským. | A otec mladej ženy povie 16
zostanú, kým tvoj brat ich nenájde a neod- starším: .Svoju dcéru som dal tomuto za man­
3 vedie si ich. | To isté urobíš s oslom, so šatou želku, ale preto, že ju nenávidí, 1 roznáša o nej 17-
a so všetkým, čo by tvoj brat bol stratil; keď nehanebnosti, keď tvrdí: ,Pri tvojej dcére ne­
4 to nájdeš, neobíď to ako cudziu vec. | Ak uvi­ našiel som panenstva' — nuž, hľa, dôkazy
díš, že osol alebo býk tvojho brata spadol na panenstva mojej dcéry,, a rozvinú šatu pred
ceste, neobracaj oči inde, ale pomôž mu zdvih­ staršími mesta. | A starší mesta dajú toho mu- 18
núť ich. ža chytiť a zbiť ho. | Potom ho odsúdia na 19
• 5 Žena nech sa neoblieka do mužských šiat, peňažitú pokutu 100 šeklov, ktoré dá devinmu
ani muž do ženských, lebo kto robí také ve­ otcovi, pretože uviedol do zlého chýru izra­
ci, oškliví sa Bohu. elskú pannu a musi ju mať za manželku a ne­
• 6 Ak idúcky cestou nájdeš na nejakom strome, bude ju môcť prepustiť po celý čas svojho
alebo na zemi vtáčie hniezdo s mláďatmi ale­ života.
bo vajcami, keď na mladých a na vajciach Ale ak bude pravda, čo jej vyčíta, a ak sa 20
sedí matka, nesmieš vybrať matku spolu s mlá- nenájdu dôkazy devinho panenstva, | nech ju 21
7 ďatmi, | necháš ju uletieť a mláďatá si zobe­ vyhodia z domu jej otca a mužovia toho mesta
rieš, aby ti bolo dobre a aby si dlho žil. nech ju ukameňujú, nech zomrie, pretože sa
• 8 Ak si vystavíš nový dom, na streche urobíš dopustila nešľachetnosti v Izraeli, keď smilni­
dookola ohradu, žeby nebola v tvojom dome la v otcovskom dome, a tak odstrániš zlo zo
vyliata nevinná krv a aby si nebol vinný, ke- svojho stredu.
- by niekto spadol a zrútil sa dolu.
• 9 Vo svojej vinici nesej iného semena, aby se­ Cudzoložstvo, zneuctenie zasnúbe­
meno, ktoré zaseješ a s ním i úroda celej vi- nej a znásilnenie. — Ak bude spať niekto 22’
10 nice neprešli do majetku svätyne, j V jednom so ženou iného, nech obaja zomrú, tak cudzo­
11 záprahu neor na býkovi a oslovi. | Neobliekaj ložník ako cudzoložnica: odstrániš zlo z Izra­
sa do šiat, ktoré sú utkané z vlny i z Tanú. ela.
Ak sa niekto zasnúbi s devou,' pannou, a *
25
2 Sm 4, 12). V zločincovej mŕtvole je zosobnená keď ju iný v meste nájde a bude s ňou spať,
kliatba, ktorú vyriekol súm Boh ústami sudcov.
Takáto kliatba by poškvrňovala Izraelskú zem, | jedného i druhú privedieš k mestským brá- 24
preto mŕtvolu sa musela pochovať ešte v ten deň, nam a budú ukameňovaní; deva preto, že ne-
keď sa vykonala poprava. Rozsudok smrti sa vy-
konal kameňovaním. Obesenie mŕtvoly naznačova­ Zákon o manželstve a čistote má pre zachová- 13 n.
lo zväčšenie trestu a bolo aj výstrahou pre ži­ nie u vývoj národa veľký význam. Izraelské pred­
júcich. pisy v tomto ohľade sú veľmi prísne; prevyšujú
1—। Porov. Ex 23, 4—S, kde Je reč o nepriateľovi, ustanovenia o manželstve u všetkých starých ná­
ktorý jc tiež Izraelita. Tu sa hovorí o bratovi, teda rodov. Mojžišov zákon nepozná dvojakú morálku:
o Izraelitovi bez rozdielu, či je prialcTom alebo inú pre muža a inú pre ženu.
nepriateľom. Zdá sa, že rodičia rátali s prepustením svojej 15
S Tento zákaz Je namierený proti pohanským bo­ dcéry, a preto si po svadobnej noci dcérinej ne­
hoslužobným zvykom. Mužovia sa obliekali do chávali jej rúcho, na ktorom ostali stopy jej pa-
ženských a ženy do mužských šiat. Dá sa domys­ I nenstva.
lieť, žc pri tom dochádzalo k mravným výstred­
nostiam. Iní autori myslia, že tento predpis chcel Šekel = 16,37 g. Porov. Gn 23. 10; Ex 30, 13. 17 n.
aj navonok poukazovať na Božie rozhodnutie, keď Muža, čo zlomyseľne obžaloval svoju ženu, žc ne­
Pán stvoril muža a ženu (Gn 1, 12. 24. 25. 27). bola pannou, keď si ju vzal za ženu, trestali bi­
6.7 To, čo jc človekovi užitočné, nemá sa celkom tím, peňažitou pokutou, ktorá bola dva razy taká,
vyničiť. Preto treba matku pustiť, aby mohla do­ akú platieval len, čo so dopustil násilného smil­
chovať 'ďalšie mláďatá. Tento zákaz mal za cieľ stva, okrem toho taký muž nemohol viac pre­
vychovávať aj k ľudskosti a súcitnosti. pustiť ženu, ktorú v tomto smere upodozrieval.
6 Strechy na orientálnych domoch bývajú rovné, Podľa zákona odvety muž by vlastne mal byť uka-
takže sa dá po nich prechádzať. Pristúp na ne je | meňovaný (Dt 19, 19), tu so však robila výnimka,
obyčajne zvonku. Viď Joz 2, C; 2 Sm 11, 2; Mt 10, i veď na to by bola doplatila len žena — ostala
27; Sk 10, 9. 1 by vdovou.
9—12 Ťažko povedať, prečo sa zakazovalo toto mie­ ' Viď Lv 18. 20; 20, 10; Jn 8, 5. 22
šanie. Je dosť možné, že takéto miešanie plodín I V meste sa mohla deva dovolať pomoci. Keď 23.24
bolo asi náboženskou poverou, prelo ho Mojžiš 1 nekričala, predpokladá sa, že na hriech privolila.
zakazuje. Spriahať zvieratá nerovnakej sily malo Izraelské zasnúbenie dávalo obom stránkam právo
za cieľ vychovávať k súcitu aj v pomere k zvie­ manželstva a ukladalo oj manželské povinnosti.
ratám. K v. 11 porov. 'Lv 19, 19; k v. 12 viď Nm Prelo snúbenec volal sa mužom a snúbenica že­
16, 37. Len chudobnejší spávali v plášti. nou; Nevera snúbenice bola manželskou neverou.
 200 Deuteronomium 22—23

kričala, keď bola v meste, muž zasa, že zne­ zemi. ' Ich potomci v treťom pokolení budú 8
uctil ženu svojho bližného, a odstrániš tak môcť vstúpiť do zhromaždenia Pánovho.
25 zlo zo svojho stredu. । -Ale ak nejaký muž
Čistota vojenského tábora. — Keď 9
nájde v poli nejakú ženu, ktorá je zasnúbená,
a násilne sa jej zmocní a bude s ňou spať, len vytiahneš do boja proti svojim nepriateľom,
26 on bude usmrtený. | Dievča nebude nič trpieť, chráň sa vyviesť niečo zlého. | Ak bude medzi 10
pretože sa aj tomuto dievčaťu prihodilo tak, vami niekto, kto bude nečistý, pretože mal
ako keď zlodej sa postaví proti svojmu bratovi, zlý nočný sen, výjde z tábora von, | a nevráti 11
27 a zabije ho.' Ono bolo samo v poli, volalo o po* sa, len keď sa v predvečer umyje vodou a po
moc, ale nemal ho kto obrániť. západe slnka vráti sa do tábora. | Mimo tá­ 12
•20 Ak niekto sa stretne s devou pannou, čo • bora budeš mať miesto, kde budeš chodievať
nebude zasnúbená, a násilne ju schytí a bu- | von, I za pásom budeš nosiť lopatku, a keď 13
de s ňou spať, a ak vec bude predložená sú * si budeš chcieť čupnúť, vyhrabeš jamku a
29 du, ten, čo s ňou spal, dá jej otcovi 50 šeklov potom, keď zas vstaneš, vyhrabanou zemou
striebra a musí si ju vziať za manželku, lebo ; prikryješ svoj výkal, i Lebo Pán, Boh tvoj, pre­ 14“
ju ponížil, nebude ju môcť zapudiť po celý chodí pomedzi Stany, aby ťa vyslobodil a vy­
čas svojho života. dal do tvojich rúk nepriateľov tvojich: tak nech
•30 Nikto si nesmie vziať za manželku ženu je svätý tvoj tábor a nič nečistého nech v ňom
svojho otca, ani odhaliť otcovu prikrývku. nevidieť, aby ťa neopustil.
Zákon o utečených otrokoch — kul-
Príslušnosť do pospolitostí izra~ j tová prostitúcia. — Nevydáš do rúk je­ 15“
•23 elskej. — Vyrezaný, ktorému boli rozmliaž * : ho pána otroka, ktorý sa k tebe bude utiekať,
dené, odrezané alebo vytrhnuté pohlavné ústro- ; i Nech býva s tebou na mieste, ktoré sa mu 16
je, nesmie vojsť do zhromaždenia Pánovho, j zvidi a nech nájde pokoj v niektorom z tvojich
•2 Nevojde do zhromaždenia Pánovho mamzer I miest; neutláčaj ho! | Nech niet medzi dcéra­ 17“
(to jest zrodený z pobehlice), až do desiateho l mi izraelskými modloslužobnej smilnice a
pokolenia. । medzi mužmi izraelskými modloslužobného
•3 Amončania a Moabčania ani po desiacom po- j smilníka! j Nesmieš obetovať v dome Pána, 18
kolení, nikdy nesmú vstúpi
* ’ do zhromažde
* l Boha svojho, zárobok nemravnej ženskej, ani
4 nia Pánovho, I pretože vám neposkytli chleba i psí plat, nech si čokoľvek sľúbil, lebo oboje je
a vody na ceste, keď ste vytiahli z Egypta, a ! ohavnosťou pred Pánom, Bohom tvojím.
pretože najali proti tebe Baláma, syna Beorov
* |
ho. zo sýrskej Mezopotámie, aby ťa preklial, i Úžera, sľub, cudzie imanie. — Ani 19'

5 ' Lež Pán, Boh tvoj, nechcel počuť Baláma a o- j peniaze, obilie, ani hocakú inú vec nesmieš po-
brálil jeho kliatbu na požehnanie, lebo ťa milo- ; skoršie Edomčania bolí najväčší nepriatelia Izra­
6 val. I Neuzavrieš s nimi nikdy pokoj, ani im i elitov (Jer 43. 47; 49. 3. 17. 18 atď.). Ani Egypťa­
nov nemali Izraeliti považovať za nepriateľov, veď
nedožičíš šťastia po všetky dni svojho života, 1 utrpenie. Čo v Egypte skusovali, zapríčinili Im fa­
až naveky. raóni, a nie egyptský ľud.
•7. Edomitu nesmieš nenávidieť, veď to je brat Pán bol prítomný všade tam, kde bola archa. 14
. a tá bolo aj v tábore, na bojiskách. Izraeliti Ju
tvoj, ani Egypťana, lebo si bol hosťom v jeho ' v prvých časoch brávali do vojny, veď Pán bol
; ich Kráľom a Vodcom. Vonkajšia čistota prezrá-
28 n. Porov. Ex 22, 16 n. ; dzala Čistotu vnútornú. A Izraeliti mali byť Čisti,
30 Viď Lv 18, 7 n. a 20, 1. Žena otca jc nevlastná
। svätí, pretože ich Boh bol svätý.
matka. Prikrývka tu vlastne označuje prikrývku, | Predpokladá sa, že am pán ani jeho otrok ne- 15.16
ktorou sa otcova žena prikrýva. Chce sa povedať,
| boli Izraeliti. Takýto olrok-cudzinec sláva sa na
že syn nemá práva na telo otcovej ženy. To pla­
: izraelskom území slobodným prišelcom, hosťom
tilo aj vtedy, keď nevlastná matka ako vdova po
(Ex 22, 21; Lv 19, 33).
smrti otcovej mohla sa vydať. 17.18
Prostitúcia bola v starom Oriente veľmi roz­
1 Zohaveného človeka nepovažovali za úplného šírená. Mnohé pohanské božstvá uctievali sa ná­
človeka. Ani obetné zviera, čo malo nejakú chybu, boženskou prostitúciou, ktorej sa oddávali nielen
nesmelo sa obetovať. Porov, tiež Lv 21, 17—24. ženy. „pobehlice", ale aj mužovia. Týmto spôso­
2 Co vlastne značí mamzer, jo neisté. Podľa ži­ bom uctievali najmä bohyňu Aštartu, bohyňu žen-
dovskej tradície by to bolo dieťa, splodené z *cu skej plodivej sily, manželku Bálovú. Rodičia „za­
dzolozstva. krvismilstva alebo zo zakázaného man­ sväcovali" svoje devy a chlapcov takýmto bož­
želstva (Zach 9, 6 a Neh 13, 23) s pohanskou že­ stvám, ktorá uctievali pohlavnými výstrednosťami.
nou. Hummelaucr so domnieva, že je to vlastné Také dievča malo meno qedéša (svätá) a mládenec
meno Filištíncov (Zach 9, 5). qádeš (svätý). Mojžiš bojuje proti tomuto nebez­
3—6 Navždy sa vylučujú z Izraelitskej pospolitosti pečenstvu. Pripomína svojmu ľudu záhubu Ka-
Amončnnia a Moabčania. Odôvodňuje sa to ml- naánčanov, ktorí zahynuli práve pre tento hriech
moriadnym nepriateľstvom, ktoré tlelo národy (Lv 18, 24—30). Pohanské pobehlice zarobené pc.
preukázali Izraelu, keď odišiel z Egypta (Nm 22, niaze odovzdávali svätyni. Mojžišov zákon niečo
5 n. a Dt 2, 9). Výnimka sa st^ila s Amončanom < podobného prísne zakazuje. Taký dar by Pán ani
Achiorom (Jdt 14, G). — Zo sýrskej Mezopotámie, neprijal, pretože je to hriech pred Pánom. Viď Ex
hebr, z Pctoru v Aram-Naharaim, teda z mesta 32, 19; 34, 2G; Joz 6, 24; Sdc 19, 18. „Psí plat“ jc
Peioru. ktoré bolo pri stoku Eufrálu a Saßura (Gn zárobok spomenutých mužov.
24, 10). O Balámovi viď Nm 22—24. Izraelitom bolo zakázané požadovať úroky od
7B Edomčania sú potomci Ezaua, brata Jakubovho, , súkmeňovcov. Zákon o úrokoch nebol nespravodli­
a preto, hoci odopreli Izraelitom priechod cez svo­ vý, pretože peniaze v ten čas nemali taký význam
je území? (Nm 20 1-1 n.), keď Izraeliti tiahli do ako dnes. Porov. Lv 25. 37; Ex 22, 23; Dt 15, 10;
za.i U:ca:-j zeme, neslobodno Ich nenávidieť. Ne- 2 14, 5; Prís 28, 8.
 Deuteronomium 23—24
20 žičiavať na úrok svojmu bratovi, | len cudzin­
covi. Svojmu bratovi požičiaš bez úroku to,
Čo potrebuje, aby ťa Pán, Boh tvoj, požehnával
pri každej tvojej práci, v tej zemi, do ktorej
*21 vojdeš, aby si ju vlastnil. 1 Keď urobíš Pánovi,
Bohu svojmu, sľub, neodkladaj ho splniť, lebo
* Pán, Boh tvoj, bude ho od teba požadovať a
keď budeš odkladať, bude sa ti to počítať za
22 hriech. | Ak nebudeš chcieť urobiť sľub, ne­
23 bude ti to hriechom. | Ale to, čo už raz vyšlo
z tvojich úst, zachovaj, a urob, ako si sľúbil
Pánovi, Bohu svojmu, ako si- to dobrovoľne a
vlastnými ústami predniesol.
•24 Keď prídeš do vinice svojho bližného, mô­
žeš sa najesť hrozna, koľko sa ti zachce, ale
25 odniesť nič nesmieš. | Keď prídeš na pole
svojho blížneho, môžeš si natrhať klasov a
rukami ich mrviť, lež kosákom ich kosiť ne­
smieš.
Zákon o prepustenej manželke. —
•24 Ak si muž vezme ženu a bude ju mať a ona
sa mu potom znepáči pre niečo odporného, na­
píše jej zapudzuje! list a dá jej ho do ruky
2 a pošle ju z domu preč, j A keď odíde a vydá
3 sa za iného muža | a tento tiež bude mať
k nej odpor a dá jej zapudzujúci list, pošlúc
4 ju z domu, alebo keby tento zomrel, I prvý muž
nebude si ju môcť znova vziať za ženu, pretože
jc poškvrnená a bola by to ohavnosť pred Pá-
nom: teda neprivádzaj hriech na zem, ktorú
ti dá Pán, Boh tvoj, za podiel.
•5 Rozličné predpisy. — Ak sa niekto len
nedávno oženil, nemusí ísť na vojnu, ani nech
sa mu nedáva nejaká verejná povinnosť, ale
bez viny zostane doma, aby sa mohol za rok
tešiť so svojou manželkou.
21 Viď Nm 30, 3 a Ex 22, >29.
24 Tento predpis dotýknl sa zvilčšn chudobných a
pocestných (Mt 12, 1). Ale so sebou si nesmel vziať
nič z plodov.
- Mojžišovské zákonodarstvo dovoľovalo manžel­
skú rozluku. Muž mohol prepustiť manželku, keď
u nej zbadal „niečo odporného“, hebr, 'ervath-
dábhár. Isteže to bola nejaká vážna chyba, či už
telesná alebo mravná. V neskorších Časoch však
židia prepúšťali svoje ženy pre hocaké malé ne-
dorozumenie (Mt 19, 3). Pre platnosť manželskej
rozluky musel muž napísať, poťažne dal napísať
kňazovi alebo pisárovi pre manželku zapudzujúci
list, ktorý podpísali svedkovia. Tento úradný akt
bnl často príčinou, žc muž si rozmyslel a ženu
neprepustil, najmä keď ju chcel prepustiť pre ne-
patrné vec. Muž musel list sám dať žene do rúk
n z domu ju vystrčiť. Tákto úradne prepustenú
ženu nesmel si muž už neskoršie vziať za ženu,
ak sa medzitým vydala za iného. Ó tom, či sl
mohol vziať takú zapudenú žénu. ktorá sa nevy-
dala, v Písme nemáme zmienky. Zapudzujúcim Čl-
žc prepúšťacím listom židovské manželstvo sa práv.
ne rozlučovalo a obe stránky boli voľné, mohli
uzavrieť nové manželstvo. Kristus oproti tomu
vyhlasuje manželský zväzok za nerozlučiteľný a
dovolil len za určitých okolností iba rozvod, nie
však manželskú rozluku. Viď Gn 2, 24.
5 Viď 20, 7. Cieľom zákona je podporiť manželský
zväzok a dovoliť užívať radosti, ktoré nie sú hrieš­
ne.
201
Nevezmeš si do zálohu ani spodnú, ani vrch- 6-
nu časť ručného mlyna, pretože taký (človek)
berie sám život do zálohu.
Ak bude niekto pristihnutý, že sa násilne 7*
zmocnil svojho brata, Izraelitu, a za peniaz®
ho predal [ako otroka], taký nech zomrie;
tak odstrániš zlo zo svojho stredu.
Buď opatrný, aby si nedostal chorobu malo- 8*
mocenstva, lež spravuj sa podľa toho, čo ťa
naučia kňazi z kmeňa Léviho, podľa toho, čo
som im nariadil, a konaj to starostlivo! I Pa- 9
mätaj na to, čo Pán, Boh tvoj, učinil Márii
na ceste, keď ste vychádzali z Egypta. Keď *
10
i budeš od svojho bližného požadovať, čo ti je
J. dlžný, nevstúpiš do jeho domu, aby si si vzal
j záloh, | ale budeš stáť vonku a on ti vynesie, 11
i čo bude mať. | Ale ak je to chudobný, záloh 12-
। nesmie ostať u teba cez noc, I lež ešte pred 13
! západom slnka mu ho vrátiš, aby ti vó svojej
šate spiaci dobrorečil a ty to budeš mať za
. spravodlivosť pred Pánom, Bohom svojim.
i Neodopri plácu biednemu a chudobnému, či 14
ti je už brat alebo cudzinec, čo s tebou býva
I v kraji a je v tvojom bydlisku. | Lež zaplatíš 15>
mu plácu ešte toho dňa pred zájdenim slnka,
pretože je chudobný a tým si udržuje svoj
život, aby nevolal k Pánovi a aby sa ti to ne­
| počítalo za hriech.
| Nech nie sú vydaní na smrť otcovia pre 16
■ synov, ani synovia pre otcov, ale každý nech
zomrie za svoj hriech!
I Neprekrúcaj právo cudzinca a siroty, ani *17
i neber do zálohu šat vdovin! Pamätaj si, žc 18
• ťažko si robil v Egypte a že ťa odtiaľ vyvie­
i dol Pán, Boh tvoj. Preto ti nariaďujem, aby si
| činil takto: I Keď budeš kosiť obilie na svojom *
19
poli a zabudneš tam snop, navráť sa, aby si
si ho vzal, ale nechaj ho cudzincovi, sirote a
vdove, aby ťa požehnal Pán, Boh tvoj, v kaž­
dom podujatí tvojich rúk. i Keď budeš oberať 20
Ručný mlynček bol v každej Izraelskej domác- S
nostl. Bolí to dva kamene: spodný bol upevnený
a vrchným sa po nasypanom obili pohybovalo sem
tam a takto sa pripravovala múka. Vziať do zálohu
' takýto predmet bolo by ohrozovaním na živobytí
' čiže na živote. Lebo Ženy denne zomierali len toľ­
1 ko, koľko sn v domácnosti spotrebovalo v ten deň.
' Zákon má na zreteli násilný predaj. To sa mohlo 7
, stať tak, žc niekto ukrodol človeka a predal, alebo
! ho podviedol a zavedeného nechal v otroctve pá­
I na, od ktorého si dal vyplatiť peniaze. Viď Ex
i 21, 10.
' Porov. Lv 13. 14. Choroba bola pokladané spra- 8.9
• vidia zo trest za hriech (Nm 12, 10).
। Veriteľ nesmel požadovať úroky za požičanú . 10 n.
; vec,. mohol však pýtať niečo do zálohu. Tento zá.
loh si nesmel sám vybrať, nesmel vstúpiť do do­
í mu svojho dlžníka, aby azda nevzal do zálohu oj
j to. Čo dlžník nevyhnutne potrebuje.
; Šata, ide o plášť, ktorým sa chudobní v noci pri- 12
. krývall. Nemali Iné, čím by sa prikryli (Ex 22,
25 n). Tento plášť bolo trebo ešte pred večerom
chudobnému vrátiť.
Vyplácalo sa v naturáliách, preto Je pochopiteľ- 15
né, že robotník, ktorý nemal iný majetok a pri *
Jem, potreboval túto ‚‚plácu“ k dennému živobytiu
(Lv 19, 13; Tob 4. 15; Jak 5, 4).
Porov Ex 22, 21 n.; 23. 6: Lv 19, 33- 17.18
1 Viď Lv 19, 9—10; 23, 22; Dt 14, 29; 15, 10; 23, 20. 19-22
 202 Deuteronomium 24—25—26

plody olív, nevrátiš sa obrať, čo ostalo na Trest za nestydatosť. — Ak sa budú 11

strome, ale prenecháš to cudzincovi, sirote a
21 vdove, i Keď budeš oberať svoju vinicu, nepo­
zbieraj i posledné strapce, ale nech ostanú
22 cudzincovi, sirote a vdove! | Pamätaj si, i ty
si bol otrokom v Egypte, a preto ti prikazujem,
aby si tak konal.
*25 Ak vznikne spor medzi dvoma a ak sa obrá­
tia na sudcov, oni ospravedlnia toho, ktorého
uznajú za nevinného, a previnilca odsúdia.
2 A keď uvidia, že si vinník zasluhuje bitie,
nech ho dá sudca natiahnuť a dá ho biť v svo­
jej prítomnosti; množstvo úderov bude podľa
3 veľkosti jeho viny, | ale tak, aby sa neprekro­
čila štyridsiatka, žeby tvoj brat pred tvoji-
•4 mi očami neodišiel hrozne dosekaný. | Nedávaj
náhubok býkovi, čo mláti na humne.
Zákon o švagrovskom manželstve.
•5 — Ak budú bývať bratia spolu a jeden z nich
zomrie bezdetný, manželka zomretého sa ne­
vydá za cudzieho, ale vezme si ju druhý brat
6 a tak dá potomstvo zomretému bratovi, | a
prvorodeného syna, ktorého bude mať od nej,
pomenuje po zomretom bratovi, aby jeho meno
7 nebolo vytreté z Izraela. | Ak si nebude chcieť
vziať za manželku ženu svojho brata, ktorá
mu po práve patri, nech tá žena ide k mestskej
bráne a nech sa obráti na starších mesta a
nech povie: »Brat môjho muža nechce oživiť
meno svojho brata v Izraeli, nechce si ma
8 vziať za manželku® | Starší ho dajú predvolať
a opýtajú sa ho. Ak povie: >Nechcem ju za
9 manželku,® | žena k nemu pristúpi, zobuje
mu obuv z nohy a napľuje mu do tváre a po­
vie: >Tak nech sa stane mužovi, čo nechce
10 vybudovať dom svojho brata!® | A jeho meno
nech je v Izraeli: dom zobutého!
1—3 Predpis sa dotýka menších previnení. Sudcovia
mohli pokarhal a mohli.odsúdil .podlá previnenia
na trest bitím. Potet úderov sa nameral podlá vl­
ny. Bilo sa za prítomnosti sudcu. Potet úderov
nesmel prestúpil 40. Neskoršie najväčší telesný
trest bol 39 úderov. Umenšili to preto, aby sa pri
rátaní nepomýlili a neudreli viac ráz. Bilo sa pa­
licou, ktorú volali „nebeským darom“. Neskoršie
bili Čiže bičovali remeňom, ktorý bol spletený
z troch remienkov, takže naraz dávali tri údery. | pretože' nemá pripojenú nijakú sankciu. Je to
Remenným bičom dávali len 13 úderov (13X3 = 39). , mravná požiadavka, zakladajúca sa na poukaze.
4 Mlátilo sa obyčajne na polí, na vyvýScncjšom ' žc Boh jc strážcom poriadku a žc tresce každú
mieste. Na rozloženom obili vodili statok dookola
u ťažké šTapy dobytka vymŕvali zrno. Aby doby­
tok nežral z obilia, dávali mu náhubok. Mojžiš to
zakazuje a chce, aby aj zvieratá mali akúsi od­
menu za svoju robotu (1 Kor 9, 9; 1 Tim 5, 18).
5—10 Bratia, t. j. ti, čo majú spoločného otca, pretože lekitom ešlc nebolo natoľko vyostrené, hoci Ama-
ide o dedičstvo (Gn 38, 8). Zdá sa, že zákon viazal Ickiti prví napadli Izraelitov, idúcich z Egypta.
len slobodných bratov, a to tiež len vtedy, keď
švagriná bola v takom veku, že mohla mat ná.
dej na potomka. Ak bola v pokročilom veku, ten­
to zákon (manželstvo levirátne) nezaväzoval bratov
zomrelého. — Nanútené manželstvo však spravidla
nebýva šťastné, preto bral (neskoršie aj ďalší prí­
buzný) mohol sa tejto povinností vyhnúť. Vtedy
ho žena obžalovala pred staršími mesta, zobula
mu obuv a hodila mu ju do '.váre. Tým sa zná­
zorňovalo jednak potupenie, jednak to, žc brat
zomrelého pozbavuje sa akéhokoľvek práva, ktoré
mu dával zákon na majetok jeho brata.
dvaja mužovia vadiť a došlo by k bitke medzi
nimi, a žena jedného muža chcela by oslobo­
diť svojho muža z rúk silnejšieho, natiahla
by ruku a chytila by ho za prirodzenie, | od- 12
sekni jej ruku a nedaj sa pohnúť k nijakému
zľutovaniu s ňou!
O správnych mierach a váhach. —
Nemaj vo svojom vrecúšku dvojaké závažie, 13-
jedno väčšie, druhé menšie! | Nemaj v dome 14
dvojaké merice, jednu väčšiu, druhú menšiu!
| Maj pravé a správne závažie a mericu pra- 15
vú a správnu, aby si dlho mohol žiť na zemi,
ktorú ti dá Pán, Boh tvoj. | Veď Pánu, Bohu 16
tvojmu, oškliví sa ten, čo robí také veci, a
protiví sa každá nespravodlivosť.
Príkaz a' vyhubení Amalekitov. —
Pamätaj na to, čo ti urobili Amalekiti na ceste, 17-
keď si vychádzal z Egypta; | ako oproti tebe 18
vyrazili a porábali tvoje voje, ktoré sa one­
skorili pre únavu, keď si bol hladom a náma­
hou zmorený, a ani sa Boha nebáli. | Keď ti 19
teda dá Pán, Boh tvoj, odpočinok a podmaní
ti všetky národy naokolo v zemi, ktorú ti pri­
sľúbil, vytrieš jeho meno spopod neba. Neza­
budni na to!
Liturgické predpisy pri obetiach
a desiatkach. — Keď vojdeš do zeme, kto- 26‘
rú ti dá Pán, Boh tvoj, aby si ju vlastnil, a
keď ju zaujmeš a budeš v nej bývať, | vezmeš 2
prvotiny všetkých svojich plodín a vložíš ich
do koša a pôjdeš na miesto, ktoré si vyvolí
Pán, Boh tvoj, aby sa tam vzývalo meno jeho.
| Pristúpiš ku kňazovi, ktorý v tých dňoch 3
bude (v službe), a povieš mu: .Ja potvrdzu­
jem dnes pred Pánom, Bohom svojím, že som
vošiel do zeme, o ktorej on prisahal otcom
našim, že nám ju dá«. | Kňaz vezme kôš z tvo- 4
. jich rúk, položí ho na oltár Pána, Boha tvoj-
i ho. | A ty povieš pred tvárou Pána, Boha svoj- 5-
ho: -Blúdiacim aramejcanom bol môj otec a po­
tom v malom počte zostúpil do Egypta a bvvál
tam; a vzrástol v národ veľký, silný a počet-
Porov. Lv 19, 35 n. Toto nie jc vlostnc zákon. 13-is
nespravodlivosť. — Merica čiže cfa merala 35.44 1.
Bola to miera na pevné sypké veci.
Viď Ex 17, 8 n. a 1 Sm 15, 2—33; 30, 1—10. O uda- 17—19
lostl v. 18 Písmo sv. na inom mieste nehovorí.
Podľa Nm 24, 20 nepriateľstvo Izraelitov voči Ama-
Viď 12, C. 11. 17; 18. 4; Lv 23, 10 n.; Nm 18, l—t
12 n. Prvotiny majú sa prinášať Pánovi ako poďa­
kovací dar, žc dal Izraelitom svoju zem, zem Ka­
naán.
Jakub sa dlhšie zdržiaval v zem! Aram Čiže 5
v Mezopotámii (Gn 29, 31) a s rodinou Labana,
ktorý bol Aramcjčanom, bol v rodinnom zväzku
(Gn 31, 24). Zdá sa však, žc pomenovanie Ara-
mejčan treba chápať ako označenie „kočovníka,
nomáda“. Izraeliti pred príchodom do Kanaánu
boli kočovným národom, v zasľúbenej zemi stali sa
osadníkmi.
 Deuteronomium 20—27
6 ný veľmi. , Lež Egypťania nás trápili a pre­
nasledovali, ukladajúc na nás ťažké bremená.
7 | A my sme volali k Pánovi, Bohu našich ot­
cov, ktorý nás vypočul a obrátil zrak svoj na
poníženie naše, na trúd náš a na úzkosť na­
6 šu. | A vyviedol nás z Egypta rukou silnou
a ramenom vzpriameným za veľkého strachu,
9 znameni a zázrakov, | a voviedol nás na toto
miesto a dal nám zem, oplývajúcu mliekom
10 a medom. | Preto ja obetujem teraz prvotiny
nlodov zeme, ktorú mi dal Pán.« A necháš
ho pred Pánom, Bohom svojim, a budeš sa
11 klaňať Pánu, Bohu svojmu. I A tak v radosti
sa hosti zo všetkých dobrôt, ktoré požehnal
Pán, Boh tvoj, tebe a celému tvojmu, domu,
ty, levita a cudzinec, ktorý sa u teba zdržiava.
12 Keď v treťom roku desiatkov budeš už ho­
tový s desiatkami všetkých plodín, a keď ich
už odovzdáš aj levitovi, cudzincovi, sirote a
vdove, aby sa najedli a nasýtili v tvojom byd­
13 lisku, | pred Pánom, Bohom svojím, povieš:
•Vzal som zo svojho domu, čo bolo posvätené,
a dal som to levitovi, cudzincovi, sirote a vdo­
ve, ako si mi prikázal, neprestúpil som tvoje
prikázania, ani som nezabudol na tvoje naria­
•14 denie. | Nejedol som z týchto vecí počas svoj­
ho smútku, neodložil som z nich nič, keď som
bol nečistý, a nič som z toho neposkytol na po­
hrebný kar. Bol som poslušný na hlas Pána,
Boha svojho, a robil som všetko tak, ako si mi
15 to prikázal. | Zhliadni zo svätyne svojej a z vy­
sokého neba a požehnaj svoj ľud izraelský a
zem, ktorú si nám dal, ako si prisahal našim
otcom, že (bude) zemou, čo oplýva mliekom
*
a medom.
*16 Znenie zmluvy. — V dnešný deň prika­
zuje ti Pán, Boh tvoj, aby si zachoval tieto
ustanovenia a príkazy, aby si ich strážil a plnil
17 z celého srdca a z celej duše svojej. | Dnes si
si vyvolil Pána za svojho Boha a že budeš cho­
dievať po cestách jeho, že ustanovenia, predpi­
sy a príkazy jeho budeš zachovávať a že bu­
18 deš poslúchať jeho rozkazy. | Aj Pán si ťa dnes
vyvolil, že budeš zvláštnym jeho národom, ako
ti bol riekol; keď budeš zachovávať všetky prí­
19
kazy jeho, | že ťa vyvýši nad všetky národy,
ktoré stvoril na svoju chválu, slávu a česť, aby
si bol národom svätým Pána, Boha svojho, ako
bol nariadil."
Predpisy a zákony pre čas, keď prej­
•27 dú cez Jordán. — I nariadil Mojžiš a starší
H Modliaci sa vyznáva, žc neurobil nič takého, čim
by bol poškvrnil, narušil desiatky. Nejedol-z nich
počas smútku a- najmä nedal z nich do hrobu
zomrelému. 2a starodávnych čias dávali mŕtvym
jedlo do hrobu, v domienke, žc mŕtvi potrebujú
jedlo a nápoj (Tob 4, 10; Sir 30, 18). Kar čiže po-
l-rebná hostina vyvinula sa z tohto zvyku a bola
známa u všetkých národov.
10—19 Izraeliti obnovujú zmluvu e Pánom. Zaväzujú
sa zachovávať zákony a Pán to prijíma s prísľu­
bom, žc Izrael bude jeho národom. .Ie to dvoj­
stranná zmluva: lud sľubuje Bohu vernost a po­
slušnosť a Pán zasa sľubuje Im svoju ochranu
a požehnanie (porov. Ex 10. 5 a 24. 3 n.).
1 n. Porov. Joz 8. 30—35, kde je opísané uskutoč­
nenie tohto Mojžišovho rozkazu. Po prvý raz sa
203
| Izraela takto: „Zachovávajte každý príkaz, čo
I vám prikazujem dnes. 1 Keď prejdete cez Jor- 2
, dán do zeme, ktorú vám dá Pán, Boh váš.
i postavíte veľké kamene a natriete ich váp­
nom, | aby si na ne mohol napísať všetky slová 3*
tohto zákona, potom, čo prejdete cez Jordán,
aby si vošiel do zeme, ktorú ti dá Pán, Boh
tvoj, do zeme, čo oplýva mliekom a medom,
ako to prisahal otcom tvojim.
Keď teda prejdete cez Jordán, postavte ka­ 4
mene. ako vám to dnes nariaďujem, na vrchu
Hebal a natrite ich vápnom! | Tu postav aj 5*
oltár Pánovi, Bohu svojmu, z kameňov, kto­
rých sa železo nedotklo, | z kameňov nekresa- 6“
ných a nehladených vystavíš oltár Pánovi, Bo­
hu svojmu, a na ňom prinesieš celostnú žertvu,
Pánu, Bohu svojmu, | a obetuj obete pokojné a 7
jedz tam a hosti sa pred Pánom, Bohom svo­
jim. | Na kamene napíšeš všetky slová tohto 8
zákona zreteľne a jasne.”
Mojžiš a kňazi z kmeňa Léviho vraveli k ce­ 9
lému Izraelovi: „Dávaj pozor a počuj Izrael;
dnes si sa stal národom Pána, Boha tvojho; |
počúvaj na hlas jeho a zachovávaj prikázania 10 .
a zákony, ktoré ti nariaďujem dnes!"
V ten deň prikázal Mojžiš ľudu toto: | „Keď 11.12
prejdete cez Jordán, tito sa postavia na vrchu
Garizim a žehnať budú ľud: Simeon, Lévi, Jú­
da, Isachar, Jozef a Benjamín. | Oproti, na vr­ 13
chu Hebal, postavia sa títo, aby zasa zlorečili:
Ruben, Gad, Aser, Zabulon, Dan a Neliali. |
A leviti začnú volať k všetkým mužom Izraela. 14
hlasom mohutným:
•Prekliaty muž, ktorý si urobí modlu vyre­ *
15
závanú alebo liatu — ohavnosť u Pána dielo
rúk umelca — a uloží ju na skrytom mieste!«
A všetok ľud nech povie: »Amen!
*
•Prekliaty, čo neucti otca svojho, alebo mat­ 16
ku!
* A všetok ľud povie: »Amen!
*
•Prekliaty, čo preloží medzný kameň svojho 17
*
blížneho. A všetok ľud povie: «Amen!«
•Prekliaty, kto zavedie slepého na bludnú 18
*
cestu! A všetok ľud povie: »Amen!
* *
hovorí o tom, žc s Mojžišom dávajú Tudu rozkazy
oj starší. Mojžiš vie, že skoro umrie, o preto xpo
*
volal starších, aby bolí svedkami jeho posledných
rečí a napomenutí. Ľahko sa však mohlo stať, Že
na tomto mieste sa porušila osnova, ktorá pôvod­
ne azda znela: Nariadil Mojžiš starším Izraela...
Slová tohto zákona — nie je isté, o oký roz- 3
í sah zákona ide. Autori sú rozličných mienok;
। jedni myslia, žc Ide o celý Pentateuch, druhí tvr­
dia, že autor hovorí iba o Deuteronomiu atď. Joz.
Flavius sa domnieval, že „zákon" na tomto mieste
' sú len „kliatby“ a „požehnania“, ktoré nasledujú
j (vv. 16—20).
Oltár prí obnove zmluvy v zasľúbenej zemi má 5
I byť taký, aký mali pri vrchu Sinaj, keď Pán po
prvý raz uzavrel s Izraelitmi zmluvu Ex 20, 25.
' Možno predpokladať, žc obrady prí obnovení 0 n.
boli tie Isté ako pri sinajskej zmluve Ex 2-1, 3 n.
Dvanásť kliatob vo všeobecnosti zahrnuje po­ 15—26
rušenie celého zákona (Nm 30, 15). Niektoré kliat­
by dotýkajú sa prestúpenia príkazov Desatora.
Kliatbami Mojžiš zavrhuje hriech n robí výstrahu
tým, čo by zanedbali zákonné predpisy. Tnkio zá-
I kon stal sa kliatbou, ak ho nieklo nezachoval
i (Gal 3, 13).
 204 Deuteronomium 27—28

19 »Prekliaty, čo prevráti právo cudzinca, si 1 a vždy budeš hore a nie dolu, ak len budeš po­
roty a vdovy!
* A všetok ľud povie: -Amen!- čúvať na príkazy Pána, Boha svojho, ktoré ti
20 »Prekliaty, kto bude spať so ženou svojho dnes nariaďujem, a ak ich budeš zachovávať a
otca a odkryje prikrývku jeho lôžka!« A všetok plniť, i a neodchýliš sa od nich ani napravo, ani 14
ľud povie: »Amen!« naľavo a ak nepôjdeš za cudzimi bohmi, ani ich
21 »Prekliaty, kto bude spať s akýmkoľvek zvie­ nebudeš uctievať.
raťom!
* A všetok ľud povie: »Amen!« Vyhlásenie kliatby. — Ale ak nebudeš 15’
22 -Prekliaty, kto bude spať so svojou sestrou, poslušný na hlas Pána, Boha svojho, aby si
dcérou svojho otca, alebo matky svojej!- A vše­ zachovával a uskutočňoval všetky príkazy a
tok ľud povie: »Amen!« ustanovenia jeho, ktoré ti dnes ukladám, do­
23 »Prekliaty, kto bude spať so svojou testi- ľahnú na teba tieto kliatby a dochytia ťa. |
nou!« A všetok ľud povie: »Amen!« Prekliaty budeš v meste, prekliaty budeš na 16
24 »Prekliaty, kto tajne zabije svojho bližného!
* poli. । Prekliate budú tvoje humná a tvoje 17
A všetok ľud povie: »Amen!» sypárne. | Prekliaty bude plod tvojho života 18
2ú »Prekliaty, čo prijme dary, aby sa vyliala i a plod tvojej zeme, stáda tvojho dobytka ó
krv nevinného!- A všetok ľud povie: »Amen!« ' kŕdle tvojich oviec. Prekliaty budeš, či bu­ 19
2G »Drekliaty, čo nezachová slová tohto zákona deš vchádzať, alebo vychádzať. | Pán zošle na 20
a nevyplní ich skutkami!- A všetok ľud povie teba kliatbu, zmätok a hrôzu na všetky práce,
»Amen!- ktoré budeš konať, kým ťa neumorí a rýchle
nevyhubí pre tvoje ohavné skutky, ktorými si
Tretla a štvrtá reč Mojžišova, 28—34. sa mu spreneveril. Pán dopusti na teba mor, 21
Záver k zákonom, 28—30. kým ťa celkom nevyhubí zo zeme, do ktorej sa
Požehnanie pre tých, čo vyplnia uberáš, aby si ju vlastnil. , Pán ťa bude biť 22
•28 zákon. — Keď však počúvať budeš hlas Pána, suchotami, horúčkou, zimnicou, zapálením, pá­
Boha svojho,- plniac a zachovávajúc príkazy ľavou, nakazeným povetrím a hrdzou a bude
jeho, ktoré ti ja dnes nariaďujem, Pán, Boh ťa prenasledovať, kým nezahynieš.
tvoj, povýši ťa nad všetky národy, čo sú na Nebo, čo je nad tebou, bude medené a zem, 23
2 zemi. A na teba sa znesú všetky tieto požeh­ po ktorej chodíš, bude železná. ' Pán zošle pie­ 24 *
nania a k tebe dôjdu, ak len budeš počúvať pri- sok miesto dažďa na tvoju zem a z neba bude
3 kazy jeho. 1 Požehnaný budeš v meste, požeh- na teba padať popol, dokiaľ nebudeš zničený.
4 naný budeš na poli. | Požehnaný bude plod Pán ťa nechá padnúť pred tvojimi nepriateľmi, 25
tvojho života a plod tvojej zeme a plod tvoj­ po jednej ceste proti nim vytiahneš, ale po
ho dobytka, stáda tvojho dobytka a kŕdle tvo- । siedmich budeš utekať a rozprášený budeš po
5 jich oviec. Požehnané budú tvoje humná a J všetkých krajinách zeme, i Tvoje mŕtvoly budú 26
•6 tvoje sypárne. i Požehnaný budeš, či budeš ! za pokrm všetkému nebeskému vtáctvu a di­
vchádzať alebo vychádzať. vým zverom a nebude, kto by ich odohnal. ’
Pán ťa zrani egyptskými vredmi a morovými 27 *
7 Pán dá padnúť pred tvojím obličajom nepria- í hľuzami, prašinou a svrabom tak, že sa z toho
teľom tvojim, čo sa postavia proti tebe; jedi- l nevvliečiš.
nou cestou pôjdu proti tebe, ale siedmimi (ces- Pán ťa zrani bláznovstvom, slepotou a šia­ 28’
8 timi) budú pred tebou utekať. Pán zošle po­ lenstvom, tak, že za jasného dňa budeš ma- 29
žehnanie na tvoje zásobárne a na všetky práce tať, ako mace slepý v svojej tme, ale svojej
tvojich rúk a požehná ťa v zemi, ktorú ti dá cesty nenájdeš. Budú ťa ustavične haniť, utlá
9 Pán. Boh tvoj. A Pán si ťa ustanoví za národ čať a nebudeš mať človeka, kto by ti spomó
svätý, ako ti to odprisahal, ak zachováš priká­ hol. ! Zasnúbiš sa so ženou, ale iný bude s ňou 30
zania Pána. Boha svojho, a ak budeš chodievať spávať. Vystavíš si dom, lež iný bude v ňom
10 po cestách jeho. ; A uvidia všetky národy ze­ bývať. Vysadíš si vinicu, ale nebudeš ju obe­
me, že nad tebou sa vzýva meno Pánovo, a bu- rať. | Tvoj býk bude pred tebou zabitý, ale 31
11 <iú sa ťa báť. . A Pán poskytne ti hojnosť všet­ nebudeš jesť z neho. Osla tvojho ukradnú pred
kého dobrého, plodu tvojho života, plodu tvoj­ tvojím obličajom a nevrátia ti ho. Tvoje ovce
ho dobytka, a plodu tvojej zeme, ktorú bol od- dostanú sa tvojim nepriateľom, a nebudeš mať
12 prisahal otcom tvojim, že ti ju dá. Pán otvorí (človeka), kto by ti poskytol pomoc.
najlepšiu svoju pokladnicu, nebo, aby ti dal
Tieto verše zodpovedajú požehnaniam, ktoré so 15—19
v svoj čas dážď na tvoju zem a požehná všetky ohlasujú vo v. I—G a vysvetľujú vo v. 7—14. Len
práce tvojich rúk. Ty požičiavať budeš mno­ hrozby a najrozličnejšie choroby nemajú V spo­
hým národom, ty však nepožičiaš si od niko menutej predchádzajúcej časti tejto rozpravy svo­
■13 ho. Pán teba ustanoví za hlavu, nie za chvost, je protiklady.
V Oriente za dlhotrvajúceho sucha zemský po* 24
1 n. Požehnania, ktoré Mojžiš prisľubuje b priam vrch pokrýva sa jemným prachom, ktorý vietor
prorocky oznamuje Izraelitom, sú odmenou za ver­ vyzdvihne a prenáša ako mraky. Prach polom
né zoehovévanie zákona. Odmena je výlučne tu­ padá na zem ako horúci popol (11, 10).
zemská. dotýka sa časných a pozemských dobier. Porov, šiestu egyptskú ranu (Ex 9, 9). Kožné 27
0 Ci budeš vehádzat alebo vychádzať, t. j. na za­ choroby sú v niektorých východných, ázijských
čiatku a na konci každého svojho podujatia. krajinách častým zjavom.
13 Porov, verš 1 e. Izrael bude medzi národmi Ide aj o duševnú slepotu. Zid'a ani napriek 23
pr-.-ém. a nie ostatným, či pôjde o bohatstvo, moc všetkým proroctvám a zázrakom, ktoré robil Je­
atď. .iz 9. 13). žiš Kristus, neuznali ho za Mesiáša (2 Kor 3, H).
 Deuteronomium 23 205

32 Tvoji synovia a tvoje dcéry dostanú sa ako po celej tvojej zemi, ktorú ti dá Pán, Boh tvoj. ,
korisť cudziemu národu; uvidia to tvoje oči, | V stave obkľúčenia, z úzkosti a biedy, ktorou ťa 53
od stáleho žiaľu budeš hynúť, a nič proti tomu ; bude nepriateľ trápiť, budeš jesť plod svojho
33 nezmôžeš. [ Úrodu tvojej zeme a všetku tvoju > života, mäso svojich synov a dcér, ktoré ti dá
námahu zje národ, ktorého nepoznáš, teba však ! Pán, Boh tvoj. í Muž medzi vami precitlivelý 54
34 stále budú haniť a ootláčať, ' a budeš bez vedo­ a rozmaznaný bude závidieť vlastnému brato­
•35 mia od hrôzy, čo uvidia tvoje oči. | Porani ťa vi, ba aj svojej manželke, ktorá spáva v jeho
Pán jedovatými vredmi na kolenách a steh­ , lone, | aby nemusel dať z mäsa svojich synov 55
nách, takže neostane na tebe nič zdravého od | niekomu, pretože nebude mať inšie v obkľúče-
päty až po temä tvoje. I ni a v biede, ktorou ťa budú trápiť nepriatelia
•36 Pán zavedie teba a tvojho kráľa, ktorého si i tvoji vo všetkých tvojich mestách, j Prejemnelá 56
zvolíš, medzi národ, ktorý nepoznáš a ktorý a rozmaznaná žena spomedzi vás, ktorá pre
ani tvoji otcovia nepoznali, a tam budeš slúžiť jemnosť a tučnotu ani nechodievala po zemi
cudzím bohom, drevu a kameniu. a ani len nohu nepoložila na zem, bude závi­
37 Vyjdeš navnivoč a budeš za príslovie a na dieť svojmu mužovi, ktorý spáva v jej lone,
zábavku všetkým národom, ku ktorým ťa za­ mäso svojho syna a dcéry, | ba aj lôžko mater- 57
38 vedie Pán. j Veľa semena zaseješ na poli, ale nice, ktoré vyjde z jej života, a narodené decko,
málo budeš žať, lebo kobylky zožerú všetko. ; ! pretože budú ich jesť potajomky v nedostatku
39 Vysadíš vinicu a budeš ju okopávať, lež vina z obkľúčenia a spustošenia, ktorým nepriateľ
piť nebudeš, ani nič z nej oberať, pretože zni­ tvoj bude ťa moriť.
40 čia ju červy. I Budeš mať olivy po celom svo­ Ak nebudeš zachovávať a plniť všetky slová 58
jom kraji, ale nebudeš sa natierať olejom, pre­ tohto zákona, ktoré sú napísané v tejto knihe,
41 tože olivy ti poedpadúvajú a zhnijú. I Ty splo­ a ak sa nebudeš báť jeho slávneho a strašného
díš synov a dcéry, lež nebudeš sa z nich tešiť, mena, to jest Pána, Boha svojho, i Pán rozmno- 59
42 odvedú ich do zajatia. Všetky tvoje stromy a ži tvoje rany a rany tvojho potomstva, rany
43 úrodu tvojej zeme požerie hmyz. | Cudzinec, čo veľké a ustavičné, choroby strašné a trvajúce. í
bude s tebou v krajine, prevýši ťa a bude moc­ Na teba dopusti všetky pohromy egyptské, kto- 60 *
nejší než ty, ty však budeš upadať a budeš mu rých si sa bál, a na tebe budú visieť. 1 K tomu - 61
44 podriadený, j On ti bude požičiavať a ty mu ne­ ešte privedie na teba Pán všetky choroby a
budeš môcť požičať; on bude hlavou a ty bu­ rany, ktoré nie sú napísané v tejto knihe, kým
45 deš chvostom. J A všetky kliatby na teba do­ ťa nezničí. | A zostane z vás len máločo, hoci 62
padnú a dochytia ťa, kým ťa len nezničia, pre­ predtým vás bolo tak mnoho ako hviezd ne­
tože si nebol poslušný na hlas Pána, Boha svoj­ beských, lebo si neposlúchal na hlas Pána, Bo­
ho a nezachoval si prikazy a ustanovenia jeho, । ha svojho.
46 ktoré nariadil; 1 a ony budú večite znameniami ' A ako predtým mal Pán z vás radosť, keď 63 *
a zázrakmi na tebe a na tvojom potomstve, j 1 vám preukazoval dobrodenie a keď vás roz­
47 pretože si neslúžil Pánovi, Bohu svojmu, s ra- j množoval, tak bude mať radosť, keď vás bude
dosťou a veselým srdcom za všetku jeho | ničiť a hubiť, aby vás vyhubil zo zeme, do kto­
štedrosť. i rej vchádzaš, aby si ju vlastnil.
48 Preto o hlade, smäde, nahote a vo všetkom j Pán ťa rozoženie medzi všetky národy z jed- 64
nedostatku budeš slúžiť svojmu nepriateľovi, ného konca zeme na druhý koniec a tam budeš
ktorého na teba pošle Pán; jarmo železné uvali slúžiť cudzim.bohom, ktorých nepoznáš a kto­
•49 na tvoju šiju, kým ťa nezničí, i Pán dovedie rých ani otcovia tvoji nepoznali, drevám a ka­
na teba cudzi národ zďaleka, z končín zeme, meňom. | Ale ani medzi národmi nebudeš mať 65
čo priletí ani orol, národ, ktorého reči neporo­ pokoja, ani noha tvoja nebude mať odpočinku,
50 zumieš; národ ukrutný, čo neušetrí starca, lebo Pán ti dá srdce prestrašené, oko vycivené
51 ani sa nezmiluje nad deckom. I A pohlce plody a dušu žiaľom utrápenú. | Tvoj život ako by na 66
tvojho dobytka a úrodu tvojej zeme, takže za­ nitke visel pred tebou. Nocou i dňom budeš
hynieš; neponechá ti ani pšenicu, ani olej, ani v strachu a nebudeš si istý svojím životom. í
stáda dobytka, ani kŕdle oviec, kým ťa celkom Ráno budeš vravieť: -Keby už bol večeri, a 67
52 nezničí. , Obkolesí ťa vo všetkých tvojich mes­ večer zasa: -Keby už bolo ráno!, pre hrôzu
tách, zničí všetky tvoje vysoké a pevné hrad­ svojho srdca, ktorou sa budeš desiť, a pre tie
by, na ktoré si sa spoliehal, po celej tvojej ze1 veci, čo očami svojimi uvidíš. : Pán ťa zavedie 68 *
mi. Obkľúčený budeš vo všetkých bydliskách
Tak ea sialo pri obkľúčení Somárie (4 Kr 6, 53
35 Ako vo v. 27. Ide o horši druh malomocenstva. 23—30), pri dobývoní Jeruzalema, keď Nabucho­
30.37 Tieto verše sa splnia, keď izraelský národ stra­ donozor za dlhý čas obkľučovol Sväté mesto (Nór
tí slobodu a keď ho Chaldejci odvedú do zajatia 2, 20; 4, 10; Bar 2, 2) a za Tita r. 70 po Kr. Porov,
(3 Kr 9. 7; Jer 24, 9). aj Lv 20, 29.
49 n. Opisujú sa nepriateľské národy (Asýrl, Chal­ Viď Ex 7—12. 60
dejci, Rimania atď.), ktoré ako si to Židia vysvet­ Bohu sa pripisujú ľudské vlastnosti. Boh so bu- 63
ľovali, vraj Boh použije ako nástroj na potresta­ de tešiť z toho, že vykonal dielo spravodlivosti.
nie neverného a neposlušného Izraela. Podobnými Lež u Boha Jc to vždy dielo spravodlivosti, či od­
slovami zvestovali národnú a náboženskú katastro­ meňuje dobro alebo či trestá zlo.
fu Izraela aj proroci (Iz 25, 26; 28, 11; 33, 19; Jer Izraeliti dostanú so opäť do egyptského otroctva, 68
5, 15; 14, 8; 48, 40; 49, 22; Hab 1, 8; Ez 17, 3. 7 a to tou cestou, tým smerom, o ktorom povedal,
atď.). že viac lade nepújdu (17, 16). Z Egypta vyšli oko
 Deuteronomium 2B—29
206

zasa tou cestou na lodiach do Egypta, o ktorom mi, |lež i s tými, ktorí dnes nestoja s nami pred 15
som ti bol povedal: »Nesmieš ho viac uvidieť" | Pánom, Bohom našim, a tiež s tými, ktorí dnes
— a tam budete predaní svojim nepriateľom za 1 nie sú s nami.
otrokov a otrokyne, a ani sa už nenájde nikto. ! Vy viete, ako sme bývali v Egypte, ako sme 16
kto by si vás vykúpil." prechádzali stredom národov, ktorými sme
•29 Toto sú slová zmluvy, ktorú nariadil Pán , prešli, | a videli ste ich ohavné a hnusné *
17
Mojžišovi uzavrieť so synmi Izraela v Moab- modly — drevo a kameň, striebro a zlato, kto­
skej zemi, okrem tej zmluvy, ktorú s nimi uči­ ré mali ony. | Nech niet medzi vami muža alebo 18
nil na Horebe. ženy, rodiny, alebo kmeňa, čo by srdce svoje
i dnes odvracal od Pána, Boha nášho, a čo by
Tretia reč Mojžišova, 29—30. j nasledovali a slúžili bohom tých národov; nech
niet medzi vami koreňa, z ktorého vyrastá
Dôvody, prečo treba zachovával otrava a jed. | A ak bude taký, čo počuje slová 19’
2 uzavretú zmluvu s Pánom. — I zvolal tejto kliatby, a pri tom všetkom bude sa ute­
Mojžiš všetok Izrael a vravel im: „Videli ste šovať v srdci svojom a vravieť: «Ja budem mať
všetko, čo učinil Pán faraónovi, všetkým jeho ' pokoj, aj keď v zatvrdlivosti srdca budem cho­
služobníkom a celej jeho zemi pred vašimi i dievať; preto nech zahynie mokré so suchým!« I
•3 očami v Egypte, i veľké prejavy moci, ktoré ■ Takému Pán neodpusti, naopak, vtedy veľmi 20
videli tvoje oči a tie znamenia a veľké zázra- | zahorí proti takému človekovi rozhorčenie a
4 ky. ; A predsa nedal vám Pán do dnešného dňa hnev Pánov; všetky kliatby, ktoré sú napísané
srdce, čo by chápalo, oči, čo by videli, a uši, v tejto knihe, doľahnú naň a Pán vytrie jeho
čo by počuli! meno spopod neba, | a kliatbou skazy ho od­ 21
• 5 A on vás viedol za štyridsať rokov po púšti; stráni od všetkých kmeňov. Izraela podľa
váš odev sa neošúchal na vás, ani vaša obuv kliateb, ktoré obsahuje táto kniha zákona a
* 6 nerozpadla sa pre starobu. | Nejedávali ste zmluvy.
chlieb, ani ste nepíjal! vino a opojné nápoje, *
22
aby ste zvedeli, že ja som Pán, Boh váš. | I povie budúce pokolenie a synovia, ktorí sa
• 7 A keď ste došli na toto miesto, tu vytiahli proti potom narodia, aj cudzinci, čo prišli zďaleka,
vám do boja Sehon, kráľ hesebonský, a Og, keď uvidia navštívenie a biedu tejto zeme, kto­ 23
8 kráľ bášanský, ale pobili sme ich, | a zaujali rými ju Pán bude sužovať | — spáli ju sírou
sme ich zem a dali sme ju do vlastníctva Ru­ a žeravou soľou tak, že nebude sa viac osie­
benovi, Gadovi a polovici kmeňa Manaseho. | vať ani nič zeleného nebude rodiť, obdobne
ako zničený kraj Sodomy, Gomory, Adamy a
9 Nuž zachovajte slová tejto zmluvy a plňte ich,
aby ste mali úspech vo všetkom, čo podnikne­ Seboim, ktorý Pán zničil vo svojom rozhorče­
ní | — aj všetky národy povedia: »Prečože 24
te! I
Pán učinil takto tejto zemi?! Prečože toľké je­
•10 Vy všetci dnes stojíte tu pred Pánom, Bo- I ho rozhorčenie a hnev?!" | A odpovedia im: 25
hom svojím: náčelníci vašich kmeňov, vaši | •Pretože opustili zmluvu Pána, Boha svojho,
starší, vaši pisári i všetci izraelskí mužovia; ; j ktorú uzavrel s nimi, keď ich vyviedol z Egyp­
11 vaši synovia a vaše ženy ako i cudzinec, čo je ta, ] a slúžili cudzím bohom, klaňali sa tým. 26
s .tebou v tvojom stane — od drevorubača až | ktorých nepoznali, ktorým ich on nezveril. |
12 po nosiča vody, I aby si prešiel (každý jeden) i Preto vzbĺkol hnev Pánov nad touto zemou, 27
k zmluve a prísahe Pána, Boha svojho, ktorú takže priviedol na ňu všetky kliatby, napísané
13 dnes uzaviera s tebou Pán, Boh tvoj, | aby si v tejto knihe, | a preto vyrval ich Pán v svojom 28
ťa zvolil za svoj národ a aby sa on stal tvojim hneve, rozhorčení a nevôli z ich zeme a vyhnal
Bohom, ako to bol sľúbil a odprisahal tvojim ich do cudzej zeme, ako je to dnes." | Co je taj­ 29-
14 otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi. | Ale né, to patri Pánovi, Bohu nášmu; čo je zjavné,
neuzavieram túto zmluvu a prísahu len s va- | to je pre nás a našich synov až na veky: aby
slobodnl, dovedú Ich ta ako otrokov, za ktorých
I sme plnili tento zákon až do ostatného slova.
kupci neponúknu ani cenu, aká so dáva za otroka.
1 Zmluva, uzavretá na Sinaji, trvá zo strany Bo­ Kto nezachová zmluvu, zapríčiní si smrt (otra
* 17
žej večne. Keď ju však Jud porušil, preto ju bolo va a jed), a to nielen sebe, ale 1 národu. Isteže
treba obnoviť. Prelo Mojžiš v nasledujúcej rozpra­ treba mysliet na následky modloslužby.
ve napomína Tud, aby bol vemý a aby zachoval Taký človek, ktorý nezachová podmienky zmlu- 19—21
podmienky zmluvy, príkazy Božie. vy, najmä príkazy a ktorý potajomky bude mod-
3 Hoci Izraeliti na ceste do zasľúbenej zeme vide­ lárčlf, nedbajúc, že svojím počínaním privoláva
li mnoho zázrakov a prejavov Božej láskavosti, trest na celý národ, keď si mysli, že preň, teda
Pán práve pre ich neveru a neposlušnosť nedal pre hriech jednotlivca Boh nebude trestat celok,
im úplne pochopiť svoju náuku a nahliadnuť do i taký dostane trest aj za to, že Pán musel potres-
svojich úmyslov. 1 tat 6 vinnými i nevinných.
S Porov. Dt 8, 4.
G Rečnícka vrava, ktorá chce povedať, že Izraeliti ] Potomci a okolité národy sa budú divit, prečo 22_ 23
I Pán tak hrozne navštívil izraelský národ. Lenže
nemali obyčajný chlieb, lež mannu, a vodu, zá­
zračne vyvedenú zo skaly. jeho trest bude zaslúžený, pretože zrušili zmluvu
1—3 Porov, vyššie 2, 2G—3, 1—17. | s Pánom a slúžili cudzím bohom.
10—IS Viď 26, 16—10. Cudzinci sú ti, čo sa pripojili Ako Boh svoje hrozby splní, to jc pre človeka 29
k Izraelitom za Ich odchodu z Egypta (Ex 12, 33; I tajomstvom, lebo to patri Bohu. Nám dostačuje,
Km 11. 4) a na ccslc cez púšť (ako Hobab, Madlán- ! aby sme vedeli, aké sú naše povinnosti: plniť a
éania atď.; Nm 10, 29). zachovávat príkazy Božie.
 Dculcronomlúm 30—31
Božie milosrdenstvo s kajúcim ľu-
*30 dom. — Keď sa vyplnia na tebe všetky tieto
slová, požehnanie alebo kliatba, ktorú som
predložil pred tvoje oči, a ak si ich pripustíš
k srdcu — medzi všetkými národmi, kam ťa
2 zaženie Pán, Boh tvoj | — a keď sa zasa obrá­
tiš k Pánovi, Bohu svojmu, a ak mu budeš po­
slušný z celého srdca a z celej duše svojej aj
so synmi svojimi tak, ako ti to dnes prikazu-
3 jem, | zmení Pán tvoj údel, zľutuje sa nad
tebou a zozbiera ta spomedzi národov, kam ľa
'4 bol rozprášil. | A keby si bol zahnaný až na
okraj nebies, aj odtiaľ ťa Pán, Boh tvoj, pri-
5 tiahne späť a dovedie nazad; I privedie ťa
Pán, Boh tvoj, do zeme, ktorú boli prevzali
otcovia tvoji do vlastníctva, a ty ju znova za­
ujmeš a on ťa požehná a rozmnoží ťa viac, než
6 otcov tvojich. | Potom obreže Pán tebe a tvoj­
mu potomstvu srdce, aby si miloval Pána.
Boha svojho, z celého srdca a z celej duše svo-
7 jej, aby si mohol žiť. | Všetky tieto kliatby
však zošle Pán na tvojich nepriateľov a odpor-
0 cov, ktori ťa prenasledovali. í Ty sa však na­
vrátiš a budeš počúvať na hlas Pána, Boha
svojho, a vyplníš všetky príkazy jeho, ktoré ti
-9 dnes ukladám. I A Pán, Boh tvoj, dá ti oplý­ |
vať pri každom podujatí tvojich rúk potom- |
stvom tvojho života, prírastkom tvojho dobyt- i
ka, úrodou tvojej zeme a nadbytkom všetkých
veci, lebo Pán znova bude mať radosť z teba
v (tvojom] šťastí tak, ako sa radoval z tvojich
10 otcov. | Ak budeš počúvať na hlas Pána, Boha
svojho, a zachováš príkazy a nariadenia jeho,
ktoré sú napísané v tomto zákone, ak sa len
vrátiš opäť k Pánu, Bohu svojmu, z celého srd­
ca a celej duše svojej.
•11 Ľahkosť zachovať zákon. — Veď tento
príkaz, ktorý ti dnes dávam, nie je ti vysoký.
12 ani ti nie je ďaleký; | nie je v nebesách, aby si
mohol vravieť: »Ktože vystúpi za nás do neba
a kto nám ho znesie, a dá nám ho počuť, aby
13 sme ho plnili?
* I Ani za morom nie je, aby si
sa nevyhováral a nepovedal: »Ktože prejde za
nás cez more a kto nám ho prinesie, aby sme
14 ho mohli počuť a zachovať?!
* I Naopak, veľmi
1—3 Keby sa Izrael previnil, ale polom by sa spa-
mlital a pokajal. Pán mu sTubuJe milosrdenstvo
n požehnanie. Roztratených Izraelitov Pán zozbiera
a privedie späť do vlasti, kde ich požehná a obdarí
väelkými pozemskými dobrodeniami.
4—6 Tlelo prorocké slová vyplnili sa aspoň čiastočne
za času sudcov a po návrate z babylonského zaja­
tia (Neh 1, B. 9). Nacelkom sa splnia len na konci
časov. ‚‚Pán obreže ... srdce", očisti od každej Splny
a nedokonalosti. To, čo mail urobiť sami Izraeliti,
urobí polom Boh. Viď 10, 16.
g Porov. 26, 11. 63.
11—14 Zákon lahko možno zachovať, nie síce preto, že
by jeho plnenie od ludí nevyžadovalo ostražitosť
a sebazápor, lež prelo, že ho možno ľahko poznať
a pochopiť. Izraelita sa nemusí trápiť otázkou, čo
vlastne Boh od neho žiada. Vôľa Božia jc mu
zjavná, je v jeho ústach a v jeho srdci čiže: Moj­
žiš dostatočne oznámil vôľu Pánovu a Izraeliti to
mohli pochopiť (srdce= myseľ). Izraeliti majú teda
jasnú normu pre svoj život a konanie, majú ju
ustavične pri sebe a v sebe.
207
blízko sú tie slová; (sú) v tvojich ústach,
v tvojom srdci, aby si ich uskutočnil.
Voľba medzi životom a smrťou. —
Hľa, predložil som dnes pred teba život i šťas- 15"
tie, a smrť i nešťastie; I to, čo ti prikazujem, je, 16
aby si Pána, Boha svojho, miloval, po cestách
jeho chodieval a zachovával príkazy, ustanove­
nia a nariadenia jeho. Potom budeš žiť a roz­
množíš sa — a Pán, Boh tvoj, bude ťa žehnať
v tej zemi, do ktorej sa uberáš, aby si ju pre­
vzal do vlastníctva. I Lež, ak sa tvoje srdce 17
odvráti a ak nebudeš poslúchať a dáš sa zviesť
a budeš sa klaňať iným bohom a ich uctievať,
tak ti dnes oznamujem, že naisto zahynieš a 18
nepobudneš nadlho v zemi, do ktorej, prejdúc
cez Jordán, vojdeš, aby si ju zaujal.
Za svedkov proti vám volám nebo a zem: 19
Predložil som vám život i smrť, požehnanie
i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive
ty a potomstvo tvoje, I keď budeš milovať Pá- 20
na, Boha svojho, a poslušne a verne sa k nemu
vinúť; lebo pre teba to znamená život a dlho­
dobé prebývanie v zemi, o ktorej prisahal Pán,
Boh tvoj, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že
im ju dá."
Dodatok, 31—34.
Jozue sa stáva vodcom ľudu. — Potom 31
pokračoval Mojžiš a vravel všetky tieto reči
celému Izraelu, | a povedal im: „Ja mám teraz 2*
120 rokov a nemôžem viac sem-tam chodiť, a
aj Pán mi povedal: »Ty tento Jordán neprekro­
číš!
* | Sám Pán, Boh tvoj, pôjde pred tebou 3
a on vyhubí pred tebou všetky tie národy, a
ty ich ovládneš. Jozue, ten ťa povedie, ako to
ustanovil Pán. | A Pán s nimi naloží tak, ako 4*
učinil so Sehonom a Ogom, kráľmi amorejský-
mi, a s ich zemou, ktorú zničil. | A vydá vám 5*
ich Pán a vy naložíte s nimi podľa rozkazu,
čo som vám dal. | Buďte statoční a udatní; ne- 6
bojte sa a neľakajte sa ich, veď s tebou ide
sám Pán, Boh tvoj; nezanechá a neopustí ťa."
Potom zavolal Mojžiš Jozueho a povedal mu 7
v prítomnosti celého Izraela: „Buď statočný a
udatný, pretože ty vovedieš tento národ do ze­
me, o ktorej sa prísahou zaviazal Pán ich ot­
com, že im ju dá, a ty im ju rozdelíš žrebom. |
Mojžiš urobil všetko, (o mu Jeho poslanie ukla- 15—20
dalo. Oznámil ľudu vôľu Pánovu (zákon), predpo­
vedal tresty, ak sa Izraeliti spreneveria Bohu. Ľud
sl teda môže vybrať, sám je zodpovedný, Čl ob­
siahne požehnanie Božte, b čl ho zastihnú tresty.
V týchto veršoch máme Jasne naznačenú slobodu
vôle ľudskej a spolu aj zodpovednosť človeka za
jeho skutky. K v. 10 viď 15, 4 a 4, 20.
Porov. Ex 7, 7, vtedy mal Mojžiš osemdesiat 2
rokov a odvtedy minulo už Štyridsať. Sem-tam
chodiť, t. j. robiť to, čo Je nevyhnutné pre vodcu
a zákonodarcu. Tieto slová nepriečia sa 34, 7, pre­
tože sa môže povedať, že sl človek zachoval život­
nú silu až po smrť, oj keď pre starobu nie je
schopný vykonávať určité práce a podujatia. Ne­
prekročíš ... viď Nm 20, 24 a Dt 3, 27.
Porov. Nm 21. 24 n. a Dt 2, 31 n. 4
Viď Ex 34. 11 n.; Nm 33, 51 n.; Dt 7. 2 n. 5
 Deuteronomium 31—32
208

8 A Pán, ktorý je vašim vodcom, bude s tebou, jproti Izraelovi. Veď vovediem ich do zeme, 20
nezanechá a neopustí ta. Neboj sa, ani sa nera- i tečúcej
i mliekom a medom, ktorú som pod prí­
kaj!” | isahou sľúbil ich otcom. Ale keď sa najedia do­
sýta a keď stučnejú, obrátia sa k cudzím bohom
•9 Pokyny o čítaní zákona. — I napísal
Mojžiš tento zákon a dal ho kňazom-levitom, , a' budú im slúžiť, mnou opovrhnú a zmluvu
moju zrušia. I Keď ho však zastihne všetko zlé 21
ktori nosili Pánovu archu úmluvy, a všetkým 1
a súženie, ako svedok bude proti nemu sved­
•10 starším Izraela. | A nariadil im takto: „Každého j
siedmeho roka, v roku úľavy, na sviatok Stán­ čiť táto pieseň — lebo nevymizne z pamäti jeho
11 kov, j keď sa celý Izrael zhromaždi, aby sa potomstva nikdy — veď poznám ja jeho zmýš­
dostavil pred tvár Pána, Boha svojho, na mies- ( ľanie,. ako sa ono prejavuje dnes, prv než som
te, ktoré si Pán vyvolí, prečítaš slová tohto zá- i ho ' voviedol do zeme, ktorú som mu pod prí­
koná pred celým Izraelom, ktorý ťa vypočuje. sahou sľúbil."
12 Zhromaždíš všetok ľud; mužov, ženy, deti, cu- i Potom Mojžiš v ten deň napísal túto pieseň 22
dzincov, ktorí sú v tvojom bydlisku, aby ich ( a‘ naučil ju Izraelitov.
počuli, a naučili sa ich, i aby sa báli Pána, Boha p Jozuemu však, synovi Nunovmu, prikázal 25
svojho, a zachovali všetky slová tohto zákona. 1 Pán: „Buď statočný a udatný, lebo ty vovedieš
13 Aj ich deti, ešte nevedomé, nech počúvajú a Izraela do zeme, ktorú som im prisľúbil prísa­
nech sa naučia obávať Pána, Boha svojho, po ! :hou a ja budem s tebou!" ; A keď napísal Moj­ 24
všetky dni, v ktorých budete žiť v zemi, a kto- 1 žiš : slová tejto piesne dôkladne do knihy, ' po­ 25
rú sa chystáte zaujať, keď prejdete cez Jor- | tom prikázal Mojžiš levitom, ktorí nosili Pá­
dán.“ : novu archu úmluvy: , „Zoberte túto knihu spo­ 26
Boh predpovedá Mojžišovu smrť a lu s piesňou a položte ju k boku archy úmluvy
14 odpad Izraela: — Potom riekol Pán Mojži­ Pána, Boha vášho! Nech je tam ako svedok
šovi: „Tvoje dni sa blížia k smrti. Zavolaj Jo- | proti tebe! j Veď poznám ja spurnosť a tvrdosť 27
zueho a dostavte sa do Stanu zhromaždenia a ja tvojej šije. Hľa, i teraz, keď som ešte medzi
mu dám pokyny.” A išli Mojžiš a Jozue, i vošli vami živý, spriečili ste sa Pánovi! O čo viac 28
•15 do stanú zhromaždenia. Tu zjavil sa Pán bude tomu tak po mojej smrti! 1 Zhromaždite
v oblačnom stĺpe v stane a oblačný stĺp zastal ku mne všetkých starších z vašich kmeňov a
•16 pri vchode stanú. Potom povedal Pán Mojži­ vedúcich a ja im zreteľne oznámim tieto slo­
šovi: „Hľa, ty sa odoberieš na spánok s otcami I vá a za svedkov proti nim zavolám nebo a
svojimi a tento ľud povstane a spreneverí sa I zem. | Viem ja, že po mojej smrti budete zle 29
mi s cudzími bohmi v tej zemi, do ktorej sa i robiť a že sa odkloníte od cesty, ktorú som
uberá, aby býval v nej. Tam ma opusti a poruší j vám určil. I zastihne vás pohroma na konci ča­
sov, lebo to budete stvárať, čo sa neľúbi Pá­
17 zmluvu, ktorú som s ním uzavrel. | Vtedy za­ novi, keď ho popudíte výtvormi svojich rúk
horí hnev môj proti nemu a ja ho opustím a | k hnevu.”
zakryjem tvár svoju pred nimi, takže bude
hynúť a zastihne ho všetko zlé a súženie, i bu­ Tu predniesol Mojžiš zreteľne slová tejto *
30
de vravieť v ten deň: «Ci ma nezastihli tieto piesne v celom znení pred zhromaždením celé
pohromy preto, že nie je viac so mnou Boh?!« : ho Izraela:
18 Ja aj v ten deň zakryjem tvár svoju pre všetko
zlé, čo spáchal, lebo obrátil sa k cudzím bo­ MOJŽIŠOVA PIESEŇ
hom. I.
•19 Rozkaz o Mojžišovej piesni. — Teraz
im napíš túto pieseň a nauč ju Izraelitov, vlož Nebesá, čujte a rozprávať budem *32
im ju do úst, aby bola táto pieseň svedkom |। a zem nech načúva slovám úst mojich!
, Nech sprcha ako dážď učenie moje, 2
B Tento zákon je pravdepodobne kniha Dcutero- : nech kvapká sťa rosa výrečnosť moja;
nomium. Dal ho Levitom, teda tým, ktorí boli ná- jI ako dážď na zeleň,
boženskou a svetskou vrchnosťou v národe. Leviti
mali povinnosť nosiť archu a zákon podľa v. 26 sťa kvapky na trávnik.
mal byť položený k boku archy.
10 Porov. 15, 1; Lv 23, 34. Veru ja rozhlasovať budem meno Pána: 3
15 Viď Nm 11. 25; 12, 5.
16-13 Boh predpovedá a ohlasuje odpad Izraela ako pripravte oslavu Pánovi nášmu!
aj trest, čo ho preto zastihne. „Spreneveri“ doslov,
ne: bude smilniť (porov. Ex 34, 15 n.; Lv 17, 7; Utvory rúk= modly. 30
Joz 23. 15 n.). Mojžišova pieseň jc jednou z najkrajších Čias­ 32
15—21 Mojžiš napísal svoju pieseň (32), iní ju odpísali, tok Starého zákona. Krása slova, hlbokosť myš­
aby sa ju mohli naučiť všetci v Izraeli. Pieseň lienok, vážnosť výrazov a najmä velebnosť, ktorou
mala byť pre budúce generácie svedkom, že Boh j Mojžiš necháva hovoriť Boha, dávajú piesni silu
upozornil Izraelitov vopred, čo ich čaká, keď od a moc, čo priam zatrasie ľudským srdcom. V pro­
Pána odpadnú. Pán predvídal ich odpad, varoval i rockom duchu Mojžiš sa prenáša do časov, keď
Ich včas, i keď márne. Sami budú príčinou svoj * ! Izraeliti žijú v zasľúbenej zemi, žijú v blahobyte
ho utrpenia a pokorenia. — K v. 20. porov. Ex a zabúdajú na svojho Dobrodincu, na Pána. Za
3, 18. — Lež pieseň bude svedčiť aj o tom, že Boh odpad a nevďačnosť zastihne ich trest. Avšak Pán
svojmu ludu nekrivdil, keď mu predpovedal ska­ nezabudne na svoje milosrdenstvo. Boh nezničí
zu. veď Pán dobre pozná povahu a zmýšľanie svoj­ nacelkom svoj nevďačný národ, zmiluje sa nad
ho ludu. nim a zachráni ho.
 Deuteronomium 32
4 Skalou je: dokonalé diela jeho sú,
veď spravodlivé sú cesty jeho všetky.
Boh verný je a bez neprávosti,
spravodlivý a statočný.
5 Zle sa k nemu zachovali synovia nezdarní.
pokolenie zlé a zaťaté.
6 Ci takto splácate pánovi,
ľud zadubený a zaťatý?
Ci vari nie je on otec tvoj, ktorý ťa stvoril,
či vari nie on ťa učinil a pevne postavil?
JI.
•7 Spomni si na dni zašlé dávno,
uvážte roky pokolení všetkých!'
Otca svojho sa spýtaj a on ti vyjaví,
starcov svojich a tí ti rozpovedia:
8 kedy kraje určoval Najvyšší národom,
kedy podelil synov Adamových,
vymedzil národom hranice
dľa počtu synov izraelských.
9 Podielom Pánovým je totiž ľud jeho.
Jakub je údelom dedičstva jeho.
*10 Našiel ho na pustej zemi,
na mieste divokom, v revúcej pustine.
Ujal sa ho a pozor dával naň,
striehol ho jak zrenicu oka.
11 Jak orol zobúdza svoje hniezdo,
krúži nad svojimi mláďatmi,
tak rozopäl krídla svoje, schytil ho,
niesol ho na perutiach svojich.
IZ Pán sám ho viedol
a nijaký cudzí boh nebol mu na pomoc.
■13 Doviedol ho na výšiny zeme,
sýtil ho poľnými plodami,
sať mu dal med zo skaly
a olej z tvrdého kremeňa;
1—ú Ide o najvážnejšiu vec, preto si Mojžiš volá za
svedkov celý svet, nebesá í zem. Ony budú sved­
kami Mojžišovej výstrahy a toho, čo Boh uskutoč­
ni v čase. Svojimi slovami chce Mojžiš obmäkčil
srdcia tudu, chce ich zúrodnit, aby zostali verné
Pánovi. Predmetom plesne jc Pán, jeho skutky,
prelo si pleseň zasluhuje, aoy ju Tud vypočul,
a tým vzdával Bohu česť. — Skala (v. 4), Boh je
Skalou, pretože sa nemení a je verný vo svojich
prísľuboch u Jc aj pevnou ochranou pre svoj Tud.
7 ti. Mojžiš so prihovára k budúcim pokoleniam a
prelo hovorí z Ich hľadiska, uvažujúc o tom všet.
kom, ako sa Pán staral o Tud, pokým ho nevovic.
dol do zasľúbenej zeme, kde ho obdaril pozemský,
mi dobrodeniami. „Vymedzil národom hranice“
(v. B), t. j. kanaánskym kmeňom, ktorých územie
v budúcnosti mali zaujať Izraeliti.
10—12 Našiel — v zmysle, že Pán našiel Izraela ako
zatúlanú ovcu na nebezpečnom mieste. Potom sa
staral s otcovskou láskou o svoj ľud za celý čas
putovania po púšti, kým ho nedoviedol na bezpeč­
né miesto, do zasľúbenej zeme.
13 Výšiny zeme sú palestínske vrchy. Na nich ras­
tú stromy, z ktorých ovocia sa dá pripraviť sladká
šťava a olej (palmy a olivy). V Palestíne v tých
časoch žili včely nadlvoko. Zdržiavali sa v skal­
ných dierach, v jaskyniach, v dutých stromoch
a v hustých kriakoch (1 Sm 14, 24—27). Oliva sa
najlepšie drží v kamenistej pôde, preto možno po­
vedať, že olej je z tvrdého kremeňa.
14 SZ
209
i maslo kravské i mlieko ovčie 14‘
s tukom jahňacím a baraním.
Býkov z Bášanu a kozlov
s mastným jadrom pšenice,
a krv viniča si pil, víno prevzácne.
III.
Jedol Jakub a nasýtil sa,
stučnel miláčik a spriečil sa, 15*
stučnel, vykŕmil sa, vypásol sa;
zanechal Boha, Tvorcu svojho,
pohrdol Skalou svojej spásy.
Dráždievali ho cudzími bohmi, 16
rozhorčovali ho ohavnosťami.
| Obetovali besom, čo nie sú bohmi, 17*
i bohom, o ktorých tušenia nemali.
i Novým, čo prišli nedávno,
; ktorých si neuctili otcovia vaši.
1 Skalu si zanedbal, ktorá ťa zrodila, 18
a zabudol si na Boha, Tvorcu svojho.
I
lv.
A videl Pán a pohrdol, 19
; rozhnevaný od synov a dcér svojich.
A riekol: „Tvár svoju pred nimi ukryjem, 20
• uvidím, aký im koniec bude,
J veď pokolením zvrhlým sú,
| synovia, v ktorých viery niet.
Oni mňa dráždili tým, ktorý nie je boh, 21 ‘
i rozhorčovali mňa klamnými modlami
I svojimi.
I Veď ja ich podráždim tým, ktorý nie je ľud,
I — pochabým národom ich rozhorčím.
Bo oheň zažal sa od hnevu môjho 22*
a páľou prenikne až na dno podsvetia,
; a zhltne zem i plody jej,
a do tla vypáli základy hôr;
a nakopím im nešťastí na nešťastia 23’
a vypustím na nich všetky šipy svoje.
Umoria sa hladom a spália horúčkou 24
a nákazou odpornou.
A poštvem na nich zuby zverov,
i po zemi s jedom sa vlečúcich.
Zvonku Jch zničí meč 25*
, Bááanský kraj bol známy chovom dobytka (Nm 14
, 21, 33). Mastné Jadro pšenice čiže najlepšiu pšenič-
: nú múku. Krv viniča — víno, mušt,
' V hojnosti životných darov Izrael zabudol na 15 n.
i Pána. Na miesto toho, aby sa poďakoval za dary
. svojmu Pánovi, opustil ho n oddal sa modlárstvu.
i Miláčik, hebr, ješurún, označuje Izraela. V slovách
I však badaí trpkú Iróniu.
O ktorých tušenia nemali, t. j. Pána mohli po- 17
znať z jeho skutkov a zo starostlivosti, ktorú im
preukazoval. O bohoch pohanských, Čo uctievali
kanaánske národy, nevedeli však Izraeliti mnoho.
Boli to teda, noví bohovia pre Židov. Mala to by f
prísna výstraha pre Židov, aby sa chránili modlo­
služby.
Hnev Boží sa prirovnáva k ohňu, ktorý páli 22
a ničí všetko na ženu i pod zemou (Iz 1, 31; 11,
18 atď.).
Slpy sú Božie tresty o navštívenie. 23
Na bojiskách popadajú a doma pohynú od stra- 25
úhú a násil a, Co bude páchal nepriateľ.
 210 Deuteronomium 32
a úžas v komorách:
mladíka tak ako i pannu,
kojenca so starcom."
V.
•26 Vyriekol by som: „Vnivoč ich privediem,
pamiatku na nich u ľudu vyhladím”,
27 keby som sa pýchy nepriateľa nebál,
by ich protivníci zle to nechápali,
by snáď nevraveli: „Naša ruka prevládala,
nie Pán to všetko urobil!"
'28 Lebo ten ľud je bezradný
a vnímavosti nieto v nich.
29 Keby múdri boli, chápali by to,
spoznali by, aký koniec čaká ich:
30 Akože, jeden prenasledovať bude tisíce
a dvaja zaženú desaťtisíc?
Ci nie zato, že vlastný Boh ich predal
a Pán ich vydal?
31 Veď nie naroveň Bohu nášmu je ich boh,
aj nepriatelia naši sami sú svedkami!
'32 Naisto, zrévy Sodomčanov ich réva pochádza
a z rolí gomorských;
ich hrozno je hrozno otravné,
strapce má horkasté.
33 Dráči jed je vino ich
a hadia žlč ukrutná.
34 Vari sa to u mňa neopatruje,
spečatené v mojich pokladniciach?
35 Moja bude pomsta a odveta
v deň, keď podlomia sa im nohy.
Veď ich deň záhubný približuje sa
a ich krutý osud nablízku je.
VI.
•36 Lebo Pán uchránil právo ľudu svojho
a milosrdný bude k sluhom svojim.
Keď uzrie ochabovať ruku
a hynúť otrokov ako i slobodných,
3? povie: „Kdeže sú ich bohovia,
skala, ku ktorej sa utiekali?”
36 tí, čo z ich obeti jedávali luk,
obetné vino pijavali od nich?
Nože, nech vstanú a nech vám spomôžu,
a nech sú vám záštitou! '
39 Pozrite: „Ja som sám jediný
a nieto Boha okrem mňa;
ja zabíjam, aj život navraciam,
zraňujem, aj uzdravujem;
a niet takého, čo by z ruky mojej vykĺzol!
26.27 Boh by nacelkom vyhubil izraelský národ, keby
nebral chlad na svoju test. Neurobí to, lebo ne­
chce, aby sa nepriatelia vo svojej nevedomosti pý­
šili, že oni premohli a zničili Izraela (9, 28; Ex
32, 12: Nm 14. 13; Iz 10, 5 atď.).
28—31 Národ, ktorý chce žiť a usiluje sa o svoj poko­
jamilovný a Šťastný život, ten zničiť nemožno.
A tak sa to stávalo v mnohom prípade aj s ná­
rodom židovským, ktorého nepriatelia nezničili
proti jeho a Božej vôli.
32—35 Nepriatelia Izraela pohynú, lebo Ich skutky sú
skutky sodomských nešťastníkov, ich mravná ska­
za chystá im blízky koniec, pretože Pán o všetkom
vie a na všetko pamätá (v. 34).
36 n. Keď ludu bude najhoršie, keď bude blízko zá­
huby, vtedy ho Pán vyslobodí a zachráni.
VIL
Veru, pozdvihujem k nebu ruku svoju *
40
a poviem: „Ziť budem na veky,
keď naostrím si blýskavý svoj meč 41
a priberie sa ruka moja súdu,
vrátim pomstu protivníkom svojim
a tým poodplácam, čo mňa nenávidia.
Napojím krvou šípy svoje 42
a meč môj hltať bude mäso —
z krvi pobitých a zajatých,
z hlavy nepriateľských vodcov!”
Plesajte, národy, nad ľudom jeho, *
43
lebo vypomstí sa za krv sluhov svojich
a splatí pomstu protivníkom.svojim
a očistí svoju zem aj ľud svoj!"
Posledné napomenutia Mojžišove.
— I prišiel Mojžiš a hlasno predniesol všetky *
44
slová tejto piesne ľudu — on a Jozue, syn Nu-
nov. | A keď Mojžiš dokončil všetky tieto slová, 45
ktoré prednášal Izraelovi, | povedal im: „Všet­ 46
ky tieto slová, ktoré vám dnes ohlasujem,
uložte si do srdca a prikazujte ich zachovávať
synom svojim, konať a plniť všetko, čo je pred­
písané v tomto zákone. 1 Lebo nie nadarmo 47
ukladajú sa vám, lež aby ste skrze ne žili.
A keď ich splníte, dlho budete nažive v zemi,
do ktorej sa uberáte, aby ste ju vlastnili, keď
prejdete cez Jordán.”
Boh oznamuje Mojžišovi smrť. —
A v ten istý deň prehovoril Pán k Mojžišovi *48
takto: | „Vystúp tam na pohorie Abarim, na 49
vrch Nebo, ktorý je v kraji Moab oproti Jerichu
a obzri si zem Kanaán, ktorú chcem dať Izra­
elu do vlastníctva, a tam na vrchu zomri! |
: Keď naň vystúpiš, pripojíš sa k Judu svojmu, 50
tak ako keď umrel Aron, brat tvoj, na vrchu
j Hor, a pripojil sa k ľudu svojmu, . pretože ste 51
' sa previnili oproti mne uprostred Izraela pri
I vode Meriba-Kadeš, na púšti Sin; pretože ne­
ohlasovali ste ma ako Svätého uproslred izra-
i ela. | Prelo len zblízka uvidíš zem, ale nevkro- 52
: čiš do zeme, ktorú dám synom Izraela.”
Boh uskutoční svoje hrozby, potresce pohanov 40 n.
i za preliatu izraelskú krv. Autor tuná obraznými
výrazmi chce vypuklejšie zdôrazniť večnú priazeň
। Božiu k svojim verným a zbožným, ktorých v Sta-
I rom zákone reprezentuje národ židovský.
Napokon aj pohania uznajú, keď Pán vyslobodí 43
Izraela z ich rúk, že len Pán Je pravým Bohom.
Prostredníctvom Izraela poznajú ostatné národy
j pravého Boha, ktorého budú oslavovať (2 46, 2;
35, 8; 66, 4 atď.).
Tieto slová sú doslovom k Mojžišovej piesni. •44-47
Izraeliti majú zachovávať všetky zákony, čo obsa­
huje kniha Mojžišova, a majú o nich poúčať svo­
jich synov.
Porov. Nm 27, 12—14. Mojžiš v ten istý deň, 48—52
keď predniesol svoju pieseň, vystupuje na vrch
Nebo, kde zomrie. Nebo, dnes Nebbeh, je na se­
vernej strane pohoria Abarim, ktoré sa tiahne na
východ od Mŕtveho mora. Z vrchu Nebo je nád­
herný pohľad na zasľúbenú zem (Nm 27, 12 n.). —
Pripojíš sa k svojmu ľudu, porov. Gn 15, 15. Boh
• dal predtým zomrieť Aronovi a teraz dáva zomrieť
1 Mojžišovi ďaleko od ľudi, skoro osamote, aby tak-
 Deuteronomium 33
Posledné požehnanie Mojžišovo. —
•33 Toto je požehnanie, ktorým požehnal Mojžiš,
muž Boží, pred svojou smrťou synov Izraela; ;
•2 povedal:
„Od Sinaja prišiel Pán,
zažiaril zo Seiru,
zjavil sa od vrchu Fáran,
došiel k vodám Meriba-Kadeš,
z pravice jeho ohnivý zákon vychádzal pre nich.
3 Miloval národ svoj,
všetci svätí sú v rukách jeho,
a tí, čo sa k nohám jemu blížia,
od neho poučenia obsiahnu.
4 Zákon, čo nám Mojžiš dal,
Jakubovej pospolitosti to dedičstvo.
•5 Kráľom bol miláčkovi,
keď hlavy ľudu zhromaždili sa
s kmeňmi Izraela pospolu.
•6 Nech žije Ruben a nech nezomrie,
hoc malý počtom bude!"
“7 „Toto je pre Júdu” — hovoril:
„Počuj, Pane, Júdov hlas,
to zabránil Tudu vzdávať týmto veľduchom poctu,
ktorá by mohla prekročiť dovolené hranice. Ani
jeden z bratov, Aron a Mojžiš, ktorí viedli Tud do
zasľúbenej zeme, nevošli do nej. Previnili sa svo­
jou nedôverou voči Pánovi na púšti (Nm 20, 12 n.)
□ nevydali svedectvo o všemohúcnosti a svätosti
Božej.
33 Ako patriarcha Jakub požehnal pred svojou
smrťou dvanásť svojich synov (Gn 49, 1 n.), lak
aj Mojžiš požehnáva svoj národ prv, než vystúpi
na vrch Nebo, kde zomrie. Medzi oboma požehná-
niami je veľká podoba. Rozdiely sa dajú vysvetliť
časovým odstupom medzi jedným a druhým po-
žehnaním. Možno tvrdiť, že obidve proroctvá sa
navzájom doplňujú. Mojžiš vidí pred sebou ideál-
ny obraz Izraela, ktorý jc verný Pánovi a ktorý
zachováva zákony, za čo obsiahol ako odmenu
všetky časné dobrodenia.
I Mužom Božim bol Mojžiš, veď bol poslom, pro-
rokom a tak aj zástupcom Božim. Pán sa s ním
stýkal z tváre do tváre.
2—3 V obraze zjavenia sa Pána Mojžiš opisuje, ako
Boh vo svojej všemohúcnosti viedol svoj ľud od
vrchu Sinaji! cez púšť. Seir viď Nm 14, 29. 32.
Fáran porov. Nni 20, 14 n. Ale tu Fáran označuje
hornatý kraj severne od púšte toho istého mena.
Meríba-Kndeš viď Nm 21, 1. Ako slnko ide Boh
pred svojim ľudom, dávajúc mu svoj zákon. Ohni­
vý zákon, je narážka na blesky, ktoré sprevádzali
sinajskú zmluvu a vyhlásenie Desatora (Ex 19, 10
a Dt 4, 11). Svätí — týmto slovom označujú sa
Izraeliti, ktorých Boh ochraňoval, ako by ich nie­
sol vo svojich rukách. „A ti, čo sa . . •“ Mojžiš myslí
na čas, keď Izraeliti stáli na úpätí vrchu Sinaja,
očakávajúc vyhlásenie zákona.
5 Boh bol Kráľom miláčikovi (spravodlivému, pra-
vému), t. J. Izraelitom, keď prijali zmluvu Pá­
novu na Sinaji (Ex 19, 3—8).
6 Prvorodený syn Jakubov, Ruben, už svojím ot­
com bol pozbavený práva prvorodenstvo (Gn 49,
3. 4). Nebude teda Ruben prvým medzi kmeňmi
Izraela, ale nevyhynie. Po Rubenovi mal by na-
sledovať Simeon, Mojžiš ho však vynechá, pretože
podľa proroctva Jakubovho (Gn 49, 7) Simeonovi
potomci mail byť roztrúsení medzi všetky ostatné
kmene. Tak sa aj stalo (Joz 10, 2—9).
7 Proroctvo o Júdovi má formu modlitby. Júdovi
prisľúbil Jakub prvenstvo (Gn 49, 10), preto ho
14-
2Jil
a k ľudu jeho priveď ho,
ruky jeho nech zaň bojujú,
a ochrancom pred nepriateľmi buď mu!"
O Lévim hovoril: a*
„Tvoje tumim a tvoje urim
patria mužovi, čo zasvätený ti je,
čo si ho vyskúšal v Mase,
zastával si ho pri vodách Meriby.
Jeho, čo otcovi a matke povedal: 9*
.Ja ich nepoznám.
a bratom svojim: ‚neviem o vás.,
i o vlastných synoch nič nechcel vedieť;
j lež zachovávali slová tvoje
! a zmluvu tvoju dodržali.
Naúčali Jakuba nariadeniam tvojim 10'
' a Izraela zákonu tvojmu.
! Čuchu tvojmu prinášali obeť tymianu
i a celostné žertvy na oltár tvoj kládli.
Žehnaj, Pane, jeho imaniu 11
a prijmi skutky ich rúk,
po chrbtoch ich nepriateľov bi,
aj nenávistnikov ich, aby nepovstali!"
O Benjamínovi hovoril:
*
12
„Miláčik Pánov nech bezpečne si býva;
on vždy ho bude chrániť
a na pleciach jeho odpočívať bude."
A o Jozefovi hovoril: *
13
„Kraj jeho nech je požehnaný Pánom
darmi nebies, zhora,
• a mora, čo v hlbinách leži,
darmi, čo slnko vyvádza, 14
' darmi, čo mesiace dajú,...
darmi siarodávnych vrchov,
- 15
i .darmi večitých pahorkov,
। darmi zeme a tým, čo ju plni. 16
j Požehnanie toho, čo v kriku sa zjavil,
i nech na hlavu Jozefovu príde,
।
na temä toho, čo knieža je medzi bratmi!
'■ Krása jeho jak prvorodeného býka nech je, 17
jeho rohy ako bývola rohy nechže sú;
nech nimi ubija národy všetky
,
napospol až na kraj sveta!"
Mojžiš uvádza pred Lévim. Mojžiš žiada vedúcemu
kmeňu šťastlivý návrat z boja.
O urlm a tumim viď Ex 28, 29 n. Posvätné 8
žreby dostali sa do opatery Aronovi a po ňom
jeho nástupcom, veľkňazom, ktorí majú byť z kme­
ňa Léviho. Masa viď 17, 1—7; Dl G, 7; Merlba
porov. Nm 20, 13. 24.
Vernosť levitov k Bohu osvedčila sa najmä pri g
potrestaní tých, čo sa klaňali zlatému teľaťu.
Vtedy leviti zavraždili mnohých spomedzi tých, čo
sa previnili, nedbajúc ani na zväzky pokrvenstva
a príbuzenstva (Ex 32, 25—29).
Tieto verše sa dotýkajú služby levitov pri svä- 10—11
tynl a Ich učiteľského poslania v Izraeli (Lv 10,
11). „Bl ich nepr -'iteľov ...“ naráža sn na vzburu
u potrestanie Koreho (Nm 16, I n.).
| Pán bude bývať na pleciach Benjamína. Táto 12
' obrazná predpoveď sa splnila, nakoľko archa bola
zložená na území Benjamína. Vrch Slon a väčšia
• čosť neskoršieho Jeruzalema boli na území, čo sa
’ dostalo kmeňu Benjamínovmu.
| Porov. Gn 49, 22—20. V Jozefovi Mojžiš po- 13—H
žehnáva kmeň Efraimov n Manaseho.
 212 Deuteronomium 33—34
•18 O Zabulonuín hovoril:
„Raduj sa, Zabulon, na cestách svojich
a ty, Isachar, vo stanoch svojich!
19 Volať budú na vrch národy,
tam žertvovať budú obete pravé.
Bohatstvo mora budú požívať
a ukryté poklady piesku."
♦20 O Gadovi hovoril:
„Nech je požehnaný ten. čo Gada rozšíri!
Sťa lev si leží tu
a trhá rameno i hlavu.
21 Vyhliadol si to najlepšie,
čo dostať sa malo vodcovi.
S náčelníkmi ľudu ponáhľal sa
a spravodlivosť Pánovu vykonal
a rozsudok jeho spolu s Izraelom."
*22 A o Dánovi hovoril:
„Dan len mladý je,
čo vyrazí z Bášanu".
•23 O Neftalim hovoril:
„Neftali oplýva šťastím,
naplnený požehnaním Pána,
západ a juh nech mu je vlastníctvom!"
•24 A o Aserovi hovoril:
„Medzi synmi požehnaný je Aser, •
nech je vyznačený medzi svojimi bratmi!
V oleji namáčaj si nohu svoju!
•25 Nech závory jeho sú železo a meď,
a ako dni tvoje, nech je sila tvoja!"
*26 „Niet iného, ako je Boh miláčkov,
ktorý po nebesiach ide ti na pomoc
a v nádhere svojej na oblakoch.
27 Tam hore je sídlo jeho,
tu dolu ramená jeho večité sú;
pred tebou zaháňa nepriateľa
a hovorí: »Nech na prach zdrvený jeh
•28 A bývať bude Izrael v bezpečL
prameň Jakubov osve,
v zemi oleja a vína mladého,
a nebo jeho bude rosou vlažiť.
18_ 19 Viď Gn 49. 13—15. Potomci Zabulonovi a Isa-
charovi privedú národy na vrch S:on. Na svojich
obchodných cestách privedú k viere v pravého
Bohu mnoho príslušníkov iných národov.
20.21 Porov. Gn 49, 19. Gadovci dostali svoje územie
v Zajordánska (Nm 32, 3. 6. 25 n.), ale ukázali sa
aj ako udatní bojovníci pri dobývaní Palestíny
(Joz 4. 12).
22 Aj Dan bude udatný v boji. V bášanských *ho
• rách vtedy boli ešte levy.
23 Kmeňu Neftaliho dosialo sa územie na západ
a na juh od Genezaretského jazera (Joz 19. 32—39).
24 Samotné meno Aser značí požehnaného. Aser
bude mat najúrodnejšiu zem. prelo bude najviac
požehnaný medzi svojimi bratmi.
25 Aser bude bývať v bezpečí, nikto sa ho ne­
opováži vyrušiť.
26 n. Myšlienkove tento verš sa zapája na v. 5.. ho­
vorí opňí o celom Izraelovi. Pán bude ochraňovať
Izraelitov z nebies Boh jc všade: sídli na nebi,
aie koná a je pri'omný aj na zemí.
23 Prameň Jakubov t j. potomci Jakubovi budú
mat svoje vlastné územie.
Šťastlivý si Izrael! Kto sa ti vyrovná, 29
národ, čo spásou ti je Pán?
1 On je štítom tvojim ochranným,
i on je mečom tvojím slávnym;
i nepriatelia budú sa ti líškať
a ty po šijach šliapať im budeš."
Mojži šova smrť. — Potom vystúpil Moj- 34
*
žiš na Moabské výšiny, na vrch Nebo, končiar
; to pohoria Fasgy, čo je oproti Jerichu. A Pán
i ukázal mu celý kraj od Galaádu až po Dan, )
I celý Neftalim a krajinu Efraim, i Manase a celé 2
: územie Júdovo až k západnému moru; ; a aj 3
južný kraj s okrajom roviny od Jericha až po
Segor. j A Pán mu riekol: „Toto je tá zem. 4
o ktorej som prisahal pred Abrahámom, Izá-
1 kom a Jakubom: »Dám ju potomstvu tvojmu!.
I Dal som ti ju uzrieť na vlastné oči, lež nevkro­
číš do nej!" A nato zomrel Mojžiš, služobník 5
' Boží, v zemi Moab, podfa rozkazu Pánovho. '
: A pochovali ho v Údolí v zemi Moab, naproti 6-
Bet-Peoru, ale nikto nevie o jeho hrobe ani po-
: dnes.
Mojžiš, najväčší prorok. — Keď Moj- 7-
| žiš zomrel, mal 120 rokov; oči sa mu nezaka-
i lili, ani jeho životná sila sa nepodlomila. Sy- 8
■ novia Izraela oplakávali ho na Moabskej stepi
po tridsať dni. Keď sa dni smútku minuli.
Jozue, syn Nunov, ukázal sa plný duchom 9*
; múdrosti — veď naň vložil Mojžiš ruku —
i a počúval ho Izrael a robil tak, ako to bol pri­
kázal Mojžišovi Pán.
Lež odtedy neobjavil sa v Izraeli ani jeden 10
*
prorok podobný Mojžišovi, s ktorým by sa stý-
; kal Pán z tváre do tváre, ani (podobný) v zá- 11
I zrakoch a všetkých znameniach, ktoré mu roz-
| kázal robiť v Egypte na faraónovi, na všetkých
jeho služobníkoch a na celej jeho zemi, ani 12
v nesmiernej a divotvornej moci, ktorú vyko­
nával Mojžiš pred celým Izraelom.
Mojž'.š vykonal to. čo mu rozkázal Pán (3, 27; 1
32. 49): vystúpil na vrch Nebo. Z vrchu Nebo mož­
no vidieť Hermon na severe Palestíny, Galilejské
vrchy v okolí Genezaretského jazera, Hcbal a Ga­
rizim v Samarii, v území, čo sa dostalo kmeňu
1 Eíraimovmu, a Júdske vrchy nu' západ od Mŕtve­
ho mora. Na severovýchod jc rozhľad z vrchu
Nebo otvorený. Mojžiš teda videl v hlavných obry,
sôch celú zasľúbenú zem.
V Údolí, kde predtým táborili Izraeliti (Nm 21, H
20: Dl 3. 9; 4, 40). Bei-Pcor čiže Fogor (23, 28).
Mojžišov hrob osial ulajený. Boh chcel tým od­
viesť Izraelitov od prílišného kultu Mojžišových
pozostatkov.
Vg má namiesto „jeho životná s'la sa nepodlo- 7
milá“ lekciu: zuby rn mu nokývalí. Hebr, znenie
jc zaručenejšie a zodpovedá kontextu. Mojžiš ne­
umrel na starosť vysilením, ale na Boží rozkaz
(Nm 20 12; 27. 13; Dt 1, 37). Tak umrel aj Aron
(Nm 33. 38).
Porov. Nm 27, 18. 9
Sam Boh vyhlásil Mojžišovu hodno'f nad všet
* 10—12
kých prorokov Starého zákona (Nm 12, 6 n.). Moj­
žiš bol sprostredkovateľom starej zmluvy a v tom­
to ohľade naotaj nemá1. seberovného. Ale v čase
novej zmluvy bol ustanovený iný sprostredkova­
teľ. a Mojžiš v porovnaní s nim bol len služob­
níkom v dome Božom (2:d 3, 2—6): lým vyšším
poslom bo! totižto Ježiš Kristus. Apoštol a Veľ­
kňaz nalej viery (Zid 3. b. a pravý Syn Boží.
 KNIHA JOZUE
Zo samého pomenovania knihy, totiž ‚‚Jo­
zue“, ešte nevyplýva, že Jozue musí byť jej
pôvodcom. Je vrak ústrednou a hlavnou oso­
bou tejto knihy, ktorá rozpráva o rušnej a bo­
hatej činnosti Mojžišovho nástupcu v Palestí­
ne. Preto vhodnejší by bol názov: Kniha
o Jozuem (skratka: Joz).
Svojim obsahom sa zaraďuje medzí prvo­
radé historické knihy. Opisuje totiž dobytie
a rozdelenie zasľúbenej zeme. Vhodné sa dá
rozčleniť na dve časti: prvá hovorí o tom, ako
izraelský národ pod vodcovstvom Jozueho vy-
dobýva Kanaán (hl. 1—12>; druhá zas o roz­
delení vydobytej zeme medzi jednotlivé kme­
ne (hl. 13—22). Táto Časť jé doplnená zprá­
vou o útočištných a levltských mestách. V zá­
vere knihy (hl. 23 n.) sa lúči Jozue so svojim
národom. Povzbudzuje ho. aby verne zacho­
vával zákon Boží, ďalej pripomína svojmu ľu­
du dobrodenia, ktorými ho Boh v minulosti
obdarovával, aby tým úprimnejšie miloval
svojho Boha a neochvejne sa ho pridržiaval.
Konečne slávnostne obnovuje zmluvu ľudu
s Bohom. Na konci knihy je krátka zprava
o smrti Jozueho a Eleazara.
*')
Racionalistická kritika i..hyperkrltlka čas-
to hovorí o Hcxateuchu Kniha Jozue vraj ho-
la pôvodne spojená s predchádzajúcimi spismi
Biblie a tvorila jedno dielo spolu s Pontu-
teuchom (-Pt). Teda Joz nie je samostatné
dielo, ale len posledná časť Šesťzväzkového
spisu, ktorý „moderní“ kritici nazývajú Hexa-
tcuchom. Mojžiš, ktorému nebolo dopriate
vkročiť do zasľúbenej zeme, zomiera pred brá­
nami Kanaánu. Po jeho smrti vodcovstvo v ná-
rode preberá Jozue, aby pokračoval v nedo-
končenom diele svojho predchodcu. Pt sa kon­
čí zprávou o smrti Mojžišovej. Kniha Jozue,
ktorá rozpráva o činnosti Jozueho, nadväzuje,
samozrejme, na koniec Pt, čiže začína písať
dejiny národa izraelského tam, kde Pt pre­
stal. Iba v tomto zmysle možno povedať, že
Joz je pokračovaním Pt.
Joz je samostatné a jednotné, celistvé dielo.
Vidieť to z toho, že usporiadanie a rozčlene­
nie vlastnej látky je prevedené úplne nezá­
visle na Pt. Tak napr, hovorí o údeloch zajor­
dánských kmeňov, hoci o tom už naširoko
pojednával Pt. Predsa však píše o tom, lebo
chce podať svojskú a celistvú zprávu o úde­
loch všetkých kmeňov. Taktiež .v minulosti
nenájdeme stopy, niet dokladu o tom, že by
bola hývala kniha Joz niekedy spojená s Pt
alebo od neho neskoršie oddelená. Hexateuch
nemá teda historického podkladu. Tvrdenie
„nadkritiky“ je preto nielen bezzákladné, ale
aj tendenčné. Chce totiž natiahnuť domnienku
o viacerých prameňoch a redaktoroch Pt aj
na knihu Jozue
Slohová podobnosť Pt a Joz, na klorú nie­
ktorí poukazujú, dá sa ľahko vysvetliť. Podob­
ná reč a Štylizácia v oboch knihách nemôže
nás prekvapiť, keď sl uvedomíme, že vznikli
časove blízko seba. Ďalej treba pripomenúť, že
spisovateľ Joz čerpal z takých prameňov, na
ktorých mohli spolupracovať tí isti pisári, kto­
rých pomoc používal niekedy Mojžiš.
Cieľom knihy nie je podávať len Čistú
históriu doby Jozueho. Podávať len dejinné
záznamy nie je poslaním ani jednej inšpiro­
vanej knihy. Pôvodca na historickom obraze
svojej doby chce upozorniť na dôležitú nábožen­
skú pravdu. Chce dokázal’, že Jahve aj za
čias Jozueho osvedči! svoju vernosť: splnili
sa prísľuby Božie, dané praotcom a Mojžišovi,
že národ Izraela dostane natrvalo Palestínu.
Preto z histórie vyberá len také príbehy, kto­
ré môžu podoprieť dosiahnutie tohto cieľa. Na
niektorých miestach aj výslovne zdôrazňuje,
že Boh splnil svoje sľuby (21, 43—45). V roz­
lúčkovej reči Jozue povzbudzuje ľud, aby sa
i pridržiaval svojho Boha Jahve, lebo on je
,! verný v plnení svojich sľubov.
Kniha Joz bola pravdepodobne napísaná
i' ešte pred začiatkom doby kráľov-
; sk ej. Možno tak súdiť z narážok, ktoré robí
iI spisovateľ na súčasnú dobu. 1) Podľa 1G. 10
iI Kanaánčanla bývajú v Gazere. Neboli tam už
v dobe Šalamúnovej, lebo boli odtiaľ vypudení
faraónom (1 Kŕ 9, 16). — 2) V 15. 63 sa
píše, žc Jehuzejci bývajú ešte v Jeruzaleme.
Takto by nebol písal svätopisec v dobe Dávi­
dovej, ktorý ich vypudil z Jeruzalema v 7.
: roku svojho vladárenia (2 Sam 5, 5—9). - -
I' 3) Za čias spisovateľa Joz sú Gabaončanla
ešte otrokmi svätyne (9, 27). Za Saula už nimi
neboli, lebo ich vyhubil (2 Sam 21). - 4i.
Podľa 6, 25 je smilnica Rachab ešle nažive.
Teda kniha Joz nemohla byť napísaná dlhú
dobu po zaujatí Kanaánu. — 5) V 19, 47 sa
hovorí o počiatkoch presídľovanla Danovcov
; z územia Júdovho na sever. O ich vysťahovaní
zas v Sdc 18, 27. Z toho nasleduje, že rozde­
lenie Palestíny, ako sa podáva v Joz, muselo
sa stať ešte pred touto udalosťou. Mnohí sú
toho náhľadu, že Danovci sa sťahovali pod
nepriateľským tlakom Filištíncov. Joz síce
’ spomína Filištíncov, ale nie v nepriateľskom
zmysle; nikde totiž neprezrádza taký nepria­
teľský postoj voči nim, ako knihy Sdc a Sam.
Pri íl, 22 bola by bývala vhodná príležitosť
pre spisovateľa, aby poukázal, že Filištínci sú
nebezpečným nepriateľom Izraelského národa.
Neurobil tak. Teda kniha Joz bola napísaná
ešte pred dobou Samsonovou.
Spisovateľ knihy Joz nie je nám zná­
my. Živé a presné popisovanie poukazuje na
očitého svedka a súčasníka zaznamenaných
 214 Jozue 1

udalostí Židovské podanie, zachované v Tal-
mude (Traktát Baba-balhra 14b), a tiež kres­
ťanská tradícia, prijatá mnohými kritikmi,
prisudzuje knihu samému Jozuemu. Keby aj
bol pôvodcom knihy nejaký iný Inšpirovaný
spisovateľ, ktorý písal o niečo neskoršie, pred­
sa musel aj tento čerpať látku k svojmu die­
lu zo starých prameňov, ktoré bolí napísané
za čias Jozueho, ako napr, „slová Jozue­
ho“ (21, 26), popis Palestíny, usporiadaný na
rozkaz Jozueho (18, 1—9) a p.
Za doplnky neskoršieho inšpirovaného spi­
sovateľa treba považovať zprávu o smrti Jo­
zueho a Eleazarovej (24, 29—33), taktiež nie­
ktoré udalosti, ktoré sú aj v knihe Joz aj
v Sdc (Joz 15, 13—19 a Sdc 1, S—15; Joz 19,
47 a Sdc 18, 27 rím), ale nedajú sa zaradiť
do doby pred smrťou Jozueho.
Hodnovernosť knihy Joz je dokázaná
mnohými dokladmi v iných biblických knihách,
ako napr prechod cez Jordán (hl. 3) v Ž 113,
3. 5, pád Jericha a záchrana Rachaby (hl. 6)
v Žid 11, 30 n., vykonanie kliatby na Jerichu
(6, 26) v 1 Kŕ 1G, 34, zmluva Izraelitov s Ga-
baončanmi (9. 15) v 2 Sam 21, 1, víťazstvo
pri Gabaone a zázrak so slnkom (10, S—14)
v Sir 46, 4 nn. — Tiež celá židovská a kres­
ťanská tradícia uznávala vždy historickú hod­
novernosť Joz. Politické zriadenie PalesJny,
ako ho poznávame z knihy Joz, je potvrdené
objavmi najnovších vykopávok.
Niektorých zaráža veľký počet zázrakov, o kto­
rých sa hovorí v Joz. Vysvetlenie treba hľa­
dať vo zvláštnych okolnostiach doby. Bez mi­
moriadneho zásahu Božieho sotva by boli Izra­
eliti premohli a zaujali zem mocných, dobre
vyzbrojených a kultúrne vyspelejších obyva­
teľov Palestíny.
Jozue je jednou z najkrajších postáv dejín
Izraela. Bola to nezištná povaha, okrášlená
mnohými čnosťami. Zvlášť vyniká jeho ne­
ochvejná dôvera v Boha. Je tiež výstižným
predobrazom nášho Spasiteľa. Porov, poznám­
ku k 24, 2a—31.

KNIHA JOZUE

Časť prvá — celá zem Hetejcov — až po Veľkú more

na západe slnka bude územím vaším, i Nikto 5’
Dobytie Kanaánu, 1, 1—12, 24. ti nebude môcť odolať po všetky dni tvojho
života. Ako som bol s Mojžišom, tak budem
I. Vtiahnutie do Kanaánu, 1, 1—5, 16. aj s tebou. Nenechám ťa bez pomoci, ani ťa
Prípravy, 1, 1—18. neopustím. | Buď silný a udatný! Ty máš pred­ 6
sa odovzdať tomuto ludu do dedičného vlasť
•1 Boh povzbudzuje Jozueho. — Po nictva zem, o ktorej som pod prísahou sľú­
smrti Mojžiša, služobníka Pánovho, prehovo­ bil ich otcom, že im ju dám. | Len buď silný 7
ril Pán k Jozuemu, synovi Nunovmu, služob- a veľmi udatný! Starostlivo zachovávaj celý
•2 níkovi Mojžišovmu, takto: | „Mojžiš, služobník Zákon, ktorý ti dal služobník môj Mojžiš! Ne-
môj, je mŕtvy. Nuž vstaň teraz a prejdi cez odchyľuj sa od neho ani napravo ani naľavo,
tento Jordán — ty a všetok lento ľud — do aby si múdro konal všetko, čo podnikneš,
3 zeme, ktorú ja dám synom Izraelovým. | Dám j Nech sa nevzďaľuje kniha tohto Zákona od 8
vám každé miesto, na ktoré vkročí vaša no- tvojich úst! Premýšľaj o nej vo dne i v noci,
•4 ha, ako som to prisľúbil Mojžišovi. | Od Púšte a aby si starostlivo zachoval všetko, čo je v nej
od Libanonu až po Veľkú rieku, po rieku Eufrát1 2*4 napísané. Potom budeš mať šťastie a úspech
vo svojom podnikaní. | Ci som ti neprikázal? 9
1 O smrti Mojžišovej a národnom smútku viď
Nm 20, 12; Dt 32, 48. 51; 34, 4 n. 7 n. Po Mojži­
šovi vodenie izraelského národa preberá Jozue Šéch), severnú hranicu tvorí dolný tok rieky
(Nm 27, 13 nnj. Jozue — hebr. Jehóšúa‘ (skr. Jé- Lcontcs („Voľká rieka“), dnešný Náhr el-Qásimíje.
šúa') = Jahvc je spása, alebo: Jahve, pomôž! Zo „Veľká rieka“ nie je Eufrát (to jc asi glosa) —
Blov; .prehovoril Pán k Jozuemu ..vysvitá, ! ako by sa zdalo podľa Vg — ale Lcontcs. Výraz
že Jozue sa riadi božími pokynmi, svojim počína­ I „celá zem Hetejcov“ nie jc v LXX a ani sa nedá
ním plní vôtu Božiu. Kedy vyzval Boh Jozueho, I dokázať, žc by sa celá Palestína bola nazývala
aby pokračoval v nedokončenom diele Mojžišovom? I „Zemou Hetejcov“, (= Chetitov). Pravdepodobne
Podľa bibľckých údajov (Dt 31,' 14; 34, 6 n.) a tiež i chcel svätopisec týmto výrazom naznačiť severné
podľa mienky lalmudistov by sa zdalo, žc sa tak 1 hranice Palestíny, kde kedysi skutočne bývali
stalo hneď po skončení národného smútku. Ale | Hetejci. Na západe hraničí Palestína so Stredo­
pravdepodobnejšie jc, čo aj psychologicky lepšie zemným morom, pre svoju veľkosť zvaným „Veľké
zodpovedá, že Jozue sa ujal vedenia už v deň I more“. Južnú hranicu vytvára dlhé údolie, ktoré
Mojžišovej smrti. Porov. Dt 31, 7 n.; 31, 23. i sa tiahne od západného brehu Mŕtveho mora až
2 Zo slov: „...prejdi cez tento Jordán...“ vi­ j po „Egyptský potok“ (cn-Nahr), ktorý je na roz-
dieť. že Izraeliti sa vtedy zdržovali neďaleko ' hrani Egypta a Palestíny.
Jordána. Táborili v Sctimc, Či Sittime (Abelsatim ! Boh povzbudzuje Jozueho, lebo jeho úloha nie
— Abhčl hašSillim = Lúka akácii) na moabských I jc ľahká. Jozue sa totiž obáva nielen vonkajších
planinách. Solím bol osi v dnešnom údoli cs- j nepriateľov, ale aj svojho ludu, ktorý sa časlo
Sejále na Ťavom brehu Jordánu, naproti Jerichu. : búril ako oproti svojim vodcom, tak i proti Bohu.
Porov. Nm 33, 49; Joz 2, 1. I Boh mu sľubuje: „Ako som bol s Mojžišom"
4 Hranice Kanaánu — budúcej vlasti Izraelitov — ' v podobných ťažkostiach, „lak budem aj s tebou."
ako sú tu udané (porov. Gn 15, 18; Ek 23, 31; Dt „Neodchyľuj sa od neho" (hebr, mlmménu, suťix
11, 24), kryjú sa v podstate s prirodzenými hra­ i muž. rodu, nevzťahuje sa na „zákon“ — tóra,
nicami: na východe je sýrsko-arabská púšť (.PúU“), 1 ž. r., ale na Mojžiša), t. j. od Mojžiša. Podmienka
na severovýchode zas južné úpiitie pohoria Her- ; úspechu Jozueho: starostlivé zachovávanie Mojži-
mon (výbežok ‚.Anlíllbanonu‘1, dnešný Džebel cš- i šovho zákona.
 Jozue 1—2
Buď silný a udatný, neboj sa a neľakaj sa!
Veď Pán, tvoj Boh, je s tebou pri všetkom,
čo podnikneš!
Jozue pripravuje ľud na prechod.
•10 — I nariadil Jozue náčelníkom ľudu: „Prejdi-
11 te cez tábor a rozkážte ľudu toto: | Pripravte si
-potravu, lebo po troch dňoch prejdete tam za
Jordán a začnete obsadzovať zem, ktorú vám
do vlastníctva odovzdá Pán, Boh váš."
Ú časí zajordánských kmeňov na
•12 dobytí Kanaánu. — Rubenovcom, Gadov-
com a polovici kmeňa Manaseho povedal J6-
13 zue: | „Spomeňte si na rozkaz, ktorý vám dal
Mojžiš, služobník Pánov, keď riekol: »Pán,
Boh váš, udelil vám pokoj a dal vám túto zem.«
14 I Vaše manželky, vaše deti a váš dobytok zo-
.stanú v zemi, ktorú vám za Jordánom dal Moj­
žiš. Vy však, totiž všetci udatní mužovia, vy­
tiahnite ozbrojení na čele svojich bratov a po-
15 máhajte im, | dokiaľ Pán neudelí pokoja vašim
bratom ako vám a dokiaľ aj oni nezaujmú zem,
ktorú im dá Pán, Boh váš. Potom sa môžete
vrátiť do svojej vlastnej zeme a obývať ju, tú
čo vám dal Mojžiš, služobník Pánov, za Jordá­
nom na východe slnka."
16 I odpovedali Jozuemu takto: „Všetko, čo si
nám rozkázal, urobíme a kde nás posielaš,
17 pôjdeme. | Ako sme vo všetkom poslúchali
Mojžiša, tak chceme poslúchať aj teba. Nech
len je s tebou Pán, Boh tvoj, ako bol s Mojž!-
lk šom! | Každý, kto bude protirečiť tvojim slo
vám a neposlúchne všetky tvoje rozkazy, kto­
ré mu dáš, nech zomrie! Len buď silný a
udatný!”
10 n. Náčelníci Tudu, hebr. Sóterim ‚pisári
*, boli po­
dľa našich pojmov úradníci. (Úradníkom mohol
sa stat len ten, kto vedel písať.) Ich funkcia sa
kryla s funkciou niekdajších krajových kniežat
alebo krajových predstavených. Vyhlasovali úradné
nariadenia a staral! sa, aby tieto rozkazy boli aj
plnené.
Podľa rozkazu Jozueho majú sl prichystať po­
travu na tri dni. Manna to Islc nebola, lebo tejto
napadalo vždy len toľko, koľko potrebovali na
jeden deň. Rozkaz bol daný v nádeji, že neskoršie
sa uživia z plodov zeme, do ktorej prídu. — Kedy
vydal Jozue tento rozkaz? Táto otázka sa musí
riešiť so zreteľom na nasledujúcu kapitolu, kde
sa hovor! o vyzvedačoch, ktorých Jozue vysiela do
Jericha. Ide totiž o- časový poslup udalosti. O tri
dni po vyhlásení rozkazu malí Izraeliti prekročiť
Jordán. Ale vyzvedači potrebovali na výzvednú
činnosť viac ako tri dni, lebo podľa 2, 22 okrem
cesty len v horách sa mail skrývať po tri dni. C1
Jozue po návrate vyzvedačov oddialil termín pre.
chodu alebo najprv vyslal vyzvedačov a až po Ich
návrate vydal tento rozkaz? Zdá sa, žc svätopis­
covi nešlo pri písaní o zachovanie prísneho chro­
nologického postupu udalosti, ale chcel podať len
presný obraz o prípravách na prechod cez Jordán
do Kanaánu. Okrem toho treba mať na zreteli vý--
chodný spôsob počítania času, kde aj koniec dňa,
teda zlomok plat! za celý deň.
12—15 O rozdelení Zajordánska medzí Hubenovcov, Ga-
dovcov a polovicu kmeňa Manaseho viď Nm 32.
Mojžišov rozkaz, ktorý tu Jozue pripomína za-
Jordánskym kmeňom, nájdeš v Dl 3, 18 nn. Porov,
tiež Nm 32. Výraz „za Jordánom'
* treba brat zo
stanoviska spisovateľa, ktorý už žije v Predjor-
dánsku, t. j. v západnej Palestíne.
215
Vyzvedači v Jerichu, 2,1—24.
Rachab zachraňuje vyzvedačov.
Jozue, syn Nunov, vyslal tajne zo Setim na 2*
výzvedy dvoch mužov a prikázal im: „Choďte,
vyzvedajte zem, a najmä Jericho!" Nato odišli.
Prišli do domu ženy smilnice, menom Rachab,
kde chceli prenocovať. | Kráľ Jericha dostal 2*
však túto zprávu: „Hľa, v noci vošlo sem nie­
koľko Izraelitov, aby vyzvedali zem!” | Tu 3
poslal kráľ Jericha Rachabe tento odkaz: „Vy­
daj mužov, ktorí prišli k tebe a ubytovali sa
v tvojom dome! Prišli preto, aby vyzvedali
celú zem." | Ale žena vzala obidvoch mužov 4
a ukryla ich. Potom vravela: „Je pravda, pri­
šli ku mne dvaja mužovia, ale ja som nevedela,
odkiaľ sú. | Keď mala byť za tmy brána zatvo- S
rená, mužovia vyšli. Ale ja neviem, kde mu-
V Sittlme, odkiaľ vysiela Jozue vyzvedačov, i
bolo posledné táborišlc Izraelitov v Zajordánsko
(Nm 25, 1). Jericho znamená osi „Mesto mesiaca“
(járéach ,mesiac'). Azda tam niekedy prekvital
kult bohu mesiaca. Izraelitom veľmi záležalo na
dobytí Jericha, lebo mal pre ich ďalší postup do
Palestíny kľúčové postavenie. — Tu sn spomínajú
len dvaja vyzvedači, ale pravdepodobne ich bolo
viac: dvaja z nich sa odvážili vniknúc až do mes­
ta. V starom Oriente bolo vyzvedačstvo celkom
bežnou vecou. V Tébach sa našiel obraz, ktorý
predstavuje, ako Štyria Egypťania bijú palicami
dvoch prichytených hetejských vyzvedačov. Viď
tiež Gn 42. 9 nn.; Nm 13, 26. — Vyzvedači so uby­
tovali u Rachaby, ktorú Pismo sv. nazýva smilni­
cou. Táto okoInosC už dávnejšie robila pohoršenie;
prelo Joz. Flavius a Targum robia z nej krčmár­
ku. A neodporuje to ani skutočnosti, lebo vo vte­
dajšom Oriente krčmárky obyčajne bývali aj že-
nnmi 2icj povesti. Kódex Chamurablho nám to
potvrdzuje (§ 108—111). Podľa tohoto zákonníka
krčmárku bola pod trestom smrti viazaná postarať
sa o to, aby všetkých podozrivých ľudí, ktorí by
sa u nej zdržovali, udala polícii. Je to len doklad
toho, že v krčmách sa naozaj schádzali všelijakí
zločinci a sprisahanci. Je možné, že toto babylon­
ská právo platilo aj v Jerichu. — Od predajnej
ženy mohli sa špióni najviac dozvedieť. Keby sa
boli ubytovali v súkromnom dome, mohli byť
ľahko prezradení, ale v krčme neboli tak nápadní.
— V Novom zákone je Rachab zvlášť pochválená
za to, čo urobila pre Izraelitov. Je pravda, že to
bola hriešnica, ale iste sa obrátila a zanechala
nečestné zamestnanie. V starokresťanskej cirkví
bola zaradená medzi kajúcnice. V Žid 11, 31; Jak
2, 25 sa ospevuje jej pohostinstvo a šľachetný sku­
tok milosrdenstva. Preto bola aj' hodná mimoriad­
neho vyznačenia, bola prijatá dó genealógie Ježiša
Krista (Mt 1, 5). Sv. Otcovia vidia v Rachabe
predobroz Cirkvi sv., ktorá prijíma do svojho lona
pohanov; červený povrazec zas prirovnávajú ku
Krvi Kristovej.
V zpráve, ktorú dostal kráľ Jericha, hovorí sa, 2—4
že vyzvedači prišil do mesla „v noci". Toto ča­
sové udanie odporuje v. 5. Podľa LXX je lepšie
položiť výraz „v noci“ do v. 3. Za súmraku, keď
bola brána ešte otvorená, vošli vyzvedači do mesta
a „v nocí" vošli do krčmy. Vo v. 3. má Vg vsuv­
ku: „To sú vyzvedači“. — Domy v Jerichu, oko
ukazujú vykopávky prevedené v r. 1908—-1011
• Selllnom, Watzingerom a inými, malí rovné slre-
j chy. Na takejto streche mala Rachab ľanové
' pazderie, pod ktorým ukryla vyzvedačov. — Ra­
chab so dopustila lži, ktorá sa nedá ospravedlniť,
! ale toto jej previnenie nemožno prísne posudzo­
vať. Bola to predsa pohanka, ktorá ešte nepoznala
jemnosť mravných zákonov Božích.
 216 Jozue 2—3
žovia odišli. Rýchlo utekajte za nimi! Azda
ich ešte dohoníte.”
6 Polom ich vyviedla na strechu [svojho do-
mu] a ukryla pod ľanovým pazderim, ktoré
mala rozložené na streche.
Mužovia však, (ktori došli s odkazom) pre­
nasledovali ich smerom k Jordánu až k bro-
dom. Len čo sa dostali von títo prenasledova-
telia, hneď zatvorili mestskú bránu.
Vyzvedači sľubujú Rachab e o ch t a-
•8 n u. — Prv než usnuli [ti, čo sa ukrývali, žena]
9 vystúpila k nim na strechu 1 a vravela mužom:
„Viem, že vám dal Pán túto zem; a strach pred
vami doľahol na nás a všetci obyvatelia zeme
10 sa chvejú hrôzou pred vami. Dopočuli sme sa.
že Pán vysušil pred vami vody Červeného no-
ra, keď ste vychádzali z Egypta; a tiež čo ste
urobili dvom amorejským kráľom za Jordá­
nom, Sehonovi a Ogovi, na ktorých ste vyko­
nali kliatbu. : Keď sme sa to dozvedeli, naše
srdce zo strachu ochablo a nikto už nemal od­
vahy proti vám. Lebo Pán, Boh váš, je Bohom
12 hore na nebesiach i dolu na zemi. ; Teraz
však prisahajte mi na Pána, že ako som vám
ja preukázala láskavosť, tak isto aj vy pre­
ukážete láskavosť mojej rodine. Dajte mi spo­
13 ľahlivé znamenie, | že zachováte pri živote
môjho otca a moju matku, mojich bratov a
moje sestry, ako aj všetkých ich príbuzných,
že nás zachránite pred smrťou."
14 A mužovia jej prisľúbili: „Vlastným životom
ručíme za vás, ale len vtedy, keď nezradíte
našu vec. Až nám dá Pán túto zem, preuká­
žeme ti láskavosť a vernosť.”
15 Potom ich spustila oknom po povraze. Jéj
dom sa opieral o múr, bývala totiž pri mest­
•16 skom múre. | Ešte im aj povedala: „Choďte na
7 Prenasledovatelia bežali k jordánskym brodom,
lebo prirodzene sa nazdávali, že vyzvedači sa po­
kúsili utiecť za Jordán, kde mali svoj tábor. Len
čo vybehli prenasledovatelia z mesta, mestskú brá­
nu hneď zavreli. Bola to opatrnosť pre každý prí­
pad. Vyzvedači mohli Rachaby oklamať a zostať
ukryli v meste. Zdá sa, že Rachab počítala s tým.
žc polícia bude pátrať po vyzvedačoch i v meste.
Preto Ich hneď zachraňuje.
í -15 Vyzvedači zamýšľali na streche prenocovať, ale
cite pred usnutím prišla k nim Rachab a hneď
im umožnila útek. Podobne zachránila Michol Dá­
vida (1 Sam 19, 12). — Zdá sa, že celá výzvedná
činnosť mužov sa obmedzila len na rozhovor a Ra-
chabou, vv. 9—14. Pri svojom návrate totiž ozna­
mujú Jozuemu len to, čo počuli od Rachaby;
v. 24 je vlastne opakovaním v. 9. — Seliim pri
vykopávkach starého Jericha našiel viac domkov,
ktoré sa jednou stranou opierali o mestský múr.
Zo striech bol pohodlný prístup na plošinu mest­
skej hradby. — Králi Sohon a Og vládli vo Vý-
chodojordánsku; ich moc siahala až po hranice
Babylonská.
16—2) Na ktorých ste vykonali chcrem (kliatbu), Vg
má: „ktorých slo zabili’* (v. 10). Porov. Lv 27,
28 n.; Dt 2, 34 n. — Vo v. 11 po slovách: .‚Keď
sme sa to dozvedeli", ma Vg vložku: „preľakali
sme sa“, ktorú nemá ani hebr., ani LXX. — Po­
známka o spoľahlivom znamení vo v. 12 chýba
v LXX. ani tu nemá zmyslu. Veď prísaha mužov
by jej mala byť najistejšou zárukou.
Vv. 17—21a sú doplnkom k rozhovoru, ktorý
konči vo v. 14. Nijako-predsa nebolo vhodné, aby
vrchy, aby sa s vami nestretli (vaši) prenasle­
, dovatelia. Skrývajte sa tam po tri dni, kým
i sa nenavrátia prenasledovatelia. Potom môže­
te ísť svojou cestou.”
A mužovia jej vraveli: „Táto prísaha, kto- 17
rou si nás zaprisahala, zaväzuje nás len vte­
i dy, | keď pri našom príchode do zeme privia- 18
! žeš tento červený povraz na okno, ktorým
* si
j nás spustila von, a keď vezmeš k sebe, do
svojho domu, svojho otca, svoju matku, svo­
■ jich bratov a celú svoju rodinu. | Ale kto vy- 19
I kročí z dvier tvojho domu von, toho krv bude
j na jeho hlave a my budeme bez viny. A zao
i opačne, kto bude s tebou v dome, toho krv
i padne na našu hlavu, keby sa ho niekto dotkol.
। | Ale ak prezradíš túto našu vec, nebude nás 20
, viazať prísaha, ktorou si nás zaprisahala.”
i Ona odpovedala: „Nech sa stane tak, ako ho; 21
vorite!" Potom ich prepustila. Keď sa vzdia­
lili, priviazala červený povraz na okno.
Návrat vyzvedačov. — I pobrali sa a 22
prišli na vrchy. Zostali tam tri dni. kým sa
nevrátili prenasledovatelia. Po všetkých ces­
tách ich prenasledovatelia hľadali, ale nenašli
ich.'Potom obidvaja mužovia sa vydali na spia- 23
točnú cestu; zostúpili z vrchov, prekročili Jor
dán a prišli k Jozuemu, synovi Nunovmu. Vy­
rozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo. ' Roz 24
právali Jozuemu: „Pán dal do našich rúk celú
túto zem. A všetci obyvatelia zeme majú pred
nami hrozný strach.”
Prechod cez Jordán, 3, 1—5, 5.
Tábor nn jordánskom brehu. —
Včasráno Jozue vstal a vyrazili zo Setim. Do- 3*
šli k Jordánu, on a všetci Izraeliti. Tam strá­
vili noc pred prechodom. | Po troch dňoch 2
prechádzali náčelníci ľudu cez tábor j a ozná- 3*
í sa dali vyzvedači do rozhovoru s Rachabou vtedy,
| keď už boli spustení z múru dolu. Po v. 21a mo­
hol by byť v. 16. Tieto slová ešte mohla dodať
Rachab, keď sa spúšťali mužovia z mestského
múru.
Podľa Hummelauera pod „Červeným povrazcom"
treba rozumieť nejakú stužku, ktorou so zdobievall
I ženy.
Rachab sa domnievala, žc prenasledovatelia bu- 22 n.
dú pátrať po vyzvedačoch na všetkých cestách,
ktoré vedú k jordánskym . brodom. Preto Im
radí, aby sa uchýlili do hôr západne od Jericha.
Za tri dni mohlo byť stopovanie skončené. Kraj
im umožňoval bezpečný úkryt, lebo je tam dosť
jaskýň (Džebel Qarantel.)
Vo Vg znie v. 1: Jozue v noci vstal a pohol In.
1 tábor. Keď vyrazili zo Selima, došli k Jordánu,
on q všetci Izraeliti, a tam zostali tri dni. Na sa­
mom jordánskom brehu však netáborlll tri dni,
ako by sa zdalo podľa Vg, tam len naposledy
prenocovali pred prechodom Jordánu. „Tri dni"
— viď 1, 11; 2. 22 — boli venované výzvednej Čin­
nosti; posledný deň sa vrátili vyzvedači a nasle­
dujúci deň sa pohol tábor zo Selima.
Archa úmluvy má ukazovať Izraelitom cestu. 3—6
Porov. Nm 10, 33 nn. Nesú ju kňazi. LXX má:
| „kňazi a leviti". Pôvodný text hovorí len o kňa­
zoch (podobne vv. 6. 8. 14; 4, 10. 16). Spojka „a‘*
’ bola ta vložená dodatočne pod vplyvom Nm 4,
। 4 nn, kde sa hovorí, že nosiť archu úmluvy je
povinnosťou levitov. Niektorí sa domnievajú, že
 Jozue 3—4 217

movali ľudu toto: „Keď spozorujete archu rí niesli archu, dotkli sa okraja vôd —
úmluvy Pána, Boha vášho, a kňazov z rodu Jordán však po všetky dni žatvy napĺňal svoje
Lévi, ako ju nesú, vtedy sa aj vy pohnite zo koryto — i vody, ktoré pritekajú zhora, sa za- 16
4 svojho miesta a choďte za ňou! ' Medzi vami stavili a stáli nahromadené ďaleko pri meste
a ňou nech je odstup aspoň dvetisíc lakťov Adam, ktoré leží pri Sartane. Tie však, čo
dlhý — nepribližujte sa k nej — aby ste po­ tečú k Pustému alebo Slanému moru (ktoré sa
znali cestu, po ktorej máte isť, lebo dosiaľ ste teraz nazýva Mŕtve more, odtiekli, až] úplne
po tej ceste ešte nešli." j zmizli. Tak ľud prechádzal oproti Jerichu.
5 Potom nariadil Jozue ľudu: „Posväťte sa! Le­ | Kňazi však, ktorí niesli archu úmluvy Pána, 17
bo zajtra bude robiť Pán medzi vami divy." pevne stáli na suchej zemi uprostred Jordána
G ] Kňazom zas rozkázal Jozue: „Vezmite archu ■ — zatiaľ všetok Izrael prechádzal po suchej
úmluvy a choďte (s ňou) pred ľudom!” I vza­ i zemi — dokiaľ všetok ľud neprešiel na druhú
li archu úmluvy a kráčali pred ľudom. stranu Jordána.
’7 Boli sľubuje pomoc. — Pán však rie­ Postavenie pamätných kameňov.—
kol Jozuemu: „Dnes ťa začnem vyvyšovať pred ' Keď už bol prešiel všetok ľud cez Jordán, po- 4-
zrakom celého Izraela, aby vedeli, že ako som i vedal Pán Jozuemu: i „Vyberte si z ľudu dva- 2
8 bol s Mojžišom, tak budem aj s tebou, j Teraz násť mužov, po jednom z každého kmeňa, ' a 3
však rozkáž kňazom, ktorí ponesú archu úmlu­ । rozkážte im toto: Vezmite si odtiaľto z pro­
vy, toto: „Až vstúpite na okraj vody Jordána, striedku Jordána — z toho miesta, kde stáli
zastavte sa v Jordáne!" nohy kňazov — dvanásť kameňov, prineste
9 Potom povedal Jozue Izraelitom: „Pristúpte ich so sebou a uložte v tábore, kde zostanete
sem a vypočujte slová Pána, Boha vášho!" túto noc.” j Nato povolal Jozue dvanástich mu- 4
10 I i pokračoval Jozue: „Po tomto poznáte, že žov, ktorých vybral zo synov Izraelových, po
živý Boh je medzi vami a že niči pred vami Ka­ jednom z každého kmeňa. | Jozue im vravel: S
naánčanov, Hetejcov, Hevejcov, Ferezitov, Ger- „Choďte pred archou Pána, Boha vášho, do
11 gezejčanov, Amorejčanov a Jebuzejcov: j Hľa, prostriedku Jordána a prineste si každý na
archa úmluvy Pána celej zeme pôjde pred vami i ramenách jeden kameň — podľa počtu kmeňov
12 cez Jordán! | A teraz si vyberte dvanásť mužov Izraelových — 1 aby boli pamätníkom medzi 6*
z Izraelových kmeňov, po jednom z každého vami. Až sa vás raz opýtajú vaše deti: »Co
kmeňa! znamenajú pre vás tieto kamene?. ; odpoviete 7
l.'i Len čo spočinú chodidlá nôh kňazov, ktorí im: „Vody Jordána zmizli pred archou úmlu-
ponesú archu Boha, Pána celej zeme, na vo­ ! vy Pána, keď išla cez Jordán. Preto na večné
dách Jordána, vody Jordána sa rozdvoja. Vody I časy nech pripomínajú tieto kamene synom
však, ktoré pritekajú zhora, zastavia sa ako | Izraelovým, že zmizli vody Jordána!"
jedna hromada." I-----------
I zjavu neudáva, lebo mu ani nebola známa. Svhto-
14 Prechod ľudu. — Ľud vyšiel teda zo svo­ t piscovi išlo len o to, aby ukázal, žc prechod Izra­
elitov je Bohom vykonaný zázrak. O zázračnostl
jich stanov, aby prešiel cez Jordán. A kňazi - prechodu Je svätopisec presvedčený; prelo aj vý­
"15 niesli archu úmluvy pred ľudom, j Len čo no­ slovne pripomína, žc Jordán bol v tej dobe veľmi
siči archy došli k Jordánu a nohy kňazov, kto- rozvodnený. Vzhľadom na zázraky, vykonané
v Egypte o na púšti (Ex 11, 10; 14, 21; 15, 25; 16,
tento raz bola nrcha úmluvy nesená bez obalu 13. 15), možno povedať, že l tu ide len o ml-
n preto podľa Nm 4, 18 n. mail ju niesť len kňa­ moprlrodzený zázrak, t. j. len okolnosti, zo ktorých
zi. — Miesto: „za ňou (t. j. za archou) vo v. 3 má tento Ináč prirodzený zjav nasial, sú zázračná.
Vg: „za nami“ (kňazmi). — Predpis o odstupe Historicky je dokázané, že r. 1267 po Kr. neďaleko
2000 lakťov (asi 1 km) bol daný iste z opatrnosti ed-Dámlje sa zostavilo voda v Jordáne nn Štyri
(porov. 2 Kr 6, 6 n.). Ľud sa má posvätiť pred hodiny. Príčina lohlo zjavu? Niečo severnejšie
zjavením sa Boha; porov. Ex 19, 22; Nm 11, 18. odtiaľ sa zosula do riečišťa nejaká skala, ktorá
vyčnievala nad Jordánom, a úplne zotarasila ko­
7—13 Vykladutclla sú tej mienky, že niektoré úryvky ryto. Až po štyroch hodinách si voda prerazila
3. a 4. hl. sú premiestnená. Jeden pokus uspo­ svoju obvyklú cestu v koryte Jordána. Podobný
riadaniu: 3. 1—5; 3. 10 n. 13; 4, 1—3; 3, Ô. 12; 4, zjav, oký zaznamenáva história z r. 1267, mohol
4—7; 3. Gn. 7 n. Gb. 14—17; 4, B—11. 15—17. 11—14. 1 sa stať oj v dobe Jozueho. Zázračnosť prirodze-
1H—25. — Kedysi Jahve konal zázraky skrze Moj­ j neho zjavu, ktorý so stal v dobe Jozueho, je
žiša a lak dokazoval jeho božské poslanie (Ex 14, | v tom, že nastal práve vtedy, keď bo Izraeliti
31). To isté sa má diať i teraz. — „Zastavte sa potrebovali, a okrem toho Jozue ho deň pred lv m
v Jordáne“ — Vg má: ...v nej (t. j. vo vode). dopodrobna predpovedal.
— O siedmich národoch palestínskych viď Gn 15, Viď poznámku k 3, 7—13, kde je udnný časový 1
20; Ex 3. 8; Dt 7, 1. „Živý Boh“ — ako protiva postup udalosti v hl. 4. Podľa toho' rozkaz, o kto­
mrtvých a nečinných bohov pohonských. rom sa tu hovorí, bol daný Jozuemu ešte pred
15 n. Mesto Adam treba hľadať v dnešnom pahorku prechodom Jordánu. Podľa 3, 12 ho zas Jozue
ed-Dámlje, osi 30 km severne od Jericha, neďaleko oznamuje ľudu.
ústia rieky Vadi-Subán. Naproti je hora Qarn Kamene, ktoré vyniesli z jordánskeho riečišťa, 6
Sartaba, vysoká 379 m, ktorú možno stotožňovať akiste upravili v nejaký pomníkový tvar. O vý-
so Sarthanom. Svätopisec tu podáva dojem po­ i známe tohto pamätníka Sa hovorí vo vv. 7. 22 nn.
zorovateľa z toho zvláštneho prírodného zjavu, I Mal totiž upamätúvať všetky budúce pokolenia na
ktorý nastal práve v dobe prechodu Izraelitov cez । mimoriadnu starostlivosť Jahveho o synov Izra-
Jordán. Na mieste prechodu úplne stiekla voda ‘ elových pri prechode cez Jordán. Pamätník stál
z riečišťa, ale ďaleko na severe pri meste Adam I asi na okraji riečišťa, takže za normálneho stavu
bolo vidieť hromadu zrazenej vody. Príčinu tohto vody bolo ho možno vidieť.
 218 Jozue 4—5
8 A synovia Izraelovi presne vyplnili rozkaz
Jozueho. Vzali z prostriedku Jordána dvanásť
kameňov, ako povedal Pán Jozuemu — podľa
počtu kmeňov Izraelových — priniesli ich so
9 sebou do tábora a tam uložili. ■ Tiež iných
dvanásť kameňov položil Jozue uprostred
v Jordáne, na lom mieste, kde stáli nohy kňa-
zov, ktori niesli archu úmluvy. A sú tam až
podnes. 1*
10 Prechod kňazov. — Kňazi, ktori niesli
archu, stáli uprostred Jordána, kým sa nepre­
viedlo všetko podľa výzvy7 Pánovej, ktorú I
oznámil Jozue ľudu, ako aj všetko, čo rozká­
zal Mojžiš Jozuemu. Ľud však rýchlo prechá-
II dzal. 1 Keď už bol prešiel všetok ľud, pohla sa
12 aj archa Pánova i kňazi pred ľudom. | Rube-
novci však, Gadovci a polovica kmeňa Mana­
seho tiahli na čele synov Izraelových, ako im
•13 bol prikázal Mojžiš. | Asi štyridsaťtisíc vyzbro­
jených mužov tiahlo pred Pánom do boja na
jerišskú step.
14 V tento deň zveličil Pán Jozeuho pred zra­
kom všetkého Izraela, takže s bázňou hľadeli
na neho po všetky dni jeho života, ako kedysi
■ s bázňou pozerali na Mojžiša.
15 Potom prehovoril Pán k Jozuemu takto:
16 | „Rozkáž kňazom, ktori nesú archu svedectva,
17 aby vystúpili z Jordána!" j Nato rozkázal Jo-
18 zue kňazom: „Vystúpte z Jordána!" | A kňazi,
ktorí niesli archu úmluvy Pána, vystúpili
z prostriedku Jordána. Ale len čo sa dotkli;’
šľapaje nôh kňazov suchej zeme, vrátili sa
vody Jordána do svojho riečišťa a tiekli ako
predtým po všetkých jeho brehoch.
•19 Ľud vystúpil z Jordána desiateho dňa prvého
mesiaca a utáboril sa v Galgale, východne od
Jericha.
Význam pamätných kameňov. —
20 Avšak dvanásť kameňov, k'oré boli vyniesli
21 z Jordána, postavil Jozue v Galgale. | Pritom
prehovoril k Izraelitom: „Až sa raz budú pýtať
vaše deti svojich otcov: »Co znamenajú tieto
22 kamene?- — | vtedy takto poučite svoje deti: Po
23 suchu prešiel Izrael cez tento Jordán, i lebo Pán,
Boh váš, vysušil pred vami vody Jordána, kým
ste neprešli — ako to bol kedysi urobil Pán,
Boh váš, s Červeným morom, ktoré vysušil
24 pred nami, kým sme neprešli — | aby uznali
všetky národy zeme, že ruka Pánova je moc­
ná, aby ste sa báli Pána, Boha vášho, po všetky
dni."
Ozvena zázračného prechodu. —
•S Keď sa dopočuli všetci králi amorejski, ktori
13 Vybraní bojovníci tiahli pred Pánom, t. J. pred
archou (porov. Nm 32, 27).
1B Zázračný prechod sa stal 10. nizana (osi kon­
com marca alebo začiatkom apríla).
1 Pôvodné obyvateľstvo Palestíny je tu zadelené
do dvoch skupín: 1. Emorejíanla (Amorejčania»,
obývali prevažne horské kraje, a 2. Kanaánčania,
ktorí boli usadení na nížinách a pri Mori, L j.
Stredozemnom, či Veľkom mori (Vg).
, sídlili na druhej strane Jordána, na západe,
J ako aj všetci králi kanaánski, ktorí vládli pri
Mori, že Pán vysušil vody Jordána pred syn­
mi Izraelovými, pokým neprešli, srdce im
ochablo a všetka ich odvaha proti Iraelitom
zmizla.
I
j Tábor v Galgale, 5, 2—16.
Druhá obriezka. — Toho času riekol 2*
Pán Jozuemu: „Narob si kamenných nožov a
obrež po druhý raz synov Izraelových!’' I A Jo- 3
zue si narobil kamenných nožov a obrezal sy­
nov Izraelových na pahorku Aralol.
S obriezkou totiž, ktorú previedol Jozue, bo- 4
lo to takto: Všetci, ktorí vyšli z Egypta, mužo­
via, všetci bojovníci, pomreli na púšti, na ceste
po východe z Egypta. I Všetci, ktorí vyšli, bo- 5
li obrezaní; ale všetci ti, čo sa narodili na
púšti — na ceste po východe z Egypta — nebo­
li obrezaní. | Štyridsať rokov putovali synovia 6*
Izraelovi po púšti, kým nevymrel všetok ľud,
všetci bojovníci, ktorí vyšli z Egypta. Keďže
neposlúchali hlas Pánov, zaprisahal sa im Pán,
že neuvidia zem — zem to tečúcu mliekom a
medom — ktorú nám chcel dať Pán, ako to .
bol pod prísahou sľúbil ich otcom. | Teraz 7
obrezal Jozue ich synov, ktorí nastúpili miesto
Obriezka pripomínala každému Izraelitovi prí- 2
sľuby Božie a tiež záväzky vyplývajúce z tej
zmluvy, ktorú kedysi uzavrel s Bohom Abrahám
(Gn 17) a neskoršie pod Sinajom celý národ. Keď
porušili na púšti Izraeliti túto zmluvu (Nm 13. 14),
stratila aj obriezka, ako posvätný symbol tejto
zmluvy, svoj význam a platnosť. Preto ani Boh
nenaliehal na toto zavrhnuté pokolenie, aby bola
obriezka zachovávaná. Tak sa stalo, žc niektorí
ju úplne zanedbali, Inl zas podržali ako prázdny
a bezduchý obyčaj, zdedený po otcoch. Na moab­
ských stcp:ach, pred vtiahnutím do zasľúbenej
zeme, Izraeliti slávnostne obnovili porušenú zmlu­
vu u tým dostali aj nárok na všetky prisľúbenia
Božie. Teraz Jozue z rozkazu Božieho znovu uvá­
dza do života aj obriezku, ako vonkajšie zname­
nie tejto zmluvy. Obriezke sa podrobili všetci,
teda i tí, ktorých rodičia len súkromne (viac pod
tlakom zvyku, ako viery) obrezal!. V poslednom
prípade asi postačilo len jednoduché zarezanie do
tela, aby aspoň kvapka krvi vytiekla. Týmto obra­
dom aj súkromná obriezka dostala, svoj význam
a pôsobivosť, čiže stala sa zárukou účastenstva nn
I prísľuboch Božích.
O užívaní kamenných nožov pri obriezke viď
Ex 4, 25. Hoci v bežnom živote sa užívalo ne­
skoršie kovových nožov, predsa pri tomto nábo­
ženskom úkone sa dlho držali nože kamenné. Li­
turgia bola vždy konzervatívna. Porov, zapaľovanie
ohňa od iskry z kremeňa na Veľkú sobotul
Pahorok Aralot (= Predkožiek) je len istý, kto-
| rý vo v. 9. sa nazýva Golgota (Gilgál).
Údaj „40 rokov“ je len zaokrúhlené číslo; 6
presnejšie — 37 rokov. — „Zem tečúca mliekom
I a medom“ — častý výraz v Písme sv., ktorým
chce len vyzdvihnúť pomerne väčšiu úrodnosť
I Palestíny v porovnaní s ostatnými krajinami.
I (Mlieko — bohaté pastviny pre stáda a dobytok;
I úrodné vinice so sladkým hroznom, z ktorého sa
| robí hroznový med, debaŠ — arab, dibs.) Porov.
tiež Ex 3, 8. 17; 13, 5; 33, 3; Lv 20, 24; Nm 13,
27a; 14, B; 16, 13 n. Dt 6, 3; 11. 9; 26, 9. 15; 27,
3; 31, 20; Jer 11, 5; 32, 22; Ez 20, 6. 15.
 Jozue 5—6 219

nich. Boli totiž neobrezaní, lebo po ceste ich Víťazné boje v Kanaáne, 6, 1—12, 24.
neobrezali.
Pád Jericha, 6, 1—27.
•8 Po skončení obriezky všetkého rudu zostali
na tom istom táborišti, až kým sa nevyhojili. Boh dáva pokyny k dobytiu Jeri‘
•9 A Pán riekol Jozuemu: „Dnes som odňal cha. — Jericho zatvorilo brány a bolo uza- 6*
od vás egyptskú potupu.” Preto sa nazýva toto vrele pred synmi Izraelovými. Nikto nemohol
miesto Galgala až podnes. ani vyjsť, ani vojsť.
I riekol Pán Jozuemu: „Hľa, do tvojich 2
•10 Prvá Veľká noc v Pa lesí f ni. — Za­ j rúk som dal Jericho a jeho kráľa i s udatnými
tiaľ, čo synovia Izraelovi táborili v Galgale, mužmi! | Všetci bojovníci, tiahnite okolo mesta! 3
slávili Veľkú noc štrnásteho dňa (prvého) me­ Jeden raz obíďte okolo mesta! Tak to zariadiš
siaca, podvečer, na jerišských stepiach. 1 po šesť dní. | Siedmi kňazi nech nesú pred 4*
11 | A v deň po Veľkej noci jedli z plodov zeme, archou sedem trúb. Siedmeho dňa obíďte mesto
nekvasený chlieb a pražené zrno, práve v ten sedemkrát a kňazi nech trúbia (na trúbach)!
12 istý deň. | Nasledujúci deň prestala manna, | Až zaznie znamenie rohu a začujete hlas trú- 5
lebo mohli sa uživiť z plodov zeme. Potom už by, všetok ľud nech zakričí mocným revom,
Izraeliti nemali manny, toho roku, sa živiii a mestské múry sa zosunú a ľud nech vnikne
plodmi kanaánskej zeme. do vnútra, každý z toho miesta, kde je.”
13 Anjel sa zjavuje Jozuemu. — Keď Jozue dáva rozkazy kňazom a ľu­
bol raz Jozue pred Jerichom, pozdvihol svoj du. — Jozue, syn Nunov, zvolal kňazov a rie- 6
kol im: „Neste archu úmluvy a siedmi kňazi
zrak, a hľa, uvidel stáť pred sebou muža, ktorý
nech nesú sedem trúb pred archou Pánovou!”
držal v ruke vytasený meč’ Jozue k nemu pri­ Nato riekol ľudu: „Choďte a obíďte mesto! 7
stúpil a opýtal sa ho: „Patríš k nám, alebo Ale bojovníci nech idú pred archou Pánovou!”
14 k našim nepriateľom?” ) I odpovedal: „Nie!
Som vodca vojska Pánovho. Práve teraz som Obchôdzky okolo Jericha. — Keď bol 8*
15 prišiel.” í Jozue padol tvárou na zem a poklo­ dal Jozue ľudu tento rozkaz, vyšli siedmi kňa­
nil sa. Potom sa ho opýtal: „Čo chce povedať zi, ktorí niesli sedem trúb pred Pánom, a trú­
Pán môj služobníkovi svojmu?” bili. Archa úmluvy Pánovej však išla za nimi.
| Bojovníci tiahli pred kňazmi, ktorí trúbili 9
•16 Vodca vojska Pánovho riekol Jozuemu: „Vy­ (na trúbach) a ostatok ľudu išiel za archou,
zuj obuv zo svojich nôh, lebo miesto, na kto­ za stáleho hlaholu trúb.
rom stojíš, je sväté!” A Jozue tak urobil. A ľudu nariadil Jozue toto: „Nerobte krik, 10
nech nepočuť váš hlas a z vašich úst nech
e Najväčšie bolesti po obriozkovej rane, spojené
nevyjde ani jedno slovo až do dňa, kedy vám
6 horúčkou, dostavovali sa obyčajne na tretí deň
(Gn 34, 25). Po tejto hromadnej obriezke mohli zavelím: ■kričte!
* Potom zakričte!”
Izraeliti celkom spokojne vyčkať vyhojcnlc v tá­ Tak obišla archa Pánova mesto jeden raz. 11
bore, nebolo totiž odôvodnenej obavy, žc by Ich Potom sa vrátili do tábora a cez noc zoslali
náhle prepadlo ustrážené domorodé obyvateľstvo
(2, 11. 24; 5, 1).
v tábore. | Jozue vstal včasráno. Kňazi niesli 12
B Egyptská potupa — podľa jednej mienky: Egyp­
archu Pánovu. | A siedmi kňazi, ktorí niesli 13
ťania mali tiež obriezku, ale u nich to bola len sedem trúb pred archou Pánovou, kráčali, usta­
prázdna obradnost, ktorá sa stávala terčom vý­ vične trúbiac (na trúby). Bojovníci tiahli pred
smechu a potupy. Po apostáza na púšti (Nm 14) nimi a ostatok ľudu išiel za archou Pánovou
oj obriezka Izraelitov klesla na úroveň egyptskej za stáleho hlaholu trúb.
obriezky. Teraz však, keď Jahve navrátil Izra­
elskej obriezke pôvodný jej význam o práva z nej
I druhého dňa obišli mesto jedenkrát; potom 14
vyplývajúce, zmizla aj rovnosť s obriezkou Egyp­ sa vrátili do tábora. Takto robili šesť dni.
ťanov. — Podľa inej pravdepodobnejšej mienky: Zaujatie Jericha. — Ale siedmeho dňa 15
Pod „egyptskou potupou“ treba rozumieť egyptské
otroctvo, z ktorého boli Izraeliti teraz definitívne
vstali včas, pri východe zorničky, a obišli mes­
vyslobodení, nakoľko už vkročili do zasľúbenej to sedemkrát podľa doterajšieho spôsobu. Se­
zeme a skrze právoplatnú obriezku sa stali zas demkrát obišli mesto len v tento deň. | Keď 16
vlastníctvom Božím. Táto myšlienka sa skrýva zatrúbili kňazi pri siedmej obchôdzke, zavelil
aj v pomenovaní miesta obriezky Galgala (hebr. Jozue ľudu: „Zakričte! Pán vám dal mesto.”
Gilgúl súvis! so slovesom galal ‚váľať‘) — ako by
‚odvalcnle’, t. j. egyptskej potupy. Podľa Vg mesto bolo uzavreté „zo strachu prúd 1
10 Podľa Ex 12, 5 má sa sláviť Pascha (Veľká noc) Izraelitmi'‘.
dňa 14. nizana. Cez Jordán prešil do Galgaly 10. Pri obchôdzkach okolo Jericha majú trubači 4 n.
vydávať len krátke zvuky. Až siedmeho dňa, pri
nizana a 14. nizana slávili Paschu.
siedmej obchôdzke, keď zavelí Jozue kňazom:
16 „Vodca vojska Pánovho“ je ten anjel, ktorý ,,Kričte!" — majú vyludzovať dlhé tóny (v. 16).
povzbudzoval Mojžiša z horiaceho kra (Ex 3, .5). — Mestské múry sa majú tak dôkladne zosuť, že
Aj Mojžiša oslovil kedysi podobnými slovami, ako Izraeliti budú vnikať do mesta nielen bránmnl,
teraz Jozua. Svojou ochranou sprevádzal Izra­ ale každý z toho miesia, kde práve bude stáť.
elitov pri východe z Egypta (Ex 14, 10). Bbh Im Z toho možno vyvodzovať, že nakoniec obsadili
tiež prisľúbil, že ich uvedie ako vodca do zosľú- mesto zo všetkých strán.
benej zeme (Ex 23, 20. 23). Teraz predstupuje pred Vidieť, Že hlahol trúb sa ozýval pri všetkých 0—14
Jozueho ako bojovník, aby ho povzbudil a dodal obchôdzkach a nielen pri siedmej obchôdzke
mu odvahy do nastávajúcich bojov. v posledný deň, ako by sa zdalo z w. 4. 16.
 220 Jozue 6—7

Kliatba vyhlásená nad Jerichom. ktorý by sa odvážil vystaviť mesto Jericho!

17 — Avšak mesto i so všetkým, čo je v ňom, nech Za cenu prvorodeného syna bude klásť jeho
je pod kliatbou zasvätené Pánovi! Len smil­ základy
nica Rachab nech zostane nažive — ona totiž a za cenu najmladšieho syna nasadzovať jeho
a všetci, ktorí sú s ňou v dome — lebo ukryla brány!"
18 vyzvedačov, ktorých sme vyslali. : Len sa A Pán bol s Jozuem a jeho meno sa nieslo 27
chráňte toho, čo je pod kliatbou, aby ste (ne- celou zemou.
zatúžili a) nevzali niečo z toho, čo je prekliato. 1
Tým by ste zvolali kliatbu na izraelský tá- | Pád Haia, 7, 1—8, 29.
19 bor a priviedli ho do nešťastia. 1 Ale všetko Zločin Achanou.— Synovia Izraelovi sa 7*
striebro i zlato a medené i železné náradie prehrešili vierolomnosťou proti kliatbe. Achan
nech je zasvätené Pánovi a uložené do pokladu totiž, syn Karmiho, syna Zabdiho, syna Zera-
Pánovho!" chovho, z kmeňa Júdovho, vzal niečo z pre­
“20 Mestské múry padajú. — Tu ľud kri­ kliateho. Preto vzbĺkol hnev Pánov proti sy­
čal a trúby zazvučaÚ. Keď lud začul zvuk nom Izraelovým.
irúb, všetci zakričali mocným revom. I múry
sa zosuli a lud vnikal do mesta, každý z toho Porážka Izraela pri Hai. — Jozue 2-
miesta, kde bol. Tak zaujali mesto. vyslal niekoľko mužov z Jericha do Haia pri
21 Potom mečom vykonali kliatbu na všetkom, Bethavene, východne od Betela, a vravel im:
čo bolo v meste: na mužovi i žene, mladíkovi „Choďte ta hore a preskúmajte kraj!” Mužovia
i starcovi, na býkovi, ovci i oslovi. vystúpili a preskúmali Hai. i Potom sa vrátili 3
k Jozuemu a povedali mu: „Nech nevystupuje
Rachab s rodinou zachránená. — všetok ľud! Stačí, keď k dobytiu Haia vytiahne
22 Obidvom mužom, ktorí boli v zemi na výzve­ dve alebo tritisíc mužov. Neunúvaj tam všetok
dách, nariadil Jozue: ..Choďte do domu ženy ľud! Veď ich je málo!"
smilnice a vyveďte odtiaľ ženu i všetkých jej 1 vytiahlo tam z ľudu asi tritisíc mužov. 4
príslušníkov, ako ste jej to pod prísahou sľú- Ale boli prinútení dať sa na útek pred haiským
•23 bili!” ’ Mladi mužovia, vyzvedači, išli a pri­ obyvateľstvom. , Pritom zabili z nich Haičania 5'
viedli Rachaby, jej otca i matku, jej bratov a
všetkých jej príslušníkov. Tak doviedli všet- | kliatba (chérem). Jozue na tomto mieste vyhla-
suje kliatbu, ktorá jc spojená s najcitlivejším
kých jej príbuzných a umiestili ich vedľa izra- ( trestom pre starozákonného človeka. Kto by sa
elského tábora. ' odvážil znovu vystavať mesto Jericho, má byť
24 Mesto však, i so všetkým, čo bolo v ňom, ! potrestaný stratou najstaršieho a najmladšieho
spálili ohňom. Len striebro, zlato a medené j syna. Prvorodenec má zomrieť pri započutí a naj­
mladší pri skončení stavby. Pravdepodobne to
i železné náradie vložili do pokladu Pánovho, i treba tak rozumieť, že za svojho života uvidí zo­
25 Ale smilnicu Rachab a jej rodinu so všetkými i mierať všetkých svojich synov, od najstaršieho až
príslušníkmi ponechal Jozue nažive a zostala I do najmladšieho. — V 3 Kr 10, 34 čítame, so
zrejmým poukazom na Joz 0, 23, o Hlclovi z Bc.
medzi Izraelitmi až podnes, lebo ona ukryla tela, ktorý za čiaš kráľa Achaba vystavil Je-
poslov, ktorých vyslal Jozue do Jericha na vý­ ticho, že „za cenu Abirama, svojho prvorodcnca,
zvedy. i kládol jeho základy, a za cenu Seguba, svojho
; najmladšieho syna, nasadil jeho brány." Teda
•26 Jozue zlorečí Jerichu. — Vtedy za­ i Hiel znovu vystavil Jericho I napriek kliatbe
viazal Jozue (ľud) touto prísahou: । Jozueho. Za lakéte počínanie mal ho zastihnúť
' aj trest, ktorý je s kliatbou spojený, t. j. strata
„Zlorečený buď pred Pánhm muž, synov. Ci skutočne aj synovia Hielovi zomreli,
17 Jericho bolo obetované Bohu ako prvotina ka­ o tom sa v 3 Kŕ 16, 34 výslovne nehovorí.
naánskej zeme. V Starom zákone všetky prvotiny i V. 1 v LXX zneje: „Synovia Izraelovi sa do- 1
patrili Bohu (prvorodené!, prvá úroda...). Vše­ pustili veľkého previnenia a vzali niečo z pre­
tok život v meste bol vyhasnutý, tedy ľudia i zvie­ kliateho.“ A vo Vg zas: „Synovia... prestúpili
ratá boli pobití (v. 21). Ostatok spálili. To bol príkaz a prisvojili si. -— Hoci sa dopustil
dôsledok kliatby (chórom). Z kliatby boli vy­ krádeže len sám Achan, predsa celá izraelská
ňaté len predmety zo striebra, zlata, železa a médi pospolitosť je zaťažená spreneverou, vierolom­
20 Svätopisec tu netvrdí, že by sa boli mestskú nosťou. Prelo „vzbĺkol hnev Pánov proti nim."
hradby žosuli pod tlakom mocného revu alebo Previesť chérem do dôsledkov bolo totiž povin-
zvuku trúb. Tak isto neuvádza nejakú prirodzenú 1 nosťou všetkých, celej izraelskej obce. Prelo kým
silu, ktorá by bola spolupričinou jerišskej ka­ trpia medzi sebou nepotrestaného vlnnika, do­
tastrofy. Vykopávky, vykonané Sellinom a Wot- tiaľ všetci sú zodpovední za jeho zločin. Porov.
zingerom na miestach starého Jericha, nám do­ G, 18; 22, 20.
svedčujú, že toto mesto muselo byť zničené pri Betel stál na mieste dnešnej arabskej dedinky 2
hroznom nepriateľskom prepade alebo katastro­ Bclin, asi 17 km severne od Jeruzalema. Viď Gn
fálnym zemetrasením. 28. 29; 31, 13. Bethaven stával na hranici údelu
23—25 Spočiatku Rachab i so svojou rodinou bola Benjamínovho (Joz 18, 2), asi západne od Mach-
ubytovaná povedľa izraelského tábora. Podlá Dt mús (1 Sam 13, 5; 14, 23). Hai bol juhovýchodne
23, 14 bol Izraelský tábor svätý a prelo ani Ra­ od Betina. Niektorí (Guérin) ho hľadajú na mies­
chab nemohla v ňom bývať, dokiaľ sa neočistila, te dnešných ' zrúcanín „Chirbet el Kudeirc", iní
čiže neprijala vieru Izraela a nebola prijatá do (Conder) zas ho stotožňujú so zrúcaninami „Chir­
náboženskej obce izraelskej. Podľa Mt 1, 5 sa bet cl Haijan“, asi hodinu od Belma, iní ináč. — -
vydala Rachab za Júdovca Salmona. Viď tiež po­ Vyzvedači museli „vystupovať" z Jericha do Haia,
známku k 2, 1. lebo jeho nadmorská výška bola omnoho vyššia.
23 Podľa Dt 13, 26 nie je dovolené znovu stavať „... až po Sabarim“ — chýba v LXX. Saba- 5
a upevňovať také mesto, na ktoré bola uvalená rím ako miestne meno je nám úplne neznáme.
 Jozue 7 221

asi tridsaťšesť mužov a prenasledovali ich od I Vinník zistený. — Ráno Jozue vstal a 16
mestskej brány až po Sabarim. Padali ešte aj ' dal nastupovať Izraelu po kmeňoch. I bol ozna­
na svahu (pri úteku). čený kmeň Júdov. . Potom dal nastúpiť rodom 17
Júdovým i bol označený rod Zarchitov. Potom
•6 V žiali volá Jozue k Bohu. — Jozue dal nastúpiť rodu Zarchitov po rodinách a bol
si roztrhol šaty a ležal tvárou na zemi pred označený Zabdi. , Nato dal nastúpiť jeho ro- 18
archou Pánovou až do večera, on totiž a starší । dine po mužoch a bol označený Achan. syn
z Izraela, a sypali si prach na hlavu. ' Karmiho, syna Zabdiho, syna Zerachovho.
7 Potom .povedal Jozue: „Ach, Pane, Bože, pre­ I z kmeňa Júdovho.
čo si previedol tento ľud cez Jordán, keď si
nás vydal do rúk Amorejčanov, aby nás zni­ Vyznanie Achanovo. — Tu povedal Jo- 19
čili? Kiež by sme sa boli rozhodli -zostať na zue Achanovi: Synu môj, vzdaj česť a chválu
a druhej strane Jordána! | Prosím, Pane, čo mám i Pánovi, Bohu Izraelovmu! Priznaj sa mi, čo si
povedať, keď sa Izrael dal na útek pred svo­ urobil; nič predo mnou nezamlčuj!"
9 jim nepriateľom? 1 Dozvedia sa to Kanaánčania i Achan odvetil Jozuemu a vravel: „Ano, ja 20
i všetci obyvatelia zeme, obrátia sa proti nám I som sa prehrešil oproti Pánovi, Bohu Izra
a vyhubia zo zeme naše meno. Ale čo ty uro­ elovmu. Tak a tak som to urobil. ; Videl som 21
bíš pre svoje veľké meno?" totiž medzi korisťou krásny plášť senaársky.
10 Boh odpovedá Jozuemu. — I riekol । dvesto šeklov striebra a zlatý jazyk o váhe
i päťdesiat šeklov. Zabažil som po tom i vzal
Pán Jozuemu. „Vstaň! Načo ležíš na tvári?
som si to. Mám to ukryté v stane, v zemi, a
•11 : Izrael zhrešil. Porušili zmluvu moju, ktorou
som ich zaviazal: vzali niečo z prekliateho. striebro pod tým."
Jozue vyslal poslov. Bežali do Stanu. A hľa, 22
Veď nielenže kradli, ale to aj ukryli a zaradili
12 medzi svoje veci. | Neodolajú synovia Izraelovi ! bolo to ukryté v jeho stane a striebro pod
svojim nepriateľom. Dajú sa na útek pred ; tým! | I vzali to zo Stanu, priniesli k Jozuemu 23
| a ku všetkým synom Izraelovým a položili to
svojimi nepriateľmi, lebo zvolali na seba kliat­
bu. Nebudem s vami, kým neodstránite pre­ i pred Pána.
13 kliate zo svojho stredu. | Vstaň! Posväť ľud : Achan potrestaný.— A Jozue, i všetok 24'
a povedz im: Posväťte sa na zajtrajšok! Lebo • Izrael s ním, vzal Achana, syna Zerachovho —
toto hovorí Pán, Boh Izraelov: Prekliate je , (striebro, plášť a zlatý jazyk), jeho synov a
v tvojom strede, Izrael! Neodoláš svojim ne­ ! dcéry, jeho rožný dobytok, osly a ovce, jeho
priateľom, kým neodstránite prekliate zo staň a všetko, čo bolo jeho ’— a zaviedli ich
•14 svojho stredu. Ráno sa dostavte po svojich | do údolia Achor. | Potom povedal Jozue: „Pre- 25
kmeňoch! A kmeň, ktorý označi Pán, nech tože si nás priviedol do nešťastia, dnes uvrhne
predstúpi po rodoch! A rod, ktorý označi Pán, Pán teba do nešťastia.” Všetci Izraeliti hádza-
nech predstúpi po rodinách! A rodina, ktorú I li na neho kamene a keď ich ukameňovali,
označi Pán, nech predstúpi po mužoch!
15 K:o však bude označený ako držiteľ preklia­ I pokladať, že boli použité posvätné lósy, zvané
tej veci, nech je spálený ohňom — on totiž a It „urim “ a „lumlm“, ktoré mohol používať len
veľkňaz (porov. 1 Sam 23, 6). Boli to dva ČL tri
všetko, čo je jeho — pretože prestúpil zmluvu I kamienky vo veľkftnzskom náprsníku (Ex 2B. 30;
Pánovu a dopustil sa ohavnosti v Izraelovi." i Lv B, 8). Keď sa chcel veľkňaz niečo dozvedieť
| od Boha pomocou týchto Jesov, musel klásť otáz­
Prelo podľa starých prekladov niektorí prekla­ ky tak, že odpoveď mohla byť buď „áno“ alebo
dajú: ....... od mestskej brány ož Ich rozprášili.“ ( „nie“. Porovnaj 1 Sam 14, 37; 23, 2. 11; 30, B;
6—8 O podobných prejavoch smútku viď Gn 37, 34; 2 Sam 2, 1; 5, 19. Jeden kamienok bol označený
Ex 9. 3. 5; t Sem 4. 12; 2 Sam 1, 2; Jób 1, 2. 20; ' asi písmenou alef pre odpoveď kladnú — „áno“
2. 12 a Inde. — Pohanské národy by si vysvetľo­ I- a druhý písmenou tau pre odpoveď zápornú —
vali porážku Izraelitov ako slabosi a nevernosť ■ „nie“. Keď Boh nechcel odpovedať, vlcdy vytia-
(ch Boha Jahve. Tým by utrpelo jeho meno, t. j. | hol veľkňaz kamienok bez označenia. — V našom
jeho česť. Preto tá otázku: „Ale čo ty urobíš pre 1 prípade asi náčelníci kmeňov, rodov, rodín a na­
svoje veľké meno?“ koniec jednotliví mužovia z rodiny Zabdiho pred­
11 Jahve tu jasne poukazuje na príčinu porážky stupovali pred veľkňaza, ktorý zakaždým ťahal
Izraela pri Ilai. Je ňou Achanov zločin, ktorý posvälné lósy. Tak bol od Jahveho označený
zaťažuje celú izraelskú pospolitosť (viď poznámku kmeň Júdov a nakoniec sám Achan. — Keď
k v. 1). Ich vina je viacnásobnú, lebo nielenže । Achan vyznal a priznal svoju vlnu, doznal, že
prestúpili zákaz Boží (G, 1B n.), ale dopustili sa je Jahve vševediaci a tým mu vzdal česť a chvá-
aj krádeže, lebo prisvojili si veci, ktoré patrili . lu. Našil sa u neho rôzne celosti, ako bobylon-
Bohu; potom prehrešili sa vierolomnosťou, pod­ i ský (Vg „červený"), plášť (Scnaár-Babylonsko).
vodom. lebo porušili chércm, ktorý Ich pod prí­ । 200 šeklov striebra (asi 3 kg), kus zlata, kloré
sahou zaväzoval, a pokradnuté veci ukrývali, I malo podobu jazyka a vážilo 50 šeklov (asi 800 gr),
a konečne dopustili sa svätokrádeže, lebo zaob­ I Trest postihol nielen Achana. ale aj jeho ro- 24—26
chádzali s korisťou Bohu zasvätenou, ako so všed­ | dinu. Táto mala účasť na jeho .zločine aspoň tým.
nými vecami. žc o ňom mlčala, tajila ho. Najprv boli ukame­
14—23 Vg: „A kmeň, na ktorý padne lós..— Vin­ ňovaní a potom spálení. Zdvojnásobncný trest mal
ník mal byť zistený lósom. Spôsob losovania sa byť výstrahou do budúcnosti. Hromada kamcn’a
tu neudáva. Možno, žc do osudia sa vložilo 12 bola znakom potupy. — Meno údolia „Achor"
kamienkov s menami jednotlivých kmeňov. A vy­ > súvisí s hebr, slovesom „uchar“ — priviesť
losovaný bol kamienok s menom Júdovým. Na­ 1 nešťastlo. V tomto pomenovaní sa ozývajú slová.
koľko však v hebr, sa nehovorí o lóse, ale že ktoré prcnit'sol Jozue krátko pred Achanovým
Jahve sám označí vinníka, možno oprávnene pred- ukameňovaním.
 Jozue 7—8

•26 spálili ich. I Potom naniesli na nich veľkú hro- Prv si bol vybral asi pattisíc mužov a po- 12
madu kamenia, ktorá jestvuje až dodnes. stavil ich do zálohy medzi Betelom a Haim,
A prudký hnev Pánov prestal. západne od mesta. | Nato rozostavil ľud, totiž 13
Preto sa nazýva meno toho miesta až podnes i všetko vojsko. Stáli severne od mesta, ale
Údolie Ach o r. krídlo siahalo až na západ od mesta. Tejto
noci zišiel Jozue do údolia.
•8 Plán no dobytie Haia. — Nato preho­
voril Pán k Jozuemu: „Neboj sa a neľakaj sa! ' Pád Haia. — Len čo to spozoroval haiský *14
Vezmi so sebou všetok bojaschopný ľud! Vstaň 1 kráľ, tu on, mužovia mesta a všetok, ľud naj­
a vytiahni proti Haiu! Hľa. do tvojich rúk som i väčšou rýchlosťou vyrazili do boja a bežali
dal haiského kráľa, jeho ľud, mesto i územie. v ústrety Izraelovi na miesto oproti púšti. Ne­
2 ' Haiu a jeho kráľovi urobíš tak, ako si uro­ vedel totiž, že mu postavili zálohu na druhej
bil Jerichu a jeho kráľovi! Ale korisť a rožný strane mesta. I Jozue a všetci Izraeliti predstie­ 15
dobytok si môžete vziať. Za mestom postav rali, ako by boli od nich porazení a utekali
zálohu, na jeho západnej strane!" smerom na púšť. | A všetok ľud, ktorý bol 16
-3 Jozue a všetok bojaschopný ľud novstal, aby v meste, bol zvolaný, aby ich prenasledoval.
vytiahol proti Haiu. A Jozue vybral tridsať­ Keď takto prenasledovali Jozueho, vzďaľovali
tisíc mužov, udatných to ľudí, a vyslal ich za sa od mesta. I A v Hai a v Betele nezostal ani 17
*
4 noci. I A dal im tento rozkaz: „Postavte sa do jeden muž, ktorý by nebol vytiahol proti Izra­
zálohy za mestom, na západnej strane mesta! j elovi. Zanechali mesto otvorené a prenasle­
Neodchádzajte ďaleko od mesta! Všetci zostaň- I dovali Izraelitov.
5 le v pohotovosti! ! Ja však i so všetkým ľu­ •Tu prehovoril Pán k Jozuemu: „Zdvihni *16
dom, ktorý je so mnou, vytiahnem proti mestu, j oštep, ktorý máš v ruke, proti Haiu, lebo chcem
Ale keď vyrazia proti nám, ako po prvý raz, | dať ho do tvojej moci!" A Jozue vyzdvihol
6 dáme sa potom na útek pred nimi. | Oni stále oštep, ktorý mal v ruke, proti Haiu. | Sotvaže 19
pobežia za nami, až ich odrežeme od mesta, ruku pozdvihol, záloha okamžite vyrazila zc
[ste si povedia: .Utekajú pred nami, ako po svojho stanovišťa a dala sa do behu. Vnikla da
prvý raz!< My však budeme stále ustupovať mesta, zaujala ho a hneď ho aj podpálila. J Keď 20
7 pred nimi. ! Vtedy vyrazte zo zálohy a zmocni­ sa však haiski mužovia obrátili a zbadali, že
te sa mesta! Lebo Pán, Boh váš, dá ho do dym z mesta vystupuje k nebu, nemali už
8 vašich rúk. | A keď už mesto obsadíte, za^áľte možnosti uniknúť ani sem, ani tam; lebo ľud,
ho! Držte sa slov Pánových! Hľa, toto je môj ktorý utekal na púšť, obrátil sa teraz proti
rozkaz pre vás!" svojim prenasledovateľom, i Keď Jozue a všet­ 21
9 Zálohy proti Haiu. — Keď ich prepus­ ci Izraeliti videli, že záloha zaujala ich mesto
til, odobrali sa do zálohy. Táborili medzi Bete- a že z mesta vystúpil dym, obrátili sa a blb 22
lom a Haim, západne od Haia. haiské mužstvo. I Druhí im zas vyšli naproti
10 Tej noci zostal Jozue medzi ľudom. | Ráno ztotiž mesta. Tak sa dostali medzi Izraelitov; jedni
prichádzali z tej a druhí z onej strany.
Jozue vstal a vykonal prehliadku ľudu. Potom A tak ich bili, že ani jeden z nich nezostal.
spolu so staršími z Izraela tiahol na čele ľudu
’ll proti Haiu. j Všetok bojaschopný ľud, ktorý LXX, kde v. 11b znie: „prišil z protiľahlej strany
bol s ním, vystupoval, približoval sa. až do­ i mesta, od východu, kdežto zálohy boli na zá-
šiel pred mesto. Utáborili sa severne od Haia. j! páde mesta.“ — Miesto: „zišiel Jozue do údolia“
(v. 13b), niektorí prekladajú: ‚‚zostal Jozue medzi
takže medzi nimi a Haim bolo údolie. j ľudom" (Hummelaucr). Ako totiž strávil minulú
26 Ktorá jestvuje až podnes — rozumej v čase pi­ | noc v ßalRalskom tábore (v. 9), tak zas nnslcdu-
sateľa knihy. 1 júcu noc zostal vo vojenskom tábore pri Hai. —
1 n. Boh tu podobne povzbudzuje Jozueho, ako 1, 2. V. 13 chýba v LXX.
Porovnaj tiež Dt 1, 21; 31, 8. Jozue so nemá Jozue predstieral útek do púšte, t. j. východne 14
obávat porážky, lebo keď potrestali Achana, tým od Haia k jordánskym brehom, kde bo) pôvodný
odstránili aj prekážku ďalšieho ich víťazného po­ tábor.
chodu. — Nad Haim má vykonať chcrém, po­ Údaj „a v Betele“ nemá LXX. Je celkom 17
dobne ako nad Jcrlchom, lenže s tým rozdielom, možné, že aj Betelčanla pomáhali Haíčanom.
že z Hala sl môžu odniesť korisť. Viď G. 21—24. ’ Miesto „oštep" má Vg „štít“. — Zdvihnutím 18—29
3 Podľa v. 9 poslal Jozue do zálohy len 5.000 u mávaním oštepa dával Jozue zálohe znamenie,
mužov, kdežto podľa v. 3 ich tam poslal až 30.000. aby vnikla do mesta a aby ho podpálila. — V. 35
A či z tých 30.000 použil do boja len 5.000? Ne­ i nie je v LXX; ruší len súvislosť medzi v. 25 a 27.
vyslal ostatných 25.000 mužov proti mestu Botel? ; Nemožno však porovnávať toto zdvihnutie ruky
Jc pravdepodobné, že číslo 30.000 je zväčšeninou í Jozuovej so zdvihnutými ramenami Mojžišovými
neskoršieho opisovača. । pri bojí proti Amalekilom (Ex 17. 11 nn.). — Len
U—13 Jozue chcel obkľúčiť mesto zo všetkých strán. ] kráľa chytili živého. Pravdepodobne najprv ho
Prelo na západnej strane, medzi Betclom a Haim, zabili (porov. 10, 20), polom obesili na strom (Vg
postavil zálohu 5.000 mužov. Sám však vytiahol , „šibenicu“, LXX „križ“; 1 Sam 31, 10) a pravde-
s vojskom z galgalskôho láborišfa, teda od juhu, j podobne pred západom slnka ho sňali (porov.
obišiel mesto na východnej strane a tábor roz­ Dt 21, 22 n.). Nakoniec mu vystrojili podobný
ložil severne od Hala. Pravé krídlo tohto hlavné­ I pohreb ako Achnrovi (7, 26). — Zo zaujatého
ho voja siahalo ož na západ od mesta, kde bola I mesta najprv vyviedli dobytok, odniesli všetku
pripravená záloha. Len menšie údolie delilo tá­ [ korisť a polom ho zapálili a obrátili na pusté
bor Izraela od mesta Haia. Sám boj plánoval I rumovisko. Ostatných Hajčanov, totiž ženy a tých,
však Jo'.uc na východnej strane. Všbtko podáva I čo nebojovali v poli, pobili pri vykonávaní kliat-
celkom jednoducho — a zdá sa, že pôvodnejšie — ; by (chéremu).
 Jozuc 0—9
23 ktorý by sa bol zachránil útekom. | Ale haiské-
ho kráľa chytili živého a priviedli ho k Jo­
zuemu.
24 Vykonanie kliatby. — Keď boli Izra­
eliti pobili na otvorenom poli, na púšti — kde
boli prenasledovaní — všetkých haiských oby­
vateľov, a. títo všetci popadali pod mečom až
do posledného muža, potom sa obrátili proti
25 Haiu a vyhubili ho mečom. | Všetkých padlých
v ten deň, mužov i žien, sa počíta na dvanásť­
tisíc, všetko to haiských obyvateľov.
26 Ale Jozue nestiahol ruku, ktorú zdvihol
s oštepom, kým nevykonal kliatbu nad všet­
kými haiskými obyvateľmi.
27 Podľa rozkazu Pánovho, ktorý dal Jozuemu,
prisvojili si Izraeliti len rožný dobytok a korisť
tohto mesta.
28 Potom Jozue vypálil Hai a urobil z neho
•2A trvalé zhorenisko, pustatinu až podnes. ' A hai-
ského kráľa nechali visieť na strom? až do
večera. Po západe slnka rozkázal Joz c sňať
jeho mŕtvolu zo stromu. Potom ju hedili blíz­
ko vchodu mestskej brány a nahádzali na ňu
veľkú hromadu kŕmenia, ktorá jestvuje až po­
dnes.
Oltár na hore Hebal, 8, 30—35.
•30 Vtedy vystavil Jozue oltár Pánovi, Bohu
31 Izraelovmu, na hore Hebal, | ako bol prikázal
Mojžiš, služobník Pánov, synom Izraelovým a
ako je napísané v knihe Zákona Mojžišovho,
oltár totiž z nekresaných kameňov, ktorých
sa nedotklo železo. I obetovali na ňom Pánovi
celostné žertvy a prinášali pokojné obety.
32 Potom tam napísal na kamene odpis Moj­
žišovho Zákona, ktorý on bol napisal pred syn-
33 mi Izraelovými. | Všetok Izrael a jeho starši.
náčelníci a sudcovia — ako cudzinci, tak aj
domáci — stáli po oboch stranách archy opro­
ti kňazom, levitom, ktorí niesli archu úmlu
vy Pánovej, jedna polovica z nich na hore Ga­
rizim a druhá polovica na hore Hebal — ako
bol prikázal Mojžiš, služobník Pánov, aby bol
izraelský ľud požehnaný na počiatku.
29 Jestvuje až podnes — porov, pozn. 7, 20.
30--33 o rozkaze Mojžišovom, ktorý tu Jozue plni, viď
Dt I), 29; 27, 2 nn. — Kamene, na ktorých bol
odpis zákona, treba rozlišovať od oltárnych kame­
ňov (Dt 27, 2. 8). Co bolo v tom odpise zákona?
(Dt 0, I—7, 11? A čl „desať prikázaní”. Ex 20,
2 nn; Dt 5, 6 n?) — Úryvok 8, 30—35. má LXX za
9, 2, ale ani tu sa nehodí. Najlepšie je položiť ho
k hl. 2-1. Teda Jozue neobnovoval zmluvu s Bo­
hom dvakrát, ako by sa zdalo z dvoch zpráv (hl.
8 a 24.), ale len raz a to po zaujatí Predjordánska.
keď už bol vyplnil svoju úlohu. — Hora Hebal
bvva obyčajne uvádzanú spolu s horou Garizim.
Porovnaj Dt 11, 29; 27, 4; 12, 13; Joz 8, 33. Keďže
podľa Sdc 9, 7 hora Garizim jc pri meste Siche­
me, teda aj Hebal treba hľadať v jeho blízkosti.
Ak však kladieme tieto hory do blízkosti Siche*
ma, tak ťažko je polom zaradiť túto udalosť do
doby po dobytí Jericha a Ha:a, ktoré ležia omno­
ho južnejšie. Sotva totiž mohli Izraeliti tak rýchlo
preniknúť až do stredu Palestíny. Niektorí to však
pripúšťajú a odôvodňujú celkovým zmätkom oby­
vateľstva, ktoré po prvých víťazných bojoch Iziu-
223
Potom čítal všetky slová Zákona — ako po- 34
žehnanie, tak i zlorečenie 2— všetko tak, ako
je to napísané v knihe Zákona. í Nebolo je- 35
diného slova zo všetkého, čo rozkázal Mojžiš,
ktoré by nebol prečítal Jozue pred celým izra­
elským zhromaždením, i pred ženami, deťmi,
ako i pred cudzincami, kurí s nimi tiahli.
Rokovania s Gabaončaninl, 9, 1—27.
Protiizraelský spolok Kanaánču-
nov. — Keď sa to dozvedeli všetci králi, ktorí 9*
sídlili na druhej strane Jordána, na vrchovine,
na nížine a na celom pobreží Veľkého mora
smerom na Libanon, Hetejci, Amorejčania, Ka-
naánčania, Fereziti, Hevejci a Jebuzejci, | tu 2
sa zhromaždili, aby jednomyseľne bojovali pro­
ti Jozuemu a Izraelitom.
Lesť Gabaončanov. — Tak isto Gaba- *3
ončania počuli, čo urobil Jozue s Jerichom a
Haim. | I pustili sa do ľstivého podniku. Na- 4
brali si potravy, na osly naložili staré vrecia,
ako i staré, dopráskané a pozväzované vínne
mechy. | Na nohách mali starú a zaplátanú 53*
clltov nekládlo im už veľký odpor. Tí však, Čo
tvrdia, žc udalosť tu vypravovaná, so stala hneď
po príchode do Kanaánu (Čo nevyhnutne nevyplý­
va z Dt 11, 29; 27, 2 nn.), hľadajú dvojicu hôr
Garizim a Hebal niekde v blízkosti Golgaly;
a spomínaná obnova zmluvy by sa bola stala ešte
pred pádom Jericha.
Odkaz „to” značí. Čo urobil Jozue Jerichu 1 n.
a Halu (v. 3). — „na druhej strane Jordána” —
v západnej Palestíne. — „Veľké more” — Stredo­
zemné more, viď 5, 1. Západojordánsko jc tu roz­
delené nn tri časti: 1. Vrchovina, totiž vyššie po­
ložené horské kraje, 2. Nížina, ktorá sa tiahne
západne od júdskeho pohoria až po Stredozemné
more, zvaná tiež Scfela, a 3. Pobrežie, nížina pri
Stredozemnom mori severne od Scíely (Saron). —
Medzi spomínanými kanaánskyml národmi LXX
uvádza aj Gerßczejcov. Viď tiež 3, 10; 12, 8. —
Časove by bolo vhodnejšie zaradiť túto zprávu
o vzniku prolllzraclského spolku konaónskych
mestských kráľov niekde pred 5, 1 alebo po 2, 22.
Ako dôvod sl všimni tieto protiklady: spoločná bo­
jová odvaha kanaanskych kráľov (9, 2) a naproti
tomu celkom opačné jednanie Gabaončanov (9,
3 nn.); všeobecná malomyseľnosť po zvestiach
z Východojordánska o víťaznom napredovaní Izra­
ela (5, 1), tu zas najväčšia výbojnosť po páde blíz­
keho Jericha a Haia (0, 1)- Časový postup by mo
hol byť tento: Protiizraelský spolok uzavreli ka­
naánski králi ešte pred prechodom Izraelitov cez
Jordán. Blížiace sa nebezpečenstvo vyburcovalo
v nich odvahu do boja. Po páde Jericho však táto
bojachtivosť a odvaha kleslí a tak spolok kráľov
sa samočinne uvoľňuje a rozpadá. Polom ľahšie
pochopíme aj ľstivé počínanie Gabaončanov.
Gobaon (hebr. Glb’ón), dno»ná dedinka el-Džib, 3—6
osi 10 km scv.-záp. od Jeruzalema; od Galgoly bol
vzdialený nn 40 km. Bolo to dôležité kunnánske
mesto (10, 2). Nakoľko sa tu nehovorí o jeho krá­
ľovi, ale len o starších (9, II), zdá so, že Gobaon
spolu s mestami Kuííra, Berot a Korjatiarim (9,
17) tvoril akýsi spolkový šlát S republikánskym
zriadením. Neskoršie sa dostal Gobaon do údelu
Benjamínovho (18, 25) o bol prehlásený zo kňazské
mesto (21, 17). — O kožených mechoch na vodu
alebo víno viď Gn 21. 14; 42, 25 nn. — „pozvozo-
vane (Vg má „zošívané”) vinne mechy” — pri
diere mech zhrnuli o zviazali remienkom. — ‚.zmlu­
vu” (v. 0) má Vg „pokoj”.
 224 Jozue 9—10
obuv a na sebe zas obnosené šaty. A všetok
chlieb, ktorý si vzali na cestu, bol zoschnutý
a rozdrobený. | Tak prišli k Jozuemu do tábora
6 v Galgale a vraveli jemu i Izraelitom: „Došli
sme z ďalekej zeme. Uzavrite s nami zmluvu!”
•7 A Izraeliti zas hovorili Hevejcom: „Možne
bývate u nás. Ako môžeme s vami uzavrieť
8 zmluvu?" | I povedali Jozuemu: „Sme tvojimi
služobníkmi." A Jozue sa ich opýtal: „Kto ste
9 vy? A odkiaľ prichádzate?" ' Odpovedali mu:
„Z veľmi ďalekej krajiny prišli tvoji služob­
níci pre meno Pána, Boha tvojho. Lebo sme
počuli zvesť o ňom: čo všetko urobil v Egyp-
10 te; | taktiež čo všetko urobil dvom amorejským
kráľom, totiž Sehonovi, kráľovi hesebonské-
mu, a Ogovi, kráľovi bášanskému v Astarote.
U | Tu nám povedali naši starší a všetci obyva­
telia našej zeme: >Naberte si potravy na cestu,
choďte im v ústrety a povedzte im toto: My
sme vaši služobnici. Uzavrite teda s nami
12 zmluvu!® i Toto je náš chlieb! Teplý sme si ho
vzali z domu, keď sme sa vydali na cestu, aby
sme prišli k vám. A teraz hľa, je zoschnutý a
13 rozdrobený! | A toto sú vínne mechy! Boli no-
vé, keď sme ich plnili. Ale teraz, hľa, sú de­
ravé! A toto je náš oblek a naša obuv! Je to
veľmi zodraté od ďalekej cesty."
*14 Tu si vzali mužovia niečo z ich potravy. Ale
15 nevyžiadali si rozhodnutie Pánovo. | A Jozue
dojednal s nimi mier a uzavrel zmluvu, že J nimi až podnes — na mieste, ktoré si (Pán)
ich ponechá nažive. A náčelníci ľudu im to !
potvrdili prísahou. [
i Dobytie južnej Palestíny, 10, 1—43.
1C Lesť vyšla najavo. — Ale tri dni nato, !
čo uzavreli s nimi zmluvu, dozvedeli sa, že
sú zblízka, ba dokonca, že bývajú u nich.
17 i I vytiahli synovia Izraelovi a prišli do ich
miest (tretieho dňa). Ich mestá sú: Gabaon. |
18 Kafira. Berei a Karjatiarim. . Synovia Izra­
elovi ich však nepobili, pretože náčelníci ľu
du sa im boli zaprisahali na Pána, Boha Izra-
7—10 Zmluva (v. 7), ktorú majú Izraeliti no mysli,
bola zakázaná. Sodom kanaánskych národov mali
Izraeliti vyhubiť alebo aspoň si podrobiť. Porov.
Dt 7, 1—10; 17, 13; Sdc 1, 27—36. S ostatnými ná­
rodmi mohli uzavierať priateľské zmluvy, ba pri­
jímať ich do svojho stredu, ak sa ich príslušníci
dali obrezať a uverili v pravého Boha. — ‚‚u nás“
(v. 7. 22), „u nich“ (v. 16), t. j. v ich zemi, v Pa­
lestíne, ktorá podľa prísľubu Božieho patri Izra­
elitom. — Obrat „sme tvojimi služobníkmi“ (v. 8)
jc výraz Čisto orientálnej zdvorilosti. — Na otáz­
ky Jozueho (v. 8) odpovedajú Gabaončania veľmi
vyhýbavo (v. 9), aby mohli zastrieť svoju lesť.
A aby sl ho získali q naklonili k uzavretiu pria­
teľskej zmluvy, nadpriadajú reč nu veľké meno
(slávu) Boha Jahveho, o ktorého slávnych činoch
sa boli, dozvedeli. — O Sehonovi a Ogovi viď Nm
21, 21—35; Joz 2, 10.
14—27 Podľa LXX a Vg pod „mužmi“ (v. 14) treba
rozumieť izraelských náčelníkov. Keďže neod­
mietli ponúknutý pokrm, naznačili Gabaončanom,
že priateľsky zmýšľajú, čiže sú ochotní uzavrieť
s nimi zmluvu. — „Nevyžiadali si rozhodnutie
Pánovo“, hoci mali na to posvätné lósy „urim“
a „tumim“. Viď poznámku k 7, U. Keby boli tak
urobili, neboli by bývali oklamaní. Na tretí deň
vyšla lesť Gabaončanov najavo (v. 16). — „tretie­
ho dna (v. 17) nie je v LXX; ruší tu len súvislosť!
— Keď aj lesť bola odkrytá, predsa ich Izraeliti
; elovho. No všetok Tud reptal proti náčelni
; kom. I Ale všetci náčelníci vraveli zhromaž- 19
1 denému Tudu: „My sme sa im zaprisahali na
, Pána, tak teraz im nemôžeme nič urobiť, i Dar- 20
i mo, musíme s nimi tak zachádzať. Necháme
ich nažive, aby nás nezastihol hnev (Pánov)
pre prísahu, ktorú sme im dali." | Potom im 21
vraveli náčelníci: „Zostanete nažive!" A boli
drevorubačmi a vodármi všetkému ľudu, ako
im prikázali náčelníci.
Podrobenie Gabaončanov. — Jozue 22
si ich dal zavolať a vravel im takto; „Prečo
ste nás oklamali? Hovorili ste: -Bývame ďa­
leko od vás.« A zatiaľ bývate u nás. I A teraz 23
buďte zlorečení a každý z vás musi byť na­
vždy služobníkom, drevorubačom a vodárom.
v dome môjho Boha!" Tu odpovedali Jozuemu 24
takto: „K tvojim služobníkom totiž došla zvesť,
; že Pán, Boh tvoj, sľúbil svojmu služobníkovi
• Mojžišovi dať vám všetku túto zem a vyhubiť
I pred vami všetkých obyvateľov zeme. Mal:
i sme pred vami veľkú obavu o životy i uro­
’ bili sme túto vec. | Teraz, hľa, sme v tvojej 25
moci! Zaobchádzaj s nami, ako uznáš za dobré
' a správne!" [ Tu urobil s nimi takto: Vytrhol 26
ich z ruky synov Izraelových, takže ich nepobi­
' li. | Toho dňa ustanovil ich Jozue za drevoruba- *27
čov a vodárov pre ľud a pre oltár (Pánov) —sú
má vyvoliť.
Odboj amorejskych kráľov. — Tak- 10 *
tiež jeruzalemský kráľ Adonisedek sa dozve­
del, že Jozue dobyl Hai a vykonal na ňom
kliatbu — ako to bol totiž urobil s Jerichom
a jeho kráľom, že tak to urobil aj s Haim a
jeho kráľom — a že Gabaončania uzavreli
s Izraelitmi mier a mohli zostať medzi nimi.
| I veľmi sa báli. Veď Gabaon bol veľkým mes- 2
tom, ako niektoré z kráľovských miest, ba bol
väčší než Hai a mal udatných mužov. Preto 3*
poslal Adonisedek, kráľ jeruzalemský. Oha-
nepobili, lebo prísaha .bola pre nich vecou svä­
tou a najvýš záväznou (v. 18). Jozue však obmedzil
slobodu Gabaončanov. ustanovil Ich zn akýchsi
otrokov svätyne. Urobil tak právom, lebo prísaha
ho zaväzovala ponechať len ich nažive. Nadto ešte
aj akosi zmiernil výrok izraelských náčelníkov
(v. 21), nakoľko mujú^ pomáhať Levitom (v. 23).
Obstarávať drevo a vodu pre svätyňu bolo povin­
nosťou celej izraelskej pospolitosti. Tern t túto
úlohu preberajú Gabaončania. To predpokladá, že
prijali izraelské náboženstvo. Porov. I Krn 9, 2;
Ezdr 2, 43. 70; Neh 7, 47. 50. — „na mieste, ktoré
si (Pán) má vyvoliť“, porov. Dt 12, 5. 11. 14. 18.
21. 26.
Sú nimi až podnes — porov, pozn. 7, 26. 1*7
Jeruzalem (Jerúšálém, predtým skrat. Salem) j
znamená asi: Založil Sálem (meno Božie). — Adó
ní-sedek, Pán môj jc spravodlivý. V dobe Jo­
zueho bo! Jeruzalem obývaný Jebuzejcami. —
O Gabaone viď 9. 3 nn.
Spomínané mestá ležali južne a juhozápadne 3
od Jeruzalema. — Hebron, asi 7 hod. južne od
Jeruzalema; predtým zvaný Karjat-Arbe, Gn 23.
2; 35, 27; Joz 14. 15; 15, 13. 54; 20, 7. — Jerimot.
 Jozue 10 225

movi, kráľovi hebronskému, Faramovi, kráľo­ | Vtedy zvolal Jozue k Pánovi — v ten deň 12
vi jerimotskému, Jafimu, kráľovi lachišskérnu, totiž, keď Pán vydal Amorejčanov do rúk sy­
a Dabirovi, kráľovi eglonskému, tento odkaz: nom Izraelovým — a hovoril pred Izraelitmi:
4 | „Pritiahnite hore ku mne a pomôžte mi, aby „Slnce, zastav sa nad Gabaonom
sme dobyli Gabaon! Veď uzavrel mier s Jo­ a mesiac nad údolím Ajalon!”
5 zuem a so synmi Izraelovými!" I Piati amo- A slnce zostalo štát i mesiac sa zastavil, 13
rejskí králi, totiž kráľ jeruzalemský, kráľ heb- kým sa ľud na svojich nepriateľoch nevypi-m-
ronský, kráľ jerimotský, kráľ lachišský a kráľ stil.
eglonský, spojili sa a tiahli hore so všetkými Ci to nie je napísané v „Knihe spravodli­
svojimi vojskami. Obliehali Gabaon a útočili vých"?
proti nemu. A slnce sa zastavilo uprostred neba
a neponáhľalo sa zapadnút po dobu skoro ce­
6 Bitka pri Gabaone. — Tu poslali ga- lého dňa.
baonskí mužovia Jozuemu do galgalského tá­ Nebolo takého dňa, ako tento — ani pred- 14
bora tento odkaz: „Neodďaluj svojich (ochran­ tým, ani potom, kedy Pán poslúchol na hlas
ných) rúk od svojich služobníkov! Príď čim človeka. Lebo Pán bojoval za Izraela.
skôr hore k nám a zachráň nás! Pomôž nám! Potom sa navrátil Jozue a s ním všetci Izra- 15
Veď sa zhromaždili proti nám všetci amorej- eliti do galgalského tábora.
skí králi, ktori bývajú na vrchovine."
Nato vytiahol Jozue z Galgaly ta hore, on Amorejskí králi pobití. — Tých päť 16 *
totiž a s nim všetci bojovníci, všetko to udat­ kráľov však ušlo a skrylo sa v jaskyni pri Ma-
ní mužovia. kede. | Tu Jozuemu hlásili: „Našlo sa päť krá- 17
•8 A Pán povedal Jozuemu: „Nestrachuj sa pred ľov skrytých v jaskyni pri Makede.” | Nato na- 18
nimi! Veď som ich dal do tvojich rúk! Nikto riadil Jozue: „Privaľte veľké kamene ku vcho­
z nich ti neodolá." du jaskyne a postavte k nej mužov, aby ich '
9 Tu Jozue ich zrazu prepadol — cez celú noc strážili!" Vy však nezostaňte stáť, ale prena- 19
10 totiž tiahol z Galgaly ta hore — | a Pán ich sledujte svojich nepriateľov a buďte im v pä­
uviedol do zmätku, takže im spôsobil veľkú tách! Nedovoľte, aby vošli do svojich miest,
porážku pri Gabaone. Nato ich prenasledovali lebo Pán, Boh váš, dal ich do vašich rúk!"
po ceste vystupujúcej k Bethoronu a bili ich Keď zavŕšil Jozue so synmi Izraelovými mi- 20
až do Azeky a až do Makedy. moriadne veľkým víťazstvom ich porážku, ba
až ich skazu — niektorí z nich sice prebehli
•11 Slnečný zázrak. — Ako tak utekali pred a uchýlili sa do svojich opevnených miest — °
Izraelitmi, práve čo boli na zostupe z Betho- | všetok ľud sa pokojne navrátil k Jozuemu 21 *
rona, tu Pán dopustil, že padali na nich veľké do Makedy (do tábora), lebo nikto už ani len
kamene z neba, až po Azeku. A viac bolo tých, nevrkol proti synom Izraelovým.
čo prišli o život pri ľadovci než tých, čo po­ I rozkázal Jozue: „Uvoľnite vchod jaskyne 22
bili synovia Izraelovi. a vyveďte mi tých piatich kráľov z jaskyne!"
hebr. Jarmúth, 22 km západne od Betlehema. — | A urobili tak i vyviedli mu z jaskyne tých 23
LachiS, dneš. Telí elHasl. osi 37 km západne od piatich kráľov: kráľa jeruzalemského, kráľa
Hcbrona a 3 km južne od Adžlúna. — Eglon, hebronského, kráľa jerimotského, kráľa lachiš-
Adžlún, severne od Lachiša, v nížine Sefcla. — ského a kráľa eglonského. | Keď už boli pri- 24 *
Jeruzalemský kráľ organizuje odboj, z Čoho vidieť,
že mal popredná postavenie medzi juhopaleslin- viedli tých piatich kráľov k Jozuemu, tu zvo-
skymi kráľmi.
»—10 Jahve povzbudzuje Jozueho ako 5, 1. Jozue po
* dzených zjavoch ľudovo, zo stanoviska ľudového
choduje so svojim vojskom po celú noc z galgal­ pozorovateľa (zem sloji a slnce sa toči). Slnce
ského tábora, aby mohol už zrána nečakane na * zastav sa ... (v. 12b) Je želanie, modlitba Jozuova.
padnúť amorejskýeh kráľov. Porov. 1 Sam 11, 11. Pred sebou videl mocného nepriateľa a prelo
— Bclhoron (podľa 10, 3. 5 bol Horný a Dolný s pevnou vierou su obrátil nn Boha a prosil
Bethoron, dnes: ‘Úr el fóká a Bét 'Úr et-tahlá) o priaznivé počasie, o slnečný deň („slnce zastav
bol severozápadne od Gabaona (el-Džlb), asi 4 hod. sa .. .!“ = „svieť!“, pripadne o mesačnú noc, aby
ďaleko. — Azeka bola asi tam, kde je teraz Telí mohol razom zakončiť víťazný boj. Neurčuje Bo­
Zakarjá, v nižine Sefela (15, 35; 1 Sam 17, 1). hu, akým spôsobom má zasiahnuť, ale len prosí
Makeda, asi dnešný el-Murár, južne od Jafy. o pomoc, lebo je presvedčený, že Boh má mnoho
Pod výrazom „veľké kamene“ (v. 11) treba možností vyslyšať jeho prosbu. Boh mu prichádza
rozumieť neobyčajne veľký ľadovec. Búrka spo­ na pomoc ľadovcom. Týmto zásahom Božim sa
jená s veľkým ľadovcom, ktorý pozbavil života želanie Jozueho splnilo (v. 11). Svätopisec pripi­
viacerých než meče Izraelských bojovníkov, bola suje mimoriadne veľké víťazstvo Jozueho zvlášt­
zjavným dôkazom, že „Jahve bojoval za Izraela“ nemu zásahu Božiemu (v. 14). Boh predĺžil deň,
(v. 14). Podobne pomohol Boh Izraelitom Sdc 5; ale akým spôsobom sa to stalo, nie je nám bližšie
1 Sam 7, 10. Porov, tiež 1 Sam 14, 15; 2 Sam ■ známe. Musíme mať stálé na pamäti, že Jozue
18, 8. — Ajalon, dnešná dedinka Jáló, asi 15 km । bol vyvoleným náslrojom v rukách Božích.
západne od Gabaona. I Obdobné prípady viď Sdc Ú, 2; 1 Sam 13, 9; 16
11—15 Slnečný zázrak, vv. 12—14, netreba vysvetľovať i 1 Kr 10, 4.
(ani napriek Sir 46, 4) tak, že by sa bola naša | Miesto „pokojne“ má Vg „zdrav! n v plnom 21
zem skutočne zastavila pri svojom obehu na je­ počte." — Miestne určenie „do tábora“ chýba
den deň. Boh predsa neplytvá nadprirodzenými v I.XX; v Makede totiž nebol tábor, ale v Gol­
silami tam. kde môže dosiahnuť svoj cieľ Iba pri- . gote.
rodzenýml silami a prostriedkami. Pritom nesmie­ Znak to poddanstva porazených n nadvlády 24
me zabúdať, že svätopisec sa vyjadruje o priro- ’ víťazov.
15 sz
 Jozue 10—11

lal Jozue všetkých Izraelitov, a vodcom bojov­ Tak dobyl Jozue celú zem: vrchovinu a Ne- 40
*
níkov, ktorí s ním tiahli, povedal: „Poďte sem 1 geb, nížinu a svahy, aj so všetkými ich kráľ­
a šliapnite na šije týchto kráľov!" I pristúpili mi. Ani jediného neponechal. A na všetkom
a šliapali na ich šije. | Pritom im povedal Jo­ ' živom vykonal kliatbu, ako rozkázal Pán, Boh
zue: „Nebojte sa a neľakajte sa! Buďte smelí Izraelov. | Jozue si ich podmanil od Kadešbar­ 41
a udatní! Lebo takto urobí Pán všetkým va ny až po Gazu, ďalej celú zem Gosen až po
šim nepriateľom, proti ktorým bojujete.” Gabaon. | A všetkých tých kráľov a ich úze­ 42
26 Potom ich Jozue zabil a obesil na piatich mia zaujal Jozue na jeden raz; lebo Pán, Boh
stromoch. A viseli na stromoch až do večera. Izraelov, bojoval za Izraela.
Pri západe slnka ich sňali na rozkaz Jozueho Potom sa navrátil Jozue a s nim všetok
zo stromov a hodili ich do jaskyne, kde sa bob Izrael do galgalského tábora.
skrývali. Ku vchodu jaskyne nahromadili veľ­
kých kameňov, ktoré sú tam až do dnešného Dobytie severnej Palestíny, 11, 1—15.
dňa.
Víťazstvo pri Meromskom jazere.
•28 Boje o južné mestá. — Makedu dobyl — Keď sa to dopočul asorský kráľ Jabin, od­ H'
Jozue ešte v ten deň. Vybil ju mečom, i jej krá­ kázal Jobabovi, kráľovi madonskému, ako aj
ľa, a vykonal kliatbu na nej a na všetkých ľu­ kráľovi semeronskému a kráľovi achsafskému,
ďoch, ktorí boli v nej. Ani jedného neponechal. | ďalej kráľom, ktorí sídlili na severe na vrcho­ *
2
A makedskému kráľovi urobil tak, ako bol uro­ vine, na rovine južne od Kenerota, v nížine a
bil kráľovi jerišskému. na dorskom pohorí pri mori, | tiež východným 3’
29 Z Makedy tiahol Jozue, a s nim všetci Izra­ a západným Kanaánčanom, Amorejčanom,
30 eliti, ďalej do Lebny a bojoval o Lebnu. | Aj Hetejom, Ferezitom, Jebuzejcom na vrchovine.
túto i jej kráľa dal Pán do ruky Izraela. Me­ Hevejcom na úpätí Hermona v zemi Mašľa.
čom pobil všetkých ľudí, ktori boli v nej. Ani | I vytiahli so všetkými svojimi vojskami. Bo! 4
jediného v nej neponechal. Aj jej kráľovi uro­ to ľud tak početný ako množstvo piesku na
bil tak, ako bol urobil kráľovi jerišskému. morskom brehu. A koni i vozov bolo tiež veľ­
31 Z Lebny tiahol Jozue a s ním všetci Izra­ mi — veľmi mnoho. ! Všetci tito králi sa *
5
eliti ďalej do Lachiša. Obliehal ho a bojoval spojili, potom sa pohli a rozostavili pri Me-
32 oň. ' A Pán ho dal do ruky Izraela. Dobyl ho I rómskom jazere, aby bojovali s Izraelom.
na druhý deň a vybil ho mečom, ako aj všet­ I „Vrchovina“ — Júdske pohorie: Ncgeb — kraj
33 kých ľudí, ktorí boli v ňom, tak isto, ako to 40—13
[ južne od Hebrona; „nížina“ — ktorú so rozprc-
bol urobil s Lebnou. ’ Vtedy vytiahol Horám, ; stiera medzi Júdskym pohorím a Stredozemným
kráľ gezerský, na pomoc Lachišu. Ale Jozue morom; — „svahy“ — západné a východné svahy
ho tak porazil, i všetok jeho ľud, že ani jedného | Júdskeho pohoria. — Kadcšbarne, dnes ‘Aln Ka *
j des, celkom na juhu Palestíny, už na Sinajskom
jediného z nich neponechal. | polostrove. — Gaza, mesto v nížine Sefela pri
34 Z Lachiša tiahol Jozue a s ním všetci Izra­ 1 Stredozemnom mori; Gosen — bližšie neznáme
eliti ďalej do Eßlona. Obliehali ho a bojovali |। mesto a jeho okolie v Júdsku. — „na jeden raz“
42) i— na jednej výprave.
35 oň. Dobyli ho v ten deň a pobili mečom. A na Asor (hebr. Chásór; 12, 19; 19, 35), galilejské 1
všetkých ľuďoch, ktorí boli v ňom (v ten deň) 'i mesto v území Neftaliho, západne od Hulského ja
vykonal kliatbu tak isto,. ako to bol urobil zora; buď Chlrbct Churebe alebo Džebel Hadíre,
asi 15 km západne od Hulského jazera. — Asor
s Lachíšom. । bol politickým i vojenským strediskom severných
36 Z Eglona tiahol Jozue a s ním všetci Izraeli­ kráľovstiev (v. 10). Jeho kráľ mal podobné postave­
37 ti proti Hebronu a bojovali oň. | Dobyl ho a vy- nie ako kráľ jeruzalemský; porov, pozn. k 10, 3. —
bil.ho mečom i jeho kráľa, všetky jeho dediny Madon, asi Chlrbct Madín, 9 km západne od Ti­
beriady pri Genezaretskom jazere. — Semeron,
a všetkých ľudí, ktori boli v ňom. Ani jedi­ hebr. Šimrón, v území Zabulonovom (19, 15), asi
ného neponechal. Tak isto, ako to urobil s Eglo- dnešn. Semúníjc, 7 km západne od Nazareta. —
nom, vykonal kliatbu aj na ňom a na všet­ I Achsaf, v území Aserovom (19, 25), asi Kefr Jáslf,
kých ľuďoch, ktori boli v ňom. ' severovýchodne od Akky, alebo Iksáf, južne od
■ kolena rieky Lcontcs.
38 Potom sa obrátil Jozue a s nim všetci Izra­ ' „Vrchovina“, t. j. galilejské; „rovina“ •— jordán-
33 eliti k Dabiru a bojoval oň. | Dobyl ho i jeho | ske údolie, zvané Araba, dnešný cl-Ghór. Ide tu
kráľa, a všetky jeho dediny vybil mečom. Na * o pravý breh Jordána, južne od Genezaretského
(predtým Kcncrotského) jazera. — „Nížina", t. j.
všetkých ľuďoch, ktori boli v ňom, vykonal j| ezdrelonská. — „Dorské pohorie", (Nátót-Dór) —
kliatbu. Ani jediného neponechal. Ako to uro­ výšiny okolo dnešného mesta Tantúra, južne od
bil s Hebronom, tak to urobil aj s Dabirom a J Hajfy, asi úbočia Karmela.
jeho kráľom (tak isto, ako to bol urobil s Leb­ O kanaúnskych národoch viď 3. 10. Východní
nou a jej kráľom). ; Kanaánčania bývali na pravom brehu Jordána, zá­
padní zas pri Stredozemnom mori. — Masfa (hebr.
Mispá) niekne pri Banjás (Cacsarca Phílippi) pri
Sú tam až do dncäného dňa — porov, po-.n 7, 2G. , jordánskych prameňoch, — Hermon, južný výbe-
23-39 Nadväzuje na v. 10. — O Makede viď v. B, 1 žok libanonského pohoria.
o Laehišc, Eglone n Hebrone v. 3. — Lebna, asi Mcromské jazero („Vody meromské“) obyčajne
Chirbel el-benúnl prí Telí el-Hasi; viď pozn. j sa stotožňuje s Hulským jazerom, severne od Ge­
1: v. 3. Gczcr jc Telí el Džczer, južne od Lyddy nezaretského jazera. Niektorí pokladajú Morom zu
(Luddi. Dabir asi 5 hod. juhozápadne od Hcbrona. mesto nikde v Ezdrelonsku, kde sa odohralo naj
*
prc-diym Karjatscna (15, 49) a Karjatsctcr (15, 15). • viac bojov. A pod „vodami meromskými’' by bo’o
 Jozue 11—12 227

•6 Tu riekol Pán Jozuemu; „Neboj sa ich! Lebo Po mnohé dni viedol Jozue vojnu s tými 18
zajtra, práve v tento čas, ja ich všetkých vy- | všetkými kráľmi.
dám na smrť pred Izraelom. Ich kone ochrom Nebolo mesta, ktoré by bolo uzavrelo mier 19
a ich vozy spár!" so synmi Izraelovými, okrem Hevejcov, ktorí
7 Tu Jozue ich náhle prepadol so všetkými • bývali v Gabaone. Všetko museli vydobyť bo­
svojimi bojovníkmi pri Meromskom jazere a jom. I Od Pána to tak bolo riadené, že sa ich 20
•8 zaútočil na nich. | A Pán ich dal do ruky Izra­ srdce zatvrdilo a púšťali sa do boja s Izraelom,
ela. Porazili ich a prenasledovali až po Veľký aby potom bez milosti vykonal na nich kliatbu,
Sidon, až po Maserefot Majim a až po Bikeat aby ich pobil, ako rozkázal Mojžišovi Pán.
Mašľa na východe. Bili ich, kým nezostal z nich
8 ani jediný, j A Jozue s nimi tak urobil, ako mu Vyhubenie Enakitov. — Toho času pri- 21
*
tiahol Jozue a vyhubil Enakitov z vrchoviny,
bol riekol Pán. Ich kone ochromili a ich vozy ,
z Hebrona, Dabira, Anaba a z celého pohoria
spálili. júdskeho, ako aj z celého pohoria Izraelovho.
'10 Boje o severné mestá. — V tom čase sa Na nich a na ich mestách vykonal Jozue kliat­
Jozue obrátil, dobyl Asor a jeho kráľa usmrtil i bu. | Enakitov neponechali v zemksynov Izra- 22
mečom. Asor bol kedysi hlavným mestom týčil elových. Zostali však v Gaze, Gete a Azote.
11 kráľovstiev. | A vykonávajúc kliatbu, pobili j Tak sa zmocnil Jozue celej zeme práve tak. 23
mečom všetkých ľudí, ktorí boli v ňom. Nič ; ako bol Pán sľúbil Mojžišovi. A Jozue ju dal
živého nezostalo. Asor sám však vypálil ohňom. । do dedičného vlastníctva Izraelitom podľa ich
12 Všetky tie kráľovské mestá spolu so všetký- j oddielov, podľa ich kmeňov.
mi ich kráľmi Jozue zaujal, potom ich pobil ; A zem mala od vojny pokoj.
mečom a vykonal na nich kliatbu, ako mu bol
13 prikázal Mojžiš, služobník Pánov. | Všetky . Porazení králi v Zajordánska. — To- *
12
mestá Izraeliti nevypálili, ale ich len rozbúrali to sú králi zeme, ktorých porazili synovia Izra-
a opustili. Len Asor výnimočne vypálil Jozue. | elovi a opanovali ich územie na druhej strane-
H Všetku korisť a dobytok týchto miest si Izra­ Jordána, na východe, od rieky Amon až po po­
eliti pobrali. Ľudí však všetkých bili mečom, horie Hermon s celou východnou Arabou:
kým ich nevyhubili. Neponechali ani jednu ži­ Sehon, kráľ amorejský, ktorý sídlil v Hese- 2*
vú bytosť. bone. Panoval od Aroera, ktorý leží na brehu
15 Ako rozkázal Pán svojmu služobníkovi Moj­ rieky Amon, od stredu poriečia, a nad polo­
žišovi. tak rozkázal Mojžiš Jozuemu a tak to vicou Galaádu až po rieku Jabok, hranicu to
aj Jozue previedol. Nič neopomenul previesť
zo všetkého, čo rozkázal Pán Mojžišovi. | Enakltl — tu osi spoločný názov pre Kanaán. 21-2J
Čonov (oko v Dt 0, 2). Viď Nm 13, 22. O Dablrc
10, 39. — Anab (Chlrbct ’Anáb), asi 25 km juho­
Záverečná zpráva o dobytí Kanaánu, západne od Hebrona. — Gaza, Get q Azot (hebr.
11, 16—12, 24. Ašdód) sú filištínske mestá (1 Som 6, 17). „Zem
mala pokoj od vojny“. Bo! to len predbežný
■ 16 Pohľad na do b y t í e Ka na á n u. — Tak si a čiastočný pokoj. Izraeliti síce mestá dobyli, ale
podmanil Jdzue celú túto zem, vrchovinu, celý Ich vojensky neobsadili. Zo svojho hlavného sla-
novišťa museli podnikať častejšie výpadové ob­
Negeb, celé územie Gosen, nížinu, Arabu, vr- ! chôdzky, aby porazené národy udržali v posluš­
17 chovinu Izrnelovu i jeho nížiny, | od hory Cha- nosti. Mnohi Kanaánčania sa vrátili späť do svo­
lak, ktorá sa tiahne k Seiru. až po Bál-Gad v li- i jich miest, opevnili sa v nich n neskoršie Jednotli­
banonskom údoli na úpätí pohoria Hermon. ' vé kmene sl ich museli znovu vydobývaí (1 *1, 6—15;
Všetkých ich kráľov zajal a naskutku ich pobil, j 15. 13 nn).
Najprv sa podáva rozloha zaujatého Zajordánska 1
treba rorumiet nejaké czdrclonské pramene alebo j od juhu na sever („od rieky Amon až po pohorie
Hermon“). — Amon, Vadí cl Modžib, vlieva sa do
fl Porov. G. 2: 8. 1; 10, 8; H, 10. Kone o vozy sl ' Mŕtveho mora. — Východná Araba (‘Arábn — Jor­
nemali ponechať, aby potom v bojoch neskladní! í dánske údolie. 11, 2. 10), t. J. východná časť Jor­
dôveru v túto veľkú vojensko-tcchnickú vymôže- j dánskeho údolia.
nosí, ale v pomoc Božiu. Viď Iz 2, B; 2 10, 0. — i O Sehonovi viď 2, 10. — Hcsebon (Cheäbôn), 2
O ochromovani koni 2 Sam 8, 4. pôvodne moabské mesto, neskoršie ho zaujal Sehon
B Velký Sidon, fenické mesto Sidon. — Maserefot ' a urobil z neho hlavné mesto svojej ríše. Viď Nm
Majim (hebr. MLsráíoth Majim), osi dnešné práme- | 21, 25—34; Dl 1, 4; 4, 40; Joz 13, 10. 27; Neh 9, 22.
ne 'Aln el-Mešcrfe, južne od mysu Rás cn-Nákúra 1 Dnes Jc to Hesbán, nn severovýchod od ústia Jor­
(Seala Tyriorum), asi 50 km južne od Tyru, — Bl- i dána do Mŕtveho mora, asi 35 km jc vzdialený od
keat Masíú — Matská dolina, viď pozn. k v. 3. ; Jericha. Viď tiež Nm 32, 3. 37; Joz 13, 17. 26; 21,
H—15 Na Asore bola prevedená kliatba. Asor, ktorý i 37 nn; Sdc 11, 19. 26. — Galaád, územie medzi llc-
stál na Čele odbojných miest, mal byť od základov sebonom u Jarmukom (Vadi cl-Menúdlre), ktorý
zničený, prelo bol aj vypúlený. Ostatné mestá bnli sa vlieva do Jordána zfavn pod Gcnezarelskýin jn-
len čiastočne rozbúrané. — K v. 15 viď Dt 20. 10; zemín. — Jabok, Náhr ez-Ztrkú, tiež jordánsky
Ek 23, 33. prítok z ľavej jeho strany. — Aroer, dnes 'Ar 'úlr,
jg a Viď poznámku k 10- 40 n. Horu, Či pohorie mesto na severnom brehu Amona. — Hranice Se-
Chalak treba hfadať na juhu Palestíny, v NcR?be. honovho územia: Južnú hranicu tvoril Amon a naj­
— Seir — pohorie južne od Mŕtveho mora. — Po východnejším bodom južnej hranice bol stred ar-
loha mesta Búl —• Gád nie Jc zistenú (Búnjás?). — 1 nonskébo poriečia. Rieka Jabok zas bola sever­
Libanonské údolie, nižina zvaná Merdž ‘Ajún me- ! nou hranicou. — Západné hranice tvoril Jordán.
dzi Libanonom a Hcrmonom. Východné hranice nie sú udané.

15*
 228
*3 Amončanov, | a nad Arabou až po Kenerotské
jazero, na východe, a až po Pusté čiže Slané
more, na východe, smerom na Betsimot a južne
po úpätie svahov Fasgy. i kráľ betelský
S Ďalej územie Oga, kráľa bášanského, ktorý
bol zo zbytkov Refaimcov. Tento sídlil v Ašta-
5 rote a v Edrai. | Panoval nad Hermonským po-
horím, nad Salechou a nad celým Bášanom až
po územie Gesurcov a Maáchovcov, ako aj nad
polovicou Galaádu po hranicu Sehona, kráľa
hesébonského.
6 Mojžiš, služobník Pánov, a synovia Izraelovi
ich pobili a Mojžiš, služobník Pánov, dal (ich
zem) do vlastníctva Rubenovcom, Gadovcom a
polovici kmeňa Manaseho.
Porazení králi v Pred jordánsku. —
•7 Toto sú králi zeme, ktorých porazil Jozue so
synmi Izraelovými, na druhej strane Jordána,
na západe, od Bálgadu v libanonskom údolí až
po horu Chalak, ktorá čnie oproti Seiru, a ich
zem dal Jozue do vlastníctva izraelským kme-
8 ňom podľa ich oddielov, | na vrchovine, v ní­
žine, v Arabe, na svahoch, na púšti, v Negebe,
kde bývali Hetejci, Amorejčania, Kanaánčania,
Fereziti, Hevejci a Jebuzejci:
♦9 kráF jerišský jeden,
krát haiský pri Betele jeden,
10 kráľ jeruzalemský jeden,
kráľ hebronský jeden,
11. krá! jerimotský
jeden,
kráľ lachišský jeden,
12 kráľ eglonský jeden,
kráľ gezerský jeden,
13 kráľ dabirský jeden,
kráľ gaderský jeden,
14 kráľ hermonský jeden,
jeden,
kráľ heredský
3 Araba (jordánske údolie) siaha od Genezaret­
ského (Kenerotského) jazera až po Mrtvé more.
Svätopisec dva razy dokladá „na východe“, aby
lak zdôraznil, že k Sehonovej ríši patril len vý­
chodný (ľavý) breh Jordána. Juhozápadnú hranicu
Sehonovej riše vymedzuje: Betsimot, Chlrbct Su-
véme, na severovýchodnom brehu Mŕtveho mora
a Fašgu (hebr. Plsßa). t. j. hora Nebo naproti Je­
richu. Táto sa stotožňuje s dnešným Džebel Sijav.
Viď Dt 3. 17; 34, 1.
4 n. Refaímovcl bolí praobyvatelia zeme. Viď Dl 3,
11. Oß mal dve sídelná mestá: Aslarol (cl-Muzcrib,
pri prameňoch Jurmuku) a Edrai (Dóra, juhový­
chodne od Astarola). — Salecha (Salchád) leži na
huuranskom pohorí, na severovýchodnej hranici j
bášanskej ríše, asi 50 krn od Edrai. — Bášan, úrod. ।
ná rovina východne od horného Jordána medzi I
Jarmukom, Hauranom a Hermonom. — Gcsurci |
a Maáchovci sú aramejské kmene, bývajú na zá- l
pádnej čiastke Bášano. teda pri Jordáne a Gene­
zaretskom jazere. — Z Galaádu patrila Oßovl len |
jeho severná časf, totiž územie medzi Jarmokom
a Jabokom. ,
7 n. O severných a južných hraniciach Prediordán- |
ska viď poznámku k H. 10. „púšt“ (v. 5) — pusté :
svahy Júdskeho pohoria. I |v. ICj a madonského [v. 19), ale zas vo v. 20 zo
9—24 O polohe jednotlivých kráľovských miest v Pred-
jordánsku pozri si predošlé poznámke: Jericho, 2,
1 — Hai, 7. 2 — Botel, 7. 2 — Jeruzalem, 10. 1 — ,
Jozue 12
| kráľ lebnanský jeden, 15
I kráľ odolumský jeden,
kráľ makedský jeden, 16
jeden, -
; kráľ tafuanský jeden, 17
kráľ oferský jeden,
j kráF afekský jeden, 18
■ kráľ saronský jeden,
J kráľ madonský jeden, 19
j kráľ asorský jeden,
kráF semeronský jeden, 20
kráF achsafský jeden,
kráľ tenacký jeden, 21
kráľ magedský - jeden,
kráľ kadešský jeden, 22
kráľ jachananský na Karmele jeden,
kráľ dorský na Dorskom pohorí jeden, 23
kráľ národov galatských jeden,
kráľ tersanský jeden, 24
Všetkých kráľov spolu: tridsaťjeden.
Hebron, Jcrlmot, LachiŠ, Eglon 10, 3 — Gczcr,
Dabir, Lebna, Makcda 10, 8. 28. — Madon, Asor,
Scmcron, Achsaí a Dor 11, 1 n — Gadcr (Gcdcr),
mesto v južnej Palestíne; možno Gedor (Joz 15, 58)
medzi Betlehemom a Hebronom, dnes Chirbcl Džc-
dur. — Herma (Horma), mesto v južnej Palestíne,
v území Simeonovom (15, 30; 19, 4). Pôvodne sa
nazývala Sefaát, stávala asi na mieste dnešnej
zrúcaniny cs-Sebejta, asi 35—40 km od Bersaby.
Viď tiež Nm 14. 45; 21, 3; Dt 1, 44; Sdc 1, 17. —
Hcrcd (’Arad), dnes Telí ’Arad asi 30 km južne
od Hebrona. Viď Nm 21, 1; 33. 40; Sdc 1, 1S. —
Odolám (Adullam) bolo na mieste dnešného Chir-
bet ‘ld el-mije medzi Jarmulhom a Sochom (Joz
15, 35), asi 21 km od Jeruzalema na ceste do 3él
Džibrína. — Taťua (Tappuoch): jedna bola v Sefclc
(Joz 15, 34), kráľovské mesto, a druhá v cfraim-
ských horách (Joz 10, 8; 17, 7). Mnohí Ju stotož­
ňujú s dnešným Atút. severne od Vadi Fara, ini
zas s Chirbcl Machnc cl-Foka. 5 krn južne od Na-
blusu. — Oícr (Hcfer) mesto v blízkosti Tafuy
a Aíeka. — Atck; miest tohto mena bolo viac. Je­
den bol neďaleko Mispy (1 Sam 4. 1), usl na mies­
te dnešného Mcdžcl Jaábá, 15 km severozápadne od
Lydy; druhý Afek bol v územi Aserovom pri Aku
(Joz 19, 30; Sdc 1, 31); tretí Afek v blízkosti Jc
zračia (1 Sam 29, 1), ktorý sa stotožňuje s dnešným
Faku'a. — Saron, mesto ktorého poloha nie je bliž­
šie známa (na šaronskej nížine alebo medzi Tá­
borom a Gcnezaretským jazerom). LXX pokladá
Saron zo pobrežnú nížinu (medzi Jafou o Karmc-
lom); podľa toho by Saron nebolo mesto, ale by
bližšie určoval polohu mesta Aícka („afekský kráľ
v Sarone“). — Tcnak (Taanach), dnes Tel) Ta ’an-
nek na južnom okraji ezdrelonskej roviny, asi
7 km od Magcdda. Viď tiež Joz 17, 11; Sdc 1, 27;
1 Krn 7. 29; 6. 55; Joz 21, 25. — Magcdo, dnes Telí
cl-Mutesellim, severne od Ta'anncku, blízko Hajfy.
— Kades, uvedený medzi Magedon) a Javhananom
karmelským, jc sotva Kades Neftaliho. Skôr ho
treba hľadal v Telí Abu Kudés, 4 krn severne od
Ta‘anncku. — Jachanan (Joknenm) ležal na úpätí
Karmela, kde je dnes Tcll Kaimún. — Tcrsa (Tir-
sa) neskoršie prechodne sídelné mesto Izraelského
kráľovstva. Porov. 2 Kr 15, 14; 1 Kr 14, 17; 15. 21;
1G. G nn. — „kráľ ßalßalských národov“ treba títnf:
galilejských, t. j. usadlých v Galileji. — V hebr,
texte u vo Vr je spolu všetkých porazených krá­
ľov 31, v LXX 29 (vo v. 18 má jedného kráľa:
Afekský kráľ v Sarone; nemá kráľa makedského
Simrôn-Merona — Scmcron — robí dvoch kráľov).
V LXX je textová porucha. Pôvodne bolo asi len
30 kráľov.
 Jozue 13
Časť druhá
Rozdelenie Kanaánu, 13, 1 — 22, 34.
I. Príprava na delenie, 13, 1—33.
Boh rozkazuje Jozuemu, aby rozdelil
Kanaán, 13, 1—14.
•13 Keď Jozue zostarel a bol už v pokročilom
veku, riekol mu Pán: „Si už starec, a to vyso­
kého veku. Ale ešte zostalo veľmi mnoho ne-
•2 obsadenej zeme. | Zostáva ešte táto zem: Všet­
ky kraje Filištíncov a celá (zem) Gesurcov | .
3 od Sichora, ktorý je na východe Egypta, až po |
Akaronsko na severe — to patri Kanaánčanom :
— päť filištínskych kniežat: gazský totiž, azot- _
ský, askalonský, getský a akaronský; ďalej
4 Aviti | na juhu, potom celé kanaánske územie
od sidonskej Máry až po Afek, až po územie
5 Amorejčanov; | taktiež územie Giblitov a vý­
chodná časť celého Libanonu od Bál Gada na [
úpäti Hermonského pohoria až tam, kde sa ,
prichádza do Ematy.
•6 Chcem, aby boli, pred Izraelitmi vypudení
všetci obyvatelia pohoria od Libanonu až po
Maserefot Majim, všetci Sidončania. Len to ló­
som prideľ Izraelitom do dedičného vlastníctva,
7 ako som ti prikázal. I Rozdeľ teda túto zem te­
raz ako dedičný majetok deviatim kmeňom a
•8 polovici kmeňa Manaseho!" I S týmto dostali
Rubenovci a Gadovci svoj údel, ktorý im dal
1 Jozue dostáva od Boha rozkaz, aby rozdelil
Predjordánsko (v. 7). Ako dôvod, prečo nemá od *
klndnť s prevedením tohto rozkazu, udáva sa jeho
vysoký vek. Zomrel vo veku 110 rokov: pri delení
zeme mal iste vyše 90 rokov. — Podľa U, 16—20
dobyli Izraeliti celú Palestínu. Predsa však zostalo
ešte mnoho neobsadenej zeme, lebo sl nepodrobili
Kanaánčanov vo všetkých okrskoch. Porov, po­
známku k v. 11. 21 nn. — Vg: . zostalo veTmi
mnoho zame a nie je dosiaľ rozdelená lósom.**
2—5 Presnejšie vymedzuje, ktoré kraje treba ešte
vydobyl a obsadiť. — „kraje Filištíncov" je paC
filištínskych mestských kráľovstiev, vymenovaných
vo v. 3. Porov. 11, 22; 1 Sam 5. 6. — Gcsurci nie
sú tí, ktori sa spomínajú s Maáchovcaml (12, 5;
13, II) v severnom Zujordánsku; tu jc to národ,
ktorý býval v susedstve Filištíncov, v južnej Pa­
lestíne. Porov. 1 Sam 27, 8. — Sichor (Vg „Kalná
rieka") je tu „Egyptský potok". Vadí cl-Ariš, (Nm
34, 5) nn hranici egyptsko-palcstínskej. — Filištín­
ske mestá: Akaron. dnes Aklr, 10 km Juhozápadne
od ei-Ramle; Gaza v juhozápadnom kúte Palestíny,
asi 4 km od Stredozemného mora; Azot, dnes Es-
dúd, severnejšie od Gazy: Askulon (Aškelón), dnes
Askalán, 2 km severovýchodne od Gazy; Get bol
niekde v blízkosti Bet-Džibrinu (dnes Tcll-es-Safije
alebo Telí Zakarja). — Avit! bývali na juhu Fi-
líštinska, azda totožní s Gcsurcami vo v. 2. —
Maura, jaskyňovitý kraj (či jaskyňa?) vo Fenícii.
— Afek treba hľadať v blízkosti Akarona. — Glb-
litl sú obyvatelia Gebala vo Fenícii. Emat (Hamal)
na rieke Oronte. — Časť nezaujatej kanaánskej
zeme („to patrí Kanaánčanom") je ohraničená na
severe sidonskou Maárou, no juhu Afckom d na
východe územím Amorejčonov (amorejski horali).
6 n. Maserefot Majim, viď 11, 6. — Prečo sa má
Predjordánsko rozdeliť len deviatim o pol kme­
ňu. o tom sa hovorí v 14, 2—1.
B „S týmto", t. j. s kmeňom Manaseho, presnej­
šie: s polovicou kmeňa Manaseho dostali Rubenov-
ci a Gadovci svoje údely v Zajordánsku.
229
Mojžiš, na druhej strane Jordána, na východe,
ako im ho dal Mojžiš, služobník Pánov: | od 9*
Aroera, ktorý je na brehu rieky Amon, a od
mesta, ktoré je v strede poriečia, tiež celú ro­
vinu od Madaby až po Dibon; ! ďalej všetky ~10
mestá Sehona, kráľa amorejského, ktorý sídlil
v Hesebone, až po územie Amončanov; | taktiež 11
Galaád a územie Gesurcov a Maáchovcov, ako
aj celé Hermonské pohorie a celý Bášan až po
Salechu, 1 celé bášanské kráľovstvo Oßa. ktorý 12
panoval v Astarote a v Edrai. Tento bol zo
zbytkov Refaimovcov; Mojžiš ich bol porazil a
vypudil.
Ale Gesurcov a Maáchovcov nevypudili sy- 13
novia Izraelovi. Tak zostali Gesurci a Maáchov-
ci medzi Izraelitmi až do dnešného dňa.
l.en kmeňu Léviho nedal údel; obety totiž *
14
prinášané Pánovi, Bohu Izraelovmu, sú jeho
údelom, ako mu to bol povedal.
Údely Zajordánských kmeňov, 13, 15—33.
Údel Rubenovcov. — Dal teda Mojžiš 15
údely kmeňu synov Rubenových podľa ich ro­
dov. | Pripadlo im územie od Aroera, ktorý je 16
na brehu rieky Amon, a od mesta, ktoré je
v strede poriečia, a celá rovina až po Madabu: I
Hesebon a všetky jeho dediny, ktoré ležia na *17
rovine, Dibon, Bamolbál, Betbálmaon, I Jasa, 10
Kedimot, Mafaát, | Karjataim. Sabama. Sarata
* 19
sar na hore poriečia, | Betfogor, svahy Fasgy. 20
Betjesimot J a všetky mesú na rovine; ďalej 21
i celé kráľovstvo Sehona, kráľa amorejského,
ktorý panoval v Hesebone. Tohto porazil Moj­
I žiš aj s madiánskymi kniežatmi, Heveom totiž,
Rekemom, Surom, Hurom a Rebeom, Sehono-
■ vými to vodcami, ktorí bývali v zemi.
•
Medzi inými usmrtenými od synov Izraela- 22
! vých bol tiež veštec Balám, syn Beorov, ktorého
i zabili mečnm.
I Tak bal Jordán a pobrežie hranicou synov 23
; Rubsncvých. To bol údel Rubenovcov podľa ich
! rodov: mestá a ich dediny.
I Údel Gadovcov. — Potom dal Mojžiš úde- 24
‘ ly kmeňu Gadovmu, Gadovcom, podľa ich ro-
1 dov. | Dostali toto územie: Jaser a všetky gala- *25
ádske mestá, polovicu územia Amončanov až
, po Aroer, ktorý je východne od Raby, I a to od 26
j Hesebona až po Ramot-Masfu a Betonim a od
j Manaima až po Dabirsko; | ďalej v údolí: Be- 27
' taran, Betnemra, Sokot a Safon, ostatok to
i kráľovstva Sehona, kráľa hesebonského; Jordán
Udáva rozľohu n hranice Zajordánska. Viď po- 9—12
známky k 12, 1—0! Presná poloha mesta, ktoré le­
žalo niekde v strede urnonského poriečia, nie je
nŕ.m známa. — Mndabn Je mesto na monbskej ná­
hornej rovine, 91/? hod. východne od Jericha. —
Dibon, dnes Dibon, severne od Aroeru.
LXX nemá „obety a žertvy (Vg)". Podľa toho
sám „Pón, Boh Izraelov, Jc jeho údelom ..." (v. 33).
Ku každému mestu patrili okolné dediny, mos- 17_ 21
tečká. — „Hora poriečia" Jc pravdepodobne tá ho­
ra, na ktorej bola pevnosť Macherus. — „vodcovia"
(v. 21J, Sehonovi vazali, poplatní králi.
Arkier vo v. 25 Je iný než vo v. 9. 25
 230 Jozue 13—14—15

a jeho pobrežie až na koniec Kenerotského ja­ nezejec, a povedal mu: „Ty vieš o tom, čo riekol
zera. na východnej strane Jordána. Pán Mojžišovi, mužovi Božiemu, o mne i o tebe
20 To je údel Gadovcov podľa ich rodov: mesta v Kadešbarne. | Mal som štyridsať rokov, keď 7
a ich dediny. ma vyslal Mojžiš, služobník Pánov, z Kadeš­
barny na výzvedy do zeme. Podal som mu takú
29 Údel polovice Manasovcou — Potom zprávu, ktorá zodpovedala môjmu presvedče­
dal Mojžiš údely polovici kmeňa Manaseho, a niu. | Kým moji bratia, ktori išli so mnou ta 8
to dostala polovica kmeňa synov Manaseho po- hore, prestrašili srdce ľudu, zatiaľ ja som
•30 dľa ich rodov | toto územie: od Manaima celý dôsledne išiel za Pánom, Bohom svojim. | Toho 9-
Bášan, celé kráľovstvo Oga, kráľa bášanskeho, dňa bol prisahal Mojžiš: .Určite zem, po kto­
všetky Jairove dediny, ktoré sú v Bášane, šesť- I rej kráčala tvoja noha,. bude na veky dedič­
31 desiat miest, j Polovicu však Galaádu, ako aj j ným majetkom tvojim a tvojich synov, lebo si
Astarot a Edrai, mestá to bášanského kráľov
* ; dôsledne išiel za Pánom, Bohom svojimi *
šiva Ogovho, dostali synovia Machira, syna ’ A teraz, hľa, Pán mi doprial života, ako bol 10-
Manaseho, a to polovica synov Machirových sľúbil. Už je štyridsaťpäť rokov odvtedy, čo
podľa ich rodov. Pán vyslovil tento prísľub pred Mojžišom, keď
32 To je ten dedičný majetok, ktorý rozdelil chodil Izrael po púšti. A teraz, hľa, mám osem­
Mojžiš na moabských stepiach na druhej stra* , desiatpäť rokov! | A dnes som ešte tak silný, 11
ne Jordána, východne od Jericha. ' 1 ako som bol vtedy, keď ma vyslal Mojžiš (na
35 Kmeňu Léviho však Mojžiš.nedal údel. Pán. ; výzvedy). A akú silu som mal vtedy, takú istú
Boh Izraelov, je jeho údelom, ako im bol rie- i silu mám aj dnes, či už treba vyjsť do boja ale­
kol. i
bo sa z neho vrátiť. | Tak teraz mi daj túto 12
II. Rozdelenie Predjordánska, 14, 1—19, 51. vrchovinu, o ktorej vtedy hovoril Pán. Veď si
počul vtedy, že sú tam Enakiti a veľké opev­
Odel Júdovcov, 14, 1—15, 63. j nené mestá. Možno je Pán so mnou a podarí sa
mi ich vypudiť, ako to prisľúbil Pán."
•14 Ú vodné poznámky. — Toto je ten dedič * i Nato ho Jozue požehnal a dal Kalebovi, sy- lä
ný majetok, ktorý dostali synovia Izraelovi j novi Jefonovmu, Hebron za dedičný podiel.
v zemi Kanaán a na dedičné údely im ho roz- i Preto až podnes patrí Hebron ako dedičný 14'
delili kňaz Eleazar, Jozue, syn Nunov, a ná- í majetok Kalebovi, synovi Jefonovmu, Kene-
7 2 čelníci izraelských kmeňov. | Lósom im pri * j zejcovi, lebo on dôsledne išiel za Pánom, Bo­
delili dedičný majetok, ako to nariadil Pán skr- ; hom Izraelovým.
*3 ze Mojžiša, deviatim a pol kmeňu. | Lebo dvom Hebron totiž sa prv volal Mestom Arbeovým. 15'
a pol kmeňu dal Mojžiš dedičný údel na dru- ' Bol to najväčší človek medzi Enakitmi.
hej strane Jordána. Levitom však nedal Moj- 1 A zem mala od vojny pokoj.
4 žiš dedičný údel medzi nimi. | Pretože synovia ,
Jozefovi tvorili dva kmene — Manaseho a EL Hranice údelu Júdovho. — Údel kmeňa 15'
raimov — Levitom nedal údel v zemi, ale len ji Júdovcov podľa ich rodov siahal na juhu k hra-
mestá na bývanie s okolitými pastvinami pre ; ■ ničí Edomska, k púšti Sin, k najkrajnejšiemu
dobytok nimi nadobudnutý. juhu. | Ich hranica sa začína na konci Soľného 2
5 Ako rozkázal Pán Mojžišovi, tak urobili sy­ mora, od južného zálivu. I Ďalej ide južne od 3
novia Izraelovi a rozdelili zem. Škorpiónovej vysočiny, prechádza na Sin, stú-
•fi Údel Kalebov. — Tu pristúpili Júdovci — O prísľube, ktorý dal Jahve Kalebovi. viď Nm
k Jozuemu v Galgale, a Kaleb, syn Jefonov, Ke- 14, Mojžišova30; 2S, 65; 32, 12; Dt 1. 38.
prísaha bola učinená v mene Božom. 9
30 n. ,,Jairove dediny
*' (Chavvóth-Jair) — viď Nm 32, Porov. Nm 14, 21 nn; Dt 1, 34 nn. — , Zem, po
41; Dt 3, 14. Júdovec Jair pôvodne zaujal a podlá I ktorej kráčala tvoja noha” Jc podľa Nm 13, 22
svojho mena nazval len 23 dedín. Tento počet ča- Hcbronsko.
Jedon sľub Boží, daný Kalebovi, sa splnil: dožil •12
som vzrástol na G0. — Ak porovnáme v. 31 s v. 23.
28, vidíme, že „polovica synov Machirových" ne­ sa totiž vysokého veku. Preto žiada Jozueho, aby
môže nit Iné znamenať, ako „polovica synov Ma­ I mu bolo dané Hcbronsko a lak aby su vyplnil oj
naseho", čiže tu Machlr= Manases. druhý sľub Boží. — Podľa 10, 36 nn. už Jozue do­
1 Nakoľko je tu na prvom mieste spomenutý veľ­ byl Hebron a vyhubil Enak tov (11, 21). Keďže
kňaz Eleazar, syn a nástupca Aronov (Nm 34, 17; Jozue odtiahol s vojskom naspäť do galgalského
Dt 10, 0), je pravdepodobné, žc pri delení boli tábora, pôvodní obyvatelia sa vrátili znova do Hcb-
použitá posvätné lósy. Viď pozn. k 7, 14 nn. — rona. Preto musel Kaich opäť o mesto bojovať,
Lcpčie je čítať podľa LXX: „Títo sú, ktori dostali aby mohol z kraja vypudiť nepriateľa.
dedičný majetok ..., ktorý im dal Eleazar . .." Pr?'o až podnes — porov, pozn. 7, 26. 14
„Títo" sú uvedení v nasledujúcich hlavách: Júda Hrdina Arbe, Enakila, je tu spomínaný ako 15
15. ] — Efraim Ifl, 5 — Manases 17, 1 — Bcnja- zakladateľ mesta Hcbrona.
m n 18, 11 atď. — Co roiká’.-.l Jehu? Malárovi Udáva hranice územia Júdovcov, o lo najprv 1—4
ohľadom rozdelenia Palestíny, viď Nm Sj, 52—56; južiú hranicu od východu na západ, potom vý­
33. 54: 34, 13. chodnú (t. j. Soľné more Čiže Mŕtve more), ďalej
3 tu Zem mala byt rozdelená no 12 údelov. Pretože nevernú hranicu od východu na západ a nakoniec
Jozeíovci tvorili dva podkmene (Manases a Efraim), západnú hranicu, ktorú tvorí Veľké čiže Stredo­
ktoré mail nárok na (aké isté údely, ako ostatné zemné more. Južná a severná hranica jc určená
kmene, museli byť Leviti vylúčení z pozemného m ?stami. — Púšň S'.n sa rozkladá na hranici mé­
údelu, aby sa zachovalo Číslo, psíci 12 údelov. dii Palestínou a Edomskom a na juh od Egyptské­
8 Kaleb bol Kcnczcjec, pôvodom Edomčan. Viď ho potoka (En-Nahr). — K najkrajnejšiemu juhu, to
Gn 15. 19; 3ß, II; Nm 13 7; 14, G; 34, 19; Dt 1. 38. ťz Kanuinu alebo Ncgeba. Takto južná hranica za
 •Jozue
pa južne od Kadešbarny, pokračuje na Esron. '
potom ide hore do Adara, zahybuje do Kar- |
4 kay, | nato prechádza do Asemony, ďalej ide ‘
k Egyptskému potoku, až končí sa hranica pri I
mori. Toto bude vaša južná hranica.
5 Východnou hranicou je Soľná more až po
ústie Jordána. Severná hranica sa začina od
•6 výbežku mora, pri ústí Jordána. | Potom stúpa
hranica od Bet-Hagly a prechádza severne od
Bet-Araby. Ďalej vystupuje hranica ku skale
Boena, syna Rubenovho. | Nato ide hranica zú-^
7 dolia Achor hore do Debery a zahybuje sa na j
sever do Galgaly oproti vysočine Adomim, kto- I
rá je južne od potoka. Potom prechádza hranica !
vodu Slnečného prameňa a konči sa pri pra­
meni Rogel. | Nato vystupuje hranica do údolia I
a Ben-Enom po južnej strane Jebuzejcov, totiž
Jeruzalema. Ďalej vystupuje hranica na kon- j
čiar vrchu, ktorý leží západne od údolia Enom,
‘9 na severnom konci údolia Refaim. | Od kon-
sahovala hlboko do Sinajského polostrova. — Záliv
(v. 2.) a výbežok (v. 5) v hebr, doslovne jazyk. —
Neskoršie bola časí južného územia Júdovho pri * vateľom Dabira. Dabir sa prv menoval Karját-
delená Simconovcom, ako aj severozápadná čast
zas Danovcom. Tu sa popisuje tá hranica Júdovho
územia, ktorá bola ešte pred snemom v Silo (hl
18), na ktorom sa previedli uvedené zmeny. —
Škorpiónova vysočina — Akrabbím — (Nm 34, 4;
Sdc 1. 36; 1 Mk 5, 3) bude asi priesmyk es-Safa,
vytvorený údolím Vadi el-Fikra. v pohorí južne
od Mŕtveho mora. — KadeŠbnrne, Kadeš, viď 10,
41. Esron (Chesron, Chasar), medzi Kadešom a Ada
* vala ho, aby žiadal od jej otca nejaké pole.
rom, pravdepodobne v kraji Vadi cl-Hadlre, asi
10 hodín juhovýchodne od Bersaby. — Adar, na
mieste dnešných zrúcanín az-Zejíe. as! 36 km ju­
hovýchodne od Bersaby. — Poloha Karkay je ne­
známa. — Asemona (Asmon), dnes Umm el-Azom,
asi 23 km juhovýchodne od Bersaby.
Bct-Hagla (Béth-Choglá), dnes Kasr Hadila, 7
km severozápadne od ústia Jordána. — Bet-Ara-
ba, pri Jerichu, medzi Bct-Haglou a horstvom od­
tiaľ na západ. — Skala Boena, asi Tuvcll el-Aka
* Mestá v Negebe, na pohraničí kmeňa Júdov
bc, 2 km západne od Jericha. — O údolí Achor
viď 7, 24. — Debera (hebr. Debhír), asi Togrret
cd-Debr, l km južne od Chán-Hadrúr. — Galga-
lo, osi 5 km Juhovýchodne od dnešného Jericha
(viď 4, 19). — Adomim Jc asi Tal at ed-Dam. —
„Slnečný prameň" Je Ain cl-Hód čiže Studienka
apoštolov, nsi lij km východne od Betánie. —
Rogel (Bir Eljúb. Studnica Jóbova) je tam, kde sa
zbieha údolie Kidronské s údolím Hinomským. —
Údolie Ben-Enoma (hebr. Ge-ben-Hlnnom) jc na
Južnej a západnej strane Jeruzalema, kde bývalí
neskoršie obetované deti (2 Kr 23, 10; 2 Krn 33,
G; Jer 7, 31 n; 32, 35). Skrátený názov tohto údolia
Gehena sa používal vo význame pekla (Mt 5, 22). i
— „Hora, ktorá leží západne od údolia Ennom“ ।
Jc Džebel Abu-Tór čiže „Hora zlej rady". — Údo­ •
lie Raíaim je dnešná rovina Baká, od severu vrú- ।
bená „Horou zlej rady".
Prameň Neítoa (Vody Neítoachove) je ’Ain Llf- ,
tá, skoro 4 km severozápadne od Jeruzalema. — ;
Efron jc horský hrebeň medzi 'Aln Littá a Karja­ J
tiarim, ktorý tvorí jedno úbočie údolia Bet Hanina j
(severne od cesty z Jatíy do Jeruzalema). — Bála •
(Karjalbál vo v. 60, Karjatiarim v 0, 17), dnes
Kirjat el-'Enab, čl Abu Góš, 3 km južne od Kefi- !
ra, na ceste z Jaffy do Jeruzalema. Seir sú vyso­ j
činy medzi Abu Góš a údolím odtiaľ na juh cs-Sa- !
rár. Jarim (Hora lesov) jc výšina 4 km juhozápad­ ।
ne od Karjatiarim. Na vysočine Je dedinka Keslá, i
v ktorej je zachované meno starého Chcslona. — I
Bet-Scmcš (Príbytok slnka), dnešný ‘Ain Scms
231
čiara hory zatáča sa hranica k prameňu Vody
Neftoachovej a ide ďalej k mestám Efronovho
pohoria. Potom sa zahybuje hranica do Bály,
to je Karjatiarim. | Od Bály sa točí hranica na 10
západ k vysočine Seir, prechádza po severnej
strane hory Jarim, to je Cheslon, zostupuje do
Bet-šemeša a prechádza do Tamny. | Ďalej ide 11
hranica po severnej strane Akarona, potom sa
ohýba hranica do Sechrony, prechádza cez horu
Bála a ide ďalej do Jebneela. A hranica sa kon­
čí pri mori.
Západnou hranicou je Veľké more s pobre- 12
žim.
Toto je hranica Júdovcov podľa ich rodov do­
okola.
Rozšírenie Kalebouho údelu. — Ka­ ÍJ"
lebovi, synovi Jefonovmu. dal Jozue podiel
uprostred Júdovcov, ako mu bol rozkázal Pán,
totiž mesta Arbea, otca Enakovho, to je Heb­
ron. | Kaleb odtiaľ vypudil troch Enakových 14
synov, Sesaja, Ahimana a Tolmaja, potomkov
15
to Enakových. | Odtiaľ tiahol vyššie oproti oby­
sefer.
Tu povedal Kaleb: „Kto premôže Karjat-sc-. 16
fer a zaujme ho, tomu dám za ženu svoju dcéru
Aksu." | A dobyl ho Otoniel, syn Kenézov, kto­ 17
rý bol Kalebovým bratom. I dal mu za ženu
svoju dcéru Aksu. | Keď mala odist, podpicho­ 18
I zoskočila z osla a Kaleb sa jej opýtal: „Co
ti je?” | Odpovedala: „Daj mi veno! Dal si mi 19
síce pole v Negebe, ale daj mi aj vodné pra
mene!" A dal jej horné pramene a dolné pra­
mene.
Mestá Júdovcov. — To je dedičný údel 23
kmeňa synov Jódových podľa ich rodov.
* *
21
(Prameň slnca) Južne nad Vadi 'cs-Sarár, 21/j krn
Juhozápadne od Arlúfa. — Tamna, dnes Tibnc,
4 krn západne od ‘Aln Sems. — Akaron, viď 13, 3.
— Sechrona, medzi Akaronom a Jcbncelom, asi
dnešná Zernuka. — Hora Bála, 4 km severový­
chodne od Jebny. — Jebnc-cl, Jemnie, Jebna, 20 km
južne od Jafy. — V 12q: „Západnou hranicou Jc
Veľké more s pobrežím" Vg nemá.
Aksa (Achso) Je Kolcbovou dcérou len v širšom 13—10
zmysle (1 Krn 2, 49). Vo Vg jc Otoniel nazvaný
„mladším bratom" Kalebovým, t. j. bol jeho vzdia-
lenejší príbuzný. O Otonlclovi viď tiež Sdc 1, 11
nn; 3, 6—11. — Kaleb tu na vlastnú pást sl roz-
šlruje územie, ktoré mu odovzdal Jozue (14, 13).
Achsa „zoskočila z osla" na znak úcty pred otcom
: (v. 10). — „Veno“ (v. 19), doslovne v hebr, i vo
Vg. „požehnanie“. — Vo v. 19 Vg má: „Dal si ml
suchú krajinu na juhu (v Negebe), pridaj mi aj
zavlažovanú“. V Júdsku, kde je málo dažďov, zem
bez prameňov nemá valnej ceny.
Mestá sú zadelené do 12 skupín. Nn konci kaž­
dej skupiny je udaný celkový počet miest, okrem
5. skup’ny filišlínskych miest (45—17). Najprv sú
uvedené mestá v Negebe, no juhu Júdovho údelu
(21—32. 1. skupina). Vypočíloných Jc 34 miest (ak
Aen a Remon vo v. 32 pokladáme zn jedno mesto),
ale celkový počet Je udaný 29 miest. Pravdepodob-
ne 5 miest bolo vložených neskoršie. Potom sú
vymenované mestá v nížine (33—17, t. j. 2.—5. skúp.
 Jozue 15—16

cov až po edomsku hranicu, boli: Kabseel, 1 Odel Jozefovcov, 16, 1—17, 18.
22.23 Eder, Jagur, | Kina, Dimona, Adada, | Kadeš, 1
24.25 Asor, Jelnam, | Zif, Telem, Balot, | Nový Asor, 1 Poloha územia. — Jozefovcom pripadlo 16*
26 Karjot-Hesron, to je Asor, | Amam, Sama, Mo- lósom (územie), ktorého hranica sa začinä na
27.28 lada, | Aser-gada, Hasemon, Bet-felet, | Ha- Jordáne oproti Jerichu, východne od jerišských
29 sersual, Bersabe, Baziotia, | Bála, Jim, Esem, | । vôd. | A od Jericha ide ďalej cez púšť, ktorá sa
30.31 Eltolad, Kesil, Harma, | Sikeleg, Medemena, ťahá hore na Betelské pohorie. | Potom z Be- 2’
32 Sensena, | Lebaot, Selim, Aen-Remon. Spolu tela ide ďalej cez Luzu a prechádza do územia
dvadsaťdeväť miest s ich dedinami. Arčanov, do Atarota. | Nato zostupuje na západ 3
do územia Jefleťanov, po kraj Dolného bet-
33.34 V nížine: Estaol, Sarea, Asena, | Zanoe, En- horona, až do Gazera. A jej koniec je pri mori.
35 gánim, Taíua, Enaim, | Jerimot, Odolám, So-
36 cho, Azeka, | Saraim, Aditaim, Gedera, Gede- I Údel Efraimovcov. — Aj Jozefovi syno- 4
rotaim: štrnásť miest s ich dedinami. I via, Manases a Efraim, dostali dedičný údel.
37.38 Sanan, Hadasa, Magdal-gad, | Delean, Mase- | Územie synov Efraimových podľa ich rodov 5*
39.40 fa, Jektel, | Lachiš, Baskat, Eglon, | Chebon, I bolo toto: Hranicou ich dedičného údelu na vý-
41 Leheman, Ketlis, | Giderot, Bet-Dagon, Náma I chode je Atarot-Adar až k Hornému Bet-horo-
a Makeda: šestnásť miest s ich dedinami. | nu. | Potom ide hranica ďalej k moru, severne 6
42.43 Labana. Éter, Asan, | Jefta, Esna, Nesib, | ' od Machmetata. Nato sa zatáča hranica na vý­
44 Keila, Achzib, Maresa: deväť miest s ich de­ chod až po Tanat-Selo a prechádza pomimo ne-
dinami. . ho na východ od Janoe. | Z Janoe zostupuje do 7
j Atarota a do Náraty, dosahuje Jericho a ide
45.46 Akaron so svojimi dedinami a osadami. | Od ďalej až k Jordánu, i Z Tafuy ide hranica na 8’
Akarona až po more všetko, čo je na okolí západ k potoku Kaňa, až sa konči pri mori.
4" (Azota a jeho dedín): | Azot s jeho dedinami
a osadami, Gaza s jej dedinami a osadami až To je dedičný údel kmeňa synov Efraimo­
po Egyptský potok. Veľké more je teda hra­ vých podľa ich rodov. 9-
nicou. I Taktiež synom Efraimovým boli oddelené
mestá, ktoré ležali uprostred dedičného údelu
48.49 Na vrchovine: Samir, Jeter, Sokot, | Dana, j synov Manaseho: všetky mestá s ich dedina­
50 Karjat-sena, to je Dabir, j Anab, Istemo', A- i mi.
51 nim, i Gosen, Olon a Gilo: jedenásť miest s ich ' Ale Kanaánčanov, ktorí bývali v Gazere, ne- 10-
dedinami. 1
52.53 Arab, Ruma, Esán, | Janum, Bet-Tafua, Afe- j Jozefove] sú Efraimovd a Manasovci. LXX sa
nezmieňuje o „lóse“ ako Vg a hebr., ale má len:
54 ka, ; Atmata, Karjat-Arbe, to je Hebron, a Sion i Jozefovej dostali územie od Jordána... — „JcrK«
deväť miest s ich dedinami. | ské vody", jerišská oáza. — „Púšť", ktorá vystupu­
55.56 Maon, Karmel, Zif, Jota, | Jezrael, Jukadam, J je k Bctelskému pohoriu, sa nazýva nižšie v 18. 12
Bet-Avcn. Na východe tejto púšte pri Jordáne sa
57 Zanoe, 1 Akain, Gabaa a Tamma: deväť miest 1 zatínalo územie Jozefovcov. Udáva sa tu len juž­
s ich dedinami. i ná hranicu Jozefovcov, ktorá sa kryje s hranicou
58.59 Halhul, Besur, Gedor, | Maret, Bet-Anot, El- Efraimovcov, ako bude nižšie popísanú.
Luza (Luz) býva stotožňovaná s Botelom. Porov. 2 n.
tekon: šesť miest s ich dedinami. 18, 13; Gn 28, 19. Obe miesta boli blízko soba. Ja­
60 Karjat-bál, to je Karjatiarim, a Areba: dve kub kedysi prenocoval pod širym nebom, západne
mestá s ich dedinami. 1 od Luzy. A toto miesto nazval Botelom. — Ariáni
61 Na púšti: Bet Araba, Medin, Sachacha, ! i av Jcfletani neboli asi hebrejské kmene. — Atarot,
13, 13, nazvaný Atarot-Adar. kde sa tiež hovorí,
62 Nebsan. Soľné mesto a Engadi: šesť miest s ich že to bolo mesto na hore, ktorá je na juhu Dolné-
dedinami. ; ho Bcthorona. — O Bcthorone viď 10, 10: o Gazere
*63 Ale Jebuzejcov, obyvateľov Jeruzalema, Jn । 10, 33. Od Gazera splývala južná hranica Juzríov-
dovci nemohli vypudiť. Tak bývajú Jebuzejci *I územím cov so severnou hranicou Júdovcov, 15. 11. Medzi
Jozefovcov a Júdovcov (od východu až
s-Júdovcami v Jeruzaleme až podnes. po Gazer) zostáva ešte kus neobsadenej zeme, kto.
rá bola neskoršie pridelená Benjaminovcom (18,
miest). Gedcrotaim nie jc v LXX. Keď lo’o vyne­ 11 nn). — Severne hranice Jozefovcov boli asi vy.
cháme. dostaneme číslicu 14 vo v. 36. — Ďalej sú medzené neskoršie na sneme v Silo (hl. 18).
uvedené mestá na vrchovine, júdskom pohorí (48— ....... jc Atarot-Adar... k moru (v. G?" — je 5—7
(M, O.—11. skúp.) Medzi v. 50 a G0 vypadla jedna • zlomok popisu južných hraníc, ktorý ra zachoval
skupina miest, ktoré však LXX uvádza v tomto i vo vv. 1—3. — Machmctat podľa 17, 7 bol východ­
znení: ‚.Tckua. Efrata, to je Betlehem. Fagot, ne od Sichcma; asi jeden z prostredných bodov se­
Etam, Kuion, Tatam, Sores, Karom. Galem. Betcr vernej hranice Efraimovcov.
a Manocho: jcdenásí miest s ich dedinami.“ — A Vo v. G. a 7. podáva východnú polovicu hraníc: 8
12. skupina sú mestá na júdskej púšti (v. 61). od Machmetata až k Jordánu prj Jerichu. Teraz
63 Jeruzalem patril Benjaminovcom (18, 1G—28), ale so vracia ku stredu hranie (Tafua) a zatína popi­
Jebuzejcov z neho nevypudili (Sdc 1, 21). Tak Isto sovať západnú polovicu hraníc Efraimovcov.
ani Júdovci nemohli sa zmocniť tohto opevneného Tento verš je vlastne nadpisom zoznamu miest, 9
mesta, ktoré bolo tesno na ich severnej hranici, ktoré dostali Efraimovci. Porov. 15, 21—63; 19, 35
hoci ich aj mocní JcbuzcjcI stálé ohrozovali. Tak nn. Sám zoznam sa nám však nezachoval. Koniec
sa stalo, že Jeruzalem zostal akýmsi slobodným ■ v. 9 v LXX jc doplnený z 1 Kr 9, 16. — Manases,
mestom medzí územím Júdovcov a Bcnjaminovcov i ako Jozefov prvorodenec, zastupoval dvojkmeň Jo-
až do doby kráľa Dávida, ktorý konečne premohol ' zefovcov. Preto aj celé územie Jozefovcov bolo na­
Jebuzejcov (2 Sam 5)—„až podnes" — porov, pozn. zývané pred rozdelením územie Manaseho.
7, 26. Až podnes — porov. 7, 26. 10
 Jozue 16—17—18 233

vypudili. A tak bývajú Kanaánčania uprostred í s jeho dedinami, obyvatelia Dóra s jeho dedi-
Efraimovcov až podnes a sú im poddaní. ' nami, obyvatelia Endora s jeho dedinami, oby-
' vatelia Tenaku s jeho dedinami, obyvatelia Ma-
•17 Údel Manasovcov. — Lósom bol pridele­ geda s jeho dedinami: tri hornaté okresy.
ný údel aj kmeňu Manaseho. On bol totiž prvo­ Ale synovia Manaseho nevládali sa zmocniť 12
rodeným Jozefovým. Machir, prvorodený Ma­ týchto miest a tak sa umožnilo Kanaánčanom
naseho, otec Galaádov — pretože bol bojovní- zostať v tejto zemi. | Keď však synovia Izrae- 13
2 kom — dostal Galaád a Bášan. | Ostatní syno­ lovi zosilneli, donútili ich k robote; ale celkom
via Manaseho dostali údel podľa ich rodov: sy­ j si ich nepodmanili.
novia Abiezerovi, synovia Helekovi, synovia Tu vraveli Jozuemu synovia Jozefovi: „Pre- *
14
Ezrielovi, synovia Sechemovi, synovia Hefe- čo si mi dal za dedičný majetok len jeden lós
rovi a synovia Semidovi. To sú mužskí potom­ a len jeden údel, veď som početným ľudom,
kovia Manaseho, syna Jozefovho, podľa ich ro­ pretože mi Pán až dosiaľ žehnal?" | A Jozue 15
dov. im odpovedal: „Ak si početným ľudom, choď
3 Salfád, syn Hefera, syna Galaáda, syna Ma- hore do lesa a vyrúb si niečo tam v zemi Fe­
chira, syna Manaseho, nemal synov, ale len rezitov a Rafaimovcov, keď ti je efraimská vr­
dcéry. Mená jeho dcér sú tieto: Maála, Noa. chovina priúzka!" | Synovia Jozefovi zas vra- 16
4 Hegla, Melcha a Tersa. | Tieto predstúpili pred veli: „Vrchovina nám nestačí a všetci Kanaán­
kňaza Eleazara, pred Jozueho, syna Nunovho, čania, ktorí obývajú nížinu, či už ti v Betsane
a pred náčelníkov a povedali: „Pán rozkázal | a jeho dedinách, alebo ti na jezraelskej rovine,
Mojžišovi, aby nám bol daný dedičný údel t používajú zas železné vozy.” | I riekol Jozue 17
medzi našimi bratmi.” domu Jozefovmu, Efraimovmu totiž a Mana­
Dal im teda podľa rozkazu Pánovho dedič­ seho: „Si početným ľudom a máš veľkú silu.
ný podiel medzi bratmi ich otca. I Nedostaneš len jeden lós. | Pridelí sa ti aj vr- 18
•5 Tak pripadlo Manasemu desať dielov okrem chovina. Keďže je to les, musíš ho vyrúbať.
zeme Galaád a Bášan na druhej strane Jordá- j Potom ti bude prinášať svoje ovocie. Lebo Ka-
6 na. | Dcéry Manaseho dostali totiž dedičný údei ; naánčanov vyhubíš, hoci majú aj železné vozy
medzi jeho synmi. Zem Galaád však pripadla ; a sú silni."
ostatným synom Manaseho.
Hranica Manaseho sa tiahne od Asera pri Údely ostatných kmeňov, 18, 1—19, 51.
Machmetate, ktorý je východne od Siehema.
Ďalej pokračuje hranica na juh k obyvateľom Súpis zeme a losovanie v Sile. — Po- *
18
8 En-Tafuy. I Okolie Tafuy patri Manasemu, ale tom sa zhromaždila všetka pospolitosť izrael­
sama Tafua na hranici Manaseho patri Efrai- ská v Sile. Tam postavili stánok zjavenia. Zem
9 movcom. | Potom zostupuje hranica k potoku im bola totiž poddaná. Ale zo synov Izraelo- 2
Kaňa, južne od potoka. Tieto mestá patria vých zostávalo ešte sedem takých kmeňov,
Efraimovccm uprostred miest Manaseho. Ďa­ ktorým nebol pridelený vlastný dedičný údel. |
lej pokračuje hranica Manaseho severne od po­ 1 Preto vravel Jozue synom Izraelovým: „Do- 3
le toka, až sa konči pri mori. I Tak juh je Eírai-
movccv a sever zas je Manasovcov. More je je­ Vg: tretina mesta Nofet, hebr, „hannófelh“ je
sporné. Nakoľko LXX vypočítava len tri mestá:
ho hranicou. Na severe hraničili s Aserom a na Betsan, Dor □ Magedo (n keďže Jeblaám n Tcnak
východe s Isacharom. boli v území Manaseho, nie teda v Aserovom ale­
bo Isacharovom), zdá sa. žo znenie LXX je pôvod-
Rozšírenie údelu na vrchovinu. — ( ncjšle než hebr, a preto treba dôsledne prekladať
•11 V (územi) Isacharovom a Aserovom patrili í miesto „tri hornatá okresy“: spolu tri mestá.
Manasemu: Betsan s jeho dedinami, Jeblaám | Kmeň Jozefov mal pôvodne pridelené len Efra- 14—18
ímské pohorie. Teraz Jozue zvoľuje, aby sl zaujali
In. O prvorodenom Manaseho viď Gn 41, 51; 48. 14. aj severnejšie horské kraje (Galilejsko). Galilejské
— O Machlrovi 1 Krn 7. 14. Machirovcl ako dobrí vrchovina je oddelená od efraimských hôr rovinou,
bojovníci dosiali svoj údel v Zajordánsko, kde ktorá Je tu rozdeľovaná na dve častí: L nížina na
zvlniť severovýchodné kraje bolo treba hájiť proti pravom brehu Jordána (cLGhór), v ktorej jc Bet­
častým nepriateľským vpádom. — K v. 4 viď Nm san a 2. jezraelská Čl czdrelonská nížina, dnes zva­
27, 1—7; 30, 11. — Polovica kmeňa Manaseho ná Merdž Ibn ‘Amlr, Táto je ohraničená nn sc-
dostala svoj podiel v Zajordánska (13. 30 nn), dru- ■• verc úpätím galilejských hôr, na Juhozápade Kar-
' há polovica tohto kmeňa dosiala za podiel územie melom, na juhovýchode výbežkami hôr efraimských
severne nad údelom Efraimovým v Predjordánsku. j (pohorie Gelboe, Džebel Fukú ‘a) a no scverový-
5 n. Päť synov Galaádových (v. 2) dostalo päť po­ I chode Malým Hermonom (Nebi Dahí). Obe spo-
dielov; miesto šiesteho syna Hefera dostalo 5 po­ . menulé nížiny spojujú údolie Náhr-Džalúda.
dielov päť jeho vnučiek (v. 3). Teda spolu 10 úde
* t Dva a pol kmeňa (Ruben, Gad a polovica Ma- 1—10
lov. — „Ostatní synovia Manaseho“ (v. 0), ktorí ' nasesj dostalo územie v Zajordánska Kmene Júda,
totiž nedostali svoj podiel v Predjordánsku. Efraim a druhá polovica Manaseho, tiež už mali
7—10 Podáva južnú hranicu Manaseho (splýva so se­ svoje údely v Predjordánsku. Lcvill nemali dosiať
vernou hranicou Efraimovou, 16, 8), a 1o západnej súvislý pozemný údel. Zostávalo ešte sedem kme­
časti údelu. — Okolie Tafuy (totiž severné) patrilo ňov, ktoré mail dostať svoje údely. Preto Jozue
Manasovcom, ale mesto samotné už patrilo Efra- ।I vysiela 3-7 mužov do zeme, ktorá ešte nebola ob­
imovcom. — „Hraničili“ (v. 10), t. j. Manasovci. sadená nijakým kmeňom. Ich úlohou bolo obhliad­
11 Mestá Manasovcov, ako aj Efraimovcov, vo nuť tú zem. zistiť jej rozlohu I výživnosf a podať
vlastnom Ich území nie sú uvedené: uvádzajú so Jozuemu návrh na jej rozdelenie medzi zbývajúce
len mestá Manasovcov, ktoré ležali v území Ase­ kmene. Lós potom rozhodoval, ktorý podiel má
rovom a Isacharovom. — „Tri hornaté okresy“ vo dostať ten alebo onen kmeň.
 234 Jozue 18—19

kial sa budete okúňať vyjsť, aby ste zaujali kopcom, ktoré čnejú oproti vysočine Adomim
zem, ktorú vám dal Pán, Boh vašich otcov? | a zostupuje ku skale Boena, syna Rubenovho.
4 Pripravte si z každého kmeňa troch mužov! Ďalej ide ku svahom oproti Arabe na severe a
Chcem ich vyslať, aby sa už vybrali, rozišli do zostupuje do Araby. | Nato prechádza hranica 19
zeme, popísali ju vzhľadom na svoj dedičný I na severný svah Bet-Hagly. Hranica sa končí
5 údel a potom aby sa vrátili ku mne. I Rozdeľte j pri severnom výbežku Soľného mora, na juž­
si ju na sedem dielov! Júda zostane vo svojom i nom konci Jordána. To bola južná hranica. |
údele na juhu a tak isto dom Jozefov zostane ' Na východnej strane bude hranicou Jordán. 20
6 vo svojom území na severe. | Rozpíšte zem na 1 To je dedičný údel synov Benjamínových po­
sedem dielov a prineste mi to sem! Tu pred j dľa ich hranie dookola a podľa ich rodov.
Pánom, Bohom naším, chcem vám hodiť lós. | । Mestá kmeňa synov Benjamínových podľa 21
Leviti preto nemajú podiel medzi vami, lebo i ich rodov sú: Jericho, Bet-Hagla, Emek-Kasis, |
kňazstvo Pánovo je ich dedičným údelom. Gad Bet-Araba, Samaraim, Betel, | Avim, Afara, 22.23
však, Ruben a polovica kmeňa Manaseho už I Ofera, | Dedina Emona, Ofni a Gabaa: dvanásť 24
dostali svoj údel na druhej strane Jordána, nn miest s ich dedinami.
východe, ktorý im dal Mojžiš, služobník Pánov. Gabaon, Rama, Berot, | Mesfe, Kafara, Amo- 25.26
8 Keď sa mužovia vyberali na cestu, Jozue na­ sa, | Rekem, Jareľel, Tarela, | Sela, Elef, Jebus 27.28
riadil odchádzajúcim, aby spísali zem a tiež po­ — to je Jeruzalem — Gabaát a Karjat: štrnásť
vedal: „Choďte, pochoďte zem a spíšte ju! Po miest s ich dedinami.
tom sa vráťte ku mne! Tu vám chcem hodiť k To je dedičný údel synov Benjamínových po­
lós pred Pánom v Sile.” dľa ich rodov.
9 Nato mužovia odišli. Pochodili zem a popi-
sali ju — mesto za mestom — do závitku na Údel Simeonovcov. — Druhý lós pri- 19-
sedem dielov a navrátil sa k Jozuemu do tá­ padol Simeonovi, kmeňu synov Simeonových
bora v Sile. podľa ich rodov. Ich dedičný údel bol uprostred
10 Nato im hádzal Jozue lós v Sile pred Pánom. údelu Júdovcov. | V ich dedičnom údele bolo: 2
Tam rozdelil Jozue zem synom Izraelovým Bersabe, (Sabe), Molada, | Hasersual, Bala, 3
podľa ich oddielov. Asem, | Eltolad, Betul, Harma, | Sikeleg, Bet- 4.5
Marchabot, Hasersusa, | Bet-Lebaot, a Sarohen: 6
•11 Údel Benjamínovcov. — Tu pripadol trinásť miest s ich dedinami.
lós kmeňu synov Benjamínových podľa ich ro Ain-Remon, (Talcha), Atar, Asan: štyri mes 7
dov. Územie, ktoré im lósom pripadlo, je medz tá s ich dedinami, i Ďalej všetky dediny, ktoré 8
Júdovcami a Jozefovcami. i sú okolo týchto miest až po Bálat-Bér, Rámu
12 Ich severná hranica sa začína na Jordáne. ! na juhu.
Odtiaľ vystupuje hranica na úbočie severne od ; To je dedičný údel Simeonovcov podľa ich
Jericha, stúpa ďalej na západ na vrchovinu a í rodov. | Údel Simeonovcov bol (oddelený) z 9
13 konči sa v púšti Bet-Aven. | Odtiaľ prechádza údelu Júdovcov; synom Júdovým bol totiž ich
hranica k Luze, na svah južne od Luzy, to je údel priveľký. Tak dosiali Simeonovci svoj
Belel. Nato zostupuje hranica do Atarot-Adara, dedičný údel uprostred ich dedičného údelu.
na vyvýšeninu, ktorá je južne od Dolnéhq Bet- Údel Zabulonoucoo. — A tretí lós pri- 10-
14 horona. | Tu sa ohýba hranica a obracia sa na padol synom Zabulonovým podľa ich rodov.
juh na západnej strane vyvýšeniny, ktorá je Hranica ich dedičného údelu siaha až po Sa-
južne od Dolného Bet-horona a konči sa pri
Karjat-Bále, to je Karjaliarim, meste to Júdov- Z výpočtu miest, ktoré sú zadelené do dvoch
cov. To bola západná strana. ' skupín, vidieť, že Benjaminovcom pripadli niektoré
' dôležité mestá, ako Jeruzalem, Jericho a Belel.
15 Južná strana začína sa však pri okraji Karja- Hranice Simeonovho údelu nie sú tu udané, 1c- 1—9
liarima. Potom tiahne hranica ďalej na západ । bo Simeonovci boli umiestení uprostred v území
16 až k prameňu Studienky Neľtoachovej. | Po­ • Júdovom. V troch skupinách vypočítava len mes­
tom zostupuje hranica na okraj hory, ktorá je tá, ale mená a počet je udaný len v prvých dvoch
oproti údoliu Ben-Enom a severne od Refaim- skupinách. — Sabe (v. 2) je pravdepodobne opako­
vanie druhej časti predchádzajúceho mesta Bcr-Sa- -
skej roviny, skláňa sa do údolia Enom, na juž­ by. Nie je líci v 1 Krn 4, 28. Ak toto mesto (Sabe)
nú stranu Jebuzejcov, až zostúpi k prameňu vynecháme, dostaneme správnu číslicu 13 vo v. 0.
17 Hegel., Potom sa obracia na sever, ide k Slneč­ — Ain-Remon (v. 7) je meno jedného mesta, ako
18 nému prameňu, | ďalej smeruje ku kužeľovitým vmeno 15, 32. Tým by však chýbalo v súčte: „4 mestá'
jedného mesta. LXX však zo Ain-Remon
*

Tábor Jozueho prenesený bol z Galgaly do Silo
(dnes Sélún, asi v strede medzi Jeruzalemom a Si-
chemom). Archa bolo prenesená z Čakaly najprv
do Belela (Sdc 2. 1), odlial do Silo, kde zoslalo
až dotiaľ, kým nebola odnesená do boja o ukoris­
tená od Filištíncov (19, 51**. 21, 2; 22, 9; 1 Sam 1—4).
11-28 Najprv podáva podľa štyroch slrán hranice úze­
mia Dcnjamínovcov, ktoré ležalo medzí údelom Jú­
dovým a Eíraimovým. Severná hranica splývala
s južnými hranicami Efraimovými (16, 1 nn.), juž­
ná hranica zas splývala so severovýchodnou hra.
n'.cou Júdovou (15, 5—9). Východnú hranicu tvoril
Jordán.
, uvádza mesto Talcha. Tak je súčet zas 4.
Územie Zubulonovo sa rozprestieralo západne 10—H
od Genezaretského jazera. Zabulon susedil na juhu
s Isacharom, na severe s Neítalim a Aserom. Vý­
chodnou hranicou bolo Genezaretské jazero, západ­
nou zas Karmel a Stredozemné more (podľa Joze-
I ťa Flavia). Južnú hranicu začína popisovať stred-
, ným bodom, Saridom. Sarid. asi dnešný Telí Sa-
lúd na severnom okraji ezdrelonskej nížiny, G km
juhozápadne od Nazareta. Najprv popisuje južnú
hranicu západne od Sarida (v. 11), potom odtiaľ
na východ (v. 12). — Kcselet (Kislôth), na úpätí
1 Tábora, asi 4 krn juhovýchodne od Nazareta. --
 Jozue 19 235

11 rid. | Na západ stúpa ich hranica (smerom Ich hranica ide od Helefa, od Sánanimskej 33
k moru), a to do Meraly, ide až k Debaselu a i dubiny, od Adami-Nekeba a Jebnaela až k Lc-
dotýka sa potoka, ktorý jc východne od Jekona- kumu a končí sa na Jordáne. ! Potom sa zatáča 54
12 ma. | A zas opačne na východ, k východu sln- 1 hranica na západ do Azanot-Tábora a odtiaľ
ka, zo Sarida ide do územia Keselet-Tábora, ďa­ ide ďalej do Hukuky. Na juhu siaha k Zabu­
13 lej do Dabereta a potom stúpa do Jafie. | Od­ lonovi, na západe sa dotýka Asera a na vý­
tiaľ prechádza na východ, k východu slnka, do ’ chode Jordána.
Get-Hefera, Takasina, vchádza do Remona Am- | Opevnené mestá sú: Asedim, Ser, Emat, Re- 35
14 tara a zatáča sa do Noga. i Potom sa ohýba hra-, kat, Keneret, | Edema, Arama, Asor, | Kedes, 36.37
nica severne od Hanatona a končí sa v údolí 1 Edrai, En-Hasor, | Jeron, Magdalel, Horení, 38
Jeflahel. j Bet-Anat, a Bet-Semeš: devätnásť miest s icii
*15 ... Kated, Náiol, Semeron, Jedala a Betle - dedinami.
hem: dvanásť miest s ich dedinami. j To je dedičný údel kmeňa Neftalimovcov SJ
16 To je dedičný údel Z'ibulonovcov podľa icl. i podľa ich rodov: mestá s ich dedinami.
rodov: tieto mestá s ich dedinami.
Údel Danovcov. — Siedmy lós pripadol 40"
*17 Údel ísacharovcov. — Štvrtý lós pripa- i kmeňu synov Dánových podľa ich rodov.
dol Isacharovi, synom Isacharovým podľa ich Územie ich dedičného údelu je Saraa, Estaol, 41
rodov. Hiľ-Semeš, | Selebin, Ajalon, Jetela, | Elon, 42.43
18 ich hranica je Jezrael, Kasalot, Sunem, | । Temna, Akron, | Elteke, Gebelon, Balát, | Júd, 44.45
19.20 Hafaraim, Seon, Anaharat, | Rabot, Kesion, Bane-Barach, Get-Remon, | Me-jarkon, Arekon 46
21 Abes, | Ramet, En-Ganim, En-Hada a Bet- s pobrežím pri Jope.
Feses.
22 Hranica siaha k Táboru, Sehesime, Bet-Se- Ale územie Danovcom sa strácalo. Preto vy * *
47
mešu a konči sa hranica na Jordáne: šestnásť tiahli synovia Dánovi a bojovali proti Lesemu.
miest s ich dedinami. Dobyli ho, vyhubili mečom, obsadili ho a usa­
23 To je dedičný údel kmeňa Isacharovcov po­ dili sa v ňom. A nazvali Lesem Danom podľa
dľa ich rodov: mestá s ich dedinami. mena svojho otca Dana.
To je dedičný údel kmeňa Danovcov podľ:t 48
•24 Údel Aserovcov. — Piaty lós pripadol ich rodov: tieto mestá s ich dedinami.
kmeňu synov Aserových podľa ich rodov.
25 Ich hranica je Halkat, Chali, Beten, Aksaf, | Údel Jozueho, — Keď ukončili deľbu ze­ 49
26 Elmelech, Amád a Mesal. Potom zasahuje (ho­ me na jednotlivé územia, tu Izraeliti dali údel
ru) Karmel na západnej strane a potok (Si- aj Jozuemu, synovi Nunovmu, vo svojom stre
27 chor) Labanat. | Nato sa zatáča k východu do de. | Podľa rozkazu Pánovho dali mu mesto, 50’
Bet-Dagona, siaha až k Zabulonovi a k údoliu ktoré si žiadal, Tamnat-Sáru na efraimskom
Jeftahel na severe, ďalej k Bet-Emeku a Ne- pohorí. On si mesto vybudoval a usadil sa
28 hielu, a pokračuje severne na Kábul, I Abian, v ňom.
Rohob, Hamona a Kanú až do Veľkého Sidona, i Toto sú dedičné údely, ktoré lósom rozdelili 51
29 Potom zahybuje hranica do Hormy a až do kňaz Eleazar, Jozue, syn Nunov, a.náčelníci
opevneného mesta Tyru. Konečne sa zatáča izraelských kmeňov v Sile pred Pánom pri
hranica do Hosy a konči sa pri mori. vchode do stánku zjavenia.
30 ... Machaleb, Achziba, | Amma, Afek, a Ro­ Tak dokončili deľbu zeme.
hob, dvadsaťdva miest s ich dedinami. j
31 To je dedičný údel kmeňa Aserovcov podľa I páde Aser a na severe asi rieka Leonlcs. — Mestá
sú označené ako pevnosti (v. 35). Vo v. 38 sa udá­
ich rodov: tieto mestá s ich dedinami. J va súčet miest: 19, ale tri z nich tiež asi vypadli
pri odpisovaní.
Údel N ef t a l imo vco v. — Neftalimovcom Kmeň Dánov dostal pomerne malé územie, kto­ 40—48
pripadol šiesty lós, synom Neftaliho podľa ich ré susedilo na juhu s Júdom, na východe s Benja­
rodov. mínom a na severe s Efraimom. Nie sú tu udané
hranice. Vymenované sú len mestá, ale zas ni.e je
udaný ich súčet. Neskoršie sa Danovcl vysťahovali
Jafia. 3 km Juhozápadne od Nazareta. — Get-He- na sever. Sdc 18. — Saraa a Estaol boli pôvodne
íer (el-Medžed), S km severovýchodne od Nazareta. J
pridelené Júdovcom (15, 33). Pravdepodobne boli
15—16 Zabulonove mestá. Je udaný súčet 12 miest, ale ' vylúčené v Sile ž veľkého územia Júdovho, aby
z nich vypočítaných je len 5. Pri odpsovaní oitat- ; bolo rozšírené územie Danovcov.
né asi vypadli. V. 47 vo Vg začína: „tam sa územie konci“.
17-23 Isacharovci dosiali svoje územie južne od Za- । V LXX zas v. 47 n. zneje: ‚‚To jc dedičný údel
bulona až po severné hranice Manasovcov. Bol to ' kmeňa synov Dánových podľa Ich národov: ich
jeden z najbohatších krajov Palestíny. (Rovina ez- | mestá a ich dediny. Danovcl však nevyhubili Amo-
drelonská alebo jezrae'.ská, zavlažovaná Kiionom, ' rejéanov, ktori ich zovreli na vrchovine a nedovo­
rozkladala sa od Karmela až po Jordán). i ľovali im zoslúpiť do nížiny u nivočili ich dedič­
24—31 Kmeň Aserov mal svoje územie na pobreží ! ný údel. Tu Júdovcl (Danovcl) vytiahli proti La-
Stredozemného mora od Karmela až po Sidon na . chišu (Lesemu), zaujali ho, vybili mečom a usadili
severe. Na východe susedil s Neftalim, na juho- , sa v ňom a nazvali ho Lason-Don. Amorejčania
východe so Zabulonom a na severe s Feníciou. ; potom bývali v Elome a Salaminc, ale Efraim ich
32—33 Neflall mal svoj údel na samom severe Palestí­ napadol a urobil ich poplatníkmi •..“
ny. Jeho hranice: na východe Jordán, jazero Ge­ Tamnal-Sára, dnešná Tíhne, východne od Jufy. 50
nezaretské a Merouské; na juhu Zabulon, na zô- Podľa 21, 38 bol tam Jozue aj pochovaný.
 236 Jozue 20—21

III. Doplnky, 20, 1 — 22, 34. kmeňovým náčelníkom synov Izraelových | a 2

Mestá útočišťa, 20, 1—9. vraveli im v Sile v zemi Kanaán toto: „Pán
rozkázal skrze Mojžiša, aby nám boli dané
20 Cieľ miest útočišťa. — I riekol Pán ' mestá k obývaniu a k nim patriace pastviny
Jozuemu: ..Povedz synom Izraelovým toto: : pre náš dobytok. | Nato dali synovia Izraelovi 3
2 Určite si mestá útočišťa, o ktorých som vám zo svojho dedičného údelu Levitom podľa roz­
3 hovoril skrze Mojžiša. ] aby tam mohol utiecťkazu
. Pánovho tieto mestá s ich pastvinami.
vrah, ktorý zabil niekoho omylom, nevedom­
ky. aby vám ony boli útočišťami pred pomsti- A padol lós na rody Kaátovcov: Medzi Le- 4
4 telom krvi. | Až utečie do jedného z týchto vilmi dostali synovia kňaza Árona z kmeňa Jú­
miest, nech sa zastaví pred vchodom mestskej dovho, z kmeňa Simeonovho a z kmeňa Ben­
brány a starším toho mesta nech rozpovie svo- । jamínovho trinásť miest. | Ostatní však Kaá- 5
ju vec. Nato nech ho pripustia k sebe, do mesta, tovci dostali pri losovaní z rodov kmeňa Efrai-
a vykážu mu miesto, aby mohol u nich pre- ; movho, z kmeňa Dánovho a z polovice kmeňa
5 bývať. 1 Keď ho bude prenasledovať pomstiteľ Manaseho desať miest.
krvi, nech mu nevydajú vraha: a to preto, lebo Gersonovci zas dostali pri losovaní z rodov 6
zabil svojho bližného nevedomky, bez toho, že kmeňa Isacharovho, z kmeňa Aserovho, z kme­
by bol býval predtým jeho nepriateľom. I ňa Neftaliho a z polovice kmeňa Manaseho
*6 A v meste má zostať až dotiaľ, kým sa nedosta­ v Bášane trinásť miest.
ví pred ľud, aby bol posúdený, až do smrti veľ­ Konečne Merarovci podľa ich rodov dostali 7
kňaza, ktorý bude toho času. Potom sa môže z kmeňa Rubenovho, z kmeňa Gadovho a
vrah vrátiť do svojho mesta, do svojho domu, z kmeňa Zabulonovho dvanásť miest.
do toho mesta, z ktorého bol utiekol" Použitím lósu tieto mestá s okolnými pastvi- 8
•7 Mestá útočišťa vyznačené. — Vyzna­ nami odovzdali synovia Izraelovi Levitom, ako
čili tedy Kedes v Galilei, na pohorí Neftaliho, to bol nariadil skrze Mojžiša Pán.
Sichem na pohorí eíraimskom a Karjat-Arbe, Kňazské mestá Aronovcov. — Z kme- 9’
to je Hebron, na pohorí júdskom. ňa Júdovcov a z kmeňa Simeonovcov dostali
8 Na druhej strane Jordána, východne od Jeri­ tieto mestá aj s ich pastvinami: | Aronovci z ro- 10
cha, z kmeňa Rubenovho určili Bosor, ktorý je dov Kaátovcov Levitov — pretože im pripadol
v stepi, na náhornej rovine; z kmeňa Gadovho lós najprv — dostali | mesto Arbea, otca Ena- 11
Ramot v Galaáde a z kmeňa Manaseho Gaulon kovho, ktoré sa nazýva Hebron, na júdskom
v Bášane. pohori, spolu s okolitými pastvinami. |. Ale 12-
9 Tieto mestá boli určené pre každého Izraelitu mestský chotár aj s jeho dedinami dali do
a cudzinca, ktorý sa u nich zdržiaval, aby la vlastníctva Kalebovi, synovi Jefonovmu. I Sy- 13
mohol utiecť každý, kto zabil niekoho omylom, nom kňaza Árona odovzdali teda Hebron, mes­
a aby nezomrel pod rukou pomstiteľa krvi, to útočišťa pre vrahov, aj s jeho pastvinami,
kým sa nedostavil pred ľud. , ďalej Lobnu s jej pastvinami, | Jeter s jeho 14
1 pastvinami, Estemo s jeho pastvinami, 1 Holon 15
Levitské mestá, 22,1—43. s jeho pastvinami, Dabir s jeho pastvinami, |
Ain s jeho pastvinami, Jelu s jej pastvinami 16
•21 Leviti si žiadajú mestá. —-Tu pristú­ a Bet-Sameš s jeho pastvinami: deväť m’est
pili rodoví náčelníci Levitov ku kňazovi Elea- z týchto dvoch kmeňov.
zaruvi, k Jozuemu, synovi Nunovmu, a ku
mia Júdovho, Simeonovho a Benjamínovho. Ostatní
1 Zákon o mestách útočišťa viď Nm .15 9—34: Dl leviti: Gersonovci, Merarovci a ti Kaátovci, ktorí
19. 1—13; 4. 41—13. Táto ustanovizeň urobila akúsi nepochádzali od Árona (nekňazi) dostali 35 miest
prietrž tvrdému a krutému zákonu krvnej pomsty. (levitské mestá). Kaátovcl-nekňazí (ktorí nepochá­
Dobi sa tu už rozdiel medzi formálnym a mate­ dzali od Árona) dostali 10 miest z územia Eíra-
riálnym hriechom, čJže medzi vraždou a zabitím imovho, Dánovho a z územia západných Manasov-
(úmyselné a náhodilé zabitie Človeka). Na každej cov (v. S) Gersonci dosiali 13 miest z územia vý­
strane Jordána boli vyznačené tri mestá útočišťa. chodných Manasovcov, Isacharovcov, Aserovcov a
6 „Až do smrti veľkňaza“, ktorý ním je toho ča­ Neítalimovcov a konečne Merarovci dostali 12
su. má utečenec zostať v meste, ak predtým ob­ miest z územia Zabulonovho, Rubenovho a Gadov­
stál pri súde. ho. Viď vv. <8 n.; porovnaj Nm 35, 1—3.
7 n Kedes, západne od Hulského jazera. — Bo^or, „Podľa rozkazu Pánovho“ (v. 3). t. j. použili sa
asi 5 krn východne od Hesebona (Hesbanj. — Gau­ posvätné lósy. — Kaátovci-kňazi (Aronovci) dostali
lon, dnes Sabcm cd-Džolan, asi 30 km východne mestá v územi tých kmeňov, ktoré boli najbllž
od Genezaretského jazera. — Ramot, pravdepodob­ ku svätyni, v v. 4. — Rozptýlenie Lev'»ov po celom
ne Ramoth Masfa (v. 13, 26j, dnes asi er-Remta, územi izraelského národa bolo podľa Gn 49, 7
10 krn juhozápadne od Edrai (12, 4). v určitom zmysle trestom, a'.c stalo sa aj požehna­
Mestá útočišťa v Zajordánsku určil už Mojžiš ním, lebo svojou vernosťou a láskou k svätyni naj­
(Nm 4, 43). viac prispievali ku sceľovaniu rozptýlených kme
*
1—8 Leviti nedostali pozemný údel, ako ostatné kme­ ■ ňov.
ne, ale predsa užitím posvätných lósov (lß, ß) pri­ Koniec tohto verša jc podľa znenia LXX. 0
delili im 4fl miest aj s okolitými pastvinami (13, Porov. 15, 13. Kňazská a levitské mestá zašlá- 12
14; 14. 4). Podľa Gn 46, H a Ex 6. 16 synovia Lé­ valí vo vlastníctve príslušného kmeňa, Leviti mail
viho boli: Gerson, Kaát a Merari. Od Kaáta po­ právo len v nich bývať. Okolité pastviny mohli
chádzal Aron (Ex 6, 20). zakladateľ kňazského ro­ zas používať na výživu dobytka, ktorý si časom
du. — Arunovci kňazi dostali 13 miest, a to z úze- nadobudli.
 Jozue 21—22 237

17 A z kmeňa Benjamínovho: Gabaon s jehu [ Spolu všetkých miest, ktoré lósom pripadli 38
18 pastvinami, Gabau s jej pastvinami, | Analot jednotlivým rodom Merarovcov, ktorí ešte zo­
s jeho pastvinami a Almon s jeho pastvinami: stávali z levitských rodov, bolo: dvanásť miest.
štyri mestá. Všetkých levitských miest uprostred dedič- 39
19 Všetkých miest pre Aronovcov-kňazov do­ ného údelu synov Izraelových bolo: štyridsať-
vedna: trinásť miest s ich pastvinami. j osem miest; s ich pastvinami. K týmto mestám 40
sa teda počítalo samo mesto a jeho okolité past­
•20 Levitské mestá Kaátovcov. — Mestá, viny. Tak to bolo pri všetkých týchto mestách.
ktoré pri losovaní pripadli rodom Kaátovcov,
Levitov, ktorí ešte ostávali zo synov Kaáto- Pokoj v zemí. — Tak dal Pán Izraelovi 41 *
21 vých, boli z kmeňa Efraimovho. j Tak sa im do­ celú zem, o ktorej bol prisahal ich otcom, že im
stalo mesto útočišťa pre vrahov Sichem s jeho ju dá. Zaujali ju a usadili sa v nej. | A dal im 42
pastvinami na pohorí efraimskom, Gazer s jeho Pán pokoj dookola; všetko tak, ako to bol pri­
22 pastvinami, | Kibsaim s jeho pastvinami a Bet- sahal ich otcom. Nik zo všetkých ich nepria­
horon s jeho pastvinami: štyri mestá. teľov im neodolal; všetkých ich nepriateľov dal
23 Ďalej z kmeňa Dánovho Elteko s jeho pastvi- totiž Pán do ich ruky. | Zo všetkých prísľubov, 43
24 nami, Gabaton s jeho pastvinami, | Ajalon s je­ ktoré dal Pán domu Izraelovmu, ani jediný ne­
ho pastvinami a Get-Remon s jeho pastvinami: zostal nesplnený; všetko sa splnilo.
štyri mestá.
•25 A z polovice kmeňa Manaseho Tanach s jeho Návrat zajordánských kmeňov,
pastvinami a Jeblaám s jeho pastvinami: dve 22J.—34.
mestá.
26 Spolu všetkých miest pre rody ostatných Ka­ Jozue prepália zajordánska kmene.
átovcov bolo: desať miest s ich pastvinami. — Vtedy povolal Jozue Rubenovcov, Gadovcov 22 *
a polovicu kmeňa Manaseho | a vravel im: 2
•27 Levitské mestá Gersonovcov. — Ger- „Splnili ste všetko, čo vám nariadil Mojžiš, slu­
sonovci z rodov levitských dostali z polovice žobník Pánov, aj mňa ste poslúchli vo všet­
kmeňa Manaseho: Gaulon, mesto útočišťa pre kom, čo som vám rozkázal. | Po tú dlhú dobu 3
vrahov v Bášane, aj s jeho pastvinami a Bosru až podnes neopustili ste svojich bratov a ver­
28 s jej pastvinami: dve mestá. | Z kmeňa Isacha­ ne ste zachovali rozkaz Pána, Boha vášho. |
rovho: Kesion s jeho pastvinami, Daberet s je- Nakoľko Pán, Boh váš, udelil nateraz pokoj va- 4
29 ho pastvinami. | Jaramot s jeho pastvi­ šim bratom, ako im to bol prisľúbil, tak sa
nami a En-Gánim s jeho pastvinami: šty- vráťte teraz a choďte do svojich stanov, do
30 ri mestá, i Z kmeňa Aserovho: Masal s jeho svojej vlastnej zeme, ktorú vám dal Mojžiš,
31 pastvinami, Abdon s jeho pastvinami, | Helkat služobník Pánov, na druhej strane Jordána. |
s jeho pastvinami a Rohob s jeho pastvinami: Len na to veľmi dbajte, aby ste konali podľa 5
32 štyri mestá. | Z kmeňa Neftaliho: Kedes, meste- príkazu a zákona, ktorý vám uložil' Mojžiš,
útočišťa pre vrahov v Galilei, aj s jeho pastvi­ služobník Pánov: milovať Pána, Boha svojho,
nami, Hamot-Dor s jeho pastvinami a Kartan chodiť po všetkých cestách jeho, zachovávať
s jeho pastvinami: tri mestá. príkazy jeho, priľnúť k nemu, slúžiť muxelým
33 Dovedna všetkých miest Gersonovcov podľa srdcom svojim a celou dušou svojou."
ich rodov bolo: trinásť s ich pastvinami. Požehnal ich Jozue a prepustil ich. Nato sa 6
34 Levitské mestá Merarovcov. — Rody odobrali do svojich stanov.
Merarovcov, ostatných to Levitov, dostali; Jednej polovici kmeňa Manaseho dal Mojžiš 7
Z kmeňa Zabulonovho Jeknam s jeho pastvi- podiel v Bášane, druhej zas jeho polovici dal
35 nami, Kartu s jej pastvinami, | Damnu s jej Jozue (podiel) s ich bratmi na západnej stra­
pastvinami a Nálol s jeho pastvinami: ne Jordána..
•38 štyri mestá. | (Na druhej strane opro­
ti Jerichu) z kmeňa Rubenovho Bosor Zdôrazňuje, že splnilo sa všetko to, čo Boh pri- 41—43
(mesto útočišťa pre vrahov) s jeho pastvina­ Sľúbil. Viď 1, S n.
Zajordánsko kmene — Ruben, Gad a polovica 1—9
mi, Jachsu s jej pastvinami, Kedemot s jeho Manasovcov — verne vyplnili rozkaz, prelo sa už
pastvinami a Mefát s jeho pastvinami: štyri môžu navrátiť do svojich domovov. K v. 2 porov.
37 mestá. | Z kmeňa Gadovho: Ramot, mesto úto­ Nm 32, 20 n.; Dt 3. 18 n.; Joz 1, 12 nn. — „Dlhú
čišťa pre vrahov v Galaáde, s jeho pastvinami. dobu “: boje o dobytie Kanaánu trvali sedem ro­
kov. — Izraelským kmeňom, ktoré obývali Zajor­
Manaim s jeho pastvinami, Hesebon s jeho dánsko, hrozilo veľké nebezpečenstvo, že opustia
pastvinami a Jaser s jeho pastvinami: do­ prísny monoteizmus, žc okrem Jahveho budú sl
vedna štyri mestá. ctiť aj iných bohov, preto ich prepúšťa Jozue s dô­
razným napomenutím (v. 5), aby sa všemožne usi­
20 Treba rozumieť Kaátovcov, ktorí nebolí kňazmi, lovali pridržiavať sa jediného pravého Boha Jah­
ale len Levítmi (nepochádzali od Árona). veho. — Vo v. 8 LXX nemá „a povedal im“, ale
25 Mesto Jeblaám jc tu vložené so zreteľom na len podáva skutkový sláv: Zajordánsko kmene sa
hebr, znenie 1 Krn 0, C9 miesto: Get-Remon, ktoré vrátili s veľkou korisťou, o ktorú sa podelili so
sa vyskytuje v predchádzajúcom verši. Akiste tu svojimi bratmi. Pripomína sa tu rozkaz Nm 31, 27,
Ide o chybu odplsovočn (diltograíia). ' podľa ktorého U, čo zostali doma, majú dostať
27 Miesto Bosra má hebr.: Decštcrá o 1 Krn -3, 71: I práve toľko, ako aj bojovníci. — Kanaán (v. 9)
Aslarol, čo jc najpravdepodobnejšie. znamená tu len Predjordánsko; Zajordánsko sa tu
30 Co jc v zátvorkách, jc doplnené zo LXX. nazýva Galaád.
 238 Jozue 22

A keď ich Jozue prepúšťal do ich stanov, a s nim desať náčelníkov, po jednom totiž 14
8 ešte ich požehnal , a povedal im toto: „Vráť­ náčelníkovi z každého kmeňa Izraelových po­
te sa do svojich stanov s bohatým majetkom kolení. Boli to kmeňoví náčelníci jednotlivých
a s početným dobytkom, tiež so striebrom, pokolení Izraelových. | Tito došli k Rubenov- 15
zlatom, meďou, železom a premnohým šat­ com, Gadovcom a k polovici kmeňa Manaseho
stvom! Podeľte sa o to, čo ste ukoristili u svo­ do zeme Galaád a vraveli im takto: | „Toto 16
jich nepriateľov, so svojimi bratmi!" i vám odkazuje všetok ľud Pánov: Co je to za
9 Vydali sa tedy Rubenovci. Gadovci a polo- ; vierolomnosť, ktorej ste sa dopustili oproti
vĺča kmeňa Manaseho na spiatočnú cestu od j Bohu Izraelovmu? Tým, že ste si vystavili
synov Izraelových zo Sila v zemi Kanaán, aby oltár, odvrátili ste sa dnes od Pána, ba tým
sa vrátili do zeme Galaád, zeme to tvojho úde- . ste sa dnes vzbúrili proti Pánovi. | Ci nám je 17
lu. ktorá prešla do ich vlastníctva na rozkaz, । primalá fegorská neprávosť, od ktorej sme sa
ktorý dal skrze Mojžiša Pán. i až dodnes neočistili, pretože trest za jednu
urážku prešiel na celú pospolitosť Pánovu?
Oltár zajordánských kmeňov pri | | Vy ste sa však chceli dnes odvrátiť od Pána. 18
*10 Jordáne. — Keď došli ku kužeľovitým kop­ A keby ste sa dnes vzbúrili proti Pánovi, už
com jordánskym, ktoré sú ešte v zemi Kanaán, zajtra by sa rozhneval na celú pospolitosť
Rubenovci. Gadovci a polovica kmeňa Mana­ Izraelovo. | Ak sa vám zdá, že vaša vlastná 19
seho vystavili tam ori Jordáne oltár, jeden zem je nečistá, tak prejdite do zeme, ktorú
zďaleka viditeľný oltár. vlastni Pán, kde je príbytok Pánov a usaďte
‘ll Tu sa dopočuli synovia Izraelovi takúto sa medzi nami. Ale nebúrte sa /proti Pánovi
zvesť: „Hľa. Rubenovci. Gadovci a polovica a nebúrte sa ani proti nám, keď ste si už vy­
kmeňa Manaseho vystavili si oltár proti zemi stavali okrem oltára Pána, Boha nášho, ešte
Kanaán, na kužeľovitých kopcoch jordánskych, iný oltár. | Ci Achan, syn Zareho, nedopusti! 20
12 z druhej strany synov Izraelových." | Keď sa sa vierolomnosti pri kliatbe? A hnev (Pánov)
to teda dozvedeli synovia Izraelovi, zhromaždil doľahol na celú pospolitosť Izraelovu. A on
sa všetok ľud izraelský do Sila, aby vytiahol nebol jediný, ktorý zomrel za svoj hriech." •
proti nim do boja.
‘13 Nato poslali synovia Izraelovi k Rubenov- Ospravedlnenie zajordánských
com, Gadovcom a k polovici kmeňa Manaseho kmeňov. Tu odpovedali Rubenovci, Gadovci 21
do zeme Galaád Finesa, syna kňaza Eleazara a polovica kmeňa Manaseho a vraveli náčel­
níkom izraelských kmeňov: I ‚‚Všemohúci Boh, 22
10 Pri svojom návrate do Zajordánska postavili
bojovníci troch spomenutých kmeňov oltár na tom
Pán — Všemohúci, Boh, Pán — on to vie a
mieste, kde bolo prvé izraelské táborište po pre* Izrael sám to musi vedieť: Ak to bola vzbura
chode Jordána. Porov. 18, 17 a 15, 7. Bolo to Gal
* alebo vierolomnosť proti Pánovi, tak nech nás
gala. Výslovne sa hovorí, že to bolo ešte v zemi dnes nechráni! | A ak sme si vystavali oltár 23
Kanaán. ■Oltár bol teda postavený na pravom preto, aby sme sa odvrátili od Pána, alebo ak
brehu Jordána. I z toho vidieť, že nezamýšľali
tam' postaviť obetný oltár. Z praktických dôvodov sa to stalo preto, aby sme na ňom prinášali ce­
by boli skôr vystavili obetný oltár na s vo tom úze­ lostné žertvy a obety alebo aby sme na ňom
mí, a nie za Jordánom. Oltár bol veľký, aby ho i obetovali pokojné žertvy, Pán sám nech nás
mohli vidieť i zo zajordánských diaľok. Tento 1 volá na zodpovednosť! I Opravdu len zo sta- 24-
o?u>r nemal mať náboženské poslanie, ale bol to | rostlivosti a dôvodne sme to urobili. Povedali
p^mátn'.k, ktorý zanechali pri svojom odchode
z Predjordánska. j sme si totiž: Zajtra povedia vaši synovia našim
H n. Podľa v. 11 by mal byť oltár na ľavom brehu | synom: -Co vy máte od Pána, Boha Izraelov-
Jordána: teda opak predchádzajúceho verša. Prav­ i ho? | Pán predsa položil medzi nás a vás, sy 25
depodobne chcel svätop sec zdôrazniť, že o polohe novia Rubenovi a Gadovi, Jordán ako hrani­
oltára kolovali dve zprávy a Izraeliti boli na­
klonení prijať práve tú íalo.-.nú. Z tejto zprávy cu. Vy nijako nemáte podiel na Pánovi.. A tak
vsudzovali, žc postavenie oltára jc začiatkom nie- vaše deti privedú naše nakoniec k tomu, aby
V-n náboženského, ale nj politického rozkolu (porov. sa nebáli Pána. | Preto sme si povedali: Dajme 26
1 Kr 12, 17); a preto tá odhodlanosť „vytiahnuť sa teda do práce a vystavme si oltár, lenže
nroií nim do boja".
13—20 Na čele poao’.slva stoji veľkňaz Finés. Z toho
I nie pre celostné žertvy a obety, | ale preto, 27
vidieť, že ceK prípad bol posudzovaný predovšet­
kým z náboženského hľadiska. Hneď počiatočné Tu je zrcletne podaný účel oltára. Tri razy sa 24—29
iluvá obžaloby (v. 1C) nám pripomínajú Achanov zdôrazňuje, žc nemá slúžiť k obetiam. Nie jc teda
zločin, 7. 1. Ďalej potinanic staviteľov oltára sa prejavom náboženského rozkolu, práve naopak je
prirovnáva k zločinu, ktorého sa dopustili Izraeliti symbolom náboženskej jednoty pred- 1 zajordán­
a zvlášľ Simeonovci v Búl-Fegorc (Nm 25, 1—13), ských Izraelitov. Vtedy sa udržiaval vácobocne
kde sa zúčastnili na obetiach moabského boha Ka- taký náhľad, že boha možno elít len v jeho zemi.
moh, spojených s necudnými slávnosťami. Za tie­ Preto kmene, ktoré boli oddelené Jordánom od
to zločiny bdi potrestaní nielen samotní vinníci, zem-.' Doba Izraelovho, právom sa mohli obávar,
ale celý národ. Teraz sa obávajú ešte väčšieho že im raz Predjordáncl povedia: „Vy nemáte práva
trestu, lebo predpokladajú vierolomnosť u v’cl- uclicvaf Boha Jahveho, lebo nebývate v jeho ze­
kých zajordánských Izraelitov. — Zajordánsko sa mí.-‘ Aby lomu predišli, vystavili v Galgale oltár,
im mohlo zdať preto menej sväté a čisté, lebo tam ktorý ako verná napodobenina pravého u jediného
nebola svätyňa a archa pravč-ho Boha. V. 18, arl oltára Pánovho, má ustavične každému pripominnľ
noraža na žiadosť Rubenovcov, Gadovcov a vý- jednotu celého Izrac'a a prislušnost zajordánských
ch»dných Manasovcov. aby im bol daný údel kmeňov k Bohu Jahvc-mu a jeho svätyni v Ku-
v Zajordánska (Nm 32). naánc.
 Jozue 22—23 239

aby bol svedectvom medzi nami a vami a na­ I „Zostarel som, som pokročilého veku. Vy 3*
šimi potomkami, ktorí prídu po nás, že sme 1 ste videli všetko, čo vykonal pre vás Pán, Bon
totiž ochotní vykonávať službu Pánovu pred | váš, všetkým tým nepriateľom. Lebo Pán, Boh
nim svojimi celopalmi, žertvami a pokojnými i váš, sám bojoval za vás. i Hľaďte, lósom som 4
obetami. Takto v budúcnosti nebudú môcť po­ vám rozdelil za dedičný údel pre vaše kmene
vedať vaši synovia našim synom: •Nemáte : tie národy, čo ešte zostali zo všetkých tých
28 podielu na Pánovi.
* | Ďalej sme si povedali: ' národov, ktoré som vyhubil od Jordána až po
A keby to aj chceli v budúcnosti povedať či ‘ Veľké more na západe slnka. 1 A Pán, Boh váš, 5
už nám alebo našim potomkom,(odpovieme im: ŕ sám ich vypudí pred vami a zaženie ich kvôli
Pozrite na stavebný sloh oltára Pánovho, kto­ 1 vám, aby ste sa mohli zmocniť ich zeme, ako
rý zhotovili naši otcovia, nie však pre celostné i vám to prisľúbil Pán, Boh váš. | Len v tom 6
žertvy, ani nie pre obety, ale preto, aby bol 1 buďte neochvejne silní, aby ste starostlivo za-
2!) svedectvom medzi nami a vami. | Kiež je to : chovávali všetko, čo je napísané v knihe zá-
ďaleké od nás, aby sme sa vzbúrili proti Páno­ [ koná Mojžišovho! Neodchyľujte sa od toho ani
vi a dnes sa odvrátili od Pána stavbou oltá­ | napravo, ani naľavo, I aby ste sa nedostali 7
ra pre celopaíy, žertvy a pokojné obety okrem i medzi tie národy, ktoré zostali medzi vami.
oltára Pánovho, Boha nášho, ktorý je pred prí­ I Vy nesmiete ani len spomínať mená ich bo-
bytkom jeho!" j hov alebo na nich prisahať, ani im slúžiť a kla­
ňať sa im! | Musíte sa pevne pridržiavať Pá- 8
Uspokojenie pre d jordánsky ch. na, Boha vášho, ako ste to robili až podnes.
•30 kmeňov. — Keď vypočuli kňaz Fines, vod­ I Pán vypudil pred vami veľké a mocné ná- 9
covia ľudu a kmeňoví náčelníci izraelskí, ktorí rody, a nikto vám neodolal až podnes. | Jeden *
10
boli s ním, slová, ktoré predniesli Rubenovci, z vás prenasleduje tisíc, lebo Pán, Boh váš,
31 Gadovci a Manasovci, zapáčilo sa im to. | I po­ je to, ktorý bojuje za vás, ako vám to sľúbil.
vedal kňaz Finés, syn Eleazarov, Rubenovcom, | Dávajte si veľký pozor na seba, aby ste mi- 11
Gadovcom a Manasovcom: „Dnes vieme, že lovali Pána, Boha vášho! | Lebo ak sa ináč 12
Pán je uprostred nás, pretože ste sa nedopustili zachováte, ak totiž budete lipnúť ku zbytku
proti Pánovi nijakej vierolomnosti. Teraz ste tých národov, ktoré zostali medzi vami, a bu­
vytrhli synov Izraelových z ruky Pánovej." dete s nimi uzavierať sňatky a miešať sa
32 Nato sa vrátili kňaz Finés, syn Eleazarov, a s nimi a ony s vami, | potom vedzte, že Pán.
náčelníci od Rubenovcov a Gadovcov zo zeme Boh váš, už nikdy nevyženie pred vami tieto
Galaád do zeme Kanaán k synom Izraelovým národy. Ba čo viac, stanú sa vám osídlom a
33 a priniesli im odpoveď. | Odpoveď sa páčila pascou, korbáčom na vaše boky a tŕním vo
synom Izraelovým, i chválili Boha synovia vašich očiach, až vymizne z tejto krásnej ze­
Izraelovi a nehovorili už o tom, že vytiahnu me, ktorú vám dal Pán. Boh váš.
proti nim do boja, aby spustošili zem, v kto­ Hľa, ja dnes nastupujem na cestu celéjio 1*
•54 rej bývali Rubenovci a Gadovci. | A nazvali sveta. Preto uvážte celým srdcom svojím a
Rubenovci a Gadovci oltár ('E D, to jest Sve- i celou dušou svojou, že ani jeden zo všetkých
dectvo); lebo (povedali) svedectvom je on I
medzi nami, že Pán je Boh. | Jozue, ktorý bol asi jeho vrstovníkom, mal vtedy
110 rokov (24, 29).
Dôrazne pripomína ľudu. Žc za všetky svoje 3—9
Záver knihy úspechy má ďakovaf len Bohu. Porov. 1, 5; 10,
Lúčenie Jozueho, 23, 1—24, 33. 10. 14. 42. Podobne začína svoju reč aj Mojžiš
pred obnovou zmluvy v Dt 29, 2. — Keď aj zo­
Prvá reč: všadiaľ ncvypudill miestne obyvateľstvo (15, 63;
1G, 10; 17, 12), predsa bola celá zem Kanaán lósom
Vernosť k zákonu, 23,1—16. : podelená jednotlivým kmeňom. Jahve ich však
pomaly vypudí a zničí. Chyba je len v Izraeli­
•23 Dlhú dobu potom, čo dal Pán pokoj Izraelo­ toch, lebo nedôverovali v pomoc Pánovu vždy a
vi od všetkých okolitých nepriateľov, a keď v boji ochabovali (18. 3). — Izraeliti by „sa do­
už bol Jozue starý a pokročilého veku, stalo, stali medzi národy...“, keby s nimi uzavierali
manželstvá, ktoré boli najväčším nebezpečenstvom,
2 sa, že | Jozue zvolal všetok Izrael, jeho star­ že upadnú do modlárstva. Prízvukuje sa tu teda
ších, náčelníkov, sudcov a pisárov i hovoril hlavný príkaz Boží. Viď Dt 0, 4—13.
im: Porov. Lv 26, 8; Dt 32, 30; Sdc 15, 15. 10
Vo svojej labutej piesni upozorňuje Jozue Izra- 13
30 n. Pádne dôkazy neviny zajordánských kmeťkov vi­ olítov, aby milovali Boha (v. 11), len jemu verne
dí Finés so svojimi spoločníkmi v tom, žc svojim slúžili a zachovávali Jeho príkazy (v. 6. 1G).V opač­
počínaním — stavbou oltára — neuvalili trest nom prípad? dopusti na nich Jahve mnohé súže­
Boží na celý Izrael. nia, ktoré im pripravia práve tí pohania, ktorých
34 Meno oltára v hebr, vypadlo, nlc podľa nie­ by sa chceli pridržiavať (v. 13. 15 n.). Objasňuje
ktorých rukopisov ako aj sýr. prekladu bolo: 'Ed, to štyrmi obrazmi: dva sú vzaté zo života poľov­
t. j. Svedectvo. níckeho („osídlo" a „pasca“), tretí z otrokárne
1 n. Toto zhromaždenie Izraelského ludu zvoláva Jo­ („korbáč"). Tŕnie pred očami Jc nielen prekážkou,
zue pravdepodobne do Sila (tam bola archa. 18, ( ale naháňa aj strach. Porov. Nm 33, 55.
17; či do svojho sídlo v Tamnalsarc 19, 49? alebo , Zo slova „dnes" ešte nevyplýva, žc by bol mal 14
do Sichému 24, 17), kde odznela jeho prvá roz- । Jozue túto reč v deň svojej smrti. „Dnes" v hebr,
lúckovú reč. Sialo sn tak krátko pred jeho smr- znamená 1 dlhšiu dobu ako jeden celý deň, osi
tou (v. 14) a asi 20—30 rokov po prvom delení | „skoro, onedlho“. „Cesta celého sveta" cesta k hrobu,
zeme; vtedy bol totiž Kuleb 85 ročný (14, 10) a j smrť.
 240 Jozue 23—24

prísľubov, ktoré vám dal Pán, Boh váš, ne­ sové more. | I volali k Pánovi a ten položil 7
zostal nevyplnený. Všetky sa vám vyplnili, ani temnotu medzi vás a Egypťanov a priviedol
15 jeden z nich nie je nevyplnený. | Ale ako sa na tamtých more, ktoré ich prikrylo. Na vlast­
vám vyplnilo každé prisľúbenie, ktoré vám dal né oči ste videli, čo som urobil v Egypte. Po­
Pán. Boh váš, tak isto dopusti na vás každú tom dlhú dobu ste prebývali na púšti. | Nato 8
hrozbu, až vás odstráni z tejto krásnej zeme. som vás priviedol do zeme Amorejčanov, kto-
16 ktorú vám dal Pán, Boh váš. i Ale ak prestú­ ; rí bývali na druhej strane Jordána. Keď ste
pite zmluvu Pána, Boha vášho, ktorú vám ulo­ j proti nim bojovali, dal som ich do vašej ruky,
žil, a ak odídele (od neho) a budete slúžiť j Zaujali ste ich zem a ja som ich pobil pred
"iným bohom a klaňať sa im, hnev Pánov vami.
vzbíkne proti vám a čoskoro budete vyhubení Povstal tiež moabský kráľ Balak, syn Sefo- 9
z tejto krásnej zeme, ktorú vám dal." rov, a bojoval proti Izraelovi. Povolal a po­
slal Baláma, syna Beorovho, aby vám zlore­
Druhá reč: čil. | Ja som však nechcel vyhovieť Balámovi, 10
ale musel vás ešte požehnávať a tak som vás
Spomienka na Božie dobrodenia, 24, 1—15. vyslobodil z jeho ruky.
•24 Jozue zhromaždil všetky kmene Izraelovo Potom ste prešli cez Jordán a došli ste k Je- 11
do Sichému a povolal starších Izraela, jeho richa. Tu bojovali proti vám jerišskí občania,
náčelníkov, sudcov a pisárov. A keď sa dosta- Amorejčania, Fereziti, Kanaánčania, Hetejci,
•2 vili pred Boha, | prehovoril Jozue ku všetkému Gergezejčania, Hevejci a Jebuzejci. Ale dal
ľudu: som ich do vašej ruky. | A poslal som pred *
12
„Toto hovorí Pán, Boh Izraelov: Oddávna vami sršne, ktoré ich pred vami vypudili,
bývali otcovia vaši, Táre, otec Abrahámov a dvoch amorejských kráľov, teda nie tvojím
Náchorov, na druhej strane rieky a slúžili mečom alebo tvojím lukom (si ich premohol).
•3 iným Bohom. | Vzal som teda otca vášho Abra­ I Dal som vám zem, s ktorou ste sa nenamáhali, *
13
háma z druhej strany rieky a previedol som a mestá, ktoré ste nestavali, ale ste sa v nich
ho po celej zemi Kanaán. Rozmnožil som po- len usadili; vinice a olivovne, ktoré ste nevy-
4 tomstvo jeho a dal som mu Izáka. | A Izákovi sádzali, máte na výživu.
som dal zas Jakuba a Ezaua. Ezauovi som dal Teraz sa však bojte Pána a slúžte mu úprim- 14’
pohorie Seir, aby si ho zaujal. Jakub však a je- ne a verne, odstráňte bohov, ktorým slúžili
5 ho synovia zostúpili do Egypta. | I poslal som otcovia vaši na druhej strane potoka a
Mojžiša a Árona a bil som Egypťanov (zna- v Egypte, a slúžte Pánovi! | Ak sa vám to 15
•6 meniarni), ktoré som tam činil. | Nato som však nepáči slúžiť Pánovi, tak si dnes vyvoľte,
vyviedol (vás a) otcov vašich z Egypta a do­ komu chcete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili
šli ste k moru. Egypťania prenasledovali va­ vaši otcovia na druhej strane potoka, a či bo­
šich otcov na vozoch a koňoch až po Ráko hom Amorejčanov, v ktorých zemi bývate. Ja
však a môj dom, my chceme slúžiť Pánovi."
) Druhá rozlúčková reč Jozuova bola v Sicheme.
Z poznámky, že Irsa dostavili pred Boha“, nasle­ Jozue obnovuje zmluvu ľudu s Bohom,
duje, že v Sicheme bola svätyňa. Podľa 10, B a 19, 24, 16—28.
Sl bol stánok zjavenia v Silo, keď bola zem ló­
som delená medzi jednotlivé kmene. Ci medzitým Tu odpovedal ľud a vravel: „Kiež je to ďa- 16
bol svätostánok postavený v Sicheme? Alebo azda
pôvodnejšie je znenie LXX, ktorá ako tu, tak aj
leko od nás, aby sme opustili Pána a tak slúžili
vo v. 25 miesto „v Sicheme" má: „v Silo"? — Prvú iným bohom! | Veď je to Pán, Boh náš, ktorý 17 *
reč mal Jozue len k zástupcom Tudu (23, 2), na nás vyviedol — a tiež otcov našich — z egypt­
toto zhromaždenie zvolal všetok ľud („všetky kme­ skej zeme, z otrokárne, ktorý pred našimi oča­
ne Izraelovo"). — Táto druhá ret Jozuova sa skla­
dá z 2 časti: 1. podáva dejinný prehľad dobrodení, mi činil tie veľké divy a chránil nás celou
ktoré Jahve preukázal v minulosti svojmu ľudu cestou, po ktorej sme išli, a medzi všetkými
(2—]3), 2. krátke mravné napomenutie (14 n). Po­ národmi, uprostred ktorých sme prechádzali.
dobná zloženie má aj Mojžišova reč v Dt 1, 6—4,
40. O „sršňoch" .(osách), ktoré prišil Izraelitom na 12
2 Podľa hebr. 1 Vß hovor! vo v. 2,—13. Boh. až pomoc viď Ex 23, 20; Dt 7, 20; tiež Múd 12, 0. —
v 14 n sú slová Jozuovc; podľa LXX hovorí Jah­ LXX miesto „dvoch" má „dvanásť" kráľov amo­
ve len vo v. 2.-5. — „na druhej strane rieky", rejských s predpokladom, že je tu reč o amorej-
t j. Eufratu. — O Tárem a jeho synoch viď Gn l ských kráľoch, ktorí bývali na vrchovine v Pa-
11, 2C n. Prehľad dejín izraelského národa začína | kslíne (12, 10—18). V skutočností sa tu mienia krá­
spomienkou na dobu, keď ich otcovia ešte žíl: li Sehon a Og v Zajordánsku (2, 10; 13, 10 nn.).
v Mezopotámii (čí Chaldejskú), kde uctievali cu­ Porov. Dt 6, 10 n. 13
dzích bohov. Z predkov je spomenutý len Túre, Bohopocta, preukazovaná Bohu Jahvemu, musí 14_ 15
ktorý posledný zomrel za Euírátom. vyvierať z úprimného srdca, nesmie byť len von­
। n. „Vzal som ... Abraháma“, aby neslúžil cudzím kajšou pretvárkou, ale ozvenou vnútorného pre­
bohom, ako mnohi jeho súkmeňovci. — Izák bol svedčenia. Porov. 1 Sam 7, 3. Nepripúšťa fq ani
darom prisľúbenia Božieho. — Za v. 4 treba zo , tajné uctievanie bôžikov, ako sa to dialo v Me-
LXX doplnil: Tam sa z nich stal veľký a mocný zopo'.ámii (v. 2), v Egypte (Ez 20, 5 nn.) q zaiste
národ, ale Egypťania s nimi zle zaobchádzali. Ináč aj za čiaš Jozueho. Porov, tiež Dt 27, 15; 29, 10.
nie jc nijaké spojenie medzi 4. a 5. veršom. Odstránenie bohov (bôžikov) treba chápať doslov­
^11 Porov. Ex 14. 9 nn.; Nm 21, 21—35; 22, 1—6; ne. Porov. Gn 35, 2 n.
o bojoch proti Amnrejčanom Joz 2, 10; o Bala­ O egyptskej otrokárnl viď Ex 20; o ochrane 17
kovi a Balámovi Km 22—24; Sdc H, 25. Ľožcj po cesto viď Ex 23, 20; Dt 8, 2 atď.
 Jozue 24 241

18 | Pán tiež vypudil pred nami všetky národy Jozue umiera, 24, 29—31.
a Amorejčanov, ktori obývali zem. Aj my chce­
me slúžiť Pánovi, lebo on je náš Bohl” Po týchto udalostiach zomrel Jozue, syn Nu- 29 *
•13 Jozue však namietal ľudu: „Vy nebudete nov, služobník Pánov, vo veku stodesiatich
môcť slúžiť Pánovil Veď on je Boh svätý! Je rokov. | Pochovali ho v území jeho dedičného 30
Bohom žiarlivým. On neodpusti vaše priestup­ j údelu v Tamnatsare na efraimskej vrchovine,
20 ky a hriechy. | Ak vy opustite Pána a budete severne od hóry Gás.
slúžiť cudzím bohom, tak on sa tiež odvráti od Izrael slúžil Pánovi po všetky dni Jozueho a 31
vás a dopusti na vás zlo a zničí vás, hoci vám po všetky dni starších, čo ešte dlho žili po
predtým aj dobrodenia preukazoval." Jozuem a poznali všetky skutky Pánove, ktoré
21 Ľud však odvetil Jozuemu: „Nie, my chceme on vykonal pre Izraela.
slúžiť Pánovi.”
22 Nato povedal Jozue ľudu: „Sami ste si sved­ O kostiach Jozefových a smrti Eleazarovej,
kami proti sebe, že ste si vyvolili Pána, aOv 24, 32, il
ste mu slúžili.”
A odpovedali mu: „Ano, sme”. Jozefove kosti, ktoré priniesli synovia Izra- 32
23 „A'odteraz odstráňte cudzích bohov, ktorí elovi z Egypta, pochovali v Sicheme, na záho­
sú vo vašom strede a nakloňte srdce svoje ne, ktorý bol kúpil Jakub od synov Hemora,
k Pánovi, Bohu Izraelovmu!" otca Sichemovho, za sto strieborných a ktorý
24 A Jud odpovedal Jozuemu: „Pánovi, Bohu sa dostal za dedičný údel synom Jozefovým.
nášmu, chceme slúžiť. Na jeho hlas chceme Tiež Eleazar, syn Áronov, zomrel a pocho- 33
počúvať.” vali ho v Gabae (meste to) jeho syna Finésa.
•25 Toho dňa uzavrel Jozue zmluvu s ľudom ktoré mu bolo pridelené na pohorí efraimskom
*26 a dal mu zákon a právo v Sicheme. | Jozue Jozue zomiera o 10 rokov mladší ako Mojžiš 39—ai
zapísal tieto slová do knihy zákona Božieho. (Dt 34, 7) a práve tak starý ako Jozef (Gn 50, 26).
Vzal tiež veľký kameň a postavil ho tam O mieste pochovania sa hovorí aj v 19, 50. Polohu
pod terebintom, ktorý bol na mieste, zasväte­ hóry Gás nevieme presne udať. V. 31, ktorý sa
opakuje v Sdc 2, 7, má LXX za v. 28. LXX ešte
27 nom Pánovi. | Potom povedal Jozue všetkému dodáva, že do hrobu Jozefovho vložili kamenné
ľudu: „Hľa, tento kameň bude svedčiť proti nože, ktorými bolí obrezaní Izraeliti v Galgale
nám, lebo vypočul všetky slová Pánove, ktoré (5, 2). — Jozue bol už svojím menom (Jehóšú‘a)
k nám hovoril. Preto bude proti vám svedkom, krásnym predobrazom Ježiša. Ako Jozue previedol
Izraelský ľud cez vody Jordána do krásnej zeme,
aby ste nezapierali svojho Boha.” potom vybojoval mu sídlo v Palestíne a spro­
28 Nato prepustil Jozue ľud, každého do svoj­ stredkoval zmluvu Boha s ľudom, tak aj Pán Je­
ho dedičného údelu. žiš uviedol nás vodou sv. krstu do krásnej zá *
hrady Cirkvi sv., svojim utrpením vybojoval nám
10 Zo slov Jozuových vyznieva akási pochybnosť, miesto v Cirkvi a stal sa prostredníkom medzi Bo.
obáva sa, (1 budú schopní Izraeliti, naklonení hom a nami, uzavrel tú najdokonalejšiu zmluvu
k modlárstvu a povere, vzdávať Jahvemu patričnú medzi Bohom a ľudstvom.
bohopoctu. Cudzím bohom slúžiť bolo omnoho ľah- O kostiach Jozefových viď Gn 50, 25; Ex 13, 32
Sle, lebo títo neboli takí svätí a žiarliví ako Jahve, 19. — O kúpe Jozefovho poľa viď Gn 33, 19. —
ktorý nestrpel, aby jeho ctiteT sa mohol pridržia­ Hebr, kesltá býva v starých prekladoch „baran“,
vať aj Iného boha, a nadto Jahve žiada od hrieš­ lepšie sa zdá prekludat slovom strieborný, t. j.
nika vnútorný obrat, jemu nestačí len nejaký von­ kúsok striebra určitej váhy. To sa lepšie zrovnáva
kajší obrad alebo bezduchá obeta. so Sk 7, 16. Koniec v. 32 v LXX znie: „a ktoré
25 Zákon a právo, t. j. obsah zmluvy, ktorú uza­ (t. j. polo čl záhon) dal Jozefovi za dedičný údel“.
vrel Jahve s Izraelom. O Eleazarovi viď 14, 1; 19, 51. — Gabaa (Ga- 33
26 n. Co všetko zapísal, prípadne dal zapísať Jozue baat, Gibea), ktorá patrila Flnésovl, bola asi tam,
do tej knihy, nedá sa dnes zistiť. Určite neskorší kde je dnes Džibija, 1 hod. cesty na východ od
Inšpirovaný spisovateľ dnešnej knihy Jozue z nej Tibne. — LXX tu dodáva, že toho času nosili
prebral to a toľko, koľko potreboval k dosiahnu­ archu po Palestíne, že po smrti Eleazarovej sa stal
tiu svojho cieľa. — Kameň, ktorý postavil Jozue veľkňazom Finés, ktorý zastával tento úrad až do
pri tejto príležitosti pod terebintom (podľa LXX smrti a pochovaný bol tiež v Gabae. Ďalej hovo­
stál proti svätyni) mal upamätúvať každého Izra­ rí, že Izraeliti uctievali cudzích-bohov, za čo Ich
elitu no slávnostnú chvíľu obnovenia zmluvy s Bo­ dal Pán na 18 rokov do područia moabského kráľa
hom. Eglona.
 KNIHA SUDCOV
„Kniha Sudcov“, nakrátko „Sudcovia" (skrat- '
ka Sdc; hebr, šóíctlmi. dostala svoj názov od
„sudcov", ktorí ovplyvňovali dejiny izraelského
národa takmer 4S0 rokov, od smrti Jozueho až
po zavedenie kráľovského zriadenia za Samuela.
V tejto dobe vystupovali sudcovia v bojoch
proti nepriateľom izraelského národa ako
vodcovia a osloboditelia, či už jedného alebo
viacerých kmeňov (2. 16; 3. 9). a počas pokoja
vykonávali sudcovskú a vladársku moc v ná­
rode M, 4 n.; 10. 2 a; 12. 844). Vhodnejší ná- ;
zov knihy i vzhľadom na obsah by bol: „Kniha ]
o Sudcoch“, lebo v podstatnej svojej Časti opi- i
suje udalosti z čiaš Sudcov (3, 7-16. 31). Porov. ‘
tiež poznámku k 2. 16.
V hebr, biblii je kniha Sdc zaradená medzi I
‚.prednejších prorokov“ (hebr, ncbi’ím rišoním) |
a uvádza sa medzi knihou Joz a Sam. Na tom J
istom mieste je aj v LXX a Vg. So zreteľom na |
obsah patri medzi knihy historické.
Podľa obsahu sa dá vhodne rozdeliť na tri I
časti. Prvá. úvodná časť (1, 1-3, 6) opisuje po- |
litickč (1. 1-36) a náboženské <2. 1-3, 6) porne- i
ry Izraela, ktoré nastali krátko po smrti Jo- |
zueho. V druhej, podstatnej časti (3, 7-16, 31) l
opisuje dejiny 12 alebo 14 (ak počítame k sud- I
com aj Baraka a Abimelccha) sudcov; Otoniel
(3. 7-11). Aod (3, 12-30), Samgar (3. 31), De- i
bora a Barak (4. 1-5, 31). Gedeon a Abime­
lech (6, 1-9, 57). Tola (10, 1 n.), Jair (10, 3-5),
Jeíte (10. 6-12. 7). Abesan (12, 8-10), Ahialon
(12. 11 n.). Abdon (12. 13-15), Samson (13,
146, 31). V tretej, dodatkovej časti (17, 1-21,
25) hovorí sa o duchovnom úpadku Izraela
krátko po smrtí Jozueho. Keď aj táto časť ne­
súvisí s jadrom knihy (3, 7-16, 31). predsa také
výstražní, obrazy, ako je modlárstvo Danovcov
(17. 148, 31) alebo hanebný čin Gabaončanov
a potrestanie Benjaminovcov (19.1-21, 25) vhod­
ne prispievajú k účelu celej knihy.
KNIHA SUDCOV
Časť prvá
Politické a náboženské pomery
Izraela po smrti Jozueho, 1, 1—3, 6.
1. Boje o zaistenie územia, 1. 1—36.
Víťazstvá Júdovcov, 1, 1—21.
1 Porážka Adonibezeka. — po smrti ।
Jozueho opýtali sa synovia Izraelovi Pána:„Kto
má vytiahnuť prvý z nás do boja proti Ka-
2 naánčanom?" ■ A Pán odpovedal: „Nech vy­ it
tiahne Júda! Hľa, odovzdávam mu zem do ni- i
Doba vzniku knihy Sdc dá sa určiť len pri­
bližne. 1. Spisovateľ Častejšie spomína, že v do.
bc, ktorú opisuje „nebolo ešte kráľa v Izraelo­
vi" (17, 6; 18, 1; 19, 1; 21, 25). Porov, poznám­
ku k 21, 25. Preto kniha nebola napísaná pred
Saulom, prvým kráľom izraelským. 2. Podľa
1, 21 v dobe spisovateľovej bývali ešte Jebuzej­
ci spolu s Benjamínovcami v Jeruzaleme. Po
8. roku vlády Dávidovej tam už Jebuzejci nebý­
vali (2 Sam 5, 6 n.). Kniha teda mohla byť na­
písaná v prvých rokoch Dávidovho kraľovania,
keď spisovateľ už bol zakúsil požehnanie zjed­
noteného kráľovstva, ale keď ešte nepoznal tô­
nisté stránky zriadenia kráľovského.
Autorovým' úmyslom bolo dokázať na histo­
rických obrazoch z doby Sudcov, že šťastie ná­
roda závisí na jeho vernosti k Bohu. Keď sa
národ odvrátil od Boha, nasledoval trest, útlak
od vonkajších nepriateľov. Kajúci návrat k Bo­
hu prinášal oslobodenie a záchranu. Nad kajú­
cim národom sa Boh vždy zmiloval, vzbudil
sudcu, ktorý sa stal v boji vodcom, víťazným
osloboditeľom a v čase šťastného pokoja vlád­
com. Porov. 2, 11-19; tiež poznámku k 2, 23.
Aké pramene používal, či už písané alebo ústne,
a v akom rozsahu, aby dosiahol cieľ knihy, ne­
dá sa už dnes zistiť.
Celá kniha je dielom jedného spisovateľa,
ako to nasvedčuje jednotný cieľ knihy, súmerné
usporiadanie látky a tiež jednotnosť rečová a
■ slohová. Židovská i kresťanská tradícia pokla­
dala za autora knihy Samuela, s ktorého n *!-
1 zornú (1 Sam 12, 8-15) sa zrovnáva cieľ kni-
! hy Sdc. •
i Historická cena a hodnovernosť knihy Sdc je
j dokázaná aj inými svätopiscami. Porov, 9, 53
I s 2 Sm 11, 21; 2, 11-13 so 2 106 (105), 34-36;
j 7. 22 s Iz 9, 4; hl. 19 s Oz 9, 9. Tiež viď 2id
' 11, 32 n; Sír 46, 11 n.; Sk 13, 20. Nadprirodze-
! ný ráz knihy potvrdzuje ustavičná tradícia ži-
I dovská i kresťanská.
ky!"|Nato požiadal Júda svojho brata Simeona: 3"
„Vyber sa so mnou do môjho údelu a budeme
bojovať proti Kanaánčanom. Potom pôjdem
zas ja s tebou do tvojho údelu." Simeon išiel
teda s ním.
Tak vyliahli Júdovci a Pán dal Kanaánča-
nov a Ferezitov do ich ruky. Porazili ich v Bc-
zeku, na desaťtisíc mužov.
Začiatok porov. 6 Joz 1, 1. Poznámka o smrti 1
Jozueho (Joz 24, 29) by vhodne zapadla pred 2, 11:
tam vlastne začína popis udalostí, ktoré sa stali
po smrti Jozueho. 1, 1—2, 10 je výťah z Joz, čiže
 Kniha Sudcov 1
•5 A v Bezeku našli Adonibezeka o bojovali
proti nemu, keď porazili Kanaánčanov a Fere-
•6 zitov. | Keď sa dal Adonibezek na útek, pre­
nasledovali ho, kým ho nezajali a uťali mu
•7 palce na rukách i nohách. | Tu povedal Ado­
nibezek: „Sedemdesiat kráľov s odťatými pal­
cami na rukách a nohách zbieralo (zbytky po­
krmov) pod mojím stolom. Ako som sám ro­
bil, tak mi Boh odplatil." A priviedli ho do
•8 Jeruzalema, kde aj zomrel. | Potom bojovali
synovia Júdovi proti Jeruzalemu. Zaujali ho
a vyhubili mečom. Mesto však podpálili.
•9 Dobytie Hebrona a Dabira. — Nato
tiahli synovia Júdovi dolu, aby bojovali proti
Kanaánčanom, ktorí bývali na vrchovine, v Ne-
gebe a v nížine.
•10 Na výprave proti Kanaánčanom, obývajúcim
Hebron — Hebron sa predtým menoval Mesto
Arbeovo — porazili Júdovci Sesaja, Ahimana
11 a Tolmaja. | Odtiaľ tiahli proti obyvateľom
Dabira. Dabir sa prv menoval Kirjat-Sefer.
prehľad o dobytí zeme, ktorý oboznamuje Čita­
teľa Sdc o politickom stave Izraela po smrtí Jo­
zueho. Tento dosí suchý úvod je spestrený troma
živými obrazmi (v. S—7, 12—15, 24—26). Spomína
tu všetky izraelské kmene — ako Joz 14 n. pri
delení zeme — okrem Isachara. — Dotaz na Pána
sa stal posvätnými lósmi „urim“ a „tumim
* ’ (porov.
Ex 28, 30; Nm 27, 21; Joz 7, 16 nn.) v Galgale, kde
mali Izraeliti prvé táborište po prechode Jordána
(Joz 4, 19; 5, 9).
3 Simeon a Júda pochádzali od tej istej matky,
Lie (Gn 29, 33. 35). Aj preto sl pomáhajú tieto
dva kmene, lebo údel Simeonov bol v území Jú­
dovom. Viď Joz 19, 1 nn.
4 Fcrezlti, okrem Kanaánčanov, bývali na území
Júdovom a Simeonovom. — Azda „Bezek“ je po-
rušený názov mesta Azeky (Joz 10, 10 n.). Iný je
Bezek v údele Manaseho, južne od pohoria Gel-
boe (1 Sam 11, 5).
5 Pôvodne sa kráľ menoval asi Adoni-Sedek, ale
vzhľadom na meno mesta Bezek bolo zmenené na
Adoni-Bczek (t. J. pán Bczeka). Treba však robiť
rozdiel medzi Adonibczekom, ktorý zomrel v Je­
ruzaleme (v. 7), a jeruzalemským kráľom Adoni-
sedekom, ktorý zomrel v Makede (Joz 10, 26).
C Vg hovorí, že Adonibezekovl úfali „končatiny
na rukách a na nohách.
** Mrzačenie porazených
nepriateľov, aby neboli schopní ďalšieho boja, bolo
častým zjavom v starom Oriente. 2e takáto ukrut­
nosť nevyplýva z ducha zjaveného náboženstva,
vidieť z Dt 20. Izraeliti zaobchádzali s porazeným
nepriateľom tak, ako by bol on zaobchodll s nimi.
Vtedy platila zásada: Oko za oko, zub za zub.
Pritom ani zďaleka neboli Izraeliti tak ukrutní ako
iné pohanské národy tej doby.
7 Porov. Lk 16, 21 o žobrákovi Lazárovi. — „se­
demdesiat'
* je zaokrúhlená číslica, ktorá značí:
veľmi mnoho. — Nczbicrali zbytky pokrmov „pod
stolom“, lebo stôl u Hebrejov bol nízky, ole „pri
stole“.
8 Zaujatie Jeruzalema zdanlivo odporuje 1, 21;
19, 11 n.; Joz 10; 15, 63. Je pravdepodobné, žc vy­
pudení Jcbuzejci po odchode Júdovcov nn juh sa
zas vrátili do Jeruzalema, mesto sl znovu opevnili,
takže podľa v. 21 Benjamínovej sa ho nemohli
zmocniť. Jcbuzejci držali v rukách jeruzalemskú
pevnosť až do dôb Dávida.
0 Tiahli dolu, sa vzťahuje len na nížinu.
10-15 Vv. 10—15 jc skoro doslovné znenie Joz 15, 14—
10. Rozdiel jc len v lom, žc v Joz sa pripisuje
spomenutú výprava Kulebovl, tu zas kmeňu Jú-
dovmu. Keďže Kaich bol z kmeňa Júdovho (Nm
13, 0; 31, 19), vecného rozporu medzi obidvomi
243
I Tu povedal Kaleb: „Kto premôže Kirjat-Se- 12
j fer a zaujme ho, tomu dám za ženu svoju dcé­
ru Aksu." | A dobyl ho Otoniel, syn Kenéza, 13
mladšieho brata Kalebovho. I dal mu za ženu
I svoju dcéru Aksu. | Keď mala odísť, podpichá- 14
vála ho, aby žiadal nejaké pole od jej otca.
I zoskočila z osla a Kaleb sa jej opýtal: „Co ti
je?" | Odpovedala mu: „Daj mi veno! Dal si 15
mi síce pole v Negebe, ale daj mi aj vodné
! pramene!" A Kaleb jej dal horné pramene a
j dolné pramene.
1 Synovia Kenejcu, svokra Mojžišovho, vy- 16-
| tiahli z Mesta paliem so synmi Jódovými hore
i do júdskej púšte, ktorá sa tiahne južne od Ara-
! du a osadili sa medzi tamojším ľudom.
Potom tiahol Júda so svojim bratom Šime- 17-
onom a porazili Kanaánčanov, ktori bývali
v Sefáte a vykonali na nich kliatbu. A bolo na­
zvané to mesto Horma (to jest Kliatba).
I A Júda dobyl Gazu s jej územím, Askalon 18-
s jeho územím a Akaron s jeho územím. ] Pán jg
bol s Júdqm, takže zaujal vrchovinu. Ale ne­
mohli vypudiť obyvateľov nížiny, lebo tito ma­
li železné vozy.
Hebron dali Kalebovi, ako bol rozkázal Moj- 20-
í žiš, a ten vypudil odtiaľ troch synov Enako-
I vých.
I Benjamínove! á Jebuzejci, 1, 21.
j Ale Jebuzejcov, ktori obývali Jeruzalem, *
21
! nevypudili synovia Benjamínovi. Tak býva-
! jú Jebuzejci so synmi Benjamínovými v Je-
' ruzaleme až podnes.
• zprávami niet; len Joz 15, 14 nn sa tu zovšeobec-
। ňuje. Vidieť, že spisovatelia kníh Joz a Sdc čer-
■ páli z jedného prameňa. Táto udalosť stala sa
[ teda ešle za Jozueho. — „Karjat-seíer, to jc Mesto
písem“ (ČI Knižné mesto), ako vysvetľuje Vg.
| Mojžišov svokor bol Jetro (Ex 3, 1), ako vý- -iq
I slovne uvádza LXX. Zdá sa, že Časť Jctrových
' potomkov, Kencjcov, sa pridala pod vedením Ho-
baba (porov. Nm 10, 29—32) k Izraelitom ešte na
púšti, kde Im preukazovali dobré služby. O Ke-
ncjcoch viď tiež Nm 24, 21 n. Po príchode do
Kanaánu osadili sa asi v dobytom Jerichu. Teraz
sa pridali k výprave Júdovcov, aby si vydobyli
kraje, ktoré im boli sľúbené (Nm 10, 32). Viď tiež
4, 11; 1 Sam 15, 6. — Mesto paliem jc Jericho,
' Dt 34, 3; 2 Krn 28, 15. — Arad (Joz 12, 14), dnes
Tcll 'Arad, 25 km južne od Hebrona. Južne od­
tiaľ sa potulovali Amalekitl; porov. 1 Sam 15, 6.
; — Júdska púšť sa rozkladá od júdskych hôr na
východ k Mŕtvemu moru. Sídla Kcnejcov boli teda
v juhozápadnej častí júdskej púšte.
Horma (Chorma — Kliatba, porov, „chérem"), 17
viď Nm 14. 45; 21, 3; Dt 1, 44; Joz 12, 14; 15, 30;
10, 4. O kliatbe viď Joz 0, 21; 8, 24; 10, 28; 11, 11.
Z 5 filištinskych miest nie sú tu uvedené Azot 18 n.
n Get. Viď Joz 13, 3. — „Železné vozy" — že-
lezom obité. Porov. 4, 3; Joz 11, 6; 17, 10. 18.
K v. 20 viď Joz 14, 13; 15, 13. — K v. 21 viď 20 n.
Joz 15, 63. V Joz jc miesto Benjamína Júda. Je­
ruzalem bol bezprostredne no hranici medzi úze-
1 mím Júdovým a Benjamínovým (Joz 18, 15—17),
। ale patril Benjaminovcom (Joz 18, 28). Podľa v. 8
podarilo so Júdovcom raz Jeruzalem vydobyť, ale
nepodarilo sa to druhý raz Benjaminovcom. Porov.
Joz 15, 63.
Až podnes — do dôb spisovateľa, čím chce po- 2i
tvrdiť pravdivosť svojho údaja.
 244 Kniha Sudcov 1—2

Bojové výpravy Jozeíovcov, 1, 22—29. Keď však ruka Jozefovho domu zosilnela, mu­
seli otrokárčiť.
•22 Tiež dom Jozefov tiahol hore do Betela a Pán Územie Amorejčanov ide od Škorpiónovej 36
23 bol s nimi. | Keď z domu Jozefovho podnikali vysočiny, od Sely ďalej hore.
výzvedy do Betela — mesto sa predtým nazý-
24 valo Luza — I spozorovali stráže akéhosi mu ' II. Nevernosť Izraela, 2, 1—3, 6.
ža, ktorý vychádzal z mesta, i povedali mu: '
Anjel zvestuje trest, 2, 1—5.
„Nože, ukáž nám, kade možno vojsť do mesta!
25 Potom ti dáme milosť!” | A keď im ukázal, Anjel Pánov prišiel z Galgaly hore do Bo- r
kade sa dá vojsť do mesta, vybili mesto me- | chima a riekol: „vyviedol som vás z Egypta
čom, ale onoho muža aj celú jeho rodinu pre- í a priviedol som vás do zeme, ktorú som pod
•26 pustili. | Ten muž sa odobral do zeme Hetej­ prísahou sľúbil otcom vašim. Povedal som:
cov. vystaval si tam mesto a nazval ho Luza .Nezruším s vami zmluvu svoju na veky! | Ale 2
Tak sa menuje až podnes. ani vy nesmiete uzavierať nijakú zmluvu
•27 Ale ani Manases si nepodmanil Betsan s je­ s obyvateľmi tejto zeme. Ich oltáre máte zbú­
ho dedinami, Tanak s jeho dedinami, obyva­ *
rať! Ale vy ste neposlúchli môj hlas. Prečo
teľov Dóra s jeho dedinami, obyvateľov Jebla- ste to urobili?! | Preto som sa tiež rozhodol: 3
áma s jeho dedinami a obyvateľov Mageda Nevyženiem ich pred vami. Ba čo viac, stanú
s jeho dedinami. Tak sa umožnilo Kanaánča- sa vašimi odporcami a ich bohovia budú vám
28 nom zostať v tejto zemi. | Keď potom Izrael zo­ pascou." | Keď anjel Pánov hovoril tieto slo­ 4
silnel, donútil ich k robote, ale celkom si ich vá ku všetkým synom Izraelovým, ľud sa dal
nepodmanit do hlasitého plaču. | Preto nazvali to miesto 5
29 Ani Efraim nevypudil Kanaánčanov, ktorí Bochim (to jest Plačúci). A priniesli tam
bývali v Gazere. Tak zostali Kanaánčania me­ obetu Pánovi.
dzi nimi v Gazere.
Smrt Jozueho, 2, 6—10.
Boje menších kmeňov, 1, 30—36. Keď bol Jozue prepustil ľud, odišli syno­ 6"
•30 Zabulon. — Zabulon nevypudil obyvate­ via Izraelovi, každý do svojho dedičného úde­
ľov Ketrona a obyvateľov Nálola. Tak zostali lu, aby si zaujali zem. | Ľud slúžil Pánovi po 7
Kanaánčania medzi nimi, ale museli otrokár­ všetky dni Jozueho a po všetky dni starších,
čiť. ktorí ešte dlho žili po Jozuem a tiež videli
31 Aser. — Aser si zas nepodmanil obyvateľov | veľké skutky Pánove, ktoré on vykonal pre
Aka, -obyvateľov Sidona, ďalej Ahalab, Acha- Izraela.
A zomrel Jozue, syn Nunov, služobník Pá­ 8
32 zib, Helbu, Afek a Rohob. | Tak bývali Ase nov vo veku sto desať rokov. | Pochovali ho 9
rovci medzi Kanaánčanmi, ktori zostali v ze­ v území jeho dedičného údelu v Tamnatsare
mi, lebo ich nevypudili. na efraimskej vrchovine, severne od hory Gás.
33 Neftali. — Neftali nevypudil obyvateľov Ale aj toto celé pokolenie sa zhromaždilo 10’
Bet-Semeša a obyvateľov Bet-Anata. Tak bý- k svojim otcom. Po nich povstalo iné pokole-
- vali medzi Kanaánčanmi, ktorí zostali v zemi. i nie, ktoré už nepoznalo ani Pána, ani skutky
Ale obyvatelia Bet-Semeša a Bet-Anata museli í jeho, ktoré on vykonal Izraelovi kvôli.
im otrokárčiť. ver do Laise, Lesema (Joz 19, 47; Sdc 1B). —
O Ajalone viď Joz 10, 12. — Ďalšie dve mestá
•34 Dánove i. — Amorejčania vytláčali synov (v. 35) ťažko jc zistiť. — Skorpíónová vysočina,
Dánových na vrchovinu a nedovoľovali im zo- joz 15, 3; Nm 34, 4. — Sela (Petra, Skala) nemôže
35 stúpiť na rovinu. | A tak zostali Amorejčania tu byť hlavné mesto niekdajšej moabskej ríše
prebývať v Hai-Harese, v Ajalone a Salebime. ' (Uádi Músa), ale je to skôr „Skala" pri KadcŠ-
| barne. — „ďalej hore" severozápadne od škorpió-
23—24 Doteraz opisoval pom-.-ry u Júdovcov, Simeonov- 1 novej vysočiny.
cov a Benjaminovcov. Ďalej sa dotýka, ale celkom O „anjelovi Pánovom" viď Joz 5, 14. 16. — Tu
stručne, pomerov ostatných kmeňov. — Dom Jo­ ’ bez úvodu (LXX však má: „Toto hovorí Pán:..
zefov — Efraim a Manases, Joz 17, 17. — Dclel oznamuje výrok Boží. Viď obdobu v 6, 6 a 10, 11;
(Joz 7, 2j podľa Joz 16, 2 hol na južných hrani­ v prvom prípade hovorí prorok, v druhom sám
ciach Eíratmcov, ktorým vždy patril, hoci podľa Jahve. Tu hovorí anjel Pánov. — Bochim zname­
Joz 18, 2 bol daný Benjaminovcom. — O Betele- ná „Plačúci", čiže „Miesto plačúcich". Porovnaj
Luze viď Gn 28, 19—22; Joz 16, 2; 18, 2. — „Dóme v. 5. — Anjel prichádza z Galgaly, izraelského to
ti milosť“ — nezabijeme ta. Porov, v. 26; Joz 2, táboriŕťa, do Bochima. Vzhľadom na v. 5 možno
10 o Rachabe. povedať, žc pôvodne bolo miesto: „do Bochima",
26 Luza, asi kde je dnes Chlrbet el-Luvézije pri ako má LXX: „Do Betela", čo bolo prezvané na
Al-Cražare, 1 hod. severozápadne od Telí el-Kádi. j Bochim. — Ku „zmluve, ktorú nezruší Pán na
— Tak sa menuje až podnes — porov, pozn. I, 21. i veky", porov Ex 34, 10 n. Izraeliti nesplnili pod­
TJ—32 K v. 27 viď Joz 17, 12 n. — V. 29 jc obdobou mienky vzájomnej zmluvy, preto ani Jahve nie je
Joz 16. 10. povinný splniť svoje prísľuby. Porov. Ex 23, 20—
30—33 O mestách Zabulonových viď Joz 16. 15 n.; 32; Dt 7, 1—5; 12, 3.
Ascrových Joz 19, 24 nn.; o mestách Neftaliho V. G je len málo rozšírený Joz 24, 28. — V. 7 — 8—0
Joz 19, 35 nn. Joz 24, 31; v. B — Joz 24, 29; v. 0 — Joz 24, 30.
14—36 Tu „Amorejčania“ miesto „Kanaánčania
*'. Ka- „Tolo .,. pokolenie", t. j. bohabojné, o ktorom 10
naánéanla bývali na rovine a vytláčali Danovcov i ra hovorí vo v. 7. — „zhromaždiť sa k svojim
na vrchy. Porov. Joz 19, 40—40. Pod tlakom Ka­ I otcom" — odobrať sa na večnosť, do „šeólu" (pod­
naánčanov sa vyťahovali niektorí Danovcl na se svetia). Porov. Gn 25, 0—17.
 Kniha Sudcov 2—3 245

Pohania Skúšobným kameňom Izraela, žili im a klaňali sa im. Nezanechali svoje pa-
2, 11—3, 6, činanic a zatvrdilé konanie.
•11 Odpad Izraela. — Avšak synovia Izra­ Skúška Izraela. —Tu vzbĺkol hnev Pá­ 20 í
elovi robili, čo je zlé v očiach Pánových, a slú­ nov proti Izraelovi a riekol: „Pretože tento
12 žili bálom. | Opustili Pána, Boha svojich ot­ národ porušil zmluvu moju, ku ktorej som
cov, ktorý ich vyviedol zo zeme Egypťanov. zaviazal ich otcov, a neposlúchol na môj hlas.
Chodili za inými bohmi — za bohmi národov, | tak ani ja už nechcem nikoho pred nimi vy­ 21-
ktoré boli okolo nich — a klaňali sa im. Tak pudiť z tých národov, ktoré Jozue zanechal,
*13 rozhnevávali Pána. | Opustili totiž Pána a slú­ keď umieral. | A to preto, aby som nimi vy­ 22
žili Baiovi a aštartám. skúšal Izraelitov, či sa budú pridržiavať cesty
Pánovej a po nej chodiť, ako to robili ich ot­
•14 Trest a zhovievavosť Božia. — Tu covia, alebo nie.“
vzbĺkol hnev Pánov proti Izraelitom a vydal Preto teda ponechal Pán tie národy, hneď ich 23’
ich do ruky lupičov, ktorí ich olupovali. Predal nevypudil a nedal ich do ruky Jozueho.
ich do ruky ich okolitých nepriateľov, tak že Toto sú národy, ktoré ponechal Pán, aby 3*
15 nemohli už odolať svojim nepriateľom. | Za­ nimi skúšal Izraela — všetkých totiž, ktorí
každým, čo vytiahli, ruka Pánova bola proti nemali pochopu o bojoch v Kanaáne — | aby 2
nim na ich nešťastie, ako riekol Pán a ako im tak pokolenia synov Izraelových mohli sa cvi­
bol Pán prisahal. čiť v bojovaní; išlo však len o tých, ktorí sa
•16 Keď sa im už veľmi zle vodilo, | vtedy vzbu­ to predtým nenaučili.
dzoval Pán sudcov, ktorí ich vyslobodili z ruky Je to päť filištinskych vodcov a všetci Ka­ 3
•17 lúpežníkov. | Lenže svojich sudcov tiež ne­ naánčania, Sidončania a Hevejci, ktori býval:
poslúchali. Ba čo viac, prznili sa s inými boh­ na Libanonskom pohorí, od hory Bál-Hermon
mi a klaňali sa im. Rýchle zišli z cesty, po až tam, kde sa ide do Ematu.
ktorej chodili ich otcovia, ktori poslúchali prí­ Boli totiž na to, aby nimi skúšal Izraela, aby 4
kazy Pánove. Nepočínali si teda tak. zistil, či budú poslúchať príkazy Pánove, kto­
18 Keď im Pán vzbudzoval sudcov, vtedy bý­ rými zaviazal ich otcov skrze Mojžiša.
val Pán so sudcom a vyslobodzoval ich z ru­ Synovia Izraelovi, bývajúci uprostred Kana- 5
ky nepriateľov, pokým žil sudca. Lebo Pán ánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Ferezitov,
sa uľútostil nad ich vzdychmi pred sužova- Hevejcov a Jebuzejcov, | brali si ich dcéry za 6
19 teľmi a utlačovateľmi. | Ale keď sudca zomrel, manželky a svoje dcéry zas dávali ich synom.
opäť sa vracali a stávali sa horšími, než ich A slúžili ich bohom.
otcovia, pretože chodili za cudzími bohmi, slú-
Časť druhá
11 n. „Co je zlé v očiach Pánových" — úcta cudzích
bohov, modlárstvo. Porov. Dt 4, 25; 17, 2; 31, 19. Boje sudcov so susednými
29; Sdc 3, 7; 4, 1; 6, 1; 10, 6; 13, 1. Jahve vo svo­ národmi 3, 7—16, 31.
jej Žiarlivostí nestrpí vedľa seba Iného boha. Preto
kto sa raz prikloní k inému bohu, už odpadá od I. Sudca Otoniel, 3, 7—11.
pravého Boha Jahveho. — „Ba'al" pôvodne zna­
mená ‚pán', potom meno boha kanaánskych ná­ Synovia Izraelovi však robili, čo je zlé 7*
rodov. Pod množným číslom sa rozumejú viacerí v očiach Pánových. Zabúdali na Pána, Boha
takíto miestni bohovia, ktori mávali svoje zvláštne svojho, a slúžili bálom a ašerám.
označenie, ako: Ba‘al Sidón — Pán Sidona, Ba'al
sldonský; Ba‘al Sór — Ba‘al týrsky. — "...ná­ Jahve sa zaviazal, ie vydá kanainske národy 21 n.
rody, ktoré boli okolo nich", národy, s ktorými do rúk Izraelitov (Ex 23, 31). Tento boží prísľub
sa miešali. Porov, 1, 21—35. — Pod výrazom Izrael bol však viazaný no podmienku, žc Izraeliti budú
rozumej národ. ctiť len jediného, pravého svojho Boha. Keďže ne­
13 „'Aštórelh", aštarta (množ. čls. „'aštaróth) ka­ splnili podmienku, nemôžu čakať ani splnenie prí­
naánska bohyňa plodnosti, uctievaná aj u iných sľubu, ba naopak trest. Trest aj došiel, ktorý je
Semitov (napr, asýrsko Ištar). Ako uctievali via­ zároveň skúškou Izraela (v. 22).
cerých bálov, tak boli známo rôzne nštarty. K jej V úryvku 2, 8—23 podáva svätopisec cieľ svo­ 23
úcte stavali na výšinách alebo pod košatými stro­ jej knihy. Chce totiž dokázať, že Jahve sa tak
mami drevené stĺpy, koly („ašery" alebo kamenné chová k Izraelovi, ako sa Izrael chová k nemu.
ihlany „maseby"), ktoré sa ukončlevali znázorne­ Keď od neho odpadne, zosiela trest; keď sa úprim­
ním bohyne. Niekedy zámenou Aštarta býva nazý. ne obráti k nemu, posiela osloboditeľa. Porov. 3,
vaná Ašerou. Porov. 3, 7. 7—11; 4, 1—3; 6, 1—5; 10, 6—15; 13, 1.
14 Predal ich. .., t. j. vydal, ako vydáva predá­ .. klorí nemali pochopu o bojoch v Kanaá­ 1—•
vajúci predanú vec do majetku kupujúceho. Po­ ne", sú pokolenia po Jozuem, ktoré sa nezúčast­
rovnaj 3, 0; 4, 1 atď. nili na dobývaní Palestíny. Títo potrebovali vo­
16 V núdzí vzbudzoval Jahve sudcov Izraelitom. jenský výcvik a preto boli ponechaní pohani
Sloveso „Šúfat", od ktorého je odvodené meno v Kanaáne. Porov. 2, 22; 3, 4. Pozostalí Kanaán­
Šofél — sudca, znamená nielen súdiť, ale predo­ čania boli v rukách Božích pre Izraela: 1. trestom
všetkým vysluhovať spravodlivosť, dopomáhať nie za jeho odpad od Boha, 2. skúškou, či sa totiž
*ku
komu spravodlivosti a potom: vyslobodiť (1 Sam v biede spamätá o obráti naspäť k Bohu, a tak
24, 10; 2 Sam 16, 10. 31). Izraelskí „sudcovia" boli zostane mu ďalej verný, 3. školou, lebo mail
pomstitelia krívd, popáchaných na ľude, potom možnosť vycvičiť sa v bojovaní, 4. ziskom, lebo
jeho vodcovia a osloboditelia a konečne vládco­ porazení im robotovall a 5. vzpruhou národnej
via (nie však dediční). Porov. 2, 18; 3, 0. 15. 31. jednoty a súdružnosti. — Bál-Hermon je Bál-Gad,
17 Smilstvo — modlárstvo. Porov. Ex 34, 15 n.; Joz 13, 5. O Emate Joz 23, 12.
Lv 17, 7; 20, 0; Dt 31, 10. — Cesta — spôsob živo- O Ašerc viď pozn. k 2, 13. — „Co je zlé 7
ta, mravy. v očiach Pánových" — 2, 11.
 246 Kniha Sudcov 3
•8 I vzbĺkol hnev Pánov proti Izraelitom a pre­
dal ich do ruky Chusana Rasataim, kráľa
z Aram Naharajim. A synovia Izraelovi slúžili
Chusanovi Rasataim osem rokov.
9 Tu volali synovia Izraelovi k Pánovi. A Pán
vzbudil synom Izraelovým osloboditeľa, ktorý
ich vyslobodil, totiž Otoniela, syna Kenéza,
10 mladšieho brata Kalebovho. | Zostúpil na no­
ho duch Pánov a súdil Izraela. Vytiahol do
boja a Pán dal do jeho ruky Chusana Rasa­
taim. kráľa z Aram Naharajim, a ruka jeho
zosilnela proti Chusanovi Rasataim.
*11 A zem mala pokoj štyridsať rokov.
I zomrel Otoniel, syn Kenézov.
H. Sudca Aod, 3, 12—30.
•12 Eglon utláča Izraelitom. — Ale syno­
via Izraelovi opäť činili, čo je zlé v očiach Pá­
nových. Tu dodal Pán odvahy moabskému krá­
ľovi Eglonovi proti Izraelitom, pretože robili,
13 čo je zlé v očiach Pánových. I Pribral si Amon­
čanov a Amalekitov, potom vytiahol, porazil
Izraela a zaujal Mesto paliem.
14 Synovia Izraelovi slúžili Eglonovi, moab­
skému kráľovi, osemnásť rokov.
*15 Aod zabije Eglona.— Tu volali synovia
Izraelovi k Pánovi i vzbudil im Pán oslobodi­
teľa, Aoda, syna Gerovho, Benjaminovca, mu­
ža ľavorukého.
B Chusan Rasataim (hebr. rlš‘átajiTn — dvojitá
zločinnosť, vrchol zločinnosti), podlá Vg kráT me­
zopotámsky, podľa hebr, kráľ krajiny Aram Na­
harajim („Aram oboch prúdov", t. j. krajina zá­
padne od horného toku Eufratu až po rieku Oron-
tos, teda časť Mezopotámie; porov. Gn 24, 10; Dt
23, 5). Podľa 2, 14 nn. kniha Sdc spomína len oko­
litých nepriateľov, utláčateľov Izraela. Keď aj
vpád nepriateľa z Mezopotámie nie je nemožný,
predsa nedá sa povedať, že mezopotámsky kráľ
Chusan by bol susedom Kcnejca Otoniela, ktorý
býval v južnej Palestíne. Preto niektorí sa do­
mnievajú, že Chusan (Kuš je arabský kmeň, Hab
3,7) Rasataim (u Mal 1, 4 Edomsko sa nazýva
„územím zločinnosti”) bol kráľom edomským, čiže
miesto „Aram“ treba Čítať podľa 2 Kr 10, 6
„Edom".
11 Pri sudcoch sa udáva: 1. koľko rokov „slúžil!“
Izraeliti cudzincom a 2. koľko rokov žili v pokoji,
keď ich oslobodil ten či onen sudca z otroctva.
12 n. MoabČania (Gn 19, 30; Dt 23, 3 nn.) bývali na
východnom brehu Mŕtveho mora. Na juhu suse­
dili s Edomcami, na severovýchode s Amončanmi
(Gn 19, 30) a na severe s Rubenovcami a Gadov-
camí. Ich severnou hranicou bola rieka Amon.
Prekročili asi túto hranicu, vnikli do územia Ru­
benovcov a Gadovcov a odtiaľ cez Jordán do úze­
mia Denjamínovcov. — Amalekitl — bývali južne
od Júdovho údelu — bojoval! s Izraelom už na
púšti, Ex 17, 8. — Mesto paliem, t. j. Jericho
(1, G), Jozuem zničené, ale pre svoju polohu znova
osídlené.
15 n. Aod (hebr. Ehúd), Bcnjamínovcc z rodu Gerovho
(Gerá), bol ľavoruký (hebr, doslovne: „zaviazaní
* Sc-irat, niekde západne od Jericha, na okraji
na pravú
* ruku"); buď používal ľavú ruku ako
pravú alebo bol chybný na pravú ruku. V po-
rlcdnom prípade, naoko nie síce nebezpečný, ale
tým ľahšie mohol previesť svoj čín. — „Meč, na
piaď dlhý" (Vg má: „na dlaň ruky dlhý“) — bola
to nejaká krátka dýka, ktorá sa dala nepozoro­
vane ukryť. Porov. 2 Sam 20, B.
! Po ňom poslali synovia Izraelovi dary Eglo-
I novi, kráľovi moabskému. | Aod si však zho­ 16
tovil dvojsečný meč, na piaď dlhý, a pripásal
si ho na pravý bok pod šatmi.
Zaniesol teda dary Eglonovi, kráľovi mo 17
abskému. — Eglon bol veľmi tučný muž. —
I Keď už bol vybavil odovzdanie darov, pre­ *18
pustil ľudí, čo niesli dary | — sám sa práve 19
vrátil od modiel pri Galgale — a povedal:
. „Kráľu, mám ti povedať jednu dôvernú vec!"
: Tu on dodal: „Ticho!” Nato sa vzdialili všetci,
I ktorí boli pri ňom. | Potom vyšiel Aod hore 20'
k nemu. Sedel totiž v hornej chladivej izbe,
ktorá bola len pre neho samého. A Aod riekol:
„Mám pre teba slovo Božie!” Nato povstal zo
svojho sedadla. | V tom vystrel Aod svoju ľa­ 21
vú ruku, uchopil meč z pravého boku a vra­
zil mu ho do brucha, | takže za mečom vnikla 22
aj rukoväť. Sadlo sa však za mečom uzavrelo,
lebo nevytiahol meč z jeho brucha. Pritom
vyšiel z neho výkal.
Potom vyšiel do letnej siene, zavrel za ním 23
dvere hornej izby a zatiahol závoru.
Keď sa vzdialil, došli jeho služobníci, aby 24’
nazreli. Ale, hľa dvere hornej izby boli uzam­
knuté. Povedali si: „Určite si odbavuje potrebu
v chladivej izbe.” | A vyčkávali až do omrze­ 25
nia. Ale nikto neotváral dvere hornej izby.
Tu vzali kľúč a otvorili. A hľa, ich pán ležal
mŕtvy na zemi.
2'0
Aodovo víťazstvo. — Kým oni váhavo
otáľali, Aod unikol. Prešiel (Miesto) modiel
a dostal sa do Seirata. | Len čo sa vrátil domov, 27’
zatrúbil na efraimskom pohorí, načo zostúpili
s nim synovia Izraelovi z pohoria a on na ich
čele. | Keď im zavelil: „Poďte za mnou! Lebo 28
Pán vydal vašich nepriateľov, Moabčanov, do
vašej ruky" — tiahli dolu za nim. Moabčanom
Niektorí vzťahujú začiatok v. 19 na samého 18 n.
j Eglona a kladú ho na koniec v. 17. Podľa toho
I Eglon sa bol vrátil od modiel. Alebo: Eglon po-
| sial určitú časť z prinesených darov po Aodovi
1 do galgalskej svätyne, azda Jahvcmu, za čo mo-
; hol s dôverou očakávať, že mu bude žehnať. Tak
। sa dá vysvetliť, prečo tak ochotne prijíma Eglon
Aoda, keď mu prináša „slovo Božie" (podľa ná-
i hľadu Eglonovho: nejakú tajnú veštbu). — Eglon
I nariaďuje služobníctvu mlčať, čo je spolu oj po-
i kyn, aby všetci odišli.
* Dôverná zpráva, ktorú prináša Aod, len zvýši 20—23
, Egjonovu zvedavosť. Prepúšťa služobníctvo, Aoda
: vyvedie do svojej komnaty, aby tam nerušene
■ mohol vypočuť tajnú zvesť. — Eglon vstáva z kreš-
, la z úcty k výroku Božiemu. — „Výkal" (v. 22)
• vyšiel prirodzenou cestou, nie cez brušnú ranu.
— Po čine zanecháva Aod kráľovu mŕtvolu na
mieste, zavrie dvore, aby nič netušiace služob­
níctvo sa hneď nedozvedolo o jeho smrti. Sám sa
medzitým šikovne vytratil.
„Odbaviť si potrebu" v hebr, doslovne: „zakryť 24-2
sl nohy", t. j. plášťom. Porov. 1 Sam 24, 4, —
„Miesto modiel“ je iné meno Galgaly (v. 19). —
círaimských hôr.
Aodovo zatrúbenie je výzvou do boja, znak, 27-39
aby sa u neho zrazili ozbrojení Izraeliti. Boli to
predovšetkým Denjamínovcl, Efralmovci n Mnna-
sovci. — O jordánskych brodoch viď Joz 2, 1. —
Počet 1C.000 mužov je zaokrúhlené číslo, znamená:
veľké m tožstvo.
 Kniha Sudcov 3—4
zabrali jordánske brody a nikomu nedali prejsť.
29 | A pobili vtedy z Moabčanov na desaťtisíc mu­
žov, všetko to silných a udatných mužov.
Nikto nevyviazol.
30 Tak boli pokorení v ten deň MoabČania pod
ruku Izraelovu.
1 stupmi privediem ti k potoku Kišon a dám ti
A zem mala pokoj osemdesiat rokov.
III. Sudca Samgar, 3, 31.
A po ňom bol Sagmar, syn Anatov. Tento
*31
pobil voliarskou palicou šesťsto filištinskych
mužov. Aj on oslobodil Izraela.
IV. Sudkyňa Debora a sudca Barak,
4, 1—5, 31.
*4 Jabin utláča Izraela. — Po smrti Aodo-
vej synovia Izraela opäť robili, čo je zlé
2 v očiach Pánových. | Preto ich Pán predal do
ruky Jabina, kráľa kanaánskeho, ktorý pa­
noval v Asore. Jeho vojvodca bol Sisara, ktorý
3 sídlil v pohanskom Harosete. | Tu volali sy­
novia Izraelovi k Pánovi. Mal totiž deväťsto
železných vozov a dvadsať rokov náramne
utláčal synov Izraelových.
Debora a Barak na čele izrael­
ského vojska. — V tom čase súdila Izraela
*5 prorokyňa Debora, manželka Lapidotova. | Se­
dávala pod palmou Debora medzi Ramou a Bo­
telom na efraimskom pohorí a synovia Izraelo­
vi prichádzali k nej ta hore k súdu.
31 Samgar žil asi súčasne s Barakom (4, 1), ktorý
tiež pôsobil po smrti Aodovej. — „Voliarska páli-
ca“ bola no oboch koncoch zahrotená; jedným
koncom pobádal oráč vola do rýchlejšieho kroku
(miesto nášho biča) a druhým koncom palice zo-
škraboval hlinu z pluhu. — Samgar aj so svojimi
spolubojovníkmi bol asi prepadnutý od Filištíncov
pri práci na poli. Keď nemali inej zbrane, bránili
sa voliarskymi palicami, ktoré mali práve poruke.
1—3 „Po smrti Aodovej..lebo Samgar bol sú * bera. — Bol totiž pokoj medzi Jabinom, krá-
čašníkom Barakovým. Podobný úvod viď 2, 11;
3, 12. — „predal“, ako 2, 14; 3, 8. Už Jozue po­
razil Jabina a zničil jeho mesto Asor (Joz 11, 1—
3). Tento Jabin je asi nástupcom onoho a Asor
bol medzitým vystavený. A či „jabin“ je len titul
usorských kráľov? Porov, „melchisedek“ alebo
„adonísedek" — kráľ jeruzalemský, „abimelech“ —
kráľ gerarský, „faraón“ — kráľ egyptský. Jabin
bol na čelo menších kanaánskych kráľov v sever­
nej Palestíne. Takým bol oj Sisara, veliteľ spo­
jeného vojska, ktorý sídlil v Harosete (hebr. Cha-
róšeth, asi dnešné zrúcantsko el-Háritije v západ­
nom výbežku ezdrelonskej nížiny pri rieke Kišon
— Nahr el-Mukatta — ktorá vyviera západne spod
hory Tábor). „Charosetu hnggójlm“, t. j. Hnroset
pohanský, pohanov; bola tam miešanina rôznych
pohanských národov,
4 Debora (debhóró — včela), nazvaná je proro-
kyňou, ako kedysi Mojžišova sestra Mirjam (Ex
15, 20), čiže bola vedená duchom Božim (porov,
o Otonlelovi 3, 10), mala ducha Jahveho. Keď aj
nie osobne, ale predsa mravne sa zúčastnila boja
n prelo zasluhuje sl titul „sudkyňa“ — oslobodí-
leľka. Viď tiež 1 Sam 12, 11; 21d 11, 32.
0 Róma, dnes er-Rám, 8 km severne od Jeruza
* aby sa zachránil aspoň peši.
lema a 8 km odlial ďolej Jc Belel. — Súdila podľa
zvykového práva a zaiste podľa zákona Božieho.
247
Tu dala zavolať Baraka, syna Abinoemovho, 6*
z Kadesa Neftaliho a povedala mu: „Pán, B'jh
Izraelov, ti rozkazuje: Choď, pritiahni na horu
Tábor a vezmi so sebou desaťtisíc mužov zo
synov Neftaliho a zo synov Zabulonových! ] Si- 7
sáru, vojvodcu Jabinovho, s jeho vozmi a zá-
ho do ruky.” | Barak jej odpovedal: „Ak ty 8
pôjdeš so mnou, pôjdem aj ja, ale ak ty ne­
pôjdeš, nepôjdem ani ja." | Povedala: „Určite 9*
pôjdem s tebou. Lenže sláva z výpravy, na
ktorú sa vyberáš, nebude patriť tebe, lebo Pán
predá Sisaru do ruky ženy.” Potom Debora
vstala a išla s Barakom (do Kadesu).
Barak zvolal Zabulona a Neftaliho (do Ka- 19
desu) a vytiahlo za nim desaťtisíc mužov. Aj
Debora išla s ním.
Kenita Heber sa bol oddelil od ostatných 11'
Kenejcov, synov Hobaba, svokra Mojžišovho,
a postavil si staň až k dubine Senim pri Ka-
dese.
Sisarovo porážka. — Tu oznámili Sisa- *
12
rovi, že Barak, syn Abinoemov, vytiahol na
horu Tábor. | Nato Sisara pozval všetko svoje 13
bojové vozotajstvo, na deväťsto železných vo­
zov, a všetko mužstvo, ktorému velil, pohan­
ského Haŕoseta k potoku Kišonu.
Tu povedala Debora Barakovi: „Hor' sa! Lebo 14
toto je deň, keď vydá Pán Sisaru do tvojej ru­
ky. Ci Pán sám nepôjde pred tebou?" Zostúpil
teda Barak z hory Tábor a desaťtisíc mužov
za nim. | Pán však uviedol do zmätku Sisaru. *
15
všetko jeho bojové vozatajstvo a všetko jeho
vojsko (mečom) pred Barakom. Sisara zoskočil
z voza a utekal peši. | Ale Barak prenasledo- 1C
val vozatajstvo a vojsko až do pohanského Ha-
roseta a tak pod mečom padlo všetko Sisarovo
vojsko. Ani len jediný nezostal.
Jahel usmrtí Sisaru. — Sisara utekal 17’
peši ku stanú Jahely, manželky Kenejca He-
Barak („Blesk”), syn Abinoemov („Môj otec je 6
ľúbezný”) z Kadesa (severozápadne od Hulského
jazera, Joz 10, 37), je vyzvaný do boja Deborou,
ktorá mu oznamuje výrok Boží. Tábor, dnes Dže-
bcl et-Tór, na severnom okraji ezdrelonskej nížiny
v území Zabulonovom.
„Do ruky ženy“, totiž Jahely, ktorá je preto 9 n.
v 5, 24 nn. oslavovaná. Vo v. 9. a 10. označenie
„do Kadesu“ treba vynechať. Debora išla s Bara­
kom do boja, ako to od nej žiadal (v. 8); zhro-
maždište vojska nebolo v Kedesc, ale na hore
Tábor (v. 6. 12).
Heber (Vg Haber) sa oddelil od svojich sú- 11
kmcňovcov, ktorí bývali na Juhu Júdovho územia
(1, 1>S), a oko nomád sa dostal až ku Kadesu v se­
vernom Galilejské Poznámka o Heberov! pripra­
vuje čitateľa na v. 17.
Izraeliti sa rozložili na úbočiach hory Tábor. 12
Sisarovo vojsko so železnými vozmi bolo na do­
line, v údolí Klšono, ktorý je západne od Tábora.
Podľa 5, 20 n. k porážke Sisarovho vojska do- 15 n.
pomohlo nepriaznivé počasie. Bojové vozy ne­
priateľov sa nemohli pohodlne pohybovať pri ta­
komto počasí, preto Sisara radšej zoskočil z voza,
Heber bol utáborený asi v blízkosti miesta Si- 17 n.
surovej porážky. Keďže Heber žíl s Jabinom v po-
 243 Kniha Sudcov 4—5
Tom asorským, a medzi domom Kenejcu Ho­
lá bera. | Jahel vyšla Sisarovi v ústrety a priho­
vorila sa mu: „Vojdi, pane môj, vojdi ku mne!
Neboj sa!" Vošiel teda k nej do stanú a zakry-
19 la ho prikrývkou. | A požiadal ju: „Daj sa mi
napiť trochu vody, lebo som smädný." I otvo­
rila mech s mliekom a dala sa mu napiť. A za-
20 se ho prikryla. — | Potom jej povedal: „Postav
sa ku vchodu stanú! Keď niekto pride a opýta
sa ťa a povie: »Je tu voľakto?
* — odpovieš
•Nie je!«
■21 Jahel. manželka Heberova, pochytila do ru­
ky kolik od stanú, vzala kladivo a potajomky
vošla k nemu. A vrazila mu kolik do slúch, že
prenikol až do zeme. — Od únavy bol totiž
zaspal. — A tak zomrel
*22 A hľa, ako tak Barak prenasledoval Sisaru,
tu vyšla mu Jahel v ústrety a povedala mu:
„Poď, ukážem ti muža, ktorého hľadáš!" Vošiel
teda k nej a hľa, Sisara ležal mŕtvy a kolik
v jeho sluchách.
23 Tak uponížil Boh v ten deň Jabina, kráľa ka-
24 naánskeho, pred synmi Izraelovými. | Avšak
ruka synov Izraelových vždy tvrdšie doliehala
na kanaánskeho kráľa Jabina, až zničili Jabina,
kráľa kanaánskeho.
•5 Deborina pieseň. — V ten deň spievala
Debora a Barak, syn Abinoemov, takto:
•2 „Zato, že šli v čele Izraela vodcovia,
zato, že ľud prejavoval ochotu:
chváľte Pána!
kojí, mohol Sisara očakávať. Že dostane prístrešie
v jeho stane. Jahel zakryla ho pokrývkou, aby ho
nebolo vidieť.
21 „Kolík“, ku ktorému sa povrazcom priväzovali
stanové plachty. Stavať slaný bolo povinnosťou
žien, preto potrebné koliky a kladivo mala taká
žena vždy poruke. Skutok Jahelin pripomína nám
Juditu.
22 Keď sa aj dopustila Jahel pri svojom skutku
lži, lesti a vraždy, predsa nemožno ju posudzovať
podľa zásad kresťanskej mravouky. Konala v pre­
svedčení, že zbaví národ veľkého nepriateľa. V 5,
24 jc oslavovaná ako nástroj Božej prozreteľnosti.
1 Dojmy z víťazného boja sú zachytené v tejto
piesni tak živo, Že kritika ju všeobecne pokladá
za dielo očitého svedka. A-podľa hl. 4 bola ním
Debora. Pleseň Deborina, tento skvost hebrejské­
ho písomníctva, na viacerých miestach prezrádza,
že jej pôvodcom bola žena. Oslava hrdinskej že­
ny Jahel je takými slovami vyjadrená a úzkostí-
plné očakávanie matky Sisarovej zas tak žensky
nežne vystihnuté, že nemožno nepripustiť, že pie­
seň vytryskla z citlivého ženského srdca Debo-
rinho. — Vg má: „V ten deň spievali Debora a
Barak...“ Debora zložila pleseň po víťazstve a
potom ju spievala spolu s Barakom. Pravdepo­
dobnejšie je, že meno Baraka bolo vložené do
1. v. až neskoršie pre jeho úzky vzťah k Dcbore.
— V. 2—11 je úvod k celej plesni, jej jadro je
vo v. 12—31. Vo v. 7 (tiež A a 13) hovorí Debora
v 1. osobe (sama o sebe). Ale vo Vg a LXX sa
tam hovori o Debore v 3. osobe.
2 Úvodná myšlienka. — Bohu patrí vďaka za to,
žc izraelskí vodcovia (predovšetkým Debora a Ba­
rak) sa postavili na čelo ľudu (t. j. kmeňov zú­
častnených na boji), ktorý ochotne Išiel do boja
proti nepriateľovi. Boh totiž vodcov vzbudil a ľud
k ochote povzbudil.
Vg má: „Kto ste z Izraela vydali životy
Počúvajte, králi, 3-
poslúchajte, vodcovia!
Ja by som rada Pánovi, ja by som spievať rada,
rada by som hrať Pánu, Bohu Izraelovmu.
Pane, keď si vyšiel zo Seira, 4-
keď si kráčal z .polí edomských,
zem sa otriasala,
nebo lialo,
mraky cedili vodu.
Vrchy knísali sa pred Pánom, 5
Sinaj pred Pánom, Bohom Izraelovým.
Za čias Samgara, syna Anatovho, B-
za čias Jahela,
boli opustené cesty,
tí, čo chodievali chodníčkami,
uhýbali na kľukaté cesty.
Zmizol vodca v Izraelovi, 7
zmizol,
dokiaľ som ja nepovstala, Debora,
nepovstala sťaby matka v Izraelovi.
Vyhľadával nových bohov, B
zapäť vojna v bránach.
Nebolo zrieť ani štítu, ani kopije
medzi štyridsaťtisícimi Izraela.
Vodcom Izraela patrí chvála moja 9’
i tým, čo sa ukázali ochotnými v ľude:
chváľte Pána!
ochotne v nebezpečenstvo,
chváľte Pána!“
Samotná pieseň začína 6a výzvou na posluchá- $
čov. Porov. Gn 4, 23; 49, 1 n; Dt 32, 1. Pravde­
podobne vyzýva pohanských vladárov, ktorí sa
mohli dopočuť o veľkých člnoch Pánových. —
Opakovanie zámena „ja“ je silným výronom ra­
dostí; Debora sa cíti šťastnou, že práve ona je
povolaná od Pána, aby mu spievala pieseň vďaky.
Jahve sa blíži v búrke, prichádza svojmu ľudu 4 n.
na pomoc. Od juhu, od pohoria Seir (pohorie na
juh od Mŕtveho mora; tu vo význame Edomska)
tiahne búrka spojená s prietržou mračien a ze­
metrasením. Preto je Sisara porazený (v. 10 n.).
— Skladateľka plesne sl predstavuje Jahveho, ako
sa uberá zo svojej vlastnej zeme (Kanaán, zem
zasľúbená otcom) cez Edomsko do Egypto, oby
vyslobodil Izraela. Prítomnosť Božia sa prejavova­
la hroznými znameniami na jeho ceste do Egypta
a tiež pri východe Izraela z Egypta. Ako kedysi,
tak i teraz Jahve prichádza na pomoc svojmu
ľudu a jeho prítomnosť dosvedčujú hrozné zna­
menia. Spomína na Sinaj, lebo tam sa zaviazal
Jahve, že sa bude starať o svoj ľud. A práve
teraz podal dôkaz tejto svojej starostlivosti a ver­
nosti.
Smutná minulosť. Opisuje úbohý stav Palestíny 3—S
pred Barakovým víťazstvom. Nebolo bezpečnosti nu
cestách, nebolo vodcov, nebolo vojska. Panovala
všeobecná neistota. Boli síce miestni hrdinovia,
ako Samgar a Jahel (treba rozlišovať od ženy
Jahel), ale nevedeli vyburcovať široké vrstvy ľudu
do boja proti nepriateľovi. Hlavná myšlienka je
vo v. 8: Odpad od Jahveho, modlárstvo, mal za
následok politickú nemohúcnosť. Bolo ich síce
mnoho (40.000 je číslo okrúhle), ale nemalí od­
vahy vystúpiť do boja proti nepriateľovi („kopija“
— útok), ba ani brániť sa proti nemu („Štít“ —
obrana). Vg má 8. v.:
„Nové boje vyvolil si Pán
a brány nepriateľov súm vyvrátil..
Šťastná prítomnosť. — Po opise smutnej minu- 0—11
I , losti v krajšom svetle vyniká šťastná prítomnosť
 Knlho Sudcov 6
10 Vy, čo jazdievate na bcloňoch-osloch,
vy, čo hoviete si na kobercoch,
i vy, ktorí putujete po cestách,
vyspevuj tel
• 11 Na krik strelcov pri nádržiach vodných
pochvalne sa vyslovujte o víťazstve Pánovom,
o víťazných činoch jeho vodcov v Izraelovi!
Vtedy zostúpi ľud Pánov k bránam ...
• 12 Hor' sa, hor‘ sa, Debora,
hor‘ sa, hor‘ sa, zanôť pieseň!
Vstanže, Barak,
zajmi zajatcov, syn Abinoemov!
• 13 Zostúp, zvyšok vodcov,
ty, ľud Pánov, na hrdinov taký bohatý,
zostúp ku mne!
• 14 Z Efraima najvyberanejší v údolí,
v tyle tvojom, Benjamín, sú za tvojimi húfmi.
Z Machira sa poschodili kniežatá,
zo Zabulona zas držitelia žezla.
po Barakovom víťazstve. Vodcovia í Jud st za­
sluhujú chválu, lebo ochotne vytiahli do boja. Za
to však patrí vďaka Bohu. Porov, v. 2. — Tí, čo
sa tešia zo všeobecnej istoty a užívajú dobrode­
nie víťazstva, tí nech hovoria, t. j. nech spievajú
pleseň vďakyl — Na beloňoch — osloch (zvlášť
biele boli cenené) sa nosievali vznešení. Porov.
10, 4; 12, 14; Nm 22, 21; 2 Kr 4, 24. — Vg má
vo v. 10:
„Vy, ktori jazdite na bielych osloch,
sadáte k súdu n chodíte po ceste, hovorte!“
11 Vg: „Kde rozbité sú vozy a vojsko nepriateľov
zahrdúsené,
tam nech hlásajú spásne člny Pána
a dobrota voči vodcom Izraelovým!
Vtedy zostúpil ľud Pána ku bránam
a dostal zas vladárstvo.“
Za víťazného kríku sa vracajú bojovníci naspäť
do svojich domovov. Keď sa zastavia pri studniach,
cisternách — aby zahnali smäd — zbehne sa ľud
a všetko sa dáva do spevu. Radostnou piesňou
ďakujú Bohu, žc Ich vyslobodil z ruky nepria­
teľa. — Po porážke nepriateľa ľud sa mohol na­
vrátiť do svojich miest a dedín a zas sa v nich
ujať vlády.
12—18 Účasť Izraelských kmeňov na porážke Slsaru.
V. 12 jc akýmsi úvodom do jadra plesne. Debora
6a vžíva do doby pred bojom, povzbudzuje seba
i Baraka, aby spolu s ľudom sa nadšene dal! do
boja. — Zajatcami budú porazení nepriatelia. Vg
má vo vv. 13—15:
„Zachránené sú zbytky národa;
Pán skrze hrdinov bojoval.
14 Efralmcl Ich zničili v Amnlcku,
za nimi Benjamín v tvojich zástupoch
(Amalek)!
Z Machirovcov pritiahli kniežatá
a zo Zabulona vodcovia vojska do boja.
15 Vodcovia Isacharovl boli s Dcborou
a ubierall sa po stopách Baraka,
ktorý sa vydal do nebezpečenstva,
sťa dolu hlavou letel do priepasti.
Ruben bol rozdelený proti sebe,
Škriepka nastala medzi veľkoduchýml.“
13 Keď Debora vyzvala ľud, „zostúpila (z Tábora)
čosť vodcov a ľudu“ (t. j. len niektoré kmene,
O ktorých jc reč nižšie). — „Jahve zostúpil mi
[t. j. Dcborcl medzi hrdinov“, t. j. sám Jahve
Išiel 6 Izraelským vojskom, aby s nim a zaň bo­
joval.
14 Miesto „Amalek" treba čítať: ‘cmek — údolie,
t. j. Klšona, kde bola bitka. Pod „Machlrovcaml“
treba rozumieť západných (palestínskych) Mana-
249
Isacharské kniežatá sú s Deborou, 15’
Neftali je ako Barak:
rútili sa do údolia za nim.
V krajoch Rubenových
o vojne sú dlhé porady.
Čože sedíš medzi košiarmi, 10'
aby si sa započúval do bľakotu stád?
V krajoch Rubenových
o vojne sú dlhé porady.
Galaád si za Jordánom hovie. 17*
A Dan — čo tak ďaleko sa baví pri lodiach?
Aser sedí na pobreží morskom,
pokojne si býva na zátokách svojich.
Zabulon, ľud, vydáva sa na smrť, i8>
Neftali tak isto na výšinách poľa.
Prichádzajú králi do boja. 18-
Ruvajú sa kanaánski králi
v Tanaku tam, pri megidských vodách,
kúska striebra nenesú sťa korisť.
Bojujú boj hviezdy z neba, 20
bojujú z dráh svojich proti Sisarovi.
Odnáša ich potok Kišon, 21
potok bojov, potok Kišon.
Dupni, duša moja, od radosti mocne!
sovcov (porov. Joz 17, 1). — Efraim býval na vr­
chovine južne od ezdrelonskej roviny (v. 19).
Južne od nich bol Benjamín. Manasovcl zas na
juhu roviny a Zabulonovcl severne od roviny. —
„Žezlo" ako odznak kráľovskej, čl kniežacej dô­
stojnosti.
Kára tie kmene, ktoré čl už zo zbabelosti alebo ¼
z pohodlnosti zostali doma. Tak u Rubenovcov
bola akási veľkodušnosť, ochota, ale zostali len
pri slovách. Viedli o veci dlhé, srdečné úvahy, až
už bolo neskoro vydať sa do boja.
Sedieť pri košiaroch a načúvať pastierske píš- 18
ťalky je prijemnejšle, ako počúvať bojový rev.
Galaád (tu asi Gad a východní Manasovci), se- 17
verne od Huberta. Dan — (podľa Joz 19, 46 sa
rozprestieralo jeho územie až k pobrežiu pri Jope.
Jafe) je unášaný obchodným duchom. Obchod im
bol prednejší než boj za slobodu bratov. — Aser
(Joz 10, 29) obýval prímorie oproti Karmela.
Ešte raz sa vracia k Zabulonoví a Neflalímu 18
(podľa 4, 6. 10 sa zúčastnili boja) asi preto, že
v boji ukázali najväčšiu horlivosť a poslali naj­
viac vojska. — Podľa plesne zúčastnili sa boja:
Efraim, Benjamín, Machir (t. j. Manases), Zabu­
lon, Isachar a Neftali — 0 kmeňov v srdci Pa­
lestíny. Od boja sa odťahovali: Ruben, Galaád,
Dan a Aser — 4 kmene. Vôbec sa nespomínajú
kmene: Simeon, Lévi a Júda. Že sa nezúčastnil
boja Lévi, ako kňazský rod, je celkom pochopi­
teľné. Júda zas a Simeon (býval v Júdovom úze­
mí; porov. 1, 3) boli asi pozostalým! kanaánskyml
kmeňmi počas bojov odrezaní od ostatných Izra­
elitov.
Porážka nepriateľa. Samotný boj neopisuje. 19—02
Predvádza nám len úvod do boja, ako sa totiž ob­
javujú nepriateľskí králi na bojišti, ktorým je
ezdrelonská rovina s mestami Tanach (Taanok)
a Magedo. Po tomto úvode hneď nesleduje vý­
sledok boja. — Aj nebe prišlo Izraelovi na pomoc:
nastala búrka. To jc v básnickej rečí „boj hviezd'1
(hebr. Sebá ‘óth — vojsko, nie 1 hviezdy). — Ki­
šon (Megidské vody alebo vodstvo), ktorý preteká
cez Ezdrclonskú rovinu, odnášal mŕtvoly nepria­
teľov, „odplavil Ich". Vg má: „odniesol ich mŕtvo­
ly". — „Dupni, duša...“ je výron citu, ktorý
prehlušuje chod myšlienok. V. 22 opisuje útek
nepriateľa.
 250 Kniha Sudcov 5—6
22 Dupotajú konské kopytá,
keď ich hrdinovia trielia cvalom.
•23 Preklínajte Meroz — rečie anjel Pánov,
preklínajte obyvateľov jeho!
Neprišli, ver‘, pomôcť Pánovi,
pomôcť Pánovi jak hrdinovia.
24 Nech je nado všetky ženy požehnaná Jahel,
žena to Kenejca Hebera!
Nech je požehnaná nado všetky ženy v stane!
25 Vodu žiada. Podáva mu mlieko.
V čaši pre vznešených smotanu mu dáva.
26 Ruka sa jej načahuje po koliku,
po kováčskom kladive jej pravica.
Rozháňa sa na Sisaru. Preráža mu hlavu.
Roztrieskava, prebíja mu sluchy.
27 K nohám sa jej kláti, padá, dokonáva...
k nohám sa jej kláti, padá,
tam, kde klesol, leží zabitý.
-28 Oknom vyzerá a volá
matka Sisarova cez mreže:
„Prečo len tak dlho
neprichádza jeho voz?
Prečo sa tak oneskoruje
dupot jeho záprahu?"
29
Najmúdrejšia medzi jeho kňažnami jej
odpovedá,
sama si tiež vetí stále tieto slová:
30 „Isto nahabali, rozdeľujú korisť,
po dievčati, po dvoch dievkach .pre každého
muža!
Korisť: pestré rúcha Sisarovi!
Korisť: pestré šaty, vyšívanú šatku —
odedzu, dve vyšívané šatky pre môj krk —
Korisť..."
•31 Tak zhynú všetci nepriatelia tvoji, Pane!
No tí, čo milujú jeho,
sú sťa východ slnka v sile jeho!”
Potom mala zem pokoj štyridsať rokov.
23—27 Skutok Jahelln. Preklína Meroz (poloha mesta,
či krajiny neznáma; azda dnešný Chirbet Márus,
západne od Južného výbežku Meronského jazera),
keďže jeho obyvatelia sa nezúčastnili boja, aby
tým vypuklejšie vyniklo požehnanie, vyslovené
žene Jahel. V mene Božom („anjel Pánov“ — ten
istý, ktorý sa zjavil 2, 1; 6, 11) volá pevkyňa
k Tudu, aby vykonal chérem na Meroze. Proti
Izraelitom, ktorí sl nebránia ani svoje vlastné
záujmy, je postavená cudzinka Jahel (manželka
Kenejca Hebera), nomádka („vo svojom stane"). —
„Čaša vznešených“ bola asi väčšia drevená misa.
Podlá názorov východného pohostinstva vznešený
hosť sa uctí veľkým množstvom podaného pokrmu
alebo nápoja. Porov. Gn 27, Q; 43, 34; 1 Sam 9, 23.
— „Smotana“ — dobré, nazbierané mlieko. Bolo
to asi kyslé mlieko, od dnešných Arabov nazý­
vané „leben“. V slonoch býva vždy poruke. —
Básnicky je tu podané to, o čom sa hovorí v 4,
17 nn. Jc to majstrovský výplod ženskej duše. Na
začiatku sa neudáva meno nešťastníka, Čim sa
napnutie čitateľovo len zvyšuje.
26—30 V dome Sisarovom. Opisuje Slsarovu matku,
ktorá tuši nešťastie, 2eny Sisarovho háremu ju
tešia.
31 Doslov celej plesne. Porov. 2 67, 2 n.; 91, 8 nn.
Nepriatelia Izraelovi sú aj nepriateľmi Jahveho.
' V. Sudca Gcdcon a jeho syn Abimelech,
; 6, 1—9, 57.
* Madiánčania utláčajú Izraela. — Keď 6*
synovia Izraelovi opäť robili, čo je zlé v očiach
Pánových, vydal ich Pán do ruky Madiánčanov
na sedem rokov. | Madiánska ruka však ťažko 2
doliehala na Izraela. Synovia Izraelovi upra­
vovali si pred Madiánčanmi skrýše na horách,
jaskyne a obranné úkryty. | Stávalo sa, že keď 3
Izraeliti boli zasiali, došli Madiánčania, Ama-
lekiti a synovia východu a vystupovali proti
nim. | Utáborili sa u nich a nivočili poľnú úro- 4
du až po Gázu. A Izraelitom neponechávali ni­
čoho na živobytie, ba ani oviec, hovädzieho
dobytka a oslov. | Prichádzali totiž so svojimi 5
stádami a so Stanmi. Dohrnuli sa ako. nejakv
húf kobyliek. Koľko ich bývalo, ako aj ich tiav,
to sa nedalo ani len spočítať. Nasťahovali ;a
do zeme, len aby ju spustošili.
Keď už bol Izrael od Madiánčanov veľmi 6
zbiedený, volali synovia Izraelovi k Pánovi.
Prorok, oznamuje trest. — Keď tak vo- 7‘
lali synovia Izraelovi k Pánovi pre Madiánča­
nov, | poslal Pán synom Izraelovým muža pro- e
roka, ktorý im riekol: „Toto hovorí Pán, Boh
Izraelov: Ja som vás vyviedol z Egypta, vy­
tiahol som vás z otrokárne, | vyslobodil som 9
vás z ruky Egypťanov a z ruky všetkých va­
šich utláčateľov, vypudil som ich pred vami
a dal som vám ich zem. | Prízvukoval som 1°
vám: »Ja som Pán, Boh váš! Neuctievajte bo­
hov Amorejčanov, v ktorých zemi prebývate
Ale vy ste neposlúchli môj hlas.”
Povolanie Gedeona. — Tu prišiel anjel B *
Pánov a sadol si pod dub pri Efre, ktorý patril
Abiezerovcovi Joasovi, keď práve jeho syn
Gedeon mlátil pšenicu na lise, aby ju zachránil
Piaty sudca začína oslobodzovací boj proti Ma- 1—S
diánčanom. Bol to beduínsky národ, ktorý sa
zdržoval v kraji východne a severovýchodne od
ElaniLského zálivu až po hranice Moabčanov.
O ich vzťahoch k Izraelitom viď Ex 2, 15; Nm
25, 6 nn.; 31. Zvlášť v letnej dobe, kedy mohli
ľahko prechádzať cez Jordán, podnikali lúpežné
výpravy aj do Predjordánska. Úrodu z polí zo­
brali a čo neodniesli, to zničili svojimi stádami.
— Skrýše (prepadliská alebo jamy po lesoch),
i jaskyne (ktorých je dosť vo vápencových krajoch
' Palestíny) a obranné úkryty (po horách) používali
। Izraeliti ako útočištné miesta pred nepriateľmi.
’ Porov. Joz 10, 10; 1 Sam 13, 6; 22, 1. 4 n; 1 Kr
! 18, 4. — O Amalekítoch v južnom Zajordánsku
■ viď 3, 13; Ex 17, 8; Gn 36, 12; Nm 24, 20. — Sy­
novia východu — kočovné národy od Jordána ož
po Eufral.
Krátkymi slovami z 2, 2r „Ale vy ste nepo- 7—10
! slúchli môj hlas" — náhle sa zakončuje reč nám
neznámeho proroka. Podľa 2, 1 nn, a 10, 11 nn.
by sme čakali aj Iné výčitky.
Anjel Pánov (vo v, 20 „anjel Boží“) sn uvádza 11—15
nižšie (v. 14. 16. 23) jednoducho ako Jahve-Pón.
Ide tu teda o zjavenie samého Boha. — Efra —
hebr. ‘Oírá — asi dnešná Fara, 2 hod. severo­
východne od Sichému. —- Joas, otče Gcdeonov, bol
príslušníkom rodu Ablezerovcov (Abiezcr, syn Ga-
laádov; Joz 17, 2; 1 Krn 7, 18; Nm 20, 30) ktorý
zas patril ku kmeňu Manaseho. Podľa v. 15 Ge-
deon patri k tomuto kmeňu. — „Mlátil pšenicu“.
 Kniha Sudcov 6
12 pred Madiánčanmi. | A anjel Pánov sa mu
zjavil a prihovoril sa mu: „Pán s tebou, udatný
13 hrdina!" | Gedeon mu odpovedal: „Prepáč, pa-
ne môj! Keď je Pán s nami, prečo nás teda
všetko toto postihlo? A kde sú všetky jeho d;-
vy, o ktorých nám rozprávali naši otcovia, keď
hovorili: »Pán nás vyviedol z Egypta?« A teraz
nás Pán opustil a vydal do ruky Madiánča-,
14 nov." | Tu sa k nemu obrátil Pán a povedal.
„Choď s touto svojou silou a vysloboď Izraela
15 z ruky Madiánčanov! Posielam ťa!” | Nato mu
zas odvetil: „Prepáč, pane môj! Cim mám vy
slobodiť Izraela? Veď moja rodina je najbied­
nejšia v Manasem a ja som predsa najmenší
16 v dome môjho otca!" | A Pán mu riekol: „Keď
som ja s tebou, tak Madiánčanov porazíš aku
•17 jediného muža!” | Nato mu povedal: „Ak som
našiel milosť v očiach tvojich, tak mi daj zna­
18 menie, že si to ty, ktorý hovorí so mnou! I Ale
neodchádzaj odtiaľto, dokiaľ sa k tebe nena­
vrátim a neprinesiem ti tvoj dar a nepredlo­
žím ti ho!" On odpovedal: „Ja dočkám, kým
sa navrátiš."
•19 Tu Gedeon odišiel, pripravil kozliatko a ne­
kvasené chleby z efy múky. Mäso vložil du
koša a odvar nalial do hrnca. Zaniesol to k ne­
-20 mu pod dub a ponúkol ho tým. ] A anjel Boží
mu povedal: „Vezmi mäso, nekvasené chleby,
polož to na tú skalu a vylej na to odvar!” Aj
•21 tak urobil. | Tu vystrel anjel Pánov koniec pa­
lice, ktorú mal v ruke a dotkol sa mäsa a ne­
kvasených chlebov. I vyšľahol oheň zo skaly a
strávil mäso a nekvasené chleby. Anjel Pánov
mu však zmizol z očú.
Teraz zbadal Gedeon, že to bol anjel Pá­
•22
nov. „Beda mi, Pane, Bože môj” — zvolal Ge-
t. j. vytĺkal nejakou palicou, ako kedysi Rút 2,
17. Pri tejto práci, ktorá sa obyčajne'robievala na
poli, utiahol sa do lisu (t. j. do jamy vytesanej
do skaly, kde sa llsovávalo hrozno), aby ho ne-
zbadali MadiánČania. Táto malá poznámka nám
osvetľuje smutné položenie Izraelitov. — Pozdrav
(v. 12) vzhľadom na odpoveď v nasledujúcom ver­
ši obsahuje v sebe nielen prianie, ale predovšet­
kým posilnenie (Lk 1, 29) a uistenie, že Jahve je
jeho spojencom. — „Čim..(v. 15)? Ako by sa
ohradzoval proti slovám: „Choď s touto svojou
silou ...“ a chcel povedať: „Či azda s touto svojou
slabou silou__ ?“
17-13 Znamenie — zázrak. — Hebr, slovo mlnchá
(hoci znamená aj obeť) tu prekladáme ako dar
(porov. Gn 33, 10; 43, 11. 15; Sdc 3, 15), ktorým
chcel uctiť Gedeon svojho vznešeného hosťa. Iste
nemal Gedeon v úmysle prinášať obetu, lebo dary
pripravil ako jedlo.
19 Efa (miera) — asi 33,44 1. Podľa pravidiel
orientálneho pohostinstva vznešeného hosťa bolo
treba uctiť veľkým množstvom predložených po­
krmov. Porov. Mk 0, 42 nn.; B, 8 n.; Ján 2, 6 n.
23 Miesto „anjel Bož!“ Vg má: „anjel Pánov.”
Odvar mal Gedeon vyliať nn mäso a chleby, aby
bol tak zjavnejšl zázrak ohňa (v. 21), a tiež mohla
to byť akási náhrada za víno, ktoré sa pridávalo
k obetiam, ale Gedeon sl ho nemohol pre veľkú
biedu zadovážiť.
21 Z prineseného daru urobil anjel Pánov obetu.
Oheň, ktorý vyšľahol zo skaly, možno považovať
za znamenie, ktoré sl žiadal Gedeon (v. 17). Anjel
zmizol z očú Gedeonovi azda s plameňom oltára.
Porov. 13, 20.
251
deon, — „videl som anjela pánovho z tváre do
। tváre!" | Ale Pán mu povedal: „Pokoj s tebou! 23
: Neboj sa! Nezomrieš!"
j Postavil tam teda Gedeon oltár Pánovi a 24"
I nazval ho Pán je pokoj! Až do dnešného dňa
je ešte v Efre Abiezerovcov.
1
Gedeonov boj proti Báloví. — V onej *25
noci-riekol mu Pán: „Vezmi býka svojho otca,
totiž druhého býka sedemročného, a zbúraj Bá­
lov oltár, ktorý patri tvojmu otcovi, a zotni
Ašeru, ktorá je vedľa neho! | A postav oltár 26
Pánovi, Bohu svojmu na vrchole pevnosti, tu
| na bašte, a potom vezmi toho druhého býita
a obetuj ho ako celopal s drevom Ašery, ktorú
zotneš!”
Vzal teda Gedeon desať mužov zo svojich 27
sluhov a urobil, ako mu bol prikázal Pán. Ale
pretože sa obával domu svojho otca a ľudi
onoho mesta, nechcel to vykonať vo dne, lež
urobil to v noci.
Keď mužovia mesta ráno vstali, hľa, oltár 23
Bálov bol zbúraný a Ašera vedľa neho bola
zoťatá. A druhý býk bol obetovaný ako celopal
na postavenom oltári. | Tu si povrávali jeden 29
druhému: „Kto to urobil?” A po vyšetrovaní
a pátraní nakoniec prehlásili: „Gedeon, syn Jo-
i asov, to urobil." | Tu riekli mužovia mesta 50
Joasovi: „Vyveď svojho syna! Musi zomrieť,
lebo zbúral Bálov oltár a zoťal Ašeru vedľa
neho!" | Ale Joas odpovedal všetkým, ktorí stáli *31
pri ňom:
„Azda chcete za Bála bojovať?
Alebo chcete na jeho záchranu niečo pod­
nikať?
Kto za neho bojuje, do rána zomrie.
Ak je bohom, tak nech si sám proti nemu
bojuje!
Veď jeho oltár zbúral."
A toho dňa dali mu meno Jerobál, to je „Bál 32
nech si proti nemu bojuje!", pretože zbúral
jeho oltár.
Porov. Ex 33, 20. — Pravdepodobne pretvoril 22-2-1
neskoršie Gedeon tú skalu, na ktorú položil dary,
na oltár. Nehovorí sa tu, že by bol býval tento
oltár používaný ako obetišle, prelo pravdepodobne
bol len pamätníkom; obdobne ako oltár, ktorý
postavili podľa Joz 22, 10 nn. zajordánski Izraeliti.
Až do dnešného dňa — porov, pozn. 1, 21. 24
V onej noci, t. J. po anjelskom zjavení. Tu je 23 -20
nariadený sedemročný býk (obyčajne býval mlad­
ší) asi vzhľadom na sedemročnú porobu madián-
sku. Z toho, že oltár Bálov stál na Joasovom po­
zemku, dá sa usudzovať, že aj on bol jeho- ctite­
ľom. Podľa v. 23 bol však oltár používaný aj ku
spoločnej bohoslužbe. — O Ašcre viď 2, 13 nn.
Miesto „Ašery" (vo v. 25—30) má Vg: „háj“.
Zo slov Joasových vysvitá, žc on nebol slepým 31 n.
ctiteľom Bálovým, keď aj Jeho oltár stál na Jo­
asovom pozemku. Podľa Joasovcj mienky keby bol
Bál skutočne bohom, tak by musel potrestať sám
toho, kto mu zbúral jeho oltár. Nie Jc potrebná
preto, aby ľudia trestali vinníka. Význam Gcde-
onovej prezývky Je udaný v samom znení, nadvä­
zuje na slová Joasovc. (Jerobál — hebr. Jcrub-
baal.)
 Kniha Sudcov 6—7
*33 Gedeon zvoláva vojsko. — Keď všetci ’
Madiánčania. Amalekiti a synovia východu s-t
zhromaždili, prešli (Jordán) a utáborili sa na (
34 jezreelskej rovine, | duch Pánov zostúpil na i
Gedeona. Tu zatrúbil a tak zvolal Abiezerovcov, |
35 aby šli za ním. | Potom rozposlal poslov do :
ceíého Manaseho a tak ich vyzval, aby ho na­
sledovali. Tiež vyslal poslov do Asera, Zabu­
lona a Neftaliho a aj títo im vyšli v ústre­
ty.
*56 Rúno Gedeonovo. — Tu riekol Gedeon I
Bohu: „Ak chceš vyslobodiť Izraela mojou ru- I
37 kou, ako si riekol, 1 hla, položím vlnené rúno I
na humno. Ak bude rosa len na rúne a ny I
všetkej zemi sucho, vtedy zviem, že mojou j
38 rukou vyslobodíš Izraela, ako si riekol." |A sta­
lo sa tak. Keď na druhý deň vstal, stlačil rúno
a vyžmýkal rosu z rúna — plnú misu vody.
39 Nato povedal Gedeon Bohu: „Nech nevzplanie
hnev tvoj proti mne, keď len to isté ešte raz
hovorím: Len raz by som chcel ešte urobiť po­
kus s tým rúnom. Nech je zas sucho len na
40 rúne, a na všetkej zemi nech je rosa!" | A Boh
tak urobil v tej noci. Sucho bolo len na rúne
a na všetkej zemi bola rosa.
•7 Odvody bojovníkov. — Včasráno vstal
Jerobál, to jest Gedeon, so všetkým ľudom,
ktorý bol s nim. Utáborili sa pri prameni Ha-
33—35 o Madíánčanoch viď pozn. k 1, 1. — O Jezre­
elskej (ezdrelonskej) rovine viď Joz 19, 17—23. —
„Zostúpil“ (v. 34) v hebr, doslovne: „duch Jahveho
Gedeona obliekol“. Porov. 1 Krn 12, 19; 2 Krn 24,
20. Ako sl totiž človek berie oblek, potom ho nosí,
v ňom a z neho pôsobí, tak duch Pánov vzal, nie­
sol Gedeona, z neho pôsobil, ním hýbal, ovládal
ho a prenikal. — Na boji sa zúčastnili len západní
Manasovcí, ku ktorým patril aj Gedeonov rod
Abiezerovcov. — O kmeňoch: Aser, Zabulon a Neť-
tali viď 1, 30 nn. — Vyšli im v ústrety, aby sa
stretli a spojili s Manasovcaml.
36—40 Gedeon si žiada znamenie nie tak pre seba,
ako skôr pre svojich vojakov, aby títo bolí pre­
svedčení, že ho Jahve posiela do oslobodzovacieho
boja a že leda sám Jahve bude 6 nimi 'bojovať. —
„Vlnené rúno“ bývalo pláštom v čase nepohody
á zas v noci teplou pokrývkou. — Humno — väč­
šie priestranstvo pri dedine; bol to obecný maje­
tok. Keď sa nemlátilo, slúžilo za zhromaždište Tu­
du. _ Rosa býva veľmi hojná v Palestíne. Je to
následok značného rozdielu teploty nočnej a den­
nej. Malé rúno na priestrannom humne bolo obra­
zom malého Izraelského národa — medzi počet­
nými národmi pohanskými. Keď sa odvrátil od
Boha, bol ako vyprahlú zem bez rosy priazne
a pomoci Božej; bol nevládny, zatiaľ čo ostatné
národy z dopustenia Božieho Izraela otročili a roz­ k prameňu, sa považovalo v tej dobe za známku
kazovali mu. Keď sa však obrátil k Bohu, nastal
pravý opak, podobal sa vlhkému rúnu, lebo Jahve i। prepustené domov; zostáva len 300 mužov. A cieľ
mu rosielal rosu priazne a pomoci svojej. Bol
malý, ale slobodný a víťazný uprostred národov.
Najvznešenejším spôsobom spadla rosa milosti Bo­
žej na vyprahlú zem vtedy, keď Syn Boží vtele.
nim prišiel na zem a polom celú zem pokropil
svojou krvou. Preto aj Cirkev sv. spieva v cir­
kevných hodinkách: „Keď sl sa nevýslovným spô­
sobom narodil z Panny, tu sa vyplnili Pisma; ako
bohatá rosa na rúno sl zostúpil, aby si ľudstvo
spasil; chválime teba, Bože náš!“
1 Časove sa dá vhodne umiestiť táto udalosť za
6. 34 n. — Harad (hebr. Choród) je azda dnešný
’Ain Džalúd (Prameň Goliášov) na úpätí hory Gel-
rad. Madiánsky tábor však bol severne odtiaľ,
pri úpätí pahorku More, na rovine.
Tu riekol Pán Gedeonovi: „Ľudu, ktorý je 2-
s tebou, je príliš mnoho, keď Madiánčanov
chcem dať do jeho ruky! Veď by sa potom
Izrael proti mne vychvaľoval: .Vlastnou rukou
som si pomohol!
* | Vyhlás teda pred ľudom, 3
aby to počul: Kto je bojazlivý a nesmelý, necti
sa vráti!" Tak odišlo z pohoria Galaád a vrá­
tilo sa z ľudu dvadsaťdvatisic mužov, zatiaľ čo
desaťtisíc zostalo.
Pán však riekol Gedeonovi: „Ešte je ľudu 4
príliš mnoho. Zaveď ich k vode! Tam ti ich pre­
osejem. O kom ti poviem: .Tento pôjde s te­
bou., ten nech ide s tebou! Ale každý, o kom
ti poviem: .Tento nepôjde s tebou., ten nech
nejde s tebou!” | Nato priviedol ľud k vode. Tu 5
riekol Pán Gedeonovi: „Každého, ktorý líže
vodu jazykom, ako pes líže, toho postav osve,
a tak isto každého, ktorý si k pitiu prikľakne!” |
A bolo tých, čo lízali z ruky ústami tristo mu- 6
žov. Ostatný ľud si kľakol na kolená, aby sa
tak napil vody. | Tu povedal Pán Gedeonovi: 7
„S tristo mužmi, ktorí lízali, chcem vás vy­
slobodiť a Madiánčanov dať do tvojej ruky.
Ale všetok ostatný ľud nech sa vráti, každý do
svojho domova!" | Najprv prevzali od ľudu 8
potravu a trúby do svojich rúk. Potom pre­
pustil všetkých Izraelitov, každého do svojho
domova. Ponechal si len tých tristo mužov.
Madiánsky tábor bol teda pod ním na rovine.
Gedeon tajne načúva Madiánčanov.
— V onej noci riekol mu Pán: „Vstaň! Zostúp 9
do tábora! Lebo dal som ti ho do ruky. | Ale 10-
ak sa bojíš sám zostúpiť, tak nech ide s tebou
ta dole, do tábora, aj tvoj sluha Fara. | Na- 11
čúvaj, čo budú hovoriť! Potom sa posilnia tvoje
ruky. Zostúp teda do tábora!”
I zostúpil do tábora so svojím sluhom Farom
až bezprostredne k ozbrojenej táborovej stráži.
boe, asi pol hod. východne od Jezreela (Zor ‘íno).
Poloha pahorku „More“ je neznáma (ČI je to Ma
lý Hermon = Nebi Dahí?). Madiánčania táborili na
jezreelskej rovine a Gedeon mal asi obsadený se­
verný svah Gelboe, ktorý sa nakláňa k prameňu
‘Ain Džalúd.
Pri prameni Harad sa vlastne previedli odvody 2—3
Gedeonovho mužstva. Skúška vojska pri plti vody
sa ždá naoko bezvýznamná, ale.predsa bola vhod­
ným rozpoznávacím znakom povahy. „Lízať“ vodu
jazykom hneď z prameňa bolo známkou ľudí srd­
natých, ktorí neboli zvykli na pohodlie. A zas piť
vodu tak, že si človek prikľakne alebo sadne
zmäkčllostl. Po skúške takmer všetko vojsko je
tohto opatrenia? Jchve chce ukázať Izraelitom, že
víťazstvo nebude výsledkom ich brannej sily, ale
dôkazom zázračného zásahu Božieho. — Miesto
„Galaád“ (v. 3) treba čítať Gelboe, lebo na jeho
úbočí bolo vojsko Gedeonovo. — Zásobu potravín
sl brávali vojaci do boja z domu. Tento raz sl
vzali potravu v džbánoch (v. 10), ktoré použili aj
na Iný cieľ.
Ak sa obávaš vyliahnuť do boja s 300 mužmi, 10
zostúp najprv do madlánskeho tábora so svojím
zbrojnošom a vyskúmaj tam zmýšľanie a náladu
nepriateľa! — Vodcovia mávali zbrojnošov; porov.
9, 54; 1 Sam 14, 16 n.
 Kniha Sudcov 7—8
12 Madiánčanov, Amalekitov a synov východu,
ktorí táborili na rovine, bolo ako množstvo ko­
byliek. Tiež ich tiav bolo bez počtu, ako množ­
stvo piesku na morskom brehu.
•13 Keď teda Gedeon prišiel, hla, práve rozprá­
val jeden muž svojmu priateľovi akýsi sen.
Vravel: „Hľa, mal som sen. Načúvaj: Jeden
jačmenný chlieb sa gúľal do madiánskeho tá­
bora. Prigúľal sa až k jednému stanú a narazil
doň. Ten padol a prevrátil sa na ruby. A tak
14 zostal staň ležať." | Nato ten druhý mu odpo­
vedal a vravel: „To nie je nič iné, ako meč
Izraelitu Gedeona, syna Joasovho! Boh dal do
jeho ruky Madiánčanov a celý tábor."
*15 Víťazstvo Gedeonovo. — Keď vypočul
Gedeon rozprávku o sne a jeho výklad, poklonil
sa. Potom sa vrátil do izraelského tábora a
zvolal: „Vstaňte, lebo Pán dal do vašej ruky
madiánsky tábor!”
16 A rozdelil tristo mužov na tri zástupy a
všetkým dal do ruky trúby a prázdne džbány
17 a do džbánov fakle. | Povedal im: „Hľaďte na
mňa a robte to tak isto! Hľa, ja sa priblížim až
celkom k táboru, a ako to ja urobím, tak to
•18 robte aj vy! | Len čo zatrúbim — ja totiž a všet­
ci, ktorí sú pri mne — vtedy aj vy trúbte okolo
celého tábora a volajte: Za Pána a za Gedeo­
na!"
•19 Gedeon so sto mužmi, ktori boli s nim, pri­
blížil sa celkom až k táboru, keď začínala
prostredná stráž, práve čo sa stráže postavili.
Tu zatrúbili a roztrieskali džbány v rukách. |
20 Hneď sa ozývali trúby v troch zástupoch a
džbány sa rozbíjali. V ľavej ruke si držali fakle
a v pravej zas ruke trúby na trúbenie. Pri tom
21 kričali: „Meč za Pána a za Gedeona!” | Zostali
stáť okolo tábora, každý tam, kde bol. Ale tá-
13—14 „Chlieb sa gúľal“, lebo bol okrúhleho tvaru. —
Sion, ktorý videl madiánsky vojak, vo sne, pred­
stavoval kočovných Madiánčanov. „Meč“ — bran­
ná moc Gedeonova, Izraeliti. Zo sna a jeho vý­
kladu vidieť, že v madiánskom tábore bol strach
pred Izraelitmi a ich vodcom Gedeonom.
15 n. Gedeon sa klania Bohu na znak vďačnosti, že j
ho tak šťastne viedol. Svoje malé vojsko rozdelil i
na tri oddiely, aby mohol zdanlivo napadnúť ne- j
priateľský tábor z troch strán.
18 V noci majú zatrúbiť zástupy z troch strán, aby |
sa Madiánčania nazdávali, že sú prepadnutí a ob­
kolesení mohutným vojskom. Podlá silného zvuku I
trúb len takto mohli Madiánčania usudzovať, lebo [
nevedeli, že každý izraelský vojak má trúbu. Hes- '
lo: „Za Pánu u za Gedeona!“ pripomínalo Izraeli- '
tom, že pod vodcovstvom Gcdeonovým vedú vojnu
za Jahveho. Takto sl dodávali odvahy a dôvery
v Boha a nepriateľa zase zastrašovali. Ten istý
zmysel má aj heslo vo v. 20: „Meč zo Pána a za
Gedeona!“
19—21 Národy starého Orientu rozdeľovali noc no tri |
doby, stráže čl vigílie. Prostredná stráž bolo pol- j
nočná. Na začiatku každej stráže (hliadky) sa me­
nili stráže. Rozdeľovanie noci na 4 stráže Je ne- '
skoršieho pôvodu; to je rímsky spôsob, — Keď sa i
džbány rozbili, fakle zasvietili; v džbánoch bolo j
svetlo zastreté. Zatiaľ čo bezbranní Izraeliti stáli •
s fakľami nn obvode tábora a trúbili, ozbrojení i
Madiánčania v zmätku utckull z tábore. I len zahnal no útek.
253
bor sa celý rozvíril: kričali a utekali. | Zatiaľ 22“
čo oni trúbili na tristo trúbach, obrátil Pán
meč jedného proti druhému v celom tábore.
A tak utekal tábor až do Betscty a Serery, až
na pomedzie Abel-Mehuly pri Tebate. | A bolo *
23
zvolané izraelské mužstvo z Neftaliho, z Asera
a z celého Manaseho a prenasledovalo Madián­
čanov.
Gedeon tiež rozoslal poslov po celej efraim- 24
skej vrchovine s odkazom: „Zaskočte Madián­
čanov a obsaďte vody až k Belbere a Jordán!”
Všetci Efraimci poslúchli výzvu a obsadili vo­
dy až k Betbere a Jordán. ■' Zajali tiež dvoje 25
madiánskych kniežat, Oreba a Zebea. A zabili
Oreba na Havranej skale a Zeba zas zabili na
Vlčom lise. Potom prenasledovali Madiánčanov
za Jordán a niesli hlavu Orebovu a Zebovu
Gedeonovi.
Žiarlivosť Efraimcov. — I povedali mu 8*
Efraimci: „Co si nám to urobil, že si nás ne­
povolal, keď si vyšiel do boja proti Madiánča­
nom?” A ostro sa s ním vadili. | On im cdpc- 2
vedal: „Či som ja už dokázal niečo také, ako
vy? Či nie je lepšie paberkovanie Efraimovo,
než vinobranie Abiezerovo? | Do vašej ruky 3
predsa dal Boh madiánske kniežatá Oreba a
Zeba! Či som ja mohol urobiť niečo také, ako
vy?" Po týchto slovách popustil ich hnev proti
nemu.
Zo sa Madiánčania v tom zmätku sami bili, je 22
ľahko možné, lebo nemal! zvláštnu vojenskú rov­
nošatu. — Betseta (Beth-haŠ-Šittá), mesto medzi
Jezroelom a Betsanom, dnes Sattá v údolí Nahr
Džalúd, 2 hod. severozápadne od Betsana. — Se-
rera (Vg nemá), asi Serédá (1 Kr 7, 46), býva sto­
tožňovaná so Seretanom, Joz 3, 16. Madiánčania
utekali zo svojho tábora na východ údolím Nahr
Džalúd k Beisanu — tu neprešli Jordán — ale
uberali sa odtiaľ pozdĺž západného brehu Jordána
na juh. — Abclmehula, rodisko proroka Elizea, bola
južne od Belsana. — Tebat, v jordánskom údolí,
niekde blízko Abelmehuly.
Celý Manases rozumie sa len predjordánsky. — 23—25
Efraimci malí obsadiť vody, t. j. potoky, ktoré
stekajú z cfraimskej vrchoviny do Jordána, ale
najmä Jordán, t. j. jordánske brody, a tak za­
skočiť Madiánčanom cestu. — Oreb — Havran:
Zeb — Vlk. Spomínané miesia (Havrania skala
a Vlčí lis) boli ešte v Predjordánsku, niekde
v blízkosti Jordána. Hlavy madiánskych kniežat
preniesli však za Jordán, kde sa bol odobral
I
Gedeon.
Na sebavedomé a tiež sebecké výčitky Efraim- 1—3
cov dáva Gedeon duchaplnú odpoveď, ktorou ich
odzbrojuje. Efraimci sa honosili svojim praotcom
Jozefom, ktorý bol Jakubovým miláčikom, a tiež
Jozuem, ktorý pochádzal z ich kmeňa. Stálé sl
namýšľali, že im patri akési prvenstvo medzi
ostatnými kmeňmi. Preto zazlievajú Gedeonovi, že
ich nepovolal hneď na počiatku boja proti Mndlón-
čanom. Iste Ich mrzelo aj to, že im ušla výdatnú
korisť. Gedeon však pohladkal Ich ctibažnosť a
ziskuchtivosť, keď im povedal: „Ci nie je lepšie
paberkovanie Efraimovo, než vinobranie Abiezoro-
vo?" „Vinobranie“ — vpád Gedconov do madián­
skeho tábora; Efrolmci „paberkovali“, keď zosko­
čili cestu utekajúcim Madiánčanom, ktorým zabili
dve kniežatá. Gedeon radšej znižuje svoje zásluhy
a vyvyšuje člny Efraimcov, oby Ich utíšil. Efra­
imci zabili madiánske kniežatá a tým dosiahli väč­
šieho výsledku, než Gedeon, ktorý Madiánčanov
 Kniha Sudcov 8

Prenasledovanie nepriateľa v Za- í mesta, ako aj tŕnie púšte a bodľačie a zmlátil

4 jordánsku. — Keď dorazil Gedeon k Joidá- i s tým sokotských mužov.
nu. prekročil ho spolu s tristo mužmi, ktorí ! Tiež zbúral vežu Fanuela a ‚pozabíjal mužov 17
b?li s ním. Keďže od prenasledovania boli una- 1 mesta.
•5 vení, ' požiadal sokotských ľudí: „Dajteže chle­ Potom povedal Zebeovi a Salmanovi: „Ako *10
ba ľuďom, ktorí idú za mnou! Lebo sú x^čer- vyzerali ti mužovia, ktorých ste zabili na Tá­
paní a ja prenasledujem madiánskych kráľov bore?" Odpovedali: „Celkom ako ty, každý mal
G Zebea a Salmanu." ■ Ale sokotskí náčelníci od­ výzor kráľovského syna." | A povedal: „To 19
povedali: „Azda sú už ruky Zebea a Salamanu boli moji bratia, synovia mojej matky. Na život
v tvojej ruke, aby sme dávali chlieb tvojmu Pána, nezabil by som vás, keby ste ich boli
7 vojsku?’* ! Gedeon odpovedal: „Za toto, až dá j nechali nažive." j Potom povedal Jeterovi, svoj­ 20
Pán Zebea a Salmanu do mojej ruky, rozmlá­ mu prvorodenému: „Vstaň, zabi ich!” Ale chla­
tim vaše telá tŕním púšte a bodľačím.” pec nevytasil meč, pretože sa bál; bol totiž
"8 Odtiaľ tiahol vyššie do Fanuela a tak isto ešte chlapcom. | Tu prosili Zebee a Salmana: 21
ich prosil, ale fanuelskí mužovia mu dali takú „Vstaň ty a vrhni sa na nás! Veď aký muž, taká
9 odpoveď ako sokotskí ľudia. | Preto pohrozil aj jeho sila!” Gedeon teda vstal a zabil Zebea
aj fanuelským mužom: „Až sa navrátim v po- i a Salmanu. Mesiačky však, ktoré boli na kr­
kóji, zbúram túto vežu." koch ich tiav, si vzal.
*10 Zebee a Salmana boli so svojim vojskom, 1
asi pätnásťtisíc mužov, v Karkore. To bolo 1 Gedeon odmieta kráľovskú hodnosť.
22
*
všetko, čo zostalo z celého vojska synov vý- i — Nato vraveli Izraelovi synovia Gedeonovi:
chodu. Ale padlých bolo asi stodvadsaťtisíc I „Buď našim kráľom, ty, aj syn tvoj, aj syn
*11 mužov, ktorí boli vyzbrojení mečom. } Tak tvojho syna! Lebo si nás vyslobodil z ruky Ma­ 23
tiahol Gedeon po ceste kočovníkov východne diánčanov." | Gedeon im však odpovedal: „Ja
od Nebe a Jegbay, až prepadol tábor. Tábor sa * nemôžem byť vaším kráľom, ani môj syn ne­
12 totiž cítil v bezpečí. í Zebee a Salmana síce • môže byť vašim kráľom. Pán je vaším krá
utiekli, ale prenasledoval ich, kým nezajal obi­ ľom!”
dvoch Madiánskych kráľov Zebea a Salmanu. ; Potom im riekol Gedeon: „Mám k vám jednu 24
A celý tábor uviedol do zmätku. prosbu. Nech mi dá každý prsteň, ktorý si uko­
•13 Nato sa xTátil Gedeon, syn Joasov, z boja od ; ristil.” Oni mali totiž zlaté prstene, pretože boli
14 priesmyku Cheres. I Tu chytil akéhosi mladíka • Izmaeliti. | Odpovedali: „Veľmi radi ti ich 25
zo sokotských mužov a povypytoval sa ho. Ten- i dáme.’“ I rozprestreli plášť a každý naň hodil
to mu napísal mená náčelníkov Sokota a jeho svoj ukoristený prsteň. | A bola váha zlatých *
26
15 starších: sedemdesiatsedem mužov. | Keď do- । prsteňov, ktoré si vyžiadal, tisic sedemsto šek
šiel k sokotským mužom, povedal: „Hľa, tu sú lov' zlata, okrem mesiačkov, náušníc, purpu­
Zebee a Salmana, pre ktorých ste ma potupili, । rových rúch, ktoré nosievali madiánski králi *
27
keď ste hovorili: i-Azda sú už ruky Zebea n ' a okrem retiazok z krkov ich tiav. | Gedeo.-:
Salmanu v tvojej ruke, aby sme dávali chlieb ! zhotovil z toho eíód a uložil ho vo svojom mes­
16 tvojim vyčerpaným mužom?« ■ A vzal starších te, v Efre.
5—7 Sokot (Sukkoth; Gn 33. 17), dnes Telí dér’álla V otázke naráža Gedeon na to, že menovaní 18—21
na dolnom Jaboku. ešte v jordánskej nížine. — madiánski králi mu zabili pri vpáde do Predjor.
Zibee (hebr. Zebach) a Salmana boli madiánski ■ dánska jeho rodných bratov. Podľa práva vtedy
králi, t. j. náčelníci, podobne ako Oreb a Zeb. — ' platného bol Gedeon góél, t. j. pomstiteľom krvi
..Azda sú už ruky Zebea..t. j. sú už od teba 1 svojich bratov (Lv 24, 17). Dávať milosť vyznač-
porazení? Sokotskí občania, prizerajúc na nepatrné nejším zajatcom bolo známkou vojvodcovej veľ-
vojsko Gedeonovo, posmievajú sa mu, čí si ešte ' kodušnosti. Mladučký Jeler sa neodvážil sťať krá-
nepodrobil Madiánčanov. Nechceli podporovať Ge- , ľov, lebo sa necítil na to dostatočne silným. Ináč
deona, lebo sa obávali pomsty Madiánčanov. o kto. । bolo to pre neho vyznamenaním. Pre kráľov bolo
rých víťazstve iste nepochybovali. — Tŕnistých | by to bývalo veľkou potupou, keby boli padli pod
rastlín rôzneho druhu jc po púšti velké množstvo. rukou nedospelého mladíka.
g n. Fanuel (Penuel) podľa Gn 32. 23. 31 ležal na ná­ Z vďačnosti za oslobodenie od madiánskeho jar­ 22—25
hornej rovine pri Jaboku. Fanuclčanom zas hrozí ma ponúkajú Gedeonovi dedičné kráľovstvo. Porov.
Gedeon, že im pre nepohostinnosť zbúra mestskú 1 Sam 11, 15; 12, 12. Z jeho odpovedi vidieť, že
vežu, na ktorú sa zaiste spoliehali. odmieta kráľovskú hodnosť. — Tu pod Izmaelitml
10 Udané tu číslice budú pravdepodobne porušené treba rozumieť beduínov čiže kočovníkov vôbec;
a zväčšené. Zebee a Salmona, ktorých treba roz­ teda aj Madiánčanov, hoci sa od nich Izmaeliti,
lišovať od Oreba a Zeba (7, 25). zastavili sa so ako kmeň Abrahámovho syna Izmaela, líšili. Tieto
zbytkami svojho vojska v Karkore (asi dnešný kočovné kmene nosievali zlaté náušnice a prstene.
Karkagriš pri Amane — Rabbath-Ammón). — „sy. — Podľa LXX sám Gedeon rozprestrel plášť.
novia východu".tu v širšom zmysle: Madiánčania, Ak počítame, že 1 šekel zlotú = 10,37 g, teda 23
Amalekiti a „synovia východu" v užšom zmysle. všetky prstene vážili 27'829 kg. Zlaté „retiazky",
Viď 6, 3. na ktorých bolí zavesené „mesiačky" (závesky
H n. Cesta kočovníkov, po ktorej sa ubieravall kara­ mesiačkovej podoby). Také drahé rúcha iste ne­
vány z Mezopotámie do južného Zajordánska mali králi oblečené na sebe počas boja; mail Ich
(z Damasku do Mekky). — Nebe (Nohách; Nm 32, ukryté vo svojich Stanoch, lebo všetky vzácnosti
42), niekde v blizko'tl mesta Jegbaa (Nm 32, 35), nosievali so sebou.
ktorá ležala severozápadne od Amona. Zo zlata dal urobiť Gedeon efód. Podľa mno­ 27
13 n. Miesto ..od priesmyku Cheres" (poloha je nezná, hých bolo to nádherné rúcho, kloré zákon predp!-
maj má Vg: pred východom slnka. Číslica: 77 je soval veľkňazovi, Ex 28. Efód mal byť pamiatkou
ači okrúhla, pravdepodobne znamená: všetci. na porážku Madiánčanov Lenže ho používali mod-
 Kniha Sudcov. 6—0
Používali ho však ku smilstvu všetci Izra­
eliti, a stal sa osídlom Gedeonovi a jeho do­
mu.
*26 Madiánčania boli tak uponížení pred synmi
Izraelovýmí, že už nepozdvihli viac svoje hla­
vy.
A zem mala pokoj štyridsať rokov, pokým žil
Gedeon. I jeho matky verejne rozprávali o ňom všetky
29 Jerobál, syn Joasov, odišiel potom a býval vc ।
*30 svojom dome. I Gedeon mal sedemdesiat sy­ ।
nov, ktorí vzišli z jeho slabín. Mal totiž mnoho
• 31 manželiek. | Jeho vedľajšia manželka v Siche­
me mu tiež porodila syna, ktorému dal meno
Abimelech.
• 52 A zomrel Gedeon, syn Joasov, vo vysokom
veku a pochovali ho v hrobe jeho otca Joasa
v abiezerovskej Efre.
* 33 Keď však Gedeon zomrel, synovia Izraelovi
sa zvrhli a smilnili s bálmi a urobili si Bála-
34 berit bohom. | Synovia Izraelovi nepamätali i
na Pána, Boha svojho, ktorý ich vyslobodil
z ruky všetkých ich okolitých nepriateľov. | |
•35 Ani domu Jerobála-Gedeona — nepreukazovali i
vďačnosť napriek všetkým dobrodeniam, ktoré i
on preukázal Izraelovi. ■ vrchu Garizim a zvýšeným hlasom volal i vra-
•9 Bratovrah Abimelech kráľom- — Abi­ ।
melech, syn Jerobálov, vybral sa do Sichému,
k bratom svojej matky a vravel im a celému
lárskl Izraeliti a tiež potomci Gedeonovi k zaká­
zanej bohoslužbe, azda ako veľkňaz prinášal
-v tomto efóde obety k úcte Bála. Podľa iných zas
Gcdconov cfód má byt modla, ako kedysi zlaté
teľa (Ex 32, 5), pod ktorou uctievali pravého Bo­
ha Jahveho. Obidva spôsoby boli zákonom prisne
zakázané (Ex 34. 15; Lv 17, 7; Dt 31, 16). Bola to
modloslužba, ktorú Písmo sv. nazýva ‚‚smilstvom‘’.
28 Porov. 3, H. 30; 4, 23; 5, 31 n.
30 Zaokrúhlené číslo. Podľa 9, 5 bolo Ich zabitých
70 a predsa jeden z nich (Joatam) zostal.
31 , Sichem ležal v údolí medzi Garlzimom a Eba-
lom (Hebalom); porov. Gn 12, 6 n.; 33, 18 nn.; 34;
Joz 24, 1. — Abimelech, t. j. „Môj otec (Boh) je
kráľ“.
32 „Vo vysokom veku", doslovne: s peknými še­
dinami. Vysoký vek boí pokladaný za odmenu za
bohumilý život.
33 Bál-berlt (Pán zmluvy) bol uctievaný v Siche­
me, kde mal svoj chrám. Miesto: „urobili sl Bá-
la-berlt bohom" má Vg: „urobili zmluvu, že im
bude bohom."
35 Sichemčanla bez milosrdenstva pomáhali Ablme-
lechovl vraždi t Gedeonových synov. Porov. 9,
1G nn.
1—3 Abimelech, ako Gedeonov syn od vedľajšej man­
želky, nemohol si získať nadvládu v strednej Pa­
lestíne dedičským právom, preto sa usiluje usku­
točniť svoje ctibažná plány lesťou a násilím. Je
možné aj to, že ešte za života svojho otca zakúšal
od svojich bratov nejedno príkorie a prelo sa im
chce teraz vypomstiť. V Sicheme, odkiaľ pochá­
dzala jeho matka, mul početných príbuzných, kto­
rí mu získavajú prívržencov medzi Sichemčanmi.
Po Sicheme rozširujú zprávy, že Gedeonovi sy­
novia, klorí pravdepodobne tiež neboli v láske
u Slchemčonov, chcú rozšíriť svoju nadvládu aj
nad nimi, ďalej že Ich rodinné rozbroje — bez
nich nebolo, to Je skoro somozrejmé — Škodín ve­
rejnému blnhu. Taklo sa podarilo Abimelechoví
poštvať Sichemčanov proti Gedeonovým synom
a získať sl ich na svoju stranu. — Som vaša kosť
n vaše mäso — som vašim príbuzným, leda nie
cudzincom, votrelcom.
255
príbuzenstvu rodiny svojej matky: I „Ho- 2
vorte verejne všetkým sichemským obča­
nom: Co je vám lepšie, aby panovalo
nad vami sedemdesiat mužov, všetci sy­
novia Jerobálovi, alebo aby panoval nad
vami len jeden muž? Pamätajte tiež, že
ja som vaša kosť a vaše mäso!" ' A bratia 3
tieto reči ku všetkým sichemským občanom.
A ich srdce sa naklonilo k Abimelechoví. Po­
tom si povrávali: „On je náš brat.” | A dali 4-
mu sedemdesiat šeklov striebra z chrámu Bála-
berit. Abimelech si za ne najal povaľačských ■
a bezočivých mužov, ktori sa stali jeho druži­
nou. I Potom sa odobral do domu svojho otca, 5-
do Efry, a pobil svojich bratov, synov Jeroba-
lových, sedemdesiat mužov, na jednom kame­
ni. Zostal iba Joatam, najmladší syn Jerobá­
lov, lebo sa bol skryl. | Nato sa zhromaždili 6*
všetci sichemski občania a všetci obyvatelia
Mela, išli a ustanovili Abimelecha za kráľa pri
pamätnom dube, ktorý stál v Sicheme.
Joatamova bájka. — Keď to bolo ozná- 7*
mené Joatamovi, išiel a postavil sa na končiar:
vel im:
„Počujte ma, Sichemčania,
aby i vás počul Boh.
Sli raz stromy 8-
pomazať si kráľa.
Keď mal Sichemčanov na svojej strane, mohol 4
už od nich vylákať peniaze z chrámového pokladu
j Bála-berit (8, 33). V chráme býval uložený aj obec-
। ný majetok, aby nemohol byť tak ľahko odcudze-
i ný. Aj v jeruzalemskom chráme bolí uložené pe-
' niaze (2 Kr 12, 5 nn.). Za peniaze zakúpil sl ľudi,
klorí boli schopní všetkého.
। Kameň, na ktorom boli pobití Gedeonovi syno- 5
v'a, možno pokladať za akýsi náhradný oltár (po-
rov. 1 Sam 14. 33). Potom by lo bola akási obeta
k pocte Bála-berit, ktorý k lomu poskytol svoje
prosiriedky, chrámové peniaze. — Joatam (Jóthám)
— Jahve je bezúhonný. K jeho záchrane porov.
i 1 Sam 22, 20; 2 Kr 11, 2.
; M e 1 o bola sichemská pevnosť, zvaná vo v. 46. G
' 49 „vežou". Abimelech bol vyhlásený za kráľa pod
í posvätným dubom (hebr, zvaný „Mussáb"), ktorý
azda patril ku kanaánskej svätyni. Porov. Gn 12,
1 G; Dt 11, 30; Joz 24, 2G. Tento dub bol asi pokla-
. daný za posvätný strom.
| Starý Sichem bol tam, kde je dnes dedinka Ba- 7
' láta. Južne odtiaľ sa vypínal Garizim. Nie je lo
> potrebné tak chápať, že by bol Joatam vyšiel až
। na najvyšší končiar vrchu alebo Že by ho bol mu­
sel každý občan počuť. — Joatamova bájka, keď
aj jednoduchá, je veľmi priliehavá n výstižná. Ak
vypočujú Sichemčania Joatama, nech ich odmení
Boh tým, že vypočuje Ich prosby.
Bájka sa skladá zo 4 nerovnomerných slôh. •—15
Básnik sa však nestará úzkostlivo o formu, on len
chce názorne vyjadriť hlavnú myšlienku. Taktiež
nemožno túto bájku použiť do najmenších podrob­
ností na daný prípad, ako to už býva pri každom
básnickom obraze. Podľa bájky boli požiadané
všetky osožné a vzácne stromy, čl chcú prijať
i kráľovskú hodnosť, ale v danom prípade slušní
mužovia — Gedeonovi synovia, ktorí boli schopní
| na takú hodnosť, neboli o lo požiadaní. Zmysel
1 bójky je: Sichemčanla lo ešte raz oľutujú, Že krá-
 256 Kniha Sudcov 9
Povedali olive:
„Ty kraľuj nad nami!"
9 Ale oliva im odvelila:
„Ci ja môžem nechať svoju tučnosť,
ktorú zvelebujú bohovia i ľudia,
a ísť povyšovať sa nad stromami?”
10 Povedali potom stromy figovníku:
„Nože poď ty, kraľuj nad nami!"
11 Ale figovník im odpovedal:
„Ci ja môžem nechať svoju sladkosť
a tie svoje skvostné plody
a isť a sa povyšovať nad stromami?"
12 Povedali teda stromy viniču:
„Poď ty, kraľuj nad nami!”
13 Vinič im však odvetil tak isto:
„Ci ja môžem nechať svoj mušt,
ktorý obveseľuje tak bohov, ako ľudí,
a isť a povyšovať sa nad stromami?"
Povedali všetky stromy bodliaku:
14
„Poď ty, kraľuj nad nami!"
Bodliak odpovedal stromom:
15
„Ak ma vskutku pomažete,
aby som bol vašim kráľom,
poďte, schovajte sa v mojej tôni!
Ak nie, vyjde oheň z bodliaka
a strávi cédry Libanona."
•16 Teraz teda, ak ste opravdivo a čestne jednali,
keď ste ustanovovali Abimelecha za kráľa, ak
Tovski hodnosť zverili takému nanlčhodnému mu­
lovi, akým je Abimelech. Olivou, figovníkom a vi­
ničom je naznačený Gedeon — potom aj jeho sy * melechovi.
novia a Joatam — ktorý toľko dobrého vykonal,
ie by sl bol ozaj zaslúžil kráľovskú korunu, ale
ju odmietol. — Olivu používajú bohovia (podľa
Vg), pretože olivový olej užívali pri bohoslužbe:
pomazávali nim posvätné predmety (Gn 28, 18),
mazali nim alebo zarábali obetné chleby, horel
v bohoslužobných lampách. A oliva je vzácna aj
ľuďom. Pomazať hosťa olejom bolo prejavom úcty
(Lk fl, 40). — Pomazať olivovým olejom „kráľa“ —
ustanoviť za kráľa. — Figovník bol váženým
stromom, lebo prinášal hojnosť obľúbeného slad-
kého ovocia. — Vino, ktoré obveseľuje „ľudské
srdce“ (2 103, 15; Prís 31, 6). používalo sa tiež pri
obetiach, v ktorých má záľubu Boh. — Bodliak
(tŕnie), ktorý nedáva tieft, ani olej ani sladké ovo-
cie, ani obveseľujúci nápoj, veľmi vhodne znázor­
ňuje bezcharakternosť Abimelechovu, ktorý prijíma
kráľovskú hodnosť, hoci sa svojimi vlastnosťami
a schopnosťami na to vôbec nehodí. Bodliak si je
vedomý, žc nemá k tomu potrebných schopností,
aby bo) kráľom mohutným a užitočným stromom,
prelo akosi pochybuje, či to mienia stromy s tou
ponukou vážne, ale predsa je ochotný postaviť sa
na celo stromov. „Schovajte sa v mojej tôni“ (od­
počívajte v mojej tôni, Vg) jc trpká Irónia, pre­
tože bodliak, ktorý nemá košatú korunu, nemôže
dávať lien. Ticrt jc náznakom ochrany, ktorú má
poskytovať kráľ svojim poddaným. Tak aj Abime­
lech sľuboval Sichemčanom to, Čo im nemohol dať.
— Pri pálení tŕnia na poli ľahko sa môže stať, že
sa zapáli aj vysoký sirom. Ako bodliak hrozí, že
spáli „cédry libanonské" (náznak vynikajúcich mu­
žov), lak aj Abimelech zúri hnevom a ukrutnos­
ťou a vraždi vynikajúcich mužov, ktori sa mu ne­
chcú podrobiť.
18—21 Sám Joatam teraz vysvetľuje význam bájky. Za
všetky dobrodenia, ktoré preukázal Joalamov otec
ste dobre urobili s Jerobálom a jeho domom
a ak ste sa k nemu zachovali podľa jeho zá­
sluh — | vy totiž, za ktorých bojoval môj 1T
otec, ba až život svoj nasadil, a ktorých vy­
slobodil z ruky Madiánčanov — | vy však ste 18
sa dnes vzbúrili proti domu môjho otca a po­
zabíjali ste jeho synov, sedemdesiat mužov na
jednom kameni, a ustanovili ste Abimelecha,
syna jeho slúžky, za kráľa nad sichemskými
občanmi, pretože je váš brat — | ak teda oprav- 1S
divo a čestne ste jednali s Jerobálom a jeho
domom dnešného dňa, radujte sa z Abimelecha
a on nech sa zas raduje z vás! J Ale ak nie, kiež 28
vyjde oheň z Abimelecha a strávi sichemských
občanov a Melo! Nech tiež vyjde oheň zo si­
chemských občanov a z Mela a nech strávi
Abimelecha!"
Potom Joatam utiekol a utiahol sa do bez- 21
pečia. Odišiel do Bery a tam zostal (zo strachu
pred svojim bratom Abimelechom.
Vrenie proti Abimelechoví. — Abi- 22 *
melech panoval nad Izraelom tri roky. | Potom *23
poslal Boh zlého ducha (nezhody) medzi Abi
melecha a sichemských občanov — takže si-
chemskí občania zostali neverní Abimelechoví
— | aby tak zločin na sedemdesiatich synoch 24
Jerobálových prešiel a ich krv zaľahla na ich
brata Abimelecha, ktorý ich bol zabil, a tiež
na sichemských občanov, ktorí ho povzbudzo­
vali, aby zabil svojich bratov. | Sichemskí oo- *25
čania potom postavili proti nemu zálohy na
vrcholoch hôr a olupovali každého, kto k nim
po ceste prichádzal. Toto bolo oznámené Abi-
Nešťastná .vzbura Gájova. — Tu pri- 26 *
šiel Gál, syn Obedov, i so svojimi bratmi a vo-
Gedeon Izraelitom a teda aj Sichemčanom, odvďa­
čili sa najhanobncjším nevďakom. Svojimi peniaz­
mi dopomohli Abimelechoví vyvraždiť Gedeonov
rod. Dali prednosť Abimelechoví, akémusi ľavoboč-
kovi (pochádzal z vedľajšej manželky) pred Gcde-
onovými synmi, ktorí pochádzali z riadnych man­
■ želiek. — V. 19 je tiež tvrdou Iróniou: Sichemča-
J nia, len sa radujte z takého naničhodníka! A tak
; išlo nech sa len raduje Abimelech z ľudí sebe­
| rovných! Bora je azda Bérol, dnes el-BIrc, asi
। 15 km severne od Jeruzalema (Joz 8, 17; alebo je
lo Bérseba na juhu Palestíny?).
! Abimelech panoval len v strednej Palestíne (v. 22
55). Jeho sídlo sa neuvádza; Sichem to nebol, lebo
l lam mal len svojho miestokráľa (v. 34).
J Z dopustenia božieho sám zlý duch (podľa sv. 23 n.
• Augustína a iných) rozvíril nesvornosť medzi Abi-
f mclcchom a Slchemčanml. — Vg má v. 23 n.
v tomto znení: ‚‚Potom poslal... a sichemských
obyvateľov; 1 začali si ho oškliviť a zločin vraždy
sedemdesiatich synov Jerobaalových, preliatie ich
krvi, zazlievať Abimelechoví, svojmu bratovi, a
ostatným sichemským kniežatám, ktoré mu pomá­
hali.“
Sichem bol dôležitou križovatkou karavánnych 20
cícsl, ktoré viedli na juh a juhozápad Palestíny.
Počínanie Sichemčanov vrhalo zlé svetlo na Abi­
melecha, ktorý sa mal starať o bezpečnosť vo svo­
jej zemi. Spomínané hóry boli Hebal a Garizim.
Gál, asi náčelník potulnej tlupy, v ktorej bolí 28
aj jeho príbuzní („bratia“), bol použitý ako nástroj
Prozreteľností Božej na vyvolanie nesvárov medzi
Abimelechom a Sichemčanml. Dôveru, klorou
 Kniha Sudcov 9

šil do Sichema. A občania sichemskí im pre­ hovoril: „Hľa, ľudia zostupujú od pupka ze­
•27 javili dôveru, i Vybrali sa do poľa, oberali a me! A jeden zástup prichádza po ceste k dubu
lisovali hrozno a potom usporiadali slávnosť. veštcov.” | A Zebul mu povedal: „Kde sú len 30
Pritom vošli do chrámu svojho boha, kde jedli teraz tvoje ústa, ktorými si hovoril: .Kto je
•28 a pili a preklínali Abimelecha. | Tu volal Gál. ! Abimelech, aby sme mu my slúžili?--' Ci nie sú
syn Obedov: „Kto je Abimelech, a kto je .Si- to práve tí ľudia, ktorými si ty pohŕdal? Nože,
chemčan, aby sme mu my slúžili? Ci by ne vytiahni teraz a bojuj proti nim!” । Tu vy- 39
mal syn Jerobálov a jeho správca Zebul slúžiť tiahol Gál na čele sichemských občanov a bo­
mužom Emora, otca Sichemovho? Prečo by sme joval proti Abimelechovi. | Lenže Abimelech 40
•29 mu mali slúžiť my? | Keby mi dal niekto ten­ ho donútil k ústupu, a utekal pred ním. A le­
to ľud do ruky! Potom by som už odstránil žalo mnoho pobitých až po vchod (mestskej)
Abimelecha!" : brány.
A vyzval Abimelecha: „Zosilni svoje vojskc Ale Abimelech zostal v Rume. Zebul potom 41 •
a vytiahni!" I vyhnal Gála a jeho bratov. Nesmeli už zostať
•30 Keď sa dopočul Zebul, veliteľ mesta, o re- I v Sicheme.
ciach Gála, syna Obedovho, vzplanul hnevom. | | Zničenie Sichema. — Na druhý deň vy- 42'
31 A vyslal ľstivo poslov k Abimelechovi a odká- I šiel ľud do poľa. Keď to oznámili Abimcle-
zal mu: „Hľa, Gál, syn Obedov, a jeho bratia chovi, | vzal ľudí, rozdelil ich na tri zástupy a 43
došli do Sichema. Teraz poburujú mesto proti postavil sa v poli do zálohu. Keď spozoroval,
32 tebe. | Vyber sa teda v noci aj so svojimi ľuďmi že ľud vychádza z mesta, vyrazil proti nemu,
33 a postav sa do zálohu v poli! | A zrána, len čc aby ho porazil. | Abimelech aj so svojím od- 44
vyjde slnko, vytrhni a udri na mesto! Tu on dielom zaútočil a postavil sa ku vchodu mest­
vytiahne so svojimi ľuďmi proti tebe. Potom skej brány. Zatiaľ druhé dva oddiely zaútočili
už s nim urob, čo budeš môcť.” na všetkých tých, čo boli v poli, a pobili ich.
34 Za noci vybral sa Abimelech aj so svojimi i Abimelech bojoval proti mestu celý deň. Keď 45
ľuďmi a postavil proti Sichému štyri oddiely zaujal mesto, pobil ľudí, ktorí boli v ňom.
•35 do zálohu. | Keď Gál, syn Obedov, vytiahol a ! Mesto rozbúral a posypal ho soľou.
zastavil sa pri vchode mestskej brány, vtedy
vylrhol Abimelech aj so svojimi ľuďmi zo zá­ Vypálenie sichemskej veže. — Keď sa *
46
36 lohu. | Keď Gál zazrel ľudí,-povedal Zebu- to dozvedeli všetci obyvatelia sichemskej veže,
lovi: „Hľa, ľudia zostupujú z vrchov hôr!" utiahli sa do hradieb chrámu Bála zmluvy. I
Ale Zebul mu odvetil: „To sa ti len tak vidí, Len čo bolo Abimelechovi oznámené, že sa 47
’37 že tiene hôr sú mužovia." t Ale Gál zas len tam zhromaždili všetci obyvatelia sichemskej
veže, | vystúpil Abimelech so všetkými svoji- 48’
predtým zahrňovali Sichemčania Abimelecha, si i mi ľuďmi na horu Selmon. Tam uchopil do
teraz získava Gól.
27 Po vinobraní bola slávnosť, ktorá bola spojená ruky sekeru, uťal zo stromu vetvu, zdvihol
s obetnou hostinou v chráme boha Bála-bent. ju, položil na svoje rameno a potom povedal
3 pitím sa dostavila dobrá nálada, ktorá im do * svojim ľuďom: „Čo ste videli mňa robiť, to
dávala odvahy k hromženiu proti Abimelechovi.
28 Niet dôvodu, aby Sichemčania slúžili Abimele- Ruma (hebr. Arúmó), asi dnešná Kefr Ruma, 41
chovi, keď sa aj odvoláva na svoj sichemský pô­ 3 hod. severne od Sichema. Keď videl Zebul. že
vod (v. 2). Sichcmčania predsa, ako potomkovia po úspešnom bojí s Galom Abimelcchov vplyv
slávneho Emora, otca Sichemovho (Gn 33, 19; 31, v Sicheme vzrastá, stal sa zas oddaným služobní­
2), stoja vyššie než taký povýšenec Abimelech, kto­ kom svojho pána.
rého otče Jcrobaal sl dovolil zbúrlt oltár ich boha. Vo v. 44 miesto: „postavil sa ku vchodu most- 42—15
Naopak, Abimelech a jeho správca mali by slúžiť ■ skej brány“ má Vg: „obsadil mesto“. — Po Gólo­
Sichcmčanom. vej porážke, keď bol odtiahol Abimelech od mes­
29 Miesto: „A vyzval“, totiž Gál neprítomného ta, vyšli Sichemčania ozbrojení do poľa. Abimelech
„Abimelecha
* ‘, Vg má: „A bolo oznámené Abime- však chystá odvetu. So svojím oddielom obsadí
lechovi“, totiž od poslov. vchod do mesta, aby mohol do neho vtrhnúť. Na
30-33 Keď sa dopočul Zebul, Ablmclechov zástupca sklonku dňa aj mesto zaujal. Obyvateľstvo vy­
v Sicheme („veliteľ mesta“), o štvavých rečiach vraždil a mesto zrovnal so zemou. — „Posypať
Gólových, požiadal Abimelecha, aby pritiahol so mesto soľou“ — prejav želania, aby mesto zostalo
svojim vojskom k mestu a porazil Gála. Rozhne­ navždy pusté a neúrodné. Porov. Dt 29, 22; Jer 17,
val sa na Gála prelo, lebo sa obával, že so stane 9. Toto želanie sa však neuskutočnilo, lebo neskor­
pánom mesta, po čom on sám túžil. Zebul sl po­ šie sa stal Sichem dôležitým mostom izraelského
čína veľmi úskočné, ľstivo. Rád by videl Gála po­ kráľovstva a Jcroboam ho opevnil (1 Kr 12, 25).
razeného, ale hľadá vhodnú príležitosť, aby sa Vg má! „...obyvatelia sichemskej veže, vošli 46
mohol postaviť sám na čelo Slchcmčanov a tok do chrámu svojho boha Bcrita, kde s ním urobili
znemožniť prístup Abimelechovi do mesta. zmluvu — odkiaľ to miesto veľmi opevnené dosta­
35 n. Keď vytiahol Gál z mesta, nič nevedel o ná­ lo meno.“ — „Sichemská veža“ — Mello (6, 20).
strahách, ktoré pripravil Abimelech jeho vojsku Bál zmluvy jc ,Bál-berlť. Keďže vo veži sa ne­
z viacerých strán mesta. Zebul však, ktorý si praje cítili dosť bezpeční oproti ohňu, utiahli sa do hra­
Gólovú porážku, usiluje sa prehovoriť Gála, žc mu dieb chrámu boha Bála-berit. Bola to asi posvät­
nehrozí nebezpečenstvo. ná jaskyňa, akási krypta pod chrámovou podlahou.
37 „Pupok zeme“ je pravdepodobne hora Garizim, Podobné jaskyne sa našli aj pod Inými svätyňami
ktorú Sichemčania považovali za stredobod zeme. starého Orientu.
— „Dtfb veštcov“ bol posvätný dub, asi ten, ktorý Hora Selmon môže byť dnešná hora Eslamije, 48 n.
aa spomína vo v. 0. Od toho duba, pri ktorom si severne od Sichema. — Nasekané vetvy nahádzali
zvolili Sichemčania Abimelecha za kráľa, prichá­ na úkryt, v ktorom boli zhromaždení Sichemčania,
dza teraz pre neho nešťastie. kde našil aj smrť.

17 SZ
 253 Kniha Sudcov 9—10
49 rýchle robte aj vy za mnou!” | A všetci ľudia
— každý pre seba — nasekali ratolesti, po-
tom išli za Abimelechom, nahádzali ich na
hradby a tak nimi podpálili líradby. Pritom
zahynuli všetci obyvatelia sichemskej veže, asi
tisíc mužov a žien. i
’50 Smrť Abimelechova. — Potom tiahol I
Abimelech do Tebes. Obľahčil Tebes a zaujal-1
51 ho. J Uprostred mesta bola pevná veža, do kto­
rej utiekli všetci mužovia a ženy, vôbec všetci
obyvatelia mesta. Zavreli za sebou a vystúpili
52 na strechu veže. | Abimelech prenikol až k ve­
ži, lebo ju chcel dobyť. Keď sa dostal až k sa-
55 mej vežovej bráne, aby ju podpálil, | tu jedna
žena zhodila Abimelechoví na hlavu vrchný
54 mlynský kameň a prerazila mu lebku. | Rýchle
zavolal na svojho sluhu, ktorý mu nosil zbraň,
a povedal mu: „Vytas svoj meč a zabi ma!
Ináč by sa o mne hovorilo, že ma zabila žena.” |
Sluha ho teda prebodol, a zomrel. ' zle vodilo.
55 Keď Izraeliti videli, že Abimelech je mŕtvy, j
56 vrátili sa všetci domov. | Tak odplatil Boh Abi- I
melechovi zločin, ktorý spáchal na svojom
o‘covi, keď zabil sedemdesiat svojich bratov. | •
57 Tiež všetky zločiny sichemských mužov obrá­
til Boh na ich hlavu. Tak sa splnila na nich
kliatba Joatama, syna Jerobálovho.
VI. Sudca Tola, 10,1—2.
•10 Po Abimelechoví povstal Tola, syn Fuu, sy­
na Dodovho, Isacharovec, aby oslobodil Izraela.
2 Býval v Samire na efraimskom pohorí. | Sú­
dil Izraela dvadsaťtri rokov. Potom zomrel a
bol pochovaný v Samire.
VII. Sudca Jak, 10, 3—5.
•3 Po ňom povstal Jair, Galaádčan, a súdil
4 Izraela dvadsaťdva rokov. | Mal tridsať sy­
nov, ktorí jazdievali na tridsiatich oslíatkach
50 —57 Tebes sa stotožňuje s dnešným Tubás, asi 16 km
severovýchodne od Siehcma. Mesto toto malo tiež
asi účasť na vzbure proti Abimelechoví, preto ho
zastihol aj podobný osud. — Veža ako pevnosť
bola uprostred mesta. — Ručný mlyn pozostával
z dvoch okrúhlych, vodorovne na seba položených
kameňov, ktorých priemer bol asi pol metra. Na
spodný kameň sa sypalo zrno a vrchným sa rozo-
mielalo. Takéto ručné mletie bývalo povinnosťou
žien alebo otrokov. — Byť zabitý nikou slabej
ženy bolo potupou pre udatného muža. Porov.
1 Sam 31, 4 nn.; 2 Kr 11. 21. | boli Izraeliti až do tejto doby ujarmení len o'l
1 n. Keď sa aj hovorí, žc „po Abimelechoví povstal
Tola“, predsa z toho nevyhnutne nevyplýva, že by
bol musel pôsobiť až po smrti Abimelcchovej. Mo-
hol pôsobiť už za života Ablmelechovho, ole v Inej
krajine. — „...aby oslobodil Izraela“ Vg má:
„vodca“. Je nepravdepodobné, že by bol býval
To’.a Isacharovec, ako by sa zdalo z Vg, ktorá má
„strýca Ablmelechovho“ miesto hebr.: „syna Do-
duvho." — Meno Tola so vyskytuje aj na iných
mic-dach Písma sv., napr. Gn 46, 13; Nm 20, 23;
1 Krn 7, I. — Poloha mesto Samlr (hebr. Samir,
niekde v území Isacharovom) je bližšie neznáma.
3-5 O Jairovi a jeho dedinách („Havot Jair“) viď
Nm 32. 41; Dt 3, 14. Porov, tiež Joz 13, 30; 1 Kr
4, 13; 1 Krn 2, 22. Jazda na oslíciach, osliatkach
(porov. 5, 10; 12, 14) bola znakom bohatstva. Ka-
I a mail v zemi Galaád tridsať-miest, ktoré
' sa až podnes nazývajú Jairove dediny. | Keď 5
j Jair zomrel, bol pochovaný v Kamone.
i
j VIII. Sudca Jeíte, 10, 6—12, 7.
Úvod k príbehom Jefteho. — Synovia *
C
Izraelovi opäť robili, čo je zlé v očiach Páno­
vých: slúžili bálom a aštartám, bohom Ara-
mejčanov, bohom Sidona, bohom Moabčanov,
bohom Amončanov a bohom Filištíncov; opus­
tili Pána a neslúžili mu. 11 vzbĺkol hnev Pánov
proti Izraelovi a predal ich do ruky Filištíncov
a do ruky Amončanov. | Znepokojovali a utlá­
čali Izraelitov v tom roku už po osemnásty
rok, všetkých totiž Izraelitov, ktorí boli na
onej strane Jordána v zemi Amorejčanov, v Ga-
laáde. | Ba Amončania prechádzali cez Jordán, 9
aby bojovali aj proti Júdovi, Benjamínovi, a
proti domu Efraimovmu. Izraelitom sa veľmi
Tu volali synovia Izraelovi k Pánovi a vy­ 10-
znávali: „Zhrešili sme proti tebe, lebo sme o-
pustili svojho Bolia a slúžili sme bálom.” I Pán 1L
však riekol synom Izraelovým: „Či ste neboli
sužovaní od Egypťanov, Amorejčanov, Amonča­
nov, Filištíncov, । Sidončanov, Amalekitov a 12
Madiánčanov? Ale keď ste volali ku mne, vyšlo
bodil som vás z ich ruky. | Avšak vy ste ma 15
opustili a slúžili ste cudzím bohom. Preto vás
už neoslobodím. | Choďte a volajte k bohom, 1-1
ktorých ste si vyvolili! Nech vás oni oslobo­
dia v dobe vašej úzkosti!” | A synovia Izrac- 15-
mon, pravdepodobne dnešný Chirbcl Kumem, 3
hod. sev.rvýchodnc od Pely v Zajordánsku.
K v. 0 porov. 2, 11; 3, 7. 12; 4, 1; 0, 1. — O bá­ 6—9
loch a ašlarlách viď 2, 11 nn. — Miesto „bohom
Aramejčanov“ má Vg: „bohom Sýrie“. — O Amon-
čanoch a Moabčanoch viď 3, 13. — O útlaku Izra­
elitov od Filištíncov bude reč v dejinách Samso-
nových (hl. 13 nn.). Vo v. 8 sa určite hovorí len
o Amončanoch. — Galaád tu znamená celé Zajor­
dánsko, obývané Rubenovcaml, Gadovcaml a po­
lovicou kmeňa Manaseho. — „Zem Amorejčanov“
— ríša Ogova a Sehonova (Nm 32, 29; Dt 31, 4).
V dobe úzkosti a biedy sa zas obracajú Izra­ 10-14
eliti k Bohu a vyznávajú svoje previnenie, rko
3, 9. 13; 4; 3; 0, 6 n. — V reči Pánovej (v. 11 n.) je
spomenutých 7 nepriateľských národov, z ktorých
poroby vyslobodil Jahve Izraela: Egypťania, Air.o-
| rejcania, Amončania, Filištínci, Sldončania, Amn-
1 lekiti a Madiánčania (podlá LXX; hebr, má: „Mn-
J on“ a Vg: „Kanaánčania"). V pravom slova zmysle
; Egypťanov; z Ich olrokárne vyslobodil ich Jahve
skrze Mojžiša. Pod Amorejčanmi treba rozumieť
zajordánsko kmene Amorejčanov (Nm 21, 21—35),
ktorých Izraeliti porazili s pomocou Jahveho. Si-
dončanla (Feničania), spomínaní v 3, 3, sú tu uve­
■ dení miesto Kapadočanov (4, 2). Amalekiti podľa
3, 13 sú spojenci Eglonovl a Madiánovi (G, 3. 33).
Ako poslední sú uvedení podľa hebr. Maonci (LXX
Madiánčania). — Má‘án, kmeň bývajúci juhový­
I chodne od Mŕtveho mora — ktori su však spomí­
najú až neskoršie v dejinách Izraela (1 Krn 4. 41;
2 Krn 20, 1; 20. 7). Prelo je vhodnejšie uvádzať
podlá LXX Madiánčanov, proli ktorým bol bojo­
val Gedeon (hl. G—8).
Napriek ostrému odmietnutiu Božiemu Izraeliti 15 n.
, znovu vyznávajú svoju vlnu a prosia o zmilovanie.
 Kniha Sudcov 10—11
lovi hovorili Pánovi: „Zhrešili sme. Zaobchá­
dzaj s nami tak, ako to za dobré uznáš! Len
16 aspoň teraz nás vysloboďl" | Nato odstránili
zo svojho stredu cudzích bohov a slúžili Pá­
novi. A zľutoval sa nad biedou Izraela.
■17 Jefte povolaný za sudcu. — Keď boli
Amončania zvolaní a táborili v Galaáde, za­
tiaľ čo synovia Izraelovi sa zhromaždili a utá-
18 borili v Masfe, | hovoril si ľud, galaádske knie­
žatá, medzi sebou: „Kto to je ten muž, ktorý
začne bojovať proti Amončanom? Ten bude
hlavou všetkých obyvateľov galaádskych.”
•11 Jefte, Galaádčan, bol udatný hrdina. Bol
synom smilnice. Jefteho otcom bol Galaád. |
•2 Galaád mal manželku, ktorá mu porodila sy­
nov. Keď synovia tejto manželky dorástli, vy­
hnali Jefteho a vraveli mu: „Ty nemôžeš byť
dedičom v dome nášho otca, lebo si synom
■3 cudzej ženy.” | I utiekol Jefte pred svojimi
bratmi a zdržoval sa v zemi Tob. Tu sa pri­
družili k Jeftemu nemajetní’ mužovia a vy­
chádzali s nim na zboj.
4 Po nejakom čase dostali sa Amončania do
■5 boja s Izraelitmi. | Keď teda viedli vojnu
Amončania s Izraelitmi, vybrali sa starši z Ga­
laádu, aby si priviedli Jefteho zo zeme Tob. |
•6 Vraveli Jeftemu: „Poď a buď naším vodcom!
7 Bojujeme totiž proti Amončanom." I Jefte však
odpovedal starším galaádskym: „Nie ste to
práve vy, ktori ste ma nenávideli a vyhnali
Odstránenie cudzích bohov má byť vonkajším zna­
kom ich úprimnej ľútosti. Porov. Joz 24, 13; 1 Sam
7. 4.
1' n. Pod Grolaádom sa obyčajne rozumie územie me­
dzi Arnonom a Jabokom. Tu jc asi zmienka
o meste Galaád, ktoré ležalo južne od Jaboka. —
Masfa (hebr. Mlspá; porov. Gn 31, 49; Joz 13, 20)
bola severne od Jaboka. Oba tábory delila hlboká
roklina, ktorú tam vytvára Jabok. — „Synovia
Izraelovi", t. j. zujordánskt Izraeliti. Oslobodíte!
sá má stať vodcom („sudcom") celého Zajordánska,
ako možno nazvať Galaád. — V. 4 z nasledujúcej
hlavy (chýba vo vatlk. kódexe; v hebr, začína
tými istými slovami ako v. 5) dal by sa vhodne
postaviť pred 10, 17.
I Vg: „Toho času bol Jefte..., muž veľmi silný
a bojovný__ " Jefte (hebr. Jlftách — „[Boh] otvá­
ra", pravdepodobne materská lono) pochádzal —
ako aj Jair — zo Zajordánska. Nebol synom ved­
ľajšej ženy Galaádovej (porov. Abimelecha, 6, 31;
0, 18), ale skutočným ľavobočkom.
2 Ľavobočck nedelil po otcovi (Gn 21, 10), ale
otec mu mohol dať dary. Jefteho vypudili z domu
jeho nevlastni bratia (zrodení z inej, riadnej man­
želky Galaádovej), preto, aby prípadnými darmi
nebola umenšovaná pozostalosť po otcovi.
3 Vg: „Utiekol od nich, aby sa Im vyhol, a osa­
dil sa v zemi Tob. I zhromažďovali sa u neho chu­
dobní a lúpežnícki mužovia a nasledovali ho ako
vodcu" (t. j. na lúpežných výpravách, ktoré bý­
vali v tých dobách častým zjavom). Porov. Ablme.
lechá 9, 4 a Dávida 1 Sam 22, 2; 23, 1 nn.; 25; 27,
7. — Zem Tob treba hľadať v oblasti jordánskych
prameňov, niekde severovýchodne od - Genezaret­
ského jazera
5 Vg začína tento v.: „Keď prudko dotierali",
t. J. Amončania na Izraelu.
j n. Jefte dáva pocítiť galaádskym starším, žc až
v núdzi ho poznávajú, keď potrebujú Jeho roz-
chýrenú zdatnosť a vojenskú obratnosť Jeho dru­
žiny. Aj na nich prenáša nenávisť svojich bratov.
17'
259
z domu môjho otca? Prečo ste došli ku mne
teraz, keď ste v úzkosti?" j A galaádski starší 8
odpovedali Jeftemu: „Preto sme sa teraz na
teba zas obrátili, aby si išiel s nami a bojoval
proti Amončanom a tak sa stal našou hlavou,
všetkého totiž obyvateľstva galaádskeho." ।
Nato sa opýtal Jefte galaádskych starších: Ľ*
„Keď ma teda naspäť privediete, aby som bo­
joval proti Amončanom, a ak ich dá Pán do
mojej ruky, budem aj ja potom vašou hla­
vou?" | A galaádski starši odvetili Jeftemu: ít
„Pán, ktorý počúva, je svedkom medzi nami,
že splníme tvoje želanie."
Potom odišiel Jefte so staršími galaádskymi l ■'
a ľud si ho ustanovil za hlavu a vodcu. Jefte
prednášal všetky svoje reči pred Pánom
v Masfe.
Jefte vyjednáva s Amončanmi. —
Potom vyslal Jefte poslov s dotazom: „Co chceš
odo mňa, že si vytiahol proti mne, aby si
bojoval v mojej zemi?”
Amonský kráľ odpovedal Jefteho poslom: i-*'
„Izrael, keď vystupoval z Egypta, zabral moju
zem od Amona až k Jaboku a až k Jordánu.
Preto mi ju teraz dobrovoľne vráť!”
Jefte však vyslal znova poslov k amonské- H
mu kráľovi j a odkázal mu: „Toto vraví Jefte: L’
Izrael nevzal moabskú zem a Amončanov. |
Ale keď vyšiel Izrael z Egypta, tiahol cez púšť 1
až k Červenému moru a dostal sa až do Kade­
še, |. vyslal Izrael poslov k edomskemu kráľovi j'
s odkazom: -Chcel by som prejsť cez tvoju
zem.« Ale edomský kráľ nechcel o tom ani
počuť. Tak isto ich poslal aj k moabskému
kráľovi. Ale ani ten nechcel. Tak zostali Izra­
eliti v Kadeše. | Potom putovali po púšti, obišli 18’
Edomsko a Moabsko a tiahli do zeme východne
od Moabska. Utáborili sa na onej strane Ar-
„Vašou hlavou", t. j. vašim pohlavárom, knle- 9 ;
žatom aj v dobe pokoja. Starší mu prisahajú, že
ho budú považovať za stáleho svojho náčelníka.
V Masfe v Zajordánsku (10, 17) bol asi oltár ľL
Pánov (porov. Gcdeonov oltár v Efre. 6, 24), pred
ktorým („pred Pánom") Jefte slávnostne predniesol
„svoje reči" (svoje žiadosti, prosby). Jefte a starši
galaádski uzavreli v Masfe zmluvu, ktorú spečatili
obetou.
Jefte sa najprv pokúša pokojnou cestou priviesť IZ
Amončanov k ústupu. „... aby sl bojoval v mojej
zemi" (Vg: „aby sl pustošil moju zem") — dávn
najavo, žc vyjednáva ako vodca, knieža národu.
Krajina medzi Arnonom (južná hranica), Jabo- i3i
kom (sever, hranica) a Jordánom (západ, hranica)
patrila kedysi Moabčanom, polom prešla do rúk
Amorejčanov (Nm 21, 24 nn.), ktorým patrila aj
v dobe príchodu Izraelitov. — „dobrovoľne" — do­
slovne: v pokoji, t. j. bez boja.
Jefte prehľadne opisuje pochod Izraelitov po ;g-
púšll od východu z Egypta ož po vtiahnutie do
Kanaánu. Porov. Ex 13, 18; Nm 14, 25; 20, 1—21.
22. — V Nm 20, 14—21 sa však nehovorí, že by
boli vyslali poslov oj k moabskému kráľovi. —
Miesto „QŽ no svoje stanovištc" (v. 19) má Vg.
„až k rieke". — Joso (Jachso, Jachas, Nm 21, 23;
Dt 2, 32; Joz 13, 18), severne od Amona. V. 20
vo Vg znie: „Tento však pohrdol slovami Izrnelo-
výml, nedovolil mu prejsť svojim územím, ale
zhromaždil náramné množstvo (vojska), vytiahol:
proti nemu do Jasy n silne mu odporoval"
 260 Kniha Sudcov 11

nóna, ale do nioabského územia nevošli, lebo
19 Arnon je moabskou hranicou, i Potom vyslali
Izraeliti poslov k umorejskému kráľovi Seho­
novi. kráľovi v Hesebone. a Izraeliti mu odká­
zali: Chceli by sme prejsť cez tvoju zem až
20 na svoje slanovište. ■ i Ale Sehon nedôveroval
Izraelitom, že chcú len prejsť cez jeho územie.
Ba Sehon aj zvolal všetok svoj ľud. Zriadili
tábor v .lase a bojoval proti Izraelitom. |
•21 Avšak Pán. Boh Izraelov, dal Sehona a všetok
jeho ľud do ruky Izraelitov. Porazili ich a
Izrael zaujal celú zem Amorejčanov, ktorí
22 v tej zemi bývali, i Opanovali teda celé územie
Amorejčanov od Amona až po Jabok a od
25 púšte až po Jordán. | Pán, Boh Izraelov, vy-
hnal predsa Amorejčanov kvôli ľudu svojmu
izraelskému, a ty sa chceš teraz zmocniť jeho
"24 zeme? ! Keď vyženie niekoho kvôli tebe tvoj
boh Kamoš, neprivlastníš si ty jeho majetok?
A tak aj my máme nárok na vlastníctvo kaž-
dého, koho vyženie kvôli nám Pán, Boh náš. ]
“25 A teraz: si ty azda lepši než moabský kráľ Ba-
lak. syn Seforov? Bojoval on s Izraelom? Ale-
•26 bo viedol vojnu proti nim? i Keď prebýval
Izrael v Hesebone a jeho dedinách, v Aroere
a jeho dedinách, ako aj vo všetkých mestách,
ktoré ležia na brehoch Amona tristo rokov,
prečo ste si ich znova nevydobyli po tú dobu? |
“27 Ja som sa neprehrešil proti tebe, ale ty mne
krivdíš, keď sa dávaš do vojny so mnou. Pán,
Sudca, dnes po práve rozsúdi medzi Izraelit-
mi a Amončanmi."
2fl Ale amonský kráľ nedal nič na výklady Jef-
teho, ktoré mu bol odkázal.
•29
Sľub a víťazstvo Jefteho. — Tu zostú-
pil duch Pánov na Jefteho. Pochodil po Galaá-
21 n. Zem, ktorú sl nárokuje amonský kráľ, plným
právom patri Izraelitom, lebo ju dostali od Jahve­
ho.
24 Kamoš (Chamos) bol miestnym bohom Moabska
(Krn 21, 29; 1 Kr 11, 7. 33; 2 Kr 23. 13; Jer 48.
7.13. 4G). Bohom Amončanov bol zas Milkom (2 Sam
12. 30). Podlá vtedajšieho názoru národní bohovia
boli majiteľmi zeme, ktorú ten alebo onen národ | hovorí, že jej urobil lak, ako bol sľúbil (v. 39).
obýval. Tak bol Kamoš kedysi ma ilteľom Moabi ka.
Keď Amončania zaujali moabské územie, prevzali
aj jeho boha, čiže Kamoš sa stal bohom Amonča­
nov. Jcílc sa s’avia na stanovisko nepriateľa. Pre
svojho Boha Jahveho si nárokuje také práva, aké
prisudzujú Amončania svojmu bohu Kamošovl. í slovný zákaz takých obetí (Dt 12, 31).
Keď si oni robia nárok na zem, ktorú Im dal ich
Kamoš, tak aj Izraeliti si môžu právom nárokovať
zem. ktorú im dal Jahve.
25 O Balakovi viď Nm 22—24. Nebojoval proti Iz­
raelitom, lebo mu to bolo znemožnené, ale mal
k tomu najlcpu nábeh,
20 II -cebon, východne od ústia Jordána do Mŕtve­
ho mora. — Arocr, viď Joz 12, 2; 13, 25. — Po i v ústrety — ako to bývalo zvykom — jeho dcéra
300 (čisio zaokrúhlené) rokov boli Izraeliti pokoj- ! v sprievode svojich prialeliék, ktoré za doprovo-
nými držiteľmi u maobského kráľa naraz spornej 1 du bubienkov spievali a lancovali. Porov. 1 Sam
zeme; podobne sa má vec s Amončanmi. — Keď­
že po celú tú dobu ani Moabiti ani Amončania sl
nerobili nárok na tú zem, nemôžu tak robiť ani
teraz, podľa vývodov Jefteho, lebo ich právo je ! Porov. 2 Sam 3, 31; 13, 10- 31; 2 Kr 6, 30; 19, I;
už premlčané.
27 „ľo práve rozsúdi", t. j. dá zvíťaziť v boji
tomu.- kto rna právny nárok na spornú zem.
23 Jefte dostal „ducha Pánovho" (porov. 3, 10; (1, j vyšiel v ústrety — stáva sa mu zdrojom bolesti.
34; 14, 3. 19), aby mohol splniť svoje poslanie,
t. j. oslobodiť Izraelu spod jarma Amončanov. Naj-
dovi a Manasem. Polom sa pobral do galaád-
' skej Masfy a z galaádskej Masfy obrátil sa
proti Amončanom.
Jefte urobil Pánovi tento sľub: „Keď mi dáš *30
Amončanov do ruky, | potom ten, ktorý mi 31
vyjde z dvier môjho domu v ústrety — keď
sa v pokoji navrátim od Amončanov — bude
patriť Pánovi a obetujem ho ako zápalnú obe­
tu."
, Vytiahol teda Jefte proti Amončanom, aby 32
*1 zviedol s nimi boj, a Pán mu ich dal do ruky. |
I Pripravil im mimoriadne veľkú porážku od *
33
Aroera, až ako prichádzaš do Menita —
, dvadsať miest — a až po Abel Keramim. Tak
I boli Amončania pokorení pred synmi Izraelo­
I vými.
j Dcéra Jefteho. — Keď sa Jefte vracal do 34 *
; Masfy, do svojho domu — hľa — vyšla mu
| v ústrety jeho dcéra s bubienkami a tancami,
i prv hľadá pomoc u kmeňa Manaseho (rozumej aj
[ prcdjordanskyeh Manasovcov) a z 12, 2 sa zdá, že
; bol| vyzvaní aj Elraimcl, aby sa zúčastnili oslo­
bodzovacieho boja. Polom zhromažďuje svoje voj­
i sko v Masfe (porov. 10, 17), odkiaľ začína boj
I proti Amončanom.
| Predmetom sľubu Jefteho je ľudská obeta. Ne- 30 n.
možno myslieť na obetovanie zvieraťa, lebo vý­
slovne hovorí, žc toho, kto mu „vyjde... v ústre­
ty" (Vg: „ktokoľvek prvý výjde..."), až sa bude
‚‚v pokoji", t. j. ako vifaz, vracať z boja, obetuje
I „ako zápalnú obetu“. Teda mal na mysli skutočnú
I obetu. Preto aj slová: „bude patriť. Pánovi" ne­
j pripúšťajú výklad: bude otrokom svätyne. — Moj
žišov zákon sice výslovne zakazoval ľudské obety,
■ ale Jclte, ako syn smilnice, ktorý nemal dosta-
| 'točnej náboženskej výchovy a neskoršie ako vojak
vodca lupičskej družiny veľmi málo sa dopočul
i ao zákone Pánovom, ľahko sa mohol dať zviesť
zvyklosťou okolných pohanských národov, u kto­
rých boli ľudské obety nielen v obyčaji, nie aj
vysoko’ cenené. Ba Jefte videl v takomto čine
prejav vclkodušnostl. Z v. 39 vysvitá, že pri sľube
l nemyslel na obetu vlastnej dcéry, čo zmierňuje
krutosť daného sľubu. Niet pochybnosti, že v jeho
dobe bola prísaha vecou presvätou, preto si po­
kladal za povinnosť sľub vyplniť. — Písmo sv.
jeho čin nijako neschvaľuje, ba skôr kára, keď
Z toho jediného prípadu nábožensky nevzdelaného
vojaka a polopohana sa nedá uzavierať, žc by bolo
bývalo u Izraelilov rozšírené všeobecné presved­
čenie o zvláštnej cene ľudskej obety pred Bohom,
keď oproti tomu máme v zákone Mojžišovom vý-
Miesto „až po Abel Keramim" má Vg: „a a?- 33
k Abelu, ktorý jc posiaty vinicami". — Menil
(Minnith), asi na mieste dnešného Chirbet Bcddih,
0 km severovýchodne od Hesebona. — Abel Ke­
ramim (Abhél Kcrámín) ležal podľa Euzebia asi
15 km od Filadelfie (Rabboth Ammon).
Keď sa Jefte vracal z boja ako víťaz, vyšla mu 34 n.
10, G nn.; Ex 15. 20 n. Keď zbadal Jefte na čele
loho sprievodu svoju dcéru, spomenul si na svoj
sľub a na znak smútku a bolesti roztrhol si Šaty.
Jób 1, 20; Ml 20, 65. Prisľúbená obeta mala byť
prejavom radosti z víťazstva, ale teraz —• nakoľko
’ ' jeho jedináčka bola prvým Človekom, ktorý mu
Víťazstvom bol vyvýšený, ale leraz jc ponížený,
porazený. Vo Vg znie v. 35: „Beda ml, dcéra mo-
 Kniha Sudcov 11—12
Bola to jeho jedináčka; okrem nej nemal ani
35 syna ani dcéry. | Keď ju zazrel, rozuhol si
šaty a zvolal: „Beda, dcéra moja! Ty ma po­
rážaš! Práve ty ma privádzaš do nešťastia!
Urobil som sľub Pánovi a nemôžem ho odvo-
•36 lať." | Povedala mu: „Otče môj, keď si urobil
sľub Pánovi, tak splň na mne, čo si bol sľúbil,
keďže ti Pán doprial vypomstiť sa na tvojich
•37 nepriateľoch, Amončanoch.” | Potom prosila
svojho otca: „Kiež mi je povolené toto: Popraj
mi ešte dva mesiace! Chcela by som sa vzdia­
liť, vyjsť na hóry a tam so svojimi priateľkami
38 oplakávať ■ svoje panenstvo.” | Odvetil jej:
„Choď!" A prepustil ju na dva mesiace. Po­
lom odišla so svojimi priateľkami a na horách
•39 oplakávala svoje panenstvo: I O dva mesiace
sa vrátila k svojmu otcovi a vyplnil na nej
sľub, ktorý bol urobil. Ona nepoznala muža.
40 Odvtedy je zvykom v Izraelovi, | že z roka na
rok sa schádzavajú izraelské dcéry, aby po šty­
ri dni v roku oplakávali dcéru Jefteho, Galaád-
čana.
•12 Potrestanie Efraimcov. — Teraz
však boli zvolaní Efraimci. Vytiahli na sever
a vraveli Jeftemu: „Prečo si vytiahol do boja
proti Amončanom bez toho, že by si nás oni
povolal, aby sme tiahli s tebou? Však ti pod-
2 pálime dom nad hlavou!" | Jefte im odpovedal:
„Ja a môj ľud zviedli sme ťažký boj s Amon-
čanmi. Volal som vás, ale nevyslobodili ste
•3 ma z ich ruky. | Keď som videl, že mi nechce­
te pomôcť, vystavil som svoj život nebezpe­
čenstvu a tiahol som proti Amončanom.- A Pán
ja! Sklamala sl ma a aj ty sa klameš!“ — „Urobil
som sľub..doslovne: „otvoril som ústa k Pá­
novi“. — Dcéra sa až teraz dozvedá o sľube otco­
vom. Podľa Lv 27, 2 mohol Jefte vykúpiť svoju
dcéru za 10 lotov, ale Jefte o tom nevie. Nový lo
doklad jeho náboženskej nevzdelanosti.
38 ....... keď si urobil sľub Pánovi... — doslovne'
... keď sl otvoril svoje ústa k Pánovi, tak urob
ml, ako to vyšlo z tvojich úst...“. Keďže dcéra
sa ochotne a bez váhnnla podrobuje otcovej vôli,
vidieť z tobO, Že bola tiež presvedčená o záväz­
nosti prísahy, danej Bohu. Zásadu to správna, ale
v tomto prípade učinený sľub nezaväzoval.
37 Chce „oplakávať svoje panenstvo“, nie predčas­
nú smrť, ale to, že musí zomrieť bez potomstva,
bez nádeje, že bude žlť tu na zemi aj po smrtí
vo svojich deťoch a dctných deťoch. Ako protivu
tohto žiaľu viď 1 Sam 4, 20 (radosť zomierajúcej
ženy, Žc dala život jednému synovi).
n „Muža nepoznala“, t. j. zomierala ako panna
a bezdetná. Podľa sľubu ju obetoval Jefte na ol­
tári ako zápalnú obetu. Túto obetu nemožno vy­
kladať v tom zmysle, že by bola musela Jefteho
dcéra zostať doživotnou pannou. Doživotné panen­
stvo jc myšlienka výlučne u čisto kresťanská. —
„Oplakávali“, t. j. velebili Ju trúchlivými spevmi.
Uvedený zvyk, ktorý sa každoročne opakoval, je
tiež historickým dokladom, žc Jefte svoju dcéru
skutočne usmrtil u tak ju obetoval Bohu ako zá­
palnú obetu
1 Efraimci žiarlili na prekvapujúce víťazstvo Gn-
laádčanov. Azda im závideli aj korisť a obávali
sa, že ich moc bude naďalej vzrastať.
3 „Vystavil som svoj život nebezpečenstvu“ —
doslovne: „položil som svoju dušu do svojich rúk“.
Porov. D, 17; 1 Som 19, 5; 28, 21.
261
mi ich dal do ruky. Prečo ste dnes pritiahli
ku mne, aby ste ma napadli?"
i Potom zhromaždil Jefte všetkých gulaad- 4"
1 skych mužov a zaútočil na Efraimcov. A Ga-
laádčania porazili Efraimcov. Títo totiž boli
! povedali: „Vy ste efraimovski utečenci. Galaád
predsa býva medzi Efraimom a Manascm. .
! Galaádčania potom obsadili jordánske brody 5
pred Efraimovcami. Keď nejaký efraimský
. utečenec poprosil: „Chcel by som prejsť —
i opýtali sa ho Galaádčania: „Si Efraimec?" a
I ak odvetil: „Nie!", ' tak mu povedali: „Vyslov 6
‚šibboleth‘!” A povedal ‚sibboleth‘, lebo to ne­
vedel správne vysloviť, chytili ho a zabili na
jordánskych brodoch. Vtedy tak padlo na šty-
ridsaťdvatisíc mužov z Efraima.
Jefte súdil Izraela šesť rokov. Keď Jefte, 7*
Galaádčan, zomrel, pochovaný bol v jedmm
I galaádskom meste.
IX. Sudca Abesan, 12, 8—10.
Po ňom súdil Izraela Abesan z Betlehema. | *8
Mal tridsať synov a tridsať dcér. Tieto po- 9
vydával von a svojim synom zas priviedol od­
inakiaľ tridsať dcér. Súdil Izraela sedem ro­
kov. | Keď Abesan zomrel, bol pochovaný 10
i v Betleheme.
i
। X. Sudca Ahialon, 12, 11—12.
Po ňom súdil Izraela Ahialon, Zabulonovec. 11
*
Súdil Izraela desať rokov. | Keď Ahialon, Za- 12
bulonovec, zomrel, bol pochovaný v Ajalone
v Zabulonsku.
XI. Sudca Abdon, 12, 13—15.
Po ňom súdil Izraela Abdon, syn Ilelov, Fa- 13-
ratončan. ] Mal štyridsať synov a tridsať vnu- 14
kov, ktori jazdievali na sedemdesiatich osliat-
Efraimci vytýkajú Galaádčanom, že nie sú sa- 4—6
moslatným kmeňom, sú ako by cudzincami —
utečencami — ktorým len z milosti je dovolené
bývať na území Efraimovom. A preto nemajú ani
právo viesť vojnu vo svojom mene. V slovách:
' „Vy ste efraimovski utečenci“ (Vg: „Utečencom
i je Galaád z Efraima...“) treba vidieť veľkú
urážku pre Galaádčonov. — Jcítc dal obsadiť jor­
dánske brody, aby znemožnil Efraimovcom útek do
Ich územia. Porov. J, 28; 7, 24. fcaždý cfraimský
utečenec, ak tvrdil, žc nie je Efraimovcc, musel
dokázať svoje prehlásenie pri vyslovovaní hlásky
„g“ v slove „šibboleth“ (— klas). Keď vyslovil
„sibboleth“ (výslovnosť cfraimská), sa prezradil
a hneď ho stihol trest smrti.
Vg: „... bol pochovaný vo svojom meste v Ga- 7
■ laúde“. Podľa 11, 34 Jeflovým meslo bola Masfa.
i Abesan (hebr. Ibsán) pochádzal z Betlehemu ga- 8—10
| Hlejského (v území Zabulonovom). Viď Joz 19, 15.
I Betlehem v území Júdovom máva oridavok: „Júd-
Isky" alebo „Eíratský“. — Veľký počet deti, ktoré
poženil o povydával, jc znakom bohatstvu 1 šťas­
tia. Porov. 10. 4; Sir 42, 0.
Ahialon (hebr. Elón — Dub). Miesto „súdil“ má 11 n.
Vg: „prišiel“. — AJalon (Vg neuvádza), bol asi
tam, kde Je dnes Jalun, 4 hod. východne od Aky.
(Iný bol AJalon v území Dánovom, 19, 43.)
Abdon (hebr, asi „Poddaný“), syn Ilelov (hebr, 13—16
Hillúl — Boh dal zažiariť, zvelebiť). — Farulon
 2G2 Kniha Sudcov 12—13

1> kach. Súdil Izraela osem rokov. | Keď Abdon. ' ho. odkiaľ je. A svoje meno mi tiež neprezra-
syn Ilelov, Faratončan, zomrel, bol pochovaný I dil. I Povedal mi: -Hľa, počneš a porodíš syna. 7
vo Faratone v Efraimsku, na pohorí Amaleki- I Naďalej nepi ani vina, ani iného opojného ná­
tov. | poja a nepožívaj nič nečistého! Lebo chlapec
bude zasvätený Bohu od materského lona až
XII. Sudca Samson, 13, 1—16, 31. J do dňa svojej smrti. «"
I I modlil sa Manue k Bohu takto: „Prepáč, 8'
'Í3 Sumsonora mladosť. — Keď synovia ; Pane! Muž Boží, ktorého si bol poslal, nech
Izraelovi opäť robili, čo je zlé v očiach Páno- ' pride k nám ešte raz a poučí nás, čo máme
vých, vydal ich Pán do ruky Filištíncov na šly- , rebiť s chlapcom, ktorý sa nám má narodiť!” |
ridsaf rokov. | A Boh vyslyšal modlitbu Manuovu. Anjel Boží 9
'2 Vtedy žil jeden muž zo Saray, z kmeňa Da­ prišiel ešte raz k manželke, keď bola na poli.
novcov. Menoval sa Manue. Jeho manželka to- Ale Manue, jej manžel, nebol s ňou. | Žena rý- 10
•3 la neplodná a ešte nebola porodila. | Tu sa chle bežala a oznámila to svojmu mužovi. Zves­
zjavil manželke anjel Pánov a riekol jej: „Hľa, tovala mu: „Hla, zasa sa mi zjavil ten muž,
- si neplodná a ešte si neporodila! Ale počneš ktorý bal kedysi prišiel ku mne!" | Manue 11
•I a porodíš syna. | Len si potom dávaj pozor! vstal a vybral sa za svojou ženou. Keď prišiel
Xepi ani vina, ani iného opojného nápoja a k mužovi, opýtal sa ho: „Si ty ten muž, ktorý
ô nepožívaj nič nečistého! | Až počneš a raz po­ sa rozprával so ženou?” On odvetil: „Ja.” |
rodíš syna, britva nesmie prísť na jeho hla­ Tu sa opýtal Manue: „Ak sa teraz vyplnia 12'
vu. Lebo chlapec bude zasvätený Bohu od ma­ tvoje slová, podlá akých smerníc má byť vy­
terského lona. On začne vyslobodzovať Izraela chovaný chlapec? A k akým prácam ho bude
z ruky Filištíncov." treba priúčať!” | A anjel Pánov odpovedal Ma- 13
•6 Tu došla žena a zvestovala svojmu manže­ nuovi: „Manželka nech sa zdržiava všetkého,
lovi: „Muž Boží ku mne prišiel. Vyzeral ako ako som jej povedal. | Nech nepožíva ničoho, U
anjel Boží, a veľmi dôstojne. Nepýtala som sa čo pochádza z révy! Nech nepije vína, ani iné­
ho opojného nápoja! Tiež nech nepožíva nič
(hebr. Pír‘jthóni. pravdepodobne Far'atá, 12 km nečistého! Všetko, čo som jej prikázal, nech
juhozápadne od Nablusa (Sichema). — K ustále-
ném zvratu „jazdiť na osliatkach“ (znak bohat­ zachováva!"
stva) porov. 5, 10; 10, 4. — „Pohorie Amalekitov“ Manue povedal anjelovi Pánovmu: „Mohli 15’
je azda chyba odpisovala. Alebo až tam prenikli by sme ťa zadržať a .pripraviť ti kozľa?" |
Amalekiti? Ale anjel Pánov odpovedal Manuovi: „Keby si 16
i Podobný úvod v 3, 12; 4, 1; 6, 1; 10, 0. — Fl-
lištínci (hebr. Pelištim — asi „Prisťahovalci“) bý­ ma aj nútil, nebudem jesť z tvojho jedla. Ale
vali v juhozápadnej Palestíne už za čias Abrahá­ ak chceš pripraviť zápalnú obetu, tak ju pri­
mových (Gn 20, 26). O ich mestách viď Joz 13, 3. nes Pánovi!" Manue nevedel, že je to anjel
Spominaní sú v 3, 3; 10. 7. — Filištínska nadvláda Pánov. | A opýtal sa Manue anjela Pánovho: 17
(40 ročná), o ktorej je tu reč, trvala za vcľkftaz-
stva Héliovho a Čiastočne Samuelovho a skončila
„Aké je tvoje meno? Chceli by sme ťa ctiť,
až víťazstvom Samuelovým (1 Sam 7, 7 nn.). až sa vyplnia tvoje slová." I Anjel Pánov mu i8
2 Saraa (hebr. Sor'á), dnes Sar‘á, 22 km západne na to povedal: „Prečo sa pýtaš na moje meno?
od Jeruzalema. Joz 19, 41. — Manue (hebr. Ma- Ono je podivné."
nóah — Pokoj je Eoh). — Dieťa, ktoré sa narodilo Tu vzal Manue kozľa a suchú obetu a obe- J“'
z matky, po dlhú dobu neplodnej, bolo považo­
vané za zvláštny dar Boží a za predurčené k veľ­ toval to Pánovi na skale. A podivne si počínal.
kým veciam. Tak Izák (Sára), Jozeť (Ráchel), Sa- i Manue a jeho manželka sa prizerali. | Keď 20-
múd (Anna), sv. Ján Krstiteľ (Alžbeta).
3- 5 Anjel Pánov sa zjavil v ľudskej podobe (6, 11); Manue nepochybuje o anjelskom prisľúbení. 6
p rul o bol považovaný za „muža Božieho“, t. j. pro­ Chce však byť osobne pri anjelskom' zjavení, aby
roka (v. C. 15), až keď zmizol, poznali, že lo bola počul, aké povinností bude mať ku chlapcovi on,
óyšiia bytosť (v. 21). — „Opojný nápoj“ (hebr, ako otec.
šéehár), pripravený z obilia alebo z ovocia. — Bo­ Manue sa nedozvedá nič nového, hod chcel 12—M
hu zasvätený (hebr, názír od slovesa názar ‚odde­ zvedieť niečo o svojom prisľúbenom synovi, lebo
liť sn'j mal podľa Nm G, 1 nn. na základe sľubu anjel vo svojej odpovedi opakuje len to, čo pred­
zachovávať toto: 1. zdržiavať sa opojných nápojov, tým prikázal manželke.
2. nechať si rásť vlasy, 3. neznečistiť sa dotykom Manue chce pohostiť anjela ako kedysi Gedeon 15— u
mŕtvoly. Zákon poznal len dočasný nazireát, ale I (0, 18 n.). Podľa zvyklostí robí na hosťa jemný
sa zdá, že zvykom so zavádzal oj doživotný na­ nátlak (Gn 18 nn,). Ale anjel odmieta pohostenie
zireát. Samsonov nazireát mal byť doživotný („ ... a navrhuje, oby to, čim ho chce pohostiť (kozľa),
bude zn>välcný Bohu od materského lona až do obetoval Bohu. — „Chceli by sme ťa ctiť“...,
dňa svojej smrti", v. 7). Povinnosti, ktoré má po­ est darmi, t. j. dodatočne sa ti poďakovať. —
dľa zákona dodržiavať nazirejcc, sú tu uložené aj Meno anjela, ktorým je vyjadrená jeho podstata,
matko, oby Samson bol nazirejcom už od svojho jc „podivné“ (presnejšie: div, zázrak), čiže pre­
počatia. Zvláštna zdržanlivosť a čistota sa vyža­ vyšuje ľudské sily, je nepochopiteľné a nevyslo­
duje od matky, ktorá má nosiť pod svojim srdcom viteľné.
bytosť. Bohu zvláštnym spôsobom zasvätenú. — K zápalnej obete bola pridávaná aj suchá obe- 19
Tým, že niekto zabil v boji nepriateľa, nestával ta (Nm 15, 4; tu chlieb, ktorý patrí k mäsitému
Ma nečistým z dotyku mŕtvoly (Nm 3, 6). Podľa pokrmu). Miesto „suchej obety“ („minchá“), má
toho treba súdiť o Samsonovom zápase s levom však Vg: „mokrú obetu“. — Oltár tu zastupuje
(H, 5 nn.). skala. Porov. 0. 20; 1 Sam 14, 33.
C Podľa Vg 2. Časť v. znie: „Keď som so ho pý­ Manue asi sám zapálil obetu, lebo sa nehovorí, 20—22
tala, kto je, odkiaľ prichádza a ako sa menuje, že by bol plameň vyšľahol zo skaly, ako kedysi
nechcel ml povedať.“ | pri Gcdeonovcj obete (6, 21). — Až zo spôsobu
 Kniha Sudcov 13—14
totiž vystupoval plameň z oltára k nebu, vystú­
pil anjel Pánov v plameni oltára. Keď to videli
Manue a jeho manželka, padli tvárou na zem. !
21 Viac sa už nezjavil anjel Pánov Manuovi a
jeho manželke. Teraz spoznal Manue, že to
22 bol anjel Pánov. | A Manue riekol svojej man­
želke: „Určite zomrieme, lebo sme videli Bo­
-23 ha.” | Ale jeho manželka mu odpovedala: „Ke­
by nás bol chcel Pán usmrtiť, nebol by prijal
z našej ruky ani zápalnú ani suchú obetu, ne­
bol by nám toto všetko ukázal, ani by nebol
niečo také oznámil.”
'2-1 Keď manželka porodila syna, dala mu meno
Samson. Chlapec rástol a Pán ho požehnával. |
25 Duch Pánov začal v ňom pôsobiť v Machane-
Dan medzi Saraou a Estaolom.
-1 I Samsonove vohľady. — Raz zostúpil
Samson do Tamnaty. A zahľadel sa v Tamnate
2 do jednej z dcér filištínskych. | Keď sa navrá­
til, rozpovedal to svojmu otcovi a svojej mat­
ke. Hovoril: „Zahľadel som sa v Tamnate do
jednej z dcér filištínskych. Vezmite mi ju za
manželku!” | Ale jeho otec a matka mu na to
namietali: „Niet už medzi dcérami tvojich bra­
tov a v celom mojom národe ani jednej ženy
keď si chceš vziať ženu z tých neobrezaných
Filištíncov?” Samson však povedal svojmu
otcovi: „Túto mi vezmi! Lebo ona sa mi pá­
či."
zmiznutia „muža Božieho“ spoznali, že to bol od
Pána poslaný anjel. Prelo sa klaňajú. K obave,
že musia zomricC porov. 6, 22; Gn 16, 13; 32, 30;
Ex 20, 19; 33, 20.
28 Miesto „suchej obety" má Vß: „mokrej obety".
— Zázrak, ktorý sa stal pH Ich obete, bol pádnym
dôkazom, že obeta jc Bohu milá, že sú v priazni
Božej.
24 Samson (hebr. Slmšón), súvisí so slovom ‚,£e
moš" (slnce!. Keďže rodičia dávali mená svojim
delom obyčajne padla náhodile! okolnosti, bude
preto podobného pôvodu aj toto meno Slmšón (asi
„Slnečný", lebo „Opálený", t. j. od slnca). Meno
bolo známe už starým Kanaánčanom. Zo samot­
ného mena sa však nesmie vyvodzovaC, žc v de­
jinách Samsonových sú pozostatky pohanskej my­
tologickej bájky o nejakom slnečnom hrdinovi. —
K Machane-Dan (Vg: „Tábor Dánov") viď 10, 12.
— Estaol sa obyčajne stotožňuje s dnešnou „Ešu‘a",
asi 4 hod. západne od Jeruzalema a severovýchod­
ne od Saray.
1 n.
Tamnata (Tlmnáthá), dnes Tibne, 7 km juho­
západne od Saray (Joz 15, 10; 19, 43). Samsonovo
bydlisko bolo vyššie položené, než Tamnata, kto-
rá bola už na okraji roviny Šalela (preto: „zo­
stúpil" a vo v. 2 by malo byt miesto „sa navrá­
til“ zas: „vystúpil"). — Otcovou povinnosťou, ale
i právom bolo postarat sa pre syna o manželku
a dohodnúc sa s budúcim svokrom na vene. Porov.
Gn 34, 4 nn.; Dt 7, 3.
3 n. Zákon výslovne zakazoval Izraelitom len man­
želstvo s Kanaánčankami (Ex 34,' 16; Dt 7, 2), ku
ktorým nemožno počitat Flllštlnky, ale proti du­
chu zákona bolo aj manželstvo s Fllištinkou, dcé­
rou „ncobrczancov", t. j. pohanov, ktori obriezkou
neprijali vieru v Boha Jahveho. Keď aj boli ro.
dičia proti miešanému manželstvu, predsa nič ne­
zviedli proti zamilovanému synovi. „Stalo sa tak
od Pána", t. j. riadením Božim. Naskytla sa mu
tak prilcžitosC vystúpiť proti Filištincom.
2G3
Jeho otec a matka nevedeli, že sa tak stalo 4
i od Pána. On vyhľadával totiž zádrapku proti
; Filištincom. Toho času panovali Filištínci nad
: Izraelom.
| Zápas s levom. — Raz zostúpil Samson 5'
i so svojím otcom a so svojou matkou do Tam-
! naty. Tak došli až k tamnatským viniciam.
J Zrazu zareval oproti nemu mladý lev. ; Tu 6
j zostúpil na neho duch Pánov, a roztrhol leva.
I ako sa rozdvojuje kozľa, hoci nemal ničoho
i v ruke. Ale svojmu otcovi a svojej matke sa
nepochválil, čo urobil. | Potom sa pobral ďalej. 7
A zhováral sa so ženou. Páčila sa Samsonovi.
Sam sonova svadba. — Keď o nejaký čas h-
zase tade išiel, aby si ju vzal, odbočil, aby sa
podíval na mŕtvolu leva, a hľa, v tele leva bol
roj včiel a med. 1 Vybral ho do rúk a na ďalšej 9
ceste pojedal. Keď prišiel k svojmu otcovi
a svojej matke, dal im z toho, a zajedli si. Ale
nepovedal im, že vybral med z tela levovho. :
Potom zostúpil k žene. A Samson tam vystro- 10"
jil hostinu, lebo tak to robievali mladoženísi.
Keď ho videli, dali mu tridsať družbov, ktorí 11
boli pri ňom.
Hádanka. — Samson im povedal: „Dám 12"
vám hádanku. Ak ju uhádnete za sedem dni
hostiny a správne rozlúštite, dám vám tridsať
spodných šiat a tridsať sviatočných oblekov. |
Ale ak mi ju nebudete môcť rozlúštiť, tak dáte 13
vy mne tridsať spodných šiat a tridsať svia­
točných oblekov." Keď na neho naliehali: „Daj
Keď dostal Samson od rodičov odmietavú od- 5—7
poveď, vybral sa do Tamnaty sám (porov, v. 7).
Že by sa boli pobrali rodičia do Tamnaty proti
svojej vôli? Preto „So svojím otcom a so svojou
matkou“ bude pravdepodobne neskoršia glosa.
A tak dôsledne miesto „došli“ treba čítať: ‚‚do­
šiel“. — Levov bývalo kedysi v Palestíne mnoho.
Porov. 1 Sam 17, 34; 2 Sam 23, 20; 1 Kr 13, 24;
20, 36. — O podobnom hrdinskom čine Dávidovom
viď 1 Sam 17, 34 nn. (Uchopil leva za zadné nohy
a roztrhol na dve časti.)
Miesto „v tele leva“ má Vg.: „v ústach leva". 8
Včely, ktoré sa Usadia v skalných trhlinách alebo
v puklinách stromov, mohli sa usadiť aj v mŕtvo­
le leva, z ktorej v teplých a suchých krajoch zo­
stane za niekoľko dní len kostra, oblepená suchou
kožou.
Svadobná hostina bývala v dome mladoženícha. 10 n
Tu je v dome nevesty asi preto, lebo Samsonovi
rodičia nesúhlasili s tým sobášom. — „Jeho otec“
bude tiež pravdepodobne neskoršia glosa. Porov,
pozn. k v. 5—7. — Zaujímavé je, že sl Samson
nepriviedol družbov zo Saray — ako by sa podľa
zaužívaných zvyklostí čakalo - — ale pridelia mu
ich v Tamnate.
Svadobné hostiny trvavall sedem dní. Za len 12—H
čas majú rozlúštiť hádanku. — „Spodné šaty“, dlhé
ľanové rúcho, ktoré sa v páše podkasávalo. —
„Sviatočný oblek“ t. j. vrchné rúcho, ktoré sa dalo
ľahko preobliecť (doslovne: „premenené“). — Úda­
je, „po tri dni“ (v. 14) n „na siedmy deň“ (v. 15)
sú v protive s údajom v. 17; budú to tiež pravde­
podobne neskoršie glosy. — Samson sl bol istý,
že hádanku nerozlúštia, lebo nikto nič nevedel
o jeho zápase s levom, a ani o tom, ako našiel
v mŕtvole leva plást medu. A ťažkosť rozlúštenia
hádanky spočíva vo veľkých protikladoch: Kltavý
lev vydal pokrm a u silného leva (hcbr.‘éz —
‚silný*1, ale aj ‚ukrutný') ťažko očakávať sladkosť.
 264 Kniha Sudcov 14—15

nám hádanku! Chceme ju počuť!" ! — povedal jej mladšia sestra je krajšia než ona. Tú ti
H im: môžem dať miesto nej." | Samson im odpove­ 3*
„Z požierajúceho vyšiel pokrm dal: „Odteraz sa nebudem cítiť vinným pred
a zo silného vyšla sladkosť." Filištincami, keď im niečo zlé vykonám."
Po tri dni nemohli rozlúštiť tú hádanku. A Samson vyšiel, nachytal tristo šakalov, 4’
15 Na siedmy deň povedali Santsonovej žene: po‘om vzal fakle, obrátil chvost ku chvostu
..Nahováraj svojho muža, aby nám prezradil a medzi každé dva chvosty pripevnil fakľu. 1
hádanku! Ináč spálime teba i dom tvojho otca. Potom zapálil fakle a vypustil ich do obilia 5
Preto ste nás sem pozvali, aby ste nás ožobrá- Filištíncov. Tak im spálil obilie, či už bolo na
•lii čili?" Plakala teda Scmsonova žena pred nim hromade alebo na koreni, ba aj vinohrady a
a dohovárala: ..Zanevrel si na mňa a iste ma olivy. | Keď sa vypytovali Filištínci: „Kto to 6*
nemiluješ! Hádanku si dal mojim krajanom, urcbil?" — bolo im povedané: „Samson, zať
ale mne si ju neprezradil!" Odpovedal jej: „Ani Tamnaťanov, pretože mu vzal jeho manželku
len svojmu otcovi a svojej matke sem to ne­ a dal ju jednému z jeho družbov." Tu vyšli
povedal, a tebe bv sem to mal prezradiť?” । Filištínci a upálili ju aj s jej otcom. | Samson 7’
17 Po sedem dni. ča bola u nich hostina, pred nim im však povedal: „Keďže vy takto robíte, do­
vyplakávala. Konečne na siedmy deň jej to tiaľ nebudem mať pokoja, dokiaľ sa na vás
vyzradil, pretože na neho naliehala. A ona zas nevypomstím.” | A bil ich „lýtko i stehno" 3
prezradila rozlúštenie hádanky svojim kraja- . hroznou ranou. Potom odišiel a zdržoval sa
■18 nom. i A siedmeho dňa pred západom slnka v skalnej rokline Etam.
povedali mu mužovia mesta:
„Co je sladšie nad med Samson zabije tisíc Filištíncov. —
A Filištínci vystúpili, utáborili sa v Júdsku a 9*
a čo je silnejšie nad leva?”
On im odpovedal: roztiahli sa až do Lechi. | Keď sa Júdovci 10
„Keby ste neboli orali mojou jalovicou, pýtali: „Prečo ste k nám vytiahli?" — odpo­
neboli by ste rozlúštili moju hádanku.” vedali: „Prišli sme chytiť Samsona a odplatiť
sa mu za to, čo nám vykonal.” | Tu zostúpilo 11
•19 Samsonov hnev. — A zostúpil na neho asi tristo mužov z Júdu do skalnej rokliny
duch Pánov. Zašiel do Askalona, pobil tamoj­ Etam a pýtali sa Samsona: „Nevieš, že Filiš-’
ších tridsať mužov, pobral im šaty a dal ich tínci sú našimi pánmi? Co si nám to urobil?"
sviatočné šaty tým, ktorí rozlúštili hádanku. Odvetil im: „Ako oni urobili mne, tak som ja
Náramne bol rozhnevaný a odišiel do domu urobil im.” | Povedali mu: „Prišli sme ťa zajať, 12’
svojho otca. aby sme ťa vydali do ruky Filištíncov.”—„Pri­
20 Samsonova žena však dostala sa jednému sahajte mi”, požiadal ich Samson, že ma vy
z jeho družbov, ktorí bob v jeho spoločnosti. nezabijete!” ’ Odpovedali mu: „Nie, my ťa chce­ 13
me len zajať a odovzdať do ich ruky. Ale zabiť,
•15 Samson a šakaly. — Po nejakom čase, to ťa nezabijeme." Potom ho zviazali dvoma
v dobe pšeničnej žatvy, chcel Samson navští­
Vlna jednotlivca sa prenáša podľa vtedajších
viť svoju manželku a priniesol jej kozliatko. 'j názorov 3
na celý rod, kmeň. Porov, kolektívnu
Keď spomenul, že chce vojsť k svojej manželke ! zodpovednosť pri vine Achanovej, Joz 7. — „im",
2 do jej izby, nedovolil mu to jej otec. I Pritom ■ t. j. celej rodine.
jej otec povedal: „Myslel som, že si na ňu za­ Hebr, slovo „šú‘al“ znamená lišku, ale oj ša- 1 n.
nevrel. Preto som ju dal tvojmu družbovi. Ale •j kala. . (Jc medzi nimi veľká podobnosť.) Pravde-
podobne nachytal (nemuselo to byť naraz a na
10 „Plakala... pred nim“, doslovne: „na ňom", Jednom mieste) Samson Šakalov, ktorých je dosť
t. j. zavesená na jeho krku. Porov. Gn 45, 15. v tamojších krajinách a dajú sa ľahšie chytiť.
„Zanevrel sl na mňa", presnejšie: „Nenávidíš Keď sa nemôžu vypomstiť na Samsonovi, robia 0
ma...." — Samsonovi sú rodičia viac než man­ tak na jeho žene a svokrovi. Porov, pozn. k v. 3.
želka. Nedrží sa zásady v Gn 2, 24. । (Názor o zodpovednosti za vinu príbuzného.)
18 Škodoradostní Filištínci oznsm a Samsonovi roz­ ■ Každá pomsta dráždi nepriateľa ešte k väčším 7 n.
lúštenie hádanky až na samom konci siedmeho I odvetám. „A zbil ich lýtko i stehno“ — osi he-
dňa (pred západom slnkal. Samson vo svojej od­ । brejské porekadlo — znamená ako naše: .‚hlava
povedi zdôraznil (bolo to asi ľudové porekadlo), ' nehlava“. Bití Filištínci tak šialene utekaly že sň
žc nikdy by neboli pochopili zmysel hádanky, keby i im „opierali lýtka o stehná" (Vg). — Etam (skalná
nebolí k tomu zneužili jeho manželky. , rokľa) bola juhovýchodne od Saray, na severnom
19 n. O Askalone viď Joz 13. 3. — Samson bol „roz. j svahu Vadi Ismá'im. (Treba odlišovať Etam v úze-
hnevaný“ na svoju vierolomnú ženu a na Filištín­ I ml Slmeonovom. Joz 19, 7; 1 Krn 4, 32 a Etam
cov, ktorí ju zviedli ku zrade. Preto aj odišiel do v blízkosti „Šalamúnových záhrad“, 1 Krn 4, 3;
rodičovského domu. V. 20 podľa Vg: „Jeho žena 2 Krn 11, 0.)
sl však vzala za manžela jedného z jeho priate­ Tento výboj urobili Filištínci z pomsty. — Le- 9—11
ľov, ktorý mu bol na svadbe." chl („Čeľusť“) bola skala, ktorá mala podobu zvie­
1 n. Údaj: „V dobe pšeničnej žatvy“ (začína sa v po­ racej čeľusti, neďaleko dnešného Chlrbct es-Sijjág,
lovici mája) pripravuje čitateľa na zničenie obil­ , no južnej strane Vodí Ismá‘im. — Keď oj nebol
ných poli vo v. 5. — Po utíšení hnevu (14. 9) 1 Samson Júdovcom, ale Danovcom, predsa sa ho
išiel Samson navštíviť svoju manželku. Nevedel mail ujať proti Flllštíncom. Vidieť, že vlastenecké
však, že jc už vydatá za druhého (14, 20). — Kozľa cítenie Izraelitov veľmi pokleslo v sudcovskej do-
bývalo obvyklým darom návštevníka. Porov. 14, i bc. UŽ sl boli navykli no nadvládu pohunských
10: Tob 2, 20. — Samsonov svokor uznáva za plat­ . otrokárov.
né len druhé manželstvo, preto mu znemožňuje Vg: „Prisahajte mi a sľúbte...'‘ — Dol sa 12 n.
prístup k žene. Ponúka mu mladšiu dcéru. Porov. I zviazať bez odporu, lebo Sl bol Istý, že „duch Pá-
Gn 20, 17. | nov“ mu pomôže vyslobodiť sa z moci Filištíncov.
 Knihu Sudrov 15—16 265

novými povrazmi a vyniesli ho zo skalnej rok­ I verajami, vytrhol ich spolu so závorou, potom
liny. | si ich položil na plecia a vyniesol ich na kon-
•14 Keď prišiel do Lechl, Filištínci mu jasavo j čiar hóry, ktorý je naproti Hebronu.
výskali v ústrety. Tu však zostúpil na neho
duch Pánov a povrazy, ktoré mal na ramenách, i Samson a Dalila.— Potom sa zamiloval 4'
stali sa ako kúdeľ, ktorú stravuje oheň, a jeho i do istej ženy v údolí Sorck. Menovala sa Dali-
15 putá mu spadli z rúk. | Vtom našiel čerstvú I la. | Prišli k nej filištínski náčelníci a 5
I vraveli jej: „Nahováraj ho a vyzveď sa, v čom
osliu čeľusť, vystrel ruku, pochytil ju a pobil
•16 ňou tisíc mužov. | A povedal Samson: i je jeho veľká sila, ako by sme ho mohli pre-
môcť a zviazať, aby sme ho znemožnili. Dáme
| ti každý po tisíc sto šeklov striebra." I Vravela 6
„Čeľusťou osľou — jednu hŕbu, dve hŕby,
čeľusťou osľou — tisíc mužov som pobil.” teda Dalila Samsonovi: „Vyzraďže mi, v čom
je tvoja veľká sila, a čim by ťa bolo treba
•17 Keď dohovoril, vyhodil čeľusť zo svojej ruky zviazať, aby si bol znemožnený!” | Samson jej 7
a nazval to miesto Ramat-Lechi (Odhodenie povedal: „Ak ma niekto zviaže siedmimi čer­
stvými, ešte nevyschlými šľachami, budem sla­
čeľuste). bý a ako ktorýkoľvek človek." | Priniesli jej 8-
•18 Zázračný prameň. — Pretože ho pochy­ teda filištínski náčelníci sedem čerstvých, ešte
til veľký smäd, volal k Pánovi a prosil: „Ty nevyschlých šliach, a zviazala ho nimi. | Zá- 9
si dal do ruky služobníka svojho toto veľké kerníci sedeli v jej komôrke. Tu skríkla; „Fi-
víťazstvo. A teraz zomriem smädom a dosta- lištinci (idú) na teba, Samson!” On však roz­
•19 nem sa do ruky neobrezancov." I Tu otvoril trhol šľachy, ako sa trhá niť, keď sa k nej
Boh priehlbinku, čo bola v Lechi a vyvrcla priblíži oheň. Príčina jeho sily bola i naďalej
z nej voda. Keď sa jej napil, okrial na duchu i neznáma.
a ožil. Preto sa aj nazýva ,;Prameň vzývajú­ Tu povedala Dalila Samsonovi: „Hľa, okla- 10
ceho." A je v Lechi až podnes. mal si ma, lúhal si mi! Prezraď mi teraz, čim
20 Súdil Izraela za čias Filištíncov dvadsať ro- ! by ťa bolo treba zviazať!” | Odpovedal jej: „Ak 11
kov. _ ' í ma niekto zviaže novými, ešte v práci nepo­
užitými povrazmi, budem slabý a ako ktorý­
•16 Samson v'G a z e. — Raz zašiel Samson do | koľvek človek." | Vzala teda Dalila nové povra- 12
Gazy. Zazrel tam smilnicu a vošiel k nej. | í zy a zviazala ho nimi. Potom skríkla na neho:
•2 Keď sa rozchýrilo medzi Gazanmi: „Samson ‚.Filištínci (idú) na teba, Samson!” Zákernici
sem došiel" — obkľúčili ho a čihali na neho totiž sedeli v komôrke. On však ich strhol zo
po celú noc v mestskej bráne. Ale po celú noc svojich ramien ako nejakú niť.
sa chovali ticho. Zaumienili si: „Keď sa roz­
Dalila však dohovárala Samsonovi: „Dosiaľ *
13
vidnie, zabijeme ho!” si ma klamal a lúhal si mi. Prezraď mi už, čim
•3 Samson však spal len do polnoci. O ‚polnoci by ťa bolo treba zviazať?” Odvetil jej: „Ak
vstal, vzal vráta metskej brány aj s dvoma | spletieš sedem vrkočov mojej hlavy s osno-
: vou". | Keď však zarazila kolík a skríkla na 14
14 n. Miesto „do Lechi” mt Vg: „K miestu Čeľusti”
(Tam totiž táborili Filištínci). — „Jasavo výskali”, : neho: „Filištínci (idú) na teba, Samson!" —
že ho majú už v rukách. — Našiel „čerstvú", prebudil sa zo spánku a vytrhol tkaňový kolík
mokrú, ešte nevyschlo čeľusť. aj s osnovou.
10 Vg: „Čeľusťou osľou som Ich pomlättl, čeľusťou
' osliatko tisíc mužov som pobil". — V hebr, má
Samsonov výrok slovnú hračku: „Bilchl hacha- roslL Vytrhol Ju celú (s verajami a závorami)
mór chnmórátájlm". a lak si uvoľnil priechod. Hebron od Gazy bol
vzdialený asi na G0 km.
17 Vg: Keď dospieval tie slová... a nazval to
miesto „Ramatlechi”, čo sa vykladá: „Zdvihnutie Údolie Sorek je Vadi cs-Serór, blízko Saray. 4 n.
čeľusti”. — Hámath — výšina. — O piatich filištínskych náčelníkoch porov. 3, 3;
Joz 13, 3. — Ak počítame šekel na 14 *55 g, mala
18 Samson sa nechce dostať do rúk Filištíncov ani
dosiať od piatich náčelníkov najmenej 60 kg strieb­
živý, ani mŕtvy. ra. Vidieť, že sl vysoko cenili svojho nepriateľa.
10 n. Miesto .„priehlbinku, čo bola v Lechi“. má Vg:
„črenový *zub v (oslej) Čeľusti", t. j. dutinu po­ Ako samozrejmé sa predpokladá, že Dalila pre- 6 n-
dobnú tej, ktorá zostáva po vytrhnutom zube. — zradila náčelníkom všetko, čo sa dozvedela od
„Prameň vzývajúceho” (hebr. 'En haqqóró); meno Samsono. Vo Vg v. 9 začína: „Zatiaľ čo v jej ko­
sa zachovalo v dnešnom prameni „'Ajún Kara”, j môrke ukrytí zákernici očakávali, ako sa vec skon­
severozápadne od Sar'y. — „za čias Filištíncov" — čí, skríkla na neho..." Dalilin výkrik bol nielen
asi v prvej polovici filištínske) 40-ročr.ej nadvlády. podnetom pre Samsona, aby roztrhal putá — a
1 Gaza, filištínske mesto pri Stredozemnom mori, iste bola presvedčená, že sa tak nestane — ale
asi 60 km od Saray, Samsonovho domova. Hľadal aj poplošným znamením pre Filištíncov.
zas nejakú zádrapku proti Filištincom. V dome Podľa LXX treba doplniť takto: 13. „Ak sple- 13 n.
pobehlice bol bezpečnejší ako kdekoľvek Inde. tleš sedem vrkočov... s osnovou a naviažeš na
Porov, Joz 2, 1. „Vošiel k nej". ..Hriešna lásko kolík (Vg ešte dodáva: a len zarazíš do zeme),
Samsonova k ženám sa nedá ospravedlňoval; a I budem slabý a ako ktorýkoľvek človek. 14. Uspala
čoskoro ho uvedie do zóhuby (v. 10). ■ ho, potom vzalo Dohlo sedem vrkočov Jeho hlavy,
2 „Obkľúčili ho" t. |. „postavili stráže“ (ako do­ vplietla do osnovy, naviazalo na kolík a skríkla:
dáva Vg), aby nemohol uniknúť z mesta.' Filištínci...". Vo Vg v. 14: „Keď tok urobila,
3 Vyjsť z mesta, keď aj brána bola uzavretá, pri­ skríkla:... zo spánku a vyliahol kolík s vlasmi
padne strážená, nenarobilo Samsonovi mnoho sta- J 1 s tkoňou."
 266 Kniha Sudcov 16
•15 A opäť mu dohovárala: „Ako môžeš hovoriť,
žc ma m;luješ? Veď tvoje srdce nie je so
mnou! Už tri razy si ma oklamal a neprezradil
16 si mi, v čom je tvoja veľká sila." | Keď už
denne svojimi rečami na neho naliehala a unú­
vala ho, že sa mu znechutil život až na smrť, |
17 oivoril jej celé svoje srdce a povedal jej: „Brit-
va ešte neprišla na moju hlavu, lebo som Bo­
hu zasvätený od materského lona. Ak budem
ostrihaný, odíde odo mňa moja sila, zoslabnem
a budem ako ktorýkoľvek človek."
■18 Dalila videla, že jej otvoril celé svoje srdce.
Dala preto zavolať filištinskych náčelníkov a
odkázala im: „Tentoraz príďte, lebo mi otvoril
celé svoje srdce!" Filištínski náčelníci k nej
došli a priniesli so sebou aj peniaze. | Uspala
•19
ho na svojich kolenách (a zavolala jedného mu-
ža), a odstrihla mu z hlavy sedem vrkočov.
Tak ho oslabila a odišla od neho jeho sila. |
Keď skríkla: „Filištínci (idú) na teba, Sam-
•20
son!" — prebudil sa zo spánku a povedal si:
„Aj teraz vyviaznem ako predtým a strasiem
to zo seba.” Nevedel totiž, že Pán od neho od-
stúpil, j Filištínci ho však schytili, vylúpili
•21
mu oči, odviedli ho do Gázy a v okovách ho
uväznili. A vo väzení musel točiť mlyn. | Ale
22
po ostrihaní znovu mu podrástli vlasy na hla­
ve.
•23 Samsonovi! smri a pomsta. — Filiš­
tínski náčelníci sa zišli, aby priniesli svojmu
bohu Dagonovi veľkolepú obetu a slávili rado­
vánky. A volali:
„Náš boh dal nám do ruky Samsona,
nášho nepriateľa."
21 A ľudia, keď ho uvideli, velebili svojho boha
a vyvolávali:
1> 17 Samsonovi} srdce (srdce — sídlo najtajnejších
myšlienok) nebolo s Dalilou, lebo jej nevyjavil
svoje tajomstvo. — Miesto „Otvoril jej celé svoje
srdce“ má Vg: „odkryl pravdu tej veci". — O Spm-
synovom nazireáte viď 13, 5. Iní nazirejci nemá-
valí lohlo daru, lebo nebolí Prozreteľnosťou povo­
laní k takým úlohám, k akým bol určený Sam * pobaví hrou na nejaký nástroj, čl spevom, tancom
son.
i:< „...došli a priniesli so sebou aj peniaze“ (Vg:
„došli a priniesli peniaze, ktoré boli sľúbili.“) —
doslovne: „došli a priniesli vo svojich rukách
striebro“.
19 Vg: „Potom ho uspala na svojich kolenách, po­
ložila sl jeho hlavu do lona, zavolala strihača
a ten mu odstrihol sedem vrkočov. A začala sa
ho zbavovať a od seba odstrkovať. A hneď odišla
od neho sila“. — „a zavolala jedného muža" —
bude osi neskoršia glosa.
20 „Pán od neho odstúpil“, t. j. stratil svoju ne*
obyčajnú silu. Bol to trest za porušenie nazirejskej
povinnosti, t. j. nedať sa ostrihať. Poučený skú­
senosťou nemohol nepredpokladať, že Dalila urobí
pokus aj s vrkočmi. Zaslepenosť však býva dô *
slcdkom nečistej lásky.
V staroveku bývalo vylúpenie očí častým po­
21
trestaním zajatcov. Porov 1 Sam 11, 2; 2 Kr 25,
27. — Mlieť na ručnom mlyne, čo obyčajne ro­
bievali ženy a najmä otrokyne, bol potupný trest
pre takého hrdinu, ako bol Samson. Porov. 9, 53;
Ex H, 5.
33 n. Dagon (dághán — obilie) bol bohom poľnej úro­
dy. Kult tohto boha, známy aj v Babylonsku, pre­
vzali Filištinca od Kanaánčanov. Svoj úspech (chy­
tenie Samsona) pripisovali svojmu bohu Dagonovi,
' „Náš boh dal nám do ruky
j nášho nepriateľa,
našej zeme puslošiteľa,
i mnohých z nás vraha.”
Keď už boli v dobrej nálade, vyvolávali: -5
*
j „Priveďte Samsona! Nech nám niečo zahral’
1 Priviedli teda Samsona zo žalára a hral pred
nimi. Medzi stĺpy ho boli postavili. | Tu po- 2G
vedal Samson chlapcovi, ktorý ho držal za
ruku: „Pusť ma! Chcem sa oprieť o stĺpy, na
i ktorých spočíva dom." | V dome bolo plno 27
( mužov a žien. Došli tam tiež všetci filištínski
; náčelníci. A na streche bolo asi tritisíc mužov
t a žien, klorí sa prizerali na Samsonovu hru.
I
: Samson však vzýval Pána a prosil: „Pane. 28'
Bože! Rozpomeň sa na mňa a daj mi sily
|
! ešte tentoraz, ó Bože, aby som sa vypomstil
| aspoň za jedno z dvoch mojich očú.” | Tu ucho- 2! •
j pil Samson dva prostredné stĺpy, na ktorých
spočíval dom, zaprel sa do nich, pravou rukou
;
। do jedného a ľavou do druhého. | Len čo zvo- 30
I lal Samson: „Nech zomriem s Filištíncami!”
— vystrel sa celou silou a dom sa zrútil na
náčelníkov a na všetok ľud, ktorý bol v ňom.
A mŕtvych, ktorých zabil pri svojej smrti, brjo
viac než tých, ktorých bol pobil za svojho
života.
Bratia jeho a celý dom jeho otca zostúpili, 31 •
vzali ho, odniesli a pochovali ho‘ medzi Saraou
a Estaolom v hrobe jeho otca Manua.
Súdil Izraela dvadsať rokov.
ako zasa Izraeliti pripisovali svoje víťazstvá Jah-
vemu, (11, 21; Dt 3, 3). Sviatok slávený na počesť
Dagona bol spojený s radovánkami, hodami. —
„Keď ho uvideli“ — môže sa vzťahovať na Da­
gona alebo na jeho obraz. Ak prcmicstimo tento
verš (24) za v. 25, mohlo by sa to vzťahovať na
Samsona. — „Náš boh dal...“ mohli to byť slo-
va ďakovnej piesne za víťazstvo. Za náčelníkmi
si to prespevoval ľud.
Vg začína v. 25: „Rozveselení hodami, keď so 25—27
už boli najedli, rozkázali, aby bol zavolaný Sam­
son." — „Nech nám niečo zahrá", t. j. nech nás
a pod. Už sám zjav oslepeného hrdinu poskytoval
Filišlíncom príležitosť ku škodoradostnej zábave.
— Za slová: „Chcem sa oprieť o stĺpy" (Vg do­
dáva: „a trošku si odpočinúť“) by sa hodilo: „Mc.
dzi stĺpy ho boli postavili“ (v. 24). Stavbu chrámu
poznal Samson ešte z doby, keď nebol oslepený.
Bola to obdiaľníková stavba, ktorej strechu niesli
stĺpy na oboch koncoch a v strede. — Samson bol
najprv postavený na nejaké nekryté nádvorie, kde
ho mohli vidieť diváci zo strechy (V§ dodáva:
„a s pavlače“) blízkeho stĺporadia.
Miesto „daj mi sily ešte tentoraz" má Vg: „na. 28
vráť mi teraz bývalú silu". Vylúpenie očú je tak
veľká strata, Že to, čo urobí Samson Fillštíncom,
bude pomsta len za jedno oko.
Samson odsotil od seba dva prostredné stĺpy 29 n
a tak sa zrútila celá strecha. Miesto „vystrel sa
celou silou“ má Vg: „zatriasol mocne stlpami, žc
dom sa zrútil...“ Úmyslom Samsonovým nebola
samovražda, on chcel poškodiť nepriateľa, aby tak
uľahčil svojmu ľudu a tiež ukázal moc Boha Jah-
vcho nad Dagonom. Preto smrť Samsonova bola
hrdinskou sebaobetou ku eli Jahveho za blaho ľu­
du izraelského. Jc hrdinom viery (Zid 11, 32).
O Elstaole 13, 25. — Podľa 13, 25 miestom jeho 31
hrobu jc Machane-Dan.
 Kniha Šuchov 17—18
Časť tretia
Dodatky o duchovnom úpadku
Izraela, 17, 1—21, 25.
I. Mlchovo modlárstvo a sťahoven'e Danovcov,
17, 1—18, 31.
‘17 Michova modla. — Na efraimskom .po-
‘2 horí býval muž menom Micha. | Povedal svo­
jej matke: „Tisíc jednosto strieborných šeklov,
ktoré ti boli odcudzené — a pre kloré si pi t-
klínala, a to aj predo mnou — hľa,-peniaze
sú u mňa: ja som ich vzal!" Matka mu odpo­
vedala: „Buď požehnaný, syn môj, od Pána!"
•3 Keď vrátil svojej matke tisíc jednosto strie­
borných šeklov, povedala jeho matka: „Zasvä­
tila som striebro z mojej ruky Pánovi p.-e
môjho syna; aby z toho zhotovil modlu s et-
’4 ťahom. Teraz ti ho vraciam.” | Keď však vrá­
til striebro svojej matke, vzala jeho matka dve­
sto strieborných šeklov a dala ich zlatníkovi,
ktorý z nich urobil modlu s obťahôm. A dosta-
■5 la sa do domu Michovho. | Tak sa stal dom
Michov domom Božím. Zhotovil tiež efód a te-
raßm a ustanovil za kňaza jedného zo svojich
synov.
•G V tých dňoch nebolo kráľa v Izraelovi Každý
si robil, čo sa mu ľúbilo.
1 Nasledujúco kapitoly sú obrazom rýchleho dt:-
chovného úpadku Izraela po smrti Jozueho. Spo­
mínané tu udalosti treba časove umiestiť krátko
po smrti Jozueho, teda ešte pred dobu Sudcov.
'Spomína sa tu Finés, súčasník Jozueho, porov.
20, 28 s Joz 22, 13.) — Micha (hebr. Míchcjahú)
znamená: Kto je ako Johve?
2 Miesto „ktoré ti boli odcudzené“ má Vg: „kto­
ré sl si oddelila“. Matka prekliala neznámeho zlo­
deja, ktorý jej bol ukradol veľkú sumu, (1.10U
s'.rlebor. šeklov je asi 15 kg striebra; porov. 16,5)
pred vlastným synom, o ktorom ani netušila, že
on bol tým zlodejom. Matka i syn boli presved­
čení, že kliatba i požehnanie pôsobia neomylne.
Preto syn hneď peniaze vracia matke, aby ho
kliatba nezastihla, a matka zas kliatbu odvoláva
a zvoláva požehnanie na svojho syna.
3 Modla s obťahom (Vg: „socha vyrezávaná a lia­
ta“; hebr.:‘ „pcsel umassécha“). — „Pcsel" je socha
vyrezaná z dreva alebo vykresaná z kameňa; „mas-
sécha“ je socha zo zlata alebo zo striebra. Oba
hebr, výrazy (pcsel a mossécha) tu znamenajú len
jednu sochu, t. j. drevenú (bola svätejšia), ktorá
bola obtiahnutá striebrom, čiže postriebrená (taká
bola drahšia).
4 Syn odmieta previesť venovanie matkino, vra­
cia jej peniaze. Preto dala sama urobiť modlu
z 200 šeklov striebra. Keď aj bola ctiteľkou pra­
vého Boha, predsa robila proti zákonu, ktorý za­
kazoval zobrazovať Boha (Ex 20, 4; Dt 4, 5). Modla
bola umiestená v Michovom dome.
5 „Efód“ bola nejaká napodobenina veľkňazského
eíódu (porov. Ex 28, G nn.); „terafim“ — domáci
bôžikovia (penates), porov. Gn 31, 19; tu to boli
asi nejaké vedľajšie sošky pred modlou Jahveho.
— „ustanovil za kňaza“ doslovne v hebr.: „na­
plnil ruku“; porov. Ex 28, 41; 29, 9; Lv 8, 33;
r Sam 7, 1.
0 Spisovateľ je presvedčený, že tokéto protizá­
konné modloslužobníctvo sa len preto deje, že
niet pevnej u spravodlivej ruky kráľovej. Teda
doporučuje kráľovské zriadenie.
267
Levita z Júdska ustanovený za
kňaza modly. — A bol (tam) istý mladík 7*
z júdskeho Betlehema, z kmeňa Júdovho. Bol
levitom a zdržoval sa tam ako cudzinec. í Muž 6
ten sa vysťahoval z mesta, z Betlehema Júdov­
ho, aby sa zas uchýlil akoby cudzí na príhod­
nom mieste. Vybral sa na eíraimské pohorie do
' domu Michovho, aby si našiel miesto podľa
svojho povolania. I Micha sa ho pýtal: „Odkiaľ 9
prichádzaš?” Odpovedal mu: „Som levita z Bet­
lehema Júdovho. Idem, aby som sa uchýlil
akoby cudzí na príhodnom mieste.” í A Mi- *
lo
| cha mu povedal: „Zostaň u mňa a buď mi ot-
। som i kňazom! Dám ti desať strieborných šek-
| lov na rok, ďalej celé ošatenie a živobytie.”
! A levita na to pristal. | Potom býval levita lľ
u muža a mladík mu bol ako jeden z jeho sy­
nov.
Micha ustanovil levitu a mladík sa stal je- 12
ho kňazom a býval v Michovom dome. | Mi- 15'
cha si povedal: „Teraz viem, že ma bude Pán
požehnávať, lebo mám levitu za kňaza.”
V yzvedači Danovcov u Michu. —
Za onoho času nebolo kráľa v Izraelovi. Vtedy Ifl
*
si hľadal kmeň Danovcov vlastné územie nu
osídlenie; lebo až dotiaľ mu nepripadol dedič­
ný údel medzi kmeňmi Izraelovými.
Preto vyslali Danovci zo svojich rodov päť 2’
mužov, mužov to veľmi udatných, z najjuž­
nejšieho svojho pohraničia zo Saray a Estaoh,
aby preskúmali zem a oboznámili sa s ňou. Po­
vedali im: „Choďte a obzrite zem!”
Potulný levita (podľa 18, 30 sa menoval Jonn- 7—ä
lún) pochádzal z niektorého levítského mosta v úze­
mi Júdovom. V Betleheme, ktorý nebol levitským
mestom (porov. Joz 21, 9 nn.), zdržoval sa len ako
host, „ako cudzinec“. Nemohol sa nasťahovať do
svojho mesta, ktorého sa Izraeliti ešte asi ne-
.zmocnili, a preto bo) nútený viesť potulný život
a kde-tu prosiť o pohostinstvo. Vybral sa k Mi-
chovi, lebo dúfal, že tam nájde prístrešie, ale aj
svoje stavovské zamestnanie a tak bude mať za.
bezpečnú výživu a spoločenskú ochranu. — ‚.Idem,
aby som sa pohostinne...“ (v. Q) mó Vg: „idem,
aby som sa osadil, kde budem môcť, a kde uvi­
dím, žc mi to bude užitočná.“
„Otcom“ t. j. duchovným. — „celé ošatenie“ 10
doslovne: „rad rúch“, t. j. toľko, koľko bude ča­
som treba. Ročný plat levitov: 10 šeklov striebra
(asi 150 gr), šatenie a stravovanie.
Levita sa stal domácim duchovným MlchoveJ J) n
rodiny (bol pokladaný „ako jeden z jeho synov“).
— O výraze „ustanovil“ viď pozn. k v. 5.
Micha (a azda aj jeho súčastnícl) bol v omyle, 13
lebo levita nemal prava konať bohoslužobné úko.
ny, ktoré boli vyhradené kňazom a to tým menej
pred modlou Jahveho.
Zdalo by sa, že tento verš je v rozpore s Joz j
19, 41 nn., kde sa hovorí, žc aj Danovci dostali
svoj údel, ako Iné izraelské kmene. Tu však „kmeň
Danovcov“ znamená len časť Danovcov, ktorá bolo
buď vytlačená zo svojich sidcl alebo nemohla
premôcť tamojšie obyvateľstvo (pôvodných osadlí-
kov).'
Saraa a Estaol (13, 2; 16, 31; Joz 15, 33: 19, 40), 2
odkiaľ vyšil vyzvedači, ležali na najjužnejšej časti
doterajšieho územia Danovcov. — Vyzvedači sú
vybraní z celého kmeňa, zo všetkých „rodov",
lebo vyhľadať sídla pre časť kmeňa bolo povin­
nosťou celého kmeňa. — Miesto „prenocovali“ má
Vg: ‚‚odpočinuli“.
 Knihú Sudcov 18
260
Tak prišli na efraimské pohorie, do Míchcv-
•5 ho domu, aby tam prenocovali. | Keď boli ne­
ďaleko Michovho domu a po hlase spoznali
mladého levitu, zastavili sa tam a vypytovali
sa ho: ..Kto ťa sem priviedol? Co tu robíš?
4 Čože tu len porábaš?” ' Odpovedal im: „To a
to mi urobil Micha. Najal si ma a stal som sa
5 jeho kňazom.” 1 Potom ho poprosili: „Opýtaj
sa Boha, aby sme vedeli, či bude šťastná naša
6 cesta, na ktorú sa poberáme!" | Kňaz im od­
povedal: „Choďte v pokoji! Cesta, na ktorú sa
vyberáte, je Bohu milá."
Vyzvedači Danovcov v meste Lais. i
•7 — Tak sa poberali tí piati mužovia ďalej, až •
prišli do Laise. A videli tam ľudí, ktorí bývali i
podľa spôsobu Sidončanov bezstarostne, ticho a 1
pokojne. Nikomu v zemi nekrivdili, strhujúc na
seba panstvo. Od Sidona boli ďaleko a s ostat­
ným svetom nemali nič do činenia.
8 Keď sa boli navrátili k svojim bratom do
Saray a Estaolu. ich bratia sa ich pýtali: „fiko
•9 ste pochodili?" ! Odpovedali: „Hor
* sa! Vytiah- I
níme proti nim! Videli sme totiž zem, ktorá je •
naozaj veľmi dobrá. Azda ešte váhate? Neotá- |
Tajte, ale vyberte sa už! Treba len vyraziť a I
10 zem zaujať! | Keď ta dôjdete, dostanete sa
k bezstarostnému ľudu a do veľmi rozľahlej I
zeme — Boh ju dá do vašej ruky — na miesto, j
kde je hojnosť všetkého, čo je len na zemi.” i ti je, že kričíš!" | Odpovedal: „Môjho boha, kto-
Sťahovanie Danovcov do Laise. — • rého som si urobil, ste mi vzali, aj kňaza a po­
*11 Vytiahlo teda odtiaľ — z kmeňa Danovcov. i tom ste odtiahli. Co mi ešte zostáva? Ako sa
zo Saray a Estaola — šesťsto mužov do boja ' ma len môžete pýtať: »Co ti je«” | Danovci
'12 vyzbrojených, i Na svojom pochode táborili
v Kirjatiarime v Júdsku. Preto sa to miesto
nazýva Machane-Dan („Tábor Danovcov”) nž
podnes. Je to západne od Kirjatiarima.
3—6 Potulného levitu ľahko mohol poznal niektorý-
z vyzvedačov aj po hlase, keď bol s nim niekedy
na rozhovore. — Ako sa dopytoval levita Boha na
výsledok ich cesty, o tom sa nehovorí. Pravde-
podubnc hádzal lósy pred Míchovou modlou. (O lom,
kto mal právo používať posvätné lósy viď Nm 27.
2i.) — „Cesta... je Bohu milá“ (Vg: „Boh hľadí
na vašu cestu“, t. j. milostivo), doslovne: „je pred
Pánom“.
7 Lais (hebr. Lajiš; Lesom, Joz 19, 47). neskorSÍ
Dan. je dnešný Telí el-Kadi, na úpätí Hermona,
v blízkosti jordánskeho prameha Nahr el-Leddan.
— ..podľa spôsobu Sidončanov“, t. j. podľa spô­
sobu ľudí, zaoberajúcich Sa obchodom, ktorý pre­
kvitá v čase pokoja, čiže obyvateľstvo na okolí
Laise si tak pokojne, ako blahobytný obchod­
ník. — Lais bo] pravdepodobne kolóniou Sidona,
od ktori-ho mohol očakávať pomoc v prípade ne-
priateK'él‘o napadnutia. Danovci však prv zaujali
mesto, než došla nejaká pomoc, lebo Lais bol od
Sidona vzdialený na 50 krn.
9 n. K v. 0 Vg dodáva: „Bude to bez práce.’*4s *lo—
.‚veľmi rozľahlej zeme" doslovne: „rozšírenej na
obe sírany“. — ..kde je hojnosť všetkého
*. — do
slovne: „kde niet nedostatku...“ ‚.Co Je len na
zemi“ (Vg: „Co zem rodí"). Zaujímavé, že „právo
silnejšieho“ vzťahujú na Boha. Opis zeme je pri­
rodzene prehnaný.
11 n Vytiahli aj so Stanmi, deťmi > a ženami, s do-
bylkom (v. 21). — Kirjatiarim, dnes Kirjat el-
'Enab. jo na ceste z Jeruzalema do Jafy. — Ma-
cha-ie-Dan, 13, 25.
12 Az podnes — porov, pozn. 1, 21.
Odtiaľ tiahli ďalej na efraimské pohorie a 13
došli k Michovmu domu. | Piati mužovia, ktorí *14
boli vyšli na výzvedy do zeme Lais, začali roz­
právať svojim bratom: „Viete, že v týchto do­
moch je efód, i terafim a modla s obťahom? Ale
aby ste vedeli, čo máte teraz robiť!" | Zabočili *
15
ta. vošli do domu mladého levitu, do domu Mi­
chovho a pozdravili ho. | Ale tých šesťsto ozbro- 16
jených mužov (Danovcov) zostalo stáť pred
bránou. | Piati mužovia, ktorí boli vyšli na *
17
výzvedy zeme, vystúpili a vnikli ta, aby vza­
li modlu s obťahom, efód a terafim. Kňaz však
zostal pred bránou pri tých šesťsto mužoch do
boja vyzbrojených. | Keď ti boli vošli do domu 16
Michovho a odnášali modlu s obťahom, efód
a terafim, opýtal sa ich kňaz. „Co to robíte?"
| Odpovedali mu: „Mlč! Polož si ruku na ústa! 19
Poď s nami a buď nám otcom a kňazom! Co
ti je lepšie, byť kňazom v dome jedného mu­
ža alebo byť kňazom v jednom kmeni a rode
Izraelovom?” | Pritom sa rozjasnila myseľ kňa- *
20
zova. Vzal efód, terafim a modlu a pripojil ::a
k ľudu.
Nato odtiahli a išli ďalej. Deti, stáda a cen- *21
nosti pustili napred. | Keď už boli ďaleko rd 22
Michovho domu, boli zvolaní mužovia bývajú­
ci v domoch, ktoré patrili k domu Michovmu,
a pustili sa za Danovcami. | Keď kričali na 23-
Danovcov, obrátili sa a pýtali sa Michu: „Co
24
*
25
; mu však odvetili: „Nech už nepočujeme tvoj
: krik! Ináč zaútočia na vás mužovia rozhorče­
nej mysle a mohlo by ťa to stáť život i život
tvojho domu.” | A Danovci šli svojou cestou. 26
Keď videl Micha, že sú silnejší než on, vrátil
sa a pobral sa do svojho domu.
Danovcl teraz tiahnu po loj ceste, ktorou vo 14
Takcdy 1511 ich vyzvedači, a ktorí teraz idú vpredu,
— „v týchto domoch", t. J. v osade, v ktorej býval
Michas. Vyzvedači iste už prv dali návrh, aby sl
vzali so sebou do nových sídel Michovho kňaza
aj s bohoslužobnými predmetmi. -
„Zabočili ta" len ti piati vyzvedači (v. 17). 15 n.
ostatní zostali vonku, ak by bolo treba použiť
zbrani proti nejakému odporu.
Levita vyšiel z domu von, dal sa do rozhovoru 17—1B
s ozbrojencami a zalial piati vyzvedači brali bo­
hoslužobné vccl a vynášali von. Keď to videl le­
vita, pýtal sa ich: „Co to robíte?"
Vg: „Keď to počul, súhlasil s ich rečami, vzal 20
efód, modly a rezbu, a išiel s nimi."
Po odchode Danovcov zvolal Micha mužov svo- 21 n.
jej osady, s ktorými sl chcel vynútiť na Danov-
coch vrálenie svojich pokladov. Danovcl očakávali
úlok od zadu, preto všetky „cennosti" (predovšet­
kým modlu a čo k nej patrilo) mali v predných
vojoch.
Vg: „Keď začali kričať za chrbtom, obzreli 23 n.
sa...“ — Miesto „Môjho Boha..." má Vg: „Mo.
jich bohov...." Micha však veril len v jedného
Boha Jahveho.
Presila zvíťazila nad spravodlivosťou. Micha 25 n.
ustúpil, lebo videl, žc každé ďalšie dohováranie by
ešte viac rozlrpčovalo silnejších Danovcov a no
lo by mohol doplatiť nielen vlastným životom, ale
aj životom svojej družiny.
 Kniha Sudcov 18—19
•27 Dobytie Laise. — Oni si však vzali so
sebou Michovo dielo a kňaza, ktorý bol u neho,
a dostali sa do Laise, kde bývali pokojní a bez­
starostní ľudia. Pobili ich mečom a mesto vy­
•28 pálili. | Avšak nikto mu neprišiel na pomoc,
lebo ležalo ďaleko od Sidona a nemalo nijakého
spojenia so svetom. Ležalo totiž v údolí Bet-
Rohob. Potom si mesto vystavali a usadili sa
29 v ňom. | A mesto nazvali Dan podľa mena svoj­
ho otca, ktorý bol synom Izraela. Predtým sa
mesto nazývalo Lais.
•30 Nato si postavili Danovci modlu, a Jonatan,
syn Gersena, syna Manaseho, a jeho synovia
boli kňazmi, do dňa, keď bola zem vyľudnená.
31 | Vystavovali si modlu Michovu, ktorú on bol
urobil, po celú dobu, čo bol dom Boží v Sile.
II . Gabaa a potrestanie Benjaminovcov,
19, 1—21, 25.
Hanobný skutok v Gabae, 19, 1 — 30.
•19 Cesta levitu. — Za onoho času, keď ne­ .
bolo kráľa v Izraelovi, osadil sa jeden levita
akoby cudzí v zadných končinách efraimského
pohoria. Vzal si vedľajšiu manželku z Betlehe­ ।
•2 ma Júdovho. | Keďže sa musela vedľajšia man-
27 Vg: „Šesťsto mužov vzalo teda kňaza a veci, !
o ktorých sme vyššie hovorili, a prišli do Lai-
sc..
28 o. Pod „údolim“ treba rozumieť jordánske údolie,
severne od Hulského jazera. — Bet-Rohob, mesto
v sever. Palestíne (Nm 13, 22; 2 Sam 10, 6), blízo
Jordána, na ceste do Ematu; po ňom bolo pome­
nované celé okolie (Vg: ‚‚Krajina Rohob“). — Izra­ ।
el, t. j. Jakub, ktorého synom bol Dan (Gn 29, 6;
30, 5 nn.).
30 n. Gerson (hebr. Gérešóm), najstarší syn Mojžišov
(Ex 2, 22; 18, 3). Kňazský rod Jonatánov žil v Dane i pri Jebuze — a deň sa už bol značne schýlil
„do dňa, kedy bola zem vyľudnená" (Vg: „Až do i — povedal sluha svojmu pánovi: „Poď, uchýľ-
dňa zajatia"). Ktoré odvedenie obyvateľstva do
zajatia by tu mohlo prísť do úvahy, je ťažko po­ : me sa do mesta Jebuzejov a prenocujme
vedať, lebo severná Palestína bývala Často pusto­
šená nepriateľskými vpádmi, pri ktorých nie zried­
kavo bývalo obyvateľstvo odvádzané do zajatia.
Nemôže tu byť reč o asýrskom zajatí za Tiglatpi-
lesara r. 734 pr. Kr. alebo r. 722 pr. Kr. po páde
Samary, lebo kniha Sdc bola napísaná skôr. —
Keď bola archa odnesená do poľa (1 Sam 4, 3 nn.),
predsa „dom Boží", t. j. svätyňa, zoslal v Silo
(Joz 18, 1). Asi za Samuela bola svätyňa presťaho­
vaná do Noby, lebo za Saula tam už bola (1 Sam
21, 2 nn.). Teda do tejto doby bola aj modla
Jahveho (ktorú zhotovil Micha) v Dane.
1 Poznámku „Za onoho času... nebolo kráľa
v Izraelovi" má Vg na konci hl. 18. — Bol to
potulný levita (porov. 17, 7 nn.), ktorý sa osadil
v severozápadnej časti efraimského pohoria „ako­
by cudzí", t. j. ako hosť, požíval výsady pohos­
tinstva. — „Vedľajšia manželka", t. j. druhoradá
(Vg má len: „Manželku“).
2 „Keďže sa musela ... kvôli nemu predávať..
(Vg má len: „Opustila ho a vrátila sa do do­
mu ..."), t. j. bola z nej akúsi „kedeša", posvätná
prostitútka. Predávala sa, smilnila, kvôli svojmu
mužovi, z lásky k nemu. V Babylonsku tiež bývali i vybral 7. Betlehema, neskoro odpoludnia, asi 3 hod,
pri svälyníoch dievčence, ktoré sa predávali z ná- ! pred západom slnka.
boženských pohnútok. Odmeny, ktoré dostávali, sa
odvádzali do chrámových pokladníc. (Porov. Nm
25, 1 nn.; Dt 23, 10 n.; 1 Sam 2, 22; Mich 1, 7.)
Chápeme, prečo sl vzal levita túto vedľajšiu man­
želku. Ináč by sme nepochopili, ako mohla opus­
tiť muža, na čo žena riadne práva nemala. Tu
však mala právne dôvody, aby ho opustila.
269
žclka kvôli nemu predávať, odišla od neho do
domu svojho otca, do Betlehema Júdovho. Bo­
la tam už štyri mesiace, ’ keď sa vybral jej muž
za ňou, aby si ju naklonil srdečným prehe- 3*
váľaním k návratu. So sebou mal svojho sluhu
a dva osly. Keď ho uviedla do domu svojho
otca, a otec dievčaťa ho zazrel, vyšiel mu ra­
dostne v ústrety. | Keď už jeho svokor, otec 4*
dievčaťa, na neho naliehal, zostal u neho tri
dni. Jedli a popíjali si a nocovali tam.
j Na štvrtý deň vstali včasráno a keď sa 5
। chystal na cestu, povedal otec dievčaťa svojmu
| zaťovi: „Posilni sa ešte kúskom chleba! Po-
! tom pôjdete’" | Nato si sadli a obidvaja jedli 6
] a pili. Potom riekol otec dievčaťa mužovi: „Ale
। zostaň ešte na noc! Zabav sa!” j A muž aj vstal. 7
i aby sa vydal na cestu, ale keď jeho svokor
< zas na neho naliehal, zostal teda a prenocoval
tam.
Na piaty deň vstali včasráno a keď sa chys- 8
tal na cestu, povedal otec dievčaťa: „Posilni sa
najprv! Vyčkaj, až sa deň schýli!" A zas jedli
obidvaja. | Keď však muž vstal, aby sa vyd i! 9
na cestu so svojou vedľajšou ženou a so svo-
jím sluhom, povedal mu jeho svokor, otec diev­
čaťa: „Hľa, deň sa už schýlil. Zvečerieva s?d
Prenocujže tu! Hľa, deň je u konca! Zostaň
tu a zabav sa! Zajtra včasráno vstanete, vydá­
te sa na cestu a dostaneš sa do svojho stanú."
Ale muž už nechcel zostať na noc, lež vst.il *
10
a odišiel. Tak sa dostal až do blízkosti Jebuza,
to jest Jeruzalema. So sebou mal dva osedlané
osly. Jeho vedľajšia manželka bola tiež pri
ňom.
Prijatie levitu v Gabae. — Keď boli 11 *
Žena levitu sa tu nazýva „dievča“ vzhľadom 3
na jej živnosť. — Vzal sl dva osly, lebo na jed­
nom z nich sl chcel priviesť manželku domov. —
Svokor sa tešil z príchodu zaťovho, ako sa raduje
každý z nejakej návštevy. Alebo aj preto sa zara­
doval, že nebude musieť vracať manželovi snubné.
(Ex 22, 17).
Ustavičné zdržiavanie hosťa a ponúkanie k jed- 4—9
lu je tu tak opísané, ako káže orientálna slušnosť.
Ráno odrádza od cesty, lebo v slnečnom úpale
nie jc pohodlné cestovanie a večer zas radi cestu
odložiť na ráno, aby nemuseli znášať nočný chlad.
Najlepšie vraj je Isť včasráno, dokiaľ slnko veľmi
nepáli. — K slovám „vyšiel mu ... v ústrety" (v. 3)
dodáva Vg na začiatku v. 4: „a objal ho.“ —
Miesto „Posilni sa ešte kúskom chleba!" má Vg:
„Ochutnaj najprv trošku chleba a posilni si ža­
lúdok!"
Miesto „osedlaných'’ má Vg: „zaťažených", 1. J. 10
bremenami. — Z Betlehema do Jeruzalema »Jebuz
— pomenovanie toto so stalo asi podľa obyvateľov
mesta: Jebuzejci) sú 2 hod. cesty. — Levita sa
Miesto „prenocujme v ňom“ má Vg: „zostaňme 11—14
v ňom". (Obdobne vo v. 0.) Gabaa (Gib'á), dnes
Telí cl-Fúl, Joz 18, 28. — Rama, dnes er-Rá'm,
Joz 18, 25. Obidve mestá sú asi na 8 krn vzdialená
na sever od Jeruzalema a 2’/^ km od seba. —
V Palestíne je súmrak kratší než u nás; po západe
slnka čoskoro nastáva noc.
 Kniha Sudcov 19—20
12 v ňom!” ' Ale jeho pán mu odvetil: „Neuchýli-
me sa ta — do m?sla cudzincov, klori nie sú
za synov Izraelových — ale pôjdeme ďalej až
15 do Gabjy." | Potom povedal svojmu sluhovi:
„Poď, zájdeme si do niektorej dediny a pre­
li nocujeme či už v Gabae alebo v Ráme. | A ube­
rali sa svojou cestou ďalej. Pri Gabae, ktorá
•15 patri Benjamínovi, zapadlo im slnko. | Ta te­
da odbočili z cesty, aby si zašli na noc do Ga-
bay. Keď však vošiel a zložil sa na mestskom
námestí, nebolo nikoho, kto by ich bol prijal
do domu na nocľah.
1G Tu hľa, zvečera prichádzal starec z poľa, zo
svojej práce. Muž ten pochádzal z efraimsl ého
pohoria a v Gabae sa zdržoval akoby cudzí.
Miestni obyvatelia však boli Benjaminovci.
•;ľ i Ako tak pozdvihol oči, zazrel na mestskom
námestí pocestného. A starec sa ho opýtal:
•13 „Kde ideš? Odkiaľ prichádzaš?” | Odpovedal
mu: „Cestujeme z Betlehema Júdovho až do
zadných končín eľraimského pohoria. Odtiaľ
sem. Bol som išiel do Betlehema Júdovho a
zasa sa uberám do domu Pánovho. Niet tu však
•19 nikoho, kto by ma prijal do domu. | Máme sla­
mu a obrok pre svojho osla, aj chlieb a víno
pre mňa, pre tvoju služobnicu a pre sluhu, kto­
rý je s tvojím služobníkom. Vôbec nič nám
20 nechýba." I Tu povedal starec: „Pokoj buď s te­
bou! Ak by ti. aj niečo chýbalo, to už bude
moja starosť. Na námestí predsa nemôžeš no-
•21 covať!” | Potom ho uviedol do svojho domu a.
nakŕmil osly. Keď si umyli nohy, jedli a pili.
■22 Hanobné čin. — Keď už boli v dobrej ná­
lade, tu hľa, mužovia z mesta, zlosynovia, ob­
stali dom a ustavične tĺkli na bránu. Vyvolá­
vali na starca, pána domu: „Vyveď muža, ktorý
prišiel do tvojho domu! Chceme s nim obcovať!”
•21 | tq vyšiel k nim muž, pán domu, a vravel im:
■3 „Na mestskom námastí“, t. j. na širokej ulici,
kde sa sústreďoval život obyvateľstva, tak že kaž­
dý ich mohol vidieť a ponúknuť im pohostinstvo.
Nedostatok pohostinstva bol nielen zlým známe-
nim. ale aj hanbou pre celé mesto, keď sa musel
nocoslný zlož.ť na noc len na ulici.
’7 Vg: „zazrel človeka so svojou batožinkou na
ulici mesta ..."
„Do domu Pánovho'
* treba Čítať podľa LXX:
..do svojho domu”, t. j. domov. Ci sa chcel staviť
Uvilo na spiatočnej ceste vo svätyni, ktorú bola
v Betele íalcbo v Sile)?
19 „Tvoja služobnica" a „tvoj služobník" sú zdvo-
r lostné výrazy. „Vôbec nič nám nechýba" a Vg
dodáva: „iba prístrešie".
21 Porov. Gn 13, 4; 24. 32.
22 Vg; „Keď hodovali a po namáhavej ceste po-
• Iňova’i Ic’á pokrmom a nápojom, prišli mužovia
onoho mesta, synovia Bolialovi, to jest bez jarm%
obkľúčili dom starco, začali tĺcť na dvere..." —
Hebr.: „beňo bclijja‘al * prekladá leda Vg: „sýro­
via Befialovi" a pridáva vysvetlivku: „to jest bez
iurma", čiže bezuzdní ľudia. Táto vysvetlivka Vg
]: íaloJným výkladom rabínskym. Hebr, „belijja'al”
znamená a'ú: čert, diabol; teda „synova Belialovi”
— zlosynovia, ničomníci, pekelníci. — „Chceme
ho poznaí“ (Vg: „zneužiť“), t. j. pohlavne s ním
obcovať. Hriech Ben Jaminovcov bola sodom’.a, pro
liprrodzená pohlavná rozkoš. Porov. Gn. 19, 4—3.
23 n. Mtoo „Tie znásilnite a urobte s nimi..." má
Vg: „Tie ponížte a ukojte svoje chúťky. Len o to
vás pros.m, aby ste sa nedopustili takého zločinu
। „Nie, bratia moji! Nerobte nič zlého, keď pri-
' šiel ten človek do môjho domu! Nedopustíte
sa predsa takej hanebnosti! | Mám však dcé- 24
I ru, pannu, a on zas vedľajšiu ženu. Môžem
i vám ich vyviesť. Tie znásilnite a urobte s nimi,
ako sa vám ľúbi. Ale na tomto mužovi sa ne­
dopustite takej hanebnosti!” | Keďže mužovia 25'
ani len vypočuť ho nechceli, vzal muž svoju
vedľajšiu manželku a vyviedol im ju na ulicu
von. Zneužívali ju a ukájali si na nej svoje
chúťky po celú noc až do rána. Prepustili ju
až pr: východe zorničky.
Nad ránom sa žena pokúšala vojsť, ale kles- 2ß
la pred dvermi domu muža, u ktorého bol jej
; pán, a zostala tam až do rozvidnenia.
Rár.o jej pán vstal, o‘.voril dvere domu a keď 27'
j vyšiel, aby sa vydal na cestu, hľa, jeho ved-
! ľajšia žena ležala predo dvermi domu s rukami
j na prahu! | A volal na ňu: „Vstaň! Pôjdeme!"
i Ale nikto mu neodpovedal. Tu vzal ju na osla.
। A muž vstal a pobral sa do svojho bydliska..
j 1 Keď prišiel do svojho domu, vzal nôž, ucho- 29'
' pil svoju vedľajšiu ženu, rozsekal úd za údom
na dvanásť kusov a rozposlal ich po celom úze- -
, mi Izraelovom. | Každý, kto to videl, hovoril:
„Také niečo sa ešte nestalo, ani nebolo vídať
odo dňa, keď vyšli synovia Izraelovi zo zeme
Egypťanov, až podnes. Premýšľajte o tom, po­
raďte a vravte!"
j Potrestanie Benjaminovcov, 20, 1—48.
Í' Porada Izraelitov v Masfe. — Tu 20'
vyliahli všetci Izraeliti od Dana až po Bersa-
| proti prírode na mužovi“ (v. 24) — Starec, ako
i hostiteľ, mal povinnosť hájiť všetkých svojich
! hostí proti bezpráviu, teda nielen muža, ale aj
| jeho manželku. Zdá sa, žc ponuka lovcovej ženy
| jn glosa Bol tam predsa xištc levitov sluha. Alebo
; chcel znemožniť hriech proti prírode, sodomiu, aj
i za cenu obetovania svojej dcéry a čiastočne i hos-
! titeľských povinnosti? V podobnom postavení bol
1 kedysi Lot (Gn 19, 8).
Levita („muž“) obetoval svoju vedľajšiu ženu, 25
aby znemožnil hriech proti prírode a tiež aby za-
; chránil aj seba. Azda chcel tak zachrániť hos‘i-
í telovú dcéru.
1 poznámka: „s rukami (Vg dodáva: „roztiahnutý- 27
mi") na prahu" nasvedčuje, že ešte v posledných
chvíľach smrteľného zápasu sa pokú-ala dostať
k dverám a zavolať o pomoc.
Vg: „V domnienke, že len odpočíva, volal na 28
ňu: -Vstaň, pôjdeme!
* Keď nič neodpovedala, po­
znal, žc je mŕtva, a vzal ju, položil na osla a vrá­
til sa do svojho domu". — Ponáhľal sa „do svoj­
ho bydliska", aby ešte aj sám neprišiel o život
(porov. 20, 5). „Zlosynovia", ktorí sa dopustili ta­
kej neslýchanej hanebností, iste by sa boli radi
pozbavili muža, ktorý ich raz môže obviňovať z ná.
silného cudzoložstva a žiadať ich potrestanie.
„Mŕtve telo manželky 1 s kosľaml" (ako hovorí 29
Vg) rozsekal nožom (Vg má: „mečom“) na 12 ku­
sov vzhľadom na 12 kmeňov Izraelových, aby sa
tak o zločine dozvedel všetok Izrael a žiadal po-
IresIaC vrahov.
Miesto „Premýšľajte o tom ..." má Vg: „Podaj- 30
■ te úsudok a uzneste sa, čo Ircbo robiť", t. j. aby
i sa už nikdy také n’ečo nestalo.
- „Zhromaždili sa ako jeden muž“ (t. J. jcdnoiny- 1 n.
seľne), aby súdili zločin podľa právo, Nm 15, 33.
 Kn'.ha Sudcov 20
bu, ako aj zem Galaád a zástup sa zhromaždil
2 ako jeden muž k Pánovi do Masfy. | Vodcovia
všetkého ľudu, všetkých izraelských kmeňov,
dostavili sa na zhromaždenie ľudu Božieho,
štyristotisíc pešiakov vyzbrojených mečom.
*5 Benjamfnovci sa dopočuli, že Izraeliti vy­
tiahli do Masfy.
Izraeliti sa pýtali: „Povedzte len, ako sa stal
-1 tento zločin?" | A levita, manžel zavraždenej
ženy, odpovedal takto: „So svojou vedľajšou
manželkou prišiel som do Gabay Benjamíno­
*5 vej, aby som (tam) prenocoval. | Obyvatelia
Gabay však povstali proti mne. V noci obstali
kvôli mne dom. Mňa chceli zabiť a moju vedľaj­
*6 šiu manželku tak znásilnili, že zomrela. | Ucho­
pil som svoju vedľajšiu manželku, rozsekal som
ju a rozoslal som ju po celom území dedičného
údelu Izraelovho, pretože sa dopustili ohavné­
7 ho zločinu v Izraelovi. | Hľa, ste tu predsa
všetci, synovia Izraelovi!Poraďte sa,rozhodnite
'8 tu!” | Nato povstal všetok ľud ako jeden muž
a volal: „Nikto z nás nepôjde do svojho stanú.
Nikto z nás sa neodoberie do svojho domu.
9 | Teraz však takto to urobíme s Gabaou: „S ló­
'10 som (vytiahneme) proti nej. | Zo všetkých
kmeňov Izraelových vezmeme po desať mužov
zo sto, po sto z tisíc a po tisíc z desaťtisíc, ahy
priniesli ľudu potravu. Po ich návrate urobí­
me Gabae Benjamínovej, ako si zasluhuje po­
dľa celej ohavnosti, ktorá sa stala v Izraelovi."
11 | A všetci Izraeliti sa zhromaždili k mestu ako
jeden muž, ako spojenec.
Porov. Joz 20, 0. — „Od Dona oz po Bersabu“
(Dan a Bersabe, najsevernejší a najjužnejší bod
Palestíny), teda celé Predjordánsko. Pridala sa aj
„zem Galaád“, Zajordánsko. — Masfa (Mispa),
7 km severozápadne od Jeruzalema v území Ben * do večera a opýtali sa Pána: „Máme ešte raz
jamínovom. — „k Pánovi“, buď tam bola zriade­
ná svätyňa alebo aspoň sa tam konala bohoslužba
k úcte Jahveho. Nemusela tam ■ byt nutne prene *
sená archu úmluvy z Botela (zo Bilo?). Porov, v. 26.
3 n. Pri súdnom vyšetrovaní sa mohol ktokoľvek prl-
hlásit k svedeckej výpovedi, lebo výzva bola daná
všetkým prítomným. Podľa Vg bol súdne vypo­
čutý len žalobca: „Keď sa spýtali levitu, muža
zabitej ženy, ako sa stal tak veľký zločin, odpo­
vedal: »Prišiel som... so ženou q uchýlil som sa
tam«“ (t. j. „aby som tam prenocoval“). Iste boli
povolaní aj vinníci — Gabaončania a Benjamínov
* dobne ako Nm 1, 26. Číslice nie sú presne zacho­
cl — ale sa nedostavili k súdu.
5 „Chceli ma zubiť' — sa neuvádza v 19, 22, ale
keby sa bo! raz dostal do rúk chlipníkov, bol by býval
tak pochodil ako jeho manželka. V každom prípa­
de, čl už by Im bol odporoval alebo sa vydal na
pospas ich chúťkam, bol by skončil smrťou. — Vý * hádzali s takou istotou, že í vlas zasiahli, bez
raz „znásilnili" rozvádza Vg: „neuveriteľnou, šia­
lenou chlipnostou trýznili, až nakoniec zomrela“.
ô n. Vg: „... pretože nikdy sa nestala tak veľká ne­
šľachetnosť a tak veľká ohavnosť v Izraelovi“. —
„rozhodnite tuná", t. j. pred svätyňou, „čo máte
robiť". (Vg)
e n. Niektorí z Izraelitov už boli osadení natrvalo,
bývali v „domoch“; Inl ešte žili ako polokočovníci,
bývali v „slonoch“. — „vytiahneme“ (v. 9) podľa
LXX.
hJ n. Miesto „aby priniesli ľudu potravu...“ prckla-
dá Vg: „aby znášali vojsku potraviny, aby sme
mohli bojovať proti Gabae Benjamínovej a odpla­
tiť Jej za zločin, čo zasluhuje." — „ako jeden
muž, oko spojenec“, t. j. jednomyseľne a svorne.
Benjamínovci sa chystajú na boj.
I — A izraelské kmene vyslali mužov k celému 12"
| kmeňu Benjamínovmu s odkazom: „Aký je to
zločin, ktorý sa stal u vás? , Teraz však vydaj- 15
I te tých mužov, zlosynov Gabay, aby sme ich
usmrtili a odstránili zlo z Izraela." Ale Ben-
, jamínovci nič nedali na výzvu svojich bratov
' izraelitov, | lež zišli sa Benjamínovci z mies1. 11
; do Gabay, aby vytiahli do boja proti synom
Izraelovým. | Benjamínovcov, a to iba z miest, 1.5-
bolo toho dňa napočítané dvadsaťšesťtisic mu­
žov vyzbrojených mečom, okrem obyvateľov
Gabay, z ktorých bolo napočítané sedemsto
j vybraných mužov. ( Medzi všetkými týmito
ľuďmi bolo sedemsto vybraných mužov ľavo-
rukých. Títo všetci hádzali kameňom až na­
vlas bezchybne, i A izraelského mužstva, okrem
Benjamínovcov, bolo napočítané štyristotisíc
mužov vyzbrojených mečom. Boli to všetko
udatní bojovníci.
. Nato povstali, vyliahli do Betela a dopytovali
sa Boha. Izraeliti sa pýtali: „Kto z nás mó
najprv vytiahnuť do boja proti Benjamínov-
com?" A Pán odpovedal: „Júda najsamprv1"
Benjamínovci víťazia nad Izra­
elitmi. — Ráno Izraeliti vstali a utáborili sa 19
pred Gabaou. | Izraeliti teda vytiahli do boja 25
proti Benjaminovcom. A izraelské mužstvo za
ujalo bojové postavenie pred Gabaou. I V tom 2!
však vyrazili Benjamínovci z Gabay a toho
dňa položili na zem dvadsaťdvatisíc mužov
j z izraelitov.
I Ale izraelské mužstvo sa vzmužilo a ešte raz 22
*
zaujalo bojové postavenie na tom mieste, kce
sa bolo zriaďovalo v prvý deň. | Keď teda vy­ 23
tiahli Izraeliti, najprv plakali pred Pánom už
vytiahnuť do boja proti Benjaminovcom, na­
šim bratom?" A Pán odpovedal: „Vytiahnite
proti nim!” | A na druhý deň aj zaútočili Izra­ 24
*
eliti na Benjamínovcov. | Lenže druhého dňa
Hoci pravými vinníkmi boli len GabaonČanla, 12—14
predsa volajú na zodpovednosť celý kmeň Benja­
mínov. Robia tak podľa vtedajšieho názoru o ko-
i lektívnej zodpovednosti. Porov. 15, 3. 6.
Sčítanie mužstva sa dialo pri prehliadke, po­ IZ n.
vané; LXX a Vg má: 25.000, vatikánsky grécky
rukopis: 23,000, Joz. Flavius (Starožit. V. 2, 10):
25.600. — O ľovorukom Bcnjaminovcovi (Aod) Viď
3, 15. — „Títo všetci hádzali kameňom až navlas
bezchybne“ rozvádza Vg: ‚‚A kamene z prakov
toho žeby sa bol hodený kameň odchýlil či už na
jednu alebo druhú stranu."
Išli do Botela (Vg: „do domu Božieho, to je do 18
Silo"), kde bol — ako sa hovorí vo v. 20 — veľ-
kňaz a kde bola pravdepodobne aj archa úmluvy.
— Miesto „Júda najsamprv!“ má Vg: „Júda buď
vaším vodcom!"
Miesto „vzmužilo sa" má Vg: „dôverujúc sile
I počtu“. — V. 23 potri Časove pred v. 22. Do Bc-
í tela (asi no 4 hod. cesty od Gabay severne) išli
j len zástupcovia ľudu. Plakali v tom povedomí, že
i sami sl zavinili porážku nejakým previnením.
1 Prvého dňa zaútočili Benjamínovci (v. 21) a na
druhý deň zos Izraeliti zahájili ofenzívu. Po obi
*
dva dní stratili Izraeliti 40.000 mužov, t. j. 10%
 272 Kniha Sudcov 20

vyrazili proli nim Benjamínovej z Gabav a l Izraela. Nastal tuhý' boj. Tamtí však netušili,
položili na zem z Izraelitov ešte osemnásťti- že ich zastihla pohroma.
sie mužov, všetko to vyzbrojených mečom. Pán porazil Bcnjaminovcov pomocou Izra- *
35
Izraeliti žiadajú radu od Pána.— elilov. Toho dňa pobili Izraeliti z Benjamínov-
*26 Tu vytiahli všetci Izraeliti, všetok lud, a prišli cov dvadsaťpiiťtisic jednosto mužov, všetko ic
do Belela. Plakali a zostali tam pred Pánom vyzbrojených mečom.
a postili sa toho dňa až do večera. Obetovali
Porážka Benjamínovcov. — Teraz 36’
“27 Pánovi zápalné a pokojné obety. | Potom sa Benjarr|ínovci videli, že sú porazení. — Izra­
pýtali Izraeliti Pána — v tých dňoch tam totiž eliti totiž ustupovali pred Benjamínovcami, le­
28 bola archa úmluvy Pánovej, ja Finés, syn Elea­ bo sa spoliehali na zálohu, ktorú boli postaví li
zara, syna Áronovho, konal službu pred ňou
proti Gabae. | Záloha však náhle vyrazila pro- 37’
v tých dňoch — dopytovali sa totiž: „Máme
ti Gabae. A záloha aj vnikla a pobila ce!'-
ešte raz vytiahnuť do boja proti Benjamínov-
mesto ostrím meča. | Izraeliti sa boli totiž uzho- 38’
coni. našim bratom? Alebo sa máme toho ।
vorili so záložníkmi, aby nechali vystúpiť
vzdať?" A Pán odpovedal: „Vytiahnite! Lebo
z mesta chumáč dymu. | Keď sa zrazu Izraeliti 39’
zajtra ich vydám do vašej ruky." v boji obzreli — práve začali Benjaminovci
“29 Izraeliti ako víťazi. — Nato položili niektorých z Izraelitov zabíjať, asi tridsať mu­
30 Izraeliti ľudi do zálohy okolo Gabay. | Na tretí žov, v tej domnienke, že sú tito od nich pora­
deň teda vytiahli Izraeliti proti Benjamínov- | zení ako v prvom boji — | začal už z mes:a 40
ccm a zriadili sa ako predošlé razy do bojo­ vystupovať chumáč dymu. Obzreli sa Benjami­
“31 vého postavenia proti Gabae. i Benjaminovci novci, a hľa, už celé mesto bolo zachvátené
vyrazili oproti Tudu. dali sa odrezať od mesta : nebotyčnými plameňmi! | Tu sa Izraeliti obri- 41
a začali — ako predošlé razy — zabíjať niekto­ tili, ale Benjaminovci sa preľakali, lebo vide­
rých z Tudu, asi tridsať mužov z Izraelitov, na li, že ich zastihla pohroma. | A dali sa na útek 42
cestách, z ktorých jedna stúpala do Betela a I pred Izraelitmi smerom na púšť. Ale boj ich
52 druhá cez pole do Gabay. | Benjaminovci sa I aj tak zasiahol. Ti, ktori došli z mesta, sekali
domnievali: „Sú porazení od nás ako po prvý '
raz." izraeliti sa však dohovorili: „Dáme sa 1 „vyzývalo obyvateľov mesta na boj. A nastal tubý
na útek, aby sme ich vylákali od mesta na ! boj proti Benjaminovcom, ktorí netušili, že im
•33 cesty." i Všetci Izraeliti teda povstali zo svd- I nastáva pohroma zo všetkých strán.“ Benjaminovci
sú bití zo všetkých strán. Na severe a na východe
jich stanovišť a zriadili sa pri Báltamare. Izra- j mesta bojujú proti nim izraelské vojská, ktoré
elská záloha zas vyrazila zo svojho stanovíš- i zdanlivo ustupovali a teraz od chrbta na nich útoč!
“34 ťa, západne od Gabay. | Tak pritiahlo pred silná záloha, ktorá bojuje aj v samom meste.
Gabau desaťtisíc mužov vybraných z celého I* V. Gabaončanov bolo 700 a ostatných Benjamínov- 35
cov 25.000 (v. 15 n.), teda spolu: 25.700; z toho pad­
svojho mužstva. — „vyrazili proti nim" a „zúrili ■ lo 25.100 mužov. Zoslalo ich po boji C00 (v. 47).
medzi nimi takým vraždením (dodáva Vg), že po- | V. Ma pokračuje až vo v. 47. Od v. 3Gb až po 30
lozili..." i 46 jc vclká vložka, ktorá podrobnejšie popisuje
26 Do Belela (Vg: „do domu Božieho“) išli až po | vyššie spomenutú porážku Benjamínovcov. — Vg:
druhej porážke, „všetok lud“ (Vg nemá), ktorý j „Keď Benjaminovci videli, že podliehajú, dali sa
totiž nebojoval. — Vg: „sedeli a plakali pred Pá- । na útek. Keď to spozorovali Izraeliti, dali im mies­
nom a postili sa...“ — „Zápalné obety“ mail vý- I to k úteku, aby sa dostali k pripraveným zálohám,
znám zmierny; „pokojné obety" boli zaa obetami | ktoré postavili povedia mesta.“
prosby — prosili o víťazstvo. . Vg: „Títo náhle vyrazili z úkrytov — a keď 37
27 n. V. 27a. ktorý Vg zakončuje: „Pýtali sa“ Izraeliti | Benjamín utekal pred tými, ktorí ho bili — vošli
Pána „na svoj stav.“ má svoje pokračovanie až , do mesta a pobili ho ostrím meča.“ — Porov, v.
v 23b: „Máme ešte raz . . ." Vložka medzi v. 27a । 33b. Tak bolí pobití Benjaminovci, ktorí mali chrá­
23b. ako historická poznámka spisovateľa, _ pouka- j niť mesto.
žuje že vypravovaná udalosť sa stala krátko po 1
smrti Jozueho, lebo ešte žil veľkňaz Finés, vnuk Vg: „Izraeliti sa boli s tými, ktorých postavili 38
4ronov, súčasník Jozueho (Ex C, 52; km 25, 7). do záloh, dohovorili, aby na znak toho, žc zaujali
Porov, tiež Joz 22. 13; 24, 33. V tom čase bola ar­ mesto, podložili oheň a tak dymom vystupujúcim
cha zmluvy v Betele a Fines „konal službu pred I do výšky ukázali, žc je mesto zaujaté.“ — Porov.
ňou" (Vg: „bol predstaveným domu"), t. J. bol Joz 8, 20.
veľkňazom. Porov, v. 31—33. — Oheň nakoniec zachvátil cc- 35—12
20 n- Zálohy boli ukryté na severnej (v. 31) a západ- ' lé mesto (v. 40). — „púšť“ (v. 42), t. j: Betavcn,
nej strane (v. 33) mesta. I východne od Gabay. — Vg: „(39) Keď to spozoro-
31 Izraeliti len predstierali svoj ústup, a to podľa 1 valí Izraeliti, ktorí boli v samom boji — Benja­
vopred dohovoreného plánu. Utekali po cestách mínovej sa totiž domnievali, že utekajú, tým ohni-
na sever (cesta z Gabay „do Botela“) a na východ vejšic sa ich dali prenasledovať a zabili z ich voj­
(cesta, ktorá vystupovala z jordánskej kotliny „do , ska tridsať mužov — (40) keď videli vystupovať
Gabay ). , z mosta štíp dymu, a keď Benjamín sa tiež obzrel
33 Vg: „Aj zálohy, ktoré boli okolo mesta, začali : a videl, že meslo jc zaujaté, že plamene šľahajú
sa pomaly ukazovať (v. 33) a od západnej strany I do výšky: (41) lu tí, ktorí sa prv pretvarovali, že
mesta postupovať (v. 34).“ — Pri predstieranom I utekajú, obrátili sa a silnejšie odpierali. Keď to
úbtupe opustili Izraeliti tie pozície, ktoré mail pred videli Benjaminovci, dali sa na útek (42) □ pustili
bojom (v. 30). Ustupovali až po Báltamar, kde sa I sa smerom na púšť. Ale oj tam ich prenasledovali
znovu zo.šikovall (Báltamar, niekde severne od I nepriatelia, ba aj tí, ktorí podpálili mesto, ich na­
Gabay). i padli.“ „Boj“, t. j. bojujúce vojsko. — Pomocou
34 Vg: „Iných desaťtisíc mužov z celého Izraela“ 1 zálohy, ktorá bola podpálila mesto, zovreli Izra­
(t. j. izraelská záloha na západnej strane mesta) | eliti Benjamínovcov z dvoch strán.

•43 ich v strede. ; A obkľúčili Benjamínovcov, rre-
nasledovali ich a bili ich na východe až po sa­
44 mú Gabau. | Pritom padlo z Benjamínovcov
osemnásťtisíc mužov, všetko to udatných mu­
45 žov. | Zasa sa obrátili a utekali na púšť, ku
skale Remon. A na cestách napaberkovali ešte
päťtisíc mužov. Prenasledovali ich ďalej až
po Gidom a zabili z nich dvetisíc mužov.
46 | Všetkých padlých Benjamínovcov bolo toho
dňa dvadsaťpäťtisíc mužov, všetko to vyzbro­
jených mečom a udatných mužov.
47 Na púšť, ku skale Remon, podarilo sa utiecť
iba šesťsto mužom. A zostali na skale Remon
štyri mesiace.
•48 Izraeliti sa potom vrátili k Benjaminovcom
a pobili ich ostrím meča od mužov až po doby­
tok, vôbec všetko, čo sa v mestách vyskytlo.
Tiež všetky mestá, ktoré sa našli, vypálili
ohňom.
Starosť o Benjamínovcov, 21, 1—25.
*21 Žiaľ Izraelitov. — Izraeliti boli zložili
v Masfe takúto prísahu: „Nikto z nás nedá
svoju dcéru Benjamínovcovi za manželku.”
Tu prišiel ľud do Betela. A zdržali sa tam
"2
pred Pánom až do večera. I pozdvihli svoje
3 hlasy, začali hlasito plakať | a hovorili: „Prečo,
Pane, Bože Izraelov, stalo sa to v Izraelovi, že
dnes chýba z Izraela jeden kmeň?”
*4 Druhého dňa vstali ľudia včasráno, vystavili
tam oltár a obetovali zápalné a pokojné obe­
5 ty. I A synovia Izraelovi sa pýtali: „Kto zo
všetkých kmeňov Izraelových sa nedostavil
na zhromaždenie k Pánovi?” Pod slávnostnou
prísahou sa totiž pohrozilo každému, kto by sa
nedostavil k Pánovi do Masfy: „Smrťou bude
potrestaný!"
43—16 Porov, v. 35. 42. — Tí, ktorých pobili no ces­
tách pri úteku (2.000 a 5.000 vo v. 45), boli len ako
by „paberky“ oproti „ovociu“ spomenutému vo v.
44 (18.000 padlých mužov). Podobný obraz viď 0, 2.
Celkový počet padlých sa udáva vo v. 46 na 25.000
mužov; vo v. 35 ale 25.100 mužov. Rozdiel (100 mu­
žov) sa vysvetli tým, že sú to všetko len zaokrúh­
lené ‚ísla. — Skala „Remon“ dnes Rammon,
5 km východne od Betela. — Miesto Gidon (Gide-
om) je neznáme.
48 Nakoniec sa obrátili Izraeliti proti ostatným
Benjaminovcom. ktorí sa nezúčastnili boja. Na
týchto vykonali kliatbu („chérem“), ako kedysi na
kanaánskych mestách (Dt 2, 34; 3, 6; Joz G, 17 nn).
1 O tejto prísahe sa v hl. 20 nehovorí. Hrozil zá­
nik celému kmeňu, lebo pozostalí Benjamínove!
(600 mužov, 20, 41) sl nemohli brat manželky ani
z Kanaánčanov (Dt 7, 3), a teraz ani z Izraelitov.
2 n. Miesto . do Betela. A zdržali sa . . má Vg:
„k domu Božiemu do Silo a sedeli pred ním...“.
— Kedysi tam plakali nad svojou vlastnou poráž-
kou, ktorú 1m pripravili Benjaminovci (20, 26), te­
raz zas oplakávajú porážku a skazu Benjamínov­
cov.
4 n. V Betele bola archa 1 veľkňaz (20, 27); teda bol
tam aj oltár, ktorý nebolo treba „vystavať“, ale
asi len opraviť. — Miesto „nedostavil sa na zhro­
maždenie k Pánovi?“ má Vg: „nctiahol vo vojsku
Pánovom?“.
is sz
273
> Žialili teda Izraeliti za svojím bratom Ben- 6*
i jamínom a vraveli: „Odrezaný je teraz jeden
kmeň z Izraela. | Ako len zaopatríme manžel­ 7"
ky tým pozostalým? Veď sme sa zaprisahali
I na Pána, že im nijaké z našich dcér nedáme
i za manželky.”
Manželky z Jábesa.— Pýtali sa teda: 6
I „Nie je niektorý z izraelských kmeňov, ktorý
by sa nebol dostavil k Pánovi do Masfy?”
A hľa, nikto neprišiel do tábora z Jábesa Ga­
laádskeho na zhromaždenie. | Urobila sa totiž 9'
1 prehliadka ľudu, a hľa, nikto tam nebol z oby­
vateľov Jábesa Galaádskeho. | Nato zhromaž­ 10'
dený zástup poslal tam dvanásťtisíc mužov
z chrabrých oddielov a dal im tento rozkaz:
„Choďte a pobite ostrím meča obyvateľov Já­
besa Galaádskeho, tiež ženy a deti! | Takto si 11
( budete pri tom počínať: Vykonáte kliatbu na
1 každom mužovi, ako aj na každej žene, ktorá
| už patrila mužovi. 1 Medzi obyvateľmi Jábesa 12
• Galaádskeho nájdete štyristo panenských diev-
I čat, ktoré ešte nikdy nepatrili mužovi. Tieto
j privediete do tábora (v Sile v zemi Kanaán).” -
A všetok zhromaždený zástup odkázal po pos­ i:
loch Benjaminovcom, ktorí sa zdržovali na
skale Remon, že si želá s nimi pokoj.
Potom sa už vrátili Benjaminovci. Dali im
14-
manželky, ktoré zostali nažive zo žien Jábesa
Galaádskeho. Ale nevystačovali pre nich.
Únos manželiek zo Sila. — Ľudu však 15"
t bolo ľúto Benjamínovcov, pretože Pán urobil
trhlinu v kmeňoch Izraelových. | A starší zo 16
zástupu sa pýtali: „Ako zaopatrime manželky
tým ostatným? Lebo ženy z Benjamína zahy­
nuli.” | Vraveli: „Pozostalým Benjaminovcom 17-
V obraznej reči z Jakuba vypučalo 12 ratolesti 6
(12 kmeňov), z ktorých jedna (kmeň Benjamínov)
je teraz odrezaná.
Vg: „Odkiaľ sl vezmú manželky? Veď všetci .7 n.
sme sa spoločne zaprisahali, žc im svoje dcéry ne­
dáme“. Izraeliti hľadajú východisko, ako zachrániť
kmeň Benjamínov, čiže ako im zaopatriť manželky.
A východisko z núdze sa našlo. Prísaha viaže len
tých, ktorí boli prítomní na zhromaždení ľudu
v Masle, t. j. ktorí sa zaprisahali. Treba už len
zistiť, kto z Izraelitov tam nebol. Preto aj tie
otázky vo v. 5. B. — Jábes Galaádsky, v Zajor-
dánsku oproti Beisanu; porov. 1 Sam 11. — „do­
stavil k Pánovi“ viď pozn. k v. 4.
Vg: „Tiež vtedy, keď boli v Silo, nikto z nich 9
tam nebol zistený.“ Miesto „Silo“ má byť: Bele),
lebo tam boli zhromaždení (v. 2).
Vg spomína len 10.000 mužov (v. 10). — „vy­ 10-•13
konáte kliatbu“, t. j. zabijete; bol to náboženský
trest (v. 5). Porov. Nm 31, 4. 17 n. — „v Silo
v zemí Kanaán“ je asi neskoršia glosa; lebo me­
dzitým bola archa prenesená z Betela do Silo? —
Ľud sl „želá s nimi (t. j. s pozostalými Benjamí-
novcaml) pokoj“ — ponuka mieru, čoho najlepším
dôkazom bolo odovzdanie 400 panien.
Miesto „Ale nevystačovali pre nich“ má Vg: 14
„Iných však nenašli, ktoré by im dali podobným
spôsobom.“ — Benjamínovcov zoslalo 600 a zatiaľ
im zaobstarali z Jábesa len 400 manželiek.
Miesto . pretože Pán urobil trhlinu v kme­ 15 n
ňoch Izraelových“ má Vg: „... že bol vybitý jedon
kmeň z Izraela.“ — „Ostatní“ (v. 16) sú tí 200
Benjaminovci, ktorí ešte nedostali manželky.
Dedičný údel Benjamínovcov sa nesmie rozde­ 17
liť medzi ostatné kmene, ale musí navždy zoslať
 274 Kniha Sudcov 21

zostane ich dedičný údel. Ani jeden kmeň ne- ■ via alebo bratia, povieme im: 'Láskave nám
18 smie byť vyhubený z Izraela. | My im však ne- | ich darujte, veď nik nedostal z nich ženu v bo­
môžeme dať manželky z našich dcér. Synovia ji. A predsa vy ste im ich nedali. Inakšie boli
Izraelovi sa predsa zaprisahali: .Zlorečený buď, । by ste sa dopustili hriechu.
* ”
kto dá ženu Benjaminovcovi!-" A Benjamínovci aj tak urobili. Vzali si toľ- 23
'19 Vraveli: „Hľa, každoročne býva slávnosť Pá- | ko manželiek z tanečníc, ktoré ulúpili, koľko
nová v Sile” (ktoré leží severne od Betela, vý- ! ich bolo. Potom sa vrátili do svojho dedičné­
chodne od cesty vedúcej z Betela do Sichema I ho údelu. Postavili si mestá a osadili sa
20 a južne od Lebony). ' A prikázali Benjamínov- i v nich. | Tiež Izraeliti sa vrátili odtiaľ toho 24
com: „Choďte a ukryte sa vo vinohradoch! | času, každý k svojmu kmeňu a k svojmu rodu.
21 Potom dávajte pozor! A keď zbadáte, že šilske Každý sa pobral odtiaľ do svojho dedičného
dcéry vychádzajú k chórovodom, vyjdite z vi- I údelu.
nohradov a uneste si každý manželku z dcér I V tých dňoch nebolo kráľa v Izraelovi. Každý 25
šilskych. Potom sa odoberie do zeme Benjami- i robil, co sa mu ľúbilo.
•22 novej. Keď si prídu k vám sťažovať ich otco- !
je riešenie sporu. Keď darujú Šilčania svoje dcéry
Benjaminovcom. ktori so zachovali na skale Re- starším Izraelovým, neprehrešia sa proti prísahe
mon. Treba im preto zaopatriť manželky, aby úze­ (v. 1), lebo ich nedal! Benjaminovcom. A zas starší,
mie bolo zalúdnené. — Vg: „Veľkou starostlivosťou . keď dajú šilske dcéry Benjaminovcom, tiež sa ne­
a nesmiernou usilovnosťou treba sa nám postarať, | prehrešia, lebo im nedávajú svoje dcéry, ale cu­
aby nebol vyhubený z Izraela jeden kmeň“. dzie. „Ináč by ste sa dopustili hriechu“, t. j. keby
19—21 Silo, dnes Solún, zrúcaniny na 15 km severo- I ste im dali svoje dcéry vy sami. — Vg: „Keď prí­
východne od Betela. — Sichem (8, 31; 9, 1 nn.) se­ du ich otcovia alebo bratia a začnú na vás žalovať
verne od Betela. — Lebona, dnes Lubban, 6 km a vadiť sa, povieme im: 'Zľutujte sa nad nimi,
severozápadne od Solúna (Silo). — „Slávnosť Jah­ lebo ich neuchvátili právom bojovníkov alebo ví­
veho“ (Pánova), niektorý z 3 veľkých sviatkov (Ex ťazov, ale keď vás o ne prosili, nedali ste; vy ste
34, 18 nn) alebo nejaká miestna slávnosť. — O vi­ sa teda prehrešili.«“
nohradoch v blízkosti mesta viď 9, 27; 14, 5. — Ako príbeh začal (19, 1; Vg 18, 31), tak sa aj «
Cesta zo Silo do územia Benjamínovho trvala asi končí. Poslednou poznámkou chce spisovateľ upo­
2 hod. zorniť, že podobné udalosti by sa nemohli stať, ke­
22 Celý verš je upravený podľa LXX. Zaujímavé by mali Izraeliti riadneho kráľa.
 KNIHA RUT
1. Kniha Sudcov má vo svojej dnešnej po­
dobe niektoré dodatky (hl. 17—21). Za podob­
ný, dpes už oddelený dodatok možno pokladať
aj biblický spis, známy pod menom Kniha Rút.
Pravdepodobne i táto rozprava bola súčiastkou
knihy Sudcov a len neskoršie z liturgických
príčin ju oddelili od hlavného spisu, ktorý opi­
suje dejiny Sudcov. Knihu Rút čítavali ľudu na
židovské letné sviatky. Svojím obsahom (žatva
a mlatba obilia) veľmi priliehala k letnému
sviatku, ktorý slávili pri konci žatvy. Preto je
dnes tento spis u Židov zaradený medzi „svä-
topisy“.
2. Knižočka pútavým spôsobom opisuje ro­
dinnú udalosť z doby Sudcov. Moabská žena,
bezdetná vdova po Istom Betlebemčanovi, opu­
stí svoj vlastný rod a kraj a pridá sa k svojej
svokre, aby sa o ňu láskavo starala. V Betle­
heme sa vydá za Bóza, ktorý bol príbuzným jej
predošlému manželovi, a stáva sa pramatkou
kráľa Dávida.
3. Hlavným zámerom spisu je ukázať, aká
šľachetná láska k rodine sa javila už v pred­
koch slávneho kráľa Dávida. Príkladom rodin­
ných čnosti je cudzinka Rút, ktorá sa horlivo
oddáva do služieb svojej ovdovelej svokry. Pri­
náša veľké obete: opustí, svoju vlasť, svoju po­
krvnú rodinu a nádej na nové manželstvo vo
svojej starej vlasti. Preto ju Boh odmeňuje.
Ale práve tak vyniká aj Bóz čnosťami rodin­
ného života.
Za odmenu dostávajú syna, ktorého rod dôj­
de ku kráľovskej hodnosti v Júdsku.
Knižočka podáva čitateľovi mnoho poučného;
také náuky sú: rodinné čnosti Boh odmeňuje,
rod Dávidov už vo svojich predkoch hol šľa­
chetný a podľa toho je aj David bohumilý. Po­
KNIHA RÚT
Rodina Elimelechova sa sťahuje do
•1 Moabska. — V čase, keď úradovali sudco­
via, nastal v krajine hlad. Istý človek sa z júd­
skeho Betlehema vysťahoval, aby ako cudzinec
žil na rovinách Moabska so svojou manželkou
V hebrejskej Biblii tento krátky spis je zora­
dený medzi posvätné poučné spisy (hagiografla).
1 Okolie Betlehema nemá toľko poľnohospodár­
skej pôdy, aby táto sama vedela uživiť a chlebom
zaopatriť svojich obyvateľov. Ak nastalo sucho,
dostavil sa aj hlad. Často sa stalo, žc ľudia z Júd­ južný koniec Mŕtveho mora (Mn 21, 13; Sdc II,
ska odchádzali na roboty za chlebom až za Mŕtve
more do Moabska, aby sl tam zarobili obilie.
Moab jc krajina, ktorá leží východne od Mŕtve. i Časoch
ho mora. Najmä rovina pozdĺž Mŕtveho mora je I cha,'o tak Izraeliti, osadení v Jerichu a na okolí,
podnes veľmi úrodná. Ale pri dobrom obrábaní
žehnania Božieho sa dostane aj pohanom, ak
žijú čnostne Možno, že spisok chce odporúčať
aj poslušnosť voči manželskoprávnym ustano­
veniam Zákona (levitské manželstvo). Záver
spisu podáva rodostrom Dávidovcov od Júdu
(syna Jakubovho) až po kráľa Dávida. Nie je
odôvodnená mienka, že tento spis mal za účel
krotiť rozhorčenosť a mierniť aj prísnosť Ezdrá­
šova ktorá brojila proti sňatkom s cudzinkami
(Ezd. 9, 1 a 10, 1).
4. Knižočka má áj estetickú hodnotu. Dej sa
odohráva na vidieku, v čase žatvy. Rozprava je
dramatická. Sloh je jednoduchý. Dej je hodno­
verný. Dôkazom toho je aj evanjelium (Mt),
ktoré uvádza čiastku rodostromu Ježiša Krista
podľa knihy Rút. Keby bola rozprava iba vy­
myslená, nedá sa nijako predpokladať, žeby
niekto svojvoľne pritiahol cudzinku, moabskú
ženu, teda príslušníčku kmeňa u Židov opo­
vrhnutého, do radu predkov národného kráľa
Dávida. Ešte menej by ju bol postavil za vzor
čnostného života židovským čitateľom, ktorí by
to boli pokladali pre seba za urážlivú vec, keď
by sa mali učiť čnostiam od pohanských žien,
ako by nemali svojich vzácnych predkov.
5. Eudský spisovateľ tejto knižočky je nám
neznámy. Spiš vznikol niečo neskoršie po dobe
Sudcov. Prvá veta spisu (1, 1) svedčí o tom, že
v krajine je už iný poriadok, ako bol predtým.
Zaiste vznikol až po nastolení Dávida, a to asi
pred narodením Šalamúnovým, lebo dá sa pred­
pokladať, že autor bol by pokračoval v rodo­
strome Dávidovom vo výpočte členov rodu Dá­
vidovho. Podľa toho súdime, že ľudský pôvod­
ca spisu Rút bol asi súčasníkom Dávidovým
a tak vznik spisu spadá do prvých rokov vlúdy
Dávidovej. Židovské pramene pokladajú Sa­
muela za jeho pôvodcu.
a dvoma synmi. í Muž sa volal Elimelech, jeho 2
manželka Noemi a jeho dvaja synovia zase
Machlon a Kiljon. Boli to Efratejci z júdskeho
Betlehema, ktorí sa presťahovali na roviny
Moabska, aby sa tam osadili. | Ale Noemin 3
manžel Elimelech zomrel a tak zostala samotná
so svojimi synmi. I Tí sa oženili s moabskými 4
úrodné sú pozemky aj na moabskej výšine a kop­
coch. Hranice Moabska so menili. V dobe Sudcov
siahali od rieky Amon (dnes El-Modžib) až po
18). Časom postúpili na sever, ďaleko za Amon
až po Hesebon (Hcsbán). Tak sa zdá, žc v prvých
Sudcov Moabčonla zaujali aj okolie Jeri­
stali sa im poplatníkmi (Sdc 3, 12). Veľké prlo-
 276 Hút 1—2
ženami. Jedna nevesta sa volala Orfa a druhá
5 Rút. Tak tam bývali asi cez desať rokov. | Ale
aj tito dvaja, Machlon a Kiljon jej odumreli,
takže po smrti svojich dvoch synov a po smrti
manžela zoslala táto žena samotná (v cudzej
krajine).
6 Rút neopúšťa svokru. — Vydala sa teda
na cestu spolu s nevestami, aby opustila mo-
abské roviny. Dopočula sa totiž na moabskej
rovine, že Pán milostivo navštívil svoj ľud a
7 poskytol mu chleba. ' A tak zanechala miesto,
kde dosiaľ bývala a (šli) s ňou aj jej dve ne-
vesly. Keď došli na cestu, ktorá viedla späť
•8 do júdskej krajiny, Noemi povedala svojim
dvom nevestám.- „Choďte, vráťte sa každá do
domu svojej matky! Nech vám Pán preukáže
svoju lásku, akú ste prejavili (mojim) mŕtvym
9 i mne1 ' Daj vám Pán, aby ste našli spočinutie
každá v dome svojho manžela!" Nato ich po­
bozkala. Ale tie sa pustili do hlasitého plaču. |
10 a hovorili jej: „S tebou sa vrátime k tvojmu
’ll národu!" ‘ Noemi im odpovedala: „Vráťte sa,
dcéry moje! Prečo by ste išli so mnou? Ci sa
mi ešte zrodia synovia, aby sa stali vašimi
12 manželmi? | Vráťte sa, dcéry moje! Choďte len!
Ja som už stará na vydaj. Veď keby som si po­
vedala: Mám ešte nádej (na dieťa), ba keby
som túto noc bola s mužom a porodila by som
13 synov, í či chcete na nich čakať, až vyrastú?
Ci seba uzavriete, aby ste sa pre nich nevydali
leľstvo nebolo medzi Izraelitmi a Moabčanmi. Uká-
žalo sa lo už pri prechode Izraelitov cez ich kra­
jinu. keď tiahli do zasľúbenej zeme (Nm 22), a tak
aj v neskorších dejinách, keď sa Moab stal po * 1 žatvy jačmeňa.
platníkom kráľov izraelských. Ale vždy Bl vedel
vybojovať svoju nezávislosť.
2 Elimelech a jeho rod je označený prívlastkom'.
Eíratejci. Pochádzajú od Efraty, manželky Kale-
bovej (1 Krn 2, 19). Ich potomstvo bývalo v Betle­
heme. Preto mal Betlehem v dávnejšej dobe me-
. no Efrata (Gn 35, 16 a 19; Mich 5. 2). | nemá nádeje, že by vo svojom pokročilom veku
8—9 Noemi praje svojim nevestám plné požehnanie
od Boha, ktoré by sa prejavilo v tom, žeby sa jej
ovdovelá nevesty znovu mohli vydať. Osud vdovy
u východných národov bol veľmi krušný. Po man­
želovej smrti stala sa obyčjjne cudzou rodine
zosnulého manžela a jej vlas'.ni pokrvní ju zasa
pokladali za cudziu, odkedy sa vydala. Tak ostala
vdova mnoho ráz úplne opustená. Preto odporúča
Písmo sv. pomoc preukázanú vdovám ako ob-
zvlášte záslužný skutok milosrdenstva. Tento ťaz-
ký osud zaľahol najmä na mladšie vdovy, ak ne­
mali dieťa zo svojho manželstva. Bezdetnosť sa
pokladala za veľký trest od Boha a tak v očiach
ľudí bola potupou.
11—13 Noemi najmä preto posiela od seba svoje ne­
vesty, lebo boli cudzinky a tak nemohli s náro-
dom Izraelovým ako rovnocenné splynúť: nemali
oni najmenšieho výhľadu, že by sa boli mohli
v Betleheme vydať. Tam by ich boli pokladali za
cudzie osoby, s ktorými manželstvo nie je dovo­
lené. Izraeliti nikdy nepokladali Moabčanov za
rovnocenných so svojim národom a tak sl nemali
brať nni Ich ženy za manželky (porov. I Ezd 10).
Ani Noemi nemala výhľad no novších synov, aby
sl títo podľa povinnosti zákonom stanovenej o šva-
grovskom manželstve vzali vdovy po svojich bra-
toch za manželky. (Dt 25, 5—10). Taká povinnosť
voči eudzinkám ani neviazala. t (tak asi hovorila matka svojmu malému dieťaťu).
Ak Noemi hovorí o sebe, že jej osud je tvrdší,
ako je osud jej neviest, tento jej výrok treba
chápať takto: Mať dietky a radovať sa z nich bolo
za muža? Nie tak, dcéry moje! Moja trpkosť je
; omnoho väčšia, ako je vaša, lebo ruka Pánova
vystúpila proti mne."
Tu sa znovu dali hlasite plakať. Pritom Orfa 14
pobozkala svoju svokru a vrátila sa, ale Rút
sa jej pridŕžala. | Povedala jej (Noemi): „Hľa, 15’ '
1 tvoja švagriná sa vrátila k svojmu národu a
I k svojim bohom! Choď aj ty za svojou švagri­
! nou!" | Avšak Rút odpovedala: „Nenaliehaj na 16’
| mňa, aby som ťa opustila a odvrátila sa od
■ teba: lebo kde ty pôjdeš, pôjdem i ja, kde sa
zdržíš, zdržím sa i ja: tvoj národ stane sa
। i mojim národom a tvoj Boh bude i mojím
: Bohom. | Kde ty zomrieš, tam zomriem i ja 17
*
i a tam budem aj pochovaná. Nech mi Pán tak
I urobí a nech mi aj tak pridá, že len smrť pri-:
' vedie rozlúčenie medzi mnou a tebou.” | Keď 18
(Noemi) videla, že je pevne rozhodnutá ísť
s ňou, prestala ju nahovárať a odporúčať jej
návrat k svojim.
Tak išli obidve spolu, až došli do Betlehc- 19
ma. Ako vošli do Betlehema, celé mesto sa
vzrušilo pre nich a (ženy) si medzi sebou ho­
vorili: „Či je to nie Noemi?" | Ale ona im 20’
odpovedala: „Nehovorte mi už Noemi, ale vo-
lajte ma menom Mara, lebo veľkú trpkosť mi
dal skúsiť Všemohúci! | Odišla som plná a 21
Pán ma privádza späť prázdnu. Prečo mi teda
hovoríte Noemi, keď Pán takto svedčí proti
mne a Všemohúci priviedol na mňa utrpenie.”
Tak sa navrátila Noemi a jej moabská ne- *
22
! vesta Rút, ktorá prišla spolu s ňou z roviny
■
Moabskej. D» Betlehema došli na počiatku
I
Rút zbiera klásky na poli Bázovom.
— Podľa svojho muža mala Noemi istého pri- 2
J buzného, ktorý bol veľmi zámožným mužom
| vonkajžim znakom priazne Božej. Noemi už ani
। mohla ešte porodiť dietky: oproti lomu jej ne­
i vesty v Moabsku sa azda ešte môžu vydať a pri
। svojom mladšom veku môžu mať dietky, ktoré by
im boli na radosť.
Podľa vtedajšieho chápania každá krajina mala 15
I svojho vlastného boha, ktorý zasa určité územie
[ pokladal za svoje vlastné. Kto su vrátil do Moab­
- ska (ako to robí Orfa), zaväzuje sa tým, že bude
| naďalej ctiť národného boha Moabčanov (Molocha-
। Bála). Porov. 1 Sam 26, 19; Sdc 11, 24. Keď Rút
zostáva pri svojom úmysle isť do Betlehema, toho
prirodzeným dôsledkom bolo, že prijala aj úctu
Boha Jahveho, ktorý bol zasa Bohom Izraelovým.
Zmena náboženstva alebo bohoslužby neriadila so
teda podľa slobodného rozhodnutia jednotlivých
। ľudi, ale podľa ich pobytu, na ktorom území sa
I chcú trvale usadiť.
| Možno predpokladať, že Rút aj vo svojom srdci 16—18
je presvedčená o tom, že Bohu Izraelovmu treba
dať preánosť pred všetkými inými bohmi pohan­
ských krajín; preto ochotne chce uctievať Jahveho
a prisahá na jeho svätosť.
Nech mi Pán tak urobí... — čokoľvek urči 17
। Pán, či ma požehná, čl ma stresce, len smrť nás
, rozlúči.
| Noemi znamená ‚Moja rozkoš, Moje potešenie’ 20
j Mara znamená ‚Horká, Trpkú, Plná žalosti, bo-
: lesti.‘
। Žatva v Palestíne sa započína v apríli, máji. 22
 Rút 2
z rodu Elimelechovho a volal sa Bóz. |Moabka i
*2 Rút povedala k Noemi: „Dovor mi odísť na
pole a zbierať tam klasy po tých (žencoch), j
u ktorých nájdem milosť!” Ona jej odpovedala: |
„Choď, dcéra moja!" i snopami a vy na ňu nebuďte za to mrzutí! |
Odišla a teda prišla na pole zbierať (klasy) !
3 po žencoch. Náhoda to priviedla so sebou, že I
zbierala na poli Bózovom, ktorý bol z príbu­ '
zenstva Elimelechovho.
Lebo hľa, Bóz prišiel z Betlehema (na pole)
4 a pozdravil žencov: „Pán nech je s vami!" j
Oni mu odpovedali: „Požehnaj ťa Pán!" | Bóz 'I
•5 sa pýtal svojho služobníka, ktorý mal dozor
nad žencami: „Cia je táto dievka?" | Služobník, |
6 dozorca žencov, mu povedal: „Je to moabská |I
dievka, ktorá prišla spolu s Noemi z roviny
Moabskej. | Aj ma požiadala: »Chcela by som -
7 zbierať klasy a medzi snopami po žencoch pa­
berkovať.
* Tak došla a od včasného rána je
na nohách, ani na chvíľku sa neuchýlila do­
mov."
Šľachetnosť Bózova voči Rút. — Bóz .
8' prehovoril k Rút: „Dcéra moja, počujže ma! |
Nechoď zbierať klásky na pole iného; ani ne­
prechádzaj stadiaľto, ale drž sa mojich služob­
níc! | Svoje oči (maj upreté) na pole, na kto-
9 rom žnú, a za nimi zbieraj klasy! Svojim slu­
hom som rozkázal, aby ti nik nekrivdil. Ak
zacítiš smäd, zájdi k nádobám a napi sa z toho,
čo načerpali sluhovia!" | Tu pred nim padla
10 na tvár, poklonila sa k zemi a povedala mu:
„Ako to, že som našla priazeň v tvojich očiach
a že sa staráš o mňa, hoci som cudzinkou?"
Bóz jej odpovedal a vravel: „Všetko mi dô-
11 kladne hlásili o tom, čo si učinila svojej svokre
po smrti svojho manžela: ako si opustila svoj­
ho otca, svoju matku a svoju vlasť, kde si sa
narodila, a prišla si medzi ľud, ktorý si pred­
tým nepoznala. | Pán nech ti odplatí za tvoj
12 skutok! Nech sa ti dostane plnej odmeny od
Pána, Boha Izraelovho, ku ktorému si pristú­
pila, aby si sa oddala pod ochranu jeho krí­
del!”
Ona mu odpovedala: „Pane, našla som pria-
13 zeň v tvojich očiach, lebo si potešil svoju slu­
žobnicu a hovoril si jej k srdcu, hoci nie som
ani tvojou služobnicou.”
A keď prišiel čas jedla, Bóz jej povedal:
•14 „Pristúp sem a jedz z chleba a omoc si skyvu
v octe!” Posadila sa teda vedľa žencov a on jej
Podľa zákona Mojžišovho chudobní mali právo
zbierať na poliach zanechané klasy (Lv 29, D; 23,
22; Dt 24, 19). I pritom prosí skromná Rút žen­
cov o tok aj samého majiteľa pozemku, o dovo­
lenie, aby smelo ha jeho roli zbierať klasy (porov,
v. 7).
„Dievka“ je mladá žena. Bóz mohol sa už do­
počuť o tom, že sa Noemi vrátila domov z Moab-
5 ska spolu s nevestou, ale osobne ju ešte nevidel.
Bóz znamená ‚Silný, Mužný.' Keď túto mladú ženu
oslovuje ako „dcéru“, z toho vyvodzujú, že bol ve­
kom asi hodne starší.
Manželstvá medzi osobami vekom značne roz­
dielnymi nie sú na Východe zriedkavosťou.
Ocot jc tu osí rozriedené víno a^‘bo aj vodou
riedený vlnný ocot, do ktorého si omáčall tvrdý
14 chlieb. Azda z novej úrody jačmeňa alebo najskôr-
277
nadelil praženého zrna, takže sa najedla do
sýtosti a ešte jej aj zvyšovalo. I Keď povstala, 15
aby zbierala klásky, Bóz rozkázal svojim slu-
hom a vravel: „Nech si zbiera klásky aj medzi
Ba dokonca (náročky) vyťahujte (klasy) zo 16
svojich hrstí a nechajte pre ňu, aby z toho zbie-
rala klasy, a za to ju nehrešte!"
Rút oznamuje veci svojej svokre. —
Tak zbierala klásky do večera a keď si to. čo 17'
nazbierala, naložila, vošla do mesta. | (Klasy)
vymlátila (polenom) a mala z toho asi eíu
18
jačmeňa. Keď jej svokra videla, koľko nazbie-
rala a keď k tomu vyňala a podala zbytok (pe-
krmu), ktorým sa nasýtila, | vravela jej svo- 19
kra: „Kdeže si zbierala klasy? A kdeže si bola
v práci? Nech je požehnaný človek, ktorý sa
staral o teba!" Vtedy oznámila svojej svokre,
u koho pracovala a povedala: „Meno muža,
u ktorého som dnes pracovala, je Bóz.”
Noemi povedala svojej neveste: „Požehnaný 20
nech je od Pána človek, ktorý neodoprel svoju
dobrotu ani živým, ani mŕtvym!" A Noemi jej
ďalej oznámila: „Ten človek je naším príbuz­
ným, jedným z tých, čo sú zaviazaní konať
za nás krvnú pomstu.”
A Moabčianka Rút rozprávala ďalej: „Aj 21
to mi ešte povedal: -Drž sa mojich služobníkov,
kým nedokončia celú moju žatvu!-” | Noemi 22
povedala svojej neveste: „Dobre je to, dcéra
moja. Chodievaj von s jeho služobnicami a nik
ťa nebude hrešiť na poli niekoho iného.” I Tak 23
sa držala pri zbieraní klasov služobníc Béžo­
vých až do ukončenia žatvy jačmeňa a žatvy
pšenice. Potom bývala pri svojej svokre.
šic zo pšenice jedli aj opaľovaná pražené zrno.
Porov. Lv 1, 14; 1 Kr 17, 17 a 2 Kr 17, 28.
Efa jačmeňa obsahovala asi 36.4 litrov obilia- 1?
Toto množstvo ukazuje na usilovnosť mladej že­
ny, ktorá pri horúčave a úpale slnka vedela za
deň nazbierať toľké množstvo obilia.
Podľa hebr, osnovy Noemi oznamuje neveste, 20
že Bóz jc nie len ich „pribuzný“, ale aj ich „ßoel“
(obranca, pomstiteľ), ktorý jc povinný ujať sa
opustenej vdovy, ak by jej niekto krivdil, K tým­
to povinnostiam by patrilo asi aj to, aby sl bez­
detnú vdovu vzal za manželku, a tak má „vzbu­
diť“ potomka jej zosnulému manželovi. Jeho pri­
rodzený syn podľa zákona bol súčasne aj synom
zosnulého, ale zosnulému bol synom podľa zákona
(legálny syn a nie naturálny). Tak sa mohlo stať,
že jeden n ten Istý muž mohol mať dvoch otcov:
jedného podľa zákona Mojžišovho (legálneho) a
druhého zasa prirodzeného. Tým sl vysvetľujeme,
Žc v Novom Zákone aj pri sv. Jozefovi sa uvádza­
jú dvojaké rodostromy: Mt 1, 10 (otče Jozefov jc
Jokub) a Lk 3, 23, kde sa uvádza otec Jozefov
pod menom Héli.
Zákon sn staral o to, aby niektorý rod úplne
nevymrel a prelo ustanovil tzv. švagrovské man­
želstvo (Lv 25, 24—28; 47—55; Dt 19, 13; 25. 5—10).
Noemi myslí na manželstvo medzi Bózom o jej
J nevestou od prvopočiatku. Ak Bóz splni to očaká­
vanie, tým prejaví svoju lásku („milosrdenstvo“)
i mŕtvym (t. j. Jej manželovi Ellmclechovl n zo-
1 mrelému synovi, manželovi nevesty), keď si po-
í zostalú vdovu vezme za manželku, lebo nádejný
I potomok tak udrži naďalej rod, ktorý už jc od-
, súdený na vymretie.
 273 Rút 3—t

Noemi pripravuje svadbu pre svoju A teraz, dcéra moja, nemaj obavu! Co si len 11
•3 n e rest u. — (Istého dňa) riekla jej svokra vyslovíš. chcem ti urobiť. Všetok ľud môjho
Noemi: ‚.Dcéra moja, či mám pohľadal' pre teba mesta pozná ťa ako čnostnú ženu. | Nateraz 12
*2 spokojný príbytok, aby ti bolo dobre? | Tak pravdivá vec je to, že som ti príbuzný. Ale je
teda: Náš príbuzný. Bóz, s ktorého služobnica­ ešte ktosi v príbuzenstve, kto ti je bližší, ako
mi si bola (pri žatve), túto noc veje jačmeň som ja. Zostaň tu cez noc! A zajtra, ak by 13
5 na humne. | Umy sa, pomaž sa, obleč si (kraj- ten človek chcel proti tebe uplatňovať právo
šie) rúcho a choď dolu na humno! Ale nech ■ príbuzenstva, dobre je, nech ho uplatňuje; ale
ťa nezbadá ten muž, dokiaľ neprestane jesť a ak nebude chcieť uplatňovať svoje príbuzenské
•4 piť! A keď sa potom odoberie na odpočinok, právo na tebe, uplatním ho ja proti tebe —
všimni si miesto, kde bude odpočívať. Potom 1 ako je živý Pán! Nocuj tu do rána!"
pôjdeš, odhrnieš mu z nôh prikrývku a ľahneš A tak mu zostala ležať pri nohách do rána. 14
5 si. On ti oznámi, čo máš urobiť." Ona jej od­ Vstala však prv, ako by človek človeka rozoz- ■
povedala: „Všetko, čo mi kážeš, urobím.” nah On jej povedal: „Nech sa to nikomu neuve­
die v známosť, že istá žena prišla za mnou na
6 Bóz sľubuje Rút manželstvo. — Tak humno!" | A ešte dodal: „Daj sem svoj plášť, 15
išla dolu na humno a urobila všetko, ako jej to ktorý máš na sebe, a podrž mi ho!” Keď mu ho
7 svokra kázala. í Keď sa Bóz najedol a upil si, podržala, nameral jej šesť mier jačmeňa a po­
takže bal v dobrej nálade, odobral sa na od­ ložil to na ňu. Potom sám odišiel do mesta.
počinok vedľa hromady (zrna). Tu prišla ona
potajomky, odhrnula mu prikrývku z nôh, a Rút sa navracia ku svokre. — Keď 16
8 uložila sa. | O polnoci sa preľakol a skrútil ten došla k svojej svokre, tá sa jej pýtala: „Ako si
človek, lebo hľa, žena mu ležala pri nohách. (pochodila), dcéra moja?” Tu jej oznámila
•9 I pýtal sa: „Kto si ty?” Ona odpovedala: „Ja i všetko, ako sa zachoval ten muž. A dodala: 17
som Rút, tvoja služobnica. Rozprestri okraj í „Týchto šesť mier jačmeňa mt dal, lebo pripo­
(svojho plášťa) na svoju služobnicu, lebo si 1 menul: -Nepôjdeš naprázdno ku svojej svo­
•10 mi príbuzný!" | On jej povedal: „Požehnaná si ‘ kre.."
od Pána, dcéra moja! Táto druhá tvoja láska- í Ona jej odpovedala: „Dočkaj, dcéra, moja, až 18
vosť sa mi viac páči, ako tá prvá, lebo nechodíš | sa dozvieš, ako sa skončí celá vec. Lebo ten
za mladíkmi, či sú chudobní alebo bohatí. | . muž neustane, kým neprivedie ešte dnes túto
vec ku koncu." . -
2 Mlatby prevádzali na Východe väčšinou lak,
žc po prestretom obilí preháňali dokola dobytok, Rokovanie v bráne mesta. — Bóz sa 4’
alebo ťažnj’ dobytok zapriahli do pristroja po- •
dobného našim saniam a tieto mlátiace sane, vo­
odobral do brány (mesta) a posadil sa tam.
zené po obili, mrvili zrno z klasov. Pri veľkom | Keď ta prišiel aj ten príbuzný, o ktorom sa bol
suchu slama sa zmenila na pazdcrio. Nr?hmma- j zmienil Bóz, povedal mu: „Pristúp sem a po­
dené obilie viali. Dialo sa to tak, že obilie lopa- i saď sa, ktorého volajú tak a tak!” On pristúpil
tou hádzali do výšky asi 2 metrov a pri lom zrno J a posadil sa. | Na to Bóz vybral si desať mužov 2
— ako ťažšie — pada'.o hneď dolu, kým ostainé ■
plevy a slamu vielor odniesol niečo ďalej. Pri ‘ spomedzi starších mesta a povedal im: „Po­
dennej horúčosti nebolo ani najmenšieho vetríka. | saďte sa sem!" A oni si posadali. | A povedal 3
Až napodvcčer tiahne od mora mierny vetrík a i tomu príbuznému: „Noemi, ktorá sa navrátila
preto večerné chvíle boli prajné pre viatie obilia. | z roviny Moabskej, dáva do predaja čiastku
Takáto práca sa pretiahla až do noci a majiteľ ।
humna už aj prelo zostal v noci vonku, aby si j poľa, ktorá patrila nášmu bratovi Elimele-
obilie strážil. I chovi. | Povedal som si, že uvediem ti to na 4
4 V Palestíne je značný rozdiel medzi teplotou । vedomie a poviem ti: Odkúp si ho v prítomnosti
za dňa a teplotou za noci. Preto bolo potrebné , tých, čo tu sedia a v prítomnosti starších môjho
pred večerom vrátiť požičf»ne rúcho jeho inajite- |
ľovl, aby sa mal v noci čim prikryť. Pastieri, kto­ ľudu. Ak ho chceš odkúpiť, tak si ho odkúp!
rí zostávali v noci na pastve alebo pud nebom, j Ak ho nemieniš kúpiť, oznám mi to, lebo viem,
potrebovali prikrývku. Aj Bóz si prikryl na noc • že okrem teba niet iného, kto by to mal od­
aspoň nohy, aby mohol spať 1 vtedy, keď sa v noci kúpiť. Ja nasledujem po tebe." On povedal: „Jn
schladí. Odkrytím nôh Bázoví Hút ho vlastne pre­
budila, lebo chladnejšie ovzdušie mu nedalo spať. । ho odkúpim." | Bóz hovoril ďalej: „Ak dnes 5'
9 Rút úctivo prosí Bóza, aby si ju vzal za’ man­ nadobúdaš pole z rúk Noeminých, povinný si
želku. Odôvodňuje lo ustanovením zákona o „obran­
covi“ (goclovi). Počínanie tejto ženy podľa dneš­ bola nadmierna, takže až horlivo si počínala
ných predstáv by sme označili prinajmenej za do­ v práci, aby zaistila živobytie nielen sebe, ale aj
tieravé a neslušné. Ale na Východe žili ľudia ; svojej svokre. Jej láska k rodu Noeininmu pri­
v inom ovzduší a preto sa na jej počínaní nikto [ vádza ju aj k tomu kro-cu, aby sa siala manžel­
nemohol uraziť. I nám treba túto udalosť posúdiť kou muža vekom pokročilejšieho a tak splnila
podľa vtedajších a nie tcrajá’en pomerov a zvy- . túžbu svojej svokry po vytúženom vnúčati, ktoié
kov. Podľa ustanovenia zákona Bóz — ak chcel — má udržať rod a ďalej h? rozvíjať. Túžba po po­
mohol si Ju vziať za rnanždi¼u. Prísne prava na tomstve nemala len prirodzené pohnútky, ale sa
to Rúl nemota, aby ho mohla k lomu donútiť. živila aj z túžby po zasľúbenom Spasiteľovi, ktorý
Tak ho a^poň prosí, aby sa nad ňou zľutoval. sa mal narodiť v niektorom rode Jzraelovom. Kde
Piuo sa Bóz nad jej počínaním ani nepohorší, rod zahynul, tam vymrela 1 nádej na toto voľké
ako to prezrádza jeho odpoveď vyznačenie, aké mohla Izraelská rodinn zažiť.
10 Lá«.ka, akú Rúl preukazovala svojej svokre, po. : Ktorého volajú tak a tak«pomenoval ho mc- 1
zostáva!;, v tom, že a) opustila svoju vlasť a iým J nom; my by sme napísali MM.
aj svojho boha; že b) išla za svojou svokrou, aby „Vzkriesiť meno zosnulého pre jeho dedičstvo" 5
sa c ňu postarala ako jej dcéra. Jej pracovitosť ! znaiivr-á. splodiť zomrelému syna, kleny sa časom
 Rúl 4
vziať si aj Moabčianku Rút, manželku zosnu­
lého, aby si vzkriesil meno zomrelému pre jeho
dedičstvo."
6 Tu odpovedal ten príbuzný: „Nemôžem ho
tak pre seba odkúpiť, lebo by som si zničil
svoj dedičný podiel. Ty si odkúp to, čo som mal
sám odkúpiť, lebo ja ho nemôžem kúpiť."
•7 Od starodávna bolo totiž (zvykom) v Izraeli
pri kupovaní alebo pri zámene vecí, aby celá
záležitosť bola pevná, že jeden si zozul obuv
a podal ju druhému. To bolo ako potvrdenie
8 v Izraeli. | Tak si zozul obuv aj ten príbuzný,
ktorý povedal Bózovi: „Odkúp si ho pre seba!"|
9 Nato povedal Bóz starším (mesta) a všetkému
ľudu: „Svedkami ste mi dnes, že som nadobu­
dol všetko z rúk Noeminých, čo patrilo Elimc-
lechovi, ako zasa aj to všetko, čo patrilo Kil-
10 jonovi a Machlonovi. I Ale aj Moabčianku Rút,
manželku Machlonovu, som si nadobudol ako
svoju ženu, aby som splodil potomka zomrelé­
mu pre jeho dedičstvo, aby nezaniklo meno
zosnulého spomedzi jeho bratov a z brán jehc
11 (rodného) mesta. | Vy ste toho dnes svedka­
mi."
12 A všetok ľud, ktorý bol v bráne, ako aj starší
(mesta) odpovedali: „Sme toho svedkami.
Nech tak urobí Pán aj s touto ženou,
ktorá vstúpi do tvojho domu,
ako (urobil) s Ráchelou a Liou,
lebo ony obidve zbudovali dom Izraelov.
ujme dedičstva po zosnu'om a tak sa bude ozna­
čovať ako syn zosnulého manžela.
7 Stiahnuť sl obuv z nohy znamená vzdať sa
svojho práva.
279
Nech si počína čnostne v Efrate,
aby ti urobila meno v Betleheme.
V tvojom dome nech je tak, ako bolo v dome
Fáresovom,
ktorého zrodila Tamar Júdovi,
a to skrze to potomstvo, ktoré ti dá Pán
z tejto ženy.”
। Vzal si ju teda Bóz a stala sa mu manželkou. 13
! Keď s ňou nažíval, Pán bol k nej dobrotivý,
takže počala a porodila syna. Tu hovorili že- 14
। ny k Noemi:'
; „Nech je požehnaný Pán,
ktorý ti dnes neodoprel ochrancu.
Nech sa meno jeho (pochvalne) uvádza
v Izraeli!
Nech sa ti stane potešiteľom duše 15
a obživovateľom na dni staroby:
Zrodila ti ho tvoja nevesta, ktorá ťa miluje.
Ona ti je hodnotnejšia nad sedem synov."
Susedky ho menovali menom a hovorili si: 16
'Vnuk sa narodil Noemi." A pomenovali iio
Obedom. On je otcom Izaiho, otca Dávidovho.
Toto je rodostrom Fáresov: Fáres bol otcom 17
Ezronovi, | Ezron bol otcom Aramovi, Aram 16'
bol otcom Aminadabov!, | Aminadab bol otcom 19
Násonov!, Náson bol otcom Salmonov!, | a 20
zasa Salmon bol otcom Bózovi a Bóz bol otcom
Obedoví. | Obed bol otcom Izaimu a Izai bol 21
otcom Dávidovi.
Rodokmeň od Fáresa po Dávida môže mať svoj 18
cieľ, podať dôkaz o tom, žc aj hriešni pohania
majú nárok dostať účasť v mesiášskom blahu a
jeho spáse. Rodostrom vedie sv. oplsovateľ až po
Dávida, ktorý pre svoju zbožnosť stal sa hodným
vzácneho prisľúbenia mesiášskeho. Dávid je pra
*
otcom Mesiášovým v takej miere, žc budúceho
Mesiáša označovali názvom „Syn Dávidov".
 PRVÁ KMHA SAMUELOVA
ZVANÁ AJ PRVÁ KNIHA KRÁĽOV

Štyri knihy, ktoré vo Vulgáte nasledujú po 1. Dejiny Samuelove, 1 Sm 1—12.

knihe Rút. volajú sa spoločným menom Štyri 2. Dejiny Saulove, 1 Sm 13—31.
knihy kráľov, prelože nám podávajú dejiny 3. Dejiny Dávidove, 2 Sm 1—24.
kráľov vyvoleného národa od založenia kráľov­ Pravda, Samuel hrá dôležitú úlohu ešte aj
stva až po babylonské zajatie, ktoré znamenalo v druhej časti diela a tiež Dávidova úloha sa
zánik samostatnosti tohto národa. začína už v tejto časti.
Uvedené Štyri knihy nie sú však jednotné. Hoci v časoch Dávidovho panovania bol Sa­
Sú to dve rozličné diela a pochádzajú od dvoch muel už mŕtvy (pozri 1 Sm 25, 1; 28, 3), knihy
pôvodcov. To vidieť z toho, že predsa možno právom volať Knihami Samuelo-
I. V tretej a štvrtej knihe kráľov na konci vými, veď Samuel pomazal za kráľov tak Saula
dejín každého kráľa udávajú sa pramene, v kto­ ako aj Dávida, čo malo rozhodný vplyv na život
rých sa možno o dotyčnom kráľovi viac dočí­ oboch týchto mužov.
tať. v prvých dvoch (1 Sm a 2 Smi sa pramene Pôvod Kníh Samuelových. Pôvodca
vôbec neuvádzajú. Kníh Samuelových je nám neznámy. Podľa po­
2. Reč prvej a druhej knihy poukazuje na dania Židov (Talmud: Baba Batra 14 b) napísal
dobu, keď hebrejské písomníctvo prekvitalo, oto dielo Samuel. To však nemôže byť pravda, veď
tretia a štvrtá kniha kráľov prezrádza však už v 25. hl. prvej knihy sa hovorí o Samuelovej
svojou rečou istý úpadok. smrti, väčšia časť dejov sa teda zbehla až po
3. V hebrejskej Biblii sa tieto knihy nikdy jeho smrti. Ale pravda je, že Samuel napísal
nespájali. Prvé dve sa tam volajú „Knihy dejiny svojej doby a tieto dejiny použil aj ne­
Samuelova" a len tretia a štvrtá sú v nej „Kni­ skorší pôvodca, keď zostavoval Knihy Samuelo­
hy kráľov". ve. Okrem Knihy videa Samuela používal pô­
Pre toto rozličné názvoslovie býva pri cito- > vodca aj iné spisy, ktoré už zachytili aj dejiny
vaní Kníh Samuelových a Kníh kráľov zmätok. ! Saula a Dávida. Boli to hlavne Kniha proroka
Najlepšie je citovať Knihy Samuelove: 1 Sm; Nátana a Kniha videa Gada. Autor Kníh Sa­
2 Sm a Knihy kráľov: 3 Kr; 4 Kŕ. Takto ne­ muelových síce neuvádza pramene, z ktorých
môže byť pochybnosti, o ktorej knihe je reč. čerpal, ich mená však vieme z Kníh kroník. A
Ináč aj vo Vulgáte čítame nadpis: ..Prvá že pôvodca Kníh Samuelových aspoň čiastočne
(druhá) kniha Samuelova, ktorú my voláme používal aj tie pramene, z ktorých čerpal zosta­
prvou (druhou) knihou kráľov4‘. — Dnes sa vovateľ Kníh kroník, vidieť z toho, že sa niekto­
prvé dve všeobecne volajú knihami Samuelo- ré state Kníh Samuelových v Knihách kroník
výml. Azda lepšie by bolo volať ich Knihy o Sa­ doslovne opakujú. (Výpočet týchto spoločných
muelovi. Názov Knihy Samuelove môže vzbu- I statí pozri v úvode do Kníh kroník).
diť zdanie, že ich napísal Samuel, čo sa nekryje jI Ani čas, v ktorom neznámy autor zostavil
s pravdou. Ináč boli dve Samuelove knihy pô- ;! Knihy Samuelove nevieme presnejšie určiť. Ho-
vodne len jednou. Na dva zväzky ich začali roz- ij ci sa o smrti kráľa Dávida dielo nezmieňuje
deľovať až v neskorých časoch. Prvý raz sa । (pozri 3 Kr 1, 10 n; porov. 1 Kŕ 29, 28; Sk 2,
toto rozdelenie objavilo v rukopisnom kódexe !' 29), sú v diele určité náznaky, z ktorých možno
z r. 1448 po Kr. J : usudzovať, že vzniklo až po smrti tohto kráľa.
Predmet a rozdelenie Kníh Samu­ ba až po roztržke ríše, teda až po kráľovi Ša­
elových. Knihy Samuelove podávajú založe­ lamúnovi. Pri určení bližšej doby sa však mien-
nie a upevnenie kráľovstva v Izraeli. Nadväzujú .
na Knihu Sudcov a začínajú sa dejinami posled- j: ky učencov veľmi rozchádzajú.
ných dvoch sudcov, Héliho a Samuela. Na žia- ; Hodnovernosť Kníh Samuelových.
dosť Izraelitov a na rozkaz Boží pomaže Samuel O dejepisnej hodnovernosti Kníh Samuelových
za kráľa nad Izraelitmi najprv Saula, ktorý po­ nemožno vážne pochybovať. Vieme, že pôvodca
chádzal z kmeňa Benjamínovho. Potom však mal poruke ako pramene diela vážnych mužov,
Boh zavrhne Saula pre jeho opätovnú nevernosť akí boli proroci Samuel, Nátan a Gad. Tieto diela
a Samuel zase z rozkazu Božieho pomaže za krá­ isteže verne zchytili dejiny svojej doby. A že
ľa Dávida, ktorý bol príslušníkom kmeňa Jú­ zostavovateľ Kníh Samuelových tiež verne po­
dovho. užil svoje pramene a chcel napísať len pravdu,
Takto sa začína uskutočňovať proroctvo pat­ dokazuje skutočnosť, že nič nechce okrašľovať
riarchu Jakuba (Gn 49, 8—12). Kráľovská berla a nič nechce skresľovať. Nestrannou pravdo-
sa dostáva do rúk kmeňa Júdovho, kráľom sa 1mluvnosťou podáva vše.ko, či to slúži na slávu
sláva Dávid, od ktorého má kráľovskú berlu jeho národa a národných dejateľov a či Im to
zdediť ten, komu ona patrí, Mesiáš, Ježiš Kris­ slúži na hanbu
tus. Toto jc hlavný význam kníh Samuelových, Niektoré ťažkos I, ktorí sa namietajú proti
v dejinach zjavenia Držicho. ( dejepisnej hodnovernosti týchto kníh, vznikli
Podľa hľivných dejateľov možno dielo rozde- ttým. žc sa nám osnova Kníh Samuelových za­
liť na tri časti: cchovala v stave značne porušenom, inokedy za-
 Prvá knihu Samuelova 1

so pochádzajú z nesprávneho výkladu. Na naj­
vážnejšie poukážeme v poznámkach. Kde je to
možné, opravujeme aj osnovu podľa najstarších
prcklcďov, najmä podľa prekladu gréckeho,
zvaného Septuaginta (skratka LXXi.
2c knihy Samuelove sú knihy kánonické a
patria do Písma sv., dokazujú zaručené uznese­
nia cirkevných snemov. Niektoré deje, vzaté
z týchto kníh, citujú aj iné knihy Písma svä-
lího a tým zaručujú ich Božskú hodnovernosť.
Tak Sir, 46, 16- -4H, 13 oslavuje Samuela, Ná-
tana a Dávida. — Pán Ježiš u sv. Matúša 'Mt
12, 3 nn.) cituje 1 Sm 21, 7. Sv. Pavol 'Zid
1, 5) uvádza 1 Sm 7, 1<1.

PRVÁ KNIHA SAMUELOVA

Poslední sudcovia Héli a Samuel, hl. 1—7. | zástupov, ak láskavo zhlíadneš na biedu služob
nice svojej a spomenieš si na mňa, ak na svolil
*1 Elkána a jeho rodina. — Bol istý muž služobnicu nezabudneš a popraješ služobnici
z Ramataim Sofimu z Efraimského pohoria. svojej mužský plod, po všetky dni jeho života
Jeho meno bolo Elkána, syn Jerohama, syna darujem ho Pánovi a britva sa mu nedotkne
Eliuho, syna Tóhuho, syna Súfa, Efratejec. | hlavy."
*2 Mal dve manželky; jedna sa volala Anna, dru­
há Fenena. Fenena mala deti, Anna však nie. Keďže jej modlitba trvala dlho, Héli jej po­ 12’
zoroval ústa. I Anna totiž hovorila si v,srdci, 13
*3 Tento muž chodil zo svojho mesta každoročne len pery sa jej pohybovali, ale hlas jej nebolo
klaňať sa a obetovať Pánovi zástupov do Sila, počuť, takže Héli ju pokladal za opitú. | Prem 14
kde Pánovými kňazmi boli Héliho synovia ju Héli oslovil: „Dokedyže budeš opitá? Vy-
•4 Ofni a Finés. | V ten deň, keď Elkána priniesol triezvejšie už!" ■ Anna mu odvetila: „Nie, Pane 15
obetu, dával svojej manželke Fenene a všet- môj! Som žena, ktorá má ťarchu na duši. Víno
•5 kým jej synom a dcéram čiastky. I Anne však | a opojný nápoj som nepila, len dušu som si
dal iba jednu čiastku, zarmútený, veď Annu 1 vyliala pred Pánom. | Nepokladaj svoju slu­ *
16
6 miloval, hoci Pán uzavrel jej lono. | Jej sokyňa žobnicu za Belíálovu dcéru! Veď som od preky­
ju neprestajne urážala, chcela ju rozhorčovať, pujúcej bolesti a trpkosti hovorila tak dlho!" '
7 pretože Pán uzavrel jej lono. | Takto robieva­ Nato jej Héli povedal: „Choď v pokoji a Boh 17
la rok po rok; len čo vystúpila do Pánovho do­ Izraela nech splní tvoju prosbu, ktorú mu pred-
mu, urážala ju tak, že tá plakala a nejedla. J kladášl" | I riekla mu: „Kiežby služobnica tvo­ ie
fi Ale jej muž Elkána sa jej prihováral: „Anna, ja našla v očiach tvojich milosť!" Žena potom
Čo plačeš? Co neješ? A prečo máš zronené srd­ išla svojou cestou, jedla a tvár jej nebola viac
ce? Ci som ti ja nie lepší než.desať synov?" zronená.
•9 Modlitba Anny. — Po jedle a nápoji v Si­ Narodenie Samuela. — Ráno potom 19'
le vstala (a išla pred Pána). Veľkňaz Héli však vstali, poklonili sa pred Pánom, vrátili sa a
sedel v kresle pri dverajach Pánovho chrámu. 1 prišli domov do Rámy. A Elkána poznal svoju
10 Ona sa v trpkosti svojej duše modlila k Pánovi manželku Annu, Pán si však spomenul na ňu
*11 a horko plakala. | A urobila takýto sľub: „Pane A po uplynutí jedného roka, Anna počala a po­ 20-
1 Je viac miest, s ktorými stožňujú Elkánovo byd­ rodila syna. Dala mu meno Samuel, lebo: „Od
lisko, Ramataim-Sofim. Najpravdepodobnejšie je to Pána som ho vyprosila". | A keď muž, Elkána 21-
dnešné Bét-Rímá, vzdialené na 5 hodín od Lydy a celý jeho dom išiel obetovať Pánovi obetu
(Lydda, Diospolis, dnešný Lud). Toto mestečko le­ výročnú a sľubovú, | Anna nešla. Hovorila to­ *
22
ží na dvoch kopcoch a meno Ramataim skutočne
znamená: „Dva kopce“. — Elkána nebol Efralmec tiž svojmu mužovi: „Kým chlapček nie je od-
(Efratlto) rodom, nepochádzal z kmeňa Efraim, ale kojenýl Potom ho zavediem, nech sa zjaví pred
z kmeňa Lévi (porov. 1 Krn 0, 23 n. a 6. 31 n. Pánom a nech tam ostane navždy!" | Elkána *
23
Hebr. 0, 11 n. a 6, 19 n.). Volal sa Efralta, lebo jej manžel, jej povedal: „Urob, ako uznáš za
býval na území kmeňa Efraim, kde Jozue pridelil
jeho rodu mestá (Joz 21, 5. 20). O Efraimskom po- dobré! Zostaň, kým ho neodkojíš! Kiežby Pán
horí pozri nižšie pozn. k 9, 4.
2 Ako niektorí patriarchovia (Abrahám, Jakub), ho zasväcuje od útlej mladosti do smrli. Okrem
aj Elkána žil celkom dobromyseľne v mnohožen­ loho sa zaväzuje, že jej syn bude nazirejcom
stve. Boh lo ani v Starom zákone nikdy nepovolil, (pozri Nm 6. 2 n.).
ani neschvaľoval, len trpel, hoci sa to priečilo Pri nedbalých kňozoch, ako boli synovia H5-
jeho pôvodnému ustanoveniu (Gn 1, 27 n. á 2, 20 n ). llhs, častejšie
* mohlo sa prihodiť, že sa Izraeliti
3 V Písme sv. prvý raz tu sa volá Boh Pánom pri obetných hostinách podnapili.
zástupov, vojsk (sabaoth). Jeho vojská sú anjel1, । Beliál (naničhodný) je diabol Dcéra Beliálova 16
nebeská telesá (hviezdy) a tiež vojská Izraelitov, jc nanlčhodnica, hriešnicu.
ktoré chodili do boja pod Jeho vedením, šilo, Rámn je to Isté meslo, kloré sa v 1. verši volá 19
dnešné Solím je osí 5 hodín od Jeruzalema sme­ Ramatalm-Sofini.
rom k Sichému, dnešnému Nablusu. Začiatok verša zneje v pôvodine doslovne: „A 20
4 S pokojnou obetou bolo spojená posvätná hos­ *,
keď zbehli dni' t. j. „keď sa vrátili tie isté dni
tina, nn ktorej sa zúčastnila celá rodina. ioka.“ — Meno Samuel znamená: Vyslyšal Boh.
3 Fenena bola žiarlivá, lebo Elkána mol radšej Ročnú obetu obetoval Elkána každý rok. Tento 21
neplodnú Annu než Ju. rok sa však sľubom zaviazal aj nu osobitnú obetu.
9 Co Je v zátvorkách, doplnili sme podľa LXX. U Izraelitov kojili matky ovela dlhšie než 22
— Anna Išla, do chrúmu, kde býval Pán. u nás (porov, napr. 2 Mak 2, 27).
11 Samuel ako levitu mol byt 1 tak v službe Pá­ Kiežby Pán splnil svoje slovo= Kiežby prijal 23
novej, nie len od 25. alebo 30. ruku do 50. Anna Samuela do svojich služieb.
 282 Prvá kniha Samuelova 1—2

splnil svoje slovo!” Žena teda osiala, chovala Pán zdrví odporcov svojich, 10’
svojho syna, až kým ho odkojila. zahrnú nad nimi v nebi,
•24 A keď ho odkojila. vzala ho jeho matka spolu Pán súdi končiny zeme,
s troma býčkami, jednou efou múky a mechom kráľovi on dáva silu,
vina a zaviedla ho do domu Pánovho do Sila. zdvihne roh pomazaného."
25 Chlapček bal útly. í Býčka zabili a chlapček? Elkána potom odišiel domov do Rámv, 11“
26 zaviedli k Hélimu. | 1 riekla: „Prosím, pane chlapček však posluhoval pred Pánom pod do­
môj! Na život duše tvojej, pane môj. ja som tá zorom veľkňaza Héliho.
žena, čo tu stála pri tebe a medlila sa k Pá­
27 novi. i O tohto chlapčeka som prosila a Pán Samuel pri svätostánku. — Synovia 12’
splnil moju prosbu, ktorú som mu predklada­ Héliho však boli synovia Beliálovi, nestarali sa
28 la. I Nuž aj ja som ho venovala Pánovi. Po o Pána, | ani o kňazské povinnosti voči ľudu, 13 *
všetky dni. kým len bude, nech je zasvätený i Keď niekto prinášal obetu a mäso sa varilo,
Pánovi!" 1 klaňali sa tam Pánovi. í prišiel kňazov sluha v ruke s trojzubou vidli-
| cou, | ktorú strčil do kotla, do hrnca, do raj- 14
■2 ChrálospeĽ Anny. — Anna sa modli½ | nice alebo do misy; všetko, čo vidlica zachytila,
a hovorila:
I vzal si kňaz pre seba. Takto robili všetkým
„Srdce mi v Pánovi plesá. I Izraelitom, ktori prichádzali do Sila. | Ba skôr, 15
Pánovi zdvihol sa môj roh, než by sa bol spálil tuk, prichádzal kňazov slu-
na nepriateľa si otvorím ústa, | ha a hovoril obetujúcemu človeku: „Daj mäso,
lebo sa radujem z pomoci tvojej. ■ chcem ho upiecť pre kňaza! Neprijme od teba
mäso varené, len surové.” | A ak mu ten človek 16
•2 Nieto tak svätého, ako je Jahve, vravel: ‚‚Nechže sa najprv spáli tuk, potom si
nie, okrem teba už nikoho nieto, ‘ vezmi, čo sa ti len zachce!" — odpovedal: „Nie,
Skalv niet, ako je náš Boh. ale daj teraz; a ak nie, vezmem nasilu.” | Pre­ 17
Nerozmnožujte naduté reči, to hriech mládencov bol pred Pánom veľmi
z úst nech vám nevyjde pýcha, • veľký, veď ľudia opovrhovali obetou Pána.
lebo Boh poznania je Pán Samuel však posluhoval pred Pánom. Bo' 18-
a činy odvažuje on! chlapček, odiaty plátenným efódom. | Matka 19
mu urobila malý plášť a každý rok mu ho do­
4 Zláme sa hrdinov kuša, niesla, keď prichádzala s manželom obetovať
slabí sa opášu silou. výročnú obetu. | Héli však žehnal Elkánovi a 20
5 Sýti sa prenájmu za chlieb, jeho manželke a riekol: „Nech ti dá Pán po­
hladní však prestanú (lačnieť ?), tomstvo z tejto ženy; namiesto daru, ktorý si
neplodná porodí siedmich, venoval Pánovi!" Potom išli domov. | Avšak 21 *

veľa čo deti má, zvädne.
6 Usmrcuje a tiež oživuje Pán,
posiela do pekiel a volá aj späť.
Pán robí chudobným a bohatým tiež,
ponižuje a aj dvíha.
8 Bedára pozdvihne z prachu,
žobráka zo špiny dvíha,
s kniežatmi posadiť ho chce
a dá mu stolicu čestnú.
Lebo Pánove sú základy zeme,
kruh zeme položil na ne.
Pobožných nohy on stráži,
•9
hriešni zhynú však vo tme;
nie silou víťazí človek.
Podľa LXX vzali Jen jedného trojročného býč­
ka (porov, v. 25), čo je pravdepodobnejšie. — Efa
Je asi 30 litrov. — Víno uschovávali v kožených
mechoch. Všetky tieto veci potrebovali na obetu.
1 Roh je znakom sily. Zdvihnutý roh je víťazstvo.
Anna rozumie svoje slová tak, že už môže krá.
čať s povýšenou hlavou, nemusí čušať pre Fe- I
nenou, veď Boh už aj jej požehnal syna.
Boh sa v Písme sv. častejšie volá Skalou, pev- I farebnej
2
noJťou.
3 Boh vie o našich rečiach a _on posudzuje naše
činy.
7 „Do pekiel“ je na druhý svet, na miesto, kde
boli duše zomrelých. Boh je Pánom života d smrti.
9 Pobožní ani vo tme nezablúdia, lebo ich vedie
Boh, on im dopomôže k víťazstvu, ktorého by
z vlastných síl nedosiahli.
Pán navštívil Annu a tá počala troch synov a
dve dcéry. Chlapček Samuel zas rástol pred
pánom.
Héli napomína synov. — Héli však 22 *
1 bol veľmi starý; počul o všetkom, čo robili je-
| ho synovia všetkým Izraelitom a ako hrešili so
Možno, žc sú posledné dva riadky chválospevu 10
| neskorším dodatkom, lebo vtedy, keď sa Anna
toto modlila, Izraeliti ešte nemali kráľa. Prvých
dvoch, Saula a Dávida, pomazal za kráľov Annin
syn Samuel. Ale jc možné i to, že Anna jc nad­
chnutá prorockým duchom a hovorí o budúcom
kráľovi.
Samuel konal pri svätostánku len službu jeho 11
veku primeranú.
Pozri pozn. k 1, 10. 12
Synovia Héliho sa neuspokojili tým, čo im po. 13—17
dľa Lv 7, 31 a Dt 18, 3 patrilo z obetného mäsa,
chceli viac. Tuk obetných zvierat mal sa spáliť na
oltári, ale Ofni a Finés opovážili sa brat aj surové
mäso s tukom. Keď si kňazi počínali takto proti­
zákonne, je prirodzené, že si ľudia obeti nevážili.
Efód bolo vrchné rúcho. Aj k veľkňazským rú- 18—1B
cham patril efód, ale ten bol z drahocennej štvor-
látky. Samuelov bol len z plátna. Takýto
| plátenný efód nosili aj leviti (l Krn 15, 27), ba aj
svetskí ľudia (2 Sm 6, 14). Samuel nosil efód asi
len, keď konal službu pri svätostánku, Na každo­
denné nosenie mu matka každoročne ušila pláštik.
„Navštívil'
* tu znamená: „požehnal“. 21
Spomína sa ďalší hriech synov Héliho. 2cny 22
pri svätostánku udržiavali v Čistote kňazské rúcha
a obetné nádoby.
 ' Prvň knihu Snmuclovu 2—3 283

ženami, ktoré konali službu pri svätostánku । pomazaným mojím. A každý, kto z tvojho 36'
23 i I povedal im: „Prečo robíte' takéto veci? Veď domu ostane, príde a bude sa mu koriť, aby
tie najhoršie veci počúvam o vás od celého ľu- l si vyprosil peniaz a peceň chleba. A povie: -l-r -
24 dul | Nie, synovia moji! Nedobrý je to chýr, 1 deľže ma k nejakej kňazskej službe, aby som
•25 čo počúvam; odstrašujete Pánov ľud. | Ak sa mal skyvu chleba do úst!«”
človek prehreší proti človeku, môže sa nad
ním zmilovať Boh, ale ak sa človek previní Samuel a Pán. — Avšak chlapec Samuel 3*
proti Pánovi, ktože sa bude zaň modliť?" Ale posluhoval pred Pánom pod dozorom Héliho
nepočúvali na hlas svojho otca, lebo Pán ich. Slovo Božie bolo však v tých dňoch vzácne, vi-
chcel usmrtiť. 1 denie nebolo časté. 1 I stalo sa ktorýsi deň, že 2
26 Chlapec Samuel však stále vzrastal a ľúbil Héli ležal na svojom mieste. Oči mu začínali
sa aj Pánovi aj ľuďom. ! hasnúť, nemohol vidieť. . Svetlo Božie ešte ne- 3
vyhaslo a Samuel spal v Pánovom chráme,
•27 Muž Boží u Héliho. — I prišiel k Héli- v ktorom bola archa úmluvy. | I zavolal Pán
mu muž Boží a riekol mu: „Takto hovorí Pán: na Samuela. Ten odpovedal: „Tu som!" A bc- 5
Ci som sa nezjavil domu tvojho otca, keď boli žal k Hélimu a vravel: „Tu som. Pane, veď
28 v Egypte v dome faraóna? | A spomedzi všet­ si ma volal!" Ten odvetil: „Nevolal som, spi
kých izraelských kmeňov som si ho vyvolil za ďalej!” Odišiel teda a spal. | Ale Pán volal 5
kňaza, aby vystupoval k oltáru môjmu, abv znovu: „Samuel!" Samuel vstal, išiel k Hélimu
pálil tymian a nosil predo mnou efód a dal a vravel: „Tu som, volal si ma." Ten odpove­
som domu tvojho otca všetky zápalné obety dal; „Nevolal som, synu, spi ďalej!" Samuel 7
29 Izraelových synov. | Prečo zazeráte na obety však ešte nepoznal Pána, slovo Pánovo sa mu
a dary moje, ktoré som nariadil v chráme? Sy­ ešte nezjavilo. | A Pán znovu, po tretí raz 0
nov si vážiš viac než mňa, aby ste mohli tuč­ volal Samuela. Ten vstal, išiel k Hélimu a
nieť z prvotín všetkých darov ľudu môjho vravel: „Tu som, volal si ma". Vtedy pochop’l
• 30 izraelského." | Nuž, výrok Pána, Boha Izra­ Héli, že Pán volá chlapca, i I povedal Héli Sa- ®
elovho je: „Isteže som riekol: Tvoj dom a dom muelovi: „Choď, ľahni si; a ak ťa znovu bude
tvojho otca nech chodí večne pred tvárou mo­ volať, povedz: Hovor, Pane, sluha tvoj počúva!
jou! Teraz však — to výrok Pánov — nech je Samuel odišiel a spal na svojom mieste.
to ďaleko odo mňa! Lebo uctím toho, kto si mňa Pán prišiel, zastal si a volal ako predtým: 10
cti, kto však mnou opovrhuje, upadne do han- „Samuel, Samuel!” A Samuel odvetil: „Hovor,
• 31 by. | Hľa, prídu dni, keď odtnem rameno tvoje sluha tvoj počúva!" | Nato Pán riekol Samu- lľ
a rameno domu tvojho otca, že v tvojom dome elovi: „Hľa, ja urobím v Izraeli vec, ktorú keď
• 32 nebude starca. | Vtedy uzrieš v chráme protiv­ kto počuje, bude mu cvendžať v obidvoch
níka, ktorý bude Izraelu preukazovať dobre; ušiach. | V ten deň splním na Hélim všetko, čo 12
• 33 v tvojom dome však nikdy nebude starca. I Ale som o jeho dome hovoril, od začiatku až do
neodstránim ti všetkých od oltára svojho, aby konca. | Oznámil som mu, že budem večne 15
sa ti zlomili oči a omdlela ti duša. Celé množ­ trestať jeho dom pre hriech, lebo vedel, že sa
stvo tvojho domu bude odumierať vo veku jeho synovia rúhajú a nekarhal ich. I Preto som I4
• 34 mužnom. | A to‘o ti bude znamením, ktoré sa domu Héliho prisahal: Vinu domu Héliho ni­
objaví na dvoch tvojich synoch, na Ofnim a kdy nemožno napraviť ani obetami ani darmi.”
• 35 Finésovi: Obaja zomrú v jeden deň. | Potom Samuel spal až do rána, potom otvoril dvere I5'
si vzbudím verného kňaza, ktorý bude konať domu Pánovho. Samuel sa bál videnie oznámiť
podľa srdca môjho a duše mojej. A zbudujem Hélimu. | Ale Héli zavolal Samuela a povedal 16
mu trvalý dom; ustavične bude kráčať pred mu nezatajil. A ten povedal: „Je Pánom, nech
25 otnt o Finés už mott veľa na svedomí, prelo
| I spýtal sa ho; „Co ti hovoril? Nezataj to I7'
Im Boh nedal milosť obrátenia, chcel ich po. predo mnou! Nech ti Boh urobí to a to, ak
trestal smrťou. Nehovorí sa vSak o tom, žc ich zatajíš predo mnou niečo z toho, čo ti hovo­
chcel aj zatratiť; mohli sa obrátiť aj v okamihu ril!" | Nato mu Samuel rozpovedal všetko, nič 10
smrti.
27 n. Praotcom Héliho, ktorý bol v Egypte, bol Aron,
mu nezatajil. A ten povedal: „Je Pánom, nech
prvý veľkňaz. Celý rod Aronov bol kňazský rod. urobí, čo uzná za dobrél"
30 „Chodiť pred tvárou Pánovou" znamená konať
službu v svätostánku. Kňazi z rodu Héliho budú prosiť budúceho 30
31 „Rameno" je tu potomstvo. Potomci Héliho bu­ veľkňaza o pripustenie ku kňazskej službe, aby
dú umierať predčasne. moli z čoho žlť.
32 Verš 32. je nejasný; pravdepodobne sa'v ňom Lampy sedemramenného svietnika horeli celú 1
predpovedá, že veľkňazský úrad bude rodu Héliho noc. Príbeh sa teda odohral v noci, osí nod rá-
odňatý a dostane ho iný rod, ktorý nebude v pria­ nom.
teľstve s rodom Héliho. Predpovedá sa porážka Izraelitov, ktorú mail 11
33 Očí Héliho sa zlomia a duän mu. omdlie v po. utrpieť od Filištíncov.
lomkách, ktori nedosiahnu vysokého veku. Ako vidieť, povinnosťou Samuelovou holo olvá- 15
34 Smrť synov Héliho, ktorej so Héli eSle dožije, rat ráno vchod do domu Božieho.
bude znamením, žc sa splní aj to, to Boh pred­ „Nech tl Boh urobí to a to..." je zaklínacia 17
povedá o celom rodé Héliho. formulka. Héli Istotne nj výpovední, oké nešťastie
35 Pomazaný, pred ktorým bude kráčať veľkňaz, by malo zastihnúť Samuela, ak mu niečo zatají,
bude kráľ. ale svätopisec z Jcmnocilu zamlčuje kliatbu.
 234 Prvá kniha Samuelova 3—1—5

•19 Samuel dorastal. Pán však bol s nim a ani hľa. Héli sedel na kresle a pozoroval cestu, le­
jednému zo svojich slov nedal padnúť na zem. bo sa mu srdce triaslo o Božiu archu úmluvy!
■20 takže sa celý Izrael od Danu až po Bersabe Muž teda došiel, dal zprávu v meste a celé
dozvedel, že Samuel ako Pánov prorok je spo- mesto zakvililo. Keď Héli počul hlasné vola­ 14
21 ľahlivý. , A Pán sa ďalej zjavoval v Sile. Veď nie, spýtal sa: „Co znamená ten hlasný krik?"
sa Pán zjavoval Samuelovi v Sile podľa slov. Nato muž rýchlo prišiel a podal Hélimu zprá­
Pánovho. vu. I Héli však bol deväťdesiatosemročný, oči 15
mal strnulé, nemohol vidieť. | Ten muž pove­ 16
•4 Vojna s Filišt incami.— Slovo Samu-
dal Hélimu: „Ja som to, čo prichádzam zo ší­
elovo znelo však celému Izraelu.
Izrael tiahol do boja proti Filištincom a utá­ ku. Ano, dnes som odbehol zo šíku.” I spýtal
boril sa pri Aben-Ezre, Filištínci zas táborili sa ho: „Co sa stalo, syn môj? ■ Posol odvetil 17
2 v Afeku. Filištínci nastúpili proti Izraelu, a povedal: „Izrael ušiel pred Filištincami. ľud
rozpútal sa boj a Izrael podľahol Filištincom. utrpel veľkú porážku, zomreli aj obaja tvoji
ktori v bitke na poli zabili asi štyritisíc múzu.. synovia Oľni a Finés a archa Božia radla za
3 Ľud išiel do tábora a starši Izraela hovorili: korisť." | Len čo spomenul archu Božiu, padol 18
..Prečo nás Pán dnes porazil pred Filištincami? (Héli) z kresla-nazad ku bráne, zlomil si väz
Donesme sem zo Sila Pánovu archu úmluvy, a zomrel. Bol to starý a ťažký človek. Súdil
nech tiahne uprostred nás a nech nás vyslobodí Izraela za 40 rokov.
* 4 z ruky našich nepriateľov!” | Ľud poslal do j Jeho nevesta, Finésova manželka, bola te­ 19
Sila i doniesli odtiaľ archu úmluvy' Pána zástu­ hotná, blízo pôrodu. Keď počula chýr o zajatí
pov. ktorý sídli nad cherubami. Pri Božej arche archy Božej a že jej zomrel svokor a manžel,
úmluvy boli dvaja synovia Héliho. Oľni a Fi- klesla a porodila, lebo ju zachvátili bolesti 20
5 nés. ' Keď archa úmluvy došla do tábora, zaja- 1 j A keď zomiera, hovorili k nej okolostojace:
sal celý Izrael veľkým jasotom, až dunela zara. ' „Neboj sa, veď si porodila syna!” Ale neodpo­
6 Keď Filištínci počuli zvučanie jasotu, pýta- : vedala, ani si toho nevšimla. I Chlapca však 21'
li sa: „Co znamená tento zvučný, veľký jasot | nazvala Ichabod, hovoriac: „Odišla sláva od
v tábore Hebrejov?" I dozvedeli sa. že do tá , Izraela", pre-zajatie archy Božej a pre svojho 22
‘7 bora prišla archa úmluvy. ! Filištínci sa nain- t svokra a manžela. | Hovorila: „Odišla sláva
kali a vraveli: „Prišiel Boh do tábora!” A vo­ od Izraela, pretože ukoristili archu Božiu”.
lali: „Beda nám! Veru to včera a predvčerom Archa a Dagon. — Filištínci teda zajali 5*
8 nebolo takto! : Beda nám! Ktože nás vytrhne archu Božiu a odniesli ju z Aben Ezry do Azc-
z ruky tohto mocného Bažstva, ktoré bilo Egypt tu. । Potom Filištínci vzali archu Božiu, za­ 2’
9 rozličnými ranami na púšti? | Vzmužte sa, niesli ju do domu Dagona a postavili ju vedľa
buďte chlapi, Filištínci, aby ste nemuseli slú- । Dagona. | Azotčania nasledujúceho rána vstali 3
žiť Hebrejom, ako oni slúžili vám! Nuž buďte a hľa, Dagon bol padnutý tvárou na zem pred
10 chlapi a bojujte!” | Nato sa Filištínci dali dn | archou Pánovou. I chytili Dagona a postavili
boja a Izraeliti podľahli; utekal každý do svoj- 1 ho zas na jeho miesto. I Keď Filištínci ráno 4*
ho Stanu. Porážka bola veľmi veľká, z Izraeli- | nasledujúceho dňa vstali, hľa, Dagon bol pad­
11 tov padlo tridsaťtisíc pešiakov. I Archu úmluvy nutý tvárou na zem pred archou Pánovou, Da-
ukoristili a dvaja synovia Héliho, Oľni a Finés gonova hlava však a obe končatiny jeho rúk
zomreli. boli na prahu odlomené, len Dagon ostal z ne­
ho. 1 Preto Dagonovi kňazi a tí, čo vstupujú 5*
•12 Po porážke. —• Akýsi Benjaminec utekal do Dagonovho chrámu v Azote, nestúpia na
zo šíku a ten deň došiel do Sila. Rúcho mal ! Dagonov prah až po dnešný deň.
•13 roztrhnuté a na hlave mal zem. 1 Keď došiel.
I Archa úmluvy vo filištínskych
19 Z Božích slov nie sa nestratilo. Boh splnil vSel.
ko. (o predpovedal. mestách. — Pánova ruka však zaľahla na 6*
20 Výraz: „Od Danu po Bersabe" znamená: „V ce- Azotčanov, podesil ich a potrestal ich vredmi.
loj Palestíne". Dan, dnes Tel cl-Kadi, no’o naj­
severnejšie, Bersabe najjužnejšie mesto Palestíny. Izraelské ženy tak túžili po deťoch, najmä po 20
— Boh splnil, čo predpovedal prostredníctvom Sa- chlapcoch, že narodenie chlapca bolo radosťou
muclovým, a tak potvrdil, že Samuel je pravý ešte aj v okamihu smrti. No nevesta Héliho sa
prorok. neteší, jej strata je priveľká.
1 Vulgáta predkladá meno Aben Ezra „Skala po­ ' Meno „Ichabod" znamená ‚Ncsláva‘. 21
moci". Toto meno dostalo mesto až neskoršie ípo- ; Azot (Ašdod) bolo jedno z piatich hlavných 1
rovnaj 7, 5. 12). Malo ho však už vtedy, ked ne­ , miest Filištíncov, medzi Gazou a Jaíou (Jaffa).
známy pisateľ písal knihy Samuelove. Leža-o na Dnes sa volá Ešdud. Leží 5 km od pobrežia Stre­
území kmeňa Benjamín, blízo Masfy. — Afek le­ dozemného mora.
žal na rovine Saron (porov. Joz 12, 13). I Dagon bol hlavné božstvo Filištíncov, ktorí je- 2
4 Na vrchnáku archy úmluvy boli dvaja cheru­ | mu pripisovali svoje víťazstvo. Zobrazovali ho nko
bíni. Ich krídla boli trónom Pánovým a sama archa i muža, ktorý má odpoly telo ryby; (dóß=ryba).
úmluvy mu bola podnožím. Všadeprítomný Boh ! Z Dagona ostal len trup. I tak (o možno roz- 4
bol leda nad archou úmluvy prítomný zvláštnym । umief, že „ostal z neho len Díigon", „ryba"; lebo
spôsobom. socha bez hlavy, rúk a s rybím spodným telom
7 Včera a predvčerom Izraeliti nejasali. vyzerala ako ryba.
12 Roztrhnuté šaty a prachom alebo popolom po­ Nechceli zneuctiť prah, na ktorom ležala hlava 5
sypaná hlava boli znakom smútku. o ruky ich bôžika.
13 Héli sedel pri bráne (porov, v. 18), aby videl na Vulg. so LXX tu dokladá: „Uprostred toho oko 8
cestu. Ha hemžili sa domy a polia, uliahll sa mysl. V
 Prvú kniha Samuelova 9—0

7 Azot i jeho okolie. | Keď obyvatelia Azolu vi­ vy zapriahnite do voza, ich terce však odstráňte
deli, čo sa deje, hovorili: „Neeh archa Božia j od nich do maštale. I Potom vezmite archu Pá-
Izraelitov neostane u nás, lebo ruka jeho tvrdo i novu, položte ju na voz, zlaté predmety, ktoré 8
•8 dolieha na nás a na nášho boha Dagona”. j Pre­ I mu dávate ako zmierny dar, položte vedľa nej
to poslami zvolali k sebe všetky filištínske j do truhličky a nechajte ju, nech ide! A po-
kniežatá a pýtali sa: „Co máme robiť s archou ‘ zerajte! Ak pôjde smerom k svojim hraniciam 9"
Boha Izraelitov?” Odpovedali: „Do Gétu tre­ j do Betsamesu, on dopustil na nás toto veľké
ba preniesť archu Boha Izraelitov!" Nato archu i nešťastie, a ak nie, tak sa presvedčíme, že sa
*9 Boha Izraelitov preniesli. | A keď ju preniesli, nás nedotkla jeho ruka, náhodou sa nám to
zaľahla ruka Pánova na mesto (ako veľmi prihodilo.
veľký rozvrat) a potrestal obyvateľov mesta,
malých i veľkých, že sa na nich vyrážali vre- Archa v Detsamese. — Mužovia urobili 10
•10 dy. I Nato poslali archu Božiu do Akaronu. tak; vzali dve otelené kravy, zapriahli ich úo
A keď archa Božia došla do Akaronu, volali ' voza, ich telce však zdržali v maštali. Archu 11
Akaronci a vraveli: „Doniesli archu Boha Izra- i Pánovu položili na voz, tiež aj truhličku so zla
. elitov, aby nás s celým naším ľudom zabili". | tými myšami a podobou svojich vredov.
11 | A poslami zvolali všetky filištínske knieža­ ! | A kravy išli rovnou cestou do Betsamesu, išli 12'
tá a hovorili: „Pošlite preč archu Boha Izra j tou istou cestou a stále ryčali, neodbočili ani
elitov, nech sa vráti na svoje miesto a nech j napravo ani naľavo. Filištínske kniežatá však
nás a náš ľud nepobije!" Lebo v meste panoval išli za nimi až po hranice Betsamesu.
smrteľný zmätok, ťažko zaľahla naň ruka Bo- ‘ Betsamesania práve žali na doline pšenicu. 13
12 žia. | Ľudia, ktorí nepomreli, boli potrestaní i Keď si zdvihli oči, zazreli archu a keď ju uvi-
vredmi a bedákanie mesta vystupovalo k nebu. | deli, potešili sa. i Voz došiel na pole Betsamesa- 14'
| na Jozueho a ostal tam stáť. Bol tam veľký ka-
•0 Filištínci sa radia. — Archa Pánova , meň. I porábali drevo voza a kravy obetovali
2 bola v kraji Filištíncov sedem mesiacov. | Po­ i Pánovi ako celopal. í A leviti zložili archu Pá- 15
tom zvolali Filištínci kňazov a veštcov । novu i truhličku, ktorá bola pri nej a v ktorej
a pýtali sa: „Co máme robiť s archou Pánovou? i boli zlaté predmety, a položili na veľký kameň.
Dajte nám vedieť, ako ju máme poslať na jej | Obyvatelia Betsamesu však v ten deň priná-
3 miesto?” I Tí odpovedali: „Ak odošlete archu ! šali celopaly a obetovali obety Pánovi. | Keď 16
Boha Izraelitov, nepošlite ju naprázdno, ale v í to filištínske kniežatá videli, vrátili sa ten deň
každom prípade dajte zmierny dar! Vtedy sa : do Akaronu.
uzdravíte a dozviete sa, prečo neodstúpi od vás
jeho ruka.” | I spýtali sa: „Aký dar mu máme Toto sú zlaté vredy, ktoré Filištínci darovali 17'
4 dať?" Odpovedali: „Podľa počtu filištínskych Pánovi ako zmierny dar: za Azot jeden, za
kniežat päť zlatých vredov a päť zlatých myší, Gazu jeden, za Askalon jeden, za Gét jeden, za
lebo rovnako ste postihnutí všetci i vaše knie- Akaron jeden. | A zlaté myši podľa počtu miest 18'
5 žatá. 1 Urobte teda podoby svojich vredov a po- í piatich kniežat, od opevnených miest až po
doby svojich myši, ktoré nivočia krajinu, a ; neohradené dediny.
vzdajte chválu Bohu Izraelitov, azda sníme i Veľký kameň, na ktorý položili archu Pá
ruku svoju z vás, z vášho boha a z vašej kra- novu, je podnes na poli Betsamesana Jozueho.
•6 jiny! | Prečo si zatvrdzujete srdcia, ako si za­
tvrdzovali srdcia Egypťania a faraón? Ci ich Archa v Kirjatiarime. — I potrestaj 19.
neprepustili? A či neodišli, čo ako ich utláčal? (Pán) obyvateľov Betsamesu, pretože hľade-
*7 I A teraz urobte nový voz a vezmite dve otele­ ■ li na archu Pánovu. Porazil z ľudu sedemdesiat
né kravy, na ktorých ešte nebolo jarmo, kra- mužov (50.000 mužov). Ľud smútil, lebo Pán
meste nastal veľký zmätok smrti." Táto veta ne­ Betsomes, dnešné Aln šems, bolo levitské mesto s
bola v pôvodnej Vulgáte, dostala sa do nej len na území kmeňa Júda, neďaleko Akaronu (Joz 15.
neskoršie zo LXX. • 10; 21. 16; 1 Krn 6, 59) na 25 krn západne od Je­
Gét bol tiež jedným z piatich filištínskych hláv- I ruzalema.
nvch miest. Dnes už nevieme, kde toto meslo le­ Kravy, hnané vyšším popudom, išli s archou do 12
žalo. zeme Izraelitov, ale ryčali, lebo so museli vzďaľo­
® Vredy, ktoré postihli Filištíncov, boli asi vredy I vať od svojich tcliec.
morové. Z Vulgáty však by bolo možno usudzovať, | Celopal je obeta, pri ktorej sa spáli celé obet- 14
že to boli hemoroidy. i né zviera.
10 Akaron (Ekron), severozápadne od Azotu, bolo Tu vypočítaných 5 miest sú hlavné mestá íiliš H
ďalšie filištínske hlavné mesto. . tínskych kniežatstiev. Gaza a Askalon boli nobliž
I Sľubové (votívne) dary Casio ešte nj dnes má­ brehu Stredozemného mora. O Azote viď pozn.
vajú vzťah k chorobe, z klorej sa darca uzdravil. I k 5, 1, o Gete 5, 8, o Akarone 5, 10.
Preto darovali Filištínci zlaté podoby vredov. Vulg. Jc podnes... — rozumej: v dobe vzniku knihy 18
spomína aj množstvo myší, ktoré zaplavili kraji­ Samuelovej.
nu (porov, pozn. k 5, 0). Ak jc tento údaj Vulgáty Boh potrestal tých, čo hľadeli nn archu úmluvy 19
nie pôvodný, Co dnešní učenci všeobecne tvrdla, neúctivo a zvedavo. Podľa Iného výkladu poircstn-
vtedy darovali Filištínci zlaté myši asi preto, lebo ni nazreli do vnútra archy. Podľa ináč nezaru­
myši rozširujú mor. čenej zprávy LXX Boh potrestal v Beisamese len
0 Faraón nechcel a na konci jednako bol nútený I rodinu Jcchoniášovu, lebo sa netešila návratu
prepustiť Izraelitov. ! archy. Umrelo pravdepodobne len 70 mužov. Čísli­
7—8 Kravy by bez vyššieho zásahu neodišli od svo­ ce sú porušené, veď Belsamcs nemu! 50,000 oby­
jich tcliec. vateľov.
 286 Prvá knlna Samuelova 7—3

•.0 ťažko potrestal Tud. | A obyvatelia Betsamesu hrmel v ten deň mocným hrmotom proti Fi-
hovorili: „Ktože obstojí pred Pánom, Bohom lištíncom, podesil ich, takže podľahli Izraeli­
tak svätým! A ku komuže z nás vystúpi?" J tom. | Nato izraelskí mužovia vytiahli z Masfy, 11
•21 Prelo poslali poslov k obyvateľom Kirjatiari- prenasledovali Filištíncov a porazili ich pod
mu s odkazom: „Filištínci vrátili archu Pánovu, ■ Bet-Karom. I Potom vzal Samuel kameň, polo­ 12
poďte, odneste si ju k vám!" žil lio medzi Masfou a Senom a dal mu meno
7 Obyvatelia Kirjatiarimu prišli, odniesli ar­ .Kameň pomoci‘ a povedal: „Potiaľio nám po­
chu Pánovu a zaniesli ju do domu Abinadaba j máhal Pán".
na návrší. Jeho syna Eleazara však zasvätili, ; Takto boli Filištínci pokorení a neprišli viac 13
aby strážil archu Pánovu. na územie Izraelitov: Ruka Pánova doliehala
■2 Pokánie Izraelitov. — Veľa dni minulo na Filištíncov cez celý Samuelov život. | Mestá 14
odo dňa. čo archa bola v Kirjatiarime — dva­ však, ktoré Filištínci odňali Izraelitom, vrátili
dsať rokov bolo tomu — a celý dom Izraela sa k Izraelu späť od Akaronu až po Gét; aj
•5 s plačom sa obrátil k Pánovi. ! Vtedy riekol ' ich okolie oslobodil Izrael od Filištíncov. —
Samuel celému domu Izraelovmu toto: „Ak sa Zato medzi Izraelom a Amorejcami panoval po­
celým srdcom chcete obrátiť k Pánovi, odstráň- ! koj. | A Samuel súdil Izraela po všetky dni 15
te spomedzi seba cudzích bohov a aštarty a svojho života. | Chodil z roka na rok a obišiel
16
priľnite srdcom k Pánovi, slúžte jemu samému, 1 Betel, Galgalu a Masfu a súdil Izraela na všet­
kých týchto miestach. | Jeho sídlom bola však 17
4 tak vás vyslobodí z ruky Filištíncov". 1 Sync
via Izraela odstránili teda bálov a aštarty a | Ramata, lebo tam mal dom a tam súdil Izraela.
•5 slúžili samému Pánovi. ' A Samuel riekol: I Postavil tam aj oltár Pánovi.
„Zhromaždite celý Izrael do Masfy, budem sa í
•6 za vás modliť k Pánovi!" | Nato sa zhromaždili í Samuel a Šaul, 8—15.
do Masfy, čerpali pred Pánom a vylievali vo- j Izraeliti žiadajú kráľa. — A keď Sa­ 8
du, postili sa v ten deň a hovorili tam: „Zhre- | muel ostarel, ustanovil za sudcov Izraela svo­
šili sme proti Pánovi." Samuel však súdil Izra- I jich synov. | Jeho prvorodený sa volal Joel, *
2
ela v Masfe. ! druhý mal meno Abia; boli sudcami v Bersa­
Víťazstvo nad Filištincami.— Keď be. I Jeho synovia však nekráčali jeho cestami
sa Filištínci dopočuli, že sa synovia Izraela išli za ziskom, prijímali dary a prevrátili
zhromaždili v Masfe, tiahli filištínske kniežatá právo.
4
proti Izraelu. Počuli to Izraeliti a báli sa Filiš- r Vtedy sa zhromaždili všetci starši Izraela a 5‘
8 tincov. | I hovorili synovia Izraela k Samuelo­ išli k Samuelovi do Rámy. | A povedali mu:
vi: „Neprestávaj volať za nás k Pánovi, Bohu „Hľa, ty si ostarel, tvoji synovia však nekrá­
nášmu, aby nás vyslobodil z ruky Filištíncov!” čajú po tvojich cestách. Nuž ustanov nám krá­
9 1 Samuel vzal jahňa od cecka a úplne ho obe­ ľa, néch panuje nad nami, ako je to u všetkých 6
národov!" ' Samuelovi sa nepáčila reč, keď mu
toval Pánovi ako celopal. A volal Samuel k Pá- hovorili: „Daj nám kráľa, nech panuje nad na-
10 novi za Izraelitov a Pán ho vyslyšal. | Stalo I mi!” Preto sa Samuel modlil k Pánovi. | Nato 7
sa totiž, kým Samuel prinášal obetu, nastúpili I Pán riekol Samuelovi: „Vyslyš hlas ľudu vo
Filištínci do boja proti Izraelitom. Ale Pán za- všetkom, čo ti povedia, veď nie tebou opovrhli,
20 Nik nechcel archu úmluvy, báli sa. Nevedia, že opovrhli mnou, aby som nepanoval nad nimi.
treba s ňou len úctivo zaobchádzal a žc tak by
bola prameňom požehnania. Mesto tohto mena jc Ináč neznáme. Možno, že
21 Kirjatiarim stotožňujú s dneSným Karlat el- to bol Bclhoron, ktorý ležal pri ceste do FIlištIn-
Enabom. Leží vedia cesty, ktorá vedie z Jeru­ ska. Iní myslia na Aln Karim, poldruhej hodiny
zalema do Jopy (Joppe). juhozápadne od Jeruzalema.
2 Prekladáme podľa LXX. Pôvodina? ‚‚nariekal za Mesto Sen je neznáme. Azda to bola Jesana, se­ 12
Pánom“ nedáva dobrý zmysel. verne od Betela (2 Krn 13, 19), hoci je ťažko si
3__ 4 Bái bol bohom Kanaánčanov, ktorého Často uc­ myslieť, žeby Filištínci boli utekali tým smerom.
tievali aj Izraeliti. Jeho družka bola Ašlarta, bo- ’ Preto myslia iní na Asenu (Joz 15, 33), ktorá leža-
hyfta lásky a úrodnosti. Zasväcovali jej stromy í la asi na ceste z Masfy do Ažotu. — O „Kameni
a koly, zvané ašery (úžery); niekedy sa aj sama . pomoci“ (Abenezra) porov. 4, 1.
bohyňa volala Ašcra a koly, jej zasvätené, volali , Amorejčanía boli ináč nepriateľmi Izraelitov H
sa aštarty. Tieto mail Izraeliti odstrániť. — Keď I (Nm 13,30; Joz 5,1; 7,2. 7; 10,5; Sdc 1,34; 3,5). Po-
sa hovorí o Báloch, rozumejú sa Bálové modly. । známka, že teraz bol medzi nimi a Izraelitmi po-
Pomníky, stĺpy stavané k úcte Bála, volali sa ma- koj, vysvetľuje, ako mohli Izraeliti dosiahnuť také
séby. úspechy proti Filištincom.
5 Masfa, asi dnešné Tel en-Nasbe, bola 19 km V Boteli (dnešný Bctln) sa Boh dva razy zjavil 16
severne od Jeruzalema, alebo dnešné Nebi Samuel, Jakubovi. Galgala je dnešná Džlžílja, juhozápadne
2 hod. od Jeruzalema na sever. od Šila.
6 Vylievali vodu na znak pokánia. Označovali | Oltár v Ráme postavil Samuel asi na rozkaz 17
tým, žc si podobne vylievajú, odhaľujú pred Bo­ I Boží, lebo Ináč mali Izraeliti oltár len pri sviito-
hom srdcia (porov. 2, 19. Podobný zmysel majú aj , stánku.
naše nábožené ‚.výlovy“), — Samuel nebol len pro­
rokom, ale aj sudcom, posledným sudcom Izraeli­ > O Bersabe pozri pozn. k 3, 20. 2
tov. | Boh už v Dt 17, 14 prisľúbil Izraelitom, Žc Im 5
10 Bola to prirodzená búrka a hrmenie, I keď ne­ i po vstupe do zasľúbenej zeme ustanoví kráľa. Mno-
obyčajne velké. Zázračný zásah bol v tom, že i hl však pokladajú to miesto Dt zu neskorší dodá-
búrka prišlo, keď Izraeliti potrebovali pomoc. ; tok.
 Prvú kniha Samuelova 9—9 287

8 | Podobne, ako robili odo dňa, keď som ich vy­ j hľadať osiice!” ' Preáiel cez Efraimské poho- 4'
viedol z Egypta, až po tento deň, že ma opus­ ne, prešiel cez krajinu Salisa, a nenašli. Potom
tili a slúžili iným bohom, tak robia aj tebe. prešli cez krej Salimu nič; prešli cez kraj Jemi-
•9 | Nuž vyslyä ich hlas, ale dôrazne ich upozorni I ni, a nenašli, f Keď prišli do krajiny Súf, pove- 5‘
a vylož im právo kráľa, ktorý bude nad nimi dal Saul svojmu sluhovi,ktorý bol s ním:,.Poď,
panovať!” vráťme sa, ináč bude mať môj otec miesto oslie
10 Samuel oznámil všetky slová Pánove ľudu, i starosť o nás”. ' Ten mu odpovedal: ..Hľa, muž f>’
•11 ktorý požadoval od neho kráľa. | I povedal: | Boží je v tomto meste, je to muž vážený, všet­
„Toto bude právo kráľa, ktorý bude nad vami i ko, čo povie, určite sa splní. Nože poďme ta,
panovať: Vašich synov vezme a postaví ich azda nám povie cestu, ktorou máme ísť”. Saul 7*
k svojim vozom a k svojim koňom, budú be­ odvetil svojmu sluhovi: „Ak pôjdeme, Čože vez­
12 žať pred jeho vozom. | (Vezme ich) aby ich meme tomu mužovi? Veď sa nám chlieb minul
ustanovil za veliteľov nad tisíc mužmi a za ve­ z kapsí a nemáme dar, ktorý by sme dali mu­
liteľov nad päťdesiatimi.- Aby orali jeho orá­ žovi Božiemu. Čože máme pri sebe?” j Sluha 8*
činu a žali jeho žeň, aby zhotovovali jeho voj­ znovu odpovedal Saulovi a vravel: „Hľa, mám
•13 nový výstroj a výstroj jeho vozov. | Vezme vaše po ruke strieborný polšekel, dám ho mužovi
dcéry, aby pripravovali oleje, aby varili a piekli, i Božiemu, povie nám našu cestu”. ’ [Predtým 9*
14 | Zoberie vaše najlepšie polia, vinohrady a eli- í v Izraeli, kto sa išiel dopytovať Boha, hovo­
■15 vy, a dá ich svojim sluhom. | Z vášho zrna a J ril takto: Poďmeže k vidcovi! Lebo kto sa dnes
vašich viníc vezme desiatky a dá ich svojim ' volá ‚prorok', volal sa predtým ‚videc'.j I po 10
16 komorníkom a svojim sluhom. Zoberie vašich | vedal Saul svojmu sluhovi: „Dobre hovoríš,
sluhov, vaše slúžky, najlepšiu vašu mládež t. j poďme teda!” A išli do mesta, v ktorom b j!
17 vaše osly a použije ich pre svoje práce. | Z va- | muž Boží. | Keď vystupovali na výšinu mesta. U *
šich stád vezme desiatok a vy sami mu bude- j stretli dievčatá, ktoré zostupovali čerpať vodu.
18 te sluhami, i A až v ten deň budete stenať pre A opýtali sa ich: „Je videc tu?” [ Tie im odpo- 12 *
kráľa, ktorého ste si vyvolili, Pán vás v ten vedali a vraveli: „Áno, hla, je pred tebou, ale
deň nevyslyší." sa ponáhľaj, lebo dnes prišiel do mesta, pre­
19 Ale ľud nechcel počúvať na Šamuelov hlas a tože dnes bude na výšine obeta pre ľud. i Keď 13
20 vravel: „Nie, ale nech je nad nami kráľ! i Bu­ prídete do mesta, zrovna ho nájdete, skôr než
vystúpi na výšinu jesť. Lebo Jud nezačne jesť,
deme ako všetky národy, bude nás súdiť náš
kráľ, bude pred nami tiahnuť a bude viesť na­ kým on nepríde, veď on požehná obetu, potom
'21 še vojny." | Samuel vypočul všetky reči ľudu.a začnú jesť pozvaní. Len choďte, lebo teraz ho
22 predniesol ich Pánovi. | A Pán riekol Samuelo­ nájdete!" | Išli teda do mesta. A keď vošli do I4
vi: „Vyslyš ich hlas a ustanov im kráľa!" Sa­ mesta, oproti nim zrovna vychádzal Samuel,
muel však povedal mužom Izraela: „Nech ide zberal sa na výšinu.
každý do svojho mesta!” Deň pred príchodom Saulovým dal však Pán 15
Samuelovi toto videnie: | „Zajtra o tomto čase * 16*
•9 Stretnutie Samuela a Saula.— Bol pošlem k tebe muža zo zeme Benjamínovej;
istý bohatý Benjamínec, menom Kis, syn Abie- toho pomažeš za knieža nad ľudom mojím Izra­
la, syna Serora,. syna Bechorata, syna Afiu, sy­ elom, on vyslobodí ľud môj z ruky Filištíncov,
2 na ktoréhosi Benjaminca. | Tento mal syna me- ;
nom Saula, mladého a pekného nebolo od neho । sever Efraimské površle sa rozprestiera od Betele na 4
oŽ po rovinu Esdrílon (Jezrahel) v dlžko
krajšieho medzi synmi Izraela, od pleca nahor । asi 100 km a od rovný Sáron no východ až po
prevyšoval všetok ľud. údolie Jordána v šírke asi 50 km. — Kraje Sallfa
3 Stratili sa raz osiice Kisa, otca Saulovho. amyslia,Salin sú nám neznáme. O kraji Jemlru si mnohí
že je to územie Benjamincov, ale jc to
I povedal Kis svojmu synovi Saulovi: „Nože nie isté. Mužov, ktorí sa volali Jemini, bolo viac
si vezmi jedného zo sluhov a zober sa, choď (Gn 46. 11; Nm 23, 12; 1 Krn 2, 27; Neh 8, 7).
V krajine Súf bolo Samuelovo rodisko Róma, 5
9 Reč je skôr o požiadavkách kráľových než o je­ ktorá sa azda preto volala Ramataim Sotím. Kra­
ho práve, lebo niektoré z požiadaviek, ktoré sa tu jina mohla mať meno po Elkánovom pradedovi
vypuéítavajú, sú prepiate. ktorý sa volal Súf (1, 1).
11 Synovia Izraelitov budú bežať pred kráľovým Mesto, v ktorom sú. Je Róma, a muž Boží lv 6
vozom, budú jeho hlásateľmi, ktorí budú všade Samuel. Sluha ho nemenuje, lebo Saul ho ne­
oznamovať, že prichádza kráľ. poznal.
13 Olejom, pomiešaným s rozličnými voňovkaml sl Na východe pokladali a na mnohých miestach 7
východniari natierali telo. podnes pokladajú za nezdvorilosť prísť na návšlc
15 Izraeliti boli povinní dávať desiatu Čiastku svo­ vu, a hlavne prísť s prosbou bez daru.
jej úrody levitom. (Lv 27, 30; Nm 13, 21). Tlelo Celý strieborný Šekel vážil 14 55 gr. B
nové, kráľovské desiatky budú pre nich ďalšou, Pôvodca vysvetľuje význam slova „videc“ (po- 9
novou ťarchou. No nevieme, čl králi v skutočnosti rov. v. 11), ktoré sa v jeho čase už neužívalo.
oj vyberali tieto desiatky. Samuel tu hovorí aj Róma bola postavená na výšine, prameň bol 11
o prechmatoch, ktorých sa niektorí králi dopustia. v doline. Chodiť po vodu bola úloha žien, nájmu
21 Tým, že Samuel rozpúšťa zhromaždenie, dáva dievčat (Gn 24. 11 n.; Ex 2, 16; Jn 4, 7).
mu na vedomie, že chce vyhovieť jeho žiadostí. Dievčatá odpovedajú v jednotnom počte, pre- 12
1 Prvá knihu Kroník (8, 33 0 0, 39) hovorí, že tože len jeden z mužov im dol otázku. „Výšiny"
oleom Klsovým bol Nár. Osnova tejto knihy je na boli kopce, na ktorých sa konala ináč zakázanú
týchto miestach dozaista porušená. Nér bol podľa bohoslužba o niekedy aj modlárstvo. Samuel však
1 Sm H, 51 Klsovým bralom. koná z rozkazu Božieho.
 288 Prvá kniha Samuelova í»—10

lebo som zhliadol na lud svoj, veď ich volanie ’ vorí: »Čo mám urobiť pre svojho syna?« ' Keď 3*
17 preniklo ku mne." | Keď Samuel uvidel Saula, odtiaľ pôjdeš ďalej a prídeš k dubu Tábor,
oznámil mu Pán: ..Hľa, toto je muž. o ktorom stretneš troch mužov, ktorí budú vystupoval
som ti hovoril, ten bude panovať nad ľudom j k Bohu do Betela, jeden bude niesť tri kozľa
*
mojim!” tá, druhý bude niesť tri pecne chleba a tretí
*18 I pristúpil Saul k Samuelovi uprostred brá­ ponesie mech vina. | Pozdravia ťa a dajú ti 4*
ny a spýtal sa ho: „Povedz mi, prosím, kde je dva chleby; prijmi ich z ich ruky! | Potom *5
19 dom videa?” , Samuel odpovedal Saulovi a pôjdeš ku Gabae Božej, kde je posádka Filištín­
riekol: „Ja som videc; poď predo mnou hore cov. Keď tam budeš vchádzať do mesta, nara­
na výšinu, dnes budete jesť so mnou. Ráno ťa zíš na zástup prorokov, ktorí budú zostupovať
odprevadím a oznámim ti všetko, čo máš na 1 z výšiny, pred nimi budú harfy, bubny, flauty
20 srdci. | A pre oshce, ktoré sa ti pred troma I a citary, sami však budú vo vytržení. | Vtedy 6’
dňami stratili, sa netráp, lebo sa našli. Veď ! zostúpi na teba duch Pánov a budeš s nimí
komuže patri všetko, čo je v Izraeli cenné? Ci vo vytržení a zmeníš sa na inakšieho muža.
•21 nie tebe a celému domu tvojho otca?" | Nato i I Keď sa ti všetky tieto znamenia splnia, rob, 7"
Saul odpovedal Samuelovi: „Ci som ja nie 1 čoho budeš schopný, pretože Boh je s tebou.
z Benjamína, z najmenšieho Izraelského kme­ I A až zostúpiš predo mnou do Galgaly, ja 8*
ňa? A môj rod nie je najmenší z rodov Benja- ' prídem k tebe priniesť celopaly a obetovať po
*
minovho kmeňa? Nuž prečo si hovoril ku mne ; kojné obety. Sedem dní budeš čakať, kým prí­
22 takto?” | Vtedy Samuel pojal Saula a jeho shi- ' dem k tebe a oznámim ti, čo máš robiť." 9
hu, zaviedol ich do siene a dal im miesto v če­
25 le pozvaných. Bolo ich zo tridsať mužov, i 1 po- I Saulom návrat domov. — A keď obrá­
vedal Samuel kuchárovi: „Daj tú čiastku, kto- I til chrbát a odchádzal od Samuela, premenil
rú som ti dal, o ktorej som ti povedal: Odlož I mu Boh srdce na inakšie a v ten deň sa splnili
•2-1 ju u seba!" | A kuchár vzal stehno, doniesol- ho všetky tieto znamenia. | Prišli ta, do Gabay. 10
a položil pred Saula. A (Samuel) povedal: a hľa, zástup prorokov išiel mu oproti! Vtedy
„Hľa, toto ostalo, polož si pred seba a jedz! vstúpil naň Duch Boží a bol medzi nimi vu
Pre túto chvíľu ti to bolo odložené, keď som vytržení. | Keď však všetci tí, čo ho predtým *
1i
povolal ľud.” I jedol Saul so Samuelom v ten poznali, videli, že je vo vytržení medzi pro­
deň. rokmi, hovorili si medzi sebou: „Čože sa stále
Kisovmu synovi? Ci.je aj Saul medzi proroK-
Potom zostúpil z výšiny do mesta a rozprá- i mi?" | Ktorýsi z nich však odpovedal: „A kto- 12
•25 val sa so Saulom na streche. I postlal Samuel že je tých otec?" Preto sa stalo príslovím:
Saulovi na streche a ten spal. 1 , Či je aj Saul medzi prorokmi?" | A keď po- *
13
26 Samuel pomaže Saula za kráľa.— minulo vytrženie, išiel na výšinu. .
A keď vstali a vychádzala ranná zora, zavolal । Dub Tábor bol akýsi známy dub, my však už 3
Samuel Saulovi na strechu: „Vstávaj, odpre- i nevieme o ňom nič viac. Niektorí Čítajú: „Dub
vadím ťa!" Saul vstal a obaja, on i Samuel, । Debory" na základe Gn 35. B. — Mužovia Išli do
posvätného Betela na pút.
27 vyšli von. | A keď zišli na kraj mesta, povedal
„Pozdravia ta" doslovne: „budú U priat pokoj" 4
Samuel Saulovi: „Povedz sluhovi, aby išiel vo­ Izraeliti sa zdravili: „Pokoj U!"
pred, ty sa však trochu zastav, chcem ti ozná­ Gabaa bola rodiskom Saula, preto ju neskoršie s
miť slovo Božie.” I nazvali Gabaa Saulova. Ale tu môže byť reč o i-
•10 Nato vzal Samuel nádobu s olejom, vylial : nom meste, ktoré malo to Isté meno. Vulg. meno
mu ho na hlavu, pobozkal ho a riekol: „Hľa, , mesta prekladá: „Kopec Boží". Mesto bolo obsa­
pomazal ťa Pán za knieža nad dedičstvom svo- : dené Filištincami. — „Zástup prorokov" boli asi
žiaci Samuelovi, akási prorocká škola. Títo proroci
•2 jím! ] Až dnes odídeš odo mňa, pri hrobe Rá- 1 pri zvukoch hudby prichádzali do vytrženia (dosl.:
chely, na rozhraní Benjamina, stretneš na po- j ..prorokovali" porov. 19, 20). Bližšieho však o tých-
ludnie dvoch mužov, ktori ti povedia: »Našli l to zástupoch prorokov nevieme.
sa oslice, ktoré si šiel hľadať.
* Lenže tvoj otec Vo vytržení sl Saul osvojí zmýšľanie, ktoré ho s
už nedbá o vec oslie, je ustarostený o vás a ho- I urobí súcim na kráľovský úrad.
Splnenie sa Samuelových predpovedí presvedčí 7
18 Z otázky vidieť, žc Saul nepoznal Samuela. Saula, žc ho Boh naozaj vyvolil za kráľa.
Z1 Kmeň Benjamínov bol len nedávno skoro vyhu­ Tu jc asi nie reč o Galgale, ktorá sa spomínala 8
bený (Sdc 20 n,), preto je najmenší. | v 7, 16, ale o meste toho istého mena medzi Jor­
24 Zo zdvorilosti hovorí Samuel, že mu dáva len dánom a.Jerichom (pozri Joz 5, 9). Predpoveď sa
zvyšok. hoci mu predkladá najlepší kus. vzťahuje na príbeh o ktorom píše 13, 7 n.
25 Strechy domov v Palestíne boli ploché, dalo sa Ľudia so čudujú, ako sa mohol dosiať medzi 11^12
na nich prechádzať. LXX a Vulg. dokladá k to­ vážených prorokov človek z poslednej rodiny Ben-
muto veršu: „I postlal Saulovi na streche a ten i jaminovcov. Ale ktosi odpovedá, že sa tomu niet čo
spal". diviť, povolanie za proroka nezávisí no tom. z akej
1 Vulg. dokladá: „A vyslobodíš jeho národ z rúk rodiny kto pochádza, ale len na milostí Božej. Veď
jeho nepriateľov, ktorí ho obkľučujú. A toto tl ani otcovia ostatných prorokov nie sú nejako
bude znamením, že ta Pán pomazal za knieža." zvlášť známi ľudia. Ale zato ostalo porekadlom,
Pôvodne však to nepatrilo do Vulg., dostalo Sa do keď niekto začal viesť nečakaný spôsob života,
nej zo LXX a starolalinského prekladu. alebo sa dostal do nepredvídaných okolností: „Cl
2 Ráchel bola manželka Jakubova. Jej hrob bol je aj Saul medzi prorokmi?"
buď blízo Betlehema (Gn 35, 19; 49, 7) alebo blízo Miesto „na výšinu" čítajú niektorí „domov“, čo ]g
Rámy. dáva lepší zmysel.
 Prvá knlho Samuelova 10—11 239

14 Vtedy sa Saulov strýc pýtal jeho a jeho slu­ k Nachasovi: „Uzavri s nami zmluvu, budem'-
hu: „Kdeže ste chodili?" Odpovedali: „Hľadat ti slúžiť!” í Amonéan Nachas im odpovedal: 2’
osiice a keď sme videli, že ich niet, išli sme „Tak uzavriem s vami zmluvu, ak každému
15 k Samuelovi." | A Saulov strýc povedal: „Nožez vás vylúpim pravé oko; urobím to na potu­
16 mi porozprávaj, čo vám povedal Samuel!"| Saul pu celého Izraela.” | Starší z Jábesu mu ho­ 3’
odvetil svojmu strýcovi: „S určitosťou nám pa­ vorili: „Daj nám sedem dní, pošleme poJov uv
veda], že sa osiice našli”. Ale o veci kráľov­ všetkých krajov Izraela, a ak nebude, kto by
stva, o ktorom hovoril Samuel, mu nepovedal nás zachránil, poddáme sa ti!” | Poslovia po­
nič. tom išli do Šaulovej Gabay, rozpovedali vec
tak, že to ľud počul Nato si celý ľud pozdvi­
•17 Voľba kráľa v Masfe. — Potom Samu- hol hlas a plakal.
"18 et zvolal ľud k Pánovi do Masíy. | A prehovo­ Vtom prichádzal Šaul z poľa, za volmi. 5
ril k synom Izraela: „Takto hovorí Pán, Boh I pýtal sa Šaul: „Čo je ľuďom, že plačú?”
Izraelov: Ja som vyviedol Izraela z Egypta a A rozpovedali mu položenie obyvateľov Jábf-
vyslobodil som vás z ruky Egypťanov a z ruky su. | Len co počul tieto slová, vnikol doň Duch *
6
19 všetkých kráľovstiev, ktoré vás utláčali. | Vy Pánov a veľmi sa rozhneval Vzal záprah 7
ste však dnes opovrhli svojím Bohom, ktorý volov, rozsekal ich a poslami poslal do všet­
vás vyslobodil z každého nešťastia a z každej kých krajov Izraela s odkazom: „Kto nepôjde
úzkosti. A povedali ste: »Nie! Ale kráľa usta­ za Saulom a za Samuelom, toho dobytok pocho­
nov nad nami!« Tak sa teraz postavte pred dí takto!” Vtedy na ľud dopadla bázeň Božia
Pána podľa svojich kmeňov a svojich rodov!” a vytiahli ako jeden muž. J V Bezeku ich spo­ B'
20 I privolal Samuel všetky kmene izraelské a čítal; j synov Izraela bolo tristotisíc a muž“v
21 zachytil sa kmeň Benjamína. | Potom privo­ z Júdska tridsaťtisíc. | Poslom však, ktorí pri­ 9
lal kmeň Benjamína podľa rodov a zachytil šli, vraveli: „Takto povedzte obyvateľom g.-i-
sa rod Metriho, až sa zachytil Šaul, syn Kisa. laádskeho Jábesu: Zajtra, keď sa rozohreje
"22 Ale keď ho hľadali, nenašli ho. | Preto sa ešte slnko,, príde vám záchrana." Poslovia prišli,
spýtali Pána, či ten muž ešte príde. A Pán ohlásili to obyvateľom Jábesu, kteri sa pote­
odpovedal: „Hľa, schovaný je medzi batožinou. šili. | Vtedy obyvatelia Jábesu povedali: „Zaj­ 10'
23 I Bežali a doviedli ho odtiaľ. A keď sa postavil tra sa vám poddáme, urobte s nami, čo sa vám
medzi ľud, od pleca nahor prevyšoval všetok bude páčiť."
24 ľud. | Vtedy Samuel riekol celému ľudu: „Po-, A nasledujúceho dňa rozdelil šaul ľud na 11
zrite, akého si vyvolil Pán! Veď mu niet po­ tri oddiely, za rannej stráže vnikli do tábora
dobného v celom národe!" Nato zajasal všetok a kým sa rozohrial deň, porazili Amončanov.
ľud a volal: „Nech žije kráľ!" Zvyšky rozprášili, že dvaja z nich pokope ne­
• 25 Potom Samuel rozpovedal ľudu kráľovské zostali.
právo, napísal to do knihy a uložil pred Pánom. Vtedy hovoril ľud Samuelovi: „Ktorí sú to, 12
A Samuel prepustil všetok ľud, každého do- čo vraveli: Šaul má nad nami panovať? Daj­
• 26 mov. | Aj Šaul išiel domov do Gabay a spre­ te tých chlapov, usmrtime ich!” | Ale Saul po­ 13
vádzal ho oddiel tých, ktorým sa Boh dotkol vedal: „Dnes nebude usmrtený nik, lebo dnes
•27 srdca. | Ale synovia Beliálovi hovorili: „Čože Pán zachránil Izraela." í A Samuel riekol ľu­ 14'
nám tento pomôže?” Opovrhli nim a nedoniesli du: „Poďte, pôjdeme do Galgaly a obnovíme
mu dary. On však ako by nepočul. tam kráľovstvo!" | Všetok ľud išiel teda do 15
• 11 Šaul porazí Amončanov. — Amon- Galgaly a tam, v Galgale, pred Pánovou tvárou
čan Nachas vytiahol a obliehal Jábes v Gala- ustanovili Saula za kráľa. Obetovali tam nie­
áde. Vtedy hovorili všetci mužovia z Jábesu ktoré obety a Šaul ako aj všetci mužovia Izra­
ela sa tam nadmieru radovali.
17 Samuel zvolal ľud „k Pánovi“, aby mu ozná­
mil Pánovu vôľu. Dnešná Vulg. prevzalo zo LXX začiatok tohto ver.
11—21 Samuel na rozkaz Boží žrebom určil, „zachytil", Ša: „I stalo sa po mesiaci, vystúpil Nachas..."
najprv kmeň, z ktorého má byf kráľ, polom rod, Nachas dáva nesplniteľnú podmienku, chce voj­ 2
polom dom, až konečne žreb padol na Saula. nu. Asi chce pomstu za porážku, ktorú jeho národ
22 Akým spôsobom Im to Pán oznámil, nevieme. — nedávno utrpel od Izraelitov pod vedením Jcíleho
Vulg. tita nesprávne: „Schovaný je doma". (Sdc 11).
25 Právo kráľovské (porov. Dt 17, 14—20) obsaho­ Nachas prijal podmienku, bol sl istý, žc nejed­ 3
valo práva, ale aj povinností kráľovské. Spísané notní Izraeliti neprídu Jábesanom na pomoc. Ne­
právo uložil Samuel do archy úmluvy alebo do vedel, že už majú spoločného kráľa.
svätostánku. Rozumej: Saul dostal náhle vnuknutie Božie. 6
26 Rozumej: ktorým Boh vštepil do srdcu náklon­ Bezek (dnes Ibzík) oproti vtoku Wadi-Jabisu do 8
nosť k Saulovi. Jordána, ale na západ od tejto rieky. Cisiice sú
27 Synovia Beliálovi sú synovia diablu, alebo na­ osi vinou opisovačov zveličená. LXX má číslice
ničhodníci (porov. 1, 1G). — Darmo ukázali ľudia, osle väčšie.
že Saula uznávajú za kráľa. Saul vedel, že „na­ Zo súvisu vidieť, že to hovorili Jábesania Amon- 10
ničhodníci" lo nechcú urobiť, ale bol múdry, ne- énnom.
zakročoval, choval sa, ako by o lom nevedel (do­ Noc bola rozdelenú na tri, neskoršie no štyri n
slovne: ako by mlčal). stráže, podľa toho, ako sa nočné stráže vojenské
1 Amončania pochádzali od Abrahámovho synov­ vymieňali. Ranná stráž bola osi medzi 3—ß. hod.
ca Lola, boli prelo príbuzní Izraelitov. Sídlili Pravda, keď bola noc kratšia, oj „stráže" boli
v Zajordánska, na východ od Galaádu a severne kratšie.
od Moabska. — Jábes bolo hlavné mesto Galaádu. T. j. znovu vyhlásime Saula za kráľa. 14

19 SZ
 290 Prvá kniha Samuelova 12—13

Samuel skladá sudcovský úrad.— budete Pána báť, budete mu slúžiť, budete po­
•12 Samuel prehovoril k celému Izraelu: „Hľa, po čúvať na hlas jeho a nebudete strpčovať tvár
cúval som na váš hlas vo všetkom, čo ste mi Pánovu, budete aj vy aj kráľ, ktorý nad vami
2 vraveli a ustanovil som nad vami kráľa! | Nuž panuje, nasledovať Pána. I Ale ak nebudete 15
*
teraz, hľa. kráľ kráča pred vami! Ja však som počúvať hlas Pánov a budete strpčovať tvár
zostarel a ošedivel, a moji synovia, hľa, sú Pánovu, bude ruka Pánova proti vám (a proti
medzi vami! Ja som kráčal pred vami od svo- vašim otcom).
•J jej mladosti až po dnešný deň. I Hľa, tu som. i Teraz sa však postavte a viďte túto veľkú 16
vypovedajte proti mne pred Pánom a pred j vec, ktorú Pán urobí pred vaším zrakom! | Ci 17’
jeho pomazaným! Komu som vzal vola? Komu | je dnes nie deň žatvy pšenice? Budem volať
som vzal osla? Koho som utláčal? Koho som ■ k Pánovi a dá hromobitie a dážď. Tak sa do-
ubíjal? Z čej ruky som prijal úplatok a prižmú- I zviete a uvidíte, že veľká je vaša vina, ktorej
4 ril som oči? Chcem vám nahradiť." Odpove­ ; ste sa dopustili pred očami Pánovými, ked
dali mu: „Neutláčal si nás a neubijal si nás, i ste si žiadali kráľa.” | Vtedy Samuel volal Ifi
5 ani si z ničej ruky nič neprijal." | I povedal I k Pánovi a Pán dal v ten deň hromobitie a
im: „Nech je Pán proti vám svedkom a nech j dážď. A všetok ľud sa veľmi bál Pána a Sa-
je svedkom tohto dňa pomazaný jeho, že ste . muela. | I hovoril celý ľud k Samuelovi: „Mo- 19
nič nenašli v mojej ruke!" Nato odpovedali: . dli sa za svojich sluhov k Pánovi, Bohu svojmu,
„Nech je svedkom!” aby sme nepomreli! Veď sme ku všetkým sve-
6 Vtedy Samuel hovoril k ľudu: „Je to Pán, I jim hriechom pripojili vinu, že sme si žiadali
ktorý' vzbudil Mojžiša a Árona a ktorý vyvie- kráľa!”
7 dol vašich otcov z Egypta. Nuž postavte sa Samuel však odpovedal ľudu: „Nebojte sa! 20
teraz, nech sa súdim s vami pred Pánom pre i Vy ste popáchali všetko toto zlo, ale sa len
všetky dobrodenia Pánove, ktoré preukázal I neodďaľujte od Pána a slúžte Pánovi celým
* 8 vám i vašim otcom! | Keď Jakub prišiel do svojim srdcom! | A nevzďaľujte sa za ničom- *
21
Egypta, volali vaši otcovia k Pánovi. Nato po­ . nosťami, ktoré nepomôžu a nezachránia, pre­
slal Pán Mojžiša a Árona, ktori vyviedli va­ tože súničomnosťou! j Lebo Pán nezavrhne *
22
šich otcov z Egypta; potom ich usadil na tom- ľud svoj pre veľké meno svoje, pretože sa Pá­
• 9 t mieste. । Ale zabudli na Pána, Boha svoj­ novi zaľúbilo urobiť vás veľkým národom,
ho, preto ich vydal do ruky Sisaru, vojvodcu j Aj odo mňa nech je ďaleko, žeby som sa pre­ 23
z Chasoru, do ruky Filištíncov a do ruky mo- hrešil proti Pánovi a žeby som sa prestal za
• 10 abského kráľa, ktori bojovali proti nim. | Vte­i vás modliť! Ba budem vás učiť dobrej a pravej
dy volali k Pánovi a vraveli: -Zhrešili sme, veď ceste. | Len sa bojte Pána a slúžte mu verne 24
sme opustili Pána a slúžili sme bálom a aštar- celým svojim srdcom, veď vidjte, aké veľké
tám. Vysloboď nás teraz z ruky našich nepria- vecí urobil s vami! i Ale ak budete páchať 25
• 11 teľov, budeme ti slúžiť !• i Nato poslal Pán Je- zlo, zahyniete aj vy, aj váš kráľ!”
robála, Badana, Jeľteho a Samuela, ktori vás | Zavrhnutie Saula. 13—18.
vyslobodili z ruky vašich okolitých nepriate-
* 12 ľov, i mohli ste bývať v bezpečí. | Keď steI Saulova nedôvera. — Uplynul rok, čo 13’
však videli, že Naás, kráľ Amončanov, tiahne | kraľoval Saul, a keď druhý rok kraľoval nad
proti vám, hovorili ste mi: -Nie! Ale nech í Izraelom, | vybral si tritisíc z Izraelitov; dve- 2*
kraľuje nad nami kráľ — hoci vašim Krá- I tisíc bolo so Saulom v Machmase a na hore
13 ľom je Pán. Boh váš. Teraz, hľa tu je kráľ, i Betel a tisíc bolo s Jonatánom v Gabae Ben-
ktorého ste si zvolili, ktorého ste si žiadali! । jamínovej. Ostatok ľudu rozpustil, každého do
”14 Hľa, Pán postavil nad vami krála! I Ak sa : jeho stanú, i I porazil Jonatán posádku Fi­ 3*
1 Je ľudské a pochopiteľné. keď sa starec Sa­ lištíncov, ktorá bola v Gabae, a Filištínci sa
muel žaluje, že musí ustúpil mladšiemu, ktorý
k tomu dostiva hodnosť krúľa. hoci on bol len KonJt»c verša by bolo asi lepšie čítať 60 LXX 18
sudcom Boli ho tiež, že jeho synovia, už aj pre­ „a proti vášmu kráľovi“.
to lebo sú nehodní (porov. «. 3). sú medzi ľudom V Palestíne cez leto vôbec neprší. Boh jednako 17
Kri ako pospolití obtanla. Aj časté opakovanie cl. dopusti! búrku v čase žatvy, aby dokázal, že ne­
to-lovca „hľa“ sa vysvetli Samuelovou starobou. konali správne, keď žiadali kráľa.
1 Pomazaný Púnov Je kri!. — Sudca by musel „Ničomnosť“ sú modly. 21
za úplatok prižmúriť oči a vydať nespravodlivý Vulg. miesto: „Pánovi sa ľúbilo“ má: „Pán sa 22
rozsudok. Tu jc však, hádam, lepšie prekladať zaprisahal“.
LXX: „Od koho som prijal úplatok, hoci len san­ Vulg. tu prekladá: „Saul bol jednoročný, keď sa 1s
dály, vypovedajte proti mne, chcem vám nahradiť.“ sta! kráľom, a dva roky kraľoval nad Izraelom.“
8 Boh usadil Izraelitov „na tomto mieste“, t. j. Číslice tohto verša sú iste porušené a robia vý-
v zásľúbenej zemi. kľadu veľké ťažkosti. Saul, keď začal panovať, mal
0 O SLsarovI u Chasore pozri Sdc hl. 4. — O u- . už dospelého syna Jonatána. Mohol mať na za-
tláčaní Filištincami Sdc 3,31; 10, 7; 13, 1; Maobča- ' člatku svojho panovaniu ospoú 40 rokov a podľa
ml Sdc 3, 12 n. sv. Pavla (Sk 13, 21) panoval 40 rokov a nie dva
10 O báloch a astartách pozri pozn. k 7, 3 n. ' roky.
11 Jcrobál je Gedeon (Sdc 6, 32). „Badan“ Je pra- 1 Mochmas, jc asi dnešná dedina Muchmas, kto- 2
voplsná chybn, treba čítať Barak (Sdc hl. 4). í rá leží pri Er-Rúme. — Belel leží severne od
O Jeftcm pozri Sdc hl. 11 n. I mcs’a Belel (dnes Botín). O Gabae pozri 10, 5.
12 O Amončanoch pozri 11, 1. í Niektorí myslia, žc Je tu a v 10, 5 nlo reč 3
14 T. j. Pán vám bude I naďalej vodcom, kráľom, i o filištínske] posádke, ale o nejakom filišlínakom
zn ním budete kráčať. pomníku, ktorý Jonatán zrútil.
 Prvú kniha Samuelova 13—M
o tom dopočuli. Vtedy Saul dal trúbiť na trúbu
v celej krajine s vyhláškou: „Nech čujú Heb-
•4 rejci | a celý Izrael nech počuje toto: Saul po-
razil posádku Filištíncov, ale sa aj stal Filiš-
tincom odporným.” Nato zvolali ľud k Saulovi
•5 do Galgaly. | Filištínci sa zhromaždili do boja
proti Izraelitom, tridsaťtisíc vozov a šesťtisíc
jazdcov, ľudu však bolo počtom ako piesku na
brehu morskom. Prišli a utáborili sa v Mach-
6 mase, východne od Bethavenu. | Keď Izraeliti
videli, že sú v úzkych, že je ľud ubitý, poscho­
vávali sa (ľudia) do jaskýň, do dier, do skal­
•7 ných trhlín, do jám a do cisterien, i Dokonca
prešli cez Jordán do zeme Gadovej a do Ga­
laádu. Saul však bol ešte v Galgale a celý
ľud sa triasol okolo neho.
8 I čakal sedem dní do času, ktorý určil Sa­
muel. Ale Samuel neprichádzal do' Galgaly,
9 takže sa ľud od neho rozchodil. | Vtedy pove­
dal Saul: „Doneste ku mne celopal a pokojné
10 obety!" A obetoval celopal. | I stalo sa, keď
dokončil obetovanie celopalu, prišiel Samuel
11 a Saul mu išiel v ústrety, pozdraviť ho. | I po­
vedal Samuel: „Co si to urobil?" Saul odpo­
vedal: „Lebo som videl, že sa ľud rozchodí
odo mňa a ty si neprichádzal na určený čas,
Filištínci sa však zhromaždili v Machmase.
12 I I myslel som: Teraz zostúpia Filištínci ku
mne do Galgaly a tvár Pánovu som neudobril.
Nuž som sa osmelil a obetoval som celopal."
13 | Nato Samuel povedal Saulovi: „Hlúpo si ko­
nal, nezachoval si príkaz Pána, Boha svojho,
ktorý ti dal. Ináč by bol Pán teraz upevnil na
14 večnosť tvoje kráľovstvo nad Izraelom. । Tak­
to však tvoje kráľovstvo nebude trvať. Pán
si vyhľadal muža podľa srdca svojho a ustano.-
vil ho za knieža nad ľudom svojim, pretože
’15 si nezachoval, čo ti prikázal Pán.” | Potom Sa­
muel vstal a odišiel z Galgaly do Gabay Benja­
mínovej. Ostatok ľudu však išiel za Saulom
v ústrety bojujúcemu ľudu. Došli z Galgaly
do Gabay Benjamínovej. I spočítal Saul ľud,
ktorý sa nachádzal pri ňom, asi 600 mužov.
16 Vojna s Filištíncatni. — Saul, Jonatan,
jeho syn, a ľud, ktorý bol s nimi, zdržovali sa
v Gabae Benjamínovej, Filištínci však táborili
•17 v Machmase. i Vtedy vyrazili z tábora Filištín­
cov korislníci v troch oddieloch. Jeden oddiel
•18 udrel smerom na Ofru do kraja Sual, | jeden
4 O Galgate pozri 7, 10.
S Bclhavon ležal pri Betcll (Joz 7, 2; 18, 12 n.).
7 Čítame podľa LXX, Vulg. a aj dnešný hebrej,
aký text píše, že Hebrejci prešil cez Jordán, Co
Jc určite mylné, veď aj ti, čo poschovávali sa,
boli Hebrejci. — Čiastka Zajordánska bolo pride­
lená kmeňu Gad. Tento kraj bol južne od rieky
Jáboku, Kroj ležiaci severne od tejto rieky volal
sa Galaád.
15 Samuel osi nešiel do Gabay, nie oko LXX plte:
„odišiel svojou cestou". Podávame v tomto verši
znenie Vulgáty, ktorá so skoro zhoduje so LXX,
Hebrejský text Je neúplný.
17 Otro Jc dnešné El-Tnijlbo 7 o l/2 km severo­
východne od Belelo. Krajina Sual, ktorá sa spo­
mína len tu, Jc neznámo.
18 Bclhoron, dnes Bclúr, ležal západne od Mach.
mňau, Údolie Sebolm (Sebéim), ‚Údolie hyén' jc
291
I oddiel udrel smerom na Bethorcn a jeden od­
i diel udrel smerom ku hranici, ktorá ponad
I údolie Scboim hľadí na rovinu.
i Kováča však nebolo v celej IzraeEkej kraji- J9«
ne. Filištínci si totiž povedali: „Ináč by sj Heb ­
i rejci robili meče alebo kopije.” ' Celý Izrael 20
■ musel chodiť k Filišlíncom, keď si niekto chcel
! naostriť pluh, motyku, sekeru alebo kosu. | '
i Pilník slúžil na brúsenie ostria motýk, trojzu- 21-
I bých videl, sekier a sochorov, | takže v deň 22
bitky nenašiel sa meč, ani kopija v ruke ce­
lého ľudu, ktorý bol so Saulom a Jonatánom.
Našiel sa len u Saula a jeho syna Jonatána.
Posádka Filištíncov však vyrazila k precho- 23'
du k Machmasu.
Ktorýsi deň povedal Jonatán, syn Saulov, 14
svojmu zbrojnošovi:-„Nože, prejdime k posád­
ke Filištíncov, ktorá je na druhej strane!"
Svojmu otcovi to však neoznámil. | Saul sa zdr- 2*
žoval na okraji Gabay pod granátovou jablo­
ňou, ktorá bola v Magrone. Ľudi, ktori boli
s ním, bolo na 600 mužov. ! Achijáš, syn Achi- 3*
toba, brata Ichabodovho, ktorý bol synom Fi­
nesa, syna Héliho, Pánovho kňaza v Sile, no­
sil efód. — A ľud nevedel, že Jonatán odišiel |
V prostred prechodu, cez ktorý sa Jonatán usi- 4
loval prejsť k posádke Filištíncov, bol z jed­
nej i druhej strany skalný výbežok, jeden sa
volal Bóses (lesklý), druhý Séne (pichľavý). 5
Jeden výbežok bol na sever, oproti Machmasu,
druhý na juh oproti Gabae.
I povedal Jonatán chlapcovi, svojmu zbroj- c*
nošovi: „Nože, prejdime k posádke tých neobre-
zancov, azda Pán urobí (niečo) v náš prospiech.
Veď Pánovi nič neprekáža zachrániť pomocou
veľkého alebo nepatrného počtu!” i Zbrojnoš 7
mu odpovedal: „Urob všetko, čo máš v srdci!
Odhodlaj sa, hľa, ja som s tebou, ako si len
praješ!" | Jonatán vravel: „Hľa, prejdeme 8*
k tým chlapom a ukážeme sa im. ; Ak nám po- 9
vedia: »Stojte, kým prídeme k vám!<, ostaneme
stáť a nepôjdeme k nim. | Ale ak nám povedia: lo
»Poďte!«, pôjdeme, lebo nám ich Pán vydal do
ruky. Toto nám bude znamením.” | Vtom sa 11
azda dnešná Wadl Abu Daba, bočné údolie Wadl
el-Kellu, pri Jerichu (Schulz). — Miesto „sme­
rom ku hranici“, by bolo vari lepšie čitať so LXX
„smerom, ku Gabae“. Rovinou sa tu rozumie údo­
lie Jordánu
Víťazní Filištínci nenechali Izraelitom dielne na 19
vyrábanie zbraní.
Izraeliti boli ozbrojení len naostrenými domá- 21
ciml nástrojmi. Ináč však osnova tohto verša je
veľmi porušená a preto neistá.
Tento oddiel mal pozoroval vojsko Izraelitov, 23
ktoré bolo na druhej .strane akéhosi lesíka, zva­
ného dnes Wodi cs-Swenlt.
Dnes už nemožno presne určiť, kde táboril 2
Saul. Severne od Machmasu bol akýsi Maßron
(Iz 10, 23), tu však nemôže byť reč o tomto meste.
Efód bolo veľkňazskú rúcho. Achláš. ktorý bol a
tiež v sprievode Saulovom, bol veľkňazom.
Jonatán dúfal, že im Boh pomôže, hoci Išli a
len dvaja proti celému oddielu.
V podobných pochybnostiach žiadali Izraeliti q__ jq
Častejšie znemenie od Pána. Z výsledku Jonatá-
: novho opovážlivého podniku vidieť, že konal asi
nn popud Boží.
 Prvá kniha Samuelova H
obaja ukázali posádke Filištíncov, Filištínci
vraveli: „Hľa, Hebrejci vychádzajú z dier, do
'12 ktorých sa poschovávali!" | Jonatánovi však a
jeho zbrojnošovi hovorili mužovia posádky:
„Poďte k nám, voľačo vám porozprávame!"
Nato Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi:
„Poď za mnou, lebo ich Pán vydal do ruky
'13 Izraela!" i Jonatán sa teda škriabal nahor ru­
kami a nohami a jeho zbrojnoš za nim. I pa­
dali pred Jonatánom, za nim ich však usmr-
*14 coval jeho zbrojnoš. | Prvá porážka, ktorú za­
príčinil Jonatán a jeho zbrojnoš, čítala asi
dvadsať mužov, asi na pol jutre oráčiny.
•15 I rozšíril sa zmätok v tábore, na poli a v ce­
lom ľude. Posádka a koristnici sa tiež triasli,
16 lebo sa chvela zem: bol to strach Boží, i Keď
sa Saulove hliadky pozreli do Gabay Benjami-
17 novej, hľa, tábor sa vlnil sem i tam. | Vtedy
Saul povedal ľudu, ktorý- bol s nim: „Spo­
čítajte a zistite, kto odišiel spomedzi nás!"
Spočítali a hľa, nebolo Jonatána a jeho zbroj-
•18 noša! 1 Vtedy Saul povedal Achiášovi: „Prines
archu Božiu!" Archa Božia bola totiž v ten deň í
19 pri synoch Izraela, j A kým Saul hovoril k veľ­
kňazovi, zmätok, ktorý bol v tábore Filištíncov,
rozrastal sa čoraz viac. Vtedy povedal Saul veľ-
20 kňazovi: „Stiahni si ruku späť!" | 1 zhromaždil
sa Saul a všetok ľud, ktorý- bol s nim, došli až
k bitke a hľa, meče mali obrátené vzájomne
*21 proti sebe vo veľmi veľkom zmätku! | Aj Heb­
rejci, ktori už dávnejšie boli s Filištincami a
ktori s nimi tiahli do poľa, aj tí sa obrátili,
chceli byť s Izraelitmi, ktorí boli so Saulom a
•22 Jonatánom. i A všetci mužovia izraelskí a ti,
to boli schovaní v pohorí Efraimskom, počuli,
že sa Filištínci dali na útek, pripojili sa aj oni
•23 k nim do boja. | Tak zachránil Pán v ten deň
Izraela. Boj sa však preniesol až k Bethavenu. |
•24 V ten deň boli mužovia Izraela unavení, lebo
Saul zaprisahal ľud slovami: „Zlorečený ie
muž, ktorý požije jedlo do večera, kým sa ne-
vypomstím na svojich nepriateľoch!” Preto celý
12 Filištínci el robia z Jonatána posmech.
13 Skala, na ktorej boli Filištínci, bola taká zraz- na život Pána, záchrancu Izraela, ak sa to stalo
na, že sa bolo treba na úu škriabať nohami a ru­
kami. Odvážnosť Jonatánova lak prekvapí Filištín­
cov, že sa ani nebránia. Mysleli si azda, že za
Jonatánom prichádza veľký oddiel.
14 Zmysel konca tohto verša je nejasný a neistý.
15 Strach Filištíncov zväčšil zásah Boží, lebo na­
stalo z-.-melrasonie.
18 n. Pomocou archy úmluvy (alebo podľa LXX po­
mocou veľkňazského rúcha, efódu) sa chcel Saul
od Boha dozvediac o výsledku bitky, ktorú ako to
z prúdenia tábora bolo vidieť, bola v tábore Fi­
lištíncov. Keď však videl, že je u Filištíncov čo­
raz väčší zmätok, oslovil veľkňaza, aby nechal
archu na pokoji. I bez výroku Božieho vedel, že
treba zakročiť. Keď došiel k Filištincom, videl,
že r.a ti vraždia medzi sebou.
21 n. Filištínci núUli podmanených Izraelitov do boja odtiecť z krvi n nebolo obáv, že sa prestúpi zá­
proti vlastným bralom. Ale teraz sa obrátili proti
Filištincom. Podobne aj Izraeliti, ktorí sa boli zo
stra'hu pred Filištincami poschovávali.
22 Vulg. dokladá k tomuto veršu: „I bolo so Sau­
lom deraťtisie mužov.“
23 O Bclhavenc pozri 13, 5.
24 Tento príkaz šnulov nebol síce zlomyseľný, ale
norozmyslený.
ľud neokúsil jedla. | 1 prišiel všetok ľud k plás­ 25’
tom; nied bol .na poli. ; Keď ľud došiel k plás­ 26
tom. tie pretekali medom, ale nebolo nikoho,
kto by si bol ruku zdvihol k ústam, lebo sa
ľud bal prísahy. | No Jonatán nepočul, keď jeho *27
otec zaprisahal ľud, preto vystrel koniec pali­
ce, ktorú mal v ruke a zamočil ju do medového
plásta, potom si obrátil ruku k ústam. I zablyši
ťali sa mu oči. ! Ktosi z ľudu ho však oslovil 28
a povedal: „Tvoj otec prísne zaprisahal ľud
slovami: Zlorečený je muž, ktorý dnes požije
pokrm!" Ľud však bol unavený. | Jonatán od­ 29
povedal: „Môj otec vrhá krajinu do nešťastia,
pozrite, zablyšťali sa mi oči, hoci som požil len
trochu tohto medu. | Okoľko viac, keby ľud bol 30
dnes jedol z koristi svojich nepriateľov, ktorú
našiel; či by vtedy porážka Filištíncov nebola
väčšia?”
V ten deň teda porazili Filištíncov od Mach- *
31
masu po Ajalon. Ale ľud sa veľmi unavil. |
Preto sa ľud vrhol na korisť, zajali ovce, ho­ 32
*
vädá a teľce, zabíjali ich na zemi a ľud jedol
i s krvou. I A oznámili to Saulovi: „Hľa, ľud 35
hreší proti Pánovi, lebo je s krvou!” 11 povedal:
„Zhrešili ste! Privaľte teraz ku mne veľký ka­
meň!" | Potom povedal Saul: „Zamiešajte sa 34“
medzi ľudi a povedzte im: Priveďte si každý
ku mne svojho vola a svoju ovcu, zabíjajte na
tomto (kameni) a tak jedzte! Nehrešte proti
Pánovi, že jete s krvou!" I privádzal všetok
ľud, každý vola, ktorého mal poruke, až do
noci a zabíjali tam. | Saul však postavil Pá­ 35
novi oltár. To bol prvý oltár, ktorý postavil
Pánovi.
Potom povedal Saul: „Poďme za Filištínca- 36“
mi v noci a spustošme ich, kým zasvitne ráno,
aby nezostal z nich nik!” Odpovedali: „Urob
všetko, čo sa ti páči!" Ale veľkňaz riekol:
„Pristúpme sem, k Bohu!" í I poradil sa Saul 37
Boha: „Ci nám prenasledovať Filištíncov? Ci
ich vydáš do ruky Izraela?" Ale ten deň mu
nedal odpoveď. I Vtedy vravel Saul: „Priblížte 38
sa sem všetci pohlavári ľudu, skúmajte a pozri­
te sa, kto spáchal dnes toto previnenie! | Lebo 39
hoci pre môjho syna Jonatána, určite zomrie.'"
A z celého ľudu nik mu neodpovedal. | Nato 40
Vojsko Izraelitov narazilo na pol! na medové 25
plásty. Jednako sa neopovážili jese z medu pre
prísahu, ktorou Ich zaviazal kráľ.
Oči Jonatána so začali blyšťať, lebo sa osviežil. 27
O Machmase pozri 13, 5. Alalon (dnes Jálo) 31
ležal bezprostredne na hranici územia Filištíncov,
päť hodín od Machmasu.
Keď nepriateľ bol už porazený a ľudí neviazala 32
viac Saulova prísaha, boli už tak vyhladnutí, že
nedbali na prísny zákaz zákona n jedli mäso oj
s krvou (pozri Lv 3, 17. 14; 19, 23; Dt 12, 1C. 23 ).
Keď sa zviera zabilo na skale, mohlo dobre 34
kon.
Veľkňaz Jc lej mienky, aby sa napred pora- 30 n.
! díll Boha a len potom prenasledovali Filištíncov.
Ale Boh nedá odpoveď, z čoho Saul usudzuje, že
í so Boh hnevá, pretože na ľude väzí nejaká vlna.
— LXX opisuje posvätné losovanie zovrubncjšle.
Osnova nie je však ani tu celkom jasná. Bolo by
ju možno preložiť asi takto: „Bože Izraela, prečo
 Prvá kniha Samuelova 14—15
vravel celému ľudu: „Vy buďte na jednej síra­
ne, ja však a môj syn Jonatán budeme na stra­
ne druhej." A ľud odpovedal Saulovi: „Urob,
41 čo sa ti páči!” I I hovoril Saul k Pánovi: „Bože
Izraela, zjednaj právo!” I zachytil sa Jonatán
■12 a Saul, ľud však vyviazol. | Nato povedal Saul:
„2rebujte medzi mnou a mojím synom Jonatá-
nom!" A zachytil sa Jonatán.
•43 I spýtal sa Saul Jonatána: „Povedz mi, čo
si urobil!” Jonatán mu rozpovedal a hovoril:
„Na konci palice, ktorú mám v ruke, okúsil
som trochu medu. Tu som, nech zomriem!" I
•44 Saul teda povedal: „Toto nech mi urobí Pán n
toto nech mi dodá! Veru umrieš, Jonatán!" |
•45 Ale ľud hovoril: „Nuž Jonatán má zomrieť,
ktorý získaly Izraelu toto veľké víťazstvo? Ani
zďaleka! Na život Pánov, že mu ani vlások
z hlavy nepadne na zem! Veď toto urobil dnes
s pomocou Boha!” I vyslobodil ľud Jonatána,
46 že nezomrel. J A Saul odišiel bez prenasledo­
vania Filištíncov, takže Filištínci odišli domov.
•47 Saul sa však ujal kráľovstva nad Izraelom
a bojoval proti všetkým okolitým jeho nepria­
teľom, proti Moabu, proti Amončanom, proti
Edomčanom, proti kráľom Soby a proti Filiš-
tíncom. A zvíťazil nad všetkými, proti ktorým
48 sa obrátil. | Konal udatne, porazil Amalekitov
a vyslobodil Izraela z ruky jeho ničiteľov.
•49 Synovia Saulovi boli: Jonatán, Ješui a Mel-
chisua. Mená jeho dvoch dcér zas boli: meno
50 staršej Merob a meno mladšej Michol. | A meno
Saulovej manželky Achinoam, dcéra Achimása.
Meno jeho vojvodcu bolo Abner, syn Néra,
51 strýca Saulovho. | Kis zas bol Saulovým otcom
a Nér, otec Abnerov, bol synom Abiela.
52 Vojna proti Filištincom bola prudká po celý
život Saulov. Ktoréhokoľvek mocného a udat­
ného muža Saul zbadal, pritiahol ho k sebe.
15 Vojna proti Amalekitom. — Samuel
prehovoril k Saulovi: „Mňa poslal Pán, aby
som ťa pomazal za kráľa nad ľudom jeho, nad
Izraelom. Nuž počúvaj teraz na hlas slov Pá­
•2 nových. I Takto hovorí Pán zástupov: Chcem
potrestať to, čo Amalek urobil Izraelu, že sa
si dnes neodpovedal svojmu sluhovi? Ak jo vino
na mne alebo na mojom synovi Jonatánoví, daj
urim, ak jc však táto vino na tvojom ľude, daj
tumlm.“ Urim a tumim bolo posvätné osudie, kto­
ré nosil veľkňaz vo vrecúšku na veľkňazskom rú­
chu, na efóde, a pomocou ktorého sa dozvedali
43 vôľu Pánovu. Ale dnes už nevieme s Istotou po­
vedať, ako sa to dialo.
44
Jonatán sa cíti vinným, 1 keď prestúpi) otcov
zákaz nevedome.
Saul aj vypovedal tresty, ktorými ho má Boh
45 potrestať, ak neusmrti svojho syna, ale Písmo sv.
ich zamlčuje.
Eud je presvedčený, že sa Boh nemôže hnevať
na Jonatána, veď ten s pomocou Božou získa) ví­
ťazstvo. Saul ustúpi a vysvetľuje si už teraz Pá­
47 novo mlčanie tak, že sl Pán nežiada prenasledo­
vanie Filištíncov, od čoho kráľ aj odstúpi.
40 Aramejské kráľovstvo, zvuná Soba, ležalo Juž­
2 ne od Damasku.
Jošul Jc totožný s Isbosclom.
Pozri Ex 17, 8 (porov. Dt 25, 17). Ale Amalc-
293
mu postavil do cesty, keď vystupoval z Egyp­
ta. | Teraz choď a poraz Amakka, daj do kiia> 3“
by všetko, co má, nezľutuj sa nad ním a u.mrí
mužov í ženy, nemluvňatá i dojčatá, voly
i ovce, ťavy i osly!” Nato Saul dal ľudu výzvu *
4
í a spočítal ho v Telaime, dvestotisíc pešiakov a
desaťtisíc mužov z Júdska. | Potom išiel Saul 5’
proti mestu Amalekitov a postavil sa v doline
na postriežku. ’ Kinejcom však povedal Saul: 6-
„Nože, odtiahnite a vzdiaľte sa spomedzi Ama-
lekilov, aLy som vás s nimi nezmietol! Veď vy
ste preukázali milosť synom Izraela, keď vy-
j stupovali z Egypta!” Nato sa Kinejci vzdialili
spomedzi Amalekitov. | I porazil Šaul Amale­
kitov od Hevily až po Súr, ktorý je východne
od Egypta. | Agaga, kráľa Amalekitov, chytil 8
živého, na všetkom ľude však vyplnil kliatbu
ostrím meča. | Saul a ľud ušetril Agaga ako aj *
9
to, čo bolo najlepšie v stáde a čriede, i najtuč-
nejších baránkov a všetko, čo bolo cenné; ne-
I chceli na tom vyplniť kliatbu. Vyplnili však
kliatbu na všetkom, čo bolo podlé a biedne.
Preto Pán prehovoril k Samuelovi takto: J *10
„Ľutujeme, že som Saula ustanovil za kráľa, 11
lebo odstúpil odo mňa a nesplnil slová moje.”
Nato Samuel sa rozmrzel a volal k Pánovi celú
noc. | Včasráno sa však Samuel pobral Saulovi 12
*
v ústrety. Vtedy Samuelovi oznámili totoí
„Saul išiel do Karmelu a postavil si pomník.
Potom sa obrátil a prešiel dolu do Galgaly.” j
Keď Samuel prišiel k Saulovi, povedal mu 13
Saul: „Buď požehnaný od Pána! Splnil som slo­
vo Pánovo”. | Samuel však povedal: „A čo zna­ 14
*
mená bľačanie oviec, ktoré mi vniká do ušú
I a ručanie hoviad, ktoré počujem!” : Saul od­ 15
povedal: „Od Amalekitov to doniesli, lebo ľud
ušetril, čo bolo v stáde a čriede najlepšie, aby
kíl! sa aj neskoršie slavall proti Izraelitom: pozri
1 Sam 14, 48; 15, 33.
Nad čim Boh vyriekol takúto kliatbu (chérem), 3
z toho nik nesmel nič ukoristiť, všetko bolo treba
zničiť. '
Telalm (Tcláim) je asi v Joz 15, 24 spomínané 4
mesto Tclem. Ležalo kdesi prí južnej hranici kra­
jiny. Vulg. toto meno prekladá a číta: „a spočí­
tal ich ako baránky“.
. Bolo lo osi hlavné mesto Amalekitov, jeho me­ 5
no však nepoznáme.
Kinejcom. ktorí bývali medzi Amalckllml, ne­ G
chcel Saul škodiť, lebo sn vždy priateľsky chovali
k Izraelitom (Sdc 1, 16). Hobab, švagor Mojžišov,
bol tiež z rodu Kinejcov.
Hevila n Súr boli kdesi východne od Egypta,
porov. Gn 25, 18.
Namiesto „najlučncjšlch“ má Vulg: „I šatstvo“. 9
Samuel v noci, keď mu Boh dal toto zjavenie, 10
modlil sa za Saula.
Mestečko Karmel, dnes cl-Kurmul, je 12 km 12
I južne od Hcbronu. — „Pomník“ sa v pôvodine
j volá „rukou“, lebo na starodávnych, nnjmii fenic­
kých pomníkoch často jc vyobrazená vystretá ni.
ko. — LXX dokladá k tomuto veršu: „Prišiel teda
Samuel k Saulovi a Saul obetoval Pánovi celopal
z prvotín koristi, ktorú vznl od Amalekitov“. Zo
; LXX sa tento dodatok dosial aj do Vulgáty.
! Sou) chce zvaliť vinu na ľud. Vyhovára sa, že 14—23
i korisť chce obetovať Pánovi, hoci bolo zakázané
| obetovať veci dané do kliatby (Lv 27, 23; Dt 13,
I 16). Takéto obety sa podobajú čnrodcjslvu a mod­
loslužbe.
 294 Prvá kniha Samuelova 15—16

to obetoval Pánovi, Bohu tvojmu. Na ostatnom ! bezdetná tvoja matka." Nato Samuel rozsekal
16 sme splnili kliatbu." I Nato Samuel povedal I Agaga pred Pánom v Galgale.
Saulovi: „Nechaj to! Oznámim ti, čo mi hovoril I Potom išiel Samuel do ßámy, Saul však išiel 34
Pán tejto noci." Odpovedal mu: „Hovor!” i do svojho domova, do Gabay Saulovej. A Sa­
•17 Vtedy Samuel hovoril: „Ci si nie hlavou izra­ muel viac nevidel Saula až do dňa svojej smr­
elských kmeňov, hoci si vo vlastných očiach ti. Ale Samuel smútil nad Saulom, lebo Pán
malý? A Pán ťa pomazal za kráľa nad Izraelom. i oželel, že Saula ustanovil za kráľa nad Izra-
18 |Pán ťa vypravil na cestu a riekol: •Choď, splň i elom.
kliatbu na hriešnikoch, na Amalekitoch a bo-
19 juj proti nim. kým ich nezn:čiš> I Nuž prečo Šaul a Dávid, 16—31.
si nepočúval na Pánov hlas, ale vrhol si sa na
20 korisť a urobil si. čo sa Pánovi nepáči?" | Saul Pomazanie Dávida za kráľa. — Pán *
16
odpovedal Samuelovi: „Ba, počúval som na i prehovoril k Samuelovi: „Ty dokedyže budeš
hlas Pánov a išiel som cestou, po ktorej ma : smútiť za Saulom, hoci som ho ja zavrhol, aby
poslal Pán. Agaga, kráľa Amalekitov som pri­ í nebol kráľom nad Izraelom? Naplň si roh ole-
viedol, ale na Amalekitoch som splnil kliat-' ■ jom a choď! Posielam ťa k Izaimu, Betlehem-
21 'bu. | Ľud však vzal z koristi ovce a dobytok, 1 čanovi, lebo som si spomedzi jeho synov vy-
pno'.iny z toho, čo bolo dané do kliatby, aby I hliadol kráľa." | Samuel však odpovedal: „Ako- 2*
22 to v Galgale obetoval Pánovi." i A Samuel od­ i že pôjdem? Keď to Saul počuje, zabije ma.”
povedal: „Ci sa Pánovi tak páčia celopaly a A Pán riekol: „Vezmi sebou malé hoviadko a
obety ako poslušnosť k Pánovmu hlasu? Hľa, : povedz: •Prišiel som obetovať Pánovi«. ■ Izai- 3
poslušnosť je lepšia, než obeta a poddanosť. : ho zavoláš k obete; ja ti potom dám vedieť, čo
23 než tuk baranov! Lebo odbojnosť je (ako) I máš robiť a pomažeš mi toho, ktorého ti ozna­
hriech čarodejníctva, svojvoľnosť je (ako) čím." | Samuel urobil, čo mu rozkázal Pán a 4*
hriech modlárstva. Pretože si pohrdol slovom išiel do Betlehema, kde mu starši mesta s oba­
Pánovým, zavrhne ťa, nebudeš kráľom!" vami išli naproti a pýtali sa: „Je tvoj príchod
24 I povedal Saul Samuelovi: „Zhrešil som, le­ pokojný?" ; A odpovedal: .„Pokojný! Prišiel 5*
bo som prestúpil príkaz Pánov a tvoje slová, som obetovať Pánovi. Posväťte sa, pôjdete so
keď som sa bál ľudu a počúval som na ich | mnou k obete!" Potom posvätil Izaiho a jeho
75 hlas. | Teraz však odnimže môj hriech a vráť i synov a pozval ich k obete.
26 sa so mnou, chcem sa klaňať Pánovi.” | Ale I A keď vkročili, videl Eliaba a povedal si: 6’
Samuel odpovedal Saulovi: „Nevrátim sa s te­ | „Isteže stojí pred Pánom pomazaný jeho.” I
bou. Pretože si pohrdol slovom Pánovým, za­ Ale Pán riekol Samuelovi: „Nehľaď na jeho 7*
vrhol ťa Pán, aby si nebol kráľom nad Izrac- výzor a na výšku jeho postavy, lebo ho nepo­
27 lom." i Tým sa obrátil Samuel na odchod. Nato kladám za súceho. Veď (Pán nehľadí), ako hľa­
ten chytil koniec jeho plášťa, ktorý sa roztr- dí človek. Lebo človek hľadí na výzor, ale Pán
28 hol. | I povedal mu Samuel: „Pán odtrhol dnes hľadí na srdce.” . Nato Izai zavolal Abinadaba B
od teba kráľovstvo Izraela a dal ho tvojmu I a priviedol ho pred Samuela. Ale povedal: „Ani
'29 bližnému, ktorý je lepší než ty. | A Pevný I tohto nevyvolil Pán.” I I priviedol Izai Samu- 9
Izraela neluže a neľutuje, nie je on človek, aby ho, ale povedal: „Ani tohto nevyvolil Pán.” |
35 ľutoval." | A odpovedal: „Zhrešil som. Ale te­ potom priviedol Izai pred Samuela svojich se 10
raz ma ucti pred staršími môjho ľudu a pred i dem synov, ale Samuel povedal: „Pán nevy-
Izraelom a vráť sa so mnou, budem sa klaňať ! volil tých'o." | I spýtal sa Samuel Izaiho: „Sú 11
‘31 Pánovi, Bohu tvojmu.” I Nato sa Samuel vrátil : to všetci mladíci?" A odpovedal: „Ešte chýba
za Saulom a Saul sa klaňal Pánovi. I najmenší, ten pasie ovce." I riekol Samuel
■32 Potom hovoril Samuel: „Priveďte ku mne J Izaimu: „Pošli poňho a daj ho doviesť sem,
Agata, kráľa Amalekitov!" I prišiel k nemu ; lebo si nezasadneme, kým ten sem nepríde.” j
Ágag, chvejúc sa. A povedal Aßag: „Taká trpká i Poslal poň a dal ho priviesť. Bol ryšavý, pek- 12
'43 je smrť!" i Samuel však vravel: „Ako tvoj meč , ných očú a dobrej postavy. I riekol Pán:
robil ženy bezdetnými, tak bude medzi ženami
Olej nosievali v rqhu (porov, náš oselnlk), —
17 Saul sa kedysi pokorne pokladal za malého a J O pôvode Izaiho pozri Rút 4, 17. — Betlehem bol
nehodného na kráľovský úrad (pozri 9, 21). | južne od Rámy, na území kmeňa Júda.
24 Saul so prizná k vine, prosí odpustenie, ale Výhovorka Samuelova nie je lož, pretože sku-
zasa váľa v.nu na ľud. : točne išiel do Betlehema aj obetu priniesť. Mimo
29 „Pt.vný Izraela’‘ Je Boh. Co on raz vyriekol, to 1 svätostánku sa obety mohli konať len na rozkaz
neoľutuje, neodvolá výrok, ktorým zavrhol Saula. । Boží.
31 Samuel konečne vyhovie Saulovcj žiadosti, le­ ! Betlehemčania sa báli, lebo proroci prichádzali 4
bo hu nechce zahanbovať prc-d poddanými. karhať hriechy a oznamovať tresty Božie.
32 Osnovu uvádzame podľa LXX a Vg. Podľa Mail sa posvätiť, t. J. telesne a duševne očis­ 5
hebrejského znenia sa Agag tešil, že mu už ne­ tiť, aby mohli byt prítomní pri obetnom úkone-
hrozí nebezpečenstvo smrtí, Čo však nie je prav­ i U rodiny Izaiho vykonal túto posvätnú očistu sám
depodobné, veď nc-inal príčiny myslieť sl, žc ho ; Samuel.
Samuel prepustí na slobodu. ! Samuel sa domnieval, že Elióba má pomazať za 6
33 Agag zabíja] zajatých nepriateľov a robil tým । kráľa.
smútok Ich matkám. Teraz bude za ním smútiť i Samuel rad-radom odmietol synov Izaiho, lebo 7—10
jeho matka. nedostal vnuknutie od Pána, ktorého má pomuzoť.
 Prvú Kniha Samuelova 10—17 295

13’ „Vstaň, pomaž ho, lebo je to oni" | Nato Sa­ i prilbu, oblečený bol do šupinatého panciera.
muel vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred । Váha panciera bola 5000 šeklov kovu. ; na 6
jeho bratov. A od toho dňa počnúc vstúpil na I nohách mal kovové holene, na pleci mal kovo­
Dávida Duch Pánov. vý oštep. [ Rukoväť jeho kopije bola ako nú- 7
Samuel potom vstal a odišiel do Rámy. voj, osirie jeho kopije vážilo však GOG šeklov
železa. Jeho štítonoš kráčal pred ním.
Príchod Dávida na kráľovský dvor. Zastal si, volal k izraelitským šíkom a vravel 8
'•14 — Duch Pánov však odstúpil od Saula a trápil im: „Prečo nastupujete do boja? Či som ja nie
15 ho zlý duch od Pána. | Vtedy vraveli Saulovi Filištínec a vy Saulovi sluhovia? Vyberte si
jeho sluhovia: „Hľa, trápi ťa zlý duch od Pá- muža a nech zostúpi ku mne! Ak bude vládať 9
16 na. | Nech rozkáže náš pán a sluhovia, ktori sú so mnou bojovať a porazí ma, budeme vám
pred tebou, vyhľadajú ti muža, ktorý vie hrať sluhami, ale ak ho premôžem a porazím ja, vy
na citare. Keď bude na tebe Pánov zlý duch, nám budete sluhami a budete nám slúžiť. * ’ 1
17 bude jeho ruka vyhrávať a uľaví sa ti." I Saul Po'.om Filištínec povedal: „Dneska som sa 10
povedal svojim sluhom: „Vyhliadnite mi muža, posmieval izraelským šíkom! Dajte mi muža
ktorý vie dobre hrať a priveďte ho ku mne!” | nech spolu bojujeme!” Keď Saul a celý Izra- 11
•18 Ktorýsi zo sluhov odpovedal: „Poznám jedného el počul tieto slová Filištínca, naľakali sa a
zo synov Betlehemčana Izaiho, ktorý vie hrať. veľmi sa báli.
Je to mocný hrdina, bojovník, vyzná sa v reči, Dávid však bol synom toho Efratejca z júd- 12‘
19 má postavu a Pán je s ním.” I I poslal Saul skeho Betlehema, ktorý sa volal Izai a mal
k Izaimu poslov s odkazom: „Pošli ku mne osem synov. V dňoch Saulových bol už tento
svojho syna Dávida, ktorý je pri ovciach!" | starcom medzi mužmi. | Traja najstarší sy- 13
•20 Ten naložil na osla chlieb, mech vina, jedno novia Izaiho išli za Saulom do boja. Mená jeho
kozliatko a po svojom synovi Dávidovi poslal troch synov, ktorí išli do boja boli: Eliáb, prvo­
•21 to Saulovi, i Tak prišiel Dávid k Saulovi a rodený, druhý Abinadab a tretí Sama. ■ Dávid 14
stal sa jeho sluhom. Ten si ho veľmi zamiloval však bol najmladší. Traja najstarší išli teda
22 a stál sa mu zbrojnošom. | A Saul poslal Izaimu za Saulom. I Dávid odchádzaval od Saula dn *15
odkaz: „Nech ostane Dávid v mojej službe, lebo Betlehema pásť ovce svojho otca.
23 našiel milosť v mojich očiach!" I A keď duch No Filištínec sa približoval ráno i večer a 16
od Pána prišiel na Saula, vzal Dávid citaru, staval sa za štyridsať dní.
hral svojou rukou a Saulovi sa uľavilo, bolo Vtedy povedal Izai svojmu synovi Dávidovi: *
17
mu lepšie a odstúpil od neho zlý duch. „Vezmi svojim bratom efu týchto pražených
•17 Dávid a Goliáš. — Filištínci zhromaždili zŕn a týchto desať chlebov a bež k svojim
vojsko k boju, zoskupili sa v Sochu, ktoré ja bratom do tábora! | A týchto desať hrudiek 18’
v Júdsku a táborili medzi Sochom a Azekou syra vezmi plukovníkovi! Svojich bratov nav­
•2 v Efes Damim. | Saul však a mužovia izraelsKÍ štív s pozdravom a dones ich žold! Saul a oni 19
sa zhromaždili a táborili v údolí teŕebintovom ako aj všetci izraelskí mužovia sú v údolí tere-
3 a zriadili sa do boja proti Filištíncom. i Filiš- bintovom v boji s Filištíncami.” | Dávid včas *
20
tinci stáli na návrší z tejto a Izraeliti na návrší ráno vstal, ovce zveril pastierovi, zobral sa a
z tamtej strany; medzi nimi bolo údolie. išiel, ako mu kázal Izai. Keď došiel k vozataj-
■4 Vtedy z tábora Filištíncov vystúpil muž stvu, vojsko, ktoré išlo do šíku, prepuklo v bo­
prostredník, menom Goliáš z Gétu. Bol vysoký jový výkrik, i I nastúpili Izraeliti a aj Filiš- 21
•6 päť lakťov a jednu piaď. | Na hlave mal kovovú tinci, šik proti šiku.
Dávid zložil svoju batožinu do rúk strážcu 22
I) Samuel nezrodil Dávidovým bratom, prečo ho batožiny, potom bežal do šiku a spýtal sa svo­
pomazal. — Duch Pánov uspôsoboval Dávida na
kráľovský úrad, ktorý mal zastávat.
jich bratov, či sa majú dobre. | Keď sa s nimi 23
U Netreba si myslieť, že šaul bol posadlý dloblom. zhováral, hľa, vystúpil zo šiku Filištíncov muž
Boh dopustil naň trudnomyseľnosť. Mal nútenú prostredník, Filištínec Goliáš z Gétu a hovoril
predstavu, fixnú ideu, že ho prenasledujú. ako obvykle. A Dávid to počul. : A všetci Izra- 24
II Sluha okrem znalosti hudby vypočítava aj Iná
vlastnosti Dávidove, ktoré svedčia, žc je súci na eliti, keď uzreli toho muža, utekali pred nim
kráľovský dvor. a veľmi sa báli. | Akýsi Izraelita hovoril: „Vi- 25
20 Izai vyhovie Saulovi a pošle k nemu Dávida
s darmi. za základ, že váha Sektu bola 8,40 g, vážil Gd.
H „Stal sa jeho sluhom“ je doslovne: „stal pred liášov pancier 42 kg.
nim“. Miesto: „bol starcom medzi mužmi“ by bolo 12
1 Socho bol osi tam, kde je dnes zrúcanlsko, azda lepšie Čítať s niektorými dávnymi prekladmi
zvané Eš-Suweke, západne od Betlehema, pri Wa- (sýr., arab.): „bol starcom, pokročilým v rokoch“.
dt cs Sant (Joz 15, 35). Neďaleko musela ležať aj Dávid prichádzal k Saulovi len príležitostne, 15
Azcka a Efes Dammim (Vulg: „končiny Domml. keď sa tohto zmocnila trudnomyseľnosť.
mu“). Efo obsahovala asi 36 litrov. Pražené obilné 17
2 Údolie tcrcblntové jo nsl dnešné Wadi es-Sant. zrno bolo u Izraelitov obvyklým pokrmom.
< Výraz „muž proslredník,• je veľmi nejasný. „Plukovník“ doslovne: veliteľ nad tisícmi, tl- 18
Znamená buď muža, ktorý vystupoval na pricslor sicnlk, — Koniec verša je nejasný. Nevieme urči­
medzi dvoma tábormi, alebo muža, ktorý chcel te, čo mal Dávid od bratov doniesť. Vulg má:
súbojom „sprostredkovať“, rozhodnúť bitku. (Vulg. „Dozvcď sa, s ktorými sú zadelení.“
číta: „Muž krížence“). — Gét pozri 5, 8. — Podľa Vozatajstvo bol asi tábor bojových vozov. Vulg 20
udanej miery bol Goliáš skoro 3 metre vysoký. len prepisuje hebrejské slovo: „a prišiel na miesto
I Váha šeklu nebola všade rovnaká. Ak vezmeme Mogala“.
 29u Prvá kniha Samuelova 17—18
elite toho muža, čo vystupuje? Prichádza ha­
nobiť Izraela. Muža, ktorý ho porazí, urobí krar
veľmi bohatým, dá mu svoju dcéru a dom jehu
26 otca oslobodí v Izraeli od dane." Nato sa Dá-
vid pýtal mužov, ktorí stáli vedľa neho: „Co
môže čakať muž, ktorý porazí tohto Filištinca
a snime hanbu z Izraela? Veď ktože je tento
neobrezaný Filištinec, že hanobí šíky Boha ži-
27 vého!” | A ľudia mu povedali to isté, že sa tai;
28 stane mužovi, ktorý' ho porazí. : Keď to počul
jeho najstarší brat Eliáb, ako sa zhovára s muž­
mi. nahneval sa Eliáb na Dávida a povedal:
„Načo si prišiel a komu si zveril tých niekoľko
oviec na pastve? Ja poznám tvoju namyslenosť
a zlobu tvojho srdca, že si prišiel, aby si videl
29 vojnu.” | Dávid odpovedal: „Nuž čože som uro-
30 bil? Ci sú to nie len reči?" ■ Tým sa obrátil od
neho k inému a pýtal sa to isté a ľudia mu
odpovedali ako sprvoti.
31 Dávid u Saula. — I rozchýrili sa reči, kto­
ré Dávid hovoril; oznámili ich Saulovi a ten si
■32 ho dal priviesť, j Dávid hovoril Saulovi: „Nech
srdce nikoho neklesá pre neho! Tvoj sluha pôy
33 de a bude bojovať s tým Filištincom.” | Saul
odpovedal Dávidovi: „Nemôžeš isť proti tomu
Filištincovi a bojovať s ním. Veď si chlapec,
'34 on však je bojovník od mladi!” | Ale Dávid
vravel Saulovi: „Tvoj sluha bol ú svojho otca
pastierom oviec: A ak prišiel lev (alebo med-
35 veď) a uchytil ovcu zo stáda, | vykročil som za
nim, zrazil som ho a vytrhol som mu z pyska.
Ak sa však postavil proti mne, chytil som ho
36 za bradu, zrazil som ho a usmrtil. | Aj leva aj
medveďa zrazil tvoj sluha a tento neobrezaný
Filištinec bude ako jeden z nich, pretože ha-
37 nobil šíky Boha živého." : Dávid hovoril tiež:
„Pán, ktorý ma vytrhol z moci leva a z moci
medveďa, ten ma vyslobodí z moci tohto Fi-
lištínca." Nato Saul povedal Dávidovi: „Choď
a Pán nech je s tebou!"
58 Dávid premôže Goliáša. — Potom Saul
obliekol Dávida do svojich šiat, dal mu ko­
vovú prilbu na hlavu a obliekol ho do pancie-
39 ra. | Na šaty si Dávid opásal jeho meč a po­
kúsil sa chodiť, lebo nebol navyknutý. I pove­
dal Dávid Saulovi: „Nevládzem v tomto cho­
diť, lebo nie som navyknutý." Nato Dávid
•40 zvliekol tie veci zo seba, I vzal si do ruky svoju
palicu, z potoka si vybral päť hladkých kame­
ňov, položil ich do pastierskej kapsy, ktorá mu
slúžila za tulec a so svojím prakom v ruke
41 sa približoval k Filištincovi. | Filištinec sa str­
ie približoval k Dávidovi a jeho štítonoš išiel
pred ním.
32 T. j, „Nech pre Goliána nik neklesá na mysli!“
34 n. Levy a medvede boli kedysi v Palestíne Časté,
dni s ich tam už niet. Pastieri sa s dravou zverou
púšťali do boja; aspoň zbytky roztrhaného zvie,
rata museli vytrhnúť divej zveri z pysku a ukázať
to pánovi štácia, ináč by boli museli pánovi nahra­
diť škodu (porov. Gn 31, 39; Ex 22, 13).
40 S’rclcl sl dávali do tuka šípy- Dávid strieľal
kr-m ne z praku, lukom mu bola obyčajná pas-
tivrsku kapsa.
Keď sa Filištinec pozrel a uvidel Dávida, 4i
podceňoval ho, veď bol chlapec, ryšavý a pek­
ného výzoru. I I hovoril Filištinec Dávidovi- 43
*
I „Ci som ja pes, že ty ideš proti mne s palicou?”
A preklínal Dávida svojimi bohmi. | Potom po­ 44
vedal Filištinec Dávidovi: „Poď ku mne a dám
tvoje telo nebeským vtákom a poľnej zveri!”
Ale Dávid odpovedal Filištincovi: „Ty pri­ 45
chádzaš proti mne s mečom, kopijou a ošte­
pom, ja však idem proti tebe v mene Pána
zástupov, Boha izraelských šíkov, ktorého si
hanobil. I Dnešného dňa ťa Pán vydá do mojej 45
ruky, zrazím ťa, oddelím od teba tvoju hlavu
j a mŕtvoly tábora Filištíncov dám dnes vtákom
l neba a zveri zeme a dozvie sa celá zem, že
! Izrael má Boha. I A dozvie sa celý tento zástup, 47
že Pán nevyslobodzuje pomocou meča a ko­
pije. Veď vojna patri Pánovi a vydá vás do
našich rúk!"
Nato sa Filištinec zobral, pohol sa a bliž’l 48
sa k Dávidovi. Dávid však bežal rýchlo k šíku
v ústrety Filištincovi. | Potom siahol Dávid ru­ 49
kou do kapsy, vytiahol z nej kameň, praštil a
zasiahol Filištinca do čela. Kameň mu vni­
kol do čela, takže padol tvárou na zem. I Tak 50
premohol Dávid Filištinca prakom a kameňom,
zrazil Filištinca a usmrtil ho, hoci Dávid ne­
mal v ruke meča. | Dávid utekal, zastal si pri 51
Filištincovi, chytil jeho meč, vytasil ho z pošvy
a usmrtil ho — odťal mu ním hlavu. Keď Fi­
lištínci videli, že ich hrdina je mŕtvy, utiekli. I
Nato sa mužovia izraelskí a júdski zobrali a po­ 52
*
krikom prenasledovali Filištíncov až do Gétti
a až po brány Akaronu. Pozabíjaní Filištínci
ležali na ceste ód Saraimu až po Gét a Aka-
ron. | Ked' sa Izraeliti vrátili z prenasledovania 53
Filištíncov, vyplienili ich tábor, p Dávid však 54
vzal Filištincovu hlavu a zaniesol ju do Jeru­
zalema, jeho výzbroj však uložil vo svojom
stane.
Dávid sa oboznámi s Jonatánom. —
| Keď Saul videl Dávida kráčať proti Filištin- *
55
I covi, spýtal sa vojvodcu Abnera: „Abner, koho
syn je tento chlapec?" Abner odpovedal: „Na
: tvoj život, kráľu, neviem!" | Kráľ povedal: 56
I „Dozvedaj sa ty, čí syn je tento mladík!" !
A keď sa Dávid po porážke Filištinca vrátil, 57
| zachytil ho Abner a priviedol ho pred Saula.
| Hlavu Filištincovu však mal v ruke. | A Saul 58
' sa ho opýtal: „Kohó syn si, chlapče!" Dávid
i odpovedal: „Syn tvojho sluhu, Betlehemčana
I Izaiho."
I A keď dokončil svoj rozhovor so Saulom, 18
1 duša Jonatána privinula sa k duši Dávida e
! Filištinec vzýval asi svojich pohanských bohov, 48
' aby Dávida skárall.
Gét čítame so LXX. Dnešný hebr, text a Vulg 92
I majú chybne: „prenasledovali Ich až do doliny“.
I — Podľa Joz 15, 35 n. ležalo mesto Saralm blízo
( Socha a Azeky.
Dávid nebol stálé na Saulovom dvore (porov, 95 n.
j pozn. k 17, 15). Nie div, žc ho Saul nepozná. Ne.
i mohol poznať každého, kto na kráľovský dvor pri.
, chádzal. A nesmieme zabudnúť, žc kráľ vídal Dá-
! vída len vo chvíľach, keď bol duševne chorý, čo
, tiež mohlo prispieť k tomu, že sa naň ncpamliíal.
 Prvá kniha Samuelova 13—10

Jonatán si ho zamiloval ako seba samého. , fovým?" I Ale keď prisial čas, že Dávid m. *l 19-
2 Toho dňa ho Saul pojal sebou a nedovolil mu dostať Saulovi! dcéru Merobu, dostal ju z.i
*3 vrátiť sa do domu jeho otea. | Jonatán uzavrel manželku Hádači z Mecholy.
zmluvu's Dávidom, pretože ho miloval ako sa- Michol, Šaulova dcéra, sa zamilovala do Dá- 20
4 ba samého. I I vyzliekol si Jonatán plášť, ktorý vida. Oznámila to Saulovi a bolo mu to po-
mal na sebe, a dal ho Dávidovi; aj svoj výstroj, I vôli. | Saul si vravel: „Dám mu ju, nech mu i? 21
aj svoj meč, aj svoju kušu, aj svoj opasok. | na osídlo a nech je na ňom ruka Filištíncov!’'
5 A Dávid sa úspešne podujímal všetkého, čo mu Dávidovi však povedal Saul druhý raz: „Teraz
Saul zveril, preto ho Saul postavil nad bojov­ budeš mojím zaťom.” J A svojim sluhom pri- 21
níkov. A bol obrúbený u ľudu a tiež aj u Sau- I kázal Saul: „Vravte Dávidovi dôverne toť:
lovho služobníctva. í Hľa, kráľ má v tebe záľubu a jeho služobníci
| ťa majú radi. Teraz budeš kráľovým zaťom." •
■ "G Saul sa obráti proti Dávidovi. — Ale 1 Saulovi sluhovia hovorili Dávidovi tieto vec: 23
keď vchádzali, keď sa Dávid vracal po porážke do ušú. Ale Dávid odpovedal: „Zdá sa vám to
Filištinca, vychádzali ženy zo všetkých izrael­ tak ľahkým stať sa zaťom kráľovým? Veď k:
ských miest so spevom a tancom v ústrety krá­ som človek chudobný a bezvýznamný!” Sau- 24
ľovi Saulovi, s bubnami, plesaním a harfami, i lovi sluhovia mu to oznámili. Vraveli: „Tak‘o
A natešené ženy zanôtili a hovorili: hovoril Dávid.” | Saul odpovedal: „Toto po- *
52
7 „Porazil Saul svojich tisíc, vedzte Dávidovi: Kráľ si nežiada zásľubné, len
ale Dávid svojich desaťtisíc." stp predkožiek Filištíncov z pomsty proti krá­
8 Nato sa Saul rozhneval a nepáčila sa mu táto ľovým nepriateľom." Ale Saul zamýšlal vrhnúť
reč. I vravel: „Dávidovi dali desaťtisíc a mne Dávida do ruky Filištíncov.
dali takých tisíc. Už mu chýba len kráľov- Sluhovia oznámili Dávidovi tieto slová. Dá *
26
0 stvo.” Od toho dňa počnúc Saul na Dávida za­ vidoví bolo po vôli stať sa (takto) zaťom krá­
zeral. ľovým. A dni ešte neubehli, t Vtedy sa David 27
*10 Nasledujúceho dňa zlý duch od Boha napa­ zobral, išiel so svojím mužstvom a zabil dve­
dol Saula, takže zúril v dome. Dávid hral ru­ sto Filištíncov. Ich predkožky Dávid doniesol
kou na citare ako každý deň. Saul však mal a v plnom počte ich dal kráľovi, aby sa stal
11 v ruke kopiju. | Vtom Saul vrhol kopiju a mys­ zaťom kráľovým. Nato mu Saul dal svoju dcé­
lel si: „Priklincujem Dávida k múru." Ale ru Micholu za ženu.
*12 Dávid sa mu dva razy uhol. I A Saul sa bál Saul teda videl a presvedčil sa, že s Dávi- 28
Dávida, pretože Pán bol s ním, od Saula sa dom je Pán. A Michol, Saulova dcéra, ho milo­
*13 však vzdialil. | Preto ho Saul vzdialil od seba, vala. | Preto sa Saul i naďalej bál Dávida. Tak 29
urobil ho plukovníkom; i vychádzal a prichá- sa stal Saul ustavičným nepriateľom Dávido­
14 dzal na čele ľudu. I V každom svojom podnika­ vým. j Kniežatá filištínske vyrazili. Ale za- 30
ní mal Dávid úspech, pretože Pán bol s ním. | každým, keď vyrazili, konal Dávid úspešnejšie,
15 Keď Saul videl, že ten má veľké šťastie, bál než všetci sluhovia Saulovi. Jeho meno bol.)
16 sa ho. I Ale celý Izrael a Júda miloval Dávida. veľmi slávne.
lebo on vychádzal a prichádzal v ich čele. Ďalšie útoky Saula proti Dávidovi.
•17 Dávid a Saulove dcéry. — Vtedy pove­ — Saul hovoril Jonatánovi a všetkým svojim *
19
dal Saul Dávidovi: „Pozri, svoju najstaršiu služobníkom, že Dávida treba usmrtiť. Ale Jo­
dcéru Merobu ti dám za manželku. Len mi buď natán, syn Saulov, mal Dávida veľmi rád, I
hrdinom a bojuj Pánove boje!” Saul si povedal: preto Jonatán oznámil Dávidovi: „Môj otče 2
„Nech nie je na ňom moja ruka, nech je na Saul ťa chce usmrtiť. Preto sa na ráno maj na
*18 ňom ruka Filištíncov!" | Dávid odpovedal Sau­ pozore, zdržuj sa v úkryte a schovávaj sa! •
lovi: „Čo’ som ja a čo je môj život, rod môjho A ja vyjdem, budem stáť vedľa svojho otca 3
otca v Izraeli, že by som mal byť zaťom krá- na poli, kde budeš ty; ja budem hovoriť o tebe
S Beduíni podnes dávajú svojim priateľom do da­ Mcchola je dozaista mesto, ktoré sa Inde (Sdc 19
ru svoje šaty a zbrane. 7, 22; 3 Kŕ 4, 12; 19, 1G) volá Abel-Mechola. Le
8 Verš 6. jc dnes, tak sa zdá, už trocha porušený. žalo na jordánskej rovine, neďaleko Beisanu
10 Zo žiarlivosti nn Dávida zasa stratil Saul du- (Skýtopolis, dnes Belsan).
ševnú rovnováhu a začal zúriť. „Zásľubné" je dar, klorý musel ženích dať pri *•
zasľúbení nevestinmu otcovi. U niektorých staro­
12 Saul pripisuje ochrane Božej, že Dávid až dva
razy unikol jeho vražedným pokusom. vekých národov si mužovia manželky dokonca ku
povalí. — Filištínci boli neobrezaní. Predkožkami,
13 n. Saul tak nenávidel Dávida, žc ho * radšej po­ vzatými z tela zabitých Filišlincov, mal Dávid do­
výšil, zveril mu vedenie 1000 vojakov (porov, pozn. kázať, ic Filištíncov skutočne pobil. Saul sa, práv,
k 17, 10), aby ho len nemal v blízkosti. S ’ýmto da, nazdal, že David životom zaplatí úsilie vyho
svojim oddielom podnikal Dávid úspešná výpady. viet tejlo jeho žiadosti.
Saul dúfa, žc Dávid v týchto výpravách zahynie. Nevieme, čo znamená poznámka: „A dni ešte 26
Dávidove úspechy zväčšoval! Saulov sirach, ale neubehli", veď Saul neurčil Dávidovi nijakú leho­
zväčšovali aj príchylnosť ľudu k Dávidovi. tu na získanie predkožiek.
17 Saul chcel Dávida zmárniť, ale nechcel vlast­ Bližšie okolností tohto deja sú nám neznáme. 1—7
nou ^ikou siahnuť na jeho život. Dúfa, žc ho Nevieme, prečo Išiel kráľ na pole, a či jeho roz­
v hn<<vh, do ktorých ho posiela, zabijú Filištínci. hovor s Jonntánom počul aj Dávid. Z toho, že
18 Lepšie Jc čítať len: „Co som ja o čo je dom mu Jonatan osobitne oznámil výsledok rozhovoru
môjho otca“. možno súdiť, žc Dávid rozhovor nepočul.
 29U Prvá kniha Samuelova 19—20

4 otcovi, uvidím, čo je, a oznámim ti.” | Jonatán | bývali v Najde. | Saulovi oznámili: „Hra, Dá­ 19
hovoril svojmu otcovi Saulovi o Dávidovi po- ! vid je v Najote pri Ráme!" i Saul poslal poslov, 20
chvalne. Vravel mu: „Nech sa kráľ neprehreší I aby zajali Dávida. Ti videli zástup prorokov vo
proti svojmu služobníkovi Dávidovi. Veď sa | vytržení a pri nich stáť Samuela. Vtom na Sau-
neprevinil proti tebe, ba jeho služby sú ti veľ- • lových poslov zostúpil Duch Pánov a aj oni
5 mi prospešné! : Život si vystavil nebezpečí!!- j padli do vytrženia. | Oznámili to Saulovi, kto­ 21
stvu, porazil Filištinca a tak Pán dopomohol rý poslal iných poslov, ale aj tí padli do vytr­
celému Izraelu k veľkému víťazstvu. Videl si ženia. Saul poslal ešte aj tretích poslov, ale aj
to a radoval si sa. Nuž prečo sa chceš prehre­ ti padli do vytrženia, i Išiel aj sám do Rámy 22'
šiť proti nevinnej krvi, že chceš Dávida bez a došiel k veľkej studni v Sochu. I spytoval sa:
6 príčiny usmrtiť?" ! Saul počúval na hlas Jona- „Kde je Samuel a Dávid?" Odpovedali mu:
tánov. Nato sa zaprisahal Saul: .‚Na život Pá- ; „Hľa, v Najote pri Ráme!” | Odišiel do Najotu 23
7 nov, nebude usmrtený!" I zavolal Jonatán I pri Ráme, ale aj na neho zostúpil Duch Boží,
Dávida a toto všetko mu rozpovedal. Potom tak že kráčal vo vytržení, až došiel do Najotu
zaviedol Jonatán Dávida k Saulovi a bol v jeho j pri Ráme. । Aj on si vyzliekol šaty, a aj on *24
službe tak ako predtým. i bol pred Samuelom vo vytržení a to nahý celý
8 A znovu vypukla vojna. Vtedy Dávid výra- i ten deň a celú noe. Prelo sa hovorí: „Ci je aj
zil do boja proti Filištincom a zapríčinil im | Saul medzi prorokmi?"
9 tak veľkú porážku, že utiekli pred ním. ,' Nato I Dávid a Jonatan. — A Dávid ušiel z Na­ 20
zlý duch od Pána napadol Saula. Sedel práve í jotu pri Ráme. Prišiel a hovoril pred Jonatá­
vo svojom dome s kopijou v ruke a Dávid hral ! nom: „Co som urobil? Co je moja vina a čo je
10 rukou na citare. Vtom chcel Saul Dávida ko­ môj hriech proti tvojmu otcovi, že mi čihá na
pijou priklincovať k múru, ale ten sa uhol pred život?” | Odpovedal mu: „Ani zďaleka! Ne­ 2
Saulom, takže kopiju vrazil (len) do múru. zomrieš! Veď môj otec neurobí ani veľkého,
Dávid však ušiel a zachránil sa. V tú noc | ani malého nič, žeby mi to nezradil! Prečo by
•11 poslal Saul poslov do domu Dávidovho, aby môj otec tajil predo mnou túto vec? To nejest­
naň striehli a ráno ho usmrtili. Dávidovi to vuje!" I Ale Dávid znovu prisahal a vravel: 3"
oznámila jeho žena Michol. Vravela: „Ak si „Tvoj otec dobre vie, že som našiel milosť
ešte tejto noci nezachrániš život, zajtra si v tvojich očiach a hovorí si: Nech Jonatán
12 zabitý!" Potom Michol spustila Dávida cez o tom nevie, aby sa nezarmucoval! Ale na život
•13 okno. Ten odišiel, utiekol a zachránil sa. | Nato Pánov a na tvoj život, že medzi mnou a medzi
Michol vzala sochu, položila ju na lôžko, na smrťou je len krok.” j Nato Jonatán vravel Dá­ 4
hlavu jej dala sieť z kozej srsti a zakryla pláš­ vidovi: „Urobím ti, čo si žiada tvoja duša."
ťom. I Dávid povedal Jonatánovi: ‚-‚Hľa, zajtra je 5"
•14 Keď Saul poslal poslov, aby zajali Dávida, I novomesíac. Ja mám sedieť pri jedle s kráľom,
15 ona povedala: „Je chorý!" Nato Saul poslal i Uvoľni ma, schovám sa na poli až do večera. |
poslov, aby si pozreli Dávida a povedal: „Do­ • Ak Saul sa bude na mňa dopytovať, povieš mu: 6’
neste ho ku mne s posteľou, chcem ho zabiť!" i I Dávid sa odo mňa vypýtal, aby sa mohol po-
16 Pošli prišli a, hľa, na posteli bola socha, na i náhľať do svojho mesta, do Betlehema, lebo
17 hlave mala sieť z kozej srsti. ' I povedal Saul celý rod slávi tam výročnú obetu. | Ak povie:
Michole: „Prečo si ma takto podviedla? Vy­ „Dobre”, tvoj sluha je v bezpečí. Ak sa však
pustila si môjho nepriateľa a zachránil sa." nazlostí, vedz, že sa už odhodlal na zlo. j Vtedy B'
Michol odpovedala Saulovi: „On mi vravel: tupoch prorokov dnes už nič bližšieho nevieme
Vypusť ma, ináč ťa zabijem!” ; (pozri pozn. k 10, 5). Isteže pôsobením Božím upa­
•18 Dávid ušiel a zachránil sa. Išiel k Samuelovi dali títo proroci niekedy do vytrženia, preto sa
do Rámy a rozpovedal mu všetko, čo podnikol ľudia chovali k nim s akousi úctivou bázňou.
Medzí týmito mužmi bol Dávid vo väčšej bezpeč
proti nemu Saul. Polom išiel so Samuelom a j' nosti, než v Samuclovom dome.
*

11 Dávid sa nazdal, že Saula zas rýchlo prejde zú-
nvo»ť, preto išiel z kráľovho domu domov, Z mes­
ta utiekol, až keď sa dozvedel, že ho Saul pre­
nasleduje.
13 Socha, zvaná teráíím, zobrazovala falošné bož.
sivo, alebo aj pravého Boha. Bola ľudskej podoby
a asi životnej veľkosti, keď ju bolo možno po­
mýliť s Dávidom. Izraeliti mal! prísne zakázané
zobrazovať si Boha, no neuvedomele ľud rád scho­
vával a uctieval takéto sochy (porov. Gn 31, 19.
3-J; Sdc 17, 5: Oz 3, 4; Zach 10, 2). Na hlavu sochy
Michol natiahla hustú sieť, akú sl no noc zakla­
dali proti muchám a komárom. Pre túto sieť ne­
bolo možno rozoznať tvár postavy, ktorá ležala na
lôžku. Podľa Vulß mala socha prí hlave koziu
kožu so srstou, ktorá mala predstierať vlasy. —
Izraeliti sa v noci prikrývali plášťom.
14 Michol luže z núdze, Co umenšuje jej vlnu.
1< B. Najot nebolo meno mesta, ale ako z nasledu­
júcich ver.’ov vidieť, meno domu, v ktorom mal
zástup prorokov spoločné bydlisko. O týchto zás-
। O mieste, zvanom Seku, nevieme už nič bliž. 22
; šieho. Nebolo to však Socho (porov. Vulß.), o kto­
rom je reč v 17, 1., lebo toto ležalo poblíž Betle­
hema, a preto nemohlo byť pri Ráme.
„Nahý“ bol, kto sl vyzliekol vrchné rúcho a 24
। bol len v spodnom. Boh zahanbil Saula pred
: Samuelom a kráľ videl, že Jc Dávid pod ochra-
! nou Božou.
Vulß. číta: „A znova sa zaprisahal Dávidovi." 3
1 Novomesíac bol prvý deň každého mesiaca. Bol 5
> to sviatok, hoci nie tak zasvätený ako hlavné
I slávnosti ročné.
i Okrem spoločných, celonárodných sviatkov ma- 0
i Ji, lak sa zdá, aj jednotlivé rody svoje osobitné
j výročné sviatky.
Ak sa Saul nahnevá, to bude znakom, že chce 7
Dávida zabiť, a hnevá ho, že Dávid zase vyhol ne-
bezpečenstvu.
O zmluve Dávida a Jonatána pozri 8, 3. Volajú 8
Ju zmluvou Pánovou, lebo vzývali v nej Pánu, aby
ich potrestal, ak ju nedodržia.
 Prvú kniha Samuelova 20—21

preukáž svojmu sluhovi milosrdenstvo, veď si i sedel vedia kráľa, Dávidovo miesto bolo však
dal svojmu sluhovi uzavrieť so sebou Pánovu । prázdne. | Tento deň Saul nepovedal nič. ho- 26‘
zmluvu. A ak je na mne vina, usmrť ma ty, voril si totiž: „Je to náhoda; nie je čistý. Hej,
9 načo by si ma vydával svojmu otcovi." | Jona­ nebude čistý!" ] Nasledujúci, druhý deň po no- 27
tán odpovedal: „Nech je to ďaleko od teba! Veď i vomesiaci bolo miesto Dávidovo zase prázdne.
ak sa naozaj dozviem, že sa môj o ec odhodlal, : Vtedy sa Saul pýtal svojho syna Jonatána:
aby na teba dopadlo nešťastie, azda by som ti | „Prečo neprišiel Izaiho syn ani dnes k jedlu?" ’
10 to neoznámil?" ■ Dávid odpovedal Jonatánovi. I Jonatan odpovedal Saulovi: „Dávid sa veľmi 28
„Kto mi oznámi, ak ti otec dá tvrdú odpoveď?" i pýtal odo mňa, do Betlehema. Hovoril mi. 29
11 A Jonatán vravel Dávidovi: „Poď, vyjdeme , prepusť ma, prosim, máme v meste rodinnú
12 na pole!" I vyšli obaja na pole. | Vtedy povedal I obetu a môj brat sám ma povolal. Nuž, ak som
Jonatán Dávidovi: „Na Pána, Boha Izraelovho, našiel milosť v tvojich očiach, nech mi je dovo­
že zajtra (alebo pozajtre) o tomto čase budem lené pozrieť svojich bratov. — Prelo neprišiel
sa dopytovať u svojho otca. A hľa, ak to bude ku kráľovmu stolu."
pre Dávida priaznivé, či by som neposlal k te- Nato sa Saul nazlostil na Jonatána a vravel: 30‘
"13 be a neprezradil by som ti to? i Toto nech urobí „Ty syn odbojnej ženšiiny! Azda neviem, že
Pán Jonatánovi a toto nech doloží! Ak sa môj­ 1 máš rád syna Izaiho, na tvoju hanbu a na ha;t-
mu otcovi bude páčiť priviesť na teba nešťas­ i bu stydlivosti tvojej matky. ; Lebo kým syn 31
tie, prezradím ti to, vypravím ťa, aby si odišiel Izaiho žije na zemi, nebudeš pevný ty, ani
v pokoji. A Pán bude s tebou, ako bol s mojim tvoje kráľovstvo. Nuž daj ho priniesť ku mne,
•14 otcom. | A ak ja budem ešte žiť, preukáž mi pretože je syn smrti!” j Ale Jonatán odvetil 32
15 milosrdenstvo Pánovo a ak zomriem, neodopri Saulovi, svojmu otcovi, a vravel mu: „Prečo
nikdy svoje milosrdenstvo môjmu domu! A keď má byť usmrtený? Co urobil? | Vtom Šaul vr- 33
Pán vyhubí z povrchu zeme všetkých nepria- i hol proti nemu kopiju a Jonatán sa presvedčil,
16 teľov Dávidových, i nech sa z okolia Dávidovho že u jeho otca je dokončená vec Dávida za­
nevyhubí meno Jonatánovo! Ináč bude Pán biť. I Preto Jonatán vstal od stola nahnevaný 34
17 žiadať počet z ruky Dávida." A Jonatán znovu a nejedol druhý deň mesiaca, lebo mu bolo ľú­
zaprisahal Dávida, pretože ho miloval. Miloval to Dávida, že mu jeho otec nadával.
ho, ako miloval svoju dušu. Ráno potom išiel Jonatán na pole podľa do- 35
'18 I povedal mu Jonatán: „Zajtra je novome- hovoru s Dávidom. Išiel s ním malý chlapec. |
siac. Budú ťa hľadať, ak tvoje miesto ostane I povedal svojmu chlapcovi: „Bež, pohľadaj ši- 36
19 prázdne. | Pozajtre ťa budú veľmi hľadať. Vte­ py, ktoré som vystrelil.” Chlapec bežal a on
dy príď na miesto, kde si sa schoval v pracov- vystrelil šíp ponad neho. 1 Chlapec došiel na 37
20 ný deň (?) a zdržuj sa pri tej skale. I Ja vy­ miesto šípa, ktorý Jonatán vystrelil. Vtedy
strelím k nej tri šípy, ako by som strieľal mu Jonatán kričal: „Sip je predsa ďalej za
21 do cieľa. | Hľa, pošlem chlapca: -Choď, nájdi teboul" j Potom Jonatán volal za chlapcom: 38
šípy!« — Ak poviem chlapcovi: •Hľa, šípy sú „Rýchlo, utekaj, nezdržuj sa!” Jonatánov slu­
z tejto strany, zober ich!« — vtedy príď, lebo ha pozbieral šípy a prišiel k svojmu pánovi. 1
22 si v bezpečí, nie je nič, na život Pána! ( Ale Sluha, pravda, nevedel nič, len Jonatán a Dá- 39
ak takto poviem mladíkovi: »Hľa, šípy sú ďa­ vid vedeli o veci.
lej, za tebou!« — choď, lebo Pán ťa posiela Jonatán dal svoj výstroj sluhovi a povedal 40'
•23 preč. | Co sa však týka veci, o ktorej sme sa mu: „Choď, zanes to do mesta!" | Keď sluha 41
ja a ty dohovorili, hľa, Pán je naveky medzi odiš;el, vstal Dávid spoza skaly, vrhol sa tvá­
mnou a tebou!” rou na zem a tri razy sa uklonil. Nato sa vzá­
24 Dávid sa teda schoval na poli. A keď pri­ jomne pobozkali, objatí plakali, nadovšetko
šiel novomesiac, zasadol si kráľ za stôl k jed- Dávid. ' I povedal Jonatán Dávidovi: „Choď 42
■25 lu. : Kráľ sedel na svojom obvyklom miest-, v pokoji! Ako sme si my obaja prisahali v me­
na mieste pri stene. Jonatán bol oproti, Abner ne Pánovom, Pán bude medzi mnou a tebou,
medzi mojim potomstvom a tvojim potom­
13 Jonatán sa prísahou zaväzuje, žc Dávidovi po­
môže utiecť, ak by ho Saul chcel prenasledovať. stvom naveky".
14 Zmysel voly je: „Buď ku mne milosrdný, ako Dávid vstal a odišiel, Jonatán však išiel do 21
je milosrdný Pán!“ Verše 14—1G sú porušené. Jo­ mesta.
natán chce, aby jeho rod bol Dávidovi verný,
ale pros! Dávida, aby aj on zachovával priazeň j Dávid v Nebe. — Dávid prišiel do Nobu 2'
k jeho rodu. Ináč by ho Boh trestal, pretože ne­ j ku kňazovi Achimelechovi. Achimelech išiel
dodržal zmluvu, ktorú s Jonatúnom uzavrel.
II n. Verše 18 n, sú tiež veľmi porušené a preto ne. I Hostina mala náboženský ráz, prelo sa na nej 26
josné. V ten novomesiac, o ktorom Jc reč, nasle­ í smeli zúčastnil len rituálne čisti ľudia. Saul si
dovali asi dva . sviatky za sebou, treti deA, keď 1 mysli, že Dávid nie je rituálne čistý a preto ne-
Dávid mal dostať zprávu od Jonatána, bo) už deň ' prišiel na hostinu.
pracovný. Dávid sa mal zdržovať pri okejsl zná­ Nevieme, prečo Saul uráža Jonntánovu matku, 30
mej, pravdepodobne nápadnej skale, Vulg podľa svoju manželku. Hana zneje doslovne: „Na hanbu
dnešného porušeného hebrejského textu číta: „prí nahoty tvojej matky“, čo bolo najväčšia urážka pre
skale, ktorá sa volá Ezd)“. ženu í jej syna.
28 Pán je svedok Ich dohovoru, Dávid sa môže Dávid sa uklóftat pred kráľovým synom z po- 40
spoľahnúť. vďačnosti, že mu zachránil život.
2Í So LXX čilnme: „Jonatán bol oproti“ a nie Nób bol severne od Jeruzalema (Iz 10, 32). Ale 2
„Jonatán vstal“ ako mú Vulg a dnešný hebr. text. boli aj Iné mestá tohto alebo podobného mena.
 300 Prvá kniha Samuelova 21—22

zarazený Dávidovi v ústrety a vravel mu: i ľovi Gétu. | Sluhovia Achisovi hovorili o ňom: 12
'3 ‚.Prečo si sám a nik nie je s tebou!" 1 Dávid od- I „Ci je to nie Dávid (kráľ krajiny)? Ci nie jeho
povedal kňazovi Achimelechovi:,.Kráľ mačímsi ' oslavovali tancom a slovami:
poveril a povedal mi:Nik nech nevieo veci, pre -Porazil Saul svojich tisíc,
ktorú ťa posielam a ktorou ťa poverujem! Slu- I ale Dávid svojich desaťtisíc-?”
hov som si však objednal na to a to miesto. ।
4 A teraz, čo máš po ruke? Daj mi päť chlebov | Tieto slová si vzal Dávid k srdcu a veľmi 13
sa bál Achisa, kráľa Gétu. I Preto predstieral 14'
’5 alebo niečo, čo nájdeš!" ' Kňaz odpovedal Dá
pred nim choromyseľnosť a zúril im v rukách,
vidoví: ‚.Nemám po ruke obyčajný chlieb, len
chlieb svätý. Ci sa chlapi zdržovali od žien?" ! trepal na krídla brány a na bradu si púšťal sli­
‘6 Dávid odvetil kňazovi a vravel mu: „Ženy nám < ny. j I povedal Achis svojim sluhom: „Vidíte, 15
boli zakázané, ako aj predtým, keď som odchá­ že je to šialený človek, načo ho vediete ku
dzal do boja, preto sú nádoby mužov sväté. mne? I Mám málo šialencov, že mi vediele 16
Toto je síce podujatie obyčajné, ale aj dnes sú tohto, aby zúril predo mnou? Tento má vkročiť
•7 telá sväté." : Kňaz mu teda dal (chleby) svä­ do môjho domu?
té. pretože nebolo tam chleba, len chlieb pred Dávid odišiel odtiaľ a utiekol do jaskyne 22
kladný, k-orý vzali spred Pána a v ten deň, l Odolám. Keď to počuli jeho bratia a celá ro-
keď ho vzali, položili chlieb čerstvý. ! dina, zostúpili ta k nemu. | A zhromaždili sa 2
•8 (Bol tam však v ten deň ktosi zo šaulových Ij ak nemu všetci utláčaní, všetci, čo mali veriteľa
všetci zatrpknutí a on sa im stal veliteľom.
sluhov — bol držaný pred Pánom — menom
Doeg, Edomčan, dozorca Šaulových pastierov.) ■ Tak bolo s nim asi štyristo mužov. | Odtiaľto 3-
odišiel Dávid do moabskej Masfy. I povedal
9 Potom sa Dávid pýtal Achimelecha: „Nemáš | moabskému kráľovi: „Nech ostane, prosím,
tu po ruke kopiju alebo meč? Veď som si ne­ * môj otec a moja matka u vás, kým sa dozviem,
vzal sebou ani svoj meč. ani svoj výstroj, pre- ako naloží so mnou Boh.” |1 nechal ich u moab- 4*
■10 tože ma príkaz kráľov súril.'! Kňaz odpovedal: ského kráľa. Bývali u neho po celý čas, čo bol
„Meč Goliáša, ktorého si porazil v terebintn- Dávid v pevnosti. | Vtedy prorok Gad povedal 5*
vom údoli, hľa, ten je tu, zahalený do šaty, Dávidovi: „Neostávaj v pevnosti, ale sa zober
za efódom! Ak si ten vezmeš, vezmi, lebo okrem a choď do krajiny júdskej!" Nato Dávid odišiel
toho iného tu niet." Dávid povedal: „Niet tomu a prišiel do hory Háret
podobného, daj mi ho!"
Zrada Doegova. — Saul sa dopočul, že 6
11 Dávid sa skrýva. — Nato Dávid vstal a objavili Dávida a mužov, ktorí sú s nim. Saul
unikol ten deň Saulovi. Prišiel k Achisovi, krá- sedel zrovna v Gabae pod tamariškou na vý­
Nevieme s istotou, o ktorom z nich jc tu reč. Po
šine, mal v ruke kopiju a všetko jeho služob-
zborení Sila sem priniesli svätostánok. Achimclech ! nictvo stálo vedľa neho. | I povedal Saul slu­ 7
jc asi ten-kňaz, ktorý sa v 14. 3 volá AchijáŠ. hom, ktorí stáli pri ňom: „Čujte, Benjaminci!
Kňaz sa diví, že kráľov za f a vojvodca prichádza Ci vám syn Izaiho dá všetkým polia a vinice?
tak nečakane a bez sprievodu. Ci vás všetkých urobí plukovníkmi a stotnik-
3 Dávidovu lož, ktorú použil z núdze, Pismo sv. mi? í Lebo ste sa všetci sprisahali proti mne 8
len naznačuje, ale neschvaľuje.
5 Sväté chleby boli chleby predkladané zo sväto­
a nebolo, kto by mi oznámil, keď sa môj syn
stánku. Porov. Lv 24. 8; 7, 12—14; 8, 26. Kňazi ich spojil so synom Izaiho. A nebolo z vás nikoho,
zamenili každú sobotu a smeli ich jesť len oní. kto by bol mal so mnou súcit a bol by mi ozná­
Achimclech dáva však Dávidovi a jeho sluhom mil, keď môj syn postavil proti mne môjho slu­
akúsi úľavu (porov. Mt, 12, 3; Mk 2, 25; Lk 6, 3), 9
aby v núdzí mohli tieto chleby jesť, hoci nie sú hu za zradcu, ako je tomu dnes.” | Nato sa
kňazmi. Ale rituálna čistota, ktorú porušil aj do­ । ozval Edomčan Doeg — stál totiž pri Šaulových
volený manželský styk, jc nevyhnutnou podmien­ i sluhoch — a povedal: „Videl som Izaiho syna.
kou. preto sa Achimclech spytuje, či sa zdržiavali I keď prišiel do Nobu k Achimelechovi, synov;
od žien.
| Achitoba. Ten sa dopytoval v jeho veci Pána, 10
g Obrannú vojnu pokladali za vec svedomia.
Preto museli ísť do boja čisti a museli sa zdržo­ 12
vať manželského styku. Moci podujatie, ktoré Dá­ Slová: „Kráľ krajiny“ sú asi neskorší dodatok,
vid predstiera, nie je podujatie vojenské, jednako lebo Dávid vtedy ešte nebol v skutočnosti kráľom.
sú telá (doslovne: nádoby) Dávidových sprievod­ Zc ho Samuel pomazal za kráľa, o lom Filištínci
cov čiste. Dávid musel dať takúto odpovef, aby nemohli vedieť.
dostal od kňaza prcdpokladné chleby. Sám si bol ! Dávid počítal s poverčivou domnienkou poha- 14
vedomý, žc je čistý a môže tieto chleby jesť, I nov, že sú choromyseľní posadnutí nejakým bož-
7 Chlieb, ktorý Achimclech dáva Dávidovi, bol í sivom a preto sú sväll a nedotknuteľní.
už odnesený zo svätostánku. Tam boli už chleby j Jaskyňa Odolám bola kdesi v Júdskom pohorí. 1
čc-rs!vé (doslovne: teplé). | Niektorí ju stotožňujú so zhoreniskom Id-ci mijc,
8 Prečo bo! Doeg „držaný pred *Pánom
', i. j. pre­ juhozápadne od Suwekc, asi 3 hodiny od Bellehc-
čo sa zdržoval pri svätostánku, neviem?. Možno, I ma. Sem sa utiahli aj Dávidovi pokrvní, lebo sa
žc ho k tomu viazal nejaký sľub. Doeg bol síce : pred Saulom už ani tl necítili v bezpečí.
pôvodom pohan, Edomčan, ale prijal náboženstvo | Moabský Masfa muselo byt nejaké moabské 3
Izraelitov, ináč by nebol mal pristúp ku sväto, ! mesto, ktoré je nám dnes už neznáme.
stánku. 1 Pevnosťou sa tu volá jaskyňa Odolám, v ktorej Sa 4
10 Veľkňazská rúcho efód bolo uložené kdesi pri • Dávid muho! aj brániť proti prenasledovateľom.
svätostánku a za ním bol schovaný aj Gollúšov ' Hora Marat sa spomína len tu. Bola kdesi S
meč. Unie zvykom, že víťazí ukladali ukoristené v Júdrkom pohorí.
zbrane pri svälynách. O dopytovaní sa u Pána porov, pozn. k 14, 30. 10
 Prvá kniha Samuelovu 22—23 301

dal mu jedlo a dal mu aj meč Filištínca Goli- 1 Achimelecha, utiekol k Dávidovi (a zostúpil do
11 áša." | Nato dal Saul zavolať kňaza Achimele- Keily, mal efód v ruke).)
cha, syna Achitoba, i celú jeho rodinu, kňaza'/, Vtedy oznámili Saulovi, že Dávid prišiel do 7’
ktorí boli v Nobe. I prišli všetci ku kráľovi, j | Keily. Saul povedal: „Vydal ho Pán do mojej
12 A Saul povedal: „Počujže, syn Achitoba!” Ten | ruky; zatvoril sa (sám), keď prišiel do mesta
13 odvetil: „Tu som, pane môj!” | Saul mu po­ I s bránami a závorami." J Saul vyzval všetok 8
vedal: „Prečo ste sa sprisahali proti mne, ty ' ľud do boja, aby zostúpili do Keily a obkľúčili
a syn Izaiho, keď si mu dal chlieb a meč a do­ i Dávida. Keď sa Dávid dozvedel, že Saul kuje 9
pytoval si sa v jeho veci u Boha, aby povstal | proti nemu nešťastie, povedal kňazovi Abia-
proti mne ako zradca, ako je tomu dnes?” tarovi: „Prines efód!" | Potom [>ovc-dal Dávid: 10
•14 Tu Achimelech odvetil kráľovi a riekol: „A kto­ „Pane, Bože Izraela, sluha tvoj počul, žc Saul
že je spomedzi všetkých tvojich sluhov verný chce prísť do Keily, aby pre mňa zničil meste.
ako Dávid? Kráľov zať, veliteľ tvojej stráže a I Vydajú ma obyvatelia Keily do jeho ruky? 11
15 vážený v tvojom dome! | Ci som sa len dnes za­ Zostúpi Saul do Keily, ako to počul sluha tvoj’
čal v jeho veci dopytovať u Boha? Ani zďale­ Pane, Bože Izraela, oznám to sluhovi svojmu!"
ka! Nech teda kráľ neupodozrieva svojho slu­ A Pán odpovedal: „Zostúpi." | Dávid sa spýtal: 12
hu, (ani) celý dom môjho otca, lebo tvoj slu- „Ci obyvatelia Keily vydajú mňa a mojich i'u-
16 ha zhola nič nevie o tejto veci.” I Kráľ odpo­ di do ruky Saula?” A Pán odpovedal: „Vydajú."
vedal: „Určite zomrieš, Acliimelech, ty a celý Nato sa zobral Dávid a jeho ľudia, asi G0) *13
17 rod tvojho otca.” | Nato kráľ povedal draban- mužov, vytiahli z Keily a chodili sem i tam.
tom, ktorí stáli pri ňom: „Napred! Zabite kňa­ A Saulovi oznámili, že Dávid ušiel z Kelly,
zov Pánových, lebo sú ruka v ruke s Dávidom! prelo zastavil výpravu.
Veď vedeli, že utiekol, a neoznámili mi to!
Ale kráľovi sluhovia nechceli zdvihnúť ruku, Dávid na púšti Zif a v Maone. —
aby zabili kňazov Pánových. Dávid sa zdržoval na púšti v pevnostiach. I4'
16 Vtedy kráľ oslovil Doega: „Napred ty, a zabi Zdržoval sa na kopci na púšti Zif. Saul hu
kňazov!” A Edomčan Doeg prikročil a on zabil hľadal po celý čas, ale Boh mu ho nevydal
do ruky, i Dávid videl, že Saul vyrazil čihať 15"
kňazov. V ten deň usmrtil osemdesiatpäť mu- mu na život. Dávid bol na púšti Zif v Hores».
19 žov, ktori nosili plátenný efód. | A Nobe, mesto | Vtedy sa Jonatán, syn Saula, vybral, išiel 16
kňazov, pozrážal ostrím meča, mužov i ženy, k Dávidovi do Horesy a v Bohu posmeľoval
kojencov i nemluvňatá, voly i osly aj ovce
(ostrím meča). Dávida, j Vravel mu: „Neboj sa,• nepostihne ťa 17
ruka Saula, môjho otca, a ty budeš panovať
20 Zachránil sa jediný syn Achimelecha, syna nad Izraelom, ja však budem po tebe druhý.
Achitoba, menom Abiatar, a ušiel k Dávidovi. I Takto to vie aj môj otec Saul." | A obaja uza- 18
21 Abiatar oznámil Dávidovi, že Saul pozabíjal vreli zmluvu pred Pánom. Potom Dávid ostal
22 kňazov Pánových. I Dávid odpovedal Abiata- v Horese, Jonatán však išiel domov.
rovi: „Vedel som v ten deň, že je tam Edomčan
Doeg, že určite to oznámi Saulovi. Ja mám na I vyšli Zifania k Saulovi do Gabay a hovorili: 19’
23 svedomí všetky životy rodu tvojho otca. | Ostaň „Veď sa Dávid schováva u nás v pevnostiach
so mnou; neboj sa! Veď kto čihá na môj život, v Horese na kopci Hachila, ktorý je na juhu
čihá aj na tvoj život, u mňa si v bezpečí!" od pustatiny! i Nuž teda, keďže celou dušou 20
túžiš zostúpiť, kráľu, zostúp a našou vecou
23 Dávid v Keile. — Dávidovi oznámili: bude vydať ho do ruky kráľa." | Saul odpove- 21
„Hľa, Filištínci obliehajú Keilu a vyplieňujú dal: „Požehnaní buďte od Pána, lebo cítite so
2 humná." i Dávid sa dopytoval Pána slovami- mnou! í Choďteže, ešte pozorujte, dozveďte sa 22
*
„Mám ísť a poraziť týchto Filištíncov?” A Pán a prezrite miesto, kde sa zdržuje, kde sa usíd­
odpovedal Dávidovi: „Choď, poraz Filištíncov lil! | Kto ho uvidí, nech mi to povie, lebo je 23
3 a osloboď Keilu!" | Ale Dávidovi ľudia mu ho­ veľmi úlisný! Stopujte a prehliadnite všetky
vorili: „Hľa, my sa už tu v Júdsku bojíme a úkryty, v ktorých sa schováva a vráťte sa ku
mali by sme isť do Keily proti šíkom Filištín- mne s určitou zprávou! Polom pôjdem s vami
4 cov?" I Nato sa Dávid znovu dopytoval Pána. a ak je v tom kraji, vyhľadám ho medzi všet­
A Pán mu odpovedal: „Vstaň, zostúp do Keily, kými júdskymi rodmi."
5 lebo ti Filištíncov vydám do ruky!" | Dávid Saul sl myslel, že mu stočí len strážiť brány 7
teda išiel so svojimi ľuďmi do Keily, bojoval i Kelly a Dávid mu neunikne.
proti Filištíncom, odohnal ich dobytok a za Ako vidiet, Dávidov sprievod vzrástol zo 400 13
pričinil im veľkú porážku. Tak oslobodil Dá- no 000 mužov. Po úteku z Kelly blúdil Dávid so
svojou družinou bez určitého cieľa.
•6 vid obyvateľov Keily. | (Keď bol Abiatar, syn Pevnosťami treba rozumieť kopce a jaskyne, 14
ktoré ľahko bolo opevniť. — Zlľ, dnes Tel Zif, jc
14 Výraz „veliteľ tvojej stráže" sme preložili no asi 3 hod. Južne od Hcbronu.
základe LXX. — Vulg má: „ktorý sa ponáhľa na Južne od Zitu jc dnes zhorenisko, zvané Hu- 15
tvoj rozkaz". résa. Tam asi treba hľadať Horcsu. Vulg toto
1 Kelta, dnes Kilá, mesto na júdskej rovine, vlastné meno prekladá slovom „les”.
južne od tit el-Má (porov. Joz 15, 44). Hachila jc neznámy kopec. Niektorí ho stoici- 19
6 Verí vysvetľuje, že sa Dávid dopytoval Pána ňujú s kopcom Dahr el-Kólá, východne od Zifu.
pomocou efódu, na klorom veľkňaz nosil posvätné Vulg prekladá koniec veria: „lebo sl mysli, že 22
osudie (porov, pozn. k 14, 30). úlisne číham naň".
 302 Prvá kniha Samuelova 23—24—25

•24 Zobrali sa a išli pred Saulom do Zifu. Dá­ । lóže je pomazaným Pánovým. 1 A pozri, otče *
12
vid však so svojimi ľuďmi bol na púšti Máor., ; môj. pozri na okraj svojho plášťa, ktorý mám
•25 na rovine, južne od pustatiny. Saul sa vybral i v ruke! Z toho, že som ti odťal okraj plášťa, no
so svojimi ľuďmi hľadať Dávida. Oznámili to nezabil som ťa, poznávaš a vidíš, že nemám
Dávidovi i zostúpil ku skale a zdržoval sa na i u seba zlosť a hriech a neprevinil som sa proti
púšti Máun. Keď sa to Saul dozvedel, tiahol l tebe. A ty mi číhaš na život, chceš mi ho od-.
26 za Dávidom na púšť Máon. I Saul a jeho ľudi-i I ňať. | Nech súdi Pán medzi mnou a tebou, nech 13
tiahli popri vrchu z jednej strany, Dávid však ’ ma pomsti na tebe Pán, ale moja ruka na teba
a jeho družina popri vrchu zo strany druhej. | nesiahne! | Ako hovorí staré porekadlo: ,Od zlo- *
14
Dávid sa usiloval uniknúť Saulovi, Saul však i čincov vychádza zločin'. Nuž moja ruka ne-
a jeho ľudia obkolesovali Dávida a jeho dru- j siahne na teba. | Za kýmže to vyrazil kráľ *
15
27 žinu. chceli ich chytiť. Ale k Saulovi prišiel ■ Izraela? Kohože ty prenasleduješ? Mŕtveho
posol so zprávou: ..Rýchle poď. lebo Filištín- psa; jednu blchu! | Nech je Pán sudcom a nech 16
•28 ci vpadli do krajiny!" 1 Saul teda nechal pre­ I súdi medzi mnou a tebou! Nech vidí, nech vedie
nasledovanie Dávida a išiel proti Filištincom. : môj súd a nech ma vyslobodí z tvojej ruky!"
Preto volajú to miesto ‚Skala oddelenia'. Keď Dávid dohovoril tieto slová k Saulovi, *
17
• povedal Saul: „Je to tvoj hlas, syn môj, Dá-
•24 Dávidova veľkodušnosť v Engadi. I vid?" v tom Saul pozdvihol svoj hlas a pla­
— David odišiel odtiaľ a zdržoval sa v pev- kal. ' I povedal Dávidovi: „Ty si lepší než ja, 18
2 nostiach Engadi. Keď sa Saul po prenasledo­ lebo ty si mi preukázal dobro, ja však som
vaní Filištíncov vrátil, oznám’ili mu: .‚Hľa, Dá- ti robil zlo. | Ty si dnes ukázal, že si mi ro- 19
•3 vid je na púšti Engadi!" Saul si vzal 3000 mu­ : bil dobro, lebo ma Pán vydal do tvojej ruky
žov. vybraných z celého Izraela, a išiel hľadať ! a nezabil si ma. I Veď ak niekto nájde svojho 20
Dávida a jeho ľudí smerom ku skalám gaziel. nepriateľa, či ho prepustí dobrou cestou? Nech
4 'Na ceste prišiel ku košiarom oviec, kde bola ti Pán odplatí dobro, ktoré si mi dnes preuká­
jaskyňa. Ta išiel Saul na potrebu. Dávid však zal! | Nuž hľa, ja viem určite, že budeš krá­ 21
a jeho ľudia zdržovali sa vo vnú'ri jaskyne. ľom a že kráľovstvo Izraela bude stále v tvojej
5 | Dávidovi ľudia mu hovorili: „Hľa, toto je ruke. ' Nuž zaprisahaj sa mi teraz na Pána, že 22
deň, o ktorom ti Pán riekol: -Hľa, vydám ti do nevyničiš po mne moje potomstvo a nevyhu­
ruky tvojho nepriateľa, naložíš s nim, ako sa bíš moje meno z rodu môjho otca!" | A Dávid 23
ti bude páčiť!
*" Nato Dávid vstal a potajom- sa zaprisahal Saulovi.
*6 kv odťal okraj Saulovho plášťa. 1 Ale potom Potom Saul išiel domov, Dávid však a jeho
bilo Dávidovi srdce, pretože odťal okraj Sau- ľudia vystúpili na pevnosť.
7 lovho plášťa. I povedal svojim ľuďom: „Nech
Dávid a Abigail. — Samuel zomrel. Vte­
to Pán vzdiali odo mňa! Neurobím to svojmu dy sa zhromaždil celý Izrael; nariekali nad nim
pánovi, pomazanému Pánovmu! Nevztiahnem a pochovali ho v jeho domove v Ráme.
naň svoju ruku, lebo je to pomazaný Pána." Potom Dávid vstal a odišiel na púšť Máon.
8 Dávid strhol svojich ľudí slovami a nedovo­ i Na (púšti) Máon bol istý človek, ktorý mal
lil im povstať proti Saulovi. A Saul sa pobral I majetok v Karmeli. Ten človek bol veľmi bo
z jaskyne a šiel svojou cestou. : hatý, mal tritisíc oviec a tisíc kôz. Bol práve
9 Potom Dávid vstal, vyšiel z jaskyne a takto : na strihaní oviec v Karmeli. ! Meno toho člo- 3‘
volal za Saulom: „Pán môj, kráľu!” Saul sa j veka holo Nábal, meno jeho manželky Abi-
obzrel nazad, Dávid však sa sklonil tvárou ; gail. Žena bola ostrovtipná a pekného vzhľadu,
10 k zemi a klaňal sa. I I povedal Dávid Saulovi: ale muž drsný a zlomyseľný. Bol Kalebovec.
„Prečo počúvaš na reči ľudí: »Hľa, Dávid ža­ ' Dávid sa na púšti dopočul, že u Nábala je 4
*
li myšia tvoju záhubu!? Hľa, dnes si sa mohol ; strihanie oviec, | preto Dávid poslal desať mla- 5
r.a vlastné oči presvedčiť, že ťa Pán v jaskyni
12
vydal do mojej ruky! Povedal som si, že ťa 1 Dávid hqvorl Saulovi k srdcu, dokonca ho oslo­
zabijem, ale zľutoval som sa nad tebou a vravel j vuje: „Otče môj!“
Porekadlom oznamuje Dávid. Že nie je zločin- n
som si: Nevztiahnem ruku na svojho pána, pre- | com, nespácha zločin krúľovrnždy. Ale jc lo aj
i upomienka pre Saula, aby sl spytoval svedomie, Či
24 Máon, dnešné zrúcanlsko Máln, je južne od Zl- i nepácha zločin, keď prenasleduje nevinného.
íu. Vulß neprekladá posledné slovo verša („pusta­ Dávid sa veľmi ponižuje, aby naznačil veľký M
tina“), len ho prepisuje, ako by to bolo vlastné rozdiel, ktorý je medzi kráľom a ním. Nie je
nieno Jesimón. hodné, nby sa kráľ zaoberal lak nepatrnou osobou,
25 Skala, ku ktorej sa Dávid utiahol, je nám ne­ ako Je on.
známa. | Všimnime sl, že Saul, kým Dávida prennsledo- n
28 Miesto dosialo toto meno preto, lebo sa tam ■ val, volnl ho vždy len opovržlivo: syn Izaiho. Te-
vzdialili, „oddelili‘1 od seba vojská Saula a Dá­ I raz ho zase oslovuje vlastným menom. .
vida. , Dnešný hebrejský text a po ňom aj Vulg číta i
1 Enz»dl (Engaddl), dnes Aln Džidi, je v polovici ! pošt Fáran. Túto lóži medzi Palestínou a Egyp­
západného brehu Mŕtveho mora. tom, nemôže teda byť reč o nej. Preto je lepšie
8 Skaly gaziel (kamzíkov) sú nám neznáme, Vo­ t so LXX čítať púšť Máon, ako vidieť aj z nosle-
lali sa tak asi prelo, lebo tam bolo vera gaziel a ■ dujúceho verša (porov. 23, 2-1).
kamzíkov. ' O Karmel! pozri pozn. k 15, 12. 2
0 Dávidovi bilo srdce buď preto, lebo myslel na Strihanie oviec je no Východe podneo spojené 9 a.
nebezpečenstvo, v ktorom bol, keď sa priblížil I s oslavami, ako u niá s nnpr. dožinky alebo vlno-
k Saulovi, buď sa znepokojoval, že zneuctil kráľa. ' branie. — Nábal pochádzal z rodu Kalcba.
 Prvá kniha Samuelova 25
dikov. Dávid povedal mladíkom: „Choďte d >
Karmelu, zájdite k Nábalovi a pozdravte ho
6 v mojom menel * 1 A povedzte mu toto: 2i a
buď šťastný ty, nech je šťastný tvoj dom a
•7 nech je šťastné všetko, čo máš! I A počul som,
že je u teba strihanie, tvoji pastieri boli totiž
pri nás. Neublížili sme im a nič im nechýbalo
8 po celý čas, čo boli v Karmel!. | Spýtaj sa
svojich sluhov, povedia ti. Nech teda (títo)
mladi ľudia nájdu milosť v tvojich očiach, veď
prichádzame v dobrý deň. Dajže, čo môžeš,
svojim sluhom a svojmu synovi Dávidovi!"
9 Dávidovi mladici prišli a všetko to povedali
v mene Dávidovom Nábalovi. Potom čakali.
•10 I A'Nábal odpovedal Dávidovým sluhom toto:
„Kto je Dávid? A kto je syn Izaiho? Dnes je
množstvo sluhov, ktori odišli od svojich pá
11 nov! í Mám teda vziať chlieb, vodu, zvieratá,
ktoré som zarezal pre svojich strihačov a mám
ich dať chlapom, o ktorých neviem, odkiaľ
12 sú?" | Nato sa Dávidovi mládenci vydali na
cestu a vrátili sa. Keď prišli, všetko mu roz­
13 povedali. | A Dávid povedal svojim ľuďom:
„Nech si každý opáše meč!" A každý si opá­
sal meč. Aj Dávid si opásal. A za Dávidom
vystupovalo asi štyristo mužov a dvesto ich
ostalo pri batožine.
•14 Ktorýsi zo sluhov však oznámil Abigaile, že­
ne Nábalovej: „Hľa, Dávid poslal z púšte po­
slov, aby blahoželali nášmu pánovi, ale ten sa
15 vyrútil na nich. ! A ti ľudia boli k nám predsa
veľmi dobri. neublížili nám a nič nám nechý­
balo, po celý čas, čo sme chodili s nimi, keď
•16 sme boli v poli. | Múrom nám boli i v noci
i vo dne po celý čas, čo sme boli s nimi, keď
•17 sme pásli ovce. | Preto uváž a rozmysli si,
čo máš rob'ť, lebo zhuba proti nášmu pánovi
a proti celému jeho domu je hotová vec, on
však je naničhodník, nemožno s nim hovoriť."
Nato Abtgail vzala rýchlo dvesto chlebov,
dva mechy vina, päť pripravených oviec, päť
sei pražených zŕn, sto strapcov hrozienok a
dvesto ligových koláčov a naložila to na oslov.
19 I A sluhom povedala: „Poďte predo mnou, hľa,
ja idem za vami!" Svojmu mužovi Nábalovi to
však neoznámila.
20 A keď jazdila na oslici a zostupovala krytá
vrchom, hľa, Dávid a jeho ľudia sa približo­
21 vali jej oproti, až sa s nimi stretla! . Dávid
hovoril: „Tak teda zadarmo som strážil všet­
ko, čo je tu na púšti, a nič nechýbalo z toho,
čo patrilo jemu. Odplatil sa mi. zlým za dobro.
Dávid v núdzi mohol na púšti siahnuť na Ná-
baiov© stádo, ako lo robia beduíni, no neurobil to,
ba chránil stádo aj proti iným, preto sa z neho
nič nestratilo, kým bolo v blízkosti Dávida
10 Miesto „vodu“ azda by bolo IcpSíe čítať so LXX
„víno"; porov nižšie v. 18.
14 Púšť, o ktorej jc tu reč. nie je neúrodná. Sú
to pláne, na ktorých sú pastviny.
Dávidovi ľudia chránili Kubalovo stádo ako
16
ochranný múr.
17 „Naničhodník" doslovne: „syn Beliálom, porov,
pozn. k 1. >0.
16 Rozumej: oviec k jedlu pripravených, uvare-
nýeh up' č‘-ných. Miera, zvaná sáa obsabo-
vul/i n i 12 litrov.
303
, Toto nech urobí Boh nepriateľom Dávidovom 22
a lo’o nech dodá, ak zo všetkého, čo má. co
ranného svitu ponechám čokoľvek muž-kčho."
Len čo Abigail zazrela Dávida, rýchlo z.-
sadla z osla, padla pred Dávidom na t-, ár a
ukláňala sa až k zemi. Po om padla 24
I k jeho nohám a vravela: „Na m'.c- nech
je vina, pane môj! Nechže tvoja služob­
i nica smie pred tebou hovoriť! Vypočuj slo­
I vá svojej služobnice! Nech sa môj pán ne­ 25
I trápi pre toho naničhodného človeka, pre Ná-
bala, veď je taký, ako jeho meno! Nábal (blá­
zon) sa volá a pobláznený je. Ale ja. tvoja
služobnica, nevidela som sluhov svojho pána,
ktorý poslal- Nuž veru, pane môj. na život 26
Pánov a na tvoj život, Pán ťa zachránil, ž-
si sa nepoškvrnil krvou a nezjednal si si právo
vlastnou rukou. Nech sú ako Nábal tvoji ne­
priatelia a ti, čo proti môjmu pánovi zamýšľa­
jú zlo! | A teraz, nechže tento dar, ktorý- tvoja 27'
služobnica doniesla svojmu pánovi, dostanú
i tvoji ľudia, ktori kráčajú v stopách môjho pá­
I na! | Odpusťže svojej služobnici vinu! Vec 2Ô
Pán určite založi môjmu pánovi trvalý dom.
pretože môj pán vybojúva boje Pánove a nič
zločinného sa na tebe nenájde celý tvoj život,
i A ak sa niekto zdvihne, aby ťa prenasledo­ 29
val a čihal ti na život, nech je duša môjho
pána zviazaná do zväzku tých, čo žijú s Páncn-,
Bohom tvojím, duše tvojich nepriateľov všax
nech vyhodí z praku! ■ A až Pán urobí všetko 30
dobré môjmu pánovi, čo ti prisľúbil, a us’anT.-i
ta za knieža nad Izraelom, ! nech (a vtedy ne­ 31
znepokojuje a srdce nech netrápi môjho páno.
I že daromne vylieval krv, a môj pán sl sám
zjednal právo A až Pán preukáže môjmu pá­
novi dobro, spomeň si na svoju služobnicu!"
32
Dávid odpovedal Abigaile: „Požehnaný je
Pán. Boh Izraela, ktorý mi ťa dnes poslal
v ústrety! í Požehnaná je tvoja múdrosť a po­ 33
žehnaná si ty, lebo si ma dnes zachránila, že
l som sa nepoškvrnil krvou a nezjednal som si
34
právo vlastnou rukou. A oko že žije Pán. Boh
Izraela, ktorý ma zdržal, že som ti neurobil
krivdu: Keby si sa nebola poponáhľala a nebola
by si mi prišla naproti, do ranného svitu by
Nábalovi nebolo zostalo nič mužského rodu."
Potom jej Dávid vzal z ruky, čo mu donie­ 35
Pôvodne znela Dávidova prísaha ssi len: ‚.To’o 22
: nech urobí Boh Dávidovi...!" Poznámka o ne-
1 priateľoch sa do osnovy dostala neskoršie, kt»ď
*
niektorý opisovač videl, že Dávid vlastne nesplnil
t to, k čomu sa prísahou zaviazal. — „Čokoľvek
mužského“ zneje doslovne: „niečo, čo moči na
' stenú". Podobné výrazy boli v tých čaroch a
l tých krajoch celkom bežné a nik sa na nich ne­
pohoršil.
Nábal (Nábál) znamená ‚hlúpy', ‚blázon'. 25
„Tento dar" zneje doslovne: „toto požehnanie" 27
Základ porekadiel, spomínaných v tomto vr’
: je nám neznámy. Ich zmysel vľak Jc: Nech 1
j zachróni život Dávidov, jeho ncprlatcľos’ však n
pripraví o Život!
। Keby sa Dávid teraz pomstil, nvskorAle, a’
' kráľa, by ho preto hrýzlo svedomie.
Pozri pozn. k v. 23.
 304 Prvá kniha Samuelova 25—33
sla. jej však povedal: „Choď v pokoji domov, |
vidíš, vyslyšal som tvoj hlas a mal som na
teba ohrád".
30 Abigail išla k Nábalovi. A hľa, ten usporia­
dal vo svojom dome hostinu, podobnú hostine |
kráľovskej. Srdce Kubalovo bolo veselé a bol
veľmi opitý, preto mu až do ranného svitu
'37 nepovedala nič. , Ale ráno, keď víno vypáchlo ,
z Kubala, porozprávala mu jeho žena všetko '
to‘.o. Nato odumrelo v ňom srdce, ostal celý i
36 skamenelý. I Asi o desať dni zasiahol Pán Ná- i
bala tak že zomrel.
39 Keď sa Dávid dopočul, že Nábal zomrel, po­
vedal: „Požehnaný nech je Pán, lebo sa ma
zas al pre pohanenie, ktorého sa mi dostalo ud
Nábala, svojho služobníka zdržal od zla. Ná-
balovo zlo mu však vrátil Pán na hlavu.” Po­
tom Dávid poslal Abigaile odkaz, že si ju chce
40 vziať za ženu. Dávidovi sluhovia prišli k Abi­
gaile do Karmelu a povedali jej: „Dávid nár
41 poslal k tebe, chce si ťa vziať za ženu." | Nato
vstala, uklonila sa tvárou k zemi a vravela.
„Hľa, nech ti je tvoja služobnica otrokyňou,
ktorá bude umývať nohy sluhov môjho pána."
42 Potom sa Abigail rýchlo zobrala, sadla si na
osla, jej päť služobníc ju sprevádzalo, išla za
Dávidovými poslami a stala sa mu ženou.
♦43 Achinoamu si vzal Dávid z Jezraelu. Obidve
*44 sa stali teda jeho manželkami, t Micholu, svoju
dcéru, manželku Dávidovu, dal však Saul Fal-
timu, synovi Laisa z Galimu.
•26 Dávid v tábore Saula.— Zifania pri­
šli k Saulovi do Gabay a hovorili: „Dávid sa
schováva na kopci Hachila na okraji púšte." |
2 — Saul sa vybral a šiel na púšť Zif a s nn:
tritisíc mužov vybraných z Izraela, aby na púš
3 ti Zif zajal Dávida. Saul sa utáboril na kopci
Hachila, ktorý je na kraji púšte pri ceste, Dá
vid sa však zdržoval na púšti a videl, že Saul
4 prišiel za nim na púšť. | Dávid vyslal stopn-
vateľov a zistil, že Saul prišiel do jeho bliz-
5 kosti. | Nato sa Dávid zobral a šiel na miesto,
kde táboril Saul. A Dávid uzrel miesto, kde
sa zdržoval Saul a jeho vojvodca Abner, syn
Nérov. Saul sa totiž zdržoval v ohrade vozov
•6 a mužstvo táborilo okolo neho. | Vtom sa ozval
Dávid a vravel Hetejcovi Achimelechovi a Abi-
saimu, synovi Sarvie, bratovi Joabovmu: „Kto
37 n. Nábal dostal porážku. O desat dni prtálel dru-
hý záchvat, ktorý ho usmrtil.
43 Jezrael bo’o mesto v južnom Júdsku, neďaleko
'.Carmelu. Neslobodno ho zmýliť s rovinou Jcrzael,
..vaňou aj Ezdrelon (dnes Zcrin) a s mestom toho
;stého mena, ktoré ležalo na tejto rovine.
44 Po Dávidovom úteku vydal šaul svoju dcéru
Micholu za iného. Meno jej nového muža bolo
podľa 2 Sm 3, 15 Faltiel. — Mesto Galím ležalo
podľa Iz 10. 30 blízo na sever od Jeruzalema.
1 O kopci Hachila pozri pozn. k 23, 19.
0 Hotejcc Achimclech je ináč neznámy. HetejcI,
ako dokazuje Hrozný, boli indoeuropský (=indo.
germánsky) národ, ktorý od druhého tisícročia pr.
Kr. s.dlil v Malej Ázii a odtiaľ podnikal výpravy
na juh a juhovýchod. — Bratia Joab a Abisal sa
vždy spomínajú podľa matky Sarvie, ktorá bola
sestrou Dávidovou (1 Krn 2, 16).
zíde so mnou k Saulovi do tábora?" Abisoi
odpovedal: „Ja zostúpim s tebou".
Dávid a Abisai zostúpili k mužstvu v noci 7»
a hľa. Saul ležal a spal v ohrade vozov, kopi ju
mal konča hlavy zabodnutú v zemi, Abner však
a mužstvo spalo okolo neho. | I povedal Abi- 8
sai Dávidovi: „Dnes ti Boh vydal tvojho ne­
priateľa do ruky. Zaraz ho pripnem kopijou
k zemi jedným bodnutím. Druhého nepotre­
bujem!" | Ale Dávid odpovedal Abisaimu: „Ne- 9
zmárni ho! Veď ktože by smel beztrestne siah­
nuť rukou na pomazaného Pánovho?” IA Dávid 10
hovoril: „Na život Pánov! Buď ho porazí Pán,
alebo dôjde jeho deň a zomrie, alebo pôjde do
vojny a zahynie, i Nech Pán odvráti odo mňa, 11
žeby som ja siahol rukou na pomazaného Pá­
novho! A teraz vezmi kopiju, ktorú má konča
hlavy a krčah na vodu a poďme!" | Dávid 12
teda vzal kopiju a krčah na vodu spopri Sau
lovej hlavy a odišli. Nik nevidel, nik nezbadal
a nik sa neprebudil, lebo všetci spali; dopadol
na nich sen Pánov.
Potom Dávid prešiel na druhú stranu a stál 13
obďaleč na hrebeni vrchu; veľký priestor bol
medzi nimi. ■ I volal Dávid k mužstvu a k Ab- 14
nerovi, Nérovmu synovi: „Nedáš odpoveď, Ab­
ner?" A Abner odpovedal: „Kto si ty, čo vo­
láš na kráľa?" | Dávid odpovedal Abnerovi 15
„Si predsa muž a ktože ti je v Izraeli podobný?
Nuž prečo si nestrážil svojho pána, kráľa? Veď
ktosi z mužstva prišiel zabiť kráľa, tvojho pá­
na! I Nie je to dobré, čo si urobil. Na život Pá- 18
nov, ste synmi smrti, pretože ste nedávali pozor
na svojho pána, na pomazaného Pánovho! A te­
raz pozri kráľovu kopiju a krčah na vodu, kto­
rý mal konča hlavy!”
V tom Saul poznal hlas Dávidov a povedal: 17
„Je to tvoj hlas, syn môj Dávid?” Dávid od­
povedal: „Môj hlas je to, môj kráľovský pane!"
| A hovoril: „Prečo môj pán prenasleduje svoj- 18
ho sluhu? Čože som urobil a čože zlého mám
u seba? | Nuž nech vypočuje môj pán, kráľ, slo- 19'
vá svojho sluhu: Ak ťa Pán popudil proti mne,
nech sa mu dostane vôňa obety! Ale ak sú to
ľudia, nech sú pred Pánom zlorečení, lebo ma
vyhnali dnes, že nemám účasť na dedičstve
Pánovom, a povedali mi: »Choď, slúž cudzím
bohom!. | Nuž nech moja krv nepadne na zem 20'
ďaleko od tváre Pánovej! Veď kráľ Izraela vy­
tiahol hľadať jediný život, ako prenasledujú
prepelicu na vrchoch!”
Vulg miesto ohrady vozov spomína Stan 7
Bolo to z dopustenia Božieho, že sa nik zo sna IZ
neprebudil.
Ak sa Boh hnevá na Saula a znepokojuje jeho 10
myseľ, jeho možno udobriť obetou. Ak sú však na
Dávidovom nešťastí vinní ľudia, ktorí kráľa po*
podzujú proti nemu, Dávid ich prekľaje, lebo ho
vyhnali, lakz.e dnes nemá účasti na Pánovom de-
dičslve. Dedičstvo Pánovo je zasľúbenú zem, vlasť
Izraelitov, z ktorej vyštvali Dávida, že sa musí
potulovať medzi modlárskymí cudzincami a jc
v stálom nebezpečenstve, že sa medzi nimi aj on
stane modlárom.
Dávid nechce vyliať svoju krv v cudzine, ďa- 20
leko od Pána. Boh jc síce všadeprítomný, ale
zvláštnym spôsobom prejavoval svoju prítomnosť
 Prvá kniha Samuelova 25—27—28 ____305

•21 Nato Saul odpovedal: „Previnil som sal Vráť ani mužov, ani ženy, zobral ovce, dobyto’:,
sa, syn môj, Dávid, neurobím U už nič zlé­ osly, ťavy a šatstvo, potom zase išiel k Achi­
ho, pretože môj život bol dnes drahý v tvojich sovi. i Keď sa ho Achis spýtal: „Koho ste dnes 10"
očiach. Ano, konal som nemúdro a veľmi som napadli?" odpovedal David: „Rovinu júdsku",
22 poblúdil.” j Dávid odpovedal: „Hľa, kopija krá­ alebo „rovinu Jerameeí” alebo „rovinu Kinej-
ľova! Nech prejde niektorý zo sluhov a nech cov”. | Mužov a ženy Dávid nenechal nažive, 11
23 ju vezme! | A Pán odplatí každému podľa je­ aby ich nemusel priviesť do Gétu. Vravel s!:
ho spravodlivosti a vernosti. Lebo dnes ťa vy­ „Aby nerozprávali proti nám: Takto robil Dá­
dal Pán do (mojej) ruky, ale nechcel som siah- vid!" Takto sa správal po celý čas, čo býval
24 nuť rukou na pomazaného Pánovho. I. A akým v krajine Filištíncov. ; Achis teda dôveroval 12"
váženým bol dnes tvoj život v mojich očiach, Dávidovi, mysliac si: „Urobil sa nenávideným
takým váženým nech je môj život v očiach svojmu ľudu, Izraelu, bude mi večne sluhom.”
Pánových a nech ma vyslobodí z každej úzkos-
'25 ti!" | Saul odpovedal Dávidovi: „Požehnaný si, Saulova smrt, 28—31.
syn môj, Dávid! Vo svojom konaní istotne bu­
deš mať úspech!" Saul pri VeStici. — V tie dni stiahli Fi- 28'
lištínci svoje vojská k vojne, chceli bojovať
27 Dávid u Filištíncov. — Nato Dávid proti Izraelitom. Vtedy Achis povedal Dávido­
odišiel svojou cestou a Saul sa vrátil domov. vi: „Ber na vedomie, že pôjdeš so mnou d >
Dávid si hovoril v sebe: „Jedného dňa ma tábora, ty aj tvoje mužstvo." | Dávid odpove- 2
predsa zmárni Saulova ruka. Niet pre mňa nič dal Achisovi: „Teraz sa dozvieš, čo tvoj sluha
lepšieho, než utiecť do krajiny Filištíncov. Vte­ urobí”. A Achis povedal Dávidovi: „Preto ťa
dy ma Saul prestane hľadať po celom izrael­ ustanovujem za svojho telesného strážcu."
skom území a vyslobodím sa z jeho ruky.” Samuel zomrel. Oplakával ho celý Izrael a 3'
2 I S tým sa Dávid vybral a išiel — on i šesťsto pochovali ho v Ráme, v jeho meste. Saul však
mužov, ktorí boli s nim — k Achisovi, synovi bol odstránil z krajiny vyvolávačov duchov
3 Maochovmu, kráľovi Gétu. | Dávid sa usadil mŕtvych, a veštcov.
pri Achisovi v Géte, on i jeho mužovia, každý Filištínci sa zhromaždili, prišli do Sunamu 4‘
so' svojou rodinou, Dávid so svojimi dvoma a tam sa utáborili. Saul zhromaždil celý Izrael
ženami, Jezraelitkou Achinoamou a Abigailou, a táborili v Gelboe. | Keď Saul videl tábor Fi- 5
4 ženou karmelského Nábala. | Keď Saulovi oz­ lištíncov, bál sa a srdce sa mu veľmi triasli.
námili, že Dávid utiekol do Gétu, neprenasle­ | Saul sa dopytoval u Pána, ale Pán mu neod-
doval ho viac. povedal ani vo sne, ani pomocou urimu, ani
5 Ale Dávid povedal Achisovi: „Ak som našiel prostredníctvom prorokov. I Nato Saul pove- 7‘
milosť v tvojich očiach, nech mi dajú miesto dal svojim sluhom: „Pohľadajte mi nejakú že­
v niektorom okolitom meste, aby som sa tam nu, ktorá vyvoláva duchov, pôjdem k tej a tej
usadil. Prečo by mal zostať tvoj služobník sa budem dopytovať." Jeho sluhovia mu od­
• 6 v kráľovskom meste s tebou?” | I dal mu Achis povedali: „Hľa, v Endore je žena, ktorá vyvo-
v ten deň Sikeleg. Preto patrí Sikeleg júd- tajú niektorí „Ferezitov“. Toto bol národ ka­
• 7 skym kráľom až po dnešný deň. | Počet dni, naánskeho pôvodu (Sdc 3, 5). — Sur bola púšť
za ktoré Dávid býval v okolí Filištíncov bol alebo pevnosť na hraniciach Egypta.
Jerameclitl patrili ku kmeňu Júda (IKrn 2, 9. 10
(rok a ?) štyri mesiace. 25n.). O Klnejcoch pozri 15, C.
• 8 Dávid a jeho mužovia sa vybrali a napadli Týmto mravne nie bezchybným počítaním e 12
Gesurcov, Gerzitov a Amalekitov. Lebo títo klamstvom si chcel Dávid zabezpečiť Achisovu
priazeň. Ináč by u Filištíncov nebol býval v bez­
obývali krajinu, ktorou sa od pradávna chodí- pečí, veď sa tí ešte pamätali na jeho boje proti
9 lo do Súru a až do zeme egyptskej. | Kedykoľ­ nim; porov. 29, 5.
vek Dávid vtrhol do krajiny, nenechal nažive Dávid sa dostáva do veľmi ťažkého položenia. 1—2
Novic, čl má zachovať vernosť svojmu ochrancovi
medzi svojim ľudom, najmä v svätostánku a nad Achisovi a bojovať proti vlastnému národu a Či
archou úmluvy. — Druhá polovica v. je poruScná. sa vrátiť medzi svojich a vydať sa tak Saulovi.
Prekladáme ju podľa LXX. Dnešný hebrejský Preto dáva Achisovi neurčitú odpoveď. Tak sa
text a Vulg číta: „Kráľ Izraela vyrazil hľadať zdá, oni Achis mu celkom nedôveruje, preto mu
jednu blchu, oko sa prepelica prenasleduje vo vr­ dáva také zadelenie, žc je Dávid nútený byť vždy
choch." v jeho blízkosti.
M Zmysel je: Cenil si sl môj život a nesiahol si Spomienka o Samuelovej smrti (porov. 25, 1) a 3
naň. odstránení čarodejníkov je tu potrebná, lebo Saul
25 Saul sa ani teraz nepomeril vážne s Dávidom, vyvoláva ducha zomrelého Samuela.
len načas upustil od jeho prenasledovania. Sunam (dnes Sulcm' ležal na východnej časil 4
jezrnclskej (ezdrelonskej) roviny, na území krno-
8 Polohu mesta Sikeleg nemožno s istotou určiť. ňa Isachar (Joz 19, 18). — Površie Gelboe (dnes
Možno, že sa názov mesta udržal v zhorenisku Zu* Džébcl-Fukua) jc juhovýchodne od Sunamu.
hclikc, juhovýchodne od Gazy (porov. Joz 15, 31; Pozri pozn. k 14, 3G n. Dovolené bolo dopyte- fl
10, 5; Neh 11, 20). — „Po dnešný deň" sa rozumie vať sa O vôli Božej aj prostredníctvom Pánových
doba, v ktorej vznikli knihy Samuclovc. prorokov alebo oj prosiť zjavenie vo sne. Ale zá­
7 Štyri mesiace udáva Vulg. To by bola prikrátka kon prísne zakazoval dopytovať sa u veštcov o vy­
doba. Pravdepodobný preklad hebrejského textu volávať duchov (Lv 19, 31; 20, C; Dt 18. 11).
by bol: „rok a štyri mesiace". Dedinka Endot (dnes Endur) leží severovýchod- 1
I Gesurcl museli bývať v susedstve Filištíncov. ne od Sunamu na severnom svahu Malého Hcr-
Ináč sú neznámi. Miesto neznámych Gerzitov čl- monu, asi nu hodinu od Naimu.
30 SZ
 30u Prvá kniha Samuelova 20—29—30
•8 láva duchov!" Nato sa Saul prestrojil, oblie­
kol si iné šaty a išiel ta s dvoma mužmi. K že­
ne prišli v noci. I povedal: „Vešti mi pomocou
ducha a vyvolaj mi toho, koho ti poviem!"
9 Žena mu odpovedala: „Však ty vieš, čo urobil
Saul. Že vyhubil z krajiny vyvolávačov du­
chov a veš‘cov. Nuž.rrečo mi staviaš osídlo a
10 chceš ma pripraviť o život. | Ale Saul sa jej za­ !
prisahal na Pána slovami: „Na život Pána!
11 Nezastihne ťa pre túto vec nijaký trest. Nato
sa žena pý'ala: „Koho ti mám vyvolať?” Od-
12 povedal: „Samuela mi vyvolaj!” Len čo však
žena uvidela Samuela, hlasno vykríkla. I po­
vedala žena Saulovi: „Prečo si ma podviedol?
'13 Veď si ty Saul!" Kráľ jej povedal: „Neboj
sa! Čo vidíš?” Žena odpovedala Saulovi: „Du-
14 cha vidím vystupovať zo zeme." | I hovoril
k nej: „Ako vyzerá?” Odpovedala: „Starý muž
vystupuje, je zahalený do plášťa." Vtedy po­
znal Saul, že je to Samuel, i sklonil sa tvárou
k zemi a klaňal sa.
15 *Na
o Samuel hovoril Saulovi: „Prečo ma zne­
pokojuješ, že ma nechávaš vystúpiť?" Saul od­
povedal: „Som vo veľkej úzkosti. Filištínci bo­
jujú proti mne, Boh však odstúpil odo mňa a
nedal mi viac odpoveď ani prostredníctvom
prorokov, ani vo sne. Preto sem volal teba, aby
16 si mi oznámil, čo mám robiť." I Samuel odpo­
vedal: „A prečo sa spytuješ mňa, keď ťa Pán
17 opustil a stal sa ti nepriateľom? ’ Pán ti teda
urobil to, čo mojím prostredníctvom predpove­
dal; vytrhol ti Pán z ruky kráľovstvo a dal ho
18 tvojmu bližnému, Dávidovi. | Lebo si nepo­
čúval na hlas Pánov a nesplnil si hnev jeho na
Amalekitoch, preto sa stala tá vec, čo ti dnes
•19 urobil Pán. A Pán vydá s tebou aj Izraelitov
do ruky Filištíncov. Ty a tvoji synovia budete
zajtra so mnou, tábor Izraelitov tiež vydá do
ruky Filištíncov."
20 Ihneď padol Saul celou postavou na zem a
veľmi sa bál pre Samuelove slová. Aj tak ne­
mal v sebe sily, pretože celý deň a celú noc nič
•21 nejedol. ; Vtom žena pristúpila k Saulovi a vi­
dela, že je veľmi podesený. I povedala mu:
„Vidiš, tvoja služobnica počúvala na tvoj hlas.
Život som si vystavila nebezpečenstvu a
uposlúchla som tvoje slová, ktoré si mi po-
22 vedal. Nuž vypočuj teraz ty hlas služobnice
svojej! Predložím ti smidku chleba, jedz, aby
23 si mal silu, keď sa vydáš na cestu." I Ale od­
mietol a povedal: „Nebudem jesť!” Len keď
naliehali naň jeho sluhovia a aj žena, poslúchol
na ich slová, vstal zo zeme a sadol si na lôžko.
24 Žena mala doma kŕmené teliatko. Rýchlo ho
zabila, potom vzala múku, zamiesila ju a
25 upiekla z nej nekvasený chlieb, i Položila to
B Saul sa nechce prezradiť, lebo vie, že robí za-
kázanú vcc. On odstránil čarodejstvá a teraz v zú
* Filištínci sa boja, že by Ich Dávid mohol na- ,4
falstve sám sa k nim utieka.
13 Pôvodina má doslovne: „boha vidím vystupo­
vať“. LXX a Vulß zasa: „bohov vidím ...“
19 šaul a jeho synovia budú so Samuelom na dru-
hom svete, t. j. zomrú.
21 „život som sl vystavila nebezpečenstvu“ zneje !
doslovne: „Život som sl položila na dlaň“.
pred Saula a jeho sluhov a tí jedli. Potom
vstali a tú istú noc odišli.
Dávid a Filištínci. — Filištínci zhromaž- 29
dili celé svoje vojsko do Aíeku, Izraeliti však
táborili pri prameni, ktorý je v Jezraeli. Filiš- 2'
tinske kniežatá postupovali po stovkách a ti-
sickach, Dávid však a jeho mužovia postupo­
vali vzadu s Achisom. | Vtedy hovorili filištín- 5'
ske kniežatá: „Čo chcú títo Hebrejci?” Achis
odpovedal filištinskym kniežatám: „Veď je to
Dávid, sluha izraelského kráľa Saula, ktorý je
už dni a roky u mňa a odo dňa, čo prišiel až
po dnešný deň som nenašiel nič proti nemu." I
Ale kniežatá filištínske sa nahnevali naň a ho- 4’.
vorili mu: „Pošli toho chlapa nazad, nech ide
na svoje miesto, na ktoré si ho zadelil! Ale do
boja nech s nami nejde, aby sa nám vo vojne
nestal nepriateľom. Čímže by si tento mohol
získať priazeň svojho pána, ak nie hlavami
týchto ľudí? | Či je to nie Dávid, ktorému s tan- 5
com vyspevovali: »Porazil Saul svojich tisíc,
ale Dávid svojich desaťtisícu”?
Nato Achis zavolal Dávida a povedal mu: 6
„Ná život pánov, ty si úprimný a mojim očiam
je veľmi milé, že v tábore chodíš všade so
mnou, lebo odo dňa, čo si ku mne prišiel, až
po dnešný deň nič zlého som na tebe nenišiel.
Ale kniežatám sa nepáčiš, i Preto sa vráť a 7
choď v pokoji, aby si neurobil nič, čo by sa
filištinskym kniežatám nepáčilo." | Dávid od- 8”
povedal Achisovi: „Ale čože som urooil, a čože
si našiel na svojom služobníkovi odo dňa, čo
som vstúpil do tvojej služby až po dnešný deň,
že nemám ísť a nemám bojovať proti nepria­
teľom svojho pána, kráľa?” ■ A Achis odvetil a 9
povedal Dávidovi: „Viem, že si mne príjemný
ako anjel Boží, ale filištínske kniežatá pov-
dali: »Nech nejde s nami do boja!« | Nuž teda 10
ráno vstaň, i sluhovia tvojho pána, ktorí s te­
bou prišli! Keď ráno len čo sa rozvidní, vsta­
nete, odíďte!” A Dávid — on i jeho družina —
ráno vstali, aby sa vrátili do zeme Filištíncov.
Filištínci však vystupovali do Jezraelu.
Dávid a Amalekiti. — Keď Dávid a jeho 30
mužovia na tretí deň došli do Sikelegu, vpadli
Amalekiti na rovinu a do Sikelegu, dobyli Si-
keleg a vypálili ho ohňom. | Ženy, ktoré boli 2
v ňom, zajali od najmenších po najväčšie. Ni­
koho neusmrtili, ale odviedli a šli svojou ces­
tou. Keď Dávid a jeho mužovia došlí do mesta 3
a videli, že je vypálené ohňom, ich ženy, sy­
novia a dcéry sú však zajaté, | pozdvihol Dá- 4
Afek bol blízo Sunamu na rovine Jezrael. Iný 1
Je Afek, spomínaný v 4, 1. Prameň, pri ktorom
táborili Izraeliti, je nám dnes už neznámy. Nie
ktori myslia na Aln Džalúd, GolláSov prameň.
Postupovali v oddieloch po 100 a 1000 mužoch. 2
1 padnúť od zadu, o na to by ich vojaci doplatili
hlavami.
Dávid zase dáva neurčitú, dvojzmyselnú odpo- B
veď a Achis sl mysli, že mu naozaj chce byt ver ‘
ný.
Pánom Dávida n jeho družiny volá Achis Saula, 10
1 lebo boli Jeho poddanými.
 Prvú kniha Samuelova 30—31
vld a mužstvo, ktoré bolo s ním, svoj hlas a
5 plakali, kým im neubudli k plácu sily. Aj
obe Dávidove manželky, Jezraelitka Achino-
am a Abigail, žena karmelského Nábala, padli
•6 do zajatia. | Dávid bol vo veľkej úzkosti, lel»
mužstvo hovorilo, že ho treba ukameňovať, veď
duše celého mužstva boli roztrpčené, každého
pre synov a dcéry. Ale Dávid sa vzmužil v Pá-
•7 novi, Bohu svojom. : Vtedy povedal Dávid kňa­
zovi Ab-atarovi, synovi Achimelecha: „Dones-
že mi efód!" A Abiatar doniesol efód k Dávi-
8 dovi. | I spýtal sa Dávid Pána: „Mám túto ban­
du prenasledovať? Dohoním ju?" Odpovedal
mu: „Prenasleduj, lebo iste dohoníš a všetko
*9 oslobodíš!” Nato sa pohol Dávid a šesťsto mu­
žov, ktorí boli s ním a došli k potoku Besor.
10 (Ostatní však ostali.) | Dávid prenasledoval
potom (nepriateľa) so štyristo mužmi; dvesto
mužov, ktorí boli prislabí prebrodiť rieku Be­
ll sor, ostalo, i Na poli našli akéhosi Egypťana.
Priviedli ho k Dávidovi, dali mu chleba, aby si
12 zajedol a napojili ho vodou. | Dali mu kus fi-
gového koláča a dva strapce hrozienok. Keď
si zajedol, vrátil sa doňho duch, lebo tri dni i
Í3 tri noci nejedol chlieb a nepil vedu. Vtedy sa
ho Dávid pýtal: „Ku komu patríš a odkiaľ si?”
Odpovedal: „Som egyptský chlapec, otrok isté­
ho Amalekitu. Môj pán ma tu nechal, lebo som
•14 pred troma dňami ochorel. | Vpadli sme na ro­
vinu Kréťanov, na tú, čo patrí Júdovi a na ro­
vinu Kalebovu a Sikeleg sme vypálili ohňom.” I
•15 Dávid sa ho opýtal: „Povedieš ma za touto ban­
dou?” Odpovedal: „Zaprisahaj sa mi na Boha,
že ma neusmrtíš a že ma nevydáš do ruky
môjho pána, tak ťa povediem za touto bandou”.
16 Zaviedol ich. A hľa, rozprestierali sa po celej
krajine, jedli, pili a oslavovali pre veľkú korisť,
ktorú zobrali v krajine Filištíncov a v krajine
•17 júdskej. | A Dávid ich porazil od svitu do ve­
čera (nasledujúceho dňa?), nik sa z nich neza­
chránil, iba štyristo mladých mužov, ktori vy-
18 sadli na ťavy a ušli. | Tak oslobodil Dávid
všetko, čo zobrali Amalekiti a aj svoje dve
19 manželky oslobodil Dávid. | Nič sa im nestra-
tiló. ani malé, ani veľké veci, ani synovia, ani
dcéry, ani korisť, ani nič, čo im odňali; Dávid
•20 všetko doniesol naspäť. ! Potom dostal Dávid
8 Rozzúrení chlapi sl chcú vyliať hnev no Dávi­
dovi. Možno, že ani nechceli s nim odlst do boja
proti vlastným súkmeňovcom. Keby boli ostali
doma, nebolo by Ich postihlo toto nešťastie, preto
chcú vlnu zvaliť'nn Dávida. Ale tento nestratí du­
chaprítomnosť a dôveru v Bohu.
7 Pozri pozn. k 14, 30.
0 n. Slová, ktoré sme dali do zátvoriek, sú neskor­
ším dodatkom. Dávid mal len GOG mužov, z kto­
rých 40D prešlo cez rieku, 200 nevládalo Ju pre­
brodiť. Títo ostali na druhom brehu rieky. Rieka
Rezor Je asi dnešný Wadl eš-Serla, Južne od Gazy.
14 Kréťanml sa volajú asi Filištínci, pretože pochá­
dzajú z ostrova Kréta.
15 Majiteľ by svojho otroka Iste zabil, pretože pri.
viedol za nimi nepriateľa.
17 Slová v zátvorkách nie sú Isté.
20 Verš 20. Je nejasný. Pravdepodobne hovorí
o lom, žc bojovníci dali svojmu veliteľovi Dávi,
dovi osobllný, a to značný podiel z koristi, hlavne
ovce a dobytok.
20‘
307
všetky ovce a dobytok, hnali ich pred týrn
stádom (?) a vraveli: „Toto je Dávidova ko­
risť".
1 prišiel Dávid k dvesto mužom, ktori bdi 21
prislabí, nemohli ísť za Dávidom a prelo ich
nechal pri rieke Besor. Tito vyšli v ústrety
Dávidovi a v ústrety mužstvu, ktoré boti
i s nim. Vtedy Dávid pristúpil k lomu mužstvu
a pozdravil ho. , Ale všelijakí zli a naničhodní 22
I ľudia z tých mužov, čo išli s Dávidom, sa ozvali
I a hovorili: „Pretože nešli s nami, nedostanú
: z koristi, ktorú sme oslobodili; každý nech
vezme len svoju ženu a svojich synov a nech
ide!" Ale Dávid povedal: „Nerobte tak, bra- 23
tia, za to, čo nám dal Pán! Zachránil nás a dal
' nám do ruky bandu, ktorá išla proti nám. |
Ktože bude v tejto veci na vás počúvať? Veď 24
: taká čiastka patrí tomu, čo tiahne do boja
ako tomu, čo ostáva pri batožine! Deliť sa majú
medzi sebou!” Takto to bolo od toho dňa i na- 25'
ďalej. Urobil to pravidlom a zákonom v Izraeli
až po dnešný deň.
Keď Dávid došiel do Sikelegu, poslal z ko- 26'
risti starším Júdu, svojim priateľom s odka­
zom: „Tu máte dar z koristi Pánových nepria­
teľov.” I Tým, čo boli v Beteli, tým čo boli 27
i v Ráme na Rovine, tým, čo boli v Jatire, |
i tým, čo boli v Aroeri, tým, čo boli v Sefamote, 28'
I tým, čo boli v Estamo. | Tým, čo boli v Hácha- 29
i li, tým, čo boli v mestách Jerameelitov, a tým,
i čo boli v mestách Kinejcov. : Tým, čo bnli 30
v Arame, čo boli v Bór-Asane, tým, čo boli
v Atachu. । Tým, čo bob v Hebrone, a všetkým 31
miestam, kadiaľ prechodil Dávid a jeho mužo­
via.
Porážka Izraelitov a Saulova smrť.
— Filištínci bojovali proti Izraelitom; Izraeliti 31
utiekli pred Filištincami a pozabíjaní ležali na
vrchu Gelboe. I Ale Filištínci stíhali Saula a 2
jeho synov; i zabili Filištínci Jonatána, Abi-
nadaba a Melchisuu, Saulových synov. | Bitka
sa zostrila pri Saulovi. Dostihli ho strelci, mu-
Až po dnešný deň — porov, pozn. k 27, 6. 35
„Dar“ zneje doslovne: „požehnanie". 2'i
Miesto Botela, ktorý neležal no území Júdu, 27
ale na území Efraima, treba asi Citát Batuel (1 Krn
4, 30) alebo Betúl (Joz 10, 4). Miest, ktoré sa vo­
lali Háma („Výšina"), bolo viac. Nevieme, o kto­
rom z nich. Je tu reč. — Jalir (Jaltir; Joz 15, 48;
21, 14; 1 Krn C, 42) je azda zhorenisko Artir, juho-
západne od Múinu.
Aroer je východne od Mŕtveho mora. Ale nie 23
o tomto meste je tu reč, lež o Arare, juhovýchod-
1 ne od Bersaby. Sefamol (Sefámót) je dnes už ne
। známy. Estamo Je dedinu cš Scmúa, západne od
1 Málnu asi 3 hod. na juh od Hebronu.
1 Mesto Ráchel je dnes už neznáme. O Jern- SJ
meclitoch porov. 27, 10, o Kinejcoch 15, 6.
Arama (Hermu) volala sa dávnejšie Sefot (1 Sdc •’
1, 17). Dnes je to Scbalta. Leží južne od Gazy. —
Bór-Asán (Vulg: „jazero Asan") je asi v Joz 15,
. 42 spomínaný Asan,
Dávid posiela týmto mestám dary, lebo na svo- 31
1 jlch potulkách našiel u nich útočište a zároveň sl
I ich chcel aj získať.
Pohorie Gelboe po?rl 20, 4. 1
 308 Prvá kniha Samuelova
■1 žovia od kuše, ktori ho ťažko poranili. ■ Vtedy
Saul povedal svojmu zbrojnošovi: „Vytas svoj
meč a prebodni ma nim, aby ma neprišli pre­
bodnúť tito neobrezanci a nezhanobili ma!"
Ale zbrojnoš nechcel, lebo sa veľmi bál. Preto
5 Saul uchopil meč a vrhol sa naň. Keď zbroj­
noš videl., že Saul je mŕtvy, vrhol sa aj on do
6 svojho meča a zomrel s nim. Takto zomreli
v ten deň spoločne Saul, jeho traja synovia,
7 jeho zbrojnoš a všetci jeho mužovia. | Keď
Izraeliti, ktori boli na druhej strane roviny a
za Jordánom, videli, že Izraeliti utekajú a že
sú Saul a jeho synovia mŕtvi, opustili mestá
a ušli. Filištínci však prišli a usadili sa v nich.
8 Keď na druhý deň prišli Filištínci olupovať
zabitých, našli Saula a jeho troch synov pad-
9 lýcii na vrchu Gelboe. ' Odťali mu hlavni, zo­
brali mu výstroj a poslali do filištínskej kra­
jiny kolovať, aby to zvestovali v chrámoch
4 Saul sa boji nečestnej smrti, posmechu a trýz-
- nerva, preto sa nechce dostať živý do rúk Filiš­
tíncov. — Zbrojnoš sa boji zrbif Pánovho porna-
zančho. kráľu.
31
; svojich modiel a ľudu. | Jeho zbrane uložili *10
' v chráme Aštarty, jeho mŕtvolu však obesili
I na múr Beisanu.
! Obyvatelia Jábes Galaádu sa dopočuli o tom, *11
čo urobili Filištínci so Saulom • a zobrali sa 12
; všetci bojaschopní mužovia, pochodovali celú
■ noc a zosňali mŕtvolu Saula a mŕtvoly jeho
' synov z múru Beisanu, vrátili sa do Jábesu
। a spálili ich tam. [ Potom vzali ich kosti a po- 13
I chovali ich pod tamariškou v Jábese a postili
; sa sedem dni.
O Aátarte pozri 7, 3. Mŕtvola Saula ostala ne- 10
ďaleko bojišfa. — Betsan je na jezraelskej rovine.
Gréci ho volali Scythopolis, dnes sa volá Beisan.
O Jábese pozri 11, 1. Jábesania sa odvďačujú U
Saulovi za to, že ich na začiatku svojho panovania
zachránil (porov, hl. 11). — Izraeliti ináč nespa­
ľovali mŕtvoly; podľa zákona bolo spálenie mŕtvoly
len zostrením trestu smrti za niektoré veľké zlo­
činy (Lv 20, H; 21, 9; Joz 7, 25). Pravda, máme
i viac príkladov, že v Zajordánsko pre neznalost
zákona panovali v tých časoch rozličné zlozvyky.
Tak napr, Jeíte obetoval svoju dcéru, hoci Boh
v zákone prísne zakazoval obetovanie ľudi.
 DRUHÁ KNIHA SAMUELOVA
ZVANÄ AJ DRUHA KNIHA KRÁĽOV
David kráľom nad Júdom v Hebrone, 1—4.
Smútok za Saulom a Jonatánom. —
1 Po Saulovej smrti, keď sa Dávid po víťazstve
nad Amalekitmi vrátil, ostal Dávid v Sikelegu
•2 dva dni. | A na tretí deň prišiel zo Šaulovho
tábora človek; rúcho mal roztrhnuté a na hla­
ve mal zem. Keď vkročil k Dávidovi, padol na
3 zem a poklonil sa. | Dávid sa ho spýtal: „Od­
kiaľ prichádzaš?" Odpovedal mu: „Z tábora
4 Izraelitov som ušiel." | Dávid sa ho' opýtal:
„Ako sa vec stala? Rozpovedz mi!" Odpovedal:
„Tak, že ľud utiekol z boja, mnohí z ľudu aj
padli a zomreli. Zomrel aj Saul a jeho syn
•5 Jonatán." | Dávid sa spýtal mladíka, ktorý mu
rozprával: „Ako vieš, že Saul a jeho syn Jona­
6 tán zomrel?" | Mladík, ktorý mu rozprával,
odpovedal: „Náhodou som prišiel na vrch Gel­
boe a hľa, Saul sa opieral o svoju kópiu, -ale
7 vozy a jazdci ho doháňali. I Vtedy sa obrátil
nazad, uvidel ma a zavolal ma. Odpovedal
8 som: ,Tu som‘ | Opýtal sa ma: ,Kto si ty?‘
"9 Povedal som mu: ,Som Amalekita!‘ | I povedal
mi: ‚Staň si ku mne a usmrť ma, lebo sa ma
zmocnil závrat, ale život je ešte celý vo mne.' ।
10 Preto som sa postavil k nemu a usmrtil som
ho. Veď som vedel, že neprežije svoj pád! Po­
tom som vzal korunu, ktorú mal na hlave a
obrúčku, ktorú mal na rameni a doniesol som
ich svojmu pánovi. Hľa, tu sú!"
11 Nato Dávid chytil svoje rúcho a roztrhol ho,
podobne všetci mužovia, ktorí boli pri ňom. |
12 Nariekali, plakali a postili sa až do večera za
Saulom a jeho synom Jonatánom, za Pánovým
ľudom a za domom Izraela, pretože padli pod
mečom.
13 Potom sa Dávid opýtal mládenca, ktorý mu
doniesol zprávu: „Odkiaľ si?" Odpovedal:
14 „Som syn chránenca Amalekilu." | A Dávid
2 Roztrhnuté rúcho a prachom alebo popolom
posypaná hlava boli znakom smútku a pokánia.
6 Z 1 Sm 31 vieme, že zpráva Amalekilu Je ne­
pravdivá. Chce sl zlskat Dávidovu priazeň, preto
tvrdí, že on zabil jeho nepriateľa.
9 Amelcklta Hál vec tak, ako by Saul bol dosial
kŕčový záchvat, ktorý mu znemožnil útek, ale mu
neohrozoval život, preto prosí Amalekilu, aby ho
zabil. Podľa Amalekilu nebol Saul ani poranený, i no preložiť: „Vy polia prvotín", azda v tom zmys.
veď hovoril, že Je cSlc „celý" život v ňom, a sira,
tou krvi, ktorú pokladali zo sídlo života (Lv 17.
14), by už čiastka života bola kráľa opustila.
13 „Chránenci" boli cudzinci, ktorí sa usadili me­
dzi Izraelitmi, prijali Ich náboženstvo, -boli pod Ich (Iz 21, 5). Saulov štít bol pomazaný krvou n tu-
ochranou a požívali určitá práva, V časoch ßrče.
kých volali leh proselytmi.
mu povedal: „Akože si sa nebál vztiahnuť ru­
ku a zabiť pomazaného Pánovho?" J Vtom pri- 15
volal Dávid jedného zo sluhov a povedal: „Pri­
kroč a vrhni sa naňho!” Ten ho zrazil tak, že
zomrel. | A Dávid hovoril k nemu: „Tvoja krv 16'
nech je na tvojej hlave, veď vlastné ústa ťa
usvedčili, keď vraveli: »Ja som usmrtil poma­
zaného Pánovho..”
A Dávid spieval tento žalospev za Saulom a 17
a Jonatánom. I A hovoril, že ho treba naučiť 18
synov Júdu. Je napísaný v Knihe spravodli­
vých:
Izrael! Ozdoba 19
na tvojich vŕškoch je zabitá!
Ako padli hrdinovia!
Neoznámte v Géte, 20
na uliciach Askalona nehláste,
nech sa dcéry Filištíncov netešia,
nechže nejasajú dcéry pohanov.
Vrchy Gelboe, 21
nechže nie je na vás dážď, ani rosa,
ani polia prvotín!
Veď tam poškvrnený bol štít hrdinov,
Saulov štít, ten nebol pomazaný olejom,
(lež) krvou prebodnutých, tukom hrdinov. 22
Kuša Jonatána nazad nevrátila sa
a meč Saulov nevrátil sa naprázdno.
T. J. sám si zodpovedný za svoju smrť. 16
Táto elégia je po básnickej stránke jedna z naj- 17
krajších básní Starého zákona. Nemá síce priamo
náboženský obsah, ale svedči o šlnchotnom zmýš­
ľaní Dávidovom. Jej osnova je dosť porušená.
Prekladáme podľa LXX. Hebr, a Vulg čítajú: 1&
„treba naučiť synov Izraela kušu". Slovo kuša
pôsobí v tomto súvise výkladu veľké Ťažkosti a
rozličné pokusy meniť text nevedú k cieľu. Možno,
žc nadpis celej piesne bol „Kuša“ (porov, v. 22).
— Kniha spravodlivých so spomína oj v Joz 10,
13. Bola to osi zbierka básni, ale nič bližšieho
o nej nevieme.
„Dcéry pohanov" zneje doslovne: „dcéry ne- 20
obrczancov".
Výraz „polia prvotín" robí ťažkosti. Možno roz- 21
umlcť tak, že kopce budú tak neúrodné, že sa ani
prvotiny na nich neurodin. — 1 lak by bolo mož*
le, že na nich padol za obeť prvý kráľ Izraela.
Niektorí menia znenie a čilojú: „Vy polia smrti"
alebo „Vy polia klamné".
Pred bojom pomazali sl bojovníci štíty olejom 22
kom padlého kráľu. — Predtým bývali Saul a Jo.
natán úspešní bojovníci a neustupovali.
 310 Druhá kniha Samuelova 1—2
23 Saul a Jonatán, milí, spanilí,
v živote a smrti nerozišli sa.
Boli rýchlejší než orly, udatnejší než levy.
'24 Dcéry Izraela, zaplačteže nad Saulom,
veď vás skvostne do purpuru obliekal,
na šat pripínal vám zlaté ozdoby! I dom. i Počet dní zas, za ktoré bol Dávid kráľom
25 Ako padli hrdinovia
uprostred boja!
Jonatán na tvojich kopcoch zabitý!
•26 Krušno mi pre teba, brat môj, Jonatán,
veľmi milým si mi bol. j ni sa usadili z jednej a druhí z druhej strany
Tvoja láska bývala mi vzácnejšia,
než je láska žien.
(Ako matka jedináčka miluje,
tak som ta ja miloval!)
"27 Ako padli hrdinovia,
zahynuli nástroje baja!
*2 Začiatky v Hebrone. — Po tomto sa Dá­
vid pýtal Pána: „Mám vtiahnuť do niektoré­
ho z júdskych miest?" Pán mu odpovedal:
„Vtiahni!" Dávid sa pýtal: „Kde mám vtiah-
2 nuť?" Odpovedal: „Do Hebronu". í Dávid teda
vtiahol ta, podobne jeho dve ženy, Jezraelitka
Achinoam a manželka karmelského Nábala
*3 Abigail. i Aj mužov, ktorí boli s nim, vyviedol
Dávid, každého s jeho rodinou; usadili sa
*4 v mestách Hebronu. Vtedy prišli mužovia
Júdska a pomazali tam Dávida za kráľa nad
domom Júdu.
Keď Dávidovi oznámili, že obyvatelia Ga-
3 laádskeho Jábesu pochovali Saula, í poslal Dá­
vid poslov k obyvateľom Galaádskeho Jábesu
s odkazom: „Buďte požehnaní od Pána, preto-
že ste svojmu pánovi, Saulovi preukázali túto
6 milosť a pochovali ste ho! Nuž nech vám te-
raz Pán preukáže milosť a vernosť! Ale aj ja
vám chcem preukázať dobro, pretože ste uro-
bili túto vec. | Nuž majte teraz pevné tuky
a buďte udatní! Veď váš pán, Saul, zomrel a
dom Júdu mňa pomazal nad sebou za kráľa."
*8 Protikráľ Isboset. — Ale Hérov syn
Abner, vojvodca Saulov, vzal Saulovho
synu Ishoseta a zaviedol ho do Maha-
2,1 Z koristi dostávali ženy skvostný odev.
26 Sľová v zátvorkách dokladá len Vulß.
27 „Nástroje boja“ boli padli hrdinovia.
1 Po smútočných obradoch vtiahol Dávid na roz­
kaz Boží do Hebronu, ktorý bol polom sedem
rokov jeho hlavným mestom.
3 Mestá Hebronu boli mestečká a dediny v okolí
hlavného mesta.
4 O pohrebe Saulovom pozri 1 Sm 31, 11—13.
7 Dávid dosť zreteľne vyzýva Jabcsanov, aby sa
pridali k nemu. Zvlášť mu na nith záležalo, lebo
mali osobitný vzťah k Saulovi, i prelo, lebo mu
boli povďační (pozri 1 Sm hl. 11) i preto, lebo sl S ahne k zbrani, až keď ho Asael tvrdošijne ďa-
Benjamincl kedysi doniesli ženv z Jábesu (Sdc 21) lei prenasleduje. Ale aj vtedy ho chce šetriť a len
a Saul bol Bcnjamínec. — Odpoveď Jóbesanov je . druhým, neos rím kontom kopije ho chce zraziť
nám neznáma.
8 Mahanaim bolo asi na mieste dnešného zhore­
niska Miťhnc. Vulß. toto meno prekladač „do tá­
bora“.
naimu. | A ustanovil ho za kráľa nad 9*
Galaádom, nad Aserom, nad Jezraelom,
nad Eiratmom, nad Benjamínom a nad
celým Izraelom. ' Isboset, syn Saula, bol šly- 10
rtusaťročný, keď začal panovať nad Izraelom a
; panoval dva roky. Ale dom Júdu bol za Dávi­
U
v Hebrone nad domom Júdu, bol sedem ro.cov
a šesť mesiacov.
Abner, syn Hérov, ,a sluhovia Isboseta, syna *
12
Saulovho, vyrazili z Mahanaimu do Gabaonu. |
[ Ale Joab, syn Sarvie, a Dávidovi služobnici 13
vyrazili a stretli ich pri rybníku Gabaonu. Jed­
rybníka. I Vtedy povedal Abner Joabovi: „Nech 14
I vstanú mládenci a nech sa hrajú pred nami."
। Joab odpovedal: „Nech vstanú!” | Stali teda a 15
j boli odpočítaní dvanásti z Benjamína, z Isbo-
seta, syna Saulovho, a dvanásti zo sluhov Dá­
vidových. | Každý chopil svojho protivníka za *
16
hlavu a vrazil svoj meč do boku svojho pro­
tivníka. Tak padli všetci. Preto sa volá toto
m es o: ‚Pole silákov v Gabaone‘.
Tak sa strhla v ten deň veľmi zúrivá bitka 17
I a Abner a mužovia Izraela utrpeli porážku od
Dávidových sluhov. J Boli tam traja synovia 18
Sarvie: Joab, Abisai a Asael. Asael bol rýchlo­
nohý ako nejaká poľná gazela. | Asael prenasle- 19'
doval Abnera a pri prenasledovaní Abnera ne-
oábočil ani napravo, ani naľavo. | Vtom sa Ab- 20
ner obrátil nazad a spýtal sa: „Si to ty, Asael?”
Odpovedal: „Ja". | Abner mu povedal: „Uchýľ 21
sa napravo alebo naľavo, uchop niektorého
z mládenc ov a vezmi si jeho korisť!" Ale Asael
nechcel odstúpiť spoza neho. | Abner znovu ho- 22
voril Asaelovi: ..Odstúp spoza mňa, prečo bv
som ťa mal prebodnúť k zemi? Akože si po­
I tom zdv hncm tvár k tvojmu bratovi Joabo­
i vi?" Ale zdráhal sa odstúpiť. Vtedy ho bodol 23
! druhým koncom kopije do brucha, takže mu
] kopija vyrazila von chrbtom. Padol tam a na
mies’e zomrel. A všetci, ktorí prišli na miesto,
kde padol a zomrel Asael, ostali stáť I Ale 24’
' Joab a Ab'sai prenasledovali Abnera. Keď za­
: padlo slnko, prišli do Gabaat Amy, ktorá je
। naproti pustému údoliu na ceste do G„bao
nu.
Aser bol izraelský kmeň. Dnešný hebr, text má: 9
„nad Asýrskom (Aššúrom)", čo je zrejme chyba.
Vg člla Gcssuri. Gesur bolo južne od Hebronu,
kde panoval Dávid. — „Celým Izraelom“ sa tu
mienia v-etky izraelské kmene, ktoré neuznali Dá-
v.dovu vládu.
Gabaon bolo mesto na území kmeňa Benjamí- jo
novho, pravdepodobne dnešné Ed-Džib, 3—4 hodiny
západne od Rámy.
Z hry je prvavá bitka a z tej sa rozpúta nemí- ig
losrdný boj medzi oboma vojskami.
Abner po:nai asi po rýchlom behu, že ho pre- 19 n
nasleduje Asael. Z ohľadu na jeho brata, s kto­
rým ns: bol v prialoľ’'.ve, nechce Asaela zabiť.
na zem. No nešťastne ho zasiahne do brucha a
Acael nabehne do kopije takou silou, žc mu tá
prc-az' te’o
Gabál Ama (GobaaC Arama) je Ináč neznáma. 24
 Druhá kniha Samuelova 2—3
25 Vtedy sa Benjamínci zhromaždili okolo Ab-
nera, zomkli sa v jediný oddiel a postavili sa
*26 na hrebeň ktoréhosi kopca. | Tu Abner zavolal
na Joaba: „Ci meč má žrať dokonca? Ci ne
vieš, že na konci príde trpkosť? Dokedyže sa
budeš zdráhať prikázať ľudu, aby neprenasle-
27 doval svojich bratov?” | Joab odpovedal: „Na
život Pána, ak by si nebol hovoril, až ráno by
prestal ľud prenasledovať svojich bratov."
28 Nato Joab zatrúbil na trúbu a všetok ľud sj
zastavil. Neprenasledovali viac Izraelitov a ďa­
lej nebojovali.
■29 Abner však a jeho mužovia tiahli celú tú
noc púšťou, prešli cez Jordán, prešli cez celý
.30 Bitron a prišli do Mahanaimu. | Keď sa Joab
vraní po prenasledovaní Abnera, zhromaždil
celé mužstvo, pričom chýbalo z Dávidových
31 služobníkov devätnásť mužov a Asael. Slu­
žobnici Dávidovi však zrazili z Benjamíncov.
z Abnerových mužov tristošesťdesiat chlapov,
32 ktorí zomreli. | Asaela vzali a pochovali ho
v otcovom hrobe, ktorý je v Betleheme. A Joab
i jeho mužovia pochodovali celú noc; rozodnilo
sa nad nimi v Hebrone.
3 Abner opusti Isboseta. — Vojna medzi
domom Saulovým a domom Dávidovým bola
zulhavá. Dom Dávidov pritom stále vzrastal,
dom Saulov stále upadal.
•2 Dávidovi sa v Hebrone narodili títo synovia:
jeho prvorodený bol Amnon od Jezraelitky Achi-
■3 noamy. ' Jeho druhým bol Cheleab od Abigaily,
manželky karmelského Nábala, a tretím Ab­
solón od Maáchy, dcéry gesurského kráľa Tol-
4 matko, ; štvný Adaniáš, syn Hagity, piaty
5 Safatia, syn Abitaly, | šiesty Jetraám od Dávi­
dovej manželky Edly. Títo sa narodili Dávidovi
v Hebrone.
6 Kým trvala vojna medzi domom Saulovým
a domom Dávidovým, Abner pevne držal s do-
•7 mom Saulovým. Saul mal vedľajšiu manželku
menom Hesla, dcéru Aju. Isboset raz povedal
Abnerovi: „Prečo si vkročil k vedľajšej man-
8 želke môjho otca?" | Abner sa veľmi rozhne­
val pre reč Isboseta a povedal mu: „Som ja
23 n. Podľa názoru starých meč žerie, keď zabíja. —
Abner navrhuje prímerie, lebo ďalší boj by viedol
na oboch stranách k zatrpknutému vraždeniu.
Joab príjme návrh.
29 Bllrón. je celkom neznámy. Ale je to iste nie
mesto Bclhoron (porov, 1 Sm 13, 18), ako píše
Vulg.
2 n. Ako niektorí patriarchovia aj Dávid má celkom
dobromyseľne v ac manželiek. Biblia ho za to ne­
chváli, nn; neschvaľuje jeho počínanie,
* len jedno­
ducho zaznačuje skutočnosť.
3 Mesto Gesur (Gessur), podľa 15, 8 (porov. 13,
37) bo’.o kdesi v Sýrii.
2 n Isboset dedil po otcovi všetko, aj ženy, ktoré
boli na Saulovom dvore, prelo pokladá pdčinante
Abncrovo zo vzburu, lebo sa Abner takto usiloval
dotiaľ do Šaulovho dedičstva, na trón. Abner sa
bráni tým. že on I dnes, keď sa „psohlevcl“
z kmeňa Júdu, oko 1ch on volá, odtrhli od Saulov.
ho rodu, verne vytrval pri Saulovom synov:. —
S’ovn ..júdsky“ chýba v LXX a treba ho prav­
depodobne vynechať. Bez neho je zmysel hladší.
a psohíavcc? Veď i dnes preukazujem lás-
ku.. ."
311
(júdsky) psohlavec? Podnes preukazujem lás­
ku domu Saula, tvojho otca, jeho bralom a jeho
priateľom a nedopustil som, aby si padol Jo
ruky Dávida a ty dnes nachádzaš na mne
chybu pre ženskú? Toto nech urobí Pán Ab- 9‘
nerovi a toto nech mu dodá: Ako sa Pán Dá­
vidovi zaprisahal, tak si budem voči nemu po­
čínať. | Odnímem kráľovstvo domu Saulovniu 10
a upevním Dávidov trón nad Izraelom a nad
Júdom od Danu až po Bersabu". Ani slovíčko 11
nevedel viac odpovedať Abnerovi, lebo sa ho
bál.
Potom poslal Abner miesto seba poslov k Dá- 12'
vidoví s odkazom: „Cia je krajina? Uzavri so
mnou zmluvu, potom bude moja ruka s tebou,
k tebe privediem celý Izrael." | Odpovedal: 13
„Dobre, uzavriem s tebou zmluvu. Ale jedr.o
od teba žiadam! Neuvidíš totiž moju tvár, ak
mi vtedy, keď prídeš, aby si moju tvár videl,
neprivedieš Micholu, dcéru Saulovu." Polom 14'
poslal Dávid poslov k Isboseiovi, synovi Sau-
lovmu, s odkazom: „Daj mi moju manželku
M.choiu, k orú som si z.skál za s.o predkožiek
Filištíncov!" | A Isboset ju dal odňať od muža, 15'
od Faldela, syna Laisovho. jej muž ju od- 18'
prevadil a stále plakal za ňou až po Bahurini.
Tu mu povedal Abner: „Choď, vráť sa!" Nato
sa vrátil.
Abner bol na slove so staršími Izraela a hn- 17
voril: „Už oddávna chcete mať nad sebou za
kráľa Dávida. | Nuž teraz to preveď e, l<bc 18
Pán povedal Dávidovi: ‚Pomocou svojho sluhu
Dávida oslobodím svoj ľud, Izraela, z rukv
Filištíncov a z ruky všetkých jeho nepriate­
ľovi. Abner hovoril aj s Benjamincemi. Po. om 19
*
išiel Abner oznámiť Dávidovi do Hebronu všet­
ko, na čom sa uzhodli Izraeliti a všetci Benje-
mínci. | Abner došiel do Hebronu; dvadsať mu- 20'
žov bolo s ním a Dávid usporiadal hostinu Ab­
nerovi a mužom, k ori boli s nim. Abner ho- 21
voril Dávidovi: „Zoberiem sa, pôjdem a zhro­
maždím k svojmu kráľovskému pánovi ceiý
Izrael. Uzavrú s tebou zmluvu, potom budeš
kraľovať, ako si len tvoja duša žiada.” Nato
Dávid prepustil Abnera a (ten) odišiel v po­
koji.
Abnerova smrť. — Vtedy prišli sluhovia 22
Dávida a Joaba z výpravy a doniesli veľkú ko­
risť. Abner však nebol s Dávidom v Hebrone,
Abner vie, že Dávid má byť kráľom z vôle Bo- 9
čej a už aj on sa chce pridať na jeho síranu.
Výraz: „Od Danu až po Bersabu“ pozri v pozn. 10
k 1 Sm 3, 20.
Abner chce povedať: „Krajina by síce mala pa- 12
tríť tebe, ale 11 kmeňov drži v skutočnosti so
mnou, preto bude dobre, keď sa so mnou poko-
náš."
Porov. 1 Sm 18. 25. H
Porov. 1 Sm 25, 44. Dávid bol právop‘atným 15
manželom Mlcholy, nerozišiel sa s ňou, Saul mu
ju odňal násilím,
Bahurim bo‘o mesto kdesi no území kmeňa 16
Benjamín (porov. 19, 17).
S Dcnjnmíncaml bolo treba orob‘.’no rokovať, 18
pretože prvý kráľ. Snul, bol príslušník Ich kmeňa.
To boli asi zástupcovia kmeňov, s ktorými ro- 20
koval Abner.
 312 Druha kniha Samuelova 3—I
25 lebo ho prepustil a odišiel v pokoji. | Keď Joab
a celé vojsko, ktoré bolo s ním, došlo, zvesto­
vali Joabovi: „Prišiel ku kráľovi Abner, syn
Nérov, a ten ho prepustil, takže odišiel v poko-
24 ji." Nato Joab išiel ku kráľovi a povedal: „čo
si urobil? Hľa, prišiel k tebe Abner, prečo si
25 ho prepustil, že mohol odísť? | Poznáš Nérovho
syna Abnera. Veď prišiel, aby ťa oklamal, abv
sa dozvedel, kedy odchádzaš a prichádzaš, a
'26 aby sa dozvedel všetko, čo robíš!” Keď Joab
odišiel od Dávida, poslal za Abnerom poslov,
ktori ho doviedli naspäť od studne Sira, beztn-
■27 ho, že bv to Dávid bol vedel. I Abner sa vrátil
do Hebronu. Joab ho zaviedol ku bráne, ako by
chcel s ním v tajnosti hovoriť a tam ho bodol
do brucha. Zomrel za krv Asaela, brata jeho.
28 Keď sa o tom neskoršie Dávid dopočul, po­
vedal: „Nevinný som ja a moje kráľovstvo
■ pred Pánom naveky od krvi Abnera, syna Né-
■29 rovho. Nech sa zvalí na hlavu Joaba a na
celý jeho otcovský dom! Nech v dome Joabc-
vom nikdy nechýba taký’, čo trpí na výtok, ma­
lomocenstvo, taký, čo chodí o palici, čo padne
30 pod mečom a žiada si chleba!" | Joab a jeho
brat Abisai teda zabili Abnera, pretože v boji
v Gabaeone usmrtil ich brata Asaela.
‘31 Potom Dávid povedal Joabovi a všetkému
ľudu, ktorý bol s ním: „Roztrhnite si rúcha,
oblečte sa do vrecovín a nariekajte nad Ab­
nerom!” Kráľ Dávid však kráčal za márami. '
32 Keď Abnera pochovali v Hebrone, Dávid
pozdvihol svoj hlas a plakal pri Abnerovom
33 hrobe, plakal aj celý národ. Potom zložil kráľ
o Abnerovi tento žalospev:
34 „Musel Abner zomrieť ako bezbožník?
Tvoje ruky neboli zviazané,
tvoje nohy neboli v okovách,
padol si, jak koho zrazí zločinec."
A celý národ ešte viac plakal nad ním.
35 A keď celý národ prišiel žiadať Dávida, aby
ešte za dňa prijal pokrm, Dávid sa takto za­
prisahal: „Toto nech mi urobí Boh a toto nech
mi dodá, ak pred západom slnka okúsim chle-
36 ba alebo čokoľvek!” | Keď sa to celý národ do­
zvedel, páčilo sa mu to. Všetko, čo robil kráľ,
37 páčilo sa všetkému ľudu, i Tak sa v ten deň
dozvedel všetok ľud a celý Izrael, že usmrtenie
Abnera, syna Nérovho, nepochádza od kráľa. |
58 Vtedy hovoril kráľ svojim sluhom: „Ci neviete,.
že dnes padlo v Izraeli knieža a to veľké? !
29 Nevieme, kde bola túto studňa.
27 Joab nebol viazaný krvnou pomstou, veď Abner 1
robil jeho brata Asaela len v sebaobrane. Joab sa
bál, že sl Abner získa priazeň Dávida, preto sa
chcel slriast nebezpečného soka.
29 Dávid žiada Joabovi choré a ubiedené potom-
sivo. Miesto: „čo chodí o palici" prekladajú do.'
slovne: „čo drží vreteno" a rozumejú tým muža
mrzáka. ktorý nie jc schopný mužskej roboty, pre.
to sa chápe roboty ženskej.
31 Vrecovina (žinenko, zrebné rúcho, zrebovlna)
bolo kajúcne a smútočné rúcho zo srsti.
Ja som dnes slabý, hoci pomazaný za kráľa, 39
títo však, synovia Sarvie, sú silnejší než ja.
. Nech Pán každému, čo pácha zlo, odplatí podľa
í jeho zloby!"
Smrť Isboseta. — Keď sa Šaulov syn do- 4'
l počul, že Abner zomrel v Hebrone, ovisli mu
' ruky a celý Izrael bol zarazený. | Saulov syn 2*
mal dvoch mužov, vodcov výprav, meno jed-
t ného bolo Bána a meno druhého Rechab, sy-
i novia Benjaminca Remona z Berotu. Lebo
| aj Berot sa počítal k Benjamínovi; | Berotča- 3*
nia totiž utiekli do Getaimu a boli tam chrá-
; nencami až po dnešný deň. | Jonatán, syn 4
I Saulov, mal na obe nohy chromého syna. Bol
päťročný, keď o Saulovi a Jonatánovi došla
zpráva z Jezraelu. Vtedy ho vzala jeho dojka
a ušla, ale v náhlosti úteku padol a ochromel.
Volal sa Miľiboset. J Synovia Berotčana Re- 5*
mona, Rechab a Bána, sa zobrali a za dennej
I horúčavy prišli do domu Isboseta. Ten spal
I poludňajší spánok. (A vrátnička domu zaspala
। pri čistení pšenice.) | Rechab a jeho brat Bána 6*
sa prekĺzli. | Prišli do domu, kým ten spal na 7
| svojom lôžku vo svojej spálni, zrazili ho,
! usmrtili a odťali mu hlavu. Potom vzali jeho
hlavu a išli celú noc smerom na púšť.
6
Hlavu Isboseta doniesli Dávidovi do Hebro-
nu a povedali kráľovi: „Hľa hlava tvojho ne
priateľa, Saulovho syna Isboseta, ktorý ti čí­
hal na život! Takto doprial dnes Pán môjmu
i kráľovskému pánovi pomstu nad Saulom a je-
l’ho potomstvom.” | Ale Dávid oslovil Rechaba 9
i a jeho brata Bánu, synov Berotčana Remona,
ä povedal im: „Na život Pánov, ktorý vyslo­
bodil dušu moju z každej úzkosti: i Toho, ktorý 10
mi oznámil: »Hľa, Saul zomrel!
*, a (toho) kto­
rý sa domnieval, že je to blahozvesť, chytil som
a zabil v Sikelegu, hoci som mu mohol dať od­
menu za blahozvesť. | A keď zločinní chlapi 11
' zavraždili nevinného človeka v jeho dome, na
jeho lôžku, či nemám jeho krv požadovať z va­
šich rúk a vyhubiť vás zo zeme?” I V tom 12
dal príkaz sluhom a tí ich zabili, poobtínali
im ruky a nohy a zavesili na rybník v Heb­
rone. Hlavu Isboseta však vzali a pochovali
v Abnerovom hrobe v Hebrone.
39
Výklad tohto verša je dosť ťažký. Dávid chce
asi povedať, že sa ešte nepokladá za dosť mocné­
ho potrestať Joaba, a trest ponecháva Bohu. Až
na svojej smrteľnej posteli zveruje potrestanie
| Joaba svojmu synov! Šalamúnovi (3 Kr 2, 6).
1 „Ovisli mu ruky“ znamená: „Siralll odvahu”. 1
| Berot je dnešné El-Blre, juhozápadne od Belela, 2
1 pri ceste z Jeruzalema do Nablusu (Sichému).
O chránencoch pozri 2 Sm 1, 10. Verš podáva 3
vysvetlenie, žc sa v Berote prelo usadili Bcnja-
míncl, lebo pôvodní kanaánski obyvatelia tohto
j mesta odišli do Getaimu. Poloha Getaimu Je nám
neznáma. — Až po dnešný deň — porov, pozn.
k 27, 6.
Vetu v zátvorkách hebrejská osnova nemá, len 5
LXX a Vulß.
Verš 6., prekladáme podľa LXX. Vo Vulg a aj e
v dnešnom hebr, znení je text porušený a nemá
4 zmyslu.
 Druhú kniha Samuelovu 5—6
Dávid kráľom nad celým Izraelom, 5—10. ' leme: Samua, Sobab, Nátan, Šalamún, Jeba-
Dobytie Jeruzalema. — I prišli všetky I
•5 Izraelské kmene k Dávidovi do Hebronu a hu- j
2 vorili: „Hľa, sme tvoja kosť a tvoje telol | Aj I
predtým, keď Šaul bol nad nami kráľom, ty sl
viedol Izraela do boja a z boja a Pán ti po­ I
vedal: »Ty pas môj ľud, Izraela, a ty budeš
3 kniežaťom nad Izraelom..” | Prišli teda starší
Izraela ku kráľovi do Hebronu a kráľ Dávid
uzavrel s nimi zmluvu pred Pánom v Hebrone.
Nato pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom, i
4 Tridsaťročný bol Dávid, keď začal panovať, a
5 panoval štyridsať rokov, j V Hebrone panoval I
nad Júdom sedem rokov a v Jeruzaleme pano­
val tridsaťtri roky nad celým Izraelom a Jú­
dom.
•6 Kráľ tiahol so svojimi ľuďmi na Jeruzalem
proti Jebuzejcom, ktori obývali krajinu. Dávi­
dovi povedali: „Nevkročíš sem, odoženú ťa sle
pí a kuľhaví!" 2e vraj Dávid nevkročí dnu! |
7 Ale Dávid zaujal pevnosť Sion. Je to mesto
6 Dávidovo. : V ten deň povedal Dávid: „(Odme­
nu dostane) kto porazí Jebuzejcov a dosiahne
rúry striech!" Ale slepých a kuľhavých nená­
vidí Dávidova duša. Preto sa hovorí: ‚Slepý a
kuľhavý nevkročí do domu!‘
•9 Dávid sa usadil na hrade a nazval ho mestom
Dávidovým. Potom ho dookola vybudoval od
10 Mela počnúc dovnútra. (Takto Dávid stálevzras-
’ll tal, pretože Pán, Boh zástupov, bol s nim. I Hi-
ram, kráľ Tyru, poslal k Dávidovi poslov:
i cédrové drevo, tesárov a murárskych kanie-
12 nárov, aby postavili Dávidovi dom. | Dávid sa
presvedčil, že ho Pán potvrdil v kráľovstve
nad Izraelom a že kvôli svojmu ľudu Izraelu
povýšil jeho kráľovstvo.
13 Potom, keď prišiel z Hebronu, vzal si Dávid
ďalšie vedľajšie manželky z Jeruzalema a na­
rodili sa Dávidovi ďalší synovia a dcéry. I
14 Toto sú mená tých, čo sa mu narodili v Jeruza-
1 Zástupcovia Izraelských kmeňov sa odvolávajú
na krvný zväzok, ktorý ich púta k Dávidovi. Všet.
d pochádzajú od tých istých praotcov, Abraháma,
Izáka a Jakuba.
5—3 Verše ß—8 sú volmi nejasné. Isté Jc z nich iba
to, že Dávid zaujal Slon. Jebuzejci sa pravde­
podobne spoliehali na svoju pevnosť a robili sl
z Dávida posmech, že Im no obranu hradu stačia
slepí a kuľhaví. Dávid predsa zaujal hrad, ale sle­
pých a kuľhavých nemal rád, lebo so mu Jebu­
zejci nimi posmievali. Jo to znak vtedajšieho ne.
vyspelého rozmýšľania, že Dávid nenávidí nevin­
ných. Iný možný výklad by bol, žc pisateľ Kníh
Samttelových slepými a kuľhavýml volá modly
Jebuzejcov (porov. Z 113, 5. 7), ktoré mali mesto
obrániť. — Slon bol juhovýchodný (podľa iných
juhozápaný) kopce Jeruzalema. — Jebuzejci boli
kanaánsky národ, pochádzali od Chamovho syna
Kanaána (porov. Gn. 10, 10).
0 Mclo (Mcllo) bola niektorá tast hradu; nič blíž,
šicho o ňom nevieme. Ináč túto časť vybudoval
len neskoršie Šalamún (3 Kr 0, 15). Dávid budoval
len v priestore, ktorý bol od Mela do vnútra mes­
to.
11 Hlram I., krát Tyru, hlavného mesto Fenície,
panoval r. 079—940 pr., Kr. Dávid zomrel asi v r.
071. Svoj dom staval leda len v posledných ro-
koeh svojho panovania v niektorý z rokov 979—
071.
313
15
har, Elisua, Nefeg, Jaíia, Elisama, Eliuda a 16
Eliíalet.
Dávid porazí Filištíncov. — Keď sa 17
Filištínci dozvedeli, že Dávida pomazali za
kráľa nad Izraelom, tiahli všetci Filištínci na­
hor, aby sa Dávida zmocnili. Dávid sa o tom
dozvedel a zostúpil do pevnosti. Filištínci 13'
prišli a roztiahli sa v údolí Reľaim. f Vtedy sa 19
Dávid dopytoval Pána: „Mám isť proti Filíš-
tíncom? Vydáš ich do mojej ruky?” Pán odpo­
vedal Dávidovi: „Choď, lebo ti Filištíncov iste
vydám do ruky.” Dávid prišiel do Bál Para- 20'
šimu. A porazil ich tam Dávid. Vtedy povedal:
„Roztrhal Pán predo mnou mojich nepriateľov,
ako trhá voda." Preto dostalo toto miesto meno
Bál Parašim. | Tam nechali svoje modly, ktoré 21
Dávid a jeho ľudia odniesli.
Filištínci tiahli ešte raz nahor a rozložili sa 22
v údolí Refaim. | Dávid sa dopytoval Pána, *23
ktorý odpovedal: „Nechoď, ale ich obkľúč od
zadu a choď na nich od hrušiek! | Keď vo vr- 24
cholcoch hrušiek očuješ šelest krokov, vtedy
sa ponáhľaj, lebo vtedy tiahne pred tebou Pán,
aby porazil tábor Filištíncov!” ’ Dávid urobil 25'
tak, ako mu prikázal Pán, a porazil Filištín­
cov od Gabay až po cestu do Gezeru.
Presnos archy úmluvy.— Dávid znova 6
zhromaždil všetkých vyberaných Izraelitov,
tridsaťtisíc. | Potom sa vybral a išiel Dávid a 2*
všetok ľud, ktorý bol s nim, do júdskej Bály,
aby doniesli odtiaľ archu Božiu, ktorá sa volá
menom Pána zástupov, tróniaceho nad ňou na
cherubínoch. > Archu Božiu naložili na nový 3
voz a odviezli ju z Abinadabovho domu, ktorý
bol na kopci. Abinadabovi synovia Oza a Ahio
viedli nový voz. | Keď ju odniesli z Abinada-
bovho domu, ktorý je na kopci (s archou Bo­
žou), Ahio išiel pred archou. | Dávid a celý 3*
Izrael tancovali pred Pánom celou silou pri
piesňach, (za sprievodu) citár, hárf, bubien­
kov, zvončekov a cimbalov. | Keď prišli k Ná- 6‘
konovmu humnu, vystrel si Oza (ruku) k ar­
che Božej a zachytil ju, lebo voly sa potkli. 1
Preto sa Pán rozhneval na Ozu a udrel ho tam 7
Boh pre opovážlivosť, takže zomrel tam pri
arche Božej. | Dávid sa zarmútil, pretože Pán B
zasadil Ozovi úder. Preto sa to miesto po dneš­
ný deň volá: ‚Ozov úder', i Dávid sa v ten deň 9
Údolie Reľaim je medzi Jeruzalemom a Betiehe- 18
mom.
] „Páraš" znamená: „rozdelil, roztrhal". Ináč jc 2é
j nám miesto boja, Bnl Parašim neznáme.
I „Hrušky" prekladáme s Vulg. V pôvodine sa 23
। ten sirom volá „baká", nevieme však, oký to
mohol byť sirom.
Gczcr jc dnešné Telí Džezcr, 10 km východne 2S
od Akaronu,
Meslo Karjatiarim so predtým volalo Bálo 2
(porov. Joz 15, 0 o 1 Krn 13, 0).
Verš 4. jc porušený. Pravdepodobne by bolo 4
treba čllať: „Oza išiel s archou Božou a Ahio
išiel pred archou."
Oltárne podľa paralelnej osnovy 1 Krn 13, 0. S
Archy sa nebolo slobodno dotknúť. Leviti jn 9 n.
prenášali na nosidlách.
 314 Druhá kniha Samuelova 6—7
bál Pána a povedal: „Akože by mohla prísť
•10 archa Pánova ku mne!" I Prelo Dávid nechcel
doniesť archu Pánovu k sebe do mesta Dávi­
dovho; Dávid odbočil s ňou do domu Gétčana
Obededoma.
11 V dome Géťana Obededoma ostala archa
Pánova tri mesiace a Pán požehnával Obededo­
12 ma a celý jeho dom. Keď oznámili kráľov-
Dávidovi: „Pán pre archu Božiu požehnáva
dom Obededoma a všetko, čo má", David išiel
a s radosťou vyniesol archu Božiu z domu Obe­
-13 dedoma do mesta Dávidovho. Keď ti, čo niesli
ar. ku Pánovu, uivb li šesť krokov, obe ov-'i
14 býčka a vykŕmené teľa. | Dávid však tancoval
celou silou pred Páncm. Dávid bol oblečený
15 do plátenného efódu. I Takto niesli Dávid a
celý dom Izraelov archu Pánovu s jašo om a
•16 zvukom trúby. ; Keď archa Pánova došla do
Dávidovho mesta, Michol, dcéra Saulova, po
zerala von oblokom a uvidela kráľa Dávida
poskakovať a tancovať pred Pánom a opovrnla
17 nim v srdci. ; Archu Pánovu doniesli a posta­
vili ju na jej miesto v stane, ktorý dal Dávid
pre ňu zhotoviť. Po:om priniesol Dávid pred
16 Pánom celopaly a pokojné obety. Keď Dávid
dokončil celopaly a pokojné obety, požehnal
19 ľud v mene Pána zástupov. ; Po om nadelil
vše.kému ľudu, celému izraelskému zástupu,
mužom i ženám, každému bochník chlebe, kí .
mäsa (?) a hroznový koláč. A všetok ľud odi­
šiel, každý do svojho domu.
•20 Keď sa Dávid vrá’il požehnať svoju rod-nu.
išla Dávidovi v ústrety Michol, dcéra Saulova,
a povedala: „Aký slávny bol dnes kráľ Izra­
ela, keď sa dnes obnažoval pred očami slú­
žok svojich sluhov, ako sa obnažuje len nejaký
21 darebák.” Dávid odpovedal Michole: „Pred
Pánom, ktorý mi dal prednosť pred tvojim
otcom a celým jeho rodom, keď ma ustanovil
za knieža nad ľudom Pánovým, nad Izraelom,
22 pred pánom buccm tancovať | a upokorim sa
ešte viac než teraz. Tak budem nízky vo vlast­
ných očiach, ale u slúžok, o ktorých si hovo­
•23 rila, u tých budem slávny.”' j A Michol, dcéra
Saulova, nemala dietok až do dňa svojej smr­
ti.
7 Pánove prisľúbenia. — Kráľ teda bý
val vo svojom dome a Pán mu poprial pokoja
2 od všetkých okolitých nepriateľov. | I povedal
kráľ prorokovi Nátanov!: „Pozriže, ja bývam
v cédrovom dome, archa Božia však býva v ko­
3 ženom stane." । Nátan odpovedal kráľovi: „Chyť
sa a rob všetko, čo zamýšľaš, lebo Pán je s te­
bou!"
4 Ale v tú noc prehovoril Pán k Nátanov! tak­
5 to: | „Choď a povedz sluhovi môjmu Dávidovi:
w Obtdedom bol pôvodom asi Filištinec z mesta
Gét. ale usadil sa medzi Izraelitmi.
13 Podľa 1 Krn 15. 15 niesli teraz archu úmluvy
leviti, ako bolo predpísané.
1G sl mysli, že sa Dávid chová na kráľa
nedôstojne.
20 Dávid netancoval nahý, ale bez vrchného plášťa,
bez ktorého sa Izraelita neukázal na ulicu. Prelo
sa Michal cíti urazenou.
23 Dávid ncobcoval viac manželský & Micho'.ou.
Tak'o vraví Pán: Ty mi chceš postaviť dom,
; v ktorom mám bývať? | Veď som nebýval v do- 6
j me odo dňa, čo som synov Izraela vyviedol
j z Egypta až po dnešný deň, ale putoval som
l v obydlí šiatrovom. I Ci som po celý čas, čo 7*
som pil oval so všetkými synmi Izraela, nie­
ktorému sudcovi, ktorému som prikázal, aby
viedol ľud mój, Izraela, slovíčkom povedal:
Prečo mi nevystavíte cédrový dom? Teraz 8
však toto povedz sluhovi môjmu Dávidovi:
Takto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa vzal
z pastviny, spoza oviec, aby si sa stal knieža­
ťom nad ľudom mojím, nad Izraelom. I Bol 9
som s tebou, kde si len išiel, vyhubil som ti
spred tváre všetkých nepriateľov a urobil som
ti veľké meno, aké majú ti najväčší na zemi. |
Chcem ľudu svojmu, Izraelu, určiť miesto a za- 10
sadiť ho tam. Tam bude bývať a viacej sa ne­
bude triasť, ani zlosynovia ho viac nebudú
utláčať ako sprvoti, I aj odo dňa, čo som ústa- *
U
rovil sudcov nad ľudom svojim, Izraelom.
Chcem ti popriať pokoja od všetkých nepria­
teľov. A Pán ti oznamuje, že ti Pán chce vy-
j budovať dom. Až sa tvoje dni doplnia a uložíš *
12
sa k svojim otcom, ustanovím po tebe tvojho
po.omka, ktorý bude pochádzať z tvojich ú.rob
a upevním tvoje kráľovstvo. | On postaví me- 13
nu môjmu dom a ja upevním trón jeho krá­
ľovstva naveky. | Ja mu budem otcom a on mi *
M
' bude synom. Ak sa previní, budem ho karhať
prútom ľudským a ľudskými ranami. | Ale I5
milosti svojej ho nepozbavím, ako som jej
pozbavil Saula, k.orého som odstránil spred te­
ba. Tvoj dom a tvoje kráľovstvo bude predo 16
mnou naveky pevné; tvoj trón bude upevnený
naveky!" | Celkom podľa týchto slov a podľa 17
tohto videnia hovoril Nátan k Dávidovi.
Nato kráľ Dávid prišiel, posadil sa pred 18“
I Pána a hovoril: „Kto som ja, Pane Bože, a čo
I je dom môj, že si ma priviedol až sem? | Ale 19“
to bolo, Pane Bože, v očiach tvojich málo, nuž
hovoríš o dome sluhu svojho aj do budúcnosti.
A to o je zákon ľudský, Pane Bože. | Co by ti 20
mo^ol Dávid ešte poveaať? Veď ty, Pane Bože,
' poznáš sluhu svojho! | Kvôli sluhovi svojmu a 21‘
Dnešná osnova číta „kmeňu“ miesto „sudcovi“. 7
Lepšie je však s 1 Krn 17, G čítať „sudcovi“.
Pán chce vybudovať Dávidovi dom, t. j. chce 11
upevniť a trvalým urobiť jeho rod.
„Uložiť sa k svojim otcom“ znamená „zomrieť“. 12
Hoci ho Pán prijme za svojho syna, ak sa pre- 14
j viní, bude ho spravodlivo a prísne trestať ako
I os.atných ľudí. — Prisľúbenia vv. 12—16 sa vzťa«
I hujú na Dávidovho syna a nástupcu Šalamúna a
| jeho potomkov. Ale Novozákonné Písmo sv. roz­
umie Ich aj o Mesiášovi, ktorého predobrazom bol
| Šalamún (Porov. Iz 9, 0; Zid 1, 5: Lk 1, 32). Preto
í sa Mesiáš volá aj synom Dávidovým, bude pochú-
i d?aí z jeho rodu: Mt 1,1 n.; Lk 1, 23 n.; Mt 22,
42; Rím 1, 3 atď.
Dávid sa Išiel do svUtostúnku poďakovať Páno- ig
| vi. Nesedel tam pyšne na ne akom tróne, ale po-
| dľa východného zvyku pravdepodobne pokorne
: čupol na zemi (Gn 37, 25; Sdc 19, G).
I Koniec verša Je nejasný. Treba ho azda roz- jg
umieť lak. že Doh zaobchodl s Dávidom ako člo-
, vek s č’.ovekom. po ľudsky, láskavo,
i S 1 Krn 17, 19 čítame: „kvújj svojmu sluhovi“ 21
I miesto „kvôli svojim rečiam".
 Druhá kniha Samuelova 7—8—0 315

podľa srdca svojho si urobil celú túto veľkú danými a platili poplatky. Tak pomáhal Pán
•22 vec, keď si to dal vedieť sluhovi svojmu. I Pre­ Dávidovi všade, kde len išiel.
to si veľký, Pane Bože, niet tebe podobného a Dávid zobral zlaté štity, ktoré mali Adadeze- 7
podľa toho, éo sme svojimi ušami počuli, niet rovi sluhovia a zaniesol ich do Jeruzalema. I
•23 Boha okrem tcbi. A ktorý iný náred je na Z Adadezerových miest, Bely a Berotu, vzal *8
zemi ako národ tvoj, Izrael, ku ktorému prišiel však kráľ Dávid veľmi veľa kovu. I Keď ta 9"
Boh, vykúpiť si ho za národ, urobiť mu meno, Tou. kráľ Ematu, dopočul, že Dávid porazí i
konať preň veľké a zázračné veci a vyhnať ná­ celú Adadezerovu armádu, poslal Tou svojho 10
rody a bahov spred ľudu tvojho, ktorý si si vy- syna Jorama ku kráľovi Dávidovi pozdraviť ho
24 kúpil z Egypta. | Upevnil si si národ svoj. a blahoželať mu, že bojoval proti Adadezerovi
Izraela, za národ svoj naveky a ty, Pane, sta! a že ho premohol. Lebo Adadezer bol nepriate­
25 si sa jeho Bohom. A teraz. Pane, splň naveky ľom Touho. Niesol sebou strieborné, zlaté a ko­
slovo, ktoré si hovoril o sluhovi svojom a jeho vové nádoby. | I tieto zasvätil kráľ Dávid Pá- 11
26 dome, a urob tak, ako si hovoril! | Vtedy bu­ novi spolu so striebrom a zlatom, ktoré zasvä
de meno tvoje veľké naveky a budú hovoriť: til od národov mm porazených: Od Aramu, 12
>Pán zástupov je Bohom nad lzraelom«. A aom od Moabu, od Amončanov, od Filištíncov, cd
sluhu tvojho Dávida bude pred tebou trvalý. Amalekitov a z koristi Rohobovho syna, Ada­
•27 Lebo ty, Pane zástupov, Bože Izraela, dal s> dezera, kráľa Soby, i Dávid si urobil meno. Kc-ď 13
zjavenie sluhovi svojmu: »Vybudujem ti dom«. sa po porážke Aramejčanov vracal, porazil
Preto si sluha tvoj vzal odvahu modliť sa k te- v Soľnom údolí Edomcanov, osemnásťtisíc mu­
28 be túto modlitbu. | A teraz, Pane Bože, ty si žov. | V Edomsku ustanovil dozorcov (v celom 14
Boh a slová tvoje sú pravda. Ty si sľúbil slu- Edomsku ustanovil dozorcov) a celé Edomsko
29 hovi svojmu to:o dobrodenie. | Nuž začni teraz sa stám Dávidovi poddaným. Tak pomáha! Pán
žehnať domu sluhu svojho, aby večne trval Dávidovi všade, kde len išieL
pred tebou! Lebo ty, Pane Bože, si hovoril a Dávid panoval nad celým Izraelom a prislu- 15
nech je požehnaním tvojim naveky požehnaný hoval Dávid právo a spravodlivosť celému
dom sluhu tvojho!” svojmu ľudu. ! Joab, syn Sarvie, bol veliteľom 16
• 8 Dávidove víťazstvá. — Po tomto sa sta­ vojska, Jozafat, syn Ahiluda, bol kancelárom. |
lo, že Dávid porazil Filištíncov, a podrobil ich. | Sadok a Abiatar, syn Achimelecha, syna Achi- 17
• 2 A vyrval Dávid z ruky Filištíncov moc nad toba, boli kňazmi a Saraiáš bol pisárom. ’ Ba- 18
daňami. Poraz 1 Moabčanov, povalil ich na zem naiáš, syn Jojadu, velil Kerefanom a Feleťa-
a odmeral povrázkom. Dva povrázky odmeral nom, synovia Dávidovi však boli kňazi.
na zabitie a jeden plný povrázok na ponecha­ Dávid a Mifiboset. — Dávid sa pýtal: 9
nie nažive. Tak sa stali Moabčania poddanými „Ci ešte ostal niekto z domu Saulovho? Tontu
■ 3 Dávidovými, platili poplatky. : Potom poraz/1 pre Jonatána preukážem milosrdenstvo."
Dávid Adadezera, syna Rohoba, kráa Soby, V Saulovom dome bol istý sluha menom Si- 2
keď vyrazil znovu zmocniť sa rieky Eufrá'u. ! ba. Zavolali ho k Dávidovi a kráľ sa ho pýtal:
* 4 Dávid mu zajal tisíc sedemsto jazdcov a dvad­ „Si ty S ba?" Odpovedal: „Áno, k službám!" |
saťtisíc mužov pechoty. A Dávid ochromil všet- Kráľ sa ho dopytoval: „Ostal ešte niekto z do- 3"
5 ky záprahy, nechal z nich sto záprahov. : Keď mu Saulovho? Tomu preukážem Božie milosr­
Aramejčania prišli z Damasku Adadezerovi, denstvo." Siba odvetil kráľovi: „Ešte je Jona-
kráľovi Soby, na pomoc, Dávid porazil Ara tánov syn, chorý na nohy.” | Kráľ sa ho pý- 4.
6 mejčanov, dvadsaťdvatisic mužov. | Nato Dá­ tal: „Kde je?” Siba odpovedala kráľovi: „Hľa,
vid ustanovil v damascénskom Aramejsku do­ je v dome Amielovho syna Machira v Loda-
zorcov a Aramejčania sa stali Dávidovi pod- bare!" j Kráľ Dávid ho teda dal doniesť z domu 5
22 Co Izraeliti počuli o bohoch pohanov, presved. Amielovho syna Machira, z Lodabaru.
čuje Ich. že sú lo nlc bohovia.
M Porov. 1 Krn 17, 21. Poloha Bety (hebrejsky Betách, lepšie je s 1 Krn B*
22 Porov, v. 7, 11 a pozn. k tomu v. 18, 8 a Gn 22, 24 čítať Tébach) n Berotu je nezná­
1 Výraz: „moc nad daňami" jc veTml neurčitý a ma.
nejasný. Azda ho treba rozumlet tak. že sl Dávid Emat, dnes Chomo, Je mesto v Sýrií pri rieke 0
Fillšt-'ncov urobil pop'alnlkmi, hoci doteraz Izraeli­ Orontcs.
ti boli závislí na Fíllšllncoch. 1 Krn 18, 1 hovorí, Doplňujeme podľa LXX. Soľné údolie bolo osi 13
žc Dávid odňal FUištincom Gét. na juh od Mŕtveho mora.
2 ’ Zajali moabskl vojaci sl museli ' polthat vedľa Poradie mien je v dnešných osnovách popre- 17
seba do radov. Potom rady odmerali povrázkom. hadzovoné (Vulg číta: Sádok, syn Achiloba, a Achl-
Z troch rovnakých radov dva vždy usmrtili a je- melcch, syn Abiatara). Správne poradie Jc, ktoré
d-n ako Písmo hovorí, dobre, plným povrázkom uvádzame v preklade.
odmeraný, nechali nažive. Nesmieme toto počínanie Kcrcťanla sú pravdepodobne Kréľania, Felcľan'a 18
posudzoval podlo našich dnešných mravov. Zajatý sú pravdepodobne Filištínci Z týchto cudzincov sl
vojak za starých čiaš stratil právo na život. V tý< h Dávid zostavil osobitný vojenský oddiel — Kňazi
čoso-h sa to pokladalo ešte za milosrdenstvo, žc pochádzali z kmeňa Lévi, Dávid bol z kmeňa Jú­
Iret'nu z nich nechal Dávid nažive. dovho. V okom zmysle mohli byľ Dávidovi synovia
3 O Sobc potri 1 Sm 14, 47. kňazmi, nevieme: 1 Krn 18, 17 píse, že boli po­
4 Zv'cralá ochromovali luk, že im na zadnej nohe *
hlavármi, náčelníkmi.
podrezali žilu. Dávid to urobil preto, lebo cóle Pozri 4, 4. 3
nevedel zaobchádzať s bojovými vozmi. Ale porov, Lodabnr bolo meslo východne od Jordána, blízo 4
aj Dt 17, 10. Rabat Amonu.
 316 Druhú kniha Samuelova 9—10—11

6 Keď Mifiboset. syn Jonatána, syna Saulovho. ; zo Soby, dvadsaťtisíc pešiakov; od kráľa Ma-
prišiel k Dávidovi, padol na tvár a klaňal sa. áchy (tisíc mužov) a chlapov z Tobu, dvanásť­
Dávid ho oslovil: „Mifiboset!" Odpovedal: tisíc mužov. Dopočul sa to Dávid a posial 7
7 „Hľa. tvoj sluha!" ' Dávid mu povedal: „Ne­ Joaba a celé vojsko bojovníkov. | Vtedy Amon- 8
boj sa, lebo ti veľmi chcem preukázať milosr­ čania vyrazili a usporiadali sa do boja pred
denstvo, pre tvojho otca Jonatána. Vrátim ti 1 bránou, Aramejčania zo Soby, Rohobu, ako aj
všetky polia tvojho otca Saula, ty však vždy I mužovia z Tobu a Maáchy boli osobitne na
8 budeš požívať pokrm pri mojom stole.” I Uklo­ poli. Keď Joab videl, že je boj obrátený pró- 9
nil sa a vravel: „Co je tvoj sluha, že sa obra­ ti nemu aj odpredu aj od zadu, vybral si z Izra­
ciaš k mŕtvemu psovi, akým som ja?!" elitov najvyberanejších a postavil ich proti
9 Potom si zavolal Dávid Sibu, sluhu Saulov­ Aramejčanom. ■ Ostatok mužstva však oddal 10
ho, a povedal mu: „Všetko, čo patrilo Saulovi ; do rúk svojho brata Abisaja a postavil ho proti
a celému jeho rodu, dal som synovi tvojho pá- i Amončanom. ' A povedal: „Ak budú Aramej- *
11
10 na. Ty, tvoji synovia a tvoji sluhovia budete I čania mocnejší než ja, prídeš mi na pomoc; a
mu obrábať zem a znášať (úrodu), ktorá bude i ak budú Amončania mocnejší, než ty, prídem
slúžiť synovi tvojho pána za pokrm, aby- mal čo ja tebe na pomoc. | Buď udatný! Veď bojujeme 12
jesť. Mifiboset. syn tvojho pána, bude vždy po­ za svoj ľud a za mestá svojho Boha! Pán však -
žívať pokrm pri mojom stole." Siba mal pät- urobí, čo sa mu ľúbi.” | Keď sa Joab a muž- 13
’ll násť synov a dvadsať sluhov. I Siba odpovedal sivo, ktoré bolo s ním, pustilo do boja proti
kráľovi: „Tvoj sluha urobí všetko tak, ako môj Aramejčanom, tí pred nim utiekli. | Amonča- 14
kráľovský pán prikázal svojmu sluhovi." Mifi­ j nia videli, že Aramejčania utiekli, preto ušli
boset však jedával pri kráľovom stole ako nie- j pred Abisajom a vtiahli do mesta. Nato Joab
12 ktorý z kráľovských synov. Mifiboset mal ma­ 1 upustil od Amončanov a išiel do Jeruzalema.
lého syna, menom Micha. Všetci, ktorí bývali ■ Keď Aramejčania videli, že ich Izraeliti po- 15
v Sibovom dome, boli sluhami Mifiboseta. | j razili, zhromaždili sa. | A Adadezer poslami *
16
13 Mifiboset však býval v Jeruzaleme, pretože rozkázal nástup Aramejčanov, ktorí boli za
jedával pri kráľovom stole. Bol chromý na obe riekou. Tí prišli do Helamu v čele so Sobachom,
nohy. veliteľom Adadezerovho vojska. I Keď to ozná- 17
mili Dávidovi, zhromaždil celý Izrael, prešiel
Vojna proti Amončanom a Aramej- cez Jordán a prišiel do Helamu. Nato sa Ara­
10 č a n o m. — Po tomto sa stalo, že kráľ Amon­ mejčania postavili proti Dávidovi a bojovali
čanov zomrel a miesto neho stal sa kráľom je- s ním. | A Aramejčania utiekli pred Izraelitmi. *
18
2 ho syn Hanon. Dávid si povedal: „Preukážem I Dávid zničil Aramejčanom sedemsto vozov a
Hanonovi, synovi Nachasovmu, milosrdenstvo, > štyridsaťtisíc jazdcov, Sobacha, veliteľa vojska
ako jeho otec preukázal milosrdenstvo mne.” | však zrazil, že zomrel na mieste. | Všetci Ada- 19
Preto mu Dávid dal prostredníctvom svojich dezerovi poddaní králi videli, že ich Izraeliti
sluhov vysloviť pre otca sústrasť. Sluhovia । porazili, preto uzavreli s Izraelitmi mier a tx»-
3 Dávidovi prišli do zeme Amončanov. | Ale a- | li im poddaní. A Aramejčania sa už báli isť
monské kniežatá vraveli svojmu pánovi Ha­ i Amončanom na pomoc.
nonovi: „Nazdávaš sa, že Dávid chce uctiť
tvojho otca, keď ti poslal tešiteľov? Ci Dávid Dávidov hriech a jeho následky, 11—20.
neposlal svojich sluhov k tebe, aby vysliedil,
•4 yvpátral a vyvrátil mesto?" ' Nato Hanon chy­ Dávid a Betsabe. —Keď uplynul rok, 11
*
til Dávidových sluhov, oholil im pol brady, ša­ v dobe, keď králi vychádzajú (do vojny), vy­
ty im do polovice, až po zadky odtrhol a poslal slal Dávid Joaba a s ním svojich sluhov i celý
5 ich preč. 1 Oznámili to Dávidovi. Ten im poslal I Izrael. Spustošili Amončanov a obliehali Ra-
naproti, lebo mužovia boli veľmi potupení. ■ bu. Dávid však ostal v Jeruzaleme. Ktorého - 2
Kráľ im odkázal: „Ostaňte v Jerichu, kým vám si večera vstal Dávid zo svojho lôžka a pre­
nenarastú brady, potom sa vráťte!" chádzal sa na streche kráľovského domu. V tom
"6 Keď Amončania videli, že sa Dávidovi uro­ uvidel zo strechy kúpať sa ženu. Žena mala
bili nenávidenými, poslami dali Amončania veľmi pekný výzor. | Dávid sa dal dopytovať 3*
najať Aramejcov z Bet-ltohobu a Aramejčanev o žene a povedali mu: „Veď je to Betsaba, dcé­
10 Nte’ílorl. nie bez základu, opravujú osnovu:
ra Eliama, žena Hetejca Uriáša!” I Nato poslal 4*
„Ktorú bude slúžiť domu tvojho pánu za pokrm, Dávid poslov, dal ju priviesť a keď prišla, ob-
rty mali to jesť..." Veď sám Mifiboset nepo­
treboval pokrm, lebo jedával pri královom stole. meka, o ktorej jc tu reč, Jc asi Jordán. Meno 18
11 Hebr, znenie a Vulg. dnes číta chybne: „pri mesta Holam Vulg mýlne prekladá: „ich vojsko“.
mojom stole". Mifiboset predsa nemal jedúvat pri . Helam bol kdesi v Zajordánska, ale bližšie jeho
stole Sibovom. Opravili sme podľa LXX. polohu je neznáma.
4 Oholenie brady pokladali za vrcholnú potupu. Podľa 1 Krn 19, 18 nie jazdcov, ale pešiakov. 18
Fr-to sa pošli ani nechceli vrátiť domov, kým im
Králi vychádzali do vojny obyčajne na jar, keď 1
brada nenarástla.
6 O Sobe pozri 8, 3. Krajiny Bet-Rohob a Maúcha prestali dažde. — Raba (Rabba) bolo hlavné mos*
t to Amončanov.
boli kdesi pri prameňoch Jordána. Tob bol od nich
východne (Sdc 11. 5). — Z Maárhy a Túhu spolu ; O Hctejcoch pozri 1 Sm 26, 0. 3
najali 12.000 mužov, lebo vtclkého najatého voj­ Betsabe sa očistilo od nečistoty, do ktorej po
* 4
ska bolo 32.080; porov. 1 Krn 19, 7. , dľa Lv 13, 20 upadla pre cudzoložstvo.
 Druhá kniha Samuelova
coval s ňou. Ona sa potom očistila od svojej
nečistoty a vrátila sa domov.
5 Žena počala a odkázala Dávidovi: „Som te­
6 hotná". | A Dávid poslal za Joabom: „Pošli ku
mne Hetejca Uriáša!" Nato Joab poslal Uriáša
7 k Dávidovi. : Keď Uriáš došiel k nemu, vypy­
toval sa Dávid, ako sa má Joab, ako sa vedie
•8 mužstvu a ako beží vojna. | Potom Dávid pove­
dal Uriášovi: „Choď do svojho domu a umy
si nohy!” Uriáš odišiel z kráľovského domu;
9 nasledoval ho kráľovský dar. I Ale Uriáš spal
pri vchode kráľovského domu s ostatnými slu­
hami svojho pána, do svojho domu však neži
10 šiel. | Dávidovi oznámili: „Uriáš nešiel do
svojho domu.” A opýtal sa Dávid Uriáša: „Ne­
prichádzaš ty z cesty? Prečo si nešiel do svoj­
ho domu?" Uriáš odpovedal Dávidovi: „Archo,
11
Izrael a Júda bývajú v Stanoch, môj pán Joab
a sluhovia môjho pána táboria na poli a ja
mám ísť do svojho domu jesť, piť a spať so
svojou manželkou? Na tvoj život a na život
tvojej duše neurobím túto vec!" | Dávid pove­
12
dal Uriášovi: „Dnes ostaň ešte tu, zajtra ťa
prepustím." Uriáš teda ostal ten deň v Jeruza­
leme. A na druhý deň i ho zavolal Dávid, aby
13
s nim jedol a pil. Ale večer odišiel spať na
svoje lôžko so sluhami svojho pána, do svojho
domu však nešiel.
14 Ráno písal Dávid Joabovi list a poslal ho
15 po Uriášovi. | V liste pisal toto: „Postavte Uri­
áša napred, kde najviac zúri boj! Potom sa
stiahnite od neho späť, nech ho zasiahnu a
16 nech zomrie!" : A keď Joab obliehal mesto,
postavil Uriáša na miesto, o ktorom vedel, že
17 sú tam mocní chlapi. | Mužovia z mesta uro­
bili výpad a bojovali s Joabom. I padli ponie­
ktorí z mužstva z Dávidových sluhov a zomrel
18 aj Hetejec Uriáš. | Joab potom dal Dávidovi
19 oznámiť celý priebeh boja. | Poslovi však pri­
kázal toto: „Ak vtedy, keď kráľovi dopovieš
20 celý priebeh boja, i vzkypí kráľovi hnev a
povie ti: »Prečo ste išli bojovať tak blízo k mes­
'21 tu? Nevedeli ste, že z múru strieľajú? | Ktože
zabil Abimelecha, Jerobálovho syna? Ci nie
žena zhodila naň z múru mlynský katneň a
tak zomrel v Tebese? Prečo ste sa priblížili
k múru?- — tak povieš: »Aj tvoj sluha, Hete­
22 jec Uriáš zomrel.«” | Posol odišiel a keď do­
šiel, oznámil Dávidovi všetko, čo od neho od­
23 kázal Joab. | Posol hovoril Dávidovi: „Ti mu­
žovia boli mocnejší než my, urobili výpad
proti nám do poľa, ale my sme ich odrazili až
24 po vchod do brány. I Vtedy z múru strieľali
strelci na tvojich sluhov a nieklori z kiáľo-
e „Umy sl nohy“, znamená toľko, uko „daj sa do
pohodlia!“ — Dar, ktorý Dávid poslal Uriášovi,
hol azda nejaký pokrm z kráľovského stola, porov.
Gn 43, 34.
21 O Achimelechovi, synovi Gedconovom, pozri
Sdc 9, 53, Jcrobál bolo iné meno Gedeona. He­
brejský text píse toto meno Jerubo¾cl. Miesto me­
na pohanskej modly Bála vyslovovali Izraeliti slo.
vo „boScl“ — „hanba". AJ Saulov syn Isboset sa
vlastne volal Isbál a Jonatónov syn Mlfiboscl bol
Mifiból. — Tebes, dnes Tubns, je dedina pri ceste
z Nablusu (Sichému) do Beisanu (Beisanu).
11—12 317
| vých sluhov zomreli; aj tvoj sluha, Hetejec
> Uriáš zomrel." Nato Dávid povedal poslovi: 25'
„Toto povedz Joabovi: ■Nech ťa tá vec nezlomí!
Veď meč zožiera raz tak, raz inak. Vytrvaj
pevne vo svojom boji proti mestu a zrúcaj ho!
Tak'o ho posmeľuj!"
i Keď sa Uriášova manželka dopočula, že jej 26
I muž Uriáš zomrel, nariekala za svojim pánom.
Keď však pominul smútok, dal ju Dávid do- 27
I viesť do svojho domu. Stala sa mu manželkou
| a porodila mu syna. Ale to, čo Dávid urob'l.
neľúbilo sa Pánovi.
Trest za hriech. — Preto Pán poslal Ná 12
tana k Dávidovi. Ten prišiel k nemu a povedal
! mu: „V ktoromsi meste boli dvaja mužov:?,
jeden bohatý a jeden chudobný. ; Bohatý mal 2
veľké množstvo oviec a dobytka. : Chudobný 3
zas nemal nič, len malú ovečku, ktorú si kú­
pil a vychoval. Rástla spolu s ním a s jeho
deťmi. Jedla z jeho smidky, pila z jeho pohá­
ra, spala v jeho lone a bola mu ako dcéra.
| K bohatému mužovi prišiel pocestný. I bo- 4
10 mu ľúto vziať zo svojich oviec a zo svojho
dobytka a pripraviť to pocestnému, ktorý k ne­
mu prišiel, preto vzal ovečku chudobného mu­
ža a prichystal ju mužovi, ktorý k nemu pri­
šiel.
Nato Dávid sa veľmi rozhneval na toho člo- 5
veka a povedal Nátanov!: „Na život Pánov, že
človek, ktorý to urobil, je synom smrti.
I A ovečku vynahradí štvornásobne, pretože 6*
sa dopustil tejto veci a pretože nemal zmilova­
nie.” I Tu Nátan povedal Dávidovi: „Ty si ten 7
muž! Takto hovorí Pán, Boh Izraela: „Ja som
ťa pomazal za kráľa nad Izraelom a ja som
ťa vyslobodil z ruky Saulovej. ! Dal som ti 8"
dom tvojho pána a ženy tvojho pána do lona a
dal som ti dom Izraela a dom Júdu, a ak je to
málo, doložím ti to a ono. | Prečo si opovrhol 9
slovom Pánovým, že si urobil, čo je v očiach
jeho zlé? Hetejca Uriáša si zabil mečom a jeho
manželku si si vzal za ženu. Jeho si zabil me­
čom Amončanov. ! Preto od tvojho domu nikdy 10"
neodstúpi meč, lebo si opovrhol mnou a vzal
si manželku Hetejca Uriáša, aby bola tvojou
ženou. | Takto hovorí Pán: Hľa, ja z vlastného H"
domu tvojho dopustím na teba nešťastie; pred
tvojimi očami ti poodnimem ženy a dám ich
inému. Ten bude spať s tvojimi ženami pred
očami toho slnka, i Lebo ty si to urobil pota- 12
jomky, ale ja urobím túto vec pred celým
Izraelom a pred slnkom."
„Meč zožiera raz lak, raz Inak" prekladá Vulg 25
podľa zmyslu správne: „rozličný býva výsledok
boja, raz pohltí meč toho, raz Iného”.
Viacnásobnú vynáhradu zapríčinenej Škody pred- B
■ písoval Mojžišov zákon Ex 21, 37.
Dávid zdedil po Soulovl kráľovstvo a s tým 8
zdedil aj jeho majetok, ku ktorému patrili aj Sou-
I
love ženy.
V nasledujúcich hlavách sa opisujú nešíostla, 10
’1 ktoré zastihli Dávidovu rodinu a zapríčinil Ich
। vždy niekto z Jeho vlostncj rodiny.
I Splnenie pozri 13, 22. Páchateľ je I tam Dávi- 11
! doy syn Absolón. — „Pred očami tohto slnka" je
! toľko oko: „za bieleho dňa", „verejne".
 313 Druhú kniha Samuelova 12—13

13 A Dávid odpovedal Nátanov!: „Zhrešil som ľa z jeho hlavy; jej váha bola hrivna zlata.
proti Pánovi!" Nátan riekol Dávidovi: „Aj Pán Na nej bol drahokam, ktorý sa dostal na hla­
14 ti odpustil hriech, nezomrieš! i Že si však tou­ vu Dávidovu. Odniesol z mesta tiež veľké
to vecou zavinil rúhanie u Pánových nepria­ množstvo koristi. ! A ľud, ktorý bol v ňom, 31 *
teľov, syn, ktorý- sa ti narodí, iste zomrie!” vyviedol, roztrhal pílami, železnými mláťač­
15 Potom Nátan išiel domov. Pán však uderil kami a železnými sekerami a pohádzal ich do
dieťa, k oré Dávidovi porodila Uriášova man- tehliarskej pece. Podobne naložil so všetkými
16 želka a ochorelo. Dávid prosil Boha za chlap­ mestami Amončanov. Potom sa Dávid a celé
ca, Dávid sa prísne postil a keď prišiel (do vojsko vrátilo do Jeruzalema.
17 mov), strávil nor lež'ac na zemi. ’ Starší jeho Amnon a Tamar. — Po‘om sa stalo toto: 13 *
domu sa vybrali k nemu a chceli ho zdvihnúť Absolón, syn Dávidov, mal krásnu sestru me­
zo zeme. Ale nechcel a neokúsil s nimi jedla nom Tamar. Zamiloval sa do nej Dávidov syn
18 ' Na siedmy deň chlapec zomrel. Dávidovi slu­ Amnon. J Amnon sa trápil, že ochorel pre svo­ 2'
hovia sa mu báli oznámiť, že dieťa zomrelo. ju sestru Tamaru. Bola pannou, prelo sa Amno-
Vraveli si: „Hľa, kým chlapec bol živý, hovo­ novi zdalo nemožným niečo jej urobiť. | Amnon 3"
rili sme k nemu a nepočúval na náš hlas. Akože mal priateľa, Jonadaba, syna Semau, brata
mu povieme: -Chlapec umrel.** Veď porobí Dávidovho. A Jonadab bol veľmi múdry člo­
19 zle!” I Dávid videl, že si jeho sluhovia pošušká vek. | I spýtal sa ho: „Prečo si ty, kráľov syn, 4
vajú. Dávid pochopil že chlapec zomrel. I spý­ ráno za ránom tak b:edny? Nepovieš mi to?”
tal sa Dávid svojich sluhov: „Zomrel chlapec?" Amnon mu odpovedal: „Milujem Tamaru,” ses­
20 Odpovedali: „Zomrel!” Vtedy Dávid vstal zo tru svojho brata Absolóna." i Jonadab mu vra­ 5
zeme, umyl sa a pomazal, vzal si iné šaty, vel: „Ľahni si do postele, ako by si bol chorý.
išiel do domu Pánovho a klaňal sa. Potom išiel A až ťa príde pozrieť tvoj otec, povedz mu:
domov, žiadal, aby mu predložili pokrm a je- Nech príde, prosím, moja sestra Tamar, a nech
'21 dol. | Jeho sluhovia sa ho pýtali: „Co to zna­ mi dá niečo jesť! Nech pripraví pokrm pred
mená. čo robíš? Kým chlapec kol živý, postil mojimi očami, aby som to videl a aby som
si sa. plakal si a keď chlapec zomrel, vstávaš prijal pokrm z jej ruky!” ' Amnon si teda ľa­ 6
22 a ješ!" Odpovedal: „Kým chlapec žil, postil hol a predstieral chorobu. Keď ho kráľ pri­
som sa a plakal som, lebo som si vravel: Kto­ šiel pozrieť, povedal Amnon kráľovi: „Nech
vie, azda sa Pán zmiluje a chlapec ostane na- príde, prosím, moja sestra Tamar a nech mi
23 žive. Teraz je však mŕtvy, načo by som sa pred mojimi očami pripraví dva koláče, z jej
mal postiť? Ci ho môžem doniesť naspäť? Ja ruky chcem jesť. | Nato Dávid poslal do domu 7
pôjdem k nemu, ale on sa ku mne nevráti." po Tamar s odkazom: „Choďže do domu svoj
24 Po‘om Dávid tešil svoju manželku Beisabu. ho brata Amnona a priprav mu pokrm!"
Prišiel k nej a spal s ňou. I porodila syna, kto­ ' A Tamar išla do domu svojho brata Amno­ 8
rého nazval Šalamúnom. A Pán ho miloval. na. Ten ležal. Vzala cesto, zamiesila, pred je­
25 A Pán ho prostredníctvom proroka Nútana ho očami narobila koláčov a koláče upiekla.
dal s ohľadom na Pána nazvať: ‚Jedidjá‘. 1 Potom vzala pekáč a vysypala pred ním. Ale 9
Zakončenie vojny s Amončanmi.— on sa zdráhal jesť. A Amnon vravel: „Pošlite
'26 Joab však bojoval pri Rabe Amončanov a za- odo mňa každého preč!" Nato každý odišiel! 10'
'27 uial kráľovské mesto, i Joab poslal poslov od neho. ! I povedal Amnon Tamare: „Dones
k Dávidovi so zprávou: „Bojoval som proti Ra- mi jedlo do izbičky, chcem jesť z tvojej ruky! |
28 bo a Vodné mesto som aj zauial. Nuž teraz Tamar vzala koláče, ktoré pripravila a za-
zhromaždi ostatok mužstva, obliehaj mesto a lepšie čitať „korunu Mllchoma". Milchom (Moloch)
doby ho, ináč by som dobyl mesto ja a prezva- bol boh Amončanov. Ťažkú zlatú korunu mala na
29 lo by sa mojim menom.” I Nato Dávid pozbie­ hlavo táto modla. Dávid nosil len drahokam, kto­
ral všetko mužstvo, išiel k Rabe, bojoval pro- rý zdobil prv túto korunu (1 Krn 20, 2).
'30 ti nej a dobyl ju. j Ukoristili korunu ich krá- • akoDávid zaobchodll s Amončanmi nemilosrdne, 31
oni zaobchodili s Inými (porov. Sm 11, 1 n-),
15 Miesto „o ochorelo" číta Vulg „a zúfal sl". i Ale mnohí vykladajú tento nejasný verá tak, Že
21 Sluhovia sa divia, že kri! preukazoval obvyklé i Dávid urobil z Amončanov otrokov, ktorí museli
znaky smútku za života diefata a nie po Jeho smr­ ‘ robiť pri pilach. mláťačkách a pri pálení tehál.
ti. Mláťačky bolí veľmi jednoduché. Bola to drevená
24 Pán miloval Šalamúna a neusmrtil ho ako prvé doska alebo valec, opatrený ostrými železnými
dlefa Be'saby. Svoju lásku k nemu preukazuje 1 zubami.
navonok lým. že mu prostredníctvom proroka Ná. | Tamar bolo Absolónovi vlastná sestra, mail aj 1
luna dáva meno Jedidjá — Miláčik Pána. ■ spoločnú matku. S Amnonom mala len spoločného
28 Niektorí už v tomto verál čítajú oko v nasledu­ otca.
júcom: Vodné mesto a nie: Kráľovské mesto. । Nevydaté Ženy nemohli sa stýkať s mužmi, bý- 2
27 Vodné mesto bola asi tá čast Rabat Amonu, vali pri svojich matkách.
ktorá ležala pri brehu rieky Nahr Amman. | Sema (Semma) sa inde (1 Sm 18, 19) volá 3
28 Joab chce, aby sa posledných bojov zúčastnil Sama (Samma). Jonadab bol teda bratanec Amnonov.
sám krá! a aby jemu pripadla sláva za dobytie ! Izbička bola miestnosť, v ktorej ležal Amnon, 1°
mesta. Ináč by mesto „prezvali menom Joabovym", Tamar chystala v inej miestnosti, do ktorej mohol
t. j. pokladali by ho za vlastníctvo Joaba, ktorý j Amnon vidieť. V tých časoch bolo obvyklé, že aj
ho dobyl. princezné a kráľovné chystali pokrm. Z hebrejské-
30 Kráf Amončanov nemohol noslt 59 kß (=lhrlv. ' ho názvu koláčikov, ktoré Tamar piekla, dalo by
na zlata) iažkú korunu na hlave. Preto so LXX jc ' sa usudzovať, že mail tvar srdca.
 Druhá kniha Samuelova
niesla ich svojmu bratovi Amnonovi do izbič-
11 ky. | Keď mu však podávala jesť, chytil ju a
vravel jej: „Poď, sestra moja, ľahni si ku mne:"
*12 | Ale ona mu povedala: „Nie, brat môj, nezne-
ucti ma! Veď sa v Izraeli takéto nesmie ro
13 b-ť! Nedopusť sa tejto nehanebnosti! | Kdeže
ja potom pôjdem so svojou hanbou? A ty bu­
deš v Izraeli ako nejaký nehanebník. Ale ho-
14 vor s kráľom, neodoprie ma tebe.” | Lenže ne­
chcel počúvať na jej hlas a keďže bol mocnej­
ší než ona, znásilnil ju a ležal s ňou.
■ 15 Po‘om pocítil k nej Amnon veľký odpor.
Odpor, ktorý k nej pociťoval, bol väčší, než
láska, ktorou ju bol miloval. Preto jej Amnon
1G rozkázal: „Zober sa a choď!" | Odpovedala mu:
„Táto krivda, že ma posielaš preč, je väčšia,
než tá druhá, ktorú si mi urobil." Ale nechcel
17 ju počúvať. | I zavolal mládenca, ktorý ho
obsluhoval a povedal mu: „Vyžeňte túto odo
■'18 mňa von, na ulicu a zapri za ňou dvere!" . Mala
na sebe dlhú tuniku, lebo sa kráľovské dcéry,
kým boli panny, oddávna takto obliekali. Je­
ho sluha ju vyhnal na ulicu a zaprel za ňou
•19 dvere. ' A Tamar si dala popol na hlavu, dlhú
tuniku, ktorú mala na sebe, roztrhla, ruky si
položila na hlavu a išla s nepretržitým vola-
•20 nim. j Vtom ju oslovil jej brat Absolón: „Bol
azda s tebou tvoj brat Amnon? Tak buď teraz
ticho, sestra; bratom ti je, neber si túto vec
k srdcu!" Tamar potom ostala opustená v do­
me svojho brata Absolóna.
•21 Keď sa kráľ Dávid o tomto všetkom dopočul,
veľmi sa rozhneval. (Ale nechcel zarmútiť du­
šu svojho syna Amnona, mal ho rád, lebo bol
22 jeho prvorodený), i Absolón sa však nezhová­
ral s Amnonon ani po zlom ani po dobrom,
lebo Absolón nenávidel Amnona, pretože po­
tupil jeho sestru Tamaru.
•23 Absolónova pomsta. —Po dvoch ro­
koch sa stalo, že boli strihačky u Absolóna
v Bálhasore, ktorý je pri Efraime. Absolón
24 pozval všetkých kráľových synov. | A Abso­ |
lón išiel ku kráľovi a povedal: „Hľa, u tvojho I
sluhu sú strihačky; nech pride, prosím, so svo- |
*25 jím sluhom kráľ a jeho sluhovia.” | Kráľ od-
। smrťou.
12 n. Manželstvo medzi nevlastnými súrodencami zá­
kon zakazoval (Lv 18, B. 11; 20, 17; Dt 27, 22). Ta-
mar buď nevie q tomto zákaze, alebo predstiera
‚sľub manželstva, aby sa vyslobodila z rúk Amnona.
18 Tamar bola obletená do rúcha, aké kedysi Ja­
kub darovol svojmu synovi Jozefovi (Gn 37, 3. 23.
321. Bolo to osi rúcho dlhé a2 po chodidlá a malo
dlhé rukávy. Podľa tohto rúcha aj stuha mohol
poznat, že má do činenia s dcérou kráľovou.
10 Popol, roztrhnuté rúcho, ruka, položená na hla­
vu, sú znaky smútku a bolesti.
20 Absolón sa usiluje sestru tešiť. Potom jej dá
prístrešie vo svojom dome, lebo, tak sa zdá, po­
tupené dievča nesmelo sa vrátiť do rodičovského
domu.
21 Veta v zátvorkách v hebr, osnove chýba. Do­
plnili sme Ju podľa LXX a Vulg.
23 O slrlhačkách pozri 1 Sm 25, 3 n. — Bálhasor
je asi dnešný Tcll-Asúr no dcú cesty severne od
Jeruzalema. Efraim Je asi dnešné Et-TnJJibc, juž­
ne od Telt-Asúru.
25 Toto požehnanie bolo aj znakom, že Je koniec
výsluchu a Absolón môže odisť.
13—14 319
I povedal Absolónovi: „Nie, synu, nepôjdeme
| všetci, aby sme ti neboli na ťarchu.” Ten na
i lichal naň, ale nechcel ísť a požehnal ho. ' Ab- 26'
1 solún odpovedal: „Keď nie, nech ide s nami
I môj brat Amnon!” Kráľ sa ho opýtal: „Preč')
má ísť s tebou? Ale Absolón naliehal naň, 27'
takže pustil s nim Amnona a všetkých kráľov­
ských syrov. (A Absolón pripravil kráľovskú
hostinu ) I I rozkázal Absolón svojim sluhom 28
to‘o: „Dajte pozor! Až bude Amnonovo srdce
veselé od vina a ja vám poviem: zrazte Amno
na! — v’edy ho zabite! Nebojte sa! Ci som
vám to nerozkázal ja? Buďte pevní a buďte
udatnými mužmi!" Absolónovi sluhovia tiro- 29
b li s Amnonom, ako im rozkázal Absolón.
Nato všetci kráľovi synovia vyskočili, každý
vysadol na svoju mulicu a ušli. ' Kým ešte bo- 30
i li na ceste, došiel k Dávidovi chýr v znení:
„Absolón pobil všetkých kráľových synov, ne­
ostal z nich ani jeden.” ' Nato kráľ vstal, roz- 31
trhol si rúcho, ležal na zemi a všetci jeho slu­
hovia stáli s roztrhnutým rúchom. I Vtom sa 32-
i ozval Jonadab, syn Semau, brata Dávidovho,
í a povedal: ..Nech nehovorí môj pán, že rohili
všetkých mladíkov, kráľových synov. Zomrel
I len samotný Amnon, lebo (jeho) osud bol na
tvári Absolónovej odo dňa, čo potupil jeho ses­
tru Tamaru. : Nuž nech si to môj kráľovský 33
pán neberie k srdcu a nech nevraví: Všetci
kráľovi synovia sú mŕtvi; mŕtvy je len samot­
ný Amnon.”
Absolón však ušiel. Vtedy si mládenec, ktorý *
54
držal stráž, zdvihol oči a hľa, veľký zás’un
išiel neobyčajnou cestou popri vrchu. ! Nato 35
Jonadab hovoril ku kráľovi: „Hľa, idú krá­
ľovi synovia! Tak sa stalo, ako hovoril tvoj slu­
ha.” I Keď dohovoril, hľa, došli kráľovi syno- 36
via, pozdvihli si hlas a plakali.. Aj kráľ a všet­
ci jeho sluhovia plakali veľmi veľkým plačom
Absolón však utiekol a išiel k Tolmajovi, 37"
synovi Amuidovmu, kráľovi Gesuru. (A Dá-
vid) smútil za svojim synom celý čas. | Abso- 38
Ión teda utiekol, išiel do Gesuru a bol tam tri
roky. ' Kráľ Dávid však prestal prenasledovať 39
Absolóna, lebo sa potešil nad Amnonovou
Návrat Absolóna. — Joab, syn Sarvie, 14
! sa dozvedel, že srdce kráľovo sa kloní k Abso­
lónovi. | Preto Joab poslal do Tekuy a dal od- 2*
tiaľ priviesť múdru ženu a povedal jej: „Pred­
stieraj smútok a obleč sa do smútočných šiat,
nepomaž sa olejom, aby si vyzerala ako žena,
ktorá už oddávna smúti za mŕtvym! | Potom 3*
Dávid sa čuduje, žc Absolón pozýva Amnona, 26
s ktorým sa dva roky nezhovárali.
Vetu v zátvorkách aj tu doplňujeme zo LXX a 27
Vulg.
Rozumej: z Absolónovej tváre sa dalo vyCltof, 32
Co zamýšľa proti Amnonovi.
Co sa podrobností týka, jc tento verS veľmi ne- 34
Istý.
Tolmnl bol Absolónov starý otec po matke Mnó. 37
ehe, pozri 3, 3.
Tekuo ležalo južne od Betlehema. 2
Joab povedal žene, Co má hovenie kráľovi. 3
 320 Druhá kniha Samuelova
pôjdeš ku kráľovi a takto mu budeš hovoriť.
A Joab jej dal slová do úst.
4 ŽcnazTekuy išla ku kráľovi, vrhla sa tvárou
na zem. klaňala sa a povedala: „Pomôž, kráľu!"
5 Kráľ sa jej spýtal: „Co ti je?" Odpovedala:
6 „Ach. som vdova, muž mi zomrel. Tvoja slu­
žobnica mala dvoch synov; ti dvaja sa pova­
dili na poli a keďže nebolo nikoho, kto by bol
medzi nich zakročil, zrazil jeden toho druhého,
a usmrtil ho. | A hľa, pozdvihol sa celý rod
proti tvojej služobnici. Hovoria: -Vydaj toče,
čo si zabil brata, nech ho zabijeme za život
jeho brata, ktorého zabil a tak vyhubíme aj
dediča!-- Chcú vyhasiť uhlik, ktorý mi ostal,
aby po mojom mužovi neostalo meno ani po­
a tomstvo na zemi." Nato kráľ povedal žene:
„Choď domov, ja vydám v tvoj prospech roz­
•9 kaz." j Ale žena z Tekuy povedala kráľovi:
„Môj kráľovský pane, na mne bude vina a na
dome môjho otca, kráľ však a jeho dom je
10 nevinný." ! Kráľ povedal: „Kto ti povie niečo,
doveď ho ku mne a viacej sa ťa nedotkne!"
m Odpovedala: „Nech kráľ spomenie Pána, Bo­
ha svojho, aby pomstiteľov krvi, ktorí chcú
zabíjať, nebolo priveľa a aby nezabili môjho
syna!" Odpovedal: „Na život Pána, že tvojmu
synova ani vlások nepadne na zem!”
■12 Vtedy žena vravela: „Môže tvoja služobni­
ca svojmu pánovi povedať slovo?” Odpovedal:
•13 „Vrav!''' Žena povedala: „Prečo si namýšľaš
podobne proti ľudu Božiemu? — a keď kráľ
vypovedal to slovo, je to zrovna hriech, preto­
že kráľ nedovoľuje, aby sa vrátil jeho vyhnanec!
•14 ; Lebo iste zomrieme a sme ako voda, vylia­
ta na zem, ktorú nemožno pozbierať. Ale Boh
neodnima život a mysli na to, aby vyhnanca
•15 neodohnal cd seba. Nuž teraz som prišla, aby
som toto povedala svojmu kráľovskému páno­
vi. Lebo ľudia ma nastrašili, preto si tvoja
služobnica myslela: Budem hovoriť s kráľom,
7 Vraha museli podľa zákona krvnej pomsty za.
biť najbližší príbuzní zavraždeného. 2cna podáva
vec tak, že sa príbuzní chcú po postrcstaní vin­
níka zmocniť dedičstva. Posledný muž rodiny sa
tu volá „uhlíkom“, ktorý by ešte mohol udržať !
v rodé oheň živo’a.
0 Žena hovorí, že sa príbuzenstvo pomstí na nej i
a na jej rodine za to, že vrah ušiel trestu; kráľa,
ktorý mu udelil milosť, nebudú sa môcť dotknúť.
11 Žena sa neuspokojí prostým slubom, chce, aby
kráľ vzýval meno Božie, aby sa zaprisahal.
12 n. Vymyslenou rozprávkou chcela žena len zapô­
sobiť na kráľa a priviesť ho, aby Absolóna zavo­
lal z vyhnanstva domov.
13 Rozumej: keď je kráľ ochotný dať milosť cu­
dziemu, hoci bratovrahovi, je zrovna hriech, keď
nechce omilostiť vlastného syna.
14 Verš 14. nie je jasný. Žena asi chce upozorniť
kráľa, aby bol milosrdný, ako Je milosrdný Boh,
ktorý nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil. । dľa tej by vlasy Absolóna boli vážili asi 3 kg.
Pritom pripomína, že sme smrteľní, aj Absolón by í Toľko však sotva vážili; číslice, ako sa to často
mohol vo vyhnanstvo zomrieť a kráľ by potom | stávalo, oplsovačl pri opisovaní osnovy pomýlili.
ľutoval, že bol k nemu taký tvrdý.
16—1T Žena zar.c hovorí o svojom, pravda, vymysle­
nom prípade, chce, aby sa kráľ nazdal, že je prí­
pad naozaj pravdivý, tým istejšie vyprostredkuje
milosť pre Absolóna. Žena viac ráz opakuje to
isté, ako sú zvyklé hovoriť ženy z ľudu, a chváli
kráľa, že s anjelskou trpezlivosťou vypočul 1 dobré
1 zlú, čo mu povedala.
14
। azda krá! vypočuje reč svojej slúžky. | Lebo 16
I kráľ vyslyší a vyslobodí svoju slúžku z ruky
! človeka, ktorý chce z dedičstva Božieho vyhu-
1 biť naraz mňa i môjho syna, i I povedala si 17
tvoja služobnica: Nech mi slovo kráľa, môjho
; pána, slúži na uspokojenie. Veď je môj krá­
ľovský pán ako anjel Boží, počúva dobré i zlé.
, A Pán, tvoj Boh, nech je s tebou!”
I ozval sa kráľ a povedal žene: „Nezataj 18
predo mnou nič, čo sa ťa spýtam!” Žena od-
, povedala: „Nech môj kráľovský pán hovorí!"
I A kráľ povedal: „Je v tomto celom s tebou 19'
I ruka Joabova?" Žena sa ozvala a vravela: „Na
tvoj život, môj kráľovský pán, nik nemôže vy­
hnúť ani napravo ani naľavo pri tom všetkom,
i čo vravel môj kráľovský pán. Lebo tvoj sluha
Joab ma poveril a on dal do úst tvojej siúžky
všetky tieto slová. | Tvoj sluha Joab to urobil, 20
*
aby dal veci iný výzor. Ale môj pán je taký
múdry, ako je múdry anjel Boží, a vie všetko,
čo je na zemi."
Potom kráľ hovoril k Joabovi: „Hľa, splnim 21
túto vec!. Nuž choď a dones naspäť chlapca
Absolóna!” | Joab padol tvárou na zem, holdo- 22
i val a žehnal kráľovi. A Joab povedal: „Dnes
poznal tvoj sluha, že som našiel milosť v tvo­
jich očiach, môj kráľovský pane, pretože kráľ
splnil túto prosbu svojho sluhu.” I Potom 23
Joab vstal, išiel do Gesuru a priviedol Abso­
lóna do Jeruzalema. | Vtedy kráľ povedal: 24
„Nech sa vráti do svojho domu, ale moju tvár
neuvidí!” Absolón sa teda vrátil do svojho do­
mu a tvár kráľovu neuvidel.
V celom Izraeli však nebolo tak krásneho 25
muža, ako bol Absolón. Veľmi ho vychvaľo­
vali. Od chodidla nohy až po temä nebolo na
ňom chyby. | A keď sa ostrihal — a na konci 2ß‘
každého roku sa strihal, lebo mu boli ťažké,
musel sa strihať — vážili mu vlasy z hlavy
dvesto šeklov podľa kráľovskej váhy. | Abso- 27
Iónoví sa narodili traja synovia a jedna dcéra,
volala sa Tamar. Bola to žena pekného vzhľa­
du. < Absolón býval v Jeruzaleme dva roky 28
a tvár kráľovu nevidel.
i Preto Absolón poslal pre Joaba, chcel ho po- 29
siať ku kráľovi, ale nechcel k nemu prísť. Po
sial poňho aj druhý raz, ale nechcel prísť.
| Vtedy povedal sluhom: „Pozrite Joabov osti e- *
30
dok pri mojom! Má tam jačmeň, choďte a
Žena obdivuje kráľovu múdrost, že uhádol, kto 19
ju poslal.
Joab vymyslel prípad o dvoch synoch vdovy, 20
aby sa prípad Amnona a Absolóna ukázal v inom
svetle. Amnona kráľ už nevzkriesi, keď bude pre­
nasledovať Absolóna.
Kráľovská váha bola ťažšia než obyčajná. Po- 3?
Niektorí vysvetľujú vec tak, že je tu nie reč
o váhe vlasov, ale o Ich cene. Pochlcbníci krá­
ľovského princa platili za jeho vlasy oz 200 šeklov
striebra. Ale aj to by bola priveľká cena.
Z lásky ku zhanobenej sestre dal Absolón svd- 2T
jej dcére jej meno.
Vetu v zátvorkách sme doplnili podľa LXX a 30
Vulß. V dnešnom hebr, texte chýba.
 Druhá kniha Samuelova 14—15 321

podpáše hol” A sluhovia Absolónovi podpá­ | sahanie a ľud išiel čoraz vo väčšom počte s Ab­
lili roľu. (Joabovi sluhovia prišli s roztrhnu­ solónom.
tým rúchom a vraveli: „Absolónovi sluhovia
31 podpálili ostredok.") I Nato sa Joab vybral Dávidov útek z Jeruzalema. — Vte- 13
a išiel k Absolónovi do domu a spýtal sa ho. dy prišiel k Dávidovi posol so zvesťou: „Srdce
„Prečo podpálili tvoji sluhovia môj odstredok?" Izraelitov sa pridalo k Absolónovi." | 1 pove- 14
32 | Absolón odpovedal Joabovi: „Hľa, poslal som dal Dávid všetkým svojim sluhom, ktori boli
po teba s odkazom: Poď sem, chcem ťa poslať j s ním v Jeruzaleme: „Zoberte sa, ujdeme, lebo
ku kráľovi so zprávou: Prečo som prišiel z Ge- ' pred Absolónom niet pre nás záchrany. Poďte
suru? Lepšie by mi bolo, keby som bol ešte rýchlo, ináč sa bude ponáhľať, dochytí nás, pri­
tam! — Ale teraz chcem vidieť kráľovu tvár valí na nás nešťastie a mesto porazí ostrím
meča.” | Kráľovi sluhovia povedali kráľovi: 15
33 a ak je na mne vina, nech ma usmrti!" | Joab
išiel ku kráľovi a oznámil mu to. Ten zavolal „Všetko, ako si praješ, náš kráľovský pán!
Absolóna, ktorý prišiel ku kráľovi, uklonil sa Hľa, sme tvoji sluhovia!” í Kráľ odišiel a za 16
pred kráľom až k zemi. Kráľ však pobozkal ním celý jeho dom. Desať svojich vedľajších
žien kráľ zanechal strážiť dom. | Kráľ odišiel 17
Absolóna. a všetok ľud za nim. Pri poslednom dome za­
15 Absolónova zrada. — Po tomto si Abso­ stali. j Všetko jeho mužstvo prešlo popri ňom; 18 *
lón zaobstaral voz, kone a päťdesiat mužov, všetci Kereťania a všetci Feleťania a všetci Gé-
ktori bežali pred nim. tejci, šesťsto mužov, ktorí prišli za nim z Gétu,
2 Absolón vstával včas ráno a postavil sa ve­ prešli popred kráľa.
dľa cesty do brány. Každého, kto mal nejaký - Vtedy hovoril kráľ Gétejcovi Etaimu: „Pre- 19 *
spor a prichádzal ku kráľovi po rozhodnutie, čo ideš s nami aj ty? Vráť sa, ostaň s kráľom! -
zavolal Absolón k sebe a vravel: „Z ktorého Veď si cudzinec a ubehlik zo svojho domova!
mesta si?" Ten odpovedal: „Tvoj sluha je z nie- | Včera si prišiel a dnes ťa mám nechať blú- 20 *
3 ktorého izraelského kmeňa.” | Nato mu Abso­ diť s nami? Ja pôjdem, (ta) kde pôjdem; vráť
lón povedal: „Pozri, tvoja vec je dobrá a spra­ sa a vezmi so sebou naspäť aj svojich bratov!
vodlivá, ale od kráľa tu niet nikoho, kto by Milosrdenstvo a spravodlivosť!” | Ale Etai sa 21
4 ťa vypočul." I A Absolón hovoril: „Kiežby som ozval a povedal kráľovi: „Na život Pánov a
bol ustanovený za sudcu v krajine! Vtedy by na život môjho kráľovského pána, že na tom
prišiel ku mne každý, kto má spor a pravotu, mieste, kde bude môj kráľovský pán — či na
5 ja by som mu zjednal právo." | A ak sa niekto život, či na smrť — že tam bude tvoj sluha."
približoval a chcel sa mu ukláňať, vystrel si | A Dávid povedal Etaimu: „Choď, prejdi!" 22 *
6 ruku, chytil ho a pobozkal, i Podobne sa cho­ Gétejéc Etai teda prešiel i celé jeho mužstvo
val Absolón ku všetkým Izraelitom, ktorí pri­ i celá rodina, ktorá bola s nim. I A celá krajina 23 *
chádzali ku kráľovi pre rozhodnutie. Tak ukra­ hlasito plakala, kým všetok ľud prešiel. Kráľ
dol Absolón srdce izraelských mužov. stál pri potoku Kedron, kým všetok ľud prešiel
•7 Po uplynutí štyridsiatich rokov povedal Ab­ popri ňom smerom na rovinu.
solón kráľovi: „Pôjdem a splním v Hebrone A hľa, tu bol aj Sadok a s ním všetci leviti, 24*
•8 sľub, ktorý som urobil Pánovi. | Lebo tvoj ktori niesli Božiu archu úmluvy. Archu Božiu
sluha, keď býval v Gesure v Aramejsku, uro- položili a Abiatar priniesol obetu, kým sa skon­
Jjil takýto sľub: Ak mi Pán popraje vrátiť sa čilo vyjdenie všetkého ľudu z mesta. | Vtedy 25
9 do Jeruzalema, preukážem Pánovi úctu." j Kráľ kráľ povedal Sadokovi: „Zanes archu Božiu
mu odpovedal: „Choď v pokoji!" Ten vstal a späť do mesta! Ak som našiel milosť v očiach
10 išiel do Hebronu. | Potom poslal Absolón vy­ Pánových, privedie ma späť a popraje mi vi­
zvedačov ku všetkým izraelským kmeňom dieť ju a jej príbytok. | A ak povie: .Nemám 26
s odkazom: „Keď počujete znak trúby, vyhlás­ v tebe záľubu., tu som, nech urobí, ako sa mu
il te: Absolón je kráľom v Hebrone!" 1 Z Jeru­ zaľúbi!" | Potom kráľ povedal kňazovi Sado- 27 *
zalema išlo s Absolónom dvesto mužov, ktorí kovi: „Videc, ty sa vráť v pokoji do mesta! Tvoj
boli povolaní a išli dobromyseľne, nevedeli syn Achimás a Abiatarov syn Jonatán, vaši
12 o ničom. | Absolón dal tiež privolať Dávidovho dvaja synovia, nech sú s vami! | Pozrite, ja 28 *
poradcu, gilonského Achitofela, z jeho mesta, O Kercťanoch a Felefonoch pozri 8, 18. 18
z Gila, keď prinášal obety. Tak zosilovalo sprl- V zatrpknutosti volá Dávid kráľom Absolóna. 19
‚‚Milosrdenstvo a spravodlivosť!" dodaj: „ti pra- 20
1 Absolón sa obklopil kráľovskou nádherou (po­ jem!“ Jc to skrátený pozdrav, ktorým sa Dávid
rovnaj 1 Sm B, 11), tak sl chcel ešte viac pripútal lúči od Etolho (oko u nás ‚‚Dobrý deň“. .J) —
ľud, ktorý mu už aj tak bol naklonený. Etai bol veliteľom spomínaných Gétejcov.
7 Číslica bude osi porušená. Miesto 40 treba Ci­ Etai prešiel popri Dávidovi za ostatným voj * 22
tát len 4 roky. Absolón sotva odkladal so vzburou skom, nevrátil sa späť.
40 rokov. Veď celé Dávidovo panovanie trvalo Potok Kedron je v jozafátskom údolí medzi Je- 23
40 rokov. ruzalcmom a horou Olivovou. Tu konal Dávid
S Nevieme, akú úctu k Pánovi tu predstiera Ab­ prehliadku svojho vojska.
solón. Vulg spomína obetu. Okrem Sádoka bol tam aj kňaz Abiatar. 24
12 Mesto Gilo ležalo podľa Joz 15, 51 v Júdskom Veľkňaz je oj „videc“, prorok, pretože pomocou 27
pohorí. Je to buď dnešné Bct-Džólá pri Betleheme urlmu a tumlmu oznamuje vôľu Božiu (pozri pozn.
alebo zhorenisko, zvané Džálá, osi 10 km severne k 1 Sm 14, 3G n.).
od Hebronu. Dávid hovorí o brode cez Jordán. 28

21 SZ
 3: Druhú kniha Samuelova 15—16—17
budem vyčkávať pri brodoch na rovine, kým I
pride od vás odkaz, ktorý mi podá zprávu.*' ! von. muž krvavý, muž Beliálov! | Na teba vrá­
29 Sadok a Abiatar potom zaniesli archu Božiu |
spať do Jeruzalema a ustali tam.
• 50 Dávid však vystupoval na horu Olivovú
v stálom plači. Hlavu mal zahalenú a išiel bo­
sý. A z ľudu všetci, ktori boli s ním. mali za­
halenú hlavu a kráčali nahor v stálom plači.
• 31 Keď Dávidovi zvestovali: „Achitofel je medzi
sprisahancami s Absolónom”, povedal Dávid:
..Vrob. Pane, hlúpou radu Achitufelovi!”
• 32 Keď Dávid došiel na hrebeň, kde sa klaníc-
valí Bohu. hľa. išiel mu v ústrety Arachita
Chusai s roztrhnutým rúchom a zemou na hla-
33 ve. ’ Dávid mu povedal: .‚Ak pôjdeš so mnou.
•34 budeš mi na ťarchu! Ale ak sa vrátiš do mesta
a poveš Ab clonoví: ?Som tvoj sluha, kráľu;
bo! som sluhom tvojho otca, ale odteraz som
tvonm sluhom-, tak mi môžeš zmariť Achito-
35 felovu radu. ' Veď tam budú s tebou kňazi Sa­
cí:'': a Ab:atar. Všetko, čo počuješ v kráľovom
dome, oznámiš kňazom Sacokovi a Abiatarovi.
35 S nimi sú tam ich dvaja synovia, Sadokov
Ach’más a Abiatarov Jonatán. Po nich mi od-
37 kážte všetko, čo počujete!" ■ Takto prišiel Dá­
vidov priateľ Chusai do mesta, keď Absolón
vtiahol do Jeruzalema.
*16 S ý ba a Semei. —Keď Dávid trocha zašiel
za kopec, hľa išiel mu naproti Mifibosetov
sluha S ba s párom osedlaných oslov, na kto­
rých bjlo dvesto chk-bov. stu hrozienkovýcb
2 ko’áčov. sto fig a mech vína. ’ Kráľ sa opýtal
S;bu: „Co s xým‘u chceš?” Siba odpovedal:
„Osív sú pre kráľovskú rodinu na jazdenie,
chi^b a fi?y sú k jedlu pre služobníkov, víno
však bude nápoj pre tých, čo ustanú na púšti.”
*3 Kráľ sa pýtal: ..Kde je syn tvojho pána?” Si­
ba odpovedal Dávidovi: ‚.Hľa. sedí v Jeruzu-
krrie, lebo hovorí: »Dnes mi dom Izraelov
4 vráti kráľovstvo môjho otca. ” ’ Nato kráľ po-
V2dal: ..Hľa. tvoje jc všetko, čo mal Mifibosct’"
S‘ba odpoxecal: „Klunicm sa! Našiel som mi­
losť v očiach svojho kráľovského pána.”
•5 Krď kráľ došiel až k Bahurimu, zrovna vy-
cbáz7al odtiaľ muž z príbuzenstva domu Sau-
lovho. menom Semei, syn Gerov. Kadiaľ išiel,
6 Ud;aľ preklínal a hádzal kamene do Dávida
a do sluhw kráľa Dávida, hoci mu všetok ľud
a všc-‘ri hrdinovia išli po pravej i ľavej strane.
30 -•">
*K *•< pr de tu na um. ako vvs‘-ipovaj po
poek-dnej večeri na horu Olivovú Ježi§ Kristus,
S-o D-'Vdov. Ide tu priam o predobraz cesty
*Kri 1-! Pána. I I
31 Dávid vie, že Achitofel je nebezpečný poradca,
preto prosí Pána, aby rady Achitoíelove, ktoré
bude dávať Absolónovi, boli nemúdre.
32 Arách bo’o podľa Joz 10, 2 mesto na území
km.-.’»a Efraim (Dnes Ain Arik, tri hodiny severne
od Jeruznlema),
34 Churni má dávať pozor, aby Achitofclove rady
ne-koďli Dávidovi.
1 O S'bovl pozri hl. 9.
3 Dáv d sa dopytuje na Jonatánovho syna Mifl-
Vesela. S.’ba luže, osočuje MiEbose’a íporov. 19,
2> n ) □ podarí sa mu aj oklamať Dávida.
5 Eahurim pozri 3, 10.
Takto hovoril Semei, keď preklínal: „Von, 7
8
til Pán všetku krv domu Saulovho, miesto
ktorého kraľuješ, a kráľovstvo dal do ruky
tvojho syna Absolóna. Teraz si ty v nešťastí,
lebo si muž krvavý.” | Nato Abisai, syn Sarvie, 9
vravel kráľovi: „Co má tento zdochnutý pes
preklínať môjho kráľovského pána? Prejdem
a odrazím mu hlavu!” | Ale Dávid povedal: 10
„Nestarajte sa o to, synovia Sarvie! Nech pre­
klína! Lebo ak mu Pán povedal: ®Preklínaj Dá­
vida!#, kto mu povie: »Prečo robíš tak?#” Potom 11
povedal Dávid Abisaiovi a všetkým svojim slu­
hom: „Hľa, môj syn, ktorý vyšiel z mojich
útrob, číha mi na život, nuž okoľko viac te­
raz tento Benjamínec! Nechajte ho zlorečiť,
lebo Pán mu prikázal! | Azda zhliadne na moju, 12
biedu a odplatí mi dobrým za dnešné preklí­
nanie.” I Potom išiel kráľ a jeho sluhovia po 13
ceste, Semei však išiel vedľa neho po úbočí
vrchu, neprestajne zlorečil, hádzal doňho ka­
mene a prášil prachom. | Kráľ a všetok ľud. *
14
ktorý bol s ním, došiel (k Jordánu ?) unave­
ný a tam sa občerstvil.
Absolón u Jeruzaleme. — Absolón 15
však a všetci izraelskí mužovia došli do Jeru­
zalema. Aj Achitofel bol s nimi. ' A keď Ara­ 16
chita Chusai, priateľ Dávidov, prišiel k Abso­
lónovi, vravel Chusai k Absolónovi: „Nech ži­
je kráľ! Nech žije kráľ! | Absolón odpovedal 17
Chusaimu: „To‘.o je tvoja láska k priateľovi?
Prečo si nešiel so svojím priateľom?" I Chu­ 18
sai povedal Absolónovi: „Nie! Ale tomu patrím
a s tým chcem ostať, koho si vyvolil Pán a ten­
to ľud a všetci Izraeliti. | A po druhé: Komuže 19
ja chcem slúžiť? Ci nie jeho synovi? Ako som
slúžil tvojmu otcovi, tak budem slúžiť tebe ”
Potom povedal Absolón Achitofelovi: „Pred, 20
lozte svoju radu! Co máme robiť?” ’ Achitofel *21
odpovedal Absolónovi: „Choď k vedľajším že­
nám svojho otca, ktoré zanechal strážiť palác!
Keď celý Izrael uvidí, že si sa urobil svojmu
otcovi nenávideným, dostanú smelosti všetci,
i čo sú s tebou.” | Nato postavili Absolónovi na 22
I streche staň a Absolón pristúpil k vedľajším
' ženám svojho otca pred očami celého Izraela,
j Rada Achitofelova, ktorú v tie dni dával, bo- *23
| la to‘íž. ako keď sa niekto dopytuje u Boha:
; tak platila Achitofelova rada aj u Dávida aj
I u Absolóna.
; Vtedy Achitofel povedal Absolónovi: „Vybe- 17
; riem si dvanásťtisíc mužov a zoberiem sa pre
Slovo „k Jordánu" dokladajú niektoré osnovy 14
i í LXX (Lúklúnov text).
■ Týmto hanebným činom (porov. Gn 35, 22 a 21 n.
Gn 49, 4) mal Absolón ukázať, že vo všetkom
vstupuje do Dávidovho dedičstva. Zároveň vznik,
1 ne medzi ním a Dávidom nepreklenuteľná prie-
prasť; Absolónovi prívrženci budú vidieť, že jc
cesta naspäť nemožná a žc musia pri Absolónovi
neohrozene vytrvať. — Pre Dávida to bol trest,
j' ktorý mu predpovedal prorok Nátan 12, 11 n.
II Aj Dávid, aj Ah.;olón tak počúval Achllofclovc 23
!' rady, oko by Ich boli dostali od samého Pána.
I Preto sa aj Absolón dopustil na jeho radu tejto
I nehanebnosti.
 Druhá knihu Samuelova 17—18
2 nasledovať Dávida (ešte) tejto noci. | Napad­
nem ho — veď je ustatý a skleslý — a podesím
ho, takže sa všetok ľud, ktorý je s ním, rozu-
•3 teká. Vtedy zabijem osamelého kráľa | a pri­
vediem späť k tebe celé mužstvo, ako sa vracia
jediný muž. Veď ty hľadáš jedného človeka,
4 potom bude celý ľud v pokoji." | Reč sa pá­
čila Absolónovi a všetkým starším Izraela.
5 Absolón však povedal: „Zavolajte aj Ara-
chitu Chusaiho, chceme počuť aj to, čo má
6 on na ústach." i Chusai prišiel k Absolónovi
a Absolón mu povedal: „Takto hovorí Achito-
fel. Máme previesť jeho návrh? Ak nie, hovor
7 tyl” | Nato Chusai odpovedal Absolónovi; „Nie
je dobrá rada, ktorú v tomto prípade dal Achi-
8 toľel.” | A Chusai hovoril (ďalej): „Ty vieš,
že tvoj otec a jeho ľudia sú hrdinovia, a že
majú rozhorčenú dušu, ako mláďat zbavená
medvedica na poli. Veď je tvoj otec bojovník,
•9 ktorý svojich ľudí nenechá spať! | Hľa, teraz
sa schoval v niektorej trhline alebo na nejakom
(inom) mieste, a ak hneď na začiatku vpadne
na nich, ten, kto o tom počuje, bude hovoriť:
>Ľud, ktorý ide za Absolónom, utrpel veľkú
10 porážku., | Vtedy by iste ochabol aj taký, kto
je zmužilý, ktorého srdce je ako srdce leva.
Veď celý Izrael vie, že tvoj otec je hrdina, a
*11 tí, čo sú s ním, že sú smelí ľudia. | Radím
teda: Nech sa zhromaždí k tebe celý Izrael od
Danu až po Bersabu ako piesok pri mori a ty
12 budeš tiahnuť v ich strede. | A keď dorazíme
k nemu, na hociktorom mieste, kde ho len
nájdeme, napadneme ho, ako padá rosa na pô­
du. Vtedy z neho a z jeho celého mužstva ne-
'13 ostane ani jeden. | A ak sa utiahne do niekto­
rého mesta, obtiahne celý Izrael okolo to­
ho mesta povrazy a stiahneme ho do rieky,
14 že neostane ta mani kamienka." Vtedy Abso­
lón a všetci izraelskí mužovia hovorili: „Rada
Arachitu Chusaiho je lepšia než rada Achito­
fela.” Pán totiž prikázal znemožniť dobrú ra­
du Achitofelovu, pretože Pán chcel Absolóna
vrhnúť do nešťastia.
15 Dávid v Za jordánsku. — Nato Chusai
povedal kňazovi Sadokovi a Abiatarovi: „Takte
a takto radil Achitofel Absolónovi a staršín-.
*16 Izraela, toto a toto som však radil ja. | Teraz
teda pošlite rýchlo a oznámte Dávidovi: ‚Ne­
ostaň cez noc pri brodoch roviny, ale hneď
prejdi, aby nezničili kráľa a ľud, ktorý je
s nim!«” | Jonatán a Achimás však stáli pri
prameni Rogel. I prišla slúžka a podala im
3 Verš jc neistý. Prekladáme ho podľa Vg.
0 Zmysel verša je: Neradno sa teraz púšťať
s Dávidom do boja, lebo každá porážka by mala i
nn Absolónových prívržencov zlý účinok.
11 T. j. nech Absolón zhromaždi toľko vojakov,
ako jc piesku pri mori.
13 Týmto smelým obrazom chce Chusai povedať, žc I
sl s Dávidom a jeho prívržencami ľahko poradia.
10 Chusai radi Dávidovi, aby ešte pred nocou pre­ Nachas (Naás). Amosa bol teda synovcom Dávida,
šiel na druhý breh Jordána.
17 Pozri 15, 27. — Prameň Rogel je dnešná Jó.
bová studňa na juhovýchodnom konci Jeruzalema,
kde sa lllnomskó údolie spája s Kcdronským.
Dnešný názov studne nemá nič spoločného s trpl-
21 •
323
zprávu, oni zas malí ísť oznámiť to Dávidovi.
Nemohli sa totiž ukázať a vojsť do mesta. . Ale 18
akýsi chlapec ich videl a oznámil to Absoló­
novi. Obaja rýchlo odišli a prišli do domu člo­
veka v Bahurime, ktorý mal na dvore studňu
a spustili sa do nej. Žena vzala prikrývku 19
a rozoslrela ju nad studňu, nasypala na ňu
zrna, takže nič nebolo poznať. • Absolónovi 201
sluhovia prišli k žene do domu a pýtali sa:
„Kde je Achimás a Jonatán?” Žena im odpo­
vedala: „Odišli odtiaľto k vode.” Hľadali (ich),
ale nenašli, preto sa vrátili do Jeruzalema.
Keď (tí) odišli, vyliezli zo studne, išli a 21
podali zprávu kráľovi Dávidovi a povedali Dá­
vidovi: „Vstaňte a prejdite rýchlo cez vodu,
lebo takto radil proti vám Achitofel! . Nato 22
Dávid a všetok ľud, ktorý bol s nim, vstal a
prešiel cez Jordán. Než sa ráno rozvidnilo,
nechýbal ani jeden, ktorý by nebol prešiel cez
Jordán.
Achitofel však videl, že nekonajú podľa jeho 23
rady, osedlal osla, zobral sa i išiel domov do
svojho mesta, porobil v dome poriadky a obesil
sa. Tak zomrel a pochovali ho v otcovskom
hrobe.
Dávid prišiel do Mahanaimu, Absolón vsal: 24'
(on a všetci muži Izraela s nim) prešiel cez
Jordán. | Amasu postavil Absolón miesto Joaba 25'
nad vojsko. Amasa bol však synom muža me­
nom Jetra Jezraelita, ktorý mal pomer s Abi-
galou, Naásovou dcérou, sestrou Joabovej mat­
ky Sarvie. [ Izraeliti a Absolón táborili v kra- 26
jine Galaád.
. Keď Dávid prišiel do Mahanaimu, Sóbi, syn 27'
Naása z Raby Amončanov, Machir, syn Amiela
z Lodabaru, a Galaádčan Perzelai z Rogelinu
| doniesli prikrývky, čaše, hlinené nádoby. 28‘
pšenicu, jačmeň, múku, pražené zrno, fazuľu,
šošovicu, med, maslo, ovce a kravský syr 29
k jedlu Dávidovi a ľudu, ktorý bol s nim. Lebo
si hovorili: „Ľud na púšti vyhladol, ustal a do­
stal smäd".
Potlačenie vzbury. — Dávid konal pre- 18
hliadku vojska, ktoré bolo s ním a ustanovil
nad ním plukovníkov a stotníkov. I Tretinu 2
vojska odovzdal Dávid do ruky Joaba, tretinu
do ruky Joabovho brata Abisaiho, syna Sarvie,
a tretinu do ruky Gétejca Etaiho. Kráľ hovoril
ľudu: „Aj ja pôjdem s vami.” I Ale ľud vravel: 3
„Nesmieš ísť! Lebo ak budeme musieť ute-
térom Jóbom. V Talmude sa volá Joabova studňa
a z toho vzniklo meno Jóbova studňa. — Jona­
tán a Achimás tam íak.ill na zprávy, ktorá moli
zaniesť Dávidovi. V mesto sa ukázať nechceli.
O Bahurime pozri 3, 10; 16, 5. 13
Zóna hovorí, žc dvnjo ubchlíci l§li k Jordánu. 23
j Vulß prekladá nepresne: „Napili sa trochu vody
a odiSli“.
O Mahanolme pozri 3, 8. 24
Abigal (1 Krn 2, 10 n.: Ablßail) a Sarvia boli 25
Dávidove sestry. Ich otec vSak nebol Izai, ale
vým.
O Lodabare pozri 9, 4. — Rogclim bolo dnes 27
už neznáme mesto v Zájordánsku.
Výraz: „pražené zrno“ sa v dnešnom hebrej- 21
skom texte opakuje po slove „Šožovica“.
 324 Druhá kniha Samuelova 18—19
kať, nás si nevšimnú. A ak polovica z nás
umrie, nás si nevšimnú. Ale ty si ako desať­
tisíc z nás, preto bude lepšie, keď nám osta-
4 neš v meste na pomoc." | Kráľ im povedal:
„Urobím, ako uznáte za dobré." Potom sa kráľ
postavil ku bráne a celé vojsko vytiahlo po
5 stovkách a tisíckach. ] A kráľ prikázal Joabovi,
Abisaimu a Etaimu: „Buďte mierni k chlapco­
vi, k Absolónovi!” A všetok ľud počul, ako
prikazoval krá! všetkým vojvodcom o Abso­
lónovi.
•6 Vojsko vytiahlo proti Izraelitom dó poľa a
7 bitka sa strhla v efraimskom lese. | Tam
utrpel izraelský ľud porážku od Dávidových
sluhov. Bola to tam v ten deň veľká porážka,
•8 dvadsaťtisíc mužov. I Bitka sa tam rozprestie­
rala na celý kraj a v ten deň viacej pohltil
z ľudu les, než pohltil meč.
*9 Absolón sa náhodou dostal pred oči Dávido­
vých sluhov. Absolón jazdil na mulici a keď
mulica prišla pod húštinu veľkého duba, za­
chytil sa hlavou na dub, takže visel medzi ne
bom a medzi zemou, mulica však, ktorú mal
10 pod sebou, prešla. | Akýsi muž to videl a ozná­
mil Joabovi. Povedal: „Hľa, videl som Abso-
11 Ióna visieť na dube!” J Joab povedal mužovi,
ktorý mu to oznámil: „Keď si ho videl, nuž
prečo si ho tam nepribodol k zemi? Mojou ve­
cou by bolo dať ti desať strieborných a jeden
12 opasok.” | Ale ten človek povedal Joabovi:
„I keby som si bol mohol na dlaniach ťažkať
tisíc strieborných, nevystrel by som si ruku,
na kráľovho syna. Lebo sme počuli, ako kráľ
prikazoval tebe, Abisaimu a Etaimu: »Zacho-
•13 vajte mi chlapca Absolóna !< | Keby som bol
konal proti svojmu životu, zákerne, kráľovi
nič nemožno zatajiť, a ty by si stál stranou." i
14 Joab odpovedal: „Nie tak! Ja (ho) prebodnem
pred tebou." Vtom vzal tri kopije do ruky a
vrazil ich do Absolónovho srdca. A keďže bol
15 ešte na dube živý, I prišli traja mládenci, Joa­
bovi zbrojnoši, dorazili Absolóna a usmrtili
♦16 ho. I Potom Joab zatrúbil na trúbu a ľud pre­
stal prenasledovať Izraelitov, pretože Joab za-
17 držal ľud. | Absolóna vzali a hodili ho v lese
do veľkej jamy a nakopili nad ňou veľmi
veľkú hŕbu skál. Celý Izrael však utekal, kaž­
dý do svojho stanú.
•18 Absolón si ešte za živa vzal a postavil pom­
ník v kráľovskom údolí, lebo' si povedal: „Ne­
mám syna, ktorý by udržal pamiatku môjho
6 Eíraimský les, o ktorom je tu reč, bol kdesi
v Zájordánsku, leda níc na území kmeňa Efraim.
Bližšia jeho poloha jc však neznáma.
8 Rozumej: V lese, ktorý prekážal porazeným
v úteku, zahynulo viac ľudí, než v otvorenom boji.
9 Absolón sa zachytil hrdlom medzi dva konáre.
13 Zmysel jc: Keby som aj s nebezpečenstvom
vlastného života bol zákerne zabil Absolóna, kráľ
by sa to určite dozvedel a ty by sl ml vtedy ne-
prišiel na pomoc.
18 Koniec verša prekladá Vulg: „pretože chcel
ušetrif množstvo“.
18 Kráľovské údolie muselo byt niekde blízo Je­
ruzalema. V údolí Kedron jc dnes pomník, ktorý
sa volá „Absolónov pomník“, ale ten je novšieho |
mena." Preto nazval pomník svojím menom a
volajú ho podnes: ‚Pomník Absolónov‘.
Dávidov žiaľ za Absolónom. — Achi- 19
más, syn Sadoka, si povedal: „Pobežím a ozná­
mim kráľovi, že ho Pán vysúdil z ruky jeho
nepriateľov.” | Ale Joab mu vravel: „Dnes ty 20
nebudeš zvestovateľom! Podaj zprávu iný deň,
ale dnes neoznamuj, pretože zomrel kráľov
syn!” | Nato povedal Joab Kušitovi: „Choď, 21
oznám kráľovi, čo si videl!" Kušita sa uklonil
pred Joabom a odbehol. ' Lenže Sadokov syn 22
Achimás znovu povedal Joabovi: „Nech sa sta­
ne hocičo, pobežím aj ja za Kušitom." Ale Joab
vravel. „Prečo ty chceš bežať, syn môj? Ne­
nájde sa pre teba odmena za zvesť." | (Odpc- 23
vedal): „Nech je hocičo, pobežím.” I povedal
mu: „Bež!" Achimás bežal smerom k rovine a
predbehol Kušitu.
A Dávid sedel medzi dvoma bránami. Póze- 24
rovateľ však vyšiel na strechu nad bránou,
k múru, zdvihol si oči a videl, že beží osamelý
muž: | Pozorovateľ zvolal a oznámil to kráľo- 25
vi. Kráľ povedal: „Keď je sám, má (dobrú)
zvesť v ústach.” Ten sa však ustavične pribli­
žoval. | Vtom pozorovateľ zazrel iného bežca. 26
I privolal pozorovateľ strážcovi brány: „Hľa,
osamelý bežec!" Kráľ vravel: „Je to blaho­
zvesť.” । A pozorovateľ povedal: „Ja vidím, že 27
prvý beží, ako beži Sadokov syn Achimás."
A kráľ odpovedal: „Je to dobrý muž a pri­
chádza s dobrým chýrom."
Achimás však privolal kráľovi: „Buď pozdr.i- 28
vený!” Vrhol sa pred kráľom tvárou na zem
a hovoril: „Požehnaný je Pán, Boh tvoj, lebo
ti vydal mužov, ktori si zdvihli ruku na môjho
kráľovského pána.” | Kráľ sa pýtal: „Vodí sa 29
mladíkovi Absolónovi dobre?" Achimás odpo­
vedal: „Videl som veľký zhluk, keď kráľov
sluha Joab poslal tvojho sluhu, ale som neve­
del, čo sa deje.“ | Kráľ povedal: „Odstúp, staň 30
si sem!" Odstúpil a ostal stáť. | Vtom pri- 31
chádzal Kušita. A Kušita povedal: „Blahozvesť
počuje môj kráľovský pán: 2e ťa Pán dnes vy­
súdil z ruky všetkých, ktorí sa postavili proti
tebe." | Kráľ sa opýtal Kušitu: „Vodí sa mladí-. 32
kovi Absolónovi dobre?” Kušita odpovedal:
„Nech pochodia ako ten mladík všetci nepria­
telia môjho kráľovského pána a všetci, čo zlo­
činné povstali proti tebe!"
Kráľ sa zachvel, vystúpil do izby nad brá- 19
nou a zaplakal. Keď odchádzal, hovoril: „Syn
môj, Absolón, syn môj, syn môj, Absolón! Ke-
pôvodu. — V 14, 27 sa spomínajú Absolónove deti;
pomník sl teda postavil, keď sa tlc ešte nena­
rodili, alebo keď už pomreli.
„Kušita“ bol Etiópec alebo Medlánčan (porov. 21
Nm 12, 1; Hab 3, 7), ktorý bol v službách Dávi­
dových. Vulg pokladá názov rodu „Chusi“ za
vlastné meno sluhu.
Verš nie je celkom jasný. Joab chce povedal, 22
že za takúto zvesí darmo bude čakat od kráľa
odmenu. V tomto zmysle prekladá Vulg: „nebudeš
nositeľom dobrej zvesti“.
Slovo v zátvorkách sme doplnili zo LXX a 23
Vulg.
 Druhú kniha Samuelova 10
by som ja bol zomrel miesto teba, Absolón, syn
môj, syn môj!"
2 Joabovi oznámili: „Hra, kráľ plače a smúti
•3 za Absolónom!" | Tak sa zmenilo ten deň ví­
ťazstvo na smútok pre celý Tud, lebo Tud po­
čul v ten deň, že sa kráľ trápi pre svojho sy­
4 na. | Preto vojsko v ten deň len ukradomky
vchádzalo do mesta, ako sa vkráda vojsko, kto­
5 ré sa zhanobilo, lebo ušlo z boja. | Kráľ si však
zahalil hlavu a volal krá! veľkým hlasom:
„Syn môj Absolón, Absolón, syn môj, syn
môj 1”
6 Vtedy prišiel Joab ku kráľovi do domu a po
vedal: „Dnes si potupil tvár všetkých svojich
sluhov, ktorí dnes zachránili tvoj život a živct
tvojich synov a dcér, život tvojich manželiek
7 a život tvojich vedľajších žien. | Lebo preuka­
zuješ lásku tým, čo ťa nenávidia, a nenávidíš
tých, čo ťa milujú. Veď si dnes prezradil, že
nemáš vojvodcov ani služobníkov! Dnes teda
viem: Keby Absolón bol nažive a my by sme
boli dnes všetci mŕtvi, to by ti bolo po vôli. |
8 A teraz vstaň, prehovor k srdcu svojich sluhov! j
Lebo prisahám na Pána, ak nevyjdeš von, ne­ I
ostane s tebou tejto noci ani muž. A toto ti |
bude horšie, než všetko nešťastie, ktoré ťa po­ |
9 stihlo od mladi až doteraz.” | Nato kráľ vstal
a zasadol si do brány. A keď všetkému ľudu '
oznámili: „Hľa, kráľ šedi v bráne", všetok
ľud prišiel pred kráľa.
9b Dávidov návrat. — Izraeliti však boli
10 utiekli, každý do svojho domu. I Vtedy sa do­
hadoval celý národ vo všetkých izraelských
kmeňoch. Hovorili: „Kráľ nás vyslobodil z ru­
ky našich nepriateľov, on nás vytrhol z ruky
Filištíncov a teraz ušiel z krajiny pre Absoló­
•11 na. I Absolón, ktorého sme nad sebou pomazali,
padol v boji. Nuž dokedy chcete váhať priviesť í
kráľa naspäť?"
12 A kráľ Dávid poslal kňazom Sadokovi a I
Abiatarovi odkaz: „Povedzte starším júdskym j
toto: .Prečo ste vy poslední, čo chcete kráľa I
priviesť naspäť do jeho domu?* (Reči celého ■
Izraela došli totiž ku kráľovi do jeho domu.) I 1
•13 »Vy ste moji bratia, vy ste moja kosť a moje i
telo, nuž prečo ste poslední, čo chcete kráľa ■
14 priviesť naspäť?
* | A Amasovi povedzte: .Nie
si ty moja kosť a moje telo? Toto nech mi
urobí Boh a toto nech mi dodá, ak nebudeš
u mňa po celý čas vojvodcom miesto Joaba.
* ”'
•15 Takto si naklonil srdce všetkých Júdovcov ako j
srdce jedného muža. I poslali pre kráľa: .Vráť '
sa ty i všetci tvoji sluhovia!
* fa pochádzajúci kmeň Efralmov bol vedúcim kme­
18 Kráľ sa vrátil a prišiel až k Jordánu. Júdovei
však prišli do Galgaly, chceli isť kráľovi
v ústrety a chceli kráľa previesť cez Jordán. I
•17 Semei, syn Gérov, Benjamínec z Bahurimu
3 Nebyt króFovho smútku, bolo by vojsko vtiahlo
do mesta vítazoslávne.
11 Obrat „ktorého sme pomazali" značí: „ktorého
sme ustanovili za krAľu". — Dokedy chcete vó-
hat? je doslovne: „dokedy chcete mlčaí?"
13 O Amosovi pozri 17, 25.
15 T. j. Júdovei sa všetci jednomyselne pripojili
k Dávidovi.
n O Semelm pozri 16, 5 n.
325
zostupoval chytro s Júdovcami v ústre­
ty kráľa Dávida. Mal so sebou tisíc 18
mužov z Benjamína. Á Siba, sluha domu Sau
lovho, a s nim jeho pätnásti synovia a dvadsia­
ti sluhovia ponáhľali sa k Jordánu pred krá­
ľa. i Prešli cez brod, aby previedli kráľovu 19’
rodinu a aby sa mu dali k službám. Gérov syn
Semei však padol pred kráľom, keď prechádzal
cez Jordán. ■ A hovoril ku kráľovi: „Nech mi 20
môj pán nepripočítava za zločin a nepripomína
si, čim sa previnil tvoj sluha v ten deň, keď
môj kráľovský pán vychádzal z Jeruzalema!
Nech si to kráľ neberie k srdcu! | Veď ja, tvoj 21«
sluha, viem, že som sa prehrešil. Preto, hľa,
prišiel som prvý z celého domu Jozefovho, aby
som išiel v ústrety svojmu kráľovskému pá­
novi!" | Nato sa ozval Abisai, syn Sarvie, a spý­ 22
tal sa: „Ci Semei nemá byť usmrtený zato, že
zlorečil pomazanému Pána?” i Ale Dávid od­ *
23
povedal: „Nechajte to, synovia Sarvie! Dnes ste
mi pokušiteľmi! Ci dnes má byť niekto usmr­
tený v Izraeli? Ci neviem, že dnes som kráľom
nad Izraelom?" | Potom kráľ povedal Semei- 24
mu: „Nezomrieš!" A kráľ sa mu zaprisahal.
Aj Mifiboset, syn Saula, prišiel dolu v ústre- 25'
ty kráľa. Neošetril si nohy, neupravil si bradu
a neopral si šaty odo dňa, čo kráľ odišiel, až
do dňa, keď sa v pokoji vrátil. I Keď prišiel 26
kráľovi v ústrety do Jeruzalema, kráľ sa ho
spýtal: „Prečo si nešiel so mnou, Mifiboset?" |
Odpovedal: „Môj kráľovský pane, môj sluha 27
ma oklamal. Lebo tvoj sluha povedal: .Osedlaj
mi osla, chcem naň vysadnúť a íst s kráľom.c
Veď tvoj sluha je chromý! i Ale osočoval tvojho 28
sluhu u môjho kráľovského pána. Lenže môj
kráľovský pán je ako anjel Boží. Nuž urob, čo
uznáš za dobré! | Veď celý dom môjho otca 29 •
nemohol iné očakávať od môjho kráľovského
| pána, len smrť, jednako si zaradil svojho sluhu
medzi tých, čo jedia z tvojho stola. Akéhože
mám ešte práva volať ďalej ku kráľovi?" |
Kráľ mu odpovedal: „Co hovoríš toľko reči-’ 30
Rozkazujem: Ty a Siba si podelíte pole!" | Mi- *
31
fiboset povedal kráľovi: „Nech si vezme hoci
všetko, len keď sa môj kráľovský pán vrátil
domov v pokoji!"
Aj Galaádčan Berzelai prišiel dolu z Roge- 32
limu a išiel s kráľom až po Jordán, chcel ho
Začiatok verša nlc Jc celkom Istý. — „Aby sa 19
mu dali k službám" znoje doslovne: „oby robili,
čo jc v Jeho očiach dobré”.
Dom Jozefov označuje tu celý Izrocl. Od Joze­ 21
ňom neskoršej severnej ríše izraelskej. Sám Siba
nepochádzal od Jozefa, ale od jeho vlastného bra­
la Benjamína.
„Nechajte to!" zneje doslovne: „Co mne a 23
vám?", t. j. „Co sa o to staráte?"
O Slbovl a Miílbosetovl pozri 9, 1 n. a 18, 1 n. 23
Mifiboset naráža na to, že nemá právu žiadať 29
sl naspäť zhabaný majetok, i keď prišiel oň bez
vlastnej viny (porov. 18, 1 n.j.
O Berzclalm a RogoUmo pozri 17, 27. Berzelai 31 n.
odmietol pozvanie na kráľovský dvor, lebo ako
í starec by tam už 1 tak nemal veľa radosti, nuž
I nechce byt kráľovi na ťarchu.
 326 Druhá kniha Samuelova 13—20
53 sprevádzať cez Jordán. Berzelai bol veľmi
starý, mal osemdesiat rokov. On zaopatroval
kráľa, keď sa zdržoval v Mahanaime, bol totiž
31 veľmi zámožný. | Dávid povedal Berzelaimu:
„Ty poď so mnou, chcem ťa zaopatriť u seba
35 v Jeruzaleme!” Berzelai odpovedal kráľovi:
„Koľkože rokov budem ešte žiť, žeby som mal
36 isť s kráľom do Jeruzalema? Mám dnes osem­
desiat rokov, ťľi ešte poznám rozdiel medzi
dobrým a zlým? Ci tvojmu sluhovi chuti ešte
to. čo je a čo pije? Ci ešte môžem počúvať hlasy
spevákov a speváčiek? Nuž načo by mal byť
tvoj sluha ešte na ťarchu svojmu kráľovskému
37 pánovi? Len trocha chce isť tvoj sluha s krá­
ľom k Jordánu, prečo ma kráľ chce odmeňovať
*36 za túto sluzbičku? ! Nechže sa tvoj sluha smie
vrátiť: chcem zomrieť vo svojom meste, pri
hrobe svojho otca a matky. Ale hľa. tvoj sluha
Chamám môže isť s mojim kráľovským pánom,
39 nalož s nim, ako uznáš za dobré!" | Kráľ odpo-
vedal: „Chamám nech ide so mnou a ja nalo-
žim s nim, ako ty uznáš za dobré. Urobím ti
40 všetko, čo si odo mňa žiadaš." : Potom všetok
ľud prešiel cez Jordán. Prešiel aj kráľ. Kráľ
pobozkal Berzelaiho, požehnal ho a ten sa vrá­
til do svojho domova.
•41 Kráľ potom išiel do Galgaly a Chamám išiel
s nim. Kráľa sprevádzal všetok ľud júdsky a
•42 aj polovica ľudu izraelského. | Hľa, vtedy prišli
všetci Izraeliti ku kráľovi a spýtali sa kráľa:
„Prečo si ťa ukradli naši bratia Júdovci a pre­
viedli cez Jordán kráľa, jeho rodinu a spolu aj
•43 celú družinu Dávidovu?" 1 Nato Júdovci odpo­
vedali Izraelitom: „Pretože je nám kráľ príbuz­
ný. Co sa pre túto vec hneváte? Azda sme nie­
čo zjedli z kráľa? Alebo sme ho azda uniesli?" |
•44 Izraeliti odpovedali Júdovcom toto: „My máme
nárok na desať čiastok z kráľa a aj Dávid patrí
viac nám než vám. Nuž prečo ste nás podce­
ňovali? Ci nie my sme mali prvé slovo, keď
bola reč o návrate nášho kráľa?" Ale reči Jú­
dovcov boli ešte tvrdšie než Izraelitov.
•20 Dozvuky vzbury. — Náhodou bol tam
naničhodný človek menom Seba, syn Bochriho.
Benjaminec. Ten zatrúbil na trúbe a volal:
„Nemáme podielu na Dávidovi
a nemáme čiastku na synovi Izaiho.
Každý do svojho stanú, Izrael!"
2 Nato všetci Izraeliti odstúpili od Dávida
k Sebovi, synovi Bochriho. Júdovci sa však
pridŕžali svojho kráľa od Jordánu až po Je-
38 Chamaóm sa Inde nespomína. Bol azda synom
Berzelaiho, porov. 3 Kr 2, 7.
41 Galgalu pozri 7, 15.
<2 Izraeliti sa ponosujú, že sl Dávida prisvojujú
len príslušníci kmeňa Júdu.
43 Miesto: „Alebo sme ho azda uniesli?
** prekladá
Vulg: „Alebo sme azda dosiali dary?
* 1
44 Izraeliti sa odvolávajú na to, žc Ich je desat
ráz toľko ako Júdovcov, majú preto na Dávida
vaéŕic právo. Po vzbure sa dokonca aj skôr vrá­
tili k Dávidovi než Júdovci.
1 Seba poburuje Izraelitov, aby opustili Dávida.
| ruzalem. | Keď kráľ Dávid došiel domov do 3»
‘ Jeruzalema, vzal desať vedľajších manželiek,
ktoré bol zanechal strážiť dom, a dal ich do
väzenia. Zaopatrenie im dal, ale sa k nim ne­
priblížil. Boli zatvorené až do dňa svojej smrti
ako vdovy za živa.
Potom kráľ povedal Amasovi: „Zvolaj mi Jú- 4-
dovcov! Tri dni a buď tu!" Amasa išiel zvolať 5-
Júdu, ale prekročil lehotu, ktorú mal určenú. |
Vtedy povedal Dávid Abisaimu: „Teraz nám 6
Seba, syn Bochriho, spôsobí väčšie nešťastie
než Absolón. Preto si vezmi sluhov svojho pá­
na a prenasleduj ho, ináč si nájde opevnené
mestá a unikne našim očiam." | 1 vyrazili za 7*
! ním mužovia Joabovi, Kereťania a Feleťania a
i všetci hrdinovia. Vytiahli z’Jeruzalema prena­
! sledovať Sebu, syna Bochriho. Keď boli pri 8’
| veľkej skale, ktorá je v Gabaone, išiel Amasa
; pred nimi. Joab bol oblečený do priliehavých
■ šiat, pod nimi mal opásaný meč, ktorý mu na
, páse visel v pošve, ale ľahko sa vyťahoval. I
Vtedy Joab povedal Amasovi: „Vedie sa ti 9'
dobre, brat?" Pritom Joab pravou rukou chytil
Amasovu bradu, aby ho pobozkal. ■ A Amasa 10'
si nevšimol meč, ktorý mal Joab v ruke. Tento
mu ho vrazil do brucha, takže mu vnútornosti
vylial na zem a ten zomrel. Uder mu ani neopa­
koval a ten zomrel. Potom Joab a jeho brat
Abisaj prenasledoval Sebu, syna Bochriho. í
Jeden z Joabových mužov ostal pri ňom stáť U'
a volal: „Kto má rád Joaba a kto patrí Dá­
vidovi: Za Joabom!” ' Amasa však ležal za- 12'
krvavený prostred cesty. Keď ten muž videl,
že sa celé vojsko zastavuje, odvliekol Amasu
z cesty na pole, prehodil cez neho plášť, lebo
každý, kto ho zazrel, keď k nemu došiel, za­
stal.
Keď bol odstránený z cesty, išlo celé muž- 13
stvo za Joabom prenasledovať Sebu, syna
Bochriho. | Tento prešiel cez všetky kmene 14’
izraelské do Abel-Bet-Maáchy a všetci Bochriti
Výraz: „Vdovy za živa" treba rozumieť: za životo 3
ich manžela. Tie ženy boli manželky Dávidove,
prelo ich nepustil na slobodu, ale nežli s nimi
manželský život, lebo Ich zneuctil jeho syn Abso­
lón (1C, 22).
Amasa bol vojvodcom, porov. 19, 14. 4
Keď sa Amasovi nepodarilo za tri dni mobl- 5 n.
Uzovať Júdovcov, poveruje Dávid Ablsaiho, aby
prenasledoval Sebu. Treba sa ponáhľal, kým sa
Seba neutiahne do opevnených miest. Ako z na­
sledujúcich veršov vidieť, túto príležitosť chce
využiť Joab, ktorý pre smrť Absolóna padol do
nemilosti, a znovu chce na seba strhnúť moc,
T. j. za Abisoim. 7
O Gabaone pozri 2, 12. Abísai pri akejsi, vtedy 8
všeobecne známej veľkej skale dohonil Amasu.
Ináč jc však verš dosť neistý a nejasný.
Amasa sa mohol cítiť bezpečný, veď pravou 9
rukou, ktorou mail zvyk tasiť meč, držal Joab
jeho bradu. Meč držal Joab potajomky ľavou ru­
kou.
Joab jedinou ranou usmrtil Amasu. 10
Určenie „pri ňom", t. j. pri Amasovi. 11
Keď vojaci prechádzali popri mŕtvole, zastavo- 12
valí sa pri nej, preto ju ten muž odstránil z cesty.
Abel Bet-Maácha je asi dnešný Abil, severne 14
od Meromského jazera na severnom pohraničí Iz-
I raelského územia. — Druhá polovica verša je veľ-
 Druhá kniha Samuelova 20—21 327

*15 sa zhromaždili a išli za ním. | I prišli a oblie­ kom Amorejčanov. Izraeliti sa im zaprisahali,
hali ho v Abel-Bet-Maáche; oproti mestu zdvi­ no Saul sa usiloval vyhubiť ich vo svojej hor­
hli násyp. Zastal až pri múre. A všetko vojsko, livosti o synov Izraela a Júdu, j Dávid sa teda 3
ktoré bolo s Joabom, podkopávalo múr, aby ho spýtal Gabaončanov: „Co vám mám urobiť
16 zrútilo. | Vtedy akási múdra žena volalazmesta: a čim môžem získať zmierenie, aby ste žehnali
„Čujte, čujte! Povedzte Joabovi: »Pristúp sem, dedičstvu Pánovmu?” i Gabaončania mu odpo- 4’
17 chcem sa s tebou zhovárať!
* 11 priblížil sa k nej vedali: „Voči Saulovi a jeho domu nám nejde
a žena sa spýtala: „Ty si Joab?" Odpovedal: o striebro a zlato, ani nechceme nikoho z Izra­
„Ja". I povedala mu: „Počuj slová svojej slu­ ela zabiť.” I povedal: „Urobím vám, čo vy pu-
•18 žobnice!” Odpovedal: „Počúvam”. | A vravela viete.” ; Odpovedali kráľovi: „Zo synov toho 5*
toto: „Kedysi hovorievali: ,Kto sa dopytuje, do- muža, ktorý nás nivočil a ktorý nás zamýšľal
19 pytuje sa v Abele a tak dosiahne úspech'. | Ci tak vyhubiť, že sme na celom územi Izraela
nie ja dávam pravdivú odpoveď v Izraeli? Ty nemohli obstáť, | musíme dostať sedom mu- 6*
chceš zabiť mesto a matku v Izraeli! Prečo žov, aby sme ich usmrtili pred Pánom v Gabae
20 chceš znivočiť dedičstvo Pánovo?” | Joab odpo­ Saula, (kedysi) vyvoleného Pánovho.” Kráľ
vedal: „Ani zďaleka! Ani zďaleka! Nechcem povedal: „Ja (ich) vydám.” j Ale kráľ ušetril 7
•21 zničiť, nechcem zahubiť. Vec sa nemá tak. Mifiboseta, syna Jonatána, syna Saulovho pre
ale akýsi muž z efraimského pohoria, menom Pánovu prísahu, ktorá bola medzi nimi, medzi
Seba, syn Bochriho, zdvihol si ruku proti krá­ Dávidom a medzi Saulovým synom Jonatá­
ľovi, proti Dávidovi. Vydajte jeho samého, tak nom. | Vzal teda kráľ Dávid dvoch synov Ajo- 8*
odídem od mesta!" A žena povedala Joabovi: vej dcéry Resfy, ktorých porodila Saulovi, Ar-
•22 „Hľa, jeho hlavu ti vyhodia cez múr!" | Žena moniho a Mifiboseta a piatich synov Saulovej
potom pristúpila svojou múdrosťou k celému dcéry Meroby, ktorých porodila Hadrielovi,
ľudu, takže Sebovi, Bochriho synovi, odťali hla­ synovi Berzelaiho z Mecholy, j a vydal ich 9
vu a hodili Joabovi. Ten zatrúbil na trúbu a do ruky Gabaončanov. Ti ich usmrtili na hore
roztratili sa od mesta, každý do svojho stanú. pred Pánom. Títo siedmi zahynuli naraz. Pod­
Joab sa však vrátil do Jeruzalema ku kráľovi. stúpili smrť v prvých dňoch žatvy, keď sa za­
•23 Joab bol nad celým izraelským vojskom. čínala žatva jačmeňa.
Banaiáš, syn Jojadov, bol nad Kereťanmi a A dcéra Ajova, Resfa, vzala vrece, prestrela io
24 Feleťanmi. i Aduram bol nad robotami, Joza­ si ho na skalu od začiatku žatvy, až kým na
25 fat, syn Ahiludov, bol kancelárom. | Šiva’bol nich padali rosy z neba. Nedopustila, aby vo
26 pisárom, Sadok a Abiatar boli kňazmi, j Aj dne prišlo’ na nich nebeské vtáctvo a v noci
Jairovec Ira bol kňazom pri Dávidovi. poľná zver. | Dávidovi oznámili, čo urobila Ajo- H
va dcéra Resfa, vedľajšia manželka Saulova. i
Dodatky, 21—24. Nato Dávid išiel a zobral kosti Saula a kosti 12
jeho syna Jonatána od občanov Jábesu v Ga-
•21 Skaza domu Saulovho. —y Dávidových laáde, ktorí ich uniesli z ulice Beisanu, kde ich
dňoch bol raz hlad tri roky, rok za rokom. boli obesili Filištínci, keď Filištínci porazili
Preto Dávid vyhľadal tvár Pánovu. Pán odpo­ Saula na Gelboe. | Odtiaľ doniesol kosti Saula 13
vedal: „Pre Saula a pre jeho krvavý dom (je a kosti jeho syna Jonatána a pripojili k nim
2 to), pretože usmrtil Gabaončanov.” | Nato Dá­ kosti usmrtených. I A pochovali kosti Saula a 14
*
vid zavolal Gabaončanov a spýtal sa ich — jeho syna Jonatána v zemi Benjamínovej v Sp-
Gabaončania nepatrili k Izraelitom, ale k zvýš- le do hrobu jeho otca Kisa. Tak vykonali všet­
ko, čo kráľ prikázal. Potom sa Boh zľutoval
ml poruSená a nejasná. Podávame jej najpravde­ nad krajinou.
podobnejší zmysel. Bochrejci boli príslušníci rodu,
z ktorého pochádzal Seba, syn Bochriho. Gabaončania sa neuspokoja peňažitou náhradou, 4
15 „I prišli" totiž Joabovi ľudia. Výraz „zastal až oni nie smrťou hociktorého Izraelitu. Chcú obete
prí múre“ je neistý. Značí asi toľko, že násyp dví­ z rodiny Saulovej.
hali tak dlho, až dosiahli výšky múrov mesta. Vulg prekladá nepresne: „Muža, ktorý nás trýz- 5
18 n. Porekadlo, ktoré povedala žena, dnes už ne­ nil a zločinné utláčal, tak musíme vyhubiť, aby
vieme preložiť, lebo osnova je porušená. Podáva­ na celom území Izraela z Jeho rodu neostal oni
me znenie Vulgáty. — Žena chce povedať, že jeden.“ Veď Gabaončania nechcú vyvraždiť celý
Abel-Bet Maácha bola vychýrená o svojej múdros­ rod Saulov.
ti, sem sa chodili ľudia radiť. Zazlieva Joabovi, že Slovo „kedysi“ dokladáme z Vulg. — Slovo, 6
práve toto mesto chce zničiť. — Mestá boli mat­ ktorým sa v hebrejskom texte označuje druh, po­
kami okolitých dedín. pravy týchto mužov, dnes nevieme preložiť, ne­
22 T. j. svojou múdrosťou, múdrym prehováraním vieme teda, akou smrťou zomreli. Vulg číta: „aby
získala všetkých obyvateľov mesta. sme ich ukrižovali.“
23 O Banaiášovi, Kereťanoch a Feleťanoch pozri V dnešnej osnove sa omylom spomína Saulova 8
8, 18. — Na konci knihy sa pripomínajú hlavní dcéra Michol. Adrlelova žena bolo Merob (1 Sm
hodnostári Dávidovi. Nasledujúce hlavy (21—24) 18, 19).
sú dodatky, ktoré časove nepatria na koniec Dá­ Mŕtvoly popravených ostoll nepochované, kým 10
vidovho panovania. neprestal trest suchoty. Resfa sl pri mŕtvolách
1 „Vyhľadal Pánovu tvár“, t. J. prosil Pána a pripravilo léžko tak, že no skalu prestrela vrece
dopytoval sa, prečo je hlad, čo by bolo treba na­ (vrecovinu), oké nosievali tí, čo mali smútok. —
praviť? Gabaončania boli cudzinci, ale dostali od „Na nich“, t. J. na mŕtvych.
Izraelitov prisľúb. Že Ich nevyvraždla (Joz 0,15 n.). Pozri 1 Sm 31, 12. 12
Kedy Ich šaul prenasledoval n zabíjal, nevieme. Sela je ináč neznáma (porov. Joz 18, 28). Vulg 14
Ani Snul ich nevyvraždil všetkých. toto vlastné meno prekladá: „na boku“.
 328 Druhá kniha Samuelova 21—22

15 Porážka Filištínskych obrov. — Znc.- I A zatriasla a zachvela sa zem, 8

vu došlo k vojne Filištíncov s Izraelitmi. David I základy nebies sa pohýbali
išiel dolu a jeho sluhovia s nim a bojovali proti a zatriasli sa, lebo blčal hnevom.
’16 Filištincom. Pritom Dávid ustal. | A (bol tam) Dym sa mu z nozdier vyvalil 9
Jesbi z Nobu, ktorý bol z potomstva Rafú. Vá­ a zžierajúci oheň z jeho úst,
ha jeho kopije bola tristo šeklov kovu. Mal uhlie nim zažaté.
opásaný nový (meč). Tento zamýšľal Dávida
17 zabiť. | Ale prišiel mu na pomoc Abisai, syn A sklonil nebesá a zostúpil 10
Sarvie, porazil Filištinca a usmrtil ho. Vtedy a čierny mrak mu pod nohami bol.
zaprisahali mužovia Dávida: „Nesmieš ísť via­ A viezol sa a letel na cherubínovi, 11
cej s nami do boja, aby si nevyhasli lampu vznášal sa na perutiach vetra.
Izraela!" Šiatrom vôkol urobil si čierňavy, 12
•18 Po tomto zase došlo k vojne s Filištincami pri čiernu vodu, husté mraky.
Gobe. Tam porazil Chušaťan Sobochai Šata Pre žiaru v pohľade jeho 13
z rodu Rafovho. sa vzňalo uhlie ohnivé.
•19 Znovu sa strhla vojna s Filištincami pri Go • A zahrmel z neba Pán 14
be. Vtedy Elchanan, syn Járiho z Betlehema, a vydal hlas svoj Najvyšší,
zabil Lachmiho, brata Gétejca Goliáša. Drevo a vyslal strely svoje a rozmetal ich, 15
na jeho kopiji bolo ako návoj. blesky hojné, a porazil ich.
20 Znovu vypukla vojna pri Gete. Tam bol A zjavili sa morské dná, 16
ohromný muž, ktorý mal na rukách i na no­ a zemekruhu základy sa odkryli
hách po šesť, spolu štyriadvadsať prstov. Aj od hrozby Pánovej,
21 ten bol z potomstva Rafovho. | Keď sa Izra­ od povíchrice hnevu jeho.
elitom rúhal, zabil ho Jonatán, syn Dávidovho
22 brata Samau. | Títo štyria bolí z potomstva Gé­ Z výšavy vystrel ruku, chopil ma, 17
tejca Rafú. Padlí rukou Dávida a rukou jeho z návalu vôd ma vytiahoL
sluhov. Od silného nepriateľa môjho vytrhol ma 18
a od nenávistnikov mojich,
Dávidova ďakovná a víťazná pia- čo bolí silnejší než ja.
•22 sed. — Majstrovi chóru. Dávid povedal slová Napádali ma v deň mne nešťastný, 19
tejto piesne Pánovi v deň, keď ho Pán vyslo- no Pán sa mi stal ochrancom
' bodil z rúk všetkých jeho nepriateľov a z rúk a vyviedol ma na priestranstvo, 20
Saulových. Povedal teda: spasil ma, lebo má mňa rád.
(Milujem ťa, Pane, sila moja,)
2 Pane, skala moja, tvŕdza moja, osloboditeľ môj;Vynahradil mi Pán dľa spravodlivosti mojej, 21
3 Boh môj, bralo moje, kam sa utiekam, dľa čistoty rúk mojich vynahradil mne.
štít môj, spásy mojej roh, Lebo som zachovával cesty Pánove 22
a nepostavil som sa hriechom proti svojmu
záštita moja a útočište moje!
Záchranca môj, čo ma od násilia zachránil. Bohu.
Lebo som mal všetky rozkazy jeho pred očami 23
4 Zavolám Pána, čo je hoden chvály, a príkazy jeho som neodvrhol od seba,
a od svojich nepriateľov sa vykúpim. lež bol som pred nim poctivý 24
5 Lebo obstúpili ma vlny smrti, a viny som sa vystríhal.
predesili ma ničivé riavy; A odplatil mi Pán dľa spravodlivosti mojej, 25-
6 omotali ma putá podsvetia dľa čistoty rúk mojich pred očami jeho.
a padli na mňa slučky smrti.
7 Vo svojom súžení vzýval som Pána Voči pobožnému mužovi sá ukazuješ pobožný, 26
a zavolal som k svojmu Bohu. voči poctivému poctivo sa správaš.
A z chrámu svojho počul on môj hlas Javíš sa čistý voči čistému, 27
a k ušiam jeho došlo volanie moje. voči úlisníkovi si rozvážny.
Veď zachraňuješ ubiedený ľud 28
16 Začiatok verša je porušený. Vulg volá obra:
Jcsbibenob. Rafaimcl boli zvyšky obrovských oby. a ponižuješ oči pyšných,
vateľov Kanaánu; Gn 14, 5; 15, 20.
18 Gob bol niekde pri Gezerl. Podľa I Krn. 20, 4 lebo ty si, Pane, lampa moja, 29
bojište bolo pri Gezerl. Aj meno filištinskeho obra Boh môj, čo ožaruješ temnoty moje.
Sara sa tým píše Sofal. Chušafanci pochádzali
z Betlehema (1 Krn 4, 4).
Lebo skrze teba na zástupy nepriateľské sú 50
18 Dnešný hebrejský text a Vulg píše, že Elcha­ rútim
nan (Vulg: Adeodatus = Bohdan) zabil Goliáša. Ale a skrze Boha svojho preskakujem cez hradby.
tex je bezpochyby porušený, veď Goliáša zabil
Dávid (1 Sm 17). Prelo opravujeme text podľa
1 Krn 20, 5. Je cesta Božia neporušená, 31
1 n. Poznámky k tejto piesni pozri v Knihe žalmov, výpoveď Božia vyskúšaná ohňom,
kde sa pieseň, i keď s odchýlkami, opakuje ako On je štít všetkým, čo sa utiekajú k nemu.
2 17 (18).
1 Začiatok piesne (slová v zátvorkách) sme do­ Slová „rúk mojich“ sme doplnili zo Z 17., po- 25
plnili zo 2 17. rovnaj aj verš 21.
 Druhú kniha Samuelova 22—23
32 Veď kto je okrem Pána Boh,
alebo kto je skala okrem Boha nášho?
33 Boh, ktorý opásal ma silou
a cestu moju bezúhonnou učinil;
34 čo nohy moje spravil rýchlejšími jak nohy
jeleníc
a postavil ma na výšky;
35 čo ruky moje na boj vycvičil
a ramä moje napínať luk medený.
36 A dal si mi môj spásonosný štit
(a pravica tvoja bola mi podporou)
a blahosklonnosť tvoja spravila ma mohutným.
37 Širokú cestu učinil si kročajom mojím,
nuž, nekolisali sa nohy moje.
38 Stíhal som si nepriateľov, aj som ich porazil,
a nevracal som sa, kým som ich nezničil.
39 Zničil som ich, rozdrvil, ani povstať nemohli,
klesli pod nohami mojimi.'
40 A udatnosťou k boju si ma opásal
a odporcov mojich si zohol podo mňa.
41 A nepriateľov mojich zahnal na útek
a nenávistníkov svojich som rozohnal.
42 Volali, a nebolo, kto by ich zachránil,
k Pánovi, ale nevyslyšal ich.
43 Rozohnal som ich ako prach zeme
a ako blato na ulici som ich rozšliapal.
44 Z roztržok ľudu vyslobodil si ma,
za hlavu národov ustanovil si ma.
Ľud, čo som neznal, bol mi poddaný;
45 cudzinci pochlebovali mi;
na prvé počutie ma poslúchli,
46 cudzinci bledli zo strachu,
zo svojich tvŕdzi vyšli trasúc sa.
47 Nech žije Pán a nech je požehnaná Skala moja
a chválami nech vynáša sa Boh, Spasiteľ môj.
48 Boh, čo mi pomstu dal
a národy mi podrobil.
49 Ty, ktorý si ma zbavil nepriateľov mojich
a vyvýšil ma nad odporcov mojich,
od násilného muža si ma vytrhol.
50 Preto budem teba, Pane, oslavovať medzi
národmi
a menu tvojmu budem spievať žalm:
51 ty, čo si veľké víťazstvá dal kráľovi svojmu
a milosrdnosť preukázal pomazanému svojmu.
Dávidovi a semenu jeho až naveky.
Dávidova labutia pieseň. — Toto sú
23 Dávidove posledné slová:
Výrok Izaiho syna Dávida,
výrok vysokopostaveného muža,
pomazaného Bohom Jakuba,
pevca piesní Izraela.
2 Duch Pánov skrze mňa hovoril,
reč jeho mal som na jazyku.
36 Slová v zátvorkách sme doplnili zo 2 17.
3 V básnických spisoch sa Boh častejšie vola
Skalou, Pevnosťou.
329
Boh Izraela povedal mi, 3
Skala Izraela hovorila:
■Kto spravodlivo vládne nad ľuďmi,
kto s bázňou Božou vladári,
je ako rána jas, keď slnce vychádza 4
za rána bezoblačného
a z pôdy po daždi vyludzuje trávu.«
Ci nie je taký dom môj s pomocou Boha? 5
Veď zmluvu večnú so mnou uzavrel,
pevnú, vo všetkom zaistenú.
Všetko moje šťastie, všetko, čo len chcem,
či nie z neho vyklíči? •
Hriešnici však všetci sú jak uchytený tŕň, 6*
nik si ich' do ruky nevezme.
Ak sa ich však niekto dotknúť chce, 7*
ozbrojí sa železom a kopijou.
Ohňom budú vypálení do zániku.
Dávidovi hrdinovia. —Toto sú mená 8*
hrdinov, ktorých mal Dávid: Isboset Hakmoni-
ta bol hlavou troch. On sa rozohnal svojou kc
pijou a jedným šmahom zabil osemsto. ’ 9*
ňom Ahohita Eleazar, syn Dodu, bol medzi tro­
ma hrdinami. Bol pri Dávidovi vo Fesdomime,
keď sa tam Filištínci zhromažďovali do boja a
Izraeliti ustupovali. I Ale on stál a ťal Filištin- 10
cov, až mu ruka ustala a prilepila sa mu ruka
k meču. Tak spôsobil Pán veľké víťazstvo toho
dňa. Potom sa vojsko vrátilo za ním, ale len
plieniť. | Po ňom Hararita Sema, syn Ageho. *
11
Filištinci sa zhromažďovali v Lechi. Bol tam
ostredok poľa, plný šošovice. Keď ľud utekc
pred Filištincami, | postavil sa prostred ostred- 12
ku, chránil ho a ťal Filištincov. Tak spôsobil
Pán veľké víťazstvo.
Raz zostupovali traja z tridsiatich začiatkom 13"
žatvy a prišli k Dávidovi do jaskyne Odolatn.
Rota Filištincov táborila v údolí Refaim. | Dá- 14
vid bol práve v pevnosti a posádka Filištin
cov bola vtedy v Betleheme. | A Dávid vyslovil 15
žiadosť: „Kto mi donesie na pitie vody z cis­
terny, ktorá je v Betleheme pri bráne?" ' Nato *
16
sa traja hrdinovia prebili cez tábor Filištincov,
načreli vody z cisterny, ktorá je v Betleheme
pri bráne, doniesli ju a dali Dávidovi. Nechcel
Rozumej: Hriešnici nemajú stálosti ako tŕň, 6
ktorý uchytí a odneste vietor. — „Hriešnici" do- ■
slovne: naničhodníci. Ľudia sa ich stránia pre ich
mravné úchylky, ktoré čestného človeka pichajú
ako tŕne.
Proti hriešnikom musí byt človek vždy ozbro- 7
Jený.
Najprv sa spomínajú traja hlavni hrdinovia, 6
potom ďalší tridsiati. — Verš opravujeme podta
1 Krn 11, 11 o podta LXX.
Vlastné meno „Dodo" Vulg prekladá: „jeho 0
ujca“. — Opravujeme podta 1 Krn 11. 12 n. —
Fcsdomim je Etes-Dommlm, pozri 1 Sm 17. 1.
Lechi (Vulg „v posádke") pozri Sdc 15, 0. H
Mená troch hrdinov, o ktorých jc tu reč, nie 13
sú známe. O Odoláme pozri 1 Sm 22, 1. — Údolie
Refaim pozri 5, 18.
Dávid sa zaprel a k úcte Pánovej zriekol sa 18 nn.
vody („vylial ju Pánovi"), ktorú hrdinovia do­
niesli s nasadením vlastného života a ľahko mohli
vyliať svoju krv.
 330 Druhá kniha Samuelova 23—24
17 ju však vypiť, ale vylial ju Pánovi | a povedal:
.‚Nech ma Pán chráni urobiť to! Je to krv mu-
žov, ktori išli s nasadením svojich životov.”
A nechcel ju vypiť. Toto urobili traja hrdí-
novia.
•18 Joabov brat Abisai. syn Sarvie, bol hlavou
tridsiatich. On praštil svojou kopijou tristo,
(ktorých) prebodol. Mal meno medzi tridsia­
19 timi. , Bol váženejší než tridsiati a bol iir. ve­
liteľom, ale k trom sa nedostal
Banaiáš. syn Jojadu, mocný a činorodý muž
-20
z Kabseelu, porazil dvoch Božích levov moab­
ských. Okrem toho sa spustil dolu a zabil
21 v studni leva, taký deň, keď bol sneh. ! On za-
bil aj Egypťana, vzhľadného muža. Egypťan
mal v ruke kopiju, on však išiel k nemu s pa-
licou, vytrhol Egypťanovi z ruky kopiju a jehu
22 vlastnou kopijou ho zabil. ‘ Toto urobil Ba-
naiáš. syn Jojadu, a mal meno medzi tridsio-
25 timi hrdinami. ; Bol váženejši, než tridsiati, ale
k trom sa nedostal. Dávid ho zaradil do svojho
sprievodu.
*24 Asael, brat Joabov, bol medzi tridsiatimi.
25 Elchanan, syn Dodu z Betlehema. Sema z Ha-
26 rodu, Elika z Harodu, I Heles z Faletu, Hira,
27 syn Akesa z Tekuy, ' Abiezer z Anatotu, Mo-
28 bonai z Chusy, | Selmon z Ahohu, Mahari z Ne-
29 tofatu, Heled, syn Bánu z Netofatu, Etai, syn
30 Ribaiho z Gabay Benjamínovcov, | Banaiáš
31 z Faratonu, Hodál z doliny Gaz, ■ Abialbon
32 z Arbatu, Azmavet z Beromu, | Eliaba zo Sala-
33 banu, synovia Jasena, Jonatán, Sema z Oro-
54 ru, Achiam, syn Sarara z Áron, | Elifelet, syn
Ásbaiho.syna Machatiho, Eliam, syn Achitofela
35 z Gelonu, I Hesrai z Karmelu, Farai z Arbu, |
36.57 Igal, syn Matana zo Soby, Boni z Gadu, | Selek
Amončan, Naharai z Berotu, zbrojnoš Joaba,
38 syna Sarvie. i Ira z Jelru, Gareb z Jetru, i
*59 Uriáš Hetejec, spolu tridsaťsedem.
•24 Sčítanie ľudu. — A hnev Boží sa zas roz- |
pálil na Izraelitov. Ktosi pokúšal Dávida proti I
nim, keď mu hovoril: „Choď, spočítaj Izraela |
18 AbUal patrí! k tridsiatym, ale nie k trom naj­
lepším hrdinom (porov, koniec 19. verša). Dnešný
porušený text hovorí, žc bol hlavou troch.
20 O Banaiášovi pozri 6, 18. Kabseel bol v južnej
čiastke Júdska (Joz 15, 21). — „Boží lévi“ boli asi Dl 2, 3G; Joz 13, 9. 1G). — Kmeň Gadov býval
dvaja význační moabski hrdinovia. — Na snehu
mohol Banaiáš poznat stopy leva a nájsť ho
v studni.
24 O Asaelovi pozri 2, 18.
39 Tridsiatka bol asi len názov jednotky, ktorá
však nemávala presne tridsať mužov. (Ani v na­
šej „stotine“ nebýva vždy sto mužov).
Táto udalosť. ktorá je následkom nového hnevu ; roviny, ako vidieť, je ešte skryté meno mesta
Božieho, nasledovala po príbehu, zapísanom v 21, • Ijon. — Sidon a Tyrus bpli hlavné mestá Fenície.
1—14, kde sa tiež spomína hnev Boži. — Podľa
1 Krn 21, 1 pokušiteľ bol satan. — Staré preklady
prekladajú tak, že Boh povzbudil Dávida proti
Izraelu. Bolo by to treba rozumieť tak, že Bob do­
volil, aby Dávida naviedli na sčítanie ľudu. Sčí­
tanie ľudu pokladali za hriešnu vec. Boh prisľúbil
svojmu národu, Že ho rozmnoží, sčítanie ľudu po.
ukazovalo na nedôveru človeka: človek chcel vi­
dieť. či je rozmnoženie už dosť veľké. U kráľa to
bol okrem toho aj znak pýchy.
! a Júdu!” J Nato krá! povedal vojvodcovi Joa- 2-
| bovi (a veliteľom vojska) ktorých mal: „Choď­
। te po všetkých kmeňoch Izraela od Danu až
i po Bersabu a spočítajte ľud; chcem vedieť po­
čet ľudu." ’ Ale Joab hovoril kráľovi: „Pán, Boh 3*
j tvoj, nech rozmnoží ľud sto ráz tak, ako ho je,
■ a nech to oči môjho kráľovského pána ešte uvi­
dia! Ale, kráľovský pane, prečo chceš túto
vec?” | Lenže kráľ presadil svoj rozkaz u Joa- 4
ba a vojvodcov, preto Joab a vojvodcovia odišli
od kráľa sčítať izraelský ľud. ' Prešli cez Jor- 5-
dan a začali v Aroeri a od mesta, ktoré je upro­
stred údolia smerom ku Gadu u Jázeru. i Pre- 6‘
। šli do Galaádu, do krajiny Hetejcov do Kadesu,
| prišli do Danu, Ijonu a obrátili sa k Sidonu. |
; Prišli k opevnenému Tyru a všetkým mestám 7‘
• Hevejcov a Kanaánčanov, prišli k juhu Júdska
I do Bersaby. | Prešli cez celú krajinu a po de- 8
1 viatich mesiacoch a dvadsiatich dňoch prišli do
! Jeruzalema. | Joab odovzdal kráľovi počet sči- 9
taného ľudu. Izrael mal 800.000 bojovníkov,
ktorí tasia meč, a Júdovcov bolo 500.000 mu­
žov.
Ale keď už spočítal ľud, bilo Dávidovi srdce. 10
I hovoril Dávid Pánovi: „Veľmi som zhrešil
tým, čo som urobil. Ale teraz, Pane, odpusť
hriech sluhu svojho, lebo som konal veľmi
hlúpo.” | Dávid ráno vstal. Vtedy prehovoril 11
í Pán k prorokovi Gadovi, Dávdovmu vidcovi,
toto: i „Choď a povedz Dávidovi: Toto hovorí 12'
Pán: Predkladám ti tri veci, vyber si z nich
jednu, tú dopustím na teba.” 1 Gad prišiel 13'
k Dávidovi, oznámil mu to a povedal mu: „Má
prísť na tvoju krajinu trojročný hlad? Alebo
chceš za tri mesiace utekať pred svojím ne­
priateľom, ktorý ťa bude prenasledovať? Alebo
má byť v tvojej krajine za tri dni mor? Roz­
mysli si teraz a uváž, čo mám odpovedať tomu,
ktorý ma poslal!" | Dávid odpovedal Gadovi: 14
„Som vo veľkej úzkosti. Nuž padnime do ruky
Pána, lebo jeho milosrdenstvo je veľké! Ale do
Výraz v zňlvorkóch sme doplnili z 1 Krn 21, 2. 2
Sčítanie malo asi vojenský ráz, lebo ho viedli vy-
soki dôstojníci.
joab praje, aby sa národ ešte za života krá- 3
Tovho rozmnožil, ale sčítanie neradi.
Aroer jc dnešné zhorenisko Araír, severne od 5
rieky Arnon (dnešného Wádi el-M6džibu). —
„Mesto v údolí" bolo na juhu Zajordánska (porov.
severne a východne od Mŕtveho mora.
Miest, ktoré sa volali KadcŠ, bolo viac. Tu 6
môže byť reč len o Kadeši pri rieke Orontcs v Sý.
rii. Niektorí predsa myslia na galilejský Kadeš, na
území kmeňa Neflali. — Ijon sa v 3 Kr 15, 20
spomína spolu s Danom. Bol asi na výšine Telí.
Dibbin, ktorá leži na rovine Ajún. V mene tejto
Osnovu sme upravili podľa dobrého gréckeho
znenia. Ináč by nemala zmyslu.
Hcvejci a Kanaánu patrili R obyvateľom Ka- 7
naánu. Podľa rozličných miest Biblie bolí roz­
tratení skoro po celej Palestíne.
Boh odpustí hriech, ale Dávid musí podstúpiť 12
časný trest. Má si vybrať jeden z troch predlo-
žených trestov.
S 1 Krn 21, 12 treba čítať troj a nie sedem roč- 13
ný hlad.
 Druhá kniha Samuelova 24
15 ruky človeka nechcem padnúť.” i Tak dopustil
Pán mor na Izraela od rána až po určenú le­
hotu. Od Danu po Bersabu zomrelo z ľunu
16 sedemdesiattisíc mužov, j Pán poslal anjela
do Jeruzalema, aby ho zničil. Ale Pán sa zľu­
toval nad nešťastím a riekol anjelovi, ktorý
hubil ľud: „Dosť! Teraz si spusť ruku!" Anjel
Pánov bol zrovna pri humne Jebuzejca Areu-
17 mt. | Keď Dávid videl anjela, ktorý hubil ľud,
povedal: „Hľa, ja som zhrešil, ja som spáchal
zlo! Ale tito sú ovečky, čože urobili?
Nech je ruka tvoja proti mne a proti domu
môjho otca!"
18 Ten deň prišiel Gad k Dávidovi a riekol mu:
..Choď, postav pánovi oltár na humne Jebuzej-
19 ca Areunu!" Dávid išiel podľa Gadovho slovu.
20 ako rozkázal Pán. | V tom sa Areuna pozrel
a videl k sebe vystupovať kráľa a jeho sluhov.
Nato Areuna vyšiel von a klaňal sa kráľovi
16 Verš dopĺňame podľa 1 Krn 21, 15.
331
1 tvárou k zemi. | Areuna sa pýtal: „Prečo pri­ 21
chádza môj kráľovský pán k svojmu sluhovi?"
Dávid odpovedal: „Aby som kúpil od teba hum­
no, chcem postaviť Pánovi oltár, aby sa rana
vzdialila od ľudu." | Areuna povedal Dávidovi; 22’
„Nech kráľ vezme a nech obetuje, čo uzná za
: dobré. Hľa, voly; mláťačka, jarmá volov na
' drevo! To všetko, kráľu, dá Areuna kráľovi." 25
Areuna tiež povedal kráľovi: „Pán, Boh tvoj,
nech ti je milostivý!” ' Kráľ odpovedal Areuno- 24’
vi: „Nie, ale chcem to kúpiť od teba za peniaze.
। Neobetujem predsa Pánovi, Bohu svojmu, celo-
’ paly zadarmo!" Potom Dávid kúpil humno n
' voly za päťdesiat strieborných šeklov. Dávid 25
j postavil tam Pánovi oltár a obetoval celopaly
; a pokojné obety. Vtedy sa Pán zmiloval nad
zemou a nákaza sa vzdialila od ľudu.
j Voly mal David obetovať, drevená mláťačka a 22
i jarmá moli slúžiť na spálenie obety na oltári
Rozumej: Nechcem obetovať Pánovi také veci, 24
■ ktoré som dosial zadarmo.
 TRETIA A ŠTVRTÁ KNIHA KRÁĽOV
PODĽA HEBREJSKÉHO: PRVÁ A DRUHÁ KNIHA KRÁĽOV

Predmet a rozdelenie. — Tretia a dopísal až v babylonskom zajatí. Ako vidieť,

Štvrtá Kniha kráľov (podľa hebr. 1—2 Kŕ, dobu vzniku týchto kníh vieme určiť len pri­
pozri úvod do kníh Samuelových) tvorili pô­ bližne.
vodne len jednu knihu. Až neskoršie grécky Tiež nevieme s určitosťou povedať, kto bol
preklad (LXX) ich rozdelil na dvoje, odtiaľ ich pôvodca. Podanie Židov (Baba-bathra 14b)
sa toto rozdelenie dostalo do latinského pre­ pokladá za ich pôvodcu proroka Jeremiáša.
kladu, ba aj do Biblie hebrejskej. K tomuto náhľadu sa priklonili aj mnohi dáv­
Knihy podávajú dejiny vyvoleného národa nejší kresťanskí učenci, ba ešte aj dnes ho po­
od Šalamúna až po babylonské zajatie. Začí­ kladajú mnohí za pravdepodobný. A v sku­
najú sa zprávou o posledných Dávidových či­ točnosti:
noch a jeho smrti, o ktorej knihy Samuelove 1. Knihy kráľov a kniha Jeremiášových pro­
nehovoria. Knihy kráľov chcú poukázať na to, roctiev majú podobnú reč a štýl.
ako sa mocná Dávidova ríša pre bezbožnosť 2. Obe tieto diela majú ten istý cieľ: Baby­
Dávidových nástupcov najprv rozdelila na dvo­ lonské zajatie jc dielo spravodlivosti Božej, je
je, potom pádom Samarie zanikla najprv jej to trest za bezbožnosť a modlárstvo národa
severná a neskoršie pádom Jeruzalema aj jej 3. Hoci Knihy kráľov často a niekedy aj
južná časť. Preto nám tieto knihy ani ne- obšírne opisujú zásahy prorokov do života ná­
zvečňujú zovrubné dejiny všetkých júdskych roda, prorok Jeremiáš sa v nich ani nespo­
a izraelských kráľov; o niektorých, hoci pa­ mína a predsa hral veľmi dôležitú úlohu v de­
novali dlho, zaznamenávajú len niekoľko riad­ jinách národa. Ak tieto knihy napísal prorok
kov, o iných píšu obšírne. O všetkých však Jeremiáš, ľahko sa to vysvetlí buď skrom­
podávajú krátky posudok a z ich života zachy­ nosťou proroka, alebo ešte skôr tým, že svoje
cujú hlavne tie udalosti, ktoré dosvedčujú ich účinkovanie a svoje zásahy dostatočne opísal
pobožnosť alebo bezbožnosť. A aby bolo zrej­ v knihe svojich proroctiev. Ak Knihy kráľov
mé, že Boh nikdy neopustil tento národ a napísal niekto Iný, bolo by toto mlčanie o Je­
prostredníctvom svojich prorokov ustavične ho remiášovi nevysvetliteľné.
napomínal na zachovávanie príkazov Božích, 4. Koniec Kníh kráľov (4 Kŕ 24, 18—25, 30)
podávajú nám Knihy kráľov aj zásahy Božích sa skoro doslovne zhoduje s poslednou, 52.
prorokov do dejín národa. Obšírne sa opisujú hlavou Jeremiášových proroctiev.
najmä činy Eliáša, Elizea a Izaiáša. I keď tieto dôvody robia pravdepodobnou
Knihy kráľov možno rozdeliť na tri časti: mienku, že Knihy kráľov napísal Jeremiáš,
1. Dejiny Šalamúna (971—929) 3 Kŕ 1—11. istotu nemôžeme mať ani v tejto veci.
2. Súbežné dejiny kráľov júdskych a izrael­ Hodnovernosť Kníh kráľov. Nech
ských od rozpadu ríše až po pád Samarie však napísal tieto knihy ktokoľvek, Ich deje­
(929—722/21) 3 Kr 12 — 4 Kr 17. pisná hodnovernosť je dostatočne zaručená.
3. Dejiny kráľov júdskych od pádu Samarie Pôvodca mohol napísať historickú pravdu a
až po pád Jeruzalema (721—5S7) 4 Kr I chcel ju napísať.
18—25. I Pôvodca, pravda, nemohol byť svedkom, ani
Aby však knihy nevyzneli beznádejne, podá­ ; súčasníkom všetkých dejov, ktoré vo svojom
vajú na konci zprávu o vyslobodení z väzenia diele opisuje. Mal však po ruke hodnoverné
a povýšení júdskeho kráľa Jechoniáša (Joa- pramene, z ktorých čerpal. Niektoré z týchto
china) v 37. roku jeho zajatia (r. 5G1 pr. Kr.). prameňov aj uvádza výslovne a často. Sú to:
Pôvod Kníh kráľov. Knihy kráľov ve­ 1. Kniha letopisov Šalamúnových, citovaná
dú dejiny vyvoleného národa až po babylon­ 3 Kr 11, 41.
ské zajatie, ale na konci sa zmieňujú aj o po­ 2. Kniha letopisov kráľov júdskych, *citová-
výšení Jechoniáša r. 561 pr. Kŕ., ba predpo­ ná prvý raz 3 Kr 14, 29, posledný raz 4 Kŕ
kladá sa aj smrť tohto kráľa (porov. 4 Kr 24, 15.
25, 29 n.). Knihy kráľov boli teda napísané 3. Kniha letopisov kráľov izraelských, cito­
krátko po tomto roku, ale ešte pred koncom vaná prvý raz 3 Kŕ 14, 19, posledný raz 4 Kŕ
babylonského zajatia (538 pr. Kr.), o ktjrom 15, 31.
sa pôvodca kníh nezmieňuje, čo by istotne bol Mnohí učenci sa domnievajú, Že tieto leto­
urobil, keby svoje dielo bol napísal po oslo­ pisy boli úradné kroniky, do ktorých kráľov­
bodení sa Židov zo zajatia. skí kronikári zapisovali dejiny svojich panov­
Iní sa však domnievajú, že knihy boli na­ níkov. Že králi mávali takýchto úradných kro­
písané krátko pred zajatím, a to pravdepodob­ nikárov, dokazujú miesta: 2 Sm S, 16; 20, 24;
ne až po smrť kráľa Joakima, lebo pri jeho 3 Kŕ 4, 3; 4 Kr 18.18 = Iz 36. 3.
smrti sa pôvodca posledný raz odvoláva na Ale je otázne, či by kráľovskí kronikári do
Knihu letopisov kráľov júdskych (4 Kŕ 24, 5). 1 úradných záznamov boli smeli zaznačiť aj hrie­
Ostatok dejín by bol podľa tohto názoru autor chy kráľov alebo ich porážky vo vojnách.
 333

Preto sú iní tej mienky, žc Knihy letopisov, | 3 Pravdepodobne sa viac ráz stalo, že dvaja
z ktorých pôvodca Kníh kráľov čerpá, bolí zá- králi vládli v tej Istej ríši z rozličných príčin
známy kňazov a prorokov. I keď dnes už ne- I súčasne. Tak napr, je isté, že Joatam asi 13—14
môžeme vedieť, kto písal tieto letopisy krá- ; rokov panoval spolu so svojím otcom Ozíášom
*
ľov, 'isté ' že sa v nich
" je, '
' ’ zaznačovali súčasné 1 (Azariášom), ktorý pre chorobu malomocen-
dejiny, prelo bolí spoľahlivým prameňom pre stva nemohol vykonávať vládnu moc. Knihy
neskorších dejepiscov. kráľov predsa píšu, že Joatam panoval 16 ro­
Pôvodca Kníh kráľov prevzal z 4ých leto­ kov, hoci z toho len 2 až 3 roky vládol samo­
pisov len deje, ktoré boli vhodné pre cieľ, čo statne. Jeho prvých 14 rokov bolo súčasne aj
si vytýčil; čitateľa, ktorý chce vedieť viac, od­ posledných 14 rokov Oziáša, tieto roky sa te­
kazuje na Knihy letopisov kráľov júdskych da v Knihách kráľov počítajú dva razy.
alebo Izraelských. Kvôli prehľadu hneď tu uvádzame tabuľku
Okrem týchto troch kníh letopisov autor panovania kráľov júdskych a izraelských (po­
síce neuvádza Iné pramene, ale je isté, že icli dľa Kuglera a Pohla).
mal po ruke, a to najmä spisy prorokov,
z ktorých vzal dejiny Eliáša, Elizea a Izaiáša. Spoloční králi celého Izraela a Júdu:
Božský pôvod Kníh kráľov nám zaručujú Šaul 1051—1011
iné staro- I novozákonné knihy Písma sväté­ Dávid 1011— 971
ho, v ktorých sa uvádzajú deje, vzaté z Kníh Šalamún 971— 929
kráľov. V Knihe Sirachovca, hl. 47—49, sa
chváli Šalamún, Eliáš, Ellzeus, Ezechiáš, Izaiáš, Po rozdelení ríše:
JosiáŠ, všetko osobnosti, o ktorých hovoria
Knihy kráľov. V Novom zákone u sv. Matúša Králi Júdski:
sa spomína kráľovná Sáby, ktorá prišla na­
vštíviť Šalamúna (Mt 14, 42, porov. 3 Kr 10, 1. Roboam 929—913
1 nn.), u sv. Lukáša (4, 21 nn.) poslanie Eliáša 2. Abiam . 912—910
do Sarepty (3 Kr 17, 8 nn.) a Náman sýrsky 3. Asa . 910—870
(4 Kr 5, 1 nn.). V liste Rimanom (11, 2 nn.) 4. Jozafát . 870—849
sa uvádza 3 Kŕ 19, 14—18. Porov, tiež Jak 5. Joram . 849—842
5, 17 a 3 Kr 17, 18. 6. Ochozláš 842
7. Atalia 842—836
Hodnovernosti Kníh kráľov nemôžu byť na 8. Joas 836—797
ujmu ťažkostí, na ktoré výklad týchto kníh 9. Amasiáš . . 797—789
naráža pri ich chronológii. 10. Oziáš = Azarláš 789—738
V dejinách izraelských a júdskych kráľov 11. Joatam s otcom . . 751—738
máme niekoľko pevných bodov, ktoré vieme Joatam sám 738—736
určiť z dejín Asýrov, Takéto body sú: 12. Achaz . . . 736—721
R. 842 zabil Jehu izraelského kráľa Jora­ 13. Ezechiáš 721—693
ma a júdskeho kráľa Ochoziáša. 14. Manases . . . 693—639
2. Pád Samarie bol na prelome rokov 722/2L 15. Amon . . 639—638
3. Pán Jeruzalema 29. júna 5S7. 16. Josiáš . , . . 638—608
Keď však spočítame roky panovania jed­ 17. Joachaz . , 608
notlivých kráľov júdskych a Izraelských od 18. Joakím................ 608—598
rozdelenia ríše až po rok S42, zistime, že sa 19. Joachin — Jechoniáš 598
júdskym kráľom dáva 95 rokov, izraelským 20. Sedekiáš 597—587
kráľom však za tú Istú dobu 9S rokov. — Od
roku 842 po 722, teda za dobu 120 rokov, sa Králi Izraelskí:
dáva júdskym kráľom 165, izraelským 143 ro­ I1) 1. Jeroboam I.
ky panovania. Tieto rozdiely zavlnilo viacero 929—909
pričiň: 2. Nadab . . 909—908
H 3. Bása 908—885
1. Je isté, Že sú číslice často porušené. Ako 4. Ela . . 885—S84
príklad uvedieme 4 Kr 15, 30, kde sa hovorí, 5. Zambrl . 884
že izraelský kráľ Osée začal panovať v dvad­ IV 6. Amri 884—873
siatom roku júdskeho kráľa Joatama, hoci 7. Achab 873—854
podľa 4 Kŕ 16, 32 Joatam panoval len 16 rokov, 8. Ochozláš 854—853
2. Veľké rozdiely vznikli aj tým, že sa roky 9. Joram 853—S42
panovania kráľov nepočítali vždy a všade rov­ 10. Jehu , , 842—Sl 5
nako. Keď nový kráľ začal panovať nie na 11. Joachaz . . 814—798
začiatku kalendárneho roku, ale neskoršie (a pri­ 12. Joas . . 793—783
rodzene, že to boli najčastejšie prípady), rok, 13. Jeroboam I]
v ktorom sa stala na tróne zmena, buď celý 14. Zachariáš .743
počítali nástupcovi, alebo jeho čiastku počítali VI 15. Soluni 743
k rokom predchodcu, čiastku k rokom nástup­ VII 16. Manahen!
cu. V tomto poslednom prípade je takýto rok 17. Fekeiáš 737—736
počítaný dva razy: raz ako posledný rok pred­ VITÍ 18. Pekach 736—732
chodcu a druhý raz ako prvý rok nástupcu IX 19. Osé 732—*)724
(prenotácla). Inokedy zase celý takýto rok po­
čítali predchodcovi (postnotácia). V tomto prí­ 1) Rímske číslice označujú rozličné dynastie
pade zlomok roku, v ktorom nový kráľ začal Izraelských kráľov, oko za sebou nasledo­
panovať, volali začiatkom jeho panovania; prvý vali.
rok jeho vlády sa počítal až od začiatku nasle­ 2) Osé bol posledné dva roky pred pádom
dujúceho kalendárneho roku. Samarie vo väzení, teda už nepanoval.
 TRETIA KNIHA KRÁĽOV
PODĽA HEBREJSKÉHO:
PRVÁ KNIHA KRÁĽOV

Kráf Šalamún, 1—11. i a všetkých Júdovcov, ktori boli v službe krá-

I ľa, ] ale proroka Nátana, Banaiáša, hrdinov a 10
•1 Dávidova staroba. — Keď kráľ Dávid í svojho brata Šalamúna nepozval.
bol starcom vysokého veku, hoci ho zakrývali
2 šatami, nevedel sa zohriať. I Vtedy mu jeho slu­ I Vtedy povedal Nátan Šalamúnovej matke 11
hovia hovorili: „Nech kráľovskému pánovi po­ Betsabe: „Ci si -nepočula, že sa kráľom stal
hľadajú panenské dievča, ktoré bude kráľa ob­ Adoniáš, syn Hagity, a náš pán, Dávid o tom
sluhovať a bude jeho ošetrovateľkou. Až tá ani nevie? Nuž teraz poď. poradím ti, ako 12
*
bude v tvojom lone spať, kráľovský pán sa ro- si máš zachrániť život a život svojho syna Ša­
zolireje.” ; Hľadali teda po celom izraelskom lamúna. | Vyber sa a choď ku kráľovi Dávidovi 13
•3 a povedz mu: Ci si sa ty, môj kráľovský pán,
území pekné dievča. A našli Sunamitku Abi-
*4 ságu a priviedli ju ku kráľovi. I Dievča bolo nezaprisahal svojej služobnici: »Salamún, tvoj
až veľmi pekné, bolo kráľovou ošetrovateľkou syn, bude po mne panovať a on si zasadne na
posluhovalo mu, ale kráľ ho nepoznal. môj trón?« Prečo sa teda stal kráľom Ado­
niáš? í A keď ty budeš ešte hovoriť s kráľom, 14
•5 Adoniáš však, syn Hagily, sa nadýmal a ho-
vcril: „Ja budem kráľom”. A zaopatril si vozy, vkročím za tebou ja, a doplním tvoje slová."-
jazdcov a päťdesiat mužov, ktorí bežali pred A Betsabe vošla ku kráľovi do izby. Kráľ 15
*6 ním. I Otec ho jakživ nezahriakol slovom: „Pre­ bol veľmi starý a Sunamitka Abisag posluho­
čo to robíš?” Aj on bol veľmi pekného výzoru vala kráľovi. | Keď sa Betsabe uklonila a vrhla 16
a podľa narodenia nasledoval po Absolónovi. ' sa pred kráľom (na zem), spýtal sa kráľ: „Co
•7 Vyjednával s Joabom, synom Sarvie, a kňazom chceš?" | Odpovedala mu: „Pane môj, ty si sa 17
Abiatarom, ktorí napomáhali stranu Adoniá- svojej služobnici zaprisahal na Pána, Boha
8 sovu. ! Ale kňaz Sadok, Banaiáš, syn Jojadu, svojho: »Tvoj syn Šalamún bude po mne pa-
prorok Nátan, Sc-mei, Rei a hrdinovia, ktorých | novať a on si zasadne na môj trón.« Teraz 18
•9 Dávid mal. nedržali s Adoniášom. 1 Adoniáš i sa však stal kráľom Adoniáš a ty, môj kráľov-
i ský pane, o tom ani nevieš. | Obetoval množ- 19
obeloval ovce, doby.ok, kŕmené teľce pri skale
Zochelel, ktorá bula vedľa prameňa Rogel. I po­ i stvo dobytka, kŕmnych teliec a oviec a povolal
zval všetkých svojich bratov, kráľových synov všetkých kráľovských synov, kňaza Abiatara,
' veliteľa vojska Joaba, ale tvojho sluhu Salamú-
1-2 Dávid bol už asi 70-ročný, chorý starec, pre'.o i na nepovolal. ' Na tebe sú. môj kráľovský pa­ 20
rada jeho sluhov, pravdepodobne lekárov, neobsa­ ne, oči všetkých Izraelitov, aby si im oznámil,
hovala nič nemravného. Lekári starých dôb radili
podobný prostriedok na obnovenie životných síl kto zaujme trón môjho kráľovského pána po
starcov. ňom. I Ináč, až sa môj kráľovský pán uloží 2P
3 Sunam jc dnešné Sólam, na jezraelskej rovine, k svojim otcom, budem ja a môj syn Šalamún
bl’>o mesta Maßcdo. . tu ako vinníci.”
4 Písma sv. zdôrazňuje, žc Abisag ostala nedot­
knutá, hoci si ju krár, podľa vtedy trpeného zlo- i A ešte hovorila s kráľom, keď prišiel prorok 22
zvyku mnohoženstva mohol vziať za manželku. Ba j Nátan. ' Kráľovi oznámili: „Je tu prorok Ná-
z toho,‘ čo sa píše v 2. 13—25 možno usudzovať,
ž-? mu aj bola manželkou. Mužovia, ktorí sa domá­ ! tan”. Keď prišiel pred kráľa, vrhol sa pred
hali kráľovskej hodnosti, usilovali sa zmocniť krá- ‘ kráľom tvárou na zem. | Nátan povedal: „Krá­ 2'1
ľowch žien. Poaľa vtcdnj.‘ich náhľadov tomu ľovský pane, ty si určil: -Adoniáš bude panovať
patril trón, kto zdedil manželky kráľove, porov. a on si zasadne na môj trón?n Lebo dnes išiel
2 Sm 3, 7; 12, 8; 16, 20—22. Preto sa aj Adoniá'
*
25
uchádza o ruku Abžsaßy, lenže Šalamún nazrel do dolu a obetoval množstvo dobytka, ovieca kŕm­
jiho plánov, porov. 2, 22. nych teliec. A pozval všetkých kráľovských
5 porov. 2 Sm 3. 4. — Ako kedysi Absolón, oj synov, veliteľov vojska a kňaza Abiatara a te­
Adoniáš sa obklopil kráľovskou nádherou, porov.
1 Sm R. 11.
raz jedia a pijú pred nim a volajú: Nech žije
C Starší bratia Adoniúša boli mŕtvi, preto sl robil kráľ Adoniáš! | Mňa však, tvojho sluhu, kňaza 26
nárok nn kráľovskú korunu. Sadoka, Jojadovho syna Banaiáša a tvojho slu-
7—8 Všetky tu spomínané osoby sú známe z knih
Samuelových okrem Semeiho a Reiho, o ktorých Nátan vie, že by sa Adoniáš. ak by po otcovej 12
viak nič bližšieho nevieme. Semeiho neslobodno smrti nastúpil na trón, ľahko zbavil nebezpečného
zmýliť s Dávidovým nepriateľom toho istého mena, i soka Šalamúna sj jehu mn‘ky.
o ktorom 2, 0. j „Uložiť sa k svojim otcom“ znamená zomrieť. 21
Meno „Skala Zochelel“ prekladajú niektorí: „Išiel dole“, t. j. do doliny, kde bolo v 9. verši 25
„hadiu skala". — O prameni Roßcl pozri 2 Sm 17,17. I spomenuté obetište.
 Tretia kniha Kráľov 1—2
27 hu Šalamúna nepovolal. Ak táto vec pochádza
od môjho kráľovského pána, tak si svojmu slu­
hovi nedal vedieť, kto zaujme ako nástupca
trón môjho kráľovského pána.”
28 Nato sa ozval kráľ Dávid a odpovedal: „Za­
volajte mi Betsabu!” Tá vošla ku kráľovi a
29 ostala pred kráľom stáť. I Vtedy sa kráľ takto
zaprisahal: „Na život Pánov, ktorý vyslobodil
30 môj život z každej úzkosti, ako som sa ti na
Pána, Boha Izraelovho zaprisahal, že tvoj syn
Šalamún bude po mne panovať a on si zasadne
miesto mňa na môj trón, tak to dnes aj uro-
31 bim.” । Nato sa Betsabe uklonila tvárou k zemi,
vrhla sa pred kráľa a povedala: „Nech žije
môj kráľovský pán Dávid naveky!”
32 Potom kráľ Dávid rozkázal: „Zavolajte mi
kňaza Sadoka, proroka Nátana a Jojadovho sy-
33 na Banaiáša!” Keď prišli pred kráľa,- povedal
im kráľ: „Vezmite so sebou sluhov svojho pá­
na, posaďte môjho syna Šalamúna na moju
vlastnú mulicu a veďte ho dolu ku Gihonu! '
34 Tam nech ho kňaz Sadok a prorok Nátan po­
mažú za kráľa nad Izraelom, potom trúbte na
trúbe a volajte: Nech žije kráľ Šalamún! |
35 A príďte s nim hore a keď vojde, nech sa po­
sadí na môj trón, lebo on bude panovať miesto
mňa a jeho som určil, aby bol kniežaťor.i nad
36 celým Izraelom a Júdom.” | Nato Jojadov syn
Banaiáš odpovedal kráľovi: „Tak je. Takto nech
to splní Pán, Boh môjho kráľovského pána! ]
37 Ako bol Pán s mojim kráľovským pánom, tak
nech je so Šalamúnom a nech jeho trón vyvý­
ši viac, než trón môjho kráľovského pána Dá­
vida!"
38 Šalamúna pomažú za kráľa. — Nato ।
kňaz Sadok, prorok Nátan, Jojadov syn Ba-
naiáš. Kereťania a Feleťania išli dolu, posadili
Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a zaviedli
'39 ho ku Gihonu. A kňaz Sadok vzal zo stanú
roh s olejom a pomazal Šalamúna. Potom trú­
bili na trúbu a celý národ volal: „Nech žije
40 kráľ Šalamún!" | A celý národ vystupoval za
nim. ľudia hrali na flautách a radovali sa tak
veľmi, že sa od ich jasotu až pukala zem.
41 Adoniáš a všetci pozvaní, ktori boli s ním,
dopočuli sa o tom. práve keď dokončili hostinu.
Keď Joab počul zvuk trúby, pýtal sa: „Prečo
42 je celé meslo vzrušené?” | Ešte hovoril a už
prišiel Jonatán, syn kňaza Abiatara. Adoniáš
povedal: „Poď! Si udatný muž a nesieš dobrý
43 chýr." i Ale Jonatán odpovedal a vravel Ado-
niášovi: „Veru nie! Náš pán, kráľ Dávid, usta-
44 novil za kráľa Šalamúna, i Kráľ poslal s nim
27 Nátan ako prorok a vážený poradca Dóv'dov
právom mohol Cukuf. že ho Dávid zasviili do svo­
jich plánov, a tiež aj to, žc ho kráľom menovaný i
následník trónu poz.vc na obetnú hostinu. Pravda, I
Nátan vedel, žc AdoniáS koná bez vedomia ot­
covho.
33 Gihon (porov. 2 Krn 32, 30) Jc dnešný mariánsky 2 Sm 20, 0 n. V oboch prípadoch konal Joab ako
prameň v údolí Kedron v Jeruzaleme.
30 Verš prekladáme podľa LXX. Dnešný hebr, text
je porušený.
30 o Kereťanoch a Felefanoch pozri 2 Sm 0, 19.
39 Bol to staň, ktorý Dávid dal postaviť pre archu I a vo Vulß. stoji: „opasok, ktorý má na páse,
úmluvy (2 Sm 6, 10 n.).
335
kňaza Sadoka, proroka Nátana, Jojadovho syna
Banaiáša, Kereťanov a Feleťanov. Ti ho posa­
dili na mulicu kráľovu, ' potom ho kňaz Sadok 45
a prorok Nátan pomazali v Gihone za kráľa a
odtiaľ ho viedli s radosťou, takže sa vzrušilo
celé meslo. To bol hluk, čo ste počuli.' Šakmún 46
už aj zaujal kráľovský trón I a kráľovi sluhovia 47
' už aj prišli blahoželať nášmu kráľovskému pá­
i novi Dávidovi slovami: »Nech tvoj Boh urobí
| meno Šalamúnovo ešte zvučnejšim než tvoje
I meno a jeho trón nech vyvýši viac než tvoj
trón!« Pritom sa kráľ uklonil na lôžku. Potom 48
I hovoril kráľ takto: ‚Požehnaný nech je Pán,
Boh Izraela, ktorý poprial, aby som dnes vlast­
nými očami videl tróniaceho na mojom tró­
ne!."
Nato sa všetci k Adoniášovi pozvaní naľa- 49
kalí, zobrali sa a išiel každý svojou cestou. !
Adoniáš sa však tak bál Šalamúna, že sa zobral 50‘
| a išiel sa chytiť rohov oltára. । Šalamúnovi 51
oznámili: „Adoniáš sa boji kráľa Šalamúna,
preto sa chytil rohov oltára a hovorí: „Nech
sa mi dnes kráľ Šalamún zaprisahá, že svojho
sluhu nedá zabiť mečom!" | Šalamún odpove- 52
dal: „Ak bude statočný, vlások mu nespadne
na zem, ale ak sa zisti, že je zlý, zamric.” i Po- 53
tom ho kráľ Šalamún dal odviesť dolu od ol­
tára. Keď prišiel, vrhol sa pred Šalamúna a
Šalamún mu povedal: „Choď domov!”
Dávidova smrť. — Keď sa blížili dni 2
Dávidovej smrti, dal svojmu synovi Šalamú­
novi tieto príkazy: Ja idem cestou, ktorou ide 2*
celý svet; buď silný a vzmuž sa! 1 Zachovávaj, 3
čo žiada Pán, Boh tvoj, kráčaj cestami jeho, za­
chovávaj zákony jeho, príkazy, práva a naria­
denia, ako je to napísané v Zákone Mojžišo­
i vom, aby si mal úspech vo všetkom, čo podnik­
neš, a všade, kde sa obrátiš, i Aby Pán splnil 4
slovo, ktoré-o mne riekol: »Ak si tvoji synovia
budú dávať pozor na svojej ceste a celým srd
com i celou dušou budú verne kráčať predo
mnou — vraj — nikdy nik z tvojich nebude
odstránený z trónu Izraela..
Ďalej vieš sám, čo mi urobil Joab. syn Sar- 5*
vie, čo urobil dvom veliteľom izraelského voj­
ska, Nórovmu synovi Abnerovi a Jclerovmu
synovi Amasovi, že ich zabil a počas mieru
vylieval krv ako za vojny a nevinnou krvou
poškvrnil opasok, ktorý mám na páse, a obuv,
ktorú mám na nohách. I Urob podľa svojho u- 6
váženia, ale nedopusť, aby jeho šediny zošlú-
I Rohy pokladali za veľmi dôležitú česť oltóra. 50
Kto chcel použiť útočlstného práva oltára, rhvtll
sa jeho rohov. Kým sa ich držal, nik sa ho nesmel
dolknúť.
.‚Idem cestou, ktorou Ide celý svet“, rozumej: 2
ráka nn mňa smrť, ktorú každý musí okúsiť.
O Joabových vraždách pozri: 2 Sm 3. 22 n. a 5
vojvodca Dávidov, zodpovednosť mohla padnúť na
kráľa, Joab teda poäkvrnll kráľovu česť. — Koniec
veria prekladáme podľa niektorých gréckych
(LXX) rukopisov. V dneínej hebrejskej osnove
a obuv, ktorú má nn nohách.“
 336 Tretia kniha Kráľov 2
•7 pili pokojne do podsvetia! | Synom Galaádča-
na Berzelaiho preukazuj blahosklonnosť, necli
sú medzi tvojimi stolovými spoločníkmi, lebo
zrovna takto mi išli v ústrety, keď som bol na
•8 úteku pred tvojím bratom Asolónom. | Potom
máš blízko seba Semeiho, syna Benjamínca Ge-
ru z Bahurimu. Ten vrhal na mňa najtvrdšiu
kliatbu, keď som išiel do Mahanaimu. Polom
mi prišiel v ústrety k Jordánu; vtedy som sa
mu zaprisahal na Pána: »Nezabijem ťa me-
9 čom!« Ale ty ho nenechaj bez trestu; veď si
múdry človek, vieš, ako máš s ním naložiť, aby
si jeho šediny skrvavené sprevadil do podsve­
tia.”
♦10 Potom sa Dávid uložil k svojim otcom a po­
li chovali ho v Dávidovom meste. | Doba, za kto­
rú Dávid panoval nad Izraelom, činila štyrid­
sať rokov; v Hebrone panoval sedem rokov a
12 v Jeruzaleme panoval triatridsať rokov, j Ša­
lamún však nastúpil na trón svojho otca Dá­
vida a jeho vláda sa veľmi upevnila.
13 Šalamún sa ujíma vlády. — Vtedy
prišiel Adoniáš, syn Hagitin k Betsabe, matke
Šalamúnovej. Tá sa spýtala: „Znamená tvoj
14 príchod dobro?" Odpovedal: „Dobro." | Potom
povedal: „Mám k tebe slovo”. Odpovedala: „Ho-
15 vor!" J A on vravel: „Ty vieš, že mne patrilo
kráľovstvo a celý Izrael čakal, že ja budem krá­
ľom. Potom mi kráľovstvo uniklo a pripadlo
16 môjmu bratovi, pretože mu ho určil Pán. | Te­
raz však mám k tebe len jedinú prosbu, nc-
•17 odmietni ma!" Povedala mu: „Hovor!" I I po­
vedal: „Prihovor sa u kráľa Šalamúna — veď
teba neodmietne — aby mi dal za manželku
18 Sunamitku Abisagu." | Betsabe mu odpovedala:
„Dobre, budem v tvojej veci hovoriť s kráľom."
19 ! Potom Betsabe vošla ku kráľovi Šalamúnovi
prehovoriť s ním v Adoniášovej veci. Kráľ jej
vstal v ústrety, uklonil sa jej a sadol si na
trón. Pre kráľovu matku postavili trón, posadi-
20 la sa mu po pravici | a vravela: „Jedinú ma­
ličkú prosbu mám k tebe, neodmietni ma!"
Kráľ jej povedal: „Žiadaj si, matka, neodmiet-
21 nem ťa!" ' I povedala: „Nech dostane Sunamil-
ku Abisagu tvoj brat Adoniáš za manželku!"
22 ; Kráľ Šalamún sa ozval a povedal svojej mat­
ke: „Prečo ty žiadaš pre Adoníáša Sunamít-
ku Abisagu? Žiadaj mu hneď kráľovstvo! Veď
je mojim starším bratom a s nim drží kňaz
23 Abiatar a Joab, syn Sarvie!”! Polom sa kráľ Ša­
lamún zaprisahal na Pána: „Toto nech mi Boh
urobí a toto nech mi dodá, že sa Adoniáš touto
•24 rečou vyslovil proti vlastnému životu. | Teraz
7 „Takto m! 151! v ústrety" rozumej: al ont mt
poskytovali pokrm. Príbeh pozri 2 Sm 17, 27 n.
a 2 Sm 10, 33.
8 O prípade Semeiho čítaj 2 Sm 18, 6 n. a 2 Sm
10, 24.
10 Pozri pozn. k 1, 21. — Mesto Dávidovo bol Slon,
17 n. pozri 2 Sm S, 7. Pozri pozn. k 1, 4. Betsabe nezbadala,
kam mieri Adoniáš, prelo sa úprimne ujíma jeho
prosby, chce ho udobriť. K nebohému Dávidovi lo
nebola neúcta, veď Písmo sv. zdôrazňuje, žc Abl-
sas ostala pannou.
24 Královský rod júdsky pokladali vždy zo rod
teda na život Pána, ktorý ma upevnil a posadil
na trón môjho otca Dávida a ktorý mi podľa
svojho sľubu založil dom, Adoniáš dnes zo­
mrie!’’ | Potom kráľ Šalamún poveril Jojadov- 25
ho syna Banaiáša a ten mu zasadil smrteľný
úder.
Kňazovi Abiatarovi však povedal kráľ: „Choď 26’
do Anatotu na svoj majetok, lebo si syn smrti.
Ale dnes ťa neusmrtím, lebo si pred mojim
otcom Dávidom nosil archu Pána, Jahveho, a
znášal si všetky útrapy, ktoré znášal môj otec."
| Takto odstránil Šalamún Abiatara, takže ne- 27
bol viac kňazom Pánovým, aby sa splnil výrok
Pánov, ktorý vyslovil v Šíle proti domu Héli­
ho.
Keď táto zvesť došla k Joabovi — Joab sa *
28
totiž pridal k Adoniášovi a nepridal sa k Šala­
múnovi — bežal Joab k stánku Pánovmu a
chytil sa rohov oltára. | Kráľovi Šalamúnovi 29
oznámili, že Joab utiekol do stánku Pánovho
a je teraz vedľa oltára. Vtedy Šalamún poslal
Jojadovho syna Banaiáša s rozkazom: „Choď,
zotni ho!” I Keď Banaiáš došiel k stánku Pá- 30
novmu, oslovil ho: „Kráľ rozkazuje: Poď von!”
Odpovedal: „Nie! Tu chcem zomrieť!” Baňa-
iáš podal kráľovi zprávu: „Takto hovoril Joab,
takto mi odpovedal.” ] Kráľ odvetil: „Urob, *
31
ako povedal! Zotni ho a pochovaj! Tak odstrá­
niš odo mňa a od domu môjho otca nevinnú
krv, ktorú vylial Joab. | Nech Pán vráti jeho *
32
krv na jeho hlavu, pretože zoťal dvoch spra­
vodlivejších a lepších ľudí, než je sám, a bez
vedomia môjho otca Dávida ich zabil mečom:
Nérovho syna Abnera, vojvodcu izraelského, a
Jeterovho syna Amasu, vojvodcu júdskeho.
| Nech jeho krv padne nazad na hlavu Jouba a 33
na hlavu jeho potomstva naveky. Dávidovi
však, jeho potomstvu, jeho domu a jeho trónu
nech Pán popraje trvalého pokoja!” | Potom 34
išiel Jojadov syn Banaiáš hore, zoťal ho a
usmrtil. Pochovali ho v jeho domove na púšti. | 35
A kráľ postavil Jojadovho syna Banaiáša mies­
to neho nad vojsko a kňaza Sadoka postavil
kráľ miesto Abiatara.
Potom dal kráľ zavolať Semeiho a povedal *
36
mu: „Postav si dom v Jeruzaleme, bývuj tam
a odtiaľ neodíď nikde! Lebo len čo sa vzdia-
Dávidov a nie Šalamúnov. Preto niektorí menia
osnovu o Čítajú: „založil si mu (Dávidovi) dom.“
Šalamún aj Abiatara odsudzuje na smrť, ale 26
s ohľadom na služby, ktoré preukázal jeho otcovi,
nedal rozsudok vykonať. — Kňazská mesto Anntot
(dnes Anata) ležalo na území kmeňa Benjamín,
asi na hodinu severovýchodne od Jeruzalema (Joz
21, 18).
Pozri pozn. k 1, 50. 28
Šalamún sa obával, že Boh bude trestať jeho 31
a jeho rodinu, ak nebude stíhať vraždy, ktorých
sa Joab dopustil na nevinných ľuďoch (Porov.
2 Sm 21, 1—9).
Šalamún odmieta zodpovednosť za smrť Joabo- 32
vu, i keď je nútený dať ho zabiť pri oltári. Joab •
bol vrah a útočištné miesta chránili len toho, kto
nemal na svedomí úmyselnú vraždu. Joab si teda
smrť zavinil sám.
Krv Semeiho nezaťaží kráľa, sám sl zaviní smrť, 35
ak ncposlúche kráľov rozkaz.
 Tretia kniha Kráľov 2—3 337

liš a prekročíš potok Kedron, vedz, že určite významná výšina. Na tamojšom oltári obeto­
zomrieš, tvoja krv dopadne na tvoju hlavu.” ; val Šalamún tisíc celopalov. i V Gabaone sa 5
38 Semei odpovedal kráľovi: „Správna reč! Ako Pán v noci vo sne zjavil Šalamúnovi. Boh rie­
môj kráľovský pán povedal, tak urobí tvoj slu­ kol: „Žiadaj si, čo ti mám dať!" | A Šalamún 6
ha." A Semei býval dlhý čas v Jeruzaleme. | odpovedal: „Ty si môjmu otcovi Dávidovi pre­
39 Ale po troch rokoch sa stalo, že Semeiovi úšb ukázal veľkú priazeň, pretože kráčal pred te­
dvaja otroci k Achisovi, Maáchovmu synovi, bou s vernosťou, spravodlivosťou a srdcom
kráľovi Gétu. Semeiovi doniesli zvesť: „Tvoji obráteným k tebe. Túto priazeň si mu zacho­
40 sluhovia sú práve v Gete." | Nato sa Semei po­ val, veď si mu dal syna, ktorý sedí na jeho
bral, osedlal si osla a išiel do Gétu, k Achisovi. tróne, ako je tomu dnes. ! Teraz však, Pane, 7
hľadať svojich otrokov. Keď Semei odišiel a Bože môj, ty si ustanovil sluhu svojho za krá­
41 priviedol z Gétu svojich otrokov, | oznámili ľa miesto Dávida, môjho otca. Ale ja som malý
Šalamúnovi, že Semei odišiel z Jeruzalema do chlapec, neviem, čo si počať. | Jednako stoji 6
4a Gétu a vrátil sa. | Kráľ dal zavolať Semeiho a sluha tvoj uprostred ľudu tvojho, ktorý si si
povedal mu: „Ci som ti nedal prisahať na Pána vyvolil, ľudu početného, ktorý pre množstvo
a či som ťa nevaroval slovami: »Len čo vyjdeš nemožno spočítať, ani odhadnúť. | Daj teda 9
a odoberieš sa hocikde, môžeš byť istý, že zom­ sluhovi srdce pozorné, aby spravoval tvoj ľud
rieš?
* Vtedy si mi povedal: .Správna reč, počul a rozlišoval medzi dobrým a zlým, veď ktožeby
43 som!« I Nuž prečo si nezadržal prísahu, danú (ináč) vládal spravovať tento tvoj početný
44 na Pána a príkaz, ktorý som ti dal?” | Potom ľud?” | Pánovi sa tó ľúbilo, že si Šalamún žia- 10
povedal kráľ Semeimu: „Ty poznáš všetko dal túto vec. i Preto mu Boh povedal: „Pretože 11
zlo — tvoje srdce si je toho vedomé, — ktoré si si žiadal túto vec a nežiadal si si dlhý vek,
si spáchal proti môjmu otcovi Dávidovi. Nuž ani si si nežiadal bohatstvo, ani si nežiadal ži­
nech Pán vráti tvoju zlobu na tvoju hlavu! i vot svojich nepriateľov, ale si si žiadal chá­
45 Kráľ Šalamún však nech je požehnaný a trón pavosť, aby si pochopil právo: | urobím ti podľa 12
Dávidov nech je večne pevný pred Pánom!" j žiadosti! Hľa, dám ti srdce múdre a chápavé,
46 I dal kráľ príkaz Jojadovmu synovi Banaiášo- takže tebe podobného nebolo pred tebou, ani
vi a ten išiel a zasadil mu smrteľný úder. Tak po tebe nebude takého, ako si ty. I Ale dám ti 13
sa kráľovstvo upevnilo v ruke Šalamúna. aj to, čo si nežiadal, aj bohatstvo, aj slávu,
•3 Šalamúnova prosba. — Šalamún sa takže ti medzi kráľmi nebude podobného, kým
dostal do príbuzenstva s faraónom, kráľom len budeš žiť. | A ak zachovávaním mojich 14
Egypta. Vzal si faraónovu dcéru a zaviedol ju ustanovení a mojich prikazov budeš kráčať po
do mesta Dávidovho, kým dokončil stavbu svoj­ mojich cestách, ako kráčal tvoj otec Dávid,
ho domu, domu Pánovho a múrov okolo Jeru­ dám ti (aj) dlhý vek." | Keď sa Šalamún pre- *
15
zalema. budil, hľa, bol to iba sen! Potom išiel do Je­
*2 Lenže ľud obetoval na výšinách, pretože až ruzalema, stal si pred Pánovu archu úmluvy,
po tieto dni nebol postavený dom Pánovmu obetoval celopaly, priniesol pokojné obety a
3 menu, i Šalamún miloval Pána a kráčal podľa pre celé svoje služobníctvo usporiadal hosti­
prikazov svojho otca Dávida. Iba obetoval a ty­ nu.
•4 mian pálil aj on na výšinách. | Tak išiel kráľ Múdry rozsudok. — V tom čase prišli ku *
16
do Gabaonu, aby tam obetoval, lebo to bola kráľovi dve ženy smilnice a predstúpili pred
39 Tu spomínaný Achis sotva bol totožný s tým, neho. | Jedna zo žien povedala: „S dovolením, 17
ku ktorému sa Dávid uchýlil pred Saulom, 1 Sm pane, ja a táto žena bývame v tom istom do­
27, 1 n. me. I porodila som pri nej v dome. | Na tretí 18
44 Porov. 2 Sm 16, 6 n. deň po mojom zľahnutí porodila aj táto žena.
49 Pri posúdení Šalamúnovho počínania nesmieme
zabudnúť, žc všetci, ktorých odstránil, boli zákerní Boli sme spolu a v dome nebol s nami nik
ľudia, ktorí by bolí trvalo ohrozovali pokoj kraji­ cudzí; iba my dve sme boli v dome. | V noci *
19
ny. zomrel synček tejto ženy, lebo ležala na ňom. 1
•1 Faraón, ktorého dcéru sl vzal za Ženu Šalamún, Vprostred noci vstala, vzala spovedľa mňa 20
bol azda Siamon (976—958 pr. Kr.), predposledný
kráľ 21. dynastie, ktorá sídlilo v Tunise, v Delte. môjho syna, keď tvoja služobnica spala, a po­
Ale s istotou to nemožno určlt. — Podľa 7, 8 dal ložila si ho na prsia, svojho mŕtveho syna však
Šalamún aj faraónovej dcére postaviť osobitný pa­ položila na moje prsia. | Keď sóm ráno vstala 21
lác, zatiaľ však bývala spolu so Šalamúnom v do­ a chcela som pridojiť svojho syna, bol mŕtvy.
me, ktorý dal postavil Dávid (2 Sm 5, 11).
3 Izraeliti prinášali na výšinách obety pravému Ale keď som ho pozrela za vidna, nuž nebol
Bohu. Ale táto nezákonité bohoslužba bola zaká­ to môj syn, ktorého som porodila." j Ale druhá 22
zaná, lebo často viedla k modloslužbe. Proroci ne­ žena povedala: „Nie, naopak, živý je môj syn
skoršie veľmi karhali pre ňu národ. Kým však
nebol postavený jeruzalemský chrám, tento zákaz Hostina bola pravidelným zakončením pokoj- 15
nebol taký prísny, a z príkazu Božieho niekedy aj ných obetí. Obyčajne sa na nej zúčastňovali len
proroci alebo pobožní králi prinášali obety na vý­ príslušníci rodiny, ktorá obetu prinášala, ale Ša­
šinách. lamún pozýva na ňu všetkých svojich vysokých
4 Gabaon (dnes El-Džlb), severozápadne od Jeru- úradníkov.
zalema bol tiež posvätnou výšinou. Tom stál v tom *'.
Miesto „smllníc" spomína Torgum ,‚hostinské 10
Čase Mojžišov svätostánok a kovový oltár, hoci Hostince bývali oddóvna purenlšťom nemravnosti.
archa úmluvy bola v Jeruzaleme, porov. 2 Krn Na mŕtvolke sa dalo poznať, že sa dieťa zadu- 18
1, 3—6. silo. Pridusila si ho matka.

22 SZ
 338 Tretia kniha Kráľov 3—4—5
a mŕtvy je tvoj syn." Tá však vravela: „Nie,
ale mŕtvy je tvoj syn a živý je môj syn.” A do-
23 hovárali sa pred kráľom. | Nato kráľ povedal:
„Táto vravi: »Tento, živý, je môj syn a mŕtvy
je tvoj syn< a tá hovorí: »Nie, ale mŕtvy
24 je tvoj syn a živý je môj syn.» I, I rozkázal kráľ:
„Doneste mi meč!” Doniesli meč pred kráľa |
25 a kráľ povedal: „Pretnite živé dieťa na dvoje
a dajte polovicu jednej a polovicu druhej!” |
26 Nato žena, ktorej synom bolo živé (dieťa), po­
vedala kráľovi, lebo sa pohla jej láska k vlast­
nému dieťaťu: „S dovolením, pane! Dajte jej
živé dieťa, ale ho nezabíjajte!” Druhá však
vravela: „Nech je nie ani moje, ani tvoje!
27 Pretnite!” | Nato sa ozval kráľ a povedal: „Daj­
te jej živé dieťa a nezabíjajte ho, ona mu je
28 matkou." | Celý Izrael sa dopočul o rozsudku.
ktorý vyniesol kráľ, preto sa báli kráľa, leb.i
vedeli, že je v ňom múdrosť Božia, keď vynáša
rozsudok.
4 Šalamúnov úradnícky sbor —Takto
sa stal Šalamún kráľom nad celým Izraelom. |
•2 A toto boli jeho kniežatá: Azariáš, syn Sado-
•3 ka, bol veľkňaz. | Elihoref a Ahia, synovia Sisu,
boli pisári; Jozafát, syn Ahiluda, bol kance-
•4 lár, | Jojadov syn Banaiáš bol nad vojskom; |
•ä Sadok a Abiatar boli kňazmi; | Azariáš, syn
Nátanov, bol nad námestnikmi, a Zabud, syn
•6 Nátanov, bol (kňaz) priateľ kráľov. | Ahisar
bol správca domu a Adoniram, syn Abdu, bol
nad robotami.
•7 Šalamún mal dvanásť námestkov nad ce­
lým Izraelom. Títo zásobovali kráľa a jeho
dom. Každý mesiac roku sa jeden staral o záso-
•8 bovanie. | Toto boli ich mená ... syn Hurov
•9 v • Efraimskom pohorí,... | ... syn Dekarov
2 Podlá 1 Krn 5, 34 n. bol Azariáš synom Achl-
mása (porov. 2 Sm 15, 27. 36) b vnukom Sádoka.
V rodostromoch 6a Často aj ďalší potomkovia ozna­
čujú tak, ako by bolí potomkami bezprostrednými.
3 Pisári boli vysokí kráľovskí úradníci, ktorí zho­
tovovali dôležité štátne spisy a viedli kráľovu ko­
rešpondenciu. — Kancelár bol kráľovským deje­
piscom, viedol kroniku, do ktorej sa zapisovali dô­
ležité udalosti.
4 Mená Sadoka a Abiatara sa do tohto zoznamu
dostali len neskoršie a omylom. Veľkňazom za
Šalamúna bol podľa 2. v. Sadokov vnuk Azariáš,
Abiatara však poslol Šalamún hneď na začiatku
svojho panovania do vyhnanstva do Anatotu (2,
26 n.).
5 Námestníci (v. 7 n.) mali svoje pridelené okresy.
Ich hlavnou povinnosťou bolo vymáhat pre kráľa
dane, dávky a poplatky. Ich predstavený, Azariáš,
bol teda akýsi minister financií. — Aké povinnosti
mal „priateľ kráľov“, nevieme, možno, že to bol
kráľov pobočník. I v niektorých monarchiách býva
osobitný minister, ktorý má na starosti kráľovu
osobu. — Slovo „kňaz“ sa muselo dostal do dneš­
nej hebrejskej osnovy omylom.
6 O Adoniramovl pozri 2 Sm 20, 24 a 9 Kr 12, 18.
7 O námestníkoch pozri pozn. k v. 5. — Ináč sa
menoslov námestkov zachoval vo veľmi zlom stave.
Mená niektorých námestkov vypadli; okresy dnes
už nemožno 6 Istotou určiť. V poznámkach spome­
nieme iba tie, ktoré sú nám ako-tak známe.
9 Druhý okres bo) asi západne od Eíralmského
pohoria. Ale mestá sú nám väčšinou neznáme.
O Betsamesc pozri 1 Sm 8, 9. Sion je azda Aja­
lon. východne od Amwasu.
v Makese, v Sálebim, v Betsamesi, Sione a Bet-
hanane. | ... syn Hesedov v Arubote. Jemu 10
patrilo Socho a celá krajina Eferu. | ... syn 11
Abinadaba: celé pohorie Doru. Manželkou mu
bola Tafet, dcéra Šalamúnova. | Bána, syn Ahi- 12
luda: Tanak, Magedo a celý Betsan, ktorý leží
pri Sartane, pozdola Jezraelu, od Beisanu po
Abelmehulu až za Jekmám. | ... syn Gaberov: 13'
v Ramot Galaáde, jemu patrili dediny Jaira,
syna Manaseho, ktoré boli v Galaáde, jemu
patril okres Argob, ktorý je v Bášane, šesťde­
siat veľkých miest s múrami a kovovými zá­
vorami. | Ahinadab, syn Adov, v Mahanaime. i *14
Ahimás v Neftali; aj on si vzal Šalamúnovu *15
dcéru Basematu za manželku. | Bána, syn Hu- 16“
siho, v Aseri a Balote. | Jozafát, syn Farueho, 17
v Isacharovi. | Semei, syn Elov, u Benjamína. ! 18
Gaber, syn Uriho, v krajine Gadovej, v krajine 19“
amorejského kráľa Sehona a bášanského kráľa
Oga. A jeden námestník nad celou krajinou.
Júdovcov a Izraelitov bolo počtom mnoho 20
*
ako piesku pri morí; jedli, pili a radovali sa.
Zásobovanie kráľovského dvora. —
A Šalamún vládol nad všetkými kráľovstvami 5*
od Rieky až po krajinu Filištíncov a až po
hranice Egypta. Donášali mu dary a boli pod­
robené Šalamúnovi, kým len žil | Potravy pre 2*
Šalamúna boli každý deň: 30 kórov jemnej a
60 kórov (obyčajnej) múky, | desať kŕmnych 3
hoviad, dvadsať hoviad z paše, sto oviec, okrem
jeleňov, gaziel, antilop a kŕmenej hydiny. |
Lebo on vládol nad celým Záriečím od Tafsy 4-
až po Gazu, nad všetkými kráľmi Záriečia a
mal pokoj od všetkých svojich okolitých pod-
Mesto Dor bolo na pobreží Stredozemného mo- U
ra, južne od hory Karmel.
Mestá Bánovho okresu boli na JezraelskeJ rovl- 12
ne. Tanak aj dnes nosí to Isté meno. Kdesi blízo
neho bolo aj Magedo. Betsan volali Gréci Scytho-
polls,. dnes sa volá Belsan. — Sarton, o ktorom jc tu
reč, je hádam dnešné Tell-cs-Sartan (Sonda).
O Abelmehule pozri 1 Sm 19, 19. Jckmoam je Telí
Kalmun.
Okres Gaberovho syna bol v severnej éastl Za- 13
jordánska.
O Mahanalme pozri 2 Sm 2, 9. 14
Územie kmeňa Neftali bolo západne od Gene- 19
zaretského jazera.
Západne od Neftaliho bol kmeň Aser. K
Miesto Gada stoji v dnešnej osnove omylom 19
Galaád. O Galaáde však bola reč vo v. 13. —
Koniec verša jc neistý. Možno, že sa tam spomína
hlavný námestník Azariáš, ktorý bol nad celou
krajinou (porov, v. 5).
V. opisuje blahobyt za čias Šalamúna, 20
Sú va Vulg 4, 21—34 a 5, 15—32 sú vo Vulg 5, 1—14
1—19.
„Rieka'' je Eutrát. — „Dary" sú len zdvorilým 1
názvom pre dane a dávky, ktoré museli Šalamú­
novi plallt podrobné kráľovstvá.
Jemnú múku získavali z obyčajnej tak, že ju 2
ešte raz preosiali. — Kór obsahoval podlá niekto­
rých 394, podľa Iných len 364 litrov. — Vypoči.
tané zásoby boli nielen pre Šalamúnov dvor, ale
— tak sa zdá — aj pre celú jeruzalemskú posádku.
„Záriečie" Je územie, ležiace na západ od rieky ,
Eufrátu. Patri k nemu aj Palestína. Pomenovanie
je z hľadiska Asýrov, ktorí bývali na druhom
brehu tejto rieky. — Mesto Tafsa bolo pri Eufráte.
 Tretia kniha Kráľov 5—6 339

•5 daných. | Júdovci a Izraeliti bývali teda v bez­ na tvoj trón, ten postaví dom menu môjmu.« |
pečí, každý pod svojou révou a pod svojím Vydaj teda rozkaz, aby pre mňa narúbali na *
20
figovníkom od Danu až po Bersabu, kým len Libanone cédroví Moji ľudia budú s tvojimi
*6 Šalamún žil. ] Šalamún mal tiež štyritisíc kon­ ľuďmi. Tvojim ľuďom dám takú mzdu, akú
ských jasieľ pre svoje vozy a dvanásťtisíc len povieš; však vieš, že u nás niet nikoho, kto
7 jazdcov. | Spomenutí námestkovía zásobovali by vedel tak vytínať stromy ako Sidonci."
kráľa Šalamúna a všetkých, čo mali prístup Keď Hiram počul Šalamúnov odkaz, veľmi 21
k stolu kráľa Šalamúna, každý svoj mesiac. sa zaradoval a povedal: „Nech je požehnaný
•8 V ničom nepripustili nedostatok. I Aj slamu a dnes Pán, ktorý dal Dávidovi múdreho syna
jačmeň pre kone a ťažné zvieratá dodali na nad tento početný národ.” | Preto poslal Hiram 22
miesto, kde sa zdržoval, každý podľa pora­ Šalamúnovi odkaz: „Vzal som na vedomie, čo
dia. si mi odkázal. Vo veci cédrových a jedľových
g Šalamúnova múdrosť. — A Boh uštedril brvien urobím všetko podľa tvojho želania. |
Šalamúnovi múdrosť a rozvahu vo veľmi veľ­ Moji ľudia ich poznášajú z Libanonu k moru. 23
kej miere, tiež veľkorysosť srdca ako piesku ja ich dám po mori splaviť plťami na miesto',
•10 na brehu morskom. | Šalamúnova múdrosť bo­ ktoré mi označíš. Tam ich dám vyložiť a ty
la väčšia než múdrosť všetkých východniarov si ich prevezmeš. Ale aj ty splň moje želanie
11 a všetka múdrosť Egypta, i Bol múdrejší od a poskytni pre môj dom potravinyl" | Hiram 24
všetkých ľudí, od Ezrahitu Etana, od Hemana, teda dodal Šalamúnovi cédrového a jedľového
od Maholových synov Chalkola a Dordu, takže dreva, koľko chcel. | Šalamún však dodal Hi- 25’
bol chýrny u všetkých okolitých národov. ; ramovi dvadsaťtisíc kórov pšenice na zásobo­
12 Povedal tritisíc prísloví a piesni mal tisíc a vanie jeho dvora a dvadsať kórov drveného
13 päť. | Hovoril o stromoch od libanonského cé­ oleja. Toto dodával Šalamún Hiramovi každý
dru až po yzop, ktorý vyrastá z múru, hovoril rok. | Boh dal Šalamúnovi múdrosť, ako mu to 25
tiež o zvieratách, o vtákoch, o plazoch a o ry- bol prisľúbil, takže medzi Hiramom a medzi
14 bách. | Zo všetkých národov prichádzali počuť Šalamúnom panoval pokoj a uzavreli medzi
Šalamúnovu múdrosť, od všetkých kráľov ze­ sebou zmluvu.
me, ktori počuli o jeho múdrosti. Potom priviedol kráľ Šalamún robotníkov 27
z celého Izraela, bolo ich tridsaťtisíc mužov. |
15 Prípravy na stavbu chrámu. — Hiram, Poslal ich na Libanon v mesačných smenách 28’
kráľ Tyru, poslal svojich sluhov k Šalamúno­ po desaťtisíc. Mesiac boli na Libanone a dva
vi, lebo sa dopočul, že jeho pomazali za kráľa mesiace doma. Nad robotami bol Adoniram. I
namiesto jeho otca. Hiram bol totiž vždy pria- Ďalej mal Šalamún sedemdesiattisíc nosičov *
29
16 teľom Dávida. ■ Nato poslal Šalamún k Hira- tiarch a osemdesiattisic kamenárov vo vr­
17 movi s odkazom: | „Ty vieš, že môj otec ne­ choch, । okrem Šalamúnových hlavných dozor- 30
mohol postaviť dom menu Pána, Boha svojho, cov, ktorí práce viedli, počtom tritisíc tristo,
pre vojny, ktoré ho zaneprázdnili, kým ich Pán a ktorí dozerali na pracujúcich ľudí. | A kráľ 31
18 nepoložil pod chodidlo jeho nôh. | Teraz však rozkázal, aby lámali veľké kamene, kamene
mi dal Pán, Boh môj, dookola pokoj; niet od- drahé, aby sa základy domu položili z kvá­
19 pereu a niet nebezpečenstva. | Preto som si drov. I Otesávali ich murári Šalamúnovi, mu- 32’
zaumienil postaviť dom menu Pána, Boha rári Hiramovi a Giblejci. Takto prihotovili dre­
svojho, ako to Pán riekol môjmu otcovi Dávi­ vo a kamene k.stavbe chrámu.
dovi: >Tvoj syn, ktorého miesto teba posadím
S Bývať v bezpečí, v tflnl ovocných stromov, bol
Stavba chrámu. — Štyristo osemdesiate- 6’
znak vrcholného pokoja. Výraz od Danu po Ber­ ho roku po východe synov Izraela zo zeme
sabu pozri 1 Sm 3, 20
g Každý kôň mal vlastné Jasle, nemuseli byt však Sidon bolo dávnejšie hlavné mesto Fenície. Pa * 20
vždy všetky obsadené. Osnova hovor! o 40.000 jas. lestlnu už vtedy bolo chudobná na lesy, prelo ne­
liach, ale toto číslo treba podta 2 Krn 0, 25 opra­ mala rubačov.
viť na 4.000. Kone boli vtedy u Izraelitov ešte Drvený olej bol najjemnejší olej. Získavali ho 2i
veľmi vzácne. Tak so zdá, žc aj Jazdu aj vojnové tak. Žc najkrajšie olivy rozdrvili v mažiari q pre­
vozy zaviedol do Izraelského vojska len Šalamún cedili? Obyčajný olej sa získaval vytláčaním olív
xporov. pozn. k 2 Sm 8, 4). v lise. — Hat bol 36'44 (podľa iných 39'44) Dt *
8 No východe podnes kŕmia kone jačmeňom; ovos rov. 10 baiov bol 1 kór.
Je neznámy. Porov. 4, 6. n
10 „Východniari“ boli beduíni sýrskej púšte, ktorí, 3300 (podľa LXX 3600) bolo dozorcov a hláv* 29
podobne ako Egypťania, boli chýrni o múdrych po­ ných dozorcov spolu. — Tu uvedené číslice sú
rekadlách. azda porušené, lebo sa zdajú priveľkými, hoci
11 Tu spomínané osoby sú Ináč neznáme. Etán v starých dobách pr! podobných veľkých stavbách
a Ema majú so známymi skladateľmi žalmov len nasadzovali naozaj neslýchané množstvo ľudských
spoločné meno. pracovných síl.
12 O prísloviach pozri úvod do Knihy Prísloví. Giblejci boli obyvatelia severofenlckcho mesta oj
13 Nevieme, aká rastlina sa tu označuje menom Gebal (grécky Byblos, dnes Džebail, asi 30 km se­
yzop. Je to asi nejaký ker, ktorý rastie vedľa verne od Beirutu). Gebal bol politicky samostatný,
múrov. nepodliehal Hiramovi. Giblejci asi otesávali drevo
14 Porov. 10, 1 n. k stavbe; podľa Ez 27. 9 boli znamenití stavitelia
15 O HiramovI pozri 2 Sm 5, H. — Posolstvo malo lodí, rozumeli sa teda spracovaniu dreva.
Šalamúnovi blahoželať k nastúpeniu na trón. Popis stavby chrámu Cožko rozumiot, lebo presný 1
17 „Kým ich ..." totiž Dávidových nepriateľov. význam mnohých odborných výrazov dnes už ne *

a
*
 340 Tretia kniha Krárov 0

egyptskej, vo štvrtom roku panovania Salamú-' Steny chrámu znútra ppobíjal cédrovými dos- 15
na nad Izraelom, v mesiaci ziv — je to me kami. Od podlahy domu až po hrady stropu
2 siac druhý — staval Pánovi dom. | Dĺžka chrá­ obtiahol ich drevom a dlážku domu vyložil
mu, ktorý kráF Šalamún staval Pánovi, bola jedľovými doskami. | Aj dvadsať lakťov zad- 16
*
šesťdesiat lakťov, jeho šírka dvadsať a jelr.i i ného múru domu obtiahol cédrovými doskami
•3 výška tridsať lakťov. A predsieň pred bude- | od dlážky až po hrady. Obťah mu dal znútra,
vou chrámu mala dĺžku dvadsať lakťov pred । v modlitebni, vo veľsvätyni. : Štyridsať lakťov 17-
chrámovou šírkou, šírku desať lakťov pred dlhý bol dom, totiž sieň pred modlitebňou. !
4 dĺžkou chrámu. | Na chráme dal urobiť husto Znútra bol teda dom cédrový, s rezbami kve- 18
*5 zamrežované okná. ■ K múrom domu dookola tov a polootvorenými kvetmi. Všetko bolo z cé­
primuroval prístavby, k múrom domu, okolo dru, kameň nebolo vidieť. | Dnu, vo vnútri 19
budovy aj modlitebne a dookola vybudo- domu, vystavil modlitebňu, kde mali uložiť
6 val poschodia. | Prístavba spodná bola päť Pánovu archu úmluvy. | Modlitebňa bola dvad- 20’
lakťov široká, stredná šesť lakťov širo­ sať lakťov dlhá, dvadsať lakťov široká a dvad­
ká a tretia sedem lakťov široká, lebo sať lakťov vysoká. A obtiahol ju rýdzim zla­
na múroch chrámu urobil zvonku dookola vý- tom. Aj oltár obtiahol cédrovým drevom. Po- 21
•ľ stupky, aby nemusel rýpať múry domu. I Keď tom obtiahol Šalamún budovu pred modliteb­
stavali cluám. stavali ho z hotových kameňov ňou rýdzim zlatom a platne pripevnil zlatými
z kameňolomu, takže kladivá, kresačky a vô­ klincami. | Celý dom obtiahol zlatom, úplne ce- 22
bec železné nástroje nebolo počuť v chráme, lý dom. A celý oltár, ktorý bol pred modliteb­
•8 keď ho stavali. | Vchod do spodnej prístavby ňou, obtiahol zlatom.
bol po pravej strane chrámu a točité schody Potom dal v modlitebni urobiť dvoch cheru- 23’
viedli do strednej a zo strednej do tretej. | bov z olivového dreva vo výške desiatich lak­
’9 Keď dokončil vymurovanie domu, pokryl ho ťov. | Päť lakťov bolo jedno krídlo a päť lakťov 24
•10 hradami a doskami cédrovými. | Prístavby 'druhé krídlo cheruba; desať lakťov od kon­
k celému domu primuroval vo výške päť lak­ ca jedného krídla do konca druhého krí­
ťov a dom poobijal cédrovým drevom. dla.. | Aj druhý cherub mal desať lak- 25
11 Vtedy Pán prehovoril k Šalamúnovi takto: | ťov; obaja cherubi mali rovnaké rozmery a
12 „O tomto dome, ktorý mi staviaš (vedz): Ak rovnaký tvar. ' Jeden cherub bol desať lakťov 26
budeš kráčať podľa prikázaní mojich, budeš vysoký, podobne aj druhý cherub. ■' A umiestil 27
plniť ustanovenia moje a budeš zachovávať cherubov dnu, do vnútra domu. Cherubi mali
všetky príkazy moje a podľa nich sa budeš krídla roztiahnuté; krídlo jedného sa dotýkalo
správať, na tebe splním prisľúbenia svoje, kto- múru, krídlo druhého cheruba sa dotýkalo
13 ré som dal tvojmu otcovi Dávidovi. | A budem druhého múru, prostred chrámu sa im však
bývať uprostred synov Izraela a neopustím krídla vzájomne dotýkali. | Aj cherubov obtia- 28
ľud svoj izraelský.” hol zlatom.
14 Takto staval Šalamún chrám a dokončil ho. | Na všetkých múroch chrámu dookola dal po- 29-
poznáme. K lomu Jc na mnohých miestach aj vyrezávať rezby v podobe cherubov, paliem a
text porušený, ba, tak sa zdá, oj vety sú popre­ polootvorených kvetov vo vnútornej i vonkaj­
hadzované. — 4. rok panovania Šalamúna bol rok šej budove. | Aj podlahu domu obtiahol zlatom 30
068 pr. Kr. Podľa toho Izraeliti vyšil z Egypta vo vnútornej i vonkajšej budove. | Na vchod *31
r. 1448 pr. Kŕ., (o je volmi pravdepodobné. — Me­
siac ziv je sivan, druhý mesiac izraelského kalen­ do modlitebne urobil rám z olivového dreva,
dára, náš apríl-máj. — Co sa týka miesta, kde dveraje päťuhlové. I A dve brány z olivového *
32
poslavilí chrám, porov. 2 Sm 24, 18 n. a 2 Km 3, 1. dreva, na ktoré dal povyrezávať rezby v po­
3 Predsieň bola 10 laktov dlhá a 20 laktov široká dobe cherubov, paliem a polootvorených kvetov
ako aj chrám, ale tu spisovateľ volá dĺžkou dlhší
rozmer, hoci to v skutočnosti bola šírka. Predsieň Veťsvälyňa bola znútra len dvadsať lakťov vy- 18
bola pred vchodom hlavnej stavby. soká, nad ňou bola ešte miestnosť, takže zvonku
5 n. „Modlitebňa1‘ je veľsvälyňa. Aj tá mala pri boli múry chrámovej budovy všade rovnako vy­
vonkajších stenách prístavby. Prístavby mali soké. — Porov, pozn. k v. 5.
okrem prízemia dve poschodia a boli z poschodia Z 60 lakťov celej dlžky chrámovej budovy pri- 17
na poschodie širšie o 1 lakeť, lebo sa múry stup­ padalo 40 lakťov na svätyňu, ktorá bola pred veť-
ňovité zúžovall. Múr chrámovej stavby mal vo svätyňou.
výške každého poschodia stupeň zvonku, vonkajší Osnova jc tu ponížená, niektoré výrazy sa tu 20 n.
múr prístavby mal stupeň znútra. Na tieto stup­ zbytočne opakujú. — Steny chrámu nepozlátill zla-
ne boli položená stropové hrady, ktoré teda neboli i tým plechom, ale tenunkýml zlatými listami, ktoré
vklinené do múru. poprltláčali tak, že aj rezbárske práce boli jasne
7 Kvádre otesávali hneď v kameňolome. vypuklé. 21. verš prekladáme podľa Vulß. V dneš-
8 Dnešná osnova hovorí omylom o vchode do nom hebrejskom texte nemá zmyslu. — Budova
strednej prístavby (prvé poschodie). Do tej sa ne­ pred modlitebňou jc svätyňa.
vchádzalo zvonku, ale točitými schodaml z prí­ Týchto cherubov neslobodno zmýliť s tými, 23—28
zemia. I ktori boli na vrchnáku archy úmluvy.
0 Strecha bola dozaista plochá. Vnútorná budova je veťsvätyňa, vonkajšia je 29
10 Výšku prístavby rozumej tak, že každé poscho­ svätyňa.
die bolo 6 lakťov vysoké. Okná, ktoré osvetľovali Verš 31. je porušený. Päťuholný rám nebol hore 31
chrám, mohli byť len nad prístavbou. Vcľsvätyňa vodorovný, ale tvoril v prostriedku nahor platy
vôbec nebola osvetlená. Ako chrám (v. 15) tak aj uhol.
bočné miestnosti boli znútra obité cédrovými dos­ Spisovateť upozorňuje, že sa tvary rezieb ne. 32
kami stratili pod zlatým povlakom, porov, pozn. k v. 20.
 Tretia kniha Krylov 6—7
a obtiahol ich zlatom, totiž na cherubov a pal­
33 my natiahol zlato. | Podobne dal urobiť do
vchodu budovy rám z olivového dreva, ale
34 štvorhranný. | A dve brány z jedľového dreva;
obidve brány mali po dvoje točitých krídel j
35 Vyrezal na ne cherubov, palmy a polootvorené
kvety, obtiahol ich zlatom tesne podľa rezieb.
37 Potom postavil vnútorné nádvorie: tri vrstvy
kvádrov a vrstvu cédrového dreva.
36 Vo švtrtom roku v mesiaci ziv boli položené
38 základy Pánovho domu. | A v jedenástom roku
v mesiaci bul — je to mesiac ôsmy — bol
dom dokončený so všetkým svojim náradím
a príslušenstvom. Staval ho sedem rokov.
7 Kráľovský palác. — Na svojom dome sta­
val Šalamún trinásť rokov, kým dostaval celý
•2 dom. | Vystaval libanonský lesný dom, sto lak­
ťov dlhý, päťdesiat lakťov široký a tridsať lak­
ťov vysoký na štyroch radoch cédrových stĺpov;
•3 stĺpy totiž vytesal z cédrov. | Krytý bol cédro­
vým drevom pozhora, na hradách, ktoré ležali
na päfaštyridsiatich — v jednom rade pätnás­
4 tich — stĺpoch. | Hrady boli v troch radoch a
5 tri razy bolo okno proti oknu. I Všetky dvere
a okná mali štvorhranné rámy, tri razy bolo
okno vedľa okna.
•6 Potom vystaval stĺpovú sieň v dĺžke päťde­
siatich a v šírke tridsiatich lakťov, s predsie­
7 ňou, pred ktorou boli stĺpy a pokrov. | Ďalej
vystaval trónnu sieň, v ktorej súdil: bola to
súdna sieň. Bola od dlažby až po strop ob­
‘B tiahnutá cédrovým drevom. | Tiež svoj dom,
v ktorom mal bývať, na inom dvore, dnu ďalej
od tej siene. Bol stavaný podľa tejto. Podľa
tejto siene postavil aj dom faraónovej dcére,
ktorú si vzal Šalamún.
•9 Všetko toto bolo zo vzácnych kameňov, po­
dľa miery kvádrov, pripilených pílou znútra
zvonku až po veľký dvor. | Základy boli polo-
34 Popis jo nám dnes už nejasný. Pravdepodobne
boli do veľkej brány vpustené na každodenné
upotrebenie menšie, ale tiež dvojkrídlové dvere.
Tak mala každá brána po dve krídla, ktoré boh
točité len natoľko, že so dali otváral l von i dnu.
35 Pozri pozn. k v. 32.
36 Vnútorné nádvorie sa volalo kňazským (2 Krn
4, D), alebo horným (Jer 26, 10) nádvorím. Tri vrst­
vy kvádrov boli osi nad sebou a za každými tro­
ma vrstvami kameňa nasledovala vrstva cédrového
drevo. Zvyšky podobných stavieb objavili v Sen-
džlrll a v Magcde. — Alebo boli vrstvy vedľa se­
ba, takže múr bol na tri vrstvy kvádrov hrubý
a znútra obtiahnutý cédrovými doskami.
Libanonský lesný dom svojimi vyčnievajúcimi
2
cédrovými stĺpmi napodoboval asi lesy Libanonu.
Stĺpov neboli štyri rady, ako číta dnešný text, ale
len tri, porov v. 3.
Na stĺpoch pozdĺž stavby ležali hrady a na hra­
3 n.
dách krížom bol pokrov z cédrových dosiek. Zadný
múr siene bol tak dlhý, v akej dĺžke bolo rozlože­
ných pätnásť stĺpov stĺporadia. Bočné múry, na
ktorých boli dvere a po tri okná, boli krátke. Prie­
čelie siene tvorilo prvé stĺporadie, ďalšie dve stĺ­
poradia delili sieň na tri lode.
6 Z krátkeho a nám už nejasného popisu nevie­
me sl utvoriť obraz tejto stavby.
« Kráľov a kráľovnin obytný dom bol stavaný
podľa vzoru trónnej siene.
-12 Podrobnosti sú nám neznáme.
_________ 341
zvonku až po veľký dvor. | Základy boli polo- 10
*
žené zo vzácnych kameňov, z kameňov veľ­
kých. Z kameňov desať-lakťových a z kameňov
osem-lakťových. i Na tom boli drahé kamene 11
podľa miery kvádrov a cédrového dreva. |
Veľké nádvorie dookola malo tri vrstvy kvá- 12
drov a vrstvu cédrových brvien. Podobne to
bolo na vnútornom nádvorí domu Pánovho a
na nádvorí paláca.
Chrámové zariadenie. —: Potom dal Sa- *
13
lamún poslami priviesť Hirama z Tyru, j Bol 14
to syn matky — vdovy z kmeňa Neftaliho, jeho
otec bol Tyrčan, kováč. Bol plný múdrosti, chá­
pavosti a skúsenosti v akýchkoľvek pracach
I z kovu. Prišiel ku kráľovi Šalamúnovi a porobil
i všetky jeho práce.
| Ulial dva kovové stĺpy. Výška jedného stĺpa 15
*
: bola osemnásť lakťov. Dvanásť-lakťová stuha
ho obopínala. Jeho hrúbka bola štyri prsty a
bol dutý. Zrovna taký bol aj druhý stĺp. | Ďa- 16
lej urobil dve záhlavia, ktoré mali prísť na
vrch stĺpov. Boli uliate z kovu. Výška jedného
záhlavia bola päť lakťov a päť lakťov bola aj
výška druhého záhlavia, j Zo šnúrok, splete- *
17
ných v podobe retiazok, urobil siete na záhla­
via, ktoré boli na vrchu stĺpov, jednu sieť
na jedno záhlavie a druhú sieť na dru­
hé záhlavie. I Urobil granátové jablká a *
18
to vo dvoch radoch okolo jednej siete,
aby zakryl záhlavie, ktoré bolo na vr­
chu stĺpov. To isté urobil aj na druhom zá­
hlaví. i Záhlavia, ktoré boli na stĺpoch, mali *19
tvar ľalie. (V predsieni, štyri lakte.) | Záhlavia *20
boli na stĺpoch... Granátových jabĺk bolo dve­
sto v radoch okolo záhlavia. Stĺpy postavil do *
21
I predsiene chrámu. Jeden stĺp postavil na prti-
l vú stranu a dal mu meno Jákin, druhý stĺp po­
stavil na stranu ľavú a dal mu meno Bóáz. |
Hore na stĺpoch bol tvar ľalie. A tak bolo do- *
22
končené zhotovenie stĺpov.
Potom urobil more z liatiny, desať lakťov *
23
od jedného okraja k druhému, dookola okrúhle,
päť lakťov vysoké; dookola ho mohla obopäť
tridsať-lakťová sluha. | Pod okrajom dookola *
24
Balvany boli desať alebo osem lakťov dlhé. 10
Umelec Hiram Je, pravda, nie tololný s krá- 13
ľom Hlramom.
Doplňujeme podľa LXX. — Hrúbka sa rozumie 15
o hrúbke steny stlpov, lebo tie boli znútra prázdne.
Text týchto veršov Je veľmi porušený a neislý. 17 n.
Granátové jablká boli z kovu e bolo Ich na 18
každom stĺpe po dvesto.
Slová v zátvorkách nepatria do osnovy. 19
Z verša sme preložili len to, čo sa dalo pre- 20
loziť. Čiastka Je tak porušená, že nedáva nijaký
zmysel.
Meno Jákin znamená: „Postavil“, Bóáz: „v ňom 21
Je sila“ (alebo: „v sile“). Tie dve slová boli asi
súvislým nápisom na stĺpoch, ktorého pôvodný vý­
znam bol: ‚‚(dom) stojí pevne“.
1 Tvar ľalie malo záhlavie stlpov porov, v. 19. 22
„Morom“ sa volala nádrž na vodu pre svoju 23
I veľkosť. Jeho objem bol 30 lakťov.
I Kolokvlnty boli veľmi súce na ozdobovanie. Mp<ú 24
i listy podobné lístiu révy a pekné, okrúhle, poma-
1 ranču podobné ovocie. — Veta v zátvorkách Je
I opakovanie z predošlého verša, len číslica je tu
 342 Tretia kniha Kráľov 7—8

ho ozdobovali kolokvinty. (More malo dooko- I Potom zhotovil Hiram hrnce, zmetáky a kro- 40 *
h objem desať lakťov.) Kolokvinty boli páše. Tak dokončil Hiram všetky práce, ktoré
•25 v dvoch radoch, boli uliate pri zlievaní. | Stálo robil kráľovi Šalamúnovi pre dom Pánov: |
na dvanástich hovädách; tri boli obrátené na dva stĺpy, dve kužeľovité záhlavia, ktoré boli 41 '
sever, tri boli obrátené na západ, tri boli obrá­ na vrchoch dvoch stĺpov, dve siete na pokrytie
tené na juh a tri boli obrátené na východ. More dvoch kužeľovitých záhlaví, ktoré boli na vr­
bolo hore na nich. Zadnými časťami boli obrá- chu stĺpov, 4 štyristo granátových jabĺk pre 42
•26 tené dnu. 1 Bolo hrubé na dlaň, jeho okraj bol dve siete, po dva rady granátových jabĺk pre
ako okraj kalicha, podobný ťahovému kvetu. obe siete, na pokrytie dvoch kužeľovitých zá­
Obsahoval dvetisíc baiov. hlaví, ktoré boli na vrchu stĺpov, | desať pod- 43
27 Potom urobil desať kovových podstavcov. stavcov a desať umývadiel na podstavce, i jed- 44
Každý podstavec bol štyri lakte dlhý, štyri no more a dvanásť hoviad pod more. | Potom 45
•28 lakte široký a tri lakte vysoký. | Podstavce boh hrnce, zmetáky a kropáče. Všetky tieto pred­
robené takto: Mah polia, poha boh medzi lat- mety, ktoré Hiram robil kráľovi Šalamúnovi
29 kaini. | Na poliach, ktoré boh medzi latkami, pre dom Pánov, boli z lesklého kovu, j Kráľ 46 *
boh levy, hovädá a cherubi, podobne aj na lat­ ich dal uliať v oblasti Jordána v hlinastej zemi
kách. Ako nad, tak aj pod levami a hovädami medzi Sochotom a Sartánom. | Potom Šalamún 47
•30 boh vence: kováčska robota. | Každý podstavec uložil všetko náradie. Váhu kovu pre veľké
mal štyri kovové kolesá a kovové osi. Na šty­ množstvo nezisťovali. | Šalamún dal tiež zhc- 48
roch uhloch mah výbežky. Výbežky boh uliate toviť všetko náradie, ktoré bolo v dome Páno­
•31 pod umývadlom ... | Aj na ústi podstavca boh vom: zlatý oltár, zlatý stôl, na ktorom boli
vypuklé práce, ústie bolo okrúhle ako valec, ro­ predkladné chleby, | ďalej svietniky, päť po 49
bené ako podstavec, na pol lakťa. Poha však pravej a päť po ľavej pred modlitebňou z rý­
32 boh štvorhranné, nie okrúhle. | štyri kolesá dzeho zlata; kvety, lampy a kliešte zo zlata, |
boh pod poľami, osi kohes boh na podstavci. čaše, nože, kropáče, mažiare a kadidelnice z rý- 50
Výška každého kolesa bola jeden a pol lakťa. | dzeho zlata. Cepy na dverách vnútornej miest­
33 Kolesá boh robené ako kolesá voza, ich osi, nosti, veľsvätyne, a na dverách svätyne zo zla­
•34 bahry, špice a hlavy boh všetky uliate. | Na ta.
štyroch uhloch jednotlivých podstavcov boh Keď boli hotové všetky práce, ktoré dal kráľ 51*
štyri výbežky. Výbežky boli spolu s podstav- Šalamún konať v dome Pánovom, doniesol Ša­
*35 com. | Na vrchu podstavca dookola bolo čosi lamún posvätné dary svojho otca Dávida, strie­
okrúhle (na vrchu podstavca). Jeho osi a pc- bro, zlato a náčinie a uložil to v pokladnici do­
•36 lia tvorili s ním celok. | Na poha vyryl (jeho mu Pánovho.
držadlá a poha) cherubov, levov a palmy pro-
37 ti sebe. | Takto zhotovil desať podstavcov. Všet­ Posviacka chrámu
ky boh rovnako uliate, mah rovnaké rozmery
38 a rovnaký tvar. | Potom urobil desať kovových Prenesenie archy úmluvy. — Vtedy 8
umývadiel, obsah každého umývadla bol šty­ zhromaždil Šalamún starších Izraela a všet-
ridsať baiov, každé umývadlo bolo na štyri kých predstavených kmeňov, kniežatá izrael­
lakte. Na každý z desiatich podstavcov prišlo ských rodov ku kráľovi Šalamúnovi do Jeruza­
39 jedno umývadlo, i Z umývadiel umiestil päť po lema, aby vyniesli Pánovu archu úmluvy z Dá­
pravej strane domu a päť po avej strane do­ vidovho mesta, zo Siona. | Zhromaždili sa teda 2*
mu. More však umiestil po pravej strane domu, ku kráľovi Šalamúnovi všetci Izraeliti v me­
smerom juhovýchodným. siaci etanim, na sviatky. Je to siedmy mesiac. I
porušená, lebo more malo objem nie dcsat, ale
Keď prišli všetci starši Izraela, vzali kňazi ar- 3
Irldsat laktov. — Kolokvinlová ozdoba bola uliala chu I a vyniesli Pánovu archu, Stan zhromaž- 4*
naraz s morom. denia a všetko posvätné náčinie, ktoré bolo
25 Sieny mora boli na dlaň, t. J. asi 5 cm, hrubé. v stane. Niesli to kňazi a leviti. | Kráľ Sala- 5
«« Bal obsahoval 36,4, podlá Iných 39,4 Ulrov. mún však a s ním celé zhromaždenie Izraeli­
a Povrch podstavcov bol na všetkých stranách
latkami podelený na polia; tieto, ako aj latky, boli tov, ktoré sa k nemu pred archou zišlo, obeto­
ozdobené obrazmi levov, volov a cherubov. vali toľko oviec a hoviad, že ich pre množstvo
a „Výbežky" doslovne: „plecia“. Týmito výbež­
kami ležali podstavce na osiach. — Koniec verša i V hrncoch sa varilo obetné mäso (porov. 1 Sm 40
je nezrozumiteľný. 2, 14), zmetákmi sa upravoval oheň na oltároch,
31 V. 31. jc v dnešných osnovách celkom nezrozu­ kropáčmi sa zachytávala krv obetných zvierat
miteľný. Podávame približný zmysel podľa opráv a kropila sa na oltár.
Sandu. Ústie bolo na hornej platni podstavca, kto­ Sochot sa spomína v Gn 33, 17; Joz 13, 27 (na 40
rý vyzeral ako truhla. Do ústia prišil nádoby no územi kmeňa Gad) a Sdc B, 4 n. — Sartán je azda
vodu. Toto ústie bolo okrúhle, ale polia na bod­ dnešné Karn Sarlabc, západne od Jordána. — HU.
ných stranách boli štvorhranné. nostá pôda Jordánskeho údolia bola na zilevačské
34 Porov, v. 30. Výbežky IvorlU s podstavcom je­ práce vhodná, z hlinastej zeme sa robili dobré
den celok. formy pre zlievanie.
35 Verš opakuje, Co Je už napísané vo v. 31 n. Porov. 2 Sm B, 11 n. 51
M I tento verš jc nn konci nejasný. Obrazy na Etanim (ctánim) bolo starokanaánske meno sled- 2
podstavci sl treba predstavil tak, že lev a che­ meho mesiaca, ktorý sa neskoršie volal tišri. Sviat­
rub boli obrátené tvárami k sebe a medzi nimi ky, o ktorých jc reč, boli sviatky stánkov.
bola palma. Slová v zátvorkách nepatria do „Stan zhromaždenia" bol Mojžišov svätostánok, 4
osnovy. ktorý podľa Z Km 1, 3 bol v Gabaone.
 Tretia kniha Kráľov 8 343

nebolo možno spočítať, alebo odhadnúť. I jim sluhom, ktorí celým srdcom svojím kráča­
6 A kňazi priniesli Pánovu archu úmluvy na jej jú pred tebou. | Ty si sluhovi svojmu, môjmu 24
miesto, do modlitebne chrámu, do veľsvätyne, otcovi Dávidovi splnil sľub, ktorý si mu dal.
•7 pod krídla cherubov. | Lebo cherubíni si roz­ Co si mu svojimi ústami riekol, skutkom si
prestierali krídla nad stanovišťom archy, tak­ splnil, ako dokazuje dnešný deň. | Teraz teda, 25
že cherubíni zakrývali zhora archu a jej žrde. ! Pane, Bože Izraela, splň sluhovi svojmu, môj- .
•8 Žrde boli také dlhé, že ich konce bolo vidieť zo i mu otcovi Dávidovi, čo si mu sľúbil, keď si
svätyne spred modlitebne, zvonku ich však ne­ | riekol: .Nikdy ti nebude predo mnou chýbať
•9 bolo vidieť. Tam sú po dnešný deň. | V arche muž, ktorý zasadne na trón Izraela. Len nech
neboli len dve kamenné tabule, ktoré ta vlo­ sú tvoji potomkovia ostražití na svojej ceste
žil Mojžiš na Horebe, keď Pán uzavrel zmluvu a nech kráčajú predo mnou tak, ako si ty krá­
so synmi Izraela pri ich východe z egyptskej čal predo mnou!« | Nuž, Bože Izraela, nech sa 26
•10 zeme. | Keď kňazi vyšli zo svätyne, oblak na­ uskutočnia sľuby tvoje, ktoré si dal sluhovi
11 plnil dom Pánov, | takže sa kňazi pre oblak svojmu, môjmu otcovi Dávidovi!
nemohli postaviť do služby, lebo sláva Pánova Ci naozaj bude Boh bývať na zemi? Veď ne- 27
12 naplnila dom Pánov. | Vtedy Šalamún povedal: besá a nebesá nebies ťa neobnimu, okoľkože
menej tento dom, ktorý som postavil! | Ale 28
13 „Pán riekol, že bude v oblaku bývať. obráť sa k modlitbe sluhu svojho a k jeho
Rád som ti postavil obytný dom, prosbe, Pane, Bože môj, a vyslyš volanie a
miesto, kde bývať máš naveky." modlitbu, ktorú ti sluha tvoj dnes predkladá: |
Aby oči tvoje v noci i vo dne boli otvorené nad 29
14 Potom sa kráľ obrátil a požehnal celé zhro­ týmto domom, nad miestom, o ktorom si rie­
maždenie Izraelitov. Celé izraelské zhromažde­ kol: .Tam bude meno moje!« Aby si vypočul
15 nie stálo. | A hovoril: „Požehnaný nech je Pán, modlitbu, ktorú sa sluha tvoj bude modliť na
Boh Izraela, lebo skutočne splnil sľub, ktorý tomto mieste. | Aby si vypočul prosbu sluhu 30
vlastnými ústami dal môjmu otcovi Dávidovi, svojho a ľudu svojho, Izraela, ktorú sa bude
16 keď hovoril: | .Odo dňa, čo som ľud svoj izrael­ modliť na tomto mieste. Ty počuješ, na mieste,
ský vyviedol z Egypta, zo všetkých kmeňov Iz- kde bývaš, v nebi, a keď počuješ, aj odpustiš.
zraela som si nevyvolil miesto, aby mi tam po­ Keď sa niekto previní proti svojmu blížnemu 31 *
stavili dom, v ktorom by prebývalo meno moje. a vynesú proti nemu kliatbu, aby ho donútili
Ale vyvolil som si Dávida, aby stál nad ľudom k prísahe, a príde a prisahá pred oltárom v tom­
17 mojím, Izraelom.. | Môj otec Dávid zamýšľal po­ to dome, | ty to počuj v nebi, zasiahni a rozsúď 32
•18 staviť dom menu Pána, Boha Izraela. | Ale Pán medzi sluhami svojimi: vinníka odsúď a jeho
riekol môjmu otcovi Dávidovi: »Keď si zamýš­ činy mu uvaľ na hlavu, nevinného však oslo­
ľal postaviť menu môjmu dom, tvoj úmysel bol boď a nalož s nim podľa jeho spravodlivosti! |
19 dobrý. | Lenže nie ty postavíš ten dom, ale Keď nepriateľ porazí tvoj národ, Izraela, pre- 34
tvoj syn, ktorý vyjde z tvojich útrob, ten po­ tože sa previnil proti tebe, ale sa obráti k tebe,
20 staví menu môjmu dom.« | Nuž Pán splnil svoj bude vzdávať chválu menu tvojmu, bude sa
sľub, ktorý dal. Nastúpil som na miesto svojho k tebe modliť a teba prosiť v tomto dome, |
otca Dávida, zaujal som trón Izraela, ako to ty to vyslyš v nebi a odpusť vinu národa svoj- 33
Pán prisľúbil a postavil som dom menu Pána, ho, Izraela, a priveď ho späť do krajiny, ktorú
•21 Boha Izraela. | A pripravil som tam miesto si dal jeho otcom!
arche, v ktorej je Pánova zmluva, čo uzavrel Keď nebo bude uzavreté a nebude dažďa, 35
s našimi otcami, keď ich vyviedol z krajiny pretože sa previnili proti tebe, ale budú sa
egyptskej.” modliť na tomto mieste, budú vzdávať chválu
menu tvojmu a odvrátia sa od svojho hriechu,
22 Šalamúnova modlitba. — Potom si stal lebo ich tresceš, | ty to vyslyš v nebi, odpust 36
Šalamún pred oltár Pána v prítomnosti celého vinu sluhov svojich a ľudu svojho Izraela, na­
zástupu Izraelitov, roztiahol si dlane k nebu | uč ich dobrej ceste, ktorou majú ísť a daj dažďa
23 a povedal: „Pane, Bože Izraela, niet tebe po­ zemi svojej, ktorú si dal za dedičstvo ľudu
dobného Boha ani hore na nebi, ani dolu na svojmu! | Ak bude v krajine hlad, ak bude mor, 37 *
zemi; ty zachovávaš zmluvu a priazeň k svo- ak bude úpal, sneť, kobylky a hmyz; keď bude
T n, Archa úmluvy stála — pravdepodobne na ne­ nepriateľ dorážať na jej brány, alebo akákoľ­
jakom podstavci — krížom medzi dvoma cheruba- vek rana a choroba, | každú modlitbu, každú 38
mi, o ktorých bola reč 6, 23 n. Podlá Ex 28, 15
museli byt prenosné žrde vždy vtiahnuté do krúž­
prosbu, ktorú prednesie ktokoľvek z celého ná­
kov archy úmluvy. Kto stál bezprostredne pri dve­ roda tvojho, Izraela — veď každý pozná ranu
rách, ktoré viedli do velsvätyne, mohol vidieť svojho srdca — a vystrie si dlane k tomuto
konce žrdi; zďalej ich nebolo vidieť. domu, l ty vyslyš na nebi, na mieste pobytu 39
■ Tam sú po dnešný deň — rozumie sa: do Čiaš
písania tejto knihy. Mysli sa na prípad, keď sú dvaja obvinení tým 3] n.
> Porov. Ex 25, 16. — Počas putovania na púšti Istým zločinom: vinník o niekto nevinný. Niet
boli v arche úmluvy aj Iné veci: 2id 0, 4. dostatočných dôkazov, preto Ich kliatbou donútia,
10 Porov. Ex 40, 32 n. aby sa očistili prísahou pred oltárom. Boh túto
10 Porov. 2 Sm 7. prísahu počuje, krivoprísažníka potresce, nevinné­
21 Pánovou zmluvou sa rozumejú dve kamenné ho odmení.
tabule zákona, ktoré boli v arche úmluvy. Rozumie sa úpal, ktorý spáli zbožie na poli. 37
 344 Tretia kniha Kráľov 8—9

svojho a odpust! Zasiahni a daj každému podľa ] nok ľudu svojmu Izraelu! Zo všetkých jeho
jeho cesty, veď poznáš jeho srdce. Veď ty sám | krásnych prísľubov, ktoré dal prostredníctvom
40 poznáš srdce synov ľudských! | Aby sa ta báli : sluhu svojho Mojžiša, ani jeden nezostal nespl­
po celý čas; čo budú žiť na zemi, ktorú si dal nený. í Nech je Pán, Boh náš, s nami, ako bol 57
našim otcom. s našimi otcami, nech nás neopusti a neod-
41 Ale aj cudzinca, ktorý nie je z národa tvojho, sotí! | Nech naše srdcia nakloní k sebe, aby sme 58
Izraela, a kvôli menu tvojmu pride z ďalekej zachovávali všetky príkazy jeho, predpisy a
•42 zeme, | — veď počujú o veľkom tvojom mene, nariadenia, ktoré dal našim otcom! | Tieto mo- 59
o mocnej tvojej ruke a o vystretom tvojom ra- je slová, ktorými som Pána uprosoval, nech sú
43 mene — a pride sa modliť do tohto domu, | ty v blízkosti Pána, Boha nášho, vo dne i v noci,
vyslyš na nebi, na mieste pobytu svojho a urob aby podľa potreby každého dňa prislúžil právo
všetko, o čo cudzinec k tebe volá. Nech poznajú sluhovi svojmu a ľudu svojmu, Izraelu, | aby 60
všetky národy zeme meno tvoje, nech ťa ctia sa dozvedeli všetky národy zeme, že Pán je
ako národ tvoj Izrael, a nech sa dozvedia, že Boh a nik iný! i A nech vaše srdce celé patri 61
sa tento dom, čo som postavil, volá podľa me­ Pánovi, Bohu nášmu; aby ste kráčali podľa
na tvojho! predpisov jeho a zachovávali príkazy jeho ako
44 Ak vytiahne ľud tvoj do boja proti svojmu dnes."
nepriateľovi, nech ich pošleš ktorýmkoľvek Potom kráľ a s ním celý Izrael obetoval pred 62
smerom, ale budú sa k Pánovi modliť smerom Pánom obety. | A (dal) pozabíjať Šalamún, na 63
k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý pokojnú obetu, ktorú priniesol Pánovi, dvad-
45 som vystavil menu tvojmu, I ty vyslyš v nebi saťdvatisíc hoviad a stodvadsaťtisíc oviec.
ich modlitbu a ich prosbu a prislúž im právo! | Kráľ a všetci synovia Izraela zasvätili dom
46 Ak sa prehrešia proti tebe — veď niet človeka, , Pánovi. | V ten deň posvätil kráľ aj prostriedok 64
ktorý by sa neprehrešil — a budeš sa na nich nádvoria, ktoré bolo pred domom Pánovým,
hnevať a vydáš ich nepriateľovi a ich premoži­ lebo tam obetoval celopaly, nekrvavé obety,
telia ich odvedú do zajatia, do krajiny nepria- tuk obeti pokojných, lebo kovový oltár, ktorý
47 teľskej, či už ďalekej a či blízkej, | ale vstúpia bol pred Pánom, bol menši, než by bol mohol
do seba v krajine, v ktorej budú zajatí, obrátia prijať celopaly, nekrvavé obety a tuk obetí po­
sa a v krajine svojich premožiteľov budú sa kojných. | V ten istý čas slávil Šalamún sviat- 65
modliť k tebe a budú hovoriť. »Zhrešili sme, ky a s ním celý Izrael — veľké zhromaždenie
48 neprávo a zločinné sme konali,« | ak sa teda od vchodu do Ematu až po potok Egyptský —
v krajine svojich nepriateľov, ktorí ich zajali, pred Pánom, Bohom naším, za sedem dní a
celým srdcom svojim a celou dušou svojou sedem dni, spolu štrnásť dní. I Na ôsmy deň 66
obrátia k tebe a budú sa k tebe modliť smerom prepustiť ľud. I odobrali sa od kráľa, išli
k svojej krajine, ktorú si dal ich otcom, k mes­ do svojich stanov natešení a dobrej vôle pre
tu, ktoré si si vyvolil a k domu, ktorý som všetky dobrodenia, ktoré Pán preukázal slu
49 menu tvojmu postavil, I ty na nebi, na mieste hovi svojmu Dávidovi a ľudu svojmu, Izraelu.
pobytu svojho, vyslyš ich modlitbu a ich prns- Pán sa znovu zjaví Šalamúnovi. — 9
50 bu a prislúž im právo! I A odpusť ľudu svojmu, Keď Šalamún dokončil stavbu domu Pánovho,
čim sa proti tebe prehrešil, všetku ich never­ kráľovského paláca a všetkého, po čom Šala­
nosť, ktorej sa proti tebe dopustili, a popraj im, mún túžil a žiadal si urobiť, | zjavil sa Pán 2
aby našli milosť u svojich premožiteľov, aby Šalamúnovi po druhý raz tak, ako sa mu bol
*51 sa zľutovali nad nimi! | Veď je to tvoj národ a zjavil v Gabaone. | A Pán mu riekol: „Vyšly- 3*
tvoje dedičstvo, ktoré si vyviedol z Egypta, zo šal som modlitbu a prosbu, ktorú si mi pred­
52 železnej pece. I Nech sú oči tvoje otvorené na ložil. Posvätil som tento dom, ktorý si vy­
prosbu sluhu tvojho a na prosbu ľudu tvojho, staval, navždy som položil doň meno svoje,
Izraela, a vyslyš ich vo všetkom, o čo budú i oči moje a srdce moje budú tam neprestajne. 1
53 volať k tebe! | Veď ty si si ich oddelil za dedič- I A ak ty budeš kráčať predo mnou, ako kráčal 4
stvo zo všetkých národov zeme, ako si to riekol I otec tvoj Dávid, v prostote srdca a priamosti,
prostredníctvom sluhu svojho | Mojžiša, keď l urobíš všetko, čo som ti prikázal, a zachováš
si Pane, Jahve, vyviedol našich otcov z Egyp- I všetky predpisy a nariadenia moje, | upevním 5
ta” I navždy trón tvojho kraľovania nad Izraelom,
54 Požehnanie a obety. — A keď sa Šala­ ako som to prisľúbil otcovi tvojmu Dávidovi
mún do konca domodlil túto prosebnú modlitbu slovami: »Nebude ti chýbať muž na tróne iz-
k Pánovi, vstal od oltára Pánovho, kde kľačal raela.« | Ak sa však vy a vaši synovia odvrá- 6
na kolenách a dlane mal roztiahnuté k nebu. | tite odo mňa a nebudete zachovávať pri-
55 Zastal si a veľkým hlasom požehnal celý zá- Hctejskč meslo Emat ležalo severne od Palcstl- 65
56 stup slovami: I „Požehnaný nech je Pán, ktorý ny, pri rieke Orontes. Vchod do Ematu bola doli­
podľa všetkých prisľúbení svojich dal odpoči- na medzi Libanonom a Antilibanonom. cez ktorú
sa z Palestíny Išlo do tohto mesta. — Potok Egyp­
42 „Vystreté rameno" označuje moc, ktorou Boh ta, ktorým sa v Biblii často označuje južná hrani­
pomáha, ale aj tresce. ca Palestíny, je pravdepodobne dnešný Wadi el
51 Egypt sa prirovnáva peci, v ktorej sa topí Že­ AriŠ.
lezo, pretože Izraeliti museli v Egypte znášat veT- „Meno" Pána označuje Pánovu osobu. Pán sl 9
ké útrapy. teda zasvätil Šalamúnov chrám za trvalé bydlisko.
 Tretia kniha Kráľov 9—10
kazy moje a predpisy moje, ktoré som
vám dal a pôjdete slúžiť cudzím bohom
a budete sa im klaňať, | vyhubím Izraela
z povrchu zeme, ktorú som im dal, ? dom,
ktorý som zasvätil menu svojmu, odvrhnem
od tváre svojej, takže izraeliti budú porekad­
lom a posmechom medzi všetkými národmi: I
8 A tento dom bude zrúcaniskom, každý, kto
prejde popri ňom, zhrozí sa a bude pískať.
A budú sa pýtať: »Prečo toto urobil Pán tejto
9 krajine a tomuto domu7« j A odpovedia: »Pre-
tože opustili Pána, Boha svojho, ktorý vyvie­
dol ich otcov z Egypta a chopili sa bohov cu­
dzích, klaňali sa im a slúžili im. Preto privie­
dol Pán na nich všetko toto nešťastie.,"
10 Obchody a stavby Šalamúna. —Po
uplynutí dvadsiatich rokov, počas ktorých Šala­
mún staval dva domy, dom Pánovadom kráľov-
11 ský, | a Hiram. krá! Tyru, dodával Šalamúnovi
cédrové a jedľové drevo, a zlato, všetko, ako
chcel, dal kráľ Šalamún Hiramovi dvadsať
12 miest v zemi galilejskej. I A Hiram prišiel
z Tyru pozrieť si mestá, ktoré mu dal Šala­
*13 mún, ale nepáčili sa mu. | Preto povedal: „Co
sú to za mestá, čo si mi dal, brat môj?" Preto
ich volajú až po dnešný deň krajinou Chabul. |
14 Po‘om poslal Hiram Šalamúnovi stodvadsať
hrivien zlata.
•15 Takáto bola suma, ktorú kráf Šalamún vy­
zdvihol na stavbu domu Pánovho, svojho do­
mu, Mela, múrov Jeruzalema, Heseru, Mageda
16 a Gazeru, | — egyptský král-faraón vytiahol
totiž a zaujal Gazer, vypálil ho ohňom, Kana-
ánčanov, ktorí bývali v meste, vyhubil a dal
ho do vena svojej dcére, Šalamúnovej žene. |
•17 Preto Šalamún postavil Gazer, potom Dolný
•18 Belhoron. I Bálat, Tamar na púšti v kraji­
19 ne, I ďalej všetky mestá so skladišťami, ktoré
mal Šalamún, mestá s vozatajstvom a mestá
s jazdou a všetko, čo chcel Šalamún postaviť
v Jeruzaleme, na Libanone a na celom úzen'i
20 svojho vladárstva. | Všetkých ľudí, ktorí ešte
ostali z Amorejčanov, Hetejcov, Ferezitov, He-
vejcov a Jebuzejcov, ktori'nepatrili k synom* V.
13 n. Až po dnešný deň — treba rozumieť: ni do pi *
snnla tejto knihy okolo polovice 6, storočia pr.
Kr. — „Chabul" znamená ,oko nič‘. Hoci dal Ša­
lamún Hiramovi najkrajšiu a najúrodnejšiu (osť
Galllojsko, Hiram to pokladal za nič. Možno však,
žc Hiram podceňoval ponúkaná mestá len z ob­
chodného zvyku, lebo predsa dal na ne pôžičku,
a to ož 120 hrivien, skoro SO kg zlato.
15 Šalamún staval aj rozličné pevnosti. — Mclo
(Mello) bolo akési jeruzalemské opevnenie, ktoré
podľa 11. 27 a 2 Krn 32, ô patrilo k Sionu. Porov,
tiež 2 Sm 5, 9. Miest, zvaných Heser, bolo viac
a nevieme, o ktorom z nich je tu reč. — Magcdo
(Mageddo) ležalo na Jezraelskej rovine. — Gazer,
dnešná Tell-Džczcr, leží na polceste medzí Jeru­
zalemom a Jatou.
16 V. 16. udáva, ako dostal Šalamún Gazer.
17 Bethoron pozri 1 Sm 13, 6.
18 Bolo v:ae m'est, ktoré sa volali Bálat, a nevie­
me, na ktoré sa tu myslí. Tamar bolo azda dneš­
né Kurnub. južne od Mŕtveho mora (Ez 47, 19:
48, 28). O Pa’mýre (Vulg hebr.: Tadmor) tu sotva
bude reč. Toto mesto ležalo pri ceste z Damasku
k Eufratu a sotva patrilo Šalamúnovi.
345
Izraela, J ich potomkov, ktorí po nich ostali *
21
v krajine, pretože synovia Izraela nevládali na
nich splniť kliatbu, zadelil Šalamún na otroc­
ké roboty až po dnešný deň. | Zo synov Izra- 22
ela však Šalamún nikoho nevrhol do otroctva,
tí boli jeho bojovníkmi, úradníkmi, vojvodca­
mi a dozorcami, veliteľmi vozatajstva a jaz­
dy. | Tí boli veliteľmi námestkov, ktori stáli 23
nad Šalamúnovými robotami, päťsto päťdesiati,
ktorí mali dozor nad ľuďmi, zamestnanými pri
robotách. Len čo prešla faraónova dcéra z Dá- 24
vidovho mesta do svojho domu, ktorý jej vy­
staval, už staval Melo.
Tri razy do roka prinášal Šalamún celopaly 25
a pokojné obety na oltári, ktorý Pánovi posta­
vil, a pálil tymian pred Pánom. A chrám zdo­
konalil.
Aj lode postavil kráľ Šalamún v Asiongabe *
26
ri, ktorý je pri Ailate na brehu Červeného mo­
ra v krajine edomskej. | A Hiram poslal so 27
Šalamúnovými ľuďmi na lode svojich ľudi,
námorníkov, ktorí sa vyznali na mori. | Plavili *
28
sadoOfiru, doniesli odtiaľ štyristo dvadsať hri­
vien zlata a odovzdali ho kráľovi Šalamúno­
vi.
Kráľovna Sáby. — Keď kráľovnáSáby *
10
počula o Šalamúnovom chýre, (v mene Pána)
prišla ho skúšať hádankami. | S veľkým sprie- 2
vodom prišla do Jeruzalema. Ťavy niesli vo­
ňavky, veľké množstvo zlata a drahokamy.
Prišla k Šalamúnovi a povedala mu všetko, čo
mala na srdci. | A Šalamún jej dal odpoveď 3
na všetky otázky, pred kráľom nebolo nič ukry-
tého, čo by jej nebol povedal. | Keď kráľovná 4
Sáby videla celú Šalamúnovu múdrosť a dom,
ktorý postavil, | jedlá na jeho stole, kreslá je- 5
ho úradníkov, vysluhovanie jeho sluhov, jeho
šatne, jeho nápoje a celopaly, ktoré v dome
Pánovom obetoval, bola celkom bez seba. |
I povedala kráľovi: „Pravdivá bola reč, ktorú 6
som vo svojej krajine počula o tebe a o tvojej
múdrosti. | Neverila som rečiam, ktoré som po'- 7
čula, kým som neprišla a na vlastné oči som
sa nepresvedčila. Veru mi nepovedali ani po­
lovicu; tvoja múdrosť a tvoj blahobyt prevy­
šujú chýr, ktorý som počula. 1 Blažení sú tvoji 8
ľudia a blažení tvoji sluhovia, ktori ustavične
stoja pred tebou a počúvajú tvoju múdrosť. I
O takejto kliatbe pozri 1 Sm 15, 3. — Až po 21
dnešný deň — porov, pozn. 9, 13.
Ailath, dnes Akaba. ležal pri severnom výbežku 26
elnnltskej zátoky. Bližšia poloha Asiongaberu je
nám neznáma.
Nevieme Iste, kde ležala krajina Oŕir. Niektorí 2i
ju hľadajú v Indii, Inl v Južnej Arábii, zase inl
na východnom pobreží Afriky proti ostrovu Ma­
dagaskar.
Podľa asýrskej zprávy v severoarabskej krajine 1
Arlbl panovali naozaj ženy. V časoch Šalamúno­
vých bývali ešte aj Sabejcl v severnej Arábii,
možno, žc práve v tejto krojlne. Až 300 rokov po
Šalamúnovi si založili Sabejcl ríšu v Arábii juž­
nej. — Osoba kráľovnej zo Sáby je opradená
množstvom poviedok. Jozef Flavius ju volá Nl-
kaule, arabské rozprávky ju spomínajú pod me­
nom Bllkis. — V tamojších krajoch sl hádankami
I skúšali ostrovtip.
 346 Tretia kniha KráTov 10—11

9 Nech je požehnaný Pán, Boh tvoj, ktorý má me. j Ba kráľ zhromaždil do Jeruzalema toľ- *
27
v tebe záľubu, že ťa posadil na trón Izraela! ko striebra ako skál a toľko cédrov, ako by to
Pretože Pán má Izraela vždy rád, ustanovil ťa boh sykomory z Nížiny. | Kone obstarávali *
28
za kráľa, aby si prisluhoval právo a spravodli- Šalamúnovi z Egypta a z Koy. Kráľovskí kup­
10 vosť." ' Potom dala kráľovi stodvadsať hrivien ci ich donášali z Koy za kúpnu cenu. | Voz 29
zlata, veľké množstvo voňaviek a drahokamov. prišiel z Koy za šesťsto strieborných a kôň
Nikdy nedoniesli také množstvo voňaviek, aké za sto päťdesiat. Podobne sa dostali ich pro­
dala kráľovná Sáby kráľovi Šalamúnovi. stredníctvom aj všetkým kráľom Hetejcov a
'11 Ale aj Hiramove lode, ktoré priniesli zlato Aramejčanov.
z Ofiru, priniesli z Oíiru veľké množstvo ebe-
12 nového dreva a drahokamov. | Z ebenového Modlárstvo Šalamúna. — Kráľ Sala- 11
dreva dal kráľ zhotoviť náradie pre dom Pá­ mún však miloval množstvo cudzineckých žien
nov a pre kráľovský palác, ďalej citary a harfy popri faraónovej dcére: Maobčianky, Amon-,
pre spevákov. Nedošlo a neobjavilo sa toľko čianky, Edomčianky, Sidončianky a Hetejky,
13 ebenového dreva až podnes, i A kráľ Šalamún | teda z národov, o ktorých Pán riekol synom 2-
dal kráľovnej zo Sáby všetko, čo chcela a žia­ Izraela: „Nezapodievajte sa s nimi a ony nech
dala si, okrem toho, čo jej Šalamún dal z krá­ sa nezapodievajú s vami, ináč odvrátia vaše
ľovskej štedrosti. Potom sa vybrala a išla do srdce k cudzím bohom!” Na týchto lipol Šala­
svojej krajiny, ona i jej služobníctvo. mún s láskou. ; Mal sedemsto kniežacích man- 3-
želiek a tristo vedľajších žien. A jeho ženy ho
14 Šalamúnovo bohatstvo a prepych.— zviedli. | Keď bol Šalamún starý, zviedli mu 4*
Váha zlata, ktoré Šalamún prijal za jeden rok jeho ženy srdce za cudzími bohmi, jeho srdce
bola šesťsto šesťdesiatšesť zlatých hrivien, | už nepatrilo celé Pánovi, jeho Bohu, ako srdce
*15 okrem dávky obchodníkov a dane priekupcov jeho otca Dávida, i Tak sa pridal Šalamún 5
a všetkých kráľov púšte a námestníkov kraji- k Aštarte, bohyni Sidončanov, a Molochovi,
16 ny. I Kráľ Šalamún dal zhotoviť dvesto štítov ohave Amončanov. | Šalamún robil, čo sa ne- 6
z rýdzeho zlata; šesťsto šeklov zlata upotrebil páčilo Pánovi a nebol celkom oddaný Pánovi,
17 na jeden štít. | Ďalej tristo pavéz z rýdzeho zla­ ako jeho otec Dávid. : Vtedy postavil Šalamún 7*
ta, tri miny zlata upotrebil na jednu pavézu. výšinu Kamošovi, ohave Moabčanov, na hore,
A kráľ ich uložil v libanonskom lesnom dome. I ktorá je východne od Jeruzalema a Molocho­
18 Potom dal kráľ urobiť veľký trón zo slonoviny vi, ohave Amončanov. | Podobne robil všet- 8
19 a obtiahol ho čistým zlatom. | Trón mal šesť kým svojim cudzineckým ženám, ktoré pálili
stupňov, vzadu mal trón okrúhle záhlavie, tymian a prinášali obety svojim bohom.
pri sedadle z oboch strán boli operadlá, pri Preto sa Pán rozhneval na Šalamúna, lebo 9
20 operadlách stáli dva levy, ! dvanásť levov však sa mu srdce odvrátilo od Pána, Boha Izraelov­
stálo na šiestich stupňoch z jednej i druhej ho, ktorý sa mu dva razy zjavil, I a dal mu 10
strany. Taký nezhotovili pre nijaké kráľov- v tejto veci príkaz, aby nešiel za cudzími boh­
21 stvo. | Každá nádoba na pitie kráľa Šalamúna mi. Ale nezachoval príkaz Pánov. | Preto Pán 11
bola zo zlata a všetky nádoby libanonského riekol Šalamúnovi: „Pretože sa vec má s te­
lesného domu boh z rýdzeho zlata. Striebra ne­ bou takto a nezachoval si zmluvu moju a pred­
bolo, toho si v časoch Šalamúnových vôbec ne- pisy, ktoré som ti dal, odtrhnem od teba krá­
•22 vážili. I Lebo kráľ mal na mori taršišské lode ľovstvo a dám ho tvojmu sluhovil. | Pre Dá- 12
popri lodiach Hiramových. Raz za tri roky išli vida tvojho otca, to, pravda, neurobím za tvoj­
taršišské lode a doniesli zlato, striebro, slono­ ho života, vytrhnem ho však z rúk tvojho sy­
vinu, opice a pávy. na. | Iba že nevytrhnem celé kráľovstvo, jeden 13
23 Kráľ Šalamún bol teda väčší, než všetci krá- kmeň nechám tvojmu synovi, pre Dávida, slu­
24 U zeme i múdrosťou i bohatstvom. | Celý svet žobníka svojho a pre Jeruzalem, ktorý som si
si žiadal vidieť tvár Šalamúna, počuť jeho vyvolil."
25 múdrosť, ktorú mu Boh vložil do srdca. I Pri­ „Nížina" (Šeľelá) Je územie medzi pohorím 27
tom každý doniesol rok po rok svoj dar: strie­ júdskym a Stredozemným morom. Sykomorov Je
borné a zlaté nádoby, šatstvo, zbrane, voňav- tam 1 dnes veľa. Je to Istý druh figovníka (Flcus
•26 ky, kone a mulice. | Šalamún si tiež zadová­ sycomorus).Koa je Clllela. Tak sa zdá, že druhá, tu spo- 28
žil kone a jazdcov; mal tisíc štyristo vozov mlnaná krajina nie je Egypt, hoci má s Egyptom
a dvanásťtisíc jazdcov. Umiestili ich vo voza- vclml podobné meno, ale akási krajina v Malej
tajských mestách a v okolí kráľa v Jeruzale- Ázii v blízkosti Koy; asýrske pamiatky ju volajú
Musrl a spomínajú ju tiež spolu s krajinou Koa.
11 Nevieme iste, o akom dreve je tu reč. 2e to Pozri Ex 34, 16; Dt 7, 3; porov. Joz 23, 12. 2
bolo drevo ebenové, je len dohad niektorých učen­ Číslice sú Iste porušené, preto sú tak veľké. 3
cov. Talmudistl dovolovali obyčajnému Izraelitovi štyri,
15 Osnova nie je celkom letá. Králi púšte boli ná­ kráľovi najviac osemnásť žien.
čelníci beduínskych kočovných kmeňov. O Ašlartc pozri 1 Sm 7, 3 n. O Molochovi 4
22 Taršíš bola fenická kolónia v dnešnom Španiel­ 2 Sm 12, 30, Pismo sv. často volá modly obavami.
sku, pri ústí rieky Guadalquivír. Taršišské lode Kamos bol národný boh Moabčanov. — Tieto 7
boli nie len tie, ktoré sa skutočne plavili do Tar- Šalamúnom postavené modlárske svätyne boli po-
šíšu, ale všetky, ktoré boli na to súce; teda lode dľa 4 Kr 23, 13 južne od „Vrchu záhuby". Pravde­
veTké a mocné. podobne je to vrch, zvaný dnes Džébel batn-el-
39 Porov. 5, S; 0, 19. Hawô.
 Tretia kniha Kráľov 11
•14 Zahraniční nepriatelia Šalamúna.
— Pán povzbudil proti Šalamúnovi protivníka,
Edomčana Adada; bol z rodu kráľovského, kto­
•15 rý bol v Edomsku. I Keď totiž Dávid porazil
Edomsko a vojvodca Joab išiel pochovať pad­
lých a pobil v Edomsku všetkých mužských | —
16 lebo Joab a celý Izrael bol tam šesť mesiacov,
kým pobil všetkých mužských v Edomsku —
17 I vtedy Adad ušiel a s nim aj niekoľkí Edom-
čania zo sluhov jeho otca a išli do Egypta.
•18 Adad bol malý chlapec. | Keď sa z Madiánska
pobrali, prišli do Fáranu, z Fáranu vzali se­
bou mužov a došli do Egypta k faraónovi, krá­
ľovi Egypta. Ten mu dal dom, pridelil mu po­
19 živeň a dal mu pôdu, i Adad si vo veľkej mie­
re získal faraónovu priazeň a dal mu za ženu
sestru svojej manželky, sestru kráľovnej Taf-
20 nesy. | Sestra Tafnesina porodila mu syna Ge-
nubata, ktorého Tafnes dala vychovať v dome
faraónovom. Genubat bol teda vo faraónovom
21 dome, medzi faraónovými deťmi. ' Keď Adad
počul v Egypte, že sa Dávid uložil k svojim
otcom a že vojvodca Joab zomrel, povedal Adad
faraónovi: „Prepusť ma, chcem isť do svojej
22 krajiny!" | Faraón mu vravel: „Azda ti u mňa
niečo chýba, že si žiadaš odisť do svojej kra­
jiny?" Odpovedal: „Nie, ale jednako ma pre­
pusť!"
•23 Potom mu vzbudil Boh protivníka, Eliadov-
ho syna Razona, ktorý ušiel od svojho pána,
24 od Adadezera, kráľa Soby, i Zhromaždil okolo
seba ľudi a stal sa vodcom zbojníkov, keď Dá­
vid porazil Aramejčanov. Vtedy išiel do Da­
masku, usadil sa tam a panoval v Damasku.
•25 Bol protivníkom Izraela po celý život Šala­
múnov. Podobným nešťastím bol Adad, ktorý
opovrhoval Izraelom a stal sa kráľom v Edome.
•26 Vzbura Jeroboama.— Nabatov syn Je-
roboam, Efratejec zo Saredy — meno jeho mat­
ky bolo Sarua, vdova — Šalamúnov sluha,
•27 vzbúril sa proti kráľovi. | Toto bola príčina,
že sa vzbúril proti kráľovi: Šalamún staval
Melo a uzavrel trhlinu mesta Dávida, svojho
28 otca. | Ten Jcroboam bol udatným mužom a
keď Šalamún videl, že sa mladík vyzná v prá­
ci, postavil ho nad všetky roboty domu Jo­
29 zefovho. | V tom čase išiel Jeroboam z Jeru­
zalema a na ceste ho stretol protok Abiáš Si-
H Edomsko bol podmanil Dávid, 2 Sm 8, 13 n.
15 Začiatok verša prekladáme podta LXX.
10 Sídlo Madiánčanov bolo východne od elanského
zálivu. Takto musel Adad obchádzal, lebo mu pria­
mu cestu do Egypta odrezalo Joabovo vojsko.
Z Madiánska vedie cesta do Egypta cez púšt Fá-
ran. — Faraón, o ktorom je tu reč, bol Šalamú­
nov svokor Siamon (porov. 3. 1), alebo jeho pred­
chodca Amenemopet (1026—076 pr. Kr.).
23 O Sobe pozri 1 Sm 14, 47; 2 Sm 8, 3.
25 Dnešný hebrejský text a zo nim aj Vulg a Sýr
píšu mýlne, že Adad bol kráľom v Aramejsku,
hoci z v. 14 n. je zrejmé, že bol kráľom v Edom­
sku. Opravili sme podľa LXX, ktorá má správne
znenie.
28 Sareda je totožná so Sartanom, ktorý aa spo­
mína 4, 12.
27 Porov. 0, 15. 24.
347
lan, ktorý bol oblečený do nového plašťa. Len
sami dvaja boli na poli. | Vtom Abiáš chytil 30
nový plášť, ktorý mal na sebe, a roztrhol ho
na dvanásť kusov, | a vravel Jeroboamovi: 31
„Vezmi si desať kusov, lebo takto hovorí Pán,
Boh Izraela: »Hľa, vytrhnem kráľovstvo z ru­
ky Šalamúna a tebe dám desať kmeňov! i Je- 32 *
den kmeň bude jeho', pre Dávida, môjho slu­
žobníka, a pre Jeruzalem, mesto, ktoré som si
vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela, | preto, 33
lebo ma opustil a klaňal sa Aštarte, bohyni
Sidončanov, Kamosovi, bohu Moabčanov, a Mo-
lochovl, bohu Amončanov, a nekráčal mojou
cestou a nerobil, čo je v očiach mojich správne,
ani (nekonal) podľa predpisov a príkazov mo­
jich ako jeho otec Dávid. ) Avšak neodnímem 34
mu z ruky celé kráľovstvo, ale ponechám ho
kniežaťom po celý jeho život, pre sluhu svojho
Dávida, ktorého som si vyvolil a ktorý zacho­
vával príkazy a predpisy moje. | Odoberiem 35
však kráľovstvo z ruky jeho syna a tebe dám
z neho desať kmeňov, i Jeho synovi však dám 36 *
jeden kmeň, aby Dávidovi, služobníkovi môj­
mu, trvale ostala predo mnou lampa v Jeru­
zaleme, v meste, ktoré som si vyvolil, aby
som tam uložil meno svoje. | Teba si však 37
vezmem, budeš panovať nad všetkým, čo si du­
ša tvoja zažiada a budeš kráľom nad Izraelom.
| Ak potom budeš zachovávať všetko, čo ti pri- 38
kážem, budeš kráčať po cestách mojich, bu­
deš konať, čo je správne v očiach mojich,
(plniť) predpisy a príkazy moje, ako robil
sluha môj Dávid: budem s tebou a postavím ti
trvalý dom, ako som postavil Dávidovi a tebe
odovzdám Izraela. | Dávidovo potomstvo chcem 38
však pre toto trestať, ale nie navždy,."
Šalamún hľadal Jeroboama na smrť, preto 40 *
sa Jeroboam zobral a išiel do Egypta k Sesa-
kovi, kráľovi egyptskému, a ostal v Egypte až
do smrti Šalamúnovej.
Šalamúnova smrť. — Ostatok Šalamú- 41
nových dejín, všetko, tú vykonal, a jeho múd­
rosť, je opísané v Knihe letopisov Šalamúno­
vých. j Doba, za ktorú Šalamún panoval nad 42
celým Izraelom, trvala štyridsať rokov. | Po- 43
tom sa Šalamún uložil k svojim otcom a po­
chovali ho v meste jeho otca Dávida.
Miesto neho stal sa kráľom jeho syn Roboam.
Okrem kmeňa Júda ostal Dávidovmu rodu M 32
kmeň Benjamín, ale ten bol taký bezvýznamný, že
ho ani nepočítali. Preto aa aj tu hovorí, že len
jeden kmeň má ostať Dávidovým potomkom.
„Meno Pána“: pozri pozn. k 9, 3. Lampa, svet- 38
lo označuje potomstvo. Boh chce, aby Dávidovo
potomstvo zostalo na kráľovskom tróne.
Nevieme, ako sa Šalamún dozvedel o veci. Mož- 40
no, že sa Jeroboam začal chovať ako kráľ. (LXX
má 12, 24b dodatok, žc sl Jeroboam opevnil Sa-
redu a mal oj 300 bltevných vozov.) — Sestili
(Seäonk) I. panoval 945—924 pr. Kŕ. Bol zaklada­
teľom 22. dynastie. Bol prirodzene nepriateľom
dynastie predchádzajúcej, s ktorou bol Šalamún
v príbuzenskom pomere, bol teda aj nepriateľom
Šalamúnovým a vítal každého, kto mohol oslabiť
mocnú rláu Šalamúnovu.
 348 Tretia kniha Krylov IZ

Dejiny Júdu a Izraela, A Izraeliti odišli domov.

1 Kr 12, 1—2, Kr 14, 29. Ale nad Izraelitmi, ktorí bývali v júdskych 17
mestách, vládol Roboam. | Kráľ Roboam po- 18’
12 Rozpadnutie ríše.— Roboam prišiel do sial Adurama, ktorý stál nad robotami, ale ce­
Sichému, lebo do Sichému prišiel celý Izrael, lý Izrael ho na smrť ukameňoval a kráľ horko-
2 aby ho ustanovil za kráľa. 1 Keď to počul Ma­ ťažko vysadol na voz a ušiel do Jeruzalema.
hatov syn Jeroboam — bol totiž ešte v Egypte, i Tak odpadol Izrael od domu Dávidovho až do *
19
kam ušiel pred kráľom Šalamúnom — vrátil dnešného dňa.
•3 sa Jeroboam z Egypta. | Adali ho zavolať posla­
mi. I prišiel Jeroboam a celý zástup Izraelitov. Keď sa celý Izrael dopočul, že sa Jeroboam 20
4 A toto hovorili k Roboamovi: | „Tvoj otec nám vrátil, poslami ho dali zavolať na zhromažde­
uložil ťažké jarmo. Uľahči nám teraz ty tvrdú nie a ustanovili ho za kráľa nad celým Izrae­
službu tvojho otca a jeho ťažké jarmo, čo ulo- lom. K domu Dávidovmu sa nepridal nik,
5 žil na nás, a budeme ti poddaní!” | Nato im okrem samotného kmeňa Júdu. | Keď Roboam 21
odpovedal: „Odiťte ešte na tri dni a potom sa prišiel do Jeruzalema, zhromaždil celý dom
6 vráťte ku mne!" Ľud teda odišiel. | Kráľ Robo­ Júdov a kmeň Benjamínov, stoosemdesiatti-
am sa radil starších, ktorí boli v službách jeho síc vybraných bojovníkov, aby sa dali do bo­
otca Šalamúna, keď ten l>ol ešte nažive, a pý­ ja s domom Izraela a získali naspäť kráľovstvo
tal sa: „Akú odpoveď mi radíte dať tomuto Roboamovi, synovi Šalamúna, i Vtedy však 22
7 ľudu?” | Odpovedali mu: „Ak dnes budeš úsluž­ oslovil Boh muža Božieho Semeiáša a riekol:
ný k tomuto ľudu, ak budeš povoľný, vysly­ | „Povedz Roboamovi, synovi Šalamúnovmu, 23
šíš ich a budeš s nimi hovoriť priateľsky, bu- kráľ ovi júdskemu, celému domu J údovmu a Ben­
8 dú ti navždy poddaní.” i Ale on odmietol radu, jamínovmu a ostatnému ľudu: | Takto hovorí 24
ktorú mu dali starší, a radil sa s mladíkmi, Pán: Netiahnite a nebojujte proti svojim bra­
ktori vyrástli s ním, ktorí boli v jeho služ- tom Izraelitom! Vráťte sa každý domov, lebo
9 bách. | A pýtal sa ich: „čo mi radíte vy? Akú tŕto vec pochádza odo mňa!" Keď počuli reč
odpoveď mám dať tomuto ľudu, ktorý mi ho­ Pánovu, vrátili sa z cesty podľa príkazu Pá­
vorí: »Uľahči nám jarmo, čo uložil na nás novho.
10 tvoj otec!” | Mladici, ktori vyrástli s ním, od­ Jeroboam zavedie zakázanú boho­
povedali mu: „Toto povedz ľudu, ktorý ti vra­ službu. — Potom Jeroboam opevnil Sichem *
25
vel: .Tvoj otec nám jarmo zaťažil, ty nám v Efraimskom površí a býval tam. A odtiaľ vy­
z jarma uľav«; takto prehovor k nim: „Môj ma­ šiel a opevnil Fanuel. I Jeroboam si povedal: 26
il liček je hrubší než pás môjho otca. I Ano, môj „Takto by sa kráľovstvo vrátilo k domu Dávi­
otec zavalil na vás ťažké jarmo, ale ja pridám dovmu. | Ak tento ľud bude dochádzať do Je- 27
k vášmu jarmu; môj otec vás šľahal bičmi, ruzalema prinášať v dome Pánovom obety,
ja však vás budem šľahať štúrmi." vráti sa srdce tohto ľudu k svojmu pánovi, krá­
12 Keď na tretí deň prišiel (Jeroboam a) vše­ ľovi júdskemu Roboamovi. Mňa zabijú a vrá­
tok ľud k Roboamovi, ako im povedal kráľ: tia sa k júdskemu kráľovi Roboamovi." | Pre- 28"
13 „Vráťte sa ku mne na tretí deň!", I dal kráľ to si to kráľ porozmýšľal, urobil dve zlaté
ľudu tvrdú odpoveď a odmietol radu, ktorú terce a povedal ľudu: „Nechoďte viac do Je­
14 mu dali starši. Ale podľa rady mladíkov pre­ruzalema! Hľa, tvoji bohovia, Izrael, ktori ťa
hovoril k nim takto: „Môj otec vám zaťažil vyviedli z Egypta!” | Jedno umiestil v Beleli 29’'
jarmo, ja však pridám k vášmu jarmu, môj a druhé dal do Danu. 1 Táto vec zvádzala k hrie- *30
otec vás šľahal bičmi, ja vás budem šľahať chu. K jednému išiel ľud až do Danu. I Potom *
31
15 štúrmi." | Kráľ teda neuposlúchol ľud, lebo narobil svätýň na výšinách a ustanovil kňa­
to bolo ustanovenie Pánovo, aby splnil svoje zov zo spodiny ľudu, ktorí neboli leviti, i Je- 32
slovo, ktoré vyslovil Pán Nabatovmu synovi
Jeroboamovi prostredníctvom Silana Abiáša. O AduramovI (Adonlramovi) pozri 4, 6 a 2 Sm 18
•16 | Keď celý Izrael videl, že kráľ nepočúva naň, 20, 24. Roboam chce utíšiť vzburu, na nešťastie
však poslal rokovať s Izraelitmi práve svojho mi­
odpovedal ľud kráľovi toto: nistra verejných prác a Tud sa najviac bál týchto
robôt.
„Aký podiel máme na Dávidovi? AŽ do dnešného dňa — porov, pozn. 9, 13. 19
A nemáme čiastky na synovi Izaiho. Mesto Fanuel bolo v Zajordánsku pr! rieke Ja- 25
Domov, Izrael! bok (Gn 32, 31), východne od Socholu (Sdc 8, B n.
Teraz si hľaď na svoj dom, Dávid!" a 17).
Jeroboam sotva chcel zaviesť vo svojej krajine 26
3 Jcroboamovo meno sa do tohto v. dostalo omy­ modloslužbu, len pravého Boha chcel Izraelitom
lom opisovača. Izraeliti sa len neskoršie dozvedeli znázorniť v podobe býka, hoci zákon zakazoval
o jeho návrate z Egypta, pozri v. 20. Boha zobrazovať (Ex 20, 4; 34, 17). Výraz: „Hla,
11 Izrael?!, tok sa zdá, najviac reptali pre nútené tvoji bohovia" možno preložiť aj: „HTa, tvoj Boh!“
roboty, lebo Ich dozorcovia pri nich bili ako *otro Betel, dnes Bclin, je 20 km severne od Jeru- 29
kov. „Stúrom“ volali azda ostnatý bič, lebo úder zalcma. O Dane pozri 1 Sm 3, 20.
takýmto bičom bolel ako pichnutie štúra. Jcroboamovo svätyne odvádzali od zákonitej bo- 30
12 Meno Jeroboam sa 1 do tohto verša dostalo hoslužby v Jeruzaleme, navádzali na bohoslužbu
omylom. LXX ho nemá; porov, nižšie verš 20., zakázanú a boli stálym nebezpečenstvom a zvodom
z ktorého v;dief, že sa Izraeliti len neskoršie do­ k modloslužbe.
zvedeli o návrate Jeroboama z Egypta. Kňazi a leviti podľa 2 Krn 11, 13 n. odišli aj 31
10 Porov. 2 Sm 20, 1. zo severného kráľovstva do Júdska.
 Tretia kniha Kráľov 12—13 349

roboam zaviedol aj sviatok v ôsmom mesiaci, I nebudem s tebou nič piť na tomto mieste,
pätnásty deň mesiaca, podobný sviatku, ktorý I | lebo z pokynu Pánovho mám povedané: »Ne- 17
bol v Júdsku. Vtedy vystúpil k oltáru. Toto smieš nič jesť a nesmieš tam nič piť, ani sa
robil v Beteli, aby priniesol obetu teľcom, kto­ nesmieš vrátiť tou cestou, ktorou si prišiel!
* ”
ré zhotovil. A v Beteli ustanovil kňazov výšin, í Ale ten mu povedal: „Aj ja som prorok ako 18'
ktoré zriadil. ty a anjel mi povedal z pokynu Pánovho: .Pri-
veď ho so sebou naspäť do svojho domu, nech
33 Muž Boží v Beteli. — A na oltári, kto­ si zaje a nech sa napije vody¼” Oklamal ho.
rý urobil v Beteli, obetoval pätnásty deň ôsme­ I Vrátil sa teda s nim, zajedol si v jeho dome 19
ho mesiaca, ktorý svojvoľne vymyslel, keď a napil sa vody.
ustanovil Izraelitom sviatok. Keď vystúpil
k oltáru páliť tymián, A keď sedeli za stolom, oslovil Pán proroka, 20
13 zrazu prišiel muž Boží z Júdska na pokyn ktorý ho priviedol naspäť, i a takto zvolal 21
Pánov do Betelu, zrovna keď Jeroboam stál k Božiemu mužovi, ktorý prišiel z Júdska: „To­
•2 pri oltári a chcel páliť tymian. | A na pokyn to hovorí Pán: Pretože si sa sprotivil slovu
Pánov volal k oltáru: „Oltár! Oltár! Takto ho­ Pánovmu a nezachoval si príkaz, ktorý ti dal
vorí Pán: Hľa, domu Dávidovmu narodí sa Pán, Boh tvoj, | ale si sa vrátil a jedol si a 22’
syn, menom Josiáš. Ten bude na tebe zabí­ pil na mieste, o ktorom som ti riekol: Nesmieš
jať kňazov výšin, ktorí na tebe pália tymian, (tam) jesť, ani pif: tvoja mŕtvola sa nedostane
3 a ľudské kosti budú na tebe páliť.” ; Ten istý do hrobu tvojich otcov." i A keď si zajedol 23"
deň oznámil aj znamenia a povedal: „Toto bu­ a napil sa, osedlali mu osla proroka, ktorý ho
de znamenie, že Pán hovoril: Hľa, oltár sa roz­ priviedol naspäť, | a odišiel. Na ceste ho na- 24
trhne a popol, ktorý je na ňom, sa rozsype!” padol a usmrtil lev; jeho mŕtvola ležala na
4 ! Keď kráľ počul reč muža Božieho, ktorú volal ceste a osol stál vedľa nej a aj lev stál vedľa
k oltáru, odtiahol si Jeroboam ruku od oltára a mŕtvoly, t Práve išli tadiaľ ľudia a keď zazreli 25
volal: „Chyťte ho!" Vtom mu uschla ruka, mŕtvolu a leva stáť vedľa mŕtvoly, išli a po­
ktorú mal proti nemu vztiahnutú, takže si ju rozprávali to v meste, v ktorom býval starý
5 už nevládal k sebe pritiahnuť. A oltár sa prorok.
roztrhol, popol z oltára sa však rozsypal, na Keď to počul prorok, ktorý ho bol priviedol 26
znamenie, ktoré muž Boží ohlásil na pokyn Pá- naspäť z cesty, povedal: „Je to muž Boží, kto­
6 nov. | Nato sa kráľ ozval a povedal mužovi rý sa sprotivil slovu Pánovmu a Pán ho vy­
Božiemu: „Udobri Pána, Boha svojho, a pros dal levovi; ten ho dolámal a usmrtil podľa
za mňa, aby som si ruku zase mohol k sebe slova, ktoré mu Pán riekol." | Nato povedal 27
pritiahnuť!” A muž Boži udobril Pána, takže svojim synom: „Osedlajte mi osla!" Keď mu
si kráľ zase pritiahol k sebe ruku; bola mu ho osedlali, | išiel a našiel mŕtvolu ležať na 28
7 ako predtým, j Vtedy kráľ hovoril mužovi Bo­ ceste, osoľ však a lev stáli vedľa mŕtvoly. Lev
žiemu: „Poď so mnou domov, občerstvi sa a nezožral mŕtvolu, ani nedolámal osla. | A pro- 29’
8 dám ti dary." | Ale muž Boži povedal kráľovi: rok zdvihol mŕtvolu muža Božieho, položil ju
„I keby si mi dal polovicu svojho domu, ne­ na osla a priviezol ju späť, (išiel) do mesta
pôjdem s tebou a nebudem nič jesť, ani nič (starého proroka), aby ho oplakal a pochoval, i
9 piť na tomto mieste. I Lebo slovo Pánovo mi Mŕtvolu uložil do vlastného hrobu, potom na- 30
prikázalo toto: »Nič nesmieš jesť a nič nesmieš riekali nad ňou: „Ach, brat môj!" | Keď ho 31’
piť, ani sa nesmieš vrátiť tou cestou, ktorou pochovali, povedal svojim synom: „Až zo­
10 si prišiel!-" | Potom odišiel inou cestou a nevrá­ mriem, pochovajte ma do hrobu, v ktorom je
til sa tou cestou, ktorou prišiel do Betela. pochovaný muž Boží, nech moje kosti ležia
11 V Beleli býval istý starý prorok. K tomu pri­ vedľa jeho kosti, | lebo isto iste sa splní slovo, 32’
šli jeho synovia a rozjíovedali mu všetko, čo ktoré z pokynu Božieho volal proti oltáru v Be-
muž Boži v ten deň urobil v Beteli, i slová,
ktoré hovoril ku kráľovi. Keď to rozpovedali sa Prorok nehovoril pravdu. Aj medzi prorokmi 1B
mohli nájst ľudia s chybami. Boh sl vyvolil 2a
12 svojmu otcovi, | pýtal sa ich otec: „Ktorou ces­ nástroj niekedy aj ľudí s mravnými nedostatkami
tou odišiel?” Synovia mu ukázali cestu, ktorou (Jonáš). Balám bol dokonca pohan a Boh ho pred *
13 odišiel muž Boži, ktorý prišiel z Júdska. | Na­ sa použil na oznámenie budúcnosti. Nm 24, 17.
Pospolití ľudia aj dnes sl žiadajú,
to rozkázal svojim synom: „Osedlajte mi os- ve telo odpočívalo v blízkosti zomrelých pokrvaby Ich mŕt- 22
­
*14 la!" Keď mu osedlali osla, vysadol naň 1 a išiel ných; u starých východniarov bola táto túžba ove«
za mužom Božim. Našiel ho sedieť pod tere- ľa vllčšla, porov. Gn 47, 30; 50. 25.
bintom. I spýtal sa ho: „Ty si muž Boží, kto­ Muž Boži prišiel asi peši z Júdska a prorok mu 23
rý prišiel z Júdska?” Ten odpovedal: „Ja.” na spiatočnú cestu dáva oscdlat svojho osla.
15 | Nato mu vravel: „Poď so mnou domov za- Slová v zátvorkách nepatria do pôvodnej osno- 29
16 jesť si!" i Odpovedal mu: „Nesmiem sa s te­ vy.Prorok dúfal, Že Boh ušetri kosil Božieho muža 31 n.
bou vrátiť a s tebou ísť a nebudem nič jesť, ani a nedá ich spálil na nezákonitom oltári v Beleli
a Že sa aj jeho kosil zachránia od tejto potupy,
2 Ľudské kosti poäkvrnia oltár. Splnenie proroctva ak budú v jednom hrobe s kosfnml muža Božieho.
pozri 4 Kr 23, 1S.
14 Terebint (Pistacla tereblnthus) je orechu podob­ Zmienka o Samarii sa dosiala do osnovy až ne- 32
ný strom, ktorého košatá koruna poskytuje dobrý skoršie. V tom Čase mesto Samaria ešte nebolo
chládok. postavené.
 350 Tretia kniha Kráľov 13—14

telí a proti všetkým svätyniam výšin, ktoré sú Potom si Pán ustanoví nad Izraelom kráľa, *
14
•33 v mestách Samarie." | Po tejto udalosti sa Je­ ktorý vyhubí dom Jeroboama v ten čas. A čo
roboam neodvrátil od svojej zlej cesty, ale ešte teraz? | A Pán bude ťať Izraela, ako sa 15’
znovu ustanovoval kňazov výšin zo spodiny kníše tesť vo vode a vytrhne Izraelitov z tej­
ludu. Kto si to len zachcel, tomu naplnil ruku to šťastnej zeme, ktorú dal ich otcom a roz­
34 a stal sa kňazom výšin. । Toto viedlo dom Je­ trúsi ich za Rieku, pretože si narobili ašer
roboama k hriechu i k tomu, že bol zničený a a tak popudzovali Pána. | A vydá Izraela, pre 16
vyhubený z povrchu zeme. Jeroboamove hriechy, ktoré popáchal a ku
ktorým zviedol Izraela."
14 J e roboama v t rest a smrť.— V tom ča- Potom Jeroboamova manželka vstala a išla 17’
2 se ochorel Jeroboamov syn Abiáš. | Vtedy Je­ do' Tersy. Keď kročila na prah domu, bol chla­
roboam povedal svojej manželke: „Nože sa zo­ pec mŕtvy. ■ Pochovali ho a oplakal celý Izra- 18
ber, preobleč sa, aby nezbadali, že si Jeroboa- el, podľa slova Pánovho, ktoré riekol prostred­
mova žena, a choď do Sila; tam je prorok níctvom sluhu svojho, proroka Abiáša.
Abiáš, ktorý mi predpovedal, že budem krá-
*3 Tom nad týmto ľudom. '• Vezmi sebou desať Ostatok dejín Jeroboamových, ako bojoval a 19
chlebov, koláče a hrniec medu a choď k nemu, ako kraľoval, je napísaný v Knihe letopisov
4 on ti oznámi, čo bude s chlapcom. | Jeroboa- kráľov izraelských. | Doba, za ktorú panoval 20
mova manželka urobila tak. Zobrala sa, išla Jeroboam, trvala dvadsaťdva roky; potom sa
do Sila a vošla do Ahiášovho domu. Abiáš však uložil k svojim otcom a kráľom sa stal miesto
nemohol vidieť, lebo mu od staroby stŕpli oči. I neho syn jeho Nadab.
5 Ale Pán riekol Ahiášovi: „Hľa, prichádza Je- Júdski/ kráľ Roboam. — Roboam však, 21
roboamova žena, chce si od teba vyžiadať mien­ syn Šalamúna, kraľoval v Júdsku. Jedenašty-
ku o svojom synovi, lebo je chorý. Toto a toto ridsať rokov mal Roboam, keď sa stal kráľom,
6 jej budeš hovoriť!” | Keď tá vošla — a to pre­ a sedemnásť rekov panoval v Jeruzaleme,
strojená — a Abiáš počul šelesť jej nôh, ako v meste, ktoré si vyvolil Pán zo všetkých kme­
vchádzala cez dvere, povedal: „Poď, manželka ňov izraelských, aby tam umiestil meno svo­
Jeroboamova; prečo si prestrojená? Ja som je. Meno jeho matky bolo Náma, Amončian-
7 poslaný k tebe so zprávou tvrdou. ' Choď, po­ ka. I A Júda robil, čo sa Pánovi nepáčilo, a 22’
vedz Jeroboamovi: Toto hovorí Pán, Boh Izra­ hriechami, ktorých sa dopúšťali, vzbudzovali
ela: Hoci som ťa ja vyvýšil z ľudu a ustanovil jeho žiarlivosť viac, než všetkým, čo popáchali
som ťa za knieža nad ľudom svojím, Izraelom, | ich otcovia. | Aj oni si postavili výšiny, pom- 23’
8 odtrhol som kráľovstvo od domu Dávidovho a niky a ašery na každom vyššom kopci a pod
dal som ho tebe, nebol si ako sluha môj Dá­ každým zeleným stromom. • Dokonca boli *
24
vid, ktorý zachovával príkazy moje a celým v krajine aj zasvätenci. Konali teda podľa
svojim srdcom išiel za mnou, lebo robil len to, všetkej ohavnosti’ národov, ktoré Pán vyhnal
9 čo bolo správne v očiach mojich, : ale si konal spred Izraelitov.
horšie, než všetci, ktori boli pred tebou a išiel V piatom roku kráľa Roboama pritiahol do 25’
si si narobiť bohov cudzích a liatych, aby si Jeruzalema Sesak, kráľ Egypta, | zobral po- 26’
ma popudzovať mňa však si si hodil za chr- klady domu Pánovho a poklady domu krá­
•10 bál: | Preto ja privediem nešťastie na Jeroboa­ ľovského; zobral všetko. Zobral všetky zlulé
mov dom a vyhubím z Jeroboama, čo je rodu
mužského, otrokov i slobodných v Izraeli a Koniec vcrSa je nejasný. Možno, že prorok chce 14
odmetiem dom Jeroboama, ako sa dočista od- povedať, že Boh aj po vyhubení Jeroboamovho
domu bude Izraelitov ďalej trestať (porov, v. n.).
•11 metie hnoj. ' Kto z Jeroboama zomrie v meste,
„Rieka“ je Eufrát. Abiáš predpovedá asýrske 15
zožerú ho psy a kto zomrie na poli, zožerie zajatie. — O ašerách pozri pozn. k 1 Sm 7, 3—I.
12 ho nebeské vtáctvo: Pán to hovorí. | A ty Presnú polohu mesta Tersy dnes už nevieme 17
vstaň, choď domov; keď ti noha vkročí do určiť. Možno, Že je to Tajasar, no ceste zo Sl>
•13 mesta, chlapec zomrie. ; Oplače ho celý Izra­ chemu do Beisanu. Hlavným mestom urobil Tersu
el a pochovajú ho, lebo z Jeroboamovho domu až kráf Bása.
tento jediný sa dostane do hrobu, pretože na Pán sa pokladal za manžela svojho ľudu a keď 22
ňom sa našlo čosi dobrého, čo sa Pánovi, Bohu sa tento klaňal cudzím bohom, páchal proti Pánovi
nevernosť a vzbudzoval tak jeho žiarlivosť. Ne­
Izraelovmu, na dome Jeroboamovom páči. | treba pripomínať, Že obrazy sú vzaté z ľudského
života.
33 Pri posviacke zo kňaza dávali vysväteným do O pomníkoch, masebňch pozri pozn. k 1 Sm 7, 23
rúk časť obetných darov, to volali „naplnenie rúk“.
Preto výraz „naplniť ruky“ znamená: vysvätiť, Pohania Babylonu a Prednej Ázie uctievali nie- 24
ustanoviť za kňaza (Ex 28, 4; 29, 9. 22). ktoré božstvá (najmä babylonskú IŠtaru = kanaán­
ska Aštartc) páchaním najhnusnejšej nečistoty. Tí,
3 Porov. 1 Sm 9, 7; 4 Kr 8, 8. Čo sa k úcte božstva venovali takejto nečistote —
10 „Co je rodu mužského“ pozri pozn. k 1 Sm 25, mužovia i ženy — volali so „zasvätenci“.
22. O Sesakovi pozri 11, 40. Táto výprava spadá do 25
11 Prorok má na mysli len Jeroboamových po­ r. 925—924 pr. Kr. a pamiatku na ňu nám zacho­
tomkov. Sám Jeroboam zomrel prirodzenou smr­ val zoznam Sesokom podmanených miest, ktorý
ťou. tento kráľ dal vyhotoviť na južnej stene chrámu
13 Zo slov proroka vidieť, Že z rodiny Jeroboama v Karnaku.
jedine tento chlapec bol neskazený. O zlatých štítoch pozri 10, 18. 28
 Tretia kniha Kráľov 14—15 351

*27 štíty, ktoré dal zhotoviť Šalamún. | Kráľ Ro­ však jednako bolo oddané Pánovi po celý je­
boam dal miesto' nich urobiť štíty kovové a ho život. | Dal tiež doniesť do domu Pánovho 15
dal ich do ochrany veliteľov bežcov, ktorí strá- dary, ktoré zasvätil jeho otec, a dary, ktoré
28 žili vchod kráľovského domu. | A kedykoľvek zasvätil sám: striebro, zlato a nádoby.
išiel kráľ do domu Pánovho, vzali si ich bež­ Medzi Asom a izraelským kráľom Básom 16
ci, potom ich zase dali späť do strážnice bež­ bola vojna po celý ich život. I Izraelský kráľ 17'
cov. Bása totiž pritiahol proti Júdsku a opevnil
29 Ostatok dejín Roboamových a všetko, čo Rámu, aby júdskemu kráľovi Asovi zabránil
urobil, je napísané v Knihe letopisov kráľov východ a prístup. | Nato vzal Asa všetko strie- 18
30 júdskych. | Medzi Roboamom a Jeroboamom bro, zlato, ktoré ostalo v pokladnici domu Pá­
31 bola po celý čas vojna. I Potom sa Roboam novho a v pokladnici domu kráľovského, od­
uložil k svojim otcom; pochovali ho' k jeho dal to svojim služobníkom a poslal ich kráľ
otcom v meste Dávidovom. Meno jeho matky Asa k Benadadovi, synovi Tabremona, syna
bolo Náma Amončianka. Heziona, kráľovi Aramu, ktorý býval v Da­
Miesto neho stal sa kráľom jeho' syn Abiam. masku, s odkazom: I „Nech je zmluva medzi 19 *
15 Júdsku krát Abiam. — V osemnástom mnou a tebou, medzi mojim otcom a tvojím
roku kráľa Jerobama, syna Nabatovho, stal otcom! Hľa, posielam ti dar, striebro a zlato,
nože teda zruš zmluvu, ktorú máš s Básom,
2 sa Abiam kráľom nad Júdom. | Tri roky pa­ kráľom Izraela, aby odtiahol odo mňa." | Be- 20 *
noval v Jeruzaleme; meno jeho matky bolo
•3 Maácha, dcéra Absalomova. Chodil vo všet­ jich nadad súhlasil s kráľom Asom a poslal svo­
vojenských veliteľov proti mestám Izra­
kých hriechoch svojho otca, ktoré pred nim ela a porazil Ahion, Dan, Abel-Bet-Maáchu a
popáchal: jeho srdce nebolo celkom oddané Pá­
celý Kenerot s celým územím Neftaliho. । Keď 21
novi, Bohu jeho, ako srdce jeho otca Dávida. | sa to dopočul Bása, prestal opevňovať Rámu
4 Lebo len kvôli Dávidovi nechal mu Pán. Boh a vrátil sa do Tersy. | Nato kráľ Asa oznámil 22 *
jeho, lampu v Jeruzaleme, keď vzbudil po
celému Júdsku: „Nik nie je ospravedlnený!"
5 ňom jeho syna a zachoval Jeruzalem, i pretože A rozobrali kameň a drevo, ktorým Bása opev-
Dávid robil, čo sa Pánovi páčilo, a po celý
život sa neodklonil od ničoho, čo mu prikázal, ňoval Rámu. Tým opevnil kráľ Asa Gabau
•6 okrem pripadli Hetejca Uriáša. ; (Medzi Ro­ Benjamínovu a Masfu.
boamom a Jeroboamom bola po celý jeho ži­ stvo Ostatok dejín Asových, všetko jeho hrdin- 23 *
a všetko, čo urobil, ako i mestá, ktoré
vot vojna.)
7 opevnil, sú napísané v Knihe letopisov kráľov
Ostatok Abiamových dejín a všetko, čo uro­ júdskych. Vo svojej starobe však trpel na no­
bil. je napísané v Knihe letopisov kráľov júd­
skych. Medzi Abiamom a Jeroboamom bola pochovali hy. i Potom sa Asa uložil k svojim otcom a 24
ho k jeho otcom v meste Dávida,
8 vojna. | Potom sa Abiam uložil k svojim ot­
com a pochovali ho v meste Dávidovom. jeho otca.
Miesto neho stal sa kráľom jeho syn Josafat.
Miesto neho stal sa kráľom jeho syn Asa.
Izraelský kráľ Nadab. — Nadab, syn 25
9 Júdsku kráľ Asa. — V dvadsiatom roku Jeroboamov, stal sa kráľom nad Izraelom
Jeroboama, kráľa izraelského, stal sa Asa krá- v druhom roku júdskeho kráľa Asu a dva roky
*10 ľom nad Júdom. : Jedenaštyridsať rokov pa­ panoval nad Izraelom. | Robil, čo sa Pánovi 26
noval v Jeruzaleme; meno jeho (starej) mat- nepáčilo, chodil po ceste svojho otca a v hrie­
11 ky bolo Maácha, dcéra Absalomova. | Asa ro­ choch, ku ktorým zviedol Izraela. | Proti nemu *27
bil, čo bolo dobré v očiach Pánových ako jeho sa sprisahal Bása, syn Abiáša, z domu Isa­
•12 otec Dávid. ' Odstránil z krajiny zasvätencov charovho. A Bása ho zabil pri Gebetone, ktorý
a odstránil všetky modly, ktoré urobili jeho patril Filištincom. Nadab totiž a celý Izrael ob-
•13 otcovia. | Odstránil tiež svoju (starú) matku
lo najnehanebnejšia modla, ktorá vyobrazovala
Maáchu z postavenia kňažnej, pretože dala u- mužský úd (fallus). Vulg totiž prekladá: „Odstrá­
robiť Ašere necudný pomnik. Asa zrútil jej nil aj svoju matku Maáchu, aby nebola kňažnou
hanebnú sochu a spálil ju v údolí Kedrona. ’ v svätyni Priapa ..
14 Ale výšiny neboli odstránené. Srdce Asovo bolaBása takto odrezal prístup k Jeruzalemu, Co asi 17
príprava na obllehonlc tohto mesta.
27 O „bežcoch“ pozri 1 Sm 8, II. Do chrámu od­ Nevieme, Cl medzi Asovým otcom Abiamom a 19
prevádzali kráľa títo bežci so štítmi. Benadadovým otcom Tobremonom naozaj bola
9 Porov. 13, 34; 15, 26; 18, 18. 26. zmluva a Cl to Asa spomína len z obvyklej zdvo­
6 Verš 6. opakuje 14, 30 a dostal sa sem len omy. rilosti.
lom opisovafia. Ahion Je Ijon (Tjjon), porov. 2 Sm 24, 8. — 21
10 Podľa v. 2. bola Maácha stará matka a nie O Abel-Bet-Maäche pozri 2 Sm 20, 14. Od mesta
matka Asuho. Pravdepodobne sa táto menuje tu Keneret (Kenneret) (Joz Iß, 35) dostalo neskoršie
miesto kráľovej matky preto, lebo sl aj za pano­ svoje meno Genezaretské Jazero. Podľa 4 Kr 15,
vania vnuka prisvojovala práva kráľovnej matky, 29 bolo územie Neftaliho zase územím Izraelským.
hoci jej tie patrili len počas panovania jej syna Strata bola teda len prechodná.
Abiama. „Nik nie je ospravedlnený“, t. J. každý sa musí 22
12 O zasvätencoch pozri pozn. k 14, 24. zúčastniť na opevňovacích prácach.
13 Kráľovej matke patrila akási zvláštna kniežacia Porov. 2 Krn M, 12. 23
hodnosť. Asa túto hodnosť odňal svojej starej mat. Gcbeton (Gebbeton) bol podľa Joz 19, 44 a 21, 27
ka, keďže jej i tak nepatrila. — Modloslužba, ktorú 23 na území kmeňa Dan. Bol kdesi blízo dnešnej
Maácha zaviedla, bol podľa Vulg kult Priapa. Bola Lydy.
 352 Tretia kniha Kráľov 15—16

28 liehali Gebeton. ] Bása ho zabil v treťom roku dom, podľa slova Pánovho, ktoré riekol Básovi
júdskeho kráľa Asu a stal sa miesto neho krá- prostredníctvom Jehuho, proroka, i pre všetky 13‘
•29 ľom. Keď sa stal kráľom, pobil celý Jero- hriechy Básu a hriechy jeho syna Elu, ktoré
boamov dom, nenechal z Jeroboama ani duše, popáchali a ku ktorým zviedli Izraela, aby
až ho vyhubil podľa Pánovho slova, ktoré rie­ svojimi ničomnosťami dráždili Pána, Boha Iz­
kol prostredníctvom svojho sluhu, Abiáša Si- raelovho.
30 lana, i pre hriech Jeroboamov, ktorý spáchal Ostatok Piových dejín a všetko, čo urobil, 14
a ku ktorému zviedol Izraela, a pre dráždenie, je napísané v Knihe letopisov kráľov izrael­
ktorým popudzoval Pána, Boha Izraelovho. ských.
31 Ostatok dejín Nadabových a všetko, čo uro­
bil, je napísané v Knihe letopisov kráľov izra- Izraelský kráľ Zambri. — V dvadsia- 15
•32 elských. i Medzi Asom a medzi izraelským tom siedmom roku júdskeho kráľa Asu stal sa
kráľom Básom bola vojna po celý ich život. kráľom Zambri na sedem dní v Terse. Vojsko
však obliehalo Gebeton, ktorý patril Filištin-
33 Izraelský kráľ Bása. — V treťom roku com. | Keď sa obliehajúce vojsko dozvedelo, že 16
júdskeho kráľa Ašu stal sa Bása, syn Ahiá- sa Zambri sprisahal a dokonca aj zabil kráľa,
šov, kráľom nad celým Izraelom v Terse na v ten deň v tábore ustanovil celý Izrael za
34 štyriadvadsať rokov. | Robil, čo sa Pánovi ne­ kráľa nad Izraelom veliteľa vojska Amrilto. |
páčilo, kráčal po ceste Jeroboama a v hrie­ Nato Amri a s ním celý Izrael tiahol do Gebe- 17
chu, ku ktorému zviedol Izraela. tonu nahor a obkľúčili Tersu. | Keď Zambri 18
16 Vtedy Pán prehovoril k Jehuovi, synovi Ha- videl, že mesto je zaujaté, vošiel do hradu krá­
2 naniho, proti Básovi a riekol: | „Pretože somľovského paláca, podpálil nad sebou kráľov­
ťa vyzdvihol z prachu a postavil som ťa za ský palác a tak zomrel : pre hriechy, ktoré 19
knieža nad ľudom svojím izraelským, a pred­ spáchal, pretože robil, čo sa Pánovi nepáčilo,
sa si kráčal po ceste Jeroboama a zviedol si keď kráčal po ceste Jeroboamovej a v jeho
k hriechu ľud môj izraelský, že ma dráždili hriechu, ktorého sa dopustil, keď zviedol
3 svojimi hriechami, ■ preto ja budem vymetaťk hriechu Izraela.
za Básom a za jeho domom a s tvojim domom Ostatok dejin Zambriho a sprisahanie, ktoré 20
naložím, ako som naložil s domom Nabatovho osnoval, je napísané v Knihe letopisov kráľov
'4 syna Jeroboama. ] Kto z Básu zomrie v meste, izraelských. | Vtedy sa izraelský ľud rozčesol 21
zožerú ho psy a kto z neho zomrie na poli, zo­ na (dve) polovice. Polovica sa pripojila k Teb-
žerie ho nebeské vtáctvo." nitnu, synovi Gineta, a chcela ho ustanoviť za
5 Ostatok dejin Básu a čo urobil, i jeho udatné kráľa, a polovica k Amrimu. i Ale ľud, ktorý 22
činy opísané sú v Knihe letopisov kráľov izra- išiel za Amrim, prevládol ľud, ktorý nasledo­
6 elských. : Potom sa uložil k svojim otcom a val Tebniho, syna Gina, a Tebni zomrel, krá­
pochovali ho v Terse. Miesto neho stal sa krá- ľom stal sa však Amri.
•7 ľom jeho syn Ela. i A prostredníctvom proroka
Jehuho, syna Hananiho, hovoril Pán k Básovi Izraelský kráľ Amri. — V tridsiatom 23
a jeho domu nielen pre všetko zlo, ktoré pá­ prvom roku júdskeho kráľa Asu stal sa krá­
chal pred očami Pána, že ho popudzoval čin­ ľom nad Izraelom Amri na dvanásť rokov.
mi svojich rúk, aby sa mu stalo ako domu V Terse panoval šesť rokov. | Potom kúpil od 24
Jeroboama, ale aj preto, že tento (dom) vy­ Semera za dve hrivny striebra vrch Samaria,
vraždil. vrch opevnil a mesto, ktoré postavil, nazval
podľa Semera, pána toho vrchu, Samariou. I
8 Izraelský kráľ Ela. — V dvadsiatom šie­ Amri robil, čo sa Pánovi nepáčilo, ba konal 25
stom roku júdskeho kráľa Asu stal sa kráľom horšie, než všetci, ktorí boli pred nim. | Kráčal 26
nad Izraelom Ela, syn Básu, v Terse na dva celkom po ceste Jeroboama, syna Nabatovho,
9 roky. ■ Proti nemu sa sprisahal jeho sluha a v jeho hriechoch, ku ktorým zviedol Izraela,
Zambri, veliteľ polovice vozatajstva. Tamten aby svojimi ničomnosťami dráždili Pána, Bo­
sa opil v Terse v dome Arsu, ktorý bol správ- ha Izraelovho.
10 com terského paláca, | a vtedy prišiel Zambri, Ostatok dejín Amriho, čo urobil a jeho ví- 27
porazil ho a zabil v dvadsiatom siedmom roku ťazstvá, ktoré dobyl, sú napísané v Knihe le­
júdskeho kráľa Asu a stal sa miesto neho krá- topisov kráľov izraelských, j Potom sa Amri 28
•11 ľom. Keď sa stal kráľom a zaujal jeho trón, uložil k svojim otcom a pochovali ho v Sa­
pobil celý Basov rod, nenechal z neho nija­ marii.
kého mužského. Podobne jeho príbuzných a Miesto neho stal sa kráľom jeho syn Achab.
12 priateľov. | Zambri teda vyhubil celý Basov
‚‚Ničomnosti“ sú modly. 19
2S Porov. 14, 5 n.
32 Vcrá 32. ie opakovaním v. 16. a nepatri do Podľa Jozefa Flavia (Starožitnosti S. 12, S) Téb. 22
osnovy. niho zavraždili.
4 Porov. 14, 11. I v tomto prípade sa proroctvo Amri bol z kmeňa Isacharovho. Južné kmene, 24
týka len Básových potomkov. najmä Efraim a Manases, boli, tak sa zdá, na
7 Rozumej: Na Básu príde trest aj pre vyvraž­ strane Tebniho. Aby si ich Amri získal, postavil
denie Jeroboamovho rodu. Podľa Vulg Bása zabil na ich území celkom nové mesto, Samariu, a uro«
proroka Jehuho, lebo mu predpovedal nešťastie. bil ho svojím hlavným mestom. — Hrivna striebra
11 Pozri pozn. k 1 Sm 25, 22. vážila vtedy 43.66 kg.
 Tretia kniha Kráľov 16—17—18
29 Izraelský kráľ Achab. — Achab, syn
Amriho, stal sa kráľom nad Izraelom v osema-
tridsiatom roku júdskeho kráľa Asu, a Achab,
syn Amriho panoval nad Izraelom v Samarii
30 dvaadvadsať rokov. | Achab, syn Amriho, ro­
bil, čo sa Pánovi neľúbilo, viac než všetci, kto­
*31 rí boli pred nim. ■ To bolo ešte najmenej, že
kráčal v hriechoch Jeroboama, syna Nabatov­
ho, ale vzal si za manželku Jezabelu, dcéru
sidonského kráľa Etbála. Potom šiel a slúžil
*32 Baiovi a klaňal sa mu. | Postavil Bálovi oltár
v Bálovom chráme, ktorý vybudoval v Sama­
33 rii. ; Ďalej postavil Achab Ašeru. Svojimi čin­
mi popudzoval leda Achab Pána, Boha Izra­
elovho viac, než všetci izraelskí králi, ktori
boli pred nim.
*34 Za jeho čias postavil Betelčan Hiel Jericho.
Za (cenu) svojho prvorodeného, Abirama, po­
ložil jeho základy a za (cenu) svojho najmlad­
šieho, Seguba, pozakladal jeho brány, podľa
pánovho slova, ktoré riekol prostredníctvom
Jozueho, syna Nunovho.
•17 Eliáš pri potoku Karit. — Vtedy Eliáš,
Tesban, z obyvateľov Galaádu hovoril k Acha-
bovi: „Na život Pána, Boha Izraelovho, v kto­
rého službe stojím, nebude v týchto rokoch
rosy ani dažďa, ak len nie na moje slovo." |
2. '3 Potom prehovoril Pán k nemu takto: „Odíď
odtiaľto, obráť sa na východ a skry sa pri po­
toku Karit, ktorý je východne od Jordána! ]
•4 Z potoka budeš piť a krkavcom som prikázal,
5 aby ťa tam citovali.” ' Odišiel teda a urobil
podľa Pánovho pokynu. Išiel a usadil sa pri
potoku Karit, ktorý je východne od Jordána. |
Krkavci mu prinášali chlieb a mäso ráno a
6 | ťom, urobiť nešťastnou, že usmrcuješ jej sy-
chlieb a mäso večer a z potoka pil
7 Eliáš v Sáre f t e. — Po istom čase vyschol
6 potok, lebo v krajine nebolo dažďa. Vtedy ho
•9 Pán oslovil takto: j „Vstaň a choď do Sarefty,
ktorá je pri Sidone, a osaď sa tam, lebo som
31 Fenickí králi sídlili v tom čase v Tyre. ale
o»te dlho nosili titul „kráľ sidonský", lebo Sidon
bol prvým hlavným mestom ríše. Etbál panoval
približne 837—855 pr. Kr.
Týrsky Bál, ktorého úctu zaviedol Achab aj
v Izraeli, volal sa Melkart.
34 Proroctvo o znovu postavení Jericha pozri Joz
0, 2U. Tu vlastne ani nie je reč o postavení mesta,
ale o postavení obradných múrov. Do základov
týchto zakopal Hiel zaživa svojho prvorodeného,
pri dokončení stavby zas obetoval svojho naj­
mladšieho syna. Podobné ľudské stavebné obety
boli v tých časoch obvyklé. Pod základmi Bálovho
chrámu v Nipurc (Nippur), v Babylonsku, ale aj
v palestínskych mestách Magedo, Gczer a Tanak
našli pod domami vo veľkých krčahoch kostry
mŕtvoliek novonarodených deti. — Udalosť Mlč­
ieva preto súvisí s dejinami Achaba, lebo Hiel
opeváoval Jericho asi na rozkaz Achaba.
1 Tesbe je asi dnešné zhorenisko cl-Istib, 13 km
severne od rieky Jabok.
3 Potok Karit je asi v Zajordánska, ale ni Č bliž­ . ukazuje Boh, a to zázračným spôsobom, prostred­
šieho o ňom nevieme.
4 Podľa LXX krkavci donášali ráno chlieb a ve­
čer mäso.
• Sarcíta je dnešná dedinka Sarafand, medzi Ty-
rom a Sidonom (dnešnou Saídou). Eliáš mal uj
pohanom hlásať pravého Boha.
23 SZ
353
’ tam prikázal istej vdove, aby (a chovala!” |
Vstal teda a odišiel do Sarefty. A keď prichá­ 10
dzal k mestskej bráne, bola tam práve akási
vdova, ktorá zbierala drevo. I zavolal na ňu
a povedal jej: ‚-‚Načri mi do nádoby trochu vo­
dy, aby som sa napil.” ’ Keď mu ona išla na­ 11
črieť, zavolal za ňou hovoriac: „Dones mi, pro­
sím, so sebou aj smidku chleba!” | Na to ona *
12
odpovedala: „Na život Pána, Boha tvojho, ne-
। mám nič upečené, iba za priehrštie múky
i v hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbie­
ram zo dve triesky dreva, potom pôjdem a
pripravím to sebe a svojmu synovi. Keď to
zjeme, môžeme zomrieť." I Eliáš jej povedal: 13
„Neboj sal Choď a urob, ako hovoríš, lenže
najprv priprav z toho malý pecnik mne a do-
I nes mi ho! Sebe a svojmu synovi pripravíš
potom, i Lebo takto hovorí Pán, Boh Izraela: 14
>Z hrnca neubudne múka a z krčaha nebude
chýbať olej až do dňa, keď Pán dá na zem
dážď.." ' Išla a urobila podľa Eliášovho slova; 15
i jedla ona, on a jej dom. Od toho dňa | ne­ 16
ubudlo z hrnca múky a z krčaha nechýbalo
oleja podľa slova Pánovho, ktoré bol riekol skr­
ze Eliáša.
17
I Po týchto udalostiach ochorel syn tej ženy,
! majiteľky domu, a choroba sa mu tak veľmi-
J zhoršila, že už prestal dýchať. ; Vtedy pove- *
18
i dala Eliášovi: „Co ja mám s tebou, muž Boži?
! Prišiel si mi pripomenúť môj hriech a usmrtiť
môjho syna?” | Eliáš jej povedal: „Daj mi svoj- 19
| ho syna!" Potom jej ho vzal z lona a vyniesol
I ho do hornej izby, v ktorej býval, uložil ho na
I svoje lôžko j a takto volal k Pánovi: „Pane, 20
| Bože môj, či chceš aj ženu, u ktorej som hos-
*21
। na?" | Potom sa tri razy roztiahol nad chlap­
com, volal k Pánovi a hovoril: „Pane, Bože
môj, nech sa, prosím, vráti duša tohto chlapca
do jeho tela!" , Pán vyslyšal Eliášov hlas a 22
duša chlapcova vrátila sa mu do tela a ožil. |
A Eliáš vzal chlapca, zniesol ho z hornej izby 23
do domu a oddal ho jeho matke. I povedal jej
Eliáš: „Pozri, tvoj syn žije!” i I vravela žena24
Eliášovi: „Ano, teraz poznávam, že si muž Boží,
a že slovo Pánovo, ktoré máš v ústach, je prav­
divé."
Obeta na Karmeli. — Po dlhšom čase *
18
oslovil Pán Eliáša v treťom roku: „Choď, ukáž
sa Achabovi, potom dám dažďa na zemi" j Eli­ 2
áš teda išiel ukázať sa Achabovi. V Samarii
Po odeve a reči poznala žena, žc Eliáš jc Tzra- 12
elita. prelo prisahá na jeho Boha, na Pána. Eliáš
vlastne len skúša ženu, chce vedieť, či jc to tá
vdova, ku ktorej ho poslal Boh.
Poverčivá pohanka sa bojí Eliáša a Jeho Boha. 18
Mysli si, Že sl prísny Boh Izraelitov v prítom­
nosti svätého muža pripomenul nejaký jej hriech
। a tresce ju zaň. Zabúda, koľko dobroty jej pre-
níctvom ElióŠo, a bola by radšej, keby Eliáš ne­
bol u nej.
Porov. 4 Kr 4, 34; Sk 20, 10. 21
Bol to tretí rok sucha. Suchota spadala do
troch kalendárnych rokov, ale vcelku trvala len
rok a niekoľko mesiacov. Z prvého roku len jedon,
 354 Tretia kniha KráTov 18
3 však bol hrozný hlad. | Achab zavolal Abdiáša,
4 správcu domu. Abdiáš si veľmi ctil Pána : a
keď Jezabel zabíjala Pánových prorokov, pojal
Abdiáš sto prorokov a po päťdesiatich ich
schovával v jaskyni a zásoboval ich chlebom
5 a vodou. | I povedal Achab Abdiášovi: „Choď
v krajine ku všetkým vodným prameňom a
ku všetkým potokom, azda nájdeme trávu a
uživíme kone a mulice a nemusíme zo zvierat
6 nič zmárniť. í I rozdelili si krajinu, aby prešli
cez ňu: Achab išiel jednou cestou sám a Ab­
diáš išiel sám druhou cestou.
7 Keď bol Abdiáš na ceste, zrovna mu prišiel
v ústrety Eliáš. Keď ho poznal, padol na tvár
8 a pýtal sa: „Si to ty, Pán môj, Eliáš?” | Odpo­
vedal mu: „Ja. Choď a povedz svojmu pánovi:
9 „Tu je Eliáš!” | Ale ten vravel: „Cim som sa
previnil, že vydávaš svojho sluhu do ruky
10 Achabovej, aby ma zabil? | Na život Pána, Bo­
ha tvojho, niet národa, ani kráľovstva, kde by
môj pán nebol poslal hľadať ťa a keď mu po­
vedali; .Niet ho«, vyžiadal od kráľovstva a
11 národa prísahu, že ťa nemožno nájsť. I A ty
teraz vravíš: »Choď, povedz svojmu pánovi: Tu
•12 je Eliáš!-. ! A keby som odišiel od teba, Duch
Pánov ťa odnesie kto vie kam a ak ja potom
pôjdem a oznámim to Achabovi, a nenájdu ta,
zabije ma. A tvoj sluha je predsa od mladi cti-
13 teľom Pánovým. Ci môjmu pánovi nepove­
dali, čo som urobil, keď Jezabel zabíjala proro­
kov Pánových? 2e som z Pánových prorokov
sto mužov schovával po päťdesiatich v jaskyni
14 a živil som ich chlebom a vodou? | A ty teraz
vravíš: »Choď, povedz svojmu pánovi: Eliáš
15 je tufj aby ma zabil." Ale Eliáš povedal: „Na
život Pána zástupov, v službe ktorého stojím,
že sa mu dnes ukážem!”
16 Abdiáš teda išiel v ústrety Achabovi, podal
mu hlásenie; Achab potom išiel v ústrety Eli-
•17 ášovi. । A keď Achab zazrel Eliáša, spýtal sa
•18 ho Achab: „Si to ty, záhubca Izraela?” ; Od­
povedal: „Nie ja zapríčiňujem záhubu Izraela,
ale ty a dom tvojho otca, pretože ste opustili
*19 príkazy Pána a išli ste za bálmi. | Teraz však
pošli a daj zvolať ku mne celý Izrael na vrch
Karmel, tiež štyristo päťdesiat prorokov Bálo­
vých a štyristo prorokov Ašery, ktori jedávajú
zo stola Jezabely!"
20 A Achab poslal po všetkých synov Izraela a
21 zhromaždil prorokov na horu Karmel, i Vtedy
Eliáš pristúpil ku všetkému ľudu a hovoril:
„Dokedy budete pokuľhávať na dve strany? Ak
posledný mesiac, druhý rok celý a z tretieho roku
zase len jeden, prvý mesiac,
12 Bohabojný Abdiáš predpokladá, žc Boh unesie
a schová svojho proroka Eliáša pred Achabovou
pomstou a tento si ju potom vyleje na ňom, keď
Eiiáša nenájde.
17 Achab a s ním aj fud sl myslel, žc suchotu
zapríčinil Eliáš, a keď sa jeho zbavia, zbavia sa
aj nešťastia.
18 O báloch pozri pozn. k 1 Sm 7, 3—4.
18 Karmel (=záhrada) sa volá dnes Džébel Kar­
mel alebo Džébel Mar Elias. Udalosť, o ktorej
bude reč, sa odohrala na kormclskom pahorku,
zvanom dnes el-Muhraka (páleništcl.
•
Pán je Boh, choďte za nim a ak Bál, choďte
za tým!” Ľud mu nič .neodpovedal. | A Eliáš 22
hovoril k ľudu: „Ja sám som zostal z prorokov
Pánových, prorokov Bálových je však štyristo
päťdesiat mužov. ; Nech nám dajú dvoch bý- 23
kov; oni nech si vyberú jedného býčka, nech
ho rozsekajú, pokladú na drevo, ale oheň nech
nepodkladajú. Potom ja pripravím druhého
býčka, položím ho na drevo, ale oheň nepodlo­
žím. | Potom vzývajte meno svojho boha a ja 24’
budem vzývať meno Pánovo a Boh, ktorý vy­
slyší ohňom, ten je Boh." Nato všetok ľud od­
povedal: „Návrh je dobrý!” í A Eliáš hovoril 25
Bálovým prorokom: „Vyberte si jedného býč­
ka a pripravte najprv, lebo vás je viac. Vzý­
vajte meno svojho boha, ale oheň nepodkladaj-
te!” | Vzali si teda býčka, ktorého im dal, pri- 26
*
pravili ho a vzývali meno Bála od rána až do
poludnia volaním: „Bál, vyslyš nás!" No ne­
bolo hláska, nebolo odpovede. A skákali okolo
oltára, ktorý spravili. Na poludnie sa im Eliáš 27
posmieval a vravel: „Kričte nahlas, je predsa
boh! Azda je zamestnaný, alebo sa utiahol, ale­
bo odcestoval, alebo azda soi, nech sa zobu­
dí!" | Kričali teda nahlas, potom si podľa svoj- 28
ho zvyku mečmi a oštepmi robili zárezy, až
boli zaliati krvou. A keď prešlo poludnie, za- 29
*
čali zúriť až po dobu obety, ale nik sa neozval,
nik neodpovedal, nik si nevšímal.
Vtedy hovoril Eliáš všetkému ľudu: „Priblíž- 30'
te sa ku mne!" Všetok ľud sa priblížil k nemu
a on opravil zborený oltár Pánov. | Eliáš vzal 31
dvanásť kameňov podľa počtu synov Jakuba,
ktorému bol riekol Pán: „Izrael bude tvoje me­
no.” Z kameňov postavil oltár v mene Páno- *
52
vom, okolo oltára urobil jarček na dve sey
zrna. | Poukladal drevo, rozsekal býčka a po- 33
ložil na drevo. Potom povedal: „Naplňte štyri 34
vedrá vodou a vylejte na obetu a na drevo!"
Nato vravel: „I po druhý raz!” Urobili to po
druhý raz. Vtedy povedal: „I po treli raz!"
A spravili to aj po tretí raz, | takže voda tiekla 35
okolo oltára a aj jarček naplnila voda. Keď 36
už bol čas obety, pristúpil prorok Eliáš a rie­
kol: „Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraela,
dnes nech sa dokáže, že ty si Boh v Izraeli, ja
sont však tvoj služobník a že som toto všetko
urobil na tvoje slovo! | Vyslyš ma. Pane, vy- 37'
slyš, nech sa tento ľud dozvie, že ty sl Pán,
Boh, a ty obrátiš ich srdce naspäť!" ' Vtom 38
spadol oheň Pánov a strávil obetu, drevo, ka-
„Ktorý vyslyší ohňom
* ‘, rozumej: ktorý vyslyší 24
tuk, že na oltári zapáli oheň.
Tance pri bohoslužbách boli zvykom. Niekedy 26 n.
stupňovali pohyby tela až do zúrenia, ba bolo
zvykom, že si robili do tela zárezy, čo u Izraeli­
tov, pravda, bolo zakázané (Dt U, 1).
Tu sa mysli na obetu večernú. Ex 12, 6; 29, 38; 29
Nm 28, 4.
Na vrchu Karmel bol teda už predtým akýsi 30
oltár Pánov, ktorý sa však zrútil, alebo, Čo je
pravdepodobnejšie, dala ho zrúcať Jezabel.
Miera na tekutiny, zvaná sea, obsahovala 12 1b 32
trov.
Rozumej: Boh ich zázrakom, ktorý EliáS prosí. 37
odvráti od modiel a privedie k sebe.
 Tretín kniha Kráľov 18—19 355

mene, zem a zlízal aj vodu, ktorá bola v jar* | robíš, Eliáš?" | A odpovedal: „Plný som horli- 10 *
39- čeku. I Keď to všetok ľud videl, padol na tvár j vosti za Pána, Boha zástupov; veď synovia
•40 a hovoril: „Pán je Boh! Pán je Boh!” Nato Izraela opustili zmluvu tvoju, oltáre tvoje zbo­
im Eliáš povedal: „Pochytajte prorokov Bálo­ rili a prorokov tvojich pobili mečom! Ja sám
vých, nech neujde z nich ani jeden!” Pochytali som ostal, za mojím životom však sliedia, chcú
ich a Eliáš ich dal zaviesť k potoku Kišon a mi ho vziať.” 1 riekol: „Vyjdi a postav sa 11
tam ich dal pobiť. na hore pred Pána!" Práve prechádzal Pán.
41 Potom povedal Eliáš Achabovi: „Vystúp, jedz Pred Pánom išiel vietor, veľký a prudký, ktorý
*42 a pi, lebo počuť čľapot dažďa!” I Achab teda trhá vrchy a láme skaly: nie vo vetre bol Pán.
vystúpil jesť a piť, Eliáš však išiel hore na A po velre zemetrasenie: nie v zemetrasení bol
vrchol Karmelu, skrčil sa k zemi a dal si tvár Pán. i A po zemetrasení oheň: nie v ohni bol 12
•43 medzi kolená, j I povedal svojmu sluhcvi: Pán. A po ohni tichý, lahodný šum. । Keď to 13
„Uhoďže hore a pozri sa smerom k moru!" Eliáš počul, zahalil si tvár plášťom, vyšiel a
Išiel, pozrel sa a povedal: „Niet ničoho!" Pove- zaslal si pri vchode do jaskyne. Vtom preho­
44 dal mu: „Vráť sa sedem ráz!" | Na siedmy raz voril k nemu akýsi hlas a pýtal sa: „Co tu ro­
však povedal: „Hľa, od mora vystupuje oblá­ bíš, Eliáš?” | Odpovedal: „Plný som horlivosti 14
čik, ako mužská dlaň!" Nato mu povedal: za Pána, Boha zástupov. Veď synovia Izraela
‚Choď a oznám Achabovi: Priahaj a choď dolu, opustili zmluvu tvoju, oltáre tvoje zborili a
45 aby ťa nezdržal dážď!" ’ A o chvíľu sa nebo prorokov tvojich pobili mečom! Ja sám som
zatiahlo oblakmi, strhol sa vietor a veľký dážď. ostal, za mojím životom však sliedia, chcú mi
•46 Achab sadol do voza a išiel do JezraeJu. I Na ho vziať.” i A Pán mu riekol: „Zober sa a *15
Eliáša sa však zniesla ruka Pánova, takže si vráť sa svojou cestou na púšť damašskú a keď
opásal bedrá a utekal pred Achabom až ta, dŕjdeš, pomaž Hazaela za kráľa nad Aramom ?
kadiaľ sa ide do Jezraelu. a Jehua, syna Namsiho, pomaž za kráľa nad 16 *
Izraelom, Elizea však, syna Safatovho z Abel-
19 Eliáš na vrchu Horeb. — Achab rozpo­ mehuly pomaž za proroka miesto seba! | A kto 17‘
vedal Jezabele všetko, čo urobil Eliáš, i to, ako ujde pred mečom Hazaela, usmrti ho Jehu a
2 pobil mečom všetkých prorokov. Nato poslala kto ujde pred mečom Jehua, zabije ho Elizeus. í
Jezabel posla k Eliášovi s odkazom: „Nech A v Izraeli si ponechám sedemtisíc mužov: sa- 16
mi urobia bohovia to, a toto nech mi doložia, mé kolená, ktoré sa nesklonili pred Bálom, a
ak zajtra o takomto čase neurobím s tvojim ži­ samé ústa, ktoré ho nebozkali.”
votom. ako sa stalo so životom hociktorého A keď odtiaľ odišiel, našiel Elizea, syna Sa- 19
*
•3 z nich!” I I naľakal sa, vstal, a išiel si o život. fatovho, keď práve oral. Dvanásť záprahov vo­
Keď prišiel do Bersaby, ktorá patrí Júdsku, lov mal pred sebou, on bol pri dvanástom.
4 nechal svojho sluhu tam, sám však išiel na Eliáš prešiel popri ňom a hodil naň svoj plášť. ,
deň cesty na púšť. Keď došiel, sadol si pod ja- Zanechal teda voly, bežal zo Eliášom a pove- 20 *
lovec, žiadal si zomrieť a hovoril: „Teraz je dal: „Dovoľ, aby som pobozkal svojho otca a
už dosť. Pane, vezmi môj život, veď som ja matku, potom pôjdem s tebou!" Ale odvetil mu:
5 nie lepši, než moji otcovia!" | Ľahol si a usnul „Choď, vráť sa, veď čože som ti urobil?" | Na- *21
(pod jalovcom). V tom sa ho dotkol anjel a to sa vrátil od neho, vzal záprah volov, zabil
•6 riekol mu: „Vezmi a jedz!" Pozrel sa a hľa, ich, na nástroji volov uvaril mäso a dal to ľu-
pri hlave mal užiarený podpopolný pecník a
krčah vody! Jedol teda, napil sa a znovu za- Podľa starozákonného Písmu tu opísané zjavy J0 n.
len sprevádzajú príchod Pánov, nie jc lo teda Pán
7 spal. | I prišiel anjel Pána po druhý raz, dotkol sám. On prichádza Ucho. Tým sa prorokovi aj
sa ho a riekol: „Vstaň, jedz, lebo cesta je pre názorne naznačuje, že Boh nie Je len prísny Pán,
•a teba priveľká!" Vstal teda a jedol a posilený ktorý tresce hriech modlárstva (búrka, zemetra­
týmto pokrmom išiel štyridsať dni a štyridsať senie, oheň), ale aj Boh dobrotivý o láskavý (la­
nocí až ku hore Božej Horeb. hodný šum).
Damašská púšť je bezpochyby púšť sýrska. — 15 n.
9 Tam vošiel do jaskyne a prenocoval v nej. Eliášovi Boh naznačuje, že sa stanú zmeny na
A hľa. oslovil ho Pán a spýtal sa ho: „Co tu kráľovských trónoch, ani Achabova bezbožnosť
nebude trvať vecne. — Poverenie, ktoré dostáva
40 Potok Kišon. je dnešný Nahr el-Mukatta. Ústí Eliáš, odovzdal svojmu nástupcovi, Elizeovi. Ha-
severozápadne od Karmelu, pri Haife do zátoky zaelovi sľúbil kráľovstvo Elizeus (4 Kŕ 6, 7 n.).
Akko. — Báloví proroci boli modloslužobníci a na Jehua pomazal za kráľa ktorýsi Ellzcov žiak (4 Kr
modlárstvo bol stanovený trest smrti, Dt 13, 11 nn. 9, 1 n.).
42 Eliáš sa modlil hlboko sklonený. O Abelmehule pozri 1 Sm 18, 10. 10
43 So LXX lepšie je čítať: „Vráť sa!“ A sluha sa
vráti sedem ráz. Elizeus sám nikoho neusmrtil, ale naňho sa 17
40 pri chôdzi si musel podpásať dlhý šat, aby mu opieral Jehu, ktorý vyhubil Bálových modlárov.
neprekážal. Z úcty ku kráľovi beži Eliáš pred jeho Plášť Eliáša bol zvláštny prorocký plášť a Eli- m
vozom. zeus vedel, že Eliáš, keď hodil naň svoj prorocký
3 „Išiel si o život“ rozumej: išiel, aby sl zachrá­ plášť, volá ho, aby ho nasledoval.
nil život. Slovami: „Veď Čože som ti urobil“ chce Eliáš 20
6 „Užiarený pecník“, je postružník, pečený na povedať, že Elizeus, ak ho nechce nasledovať hneď,
rozpálenom kameni. Vulg má: ‚‚podpopolný chlieb.“ má vec brať lak, ako by mu Eliáš nič nebol uro­
8 Netreba si myslieť, že Eliáš išiel neprestajne , bil, ako by ho nebol povolal.
štyridsať dni a nocí. Mal urobiť cestu 480 km a to ‚‚Nástroje volov“ boli drevené jarmá a drevené 21
mohol za 40 dni ľahko spraviť. pluhy, z ktorých Elizeus položil oheň.
 35G Tretia kniha Kráľov 19—20
dom k jedlu. Potom vstal, išiel za Eliášom a
posluhoval mu.
Víťazstvo Achaba nad sýrskym krá-
20 ľom. — Benadad, kráľ Aramu, zhromaždil celé
svoje vojsko. Išli s ním tridsiatidvaja králi
s koňmi a vozmi. Vystúpil, obkľúčil Sama-
2 riu a útočil na ňu. ' Poslal poslov k Achabovi,
•ô kráľovi Izraela, do mesta | a odkázal mu: „Tak­
to hovorí Benadad: Tvoje striebro a tvoje zla­
to patri mne, i tvoje ženy a najlepšie deti sú
4 moje." | Kráľ Izraela odpovedal: „Ako hovoril
môj pán, kráľ, tvoj som ja i všetko, čo mám."
5 Pošli sa vrátili a vraveli: „Takto hovorí Bena­
dad: Poslal som k tebe s odkazom: svoje strie-
6 bro, zlato, svoje ženy a synov daj mne! | Keď
zajtra o tomto čase pošlem k tebe svojich slu­
hov, ti poprehľadávajú tvoj dom a domy tvo­
jich sluhov, zoberú a odnesú všetko, čo sa im
7 bude páčiť." ■ Nato izraelský kráľ zvolal všet­
kých starších krajiny a hovoril: „Zreteľne môž­
te vidieť, že tento má zlé úmysly. Veď poslal
ku mne po moje ženy a deti, po moje zlato a
8 striebro a neodoprel som mu." | Odpovedali
mu všetci starší a všetok ľud: „Neposlúchni a
9 nepovoľ!" । Povedal teda Benadadovým poslom:
„Povedzte môjmu pánovi, kráľovi: Všetko, po
čo si k svojmu služobníkovi poslal po prvý raz,
urobím, ale túto vec nemôžem urobiť." Pošli
•10 odišli a oznámili mu to. [ Ale Benadad mu po­
slal odkaz: „Nech bohovia urobia so mnou,
čo chcú, ak prach Samarie bude stačiť do dlani
•11 všetkého ľudu, ktorý je so mnou." i Kráľ izra­
elský odpovedal: „Hovorí sa: »Nech sa opásaný
12 nevychvaľuje ako odpásaný.." | Keď Benadad
počul túto reč — práve pil s kráľmi v Sta­
noch — povedal svojim poddaným: „Útočte!”
I zaútočili na mesto.
13 Vtom pristúpil k Achabovi, kráľovi Izraela,
istý prorok a riekol: „Takto hovor! Pán: Však
si videl celý tento velikánsky zástup? Nuž dám
ho dnes do tvojej ruky, aby si videl, že ja som
14 Pán." i Achab sa pýtal: „Pomocou koho?" Od-
povedal: „Takto hovorí Pán: Pomocou sluhov
krajových kniežat.” Pýtal sa: „Kto má otvoriť
15 boj?” Odpovedal: „Ty”. I Nato spočítal slu­
hov krajových kniežat, bolo ich dvesto trid­
saťdva. Potom spočítal celé vojsko, všet-
16 kých synov Izraela: sedemtisíc. | I vy­
razili na poludnie, kým sa Benadad opíjal
v Stanoch, on i králi, tridsiatidvaja králi, ktori
1 V LXX je toto poradie hláv: 10, 21, 20, 22, čo
jc, hradiac na obsah, asi správne. Jednako pone­ 1
chávame tu poradie Hebr, a Vulg. — Benadad
je Benadad II., teda nie ten, o ktorom bola reč
v 15, 18. — „Králi" bolí asi náčelníci kmeňov.
3—5 Benadad chcc Achabovo zlato, striebro a jeho
hárem, len tak je ochotný odtiahnuc Keď však
vidí, že mu Achab bez odporu povoľuje, stupňuje
svoje požiadavky.
10 Benadad sa chváli, že sa každému z jeho vo­
jakov ani trocha prachu nedostane do rúk, keď
zrúca mesto a zrúcaniny rozdelí medzí vojakmi.
11 „Opásaný“ je ten, kto je ešte v boji, „odpá-
saný“ už dokončil boj. Zmysel porekadla jc: Kto
ešte nedokončil boj, nech sa nechváli, ako by ho
už bol vyhral.
mu prišli na pomoc. | Najprv vyrazili sluho­ 17
via krajových kniežat. Vtedy poslali k Bena-
dadovi a oznámili mu: „Zo Samarie vychádza­
jú ľudia!" : I vravel: „Ak prichádzajú o mier, 10
chyťte ich živých a ak vychádzajú do boja,
chyťte ich (tiež) živých!” | Tí však už vytiahli 19
z mesta, totiž sluhovia krajových kniežat a voj­
sko, ktoré išlo za nimi. ' Každý zabil svojho 20
chlapa, takže Aramejčania utiekli. Izraeliti ich
prenasledovali, ale Benadad, kráľ arameiský
ušiel na koni i s jazdcami. | Vyrazil aj izrael­ 21
ský kráľ, ukoristil kone a vozy a zapríčinil
Aramejčanom veľkú porážku.
Vtedy ku kráľovi Izraela pristúpil prorok a 22
povedal mu: „Choď, získaj posily a dobre uváž,
čo si máš počať, lebo kráľ Aramu na takto rok
vytiahne proti tebe!”
A sluhovia aramejského kráľa vraveli mu: 23
*
„Ich Boh je horský Boh, preto nás premohli.
Ale ak budeme s nimi bojovať na rovine, pre­
môžeme ich. ; A urob to takto: Odstráň kráľov, *24
každého z jeho zadelenia a postav miesto nich
námestníkov! | Ty však si nazbieraj vojsko, 25
ako bolo vojsko, ktoré si stratil, i kone, ako si
mal predtým. Potom budeme s nimi bojovať
na rovine, či ich nepremôžeme!" Uposlúchol
ich radu a urobil tak.
Po uplynutí roku zhromaždil Benadad Ara- 26.
mejčanov a vystúpil do Afeku bojovať proti
Izraelitom. ; Aj synovia Izraela sa zhromaždili, 27
zásobili sa a išli proti nim. Synovia Izraela
táborili proti nim ako dva kŕdliky kôz, Ara­
mejčania však zaplnili krajinu. | Vtedy pristú­ 28
pil muž Boží, oslovil izraelského kráľa a po­
vedal: „Toto hovorí Pán: Pretože Aramejčania
povedali: »Pán je Boh vrchov a nie Boh dolín,,
vydám ti do ruky celý tento veličizný zástup,
aby ste poznali, že ja som Pán. Sedem dni 29
táborili proti sebe; na siedmy deň strhol sa
boj a synovia Izraela porazili Aramejčanov, a
to stotisíc pešiakov jeden deň. | Ostatní utekali *
30
do Afeku, do mesta; tam padol múr na dvad-
saťsedemtisíc pozostalých. Utiekol aj Benadad,
došiel do mesta (a utekal) z izby do izby.
Jeho sluhovia mu povedali: „Hľa, počuli sme, *
31
že králi izraelského domu sú králi milosrdní,
j Obhoďme si okolo bedier vrecoviny, okolo hla-
i vy povrazy a vyjdime k izraelskému kráľovi,
| azda nás nechá nažive." | Opásali si teda okolo 32
*
i bedier vrecovinu a povrazy okolo hlavy, išli
i k izraelskému kráľovi a vraveli: „Tvoj sluha
Benadad hovorí: Nechaj ma, prosím, nažive!"
Aramejčania sa nazdali, že Boh Izraelitov má
moc len na vrchoch, nie však na rovine. Prečo ho
pokladali za horského Boha, nevedno.
„Králi“, ktori šli Benadadovi na pomoc v prvej 24
vojne, neboli, tak sa zdá, spoľahliví.
O Afeku pozri 1 Sm 29, 1. 26
Aramojci sa uzavreli do Afeku. Izraeliti pri 30
obliehaní podkopali ohradné múry mesta, ktoré
sa zrútili na obrancov.
Jozef Flavius (Starožitnosti 8. 14, 4) spomína, 31
že si Sýrovia dávali na hlavu povraz, keď pri­
chádzali s nejakou prosbou. Ináč je nám tento
zvyk neznámy.
Králi sa vzájomne oslovovali bratmi; porov. 0, 32
13.
 Tretia kniha Kráľov 20—21 357

Odpovedal: „Je ešte nažive? Je mojím bra- Nabot, že vravel: „Nedám ti dedičstvo po svo­
33 tom!" I Chlapi to brali za dobrý znak, rýchlo jich otcoch!” Hodil sa na svoje lôžko, odvrátil
to od neho podchytili a pýtali sa: „Bratom ti je si tvár a nič nechcel jesť.
Benadad?” Odpovedal: „Choďte, doneste ho!” Nato prišla k nemu jeho žena Jezabel a spý- 5
A keď Benadad prišiel k nemu, vyzdvihol ho tala sa ho: „Prečo ti je duch tak zronený a
•34 na voz. | A povedal mu: „Mestá, ktoré môj otec nechceš jesť?” | Odpovedal jej: „Hovoril som 6
odňal tvojmu otcovi, ti vrátim. A v Damasku s jezraelským Nabotom a povedal som mu:
si porob ulice, ako to urobil môj otec v Sama­ Daj mi svoju vinicu za peniaze, alebo ak ty
rii. A ja po uzavretí zmluvy odtiahnem od chceš, dám ti za ňu vinicu. On však odpovedal:
teba.” Uzavrel teda s nim zmluvu a prepusti! •Nedám ti svoju vinicu,«” 1 Jeho žena Ježa- 7
ho. bel mu na to povedala: „Máš ty veru vládu
• 35 Vtedy ktorýsi z prorockých synov na popud nad Izraelom! Vstaň, jedz a rozveseľ sa, ja ti
Pánov povedal svojmu priateľovi: „Zbi ma!” už zaopatrím vinicu jezraelského Nabota.” |
36 Ale ten muž sa zdráhal ho udrieť. I I povedal Potom napísala v mene Achaba list, udrela naň 6
mu: „Pretože si nepočúval na hlas Pána, len jeho pečať a poslala list starším a predstave­
čo vyjdeš odo mňa, zabije ťa lev." A keď od­ ným jeho mesta, ktorí bývali s Nabotom. |
chádzal od neho, napadol ho lev a zabil ho. | V liste napísala toto: „Vyhláste pôst a Nabota 9*
37 Stretol iného človeka a povedal: „Zbi ma!" Ten posaďte na popredné miesto medzi ľud! | Opro- 10
•38 ho dôkladne zbil, až ho poranil. Nato prorok ti nemu posaďte dvoch mužov, vyvrheľov; tí
išiel, zastal si kráľovi do cesty, ale obväzom nech dosvedčia: »Rúhal sa Bohu a kráľovi. *
39 okolo oči sa prestrojil. A keď kráľ prechádzal, Potom ho vyveďte a ukameňujte, nech zo­
volal na kráľa a vravel: „Tvoj sluha vytiahol mrie!” | Jeho spoluobčania, starší a predstave- U
do boja a vtedy odbočil akýsi človek, doviedol ni, ktori bývali v jeho meste, urobili tak, ako *
ku mne muža a povedal: »Stráž tohto človeka! im odkázala Jezabel, ako bolo napísané v liste,
Ak sa stratí, ručíš mi za jeho život svojim ži- ktorý im poslala. | Vyhlásili pôst, Nabota po- 12
•40 volom, alebo zaplatíš hrivnu striebra.. Kým sadili na popredné miesto medzi ľudom. | Pri- 13
však tvoj sluha mal tu i tam robotu, toho ne­ viedli tých dvoch mužov, vyvrheľov, posadili
bolo." Nato mu kráľ izraelský povedal: „To je ich oproti nemu, a tí vyvrheli dosvedčili Nabo-
rozsudok tvoj, ktorý si si sám vyniesol!" | tovi pred ľudom: „Nabot sa rúhal Bohu a krá­
41 Vtom si rýchlo odstránil z očú obväz a kráľ ľovi!" I vyviedli ho za mesto a ukameňovali ho
Izraela ho poznal: že je spomedzi prorokov. | tak, že zomrel. | Potom poslali Jezabele odkaz: 14
•42 I povedal mu: „Takto hovorí Pán: Pretože si „Nabota ukameňovali, je mŕtvy." I Keď Je- 15
vypustil z ruky muža, ktorý prepadol mojej zabel počula, že Nabota ukameňovali a je
kliatbe, bude tvoj život za jeho život a tvoj mŕtvy, povedala Jezabel Achabovi: „Vstaň a
43 ľud za jeho ľud." | I odišiel kráľ izraelský do­ zmocni sa vinice jezraelského Nabota, ktorú
mov namrzený a išiel do Samarie. sa ti zdráhal dať za peniaze, lebo Nabot nežije,
21 Achab a Nabot. — Po týchto udalostiach zomrel.” 1 Keď Achab počul, že Nabot je mŕtvy, 16
stalo sa toto: Jezraelský Nabot mal vinicu, kto­ zobral sa, išiel dolu k vinici jezraelského Na­
rá bola v Jezraeli, v susedstve paláca samar- bota, aby sa jej zmocnil.
2 ského kráľa Achaba, j Achab prehovoril k Na- Vtedy Boh takto oslovil Tesbana Eliáša: | 17
botovi: „Daj mi svoju vinicu, bude mi na ze­ „Vyber sa, choď v ústrety izraelskému kráľovi 18
leninovú záhradu, veď je tesne vedľa môjho Achabovi, ktorý je v Samarii"; je zrovna v Na-
domu. Dám ti za ňu lepšiu vinicu. Ak sa ti bolovej vinici, zišiel do nej, aby sa jej zmoc- 19
lepšie páči, dám ti za ňu v peniazoch, koľko nil. | Povedz mu toto: „Takto hovorí Pán: Vraž­
3 je hodná." | Nabot odpovedal Achabovi: „Bože­ dil si a zmocnil si sa dedičstva? Povedz mu
chráň. že by som ti dal dedičstvo po svojich toto: Na mieste, kde psy lízali krv Nabotovu,
4 otcoch!" < Achab išiel domov namrzený a na­ budú lízať aj tvoju krv." | I povedal Achab *20
hnevaný pre reč, ktorú mu povedal jezraelský Eliášovi: „Našiel si ma, nepriateľ?" Odpovedal:* 1s
34 Izraeliti dostávajú právo v sýrskom hlavnom „Pôst“ bola s pôstom spojená kajúca pobožnosť, D
meste zriadiť si osobitná ulice a v nich obchodo­ na ktorú sa ľud mal zisť. Takáto pobožnosť sa
vať. Predtým mali Aramejčania toto právo v Sa­ konala, keď národ zostlhlo alebo mu hrozilo ne­
marii. šťastie. V takýchto prípadoch ľudia vždy hľadali
35 Synovia prorokov boli Ich žiaci. Oslovovali pro­ vinníka, pre ktorého Ich Boh tresce, a domnievali
rokov: „Otec“! — Prorok sa chcel dať poraniť, sa, žo trest Boží prestane, ak vinníka sami po­
aby sa kráľ nazdal, že bol ranený v boji a aby trescú. Jezabel poznala zmýšľanie ľudí, preto osno­
sa tak mohol dostať pred kráľa. valo takýto pekelný plán proti Nabolovl.
38 Stuhou sl zakryl na čele akýsi znak, ktorý no­ ..Vyvrheľov" doslovne: „synov Bcllála", porov. 10
sil ako prorok, lebo nechcel, aby ho kráľ poznal. 1 Sm 1, 18.
— Vulg píše, že si prachom posypal ústa a oči(?). Achab činil pokánie (pozri v. 27 n.), preto Boh 20
40 Kráľ hovorí, že žiadateľ musí zomrieť, keď tak oddialil trest a ten sa splnil až nn Achabovom
nedbalo strážil zajatca. synovi Joramovl (2 Kr 9, 21 n.). Proroctvo jednako
42 O takejto kliatbe pozri pozn. k 1 Sm 15, 3. — bolo pravdivé, lebo krv Achabovho syna, ktorú
Kráľ sám vypovedal nad sebou rozsudok preto, lízali psy, bola aj krv Achabova. Achabovu vlast­
lebo prepustil Benadada, hoci ho mal usmrtiť. Be­ nú krv síce lízali psy, ale nie tam, kde zomrel
nadad si zaslúžil smrť, veď dva razy napadol Nabot, porov. 22, 38. Z 2 Kr 9, 21 n. vidieť, že
Achaba a bol pre Izraelitov stálym nebezpečen­ Nabota ukameňovali v jeho vlastnej vinici o Ža
stvom. s nim zabili aj jeho syna.
 358 Tretia kniha Kráľov 21—22

„Našiel, pretože si sa zapredal robií, čo sa jeden človek, prostredníctvom ktorého by sme

'21 Pánovi neľúbi. | Hľa, ja privediem na teba ne­ sa mohli dopytovať Pána, lenže ja ho nenávi­
šťastie, pozametám za tebou a vyhubím z Acha­ dím, pretože mne neprorokuje dobro, ale len
ba všetko, čo je rodu mužského, či otroka, či zlo. Je to Micheáš, syn Jemlov.” Ale Jozafat
22 slobodného v Izraeli! S tvojim rodom nalo­ odpovedal: „Nehovor tak, kráľu!" | Nato izra- 9
žím, ako som naložil s rodom Jeroboama, syna elský kráľ zavolal jedného komorníka a pove­
Nabala, a ako s rodom Básu, syna Abiáša, pre dal: „Priveď rýchlo Micheáša, syna Jemlul"
dráždenie, ktorým si ma popudzoval a preto, Kráľ izraelský a Jozafat, kráľ júdsky, sedeli 10"
23 lebo si k hriechu zviedol Izrael. | Ale aj o Je- ■ oblečení do rúcha, každý na svojom tróne na
zabele hovorí Pán toto: -Psy budú žrať Ježa- | priestranstve pri vchode do brány Samarie,
•24 belu na jezraelskom poli. Kto z Achaba zo- | všetci proroci však prorokovali pred nimi. |
mrie v meste, zožerú ho psy a kto zomrie na Sedekiáš, syn Kanaána, urobil si železné rohy 11
poli, zožerie ho vtáctvo nebeské.." a vravel: „Takto hovorí Pán: Týmito dokoleš
25 Lenže naozaj nebolo nikoho, kto by sa bol Aramejčanov do zániku!” : A všetci proroci 12
ako Achab zapredal robiť, čo sa Pánovi neľú­ prorokovali podobne a vraveli: „Tiahni proti
bilo, lebo ho na to navádzala jeho žena Jezabel. I Ramotu v Galaáde, budeš mať úspech a Pán
26 Konal veľmi ohavne, keď chodil za modlami, ho vydá do ruky kráľa."
celkom tak, ako robili Amorejčania, ktorých Posol, ktorý šiel zavolať Micheáša, hovoril *
13*
Pán vyhnal spred synov Izraela. mu: „Hľa, rečí prorokov sú jednomyseľne
•27 Keď Achab počul tie slová, roztrhol si rú­ priaznivé kráľovi! Nech je i tvoja reč ako reč
cho, na telo si obliekol vrecovinu a postil sa; hociktorého z nich a predpovedaj šťastie!" I
28 spal vo vrecovine a chodil skľúčený. Vtedy Ale Micheáš odpovedal: „Na život Pána, to 14
•29 Pán takto oslovil Tesbana Eliáša: | „Videl si, budem hovoriť, čo mi povie Pán.” Keď pri- 15
ako sa Achab predo mnou pokoril? Pretože sa šiel ku kráľovi, kráľ sa ho pýtal: „Micheáš,
pokoril predo mnou, neprivediem nešťastie za máme isť do boja proti Ramotu v Galaáde, ale­
jeho života. Za dni jeho syna privediem ne­ bo to máme nechať?" Odpovedal mu: „Tiahni,
šťastie na jeho dom!" budeš mať úspech, Pán ho vydá do ruky krá­
•22 Achaboua smrť. — Tri roky žili v pokoji, ľa!" | Ale kráľ mu vravel: „Kolko ráz ťa mám *
16
nebolo vojny medzi Aramejčanmi a medzi Iz- zaprisanať, aby si v mene Pána ku mne hovoril
*2 raelitmi. V roku treťom zostúpil Jozaľat, kráľ len pravdu!" Odpovedal: „Videl som celý 17
3 júdsky ku kráľovi Izraela. | Vtedy kráľ Izraela Izrael roztratený po horách ako ovce, ktoré ne­
povedal svojim poddaným: „Ci viete, že Ramot majú pastiera. Vtedy Pán riekol: .Títo nemajú
v Galaáde patri nám? A my sa nehneme zobrať pána; nech sa každý vráti v pokoji domov!." I
4 ho z moci aramejského kráľa.” ’ A Jozafata sa Nato kráľ izraelský vravel Jozafátovi: „Neho- 18
spýtal: „Pôjdeš so mnou do vojny proti Ra- voril som ti? Ten mne neprorokuje dobro, len
motu v Galaáde?” Jozafat odpovedal izrael­ nešťastie!"
skému kráľovi: „Som ako ty a môj ľud je ako ! Ale ten povedal: „Nuž počuj slovo Pánovo! 19
5 tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone!” ,| Tiež po­ j Videl som Pána sedieť na tróne a celé nebeské
vedal Jozafat izraelskému kráľovi: „Vyžiadaj vojsko stáť pri ňom po jeho pravom i po ľa­
•6 si dnes, prosím, mienku Pánovu!" Nato kráľ vom boku. A Pán povedal: .Kto chce Achaba 20
Izraela zhromaždil prorokov, približne štyristo I podviesť, aby išiel a padol pri Ramote v Ga-
mužov a spýtal sa ich: „Mám ísť do vojny proti 1 laáde?« Nato hovoril jeden tak, druhý inak. |
Ramolu v Galaáde? A či to mám nechať?” Od­ ! Potom vyšiel akýsi duch, zastal si pred Pánom 21'
povedali: „Tiahni! Pán ho dá do ruky kráľa!" i ! a povedal: „Ja ho podvediem!" A Pán sa ho
7 Ale Jozafat sa spýtal: „Nie je tu ešte nejaký ■ spýtal: „Cím?” , Odpovedal: „Vyjdem a budem 22‘
Pánov prorok, aby sme sa ho mohli spýtať?” i í lživým duchom v ústach všetkých jeho proro-
8 Izraelský kráľ odpovedal Jozafátovi: „Je ešte I kov." On riekol: „Oklameš, aj to dokážeš! Choď,
I urob tak!" | Pán teda vložil do úst všetkých 23
21 K výrazu: „všetko, čo jc rodu mužského" pozri I týchto tvojich prorokov ducha lživého, lebo
pozn. k 1 Sm 25, 22. Pozri tiež 14, 10.
24 Porov. 14, 11. Pán ustanovil proti tebe nešťastie.” Vtom 21
27 Výrazom „na telo" sa myslí, že si na holé telo orikročil Sedekiáš, syn Kanaánu, udrel Miche-
obliekol drsnú vrecovinu, teda žínené kajúcne rú-
cho. । Pod „rúchom", rozumej kráľovské rúcho. — 10
29Pozri pozn. k veršu 20. I Priestranstvo (dosl. „humno") je voľný priestor
INadväzuje sa na vojny s Bcnadadom (hl. 20.), j pred bránami mesta, kde sa vybavovali súdy, ob­
po ktorých trval mier tri roky. chodné zmluvy □ iné verejné veci.
2 Jozafat „zostúpil", pretože Samaria leži o 350 m Výraz „jednomyseľne" jc doslovne „jednými 13
nižšie, než Jeruzalem. Nepriateľstvá medzi Izra­ ústami".
elom a Júdom prestali, tieto dve kráľovstvá uza­ Micheáš posmešne predpovedá úspešný výslc- 1G
vrú dokonca aj vojenskú zmluvu a ich králi vstú­ dok vojny, lebo vie. že si kráľ žiada takéto pro-
pia vzájomne do rodiny. • roctvo. ale kráľ zbadá, že prorok nehovorí vážne.
C n Nebalí to proroci Pánovi; prorokovali, boli !O Z činnosti toho ducha vidieť, že to bo) duch 21
* remcsJní hádači, ktori tak, ako to bolo kráľovi í zlý.
po chuti. Spomínajú Pána, lebo jc tam Jozafat, Pán nerobí zlo, len ho neprekazí. Achab ne- 22
o ktorom vedia, žc je Pánov ctiteľ. Ale Jozafat ; musel poslúchať ÍMošných prorokov, ktorí boli
vybadal, co sú to za proroci, preto hľadá proroka • nástrojmi zlého ducha, veď Pán posiela k nemu
pravého. svojho proroka, Micheáša.
 Tretia kniha Kráľov 22
áša pó líci a vravel: „Kadiaľže odišiel duch
25 Pánov odo mňa, aby hovoril s tebou?" | Ale
Micheáš odpovedal: „Uvidíš to v ten deň, keď
budeš chodit' z izby do izby, aby si sa scho-
•26 val." i Kráľ Izraela povedal: „Chyť Micheáša a
zaveď ho k mešťanostovi Amonovi a kráľovi-
27 čovi Joasovi, i a povedz: Takto hovorí kráľ:
Tohto dajte do väznice a biedne ho živte chle-
•28 bom a vodou, kým sa šťastne navrátiml" I Mi­
cheáš však odpovedal: „Ak sa naozaj šťastne
vrátiš, nehovoril skrze mňa Pán!" (A povedal:
„Čujte všetky národy!")
29 Kráľ Izraela a Jozafat, kráľ júdsky, tiahli te-
•50 da proti Ramotu v Galaáde. | Kráľ izraelský
povedal Jozafátovi, že sa preoblečie a tak pôjde
do boja: „Ty sa však obleč do svojho rúcha!"
Kráľ izraelský sa aj preobliekol a tak išiel
31 do boja. Kráf aramejský však prikázal veli­
teľom vozov, ktorých mal dvaatridsať: „Ne­
bojujte s nikým, ani malým, ani vefkým, je-
32 dine so samým kráľom Izraela!" ! Keď potom
velitelia vozov zazreli Jozafata, povedali si:
„Je to iste kráľ Izraela!" a obrátili sa proti
33 nemu do boja. Ale Jozafat vykríkol ' a keď ve­
litelia vozov videli, že je to nie kráľ Izraela,
■34 odstúpili od neho. | Ale akýsi muž nevdojak
natiahol kušu a zasiahol izraelského kráľa me­
dzi záhybmi panciera. I povedal svojmu ko­
čišovi: „Obráť a vyvez ma z bojišťa, som rane-
•35 ný!" Nakoľko sa však bitka v ten deň stup­
ňovala. ostal kráľ stáť vo voze proti Aramej-
čanom. Večer zomrel; krv z rany sa roztiekla
36 vo vnútri voza. | Okolo západu slnka zaznievalo
cez tábor volanie: „Každý do svojho mesta, kaž-
37 dý do svojej krajiny, pretože kráľ zomrel!"
Prišli do Samarie a pochovali kráľa v Sama­
re rii. i Keď potom oplakovali voz v rybníku Sa-
26 Kráľovič‘' (dosl. „kráľov syn") Joas jc nám
Ináč neznámy. Vulß číta: ..synovi Amclechovmu".
28 Slová v zátvorkách nepatria do pôvodnej osno­
vy. Pridal ich to z Mich 1. 2 niekto, kto sl tohto
Michenša. syna Jcmlu, zmýlil s iným Mich‘cáSom,
od ktorého máme prorocký spis n ktorý pôsobil
oveľa neskoršie.
30 Achab sa preobliekol za prostého vojaka, dúfal,
žc sl tak skôr zachráni život, lebo ho nepriateľ
nepozná. Velenie odovzdáva Jozafátovi.
34 „Nevdojak", dosl. ‚.dobromyseľne", t. j. vojak
nemal úmysel zasiahnuť Achaba. Výraz, ktorý
označuje, kadiaľ vnikla strela do Achabovho tela,
nie Je jasný. Pancier sa však určite spomína. Sip
mohol vniknúť cez niektorý' záhyb, kde kovové
články panciera mohli byť odškerené a nekryli
kráľovo telo. Vulg číta mýlne: „medzi pľúcami a
žalúdkom".
35 Achab chcel svojou prítomnosťou v boji vzpru-
žiť vojakov, preto napriek rozkazu, ddorý dal ko­
čišovi, vytrval na bojišti, ale vykrvácal.
38 Zmienka o smilniciach, ktorú sme dali do zá-
359
marie, psy lízali jeho krv (a smilnice sa tam
kúpali) podľa predpovede, ktorú riekol Pán.
Ostatok dejín Achabových, všetko, čo urobil, 39
dom zo slonoviny, ktorý postavil a všetky mes­
tá, ktoré opevnil, sú opísané v Knihe letopisov
kráľov izraelských. A uložil sa Achab k svd- 40
jim otcom a miesto neho stal sa kráľom jeho
syn Ochoziáš.
Júdsky krát Jozafat. — Jozafat, syn 41
Asu, stal sa kráľom nad Júdom vo štvrtom ro­
ku izraelského kráľa Achaba. | Tridsaťpäťročný 42
bol Jozafat, keď začal panovať a dvadsaťpäť
rokov panoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky
bolo Azuba, dcéra Salaiho. ' Kráčal celkom po 43
ceste svojho otca Asu a neodklonil sa od nej.
lebo robil, čo sa Pánovi ľúbilo. | Ale výšiny 44
nezmizli, ľud ešte obetoval a pálil tymian na
výšinách. ' S kráľom izraelským nažíval Joža- 45
fat v pokoji.
Ostatok dejín Jozafatových, jeho víťazstvá, 46
ktoré ziskal a ako bojoval, je napísané v Knihe
letopisov kráľov júdskych.
Aj zbytky zasvätencov, ktorí ostali z čias je- *47
ho otca Asu, vymietol z krajiny. | V Edome 48
vtedy nebolo kráľa, panoval tam námestník. '
Jozafat dal postaviť aj taršišské lode, ktoré *
49
mali isť do Ofiru po zlato. Nešli, pretože stros­
kotali v Asiongaberi. | Vtedy Ochoziáš, syn 50
Achaba, povedal Jozafátovi: „Moji sluhovia
pôjdu s tvojimi sluhami na lodiach." Ale Joza­
fat nechcel.
Potom sa Jozafat uložil k svojim otcom a 51
Dochovali ho pri jeho otcoch v meste jeho otca
Dávida.
Miesto neho stal sa kráľom jeho syn Joram.
Izraelský krát Ochoziái. — Ochoziáš, 52
syn Achaba, stal sa kráľom nad Izraelom v Sa-
mari v sedemnástom roku júdskeho kráľa Joza­
fata a dva roky panoval nad Izraelom, i Robil, 53
čo sa Pánovi neľúbilo; kráčal po ceste svojho
otca a po ceste svojej matky, tiež po ceste Je-
roboama, syna Nabatovho, ktorý zviedol Izrael
k hriechu. | Slúžil Báloví a klaňal sa mu. Po- 54
pudzoval Pána celkom tak, ako to robil jeho
otec.
tvorlek. nepatri do osnovy. Doložil ju niektorý
prihorllvý oplsovač, ktorý chcel Achaba ešte viac
zhanobiť. Niektoré osnovy LXX píšu dokonca, žc
Achabovu krv lízali aj svine.
O zasvätencoch pozri pozn. k 14, 24. 47
O laršišských lodiach pozri pozn. k 10, 22. 43
O Asiongaberi pozn. k 0, 26. Sotva vyšil lode
z tohto prístavu na otvorené more, zničila ich
búrka.
 ŠTVRTÁ KNIHA KRÁĽOV
PODĽA HEBREJSKÉHO
DRUHÁ KNIHA KRÁĽOV
1 Eliáš a ochoziáš. — Po smrti Achabova
*2 odpadol Moab od Izraela. : Ochoziáš padol cez
mreže, ktoré mal na hornej izbe v Samarii, a
ochorel. Preto poslal poslov a povedal im:
„Choďte, dopýtajte sa Belzebuba, boha Aka­
3 ronu, či sa z tejto choroby uzdravím!” I Ale
anjel Pánov hovoril k Eliášovi, Tesbanovi:
„Vstaň, choď v ústrety poslom samarského
kráľa a povedz im: Či v Izraeli niet Boha, že
sa idete dopytovať Belzebuba, boha Akaronu? |
4 Preto takto hovorí Pán: z lôžka, na ktoré si uľa­
hol, nevstaneš, ale musíš zomrieť.” S tým Eliáš
5 odišiel. Keď sa potom pošli vrátili k nemu,
spýtal sa ich: „Čo je to, že ste sa vrátili?” 1
6 Odpovedali mu: „Akýsi muž nám prišiel v ú-
strety a povedal nám: »Choďle, vráťte sa ku
kráľovi, ktorý vás poslal, a povedzte mu: Takto
hovorí Pán: Či v Izraeli niet Boha, že posielaš
dopytovať sa Belzebuba, boha Akaronu? Preto
z lôžka, na ktoré si uľahol, nevstaneš, ale mu­
7 síš zomrieť!«” I Spýtal sa ich: „Ako vyzeral
človek, ktorý vám prišiel v ústrety a povedal
8 vám toto?” | Odpovedali mu: „Muž v srstenom
plášti a opásaný na drieku koženým opaskom.”
Nato povedal: „Je to Eliáš, Tesban”.
9 I poslal k nemu päťdesiatnika s jeho päťde­
siatimi mužmi. Ten išiel k nemu, keď práve
sedel na hrebeni vrchu a povedal mu: „Muž
*10 Boží, kráľ rozkazuje, poď dolu!” | Eliáš však
odpovedal a hovoril päťdesiatnikovi: „Akže
som ja muž Boží, nech zostúpi z neba oheň
a nech strávi teba i tvojich päťdesiatich!"
Vtom zostúpil z neba oheň a strávil jeho i jeho
11 päťdesiatich. | I poslal k nemu znova, iného
päťdesiatnika a tiež jeho päťdesiatich. Ten išiel
a povedal mu: „Muž Boží, takto hovorí kráľ:
12 Rýchlo poď dolul" | Eliáš odpovedal a vravel
im: „Akže som ja muž Boží, nech zostúpi z ne­
ba oheň a nech strávi teba i tvojich päťdesia­
tich!” Vtom zostúpil oheň Boží z neba a strávil
2 O Akarone pozri 1 Sm 5, 10. Meno Belzebub
znamená: Pán múch. Muchy rozširovali choroby,
prelo bol Belzebub bohom chorôb a liečenia. V No.
vom zákone (gréckom) sa volá Belzebub ‚Pán (ne­
beského) obydlia' (Mt 10, 25; 12, 27). Nový zákon
dáva toto meno kniežaťu zlých duchov.
10 EliáS bol asi no nejakom ťažko prístupnom
mieste. Oslovenia ‚.Muž Boží“ používajú vojaci
posmešne, preto Ich stihol tak prísny trest. Oheň
z neba jc bezpochyby blesk, ktorý zasiahol celý
vojenský oddiel.
jeho i jeho päťdesiatich. i Ale znova poslal 13
tretieho päťdesiatnika i jeho päťdesiatich. Tre­
tí päťdesiatnik išiel a keď došiel, padol na
kolená pred Eliášom, uprosoval ho a vravel
mu: „Mužu Boží, nechže má môj život a ži­
vot týchto tvojich päťdesiatich sluhov nejakú
cenu v tvojich očiach! Veď hľa, zostúpil z ne- 14
ba oheň a strávil dvoch prvšich päťdesiatni­
kov aj s ich päťdesiatimi! Ale teraz, nechže
môj život má v tvojich očiach nejakú cenu!”
| Vtedy anjel Pánov hovoril k Eliášovi: „Zo- 15
stúp s nim dolu, neboj sa ho!" I vstal a zostú­
pil s ním ku kráľovi : a vravel mu: „Takto 15
hovorí Pán: Pretože si poslal poslov dopyto­
vať sa u Belzebuba, boha Akaronu, ako by
v Izraeli nebolo Boha, ktorého by si sa mohol
pýtať, preto z lôžka, na ktoré si uľahol, nezídeš,
ale musíš zomrieť!” | Skutočne zomrel podľa 17
výroku Božieho, ktorý povedal Eliáš,
Miesto neho stal sa kráľom (jeho brat) Jo­
ram v druhom roku júdskeho kráľa Jorama,
syna Jozaíatovho, pretože (Ochoziáš) nemal
syna.
Ostatok dejin Ochoziášových a čo urobil, je It
napísané v Knihe letopočtov kráľov izrael­
ských. ,
Na- beozalie Eliáša. — Keď Pán chcel 2
Eli: .- va víchrici vziať do neba, išiel Eliáš a
Elizeus z Galgaly. ' I povedal Eliáš Elizeovi: 2
„Ostaň tu, lebo ma Pán poslal až do Betela!"
Ale Elizeus odpovedal: „Na život Pána a na
tvoj život, neopustím ťa!" Išli teda do Betela.
| Vtedy vyšli synovia prorockí, ktori boli v Bc- 3*
telí, k Elizeovi a pýtali sa ho: „Ci vieš, že
Pán vezme dnes tvojho pána ponad tvoju hla­
vu?" Odpovedal: „Aj ja to viem. Buďte ticho!"
Potom mu povedal Eliáš: „Elizeus, ostaň tu, 4
lebo Pán ma poslal až do Jericha!" Odpovedal:
„Na život Pána a na tvoj život, neopustím ťa!"
Išli teda do Jericha. I I priblížili sa synovia 5
prorokov, ktori boli v Jerichu, k Elizeovi a pý­
tali sa ho: „Ci vieš, že Pán vezme dnes tvojho
pána ponad tvoju hlavu?" Odpovedal: „Aj ja
to viem. Buďte ticho!"
Joram bol OchoziáSov brat. 17
O Galgale pozri 1 Sm 7, 16. 1
Synovia prorockí boli asi tým, Co boli za čias 3
Samuciových „zástupy prorokov“ (pozri pozn. k 1
Sm 9. 5; 19, 18 a 3 Kr 20, 35).
 Štvrtá kniha Krárov 2—3 361

6 Potom mu povedal Eliáš: „Ostaň tu, lebo A občania mesta vraveli Elizeovi: „V tomto 19 *
Pán ma poslal k Jordánu!” Odpovedal: „Na meste sa dobre býva, ako to náš pán sám vidí,
život Pána a na tvoj život, neopustím ťa!” Išli ale voda je zlá a pôda neúrodná." Odpovedal: 29
7 teda obaja. | Ale išli aj päťdesiati mužovia „Doneste mi novú nádobu a dajte do nej soli!”
z prorockých synov. Títo sa postavili obďaleč Doniesli mu to. | I vyšiel k prameňu vody, vy- 21
8 stranou, ti dvaja však stáli pri Jordáne, i Vtom sypal do neho soľ a povedal: „Takto hovorí
vzal Eliáš svoj plášť, zvinul ho, udrel vodu Pán: Uzdravil som túto vodu a nebude viac
a tá sa rozdelila na dve strany a obaja prešli z nej pochádzať smrť, ani neúrodnosť!" । Takto 22
*6 po suchu. | A keď prešli, povedal Eliáš Eli­ sa stala voda zdravou až podnes podľa slova
zeovi: „Žiadaj si, čo ti mám urobiť, prv než Elizea, ktoré povedal.
budem od teba odňatý?" Elizeus odpovedal: Odtiaľ išiel hore do Betela, a keď išiel hore 23 *
10 „Nech je na mne dvojnásobne tvoj duch!" ! Od­ cestou, vyšli z mesta malí chlapci, posmievali
povedal: „Ťažkú vec si žiadaš. Ak ma budeš sa mu a vraveli: „Hor' sa, plešivec, hor' sa,
vidieť, keď budem od teba odňatý, stane sa ti plešivec!" | Nato sa obrátil a keď ich uzrel, 24
•11 to, ak nie, nestane sa." | A ako išli v rozho­ preklial ich v mene Pána. V tom vyšli z hory
vore, zrazu ich oddelil od seba ohnivý voz a dve medvedice a roztrhali z nich štyridsiatich-
ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici do dvoch chlapcov. | Odtiaľ išiel na horu Karmel 25
•12 neba. | Keď to Elizeus videl, zvolal: „Otče a stadiaľ sa vrátil do Samarie.
môj, otče môj! Voz Izraela a jeho pohonič!”
Izraelský kráľ Joram. — Joram, syn 3*
A viac ho nevidel. Nato si chytil rúcho a roz­
trhol si ho na dva kusy. Achabov, stal sa kráľom nad Izraelom v Sa­
marii v osemnástom roku júdskeho kráľa Jo-
13 Prvé zázraky Elizeove. — A zdvihol zaľata a panoval dvanásť rokov. | Robil, čo 2
Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, vrátil sa sa Pánovi neľúbilo, predsa nie natoľko, ako
• 14 a zastal pri brehu Jordána. | Vzal Eliášov plášť, jeho otec a matka, lebo odstránil pomníky Bá­
ktorý z neho spadol, udrel vodu a riekol: „Kde lové, ktoré porobil jeho otec. ■' Avšak lipol 3
je Pán. Boh Eliášov teraz?” A keď udrel vodu, k hriechu Nabatovho syna Jeroboama, ku kto­
rozdelila sa na dve strany a Elizeus prešiel. rému zviedol Izraela; od toho sa nevzdialil.
• 15 | Keď to uvideli prorockí synovia, ktorí boli Moabský kráľ Mesa mal chov dobytka a do- 4
oproti Jerichu, hovorili: „Duch Eliášov spo­ dával izraelskému kráľovi stotisíc baránkov
činul na Elizeovi.” Išli mu v ústrety a uklonili a vlnu zo stotisíc baránkov. | Ale keď zomrel 5
• 16 sa mu až k zemi. | A hovorili mu: „Hľa, medzi Achab, odpadol moabský kráľ od kráľa izra­
tvojimi sluhami je päťdesiat mocných mužov, elského. | I vytiahol kráľ Joram ktorýsi deň 6
ti pôjdu a pohľadajú tvojho pána. Duch Pá­ zo Samarie a zvolal celý Izrael. | Poslal tiež 7*
nov ho mohol uniesť a zloži ho na niektorom k júdskemu kráľovi Jozafátovi s odkazom:
vrchu alebo v niektorej doline." Ale odpove- „Moabský kráľ odpadol odo mňa. Pôjdeš so
17 dal: „Neposielajte!” Keď však až do zunova­ mnou do boja proti Moabsku?" Odpovedal:
nia naliehali naň, povedal: „Pošlite!" Poslali „Pôjdem! Som ako ty a môj ľud je ako tvoj
teda päťdesiat mužov, ktori ho hľadali tri dni, ľud. moje kone sú ako tvoje kone.” I Pýtal sa 8’
18 ale nenašli ho. | Keď sa k nemu vrátili — bý­
val v Jerichu — povedal im: „Ci som vám Boli to občania Jericho. Koniec veršu prekladu- 19
nehovoril: Nechoďte!" jú mnohí: „Voda jc zlá a zapríčiňuje v krajine
potraty“.
0 Elizeus nechcel, oby mal dvakrát lak vetký pra- Elizeus bol v tom čase ešte mladý a sotva 23
rocky dar. ako mal Eliáš, ale dvakrát tak vetký, plešivý. Z prirodzenej plešiny si však Izraeliti an«
ako zdedia po Eliášovi iní proroci. Medzi proroc­ nerobievali posmech. Tú by mu deti Ináč a "J. ne­
kými synmi chcel byt ako prvorodený Eliášov. boli zbadali, pretože išiel s pokrytou hlavou. Prelo
Prvorodenému synovi patril dvojnásobný podiel sa učenci domnievajú, že Pánovi proroci nosievali
z dedičstva (Dl 21, 17>. Dnes všeobecne prekla­ akúsi tonzúre, ako u nás kňazi a najmä niektorí
dajú: „Nech prejdú na mňa dve Ircllny tvojho rehoľnici. „Plešivec“ bola teda prezývka Pánových
ducha,” prorokov. Chlapci po plášti zbadali, že je Elizeus
11 V Starom zákone sa Boh často zjavuje v sprie­ Pánov prorok, čieho ho aj poznal! a robili z neho
vode ohňa (Ex 3, 2; 24, 17; 2 Sm 22, 9. 13 = Z 17; posmech, Že je Pánovým prorokom. Preto Ich
30, 27: Ez 1, 4). — Henoch (Gn 5, 19—10) a Eliáš stihol taký prísny trest. Z chovania so chlapcov
nezomreli. Boh Ich vzal živých z tohto sveta. Eliáš vidieť, Že boli z prostredia, kde neverili v Pána,
má bvť predchodcom Pánovým pred posledným ale kde sa klaňali modlám
súdom (Mal 4, l: Mt 11, 13 n: 17, 11 n; Zjv 11, 3). Moabského kráľa Mesuho poznáme dnes už 1
12 V časoch Eliáša najobávanejšou zbraňou bol nielen z Biblie, ale aj z jeho nápisu, ktorý sa nám
bltcvný voz, Eliáš bol takouto obávanou zbraňou. zachoval na stĺpe, nájdenom v r. 1008 v Dibone.
Nebol však len nástrojom, ako je voz v rukách Stĺp je dnes v Louvri v Paríži. Mesa sa v nápise
kočiša, on sám bol pohonič voza. AJ Inokedy chváli víťaznými bojmi proti Izraelitom. — Maob-
sa mužovia Boží vo sv. Písme volajú zbraňou, čanov bol podmanil Dávid, ale po rozpadnutí ríše
mečom, kladivom. sa oslobodili. Amri ich zas urobil poplatníkmi,
14 Podta Vulgáty sa voda rozdelila len na druhý ale už za Achaba sa vzbúrili, keď bol tento za­
úder, CO je mýlne. Voda sa rozdelila hneď a lo neprázdnený vojnami s Aramcjčanml. Joram sa
bol znak, žc Elizeus zdedil Eliášovu moc. pomocou júdskeho kráľu Jozafata usiluje si ich
15 Pozri v. 7. zas podrobiť. — Na nápise spomlno Mesa aj svoje
19 Prorockí synovia boli, tak sa zdá, zvyknutí, žc doby tkárstvo.
Eliáš častejšie zmizol a zase sa Inde objavil. Porov, Porov. 3 Kr 22, 4. 7
tiež 3 Kr 19, 12. Elizeus Ich upozorňuje, že teraz Spojenie sa s Jozafatom malo práve tú strate
by ho už darmo hľadali. glekú výhodu, že mohli Moabsko napadnúť od 8
 362 Štvrta kniha Kráľov 3—4
tiež: „Ktorou cestou pôjdeme?" Odpovedal:
S „Smerom cez edomsku púšť.” | Kráľ izraelský,
kráľ júdsky a kráľ edomský sa teda vybrali;
keď už išli sedem dni okľukou, tábor a doby­
lo tok. ktorý išiel za nimi, nemal vody, i Vtedy
kráľ izraelský povedal: „Beda! Veď Pán povo­
lal týchto troch kráľov, aby ich vydal do ruky
•11 Moabska.” | Ale Jozafat sa pýtal: „Niet tu
Pánovho proroka? Jeho prostredníctvom by
sme sa dopýtali Pána." Ktorýsi zo sluhov izra­
elského kráľa sa ozval a povedal: „Je tu Eli-
zeus, syn Saľatov, ktorý lieval vodu na ruky
12 Eliáša.” Nato Jozafat odpovedal: „U toho je
Pánovo slovo!" Kráľ izraelský. Jozafat a kráľ
edomský teda zostúpili k nemu.
13 Ale Elizeus povedal izraelskému kráľovi:
„Co ja mám s tebou? Choď k prorokom svojho
otca a svojej matky!" Izraelský kráľ mu však
odpovedal: „Nie! Či týchto troch kráľov povo­
lal Pán, aby ich vydal do ruky Moabska?"
14 | Elizeus odpovedal: „Na život Pána zástu­
pov, v službách ktorého stojím, keby som ne­
bral ohľad na Jozafata, kráľa júdskeho, ani by
som si ťa nevšimol, ani by som na teba ne-
•15 pozrel. Teraz mi však priveďte citaristu!"
A keď citarista hral, zniesla sa naň ruka Pána.
16 | 1 povedal: „Takto hovorí Pán: Narobte v tom-
17 to údolí mnoho jám. i Lebo takto hovorí Pán:
Neuvidíte vetra, ani neuvidíte dažďa, jednako
sa toto údolie naplní vodou; budete môcť piť
18 aj vy, aj vaše poťahy a dobytok. | Ale Pánovi
sa to vidi málo: aj Moabčanov vydá do vašej
19 ruky. Spustošíte každé opevnené mesto (kaž­
dé vybranejšie mesto), vytnete každý úrodný
strom, zasypete každý vodný prameň a každú
•20 úrodnú roľu pokazíte skalami.” I A ráno, keď
sa prinášala obeta, smerom od Edomu sa pri­
valila voda; krajina zaplnila sa vodou.
•21 Keď sa všetci MoabČania dopočuli, že králi
vystupujú proti nim do boja, zvolali každého
ako-tak bojaschopného a postavili sa na hra-
22 nicu. ■ Keď ráno vstali, slnko zrovna vy­
chádzalo nad vodou a MoabČania videli vodu
23 pred sebou červenú ako krv | a vraveli: „Je
to krv! Králi bojovali proti sebe a vzájomne
24 sa pobili. Tak teraz, Moab, na korisť!” Ale
keď prišli k izraelskému táboru, Izraeliti sa
zdvihli a tak porazili Moabčanov, že utiekli
pred nimi. Potom sa vybrali po nich a bili
■25 Moabčanov. | Mestá spustošili, na každú úrod­
nú rofu hodil každý svoj kameň, až bala za­
hádzaná, všetky vodné pramene zasypali a
juhu, od cdomských slepí. Izraelský krá! sám bý
bol mohol podniknúc útok len od severu, ale tam i sovi, bohu Moabčanov, ktorý sa takto odmeňuje
mal Mcsa mocné pevnosti.
11 .‚Licval vodu na niky Eliáša", t. j. bol Eliášo­ Charosetu a Mcsa sa mohol v nápise chváliť, žc
vým služobníkom.
15 Elizeus prichádza do prorockého vytrženia pri
zvukoch hudby (porov. 1 Sm 10, 5).
O rannej obete porov. Lv 6, 9 nn.
2t Pri rannom slnku vyzerala voda zďaleka čer­
venou. MoabČania ani nepomysleli na to. žeby to
mohla byť voda, veď nebolo obdobie dažďa.
23 Mesto Kir Charošcl je asi dnešné El-Kerak pri
rieke SLrcd. Vulgáta meno mesta prekladá „Hli­
nený múr".
každý úrodný strom vyťali, až ostal len Kír
Charošet, ten však obkolesili prakovníci a zrú­
cali ho. ' Keď moabský kráľ videl, že ho v boji 26
*
premohli, vzal sebou sedemsto mužov s vyta­
seným mečom a chcel sa prebiť k edomskému
kráľovi, ale nevládal. | Preto vzal svojho prvo- 27
*
rodeného syna, ktorý mal miesto neho kraľovať
a obetoval ho na múre ako celopal. Vtedy vy­
pukol v Izraeli veľký hnev, odtiahli od neho
a vrátili sa do (svojej) krajiny.
Elizeove zázraky
Rozmnoženie oleja. — Akási žena 4’
z manželiek prorockých synov volala na Eli­
zea, hovoriac: „Tvoj služobník, môj manžel,
zomrel. Ty však vieš, že tvoj sluha bol ctite­
ľom Pánovým. A veriteľ prišiel vziať si mojich
dvoch synov za otrokov." Elizeus jej odpo- 2"
vedal: „Čo ti mám urobiť? Povedz mi, čo máš
v dome?” Odpovedala mu: „Nemá tvoja slu­
žobnica v dome nič, než oleja, ktorým sa mô­
žem (len) pomazať." I povedal: „Choď, pýtaj si 3
nádoby zvonku od susediek, nádoby prázdne a
nie málo! Potom choď, zavri dvere za sebou i za 4
svojimi synmi a prelievaj do týchto nádob,
plné však odkladaj!" ; Odišla od neho a zavre- 5
la za sebou a za svojimi synmi dvere. Ti jej
podávali a ona nalievala. Keď boli nádoby 6
plné, povedala svojmu synovi: „Podaj mi ešte
nádobu!" A on odpovedal: „Už niet viac ná­
dob.” Vtom olej zastal. Potom išla a oznámila 7
to mužovi Božiemu. Ten jej povedal: „Choď,
predaj olej a vyplať svojho veriteľa! Ty však
a tvoji synovia žite z ostatku!”
V zkriesenie chlapca. — Ktorýsi deň 8*
prechádzal Elizeus popri Suname. Bola tam zá­
možná žena, ktorá ho zdržala, uoy si zajedol.
A zakaždým, keď tadiaľ išiel, ohlásil sa tam
k jedlu. Tá raz povedala svojmu mužovi: „Po- 9
zri, viem, že je to svätý muž Boží, čo vždy cho­
dieva popred nás. Pripravme mu malú, mu- 10
rovanú hornú izbičku, dajme mu ta posteľ,
stôl, stoličku a svietnik, aby sa tam mohol
Edomský kráľ bol poplatníkom kráľa júdskeho. 20
prelo sa Mcsa usiloval pritiahnuc ho na svoju
stranu a s jeho pomocou poraziť Izraelitov; plán
sa mu však nepodaril.
Mcsov prvorodený syn už musel byť dospelý. 27
Verš možno i tak rozumieť, žc sa Izraeliti zhro­
zili nad ľudskou obetou, ktorá im bola zakázanú,
preto odtiahli od mesta. Ale pravdepodobnejšie Je,
že vo vojsku spojených kráľov vypukla nejaká
pohroma, možno mor a nábožensky nevzdelané a
modlárske vojsko Izraelitov lo pripisovalo Kemo-
Moabčanom za ludskú obetu. Preto odišli od Kir
ho Kcmos zachránil od všetkých kráľov.
Veriteľ si mohol vziať do otroctva dlžníka alebo 1
jeho rodinných príslušníkov, ak dlžník nevládal
zaplatiť dlh (Am 2, 6; 8, 6; Ezd 5. 5. 8,). Toto
otroctvo však smelo trvať najviac šesť rokov (Lv
25, 14.).
Zóna hovorí, že oleja je tak málo, že 6a ešte 2
možno nim raz pomazať, ale pripraviť s ním
jedlo už nie.
O Suname pozri 1 Sm 28, 4. 8
 Štvrtá kniha Kráľov 4—5 363

11 utiahnuť, keď k nám príde." Ktorýsi deň ta pozdraví, neodpovedz mu! Potom polož moju
prišiel, utiahol sa do hornej izby a tam noco- palicu na tvár chlapca!” ! Ale matka chlapcova 30
12 val. | I hovoril svojmu sluhovi Giezimu. „Za­ povedala: „Na život Pána a na tvoj život, ne­
volaj tú Sunamitku!" Zavolal ju a ona si zasta- opustím ťa!" Nato vstal a išiel za ňou. i Giezi 31
• 13 la pred nim. j I rozkázal mu: „Povedz jej: Tak išiel vopred a položil palicu na chlapcovu tvár.
bedlivo si sa o nás starala! Čo by som ti mo­ Ale nebolo hlasu, ani precitnutia. Vrátil sa mu
hol urobiť? Mám hovoriť v tvojom záujme teda v ústrety a oznámil mu: „Chlapec sa nepre­
s kráľom alebo vojenským veliteľom?" Odpo- budil!” Keď Elizeus vošiel do domu, hľa, chla- 32
• H vedala: „Bývam medzi svojimi." | On sa spý­ pec ležal mŕtvy na jeho posteli I | Vošiel teda, 33
tal: „Čo by sa jej mohlo urobiť?" Giezi odpo­ zavrel za nimi dvoma dvere a modlil sa k Pá­
vedal: „Syna, bohužiaľ, nemá a jej muž je novi. I vyšiel hore, ľahol si na chlapca, ústa 34‘
• 15 starý." I povedal: „Zavolaj ju!” Zavolal ju a si položil na jeho ústa, oči na jeho oči, ruky
16 ona zastala vo dverách, i On povedal: „Na tak­ na jeho ruky. Keď sa tak naň sklonil, chlapco­
to rok o tomto čase budeš nosiť v živote syna." vo telo sa rozohrialo. | Vrátil sa, prešiel sa 35
Ale odpovedala: „Nie, pane môj, muž Boží, ne­ po dome raz sem i tam, išiel hore a položil sa
zavádzaj svoju služobnicu!" naň. Nato chlapec sedem ráz zívol a otvoril
17 A žena počala a porodila syna o rok v tom si oči. ; Vtedy zavolal Gieziho a povedal: „Za- 36
18 istom čase, ako jej povedal Elizeus. ' Keď chla­ volaj mi Sunamitku!" A tá, keď ju zavolal,
pec dorástol, išiel ktoréhosi dňa k svojmu otco- vošla k nemu. 1 povedal jej: „Vezmi si svojho
19 vi k žencom. | 1 vravel svojmu otcovi: „Moja syna!" | 1 vkročila a padla mu k nohám, uklo- 37
hlava! Moja hlava!" Ten povedal sluhovi: „Za- nila sa až k zemi, vzala si syna a vyšla von.
20 nes ho k jeho matke!" Ten ho vzal a zanie­ Jedovaté jedlo.— Elizeus prišiel znovu 38
sol k matke. Dopoludnia jej sedel na kolenách. do Galgaly. V krajine však bol hlad. Keď pro­
• 21 potom zomrel. Ona vyšla hore, položila ho rockí synovia sedeli pred nim, povedal svojmu
na posteľ muža Božieho, zavrela za nim dve- sluhovi: „Postav veľký hrniec a uvar proroc­
• 22 re a odišla. Zavolala svojho muža a povedala: kým synom jedlo!" - I vyšiel ktorýsi na pole *
39
„Pošli mi, prosím, jedného zo sluhov a jednu nazbierať zeliny, našiel divú burinu a nazbie­
oslicu. Chcem bežať k mužovi Božiemu a hneď ral z nej plný plášť divých uhoriek. Polom
• 23 sa vrátiť." I spýtal sa jej: „Prečo ideš k nemu išiel a pokrájal to do hrnca na pokrm, lebo lo
dnes? Nie je novomesiac a nie je sobota!" Ale nepoznali. । A nabrali to ľuďom jesť. Keď však 40
24 odpovedala: „S Bohom!" Osedlala osla a pove­ začali pokrm jesť, zavolali: „Smrť je v hrnci,
dala svojmu sluhovi: „Žeň a poď! V jazde mi muž Boži!" a nevládali jesť. | 1 rozkázal: „Do- 41
25 nezastavuj, iba ak ti poviem!" Išla teda a neste múku!" Vysypal ju do’hrnca a povedal:
prišla k mužovi Božiemu na horu Karmel. Keď „Naberte ľuďom, nech jedia!” A v hrnci nebolo
ju muž Boží zďaleka videl, povedal svojmu nič škodlivého.
sluhovi Giezimu: „Pozri, to je lá Sunamitka!
26 Bež jej v ústrety a spýtaj sa jej: Vodí sa ti dob­ Rozmnoženie chleba. —Z Bál-Sali- *
42
re? A tvojmu mužovi? A tvojmu synovi?" Od- sy prišiel akýsi človek a doniesol mužovi Bo­
27 povedala: „Dobre." Keď však došla k mužovi žiemu chlieb z prvotín, dvadsať jačmenných
Božiemu na horu, objala mu nohy. Nato Giezi chlebíkov a drvené zrno vo svojej kapse. I po­
pristúpil a chcel ju odsotiť. Ale muž Boží po­ vedal: „Daj to ľuďom jesť!" | Jeho sluha však *
43
vedal: „Nechaj ju. lebo jej duša je zatrpknutá vravel: „Ako mám toto predložiť sto chlapom?"
a Pán to predo mnou skryl, neoznámil mi to." Ale on riekol: „Daj ľuďom, nech jedia, lebo tak­
28 ' Ona však vravela: „Či som si žiadala syna to hovorí Pán: Budú jesť a (ešte) zvýši." |
od Pána? Či som nevravela: Nezavádzaj ma!?" A predložil im to; ti jedli a (ešte aj) zvýšilo, 44
29 Vtedy povedal Giezimu: „Prepáš si bedrá, podľa slova Pánovho.
vezmi si do ruky moju palicu a choď! Ak nie­
koho stretneš. ne|x>zdravuj ho a ak ťa niekto Uzdravenie Námana. — Náman, vojen- 5*
ský veliteľ aramejského kráľa, bol muž, kto­
13 Ochrancov potrebovali len cudzinci, ‚.chránen­ rého si jeho pán vážil a cenil, lebo pomocou
ci“. Zvna býva medzi svojimi, nepotrebuje pro­
rokovej ochrany u kráľa, na to má príbuzných, „Vyšiel hore“, rozumej ,no posteľ. 34
ktorých povinnosťou jc starať sa o veci celého Rastlina sa podoba divému hroznu (hebr, „divú 30
rodu. Téru”), plody mala podobné uhorke a nejedlé. Bol
H Elizeus sa zhovára s Glezim, od neho odkazuj? lo buď akýsi druh divých uhoriek (Ecballium cla-
žene. terium) alebo kolokvinla (Citrullus colocynthis),
15 Bezdetnosť bola najväčším žiaľom starozákon­ ktorej zelený, pomaranču podobný plod sa volá aj
ných ľudí. Sunamitka už nemala nádej, žc bude sodomský™ Jablkom.
mať deti, lebo jej muž bol už starý. Bál-Sullsa, dnešná Slrsla, bolo východne od 42
Smrť musela ostať v tajnosti, lebo na východe Galgaly. — „Chlieb z prvotín", rozumej chlieb
musel byť pohreb hneď v deň umretia. Žena však Z prvého, novourodeného zrna. — Z drveného zrna
chcela pred pohrebom zavolať Elizea. varili akési polente podobné Jedlo.
22 Bolo poludnie, žena musela naozaj bežať, ak Nesmieme sl predstavovať naše veľké chleby; 43
chcela ešte ten deň urobiť 25 km cesty na Karmel boli to len malé a tenké posúchy.
a toľko naspäť. Jc tu asi reč o Hazaclovom predchodcovi Bc- 1
23 Žena nedáva mužovi vysvetlenie, Jen sa pri nadadoví II. a jeho víťazstvách nad asýrskym
odchode pozdraví. Pozdrav zneje doslovne: „Po­ Salmanasarom II. v r. 854, 8-19 o 840 pr. Kŕ. —
koj!“ Námanovo malomocenstvo nebolo pravé nákazlivé
 364 Štvrtá kniha KráTov 5—6
jeho dal Pán Aramejčanom víťazstvo. Ale ten-
2 to zámožný muž bol malomocný. | Z Aramejská
raz vytiahli koristníci a zajali z Izraela malé
dievča; to sa dostalo do služby k Námanovej
3 žene. | I povedalo svojej panej: „Kiež by bol
môj pán u proroka v Samarii, ten by ho oslo-
4 bodil od malomocenstva!" | Ten (Náman) išiel
a oznámil svojmu pánovi: „Toto a toto hovo-
5 rilo dievča z izraelskej zeme." 1 Nato kráľ Ara­
mejská povedal: „Zober sa a choď, pošlem
izraelskému kráľovi list.” Ten išiel, vzal so
sebou desať hrivien striebra, šesťtisíc zlatých
6 a desatoro preoblečení šiat. I Odovzdal izrael­
skému kráľovi list tohto znenia: „Teraz, sú­
časne s týmto listom posielam ti služobníka
svojho Námana; osloboď ho od malomocen-
•7 stva!" , Keď izraelský kráľ prečítal list, roz­
trhol si rúcho a vravel: „Som ja Boh, žeby
som mohol dávať smrť a život, že tento posie­
la ku mne, aby som človeka oslobodil od ma­
lomocenstva? Vidíte jasne, že hľadá proti mne
zámienku."
8 Keď to Elizeus, muž Boží, počul, že si totiž
kráľ Izraela roztrhol rúcho, poslal ku kráľovi
s odkazom: „Prečo si si roztrhol rúcho? Nech
pride ku mneadozviesa.žejevlzraeli prorok.,
9 Náman teda prišiel so svojimi koňmi a vozmi a
10 zastal predo dvermi Elizeovho domu. ' Elizeus
poslal k nemu posla s odkazom: „Choď a okúp
sa sedem ráz v Jordáne, potom ti bude telo
•11 zase čisté!" | Náman sa rozhneval a odišiel
so slovami: „Nazdával som sa, že naisto vyjde
ku mne a bude vzývať meno Pána, Boha svoj­
ho, rukou sa dotkne miesta a odstráni malo-
12 mocenstvo. | Ci sú rieky Damasku, Abana a
Farfar, nie lepšie, než všetky rieky Izraela?
Nemôžem sa v tých okúpať a čistiť sa?" Obrá-
13 til sa a rozhnevaný odišiel. | Ale jeho sluhovia
pristúpili k nemu, prehovárali ho a vraveli:
„I keby prorok žiadal od teba veľkú vec, ne­
urobil by si to? Cim viac, keď ti povedal: Okúp
14 sa a budeš čistý! ' Preto zostúpil a sedem ráz
ponoril sa do Jordána podľa slova muža Bo­
žieho a telo mu bolo zase také čisté ako telo
malého chlapca.
•15 Nato sa s celým sprievodom vrátil k mužovi
Božiemu. Keď prišiel, zastal si pred ním a
vravel: „Teraz viem, že na celej zemi niet Bo­
ha, iba v Izraeli. Ale teraz prijmi dar od svoj-
16 ho sluhu!" | Ale odpovedal: „Na život Pána,
malomocenstvo (lepra), ale len nejaká kožná cho.
roba, lišajc alebo niečo podobné. Keby bol mal
nákazlivú lepru, nebol by sa mohol zdržovať
v spoločnosti ľudí, tým menej v okolí kráľa.
7 Izraelský kráľ sa bál vojny, myslel sl, že hlav­
ný vojenský veliteľ Aramejská prichádza na vý­
zvedy a ako zámienku predkladá nesplniteľnú žla
dosf.
11 Pohyb rúk, ktorý sl Náman predstavuje, je ne.
Istý. Prekladáme podľa Vulgáty, kde sa myslí, žc
sa prorok má doiknú( chorého miesta. Podľa he­
brejského skôr možno myslieí, že prorok prí zvý-
vani Pána bude vzťahoval ruky smerom k chrámu,
— Rieka Abana jc- dnešná Nahr Barada. pri kto­
rej jc postavený Damask. Farfar je Nahr cl-
Awadž: tečie južne od Damasku.
15 ‚.Dar" jc doslovne: „požehnanie".
pred ktorým stojím, neprijmem!" A hoci na­
liehal naň, aby prijal, odmietol. | Vtedy Ná- 17
man povedal:' „Nedovolíš, prosím, aby tvojmu
sluhovi dali zeme, koľko unesie záprah mulíc?
Lebo tvoj sluha už neprinesie viac celopal ani
inakšiu obetu iným bohom, iba Pánovi. | No *
18
a v tejto jednej veci upros Pána za svojho slu­
hu: Keď môj pán pôjde do domu Remona kla­
ňať sa tam, a bude sa opierať o moju ruku,
musím sa skloniť v dome Remona, keď sa on
bude v dome Remona klaňať. Túto vec, prosím,
nech odpusti Pán tvojmu sluhovi!” | Odpove- 19
*
dal mu: „Choď v pokoji!” Keď už odišiel od
neho kus cesty, | povedal si Giezi, sluha Elizea, 20
božieho muža: „Veru môj pán šetril toho Ara-
mejčana a neprijal od neho, čo mu dával. Na ži­
vot Pána, pobežím za nim a niečo prijmem od
neho." I I ponáhľal sa Giezi za Námanom. Keď 21
Náman videl, že niekto za nim beží, zišiel mu
z voza v ústrety a spýtal sa: „Je všetko v po­
riadku?" : Odpovedal: „V poriadku! Môj pán 22
ma poslal s odkazom: Práve teraz prišli ku
mne dvaja mladici z Efraimského pohoria, spo­
medzi prorockých synov. Daj, prosim, pre nich
hrivnu striebra a dvoje oblečenie šiat.” | Ná- 23
man povedal: „Prosím, vezmi dve hrivny!"
I nútil ho a dal dve hrivny striebra zviazať do
dvoch mešcov (a dvoje oblečenie šiat), dal to
dvom sluhom, ktori to niesli pred nim. ■ Keď 24"
však prišli na kopec, vzal to od nich a schoval
v dome. Tých ľudí však prepustil a oni odišli.
I On však išiel a pristúpil k svojmu pánovi. 25
Elizeus sa ho pýtal: „Odkiaľ, Giezi?" Odpove­
dal: „Nebol tvoj sluha nikde!" ; I povedal mu: 26
„Ci som nebol v duchu tam, keď sa ktosi vy­
kláňal z voza tebe v ústrety? Teraz teda, keď
si prijal peniaze, môžeš si kúpiť šaty, olivové
záhrady, vinice, ovce, statok, sluhov a slúžky.
| Ale malomocenstvo Námanovo bude sa držať 27‘
i teba i tvojho potomstva naveky." I odišiel od
neho malomocný ako sneh.
Plávajúca sekera. — Prorockí synovia 8
hovorili Elizeovi: „Pozri, miesto, kde bývame
s tebou, je tesné. | Pôjdeme až k Jordánu a do- 2
nesieme odtiaľ každý po jednom brvne a urobí­
me si tam miesto na obývanie. Odpovedal:
„Choďte!" | Ktorýsi vravel: „Choď so svojimi 3
sluhami!" Odpovedal: „Pôjdem." | Išiel teda 4
s nimi. Keď došli k Jordánu, vytínali stromy. |
Keď ktorýsi vytínal kmeň, padlo mu železo do 5’
vody. Vykríkol a vravel: „Beda, pane môj, a
k tomu bolo ešte požičané!" ' Muž Boží sa opý- 6
Remon (Rcmmon = hrmiaci) bol bohom Ara- 16
menanov. Volal sa aj Hodud. Bol bohom búrky,
hrmenia, bleskov a dažďa.
Elizeus nedáva Námanovl výslovné povolenie, 19
*
aby predstieral modlárstvo, nie nechce mu zapri
Činiť výčitky svedomia, pretože si Náman nevie
ináč pomôcť.
Na druhom svahu kopca by Ich bol mohol vi- 24
dieť Elizeus a Giezi to nechcel.
Giezi zneužil prorokovu vážnosť, lebo Náman 27
sl myslel, že naozaj prorok chce od neho dary.
Preto zastihol Gicziho trest.
Železo sekery odfrklo z topora a zaletelo do 5
| rieky.
 Štvrtú kniha Kráľov a—7
tal: „Kde padlo?” Ukázal mu miesto. Nato od­
ťal kus dreva, hodil ta a železo vyplávalo. |
7 I povedal: „Vezmi si ho!" Ten si vystrel ruku
a vzal si ho.
•8 Pomýlenie Arama jčanov. — Aramej­
sky kráf viedol s Izraelom vojnu. I radil sa
so svojimi poddanými a povedal: „Na tom
9 a na tom mieste budete so mnou táboriť." | Vte­
dy muž Boži poslal kráľovi izraelskému od­
kaz: „Daj si pozor a nechoď na to miesto, lebo
10 tanrtáboria Aramejčania!” Izraelský kráľ po­
slal na miesto, ktoré mu označil muž Boži a
pred ktorým ho varoval, a dal ho pozorovať,
•11 a to nielen raz alebo dva razy. | Pre túto vec
sa rozčuľovalo srdce aramejského kráľa. Zvo­
lal svojich sluhov a spýtal sa ich: „Neviete mi
povedať, kto nás prezradil izraelskému kráľo-
12 vi?" Ktorýsi z jeho sluhov mu povedal: „Nie,
môj kráľovský pane, ale prorok Elizeus, ktorý
je v Izraeli, oznámi izraelskému kráľovi aj slo-
•13 vá, ktoré hovoríš vo svojej spálni." | Nato po­
vedal: „Choďte a pozrite, kde je; pošlem a
dám ho chytiť.” A oznámili mu: „Je v Dona-
14 te." Poslal ta kone, vozy a mocný oddiel.
Došli v noci a obkľúčili mesto.
15 Keď sluha muža Božieho včasráno vstal a
vyšiel von, zazrel, že mesto obkľučuje mocný
oddiel, kone a vozy. Sluha mu povedal: „Beda,
16 pane môj! Čo máme robiť?” í Odpovedal: „Ne­
boj sa, lebo tých, čo sú s nami, je viac než
17 tých, čo sú s nimi!” : A Elizeus sa modlil a
hovoril: „Pane, otvor mu oči, nech vidí!" Vtom
pán otvoril sluhovo oči a videl, že je vrch
•18 kolo Elizea plný ohnivých koni a vozov. | A keď
(nepriatelia) zišli k nemu, modlil sa Elizeus
k Pánovi slovami: „Pobi prosint, tento národ
slepotou!" I pobil ich slepotou podľa Elizeo-
19 vých slov. 1 povedal im Elizeus: „Nie toto
je tá cesta a nie toto je to mesto. Poďte za
mnou, zavediem vás k mužovi, ktorého hľa-
20 dáte!" A išiel s nimi do Samarie, i Keď došli
do Samarie, povedal Elizeus: „Pane, otvor oči
týchto, nech vidia!" Pán im otvoril oči a zrazu
21 videli, že sú uprostred Samarie. Keď ich
izraelsky' kráľ uvidel, pýtal sa Elizea: „Mám
22 ich postinať, otče?" | Odpovedal: „Nestínaj!
Chceš postinať takých, ktorých si nezajal svo­
jim niečom ani svojou kušou? Predlož im
chlieb a vodu, nech si zajedia a napijú sa a
23 vrátia sa k svojmu pánovi." Pripravil im
teda veľkú hostinu a keď sa najedli a napili,
prepustil ich a oni odišli k svojmu pánovi.
Aramejski koristnici potom viac neprišli do
izraelskej krajiny.
8 n. Nevieme presne, kedy sa zbehli udalosti, opi
sane v nasledujúcich statiach. Možno, že až v po­
slednom období Elizeovho pôsobenia za čias izra­
elského kráľa Joasa a za aramejského Benadada
III„ syna Hazaclo"ho.
11 Výraz: „Kto nás prezradil?" je v pôvodine ne­
istý. Prekladáme ho na základe LXX a Vulgáty.
13 Dotan, aj Dotain (Gn 37, 17), je dnešný Tcll-
Dotán, asi 20 km severne od Samarie. Mesto le­
žalo na kopci (porov, v. 17).
18 Bola to len duševná slepota, že nepoznali Eli­
zea a slepo išli za nim.
365
I Hlad v Samarii. — Po tomto zhromaždil 24
i aramejský kráľ Benadad celé svoje vojsko, pri-
[ tiahol a obliehal Samariu. | V Samarii vypukol 25
I veľký hlad. Obliehal ju tak dlho, až bola oslia
! hlava po osemdesiat strieborných a štvrť ka-
bu holubieho trusu po päť strieborných. ; Keď 26
raz kráľ izraelský prechádzal po múre, akási
žena volala naň a vravela: „Pomôž mi, môj
kráľovský pane!" Odpovedal: „Nepomáha ti
Pán, ako ti môžem pomôcť ja? | Z humna? 27'
Alebo z lisu?" i Potom sa jej kráľ spýtal: „Co 28
ti je?" Odpovedala: „Táto žena mi vravela:
»Daj svojho syna, zjeme ho dnes, môjho sy­
na však zjeme zajtra!. | Uvarili sme teda môj- 29
ho syna a zjedli sme ho. Na. druhý deň som jej
povedala: ‚Daj svojho syna, zjeme ho!«; ale ona
schovala svojho syna." ' Keď kráľ počul slo- 30
vá ženy, roztrhol si rúcho. Chodil práve po
múre, takže ľud videl, že má na holom tele
vrecovinu. | I povedal: „Toto nech mi urobí 31
*
Boh a toto nech mi dodá, ak hlava Elizaea,
syna Safata, ostane dnes na ňom!"
Elizeus sedel vo svojom dome a starší se- *
32
delí s nim. 1 poslal (kráľ) vopred akéhosi mu­
ža. Skôr však, než prišiel k nemu posol, hovo­
ril on k starším: „Ci viete, že tento vrahov
syn posiela zoťať mi hlavu? Dajte pozor, až
dôjde posol, zaprite dvere a držte ho za dver­
mi. Veď za nim ide aj dupot nôh jeho pána!”
! Ešte s nimi hovoril a už zostupoval k nemu 33
*
kráľ. A hovoril: „Hľa, takéto nešťastie prišlo
od Pána; ako mám ešte v Pána dôverovať?"
Elizeus však hovoril: „Počujte slovo Pánovo! 7’
Takto hovorí Pán: Zajtra o takomto čase bude
v bráne .Samarie sea jemnej múky za šekel a
dve sey jačmeňa za šekel." | Pobočník, o ruku 2*
ktorého sa kráľ opieral, odpovedal mužovi Bo­
žiemu a vravel: „Pán síce urobil na nebi otvo­
ry, ako sa však toto môže stať?" Ale mu odve­
til: „Uvidíš do rána vlastnými očami, ale jesť
z toho nebudeš!"
Pri vchode do brány zdržovali sa štyria ma- 3
lomocní. Ti si hovorili: „Co tu máme sedieť,
„Holubí trus“ bolo vrnj akási Jedlá zelenina. 25
Ale dnes všeobecne prekladajú miesto „oslia hla­
va“: „chomer muštu“ a miesto „holubí trus’’:
„bielu múka.“ — Chomer Je 364.4 litrov. Kab sú
2 litre, štvrtina kabu Je teda pol litra. V meste
bola neslýchaná drahota.
Krár chcel povedať, žc ani on nemá v humne 27
obilia a v lise vina. .
Nevieme, prečo obviňuje kráf Elizea. Možno, že 31
prorok povzbudzoval obrancov mesta, aby vy­
držali, lebo príde pomoc od Pána. Hádam práve
preto nosil kráľ kajúcne rúcho, vrecovinu čiže
žinenku, aby uprosil Pána.
„Vrahov syn", môže byť aj sám vrah. Elizeus 32
volá kráľa vrahom, pretože ten. chce nevinného
proroka zabiť.
Krár rozpovedal prípad dvoch žien. To je to 33
nešťastie, ktoré dopustil Pán.
Miera, zvaná sea (séa), obsahovala 12 litrov. 1
Podta názoru starých padá dážď cez otvory, 2
ktoré Boh urobil na oblohe. Zmysel pobočníkovej
námietky Jc: Boh je síce Pánom dažďa a môže
požehnať hojnú úrodu, ale že by obilie už zajtra
tak zlacnelo, to sa nemôže stať, lebo nová úroda Je
ešte ďaleko.
 36G Stvrtó kniha Kráľov 7—8
4 kým zomrieme? ' Ak si povieme: Pôjdeme do |
mesta, v meste je hlad, zomrieme tam; ak |
ostaneme tu, zomrieme. Nože poďme, prejdime j
do tábora Aramejčanov. Ak nás nechajú nažive, !
5 budeme žiť, ak nás zabijú, nuž umrieme.” j A za i
prítmia sa pobrali, chceli ísť do tábora Aramej­ j
čanov. Ale keď prišli k okraju aramejského tá-
6 bora, zbadali, že tam nikoho niet.! Pán totiž pô­
sobil, že tábor Aramejčanov počul hrkot vozov, ■
dupot koni a hučanie veľkého vojska. I hovo­ 1
rili si: „Kráľ izraelský podistým najal proti
nám kráľov hetejských a kráľov egyptských a
7 chce nás napadnúť. | Zobrali sa teda a úšb za
prítmia. Zanechali svoje stany, kone, osly, slo­
vom tábor, ako bol, a ušli s holým životom. |
8 Ti malomocní teda prišli na kraj tábora a vošli
do prvého stanú, jedli, pili, zobrali odtiaľ zla­
to, striebro, šatstvo a išli ho schovať. Nato sa
vrátili, vošli do ďalšieho stanú, nabrali odtiaľ j
9 a išli schovať. ' Potom si hovorili: „Robíme, '
čo sa nesvedčí! Dnešný deň je deň radostnej |
zvesti. Ak budeme čušať a budeme čakať do i
jasného rána, previníme sa. Preto sa vyberme,
10 poďme to oznámiť v kráľovskom paláci.” | Keď
došli, zavolali strážcov mestskej brány a ozná­
mili im: „Išli sme do tábora Aramejčanov a
nikoho tam nebolo, ani ľudského hlasu, len
priviazané kone, priviazané osly a postavené
11 stany. Strážci brány to vyvolali a hlásenie
12 išlo do vnútra kráľovského paláca. | Kráľ vstal
za noci a povedal svojim sluhom: „Poviem
vám, čo nám urobili Aramejčania. Vedia, že
trpíme hlad, preto vyšli z tábora schovať sa
na poli a vravia: Nech len vyjdú z mesta, po­
chytáme ich živých a vnikneme do mesta.”-
13 Ktorýsi zo sluhov však odpovedal a vravel:
„Treba vziať tých päť koní, čo tu ešte ostali
— i tak bude s nimi to, čo s množstvom, kto­
ré zahynulo —• treba ich poslať a vec vypát-
14 rať.” | Vzali teda dva vozy s koňmi a kráľ ich
poslal do tábora Aramejčanov a povedal:
15 „Choďte a vypátrajte!” Tí išli za nimi až po
Jordán a cesta bola plná šiat a výzbroje, kto­
rú Aramejčania pozahadzovali na úteku. Pošli j
16 sa potom vrátili a podali kráľovi zprávu. I Nato
národ vyšiel a vykoristil aramejský tábor, tak- ■
že sea jemnej múky bola za jeden šekel a dve
sey jačmeňa za šekel, podľa Pánovho slova.
17 ’ A kráľ postavil pobočníka, o ruku ktorého
sa opieral, do brány, ale ľud ho pošliapal v brá­
ne, takže zomrel, ako povedal muž Boží, keď
18 bol kráľ k nemu prišiel. | Stalo sa teda podľa
slov muža Božieho, ktoré kráľovi povedal:
„Zajtra o takomto čase budú v bráne Samarie
dve sey jačmeňa za šekel a sea jemnej múky J
। na Pánovo zavolanie.
11 Strážci santi nesmeli opustiť bránu, prelo len I
hlasno vyvolali z brány nejakej spojke, alebo ve-
liu ľovi, ktorý potom podal hlásenie v královskont
paláci.
13 Rozumej-. Tých päť koni možno vystaviť nc-
bezpeC-Lnslvu. veď ak mesto bude ďalej obkrútené,
.-.j tit- by zahynuli ako oslalnč. Všetko jedno leda,
ť-i zahrnú v meste od hladu a či na výzvednej
výprave. — V hebrejskej osnove Sa časť verša
opakuje, čo zavinili opisovači. Opakovanú vetu
prekladáme, pravda, len raz.
za šekel." í Vtedy bol povedal pobočník mužo- 19
vi Božiemu: „Pán síce urobil na nebi otvory,
ako sa však toto môže stať?” Odpovedal: „Uvi-
díš to sám vlastnými očami, ale jesť z toho
nebudeš." | Stalo sa mu tak; ľud ho pošliapal 20
v bráne, že zomrel.
Elizeus a Sunamitka.— Elizeus pove- ß*
dal žene, ktorej vzkriesil syna: „Zober sa a
choď i ty a tvoja rodina a bývaj v cudzine, kde
to bude možné, lebo Pán zavolal hlad, ktorý
postihne krajinu na sedem rokov. Žena sa 2
vybrala a urobila podľa slova muža Božieho.
Odišla aj ona aj jej rodina a na sedem rokov
sa usadila v krajine Filištíncov. | Po uplynutí 3*
siedmich rokov vrátila sa žena z krajiny Fi­
lištíncov a dovolávala sa u kráľa svojho domu
a svojho poľa. Kráľ práve hovoril Giezimu, 4
sluhovi Božieho muža: ..Porozprávaj mi všetky
veľké veci, ktoré učinil Elizeus!" | A keď roz- 5
prával kráľovi, ako vzkriesil mŕtveho, vkroči-
la žena, ktorej syna vzkriesil, dovolávať sa
u kráľa svojho domu a svojho poľa. A Giezi
povedal kráľovi: „Môj kráľovský pane, toto je
tá žena a toto je jej syn, ktoré Elizeus vzkrie­
sil." Kráľ sa opýtal ženy a tá mu porozprá­ 6
vala. Potom jej kráľ dal komorníka a povedal:
„Vráť jej všetko, čo je jej aj úžitok z poľa odo
dňa, čo opustila krajinu, až doteraz."
Elizeus a Hazael. — Elizeus prišiel do 7
Damasku, kde aramejský kráľ Benadad bol
chorý. Oznámili mu: „Muž Boži prišiel sem."
j A kráľ povedal Hazaelovi: „Vezmi sebou dar, 8*
choď mužovi Božiemu v ústrety a jeho pro­
stredníctvom sa spýtaj Pána, či sa uzdravím
z tejto choroby?" Hazael mu išiel v ústrety 9
a vzal sebou dary, rozličné vzácnosti Damasku,
ťarchu na štyridsať tiav. Keď došiel, pristúpil
k nemu a vravel: „Tvoj syn Benadad, kráľ
aramejský, poslal ma k tebe s odkazom: Ci sa
uzdravím z tejto choroby?" i Elizeus mu odpo­ 10’
vedal: „Choď, povedz mu: Ano, uzdravíš saľ
Ale Pán mi zjavil, že veru zomrie." Potom 11
mu strpia tvár, bol krajne rozrušený a plakal
imuž Boží. | I spýtal sa Hazael: „Prečo plače 12
môj pán?” Odpovedal: „Pretože viem, koľko
zla narobíš synom Izraela. Ich pevnosti vypá­
liš, ich junákov pobiješ mečom, ich nemluvňa­
tá porozrážaš a ich tehotné rozpáraš.” Hanzel 13
však odpovedal: „Čože, tvoj sluha je taký pes,
žeby urobil túto ohromnú vec?" Ale Elizeus
povedal: „Pán mi ťa ukázal ako aramejského
kráľa." . Odišiel od Elizea a keď prišiel k svoj- 14
Hlad sa zosobňuje ako sluha, ktorý sa dostaví 1
Kým bola Sunamitka preč, ktosi sa zmocnil
3
jej domu a poľa. že sa musela u kráľa dožadovať
svojho prava.
Hazael nebol zákonitý následník trónu, ale aký­ 8
si vysoký hodnostár.
Prorok dáva kráľovi zdvorilú odpoveď, ako to 10
býva v tých krajoch zvykom. Ako sú zvykli le-
kárl, tak aj on teäí chorého nádejou na uzdra­
venie, hoci vie, že zomrie, a to Hazaelovi oj otvo­
rene povie.
 Štvrtá kniha Kráľov 8—9 367

mu pánovi, ten sa ho pýtal: „Co ti povedal Eli­ I zraelský kráľ Jehu. — Prorok Eli- #
zeus?" Odvetil: „Vravel mi, že sa uzdravíš." zeus zavolal jedného z prorockých synov a po­
•15 ' A nasledujúci deň vzal prikrývku, zamoril vedal mu: „Prepáš si bedrá, vezmi so sebou
ju do vody a dal mu ju na tvár. Vtom zomrel túto nádobu s olejom a choď do Ramotu v Ga­
a kráľom sa stal miesto neho HazaeL laáde. í Keď ta prídeš, pozri sa za Jehuom, 2
synom Jozafata, syna Namsiho. Choď ta, a vy­
•16 Júdski/ kráľ Joram. — V piatom roku volaj ho spomedzi jeho bratov a zaveď ho do
izraelského kráľa Jorama, syna Achabovho (a najvnútornejšej izby. | Potom vezmi nádobu 3
Jozafata, kráľa júdskeho) stal sa kráľom Jo- s olejom, vylej mu na hlavu a povedz: „Takto
17 ram, syn júdskeho kráľa Jozafata, i Bol tridsať­ hovorí Pán: Pomažem ťa za kráľa nad Izra­
dvaročný, keď začal panovať a osem rokov pa- elom.” Nato otvor dvere a bezodkladne bež."
16 noval v Jeruzaleme. í Kráčal po ceste kráľov ' A chlapec, prorokov sluha, išiel do Ramotu 4.5
izraelských, ako to robil Achabov rod, lebo v Galaáde. I Keď došiel, velitelia vojsk zrovna
manželkou mu bola Achabova dcéra; robil teda, zasadali. I povedal: „Mám k tebe slovo, veli­
•19 čo sa Pánovi neľúbilo. | Ale Pán nechcel zni­ teľ!" Jehu sa pýtal: „Ku komu z nás všetkých?"
čiť Júdsko pre svojho sluhu Dávida, ako mu Odpovedal: „K tebe, veliteľl" ; Nato vstal a 6
prisľúbil, že vždy dá jemu a jeho synom lam- išiel do domu. 1 vylial mu olej na hlavu a po­
20 pu. Za jeho čias odpadlo spod nadvlády júd­ vedal: „Takto hovorí Pán, Boh Izraela: Poma­
ska Edomsko, ustanovili si vlastného kráľa. žem ťa za kráľa nad ľudom Pána, nad Izra­
•21 | Joram prešiel do Seiry a všetky vozy s ním. elom. | Porazíš dom Achaba, svojho pána; tak 7
V noci vstal a zaútočil na Edomčanov. ktori pomstím na Jezabele krv svojich sluhov, pro­
obkolesovali jeho i veliteľov vozov, lerže ľud rokov a krv všetkých sluhov Pána. ; Zahynie 8*
•22 ušiel do svojich stanov. Tak odpadol Edom celý Achabov dom a vyhubím z Achaba všetko,
spod nadvlády Júdska až po dnešný deň. Vte­ čo je rodu mužského, otroka a slobodného
dy. v tom istom čase odpadla aj Lobna. I v Izraeli. | A s domom Achaba naložím, ako som 9
23 Ostatok Joramových dejin. všetko, čo uro­ ! naložil s domom Jeroboama, syna Nabatovho,
bil. je napísané v Knihe letopisov kráľov júd- a s domom Básu, syna Ahiášovho. 1 Jezabelu 10
24 skych. : Potom sa Joram uložil k svojim otcom budú žrať psy na jezraelskom poli, nebude, kto
a pochovali ho pri jeho otcoch v meste Dávi­ by ju pochoval.” Potom otvoril dvere a utie-
dovom. Miesto neho stal sa kráľom jeho syn ' kol.
Ochoziáš. Jehu vyšiel potom k sluhom svojho pána. 11 *
25 Júdsky kráľ Ochoziáš.— V dvanás­ I pýtali sa ho: „Je všetko v poriadku? Prečo
tom roku izraelského kráľa Jorama, syna Acha­ prišiel k tebe tento šialenec?" Odpovedal im:
bovho, stal sa kráľom Ochoziáš. syn júdskeho „Poznáte chlapa i jeho zmýšľanie." | Tí vra- 12
•26 kráľa Jorama. ■ Dvadsaťdvaročný bol Ocho­ veli: „Výhovorka! Len nám porozprávaj!" Vte­
ziáš. keď začal panovať a jeden rok panoval dy povedal: Takto a takto mi hovoril: Vraj:
v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Atalia, „Takto hovorí Pán: Pomažem ťa za kráľa nad
27 dcéra izraelského kráľa Amriho. I Chodil po Izraelom. Nato každý vzal svoj plášť, položili 13
ceste Achabovho rodu a robil, čo sa Pánovi mu ich pod nohy na holé schody, zatrúbili na
neľúbilo, ako dom Achabov. veď bol zaťom trúbe a volali: „Jehu je kráľoml" | Tak sa spri- 14 *
26 Achabovho domu. S Achabovým synom Jo- sahal Jehu, syn Jozafata, syna Namsiho, proti
ramom išiel do vojny proti aramejskému krá­ Joramovi. Joram však a celý Izrael bol bránil
ľovi Hazaelovi k Ramotu v Galaáde, ale Ara- Hamot v Galaáde proti aramejskému kráľovi
29 mejci porazili Jorama. Kráľ Joram sa vrátil Hazaelovi, i polom sa však kráľ Joram vrátil 15
do Jezraelu. aby sa vyliečil z rán. ktoré mu liečiť sa v Jezraeli z rán, ktoré mu zasadili
zasadili v Ramote Aramejčania. keď bojoval Aramejčania, keď bojoval proti aramejskému
proti Hazaelovi, kráľovi aramejskému. Ocho­ kráľovi Hazaelovi.
ziáš. syn Jorama, kráľ júdsky, išiel dolu na­ Vtedy Jehu povedal: „Ak súhlasíte, nech ni­
vštíviť v Jezraeli Achabovho syna Jorama, le­ jaký ubehlik nevyjde z mesta, aby nezaniesol
bo bol chorý. zprávu do Jezraelu!" | A Jehu sadol na voz, 16
išiel do Jezraelu, lebo Joram ležal tam, Ocho­
15 Nie Jc reč o násilnej smrti. Kráta usmrtila asi
porážka, keď mat studený obklad na hlave. Z osno­ ziáš, kráľ júdsky, však prišiel navštíviť Jora­
vy sa ani to nedozvieme, kto dával krátovl ob­ ma. V Jezraeli na veži stál pozorovateľ. Keď 17
klad. uvidel prichádzať Jehuho zástup, vravel: „Vi­
13 Slová v zátvorkách nepatria do pôvodnej osno- dím zástup!” Joram odpovedal: „Vezmi jazdca,
vy-
13 Porov. 3 Kr 11, 36. । pošli im ho v- ústrety a nech sa opýta: „Je
21 Seira je es-Zuwéra, juhozápadne od Mŕtveho i všetko v poriadku?" 1 Jazdec mu išiel v ústrety 18
mora. a vravel: „Kráľ sa pýta, či je všetko v poriad-
22 Poloha I-obny podnes nie Je určená. Ležala
blízo Lachiša, dnešného Tcll-el-Hasl (Joz 10, 31; K výrazom pozri 1 Sm 25, 22 a 3 Kr 21, 21. B
2 Kr 10, B = Iz 37, 8). — Až po dnešný deň — Vojaci, ani nie zlomyseľne, volajú proroka šla- 11
rozumie sa: do čias písania tejto knihy. lencom. Narážajú tým na prorocká vytrženie. Jehu
2> Atalia nebola dcéra, ale vnučka Amriho, porov, chce sprvoti vyhnúť odpovedi, ale potom povie,
v. 18. Oba príbuzenské pomery — 1 „dcéra" 1 Co prorok chcel. Na vojakov môže počítať, vie,
„vnučka" — označuje hebrejská reč tým istým žc je u nich obrúbený.
slovom. ' Porov. 8, 28 n. H n.
 360 Štvrtá kniha Kráľov 9—10
ku?" Jehu odpovedal: „Čo teba do poriadku;
obráť sa a pripoj sa ku mne!” Pozorovateľ
hlásil: „Jazdec došiel až k nim, ale sa nevra­
19 cia.” ’ Nato poslal iného jazdca. Keď došiel
k nim, povedal: „Kráľ sa pýta, či je všetko
v poriadku?" Jehu odpovedal: „Co teba do po­
20 riadkov. Obráť sa a pripoj sa ku mne!” | Po­
zorovateľ hlásil: „Došiel k nim, ale sa nevra­
cia! A ženú, ako hnával Jehu, syn Namsiho,
lebo uháňajú šialene.”
21 Nato Joram rozkázal: ‚.Priahaj!” Zapriahli
mu do jeho voza. Vyšiel teda von Joram, kráľ
izraelský, a Ochoziáš. kráľ júdsky, každý na
svojom voze. Išli v ústrety Jehuho a stretli ho
22 na poli jezraelského Nabota. Keď Joram uvi­
del Jehuho, pýtal sa: „Je všetko v poriadku,
Jehu?" Ten odpovedal: „Aký poriadok? Ešte
trvajú smilstvá tvojej matky Jezabely a jej
25 mnohé čarodejstvá." I Nato sa J oranú, obrátil
na útek a zavolal Ochoziášovi: „Zrada, Ocho­
24 ziáš!" ■ Ale Jehu vzal do ruky kušu a strelil
Joramovi medzi plecia. Šíp mu vyšiel von
*25 srdcom a on sa zrútil vo voze, i I povedal svoj­
mu pobočníkovi Badakerovi: „Vezmi ho a hoď
ho na odstredok jezraelského Nabota! Lebo ja
sa pamätám, že ja a ty sme spolu jazdili za
jeho otcom Achabom, keď Pán vypovedal pro­
26 ti nemu tento výrok: j »Veru som videl včera
krv Nabota a jeho synov** — to výrok Pána.
»Odplatim ti ju na tomto ostredku
* — to vý­
rok Pána! Nuž chyť ho a hoď na ostredok
podľa slova Pánovho!”
*27 Kc-ď to júdsky kráľ Ochoziáš videl, ušiel
smerom na Bethagan. Jehu ho prenasledoval
a vravel: „Aj toho!" Poranili ho na voze na
svahu Gur, ktorý je pri Jeblaáme. Utekal ďa-
2fi lej do Mageda a tam zomrel. ' Jeho sluhovia
ho zaviezli do Jeruzalema a pochovali ho v je­
ho pohrebišti pri jeho otcoch v meste Dávido-
29 vom. । V jedenástom roku Jorama, syna Acha-
bovho, sa stal Ochoziáš kráľom na Júdskom.
•30 Jehu prišiel do Jezraelu. Keď to Jezabel po­
čula, namaľovala si oči, okrášlila si hlavu a
♦31 vyzerala von oknom. ! Keď Jehu vystupoval
do brány, povedala: „Mal sa dobre Zambri, kto-
32 rý zavraždil svojho pána?" J Zdvihol si tvár
k oknu a pýtal sa: „Ktože si ty, kto?” Vtom
sa naklonili k nemu dvaja-traja komorníci
33 ; i rozkázal: „Zhoďte ju!" Zhodili ju, takže jej
krv postriekala múr i kone a tieto ju pošlia-
34 páli. | Potom išiel dnu a keď si zajedol a za-
25 n porov. 21, 20 n.
27 Bethagan (Vulgáta prekladá toto meno: „Dom
Zahrady"), u Joz 19, 21; 21, 29. Enganim (En-
gannim) je pravdepodobne dnešný Dženín, asi
10 km od Jezraelu. — Jeblaám je Bír-Balame, 6 ho­
dín severne od Nablusu (Sichému). — Svah Gur
(Vulg Gaver) je akási výšina medzi Jeblaámom
a Magedon).
30 Jezabel nechcela byt pôvabná, veď mala už zo
60 rokov. Ale ozdobila sa celou kráľovskou nád­
herou, chcela zomrieť ako kráľovná.
31 Jezabelino posmešná poznámka pripomína Je-
humu, že si získal trón kráľovraždou, ako kedysi
Zambri, ktorý potom panoval len sedem dní. Jehu
jej dáva opovržlivú odpoveď. Komorníci tiež po­
zerali naklonení von oknom.
pil, rozkázal: „Obzrite sa za tou prekliatou a
pochovajte ju, je to kráľova dcéra!” I Keď ju 35
však išli pochovať, nenašli z nej iba lebku,
nohy a konce rúk. | Vrátili sa a oznámili mu 36
to. On však povedal: „Je to slovo Pána, ktoré
riekol prostredníctvom svojho sluhu Eliáša Tes-
bana slovami: „Na jezraelskom poli budú žrať
psy telo Jezabely I a mŕtvola Jezabely bude 37
ako hnoj na povrchu role na jezraelskom poli,
že nebude možno povedať: Toto je Jezabel!”
Achab mal v Samarii sedemdesiat synov. *
10
I napísal Jehu list a poslal ho do Samarie
k predstaveným mesta, k starším a k pestú­
nom Achabovým s obsahom: | „Teraz, keď ten- 2
to list dôjde k vám — veď u vás sú synovia
vášho pána, u vás sú vozy, kone, pevnosti a
výzbroj — | vyhliadnite si najlepšieho a naj- 3
udatnejšieho zo synov svojho pána, posaďte
ho na trón jeho' otca a bojujte za dom svojho
pána!” | Nesmierne sa naľakali a hovorili: „Veď 4
dvaja králi neobstáli pred nim, akože obsto­
jíme my?” | Preto správcovia domu, predstave- 5
ni mesta a pestúni poslali Jehumu odkaz: „Sme
tvojimi sluhami, urobíme všetko, čo nám roz­
kážeš. Nikoho neustanovíme za kráľa! Urob,
čo uznáš 2a dobré!”
Nato im napísal druhý list s obsahom: 6*
„Ak ste moji a poslúchate na môj hlas, vez­
mite hlavy mužov z rodu svojho pána, potom
príďte zajtra o takomto čase ku mne do Jez­
raelu!” — Kráľových potomkov však bolo se--
demdesiat mužov; vychovávali ich najpopred­
nejší z mesta. — j Keď list došiel k nim, vzali 7
kráľových synov a pozabíjali sedemdesiat mu­
žov. Ich hlavy pokládli do košov a poslali
k nemu do Jezraelu. | Keď prišiel posoi a hlá- 8
sil mu, že doniesli hlavy kráľovských synov,
povedal: „Uložte ich do rána na dve hŕby do
brány!” I A ráno vyšiel von, zastal si a povedal 9
celému národu: „Vy ste nevinní! Áno, ja som
sa sprisahal proti svojmu pánovi a zabil som
ho, ale kto zabil všetkých týchto? | Presvedčte 10'
sa teda, že nič nepadlo na zem z Pánových
slov, ktoré hovoril Pán proti Achabovmu do­
mu. Pán splnil všetko, čo riekol prostred­
níctvom svojho sluhu Eliáša.” | Potom Jehu 11
pobil všetkých, čo ešte ostali z domu Achaba
.v Jezraeli, jeho veľmožov, dôverníkov i kňa­
zov, že neostalo po ňom ani zvyšku.
I zobral sa a išiel do Samarie. Keď na ceste 12'
Pod synmi treba rozumieť všetko Achabovo 1
potomstvo mužského rodu. — Pestúni vychovávali
Achabových synov a vnukov.
• Jehu píše náročky dvojzmyselne. Výrazu: „Ve- 6
! zrnité hlavy mužov..." možno rozumieť í tak:
I ‚.odlnite hlavy mužov..ale 1 tak: „vezmite sc-
í bou hlavy, t. j. predstavených Achabovho rodu
a spolu s nimi príďte ku mne“. Potom predstavo­
val Tudu vec tak, ako by nemal vlny na vyvraž­
dení Achabovho rodu (verš 9.). Tvrdí, že sa všet­
kým tým len splnili výroky Božie.
„Nepadlo na zem“ rozumej: neostalo nesplnené. 10
Bet-Eked, dnes Bet-Kad, ležal kdesi východne 12
od Dženini (porov. 9, 27). Bola to asi pastierska
dedina. Vulgáta prekladá toto meno: „pastierska
koliba“.
 Štvrtá kniha Kráľov 10—11 369

*
13 došiel k Bet-Ekedu pastierov, | stretol Jehu rili pomník Bálov, zborili Bálov chrám a uro­
bratov Ochoziáša, júdskeho kráľa. I spýtal sa: bili z neho miesto odpadkov až po dnešný deň.
„Kto ste vy?" Odpovedali: „Sme bratia Ocho­ Takto vyhubil Jehu Bála z Izraela. Co sa 28.29
ziáša a ideme dolu pozdraviť synov kráľa a sy- však týka hriechov Jeroboama, syna Nabatov­
14 nov veliteľky." j Nato rozkázal: „Pochytajte ho, na ktoré zviedol Izraela, od tých Jehu ne­
ich živých!" I pochytali ich živých a pozabíjali odstúpil, totiž od zlatých teliec, ktoré boli v Be-
pri cisterne Bet-Ekedu, štyridsiatich dvoch mu­ teli a Dane. | I povedal Pán Jehumu: „Pre- 30
žov; neostal z nich nik. tože si dobre vykonal to, čo sa mne ľúbi, uro­
*15 Keď odtiaľ odišiel, stretol Johadaba, syna bil si Achabovmu domu všetko, čo som mal
Rechabovho, ktorý mu išiel v ústrety. Pozdra­ na mysli, tvoji synovia až do štvrtého pokole­
vil ho a spýtal sa ho: „Je tvoje srdce tak pria­ nia budú sedieť na. tróne Izraela." : Ale Jehu 31
me ako moje k tebe?” Jonadab odpovedal: nedával pozor na to, aby celým svojím srdcom
„Je!" —• „Ak je, podaj mi ruku!" A keď mu kráčal podľa zákona Pána, Boha Izraela, ne­
16 podal ruku, posadil ho k sebe na voz | a vravel: odstúpil od hriechov Jeroboama, na ktoré zvie­
„Poď so mnou a pozri si moju horlivosť za dol Izraela.
1? Pána!" A viezol ho sebou na voze. I Prišiel V tých dňoch sa Pán začal hnevať na Izra- 32
do Samarie a pobil všetkých, ktori ostali v Sa­ elitov a Hazael ich bil po celom území Izra­
marii po Achabovi, až ho vyhubil podľa slova ela, | východne od Jordánu, celé územie Gala- 33 *
Pánovho, ktoré povedal Eliášovi. ádu: Gada, Rubena a Manaseho od Aroeru,
18 I zhromaždil Jehu všetok ľud a povedal mu: ktorý je pri rieke Amon až po Galaád a Bá­
„Achab ctil Bála trošku, Jehu ho bude ctiť šan.
19 veľmi. | Preto zvolajte ku mne všetkých Bá­ Ostatok dejín Jehuových, všetko, čo urobil, 34
lových prorokov, všetkých jeho ctiteľov a všet­ všetko jeho hrdinstvo je napísané v Knihe le­
kých jeho kňazov; nik nech nechýba, lebo bu­ topisov kráľov izraelských. í Potom sa Jehu 35
dem prinášať Báloví veľkú obetu! Kto bude uložil k svojim otcom a pochovali ho v Sama­
chýbať, nik neostane nažive." Ale Jehu to ro­ rii. Miesto neho stal sa kráľom jeho syn Joa-
bil z lesti, aby mohol vyhubiť Bálových ctite- chaz. Doba, za ktorú Jehu panoval nad Izrae­
•20 ľov. i Potom Jehu rozkázal: „Usporiadajte ná­ lom v Samarii, činila dvadsaťosem rokov.
boženské zhromaždenie k úcte Bála!” Vyhlásili
21 ho. | Jehu rozposlal po celom Izraeli a prišli Atalie v Júdsku. Nastolenie Joasa.
všetci Bálovi ctitelia, nebolo ani jedného, ktorý — Keď Atalia, Ochoziášova matka, videla, že 11
by nebol prišiel. Vošli do Bálovho chrámu a jej syn zomrel, podujala sa vybiť celý kráľov­
Bálov chrám bol od kraja do konca plný. | ský rod. | Vtedy Josaba, dcéra kráľa Jorama, 2
22 Potom povedal správcovi šatne: „Vydaj všet­ sestra Ochoziášova, vzala Joasa, Ochoziášovho
kým Bálovým ctiteľom rúcho!" Ten im rúcho syna, uniesla ho spomedzi kráľovských synov,
23 vydal. | Nato vošiel Jehu a Jonadab, syn Re- ktori mali byť pobiti, spolu s jeho dojkou zo
chabov, do Bálovho chrámu a povedal Bálo­ spálne a schovala ho pred Ataliou, takže ne­
vým ctiteľom: „Poobzerajte sa a postarajte sa, zomrel. i Bol s ňou schovaný v chráme za šesť 3
aby tu nebol s vami nik z Pánových ctiteľov, rokov, kým Atalia panovala nad krajinou.
24 ale len sami ctitelia Bálovi." | Vošli teda pri­ Na siedmy rok dal Jojada zavolať veliteľov 4*
nášať obety a celopaly. Jehu však si postavil stotín, Karov a štitonošov, vzal ich k sebe do
vonku osemdesiat mužov a povedal: „Ak nie­ Pánovho chrámu, uzavrel s nimi dohodu, dal
kto nechá ujsť niekoho z ľudí, ktorých vám ja im prisahať na Pánov chrám a ukázal im krá­
vydám do rúk, ručí zaň vlastným životom." | ľovho syna. | A dal im tento príkaz: „Co máte 5*
•25 A keď dokončil podávanie obety, rozkázal Jehu urobiť, je toto: Tretina z vás, ktorá v sobotu
vojakom a pobočníkom: „Na nich! Pobite ich! odchádza a drži stráž pri kráľovskom paláci |
Nik nech neujde! Pobili ich teda ostrím meča. (tretina totiž v bráne Súr, tretina v bráne za 6*
Vojaci a pobočníci vyhodili Ašeru a vnikli až štitonošmi a drži stráž pri dome Masu), I a 7
•26 do svätyne Bálovho chrámu, | povyhadzovali dva oddiely z vás, ktoré v sobotu odchádzajú
•27 pomníky Bálovho chrámu a spálili ich. | Zbo- a držia stráž v chráme Pánovom pri kráľovi, |
13 „Veliteľka" Je matka kráľova, pozri pozn. k 3 O Aroerl pozri pozn. k 2 Sm 24, 5. 33
Kr 15, 13. OchozléšovI príbuzní ešte nevedeli, to Karovia boli žoldnieri, pochádzajúci z juhozá- 4
sa stalo v Jezraeli a Samarii. pádnej časti Malej Ázie. Spomína Ich aj Hcrodot
15 Rccbabovcl boli kmeň, ktorý pochádzal ad Ka­ (2, 154). — O šlílonošoch (dosl. „bežcoch“) pozri
leba (Sdc 1, 13; 1 Krn 4, 12 n.), ale boli tiež prí­ 1 Sm 8, 11; porov. 3 Kr 14, 27.
buzní s Kcnézejcami (1 Krn 2, 25). Boli to bcudlnl Celá stráž mala tri oddiely. V stredtýždnl ko- 5 n.
a mali veľmi jednoduchú životosprávu. Veľmi prís­ nal jeden oddiel službu pri chráme a dva pri krá­
ne sa držali Jednobožstva. Jonadaba sl ctili ako ľovskom paláci. V sobotu naopak. Jojada plánoval
otca, lebo zaviedol u nich náboženskú obnovu. nastolenie Joasa na sobotu Vtedy oj treli oddiel
Zovrubncjšlc sa o nich píše v Jer hl. 35. mal ísť ku chrámu a chrániť malého kráľa. Tak
20 Rozumej: vyhlásili sviatočná zhromaždenie k úcte ostala Atalia bez stráže o Joas mal okolo seba na
Bála, nariadené Jchum. ochranu celú slráž. O dome Masu nevieme nič
25 Koniec verša Je porušený, podávame len prav­ bližšieho. Bránami n týmto domom bolo určené
depodobný zmysel. presné stanovisko jednotlivých oddielov.
20 O pomníkoch (masebách) pozri pozn. k 1 Sm 7, Verš 0. tak, ako je dnes, ruší zmysel, preto ho 6
3 n. niektorí vynechávajú ako neskorší dodatok, Inl ho
27 Až po dnešný deň — do čiaš písania tejto knihy. I premiesťujú za verš 7.

24 SZ
 370 Štvrtá kniha Kráľov 11—12
6 zomknite sa okolo kráľa, každý so zbraňou I
v ruke. Ak niekto vnikne do vašich radov, u- |
smrtiť ho! A buďte s kráľom, kde len pôjde.” ' |
9 Velitelia stotín urobili všetko tak, ako im naru-
čil kňaz Jojada, vzal každý svojich mužov,
i tých, co v sobotu prichádzali, i tých, čo v so­
botu odchádzali, a išli ku kňazovi Jojadov!.
•10 Kňaz dal veliteľom stotín kopije a štíty kráľa
•11 Dávida, ktoré boli v chráme Pánovom. • Keď
sa štítonoši, každý so zbraňou v ruke, postavi­
li od pravého krídla chrámu až po jeho ľavé
•12 krídlo medzi oltár a chrám okolo kráľa, | vy­
viedol kráľovho syna, položil naň korunu a od­
znak. ustanovili ho za kráľa a pomazali ho.
Pritom tlieskali rukami a volali: „Nech žije
kráľ!"
13 Keď Alalia počula volanie ľudu, išla k ľu-
•14 du do domu Pánovho. A videla, ako kráľ stojí
pri stĺpe, ako je to obyčaj; velitelia a trubači
sú pri kráľovi a všetok vidiecky ľud sa teší a
trúbi na trúbach, Nato si Atalia roztrhla rúcho
15 a volala: „Zrada! Zrada!" | Ale Jojada dal roz­
kaz veliteľom stotín, ktorí stáli v čele vojska
a povedal im: „Vyveďte ju von z nádvorí a kto
pôjde za ňou, nech zomrie pod mečom!" Kňaz
totiž povedal: „Nech ju neusmrtia v dome Pá-
•16 novom!" ' Položili na ňu ruky a keď prešla cez
konskú bránu kráľovského paláca, tam ju
usmrtili.
•17 Potom Jojada uzavrel zmluvu medzi Pánom
a medzi kráľom a ľudom, aby bol ľudom Pá-
18 novým, a tiež medzi kráľom a ľudom. | Nato
všetok vidiecky ľud vošiel do Bálovho chrámu
a zboril ho. Jeho oltáre a sochy úplne dolámali
a Bálovho kňaza Matana zabili pred oltárom.
Potom postavil kňaz stráž k Pánovmu chrá-
•19 mu, pojal veliteľov stotín, Karov a štítonošov
a všetok vidiecky ľud a odprevadili kráľa
z chrámu Pánovho. Išli cez bránu štítonošov
do kráľovského paláca, tam si zasadol na krá-
20 ľovský trón. | Všetok vidiecky ľud sa tešil a
mesto ostalo ticho. — Ataliu usmrtili mečom
v kráľovskom paláci. Joas bol sedemročný,
keď začal panovať.
12 Júdsky kráľ Joas. — V siedmom roku
Jehuho začal panovať Joas a štyridsať rokov
10 Nevieme, čo to bolí za zbrane. Nosili Ich asi
len pri mimoriadnych príležitostiach, ináč boli ulo­
žené v niektorej miestnosti pri chráme.
11 Stráž stála „okolo kráľa", hoci ho ešte nevide­
la, lebo bol schovaný v chráme.
12 Odznak bol asi kráľovský náramok (porov.
2 Sm 1, 101. V hebrejskom texte sa miesto „od­
znaku" spomína „svedectvo", Čo by mohla byť
len kniha zákona. Ale nevieme, žc by táto kniha
bola hrala nejakú úlohu pri korunovaní kráľov.
14 Kráľ stál pri jednom zo sllpov, o ktorých je reč
v 3 Kr 7, 44 n. Vulgáta miesto veliteľov spomína
tu spevákov.
10 Konskou bránou vchádzal kráľ do paláca na
voze alebo na koni. Bola pravdepodobne na vý­
chodnej strane paláca. ।
17 Zmluvnými stránkami pri prvej zmluve bol na
jednej strane Boh a na druhej kráľ a ľud spolu.
Druhá sa uzavrela medzi kráľom n ľudom.
19 Cez bránu štítonošov chodili štitonoši, keď sa
zamieňali na stráži. Bola na severnej strane pa-
láia, najbližšie k chrámu.
panoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo
Sebia z Bersaby. ■' Joas po celý čas. čo ho vie- 2
dol kňaz Jojada, robil, čo sa Pánovi ľúbilo. I
Ale výšiny neodstránili, ľud ešte obetoval a 3-
pálil tymian na výšinách.
A Joas prikázal kňazom: „Všetky peniaze 4
svätyne, peniaze, ktoré sa platia do Pánovho
chrámu ako výkupné za ľudí, a všetky penia­
ze, ktoré sa niekto sám odhodlá dať do chrámu
Pánovho, ; nech si vezmú kňazi pre seba, každý 5
od svojich známych, ale oni musia opravovať
poruchy chrámu, všade, kde sa poruchy zistia.
’ Lenže v triadvadsiatom roku kráľa Joasa kňa- tí
zi ešte neopravovali poruchy na chráme, preto 7
zavolal kráľ Joas kňaza Jojadu a kňazov a po­
vedal: „Prečo neopravujete poruchy na chrá­
me? Odteraz už neberte peniaze od svojich
známych, ale ich obráťte na opravu chrámo­
vých porúch!” | Kňazi súhlasili s tým. že ne- 8
budú od ľudí vyberať peniaze a že budú opra­
vovať poruchy na chráme. 1 vzal kňaz Jojada 9
debnu, do vrchnáka jej vyvŕtal dieru a postavil
ju k oltáru po pravej ruke toho, čo prichádza
do chrámu Pána. Ta dávali kňazi, ktorí strážili
prah, všetky peniaze, ktoré donášali do chrá­
mu Pánovho. A keď videli, že je v debne veľa 10
peňazí, prišiel hore kráľov pisár a veľkňaz, ti
pozaväzovali a spočítali peniaze, nájdené v chrá­
me Pánovom, i Odvážené peniaze dali potom *
11
do rúk dielovedúcich, ktori mali dozor v cltrá­
me Pánovom a ti ich dávali tesárom, stav.te­
lom, ktori robili na dome Pánovom, | murá- 12
rom, kamenárom, zaopatrovali drevo a tesá
ný kameň na opravu porúch chrámu Pánovho
a všetko, čo bolo treba pri oprave chrámu Pá
novho. Ale z peňazí, ktoré došlí do chrámu 13
Pánovho, nedali robiť pre chrám Pánov čaše,
nože, kropáče a trúby, vôbec nijaké nádoby zla­
té alebo strieborné, i ale ich dávali dielovedú 14
cim, ktori za ne opravovali chrám Pánov.
A neúčtovalo sa s ľuďmi, ktorým sa peniaze 15
doručili, aby ich vyplácali robotníkom, lebo to
robili poctivo. ] Peniaze z obetí za vinu a za 16
hriech sa nedávali do chrámu Pánovho, patrili
kňazom.
Vtedy pritiahol aramejský kráľ Hazael, bo- 17
joval proti Gétu a zaujal ho. Potom sa strojil
isť hore proti Jeruzalemu. Ale júdsky král 18
Joas vzal všetky posvätné dary, ktoré veno­
vali jeho otcovia, júdski králi Jozafat, Joram
a Ochoziáš, tiež svoje vlastné dary ako aj všet­
ko zlato, ktoré sa nachádzalo v pokladniciach
chrámu Pánovho a kráľovského paláca, poslal
to aramejskému kráľovi Hazaelovi a ten nato
odtiahol od Jeruzalema.
Ostatok Joasových dejín, všetko, čo urobil, 19
je napísané v Knihe letopisov kráľov júd­
skych. Jeho sluhovia povstali, sprisahali sa 20
Bo smrti Jojadovcj sa Joas zvrhol, dal doknnra 3
ukameňovať aj Jojadovho syna, kňaza Zachariáša:
por. 2 Krn 24, 17 n.
Peniaze (t. j. striebro) dávali do vrecúšok, a to n
do každého v rovnakej váhe. Vrecká pozaväzovali
n spočítali.
 Štvrta kniha Kráľov 12—13—14 371

'21 a zabili Joasa, keď išiel do domu Melo. Za­ šiel k nemu izraelský kráľ Joas, plakal nad
bili ho jeho sluhovia Jozachar, syn Semáta a nim a vravel: „Otče môj, otče môj! Voz Izra­
Jozabad, syn Somera, takže zomrel. Pochovali ela a jeho pohonič!” ' Elizeus mu povedal: „Do­ 15'
ho pri jelio otcoch v meste Dávidovom. nes kušu a šípy!" A priniesol mu kušu a šípy. |
Miesto neho stal sa kráľom jeho syn Ama- I povedal kráľovi Izraela: „Polož si ruku na 16
siáš. kušu!" Keď si ruku položil, dal si Elizeus
svoje ruky na ruky kráľove ' a povedal: „Otvor 17
13 I zraelský krát Joachaz. — V dvadsia­ okno na východ!” Otvoril. Elizeus mu povedal:
tom treťom roku Joasa. syna Ochoziáša, júd­ „Vystreľ!" A vystrelil. Ten však vravel: „Sip
skeho kráľa, stal sa kráľom nad Izraelom v Sa­ víťazstva od Pána, šíp víťazstva proti Aramej-
marii Joachaz, syn Jehuho, na sedemnásť ro­ sku. V Afeku úplne porazíš Aramejsko." | Po­ 18
2 kov. I Robil, čo sa Pánovi neľúbilo, išiel za tom povedal: „Vezmi šípy!" Ten ich vzal. I po­
hriechami Nabatovho syna Jeroboama, na kto­ vedal kráľovi Izraela: „Udieraj o zem!" Ten
3 ré naviedol Izraela, a od toho neodstúpil. Pre­ udrel tri razy, potom prestal. | Nahneval sa 19
to sa vznietil hnev Pánov proti Izraelu a vydal naň muž Boži a povedal: „Keby si bol udrel
ho po celý čas do ruky aramejského kráľa Ha­ päť alebo šesť ráz, bol by si Aramejčanov po­
zaela a do ruky Hazaelovho syna Benadada. ' razil až do vyhubenia, takto však porazíš Ara­
4 Ale keď Joachaz udobroval Pána, Pán ho vy- | mejčanov tri razy." | Potom Elizeus zomrel a 20'
slyšal, lebo videl ubitosť Izraela, veď ho ara­ pochovali ho. V tom roku však prichádzali do
•5 mejsky kráľ utláčal. I poslal Pán Izraelu zá­ krajiny moabskí lupiči. Keď raz pochovávali 21
chrancu a vyslobodili sa z područia Aramejcov, akéhosi muža, zazreli lupičskú bandu a hodili
takže synovia Izraela bývali vo svojich Stanoch toho muža do hrobu Elizea. Len čo sa ten muž
6 ako predtým. I Ale neodstúpili od hriechov Je- | dotkol Elizeových kostí, ožil a stal si na no­
roboamovho rodu, na ktoré zviedol Izraelitov; hy.
v nich chodili. V Samarii stála dokonca aj Aše- i
'7 ra. Joachazovi (Pán) nenechal vojsko, len ■ Víťazstvá Joasa nad Benadadom III.
päťdesiat jazdcov, desať vozov a desaťtisíc pe- ; — Hazael, kráľ aramejský, utláčal Izraelitov po 22
žiakov, pretože ich aramejské- kráľ zničil, uro- ' celý život Joachaza. | Ale Pán sa zmiloval nad 23
bil ich podobnými zmlátenému prachu. nimi, mal s nimi súcit a obrátil sa k nim pre
8 Ostatok Joazachazových dejin, všetko, čo u- i svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jaku­
robil, a jeho chrabrosť je opisaná v Knihe le­ bom. Nechcel ich zničiť a až dosiaľ ich neod­
9 topisov kráľov izraelských. Potom sa Joachaz vrhol spred svojej tváre, j Hazael, kráľ Ara­ 24'
uložil k svojim otcom a pochovali ho v Sama­ mejská, zomrel a miesto neho stal sa kráľom
rii. Miesto neho stal sa kráľom jeho syn Jo- jeho syn Benadad. | Vtedy Joas, syn Joachaza, 25
as. znovu zaujal z ruky Hazaelovho syna Benada­
da mestá, ktoré bol odňal vo vojne jeho ot­
10 Izraelský krát Joas. — V tridsiatom covi Joachazovi. Trikrát ho porazil Joas a zase
siedmom roku júdskeho kráľa Joasa stal sa i získal mestá Izraela.
kráľom nad Izraelom v Samarii Joas, syn Jo­
11 achaza, na šestnásť rokov. Robil, čo sa Páno- ! Júdsky kráľ Amasiáš. — V druhom ro­ 14
vi neľúbilo, neodstúpil od rôznych hriechov j ku izraelského kráľa Jnasa, syna Joachazovho,
Jeroboama, syna Nabatovho, na ktoré zviedol [ stal sa kráľom Amasiáš, syn júdskeho kráľa
Izraela; v nich chodil. i Joasa. Dvadsaťpäťročný bol, keď sa sťal krá­ 2
'12 Ostatok Joasových dejin. všetko, čo urobil, ; ľom a dvadsaťdeväť rokov panoval v Jeruza­
jeho chrabrosť, ako bojoval s júdskym kráľom i leme. Meno jeho matky bolo Joadan, z Jeruza­
Amasiášom. je napísané v Knihe letopisov krá­ lema. | Robil, čo sa Pánovi ľúbilo, nie však 3
13 ľov izraelských. Potom sa Joas uložil k svo­ ako jeho otec Dávid. Konal všetko, ako konal
jim otcom a Jeroboam si zasadol na jeho trón. jeho otec Joas. Iba výšiny neodstránili, ľud 4
Joasa však pochovali v Samarii pri izrael­ ešte obetoval a pálil tymian na výšinách. |
ských kráľoch. Len čo držal pevne vládu vo svojich rukách, 5
pobil svojich sluhov, ktori zavraždili kráľa,
'14 Elizeova smrť. — Elizeus však ležal cho­ jelio otca. Synov tých vrahov však nepobil, 6'
rý na chorobu, na ktorú aj zomrel. Vtedy zi- i ako je písané v knihe Mojžišovho zákona, kde
21 O Mele pozri 3 Kr 9, 15. | Elizeus káže kráľovi robiť náznačné (symbollc- 16 n.
S Nevieme, kto bol tu spomínaný záchranca. Po­ ké) úkony, ktorými mu predpovedá víťazstvá nad
dľa niektorých to bol asýrsky kráľ Adadnlrari III. ! Aramejčanml. Tri víťazstvá však nebudú stačiť nn
(605—7u2i, ktorý v tom čase podnikol výpravu pro­ úplné zničenie Aramejčanov.
ti západu a ktorý sa sám chváli, že v Damasku j Do Samarie by sa moabskí lupiči neboli od- * 20
obkľúčil tamojšieho kráľa a oslobodil jeho poplat­ I vážili. Z toho možno usudzovať, že Ellz.ea nepo­
níkov. To .‚oslobodenie”, pravda, znamenalo, že sa chová!! v Samarii, ale asi v Jeho rodnom meste,
teraz ‚.oslobodení” stali poplatníkmi Asýrčanov. Abelmehulc. — Nosiči mŕtvoly báli sa Isť ďalej,
Iní sa domnievajú, že záchrancom bol Joachazov mali však toľko úcty k mŕtvemu, žc ho položili
vnuk, neskorší izraelský kráľ Jeroboam II. do naib’iž’.ieho, hoci cudzieho hrobu. To bol právo
7 Verš 7. musel pôvodne nasledovať hneď po ver­ hrob Elizea.
ši 3. Tento Benadad bol už tretí sýrsky kráľ tohto 24
12 n. Porov. 14, 15 n. mena.
14 Joas oslovuje Elizea, ako kedysi Elizeus oslo­ ! Po-uv Dt 24, 1G. Ale zákon sa tu uvádza voľne, d
voval Eliáša; pozri 2, 12. | nie doslovne.

24’
 372 štvrtá kniha Kráľov 14—15

Pán prikazuje: „Nemajú byť usmrtení otcovia ním do Lachisu a usmrtili ho tam. | Vzali ho 20
za synov, ani synovia nemajú byť usmrtení na kone a pochovali ho v Jeruzaleme pri jeho
za otcov, len za svoj hriech má byť niekto otcoch v meste Dávidovom. | Všetok júdsky 21
•7 usmrtený." | On porazil Edomčanov v Soľnom Tud však vzal Azariáša, ktorý bol šestnásťroč­
údolí, desaťtisíc mužov, zaujal v boji Petru a ný, a ustanovil ho za kráľa miesto jeho otca
dal jej meno Jekteel až po dnešný deň. Amasiáša. | On opevnil Elat a vrátil ho zasa 22'
•8 Vtedy poslal Amasiáš poslov k izraelskému Júdsku, keď sa jeho otec už bol uložil k svo­
kráľovi Joasovi, synovi Joachaza, syna Jehu­ jim otcom.
•9 ho s odkazom: „Poď, pozrime si do očí!" | Ale Izraelský kráľ Jeroboam. —V pätnás- 23
Joas, kráľ Izraela, odkázal Amasiášovi, krá­ tom roku júdskeho kráľa Amasiáša, syna Joa­
ľovi Júdska: „Bodľač, ktorá je na Libanone, sovho, stal sa v Samarii kráľom Jeroboam, syn
poslala cédru, ktorý je na Libanone odkaz: Joasa, izraelského kráľa, na jedenaštyridsať
»Daj svoju dcéru môjmu synovi za ženu!
* Ale rokov. I Robil, čo sa Pánovi neľúbilo, neodstú- 24
prišla divá zver, ktorá je na Libanone, a po­ pil od rozličných hriechov Jeroboama, syna
10 šliapala bodľač. | Áno, Edomsko sí porazil, Nabatovho, na ktoré naviedol Izraela. | On 25 *
preto sa ti nadýma srdce. Teš sa sláve a seď dobyl znovu hranice Izraela od vchodu do Ema­
doma! Prečo vyvolávaš nešťastie? Padneš ty a tu až po More púšte, podľa slov Pána, Boha
•11 Júdsko s tebou!" 1 Ale Amasiáš neuposlúchol. Izraelovho, ktoré povedal prostredníctvom
Preto izraelský kráľ Joas tiahol nahor a stretli svojho sluhu Jonáša, syna Amatiho, proroka,
sa, on a Amasiáš, kráľ júdsky, pri Betsame- ktorý bol z Get-Oíeru. Lebo Pán zhliadol na 26
12 si, ktorý je v Júdsku. | Júda utrpel od Izraela veľmi trpkú biedu Izraela. Zničení boli otroci
porážku, takže každý ušiel do svojho stanú. I i slobodní a Izrael nemal pomocníka. | Keďže 27
•13 Amasiáša však, syna Joasovho, syna Ochoziá- Pán nezamýšľal zotrieť meno Izraela spod ne­
šovho, kráľa júdskeho, chytil Joas, kráľ Izra­ ba, oslobodil ho prostredníctvom Jeroboama,
ela, v Betsamese. Zaviedol ho do Jeruzalema syna Joasovho.
a zrúcal múr v Jeruzaleme od brány Efraim- Ostatok dejín Jeroboamových, všetko, čo vy- 28’
14 skej až po bránu Rožnú, štyristo lakťov, i Zo­ konal, jeho chrabrosť, ako bojoval a (ako získal
bral všetko zlato, striebro a všetky nádoby, zasa Izraelu Damask a júdsky Emat), je na­
ktoré boli v Pánovom chráme a v pokladni­ písané v Knihe letopisov kráľov izraelských, i
ciach kráľovského paláca, tiež aj rukojemní­ Potom sa Jeroboam uložil k svojim otcom, krá- 29
kov a vrátil sa do Samarie. ľom izraelským, a miesto neho stal sa kráľom
•15 Ostatok Joasových dejín, čo vykonal, jeho jeho syn Zachariáš.
chrabrosť, ako bojoval s júdskym kráľom Ama-
siášom; je napísané v Knihe letopisov kráľov Júdsky kráľ Azariáš. — V sedemadvad- 15
16 izraelských. | Potom sa Joas uložil k svojim siatom roku izraelského kráľa Jeroboama stal
otcom a pochovali ho v Samarii pri kráľoch sa kráľom Azariáš, syn Amasiáša, kráľa júd­
izraelských. Miesto neho stal sa kráľom jeho skeho. | Bol šestnásťročný, keď sa stal kráľom, 2
syn Jeroboam. a dvaapaťdesiat rokov panoval v Jeruzaleme.
17 Júdsky kráľ Amasiáš, syn Joasov, žil po Meno jeho matky bolo Jechelia, z Jeruzalema. |
smrti izraelského kráľa Joasa, syna Joachazov- Robil, čo sa pánovi ľúbilo, všetko tak, ako ro- 3
18 ho, pätnásť rokov. | Ostatok Amasiášových de­ bil jeho otec Amasiáš. I Len výšiny neodstrá- 4
jín je napísaný v Knihe letopisov kráľov júd­ nili, ľud ešte obetoval a pálil tymian na vý­
•19 skych. | V Jeruzaleme zosnovali proti nemu šinách. i Ale Boh pobil kráľa, ostal malomoc- 5’
sprisahanie. Ušiel do Lachisu, ale poslali za ným až do dňa svojej smrti; býval v dome
v ústraní a Joatam, syn kráľov, spravoval dom
7 Soľná údolie leží východne od Dcrsaby q M
a súdil ľud krajiny.
dnes sa volá Wadi cl-MIlh = Soľné údolie. Lenže
podobných mien je na lom okolí, zrejme pre blíz­ Ostatok Azariášových dejín, všetko, čo vy- 6
kosť Mŕtveho, iným menom Soľného mora, viac. konal, je napísané v Knihe letopisov kráľov
Ini prelo myslia, že tu spomínané Soľné údolie je
Wadi Mclihi, asi 30 km západne od hlavného mesto V knihách Km a u Izaiáša sa tento kráľ volá 21
Edomsko, Scly (grécky: Petra), ktoré Amasiáš tiež Oziáš. Nevieme, prečo je to, ale jc Isté, žc Aza-
zaujal. — Až po dnešný deň — totiž do čiaš písa. riúS n Oziáš jc tá Istá osoba.
nia 4. knihy Kráľov. O Elnte pozri 3 Kr 9, 26. 22
8 Týmto odkazom vypovedal Amasiáš Joasovi O Emate pozri 3 Kŕ 8, 65. More púšte jc M ŕ- 25
vojnu. tvo more. — Otec proroka Jonáša, o ktorom máme
8 Rozprávkou chce Joas len upokorlľ Amasiáša, prorocký spis, volal sa tiež Amatl, jednako nie Je
lebo seba prirovnáva cédru, Amasiáša bodľač!. totožný s týmto prorokom Jonášom. V knihe Jo­
Nemožno z nej s istotou usudzovať, žeby Joas bol nášovej sa o Ninive hovorí ako o sídle asýrskeho
odmietol dať svoju dcéru Amaslášovmu synovi za kráľa a tým sa stalo až neskoršie za Senachoriba
manželku. (70a —631). — Get-OIcr je dnešný’ El-Mešed, seve­
U O Bctsamcsi pozri 1 Sm 0, D. rovýchodne od Nazaretu v Galilei, kde podnes
13 Obe spomenuté brány ležali asi na severozápad­ ukazujú Jonášov hrob.
nej strane, ale s istotou je to podnes nie určené. Co je v zátvorkách, treba asi čltaf: „oko bo- 28
Podľa Jozefa Flavia vnikol Joas do mesta cez túto joval proti Damasku a ako odvrátil hnev Pána od
trhlinu. Izraela“.
15 n. Porov. 13, 12 n. O príčine kráľovho malomocenstva pozri 2 Krn 5
18 Zhorenisko mesta Lachis objavili vykopávky 2'3, 16 n. Ako kráľa ho ncvyobcovaU za mesto me­
z r. 1932—38 na kopci Telí cd-Duwcir, asi 45 km dzi ostatných malomocných: býval oddelený od
juhozápadne od Jeruzalema. i ľudí, pravdepodobne v osobitnom dome.
 Štvrtá kniha Kráľov 15 373

7 júdskych. | Potom sa Azariáš uložil k svojim izraelských. ■ Potom sa Manahem uložil k svd- 22
otcom a pochovali ho pri jeho otcoch v meste I jim otcom a miesto neho stal sa kráľom jeho
Dávidovom. Miesto neho stal sa kráľom jeho syn Fakeiáš.
syn Joatam. V päťdesiatom roku júdskeho kráľa Azariá- 23
Izraelskí králi Zachariáš, Selum, ša stal sa nad Izraelom v Samarii kráľom
Fakeiáš, syn Manahema, na dva roky. | Robil, 24
8 Manahem, Fakeiáš a Pekach. — V trid­
čo sa Pánovi neľúbilo, neodklonil sa od hriechov
siatom ôsmom roku júdskeho kráľa Azariáša Jeroboama, syna Nabatovho, na ktoré naviedol
stal sa v Samarii kráľom nad Izraelom Zacha- Izraela. ' Sprisahal sa proti nemu Pekach, syn 25'
9 riáš, syn Jeroboama, na šesť mesiacov, j Robil, Romeliášov, jeho pobočník; poranil ho v Sa­
čo sa Pánovi neľúbilo, ako robili jeho otcovia, marii na veži kráľovského paláca s Argobom
ncodklonil sa od hriechov Jeroboama, syna a Áriom — bolo s nim tiež päťdesiat mužov
•10 Nabatovho, na ktoré naviedol Izraela. | Spri- z Galaádu — usmrtil ho a stal sa miesto neho
sahal sa proti nemu Selum, syn Jábesov, zra­ kráľom.
nil ho v Jeblaáme a usmrtil a stal sa miesto
neho kráľom. Ostatok Fakeiášových dejín a všetko, čo' vy- 26
11 Ostatok Zachariášových dejín je napísaný konal, ja napísané v Knihe letopisov kráľov
•12 v Knihe letopisov kráľov izraelských, i To je izraelských.
Pánovo slovo, ktoré riekol Jehumu: „Tvoji V päťdesiatom druhom roku júdskeho kráľa 27
synovia budú po štvrté pokolenie sedieť na Azariáša stal sa Pekach, syn Romeliášov, krá­
tróne Izraela." Tak sa aj stalo. ľom nad Izraelom v Samarii na dvadsať ro­
kov. | Robil, čo sa Pánovi neľúbilo, neodklonil 28
•13 Selum, syn Jábesov, stal sa kráľom v trid­ sa od hriechov Jeroboama, syna Nabatovho, na
siatom deviatom roku júdskeho kráľa Oziáša ktoré naviedol Izraela. | V dňoch izraelského 29 *
•14 a panoval v Samarii jeden mesiac. í Vtedy pri­ kráľa Pekacha prišiel asýrsky kráľ Tiglatpilé­
tiahol Manahem, syn Gadiho z Tersy, a pri­ sar a zaujal Ajon, Abel-Beth-Maáchu, Janoe,
šiel do Samarie. A v Samarii poranil a usmrtil Kadeš, Asor, Galaád, Galileu, nakrátko celé
Seluma, syna Jábesovho, a stal sa miesto neho územie Neftaliho a odviedol ich do zajatia do
kráľom. Asýrska. | Proti Pekachovi, synovi Romeliášov- *30
15 Ostatok Selumových dejín a sprisahanie, mu, osnoval sprisahanie Osé, syn Elu, poranil
ktoré osnoval, je napísané v Knihe letopisov ho a usmrtil a stal sa miesto neho kráľom I
•16 kráľov izraelských. Vtedy spustošil Manahem v dvadsiatom roku Joatama, syna Oziášovho.
Tapuach a všetko, čo bolo v ňom, i jeho okolie Ostatok Pekachových dejín a všetko, čo vy- 31
až od Tersy, lebo mu neotvorili. Spustošil ho konal, je napísané v Knihe letopisov kráľov
a všetky tehotné dal v ňom rozpárať. izraelských.
•17 V tridsiatom deviatom roku júdskeho kráľa
Azariáša stal sa v Samarii kráľom nad Izra­ Júdsky kráľ Joatam. — V druhom roku 32'
elom Manahem, syn Gadiho, na desať rokov. | izraelského kráľa Pekacha, syna Romeliášov-
18 Robil, čo sa Pánovi neľúbilo, neodklonil sa od ho, stal sa kráľom Joatam, syn Oziáša, kráľa
hriechov Jeroboama. syna Nabatovho, na ktoré júdskeho. I Dvadsaťpäťročný bol, keď sa stal 33
19 navádzal Izraela celý svoj život. : Do krajiny kráľom, a šestnásť rokov panoval v Jeruzale­
prišiel Fúl. kráľ sýrsky. Manahem dal Fúlovi me. Meno jeho matky bolo Jerusa, dcéra Sa­
tisíc hrivien striebra, aby mu pomáhal udržať doka. I Robil čo sa Pánovi ľúbilo, robil všetko, 34
20 si v rukách kráľovstvo. ; Aby toto striebro mo­ čo robieval jeho otec Oziáš. I Len výšiny ne- 35’
hol Manahem dať asýrskemu kráľovi, vyrubil odstránili, ľud ešte obetoval a pálil tymian
ho na Izraelitov, na každého zámožného päťde­ na výšinách. On postavil Hornú bránu domu
siat šeklov na jedného muža. Nato sa asýrsky Pánovho’.
kráľ vrátil a nezdržoval sa v krajine. Ostatok Joatamových dejín a všetko, čo vy- 36
21 Ostatok Manahemových dejín a všetko, čo konal, je napísané v Knihe letopisov kráľov
vykonal, je napísané v Knihe letopisov kráľov Argob a Arle boli azda Pckachoví pobočníci a 25
pomáhali mu pri vzbure.
10 O Jeblaáme pozri 9, 27. Miesto „v Jeblaáme" Bol to Tiglatpilésar III., ktorého sj proti Ara- 29
mi dnešný (neistý!) hebrejský text a Vulgáta „ve­ mejčanom a Izraelitom zavolal na pomoc júdsky
rejne“. krá! Achaz. Podlá klinoplsných nápisov tiahol Tig­
12 Porov. 10. 30. latpilésar na západ v rokoch 734, 733 a 732. —
13 Oziáš Je Azariáš. Pozri pozn. k 14, 21. Preklady Ajon je totožný s Ahlonom (3 Kr 15, 20), alebo
(LXX. Vulg) aj tu čítajú „Azariáš.“ Ijonom (2 Sm 24, d). — Abcl-Bet.Maácha pozri
14 O Terse pozri 3 Kr 14, 17. 2 Sm 20, 14, porov. 3 Kr 15, 20. — Janoe, dnes
16 Obyvatelia mesta Tapuach (Tappuach; na roz­ Jánúh, je 11 km východne od Tyru. — KadeS je
hraní území Efraima a Manaseho) nechceli uznať 10 km severne od Mcromského jazera. — Azor
Manahema a neotvorili mu brány mesto. Preto pozri 3 Kr 9, 15.
sa vypomstil na nich. O Tapse (Vulgáta o dnešný Co Je v zátvorkách, nepatrí do textu. Veď podľa 30
hebrejský text) tu nemôže byť reč, tá ležala pri v. 33 panoval Joatam len 10 rokov, aj to asi za
Eufráte. 14 rokov len ako zástupca malomocného otca Aza.
17 Pod menom Fúl bol v Babylonll kráfom asýr­ riáša, samostatne vládol len asi dva roky.
sky krá! Tiglatpilésar III. Tu spomínaná výprava O Oziášoví pozri pozn. k v. 13. a k 14, 21. 30.32
bola v r. 738 a Tiglatpilésar aj na svojich nápi­ Horná chrámová bránu bolo na severnej stra- 35
soch spomína ..Manahema zo Samarie“. ne. Spomína sa aj Ez 9, 2.
 374 Štvrtá kniha Krážov 15—16—17
•3" júdskych. | V tých dňoch začal Pán posielať
proti Júdovi Rašína, kráľa Aramejská, a Pe-
38 kacha, syna Romeliášovho. : Potom sa Joatam
uložil k svojim otcom a pochovali ho pri jeho
otcoch v meste jeho otca Dávida. Miesto neho
sa stal kráľom jeho syn Achaz.
16 Júdsky kráľ Achaz. — V sedemnástom
roku Romeliášovho syna Pekacha stal sa krá­
ľom Achaz, syn júdskeho kráľa Joatama. I
2 Dvadsaťročný bol Achaz, keď sa stal kráľom
a šestnásť rokov panoval v Jeruzaleme. Ne­
robil, čo sa ľúbilo Pánovi, Bohu jeho, ako otec
3 jeho Dávid. : Išiel po ceste kráľov izraelských,
dokonca i svojho syna previedol cez oheň po­
dľa ohavnosti pohanov, ktorých Pán vyhnal
4 spred Izraela. | Obetoval a pálil tymian na
výšinách, na kopcoch a pod každým zeleným
stromom.
5 Vtedy prišli Rasin, kráľ aramejský, a Pe-
kach, syn Romeliáša, kráľ izraelský, proti Je­
ruzalemu do boja. Doliehali na Achaza, ale ho
•6 nevládali premôcť. ■ V tom čase Rasin, kráľ
aramejský, získal Elat zase Aramejsku a vy­
hnal z Elatu Júdovcov. Edomčania vtiahli do
•7 Elatu a bývajú tam až po dnešný deň. | Ale
Achaz poslal poslov k asýrskemu kráľovi Tig-
latpilésarovi s odkazom: „Som ti sluhom a sy­
nom. Poď hore a vysloboď ma z ruky kráľa
aramejského a z ruky kráľa izraelského, ktori
8 sa pozdvihli proti mne!" Pritom vzal Achaz
striebro a zlato, ktoré bolo v chráme Páno­
vom a v pokladnici kráľovského paláca, a po­
•9 slal ho do daru kráľovi asýrskemu. | Kráľ asýr­
sky mu privolil. I vyrazil asýrsky kráľ proti
Damasku a zaujal ho a odviedol ho do zajatia
do Kiru, Rašína však usmrtil.
10 Vtedy išiel kráľ Achaz v útsrety asýrskemu
kráľovi Tiglatpilésarovi do Damasku a videl
oltár, ktorý bol v Damasku. I poslal kráľ Achaz
kňazovi Uriášovi rozmery a vzorec celej vý­
stavby oltára. ' Kňaz Uriáš postavil oltár. Cel­
11
kom tak ho urobil kňaz Uriáš, ako to objednal
kráľ Achaz z Damasku, skôr než kráľ Achaz
12 z Damasku došiel. | Keď kráľ prišiel z Da-
37 Tolo boli len začiatky neprlatctslicv. V skutoč­
nosti začalo vojna, zvaná sýro-etraimskou vojnou,
zúrit až za čiaš Joatamovho nástupcu Achaza. Ha-
ain bol posledný aramejský král.
1 O tomto kráľovi pozri aj Iz 7 n. Za čias Acha­
za rozšírila sa v krajine aj úcta Molocha. Sám
krčí mu obetoval svojho syna (..previedol ho cez
oheň"). Obclištc tejto modly volalo so To(ct a bo.
lo južne od Jeruzalema v údolí synov Hinomo-
vých ( = Gé-Ennom, v Novom zákone Gehenna
: pekloj. Nevieme, ako túto detskú obetu konali.
Pravdepodobne spálili dietky už vopred zabité.
Neskoršie talmudisll líčia Molocha ako rozpálenú
kovovú sochu, ktorej do náručia dávali vraj živé
'dietky (porov. Jer 32, 35; 19, 1 n.; 7, 31; Iz 30. 33).
6 Novšie miesto Aramejská čítajú Edom, lebo
Eloi patril kedysi Edomsku, nie Aramejsku. —
O Elatc pozri 3 Kr 9. 26, porov. 4 Kr 14, 22. —
Až po dnešný deň — porov, pozn, 14, 7.
1. n Pozri pozn. k 15, 29.
9 Kir (Vulgáta: Cyrcnel je kdesi na rozhraní Ba­
bylonská a Elamu. Tam bolo kedysi pôvodné sídlo
Aramejčanov (porov. Iz 22, 6; Am 1, 5; 9, Sj.
masku a uvidel oltár, priblížil sa kráľ k oltáru
a vystúpil naň, spálil svoj celopal a pokrmo- 13
vú obetu, vylieval svoju obetu nápojovú a vy-
krápal krv svojich pokojných obetí na oltár. |
Kovový oltár však, ktorý bol pred Pánom, dal *
14
odstrániť spred chrámu, spomedzi (nového)
oltára Pánovho chrámu. Postavil ho po boku
(nového) oltára na sever. ' I prikázal kráľ *
15
Achaz kňazovi Uriášovi: „Na veľkom oltári
prinášaj ranný celopal, večernú pokrmovú o-
betu, celopal kráľovský i jeho pokrmovú obe­
tu, celopal všetkého ľudu krajiny i jeho po­
krmovú obetu ako aj ich obetu nápojovú.
A všetku krv celopalov, žerlviev vykrápaj naň.
S kovovým oltárom si to ešte rozmyslím. I
Kňaz Uriáš robil všetko, ako mu rozkázal kráľ 16
Achaz. ' Potom dal kráľ Achaz polámať ryté 17'
podstavce a odstrániť z nich nádoby. I more
zložil z kovových volov, ktoré boli pod nim a
položil ho na kamennú podlahu. | Aj sobotnaj- *
18
šiu izbu, ktorú postavili v chráme, ako aj von­
kajší kráľov vchod dal odstrániť z chrámu
Pánovho kvôli asýrskemu kráľovi.
Ostatok Achazových dejín, čo vykonal, je na- 19
písané v Knihe letopisov kráľov júdskych.
Potom sa Achaz uložil k svojim otcom a po- 20
chovali ho pri jeho otcoch v meste Dávidovom.
Miesto neho stal sa kráľom jeho syn Ezechiáš.
I zrael ský kráľ Osé. — V dvanástom ro- 17
ku júdskeho kráľa Achaza stal sa v Samarii
nad Izraelom kráľom Osé, syn Elu, na deväť
rokov. | Robil, čo sa Pánovi neľúbilo, nie však 2
natoľko, ako izraelskí králi, ktorí boli pred
nim. Proti nemu vtrhol asýrsky kráľ Salma- 3’
nasar a Osé stal sa mu poddaným a platil mu
poplatok. | Ale asýrsky kráľ zistil u Osého 4
zradu, pretože poslal poslov k Suovi, kráľovi
Egypta, a neposlal ako každoročne poplatok
asýrskemu kráľovi. Preto ho asýrsky kráľ dal
chytiť a vrhnúť do žalára. ! Potom prešiel 5
asýrsky kráľ celú krajinu, tiahol proti Sama­
rii a obliehal ju za tri roky. 1 V deviatom roku 6'
Kovový oltár dal postaviť kráľ Sulnrňún. Ne- H
skoršie ho, tok sa zdá. celkom odstránili z chrá­
mu, lebo v 25, 13—14 sa nespominn medzi po­
svätným náradím. Nový oltár, ktorý dal postaviť
Achaz, nebol z kovu.
, Veľkým oltárom volá kráľ svoj nový oltár. 15
[ O umývadlách a medenom mori pozri 3 Kr 17
i 7, 28. 23. Achaz potreboval kov na poplatky pre
: asýrskeho kráľa, vzal ho teda, kde ho našiel.
O „sobotňajšej izbe“ nevieme nič, preto nemôž- 18
[ no ani vedieť, prečo ju dal Achaz zrušiť. — O von­
kajšom vchode pozri 11, 19.
Salmanasar V. panoval v r. 727—722 pr. Kr. — 3
Egyptského kráľa So stotožňujú s faraónom Sa-
bakonom. Tento však panoval len o 30 rokov ne­
skoršie. Preto ini myslia, že So bol nejaké egypt­
ské knieža. — Mimobiblické pramene poznajú aké-
J hosl tartane (vojvodcu, teda nie kráľa!) v krajine
Musri, ktorý' mal podobné meno, volal sa Sibu.
Preto sa mnohí dnes domnievajú, že tu spomínaný
So je totožný s týmto Sibum; nie je teda kráľom
Egypta (hebr. Misraim), ale vojvodcom severo-
nrabskej krajiny Musri.
Pád Samarie spadá do roku, v ktorom zomrel 6
Salmanasar (722). Z nápisov jeho nástupcu Sargo-
na II. (722—705) však vieme, že Samariu dobyl až
 Štvrtá kniha Kráľov 17 375

Osého zaujal asýrsky kráľ Samariu a izraeli­ I mu Dávidovho, ustanovili si za kráľa Jeroboa *
tov odviedol do zajatia do Asýrska a usadil ich ma, syna Nabatovho. Lenže Jeroboam odviedol
v Hale a pri Habore, rieke Gozanu ako aj Izraelitov od Pána a naviedol ich na veľké
v mestách Medov. hriechy. •’ A synovia Izraela chodili vo všet- 22
kých líriechoch Jeroboama, ktoré on popáchal,
Úvaha o príčinách pádu Izraela. — neodklonili sa od nich, | až kým Pán neodstrá- 23
7 Izraeliti sa prehrešili proti pánovi, Bohu svoj­ nil Izraela spred seba, ako hovoril prostred'
mu, ktorý ich vyviedol zo zeme egyptskej nictvom všetkých svojich sluhov prorokov, a
z područia egyptského kráľa faraóna, a uctievali (kým) Izraela neodviedol z jeho krajiny do
•8 cudzích bohov. Chodili podľa predpisov náro­ zajatia do Asýrska až po dnešný deň.
dov, ktoré Pán vyhnal spred Izraelitov a (po­ Samaritáni. — Asýrsky kráľ priviedol 24’
dľa predpisov) izraelských kráľov, ktorí to za- z Bábelu, z^Kuty, Avy, Ematu a Sefarvaimu
•9 viedli. | Pritom zamýšľali Izraeliti proti Páno­ (ľudí) a usadil ich v mestách Samarie miesto
vi, Bohu svojmu, nepatričné veci a nastavali synov Izraela. Tí zaujali Samariu a obsadili
si výšin v každom meste, počnúc od strážnej jej mestá. | Na začiatku tamojšieho svojho po- 25
10 veže až po opevnené mesto. I Stavali si pom­ bytu nepreukazovali Pánovi úctu, preto Pán
níky a ašery na každom vyššom kopci a pod poslal na nich levov, ktoré ich zabíjali. 11 ozná- 26
11 každým zeleným stromom. I A pálili tymian mili asýrskemu kráľovi; „Národy, ktoré si pre­
na každej výšine ako národy, ktoré Pán pred sídlil a usadil v mestách Samarie, nepoznajú
nimi odviedol do zajatia, a vyvádzali zlé veci, ustanovenia boha krajiny. Preto poslal na nich
12 aby popudzovali Pána. Slúžili modlám, o čom levov, a hľa, zabíjajú ich, pretože nepoznajú
13 im Pán riekol: „Nesmiete to robiť!" I A Pán ustanovenia boha krajiny, i Nato asýrsky kráľ 27
predsa varoval Izraela a Júdu prostredníctvom prikázal: „Priveďte ta jedného z kňazov, kto­
všetkých prorokov, všetkých vidcov, keď rie­ rých ste odtiaľ presídlili! Nech ide, nech sa
kol: Vráťte sa zo svojich zlých ciest a zacho­ tam usadí a nech ich naučí úcte boha kraji­
vávajte moje príkazy a predpisy presne podľa ny!” | Išiel teda jeden z kňazov, ktorých pre- 28
naučenia, ktoré som dal vašim otcom a ktoré sídlili zo Samarie, usadil sa v Beteli a učil ich,
som vám poslal po svojich sluhoch proro- ako majú uctievať Pána. I Ale každý národ si 29
14 koch!" No nepočúvali, ale ukázali sa tvrdo­ urobil vlastných bohov a uložil ich v chrámoch
šijnými ako ich otcovia, ktori neverili Páno- na výšinách, ktoré narobili Samaritáni, každý
•15 vi, Bohu svojmu. I Zavrhli predpisy jeho, národ vo svojom meste, v ktorom býval. | Ľudia 30 *
zmluvu jeho, ktorú uzavrel s ich otcami. Vý­ z Bábelu urobili si Sochotbenota, ľudia z Ku­
strahy jeho, ktorými ich varoval, a išli za ni­ tý si urobili Nergala, ľudia z Ematu si spra­
čomnosťou, takže sa stali ničomnými, a za vili Asimu, 1 Avania sl urobili Nibchaza a Tar- 31
pohanmi, ktori sú okolo nich, o ktorých im taka, a Sefarvaimci pálievali v ohni svoje deti
•16 pán prikázal, aby nerobili tak ako ti. Opusti­ Adramelechovi a Anamelechovl, bohom Sefar­
li všetky príkazy Pána, Boha svojho, urobili vaimu. | Pritom uctievali Pána a ustanovili 32
si liatiny, dve teľce, narobili si ašér, a klaňali spomedzi seba kňazov výšin. Tito im konali
•17 sa celému vojsku nebies a slúžili Bálovi. | Pre­ službu v chrámoch výšin. | Pána si uctievali, 33
vádzali cez oheň svojich synov a dcéry, vy­ súčasne však slúžili aj svojim bohom podľa
strájali čarodejstvo a veštenie a zapredali sa zvyku národov, spomedzi ktorých ich presídli­
konať, čo sa Pánovi neľúbi, len aby ho dráž- li. ■ Podnes konajú podľa pôvodných zvykov. 34 *
18 dili. | Preto sa Pán veľmi rozhneval na Izra­
ela a odstránil ho spred seba, nezostal len sa- Až po dnešný deň — porov, pozn. 14, 7. 23
19 motný kmeň Júda. | Ani Júda nezachoval prí­ kdeKula bolo mesto boha Ncrgala. Ležalo asi tam, 24
je dnešný Tel Ibrahim, severovýchodne od
kazy Pána, Boha svojho, a išiel za ustano- Babylonu. Neskoršie volali Židia Samaritánov Ku-
20 vizňami Izraela, ktoré si ten zaviedol. ' Pre­ tcjcaml (Jozef Flavius, Starožitnosti 13, 0, 1), z čo­
to Pán zavrhol celé potomstvo Izraela a upoko- ho možno usudzovať, že títo tvorili väčšinu medzi
ril ho. vydával ho do rúk lupičov, až ho od- novoasadníkml bývalej severnej ríše. — Avu sa
doteraz nepodarilo zistiť. Myslia na sýrske mesto,
21 hodil spred seba. I Keď odtrhol Izraela od do- ktoré sa na amamských tabuľkách volá „Ammia“
a bolo na východ od Antiochie. — O Emate pozri
tento krát. Asýrsky krát, ktorý sa v tomto vcrSl 3 Kr 8, 65. — Scíarvaim je buď Slpar (Sippar)
spomína, už nie jc Salmanasar V., ale Sargon II. severne od Babylonu nu lovom brehu Eufratu
— Hala bol akýsi kraj v Mezopotámii. Mimobiblic­ (kde je dnes Abu Chabba), alebo niektoré sýrske
ké pramene ho volajú Halahhu. Rieka Habor ústí mesto, azda mesto, ktoré kllnoplsné pamiatky vo­
do Eufratu pri Karkemlál. Pri tejto rieke ležala lajú Sipri. Toto posledné je pravdepodobnejšie,
krajina Gozan. Podnes je tam miesto, ktoré sa pretože vo vv. 18, 34 a 10, 13 sa Scfarvalm spo­
volá Kaušan. mína medzi sýrskymi mestami.
8 Rozumej: „ktori zaviedli úctu cudzích bohov“. Sochotbcnot jc osi bohyňa, ktorú Babyloncl vo- 30
9 Z veží strážili stáda (Gn 35, 21) a vinice (Iz 5, lall Scrbanítu a pokladali ju za manželku svojho
2). Okolo nich sa tvorili malé osady. Celý výraz hlavného boha Marduka. — Boh podsvetia Nergal
rozumej: „od najmenšej osady až po najväčšie bol miestnym bohom mesta Kula. Ďalšie tu spo­
mestá“. mínané mená božstiev sú nám ináč neznáme.
15 „Ničomnosť“ sú modly. V menách oboch bohov Sefarvaimu sa skrýva nsi
16 Pozri 3 Kr 14, 24; 15, 12; 22. 47. — „Vojsko Moloch, ktorému k úcte tiež pálili dietky (porov,
nebies“ sú nebeské telesá. Izraelitom sa tu prvý pozn. k 16, 1 n.).
raz vyčituje, že sa klaňali hviezdam. Toto uponíženie Pána medzi modly nemohla 34 n.
17 Pozri pozn. k 16, 1 n. | byť opravdivá bohopocta, preto sa novoosadlícl
 376 Štvrtá kniha Kráľov 17—1B

Pána si nectia, ani nekonajú podľa predpisov Vpád a porážka Senacheriba. —

a ustanovení jeho, podľa zákona a príkazu, V štrnástom roku kráľa Ezechiáša vystúpil *
13
čo dal Pán synom Jakuba, ktorému dal meno asýrsky kráľ Senacherib proti všetkým opev­
35 Izrael. | A Pán uzavrel s nimi zmluvu a priká­ neným mestám Júdska a dobyl ich. I Vtedy *
14
zal im: „Nectite bohov cudzích, neklaňajte sa júdsky kráľ Ezechiáš poslal asýrskemu krá­
36 im, neslúžte im a neprinášajte im obety! 1 Len ľovi do Lachisu odkaz: „Previnil som sa, od­
Pána, ktorý vás vyviedol z Egypta veľkou mo­ tiahni odo mňa, čo mi uložíš, prijmem." A kráľ
cou a vystretým ramenom, jeho si ctite, jemu asýrsky uložil Ezechiášovi, kráľovi júdskemu,
37 sa klaňajte a prinášajte obety! | Predpisy, tristo hrivien striebra a tridsať hrivien zlata. |
ustanovenia, zákon a príkaz, ktorý vám na­ Ezechiáš teda odovzdal všetky peniaze, ktoré 15
písal, bedlivo zachovávajte po celý čas a ne- boli v Pánovom chráme a v pokladnici kráľov­
38 uctievajte bohov cudzích! 1 A nezabudnite na ského paláca. । Vtedy polámal Ezechiáš krídla 16'
zmluvu, ktorú som s vami uzavrel, a neuctie- na dverách Pánovho chrámu a rámy dverí,
39 vajte bohov cudzích! | Ale uctievajte len Pána, ktoré bol dal obtiahnuť júdsky kráľ Ezechiáš, |
Boha svojho, on vás vyslobodí z ruky všetkých a dal ich asýrskemu kráľovi.
40 vašich nepriateľov." 1 Ale neposlúchli, len I poslal asýrsky kráľ tartana, rabsarisa a *
17
41 konali podľa svojej pôvodnej obyčaje. | Tieto rabsaka z Lachisu ku kráľovi Ezechiášovi
národy teda ctili Pána a slúžili aj svojim s mocným oddielom do Jeruzalema. Ti išli
modlám. Aj ich deti a detné deti robili tak, hore a keď došli do Jeruzalema, zastali pri
ako robili ich otcovia až po dnešný deň. vodovode horného rybníka, ktorý je na ceste
poľa práčov, | a volali kráľa. Vtedy vyšiel k nim 18
Dejiny Júdska až po babylonské zajatie, Eliakim, syn Helkiášov, správca domu, Sobna,
16—25. pisár, a Joach, syn Asafov. kancelár. ' A riekol 19
im rabsake: „Povedzte Ezechiášovi: Toto vraví
18 Kráľ Ezechiáš. — V treťom roku izrael­ veľký kráľ, kráľ asýrsky: Čo je to za nádej,
ského kráľa Osého, syna Elu, stal sa kráľom ktorú dúfaš? | Nazdáš sa, že reč perí je už 20
*
2 Ezechiáš, syn júdskeho kráľa Achaza, j Dvad­ radou a silou k vojne? V kom teda dúfaš, že
saťpäťročný bol, keď sa stal kráľom, a dvad­ sa búriš proti mne? Veď sa spoliehaš na tú 21
saťdeväť rokov panoval v Jeruzaleme. Meno zlomenú trstenú palicu, na Egypt, ktorá tomu,
jeho matky bolo Abi, dcéra Zachariášova. | čo sa na ňu oprie, vnikne do dlane a prepichne
3 Robil, čo sa Pánovi ľúbilo, celkom tak, ako je- ju; takým je faraón, kráľ Egypta, ku všetkým,
•4 ho otče Dávid, i On odstránil výšiny, zrúcal ktori v ňom dúfajú. | Ak mi však povieš: *
22
|K>mníky, pevytinal ašery a rozbil medeného V Pána, svojho Boha, dúfame, či je to nie on,
hada, ktorého bol urobil Mojžiš, lebo mu sy­ ktorého výšiny a oltáre dal Ezechiáš odstrániť,
novia Izraela až do tých čias pálili tymian. a povedal Júdsku a Jeruzalemu: Pred týmto
5 Volal sa Nohestán. | V Pána, Boha Izraelovho, oltárom v Jeruzaleme sa budete klaňať? ’ Te- 23
dúfal a po ňom nebolo jemu podobného medzi raz však sa stav s mojim pánom, asýrskym
všetkými kráľmi Júdu, ani medzi tými, čo boli kráľom: dám ti dvetisíc koni, či budeš vedieť
6 pred ním. ' Visel na Pánovi, neodklonil sa od na ne dať jazdcov? | A ako budeš môcť odolať 24
neho a zachovával všetky príkazy jeho, čo jedinému kniežaťu z najmenších sluhov môjho
7 Pán dal Mojžišovi. 1 A Pán bol s nim, všetko, pána? Ale ty sa spoliehaš na Egypt, na vozy a
čo podnikol, sa mu vydarilo. Vzbúril sa do­ na jazdcov. I Nuž či som bez Pána prišiel na 25
konca aj proti asýrskemu kráľovi a neslúžil toto miesto, aby som ho zničil? Pán mi riekol:
8 mu. ■ On porazil Filištíncov až po Gazu a jej Choď do tej krajiny a znič ju!”
okolie od strážnej veže až po opevnené mes­ I povedal Eliakim, syn Helkiáša (a Sobna 26
to. i Joach) rabsakovi: „Hovor k svojim sluhom
•9 Vo štvrtom roku kráľa Ezechiáša — bol to aramejsky, veď my rozumieme, a nehovor
siedmy rok izraelského kráľa Osého, syna Elu k nám júdsky do ušú ľudu, ktorý je na múre!" |
— vyrazil Salmanasar, kráľ asýrsky proti Sa­ A odpovedal im rabsake: „Či ma môj pán po- 27
lo marii a obliehal ju. | A dobyli ju po troch ro­ O statiach 18, 13—20. 19 (= Iz 36—39) pozri k Iz 13
koch. V šiestom roku Ezechiáša — bol to de­ 36, 1. — Výprava Senacheriba, o ktorej je tu reč,
viaty rok izraelského kráľa Osého — bola do- bola v r. 701 pr. Kr.
11 bytá Samaria. | Asýrsky kráľ odviedol Izra­ bil Ochybu, Lachise pozri 14, 19. Ezechiáš uznáva, že uro-
keď sa vzbúril proti asýrskemu krá­
14
elitov do zajatia do Asýrska a usadil ich v Ha­ ľovi.
le a pri Habore, rieke Gozanu, tiež v mestách Ezechiáš dal asi dvere q ich rámy obtiahnuf 16
12 Médov, | pretože nepočúvali na hlas Pána, Bo­ zlatom o teraz zlato potreboval na poplatky pre
ha svojho, prestúpili zmluvu jeho, všetko, čo । asýrskeho kráľa. — Vv. 14—16 u Izaiáša nie sú.
Tartan bol asýrsky hlavný vojenský veliteľ; 17
prikázal Mojžiš, sluha Pánov. Neuposlúchli a rabsarls bol predstavený komorníkov a rabsake
nesplnili to. bol vysoký vojenský dôstojník.
Asýrsky kráľ sa aj na asýrskych klinopisných 20
nikdy nevčlenili do židovského národa a preto bol pamiatkach volá veľkým kráľom.
neskoršie pomer medzi židmi a Samaritánmi taký Senacherib podáva vec tak, ako by sa Pán 22
zlý. hneval, že Ezechiáš odstránil výšiny. Tým chce
4 O medenom hadovi pozri Nm hl. 21. proti Ezechiášovi pobúril ľud, ktorý sa ťažko zrie
*
6 q. Pozri 7, 5 n. kol výšin.
 Štvrtá kniha Kráľov 18—18 377

sial k tvojmu pánovi a k tebe, aby som hovoril žím doň ducha: počuje totiž zvesť a vráti sa
tieto slová? Či nie k mužom, ktori sedia na do svojej krajiny a v jeho vlastnej zemi zra­
múroch, že s vami spolu budú jesť svoj výkal zím ho mečom.”
28 a piť svoj moč?" I I postavil sa rabsake a veľ­ Rabsake sa však vrátil a našiel asýrskeho' 8*
kým hlasom takto volal júdsky: „Čujte slová kráľa bojovať proti Lobne. Bol totiž počul, že
29 veľkého kráľa, kráľa asýrskeho! | Takto hovorí odtiahol od Lachisu. I A keď počul o etiópskom 9*
kráľ: Nech vás Ezechiáš nezavádza, lebo vás ne- kráľovi Tarakovi zprávu: „Vytiahol proti te­
30 bude môcť vyslobodiť z mojej ruky. | A nech be do boja”, znovu poslal k Ezechiášovi poslov
vám Ezechiáš nedáva nádej v Pána, hovoriac: s odkazom: | „Takto hovorte k Ezechiášovi, 10
Isteže nás Pán vyslobodí, nedostane sa toto kráľovi Júdska: „Nech ťa nepodvedie Boh tvoj,
31 mesto do ruky asýrskeho kráľa. | Nepočúvajte v ktorom ty dúfaš a hovoríš: Nedostane sa Je­
na Ezechiáša, lebo takto hovorí asýrsky kráľ: ruzalem do ruky asýrskeho kráľa. | Veď si 11
So mnou uzavrite zmluvu a vyjdite ku mnel predsa počul, čo urobili asýrski králi všetkým
A jedzte každý svoje hrozno a každý svoje krajinám, aby splnili na nich kliatbu. A ty by
32 figy a pite každý vodu svojej studne, ; kým si mal byť zachránený? | Či bohovia národov 12
neprídem a nevezmem vás do zeme, ako je zachránili tých, ktorých zničili moji otcovia:
vaša zem. do zeme obilnej a vinorodej, do ze­ Gozan, Haran, Resef a synov Edenu, ktori
me chlebovej a vinohradnej, do zeme olív a boli v Telasári? j Kde je kráľ Ematu, kráľ Ar- 13'
medu, aby ste žili a nezomreli. A nepočúvajte fadu a kráľ mesta Sefarvaim, Any a Avy?"
na Ezechiáša, lebo vás zavádza rečami: Pán Ezechiáš vzal písmo z rúk poslov a prečítal 14
33 nás vyslobodí! | Či bohovia naozaj vyslobodi­ hó, potom vystúpil do domu Pánovho a roz­
li národy, každý svoju krajinu, z ruky asýr- prestrel ho Ezechiáš pred Pánom. | I modlil 15'
•34 skeho kráľa? Kdeže sú bohovia Ematu a Ar- sa Ezechiáš pred Pánom takto: „Pane zástu­
fadu? Kde bohovia Sefarvaimu. Any a Avy? pov, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubami,
35 z\ či Samariu vyslobodili z mojej ruky? | Zo j ty sám si Bohom všetkých kráľovstiev zeme,
všetkých bohov týchto krajín ktoríže sú to, čo j ty si urobil nebesá i zem. I Nakloň, Pane, ucho 16
vyslobodili svoju krajinu z mojej ruky? A Pán I svoje a počuj; otvor, Pane, oči svoje a viďl
by mal vyslobodiť Jeruzalem z mojej ruky?” | Počuj slová Senacheriba, ktoré odkázal, aby sa
36 I mlčal ľud a neodpovedal mu ani slova, lebo rúhal živému Bohu. | Je pravda, Pane, asýr- 17
príkaz kráľov znel: „Neodpovedajte mu!" | ski králi znivočili národy a ich zeme, I ich 18
37 I prišiel Eliakim, syn Helkiášov, správca do­ bohov však dali na oheň, lebo nie sú to bo­
mu. a Sobna, pisár, a Joach, syn Asafov, kan­ hovia, ale iba dielo ľudských rúk, drevo a ka­
celár. k Ezechiášovi s roztrhnutým rúchom a meň, preto ich zničili. | Teraz však, Pane 19
rozpovedali mu rabsakovu reč. Bože náš, vysloboď nás z jeho ruky, nech po­
19 A keď to kráľ Ezechiáš počul, roztrhol si znajú všetky kráľovstvá zeme, že ty, Pane, si
rúcho, obliekol si vrecovinu a išiel do domu sám Boh!"
2 Pánovho. I poslal správcu domu Eliakima, I poslal Izaiáš, syn Amosov, k Ezechiášovi 20
pisára Sobnu a starších z kňazov, pooblieka­ odkaz: „Takto hovorí Pán, Boh Izraela: Za čo
ných do vrecovín k Izaiášovi, synovi Amosov- si sa modlil ku mne o Senacheribovi, kráľovi
•3 mu. prorokovi. | I povedali mu: „Takto hovorí asýrskom, (som počul). | Toto je slovo, ktoré 21 *
Ezechiáš: Dňom úzkosti, trestu a opovrhnutia o ňom prehovoril Pán:
je tento deň. Veď synovia prišli až k otvoru,
•4 lenže k pôrodu nieto sily! Hádam počul Pán, Lobnu porov. 0, 22. 8
Boh tvoj, všetky reči rabsaka, ktorého poslal to Etiópia ležala Južne od Egypta, jej hlavné mos- 0
bolo Napota. Bola sprvoti poddaná Egyptu, ale
jeho pán, asýrsky kráľ, aby sa rúhal živému koncom ôsmeho storočia pr. Kr. sn etiópski králi
Bohu a (xjlresce ho pre slová, ktoré počul Pán, zmocnili aj egyptského trónu. Taraka bol tretím
Boh tvoj. A pomodli sa za zvyšok, ktorý a posledným kráľom tejto 25. dynastie, zvanej
5 ostal!" | Sluhovia kráľa Ezechiáša prišli teda dynastiou etiópskou. V r. 701 ešte nebol kráľom,
len vojvodcom faraóna Sabataku, ktorý ho poveril
6 k Izaiášovi. Vtedy im hovoril Izaiáš: „Toto vedením výpravy proti Senacheribovi. Pisateľ deja
povedzte svojmu pánovi: Takto hovorí Pán: mu však dáva titul, ktorý mal vtedy, keď on dej
Neboj sa reči, ktoré si počul, ktorými sa mi opisoval, titul „kráľ".
O kliatbe pozri 1 Sm 15, 3. 11
•7 rúhali mládenci asýrskeho kráľa. | Hľa, ja vlo- O Gozane pozri 17, 0. Haran, kde kedysi bývnl 12
34 o Emate pozri 3 Kr 8, 63; Arfad bol tam, kde Abrahámov otec Táre, bolo mesto v severnej Me *
Je dnes Telí Erfád. 20 km severne od Alepa. — zopotámll. — Mesto Resef ležalo severovýchodne
O Seíarvaimc pozri 17, 24. Ana a Ava (porov. 17, od Ematu. „Eden“ bolo asi krajinu medzi Emalom
24) sú nám ešte neznáme. — Na obyvateľov Jeruzale. a Resefom. Asýrske klinopisné pamiatky ju volajú
ma najviac mohol zapôsobil príklad Samarie, ktorú Bit Adini (Dom Adiniho). Hlavným mestom tejto
Asýreania tiež dobyli, hoci tam uctievali aj Pána. krajiny bolo Til-bašerl, ktoré sa tu volá Talasar.
3 Porekadlo mysli na taký stav rodičky, keď je O Emate, Ave, Sefarvalme pozri 17, 24, porov. 13
bolesť i nebezpečenstvo najväčšie a matka už ne­ 18, 34. O Ane 18, 34.
má sily. I Jeruzalem jc v takom nebezpečenstve, Pán tróni nad cherubmi v nebi (porov. Ez hl. 15
sám však nemá sily, aby sa zachránil. 1 n.); ale aj nad archou úmluvy mu boli trónom
4 „Zvyšok" sú obyvatelia Jeruzalema. Ostatní sú krídla dvoch cherubov (Ex 25. 17 n.).
už v moci asýrskeho kráľa, ba mnohí sú v zajatí. Jeruzalem a Sion sa posmieva Senacheribovi. 21
7 Výraz: „vložím doň ducha" rozumej: naplním Mesto je zosobnené, volá sa „dcéra Sion“, „dcéra
mu myseľ starostami pre nepriaznivú zprávu a od- Jeruzalem“. Panenskou dcérou sa volajú meslú,
Ide od Jeruzalema. ktoré nepriateľ ešte nedobyl.
 378 štvrtá kniha Kráľov 19—20
Pohŕda tebou a vysmieva sa ti,
panenská dcéra Siona,
za tebou hlavou pokyvuje,
dcéra Jeruzalema.
22 Komu si sa rúhal a posmieval
a proti komu povyšoval si hlas
a pyšne dvíhal si oči?
Proti Svätému Izraelovmu!
23 Prostredníctvom poslov tupil si Pána
a hovoril si: »S množstvom svojich vozov
vystúpil som na hrebene vrchov,
na stráne Libanonu
u vyťal som cédry jeho vysoké,
jeho vyberané cyprusy,
vyšiel som na jeho vrchol najvyšší,
do húštiny hájov.
*24 Ja som kopal a pil vodu cudziu
a kročajom nôh svojich vysuším
*
všetky rieky Egypta.
*25 Ci nepočuješ? Oddávna som to pripravoval,
chystal som to od dní pravekých,
teraz som to však priviedol,
i premeníš na sutiny pusté
opevnené mestá.
•26 A ich obyvateľstvo bezvládne
sa triaslo a hanbilo,
ostalo sťa poľná tráva, sťa zeleň lúk,
ako zelina na streche
a spálenina nerozvinutá.
27 Ci sedíš, čí ideš, či prídeš, to viem,
i ako si zúril proti mne.
•28 Pretože tvoje zúrenie proti mne
a tvoja nadutosť dostali sa mi do * ušú,
vtiahnem ti do nosa svoju obruč
a svoju uzdu ti do perí
a zavediem ťa späť cestou, ktorou si
prišiel.
•29 Tebe však toto bude znamením:
jedz tento rok samorodé
24 Voda v studniach, ktoré Senacherib na svojej
výprave v cudzích krajinách vykopal, bola voda
cudzia, patrila národom, ktorým patrila pôda. Na
Východe boli studne vzácnym majetkom. — Se­
nacherib 6a do Egypta len chystal, preto hovor!
v budúcom čase: „vysuším -..“
25 Verš 25. je odpoveď Pánova na samochválu.
Senacherib bol len nástrojom, aby sa splnili Bo­
žie proroctvá; odtiaľ sú jeho úspechy.
2S Tenká vrstva pôdy v nástrcšných záhradách ne­
dala tráve dosC vlahy, preto je táto tráva obrazom
krátkeho života. — „Spálenina nerozvinutá" je
zeleň poľa, ktorú spálilo slnko alebo horúci juho-
východný vietor. i nej ceste, z tejto výpravy 6a vracia bez ďaBich
28 Obrazy, ktoré z tých dôb ostali, dokazujú, ie
Asýrčanía viedli svojich zajatcov za povrazy, pre-
tiahnuté cez prepichnuté ústa alebo líce.
2D Druhá sloha básne (v. 30—32) hovorí o znamení
pre Ezechiáša. S výkladom 2fi. verša sú ťažkosti.
Najpravdepodobnejší jc výklad Knabenbaucrov:
Predošlú jeseň nemohli siať, lebo zem bola zničená
asýrskym vojskom; tohto leta je pokojnejšie, mô­
žu aspoň to žobrať z poľa, čo sa urodilo samo;
v jeseň zas nebudú môcť siať, preto aj nesledu­
júci rok sa budú živiť len tým, čo narastie samo
a druhý rok samorastlé,
tretí rok však sejte a žnite,
saďte vinice a jedzte ich plod.
A zvyšok domu Júdovho, ktorý pozostal, 30
*
zapustí korene nadol
a prinesie ovocie nahor.
Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok *
31
a pozostatok z hory Siona,
horlivosť Pána zástupov to urobí.
Nuž takto rečie Pán k asýrskemu kráľovi: 32’
nevkročí do tohto mesta
a ani šípu tam nevystrelí,
ani štítom naň nezaútočí,
ani násypom ho neobkolesí.
Vráti sa cestou, ktorou prišiel 33
a do tohto mesta nevkročí,
to výrok Pánov.
A kryť budem toto mesto, aby som ho 34
zachránil
kvôli sebe a kvôli Dávidovi, sluhovi
svojmu."
I stalo sa v tú noc, že vyšiel anjel Pána a 35 *
zabil v tábore asýrskom stoosemdesiatpäťtisíc
a keď ráno vstali, hľa, samé mŕtve telá!, Nato 36*
odtiahol a odišiel. I vrátil sa Senacherib, kráľ
Asýrska, a býval v Ninive.
A keď sa raz klaňal v dome Nesrocha, boha 37 *
svojho, vlastní synovia, Adramelech a Sarasár
ho zabili mečom, sami však ušli do zeme Ara­
rat. Miesto neho stal sa kráľom syn jeho Asar-
hadon.
Choroba a uzdravenie Ezechiáša.
— V tých dňoch ochorel Ezechiáš na smrť. 20
*
od seba. Ale v jeseň toho druhého roku už budú
môcť obrobiť polo, takže treli rok budú v pokoji
požívať plody svojej práce.
Rozumej: národ zosilnie a rozmnoží sa. 30
Jeruzalem a hora Sion bude kolískou nového 31
ľudu Božieho a jeho spásy (porov. Iz 2, 2 n.): hľa
záruka, žc Senacherib nezničí mesto. Koniec porov.
s Iz 9, 6.
Tretia sloha básne (v. 33—35) predpovedá, Žc 32
Senacherib odtiahne od Jeruzalema.
V osnove sa nehovorí, akým spôsobom usmrtil 35
anjel asýrske vojsko. Možno, žc Asýrŕunia pomreli
na mor. Co ako sa však vec stalo, nebolo to bez
zázračného zákroku Božieho. Počet mŕtvych sa
zdá priveľkým, možno, žc číslica jc porušená. —
I keď Senacherib vo svojich nápisových pamiat­
kach mlčí o tejto porážke — veď so králi svojimi
porážkami nikdy nechvália — sú náznaky, že od­
išiel od Jeruzalema s nezdarom: 1. Asýrska zpráva
o tejto výprave spomína, že Senacherib obliehal
Jeruzalem, ale nespomína, že ho aj dobyl, čo by
i zpráva isté nebola zamlčala. 2. Pri Iných výpra­
| vách spomína Senacherib aj víťazstvá na spiatoč­
j bojov a víťazstiev.
। Výraz „býval v Ninive“ neznamená, Že sa Se- 36
nachcrib z Ninive už viac nepohol. Zachovali sa
zprávy aj o jeho ďalšich výpravách, ale proti
Júdsku viac neviedol boj.
Senacheriba zavraždili až v r. 681. — Asýrsky 37
boh Nesroch je známy len z tohto miesta Pisma
sv. — Ararat (Urarlu) je Arménia. — Asarhadon
(Asorhaddon) panoval v r. 681—G63 pr. Kr. 1—11
Udalosti opísané v hl. 18—19 zbehli sa až po
chorobe Ezechiášovej. Babylonský kráľ Merodach
 Štvrtá kniha Kráľov 20—21 379

I prišiel k nemu Izaiáš, syn Amosov, prorok a prišiel Izaiáš prorok ku kráľovi Ezechiášovi
prehovoril k nemu: „Takto rečie Pán: Usporia- a povedal mu: „Co hovorili títo mužovia a
2 daj si dom, lebo zomrieš a nebudeš žiť!" | Nato odkiaľ prišli k tebe?” A Ezechiáš odpovedal:
sa Ezechiáš obrátil tvárou ku stene, modlil sa „Z ďalekej zeme prišli ku mne, z Babylonu."
3 k Pánovi i a hovoril: „Ach, Pane, spomeňže I riekol: „Co videli v tvojom dome?" A odpo- 15
si, ako som putoval pred tvárou tvojou, verne vedal Ezechiáš: „Videli všetko, čo je v mojom
a s celým srdcom a robil som, čo je v očiach dome, ničoho niet, čo by som im nebol uká­
tvojich dobré.” A plakal Ezechiáš hlasitým pla­ zal vo svojoch pokladniciach." I I riekol Izaiáš 16
čom. Ezechiášovi: „Cuj slovo Pána: : Hľa, prídu dni 17
4 Izaiáš ešte nevyšiel z prostredného nádvo- a všetko, čo je v tvojom dome, čo až do tohto
5 ria, keď ho Pán oslovil takto: | „Vráť sa a po- dňa nazhromaždili tvoji otcovia, odnesú do Ba­
vedže Ezechiášovi, kniežaťu môjho ľudu: Takto bylonu, nič neostane, hovorí Pán. | A vezmú 18
hovorí Pán, Boh Dávida, otca tvojho: Počul aj z tvojich synov, ktori budú pochádzať od
som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy; hľa, teba, ktorých splodíš, a budú komorníkmi v pa­
uzdravím ťa, na tretí deň pôjdeš do chrámu láci babylonského kráľa.” : I povedal Ezechiáš 19'
6 Pánovho. I A k tvojmu veku pridám pätnásť Izaiášovi: „Dobré je slovo Pánovo, ktoré si
rokov. Z rúk asýrskeho kráľa však vyslobodím hovoril.” Povedal si: „Veď za mojich dni bude
teba i toto mesto a budem zastávať toto mesto pokoj a stálosť."
kvôli sebe a kvôli sluhovi svojmu Dávidovi." Ostatok Ezechiášových dejin, celá jeho chrab- 20
7 1 povedal Izaiáš: „Vezmite íigovú náplasť!” rosť a ako urobil rybnik a vodovod a priviedol
S A keď ju vzali a položili na vred, ožil. I A Eze­ vodu do mesta, je opísané v Knihe letopisov
chiáš sa spýtal Izaiáša: „Co bude znamením, že kráľov júdskych. | Potom sa Ezechiáš uložil 21
ma Pán uzdraví a že na tretí deň pôjdem ho- k svojim otcom a miesto neho stal sa kráľom
9 re do chrámu Pánovho?” Izaiáš odpovedal: jeho syn Manases.
„Toto ti bude znamením od Pána, že Pán splní
Kráľ Manases.— Dvanásťročný bol Ma- 21
to. čo prisľúbil: Má isť tôňa napred o desať
stupňov, alebo sa má vrátiť o desať stupňov?” ] nases, keď začal panovať a päťdesiatpäť rokov
10 Ezechiáš povedal: „Ľahko je tôni isť napred panoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo
o desať stupňov! Nie! Nech sa tôňa vráti o de­ Hafsiba. i Robil, čo sa Pánovi neľúbilo, podľa 2
ošklivosti národov, ktoré Pán vyhnal pred
lí sať stupňov nazad!" i Vtedy Izaiáš prorok vo­ Izraelitmi. | Znovu vybudoval výšiny, ktoré 3'
lal k Pánovi a on vrátil tôňu na stupňoch, bol dal zbúrať jeho otec Ezechiáš, postavil oltá­
na ktorých zostúpila — na stupňoch Achazo-
vých — o desať stupňov. re Bálovi, urobil Ašeru, ako to bol robil izra­
elský kráľ Achab. Klaňal sa celému nebeskému
Posolstvo M erodacha Baladana. — vojsku a slúžil mu. | Staval oltáre aj v chráme 4
'12 V tom čase poslal Merodach Baladan, syn Ba­ Pánovom, o ktorom Pán riekol: „V Jeruzaleme
ladana. kráľ Babylonu, pismo a dary Ezechiášo­ umiestim meno svoje." | Postavil totiž oltáre 5
vi. Dopočul sa totiž, že Ezechiáš bol chorý. celému nebeskému vojsku v oboch nádvoriach
13 ' I zaradoval sa im Ezechiáš a ukázal im svoju chrámu Pánovho. ’ Previedol svojho syna cez 6'
klenotnicu, striebro, zlato, voňavky, jemný ulej oheň, zaoberal sa veštením a čarodejstvom, ob­
a celú svoju zbrojnicu a všetko, čo sa v jeho staral si vyvolávačov duchov a hádačov, robil
pokladniciach nachádzalo. Nebolo ničoho, teda množstvo vecí, ktoré sa Pánovi neľúbili,
čo by im Ezechiáš nebol ukázal vo svo­ aby ho popudzoval. | Aj sochu Ašery, ktorú 7
lí jom dome a celom svojom kráľovstve. , Nato urobil, postavil v chráme, o ktorom Pán riekol
Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: „V tomto
Baladan sa viac ráz vzbúril proti Asýrčanom, po.
sledov raz v r. 703 pr. Kr., teda ešte pred vpá­ chráme a v Jeruzaleme, ktorý som si vyvolil
dom Senacheriba do Júdska. Jeho posolstvo po zo všetkých kmeňov Izraela, umiestim meno
chorobe EzeehláioveJ prišlo do Jeruzalema ešte svoje naveky. I A nedopustím viac, aby Izrael 8
pred týmto vpádom. Zostavovateľ Kníh kráľov vykročil zo zeme, ktorú som dal ich otcom, ak
prevzal tlelo state od Izaiáša (hl. 36—39). V knihe
Izaiášovej vpád Senachcribov (Iz 30—37 w 4 Kr len budú bedlivo zachovávať všetko, čo som
10, 17—19, 37) Je vhodným záverom I. Zašil pro­ im prikázal a všetky zákony, ktoré im dal môj
roctiev Izalášovýeh, Ezechiášova choroba a po­ služobník Mojžiš. | Lenže neposlúchli a Mana- 9
solstvo Merodach Baladana (Iz 38—39 = 4 Kr 20, ses ich zviedol, že konali horšie než národy,
1—19), sú zase vhodným úvodom do druhej rasti
Jeho proroctiev. Tak sa stalo, že sú tieto udalosti ktoré Pán vyhubil spred Izraelitov.
v Knihe Izaiášovej nie v časovom poradí a zosta­ A Pán hovoril prostredníctvom svojich slu- 10
vovateľ Kníh kráľov Ich prevzal tak, ako Ich na. hov prorokov: ' „Pretože Manases, kráľ Júdu, 11
šiel u Izaiáša. Slot o uzdravení Ezechiáša (20, páchal tieto ohavnosti a konal horšie, než ko­
1—11) je tu značne rozšírená vysvetľujúcimi po­
známkami zostavovateľa Kníh kráľov, ktorými chce nali pred nim Amorejčania, ba svojimi modla­
hlavne zdôrazniť veľkosť zázraku na Achazových mi aj Júdu zviedol k hriechu,; toto hovorí Pán, *
12
hodinách. Pôvodný text je u Izaiáša, prelo pozri
pozn. tam (Iz 38, 1—9 a 21. 22). Odklad trestu pokladali v Starom zókone za 19
Verš 7. patrí na koniec zprávy, za verš 11; porov. jeho zmiernenie; 3 Kŕ 21, 28; 4 Kŕ 22, 16.
Iz 38, 21. Pozri 3 Kr 14, 15; 10, 32. — O nebeskom vojsku 3
12 Blahoželanie k uzdraveniu kráľa bola len zá- pozri 17, 0.
mienka, posolstvo malo politický cieľ: získať Eze- Pozri 16, 3; 1 Sm 28, 7. 6
chiáša za spojenca proti Asýrsku. Porov. 1 Sm 3, 11. 12
 380 Štvrtá kniha Kráľov; 21—22

Boh Izraela: Hľa, ja privediem nešťastie na Je­ sulama.do chrámu Pánovho sodkazom: | „Choď 4*
ruzalem a na Júdu, o ktorom keď kto počuje, k veľkňazovi Helkiášovi, nech vysype peniaze,
•13 bude mu cvendžať v obidvoch ušiach, i A na došlé do chrámu Pánovho, ktoré nazbierali od
Jeruzalem roztiahnem mieru Samarie a váhu ľudu strážci prahu, | a nech ich odovzdá dielo- 5
Achabovho domu a Jeruzalem vytriem, ako sa vedúcim, ktori majú dozor v chráme Pánovom,
vytiera misa: vy utiera sa a obráti hore dnom. títo nech ich dajú robotníkom, ktorí sú v chrá­
14 Tak zavrhnem zvyšky dedičstva svojho a vy­ me Pánovom, ktori opravujú poruchy chrámu
dám ich do ruky ich nepriateľov, budú koris- Pánovho, • tesárom, staviteľom, murárom a 6
•15 ťou a plenom pre všetkých nepriateľov, : pre­ nech zaopatria drevo a tesaný kameň na opra­
tože robili, čo sa mne nepáči a popudzovali ma vu chrámu! | Ale nech neúčtujú s nimi odo- 7
odo dňa, čo ich otcovia vyšli z Egypta, až po vzdané peniaze, lebo ti robia poctivo!”
•16 dnešný deň." I Manases vylieval aj nevinnú Vtedy veľkňaz Helkiáš povedal pisárovi Sa- 8’
krv v tak veľkom množstve, že vrchom na­ fanovi: „Knihu Zákona som našiel v chráme
plnila Jeruzalem, okrem hriechu, na ktorý na­ Pánovom.” A Helkiáš odovzdal knihu Satanovi
viedol Júdu, keď robil, čo sa nepáčilo Pánovi. a ten ju prečítal. Potom išiel pisár Safan ku .9
17 Ostatok Manasových dejín, všetko, čo vyko­ kráľovi a podal kráľovi zprávu: „Tvoji slu­
nal, i hriech, ktorý spáchal, je opísaný v Knihe hovia vysypali peniaze, ktoré boli v chráme,
•18 letopisov kráľov júdskych, i Potom sa Manases odovzdali ich dielovedúcim, ktori majú dozor
uložil k svojim otcom a pochovali ho v záhra­ v chráme Pánovom." í A pisár Saľan oznámil 10
*
de jeho domu, v záhrade Ozu. Miesto neho stal kráľovi: „Kňaz Helkiáš mi dal knihu.” A Sa­
sa kráľom jeho syn Amon. fan ju prečítal pred kráľom. Keď kráľ počul 11
slová knihy Zákona, roztrhol si rúcho. | Po- *
12
•19 Kráľ Amon. — Dvadsaťdvaročný bol tom prikázal kráľ kňazovi Helkiášovi, Achi-
Amon, keď sa stal kráľom a dva roky panoval kamovi, synovi Safana. Achoborovi, synovi Mi-
v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Mesale- chu, pisárovi Safanovi a kráľovmu sluhovi
20 met, dcéra Harusa z Jeteby. | Robil, čo sa Asaiášovi: 1 „Choďte a dopytujte sa za mňa, za *
13
Pánovi neľúbilo, ako robil jeho otec Manases. ľud a za celé Júdsko Pána o obsahu tejto náj­
21 1 Kráčal celkom po ceste, po ktorej išiel jeho denej knihy. Lebo veľký je hnev Pánov, ktorý
otec, slúžil modlám, ktorým slúžil jeho otec a sa roznietil proti nám, pretože naši otcovia ne­
22 klaňal sa im. | Opustil Pána, Boha svojich ot- počúvali na slová tejto knihy, žeby boli robili
23 cov, a nekráčal po ceste Pánovej. | Amonovi podľa toho, čo je v nej predpísané.
sluhovia sa sprisahali proti nemu a usmrtili Kňaz Helkiáš, Achikam, Achobor, Safan a *14
24 kráľa v jeho dome. | Ale vidiecky ľud pobil Asaiáš išli k prorokyni Holde, manželke Selu-
všetkých, čo sa sprisahali proti kráľovi Amo­ ma, syna Tekuu, syna Araása, strážcu šiat.
novi a vidiecky ľud ustanovil miesto neho za Bývala v Jeruzaleme v druhom okrese. Keď
25 kráľa jeho syna Josiáša. | Ostatok Amono­ s ňou hovorili, | odpovedala im: „Toto rečie 15
vých dejín, čo vykonal, je opísané v Knihe le- Pán, Boh Izraela: „Povedzte mužovi, ktorý vás
26 topisov kráľov júdskych. | Pochovali ho v jeho ku mne poslal: ' Takto hovorí Pán: Veru ja 16
lírobe, v záhrade Ozu. Miesto neho stal sa krá­
ľom jeho syn Josiáš. Peniaze bolo treba vysypať z debny, do ktorej 4
ich ľudia hádzali, porov. 12, 10 n.
•22 Kráľ Josiáš. — Osemročný bol Josiáš, zvedáme, Zo zprávy o nájdení knihy Zákona so nedo. 0 n.
či to bola celá kniha Mojžišovho záko­
keď začal panovať a jedenatridsať rokov pano­ na, Pentateuch, a ČI len jedna jej čiastka. Naj­
val v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Idi- pravdepodobnejšie jc, žc to bola len V. Kniha
2 da, dcéra Hadaiáša z Besekatu. i Robil, čo sa Mojžišova, Deuteronomium. Ani to nevieme, v kto­
Pánovi ľúbilo, išiel celkom po ceste svojho ot­ rej časti chrámu alebo vedľajších budov našiel
Helkiáš túto knihu, a oni to. kedy a prečo knihu
ca Dávida a neodklonil sa ani napravo ani na- schovali. Jc však pochopiteľné, že sa to mohlo
3 ľavo. 1 V osemnástom roku kráľa Josiáša po­ stať za bezbožného kráľa Manaseho, ktorý by Iste
slal kráľ pisára Safana, syna Asliáša, syna Me- nebol ušetril knihu Zákona, veď tá odsudzovalo
modlárstvo, ktorému bol telom dušou oddaný. Ma­
13 Boh naloží a Jeruzalemom tak, ako naložil so nases sa nenaľakal nnl vraždy (porov. 21, 16),
Samariou a s Achnbovým rodom. Jeruzalem bude isle by sa nebol bál zničiť posvlitnú knihu Izraela.
prázdny ako misa, ktorú smelo môžu obrátiť hore Počas dlhoročného panovania tohto kráľa sa na
, dnom, nič z nej nevypadne. — Vulgáta tu hovorí schovanú knihu zabudlo, až pri oprave chrámu
o hlinenej tabuľke, z ktorej sa písmo ľahko môže ju Helkiáš objavil. Tvrdenie, že knihu Jon vtedy
zotrieť a môže sa popísať novým písmom. napísali a podvrhli, nemožno nlčim dokázať.
15 Až po dnešný deň — porov, pozn. 14, 7. Osnova nehovorí, že Safan ten Istý deň číta! 10
10 Podľa neskoršej židovskej, nie celkom spoľahli­ knihu oj druhý raz, z toho teda nemožno usudzo­
vej tradície dal Manases pílou preťať aj proroka vať na rozsah knihy. Bolo to však kniha známa,
Izaiáša (porov. 21d 11, 37). lebo Josiáš nepátra po jej pôvode.
18 O Ozovcj záhrade, kde Manaseho pochovali, „Sluha kráľov" bol asi nejaký osobitný úrad- 12
nevieme nič bližšieho. Zvláštne je, že v kráľovskej ník. V r. 1904 nošll v Maßcdc pečať, na ktorej je
hrobke po Ezechiášovi nepochoval! viac ani jed­ obraz leva a nápis: „Sema, sluha Jeroboama" (asi
ného kráľa. Možno, že už bola preplnená. — Podľa Jeroboama U.).
2 Krn 33, 11 sa Manases dostal do asýrskeho za­ V knihe sú ťažkó tresty proti priestupníkom 13
jatia. ale neskoršie ho Asýrčania prepustili domov. zákona a Josiáš sa ich bojí, veď je ešte len na
10 Jeteba je ináč neznáme mesto Júdska. začiatkoch náboženskej obnovy.
1 Bezeluk ležal podľa Joz 15, 30 na území kmeňa „Strážca šiat" bol asi tiež nejaký kráľovský 14
Júda. I úradník.
 štvrtá kniha Kráľov 22—23 381

privediem nešťastie na toto miesto a na jeho i kňazov z júdskych miest, poškvrnil výšiny, na
obyvateľov, všetko to, čo stojí v knihe, ktorú ! ktorých kňazi pálili tymian, od Gabay až po
17 čítal kráľ Júdu, i Pretože opustili mňa a pálili Bersabu; zrúcal výšinu brány, ktorá bola pri
tymian bohom cudzím, aby ma popudzovali vchode do brány mestského veliteľa Jozueho,
každým činom svojich rúk: vzbikne môj hnev naľavo tomu, kto prichádza z mestskej brány,
18 proti tomuto miestu a nevyhasne. | Kráľovi j Lenže kňazi výšin nepristúpili k oltáru Pá- 9
Júdska, ktorý vás poslal dopytovať sa u Pána, novmu v Jeruzaleme, ale jedli nekvasený
povedzte: Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Pre- chlieb medzi svojimi bratmi. ■ Poškvrnil To- 10
19 tože tvoje srdce | zmäklo, keď si počul tie slo­ fet, ktorý bol v údoli synov Hinoma, aby nik
vá a pokoril si sa pred Pánom, keď si počul, neprevádzal Molochov! cez oheň svojho syna
čo som hovoril proti tomuto miestu a a svoju dcéru. | Odstránil kone, ktoré dali júd- 11
proti jeho obyvateľom, že bude pusté a ski králi slnku pri vchode do Pánovho chrá­
prekliate; že si si roztrhol rúcho a pla­ mu do izby komorníka Natanmeleka, ktorá bo­
kal si predo mnou, aj ja som (ťa) vysly- la vo Farvare a vozy slnka spálil na ohni, i 01- 12
20 šal, to výrok Pánov. ' Preto ťa ja vezmem táre, ktoré boli na streche Achazovej hornej
k tvojim otcom, v pokoji sa dostaneš do svojho izby, ktoré zhotovili júdski králi, tiež oltáre,
hrobu a tvoje oči neuvidia všetko to nešťastie, ktoré zhotovil Manases v oboch nádvoriach
ktoré ja privediem na toto miesto.” A zopako­ chrámu Pánovho, kráľ zboril, odstránil ich od­
vali toto kráľovi. tiaľ a vysypal ich prach do údolia Kedronu.
23 Nato dal kráľ zhromaždiť okolo seba všet- | Potom poškvrnil kráľ výšiny, ktoré boli vý- 13 *
2 kých starších Júdska a Jeruzalema. Kráľ išiel chodne od Jeruzalema, južne od Vrchu záhu­
hore do chrámu Pánovho a s nim všetci mu­ by a ktoré dal postaviť Šalamún, kráľ Izra­
žovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, kňazi, ela, Aštarte, ohave Sidončanov, Kamosovi, oha-
proroci a všetok ľud od najmenšieho po naj­ ve Moabčanov a Melchomovi, hnusote Amonča­
väčších. A kráľ prečítal pred nimi celý obsah nov. Polámal pomníky, povytinal ašery a ich 14 *
knihy úmluvy, nájdenej v chráme Pánovom. miesta naplnil ľudskými kosťami. | Ba aj oltár 15 *
•3 Potom si kráľ stal k stĺpu a uzavrel pred Pá­ v Beteli, výšinu, zriadenú Jeroboamom, synom
nom zmluvu, že budú chodiť za Pánom, že ce­ Nabota, ktorý Izraela naviedol na hriech; aj
lým srdcom a celou dušou budú zachovávať tento oltár a tú výšinu zboril a spálil, výšinu
príkazy, ustanovenia a predpisy jeho, aby tak rozdrvil na prach a Ašeru spálil. | Keď sa Jo- 16 *
uskutočnili slová tejto zmluvy, napísané v tej­ siáš obrátil, videl hroby, ktoré boli tam na
to knihe. A všetok ľud pristúpil k zmluve. vrchu, dal doniesť z hrobov kosti, spálil ich
na oltári a tak ho poškvrnil, podľa slova Pá­
•4 I prikázal kráľ veľkňazovi Helkiášovi, novho, ktoré ohlásil muž Boži (keď Jeroboam
druhému kňazovi, strážcom prahu, aby od­ stál vo sviatok pri oltári. Keď sa teda obrátil
stránili z clirámu Pánovho všetko nára­ a zdvihol si oči k hrobu muža Božieho), ktorý
die, urobené pre Bála, Ašeru a celé nebeské tie slová ohlásil, | spýtal sa: „Co je to za pom- 17
vojsko. Spálil to za Jeruzalemom na kedron- ník, čo vidím?” Odpovedali mu obyvatelia
ských poliach a popol dal zaniesť do Betela. mesta: „Je to hrob muža Božieho, ktorý prišiel
5 Odstránil tiež modlárskych kňazov, ktorých z Júdska, a proti oltáru v Beleli ohlásil všetky
ustanovili júdski králi a ktori pálili tymian na tieto veci, čosi urobil." | Natopovedal:„Nechajte 18 *
výšinách v júdskych mestách a v okolí Jeru­
zalema, aj tých, ktori pálili tymian Bálovi, Tých zavolal do Jeruzalema, oby nerobili prekážky
slnku, mesiacu, planétam a celému nebeskému pri odstraňovaní svätýň. Títo mali účost nn dô­
•6 vojsku. A Ašeru odstránil z Pánovho chrámu prístup, chodkoch kňazského rodu, ale k oltáru nemali
lebo sa znesvätili na výšinách. — Gabaa
z Jeruzalema do údolia Kedronu, spálil ju bola na severnej hranici Júdska (porov. 1 Sm 10,
v údoli Kedronu. rozmrvil ju na prach a prach S. Výraz Je podobný ako v 1 Sm 3, 20). — Miesto
z nej pohádzal na pohrebište pospolitého ľu- „výšinu brány" treba asi čítať „výšinu kozlov”.
•7 du. I Zrúcal domy zasvätencov, ktoré boli sl „Kozly" boli akési božstvá alebo démoni, ktorých
predstavovali v podobe kozlov, porov. Lv 17, 7.
v chráme Pánovom, v ktorých ženy tkávali Pozri 10, 1 n. to
•8 závoje pre Ašeru. Ďalej priviedol všetkých Podľa vtedajšieho názoru slnko beží na nebi 11
na koňoch. — Farwar, podľa 1 Krn 20, 18 Par bár,
3 Porov. 11, 14. bola akási prístavba prí chráme, bo možno, že
4 Druhy kňaz bol zástupca veľkňaza. — O ne- . tam bolo osobitná svätyňa slnka. Chrám slnka
beskom vojsku pozri 17, C. — Botel pokladal *Jo v Síparc sa tiež volal Barbár.
siáš v náboženskom ohľade za smetisko pre úctu „Vrch záhuby“ asi dnešný Džébel Bctn-cl Ha- 13
zlatého teľaťa, ktorá tam kvitla, preto dal popol wa (Joz 15, 63). Ale nleklorl čítajú miesia „Vrch
z modiel zaniesť na toto 1 tak znečistená miesto. záhuby" „Horu Olivovú".
6 Dotyk mŕtvoly znečisťoval; bola to teda pre Pomníky, maséby, pozri pozn. k 1 Sm 7, 3 31. 14
modlu najväčšia potupa. Prelo sa spomína po­ Porov, llcž pozn. k 0. veršu tejto hlavy.
hrebište pospolitého, najchudobnejšie ľudu, lebo Belel bol už na území asýrskej ríše, no tento 15
iného spoločného pohrebišťa nebolo. Zámožnejší zásah sl Joslóš mohol dovolil, lebo Asýrsko už
mali na svojom pozemku vlastnú hrobku. bolo v rozklade.
7 O „zasvätencoch“ pozri 3 Kr 14, 24; 15, 12; 22, Porov. 3 Kr 13, In. — Slová v zátvorke sme lo nn.
47. ‚.Domy“ boli asi šiatre alebo búdky, v ktorých doplnili zo LXX.
zasvätenci páchali svoje ohavnosti. Slová v zátvorke sú dozaista neskorším do- 18
0 n. Tu je reč o kňazoch, ktori hrešili len tým, Že datkom. V časoch Jeroboama Samaria ešte ne­
konali bohoslužbu mimo jeruzalemského chrámu. jestvovala.
 •*82 štvrtá kniha Kráľov 23—24

ho na pokoji, nech sa nik nedotkne jeho kosti!” | Josiášovho, pomazal a ustanovil ho zo kráľa
Tak sa zachránili jeho kosti spolu s kosťami | miesto jeho otca.
19 proroka, (ktorý prišiel zo Samarie). ' Josiáš
odstránil dokonca aj chrámy výšin, ktoré boli Kŕdli Joachaz, Joakim a Joachin.
v mestách Samarie, ktoré postavili králi izrael­ — Dvadsaťtriročný bol Joachaz, keď začal pa- *
31
skí, aby (Pána) popudzovali, a urobil s nimi novať a tri mesiace panoval v Jeruzaleme. Me­
•20 celkom tak. ako urobil v Beteli. Všetkých no jeho matky bolo Amital, dcéra Jeremiáša
kňazov výšin, ktorí tam boli, pobil na oltároch, z Lobny. Robil, čo sa Pánovi neľúbilo, celkom 32
spálil na nich ľudské kosti a vrátil sa do Jeru­ tak, ako robili jeho otcovia. ' Odstránil ho fa- 33’
zalema. raón Nechao v Reble, v krajine Ematu, aby
nebol kráľom v Jeruzaleme; na krajinu však
•21 Po om prikázal kráľ všetkému ľudu: „Sväť­ uvalil poplatok sto hrivien striebra a ludvnu
te Pánovi, Bohu svojmu, Veľkú noc. ako je na- zlata. Za kráľa ustanovil faraón Nechao Jo- 34’
22 písané v tejto knihe úmluvy!” Lebo takúto síášovho syna Eliakima miesto jeho otca Jo­
Veľkú noc neslávili cdo dňa sudcov, ktorí Izra­ siáša a zmenil mu meno na Joakima. Joacha­
ela súdili, po celú dobu kráľov izraelských a za však vzal a odviedol do Egypta, kde aj zo­
25 kráľov júdskych. Až v osemnástom roku krá­ mrel. ; Striebro a zlato však dal Joakim fa- 55
ľa josiáša slávili Pánovi v Jeruzaleme takúto raónovi, lenže musel oceniť krajinu, aby mo­
Veľkú noc. hol dať faraónovi toľko peňazí, koľko žiadal.
•24 Ale Josiáš vyničil aj vyvolávačov duchov, Podľa ocenenia vymáhal od každého vidiečana
hádačov, sochy, modly a všetky ohavnosti, kto­ striebro a zlato, aby ho odovzdal faraónovi Ne-
ré sa cb’avili v zemi júdskej a v Jeruzaleme, i chaovi.
aby splnil slová zákona, napísané v knihe, Dvadsaťpäťročný bol Joakim, keď začal pa- 36
*
kurú našiel kňaz Helkiáš v chráme Pánovom. novať a jedenásť rokov panoval v Jeruzaleme.
25 Nebolo pred nim jemu podobného kráľa, kio Meno jeho matky bolo Zebida, dcéra Fadaiášo-
rý by sa celým srdcom, celou dušou a celou 1 va z Rumy. Robil, čo sa Pánovi neľúbilo, cel- 37
siloe bol obráň! k Pánovi, celkom podľa Moj- i kom tak, ako jeho otcovia.
žišovho Zákona, ani po ňom sa jemu podobný Za jeho čias pritiahol babylonský kráľ Na- 24
*
26 nevyskytol.: Ale Pán jednako neupustil od svoj­ buchodonozor a Joakim mu bol za tri roky pod­
ho veľkého hnevu, ktorým vzplanul proti Júdo­ daný, potom sa zas proti nemu vzbúril. Vtedy 2
vi, pre všetko popudzovanie, ktorým ho dráždil Pán poslal proti nemu koristníkov chaldej­
27 Manases. ' Pán totiž ustanovil: „Aj Júdu od­ ských, koristníkov aramejských, koristníkov
stránim spred seba, ako som odstránil Izraela, moabských a koristníkov amonských. Poslal
a zavrhnem to‘o mesto, ktoré som si vyvolil, ich proti Júdsku, aby ho zničili, podľa slova
Jeruzalem a chrám, o ktorom som vyhlásil: Pánovho, ktoré ohlásil prostredníctvom svojich
Tam bude meno moje." sluhov, prorokov. Stalo sa to s Júdskom na 3
28 Ostatok Josiášových dejín a všetko, čo vy­ rozkaz Pána, lebo ho chcel odstrániť spred seba
konal, je napísané v Knihe letopisov kráľov pre všetky hriechy Manaseho, ktoré popáchal.
•29 júdskych. Za jeho čias tiahol faraón Nechao, aj pre nevinnú krv, ktorú vylieval, a Jeru- 4
kráľ egyptský, proti asýrskemu kráľovi hore zalem naplnil nevinnou krvou, takže sa Pán
k rieke Eufratu. Kráľ Josiáš išiel proti nemu, už nechcel zľutovať.
ale len ho zabil pri Magede, len čo ho zazrel. O Lobnc pozri fl, 22. 31
•30 Jeho sluhovia ho mŕtveho odviezli z Mageda, Rcbla, dnes Rible, bola pri rieke Orontes (dnes 33
doviezli do Jeruzalema a pochovali v jeho hro­ Nahr el Asi), v údolí medzi Libanonom a Antili-
be. Potom vidiecky ľud vzal Joachaza, syna banonom, južne od Ematu. Tam mal Nechao hlav­
ný staň, keď sa vracal od Eufrátu. Zosadil proti-
20 Porov. Dt 17. 2 n. egyptsky zmýšľajúceho Joachaza, dosadil miesto
21 n. Porov, Dt 16, 5 n.; Ex 12. 1 n.; Lv 23, 4 n.neho svojho prívrženca a vyrubil na krajinu poplat­
a 2 Krn 35 1 n. Dt predpisuje, že Izraeliti majú ky (podľa LXX nie jednu ale desať hrivien zlata).
s'.ŕ.viC Veľkú noc všetci na jednom mieste a takto Zmenou kráľovho mena chce Nechao ukázať, 34
ju už dŕvno neslávili. Svätila si ju každá rodina že je ten na ňom závislý.
domn. a to sa nezrovnávalo s nájdenou knihou Mesto Ruma nie je známe. Mohla by to byť 36
Zákona. Arama, blízo Sichému (Sdc 9, 41) ale treba so
24 Tie sochy sa vo'.ali terafim. Boli to akísi do- | LXX v 2 Krn 3G, 5 čítať „Rama". Bolo by to
múci bôžikovia: porov, pozn. k 1 Sm 19, 13. j potom dnešné Er-Ram, severne od Jeruzalema.
29 N-'hao išiel cez Palestínu k Eufrátu v r. 600 । Veľkoasýrska ríša dosiahla vrchol svojej moci 1
pr. Kr. Egypt si už pod Psamctichom znovu vy­ | za Asurbanipala (660—627). Potom ríša rýchlo upa-
dobyl samostatnosť a teraz, keď moc Asýrska bola ; dala a babylonský kráľ Nabopalasar pomocou
r.a sk’o^ku, chce Nechao uplatňovať aj staré ná­ i médskeho kráľu Kyaxara zboril aj hlavné mesto
roky Egypta na Sýriu. Ale táto bo’.a v tom čase í ríše Ninive (v r. 012). Jeho syn Nabuchodonozor,
úž z väčšej čiastky v rukách Babyloncov a Mó­ I ešte ako otcov vojvodca, porazil v r. 605 aj egypl-
dov. Nechao teda išiel asýrskemu kráľovi na po­ I ského faraóna Nechaa pri Karkemisi (v severnej
rno- proti Babyloncom a Módom, ako píše Jozef 1 Sýrii pri rieke Eufráte). Keď sa dozvedel, že otče
Fi-v'i-‘- 'Starožitnosti 10, 5, 1). Tak treba rozumieť zomrel, ponáhľal sa domov zabezpečiť si trón. Vtc.
! dy vzal so sebou z Jeruzalema čiastku chrámových
i lonvito veršu B blie.
30 V Júdsku sa zatína politická rozpoltenosť. Hlav- . pokladov a tiež aj mnohých vznešených Židov
-<> — o (hc;lo spojenie s Eßvptom v’diok bol I odviedol do zajatia, medzi nimi Daniela (Dn 1, 1;
»TO T>Tiu. Po smrti Josiáša zvíťazil vidiek | 2 Krn 30, 5 nn.). Nabuchodonozor panoval v roku
i '--vil v- kráľa mladšieho Joachaza a nie 605—562 pr. Kr. Dejiny týchto čias pozri v úvode
ku knihe Jeremióšovcj.
i- r ’rSnu Eliakima.
 Štvrtá kniha Kráľov 24—25
5 Ostatok Joakimových dejín a všetko, čo vy­
konal, je napísané v Knihe letopisov kráľov
•6 júdskych, t Potom sa Joakim uložil k svojim
otcom a miesto neho stal sa kráľom jeho syn
Joachin.
•7 Egyptský kráľ už viac nevytiahol zo svojej
krajiny, lebo od egyptského potoka až po rie­
ku Eufrát zaujal babylonský kráľ všetko, čo
patrilo kráľovi egyptskému.
8 Osemnásťročný bol Joachin, keď začal pano­
vať, a tri mesiace panoval v Jeruzaleme. Meno
jeho matky bolo Nohesla, dcéra Elnatana z Je­
9 ruzalema. ,’ Robil, čo sa Pánovi neľúbilo, cel­
•10 kom ako robil jeho otec. ' V tom čase pritiahli
sluhovia babylonského kráľa Nabuchodonozora
proti Jeruzalemu a mesto sa dosialo pod zatvor,
11 í Prišiel aj babylonský kráľ Nabuchodonozor
12 proti mestu, ktoré obliehali jeho sluhovia. ' Vte­
dy júdsky kráľ Joachin vyšiel k babylonské­
mu kráľovi, on, jeho matka, jeho sluhovia, je­
ho kniežatá aj jeho komorníci. Babylonský kráľ
13 ho zajal v ôsmom roku svojho panovania. | Od­
niesol odtiaľ všetky poklady chrámu Pánovho
a poklady kráľovského paláca a rozbil všetky
zlaié nádoby, ktoré v chráme Pánovom dal
zhotovil izraelský kráľ Šalamún, ako to Pán
•14 rozkázal. Odviedol do zajatia celý Jeruzalem,
všetky kniežatá a všetkých bojovníkov, desať­
tisíc mužov zajatcov, tiež aj kováčov a zámoč­
níkov. Neostal nik, iba spodina vidieckeho ľu­
15 du. Odviedol do Babylona do zajatia Joachina,
kráľovu matku, kráľovo ženy, jeho komorníkov
ako i vznešencov krajiny odviedol do zajatia
•16 z Jeruzalema do Babylona. I všetkých udat­
ných mužov — sedemtisíc — kováčov a zámoč­
níkov — tisíc — samých mocných, bojaschop­
ných ľudí odviedol babylonský kráľ do zaja­
•17 tia do Babylona. A miesto neho ustanovil ba­
bylonský kráľ za kráľa jeho strýca Mataniáša a
zmenil mu meno na Sedckiáša.
Kráľ Sedekiáš a pád Jeruzalema.
18
— Dvadsaťjedcnročný bol Sedekiáš, keď začal
panovať a jedenásť rokov panoval v Jeruzale­
me. Meno jeho matky bolo Amital, dcéra Jere­
19 miáša z Lobny. Robil, čo sa Pánovi nepáčilo,
20 celkom tak, ako robil Joakim. S Jeruzalemom
a Júdskom sa toto stalo následkom hnevu Pá­
novho, až ich konečne aj zavrhol spred seba.
—- Sedekiáš sa vzbúril proti babylonskému krá­
ľovi.
25 V deviatom roku jeho panovania, desiaty me­
siac, desiaty deň mesiaca sa stalo, že prišiel ba­
bylonský kráľ Nabuchodonozor a celé jeho voj­
sko proti Jeruzalemu, utáboril sa proti nemu a
2 postavil okolo neho násyp. Mesto bolo v stave
obliehania až do jedenásteho roku kráľa Sede-
Porov. Jer 22, 19; 3ß, 30.
o
7 O potoku Egypta pozri 8, 05.
10 nn. To bolo koncom roku 598 alobo začiatkom roku
597.
Medzi týmito zajatcami bol aj prorok Ezechiel.
14
10 VerS 1G. udáva, z ktorej vrstvy kolko bolo za­
jatcov. Tých sedemtisíc a tisíc je zahrnuté v spo-
ni’-nutvch desiatich tisícoch.
17 Porov. 23, 34.
303
kiáša. | Deviaty den mesiaca (štvrtého) sa 3*
v meste tak rozmohol hlad, že vidiecky ľud ne­
mal chleba. ' Mesto dostalo trhlinu a všetci bo- 4*
jovníci ušli a vytiahli z mesta v noci cestou
cez bránu, ktorá bola pri kráľovskej záhrade
— hoci Chaldejci obkľučovali mesto — a dali
sa smerom k Arabe. Chaldejské oddiely pre- 5*
nasledovali kráľa a dochytili ho na jerišskej
rovine. Všetky jeho oddiely sa však rozpŕchli
od neho. I zajali kráľa a zaviedli ho k baby- G*
lonskému kráľovi do Rebly; ten vyniesol nad
ním rozsudok.
Synov Sedekiášových zabili pred jeho očami, 7"
Sedekiášovi však oslepil oči, spútal ho okova­
mi a dal ho zaviesť do Babylonu.
V piatom mesiaci, siedmeho (dňa) to- 8*
ho mesiaca — bolo to v devätnástom roku pa­
novania kráľa Nabuchodonozora, babylonské­
ho kráľa — prišiel Nabuzardan, veliteľ teles­
nej stráže, sluha babylonského kráľa do Jeru
zalema. | I podpálil chrám Pánov a kráľovský 9
palác i všetky jeruzalemské domy. Všetky veľ­
ké domy spálil. I Celé chaldejské vojsko, ktoré 10
bolo s veliteľom telesnej stráže, zrúcalo mú­
ry okolo Jeruzalema. ' A zvyšok ľudí, ktorí 11
ostali v meste, tiež i prebehlíkov, ktorí pre­
behli k babylonskému kráľovi, ako aj zvyšok
zástupu odviedol veliteľ telesnej stráže Nabu­
zardan do zajatia. Z chudobných zeme však 12
nechal veliteľ telesnej stráže niektorých za vi­
nohradníkov a roľníkov.
Kovové stĺpy však, ktoré boli v chráme Pá- 13
novom, podstavce a kovové more, ktoré bolo
v chráme Pánovom, Chaldejci polámali a kov
z nich odniesli do Babylonu. Vzali aj hrnce, 14
*
lopatky, nože a misky a všetky kovové nádoby,
ktorými sa vykonávala služba: ’ uhoľníky, kro- 15
páče, či boli zo zlata, či boli zo striebra, zobral
veliteľ telesnej stráže. Dva stĺpy, jedno more 16
a podstavce, ktoré dal spraviť Šalamún v chrá­
me Pánovom. Kov týchto predmetov nebolo
možno odvážiť, i Výška každého stĺpa bola *
17
osemnásť lakťov. Na ňom boli kovové záhla-
via, výška záhlavia bola päť lakťov. Mrežová-
nie a granátové jablká boli na záhlaví dookola
všetko z kovu. Taký bol aj stĺp druhý s mriež-
kovaním.
Osnova neudáva, koľký mesiac to bolo. Doplnili 3
sme podľa Jer 52, G. Stať 24, 18 — 25, 30 nájdeme
skoro doslovne aj na konci Jeremiášove) knihy
(Jer 52). Pozri pozn. k tomuto miestu Jcrcmiášo-
vej knihy.
Araba je jordánska kollina i jej pokračovanie 4
južne od Mŕtveho mora až po elanitický záliv.
I Porov. Jer 39, 4.
Z tohto veráa vidieť, žc uáiel l kráľ. 5
O Reblc pozri 23, 33. Sám Nabuchodonozor teda C
nebol pri Jeruzaleme, ale vo svojom hlavnom
stane v Reblc.
ScdckiAáovc delí boli maloleté, shrň mal len 7
32 rokov. Oslepenie prevádzali kopijou, ako to
vidieť na asýrskych vyobrazeniach.
Jer 52, 12 udávo desiaty deň piateho mesiaca. 8
Rozumej nádoby, ktoré kňazi užívali pr! boho- 14
službách.
Osnova Kníh kráľovských mylne udáva výšku 17
záhlavia na 3 lakte. Oprovili sme podľa Jer 52,
22; porov. 3 Kr 7, 10.
 384 Štvrtá kniha Kráľov 25
18 Veliteľ telesnej stráže zajal tiež veľkňaza Sa-
raiáša a druhého kňaza Sofoniáša a troch stráž-
’19 cov prahu. | A z mesta vzal jedného komorníka,
ktorý bol veliteľom bojovníkov, päť mužov
z osobnej služby kráľovej, ktorí boli v meste,
vojvodcovho pisára, ktorý odvádzal ľud kraji­
ny, šesťdesiat mužov z vidieckeho ľudu, ktori
20 boli v meste. Nabuzardan, veliteľ telesnej
stráže, ich zajal a zaviedol ku kráľovi baby-
21 lonskému do Rebly. I Kráľ babylonský ich dal
zabiť; usmrtil ich v Reble v krajine ematskej.
Júdu však z jeho pôdy odviedol do zajatia.
'22 A čo sa týka ľudu, ktorý zostal v krajine
júdskej, ktorý babylonský kráľ Nabuchodono­
zor ponechal, nad ten ustanovil Godoliáša, syna
*23 Achikama, syna Safana. : Keď všetci velitelia
i so svojim mužstvom počuli, že kráľ baby­
lonský ustanovil Godoliáša, prišli ku Godo-
liášovi do Masfy. A to: Izmael, syn Nataniáša,
Johanan, syn Kareho, Saraiáš, syn Tanehume-
ta, Nelofan a Jesoniáš, Maáchan, oni a ich
24 mužstvá. | Godoliáš sa zaprisahal im aj ich
mužstvu a vravel im: „Nebojte sa podrobiť sa
19 „Odvádzal", rozumej: bral do vojenskej služby.
22 O Ahikamovl pozri 22, 12. — Porov. Jer 40,
7 nn.
23 Spomínaní velitelia oddielov boli tl, ktorým sa
podarilo ujst z Jeruzalema o zachrániť sa. Sídlom
GodotiáSa bola Masía (pozri 1 Sm ž, SJ.
Chaldejcom! Ostaňte v krajine, buďte poddaní
babylonskému kráľovi a bude vám dobre!”
: Ale v siedmom mesiaci prišiel Izmael, syn 25*
Nataniáša, syna Elisamovho, z kráľovského ro­
du a s nim desať mužov a zabil Godoliáša a
podobne aj Júdovcov a Chaldejcov, ktori boli
s nim v Masfe. | Nato sa zobral všetok ľud, 26
malí i veľkí, i velitelia oddielov a išli do
Egypta, lebo sa báli Chaldejcov.
Omilostenie Joachina. — V tridsiatom 27
*
siedmom roku zajatia Joachina, kráľa júdske­
ho, v dvanástom mesiaci, dvadsiaty siedmy deň
mesiaca, babylonský kráľ Evil Merodach v ro­
ku svojho nastúpenia omilostil júdskeho krá­
ľa Joachina (a vyviedol ho) zo žalára. | Hovo- 28
*
ril s nim láskavo a jeho trón postavil nad tró­
ny kráľov, ktori boli s nim v Babylone. | Za- 29
menil si zajatecké šaty a jedával vždy s ním
cez celý svoj život. Zaopatrenie, a to zaopatre- 30
nie trvalé, dostával každodenne od kráľa cez
celý svoj život.
Aby koniec knihy nebol beznádejný, uvádza pt- 27 n.
soteľ povýšenie Joachina. ktoré bolo predzvesťou
oslobodenia celého národa zo zajatia. Evil Me*
rodach bol syn a nástupca Nabuchodonozor. Pa *
noval 562—560.
Medzi ostatnými zajatými kráľmi dostal Joachin 28
najčestnejšie miesto.
 KNIHY KRONÍK
(PARALIPOMENON)

Názov, predmet a rozdelenie Kníh kroník. hemiáš majú spoločného pôvodcu. Jeho meno je
Dve knihy, ktoré vo Vulgáte nasledujú po štvr­ nemáme, tiež nevieme presnejšie označiť dobu,
tej Knihe kráľov, volajú sa v gréckom preklade v ktorej Knihy kroník napísal.
LXX knihami Paralipomenon, odkiaľ sa tento Hodnovernosť Kníh kroník. Zdalo by
názov dostal aj do starolatinského prekladu a do sa, že hodnoverností odporuje „pobabylonský
Vulgáty. Tento názov by bolo možno preložiť: pôvod" zákonníka levkského. Z týchto kníh
Knihy vecí vynechaných. Gréci sa totiž domnie­ však vysvitá, že zákonník levitov obnovil to, čo
vali, žc v Knihách kroník sa doplňujú udalostí, za Mojžiša už jestvovalo (Nm 28, 29). Predpisy
ktoré boli v Knihách kráľov vynechané. To sa o vykonávaní bohoslužieb zdokonalili Dávid a
však nekryje so skutočnosťou, veď Knihy krá­ Šalamún. Zákonník levitov teda nemohol vznik­
ľov a Knihy kroník majú mnoho spoločných sta­ núť v dobe po babylonskom zajatí, keď sa leviti
tí. Preto jo najlepšie volať tieto knihy Knihami už v predošlej dobe pri službách božích podľa
kroník. Tak ich volajú aj Židia. neho spravovali.
Knihy kroník podávajú dejiny kráľov z rodu Pisateľ týchto kníh mal poruke hodnoverné
Dávidovho, teda dejiny Dávida, Šalamúna a krá­ pramene, z ktorých čerpal deje do svojho diela.
ľov júdskych, a to pod zorným uhlom nábožen­ Rodokmene a rozličné menoslovy vzal čiastočne
ským. Podávajú, ako Boh požehnával národ izra­ z Gn 5; 10—11; 36, čiastočne z rôznych úradných
elský. keď zachovával zákon, odbavoval priká­ záznamov. Dejiny Dávida a Jeho nástupcov však
zané bohoslužby, a opačne, ako ho trestal za od­ čerpal zo spisov prorokov a z rozličných Iných
klon od zákona a pre zanedbanie prikázaných prameňov, ktoré často oj výslovne uvádza. Tie­
služieb božích. to pramene sú:
Knihy kroník možno rozdeliť na štyri častL Kniha kráľov Izraelských a Júdskych.
Kniha kráľov Júdskych a Izraelských.
1. Rodostromy 1 Km 1—9. Letopisy kráľov Izraelských.
2. Dejiny Dávida 1 Km 10—29. Kniha kráľov Izraelských.
3. Dejiny Šalamúna 1—9. Výklad (midráš) knihy kráľov.
4. Dejiny kráľov júdskych 10—36. Deje videa Samuela, proroka Natana a videa
Pôvod kníh kroník. Knlky kroník zaznačujú Gada.
dejiny len po zajatie babylonské, jednako však Deje proroka Natana, proroctvo Sháňa Abiá­
sú v nich náznaky. z ktorých vidieť, že boli na­ ša a videnie proroka Ido.
písané až po tomto zajatí. Takéto náznaky sú: Doje proroka Scmeláša a videa Ido.
1. Potomkovia Dávidovi sa vedú až po šieste Midráš (výklad?) proroka Ido.
pokolenie po Zorobábelov!, ktorý vyviedol Židov Dejiny Jehuho, syna Hananlho, ktoré sú
z babylonského zajatia. v Knihe kráľov Izraelských.
2. Na konci druhej Knihy la-onik sa uvádza Deje Oziáša, ktoré napísal prorok Izaiáš, syn
začiatok Kýrovho dekrétu, ktorým sa povoľuje Amosa.
stavba jeruzalemského cltrámu (2 Km 36, 22 n., Videnie proroka Izaiáša, syna Amosovho.
porov. Ezd 1. 1 n ). Zbierka žalospevov.
3. Spomínajú sa darejky (1 Km 29, 7), tieto 01 pisateľ používal aj naše kánonické Knihy
peniaze boli však Židom známe až po babylon­ Samuelove a Knihy kráľov, o lom niet medzi
skom zajali. učencami zhody. Je v Knihách kroník mnoho
4. Ich reč poukazuje na dobu po zajatí, keď statí, ktoré sú doslovne, alebo skoro doslovne aj
hebrejská reč už strácala svoju pôvodnú čistotu. v Knihách Samuolovýrh alebo v Knihách krá­
Podľa talmudu (Baba bathra 14, b) je pôvod­ ľov. Uvedieme tu prehľad týchto statí:
com Kníh kroník Ezdráš. 1 Krn 10.1-12,1 = 1 Sm 31.
Podnes mnohí zastávajú mienku, že Knihy 11.1-9 = 2 Sm 5.1-3. 6-10
kroník napísal ten istý autor, ktorý napísal aj 11.10-47 = 23, 8. 39
Knihy Ezdráš a NehemláS. Nebol to, pravda, Ez­ 13.1-14 = 6.1-11
dráš sám, ale nejaký neskorší neznámy spiso­ 14.1-17 - 5,11-25
vateľ. 15. 25-29 = 6 i? 23
Knihy kroník majú skutočne veľa spoločných 17. 18.19 - 7,8,10
ťahov s Knihami Ezdráš a Nehemiáš. Ich reč a 20,1 = 11,1
štýl je veľmi podobný, často uvádzajú rodostro­ 20. 2 n. = 12.26-31
my a menoslovy. Na dejiny Izraela pozerajú 20, 4-8 = 21,18-22
z toho istého náboženského hľadiska. K tomu 21 = 24
treba ešte poznamenať, že Kniha Ezdrášova sa 2 Km 1. 2-13 = 3Kr3, 4-15
začína Kýrovým dekrétom a začiatkom toho is- ľ 1,14-17 = 10,26-29
tého dekrétu sa končia Knihy kroník. Je preto 2 - 5.15-32
pravdepodobné, že Knihy kroník a Ezdráš-Ne- I 3,1-5,1 - 6,1-7,51
386 Knihy kroník

5. 2-7,10 8 Okrem toho Knihy kroník podávajú ten istý

7,11-22 = 9,1-9 - posudok o povahe a pôsobení júdskych kráľov,
8 9,10-28 ktorý aj Knihy kráľov.
9,1-28 o 10,1-29 To by nasvedčovalo, že pisateľ Knih kroník
9, 29-31 — 11, 41-43 prevzal tieto state i posudky z Knih Samuelo­
10,1-11,4 — 12.1-24 vých a z Kníh kráľov. Ale isté je to nie, pretože
12,2 n. 9-16 as 14, 21-31 state, ktoré majú spoločné, ako aj posudky o
13,1 n.22 n. = i.i. 1.2 6-8 kráľoch mohli autori všetkých týchto diel čer­
14,1 n.15,16-19 — 15,11-16 pať z nejakého spoločného prameňa.
16,1-6. 11-14 s= 15,17-24 Niet príčiny tvrdiť, žeby pisateľ Kníh kroník
18,2-34 — 22, 2-35 svoje pramene nebol použil poctivo. Nesmieme
20, 31-21,1 s 22,41-51 však zabúdať, že nechcel podať všeobecné deji­
21. 5-10. 20 — 4 Kŕ 8.17-24 ny Júdska, ale z dejín tejto krajiny chcel doká­
22,1-9 = 8, 25 nn. 9,16-28 zať, že jej nešťastie zavinila bezbožnosť a mod­
22,10-23,21 11 lárstvo; naopak zase, pobožným kráľom bol Boh
24,1-14,23 27 = 12,1-17.18-22 vždy na pomoci. Preto autor z dejín júdskych
—
kráľov vyberá udalosti, ktoré sú vhodné pre
25,1-4 17-28 14,1-14.17-20 tento cieľ; nepodáva teda všetko, ale čo podáva,
26,1-4.21-23 = 14. 21 n. 15,2-7 je hodnoverné.
27,1-3.7-9 = 15.33,38 Ťažkosti, spojené s výkladom niektorých
28,1-4.26.27 = 16,2-4.19.20 miest týchto kníh, sú zavinené väčšinou poru­
■= chami osnovy, na ktoré sa už sv. Hieronym ža­
29,1.2 18, 2.3 luje. To sa týka najmä číslic, ktorv sú na mno­
32,1-21 = 18,13-19, 37 hých miestach priveľké a tiež vlastných mien,
32, 24 n. 32 n. es 20.1.2.20.21 ktoré sú Často písané mýlne.
33, 1-10,20-25 21,1-9.18-24 Božský pôvod týchto kníh Cirkev sv. vždy
34,1.2.8-32 uznávala. Kristus Pán spomína udalosť, ktorú
22,1-23,3 čítame v 2. Knihe kroník, keď hovorí, že Židia
35,1.18-27;36,l-4 — 23,21 nn. 28-34 zabili proroka Zachariáša medzi chrámom a ol­
36.5.6.8-12 = 23.36 n; 24. 8-19 tárom. (Mt 23, 35; porov. 2 Km 21. 20—22).
 PRVÁ KNIHA KRONÍK
(I. PARALIPOMENON)
I. Rodokmene, 1—9.
•1 Od Adama po Jakuba. — Adam, Set,
2.3 Enos, ' Kainan, Malaleel, Jared, | Henoch,
4 Matuzalem, Lamech, | Noe, Sem, Chám a Ja­
fet.
5 Synovia Jafetovi: Gomer, Magog, Madai,
6 Javan, ľúbal, Mosoch, Tiras. Synovia Go-
7 merovi: Askenéz, Rifat a Togorma. Synovia
Javanovi: Elisa a Taršiš, Kitim a Dodaním.
8 Synovia Cliamovi: Kuš. Mesraim. Fut a Kana­
9 án. j Synovia Kušovi: Saba, Hevila, Sabata,
Regma a Sabatacha. Synovia Regmovi: Saba
•10 a Dadan. Od Kuša pochádza Nimród; ten bol
11 prvým silákom na zemi. ] Od Mesraima po­
chádza Ludin!, Anamim, Laábim a Neftuim.
12 Fetrusim, Chašluim — odkiaľ vyšli Filištínci
— a Kaftorim.
13 Od Kanaána pochádza Sidon, jeho prvoro­
14.15 dený, Het, ' Jebus, Amor, Gergez, Hev, Arak,
16 Sin, Arad, Samar a Hamat.
•17 Synovia Semovi: Elam, Asýr. Arfaxad. Lud,
18 Aram. Chus, Hul, Geter a Mosoch. Od Ar-
faxada pochádza Sále a od Sáleho pochádza
•19 Heber. Heberov; sa narodili dvaja synovia;
meno jedného bálo Faleg. pretože za jeho čias
bola rozdelená zem. Meno jeho brata bolo Jek­
20 tan. ; Od Jektana pochádza Elmodad, Salef,
21 Asarmot, Jare. Adoram. Huzal, Dekla, |
22.23 Hebal. Abimael. Saba, j Ofir, Hevila a Jobab.
Tito všetci sú synovia Jektanovi.
24 25 Sem, Arfaxad, Sále. Heber, Faleg, Ragau,
26.27 ' Sarug. Nachor, Táre, Abram čiže Abra­
hám.
28.’29 Synovia Abrahámovi: Izák a Izmael. I Toto
sú ich rody: Prvorodený Izmaelov Nabajot,
30 Kcdar, Adbél, Mabsam, . Masma, Duma, Masa,
31 Hadad, Temä, ; Jetur, Nafis, Kedma. Títo, to
32 sú synovia Izmaelovi. ' Svnovia Ketury, ved­
ľajšej manželky Abrahámovej, ktorých poro­
dila: Zamran, Jeksan. Madan, Madián, Jes-
bak a Sue. Synovia Jeksanovi: Saba a Dadan.
(Synovia Dadanovi: Asýrčania, La'usiti a
33 Laomania.) ] Synovia Madiánovi: Efa, Efer,
Henoch, Abida a Eldaa. Tito všetci sú synovia
Ketury.
Por. Gn 5, 3—31.
10 O Nimrôdovi pozri Gn 10, 9—12.
17 Hus, Hul, Gezer a Mosoh boli Aradovl synovia.
n—23 Porov. Gn 10, 22—29.
19 Meno Faleg znamená ,,deliť'.
29—31 Porov. Gn 13—16.
Od Abraháma pochádza Izák. Synovia Izáka: 34
Ezau a Izrael. | Synovia Ezauovi: Elifaz, Ra- 35*
huel, Jehus, Ihelom a Kore. । Synovia Eli- 36 *
fazovi: Teman, Omar, Sefi, Gatan, Kenéz,
Tamna a Amalek. J Synovia Rahuelovi: Nahat, 37 *
Zara, Sama a Meza. I Synovia Seirovi: Lo- 38’
tan, Sobal, Scbeon, Ana, Dison, Eser a ni­
san. | Synovia Lotanovi: Horí a Homam. Ses- 39
tra Lotanova bola Tamna. | Synovia Sobalovi: 40
Alian, Manahat, Ebal, Sefi a Onam. Synovia
Sebeonovi: Aja a Ana. | Synovia Anovi: Dison. 41
Synovia Disonovi: Hamram, Eseban, Jetran a
Charan. I Synovia Eserovi: Balán, Zavaň a 42
Jakan. Synovia Disanovi: Chus a Aran.
Králi, ktorí kraľovali v Edomsku skôr, než 43*
nad Izraelitmi panoval kráľ: Bale, syn Beorov;
meno jeho mesta bolo Denaba. | Keď Bale 44
zomrel, stal sa miesto neho kráľom Jo­
bab, syn Zareho z Bosry. | Keď Jobab 45
zomrel stal sa miesto neho kráľom Hu-
sam zo zeme Temanskej. | Keď Husam zomrel, 46
stal sa miesto neho kráľom Adad, syn Badadov,
ktorý porazil Madiáncov v Moabsku. Meno je­
ho mesta bolo Avit. | Keď Adad zomrel, stal 47
sa miesto neho kráľom Semla z Masreky. |
Keď Semla zomrel, stal sa miesto neho krá- 48
fom Saul z Rohobotu pri Rieke. | Keď Saul 49
zomrel, stal sa miesto neho kráľom Balanan,
syn Achoborov. : Keď zomrel Balanan, stal 50
sa miesto neho kráľom Adad; meno jeho mesta
bolo Fau, meno jeho manželky Métabel, dcéra
Matredy, Mezaábovej dcéry.
Keď Adad zomrel, boli v Edomsku vodco- 51 *
via: vodca Tamna, vodca Alva, vodca Jetet, |
vodca Ólibama, vodca Ela, vodca Finon, j 52
vodca Kenéz, vodca Teman, vodca Mabsar, | 53
vodca Magdiel, vodca Hiram. Toto boli edom- 54
ski vodcovia.
Toto boli synovia Izraelovi: Ruben, Šime- 2*
on, Lévi, Júda, Isachar, Zabulon, j Dan, Jozef, 2
Benjamín, Neftali, Gad a Aser.
Rodokmeň Júdov. — Synovia Júdovi: 3‘
Her, Onan a Sela. Títo traja sa mu narodili
Porov. Gn 36, 10. U. 35
Meno Tamna Sa dostalo sem omylom niektoré- 36
ho opisovača. Tamna bola vedľajšou manželkou
Elifaza.
Porov. Gn 33, 13. 37
Porov. Gn 30, 20—28. 38—12
Porov. Gn 36, 31—39. 43—50
Porov. Gn 36, 40—43 51—54
Porov. Gn 35, 23 -26 I —2
Porov. Gn 38 3 n.
 386 Prvá kniha Kroník 2—3
z dcéry Sueho, Kanaánčanky. Prvorodený Jú­
dov Her bol zlý v očiach Pánových, preto ho
4 usmrtil. | Tamar však, Júdova nevesta, po­
rodila mu Fáresa a Zaru. Všetkých Júdových
5 synov bolo päť. | Synovia Fáresov!: Hesron
6 a Hamul. | Synovia Zarovi: Zamri, Etán, Eman,
•7 Chalchal a Dara, spolu päť. i Synovia Char-
miovi: Achar, ktorý zarmútil Izraela, lebo sa
6 previnil na veciach zakliatych. | Synovia Eta-
•9 novi: Azariáš. ] Synovia Hesronovi, ktorí sa
mu narodili: Jerameel, Rám a Kalebovci. |
•10 Od Ráma však pochádza Aminadab, od Ami­
nadaba pochádza Naáson, knieža synov Júdo­
11 vých, i od Naásona pochádza Salma, od Salmu
12 pochádza Bóz, J od Bóza pochádza Obed, od
13 Obeda pochádza Isai. , Od Isaiho pochádza
jeho prvorodený Eliab, druhý Abinadab, tretí
14.15 Simaa, | štvrtý Natanael, piaty Radaj, j šiesty
16 Asoín a siedmy Dávid, j Ich sestry boli: Sar-
via a Abigail. Synovia Sarvie: Abisai, Joab a
17 Asiel, traja. Abigail porodila Amasu. Otec
Amosov bol Jeter, Jzmaelovec.
16 Kaleb, syn Hcsronov, vzal si za manželku
Azubu z Jeriotu a toto sú jej synovia: Jaser,
19 Solab a Al-don. : Keď Azuba zomrela, vzal si
20 Kaich Efratu, ktorá mu porodila Hurá. | Od
llura pochádza Uri a od Uriho pochádza Be-
21 zeleel. ! Potom vošiel Hesron k dcére Machira,
cica Galaádovho, a vzal si ju, keď mal šesť­
22 desiat rokov. Tá mu porodila Seguba. | Od
Scguba pochádza Jair, ktorý mal dvadsaťtri
•23 mestá v krajine Galaád. ' Gesur a Aram zo­
brali od nich Jairove dediny aj Kanat s prí­
slušnými osadami, šesťdesiat miest. Toto všet­
ko sú synovia Machira, otca Galaádovho. |
24 Po smrti Uesronovej vošiel Kaleb k EIrate,
manželke svojho otca Hesrona, a tá mu poro­
dila Ashura, otca Tekuu.
25 Synovia Jerameela, prvorodeného Hesro-
novho, boli: Rám, prvorodený, ďalej Buna,
26 Aram, Asom a Achiáš. | Jerameel mal aj inú
manželku, menom Ataru; tá bola matkou Ona-
27 movou. Synovia Ráma, prvorodeného Jera-
28 meclovho boli: Mos, Jamin a Achar. i Syno­
via Onamovi boli Semei a Jada. Synovia Se­ I
29 meiho: Nadab a Abisur. Meno Abisurovej
manželky bolo Abihail, tá mu porodila Aho-
30 bana a Molida. | Synovia Nadabovi: Saled a
•31 Apaim. Saled zomrel bez dielok. ' Synovia
Apaima: Jesi. Synovia Jesiho: Sesan. Syno­ !
32 via Sesana: Oholai. | Synovia Jadu, brata Se­ !
meiho: Jeter a Jonatán. Jeter zomrel bez die- I
7 O veciach prepadnutých kliatbe (chérem) porov,
pozn. k 1 Sm 15, 3. — Acharov (Achanov) prípad
pozri Joz 7. 1—26, hlavne v. 26. — Kto bol Char-
mi pozri Joz 7, 1.
0 V rodokmeňoch sa často spomína nielen syn,
ale celý synov rod, ako aj tu Kalebovci, potomko­
via Kaleba, o ktorých pozri nižšie verš 18 nn. u
verš 42 n.
10 Porov. Rút 4, 18—22. — O Nahasovi pozri Nm
2, 3.
23 O Gcsurcoch pozri 2 Sm 3, 3.
31 Oholai bolo dievča (porov, verš 34.), ako dcéra-
dedička však mala vynovské práva a je zarodená
aj do rodokmeňa.
tok. ; Synovia Jonatána: Falet a Zíza. Toto boli 33
potomkovia Jerameela.
Sesan nemal synov, iba dcéry. Mal však 34
Sesan egyptského sluhu menom Jeraa. | I dal 35
Sesan svoju dcéru za manželku svojmu slu­
hovi Jeraamu a tá mu porodila Eteja. í Od 36
Eteja pochádza Nátan, od Nátana pochádza
Zabad. I Od Zabada pochádza Oflal, Olial splo- 37
dil Obeda. : Od Obeda pochádza Jehu, od Je- 38
huho pochádza Azariáš, i od Azaríáša po- 39
chádza Heles, od Helesa pochádza Elasa, | od 40
Elasu pochádza Sisamoi, od Sisamoiho pochá­
dza Selum, | od Seluma pochádza Ikamiáš, od 41
Ikamiáša pochádza Elisama.
Synovia Kaleba, brata Jerameelovho: Mesa, 42
jeho prvorodený; ten je otcom Zifu. A jeho
syn: Maresa, otec Hebrona. j Synovia Hebro- 43
novi: Kore, Tafua, Rekem a Sama. ; Od Sa- 44
mu pochádza Raham, otec Jerkaama a od Re-
kema pochádza Samai. ■ Syn Samaiho bol 45 *
Maon a Maon bol otec Betsura.
Kalebova vedľajšia manželka Efa porodila 46 *
Harana, Mosu a Gezeza. Od Harana pochádza
Gezez. ■ Synovia Jahadaiho: Regom, Joatan, 47
Gesan, Falet. Efa a Sáf. | Kalebova vedľajšia 48
manželka Maácha porodila Sabera a Taranu.
Od Sáfa, otca Madmeny, pochádza Sue, otec 49
Machbeny a otec Gabay. Dcéra Kalebova bola
Achsa. Toto boli synovia Kalebovi. 50
Synovia Hurá, prvorodeného Efratinho: So­
bal, otec Karjatiarima, | Salma, otec Betle- 51
herná, Harif, otec Betgadera. Sobal, otec Kar- 52
jatiarima, mal synov: Haroeho a polovicu Me-
nuchoťanov. | Rody Karjatiarima: Jetrejci, 53
Aíutejci, Sematejci a Maserejci. Od týchto
pochádzajú Saraania a Estaolci.
Synovia Salmovi: Betlehem, Netofania, Ata- 54
rot-Bet-Joab, polovica Menuchoťanov a Sa-
rania. J Rody pisárov, bývajúcich v Jábese: 55 *
Tiratijci, Simatijci a Suchatijci. To sú Kinejci,
ktorí pochádzajú od Chamata, otca domu Re-
chabovho.
Dávidovi synovia, ktorí sa mu narodili 3"
v Hebrone, boli tito: prvorodený Amnon od
Jezraelčianky Achinoamy, druhý Daniel od
Karmelčianky Abigaily, ' tretí Absolón, syn 2
Maáchy, dcéry gesurského kráľa Tolmaiho,
štvrtý Adoniáš, syn Agity, ' piaty Safatiáš 3
od Abitaly, šiesty Jetraham od jeho manželky
Egly. i Šiesti sa mu narodili v Hebrone; tam 4
panoval sedem rokov a šesť mesiacov. Trid-
saťtri roky však panoval v Jeruzaleme.
V Jeruzaleme sa mu narodili tito: Simaa, 5
' Sobab, Nátan a Šalamún, štyria od Betsaby,
| dcéry Amielovej, 1 potom Jebaár, Elisama, I 6
j Elifalet, Noge, Nefeg, Jafia. Elisama, Eliada 7.8
। a Elifelet, deväť. J To sú všetko synovia Dá- 9*
I Belsur jc blízo Hebronu. 45
Osnova jc asi porušená. Miesto niektorého Ge- 46
: zeza treba pravdepodobne Citát Jahadaiho (Jahad-
I dni; porov, verš 47.).
I O Reehabovcoeh porov. 4 Kr 10, 15. 55
: Porov. 2 Sm 3, 2—5. t—
I Porov. 2 Sm 5, 13, 1 nn. 9
 Prvá kniha Kroník 3—4 309

vidoví, okrem synov od vedrajších manželiek. Fese a Tehina, otec mesta Naás. Toto sú mu­
Ich sestra bola Tamar. žovia z Rechy. ; Synovia Kenézovi: Otoniel a 13
10 Šalamúnov syn bol Roboam, jeho syn bol Saraiáš. Synovia Otonielovi: Hatat a Maona-
Abiáš, tohto syn Asa, tohto syn Jozafat, ti. Od Maonatiho pochádza Ofra, od Saraiáša 14
11 tohto syn Joram, tohto syn Ochoziáš, tohto však pochádza Joab, otec Údolia remeselní­
12 syn Joas | tohto syn Amasiáš, tohto syn Aza- kov, lebo boli remeselníci. J Synovia Kaleba, 15
13 riáš, tohto syn Joatam, ; tohto syn Achaz, syna Jeíonovho: Hir, Ela a Naham. A synovia
14 tohto syn Ezechiáš, tohto syn Manases, | toh­ Elu: ... a Kenéz. j Synovia Jaleleelovi: Zif, 18
to syn Amon, tohto syn Josiáš. Zifa, Tiria a Asrael. [ Synovia Ezru: Jeler, 17 *
•15 Synovia Josiášovi: Prvorodený Johanan, Mered, Efer a Jalon... a počala Mariamu,
druhý Joakim, tretí Sedekiáš, štvrtý Selum. Samaiho a Jesbu, otca Estama. j A jeho júdska 18
16 Joakimov syn bol Jechoniáš, tohto syn Sede- manželka porodila Jareda, otca Gedora, Hebe­
•17 kiáš. | Synovia jechoniáša zajatého: Salatiel, ' ra, otca Sochoa, a Ikutiela, otca Zanoeho. To­
18 Mclchiram, Fadaiáš, Seneser, Jekemiáš, Sama to sú synovia faraónovej dcéry Betie, ktorú sl
19 a Nadabiáš. : Synovia Fadaiáša: Zorobábel a vzal Mered. | A synovia júdskej manželky, 19
Semei. Synovia Zorobábela: Mosolam, Hana- sestry Nahama, otca Keily: Garmovci, Esta-
20 niáš a ich sestra Salomita. i potom Hasaban, movci a Maáchovci. i Synovia Šimonovi: Am- 20
Ohola, Barachiáš, Hasadiáš, Josabhesed, piati. non, Rina, Ben-Hanan a Tjlon. Synovia Je-
21 Syn Hananiášov bol Faltiáš, tohto syn bol siho: Zohet a Benzohet.
Jeseiáš, tohto syn Rafaiáš, tohto syn Arnan, Synovia Selu, syna Júdovho: Her, otec Le- 21
•22 tohto syn Obdiáš, tohto syn Secheniáš. Sy­ chu, Laáda, otec Maresu, a rody domu výrob­
novia Secheniášovi: Semeiáš a synovia Seme- cov plátna v Bet-Asbe, | potom Jokim, mu- 22 *
iášovi: Hatus, Jegaál. Baria. Naáriáš a Safat, žovia z Kozeby, Joas a Sarai, ktorí boli pánmi
23 šesť. Synovia Naáriášovi: Elioenaj. Ezechiáš v Moabsku a vrátili sa do Lahcmu. Sú to sta­
24 a Ezrikam. traja. Synovia Elioenajovi: Odu- ré veci, i To sú hrnčiari, obyvatelia Netaimu 23 *
liáš, Eliasub, Feleiáš, Akub, Johanan, Dala- a Gedery. Bývali u kráľa, v jeho dielňach.
iáš a Anani, sedem. Rodofcmert Simeonov. — Synovia Si- 24
•4 Synovia Júdovi: Fáres, Hesron. Charmi, meonovi: Namucl, Jamin, Jarib, Zara, Saul: |
2 Hur a Sobal. ' Od Raiáša, syna Sobalovho, jeho syn Selum, jeho syn Mapsam, jeho syn 25
pochádza Jahat, od Jahata pochádza Ahumaj Masma. : Synovia Masmu: jeho syn Hamuel, 26
3 a Lád. Toto sú rody Saraánov. ' A toto sú jeho syn Zachur, jeho syn Semei. | Semei mal 27
synovia ..., Etamovho otca: Jezrahel, Jesema šestnásť synov a šesť dcér. Ale jeho bratia
a Jcdebos. Meno ich sestry bolo Asalelfuni. | nemali mnoho synov, takže celý ich rod ne­
4 Fanuel bol otec Gedcra a Ľzer otec Hosu. Toto dosiahol počet Júdovcov. I Bývali v Bersabe, 28
sú synovia Hurá, prvorodeného Efratinho, ot­ v Molade, v Hasarsuhale, | v Bale, v Asome, 29
ca Betlehema. v Tolade, ' v Batueli, v Horme, v Sikelegu, | 30
5 Ashur, otec Tekuu. mal dve manželky, Ha- v Belmarchabote, v Hasarsusime, v Betbcrajl 31
6 lau a Naáru. j Naára mu porodila Ozama. He- a v Saárime. To boli ich mestá až jx> kráľa
fera, Temanovcov a Ahastarovcov. To sú sy- Dávida, I a ich dediny, Etam a Aen, Remon 32
7 novia Naáry. Synovia Halay: Scret, Isaár a a Tochen a Asan, päť miest, I a všetky dediny, 33
8 Etnan. I Od Kosa jxichádza Anob, Soboba a ktoré boli okolo týchto miest až po Bálu. To
•9 rody Aharehela, Arumovho syna. Jábes však je ich bydlisko. A ich menoslov: | Mosobab, 34
bol vážnejší, než jeho bratia. Jeho matka mu Jemlech, Josa, syn Amasiáša, Joel, Jehu, syn 35
dala meno Jábes. hovoriac: „V bolesti som ho Josabiáša, syna Saraiáša, syna Asielovho; |
10 porodila". ! Jábes vzýval Izraelovho Boha: | Eljoenaj, Jakuba, Isuhaiáš, Asaiáš, Adiel, Is- 36
„Ak ma naozaj požehnáš, rozšíriš moje hra- i miel, Banaiáš a Ziza, syn Sefeiho, syna Alo- 37
niee, ak tvoja ruka bude so mnou, a urobíš, I na, syna Idaiáša, syna Semriho, syna Sama-
aby ma nešťastie neubijalo.. .1" A Boh splnil, I iáša. ] Toto sú, ktorí prišli podľa mien, knie- 38 *
čo si žiadal. žat a rodov. A domy ich otcov sa veľmi roz­
11 Od Kaleba, brata Sueho, pochádza Mahir, šírili. : A išli až ta, kadiaľ sa ide do Gadoru, 39
12 otec Estona. Od Estona pochádza Belrafa, až po východnú časť údolia, hľadať pastvy pre
svoje stáda. | Našli tučnú a dobrú pastvu, 40
15 Selum panoval pod menom Joachaz, pozri 4 Kr
23, 30.
krajina bola rozsiahla, pokojná a bezpečná.
15—16 Buď je reč o dvoch rozličných Sedckiáäoch, 1 Lebo predtým tam bývali ľudia z Chamov-
alebo sa toto meno dostalo do veria 16. omylom. । cov. ' Tito, podľa mien zapísaní, prišli za čias 41
*
17 Slovo „zajatého“ pokladá Vulgáta za vlastné
meno ..Aslr“. Chýba meno niektorej McredoveJ ženy, možno 17
22 Číslici „Šesť' treba rozumieť tak, že potomkov meno faraónovej dcéry Belíc, porov, verš 18.
Sechcniášových bolo tesť: jeden syn a piati vnu­ Meno „Joklm“ Vulg prekladá vetou: „len, čo 22
kovia. zastavil slnko“. — LXX Číta Joakim.
1—23 Tieto verše podávajú doplnky k rodokmeňu Jú- I Gedcra je podľa Joz 15, 36 Júdske mesto o ta- 23
dovcov. Osnova je na mnohých miestach poru­ ké bolo dozaista oj Netalm.
šená, niektoré mená pri odpisovaní vypadli. Ich Bližšie okolnosti tohto putovania Simeonovcov 38—43
miesto označujeme v osnove bodkami. nie sú nám známe.
5—10 Nevieme, prečo bol Jábes váženejši. Vo verši Rozbili „ich“ stony, rozumej: stony tamojších 41
10. chýba koniec jeho modlitby. praobyvateľov Chamovcov (porov, verš 40). —
 390 Prvá kniha Kroník 4—5
júdskeho kráľa Ezechiáša, rozbili ich Stany
aj Meunejcov, ktorých tam našli, vynivočili
ich až po dnešný deň a osadili sa na ich mies­
to, pretože tam boli pastviny pre ich stáda. |
42 Niektorí z nich, zo synov Simeonových, išli
k vrchu Seir, päťsto mužov, na čele s Faltiá-
šom, Naáriášom, Rafaiášom a Ozielom, syn-
43 mi Jesiho, : pobili zvyšky Amalekitov, ktorí
sa balí zachránili, a bývajú tam až po dnešný
deň.
•5 Rodokmeň Rub en o v. — Synovia Ru-
bena, prvorodeného Izraelovho — lebo on bol
prvorodený, ale keď poškvrnil lôžko svojho
otca, dostalo sa prvorodenské právo synom
Jozefa, syna Izraelovho; no nepočítal sa za
2 prvorodeného, | lebo Júda, ostal najmocnej­
ší medzi svojimi bratmi a z neho pochádzajú
kniežatá, len prvorodenské práva mal Jozef
*3 — synovia Hubená, Izraelovho prvorodené­
ho (sú teda): Enoch, Falu, Esron a Karmi...) |
4 Synovia Joelovi: Samaiáš, jeho syn, Gog, je-
•5 ho syn, Semei, jeho syn, | Micha, jeho syn,
6 Reiáš, jeho syn, Bál, jeho syn, I Béra, jeho
syn, ktorého odviedol do zajatia asýrsky kráf
Telgatfalnasar; on bol kniežaťom Rubenov-
7 cov. | A jeho bratia podľa rodin, keď ich po­
dľa rodov počítali: Hlava: Jehiel a Zachariáš.
•8 Bál však, syn Azazu, syna Samu, syna Jo­
ela, býval v Aroeri až po Nebo a Bélmeon. '
9 Na východ však býval, až ako sa vchádza na
púšť, až od rieky Eufrátu, lebo mali množ-
•10 stvo dobytka v galaádskej krajine. J Za čias
Saulových viedli vojnu s Agarejcami; tí padli
ich rukou, oni sa však osadili do ich stanov
po celej východnej strane až po Galaád.
•11 Rodokmeň Gadov. — Synovia Gadovi
— bývali naproti nim v krajine Bášan až po
12 Selchu: | Joel, predstavený, Satan, druhý, ďa-
13 lej Janai a Safat v Bášane. i Ich bratia podľa
otcovských domov boli: Michael, Mosolam,
Sebe, Jorai, Jachan, Zie a Heber, sedem. ■
14 Toto sú synovia Abihaila, syna Huriho, syna
Jarú, syna Galaáda, syna Michaela, syna Je-
15 sesiho, syna Jeda, syna Buza. 1 Achi, syn Ab-
diela, syna Guniho, bol však hlavou ich ot-
„Vynlvotnr zneje doslovne: ‚.dali do klintby“,
porov, pozn. k 1 Sm 15, 3. — Mcuncjcl boli buď
Maonltl, kočovníci, bývajúci východne od Petry,
alebo Mincjci.
1 Jozefov kmeň dostal prvorodenské právo len po
hmotnej stránke: Jakub adoptoval Jozefových sy­
nov Efraima a Manaseho n tak kmeň Jozefov do-
ŕtal dvojnásobný údel v Palestíne. Prvým, knic-
žacím kmeňom bol však vždy kmeň Júdov.
3 n. Medzi Karmim a Joelom chýba niekoľko gene­
rácii.
5 O Tlglatpilésarovi, ktorého meno sa tu píše
zvláštnym pravopisom, pozri 4 Kr 15, 29.
8 O Aroeri pozri 2 Sm 24, 5; Nebo porov. Nm 32,
3. 30; Dulmeon porov. Nm 32, 3. 3H; Joz 13, 7.
10 A'tarejci boli asi národ v severovýchodnej Ará-
bii. Na klinoplsných pamiatkach sa volajú Maga-
ranu.
11 O S< Jrhe nevieme kde ležala, ale sotva to bolo
m'ito Sakhad, ktoré ležalo ďaleko na východe,
v H'iurane.
covského domu. ' Bývali v Galaáde, v Bášane *
16
a k nemu priliehajúcich osadách a na všet­
kých pastvinách Saronu až po ich končiny. |
Týchto všetkých spočítali za čias Joatama, *
17
kráľa júdskeho, a za čias Jeroboama, kráľa
izraelského.
Synovia Rubena, Gada a polovica kmeňa 18
Manaseho, siláci, mužovia, ktorí nosia štít a
meč, napínajú kušu, sú vycvičení v boji, šly-
ridsatštyritisíc sedemsto šesťdesiat takých, čo
tiahnu do boja, | viedli vojnu proti Agarej- 19'
com, Iturejcom, Nafisovi a Nodabovi. J Došla- 20
lo sa im proti nim pomoci. Agarejci a všetci,
ktori boli s nimi, dostali sa do ich ruky, lebo
k Bohu volali v boji a dal sa im uprosiť, pre­
tože v neho dúfali. A zajali ich stáda: ich 21
ťavy, päťdesiatisic, ovce, dvestopäťdesiattisíc,
osly, dvetisíc, a ľudských bytosti stotisíc, J
lebo padlo množstvo prebodnutých; veď ten 22
boj bol od Boha. Potom sa usadili na ich
mieste až do zajatia.
Rodokmeň zajordánských Mana­
sovcov. — Synovia polovice kmeňa Mana- *
23
seho bývali v kraji od Bášanu až po Bál-Her-
mon, Sanir a vrch Hermon. Bolo ich veľa.
A toto boli hlavy ich rodin: Efer, Jesi, Eliel, 24
Ezriel, Jeremiáš. Odoiáš a Jediel, vojvodco­
via, chýrni mužovia, hlavy rodín.
Ale spreneverili sa Bohu svojich otcov a 25
chodili smilne za bohmi krajiny, ktorých Boh
vyhubil pred nimi. Preto Boh Izraela povzbu- 26’
dil ducha asýrskeho kráľa Fúla — ducha Tel-
gatfalnasara, kráľa asýrskeho — a ten od­
viedol Rubenovcov, Gadovcov a polovicu kme­
ňa Manaseho do zajatia do Lahely, do nabo­
ra, do Ary a k rieke Gozanu až po dnešný
deň.
Rodokmeň Léviho. —Synovia Léviho: 27
Gerson, Kaát a Merari. Synovia Kaátovi: 28
Amram, Isaár, Hebron a Oziel. I Synovia 29
Amramovi: Aron, Mojžiš a Mária. Synovia
Aronovi: Nadab a Abiu, Eleazar a 1 tamar.
Od Eleazara pochádza Finés, od Finesa jx>- *30
chádza Abisue, od Abisua pochádza Boki, od 31
Bokilio pochádza Ozi, । od Oziho pochádza Za- 32
raiáš, od Zaraiáša pochádza Merajol, od Me- 33
rajota pochádza Amariáš, od Amariáša pochá­
dza Achitob,, od Achitoba pochádza Sadok, od 34
Sadoka pochádza Achimás, ! od Achimása po-' 35
chádza Azariáš,od Azariáša pochádza Johanan.!
od Johanana pochádza Azariáš. ten konal kňaz- 36
Zojordánsky Saron jc nám ináč neznámy. 16
O Jonlamovi pozri 4 Kr 15, 32 n. O Jcroboamo- 17
vi H. pozri 4 Kr 14. 23 n.
O Agarejcoch pozri vyššie verš 10. — Jctur 19
(Ttur) □ Naíiš boli ismac'.ské kmene, pozri 1, 31;
porov. Gn 25. 15. Kmeň Nodab je ináč neznámy.
O BáhHcrnwne pozri Sdc 3, 2. — Sanir je 23
amorejské meno Hermonu (Dt 3, 9), ale aj osobit­
ný vrch tohto površia.
Fúl a TielatpiKsar jc tá istá osoba (porov. 25
pozn. k 4 Kr 15. 17). — Až po dnešný deň — zo.
stavovateľ kníh Kroník žíl až po babylonskom
zajali: slová prepísal z prameňa.
Menoslov veľkňazov nie jc úplný. 30 n
 Prvá kniha Kroník 5—6 391

ský úrad v dome, ktorý postavil Šalamún v Je- Somera, syn Moholiho, syn Musiho, syn Me- 32
37 ruzaleme. ' Od Azariáša pochádza Amariáš, rariho. syn Léviho.
38 od Amariáša pochádza Achitob, | od Achitoba Ich bratia Leviti bob ustanovení k rozličnej 33
pochádza Sadok, od Sadoka pochádza Selum, i službe stánku domu Pánovho: I Aron a jeho 34
39 od Seluma pochádza Helkiáš, od Helkiáša po- synovia pálili na oltári zápalných obeti a na
40 chádza Azariáš, | od Azariáša pochádza Sara- oltári kadidlovom, konab rozličné služby vo
41 iáš, od Saraiáša pochádza Josedek; ■ Josedek veľsvätyni a mali uzmierovať za Izraela, po­
však odišiel, keď Pán prostredníctvom Na- dľa všetkého toho, čo prikázal služobník Pá­
buchodonozora odviedol do zajatia Júdu a nov Mojžiš. : A toto sú Aronovi synovia: 35
Jeruzalem. Eleazar, jeho syn; Finés, jeho syn; Abisue,
•6 Synovia Léviho: Gerson, Kaát a Merari. | jeho syn; I Boki, jeho syn; Ozi, jeho syn; 36
2 Toto sú mená Gersonových synov: Lobni a Zarahiáš, jeho syn; | Merajot, jeho syn; Ama- 37
3 Semei. I Synovia Kaátovi: Amram, Isaár, Heb- riáš, jeho syn; Achitob, jeho syn; | Sadok, jeho 38
4 ron a Oziel. ; Synovia Merariho: Moholi a syn; Achimás, jeho syn.
Musi. A toto sú rody Léviho podľa rodín: | A toto sú ich sídla, totiž synov Áronových, 39*
5 Od Gersena: Lobni, jeho syn; Jahat, jeho syn; rodu Kaátovcov, podľa ich okresov a obvodov,
6 Zama, jeho syn; ■ Joah, jeho syn; Ado, jeho ako im pripadli žrebom: | Dab im Hebron 40
syn; Zara, jeho syn; Jetrai, jeho syn. v krajine júdskej s okolitými pastvinami. |
7 Synovia Kaátovi: Aminadab, jeho syn; Ko- ale pole, mestá a jeho dvory dab Kalebovi, 41 *
8 re, jeho syn; Asir, jeho syn: ' Elkana, jeho synovi Jefoneho. | Aronovým synom dali ú- 42
syn; Abiasaf, jeho syn; Asir, jeho syn; | točištné meslo: Hebron, ďalej Lobnu a jej
9 Tahat, jeho syn; Uriel, jeho syn; Oziáš, jeho pastviny, Jeter a Estemo s jeho pastvinami,.
10 syn; Saul, jeho syn. , Synovia Elkanovi: Helon a jeho pastviny, Dabir a jeho pastviny, 43
11 Amasai, Achimot : a Elkana. Synovia Elka- | Asan a jeho pastviny, Betsemes a jeho pást- 44
Enovi: Sofai, jeho syn; Nahat, jeho syn; | viny. ' A z kmeňa Benjamínovho: Gebu a jej 45
12 Eliab, jeho syn; Jeroham, jeho syn; Elkana pastviny, Almat a jeho pastviny, Anatot a
13 jeho syn ... ' Synovia Samuelovi: ... prvoro­ jeho pastviny: všetkých ich miest bolo tri­
dený a druhý Abiáš. násť, podľa ich rodov, | A synom Kaátovým, 46
ktori ešte ostali z rodov kmeňa, z polovice
14 Synovia Merariho: Moholi, Lobni. jeho syn, kmeňa Manaseho, (určili) žrebom desať miest. |
15 Semei, jeho syn, Oza, jeho syn, Samaa, jeho Synom Gersonovým podľa ich rodov z kmeňa 47
syn, Hagiáš, jelto syn, Asaiáš, jeho syn. Isarachovho, z kmeňa Aserovho, z kmeňa Nef­
•16 Tito sú, ktorých Dávid ustanovil na spev taliho a z kmeňa Manaseho v Bášane trinásť
v dome Pánovom, odkedy sa archa dostala na miest. | Synom Merariho podľa ich rodov 48
17 pokoj. 1 Konali službu spevom pred Stanom z kmeňa Rubenovho, z kmeňa Gadovho, z kme­
zhromaždenia, kým Šalamún nepostavil v Je­ ňa Zabulonovho žrebom dvanásť miest |
ruzaleme dom Pánov. Zastávali svoju službu A synovia Izraela dali Levitom mestá a ich 49
18 podľa svojich ustanovení. Službu konali tito pastviny, j Určili (im) žrebom z kmeňa sy- 50
a ich synovia: Zo synov Kaátuvých: spevák nov Júdových, z kmeňa synov Simeonových
19 Heman. syn Joela, syn Samuela, syn Elka- a z kmeňa synov Benjamínových tie mestá,
nu. syn Jerohama, syn Eliela. syn Tohuho, ktoré podľa mena vypočítali.
20 syn Sufa, syn Elkanu, syn Mahata, syn Ama- Údelové mestá tých, čo patrib k rodom 51
21 saiho. syn Elkanu. syn Johela, syn zlzariá- Kaálových synov, boli: z kmeňa Efraimovho j
22 ša, syn Sofoniáša, syn Tahata, syn Asira, im dali útočištné mesto Sichem a jeho pást- 52
23 syn Abiasafa. syn Koreho. syn Isaára, syn viny na efraimských horách, potom Gazer a
Kaáta. syn Léviho, syn Izraela. jeho pastviny. | Jekmaám a jeho pastviny, Bet- 53
24 A jeho brat Asaf. ktorý- mu stál po pravici; horon a jeho pastviny, i Helon a jeho pastvi- 54 *
25 Asaf, syn Barachiáša, syn Samau. syn Mi- ny, Getremon a jeho pastviny; | z polovice 55 *
26 ehaela. syn Basaiáša, syn Melchiáša, | synj kmeňa Manaseho však: Aner a jeho pastviny
27 Atanailto, syn Zaru, syn Adaiho, syn Etana, aI Balám a jeho pastviny ostatným rodom Ka-
28 syn Zamu, syn Semeia, | syn Jeta, syn Ger- [ átových synov.
sona, syn Léviho. i Synom Gersonovým (dali) z rodov polo- 56
29 A synovia Merariho, ich bratia, po strane । vice kmeňa Manaseho: Golan v Bášane a je­
ľavej: Elán, syn Kusiho, syn Abdiho, syn Ma- ho pastviny, Aštarot a jeho pastviny. , Z kme- 57
30 locha, syn Hasabiáša, syn Amasiáša, syn ňa i Isacharovho: Kedeš a jeho pastviny, Da-
51 Helkiáša, , syn Amasaiho, syn Boniho, syn | beret a jeho pastviny, | Ramot a jeho pastviny, 58
Anem a jeho pastviny. ’ Z kmeňa Aserovho; 59
1 V LXX a vo Vulgáte Je 5.27 C.l, Rozdiel v tis- 1
lovani trvá až po 6,66 hebr. = 6,61 Vulg. i Zoznam kňazských a levltských miest pozri 90 n.
13 Meno Samuelovho prvorodeného syna vypadlo. Joz 21, 1 n.
Volal sa Joel (1 Sm B, 2). Vulgáta ho volá „Vasse- Kmeň Manaseho v Bášane, jc zajordánska po- 41
ni,-. Toto je však nie vlastné meno, ale radová ; levica tohto kmeňa.
číslica: ‚‚a druhý“. Treba leda čilať: „Synovia ■ Helon. jc Ajalon, pozri 1 Sm 14, 31. 51
Samuela: Joel prvorodený a druhý Abiáš“. | Miesto „Aner“ čítaj „Tňnadť‘ (Tnannch) porov. 55
16 Archa úmluvy sa dostala na pokoj, keď ju do- I Joz. 21, 25. — Balám, Jc Jcblúm Joz 17, 11., pozri
niesli do Jeruzalema (porov, 15, 1 n.). i pozn. k 4 Kr 0, 27.
 Prvá kniha Kroník 6—7—8
392
Masal a jeho pastviny, Abdon a jeho pastvi-
60 ny. I Hukak a jeho pastviny a Rohob a jeho
61 pastviny. | Z kmeňa Neftaliho: Kedeš v Galilei
a jeho pastviny, Hamon a jeho pastviny a Kar-
jataim a jeho pastviny.
62 Ostatným synom Merariho: z kmeňa Zabu­
lonovho: Rernono a jeho pastviny a Tábor a
63 jeho pastviny. [ A v Zajordánsku, naproti Je­
richu, východne od Jordána: z kmeňa Rube­
novho: Bosor na pustatine a jeho pastviny,
64 Jasu a jej pastviny, Kademot a jeho pást-'
65 viny, a Mefaát a jeho pastviny. | A z kmeňa
Gadovho: Ramot v Galaáde a jeho pastviny,
66 Manaim a jeho pastviny, | Hesebon a jeho past­
viny a Jezer a jeho pastviny.
7 Rodokmeň ísacharov. — Synovia Isa-
charovi: Tola, Fua, Jasub a Simeron, štyria. |
*2 Synovia Tolu: Ozi, Rafaiáš, Jeriel, Jemal, Jeb-
sem a Samuel, pohlavári svojich rodin. K To-
lovi patrili bojovníci podlá svojich rodov. Ich
počet bol za čias Dávidových dvadsaťdvatisíc
3 šesťsto. | Synovia Oziho: Izrahiáš. Synovia
Izrahiáša, Michael, Obadiáš, Joel a Jesiáš, pia-
4 ti, všetko pohlavári. | K nim patrili podľa
rodov a rodín roty bojového vojska, tridsať-
•5 šesťtisíc, lebo mali mnoho žien a detí. | Ich
bratia vo všetkých Isacharových rodoch sú
bojovníci. Spolu ich napočítali osemdesiatse-
demtisic.
Rodokmeň Benjamína a Neftali-
6 ho. — Benjamín: Bela, Bechor a Jadihel, tra-
7 ja. | Synovia Belu: Esbon, Ozi, Oziel, Jerimot
a Ľrai, päť pohlavárov rodín a bojovníkov.
Napočítalo sa ich dvadsaťdvatisíc tridsaťštyri.
8 I Synovia Bechorovi: Zamira, Joas, Eliezer,
Eljoenai, Amri, Jerimot, Abiáš, Anatot a Al-
9 mat. To všetko sú synovia Bechorovi. | Na­
počítalo sa ich podľa rodov a pohlavárov ro-
10 dín dvadsaťdvatisíc dvesto bojovníkov. | Sy­
novia Jadihelovi: Balan. A synovia Balano-
vi: Jehus, Benjamín, Aod, Chanana, Zetan,
U Taršiš a Ahisahar. í Toto sú všetko synovia
Jadihelovi podľa pohlavárov rodin sedem-
násťtisic dvesto bojovníkov, pripravených isť
12 do boja. | Safam a Hafam, synovia Hirovi, a
Hasim, synovia Aherovi.
13 Synovia Neftaliho: Jasiel, Guni, Jeser a
Selum, synovia Baly.
•14 Rodokmeň Manaseho. — Synovia Ma­
naseho ... Esriel..., ktorých porodila jeho
aramejská vedľajšia žena. Porodila Machira,
15 Galaádovho otca. | Machir si však vzal za
manželku sestru Hafima a Satana; meno ich
sestry bolo Maácha ... Meno druhého bolo
2 O sčítaní ľudu za čias Dávida pozri 2 Sm hl.
24: norov. 1 Krn 21, 1—22.
5 Po rodokmeni Isacharu by mal nasledovať ro­
dokmeň Zabulona, ten však chýba. Podobne po
rodokmeni Benjamíncov chýba rodokmeň Danov-
cgv. ak jc len meno Hasím vo v. 12. nie zvyškom
tohto rodokmeňa; porov. Gn 46. 23 a Nm 26, 42.
14—15 Osnova je v týchto veršoch kusá a chybná.
15. vcr.< prekladáme podľa osnovy Hummelauera.
Salfád. Salfád mal dcéry. | Maácha, Machirova 18
manželka, porodila syna a dala mu meno Fá­
res. Meno jeho brata bolo Sáres a jeho sy­
novia Ulam a Rekem. | A synovia Ulamovi: 17
Badan. Toto sú synovia Galaáda, syna Ma­
chira, syna Manaseho, j Jeho sestra Hamo- 18
lechet porodila Išhoda, Abiezera a Moholu. |
Synovia Semidovi boli: Ahin, Sechem, Leki a 18
Aniam.
Rodokmeň Efraima. — Synovia Efrai- 20
ma: Sutala a Bared, jeho syn, Tahat, jeho syn,
Elada, jeho syn, Tahat, jeho syn. | Zabad, 21“
jeho syn, Sutala, jeho syn, a Ezer a Elad.
Tých zabili domorodci Géťania, pretože im zišli
dolu zobrať dobytok. ; Preto ich otec Efraim dl- 22
hý čas žialil; jeho bratia prišli ho tešiť. | Potom 23’
vošiel k svojej manželke; tá počala a porodila
syna, ktorému dal meno Beria, lebo to bolo
v nešťastí jeho domu. | Jeho dcéra bola Sára, 24
ktorá postavila Dolný a Horný Bethoron a
Ozensaru. I A Rafa, jeho syn, a Resef a Tale 25
jeho syn, Tán, jeho syn, | Laádan, jeho syn, 26
Amiud, jeho syn, Elisama, jeho syn, | Nun, 27
jeho syn, Jozue, jeho syn. | Ich majetok a sídla 28'
boli Betel a jeho osady, na východe Noran,
na západ Gazer a jeho osady, Sichem a jeho
osady až k Aze a jej osadám. | V rukách sy- 29
nov Manaseho bol Betsan a jeho osady, Ta-
nach a jeho osady, Magedo a jeho osady, Dor
a jeho osady. V týchto bývali synovia Jozefa,
syna Izraelovho.
Rodokmeň Aserov. — Synovia Asero- *
30
vi: Jemná, Jesua, Ješui, Baria a ich sestra
Sára. | Synovia Bariovi: Heber a Melchiel; 31
tento bol otec Barsaila. I Od Hebera pochádza 32
Jeflat, Somer, Hotam a ich sestra Sua. 1 Sv- 33
novia Jeflatovi: Fosech, Chamaál a Asot. To­
to sú synovia Jeflatovi. Synovia Somerovi: 34
Achi, Roaga, Haba a Aram. | Synovia jeho 35
brata Helema: Sufa, Jemná, Sales a Amal. I
Synovia Sufovi: Sue, Harnafer, Sual, Beri, 36
Jamra, | Bosor, Hod, Sama, Salusa, Jetran a 37
Bera. | Synovia Jeterovi: Jefone, Fasfa a Ara. 38
| Synovia Olovi: Aree, Haniel a Resiáš. ' 39
Toto všetko sú synovia Aserovi, pohlavári ro- 40
din, vyberaní bojovníci, vodcovia kniežat.
Keď ich spočítali k vojsku do boja, bol ich
počet dvadsaťšesťtisic mužov.
Druhý rodokmeň Benjamínov. ■—
Od Benjamína pochádza Bale, jeho prvorode- 8
ný, druhý Asbel, tretí Ahara, | štvrtý Nohaa. 2
piaty Rafa. I Sáleho synovia boli Adar, Gera, 3
Abiud, | Abisue, Náman, Ahoe, | Gera, Se- 4.5
fufan a Huram. J A toto sú synovia Ahodo- 6‘
vi:... Toto sú pohlavári rodin obyvateľov
Výpravu, o ktorej je tu reč, podnikli Efraimci 21
ešte zo života svojho otca z Egypta.
Meno Boria (presnejšie prepísané: Berááh) zna- 23
mená „v nešťastí".
Noran pozri Joz 16, 7. 23
Nevieme, čl Barsolt bolo meno mesta a čl meno 39
človeka.
Z tohto verša veľa chýba. 6
 Prvá kniha Kroník 6—9 393

Gabay... a odviedli ich do zajatia do Mana- obyvatelia boli tí, ktori (sa osadili) na svojich
7 hatu, | aj Námana a Achiáša. Odviedol ich majetkoch, vo svojich mestách: Izraeliti, kňa­
Gera, od ktorého pochádzajú Oza a Abiud. | zi, leviti a chrámoví sluhovia. | V Jeruzale- 3-
8 Od Saharaima v Moabských nivách pochádza­ me bývali niektorí zo synov Júdu, zo synov
jú — keď bol prepustil svoje manželky Hu- Benjamína, zo synov Efraima a Manaseho: I
9 simu a Baru — I od jeho manželky Hodesy Otei, syn Amiuda, syna Amriho, syna Omrai- 4
10 pochádza Jobab, Sebia, Mosa, Molchom, | Je- ho, syna Boniho zo synov Fáresa, syna Jú­
hus, Sechia a Manna. Toto sú jeho synovia, dovho. | A zo Seovcov Asaiáš, prvorodený, a 5*
11 pohlavári rodín. I Od Mehusima pochádza jeho synovia. | Zo synov Zareho: Jehuel a ich 6
12 Abitob a Elfál. | Synovia Elfálovi: Heber, bratia, šesťsto deväťdesiat.
Mísaám a Samad. Ten vystavil Ono a Lod Zo synov Benjamína: Salo, syn Mosolama, 7
13 a jeho osady. [ Baria a Sama boli pohlavári syna Oduiáša, syna Asana. | Jobaniáš, syn 8
rodin bývajúcich v Ajalone; oni rozohnali Jerohama; Ela, syn Oziho, syna Mochoriho;
14 obyvateľov Gétu. 1 Ahio, Sesak, Jerimot, I Mosolam, syn Safatiáša, syna Rahuela, syna
15.16 Zabadiáš, Arod, Heder, | Michael, Jesfa a' Jebaniáša. | A ich bratia, podľa svojich ro 9
John boli synovia Bariho. dov, deväťsto päťdesiatšesť. Tito všetci boli
17.18 Zabadiáš, Mozolam, Hezeki. Heber. Jesa- rodinní pohlavári svojich rodin.
marí, Jezliáš a Jobab boli synovia Elíálovi. A z kňazov: Jedaiáš, Jojarib, Jachin, | a 10.11
19.20 Jakim. Zechri, Zabdi, ; Eljoenai, Seletai, Eli- Azariáš, syn Helkiáša, syna Mosolama, syna
21 el, | Adaiáš. Baraiáš a Samarat boli syno- Sadoka, syna Maraiota, syna Achitoba, knieža
22.23 via Semeiovi. | Jesfam, Heber, Eliel. Abdon, Božieho domu. | Ďalej Adaiáš, syn Jerohama, 12
24 Zechri, Hanan, | Hanania. Elam, Ana- syna Fasura, syna Melchiáša; Másaí, syn Adi-
25 totiáš, | Jefdaiaš a Fanuel boli synovia ela. syna Jezru, syna Mosolama, syna Moso-
26 27 Sivákovi. í Samson. Sohoriäš. Otoliáš. I Jer- latnita, syna Emera. | A ich bratia, pohlavá- 13
siáš. Eliáš a Zc.hri boli synovia Jrrohamovi. ri svojich rodin, tisíc sedemsto šesťdesiat u-
28 Toto sú pohlavári rodin podľa ich redov. Po­ datných mužov na vykonávanie služby pri
hlavári, ktorí bývali v Jeruzaleme. dome Božom.
29 V Gabaone však bývali... otec Gabaonu. A z levitov: Semeiáš, syn Hasuba, syna Ez- 14
30 Meno jeho manželky bolo Maácha, J jeho prvo­ rikama, syna Hasebiáša zo synov Merariho; |
rodený syn bol Abdon. ďalej Sur, Kis, Bál, Bakbakar, Chereš a Galal; Mataniáš, syn Mi- 15
31.’32 Nadab, ! Gedor. Ahio, Zaher a Makelot. | Od chu, syna Zechriho, syna Asaľa; | Obdiáš, syn 16 *
Makelota pochádza Sama. Títo so svojimi brat­ Semeiáša, syna Galala, syna Idutuna; Bara-
mi bývali naproti svojim bratom v Jeruzale­ chiáš, syn Asu, syna Elkanu, ktorý býval vo
me. dvoroch Netoľatltov.
33 Od Nera pochádza Kis. od Kisa pochádza Vrátnici: Selum, Akub, Telmon, Achiman 17
Saul, od Saula pochádzajú Jonatan, Melchi- a ich bratia. Selum bol pohlavárom. | A v Krá- *18
•34 sua, Abinadab a Esbál. Jonatänov syn bol Me- ľovskej bráne na východ až do dneška sú oni
35 ribál, od Meribála pochádza Micha. 1 Synovia vrátnikmi tábora levitov. | Selum totiž, syn 19 *
36 Michovi: Filón, Meleeh, Taras a Ahaz. 1 Od Koreho, syna Abiasaľa, syna Koreho so svo­
Ahaza pochádza Joada, od Joadu pochádza Ala- jimi bratmi, s domom svojho otca, s Koreov-
mat, Azmot a Zamri. Od Zamriho pochádza caml | (bol ustanovený) konať strážnu služ­
37 Mosa. ' od Mosu pochádza Banaa. Rúfa, jeho bu pri vchode do stánku. Ich otcovia boli pri
38 syn, Elasa, jeho syn, Asel. jeho syn. | Asel tábore Pánovom strážcami vchodu. | Finés, syn 20
mal šesť synov. Ich mená sú: Ezrikam, Eleazara, bol predtým nad nimi kniežaťom.
Bokru. Izmael, Sariáš, Obdiáš a Hanan. Pán nech je s nim! | Zachariáš, syn Mosola- 21
39 Títo všetci boli synovia Aselovi. [ A synovia miu, bol vrátnikom pri vchode do stánku
jeho brata Eseka: prvorodený Ulam, druhý Je- zhromaždenia. ) Všetkých vyvolených za 22
40 hus. tretí Elifalet. J Synovia Ulamovi boli mu­ vrátnikov pr! dverách bolo dvesto dvanásť.
žovia bojovníci, ktori napínali kušu. Mali mno­ Zapísaní boli vo svojich dedinách. Do úradu
ho synov a vnukov, stopäťdesiat. Tito všetci
pochádzali od Benjamínových synov. levltoch a chrámových otrokoch, ktorí so vrútili
z babylonského zajatia. Porov. Neh 11, 3—10.
•B Dodatky k rodokmeňu. — Všetkých Efraímcl a Manasovcl nebývali pred zajatím 3
Izraelitov spočítali a sú zapísaní v Knihe krá­ v Jcmzalcmo. Nevieme, ako sa la dostali po za­
ľov izraelských a júdskych. Odviedli ich do jatí.
Sela bol tiež syn Júdov (porov. 2, 3). 5
•2 zajatia do Babylonu pre nevernosť. I Prví Netoía bola blízo Betlehema. Porov. 2, 54. 10
32 Vcr» rozumej tak, žc Makelot (Makellot) a jeho Cez Kráľovskú bránu vchádzal kráľ do chrťi- 13
bratia bývali v Jeruzaleme spolu $ inými Benja- movčho nádvoria. Meno brány ostalo aj po zajatí,
mincami, ktorí Im v širšom slova zmysle tiež boli hoci vtedy v Jeruzaleme už nebolo kráľa. Porov.
bratia. 4 Kŕ 10, 18; Ez 40, In. — Až do dneška — v dobe
34 Meribál je Mifiboset; porov. 2 Sm 4, 4; 9, 16, zostavovateľa, teda po návrate zo zajatia babylon­
1; 19. 24. ského.
1 O Knihe kráľov Izraelských a júdskych pozri Spomína sa irston", „tábor Pánov“, „staň zhro- 1D—
úvod ku Knihám kroník. maždeniu", lebo Je reč O časoch, keď ešte nebol
2 Je tu rcé o tých Izraelitoch laikoch, kňazoch- postavený chrám.
 394 Prvá kniha Kroník 9—10—11

*23 ich ustanovili Dávid a videc Samuel | Oni a II. Dejiny krále Dávida, hl. 10—29.
ich synovia (boli ustanovení) za strážcov Saulova smrť. — Filištínci bojovali pro­ *
10
v bránach domu Pánovho, domu stánku. |
ti Izraelitom; Izraeliti utiekli pred Filištinca­
24 Vrátnici boli na štyroch stranách, na východe, 2
mi a pozabíjaní ležali na hore Gelboe. | Ale
25 na západe, na severe a na juhu. | Ich bratia
Filištínci stíhali Saula a jeho synov; i zabili
boli vo svojich dedinách a mali s nimi pri-
Filištínci Jonatána, Abinadaba a Melchisuu,
*26 chádzať od času na čas na sedem dní. | Lebo 3
v úrade boli len tí štyria vodcovia vrátnikov. synov Saulových. | Bitka sa zostrila proti Sau-
' lovi. Dostihli ho strelci kušou a poranili ho
Títo, leviti, bolí nad komorami a nad poklad- 4
27 nicami domu Božieho. | Nocúvali na okolí do­ I strelami. | Vtedy povedal Saul svojmu zbroj-
nošovi; „Vytas svoj meč a prebodni ma ním,
mu Božieho, pretože im bola zverená -stráž a
oni mali na starosti každé ráno otvárania. [ aby neprišli títo neobrezanci a nezhanobili
28 Niektorí z nich boli nad služobnými nádoba­ ma.” Ale zbrojnoš nechcel, lebo sa veľmi
mi, ktoré spočítané donášali a spočítané od- bál. Preto Saul uchopil meč a vrhol sa doň. i 5
29 nášali. [ Niektorí z nich mali zverené náčinie Keď zbrojnoš videl, že je Saul mŕtvy, vrhol sa
6
a všetko posvätné náradie, tiež jemnú múku, aj on do meča a zomrel, i Takto zomrel Saul
30 víno, olej, tymian a voňavky. J Niektorí kňaz­ a jeho traja synovia i celý jeho dom zomrel
skí synovia miešali z voňaviek masti. spolu. | Keď celé mužstvo Izraelitov, ktoré 7
bolo v doline, videlo, že (Izraeliti) utekajú a
* 31 Matatiáš z levitov (on bol prvorodený Ko- že sú Saul a jeho synovia mŕtvi, opustili svoje
reitu Seluma) mal na starosti veci, pečené na mestá a ušli. Filištínci však prišli a usadili
• 32 panve. | Niektorí zo synov Kaátových, z ich sa v nich.
bratov, mali na starosti predkladné chleby, aby Keď na druhý deň prišli Filištínci olupovať 8
ich pripravili každú sobotu. zabitých, našli Saula a jeho synov padlých
• 33 Toto sú speváci, pohlavári levitických ro­ na hore Gelboe. ’ Olúpili ho, odňali mu hlavu 9
dín, ktorí sa zdržovali v komorách, pretože vo a výstroj, a poslali do filištinskej krajiny ko­
•34 dne i v noci čakala na nich robota... | Toto lovať, aby to zvestovali svojim modlám a
sú pohlavári levitických rodín podľa ich ro­ ľudu. ; Jeho zbrane uložili v dome svojho boha, 10
dov. Pohlavári. Títo bývali v Jeruzaleme. jeho lebku však zavesili v dome Dagona.
• 35 V Gabaone však býval otec Gabaonu Jehiel V Jábes Galaáde sa dozvedeli, čo urobili 11
36 — meno jeho manželky bolo Maácha — ' a Filištínci so Saulom ! a zobrali sa všetci bo- 12
jeho prvorodený syn Abdon, potom Sur, Kis, jaschopní mužovia, vzali mŕtvolu Saula a
37 Bál, Ner, Nadab, | Gedor, Ahio, Zachariáš a mŕtvoly jeho synov, doniesli ich do Jábesu
*38 Makelot. j Od Makelota pochádza Samaán. Aj a ich kosti pochovali pod terebintom v Jábesi
títo, so svojimi, bratmi bývali naproti svojim a postili sa sedem dní.
bratom v Jeruzaleme. Takto zomrel Saul pre svoju nevernosť, 13
39 Od Nera pochádza Kis, od Kisa pochádza ktorou sa prehrešil proti Pánovi, pretože ne­
Saul a od Saula pochádza Jonatán, Melchisua, zachoval slovo Pánovo a že vyhľadal vyvolá-
40 Abinadab a Esbál. 1 Jonatánov syn bol Meri- vačku duchov, aby sa jej radil, *1 a neradil 14
41 bál; od Meribála pochádza Micha. ] Synovia sa Pána. Preto ho usmrtil a kráľovstvo odovz­
42 Miehu: Filón, Melech, Taraa a Ahaz. 1 Od Aha- dal Dávidovi, synovi Izaiho.
za pochádza Jara, od Jarú pochádza Alamat,
Azmot a Zamri. Od Zamriho pochádza Mosa. , Dávid kráľ nad celým Izraelom,
43 Od Mosu pochádza Banaa. A jeho syn Rafaiáš, 11, 1—9 = 2 Sm 5, 1—3. 6—10.
44 tohto syn Elasa, tohto syn Asel. i Asel mal
šest synov, ktorých mená boli: Ezrikam, Bok- I zhromaždil sa celý Izrael k Dávidovi do *
11
ru, Izmael, Saraiáš, Obdiáš, Hanan. Toto sú Hebronu a hovoril: „Hľa, sme tvoja kosť a
synovia Asela. tvoje telo! । Aj predtým, aj keď Saul bol krá­ 2
ľom, ty si viedol Izraela do boja a z boja a
Pán, Boh tvoj ti riekol: „Ty pas ľud môj. Iz­
23 Boli strážcami nielen v chráme, ale už aj raela, a ty budeš kniežaťom nad ľudom mojím
v stánku. Izraelom", i Prišli teda starší Izraela ku krá­ 3
26 Na každej strane stál jeden z vodcov vrátnikov, ľovi do Hebronu a Dávid uzavrel s nimi zmlu­
porov, verí 24. Vo verši 17. pozri mená tých šty- vu v Hebrone pred Pánom. Nato pomazali Dá­
roch pohlavárov. Ostatní strážcovia sa v službe
zamieňali každý týždeň. vida za kráľa nad Izraelom, ako riekol Pán
31 .‚Veci, pečené no panve“ — bolo asi mäso, po­ i prostredníctvom Samuela.
trebné k obetným hoblinám. Porov. Lv 2, 5 n.; Dávid a celý Izrael išiel k Jeruzalemu, to 4
G. 21; 7. 9. jest Jebuzu, kde boli Jebuzejci, obyvatelia
32 Porov. Lv 24. 5—9. i krajiny. Obyvatelia Jebuzu povedali Dávi- 5
33 Verš nám podáva len nadpis menoslovu spe­ 1—12
vákov. Sam menoslov sa stratil. Tido verše sa skoro doslovne srovnávajú s 1
Sm 31, 1—13. Pozri poznámky k tej stati. Tam je
34 Verš 34. jc uzáver rodopisu levitov. tiež opísané, čo sa stalo so Saulovým telom. Po­
35—H Verše 35—14 obsahujú rodokmeň Saulov, porov, dľa 1 Sm 3). 13 pochovali kosti Saula a jeho sy-
n, 29—38. I nov pod tamariškou.
38 Pozri pozn. k 8, 32. | Pozri pozn. k 2 Sm 5, 1 n. 1—9
 Prvá kniha Kroník 11—12 395

dovi: „NevojdeŠ sem!” Ale Dávid zaujal pev­• I z Kabseelu, porazil dvoch božích levov moab-
6 nosť Sion; to je mesto Dávidovo. | A DávidI | ských. Ale aj zišiel dolu a zabil v studni leva |
povedal: „Kto prvý porazí Jebuzejcov, budeJ i v taký deň, keď bol sneh. | On zabil aj Eypťa- 23
vodcom a kniežaťom”. Prvý však vystúpill । na, muža päť lakťov vysokého. Egypťan mal
7 Joab, syn Sarvie, preto zostal vodcom. I Dá­ | v ruke kopiju ako návoj, on však išiel proti
vid sa usadil v hrade, preto ten nazvali Mes­ nemu s palicou, vytrhol Egypťanovi z ruky
a tom Dávidovým. | Polom opevnil mesto do­ | kopiju a jeho vlastnou kopijou ho zabil. |
okola, od Mela až po ohradu, Joab však opra­ j Toto urobil Banaiáš, syn Jojadu. a mal meno 24
9 vil ostatok mesta. ' Takto Dávid stále vzrastal medzi tridsiatimi hrdinami. ] Bol váženejši 25
a Pán zástupov bol s ním. než tridsiati, ale k trom sa nedostal. Dávid ho
zaradil do svojho sprievodu.
Dávidovi Hrdinovia, I Ďalší udatní hrdinovia: Asael, brat Joabov, 26 *
11, 10—46 = 2 Sm 23, 8—39. Elchanan, syn Dodu z Betlehema. | Samôt 27
z Harodu, Heles z Faletu, | Hira, syn Akesa 28
10 Toto sú pohlavári hrdinov, čo mal Dávid, z Tekuy, Abiezer z Anatotu, | Sobochai z Chu- 29
ktori pri jeho ustanovení za kráľa s celým Iz­ sy, Hai z Ahohu, | Maharai z Nelofatu, Heled, 30
raelom pevne držali s nim, aby ho podľa syn Bánu z Netofatu, i Etai, syn Ribaiho z Ga­ 31
prisľúbenia Pánovho urobili kráľom nad Iz­ bay Benjamíncov, Banaiáš z Faratonu, | Hurai 32
11 raelom. : Toto je výpočet hrdinov, ktorých mal z údolia Gás, Abiel z Arbalu, I Azmot z Bau- 33
Dávid; Jesbám, syn Hachamoniho, bol veli­ rámu, Eliaba zo Salabonu, i synovia Asema 34
teľom tridsiatich. On sa rozohnal svojou kó­ z Gezonu, Jonatán, syn Sageho z Aroru, | 35
piou proti trom stom, (ktorých) prebodol jed­ | Ahiam, syn Sachara z Aroru, Elifal, syn Ura, 36.37
’12 ným razom. .' Po ňom Ahohita Eleazar, syn I | Hefer z Mechery, Ahia z Felonu, I Hesro 38
13 Dodu, bol medzi troma hrdinami. On bol z Karmelu, Naárai, syn Asbaiho, j Joel, brat
s Dávidom vo Fesdomime, keď sa tam Filiš- Nátana, Mibahar, syn Agaraiho. I Selek Amon- 39
tinci zhromaždili do boja. Bol tam ostredok čan, Naárai z Berotu, zbrojnoš Joaba, syna
jyoľa plný jačmeňa. Keď ľud utekal pred Fi­ Sarvie, | Ira z Jetru, Gareb z Jetru, | Uriáš, 40.41
14 lištincami, , postavili sa v prostred ostredku, Hetejec, Zabad, syn Oholiho, | Adina, syn Si- 42
bránili ho a porazili Filištíncov. Tak spôso­ ! zu, Rubenovec, vodca Rubenovcov a s nim
bil Pán veľké víťazstvo. tridsiati. | Hanan, syn Maáchu, Jozafát z Ma­ 43
15 Raz zostúpili traja z tridsiatich pohlavárov tany, f Oziáš z Aštarotu, Sama a Jehiel, syno­ 44
ku skale, k Dávidovi, k jaskyni Odolám. Tá­ via Hotama z Aroru. | Jedihel, syn Samriho, 45
16 bor Filištíncov však bol v údolí Refaim. Dá­ Joha, jeho brat z Tosay, | Eliel z Mahumy, Je- 46
vid bol práve v pevnosti a posádka Filištín­ ribai a Josaia, synovia Elnaema, Moabec Jet-
cov bola vtedy v Betleheme. Vtedy Dávid ma, Eliel, Obed a Jasiel z Masoble.
vyslovil žiadosť: „Kto mi donesie na pitie vody
z cisterny, ktorá je v Betleheme pri bráne?" Dávidovi spoločníci vo vyhnan­
18 Nato sa ti traja prebili cez tábor Filištíncov, stve. — A tito sú, ktorí prišli k Dávidovi do 12 *
načreli vody zo studne, ktorá je v Betleheme Sikelegu, keď ešte bol vylúčený spred tváre
pri bráne, doniesli ju a dali Dávidovi. Dávid ' Saula, syna Kisovho; patrili k hrdinom, ktori
ju však nechcel vypiť, ale vylial ju Pánovi i pomáhali v boji, I naťahovali kušu, pravou 2
19 a povedal: „Nech ma Boh chráni to urobiť. ! i Ťavou rukou hádzali kamene a strieľali ší-
Mám piť krv týchto mužov s ich dušami? Veď i py:
ju doniesli s nasadením svojho života!" A ne­ Z bratov Šaulových, z Benjamíncov: | Po­ 3
chcel ju vypiť. — Toto urobili traja hrdino- hlavár Ahiezer a Joas, synovia Samau z Ga­
bay; Jaziel a Falet, synovia Azmota; Baraeha
•20 Joabov brat Abisai bol hlavou tridsiatich. a Jehu z Anatotu. I Samaiáš z Gabay, hrdina 4*
On sa rozohnal svojou kopijou proti trom stom medzi tridsiatimi a nad tridsiatimi; Jeremiáš,
(ktorých) prebodol. Mal meno medzi tridsia- Jeheziel, Johanan a Jezabad z Gadery, i Elu-
timi. I Medzi tridsiatimi bol dvojnásobne vá- . zai, Jerimut, Báliáš, Sumariáš, Safatiáš Haru-
ženy, bol im knieža, ale k trom sa nedostal. . ^an; Elkana, Jesiáš, Azareel, Joezer a Jes- 5.6
•22 Banaiáš. syn Jojadu, mocný a činorodý muž bám, Korachovec, , Joel a Zabadiáš, synovia 7*
Jerohama z Gcdoru.
Pozri pozn. 2 Sm 23, 8—39. I z Gadovcov sa odrazili k Dávidovi do pev­ 8
11 Jesbám sa volal vlastne Isboset: podľa 2 Sm
23. 3 bol hlavou troch a zabil až osemsto mužov nosti na púšti udatní hrdinovia, mužovia ho-
naraz. । tovi do boja, vyzbrojení štítom a kopijou; vy-
12—14 treba doplniť podľa 2 Sm 23, 10—
12. „Tridsiatka“ bol akýsi vojenský útvar (pozri 23
19 Podľa názoru vtedajších ľudí je krv sídlom du- pozn. k 2 Sm 23, 39), v ktorom sa mužstvo menilo,
še a lak sídlom života. prelo sa tento menoslov nezrovnáva úplne s me­
20 Osnova hovorí o Abisaiovi a Banaíášovl (v. 25), noslovom 2 Sm 23, 26—39. Zoznamy sú z rozlič­
Že mali meno medzi troma. Opravili sme na správ- ných dôb Dávidovho panovania.
ne znenie: „medzi tridsiatimi“, veď sa hneď za Porov. 1 Sm 27, G n.
tým vraví o oboch, že sa k trom najväčším hrdi­ O Gadare pozri Joz 15, 30.
nom vôbec nedostali. O Gcdore pozri Joz 15, 50. AJ Gadare, aj Gc-
Výraz .‚Božích levov“ (Arlel) tu Vulgáta nepre­ dor boli pôvodne júdske mestá, neskorStc sa vlak
kladá, ale len prepisuje. , do nich prisťahovali Benjamlnci.
 396 Prvé kniha Kroník 12—13

zerali ako levy, ale boli rýchli ako gazely na i za kráľa. J Zo synov Isacharových takí, ktorí 32
9 horách; i Ezer vodca, Obdiáš, druhý, Eliab, i v každý čas oplývali múdrosťou a vedeli, čo
10 tretí, [ Masmana, štvrtý. Jeremiáš, piaty, I má Izrael robiť; mali dvesto veliteľov a všetci
11.12 Eti, šiesty, Eliel, siedmy, i Johanan, ôsmy, El- : ich bratia stáli pod ich velením. | Zo Zabulona 33
13 zebad, deviaty. | Jeremiáš, desiaty, Machbanai, vystrojených do boja a bojujúcich všetkými
14 jedenásty. Títo z Gadových synov boli vodca­ vojnovými zbraňami: päťdesiattisíc, ktorí na­
mi vojska, jeden, najmenší bol nad sto, naj­ stúpili s nerozdvojeným srdcom. Z Neftaliho 34
•15 väčší nad tisíc (vojakmi). | To sú tí, čo pre­ tisíc kniežat a s nimi tridsaťsedemtisíc so štít­
šli cez Jordán prvý mesiac, keď sa ten pre- | mi a kopijami. ; Z Dana dvadsaťosemtisíc šesť- 35
lieval ponad všetky svoje brehy, a rozohnali । sto nastupujúcich do boja. | Z Asera vystro 36
všetkých (obyvateľov) dolin na výchcd a na ; jených nastúpiť do boja: štyridsaťtisíc. | A zo 37
západ. Zajordánska, z Rubena, Gada a polovice kme­
16 Zo synov Benjamína a Júdu prišli niektorí ňa Manaseho so všetkými zbraňami bojového
17 k Dávidovi až ku pevnosti. | Dávid im vyšiel vojska: stodvadsaťtisíc.
v ústrety, ohlásil sa a povedal im: „Ak pri­ Všetci tito bojovníci, vystrojení do šíku, 38
chádzate ku mne pokojne a chcete mi pomáhať, s ochotným srdcom prišli do Hebronu, aby Dá­
bude moje srdce spoludržať s vami, ale ak vida ustanovili za kráľa nad celým Izraelom,
preto, aby ste ma zradili mojim nepriateľom, ale aj ostatní Izraeliti jednomyseľne chceli Dá­
hoci na mojich rukách neväzí neprávosť, nech vida urobiť kráľom, ‘ A boli tam u Dávida za 39
18 to vidí a tresce Boh našich otcov!” | Vtedy | tri dni, jedli a pili, lebo ich bratia im nachys­
Amasaia, veliteľa tridsiatky, objal duch: „Te­ tali. | Ale aj ti, čo bývali blízo nich, až k Isa- 40'
be, Dávid, a s tebou, synu Izaiho, nech je po­ charovcom, Zabulonovcom a Neftalimovcom
koj! Pokoj s tebou, pokoj s tvojimi pomáhač­ donášali chlieb na osloch, ťavách, muliciach a
mi, lebo ti pomáha tvoj Boh." Dávid ich teda na hovädách; (tiež) múčne jedlá, figové a hro-
prijal a zadelil medzi vodcov koristnikov. i zienkové koláče, vino, olej, hovädá a ovce
•19 Z Manasovcov prišli niektorí k Dávidovi, keď v hojnosti, lebo v Izraeli bola radosť.
išiel s Filištincami do boja proti Saulovi. Ale
nepomáhali im, lebo filištínske kniežatá ho po Prenášanie archy úmluvy,
porade poslali preč, vraviac: „Za naše hlavy sa 13, 1—14 = 2 Sm 6, 1—11.
20 pridá k svojmu pánovi Saulovi." | Keď
išiel do Sikelegu, pripojili sa k nemu z Ma­ Dávid sa poradil s veliteľmi tisícok, stotín. 13
nasovcov Ednas, Jozabad, Jedihel, Michael, so všetkými kniežatmi. I povedal Dávid ce- 2
Jozabad, Eliu a Salati, velitelia tisícok Ma­ lému zhromaždeniu Izraelitov: „Ak sa vám
21 nasovcov. Tito boli Dávidovi na pomoci proti ľúbi a ak to pochádza od Pána, Boha nášho,
koristnikom, lebo všetci boli smeli bojovníci a pošlime k ostatným svojim bratom do všet­
22 stali sa kniežatmi vo vojsku. | Lebo deň po kých krajov Izraela a zároveň ku kňazom a
levitom do miest pri ich pastvinách, aby sa
deň prichádzali k Dávidovi pomocníci, až ich zhromaždili k nám, a prinesme zase k nám 3
bol veľký tábor ako tábor Boži. archu svojho Boha; lebo za čias Saula sme sa
Dávidovi pomocníci v Hebrone. na ňu nepýtali." ■ Celé zhromaždenie vravelo. 4
•23 — A toto je výpočet veliteľov tých, čo boli že treba urobiť tak, lebo vec sa páčila všetké­
vyzbrojení do boja. Ti prišli k Dávidovi do mu ľudu, i Dávid zhromaždil všetkých izrae- 5’
Hebronu, aby podľa príkazu Božieho preniesli litov od potoka Egypta až po vchod do Ematu.
24 naň kráľovstvo Saulovo: ' Synovia Júdu, aby priniesli archu Božiu z Kirjatiarimu. 1 Dá 6’
ozbrojení štítom a kopijou, šesťtisíc osemsto viď a celý Izrael išiel hore do Bály, do Kirja
25 vystrojených do boja. I Zo synov Simeona se­ tiarimu, ktorý je v Júdsku, aby doniesli od­
26 demtisíc sto hrdinských bojovníkov. | Zo sy­ tiaľ archu Božiu, Pána, sídliaceho nad ehe-
27 nov Léviho štyritisíc šesťsto. I Tiež Jojada, rubami, ktorá je nazvaná menom (jeho). | Ar- 7
knieža z Aronovcov, a s ním tritisíc sedem­ chu Božiu odviezli z Abinadabovho domu na
28 sto, ďalej Sadok, hrdinský mladík, a jeho , novom voze; Oza a Ahio viedli voz. Dávid 8
29 otcovský’ dom, dvadsafdve kniežatá. | Zo sy­ a celý Izrael tancovali pred Pánom celou si­
nov Benjamínových, bratov Saulových, triti- ' lou. piesňami, citarami, harfami, bubienkami,
sic. Väčšina z nich však doteraz sa držala cimbalmi a trúbami.
30 sprievodu Saulovho domu. | Zo synov Efrai­ Keď prišli k Chidonovmu humnu, vystrel 9'
ma dvadsaťtisíc osemsto smelých bojovníkov, si Oza ruku a chcel zachytiť archu, lebo voly
31 chýrnych mužov vo svojom rode. I Z polovi­ sa potkli. I Preto sa Pán rozhneval na Ozu a 10
ce kmeňa Manaseho osemnásťtisíc. Boh urče­
Nielen bojovníci, nie aj ostatní Izraeliti až 40
ní i>odľa mena, aby išli a ustanovili Dávida z ďalekých kmeňov Isachara, Zabulona a Nefta­
15 Prvý mesiac nisan bol na jar, vtedy býval Jor- liho prichádzali do Hebronu a donášali veci, pc-
din wľmi rozvodnený. trebné na hostinu.
10 Pozri J Sm 2fl. 4 n. Potok Egypta pozri 3 Kr 8. 55; 4 Kr 24, ?. 5
n n. podáva nielen pačet veliteľov, ale počet celého Emnt porri 3 Kŕ 8, 65. Tamtiež pozri aj pozn.
vojsku. Z celkového počtu bojovníkov ľahko si k výrazu: „vchod do Ematu“.
možno vypočítať počet veliteľov, keď uvážim”, žc O B: !e pozri 2 Sm 6, 2. 6
kt.ždá tisícka, stotina, tridsiatka d desiatka mala Chidon. majiteľ humna, je nám ináč neznámy. 9
tvojho veliteľa. V osnove 2 Sm 6, 6 sa volá Náchon.
 Prvá kniha Kroník 13—14—15 397

udrel ho, lebo siahol rukou na archu. Zomrel | vystrojil jej Stan. | Vtedy Dávid povedal: „Nik 2
u tam, pred Bohom. [ Dávid sa zarmútil, pretože nemá niesť archu Božiu iba leviti, lebo ich
Pán zasadil Ozovi úder. Preto sa to miesto vyvolil Pán, aby nosili archu Božiu a aby ju
12 po dnešný deň volá ‚Ozov úder *. | Dávid sa večne obsluhovali. [ Dávid zhromaždil do Je- 3
ten deň bál Boha a povedal: „Akože by som t uzalema všetkých Izraelitov, aby vyniesli ar­
13 mohol archu Božiu zaniesť k sebe?” | Preto chu Pánovu na miesto, ktoré jej pripravil. |
Dávid nezaniesol archu k sebe do Dávidovho Zvolal aj Áronových synov a levitov: | Zo sy- 4.5
mesta, ale odbočil s ňou do domu Gétejca Obe­ nov Kaátových Uriela, knieža a jeho bratov,
14 dedoma. I V dome Obededoma ostala archa stodvadsiatich. | Zo synov Merariho Asaiáša, 6
Božia tri mesiace a Pán požehnal dom Obede­ knieža, a jeho bratov dvestodvadsiatich. | Zo 7
doma a všetko, čo mal. synov Gersonových Joela, knieža, a jeho bra­
tov stotridsiatich. | Zo synov Elisafanových 8
Dávidova domácnosť, Semeiáša, knieža, a jeho dvesto bratov, j Zo 9
14, 1—7 = 2 Sm 5, U—16. synov Hebronových Eliela, knieža, a jeho bra­
tov, osemdesiatich: | Zo synov Ozielových 10
•14 Hiram, kráľ Tyru, poslal k Dávidovi poslov; Aminadaba, knieža, a jeho bratov, stodvanás-
i cédrové drevo, murárov a tesárov, aby mu tich. | Dávid povolal tiež kňazov Sadoka 11 *
2 postavili dom. J Dávid sa presvedčil, že ho a Abiatara, ako aj levitov Uriela, Asai­
Pán potvrdil za kráľa nad Izraelom a že kvôli áša. Joela, Semeiáša, Eliela a Aminada­
ľudu svojmu, Izraelu, povyšuje jeho kráľov­ ba, | a povedal im: „Vy ste hlavy le- 12’
stvo. vitských rodín; posväťte sa vy í vaši bra­
3 Dávid si vzal v Jeruzaleme ďalšie manžel­ tia a vyneste archu Pána, Boha Izraelovho, na
ky a narodili sa Dávidovi ďalší synovia a dcé­ miesto, ktoré som jej pripravil. | Pretože ste 13 *
4 ry. I Toto sú mená tých, čo sa mu narodili predtým neboli prítomní, pobil nás Pán, Boh
v Jeruzaleme: Samua. Sobab. Nátan, Šala­ náš. lebo sme sa ho nepýtali o radu, ako sa
56 mún. I Jebahar, Elisua, Elifalet, ' Noga. Na- patri."
7 feg, Jafiáš, , Elisama, Báljada a Elifalet. Kňazi a leviti sa teda posvätili, aby mohli 14
Dávid porazí Filištíncov, vyniesť archu Pána, Boha Izraelovho. | Potom 15
14, 8—17 - 2 Sm 5, 17—25. synovia Léviho zdvihli archu Božiu pomocou
tyči na plecia, ako to podľa slova Pánovho
8 Keď sa Filištínci dozvedeli, že Dávida po­ prikázal Mojžiš.
mazali za kráľa nad celým Izraelom, tiahli Dávid rozkázal tiež kniežatám levitov, aby 16
všetci Filištínci nahor, aby sa Dávida zmoc- ■ zo svojich bratov ustanovili spevákov s hu­
nili. Dávid sa o tom dozvedel a vyšiel proti i dobnými nástrojmi, harfami, citarami a cim­
O nim. > Filištínci prišli a roztiahli sa v údolí balmi, nech je počuť, že sa hlas radosti vzná­
10 Refaim. i Vtedy sa Dávid dopytoval Boha: ša do výsosti. | Ustanovili teda levitov: He- 17
..Mám ísť proti Filištincom? Vydáš ich do mo­ mana, syna fociovho a z jeho bratov Asafa,
jej ruky?" A Pán mu odpovedal: „Choď, vy- l syna Barachiášovho. Z ich bratov, zo synov
11 jám ti ich do ruky." j Prišli do Bál-Paraši- Merariho, však Etana, syna Kusaiášovho. |
mu a Dávid ich tam porazil. A Dávid pove­ A s nimi ich druhoradých bratov: Zachariáša, 18
dal: „Roztrhal Pán mojich nepriateľov mo­ (Bena), Jaziela, Semiramota, Jahiela, Aniho,
jou rukou, ako trhá voda." Preto dali tomuto I Eliaba, Banaiáša, Maásiáša, Matatiáša, Elifa-
12 miestu meno Bál-Parašim. i Zanechali tam lu, Makeniáša, Obededoma a Jehiela, vrátni­
svoje modly, ktoré Dávid kázal spáliť. I kov. | A spevákov: Hemana, Asafa a Etana, aby 19
13.14 Filištínci sa ešte raz roztiahli v údolí. | Dá­ hrali na medených cimbaloch. | Zachariáš, 20 *
vid sa znovu dopytoval Boha a Boh mu od­ Oziel, Semiramot, Jahiel, Ani, Eliab, Maásiáš
povedal: „Nechoď za nimi, ale odboč od nich a Banaiáš na harfe hlasom dievčenským, i
15 a choď na nich od Itrušiek." I Keď vo vrchol­ Matatiáš, Elifalu, Makeniáš, Obededom, Je- 21
coch hrušiek očuješ šelesť krokov, vtedy vy­ hiel, Ozaziu na citarách viedli hlbokými hlas­
raz do boja, lebo vtedy tiahne pred tebou mi. ' Choneniáš, levitské knieža, pri prenáša- 22
16 Boh, aby porazil tábor Filištíncov." | Dávid
urobil tak, ako mu rozkázal Boh a porazil tá- j postavil až neskoršie Šalamún. — Pre archu úmlu­
vy postavil Dávid nový Stan. Starý, v ktorom boli
bor Filištíncov od Gabaonu až po Gazer. । asi ešte aj niektoré súčiastky z Mojžišovho stánku,
•17 Dávidov chýr sa rozniesol po všetkých kra- • bol v Gabaone (porov. 3 Kr 3, 4).
jinách a Pán naplnil strachom pred nim všet- I O Sadokovi porov. 6, 6; 2 Sm 8, 17. O Ablota- 11
ky národy. 1 rovl 1 Sm 22, 20; 3 Kr 2, 20.
O posvätení porov. Ex 10, 10. 15; Joz 3, 5; 7, 13; 12
Pokračovanie zprávy o prenose | 1 Sm 10. 5.
archy. — Nastaval si domov v Meste Dávi­ Pán potrestal Izraelitov, keď usmrtil Ozu, 13, 13
•15
dovom, pripravil miesto pre archu Božiu a 0 n.Výraz: „hlasom dievčenským" (doslovne: „na 20 n.
1-16 Pozri pozn. k 2 Sm 5, 11—25. i spôsob panien"), je záhadný a nevieme ho s isto­
17 VerS 17. sa v zpráve Knih Samuelových nena- ; tou preložit. Vulgáta prekladá: „hrali tajomné
chôdza. veci". Podobne je záhadný aj výraz ,,viedli hlasom
Kráľovské obydlie, ktoré sl postavil Dávid, hlbokým". Doslovne by to znelo: „Na osmičke
1
malo teda viac domov. Nádherný kráľovský palác (?; oktáve?), aby viedli,"
 398 Prvá kniha Kroník 15—16
•23 ni; riadil prenos, lebo bol rozumný. | Bara-
24 chiáš a Elkana boli strážcami archy. | Sebe-
niáš, Jozafat, Natanael, Amasai, Zachariáš,
Banaiáš a Eliezer, kňazi, trúbili pred archou
Božou na trúby. Obededom a Jehiáš boli stráž­
cami archy.
•25 Potom Dávid, starší Izraela a kniežatá tisí­
cok išli, aby vyniesli Pánovu archu úmluvy
26 z domu Obededoma s radosťou. | A keď Boh
pomohol levitom, ktorí niesli Pánovu archu
úmluvy, obetovali sedem býčkov a sedem ba-
27 ranov. i Dávid bol oblečený do jemného plášťa
i všetci leviti, ktorí niesli archu, i speváci,
i Choneniáš, vodca prenosu. Dávid mal aj plá-
28 lenný efód. ; A celý Izrael vynášal Pánovu
archu úmluvy s jasotom a zvukom rohu, trúb,
29 cimbalov a hrali na harfy a citary. | Keď Pá­
nova archa úmluvy došla do Dávidovho mesta,
Michol, dcéra Saulova, pozerala von oknom a
uvidela Dávida poskakovať a tancovať, a opo­
vrhla nim v srdci.
*16 V zdávanie vďaky. — Keď archu Božiu
doniesli, položili ju uprostred stanú, ktorý
jej dal Dávid vystrojiť, a obetovali celopaly
2 a pokojné obety pred Bohom. | Keď Dávid
dokončil celopaly a pokojné obety, požehnal
3 ľud v mene Pána. | Potom nadelil všetkým
Izraelitom, mužom i ženám, každému boch­
ník chleba, mäso | (7) a hroznový koláč.
4 A z levitov ustanovil pred archu Pánovu po-
sluhovačov, aby pripomínali, oslavovali a vy-
5 chvafovali Pána, Boha Izraelitovho. | Vedúcim
bol Asaf, druhý po ňom Zachariáš, potom Ja-
hiel, Semiramot, Jehiel, Matatiáš, Eliab, Bana­
iáš a Obededom. Jehiel hral na harfe a citare
6 a Asaf na cimbale. ! Kňazi Banaiáš a Jaziel
však ustavične trúbili pred Božou archou
7 úmluvy. 1 V ten deň odovzdal Dávid do rúk
Asafa a jeho bratov ako prvú chválu Páno­
vu:
•8 Oslavujte Pána, vzývajte meno jeho
ohlasujte medzi národmi skutky jeho.
g Prespevujte mu, vyhrávajte mu,
hovorte o všetkých divoch jeho!
10 Chváľte sa menom jeho svätým,
teš sa srdce tých, čo Pána hľadajú!
11 Hľadajte Pána a moc jeho,
hľadajte tvár jeho vždycky!
12 Spomeňte si na zázraky, ktoré spravil,
23 ChoncniňS riadil obrady pri prevážaní archy.
Z popisu dá sa usudzovať, Žc vopred iäli dvaja
strážci (BnrachiáŔ a Elkána), potom archa a pred
ňou kňazi s trúbami a zase dvaja strážcovia. (Obe-
dedom a Jehiáš).
25—29 Porov. 2 Sm 6, 12—20 pozri | poznámky k tejto
stati.
1—3 Porov, 2 Sm 17—20; pozri 1 poznámky k tejto
s‘ati.
B—36 Chválospev je zložený zo žalmov, a to 6—22 =
104 i—5. Verše 23—33 = 2 95. Verš 34=2 105, 1.
Vctá 35=2 105. 47, Verš 36 je chváloreč, podobná
t<m. ktorými m zakončujú prvé štyri zbierky
zalmuv.
na znamenia a príkazy, ktoré vyslovil!
Semä Izraela mu je sluha, 13
synovia Jakuba sú mu vyvolenci.
On, Pán, je náš Boh, 14 ■
po celej zemi (platí) právo' jeho.
Pamätajte večne na zmluvu jeho, 15
(na slovo, ktoré dal na tisíc rodov),
ktorú uzavrel s Abrahámom, 16
a na prísahu jeho Izákovi;
Jakubovi ju stanovil za zákon, 17
Izraelovi za večnú zmluvu.
Vraviac: „Tebe dám zem Kanaán 18
ako dedičný údel,
hoci vás bolo len málo, 19
nemnoho, a boli ste cudzincami v nej."
Od národa k národu chodili 20
a od jednej riše k inému ľudu,
no nikomu nedovolil ich utláčať 21
a kráľov karhal pre nich:
„Nedotýkajte sa mojich pomazaných 22
a mojim prorokom neubližujte!"
Prespevuj Pánovi celá zem, 23
deň po deň hlásajte spásu jeho,
oznámte národom slávu jeho, 24
celému ľudstvu zázraky jeho!
Lebo veľký je Pán a chvályhodný veľmi, 25
a hroznejší než všetci bohovia.
Veď všetci bohovia národov sú nič, 26
ale Pán urobil nebo!
Sláva a veleba je pred nim, 27
sila a radosť tam, kde je on.
Vzdávajte Pánovi, kmene národov, 28
vzdávajte Pánovi chválu a česť!
Vzdávajte Pánovmu menu úctu, 29
doneste dar a vstúpte pred neho,
vrhnite sa pred ním v posvätnej ozdobe!
Trasže sa pred nim celá zem! 30
On upevnil okruh zeme, že sa nehne.
Nech sa teší nebo, raduje sa zem, 31
nech vravia národom: „Kraľuje Pán"!
Nech buráca more a jeho náplň, 32
nech plesá pole a všetko, čo je na ňom!
Vtedy nech zajasá stromovie lesa 33
pred Pánom, keď príde súdiť zem.
Chváľte Pána, lebo je dobrý, 34
lebo večné je milosrdenstvo jeho.
Vravte: „Spas nás, Bože našej spásy, 35
zhromaždi nás, vytrhni nás z národov,
nech chválime meno tvoje sväté,
nech sa honosíme tvojim chválospevom!
Požehnaný Pán, Boh Izraela, 56
od vekov až na veky;
a nech všetok ľud povie: Amen!
A nech chváli Pána!
I nechal tam pri Pánovej arche úmluvy 57
Asafa a jeho bratov, aby pred archou ustavič­
ne konali službu, každý deň podľa poriadku. |
 Prvá kniha Kroník 16—17—16
38 Obededoma však, syna Idutunovho, a Hosu ako
aj ich bratov, šesťdesiatich ôsmich (ustano­
39 vil) za vrátnikov. | Sadoka, kňaza, a jeho bra­
tov (nechal) ako kňazov pred obydlím Páno­
40 vým na výšine, ktorá bola v Gabaone, | aby
na zápalnom oltári prinášali Pánovi celopaly
ustavične ráno i večer, podľa toho všetkého,
čo je napísané v zákone Pánovom, ktorý
41 uložil Izraelu. | A s nimi Hemana a Idutuna
a ostatných vybraných, ktori boli vypočítaní
podľa mien, aby vychvaľovali Pána, lebo več­
•42 né je milosrdenstvo jeho. | A s nimi (Hema­
na a Idutuna) trúby a cimbaly, aby hrali na
nich a na všetkých Božích hudobných nástro­
joch. Idutunových synov však (ustanovil)
k bráne.
43 Potom odišiel všetok ľud, každý do svoj­
ho domu a Dávid sa vrátil požehnať svoj
dom.
Pánove prisľúbenia,
17, 1—27 = 2 Sm 7, 1—29.
•17 Keď sa Dávid usadil vo svojom dome, po­
vedal Dávid prorokovi Nátanovi: „Hľa, ja bý­
vam v cédrovom dome, Pánova archa úmluvy
2 však je pod kožami." I Nátan odpovedal Dá­
vidovi: „Urob všetko, čo zamýšľaš, lebo Pán
3 jc s tebou!" J Ale v tú noc prehovoril Pán
4 k Nátanovi takto: I „Choď a povedz sluhovi
môjmu Dávidova: Takto hovorí Pán: Nie ty mi
•5 postavíš obytný dom! Veď som nebýval v do­
me odo dňa, čo som Izraelitov vyviedol, až po
dnešný deň. ale chodil som zo stanú do stanú
6 a z obydlia (do obydlia)! Ci som po celý čas
čo som putoval so všetkými synmi Izraela,
niektorému sudcovi, ktorému som prikázal,
aby viedol môj ľud. Izraela, slovíčkom pove­
7 dal: Prečo mi nevystavíte cédrový dom? ; Te­
raz však toto povedz môjmu sluhovi Dávi­
dovi: Takto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa
vzal z pastviny s)»oza oviec, aby si sa stal
kniežaťom nad ľudom mojim, nad Izraelom. |
8 Bol som s tebou, kde si len išiel, vyhubil som
ti spred tváre všetkých nepriateľov a urobil
som ti meno, aké majú ti najväčší na zemi. |
9 Chcem ľudu svojmu Izraelu určiť miesto a
zasadiť ho tam. Tam bude bývať a viacej sa
nebude triasť, ani zlosynovia ho viac nebudú
10 ničiť ako sprvoti, i aj odo dni, čo som ustanovil
sudcov nad ľudom svojim. Izraelom. Pokorím
všetkých tvojich nepriateľov. A oznamujem
11 ti: Pán ti vybuduje dom. 1 Až sa tvoje dni do­
plnia a pôjdeš k svojim otcom, ustanovím po
tebe tvojho potomka, ktorý bude z tvojich
12 synov a upevním jeho kráľovstvo. I On mi
postaví dom a ja upevním jeho kráľovstvo
13 naveky. | Ja mu budem otcom a on mi bude
synom, a neodnímem mu milosť svoju, ako
Mená Hemana a Idutuna do tohto verša asi ne­
patria (porov. LXX).
1-27 Pozri poznámky k 2 Sm 7, 1—29.
S Až po dnešný deň — viď 2 Sm 7, 1; prepísané
z prameňa.
399
som ju odňal tomu, ktorý bol pred tebou.
Ustanovím ho v dome svojom a v kráľovstve 14
svojom naveky a jeho trón bude večne pev­
ný.” I Celkom podľa týchto slov a podľa tohto 15
videnia hovoril Nátan k Dávidovi.
Nato kráľ Dávid prišiel, posadil sa pred 16
Pána a hovoril: „Kto som ja, Pane, Bože, a
čo je môj dom, že si ma priviedol až sem?
Ale to bolo, Bože v očiach tvojich málo, nuž 17
hovoríš o dome sluhu svojho aj do budúcnosti
a vzhliadol si na mňa, ako na človeka, kto­
rého povyšuješ, Pane, Bože, i Cim by ti Dá- 18
vid ešte mohol prispieť k sláve? Veď ty
poznáš sluhu svojho! I Pane, kvôli sluhovi 19
svojmu a podľa srdca svojho urobil si celú
túto veľkú vec, chcel si zjaviť všetky veľké
veci. | Pane, niet tebe podobného a podľa toho, 20
čo sme svojimi ušami počuli, niet Boha okrem
teba. | A ktorý iný národ je na zemi ako národ 21
tvoj, Izrael, ku ktorému prišiel Boh vykúpiť
si hó za národ; chcel si si urobiť meno veľké
a obávané a chcel sl vyhnať národy pred ľu­
dom svojim, ktorý si vykúpil z Egypta. | Urobil 22
si národ svoj, Izraela, národom svojim naveky
a ty, Pane, stal si sa mu Bohom. J A teraz, 23
Pane, nech sa naveky splni slovo, ktoré si ho
voril o sluhovi svojom a jeho dome, a urob
tak, ako si hovoril! | Nech naveky trvá a zve- 24
ľaďuje sa meno tvoje. A budú hovoriť: Pán
zástupov, Boh Izraela, je Izraelu Bohom.
A dom Dávida, sluhu tvojho, bude pred te­
bou trvalým. | Lebo ty, Bože môj, dal si zja- 25
venie sluhovi svojmu, že mu vybuduješ dom.
Preto si vzal sluha tvoj odvahu modliť sa
pred tebou. | A teraz, Pane, ty si Boh, ty si 26
sľúbil sluhovi svojmu toto dobrodenie. I Te- 27
raz si začal žehnať dom sluhu svojho, aby
večne trval pred tebou. Keď ho, Pane, ty po­
žehnáš, bude požehnaný naveky."
Davidove víťazstvá,
18, 1—17 = 2 Sm 8, 1—18.
Po tomto sa stalo, že Dávid porazil Filiš- *
18
tfncov, podrobil ich, a vzal z ruky Filištincov
Gét a k nemu patriace osady. | Porazil Moab- 2
čanov a Moabčania sa stali Dávidovi podda­
nými, platili poplatky. | Dávid odrazil k Ema- 3
tu Adarezera, kráľa Soby, keď išiel svoju
moc rozširiť k rieke Eufrátu. | Dávid mu za- 4
jal tisíc vozov, sedemtisíc jazdcov a dvadsať­
tisíc mužov pechoty. A Dávid ochromil všetky
záprahy, nechal z nich sto záprahov. | Keď 5
Aramejčania z Damasku prišli Adarezerovi,
kráľovi Soby, na pomoc, porazil Dávid Ara­
mejčanov, dvadsaťdvatisíc mužov. | Nato Dá- 6*
vid ustanovil v damascénskom Aramejsku (do­
zorcov) a Aramejčania sa stali Dávidovi pod­
danými a platili poplatky. Tak pomáhal Pán
Dávidovi všade, kde len išiel.
Pozri poznámky k 2 Sm 8, 1—16. 1—17
V osnove Knik Samuelových sa odňatie Gétu 1
nespomína.
Slovo „dozorcov“ v osnove chýba. Doplnili sme 6
ho podľa osnovy Kníh Samuelových.
 400 Prvá kniha Kroník 1B—1S—20
7 Dávid zobral zlaté štíty, ktoré mali sluhovia
Adarczerovi, a zaniesol ieh do Jeruzalema. |
•8 Z Tebatu a Chunu, miest Adarezerových, vzal
Dávid veľmi veľa kovu. Z toho urobil Šala­
mún kovové more, stĺpy a kovové náradie. |
9 Keď sa Tou, kráľ Ematu, dopočul, že Dávid
porazil celú armádu Adarezera, kráľa Soby, I
10 poslal svojho syna Adorama ku kráľovi Dá­
vidovi pozdraviť ho a blahoželať mu, že bo­
joval proti Adarezerovi a že ho premohol, hé­
li bo Adarezer bol nepriateľ Touho. | I všetky
zlaté, strieborné a kovové veci zasvätil kráľ
Dávid Pánovi spolu so striebrom a zlatom, kto­
ré doniesol od všetkých národov, od Edomča-
nov, od Moabčanov, od Amončanov, od Filištín-
•12 cov a od Amalekitov. | Abisai, syn Sarvie,
porazil Edomčanov v Soľnom údolí, osemnásť-
13 tisíc mužov. | V Edomsku ustanovil dozorcov
a celé Edomsko sa stalo Dávidovi poddaným.
Tak pomáhal Pán Dávidovi všade, kde len
išiel.
14 Dávid panoval nad celým Izraelom a pri­
sluhoval právo a spravodlivosť celému svoj-
15 mu ľudu. | Joab, syn Sarvie, bol veliteľom
vojska, Jozafát, syn Ahiluda, bol kancelárom.
16 ; Sadok, syn Achitoba, a Achimelech, syn
Abiatara, boli kňazmi; Susa bol pisárom. |
17 Banaiáš, syn Jojadu, bol veliteľom Kereťanov
a Fcletanov, synovia Dávidovi boli však krá­
ľovi prví po ruke.
Vojna proti Amončanom a Aramejčanom,
19, 1—20, 3 = 2 Sm 10, 1—19; a 12, 30 n.
19 Po tomto sa stalo, že zomrel Naás, kráľ
Amončanov a miesto neho sa stal kráľom jeho
2 syn. | Dávid si povedal; „Preukážem Hano-
novi, synovi Naásovmu, milosrdenstvo, preto­
že jeho otec preukázal milosrdenstvo mne."
Poslal teda Dávid poslov, aby mu vyslovili
sústrasť pre jeho otca. Dávidovi sluhovia pri­
šli do krajiny Amončanov, vysloviť Hanonovi
3 sústrasť, j Ale kniežatá Amončanov vraveli
Hanonovi: „Nazdávaš sa, že si Dávid chce
uctiť tvojho otca, keď ti poslal tešiteľov? Ci
Dávidovi sluhovia neprišli k tebe preto, aby
vysliedili, vyvrátili a vypátrali krajinu?" I
•4 Nato Hanon chytil Dávidových sluhov, oholil
ich, šaty im od polovice až po rozkrok od-
5 trhol a poslal ich preč. | Ti odišli. Dávid však
dostal o tých mužoch zprávu a poslal im na­
proti, lebo mužovia boli veľmi potupení. Kráľ
im odkázal: „Ostaňte v Jerichu, kým vám ne­
narastie brada, potom sa vráťte!"
•6 Keď Amončania videli, že sa Dávidovi uro­
bili nenávidenými, poslal Hanon a Amonča­
nia tisíc hrivien striebra, aby si z Mezopo-
8 V 2 Sm 8, 8 sa tie mestá volali Beta a Berot.
12 Podľa 2 Sm 6, 13 porazil Edomčanov v Soľnom
údolí sóm Dávid.
4 Podľa 2 Sm 10, 4 dal Hanon poslom oholiť len
pol brady.
8 Mezopotámia, hebrejsky Aram naharaim = Ara­
mejské dvoch riek, jc územie medzi Eufratom a
Tlgr.iom. — O Maáche q Sobe pozri 2 Sm 10, 8.
támie, z aramejskej Maáchy a zo Soby najali
vozy a jazdcov. I Najali si tridsaťdvatisíc vo- 7*
zov a kráľa Maáchy s jeho ľudom. Tí prišli a
utáborili sa pred Medabou. Aj Amončania sa
zhromaždili zo svojich miest a došli do boja. |
Keď sa to Dávid dopočul, poslal Joaba a celé 8
vojsko bojovníkov. | Vtedy Amončania výra- 9
žili a usporiadali sa do boja pri vchode mesta,
králi však, ktori prišli, boli osobitne na poli. I
Keď Joab videl, že je boj obrátený proti nemu 10
aj od predu aj od zadu, vybral si z Izraelitov
najvyberanejších a postavil ich proti Aramej­
čanom. | Ostatok vojska však odovzdal do 11
ruky svojho brata Abisaia a postavili sa pro­
ti Amončanom. | A povedal: „Ak budú Ara- 12
mejčania mocnejší než ja, prídeš mi na po­
moc a ak budú Amončania mocnejší než ty,
vypomôžem ti ja. j Buď udatný! Veď bojuje- 13
me za svoj ľud a za mestá svojho Boha! Pán
však urobí, čo sa mu ľúbi." | Keď sa Joab 14
a mužstvo, ktoré bolo s nim, pustilo do boja
proti Aramejčanom, utiekli pred nim. | Amon- 15
čania videli, že Aramejčania utiekli, nuž ušli
aj oni pred jeho bratom Abisaim a vtiahli do
mesta. Joab potom išiel do Jeruzalema.
Keď Aramejčania videli, že od Izraelitov 16
utrpeli porážku, poslali poslov a dali nastú­
piť Aramejčanom. ktori boli za riekou. V če­
le im bol Sofach, veliteľ vojska Adarezerov-
ho. | Keď to oznámili Dávidovi, zhromaždil 17
celý Izrael, prešiel cez Jordán, prišiel k nim,
zriadil proti Aramejčanom šík a pustil sa
s nim do boja. : A Aramejčania utiekli pred 18 *
Izraelitmi. Dávid zničil Aramejčanom sedem­
tisíc vozov a štyridsaťtisíc pešiakov, Sofacha,
veliteľa vojska však usmrtil. | Poddaní Ada- 19
rezerovi videli, že ich Izraeliti poradili, preto
uzavreli s Dávidom mier a boli mu poddaní.
Aramejské nechcelo viac ísť Amončanom na
pomoc.
Po roku o tom istom čase, v období, keď 20 *
králi vychádzavajú do boja, vyviedol Joab vo­
jenskú moc a spustošil krajinu Amončanov.
Potom prišiel k Rabe a obliehal ju. Dávid však
sa zdržoval v Jeruzaleme. Joab porazil a zboril
Rabu. | Vtedy Dávid vzal korunu ich kráľa 2*
z jeho hlavy a zistil, že váži hrivnu zlata. Bol
na nej drahokam, ktorý sa dostal na hlavu
Dávidovu. Odniesol tiež z mesta množstvo
koristi. | A ľud, ktorý bol v ňom, vyviedol a 3
roztrhal pílami a železnými sekerami. Podobne
naložil Dávid so všetkými mestami Amonča­
nov. Potom sa Dávid a celé vojsko vrátilo do
Jeruzalema.
Verš jc porušený. Podľa 2 Sm 10, 6 najali si 7
32.000 pešiakov, nie vozov. — Mcdaba ležala východ­
ne od severného brehu Mŕtveho mora.
Podľa 2 Sm 10, 1B zničil Dávid 40.000 jazdcov. 18
Porov. 2 Sm 12, 30 n. 1—3
O období, keď sa vychádzalo do boja, pozri 1
2 Sm 11, 1.
LXX a Vulg číta ináč. Pozri k tomu pozn. k 2 2
Sm 12, 30.
 Prvá kniha Kroník 20—21 401

Boje s Filištincami, rašla. Teraz teda uváž, čo mám odpovedať

20, 4—6 = 2 Sm 21, 18—22. tomu, ktorý ma poslal!" i Dávid odpovedal Ga- 13
dovi: „Som vo veľkej úzkosti. Nuž nech pad­
•4 Po tomto sa strhla zase vojna s Filištincami nem do ruky Pána, lebo milosrdenstvo jeho je
pri Gazeri. Tam porazil Chusaťan Sobochai veľkél Ale do ruky človeka nechcem pad­
Safaiho z rodu Rafovho a pokoril ho. núť".
S Znova vypukla vojna proti Filištincom.
Vtedy Elchanan, syn Járiho, zabil Lachmiho, Tak dopustil Pán mor na Izraela, takže z Iz- 14
brata Géťana Goliáša; drevo na jeho kopiji raelitov padlo sedemdesiattisíc mužov. | Pán 15
bolo ako návoj. poslal anjela do Jeruzalema, aby ničil. Ale
6 A zase došlo k vojne v Géte. Tam bol keď ničil, zhliadol Pán, zľutoval sa nad ne­
ohromný muž, ktorý mal po šesť, spolu šty­ šťastím a povedal anjelovi, ktorý ničil: „Dosť!
riadvadsať prstov; aj ten bol z potomstva Ra- Teraz si spusť ruku!" Anjel Pánov však stál
7 fovho. j Keď sa Izraelitom rúhal, zabil ho Jo­ pri humne Jebuzejca Ornana. | Keď si Dávid 16'
natán, syn Dávidovho brata Samau. Tito boli zdvihol zrak, videl anjela Pánovho stáť medzi
z potomstva Rafú v Géte. Padli rukou Dávida zemou a nebom s vytaseným mečom v ruke,
ktorú mal vystretú nad Jeruzalemom. Nato
a rukou jeho sluhov. Dávid a starši, poobliekaní do vrecovín, padli
Sčítanie Tudu, na svoju tvár. | A Dávid hovoril Bohu: „Ci 17’
21, 1—22, 1 - Sm 24, 1—25. som nie ja rozkázal spočítať ľud? Ja som teda
ten, čo som zhrešil a ťažko som sa previnil,
•21 I povstal satan proti Izraelovi a pokúšal Dá- ale títo, ovečky, čože urobili? Pane, Bože môj,
2 vida, aby spočítal Izraelitov. | A Dávid pove­ zdvihni si ruku na hubenie proti mne a proti
dal Joabovi a kniežatám ľudu: „Choďte, spo­ domu môjho otca, nie však proti svojmu ľu­
čítajte Izraelitov od Bersaby až po Dan a du!"
podajte mi zprávu, chcem vedieť ich počet." > A anjel Pánov poveril Gada povedať Dávi- 18
j Ale Joab povedal: „Nech Pán rozmnoží svoj dovi, aby išiel hore a aby na humne Jebu­
ľud. storáz tak, ako ho je. Ci sú, môj kráľov­ zejca Ornana postavil Pánovi oltár. | Dávid 19
ský pane, nie všetci tvojimi sluhami? Prečo teda išiel hore podľa slova, ktoré mu v mene
si môj pán žiada túto vec? Prečo chce byť Pánovom povedal Gad. | Ornan sa obrátil a 20 *
•4 vinníkom Izraela?" I Ale kráľ presadil svoj zazrel anjela. Pri ňom boli schovaní jeho šty­
rozkaz u Joaba a Joab sa vydal na cestu; po­ ria synovia. Ornan však zrovna mlátil pše­
chodil po celom Izraeli a prišiel do Jeruzale- nicu. | Dávid išiel k Ornanovi. Keď Ornan 21
5 ma. | A Joab odovzdal Dávidovi výsledok sčí­ pozrel a uvidel Dávida, vyšiel z humna a kla­
tania ľudu. V celom Izraeli bolo milión stoti­ ňal sa Dávidovi tvárou k zemi. | I povedal 22
síc mužov, tasiacich meč, Júdovcov však bolo Dávid Ornanovi: „Daj mi miesto, kde je hum­
štyristoscdemdesiattisic mužov tasiacich meč. no, chcem na ňom postaviť Pánovi oltári Daj
•6 I Levitov a Benjamíncov nepočítal medzi nich, mi ho za plnú cenu, potom sa rana vzdiali od
pretože rozkaz Dávidov bol Joabovi odporný. ■ ; ľudu!" | Ornan odpovedal Dávidovi: „Vezmi 23
•7 Bohu sa však táto vec neľúbila a potrestal si ho! A nech môj kráľovský pán urobi, čo
Izraelitov. sa mu páči! Pozri, hovädá dám na celopal, mlá­
8 Vtedy Dávid hovoril Bohu: „Veľmi som ťačku na drevo a pšenicu na nekrvavú obetu;
zhrešil, keď som sa dopustil tejto veci. Teraz všetko dám!" | Ale kráľ Dávid odpovedal Or- 24
však odpusť vinu sluhu svojho, lebo som ko- nanovi: „Nie! Ale chcem to od teba kúpiť za
8 nal veľmi nerozumne!" | Nato Pán takto ho­ plnú cenu. Nevezmem predsa pre Pána to, čo
lo voril k Dávidovmu vidcovi Gadovi: | „Choď je tvoje, a neobetujem celopal zadarmo!" [
a povedz Dávidovi: Takto hovorí Pán: Pred­ Dal teda Dávid Ornanovi za to miesto zlato vo 25
kladám U tri veci: vyber si z nich jednu, tú váhe šesťsto šeklov. | Potom tam Dávid po- 26 *
11 dopustím na teba!" | Gad prišiel k Dávidovi a stavil Pánovi oltár, obetoval celopaly a pokoj­
povedal mu: „Takto hovorí Pán: Vyber si: J né obety a vzýval Pána, ktorý ho vyslyšal
12 Buď trojročný hlad, alebo že budeš za tri me­ ohňom z neba (ktorý zoslal) na oltár zápal-
siace utekať pred svojimi nepriateľmi tak, že Dávid a ostatní vodcovia Tudu boli vo vrecovine, 18
ťa meč tvojich protivníkov predsa dosiahne, ale­ teda v kajúcnom rúchu asi vo svätyni nn Sione,
bo že bude v krajine za tri dni meč Pánov, mor, odtiaľ mohli vidieť na humno Ornanovo (2 Sm:
a anjel Pánov bude ničiť po celom územi Iz- Arauneho). — Keď Dávid videl anjela, tento ešte
nemu] „spustenú ruku“ (porov, verš 15), ešte vždy
4—a Porov. 2 Sm 21, 1B—22. zabíjal.
1 O satanovi pozri pozn. k 2 Sm 24, 1. Miesto „o ťažko som sn previnil'
* lepšie je čí- 17
4 n. C.-.'ta sčítacích komisárov je v 2 Sm 24 opísaná tať: ‚.n ja, pastier, som sa previnil". Osnova to
podrobne. pripúšťa a len tak vyniká protiklad o stáde.
4 Joab previedol sčítanie len z nútenosti a ani Miesto „zazrel anjela" čitaj: „zazrel kráľa" 20
ho nedokončil. Osnova však neudáva bližšiu prí­ (porov. LXX a 2 Sm 24. 20). Nevedieť, čl sn Ornn-
činu. pre ktorú obišiel tieto dva kmene, a ani to. novi synovia schovali pred nebeským zjavom, nko
prečo Dávi nenástojil na sčítanie Benjamíncov a by to predpokladal hebrejský lexl, a ČI pred krá­
Levitov. ľom.
1 Tento bližšie neoznačený trest bol znakom Bo­ Porov. 3 Kr 18, 38. Oheft z neba, ktorým Boh 26
žej neľúbosti. Vlastný trest, ktorému sa Dávid zapálil obety Dávidove, bol znak, že sa Boh uzmie­
musel podrobiť, nasledoval až potom; pozri v. 9 n. ril.

26 SZ
 402 Prvá kniha Kroník 21—22—23

27 nyrh obeti. Nato dal Pán anjelovi rozkaz a । svojím pričinením som prichystal pre dom
ten dal svoj meč naspäť do pošvy. Pánov stotisíc hrivien zlata a milión hrivien
■28 V tom čase, keď Dávid videl, že ho Pán । striebra! Kov a železo nemožno ani odvážiť,
vyslyšal na humne Jebuzejca Ornana, priná­ ; také množstvo ho je. Prichystal som aj drevo
29 šal tam obety. . Príbytok Pánov, ktorý dal a kamene; ty budeš musieť pokračovať. | Máš 15
postaviť Mojžiš na pustatine, a oltár zápal­ tiež množstvo robotníkov, tesárov, kamenárov,
ných obetí bol v tom čase na výšine v Gaba­ drevorobotníkov a odborníkov pre akékoľvek
30 one. Ale Dávid nemohol ísť k nemu, aby tam práce, | zlatnícke, striebornicke, kovorobotnic- 16
uprosoval Boha, lebo bol prestrašený od me­ ke a železiarske máš bez počtu. Nuž maj sa
ča anjela Pánovho. k dielu a Pán nech je s tebou!"
22 Preto Dávid riekol: „Toto je dom Boži a toto Potom Dávid prikázal všetkým kniežatám 17
je oltár na celopaly pre Izraela.” Izraela, aby boli jeho synovi Šalamúnovi na
Príprava na stavbu chrámu. — pomoc: | „Ci je Pán, Boh váš, nie s vami? 18
•2 Potom Dávid rozkázal, aby zhromaždili cudzin­ Veď vám zo všetkých strán poprial pokoja, keď
cov, ktorí boli v krajine Izraela a ustanovil dal obyvateľov krajiny do mojej ruky a kra­
kamenárov, aby otesávali kvádre k stavbe do­ jina sa sklonila pred Pánom a ľudom jeho.
mu Božieho. Teraz hľadajte Pána, Boha svojho, oddaným 19
3 Dávid prichystal tiež množstvo železa na srdcom a dušou; vzchopte sa a postavte sväty­
kliny do krídel brán a na háky a také množ­ ňu Pánu, Bohu, aby sa Pánova archa úmluvy
a posvätné nádoby Božie dostali do domu, po­
4 stvo kovu, že ho nebolo možno odvážiť, i ako stavenému menu Pánovmu.
aj cédrové drevo bez počtu. Sidonci a Tyrča-
nia totiž dodali Dávidovi množstvo cédrového O levitoch. — Keď Dávid ostarel a bol 23"
5 dreva. | Dávid si hovoril: „Môj syn Šalamún sýty veku, ustanovil za kráľa nad Izraelom
je mladý a krehký, dom však, ktorý sa má svojho syna Šalamúna, j Zhromaždil všetky 2
Pánovi postaviť, má byť veľký, aby vo všet­ izraelské kniežatá, i kňazov a levitov.
kých krajinách dvíhal česť a slávu jeho, preto Levitov spočítali od tridsaťročných nahor; 3*
mu robím prípravy.” A Dávid prichystal pred | ich počet podľa lebiek bol tridsaťosemtisíc mu­
svojou smrťou množstvo vecí. žov. | „Z týchto štyriadvadsaťtisíc bude viesť 4’
•6 I zavolal svojho syna Šalamúna a priká­ službu v dome Božom, šesťtisíc bude pisármi
zal mu, aby postavil dom Pánovi, Bohu Izra­ a sudcami, J štyritisíc vrátnikmi a štyritisíc 5
7 ela. ; Dávid povedal Šalamúnovi: „Syn môj, bude vychvaľovať Pána na nástrojoch, ktoré
ja som mal na mysli postaviť dom menu Pána, som na oslavovanie dal urobiť." 1 Dávid ich 6
8 Boha svojho. Ale Pán prehovoril ku mne rozdelil na skupiny podľa Léviho synov. Ger­
a riekol: »Veľa krvi si vylial a viedol si veľ­ sena, Kaáta a Merariho. Ku Gersonovi patri- 7
ké vojny. Nevystavíš menu môjmu dom, pre­ lí: Lédan a Semei. Synovia Lédana: Jahiel, 8
tože si veľa krvi vylial predo mnou na zem. | pohlavár, Zetan a Joel, traja. Synovia Semei- 9
•9 Hľa, narodí sa ti syn, ten bude mierumilov­ ho: Salomit. Hosiel a Aran, traja. Toto sú
ný a ja mu poprajem pokoja od všetkých jeho pohlavári rodiny Lédanovej. ! Synovia Semei- 10"
okolitých nepriateľov. Veď sa bude volať ‚Po­ ho: Lehet, Ziza, Jaus a Baria. Tito štyria sú
kojný' a za jeho čias dám Izraelu pokoj a mier. synovia Semeiho. Jachat bol prvý, Ziza dru- H
10 | On postaví dom menu môjmu; on mi bude í hý. Jaus a Baria nemali synov mnoho, preto
synom a ja mu budem otcom a trón jeho krá­ ich počítali za jednu rodinu a jednu trie­
11 ľovstva nad Izraelom upevním naveky.- | Te­ du.
raz, synu môj, nech je Pán s tebou, aby si mal Synovia Kaáta; Amram, Isaár, Hebron a 12
úspech a aby si postavil dom Pánovi, Bohu Oziel, štyria. | Amramovi synovia boli Aron 13"
12 svojmu, ako to o tebe riekol: I Nech ti Pán । a Mojžiš. Árona oddelili, aby slúžil veľsvätyni
dá múdrosť a dôvtip, a tak nech ťa ustanoví' j on a jeho synovia naveky, aby pálil pred Pá-
nad Izraela, aby si zachovával zákon Pána. : nom tymian, aby mu slúžil a jeho menom
13 Boha svojho. I Vtedy budeš mať úspech, keď I žehnal naveky. ' Mojžiš bol muž Boži. Jeho 14
budeš starostlivo plniť predpisy a ustanove­ ■ synovia sa volali podľa kmeňa Léviho. Sy- 15
nia, ktoré Pán dal Mojžišovi pre Izraela. Buď j novia Mojžiša: Gerson a Eliezer. Synovia 16
•14 pevný a mužný; neboj sa a neľakaj sa! Hľa, Gersona: Subucl. pohlavár. : Synovia Elieze 17
28 n. Dávid sa bál ísC na výšinu v Gabaone, videl, j rovi boli: Rohobiáš, pohlavár. Eliezer nemal
žc si Pán za bohoslužobné miesto vyvolil pricslor,
kde bolo Ornanovo humno, preto sa obával, že Výraz „sýty veku" rozumej: ‚vermt starý
*, po- 1
by ho Pán zas trestal, keby inde chcel konať bo­ [ rovnaj 29, 28.
hoslužbu. । Tento menoslov má za základ staršie sčítanie. 3
2 „Cudzinci“ boli asi kanaánski praobyvatelia i keď leviti začali službu len v 30. roku svojho ve-
Palestíny, ktori sa lepšie rozumeli do rozličných | ku. V časoch Dávida konali službu už od 20. roku;
remesiel než Izraeliti. pozri verše 24. a 27.
6 n. Porov. 2 Sm 7, 2 n. Verše 4—5. sú slová Dávidove, ktorými roz- 4—5
o Meno Šalamún znamená ‚pokojný‘ (šálón= po­ trlcďuje levitov, preto hovorí v prvej osobe. Me­
koj). noslov tried jo nižšie v hlave 24.
14 Obrovské číslice stotisíc a milión sú okrúhle i Miesto „Jachať‘ číta Vulg „Lehet“. 10
čísla, neoznačujú určité množstvo, ale znamenajú Aronovi potomci sa nepočitojú k jednoduchým 13
len ‚veľmi veľa
*. t levitom, tvárili osobitný kňazský rod.
 Prvá' kniha Kroník 23—24 403

iných synov, ale synovia Rohobiáša sa veľmi ' nov Itamarových však Achimclech. I Zistilo 4*
18 rozmnožili. Synovia Isaára: Salomit, pohlavár. sa, že čo sa mužských hláv týka, synov Ele-
19 : Synovia Hebrona: Jeriau, pohlavár, Amariáš. ; azarových bolo viac než synov Itamarových.
20 druhý, Jahaziel, tretí, Jekmán, štvrtý. ' Syno­ I Preto ich zadelili: Synom Eleazarovým pohla-
via Oziela: Micha, pohlavár, Jesiáš, druhý. | várov pre šestnásť rodov a synom Itamaro-
21 Synovia Merariho: Moholi a Musi. Synovia ; vým pre osem rodov. | Žrebom rozdelili aj 5.
•22 Moholiho Eleazar a Kis. | Keď Eleazar zo­ tých, aj tých, lebo kniežatá svätyne i knieža-
mrel, nemal synov, len dcéry; tie si vzali ich : tá Božie boli aj zo synov Eleazarových, aj zd
23 bratia, Kisovi synovia. Synovia Musiho: Mo- synov Itamarových. Popísal ich Semeiáš, syn 6”
hcli, Eder a Jerimot, traja. Natanaela, pisár z rodu Léviho, pred kráľom,
24 Toto sú synovia Léviho podľa ich rodov, po­ kniežatmi, kňazom Sadokom, Achimelechom,
hlavári rodin. spočítaní pri sčítaní podľa mien । synom Abiatarovým, a pred pohlavármi rodov
a lebiek, zamestnaní pri službe domu Pánovho kňazských a levitských: jeden rod sa vyžre­
25 od dvadsaťročných nahor. Lebo Dávid pove­ boval z Eleazara a jeden sa vyžreboval z Ita-
dal: „Pán, Boh Izraela, poprial ľudu svojmu : mara. j Prvý žreb padol na Jojariba, na Je- 7
pokoja a usadil sa v Jeruzaleme naveky. ; deiáša druhý, | na Harima treti, na Seorima 8
26 A leviti už nemusia prenášať príbytok a všet­ štvrtý, | na Melchiáša piaty, na Majmana šies- 9
•27 ko služobné náradie.” (Lebo podľa neskor­ j ty, í na Akosa siedmy, na Abiáša ôsmy, j na 10.11
ších slov Dávida k počtu levitov patria od Jesuu deviaty, na Sechcniáša desiaty, | na Eli- 12
•28 dvadsaťročných nahor.) ! „Ich miesto bude asiba jedenásty, na Jakima dvanásty, I na 13
po ruke synov Áronových, pri službe domu Hoľu trinásty, na Isbába štrnásty, | na Belgu 14
Pánovho, na nádvoriach, v izbách, pri očistách pätnásty, na Emera šestnásty, | na Hczird 15
rozličných posvätných veci, pri prácach spo­ sedemnásty, na Aľsesa osemnásty, j na Felei- 16
•29 jených so službou domu Božieho, pri pred­ áša devätnásty, na Hezcchiela dvadsiaty, |
kladných chleboch, pri jemnej múke na nekr­ na Jachina jedenadvadsiaty, na Gamula dva- 17
vavé obety, pri nekvasených posúchoch, pri advadsiaty, ' nu Dalaiauho triadvadsiaty, na 18
panviciach, pri miesení, ako aj pri všetkých' Maáziauho štyriadvadsiaty.
•30 obsahových a dĺžkových mierach. Každé rá­ Toto bolo ich poradie v službe, keď išli do 19
no budú musieť pristúpiť a oslavovať a chváliť domu Pánovho podľa ustanovení sprostredko­
31 Pána; podobne aj večer, a zakaždým, keď sa vaných ich otcom Aronom, ako to jemu pri­
budú Pánovi obetovať celopaly. po sobotách, kázal Pán, Boh Izraela.
novomesiacoch a slávnostiach pedľa počtu, Triedy le»itov. — A z ostatných synov 20
ktorý majú pred Pánom trvale určený.
32 V službe domu Pánovho musia zachovávať Léviho: zo synov Amramových Subael, zo sy­
predpisy stánku zhromaždenia, predpisy svä­ nov Subaelových Jehedeiáš. | Z Rohobiáša: zo 21
tyne a predpisy svojich bratov, Áronových synov Rohobiášových pohlavár Jesiáš, J z Isaá- 22
synov. rovcov Salcmot, zo synov Salemotových Ja-
hat. | ... a synovia Jcriauho... Amariáš, dru- 23
*
24 Triedy kňazov. — Rozdelenie synov hý, Jahaziel, tretí, Jekmaán, štvrtý. | Synovia 24
Áronových: Synovia Árona: Nadab. Abiu. Ele­ Oziela: Micha, zo synov Michu Samir. I Brat 25
2 azar a Itamar. Nadab a Abiu zomreli pred Michov: Jesiáš, zo synov Jesiášových Zacha­
svojim otcom: synov nemali, preto kňazskú riáš.
službu konali Eleazar a Itamar. Rozdelil ich Synovia Merariho: Moholi a Musí. Synovia 26
Dávid a zo synov Eleazarových Sadok, zo sy- Oziauho: Beňo. | Synovia Merariho: Beňo, So- 27 *
am, Zachur a Hebri. | Z Moholiho Eleazar; 28
Je zjavné. žc Kisovi synovia neboli bratia, ale tento nemal synov. 1 Z Kisa: Kisov syn Jera- 29
len brutancaml Elcararových synov. Teda bratia
v širšom slova zmysle. mcel. J Synovia Musiho: Moholi, Eder a Jeri- 30
Verí 27. jc len poznámka, ktorú vysvetľuje, že 1 mot. To sú synovia Léviho podľa ich rodov.
Dávid rozšíril počet službukonajúcich levitov, lebo I Aj oni žrebovali tak ako ich bratia, synovia 31 •
pnbral do služby aj 20—30 ročných. Pri chráme Aronovi, pred kráľom Dávidom, Sadokom,
Ich bolo treba viac, ale zato tóto služba bola ľah- I Achimelechom, pohlavármi rodín, kňazmi a
šia ako pri prenášaní svätostánku a jeho náradia ।
na púšti, preto ju mohli konať aj mladší leviti. j levítmi; pohlavára rodiny tak, ako jeho naj­
28 Verš 28. pokračuje Dávidove slová. Pod izbami mladšieho brata.
rozumej miestnosti poprislavované okolo chrámu. ! Kňazov zadelili do 24 tried a lósom určili, ktorá 4—5
28 O predkladných chleboch pozri Lv 24, 8; 7, 12— trieda kedy a kde má konať službu, aby sa aj
14; 8, 2tí. — O obete múčnej Lv 2. 1. — O nekva­ Eleazarovei aj Itamarovci dosiali tak ku stánku
sených posúchoch Lv 2, 4; na panviciach sa piekp na Gabaone („Kniežatá božie") ako aj k stánku
koláče; porov. Lv 2, 5; 7, 9. — O mierach pozri Dávidovmu („Kniežatá svätyne").
Ex 29. 40; Lv 19, 35. — Všetky tieto veci boli po- i Nevieme presný spôsob žrebovania. Itamnrov- 0
trebné k bohoslužbe. K obetiam potrebné veci bolo । cum nemohol pripadnúť každý druhý žreb, veď
treba merať a vážiť; to bola povinnosť levitov. mali len 8 tried, Eleazarovei však fß.
39 n. Verše 30 a n. hovoria o posvätnom speve, kto­ Vo vypočítaní je medzera. Možno doplniť podľa 23
rým musia leviti sprevádzať každodenné a svia­ Vulgáty: ...... Jahni, Jeho syn Jeriau, pohlavár,
točné obety. i Amariáš, druhý...“
3 Sadok a Achimelechov syn Abiatar (nie Ab'nt&r j Porov. 6, 4ß. 27
sami pomáhali Dávidovi pri zadeľovani kňazov do ; Žrebovanie bolo nestranná. Nehľado'o sn, či jc 31
niekto pohlavár u či 'posledný v rodé.
 404 Prvá kniha Kroník 25—20
•25 Speváci a hudobníci. — Dávid a voj­
vodcovia oddelili k službe aj zo synov Asafa,
Hemana a Idutuna tých, ktori prorokovali na
citarách, harfách a cimbaloch a počet tých, čo
2 sa činne zúčastnili služby, bol: | Zo synov Asa-
fových: Zachur, Jozef, Nataniáš a Asarela, vy­
novia Asafovi pod rukou Asafa, ktorý proro-
3 koval pod dozorom kráľa. I Z Idutuna: Iduj
tunovi synovia, Godoliáš, Sori, Jeseiáš, Hasa-
biáš, Matatiáš. šesť, pod vedením ich otca Idu-
tuna, na citare. On prorokoval pri oslavovaní
4 a vychvaľovaní Pána. | Z Hemana: synovia
Hemanovi: Bokijau, Mataniau, Oziel, Subuel,
Jerimot, Hananiáš, Hanani, Eliata, Gedelti,
Romemtiezer, Jesbakasa, Meloti, Otir a Ma-
•5 haziot. | Všetci tito boli synovia Hemana,
kráľovho videa; podľa výrokov Božích, že po­
výši jeho roh, dal Boh Hemanovi štrtnásť sy-
6 nov a tri dcéry. | Títo všetci boli pod vede­
ním ich otca pri speve chrámu Pánovho, pri
cimbaloch, harfách a citarách (patriacich)
k službe domu Božieho, boli pod vedením krá-
7 ľa, Asafa, Idutuna a Hemana. | A ich počet,
spolu s ich bratmi, vycvičenými v speve Pá­
novom, samými majstrami, bol dvesto osem-
S desiatosem. | O službe žrebovali rovnako me­
dzi malým i veľkým, majstrom a žiakom.
•9 Prvý žreb vyšiel Asafovi, Jozefovi, druhý
Godoliášovi, jemu, jeho bratom a synom,
10 dvanástim. I Tretí Zachurovi, jeho synom
11 a bratom, dvanástim. | Štvrtý Isaárovi, jeho
12 synom a bratom, dvanástim, j Piaty Nataniá-
13 šovi. jeho synom a bratom, dvanástim. | Šie­
sty Bokijauovi, jeho synom a bratom, dva-
14 nástim. | Siedmy tzrelovi, jeho synom a bratom,
15 dvanástim. | ôsmy Jesaiášovi.jeho synomabra-
16 tom, dvanástim. | Deviaty Mataniášovi, jeho
17 synom a bratom, dvanástim. | Desiaty Semei-
18 ášovi, jeho synom a bratom, dvanástim. | Je­
denásty Azareelovi, jeho synom a bratom,
19 dvanástim. I Dvanásty Hasabiášovi, jeho sy-
20 nom a bralom, dvanástim. | Trinásty Subae-
21 lovi, jeho synom a bratom, dvanástim. | Štr­
násty Matatiášov!, jeho synom a bralom, dva-
22 nástim. | Pätnásty Jerimolovi, jeho synom a
23 bratom, dvanástim, i Šestnásty Hananiášovi,
24 jeho synom a bralom, dvanástim, i Sedemnásty
Jesbakasovi, jeho synom a bratom, dvanás-
25 tim. ; Osemnásty Hananiovi, jeho synom a
26 bratom, dvanástim. | Devätnásty Melotiovi,
27 j-líc synom a bratom, dvanástim. j Dvadsiaty
Eliatovi, jeho synom a bratom, dvanástim.
28 Jcdenadvadsialy Olirovi, jeho synom a bra-
29 tom, dvanástim. Dvaadvadsiaty Gedeltiovi. je-
30 ho synom a bralom, dvanástim. | Triadvad-
siaty Mahaziolovi, jelio synom a bratom,
VýHix ‚.prorokovali
** tu a v nasledujúcich ver-
£«><h znammá ‚hrali na hudobných aástrojocn
*.
Vkmc, žk proroci tasí o prichádzali šlo vylíž vilo
p:\ zvukoch hudby: 1 Sm 10, 5 n.; 4 Kr 3, 15.
Roh, nahnú ..povýšený roh", Jc -nah moci o
shtvy. Hemanovi poprial Boh slávy lak, že mu
Pjž. hnal mnoho dietok.
9 Jozeť bol synom Asaťovým, pozri verš 2.
dvanástim. | Styriadvadsiaty Romemtiezerovi, 31
jeho synom a bratom, dvanástim.
Vrátnici. — Oddiely vrátnikov: Z Kore- 26
ovcov: Meselemiáš, syn Koreho zo synov Asa-
fových. | Meselemiáš mal synov: Zachariáša, 2
prvorodeného, Jadihela druhého, Zabadiáša
tretieho, Jatanaela štvrtého, | Elama piateho, 3
Johanana šiesteho, Eljoenaiho siedmeho. | Obe- 4
dedom mal synov: Semeiáša prvorodeného, Jo-
zabada druhého, Joacha tretieho, Sachara štvr­
tého, Nataneala piateho, | Amiela šiesteho, 5’
Isachara siedmeho, Folatiho ôsmeho, lebo Pán
ho požehnal. | Jeho synovi Semeiášovi sa na- 6
rodili synovia, ktorí vládli vo svojich rodoch,
lebo to boli udatní mužovia. I Synovia Semei- 7’
ášovi: Otni, Rafael, Obed, Elzabad. Jeho bra­
tia, udatní mužovia: Eliu a Samachiáš. I Tito 8
všetci boli zo synov Obededoma, oni, ich sy­
novia a ich bratia, udatní mužovia, súci do
služby; šesťdesiatdva Obededomovcov. | A Me- 9
selemiáš mal osemnásť udatných synov a
bratov. | Synovia Hosu, zo synov Merariho: 10’
Semri, pohlavár (pretože nemal prvorodené­
ho, urobil ho jeho otec pohlavárom), ’ Helki- 11
áš druhý, Tabeiiáš tretí, Zachariáš štvrtý.
Všetkých Hosových synov a bratov bolo tri­
násť.
Tito, oddiely vrátnikov, mali povinnosť po- *
12
dľa pohlavárov mužstiev konať stráž, tak ako
ich bratia mali povinnosť konať službu v do­
me Pánovom.
O každú bránu žrebovali mali i veľki podľa 13‘
rodov. | Žreb na východ padol na Selemiáša. 14
Keď žrebovali pre jeho syna Zachariáša, múd­
reho radcu, vyšiel mu žreb na sever. | Pre *
15
Obededoma na juh a pre jeho synov na dom
zbierok. ; Pre Sefima a Hosu na západ s brá- 16‘
nou Saleket na stúpajúcom chodníku, stráž
vedľa stráže. | Na východ bolo šesť le- 17’
vitov, na sever denne štyria, na juh den­
ne štyria, pri zbierkach dvaja a dva­
ja, | pre Parbar na západe; dvaja na 18’
Pán požehnal Obededoma, lebo mu dul mnoho 5
synov.
Eliu a Samachláš boli len ďalší pokrvní Sc- 7
metáša, nie vlastni bratia, porov, v. 4.
liesov prvorodený zomrel asi bcrditný 10
„Podľa pohlavárov mužstiev‘', rozumej: fi knž- 12
dym pohlavárom išiel do strážnej služby nj Jeho
oddiel, „mužstvo". „Ich bratia" boli kňazi a osial,
ni leviti, ktorí konali službu pri svätostánku alebo
neskoršie v chráme.
Bez ohľadu na akékoľvek postavenie určili Žrc- 13
bom. ktorý rod pri ktorej bráne má držať stráž.
Obcdcdomovi synovia mali strážiť skladi-tia a 15
pokladnice, ktoré sa tu volajú domom zbierok.
Dnes Je ťažko si predstaviť stanovisko tejto 16
stráže. Pravdepodobne lo bolo lak. že strážiln zá­
padnú síranu chrámového nádvoria n hneď naproti
tejto stojacu bránu mestského múru, ktorá sa vo-
lala „Brána Sallcket". Táto stráž stavala hliadky
k obom bránam, preto sa hovorí, že stála ..stráž
vedľa stráže". Medzi spomenutými dvoma brána­
mi bol stúpajúci chodník a kdesi tam bola aj prí­
stavba, zvaná Parbár (porov. 4 Kr 23, 11.).
Počet hliadok bol na rozličných miestach roz. 17
Utný.
O Parbáre porov, pozn. k v. 16 a 4 Kr 23. 11. 18
 Prvá kniha Kroník 20—27 405

19 ceste a dvaja pri Parbare. | Toto sú oddiely šlyriadvadsaťtisic. | Bol zo synov Fáresových, 3
vrátnikov zo synov Koreho a zo synov Mera­ pohlavár všetkých kniežat vojska. V prvom
riho. mesiaci. | Nad oddielom druhého mesiaca bol 4<
•20 Stráž chrámového pokladu. — A le­ ' Dodai Ahohovec (a jeho oddiel a Makelot)
viti, ich bratia, ktorí boli nad pokladmi domu knieža. V jeho oddiele bolo šlyriadvadsaťtisic.
Božieho a nad pokladmi veci zasvätených: | | Veliteľom tretieho vojska v treťom mesiaci 5
•21 synovia Leladana, synovia Gersonovca Lela- bol Banaiáš, syn kňaza Jojadu, pohlavár. V je­
dana, pohlavári rodov Gersonovca Leladana, ho oddiele bolo šlyriadvadsaťtisic. | Tento Ba- 6*
22 Jehiel | a synovia Jehiela: Zatan a jeho brat naiáš bol hrdinom tridsiatich a nad tridsiati­
Joel boli nad pokladmi Pánovho domu. | mi. Nad jeho oddielom bol jeho syn Amiza-
•23 Z Amramovcov, Isaárovcov, Hebronovcov a bad. I Štvrtý, v mesiaci štvrtom bol Asael, brat 7
24 Ozihelovcov... I A Subael, syn Gersena, syna Joaba a po ňom jeho syn Zabadiáš. V jeho
Mojžišovho, bol kniežaťom nad pokladmi. | oddiele bolo šlyriadvadsaťtisic. | Piaty v me- g
25 Jeho bratia z Eliezera: Rahabíáš, jeho syn, siaci piatom bol knieža Samaot Jezrahita.
Izaiáš, jeho syn, Joram, jeho syn. Zechri, jeho V jeho oddiele bolo šlyriadvadsaťtisic. | Sies- g
26 syn. a Selcmit, jeho syn. I Tento Selemit a ty, v mesiaci šiestom bol Hira, syn Akesa Te-
jeho braiia boli nad všetkými pokladmi za- kuan. V jeho oddiele bolo šlyriadvadsaťtisic.
svätených veci, ktoré zasvätili kráľ Dávid, po­ | Siedmy, v mesiaci siedmom bol Hcles, Falo- 10
hlavári rodov, velitelia tisícok a stotín a voj- ňan zo synov Efraima. V jeho oddiele bolo šty-
27 vodcovia. | Z vojen a z koristi to zasvätili riadvadsaťtisíc. | ôsmy, v mesiaci ôsmom bol 11
28 na opravu domu Pánovho. | A všetko, čo za­ Sobochai, Chusiťan zo Zarahovcov. V jeho od­
svätil videc Samuel, Saul, syn Kisa, Abner, diele bolo šlyriadvadsaťtisic. | Deviaty v me- 12
syn Nera a Joab, syn Sarvie (alebo) akýkoľ­ siaci deviatom bol Abiezer, Anatoťan z Ben-
vek darca, bálo pod rukou Selemita a jeho | jamincov. V jeho oddiele bolo štyriadvadsať-
bratov. tisic. | Desiaty v mesiaci desiatom bol Marai, 13
Netofaťan zo Zarahovcov. V jeho oddiele bolo
29 Sudcovia. — Z Isaárovcov Choneniáš a štyriadvadsaťtisic. | Jedenásty, v mesiaci je- 14
jeho synovia boli (určení) pre vonkajšiu služ- denástom bol Banaiáš, Faratoňan zo synov
•30 bu nad Izraelom, za pisárov a sudcov. ' Z Heb­ Efraima. V jeho oddiele bolo štyriadvadsať­
ronovcov Hasabiáš a jeho bratia, tisíc sedem­ tisic. | Dvanásty, v mesiaci dvanástom bol Hol- 15
sto udatných mužov, boli pre správu Izraela dai, Netofaťan, Otnlelovec. V jeho oddiele bolo
za Jordánom na západ vo všetkých veciach, štyriadvadsaťtisic.
týkajúcich sa Pána, a v službe kráľovej. |
•31 Z Hebronovcov Jeriáš. pohlavár Hebronovcov, A nad kmeňmi Izraela: Nad Rubenovcami 16
podľa ich rodov a rodin — v štyridsiatom knieža Eliezer, syn Zechriho. Nad Simeonov-
roku Dávidovho kraľovania ich popísali a zis­ cami Safatiáš, syn Maáchu. I Nad Levitmi Ha- 17
tili medzi nimi udatných mužov v ßalaádskom sabiáš, syn Kamuela, nad Aronovcami Sadok,
j Nad Júdovcami Eliu, z Dávidových bratov. 18
•32 Jazeri — I a jeho bratov, udatných mužov, bo­ Nad Isacharovcami Amri, syn Michaela. | Nad 19
lo dvetisíc sedemsto pohlavárov rodin. Ich ZabulonovcamI Jesmaiáš, syn Abdiáša, nad
ustanovil kráľ Dávid nad Rubenovcami, Ga- Neftalimovcami Jerimot, syn Ozriela. | Nad 20
dovcami a polovicou kmeňa Manaseho vo všet­ Efraimcami Oseáš, syn Ozaziáša. Nad polovi­
kých veciach Božích a veciach kráľovských. cou kmeňa Manaseho Joel, syn Fadaiáša. | Nad 21
27 Nclcfitski hodnostári. — A synovia polovicou kmeňa Manaseho v Galaáde Jado,
Izraela, podľa ich počtu, pohlavári rodín, ve­ syn Zachariáša. Nad Benjamincami Jasiel, syn
litelia tisícok a stotín a ich pisári, ktori bolí Abnera. | Nad Danovcami Ezrihel, syn Jeroha- 22
k službám kráľovi vo všetkých veciach oddie­ ma. To sú kniežatá izraelských kmeňov.
lov, ktoré v každom mesiaci roka, mesiac za Dávid nechcel spísať ich počet od dvadsať- *23
mesiacom prichádzali a odchádzali — jeden ročných nižšie, lebo Pán prisľúbil, že synov
oddiel bol šlyriadvadsaťtisic: Izraela rozmnoží ako hviezdy nebies. | Joab, 24
•2 Nad prvým oddielom, v mesiaci prvom bol syn Sarvie, začal sčítanie, ale nedokončil ho,
Jesbocm, syn Zabdiela. V jeho oddieli bolo lebo prišiel preto na Izraelitov hnev. Preto
20 Miesto „AchláŠa" dncSného hebrejského textu sa ten počet ani nedoslal medzi číslice leto­
a Vulgáty čítame so LXX: „Ich bratia“. — „Za­ pisov kráľa Dávida.
svätené veci“ boli votívne dary, ktoré ľudia veno­
vali chrámu. službe Je tu reč. — Vojenskí hodnostári mávali
21 Leladan bol synom Gcrsona a Jehiel bol zas pridelených pisárov (Dt 20, 5 n.). Vojenská oddiely
synom Leladana (porov. 23, 7—9). sa zamieňali každý mesiac.
Veta nie je dokončená, čosi z nej vypadlo. Slová v zátvorkách zrejme nepatria do osnovy d
gn

..Za Jordánom na západ“ je U časť Palestíny,
ktorá leži západne od Jordána, čiže Predjordán-
sko. — ‚.Veci, týkajúce sa Pána“, boli pravoty ná­
boženské, „služba kráľova“ boli pravoty občianske.
31 O Jazeri pozri Joz 13, 25.
32 Tu vypočítané kmene bývalí v Zajordánska.
2—15 Tieto verše obsahujú zoznam dvanástich vojen­
ských sborov. VcrS prvý je nadpis tohto zoznamu
a je dosť nejasný; ani nevieme - presne, o okej
a dostali sa do nej omylom. Vulg tita miesto
nich: „a po ňom druhý, Makellct".
Amizabad zastupoval svojho otca, lebo tento d
ako hrdina v chýrnej tridsiatke mal osobitné úlo­
hy (porov. H, 22 n.l.
Pozri pozn. k 2 Sm 24, 1. — Vyte dvodsoťroč- 23
ných chcel Dávid spočltat, aby vedel, koľko má
vojakov. Ale oni sčítanie týchto nebolo dokončené.
— O sčítaní, ktoré Joab nedokončil, pozri hl. 21.
 406 Prvá kniha Kroník 27—26—29
'25 A nad pokladmi kráľa bol Azmot, syn Adiela,
nad pokladmi však, ktoré boli na poli, v mes­
tách, dedinách a vo vežiach, bol Jonatán, syn
26 Oziáša. Nad robotníkmi na poli, ktorí obrá-
*27 báli pôdu bol Ezri, syn Cheluba. ' Nad vino­
hradmi Semeiáš z Rámy, nad zásobami vina
však, ktoré boli vo vinohradoch, .bol Zabdiáš
* 28 zo Sefami. Nad olivami a sykomorami, ktoré
boli na Nížine, bol Bálchanan z Gaderu, nad
• 29 zásobami oleja Joas. j Nad dobytkom, ktorý
bol na paši v Sarone, bol Setrai zo Sáronu a
nad dobytkom, ktorý bol v dolinách, bol Sa-
• 30 fat, syn Adliho. j Nad ťavami bol Ubil, Izma-
•31 elita, nad oslami Jadiáš z Meronotu | a nad
ovcami Jaziz, Agarejec. Tito všetci boli správ­
covia majetku, ktorý mal kráľ Dávid.
•32 Jonatán, Dávidov strýc, radca, muž múdry
a pisár, on a Jahiel, syn Hachomona, boli pri
33 kráľových synoch, | Achitofel bol kráľovým
poradcom a Arachita Chusai bol kráľovým pria­
teľom. Achitofelovým nástupcom bol Jojada,
syn Bananiáša a Abiatar. Kráľovým vojvod­
com však bol Joab.
Posledné Dávidove ustanovenia.
28 — I zhromaždil Dávid všetky kniežatá Izraela: । by zo striebra podľa váhy, (slovom) pre všetky
kniežatá kmeňov, kniežatá oddielov, ktoré boli
kráľovi k službám, veliteľov tisícok, veliteľov
stotín a správcov všetkých majetkov a stat­
kov kráľa a jeho synov, s komorníkmi a všet-
•2 kých udatných mužov do Jeruzalema. I Kráľ
Dávid sa postavil na nohy a hovoril: „Počujte
ma, bratia moji a ľud môj! Ja som zamýšľal
postaviť dom, kde by odpočívala Pánova archa
úmluvy, a podnož nášho Boha a porobil som
3 prípravy pre stavbu. | Ale Boh mi riekol: »Ne-
postaviš mi dom, pretože si muž bojovný a
4 vylieval si krv!. j Pán, Boh Izraela, vyvolil
rna však z celého domu môjho otca, aby som
bol kráľom nad Izraelom naveky. Lebo Júdu si
zvolil za knieža, v dome Júdovom však dom
môjho otca a v dome môjho otca ľúbilo sa
mu ustanoviť mňa za kráľa nad celým Izra-
5 elom. , A zo všetkých mojich synov — lebo
veľa synov mi dal Pán — vyvolil si môjho
syna Šalamúna, aby sedel na tróne kráľov-
6 šiva Pánovho nad Izraelom. ; l riekol mi: »Sa-
lamún, syn tvoj, postaví dom môj a nádvoria
moje, lebo som si ho vyvolil za syna, ja však
7 mu budem otcom. I Kráľovstvo jeho upevnim
naveky, ak trvale bude plniť príkazy a ústa-
25 Jonatán strážil hospodárske plodiny.
27 Zabdiáš pochádzal buď zo Sefamy v severnej
Palcjtine, alebo z júdskeho mesin Sifamolu.
28 Sykomor jc druh figovníka so skromnejším plo­
dom, ktorý požívajú len domorodci.
29 Saron je úrodná rovina na pobreží Stredozem­
ného mora od mesta Jope (Jara) až po vrch Kar­
mel. | siene. Dom zľutovania je veľsvätyňa.
30 Meronol bolo mesto na území kmeňa Benja­
mín.
31 O Agarejcoch pozri 5, 10.
32 „Prkdcr kráľov bol akýmsi zvláštnym úradní­
kom. O Arachu pozri 2 Sm 15, 32.
2 Archa úmluvy bola podnožou Boha, ktorý sídlil
nad ňou na krídlach cherubov (Ex 25, 22; 2 96, ।
5: 131. 7). I ‚.Pevnosť
novenia moje ako dnes. Teraz však — pred 8'
očami celého Izraela, zhromaždenia Pánovho,
a aby to počul náš Boh — zachovávajte a skú­
majte všetky príkazy Pána, Boha svojho, aby
ste si podržali tú dobrú zem a poručili ju po
sebe svojim synom naveky.
Ty však, syn môj, Šalamún, poznaj Boha 9
otca svojho a slúž mu celým srdcom a povoľ­
nou dušou! Lebo Pán skúma všetky srdcia a
pozná každý výplod mysle. Ak ho budeš hľa­
dať, dá sa ti nájsť, ale ak ho opustíš, zavrhne
ťa naveky! | Uváž teda, že ťa Pán vyvolil, aby 10
si postavil dom pre svätyňu. Chop sa pevne
diela!”
Potom Dávid odovzdal svojmu synovi Sala- *
11
múnovi rozvrh predsiene, jej budov, poklad­
níc, horných izieb, vnútorných komôr a domu
zľutovania. • I plán všetkého, čo mal na mysli, 12
nádvorí domu Pánovho, všetkých miestnosti
dookola, pokladníc domu Božieho, pokladníc
pre veci zasvätené, oddelení pre kňazov a le- 13
vitov, všetkých prác (potrebných) k službe
domu Pánovho a všetkých nádob (potrebných)
k službe domu Božieho. 1 zlata podľa váhy; 14
zlata pre nádoby na rozličné služby; pre nádo­
nádoby na rozličné služby, i Váhu pre zlaté 15
*
svietniky a ich zlaté lampy podľa váhy kaž­
dého svietnika i jeho lampy. I na svietniky
strieborné podľa váhy svietnika a lampy, aká
bola úloha svietnika. Aj zlato na predkladné 16
stoly, vo váhe (potrebnej) pre každý stôl.
I striebro pre stoly strieborné. I na vidlice, 17
misky a kanvy rýdze zlato; na kalichy zlaté
podľa váhy každého kalicha, na kalichy strie­
borné podľa váhy každého kalicha. Tiež na 18'
kadidlový oltár rýdze zlato podľa váhy, i roz­
vrh voza, cherubov zo zlata, ktori rozostierajú
(krídla) a zakrývajú Pánovu archu úmluvy.
Všetko toto mu vysvetlil podľa písma z ruky 19
*
Pánovej, všetky práce rozvrhu.
Potom povedal Dávid svojmu synovi Sala- 20
múnovi: „Pevne a odhodlane sa chop diela!
Neboj sa a nestrachuj sa, lebo Pán Boli, Boh
môj, je s tebou; nezanechá ťa a neopusti ťa,
kým nedokončíš celé dielo služby domu Pá­
novho. j Hľa, oddiely kňazov a levitov sú pre 21
| každú službu domu Pánovho; i ti, čo sa v neja­
j kej práci vyznajú, ako aj kniežatá a ľud sú ti
' vo všetkom ochotní."
Nato kráľ Dávid hovoril celému zhromaž- 29'
deniu: „Môj syn Šalamún, ktorého Boh vyvo­
lil, je mladý a krehký, úloha však je veľká.
„Pred oC-ami" rozumej pred celým národom a 8
pred Bohom si zaumieňte, žc budete zachovávať
príkazy Pána.
Budovy predsiene sú prístavby v blízkosti pred- 11
Svietnik podľa rozlinčých úloh mali rôznu 1$
veľkosť a váhu.
Vo verši sú asi neskoršie dodatky. Archa úmlu- 18
vy nebola vozom; cherubov na voze poznáme až
u Ez 1.
Verš 19. pokladajú mnohí za neskorší doplnok. ]9
V sýrskom preklade, zvanom Pešito, chýba.
*' je chrám. 1
 Prvá kniha Kroník 29 40'

.Veď to nemá byť pevnosť pre človeka, ale pre | pútnici ako všetci naši otcovia. Ako tieň sú
Pána Boha! j Zo všetkej svojej sily som chys­ I naše dni na zemi, bez nádeje, j Pane, Bože 16
tal pre dom Pána zlato na (veci) zlaté, strie­ | náš, celé toto množstvo, ktoré sme pripravili,
bro na strieborné, kov na kovové, železo na \ aby sme tebe, svätému menu tvojmu, posta-
železné, drevo na drevené, kameň onyxový a i vili dom, je z tvojej ruky a tvoje je všetko. :
obruby, kameň rubínový a pestrofarebný, roz­ I A viem, Bože môj, že ty skúmaš srdce, a ľúbi 17
ličné drahokamy, aj mramorový kameň v hoj­ I sa ti priamosť. Ja som toto všetko venoval
3 nosti. | Okrem toho z radosti nad domom v priamosti srdca svojho a s radosťou vidím,
Boha svojho — keďže sám mám majetok, zla­ I že teraz ľud tvoj, ktorý je tu, s ochotou ti da­
to a striebro — na dom svojho Boha, nad to ruje. ; Pane, Bože našich otcov, Abraháma, 18
všetko, čo som pre dom svätyne prichystal, Izáka a Izraela, zachovaj, aby vždy takéto
4 dám tritisíc hrivien zlata zo zlata cyrského bolo zmýšľanie srdca ľudu tvojho a pripevni
a sedemtisíc hrivien striebra prečisteného na I ich srdce k sebe. | A synovi môjmu, Salamú- 19 *
•5 obtiahnutie stien budov, i kde (treba) zlato, novi, daj dokonalé srdce, aby zachovával tvoje
zlatom, kde striebro, striebrom a na každú : príkazy, ustanovenia a predpisy, aby vykonal
prácu, (ktorú budú robiť) ruky umelcov. í všetko a postavil pevnosť, ktorú som pripra­
A kto je ochotný darovať dnes plnou rukou 1 vil!"
Pánovi?" Nato vyzval Dávid celé zhromaždenie: „Dob- 20
•6 Kniežatá rodov, kniežatá izraelských kme­ rorečte Pánovi, Bohu svojmu!" A celé zhro­
ňov. velitelia tisícok a stotín a správcovia krá- I maždenie dobrorečilo Pánovi, Bohu svojich
7 Ruských robôt vyslovili ochotu a venovali na | otcov, korila a skláňalo sa pred Pánom a pred
práce pri dome Božom päťtisíc hrivien zlata, kráľom. , Potom prinášali Pánovi obety a na- 21
desaťtisíc darejkov, desaťtisíc hrivien striebra, sledujúci deň obetovali celopaly Pánovi: tisic
osemnásťtisíc hrivien kovu a stotisíc hrivien býčkov, tisíc baranov a tisic baránkov s pa­
•8 železa, i A kto mal drahokamy, dal ich pre tričnými nápojovými obetami a množstvo obe­
(lokladnicu chrámu Pánovho k rukám Gerzon- ! ti za celý Izrael. | V ten deň jedli a pili pred 22 *
9 ca Jahiela. Ľud sa radoval pre dobrovoľné , Pánom s veľkou radosťou a druhý raz usta­
dary, veď s celou ochotou srdca darovali Pá- j novili za kráľa Dávidovho syna Šalamúna a
novi: aj Dávid sa veľmi radoval. i pomazali ho Pánovi za knieža, Sadoka však
Potom Dávid dobrorečil Pánovi pred celým I za kňaza. | Šalamún sl teda zasadol ako kráľ 23
zhromaždením a hovoril Dávid: „Požehnaný si : na trón Pánov, miesto Dávida, svojho otca;
ty. Pane. Bože nášho otca Izraela od vekov na- i darilo sa mu a celý Izrael ho poslúchal.
•11 veky! Tebe, Pane, patri veľkosť i moc. chvá- ' A všetky kniežatá a bojovníci a aj všetci syno- 24 *
la. veleba a sláva, veď tvoje. Pane, je všetko ■ via kráľa Dávida dali ruku za kráľa Šala­
na nebi i na zemi, i kráľovstvo a ty prevyšu- j múna. | Pán urobil Šalamúna veľmi veľkým 25
12 ješ všetko, si Najvyšší! Bohatstvo a sláva po­ pred očami celého Izraela a dal mu slávne krá­
chádza od teba, ty panuješ nad všetkým, v tvo­ ľovstvo, aké nemal pred ním ani jeden kráľ
jej ruke je sila a moc a v tvojej moci je zve­ izraelský.
13 ľadiť a uiwvniť všetko. Prelo ťa my teraz Doslov k Dávidovmu panovaniu.
zvelebujeme. Bože náš. a chválime slávne ! — Dávid, syn Izaiho, kraľoval nad celým Izra- 26
14 meno tvoje. ; Veď ktože som ja a čože je môj elom. i Doba, za ktorú panoval nad Izraelom, 27
ľud. že sme boli scltopni takto ti dať dary? trvala štyridsať rokov; v Hebrone panoval se­
Veď od teba je všetko a z tvojej ruky sme ti dem a v Jeruzaleme panoval tridsaťtri roky. |
15 dali. : Lebo my sme pred tebou cudzinci á Zomrel v krásnej starobe, obdarený vekom, 28 *
1 Druhy tu spomínaných drahokamov sú neisté. bohatstvom a slávou. Miesto neho stal sa krá­
Draliokatny mali byt zapustené do kovových obrúb. ľom jeho syn Šalamún.
t David zahlásil svoj dar a hneď aj vyzýva ostat.
nych. aby venovali svoje dary na chrám. Doslov­ Dejiny kráľa Dávida, prvšie i neskoršie, za- *29
ne: „Kto je ochotný sj naplniť dnes ruku pre Pá- j písané sú v Dejinách videa Samuela, v Deji­

g Darelkos bol zlatý peniaz, vážil 8,40 gr. Meno i

nách proroka Nálana a v Dejinách videa Ga-
áa vyskytuje prvý raz na nápisoch babylonského da. | I celé jeho kráľovstvo, jeho moc i časy, 30
kráľa Nabonida (559—539?). Za Čiaš Dávida ešte í ktoré prešli nad ním, nad Izraelom a nad všet­
nebolo razených peňazí, preto aj dareíkos bol ne- 1 kými kráľovstvami zeme.
známy. Spisovateľ Kroník udáva výšku daru v pe- j
niazoch, užívaných za jeho čias. „Pevnosť', pozri vySSlo vcr3 1. 10
8 O Jahietovi pozri 26, 21. 1 O prvom ustanovení Šalamúna za kráľa pozri 22
11 Miesto „si Najvyšší“ je doslovne: „sl Hlava“. I v. 23, 1; porov, tiež 3 Kr 1, 33 n.
H Rozumej: „Dali sme tl len to, Co sme od teba ' „Dali ruku", rozumej: zaviazali sa, že uznáva- 21
dostali (Vulg). Jú Šalamúna zo kráľa.
15 Dlhý život bol jednou 2 veci, po ktorých staro- 1 „Obdarený" doslovne: „nasýtený“; porov. 23, 1. 20
zákonný človek najviac túžil. Preto sa Dávid ža­ O prameňoch Dávidových dejín pozri úvod do 20
luje, že je život beznádejne krátky. í Kníh kroník.
 DRUHÁ KNIHA KRONÍK
(II. PARALIPOMENON)
III. Krá! Šalamún, 1—0.
1 Kráľova obeta v Gabaone. — Šala­
mún, syn Dávida, upevnil sa vo svojom krá-
•ľovstve. Pán, Boh jeho, bol s ním a urobil ho
2 veľmi veľkým. I Šalamún oslovil celý Izrael,
vliteľov tisícok stotín, sudcov, všetky knie-
»3 žatá celého Izraela, pohlavárov rodin, | a išiel
Šalamún a s nim celé zhromaždenie na výšinu,
ktorá bola v Gabaone, lebo tam bol Boží stá­
nok zhromaždenia, ktorý zhotovil Mojžiš, slu-
•4 ha Pánov, na pustatine. I Archu Božiu, prav­
da, vyniesol Dávid z Kirjatiarimu na miesto,
ktoré jej pripravil Dávid; postavil jej totiž
♦5 v Jeruzaleme staň. | Ale kovový oltár, ktorý
urobil Beseleel, syn Uriho, syna Horovho, bol
tam, pred príbytkom Pánovým. Ten vyhľadal
6 Šalamún a zhromaždenie. | Šalamún vystúpil
tam pred Pánom ku kovovému oltáru, ktorý
bol pri stánku zhromaždenia a obetoval na ňom
tisíc celopalov.
•7 Tej noci sa Šalamúnovi zjavil Boh a pove-
8 dal mu: „Žiadaj si, čo ti mám dať!" | Šalamún
odpovedal Bohu: „Ty si môjmu otcovi Dávi­
dovi preukázal veľkú priazeň a mňa si usta-
9 novil miesto neho za kráľa. | Teraz teda, Pa­
ne Bože, nech sa splni sľub tvoj, ktorý si dal
môjmu otcovi Dávidovi. Lebo ty si ma usta­
novil za kráľa nad ľudom, početným ako prach
10 zeme. | Daj mi teda múdrosti a vedomosti, aby
som vedel, ako sa chovať pred týmto ľudom,
veď ktože by vedel tento veľký národ spra-
11 vovať?” | A Boh odpovedal Šalamúnovi: „Pre­
tože si toto mal na mysli a nežiadal si si bo­
hatstvo, ani majetky, ani slávu, ani život tých,
čo ťa nenávidia, ba ani dlhý život si si ne­
žiadal, ale si si žiadal múdrosť a vedomosť,
ktorou by si vedel spravovať ľud môj, nad kto-
12 rým som ťa ustanovil za kráľa, I dáva sa ti
múdrosť a vedomosť. Ale dám ti aj bohatstvo,
majetky a slávu, akú nemali králi, ktori boli
pred tebou, a nebudú mať ani ti, čo budú po
tebe.”
13 Potom odišiel Šalamún z výšiny, ktorá je
v Gabaone, spred stánku zhromaždenia, do
•14 Jeruzalema a kraľoval nad Izraelom. 11 nazhro-
3 Porov. 3 Kr 3, 4.
4 Porov. 2 Sm 6. 2 n,; 1 Km 1% 0. 8: 15. 1; 18, 1.
5 Porov. Ex 27, 1 n.; 31, 2; 38. 1; 1 Krn 13, 3.
7—12 Porov. 3 Kr 3. 5—15.
14 Porov. 3 Kr 10. 20—29 ; 2 Km 9. 25—28; 3 Kr
5, 26.
maždil si Šalamún vozov a jazdcov; mal tisíc
štyristo vozov a dvanásťtisíc jazdcov. Umiestil
ich po vozatajských mestách a pri kráľovi v Je­
ruzaleme. | Kráľ sa pričinil, že v Jeruzaleme lß
bolo toľko striebra a zlata ako skál, cédrov
však ako sykomorov, ktorých je na Nížine
hojnosť. | Kone obstarávali Šalamúnovi z E- 16
gypta a z Koy. Kráľovi kupci ich donášali
z Koy za kúpnu cenu. ’ Voz prišiel z Koy za 17
šesťsto strieborných a kôň za stopäťdesiat Po­
dobne sa dostali ich prostredníctvom aj všet­
kým kráľom Hetejcov a Aramejčanov.
Príprava na stavbu chrámu. —
Šalamún si zaumienil postaviť menu Pánov * 16
mu dom a sebe dom kráľovský.
A Šalamún odpočítal sedemdesiattisíc mužov 2
na nosenie ťarchy a osemdesiattisie kamená­
rov vo vrchoch a k nim tritisíc Šesťsto dozor­
cov. | I poslal Šalamún tyrskému kráľovi Hi- 2*
ramovi odkaz: „Ako si učinil môjmu otcovi
Dávidovi, že si mu poslal cédry, aby si po­
stavil obytný dom (tak učiň aj so mnou)! |
Hľa. ja chcem vystaviť dom menu Pána, Boha 3*
svojho, a zasvätiť ho jemu, páliť pred ním
tymian ako voňavú obetu, ustavične predkla­
dať chleby, prinášať celopaly ráno i večer, po
sobotách, novomesiacoch a sviatkoch Pána,
Boha nášho; je to večná povinnosť Izraela. |
Dom, ktorý chcem postaviť, má byť veľký, 4
lebo Boh náš, je väčší než všetci bohovia. |
A ktože by bol schopný postaviť dom jemu, 5
veď nebesá a nebesá nebies nevládzu ho po­
jať! A ktože som ja, žeby som mu postavil
dom, ak len na to nie, aby sa pred ním pálil
tymian? I Teraz mi teda k tým umelcom, kto- •
ri sú u mňa v Júdsku a Jeruzaleme, ktorých
zaobstaral môj otec Dávid, pošli umelca, ktorý
vie robiť veci zo zlata, zo striebra, z kovu, zó
železa, z purpuru, z karmazínu a zo šarlátu, a
ktorý sa rozumie rezbárstvu. | Pošli mi tiež 7
cédrové, jedľové a ebenové (?) drevo z Li­
banonu, veď ja viem, ako vedia tvoji sluhovia
vytínať libanonské stromy. A moji sluhovia
budú vedľa tvojich sluhov, | aby mi nahotovili 6
veľa dreva, lebo dom, ktorý chcem postaviť,
bude veký a mimoriadny. | A pozri, rubačom, 9
ktorí budú vytínať stromy, dám — na stravu
tvojim služobníkom — dvadsaťtisíc korov pše-
S!ovó v zátvorke, ktoré v dnešnej hebrejskej 3
osnove chýbajú, sme doplnili z Vulgáty.
Porov. 3 Kr 5, 15. 3—16
 Druhá kniha Kroník 2—3—4 409

nice, dvadsaťtisíc korov jačmeňa, dvadsaťtisíc Pre ozdobu dal dom vyložiť drahokamami. 6*
batov vina a dvadsaťtisíc batov oleja!“ Zlato však bolo zlato z Parvaimu. I Pokryl 7
10 Hiram, kráľ Tyru, odpovedal listom, ktorý dom, hrady, prahy, jeho steny a jeho dvere
poslal Šalamúnovi: „Pretože Pán miluje Tud zlatom a do stien vyryl cherubov.
11 svoj, teba ustanovil nad nim za kráľa.” | Ďa­ Potom urobil dom veľsvätyne. Jej dĺžka 8
lej hovoril Hiram: „Požehnaný je Pán, Boh pozdĺž šírky domu bola dvadsať lakťov, jej
Izraela, ktorý učinil nebesá i zem, lebo dal šírka dvadsať lakťov a dal ju obtiahnuť zlatom,
kráľovi Dávidovi múdreho, vtipného, chápa­ asi šesťsto hrivnami. | Váha klincov bola však 9
vého a rozumného syna, ktorý postaví dom päťdesiat šeklov. I horné miestnosti obtiahol
•12 Pánovi a dom kráľovský. | Teraz teda posie­ zlatom.
lam ti múdreho, vtipného a rozumného mu­ V dome veľsvätyne dal urobiť dvoch ehe- 10’
13 ža, Hirama (svojho otca). | Je to syn ženy rubov, dielo sochárske, a obtiahol ich zlatom.
z Dánových dcér, otec mu bol Tyrčan. Vie ro­ Dĺžka krídel cherubov bola dvadsať lakťov. Iľ
biť vecí zo zlata, zo striebra, z kovu, zo že­ Jedno krídlo bolo päť lakťov a dotýkalo sa ste­
leza, z kameňov, z dreva, z purpuru, zo šar­ ny domu, druhé krídlo, tiež päť laktov dlhé,
látu. z plátna, z karmazínu, rozumie sa rez­ dotýkalo sa krídla druhého cheruba. | Krídlo 12
bárstvu a vie vymyslieť všetko," čo sa mu druhého cheruba bolo päť lakťov a dotýkalo sa
predloží, spolu s tvojimi umelcami a s umel­ | steny domu, druhé krídlo, tiež päť lakťov,
14 cami môjho pána, tvojho otca Dávida. | No I siahalo ku krídlu druhého cheruba. | Krid- 13 *
a pšenicu, jačmeň, olej a víno, o ktorom môj la týchto cherubov boli roztiahnuté na
15 pán hovoril, nech pošle svojim sluhom! I My dvadsať Lakťov, sami však stáli na no­
ti narúbeme dreva z Libanonu, koľko len bu­ hách a tváre mali obrátené k domu. |
deš chcieť, na pltiach ti ho priplavíme po mori Dal urobiť oponu z modrého a červeného pur- 14
do Jopy a ty si ho dopravíš do Jeruzalema." puru, z karmazínu a plátna a dal na ňu po­
robiť cherubov.
16 Potom Šalamún sčítal všetkých cudzích Pred domom dal zhotoviť dva stĺpy tridsať- 15
mužov, ktori boli v izraelskej krajine, podľa päť lakťov dlhé, a záhlavie, ktoré mali na vr­
sčítania, ktoré previedol jeho otec Dávid a chu, malo päť lakťov. | Dal urobiť retiazky 16 *
zistilo sa, že ich je stopäťdesiattritisic šesť­ (v modlitebni) a umiestil ich na záhlaví stĺ­
•17 sto. | Sedemdesiattisíc z nich urobil nosičmi pov, potom dal spraviť sto granátových jabĺk
ťarchy, osemdesiattisie kamenármi vo vr­ a tie zavesil na retiazky. | Stĺpy postavil pred 17 *
choch a tritisíc šesťsto dozorcami, aby ľud pra­ chrám, jeden sprava, druhý zľava; pravému
coval. dal meno Jáchin a ľavému Bóáz.
•3 Stavba chrámu. — Šalamún začal sta­ Dal urobiť kovový oltár; dvadsať lakťov bo- 4
vať dom Pánov v Jeruzaleme na hore Zjave­ la jeho dĺžka, dvadsať lakťov jeho širka a de­
nia Pána, ktorý sa zjavil jeho otcovi Dávidovi, sať lakťov jeho výška. | Dal spraviť liate mo- 2
na mieste, ktoré Dávid pripravil na humne re, desať lakťov malo od okraja k okraju, bolo
•2 Jebuzejca Ornana. ' Začal ho stavať v dru­ dookola okrúhle, päť lakťov vysoké a tridsať
hom mesiaci štvrtého roku svojho panovania. | lakťový povraz ho objal dookola. | Pod nim 3*
3 Dom Boži staval Šalamún na takýchto zákla­ boli podoby býkov, ktoré ho obopínali celkom
doch: Dĺžka šesťdesiat lakťov—v lakťoch podľa dookola; na desať lakťov obopínali more do­
•4 starej miery — a širka dvadsať lakťov. | Pred­ okola; býky tvorili dva rady a boli spolu ulia­
sieň, ktorá predlžovala (dom) po šírke do­ te. | Stálo na dvanástich hovädách; tri boli 4
mu. bola dvadsať lakťov a výška stodvadsať. obrátené na sever, tri boli obrátené na západ,
•5 Znútra ju obtiahol rýdzim zlatom. | Väčší dom tri boli obrátené na juh a tri boli obrátené
vyložil jedľovým drevom, obtiahol jemným na východ. More bolo hore na nich a zadný­
zlatom a na to dal porobiť palmy a retiazky. | mi časťami boli obrátené dnu. | Bolo hrubé na S'
O Parvalme, odkiaľ toto zlnlo pravdepodobne Q
donáSali, nevieme nič Istého. Niektorí myslia na
13 Porov. 3 Kr 7, 13 n. — Tento Hiram nebol
arabské Snk-el-Farwalm.
otče kráľa Hirama. Ľudia niekedy I svojich po­ Porov. 3 Kr S, 23—28. 10—13
radcov a majstrov volali otcom. Pravdepodobne
VSetky Štyri roztiahnuté krídla spolu oj a telami 11
je v.lak slovo: ‚.môjho otca" neskorší dodatok. — cherubov boli 20 lakťov dlhé.
Niektorí sa domnievajú, že sa tento majster volal Cherubi boli obrátení tvárou k „domu“, t. j. 13
Huramabl, Co Vulg prekladá: „Hirama, môjho k svätyni.
ctca". Slovo „modlitebňa“ nepatrí do osnovy, alebo 16
17 Porov. 3 Kŕ 5, 15 n. je písané mýlne. Modlitebňou sa volá veľsvUtyAa
1 „Vrch Zjavenia Pána" je vrch Moria. Je to a stĺpy neboli vo vcľsvätynl.
severovýchodný kopec jeruzalemský (porov. Gn Mená stĺpov pozri v pozn. k 3 Kŕ 7, 21. 17
22. 2. 14). Tu nie Je reč o vo’och, no ktorých medené mo- 3
-4 Porov. 3 Kŕ 6, 1—3. re ležalo, ale o akýchsi otdohách, ktoré boli spo-
lulialc s morom. Pravdepodobne v?nk treba čítať
2 Starší lakeť bol o voľačo dlhší než neskorší. miesto .‚býkov“ kolokvinty: porov. 3 Kr 7. 24.
4 Verš 4. je dost nezrozumiteľný. Porov. 3 Kr d, Podľa 3 Kr 7, 26 bo’ obsah mora len 2000 bra- 3
3 a poznámku k tomu veršu. tov. Nevieme, ako vzn'kol tento rozdiel v čfs’oeh.
S „Väčší dom" bola svätyňa, „menší“ veľsvätyňa. Možno, že more ncdollevali doplna a osnova Kníh
Podľa Vulg boli palmy a retiazky vyryté do zla­ kráľov udáva len skutočné množstvo vody, ktorá
tého obtahu. bolo v ňom. Kroniky však celý obsah.
 410 Druhá kniha Kroník 4—5—6

dlaň a jeho okraj bol ako okraj kalicha, po­ I siaci. i Keď prišli všetci starší Izraela, vzali 4»
dobný laliovému kvetu. Obsahoval tritisíc ba­ leviti archu I a vyniesli archu, staň zhromaž- 5
iov. j denia a všetko posvätné náčinie, ktoré bolo v sta-
6 Dal urobiť desať umývadiel, päť umiestil na­ । ne. Niesli to levitski kňazi. Kráľ Šalamún však 6
pravo a päť naľavo, aby v nich umývali. i a celé zhromaždenie Izraelitov, ktoré sa k ne­
V týchto oplakovali, čo bolo prichystané na mu pred archou zišlo, obetovali toľko oviec a
celopal, more však bolo na to, aby sa v ňom hoviad, že ich pre množstvo nebolo možno
umývali kňazi. spočítať alebo odhadnúť. | A kňazi priniesli 7
7 Dal urobiť desať zlatých svietnikov, aké sa Pánovu archu úmluvy na jej miesto, do modli­
patrilo, a umiestil ich v chráme, päť sprava tebne chrámu, do veľsvätyne, pod krídla che­
8 a päť zľava. Dal spraviť desať stolov a po­ rubov. | Cherubíni si totiž rozprestierali krídla 8
ložil ich v chráme, päť sprava a päť zľava. nad miestom, kde bola archa, takže chcrubini
Dal spraviť tiež sto zlatých čiaš. zakrývali zhora archu a jej žrde. ' Žrde boli 9*
9 Dal urobiť nádvorie kňazov a tiež veľké tak dlhé, že ich konce bolo vidieť z archy spred
nádvorie ako aj dvere pre nádvorie, dvere modlitebne, zvonku ich však nebolo vidieť.
10 však dal obliahnuť kovom. | More postavil na Tam sú po dnešný deň. | V arche boli len dve 10
'11 pravú stranu, na juhovýchod. ' Potom zho­ kamenné tabule, ktoré ta dal Mojžiš na Hore­
tovil Hiram hrnce, zmetáky a kropáče. I do­ be, keď Pán uzavrel zmluvu so synmi Izraela
končil Hiram všetky práce, ktoré pre kráľa pri ich východe z egyptskej krajiny.
12 Šalamúna mal urobiť na dome Božom: I Dva Keď kňazi vyšli zo svätyne — lebo sa po- 11
*
stĺpy; dve kužeľovité záhlavia na vrchu dvoch svätili všetci kňazi, ktori tam boli, bez za­
stĺpov; dve siete na pokrytie dvoch kužeľovi­ chovania oddielov — leviti, speváci, všetci 12
tých záhlaví, ktoré boli na vrchu stĺpov; i tí, ktorí patrili Asafovi. Hemanovi a Idutuno-
13 štyristo granátových jabĺk pre dve siete, vi, ich synovia a ich bratia stáli oblečení do
plátna, s cimbalmi, harfami a citarami vý­
po dva rady granátových jabĺk pre obe siete na
chodne od oltára a s nimi asi sto dvadsiati
pokrytie dvoch kužeľovitých záhlaví, ktoré boli kňazi trúbili na trúbach. Trubači a speváci 13
14 na vrchu stĺpov. Urobil podstavce a umývadlá boli tak jednotní, že bolo počuť (len) jeden
15 na podstavce. | Jedno more a pod nim dvanásť hlas chvály a oslavy Pána. A keď sa vznie­
•16 hoviad. i Hrnce, zmetáky, vidlice. Všetky tieto sol hlas trúb, cimbalov a hudobných nástro­
predmety urobil Hiram (jeho otec) kráľovi jov a keď oslavovali Pána, „lebo je dobrý, lebo
Šalamúnovi pre Pánov chrám z lesklého ko- na večnosť trvá milosrdenstvo jeho": oblak
17 vu. Kráľ ich dal uliať v oblasti Jordána v hli- naplnil dom Pánov, takže sa kňazi pre oblak H
18 nastej zemí, medzi Sochotom a Saredou. [ Ša­ nemohli postaviť do služby, lebo sláva Pánova
lamún dal urobiť všetky tieto predmety vo naplnila dom Boži.
veľkom množstve, lebo sa nehľadelo na váhu
19 kovu. I Šalamún dal tiež urobiť náradie, ktoré Šalamúnova rei pri posviacke.
bolo v dome Božom: zlatý oltár, stoly a na — Vtedy Šalamún povedal: 6'
20 nich predkladné chleby. 1 Svietniky a ich
lampy, aby podľa predpisu horeli pred mod- „Pán riekol, že bude bývať v oblaku.
21 litebňou, z rýdzeho zlata; í kvety, lampyaklieš- Ja som postavil tebe obytný dom, 2
•22 te boli zo zlata, dokonalého zlata. i Nože, kro­ miesto, kde bývať máš naveky."
páče, misky a panvy boli z rýdzeho zlata. Potom sa kráľ obrátil a požehnal celé zhro- 3
Dvere domu, krídla vnútorné, do veľsvätyne maždenie Izraela. Celé zhromaždenie Izra­
a tiež krídla domu (vedúce) do chrámu boli ela stálo. ' A hovoril: „Požehnaný nech je 4
zo zlata. Pán, Boh Izraela, lebo skutočne splnil sľub,
•5 Dokončili sa práce, ktoré Šalamún prevádzal ktorý’ vlastnými ústami dal otcovi môjmu Dá­
na dome pánovom. Vtedy Šalamún doniesol vidovi, keď riekol: . >Odo dňa, čo som vy vie- 5
všetky zasvätené veci svojho otca Dávida a dol ľud svoj z krajiny egyptskej, zo všetkých
striebro, zlato a všetky nádoby uložil v po­ kmeňov Izraela, nevyvolil som si miesto, aby
kladniciach domu Božieho. mi tam postavili chrám, aby tam prebývalo
meno moje. A nevyvolil som si nikoho, aby bol
Archu úmluvy donesú do chrámu, kniežaťom nad ľudom mojim, Izraelom. ;
5, 2—14 = 3 Kr 8, 1—9. Ale vyvolil som si Jeruzalem, aby tam 6
prebývalo meno moje a vyvolil som si
2 Vtedy zhromaždil Šalamún starších Izraela
a všetkých pohlavárov kmeňov, kniežatá ro­ Podta 3 Kŕ 5, 3 niesli archu kňazi, ktori tiež 4
dov izraelských do Jeruzalema, aby vyniesli pochádzali z kmeňa Lévi.
Miesto „z archy" čítaj s 3 Kŕ 8, 8: ‚.zo svätý- 9
Pánovu archu úmluvy z mesta Dávidovho, zo nc". — Tam sú po dnešný doň — do dôb autora
3 Siona. ; Zliromaždili sa teda ku kráľovi všetci prameňov; po návrate zo zajatia už ich tam ne­
Izraeliti vo sviatok, ktorý bol v siedmom me- bolo.
Vložka 11 b 13 a v 3 Kr 8 chýba. — Obyčaj- 11
11—12 Porov. 3 Kr. 40—51. nc sa museli očifovat len kňazi tej triedy, ktorá
10 K slovu „jeho otec" pozri pozn. vyíälc k 2, 12. bola v službe, teraz sa očistili všetci, lebo sa všet­
22 „Do chrámu", rozumej: „do svätyne". ci zúčastnili posviacky chrámu.
In. K veršom 5, 1 n. pozri 3 Kr 6, 1 n. Porov. 3 Kr 8, 14—50. 1—39
 Druhá kniha Kroník 0
Dávida, aby bol nad ľudom mojím, Izra-
7 elom.< ' Môj otec Dávid zamýšľal postaviť
8 dom menu Pána, Boha Izraelovho. | Ale
Pán riekol môjmu otcovi, Dávidovi: »Keď
si zamýšľal postaviť menu môjmu chrám, tvoj
9 úmysel bol dobrý. I Lenže nie ty postavíš
chrám, ale tvoj syn, ktorý vyjde z tvojich ú-
10 trob, ten postaví menu môjmu chrám.« I Nuž
Pán splnil sľub svoj, ktorý dal. Nastúpil som
na miesto môjho otca Dávida, zaujal som trón
Izraela, ako to Pán prisľúbil a postavil som
11 chrám menu Pána, Boha Izraelovho. I A ulo­
žil som tam archu, v ktorej je zmluva Pánova,
čo uzavrel so synmi Izraela."
12 Šalamúnova modlitba. — Potom si
stal pred oltár Pána v prítomnosti celého zá­
•13 stupu Izraelitov a roztiahol si dlane. Šala­
mún dal totiž urobiť kovový’ stupeň a umies­
til ho prostred dvora. Päť lakťov bola jeho
dĺžka, päť lakťov šírka a tri lakte výška. Vy­
stúpil naň. kľakol si na kolená pred celým
zhromaždením Izraelitov, roztiahol si k nebu
14 dlane a hovoril: „Pane. Bože Izraela, niet
tebe podobného Boha ani na nebi ani na zemi:
ty zachovávaš zmluvu a priazeň k svojim slu­
hom. ktori celým svojim srdcom kráčajú pred
15 tebou. Ty si sluhovi svojmu, môjmu otcovi
Dávidovi, splnil sľub, ktorý’ si mu daL Co
si mu ústami svojimi riekol, skutkom si mu
16 splnil, ako dokazuje dnešný deň. Teraz teda,
Pane. Bože Izraela, splň sluhovi svojmu, môj­
mu otcovi Dávidovi, čo si mu sľúbil, keď si
riekol: "Nikdy ti predo mnou nebude chýbať
muž. ktorý' zasadne na trón Izraela. Len nech
sú tvoji potomkovia ostražití na svojej ceste
a nech kráčajú podľa zákona môjho tak, ako
17 si ty kráčal predo mnou!< Nuž. Pane. Bože
Izraela, nech sa uskutočnia sľuby tvoje, ktoré
si dal svojmu sluhovi Dávidovi!
18 Ci naozaj bude Boh bývať s človekom na
zemi? Veď nebesá a nebesá nebies ťa neobni-
tnu. o koľko menej tento dom, ktorý som
19 postavil! Ale obráť sa k modlitbe sluhu
svojho a k jeho prosbe. Pane. Bože môj. a vy­
slyš volanie a modlitbu, ktorú ti tvoj sluha
20 predkladá: : Aby oči tvoje vo dne i v noci boli
otvorené nad týmto domom, nad miestom,
o ktorom si riekol, že tam umiestiš meno svo­
je. Aby si vypočul modlitbu, ktorú sa sluha
21 tvoj bude modliť na tomto mieste! I A aby si
vypočul prosbu sluhu svojho a ľudu svojho
Izraela, ktorú sa bude modliť na tomto mies­
te. Ty ho počuješ z miesta, kde bývaš, z ne­
ba. a keď počuješ, aj odpustíš.
22 Keď sa niekto previní proti svojmu bližné­
mu a vynesú proti nemu kliatbu, aby ho do­
nútili k prísahe a pride a prisahá pred oltá­
23 rom v tomto chráme, ty, Pane, to počuj v ne­
bi. zasiahni a rozsúď medzi sluhami svojimi:
vinníkovi odplať a jeho činy mu uvaľ na hla­
vu, nevinného však osloboď a nalož s nim
13 Verí 13. chyba v 3 Kr 9.
411
podľa jeho spravodlivosti! Keď nepriateľ 24
porazí národ tvoj, Izraela, pretože sa previ­
nil proti tebe, ale tento sa obráti, bude vzdá­
vať chválu menu tvojmu, bude sa k tebe mod-
liť a prosiť teba v tomto dome, ty to vyslyš 25
v nebi a odpusť vinu národa svojho, Izraela,
a priveď ho naspäť do krajiny, ktorú si dal jemu
a jeho otcom. ; Keď nebo bude uzavreté a ne- 26
bude dažďa, pretože sa previnili proti tebe, ale
budú sa modliť na tomto mieste, budú vzdávať
chválu menu tvojmu a odvrátia sa od svojho
hriechu, lebo ich tresceš, j ty to vyslyš v nebi, 27
odpusť vinu sluhov svojich a ľudu svojho,
Izraela, nauč ich dobrej ceste, ktorou majú ísť
a daj dažďa svojej zemi, ktorú si dal za de­
dičstvo ľudu svojmu, j Ak bude v krajine hlad, 28
ak bude mor, ak bude úpal, sneť, kobylky a
hmyz; keď bude jeho nepriateľ dorážať v kra­
jine na jeho brány, alebo akákoľvek rana a
choroba, | každú modlitbu a každú prosbu, 29
ktorú prednesie ktokoľvek z celého národa
tvojho. Izraela — veď každý pozná svoju ranu
a svoju bolesť — a vystrie si dlane k tomuto
domu, | ty vyslyš z neba, z miesta pobytu 30
svojho, odpusť a daj každému podľa jeho ces­
ty, veď poznáš jeho srdce. Veď ty sám poznáš
srdcia synov ľudských! | Aby sa ťa báli a 31
po cestách tvojich kráčali po celý čas, čo bu­
dú žiť na zemi, ktorú si dal ich otcom.
Ale aj cudzinca, ktorý nie je z národa tvoj- 32
ho, Izraela, ale pride z ďalekej zeme kvôli veľ­
kému tvojmu menu, mocnej tvojej ruke a
vystretému tvojmu ramenu, ak teda takí prí­
du a budú sa modliť v tomto dome, | ty vy- 33
slyš z neba, z miesta pobytu svojho a urob
všetko, o čo cudzinec k tebe volá! Nech pozna­
jú všetky národy zeme meno tvoje, nech ťa
ctia ako národ tvoj, Izrael, a nech sa dozve­
dia, že sa tento dom, čo som postavil, volá
podľa mena tvojho!
Ak ľud tvoj vyliahne do boja proti svojim 34
nepriateľom, nech ich pošleš ktorýmkoľvek
smerom, ale budú sa k tebe modliť smerom
k tomuto mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu,
ktorý som postavil menu tvojmu, J ty vyslyš 35
z neba ich modlitbu a ich prosbu a prislúž
im právo! | Ak sa prehrešia proti tebe — 36
veď niet človeka, ktorý by sa neprehrešil —
a budeš sa na nich hnevať a vydáš ich ne­
priateľovi a premožitelia ich odvedú do za­
jatia, do krajiny či už ďalekej a či blízkej, 1
ale vstúpia do seba v krajine, v ktorej budú 37
zajatí, obrátia sa a v krajine svojho zajatia
sa budú modliť k tebe a budú hovoriť: »Zhre-
šili sme, neprávo a zločinné sme konali,< | ak 38
sa teda v krajine svojho zajatia, do ktorej ich
odviedli, celým svojim srdcom a celou svojou
dušou obrátia k tebe a budú sa modliť smerom
k svojej krajine, ktorú si dal ich otcom, k mes­
tu, ktoré si vyvolil a k domu, ktorý som me­
nu tvojmu postavil, I ty z neba, z miesta 39
pobytu svojho vyslyš ich modlitbu a ich pros­
bu a prislúž im právo! A odpusť ľudu svojmu,
čím sa proti tebe preluešil. ! Nechže sú teraz, 40
 412 Druhá kniha Kroník 6—7—B

Bože môj, oči tvoje otvorené a uši tvoje po­ ším z neba, odpustím ich vinu a ich zem uzdra­
zorné na modlitbu z tohto miesta! vím. | Oči moje budú teda otvorené a uši moje 15
pozorné na modlitbu na tomto mieste. | Nuž 16
•41 Teraz však, Pane Bože, vstaň, nech sí odpo­ vyvolil a posvätil som si tento dom, aby meno
činieš, moje bolo tam naveky a aby oči moje a srdce
ty a mocná archa tvoja; moje boli tam po všetky dni. | A ak ty budeš 17
kňazi tvoji, Pane Bože, nech sa odejú blahom kráčať predo mnou, ako kráčal tvoj otec Dá­
a svätí tvoji nech plesajú od šťastia! vid, urobíš všetko, čo som ti prikázal, a za­
42 Pane Bože, nezavrhni tvár pomazaného chováš predpisy a nariadenia moje, [ upevním 18
svojho! trón tvojho kráľovstva, ako som sa zaviazal
Spomeň si na milosť (danú) sluhovi svojmu tvojmu otcovi Dávidovi slovami: »Nebude ti
Dávidovi!" chýbať muž, panovník v Izraeli.
* | Ale ak sa 19
odvrátite a opustíte predpisy a prikázania mo­
Zakončenie posviacky 'chrámu. — je, ktoré som vám dal, pôjdete slúžiť cudzím
•7 Keď Šalamún dokončil modlitbu, zostúpil oheň bohom a budete sa im klaňať, | vyženiem vás 20
z neba, strávil celopal a obety, velebnosť Pá- zo zeme, ktorú som vám dal, a tento dom, ktorý
•2 nová však naplnila dom. | Kňazi nemohli vstú­ som zasvätil menu svojmu, odvrhnem od tváre
piť do domu Pánovho, lebo dom Pánov napl- svojej a urobím ho porekadlom a posmechom
3 nila Pánova velebnosť. | Všetci synovia Izra­ všetkým národom. | A tento dom, hoci bol 21
ela, keď videli, že oheň a Pánova velebnosť vznešený, bude hrôzou každému, kto popri
zostupuje na dom, zohli sa tvárou k zemi, ňom prejde a bude sa pýtať: •Prečo urobil
k podlahe, klaňali sa a chválili Pána: „Lebo Pán toto tejto krajine a tomuto domu?« | A od- 22
je dobrý, lebo naveky trvá milosrdenstvo je- povedia: »Pretože opustili Pána, Boha svo­
4 ho." | Kráf však a všetok ľud prinášal pred jich otcov, ktorý ich vyviedol z egyptskej kra­
5 Pánom obety. J Kráľ Šalamún zabil na obetu jiny, chopili sa cudzích bohov, klaňali sa im .
dvadsaťdvatisíc hoviad a stodvadsaťtisíc oviec. a slúžili im: preto priviedol na nich všetko
Takto zasvätili dom Pánov kráľ a všetok ľud. | toto nešťastie.
* ”
6 Kňazi stáli vo svojej službe, leviti však s Pá­
novými hudobnými nástrojmi, ktoré dal zho­ Obchody a stavby. — Po uplynutí 8*
toviť Dávid kráť k oslave Pána: „Lebo večne dvadsiatich rokov, počas ktorých stavia Šala­
trvá milosrdenstvo jeho”, vyhrávali chvály mún dom Pánov a dom svoj, I opevnil Sala- 2
Dávidove; kňazi trúbili na trúbach a všetci mún mestá, ktoré dal Hiram Šalamúnovi, a
*7 Izraeliti stáli. | I posvätil Šalamún prostrie­ osadil tam synov Izraela, i Šalamún tiahol aj 3*
dok nádvoria, ktoré bolo pred domom Páno­ do Emat-Soby a zmocnil sa jej. , Opevnil Tad- 4
vým, lebo tam obetoval celopaly a tuk pokoj­ mor na púšti a všetky mestá so skladišťami,
ných obeti. Kovový oltár totiž, ktorý dal ktoré postavil v Emate. i Horný Bethoron a 5
zhotoviť Šalamún, nemohol prijať celopaly, Dolný Bethoron opevnil na ohradené mestá
8 nekrvavé obety a tuky. | V ten istý čas slávil s múrmi, bránami a závorami. : Ďalej Bálu a 6
Šalamún sviatky za sedem dni a celý Izrael všetky mestá so skladišťami, ktoré mal Šala­
s nim; veľmi veľké zhromaždenie od vchodu mún, mestá s vozatajstvom, mestá s jazdou a
9 do Ematu až po potok egyptský. | ôsmy deň všetko, čo chcel Šalamún postaviť v Jeruza­
konali zhromaždenie, lebo posviacku oltára ko­ leme, na Libanone a na celom území svojho
nali za sedem dní a sviatok tiež trval sedem vladárstva. | Všetkých ľudí, ktori ešte ostali 7
10 dní. | Dvadsiaty tretí deň siedmeho mesiaca z Hetejcov, Amorejčanov, Ferezitov, Hevejcov
prepustil však domov ľudí, natešených a roz­ a Jebuzejcov, ktorí nepatrili k synom Izraela,
veselených pre dobrotu, ktorú Pán preukázal I ich potomkov, ktorí po nich ostali v krajine, 8*
Dávidovi, Šalamúnovi a ľudu svojmu, Izra­ pretože ich synovia Izraela nevyhubili, zadelil
elu. Šalamún na otrocké roboty až po dnešný deň.
11 Keď Šalamún dokončil dom Pánov a dom | Zo synov Izraela však neporobil Šalamún 9
kráľovský a keď zdarné vykonal všetko, čo otrokov pre svoje roboty, lebo ti boli bojovní­
zamýšľal urobiť Šalamún v dome Pánovom ci, velitelia jeho tridsiatok, velitelia jeho vozov
•12 a v dome svojom; | zjavil sa v noci Šalamú­ a jazdcov. I Ti boli veliteľmi dvesto päťdesiatich 10
novi Pán a riekol mu: „Vyslyšal som tvoju námestníkov kráľa Šalamúna, ktori dozerali
modlitbu a vyvolil som si toto miesto za na ľud. i Dcéru faraónovu presťahoval však 11 *
13 obetný dom. | Ak uzavriem nebesá, že nebude Šalamún z mesta Dávidovho do domu, ktorý
dažďa, alebo ak prikážem kobylkám, aby vy- jej postavil. Hovoril si totiž: ‚‚V dome Dávida,
žrali zem, alebo pošlem na ľud svoj mor, kráľa izraelského, nebude mi bývať žena, veď
14 ale ľud môj, ktorý sa volá menom mojim, sklo­ tieto (budovy) sú posvätené, pretože vošla do
ní sa, bude sa modliť, bude hľadať tvár moju, nich Pánova archa.”
a odvráti sa od svojich zlých ciest: ja vysly-
Porov. 3 Kŕ 9, 10—29. 1—19
41 n. porov. 2 131, e—10; 2 88, 4. 2. O Sobe pozri 1 Sm 14, 47. — O Tamare 3 Kŕ 3
1 Porov. 21, 26; Lv 0, 24; 2 Mak 1, 22. 9, 16.
2—3 Porov. 5, 13 n.
7 n. Porov. 3 Kr 6, 64 nn. A± po dneSný doň — v dobe autora prameňa. 9
12—22 Porov. 3 Kr 6, 2—9. Porov. 3 Kŕ 3. 1; 9, 16. 24. u
 Druhá kniha Kroník 8—9 413

12 Vtedy obetoval Šalamún Pánovi celopaly na Nikdy nebolo takých voňaviek, aké dala krá­
oltári, ktorý dal postaviť pred predsieňou, í ľovná Sáby kráľovi Šalamúnovi.
*13 ako sa mali obetovať podľa príkazu Mojžišovho Ale aj sluhovia Hiramovi a sluhovia Sala- 10
každý deň, po sobotách, novomesiacoch a na múnovi, ktori doniesli z Oľiru zlato, dopravili
sviatky, tri razy do roka, na sviatok nekvase­ ebenové drevo a drahokamy. | Z ebenového 11
ných chlebov, na sviatok týždňov a na svia­ dreva dal kráľ urobiť schody v Pánovom do­
14 tok stánkov. I A podľa predpisu svojho otca me a v dome kráľovom, ďalej citary a harľy
Dávida zaviedol kňazské triedy do ich služby pre spevákov; v júdskej krajine predtým ne­
a levitov do ich povinnosti, aby podľa obradu bolo takých vidieť. | A kráľ Šalamún dal krá- 12 *
každého dňa vzdávali chválu a posluhovali pri ľovnej zo Sáby všetko, čo chcela a žiadala si,
kňazoch; tiež aj vrátnikov k jednotlivým brá-. okrem toho, čo sama doniesla kráľovi. Potom
nain, lebo to bol príkaz Božieho muža Dávida. sa vrátila a išla so svojimi sluhami do svo­
•15 | Príkazy kráľa, ktoré dal kňazom a levitom, jej krajiny.
neodchyľovali sa v ničom, ani vo (veci) po­
kladníc. | Dokončené bolo celé dielo Šalamú­ Šalamúnovo bohatstvo a pre­
16 pych. — Váha zlata, ktoré Šalamún prijal za 13 *
novo odo dňa založenia domu Pánovho až do jeden rok, bola šesťsto šesťdesiatšesť zlatých
jeho dostavenia. Chrám Pánov bol hotový. hrivien | okrem toho, čo donášali obchodní- 14
•17 Vtedy išiel Šalamún do Asiongaberu a do ci a kupci a tiež králi Arábie a námestníci kra­
Elatu na brehu mora v krajine edomskej. | jiny, ktori donášali Šalamúnovi zlato a strie­
16 Hiram mu po svojich sluhoch poslal lode a bro. I Kráľ Šalamún dal urobiť dvesto štítov 15
tiež ľudi, ktorí sa na mori vyznali. Tí spolu z rýdzeho zlata; šesťsto (šeklov) zlata upo­
so Šalamúnovými sluhami išli do Oľiru, pri­ trebil na jeden štít. | Ďalej tristo pavéz z rý- 16
niesli odtiaľ štyristopäťdesiat hrivien zlata dzeho zlata; tristo (šeklov) zlata upotrebil na
a odovzdali ho kráľovi Šalamúnovi. jednu pavézu. Kráľ ich umiestil v libanonskom
•B Kráľovná Sáby. — Keď kráľovná Sá­ lesnom dome. | Potom dal kráľ urobiť veľký 17
by počula o Šalamúnovom chýre, prišla skú­ trón zo slonoviny a obtiahol ho čistým zla­
šať Šalamúna hádankami do Jeruzalema s veľ­ tom. | Trón mal šesť stupňov i zlaté podnožie 18
mi veľkým sprievodom a ťavami, ktoré niesli mal trón; pri sedadle z oboch strán boli ope­
voňavky, množstvo zlata a drahokamy. Prišla radlá a pri operadlách stáli dva levy. | Dva- 19
k Šalamúnovi a povedala mu všetko, čo mala násť levov však stálo na šiestich stupňoch
2 na srdci, i A Šalamún jej dal odpoveď na všet­ z jednej i druhej strany. Taký nezhotovili pre
ky otázky, nebolo pred Šalamúnom nič ukryté­ nijaké kráľovstvo. | Každá nádoba na pitie 20
3 ho. čo by jej nebol povedal. Keď Kráľovná kráľa Šalamúna bola zo zlata a všetky nádo­
Sáby videla múdrosť Šalamúnovu a dom, kto­ by libanonského lesného domu boli z rýdze­
4 rý jxjstavil, | jedlá na jeho stole, kresla jeho ho zlata. Striebra si v Šalamúnových časoch
úradníkov, posluhovanie jeho sluhov a ich vôbec nevážili. | Lebo kráľ mal lode, ktoré 21
šatstvo, jeho čašníkov a ich šatstvo, jelto ce­ s Hiramovým mužstvom chodili do Taršišu.
lopaly, ktoré v dome Pánovom obetoval, bola Raz za tri roky prichádzali taršišské lode a do­
5 celkom bez seba. , I povedala kráľovi: „Prav­ vážali zlato, striebro, slonovinu, opice a pá­
divá bola reč, ktorú som vo svojej krajine po­ vy.
6 čula o tebe a o tvojej múdrosti. | Neverila som Kráľ Šalamún bol teda väčší než všetci krá- 22
tým rečiam, kýnt som neprišla a na vlastné 11 zeme 1 bohatstvom 1 múdrosťou. | Všetci 23
oči som sa nepresvedčila. Veru mi nepovedali králi sl žiadali vidieť tvár Šalamúna a počuť
ani ixdovicu o tvojej veľkej múdrosti; prevy­ jeho múdrosť, ktorú mu Boh vložil do srdca. |
7 šuješ chýr, ktorý som počula, i Blahoslavení Pritom každý doniesol rok po rok svoj dar; 24
sú tvoji ľudia, blahoslavení tvoji sluhovia, strieborné i zlaté nádoby, šatstvo, zbrane, vo­
ktori ustavične stoja pred tebou a počúvajú ňavky, kone a mulice. | Šalamún mal tiež 25 *
8 tvoju múdrosť! ' Nech je požehnaný Pán, Boh štyritisíc konských jasieľ, ďalej vozy a dva­
tvoj, ktorý má v tebe záľubu, že ťa posadil násťtisíc jazdcov. Umiestil ich po vozatajských
na trón svoj za kráľa Pána, Boha tvojho! Pre­ mestách a pri kráľovi v Jeruzaleme. | Bol vlád- 26 *
tože Pán má rád Izraela a chce ho na večnosť com nad všetkými kráľmi od Rieky až po kra­
upevniť, ustanovil ťa nad ním za kráľa, aby jinu Filištincov a až po hranice Egypta. |
si prisluhoval právo a spravodlivosť.” A kráľ zhromaždil do Jeruzalema toľko strie- *27
9 Potom dala kráľovi sto dvadsať hrivien zla­ bra ako skál a také množstvo cédrov, ako by
ta. veľké množstvo voňaviek a drahokamy. to boli sykomory z Nížiny. | Kone zaobstará- 28 *
Šalamún nevrátil kráľovnej zo Sáby llc Istá 12
13 ..Sviatok týždňov“ boli Turice. Volali sa lak veci, ktoré mu darovala, ale Iné dary v tej Istej
pr,.- a, lebo sa slávili sedem týždňov (čiže Jeden hodnote a okrem tých ešte dary Iné. Verš teda
txiJňový týždeň) po Veľkej noci. Veľká noc sa chce povedať, že Jej Šalamún dal oveľa viac, než
volala aj „sviatok nekvasených chlebov“. mu onu doniesla.
15 Rozumej: predpisy Šalamúna sa od predpisov Porov. 3 Kr 10, H—29. 13—28
Dáv.dovvch neodchyľovali ani vo veci stráženia Porov. 1, 14; 3 Kr 4, 20: 10. 28. 25
chrámového pokladu. Porov. 3 Kr 4, 21. — „Rieka“jc Eufrdt. 20
Porov. 3 Kr 9, 2C. Porov. 3 Kr 10, 27. 27
17 Porov.3 Kŕ 10, 29. 38
1—12 porov. 3 Kr 10, 1-1?
 414 Druhá kniha Kroník 9—10—11
vali Šalamúnovi z Egypta a zo všetkých kra­
jín.
■29 Ostatok Šalamúnových dejín, prvších i ne­
skorších je napísaný v Dejinách proroka Ná-
tana, v Proroctve Abiáša, Silana a vo Videní
videa Jedu proti Jeroboamovi, synovi Nabata.
30 Šalamún kraľoval v Jeruzaleme nad celým
31 Izraelom za štyridsať rokov. | Potom sa Ša­
lamún uložil k svojim otcom a pochovali ho
v meste jeho otca Dávida. Miesto neho stal
sa kráľom jeho syn Roboam.
IV. Dejiny kráľov júdskych, 10—36.
*10 Rozpad ríše. — Roboam prišiel do Si­
chému, lebo do Sichému prišiel celý Izrael,
2 aby ho ustanovil za kráľa, i Keď to počul Na-
batov syn Jeroboam — bol totiž v Egyp­
te, kam ušiel pred kráľom Šalamúnom —
3 vrátil sa Jeroboam z Egypta. | I dali
ho zavolať poslami. Jerobam a celý Izra-
4 el prišiel a toto hovoril Roboamovi: | „Tvoj
otec nám uložil ťažké jarmo. Uľahči nám teraz
ty tvrdú službu tvojho otca a jeho ťažké jar­
mo. ktoré uložil na nás a budeme ti poddaní." i
5 Nato im povedal; „Ešte tri dni a vráťte sa ku
mne!" Ľud teda odišiel.
6 Kráľ Roboam sa radil starších, ktorí boli
v službách jeho otca Šalamúna, keď ten bol
nažive, a pýtal sa: „Akú odpoveď mi radíte
7 dať tomuto ľudu?" | Odpovedali mu: „Ak bu­
deš tomuto ľudu k dobru, ak sa mu zaľúbiš
a budeš hovoriť s nim priateľsky, bude ti
8 navždy poddaný." | Ale on odmietol radu,
ktorú mu dali starci, a radil sa s mladíkmi,
ktori vyrástli s ním, ktorí boli v jeho služ-
9 bách. A pýtal sa ich: „Co mi radíte vy?
Akú odpoveď máme dať tomuto ľudu, ktorý
mi hovorí: .Uľahči nám jarmo, ktoré uložil
10 na nás tvoj otec.»” i Mladici, ktori vyrástli
s ním, odpovedali mu: „Toto povedz ľudu,
ktorý ti vravel: .Tvoj otec nám jarmo zaťa­
žil, ty nám z jarma uľav!«; takto prehovor
k nim: Môj malíček je hrubší než pás môjho
11 otca! j Äno, môj otec zavalil na vás ťažké
jarmo, ale ja pridám k vášmu jarmu; môj otec
vás šľahal bičmi, ja však vás budem šľahať
štúrmi!"
12 Keď na tretí deň prišiel (Jeroboam a) vše­
tok ľud k Roboamovi, ako im povedal kráľ:
13 „Vráťte sa ku mne na treti deň!", ' dal im
kráľ tvrdú odpoveď a odmietol kráľ Roboam
14 radu starších. ■ Ale podľa rady mladíkov ho­
voril k nim takto: „Môj otec vám zaťažil
jarmo, ja však k vášmu jarmu pridám, môj
otec vás šľahal bičmi, ja však vás budem šľa-
15 hať štúrmi". Kráľ teda neuposlúchol ľud; bálo
to totiž ustanovenie od Boha, aby splnil Pán
sľub svoj, ktorý dal Nabatovmu synovi Jero­
boamovi prostredníctvom Silana Abiáša.
16 Keď celý Izrael videl, že kráľ nepočúva naň,
odpovedal ľud kráľovi toto:
29—20 Pirov. 3 Kr 11. 41—13.
1—19 Porov. 3 Kr 12. 1—10.
„Aký podiel máme na Dávidovi?
A nemáme čiastky na synovi Izaiho!
Izraeliti, každý domov!
Teraz si hľaď na svoj dom, Dávid!”
A všetci Izraeliti odišli domov.
Ale nad Izraelitmi, ktori bývali v júdskych 17
mestách, vládol Roboam, i Kráľ Roboam po- 18
sial Adurama, ktorý stál nad robotami, ale
Izraeliti ho na smrť ukameňovali a kráľ Ro­
boam horko-ťažko vysadol na voz a ušiel do
Jeruzalema. | Takto odpadol Izrael od Dávi- 19
*
dovho domu až do dnešného dňa.
Keď Roboam prišiel do Jeruzalema, zhro- 11
*
maždil dom Júdov a Benjamínov, stoosemde-
siattisíc vybraných bojovníkov, aby sa dali do
boja s Izraelom a získali naspäť kráľovstvo
Roboamovi. I Vtedy však oslovil Pán Božieho 2
muža Semeiáša a riekol: I „Povedz Roboa- 3
movi, Šalamúnovmu synovi, júdskemu kráľo­
vi a všetkým Izraelitom Júdu a Benjamína: I
Takto hovorí Pán: Netiahnite a nebojujte proti 4
svojim bratom! Vráťte sa každú’ domov, lebo
táto vec pochádza odo mňa!" Keď počuli reč
Pánovu, vrátili sa a nešli proti Jeroboamo­
vi.
Roboam. — Roboam sa usadil v Jeruza- 5
leme a júdske mestá vybudoval na pevnosti. I
Vybudoval Betlehem, Etam, Tekuu, | Betsur, 6•7
Socho, Odolám, Gét, Maresu, Ziľ, | Adoram, 8.9
Lachis, Azeku, Sarau. Ajalon a Hebron, na 10
opevnené mestá na územi Júdu a Benjamína.
Pevnosti zosilnil, dal do nich veliteľov a zá- 11
soby, potraviny, olej a víno, I a do každého 12
mesta štity a kopije. Urobil ich teda veľmi
pevnými. — Jemu patril Júda a Benjamín.
Kňazi však a leviti, ktori boli v celom Iz- 13
raeli, z každého svojho územia sa mu postavili
po boku, lebo leviti opustili svoje pastviská 14
a svoje majetky a išli do Júdska a Jeruzalema,
lebo ich Jeroboam a jeho synovia zavrhli, že ne­
mohli konať Pánovi kňazskú službu. I Sám si 15
*
ustanovil kňazov pre výšiny, pre kozlov a teľ-
ce, ktoré urobil. , Za nimi zo všetkých kňazov 16’
Izraela ti. čo oddaným srdcom hľadali Pana,
Boha Izraelovho, prichádzali do Jeruzalema,
obetovať Pánu, Bohu svojich otcov. I Tak 17
upevnili kráľovstvo júdske a posilnili Roboa­
ma, syna Šalamúnovho, na tri roky; lebo za
tri roky kráčali po ceste Dávidovej a Šalamú­
novej.
Roboam si vzal za manželku Mahalatu, dcé- 18
ru Jerimota, syna Dávida a Abihaily, dcéry
Až do dnešného dňa — porov, pozn. k 8, 8. 19
Porov. 3 Kr 12. 21—24. 1—1
O Etamc porov. Joz 15, 59. — O Tekue 2 Sm ^-10
14, 2. Betsur porov. Joz 15, 58. a 1 Krn 2, 45: So­
cho 1 Sm 17. 1; Odolám 1 Sm 22. 1; Gét 1 Sm 5,
8; Maroša (Telí Sandahanna) Joz 15. 44: Zif 1 Sm
23, 14; Aduram, dnes Dura, západne od Hebronu.
— Lachis pozri 4 Kr 14, 19; Azeku, pozri 1 Sm
17, 1; Sarau, pozri Joz 15, 33.
O kozloch pozri pozn. k 4 Kr 23, 8 n. — O Je- 15
roboamových teľcoch pozri 3 Kŕ 12, 25 nn.
„Za nimi" rozumej: za levítmi. 16
 Druhá kniha Kroník 11—12—13 415

19 Eliaba, syna Izaiho. ; Tá mu porodila synov: Jedu, čo sa týka popisu a ustavičných vojen
20 Jehuša, Somoriáša a Zóma. | Po nej si vzal Roboama a Jeroboama. I Potom sa Roboam 16
Maáchu, dcéru Absaloma, ktorá mu porodila uložil k svojim otcom a pochovali ho v meste
21 Abiáša, Etaiho, Zizu a Salomita. ! Roboam Dávidovom. Miesto neho stal sa kráľom jeho
miloval Maáchu, dcéru Absalomovu, viac než syn Abiáš.
všetky svoje manželky — lebo si vzal osem­ Abiáš. — V osemnástom roku kráľa Jero- 13 *
násť žien a šesťdesiat vedľajších manželiek a
narodilo sa mu dvadsaťosem synov a šesťde- boama stal sa kráľom nad Júdom Abiáš, j Tri 2*
roky panoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky
•22 šiat dcér — i preto ustanovil Roboam za hla­ bolo Michaja, dcéra Uriela z Gabay. Medzi
vu Abiáša, syna Maáchy, za knieža nad všet­ Abiášom a Jeroboamom trvala vojna. | Abiáš 3
kými jelio bratmi, lebo ho zamýšľal urobiť začal vojnu so štyristotisicovou armádou hr­
23 kráľom, j A všetkých svojich synov preložil dinských bojovníkov, vyberaných chlapov,
do rozličných krajov Júdu a Benjamína, do Jeroboam však viedol proti nemu do boja
rozličných opevnených miest, dal im hojné za­
osemstotisíc vyberaných mužov, udatných hr-
opatrenie a vzal pre nich manželky. j dinov.
12 Len čo však Roboam upevnil kráľovstvo,
len čo sa stalo mocným, opustil zákon Pánov Abiáš sa postavil na hore Semeron. ktorá 4*
•2 a celý Izrael s ním. ' V piatom roku kráľa I bola v Efrnimskom pohorí a hovoril: „Čujte
Roboama pritiahol Sesak. kráľ Egypta, do Je­ । ma. Jeroboam a celý Izrael: | Ci by ste vy ne- 5.
ruzalema — lebo sa spreneverili Pánovi — | ! mali vedieť, že Pán, Boh Izraela, dal kráľov-
•3 s tisic dvesto vozmi a šesťdesiattisie jazdcami, ■ stvo nad Izraelom navždy Dávidovi, jemu a
vojsko však — Libyjci, Sukijiti a Etiópii — jeho synom soľnou zmluvou? | Ale Nabatov syn 6
ktoré prišlo s nim z Egypta, nemalo počtu. ' I Jeroboam, sluha Dávidovho syna Šalamúna,
4 Doby] opevnene mestá, ktoré boli v Júdsku, povstal a vzbúril sa proti svojmu pánovi.
a prišiel až k Jeruzalemu. i Zoskupili sa okolo neho daromní ľudia, nanič- 7«
hodníci a prevládali Roboama, syna Šalamú­
5 Vtedy prišiel prerek Scmeiáš k r.t-boamovi novho, pretože Roboam bol mladý a malomy-
a kniežatám Júdu, ktoré sa pred Sesakom seľný, a nevládal ich zdolať. : A teraz sa na- 8
stiahli do Jeruzalema, a povedal im: ..Takto zdávate, že premôžete kráľovstvo Pánovo,
hovorí Pán: Vy ste zanechali mňa. nuž aj ja
6 zanechám vás v ruke Sesakovej." ' Kniežatá
1 (ktoré je) v rukách synov Dávidových, lebo
Izraela a kráľ sa pokorili a vraveli: ..Spra- vás je veľké množstvo a máte zlaté terce, ktoré
vám Jeroboam spravil za bohov. í Ci ste ne- 9»
7 vodlivý jc Pán!” ' Keď Pán videl, že sa poko­
rili. takto oslovil Pán Semeiáša: ..Pokorili sa. vyhnali kňazov Pánových, synov Áronových a
nevyhubím ich. ale čoskoro im prispejem levitov? A narobili ste si kňazov ako národy
k záchrane a hnev môj sa prostredníctvom krajín. Každý, kto príde s býčkom, teliatkom
8 Sesaka nevyleje na Jeruzalem. Ale budú mu
a siedmimi baranmi, aby si naplnil ruky, stá­
sluhami a poznajú službu moju a službu kr á­ va sa kňazom nebohov. | Nám však je Bohom 10
ľovstiev krajín.“ > Pán, my sme ho neopustili. Kňazi však, kto­
rí slúžia Pánovi, sú synovia Aronovi a leviti
9 Sesak. kráľ Egypta, tiahol teda proti Jeru- , sú v službe ! a pália Pánovi celopaly každé 11
zalemu a zobral poklady domu Pánovho a do­ ráno a každý večer, tiež voňavý tymian, pred­
mu kráľovského; zobral všetko. Zobral aj zlaté kladajú chleby na čistom stole a zlatý sviet­
10 štity, ktoré dal zhotoviť Šalamún. Kráľ Ro­ nik s jeho lampami, aby horeli každý večer.
boam dal miesto nich urobiť štity kovové a dal Lebo my zachovávame obrady Pánove, ale vy
ich do ochrany veliteľov štitonošov, ktori strá- i ste ho opustili. | Nám je teda v čele Boh a kňa- 12
11 žili vcIkm! kráľovského domu. A kedykoľvek zi jeho a zvučné trúby, ktoré budú znieť proti
išiel kráľ do chrámu, išli aj štitonoši. niesli ich, vám. Synovia Izraela, nebojujte proti Pánovi,
IKitoni ich zase dali späť do strážnice štito- Bohu svojich otcov, lebo nebudete mať ús­
12 nošov. ! Pretože sa pokoril, odvrátil sa od neho pech!"
hnev Pánov, nebol na úplnú záhubu; veď aj
v Júdsku bolo všeličo dobrého. Jeroboam však poslal obchvatný oddiel, aby 13
sa im dostal za chrbát. Oni boli pred Júdov-
13 Roboam sa teda upevnil v Jeruzaleme a cami, ale obchvatný oddiel im bol za chrb­
kraľoval. Lebo Roboam bal štyridsaťjedenroč- 1 tom. | Keď sa Júdovci obzreli, videli, že musia 14*11
ný. keď začal panovať a sedemnásť rokov pa- I
noval v Jeruzaleme, v meste, ktoré Pán zo ! Porov. 3 Kŕ 15, In. In.
všetkých izraelských kmeňov vyvolil, aby tam Matka Abiáša sa vlastne volala Maácha; porov. 2
11, 21; 3 Kŕ 15, 2.
umiestil meno svoje. Meno jeho matky bolo Abiáš bol na vrchu prí benjomínovskom meste 4
14 Láma. Amončianka. ' Konal zlo, lebo nepo­ Samaraim (Joz 18, 22). Možno, žc toto mesto bolo
mýšľal na to, aby hľadal Pána. tum. kde Jc dnes zhorenisko Es-Samra, blízo Je­
15 Dejiny Roboama, prvšie i neskoršie, sú na­ richa.
O soľnej zmluve pozri Lv 2, 13; Nm 18, 19. 5
písané v Dejinách proroka Semeiáša a videa „Naničhodníci" doslovne: „synovia Beliálovi"; 7
□. Slovo: „zamýšľal“ jc už z 23. verša, porov. LXX. pozri pozn. k 1 Sm 1, 18.
-12 Porov. 3 Kr 14, 25—2B. ' „Naplnenie rúk" obetnými darmi patrilo k obra- 9
3 Libyjci bývali západne od delty Nílu. Sukijel j dom kňazskej vysviacky, porov. Ex 29, 1—35. —
boli tiež akýsi národ blízo Eeypta. > „Nebohovia “ sú modly.
 416 Druhú kniha Kroník 13—14—15

bojovať aj spredu aj odzadu, preto volali k Pá­ treba bezmocnému pomáhať proti početnému.
15 novi a kňazi trúbili na trúby. | Júdske muž­ Pomôž nám, Pane, Bože náš, lebo na teba sa
stvo začalo kričať a keď júdske mužstvo kri­ opierame a v mene tvojom ideme proti tomu­
čalo, porazil Boh Jeroboama a celý Izrael pred to množstvu. Pane, Bože náš, nech je človek
16 Abiášom a Júdom. | Izraeliti utekali pred Jú- nie mocnejší než ty!” | A Pán porazil Etióp- 11
17 dovcami a Boh im ich vydal do ruky. | Abiáš cov pred Asom a pred Júdom, takže Etiópci
a jeho Tud zapríčinil im veľkú porážku, takže ušli. | Asa a vojsko, ktoré bolo s nim, prena- 12’
z Izraela padlo prebodnutých päťstotisíc vy­ sledovalo ich až po Gerar. Z Etiópcov padli
18 braných mužov. | Takto boli v tom čase po­ toľkí, že sotva bolo u nich živého, lebo ich
korení synovia Izraela, synovia Júdu však zo­ zlomil Pán a jeho vojsko. Nabrali veľa koristi |
silneli, pretože sa opierali o Pána, Boha svo­ a porazili všetky mestá na okolí Geraru, lebo 13
•19 jich otcov. J Abiáš prenasledoval Jeroboama a sa ich zmocnil strach pred Pánom. Všetky tie
odňal mu mestá: Betel a jeho osady, Jesanu a mestá vyplienili, lebo bolo v nich veľa koristi. |
20 jej osady a Efron a jeho osady. | Za čias Abi­ Zborili aj stany pri dobytku, zajali množstvo’ 14
áša sa Jeroboam viac nevzmohol. Pán ho po­ oviec a tiav a vrátili sa do Jeruzalema.
ranil, že zomrel. Na Azariáša, syna Odcdovho, zostúpil vtedy 15
21 Ale Abiáš zmocnel. Vzal si štrnásť manže­ Duch Boži. | I vyšiel pred Asu a povedal mu: 2
liek a narodilo sa mu dvaadvadsať synov a „Čujte ma, Asa a všetci Júdovei i Bcnja-
šestnásť dcér. minci! Pán je s vami, kým ste vy s nim,
•22 Ostatok Abiášových dejín, jeho cesty a jeho a ak ho hľadáte, dá sa vám nájsť. Ale ak
slová sú napísané v Dejinách proroka Ada. ho opustite, opusti vás. | Veľa dni mal Iz- 3
23 Potom sa Abiáš uložil k svojim otcom a po- rael bez pravého Boha, bez kňaza-učiteľa
chovab ho v meste Dávidovom. Miesto neho a bez zákona. ! Keď však bol v úzkosti, 4
stal sa kráľom jeho syn Asa. Za jeho čias od­ vrátil sa k Pánovi, Bohu Izraelovmu. Hľa­
počívala krajina za desať rokov. dali ho a dal sa im nájsť, i V takých ča- 5
14 Asa. — Asa robil, čo bolo dobré a spra­ sôch nemá pokoja ani kto odchádza, ani kto
prichádza, lebo strach vládne nad všetkými
•2 vodlivé v očiach Pána, Boha jeho. | Odstrá­ obyvateľmi krajín, i Národ doráža na národ a 6
nil cudzie oltáre a výšiny, polámal pomníky
mesto na mesto, lebo Pán ich pomätie všeli­
3 a povytinal ašery. | Júdovi prikázal, aby vy­ jakými úzkosťami. | Ale vy sa vzmužte a ruky 7
hľadával Pána, Boha svojich otcov, a plnil nech vám neklesajú, lebo pride odmena za
•4 zákon a príkaz. | Odstránil zo všetkých júd­ vašu prácu!”
skych miest výšiny a chamány. Kým bol on,
kráľovstvo malo pokoj. | Postavil v Júdsku Keď Asa počul tieto slová a proroctvo pro- 8’
5
opevnené mestá, lebo krajina bola v pokoji roka (Azariáša, syna) Odcdovho, vzchopil sa
a v tých rokoch sa proti nemu nestrhla nijaká a odstránil hnusoty z celého územia Júdu a
6 vojna, pretože Pán mu poprial pokoja. | I po­ Benjamína a z miest, ktoré zaujal na Ľfraim-
vedal Júdovi: „Stavajme tieto mestá a ohraď­ skom pohorí a obnovil oltár Pánov, ktorý bol
me ich múrom, vežami, bránami a závorami! pred Pánovou predsieňou, i 1 zhromaždil všet- 9
Krajina je ešte pred nami, lebo sme hľadali kých Júdovcov a Benjamíncov ako aj prisťa­
Pána, Boha svojho. Hľadali sme a poprial nám hovalcov z Efraima, Manaseho a Simeona, le­
pokoja zo všetkých strán." Stavali teda s ús­ bo z Izraela mnohí prišli k nemu, keď videli,
pechom. že Pán, Boh jeho, je s nim. | V tretom mesiaci 10
pätnásteho roku panovania Asu zhromaždili
7 Vo vojsku Asovom bolo z Júdu tristotisíc
štítonošov a kopijníkov a z Benjamína dvesto- sa do Jeruzalema j a obetovali Pánovi v ten 11
osemdesiatticic štítonošov a strelcov z kuše. deň z koristi, ktorú priniesli, sedemsto ho­
■8 To všetko boli udatní bojovníci. | Vytiahol viad a sedemtisíc oviec. | Zaviazali sa zmlu- 12
proti nim Etiópec Zara s miliónovou armádou vou, že celým svojim srdcom a celou svojou
9 a tristo vozmi a došiel až k Marese. I Asa mu dušou budú hľadať Pána, Boha svojich otcov. |
išiel naproti a zviedli boj v údolí Šaláta, pri Každý, kto nebude hľadať Pána, Boha Izrae- 13
10 Marese. ; Asa vzýval Pána, Boha svojho, a । lovho, musi byť usmrtený, či malý, či veľký,
hovoril: „Pane, niet vedľa teba nikoho, keď či muž. či žena. | A zaprisahali sa Pánovi veľ- 14
kým hlasom a jasotom pri (zvukoch) trúb a
19 JcduR Efron bo) na rozhraní úzt-mia kmeňa Júda rohov, j Celé Júdsko tešilo sa prísahe, lebo 15
a Benjamína medzi Nvítoou a Karjutiarimom. Ale prisahali celým svojim srdcom. Hľadali ho
•‚u je azda reč o Efraimu, pozri 2 Sm 13, 23. —
O Johane pozri pozn. k 1 Sm 7. 12. celou svojou vôľou, preto sa im dal nájsť a
22 O prameňoch dejín pozri úvod. poprial im Pán pokoja zo všetkých strán. .
2 O pomníkoch a aÁcrúeh pozri pozn. k 1 Sm 7, Aj matku Maáchu odstránil kráľ Asa z pošta- 16’
3 n. vonia kňažnej, pretože dala urobiť Ašere ne-
4 Chamány boli stlpy, stavané k úcte boha Bála,
Moreho najmä Feničania ctili ako boha slnka. Gerar, dnešné Džerar. jc juhozápadne od Gazy; 12
B n- Zara (Zvrachj bol azda Scsakov nástupca Osor
* i porov. 10. 10; 21. S.
i;o.i I. <924—Alebo je rcé len o nejakom ináč
neznámom vojvodcovi. Obnova nehovorí, že Zara Slová, ktoré sme v zátvorkách doplnili zo LXX 8
Lú! íaraonom. — Údolie Safata je neznáme. Mož- i a Vulgáty, zrejme vypadli z hebrejského textu. —
no, ž-- tn-ba prekladal len: „v údolí severne od | „Hnusoty “ sú modly.
Porov. 3 Kr 15. 13—13. 1G—18
 Druhá kniha Kroník 15—13—17—18
cudný pomník. Asa zrútil jej hanebnú sochu,
17 rozdrvil ju a spálil v údoli Cedron. | Ale výši­
ny nezmizli z Izraela. Srdce Asovo však jed-
18 nako bolo dokonalé po celý jeho život | Dal
tiež doniesť do domu Božieho dary, ktoré za­
svätil jeho otec, a dary, ktoré zasvätil sám,
19 striebro, zlato a nádoby. | Vojna nebola až do
tridsiateho piateho roku Asovho panovania.
•18 V tridsiatom šiestom roku panovania Asu
pritiahol izraelský kráľ Bása proti Júdsku,
opevnil Rámu, aby júdskemu kráľovi Asovi
2 zabránil východ a pristúp. | Nato vzal Asa
striebro a zlato z pokladnice domu Pánovho
a z pokladnice domu kráľovského a poslal
k Benhadadovi, kráľovi Aramu, ktorý býval
3 v Damasku, odkaz: I „Nech je zmluva medzi
mnou a tebou, medzi mojim otcom a tvo­
jim otcom. Hľa, posielam ti striebro a zlato;
nože teda, zruš zmluvu, ktorú máš s izrael­
ským kráľom Básom, aby odtiahol odo mňa. |
4 Benhadad súhlasil s kráľom Asom a poslal
svojich vojenských veliteľov proti mestám Iz­
raela. Porazili Ahion, Dan. Abelmaim a všet-
5 ky skladištia miest Neftaliho. ' Keď sa to do­
počul Bása, prestal opevňovať Rámu, prerušil
6 svoju prácu. ■ Nato kráľ Asa vzal všetkých
Júdovcov a odniesli z Rámy kamene a drevo,
ktorým Bása opevňoval, a opevnil nimi Gabau
a Mašľu.
•7 V tom čase prišiel videc Hanani k júdske-
mu kráľovi Asovi a povedal mu: „Pretože si
sa spoliehal na aramejského kráľa a nespolie­
hal si sa na Pána, Boha svojho, uniklo ti z ru-
•8 ky vojsko kráľa aramejského. ! Ci Etiópci a
Libyjci neboli početným vojskom s veľkým
množstvom vozov a jazdcov? Ale že si sa
9 spoliehal na Pána, vydal ti ich do rúk. | Lebo
oči Pánove pozerajú po celej zemi, aby posil­
nili tých, čo sú mu zo srdca oddaní. V tejto
veci si konal nemúdro, lebo odteraz budeš
•10 mať vojny." | Asa sa nahneval na videa a dal
ho do väzenia. Bol preto rozhnevaný a v tom
čase dal Asa zbiť aj niektorých z ľudu.
•H Dejiny Asove, prvšie i neskoršie, sú napí­
sané v Knihe kráľov júdskych a izraelských. |
12 V tridsiatom deviatom roku svojho panovania
ochorel Asa na nohy, jeho choroba bola veľmi
ťažká, ale ani vo svojej chorobe nevyhľadával
Pána, ale lekárov.
13 Potom sa Asa uložil k svojim otcom a zo­
mrel v štyridsiatom prvom roku svojho pano-
14 vama. . Pochovali ho v jeho hrobe, ktorý si
vykopal, v meste Dávidovom. Položili ho na
lôžko, ktoré bolo plné voňaviek a rozličných,
mastičkármi zhotovených mastí a zapálili mu |
veľký oheň.
1 Porov. 3 Kr 15, 17—22.
7 Ara. spoliehajúc sa na pomoc Božiu, bol by
premohol nielen izraelského krčia Básu, ale aj
jeho spojencov, Aramejčanov.
5 O Líbyjcoch pozri 12, 3.
10 Z ludu dal zbit asi takých, to držali s uväzne­
ným prorokom.
11 O prameňoch Kroník pozri úvod.
77 SZ
417
Jozafatova pobožnosť a úspechy.
— Miesto neho stal sa kráľom jeho syn Jo- 17
zaľat. Ten sa ukázal mocným proti Izraelu. |
Do všetkých opevnených miest Júdska dal 2
vojsko a zriadil posádky v krajine Júdu a
v eľraimských mestách, ktoré dobyl jeho otec
Asa. | Pán bol s Jozaľatom, lebo kráčal po 3»
prvšich cestách svojho otca Dávida a nevy­
hľadával bálov, | ale vyhľadával Boha svojho 4
otca a kráčaj podľa jeho prikazov a nie podľa
toho, čo robil Izrael. | Preto Pán upevnil v je- 5
ho ruke kráľovstvo a celé Júdsko dávalo Joza­
fátovi dary, takže mal množstvo bohatstva a
slávy. | A keď na cestách Pánových vzrástla 6
jeho smelosť, odstránil z Júdska ešte aj výšiny
a ašery.
V treťom roku svojho panovania poslal svoje 7
kniežatá Benhaila, Obdiáša, Zachariáša, Nata­
naela a Micheáša, aby vyučovali v mestách
júdskych. | A s nimi levitov: Semeiáša, Nata- 8
niáša, Zabadiáša, Asaela, Semiramota, Jona­
tána, Adoniáša, Tobiáša a Tobadoniáša, levi­
tov a s nimi kňazov Elisamu a Jorama. | Vyu- 9*
čovali v Júdsku; mali sebou knihu Zákona
Pánovho. Obišli všetky mestá Júdska a vy­
učovali ľud. | Preto zavládol strach pred Pá- 10
nom vo všetkých kráľovstvách krajín, ktoré
boli okolo Júdska, a nepúšťali sa s Jozaľatom
do vojny. | Aj od Filištincov donášali Jozaľa- 11
tovi dary a striebro ako poplatok. Aj Arabi
mu donášali dobytok: sedemtisíc sedemsto ba­
ranov a sedemtisíc sedemsto kozlov. | Takto 12
Jozaľat ustavične vzrastal do výšky. Postavil
v Júdsku hrady a mestá pre zásoby. | V mes- 13
tách júdskych previedol mnoho prác a v Jeru­
zaleme mal bojovnikov, udatných hrdinov.
A toto je ich počet podľa domovských ro- 14
dov: Z Júdska, velitelia tisícok: Ednas, knieža,
a s nim tristotisíc udatných bojovnikov. | Po 15
ruke mu bol knieža Johanan a s nim clve-
stoosemdesiattlsíc. | Po jeho ruke bol Ama- 16
siáš, syn Zechriho, ktorý sa zasvätil Pá­
novi a s nim dvestotisíc udatných bojov­
níkov. | Z Benjamína udatný bojovník Elia- 17
da a s nim dvestotisíc strelcov z kuše
a štítonošov. | Po ruke mu bol Jozabad a 18
s mm sioosemdesiatlisíc vystrojených do bo­
ja. | Títo boli kráľovi k službám, okrem tých, 19
ktorých umiestil kráľ v opevnených mestách
po celom Júdsku.
Spojenectvo Jozafata s Achabom.
— Jozafat mal teda množstvo bohatstva a slá- 18
*
vy.
I dal sa do príbuzenstva s Achabom. | Po 2*
rokoch išiel k Achabovi dolu do Samarie.
Achab dal preň a pre ľud, ktorý bol s nim,
„Neskoršie“ cesty Dávidove už neboli bez hne- 3
chu, na „prvšlch“ nezhrešil. — O báloch pozn
pozn. k 1 Sm 7, 3 n.
Akého rozsahu bola a čo obsahovala táto kniha 9
Zákona, nemožno z osnovy uréif.
O príbuzenstve Jozafata s Achabom pozri 4 Kr 1
S, 18 26.
Porov. 3 Kr 22. 2-35. 2—34
 4m Druhá kniha Kroník 18—19
zabiť množstvo oviec a hoviad a nahovoril ho
J k ťaženiu proti Ramotu v Galaáde. I Izraelský
kráľ Achab sa spýtal júdskeho kráľa Jozafa­
ta: „Pôjdeš so mnou k Ramotu v Galaáde?"
Odpovedal mu: „Som ako ty a môj ľud je ako
4 tvoj ľud; vo vojne budem s tebou.” í Tiež
povedal Jozafat kráľovi izraelskému: „Vyžia­
5 daj si, prosím, dnes mienku Pánovu!" I Nato
kráľ Izraela zhromaždil prorokov, štyristo
mužov a spýtal sa ich: „Máme ísť do vojny
proti Ramotu v Galaáde a či toho nechať?"
Odpovedali: „Tiahni, Boh ho dá do ruky krá­
6 ľa.” | Ale Jozafat sa spýtal: „Nie je tu ešte
nejaký prorok Pánov, aby sme sa toho mohli
7 spýtať?" | Izraelský kráľ odpovedal Jozafáto­
vi: „Je ešte jeden človek, prostredníctvom
ktorého sa môžeme dopytovať Pána, lenže ja
ho nenávidím, pretože mne neprorokuje dobro,
ale vždy len nešťastie. Je to Micheáš, syn Jem-
lov.” A Jozafat povedal: „Nech kráľ nehovo­
8 rí tak!" | Nato izraelský kráľ zavolal jedného
komorníka a povedal: „Priveď rýchlo Miche-
9 áša, syna Jemlu!" | Kráľ izraelský a Jozafat,
kráľ júdsky, sedeli, oblečení do rúcha, každý
na svojom tróne; sedeli na priestranstve pri
vchode do brány Samarie, všetci proroci však1
10 prorokovali pred nimi. | Sedekiáš, syn Kanaá­
nu, urobil si železné rohy a vravel: „Takto'
hovorí Pán: „Týmito dokoleš Aramejčanov do
11 zániku". | A všetci proroci prorokovali takto
a vraveli: „Tiahni proti Ramotu v Galaáde,
budeš mať úspech a Pán ho vydá do ruky krá­
ľa."
12 Posol, ktorý šiel zavolať Micheáša, hovoril
mu: „Hľa, reči prorokov sú jednomyseľne
priaznivé kráľovi! Nech je i tvoja reč ako reč
hociktorého z nich a predpovedaj šťastie!" |’
13 Ale Micheáš odpovedal: „Na život Pánov, to
14 budem hovoriť, čo mi povie Pán!" | Keď pri­
šiel ku kráľovi, kráľ sa ho pýtal: „Micheáš,
máme ísť do boja proti Ramotu v Galaáde;
alebo to mám nechať?" Odpovedal: „Tiahnile,
budete mať úspech a dostanú sa do vašej ru­
15 ky!" ! Ale kráľ mu vravel: „Koľko ráz ťa mám
zaprisahať, aby si v mene Pána hovoril ku
16 mne len pravdu?" | Odpovedal: „Videl som'
celý Izrael roztratený po horách ako ovce, ktoré
nemajú pastiera. Vtedy Pán povedal: „Tito
nemajú pána; nech sa každý vráti v pokoji
17 domov!" i Nato kráľ Izraela povedal Jozafá­
tovi: „Nevravel som ti? Tento mne neproro­
kuje dobro, len nešťastie!"
18 Ale ten povedal: „Nuž počujte slová Páno­
ve! Videl som Pána sedieť na tróne a celé
vojsko nebeské stáť po jeho pravom i ľavom
19 boku. | A Pán riekol: »Kto chce podviesť iz­
raelského kráľa Achaba, aby šiel a padol pri
Ramote v Galaáde?“ Nato hovoril jeden tak,
20 druhý inak. ] I vyšiel akýsi duch, zastal si
pred Pánom a povedal: »Ja ho podvediem!“
21 A Pán sa ho spýtal: „Čim?” | Odpovedal: „Vyj­
dem a budem lživým duchom v ústach všet-
kých jeho prorokov.” On riekol: „Oklameš, aj
22 to dokážeš! Choď a urob tak!” I Pán teda vložil
do úst týchto tvojich prorokov ducha lživého,
lebo Pán rozhodol proti tebe nešťastie." | Vtom 23
prikročil Sedekiáš, syn Kanaánu, udrel Miche­
áša po líci a povedal: „Ktorouže cestou odišiel
Duch Pána odo mňa, aby hovoril s tebou?"
| Ale Micheáš odpovedal: „Uvidíš to v ten deň, 24
keď budeš chodiť z izby do izby, aby si sa
schoval." | Kráľ Izraela povedal: „Chyťte Mi- 25
cheáša a zaveďte ho k mešťanostovi Amonovi
a kráľovičovi Joasovi, | a povedzte: Takto 26
hovorí kráľ: Tohto dajte do väznice a biedne
ho živte chlebom a vodou, kým sa šťastne ne­
vrátim!” 1 Micheáš však odvetil: „Ak sa naozaj 27
šťastne vrátiš, nehovoril skrze mňa Pán.”
(A povedal: „Čujte toto všetky národy!")
Kráľ izraelský a Jozafat, kráľ júdsky, tiahli 28
teda proti Ramotu v Galaáde. I Kráľ izraelský' 29
povedal Jozafátovi, že sa preoblečie a tak pôj­
de do boja: „Ty však sa obleč do svojho rú­
cha!" Kráľ Izraela sa preobliekol a tak išli
do boja. I Kráľ aramejský prikázal však vcli- 30
teľom vozov, ktorých mal: „Nebojujte s ni­
kým, ani malým, ani veľkým, jedine so sa­
mým kráľom Izraela!" ! Keď potom velitelia 31
vozov zazreli Jozafata, povedali si: „Je to iste
kráľ Izraela!” a obrátili sa proti nemu do boja.
Ale Jozafat vykríkol a Pán mu pomohol a Boh
ich odviedol od neho. I A keď velitelia vozov 32
videli, že je to nie kráľ izraelský, odstúpili od
neho. | Ale akýsi muž nevdojak natiahol kušu 33
a zasiahol izraelského kráľa medzi záhybmi
panciera. I povedal (Achaz) svojmu kočišovi:
„Obráť a vyvez ma z bojišfa, som ranený!" |
Nakoľko sa však bitka v ten deň stupňovala; 34
ostal kráľ Izraela stáť vo voze proti Aramej­
čanom až do večera. Zomrel, keď zapadalo sln­
ko.
Júdsky kráľ Jozafat sa však šťastne vrátil 19
domov do Jeruzalema. | Vyšiel mu v ústrety 2'
videc Jehu, syn Hananiho, a povedal kráľovi
Jozafátovi: „Rúhačom treba pomáhať? A mi­
luješ tých, ktori Pána nenávidia? Preto zo
strany Pánovej zaľahol na teba hnev. | No 3
zistené sú u teba aj dobré skutky: že si dal
z krajiny vypáliť ašery a že si odhodlaným
srdcom chcel hľadať Pána."
Jozafat obnovuje vnútornú sprá­
vu. — Jozafat ostal teda v Jeruzaleme. Polom 4
však znovu vyšiel medzi ľud od Bersaby až
po Efraimské pohorie a obrátil ho k Pánovi,
Bohu svojich otcov. ‘ V krajine ustanovil sud- 5
cov, vo všetkých opevnených mestách Júdu,
mesto za mestom. | I povedal .sudcom: „Majte 6
na zreteli, čo robíte, lebo nie za človeka sú­
dite, ale za Pána a s vami je pri vynášaní roz­
sudku. ! Nech vás prenikne bázeň pred Pá- 7
nom! Pokračujte opatrne, lebo u Pána, Boha
nášho, niet nespravodlivosti, ani uprednostňo­
vania, ani úplatkárstva."
Aj v Jeruzaleme ustanovil Jozafat niektorých 8*
O hneve Pánovom proti Jozafátovi pozri hL 20 2
a porov. 4 Kr 3, 27.
„Súd Pánov" rokoval o žalobách náboženských. 8—18
Šidlom tohto súdu bol Jeruzalem. Niektorí však
 Druhá kniha Kroník 19—20
z levitov, kňazov a pohlavárov izraelských
rodov pre Pánov súd a pre spory. Ti bývalí
9 v Jeruzaleme. I A prikázal im: „Takto konajte
bohabojne, spravodlivo a s úprimným srd-
10 com: | Pri každom spore, ktorý dôjde k vám
od vašich bratov, ktori bývajú vo svojich
mestách, (ak je to spor) medzi krvou a krvou,
medzi zákonmi, o príkazoch, predpisoch a na­
riadeniach: napomeňte ich, aby sa neprehre-
šovali proti Pánovi a aby nedoľahol na vás a
na vašich bratov hnev! Pokračujte takto a ne-
’ll previníte sa! | Hľa, veľkňaz Amariáš je vám
nadriadený vo všetkých veciach Pánových, a
Zabadiáš, syn Izmaela, knieža v dome Júdo­
vom vo všetkých veciach kráľa. Ako pisári sú
vám k službám leviti. Konajte zmužile a Pán
nech je s dobrom!"
Boje Jozafata so susednými ná-
20 rodmi. — Po tomto sa stalo, že prišli Moab-
čania, Amončania a s nimi niektorí z Meu-
*2 nejcov do boja proti Jozafátovi. [ Pri­
šli (ľudia) a toto oznámili Jozafátovi-
„Veľký zástup prišiel proti tebe spe-za
mora, z Aramejská. Hľa. už sú v Asa-
3 sontamare!" To je Engadi. 1 Jozafat sa
bál. s odovzdanosťou začal hľadať Pána a vy-
4 hlásil v celom Júdsku pôst. ' Júdovci sa zhro-'
maždili uproscvať Pána. Aj zo všetkých júd-
•5 skych miest prišli Pána uprosovať. 1 Jozafat
stál v zhromaždení Júdovcov a Jeruzalemča­
nov v Pánovom dome pred novým nádvorím. |
•ß A hovoril: „Pane, Bože našich otcov, či nie
ty si Boh na nebi a panovník nad všetkými
kráľovstvami národov? V ruke tvojej je sila
7 a moc. a nik sa nemôže k tebe postaviť. | Ci
si ty. Bože náš. nevyhnal národy tejto krajiny
pred ľudom svojim. Izraelom, a nedal si ju
navždy potomkom priateľa tvojho Abraháma?
8 j Osadili sa v nej a postavili v nej tebe, menu
9 tvojmu svätyňu s úmyslom: I Ak doľahne
na nás nešťastie, trestajúci meč, mor alebo
hlad, j»stnvime sa pred tento dom a pred
tvár tvoju — veď meno tvoje je v tomto do­
me — budeme vo svojej úzkosti volať k tebe
prvkbdajú koniec 8. veria: „a pre spory jeho
obyv.iteľov". Jeruzalemský súd bol vy55i súd,
sem dochádzali aj spory z Iných miest (porov, v.
10). Sem sa obracali o rozhodnutie, keď nebolo
hté. či v danom prípade bola spáchaná vražda o
či len zabite človeka („spor medzi krvou a kr­
vou“: porov. Dt 17, 0 n.) a u tohto súdu žiadali
výklad zákonov a nariadení. Sudcovia mali strán­
ky poučiť o zákonoch, aby sa ľudia pre neznalosť
zákona nedopustili viny, lebo to by bola chyba
sudcov, pre ktorú by na nich čakal hnev Boží.
11 * „Veci Pánove“ „veci kráľove“ —v otázkach ná­
boženských a svetských. Porov. 1 Par. 26, 30.
1 O Mcunejcoch pozri 1 Km 4, 41; porov. LXX.
Hebrejský text a Vulg hovorí dva razy o Amon
* „Horali zo Seiru“ sú Edomčanln, lebo bývali 10
čanoch.
2 Engadi (Engaddi), na júdskej púStl poblíž Mŕt­
veho mora, sa predtým volalo Asasonlamor (porov.
Gn 14, 7;. — Namiesto „z Aramejská“ treba Čítať:
„z Edomska“.
5 „Nové nádvorie“ bolo vonkajáie nádvorie chrá­
mu.
8 Výraz: „Nik sa nemôže k tebe postaviť“ roz­
umej: ‚.nik sa nemôže s tebou porovnať
* .
419
a ty nás vyslyšíš a zachrániš. | A teraz, hľa, 10
Amončania, Moabčania a horali zo Seiru, cez
ktorých si Izraelitom nedovolil prejsť, keď vy­
chádzali z krajiny egyptskej, ale im vyhli, aby
ich nezničili, | hľa, títo sa nám odplácajú, 11
lebo prichádzajú nás vyhnať z imania tvojho,
ktoré si dal nám. | Bože náš, nebudeš ich sú- 12
diť? Veď my nemáme sily proti tomuto veľ­
kému zástupu, ktorý prichádza proti nám, a
sami nevieme, čo si počať, len k tebe obra­
ciame svoj zrak." | A všetci Júdovci stáli pred 13
Pánom, aj ich maličkí, ich ženy a synovia.
Vtedy na Jahaziela, syna Zachariáša, syna 14
Banaiáša, syna Jehiela, syna Mataniáša, levitu
zo synov Asafových, zostúpil uprostred zhro­
maždenia Duch Pánov | a hovoril: „Pozorujte 15
všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema i kráľ
Jozafat: Takto hovorí k vám Pán: Vy sa ne­
bojte a nestrachujte pred týmto veľkým
zástupom, lebo ten boj nie je váš, ale Bo­
ži! | Zajtra tiahnite dolu proti nim, oni 16 *
budú vystupovať po svahu Sis, stretnete
ich na kraji údolia, pred rovinou Jcruel.
| Nie vašou úlohou bude bojovať. Postav- 17
te sa pevne a dívajte sa na pomoc, ktorú
vám poskytne Pán. Júda a Jeruzalem, neboj­
te sa a nestrachujte! Zajtra vyjdite im naproti
a Pán bude s vami!" I Nato sa Jozafat sklonil 18
tvárou na zem a všetci Júdovci a obyvatelia
Jeruzalema padli pred Pánom na tvár, aby sa
Pánovi klaňali, | a leviti zo synov Kaátových 19
a zo synov Korcových vstali veľmi veľkým
hlasom vychvaľovať Pána, Boha Izraelovho.
Včas ráno vstali a vyšli na púšť Tekue. Keď 20
vychádzali, zastal sl Jozafat a hovoril: „Počú­
vajte, Júdovci a obyvatelia Jeruzalema! Verte
v Pána, Boha svojho, a budete v bezpečí! Ver­
te prorokom jeho a bude sa vám dariť!" I Po- 2ľ
radil sa s ľudom a ustanovil, aby Pánovi spe­
váci a oslavovatelia kráčali v posvätnej ozdo­
be pred ozbrojencami a aby hovorili: „Osla­
vujte Pána, lebo naveky trvá milosrdenstvo
jeho!" | A v čase, keď započal! plesať a osla- 22-
vovať, obrátil Pán proti Amončanom, Moab-
čanom a horalom zo Seiru poslriežky, ktoré
išli proti Júdovi, a porazili ich. .' Amončania 23
a Moabčania totiž postavili sa proti obyvate­
ľom površia Seir, aby ich pobili a vyhubili, a
keď boli hotoví s obyvateľmi Seiru, pomáhali
sa vzájomne nivočiť.
Júdovci prišli na miesto, odkiaľ bol výhľad 24
na púšť, obrátili sa k zástupu a hľa, boli to
mŕtvoly, padnuté na zem a nebolo, kto by sa
bol zachránil, i Jozafat a jeho ľud išli zobrať 25
korisť; a našli u nich množstvo majetku, šiat
na okolí hóry Seir (Gn 30, 20). O prechode Izra­
elitov cez spomenuté krajiny pozri Dt 2, 4—0. 19.
SLs (Hassis) Je asi Hasasa, 10 km severne od 16
Engadi.
„V posvätnej ozdobe“, rozumej: v bohoslužob- 21
nom rúchu.
Na nepriateľov z akéhosi nedorozumenia udreli 22
Ich vlastné oddiely, ktoré mali z poslriežky -vyra­
ziť na Júdovcov.
 420 Druhá kniha Kroník 20—21—22
a skvostných nádob. A nabrali si toľko, že
to až nevládali niesť. Za tri dni brali korisť.
‘26 lebo jej bolo veľa. | Na štvrtý deň sa zhromaž­
dili v Údolí chvály — pretože tam chválil'
Pána, volajú to miesto podnes Údolím chvály, j
27 Potom sa všetci Júdovei a Jeruzalemčania na
čele s Jozafatom obrátili, aby sa s radosťou vrá­
tili do Jeruzalema, lebo Pán im poprial radosti
28 nad nepriateľmi, j S harfami, citarami a trú­
bami prišli do Jeruzalema, do domu Pánovho.
29 | I dopadol strach pred Bohom na všetky krá- .
ľovstvá krajín, keď počuli, že Pán bojoval pro-
30 ti nepriateľom Izraela. I Kráľovstvo Jozafato-
vo si odpočinulo, lebo Pán mu poprial pokoja
zo všetkých strán.
Dodatok k vláde Jozafatovej. —
31 Jozafat panoval nad Júdskom. Tridsaťpäťroč­
ný bol, keď začal panovať a dvadsaťpäť rokov
panoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo
32 Azuba, dcéra Selaiho. | Chodil po ceste svojho
otca Asu a neodklonil sa od nej, ale robil, čo
33 sa Pánovi ľúbilo. | Ale výšiny nezmizli a ľud
si nepripútal srdce k Bohu svojich otcov.
•34 Ostatok Jozafatových dejín, prvších i ne­
skorších, je napísaný v Dejinách Jehuho, syna
Hananiho. ktoré sú pojaté do Knihy kráľov
izraelských.
35 Potom sa Jozafat, kráľ júdsky, spolčil s iz­
raelským kráľom Ochoziášom, ktorý konal zlo-
•36 činne. | Získal ho totiž, aby postavili lode,
ktoré by šli do Taršiša. Lode postavili v Asi-
•37 ongaberi. | Ale Eliezer, syn Dodaua z Maresy,
prorokoval proti Jozafátovi toto: „Pretože si
sa spojil s Ochoziášom, zničí Pán tvoje dielo."
A lode stroskotali a nemohli isť do Taršiša.
•21 Potom sa Jozafat uložil k svojim otcom a
pochovali ho pri jeho otcoch v meste Dávi­
dovom. Miesto neho stal sa kráľom jeho syn
Joram.
•2 Joram. — Ten mal bratov, Jozafatových
synov: Azariáša, Jahicla, Zachariáša, Azariá­
ša, Michaela a Safatiáša. Všetci títo boli sy-
3 novia Jozafata, kráľa Izraela. | Ich otec im
dal veľké dary v striebre, zlate, skvostoch spo­
lu s opevnenými mestami v Júdsku. Ale krá­
ľovstvo dal Joramovi, lebo on bol prvorodený.
4 | Joram sa chopil vlády svojho otca, nadobu­
dol moci, mečom pobil všetkých svojich bra­
tov a aj niektorých z izraelských kniežat.
5 Tridsaťdvaročný bol Joram, keď začal pa­
novať a osem rokov panoval v Jeruzaleme. ‘
6 Kráčal po cestách kráľov izraelských, ako to
robil Achabov rod, lebo manželkou mu bola
Achabova dcéra; robil teda, čo sa Pánovi ne-
7 ľúbilo. | Ale Pán nechcel zničiť Dávidov rod
23 „Údolie chvály" jc znehovoné i dnes, dedinka
Bérčkúl, 5 km od Tcquone na západ.
34 O prameňoch Kroník pozri úvod.
36 O Asiongaberi pozri 3 Kr 9, 26.
37 O Marese pozri 11, 6.
1 n. Porov. 4 Kr 8, 16 n.
2 nn. Z osnovy možno usudzovat, žc sa Joramovi
bratia spolu s inými poprednými mužmi vzbúrili
proti nemu.
pre zmluvu, ktorú uzavrel s Dávidom, a pre­
to, lebo mu prisľúbil, že vždy dá jemu a je­
ho synom lampu. | Za jeho čias odpadlo Edom- 8
sko spod nadvlády Júdska; ustanovili si vlast­
ného kráľa. | Joram so svojimi kniežatami pre- 9*
šiel ta, s nim boli aj všetky vozy. V noci vstal
a zaútočil na Edomcov, ktorí obkolesovali
jeho i veliteľov vozov... | Tak odpadol Edom 10
spod nadvlády Júdska až podnes. Vtedy, v tom
istom čase, odpadla aj Lobna, pretože opustil
Pána, Boha svojich otcov.
Aj on postavil výšiny na vrchoch Júdska a 11
naviedol obyvateľov Jeruzalema na smilstvo
a Júdsko na odpad. | I došiel mu od proroka 12
Eliáša list tohto znenia: „Takto hovorí Pán,
Boh tvojho otca Dávida: Pretože si nekráčal
po cestách svojho otca Jozafata a po cestách
júdskeho kráľa Asu, ale si kráčal po cestách 13
kráľov izraelských a naviedol si J údsko a oby­
vateľov Jeruzalema na smilstvo, podobné smil­
stvu Achabovho domu, ba aj svojich bratov,
dom svojho otca, ktori boli lepši než ty, si
vyvraždil, i preto Pán dopusti veľký úder na 14
tvoj ľud, na tvojich synov, na tvoje ženy a
na celé tvoje imanie. | A ty budeš v mnohých 15
chorobách, v chorobe vnútorností, až ti pre
chorobu po uplynutí (istého) času vyjdú vnú­
tornosti.”
A vzbudil Pán proti Joramovi ducha Filiš- 16
*
tíncov a Arabov, ktorí susedili s Etiópcami. i
Tiahli proti Júdsku, vnikli doň a ukoristili 17
všetok majetok, ktorý bol v dome kráľovom,
i jeho synov a ženy, takže mu neostal syn,
okrem Joachaza, ktorý bol najmladší z jeho
synov.
Po tomto všetkom pobil ho Pán nevylieči- 18
teľnou chorobou vnútornosti. | A stalo sa po 19
uplynutí času, keď už prichádzal koniec, po
dvoch rokoch, vyšli mu v chorobe vnútornosti
a zomrel v neznesiteľných bolestiach. Jeho
ľud mu nezapálil oheň, ako zapaľoval jeho
otcom.
Tridsaťročný bol, keď začal panovať a osem 20
rokov panoval v Jeruzaleme. Žil nežiaducim
spôsobom. Pochovali ho v meste Dávidovom,
ale nie pri hroboch kráľov.
Ochoziáš. — Obyvatelia Jeruzalema ústa- 22'
novili miesto neho za kráľa jeho najmladšie­
ho syna Ochoziáša, lebo všetkých prvšich po­
bila tlupa koristníkov, ktorá pod Arabmi vni­
kla do tábora. Kráľom sa teda stal Ochoziáš,
syn júdskeho kráľa Jorama. I Styridsaťdvaroč- 2'
Verš 9. treba doplnif podlá 3 Kŕ 8. 21: ‚.ale ľud 9
*.
ušiel do svojich stanov'
Až podnes — rozumej v Čase, kedy lii autor 10
prameňa.
Arabi o Etiopcí bolí susedia, I keď ich delilo 16
Červené more.
Porov. 4 Kr 8, 24—29. 1—€
Ochoziáš jc totožný s Joachazom (21, 17). Obe 1
mená majú len istý význam.
Podľa 4 Kr 8, 26 bol Ochoziáš len 22 rotný, keď 2
nastúpil no trón, čo je správnejšie, — V hebrej­
skej reči .‚dcéra
*' znamená aj vnučku. Ataliu boja
dcéra Achaba, syna Amriho.
 Druhá kniha Kroník 22—23 421

ný bol Ochoziáš, keď začal panovať a jeden rok : je toto. Tretina z vás, z kňazov a levitov, ktorí
panoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo I prichádzajú v sobotu, bude strážiť pri pra-
3 Atalia, dcéra Amriho. | Aj on kráčal po ceste ■ hoch, j tretina v kráľovskom dome, tretina 5«
Achabovho rodu, lebo jeho matka mu bola v Bráne základu a všetok ľud v nádvoriach'
4 v zločinnosti radkyňou. | Robil, čo sa Pánovi Pánovho domu. | Do domu Pánovho nevkročí 6
neľúbilo, ako dom Achabov, lebo na jeho zá­ j nik, iba kňazi a z levitov tí, čo prisluhujú.
hubu títo mu boli po smrti jeho otca radca­ | Tí vojdú, lebo sú posvätení, všetok ľud však
mi. nech zachováva, čo kázal zachovávať Pán. |
5 Na ich radu išiel s Achabovým synom, izra­ Leviti nech dookola obkľúčia kráľa, každý so 7
elským kráľom Joramom do vojny proti ara­ zbraňou v ruke a kto vojde do domu, musí
mejskému kráľovi Hazaelovi k Ramotu v Ga­ byť usmrtený. Nech sú pri kráľovi, či bude
laáde, ale Aramejčania porazili Jorama. | vchádzať, či vychádzal'!" | Leviti a všetci Jú- 8*
• 6 I vrátil sa, aby sa v Jezraeli vyliečil z rán,[ dovci urobili všetko tak, ako im prikázal kňaz
ktoré mu zasadili pri Ramote v Galaáde. keď j Jojada a každý vzal svojich mužov, ktori v so­
bojoval proti Hazaelovi, kráľovi Aramu. Ocho­ botu prichádzali 1 s tými, čo v sobotu od­
ziáš. syn Jorama, kráľ júdsky, však išiel dolu chádzali, lebo kňaz Jojada neprepustil oddie­
navštíviť Jorama, syna Achabovho. v Jezra- ly. j Kňaz Jojada dal veliteľom stotín kopije, 9
• 7 eli. lebo bol chorý. | Bolo to od Boha, na po­ štíty a pavézy kráľa Dávida, ktoré boli v do­
šliapanie Ochoziáša, že išiel k Joramovi. Lebo me Božom. | I postavil všetok ľud, každého 10
keď došiel, išiel s Joramom k Jehuovi, synovi 1 so zbraňou v ruke, od pravej strany domu až
Namsiho. ktorého Pán pomazal, aby vyhubil | po ľavú stranu domu (tvárou) k oltáru a k do­
• 8 dom Achabov. ! A keď Jehu trestal Achabov mu okolo kráľa. I Potom vyviedli syna krá- 11
dom. stretol júdske kniežatá a synov Ocho- ľovho, položili naň korunu a odznak, ustano-
ziášových bratov, ktori boli v Ochoziášových 1 vili ho za kráľa, Jojada však a jeho synovia
9 službách, a pobil ich. | Potom hľadal Ocho-' I ho pomazali a hovorili: „Nech žije kráľľ‘
ziáša a chytili ho; schovával sa v Samarii. I Keď Atalia počula hlas ľudu a štltonošov, 12
Priviedli ho k Jehuovi a zabili. Pochovali ho, I ako oslavujú kráľa, išla k ľudu do domu Pá­
lebo si vraveli: „Bol syn Jozafata, ktorý ce­ novho. I A videla, ako kráľ stoji pri stĺpe 13
lým svojim srdcom vyhľadával Pána.” A v do­ u vchodu, velitelia a trubači sú pri kráľovi
me Ochoziášovom nebolo nikoho, kto by bol a všetok vidiecky ľud sa teši a trúbi na trú­
býval schopný kraľovať. bach, tiež speváci s hudobnými nástrojmi a
taki, čo sa vyznali v oslavovaní. Nato si Ata­
10 Atalia. — Keď Atalia. matka Ochoziášova, lia roztrhla rúcho a vravela: „Zrada! Zrada!"
videla, že jej syn zomrel, podujala sa vyhubiť | Ale kňaz Jojada vyšiel k veliteľom stotín, 14
celé kráľovské potomstvo domu Júdovho. | ktorí stáli v čele, vojska a povedal im: „Vy­
11 Vtedy Josabet, dcéra kráľova, vzala Joasa, sy­ veďte ju von z nádvorí a kto pôjde za ňou,
na Ochoziášovho. uniesla ho spomedzi krá­ nech umrie pod mečom!” Kňaz totiž pove­
ľovských synov, ktori mali byť pobití, a dala dal: „Neusmrťte ju v dome Pánovom!" | Po- 15
ho a jeho dojku do spálne. Josabet, dcéra krá­ ložili na ňu ruky a keď došla ku vchodu Kon­
ľa Jorama, manželka kňaza Jojadu, pretože skej brány kráľovského domu, tam ju usmr­
bola Ochoziášovou sestrou, schovala ho pred tili.
12 Ataliou. takže ho nemohla usmrtiť. | Bol pri
nich v dome Božom schovaný za šesť rokov, Potom uzavrel Jojada zmluvu medzi sebou, 16
v krajine však panovala Atalia. ľudom a kráľom, že budú Pánovým ľudom. |
Nato všetok ľud vošiel do Bálovho domu a 17
•23 Na siedmy rok sa Jojada vzmužil, vzal zboril ho. Jeho oltáre a sochy dolámali a Bá­
k sebe zmluvne veliteľov stotín: Azariáša, sy­ lovho kňaza Matana zabili pred oltárom. I
na Jerohanta. Izmaela, syna Johanana, Asa- I postavil Jojada v dome Pánovom stráže pod 18
riáša. syna Obeda, Másíáša, syna Adaiho a dozorom levitských kňazov, ktorých rozdelil
2 Elisaľata, syna Zechriho. , Obišli Júdsko, zo- Dávid v dome Pánovom, aby prinášali celo­
• brali levitov zo všetkých júdskych miest a paly Pánove, ako je napísané v zákone Moj­
pohlavárov izraelských rodov a prišli do Je- žišovom, s radosťou a piesňami, podľa naria­
3 ruzalema. Celé zhromaždenie uzavrelo s krá­ denia Dávidovho. | Ku bránam domu Pánovho 19
ľom v dome Božom zmluvu. I hovoril k nim: । postavil stráže, aby nik nečistý po nič nevo­
„Hľa, kráľov syn! Má kraľovať, ako hovoril I šiel. ! Potom pojal veliteľov stotín, mocnárov 20 *
•4 Pán o synoch Dávidových. | Co máte urobiť, | a vodcov ľudu ako aj všetok vidiecky ľud a
6 Verš 6. treba preložiť podľa 4 Kr 8, 29. Aj odprevadil kráľa z domu Pánovho. Išli cez
meno ** ,
„Azariáš ktoré sa tu omylom dostalo do Hornú bránu do kráľovského domu a posadili
hebrejského textu, treba opraviť na Ochoziášu. kráľa na kráľovský trón. | Všetok vidiecky 21
7 Porov. 4 Kŕ 9, 1 nn. I
8 Ochoziášovi „bratia“ boli jeho bratanci, alebo ,
iní pokrvní, lebo vlastných bratov nemal (porov. „Brána základu" jc asi tá brána, ktorá sa v 4 S
21, 17; 22, J). Kr 11, 8 vola „Brána Súr“.
1—21 Porov. 4 Kr 11. 4—20. Aj ten oddiel levitov, ktorý mal v sobotu už g
4 n. 4 Kr kladie väčší dôraz na účasť vojska, 2 Krn. odchádzať domov, musel ostať ďalej v službe,
podľa svojho cieľa viac zdôrazňuje účasť Levitov Horná brána (porov. 4 Kr 15, 35) sa volá v 4 20
na sprisahaní. Kr 11 „Brána šlítonošov“.
 422 Druhá kniha Kroník 23—24—25
ľud sa tešil, mesto ostalo ticho. Ataliu však
usmrtili mečom.
24 Joas. — Joas bol sedemročný, keď začal
panovať, a štyridsať rokov panoval v Jeru­
zaleme. Meno jeho matky bolo Sebia, z Ber-
2 saby. | Joas po celý čas kňaza Jojadu robil,
3 čo sa Pánovi páčilo. J Jojada vzal preňho dve
manželky, takže sa mu narodili synovia a
dcéry.
4 Po tomto sa stalo, že si Joas zaumienil ob-
5 noviť Pánov dom. | I zhromaždil kňazov a le­
vitov a povedal im: „Vyjdite do júdskych
miest a vyberajte od všetkých Izraelitov pe­
niaze na opravu domu Boha vášho z roka na
rok. Vy však sa priberajte k veci!" Ale leviti
6 sa nepriberali. | Preto zavolal kráľ hlavu, Jo­
jadu a povedal mu: „Prečo si nenaliehal na
levitov, aby doniesli z Júdska a z Jeruzale­
ma dávku, ktorú Pánov sluha Mojžiš pred-
•7 písal obci Izraela pre stánok zákona? | Lebo
zločinná Atalia a jej synovia pokazili dom
Boži a zo všetkých, chrámu Pánovmu zasvä-
8 tených vecí narobili bálov." | Na príkaz krá­
ľov urobili debnu a umiestili ju pri bráne do-
9 mu Pánovho zvonku. ' Potom vydali v Júdsku
a Jeruzaleme ohlas, aby donášali Pánovi dáv­
ku, ktorú sluha Boží Mojžiš predpísal Izra-
10 clitom na púšti. í Všetky kniežatá a všetok
ľud sa radoval. Donášali a hádzali do debny
až sa naplnila.
11 Od času na čas doniesli debnu, aby ju kráľ
prostredníctvom levitov prehliadol, a ak zistili,
že je peňazí veľa, prichádzal kráľov pisár a po­
verenec hlavného kňaza, vyprázdnili debnu a
zase ju zaniesli na jej miesto. Tak robievali
deň po deň a nazbierali množstvo peňazí. í
12 Kráľ a Jojada ich odovzdali dielovedúcim pri
prácach v dome Pánovom; ti najímali kame­
nárov a tesárov na obnovu domu Pánovho,
tiež železiarov a kovorobolnikov na opra-
13 vu domu Pánovho. : Robotnici pracovali, prá­
cou ich rúk pokračovali opravy, až uviedli
dom Boží do pôvodného stavu a upevnili ho. J
14 Keď boli hotoví, zaniesli zvyšok peňazí krá­
ľovi a Jojadov! a tento dal za ne urobiť ná­
doby pre dom Pánov, nádoby pre (boho)služ-
bu a obety, čaše a nádoby zlaté a strieborné.
A po celý Jojadov čas ustavične prinášali
v chráme Pánovom celopaly. । dvadsaťročných nahor a zistil, že ich je tri-
“15 Ale Jojada zostarel a v plnom veku zomrel.
16 Sto tridsať rokov mal, keď zomrel, j Pocho-
velí ho v meste Dávidovom s kráľmi, lebo ro-
bil dobro pre Izraela, pre Boha a dom jeho.
17 Po smrti Jojadovej prišli júdske kniežatá, po-
klonkovali kráľovi a kráľ ich vtedy pošlú-
18 chol. A opustili dom Pána. Boha svojich ot-
cov, a slúžili ašerám a modlám. Nuž dopadol
hnev na Júdu a Jeruzalem pre toto ich previnc-
Nevieme, oké výroky vyniesli Aramejčania pro»
19 nie. I poslal k nim prorokov, aby ich obrátili
ti Joasovi. Ale bolo by azda lepšie prekladať:
-27 i-.-.-., a Kr 11. 21—12. 21. ! „Boli
Joasa a jeho národ, kbo ho opustili.
7 O b’.loch po/ri pozn. k 1 Sm 7, 3—I. Pozri
15 „V plnom veku” zneje doslovne: „nasýtený *
..Ináč'
dnunii“. vzal
k Pánovi a napomínali ich, lenže neposlú­
chli.
Vtedy Duch Boží odial Zachariáša, syna Jo- 20
jadu, kňaza. I postavil sa pred ľud a povedal
mu: „Takto hovorí Pán: Prečo prestupujete
príkazy Pánove? Nedarí sa vám! Pretože ste
opustili Pána, opustil vás." | Nato sa sprisa- 21
halí proti nemu a na rozkaz kráľov ho uka­
meňovali na nádvorí domu Pánovho. | Kráľ 22
Joas si nespomenul na dobrodenie, ktoré mú
preukázal jeho otec Jojada, ale zavraždil jeho’
syna. Keď umieral, povedal: „Pán to vidí a
pomsti".
Po uplynutí roku tiahlo proti nemu aramej- 23
ské vojsko. Prišli do Júdska a Jeruzalema a
vyhubili z národa všetky kniežatá ľudu a všet­
ku svoju korisť poslali kráľovi do Damasku. I
Hoci aramejské vojsko prišlo s malým počtom 24’
mužov, vydal im Pán do ruky veľmi veľké
vojsko, pretože opustili Pána, Boha svojich
otcov. 1 proti Joasovi vyniesli výroky. 1 Keď 25
odišli od neho — nechali ho totiž v ťažkých
chorobách — sprisahali sa proti nemu jeho
sluhovia pre krv syna kňaza Jojadu a zabili
ho na jeho lôžku. Zomrel a pochovali ho
v meste Dávidovom, ale ho nepochovali v krá­
ľovských hroboch, i Tito sa sprisahali proti 26
nemu: Zabad, syn Amončianky Scmaaty a
Jozabad, syn Moabčianky Semarity.
O jeho synoch, o množstve zbierok za neho 27
a o oprave domu Božieho je napísane v Deji­
nách knihy kráľov. Miesto neho stal sa krá­
ľom jeho syn Amasiáš.
Amasiáš. — Dvadsaťpäťročný bol Ama- 25
siáš, keď začal panovať a dvadsaťdeväť rokov
panoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo
Joadan z Jeruzalema. Robil, čo sa Pánovi ľú- 2
bilo, nie však z celého srdca. | Len čo mal 3
vládu pevne u seba, pobil svojich sluhov, ktori
zabili kráľa, jeho otca. | Ale ich synov neu- 4*
smetil, ako je písané v zákone, v knihe Moj­
žišovej, kde Pán prikazuje: „Otcovia nemajú
umrieť za synov, ani synovia nemajú umrieť
za otcov, len za svoju vinu môže niekto u-
mrieť."
Amasiáš zhromaždil Júdovcov a postavil ich 5
podľa rodov, podľa velitelov tisícok a stotín
z celého Júdu a Benjamína. Spočítal ich od
stotisíc vyberaných, ktori môžu isť do vojný
| n narábať s kopijou a štítom. ! A z Izraela 6
: si najal stotisíc udatných bojovníkov za sto
hrivien striebra. Vtedy prišiel k nemu muž 7
| Boží a hovoril: „Kráľu, nech natiahne s tebou
: izraelské vojsko, lebo Pán nie je s Izraelom,
i s nikým z Eľraimcov. Choď len ty a konaj 8“
. v boji zmužile, (ináč) ťa Boh zrúti pred ne-
1
24
!
to tresty, ktorými stíhali Joasa'’. Boh s’.ihal
Dt 24. 16; porov. Jer 31. 3l>; Ez 18, 4. 20. 4
rozumej: Keby nešiel sám, ale by si q
na pomoc aj vojsko, najaté zo severnej ríše.
 Druhá kniha Kroník 25—26 423

priateľom, lebo Boh má moc prispieť, ale aj sky, pätnásť rokov. [ Ostatok dejin Amasiá- 26 *
9 zrútiť." | Amasiáš odpovedal mužovi Božie­ šových, prvších i neskorších, je napísaný
mu: „A čo robiť so sto hrivnami, ktoré som dal v Knihe kráľov Júdu a Izraela. | Od času, čo 27 *
izraelskému oddielu?" Muž Boži odpovedal: Amasiáš odstúpil od Pána, osnovali proti ne­
„Má Boh, že ti môže dať oveľa viac než toto." mu v Jeruzaleme sprisahanie. Ušiel do La-
•10 | Nato Amasiáš oddelil oddiel, ktorý prišiel chisa, ale poslali za nim do Lachiša a usmrtili
k nemu z Efraima, aby išiel domov. Tí sa veľ­ ho tam. 1 Vzali ho na kone a pochovali ho pri 28 *
mi nahnevali na Júdovcov a s rozpáleným jeho otcoch v meste júdskom.
hnevom sa vrátili domov. Oziáš (Azariáš). — Všetok ľud júdsky 26 *
•11 Amasiáš sa vzmužil, vyviedol svoj ľud. pri­ vzal však Oziáša, ktorý bol šestnásťročný a
šiel do Soľného údolia a porazil desaťtisíc ustanovil ho za kráľa miesto jeho otca Ama­
•12 Seiranov. | Desaťtisíc však zajali synovia Júdu siáša. | On opevnil Elat a vrátil ho zase Júd- 2
živých, vyviedli ich na vrch skaly, pozhadzo- sku. keď sa kráľ už bol uložil k svojim otcom.
vali ich z vrchu skaly a všetkých porozrážali. j i Šestnásťročný bol Oziáš, keď sa stal kráľom 3
13 Ale príslušníci oddielu, ktorý Amasiáš vrátil, a päťdesiatdva roky panoval v Jeruzaleme.'
aby nešiel s ním do boja, plienili v júdskych Meno jeho matky bolo Jechelia, z Jeruzale­
mestách od Samarie až po Bethoron, zabili ma. | Robil, čo sa Pánovi ľúbilo, všetko tak, 4
v nich tritisíc a nabrali veľkú korisť. ako robil jeho otec Amasiáš. ! Usiloval sa hľa- 5*
14 Keď sa Amasiáš vrátil po porážke Edom- dať Boha v dňoch Zachariáša, ktorý učil bázni
čanov. priniesol si bohov Seiranov, postavil si Božej, a v dňoch, keď hľadal Pána, Boh mu
ich za bohov, klaňal sa im a pálil im tymian. pomáhal ku zdaru. | Vytiahol do boja proti 6*
15 I Nato sa Pán rozhneval na Amasiáša, poslal Filištincom, zrúcal múry Gétu, múry Jabnie
k nemu proroka, ktorý mu hovoril: „Prečo si a múry Azotu a opevnil mestá pri Azote a
hľadal bohov národa, ktori nevyslobodili svoj pri Filištincoch. | A Boh mu pomáhal proti 7*
16 národ z tvojej ruky?" i Ešte hovoril, keď mu Filištincom, proti Arabom, ktorí bývali v Gur-
odpovedal: „Azda ťa urobili kráľovým rad­ báli, a proti Meunejcom. | Amončania platili 8
com? Prestaň, ináč ťa zabijú!" Prorok prestal, Oziášovi poplatky a jeho chýr zašiel až ku
ale povedal: „Viem, že Boh sa rozhodol teba vchodu do Egypta, lebo jeho moc veľmi
zabiť, lebo si to urobil a neposlúchol si moju vzrástla. | Oziáš postavil veže v Jeruzaleme 9*
radu." nad Rožnou bránou a nad Údolnou bránou,
17 Júdsky kráľ Amasiáš sa poradil a poslal tiež nad uhlom a opevnil ich. I Postavil veže 10’
k Joasovi. synovi Joachaza. syna Jehuho, krá­ na púšti, vykopal veľa studni, lebo mal množ­
ľovi Izraela, odkaz: „Poa", pozrime si do oči!" | stvo dobytka i na Nížine i na Rovine, roľníkov
18 Ale Joas, kráľ Izraela, odkázal Amasiášovi, a vinoliradnikov vo vrchoch a v KarmelI, pre­
kráľovi Júdska: „Bodľač, ktorá je na Libano­ tože mal púdu rád.
ne. poslala cédru, ktorý' je na Libanone, od­ Oziáš mal vojsko bojovnikov, ktoré tiahlo 11
kaz: >Daj svoju dcéru môjmu synovi za že­ do vojny v oddieloch v počte podľa sčítania,
*nu! Ale prišla divá zver, ktorá je na Liba- I prevedeného sčitateľom Jchielom a pisárom
19 nóne a pošliapala bodľač. ’ Hovoríš si, že sl Másiášom pod vedením Hananiáša, ktorý bol
porazil Edomsko a nadýma sa ti srdce, chceš z kráľovských kniežat. | Úhrnný počet pohla- 12
slávu. Teraz ostaň doma! Prečo vyvolávaš várov rodin, udatných bojovnikov bol dveti­
20 nešťastie? Padneš a Júdsko s tebou!" | Ale síc šesťsto. I Pod rukou mali vojenskú silu, J 3
Amasiáš neposlúchol. Bolo to od Boha, aby tristosedemlisie päťsto takých, ktorí mohut­
ich vydal do ruky, lebo hľadali bohov Edo- nou silou viedli vojnu, aby boli kráľovi na
21 mu. Preto izraelský kráľ Joas tiahol na­ pomoci proti nepriateľom. | Oziáš zaopatril 14
hor a stretli sa on a Amasiáš, kráľ júdsky, pri pre nich, pre celé vojsko, štity, kopije, prilby,
22 Betsamese, ktorý je v Júdsku. | Júda utrpel panciere, kuše a praky na skaly. | V Jeruzale- 15
od Izraela porážku, takže každý ušiel do me dal zhotoviť stroje, výmysel vynálezcu,
23 svojho stanú. ; Amasiáša však, syna Joasovho, ktoré mali byť na vežiach a rohoch na vystre-
syna Joachazovho, júdskeho kráľa, chytil Joas, >
kráľ izraelský, v Betsamese. Zaviedol ho do । O prameňoch Kroník pozri úvod. 20
O Larhisc pozri 4 Kr 14, 10. 27
Jeruzalema a prelomil múr Jeruzalema od I Namiesto „v meste júdskom" čítaj „v mesto 20
brány Efraimskej až po bránu Rožnú, štyristo i Dávidovom".
24 lakťov. , Zobral všetko zlato, striebro a všetky j Porov. 4 Kr 14, 21. 1
nádoby, ktoré boli v dome Pánovom pn Obe- | Znenie „ktorý učil bázni Božej" Jo preložená 5
na základe LXX. Vulg číta: „klorý chápal a videl
deuomovi, ďalej poklady kráľovského domu, । Boha".
tiež aj rukojemcov a vrátil sa do Samarie. Gét a Azot patria k piatim hlavným filištin. S
•25 Po smrti Joasa, syna Joachaza, kráľa iz­ skym mestám. — Jabnla Jc dnešné John), blízo
pobrežia Stredozemného mora,
raelského, žil Amasiáš, syn Joasa, kráľ júd- Gurbál jc nám ináč neznámy. — O Mcunejcoch 7
10 Hoci dostali žold zadarmo, predsa sa hnevali, pozri 1 Krn 4, 41.
lebo prišli o korisť, na ktorú mali výhľady. O nožnej bráne pozri 4 Kr 14, 13; 2 Krn 25, 9
11 Sv.rania sú Edomci, porov. 20, 10. 23. — Údolná brána viedla 2 mesta do hinomského
12 O Bethorone pozri 1 Sm 13, 18. 1 údolia.
25-28 Porov. 4 Kr 14, 17—20. O meste Karmel pozri 1 Sm 15, 12. 10
 424 Druhá kniha Kroník 26—27—28
ľovanie šípov a veľkých kameňov. Jeho chýr
zašiel ďaleko, lebo sa mu dostalo zázračnej
pomoci, kým zmocnel.
16 Ale keď zosilnel, srdce mu spyšnelo na zá­
hubu, previnil sa proti Pánovi, Bohu svojmu,
lebo vošiel do chrámu Pánovho a chcel páliť
17 tymian na kadidlovom oltári. | I vošiel za
nim kňaz Azariáš a s nim osemdesiat neohro­
18 zených kňazov Pánových. | Postavili sa proti
kráľovi Oziášovi a vraveli mu: „Nie tebe,
Oziáš, prislúcha páliť Pánovi tymian, ale
kňazom, synom Aronovým, ktori sú vysväte­
ní, aby pálili tymian. Vyjdi zo svätyne, lebo
si sa prehrešil a nebude ti to na slávu u Pána
19 Boha.” I Oziáš sa rozhneval. Mal v ruke ka­
didelnicu, chcel páliť tymian. A ako sa roz­
hneval na kňazov, vyrazilo sa mu na čele ma-,
lomocenstvo pred kňazmi v dome Pánovom
20 vedľa kadidlového oltára. I Keď sa kňaz Aza­
riáš a ostatní kňazi obrátili k nemu, už mal
na čele malomocenstvo. Rýchlo ho odtiaľ vy­
hnali. Ale aj sám sa ponáhľal dostať sa von,
21 lebo ho udrel Pán. | Kráľ Oziáš ostal malo­
mocný až do dňa svojej smrti. Býval v dome
v ústraní, postihnutý malomocenstvom, lebo
z domu Pánovho bol vylúčený. Jeho syn Joa­
tam spravoval kráľovský dom a súdil ľud kra­
jiny.
22 Ostatok Oziášových dejín, prvších i neskor­
ších, napis’.il Izaiáš, syn Amosov, prorok. |
•23 Potom sa Oziáš uložil k svojim otcom a po­
chovali ho pri jeho otcoch na poli hrobov,
ktoré mali králi, lel:o vraveli: „Je malomoc­
ný". Miesto neho stal sa kráľom jeho syn Jo­
atam.
•27 Joatam. — Dvadsaťpäťročný bol Joatam,
keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov panoval
v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Jerusa,
2 dcéra Sadoka. | Robil, čo sa Pánovi ľúbilo,
všetko, ako robieval jeho otec Oziáš, lenže do
chrámu Pánovho nevošiel. Ale ľud bol ešte
•3 skazený, 1 On opevnil Hornú bránu domu Pá­
novho a veľa opevňoval aj ofelský múr. |
4 Opevňoval mestá v júdskom pohorí a v lesoch
5 staval hrady a veže. | On bojoval proti kráľovi
Amončanov a premohol ich. V tom roku mu
dali Amončania sto hrivien striebra, desaťti­
síc korov pšenice a desaťtisíc jačmeňa. Toto
mu dodali Amončania aj v roku druhom a
6 treťom, i Joatam bol mocný, lebo svoje cesty
upevnil pred Pánom, Bohom svojim.
7 Ostatok Joatamových dejin, jeho vojny a
cesty sú napísané v Knihe kráľov Izraela a
8 Júdu. | Dvadsaťpäťročný bol, keď sa stal krá­
ľom a šestnásť rokov panoval v Jeruzaleme. |
9 Potom sa Joatam uložil k svojim otcom a po
chovali ho v Meste Dávidovom. Miesto neho
stal sa kráľom jeho syn Achaz.
23 Oziáša pre malomocenstvo ani nepochovali do
kráľovskej hrobky, ale len vedľa nej na voľnom
poli.
Porov. 4 Kr 15, 33—35.
3^3
3 Hornú bránu pozri 23, 20. — Kopec Ofcl bol
juhovýchodne od chrámu. Na tej strane musel
teda byf aj oíclský múr.
Achaz. — Dvadsaťročný bol Achaz, keď sa 28
stal kráľom a šestnásť rokov panoval v Jeru­
zaleme. Nerobil, čo sa Pánovi ľúbilo, ako Dá­
vid, jeho otec. | Chodil po ceste kráľov izrael- 2
ských, ba dal aj sochy uliať pre bálov. | Pá *3
lii kadidlo v údoli Benenom a aj svojich sy­
nov previedol cez oheň podľa ohavnosti po
hanov, ktorých Pán vyhnal spred Izraelitov.
Obetoval a pálil tymian na výšinách, na kop- 4
coch a pod každým zeleným stromom.
Preto ho Pán, Boh jeho, vydal do ruky krá- 5
ľa Aramejčanov, ktorí ho porazili, zobrali
množstvo zajatcov a zaviedli ich do Damasku.
Dostal sa aj do ruky kráľa izraelského, ktorý
mu spôsobil veľkú porážku. | Pekach, syn Ro- 6
meliášov, zabil z Júdovcov jediný deň sto
dvadsaťtisíc, všetko udatných bojovnikov,
pretože opustili Pána, Boha svojich otcov.
Zechri, efraimský hrdina, zabil Maásiáša, krá- 7
ľovho syna, Ezrikama, správcu domu, a El-
kanu, druhého po kráľovi. I Synovia Izraela 8
vzali do zajatia od svojich bratov dvestotisíc
žien, chlapcov a dievčat; nabrali tiež od nich
množstvo koristi a korisť odniesli do Sama­
rie.
Bol tam Pánov prorok menom Oded; ten 9
vyšiel pred vojsko, ktoré prichádzalo do Sa­
marie a povedal im: „Hľa, pretože sa Pán
Boh vašich otcov, rozhneval na Júdovcov, vy­
dal ich do vašej ruky a vy ste ich vraždili so
zúrivosťou, ktorá siahala až do neba. | A te- 10
raz zamýšľate synov Júdu a Jeruzalema pod­
robiť si za otrokov a otrokyne. Nuž či na vás
samých nie sú len samé previnenia proti Pá­
novi, Bohu vášmu? Teraz ma teda uposlúch- 11
nite a pošlite naspäť zajatcov, ktorých ste pri­
viedli zo svojich bratov, ináč bude hnev Pá­
nov na vás." | Nato niektorí z efraimských 12
pohlavárov: Azariáš, syn Johanana, Barachi-
áš, syn Mosolama. Ezechiáš, syn Seluma a
Amasa, syn Adaliho povstali proti tým, čo
prichádzali z vojny, | a povedali im: „Nepri- 13
vádzajte sem tých zajatcov! Veď vy máte
v úmysle, aby na nás bolo previnenie proti
Pánovi! Chcete dokladať k našim hriechom a
vinám. Veď až priveľa máme previnení a hnev
je nad Izraelom!" | A ozbrojenci nechali za- 14
jatcov a korisť pred kniežatami a celým zhro­
maždením. I povstali mužovia, označení po- 15'
dľa mien, zaujali sa zajatcov a všetkých, kto­
ri bolí z nich nahi, zaodiati z koristi, zaobliekli.
zaobuli ich. nachovali, napojili a pomazali:
všetkých, ktori sa podlamovali, niesli na osloch
a zaviedli ich do Jericha do mesta paliem
k ich bratom a vrátili sa do Samarie.
V tom čase poslal kráľ Achaz k asýrskym 16
kráľom, aby mu pomáhali.
Porov. 4 Kr 16, 2—4. 1—4
Údolie Benenom (Benennom) je údolie synov 3
Hinomových.
‚.Označení podľa mien“, rozumej tých, čo boli 15
vymenovaní vo verši 12. — Do Jericha prirodzene
zaviedli všetkých zajatcov, nielen tých, ktorých
niesli no osloch.
 Druhá kniha Kroník 20—29 425

17 Ešte prišli aj Edomčania, udreli na Júdov- Júdom a Jeruzalemom a obrátil ich na po­
•18 cov a odviedli zajatcov. | Filištínci zase plie­ strach, hrôzu a vypískanie, ako sami vidíte
nili v mestách Nížiny a júdskeho juhu, zaujali vlastnými očami. | Hľa, naši otcovia padli pod 9
Betsames, Ajalon, Gaderot, Socho a jeho osady, mečom, naši synovia, naše dcéry a ženy sú
Tamnu a jej osady a Gamzo s jeho osadami a preto v zajatí. I Teraz však mám v úmysle 10
•19 usadili sa tam. J Lebo Pán pokoril Júdu pre uzavrieť zmluvu s Pánom, Bohom Izraela, aby
Achaza, kráľa izraelského, keďže zapríčinil odvrátil od nás svoj hnev. | Synovia moji, te- 11
v Júdsku bezuzdnosť a ťažko sa spreneveril raz nebuďte lähostajníl Veď vás vyvolil Pán,
20 Pánovi. | Prišiel proti nemu Telgatfalnasar, aby ste stáli pred ním a slúžili mu! Aby ste
kráľ asýrsky, doliehal naň, ale ho nepremo- mu boli k službám a pálili kadidlo!"
21 hol. | Achaz totiž olúpil dom Pánov, dom krá­ Povstali teda leviti: Mahat, syn Amasaiho, 12
ľov a kniežat a odovzdal to asýrskemu kráľovi, a Joel, syn Azariáša, zo synov Kaátových; zo
ale to mu nepomohlo. synov Merariho však Kis, syn Abdiho, a Aza­
22 A v čase, keď kol v úzkosti, ďalej sa spre- riáš, syn Jalaleela, a z Gersoncov Joah, syn
23 neveroval Pánovi — on, kráľ Achaz. I Obeto­ Zemu, a Eden syn Joaha; | zo synov Elisaía- 13
val bohom Damasku, ktori ho porazili. Ho­ nových Samri a Jahiel; zo synov Asafových
voril si: „Keďže bohovia aramejských kráľov Zachariáš a Mataniáš; I zo synov Hemanových 14
prispeli týmto na pomoc, im budem obetovať Jahiel a Semei a zo synov Idutunových Seme-
a budú mi pomáhať." Ale ti boli na skazu je- iáš a Oziel, | zhromaždili svojich bratov, očis- 15
24 mu i celému Izraelu. 1 Achaz pozbieral nádo­ tili sa a vošli, aby podľa prikážu kráľa, (da
by domu Božieho, polámal nádoby domu Bo­ nebo) na rozkaz Pánov, očistili dom Pána. i
žieho, zatvoril dvere domu Pánovho "ostá­ Vošli teda kňazi do vnútra Pánovho domu, aby 16
val si oltárov na každom rohu v Jeruzaa-me. | ho vyčistili a každú nečistotu, ktorú našli
25 A v každom jednotlivom meste Júdska zriadil v chráme Pánovom, vyniesli na nádvorie do­
výšiny, aby tam pálili kadidlo bohom cudzím mu Pánovho, leviti však to vzali a povynášall
a tak poburoval Pána. Boha svojich otcov. von k potoku Kedron, j Začali s posväcova- 17
•26 Ostatné jeho dejiny a jeho cesty, prvšie nim prvého dňa urvého mesiaca a ôsmy deň
i neskoršie, sú napísané v Knihe kráľov Júdu mesiaca došli k predsieni Pánovej. Dom Pá­
27 a Izraela. ■ Potom sa Achaz uložil k svojim nov teda očistili za osem dní a šestnásteho to­
otcom a pochovali ho v meste, v Jeruzaleme; ho mesiaca boli hotoví. I Vošli teda ku kráľo- 18
ale nezaniesli ho do hrobov izraelských krá­ vi Ezechiášovi a vraveli: „Očistili sme celý
ľov. Miesto neho stal sa kráľom jeho syn dom Pánov, aj oltár celopalov so všetkým
Eziehiáš. jeho náradím, aj stôl predkladných chlebov
so všetkým jeho náradím. | A všetky nádoby, 19
"29 Ezechiáš. Očistenie chrámu. — Eze­ ktoré kráľ Achaz počas svojho panovania vo
chiáš začal panovať, keď mal dvadsaťpäť ro­ svojej nevernosti zavrhol, sme obnovili a po­
kov a dvadsaťdeväť rokov panoval v Jeruzale­ svätili. Hľa, sú pred Pánovým oltárom!"
me. Meno jeho matky bolo Abia. dcéra Zacha-
2 riáŕova. Robil, čo sa Pánovi ľúbilo, celkom Obeti/. — Kráľ Ezechiáš včasráno vstal, 20
tak. ako robil jeho otec Dávid. zhromaždil kniežatá mesta a išiel hore do do­
3 On v prvom roku svojho kraľovania, v pr­ mu Pánovho. | A obetovali sedem býkov, se- 21
vom mesiaci, otvoril dvere domu Pánovho a dem baranov, sedem baránkov a sedem koz­
4 opravil ich. Priviedol kňazov a levitov a lov ako obetu za hriech za kráľovstvo, za svä­
zhromaždil ich na východnom priestranstve. tyňu a za Júdu. I prikázal Aronovým synom,
5 I A povedal im: „Počujte ma, leviti! Hneď sa kňazom, aby to obetovali na Pánovom oltári.
posväťte a posväťte dom Pána. Boha svojich | Zabili teda býčky a kňazi podchytili krv a 22
otcov, zo svätyne však odstráňte všetku ne- kropili oltár, potom zabili barany a vykrá-
6 čistotu! | Lebo naši otcovia sa spreneverili, páli na oltár; zabili baránky a krv kropili na
robili, čo sa neľúbilo Pánovi, Bohu nášmu, a oltár. | Kozly však (určené) na obetu za 23
opustili ho. Odvrátili si tvár od príbytku Pá- hriech, priviedli ku kráľovi a zhromaždeniu a
7 novho a ukázali chrbát | Dokonca zatvorili ti vkladali na ne svoje ruky. | Potom ich kňa- 24
dvere predsiene, povyhašali lampy, tymian zi zabili, ich krv obetovali na oltári za hriech,
nepálili a celopaly neobetovali Bohu Izrae- aby získali zmierenie pre celý Izrael, lebo krá '
•8 lovmu vo svätyni. Preto bol hnev Pánov nad prikázal, že celopal a obeta za hriech má byť
18 O Bclsamese pozri 1 Sm 6, 9. — O Ajalonc za celý Izrael. | Potom postavil v dome Pá- 25
1 Sm 14. 31. — Gaderot je azda Gedcra, spomí­ novom levitov s cimbalmi, harfami a citara­
naná Joz 15. 36. 41. — Socho pozri 1 Sm 17, 1. — mi podľa príkazu Dávida, kráľovho videa Ga-
Tamna. dneiné Tlbne, je západne od Jeruzalema. da a proroka Nátana. Lebo to bol príkaz Pána
— Gamzo, dnes Džimzu, leží východne od Lydy.
19 Achaz bol „izraelský" krát, lebo aj jôdavci boli (daný) prostredníctvom jeho prorokov. | Le- 26 *
Izraeliti. Ale Pismo ho aj prelo volá tak, lebo vití teda stáli s nástrojmi Dávidovými a kňazi
kráčal po stopách bezbožných izraelských krá- s trúbami. I Vtedy Ezechiáš prikázal, aby na 27
tov. oltári obetovali celopal. A práve, keď sa začal
ZS O prameňoch Kroník pozri úvod.
1 Porov. 3 Kr 18, 2 n. celopal, začala pieseň Pánova a trúby pod
8 Pod slovom „vypískanie" rozumej: kto Ich uvi­
dí, píska im na hanbu. ‚‚Nástrojmi“ rozumej hudobné nástroje. 26
 426 Druhá kniha Kroník 29—30
vedením nástrojov Dávida, kráľa Izraela,
2B celé zhromaždenie sa však klaňalo. A pieseň
znela, trúby zvučali; všetko, kým sa len ne­
29 skončil celopal. | A keď sa celopal dokončil,
sklonil sa kráľ a všetci, ktori boli s nim a kla­
50 ňali sa. 1 Kráľ Ezechiáš a kniežatá prikázali le­
vitom, aby oslavovali Pána slovami Dávida a
videa Asaía. Ti ho oslavovali s radosťou, sklá­
ňali sa a klaňali.
•31 Potom sa ozval Ezechiáš a hovoril: „Teraz
ste si naplnili ruky pre Pána. Priblížte sa a
prineste žertvy a obety vďaky v Pánovom
dome!” Zhromaždenie teda obetovalo žertvy
a obety vďaky a každý, kto dobrovoľne chcel,
32 celopaly. | Počet obetí, ktoré zhromaždenie
prinieslo, bol: sedemdesiat hoviad, sto bara­
nov a dvesto baránkov — to všetko ako celopal
33 Pánovi. | A ako zásvätnú obetu šesťsto hoviad
•34 a tritisíc oviec. I Len kňazov bolo málo, takže
nestačili zdierať všetky celopaly, preto im
pomáhali ich bratia leviti, kým sa práca ne­
dokončila a kým sa neposvätili kňazi. Lebo le­
viti sa zasväcovali ochotnejšie než kňazi. ;
•35 A bolo aj veľa celopalov s tukom obeti po­
kojných a nápojovými obetami celopalov.
Služba v dome Pánovom bola teda zavedená,
•36 j Ezechiáš a všetok ľud sa tešil, že ju za ľud
zaviedol Boh, lebo vec sa previedla veľmi rý­
chlo.
30 Slávenie Veľkej noci. — I poslal Eze­
chiáš ku všetkým Izraelitom a Júdovcom, ba
Efraimcom a Manasovcom napísal aj listy,
aby prišli do domu Pánovho do Jeruzalema
•2 sláviť Veľkú noc Pánovi, Bohu Izraela. | Kráľ,
jeho kniežatá a celé zhromaždenie sa uzniesli
v Jeruzaleme, že budú sláviť Veľkú noc v dru­
3 hom mesiaci. | V tom čase (o totiž nemohli
urobiť, pretože nebol posvätený dostatočný
počet kňazov a ľud sa ešte nezišiel v Jeruza­
4 leme. I Vec sa páčila kráľovi a celému zhro­
5 maždeniu. i Ustálili sa teda, že pošlú ohlas
po celom Izraeli od Bersaby až po Dan, aby
prišli sláviť Veľkú noc Pánovi, Bohu Izraela,
do Jeruzalema, lebo nie mnohí ju slávili, ako
6 je predpísané. ; Pošli sa s listami kráľa a jeho
kniežat rozišli po celom Izraeli a Júdsku a
podľa príkazu kráľa hovorili: „Synovia Izra­
ela, obráťte sa k Pánovi, Bohu Abraháma, Izá­
ka a Izraela, a on sa obráti k tým, ktorí sa
oslobodili z ruky asýrskych kráľov a ostali
31 O ..naplnení rúk“ pozri 13, fi. Tu znamená: „zn.
• či ■-,c sa Pánovi“. — Celopaly, o ktorých jc
v tomto vcrAi reč, už boli súkromné obety Izra-
liitov.
34 Leviti vypomáhali, kým sa leviticky očistil a
/r svolil dostatočný počet kňazov. — .‚Zdierať“
lazumej: kožu sťahovať z obetných zvierat.
O tuku pokojných obeti pozri Lv 3, 3—5; k ce-
35
lopalu patrili aj nápojové obety, Nm 1S, 1—10.
30 Také rýchle obnovenie služieb Božích nemohlo
sa vykonať bez osobitnej pomoci Božej.
2 n. Podľa zákona mala sa Veľká noc sláviť v pr-
'•om mesiaci, U. nisana. V lom roku museli však
sviatok odložiť, lebo ihrám očisťovali až do 16.
n^ana.
vám. , Nebuďte ako vaši otcovia a ako vaši 7
bratia, ktorí sa spreneverili Pánovi, Bohu svo­
jich otcov, a obrátil ich na hrôzu ako sami
vidíte. | Nuž nezatvrdzujte si šiju ako vaši ot- 6
covia! Podajte Pánovi ruku a príďte do svä­
tyne jeho, ktorú posvätil naveky! Slúžte Pá­
novi, Bohu svojmu, a odvráti od vás svoj
hnev! | Lebo ak sa obrátite k Pánovi, dostanú 9
vaši bratia a synovia milosť od tých, co ich
zajali, a vrátia sa do tejto krajiny. Lebo milo­
srdný a láskavý je Pán, Boh váš, a neodvráti
od vás svoju tvár, ak sa obrátite k nemu."
Bežci chodili z mesta do mesta v krajine Ef- 10
raima a Manaseho až po Zabulona, ale vysmie­
vali sa im a hanobili ich. ' Niektorí z Asera, 11
Manaseho a Zabulona jednako sa poddali a pri­
šli do Jeruzalema. : Aj v Júdsku pôsobila ruka 12
Pánova, že im dala jednotné srdce a splnili
príkaz kráľa a kniežat, (daný) na rozkaz
Pánov.
Tak sa zišlo do Jeruzalema veľa národa, 13
aby oslávili sviatok nekvasených chlebov
v druhom mesiaci. Bolo to zhromaždenie veľ­
mi veľké. ! I zobrali sa a odstránili oltáre, 14
ktoré boli v Jeruzaleme, odstránili aj všetky
kadidelnice a pohádzali do potoka Kedron. |
Štrnásty deň druhého mesiaca zabíjali veľko- 15
nočného baránka, kňazi však a leviti sa za­
hanbili, posvätili sa a obetovali celopaly v do­
me Pánovom. Stáli na svojom mieste podľa 16
obradov zákona muža Božieho Mojžiša: kňazi
kropili krv z rúk levitov; | lebo v zhromažde- *
17*
ni boli mnohí, ktori sa neposvätili, preto sa
leviti starali o zabitie veľkonočného barán­
ka u všetkých, ktorí neboli čistí, aby ich za­
svätili Pánovi. Keďže mnohí z ľudu, mnohí 18
z Efraima, Manaseho, Isachara a Zabulona ne­
boli očistení a jedlí veľkonočného baránka
nie tak, ako bolo predpísané, modlil sa Eze­
chiáš za nich a riekol: „Dobrý Pán nech sa
uzmieri za | každého, kto oddaným srdcom 19
hľadá Boha, Pána, Boha svojich otcov, i keď
nie sú v posvätnej čistote!" , A Pán vyslyšal 20
Ezechiáša a odpustil ľudu.
Slávili teda Izraeliti, ktorí sa nachádzali 21
v Jeruzaleme, sviatok nekvasených chlebov
za sedem dni s veľkou radosťou, leviti však a
kňazi deň po deň oslavovali Pána, Pána na
mohutných nástrojoch. | A Ezechiáš láskavo 22
1 sa zhováral so všetkými levítmi, ktori preja­
vili vzácne porozumenie pre Pána. A doko­
! nali sviatok za sedem dni a obetovali pokoj­
né obety a chválili Pána, Boha svojich otcov.
Veľkonočného baránka mal zabíjať otče rodiny. 1" nn.
z jeho ruky mali však zachytiť krv kňazi. Ivbo to
bol obdný úkon. Prirodzene aj otec rodiny musel
byť leviticky čistý. Na túto Veľkú noc však mnohí
j otcovia rodin neboli čisti, preto miesto nich za­
bíjali veľkonočných baránkov leviu a z ich rúk
podvbycovnli krv kňazi. Čistý musel byť aj každý,
kto veľkonočného baránka požíval. Ľud severnej
krajiny bol už odvyknutý od posvätných obradov;
nečistota týchto ľudí nebola zlomyseľná, preto sa
। Ezechiáš za nich modlil a preto im Boh odpustil.
; Veď svojou prítomnosťou dokázali, žc hľadajú
i Pána.
 Druhá kniha Kroník 30—31—32 427

'23 A celé zhromaždenie sa uznieslo, že budú mei bol druhý. | Jahiel, Azaziáš, Nahat, Asael, 13
sláviť ďalších sedem dní a oslavovali sedem Jerimot, Jozabad, Eliel, Jesmachiáš, Mahat a
24 dní s radosťou, lebo Ezechiáš, kráľ júdsky, Banaiáš boli po ruke Choneniášovi a jeho bra­
venoval zhromaždeniu tisíc býčkov a se­ tovi Semeimu z poverenia kráľa Ezechiáša a
demtisíc oviec, a kniežatá venovali zhro­ Azariáša. kniežaťa domu Božieho. | Kore, syn 14 *
maždeniu tisíc býčkov a desaťtisíc oviec. Jemnuho, levita, vrátnik východnej brány,
25 Kňazi sa však hromadne posviacali. | Ra­ bol nad darmi dobrovoľne obetovanými Bohu,
dovalo sa teda celé zhromaždenie Júdov­ nad darmi Pánovými a nad vecmi svätosvä-
cov i kňazi a leviti, aj celé zhromaždenie tých, tými. | Pod jeho rukou v mestách kňazských
čo prišli z Izraela, aj prisťahovalci, ktori boli Eden, Minjamin, Jesue, Semeiáš, Ama-
prišli z Izraelskej krajiny a bývali v Júdsku. , riáš a Secheniáš, aby podľa oddielov verne
26 Bola to veľká radosť v Jeruzaleme, lebo od dávali svojim bralom, tak veľkým ako i ma­
čias Dávidovho syna hľĹľ; izra.
.L Šalamúna, kráľa f~3- t lým | — iba, že museli byť zapísaní, co sa 16
elského. niečo takého v Jeruzaleme nebolo. í chlapcov týka, od troch rokov nahor — všet­
27 I povstali kňazi, leviti a požehnali ľud. Ich kým, ktorí v určených dňoch chodili do chrá­
hlas dosiahol vyslyšania, ich modlitba pre­ mu Pánovho konať svoju službu, do ktorej
nikla do svätého jeho príbytku, do neba. boli podľa svojich tried zadelení. | Zapísaní
•31 U sporiadanie bohoslužieb. — A keď museli byť kňazi podľa rodov a leviti od dvad­ 17
sa to všetko dokončilo, vyšli všetci Izraeliti, saťročných nahor podľa svojich služieb a po­
ktorí tu boli, do júdskych miest a dolámali dľa svojich oddielov. | Boli zapísaní so svoji­ 18
pomníky, povytinali ašery, zváľali výšiny a mi maličkými, ženami, synmi a dcérami podľa
oltáre v celom (kmeni) Júdu, Benjamína, Ef­ celého počtu, lebo sa boli verne zasvätili, j
raima a Manaseho do zániku. Potom sa všetci Synovia Árona, kňazi, mali aj na pastvino- 19
synovia Izraela vrátili, každý na svoj maje­ vých poliach svojich miest, v každom jedno­
tok. do svojich miest. tlivom meste mužov, označených podľa mien,
2 Ezechiáš ustanovil aj oddiely kňazov a le­ aby prideľovali podiely všetkým mužským
vitov, podľa ich tried, každého podľa jeho spomedzi kňazov a všetkým levitom zapísa­
kňazskej a levitskej služby: k celopalom, po­ ným v zoznamoch. | Podobne konal Ezechiáš 20
kojným obetiam, k posluhovaniu, oslavám a v celom Júdsku. Konal teda, čo bolo dobré,
3 chválam v bránach tábora Pánovho. Tiež spravodlivé a verné v očiach Pána, Boha je­
(ustanovil) podiel kráľa z jeho majetku k ce­ ho. I A všetko, čo podnikol pre službu v dome 21
lopalom: k celopalom ráno i večer, k celopa­ Božom a pre zákon a nariadenie, vykonal
lom po sobotách, novomesiacoch a sviatkoch, s úspechom, lebo celým svojim srdcom hľadal
ako je predpísané v zákone Pánovom. .' A ľu: svojho Boha.
du, obyvateľom Jeruzalema, prikázal, aby dá- Vpád Asýrov. — Po týchto udalostiach 32'
valí podiel kňazov a levitov, aby sa mohli a vernosti, prišiel asýrsky kráľ Senacherib,
5 pridržiavať zákona Pánovho. Len čo sa prí­ vnikol do Júdska, utáboril sa proti opevneným
kaz rozniesol, donášali synovia Izraela čoraz mestám a rozkázal, aby mu ich dobyli. | Keď 2
viac prvotín obilia, muštu, oleja a medu, všet­ Ezechiáš videl, že prišiel Senacherib a že za­
kých poľných plodín. A zo všetkého hromadne mýšľa útočiť na Jeruzalem, | radil sa so svo­ 3
6 dávali desiatky. 1 A aj synovia Izraela a Júdu, jimi kniežatami a bojovníkmi, aby sa uzavreli
ktori bývali v mestách Júdska, donášali desiat­ vody prameňov, ktoré sú von z mesta. Tí sú­
ky z dobytka a oviec. tiež desiatky z veci za­ hlasili. | Zišlo sa teda množstvo ľudu a zapcha­ 4*
svätených, ktoré venovali Pánovi, Bohu svoj­ li všetky pramene, tiež aj potok, ktorý prúdi
mu. Znášali hromadu na hromadu. I Hromady cez krajinu a vraveli: „Prečo by mali asýr­
sa začali kopiť v mesiaci treťom a dokončili sa ski králi, keď pridu, nájsť hojnosť vody?" |
8 v mesiaci siedmom. Keď Ezechiáš a kniežatá
A opevňoval sa. Postavil múr všade, kde boli 5*
prišli a videli tie hromady, dobrorečili Páno­ trhliny, vystavil na ňom veže a zvonku druhý
9 vi a ľudu jeho. Izraelu. Ezechiáš sa dopy­ múr; opevnil Melo, meslo Dávidovo, a dal na­
toval u kňazov a levitov ohľadne tých hro­ robiť množstvo striel a štítov. I Nad vojsko 6
10 mád. A odpovedal mu hlavný kňaz Azariáš,
ustanovil vojvodcov, zhromaždil ich na prie­
z rodu Sadokovl'.o: „Od doby, čo začali pri­ stranstvo pri bráne mesta a takto im hovoril
nášať dary do domu Pánovho, jeme dosýta, ale k srdcu: | „Buďte zmužilí a pevní, ne­ 7
množstvo zvyšuje, lebo Pán požehnal svoj bojte sa a nestrachujte sa asýrskeho kráľa,
ľud. Zvyšky tú táto hromada. ani celého zástupu, ktorý je s ním, lebo s nami
11 Ezechiáš rozkázal, aby v dome Pánovom po­ je viac než s nim. . S nim jc rameno telesné, 8l
'12 stavili komory. Postavili ich : a poznášali da­ ale s nami je Pán, Boh náš, pomáha nám a
ry, desiatk.v a veci zasvätené z vernosti. Správ­
com toho bol levita Choneniáš a jeho brat Se- O sviUosvätých veciach pozri Lv 21, 22. 14
15 n.
Starali sa, aby dávky boli spravodlivo rozde­
Miesto „dokonali“ (LXX) má dnešný hebrejský ! lené medzi kňazmi. Rozdeľovanie sa dialo podľa
text a Vulg.: „jedli“. I zoznamov kňazských rodín a podľa oddielov (tried),
O pomníkoch a ašerách pozri 1 Sm 7, 3—I. I v ktorých konali službu pri chráme.
10 Množstvo prvotín a desiatkov bol znak hojnej Porov. 4 Kr 13, 13—19; 34; Iz 111. 30 o 37.
úrody. Bol to osi potok Kedron.
„Z vernosti“ rozumej: „zo sľubu". I O Mele pozri 2 Sm 5, 0. 5
 428 Druhá kniha Kroník 32—33
vedie naše boje." A ľud sa spoľahol na slová
Ezechiáša, kráľa júdskeho.
*9 Po tomto poslal asýrsky kráľ Senacherib
svojich sluhov do Jeruzalema — sám s celou
svojou mocou bol pri Lachise — k júdskemu
kr áľovi Ezechiášovi a ku všetkým Júdovcom,
10 ktorí boli v Jeruzaleme, s odkazom: | ‚‚Takto
hovorí Senacherib, kráľ Asýrska: Na čo sa
vy spoliehate, že sedíte v obkľúčenom Jeru-
11 zaleme? ■ Ci vás nezvádza Ezechiáš, aby vás
umoril hladom a smädom, keď vám hovorí:
■Pán, Boh náš, vyslobodí nás z ruky asýrske-
12 ho kráľa?. j Ci je to nie Ezechiáš, ktorý od­
stránil jeho výšiny a jeho oltáre a rozkázal
Júdovi a Jeruzalemu: ‚Pred jedným oltárom
sa budete klaňať a na ňom budete páliť tymi-
13 an!. Ci neviete, čo som urobil ja a moji otco­
via všetkým národom krajín? Ci bohovia ná­
rodov tých krajín vôbec mohli vyslobodiť svo­
lá ju krajinu z mojej ruky? | Zo všetkých bohov
tých krajín, ktoré moji otcovia dali do kliat­
by, ktorýže je to, ktorý mohol vyslobodiť svoj
národ z mojej ruky? A Boh váš by vás vedel
15 vyslobodiť z mojej ruky? | Nuž nech vás Eze­
chiáš neklame a nech vás takto nezvádza! Ne­
verte mu, lebo nijaký boh nijakého národa
a kráľovstva nevládal vyslobodiť svoj národ
z mojej ruky a z ruky mojich otcov, tým me­
nej váš boh! Nevyslobodí vás z mojej ruky!"
16 Aj iné hovorili jeho sluhovia proti Pánovi,
17 Bohu, a proti sluhovi jeho Ezechiášovi. | Aj
listy písal, aby sa rúhal Pánovi, Bohu Izra-
elovmu, a aby hovoril proti nemu: „Ako bo­
hovia národov tých krajín nevyslobodili svoj
národ z mojej ruky, tak nevyslobodí Ezechiá-
16 šov boh svoj národ z mojej ruky.” | A kričali
veľkým hlasom po židovsky jeruzalemskému
ľudu, ktorý bol na múre; chceli ich nastrašiť
19 a poplašiť, aby sa zmocnili mesta. I A hovorili
proti Bohu Jeruzalema ako proti bohom ná­
rodov zeme, ktorí sú dielom ľudských rúk.
20 I modlil sa pre toto kráľ Ezechiáš a Iza­
iáš, syn Amosov, prorok, a volali do neba.
21 A Pán poslal anjela, ktorý zahubil všetkých
udatných bojovníkov, vodcov a kniežatá v tá­
bore asýrskeho kráľa, takže sa so zahanbe­
nou tvárou vrátil do svojej krajiny. Vošiel do
domu svojho boha a tam ho zabili mečom ti,
22 čo vyšli z jeho útrob, i Pán teda vyslobodil
Ezechiáša a obyvateľov Jeruzalema z ruky
asýrskeho kráľa Senacheriba a z ruky všet­
kých a poprial im pokoja zo všetkých strán. I
23 A mnohí doniesli dar Pánovi do Jeruzalema a
skvosty júdskemu kráľovi Ezechiášovi, ktorý
potom vzrástol v očiach všetkých národov.
Ezechiášovi! uzdravenie a koniec
24jeho panovania. — V tých dňoch ochorel
Ezechiáš na smrť. I modlil sa k Pánovi a ten
25 hovoril k nemu a dal mu znamenie. ! Ale Eze­
chiáš sa neodplatil podľa preukázaného mu
dobrodenia, lebo mu spyšnelo srdce. Preto
0 O Lachise pozri 4 Kr 14, 10.
21 Ti, „ktori vyšli z jeho útrob", sú jeho synovia.
prišiel hnev naňho, na Júdsko a na Jeruzalem.
| Ale Ezechiáš sa pre pýchu svojho srdca po- 26
koril, aj on aj obyvatelia Jeruzalema, preto
hnev Pánov neprišiel na nich za čias Eze-
chiášových. | Ezechiáš mal veľmi veľké bo- 27
hatstvo a slávu, a nahromadil si poklady strie­
bra, zlata, drahokamov, voňaviek, štitov a roz­
ličných krásnych nádob. | Tiež skladištia pre 28
úrodu obilia, muštu a oleja; stajne pre naj­
rozličnejšie zvieratá a košiare pre stáda.
Postavil si mestá a mal veľké stáda oviec a 29
dobytka, lebo mu Boh dal veľmi veľký maje­
tok.
On, Ezechiáš, uzavrel horný výtok gihon- *
30
ských vôd a viedol ich dolu na západ, do Dá­
vidovho mesta. V každom podnikaní mal Eze­
chiáš úspech. | Ale pri posloch babylonských 31
kniežat, ktorých poslali dopytovať sa o zázra­
ku, ktorý sa stal v krajine, opustil ho Boh, aby
ho skúšal a poznal všetko, čo má v srdci.
Ostatok Ezechiášových dejín a jeho pobož- *
32
nosť je opísaná vo Videní Izaiáša, syna Amo­
sovho, proroka, v Knihe kráľov Júdu a Iz­
raela. I Potom sa Ezechiáš uložil k svojim 33
otcom a pochovali ho pri výstupe k hrobom
synov Dávidových. Pri smrti mu všetci Jú-
dovci a obyvatelia Jeruzalema preukázali česť.
Miesto neho stal sa kráľom jeho syn Mana­
ses.
Manases. — Dvanásťročný bol Manases. 33'
keď začal panovať a päťdesiatpäť rokov pano­
val v Jeruzaleme. I Robil, čo sa Pánovi neľú- 2
bilo, podľa ošklivosti národov, ktoré Pán vy­
hnal pred Izraelitmi. | Znovu vybudoval vy- 3
šiny, ktoré bol dal zbúrať jeho otec Ezechiáš,
postavil oltáre Báloví, narobil ašer, klaňal sa
celému nebeskému vojsku a slúžil mu. J Sta- 4
val oltáre aj v dome Pánovom, o ktorom Pán
riekol: „V Jeruzaleme bude meno moje na­
veky." | Postavil totiž oltáre celému nebes- 5
kému vojsku v oboch nádvoriach Pánovho
chrámu. | Previedol svojich synov cez oheň 6*
v údolí Benenom, zaoberal sa veštectvom, ča­
rodejstvom a zariekaním, obstaral si vyvo
lávačov duchov a hádačov, robil teda množ
stvo veci, ktoré sa Pánovi neľúbili, aby ho
popudzoval. i Aj vyrezávanú sochu, ktorú uro- 7'
bil. postavil v dome Božom, o ktorom riekol
Pán Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi:
„V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si
vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela, umiestim
meno svoje naveky. ' A nedopustím viac, aby 8
Izrael vykročil zo zeme, ktorú som ustálil
vašim otcom, ak len budú bedlivo zachovávať
všetko, čo som im prikázal prostredníctvom
Mojžiša v celom zákone, v predpisoch a ústa-
Prameň Gihon jc dnešný mariánsky prameň 30
(Umm cd-Daradž). Zbytky Ezcchiášovho vodovodu
ostali podnes. Dokončenie kanála zvečňuje aj tzv
1 áilooský nápis, nájdený v r. 1380, písaný staro-
; hebrejskou rečou.
O prameňoch Kroník pozri úvod. 33
Porov. 4 Kr 21. 1—9. j g
Údolie Benenom pozri 28. 3. 6
Podľa 4 Kŕ 21, 7 bola to socha Ašery. 7
 Druhá kniha Kroník 33—34 429

9 noveniach." | Ale Manases zviedol Júdsko I Josidš. Obnovu chrámu a nájde-

a obyvateľov Jeruzalema, aby konali horšie, । nie zákonníka. — Osemročný bol Josiáš, 34
než národy, ktoré Pán vyhubil spred Izraeli- 1 keď začal panovať, a jedenatridsať rokov pa-
10 tov. I A Pán hovoril k Manasemu a jeho ľudu, i noval v Jeruzaleme. Robil, čo sa Pánovi pá- 2
ale nedbali naň. 1 čilo, išiel po ceste svojho otca Dávida a neod-
11 Preto priviedol Pán proti nim vodcov voj­ ! klonil sa ani napravo ani naľavo. V ôsmom 3
ska, ktoré mal asýrsky kráľ, tí chytili Mana­ roku svojho panovania, keď bol ešte mladý,
seho do hákov, spútali ho dvojitými okovami í začal hľadať Boha svojho otca Dávida, v dva­
12 a odviedli do Babylona. ! Ale keď bol v úzkos­ nástom roku však začal očisťovať Júdsko a
ti, uprosoval Pána, Boha svojho, a veľmi sa Jeruzalem od výšin, ašer a vyrezávaných i lia­
pokoril pred Pánom, Bohom svojich otcov, tych sôch. | Pred nim zrúcali oltáre baiov. 4
•13 a modlil sa k nemu. I dal sa mu uprosiť, vy­ Chamány, ktoré boli na nich, vyťal, ašery, vy­
slyšal jeho modlitbu a priviedol ho späť do rezávané i liate sochy polámal, rozdrvil a roz-
Jeruzalema, do jeho kráľovstva. Vtedy poznal osial na hroby tých, čo im obetovali, I kosti 5
Manases, že Pán je Bohom. kňazov však spálil na ich oltároch. Tak oči­
•14 Po tomto postavil múr z vonkajšej strany stil Júdsko a Jeruzalem. | A v mestách Ma- 6*
našeho, Efraima a Simeona až Neftaliho, v ich
mesta Dávidovho, západne od Gihonu v údoli
až po vchod do Rybnej brány a viedol ho oko­ 1 zhoreniskách dookola I porúčal oltáre a ašery, 7
vyrezávané sochy rozbil na prach a všetky
lo Ofelu. Urobil ho veľmi vysoký a v každom chamány povytinal po celej izraelskej krajine
opevnenom meste Júdska usadil vojvodcov, j
a vrátil sa do Jeruzalema.
15 Odstránil cudzích bohov a sochu z domu Pá­
novho i všetky oltáre, ktoré postavil na vrchu V osemnástom roku svojho panovania cie- 8
domu Pánovho a v Jeruzaleme a vyhodil von ľom vyčistenia krajiny a domu poslal Safana,
16 z mesta. 1 Postavil oltár Pánov a obetoval na syna Eselíášovho, Másiáša, správcu mesta, a
ňom pokojné a oslavné obety a prikázal Jehu, syna Joachaza, kancelára, aby opravili
Júdovcom. aby slúžili Pánovi. Bohu Izraela. dom Pána, Boha jeho. | Tí prišli k veľkňazovi 9
•17 Ale ľud ešte obetoval na výšinách, lenže Pá- ■ Helkiášovi a odovzdali peniaze, došlé do do­
novi. Bohu svojmu. mu Božieho, ktoré zozbierali leviti, strážci
•18 Ostatok dejin Manaseho, jeho modlitba prahu z rúk Manaseho a Efraima a od všetkých
ostatných Izraelitov ako aj od všetkých
k Bohu i reči prorokov, ktori hovorili k nemu Júdovcov, Benjamíncov a obyvateľov Jeru­
v mene Pána, Boha Izraelovho, sú napísané
•19 v Dejinách kráľov izraelských. ' Jeho modlit­ zalema. | Odovzdali Ich polom do rúk dielove- lo
ba. vyslyšanie, všetky jeho hriechy, nevera a , dúcich, ktorí mali dozor v dome Pánovom, a
miesta, na ktorých vybudoval výšiny, postavil I tí ich dali robotníkom, klorí v dome Pánovom
ašery a sochy pred svojim pokorením, sú na- | pracovali, aby dom opravili a upevnili. | Dali 11
•20 písané v dejinách jeho vidcov. , Potom sa Ma­ II ich tesárom a staviteľom, aby zakúpili tesané
kamene a drevo na väzby a hrady pre budo­
nases uložil k svojim otcom a pochovali ho
v jcľ.o dome. Miesto neho stal sa kráľom jeho vy, kloré júdski králi nechali hynúť. | Tí ľu- 12 *
syn Amon. dia pracovali na diele verne. Dozorcami nad
nimi boli: Jahat a Abdiáš, leviti zo synov Me­
•21 zim o n. — Dvadsaťdvaročný bol Amon, keď rariho, Zachariáš a Mosolam zo synov Kaáta,
začal panovať a dva roky panoval v Jeruza- [ tí mali (práce) viesť. A leviti, všetko taki, čo
22 h me. Rob í, čo sa Pánovi nepáčilo, ako robil | sa rozumeli hudobným nástrojom, | boli nad 13
jeho otec Manases. Amon obetoval všetkým tými, čo nosili ťarchu, oni boli vedúcimi ro-
:o.hám. ktoré urobil Manases, jeho otec, a slú- bo'nikov pri ktorejkoľvek robote a z levitov
23 žíl im. Avšak pred Pánom sa nepokoril, ako boli aj účtovníci, pisári a vrátnici.
sa pokoril jeho otec Manases, ba on, Amon, A keď vynášali peniaze, došlé do domu Pá- 14
21 zväčšil vinu. Sprisahali sa proti nemu jeho novho, našiel kňaz Helkíáš knihu zákona Pá­
25 sluhovia a usmrtili ho v jeho dome. I Ale vi­ novho (daného) prostredníctvom Mojžiša. |
diecky ľud pobil všetkých, čo sa sprisahali Nato Helkiáš povedal pisárovi Safanovi: „Kni- 15
proti kráľovi .Amonovi a vidiecky ľud ústa- i hu zákona som našiel v Pánovom dome". Tým
novil miesto neho za kráľa jeho syna Josiá- । odovzdal Helkiáš knihu Safanovi. j Safan za- 16
niesol knihu ku kráľovi a súčasne podal krá­
13 Vo vydaniach Vulgáty býva na konci po káno­
ľovi zprávu a povedal: „Tvoji služobníci uro­
nických knáiách odtlačovaná „Modlitba Manase­ bili všetko, čo im bolo zverené. | Vysypali pe- 17
ho". Je to nepravý- (apokrytný) spis. Pravá modlit. niaze, ktoré boli v dome Pánovom a dali ich
ba Manaseho sa nám nezachovala. do ruky dozorcov a robotníkov." | Pisár Safan 18
H O C.hone porov. 32. 30: o Otele 27, 3. — Ryb­ tiež oznámil kráľovi: „Kňaz Helkiáš mi dal
ná brána bola v prostriedku severného múru.
17 Bola to síce zakázaná, ale aspoň už nie mod- knihu". A Safan čítal z nej pred kráľom.
lárska bohoslužba.
10 O prameňoch Kroník pozri úvod. Po páde Samarie boli mestí severnej ríše v su. 6
U Vulgáta slovo „vidcov" pokladá za vlastné me- tlnách.
no: Hosai. Osnova pripomína, Že levitom pridelili práce, 12
20 Porov. 4 Kr 21, 10. ktoré sú ďaleké od Ich povolania, čim chce na-
21-24 Porov. 4 Kr 21, 10—26. značif, že sa všetko zapojilo do opravy chrámu.
 430 Druhá kniha Kroník 34—35

19 Keď kráľ počul slová zákona, roztrhol S) povzbudzoval ich k službe v dome Pánovom.
20 rúcho. | A rozkázal krá! Helkiášovi, Ahikamo- | 1 povedal levitom, ktorí vyučovali celý Izra- 3*
vi, synovi Safana, Abdonovi, synovi Michu, el a boli zasvätení Pánovi: „Položte svätú ar­
pisárovi Safanovi a kráľovmu sluhovi Asaá- chu do domu, ktorý postavil Šalamún, syn Dá­
21 šovi toto: | „Choďte a dopytujte sa Pána za vida, kráľ Izraela, a nenoste ju na pleciach!
mňa a za tých, ktori ostali z Izraela a Júdu, Teraz slúžte Pánovi, Bohu svojmu, a ľudu je­
o obsahu knihy, klorá sa našla, lebo veľký je ho, Izraelu! | Pripravujte sa podľa svojich ro- 4
hnev Pánov, ktorý sa na nás vylial, pretože dov vo svojich oddieloch podľa predpisu Dá­
naši otcovia nezachovávali slovo Pánovo a ne­ vida, kráľa Izraela, a ako je v spise jeho syna
konali všetko tak, ako je napísané v tejto Šalamúna! | A podľa oddielov svojich rodov 5
knihe." dostavte sa do svätyne k svojim bralom z ľu­
22 išiel teda Helkiáš a tí, ktorých kráľ (pove­ du, (vždy) oddiel jedného levitického rodu! j
ril), k Holde, prorokyni, manželke Seluma, Zabíjajte veľkonočného baránka a pripravte 6
syna Tekuata, syna Hasru, strážcu šiat. Tá aj svojich bratov, aby konali podľa Pánových
bývala v Jeruzaleme v druhom okrese a ho­ slov (daných) prostredníctvom Mojžiša!" í
23 vorili s ňou v tom zmysle. I Nato im odpove­ I venoval Josiáš príslušníkom ľudu, všetkým, 7*
dala: „Takto hovorí Pán, Boh Izraela: Po­ ktori tam boli, dobytok, tridsaťtisíc baránkov
vedzte mužovi, ktorý vás ku mne poslal: | a kozliat — to všetko ako veľkonočných ba­
24 Takto hovorí Pán: Veru ja privediem nešťas­ ránkov — a tritisíc býčkov; tie boli z kráľov­
tie na toto miesto a na jeho obyvateľov, ského majetku. Jeho kniežatá venovali ľudu, 8
všetky kliatby, napísané v knihe, ktorú čítali kňazom a levitom dobrovoľne; Helkiáš, Za­
25 pred júdskym kráľom. । Pretože opustili mňa chariáš a Jahiel, kniežatá Božieho domu dali
a pálili tymian bohom cudzím, aby ma popu­ ' kňazom dvetisíc šesťsto veľkonočných barán­
dzovali každým činom svojich rúk, vzbíkne kov a tristo býčkov, i Choneniáš a jeho bratia 9
môj hnev proti tomuto miestu a neuhasí Semeiáš a-Natanael, potom Hasabiáš, Jehiel a
26 sa. ' Kráľovi Júdska však, ktorý vás poslal Jozabad, levitické kniežatá, venovali levitom
dopytovať sa u Pána, povedzte toto: Takto ho­ päťtisíc veľkonočných baránkov a päťsto býč­
vorí Pán, Boh Izraela: Pretože tvoje srdce kov.
27 zmäklo, i keď si počul tie slová, a pokoril si Tak bola zriadená služba; kňazi sa dostavili 10
sa pred Bohom, keď si počul slová jeho proti na svoje miesta a leviti do svojich oddielov
tomuto miestu a proti jeho obyvateľom; po­ podľa príkazu kráľovho. ' I zabíjali veľkonoč- 11 *
koril si sa predo mnou, roztrhol si sl rúcho a ných baránkov, kňazi kropili zo svojich rúk.
plakal si predo mnou, aj ja som ťa vyslyšal, leviti sťahovali kožu ' a kládli stranou celo- 12
26 to výrok Pánov. I Preto ťa ja vezmem k tvo­ paly, aby ich podľa rodových skupín dali prí­
jim otcom, v pokoji sa dostaneš do svojho slušníkom ľudu na obetovanie Pánovi, ako je
hrobu a tvoje oči neuvidia všetko to nešťastie, napísané v knihe Mojžišovej. Podobne (robi­
ktoré ja privediem na toto miesto a jeho oby­ li) s býčkami, i Veľkonočných baránkov piekli 13'
vateľov.” I zopakovali toto kráľovi. podľa predpisu na ohni, zásvätné obety však
29 Nato kráľ dal zhromaždiť všetkých starších varili v kotloch, v hrncoch a na miskách a
30 Júdska a Jeruzalema. ; Kráľ išiel hore do do­ rýchlo nosili všetkým príslušníkom ľudu. í
mu Pánovho a s ním všetci mužovia Júdska Až potom pripravili sebe a kňazom, lebo kňa- 14
a obyvatelia Jeruzalema, kňazi, leviti a vše­ zi, synovia Árona, boli pri obetovaní celopa­
tok ľud od najmenšieho po najväčších. A pre­ lov a tukov až do norí a leviti mali pripraviť
čítal pred nimi celý obsah knihy úmluvy, náj­ (ešte) sebe a kňazom, synom Aronovým. |
31 denej v chráme Pánovom. | Potom si kráľ stal Speváci, synovia Asafovi bolí podľa príkazu 15
na svoje miesto a uzavrel pred Pánom zmlu­ Dávida a kráľových vidcov Asafa, Hemana a
vu, žc budú chodiť za Pánom, žc celým srdcom Idutuna na svojich miestach, vrátnici však
a celou dušou budú zachovávať príkazy, usta­ boli pri každej bráne a nesmeli sa zo svojej
novenia a predpisy, aby tak uskutočnili slová l služby vzdialiť, ale ich bratia, leviti, robili pre
32 tejto zmluvy, napísané v tejto knihe. I Zavia­ Za panovania krATov pohanského smeru leviti S 0.
zal k tomu každého, kto bol v Jeruzaleme a museli archu odnášať na pleciach a schovávať. Za
v (kmeni) Benjamína a obyvatelia Jeruza­ Joziáša nemuseli s ňou do úkrytov n mohli sa
lema konali podľa zmluvy Boha, Boha svojich i venovať svojim povinnostiam okolo chrámu podlá
tried, ako ich roztriedil zákonník, najmä na Yelku
33 otcov. । Potom Josiáš odstránil všetky ohav­ noc. Porov. 1 Par 25, 2G.
nosti zo všetkých krajín, ktoré patrili synom í Miesto baránka mohlo sa na Veľkú noc zabiť 7
Izraela, a zaviazal všetkých, ktori boli v Iz­ I aj kozia: Ex 12, 5.
raeli, aby slúžili Pánovi, Bohu svojmu. Po ce­ Kňazi kropili kn’ bárankov a iných obetných n n.
lý jeho život sa ncodklonili od Pána, Boha I zvierat na oltár. Leviti stiahnuté zvieratá vrátili
majiteľom, ktori sa potom postarali, aby sa pa *
svojich otcov. tričné rasti, olebo pri celopaloeh celé zviera do
*
stalo na oltár.
35 Svätenie Veľkej noci. — Josiáš slávil „Zásvätné obety“ museli byť obety pokojné, 13 n.
v Jeruzaleme Pánovi Veľkú noc; veľkonočné­ lebo len z tých sa usporiadala posvätná hostina.
S podávaním sa museli ponáhlať, lebo po skončení
ho baránka zabíjali štrnásteho dňa prvého me­ obetí museli leviti ešte pripravovať veľkonočných
2 siaca. Kňazov ustanovil do ich služieb a baránkov pre seba a pre kňazov.
 Druhá kniha Kroník 35—36 431

16 nich prípravy. I Tak bola ten deň usporiadaná । achaza však Nechao vzal a odviedol ho do
všetka služba Pánova pri chystaní veľkonoč­ Egypta.
ného baránka a obetovaní celopalov na oltári Joakim. — Dvadsaťpäťročný bol Joakim, 5
17 Pánovom podľa príkazu kráľa Josiáša. | Tam keď začal panovať a jedenásť rokov panoval
prítomní synovia Izraela slávili teda v tom v Jeruzaleme. Robil, čo sa Pánovi, Bohu jeho,
čase veľkonočného baránka a sviatok nekva- neľúbilo. | Proti nemu pritiahol Nabuchodo- 6»
18 sených chlebov za sedem dni. | Takú Veľkú nozor, kráľ Babylonu, spútal ho do okov a
noc, ako bola táto, neslávili odo dni proroka odviedol do Babylonu. | Aj z nádob chrámu 7
Samuela a ani jeden izraelský kráľ nesvätil Pánovho odniesol Nabuchodonozor do Baby­
Veľkú noc tak, ako svätil Josiáš, kňazi, leviti lonu a uložil ich v Babylone do svojho chrá­
a všetci tam prítomní Júdovei a Izraeliti ako
mu.
19 aj obyvatelia Jeruzalema. | V osemnástom ro­ Ostatok Joakimových dejín a jeho ohavnosti, 8
ku Josiášovho panovania slávili túto Veľkú ktoré popáchal a ktoré na ňom lipli, napísané
noc. sú v Knihe kráľov Izraela a Júdu. Miesto neho
•20 JosiáSova smrť. — Po tomto všetkom, stal sa kráľom jeho syn Joachin.
čo Josiáš usporiadal dom Pánov, tiahol egypt­ Joachin. — Osem(násť)ročný bol Joachin, 9*
ský kráľ Nechao nahor, bojovať ku Karkami- keď začal panovať a panoval v Jeruzaleme tri
•21 su pri Eufráte. Josiáš išiel proti nemu. | Ale mesiace a desať dni. Robil, čo sa Pánovi ne­
ten poslal k nemu poslov s odkazom: „Co páčilo. | A keď uplynul rok, poslal kráľ Na- 10 *
máme ja a ty spoločného, kráľu Júdu? Nie buchodonozor a dal ho doviesť do Babylonu
som ja dnes proti tebe, ale proti domu, ktorý spolu so skvostnými nádobami domu Pánov­
vedie so mnou vojnu; a Boh riekol, aby som ho. Za kráľa nad Júdom a Jeruzalemom usta­
sa ponáhľal. Upusťže teda od Boha, ktorý je so novil jeho brata Sedekiáša.
22 mnou, aby ťa nezničil." Ale Josiáš sa neod­
vrátil od neho, ba chystal sa proti nemu do 'Sedekiáš. — Dvadsaťjedenročný bol Se- 11
boja. Nepočúval na slová Nechaa. ktoré mal dekiáš, keď začal panovať a jedenásť rokov
z úst Božích, a pustil sa do boja v údolí Mage- panoval v Jeruzaleme. | Robil, čo sa neľúbilo 12
23 do. ! Strelci však zasiahli kráľa Josiáša. I po­ Pánovi, Bohu jeho. Nepokoril sa pred proro­
vedal kráľ svojim služobníkom: ..Odneste ma. kom Jeremiášom podľa rozkazu Pánovho. |
24 som ťažko ranený!" ; Sluhovia ho odniesli od Ba vzbúril sa aj proti kráľovi Nabuchodonozo- 13
voza, položili ho na iný voz. ktorý’ mal. a do­ rovi, ktorý ho zaviazal prísahou na Boha. Spa-
viezli ho do Jeruzalema, kde zomrel. Pocho­ ličatil sl šiju a zatvrdil si srdce a neobráni
vali ho v hroboch jeho otcov a celé Júdsko a sa k Pánovi, Bohu Izraela. | Aj všetky knieža- 14
•25 Jeruzalem smútil za Josiášom. Jeremiáš žia­ । tá, kňazi a ľud kopili nevernosť na nevernosť
lil za Joziášom v žalospeve a všetci speváci a podľa všetkých ohavnosti národov a poškvr-
speváčky sa zaoberali Josiášom vo svojich ! nili dom Pánov, ktorý zasvätil v Jeruzale­
žalospevoch až po dnešný deň; urobili to v Iz­ me. | A Pán, Boh ich otcov, po svojich posloch 15
raeli pravidlom. Hľa, sú napísané v Žalospe­ od rána neprestajne im odkazoval, lebo mu
voch. bolo ľúto ľudu svojho a príbytku svojho. '
■26 Ostatok Josiášových dejin, jeho zbožnosť, Lenže oni sa posmievali poslom Božim, opo- 16
27 aká je predpísaná v zákone Pánovom i a jeho vrhli slovami jeho a hanobili prorokov
prvšie i neskoršie dejiny sú napísané v Kni­ jeho, až vzrástol hnev Pánov proti ľudu jeho
he kráľov Izraela a Júdu. tak, že nebolo pomoci. | Priviedol proti nim 17
36 Potom vidiecky ľud vzal Josiášovho syna chaldejského kráľa, ktorý mečom pobil ich
Joachaza a ustanovil ho miesto jeho otca za mladíkov v ich svätyni. Nezľutoval sa nad mla­
kráľa v Jeruzaleme. díkom ani nad pannou, nad starcom ani nad
šedivcom, všetko vydal do jeho ruky. | Všetky 18
2 Joachaz. — Dvadsaťtriročný bol Joachaz, nádoby domu Božieho, veľké i malé, poklady
keď začal panovať a tri mesiace panoval v Je- domu Pánovho, poklady kráľa 1 jeho kniežat,
•3 ruzalcme. i Odstránil ho egyptský kráľ, aby všetko odniesol do Babylonu. | Dom Boži spá- 19
nebol kráľom v Jeruzaleme, na krajinu však lili, múry Jeruzalema zrúcali, všetky jeho pa­
vyrubil sto hrievien striebra a hrivnu zlata. | láce a všetky skvostné nádoby spálili ohňom
4 Za kráľa nad Júdskom a Jeruzalemom usta­ do zániku. | A čo spod meča ostalo, odviedol 20
novil egyptský kráľ jeho brala Eliakima a do zajatia do Babylonu a boli jemu I jeho sy­
zmenil mu meno na Joakima. Jeho brata Jo- nom otrokmi, až kým sa nezačalo kráľovstvo
20 n. Porov. 4 Kr 23, 29 n. — Karkamls bol v se­ Nabuchodonozor buď nepreviedol svoj úmysel o
vernej Sýrii pri rieke Eufrát. Dnes sa volá Die- o Joakima neodviedol do zajatia, alebo ho polom
rábis. čoskoro pustil domov.
21 Výraz: „Upusf od Boha“ rozumej: „Nekonaj *.
Miesto „osem“ čítaj s 4 Kŕ 24. 8: „osemnásť 0
proti Bohu“. Ale podľa niektorých mal Joachin naozaj len
25 Až po dnešný deň — do časov, kedy žil autor osem rokov, keď nastúpil no trón.
prameňa. — Sú napísané v Žalospevoch. — Táto „Keď uplynul rok“, t. j. keď zas prišlo obdo- 10
kniha žalospevov sa nám nezachovala. bic, v ktorom králi tiahli do boja (porov. 2 Sm 11.
35 n. O prameňoch Kroník pozri úvod. I). — Sedekiáš bol „otcov brat“ čiže strýc Joachl-
3 Prekladáme podľa 4 Kr 23, 33. no (porov. 4 Kŕ 24, 17).
 432 Druhá kniha Kroník 36

•21 perzské, | aby sa naplnilo slovo Pánovo, (da­
né) ústami Jeremiáša, a aby zem do chuti
mala sobotných rokov; cez celý čas spustoše­
nia slávila sobotu, aby sa naplnilo sedemde­
siat rokov.
•22 Kýrov výnos. — V prvom roku perzské­
ho kráľa Kýra, aby sa splnilo slovo Pánovo,
(dané) ústami Jeremiáša, povzbudil Pán du-
21 Sedemdesiat rokov zajatia (porov. Jer 25, 11;
29. 10) sa počíta od roku 605, keď sa prvá skupina
Júdovcov dostala do zajatia. — Izraeliti nezacho.
vávali rok sobotný, v ktorom by neboli smeli
obrábať polia; preto museli desať sobotných týž­
dňov, čiže 70 rokov byť v zajatí, ďaleko od svo
* celý je na začiatku knihy Ezdrášova).
cha perzského kráľa Kýra, že v celom svojom
kráľovstve dal vyhlásiť — a to aj písomne —
toto: | „Takto hovorí Kýros, kráľ perzský: 23
Všetky kráľovstvá zeme dal mi Pán, Boh ne­
bies, a on mi naložil, aby som mu postavil dom
v Jeruzaleme, ktorý je v Júdsku. Kto z vás
patri k celému jeho národu? Pán, Boh jeho,
nech je s nim, nech ide!”
jlch rolí. Tie sl teda nahradili odpočinok, ktorý
im Izraeliti nedopriali v sobotných rokoch. Zem
cez celé zajatie slávila sobotný rok.
Prvý rok Kýrovho panovania bol rok M9 pr. 22
Kr. Tu sa uvádza len začiatok Kýrovho dekrétu,
 KNIHA EZDRÁŠOVA

1. Meno. — Obsahom a povahou dve knihy I kniha dôkazom. Žc šťastným návratom a výsled­
Ezdrášova, z ktorých prvú označuje hebrejský kami práce ľudu na obnove vlasti splnili sa pri­
text menom Ezdráš, druhú menom * Nehe sľúbenia Božie, ktoré predpovedal prorok Izaiáš
m 1 á š, patria k sebe natoľko, že skôr sú to dva o vzkriesení národa židovského.
diely jednej knihy, než dve samostatné diela. 4. Pôvod. — Knihy predstavujú dielo, zo­
Vulgáta tiež označuje knihu Nehcmiášovu stavené z osobných zpráv autorov, ktorých
podtitulom Druhá kniha Ezdrášova. v diele vystupuje viac, a z iných čiastok. Od
Tento názor je tým správnejší, že pôvodne tie Ezdráša bezpochyby pochádza stať Ezd 7, 27—9,
knihy tvorili len Jedno dielo pod spoločným me. 15, lebo je v nej opísaná jeho činnosť, n on, pô­
nom Ezdráš. vodca tých zápiskov, prihovára sa všade čita­
2. Ob s a h. — Hlavným obsahom kníh Ezdrá­ teľom v prvej osobe („ja“). Pre príbuznosť
ša a NehemláŠa Je tá časť dejín židovského ná. s touto staťou pripisuje sa mu ďalej autorstvo
roda. čo zachytáva obnovenie izraelskej vospol­ Ezd 7, 1—11 a Ezd 10, 1-^14. Vsuvku Ezd 7,
nosť po návrate Židov zo zajatia babylonského. 6—10 vpísal azda niekto Iný
Ich pôvodca zaznamenáva v nich len hlavne uda­
losti, čo sa zlx'hli, keď sa znova budoval chrám, 1—Podobne je Nehemiáš autorom stati Neh 1,
keď sa Jeruzalem dvíhal z rumov a keď Ezdráš puje7, 73 a Neh 13, 1—31, lebo v nich tiež vystu­
a tiež Nehemiáš oboznamovali národ so Záko­ ďalej vje prvej osobe („Ja“). V oboch knihách
dosť listín úradných n Iných s rozlič­
nom Božim a naprávali život medzi pozostalca- nými zoznamami. V knihe Ezdrášovcj ponechá­
,mi a Židmi, ktorí prišli zo zajatia. Všetky uve­ va zostavovateľ viac
dené deje odohrávajú sa v čase od výnosu kráľa skej, aby nimi zvýšildokumentov v reči aramej­
hodnovernosť diela (Ezd
Kýra (53S pr. Kr.), ktorým dovolil Židom vrá­ 4, SJ—C, 18 a Ezd 7, 12—20. Napokon sú v kni­
tiť sa do Palestíny a znova vybudovať chrám
Jeruzalemský, až po 32. rok kráľa Artaxerxa I. hách vložky (spojovacie vety) zostavovateľa,
ktorý nimi spájal tento rozmanitý historický
(433» a ďalej. Odohrávajú sa teda v rozpätí sto materiál. Nevedno však, kto bol zostavovateľom
sto päťdesiat rokov. Vluxtne je však toto dielo týchto kníh, kto Ich zanechal pokoleniam
rozdelené na dve čiastky, lebo núka ho samo roz­ v dnešnej forme, hoci je dosť náznakov, žc to
triedenie látky. Okrem toho v prvej časti hlav­
nou osotx»u Je Ezdráš, v druhej Nehemiáš. bol Ezdráš. Podľa všeobecnej mienky bol ním
Kniha Ezdrášova v pnej časti (hl. 1—6) autor kníh Paralipomenon!, lebo obe knihy sle­
Hčl návrat Židov zo zajatia babylonského v 1. dujú ten Istý cieľ.
roku kráľa Kýra pr. Kr ) pod vodcovstvom 5. Doba vzniku. — Obe knihy mohli
ZoroKUxda a Jozueho a stavbu zboreného chrá­ vzniknúť nejaký čas po návrate Nchcmlášovom
mu. ktorý Židia dokoničli v tí. roku kráľa Da­ na dvor perzský (433 pr. Kr.), lebo 2. knihu
ria I. (51t» 515 pr. Kr.L V druhej časti (hl. Ezdrášovu zakľučuje zpráva o niektorých ďal­
7- 10i jc zas opísaný druhý návrat Židov pod ších Nehemlášových zákrokoch, keď sa bol ne­
vmlrovstvom Ezdľášosým za časov kráľa Arta­ skôr po druhý raz vrátil do Jeruzalema (po­
xerxa 1. t I5S pr. Kr.) a Ezdrášov boj proti rov. Neh 13. G n.). Podľa toho teda možno pred­
manželstvám, čo Židia pouzavlerall s pohanský­ pokladať, že sa tieto knihy zrodili už v 5. stor,
mi ženami. pr. Kŕ. a niet vážnej príčiny ich zostavovanie
Kniha Nehemiášova (2. Ezdrášova) v prvej v dnešnej forme vysúvať až do 4. stor. pr. Kr.
č;isti (hl 1—7) opisuje obnovenie Jeruzalema a Eljašibov rodostrom je síce v knihe Nehemlá-
hlavne jeho múrov, keď sa Nehemiáš 20. roku šovej vedený až k veľkňazovi Jedoovl (porov.
panovania kráľa Artaxerxa I. bol vrátil do Je­ Neh 12, 10 n.), súčasníkovi kráľa Alexandra
ruzalema (44tí 145 pr. Kr.). Druhá časť tej istej Veľkého (351—323); kráľ Darlus tam spomína­
knihy < hl. 8—10) rozoberá Nehemiášova naprá­ ný (Neh 10, 22) bol by polom Darlus TIT. Ko-
vanie nábožensko-mravných stránok ľudu izra­ doman (33G—331). Lenže táto zmienka veľkňaz­
elského a usporiadavanie jeho politicko-spolo- ského rodostromu, ktorá svojím umiestením
čenských pomerov ako v Jeruzaleme, tak v Pa­ v knihe na tom mieste, kde je, porušuje súvis,
lestíne. dostala sa do hotovej knihy možno Iba neskôr.
3. Účel. — Pôvodca kníh rád by vyznávať a Exegéti. ktorí túto možnosť vylučujú, kladú do­
zvelebovať veľkú Prozreteľnosť Božiu, ktorá vy- bu vzniku tohto diela do neskoršej doby, aspoň
viedla ľud izraelský zo zajatia babylonského a na začiatok 3. stor. pr. Kŕ.
dožičila sa mu vrátiť do pradávnej, spustošenej 6. Chronológia. — Z úryvkovilých zpráv,
vlasti; ako táto Prozreteľnosť chránila ľud proti ktoré vypĺňajú obe knihy, ťažko presne zistiť,
nepriateľom vnútorným i vonkajším, keď začal či sa zostavovateľ vždy pridržiaval chronologic­
s chuťou kriesiť život na troskách a húževnate kého poriadku, keď spájal jednotlivé zlomky
obnovovať rozvrátený domov. Napokon je táto v celok. Ťažkostí a nejasnosti tohto druhu
 434 Ezdráš 1
vznikli najmä z toho, že sa v knihách spomí­
najú králi bez bližšieho označenia, hoc ich bolo
viacej toho mena (Darius a Artaxcrxes), že sa
Židia zo zajatia nevrátili naraz, že sa spomí­
najú vodcovia raz tí, raz iní, že sa ďalej vysky­
tujú mená osôb, ktoré nie sú jednoznačné (na­
príklad jeden Jochanan bol synom a iný bol
vnukom Eljašibovým). Nuž menovite súlad de­
jov s osobami, uvádzanými a vystupujúcimi v
knihách, tvorí závažnú časť týchto ťažkostí a
nejasností.
Exegéti rozmanitým spôsobom sa pokúšali
priviesť do súladu tieto deje so spomínanými
osobami. Niektorým sa videl priebeh udalostí
v knihách nepravdepodobný, preto časove ich
usporadovalí inak, než sa uvádzajú v týchto
knihách. (Nehemiáš prišiel do Jeruzalema pred
Ezdrášom!) Zásadne však treba na tie rozma­
nité pokusy a mienky povedať, že oné samy
vedú k ďalším ťažkostiam a preto najlepšie sa
pridržiavať toho chronologického poriadku, Čo
zachováva dielo v dnešnej forme. Prečo by bol
zostavovateľ aj menil správny chronologický
poriadok?
Prehľad udalostí, opísaný v knihách, pri za­
chovaní ich chronologického poriadku, je tento:
Prvý návrat Židov zo zajatia pod vodcovstvom
(Sešbazara) Zerubábela a Jozueho bol za Čias
kráľa Kýra r. 538 pr. Kr. V 7. roku kráľa Arta-
xerxa I. (458 pr. Kr.) vrátili sa ďalší Židia zo
zajatia pod vodcovstvom Ezdrášovým. Trinásť
rokov po ňom (445 pr. Kr.) prišiel do Jeruza­
lema Nehemiáš (porov. Neh 1, 1) ako kráľov
námestník a obidvaja spoločnými silami sa ve­
novali náboženskej obnove. Roku 444 pr. Kŕ.
predčítoval Ezdráš Zákon ľudu vo sviatok stán­
kov. Roku 433 napokon sa Nehemiáš vrátil po
KNIHA EZDRÁŠOVA
Návrat Židov zo zajatia babylonského za
Zorobábela a stavba chrámu.
Povolenie kráľa Kýra pre návrat.
L Výnos kráľovský. — V prvom roku
Kýra, kráľa perzského, Pán vnukol — aby sa
tak vyplnilo prisľúbenie Pánovo, ktoré boli
zvestovali ústa Jeremiášove — mysli Kýra,
kráľa perzského, že v celom svojom kráľov­
stve dal vyhlásiť a tiež na písme uverejniť
toto:
2 „Takto nariaďuje Kýros, kráľ perzský: Všet­
ky ríše zeme dal mi Pán Boh nebeský a on
ma ustanovil, aby som mu vystaval dom v Je-
1 Nakoľko je tu reč o židoch, čo žili v babylon­
skom zajali, jc Kýrov prvý rok ten, v klorom
prevzal vládu nad Babyloniou, t. j. rok 538 pr.
Kr. Nad Perziou vládol od r. 558 pr. Kr. ■— Pre
Jeremiášove predpovede porov. Jer 25, 12: 20, 10.
2 K v ros uznával a uctieval Boha Židov. Rovnako
však okrem najvyššieho boha perzského Ahura-
Mazda uctieval aj bohov všetkých Iných podmane­
ných národov. No nevylučuje sa možnosť, žc si
oko Peržan osobitne vážil náboženstvo židovské,
žc k židovskému monoteizmu mal obzvlášť sympa­
tické vzťahy. Na kráľovskom dvore perzskom žili
žjdia. ktorí mali Kýra oboznámiť 6 Jeremiášovým
proroctvom.
druhý raz do Palestíny a odstraňoval ešte ne-
vykorenené neporiadky (porov. Neh 13, 6—7).
Pritom Ezdráš, zákonník, sa väčšmi staral o ob­
novu náboženská, Nehemiáš zasa o obnovu po­
litickú. Preto mal aj viacej odporcov než Ez­
dráš.
7. Historická hodnovernosť.—Ho­
ci z predchádzajúceho nastolenia istých nejas­
ností v knihe by sa zdalo, že je málo hodno­
verná, jednako sa nedá vážne pochybovať o jej
hodnovernosti. Veď zostavovateľ mal naporúdzi
pamäti, memoáre svojich súčasníkov Ezdráša a
Nehemiáša; mal ďalej písomnosti perzských
kráľov, ku ktorým sa ľahko mohli dostať Izra­
elskí výtečníci, ktorí boli dobre zapísaní na krá­
ľovskom perzskom dvore; napokon mal rozma­
nité zoznamy a menoslovy. Právo táto okolnosť,
že zozbieraný materiál zostavovateľ kníh zrej­
me iba registruje bez zvláštneho spracovania,
veľmi nasvedčuje tomu, že chcel vo svojom
diele uložiť a podať bez okrašľovania vernú his­
torickú pravdu. Pravdivosť kníh podstatne však
potvrdzujú proroci v nich spomínaní, Ageus a
Zachariáš (porov, tiež 2 Mk 1, 1S n.). Obraz
dejín vtedajších čias, ako nám ho zachovala
história profánne je v podstate ten istý. Za
Kýra sa smelí vrátiť z vyhnanstva aj iné po­
robené národy, ako svedčia asýrsko-babylonské
pramene. Tiež v papyrusoch clefantlnskych sa
okrem Bagohiho, kráľovského námestníka v
Júdsku, spomínajú výslovne i Sanabaltovl sy­
novia (Neh 6. 1 nn.) a veľkňaz Jochanan (Neh
12, 11; 12. 22).
8. Kánoničnosť. — O kánonické dvoch
kníh Ezdrášových nepochyboval nikdy ani ži­
dovský svet, anf svet kresťanský. Patrili vždy
medzi knihy protokánonické.
ruzaleme, ktorý sa nachodí v Júdsku. | Kto 3
je teda medzi vami akýmkoľvek príslušníkom
ľudu jeho, nech ho sprevádza Boh a nech
stúpa do Jeruzalema, ktorý je v Júdsku, a nech
buduje dom Pána, Boha Izraela; to je ten
Boh, ktorý býva v Jeruzaleme. | A každého, 4
kto sa bol ešte zdržal, všade tam, kde hosťu­
je, nech ho miestni obyvatelia napomôžu strie­
brom, zlatom, imaním a dobytkom popri mi­
lodare na chrám Boží, ktorý je v Jeruzale­
me’"
Prví zajatci sa navracajú. — Nuž 5
pobrali sa náčelníci rodu Júdovho a Benjamí­
novho, tak isto kňazi s levítmi, a vôbec každý,
komu to Boh vnukol, aby šiel a budoval chrám
Pánov, ktorý bol v Jeruzaleme, i Všetci na- 6
vôkol nich napomáhali ich striebornými ná­
dobami. zlatom, imaním a dobytkom a draho­
cennosťami okrem všetkého toho, čo boli do­
' brovoľne podarovali.
j
Kýros Židom návrat nenariaďoval, len dovoľo- 3
| val.
' Dan' na chrám smelí židia pred odchodom 4
zbierať u súkmeňovcov, čo nešli s prvou kara­
I vánou, ale pohania tiež mohli prispieť darmi na
' chrám židovského Boha, aby si ho naklonili, hoci
I ďalej zostávali vyznávačmi svojich bohov.
 Ezdráš 1—2
Navrátenie chrámového riadu. —
7 Krár Kýros vydal aj riad chrámu Pána, ktorý
bol Nabuchodonozor odvliekol z Jeruzalema a
•8 uložil ho v chráme svojho boha. ’ Kýros. kráľ
perzský, vydal ho skrze pokladníka Mitridata
a ten ho vyčítal Sasabasárovi, kniežaťu júd-
skcrnu.
9 Jeho výpočet je tento: Zlatých misiek —
tridsať, strieborných mís — tisíc: nožov —
10 dvadsaťdeväť; zlatých čiašok — tridsať; strie­
borných čiaš podradnejších — štyristo desať;
11 iných nádob — tisic; ' všetkých nádob zo
zlata a striebra — päťtisíc a štyristo. Toto
všetko niesol Sasabasár naspäť, keď sa zaja­
tý ľud bol sťahoval z Babylona do Jeruzale­
ma.
Výkaz zajatcov, ktorí putovali do vlasti.
•2 Vodcovia. — Toto sú ti príslušníci pro­
vincie, čo sa poberali zo zajatia vo vyhnan­
stve. ktorých Nabuchodonozor, krá! babylon­
ský, bol povyvláčal do Babylona. a vrátili sa
do Jeruzalema alebo do Judey, každý do vlast­
•2 ného mesta, i ti, čo prišli so Zorobábelom. Jo­
zuem. Nchemiášom. Saraiášom. Reelaiášom,
Mardochem, Bilšanom, Misparom. Bigvajom,
Reehumom a Bánom.
Po.cpolity ľud. — Počet mužov ľudu
3 izraelského: I Potomkov Farošových dvetisíc
4 sto sedemdesiatdva; I Sefatiášovyeh tristo se­
5 demdesiatdva; : Arachových sedemsto sedem­
6 desiatpäť; Fachat-Moabových po Jozuem
7 a Joabovi dvetisíc osemsto dvanásť: Elamo-
8 vých tisic dvesto päťdesiatštyri: Zatuových
9 deväťsto štyridsaťpäť: Zakajových sedemsto
10 šesťdesiat; i Baniových šesťsto štyridsaťdva;
11.12 I Bebaiho šesťsto dvadsaťtri; | Azgado-
13 vých tisic dvesto dvadsaťdva: I Adoni-
14 kamových šesťsto šesťdesiatšesť; | Bigvaiho I
a MnriJates staraperískó meno, znaôi „zasvätený |
bohu Mitrovi“ (boh slnka). — Sasabasár (hebr. j
Srtbassar) je podľa mienky mnohých vážnych ।
fXe^étov babylonské meno Zorobábelovo (Zôr Bá-
bili, svinil babylonské). Tento názor nie Je bezzá-
kl.utny, lebo napr. Danie! v Babylone mal tiež ba-
bylon^ké meno Baltazar a jeho druhovia tak isto.
Lt nie iní. taktiež vážni cxeßétl túto mienku ne-
pripuíCijú a tvrdla, že to boli rôzni dvaja ľudia.
S; sjbasár bol podľa nich vraj Zorobábelovým strý­
kom a bc! ako knieža z rodu Dávidovho vodcom
prvej karavány, prvým správcom provincie júd­
skej. Zorobábel zatiaľ ako mladík mal len podrad­
nejšiu úlohu. Len neskôr sa stal Sasabasarovým
nástupcom a od neho vraj prevzal úrad kráľovské­
ho námestníka v Júdsku. Obe mienky majú svoje
výhodv i nevýhody. Pravdepodobnejšia sa však
vidí tá, čo Sasabasára nestotožňuje so Zorobábe­
lom.
Výkaz zajatcov, čo prišli z Babylona, v pod-
state sa rovnoznačne opakuje v Neh 7, 7—69,
Drobné zmeny, ktoré badať medzi obidvoma zo­
znamami, treba hádam pripisovať nepresnosti od- '
pisovateľov. Iní tido zmeny vysvetľujú inak. Pro- |
víncía je tu Júdsko, ktoré bolo vtedy provinciou j
perzskou.
Zorobábel obnovoval spoločenský život v roz- [
vrátenej vlasti a bol politickým predstaviteľom. .
Jozue bol zasa náboženskou hlavou. Bol synom i
435
| dvetisíc päťdesiatšesť; | Adinových šty- 15
। risto päťdesiatštyri; ] Aterových z Ezechiášo- 16
1 vej strany deväťdesiatosem; | Besaiho tristo 17
dvadsaťtri; ; Jorahových sto dvanásť; I Chašu- 18.19
i mových dvesto dvadsaťtri; | Gibarových de- 20
*
। väťdesiatpäť; ' Betlehemčanov sto dvadsať: | 21
I Netofatčanov päťdesiatšesť; | Anatotčanov 22.23
sto dvadsaťosem; ' Azmavetčanov štyri­ 24
dsaťdva; i Kirjatiarimčanov, Kcfirčanov 25
a Bérotčanov sedemsto štyridsaťtri; I Ham- 26
I čanov a Gabaačanov šesťsto dvadsaťjeden; |
, Michmasčanov sto dvadsaťdva; I Betelčanov 27.28
I a Haičanov dvesto dvadsaťtri; | Nebočanov päť- 29
i desiatdva; | Magbiščanov sto päťdesiatšesť; *
30
1 Novoelamčanov tisic dvesto päťdesiatštyri; | 31
! Čharimčanov tristo dvadsať; i Lodčanov, Cha- 32.33’
■ didčanov a Onočanov sedemsto dvadsaťpäť; |
Jerichovčanov tristo štyridsaťpäť; | Senaača- 34.35
nov tritisíc šesťsto tridsať.
Káazi. — Kňazov z krvi Jedaiášovej, vetvy 36
Jozueho, deväťsto sedemdesiatin; I z Imerovej 37
tisic päťdesiatdva; | z Paschurovej tisic dvesto 38
štyridsaťsedem; | z Charimovej tisic sedem- 39
násť.
Leviti. — Levitov, potomkov Jozueho ■ 40’
Kadmielových, vetvy Hodaviášovej, sedemde­
siatštyri.
Speváci. — Spevákov, potomkov Azafo- 41
vých, sto dvadsaťosem.
Vrátnici. — Vrátnikov, potomkov Sálu- 42
mových, Aterových, Talmonových, Akubo-
vých, Chatitových, Sobaiho spolu sto tridsať­
deväť.
Nevoľníci chrámu. — Ncvorníkov *
43
chrámu, potomkov Sichaových, Chnsuíových,
Tabaotových, | Kerosových, Siahaových, Pado- 44
nových, | Lebanahových, Chagabahových, Aku- 45
bových, | Chagabových, Samlaiho, Chanano- 46
vých, | Gldelových, Gacharových, Reaiášo- 47
vých, I Resinových, Nekodových, Gazamových, 40
I Uzaových, Faseachových, Besaiho, | Asnaho- 49.50
vých, Meunimových, Nefusimových, | Bakbu- 51
I kových, Chakufových, Charchtirových, | Bas- 5?
। lótových, Mechidových, Charšaových, | Bar- 5^
■ košových, Siserových, Tamachových, | Neši- 54
achových a Chatifaových.
Joscdekovým (Aß 1, 1) a vnukom Snralášovým,
ktorého dal Nabuchodonozor zavraždiť (4 Kŕ 25,
1B n.). Bol prvý veľkňaz po návrate Židov z Ba­
bylonu (Ezd 3, 2; 5, 2).
Všetky spomínaná osady sú neďaleko Jcruza- 20—29
temä na území, ktoré kedysi prislúchalo kmeňu
Júdovmu a Benjamínovmu.
Nevedno, čl vlastné mená v týchto veršoch 3fr—32
označujú osady, čo nie sú bližšie známe, a ČI sú
to mená osobné.
Vlastné mená sú tu znova nňzvlskaml osád. 33—35
Z 24 kňazských tried, ktoré ustanovil Dávid (1 3G—39
Par 24, 1 nn.), vrátili sa (ba druhá, tretia a šest­
násta.
i O levitských triedach a Ich povinnostiach viď 40—12
I Por hl. 25—26.
Chrámoví nevoľníci boli zväčša potomkami Ga- 43—54
baonéanov (porov. Joz 9, 21. 27; 1 Por 0, 2).
 436 Ezdráš 2—3
*55 Medzi potomkami služobníkov Šalamúno­
vých sa nachádzali potomkovia Sotaiho, Sofe-
56 retovi, Ferudovi, | Jálovi, Darkonovi, Gide-
57 lovi, ! Šefatiášovi, Chatilovi, potomkovia Po-
chereta z Hasebaima a potomkovia Amiovi. |
58 Nevoľníkov chrámových a potomkov služobní­
kov Šalamúnových bolo spolu tristo deväťde-
sialdva.
Ľudia bez rodových registríkov.
59 — Títo sa tiež povracali z Tel-Melacha, Tel-
Charše, Kerubu, Adanu a Imeru, lenže nevedeli
preukázať čeľaď svojich otcov a svoj pôvod, či
60 sú totiž z Izraela: । Šesťsto päťdesiatdva po­
tomkov Delaliášových, Tobiášových a Nekodo-
vých.
*61 Z kňazov potomci Chabaiášovi, Hakosovi,
ďalej potomkovia Barzilaiho, ktorý si vzal za
ženu z dcér Barzilaiho Gileadičana a bol na-
62 zvaný ich menom. | Tito hľadali svoj zápis
o rodovej príslušnosti, ale pretože sa nepona-
•63 chodili, boli z kňazstva vytvorení. | Kráľov
námestník im zakázal jesť z veci svälosvä-
tých, dokiaľ nebude zas stáť kňaz s urim a
tumim.
Počet všetkých osôb, čo sa vrá-
64 tili, a počet zvierat. —Celé toto spolo­
čenstvo do jedného počítalo štyridsaťdvatisíc
65 tristo šesťdesiat, | okrem ich sluhov a ich slú­
žok, ktorých bolo sedemtisíc tristo tridsaťse-
dem; ďalej bolo s nimi dvesto sivákov a spe-
66 váčok, i Koni mali sedemsto tridsaťšesť, mulíc
67 dvesto štyridsaťpäť, ! tiav štyristo tridsaťpäť
a oslov šesťtisíc sedemsto dvadsať.
68 Dary na chrám. — Poniektorí náčelníci
rodov po svojom príchode k chrámu Pána,
ktorý je v Jeruzaleme, dobrovoľne venovali
na dom Boži, aby bol zas vystavený na tom
•69 samom mieste, kde stál. I Podľa svojej zá­
možnosti dali na nákladné dielo šesťdesiatje-
dentisic dareikov v zlate, päťtisíc min v strie-
“70 bre a sto kňazských tuník. ■ Tak sa teda kňazi,
leviti a poniektorí z ľudu osadili t> Jeruzale­
me; speváci a vrátnici a nevoľníci chrámu
zasa vo svojich mestách: všetok Izrael tak isto
(býval) vo svojich mestách.
55 —58 Služobnici Šalamúnovi boli alebo kúpení otroci
alebo vojenskí zajatci, ktorých daroval Šalamún
chrámu, aby s chrámovými nevoľníkmi konúvall
nižšie práce v službách chrámu.
61 O Barziiajovi, ktorý’ v Dávidovom Živote hral
dôležitú úlohu, viď 2 Sm 17, 27; 3 Kr 2, 7.
63 Veci svätosväté boli čiastky obeti, ktoré smelí
jesť len kňaza vo svätyni (porov. Lv 22, 2. 10—1G).
— O urim a tumim porov. Ex 28, 30. — Nie je
bližšie známe, prečo sa veľkňazovi Jozuemu ne-
priznávalo právo upotrebiť sväte orákulum pri
dôležitejších rozhodnutiach. Pravdepodobne sa
v búrkach pred zajatím babylonským stratilo a po
návrate sa hneď ncnaSlo.
69 Zlatý perzský darcik (peniaz) vážil asi 8-40 ß
(porov. 1 Par 29, 7). Strieborná mina (peňažitá
váhu) vážila 727.5 g.
70 Vrútili sa do tých miest, ktoré pred vyhnan­
stvom obývali ich rodiny.
Stavba chrámu.
Oltár na obety celopalné. — Keď 3
sa blížil siedmy mesiac — Izraeliti už boli vo
svojich mestách — zišiel sa ľud do chlapa
v Jeruzaleme. | Rozhodli ša teda Jozue, syn 2
Josadakov, so svojimi druhmi kňazmi, tak­
tiež Zorobábel, syn Šealtielov, so svojimi
druhmi, vybudovať oltár Bohu Izraela, aby
na ňom prinášali celopaly, ako je to napísa­
né v zákone Mojžiša, muža Božieho. ' Postavili 3'
teda oltár na tom samom mieste, kde stál, le­
bo boli v strachu pred obyvateľstvom okoli­
tých krajín, a tak na ňom prinášali celopaly
Pánu na svite a na mrku.
Slávnosť stanov. — Slávili tiež sláv- 4
nosť stanov podľa predpisu a prinášali každo­
denne celopaly v (stanovenom) počte, ako
žiadal predpis na príslušný deň, | a potom 5
ustavičný celopal i (celopaly) na novomesia-
ce, ďalej na rozličné výročité sviatky Pána,
čo sa svätieval!, a vždy, keď bol niekto obe­
toval Pánu dobrovoľnú obetu.
Základ pre nový chrám. — Od pr- 6
vého dňa siedmeho mesiaca počali prinášať
Pánovi zápalné obety, hoci chrám Pánov ne­
bol ešte založený. Dali peniaze tým, ktorí lá- 7
mali a kresali kameň, a stravu, nápitok a olej
obyvateľom miest Sidona a Týru na dopravu
cédrového dreva z Libanonu do jopského mora
podľa dovolenia, ktoré mali od perzského kráľa
Kýra.
Nasledujúceho roku po svojom návrate 8
k chrámu Božiemu do Jeruzalema, v druhom
mesiaci, dali sa do roboty Zorobábel, syn
Šealtielov, a Jozue, syn Josadakov, s ostatný­
mi svojimi druhmi, kňazmi, levítmi a so
všetkými, ktorí boli prišli zo zajatia do Je­
ruzalema. Poverili dvadsaťročných levitov a
vyše dozeraním nad stavebnou prácou chrámu
Pána. | A tak bob pohotove Jozue a jeho sy- 9
novia a jeho bratia, Kadmiel a jeho synovia
do chlapa s Jódovými synmi konať dozor nad
tými, čo pracovali na stavbe chrámu Božieho:
tak isto synovia Chcnadadovi a ich synovia
a ich bratia, leviti.
A keď sa murári brali klásť základy pre 10
i chrám Pána, stáli kňazi vo svojom rúchu
• s trúbami a leviti zas, Azafovci, s cimbalmi,
I to aby velebili Pána, ako prikazoval David,
Siedmy mesiac židovského kalendára nazýval 1
sa tišri. Trval od polovice septembra do polovice
októbra. Zhromaždenie v Jeruzaleme bolo v pr­
vom roku po návrate zo zajatia (S3" pr. Kr.l.
' Oltár na obety celopalné vystavali Židia po ná- 3
; vrate z Babylona na starých základoch, lebo chce.
; U čím skôr začať s obetami, ktoré predpisoval Zá­
kon, aby si tak vyprosili ochranu a pomoc Božiu
proti nepriateľsky naladeným Filištincom. Amon­
čanom a najmä Samaritánom. Ti sa totiž za vy.
hnanstva židovského usadili na okolí Jeruzalema
a zaujali majetok tých Júdovcov. čo boli odvle­
čení do zajatia. Nuž je pochopiteľné, že nijako sa
netešili Židom, keď sa hrnuli z Babylona domov.
— O rannej a večernej cclopalncj obete viď Nm
2B, 4; 2 Par 31, 3.
 Ezdráš 3—4 437

*11 kráľ izraelský. | Chválili a velebili Pána za- A zas v časoch Artaxerxa písal Bišlam. Mi- 7-
mieňavým spevom, že je dobrý a že milosr­ tridat a Tabel so svojimi ostatnými spolupra­
denstvo jeho je večne nad Izraelom. A všetok covníkmi, Artaxerxovi, kráľovi perzskému.
národ ozýval sa veľkým jasotom a chválil Pá­ Obžaloba bola napísaná písmom aramejským,
na, že bol položený základ k domu Pánovmu. preložená do aramejčiny.
•12 । Ale mnohí z kňazov, levitov a náčelníkov Rechum, kancelár, a Simsai, pisár, zosta- 8
rodín, totiž starší, ktorí boli videli chrám vili kráľovi Artaxerxovi o Jeruzaleme zprávu
prvší, nariekali veľkým plačom, keď sa pred tohto znenia:
ich zrakom kládol základ k tomu chrámu. „Rechum, kancelár, a Simsai, pisár, so svo- 9*
Mnohí (iní) sa zas ozývali natešeným hla- jimi ostatnými spolupracovníkmi, Dinajčanmi.
13 som. 1 Pre hlasitý radostný krik nevedel nik Aľarsatenčanmi, Tarpelčanmi, Afarsčanmi,
rozoznávať hlasitý plač ľudu, lebo národ kri­ Arkvančanmi, Babyloncami, Susanechičanmi,
čal veľkým krikom. Naďaleko rozliehal sa hlas. Dehavičanmi a Elamitmi, | ďalej s ostatnými 10'
čeľaďami, ktoré povyvážal Asenapar, veliký
Zostavenie stavby pre rozličné prekážky. a slávny, a ich porozsádzal v mestách samar-
ských a inokedy po Záriečí, a tak ďalej."
Odmietnutá spolupráca so Sama- Odpis listu, čo mu poslali, je tento: 11
4 rítdnmt. — Keď sa dopočuli protivníci Jú­ „Kráľovi Artaxerxovi, služobnici tvoji, ľu­
dovi a Benjamínovi, že po návrate zo zajatia dia spoza Rieky, atď. I Nech je kráľovi známe, 12
•2 stavajú chrám Pánu. Bohu Izraela, ; prichádza­ že Židia, ktori sa vybrali od teba sem hore,
li k Zorobábelov! a náčelníkom rodín a pove­ poprichádzali k nám do Jeruzalema, mesta
dali im: „Radi by sme s vami stavať, lebo spurného a škodlivého, ktoré znova budujú a
uctievame Boha vášho ako vy a obetujeme mu opevňujú hradbami a opravujú zhoreniská. |
od čias asýrskeho kráľa Esar-Chadona, ktorý Nechže je teda kráľovi známe, žc ak toto mes- 13
3 nás sem doviedol." Lenže Zorobábel. Jozue to bude znova vybudované a jeho hradby budú
a iní náčelníci izraelských rodin im odvetili: znova postavené, nebudú ti dávať ani dane,
„Neslobodno, aby sme my s vami spolu sta­ ani dávky, ani clá, a raz sa predsa spôsobí
vali dom Bohu nášmu, lebo len my sami smie-' tým škoda kráľom. I Nuž a keďže soľou paláca *
14
me stavať Pánu. Bohu Izraela, ako nám bol sa živíme a nepatrí sa, aby sme sa ďalej pri­
4 rozkázal kráľ Kýros. kráľ perzský." 1 Tak sa zerali na poškodzovanie kráľa, preto podáva­
stalo, že ľud tejto krajiny sa usiloval odobrať me teraz kráľovi túto zprávu. | Len nech sa 15
chuť do práce ľudu júdskemu a zastrašiť ich, to hľadá v knihe Pamätnosti otcov tvojich!
•5 aby nestavali. Taktiež podplácali vplyvných Nájdeš veru v knihe Pamätnosti a dozvieš sa,
úradníkov, aby marili ich predsavzatie. Takto že toto mesto je mestom buričským a škodie-
bolo po celý čas panovania Kýra. kráľa perz­ valo kráľom, ba i podrobeným krajinám, a že
ského. až pokým nekraľoval Darlus, kráľ perz­ v ňom robievali vzbury od starodávna, a pre­
ský. to bolo toto mesto spustošené. I Upozorňujeme 16
teda kráľa, že ak toto mesto bude znova vy­
•6 Obžalôb y Židov. — Keď však vládol budované a jeho hradby budú znova postave­
Achašviroš. na začiatku jeho panovania napí­ né, nebudeš mať, veru, na Záriečí účasť.”
sali obžalobu na obyvateľov Judey a Jeruza­
lema.11 Zastavenie stavebných prác. —
11 l'Ľrov. 2 105 (h. 106); 106 (h. 107); 117 (h. 118);
Odoslal kráľ Rechumovi, kancelárovi, a Sim- *
17
135 (h. KV5). saimu, pisárovi, ostatným ich spolupracovní­
13 MkiiiAi Židia a boli natcSeni, lv budú mat kom, ktorí prebývali v Samarii, a iným na Zá­
novy chrám. StaAi zasa nahlas plakali, keď videli, riečí túto odpoveď:
že tento chrám, čo právo začínali stavať, bude iba
slabou tóhou nádherného chrámu Šalamúnovho. Sťažnosti tu uvádzané vzťahujú sa najskôr nn sta­
Prorok A;aus ivh v^ak potešil predpoveďou, že vanie mestských múrov, q nie na stavanie chrá­
tento druhy chrám prevýši veľkoleposťou chrám mu. Xerxes totiž viedol vojny s Egyptom a Gréc­
prvý, lebo jeho múry uzrú Mesiáša (porov. Ag 2, kom, takže Židia mysleli, žo stavba mestských
3. 7. Zach -I, 9; Mul 3. 1). múrov v takom čase ujde pozornosti kráľovského
2 Po páde severného kráľovstva Izraelského (722 dvora.
pr. Kr.) osadili ašv rsko-babylonskí králi Sargon II. Artaxcrxcs I. (405—425 pr. Kr.) bol Xerxovým 7
(722—7i>3 pr. Kŕ.: porov. 4 Kŕ 17, 24 nn.) a neskôr nástupcom. Jc teda vskutku možné, žc tie žaloby
Asarhadon (Assarhaddon-Esar-Chadon), ktorý vlá­ sú len výňatkami z dlhej obžaloby, ktorú vzniesli
dol v rokoch 631—669 pr. Kr., v spustošenej opus­ proti Židom Samaritáni, keď nn asýrsko-bnbylon-
tenej ríši pohanské národy z Asýrie. Títo prisťa­ skom tróne bola zmena. Nasvedčujú tomu tie bo­
hovalci sa pomiešali so zvyškami miestnych Židov, dy obžaloby, ktoré opisujú udalosti neskorších
takže z toho miešanectva povstal nový národ. Mie­ čiaš. — Aramejčína v tých časoch bola v mno­
šanci so menovali podľa názvu tohto kraja z ča­ hých čiastkach ríše dorozumievacou rečou, Inde
sov, keď bol asýrskou a neskôr perzskou provin­ rečou bežnou.
ciou (Samariu) Samaritáni. Ich náboženstvo bolo Rechum píše v mene národností, osndených 9
taktiež zmiešaninou pohanstva a židovského ná­ v Samarii v 3. stor. pr. Kr. (porov. 4, 2 pozn.).
boženstva (porov. 4 Kr 17, 29—11). Asenapar jc pravdepodobne Asurbanipa), syn n 10
5 Chrám sa nebudoval za posledných panovníc­ nástupca Asurhadonov, klurý vládol v rokoch 660
kych rokov kráľa Kýra (535—529 pr. Kŕ.), až kým | —626 pr. Kŕ.
nenastúpil na trón Darius I. (521—185 pr. Kr,). j Výraz „živiť su soľou paláca" značí „kráľ Jc 14
6 Achašveroš je Assuerus, kráľ perzský, známy ; naším chlebodarcom“.
pod gréckym menom Xerxes (485—165 pr. Kr.). I Rechumovi odpovedal kráľ Artaxcrxcs I. 17
 438 Ezdráš 4—-5—6
18 „Pokoj atď. | Obžalobný spisok, ktorý ste ]
nám poslali, bol jasne prečítaný v mojej prí-
19 tomnosti. I Na môj rozkaz hľadali a našli, že
sa toto mesto od pradávna proti kráľom vzpie­
ralo a že v ňom dochádzalo k odbojom a vzbu-
•20 rám J a že mocní králi bývavali v Jeruzaleme
a panovali nad všetkými územiami, čo sú za
Riekou, a platila sa im daň, poplatok a clo. I
•21 Preto vydajte teraz rozkaz zabrániť tým mu­
žom, aby sa toto mesto nestavalo, pokým azda
22 nedám iný rozkaz. | Varujte sa, aby ste v tej
veci nepostupovali nedbanlivo, aby z toho
nevzrastala škoda na neprospech kráľov."
23 Keď bol odpis nariadenia kráľa Artaxerxa
prečítaný pred Rechumom, pred Simsaim, pi­
sárom, a pred ich spolupracovníkmi, vybrali
sa napochytro k Židom do Jeruzalema a roz­
kázali im prestať pod vyhrážkou násilia a do­
nútenia.
24 A tak bola zastavená práca na príbytku Bo­
žom v Jeruzaleme a nerobilo sa až do dru­
hého roku kraľovania perzského kráľa Daria.
I onen zboril tento chrám a národ povyvlákal
Obnovenie stavby chrámu za čiaš Daria
a jeho dokončenie.
5 Dvaja proroci zvú k stavbe. — Pro­
rokovali však prorok Ageus a Zachariáš, syn
Idov, a prorokovali tým Židom, ktori boli v Ju­
dei a v Jeruzaleme, v mene Boha Izraelovho,
•2 ktorý vládol nad nimi. | Chytili sa vtedy
Zorobábel, syn Sealtielov, a Jozue, syn Josa-
dakov, a začali budovať chrám Boži v Jeruza­
leme a ruka v ruke pracovali s nimi proroci
Boži a podporovali ich.
Nezáväzné povolenie námestné-
•3 ho správcu krajiny.—V tom istom čase
zavítal k nim Tatenai, vladár Záriečia, a Setar
Bozenai a ich spolupracovníci a Lak sa ich opý­
tali: „Kto vám dal moc stavať tento chrám
4 a opravovať tieto hradby?” I Ďalej sa ich spy­
tovali tak o: „Akože sa nazývajú tito mužo-
5 via, čo stavajú tú stavbu?” ; Pretože však oko
Bož e S| očivalo na starších Židoch, nuž ich
nepretrhovali v práci, kým sa Dariovi nepre­
dostrie zpráva a kým sa im odtiaľ nedostane
o tom písomného rozhodnutia.
Dotaz námestného správcu u Da-
•6 r i a. — Odpis listu, ktorý poslal Tatenai, vla-
20 Narážka no veľkosť židovského kráľovstva za
Dávida a Šalamúna.
21 Artaxcrxes I. stavbu mestských múrov neza-
kázal teda vonkoncom, len na istý čas ju zastavil.
Nchcmiáhovi, kiorý zastával na kráľovskom dvo­
re vysoký úrad kráľovského pohámiko (čašníka),
naozaj so podarilo dostať od kráľa povolenie sta­
vať ďalej. Porov. Neh. 2. 1 n.
2 V prerušenej stavbe chrámu mohli Židia po­
kračovať r. 520 pr. Kr.
3 Tatenai (Tuttcnai) bol námestníkom kráľa v sýr.
£ko>palcstln«kei Sa‘mpil. Zorobábel, kráľov ná-
nic^lnik v Jeruzaleme, teda len v provincii júd­
skej, bol mu teda podriadený. — šotar Bozenai
bol asi jeho la‘omnikom. Spolupracovníci týchto
holi úradníci komís c. Akiste tú komisiu privolali
do J' r.jzí»S-ma m pr.n t tiskí Samaritáni.
6 Aíúrsethíéaníjv pokladali starší excßéti za pri-
dár Záriečia, a Setar Bozenai a ich spolupra­
covníci spoza Rieky, Afarsechičania, kráľovi
Dariovi. | Poslali mu zprávu a v nej bolo na­ 7
písané toto:
„Kráľovi Dariovi dokonalý pokoj! Nech je 8
známe kráľovi, že sme sa vypravili do kra­
jiny júdskej k domu velikého Boha. Stavajú
ho z kvádrov. Steny obkladajú drevom. Pra­
cuje sa usilovne na tom diele a ono im rastie
pod rukami. | Opýtali sme sa teda oných star­ 9
ších, takto sme ich oslovili: »Kto vám dal moc
stavať tento chrám a opravovať tieto hradby?-
í Ba i na ich mená pýtali sme sa ich, aby sme 10
ti dali vedieť, aj sme zaznačili mená mužov,
ktorí sú ich náčelníkmi. 1 Odpovedali nám 11
takto: My sme služobnici Boha nebies a zeme
a budujeme znova tento chrám, čo bol už dáv­
no pred mnohými rokmi vystavený. Budoval
ho a aj vybudoval veľký izraelský kráľ. | Potom 12
však, keď naši praotcovia popudili k hnevu Bo­
ha nebeského, vydal ich on do rúk Nabuchodo­
nozora, kráľa bábelského, Chaldejčana. Nuž a
do Bábela. ! Lenže v prvom roku Kýra, kráľa 13
babylonského, kráľ Kýros vydal nariadenie
vybudovať znova tento chrám Boži. ' Ba i riad, 14
čo patril domu Božiemu, tak zlatý ako strie­
borný, čo Nabuchodonozor pobral z chrámu je­
ruzalemského a bol ho doniesol do babylon­
ského chrámu, kráľ Kýros dal vydať z chrámu
babylonského. Bol odovzdaný našincovi, me­
nom Sasabasárovi, ktorého bol vymenoval za
vladára, i Povedal mu: »Vezmi tento riad, choď 15'
a polož ho v chráme jeruzalemskom! Dom Bo­
ží nech sa stavia znova na tom samom mieste,
kde stál!- ■ Nuž a tento Sasabasár došiel, posta­ 16
ral sa o základy jeruzalemského chrámu Bo­
žieho, a odvtedy sa stavia dosiaľ, avšak dosta­
vaný nie je. A tak teraz, akže kráľovi je ľú­ 17
bo, nech sa pátra v kráľovskej klenotnici tam
v Babylone, či je tomu tak, že kráľom Kýrom
vydaný bol rozkaz znova vystavať chrám Bo­
ži v Jeruzaleme. Nech nám teda kráľ pošle
rozhodnutie v tejto veci!”
Darius kráľ nariaďuje pokračo­
vať v stavbe chrámu. — Vtedy kráľ Da­ 6
rius vydal rozkaz hľadať v klenotníci písom­
nosti, ktoré boli uložené až tam v Babylone. I
Aj sa našiel v panovníckom sídle Ekbatana. kto­ 2*
ré leží v provincii médskej, jeden svitok, kde
bol zaznačený tento doklad: I „V prvom roku 3*
slušníkov národa podobného mena. Dnes sa pod
tým menom zväčša rozumejú perzskí podúradnici.
Porov. Ezd. 1, 7—11. 15
Do kráľovskej klenotnice odkladali sa 1 dôležité 17
dokumenty.
j Ekbatana (Ekbatanv), dnes Hamadan, kedysi 2
, mesto v Médsku, bolo letným šidlom perzských
í kráľov.
j Udávané rozmery nového chrámu sú väčšie než 3
| rozmery zboreného chrámu šalamúnskeho, no tre-
! ba ich brať vari pre celý chrámový komplex
s nádvoriami. -Úradníci kráľa určili rozmery no-
j vostavby, pretože aj jej náklad hradiť bolo ich
i starosťou.
 Ezdráš 6—7 439

kráľa Kýra rozkázal kráľ Kýros, čo sa týka I bu do tretieho dňa, keď nastal mesiac adar,
jeruzalemského chrámu Božieho: Nech sa ten- : v šiestom roku panovania kráľa Daria.
to chrám vybuduje znova ako miesto, na kto- , Posvätenie chrámu. — Potom Izraeliti, 16
rom sa prinášajú obety a žertvy, na základoch, kňazi, leviti a ostatní, čo prišli zo zajatia, oslá­
ktoré znesú jeho výšku šesťdesiatich lakťov, vili natešení posvätenie chrámu Božieho. |
•4 jeho šírku šesťdesiatich lakťov. | Vo tri vrstvy Obetovali na posviacku tohto chrámu Božie- 17
nech je z kresaného kameňa a potom jedna ho sto býkov, dvesto baranov, štyristo jahne-
5 vrstva z dreva. I Náklad nech sa dáva z krá­ niec, a na obetu za hriech, a to za celého Iz­
ľovského dvora. Ba i riad, čo patril domu Bo-; raela, dvanásť kozlov podľa počtu kmeňov iz­
žiemu, tak zlatý ako strieborný, čo Nabucho­ raelských. | Potom stanovili kňazov po ich trie- 18
donozor zobral z chrámu v Jeruzaleme a do­ dach, levitov tak isto po ich zadeleniach k služ­
niesol bol do Babylonu, nech vrátia a nech pu­ be Božej v Jeruzaleme, ako je to predpísané
tuje späť do jeruzalemského chrámu! Zlož ho v knihe Mojžišovej.
v chráme Božom!"
Sláonosť Veľkej noci. — Slávili tiež 19
Povolenie pokračovať v stavbe vtedy tí, čo prišli zo zajatia, Veľkú noc dňa
6 chrámu. — „Preč sa teda odtiaľ Tatenai, vla­ štrnásteho v prvom mesiaci. | Lebo kňazi a le- 20
dár na Záriečí, Setar Bozenai so svojimi spo­ viti sa boli očistili do jedného; všetci boli čis­
lupracovníkmi, Afarsechičanmi spoza Hieky! I ti, a tak zabíjali veľkonočného baránka za
7 Nehamujte prácu na tom chráme Božom! Vla­ všetkých, čo prišli zo zajatia, i za svojich bra­
dár židovsky aj so staršími židovskými len tov kňazov, i za seba. | Jedli teda paschu Iz- 21
nech budujú zas tento chrám Boží tam. kde stál raeliti, nielen ti, čo prišli zo zajatia, ale aj tí
8 predtým. Taktiež z mojej strany vydáva sa všetci, čo sa boli oddelili od poškvrny poha­
týmto rozkaz o tom, čo vám treba počať s tý­ nov tej krajiny a pridružili sa k nim vyhľa­
mi staršími židovskými, pokiaľ ide o stavanie dávať Pána, Boha Izraelovho. | Slávili aj svia- 22 *
tohto chrámu Božieho: Nech z príjmov krá-, tok nekvasených chlebov za sedem dni nara­
ľovských. čo vynáša daň Záriečia, vypláca sa dostení, lebo Pán ich obdaroval radosťou, že
bez okolkov tým mužom náklad, aby neviazlo naklonil k nim priazeň asýrskeho kráľa, tak­
9 to dielo. A čo treba, juncov. baranov, či jah­ že im bol na pomoci pri stavaní chrámu Boha,
niat na zápalné žertvy Bohu nebeskému, zrna, Boha Izraelovho.
soli, vina a či oleja, nech sa im každodenne
dáva bez akéhokoľvek klamstva, o čo požia- Návrat Židov pod vodcovstvom
10 dajú kňazi, I aby prinášali Bohu nebeskému Ezdrášovým.
ľúbe obety a modlili sa za blažený život pre
•1) kráľa a jeho rodinu. ! Ďalej vydáva sa z mojej Ezdrášova cesta do Jeruzalema.
strany rozkaz: Ktokoľvek by nedodržal toto EzdráSov rodokmeň. — Po týchto uda- 7*
nariadenie, nech sa z jeho domu vytrhne trám lestiach poberal sa v časoch kráľovania Arta-
a on, narazený na kôl. nech je na ňom zahu­ xerxa, kráľa perzského, Ezdráš, syn Seraiášov;
bený! Jeho dom však z trestu nech je obrátený tento bol synom Azarlášovým a tento zasa bol
12 na rozvalenisko! A Boh. ktorý tam dáva pre­ synom Hilkiášovým; | tento bol synom Sálu- 2
bývať svojmu menu, nech zvrhne hocakého movým a ten synom Sádokovým a tento zas
kráľa a ľud. ktori by sa odvážili toto nedodržia­ synom Achitubovým; | tento bol synom Ama- 3
vať a mariť ten chrám Boži v Jeruzaleme! Ja, riášovým, ten ďalej bol synom Azariášovým
Durius. som vydal tento rozkaz. Nech sa prísne a tento zas synom Merajotovým; I tento bol 4
dodržiava!" synom Zerachiášovým, ten bol synom Uziho
Dokončenie stavby chrámu Boiie- a ten synom Bukiho; I ten bol synom Abišua- 5
13 ho. — Učinili teda Tatenai, vladár na Záriečí, ovým, ten zasa bol synom Pinchasovým a ten
Setar Bozenai a ich spolupracovníci presne synom Eleazarovým; ten bol synom najvyš­
|<oJľa toho, ako im bol odpovedal kráľ Da- šieho kňaza Árona.
•14 rius. í A tak starši, Židia, mohli ďalej budo­ Ezdrášova cesta domov.— Tento Ez- 6*
vať a robota im išla od rúk, ako to bol pred­ dráš poberal sa z Babylona. Bol zákonníkom,
povedal prorok Ageus a Zachariáš, syn Idov. zbehlým v Mojžišovom zákone, ktorý bol dal
Nuž stavali, až dostavali z nariadenia Boha
Izraelovho a z nariadenia Kýra, Daria a Arta- Darlus, kráľ perzský, Je tu menovaný ako 22
„asýrsky kráľ", lebo Asýria za jeho čiaš prislú­
15 xerxa, kráľov perzských, i Dokončili túto stav- chala k ríši perzskej.
4 Vrstvy kamenného muriva sa udávajú pre múr, Artaxcrxes, ktorý sa tu spomína, jc podľa mno- 1
ktorým boli obohnané vonkajší a vnútorný dvor hých cxegétov Artaxcrxcs I. Dlhoruký (ÍG5—424
chrámu. pr. Kr.). Porov, úvod bod fl. — Ezdrášov rodo.
11 Narážanie na kôl bol trest smrti, bežný u Per­ strom, porovnaný s údajmi 1 Par 5, 27—40 (vo
žanov. Vg 6t 1—15); 1 Par fl, 7—10 (vo Vg 0, 22—24), jc
14 Meno neskôr žijúceho kráTa Artaxerxa Je tu tu neúplný. Od Árona po Ezdráša, teda za tisíc
akiste len odpisovaterovou glosou. rokov, je tu uvedených len 17 pokolení, čo jc Iste
15 Adar, meno dvanásteho mesiaca v židovskom málo.
kalendári. Označoval sa nim čas od polovice fe­ Výraz „ruka Pána vládla nad ním" značí, zo 6
bruára do polovice marca. — Šiesty rok krále Sa Ezdrášovl dostávalo zrejmej Božej pomoci a
Daria I. je rok 516,515 pr. Kr. । ochrany. Tento výraz nevyskytuje sa ináč v knl-
 440 Ezdráš 7—8

Pán, Boh Izraela. Keďže ruka Pána, Boha je­ účtovania! | Všetko, čo sa žiada podľa rozhod- 23
ho, vládla nad nim, kráľ mu dával všetko, o čo nútia Boha nebeského, treba starostlivo splniť
7 žiadal ! Zároveň sa poberal húf Izraelitov, pre dom Boha nebeského, aby azda nezahorel
kňazov, levitov a spevákov a vrátnikov a ne- hnevom proti ríši kráľovej a proti jeho sy­
volnikov chrámu do Jeruzalema v siedmom nom. | Ďalej sa vám dáva na známosť, že m- 24
*B roku kráľa Artaxerxa. I Došiel do Jeruzalema kto nemá práva uložiť daň, dávku alebo clo, či
v piatom mesiaci a v siedmom roku tohto krá- už ide o kňazov, či o levitov, spevákov, či
9 ľa. | Prvého dňa totiž v prvom mesiaci bol o vrátnikov, nevoľníkov chrámových, či akých­
stanovený odchod z Bábela a prvého dňa v pia­ koľvek služobníkov tohto chrámu Božieho.
tom mesiaci sa dostal do Jeruzalema, keďže Nuž ty, Ezdráš, podľa toho, ako prikazuje 25 *
dobrotivá ruka Boha jeho spočívala na ňom. | múdrosť Boha tvojho, ktorá je ti naporúdzi,
10 Lebo Ezdráš umienil si skúmať zákon Pánov, menuj sudcov vedno s obhájcami, aby boli pri-
plniť ho a učiť ustanoveniu a právu ľud izrael­ sluhovateľmi práva pre všetok ľud na Zárie­
ský. čí, pre všetkých tých totiž, ktori poznajú zá-
Kráľovský list o plnomocenstvo .kon Boha tvojho; kto by ho však nepoznal,
11 pre Ezdráša. — Odpis listu, ktorý dal toho ponaučte! | A tak každý, kto by nepo- 26
kráľ Artaxerxes Ezdrášovi, kňazovi, čo poznal slúchol zákon Boha tvojho alebo zákon krá­
zákon, znateľovi príkazov a nariadení Pána ľov, nech je bez okolkov odsúdený alebo na
pre Izraela, je tento: smrť, alebo do vyhnanstva, alebo k strate ma­
•12 „Artaxerxes, kráľ nad kráľmi, kňazovi Ez­ jetku, alebo do žalára!"
drášovi, znateľovi zákona Boha nebeského; Ezdrášova ďakovná modlitba. — 27
vybavené atď. „Požehnaný Pán. Boh otcov našich, ktorý
13 Vydáva sa rozkaz odo mňa, že každý, kto vzbudil v srdci kráľovom cit okrášliť dom Pá­
by v kráľovstve mojom mal vôľu, už či z ľudu na v Jeruzaleme ' a naklonil sa ku mne. žc 28
izraelského, či z jeho kňazov a či z levitov, som našiel milosť pred kráľom a jeho radca­
14 isť do Jeruzalema, môže sa brať s tebou. I Le­ mi a pred všetkými vysokými hodnostármi
bo spopred tváre kráľovej a jeho siedmich rad­ kráľa. Nuž a tak ja. posilnený rukou Pána.
cov poslaný si preskúmať stav veci v Judei Boha svojho, ktorá spočívala na mne. zhro­
a v Jeruzaleme, tak ako žiada zákon Boha maždil som predných z Izraela, ktorí by šli
15 tvojho, čo máš naporúdzi, | ďalej, odniesť so mnou."
striebro so zlatom, čo dobrovoľne venovali
kráľ a jeho poradcovia Bohu Izraela, ktorého Spoločníci Ezdrášova j púte do­
16 príbytok je v Jeruzaleme, ' a všetko striebro mov. — Hlavy rodov s označením kmeňo- 8
a zlato, ktoré ponachodiš v celej provincii ba­ vého pôvodu tých, čo sa so mnou poberali za
bylonskej popri dobrovoľnom dare národa a čias panovania kráľa Artaxerxa z Bábela, sú
kňazov, ktorý obetujú na chrám svojho Boha tieto: Z pokrvenstva Pinchasovho: Geršom; 2
17 v Jeruzaleme. ■ Preto za tieto strieborniaky z pokrvenstva Itamarovho: Daniel: z po­
bezodkladne nakúp býkov, baranov a jahniat krvenstva Dávidovho: Chatuš, i pokrvnosti 3
s príslušnými obetami pokrmovými a nápo­ Sechaniášovej; z pokrvenstva Farošovho:
jovými a obetuj ich na oltári chrámu Boha Zachariáš a s nim zapísaných stopäťde­
18 vášho v Jeruzaleme! I A čo ty a bratia tvoji siat mužských; ' z pokrvenstva Pachat- 4
usúdite, že by bolo dobre spraviť so strieb­ Moabovho: Eljehoenai, syn Zeraehiášov, a
rom a zlatom, ktoré bude nazvýš, spravte po- s nim dvesto mužských; z pokrvenstva Za- 5
19 dľa vôle Boha svojho! I Riad, čo sa ti dáva tuovho: Sechaniáš, syn Jachazielov, a s ním
k službe domu Boha tvojho, oddaj pred obli- tristo mužských: 1 z pokrvenstva Adinovho: 6
20 čaj Boha v Jeruzaleme! I A čo ďalej treba pre Ebed, syn Jonatánov, s nim päťdesiat muž­
dom Boha tvojho, a čo ti ešte bude treba vy­ ských: | z pokrvenstva Elamovho: Izaiáš, syn 7
naložiť, uhraď z pokladnice kráľovskej! Ataliášov, a s nim sedemdesiat mužských;
21 Ja, kráľ Artaxerxes, nariaďujem týmto všet­ z pokrvenstva Scfatiášovho: Zebadiáš, syn Mi- 8
kým pokladníkom na Záriečí: Všetko, o čo by chaelov, a s nim osemdesiat mužských;
vás požiadal kňaz Ezdráš, znalec zákona Boha | z pokrvenstva Joabovho: Obadiáš. syn Jechie 9
•22 nebeského, treba bez okolkov splniť ! do slo ! lov. a s ním dvesto osemnásť mužských; i z po- 10
hrivien striebra, do sto korov zbožia, do sto krvenstva Baniovho: Selomit. syn Josifiášov.
baiov vina, do sto baiov oleja a soli bez od- a s nim sto šesťdesiat mužských: * 1 z pokrven- 11
hach Písma svätého tak časlo, ako práve v kni­ | šiva Bebaiho: Zachariáš, syn Bebaiho. a s nim
hách Esdráša a Nehemiáša (porov. Ezd 7, D—28; 1 dvadsaťosem mužských: ! z pokrvenstva Az- 12
B. 18; Nech 2. 8—18 a L). gadovho: Jochanan. syn Hakatanov, a s nim
8 Piaty mesiac židovský sa volal áb (1S. Júl— slo desať mužských; z pokrvenstva Adoni- 13
15. august). Cesta z Babylonu do Jeruzalema tr­
vala leda 3 a pol mesiaca, lebo koncom marca kamovho: ti, čo neodišli predtým, menom Ľli-
opustili Babylon a v polovici júla došli do Jcru- felct. Jehiel a Semaiáš, a s nimi šesťdesiati
ukraa.
12—26 S'.at je napísaná v pôvodine aramejsky. Vlastná súdnická moc mala velký význam pre 25
22 Hrivna striebra mala v dobe perskej 33 36 kg. J židovskú obev, lebo náboženský život starozákonný
Kor je dula miera o obsahu 31K4 1; bat jc dutá I bol veľmi prepletený so životom občianskym a so-
miera, obsah 36.44 1. Sol nebolo drahá. I dolným.
 Ezdráš 8—8 441

14 mužskí; i z pokrvenstva Bigvaiho: Utai a Za- v Jeruzaleme, v sieňach domu Pánovho!”

bud a s nimi sedemdesiat'mužských. | Nuž prevzali kňazi a leviti tú váhu 30
striebra a zlata s nádobami, aby ich doniesli
•15 Zhromaždenie pri rieke. — Zhro­ do Jeruzalema, do domu Boha nášho.
maždil som ich pri rieke, čo tečie do Ahavy,
a tam sme sa zabavili tri dni. A keď som sa Príchod do Jeruzalema. — Dvanás- 31
porozhliadol po ľude a kňazoch, nenašiel som teho dňa prvého mesiaca pohli sme sa od rie­
16 medzi nimi ani jediného levitu. | Nuž poslal ky Ahavy, aby sme sa brali do Jeruzalema.
som po predákov, po Eliezera, Ariela. Semaiá- Ruka Boha nášho bola nad nami. On nás
ša, Elnatana. po Jariba, po druhého Elnatana, ochraňoval na ceste pred nepriateľskou a pred
17 učiteľov. í Rozkázal som sa im vybrať k Idovi, zbojníckou rukou. | Tak sme prišli do Jeru- 32
starostovi v obci Chasiľia. a vložil som im do zalema a tam sme sa zabavili tri dni. | Na 33
úst slová, ktorými sa bolo treba prihovoriť štvrtý deň potom bolo odvážené striebro, zla­
Idovi a jeho bratom, nevoľníkom chrámu v ob-, to a riad v dome Boha nášho v prítomnosti
ci Chasifia. aby priviedli k nám služobníkov Meremota, syna kňaza Uriáša, ďalej bol tam
1B pre dom Boha nášho. ! Priviedli nám teda, Pinchasov syn Eleazar, a okrem týchto boli
lebo dobrotivá ruka Boha nášho spočívala na pritomni aj Jozabad, syn Jozueho, a Noadiáš,
nás. muža veľmi učeného z Machliovcov. syna syn Binuov, leviti. | Po počte a váhe bolo 34
Léviho, syna Izraelovho, totiž Serebiáša a jeho všetko zvážené a úhrn váhy bol vtedy hneď
19 synov s jeho bratmi, spolu osemnástich, ■ ďa­ zapísaný.
lej Chašabiáša a s nim Izaiáša z pokrvenstva Tí, čo prišli zo zajatia, ktori boli vo vyhnan- 35
Merariho. jeho bratov a ich synov, spolu štve, obetovali celopaly Bohu Izraelovmu, dva­
20 dvadsiatich. 1 a z nevoľníkov chrámu, ktorých násť juncov za celého Izraela, deväťdesiatšesť
bol dal Dávid a kniežatá k službe levitom, baranov, sedemdesiatsedem jahniat, dvanásť
dvesto dvadsať nevoľníkov chrámu. Tito všet­ | kozlov na obetu za hriech, toto všetko na celo-
ci boli zaznačení podľa mena. i pal Pánovi.
Posledné prípravy na cestu do Potom odovzdali kráľove nariadenia krá- 36 *
21 vlastí. — Potom som tam vyhlásil pôst pri tej ľovským satrapom a povereným správcom za
rieke Ahave, aby sme sa pokorili pred pohľa­ Riekou. A tito podporovali ľud a dom Boží.
dom Boha svojho a tým si od neho vyprosili
šťastnú cestu, sebe, svojim deťom i pre celý Ezdrášov boj proti žcnbúm s pohankami.
22 svoj majetok. 1 Hanbil som sa totiž prosiť
kráľa o vojsko a jazdu na ochranu našu proti Ezdrášovi podávajú zprávu o man­
nepriateľom na ceste. Veď kráľovi sme vyhlá­ želstvách židov s pohankami. — Keď B*
sili: "Ruka Boha nášho vládne nad všetkými sa toto vykonalo, pristúpili ku mne predsta­
tými, ktori ho vyhľadávajú k svojmu dobru; vení so slovami: •Neodlúčil sa ľud izraelský,
zasa mohutný hnev jeho zasahuje všetkých, ani kňazi, ani leviti, od obyvateľov týchto ze­
23 čo ho opúšťajú,. A tak teda sme sa postili a mi a ich ohavnosti, totiž od Kanaánčanov, He-
prosili sme o to Boha svojho, a dal sa nám tejcov, Ferczitov, Jebuzejcov, Amončanov, Mo­
uprosiť. abčanov, Eypťanov a Amorejcov. | Nielen se- 2
24 Vyvolil som potom z predných kňazov dva­ be, lež i svojim synom vzali za ženy z ich
nástich. Serebiáša a Chašabiáša. a s nimi de­ dcér a sväté plemä pomiešali s národmi tých
25 siatich spomedzi ich bratov. Potom som im krajín. Kniežatá a predstavení sa prehrešili
zvážil striebro, zlato a riad, posvätný dar Bo­ dokonca prví.«
ha nášho, ktorý obetoval kráľ, radcovia jeho Ezdrášova bolesť. — Keď som toto 3
a kniežatá jeho a všetci Izraeliti, koľko ich počul, roztrhal som svoje rúcho a plášť, trhal
■26 tam bolo. Odvážil som teda do ieh ruky strie­ som si vlasy z hlavy a brady a sedel som veľ­
bra hrivien šesťsto ixiťdesiat a strieborného ná- mi rozrušený. | Nuž poschodili sa ku mne 4
27 činia sto hrivien, zlata tiež sto hriven, ! ďa­ všetci, čo sa báli prikázania Boha Izraelovho
lej dvadsať zlatých džbánov po tisíc dareikoch pre prehrešenie tých, ktori prišli zo zajatia.
a dvoje nádob z medi výborného lesku, vzác­ Ja však rozrušený sedel som tak do večernej
28 nych ako zlato. ' Pritom som im riekol: „Vy obety.
ste svätí Pánovi, i tieto nádoby sú posvätné,
i striebro so zlatom je obetný dar Pánu, Bohu Satrapovla boli vysokými úradníkmi v perzskej 30
29 otcov vašich. : Bedlivo to opatrujte, kým to j rl5í. ktorým podliehali námestníci po provinciách,
□ boli popritom azda aj vojenskými veliteľmi pro.
odvážite pred predstavenými kňazov, levitov vinclí. Námestníci kráľovskí sa starali len o ci­
a pred predstavenými rodov izraelských vilnú zprávu.
19 Ahava tu značí kraj Q nižšie (v. 21. 31) rieku, , Zákon zakazoval Židom výslovne len sobáš ]
najskôr kanál Eufratu neďaleko Babylonu. 1 s pohanskými Kanaánčankaml (Ex 34, 15—16; Dt
U Hrivna striebra porov, vyššie 7, 22 pozn. Habká 7, 3), lenže v duchu Zákona sa jeho zákaz roz­
hrivna zlata mala 29.472 kg. Zlatý darcik porov. prestieral isteže i na sobáše s pohankami vôbec.
2.69 pozn. Podľa týchto údajov by pri výpočte I Miešanými manželstvami bola totiž ohrozená rý­
uvedených číslic vychádzali velikánske sumy. Zdá i dzosť jednobožsiva, lebo takí manželia sa mohli
sa však, že tieto číslice sú zveličená, nasiala • ľahko spreneveriť židovskému náboženstvu a sa
v nich pri odpisovaní chyba. oddať modloslužobníctvo.
 442 Ezdráš 9—10

5 Ezdrášova modlitba. — Ale za večer- rou) pred príbytkom Božím, poschodil sa k ne­
nej obety som vstal od umárania sa, roztrhal | mu veľký zástup Izraelitov, mužov, žien a de­
som znova svoje rúcho a plášť, hodil som sa i ti, a ľud plakal usedavým plačom. | Vtedy
na kolená svoje, rozprestrel som ruky svoje I Sechaniáš, Jechielec z pokrvenstva Elamovho,
6 k Pánu, Bohu svojmu, | a vravel som: Bože | ozval sa a riekol Ezdrášova „Prehrešili sme
môj. ja sa hanbím a stydim pozdvihnúť, Bože I sa proti Bohu svojmu tým, že sme si pojímalí
môj, k tebe tvár svoju, lebo naše neprávosti | za manželky nedomáce ženy z národov tej ze­
vyvstali nám vyše hlavy a naše previnenie I me. Lenže i tak ešte je teraz nádej pre Izra­
*7 narástlo až po nebesá. ' Od čias otcov našich ela. | Zaviažme sa teraz voči Bohu svojmu 3
do dnešného dňa my tiež previnili sme sa veľ­ slávnostne, že zapudíme všetky ženy, aj tých,
mi. Pre tie neprávosti naše vydaní sme boli ktori sa z nich narodili, keď ty, pane, a tí, čo
my, i králi naši i kňazi naši, do rúk kráľov sa boja prikázania Boha nášho, odporúčate
(cudzích) krajín, pod meč, do zajatia, za ko­ tak spraviť. Nech sa teda postupuje podľa zá­
risť a na verejnú hanbu, ako je tomu (i) dnes. kona! i Hor' sa, lebo tebe náloži to nariadiť, 4
•8 ; Teraz na chvíľočku zmiloval sa nad nami a my ti pomôžeme! Pusť sa mužne do tohol"
Pán. Boh náš. aby sa nám ponechali zachova­ Ezdráš teda vstal a vyzval predných kňazov, 5
né zvyšky, aby nám bol daný kolik na po­ levitov a celú izraelskú pospolitosť, aby pri­
svätnom mieste jeho, aby Boh náš osvietil sahali, že sa zaväzujú konať podľa tejto výpo­
nám oči a aby nám dal trocha okriať v našej vede. A tak prisahali. ] Nuž vstal Ezdráš spo- 6"
9 porobe. | Lebo hoci sme boli rabmi, jednako pred domu Božieho a išiel do svetlice Jocha-
nás neopúšťal Boh náš v rabstve našom, ale nana, syna Eljašibovho. Tam prenocoval, ale
skláňal sa k nám milostivo pred perzskými chleba nejedol a vody nepil, lebo žialil pre
kráľmi, že nám tito dožičili okriať, aby sme hriech tých, čo prišli zo zajatia.
zas mohli vyzdvihnúť dom Boha nášho a zno­ Potom vyhlásili po Júdsku a po Jeruzaleme, 7
va ho vybudovať z jeho rozvaleniska, a aby aby sa všetci presťahovalci poschodili do Je­
nám dal hradbu v Judei a v Jeruzaleme. ruzalema. Každému, kto sa do troch dni ne­ 8’
10 Čože ti však, Bože náš, teraz po tom všet­ dostaví podľa uznesenia vrchnosti a staršiny,
kom povedať? , Veď sme opustili prikázania nech kliatba stihne celý jeho majetok, a on
11 tvoje, ! ktoré si nám bol dal skrze služobní­ sám nech je vylúčený z obce lýcii, čo prišli zo
kov svojich, prorokov, keď si bol povedal: •Zem, zajatiu!
do ktorej sa dostávate, aby ste ju zaujali de­
dične, je zem ohyzdená pre ohyzdnosť národov Súhlas ztdeného ľudu. — Do troch 9’
tých krajín, pre ohavnosť tých, čo ju križom- dní sa teda poschodili doJcruzalcma všetci mu­
žovia (pokolenia) Júdovho a Benjamínovho.
12 krážom naplnili svojou nečistotou. | Nedávajte
preto teraz dcéry svoje za ich synov, ani ne- Deviateho mesiaca to bolo, dvadsiateho toho
j mesiaca. Celý národ sedel na priestranstve
pojimajle ich dcéry synom svojim! Nevyhľa­ pred príbytkom Božím a triasol sa pre samot­
dávajte nikdy-prenikdy ich blaho a ich šťastie,
aby ste vy boli mocnejší a požívali, čo zem dá­ nú vec í pre lejaky. Vtedy vstal kňaz Ezdráš
10
a riekol im: ‚‚Prehrešili ste sa tým. že ste sa
va dobrého, a porúčali ju svojim synom na poženili s nenašskými ženami a tak ste roz­
13 večité časy.“ | Po tom všetkom, čo nás prikvači­
množili previnenie ľudu izraelského. 1 Vyznaj­ 11
lo pre naše zlé skutky a pre naše veľké previne­ te sa preto teraz Pánu. Bohu otcov svojich,
nie — lebo ty. Bože náš, si nás väčšmi šetril, učiňte mu po vôli a oddvľie sa od naio-ov
než by si to boli zaslúžili naše neprávosti, tejto krajiny a od nenašských žiin!" Odve­ 12
14 a ty si nám nechal zachované zvyšky — I ne­ tili všetci zídeni a povedali veľkým hluiom:
slobodno sa nám vykrúcať a porušovať príka­ „Povinní sme učiniť tak, ako nám lo vravíš. I
zy tvoje a neslobodno sa nám zošvagrovať Pretože však ľud je početný, že je čas pŕšky 13
s tými ohavnými národmi. Ci by si sa neroz­
hneval na nás do vykynoženia, že by nikto a my nevládzeme vonku stáť, i že to nie je
nezostal a neunikol skaze? Pane, Bože Izra­ Tento Jochanan jc iný než len. ktorý vystupuje 0
elov, ty spravodlivý si, že sme dnes zvyškami v Neh 12, 11—23, lebo veľkňaz Jochanan. syn E’ju.
zachránených. Hľa, my pred tebou sme obťa­ šíbov, žil len hodne neskôr. Zástancovia m vnky,
podľa ktorej Nehemiáš účinkoval pred Ezdriu-om
žení takou vinou, že nik preto neobstojí pred (Ezdráš podľa tejto mienky začal účinkovať v 7.
tebou!" roku kráľa Artaxerxa H., ba až r. 398 pr. Kr.),
1 stotožňujú oboch Johananov o v tom práve po-
Ezdráš nariaďuje prepustenie po­ | najviac vidia správnosť svojej mienky. — ‚.Tam
lo hanských žien. — Kým sa Ezdráš modlil prenocoval“ preložené podľa LXX. Hebrejský text
má tu- chybný výraz „vošiel ta dnu“, zavinený ni.
a kým sa vyznával s plačom ležiac (dolu tvá- kou odpisovateľovou.
Zhabaný majetok, nad ktorým bo’a vyslovená 8
7 ,Ako je tomu I dnes‘ — mohol tak hovoriť, kliatba (..chérem" Dt 20, 10—17'. kedysi celkom
lebo v lom čase sa ešte všetci nevrátili. I vyničili; po návrate zo zajatia dávali ho do ma-
B Kočovník jo všade doma, kde si postaví Ftan. | jetku chrámu. — Vyobcovanie znamenalo stratu
Vbijc kolík do zeme n týmto vlastne začína staň । náboženských a občianskych práv.
siijvnť. Kolik teda označuje jeho bydlisko. — Boh । Deviaty mesiac v židovskom kalendári bol 9
dal 2;dum po návrate z vyhnanstva tiež domov, । kislcv (polovica novembra — polovica decembra'.
bydk ko, staň, „kolík" blízo zrúcaného chrámu, V tomto čase v Jeruzaleme je chladno a dosť často
v JtruzaJtmc a v Júdsku. 1 znonazdan.a prší.
 Ezdráš 10 443

práca na jeden deň ani na dva, lebo sme sa i Ďalej z ľudu izraelského: Z pokrvenstva Fa- 25
veľmi mnohí previnili v tejto veci, | prosíme, | rošovho: Rameiáš, Jiziáš, Malkiáš, Mijamin,
nech naši predstavení postavia sa miesto ce­ I Eleazar, Malkiáš a Benaiáš. | Z pokrvenstva 26
lej obce za to, aby všetci, čo sa v našich mes­ Elamovho; Mataniáš, Zachariáš, Jechiel, Abdi,
tách poženili s cudzinkami, prišli v ustano­ Jeremot a Eliáš. | Z pokrvenstva Zatuovho: 27
vený čas so staršími a so sudcami jednotlivých Eljoenaj, Eljašib, Mataniáš. Jeromot, Zabad a
miest, kým sa odvráti od nás páľa hnevu Bo­ Aziza. I Z pokrvenstva Bebaiho: Jehochanan, 28
ha nášho pre túto vec." Chananiáš, Zabai, Atlai. j Z pokrvenstva Ba- 29
i niovho: Mešulam. Maluch, Adaiáš, Jašub, Seal,
15 Iba Jonatán. syn Azahelov, a Jachziáš, syn Jeramot. | z pokrvenstva Pachat-Moabovho: 30
Tikvov, vzopreli sa proti tomu; Mešulam a Adna, Chelal, Beniáš, Maásiáš, Mataniáš, Be-
•16 Sabetai. levita, Im pomáhali. I Lenže presťaho- salecl, Binui a Manases. | Z pokrvenstva Cha- 31
valci tak učinili. Vybral si kňaz Ezdráš mu­ rimovho: Eliezer, i Jišiáš, Malkiáš, Semaiáš, 32
žov. hlavy rodov, podľa jednotlivých domov. Šimon, | Benjamín, Maluch, Semariáš. । Z po- 33
Všetci boli zaznačení podľa mena. Zasadli ti krvenstva Chašumovho: Matenai, Matata, Za­
prvého dňa desiateho mesiaca a vyšetrovali vec bad, Elifelet, Jeremai, Manases, Simei. | Z po- 34
17 veľmi starostlivo. Veci všetkých mužov, čo krvenstva Baniovho: Mádai, Amram, Uel, |
sa poženili s cudzinkami. vybavovali až do Benaiáš, Bedeiáš, Keluhi, | Vaniáš, Meremot, 35.36
prvého dňa prvého mesiaca. Eljašib, | Mataniáš, Matana!, Jásav, | Bani, Bi- 37.38
nui, Simei, | Selemiáš, Nátan, Adaiáš, | Mach- 39.40
Menoslov tých, ktorí žili s po­ nadbai, Sašai, Sarai, | Azarel, Selemi, Seme- 41
18 hankami. — Vyšlo najavo, že z kňazských riáš, | Salum, Amariáš a Jozef. | Z pokrven- 42.43
synov pobrali si za manželky cudzie ženy tito; stva Nebovilo: Jeiel, Matitiáš, Zabad, Zebina,
Z pokrvenstva Jozueho. syna Josadakovho a Jadav, Joel a Benaiáš.
z jeho bratov: Maáseiáš. Eliezer. Jarib a Ge- Tito všetci pobrali sl za manželky cudzie *44
19 daliáš. | Zaručili sa. že svoje ženy prepustia a ženy. Boli medzi nimi už i také, ktoré poro­
z.1 svoj poklesok že budú obetovať po stádo­ dili deti.
20 vom baranovi. Z i'okrvenstva Imerovho:
21 Hanani a Zebediáš. Z pokrvenstva Chari- Stať sa konči bez bližších zpráv o tom, (1 sa 44
movl:o: Maásiáš. Eliáš. Semaiáš. Jechiel a Ezdrášovi podarilo vykoreniť zlozvyk miešaných
manželstiev. Pravdepodobne ton zlozvyk odstrú
*
22 ľziáš. Z pokrvenstva Pašchurovho: Eljoenaj, nený nebol, Ezdráš so svojimi reformami nepre­
Maásiáš, Izmael. Natanael, Jozabad a Ela- razil. Nehemiáš po trinástich rokoch za Ezdrášom
sa. pokračoval v tomto boji (porov. Neh 10, 30), a keď
23 Z levitov: Jozabad, Simei. Kelaiáš, zvaný prišiel do Jeruzalema po druhý raz, znova zakro­
čoval proti previnilcom tohto druhu, a to volmi
Kelita, Petachiáš. Júda a Eliezer. prísne (porov. Neh 13, 25 n.). Ezdráš svojim zá­
24 Zo spevákov: Eljašib. a z vrátnikov: Salum, krokom proti miešaným manželstvám akiste len
Telem a Vri. popudil proti sebe Samaritánov, ktorí práve mie­
šanými manželstvami vtierali sa čoraz vličšmi do
>0 Vyšetrovania n súdy, ktorým boli podrobené židovských radov a v nich nadobúdali nie bez­
miešané manželstvá. trvali tri mesiace. Začali sa významný vplyv. Proti vzrastajúcej zúrivosti ne-
prvého dňa desiateho mvs.aca, ktori židia nazý- prialcťov bolo treba stavať mestská múry, lebo
valí tébét (polovica decembra — polovica januára), nebezpečenstvo z Ich strany rástlo. Preto sn tu
a trvali do prvého dňa prvého mesiaca, teda do lepšie hodí začlenenie state Ezd 4, G—24. Porov,
polovice nášho marva. pozn. k Ezd 4, 0.
 KNIHA NEHEMIÁŠOVA
VO VULGÁTE
DRUHA KNIHA EZDRÁŠOVA
Nehemiášova cesta do Jeruzalema.
Smutné položenie ľudu po ná~
•1 vrate zo zajatia. — Vyprávanie Nehemiá-
ša, syna Chakhaliášovho.
V mesiaci kisleve, dvadsiateho roku, keď
som ja bol v hlavnom stane Súšach, prihodilo
•2 sa, j že prišiel Chanani, jeden z mojich bra­
tov. a s ním mužovia z Júdska. Spytoval som
sa ich o Židoch, o tom pozostatku, ktorý zostal
3 zo zajatcov, a tiež o Jeruzaleme. : ,,Pozostaly,"
— vraveli mi — ‚‚ktorí pozostalí zo zajatia,
žijú tam v tej provincii vo velikej sužobe a
pohanení. I múr Jeruzalema je zborený a jeho
brány vypálené ohňom.”
Nehemiášova strasť a modlitba.
4 — Keď som počul tieto slová, sadol som si,
plakal som a kvílil celé dni a postil sa a mod-
5 lii som sa k Bohu nebeskému. ! Bedákal som:
„Prosím, Pane, Bože nebies, veľký, hrozný Bo­
že, ktorý zachovávaš úmluvu a milosrdenstvo
tým. čo ťa milujú a čo sa pridŕžajú prikázaní
6 tvojich, nech sú uši tvoje pozorné n oči tvo­
je otvorené vnímať prosbu služobníka svojho,
ktorou teraz uprosujem teba dňom i nocou
za Izraelových synov, služobníkov tvojich.
Vyznávam hriechy synov izraelských, ktorými
7 sa prehrešili proti tebe. 1 I ja, i dom otca môjho
sme sa prehrešili. Hrubo sme sa previnili proti
tebe, nezachovali sme ani prikázania, ani usta­
novenia a ani rozhodnutia, ktoré si bol po-
prikazoval Mojžišovi, služobníkovi svojmu.
8 Rozpamätajže sa na prípoveď, ktorú si bol
prikazoval Mojžišovi, služobníkovi svojmu,
1 Kislev bol deviaty mesiac v roku (polovica no­
vembra — polovica decembra). Nehemiáš prišiel
z kráľovského dvora v Babylone do Jeruzalema
v 20. roku kráľa Artaxerxa 1. Dlhorukého Htó—
424 pr. Kr.; porov. Neh 2, 1). leda r. 445 pr. Kŕ.,
trinúíf rokov po návrate Ezdrášovom. Ten kráľ,
ktorý dával Nchcmiášoví dovolenku, nemôže byt
Artaxerxes II. (405—3G2 pr. Kr.). Nehemiáš by bol
K.kto prís do JcruraU ma o šesťdesiat rokov ne-
skôr (r. 305 pr. Kŕ.). Túto možnosť vyvracia však
okolnosť, že veľkňaz Eljašib bol vrstovníkom Ne­
hemiášova m. Eljašibov ded, veľkňaz Jozue, bol
zasa súčasníkom Zorobábolovým za čiaš kráľa
Daria ľ. (.521—Iß5 pr. Kr.). Poldruhého storočia
jc na dve pokolenia veľkňazského rodu veľa (520
pr. Kr. dedo, 3H0 pr. Kr. vnuk). — Susy bolí dru­
hým hlavným mestom Elamska. Na hrude v tomto
meste žili perzskí králi len v lete, zimovali v Ek
* Nehemiášova prosba bola odvážna, veď kráľ ju
bulanách.
2 Chanani bol bližší pribuzný alebo možno aj
vla.-‘ný brat Nchemiášov (párov. Neh 7, 2).
keď si povedal toto: »Ak sa dopustíte zlého,
rozptýlim vás po národoch. ; Ale keď sa na- 9
vrátite ku mne a keď zachováte prikázania
moje a budete ich plniť, keby ste aj na kraj
neba boli rozohnaní, zhromaždím vás odtiaľto
a privediem zas na to miesto, ktoré som si
zvolil za príbytok mena svojho.
* í Veď sú oní 10
sluhovia tvoji a ľud tvoj, ktorý si ty vyslobo­
dil silou svojou preveľkou a mocnou rukou
svojou. : Prosím teda. Pane, nech sa ucho tvo- U
je započúva na modlitbu služobníka tvojho a
tiež na modlitbu služobníkov tvojich, ktorí so
záľubou uctia meno tvoje: doprajže teraz zda­
ru služobníkovi svojmu a dožič, aby našiel
milosť v očiach tohto muža!”
Bol som totiž pohárnikom kráľovským.
Kráľov súhlas s Nchcmiášovou
cestou do Jeruzalema. — Stalo sa to 2*
v mesiaci nísane, dvadsiateho roku kráľu Ar­
taxerxa. Víno bolo pred ním. Vzal som vino a
podal som ho kráľovi. Zakrý val som pred ním.
že som smutný. Kráľ sa ma však spýtal: 2*
„Prečo je tvoj výzor taký smutný? Hádam nie
si chorý? Akiste ti smútok zviera srdce." Ľa
*
kol som sa veľmi, preveľmi, a kráľovi som 3
odvetil: „Kráľu, živ buď večne! Ako by môj
výzor nebol smutný’, keď je mesto, kde sú
hroby otcov mojich, spustnuté a jeho brány
vypálené ohňom.” Opýtal sa mď kráľ: „Co 4
by si rád?” Povzdychol som k Bohu nebeské­
mu. ! a odpovedal som kráľovi: „Ak uznáva 5
kráľ za dobré a keď tvoj sluha zasluhuje tvo­
ju milosť, ráč ma poslať do Judey, do mesta,
ta. kde sú hroby mojich otcov, aby som ho vy­
budoval znova!” Pýtal sa ma ďalej kráľ (a G
Poharnik (čašník) bol vysoký úradník nn krá- 11
ľovskom dvore. Riadil etiketu u kun»l službu pri
kráľovskom stole. Častým bezprostredným stykom
s monarchom sa časom vyvinul aj istý intímnejší
pomer, ktorý Nehcmiášovi veľmi pomáhal, keď
prosil kráľa, aby mu dal dovolenku.
Nisan, prvý mesiac židov
*k<ho roku (polovica 1
marca — polovica apríla). Nový rok sa začínal
1. nisunom nielen u Židov, ale aj v Perzii a v Ba­
bylone. Preto Nehemiáš predniesol kráľovi svoju
| veľkú prosbu vlastne v 21. roku jeho kraľovania,
i ktorý sa bol práve začal I. nisanom. bo v tomto
mesiaci si žiadal povolenie navštíviť svoj domov.
Podľa toho treba rozumieť rok, uvádzaný v Neh
: 1. 1 (kiskv, deviaty mesiac r. 445 pr. Kr., nisan
j prvý mesiac r. 444 pr. Kŕ.).
2
mohol ľahko pokladať za začiatok snahy vyslo­
bodiť Židov spod nadvlády perzskej, čo znamo-
i nalo velezradu!
 Nehemiáš 2—3 445

kráľovná, tá šedi vedľa neho). „Ako dlho ti I čené ohňom. | Odtiaľ som sa pobral k Stud- *
14
potrvá cesta? Kedyže sa vrátiš?" Ľúbilo sa ničnej bráne a ku kráľovskému rybníku. Pre­
7 kráľovi pustiť ma. Udal som mu čas i a po * tože však zviera, na ktorom som išiel, nemalo
vedal som potom kráľovi: „Ak uznáva kráľ sa kade ďalej hnúť, | nuž išiel som v noci hore *
15
za dobré, nuž nech mi dajú písma ku vladá­ dolinou a popozeral som múr. Potom som sa
rom na Záriečí, aby mi ti dovolili priechod, obrátil a keď som prišiel k bráne na doline,
•6 pokým prídem do Judey, taktiež pismo Aza- vrátil som sa domov.
fovi, kráľovskému polesnému, aby mi dal dre­ Získavanie predstavených pre
vo na pokrytie brán chrámového hradu, mest­ obnovu mesta. — Predstavení (mesta) 16
ských múrov a domu, kde sa zložím." Kráľ mi nevedeli, kam som odišiel a čo som robil. Ani
vyhovel i v tomto, keďže dobrotivá ruka Boha Židom, ani kňazom, ani predným, ani pred­
môjho spočívala na mne. staveným, ani iným pracovníkom na stavbe
9 Cesta cez Záriečie. — A tak keď som som dovtedy nič neoznámil. | Vtedy som im 17
prišiel ku vladárom na Záriečí, oddal som im riekol: „Vidíte tú tieseň, v ktorej sme. Hľa,
písma kráľovské. Kráľ však bol so mnou poslal Jeruzalem spustošený, jeho brány znivočené
•10 i veliteľov vojenských a jazdcov. । Keď sa ohňom! Poďte, stavajme múr jeruzalemský a
o tom dozvedeli Sanabalat Choronský a nebuďme už na potupu ďalejl" I Potom som 18
amonský otrok Tobiáš, neľúbilo sa im náram­ im rozpovedal, aká dobrotivá bola ruka Boha
ne, že prišiel ktosi, komu leží blaho izraelských môjho, ktorá spočívala na mne, aj tie slová,
synov na srdci. ktoré mi kráľ vravel. Povedali: „Vstávajme a
budujme!" A priložili riadne ruky k dobrej
veci.
Prúce na obnove mesta.
Odpor nepriateľov. — Keď sa o tom 19 *
Nehemiáš zisťuje stav mest- dozvedeli Sanabalat Choronský a amonský
“11 ských múrov. — Keď som došiel do Jeru * otrok Tobiáš a Arab Gcšem, posmievali sa
12 zalema, najprv som tam čakal tri dni. , Potom nám, utŕhali nám a vyhrážali sa: „Čože je
som sa vybral v noci, ja a so mnou hŕstka to, čo tu robíte? Čí ste azda odbojníkmi proti
mužov, lenže ani jednému som neoznámil, čo kráľovi?" | Na odvetu som im povedal: „Boh 20
mi vnukol Boh môj vykonať pre Jeruzalem. nebeský nás bude požehnávať u my, služobni­
Zviera so sebou som nemal, než to. na ktorom ci jeho, púšťame sa do práce a budujeme. Ne­
•13 som sedel. Dostal som sa v noci bránou v ú* máte však v Jenlzaleme vy ani čiastky, ani
dolí von k Dračej studnici a k Hnojnej bráne práva, ani pamiatky."
a pojx»zeral som jeruzalemský múr. ktorý
miestami bol zborený. I jeho brány boli poni
* Obnova a obnovitelia mestských
múrov. — Pustili sa teda najvyšší kňaz El- 3*
8 Chrómový hrad bola pevnosť v severozápadnom
rohu chrámového komplexu. Herodes Ju nazval jašib a jeho bratia kňazi do práce a vystavili
..Antonia“. — Nehemiáš. vystrojený splnomocne­ Ovčiu bránu. Posvätili ju a vsadili jej vráta.
niami u vlastnou energiou. mohol lepšie rozvinúť ! Ďalej stavali až k veži Mea, posvätili ju a
n uskutočňovať plán výstavby než Ezdráš. Co sa v stavbe pokračovali až k veži Chananel. | Ve- 2
E:drášovi nepodarilo, v tom pokračuje Nehemiáš
(stavba mestských múrov, zakročovanie proti mie- dľa budovali chlapi z Jericha a vedľa týchto
šunym manJcI.s’.v.un a LV Ezdráš síce ustupuje Zakúr, syn Imriho.
z verejnosti, ale s Nehcmiášom pracuje ruka v ru_
ke súkromne ďalej. Studnlčná brána bola azda neďaleko kráľovské. 14
10 S.m.ibalat (meno asýrsko-babylonského pôvodu) ho rybníka Siloe.
pochádzal z prisťahovaleckej rodiny asýrskej, kto­ Nevedno, kade sa Nehemiáš vrátil domov, či 18
rá sa vari usadila v Be'.horone (Bet-Horon; Joz z údolia kedronského tou istou cestou, okou pri­
10, 3 rut t alebo v Horonaim v Muabsku. Preto šiel na neschodné miesto pre zviera (osla), na kto.
Je tu bližšie označený prívlastkovým menom Ho- rom sa niesol, alebo Či popozeral hradby vôkol a
ronsky (llorončan). Za príchodu Nehemiášovho do vrátil sa naokolo k Údolnej bráne, ktorou bol
Jeruzalema bol perzským vladárom Samarie. — To­ vyšiel na obhliadku mestských múrov.
biáš bol asi náčelníkom Amončanov, roztrúsených Nepriateľsky zmýšľajúci Samaritáni sa Jednak 10
v Júdsku. Pre svoj nízky pôvod dostal bližšie posmievali Židom, Jednak sa Im vyhrážali. V stav­
označenie ,,otrok“. Obidvaja boli vplyvnými Sa­ be mestských múrov videli priam vzburu proti
maritánmi, ktorí sa obúvali vzkriesenia židovského perzským kráľom.
štátu. Ovčia brána bola neďaleko rybníka Betesda 1
11 n. Nehemiáš začal svoju Činnosť, ako vidieť, veľmi ' (porov. Jn 5, 2) na severnej strnne chrámového
opatrne, lebo vedel, že vo vlastných radoch boli | miesta. Nazvali ju takto vari prelo, žc so cez ňu
ľudia, spriatelení s najväčšími nepriateľmi Židov, | hnali ovce, ktoré boli potom v chráme prinášané
ktorí by ho boli vyzradili. ! v obeť. Podľa inej mienky bývali vroj v tejto
13 Presná poloha brán nie je známa. Údolná brána bráne ovčie trhy (Hejčl). — Veža Mea (Slolnkťová,
bola podľa jedných excgétov na juhozápade Je­ teda hodne vysoká) bola na východnej strane
ruzalema. podľa iných zasa na severozápade, ne- ( chrámovej pevnosti, neskôr nazývanej „Antonia“
ďaleko dnešnej Jafskej brány. — Dračia studňa < (porov. Neh 2, 8 pozn,). — Veža Chananel (Cha-
tiež nie je presne známa. Azda to bol dnešný Bir nan'cl; Milostivý je Boh) bola na západnej strane
Ejjúb. Volala sa takto možno preto, že v jej blíž- 1 tejže pevnosti. Pevnosť Antonia bola leda chrá­
kosti bol Hadi kameň (Zoheleth, 3 Kr 1, 9). Iní I nená z dvoch strán tými dvoma vežami. — Po v.
myslia, že to bola azda Birkel-Mamila, Birkel- | 12. sa opisujú stavebné práce na severe mesta.
e»-Sultan alebo Gihon. — Hnojná brána bola j Len čo kňazi dokončili stavbu (opravu) niektorej
blízko brány Údolnej. I brány, hneď Ju posvätili. Nečakali na slávnostnú
 446 Nehemiáš 3
Rybnú bránu budovali synovia Hasenaa-
ovi. Ti pokryli ju trámami a vsadili jej vráta
4 i jej pozdĺžne a priečne závory. | Povedľa nich
opravoval Meremot, syn Uriášov, vnuk Ha-
kosov. Vedia neho opravoval Mešulam, syn
Bereehiášov, vnuk Mešezabelov, a vedia tých­
'5 to opravoval Sadok, syn Bánov. I Povedľa nich
oprávali Tekoania, lenže prednejší z nich ne-
skláňali šiju pod poddanosť svojim dozera-
čom.
•6 Starú bránu oprávali Jojada, syn Pasea-
chov, a Mešulam. syn Besodiášov. Ti zakryli
ju trámami a vsadili jej vráta i jej pozdĺžne a
•7 Driečne závory, i Povedľa nich onrávali Ga-
baončan Melatiáš a Meronoťan Jadon, muži
z Gabaona a Masfy, pri stolici vladára z tej
8 strany Rieky. । Vedľa opravoval Uziel, syn
Charchaiášov, so zlatníkmi; vedľa neho opra­
voval Chananiáš, jeden z mastičkárov. Zane­
chali hradby jeruzalemské až pri širokom mú­
9 re. ! Vedľa opravoval Reíaiáš, syn Churov,
predstavený polovice jeruzalemského okresu,
i Vedia opravoval Jedaiáš, syn Charumafov,
10
proti svojmu domu; vedľa neho opravoval Cha-
tuš, syn Chašabneiášov. I Druhý úsek s Pec­
ni
nou vežou opravoval Malkiáš, syn Charimov,
a Chašub, syn Pachat-Moabov. | Vedia opravo­
•12
val Salum, syn Halhochešov, predstavený dru­
hej polovice jeruzalemského okresu, on so
svojimi dcérami.
Bránu na doline opravoval Chanun s osad­
•13
níkmi zo Zanoach. Ti ju vybudovali a vsadili
jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory, a ďa-
posviacku mestských múrov, ktorá bola neskôr,
keď sa všetky práce dokončili (porov. Neh hl. 12).
3 Rybná brána menovala sa tak preto, Že tam
predávali ryby, ktoré privážali na trh predavači
z Tyru (porov. Neh 13, 10). Bolo vari 100—120 m
na západ od veže Chanancl na záhybe mestských
múrov smerom juhozápadným.
S Tekoania boli jediní, ktorí sa protivili Neho-
miášovým rozkazom pri stavbe múrov. — Tckou
(Tckua) leží južne od Betlehema.
6 Stará brána bola tom, kde mestské múry na
severozápade zahýbali na juh, vari 150 m ďalej
od Rvbncj brány.
7 Výraz „pri stolici vladára z tej strany Rieky“
nie je jasný. Možno tým označuje miesto, pokiaľ
oprávali mestské múry Glbeončania a Masfačanla.
Mohla to byt budova, v ktorej úradoval perzský
vladár, keď zavítal do Jeruzalema. Zdá sa totiž,
žc po smrti Zorobábclovej bolo Júdsko na Čas
podriadené kráľovskému námestníkovi susednej
Samarie. „Rieka" vo výraze značí rieku Eufrát.
Vladár mal teda riadne sídlo za Riekou a „z tej
strany Rieky", v Jeruzaleme, mal iba mimoriadne
sídlo, keď mal prácu v Júdsku. Možno však, žc
tento nejasný výraz chce povedať len lo, žc Ga-
baončania a Masfačania patrili do oblasti úradu­
júceho námestníka sýrskeho.
9 jc i.-.lé. okres sa tu myslí, CI okres
krajinský a či okres mesta Jeruzalema.
11 Pecná veža bula pravdepodobne tam, kde jc
dqe»ka veža Dávidova. Menovala sa tak azda pre­
lo, žc tam mali krámy pekári a vari tam niekde
blízko piekli.
12 Výraz ..so svojimi dcérami‘' chce povedať, že
na stavbe- sa zúčastnili obce (k obci patriace osa­
dy) polokresu, ktorého predstaveným bol Salum.
Zprava o reštauračných prácach metských mú­
rov na západnej sírane mesta. —- Údolná o Hnojná
lej vystavili tisíc lakťov múru k Hnojnej brá­
ne.
Hnojnú bránu opravoval Malkiáš, syn Re- 14
chabov, predstavený okresu Bethakerema. Ten
ju vystavil a zasadil jej vráta i jej pozdĺžne
a priečne závory.
Bránu pri studnici opravoval Šalun, syn 15**
Kolchozov, predstavený masfanského okresu.
Vystavil ju, pokryl ju a zasadil jej vráta i jej
pozdĺžne a priečne závory, tak isto rybničný
múr vodovodu pri kráľovskej záhrade až
k schodom, ktoré vedú dolu z Dávidovho mos­
ta. ; Za ním opravoval Nehemiáš, syn Azbu- *
16
kov, predstavený betsurského okresu, až proti
hrobom Dávidovým a až k rybníku tam uro­
benému, a ďalej po dom bohatierov. ; Za ním *
17
opravovali leviti: Rechum, syn Banilio, vedľa
neho opravoval Chašabiáš. predstavený polo­
vice keilského okresu, a jeho okres, j Za nim 18
opravovali ich bratia Bavai. syn Chenadadov,
predstavený druhej polovice keilského okresu.
I Vedľa neho opravoval Ezer, Jozueho syn, 19
predstavený Masfy, druhý úsek pozdĺž miesta,
kde sa vystupuje ku zbrojnici v uhle. | Za nim 20
veľmi usilovne opravoval Baruch, syn Zabi ho,
druhý úsek od uhla až k dverám domu naj­
vyššieho kňaza Eljašiba. | Za nim opravoval 21
Meremot, syn Uriášovi, vnuk Hakosov, druhý
úsek odo dverí domu Eljašibovho, až pokiaľ
siahal Eljašibov dom. | Za ním opravovali 22-
23
kňazi, mužovia z rovne. 1 Za nimi však opra-
vovalí Benjamín a Chašub proti svojim
domom. Za týmito opravoval Azariáš.
syn Másijášov,, vnuk Ananiášova neďa-
leko svojho domu. Za ním opravo­ 24
val Binui, syn Chenadadov, druhý úsek od
príbytku Azariášovho po záhyb a po roh. |
Palal, syn Uzaího opravoval proti záhybu ve­ 25
že, ktorá čneje v hornej časti kráľovského do­
mu pri väzenskom dvore; za nim PedaiáŠ, syn
Fáresov. ; Nevoľníci chrámoví však, bývajúci 26
na Ofele, opravovali až proti Vodnej bráne na
I východe a až k veži, čo tu vyčnievala, i Za tý- 27
j milo opravovali Tekoania druhý úsek od ná-
i protivného miesta veľkej veže, čo tu vyčnie-
Í vála, k ofelskému múru. ] Vyše Konskej brá- 28’
। brána porov. Neh 2, 13 pozn. — Bcthakcrcm
' (Bclh-hnk-kercm — Vinica) bolo miesto medzi Bc|.
1 lehemom a Tekuou.
Popis reštauračných prác mestských múrov na 15—31
juhovýchode a na východe mesta.
i Rybničný múr tiahol sa vedľa rybníka Siloe, 13
I kam tiekla voda z vodovodu. — Kráľovská záhra-
! da bola na juhovýchode mosta (porov. 4 Kŕ 25, 4).
। — Dávidovo mesto bolo na Ofvíc. na juhovýchod-
| nom pahorku Jeruzalema. Z Dávidovho mesta sa
■ zostupuje do údolia Kedron.
. Dctsur porov. Joz 15. 58; 2 Par 11, 7. — Dávidov 16
! hrob porov. 3,Kr 2, 10. — Dom bohatierov, to boli
J kasárne.
• Kcila, mestečko na západ od Jeruzalema, dnes 17
! Chirbcl Kila.
| Mužovia z rovne boli vari chlapi z rovín jor-
। dórskych.
। Konská brána bola na východnej strane mesta
proti juhovýchodnému uhlu chrámového komplexu.
[ Vodná brána bola od nej niečo južne. Menovala
i sa tak prelo, žc sa ňou išlo k prameňom Gihon.
 Nehcmláä 3—4 447

ny opravovali kňazi, každý proti svojmu do- Lež Židia vyhlásili: 4

•29 mu. I Za týmito opravoval Sadok, syn Imerov, „Ochabuje nosičova sila
proti svojmu domu. Za nim opravoval Se­ a je príliš veľa rumu,
maiáš, Sechaniášov syn, strážca Východnej nevládzeme teda
30 brány. I Za nim opravoval Chananiáä, syn Se- budovať múr ďalej."
lemiášov, a Chanun, šiesty syn Salafov, dru­ Naši protivníci povedali: „Nenazdajú sa a 5
hý úsek. Za ním opravoval Mešulam, syn Be- nezbadajú, len keď prikvitneme doprostred
•31 rechiášov, proti svojmu bytu. I Za ním opra- nich, vyhubíme ich a znemožníme ďalšiu prá­
voval Malkiáš. člen zlatníkov, až k domu ne­ cu."
voľníkov chrámových a kupcov proti Stráž- Nehemiášova obozretnosť. — Keď 6*
32 nej bráne, a až k hornej rožnej izbe. | Medzi však prišli Židia, ktori nablízku nich bývali,
hornou izbou na rohu a medzi Ovčou bránou a desať ráz nám povedali zo všetkých tých
opravovali zlatníci a kupci. miest, vraj: „Vráťte sa k náml", | postavil som 7*
33 Nepriateľstvá protivníkov, — Sana­ dolu na priestranstve za múrom, kde bol už
balat. keď sa dozvedel, že staviame múr, roz­ otvorený kraj, ľud po čeľadiach usporiadaný
hneval sa veľmi a bol veľmi namrzený. Vy- s ich mečmi, kopijami a s ich kušami, i' A keď 8
•34 smicval sa zo Židov a pred svojimi súkme­ som si to prezrel, vstal som a prehovoril som
ňovcami a davom samarským sa vyslovil: ..Co k šľachte, kniežatám a k ostatnému ľudu: „Ne­
robia títo chabí Židia? Dovolia im toto? Vari bojte sa ichf Pamätajte na veľkého a hrozného
budú obetovať? Vari čo deň skončia? Vari bu­ Pána a bojujte za svojich bratov, za svojich
dú vedieť z hromád prachu znova robiť ka- synov, za svoje dcéry, za svoje manželky a za
•35 mene, hoci ľahli popolom?" Amončan To­ svoje domyl"
biáš, čo pri ňom stál, vyslovil sa tak isto: Keď sa naši nepriatelia dozvedeli, že nás 9’
„Len nech budujú! Veď ak len pride liška, o tom upovedomili a že Boh zmaril ich zámer,
rotirhá ich kamenný múr." všetci sme sa navrátili k múru, každý k svo­
jej práci. | Od tohto dňa pracovala na stavbe 10 *
36 „Slyš, ó Bože náš. jak nami pohŕdajú! len polovica mojich šuhajov a druhá polovica
Vráť ich pohanenie na ich hlavu bola pohotove s kopijami, pnvézami, kušami
a ieh vydaj na lup v krajine, kde budú a panciermi, a velitelia stáli za všetkými prí­
zajatcami I slušníkmi domu Júdovho. | 1 tí, ktori stavali lľ
3" Neodpusť ich previnenie! múr, i tí, ktorí nosievali bremená a naklada­
Nech ich líriech sa nezotiera spopred tváre li, každý jednou rukou pracoval a druhou dr­
tvojej, žal zbraň. | Každý z tých, čo boli zamestnaní 12 *
pretože popúdzali teba pred stavajúcimi." na stavbe, mal pripásaný svoj meč na bedrách
a takto staval. Trubač s poľnicou stál povedľa
38 No my sme stavali múr ďalej, a keď celý mňa. i Šľachte, kniežatám a ostatnému ľudu 13
múr bol i'ospáianý spoly, chopil sa ľud s chu­ vyhlásil som toto: „Roboty je veľa a je roz­
ťou ďalšej práce. siahla a my sme roztrúsení po tom múre na-
ďaleko jeden od druhého. | Skadekoľvek po- 14
4 Nepriateľské úkladu. — Keď sa do­ čujete hlahol trúby, ta sa sbehnite k nám!
zvedeli Sanabalat, Tobiáš a Arabi a Amonča­ Boh náš bude za nás bojovať."
nia s Ašdoncami. že sa badá pokrok na oprave A tak sme my pracovali na stavbe a polo- 15
múrov jeruzalemských, že sa rozsadliny poča- vica bola pohotove s kopijami od východu
2 li uzavierať, náramne sa rozsrdili I a všetci
sa sprisahali vospolok, že pôjdu do útoku zo Okolití židia prichádzali stále do Jeruzalema 6
všetkých strán a súrili židov, ktorí budovali
proti Jeruzalemu a že v ňom vyvolajú zmä- hradby, aby sa priam brali domov, lebo sl mysleli,
3 tok. No my sme sa modlievali k Bohu svoj­ žc nepriatelia ohrozujú nielen Jeruzalem, ale oj
mu a postavili sme proti nim stráž vo dne ich všetkých po okolí.
Hebrejský text Jc na tomto mieste ťažko zrozu- 7
v noci na ochranu pred nimi. mlteľný a pravdepodobne sa nezachoval v presnom
znení. Nehemiáš azda podľa zprávy v tomto verši
29 Východná brána bola severne od Konskej brá­
rozostavil stráže na tých miestach hradieb, ktorá
ny Konská brána bola teda naprostriedku medzi
bolí nižšie položené, lebo stadeto sa najskôr mo­
Vodnou a Východnou bránou. I vzdialeností me­
hol čakať nepriateľský vpád.
dzi nimi bolí temer rovnaké.
Nepriatelia sa vzdali svojich útočných plánov, 0
31 Strážna brána (ináč Súdna brána) bola neďa­ keď sa presvedčili. Že Židia sú pripravení na kaž­
leko severovýchodného uhla chrámového kompie
* dý, t náhly, nečokoný útok.
xu. severnejšie od Východnej brány. Menovala sa Čiastka Nehemiášovho služobníctvo stálo vždy- 10
tak azda preto, že bola blízko strážnice; k nej cky v zbraní, ozbrojená po zuby.
patrila možno i tá >rhomá rožná izba“, ktorá bola Každý, kto mal voľnú ruku, držal v nej zbraň 11
vari rozhľadňou. I a len jednou rukou robil, aby mohol zasiahnuť
34 Sanabalatove slová sú | posmechom, 1 tajnou, i hneď do boja. Všetci ostatní, čo stále pracovali
zakrývanou vyhrážkou. Chce) nimi povedať: Ak sa ! obidvoma rukami, mali pripásaný meč, aby sa
Židom skrze obeť, prinesenú Bohu, vskutku po- i tiež mali s čím biť. keby znezrady aj k nim
šťasti múr vybudovať, dá im pokoj. Toto je však ' vtrhli nepriatelia.
nemožné, a preto je vždy dosť času zakročovať j Trubač s trúbou bol vždy Nehemíášovi v pH- )2
proti nim. tách, aby v Čase potreby hneď mohol trúbiť na
35 Múr, čo Židia vybudujú, bude veľmi slabý. 1 poplach.
 446 Nehemiáš 4—5—6

16 dennice až kým sa nezažali hviezdy. | Vtedy Povolal som teda kňazov a vybral som od
som bol ludu povedal i toto: „Každý nech nich prísahu, že budú konať podľa tohto sľu-
i s čeľadníkom svojim nocuje dnu v Jeruza­ bu. | Vytriasol som naber svojho rúcha a po- 13*
leme a nech nás vymieňajú v noci na stráži vedal som: „Tak nech Boh povytriasa každého,
•17 a vo dne na stavbe!” | Nuž ani ja ani moji kto nedodrží toto slovo, z jeho domova a z je­
bratia, ani moji šuhaji, ba ani strážne muž­ ho majetku! Tak isto nech je vytrasený a tak
stvo, čo ma sprevádzalo, nevyzliekali sme svo­ isto nech je prázdny!” Celá obec vyslovila
je rúcha. Každý so zbraňou išiel k vode. „Amen!” A chválili Boha. Ľud toto rozhodnu­
tie dodržal.
Ponosy chudobného ľudu na bo-
5 háčov. — Vybúšili veľkým krikom ľudia a Nehemiášova nezišt n osi, — Co viac, *
14
ich ženy proti svojim súkmeňovcom Židom. | od dňa, keď ma poveril kráľ, aby som bol vla­
2 Jedni povedali: „Máme veľa synov a dcér, lež dárom v Júdsku — od dvadsiateho do dva-
nám treba zadovážiť zbožie, lebo jesť nám atridsiateho roku kráľa Artaxerxa. teda dva­
3 treba, aby sme si zachovali život." | Ini pove­ násť rokov — ani ja ani moji bratia nežili sme
dali: „Treba nám dať do zálohu svoje polia, na vladárskom chlebe. í Drievni vladári, moji 15
*
vinice a domy, aby sme si opatrili zbožie, lebo predchodcovia, znamenali pre ľud veľkú ťar­
4 hladujeme.” | Ini zasa hovorili: „Nútení sme chu. Brali od nich na stravu a vino denne po
požičať si groše na kráľovskú daň a pozakla- štyridsať šeklov striebra. Ešte aj ich podriadení
•5 dať svoje polia so svojimi vinohradmi. | Veď úradníci gniavili ľud. No ja som to nerobie­
je naše telo práve také, ako telo našich bratov. val, pretože som sa bál Boha, i Voď aj pri 16
*
Aké sú ich deti, práve také sú i naše deti, a oprave múru priložil som ruku k dielu; ne-
nám predsa treba uvrhovať do poroby nielen nakúpili sme poľa; áno, i všetci moji služob­
svojich synov, lež i svoje dcéry. Podaktoré níci poschodili sa ta k stavbe. | Pritom Židia, 17
*
z našich dcér sa už i stali nevoľnicami a my si ktorí boli na vedúcich miestach, stopäťdesiat
nemôžeme pomôcť, lebo naše pozemky a vino­ osôb, i tí, čo k nám prichádzali z okolitých
hrady majú ini." národov, usádzali sa k môjmu stolu. ; Denne ia
prihotovoval sa celý býk. šesť vyberaných
6 Odpustenie dlhov. — Rozsrdil som sa oviec, okrem hydiny, čo mi tiež prihotovova-
veľmi, keď som počul ten ich krik a tieto ich li. Každý desiaty deň bolo množstvo všakové-
7 reči, i Zaumienil som si, že sa pustim do ho vína. Pri lom všetkom nepožadoval som
šľachty a predstavených a poviem Im: „Vy ste vladársky plat, lebo ťažko doliehalo na tento
všetci úžerníci voči svojim bratom!" Zvolal ľud hrdlačenie. Pamätaj. Bože môj, k môjmu 19
*
8 som veľké zhromaždenie proti nim | a povedal dobrému to všetko, čo som pre tento ľud vy­
som im: „My sme vykupovali svojich bratov konal!
Židov, ktorí boli predávaní pohanom, len ako
nám to bolo možné. A vy sami predávate svo­ Dokončenie stavby múrov.
jich bratov! Našincom ich predávajú!" Mlčali
9 a nevedeli odpovedať. I Povedal som ďalej: „To, Nepriatelia stroja N ehemiášovi
čo robíte, je nesprávne. Ci nebolo vám kráčať nástrahy a strašia. — Stalo sa. keď Sa- 6
v bázni Boha nášho, aby nepriatelia naši, po- nabalatovi, Tobiášovi, Arabovi Gešemovi a
•10 hania, nás nepotupovali? | Veď i ja, i moji bra­ Nehemiáš dáva tomu sľubu dôraz symbolickým 13
tia, ba i moji služobnici požičiavali sme mno­ úkonom. Vytriasa nábor svojho rúcha, uby z ne­
hým peniaze a zbožie! Nože, odpusťte im túto ho všetko vypadlo, čo nosil za ňadrami. V Pa­
•11 pohľadávku! ' Navráťte im, prosím, ešte dnes lestíne podnes nosievajú zo košeľou nad pásom,
ich pozemky, ich vinice, ich olivové sady a čo treba, jedlo, peniaze a i. Týmto úkonom chcel
teda povedať: Nech každého Boh takto povy­
ich domy! Odpusťte im aj stú čiastku za pe­ triasa, nech naň zošle chudobu a núdzu, keby
niaze, zbožie, mušt a olej, ktoré ste im po- niekto nedodr/nl tento slávny sľub.
12 žičali!" | Odvetili: „Navrátime a nič nebude­ Dvanásť rokov účinkoval Nehemiáš vo funkcii 14
me požadovať od nich. Urobíme, ako vravíš." kráľovského námestníka v Júdsku (445—133 pr.
Kŕ; porov. Neh 1, 1; 2, 1) nízištnc a tým dal
17 Posledná vola tohto verša jc v pôvodine poru­ I krásny príklad nezištnosti všetkým svojim sú-
šená. Zmysel: Každý, kto šiel po vodu, šiel po : kmeňovcom. Vydržiavať námestníka kráľovho a
ňu s oštepom v ruke. 1 jeho úradníkov bolo totiž povinnosťou ľudu, kto­
5 Chudobní Židia sa dovolávajú svojej rovnocen­ rý mu bol podriadený. Zdierali ľud námestníci,
nosti s bohatými Židmi, ktorým biedou donútení ktorí boli po Zorobabclovi, a podľa všetkého to
predávali svoje deti za otrokov. Zákon dovoľoval > bolí Nežidia.
v núdzi predať svoje deti do otroctva iným Ži­ Šekel striebra vážil 8.41 fi, nuž 40 šiklov pred- 1$
dom (porov. Ex 21, 7; Lv 25, 3&—11). Lenže bolo stavovalo 333.4 fi striebra.
treba s nimi mierne nakladať a po siedmich ro­ Všetkých svojich služobníkov zamestnával Ne- 16
koch bolo ich treba bez náhrady prepustiť (Ex 21, homiáš pri oprave múrov, lebo nezbohatol z vlá-
2). ' durčenia, nenukúpil poľa, nepotreboval ich teda
10 Nchcmlášovc slová zavážili veľmi, lebo sa mo­ pre svoj vlastný osoh.
hol odvolávať na svoj príklad. Do Jeruzalema prichádzali občas Židia z oko- 17
11 Stá cia.-lka predstavovala úrok za mesiac, roč­ lilých národov, čo žili medzi nimi kade-tade
ne led.-» 12'ŕ. Ini vykladalella však myslia, že roztrúsení.
N- hc-nváš nevyzýval k odpusteniu úrokov, veď Za nezištnú prácu v prospech svojho ľudu 19
t,.!ú j lak zakazoval Zákon (porov. Ex 22. 25; prosí Nehemiáš Boha, aby mu on vynahradil
Lv 25. 37; Dt 23. 20), ale k odpusteniu podlžnosti. । všetku jeho nezištnosť a všetky jeho trudy.
 Nchcmióš O—7
ostatným našim nepriateľom doletelo k ušiam,
že som vystaval múr a že na ňom rozsadliny
nieto, hoci dovtedy som ešte nebol vsadil vrá­
•2 ta do brán, • poslali mi Sanabalat s Gešemom
vzkaz: „Poď a pohovoríme si v jednej z dedín
na rovine Ono!" Lenže oni zamýšľali spraviť
3 mi zlé. Preto som k nim poslal poslov s tým­
to vzkazom: „Konám veľké dielo, preto ne­
môžem zisť. Akiste by práca stála, keby som
4 ju nechal tak a šiel k vám dolu.” I Štyri razy
posielali ku mne takým istým spôsobom a ja
som im vždy odpovedal ako prvej.
Sanabalat ov list N ehemiäSooi. —
5 Potom poslal Sanabalat ku mne svojho slu­
hu s otvoreným listom piaiv raz tým istým
•6 spôsobom. . V ňom stálo: „Medzi národmi sa
povráva a Gcšem hovorí to isté, že vy. ty a
Židia, strojíte sa vzbúriť; preto staviaš múr;
a že by si rád byť ich kráľom podľa týchto
•7 reči. Prorokov si vraj dokonca ustanovil,
ktori by ťa roznášali po Jeruzaleme a hovorili
by: .Je kráľ v Júdsku!- Dozvie sa kráľ teraz
o takýchto pletkách. Preto len príď, aby sme
8 sa poradili spolu!" Poslal som mu vzkaz:
„Nič takého sa nestalo, čo tvrdíš, lež ty sám
9 si si to navymýšľal vo svojom srdci." Všetci
totižto nám chceli nahnať strachu, lebo mys­
leli. že naše ruky nechajú tak prácu, takže
ona vyjde na zmar. Preto som tým väčšmi do-
dai sily svojim rukám.
■10 Nepravdivý prorok. — Keď som tak
raz vošiel do príbytku Semaiáša. syna Delaiá-
šovho. vnuka Mehetabelovho. ktorý’ sa bol
zavrel, navrhol on: „Poďme spolu do domu
Božieho, ta dnu do chrámu, a uzamknime dve­
re chrámu, bo ťa prídu zabiť, za noci ťa pridu
11 zmárniť." ' Lenže ja som odpovedal: „Utekal
by vari niekto taký, ako som ja? A kto taký,
Osada a roveň Ono bo’.i neďaleko Lydy. Keď
Samaritáni videli. »e Židov neprekvapí náhly
útok, pieto že s nim ratujú a preto, že sú naň
dobre pripravení, rwhodh sa použiť lesť. Silou-
nuK-ou ehccll Nchcmiaša z Jeruzalema vylákať
a zbaviť 5a ho So Židmi, kid nebudú mať tohto
obo.-.retneho a rozvážneho vodcu, poradia si ľah­
ko, ba poradia m putom aj s ich múrmi.
a Sanabalat rád by Nehemiášovi nahnať strachu
a pohnúť ho k povoľnosti; môže ho vraj niekto
udať kráľovi, že sa chce vzbúriť.
7 O prorokoch, ktorí vyvolávali za kráľov, po­
rovnaj 3 Kŕ 11. 29—31: 4 Kr 9, 1—3. Nehemiášovi
nepriatelia predstierali, že chcú s ním hovoriť,
ako budú vypovedať vospolok, keď perzský krá-
Juvský dvor začne zrazu vyšetrovať Nehemiášove
chúťky stať sa kráľom v Júdsku.
10—11 Nepravdivý prorok Semaiáš tiež hádam pred
Nvhcniufvm iba predstieral, že učinil sľub ne­
vychádzať z domu, keď mu poslal odkaz, aby
rriš.vl k nemu v dôležitej veci. Nehemiáš síce
prišiel, ale zrazu vybadal, že Semaiáš jc pod-
platenvm záškodníkom, ktorý ho len takto vlá­
kal do domu a ďalším predstieraním chce ho
vlastne zbaviť života. Nuž keby ho bol Nehe­
miáš poslúchol a vstúpil do chrámu, on, nekňaz,
na posvätné miesto, prístupné len kňazom, bo!
by spáchal zločin, pre ktorý by bol zaslúžil
trest smrti (Nm 18, 7). Nehemiáš nesmel prejaviť
strach. Útek bol by býval zbabelosťou.
29 SZ
449
I ako som ja. by sa opovážil vkročiť do chrámu
1 a zostať pri živote? Nejdem." i Poznal som *
12
I hneď, že ho neposlal Boh, ale že to proroctvo
mi povedal len preto, lebo Tobiáš a Sanaba­
lat najali ho za odmenu. Najatý bol za odme­ 13
nu prelo, aby som sa zľakol a tak učinil a
í zhrešil. Bolo by sa im hodilo také niečo k mrz-
; kej ohováračke mojej osoby, čím by mi boli
mohli utľhávať na cti. Pamätaj si, Bože môj. 14“
k Tobiášova a Sanabalatove skutky, taktiež
j i prorokyňa Noadie i tých iných prorokov,
| čo by mi boli radi nahnať strachu.
I Dokončenie stavby. — No i.tak bol do-
15
*
! končený múr za päťdesiatdva dní, päťadvad-
i siateho elula. 1 Keď sa o tom dozvedeli všetci 16
I naši nepriatelia, zachveli sa všetky národy, čo
■ boli vôkol nás, a zmalomyseľneli veľmi, lebo
; poznali, že toto dielo dokonalo sa skrze Boha
। nášho.
1 No i vtedy od premnohých predných židov 17
odosielali sa listy Tobiášovi a zasa od Tobiáša
im prichádzali. । Lebo veľa bolo v Júdsku ta­ 18
kých. ktorých viazala s nim prísaha. Bol to-
I líž zaťom Scchaniáša, syna Arachovho. Jocha-
! nan zas, jeho syn, bol pojal dcéru Mešulama,
syna Barachiášovho. I Ba aj pekne sa vyjadro- 19
I valí o ňom predo mnou a zasa moje slová vy-
i nášali jemu. Tobiáš tiež posielal bol listy,
i aby ma tak strašil.
' Starostlivosť o' stráženie mesta.
I — Keď múr bol dobudovaný a keď som bol *7
! vsadil vráta, ustanovení boli vrátnici, speváci
' a leviti, j Chananimu, bratovi svojmu, a Cha- 2“
। naniášovi, veliteľovi pevnosti, zveril som hlav­
né veliteľstvo nad Jeruzalemom, pretože on
• bol mužom dôveryhodným a bohabojnejším
než mnohí iní. I Vydal som im rozkaz: „Ne­ 3*
otvárať brány jeruzalemské, až keď už slnko
hreje! Vráta treba zatvárať a pozamykať zá­
vorami, kým tam ešte sloja! Postaviť tiež strá-
Semaiáš akiste vystupoval pred Nchemlášom 12
i nko prorok, u by svojim slovám dodul väčšej
I váhy.
Prorokov, podobných Scmalášovl, ako vidieť, 14
bolo za čiaš Nehcmiúšových viacej.
1 Elul, šiesty mesiac ž.dovského. roka (polovica 15
. augusta — polovica septembra). — Oprava hru-
I díeb trvala 52 dní. V takomto krátkom čase bolo
možné vykonať tú veľkú prácu len tak, žc sa
j všetci Židia veľmi usilovali, Žc pracovali razom
všade a Že deľba práce bola premyslená. Treba
, ďalej predpokladať, že sa značné kusy hradieb
’ zachovali ncpu.'Kudenu a že tiež čosi na nich
| opravil už Ezdráš (porov. Ezd 4, 0—23). Hradby
teda boli opravené hneď v tom roku, v ktorom
Nehemiáš prišiel po prvý raz do Jeruzalema
(445 pr. Kr.; porov. 2. I pozn.). Staroveký deje­
pisec Jozef Flavius (Židovské starožitnosti XI)
však píše, že múr jeruzalemský sa opravoval
vtedy dva roky q štyri mesiace.
Múr bol dokončený v prvej polovici septem- 1
I bra r. 445 pr. Kr. (porov. Neh. 2, 1).
; O Chananim porov. Neh 1. 2. — Chananláš
bol veliteľom chrámového hradu.
Nehemiáš postaral sa o bezpečnosť mesta pros- 3
1 ným stanovením stráží dňom i nocou.
 450 Nehemiáš 7

že z Jeruzalemčanov, jedných na stráž na sta- Speváci. — Spevákov, potomkov Azafo- 44

novištiach a druhých popred svoje domy!" vých, sto štyridsaťosem.
Súpis ľudu, ktorý sa bol vrátil Vrátnici. — Vrátnikov, potomkov Salu- 45
4 zo zajatí o. — Mesto sice bolo rozsiahle a mových, Aterových, Talmonových, Akubových,
veľké, ale bývalo v ňom iba málo ľudí. Nebu- Chatitových a Sobaiho sto tridsaťosem.
S dovalí sa domy. I Preto mi Boh vnukol zhro­ Nevoľníci chrámu. — Nevoľníkov chrá­ 46
maždiť a spísať podľa príslušnosti k rodu mu, potomkov Sichaových, Chasufových, Ta-
šľachtu, kniežatá a ľud. A tu som našiel záznam | baotových, | Kerosových, Siaových, Fadono- 47
o rode tých, ktori boli prišli najprv. Našiel vých, | Lebanových, Chagabových, Salmiho, | 48
som v ňom zápis: | Chananových, Gidelových, Gacharových, | Re- 49.50
*6 Vodcot’ía. — Toto sú tí príslušníci pro­ aiášových, Resinových, Nekodových, | Gaza- 51
vincie, čo sa poberali zo zajatia vo vyhnan­ movýčh, Uzaových, Faseachových, I Besaiho. 52
stve, ktorých Nabuchodonozor, kráľ babylon­ Meunimových, Nefišesimových, | Bakbuko- 53
ský, bol vyvliekol, a vrátili sa do Jeruzalema vých, Chakufových, Charchurových, I Baslito- 54
alebo do Judey, každý do vlastného mesta, | vých, Mechidových. Charšaových, ! Barkoso- 55
7 ti. čo prišli so Zorobábelom, Jozuem, Nehe- vých, Siserových, Tamachových, | Nesiacho- 56
miášom. Azariášom, Rámiášom, Nachamanim, vých a Chatifaových.
Mardochejom, Bilšanom, Misperetom, Bigvai- Medzi potomkami služobníkov Salamúno 57
om. Nechutnom a Bánom. nových sa nachádzali potomkovia Sotaiho, So-
feretovi, Feridovi, I Júloví. Darkonovi, Gide- 58
Pospolitý ľud. — Počet mužov ľudu lovi, 1 Sefatiášovi, Chatilovi, potomkovia Po- 59
B izraelského: | Potomkov Farošových dvatisíc chereta z Hasebaima a potomkovia Amonovi.
9 sto sedemdesiatdva; | Sefatiášových tristo se- Nevoľníkov chrámových a potomkov služob­ 60
10 demdesiatdva; j Arachových šesťsto pät­ níkov Šalamúnových bolo spolu tristo deväťde-
il desiat dva; | Fachat-Moabavých po Jozuem siatdva.
12 a Joabovi dvetisíc osemsto osemnásť; | Ela- Ľudia bez rodových preukazov.
13 mových tisíc dvesto päťdesiatštyri; | Zatuo- — Títo sa tiež povracali z Tel-Melodia, Tel- 61
14 vých osemsto štyridsaťpäť; ' Zakajových se- Charše, Kerubu. Adonu a Imeru, lenže neve­
15 demsto šesťdesiat; i Binuiho šesťsto štyridsať- deli preukázať čeľaď svojich otcov a svoj pô­
16.17 osem; | Bebaiho šesťsto dvadsaťosem; | Azga- vod, či sú totiž z Izraela, I šesťsto štyridsaťdva 62
18 dových dvatisíc tristo dvadsaťdva; | Adoni- potomkov Delaiášových, Tobiášových a Neko­
19 kamových šesťsto šesťdesiatsedem; | Bigvai- dových.
20 ho dvatisíc šesťdesiatsedem; | Adinových šesť- Z kňazov potomkovia Chabaiášovi, Hako- 63
21 sto päťdesiatpäť; | Aterových z Ezechiášovej soví, ďalej potomkovia Barzilaja, ktorý sl vzal
22 strany deväťdesiatosem; | Chašumových tristo za ženu z dcér Barzilaja Galadčana a bol na­
23 dvadsaťosem; j Besaiho tristo dvadsaťštyri; 1 zvaný ich menom. | Tito hľadali svoj zápis 64
24.25 Charifových sto dvanásť; | Gabaoncov deväť- o rodovej príslušnosti, ale pretože sa nepona-
26 desiatpäť; [ Betlehemčanov a Netofančanov chodili, boli vylúčení z kňazstva. I Kráľov ná­ 65
27 sto osemdesiatosem; | Anatotčanov sto dvad- mestník im zakázal jesť z vecí svätosvätých.
28.29 saťosem; ■ Belazmavčanov štyridsaťdva; | Kir- dokiaľ nebude zas stáť kňaz s urim a tumim.
jatíarimčanov, Kefirčanov a Bérotčanov se- 66
30 demsto štyridsaťtri; I Ramčanov a Gabaača- Úhrn osôb a zvierat. — Celé toto spo­
31 nov šesťsto dvadsaťjeden; | Michmasčanov sto ločenstvo do jedného počítalo štyridsaťdvati- 67
32 dvadsaťdva; | Betelčanov a Haičanov sto sic tristo šesťdesiat, okrem ich sluhov a ich
33 dvadsaťtri; Novonebočanov päťdesiatdva; | slúžok, ktorých bolo sedemtisíc tristo tridsať-
34 Novoelamčanov tisic dvesto päťdesiatštyri; | sedem; ďalej bolo s nimi dvesto štyridsaťpäť
35.36 Charimčnnov tristo dvadsať; | Jerichovčanov spevákov a speváčok. | Koni mali seoemsto 68
37 tristo štyridsaťpäť; | Lodčanov, Chadidčanov tridsaťšesť, mulic dvesto štyridsaťpäť. | tiav 69
38 a Onočanov sedemsto dvadsať jeden; | Sena- štyristo tridsaťpäť a oslov šesťtisíc sedemsto
ačanov tritisíc deväťsto tridsať. dvadsať.
Pary na chrám. — Poniektorí náčelníci 70
39 Kňazi. — Kňazov z krvi Jedaiášovej, vet- । rodov venovali na stavebné dielo. Kráľov ná-
40 vy Jozueho, deväťsto sedemdesiatin; | z Ime-i mestnik dal na potreby tisic drachiem zlata.
41 rovej tisic päťdesiatdva; i z Paschurovej tisic I päťdesiat čiaš, päťsto tridsať kňazských suk-
42 dvesto štyridsaťsedem; | z Charimovej tisic| ni. | Podajedni náčelníci rodov venovali na 71
sedemnásť. j stavebný poklad dvadsaťtisíc drachiem zlata
I a dvetisíc dvesto min striebra. Toho, čo dal
43 Leviti. — Levitov, potomkov Jozueho po ; ostatný ľud, bolo dvadsaťtisíc drachiem zlata,
Kadmielovi, vetvy Hodevášovej, sedemdesiat­ ! dvetisíc min striebra a šesťdesiatsedem kňaz-
štyri. । ských sukni.
6—73a Zoznam Židov, ktorí sa vrátili zo zajatia ba-
j Tak sa leda osadili kňazi, leviti, vrátnici, 75a
byjon-kóho, viď Ezd 2. 1—67. Do niektorých mien speváci, podajedni pospolití ľudia, chrámoví
a čí: líc akiste sa pri odpisovaní vkĺzli chyby. I nevoľníci a celý Izrael vo svojich mestách.
 Nehemiáš S—0 451

Obnovenie zmluvy ludu s Bohom. I nosti: „Tento deň je zasvälený Pánu, Bohu
Prečítanie Zákona a slávnosť stánkov. I vášmu. Nežiaľte a neplačte!” Plakal totiž vše-
| tok ľud, keď počul slová Zákona. | Povedal 10
•73b Prečítanie Zákona. — A keď nastal sied­ । im potom: „Choďte, zajedzte si niečo mastné­
my mesiac — Izraeliti bývali už vo svojich ho a vypite si sladkého, no niečo z toho pošli­
•8 mestách — I všetok ľud ako jeden muž sa zi­ te aj tomu, čo si nemôže nič prihotoviť! Lebo
šiel proti Vodnej bráne. Rozkázali Ezdrášova, tento deň je zasvätený Pánovi nášmu. A ne-
znateľovi Písma, priniesť knihu Mojžišovho rmúťte sa, lebo radosť v Pánovi jc sila vaša!" |
Zákona, ktorý bol Pán ustanovil pre Izraeli- • Leviti tak isto upokojovali všetok ľud a ho- 11
2 tov. I Priniesol teda kňaz Ezdráš Zákon pred ; vorili: „Mlčte, lebo tento deň je svätý! Ne-
zhromaždenie mužov, žien a všetkých, ktori ' rmúťte sa!” ! A tak všetok ľud išiel jesť, piť, 12
vedeli chápať, čo sa počúvalo, prvého dňa 1 rozposielať podiely a oslavovať veľké rado-
3 v siedmom mesiaci. ’ Citali z neho na námestí I vánky, lebo dbali na tie reči, ktoré sa im boli
proti Vodnej bráne od samého rána do polud­ I zvestovali.
nia pred mužmi a ženami a všetkými, čo boli
4 schopní chápať. Ezdráš, zákonník, stál na j Sviatok stánkov. — Na druhý deň sa 13
drevenej vyvýšenine, čo na tento cieľ boli spra­ však zasa zhromaždili náčelníci rodov zo všet-
vili, a vedľa neho stáli po pravici Matatiáš, | kého ľudu, kňazi a leviti, k zákonníkovi Ez-
Semeiáš, Anaiáš, Uriáš, Chilkiáš a Maásiáš, I drášovi dať sa o tom poučiť, čo obsahuje Zá-
a po jeho ľavici Pedaiáš, Mišael, Malkiáš. Cha- ! kon. | Našli teda napísané v Zákone, čo Pán 14
šum. Chašbadana, Zachariáš a Mešulam. | I bol prikázal skrze Mojžiša, že totiž Izraelitom
•5 1 Ezdráš otvoril knihu pred očami všetkých treba bývať v stánkoch na slávny deň v sied-
ľudí, prevyšoval totiž všetok ľud. a keď ju I mom mesiaci. | Nuž nech dajú vyhlásiť a vy- 15
6 otváral, vstal všetok ľud. A Ezdráš dobrore­ ; volať vo všetkých svojich mestách a tiež v Je-
čil Pánovi, Bohu veľkému, a odpovedal ľud | ruzaleme: „Vyberte sa na vrchy a naznášajte
rad-radom: „Amen, amen!", pričom pozdviho- 1 ratolesti vybraných i divých olív, ratolestí myr-
7 val ruky. ' Potom sa zas sklonili a klaňali sa ‘ tových a palmových a ratolesti hustolistých
Pánu tvárou k zemi. Leviti Jozue. Bani, Se- stromov na stavanie stánkov, ako je to napí­
rebiáš. Jamin, Akub, Sabetai. Hodiáš, Maá­ sané." | Povychádzal teda ľud a nanosil a naro- 16 *
siáš, Kelita, Azariáš, Jozabad. Chanan a Pe- bil si stánky, ktorí na streche a ktorí na dvo­
laiáš vykladali ľudu Zákon. Ľud stál a nepo- roch. zas ini na nádvoriach domu Božieho a
•8 hol sa z miesta. ' Citali však z knihy, zo Zákona na ulici Vodnej brány a tak isto na ulici brá­
Božieho, stať za staťou a vykladali zmysel, ny Efraim. | A tak leda celá družina tých, čo sa 17'
takže rozunteli tomu, čo sa prečítalo. povracali zo zajatia, narobila stánky a bývala
v stánkoch. Neboli tak totiž učinili Izraelci od
•9 S ni úrok ľudu. — Vtedy Nehemiáš. to jest čias Jozueho, syna Nunovho, až do tohto dňa.
kráľov námestník, a Ezdráš, kňaz a zákonník, Preto bola veľmi veľká radosť. | Nuž sa pred- 18 *
a leviti, čo vyučovali ľud, riekli celej vospol- | čítavalo deň čo deň z knihy Zákona Božieho,
73b Siedmy mesiac židovského reku menoval sa od prvého dňa do posledného. Slávili ten svia­
ti>ri (polovica septembra — polovica októbra). tok za sedem dní. Na ôsmy deň polom bolo
Tento mesiac bol zvlášť posvätný. Prvého dňa podľa obyčaje slávnostné zhromaždenie.
tohto meniaca sa toti£ slávil nový občiansky
rok, čim sa obvyklému sviatku s odpočinkom,
aký býval prvého dňa každý mesiac (novomc* Pokánie ľudu izraelského.
siac), dostávalo veľkej významnosti. Na desiaty
deň zas v tomže mesiaci bol sviatok zmieru. Na- Verejné pokánie. — Dvadsiateho štvr- 9*
p^’kvui od 15. do 21. dúa tohto mesiaca sa svä-
lUv-ill sviatky stánkov (porov. Lv 23, 23 n.; Nm tého dňa tohto mesiaca sa Izraeliti zhromaž­
2y. 12 -3tt). dili, postili sa, obliekli sa do vrecovín a po-
1 Vodná brána porov. Neh 3, 28 pozn. — Pred-
Citovať Zákon vo sviatok stánkov každý siedmy Brána Efraim bola na severe mesta, vari nc * U
rok bolo predpísané v knihe Dt 31, 9—13. — ďaleko dnešnej Damascénskej brány.
E--dráš v ktuhe Nehcmiišovej je tu po prvý raz Sviatky stánkov od čiaš Jozuových slávili M n
spomenutý, iste Často (porov, 3 Kr S, 65; 2 Par 7, 8). Ezdráš
3 Ľud vstal z úcty k Zákonu a postojačky sly­ ich tiež slávil (porov. Ezd 3, 4). Tentoraz však
šal slovo Doiie. nebývalá radosť zaplavila všetky srdcia, lebo Je­
0 Ezdráš čítal Zákon po odsekoch. Leviti zas ruzalem po návrate svojich synov z bolestného
prečítané state vykladali ľudu. Núka sa dohad, vyhnanstva sa zdvíhal z rumov a znova sa stá­
že už všetci Židia po návrate z Babylonu neve­ val stredobodom židovského náboženského a ná­
deli akiste dobre po hebrejsky, žc im teda bolo rodného života.
treba menej známe slová vysvetľovať aramej­ O slávnostnom zhromaždení na ôsmy deň po- 18
skou rečou. Aramejčína sa totiž po vyhnanstve rov. Lv 23, 36; Nm 29, 35 n.
sJá’.c väčšmi rozširovala a napredovala. Naproti Sviatky stánkov trvali od 1S. do 21. tišri (po- 1—j
tomu však Neh 13, 24 zdôrazňuje význam hebrej­ rovnaj 8, 18). Na ôsmy deň (22. tišri) bolo sláv­
činy, reči ľudu. nostné zhromaždenie. Potom Jeden deň bol voľný
9 Národ plakal, lebo z prečltovaného Zákona mu (23. tišri). Za nim nasledoval deň pokánia (24.
vysvitlo, ako často proti nemu zhrešil, ako Často tišri). V tento deň sa Židia vyplakali, kajali sa
hriechmi privolával na seba trest Boži. Sviatok z previnení pokolení minulých i z hriechov vlast­
novomesačný však býval sviatkom radostným, ných. Napokon sa zmluvou s Bohom zaviazali
píse v takýto deň nebol vhodný, lebo túto ra­ zachovávať Zákon, ktorý v minulosti Často pre­
dosť rušil. stúpili.
 452 NchemiáS 9

2 sýpali sa prachom. Keď sa izraelskí súkme- I jich. I Odopreli poslúchať a nerozpamätávali sa 17

ňovci boli odlúčili oď všakových cudzozemcov, | na tie divy tvoje, ktoré si pre nich učinil, lež
postavili sa a vyznávali svoje hriechy a ne- ! zatvrdili šije svoje, ustanovili si náčelníka a
•3 pravosti svojich otcov. | Potom povstali priam ij chceli sa vo svojej hlavatosti vrátiť do svojho
na mieste, kde stáli, čítavali z knihy Zákona otroctva. No ty si Boh, ktorý odpúšťa, si láska­
Pána, Boha svojho, za štvrť dňa, a za štvrť vý a milosrdný, dlho zhovievajúci a velikého
vyznávali sa a klaňali sa Pánu, Bohu svojmu. | zľutovania. Neopustil si ich. I Ani vtedy ešte, 18
4 | Na levitské vyvýšené miesto vystúpili Jozue, keď si urobili liate teľa a keď povedali: »To je
Bani. Kadmiel, Šebaniáš, Buni, Serebiáš, Bani boh tvoj, ktorý ťa vyviedol z Egypta, — a
a Chenani a vzývali veľkým hlasom Pána, Bo- dopustili sa veľkého rúhania, | ty v preveľkom 19
•5 ha svojho. ! A leviti Jozue, Kadmiel, Bani, Cha- milosrdenstve svojom predsa si ich na púšti
šabniáš, Serebiáš, Hodláš. Šebaniáš a Feta- neopustil. Kúdolový stĺp sa nehol od nich vo
chiáš odriekali túto modlitbu: dne, čo ich viedol cestou, ani ohnivý stĺp
v noci, čo im osvecoval cestu, ktorou sa im
Kajúcna modlitba. — „Vstaňte, dobro­ bolo treba uberať. 1 Duchu svojho dobrého dal 20
rečte Pánu, Bohu svojmu, od vekov až naveky! si im, aby ich on učil. Neodoprel si ich ústam
A nech sa zvelebuje slávne meno tvoje, vyvý­ | mannu svoju a dal si im vodu, keď ich trápi)
šené nado všetko zvelebovania a chválu! smäd. Za štyridsať rokov si ich živil na púšti. 21
6 Ty si. Pane, ty si jediný! Ty si učinil nebe­ Nič im nechýbalo. Odev sa im neodral a ne-
sá a nebo nebies so všetkým ich vojskom, zem opúchali im nohy.
a všetko, čo je na nej, moria so všetkým, čo A dal si im kráľovstvá a národy a porozsá- 22
je v nich. Tomu všetkému ty dávaš život. Voj- I dzal si ich po územiach. A tak zaujali dedične
7 sko nebeské sa klania tebe. I Ty si, Pane, ten ; zem Sichonovu. i zem kráľa Chešbonského,
Boli, ktorý si si vybral Abrama a vyviedol ho i zem Oga, kráľa bášanského. 1 A ich synov 23
z Lru chaldejského a dal si mu meno Abra- rozmnožil si ako hviezdy nebeské a voviedol
8 hám. I Našiel si, že jeho srdce odnáša sa verne I si ich do zeme, ktorú si bol prisľúbil ich ot­
k tebe, nuž si uzavrel s ním zmluvu, že dáš com, totiž, že sa do nej dostanú a dedične ju
jelio potomstvu zem kanaánsku, hetejskú, a- zaujmú. Vtiahli teda tito synovia a zaujali 24
morejskú, fc-rezitskú, jebuzejskú a gergezej- dedične tú zem. Ponížil si obyvateľov tej ze­
skú. Dodržal si slovo svoje, lebo ty si spra­ me, Kanaánčanov. pred nimi a vydal si ich
vodlivý. do ich ruky, kráľov ich a národy tej zeme,
9 Pohliadol si na sužobu našich otcov v Egyp- aby naložili s nimi podľa svojej ľubovôle.
te a počul si ich výkrik pri Červenom mori, i ' Vzali teda opevnené mestá a zem úrodnú a 25
10 Učinil si znamenia a divy na faraónovi, na ujali sa vlastníckeho práva nad domami, v kto­
všetkých jeho služobníkoch a na celom ľude rých bolo plno rozličného dobra, vykopané
jeho zeme, lebo si vedel, že bezohľadne nakla­ studne, vinohrady, olivové záhrady a množ­
dali s nimi. Učinil si si tak meno, aké je i dnes. stvo ovocného stromovia. A jedli, nasýtili sa.
11 : Rozdvojil si more pred nimi, že prešli suchou stučneli a oplývali rozkošami vo veľkej dobro­
nohou stredom mora. Tých však, čo ich prena­ te tvojej.
sledovali, uvrhol si do hĺbin ako kameň do No i tak sa stali spurnými a vzbúrili sa proti 26
12 hlbokej vody. Vo dne si ich vodil kúdolovým tebe, zavrhli tvoj zákon za svoj clirbát. po­
stĺpom, v noci stĺpom ohnivým, aby si im osve­ vraždili prorokov tvojich, ktori ich nabádali,
coval cestu, ktorou sa im bolo treba uberať. aby sa len navrátili k tebe, a dopúšťali sa veľ­
13 Potom si zostúpil na horu Sinaj a hovoril kých rúhaní, j Preto si ich vydal do ruky ich
si s nimi z neba a dal si im správne súdy, spo­ odporcov a tí ich sužovali. No keď v časoch
ľahlivé zákony, dobré ustanovenia a prikáza­ súžby svojej volali zas k tebe, ty si ich vy-
li nia. Vyjavil si im tiež svoju svätú sobotu a1 slýchal z neba. Vo veľkom svojom zľutovaní
skrze služobníka svojho Mojžiša dal si im pri- dával si im vysloboditeľov, čo ich vyslotodzo-
15 kázania, ustanovenia a zákon. : Dal si im1 val- z rúk ich nepriateľov. ' Len čo si však 28
chlieb z neba, keď bol u nich hlad, a vyviedol1 pooddýchli. opäť činili, čo je zle pred tebou, a
si pre nich vodu zo skaly, keď boli smädní. preto si ich zasa poprepúšťal do ruky ich ne­
Vyzval si ich, aby šli a zabrali zem, a zdvi­ priateľov, a tí panovali nad nimi. No keď sa
hol si ruku svoju, že im ju dáš. obrátili a keď volali zas k tebe, ty si ich vyslý­
16 Lenže oni, otcovia naši, počínali si pyšne, cha! z neba a opätovne si ich vyslobodil v zľu­
boli tvrdošijní a nevšímali si prikázaní tvo tovaniach svojich. I Napomínal si ich vážne, 29
3 Za tento čas nemohol byt prečítaný celý Zá- aby si ich prinavrátil k zákonu svojmu, lež oni
kon (5 knih Mojžišových!, ale íha jeho najdôle­ vystrájali pyšne, prikázania tvoje neposlúcha-
žitejšie čiastky, kde sú priame Božie priká.-.unia1 li a prehrešovali sa proti rozhodnutiam tvo­
e, svojimi sankciami (odmena a tresty). Ezdrá- jim. skrze ktoré žije človek, čo ich nasleduje.
šovým poslucháčom nebol tento Zákon nový, ni-
kdy n.p .éulý. Preto sa hneď ochotne a všeobecnej Mrdli plecom, boli hlavatí a neposlúchali. ’
zaviazali, zachovávať Zákon, ktorý dal Boli Moj- Mnoho rokov si im zhovieval a usvedčoval si 50
žišovi, teda Zákon starý, dávno známy, len nie; ich duchom svojim skrze prorokov svojich, no
vždycky dodržaný.
5—37 Tato mo'iilb'i je zároveň aj úvod k obnoveniui Tak sa správal národ v dobe Sudcov (porov. 27
zmluvy s Bohom. .Sdc 2, 11—23; 3. 9—15; 4. G—21).
 NchcmiäS 9—10 453

nepočúvali, a preto si ich vydal do rúk cudzo- ! Bigvai, Adin, Ater, Chizekiáš, Azur, | Ho- 18.19
31 zemských národov. Lenže v prevelikom svo­ | diáš, Chašum, Besai, ' Charif, Anatot, Nebai, | 20
jom zľutovaní nedal si im celkom zahynúť a j Magpiáš, Mešulam, Chezír. ' Mešezabel, Sa- 21.22
neopustil si ich, .pretože si ty Boh láskavý । dok. Jadua, Pelatiáš, Chanan, Anaiáš. ' Hose- 23.24
a milosrdný. । áš, Chananiáš, Chašub, | Halocheš, Pilcha, So- 25
32 A tak teraz. Bože náš, ty, veľký, mocný, bek, | Rcchum, Chašabua, Maásiáš, ' Achiáš, 26.27
hrozný Bože, ktorý milostivo zachovávaš Chanan, Anan, ' Maluch, Charim a Bána. 28
zmluvu, nepokladaj za málo tú všetku tie­ Ostatný ľud, kňazi, leviti, vrátnici, speváci, 29
*
seň, ktorá postihla nás. našich kráľov, našich clwámovi nevoľníci, všetci, ktorí sa boli vrá­
hodnostárov, našich kňazov, našich prorokov tili od národov zemí k zákonu Božiemu, ich
a našich otcov s celým ľudom tvojím od čias manželky, ich synovia a dcéry, všetci, čo len
33 kráľov asýrskych až dodnes! ! Ty si, pravda, vedeli a rozumeli veci, | pripojovali sa k svo­ 30
spravodlivý vo všetkom, čo sa nám prihodilo, jim súkmeňovcom, výlečnikom.
lebo ty si konal verne, ale my sme sa dopúš­ Zm/u uné záväzky. — Zaklínali sa a pri­
34 ťali nešľachetných vecí. Naši králi, naši sahali,
hodnostári, naši kňazi, ba i naši otcovia sa ne­ že sa budú riadiť zákonom Božím, ktorý bol
správali zákonom tvojím a boli nevšímaví vydaný skrze Mojžiša, služobníka Božieho;
k príkazom tvojim a k výstrahám, čo si im že budú starostlivo dbať a plniť všetky pri-
35 dával. Oni vo svojom kráľovstve a v hojnom ' kázania Pána, Boha nášho, ustanovenia jeho
tvojom dobrodení, ktoré si im preukazoval, a a predpisy jeho;
v zemi širokej a žírnej, ktorú si im bol dal, I že preto nebudeme dávať svoje dcéry náro­ 3ľ
neslúžili ti a neodvrátili sa od zlých svojich dom tej zeme, ani brať ich dcéry svojim sy-
36 skutkov. Preto sme dnes rabmi. V zemi, kto­ i nom;
rú si dal otcom našim, aby požívali jej plody a od cudzozemcov, ak prídu s tovarom a akým- 32
•3" jej dobré veci. áno. my sme v nej rabmi! A jej i koívek zbožím na trh v sobotný deň, ani v so-
veľký výnos patri teraz kráľom, ktorých si ty ' botu, ba ani v iný sviatočný deň neprevezme-
ustanovil nad nami pre naše hriechy. Vlád­ me od nich nič;
nu nad našimi telami a našim statkom, ako zriekneme sa ďalej v siedmom roku poľnej
sa im ľúbi, takže sme my vo veľkej s úž bc." , úrody a bársakého vymáhania dlhov;
Obnorcníc cmlurt/ s Bohom. — ; ukladáme sebe za povinnosť dávať ročne po 33'
•10 ..Pre to všetko činíme my pevnú zmluvu a tretine šekla na potreby domu Boha svojho, i
spisujeme ju. Naši hodnostári, naši leviti a na predkladné chleby, na ustavičnú obetu, na 34-
naši kňazi uvádzajú na nej pečaťmi svoje pod- celopal ustavičný, na soboty, na novomcsiace,
pisy. Uviedli sa na nej: Nehemiáš. námestník na slávnosti, na posvätné veci, na obety za
■3 kráľov, syn Chachaliášov. a Sedechiáš, ' Se- hriech k usmiereniu Izraela a na všelijaké po­
riáš, Azariáš. Jeremiáš. Pašchur, Amariáš, trebnosti domu nášho Boha.
56 Malkiáš. Chatuš, Sebaniáš. Maluch. Charim. 1 Hodili sme tiež my, kňazi, leviti a ľud, lós 35*
Meremot. Obadiáš. Daniel. Gineton. Baruch, o dodávke dreva; dodávať sa bude pre dom
89 1 Mešulam. Abiáš. Mijanún, Maásiáš, Bilgai, Boha nášho po čeľadiach otcov našich v sta­
Svmaiáš. Tito boli kňazi. novené časy z roka na rok, aby bolo na pálenie
•10 Ďalej leviti Jozue, syn Azaniášov, Binuji na oltári Pána, Boha nášho, ako je lo predpí­
11 z potomkov Chenadadových, Kadmiel. a ich sané v zákone.
druhovia Sebaniáš, Hodiáš. Kelita, Pelaiáš, Budeme tiež odovzdávať prvotiny poľností 36
1213 Chanan, ' Micha. Rochob. Chašabiáš, Zakúr, svojich a prvotiny všetkých plodov z hocaké­
Sercbiáš. Sebaniáš. ’ Hodiáš, Bani a Bcninu. ho stromu z roka na rok do domu Pánovho; |
Hlavni z ľudu: Paroš, Pachat-Moab, Elam, zaväzujeme sa ďalej odovzdávať prvorodencov 37
16 17 Za:u, Bani. Buni, Azgad, Bebai, , Adoniáš, svojich i prvotiny statku svojho, ako je to
predpísané v zákone, i prvotiny dobytka svoj-* V
Židia, klorí sa vrátili z Babylonu neboli oslo-
Ledvtii od tiarch, ktoré na židovskú krajinu boli jlm predstaviteľom q zástupcom a ibn ústne sľu­
uv.dilt králi perzskí. Dávali im naturálne dávky, bovali, že tú zmluvu s Bobom, podpísanú židov­
cla a dane Mohli ich brať na roboty a povolávať skými hodnostármi, budú tiež verne zachovávať.
ich do vojenskej služby. V židoch, odlúčených od národov zemí, trebn 20
Udrieť pečať za starých čias znamenalo podpis, vidieť možno tých, čo nešli do zajnlln, lebo sa im
lebo na pečati bolo meno majiteľa pečate (pečat­ podarilo nejako mu vyhnúť a tak žili cez vy­
ného prsteňa). hnanstvo doma.
Prvý sa podpísal kráľovský námestník Nehe­ O miešaných manželstvách porov. Ezd 9, 2. 31
I
miáš: za nim nasleduje podpis Sedechiášov, kto­ Mojžišovský Zákon predpisoval chrámovú daň 33
.
rý- bol najskôr hlavou židovskej samosprávy. pol šikla (porov. Ex 30, 11—10). Každý vyše
Podpisy za kňazské triedy. Prekvapuje, že niet dvadsaťročný Izraelita bo) ju povinný pravdepo­
medzi nimi podpisu Ezdrášovho a Eljašibovho. dobne raz za života platiť. Preto je tu akiste reč
Túto zmluvu za obidvoch podpísal azda len Se- o nejakej každoročnej dobrovoľnej dani.
roiáš ako hlava rodu, od ktorého pochádzali Tak sa zdá, že perzskí úradníci nedávali chrá­
obaja. mu príspevky, čo stanovili perzskí králi Darius
10—14 Podpisy za levitské oddelenie. u Artaxerxes (porov. Ezd 0, 0; 7, 20—22).
15-20 Podpisy za príslušné rudy. Za každý rod, trie­ Zaobstarávanie dreva v kraji, kde je malo 35
:
du. oddelenie popisoval zmluvu len len. kto Ich dreva, znamenalo Iste veľkú námahu a Isteže nie
právoplatne zastupoval. Ostatní sa pripájali k svo- malý náklad.
 454 Nehemiáš 10—11

ho a stáda svojho pre dom Boha nášho kňa- | bol ich predstaveným. Júda zas, syn Hase-
zom. konajúcim službu v dome Boha nášho. | i nuov, druhým predstaveným nad mestom.
38 Ďalej najlepšiu časť múčnych svojich vyrob- | Kňazi v Jeruzaleme. —Z kňazov boli: 10
kov a svojich obeti pozdvihnutia, plodov všet- , Jedaiáš, syn Jojaribov, Jachin; | Seraiáš, syn 11
kých stromov, mušt a olej budeme tiež odo- ; Chilkiášov; ten bol synom Mešulamovým; ten
vzdávať kňazom do miestností domu Boha zas bol synom Sadokovým a ten synom Me-
svojho, priam tak desatinu poli svojich levitom. rajotovým; tento bol synom Achitubovým,
A leviti tie desatiny budú vyberať vo všet­ kniežaťom domu Božieho; | ich bratov, koná- 12
kých mestách, kde budeme obrábať zem. júcich službu v chráme, bolo osemsto dvadsať­
39 Nech je s levítmi kňaz. Aronovec, keď sa dva; ďalej Adaiáš, Jerochamov syn; ten bol
vyberajú desatiny levitské, a leviti nech od­ synom Pelaliášovým a tento zas synom Am-
nášajú desatinu desatiny do príbytku Boha náš­ siho; ten bol synom Zachariášovým a tento
ho do miestnosti pokladnice. — Do miestnosti bol synom Pašchurovým; ten bol synom Mal-
týchto totiž prinášali Izraeliti a leviti obetné kiášovým. | Jeho bratov, náčelníkov rodin, 13
dary obilia, muštu a oleja. Býval tam aj po­ bolo dvesto štyridsaťdva. Priam tak Amašsaj.
svätný riad, kňazi, konajúci službu, vrátnici syn Azarelov; tento bol synom Achaziho, ten
a speváci. — Nebudeme teda nedbanliví o dom bol synom Mešilemotovým a tento bol synom
Boha svojho." Imerovým. j Ich bratov, mužov bohatierskych, 14
bolo sto dvadsaťosem. Nadriadeným nad nimi
Obnovenie občianskeho poriadku.
bol Zabdiel, syn Hagedolimov.
Zoznam obyvateľov a pokolení.
Leviti i> Jeruzaleme.— Z levitov tam 15
Preši dl en i e čiastky vidieckeho boli Semaiáš, syn Chašubov; tento bol synom
•U obyvateľstva do Jeruzalema. — Bý­ Azrikamovým a ten bol synom Chašabiášo-
valo predstavenstvo Tudu v Jeruzaleme a os­ vým; ten bol synom Buniho; ] a ďalej Sabe- 16
tatný Tud hádzal lósy, aby z každých desať taj, a Jozabad, čo dozerali na vonkajšiu službu
mužov vylosovalo toho, ktorý musí bývať vôkol domu Božieho, z hláv levilských; J tak 17
v svätom meste Jeruzaleme, kým deväť desa- isto Mataniáš, Michov syn; ten bol synom
•2 Hn sa nechávalo vo vidieckych mestách. | Ďa­ Zabdiho a tento zasa synom Azaľovým; pred­
koval Tud všetkým mužom, čo sa dobrovoľne stavený chválospevu, ktorý’ pri modlitbe pred-
ponúkli, že budú.bývať v Jeruzaleme. spevoval „Ďakujte", a Bakbukiáš. druhý medzi
3 Tito prední z tejto provincie sa však usa­ jeho bratmi, ďalej Abda, syn Samuho: tento
dili v Jeruzaleme a v júdskych mestách. Kaž­ bol synom Galalovým a ten zas bol synom
dý sa usadil na svojom majetku vo svojich Jedutunovým. ' Úlirn levitov, čo boli vo Svä- 18
mestách, ľud izraelský, kňazi, leviti, chrámo­ tom meste, činil dvesto osemdesiatštyri.
ví nevoľníci i potomci nevoľníkov Šalamú­
nových. Vrátnici a íni zameslnanct —
Vrátnici tam boli Akub, Talmon a ich bratia, 19
4 Júdovei a Benjaminovci. —V Je­ ktorí strážievali u brán; spolu ich tam bolo
ruzaleme sa usadili Júdovei a Benjaminovci. sto sedemdesiatdva.
Z Júdovcov: Ataiáš, syn Uziášov; ten bol Za­ Ostatný ľud izraelský, kňazi a leviti, bývali 20
chariášovým synom a ten zasa Amariášovým vo všetkých mestách júdskych, každý na svo­
synom; ten bol Scľatiášovým synom a ten jej postati.
zasa Mahalclovým synom z Fárcsovho potom- Chrámoví nevoľníci bývali však na Ofele. 21
5 šiva. | Ďalej Maásiáš; ten bol Baruchovým sy­ Sicha s Gišpom boli nad týmito clirámovými
nom a ten zasa Kolchozovým synom; ten bol nevoľníkmi.
Chazaiášovým synom a ten ďalej Adadiášo- Nadriadeným nad levítmi v Jeruzaleme bol 22
vým synom; ten bol Jojaribovým synom a ten­ Uzi, syn Buniho; tento bol synom Chašabiá-
to zasa Zachariášovým synom; tento bol sy- šovým a ten synom Mataniášovým; tento na­
6 nom Silončann. 1 Všetkých Fárcsových potom­
kov, ktori bývali v Jeruzaleme, bolo štyristo- pokon synom Michovým z pokolenia Azaľov-
šesťdcsiuosem, sami bojaschopni chlapi. cov, zo spevákov pri obetnej službe domu Bo­
7 Benjaminovci sú zasa tito: Sálu, syn Mcšu- žieho. i Bol totiž u nich príkaz kráľovský a 23
lamov; ten bol Joedovým synom a ten zasa pre spevákov stanovený príjem na každý deň.
Padaiášovým synom; ten bol Kolaiášovým sy­ Fetachiáš, syn Mešezabelov. z pokolenia Za- 24
nom a ten ďalej Maásiášovým synom; ten bol ni. syna Júdovho, bol poverencom kráľa
llielovým synom a tento napokon bol Izaiá- v akýchkoľvek veciach ľudu.
8 šotým synom; I po ňom Gabai, Salai, spolu Zoznam iných osád. — Co sa týka 25
9 deväťsto dvadsaťosem. ’ Joel, syn Ziehriho. dvorcov po ich chotároch, nuž poniektorí Jú-
1 -hruz.ikm v opravených hradbách bolo treba dovci sa osadili v Kirjatarbe a v jej okolitých
brániť. Prelo húdeali žreb, kto tam musi ostať, mestečkách, v Dibone a v jeho okolitých mes­
aLv sväté mesto malo dostatočný počet obrancov. tečkách, v Jckabséle a v jeho dvorcoch, i v Jo- 26
2 Krn sa dobrovoľne hlásil ostať v Jeruzaleme, । zucm, v Molade, v Betpalcte. । v Chasaršule, 27
zrk :'j1 sa dedičských práv dedovizne tam. kde
žili jeho predkovia, a bral na seba uj ine roz-
v Bersabe a v jej okolitých mestečkách, |
manilé (archy. 1 v Siklagu, v Mechone a v jej okolitých mes- 28
 NehemláS 11—12 455

29 tečkách, | v Enrimone, v Saree, v Jarmute, | Náčelníci levitov boli Chašabiáš, Serebiáš a 24

30 v Zanoe, v Adulame a v ich dvorcoch, v La- Jozue, syn Kadmielov; ďalej ich druhovia,
chišu a v jeho chotári, v Azeke a v jej okoli­ ktori im stáli zoči-voči, aby podľa nariadenia
tých mestečkách. Porozsádzali sa teda od Ber­ Dávida, muža Božieho, spievali piesne chvály
saby po údolie Hinom. a vďaky, jedna trieda zamieňavo s druhou.
31 Benjamínovci zas od Geby sa osadili v Mich- | Mataniáš, Bakbukiáš, Obadiáš, Mešulam, Tal- 25
mašu, v Aji, v Betele a v jeho okolitých mes- mon, Akub, boli strážcami brán. Slrážievali
32.33 tečkách, [ v Anatote, v Nobe, v Ananii, 1 v Cha- pri skladištiach povedľa brán. | Tito boli sú- 26
34 šore, v Ráme, v Gitaime, | v Chadide, v Ge- čašníkmi Jojakima, syna Jozueho, ktorý bol
35 bojme, v Nebalate, | v Lode, v Ono a v Údoli synom Josadekovým, a tiež súčasníkmi vla­
remeselníkov. Z levitov sa nachádzali diely dára Nehemiáša a kňaza a zákonníka Ezdrá-
v Judei a v Benjaminsku. ša.
Kňazi a leviti,. ktorí sa vrátili Posviacka mestských múrov.
12 so Zorobábelom. — Kňazi a leviti, ktori
prišli so Zorobábelom. synom Sealtielovým, Prípravy. — Ku posviacke jeruzalemské- 27
a s Jozuem, sú tito: Seraiáš, Jeremiáš, Ezdráš, ho múru zhľadávali levitov, kde sa len zdržia­
2.3 I Amariáš, Maluch, Chatuš, | Sechaniáš, Re- vali, a vyzývali ich dostaviť sa do Jeruzalema,
4.5 chum, Meremot, ] Ido, Ginetoj, Abiáš, I Mi- aby vykonali posviacku a hody so vzdávaním
6 jamin, Mádiáš, Bilga, í Sc-maiáš, Jojarib, Je- vdiak a s chválospevmi za hry na cimbaloch,
7 daiáš, | Sálu, Amok, Chilkiáš a Jedaíáš. Tito na harfách a na citarách. | Tak sa teda zhro- 28
boli náčelníci kňazov a ich druhov za čias Jo­ maždili synovia spevákov z rovín vôkol Jeru­
zueho. zalema i z dvorcov nelofatských, | z Bet-Gilga- 29
8 Leviti však boli Jozue, Binuj, Kadmiel, Se- la a z krajov Geby a- Azmavela. Speváci sl
rebiáš. Júda, Mataniáš; ten a jeho bratia viedli totiž boli vystavili dvorce vôkol Jeruzale­
9 cltvúlosjx'vy. | Bakbukiáš zas a Uni, druhovia ma.
ich, stáli naproti nim pri výkone svojej služ­ Keď sa kňazi a leviti očistili a keď tiež 30
by. očistili národ, brány a múr, | rozkázal som hod- 31
nostárom júdskym, aby vystúpili na múr, a
10 Zoznam hlavných kňazov.— Jozue postavil som dva veľké sbory spievajúcich
bol otcom Jojakimovym. Jojakim bol otcom chvály.
Eljašibovým, Eljašib bol otcom Jojadovým. I
*11 Jojada bol otcom Jonatánovym. Jonatán bol Prvý sbor. — Jeden sa bral vrchom mú- *
32
otcam Jedudovym. ra vpravo k Unojnej bráne. Za nim išiel Ho-
saiáš s polovicou júdskych hodnostárov, | a 33
12 Kňazi za čias Jojakima. — Za čias to Azariáš, Ezdráš, Mešulam, | Júda, Benja- 34
Jojakima boli tito kňazi náčelníkmi rodov: min, Semaiáš a Jeremiáš; | z kňazov s trúba- 35
Z rodu Saraiášovho Meraiáš, z Jeremiášovho mi šli Zachariáš, syn Jonalánov; ten bol sy­
13 chananiáš, I z Ezdrášovho Mešulam, z Ama- nom Semaiášovým a tento bol synom Mata-
14 riášovho Jehochanan, z Melichovho Jonatán, niášovým; ten zasa bol synom Michaiášovým
15 zo Sebaniášovho Jozef, z Charimovho Adna, a ten bol synom Zakurovým; ten napokon bol
16 z Merajotovho Chelkai, z Jdovho Zachariáš, synom Azafovým; | ďalej jeho bratia Semaiáš, 36
17 z Ginctonovho Mešulam. ! z Abiášovho Zichri, Azareel, Milalai, Gilalai, Mái, Natanael, Júda
16 z Min.iaminovho a Moadiášovho Piljat, í z Bil
* a Chanani s hudobnými nástrojami Dávida,
govho kanuta, zo Scmaiášovho Jehonatán, | muža Božieho. Ezdráš, zákonník, išiel týmto
19 20 z Jojanbovho Matenai. z Jcdeiášovho Uzi, 1 zo v čele. | Tak sa uberali ku Studničnej bráne, 37
21 Salaiho Kalai. z Amokovho E ber, | z Chilkiá
* potom išli priamo hore schodmi mesta Dávi­
šovho Chašabiáš a z Jedaiášovho Natanael. dovho, kde sa vystupuje na múr, popri Dávi­
Aíičclnici levitských rodov po dovom paláci až k Vodnej bráne na východe.
•22 Jochunana. — Leviti, ktori boli náčelníkmi Druhý sbor. — Druhý sbor tých, ktori *
38
rodov za čias Eljašiba, Jojadu, Jochanana, Ja
* | spievali chvály, išiel opačne. Šiel som za ním
duu. boli zaznačení, kňazi zasa za kraľovania : s polovicou ľudu vrchom múru popri Pecnej
23 Peržana Daria. . Synovia Léviho, ktorí boli I
náčelníkmi rodov, boli zaznačení v Letopisoch, | Prvý sprievod pri posviacke opravených mú- 32—37
a to do čias Jochanana, syna Eljašíbovho. | rov sa bral smerom južným od Údolnej brány
(Neh 2, 13) k Hnojncj bráne (Neh 2, 13), odllat
II Jonatan je pravdepodobne len chybne napísa
* ďalej na východ k bráne Studničnej (Neh 2, 14),
né meno Jochanan. Tento rodostrom bol iba nc * kde dosiahol najjužnejší uhol hradieb; lam sa
skoršie sem začlenený, lebo siaha do čias Ale­ stočil na sever, obišiel Dávidovo mesto a dostal
xandra Veľkého (338—331 pr. Kr.) a porušuje sa k Vodnej bráne (Neh 3, 20). Za ňou hore vyš­
súvis. šie zastavil sa sprievod blízo chrámu. Kupredu
22 Veľkňaz Jadua bol súčasníkom Alexandra Veľ­ Išiel spevácky sbor levitov, za ním polovica júd.
kého (33u—323 pr. Kr,). Darius tu spomínaný je skyeh hodnostárov, ktorú viedol Hosaiáš, za tý­
Darius IH. Kodomanus (33G—331 pr. Kr.), ktorého mito napokon išli kňazi s trúbami a leviti.
porazil Alexander Veľký. Tento verš jc leda po­ Druhý sprievod išiel opačným smerom. I ten 38—39
dľa všetkého tiež vpísaný sem iba neskôr (porov. sa vari pohol od Údolnej brány o Išiel najprv na
Neh 12, 11). severozápad k bráne Efrolm a k Starej bráne,
 456 Nehemiáš 12—13

39 veži k širokému múru, | potom ponad bránu 1 dialo, nebol som v Jeruzaleme, lebo v tridsia­
Ľfraimovu a bránu Staromestskú, ponad brá­ tom druhom roku Artaxerxa, kráľa babylon­
nu Rybnú, popri veži Chananel a veži Mea až ského, išiel som ku kráľovi. Po nejakom čase
po bránu Ovčiu. V bráne väzenskej sa zasta­ poprosil som kráľa (opäť) o dovolenie | a vrá­ 7
vili. til som sa do Jeruzalema. Spozoroval som zlo,
ktoré spáchal Eljašib kvôli Tobiášovi, keď mu
40 Slávnosť v chráme. — Potom oba sbo­ prepožičal miestnosť vo dvoranách domu Bo­
ry zaujali miesto v dome Božom; tak isto ja žieho. | Toto sa mi neľúbilo veľmi. Vyhádzal fl*
41 s polovicou vrchnosti ' a kňazi Eliakim. Maá­ som preto všetko zariadenie Tobiášovho bytu
siáš, Minjamin, Michaiáš, Eljoenaj, Zachariáš z miestnosti | a rozkázal som, aby očistili tieto 9
42 a Chananiáš s trúbami, | a priam tak Maásiáš, siene. Potom som tam povnášal riad domu Bo­
Semaiáš, Eleazár, Uzi, Jehochanan, Malkiáš, žieho, dar obetný a kadidlo.
Elam a Ezer. Speváci spievali pod vedením
43 Jizrachiašovým. I Veľa obiet prinášali tento N ariadénie dávať podlžnosti le­
deň a tešili sa, lebo ich Boh obdaroval veľkou vitom. — Dozvedel som sa aj to, že levitom 10
radosťou. Ba i ženy s detvákmi sa radovali. sa nedávalo, čo im prislúchalo, že sa porozbe-
Naďaleko bolo počuť jasot Jeruzalema. hávali, každý na svoju zem. leviti i speváci, ti
teda, ktorým bolo treba konať službu. | Vyčítal 11
Ďalšia činnosť Nehemiášova. som preto predstaveným a pýtal som sa ich;
„Prečo je dom Boži opustený?" Dal som ich
44 Dozorcovia darov. — V tomto čase zas dovedna a postavil som ich na ich miesta.
ustanovili aj dozeračov nad komorami, čo slú­ | Donášali potom všetci z Júdska desatinu 12
žili ako sýpky na obety pozdvihnutia, na pr­ zbožia, muštu a oleja do zásobárni. I Za do­ 13
votiny a na desiatky, aby sa v nich odkladali zorcov nad zásobami som ustanovil kňaza Se-
z jednotlivých mestských polí zákonité dávky lemiáša, zákonníka Sadoka a za levitov Fada-
pre kňazov a pre levitov, lebo Júdovei sa ra- iáša, za ich pomocníka Chanana, syna Zaku-
dovah z kňazov a levitov, konajúcich službu, i rovho, vnuka Mataniášovho, lebo oni boli po­
•45 Konávali službu Boha svojho, ďalej službu kladaní za statočných. Títo boli poverení roz­
očisťovania; tak isto speváci a vrátnici podľa deľovaním medzi druhov. — ' Pamätaj mi to H
nariadenia Dávida a jeho syna Šalamúna. | to, Bože môj. a nezabúdaj na tie moje dobro­
46 Veď už dávno, za čias Dávida, bol Azaf pred­ denia, ktoré som ja preukázal domu Božiemu
staveným spevákov a spevu na chválu a na a jeho službe!
47 vzdávanie vďaky Bohu. | A tak celý Izrael
v dňoch Zorobábelových a v dňoch Nehemiá- N ariadenie proti znesväcovalo-
šových dával spevákom a vratným, čo im pri­ tom soboty. — V týchto dňoch som videl 15
slúchalo na každý deň. Levitom tak isto do­ v Júdsku takých, ktori šliapu v sobotu lis. pri­
dávali dary posvätné a leviti zas odovzdávali nášajú snopy, nakladajú vino, hrozno, figy a
z nich desatiny synom Aronovým. ktovie aké bremä na osly a dopravujú to
v sobotný deň do Jeruzalema. Napomínal som
13 Oddelenie cudzozemcov. — V tomto ich vážne, aby v takýto deň nenúkali potravi­
čase čítalo sa ľudu, aby počul, z knihy Moj­ ny na predaj. | Aj Tyrčania, ktori tam bývali, 16 *
žišovej. Našlo sa v nej napísaná, že sa Amon- donášali ryby u všeličo na predaj a predávali
čan a Moabčan nesmie dostať do zhromažde- v sobotu Júdovcom a v Jeruzaleme. Vyčítal 17
2 nia Božieho nikdy. I a to preto, že sa nevy­ som preto júdskym vznešencom a povedal som
brali v ústrety Izraelcom s chlebom a vodou, im: „Aká neprávosť je toto, čo vy jášete, že
ale najali Baláma, aby im zlorečil. Lenže Boh
13, «S vysvitá len loľko. žc aj no druhý rnz pri-
3 náš obrátil tú kliatbu v požehnanie. | Nuž keď žiel do Jeruzalema ešte za života kráľu Artaxvr-
počuli ten zákon, oddelili všetkých primiešan- xa I,; teda pred r. 425 pr. Kŕ. Neporiadky. kto­
cov od Izraela. ré znova zaplavili Jeruzalem po Nehvmiáíovi»m
odchode ku kráľovi, nasvedčovali by. žc sa Ne-
Odstránenie Tobiáša z chrámu. hemiáš na kráľovskom dvore dlhšie zabavil. Ťaž­
4 — Predtým však kňaz Eljašib. správca siení ko veriť, žc by sa tieto neporiadky bolí zahniez­
dili v Jeruzaleme hneď, len čo Nehemiáš vylia­
5 v dome Božom, príbuzný Tobiášov, bol mu hol odtiaľ päty. Ezdráš, ktorý začal prácu na
prepožičal veľkú miestnosť, kde prv odkladali obnove mesta sám, kým prišiel Nehemiáš, teraz,
žertvy. kadidlo, riad, desatiny zbožia, mušt a keď ten odišiel, zas ostal sám a pracoval sám
olej, to. čo náležalo levitom, spevákom a vrát- dolej, pravda, hlavne na poli náboženskom. —
Artaxcrxcs je tu menovaný kráľom babylonským,
“6 nikom, a dávky kňazské. | Keď sa toto všetko lebo Babylon bol vtedy podrobený
* ríši perzskej.
odtiaľ k Rybnej bráne, potom ďalej k Ovčej Eljašibov krok, Že totiž svojmu príbuznému B
bráne (Neh 3, 1): Um sa stočil na juh k Stráž­ Tobiášovi dal do prenájmu miestnosť zo skladišt­
nej bráne (Neh 3, 311: kde sa blízo chrámu stre­ ných chrámových miestnosti, vyvolal medzi ľu­
tol so sprievodom prvým. dom, v celej verejnosti, iste veľkú neľúbosť. Ne­
45 Leviti dávali zo svojich desiatkov desiatky treba sa prelo diviť, že ho Nehemiáš hneď po
kňazom, synom Aronovým. svojom druhom návrate do Jeruzalema odtiaľ vy­
G—7 Prvá' činnosť Nehemiášova v Jeruzaleme trva­ ložil, aby odstránil pohoršenie ľudu.
la 12 rokov (445—433 pr. Kŕ.). V 32. roku kráľa Tyrčania boli Feničania z mesta Tyru, ktori 16
*a>xrxa
A: 1. H 33 432 pr. Kr.) vrátil sa na perz­ privážali do Jeruzalema ryby. najmä z Jaly. a
ský dvor. Nevedno však, či tam ostal dlho. Z Neh predávali ich v Rybnej bráne (porov. Neh 3, 3).
 Nehemiáš 13 457

18 znesväcujete deň sobotný! ! Nečinili tak ani , ky a Moabčianky. Aj ich deti hovorili spola
otcovia vaši a nedopustil Boh náš na nás a na i ašdodsky a nevedeli vravieť po židovsky, ale
toto mesto všetko toto nešťastie? Vy ešte roz- I vyprávali rečou už či toho a či onoho národa. í
pafujete hnev na Izraela, keď znesväcujete so­ Dohadoval som sa s nimi, zlorečil im, bil a 25
19 botu!" Len čo padli tône pred sobotou na je­ ! šklbal poniektorých mužov a zaprisahal ich
ruzalemské brány, rozkázal som pozatvárať ! na Boha: .‚Nevydávajte svoje dcéry za ich sy­
vráta a vydal som rozkaz, že ich neslobodno nov, ani neberte ich dcéry za manželky svojim
otvoriť — až po sobote. Okrem toho postavil , synom alebo sebe samým! | Nezhrešil tým Ša­ 26
som k bránam zopár svojich služobníkov, aby lamún, kráľ izraelský? V toľkých národoch
ani jedno bremä neprichádzalo dnu v sobotný | sa nenašiel kráľ, čo bj’ mu bol roveň. Bol mi-
20 deň. Nocovali leda kramári a predavači vše­ । láčkom Boha svojho a Boh ho ustanovil krá-
lijakých veci, ktoré mali na predaj, vonku pred । ľom nad celým Izraelom. No i jeho zviedli
•21 Jeruzalemom zas a zasa. Pohrozil som im a j k hriechu nedomáce ženy. 1 Nuž či nám to tre- 27
riekol som im: „Prečo nocujete pred múrom? i ba počúvať i o vás, že vy toto všetko veľké
Ak to urobíte ešte raz, ja vztiahnem na vás zlo tiež pášete a prehrešujete sa proti Bohu
ruku." Od tej doby neprišli už v sobotu. ! svojmu tým, že za manželky pojímate nedo-
22 Rozkázal som potom levitom, aby sa očistili i máce ženy?”
a prišli strážiť brány, aby tak bol sobotný deti Zo synov Jojadu, ktorý bol synom Eljašiba, 28
23 zasvätený. — Pamätaj mi. Bože môj. i toto najvyššielio kňaza, jeden tiež bol zaťom San-
a odpusť mi podľa množstva zľutovania svoj­ balata Choronského, preto som ho zahnal od
ho! , seba. — I Pamätaj to, Bože môj, tým, ktorí
| poškvrnili kňazstvo a tú zmluvu, ktorú si bol 29
Zakročenie proti cudzozemským í s kňazmi a s levítmi uzavrel!
•24 ženám. — V tých dňoch videl som tiež Židov,
ktori mali za manželky Ašdoďanky. Amončian- Zakončenie knihy. — Očistil som ich 30’
I lak od všetkého pohanského a ustanovil som
jtoci kupcov nevpustil: do m.-s's od n.albu ' povinnosti pre kňazov a pre levitov, pre kaž­
vičcra až do soboty večera, jednako hrozilo nc- dého v jeho práci, | ďalej, aby bolo donášané 31
be-.-pcčenslvo, žc sobotňajší sviatočný deň nebude
sa presne dodržiavať.
drevo v stanovené časy a tak isto prvotiny. —
Prejav Nehemlášovej lásky k reči svojho ludu. Pamätaj, Bože môj, toto k môjmu najlepšie­
Veľkú časí deti, ktorú pochádzal; z miešaných mu1
manželstiev. neovládala reč hebrejskú. Deti ho­
vorili nehebrejskou rečou svojich matiek. Naj- z Aretu a Jeho okolia. Súčasne Je táto zpráva
väčšml sa ozývala azotčina (nárečie, premiešané dôkazom, žc aramcjélna sa ešte vtedy v Palestí­
arani.-i.-jnnmi, v meste Azot vo Ftltštinsku). To | ne neudomácnila.
by n.isvedixnalo. že Židia najčastejšie brali ženy , Krátku rekapitulácia Nehemiášova! činnosti. 30—31
 KNIHA TOBIÁŠOVA

Meno Tobiáš znamená: Dobrý je Boh. Tobiá­ ská. Zachovalí sa nám rozličné preklady, ktoré
šova kniha rozpráva o utrpení dvoch osôb, a to: nie sú vo všetkom zhodné.
starého Tobiáša a istej devy menom Sáry, Títo V gréčtine vyskytuje sa Tobiášova história
vo svojom súžení rovnako sa obracajú modlit­ v troch recenziách, a to:
bou k Bohu a prosia o pomoc. Tak to robí To­ a) v rukopise vatikánskom (Bl a alexandrij­
biáš po svojom oslepnutí, ked’ sa takmer i jeho skom (A). Táto osnova je kratšia a podľa nej
manželka odvrátila od neho, a tak podobne hor­ zhotovili aj predklad koptský, armenský a eti­
livo sa modlí aj Sára vo svojom ťažkom súžení. opský.
Boh vyslyší modlitbu obidvoch. Posiela svoj­ b) grécka osnova rukopisu sinajského (S). Je
ho anjela Rafaela, ktorý sa ponúkne za sprie­ o niečo dlhšia ako osnova vatikánskeho ruko­
vodcu mladému Tobiášovi, ked’ sa tento chystá pisu. Vykazuje väčší počet hebraizmov a preto
do ďalekého sveta, aby vyzdvihol u dlžníka pe­ túto osnovu pokladajú mnohí za blízku pôvod­
ňažitú pohľadávku a priniesol domov peniaze, nej hebrejskej osnove. Podľa nej prekladá aj
ktoré jeho otec v lepších rokoch požičal Gabe- starolatinský preklad, ktorý užívala cirkev pred
lovi, obyvateľovi a židovskému zajatcovi v méd- sv. Hieronymom.
skom meste Ráges. c) grécky preklad niektorých rukopisov, a to
Keď sa oba mladíci, TobláŠov syn a archan­ 44, 106, 107, 610, papyr Oxyrrh, 1076.
jel Rafael na svojej ceste blížia k mestu Ekba-
tany, Rafael vyzve mladého Tobiáša, aby sa Otázka, ako vznikli tieto tri rozličné osnovy a
uchádzal o ruku Sáry, dcéry Raguclovej, ktorá aký je ích vzájomný pomer, vyvolala spor.
mu ako jeho príbuzná právom prislúcha. Ra­ Osnova vatikánskeho rukopisu obsiahla medzi
fael mu dá aj pokyn, ako môže svoju nevestu gréckymi prednosť. Treba pripomenúť o nej, že
oslobodiť od vplyvu zlého ducha, ktorý doteraz ; aj ona má svoje kazy, poruchy a chybné miesta.
už viacerých jej snúbencov zmárnil hneď na Latinská Vulgáta podáva voľne spracovanú
prvú noc svadobnú. Anjel sám pomáha pritom, aramejská osnovu. Sv. Hieronym použil prí
lebo uväzní zlého ducha Asmodcja-záhubcu. prekladaní knihy Tobiášovej pomoc istého ra­
Kým svadobný týždeň trvá, anjel zájde pre bína, ktorý aramejská osnovu ictľoval ho-
PC..L7X „.'.‚^te'do Ekbatan mla- | brejsky a sv. Hieronym ju diktoval latinsky
peniaze do Rages. Po návrat'
dý Tobiáš i s manželkou vydajú sa na spiatoč- | svojmu pisárovi. Vi tato zpráva ukazuje, žc pri
nú cestu. Rodičia netrpezlivo čakajú na návrat latinskom texte, ako ho uvádza Vulgáta, ide
syna. Anjel má aj ďalšie poslanie. Pouč! mla­ o voľný preklad. Ináč Vulgáta nesie na sebe
dého Tobiáša, ako má uzdraviť slepého otca. mnohé stopy starolatinskčho prekladu a tak jej
Nakoniec po návrate k starému Tobiášovi sa znenie po istú mieru jc bližšie gréckemu ru­
im dá anjel poznať a poučuje ich o tom, že je­ kopisu sinajskému.
dine Bohu patrí za všetko vďaka a chvála. ' Okrem týchto osnov našli sa iné formy textu
Chválospevom Tobiášovým končí táto utešená I tejto knihy, a to tak aramejská, ako aj viaceré
rozprava. 1 hebrejské osnovy. No ani je<lna z nich nrpo-
Joj stavba je jednoduchá, ale jej umeleekosť ' dáva pradávnu osnovu knihy Tobiášovej. Tieto
1 tak milo pôsobí na čitateľa. Tobiáš žije zbož­ i semitské texty knihy Tobiášovej svedčia o ob­
ným životom, lebo od mladosti ho k tomu viedli ľúbenosti, ktorej sa tešila rozprava o zbožnom
a tak je verný zákonu Pánovmu. Tobiášovi. Sú to zväčša mladšie a voľné prekla­
Boh pošle na Tobiáša skúšku. Po vykonanom dy gréckych osnov. Pri takom stave rozmani­
skutku milosrdenstva oslepne (21. Tobiáš ne­ tého textu ťažko je určiť, ktorá osnova jc naj-
prestáva dôverovať v Boha: modli sa <3. 3—6). j pôvodnejšin. Po stránke viero- n mravoučnej
Súbežne s Tobiášovi^ skúškou aj Sára musí s pre katolíkov najdôležitejšia je Vulgáta,
znášať žiaľ (3. 7—10). Aj ona len v modlitbe Pôvodca knihy je nám neznámy. Konzervatív-
hľadá posilnenie pre seba (3, 11—25). Boh vy­ i ny smer sa domnieval, že pôvodcami mohli byť
počuje obidvoch: svojho anjela posiela im na i tak starši, ako aj mladší Tobiáš. Nasvedčovala
pomoc. Mladý Tobiáš v sprievode anjela Ra- i by tomu aj okolnosť, žc grécka osnova podáva
faela vydá sa na cestu <hl. 4—G). Sara nájde 1 isté čiastky rozpravy v prvej osobe. Vulgáta
oslobodenie od zlého ducha (hl. 7—9). Podobne hovorí o Tobiášovi iba v tretej osobe.
aj í tarý Tobiáš nájde oslobodenie od svojej sle­ Niet istoty ani o čase, v ktorom kniha vznik­
poty íhl, 10—11). la. Toľko možno povedať, že nevznikla ešte v do­
Radostné udalosti a ďakovný spev Tobiášov bo zajatia, ale neskoršie. No nemožno súhlasiť
(hl 12—14). s mienkou, že by kniha Tobiášova bola vznikla
Aká bola pôvodná osnova knihy Tobiášovej, až v kresťanskej dobe. Azda neskoršie možno
nevieme. Je skoro isté, že pôvodina bola hebrej- myslieť na čas pred dobou Makabejských.

Hod históriu Tobiášovu mnohí označujú za
„roztomilý rodinný román", predsa kniha To­
biášova nie je iba voľne podaná báseň. Má svoj
pevný dejinný podklad, ktorý však podľa mien­
ky mnohých nemá v rozprave popredný výz­
KNIHA TOBIÁŠOVA
Vernosť Tobiášova zákonuBožiemu.
•1 — Tobiáš pochádzal z pokolenia a mesta (v ú-
zcmi) Neftali — to (mesto) je v hornej Galilei
nad Naasonom za cestou, ktorá vedie na západ,
2 k juhu má mesto Safed. — । Keď ho zajali za
vlády Salmanasara, kráľa Asýrov, ani po
upadnutí do zajatia neopustil bohumilý život, |
3 takže zo všetkého, čo len mal. každodenne
rozdával podporu bratom spoluzajatcom, kto­
4 rí pochádzali z jeho pokolenia, i Hoci bol aj
najmladší spomedzi všetkých, čo boli z po­
kolení Neftali, predsa nedopustil sa nijakého
nerozumného činu (vo svojom počinani). |
5 Lebo keď všetci šli (uctiť) zlaté tefee, ktoré
dal zhotoviť Jeroboam, kráľ Izraela, on je­
diný sa stránil spoločnosti všetkých (takých), ;
oproti tomu chodieval do Jeruzalema, do chrá­
6 buzenstvo a potešoval každého, pričom ude­
mu Pána a tam sa koril Jahvemu. Bohu Izra-
elovmu, pričom verne obetoval všetky svo­
je prvotiny a desiatky. I takže každého tre­
7
tieho roku odvádzal cudzincom a ľuďom bez
prístrešia všetky desiatky.
8 T o b i ú š o ľ s ň a t o k s A n n o u. — Tieto
a im podobné veci konal v zmysle zákona Bo­
9 žieho od mladi. ' Keď vyrástol v muža, pojal
za manželku Annu zo svojho pokolenia a splo­
dil s ňou syna, ktorého nazval svojim me­
10 nom. ' Tohto vyučoval od mladosti báť sa Bo­
ha a strániť sa každého Itrieehu.
Osudy staršieho Tobiáša v zaja­
11 tí. — Teda počas zajatia prišiel so svojou
manželkou, synom a s celým svojim pokole­
12 ním do mesta Ninive, kým všetci jedli z po­
krmov pohanov — on sám sa chránil toho a
13 nikdy sa nepoškvrnil ich pokrmami. I A keď­
že celým svojím srdcom bol pamätlivý Pána,
dal mu získať Boh priazeň v očiach kráľa Sal-
1 Pôvodná hebrejská osnova tejto knihy nebola
sv. llicrenymovi známa. Preto sv. učiteľ prekla­
dal tuto kn.hu z aramejskej osnovy. Tá sa znač­
ne odchyľuje od gréckych osnov, lebo ani grécke
preklady nie su medzi sebou vo všetkom súhlas *
né. Grécky rukopis sinajský má medzi gréckymi
prekladmi najdlhšiu osnovu, ktorá sa miestami
veľmi približuje k osnove latinskej Vulgáty. Ináč
prednosť dávajú nie tomuto textu sinajského ru­
kopisu. ale rukopisu vatikánskemu (B).
Zemepisné údaje o rodisku Tobiášovom dnes
už nevieme presne zL»lit. Asýrsky kráf Salma­
nasar je tu uvedený miesto Sargon^ (721—705).
Podľa 4. knihy Kráľov (15—25) pokolenie Neíta *
lún odviedol do zajatia už kráľ Tiglatpllesar
(Tig’.al-Pilcsar - Theg’atphalasar) 745—727. Ale ko­
nečné zrušenie severného kráľovstva Izraelského
sa stalo r. 722 (pádom Samarie). Odvedenie To
biášovo kladú niektorí na rok 703 (P. Riessler).
Tobiáš 1—2 459
nam. ale tvorí iba historický rámec, do ktorého
pôvodca vkladá vzácne mravné poučenie a tak
kniha dostala azda aj niektoré dodatky, aby
poučný vplyv väčšmi vynikol.
manasa™. | Ten mu dal povolenie isť, kam- 14
koľvek chcel, a tiež mal voľnosť konať, čo
chcel. I Tak chodil po všetkých, čo boli v za- 15
jati, a dával im spasiteľné napomenutia.
Gabcloui požičal peniaze. — Keď 16
došiel do Ráges, mesta Médov, a mal u seba
z toho, čo mu poskytol kráľ, desať talentov
I striebra: | vo veľkom množstve svojich spo- 17
lurodákov videl Gabela v biede — ten bol
z jeho rodu — na dlžobný úpis odovzdal mu
spomenutú váhu striebra.
[
Tobiáš za vlády Senacheriba-
j
vej. — Po dlhšom čase — keď zomrel kráľ 18-
Salmanasar, vládu po ňom prevzal jeho syn
Senacherib a ten mal synov Izraelových v ne­
návisti. | Tobiáš denne navštevoval svoje pri- 19
ľoval každému (podporu) zo svojho majetku,
koľko mohol, | hladných kŕmil, nahým dával 20
odev a pre mŕtvych a zabitých postaral sa
bedlivo o pohreb. | Keď sa kráľ Senacherib *
21
útekom vrátil z Júdska po pohrome, ktorou
postihol Boh jeho okolie pre jeho rúhanie, a
vo svojom hneve mnohých zo synov Izraelo­
vých dal zavraždiť, Tobiáš pochovával ich
mŕtvoly. I Keď to hlásili kráľovi, nariadil dať 22
ho popraviť a zhabať mu všetok majetok. |
Tobiáš utiekol so svojim synom a manželkou, 23
zbavený všetkého sa skrýval (po ľuďoch), le­
bo mnohí ho malí v láske. | Po štyridsiatich 24
piatich dňoch zavraždili kráľa jeho vlastni sy­
novia, | a tak sa navrátil Tobiáš do svojho 25
domu a vrátili mu aj všetok majetok.
Tobiáš i naďalej koná skutky
milosrdenstva.—Keď potom pri istej sláv- 2
nosti Pána skvelú hostinu pripravili v dome
Tobiášovom, | vyzval svojho syna: „Vyjdi von 2
a priveď niektorých bohabojných príslušníkov
nášho pokolenia, aby s nami hodovali.” I Keď 3
ten odišiel, pri svojom návrate mu oznámil,
že ktorýsi zo synov Izraelových zaludúsený
Senacherib (Scnnnchcrlb) nebol synom Sníma- 1B
nasarovým, ale Saragonovým. Vec sl môžeme vy­
svetliť lak, žc „syn“ tu znamená vzdialenejšieho
potomka o nie bezprostredného syna. Alebo pri
opisovaní sa vkĺzla pisárovi chyba.
Vojsko Senachcribovo utrpelo pod hradbami 21
Jeruzalema ťažkú porážku, o ktorej sa dočítame
v 4. knihe Kráľov (19, 35 n); okrem toho oj 2
Par 32, 21; Iz 37, 30 n. Pravdepodobne v asýr­
skom vojsku vypukol zhubný mor, ktorý donútil
Asýrov, aby započalo obliehanie Jeruzalema zru­
šili. Neúspech Asýrov mohlo mať za následok, žc
* sa kráľ kruto pomstil na izraelských zajatcoch,
ktorých už mal vo svojej ríši.
 460 Tobiáš 2—3
leží na ulici. Hneď vyskočil zo svojej pohovky’,
4 opustil aj jedlo a hladný šiel k mŕtvole, j zdvi­
hol ju a priniesol potajomky do svojho domu,
aby ju po západe slnka opatrne pochoval.
•5 Keď mŕtvolu ukryl, zjedol svoj chlieb v ža-
•6 losti a so strachom. Spomenul si na slovo
Pána, ktoré povedal skrze svojho proroka
Amosa: „Vaše slávnosti zmenia sa na nárek
7 a žiar.” i Keď slnko zapadlo, odišiel a pocho-
8 val (mŕtvolu). , No všetci jeho príbuzní kar­
hali ho za to a hovorili mu: „Za túto vec vy­
šiel rozkaz, aby ťa zabili, a sotva si unikol
ríši smrti a znova pochovávaš mŕtvych." |
9 Ale Tobiáš bál sa viac Pána ako kráľa, schva-
túval mŕtvoly zabitých, skrýval ich vo svo-
10 jom dome a pri polnoci ich pochovával. | Sta­
lo sa raz, že ktorýsi deň ukonaný od pocho­
vávania došiel domov a ako sa hodil k stene,
*11 usnul. I ako spal, z lastovičieho hniezda pa­
dol mu teplý trus na oči, takže časom oslepol.
Tobiášova neobyčajná trpezlivosť
12 v nešťastí. — Túto skúšku preto dopustil
na neho Boh, a preto sa mu to prihodilo, aby
potomstvu dal príklad svojou trpezlivosťou
13 ako aj svätý muž Jób. I Lebo keď od mladi
vždy sa bál Boha a zachovával jeho zákony,
nezatrpkol proti nemu, i keď ho rana slepo-
14 ty postihla. ' Neochvejne zotrvával v bázni
Božej a ďakoval Bohu každodenne, kým žil. |
•15 Lebo ako sa blahoslavenému Jóbovi posmie­
vali náčelníci, tak sa posmievali aj jeho živo-
16 tu jeho rodičia a príbuzní. Vraveli: | „Kdeže
je tvoja nádej, pre ktorú si almužny konal
17 a usporiadal si polireby?” ’ Tobiáš ich pokar-
•18 hai a hovoril: „Nehovorte tak! ' Veď sme syn­
mi posväteného (národa) a čakáme ten život,
ktorý Boh raz dá takým, ktori svoju oddanosť
voči nemu nezmenia."
Výčitky manželky Tobiášovej. —
19 Anna, jeho manželka chodievala denne do prá-
5 Predpisy o levitlekcj (istote — ako to ustano­ I — V ten istý deň sa prihodilo, že oj Sára, 7*
vuje Mojžišov zákon — pokladal! zo najväčšie le- । dcéra Ragui'lova, v meste médskom Rages
vitickó znečistenie dotyk mŕtvolou (Nm 19, 1] n.).
Kto sa dotkol mŕtvoly. bol nečistý niekoľko dní.
Tuky sa nemal stýkať 6 inými ľuďmi, lebo aj
tých by bol nečistými urobil, preto oni Tobiáš
nevošiel do svojho domu, ale zoslal na noc von­
ku.
6 Am 8, 10.
H Oslepnutie Tobiášova nenastalo okamžite. Gréc­
ky text jasne hovorí. Že so jeho choroba postup­
ne zhoršovala, až došlo k úplnému oslepnutiu.
Pravdepodobne si oko porušil o nemiestne lieče­
nie stav choroby ešte zhoršilo.
15 Jób bol bohatým náčelníkom kočovníkov, ale­
bo aspoň polokočovníkov. Jeho traja priatelia sú
mužovia podobného postavenia; boli Iste náčel­
níkmi arabských kmeňov.
18 Tobiáš pripomína tu presvedčenie, ktoré hr­
dosťou naplňovalo každého príslušníka izraelské­ ■
ho národa: Sme potomkovia svätých praotcov,
ktori sa dôverne stýkali s Bohom a od neho do­ 1 zahubiť) a znamená: Ničiteľ. Záhubca. Boh do-
stali vzácne prisľúbenia O Vykupiteľovi a tiež ! voľuje istý vplyv aj zlým duchom, aby skúšal,
o budúcom požehnaní svojho ľudu. Boli sl toho
vedomí, že preto aj ľudia majú sa stať hodnými
tohto požehnania, a to svojim mravne bezúhon­
ným životom.
i ce na priadky a z práce svojich rúk prinášala
živobytie, aké mohla zarobiť. ] Tak sa stalo, 20
že keď dostala malé kozliatko, priviedla ho
domov. | Keď jej muž začul jeho hlasité me- 21
*
kanie, povedal: „Varujte sa, aby nebolo
ukradnuté! Vráťte ho jeho majiteľovi! Lebo
z ukradnutého nesmieme ničoho jesť, ani sa
takého dotýkať.” j Nahnevaná manželka mu 22
na to odpovedala: „Už je jasné, že tvoja ná-
! dej zlyhala, a už sa ukázalo, k čomu (boli)
i tvoje almužny!“ ! A takýmito ako aj inými 23
। slovami robila mu výčitky.
I Modlitba Tobiášova. — Vtedy zavzdy- 3
' chol si Tobiáš a so slzami začal sa modliť.
। I riekol: 2
„Pane! Ty si spravodlivý’,
a spravodlivé sú všetky’ ustanovenia tvoje,
a všetky cesty tvoje sú:
1 milosrdenstvo, pravda a spravodlivosť.
i A teraz, Pane, spomeň si na mňa, 3
a netrestaj ma za hriechy moje.
ani nespomínaj na previnenia moje,
alebo na (hriechy) rodičov mojich.
| Lebo neposlúchali sme prikázania tvoje 4
j a preto vydaní sme boli na olúpenie do zajatia
a na smrť, na (posmešné) príslovie, na potuou
pred všetkými národmi, medzi ktorých si
nás rozmetal.
Pane, teraz sú tu veľké tvoje rozsudky za to, 5
že sme si nepočínali podľa prikázaní tvojich,
1 a nekráčali sme úprimne pred tebou.
I
A teraz Pane, učiň so mnou podľa vôle tvojej, 6*
a rozkáž, aby v pokoji bol prijatý môj duch:
veď viac mi osoží zomrieť, ako ostať na žive."
Modlitba Sáry, dcéry Raguelovcj.
počula potupné výčitky od istej otrokyne svoj­
ho otca (pre to), lebo už sa vydala za sied- 8'
mich mužov, ale zlý duch, menom Asmodej,
Tobiáš Jc nie len svedomitý, nie už skoro 21
úzkostlivý vo svojom zmýšľaní. Bojí sn. že by
mohlo dôjsť do jeho domu niečo nepoctivo na­
dobudnutého. Ale zasa nechce nedôverovať svojej
manželke. Jeho obava jc prejavom úzkostlivosti,
s akou chce zachovávať predpisy mravného zá­
kona a nie je natoľko nedôverou oproti vlastnej
manželke.
Tobiáš pokladá smrť za znesiteľnejšiu vec než 6
biedny život. Veď sa podriaďuje úplne vôli Božej.
Prelo je dovolené aj takto sa modliť (Sv. Augus­
tín).
Rages treba zameniť za Ekbntany. 7
Asmodej je semitské slovo išnmnd značí zničiť. 8
□lebo aj trestal ľudí prostredníctvom zlého ducha.
(Porov, knihu Jób) — Náuka o anjeloch v knihe
Tob vyniká v takej úplnosti, ako ju pozná aj
Nový Zákon
 Tobiáš 3—I 461

9 ich zahubil hneď, ako vošli k nej. Keď teda V tom čase vyslyšané boli modlitby obi- 24
pre istú vinu pokarhala otrokyňu, tá jej od­ dvoch pred velebnosťou najvyššieho Boha; ,
povedala takto: „Nech už viac ani nevidíme i a poslaný bol anjel Pána, svätý Rafael, aby 25
z teba ani syna, ani dcéry na tomto svete, ty, | obidvoch uzdravil, ktorých modlitby v jednom
10 ktorá si zahubila svojich manželov. Či aj i čase odznievali pred tvárou Božou.
mňa chceš azda zabiť, ako si zabila sedem
svojich mužov?” j Tobiáš napomína svojho syna spa­
siteľnými slovami. — Keď sa Tobiáš 4
Po takejto reči odobrala sa do svojej hornej nazdával, že jeho modlitba, aby už sme! zo­
izbietky v dome: cez tri dni a cez tri noci ani mrieť, bola vypočutá, privolal k sebe syna
11 nejedla, ani nepila; ' ale zotrvala v modlitbe svojho, Tobiáša, í a povedal mu: „Synu, vy- 2
a so slzami prosila Boha, aby ju zbavil toť- , počuj slová mojich úst a zbuduj z nich v srdci
12 kej potupy. Tretieho dňa dokonávala už svo- i svojom (akoby) základ.
ju modlitbu a pri oslave Boha takto hovori­
la: Keď Boh prijme dušu moju, telo moje 3
13 „Nech je požehnané meno tvoje. Bože otco' pochovaj,
našich, a s úctou sa staraj o matku svoju po všetky
ktorý keď sa aj rozhneváš, milosrdenstvo dni jej života.
pôsobíš,
a keď nastane súženie, odpúšťaš hriechy tým Máš byť pamätlivý toho, aké a koľké 4
ktori ťa vzývajú. nebezpečenstvo podstúpila,
pre teba v živote svojom.
H K tebe. Pane, obraciam svoju tvár,
k tebe upieram svoje oči. j A keď potom 1 snma skonči čas žitia svojho, 5
pochovaj ju vedľa mňa.
•15 Prosím ťa Pane, aby si rozviazal zväzky tejto
mojej potupy, alebo aspoň istotne ma vytrhni i Však po všetky dni života svojho mysli 6
z povrchu zeme. | na Boha:
j a varuj sa toho, aby sl privolil k hriechu
16 Ty, Pane. vieš, že po mužovi som netúžila, j voľakedy,
ale od každej zlej žiadosti čisto som sa 1 a zanedbal prikázania Pána, Boha nášho.
zachovala,
Z majetku svojho dávaj almužnu a tvár svoju 7
17 Nikdy som sa nezamiešala medzi takých, neodvracaj ani od jediného chudobného, tak
čo sa (hriešne) zahrávali, I sa potom stane, že ani tvár Pána neodvráti
ani som nebola spoločníčkou tých, sa od teba.
ktori si na ľahko žili. Ako ti je len možné, v takej miere konaj 8
i milosrdenstvo!
18 Podľa bázne tvojej zamýšľala som si vziať
muža Ak máš mnoho, dávaj hojne, ak budeš mať 9
a nie podľa chlipnosti. j málo,
usiluj sa aj z mála ochotne udeľovať.
19 A teraz alebo ja som ich nebola hodná,
alebo az.ia oni neboli hodní mňa, Lebo tak si nahromadíš dobrú odplatu, 10
alebo si ma azda vyhradil inému mužovi. až príde deň núdze;

20 l.i+o ustanovenie tvoje nepodlieha ľudskej lebo almužna oslobodzuje od každého hriechu 11 *
niozi. a od smrti
21 Veď každý, kto si cti teba, má to za isté, a nedopustí, aby sa duša dostala do tmy.
že živo: jeho, ak obstojí v skúške, dosiahne
veniec, । Almužna je (základom) veľkej dôvery pred 12
ak aj bude v súžení, dôjde vyslobodenia, najvyšším Bohom
ak bude postihnutý trestom, smie dôjsť u teba pre všetkých, ktori ju udeľujú.
na milosť.
; Synu môj, varuj sa všetkého smilstva, 15
22 Nemáš záľubu v tom. ak by sme zahynuli: ' a okrem svojej manželky nikdy netrp,
lebo po víclirici pôsobíš, aby nastalo ticho, ' aby si poznal čokoľvek hriešneho.
a po slzách i plači vlievaš radostné plesanie. ' Almužna nájde odmenu v tom, že uzmieri 11
25 Nech je meno tvoje. Bože Izraelov, požehnané mnohé neprávosti človeka o preto zadrží tresta­
na veky!" júcu ruku Pána. V tom zmysle spôsobuje aj dih
ši život na svete (lebo podľa mienky Starého Zá
15 Sára sa podobne modli, ako sa modlil Tobiáš. koná Boh nedá neprávosti dlho vládnuť) n Ink
Praje si radšej smrť, ako by mala aj naďalej žiť „oslobodí od smrtí
*' a zachraňuje pred skorým
v potupe. Porovnanie Tob 3, 5. zostúpením do podsvetiu, kde niet radosti.
 462 Tobiáš 4—5

-14 Nedopusť, aby ti pýcha zavládla pred tvojou | „Otče, všetko učiním, čokoľvek si mi rozkázal.
mysľou, i
alebo nad tvojím slovom: i Ale neviem, ako dostanem späť tieto peniaze: 2
lebo od nej mala svoj počiatok všetka skaza. • on ma nepozná a ani ja jeho neznám.
Aký znak mu ukážem?
15 Ak by ti bol ktokoľvek pracoval, daj mu jeho Ale ani o ceste som nikdy nevedel, po ktorej
mzdu, sa ta ide."
lebo nesmie u teba zostávať mzda tvojho
nádenníka. 1 Vtedy mu odpovedal jeho otec a hovoril: 3

16 Čo by si sám nenávidel, keď by ti to iný robil, • „Jeho dlžobný úpis mám predsa u seba;
nerob to nikdy druhému! keď mu ho len ukážeš, hneď vyrovná dlžobu.

17 chlieb svoj požívaj spoločne s hladujúcimi
a chudobnými
a oblekom svojím zaodievaj nahých!
•18 Chlieb svoj a víno svoje daj na pohreb
spravodlivého,
ale sám nejedz z toho, ani nepi v (spoloč- !
nosti) hriešnikov!
19 Radu si vyžiadaj vždy od múdreho človeka!
•20 V každom čase dobroreč Bohu:
a žiadaj od neho, aby upravil cesty tvoje
a všetky zámery tvoje zotrvali v ňom.
21 Synu môj, oznamujem ti, že kým som bol
ešte dieťaťom,
dal som Gabelovi v meste médskom Rages
desať talentov striebra a jeho dlhopis mám
u seba;
22 a preto postaraj sa, ako by si sa k nemu
dostal,
aby si späť prijal od neho spomenuté
množstvo
striebra a dal mu späť jeho dlhopis.
! tmách presedávam a svetlo nebeské nevi-
23 Neboj sa, synu môj, náš život je chudobný,
| dim?" | Mladík mu povedal: „Maj veselú my-
ale nadobudneme veľké bohatstvo, ak žijeme
v bázni Božej,
a chránime sa každého hriechu a konáme
dobro.”
Anjel Rafael sprevádza mladého
5 Tobiáša na ceste. — Vtedy odpovedal
Tobiáš svojmu otcovi a hovoril takto.
14 Náuka o zhubných následkoch pýchy vyskytu­
je sa u Siracha (10, 15: Počiatok všetkého hrie­
chu je pýcha). Tob hovorí: Pýchou sa počalo
všetko zlo na svete.
18 Mladý Tobiáš má Štedro podporovať chudob­
ných pozostalých po spravodlivých otcoch, keď sa
títo odoberú na večnosť.
20 Napomenutia Tobiááovc pre jeho syna sú ob­
sahom veľmi podobné náuke Sirachovej. Lenže
u Sir dočítanie sa o nich obšírnejšie. Jc až nú-
padne, ako vrele zdôrazňuje autor knihy Tob
mravné povinnosti (úctu k rodičom, pôst, almuž­
nu, modlitbu a dobročinnosť oproti núdznym).
Búz'.-ň Božia je najvyšším pokladom pre všet­
kých. Tobiáš to vyslovuje na konci svojich na.
pomíňaní ako záver: Máme mnoho statkov (v tom),
ak sa bojíme Boha (4, 23).
Ale teraz choď a vyhľadaj si niektorého 4
spoľahlivého
muža, ktorý by šiel s tebou za spravodlivú
mzdu;
aby si dostal späť (peniaze), kým som
nažive."
Potom Tobiáš odišiel, našiel skvelého mla- 5
dika stáť opásaného a takmer pripraveného
na cestu. I Nevedel o ňom, že je to anjel Bo- 6’
ži. Pozdravil ho a pýtal sa: „Odkiaľže ťa má­
me, dobrý mládenec?" j Ten mu odpovedal: 7
„Zo synov Izraelových som." A Tobiáš mu po­
vedal: „Ci poznáš cestu, ktorá vedie do kra­
jiny Módov?” , On mu odpovedal: „Poznám 8
a po všetkých tých cestách som často chodie­
val a zdržoval som sa u nášho brata Gabcla.
ktorý býva v médskom meste Ráges. čo leži
na pohori ekbatanskom.” ‚ Tobiáš mu j ove- 9
dal: „Prosím ťa, počkaj na mňa trochu, kým
tieto veci oznámim svojmu otcovi.” | A keď 10
vstúpil Tobiáš k otcovi, všetko toto mu vy­
rozprával. Otec nad tým udivený, požiadal
ho, aby ho priviedol ku nemu. I Keď vstúpil n
k nemu, pozdravil ho a povedal: „Radosť nech
je vždy s tebou!" Ale Tobiáš mu odpovedal: 12
„Aká môže byť radosť ešte pre mňa, ktorý vo
13
| scľ, blízko je chvíľa, že ťa Boh uzdraví." |
Tobiáš mu teda povedal: „Ci by sl vedel od- 14
viesť môjho syna ku Gabelovi, do médskeho
mesta Ráges; a keď sa vrátiš odtiaľ, vyplatím
ti tvoju mzdu," | Vtedy mu povedal anjel; „Ja 15
j ho odvediem a znova ho privediem k tebe." |
i Tobiáš mu odpovedal: „Prosím ťa, povedz mi, 16
i z akého domu alebo z akého pokolenia pochá-
! dzaš?" | Anjel Rafael mu odpovedal: „Poznať, 17
’ hľadáš rod nádenníka a či samého nádenníka
í potrebuješ, ktorý by šiel s tvojim synom?" I
j „Ale aby som ti azda nerobil starosti, ja som 18
Rafael znamená toťko: Boh uzdravuje. Pôso- 6
Lení? Raťaelovo tomu menu zodpovie.
Anjel vystupuje pod názvom: Azariáš. syn Ana- 18
niášov. Obidve mená sú symbolické. (Ananiáš zna­
mená „priazeň, milosť Božia“; Azariáš zasa „sila,
pomoc Božia“., Anjelove slová majú aj takýto
význam: Odteraz vystupujem medzi vami ako je-
den z vašieb súkmeňovcov, ktorého ste mohli
poznať pod týmto menom. Grécka osnova hovorí
jasne, žc Azariáš je známa osoba (S, H): Tobiáš
víta Azariáša, ako muža zo známej čeľade a pre-
 Tobiáš 5—6—7 463

19 Azariáš, syn veľkého Ananiáša." | A Tobiáš od­ ! zo srdca položíš na uhlie, jeho dym zaženie
povedal: „Pochádzaš z veľkého rodu. Ale pro­ ■ akýkoľvek druh zlých duchov, či už z muža,
sím ťa, nezazlievaj mi, že som chcel poznať । alebo zo ženy, takže už viac nemajú k nim
20 tvoj rod." I Anjel mu povedal: „Zdravého ti ; prístupu. | Žlč je dobrá pomastiť ňou oči, na 9*
ho povediem a zdravého ti aj privediem tvoj­ ! ktorých je beľmo. Nastane uzdravenie (aj
21 ho syna." ' Na to odpovedal Tobiáš: „Cestujte ; u nich)."
šťastlivo a nech je s vami Boh na vašej ceste
a nech vás sprevádza anjel jeho!" Tobiáš dôjde k Raguelovi a jeho
22 Keď si všetko pripravili, čo si mali vziať ' dcéru dostane za manželku. — To- 10
na cestu, rozlúčil sa Tobiáš so svojim otcom I biáš sa pýtal anjela: „Kde chceš, aby sme sa
a svojou matkou a obidvaja vydali sa no ces­ | zastavili?" | Anjel mu takto odpovedal: „Bý- 11
23 tu. ľo icli odchode začala jelto matka narie­ j va tu muž z tvojho pokolenia, tvoj príbuzný,
kať a hovoriť: „Oporu našej staroby si vzal i menom Raguel. Má dcéru, menom Sáru a
24 a poslal preč od nás! ! Bodaj by nikdy nebolo okrem nej nemá ani syna ani inej dcéry. |
bývalo tých peňazí, pre ktoré si ho poslal. | Tebe patri všetok jej majetok a preto si ju 12
25 Stačila nám naša chudoba, takže sme si mohli máš vziať za manželku. | Pýtaj si ju teda od 13
pokladať za bohatstvo už to. že sme videli jej otca a dá ti ju za manželku." I Vtedy od­ 14
26 svojho syna." J Tobiáš jej na to povedal: „Ne­ povedal Tobiáš a hovoril: „Počúvam (o nej),
plač! V zdraví ta dôjde náš syn a v zdraví že už sa vydala za sedem mužov, ale tí po­
27 sa nám navráti a uvidia ho tvoje oči. Lebo mreli; však aj to som počul, že ich zahubil
verím, že dobrý anjel Boži ho sprevádza a zlý duch. | Bojím sa teda, aby sa aj mne 15
všetko dobre zariadi, čo sa s nim má diať, । niečo takého neprihodilo. Keďže som jediným
28 takže s radosťou sa prinavráti k nám." ' Na J synom mojich rodičov, priviedol by som ich
také slová prestala matka plakať a odmlčala , starobu so žiaľom do hrobu." | Vtedy mu po­ 16
vedal anjel Rafael: „Počuj ma n ukážem ti,
sa. I ktori sú ti, nad ktorými má zlý duch jireva-
Tobiáš a ryba. Aké poučenie mu hu. | Sú to II, čo tak vstupujú do manželstva, 17
6 dal anjel. — Keď Tobiáš odišiel, ich pes že odstraňujú Boha od seba a od svojej mysle
bežal za nim. Prvé zastavenie urobil pri rieke a tak sa zas oddávajú svojej náruživosti, ako
•2 Tigris. ' Keď si vyšiel nohy umyť, vynorila kôň a mulica, čo nemajú rozum. Nad takými
sa preveľká ryba, ktorá ho chcela prehltnúť. má zlý duch svoju moc. | Ale keď si ju ty 16
3 ! Tobiáš uľaknutý. veľkým hlasom skríkol a vezmeš n vojdeš do príbytku k nej, cez tii dni
4 zvolal: „Pane, ide ma napadnúť!" I Ale anjel zachovaj zdržanlivosť s ňou a ničomu inému
mu povedal: „Uchop ju za žiabry a vytiahni iba modlitbe sa oddaj s ňou! I V tú istú (prvú) 19
ju za sebou!" Keď tak urobil, vytiahol ju na noc zapáľ jatrá rybie a (to) vyženie zlého du­
sucho. I začala sa mu trepať pred nohami. 1 cha. | A na druhú noc sa tl už dovoľuje pri­ 20
5 Vtedy mu rozkázal anjel: „Vypitvaj tú rybu pojiť sa k svätým patriarchom. | Tretiu noc 21
a jej srdce, žlč i jatrá si odlož! Tieto veci sú dosiahneš požehnanie, aby sa z vás zrodili
6 potrebné k úspešnému liečeniu.” | Urobil tak. vydarení chlapci, j Keď sa pominie tretia noc, 22
Mäso z nej usušil a vzali si ho so sebou na vezmi k sebe pannu v bázni Pánovej vedený
cestu. Ostatné zasolili, aby im stačilo, až dôj­ viac túžbou po synoch ako chlipnosťou, aby
7 du do médskeho mesta Ráges. Vtedy sa To­ si vo svojich synoch dosiahol toho požehnania,
biáš opýtal anjela a povedal: „Brat Azariáš, ktoré má (prísť) skrze potomka Abrahámov­
prosím ťa, povedz mi. akú liečivú (silu) môžu ho.
mať veci, ktoré si mi kázal uschovať si z ry­
•8 by?" ] Anjel mu takto odpovedal: „Ak kúsok Sňatok Tobiášou s Raguelovou
dcérou. — Vošli teda k Raguelovi a Raguel 7
to mu hovorí: ‚.SI ml bratom z dobrej a vzácnej ich prijal s radosťou. Keď si Raguel poobzeral 2
rodiny. S Ananláiom a Jatanom, synmi veľkého
SemeJ.ita, som sa poznal, keď sme spoločne cho-
Tobiáša, povedal svojej manželke Anne: „Ako
dlev.ill klaňať sa do Jeruzalema a keď sme ta veľmi sa podobá tento mladík môjmu sestren-
odnášali prvotiny a desiatky." — Ináč meno covi.” I A keď jej to povedal, pýtal sa ich: 3
anjelovo veľmi vhodne naznačuje, akú úlohu bu­ „Skadiaľ ste, mladi moji bratia?" Ti mu po­
de konať anjel v prospech Tobiáša a Sáry.
2 Aká to bola ryba. Biblia bližšie neudáva. La­ vedali: „Sme z pokolenia Neftalimovho, z ni-
tinská osnova hovorí, že ryba chcela Tobiáša
pohltiť; Grécka osnova: chcela mu pohlúť Iba preto, aby svoju vy£šiu moc skrýval a nedal Ju
jednu nohu. Mohla to byť najskoršie ryba takého | poznať. Okrem toho Pismo sv. pripisuje zásluhu
druhu, ako jc šťuka alebo sumec; možno, že mla. modlitbe a zdržanlivostí manželov. Preto dymu
dy Tobiáš vo svojom taknutí videl len rybu za­ z rybích čiastok netreba pripisovať mimoriadnu
útočiť! Veď sa jej bál aj potom, keď už bola I silu. Podobne treba vysvetliť oj uzdravenie To.
na suchu. biášovo od slepoty (11, 13 n.). Horká žlč ryby
stáva sa v očiach ľudí prostriedkom radostného
e Podľa gréckeho anjel spomína nielen srdce,
uzdravenia.
ale aj jatrá. A zasa 6, 19 spomína anjel podľa
Vulgáty iba rybie jalrá. Grécky text, ktorému Aký účinok majú srdce a jatrá rybie (8, 3),
treba dať prednosť, spomína na obidvoch mies­ poznáme z 12, 4. Oslobodenie Sáry od zlého du­
tach aj srdce aj jatrá. Pokoj od zlého ducha pri­ cha pripočíta Pismo sv. priamemu zásahu Božie,
pisuje Rafael sebe na zásluhu, u nie dymu. Ale mu. Pravdepodobne aj ľudová liečenie používalo
teraz, keď účinok pripisuje kadeníu, robí tak asi v tom čase tieto prostriedky na hojenie.
 464 Tobiáš 7—8—9

4 nivských zajatcov.” Raguel im povedal: „Ci teda a vrúcne sa modlili spolu, aby obdržali
i
poznáte môjho brata Tobiáša?" „Poznáme!" ■
záchranu (od Boha). ; Tobiáš takto vravel: 7
5 odpovedali. ’ A keď mnoho dobrého spomínal !
„Rane, Bože našich otcov, nech ti dobrorečia
o ňom, povedal anjel Raguelovi: „Ten To- nebo i zem, a more i pramene a rieky i všetky
i
biáš, na ktorého sa vypytuješ, je otcom tohto stvorenia tvoje, ktoré žijú v nich. ; Ty si stvo- 8
6 tu." | S plačom sa mu vrhol Raguel okolo kr- ! ril Adama z hliny zeme a za pomocnicu si
ku a so slzami ho bozkával, plakal na jeho | mu dal Evu. j A teraz Pane, ty vieš, že nie 9-
7 šiji, i a povedal: „Požehnaný buď, syn môj, ! z chlipnosti si beriem svoju sestru za man­
8 lebo máš dobrého, výborného otca.” | A jeho želku, ale iba z lásky’ k potomkom, aby’ po­
manželka Anna a ich (obidvoch) dcéra pla- žehnávali tvoje meno na veky vekov." Aj 10
9 kali pritom. | Keď si pohovorili, rozkázal Ra­ Sára vravela: „Zmiluj sa nad nami, Pane,
guel zabiť barana a pripraviť pohostenie. Keď zmiluj sa, aby sme sa obidvaja v zdraví do­
10 ich vyzval, aby si zasadli k jedlu, | Tobiáš žili staroby.”
povedal: „Ja tu dnes nebudem ani jesť, ani Asi v tom čase, keď sa kohút ozýva, pri- 11
*
piť, kým prv nesplníš, o čo ťa prosím, a ne- volal si Raguel svojich sluhov, aby odišli
H prisľúbiš mi dať Sáru, dcéru svoju!" ! Keď Ra­ s ním prichystať hrob. Lebo si pomyslel: 12
guel vypočul túto reč, zľakol sa, keď si uve­ „Azda sa aj jemu stalo celkom tak, ako ostat­
domil. čo sa stalo so siedmimi mužmi, ktori ným siedmim mužom, čo vošli k nej?”
vošli k nej. Začal sa strachovať, aby sa azda | A keď prichystali hrob. Raguel sa vrátil k svo- 13
nesialo aj tomuto podobne. A keď váhal a I jej manželke a povedal jej: [ „Pošli niektorú 14
12 nedával odpoveď tomu, čo ho prosil, | povedal i svoju otrokyňu, nech by’ sa podívala, či zo­
mu anjel: „Neboj sa mu ju dať, lebo ako man­ mrel, aby sme ho pochovali pred svitom dňa."
želka patri tomuto bohabojnému človekovi 1 | Tá poslala jednu svoju otrokyňu. Keď vkro- 15
tvoja dcéra; preto ju doteraz nikto iný nemo- čila do spálne, našla ich v zdraví a bez ujmy,
13 hol mať." | Vtedy odpovedal Raguel: „Nepo­ ako spolu spali. Vrátila sa a zvestovala ra- 16
chybujem, že Boh pripustil moje prosby a slzy dostnú zprávu. Na to Raguel a jeho manželka
14 pred svoju tvár. | A verím, že aj vás preto dobrorečili Pánovo. I A vraveli: „Dobrorečíme 17
priviedol ku mne, aby sa táto podľa zákona ti. Pane, Bože Izraelov, že sa nestalo tak. ako
Mojžišovho vydala do svojho príbuzenstva; sme sa nazdávali, j Učinil si s nami milosr- 1E
a teraz už nemaj pochybnosti o lom, žc ti ju dcnslvo svoje a vzdialil si od nás nepriateľa.
15 dám." j A uchopil za pravú ruku svoju dcéru í čo nás prenasleduje. Zľutoval si sa nad obi- 19
a vložil ju do pravice Tobiášovej a povedal: I dvoma jednorodeným!. Daj. Pane, aby ti hoj-
„Nech je s vami Boh Abrahámov, Boh Izákov I nejšie dobrorečili a priniesli ti obeť na ehvá-
a Boh Jakubov a on nech vás spoji a naplň ! lu tvoju za svoje zdravie, aby’ všetko pohan-
16 vás požehnaním svojim!" | Vzali listinu a spí- | stvo poznalo, že ty si jediný’ Boh na celej zc-
17 sali manželskú zmluvu. | Potom hodovali a ' mi." A hneď Raguel rozkázal svojim slu- 20
18 dobrorečili Bohu. ; 1 zavolal Raguel svoju man­ hom, aby zahrnuli hrob, ktorý’ pripravili pred
želku Annu a vyzval ju. aby pripravila ved- j úsvitom. | Svojej manželke rozkázal, aby pri- 21
19 ľajšiu spálňu. | Keď ta privádzala svoju dcéru | strojila hostinu a pripravila všetky pokrmy,
20 Sáru, ona sa rozplakala. ' I povedala jej: „Dcé­ aké potrebujú cestujúci. . Dal zabiť dve tučné 22
ra moja, maj veselú myseľ, Pán neba nech ti kravy a štvoro baranov a tak pripravil hosti­
dopraje radosť za súženie, ktoré si pretrpela.” nu všetkým susidom a ostatným priateľom.
Tobiáš vyháňa zlého ducha. — i A Raguel zdržoval a zaprisahal Tobiáša, aby 23’
8 Keď ukončili večeru, mladíka zaviedli k nej. I zoslal u neho cez dva týždne. | Zo všetkého, 24
2 Tobiáš pripomenul si anjelove reči a vytiahol čo bolo majetkom Raguelovým, polovicu z to­
zo svojho vrecka kúsok jatier a položil ich na ho dal Tobiášovi a urobil o lom aj písmo,
•3 žeravé uhlíky. ; Vtedy anjel Rafael uchopil aby druhá polovička (majetku), ktorá po ich
zlého ducha a upútal ho na púšť horného smrti zostane, pripadla do vlastníctva Tobiá­
4 Egypta. ; Potom Tobiáš povzbudzoval svoju šovi.
nevestu a povedal jej: „Sára, vstaň a modlime
sa k Bohu dnes i zajtra a pozajtre: lebo cez Anjel Rafael prevezme od Gabcla
tieto tri noci spojíme sa s Bohom. Keď pomi­ peniaze a prinesie ich Tobiášovi.
nie tretia noc, potom budeme aj my vo svo- —• Potom Tobiáš privolal k sebe anjela, ktoré- 9
5 jom manželstve: lebo sme dielkami svätých ho pokladal za človeka a povedal mu: „Brat
a naše manželstvo nemôže byť také ako po- . Azariaš! Prosím, vypočuj moje slová! ; Keby 2
6 har.ov, ktori nepoznajú Boha." i Obidvaja vstali I Sestra naznačuje aj širší stupeň príbuzenstva. 9
i podobne ako aj slovo brat. Verš pekne vyjadruje
3 Podľa Gréckeho: Keď zlý duch zacítil dym ka­ ; hlavný viet manželstva.
didla, ihneď uprchol do najďak-ich krajov Egyp­ Bapuel svojim počínaním ebed zákryt pred 11
ta a anjel ho tam spútal. Význam týchto slov je: svo’ini okolím nie tak očakávané, ako obávané
Zlý duch sa vzdialil čo najďalej. Spútanie zna­ i ncAíastic, keby bol aj Tobiáš zahynul pri sva­
mená: Jeho zhubná sila boia ohraničenú na urči­ dobnej noci. Preto ho chce! čoskoro nepozoro­
tý kraj. Pújt pokladali za šidlo □ bydlisko zlého vane pochovať.
ducha vždy (Izraeliti 13. 21; 31. 1-1; Mt 12. 43). . Svadba trvala nn Východe spravidla týždeň 23
Ale zlý duch aj tu býva z dopustenia Božieho. I (Gn 25). 27; Sdc 14, 12 n.).
 Tobiáš 9—10—11 465

som sa ti odovzdal za otroka, nebolo by to Raguel dáva Tobíášoui napome­

3 dosť za to, ako si sa staral o mňa. | Predsa ťa nutia pri rozlúčke s ním a svojou
prosím, aby si vzal zvieratá, alebo (aj) sluhov dcérou. — Raguel vravel svojmu zaťovi: 8
a odíď ku Gabelovi do médskeho mesta Ráges, I „Zostaň tu a ja vyšlem posla k tvojmu otcovi
vráť mu jeho dlžobný úpis a prevezmi oa neho | Tobiášovi (s posolstvom) o tebe, že si zdra-
peniaze, a pozvi ho, aby prišiel na moju svad- | vý." Ale Tobiáš mu povedal: „Ja viem, že g
4 bu. । Sám vieš, že môj otec už počíta dni: a keď 'môj otec a moja matka už spočítavajú dni a
meškám čo len o deň viac, zarmucovať sa bude I ich duch sa sužuje v nich." | Keď Raguel mno- po
5 jelio duša, j A zaiste vidíš, ako ma zaprisahal I hými rečami prosil Tobiáša, ale tento už ni-
Raguel a jeho prísahou nemôžem opovrhnúť." i jako nechcel počúvať, odovzdal mu Sáru a po­
•6 I Na to si Rafael vzal štyroch zo služobníkov lovičku zo všetkého svojho majetku, totiž
Ruguelových a dve ťavy. Keď došiel do méd­ I otrokov, otrokyne a drobný dobytok aj ťavy a
skeho mesta Rages, vyhľadal Gabela, vrátil mu kravy a veľa peňazí — tak ho prepustil zdra­
jeho dlžobný úpis a prevzal od neho všetky vého a veselého. | I povedal: „Svätý anjel Pá- u
7 peniaze. J A vyrozprával mu všetko o Tobiá­ nov nech vás sprevádza na ceste vašej, nech
šovi, Tobiášovom synovi, všetko, čo sa s nim vás bez ujmy privedie domov a bodaj by ste
stalo, a pohol ho k tomu, aby prišiel s nim našli svojich rodičov pri dobrom poriadku,
8 na svadbu. I Keď vošiel do Raguelovho domu, aby moje oči uzreli vašich synov prv, ako zo­
našiel Tobiáša sedieť za stolom. Ten vyskočil mriem." | Vtedy rodičia objali svoju dcéru, 12
a pobozkali sa navzájom. Gabel až plakal a I vybozkávali ju a tak ju prepustili na cestu. |
9 dobrorečil Bohu, a povedal: „Nech ťa požehná | Napomínali ju, oby si vážila svokrov, milo- 13
Bob Izraelov, lebo si synom výborného, spra­ I vála manžela, spravovala rodinu, riadila dom
vodlivého a bohabojného muža, ktorý dáva a zachovala sa v bezúhonnosti.
10 almužny: | a nech je vyrieknuté požehnanie Príchod Tobiáša a Sáry domov.
nad tvojou manželkou a nad vašimi rodičmi, [ — Na spiatočnej ceste jedenásteho dňa došli 11'
11 aby ste uzreli svojich synov a synov vašich do Cháranu, ktorá (osada) leží na pol cesty
synov až po tretie a štvrté pokolenie; a nech naproti Ninive. | Anjel riekol: „Brat Tobiáš, 2
je vaše potomstvo požehnané od Boha Izrae- vieš, ako si zanechal svojho otca. | Preto, ak 3
12 lovho, ktorý- panuje na veky vekov." ; Keď ti je ľúbo, poďme do predu a nech čeliadka
všetci povedali „Amen", dali sa hodovať, ale postupuje pomalším krokom po ceste spolu
aj túto svadobnú hostinu konali s bázňou Bo­ s tvojou manželkou a dobytkom." | A keď sa 4
žou. mu (návrh) zapáčil, aby (tak) šli, povedal
Rodičia Tobidšot’i sti ustaroste- Rafael Tobiášovi: „Vezmi so sebou niečo z ry­
10 ni o sv n a. — Keď Tobiáš pre svoju svadbu bej žlči: potrebná ti bude." Tobiáš vzal teda
dlho meškal, ozval sa ustarostený a riekol zo žlči a odišli. | Anna každodenne vysedá- 5
jeho otec Tobiáš: „Co myslíš, prečo mešká vála na temene vrchu, odkiaľ sa skytal po­
2 môj syn, alebo čo ho tam kdesi zdržuje, i ale­ hľad nadäleko. | A keď z toho miesta sliedila 6
bo azda umrel Gabel a niet už nikoho, čo by po jeho príchode, zazrela ho zďaleka a hneď
"3 mu vrátil peniaze?" Tak sa začal zarmucovať poznala, ako prichádzal jej syn. Odbeniu u
aj sám. aj Anna, manželka jeho, spolu s ním. oznámila svojmu mužovi: „Hľa, syn ti už pri­
Dali sa obidvaja do plaču preto, že sa na usta­ chádza!” | Rafael riekol Tobiášovi: „Hneď, ako 7
novený deň ich syn nijako k nim nevracal. | vojdeš do svojho domu, pokloň sa Pánu, Bohu
š Jeito matka plakala neukojiteľným plačom a svojmu: a keď si sa mu poďakoval, pristúp
hovorila: „Ach. ach. synu môj! Prečo sme ťa k svojmu otcovi a pobozkaj hol | A hneď mu 8*
pustili do cudzieho sveta, ty svetlo našich i pomaž oči žlčou ryby, ktorú máš u seba: lebo
oči. opora našej staroby, potecha nášho živo- | máš vedieť, že sa mu hneď otvoria oči, a otec
5 ta. nádej nášho potomstva. Keďže v tete je­ tvoj uzrie svetlo neba a zaraduje sa pri po­
dinom máme všetko, nemali sme ťa pustiť hľade na teba." | Vtedy predbehol ich pes, 9
6 od seba!" । Tobiáš jej hovorieval: „Umĺkni a ktorý bol s nimi na ceste a akoby s posolstvom
nezarmucuj sa! Syn náš je zdravý, ten muž je šiel, pohybom chvostu dával najavo radosť.
dostatočne spoľahlivý’, s ktorým sme ho posla- Poloha mosta Choran jc nám neznáma. Nie Jc 1
7 li." Ona sa však nijako nedala potešiť, ale | to Hnr;*n v Mezopotámii na rieke ballch (pri
denne odskočila a vyzerala dookola, obchádza- 1 lok Euírátui. Tobiáš a Rafael bez batožiny urazili
cestu do Ninive za pol štvrta dňa, kým Séra so
la po všetkých cestách, kde kynula nádej, že I tvojim sprievodom za Jedenásť dni.
by stade sa mal vrátiť, aby ho už zďaleka mo­ Nebeské svetlo: Jo lo svetlo pochádzajúce od 8
hla uzrieť pri jeho návrate. j slnka (teda z oblohy, z neba). Podľa gréckeho
anjel vopred poučuje mladého Tobiáša o priebe­
hu uzdravenia takto: „Keď potrieš otcovi Oči žlčou
6 Podľa gréckeho Rafael prevzal peniaze v za- ryby, sprvu ho to bude svrbieť, takže otec si to
pečatených vreckách. I bude rozotierať. Tým mu odpadnú z očú biele
3 Starí počítali vzdialenosti podľa drtov cesty. lupiny ako rybie šupiny." Ani po tomto opise ne­
Tak si približne vypočítali rodičia Tobiášovi, ke­ vieme zistiť povahu Tobiášovho oslepnutia. Svä­
dy sa má vrátiť ich syn; alebo sa dohodli vo­ topisec podáva tento dej bezpochyby ako zázrač­
pred. kedy sa vráti domov. né uzdravenie.

30 SZ
 466 Tobiáš 11—12

10 Jeho slepý otec vstal, dal sa do behu, až sa fa, požiadaj ho: či by azda prijal pre seba čo
nohami potkýnal: podal ruku sluhovi a tak len polovičku zo všetkého, čo sme so sebou
11 bežal v ústrety svojmu synovi. | A keď ho priniesli?" | Tak si ho zavolali, otec totiž a 5
objal v náručí, pobozkal ho spolu s manželkou syn, odviedli ho stranou a začali ho prosiť, aby
12 a od radosti obaja plakali.' I Keď sa poklonili ráčil prijať polovičku zo všetkého, čo so se­
'13 Bohu a poďakovali sa mu. sadli si. | Vtedy To­ bou priniesli.
biáš vzal rybiu žlč a potrel oči svojmu otcovi. | Vtedy im potajomky povedal: 6’
14 Čakal asi pol hodiny a beľmo začalo odpadávať
15 z jeho očú ako blana z vajca. I Tobiáš ju chy­ „Dobrorečte nebeskému Bohu,
til, stiahol mu ju z očú a hneď sa mu navrátil a zvelebujte ho pred všetkými, čo žijú,
16 zrak. I A zvelebovali Boha: on totiž i manžel- lebo vám preukázal milosrdenstvo svoje.
17 ka jeho a všetci, ktorí ho poznali. | Tobiáš rie­
kol: „Zvelebujem ťa, Pane, Bože Izraelov, lebo Lebo ako je dobre skryť tajomstvo kráľovo. 7
ty si ma strestal a ty si ma aj vyliečil: a hla, tak je čestné zjaviť a oslavovať skutky Božie.
18 vidím svojho syna Tobiáša!" I Po siedmych
dňoch došla aj Sára, manželka jeho syna a Modliť sa, postiť sa a almužnu dávať je lepšie. 8*
všetka čeliadka zdravá s dobytkom, ťavami ako nakopiť si zlaté poklady.
a mnohými peniazmi manželky, ako aj s tý-
19 mi peniazmi, ktoré vyzdvihol u Gabela. I A vy­ Lebo almužna vvslobodzuje od smrti, 9’
rozprával svojim rodičom o všetkých dobro­ očisťuje od hriechov i spôsobuje.
deniach Božích, ktoré s ním učinil pomocou | že nájdeme milosrdenstvo a život večný.
•20 muža, ktorý mu bol vodcom (na ceste). I Prišli I
aj Achior a Nabat, bratove! Tobiášovi, aby bla­ Tí však, čo pášu hriech a neprávosť, 10
hoželali Tobiášovi s radosťou za všetko dobro- ! sami si poškodzujú život.
21 denie, ktoré mu Boh preukázal. I Cez sedem i
dní hodovali a všetci sa radovali preveľkou Zjavím vám teda, čo je pravda, U
radosťou. I ani neskryjem pred vami nijaké tajomstvo.
Rafael sa prezradí a dáva ďalšie ,
12 náuky a rady. — Vtedy si privolal Tobiáš ] Keď si sa so slzami modlieval a pochovával 12
*
svojho syna a riekol mu: „Čo by sme mohli ' mŕtvych.
dať tomuto svätému mužovi, čo šiel s tebou?“ keď si opúšťal svoj pokrm a za dňa si skrýva)
2 Tobiáš odpovedal svojmu otcovi a riekol: ' mŕtvych v dome svojom.
„Otče, akúže odmenu mu dáme? Alebo čo sa i aby si ich mohol v noci pochovať:
môže (hodnotou) vyrovnať jeho dobrodeniam? ja som prinášal pred Pána modlitby tvoje.
3 ’ Mňa viedol cestou a zdravého priviedol späť,
sám vyzdvihol peniaze u Gabela, manželku mi A keďže si bol Bohu milý,
obstaral a zlého ducha od nej zahnal a spôso­ bolo potrebné, aby si sa v skúške osvedčil.
bil radosť jej rodičom. Mňa samého vytrhol,
aby ma ryba nepohltia, a spôsobil, aby si vi­ Í A teraz ma poslal Pán. aby som ťa uzdravil 14
del svetlo neba a jeho pomocou sme obohatení j a od zlého ducha oslobodil aj Sáru, manželku
všetkými dobrami. Čo mu vieme dať, aby to | tvojho syna.
4 vyrovnalo jeho (zásluhy)? J Otče môj, prosím Kráľ mával svoje úmysly skryté. Nie tok sa ‘
; má vec s dielami Božími. Múdre riadenie Božie
H—15 V dávnej dobe Žlč rozličných rýb používali . má poznať o uznať n podľa tuho aj oslavovať
ako výborný liek proti očným chorobám. Opis I všetko stvorenie. Tajomstvom Božím bolo, prečo
toho, ako dostal Tobiáš spať svoj zrak, robí do­ musel Tobiáš doteraz mnoho trpieť. To tajomstvo
jem, akoby uzdravenie malo Iba prirodzenú prí­ odhaľuje anjel v hl. 13. Tajomstvom bolo, kto jc
činu a podľa toho aj prirodzený priebeh. Predsa sprievodcom Tobiášovým. Aj toto bolo treba vy­
však z 12. hl. jasne vysvitá, Že tu ide o dielo svetliť (hl. 15). Podobne oznamuje anjel ni iné
Božie. Tak ho uznávajú všetci prítomní spolu veci, ktoré boli do toho času skryté. — čo Boh
s Rafaelom. mysli s ľuďmi, to nemôže byť Bohu škodlivé, ak
20 Achior (podľa gr. Achíkar, Achlncharos) bol ' by sa o tom ľudia dozvedeli: lebo nikto nemôže
vysokým úradníkom asýrskeho kráľu Asarhado- prekaziť to, Čo si raz Boh zaumienil urobiť. Ba
na (gr. 1, 22). V tomto svojom postavení — ako práve opačne: pre človeka je najväčšie dobro po­
príbuzný Tobiášov — vymohol u kráľa pre To­ znať múdrosť Božiu.
biáša. žc so mohol vrátil do Ninive. A keď To- Modlitba, pôst a almužna sú prejavmi staro- ®
biáš oslepol, Achior ho hmotne podporoval (2, 10). zákonnej zbožnosti (Mt 6; Sir 29. 15; 40. 17).
Umierajúci Tobiáš dáva ho svojmu synovi za prí­ Kto koná milosrdenstvo (dobré skutky), od- $
klad ako spravodlivého muža, ktorého z nešťastia piata ho za to neminie. Podľa gréckeho: almužna
zachránil. Lebo jeho chovanec Nadan ho zaživa vyslobodzuje od smrti, zahladí hriech: tí, ktori
priviedol pod zem (do žalára), ale zasa prišiel na udeľujú almužnu a počínajú si spravodlivo, budú
svetlo Božie, kým Nadan sta! sa obetou temnoty nasýtení životom.
(gr. H, lOj. Zo slova Nadan bolo utvorené nsl Boh aj bezprostredne pozná naše modlitby. Ak 12
Nabat, ktoré meno sa vyskytuje v latinskej osno- Rafael hovorí, žc sám prednášal modlitby Tobiá-
ve. — Achíkar vystupuje v početných staroyý- sove Bohu, stalo sa tak. aby ím zaistil väčšiu
chodných mimobiblických rozprávkach. Ťažko účinnosť. Svätopisec hovorí o Bohu, ako by bol
možno nájsť priamy súvis medzi knihou Tob a Človekom: tento spôsob Biblia uplatňuje aj inde
Achikarovým románom. (Sk 10. Zjv fl. 3—4).
 Tobiáš 12—13 467

•15 Lebo ja som anjel Rafael, jeden zo siedmych, Ja ho budem oslavovať v kraji, kde som zajatý. 7
ktorí stojíme pred Pánom.” lebo velebnosť svoju zjavil ľudu, čo páchal
hriech.
16 Keď to počuli, naľakali sa a ustrnutí padali
17 tvárou k zemi. | Ale anjel im povedal: „Pokoj Obráťte sa teda, čo pášete hriech, 8
18 vám. nebojte sa! | Lebo keď som bol medzi a konajte, čo pred Bohom spravodlivé je,
vami, bol som tu z vôle Božej: Jemu dobro- a verte, že vám preukáže milosrdenstvo svoje.
19 rečte a jemu spievajte na chválu! | Zdaio sa
vám, že s vami spolu jem a pijem: no ja po­ , Ja teda z celej duše svojej sa budem nim 9
žívam neviditeľný pokrm a nápoj, ktorý ľudia potešovať.
20 ani nemôžu vidieť, j Už je čas, aby som sa na­
vrátil k tomu, ktorý ma poslal: no vy dobro­ Oslavujte Pána všetci, ktorých si vyvolil: 10
rečte Bohu a rozprávajte o podivných činoch konajte dni (radostnej) oslavy a zvelebujte
•21 jeho!" I A keď to dopovedal, zmizol im z do- ho.
22 hladu, takže ho už viac nevideli. ’ Vtedy padli
a cez tri hodiny sklonení tvárou k zemi dobro­ I Jeruzalem, ty mesto Božie, 11
rečili Bohu: potom vstali a rozprávali o všet­ I Pán ťa strestal pre všetko, čo ruky tvoje
kých podivných skutkoch jeho. konali.
Ďakovná pieseň, ktorou sa modli Oslavuj Pána dobrými činmi svojimi 12
13 Tobiáš. — Starý Tobiáš otvoril ústa a takto a dobroreč Bohu (všetkých) vekov.
dobrorečil Bohu: ' aby znova vybudoval v tebe stánok svoj
a nech späť privolá všetkých, čo sú zajali,
„Pane, veľký’ si na veky, aby si sa radoval po všetky veky vekov.
a po všetky veky (trvá) vláda tvoja,
Zažiariš skvelým svetlom: 13
2 lebo ty zbiješ a uzdravíš: a všetky končiny zeme sa ti poklonia.
zrazíš do podsvetia a vyvedieš stadiaľ:
lebo niet nikoho, kto by unikol ruke tvojej. Národy zďaleka prídu k tebe: 14
3 Zvelebujte Pána, synovia Izraelovi, a ti, čo dary prinesú, klaňať sa budú Pánovi,
a pred očami pohanských národov ho a zem tvoju za posvätnú považovať budú.
chváľte! —
Lebo veľké meno (Božie) v tebe vzývať budú. 15
1 lebo preto vás rozmetal medzi pohanov,
ktori ho nepoznajú, Kliatba stihne tých, čo opovrhli tebou: 18
aby ste vy hovorili o podivných skutkoch jeho zavrhnutí budú všetci, čo sa ti rúhali:
a učili ich. ale požehnaní budú všetci, čo ťa zbudujú.
že niet iného všemohúceho Boha okrem neho.
No ty radovať sa budeš zo synov svojich. 17
5 la bo ako nás šľahal pre neprávosti naše, lebo všetci dôjdu požehnania
tak nás zachránil pre milosrdenstvo svoje. a shromaždení budú k Pánovi.

6 Preto si všimnite, čo s nami učinil: Blahoslavení všetci, čo ťa milujú 18

oslavujte ho so strachom a hrôzou:
a tak vladára zvelebujte svojimi činmi!
I5 St-»lriu duchov pred trónom Božím nemá svoj
pôvod v perzskom učení o duchoch AmeSaspcn-
trs. ktori stoja pred trónom dobrého boha Ahura
Mazdo. — Stať pred Pánom značí jemu slúžiť.
O siedmich anjeloch hovorí Zach 4, 10; Zjv 1. 4;
5. (c U. 2. — AmeAaspcntas nie sú osoby, ale sú
Iba vlastnosti božstva. Ich počet Je nie 7, ale 0.
— Ináč číslica 7 veľmi často sa vyskytuje v Biblií
a značí úplnosť a dokonalosť.
Anjel zmizol im^z očú. Ak mal iba zdanlivé
telo, stačilo pre anjela, aby prestal pôsobiť vjem
pre zrak prítomných. Mnohí sv. otcovia u učite­
lia sa nazdávajú, že Rafael mal skutočné ľudské
telo. Ako diabol v raji použil telo hada, tak po­
dobne mohol aj anjel Rafael použiť telo istého
Azariáía za nástroj k svojim činom. Ako zlý
duch môže použiť človeka ako prostriedok k svo-
jim cieľom, s dopustením Božím, to Isté môže
urobiť aj dobrý- anjel. Pri tom predpoklade, že
Rafael má skutočné telo Azariášovo na sebe, ľah­
ko si vieme vysvetliť mnohé ťažkosti, ktoré by
vznikli proti pravdomluvnosti anjela, ak by bol
iba Azariáša napodoboval.
a ktorí sa radujú z pokoja tvojho.
Duša moja, dobroreč pánovi, 19
lebo nás Pán Boh vyslobodil,
a Jeruzalem, mesto svoje,
zo všetkého, čo ho sužovalo.
Šťastlivý budem, ak sa udrží zvyšok 26
z potomstva môjho,
aby videl slávu Jeruzalema.
Brány Jeruzalema zbudujú sa 2!
। zo samého safíru a smaragdu
a z drahokamov všetky múry jeho dokola:
Proroctvo Tobiášovi) o novom Jeruzaleme spi- 11-U
nilo sa v Cirkvi Kristovej, ktorá je označovaná
zu nový Jeruzalem, teda za stredisko tých, kto­
rých sí Boh vyvolil na spásu. Do Cirkvi vstúpili
pohania, aby viedli svätý život na svete a tak
obsiahli splnenie sľubov, ktoré sa viažu na ne­
beský Jeruzalem (Iz 60, 1 n; 2, 2 n; Z 85, 9; 05
7 n; Zjv 21. 19: Iz 54. 11 q 12).

3U*
 46a Tobiáš 13—14

22 všetky ulice jeho vydláždia ’ prebývať, , a radovať sa budú všetci vladári 9

bielo lesklým, čistým kameňom:
a cestami jeho zazneje spev. Aleluja!
23 Nech je požehnaný Pán, ktorý ho (tak)
vyvýšil
a nech na veky trvá vláda jeho nad nim!
Amen!"
Posledné udalosti života o b i- 1
•14 dvoch Tobiášov. — Tak dokončil Tobiáš J
svoj chválospev. A tento Tobiáš potom, čo
dostal späť svoj zrak, žil ešte štyridsaťdva rokov
2 a dožil sa synov svojich vnukov. I Keď dovŕšil
■-'.o a dva roky veku, pochovali ho so všetkou
3 p°clvu v Ninive, i Keď mal totiž päťdesiat­
šesť rokov, stratil svetlo očú, a keď mal šesť- ।
4 desiat rokov, dostal ho späť. I Ostatok jeho i
života plynul v radosti a s dobrým prospe­ |
chom v bázni Božej dospel k spočinutiu. ' |
5 v hodinu svojej smrti privolal k sebe Tobiá­
ša, syna svojho, a jeho siedmich synov, vnu-
‘6 kov svojich, a povedal im: | „Blíži sa už pád i
mesta Ninive: lebo slovo Pánovo nezlyhá, a l
tak bratia naši, čo sú od krajiny Izraelovej
7 ďaleko rozmetaní, navrátia sa do nej. j Všetko i
ich územie — nateraz opustené' — napini sa
(ľudom) a znovu sa vybuduje dom Boží, kto­
rý v nej spálili. A tam sa navrátia všetci, ktorí
8 sa boja Boha. | Ale aj pohania opustia svoje
modly a prídu do Jeruzalema a budú v ňom I
14 Pohania sa nakoniec vzdajú svojich modiel
* | ho pochovali. Celé jeho príbuzenstvo a jeho
vstúpia do Jeruzalema (do Cirkvi Kristovej) a I
budú uznúvat kráľa Izraelovho, t. j. Krista. Kni­
hu Tob vyznieva teda v krásne mesiášske pro«
roctvo, ktoré predpovedá obrátenie pohanov k pra­
vému Rohu, čo je pre nich, aby dosiahli spásu.
1 n. Podľa gr. rukopisu Tobiáš mal 58 rokov, keď
oslepol a po ôsmich rokoch zasa videl. Rozličné
grécke rukopisy udávajú o veku Tobiášovom roz« nojskoršic obyvateľov julnej ríše (Judska)." Ninl-
ličné číslice, takže rok Jeho veku ostáva neistý. I vo dobyli r. 012 pr. Kr.
zeme, že sa môžu klaňať vladárovi Izraelov-
mu!
synovia moji, počúvajte teda otca svojho: 10
Slúžte Pánovi verne
a usilovne konajte všetko, čo sa ľúbi jemu.
i A prikazujte synom svojim, 11
| aby konali, čo je spravodlivé i dávali almužnu.
aby pamätali na Boha
a oslavovali ho každý čas
úprimne a zo všetkej sily svojej.
Teraz teda, synovia moji, počúvajte ma 12
a nezostaňte tu naďalej,
ale keď jedného dňa pochováte matku svoju
v jednom hrobe so mnou,
po tomto dni upravujte kroky svoje dostať
sa preč stadiaľto!
Lebo vidím, že neprávosť (mesta) privedie 13
jeho koniec."
Po smrti matky svojej Tobiáš odišiel z mes- 14
ta Ninive spolu i s manželkou a dietkami a
synmi synov (svojich) a navrátil sa k svojim
svokrom. Zastihol ich ešte pri zdraví v ich 15
vysokej starobe. Staral sa o nich a sám im
zatlačil oči. Celé dedičstvo Raguelovho domu
pripadlo jemu a uzrel až na piate pokolenie
synov svojich synov. I A keď doplnil deväť- 16
desiatdeväť rokov v bázni Pánovej s radosťou
17
rod pretrval pri dobrom s|>ósobe života a
sväto si počínal, takže všetci boli milí tak
| Bohu, ako aj ľuďom a tak všetkým, čo býva)
v kraji.
Pod výrazom „naši bratia
*' treba rozumieť «
 KNIHA JUDIT

1. Judit (Jchudit — židovská Žena) je me­ Ťažkosť zapríčiňujú najmä (leto okolnosti:
no hrdinskej ženy. ktorá pre záchranu svojho < v knihe Judit sn splietajú rôznorodé prvky. Vý­
ľudu sa odoberie do nepriate! ského tábora, okla­ bojné vojsko, ktoré oblieha Betullu, je označené
me Jeho vojvodcu a po hostine, pri ktorej sa ako asýrske vojsko. Ale Jeho najvyšší veliteľ a
vojvodca opil, zavraždi ho. Obliehanie mesta ! kráľ sa volá Nabuchodonozor. No o ňom istotne
Betullo a čln tejto ženy opisuje kniha Judit. I vieme, že nikdy nebol asýrskym kráľom, ani
V prvej časti (hl. 1—7) opisuje udalosti, ako v Ninive nemohol panovať, lebo historicky Na-
došlo k obliehaniu mesta. Nabuchodonozor, kráľ | buchodonozor bol novobabylonským kráľom
asýrsky. ktorý vládne v Ninive, porazí médske- (605—562), teda vládol po páde mesta Ninive
ho kráľa Arfaxada. Posmelený víťazstvom vyšle (612). Mená veliteľov tohto asýrskeho vojska sú
svojho vojvodcu Holofcma na západ, do Pred­ názvy perzské (Orofcrnes a Vngao-BaRoas).
nej Ázie. Holofemes na svojej výprave dôjde Všetky’ tieto prvky súčasne nemožno pojať do
v Palestíne po mesto Bctuliu. Náčelník Amon­ spisu, ak by Jeho cieľom bývalo podať dejinnú
čanov Achior poučuje Holefema o tom. ako zprávu. — Aj na židovskej strane vznikajú
chránil doteraz Boh svoj ľud pri podmienke, že značné historické ťažkosti. V Júdsku niet kráľa.
sa ľud verne drží svojho Boha. Táto reč po­ Verejnú správu krajiny predstavuje veľkňaz
dráždi vojvodcu a nariadi obliehanie mesta. Od. í v Jeruzaleme. Ale dôležitou otázkou môže byť
raz! vodu z prameňa, ktorý poskytoval nápoj : aj to, čl mesto označené menom Betulia vôbec
obliehaným, takže smädom sužovaní už po­ Jestvovalo. Starší vykladači boli presvedčení, že
mýšľajú na to, že sa nepriateľovi vzdajú. Betulia holo opevnené mesto v pohorí Džcbel-
V druhej čiastke (hl. 8—16) opisuje kniha, skú el-Asi, na kopci Scich Slbel, ktoré ovládalo hor­
úžinu medzi rovinami Ezdrelon a Dotaln
ako došlo k oslobodeniu mesta Eetulie. Judit, pri Burklne. Niektorí zasa mesto stotožňujú
čnostná vdova, sa dozvedela o krajnom nebez­ s Mltilijje, ale vyslovujú to Iba ako veľmi malú
pečenstve, do ktorého sa mesto dostalo, ale pravdepodobnosť, alebo vyhlasujú, že Betullu sa
zazlievala predstaveným mesta, že sa vzdávajú nám nepodarilo doteraz s Istotou objaviť.
nádeje a nedôverujú v pomoc Božiu. Judit pôs-
tom a modlitbou sa chystá na svoj oslo- Niektoré pokusy ako zistiť dejinné pozadie
bodlteľský čin. S vedomím prestavených pre udalosť tejto knihy, chcú odhliadnuť od
mesta prejde do tábora Holofemovho a svoj perzských prvkov a doj kladú do čiaš skutočne
príchod vydáva pred Asýmú za útek z asýrskych, a to do vlády Asurbanlpala. kráľa
mesta. ktorého sk.au vyhlasuje za Istú. asýrskeho (668-626). Tento asýrsky kráľ za
Vojvodca dovolí Judite, aby sa voľne smela po- istý čas mal u seba zajatého júdskeho kráľa
hybovať v tábore Na štvrtý deň usporiada IIo- Manaseho asi v rokoch 650—GI7. V neprítom­
lofernes hostinu, pri ktorej si opije. Judit, kto­ nosti júdskeho kráľa verejné veci mohol za čas
rá samotná ostala pri ňom v nočnej chvíli, mc- spravovať veľkňaz. Asurbanlpal skutočne pre­
čom mu odtne hlavu a zahalenú zanesie ju do mohol istého médskeho kráľa (Fraorles). Zme­
Bclulte, kde ju vytýčia na hradby a nariadia na mena, ktorá urobila z Asurbanlpala Nabu-
výpad na Asýrov. Len teraz zbadajú smrť Ho- chochodonozora, dostala by vysvetlenie tým. že
loŕcrnovu. z čoho nastane u Asýrov taký zmä­ spisovateľ náročky zamenil meno menej zná­
tok. že na odpor proti výpadu obyvateľov Be- meho nepriateľského kráľa (Asurbanlpala) za
tulle nikto ani nepomyslí. Tak došlo k oslobo­ známejšie meno tiež veľmi krutého kráľa a ne­
deniu mesta. Juditu oslavujú ako osloboditeľku priateľa Židov — Nabuchodonozor.
ľudu a tiež sama táto zbožná vdova ďakovnou Iná mienka kladie dej knihy’ Judit do dohy
plesňou zvelebuje Boha. Perzskej. Tu prichádzajú do úvahy dvaja perz­
2 Veľkú ťažkosť spôsobuje otázka, či možno skí panovníci: Darlus I. (521—186) a Artaxer-
vôbec zistiť historické pozadie tejto udalosti, j xes III. Ochus (359—338). V tomto prípade náz­
Doteraz sme počítali aj túto knihu, ako aj knl- ! vy „asýrsky kráľ“ a „Nabuchodonozor" máme
hu Tobiášova a knihu Ester, za dejepisné knl- I pckladať za nepravé názvy’, ktoré si spisovateľ
hy. No zistiť dejepisnú povahu rozpravy, ako ju ' preto volil, aby tak zakryl meno skutočného
podáva kniha Judit, je azda najťažšou otázkou j perzského kráľa. — Darlus I. bojoval proti MiS-
medzi všetkými starozákonnými spismi. Mien- ' dom a tie boje rozvírili celú Prednú Aziu. Nie­
ky o tom, kde by sa v dávnych dejinách umie­ ktorý jeho vojvodca mohol tiahnuť aj Palestí­
stila udalosť oslobodenia Betulie, sa veľmi roz- 1 nou. Predpoklad o Dariovl I. podporovala by aj
chádzajú. Od 8. stor. pr. Kr. až do 2. stor, po i osnova knihy (5. 22—23), keď o tom hovorí, že
Kr. hľadajú a aj nachádzajú možnosť pre jej ' židovský národ sa už vrátil zo zajatia, znovu
umiestenie, ak ide pri tejto rozprave o skutočnú sa usadli v svojej vlasti (po vrchoch) u v Jeru­
dejinnú udalosť. zaleme sl vybudoval chrám. Vieme, Žc stavbu
 470 Judit 1
druhého chrámu skončili r. 515 práve za Daria
I. a tento kráľ bol Židom naklonený. No toto
miesto hovorilo by súčasne proti Artaxerxovi
III., lebo v jeho dobe (359-—338) už by bolo
ťažko bývalo hovoriť, že Židia len „nedávno” sa
vrátili zo zajatia. Pri Arta.xerxovi III. na váhu
padá zasa okolnosť, žc medzi jeho vojvodcami
skutočne nájdeme mená: Orofernes a Bagoas
(Vulgáta má: Vagao). Tento kráľ musel vyslať
vojenskú výpravu proti Feničanom, pri ktorej
vzbure sa azda zúčastnili aj niektorí Židia.
Okrem týchto možností mohli by sme uviesť
aj ďalšie iba viac-menej pravdepodobné pokusy
o riešenie problému. To všetko ukazuje, aká
ťažká je práve táto otázka. Stanovisko Cirkvi
kloní sa k dávnejšiemu presvedčeniu, že aj kni­
ha Judit vo svojej rozprave opisuje skutočnú
dejepisnú udalosť. Týmto stanoviskom nepopie­
ra nikto, že úmysel tejlo knihy je očividome
poučný a tak sa mohlo stať, že pôvodca knihy
voľne narábal s historickou látkou, ktorú opi­
suje iba v hlavných črtách. Pokiaľ sa nepodarí
zistiť, koľko pridal zo svojho pôvodca knihy
k dejinnej udalosti, potiaľ treba dej knihy po­
kladať za dejinný. Pripúšťame, žc táto kniha
prináša veľmi mnohé zemepisné a dejinné
ťažkosti, ktoré sa akiste dlho nepodarí uspo­
kojivo riešiť: ale to ešte neoprávňuje k tomu,
aby sme zase dejepisnú povahu knihy Judit bez
akejkoľvek ťažkosti zamietli. V knihe sú zjavné
a celkom určité stopy pravej historickej roz­
pravy a preto by sme sa previnili proti povinnej
opatrnosti, keby sme sa bezohľadne postavili
výlučne na stranu tých, ktorí dejepisnú povahu
knihy Judit popierajú.
3. Kniha Judit má poučný, didaktický úmysel.
Keď sl všimneme, ako podrobne opisuje poká­
nie Židov (hl. 4), keď sq dopočuli o bllžcní sa
Holoíerncsa a vôbec opis príprav na odchod Ju-
KNIHA JUDIT
V íťaest uo kráľa Nabuchodonozo’
ra. Jeho pýcha a pomstivosť. —
•1 Arľaxad. kráľ Módov, podrobil mnoho náro­
dov svojej vláde. Vybudoval si veľmi mocné
2 mesto, ktoré pomenoval Ekbatany, z kameňa
na štyri hrany kresaného: jeho múry zbudo
val do výšky sedemdesiat lakťov a do šírky
tridsať lakťov a jeho veže vybudoval na výš
1 Hebrejská osnova tejto knihy nie jc nám zná­
ma. Sv. Hieronym prekladal spis z aramejskej
predlohy. Grécke preklady sa nezhodujú vo všet­
kom s našim latinským prekladom.
Arľaxad, kráľ mčdsky, nie jv nám bližšie zná­
my. Niektorí ho stotožňujú s Fraortcsom II. On
bol vrstovníkom kráľa asýrskeho Asurbanipala.
Kráľ mčdsky vybudoval Ekbatany v pevný- hrad.
O pevnosti tohto mesta svedčia terajšie jeho mo­
hutné zrúcaniny. Ak urýrsky kráľ nie jo Asur-
banipal, aj všetky dohady o osobe panovníka ostii-
vajú neisté. Ini pokladajú Aríaxada za medsk '-
ho kráľa Uvakschalra, ktorý padol roku 572. \’>-
klad knihy robi preveľké ťažkosti najmä tým
vykladačom, ktorí obhajujú prísnu historickú po­
vahu tohto spisu. Král.i Nabuchodonozora knihy
Judit majú mnohí za Nebukadnezara, králu no-
vababyJonskčho (WN—5G1 pr. Kr.), ale potom ako
mohol punovat v Ninive, ktoré mesto už nred
• dlty a jej modlitby, to všetko nám pripomína
' základnú myšlienku Starého zákona: kto sa
। verne drží Boha, alebo sa k nemu aspoň od
svojich hriechov obráti, toho Boh iste zachrá­
ni, nech by bol v akomkoľvek nebezpečenstve
(porov. 5, 25; 18—20; 16, 19—21).
Pôvodná rozprava bola napísaná najskôr he­
brejsky. Táto osnova je nám dnes už neznáma,
lebo Židia knihu vylúčili zo svojho zoznamu
posvätných kníh. Zachovala sa nám iba v pre­
kladoch. Tieto ukazujú dvojaký tvar: 1) gréc­
ka osnova (podľa prekladu alexandrijského,
tzv. Septuaginty, ku ktorej najbližšie stoj! staro-
latinský a sýrsky preklad) a 2) preklad sv.
; Hieronyma (v dnešné latinskej Biblii). Roz­
diel medzi dvoma tvarmi osnovy Je značnejšl,
ako pri ktorejkoľvek inej starozákonnej knihe.
Pôvodcom knihy mohol byť najskôr pale­
stínsky Žid. Poznať to podľa toho, žc Jc dobrým
znalcom Palestíny. O čase, kotly kniha vznikla,
možno sa domnievať, že doj opísali len po nie­
koľkých desaťročiach po udalosti, keďže Judit
žila po svojom hrdinskom čine ešte mnoho ro­
kov (16, 2S), ako aj synovia Izraelovi žili po­
tom dlho v pokoji (16, 30> Všeobecne prijatou
mienkou je. že kniha vznikla v dobe Makabej­
ských. ako by svojim bojovným ovzduším mala
povzbudzovať k dôvere a vytrvanlivosti. Tento
názor nie je nemožný, ale tým nie jc ani doká­
zaný.
Z mravného ohľadu možno obrániť knihu
proti námietkam. Judit sl zachovala svoju
! vdovskú čistotu. Chvála sa joj dostáva nie za to,
। že zákerne vraždila, ale za to. žc svoj život vy­
stavila nebezpečenstvu, aby zachránila svoj ľud.
Zabitie Holoíerncsa stalo sa vo vojne a taK
v sebaobrane. Neúprimné počínanie hrdinskej
ženy Písmo sv. opisuje, ale nezaujíma k tomu
( nijaké stanovisko.
ku sto lakťov. J Obe Ich strany do štvorca 3
(stavané) mali šírky po dvadsiatich stopách
a brány (mesta) postavil v primeranej výške
s vežami- j Prelo sa honosil, že je nepremoži
* 1
teľný silou svojho vojska a slávou svojich
vojnových vozov.
V dvanástom roku svojej vlády asýrsky kráľ ô*
Nabuchodonozor, ktorý' vládol vo veľkom
meste Ninive, dal sa do boja proti Arfaxadov!
a premohol ho, I na veľkej rovine, ktorá sa 6
nim r. 612 bolo rozborené? Prelo Inl myslia na
perzských panovníkov, ako sú K»mby»rs, Darius
I., Xeixes 1., Artaxerxes Dlhoruký a Artaxer-
xls Hl., dokonca na Scleuka I., alebo na Antio-
uha Epifána. Väčšina vykladačov vidí však v ňom
skryte meno asýrskeho kraľa Äsurbampala (669—
liľiil. Pravdepodobne v pôvodnej osnove bol uve­
dený iba názov: ..asýrsky kráľ” — bez bližšieho
označenia, o ktorom vedeli, že je úhlavným ne­
priateľom vyvoleného národa. Azda neskoršie
chceli ho pomenovať oj menom a len lak náho­
dile ho pomenovali Nabuchodonozorotn, pričom
nedbali, ale si ani neuvedomili, aké ťažkosti
z toho nastanú.
Na Asurban psia preto padá voľba spomedzi 5
asýrskych kráľov, lebo sl prisvojil prívlastok
.‚ctiteľ boha Nebo” (Nabuchodonozor) pre úctu,
 Judit 1—2—3 471

volá Ragau, v blízkosti riek Eufrát, Tigris a | cie a tam prenikal do všetkých hradených mes-
Jadason, na rovine Eriocha, kráľa Eličanov. । tečiek a dobýval ich všetky pevnosti. | Rozboril 13
7 Vtedy sa povznieslo kráľovstvo Nabuchodo- ! pri tom povestné mesto Meloti, olúpil všetkých
nozorovo a jeho myseľ spyšneli a poslal ' synov Taršišu, ako aj synov Izmaelových, kto-
poslov ku všetkým obyvateľom Cilície, Da- i ri bývali na kraji púšte a na juh od krajiny
‘S masku a Libanonu, í a k národom na Karmeli Kelon. I A po prechode cez Eufrát došiel do 14
a v Kedare, k obyvateľom Galiley na veľkej Mezopotámie: vyvrátil všetky vysokopostave­
•9 rovine Ezdrelonskej, | a ku všetkým, čo bývali né mestá od potoka Mambre, až ako sa pri-
v Samarii a za riekou Jordánom, až po Jeru­ I chádza k moru. | Obsadil ich pohranie od Ci- 15'
zalem, do celej krajiny Gesen, až po hranice : licie až po hranice Jafeta, ktoré tiahnu k ju-
10 Etiópska. I K týmto všetkým poslal svojich ' hu. J Odviedol všetkých synov Madiánových, 1G
11 poslov Nabuchodonozor, kráľ Asýrov: | ale ti । olúpil o všetko bohatstvo a kto sa mu postavil
všetci sa jednomyseľne vzopreli, vrátili ich na odpor, ostrím meča pobil. J A na to zo- 17
späť naprázdno a odmietli ich bez pocty. | i stúpil do roviny Damasku v čas žatvy: zapálil
12 Vtedy sa rozhneval Nabuchodonozor proti všet­ im všetky siatiny a stromy i vinice dal po-
kým tým krajinám a zaprisahal sa na svoj vytinať. j A strach pred nim zaľahol na všet- 18
trón a na svoje kráľovstvo, že sa vypomsti kých obyvateľov zeme.
nad všetkými tými krajinami. Všetko sa podrobuje Holoferno-
Holofernes podrobí si mnohé ná- vi. Pre kráľa žiada božskú poctu.
2 rody na svojej výprave. — V trinástom . — Králi a kniežatá Sýrie a Mezopotámie, Sý- 3'
roku kráľa Nabuchodonozor, dvadsiateho rie-Sobalu, Libye a Cilície vyslali svojich
druhého dňa prvého (mesiaca) padlo rozhod­ | poslov, ktori po svojom príchode k Hoicfer-
nutie v dome Nabuchodonozor, kráľa Asýrov, novi povedali mu: | „Nech prestane tvoj hnev 2
1 že sa vypomsti. Zvolal všetkých starších po­ proti náml Lepšie je, aby sme živí konali služ­
dľa rodu, všetkých svojich vojvodcov a bojov- by veľkráľovi Nabuchodonozorovi a podriadi­
S nikov a mal s nimi tajnú radu. I povedal im. li sa tebe, ako ubíjaní aj pri svojej záhube ma­
že má v úmysle celý svet podrobiť svojej vlá- li by sme znášať škody svojho otrockého sta-
4 de. Keď sa taká reč všetkým páčila, privolal i vu. | Všetky naše mestá, všetok náš majetok, 3
si kráľ Nabuchodonozor Ho.'oferna. veliteľa ; všetky vrchy, ko|>ce a polia, čriedy dobytka a
š svojho vojska: a povedal mu: ..Daj sa na po­ stáda oviec i kozy, kone a ťavy a vôbec všet­
chod proti všetkým mocnárstvam Západu a ko, čo je našim majetkom, ba i naše čeľade
najmä proti tým (národom), ktoré opovrhli j máš pred sebou: | tak nech sa slané so všet- 4
ô mojim rozkazom. Nech tvoje oko neušetri ani kým, čo je naše, ako to sám ustanovíš. ! My 5
jediné kráľovstvo a každé opevnené mesto mi I sami a naši synovia sme tvojimi otrokmi. |
podrobíš;" I Príď k nám, ako pán, čo prináša pokoj, a použi 6
7 Vtedy pozval Holofernes ostatných vojvod- 1 nás k službe, ako sa ti páči."
cov a dôstojníkov asýrskeho vojska na výpra- I Vtedy zostúpil z vrchov s jazdou a s veľkým 7
vti. ktorú mu kráľ rozkázal podniknúť, vy­ svojim vojskom a zaujal všetky mestá, ako
bral si stodvadsaťtisíc peších bojovníkov a aj všetkých, čo obývali krajinu. I A zo všet- 8
8 dvanásťtisíc jazdných strelcov. V čele svojej kých tých miest vybral sl za pomocníkov sil­
výpravy dal pochodovať nespočítateľnému ných a vybraných mužov do boja. ] Taký veľ- 9
množstvu tiav. so všetkými zásobami, ktoré । ký strach zaľahol na tie krajiny, že poptedni
hojne stačili všetkým vojskám a tiež č-iedy a vážení občania všetkých tých miest s ostat­
9 volov a stadií oviec bez počtu. Nariadil, aby ným ľudom vychádzali mu v ústrety, keď pri­
celá Sýria dodávala obilie, keď tade potiahne. , chádzal, | a vítali ho s vencami a svetlami, 10
10 Z kráľovho domu si vzal veľmi mnoho zlata prevádzali slávnostné tance pri (hre) pišťal. |
II a striebra. Tak sa vydal potom na pochod Ale hoci to všetko konali, len ťažko vedeli 11
sám a všetko vojsko s vozmi a jazdcami i strel­ ukrotiť rozzúrenosť jeho srdca, I lebo ich 12
cami. k:ori (všetci) pokrývali povrch zeme mestá rozbúral a ich háje dal vyťať. | Kráľ 13
*
ako kobylky. Nabuchodonozor mu prikázal totiž, aby od­
12 Ked prekročil asýrske hranice, došiel k veľ- i stránil všetkých bohov v tých krajinách, aby
kým vrchom Ange, ktoré ležia na ľavo od Cili-
lových výpravách na západ. Preto mnohí vykla­
kuru bohu Nebo vzdával a tým by sa bol stal dači aj v tomto vidia dostatočný dôvod, aby sme
aj nositeľom mena Nabuchodonozor. Tento výklad knihu Judit pokladali za dejepisnú, I keď poučo-
je víak neistý. vaci cieľ Je stálé v popredí.
B Mnohí vykladači opravujú tu uvedené zeme­ Miesto Jafet treba čítať správnejšie: Nabatcn, |s
pisne názvy a vyhlasujú, že možno ich dosť ťah kým iní chcú to nahradiť slovami Arábia.
ko stotožňovať s názvami, aké máme na mape 1 Líbya Jc pravdepodobne pokazená meno Lýdie. 1
starého predného Východu. — Kedar napr, bola ( Lebo zemepisne Lýdia a Cllicia sú blízke sused­
by Sýrsko-arabská púšť. I ne krajinky v Malej Azll.
B Jese je egyptská krajinka Go'en (Gessen), kto- I Tvrdenie Je asi prehnaná. Asurbanlpal neza- 13
rá je nám známa ako niekdajšie bydlisko Izra- | vádzal jednobožstvo, ale žiadal, aby jemu samé­
elovo. kým bol v porobe egyptskej. i mu bola vzdávaná bohopocta. Asýrski králi brá­
12. “13 Miestopisné názvy a údaje tu uvádzané možno vali podmaneným národom modly o dávali ich
zistiť na nápisoch, ktoré hovoria o Asvrbanlpa- zaviesť do chrámu svojich bohov. Tým dali na
 412 Judit 3-4—5

totiž jeho jediného pokladali za boha tie náro- I Vtedy Eliakim, veľkňaz Pánov, konal ob- 11
*
dy, ktoré Holofernes svojou mocou mal pod- <chôdzku po celom Izraeli a takto k nim pre­
maniť. 1hovoril: | „Vedzte, že Pán vypočuje vaše mod- 12
•14 Keď prešiel Sýriou-Sobalom a po celom kraji i 1litby, ak sa vytrvale ďalej budete postiť a
pri Apamei a cez Mezopotámiu, prišiel k Idu- ' 1modliť pred tvárou Pána. | Spomeňte si na 13
15 mejským do krajiny Gabaa. | Dobýval ich ; 1Mojžiša, služobníka Pánovho, ktorý Amaieka,
mestá. Zdržal sa tam cez tridsať dni. A v tých- 1keď tento dôveroval svojej sile a moci, svoj­
to dňoch rozkázal, aby sa zhromaždila všetka t imu vojsku a štítom, svojim vozom a jazdcom,
sila jeho vojska. : 1 porazil nie v boji mečom, ale modlením po­
. , .. , । svätných
: modlitieb. | Tak sa stane aj všetkým 14
Izraeliti sa chystajú na odpor. ' iným nepriateľom Izraelovým, ak vytrvale
4 Boha vzývajú o pomoc. — Keď sa ■ budete konať to, čo ste započal.” | Podľa toh- 15
o tom dopočuli synovia Izraelovi, čo bývali । to jeho povzbudenia modlili sa k Pánovi a
2 v júdskej krajine, veľmi sa naľakali. I Strach ■ vytrvali pred tvárou Pána, | takže aj ti, čo 16
a hrôza opanovala ich myseľ (pre obavu), že । prinášali Pánovi celopaly, odetí v smútočnom
aj Jeruzalemu a chrámu Pánovmu tak urobí, • rúchu prinášali obete Pánovi a vrch hlavy
ako urobil všetkým ostatným mestám a ich si posypali popolom. | A z celého srdca svojho 17
3 chrámom. | A poslali do Samarie a do celého | modlili sa všetci k Bohu, aby pohliadol na svoj
jej okolia až po Jericho a obsadzovali všetky ľud izraelský.
4 temená vrchov. ; Hradbami obohnali svoje
mestečká a zhromažďovali obilie pri svojej Achior neschvaľuje úmysel Holo-
*5 príprave na boj. ' Aj kňaz Eliakim pisal všet­ fernov, že chce napadnúť Izraelitov.
kým, ktori bývali proti Ezdrelonu, čo leží pro­ — Holofernovi, vojvodcovi asýrskeho vojska 5
ti veľkej rovine pri Dotainu a všetkým, cez oznámili, že sa synovia Izraelovi pripravujú
ktorých (územie) bola možná priechodná ces- na odpor a preto zatarasili cesty, čo vedú cez
6 ta (a žiadali ich), | aby obsadili výstup na vrchy. | Vo svojom veľkom hneve rozpálil sa 2
vrchy, skadiaľ bol možný prístup do Jeruzale­ náramnou zúrivosťou a zvolal k sebe všetky
ma, a aby strážili miesta, kde by sa ukazoval kniežatá Moabčanov a náčelníkov Amonča­
úzky priechod medzi vrchmi. nov, | a povedal im: „Povedzte mi, čo je to 3
7 Synovia Izraelovi urobili teda tak, ako im za národ, ktorý poobsadzovali alebo ktoré, aké
8 rozkázal kňaz Pánov Eliakim. | A všetok ľud a ako veľké sú jeho mestá; aká je ich sila,
s veľkým prosením volal k Pánovi a tak mu­ alebo aké je ich množstvo; alebo ktože je krá­
žovia ako aj ženy sa mu korili pôstami a mod- ľom ich vojska. | A prečo sa títo stavajú proti š’
9 litbami. j Kňazi si obliekli kajúcne rúcho a všetkým obyvateľom východu a opovrhujú na­
deťom prikazovali, aby sa poklonili smerom mi, ani nám nevyšli v ústrety, aby nás uví­
k chrámu Pánovmu a oltár Pánov zastreli tali v pokoji?"
10 smútočným závojom. | A Izrael jednomyseľne Vtedy Achior, náčelník všetkých synov 5
volal k Pánu Bohu, aby ich dietky neboli vy­ Amonových, riekol: „Ak ma ráčiš počuť, pane
dané na korisť a ich manželky na rozdeľova­ môj, poviem ti pravdu pred tvojou tvárou
nie, ich mestá na záhubu, ich svätyňa na o tomto národe, ktorý býva po vrchoch a z úst
poškvrnenie a nevyšli tak na potupu pred ná­ mojich nevyjde nepravdivé slovo. | Tento ná- 6
rodmi. rod je z rodu Chaldejcov; | jeho predkovia bý- ?
vali sprvu v Mezopotámii a pretože nechcel
javo, že asýrski bohovia zvíťazili nad bohmi pod­ isť za bohmi svojich otcov, čo boli v krajine
manených národov. Avták s tým súvisle žiadali,
aby podmanení uznávali asýrskych kráľov za vý­ Chaldejcov, | opustili teda (posvätné) obyčaje 8
lučných svojich pánov, ktorých sami asýrski bo­ svojich otcov, ktoré predpokladali množstvo
hovia ustanovili za vykonávateľov božej vôle. bohov. | Ctili jediného Boha v nebi, ktorý im 9’
A tak asýrski králi boli po istú mieru zástupcami aj rozkazy dal, aby sa vysťahovali stadiaľ a
svojich bohov, ak boli vykonávateľmi ich vôle.
Predstava prorokov o pohanských panovníkoch usadili sa v Kanaáne. Ale keď hlad zaľahol
jc po istú mieru podobná: pohanské národy na na celú zem, zostúpili do Egypta a tam sa za
rozkaz Jahveho vykonávajú trest na vyvolenom štyristo rokov natoľko rozmnožili, že ich
národe pre jeho neveru a hriechy. Lebo Jahvc-
mu podliehajú všetky národy. Ale uznával pa­ množstvo nebolo možno spočítať. | I keď ich 10
novníkov za božské osoby žiadali pre seba iba nie. utláčal kráľ Egypta a pri stavbe svojich miest
ktorí Seleukovej donucoval rozrábať blato a tehly, volali k svoj­
14 Idumea je asi prepísané slovo za Judeu; Ga­ mu Pánovi a ten udrel na celú krajinu Egypta
baa je zasa najskoršie Gelboe, ktoré pohorie leži
na východnom okraji roviny Ezdrelonskej. rozličnými trestami. | Keď ich Egypťania vy- 11
5 Veľkňaz v latinskom preklade dôsledne sa me­ hnali od seba a prestalo ich súženie, znovu
nuje Eliakim, ale 15, 0 jeho meno je Joakim. ich chcel zajať a svojej službe znovu podro-
V gréckom preklade zasa sa menuje Joakim. Svo.
jim významom obidve mená sú totožné. Ezdrelon Výzva veľkňaza k dôvernej modlitbe za vyšlo. 11—12
je zástupka miesto Jezrcel, ktoré mesto ležalo na. | bodenie patrí k výchovnému cieľu tejto knihy.
rovine Ezdrelonskej. Grécky text už tu uvádza „Ktorí bývajú na východe" — lepšie by bolo 4
mesto Betuliu. Bctulia má význam: Panna Jahve­ Čítať: na západe.
ho. Podľa opisu (7, 3) bolo by ju treba hľadať na Miesto „v Chárane" lepšie je čítať „v Kanaá- 9
vrchoch medzi rovinou Ezdrelon a Dotain. Kde ne". Súvisu to lepšie zodpovie. Tak číta aj grécky
ležalo mesto Bctulia, je otázka veľmi ťažká. preklad: Chanaan.
 Judit 5—4
12 biť. | Pri ich úteku Boh neba im otvoril more,
takže vody z oboch strán pevne stáli ako
múry a oni suchou nohou kráčali po dne mor­
13 skom a tak prešli (na druhý breh). | Keď ich
aj na tom mieste prenasledovalo nespočetné
vojsko Egypťanov, tak ho zaliali vody, že nezo­
stal azda ani jediný, čo by bol mohol zvestovať
14 udalosti svojim potomkom. | Po prechode cez
Červené more usadili sa na púšti vrchu Sinaji,
kde iní ľudia nikdy nemohli prebývať, ani
15 synovia ľudskí odpočinúť. | Tamojšie prame­
ne horkej vody zmenili sa pre nich na sladké,
aby mohli z nich piť a cez štyridsať rokov
16 dostávali svoj pokrm z neba. | A všade, kam­
koľvek pritiahli bez luku a strely, bez štíta
a meča, miesto nich sám ich Boh bojoval a
víťazil.
17 Nebolo takého, kto by sa mohol sprotiviť
tomuto národu, iba ak by on sám odstúpil od
18 uctievania svojho Pána Boha. | Lebo keď
okrem svojho Boha aj iného boha ctili, vydaní
boli za korisť, meču na pospas a na pohane­
19 nie. .' Keď však oľutovali, že odpadli od uctie­
vania svojho Boha, Boh neba im dal silu, aby
20 mohli odporovať. | Konečne porazili kráľa ka­
naánskeho, jebuzejského, ferezitského, hetej-
ského, hevejského a amorejského, ako aj všet­
kých mocných v Hesebone a zaujali ich kraji­
21 ny a mestá. | A dokiaľ sa nedopustili hriechu
pred svojím Bohom, mali sa dobre: ich Boh
•22 totiž nenávidí neprávosť. | Lebo aj keď pred
týmito rokmi opustili cestu, ktorú im ustano­
vil Boh, aby po nej kráčali, mnohé národy ich
vyhubili vojnami a ich veľkú časť odviedli
23 ako zajatcov do cudzej krajiny. | No nedávno
potom, čo sa obrátili k Pánovi, Bohu svojmu,
vo svojom zajatí, ktorým boli rozmetaní sem
i tam, zasa sa spojili a vystúpili na toto po­
horie a znovu vládnu v Jeruzaleme, kde majú
aj svoj chrám.
24 Teraz teda, pane môj, vyzvedaj sa: ak majú
na sebe nejakú neprávosť pred tvárou svojho
Boha, vytiahnime proti nim, lebo celkom isto
ich vydá Boh tebe,.a ujarmíš ich do svojho
25 mocného jarma. | Ale ak sa tento ľud nedo­
pustil nijakej urážky proti svojmu Bohu, ne­
budeme im môcť odolať, lebo ich Boh bude ich
chrániť a vyjdeme na posmech pred celým
26 svetom.” | Keď Achior zakončil tieto svoje
slová, rozhnevali sa na neho všetci veľmoži
Holofernovi a zamýšľali ho zavraždiť a hovo­
27 rili medzi sebou: | „Ktože je tento, čo tvrdí,
že synovia Izraelovi mohli by odpor klásť krá­
ľovi Nabuchodonozorovi a jeho vojskám, títo
bezbranní ľudia, čo sú bez moci a nie sú oboz­
28 námení s vojnovým umením. | Aby teda Achior
poznal, že nás klame, vystúpme na pohorie a
keď zajmeme ich mocných mužov, potom spolu
29 s nimi aj jeho prebodneme mečom; I nech
22 Achior naráža na zajatie zo severnej rISc odve­
deného obyvateľstva a má na mysli vôbec skazu
severného kráľovstva, ak sa dej knihy Judit odo­
hráva v časoch Asurbanlpalových.
473
| pozná každý národ, že Nabuchodonozor je bo-
j hom sveta a okrem neho niet nikoho iného."
i Achiora vydajú Izraelitom, ktorí
I sa ďalej modlia a postia. — Keď 6
j (veľmožovia) prestali hovoriť, Holofernes ná-
; ramne rozhnevaný povedal Achiorovi: . „Keď- 2
í že si nám obšírne vyprával o tom, ako chráni
i Boh svoj národ izraelský, aby som ti ukázal,
že niet boha okrem Nabuchodonozora, | keď 3
ich všetkých porazíme, do jedného človeka,
vtedy aj ty sám spolu s nimi zahynieš mečom
Asýrov, ako aj Izrael s tebou tou istou zá­
hubou zahynie. | A skúsiš, že Nabuchodonozor 4
je pánom celého sveta a tak potom meč môjho
vojska prenikne tvoje telo a prebodnutý pad­
neš medzi zranených Izraelitov a už viac ne-
dýchneš, až kým nebudeš s nimi úplne zniče­
ný. | Ak však svoju predpoveď pokladáš za 5
pravdivú, nech ti neopadúva tvár, a bledosť,
ktorá sa ti rozlieva po tvári, nech odstúpi od
teba, ak si myslíš, že sa moje slová nemôžu
vyplniť. | Aby si však vedel, že všetko to spolu 6
s nimi skúsiš, od tejto hodiny pokladám (a za
príslušníka tohto národa, aby si aj sám podľa­
hol pomste, keď dostanú svoj zaslúžený trest
mojím mečom.”
Vtedy rozkázal Holofernes svojim sluhom, 7
aby Achiora chytili a zaviedli do Betulie a
odovzdali do rúk synom Izraelovým. | Sluho- 8*
via Holofernovi ho vzali a odišli po rovine;
ale keď sa približovali k pohoriu, vyšli proti
ním prakovnici. | Oni sa odklonili od horské- 9
ho svahu, Achiora poviazali za ruky a nohy
k stromu a nechali ho tak poviazaného povraz­
mi a vrátili sa k svojmu pánovi.
Synovia Izraelovi zostúpili z Betulie a prišli 10
k nemu. Odviazali ho, zaviedli do Betulie, tam
ho postavili uprostred ľudu a vyzvedali sa
od neho, čo to má znamenať, že ho Asýri po­
viazaného zanechali. I V tých dňoch vedúcimi 11
mužmi boli tam: Oziáš, syn Michov z poko­
lenia Simeonovho, a Charmi, ktorý sa volal aj
Gotoniel. | Tak teda uprostred starších a pred 12
tvárou všetkých Achior vyrozprával všetko,
ako bol rozprával na dotaz Holofernov a tiež
ako ho chcel Holofernov ľud pre tú vec za­
vraždiť, | a ako sám rozhnevaný Holofernes 13
kázal, aby ho preto vydali Izraelitom; aby po­
tom, keď porazí Izraelitov, aj samého Achiora
nechal zahubiť rozličnými útrapami, pretože
mu bol povedal: Boh na nebi je ich ochran­
com.
Keď to Achior všetko vyrozprával, všetok 14
ľud padol na tvár a klaňal sa Pánovi a spoloč­
ným nárekom a plačom jednomyseľne pred-
V gréckom preklade odvedenie Achlorovo je po- 8—B
dané takto: Zaviedli ho 2 roviny do vrchov, až
prišli ku prameňom! ktoré sú pod Betuliou. Keď
Ich videli mužovia mesta na temene vrchu, vzali
svoje zbrane o vyliahli na temeno vrchu; všetci
prakovnici obsadili príchod k nemu a hádzali na
nich kameníc. Asýri sa skrčili pod vrchom, pri­
viazali ku stromu Achiora a nechali ho na úpätí
vrchu..,
 474 Judít 6—7.

15 kladali svoje prosby Pánovi. | I hovorili: „Pa- | k Holofernovi a povedali: „Synovia Izraelovi
ne, Boh neba a zeme, všimni si ich pýchu a i nekladú svoju dôveru v kopijach a strelách,
vzhliadni zase na našu poníženosť, pozoruj ; ale vrchy ich chránia a strmo sa vypínajúce
na tvár tvojich svätých a ukáž, že neopúšťaš kopce sú ich opevnením. | Aby si ich teda bez 9
tých, čo v teba dúfajú a že ponižuješ takých, bojovnej bitky mohol premôcť, postav stráž­
čo dôverujú v sebe a chvastajú sa svojou si- i cov k prameňom, aby nemohli čerpať vodu
16 lou." | Keď sa vyplakali a zakľúčil! modlitbu, j z nich a tak bez meča ich zničíš, lebo umorení
ktorú bol ľud po celý deň konal, potešovali istotne vydajú svoje mesto, o ktorom sú pre­
17 Achiora j slovami: „Boh našich otcov, ktorého svedčení, že ho nemožno dobyť, keďže je po­
silu si ohlasoval, sám ti dá takú odmenu, že stavené na vrchu.” | Tieto slová sa páčili Ho- 10
18 skoršie ty uzrieš ich záhubu. í Keď však Pán, 1 lofernovi a jeho sprievodu a preto ustanovil
Boh náš, udelí svojim služobníkom vyslobode- I stráže dookola po sto mužoch ku každému
nie, nech aj s tebou je Boh uprostred nás, aby si prameňu.
podľa svojej ľúbosti so všetkými svojimi prebý- । Keď takto držali stráž už cez dvadsať dni, 11-
19 val medzi nami.” í Vtedy po ukončenej porade vyprázdnila sa voda zo všetkých nádrži a vod­
vzal si ho Oziáš do svojho domu a pripravil ných stokov u všetkých obyvateľov Betulie,
20 mu veľké pohostenie. | A pozval i všetkých . takže v samom meste už nebolo vody, ktorou
starších, ktorí sa po vykonanom pôste takto i by si mohli uhasiť (smäd), čo len na jediný
*21 občerstvili. * Potom zvolali všetok ľud a celú ' deň, keďže vodu každodenne podľa miery dá­
noc sa zhromaždení modlili. Prosili pomoc od , vali ľuďom. • Tu sa zhromaždili k Ozíášovi 12
Boha Izraelovho. I všetci mužovia a ženy, mladici a dietky a všet­
Obliehanie Betulie. Obyvateľom I ci takmer jedným hlasom ' volali: „Nech súdi 13
7 mesta odňatá je voda. — Na druhý deň | medzi nami a tebou Boh (o tom), že si uvie­
Holofernes vydal rozkaz svojim vojskám, aby dol na nás nešťastie, lebo si nechcel pokojne
2 tiahli proti Belulii. I Peších bojovníkov bolo 1 rokovať s Asýrmi a preto nás Pán vydal do
ich rúk. A prelo niet už nikoho, kto by nám H
stodvadsaťtisíc a jazdcov bolo dvadsaťdvatisic,
pomohol, lebo pred ich očami klesáme od smä­
okrem tých vyzbrojených mužov, ktorých bol du a veľmi hynieme. A teraz zhromaždite 15
zajal a odvádzali ich z krajín a miest a zo všetkých, čo sú v meste, aby sme sa všetci
3 všetkej mládeže. ; Všetci spolu sa pripravovali dobrovoľne poddali vojsku Holofernovmu. !
do boja proti synom Izraelovým a po horskom Lepšie je totiž, ak aj zajatí budeme dobrorečiť 16
svahu vystúpili až na vrch, odkiaľ je výhľad Pánovi pri živote, ako keby sme zomreli a vy­
na Dolain, z toho miesta, ktoré sa volá Belma ! šli na posmech pred všetkým ľudstvom, keby
až po Chelmon a ktorý leží proti Ezdrelonu. sme sa dívali, ako zomierajú naše manželky a
4 Keď synovia Izraelovi zazreli ich množstvo, i dietky pred našimi očami. ' Za svedkov voláme 17
padli na zem, popolom si posypávali hlavy a dnes nebo a zem i Boha otcov našich, ktorý sa
jednomyseľne sa modlili, aby Boh Iziaelov pomsti na nás podľa našich hriechov, aby ste
5 ukázal svojmu ľudu zľutovanie. | Na to si vza­ I už vydali mesto do rúk vojska Holoľernovho;
li svoju vojnovú výzbroj a obsadili miesta, nech skončime nakrátko pod ostrím meča, kto-
kade viedli iba úzke chodníky medzi vrchmi, j rý (koniec) sa predlžuje, ak nás vysušuje
*6 strážili vo dne i v noci. : Keď Holofernes do­ l smäd." | Keď takto dohovorili, nastal plač a 16
okola obchádzal (kraj), našiel prameň, ktorý I veľké bedákanie všetkých zhromaždených a
vyvieral mimo mesta; z neho si privádzali vo­ cez mnohé hodiny jedným hlasom volali k Bo­
du vodovodom, čo smeroval od juhu do mesta; hu takto: „Zhrešili sme spolu s našimi otca- 19
7 i nariadil prerušiť tento vodovod. I Však ne­ mi, nespravodlivo sme si počínali, neprávosť
ďaleko od hradieb boli (aj iné) pramene, ale i sme páchali. | Ty. keďže si dobrotivý, zmiluj 20
bolo vidieť, že si potajomky berú z nich vodu, । sa nad nami, alebo svojim bičom ty sám po-
už nie, aby ju pili, ale aby sa ňou aspoň osvie- | trestaj naše neprávosti a nevydaj nás, ktori
*8 žili. Synovia Amonskí a Moabski pnsiúpili
1 ťa zvelebujeme, tomu národu, ktorý fa nepoz-
21 Látku k hl. S—6 mohol spisovateľ čerpať z ro­ i ná, I aby nehovorili národy medzi sebou: 21
dinných povestí Achiorových potomkov, ktori sa •Kdeže je ten Boh?."
pripojili k vyvolenému národu. (Porovn. 13, 27
a 14, G.j A keď sa od tohto volania ukonani a takým- 22
6 Betulia ležala podľa najčastejších výkladov na to nárekom vyčerpaní odmlčali, vstal Oziáš 23
ceste zo Samarie k mostu Botel (Džcnínk. asi tam,
kde jc dnešná dedinka Sanur. Holoícrncs obchá­ máhať Asýrom. Asurbanípal dosvedčuje, žc pri
dzal mesto a hľadal prístup k nemu. Grécky pre­ boji proti Arabom verne mu pomáhal moabský
klad nevie nič o vodovode, ktorý by potrubím kráľ.
privádzal vodu do mesta a preto dá obsadiť iba Predstavení mesta Betulie predvídali čoskorý
pramene, odkiaľ sa obyvatelia Betulie zásobovali J nedostatok vody, preto nariadili, aby sa vodou
vodou. Pomery jeruzalemské prenesené sú tu na Avtrilo a preto vodu vlastne rozdeľovali ľudu. Ale
Bctuliu. Preto bola blízka myšlienka, Žc Bciuliu to rozdeľovanie nemohlo odvrátiť nastávajúci nedo-
jc iba symbolické meno Jeruzalema a že meno 1 statok vody, ktorý sa čoskoro v plnej miere do-
Bv‘u»ia zastupuje meno Jeruzalem, ktorý sa u pro- ; stavil. Podľa gréckeho prekladu: deti Izraelitov
rokov menuje: Panna, dcéra Sionu. i strácali už myseľ, ich ženy a mladici hynuli smii-
8 Amončania a Moabí-ania: možno sl ľahko do­ j dom a padali na uliciach mesta a v priechodoch
myslieť, že premožené kmene museli vojensky po- | jeho brán.
 Judit 7—8 475

a slzami zaliaty povedal: „Uspokojte sa, moji s plačom Pánovi, aby podľa svojej vôle preu-
bratia — a cez ďalších päť dni očakávajme od ’ kázal nám svoje milosrdenstvo: aby tak, ako
'24 Pána jeho zľutovanie! 1 Azda ukráti svoju ne- i je pobúrené naše srdce pre ich pýchu, mohli
25 ľúbosť a slávnym urobí svoje meno. | Ak by ; sme sa pochlúbiť pre svoje pokorenie; i lebo 18*
však po uplynutí piatich dni neprišla nijaká my sme nasledovali hriechy svojich otcov, kto­
pomoc, urobíme to, o čom ste hovorili." rí opustili svojho Boha a klaňali sa cudzim
bohom. ; Pre tento svoj zločin dostali sa na 19
Judit vlieva zúfalým potechu o pospas meču, na olúpenie a potupenie svojim
•# vyzýva k dôvere. — Tieto reči počula aj nepriateľom. No my iného Boha okrem neho
vdova Judit, dcéra Merariho, syna Idoxa, syna neuznávame. | V pokore očakávame, že nás 20
Jozefa, syna Oziáša, syna Elaja, syna Jamnora, ) poteší a pomstí našu krv porážkou našich ne-
syna Gedeona, syna Rafaima. syna Achitoba, ! priateľov, ako pokorí všetky národy, nech by
syna Melchiáša. syna Enana. syna Nataniáša, sa ktorýkoľvek z nich postavil proti nám a
syna Salticla, syna Simeona, syna Rubenovho, odníme im všetku česť náš Pán Boh. | A teraz, 21
•2 [ a jej manžel bol Manases, ktorý zomrel v čase, bratia, keďže ste starší v Božom národe a od
3 keď žali jačmeň, i dozeral na ľudí, čo snopy vás záleží aj ich život, svojou výrečnosťou
viazali na poli, naraz mu prišiel úpal na hlavu povzneste srdcia ostatných, aby pamätali, že
a zomrel v svojom meste Betulii a tam bol aj naši otcovia podstúpili skúšky, aby tak dosved­
•4 pochovaný k svojim otcom. ' Juditu zanechal čili. že úprimne ctia svojho Boha. | Nech pa­ 22
ako vdovu už od troch rokov a šesť mesiacov. mätajú. ako bol skúšaný náš otec Abrahám
5 Na vrchnom poschodí svojho domu uiobila a mnohým súžením dosvedčil sa hodným, aby
si krytú izbietku, kde časom uzavretá so svo- sa stal priateľom Božím. 1 Tak Izák, tak Ja­
23
•6 jimi služobnicami sa zdržovala. Na svojom kub, tak Mojžiš a všetci, čo sa ľúbili Bohu,
tele nosila drsné rúcho, postievajú sa po všet­ 24
verne kráčali cez mnohé utrpenia. | Tí však,
ky dni svojho života, okrem sobôt a prvých čo svoje skúšky neprijali s bázňou Pánovou
dni v mesiaci a sviatkov rodu Izraelovho.
7 Mala náramne
* príťažlivý vzhľad. Jej manžel a reptaním dávali na javo svoju netrpezlivosť
jej zanechal mnohé bohatstvo a početnú čeľaď a robili výčitky Pánovi, | zahynuli od záhubcu 25
a statky s hojnými čriedami dobytka a stáda- a hady ich zničili. , Prelo ani my (nemyslíme) 26
na pomstu za to (všetko), čo trpíme, | ale 27
8 mi oviec. U všetkých mala najlepšiu povesť, mysľou uvážme, že tieto naše tresty sú men­
lebo bola veľmi bohabojná a nebolo nikoho, čo
šie, ako sú naše hriechy a verme, že biče Pá­
by bol mohol povedať proti r.ej zle* slovo. nove, ktorými nás šľahá, ako svojich služob­
•9 Keď teda počula, ako sľúbil Oziáš, že po
uplynutí piatich dni vydá mesto (nepriate­ níkov — došli na nás, aby sme sa polepšili a
nie aby nás zahubili."
ľom). pozvala k sebe starších z ľudu, bc mali
10 meno Chabri a Charmi. i Keď došli k nej. pýta­ I Vtedy jej odpovedali Oziáš a starší z ľudu: 28
la saich:.,Co je to. žc Oziáš súhlasí vydať mesto „Pravdivé je všetko, čo si povedala, a v tvojej
Asýrom. ak sa vám v piatich dňoch nedostane reči niet ničoho, čo by bolo možno zazlievať. |
11 pomoci. ’ a ktože ste vy. že pokúšate Pána? A teraz modli sa za nás, lebo si svätá a boha­ 29
*
12 Taká reč nemôže v-^budiť milosrdenstvo Božie, bojná žena." | Judit im odpovedala: „Ako *30
ale skoršie vyvolá hnev jeho a zapáli prehli- uznávate sami, od Boha je, čo som vám mohla
13 vosť jeho. Vy ste stanovili čas milosrdenstvu | ovedať | a tak skúmajte, či je to od Boha, čo 31
Pánovmu, a to. ako sa vám zachcelo, stanovili som si zaumienila urobiť a modlite sa, aby
14 ste mu aj deň. A keďže je Pán trpezlivý, ko­ Boh pevným urobil môj úmysel. I Túto noc 32
najme pokánie za to a vylievaním sĺz domá- postavíte sa do brány, cez ktorú vyjdem so
15 h.unie sa jeho odpustenia; lebo Boh sa tak svojou služobnicou. Modlite sa, aby Pán — ako
nevyhráža, ako človek, ani sa tak nerozpaľuje ste si stanovili — v piatich dňoch zhliadcl na
lß k hnevu, ako (to robí) syn človeka. | A preto Izraeliti sa osvedčujú, že okrem Jahveho nikdy 18—20
pokorme pred nim svoju myseľ a duchom po- nectili nijakých Iných bohov a tak sa domnievajú
17 korou preniknutým mu slúžme ' a hovorme oprávnene, že im Boh zázračne pomôže. (Dt 28.
L—H.) Pomstiť krv: starozákonná spravodlivosť
Oslávi svoje meno: lým, že poúc dážď, ukáže riadila sa zásadou rovnosti: oko za oko, a Ink ži­
svoju moc a spolu dosvedči aj to, že je milosrdný vot za život! Boh je pomstiteľom svojich a bude
voči svojmu fudu. Každé dobrodenie od Boha je trestať práve tak kruto nepriateľov svojho ľudu,
novšia výzva, aby ho ľudia chválili a zvelebova­ ako sl oni kruto počínajú proti nemu.
ním Boha svoj vďak prejavili. A!; Oziáš vyzýva Juditu, oby sa modlila zo ľud. 20
1 Výpočet predkov Juditiných nie je rovnaký mysli na to, že Judita sa bude modliť za výdatný
v jednotlivých rukopisoch. dážď ktorý by im naplnil vodné nádrže a tak
2 O úpale slnka porov. Rút 1, 22; 2, 23: 4 Kr 5, aspoň na čas by odvrátil blízku záhubu od obyva­
18 n. teľov mesta, ktorá Im hrozí z veľkého nedostatku
4 Podľa gréckeho textu Judit bola vdovou tri ro­ vody.
ky a Štyri mesiace. Podľa gréckeho textu Judit hovorí: „Počujte 30 n
6 Sviatky znamenali radosť a preto Judit v také ma! Chcem vykonať čin. ktorého pamiatka bude
dni odkladala znaky smútku a kajúcnosti. prechádzať z pokolenia na pokolenie medzi syn *
0 Oziáš nielen sľúbil ľudu, že vydá mesto, ak m: môjho národa." Tým jasne naznačuje, žc so
v pzatich dňoch sa mu nedostane mimoriadnej chystá niečo podujať, všetkých prekvapí, až sa jej
pomoci, ale z nútenosti na to aj prisahal pred to vydarí. Nemohla svoj úmysel verejne prezradiť,
ľudom (podľa gréckeho textu). aby sa O lom nepriateľ uzda predčasne nedozvedel.
 Judit 8-0- 40

35 svoj ľud izraelský. ; No neprajem si, aby ste
sa dopytovali na moje počínanie, ani nič iné
nerobte, dokiar neoznámim, iba aby ste sa
54 modlili za mňa k Pánu Bohu nášmu." | Oziáš,
knieža z Júdu, jej povedal: „Choď v pokoji
a nech je s tebou Pán, aby si sa vypomstila
nad našimi nepriateľmi." A tak sa odobrali
späť.
Judit $a modlí za pomoc Božiu.
•9 — Po ich odchode Judit vošla do svojej mod­
litebne. Obliekla si kajúcne rúcho, hlavu si
posypala popolom, vrhla sa na tvár pred Pá-
*2 nom a hlasite volala k Pánovi a riekla: I „Pa­
ne. Bože otca môjho Simeona, ktorý si mu dal
meč. aby sa obránil proti cudzincom, čo zná­
silnili pannu, aby ju poškvrnili, lebo obnažili
3 a zhanobili jej panenské telo; | ty si vydal ich
ženy na lúpež a ich panny do zajatia: a (dal
si im) všetku korisť, aby si ju rozdelili služob­
níci tvoji, čo horlili tvojou horlivosťou (za
teba): prosíme ťa, Pane, Bože náš, pomáhaj
4 mne vdove! * Ty si to spôsobil, čo sa stalo za
pradávna, čo potom nasledovalo, a ty si vy-
•5 myslel a stalo sa iba to, čo si ty chcel. í Lebo
tebe sa poddáva každá cesta, a rozhodnutia
svoje stanovil si podľa prozreteľnosti svojej. I
6 Pozri teraz na tábor Asýrov, ako si kedysi rá­
čil pohliadnuť na vojská Egypťanov, keď
ozbrojení utekali za služobníkmi tvojimi, spo­
liehajúc sa na svoje vojnové vozy, na jazdu nepriateľského tábora a prichádza
•7 a svojich premnohých bojovníkov. | Ale ako k H olofernovi. — Keď ukončila svoju
si pohliadol na ich vojská, tmy im odňali ich vrúcnu modlitbu k Pánovi, povstala zo svojho
8 silu. | Hĺbka morská ich chytila za nohy a po- miesta, na ktorom ležala rozprestreté pred
9 kryli ich vody. | Nech sa tak stane i s týmito, Pánom. Privolala svoju služobnicu, zostúpila
Pane, čo sa spoliehajú na svoj veľký počet, na j do prízemia domu, odložila zo seba kajúcne
svoje vozy, oštepy, štíty, strely, a chvastajú í rúcho a vyzliekla si aj svoj vdovský oblek, i
1 Obliekla si kajúcne rúcho: V skutočnosti Judit
stále mala nn sebe kajúcne rúcho, nemusela si ho
ani teraz znova obliekať. Ale lepšie hovorí o tom
grécky text: rozhalila si svoje rúcho (o či: rozopla
si ho), takže bolo vidieť jej spodné kajúcne rúcho.
2 O Simeonovom počínaní sa dočítame v Gn 34,
25 n. Jakub na smrteľnej posteli nechválil vo všet-
kom počínanie tohto svojho syna (Gn 49, 5—7).
Sichem znásilnil Simconos’u sestru Dínu, dcéru
Jakubovo. Podľa zvyku bratia sn mali pomstiť za
tento zločin. Simeon a Lévi vedia, čo im káže
povinnosť a chystajú sa záludné previesť svoj čin.
Ich počínanie bolo úlisné a nad mieru kruté. Pre­
to ho neschvaľoval ich otec. Zo stanovisku novo­
zákonnej mravnosti by sme museli ešte prísnejšie
súdiť o Simeonovom čine. Avšak Juditinc slová,
ktorými chváli počínanie svojho praotca Simeona,
uznanlivé sa zmieňujú iba o tom, že Simeon ne­
nechal bez pomsty potupenú svoju sestru. O ďalšej
stránke tohto činu sa Judit nevyslovuje n tak ne­
možno tvrdiť, žc schvaľuje celý čin Simeonov.
Pomsta v Starom zákone je niekedy povinnosťou
— a tak slová Juditinu vyslovujú túto slarozá
konnú nižšiu mravnú dokonalosť, oproti ktorej no-
vozóbonná náuka káže aj krivdu odpúšťať.
5 Judit svoju neohrozenú dôveru skladá do ochra­
ny Božej. Jeho rozkazu všetko sa podrobí a v tom
zmy: k- ‚.sú jeho cesty ustavične pripravené.“
7 Pohliadnuť: pohľad Boži spravidla znamená mt.
la.’iié zhliadnulíc. aby svojim pomohol. To sú-
ia-r.c znamená, žc pohľad Boží nepriateľa oslabu­
je. Prv ricpiialeľa teda pohľad Boži znamená ska­
zu.
sa svojimi kopijami, i a nechcú vedieť, že ty 10
sám si Boh náš, ktorý od pradávna vnivoč
privádzaš vojny, a že Pán je meno tvoje. |
Pozdvihni rameno svoje, ako od pradávna a 11
rozbi ich silu svojou silou: nech klesne pod
hnevlivosťou tvojou sila tých, ktorí si sľu­
bujú zhanobiť svätyňu tvoju a poškvrniť sláv­
ny stánok tvoj a mečom sa chystajú zraziť
rohy na oltári tvojom. Učiň, Pane, aby jeho 12
pýcha jeho vlastným mečom bola sťatá, | nech 13'
sa zachytí osídlom, keď pohliadne na mňa a
rozraz ho pôvabom mojich perí, i Daj mojej 14
mysli vytrvať, aby som ho pokorila a da.i mi
silu, aby som ho zahubila. | Bude to pamätnou 15
vecou pre slávu tvoju, ak ho porazí ruka ženy.
Lebo nie v mnohom počte je sila tvoja, Pa­ 16
ne, ani v sile koni nemáš svoju záľubu, ani
pyšní nenašli u teba obľubu od večnosti, ale
vždy sa ti páčila modlitba pokorných a zúbo­
žených. | Bože neba. Stvoriteľ vôd a Pane *
17
všetkého stvorenia, vypočuj mňa biednu, keď
ťa vrúcne prosím a svoju dôveru do milosr­
denstva tvojho skladám. ' Rozpamätaj sa na 18
zmluvu svoju. Pane, a do úst mojich vlož
slová, v srdci mojom upevni úmysel, aby ti
dom tvoj zostal (naďalej) zasvätený, I a aby 19
všetky národy poznali, že iba ty si jediný
Boh a okrem teba niet iného (Boha).”
Judit sa vyzdobuje, prejde do
10
2
I umyla si telo, pomazala sa výbornou vcňav- 3
kou a rozčesala si vlasy na hlave. Na hlavu
si vsadila ozdobný čepiec, obliekla si pôvab­
né rúcho, na nohy si obula črievičky, pripev­
nila si náramky a ľalie, náušnice a prstene a
I tak sa okrášlila všetkými svojimi ozdobami. |
Aj Pán jej dodal skvelosti: lebo všetka tá 4*
výzdoba nemala za pohnútku chlipnosť, ale
čnosť: a preto i Pán rozhojnil túto jej krásu,
aby sa ukázala v neporovnateľnej kráse všet­
kým očiam. I Služobnici svojej dala niesť mech 5
‚.Zrar.it roh oltára": rozraziť celý oltár. zruSit 11
bohoslužbu o vyzdvihnúť všetky obety, ktoré pá­
lili nu ňom.
j Krása Judltina mala upútať Holoferna a ..pň- 13
I vab joj perí“, t. j. lichotivé slová mali ho zasa
I oklamať a tak priviesť k pádu. Ak sa aj za toto
] modli Judit, treba teda posúdiť zasa z menej do-
I konalého stanoviska starozákonného, ktoré pekla-
dr.lo všetky, teda aj menej čestné prostriedky zu
i dovolené oproti nepriateľovi, ak viedli k vieľu,
| Stvoriteľ vôd": nedostatok vody, ktorým trpeli 17
obyvatelia Betulie, im pripomínal, koľké dobro-
। denia sa javí aj v tom. že ini ľudia z daru Božie-
' ho majú dostatok vody.
Judit svojou krásou chcela sa zapáčiť Holofcr- 4
novi, aby ho mohla poraziť a tak svojmu mestu
i celej vlasti pomôcť. Pán toto jej podujatie pod­
poroval a lak sa zdalo, akoby bol pridal aj k jej
। kráse vo chvíli, keď ňou mala okúzliť Holoferna.
 Judit 10—11 477

vina, nádobu oleja, praženú múku, figový ko­ ■ sa znížila. Ale sluhovia Holofernovi na rozkaz
láče, chlieb a syr. Tak sa vydala na cestu. svojho pána ju pozdvihli.
6 Keď došli k mestskej bráne, našli tam Oziá­
ša, čo ich čakal, a starších mesta. | Keď ju Judit predpovedá Holofernovi ví­
7 zazreli, ustrnutí obdivovali jej náramnú krá- ťazstvo, jej krása a múdrosť dosta­
8 su. | Však na nič sa jej nevypytovali, pustili nú pochvalu. — Holofernes jej vtedy po- 11
ju, aby vyšla a povedali: „Boh otcov našich vedal: „Maj spokojnú myseľ a nech sa ti srdce
daj ti milosť svoju, a silou svojou upevňuj neľaká, lebo nikdy som neublížil nikomu, kto
bol ochotný slúžiť kráľovi Nabuchodonozorovi.
ti srdce pri každom tvojom úmysle, aby sa
Keby tvoj národ nebol mnou pohrdol, nebol 2
tebou mohol chlúbiť Jeruzalem a nech je by som zdvihol proti nemu svoju kopiju. 1 Ale 3
tvoje meno pojaté do počtu svätých a spra- teraz mi povedz, prečo si odišla od nich a pre­
9 voillivých!" A všetci tam pritomni jedným čo sa ti zachcelo prísť k nám?” | Judit mu od- 4
hlasom odpovedali: „Staň sa, staň sa!" povedala: „Prijmi slová svojej služobnice, le­
10 Judit za modlitby k Pánovi prešla bránami bo keď sa budeš držať slov svojej služobnice,
11 tak sama, ako aj jej služobnica. , Keď zostu­ dokonalú vec urobí Pán s tebou. I Lebo ako 5
povala dolu svahom na úsvite dňa, pribehli žije kráľ, sveta Nabuchodonozor a ako žije je­
k nej asýrski vyzvedači, zadržali ju a pýtali ho sila, ktorú máš na to, aby si potrestal všet­
sa: „Odkiaľ prichádzaš?" a zasa: „Kam ideš?" kých, čo poblúdia: tak tvojim prostredníctvom
•12 j Odpovedala: „Pochádzam z Hebrejov. Ale nielen ľudia mu budú slúžiť, ale aj poľná zver
prelo som utiekla od nich, lebo vopred viem, ho bude poslúchať. | Všetky národy prijali 6
že budú vám vydaní, aby ste ich olúpili, pre­ zvesť o úsiliach tvojho ducha a všetky svety
tože opovrhli vami, nechceli sa vam dobro­ dostali oznámenie, že ty jediný si najšľachet­
voľne podrobiť, aby našli milosrdenstvo pred nejší a najmocnejší v celom jeho kráľovstve
13 vašimi očami. Prelo som takto usúdila v se­ a tvoje múdre nariadenia chvália po všetkých
be: Pôjdem pred tvár kniežaťa Holoľerna, krajinách. | Ani to nie je skryté, čo hovoril 7*
aby som mu oznámila ich tajné úmysly a Achior, ako to vieme, aký osud mu dáva do vý­
ukázala mu, ktorou cestou by sa ich mohol hľadu tvoj rozkaz. | Lebo je nám známe, žc náš 8
zmocniť tak, aby ani jediný bojovník nezahy­ Boh hriechom veľmi obrazený prostredníctvom
nul z jeho vojska." svojich prorokov rozkázal oznámiť ľudu, že ho
•14 Keď títo mužovia vypočuli jej slová, zadí­ vydá (nepriateľom) pre jeho hriechy. | A keď- 9
vali sa jej do tváre, a ich oči až usirnuli, čo že synovia izraelskí vedia, že obrazili svojho
s takým veľkým udivením hľadeli na jej krásu. Boha, preto ich opanoval teraz strach pred te­
15 1 povedali jej: „Zachránila si svoj život, že bou. j Okrem toho zaľahol na nich aj hlad a pre 10
si prišla na myšlienku, aby si zostúpila k náš- nedostatok vody treba ich počítať medzi mŕt­
'16 mu pánovi. . Ak * to máš vedieť, že keď sa vych. | Posledne ustanovili, že pozabíjajú svoj 11
postaviš pred tvár nášho pana, láskavo bude dobytok, aby mohli piť z jeho krvi, J a ich 12
s tebou zachádzať a budeš veľmi milá jeho Pánu Bohu zasvätenú (časť) obilia, vina a
srdcu." Na lo ju odviedli ku stánku Holofer- oleja — o ktorých Boh prikázal, že nemajú sa
17 novniu a zahlásili ju. Keď vstúpila pred neho, ich dotýkať — zamýšľajú spotrebovať a poží­
Holofernes hneď sa dal uchvátiť svojim očiam. vať chcú to, čoho by sa nemali ani rukou do­
18 . Jeho služobnici mu povedali: „Ktože by opo­ týkať: keď teda také veci robia, je isté, že
vrhoval hebrejským ľudom, ktorý má tak budú vydani záhube. | Keďže ja, tvoja služob- 13
krásne ženy, že by si zaslúžili, aby sme pre nica, o tom viem, utiekla som od nich a Pán
19 ne bojovali proti nim?" Ako uzrela Judit ma poslal, aby som ti to oznámila. | Lebo ja, 14 *
lloloferna sedieť na zaclonenej pohovke, čo tvoja služobnica, aj teraz u teba ctím si aj
bola vyzdobená šarlátom, zlatom, smaragdom I Boha: preto služobnica tvoja bude vychádzať,
1’0 a (inými) drahokamami, a keď mu pohliadla [ aby som sa modlila Bohu. | On mi povie, kedy 15
do tvare, poklonila sa mu a pri tom až k zemi im odplatí za ich hriechy a potom prídem tl
13—13 Judit oklame vojakov, keď im vykladá neprav­ to oznámiť. Do stredu Jeruzalema ťa uvediem
dive vvel. Oklamať nepriateľa bolo dávnym vojno- a dostaneš všetok ľud izraelský, ktorý je ako
vym zvykom. Homér ospevuje Odysea ako hrdinu, । ovce, čo nemajú pastiera a ani jediný pes ne-
ktorý vynikal úlisnosťou a týmto spôsobom aj do- I
byl mesto Tróju, ktoré Gréci zbraňou už dlhý čas ! Judita hovorí Holofernovi o Achlorovl o o práv- 7
bezvýsledne obliehali. Treba si všimnúť, žc Judit divosti jeho slov, ktoré bol pred časom predniesol
v obrane vlasti podniká všetko možné, aby ju od pred Holoíernom a jeho vojnovou radou (5, 5—25).
záhuby zachránila. Tvrdí o nich, že sú v plnej miere pravdivé, keď
14 n. Judit sa vystavuje nebezpečenstvu, nedbá na to, hovoril, že Boh potrestá Izraela Iba vtedy, ak nn
lebo pokladá to za dovolené, keď aj Jej vlasť je ňom nájde hriech. V Betulii sa dozvedeli o Achio-
ohrozenú. Dôveruje v ochranu Božiu a spisovateľ rovej reči od neho samého, keď ho priviedli do
knihy stavia jej počínanie do svetla hrdinskej se- J mesta.
baobrany. i Judita predstiera pred Holofernom, oko by mala 14 n.
16 n. Grécka osnova opisuje obšírnejšie, aký rozruch । spojenie s Bohom. Slúži mu dňom i nocou, takže
vyvolal príchod Juditin do tábora Asýrov. Zo Holuťemcs sa môže spoľahnúť na Jej slovo. Preto
všetkých strán sa zbiehali vojaci a obdivovali jej musí vychádzať aj von za noci do úžľabiny, aby
krásu. Služobníci Holofernovi ju zavedú k svojmu . sl tam vykonala modlitbu a tak má nadej dozve­
pánovi, ktorý sa dal s ňou do rozhovoru, lebo je ( dieť sa od Boha, kedy nadíde prajná hodina pre
okúzlený jej krásou. । Holoferna, aby mohol úspešne zaútočiť na Beluliu.
 478 Judit 11—12—13
16 zašteká proti tebe. I Lebo takéto veci mi ozná-
17 mil Boh prozreteľnosťou svojou. A keďže sa
Boh na nich rozhneval, mám poslanie, aby som
ti lo oznámila.”
18 Všetky tieto reči páčili sa Holofernovi a jeho
služobníkom. Obdivovali jej múdrosť a hovo-
19 rili si navzájom: i „Niet podobnej ženy na
svete vzhľadom, krásou a múdrymi rečami." ,
20 Holofernes jej povedal: „Dobre urobil Boh,
že fa poslal pred tvojím ľudom, aby si ho ty
21 vydala do našich rúk. | Ak mi to vyplní tvoj
Boh. čo dobrého mi tu sľubuješ, stane sa on
aj mojim Bohom a ty sama staneš sa veľkou
v dome Nabuchodonozorovom a tvoje meno
budú spomínať po celom svete.”
Judit dostane povolenie, abt/ sa
mohla voľne pohybovať v tábore.
12 — Potom ju uviedol, kde mal zložené svoje
drahocennosti a dovolil jej zdržovať sa tam a
ustanovil, aké (pokrmy) jej majú dávať z je-
♦2 ho stola. , Ale Judit mu odpovedala: „Nateraz
nemôžem jesť z toho, čo si mi ustanovil dá-
vať, aby som sa neprevinila: ale budem jesť
3 z toho, čo som si so sebou priniesla. | Holoľcr-
nes jej odpovedal: „A keď sa ti pominie to,
čo si si so sebou priniesla, čo urobíme po-
4 tom?” Judit mu na to odpovedala: „Ako žije
tvoja duša, pane môj. nespotrebuje toto všetko
tvoja služobnica a už splní Boh mojim pro­
stredníctvom všetko, čo mám v úmysle.” Po­
tom sluhovia odviedli ju do stánku, ktorý jej
*5 bol vykázal. । A keď vchádzala, vyžiadala si
dovolenie, aby v noci a pred svitom mohla
6 vychádzať na modlitbu a prosiť Pána. ' I pri-
kázal svojim komorníkom, aby podľa svojej
ľúbosti smela vychádzať a prichádzať na mod-
litbu k Pánovi po tri dni.
7 Cez noc vychádzala do údolia Betulského a
8 vo vode prameňa sa umývala, i A ako vystupo
vála, prosila Pána, Boha Izraelovho, aby jej
9 upravoval cestu k vyslobodeniu ľudu. Po
svojom návrate čisto sa zachovala vo svojom
stánku až do večera, kedy prijala svoj pokrm.
•10 Na štvrtý deň dal pripraviť Holorcrnes
hostinu svojim služobníkom a svojmu komor­
níkovi Vaeaovi povedal: „Choď a nahovor tú
hebrejskú ženu, aby dobrovoľne dala súhlas
11 k pobytu so mnou. . Je potupou u Asýrov, ak
sa žena môže vysmiať mužovi, že sa jej poda-
12 riio bez ujmy odisť od neho.” : Vtedy zašiel
Vaqao k Judite a vravel: „Nech sa nehanbi
2 Poverčivý Holofernes dovolí Judite všetko, Co
od neho žiadala (aby smelú odchádzať z táboru
a konať sl modlitby). Domnieva su. že keby jej to
zakázal, pritiahol by nu seba hnev toho Boha,
ktorému Judit slúži.
5 „Pred svitom": jc Čas rannej stráže (Ex H,
24: Sdc 7. 19; 1 Sm 11. 11; Mt 14, 25). Judita po­
vedala, žc sám Boh si žiada, aby v noci vychá­
dzala k nemu a konala si svoje modlitby (11, 14).
Holofernes v tomto zmysle vydal rozkaz, aby jej
n.kto nebránil priblížiť su k stráženým prameňom,
i-mril tuienia. čo všetko zamýšľa túto cudziu ženu
a preto jej dôveruje.
l’i V z: u — Eaßoas je perzské slovo a znamená,
eunuch,
■ šľachetná žena vojsť k môjmu pánovi, aby
I došla pocty pred jeho tvárou a aby jedla s ním
i a pila víno s rozkošou.” | Judita mu odpove- 13
| dala: „Ktože som ja, aby som sa sprotivila
svojmu pánovi? ' Všetko urobím, čo jeho oči 14
za dobré a za najlepšie uznajú. Čokoľvek sa mu
i zaľúbi, to bude pre mňa najlepšie po všetky
dni môjho života.” j Vstala a ozdobila sa svd* 15
*
jim rúchom a tak vošla i zastala pred jeho
i tvárou. ; Srdce Holofernovo sa zachvelo, lebo 16
zahorel túžbou po nej. I Holofernes jej pove­ 17
dal: „Nože pi a posaď sa (za stôl) s rozkošou,
lebo si našla milosť predo mnou!” i Judit mu 18
odpovedala: „Budem piť, pane, lebo dnes som
natoľko poctená, ako nikdy predtým po všet­
ky moje dni.” i A tak vzala jedlá a pila pred 19
ním to, čo jej pripravila jej služobnica. Holo- 20
I fernes bol k nej prívetivý a popil tak mnoho
i vína, koľko nepopil v svojom živote.
!
| Judit odsekne opitému Holofcr-
novi hlavu. — Keď nočný čas pokročil, jeho 13'
| služobníci sa ponáhľali do svojich stánkov a
। tak aj Vagao uzavrel vchod do spálne z odi­
šiel. I Lebo všetci boli ukonaní od vina. Judit 2.3
ostala samotná v spálni. ' Holofernes ležal 4
v posteli pohrúžený do spánku, premožený
náramnou opilosťou. Judit rozkázala svojej 5'
služobnici, aby sa postavila pred spálňu a
striehla, j Judit zastala pred posteľou a so 6
slzami sa modlila potichu, že sa jej iba pery
pohybovali, a riekla: „Posilni ma. Pane, Bo­ t'
že Izraelov, a zhliadni v tejto hodine na dielo
mojich rúk. aby si svoje mesto Jeruzalem
। (slávou) povýšil, ako si to bol prisľúbil: aby
. som vykonala to. čo som si zaumienila v pre­
| svedčení, že len skrze teba sa tak môže stať.”
A keď tak dohovorila, prikročila k stĺpu, ktorý’ 8
bol pri hlave jeho postele, odviazala jvľ.o men­
ši meč. ktorý na ňom priviazaný tam visel, j
a keď ho vytiahla z pošvy, uchopila vlasy na 9
' jeho hlave a povedala: „Posilňuj ma. Pane
Bože, v tejto chvíli!” 1 Dva razy zaťala do jeho 10
šije o odťala mu hlavu. Potom vzala visiacu
záclonu zo stĺpa a okyptené jeho telo odva­
lila. Po malej chvíli vyšla, hlavu Holofer-* 11'
Judilinn slúžku prestrela pre svoju paniu ko- 15
borec, na ktorý si táto ľahln u tuk jedlu e níz
koho stola, alebo jedlo bolo položene eelkom níz­
ko na inom pokrovci alebo koženej prikrývke.
Keď nočný čas pokročil: ..Keď bolo neskoro" 1
v noci, alebo keď sa čas obrátil po polnocí. Eunuch
uzavrel stánok zvonku, ale tak. že Judita ho mohla
otvoriť aj znútra.
Podľa gréckej osnovy Judit prikázala svojej 5
slúžke, aby ju čakala vonku pred stánkom. Pred­
stierala tým úmysel, že čoskoro sa pôjde modliť
k prameňu. Náročky prednáša tie slová pred eunu­
chom, aby tak podozrenie odvrátila od seba.
„Štipky" boli asi žrde, ktoré držali nad poste­
ľou záclony. Záclony boli v noci potrebné proti
hmyzu, aby spiaceho neznepokojoval. Judit zabije
opitého Holoferna jeho vlastnou zbraňou. Je to
zvýšenú potupu pre vojaka, ak padne od ženy
vlastnou zbraňou; Judit si tak počína v obrane
svojho ľudu a v istom zmysle v sebaobrane.
Vo vrecku si priniesla potraviny so sebou (po­
rov. 10, 5; 12, 2).
 Judit 13—14
novu odovzdala svojej služobnici a rozkázala
jej, aby si ju ukryla vo vrecku.
12 A odišli obidve podľa svojho zvyku, ako by
šli k modlitbe a tak prešli táborom. Potom
13 obišli údolie a došli k bráne mesta. I Judit
zďaleka volala na strážcov hradieb: „Otvorte
bránu, lebo s nami je Boh. ktorý učinil podiv­
bl nú vec v Izraeli." Keď mužovia začuli jej
15 hlas, privolali starších mesta. ' A zbehli sa
k nej všetci od najmenšieho až po najväčšie-
ho, lebo sa o nej nazdávali, že sa už viac ne-
16 vráti. Zapálili svetlá a tak ju v kruhu ob-
kľúčili všetci: preto vystúpila na vyššie mies-
to a žiadala, aby nastalo ticho. Keď všetci
•17 umĺkli. 1 povedala Judit: „Chváľte Pána, Bo­
ha nášho, ktorý neopustil tých, čo v ňom dú­
18 fali, í a skrze mňa, svoju služobnicu, preuká­
zal svoje plné milosrdenstvo, ktoré prislúbil
rodu Izraelovmu: túto noc mojou rukou za­
19 hubil nepriateľa ľudu svojho." 1 A vytiahla
z vrecka hlavu Holofcrnovu. ukázala im ju
a povedala: „Hľa, tu je hlava Holoferna. voj­
vodcu vojska asýrskeho, a hľa. jeho záclona,
pod ktorou spočíval vo svojej opilosti, kde
•20 ho rukou ženy zahubil Pán. Boh náš. Ako
žije sám Pán. tak ma ochraňoval jeho anjel
vtedy, keď som stadiaľto odchádzala a keď
som tam zostávala, ako aj potom, keď som
sa odtiaľ vracala a nedovolil Pán. aby jeho
služobnica boh poškvrnená, ale bez hriešnej
poškvrny ma priviedol späť k vám. aby som
sa radovala z jeho víťazstva a ďalej z toho, žc
som sama vyviazla a že vy ste zachránení. 1
21 Chváľte jeho všetci, lebo je dobrotivý. lebo
■22 večné je milosrdenstvo jeho!" Tu všetci kla­
ňali sa Pánovi a povedali jej: „Pán ťa požehnal
svojou mocou, lebo tvojim pričinením zničil
23 nepriateľov našich.“ ' Oziáš, knieža ľuou iz­
raelského. joj potom povedal: „Dcéra, ty naj­
viac požehnaná od Pána. Boha najvyššieho,
nad všetky ženy na svete. Nech je požehnaný
Pán. ktorý stvoril nebo a zem a ktorý' ťa vie­
dol k tomu, aby si úderom zasiahla hlavu
25 vojvodcu nepriateľov našich, i lebo dnes me­
no tvoje natoľko zvelebil, že tvoja chvála ne­
tlmi kne na ústach ľudi, ktori naveky budú pá­
mätať na silu Pána. Pre nich nešetrila si svoj
život: pre úzkosti a súženia svojho rodu, ale
odvrátila si záhubu pred tvárou Boha nášho."
26 A všetok ľud volal: „Staň sa, staň sa!"
•27 Potom privolali Achiora a keď došiel, Judit
mu povedala: „Boh Izraelov, o ktorom si vy-
17 n. Vyslovuje základnú myšlienku svojho neskor­
šieho chválospevu: Pán vyslobodí svoj ľud a to
skrze ženu. Ukázal svoju moc a vernosť k svojmu
ľudu (16. 1).
20 Chránil ma jeho anjel: Cirkev toto miesto uží­
va v liturgii (na sviatok sv. anjelov strážnych)
Grécky text hovorí, že Pán sám strážil Juditu na
ceste, ktorú vykonala, a tiež ju ochránil, aby ne­
bola poškvrnená. O anjelovi sa grécka osnova ne­
zmieruje.
22—25 Použiva Cirkev pri modlitbách na niektoré ma­
riánske sviatky.
37 *
‚Všetkých neveriacich — totiž neveriacich v Bo­
ha Izraela.
479
| dal svedectvo, že je pomstiteľom nad svojimi
i nepriateľmi, sám odťal túto noc mojou rukou
| hlavu všetkých neveriacich. | A aby si sa pre- 28
svedčil, že je tomu tak, hľa, tu je hlava Holo-
fernova, ktorý vo svojom pyšnom opovrho­
vaní potupil Boha Izraelovho a tebe sa vy­
hrážal záhubou, keď povedal: Keď do zajatia
upadne Izraelský ľud, rozkážem mečom pre­
, bodnúť tvoje boky.” ] Keď Achior zazrel Ho- 29
j lofernovu hlavu, tak ho stiesnila hrôza, že
! padol k zemi na tvár a jeho duša bola pomä­
I tená. i Keď polom po nadobudnutí duchaprí- 30
' tomnosti znovu prišiel k sebe, padol jej k no­
hám, poklonil sa jej a povedal:1 „Požehnaná si 31
ty od Boha svojho po všetkých stánkoch Ja­
kubových. lebo po všetkých národoch, kde len
počujú tvoje meno, zvelebovať budú pre teba
Boha Izraelovho."
Obyvatelia Bcfulte vyrazia na ne­
priateľa. — Judit prehovorila potom k ce- 14
lému národu: „Počujte ma, bratia! Zaveste vy­
soko túto hlavu na naše hradby! I A keď výjde 2*
slnko, nech sa každý chopí svojej zbrane a vy­
razte útočne, ale nie tak, aby ste zostupovali
dolu (svahom), ale ako by ste robili útok na
nich. I Polom uznajú predné stráže za potreb- 3
né, aby zabehli k vojvodcovi a zobudili ho do
boja. 1 Keď ich vodcovia dobehnú ku stánku 4
Holofernovmu a nájdu jeho okyptenú mŕtvo­
lu zaliatu jeho krvou, zaľahne na nich strach. |
Keď uvidíte, že utekajú, bežte za nimi bezpeč- 5
ne, lebo Pán Ich rozmliaždi pod vašimi no­
hami." I Keď Achior videl túto veľkú udalosť, 6*
klorú učinil Boh Izraelitov, zanechal svoj po­
hanský obrad, uveril v Boha, nechal si obrezať
predkožku na tele a pripočítaný bol k ľudu
izraelskému a všetci potomci jeho rodu (ostá­
vajú tak) až po dnešný deň. 1 A hneď, ako vy- 7
šlo slnko, vyvesili na hradbách Holofernovu
hlavu a každý jeden chopil sa svojej zbrane
n vyrazili s veľkým hrmotom a vykrikovaním.
Keď to spozorovali predné stráže, odbehli 8
k Holofernovmu stánku. । A (ostatní) obýva- 9
telia stánku postavili sa pred vchod spálne a
robili šuchot, aby ho zobudili. Náročky robili
hrmot, aby sa Holofernes nie na priame zo­
búdzanie, ale na hrmot zobudil. I Nikto sa 10
neodvážil na spálňu asýrskeho veliteľa zaklo­
pať, alebo ju otvoriť a do nej vkročiť. | Ale 11
keď došli velitelia a stotnici, slovom všetci
dôstojníci vojska kráľa Asýrov, rozkázali ko
mornikom: „Vojdite a zobuďte ho, lebo myši 12’
vyliezli zo svojich dier a opovažujú sa vyzý-
Podľa hebrejskej rozpravy (midráš) majú v Bc- 2
túlil Irúbiť a vôbec veľký krik vyvolať.
Achior zanechá svoje obrody, t. j. svoje ná- 0
boženstvo. teda ten spôsob, ktorým dolcmz uctie­
val svojho pohanského boha. — ,A2 po dnešný deň*
— totižto do vzniku knihy Judit.
Asýri potupne hovoria o Izraelitoch, žc sn ako 12
myši skryli doteraz do svojich dier. Tak hovorili
kedysi aj Filištínci o Izraelitoch: Hebrejci vylie
*
žali zo svojich dier, do ktorých sa boli utiahli
(1 Sm 14, 11).
 480 Judit 14—15—15
■13 vať nás do boja." ! Vtedy vošiel Vagao do
jeho spálne, zastal pred oponou a zatlieskal
rukami, lebo nazdával sa, že spí s Juditou. |
•14 Ale keď na svoje uši nijaký pohyb nespozoro­
val, že by tam niekto ležal, prikročil bližšie
k opone, zdvihol ju, a tu videl, ako leží na
zemi bezhlavá mŕtvola Holofernova, zmáčaná
vo vlastnej krvi a s plačom mocne vykríkol a
15 roztrhal si rúcho, I potom vkročil do Juditin-
ho stánku, a keď ju nenašiel, vyskočil von
16 k ľudu | a hovoril: „Jedna žena hebrejská za­
príčinila v dome kráľa Nabuchodonozor po­
tupu: lebo hľa, Holofernes leží na zemi a hla-
17 vy niet na ňom.” | Keď to začuli kniežatá
vojska asýrskeho, roztrhli si všetci rúcha a
neznesiteľný strach a ustrnutie dopadli na
nich a myseľ sa im náramne rozbúrila. |
18 A bezpríkladný krik sa ozýval uprostred ce­
lého tábora.
Strach a porážka Asýrov. Korisť
a oslava obyvateľov Betulie. —
15 Keď sa v celom vojsku rozchýrilo, že Holo­
fernes je sťatý, opustila ich všetka mysc-ľ a
rozvaha a tak hrôzou a strachom zmietaní
2 svoju záchranu hľadali v úteku, | takže nik
nehovoril so svojím druhom, ale so svesenou
hlavou zanechávali tam všetko a ponáhľali sa
uniknúť Hebrejským, ktorých sami počuli ako
vyzbrojení idú na nich a tak sa rozutekali po
poľných cestách a hornatých chodníkoch. |
3 Keď ich teda synovia izraelskí videli utekať,
hnali sa po nich. Za zvučania trúb zostúpili
4 a vykrikovali po nich. | A keďže Asýri neboli
zjednotení, ale bez hlavy sa dali do náram­
ného úteku, synovia izraelskí ich zasa v šiku
prenasledovali, pozrážali všetkých, ktorých
5 mohli dopadnúť. | A Oziáš vyslal poslov po
všetkých mestách a krajinách Izraelových. I
6 Každý kraj a každé mesto vyslalo za nimi
svoju vybranú ozbrojenú mládež a tá ich pre­
nasledovala ostrím meča, až došli na kraj
7 svojho územia. | Ostatní obyvatelia Betulie
vošli do tábora Asýrov a odnášali korisť, ktorú
tam zanechali Asýri, čo zutekali. A boli ňou
8 náramne zaťažení. | A zas ti, čo sa ako víťazi
vrátili do Betulie, prinášali so sebou všetko,
čo bolo majetkom tamtých (Asýrov), takže
nebolo počtu pre dobytok, stáda a všetky ich
hnuteľnosti, takže všetci od najmenšieho poč­
núc až po najväčšieho zbohatli z tohto korls-
tenia.
9 Veľkňaz Joachim prišiel z Jeruzalema so
svojimi kňazmi do Betulie, pozrieť si Juditu, i
•10 Keď mu vyšla v ústrety, blahorečili jej všetci
a jednohlasne hovorili:
„Ty sláva Jeruzalema,
ty radosť Izraelova,
13 „Pred oponou", kloró delilo predsieň stánku od
spólr.e (13. 10). Podľa gréckeho textu Bagoas za-
ki'ipal na oponu (sotva: zatlieskal rukami).
14 Roztrhnuté rúcho je znak bolesti a zármutku
n„d ne faslim (Gn 37, 20).
10 Lživo Cirkev na sviatky Panny Marie o svätíc
Boží, h.
ty chlúba nášho ľudu,
lebo si mužne konala. - 11
Tvoje srdce dostalo posilu,
pretože si milovala čistotu
a po svojom manželovi
iného (muža) si nepoznala.
Preto ťa posilňovala ruka Pánova,
a preto budeš na veky požehnávaná."
A všetok ľud volal: „Staň sa, staň sa!" 12
Ľud izraelský cez tridsať dni sotva vedel 13
pozbierať korisť po Asýroch. ! A všetko, o čom 14
sa dokázalo, že bolo majetkom Holofernovým,
odovzdali Judite tak zo zlata a striebra, ako
aj zo šatstva, drahokamov a ostatného náradia.
A sám ľud jej to odovzdal. A všetok národ 15"
spolu so ženami, pannami a mladíkmi sa tešili
pri hre na píšťaly a citary.
Juditin chválospev. Ďakovná obe­
ty. Posledné zprávy o Judite. —
Vtedy Judit takúto pieseň spievala Pánovi: 16
„Začnite hrať Pánovi na bubnoch,
hrajte Pánovi na cimbaloch!
Skladajte mu pieseň novú,
zvelebujte a vzývajte meno jeho!
Pán nivočí vojny, 3
Pán je meno jeho!
Rozostavil si tábor uprostred svojho ľudu, 4
aby nás vyslobodil z rúk nepriateľov.
Prišiel Asýr z vrchov od severu 5
s mohutným svojim vojskom,
jeho vojsko zatarasilo bystriny,
jeho kone pokryli doliny.
Vyhrážal sa, že mi vypáli územie 6
a mečom že pobije moju mlaď,
moje nemluvňatá pôjdu na korisť
a panny zasa do zajatia.
Však všemohúci Pán ho poškodil, 7
vydal ho do rúk ženy a tá ho prebodla.
Ich veľmož nepadol od (ruky) mladíkov, 8*
ani synovia Titánoví ho neporazili,
ani vynikajúci obri sa mu nepostavili na odpor,
ale iba Judit, dcéra Merariho,
priviedla mu záhubu krásou svojej tváre.
Podľa gréckej osnovy ženy prichádzali b po- 15
svlitným tancom Judite v ústrety ovenčené rato­
lesťami (2 Mak 14, 4). Judit stala sl na čelo to­
muto zástupu žien. Predspcvovala celému sboru
podobne, ako to robila kedysi Máriu po prechode
cez Červené more, keď spieva ďakovnú pir^cA.
žc ich Boh vyslobodil zázračným spôsobom (Ex 15.
20 n).
Izrael má spievať svojmu Pánovi novú pieseň. 2
lebo má zasa novú príčinu, aby zveleboval svojho
Boha n ďakoval mu za svoje vyslobodenie (Z 95,
1; 97, 1; Iz 42, 10).
„Synovia Titánoví“ — zo súvislosti nevysvitá. 8
koho má spisovatel na mysli. Možno, že ide o Re.
fuimskych (Gn 14, 5; Joz 12, 4; 2 Sm 21, 16—1S).
Grécky preklad totiž uživa na tom mieste výraz:
údolie Titanov (miesto: údolie Reíaim). „Vynika­
júci obri“ sú spomenutí Gn 6, 4: 10. 8 n. Podľa
učenia sv. Otcov Judit je predobrazom Panny
Mário.
 Judit 16
9 Stiahla zo seba vdovské rúcho
a obliekla si rúcho radostné,
aby plesali synovia izraelskí.
10 Tvár si pomazala masťou,
a vrkoče si zviazala čepcom,
vzala si nové rúcho, aby ho podviedla
11 Jej črievičky uchvátili mu oči,
jej krása zajala mu dušu,
s malým mečom rozťala mu šiju.
12 Peržania sa zhrozili nad jej odvahou
a Médovia nad jej smelosťou.
13 Vtedy sa rozplakal tábor Asýrov,
keď sa ukázali moji upokoreni,
čo prahli smädom.
'bl Synovia otrokýň ich prebodávali.
a zabíjali ich ako deti, čo utekajú.
zahynuli v boji pred Pánom, Bohom mojim.
'15 Velebme, spievajme Pánovi,
novú velebu spievajme Bohu nášmul
16 Pane môj. Pane, veľký si,
preslávny mocou svojou,
ktorého nikto ncprevláda.
17 Tebe má slúžiť každý tvor tvoj,
lebo si rozkázal a povstali,
rosia! si ducha svojho a utvorili sa.
lebo niet, kto by sa mohol sprotiviť slovu
tvojmu.
18 Vrchy od základov sa hýbu spolu s vodami,
pred tvárou tvojou roztopia sa skaly ako vosk.
19 Tí. čo majú bázeň pred tebou,
stanú sa veľkými vo všetkom.
20 Beda národu, čo sa oborí na môj ľud.
\bo Holi všemohúci vypomsti sa miesto nich,
navštívi ich, čo aj v deň súdu.
21 Použije oheň a červov proti ich telu,
aby horeli a cítili to na večné časy."
'22 Po víťazstve odišiel všetok ľud do Jeruza­
lema pokloniť sa Pánovi a hneď ako sa očisti-
14 „Synovia otrokýň" sú Izraeliti (ro stanoviska
Asýrov).
15 —21 Záver spevu: Mocný Boh vždy potrestá knždé-
I o nepriateľa svojho národa. V chválospeve sa
cjv.nu n»y>lunky viacerých žalmov, ako aj iných
prorockých í-pcvov.
31 SZ
481
• li, všetci obetovali zápalné obety, ako aj to, čo
। dobrovoľne (obetovať) sľúbili, alebo si za *
í umienili. . Judit tiež obetovala všetku vojnovú 23'
| výzbroj Holofcrnovu, ktorú jej odovzdal ľud,
n záclonu, ktorú sama priniesla z jeho spálne,
aby tak zničila aj pamiatku na to. 1 A ľud sa 24
veselil pred svätyňou a cez tri mesiace osla­
vovali s Juditou radosť nad tým víťazstvom.
Po tých dňoch sa každý navrátil do svojho 25
domu. Judit sa stala veľmi váženou v Betulii
a známa bola po celej krajine Izraelovej. ' Le- 26
bo s udalosťou spojila aj čistotu, takže po
všetky dni svojho života nepoznávala muža
od toho času, odkedy jej odumrel jej muž
Manases. | Ale pri sviatočných dňoch chodila 27
vpredu s veľkou slávou. ' V dome po svojom 26
mužovi prebývala sto päť rokov, svoju otro­
kyňu prepustila na slobodu. Keď zomrela, po­
chovali ju vedľa jej muža v Betulii. | A vše- 29
tok národ ju oplakával cez sedem dni. | Po 30
všetok čas jej života a mnoho rokov po jej
smrti nebolo nikoho, kto by bol znepokojoval
Izrael. | Aslávnostný deň tohto víťazstva za- 31
počitavajú Hebrejskí do počtu posvätných dní
a Židia ho slávia od toho času až do terajšie­
ho dňa.
„Očistili 5a": každý dotyk s pohanmi (alebo aj 22
ich vecmi?) zncčlťoval. Očistenie tu asi znamená
pre každého potrebnú obradnú čistotu, kto sa chce
pokoriť Uohu n netreba myslieť Iba na znečistenie
ľudu od pohanov.
Judit zničí čiastku koristi na oslavu Božiu. Jc 23
lo podobné počínanie, aké bolo prikázané Izracll-
■ tom, keď sl ničoho nemali ponechať z majetku po.
। razených Kannónčanov, lebo tie veci boli „prc-
! klialo'
*, t. J.Bohu zasvätené (chórom, anatóma).
Aká to bola slávnosť ustanovená nn pamiatku
j víťazstvo, nevieme zistiť. — Judit vynikla zbož
*
' nosťou, neochvejnou dôverou v Boha a Jeho ochra­
nu; ďalej skveje sa vdovskou čistotou, sebaza­
pieraním, potom múdrosťou, odvahou a sebaobe-
tavosťou, ktorú Ju viedla k tomu, aby v nebež,
pečenstvo vystavilo svoj život z lásky k svojmu
národu. Pre tieto čnosli sa pokladá za predobraz
Matky Božej.
 KNIHA ESTER
Svojím obsahom tento spis patrí k tzv. deje­ |
pisným knihám Starého zákona. Židia ho čítali |
pri svojom sviatku Purim tasí vo februári). ;
Kniha je novšieho pôvodu a prelo ju zaradili !
medzi ‚.posvätné spisy“ (ketubim). Osnova kni­ |
hy je nám známa v dvojakej forme: kratšia jc .
hebrejská, dlhšia je grécka. Jc isté, žc'dlhšia |
osnova je pôvodná a k jej skráteniu došlo pre­ :
to, žc židovská slávnosť Purim postupne nado­
budla svetácku povahu, a prelo z obavy, aby •
pri čítaní tejto knihy nedošlo azda k prípadným ।
urážkam mena Božieho, začali Židia vynechá­ I
vať k knihy miesta, ktoré mali vzťah k nábo­ 1
ženskému cíteniu. Prelo má terajšia hebrejská 1
osnova knihy skoro až svetácku povahu. Bez i
zvyšných čiastok, ktoré zisťujeme v gréckej !
osnove, rozprava o Estere bola by neúplná a
nebolo by skoro dôvodu, prečo pojali Židia ten­
to spis medzi posvätné knihy.
Obsah spisu vysvetľuje vznik a pôvod židov­
ského sviatku Purim. Ak berieme zreteľ na do­
datky gréckeho textu, vtedy jasnejšie vyniká,
že cieľom rozpravy je poukázať na podivná ria­
denie Božej prozreteľností. Náboženskú náuku
knihy Ester možno zhrnúť v tomto slove: Boh
neopusti svojich, dokiaľ sa k nemu s dôverou
utiekajú, a nedá im zahynúť, ani keby Im hro­
zilo najväčšie nebezpečenstvo. — Doj knihy sa
odohráva za vlády perzského kráľa Xerxesa I.
NS5—465). — Ester bola dcérou Abihaila z po­
kolenia Benjamínovho. Jej rod bol odvodený do
zajatia roku 598. Ako sirota bola postavená pod
ochranu svojho strýca Mardocheja. Títo dvaja
zachránia Božou pomocou svoj národ od veľkej
pohromy.
Kráľ Asuer í Assucr-Xerxes) zhromaždi svo­
jich veľmožov k poradám a hostí Ich, Žiada,
aby sa na hostinu dostavila aj kráľovna Vaslí.
Keďže to odoprela, zapudll ju od soba. Jej
miesto zaujme Ester. Svoj rod z opatrnosti krá­
ľovi neprezradí. -- Amon, popredný minister
kráľov, má zlosť na Mardocheja. Vie o jeho ži­
dovskom pôvode a preto lósom si stanoví šťast­
livý deň, v ktorý majú byť Židia v celej perz­
skej ríši vyhubení. — Mardochej požiada krá­
ľovnú, áby sa ujala svojho ľudu a aby zakro­
čila u kráľa v prospech Židov, lebo kráľ na
návod Amanov vydal nariadenie, aby v stano­
vený deň 33. adara íasi vo februári) začali
vraždiť Židov. Mardochej a Ester modlitbou sa
pripravujú u prosia milosrdenstvo Božie k svoj­
mu pokusu o záchranu svojho národa od zá­
huby. Ester požiada kráľa, aby spolu s Amanom
u nej obedoval. Pri tejto príležitosti odkryje
mu svoj pôvod a prosí za svoj ľud. Aman sa
dostane na šibenicu, ktorú dal práve pripraviť
Mardra hejovi. Nové kráľovské nariadenie do-
voluje Židom, aby sa ozbrojení hájili proti
útočníkom. Pri nepokojoch, ktoré v stanovený
čas nastali. Židia vo svojej sebaobrane v ra-
doch svojich nepriateľov prevedú veľké krvi-
preliatie a tak sa zachránia od istej záhuby.
ktorú im Aman pripravoval. — Na pamiatku
tejto svojej záchrhny slávia sviatok Purim.
Od najstarších čiaš kresťanských až do sto-
ročia 18, pokladali všetky udalostí, opísané
v knihe Ester, za skutočné dejinné udalostí.
Proti tomu moderná kritika pokladá všetko,
o čom rozpráva kniha, iba za vymyslenú roz-
pravú, akoby to bol nejaký román alebo po-
učná rozprávka s historickým podkladom (mid-
ráš), kde je však veľmi ťažko rozoznať, čo Je
skutočne historická a ktoré čiastky sú Iba vy-
myslené dodatky. Názov o dejinnej povahe kni­
hy Ester opierali najmä o tieto dôvody: D
Slávnosť Purim je známa už v dol»e Makal»cj-
| ských (Mk 15. 37 *. O nej píše aj židovský deje­
pisec Jozef Flavius • Starožitnosti XI, G *. Nedá
sa myslieť, že by táto slávnosť bola vznikla na
podklade vymyslenej udalosti. Nemožno súhla­
siť s mienkou, že si Židia túto slávnosť vypo­
žičali od pohanov. Jc predsa dostatočne známe.
Že Židia od čias zajatia prísne sa stavali proti
všetkému, čo bolo pohanské. Nanajvýš tolko
možno pripustiť. Že slávnosť Purim azda pod
vplyvom podobných osláv pohanských dostala
neskoršie svoju svetácku povahu neviazanej ve­
selosti. 2) Spisovateľ knihy Ester uvádza mno­
hé mená osôb (nielen vedúce osobností uvádza
menom, ako sú Ester, Mardochej, Aman *. ale
uvádza tak menom aj mnohé iné osoby, ktoré
v rozprave nemajú dôležitý zástoj (kráľovskí
eunuchovin 1. 10: 2. S 14; najvyšší kráľovskí
poradcovia 1. 1-1: spiklenci 2, 21; manželky a
synovia Amana 5, 10 a 9, 7*. 3» Znalci perz­
ských dejín a pomerov sú prekvapení dokona­
lým opisom perzských mravov a obyčají, ktorú
znalosť spisovateľ knihy Ester prejavuje na
každom kroku. Zprávy knihy Ester zhodujú sa
so zprávami, ktoré nám o živote perzského
kráľa Xerxesa I. podáva grécky historik llcro-
dot. — Údaje knihy Ester o kráľovskom hrade
v Súzach potvrdili vykopávky.
Ťažkosť tvorila otázka, kto je kráľ Asuer,
ktorý vystupuje v knihe Ester. Dnes tí vykla­
dači, ktorí pripúšťajú historickú povahu knihy
Ester, všeobecne ho stotožňujú s kráľom Xer-
xosorn I. (-1S5—-165
*. Súhlasí aj meno, lebo pís­
meny hebrejského mena Achasveros zodpove­
*.
dajú perzskému menu Kš.ijarša (Xerxes Ani
o totožnej kráľovej povahe niet pochybnosti.
Hcrodot opisuje Xerxesa ako človeka nestáleho,
dychtiaceho po pomste a ukrutnostiach a od­
daného rozpustnému životu. (Staviteľov mostu
na morskej úžine Dardanel dal pozabíjať, lebo
búrka rozbila most aza to aj more dal šľahať.)
 Ester 1
Podľa Herodota podnikol Xerxes výpravu do
Egypta v druhom roku svojej vlády. V treťom
roku zamýšľal podniknúť výpravu do Grécka.
Preto zvolal svojich veľmožov na poradu do
mesta Súz, kedy sa mohli odohrať udalosti, opí­
sané v prvých kapitolách knihy Ester.
Hlavné námietky kritikov proti dejinnej po­
vahe knihy Ester možno teda aspoň čiastočne
podvrátiť. Pripúšťame, že Isté okolnosti deja,
ako o ňom hovorí kniha Ester, môžu pôsobiť
ťažkosti Nesmieme však zabúdať, že v tejto
knihe ide o prastaré dejepisné zprávy a starý
drJrpLs riadil sa Inými zásadami, než aké uží­
vame v modernej dobe. Kritici prepínajú, keď
pri poukaze nn tieto okolnosti súdia, že knihu
Ester napísali jedine na chválu židovstva, Ži­
júceho v diaspore. Nanajvýš toľko možno pri­
pustiť, že autor bol nadšený láskou k svojmu
národu n dej spracoval úmyselne tak. aby jeho
národ získal čo najviac vo svojom boji proti
nepriateľom.
Zloženie tejto knihy mohlo sa stať čoskoro
po vláde Xerxesa I., azda v časoch Artaxerxa
Longlmana Tni múd ho pripisuje už veľkej sy­
nagoge. iní priamo Mardochejovi alebo Ezdrá-
šovl «sv. Augustín a sv. Izidor Sevilským Sloh
spisu jc podobný neskorším starozákonným
knihám, ale nevyžaduje nevyhnutne, aby sme
zloženie knihy príliš ďaleko až do časov Maka­
bejských posunovali. Pôvodca žil iste neskoršie,
než sa dej stal; preto pridáva miestami niekto­
ré vysve livky d. 1 n 13: S, S» Sirach neuvádza
ani Mardocheja ani Esteru medzi vynikajúcimi
KNIHA ESTER
Perzský kráľ Asuer usporiada veľ-
kú hostinu. Krdrocnd Vošli upadne
1 do nemilosti. — Za vlády Asuera. ktorý
kraľoval od Indie až po Etiópiu, nad stodvad-
2 siatimi siedmimi krajinami, keď zasadol na
trón svojho kráľovstva v Súzach, v hlavnom
3 . meste svojho kráľovstvá, v treťom roku svo­
jej vlády usporiadal u sekt veľkú hostinu pre
všetkých svojich popredných mužov a služob­
níkov. najudatnejštch Peržanov a vznešených
4 Medov a vladárov nad krajinami, aby im
(pritom) poukazoval slávne bohatstvá svojho
1 A ucr (Aouer: od 10. 4—18, 24 Artaxerxes) od-
ptveda hebrejskému Achasveros, perzský Kšajarša,
čo greiky prepísané zneje: Xerxes. Je lo perzský
kráľ Xerxes I. (435—túô).
Vyraz pre označenie hraníc perzskej ríše od
‚.Indiu po Etiópiu'
* je potvrdený aj v iných pra­
meňoch. Počet krajín sa časom menil. Počet správ­
nych okresov tu udávaný sa ukazuje správnym.
2 Súzy boli zimným a Ekbatcny zasa letným síd­
lom perzských kráľov. Kráľ býval na pevnom hra.
de v Súzach.
3 S hostinou, ktorú Xerxes usporiadal, bola asi
spojenú porada, pri ktorej sa robili pravdepo-
debne prípravy na vojnu pľutí Grécku. Podľa
Herodota Xerxes podnikol vojnu proti Egyptu dru.
hčho roku svojej vlády. Keď túto vojnu šťastlivo
dokončil, zapodieval sa myšlienkou, Že pôjde proti
Grékom a preto povolal svojich veľmožov na po­
radu do Súz.
4 Hostina trvala 180 dni. Vec sl predstavujeme
tak. že je tým udaný čas dlhých porád. Jednotliví
SV
483
osobnosťami svojho národa. Preto stanovujeme
za hranicu, kedy kniha vznikla, asi rok 200 pred
Kr.. lebo podľa 11, 1 bola kniha preložená do
gréčtiny už roku 178.
Obsah knihy bol obľúbený. Tak sl vysvetlime,
že ju častejšie prekladali do aramejčiny (tar-
guml a v tejto reči pripojili k nej obšírnejšie
výklady (midráš). No v 2. stor, po Kr. vyskytli
sa u Židov pochybnosti o joj Božskom pôvode,
preto Ju nechceli uznať za inšpirovanú. Vysvet­
liť to možno okolnosťou, že kým slávnosť Pu-
rim konali so všetkou zbožnosťou a v synago­
gách čítali celú pôvodnú knihu Ester, nebolo
námietky proti joj inšpirovanostl. Odkedy začali
knihu skracovať a vylučovali z nej najmä čiast­
ky náboženskej povahy, bolo prirodzené, že tak­
to okyptenú knihu nechceli pokladať za inšpi­
rovanú.
Cirkev prijala túto knihu v jej širšom rozsa­
hu, ako Ju máme v gréckom preklade, a túto
mala od prvopočiatku za Inšpirovanú. Nechy­
bovali ani v Cirkvi isté pochybnosti o posvät­
nosti knihy Ester. Sv. Hieronym pokladal do­
datky k nej za nepravé. Väčšina vykladačov ma­
la knihu Ester s Jej všetkými čiastkami za In­
špirovanú, ako to vyjadrili ustanovenia cirkev­
ných snemov florentského a tridentského. Ináč
pripúšťame, že ani táto kniha Starého zákona
nedosahuje tej mravnej dokonalosti a výšky,
akú hlásal Kristus, ale údajnou svojou pomsty­
chtivosťou zodpovedá menej dokonalej povahe
— n nižšej mravnej úrovni Starého zákona.
1 kráľovstva, polom veľkosť a nádheru svojej
■ moci, čo (trvalo) dlhý čas, to jest sto osem­
desiat dní. | Keď sa pominuli dni hodovania, *5
1 pozval všetok ľud, koľko sa ho našlo v Sú-
zach od najväčšieho až po najmenšieho a roz­
kázal vystrájať hodovanie cez sedem dní v ná-
। dvorí záhrady a hája, ktorý bol vysadený sta-
! rostlivosťou kráľa a jeho nákladom. | Zo všet- 6’
: kých strán viseli tam záclony blankytnej, kar-
। mazínovej a fialovej farby, zavesené na krnen-
' lových a šarlátových povrázkov, kloré boli
' ponavliekané cez obrúčky zo slonoviny a upev-
i nené na mramorových stĺpoch. Po podlahe,
smaragdom a bielym mramorom dláždenej a
ozdobenej vzorkami obdivuhodnej pestrosti,
rozložené boli zlaté a strieborné pohovky. |
Pozvaní (hostia) pili zo zlatých čiaš a na 7
iných a iných nádobách im prinášali jedlá.
Tak im podávali aj najlepšie vina v hojností,
veľmoži neprišli no ten Istý čas do kráľovského
i sídlu u Ink sa porady už nj tým pretiahli, žc čn-
i kuli na príchod pozvaných. Ináč hýrivé hostiny
! v týchto krajinách neboli neobyčajné udalosti,
j Xerxes pozval na hostinu nie celé mesto, ale 5
I iba veľkú čiaslku svojho úradnictva, ktorých hos­
tili vo zvláštnej budove uprostred kráľovských zá.
hrad na hrade v Súzach.
i Vyšší hodnostári hodovali v Jedálni a Iných ho- 6
' dovných miestnostiach, kým nižší úradníci boli
1 pohostení na dvore záhrady kráľovského paláca.
Koberec boli zavesené no lanách. Doli asi ťažké.
 484 Ester 1—2

ako sa slušalo na vysokú možnosť kráľovskú, i spravodlive, i Ak ti je ľúbo, nech vyjde výnos *
19
*8 Nebolo nikoho, čo by bol nútil piť proti vôli, ; od teba a nech sa napíše podľa zákona Perža­
ale kráľ to tak zariadil, že ku stolom ustano­ nov a Módov, ktorý nesmie nik prestúpiť, aby
vil po jednom z vysokých svojich úradníkov I Vasti prestala vchádzať ku kráľovi, ale aby jej
*9 (a ti núkali), aby si každý bral podľa ľúbosti, i kráľovskú (hodnosť) dostala iná (žena), kto-
Aj kráľovná Vasti usporiadala hostinu pie že- : rá bude hodnejšia od nej. i A to nech sa ozná­ 20
*10 ny v paláci, v ktorom sa Asuer spravidla zdr­ mi po všetkých krajinách tvojho mocnárstva,
žiaval. Siedmeho dňa (hodovania), keď bol ktoré je veľmi rozsiahle, aby všetky manželky
kráľ rozjarený a keď sa po nemiernom pití l — tak veľmožov ako aj nižšie postavených
rozpálil vínom, rozkázal Maumamovi, Baza- mužov' — zachovali úctu voči svojim manže­
tovi, Harbonovi, Bagatovi, Abgatovi, Zetarovi lom." Jeho rada ľúbila sa kráľovi a kniežatám. 21
*11 a Charchasovi, siedmim svojim komorníkom, A kráľ postupoval podľa rady MamudK.no-
čo okolo neho vykonávali službu, i aby pri­ vej । a rozposlal listiny po všetkých krajinách *
22
viedli kráľovnú Vasti pred kráľa, s nasadenou svojej riše, (písané) rozličnými jazykmi a
korunou na hlave, aby všetkým národom a ' iným písmom podľa loho. ako jeden každý ná­
*12 kniežatám ukázal jej krásu. Bola totiž veľmi rod rozumel a vedel čítať, že mužovia majú
krásna. Ona však odoprela a odmietla dosta­ prvenstvo a vládu v svojich domácnostiach.
viť sa na rozkaz kráľov, ktorý jej po komor- A kázal to rozhlásiť po všetkých národoch.
•13 nikoch odkázal. Preto sa kráľ rozhneval a
náramnou prchlivosťou rozpálený | opýtal sa Ester sa stane kráľovnou. — Po 2*
mudrcov, ktori podľa obyčaje kráľovskej vždy tom. čo sa stalo, keď sa rozhorčenosť hrala
pri ňom boli, a tak podľa ich rady konal všet­ Asuera vyzúrila, spomenul si na Vasti a na
ky veci, lebo sa vyznali v zákonoch a ustano- to. čo urobila a čo utrpela. ' Jeho dvorní úrad­ 2
*14 veniach predkov: ; (Boli to poprední a po krá­ níci a sluhovia mu povedali: „Treba hľadať
ľovi najbližší mužovia: Charsena a Setar, Ad- pre kráľa mladistvé krásne panny | a tak tre­ 3*
mata. Tarsis, Mares, Marsana a Mamuchan, se­ ba rozposlať ľudi. čo by vyhliadli po všetkých
dem vojvodov z Peržanov a Módov, ktorí vídali i krajinách krásne mladistvé panny. Nech ich
tvár kráľovu a prví po ňom podľa zvyku sedá- i privedú do mesta Súz a nech ich dajú do domu
žien (kráľovských) pod dozor komorníka Ego-
15 valf) ! „Akému rozsudku podlieha kráľovná I ja. ktorý je predstaveným a strážcom žien krá-
Vastizato.že nechcela splniť rozkaz kráľa Asu­ ! ľovskýeh. Nech majú všetko, čo žiada výzdoba
era, ktorý jej bol po dvomíkoch svojich poslal?" I ženy a vôbec všetko, čo používať bolo im po-
*16 ' Tu sa ozval Mamuchan, takže ho počuli kráľ I trebné. A ktorá by sa z nich všetkých (naj­ 4
i kniežatá: „Kráľovná Vasti nielen kráľa ura­ viac) zapáčila očiam kráľovým, lá nech sa
zila, ale aj všetky národy a kniežatá, ktoré stane kráľovnou miesto Vasti." — Táto reč
prebývajú po všetkých krajinách Asuera. I ľúbila sa kráľovi; a nariadil všetko vykonať,
17 Zvesť o čine kráľovnej sa rozšíri u všc.kých j ako mu to navrhli. ■ V meste Súzy býval istý 5
žien, takže si povedia, aby potupili svojich Zid, menom Mardodiej. syn Jaira, syna Se-
manželov: ^Keď kráľ Asuer rozkázal, aby krá­ I meja, syna Kisovho z p-okolenía Benjamínov­
ľovná Vasti prišla k nemu, tá mu odoprela.« [ ho, ; ktorý bol zavlečený (do zajatia) z Je- 6’
18 Pre taký príklad manželky všetkých kniežat
Peržanov a Módov málo si budú vážiť rozkazy ] „Nesmie byf prestúpený”: nesmie ho nikto rni- 19
svojich mužov: prelo rozhorčenie kráľovo je 1 Šiť. Podľa hebrejského: nech ho zapíšu do zákon
nika. (Porov. 9, 27 n; Dan d, 9, 13.)
**

O prepychu perzských kráľov svedčí aj grécky do.
jepiscc Herodek
8 Kráľ ustanovil dozorcov nnd hostinou, aby mo.
hol každý podľa ľubovôle jest a piť o aby mu
v tom nikto nebránil.
9 Hostinu pre ženy usporiadali asi vo zvláštnom
dome pre ženy.
10 Ci<lo 7 je u Peržanov obľúbené n posvätné po­
dobne ako u Židov.
11 Vasti môže byť staroperzské slovo a znamená
žiadúca, Vzácna.
12 Vaslí odoprela ukázať sa na verejnej hostine,
pričom sa mohla odvolávať na staroperzské usta­
novenie, ktoré nedovoľovalo, aby sa poctivá žena
v •; -jnc dostavila medzi hodujúcich mužov.
13 Mudrcmi sú tu mienení .asi hvezdári alebo po-
dohni hádači, ktorí mali meno mágovia. Táto hod-
rc.t bola dedičná. Nový zákon (grécky) menuje
mádrcwv od V j chodu týmto názvom (miigi, mágo­
via, Mt 2, In).
H ..Vidol! kráľovu tvár
* ‘, t. j. mali k nemu voľ-
n prístup. Boli to kráľovskí ministri, ktori vy-
kerľ» '.valí štátne záležitosti.
13 Spravodlivý jc kráľov hnev — podľa hebroj-
skčho má byť: ženy budú opovrhovať mužmi a
mužovia sa budú za to mrzieť.
j „Rozposlal listy”: vydal písané ustanovenie, teda 22
výnos. Vo viacjazyčnej perzskej ríši bolo zvykom
uverejňovať zákony v rozličných jazykoch u pís­
mach, o by ustanoveniam všitej mohli porozumieť.
Nápis v Bhutune je písaný v trojakej rečí: a)
i roperzsky (staroirnnski m klinopi.-um), b) vlumskýfn
[ □ e) babylonským klinopisom. Staroperzské’ žneme
* tohto nápisu je pôvodné, kým ďalšie dve znenia sú
preklady predošlého.
I Dvorskí úradníci majú obavu, žc by Vasti mohlo 1
| znova zaujať svoje predošlé miesto. Preto sa usi-
| lujú o to, aby kráľ dostal miesto nej čo najskôr
. náhradu.
Podľa perzského zákonu kráľovná malo pochá­
dzať len z určitých vznešených rodín perzských.
V našom prípade dvorní úradníci hľadajú panny
pre kráľovský hárem a tak neboli viazaní na zá­
konné ustanovenie, ktoré sa vzťahujú na hlavnú
kráľovnú. Ani Xerxes súm nepokladal za potreb-
। nč pridŕžať sa zaužívaného zvyku. Bol mrzutý nad
: neúspechom vojny, vedenej proti Grécku, u vo
' svojej rozladenosti nedbal asi na to, kto má prísť
; do háremu. Nijaké zákonné ustanovenia mu pri-
। tum neprekážali.
1 Mordechaj (Mardochej) je potomkom niektorého
! Žida, z tých, ktorí boli odvedení do zajatia s Joa-
, chimom r. 598. Možno, že aj jeho starý otec mal
 Ester 2—3 485

ruzalema v tom fase. keď Nabuchodonozor, za výzdobu. Bola totiž veľmi krásna a neuve­
krár babylonský, odvliekol do zajatia Jechoni- riteľne pekná a každé oko ju uznalo za spani­
•7 áša, kráľa júdskeho, | ten sa stal vychováva­ lú a milú. I Zaviedli ju do spálne kráľa Asuera 16'
teľom dcéry brata svojho, Edisy, ktorá sa iným v desiatom mesiaci, klorý mal meno tebet,
menom volala Ester. Stratila totiž obidvoch ! v siedmom roku jeho vlády. | A zamiloval si *
17
rodičov. Bola náramne pekná a krásneho I ju kráľ viac, ako ostatné ženy. Získala u neho
vzhľadu. Keď jej odumreli otec a potom mat- . väčšiu milosť a priazeň ako všetky ostatné
8 ka, Mardochej si ju vzal za dcéru. | Keď sa I ženy, takže kráľ jej vložil na hlavu veniec
rozkaz kráľov dostal do verejnosti a podľa prí­ ; hodnosti kráľovskej a ustanovil ju za kráľov­
kazu jeho privádzali mnohé krásne panny do nú miesto Vasti. | A rozkázal pripraviť nád- 18-
Súz a odovzdávali ich komorníkovi Egcjovi. hernú hostinu všetkým svojim kniežatám a
medzi inými dievčatami odovzdali mu aj Este­ 1 služobníkom z príležitosti sňatku a svadby
ru, aby ju opatrovali medzi (ostatnými) že- ! s Esterou. Dal úľavu všetkým krajinám a roz­
•9 nami. | Páčila sa (kráľovi) a našla milosť dával dary podľa veľkej kniežacej štedrosti.
u neho. Tak prikázal komorníkovi, aby sa po­ ; Mardochej odhalí sprisahanie. —
náhľal obstarať ozdobné články pre ženy a
Keď však po druhé začali vyhľadávať a zhro- *
19
dal jej príslušnú čiastku z toho, ako aj sedem
najkrajších dievčat z paláca kráľovského a tak i mažrfovať devy, Mardochej sa zdržoval prí
ju. ako aj jej sprievodkyne, mal vyzdobiť a | bráne (paláca) kráľovského, I lebo Ester do- 20
I tiaľ nikomu neprezradila svoju vlasť a národ,
'10 okrášliť. Ale ona mu nechcela vyzradiť svoj ; ako jej to bol zakázal. Lebo čokoľvek jej pri-
národ a svoju vlasť, lebo Mardochej jej pri- I kázal, Ester to všetko splnila, lebo robiť všet-
11 kázal, aby o tejto veci úplne mlčala. , Mardo­
chej denne prichádzal pred vchod domu, v kto­ | ako ko tak naučila sa ešte v tom čase, keď ju
malú vychovával. | V tom čase, keď sa 21
rom opatrovali vybrané devy. Bol ustarostený Mardochej zdržoval pri bráne kráľovského pa­
o to, ako sa má Ester, a chcel vedieť, čo sa láca, dvaja kráľovskí komorníci, Bagatan a
12 s ňou deje. Keď prišiel podľa poriadku rad j Tares, ktori boli vrátnikmi a mali dozor na
na jednu-druhú devu, aby vstúpila ku královi prvom prahu paláca, vo svojom hneve proti
po splnení všetkého, čo vyžadovalo pestova­ kráľovi chceli sa vzbúriť a (kráľa) zavraždiť. |
nie ženskej krásy, minul sa už dvanásty me­ To neušlo pozornosti Mardochejovej a hneď *
22
siac: a to tak. že cez šesť mesiacov ich mazali to oznámil kráľovnej Estere a tá zasa (ozná­
voňavým olejom a cez iných šesť mes'tcov mila lo) kráľovi v mene Mardocheja, ktorý
13 zasa používali farbičky a iné voňavky. I Čo­
koľvek si zažiadali z veci, čo patrili k výzdobe jej tú vec prezradil. | Vec vyšetrili a všetko 23
(ženy) pred vstupom ku kráľovi, dostali: a [ tak zistili: preto obidvoch obesili na šibenicu.
Túto pamätnú udalosť zapísali na listinu a
podľa vlastného vkusu vyzdobené z doma žien
H vchádzali do kráľovej spálne. ' Ktorá z nich pred kráľom vložili do letopisov.
vošla večer, ráno odchádzala: stadiaľ ju od- | Amon chce zahubiť Židov. — Po- 3*
viedli do iného domu, čo bol pod správou ko­ ! tom kráľ Asuer povýšil (v hodnosti) Amana,
morníka Susagnziho. ktorý- bol dozorcom nad syna Amadatlho, ktorý bol rodákom z Agagu
súložnicami kráľa. Už sa nemali vrát.ť ku o hodnosťou ho povýšil nad všetky iné knie­
kráľovi, ak si to kráľ nežiadal a nerozkázal žatá, ktoré mal (v službe). | Preto všetci krá- 2*
15 si ju menom privolať. ■ Keď teda podľa pora­ Od zavrhnutia kráľovnej Vasti uplynuli už sko. to
dia už pominul čas (prípravy), nastával deň, ro štyri roky. Až po kráľovom návrate z Grécka
keď Ester, dcéra Abihaila, brata Mardotheja, bola Ester pribratá do háremu. Neprekvapuje, žc
— ktorú si vzal za vlastnú dcéru — mala z mimoblbllckých prameňov o týchto udalostiach
vojsť ku kráľovi. Nežiadala pre seba nija­ sa ničoho nedozvieme. Letopisy o Xerxcsových de­
joch sa nám nezachovali v úplnosti a k lomu sl
kú ženskú výzdobu, ale čo komorník Egej,' treba uvážiť, Žc udalosti knihy Ester sú vlastne
dozorca nad devami, za dobre uznal, to jej dal len mulou čiastkou — akoby kvapkou — pri mno­
hých iných udalostiach kraľovania Xcrxcsovho.
to isté meno ako aj vnuk. Ináč meno Mordechoj Korunu nosila nielen prvá a hlavná manželka 17
je mnohonásobne doložené medzi menami zajat­ kráľova, ale aj ostatné ženy z kráľovského háre­
cov z doby Achemvnovcov. Možno. že toto meno mu u dokonca aj Jeho pokrvní.
dávali llabylonci Židom vôbec a tí sa s takým i „Úľava“ asi v daniach alebo vo verejných ro- 18
pomenovaním časom aj spriatelili, hoci sa v tomto bolách.
mene skrýva názov hlavného babylonského boha, Pokrvní kráľovských „žien“ mail voľnejší pri- 19
Marduka. stup do kráľovského hradu. Nicklorl dostávali aj
7 Ester (Aster) značí Hviezda. Edlsa-Hadasa (Edi- í štátnu službu: boli dozorcami, vyzvedačmi a po­
fiŕa.Hadassa) značí Myrta. Edissa bolo jej židov­ dobnými úradníkmi.
ské meno. Aestcr, Ester pokladajú niektorí za Je dostatočne zistené, že Peržania zločincov 22
zmenenú formu mena hlavnej bohyne lätar. trestali obesením. „Šibenica“ bola oj zaostrený
9 „Zaľúbila sa mu“, L j. Egeovi. ktorý bol do­ kôl, no ktorý napichli zločinca na prsiach. Ino­
zorcom kráľovského háremu. Podľa hebrejského, kedy zase ho napichli v rozkroku.
vykázal Estere a jej skupine najlepšie byty v há­ Amon sa stal „veľkovezírom“, t. J. prvým ml- 1
reme. nlstrom kráľovým. „Pôvodom z Agagu“, t. J. z múd.
10 „národnosť židovská, „pôvod“ — užšie ozna­
Tu ** akého mesta Agag. Dávnejšie vykladači asi ne­
čený rod. správne odvádzali Jeho rod od Agaga, kráľa Ama-
13 Večer, keď mala deva vojsť ku kráľovi, mala lekovho (1 Sm 1S, 8 n.)
nárok dostať šaty, voňavky a klenoty, aby sa Aman ako najväčší hodnostár v krajine žiadal 2
mohla čo najokázalejšie vyzdobiť. pre seba najväčšiu úctu po kráľovi. Pri hlbokom
 486 Ester 3
Tovski sluhovia, ktorí mali službu pri dverách
paláca, zohybovali kolená pred Amanom a
klaňali sa mu. Lebo tak im to rozkázal kráľ,
Jediný Mardochej neklonil koleno pred ním,
3 ani sa mu neklaňal. । Kráľovskí služobníci, čo
mali službu pri dverách paláca, pýtali sa ho:
„Prečo nechceš plniť príkaz kráľov, ako (to
4 robia) iní?” | Aj keď mu to častejšie pripo­
mínali, nechcel ich poslúchnuť; preto hlásili to
Amonovi. Chceli vedieť, či zotrvá pri svojom
rozhodnutí. Lebo im povedal, že je Židom. |
•5 Keď sa o tom dopočul Aman, a aj pozorovaním
sa presvedčil o tom, že Mardochej neskloní!
pred ním kolená, ani ináč sa mu nepoklonil,
•g veľmi sa rozhneval: ' ale to sa mu veľmi má­
lilo. aby sa na jediného Mardocheja násilne
vrhol. Dozvedel sa totiž o ňom, že je židov­
ského pôvodu a tak chcel vyhubiť všetok ná­
rod židovský, ktorý žil v kráľovstve Asuero-
•7 vom. Prvý mesiac, ktorý sa volá nisan, dva­
násteho roku vlády Asuerovej hodili do osu­
dia lós — hebrejsky má meno íur — v prí­
tomnosti Amanovej o tom, ktorý deň a ktorý
sklonení hlavy bolo treba až na zem sa vrhnúť
(klaňať sa). Abrahám sa tiež tak poklonil pred
vedúcimi osobnosťami krajiny, do ktorej prišiel
bývať. Ezdráš a Nehemiáš podobne sa korili perz­
skému kráľovi. Mohol teda aj Mardochej túto úctu
prejaviť Amonovi bez toho, Že by sa bol prehre­
šil proti úcte k svojmu Bohu. Avšak Mardochej
už dávnejšie nenávidel AmnnD n preto pred ním
ani nepovstal, ani sa mu nepoklonil (5, 0). Nemož­
no vyhlásiť počínanie Murdochejovo za oprávnené.
Takým obvyklým prejavom úcty voči prvému mi *
nistrovi kráľovmu nijako by sa nebol prehrešil
proti úcte k svojmu Bohu. Je to len výhovorka
Mardochejova, že nechcel ctiť Amona ako boha,
aby tým ncobrazil pravého Boho. Mardochejov od-
pod vyviera z náboženského a národného sebave­
domia, lebo svoju národnú hrdosť pokladal za
čnostnú vec a nie za pýchu (13, 12—14). Svätopisec
opisuje toto zmýšľanie Murdochejovo, ale neza­
ujíma k nemu stanovisko. Kresťanský svetonáhľad
je celkom iný. Každý sa má podriadiť vrchností
u má prejaviť povinnú úctu a poslušnosť voči nej
(Rím 13, 1—7). Možno sa domnievať, žc azda Aman
prepínal v požadovaní prejavov úcty pre svoju
osobu, takže Mardochej pokladal sa za oprávne­
ného odoprieť mu taký prejav úcty, ktorý by sa
rovnal úcte Božej. Tak došlo medzi nimi ku zráž­
ke.
5 V bráne kráľovského paláca bolo mnoho slu­
hov. Aman sl ich veľmi nevšimni, keď vychádzal
von a tak asi nezbadal, žc sa mu Mardochej ne­
klania. Len upozornený no počínanie Mardoche-
jovo zistil jeho vinu.
6 Aman pokladá urážku, zopríčlnenú Mardochc-
jom, za takú veľkú, že mu nestačí, keby len (sa­
mého) previnilca potrestal, ale svoju pomstu pre­
náša aj na jeho súkmeňovcov, ktorí majú podobne
pykať za urážku, ako aj jej bezprostredný pácha­
teľ. Aman prenáša vinu na celý* národ u robí ho
zodpovedným za krivdu, ktorej sa mu dostalo.
7 Dávni ľudia boli poverčiví a preto kockami ale­
bo iným spôsobom skúmali, ktorý deň by bol naj-
šťa.-incjši na vykonanie dôležitého podujatia. Tak
sa chvel aj Amiň lósom dozvedieť, ktorý mesiac
a ktorý deň by bol najsúcejší, aby svoj úmysel
proti Židom mohol najľahšie previesť. Tak sa zda,
ž-- najradšej vrhali lós asi v prvom mesiaci —
možno, že práve v jeho prvý deň, na Nový rok,
k'd ra tak nzzdavall, že zhromaždení bohovia vte­
dy urč'i'ú osudy človeka pre nastávajúcu ročnú
dobu Trmá-ty deň pokladali za šťastný.
i mesiac mali by vyhubiť národ Židov, a tak
j vyšiel dvanásty mesiac, ktorý má meno cdar. |
i Aman riekol kráľovi Asuerovi: „Po všetkých 8*
1 krajinách kráľovstva tvojho žije roztrúsený
। národ aj od ostatných všetkých (obyvateľov)
oddelený, ktorý sa pridržiava nových zákonov
a obradov a okrem toho opovrhuje nariade­
niami kráľovskými. Sám najlepšie vieš, že
i neosoží tvojej vláde, ak sa pre zhovievavosť
niekto stane nezbedným. [ Ak ti je ľúbu, na- 9*
riaď, aby ten (národ) zahynul a sám odvážim
správcom tvojho pokladu desaťtisíc talentov. [
Kráľ sňal si z ruky prsteň, ktorý užíval, a dal 10
ho Amanovi, synovi Amadatiho, rodákovi z ro­
du Agag, nepriateľovi Židov, j a povedal mu: H
„Striebro, ktoré sľubuješ, nech bude tvoje.
S národom urob, ako sa ti ľúbi." । V prvom 12
mesiaci nisan, a to trinásteho dňa toho istého
mesiaca, privolali kráľovských pisárov a na
rozkaz Amanov v mene kráľa Asuera vyho­
tovili listiny, znejúce na všetkých miestodr­
žiteľov kráľových a na správcov krajín a roz­
ličných národov tak. ako jednotlivé národy
vedeli čítať a rozumieť podľa svojej odchýlnej
reči; a listiny boli potvrdené jeho prsteňom. I
Poslovia kráľovskí ich dopravili do všetkých 13'
krajín, aby pozabíjali a vyhubili všetkých Ži­
dov od dieťaťa až po starca, od nemluvňatá po
ženy, a to v jediný doň, to jest trinásteho dňa
v dvanástom mesiaci — menuje sa adar — a
aby im majetky rozchvátili. J Obsah listov 14
vyznieval v tom zmysle, aby všetky krajiny ve­
deli o tom a pripravovali sa na deň vyššie uve­
dený. J Vyslaní poslovia sa poponáhľali vyplniť 15
rozkaz kráľovský. Výnos kráľovský v Surách
bol vynesený práve v čase, keď kráľ a Aman
vystrájali hody, kým Židia, čo bývali v meste,
nariekali.
Aman prehovorí kráľa, aby dal súhlas k rhy- 8
slanému prenasledovaniu židov. Tuk kryje svoje
osobné záujmy viTijn<m záujmom Málu. Neme­
nuje hneď židov, aby sa Ich kráľ a?da neujal.
Len vo všeobecnosti označuje istý národ za veľinl
nebezpečný pre verejný poriadok, ktorý Jud treba
celý vyhubiť.
Amon zamýšľal majetky Židov zhabať prv kr.'i 8
ľovskú pokladnicu a preto sľubuje z toho veľké
peniaze pre verejné ciele, Číslica („dvsattisic kri
vien”) znamená asi „veľmi mnoho”. Aman nedal
vopred odhadnúť majetok Židov. Možno, žc Z d.a
' v perzskej riši boli skutočne bohatí, alebo Aman
udáva náročky prehnanú a vysoko stanovenú hod-
i notu židovského majetku, aby si kráľa istejšie zís­
kal pre zamýšľanú vec.
Na prsteni bolo vyryté meno kráľovo. Keď kráľ 10
odovzdal svoj prsteň Amanovi, tým ho poveruje,
í aby samostatne vybavil záležitosť: to znamená, Ic
. kráľ dal svoj úplný súhlas k tomu, čo Aman na *
1 vrhol. Xerxesa o‘načujú aj mimobiblické pramene
; ako panovníka ľahkoverného, ktorý úplne podlie­
hal vôli svojich úradníkov.
Vyhlásenie tajného rozhodnutia kráľovského vy- 13
žadovalo značn.v čas, až. zaniesli zprávu o lom do
| všetkých krajov nšc. Kráľovský rozkaz bol ozná-
i mvný na’prv najvyšším úradníkom. Verejne mal
1 byť vyhlásený len krátko pred 13. dňom 12. me-
s am, aby kráľovské ustanovenie Židov úplne pre­
kvapilo. takže by nijako neboli mohli uniknúť is­
tej pohrome.
 487

Mardochej volá kráľovnu na po- | čul Mardochej, | znova odkázal Estere takto: 13
•i moc. — Keď sa o tom dopočul Mardochej, | „Nenazdávaj sa, že zo všetkých Židov aspoň
roztrhal si rúcho, obliekol sa do vrecoviny a ' ty si zachrániš život, pretože si v dome krá­
na hlavu si nasypal popola a uprostred mesta : ľovom; j keby si teraz mlčala, Židia iným 14‘
na ulici dal sa hlasno vyvolávať, aby tak uká- : spôsobom dôjdu k zácluane: ale ty a rod otca
2 zal roztrpčenosť svojej mysle, j Takým náre- j tvojho zahynie. A kto vie, či nie preto si pri­
kom prišiel až k bráne paláca. Avšak do dvo- j šla ku kráľovskej hodnosti, aby si bola ako
ra kráľovského nikto nesmel vkročiť, kto mal naporúdzi na takýto čas?” lEster teda znova 15
•3 oblečenú vrecovinu. J Ale aj po všetkých kra* odkázala Mardochejovi toto: | „Choď a zhro- 18'
jinách, mestách a miestach, kam len došlo • maždi všetkých Židov, ktorých nájdeš v Sú­
kruté kráľovské ustanovenie, u Židov zavládlo | zach a modlite sa za mňa! Cez Íri dni a cez
nariekanie, pôst, kvílenie a plač, pri čom mno­ tri noci nič nejedzte, ani nepilel A ja sa so
hí (z nich) miesto lôžka užívali vrecovinu a í svojimi služobnicami podobne budem postiť
4 popol. ; Devy Esterine a jej komorníci prišli : a po'om pôjdem za kráľom, hoci nezavolaná,
k nej a hlásili jej to. Keď to počula, zatazíla a budem si počínať aj protizákonne, čím sa
sa nad tým. Poslala (pre Mardocheja) rúcho । vydám smrteľnému nebezpečenstvu." [ Tak 17-
s rozkazom, aby mu ho obliekli a vzali mu vre- I odišiel Mardochej u všetko urobil, čo mu pri­
•5 covinu. Ale on to nechcel prijať. 1 Vtedy si ; kázala Ester.
privolala komorníka Atacha. ktorého j‘j dal j Židia sa zachránia. Kráľ láskavo
kráľ za sluhu, a poslala ho k Mardochejovi. mal I prijíma Esteru. — Na tretí deň Ester si 5*
sa dozvedieť od neho, prečo si tak počína. | j obliekla kráľovské rúcho a postavila sa do
6 Atach teda odišiel. Pristúpil k Mardocm jovi, ; vnútorného dvora domu kráľovského naproti
ktorý stál pred vchodom do paláca n i ulici súkromnému bývaniu kráľovmu. (Kráľj prá­
7 mesta. A ten mu omámil všetko, čo sr stalo, ve zasadal na svojom tróne v radnej sieni pa­
ako sľúbil Aman do kráľovskej pokladnice láca. kiorá ležala naproti vchodu do domu. |
8 zložiť peniaze za vyvraždenie Židov. Dal Keď zazrel kráľovnú Ester, ako zastala, páčila 2-
mu aj odpis výnosu, ktorý- bol vyvesený v Sú- ' sa jeho očiam, napnul oproti nej zlatú Perlu,
zach, aby ho ukázal kráľovnej a napomenul ktorú mal v rukách. Ona zasa prikročila a
ju. aby predstúpila pred kráľa a prosila za j pobozkala koniec jeho berly. | Kráľ sa jej pý- 3.
9 svoj národ. ■ Ataeh po svojom návrate hlásil tal; „Co si praješ, kráľovná Ester? Akú máš
10 Estere všetko, čo mu hovoril Mardochej. Vte­ žiadosť? Keby sl zažiadala čo aj polovica krá­
dy mu povedala a prikázala, aby oznámil Mar- | ľovstva, dostaneš." | Ona mu odpovedala. „Ak 4.
•11 dochejovi toto: ..Všetci sluhovia kráľa a všet­ je kráľovi ľúbo, prosím, aby si prišiel ku
ky krajiny, ktoré sú podriadené jeho vláde, i mne a spolu s tebou aj Aman dnes na hostinu,
vidia, že ktorýkoľvek muž alebo žena — ak i
nie sú vopred pozvaní — a vošli by do vnú­ Mardochej poučuje svoju chovanku o tom, že 14
tornej siene kráľovej, bez meškania ma,J byť , Jc povinná využiť svoje postavenie v prospech
svojho národa; ak by to nechcela urobiť, polom
hneď popravení: ak len kráľ na znak n-ilosr- sl Boh nájde Iný spôsob, oby zachránil svoj ľud
denstva neprikloní k nim svoj zlatý prút, od záhuby. Nateraz Bl vyhliadol za svoju pomoc­
aby tak mohol (taký človek) ostať nažive. । nicu pre záchranu židov práve kráľovnú Ester
Ako tisla môžem vstúpiť pred kráľa ja. ktorú ; pre joj vysoké postavenie, ktorým môže najľahšie
pomôcť svojmu národu, Ak by sa zdráhalo tak
12 už tridsať dni nevolal k sebe?" , Keď to po- | urobiť, prehreší sa neposlušnosťou proti Bohu a
M.mh¼ hej sa diwedc! o nebiTp^enstve, ktoré J preto sa dopusti hriechu, pre ktorý musi zahynúť.
1 Pôst trval celý deň a celú noc, tiež koniec ľg
hroi.h» Zídem M n;vktorx».h kr.iľm>kych pisárov. | predchádzajúceho a začiatok nasledujúceho „tre­
A.'J.i ti ma -V kráľovského rožka-j tieho'‘ dňu. Tým pôstom si chcela Ester vyprosiť
m. - N.i rnak svoje? bolesti a zúľah»tí roztrhol ■ pomoc Božiu (2 Sm 12, 10—23).
si rúcho Bol to všeobecný znak zármuiku.
Po tomto verši patri Čiastka 13, S—14, 10. 17
3 Ale aj tni ž.dia sa dozvedeli o nebezpečenstve,
Ako vošla kráľovná Ester ku kráľovi, podrobne I
ktoré sm hrozila opisuje dodatok 15, 4—10. „Vnútorný dvor krá­
S ..H'.ímIi jej to”, ♦. j. že Mardocheja postihla
a>i krutá ver. kvíľ si roztrhol rúcho. Ester sa chce ľovského domu“ je budova vyhradená pre obydlie
o-obnv ropr.vai s Mardochcjum. Prelo mu po- , kráľov, „kráľovský palác“ v užšom zmysle. Zaují­
šitiu rúcho, aby sí ho mohol zameniť za svoje ka­ mal juhovýchodnú čiastku celého opevneného hra­
du, ako to potvrdili vykopávky. Zo zbrojnice vied­
júcne rúcho, vrecovinu. Ale keď si Mardochej ne­
chce vyr.l ef kajúcne rúcho. Ester vysiela k nemu ' la brána do vnútorného dvora, ktorý bo! obkľú­
čený štyrmi krídlami paláca. V južnom krídle bola
<vejho dôverníka, aby sa tak dozvedela o príčine i
kráľova zasadacia sieň.
počínania Mardcche’ovho. ।
„Pobozkala" — podľa hebr, „dotkla sa“ berly. 3
n ..Vnútorná sieň kráľova“ je zasadacia dvorana, •
do ktorej bolo možno vidieť z vnútorného dvora. , Keďže Ester prišla nehlásená a bez zavolania 3
Podľa perzského dvorného zvyku o prijatie u kra- j ku kráľovi, z toho kráľ súdil, že ju priviedla dô-
ľa bolo treba vopred zažiadať. Ester predpokladá, | kžitá vec. „Polovicu kráľovstva“ porov. 5, U; 7, 2;
že *ak by azda sa ku kráľovi an: nedostala. Amon ' Mk 0. 23.
v zlej predtuche bal by prekazil výsluch kráľov- I Žiadosť, ktorú chce Ester kráľovi predniesť žla- 4
nej u kráľa. Ester predpokladá, že sa kráľ už aj dala zm.nu kráľovského rozkazu. Ale to bolo nie-
na ňu hnevá. Lvbo zaiste vie. že aj ona patri : čo neobyčajného. Preto Ester vedela, žc teraz v lej.
k ľudu na smrť odsúd -nčmu. Prip.sovala to Ania- to veci sotva by mohla niečo dos.ahnuť. Pryto
nevmu vplyvu. Kráľ podľa dvorných predpisov ne- . žiada kráľa, aby prišiel znova k nej na obed. Tak
* i sa ztvtoéne nikomu ukazovať. Na dôvernejší
m । dúfala najistejšie dosiahnuť svoj cieľ, aby totiž
úradníci len zdiaľky smeli s nim hovoriť. । kráľ zmenil svoje ustanovenie o vyhubení Židov.
 488 Ester 5—fl

5 ktorú som pripravila." Kráľ hneď na to od­ preto rozkázal, aby mu priniesli pamätné kni­
vetil: „Privolajte hneď Amana, aby vyhovel hy a letopisy z predošlých čias. Keď z nich
žiadosti Estery." A tak kráľ a Aman spolu pred nim čítali, f prišli aj na to miesto, kde 2
prišli na hostinu, ktorú im kráľovná pripra- ! bolo opísané, ako podal zprávu Mardochej
6 vila. । Keď kráľ už hojne požil vina, opýtal ' o úkladoch komorníkov Bagatana a Taresa,
sa jej: „Co si žiadaš, aby sa ti stalo? Zc akú čo zamýšľali zahrdúsiť kráľa Asuera. j Keď to 3
vec prosíš? I keby si polovicu môjho kráľov­ kráľ počul, pýtal sa: „Akú poctu a odmenu
•7 stva pýtala, dostaneš.” . Ester mu odpovedala: dostal Mardochej za svoju vernosť?” Jehu slu­
8 „Moja žiadosť a moje prosby sú takéto: I Ak žobníci a posluhovači mu odpovedali: ‚.Vôbec
som našla milosť pred očami kráľa a ak sa nijakú odmenu nedostal za to." : Hneď na to 4
kráľovi páči dať mi, o čo prosím, a chce vy­ povedal kráľ: „Kto je to v predsieni?" Aman
plniť moju prosbu: nech znova pride kráľ totiž vstúpil do vnútorného dvora kráľovské­
a tiež Aman na hostinu, ktorú som pripra­ ho paláca, aby naviedol kráľa, že by vydal
vila, a zajtra vyjavím kráľovi, čo si žiadam.” rozkaz, aby obesili Mardocheja na šibenicu,
ktorú pre neho bol dal zhotoviť. | Sluhovia 5
Aman dá pripraviť šibenicu pre odpovedali: „Aman stojí v predsieni." Na to
Mardocheja. — V ten deň odchádzal Aman kráľ kázal: „Nech vojde dnu!" : A keď vstúpi], 6
veselý a naradovaný. Keď zazrel pred bránou pýtal sa ho: „Co treba urobiť tomu človekovi,
paláca sedieť Mardocheja, ktorý nielen ne- | ktorého kráľ chce vyznamenať?" Aman v srd­
povstal pred ním, ale ani sa nepohol z miesta, i ci svojom tak myslel a nazdával sa, ž<* kráľ
10 na ktorom sedel, veľmi sa rozhneval; > ale ! nikoho iného okrem neho nemieni vyzname­
zastrel svoj hnev a po príchode domov zvolal | nať, J a preto odpovedal: .‚Toho muža, ktorého 7
k sebe svojich priateľov a svoju manželku Za- | kráľ mieni vyznamenať, treba obliecť do krá- 6*
11 res, | vykladal im o svojom veľkom bohat- i ľovského rúcha, posadiť na koňa, na ktorom
štve, o veľkom počte svojich synov a o tom, | jazdí sám kráľ, a na hlavu nech mu vsadia krá­
koľkou slávou ho povýšil kráľ nad všetky svo- | ľovskú korunu a popredný muž z kráľov- 9*
je kniežatá a nad ostatných svojich služobní­ ských kniežat a vladárov nech mu drží koňa
12 kov. | A k tomu dodal: „Ani kráľovná Ester a po ulici mesta kráčajúc, nech vyvoláva:
nikoho iného nepovolala na hostinu spolu „Takto nech je poctený každý, koho mieni
s kráľom okrem mňa; a u nej budem aj zajtra kráľ vyznamenať.” Kráľ mu na to povedal: 10
13 obedovať spolu s kráľom. | A hoci toto všetko „Ponáhľaj sa vziať si slávnostné rúcho a ko­
mám, predsa pokladám to, ako by som nič ne- । ňa; a ako si to rozpovedal, urob to Židovi Mar-
mal, dokiaľ vidím sedieť pred vchodom do dochejovi, ktorý sedí pred vchodom paláca.
kráľovského (paláca) Žida „Mardocheja." | I Chráň sa, aby si z toho nič nevynechal, čo si
•14 Manželka jeho Zares a ostatní priatelia mu ■ tu rozpovedal." ' Aman vzal teda slávnostný 11
povedali: „Rozkáž zhotoviť vysokú šibenicu, oblek a koňa, obliekol Mardocheja na ulici
čo dosiahne výšky päťdesiat lakťov a povedz mesta a keď ho posadil na koňa, išiel s nim
ráno kráľovi, aby Mardocheja na ňu obesili a a vyvolával: „Takej pocty je hodný ten, koho
tak pôjdeš s kráľom už naradovaný na hosti­ chce kráľ poctiť.” ' Mardochej sa potom vrá- 12
nu." Ľúbila sa mu táto rada a rozkázal zhoto­ tit ku bráne paláca, kým Aman sa ponáhľal
viť šibenicu. odísť do svojho domu rozžialený a so za­
Mardochej dostane vy svolenie od krytou hlavou, i J rozj ovedal manželke svojej 13 *
kráľa. — V tej noci kráľ nevedel usnúť a Zares a všetkým svojim priateľom, čo sa stalo.
Mudrci, s ktorými mával porady a aj manželka
Ak aj Amana pozve, ten sa bude cítiť pocteným jeho Zares mu povedali: „Ak Mardochej, pred
n nebude klásť odpor proti žiadosti kráľovnej.
Ester už teraz mysli na záhubu Amanovu. Mimobiblické pramene vedia mnoho hovoril J
Ester tak súdi, žc terajšia chvíľa cäte nie jc o tom, ako pokladali Peržania nevďačnosť ra rlo
celkom prajná, aby svoju prosbu predniesla krá­ čln. Preto aj králi odmeňovali hojne každý dobrý
ľovi a aby tak svoj úmysel istotne uskutočnila. skutok svojich poddaných. M:irdi>chvj zu svoju
Preto prosí kráľa, aby najbližší deň znova prišiel službu dostal iba malú odmenu, o ktorej nrbolu
k nej na obed spolu s Amanom. nič zaznamenané v kráľovských letopisoch (12. 5).
Bohatstvo Amanovo a jeho rodinné šťastie bolo Mardochej mal dostať od kráľa jeho oblek, čo 8
známe jeho domácim. Keď predsa o tom obšírnej- bolo treba hodnotiť ako najvyššie vyznamenanie,
šic hovorí pred svojimi domácimi, tým chce na­ a zlatú korunu mu mali nasadiť na hlavu. Podľa
značiť, žc toto jeho šťastie je iba zdanlive a ne­ mienky niektorých vykladačov zlatú korunu mul
môže byť úplné, dokiaľ Mardochej žije. Protikla­ dostať na hlavu kôň a nie vyznamenaný človek.
dom svojho šťastia a starosti chce ukázať potrebu (Porov, rozličné ozdoby, korunky na konských po­
toho, aby Mardocheja čo najskôr zmárnil. strojoch).
Vysoká šibenica no 50 lakťov: jej výska jc uda-
ná asi okrúhle, ako by tým bolo naznačené, žc Kráľ pripomíno Amanovi, aby z toho všetkého. 9 n.
bola veľmi vysoká. Musela každému už zďaleka Čo uviedol uko kráľovskú poctu za zásluhy, nič
padnúť do oka a tak všetci mali vidieť Mardo- ! nevynechal, lebo vedel, ako ťažko padne teraz
thc-ja, až bude na ňu obesený. Jc v tom aj istá Amonovi to všetko preukázať nenávidenému Mar-
irónia: Keď sa Mardochej nechcel pokoriť, bude dochejovi, Čo si Aman vlastne pre seba objedná­
za to čo najviac vyvýšený! val u kráľa.
Nespavosť kráľova mohla mať čisto prirodzené Mágovia, ktorí dávali rady aj pri iných prilo- 19
príčiny, napr, zaťaženie žalúdka pri hostine. Gréc. žltostiach Amonových, predpovedajú mu jeho istý
k..' text uvádza nadprirodzený dôvod: Boh spôso­ pád. Terajší prípad s Mardochejom je zlým zna­
bil, aby kráľ bol v lej noci bez spánku. mením pre budúcnosť Amanovu.
 Ester 6—7—3 489

ktorým si započal upadať, je z rodu Židov, (akési) zlo. • Keď sa (kráľ) vrátil zo záhrady 8*
nebudeš mu môcť odolať, ale upadneš (cel­ stromovím povysádzanej a vošiel do miestnosti
kom) pred nim." hostiny, našiel Amana zrúteného na pohovke,
na ktorej spočívala Ester a povedal: „Ešte aj
šmm obesia, Mardocheja pový- I kráľovnú chce znásilniť, a to v mojej pritom-
•14 šia v sláve. — Kým sa tak zhovárali s nim i nosti v mojom dome!” Sotva sa dosialo to
o tom, prišli kráľovskí komorníci a nútili ho, I slovo z úst kráľových a už mu zakryli tvár. ,
aby sa s rýchlosťou odobral na hostinu, ktorú I Harbona, jeden z komorníkov, ktorí boli ústa- 9*
pripravila kráľovná. i nocení pre obsluhu kráľovu, povedal: „Hľa.
7 Kráľ teda a Aman prišli, aby (jedli) a pili । drevo (šibenica), čo bol dal pripraviť pre Mar-
2 s kráľovnou. I Kráľ sa jej i druhý deň opýtal, I docheja, ktorý hovoril v prospech kráľa, vy­
keď sa od vína rozohrial: „Aká je tvoja pros­ pína sa v dome Amanovom. má j)äťdesiat lak-
ba. Ester, aby som ti ju vyplnil? A čo chceš, i ťoy výšky!" Kráľ mu povedal: „Obeste ho na
aby sa ti stalo? Co by si aj polovicu môjho i ňu!" I Tak obesili Amana na tú šibenicu, kto- 10
•3 kráľovstva pýtala, dostaneš." J Vtedy mu od­ I rú dal zhotovil' pre Mardocheja: a (potom) sa
povedala: „Ó kráľu, ako som našla milosť | hnev kráľov upokojil.
pred tvojimi očami a ak sa ti ľúbi, daruj mi । V ten deň daroval kráľ Asuer kráľovnej 8*
život môj, za ktorý’ prosím, a (daruj mi) môj I Ester dom Amana. nepriateľa Židov, a Mar-
•4 národ, za ktorý ťa prosím. | Hľa, ja a môj I dochej smel predstúpiť pred tvár kráľovu. Es-
národ sme vydaní (na pospas), aby nás roz­ 1 ter vyznala, že je to jej strýc. I Kráľ vzal svoj 2*
šliapali. zahrdúsili a tak máme zahynúť. Keby | prsteň, ktorý rozkázal odňať Amanovi, a
nás aspoň za otrokov a otrokyne predali: bolo odovzdal ho Mardochejovi. Aj Ester ustanovila
by to znesiteľnejšie nešťastie a s povzdychom । Mardocheja nad svojou domácnosťou.
by som sa odmlčala, ale nateraz máme takého 1 Predošlý výnos kráľovský zrušu-
nepriateľa, ktorého ukrutnosť ovplyvnila aj I jú novším výnosom.— Ale ona sa lým- 3*
•S kráľa!" I Kráľ Asuer vo svojej odpovedi sa
1 to neuspokojila. Padla k nohám kráľa, plakala,
pýtal: „Kto je to a aké právo má na to. že sa (hneď zasa) mu hovorila a prosila, aby zlobu
•6 to opovažuje robiť?" Ester mu odpovedala:
„Tento náš najhorší nepriateľ a neprajník je Amana, rodáka z Agagu, a všetky jeho naj­
horšie úklady, aké vymyslel proti Židom, roz­
sám Aman." Keď Aman túto vec počul, hneď
zmeravel, lebo nevedel zniesť pohľad kráľov kázal zrušiť. | Keď rukou vztiahol proti nej 4
•7 a kráľovnej. ■ Kráľ rozhnevaný vstal a z miest­ zlatú berlu podľu zvyku, ktorým dal najavo
ností, kde bola hostina, bral sa do záhrady znamenie svojej priazne, ona vstala, postavila
stromami vysadenej. Aj Aman vstal, aoy po­ sa pred neho | a povedala: „Ak sa kráľovi ľú- 5
žiadal kráľovnú Ester o (záchranu) svojho ži­ bl a ak som našla milosť pred očami jeho a
vota. Pochopil totiž, že mu kráľ pripravuje žiadosť moja nenaraz! u neho na odpor, pro
sim, aby predošlý výnos Amanov, ktorým ten
H „Nútili ho na has’.mu": východná zdvorilosť žlo.
úkladnik a nepriateľ Židov nariadil týchto po
dala, aby sa pozvaný- na hostinu dal opätovne vo­ všetkých krajinách kráľovstva vyhubiť, no
lať a dokonca museli ho „donútiť”, aby šiel no „Zakryli mu tvár“: odsúdenému na smrť zoho- 6
hostinu. Nechuť Amanova pred hostinou nateraz
Povalí tvár. Amon bol v tom okamihu stratený.
však nie Je predstieraná, ale je úprimná: má svo­ Prudký hnev kráľov nepoznal nijakého zľulovo-
ju príčinu v nir.-ulasú nad tým, čo sa stalo medzi
Amanoni u Mardoehcjom. ' nia nad nim a preto oni viac nedovolil, aby nri
nehodný Aman hľadel na tvár. — Možno však
3 Ohrozovať život kráľovnej bolo veľkým zloči- preklndaľ oj lak: „tvár Amonovi sa zastrela‘
nom. Ty m obvlúujc Ester Amona. (t. J. od ľaknutia so celkom premenila).
1 „Vydaní sme na pospas"; vlastne: predaní sme Harbona azda sám nenávidel Amona a prcln D
(Ester m.i na mysli tú sumu, ktorú Aman dával dáva radu, aby nenávidený minister bol krátkou
do vyhť:idu kratovi zo židovského majetku). cestou odpravený z počtu živých.
„Ovplyvnila aj krutá" doslovne by malo byť: „do. „Dom Amona“ Je celý Jeho majetok, nielen 1
tyká sa to kráta“ (v tom zmysle: Ak krát bude azda budova, v ktorej býval. Všetko sa nečakane
trvať na tom. aby rozkaz, vydaný proti Židom, naraz obrátilo. Aman chcel vyvraždiť židov — ah
bol vykonaný, vtedy Je tým dotknutá aj Ester sám podstúpi smrť, o to spôsobom oko Ju sán
a krát bude spoluúčastníkom krutého zločinu, kto­ chystal Mardochejovi. Chcel zhabať Židom mnje'-
rý- mu Aman nastrojil). ky a hľa, Jeho majetok dostáva Ester! — „Pred­
3 Krát ani nevedel, proti ktorému národu sme­ stúpil pred tvór kráľovu“: stal sa vysokým krá­
ruje jeho výnos, keď dal Amonovi svoj súhlas, ľovským hodnostárom, ktorý smel kedykoľvek
aby „nepriatelia ríše" vo všeobecnom označení predstúpiť pred kráľa (porov. 1, 10, 14; 7, 9). Aman
Amanovom boli vyhubení. Až teraz sl uvedomuje, a Mardochej úplne sl zamenili úlohy.
že ho Aman nepekne podviedol. Mardochej sa stáva dôverníkom kráľovým o 2
6 Aman od veľkého prekvapenia nič nevie uviesť zároveň spravuje 1 majetok kráľovnej. Pečatným
na svoju obranu. prsteňom môže potvrdzovať kráľovské výnosy, ako
to robil predtým Aman.
7 Stolujúci ležali pri Jedení. Keď Ester oznámila
kráľovi Amanov úmysel, len prudko vstal hore Ester a Mardochej vyžiadajú sl u kráľa nové 3—5
a za nim vstal aj Amon, akiste aby kráľa odpro. prijatie, aby ho požiadali o zrušenie výnosu pred­
sil. Ester ostala i ďalej na svojej pohovke ležať, tým vydaného proti židom. „Dosial opravu":
Aman mieni isť za kráľom do záhrady, ale prv vlastne, oby bol zrušený. Kráľa nemožno obviniť,
chce odprosiť kráľovnú, preto sa blíži a vystiera že jeho predošlý výnos bol ukrutný; preto všetku
k nej ruky no znak prosby. Kráľ toto všetko vidí vinu zvaľujú na Amana, aby svoju žiadosť urobili
a vysvetľuje sl to v zlom zmysle. pred kráľom prijateľnou.
 490 Ester S—9
vým písomným nariadením dostal opravu. |
6 Akože by som mohla znášať vyvraždenie a
7 vyhubenie svojho národa?" I KráT Asuer po­
vedal kráľovnej Estere a Židovi Mardochejovi:
„Dom Amanov postúpil som Estere, jeho sa­
mého som dal zavesiť na šibenicu, lebo sa
•8 opovážil násilne napadnúť Židov. I Píšte teda
Židom v mene kráľovom, ak sa vám ľúbi a
spis potvrďte pečaťou môjho prsteňa!" Taká
bola totiž obyčaj, že listinám, ktoré vydali
v mene kráľovom a potvrdili ich pečaťou jeho
•9 prsteňa, nik sa nesmel sprotiviť. | Privolaní
pisári a opisovači kráľovskí — bolo to v čase
tretieho mesiaca, ktorý sa volal sivan, jeho
dvadsiateho tretieho dňa — napísali listinu,
ako si Mardochej prial. Židom, správcom, mie­
stodržiteľom a vladárom, ktori stáli na čele
sto dvadsiatich siedmich krajín od Indie až
po Etiópiu, do každej krajiny zvlášť, každému
národu zvlášť, podľa toho, akú reč kto mal a
aké pismo užíval, a Židom tak, ako jeden kaž­
10 dý vedel čítať a rozumel. | Listiny, vydané
v mene kráľovom, potvrdili pečaťou jeho prs­
teňa a zaslali ich rýchlymi poslami. Ti sa roz­
behli po všetkých krajinách, aby predošlé lis­
•11 tiny novými posolstvami predišli. | Kráľ im
rozkázal, aby vyhľadali Židov po všetkých
mestách. Mali ich zhromaždiť a prikázať im,
aby si bránili životy a tak všetkých svojich
nepria'cľov, ako aj ich manželky, dietky a všet­
ku (čeľaď) ich domov, smeli zabíjať, zničiť
12 ich, majetok ako korisť rozchváliť. I A pre
všetky krajiny stanovili jediný deň pre túto
pomstu. Bol to trinásty deň dvanásteho mesia­
•13 ca adara. , Obsah listu bol takýto: „Po všet­
kých krajinách a národoch, ktoré podliehajú
vláde kráľa Asuera, mali rozhlásiť, že Židia
sú pripravení pomstiť sa na svojich nepriate­
14 ľoch." , Rýchli poslovia sa rozišli a Zaniesli
oznamy, kým rozkaz kráľovský vyvesili v Sú-
B Kráľovský výnos nemohol priamo nikto zrušiť
a to preto, aby zmena nariadení neškodila krá­
ľovej vážnosti. Ale Mardochej dostáva poverenie,
aby zostavil nový výnos n aby ho dal aj vyhlásiť,
čim sa znemožní,-aby prvý výnos o vraždení 2í-
dov bol vykonaný.
B Kráľovský výnos preložili do rozličných jazy.
kov a dali ho vyhlásiť v celej ríši. Potrebovali nn
tu mnoho tajomníkov o pisárov. Rýchli poslovia
dodali novší kráľovský výnos na patričné miesto
ešte včas. Hebr, osnova výslovne hovorí, že (ento
nový výnos bol oznámený nj Židom po hebrejsky,
hebrejským (asi aramejským, štvorcovým) písmom.
— Ako sa Xerxes nestaral mnoho o prvý (Ama-
r.ov> výnos, tak sa málo staral, aký bol novší vý-
nos, zostavený Mardochejom v prospech 2:dov.
Úradník niesol za všetko zodpovednosť. Keby na­
riadenie narobilo zmätok, o ktorom by sa kráľ
dozvdel, zaplatí to svojím životom.
11 ..Zhromaždiť sa“: Židia sn mohli brániť nielen
ako j.dnotúvcí, ale bolo im dovolené zoskupiť sa
na sv.,u obranu. Mohli svojim protivníkom uro-
biť v *.:ku to, na čo sa tita boli chystali proti nim.
V zná va to prv ná» asi neuvcľilclnv, že Jeden
v •■)'»> vyzvva obyvateľstvo n-e, aby napadlo Ži-
r! .v a fľ»vši vynos zas dovoľuje týmtu najširšiu
t i.obrMiu. lv mó/u slobodne vraždiť, akoby boli
á'.' ir a. nepríuU-ľmi ostatných obyvateľov Tiso.
13 A'-.u znel výnos, dozvedáme sa v 16, 1 n.
! zach. । Keď Mardochej odchádzal z paláca z vy- 15
i sluchu pred kráľom, skvel sa v kráľovskom
i obleku z modrého a blankytného purpuru, na
I hlave mal zlatý veniec a odetý bol hodvábnym
I purpurovo-červeným pláštom. A celé mesto
; plesalo a radovalo sa. j Židom sa zdalo, ako by 16
I im nastávalo nové svetlo, nová radosť, pocta a
j bezhraničná radosť, j Po všetkých národoch, 17
j mestách a krajinách, kamkoľvek došiel krá-
; ľovský rozkaz, (nastalo) nesmierne plesanie,
! hodovanie a hostiny a (nálada) sviatočného
I dňa. (Dialo sa to) v takej miere, že mnohí
| z cudzích národoV a iného vierovyznania pri­
dali sa k ich náboženstvu a obradom. Všetci
' boli preniknutí náramným strachom pred me-
| nom Žida.
Židia vo svojej obrane zabíjajú
svojich pr ot i m í to v. Konajú sláv­
nosť. — Teda dvanásteho mesiaca, o ktorom 9
sme už vyššie pripomenuli, že sa volal adar,
jeho trinásteho dňa, na ktorý’ nepriatelia pri­
pravovali vyvraždenie všetkých Židov, lebo
dychtive si žiadali ich krv, nastal obrat: Židia
| sa dostali navrch a počali sa pomstiť na svo-
I jich nepriateľoch. ; Zhromaždili sa po jedno- 2
| tlivých mestách, mestečkách a miestach, aby
i sa oborib na svojich nepriateľov a na tých,
čo ich prenasledovali. Nik sa neosmelil od­
porovať im. keďže všetky národy prenikol
strach pred ich veľkou mocou. ' Lebo všetci 3
vladári, správcovia a miestodržitelia po kraji­
nách a akákoľvek vrchnosť bola ustanovená
po jednotlivých miestach nad (verejnými) zá­
ležitosťami, ti všetci podporovali Židov zo
strachu pred Mardochejom. Vedeli (o čom), 4
žc je v paláci (kráľovskom) na poprednom
mieste a má veľkú moc. Denne rástla sláva
mena jeho a letela z úst do úst u všetkých
ľudí. | Tak spôsobili Židia svojim nepria.cľom 5'
veľkú porážku. Povraždili ich a tak sa im
odplatili za to. čo oni sami chystali sa uro­
biť im, ! takže aj v Súzach zabili piiťslo mu- 6
žov okrem desiatich synov Amanových (ro­
' dáka) z Agíigu, nepriateľa Židov. A toto sú
I
I ich mená:,' Farzandata. Delfon, Esfata, Forala, 7.8
। Adalia, Aridata, Fermesta. Arizaj, Aridaj. Je- 9
! zata. | I keď ich povraždili, koristi z ich ma- 10
*
j
| Farby: purpurová, modrá, biela, zlatá sú asi 15
: perzské dvorné (teda štátne) farby. Mozaika z Pom­
| pejí zobrazuje kráľu Daria takto: má zlatu berlu,
; modrú sluhu na čele, bielo obrúbenú, a modrý
j pruh na purpurovom obleku. Boli to znaky krá­
| ľovskej dôstojnosti a preto aj vysoký kráľovský
! úradník so podobne odieval ako kráľ.
„Svetlo”: radostná doba, chviťa Mastia. Porov. 16
, 2 96, 11; Jób 18. 5 n. Pocta” nastala 2idom pre.
i to. lebo z nového výnosu sa mohol každý presved­
čiť o tom, v akej milosti sú odteraz židia pred
. kráľom.
। Keďže 2idin nezažili nijaký útok, preto sa dali S
. sami do útoku proti ostatnému ľudu: keďže asi
nenarazili na značnejši odpor, zúrivo sa pustili
। do tých, ktorých z minulosti poznali ako svojich
nepriateľov.
; Židia boli dosť bohatí a preto sa nclakomill na 10
। statky pohanov. Možno myslieť aj na to. že s: t.-.k
« počínali z opatrnosti, aby nevyvolali proti sebe
 Ester 9 491

'11 jetku sa ani dotknúť nechceli. | A zoznam ' mestečkách a po dedinách, ustanovili si štr-
mužov, ktorých povraždili v Súzach, ihneď . násty deň mesiaca adar na hodovanie a zá-
12 predložili kráľovi. | On povedal kráľovnej bavu, aby v ten deň plesali a navzájom si
Estere: „V meste Súzy pozabíjali Židia päťsto ; zasielali podiely z hodových pokrmov.
mužov a okrem týchto aj desiatich synov Ama- U stanovenie výročnej slávnosti
nových. Co myslíš, koľké vraždenie prevedú Purim. — Mardochej toto všetko opísal a 20
po všetkých ostatných krajinách? Čoho si ešte tak zostavený spis zaslal Židom, ktori bývali
praješ a čo chceš odo mňa, aby sa to nu môj ■ po všetkých kráľovských krajinách a tak aj
'13 rozkaz stalo?" ' Ona mu odpovedala: „Ak sa : tým, Co bývali nablízku, ako aj tým, čo boli
kráľovi tak ľúbi, nech dostanú Židia povole­ i naďaleko, I aby štrnásty a pätnásty deň mesia- 21
nie. aby tak mohli robiť aj zajtra, ako si počí­ i ca adar zaradili medzi sviatky a aby tie (dni)
nali dnes v Súzach a nech desať synov Ama- ' vždy so sviatočnou okázalosťou oslávili, ako
14 nových povešajú na šibeniciach." . Kráľ na­ ; ich privedie so sebou rok. í Lebo v tie dni 22
riadil, aby sa tak stalo. V Súzach ihneď vy­ ■ vypomstili sa Židia na svojich nepriateľoch,
vesili nariadenie a desať synov Amanových j ich žiaľ a zármutok obrátili sa im na veselosť
15 povešali. Štrnásteho dňa mesiaca adar (zno­ i a radosť; (písal im), aby tie dni boli (chví­
vu) sa zhromaždili Židia v Súzach a zabili ľou) hodovania a radosti, pričom si majú
tristo mužov; ale ani týchto majetok neroz- । navzájom zasielať isté podiely z pokrmov, ako
'16 chválili. I Ale aj po všetkých (ostatných) kra­ ' inali poskytnúť dar aj chudobným. | Tuk pri­ 23'
jinách, ktoré podliehali vláde kráľovej. ) oslá­ jali Židia za sviatočný zvyk všetko, čo toho
vili sa Židia (na obranu) svojich životov a dňa začali konať a čo im Mardochej svojim
pozabíjali svojich nepriateľov a tých, čo ich listom rozkázal robiť. | Lebo Aman, syn Ama- 24
prenasledovali. Počet zabitých dosiahol (sú­ datov, pôvodom z Apagu, nepriateľ a nepraj-
hrn) sedemdesiatpäťtisie mužov, ale nikto 1 nik Židov mal zlý úmysel proti nim, chcel ich
sa nedotkol ani najmenšej veci z ich majetku. dať zabiť a vyhubiť: vrhol pur, čo v našom
17 Trinásteho dňa mesiaca adar započal! po jazyku znamená lós. | No Ester potom vstúpila 25
všetkých (krajoch) zabíjať ľudí a štrnásteho pred kráľa a požiadala ho, aby kráľovským
dňa (nestali s vraždením. Ustanovili Lo za ■ rozhodnutím jeho úsilia zmarila a (dosiahla),
sviatočný (deň), aby v ten deň v budúcnosti I že nešťastie, ktoré zamýšľal proti Židom,
sa oddali hodovaniu, radosti a hostinám. 1 l padlo späť na jeho hlavu. A tak konečne i jeho,
18 Avšak tí Židia, ktori prevádzali vraždenie ' ako aj jeho synov, obesili na šibenicu. ] A od 26
v meste Súzy. trinásteho dňa a štrnásteho dňa ' toho času menujú tie dni ‚Purim' to jest ,dni
prevádzali vraždenie a tak až pätnásteho dňa । lósom (určené)', lebo ,pur' znamená: ,lós bol
prestali vraždiť. Preto ten istý deň ustanovili hodený do osudia‘. — A všetko, ako sa stalo,
za sviatočný, aby v ňom hodovali a radovali tvorí obsah tohto listu, to jest tohto knižného
19 sa. ■ A to Židia, ktori bývali v nehradených závitku, ; čo mali totiž vytrpieť, ale čo sa potom 27
vAťv väčšiu nenávisť. než v akej boli u Perlonov j zmenilo, Židia zaviazali seba 1 svojich potom­
do Uho času. Nezabíjali ženy a deti svojich pro- ; kov a všetkých, čo by si priali pridať sa k ich

11 náboženstvu, aby sa nikomu nedovolilo preží­

□ pňa idem na pospas svojich poddá' vať tieto dni bez sviatočnej okázalosti, ako
a. ako malo fi cenil ľudské ži- (o tých dňoch) svedči tento spis a ako lo žia­
inanli rvba posúdiť ro stanoviska
dajú pevne stanovené sviatočné doby, v ro­
13
Ester ma na mysli záujmy koch ustavične po sebe nasledujúce. | To sú 28
i‘sh. žc v záujme svojho ná- dni, ktoré nikdy nezruší zabudnutie, ale slá­
ro»la dovolené je aj krviprelievanie a vraždenie I viť ich budú všetky pokolenia po všetkých
nepriateľov. Kresťanstvo vykazuje aj tomuto citu krajinách po celom svete: ani nebude mesta,
spravedlivú mieru, keď žiada uplatniť lásku k bliž­
nému a chráni zásady objektívnej spravodlivosti, j kde by dni Purimu to jest dni lósov neslávili
iu Židia tak uhájili svoje životy, že zabili asi I Židia a ich potomstvo, ktoré sa zaviazali (za­
"5 000 ľudí. Podta počtu krajín perzskej riše zod- J chovávať) tieto sviatočné zvyky. | Kráľovná 29 *
jHivcdalo by to priemernému číslu C00 na každý ‘
správny okres. Niektoré rukopisy majú iba 15000. ' Ester, dcéra Abihailova, a Žid Mardochej pí­
Svalop sec podáva počínanie Židov v lakom svetle, | sali druhý list, aby so všetkým dôrazom po­
ako by nebolí mali iný prostriedok na svoju obra­ tvrdili sviatočnú (povahu) tohto dňa pre bu­
nu. Treba ľutovať každú nevinne vyliatu krv, dúce časy. I A rozposlali ho všetkým Židom, 30 I
nech to robí ktokoľvek a za čokoľvek. ,
Sviatok Purim si Židia nevypožičali od poha- i
ktorí prebývali v sto dvadsiatich siedmich
nov. N.kde v dejinách židovstva niet ani najmen­ Spiš Mardochejov bol hlavným prameňom pre 20
šej stopy o tom, že by prísnejší zákonníci boli bro­ spisovateľa knihy Ester.
jili proti tomuto sviatku. Prísny postoj zákonníkov
proti všetkému, čo by bolo pohanského pôvodu, Rozhodne rub! rozdiel medzi Mardochcjom a 23
rozhodne by sa bol aspoň ozval proli údajne po- spisovateľom knihy Ester. Z toho vysvitá, že Mar­
dochej nie je skladateľom tejto biblickej knihy.
h-nskômu pôvodu tohto sviatku, ak by si ho boli
Židia vypožičali od pohanov. Je pravda, že sláv- ! Prvý' spis odporúčal Židom slávlf sviatok Pu~
nosí Purim dostala u Židov povahu až skoro ne­ rím. Napísal ho Mardochej (verä 201. Druhý spis
viazanej samopaše. Gréci slávili do roka 5 roz­ dala napísať Ester. Pravdepodobne zopakoval všet.
ličných sviatkov; bolo by otázkou, prečo by si boli ko, čo bol napísal Mardochej o celej udalosti.
Židia volili len jediný radostný deň od pohanov „A Zld Mardochej“ jc asi neskoršie vsunutá po­
a nie aj niektorý iný? i známka.
 49ľ Ester 9—10—11

krajinách kráľa Asuera, (pričom im priali), I tie veci a am najmenšia vec z

31 aby boli zdraví a aby prijali pravdu, | aby i zostala nesplnená. | Malý prameň, ktorý sa 6*
zachovávali Dni lósov a na svoj čas ich s ra­ i rozrástol na rieku a zmenil sa zas na sve-
dosťou slávili tak, ako to ustanovili Mardochej :tlo (veľké ako) slnko a (rieka) sa veľmi
a Ester. A oni sa zaviazali, že ich budú za­ rozvodnila: znamenala Esteru, ktorú si kráľ
chovávať sami a ich potomstvo pôstami, ná­ ! pojal za manželku a sám si prial, aby bola krá­
rekom a vôbec tak, ako Dni lósov treba za- ľovnou. j Tí dvaja draci však: to som ja a 7
•32 chovávať. teda so všetkým, ako je to zahrnu­ I Aman. | A zasa národy, čo sa zhromaždili: to fl
té v rozprave tohto spisu, ktorý má meno po I sú ti, ktorí pracovali o to, aby vyhubili (aj)
Estere. meno Židov. | Národ môj, to jest Izrael, volal 9*
(o pomoc) k Pánovi a Pán zachránil svoj ľud
Vysoká pocta Mardochejova. — a vyslobodil nás zo všetkého nebezpečenstva
•10 Nato kráľ Asuer uvalil daň na celú krajinu a medzi národmi konal veľké divy a zázraky, |
2 a na všetky morské ostrovy. I V knihách Mó­ a ustanovil tak, aby boli dva lósy: jeden za 10
*
dov a Peržanov zapísaná je moc a vláda, hod­ národ Boží a druhý pre všetky (pohanské)
nosť a vznešenosť, akými (poctami) povýšil národy. | A tieto dva lósy padli na deň, ktorý 11
3 Mardocheja ' a ako sa stal Mardochej. človek Boh už od dávneho času ustanovil (na zánubu)
ž:dovského pôvodu, druhým po kráľovi Asue- všetkým pohanským národom. | Pán sj spo- 12
rovi. U Židov bol velebený a stal sa obľúbe­ menul na svoj národ a uľútilo sa mu dedič­
ným u ľudu bratov svojich, lebo vyhľadával, stva svojho. | Nech sú tieto dni slávené v me- 13
čo bolo dobré pre národ, a hovoril o tom, čo siaci adar, a to štrnásteho a pätnásteho dňa
slúžilo k blahu jeho rodu. tohto mesiaca so všetkou horlivosťou a ra­
(Co je v hebrejskej osnove, to som s plnou dosťou celého národa v jediný sbor zhromaž­
vernosťou preložil. Avšak to, čo odteraz nasle­ deného pre všetky budúce pokolenia ľudu iz­
duje, našiel som napísané vo všeobecne zná­ raelského.”
mom vydaní, ako je to podané rečou a písme­ Štvrtého roku panovania Ptolomeja a Kleo- *11
nami Grékov: Túto kapitolu uvádzali kedysi na patry, Dožitej, ktorý sa vydával za kňaza a
konci knihy, čo som podlá svojho zvyku na po­ muža z pokolenia Léviho, a syn jeho Ptolomej
čiatku obelosom, to jest ražňom poznačil.) priniesli tento list Purim, ktorý podľa tvrde­
•4 Mardochej hovoril: „Tie veci sa stali (ria- nia preložil Lyzimach, syn Ptolomejov, v Je­
5 dením) Božím. ! Pamätám sa na sen, kto­ ruzaleme.
rý som maL Na vedomie mi dal (Boh) (Tento odsek bol na čele [spisu] podľa vše­
32 Sviatok, ktorý slávili v dobe makabejskej dňa
obecného vydania. Niet ho však ani v hebrej­
17. adara, volali dňom Mardochejovým (2 Mk 15, skom, ani u iného prekladateľa.)
37). Neskorší Židia konali 13. adara pôst, 14. adara
zasa radostné hodovanie. V priestupnom roku (keď Druhého roku vlády veľkokráľa Artaxerxa, 2*
mal rok 13 mesiacov), slávili v 12. mesiaci malý prvý deň mesiaca nisan, Mardochej, syn Jaira,
Purim a v 13. mesiaci veľký Purim. Nijaké boho­ syna Semeja, syna Kisovho z pokolenia Ben­
služby ani zvláštne obety vtedy nekonali. Neskôr
* jamínovho, mal sen. | Bol to Žid, ktorý býval 3
šle počali sa schádzať v synagoge na večer 13.
adara a prečítali tam knihu Ester. v meste Súzy, vznešený muž a na kráľovskom
1 Aman chcel obohatiť kráľovskú pokladnicu zo dvore bol medzi prvými. I Patril do počtu 4
zhabaných židovských majetkov. Kráľ ukladá te­
raz národom po provinciách povinné práce a Iné Ester je predobrazom Panny Márie. Máriu za- Q
dávky a tým zaistuje štátne hospodárstvo. — Spi­ chránil Boh od dedičného hriechu. Podobne aj
sovateľ kníh Kr a Par Často odkazuje čitateľa na Esteru vyňal kráľ zo všeobecného zákona, keď
prameň, v ktorom by sa mohol čitateľ obšírnejšie beztrestná mala ostať pre svoju opovážlivosť; zá­
poučiť o Činoch príslušného kráľa. Podobne nás kon trestu nebol pre ňu stanovený, Ináč by bola
odkazuje aj spisovateľ knihy Ester, keď nás od­ musela zomrieť. Ester a Mário vynikali krásou,
kazuje na prameň: Letopisy kráľov médskych a skromnosťou, zbožnosťou a dôverou v modlitbe.
perzských. — Sir neuvádza medzi veľkými osob- Povýšené boli za kráľovné a svoj vplyv využili
nostami židovstva ani Mardocheja, ani Ester. Po­ v prospech ľudu. Predobrazená Mária vysoko pre­
dľa toho kniha Ester nebola Sirachov! známa. Ale vyšuje svoj predobraz (Esteru). Ester je len sla­
taký dôvod „z mlčania" nie je rozhodujúci. bým tieňom najvýš svätej a čistej Panny.
10, 4—11, 1 Táto stať je záverom knihy. Tak to potvrdzuje „Konal veľké divy a zázraky": Boh všetko po- g
sám obsah tohto odseku, ako aj grécka Biblia, divuhodne riadi a spravuje. Všetko vedie bezpečne
ktorá ostatné dodatky knihy Ester má umiestené k tomu cieľu, na ktorý Boh jednotlivé veci usta­
na tých miestach, kam obsahove patria. — Sv. novil.
Hieronym v hebrejskom texte našiel len 1, 1—10, „Dva lósy": dvojaký je osud človeka, jeden jc iq
3. Ostatné dodatky našiel v gréckej Biblii; vy­ osud dobrých a druhý zasa je stanovený pre zlých,
trhol ich z príslušného miesta a postupne pripojil í Boh nedáva naslepo jedným šťastie a druhým zá-
na konci knihy: (menujeme ich: deuterokánonické i hubu, ale koždému tak, ako b! kto zaslúži.
dodatky alebo zlomky). Sú rovnocenné s ostatnou „List Purim" jc asi najstorší názov knihy Ester, 1
rozpravou knihy a rovnako Ich pokladáme za । Menuje sa „listom", lebo jej prameňom je „list",
čiastku Pisma svätého. ; t. j. spis Mardochejov (0, 20 a 8, 29). Egyptskí
4—13 Tieto verše podúvajú výklad Mardochejovho i Židia nevedeli hebrejsky a preto potrebovali gréc-
sna, ktorý sen vyrozpráva zasa 11, 2—12. Podľa ! ky preklad tejto knihy. To so stalo asi r. 178 pr.
myšlienkového poradia by sa žiadalo, aby nám Kr.
svätopisec najprv vyrozprával sen a potom jeho Táto stať stoji v gréckej Biblii na čele knihy, 2—)2
výklad. Preto poradie gréckeho textu si zasluhuje lebo tvorí jej začiatok.
prednosť, keď sen Mardochejov (11, 2—12) podáva Meno Artaxerxes je tu položené miesto Xcr- 2
pred 1, 1. xes (Asucrosa), Porov. 1, 1.
 Ester 11—12—13
tých zajatcov, ktorých z Jeruzalema odviedol
kráľ Nabuchodonozor, kráľ Babylonu, spolu
5 s Jechoniášom, kráľom júdskym. | A mal ta­
kýto sen: Bolo počuť hlasy, hrmot, hromobitie
a (rachot) zemetrasenia a zmätok na (celej)
6 zemi. । A hľa, (ukázali) sa dva veľki draci,
•7 pripravení proti sebe bojovať. | Na ich vresk
nastala vzbura medzi všetkými národmi, aby
bojovali proti národu spravodlivých (Židov).
8 I Bol to deň tmy a nebezpečenstva, súženia
a úzkosti a na zemi nastal hrozný strach. |
9 Zmätok zavládol v národe spravodlivých z oba­
vy pred nebezpečenstvom a pripravovali sa na
10 smrť. | Volali k Bohu a ako kričali, malý pra­
meň rozrástol sa na mohutnú rieku, ktorá sa
11 rozvodnila od premnohých vôd. | Svetlo a slnko
vzišlo, upokoreným dostalo sa povýšenia, takže
12 pohltili v hodnosti postavených. | Keď to videl
(vo sne) Mardochej, stal zo svojho lôžka a
rozmýšľal o tom, čo mu zamýšľa oznámiť Boh.
Ustavične myslel v duchu na to a rád by sa bol
dozvedel, aký význam má jeho sen.
Mardochej pride na stopu spri-
•12 sahania. — V tom čase (Mardochej) zdr­
žiaval sa na nádvorí paláca spolu s Bagatom
a Tarom, komorníkmi kráľovskými, ktorí ko-
2 nah službu pri bráne paláca. | Keď si všímal
ich úmysly a pozornejšie nahliadol do toho,
čím sa mysľou zapodievali, zbadal, že zamýš­
ľajú násilne napadnúť kráľa Artaxerxa. A pre-
3 to podal o tom kráľovi zprávu. I Po zavedenom
vyšetrovaní — keď sa obidvaja priznali —
4 kráľ rozkázal odviesť ich na smrť. | Kráľ dá­
val zapisovať do letopisov všetko, čo sa (pa­
mätného) prihodilo. Aj Mardochej si opísal i
•5 túto udalosť v pamätnom spise. | Kráľ mu roz­
kazom dovolil, aby sa mohol zdržovať v nádvo­
rí paláca a za oznámenie (kázal) mu dať od-
6 menu. I Aman, syn Amadatov, namyslenec, bol
najvplyvnejším mužom u kráľa. Ten chcel
Mardochejovi a národu jeho škodiť pre tých
dvoch komorníkov kráľovských, čo boli po­
pravení.
(Až potiaľ siaha úvod. — Co odteraz nasle­
duje, bolo na tom mieste v knihe, kde je napí­
sané: 3, 13 a aby Im majetky rozchvátill. Tak
sme to našli jedine vo všeobecnom vydaní
(gréckom]. Odpis listu takto zneje:)
7 Židia pokladali seba za „spravodlivých", kým
pohania dostali meno „nespravodliví".
1 Mardochej jc presvedčený, že sen pochádza od
Boha, a preto rozmýšľa nad tým, čo mu chce Boh
touto cestou oznámiť.
5 n. Mardochej dostal už od kráľa nejaký dar za
odmenu a tiež oj menši úrad. Ale to bolo všetko
málo za jeho zásluhu, takže v letopise nebola
o lom ani zmienka. — Podľa gréckeho textu Mar­
dochej nedostal nijaký dar od kráľu, ale v lej
veci bol odkázaný na Amana. Avšak Amon bol
neprajníkom Mardochejovým a azda aj pre túto
okolnosť sa vyostrila Jeho nenávisť proti ministro­
vi kráľovmu, že pre neprajnosť Amanovu sn mu
nedostalo skoro nijakého uznania za prejavenú
vernosť. Dvaja popravení spiklenci boli asi prí­
vržencami Antonovými n tak sa Mardochej zle
zapísal u Amano, keď odhalil Ich spiknutic.
493
I Prvý list Xerxesov, neprajný 2i-
I dom. — „Artaxerxes, veľkokráľ od Indie až 13
| po Etiôpu sto dvadsiatim siedmim náéelným
správcom krajín a vojvodcom, čo sú podria­
dení jeho vláde, pozdrav! | Hoci vládnem nad 2
mnohými národmi a svojej moci som podrobil
celý svet, nijako som nechcel zneužívať svoju
preveľkú moc, ale milosrdne a vľúdne som
chcel spravovať svojich podriadených, aby svoj
život bez všetkého strachu v tichosti prežívali,
požívali pokoj, ktorý si prajú všetci smrteľ­
níci. | Keď som sa pýtal na mienku svojich 3.
poradcov, ako by sa to dalo uskutočniť, istý
muž, ktorý múdrosťou a vernosťou vynikal
nad ostatných a zaujímal druhé miesto po sa­
mom kráľovi, menom Aman, ■ oznámil mi, že 4
po celom okruhu zeme (žije) roztrúsený ná­
rod, ktorý sa drži iných zákonov a počína si
proti zvykom všetkých ostatných národov,
nariadeniami kráľovskými opovrhuje a svornú
(jednotu) všetkých národov odlišnou svojou
(povahou) ruší. | Keď sme sa o tom dozvedeli 5*
a spolu aj videli, že sa jeden národ v cdpore
so všetkým ľudským pokolením drží prevrá­
tených zákonov a opačne si počína, ako to my
rozkazujeme a tým ruší pokoj a svornosť nám
podrobených krajín, | rozkázali sme, aby všet- 6
kých, ktorých označí Aman — predstavený nad
všetkými krajinami, druhý po kráľovi a kto­
rého si ako otca vážime — ich protivníci vy­
korenili, a to aj ich manželky a dietky, pričom
ani jediný sa nemá zmilovať nad nimi štr-
násteho dňa dvanásteho mesiaca adar tohto
roku, | aby tito bezbožní ľudia v jediný deň 7
zostúpili do podsvetia, a tým navrátili ríši
našej-pokoj, ktorý boli porušili."
(Až potiaľ (siaha] odpis listu. Co nasleduje,
našiel som vpísané na tom mieste, kde čitárne
(4, 17], „tak odišiel Mardochej a všetko urobil,
čo mu Ester rozkázala..." Tieto slová nie sú
v hebrejskej osnove, ani u iného prekladateľa.)
Modlitba Mardochejova. (Patrik4,17.)
— Mardochej sa rozpamätal na všetky diela 8’
Pánove, začal sa modliť k Pánovi | a hovoril: 9
„Pane, Pane, Kráľu všemohúci, moci tvojej
podlieha všetko a nikoho niet, kto by sa mo­
hol sprotiviť vôli tvojej, ak si zaumieniš za­
chrániť Izraela. I Ty si stvoril nebo a zem a *10
všetko, čo obvod neba zahrnuje.,| Ty si Pánom 11
nad všetkými a niet nikoho, kto by odolal ve­
lebnosti tvojej. I Ty sám všetko poznáš a tak 12
Veráe sú dodatkom ku 3, 12—14. 1—7
Aman sám písal prvý výnos o vyvraždení 21 * 3
dov a preto jc pochopiteľné, že sa v ňom až nad
mieru honosí q pripisuje si zásluhy, na ktorých
nemal veľkú účasť.
Aman dosial poverenie a splnomocnenie od krá. 5—6
ľa, aby zostavil celý plán, oko by bolo možné
zahubiť údajných nepriateľov verejného poriadku.
„Väelky diela Pánove“: modlitba Mardochejova 8
pripomína aspoň tie najhlavnejšie činy Božie, ako
Je: stvorenie sveta (10), vyslobodenie ľudu z Egyp­
ta (1C) a vyvolenie Izraela za národ Boží (15).
Obvod nebu: je okruh, ktorý zakrýva obloha, 10
teda môžeme povedať: čo Je pod nebom, pod oblo *
hou.
 494 Ester 1S—14—15

vieš, že nie z pýchy, ani kvôli potupe iných, | človeka na veky, j Neprepúšťaj, Pane, berlu 11
ani nie pre ctibažnosť som to urobil, keď som ' svoju takým, čo ničím nie sú, aby sa nemohli
13 odoprel klaňať sa pyšnému Amanovi. | Lebo j smiať zo záhuby našej, ale obráť ich úmysel,
aby som zachránil Izraela, s radosťou by som ■ ktorý majú proti nám, a znič toho, ktorý za­
bol ochotný pobozkať aj šľapaje jeho nôh. | , čal proti nám zúriť, i Pamätaj na nás, Pane, a 12
14 Ale bál som sa mu klaňať, aby som tak nepre- i ukáž sa nám vtedy, keď sme sužovaní. Vlej mi
niesol úctu príslušnú Bohu môjmu na človeka dôveru, Pane, Kráľu (všetkých) ostatných bo­
a tak som sa nechcel nikomu inému iuaňať hov a akejkoľvek mocnosti. 1 Vlož mi dn úst *
13
•15 okrem Bohu svojmu. | A teraz. Pane, Kráľu dobre upravenú reč, keď budem stáť pred
a Bože Abrahámov, zmiluj sa nad ľudom svo­ levom a nalaď srdce jeho, aby znenávidel
jim, lebo nepriatelia naši chcú nás zničiť a protivníka nášho, žeby sám zahynul a všetci,
16 dedičstvo tvoje chcú úplne vyhubiť. [ Nepo- | ktorí s ním súhlasia, i Nás však vysloboď mo­ 14
hídaj dedičným podielom svojim, ktorý si si cou svojou a pomáhaj mne, ktorá nemám iné­
17 vykúpil z Egypta. | Vypočuj prosbu moju! ho pomocníka okrem teba, Pane, ktorý máš
Buď milostivý dedičstvu a podielu svojmu! vedomosť o všetkom, a tak vieš, ako nená­ 15'
Obráť náš zármutok v radosť, aby sme pri ži­ vidím slávu bezbožníkov n oškliví sa mi ióžko
vote (zachovaní) zvelebovali meno tvoje, Pa­ ľudí bez obriezky a všetkých cudzincov. Zná­ 16
ne, ani nedaj umiknuť ústam, ktoré ti spieva- me je ti, k čomu som donútená, (vicsj, že
18 jú na chválu.” I A všetok Izrael podobným v ošklivosti mám odznaky svojej nádhery a
duchom a modlitbou volal k Pánovi, pretože slávy, ktoré nosím na hlave v dňoch, kým sa
im hrozila istá smrť. (pred kráľom) musím ukazovať, a žc to mám
14 Modlitba Esterina.— Aj kráľovná Es­ v ošklivosti ako odev ženy v jej mesačnej
ter sa utiekala k Pánovi v obave pred nebez- chvíli a že ich nenosím v dňoch, keď mám
*2 pečenstvom, ktoré im hrozilo. | Keď odložila odpočinok: (vieš), že som nejedla pri stole 17'
zo seba šaty kráľovské, obliekla si šaty, pri­ Amanovom. ani s kráľom hodovať záľubu som
merané plaču a žiaľu, a miesto rozličných vo­ nemala, ani som nepila z obetného vína, a žc 18
ňaviek posypala si hojne hlavu popolom a služobnica tvoja nepocítila radosti, odkedy ju
blatom, telo si skrušila pôstami: a všetky mie­ sem priviedli až doteraz, okrem žc sa radujem
sta, kde sa pred tým obvykle radovávala, na- z teba Pane. Bože Abrahámov. ‘ Bože, ktorý si *
19
3 plňovala vytrhanými svojimi vlasmi. | A mod­ mocnejší nad všetko iné, vypočuj volanie
lila sa k Pánovi, Bohu Izraelovmu, takto: tých, ktorí nemajú nijakej inej nádeje, a vy­
„Pane môj, ktorý si jediným našim kráľom, trhni nás z rúk zlostníkov a vysloboď ma od
pomáhaj mne opustenej, ktorá nemá okrem toho, čo mi pôsobí strach. **
• 4 teba nijakého iného pomocníka. | Nebezpečen-Í Na rozkaz Mardochejov Ester pred-
•5 stvo moje zasahuje mi už ruky. | Počula som | stúpi pred kráľa. (Patrí k 4,8.)
od svojho otca, že ty, Pane, si volil Izraela (Aj toto snm našiel ako dodatok vo všeobec­
spomedzi všetkých národov a otcov našich nom vydaní.)
zasa zo všetkých ich dávnych predkov, aby si
tak nadobudol pre seba dedičstvo večné, A spl- I A rozkázal jej (bezpochyby bol to Mar­ 15
*
6 nil si všetko, ako si im to prisľúbil. I Zhre­ dochej), aby vstúpila pred kráľa a prosila za 9
šili sme pred tebou a preto si nás vydal na ! ľud a za svoju vlasť. (Povedal:) „Spoinch si
7 pospas nepriateľom našim. | Lebo uctievali j na dni. keď si bola malá, ako som ťa svojou
8 sme ich bohov. Spravodlivý si. Pane: I a teraz 1 rukou kŕmil, lebo Aman, druhý muž po krá-
im nestačí, že nás utláčajú najkrutejším zotro­ ' ľovi, podal návrh proti nám, aby nás usmrtili.
čovaním, ale svojim modlám pripisujú to, že • ' A tak vzývaj Pána a prihovor sa za nás u krá­ 3
9 ich ruky sú také mocné, | a chcú zmeniť aj ľa a vysloboď nás od smrti!"
sľuby tvoje a vykoreniť dedičstvo tvoje, uza­ (Aj toto je podobne pridané:)
vrieť ústa tých, ktori chvália teba a chcú vy- K MT Asuer jc prirovnaný k levovi pre Jehu 13
•10 dusiť slávu chrámu a oltára tvojho, | aby (tým veľkú moc a spolu aj pre krutosť.
väčšmi) otvorili pohanom ústa a chválili silu „Sláva bezbožníkov" je prepych kráľovského 13
svojich modiel, a zvelebovali svojho kráľa- ;j dvora, na ktorom sa Ester musi zdržiavať, ‚.l.ud .i
bez obriezky, cudzinci" je opovržlivé spomenutie
15 Izrael je veľmi často uvádzaný ako dedičný po- ■ poh.-nov. n tak aj samého kráľa, ktorému musí
diel Boži (Dt 32, 9; 4 Kŕ 21, 14; 2 74/73, 2 a veľmi E»tcr slúžiť.
často v knihe Sir). ] Judit nejedla zo stola Holoťcmovho. ale uspa- H
2 .‚Všetky miesta“, t. J. svojho teln, kde pred­ : kojila sa so skromným jedlom, ktoré si z Betulie
om nosila ozdobu (uši, hrdlo, ramená, zápästie so sebou priniesla (Jdt 12. 2). Tak robi aj Ester;
a pod.). .‚Radovala sa“ v tom zmysle, že tie mies­ kráľovské jedlo ju neuspokojuje.
ta, údy zdobila klenotmi, lebo tú výzdobu slúžila Tento veM treba chápať ako žalostnú ozvenu 19
jvj na radosť, alebo lak su stalo pri radostných utláčaných Židov v zajali, ktori okrem pomoci
pri 1; žitortiach. j Božej, o ktorú prosí modlitba Esterina, nemali
4 E>‘cr sa vystavuje nebezpečenstvu, keď ide ne- nijakej nádeje na vyslobodenie z rúk pohanského
oblá'-ná pred króla. Až pred kráľom si lo plne 1 kráľu Asuera.
uvedomuje. Za svoju vlasť: za Palestínu, ktorá patrila pod
5 ‚.Otc.»vla" sú patriarchovia, menovite Abrahám, perzskú nadvládu a tak mohlo aj tejto krajine
Jz_i; u Jakub. hroziť veľké nebezpečenstvo od ostatných obyva­
10 Kráľom Izraelovým bol sám Boh, pslatné ná­ teľov ríše.
rody mich kráľov z ľudi. I Stať jc dodatkom po 5. 1 n.
 Ester 15—16 495

Ester predstúpi pred kráľa. (Patri
4 k 4,5.) — Tretieho dňa odložila si svoje všedné
•5 rúcho .a obliekla si nádherné (rúcho). ’ Keď
sa už skvela v kráľovskom svojom obleku a
bola vzývala Boha, ktorý všetko spravuje a
6 chráni, vzala si dve služobnice, j o jednu sa
opierala, akoby od rozkoše alebo ako by pre
7 veľkú útlosť nevládala niesť svoje telo, kým
druhá služobnica išla za svojou paňou a dví­
hala jej rúcho, ktoré jej až k zemi spadalo. |
g Po tvári sa jej rozlievala ružová ľarba a svo­
jimi milými a žiariacimi očami zakrývala
smutného ducha, ktorý bol skľúčený od veľ-
•9 kého strachu. ■ Podľa poriadku prešla všetký­
mi dverami a zastala pred kráľom tam. kde
sedel na tróne kráľovskej svojej (hodnosti),
odetý rúchom kráľovským a skvel sa zlatom
a drahokamom. Ale pohľad mal zastrašujúci. i
10 Ako pozdvihol tvár, rozohnenými očami pre­
javil rozhnevanú myseľ, kráľovná sa zrútila,
jej farba sa zmenila na bledosť a svoju omdle­
li tú hlavu oprela o služobnicu. Tu zmen í Boh
ducha kráľovho na prívetivosť, takže rýchlo
a s obavou zoskočil z trónu, vzal ju do náručia,
až prišla zasa k sebe a takýmto spôsobom ju
•12 utišoval: ..Co sa ti stalo. Ester? Ja som tvoj
13 brat, neboj sal Neumrieš, lebo taký zákon
stanovili nie proti tebe, ale proti (osta'cým)
14 všetkým. I Pristúp teda bližšie a dotkni sa
15 berly!" A keďže ani Lak neprehovorila, vzal
zlatú berlu a vložil jej ju na šiju. Potom ju
pobozkal a pýtal sa jej: „Prečo mi neod| ove-
•16 dáš?” i Vtedy mu povedala: „Videla som ťa,
pane môj. ako anjela božieho a zmiatlo sa mi
17 srilce od strachu pr»d tvojou slávou. . Lebo
hodné- si veľkého obdivu, pane môj. a tvár tvo-
18 ja je plná |tóvabu.” A kým hovorila, znovu sa
19 zrútila a zostala skoro bez života. ' Kráľa to
rozrušovalo. No všetci jeho služobníci ju po­
tešovali.
Druhý list Xeritiar prajný Židom. viť kráľovstva'a života. | Lebo Mardocheja,
(Patri k B.12 )
lOilpIs listu kráľa Xerxesa. ktorý v prospech I žijeme, a kráľovskú manželku našu Ester, so
Židov zaslal všetkým krajinám kráľovstva svoj­ i všetkým jej národom rozličnými novými neslý-
ho: ani lota nenachádzam v hebrejskej osnove.) ! chanými úkladmi vyžiadal si (od nás) na smrť,
S V».-d»ba perzskej kráľovnej Je nám aspoh pri
*
bliJne zn.on.i z vyobrazenia: kráľovná má odetú | dy robiť aj nám, keď budeme na seba zane-
tuml.u so širokými rukávmi, v bokoch Je opásaná
pasom. Na hlave má tiaru (ozdobný čepiec) a vla­
sy. zdobené dlhými slučkami, splývajú jej po
chrbtíc. Tak sa asi vyzdobila aj Ester.
9 Keďže kráľ sedel na tróne, možno z toho súdit,
že konal dôležitý štátny úkon, v ktorom ho Ester
vyrušila. Tým si vysvetlime jeho chvíľkové roz­
čúlenie. ktoré prejavil pri príchode kráľovnej do
siene. Berla bola dlhá palica, ktorá Je odznakom
kráľovskej moci. — Trest smrti platí len na pod.
daných, ak nezavolaní prichádzajú pred kráľa, ale
neplatí pre kráľovnú.
IZ ..Brat tvoj": znamená všetky širšie stupne prí­
buzenské a priateľské. Manžel menuje manželku
sestrou a žena zasa manžela menuje bratom. Tu
hovorí kráľ podobne. Prís 7, 4; Pies 4, 9 a v kni­
he Tobiášovej.
10 „Anjel boží" svojim zjavom — keďže ide o nad.
prirodzenú bylost — môže usmrtiť človeka (Gn
33 10' 1 Kr 29. 9; 2 Kr 14, 17. 20; 19, 27).
„Artaxerxes. veľký kráľ od Indie po Etió- *
16
l piu, vojvodcom a náčelným správcom sto
dvadsiatich siedmich krajín, ktori sú podriade-
i ni našej vláde, zasiela pozdrav! I Mnohí do- 2*
brotu kniežat a svoju hodnosť, ktorú im boli
udelili, zneužili k pýche. [ A nielen o '.c sa 3
usilujú, aby utláčali poddaných kráľovských,
, ale (ako by nemohli) znášať získanú slávu,
1 pripravujú úklady aj proti tým, klori im ju
’ dali. I Nie sú spokojní s tým. že sú nevďační 4
za dobrotu a že urážajú práva im prejavenej
priazne, ale sa domnievajú, že môžu uniknúť
j súdu Boha, ktorý pohľadom svojim všetko sle­
duje. | A tak ďaleko sa vrátili do šiaienosti, 5
i že tých, čo si verne plnia zverené úradní‘ po-
| vinnosti a tak všetko robia, aby si zaslúžili
chválu od všetkých, falošným podrývanim sa
usilujú priviesť k pádu, I keď nič zlého netu- 6*
šiace uši kniežat, ktoré aj iných hodnotia po­
dľa vlastnej povahy, prehnaným podvedom
klamú. | Túto vec dokazujú aj dejiny z dávnej 7
minulosti a potom aj to, čo sa denne slávu,
ako kazia niektorí ľudia svojim zlým našep­
kávaním (dobré) úmysly kráľov. | Preto sa 8
patri postarať sa o blahobyt všetkých krajín.
Nesmiete sa nazdávať, že by to pochádzalo 9
z našej ľahkomyseľnosti, keď vám rozkazuje­
me veci akoby navzájom si odporujúce, ale
vynášame rozhodnutia, ako to vyžaduje po-
| vaha a potreba jednotlivých čiaš a ako to vy­
žaduje prospech verejnosti. | Aby ste zjavnejšie *
10
, porozumeli tomu, čo hovoríme, (uvedúm.)
j Aman, syn Amadatov, svojim zmýšľaním a
i rodom však Macedončan a ďaleký perzskej kr­
vi, ktorý dobrotivosť našu krutosťou svojou
poškvrnil, (hoci) sme sa ho ujali i pritom, že
bol cudzincom, | a hoci toľkú dobrotivosť 11
skúsil od nás na sebe, že sme ho otcom na­
zývali a všetci sa mu klaňali ako druhému
mužovi po kráľovi: | tento sa vyvyšoval do 12
takej pyšnej nadutosti, že zamýšľal nás zba­
13
ktorého vernosti a dobrote možno pripísať, že
j | Tak si myslel, že po ich vyvraždení môže úkla- 14
] Stať Jc dodatkom ku B, 13. 1—24
। Aman zneužil dôveru kráľovu B llcž aj moc, 2
. ktorú dostal od kráľa.
Xerxes sl oprávnene sťažuje na nevďačnosť 3
svojich úradníkov, lebo AchcmenovcI sa usilovali
■ byf aspoň uznanliví za všetky dobré služby svo-
| jich podriadených úradníkov.
1 Objasňuje a vyhovára rozpor, ktorý by mohli 6
| spozorovať medzí prvým n druhým ustanovením
o vyvraždení Židov. Nezrovnalosť kráľovských roz-
j kazov by znižovala ich vážnosť.
! Aman bol z Médie (3, 1) a tak nebol skutočným 10
Macedoniánom, preto treba výraz „Macedončan“
brať v zmysle cudzinec. Možno, žc pôvodne bolo
písané „Múd“, z čoho chybou pisára vzniklo ‚.Ma­
cedončan’’.
Xerxes zostal nažive tým, žc Mardochej od- 13
kryl spiknutia pripravované proti kráľovi (12. 1 —
6). „Na Maccdonianov” v zmysle: no cudzincov,
no iný panovnícky rod.
 496 Ester 16

cháni a tak kráľovstvo Peržanov chcel pre-
15 niesť do rúk Macedončanov. , No my sme ne­
našli na Židoch, ktorých najnešľachetnejší
človek medzi smrteľníkmi určil na smrt, tak­
mer nijakej viny, ale naopak (zistili sme),
16 že sa držia spravodlivých zákonov ! a že sú
synmi najvyššieho a najväčšieho, vždy živého | žiaľu obrátil im všemohúci Boh na radosť. I
Boha, ktorého dobrotivosť otcom našim o nám
odovzdala kráľovstvo a ktoré až podnes ochra-
•17 ruje. Preto vedzte, že listy, ktoré som zaslal
18 v mene našom, týmto zrušujeme, i Pre tento
svoj zločin pred bránami tohto mesta, to jest
Súz, aj ten istý muž, ktorý tieto úklady robil,
ako aj príbuzenstvo jeho visí na šibeniciach.
Avšak to nie my, ako skôr Boh mu odplatil,
19 co si zaslúžil. Tento výnos náš, ktorý vám te-
17 V akom zmysle sú kráľovské výnosy nczrušHor.
né, porov. R. 8. Perzskí úradníci museli sl počínať
rozvážne, lebo boli prísne zodpovední za svoje po­
čínanie. Kto sa previnil, ťažko pykal zq vinu, oh- i
vykle svojim životom, ako sa to stalo aj Amonovi. t
raz zasielame, vyhláste po všetkých mestách (a
vedzte), že Židom sme dali dovolenie držať
sa svojich zákonov. | Máte im pomáhať, aby 20
tých, čo sa ich chystali zabíjať, mohli vyvraž­
diť trinásteho dňa dvanásteho mesiaca, ktorý
sa menuje adar; | lebo tento deň zármutku a 21
■ Preto aj vy prijmite tento deň medzi ostatné 22
' sviatočné dni! Oslávte ho so všetkou radosťou,
| aby aj v budúcnosti vedeli, ; že všetci, ktorí 23
i Peržanom verne slúžia, dostanú zaslúženú od­
menu; ako zasa ti, ktorí úklady stroja kráľovi
svojmu, zahynú pre svoj zločin. | Každá krajina 24
a mesto, ktoré by sa nechcelo zúčastniť na tej­
to sviatočnej oslave, nech zahynú mečom a
i ohňom a nech sú tak vyhubené, aby niekn ľu­
ďom, ale aj zverom stali sa neprístupnými na
veky na výstrahu pred opovrhovaním a ne­
poslušnosťou.”
„Užlvat svoje zákony" jc narážka nn židovská 20
samosprávu v náboženských veciach.
 KNIHA O JÓBOVI
(KNIHA UJO B)
1. M I c s t o k n 1 h y v Blbli!. — Vo výpoč­
te posvätných biblických spisov, ako Ich poradie
stanovil tridentský snem (sed. IV. z r. 1516),
kniha Jóbova nasleduje po knihe Ester a tak
po spisoch dejinného obsahu otvára novú skupi­
nu tzv. poučných (alebo básnických) kníh Sta­
rého zákona. V hebrejskej Biblii zaradili ju do
tretej skupiny medzi „svätopisy“ (ketubim) a
tu zaujíma miesto medzi knihou Žalmov a Prí­
sloví. Najdležitejší biblický tzv. grécky rukopis
tzn. B.) túto knihu kladie po Veľpiesni a pred
knihu Múdrosti a knihu Sirachovu.
2. V ý z n a m mena Jób. Meno Jób Je tvo­
rené z hebrejského Ijjob (nesprávne Je písať
toto meno v podobe H i j o b). Význam mena nie
jo dosť jasný. V tom chlade motio uviesť iba
niektoré dohady. Tak meno Jób vysvetľujú jed-
ni v trpnom smysle: .prenasledovaný,
n e n á v i d e n ý‘. L j. od zlého ducha alebo aj
od svojich priateľov prenasledovaný a nešťast­
ný človek. Iní by chceli odvádzať význam mena
Jób od arabského slova v smysle: .muž. ktorý
sa vrátil', t. j. obrátil sa k Bohu. keď oľutoval
svoje Činy a tak prišiel k lepšiemu náhľadu,
správnemu úsudku o sebe a svojich činoch.
3. Obsah spisu. Kniha o Jóbovi umelec­
kým spôsobom usiluje sa riešiť pálčivú záhadu
ľudského života a prozreteľnosti Božej. Na kon-
krvtnom príklade trpiaceho spravodlivého Jóba
chce vysvetliť mučivú Z-ihadu: prvčo stíha ne­
šťastie spravodlivého človeka? Starý semltský
svet pokladal utrpenie za trest zaslúžený pre
hriech Spravodlivý človek nezasluhuje si trest
n tak keď spravodlivý trpí, nastáva otázka, čí
*utnx
nle môže mať aj Iný význam okrem tre­
stu? Kniha o Jobovi na to odpovedá: utrpenie
nemuM byť vždy trestom za hriech, lebo aj spra­
vodlivý človek trpí, hoci by sl to utrpenie svo­
jimi činmi podľa súdu ľudi nezasluhoval. Na
otázku, ako možno zrovnať utrpenie spravodli­
vého člmeka s prozreteľnosťou a najmä so spra-
Ví‘dlivosťou Božou, dáva toto vysvetlenie: Ne­
máme hľadieť na Jedinú vlastnosť Božiu, keď
dnvmc jxn‘hopiť múdre riadenie Božie vo svete.
Riadenie Božie ostáva pre nás vecou nevyspyta­
teľnou. Avšak Boh. ktorý všetko predvída a
o všetkom najlepšie vie. vidí aj lo dobro, pre
ktoré zosiela utrpenie na spravodlivého človeka.
Dobrota Božia má vždy najlepší úmysel aj
s utrpením spravodlivého muža; navštívenie
Božie nemá za cieľ len trest, ale podľa potreby
aj skúša čnosť človeka, ochraňuje pred hrie­
chom, očisťuje a zdokonaľuje myseľ. Preto sa
treba riadeniu Božiemu vo všetkom pokorne
podrobiť. — Starý zákon sa s touto otázkou
častejšie zapodieva, lebo náuka o spravodlivom
vyrovnaní zemského utrpenia v budúcom svete
Medy nebola v novozákonnej úplnosti známa a '
nemohla byť zdôrazňovaná. (Porov. 2 36.) Spa­
siteľ príkladom svojim úplne nám objasnil zá­
hadu utrpenia; pri žiarivom svetle Jeho náuky
a príkladu dokonale poznáme príčiny a význam
utrpenia na tomto svete. V osobe Jóbovej vidí­
me človeka, ktorý je síce Čistého svedomia, ale
odvolávaním sa na svoju nevinnosť nevie sa
úspešne obhájiť proti vtedy panujúcim ľudským
predstavám o príčinách utrpenia. Jóbovi priate­
lia jednostranne chcú objaviť príčiny utrpenia
Jóbovho iba v Jeho utajenej hriešnosti n celá
Ich múdrosť sa končí v uistení, že utrpenie je
výlučne trestom za hriechy, čl sú viny zjavné
alebo skryté.
Kniha Jóbova v úvode (hl. 1—2) opisuje, ako
stíha Jóba nešťastie pri všetkej jeho zbožnosti,
s to z dopustenia Božieho. — Stať knihy (hl.
3—41) obšírne opisuje pokusy ľudskej múdro­
sti o riešenie záhady utrpenia. Jób vedie so svo­
jimi priateľmi trojnásobný rozhovor o príčinách
všetkého zla, ktoré ho zastihlo (hl. 3—14; 15—
21; 22—31). Priatelia zostávajú pri svojom
krátkozrakom náhľade a presvedčení, že utrpe­
nie má Iba trestnú povahu a opakujú svoj úsu­
dok: Keby Jób nebol hriešnikom, lak hrozne
by netrpel. Preto Jób by sa mal priznať k svo­
jej hriešnosti, mal by činiť pokánie, aby sn zba­
vil svojho utrpenia. Oproti tomuto nespravodli­
vému tvrdeniu Jób sa vzpiera a vyhlasuje, že
nie Jc hriešny a preto jeho nešťastie nemôže byť
trestom za hriechy. — Keď Jób takmer umlčal
svojich troch priateľov, vystupuje ďalší muž na
Javisko. Je to Ellhu, ktorý účinne zasiahne do
sporu svojimi pripomienkami (hl. 32—37). Uve­
die, že utrpenia okrem trestného cieľa sledujú
aj vnútorné očistenie človeka. Súčasne upozor­
ňuje Jóba, že prí svojej sebaobrane prekročil
správnu mieru pre svoju prílišnú sebadôveru.
EHhu zdôrazňuje hodnotu bázne Božej a tiež aj
to, že prozreteľnosť Božia všetko správne vedie.
Spor ukončuje reč Božia (hl. 38—42. 6), v kto­
rej hlas Boží poukazuje na zjavné divy všemo­
húcnosti Božej, ako sa Javia v prírode, a preto
človek vo svojich úsudkoch má byť skromný,
aj keď mu treba zdanlive nezslúžcne trpieť. Zá­
ver ukončuje dej: Jób sa dožije dvojnásobnej
náhrady za všetko, čo pri skúške stratil a jeho
priatelia sú pokorení tak, že musia Jóba odpro­
siť a Jób sa za nich modli, aby sa hnev Boží od
nich odvrátil.
4. Vlasť Jóbovu treba hľadať v arabskej púš­
ti, najskôr Juhovýchodným smerom od dnešnej
Palestíny. Majetkové pomery Jóbove ukazujú
na to, že bol tzv. polousadllknm a lak býval na
pokraji veľkej púšte. Svätopisec predstavuje ho
ako bohatého náčelníka, ale jeho ďalších sú­
kmeňovcov kniha Jóbova nikde bližšie neu­
vádza. Jeho priatelia sú múdrosťou preslávení
49ß Jób

Arabi. Sám Jób vynikal nad všetkých „synov ! záhady Javí sn v napomenutiach: trpiaci nie je
Východu" (bone qedem). Tento názov označuje I oprávnený púšťať sa do sporu s Bohom, aby
obyvateľov vnútornej arabskej púšte, medzi ho hnal na zodpovednosť pre svoje utrpenie,
ktorými mnohí vynikali múdrosťou (porov. Mt ; ale s dôverou sa má podrobiť vyššej vôli toho,
2: múdri mágovia prichádzajú „od východu“, j ktorý svojou nevystihnuteľnou múdrosťou a
teda z vnútornej arabskej púšte do Betlehema . všemohúcnosťou všetko najlepšie spravuje a
pokloniť sa novonarodenému Spasiteľovi; ďalej I riadi (taký je obsah rečí Božích v knihe Jóbo-
porov. Bar 3, 22 nJ | vej). Okrem toho, ako kniha Jóbova priamo
Osoba Jóbova môže byť historická. Nič ne­ ■ poučuje o príčinách utrpenia, ktoré neušetrí
možno namietať proti takému predpokladu. Za­ । ani ľudí spravodlivých a o povinnosti, s akou sa
to však básnické reči, ktoré tvoria stať a hlav­ t majú ľudia poddať prozreteľnosti Božej, v oso­
nú čiastku knihy, sú zaiste vymyslené. Kniha be Jóbovej vyniká vznešený príklad trpezlivosti
Jóbova v básnickej svojej čiastke nemá za úmy­ i a tak aj povzbudenie, že u Boha treba hľadať
sel podať skutočný dej, ale dejinný prípad Jó­ I pomoc a posilu vždy, najmä v ťažkej dobe osud-
bov používa básnik za rám pre svoj vlastný I nej skúšky.
obraz, ktorým názorne vysvetľuje záhadu: pre­ ( 6. Kto a kedy napísal knihu Jóbovu, nevieme
čo trpí spravodlivý človek? Umelecká stavba i presnejšie naznačiť. Cas, v ktorom bola kniha
reči osôb tu vystupujúcich, ich značný rozsah, i napísaná, nedá sa zistiť ani z povahy rečí he-
umné spracovanie námetu, ktorým sa básnik i brejskej osnovy, ani z iných vnútorných zna-
postupne blíži k riešeniu otázky, ukazujú, že i kov. Mienky odborníkov v oiázke času, v kto-
sa tu básnik neviazal na historickú skutočnosť. ' rom by bola kniha o Jóbovi napísaná, veľmi sa
Aj zjav satanov v spoločnosti anjelov („synovia ; rozchádzajú. Jedni by ju chceli klásť do naj­
Boži") v nebi nie je historický opis, ale básnic­ starších čias hebrejskej literatúry. Iní ju zasa
ké znázornenie myšlienky, že diabol nenávidí posunujú až do doby gréckej (po r. 320 pr. Kr.).
každú čnosť a preto sa usiluje znížiť jej zá­ Básnik použil k svojej práci nejaký starší de­
služnosť. Súčasne kniha dáva najavo, že bez do­ jinný prameň. Svoju látku majstrovsky spra­
volenia, vlastne dopustenia Božieho satan niko­ coval v nádhernú rozjímavú báseň, ktorá svojir
mu nemôže Škodiť. Ani zprávy o jednotlivých mi rozhovormi nadobúda až divadelne drama­
pohromách, aké zastihli Jóba, nemusia vo všet­ tickej živosti. Niektoré jej úvahy sa menia v ly­
kom podávať skutočné dejinné udalostí. Básnik rické výrony citu a vzletu. Hoci kniha je zotka-
ich podáva schematicky, prispôsobené jedinému ná z úryvkov rozpravných, poučných, lyrických
vzorcu a v značnom počte preto, aby veľkosť a dramatických, ‚predsa je to jednotné a súvislé,
strát Jóbových naznačil čitateľovi s celým dô­ pevne spojené dielo, súmerne založené, úchvat­
razom. Vystúpenie Boha na javisko tejto dra­ nou obraznou rečou pretkané, mohutnou ľud­
maticky podanej básne podobne nepokladáme za skou vášňou rozohriaté (HejČl, Bible česká
dejinnú skutočnosť. Básnik takým spôsobom po­ n, 43).
dáva svoje predstavy o veľkosti Božej. Pri­ Krása reči a štýlu knihy Jóbovej nepodporu­
bližnú predstavu o nej nadobúda čitateľ z pre­ jú mienku, Že by preto nemohla pochádzať z do­
hliadky rozmanitých diel Božích vo viditeľnej by po zajatí. Keďže na viacerých miestach vy­
prírode. Iba osoba Jóbova je — alebo aspoň po­ skytuje sa myšlienková príbuznosť s knihou Je­
dľa toho, čo sme o nej uviedli, môže byť — his­ remiáša proroka, jej pôvodca mohol túto knihu
torická. Na to poukazujú odkazy Písma sv. u napísať aj v čase blížiaceho sa zajatia. Veď o-
Ezechiela (14, 14—20) a Sir (49, 9 v hebrej­ tázka ťažkého utrpenia tvorí aj poprednú čiast­
skom), ktoré uvádzajú Jóba ako príklad spra­ ku knihy Jeremiášovej. Veľmi blízke sú tieto
vodlivosti; Tobiáš (2,12.15) a sv. Jakub apoštol dva spisy aj v inom ohľade (kliatba vyslovená
uvádzajú ho ako vzor trpezlivostí (Jak 5, 11). i o dni narodenia, Jób 3 a Jer 20, 14—18). Pre
Ak pripustíme, že za podklad k podobenstvám, I takéto zhody chceli by niektorí znalci knihu
ktorými vyučoval Ježiš, mohli slúžiť aj skutoč­ I Jóbovu pripísať Jeremiášovi ako pôvodcovi.
né udalosti (milosrdný Samaritán, márnotratný ! Oproti tomu možno sa odvolať na vysoké bás-
syn. nespravodlivý sudca), tak môžeme za histo­ j nické umenie knihy Jóbovej, na jeho básnickú
rickú skutočnosť pokladat aj to, Že Jób žíl, že i jednotnosť, kým kniha Jeremiášova predstavuje
medzi svojimi súkmeňovcami požíval značnú • najrozmanitejšiu pestrosť tak svojím obsahom
autoritu a mal vedúce postavenie vo svojom ako aj rozmanitou formou svojich čiastok Pô-
okolí a ďalej, že ho skutočne postihli rozličné 1 vodca knihy Jóbovej bol nábožný člen Izraelskej
pohromy tak na majetku ako aj na zdraví. — Aj i spoločnosti, keďže kniha predstavuje takmer
kresťanská tradícia v minulosti pokladala Jóba súhrn náboženských myšlienok Starého zákona.
za skutočnú historickú osobu (sv. Klement 7. Kniha Jóbova je napísaná pod vplyvom
Rímsky a iní Otcovia Cirkvi sv. hovoria o vnuknutia Ducha Svätého (je teda Inšpirova-
ňom v tomto smysle). • ná). Nikdy v neskorších časoch nevyskytla sa
5. Básnik svojou knihou sleduje cieľ, aby rie­ । pochybnosť o inšpirovanosti tohto spisu. To
šil otázku: prečo stíha utrpenie spravodlivých? í však neznamená, že Jednotlivé výroky knihy sa-
— a ako možno zrovnať utrpenie spravodlivých ■ mé v sebe sú absolútne pravdivé Je len priro-
s múdrosťou a spravodlivosťou Božou? Kniha । dzené, že napr, mnohé tvrdenia Jóbových pria­
rieši záhadu predne teoreticky; zisťuje, že utr­ teľov sú vecne nesprávne. Aj riešenie záhady,
penia nie sú iba trestom za hriechy (taký bol prečo prichádzajú utrpenia na spravodlivých ľu­
náhľad priateľov Jóbových), ale niektoré utr­ dí, len postupne dostáva v tejto básni viac svetla.
penia očisťujú a chránia človeka pred hriechom Iné Ich výroky vyslovujú skutočnú pravdu a
(taký je obsah rečí Elihuových) a konečne utr­ preto uvádza sv. Pavol aj Elifazov výrok (1 Kor
penie dáva možnosť, aby sa trpiaci človek vo 3, 19 a Jób 5, 13) ako slovo Božie. Za vecne
svojej vernosti voči Bohu osvedčil (taký je ob­ । správne výroky treba pokladať reči, ktoré bás-
sah úvodu a záveru knihy). Praktické riešenie ; nik výslovne kladie Bohu do úst, lebo Ich aj
 Jób 1 499

sám pokladá za najvýš pravdivé. Proti výro­ । ností Božej. Tiež vynecháva tie čiastky rečí.
kom Ellhuovým niet nikde protirečenia v kni­ • kde sa mu zdalo, Žc sa uvedené dôvody opakujú.
he; aj tieto rečo možno teda prijať za vecne Miestami (ako najmä 2, 9) osnovu oproti he­
pravdivé. Slová Jóbove vo všeobecností sú brejskému textu zas rozširuje. Podľa toho, čo
správne. Ak ich Elihu čiastočne opravuje, stáva sme uviedli o preklade gréckom, ľahko na­
sa tak len po istú mieru. Nié natoľko obsah re­ hliadneme, žc hebrejskému textu patri dať pred­
či zazlieva Elihu Jóbovi, ale nepáči sa mu seba­ nosť, I keď jc Často porušený.
vedomý spôsob Jóbov, s akým ich predniesol. 9. Kniha o Jóbovi má veľký výchovný výz­
Avšak niektorí vykladači označujú isté výroky nam. Rieši otázku veľkého slohu: Poučuje, že
Jóbove za vecne nepravdivé, alebo ich pokla­ | ľudské utrpenie má nielen trestný, ale aj vý-
dajú za príliš príkre, azda až za zúfalé a rúha­ । chovný význam. Básnik pôsobí na rozum a my-
vé. Ale spôsoby, akými sa Jób miestami vyjadru­ | seľ, na srdce a vôľu. Povzbudzuje, aby každý
je, treba pripísať na účet básnickej reči. Jób verne a pevne vytrval pri svojich správnych
hovorí uprostred svojich najväčších bolestí, keď zásadách, a tak upevňuje charakter človeka.
nikto neuvažuje o tom, či jeho slová znesú aj Poučením budí pozornosť a znázornením všte­
prísnejšie posúdenie. Práve v Jóbovej reči mo­ puje svoje zásady, úchvatnou básnickou rečou
hutne pôsobí pocit bolesti, ktorá ho strhuje až zušľachťuje krasocit, budí lásku k prírode a
ku krajnej netrpezlivosti. Pravého rúhania najmä nábožensky vychováva k zbožnosti a
však v jeho reči niet. mravnosti. Ani v jedinej súvekej knihe nenáj­
8. Hebrejské znenie knihy Jóbovej nezacho­ deme tak vznešenú a do podrobnosti rozvedenú
valo sa nám úplne správne. Pravda je tá, že mravouku ako v knihe o Jóbovi (Hejčl u. d.
hebrejskú osnovu tejto knihy treba pokladať 44). Preto sa netreba zapodievať otázkou, či kni­
za najlepšie zachovanú formu zo všetkých Iných ha Jóbova závisí na niektorých podobných roz­
biblických textov k tejto knihe. Staré preklady pravách, akou je napr, asýrska báseň trpiaceho
nepodávajú totiž lepšie znenie (ani latinská Vul­ spravodlivého. Podobností medzi oboma spismi
gáta, ešte menej grécky preklad Starého záko­ sú iba vonkajšie; v riešení problému javí sa
na). Preklad Vulgáty zhoduje sa s hebr, tex­ podstatný rozdiel, ktorý vylučuje závislosť kni­
tom lepšie, ako preklad grécky. Grécky preklad hy Jóbovej na domnelých, v skutočnosti celkom
knihy Jóbovej miestami je skôr voľnou para­ primitívnych modeloch. To isté treba povedať
frázou ako prekladom. Už v čase Origena bol o domnelej závislosti knihy Jóbovej na egypt­
značne kratší od hebrejského znenia. Chybujúce skej básní berlínskeho papyrusu, čo podáva
vety si Origenes doplňoval z prekladu T e o- myšlienky človeka, ktorého omrzel život. Ešte
dotlonovho. Nateraz chybuje v gréckom menej prichádzajú do úvahy v tomto ohľade
preklade asi pätina celého znenia knihy Jóbo­ niektoré indické povesti. Mravná vyspelosť
vej. Grécky prekladateľ počínal si tak z akejsi myšlienok a vznešená umelecká forma knihy
úzkostlivosti. Vynechával obyčajne to, čo sa mu Jóbovej najlepšie svedčia o jej úplnej nezávis­
zdalo odporujúcim jeho náhľadom o prozreteľ- lostí a originálnosti.

KNIHA O JÓBOVI

Predhovor o Jóbovi, 1,1-2,10. sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto zápra­

1. Jóbov blahobyt, 14-—3.
•1 V krajine Hus žil istý muž, menom Jób.
Bol to muž dokonalý a statočný, bál sa Pána
*2 a vystríhal sa zlého. I (Narodilo sa mu sedem
•3 synov a tri dcéry.) J Jeho stáda sa skladali zo
1 Hus je krajinka ležiaca na pokraji arabskej
'púšte. Podľa výpočtu majetku Jóbovho zdá sa, Žc
Jób bol bohatým polousadllkom (okrem ťažného
dobytka, potrebného na poľnohospodárske práce,
chová aj ťavy, ktoré pasú obyvatelia vnútornej
púšte). Preto hľadajú vlasť Jóbovu v okolí Edom-
ska. Medzi rozličnými mienkami o polohe krajin­
ky Hus najviac prevláda mienka, ktorá ju kladie
Juhovýchodne od Edomsko.
2 ' Početné potomstvo (najmä značný počet živých
synov) bolo dôkazom a znamením priazne Božej
(Dt 28, 4. 11; 2 128, 3).
3 Päťsto záprahov ťažného dobytka je poukazom
na zamestnanie Jóbove. Ako starozákonní patriar­
chovia živili sa nielen chovom dobytka, ale boli
aj roľníkmi, tak aj Jób zapodieval sa chovom do­
bytka na pastvinách (ťavy), a roľníctvom (Gn 12,
13; 26, 14). — Synovia Východu (beňo qedem) je
doslovný preklad pomenovania, ktorým sa ozna­
čovali obyvatelia vnútornej púšte. Výraz: „syno­
via Východu'
* v našej reči má význam »obyva-
telia arabskej púšte
*. Mudrci od Východu (Mt 2,
1) sú tiež spomedzi obyvateľov arabskej púšte.
hov rožného statku a päťsto oslie. Aj čeľade
mal veľmi mnoho. Bol to muž vynikajúci nad
všetkých synov východu.
2. Jóbova bohabojnosť, 1, 4—5.
Jeho synovia Často strojili hody, každý ur- 4*
čitého dňa vo svojom dome, a pozývali aj
svoje tri sestry, aby si s nimi zajedli a popili. [
No len čo uplynuli dni hodov, Jób si ich dal 5*
zavolať a obradne ich očisťoval. Vstal včas
ráno a podľa ich celkového počtu prinášal zá­
palné obety. Hovorieval si totiž Jób: „Možno,
že moji synovia zhrešili. Možno, že vo svo-
Spoločne prežívané sviatočné dni, ktoré sa do 4
roka v rodine Jóbovej zopakovali, sú znakom, že
rodina Jóbova žila vo svornosti a v plnom hmat,
nom blahobyte (porov. Sdc 14, 12. 15; Tob U, 20 n).
Jób starostlive dbá nielen o to, aby sám bol 5
bezúhonný, ale oby aj jeho dietky zotrvali v ne­
vinnosti. Prelo prináša oj za nich obety, aby im
í zaistil obradnú čistotu. Ako kňaz svojho rodu obe-
। tuje denne na uzmierenie prípadných hriechov,
I ktorých by sa boli jeho dietky dopustili. „Urazili
| Pána," doslovne: »požehnávali Boha v srdci svo-
: Jom«, Význam tohto výrazu je tento: aby azda
i nczlorcčlll Bohu, aby meno Božie nezneuclill.

32*
 500 Jób 1—2

jom srdci urazili Pána.” A tak to Jób činieval val: „Chaldejci sa privalil v troch tlupách,
neprestajne. prepadli ťavy; ulúpili ich a pastierov pobili
ostrím meča. Ja samojediný som unikol, aby
3. Satan prvý raz pred Bohom, 1,6—12. som ti to oznámil."
Tento ešte ani nedopovedal, už prichádzal 18
•0 Tu ktoréhosi dňa prišli synovia Pánovi a iný a zvestoval: „Tvoji synovia a dcéry jedli
predstavili sa pred Boha. S nimi prišiel aj a pili vino v dome svojho najstaršieho htata. I
7 Satan. I I riekol Boh Satanovi: „Skadiaľ pri­ A hľa, od púšte sa strhla preveliká víchrica, 19
chádzaš?" Satan odpovedal: „Z obchádzky krí- oprela sa o štyri uhly domu, až sa zrútil na
8 žom-krážom po zemi.” I I riekol Boh Satano­ deti, a tieto zahynuli. Ja samojediný som uni­
vi: „Povšimol si si môjho služobníka Jóba? kol, aby som ti to oznámil."
Niet mu rovného na zemi. Je to muž dokonalý
a statočný, boji sa Pána a vystríha sa zlého." | 5. Boh dal — Boh vzal, 1,20—22.
9 Satan odpovedal Bohu: „Vari sa Jób z.idermo
•10 bojí Pána? | Ci ty sám si neurobil ako by Tu povstal Jób, roztrhol si rúcho, oholil si 20'
ohradu okolo neho, okolo jeho domu a okolo hlavu, padol na zem, klaňal sa | a riekol: 2ľ
všetkého jeho imania? Požehnávaš prácu jeho „Nahý som ver‘ vyšiel z lona matky,
11 rúk a jeho čriedy zaplavili šíry kraj, j Ale nahý sa ta vrátim.
vztiahni len ruku a zasiahni všetko jeho ima- Boh dal. Boh vzal, meno Božie
12 nie, či ti nebude do očú zlorečiť?" | lv. Boh nech je zvelebené!"
riekol Satanovi: „Hľa, všetko, čo má, je v tvo­ Vo všetkom tom Jób nezhrešil a nevyriekol 22
jich rukách, iba jeho samého sa nedotkni!" proti Pánovi nič nepristojného.
A Satan sa vzdialil spred tváre Božej.
6. Satan druhý raz pred Bohom, 2,1—6.
4. Boh skúša Jóba pohromami, 1,13—19. Tu ktoréhosi dňa zasa prišli synovia Pánovi 2*
13 A stalo sa ktoréhosi dňa, práve keď jeho a predstavili sa pred Boha. S nimi prišiel aj
synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svoj- Satan a predstavil sa pred Boha, i 1 riekol 2
14 ho prvorodeného brata, | že k Jóbovi prišiel Boh Satanova: „Skadiaľ prichádzaš?" Satan
posol a zvestoval: „Kým so záprahmi orali odpovedal Bohu: ‚.Z obchádzky krížom-krážom
a oslica sa pásli vedľa, vpadli Sabejci, ulúpili po zemi." ; I riekol Boh Stanovi: „Povšimol 3
*15 ich a paholkov pobili ostrím meča. | Ja Sitno- si si môjho služobníka Jóba, že mu niet rov­
•16 jediný som unikol, aby som ti to oznámil." | ného na zemi? Je to muž dokonalý a statoč­
Tento ešte ani nedopovedal, už prichádzal iný ný, boji sa Pána a vystríha sa zlého. Podnes
a zvestoval: „Oheň Pánov padol z neba, spálil si zachoval svoju dokonalosť, a ty si ma po­
ovce a valachov a pohltil ich. Ja samojediný pudil proti nemu, aby som ho trápil bez prí­
*17 som unikol, aby som ti to oznámil." | Tento ešte činy!" I Tu Satan odpovedal Bohu: „Kožu 4*
ani nedopovedal, už prichádzal iný a zvesto- za kožu! Všetko, čo len človek má, za svoj
život dá! I Ale vztiahni len ruku a zasiahni 5
0—12 Porov. 3 Kŕ 22, 10 n. Scéna nebeskú Jc bás- jeho kosti a telo, či ti nebude do očú zlore­
niekým znázornením rozhodnutie Božieho, ktorým
Boh satanovi dovolí oj spravodlivých ľudí trá­ čiť?”
piť. „Synovia Boži“ sú dobrí nnjell. Svätopisec
dáva im to meno, aby naznačil ich láskavý po­ (Sumlrov) pri Južnom toku riek Tlprlsu a Futrá­
mer k Bohu, ktorému svoju službu ochotne ko­ lu. Do týchto sídlisk doill asi z vnútornej arab­
najú. Oproti nim stojí ‚.satan“ nko odporca úmýs- skej púšte. A prelo Chaldejci, o ktorých sa tu
lov Božích. Boh chce len dobré. Zlo iba dopúšťn, zmieňuje kniha Jóbova, tvorili rast Chaldejcov,
lebo aj to vlc podriadiť svojej službe. Celý obraz ktorí aj naďalej osiali na pôvodných ridbskáih
treba náznačno chápať. Znázorňuje skutočnosť, žc a lak mohli na svojich lúpciných výpravách nlčlt
iba zlý duch, ako nepriateľ spravodlivosti, sl žia­ qJ Jóbov majetok.
da prenasledovať dobrých ľudí Ale potrebuje na Natrhnúť si rúcho (porov. Gn 37, 20; Lv 10, 0 2®
to súhlas od Bohu. Zlo teda nepochádza bezpro­ q L), ostrihať sl hlavu (Iz 15, 2; Jer 7, 29 a I.)
stredne od Boha. On ibu dopusti zlo. V našom prí- boli obvyklé znaky smútku v lých krajoch.
páde zlo je utrpenie, zoslané nko skúška na zbož­ Ako človek na tento svd prichádza t lona SI
ného človeka. No zlosť diabla nemôže prekaziť matky bez hmotného majetku, tak sa navráti do
úmysly Božie, ktorý svojou mocou aj zo zla vie zeme bez. toho, žc by sl mohol niečo vziať so se­
dosiahnuť dobro (2 28, 1; 8(1, 0. 7). bou z vecí sveta, ktoré boli kedysi jeho majet­
)0 „Ohrada okolo neho“ Je obraz ochrany Božej. kom. Vráti sa „tn”, t. j. do matky zeme, ktorá
15 Sabejci (Seba) bývalí v juhozápadnej časti arab- prijíma do seba každé mrtvé telo.
skej púšte. Zdá sa, žc v dávnejšej dobe ich šidla ..Kožu za kožu!“ Jc to najskôr príslovie, kto- 4 n.
boli polozené viac na sever. Nápisy kráľov asýr­ rým sa vyjadruje istá skúsenosť zo života pastie­
skych iTiglatpilcsar [Thcßkilphtilasar] a Sargon) rov a roľníkov. Jeho význam je asi takýto: Každý
*
uvádzajú ich ako obyvateľov severných arabských zamieňa nejakú vec len za vec rovnakej hodnoty.
krajov. Azda neskoršie boli zo svojich star»ich Najväčšou hodnotou pre človeka na svete je zdra-
sídlisk vypudení n zahnaní no južne kraje. Iní ' vie a život. Aby si leda človek udržal svoje zdra­
myslia, že v okolí mestu Tejma bývali isti bojov­ vie a uchránil sl svoj život, hotový
* je všetko iné
níci, označovaní menom Seba. obetovať. Job by sa uspokojil už aj s tým. žc
16 ‚.Oheň Púnov“ je asi blesk. Podľa Iných možno stratil svoj majetok a deti, len ked mu ešte zo-
predpokladať nejákú nákazu, ktorá ničila ovce a stáva zdravie a život. Tak nalieha satan, aby do­
pastierov. stal ďalšie dovolenie napadnúť aj Jóbovo zdravie.
17 „Chaldejci“ bývali na severnom pobreží Perz­ Boh mu tento súhlas aj udeli, ale varuje satana,
ského zálivu. Zaujali územie niekdajších Sumerov uby žvot Jobov ušetril (6).
 Jób 2—3
6 Tu Boh riekol Satanovi: „Hla, je v tvojich
rukách, len jeho život ušetri!"
7. Boh skúša Jóba chorobou, 2,7—10.
•7 Satan sa vzdialil spred tváre Božej a ranil
Jóba ukrutným vredom, od päty nôh po te­
•8 meno hlavy. Jób si vzal črepinu, aby sa mo­
hol oškrabovať, a utiahol sa na smetisko.
9 I povedala mu jeho žena: „Ešte zotrvávaš
•10 v dokonalosti? Prekľaj Pána a zhyň!" i On jej
však povedal:
„Hovoríš, ako len ženy nerozumné hovoria.
Ci len dobré máme si brať od Pána,
zlé však prijať by sme nemali?"
Vo všetkom tom Jób nezhrešil ústami.
Časť prvá
Jóbove rozhovory s tromi
prlaterml, 2,11—31,10.
1. Návšteva troch priateľov, 2,11—13.
•11 A traja priatelia Jóbovi, keď počuli o všet­
kom tom nešťastí, ktoré ho postihlo, prišli
každý zo svojho kraja: Elifaz z Temanu, Bil-
dad zo Suachu a Sofar z N'aamatu. Uzhovorili
sa, že pôjdu prejaviť mu sústrasť a potešiť
ho.
•12 Už zďaleka ho uzreli, ale ho nepoznali. I za­
plakali hlasno, roztrhli si rúcha a zvysoka si
•13 trúsili prach na hlavy. . Sedeli s nim na zemi
7 Jóbova choroba Je malomocenstvo, tzv. elephan.
tiasis. pri ktorej chorobe kola na tele spuchla,
hnisala n postupne odumierali od hniloby aj údy.
« Pri vchode do osady býval kopce nahromadc.
ný z rozličných smeli a odpadkov; lak si pred­
stavujeme aj Jóbovo „hnojisko", na ktorom
sedel a rany sl škriabal. Job pre svoje malomo.
celistvo nemal bývat v blízkosti svojej rodiny.
Preto sa utiahol na „hnojisko". To bolo miesto
určené pre chudobných (2 112. 7) a zo spoločnosti
Júdskej vytvos»ny.-h >vób (Iz 47. 1; Jon 3, Sj.
„Nerozumná" znamená tu: ľahkomyseľne zmýá.
10
ľajuca. hriešna léna 12 Sm 3. 33: 2 14, 1). Človek
je povinný slúčil Bohu bez ohľadu na lo, čl zo-
sídu dobré alebo zlé veci na nás.
U Temanský — miesto Teman hľadajú niektorí
v dnešnom meste Tejma. Iní zasa s istou pravde­
podobnosťou myslia na dnešné miesto Tavane
v Edomsku (Gn 36. 15: Jer 43. 7. 20 a 1.1. Mudrci
z Temanu vynikali slávou (Jer 40. 7 n.; Bar 3, 22).
Suach (vo Vulg Suha) hľadajú niektorí v severo­
západnej Arábii (Gn 25. 1 n.). Aj miesto Naama
ležalo v blízkosti uvedených dvoch iných osád
(Temanu a Suaehuj. Sotva je to dnešné mesto
Maon. Možné je aj to, že mená Sirach a Naama
neznačia miesta, ale skôr niektoré arabské čeľade,
12 Ako natrhnutie rúcha (porov. 1, 20). lak aj po-
sypanie hlavy prachom alebo popolom bolo zna­
kom veľkého zármutku a žiaľu (porov. 1 Sm 4,
12; Ez 27, 30 a l.j.
13 Smútok nad odumretím človeka trval praví-
de’.ne cez sedem dni (Gn 50, 10; 1 Sm 31, 13). Bez
slova sedieť pri priateľovi, smútiacom a nešťastím
postihnutom, bolo prejavom sústrasti a žiaľu nad
nim (2 Sm 13, 31; Ez 26, 16).
501
sedem dní a sedem noci a nikto k nemu slova
neprehovoril, lebo videli, že bolesť jeho je
nesmierna.
2. Jóbov prvý monológ, 3,1—26.
Potom Jób otvoril ústa a preklínal svoj deň. 3
Takto bedákal: 2
Preklína dert svojho narodenia.
„Bár by zhynul deň, v ktorom som sa narodil, 3*
aj noc, keď riekli: »Chlapca počala!.
Bár by sa ten deň zaraz v temravy obrátil 4
a Pán naň z nebies nepohliadol viac,
a svetlo slnca už mu nesvitlo!
Bár by ho zmohli smrti tône, temnoty 5
a čierny oblak (bár) by ho prikvačil
i schválili ho hrôzy zatmenia!
Bár by ten deň (navždy) pojali mrákavy, e
by ku dňom rokov vôbec nepatril
a do mesiacov počtu neprišiel!
Bár by oná noc bola celkom neplodná, 7
v nej nezaznel by jasot radostný!
A bodaj by ju zaklínači prekliali, 8‘
hoc krokodíla schopní vydláždiť.
Bár by pohasli hviezdy za jej súmraku, g*
by na lúč svetla darmo čakala,
ba ani zora (čo) by jej nevzišlal
Veď ncprimkla mi brány z lona matere to
*
a spred očú mi biedy neskryla!
Co v lone matky hneď som vtedy neumrel, 11
buď po pôrode zaraz nezhynul?
Nač ma kolená (otcove) pritúlili, 12’
nač ma prsia (matkine) kojili?
Radšej smrť ako taký život...
Jak nedochôdča že ma nezahrabali, 18
jak nemluvniatko, čo nezhliadlo svit!
Mal by som pokoj, keby hneď bol by som 13
zosnul
a odpočíval, keby som bol zdriemol,
tam spolu s kráľmi, s poradcami krajiny, *
14
Jóbova reč Jc ovplyvnená Jeho nesmiernou to * 3—20
lesnou a duševnou bolesťou. Z tohto hľadiska tre­
ba posúdiť Jej Jednotlivé výrazy, ktoré prezrádza­
jú netrpezlivosť, ba až zúfalosť. Jób sa pritom
nebúri proti Bohu. Vyslovuje iba svoje presvedčo.
nie, že ho už väčšie nešťastie nemohlo zastihnúť.
AJ stratu života v detskom veku bola by preňho
menším nešťastím. Nebol by aspoň vedel o toľkom
utrpení.
Pôvodca knihy preberá tido zvláštne výrazy q
l ľudovej reči, aby nimi spestril svoj opis ľud­
skej biedy, .‚Zaklínači“ sú nujskôr bytosti, o kto­
rých sa mýlne domnievali, že čarami a Iným ma­
gickým umením vedeli privolať nešťastie na urči­
té dni. „Krokodil“ (doslovne: Llvjatan, t. J. vrtký
j had) Jc bájoslovné meno mora, ktoré sl zosobnené
■ predstavovali ako odvekého draka.
Hviezdy večerného súmraku uvádzajú k svojej 0
I vláde Noe. — „Ba ani zora by jej nevzlšla" do­
i slovne: »By nikdy neuzrela obrvy rannej zory’i
। Obrvy rannej zory sú náznakom, žc noc už stráca
svoju vládu nad vyhradeným časovým úsekom.
- Podnetom vety je tu noc, o ktorej Jc reč vo 10
veršoch G—0.
j Otec brával narodené dieťa na svoje kolená na 12
; znak toho, že ho uznáva za svoje dieťa a pripúšta
ho medzi ostatných členov rodiny.
„Samoty“ (doslovne: rumoviská) znamenajú 1-1 n.
1 *.
‚kráľovské hrobky K telesným pozostatkom krá-
 502 Jób 3—4

čo samoty si vopred stavali, I chvejúce sa nohy posilňoval.

15 aj s kniežatmi ver; ktoré zlata mali dosť j Keď to prišlo na teba, už sa mrzíš; 5
a hroby svoje striebrom plnili. i keď sa ťa to dotklo, skľúčený si.
17 Tam násilníci prestávajú srdiť sa Nádej v bázeň pred Bohom neskladáš už, 6*
a oddychujú, čo nemajú sil; na život dobrý sa nespoliehaš?
18 aj zajatci tam život majú spokojný
a dozorcov hlas nepočujú viac; Nevinný zhynúť nemôže.
19 tam mali-velki sebe celkom rovni sú Len si spomeň: Nevinný vari zhynul? 7
a otrok pána pozbavený je. Ači dobri boli vyhubení?
Sám som videl, tíže, čo orú zlobu, a
•20 Veď prečo svetlo dal len úbožiakovi neprávosti sejú, tí ich žnú aj.
a život takým, čo sú zatrpkli?
21 Ti smrť si žičia, lenže táto nechodí, Závan hnevu Pánovho zahubí ich, 9
hoc jak poklad skrytý hľadajú ju vietor srdu jeho znivočí ich.
22 a jasavú by radosť pocítili ver‘ Leva rev, vysk levice (umĺknu hneď), iq»
i zaplesali, že už našli hrob. zuby levíčat ich vylámu sa.
Dosť keď nieto koristi, levy kapú, u
Keď doľahne ruka Pánova... mladé levíčatá rozpŕchnu sa.
•23 Nač takému to, koho cesta skrytá je
a koidokola Pán ho ohradil. Boh prichádza...
24 Ja vzlykať musím, keď sa pozriem na chlieb Do sluchu mi úchytkom slovo prišlo, 12-
svoj; čosi zachytili uši moje...
jak voda plynie utrpenie moje, Raz som v ľaku preludov nočných dumal, 13
•25 bo pred čim strach mám, to ma práve keď na ľudí spánok tuhý chodí.
postihne Strach a triaška vzápätí prišli na mňa, 14
a čo ma desí, to ma zachváti. až mi kosti všetky rozochveli.
•26 Ja nemám veru pokoja, ani istoty, Potom vietor zavial mi. kolo tváre, 15
ni odpočinku, iba súženie ..." na hlave mi vlasy dupkom stáli.
Zastal... Podobu jeho nepoznal som, 16
pred zrakom mi stála vidina kás *,
3. Prvá reč Elilazova, 4, 1—5,27. tichulinko hlas jej šepkať čul som:
•4 Tu prehovoril Eliíaz Temančan a vravel: »Ktože spravodlivý je v očiach Pána, 17"
ktože pred Tvorcom svojím čistý je?
Predtým múdry — teraz zúfalý... Veď on sluhom svojim nedôveruje, 18*
2 „Možno s tebou hovoriť? Veď si skleslý! na anjeloch chyby ponachádza,
Kto však mohol by sa zdržať slova? tým skôr na tých, čo len v domoch z hliny sú, 19
*
3 Mnohých si ty zaiste poučoval,
Jób nemá príčiny, aby sa oddal zúfalosti. Ak 6 n.
ruky ochabnuté utužoval, jeho zbožnosť bola vždy úprimná, tá ho oprávňuje
4 slovami si nestálych obodroval, teraz, aby dôveroval v Boha a očakával v plnej
nádeji, že jeho utrpenie bude Iba prechodné. Vlast­
Tov prikladali obrúbené náčinie, zbrane a skvosty. ná skúsenosť má presvedčiť Jóba o tom, že len
Možno, Žc spisovateľ má tu na mysli nádherné hriešnici a nie spravodliví ľudia hynú v nešťastí.
kráľovské hrobky egyptských panovníkov. Lev pachtí po svojej koristi a kruto sa vrhá 10
20 ‚.Svetlo“ je tu obrazným znakom života a *zmy na ňu. Táto jeho povaha sl zasluhuje — azda
sel je: nato dáva Boh život človekovi, keď tento v protive s nevinným baránkom — aby ho človek
nemá z neho nič okrem utrpenia? zahubil, kde ho len zasiahne. Krutá povaha leva
23 Smrt sa zdá ncšťasllivcovi jediným vykúpením.
Hľadal by ju pilnejšie, ako len, čo pátra po po­ znázorňuje aj krutosť toho, kto si nespravodlivo
kladoch. Keby si niekto vedel nájst hrob vo svo­ počína proti svojmu bližnému. Boh, sám naj­
jom utrpení, zaplesal by! — V týchto dvoch obra­ spravodlivejší, práve tak nenávidí nespravodli­
vosť a preto Je isté, že nie nevinní, ale nespra­
zoch znázorňuje Jób svoje zúfalé položenie. To,
čo by iným ľuďom slúžilo na postrach, nad tým vodliví ľudia sú odsúdení od Boha k úplnej zá­
by Jób vedel len plcsaf. — ‚‚Koho cesta skrytá hube.
*je
' — t. j. koho ccsla stráca sa v neznámej púšti, Ellťaz pokladá svoj nočný sen za zjavenie Bo- 12—21
kde niet chodníka, ani nijakého pevného smeru, žie a lak sa naň odvoláva, aby potvrdil svoju
ale zovšadiaľ ho obkľučuje neistota. — Výraz mienku o neúprosnej odvete Božej za hriešne
‚.Pán ho ohradil“ je obrazom nielen ochrany, ale - skutky ľudí. Domnelé slovo Božie, ktoré tu Eliíaz
aj úplnej uzavretosti a odlúčenosti. Človek je ob­ I uvádza, neobsahuje nijakú nesprávnu náuku. Avšak
kľúčený — akoby v žalári — vysokým, neprekro- jeho uzávery n najmä dôsledky namierené proti
čiteľným plotom, odkiaľ niet vyslobodenia. , Jóbovi už nie sú vo všetkom oprávnené.
25 Jób nie si je vedomý nijakého ťažšieho hriechu Pred nekonečnou svätosťou Božou každý človek 17
a preto svoje nezavinené hrozné utrpenie pokladá musí sn ciliť hriešnikom,
za nepriateľský útok, podniknutý samým Bohom „Sluhovia Boži“ sú anjeli. Bez pomoci Božej 18
proti jeho osobe. j nevedela by so udržať ani anjelská prirodzenosť,
28 „Súženie“ (doslovne: ‚zasiahol ma vztek') je vý­ > lebo aj ona je iba stvorená a tak podlieha pre-
sledok hnevu Božieho, ktorý zbavil Jóba majetku, ' mene a pominuteľnosti. — „Nedôveruje ani slu-
deti a konečne aj zdravia. Jób v tom vidí aj na : hom svojim“ (doslovne: ‚Nepriznáva to ani anje-
strane Božej bezohľadnosť, s akou si počínajú ! lom‘, t. J. že by samí mohli byt trvale dokonali).
hnevom a pomstou zaslepení ľudia, keď Ju chcú „Ti, čo sú v domoch z hliny“ — to je každý 19
vyplnil na svojom protivníkovi. človek, nakolko jeho telo, jeho telesná schránka
1 Eliíaz z Temanu bol asi najstarší z priateľov je hmotného pôvodu, vzatá jc zo zeme a zasa na
Jóbových n prelo jemu ako najprednejšiemu a prach zeme sa obráti (Múd 9, 15; 2 Kor 5, 1;
najskúsenejšiemu patrilo prvé slovo, keď sa za­ porov. Gn 2, 7). „Mole“ sú znázornením rýchlej
čína hádka o príčinách Jóbovho utrpenia. | skazy a tak aj toho, že človeka ľahko možno zničiť.
 Jób 4—5-0
iba v prachu majú postat svoju,
bývajú jak mole rozmliaždení.
•20 Od svitania do mrku rozpadnú sa,
netušia ani, ako — navždy hynú.
•21 Stanu ich povrázky im roztrhajú,
musia zomrieť, lenže nie jak múdri.
Proti Bohu niet ponosy.
•5 Krič len! Azda ti niekto odpovedá?
Na ktorého z duchov sa obrátiš?
•2 Pošetilca kynoži roztrpčenosť,
blázna hubí zasa rozvášnenosť.
3 Pošetilca korene pustiť zrel som,
lenže postať jeho zhnila zaraz.
•4 Deti jeho blahobyt nedosiahnu,
u brán zdeptajú ich. Zástancu niet.
Co si sebe nažali, hladný poje,
5 pred ostrím aj meča v zmätku bitky:
ba aj sprostred tŕnia uchváti to;
smädni vyčerpajú imanie ich.
•6 Z prachu veru nešťastie nevyrastá,
ani bieda z pôdy nevypuči.
7 Sám si (všetko) trápenie človek plodí,
jak keď iskry z ohňa vyletujú.
Podrobiť sa Bohu.
a Ja však iba k Pánovi sa utiekam,
ßohu zverím právo svoje.
•9 Freveliké, tajomné veci robí,
: kutky prepodivné, počtu im niet!
10 Povrchu zemskému on dažde dáva,
zosiela tiež rosu na tvár poli.
11 Ponížených vysoko pozdvihuje,
tých, čo trúchlia, blaženými činí.
12 Chytrákov úmysly on celkom marí,
že ich ruky vždy sú bez úspechu.
20 „Od svitania do mrku" naznačuje kratuškú dobu
porov. Iz 38, 12 n.), ktorá stačí na to, aby po-
mstlvá ruka Pána zasiahla každého hriešnika u
vrhla ho ta, odkiaT niet návratu do života.
21 Stan je obrazom pominuteľného a nestáleho
zemského života. Prikrývka stanú bola pripevnená
povrazcom na kolik. Násilné vytrhnutie stanového
kolíka znamená nečakanú smrt. „Nie jak múdri"
(doslovne: ,pre nedostatok múdrosti'). V tom je
zaiste nerozumnosť. že hriešnika nepoučia ani jeho
vlastné utrpenia. Nič ho nevie nakloniť, aby svoj
život polepšil. Rúti sa slepo do svojho nešťastia.
1 Nepomáha pokus a opovážlivosť človeka, keby
chcel Boha tahat pred súd za to, že musí znášať
ťažký osud. Nijaký človek, ba ani anjel, by sa ne.
odvážil zaujať úrad sudcu v tomto prípade, keby
jlo o to, aby sa vynášal súd nad Bohom.
2 „Blázna hubí rozvášnenosť" (doslovne: ,kto ne­
ustúpi, zničí ho svárlivosť), t. j. kto sa chce len
hádať, pretože trpí a nechce pritom uznať svoju
vinu, zahynie vo svojom utrpení. Boh iba pokor­
ným, t. j. kajúcim priznáva zvláštne milosti.
4 V bránach mesta konali sa súdy. Potomci „po­
chabého", t. j. zatvrdlivého, neústupného hrieš­
nika nenájdu na súde nijakého zastania. Nikto zo
sudcov nebude podporovať ich požiadavky.
On. Utrpenie človeka nie je Čisto výplodom príro­
dy, ale sám hriešnik sl je najčastejšie príčinou
svojho utrpenia, klorému za obeť padne tak ne­
vyhnutne, ako nevyhnutne vyskokujú z ohňa iskry.
9—1-0 Riadenie Božie, ktoré vedie, spravuje svet aj
človeka, nepodlieha nijakej zaujatosti, ako to
predpokladá Jób vo svojej mýlnej domnienke
(3, 25). Všetky diela Božia ovplyvňuje jeho láska,
dobrota n spravodlivosť.
503
Múdrych on v chytráctve ich polapuje, 13
potuteľných plány sa nesplnia.
Aj za dňa bieleho do tmy sa rútia, 14
na poludnia tápu ani v noci.
Chráni úbožiaka pred mečom ich úst, 15
pred rukami zlými bedára tiež,
takže človek ubitý môže dúfať, 15
ale ničomnosť si zavrie ústa.
Pravé šťastie je u Boha.
Koho Pán tu pokára, blažený je. n*
Trestom Všemocného nepohŕdaj!
Udiera on, lenže aj obväzuje, 18
bije, lež aj lieči ruka jeho.
Zo šiestich súžení vyslobodí ťa, 19*
po siedme zlo už ťa nepostihne.
Za hladu ťa od smrti zachráni tiež, 20
Pred šľahmi jazyka skrytý zas budeš, 21
*
neľakneš sa skazy, keď ťa stihne.
Vysmeješ sa z nešťastia, z hladomoru, 22
*
nebudeš sa báť ani zemskej zveri.
Však aj s poľným kamením mier mať budeš, 23
*
priateliť sa budeš s divou zverou.
Uvidíš, že staň tvoj bez poruchy je, 24
bydlo nájdeš, nič v ňom nepochybí.
Uzrieš, že potomstvo tvoje početné je, 25
výhonky tvoje jak poľná tráva.
Do hrobu však zostúpiš v starom veku, *
26
jak keď snopy vŕšia v pravom čase.
Pozri, to sme skúsili, tak to aj je. 27
Počúvni a vezmi si to k srdcu!"
4. Jóbova prvá odpoveď, 6,1—7,21.
Tu prehovoril Jób a riekol: 6
Premiéra bolesti.
„Bár by nárek môj presne odmeraný boí, 2
s ním biedu moju bár by zvážili!
Lež piesok morský ona veru preváži,
nuž slová moje roztrpčené sú.
Úsek opisuje opätovné nadobudnutie šťastia 17—27
trpiaceho človeka, ktorý 20 svojej hriešnosti obrá­
ti sa k Bohu. Je to pre Jóba nepriame povzbu­
denie, aby sa usiloval v duchu pokánia k Bohu
sa obrátiť. Má sa priznať k svojej hriešnosti, od­
prosiť Boha a oddať sa Jeho milosrdenstvu. Boh
nikoho nesklame.
Číslicový výrok, ktorý sedmičku uvádza oko 19
pojem plnosti, tu znamená, že Boh každého trpia­
ceho človeka, ktorý sa k nemu obráti, vytrhne
nielen z určitého počtu bied, ale ho navždy za­
chráni od všetkých skúšok (porov. 33, 14, 29; 40,
5; Prís 30, 15 n. a. I.).
Osočovanie, krivé obvinenie názorne je tu po- 21
menované. „Šľahom jazyka", lebo nespravodlivý
jazyk kruto bije svoju obeť.
Poľná úroda mala mnoho Škodcov aj z radov 22
zvierat. Tak hubila úrodu divá zver (Ez 14, 21),
myši (1 Sm G, 4 n.), kobylky (Joel 1, 4 n.), mrav­
ce (Prís G, <5—8).
V kamenistej pôde darila sa oliva (29, 0; Dt 23
32, 13) a najmä vinič.
Ako nemôže byť Žatva skôr, kým klasy nedo- 26
zrejú, tak lo bude aj s Jóbom. Neumrie predčasne,
ale až vo veku stareckom. Žatva je opísaná hro­
madením snopov do vysokého stohu.
Jób pripúšťa, že vo svojich trpkých slovách pre- 3
kročil mieru slušnosti, ale svoje poblúdenie vy-
 504 Jób 6—7
• 4 Veď Všemocného vo mne šípy (utkveli),
že duch môj saje jed ich do seba
a hrôzy Pána prejimajú ma.
• 5 Ci híka osol, keď má pažiť pred sebou?
A nad obrokom býk *var zahučí?
* 6 Co chuti nemá, možno pojesť bez soli?
A pena žĺtku chuť má nejakú?
7 Tak duša moja nechce toho dotknúť sa
a srdce moje krm si zhnusilo.
Už len smrť...
8 Bár by sa žiadosť moja (raz mi) splnila
a to, čo dúíam, Pán mi dožičil!
9 Bár by sa Pánu rozmliaždiť ma zachcelo
a rukou hybkou vyrvať z koreňov!
•10 Tak radosť kási by mi ešte ostala
a jasal bych aj v mukách ukrutných,
že Svätého slová nezaprel som.
11 Kde silu beriem, že schopný som vydržať?
A načo ešte život držím si?
12 Je sila moja, jak by bola zo skaly,
a telo moje ako zo spieže?
13 Ci nieto pre mňa nijakej už záchrany
a odňatá mi je každá opora?
Keď aj priatelia zlyhajú.
14 Veď nešťastného musí priate! ľutovať,
hoc pred Všemocným bázeň potratil.
•15 Jak riava prudká, tak bratia sklamali ma,
keď koryto jej vody opustia.
16 Tie ľadmi (vtedy) skalené bývajú
a snehy v sebe skryté mávajú,
17 lež v horúčavách zaraz opľasnievajú
a v čase pále stadiaľ stratia sa.
18 To pre ne cesty pozmenia si pocestní
a púšťou blúdia, zhynú napokon.
Kovára hrozným svojím položením, za ktorý svoj
biedny stav obviňuje jedine Boha.
4 Utrpenia, ktoré Boh na neho zoslal, možno po­
rovnať s jedovatými šípmi. Ich jed vyvoláva v je­
ho duši blúznenie.
5 Jóbove slová tu mamenajú: keby ml Boh dob­
re robil, či by som sl sťažoval proti nemu? Ani
slovko nespokojnosti by neodznelo z mojich úst.
Gn Tieto verše majú nejasný cnysel. Znamenajú
asi toľko, že priatelia Jóbovi nepekne sl počínajú, v južnej Arábii. -
ak pokladajú Jóba za veľkého hriešnika a tak
svojimi slovami zapríčiňujú mu trpkosť miesto
potechy. Jób cíti z toho odpor, aký máva človek
pred nepožívateľným pokrmom.
10 Jób sa tešil, keby mu Boh splnil prosbu, kto­
rou sl žiada smrť. „Svätého slová som nezaprel'‘
(doslovne: ‚svoje slovo som neskrýval pred Naj­
svätejším‘), t. j. Jób mnohými slovami prosil Pána úpale slnka až do svojho úplného vysilenia. —
za to, aby mohol už umrieť,
15—20 Priateľov svojich — ktorých menuje „bratmi“
— porovnáva 60 zimnými potokmi. Zima v Pa­
lestíne počína sa v novembri výdatnými dažďami
a trvá do konca februára. Ešte v marci prichá­ | odmeny denne alebo podľa ujednania (napr, pas­
dza tzv. neskorý dážď. — Potoky sa v tomto čase
rozhojňujú vodou. V dobe sucha, keď karavany,
tiahnuce krajom, najviac by potrebovali vodu,
vyschnuté potoky trpko klamú každého, kto sa
k nim približuje a hľadá v nich vodu. Tak aj
Jób, ktorý by teraz najviac potreboval potechu,
trpko sa klame v priateľoch; lebo miesto úprim­
nej sústrasti skusuje od nich iba mučivé upodo­
zrievanie.
Tie vyzerajú aj pocestní temanskí ig
a tlupy sábske na ne čakajú.
Jak zamrzí ich, že na ne spoľahli sa, 20
že došli až k nim, sklamali sa však.
Aj vy ste teraz práve takí voči mne, 21
ste preľaknutí, hrôzu cítite.
Ci vravel som vám: Dajteže mi voľačo 22
a darujte mi čosi z imania?
Nuž vysloboďte ma z rúk nepriateľových 23
a vykúpte ma z moci zlostníka!
Len poučte ma! (Potom) veru umlknem. 24
A v čom som schybil, vysvetlite mi!
Veď slová priame také pôsobivé sú, 25
lež hany vaše čože dokážu?
Ci mienite snáď slová iba posúdiť? 26
Var‘ vetru platia kriky zúfalca?
Aj o sirotu kocky by ste hádzali 27
a priateľa tiež by ste predali.
Nuž uráčte sa ku mne teraz obrátiť, 28
však do očú vás klamať nebudem.
Len poďte semká, nech sa krivda nedeje! 29
Len poďte, tu je statočnosť moja!
Ci na jazyku mojom nepravda väzí? 30
Ci ústa moje zlobu necítia?
Biedy Judského života.
Ci nie je vojnou život muža na zemi 7
a dňami raba nie sú jeho dni?
Jak sluhovi, čo veľmi prahne po chládku, 2*
jak rabovi, čo čaká zárobok,
mne údelom sú šialivé len mesiace 3
a noci strastí pridelené mám.
Keď líham, vzdychám: Kedy deň mi svitne už? 4
Keď vstávam, zasa: Kedy zotmie sa?
Až do súmraku iba zmietam sa.
Mne telo šatia červíky a chrastiská 5-
a koža puká, rozpadáva sa.
Nad člnok tkáčsky dni mi ušli chytrejšie 6*
a stratili sa, niti nemajúc.
Však rozpomeň sa: Ako dych je život môj, 7
viac oko moje blaho neuzrie.
Už nezočí ma toho zrak, čo vídal ma, 8
obzrieš sa po mne, už ma nebude.
Tejmn je kvitnúca oáza v severozápadnej Ará * 19
bil. Sába je dobre známe obchodné stredisko
Jób označuje seba za sirotu preto, lebo jc od 27
všetkých svojich priateľov opustený a tak je oj
sám bez obrany proti svojim protivníkom, ako
ktorákoľvek iná sirota. ,
Keďže obloha v Palestíne a v okolitých kra- 2
jlnách je od apríla do októbra úplne bez mračna,
otrok musel svoju prácu vykonávať v najväčšom
„Sluha“ jc tu otrok. ‚‚Rab“ je najatý pracovník
(nádenník). Tento túžobne Čaká na svoju mzdu,
ktorá pozostávala nie tak v peniazoch, ako v na­
turáliách. Tieto dostával nádenník podľa povahy
tier dostával svoju odmenu raz do roka podľa
množstva dobytčieho dorastu: porov. Lv 19, 13;
Dt 24, 14 n.).
Slová živo poukazujú na povahu Jóbovej cho- 6
roby (porov, poznámku k 2, 7).
Keďže Jóbova choroba tak sa rozmohla, že mu 6
pokryla celé telo. Jób sa správne nazdáva, žc sa
mu už urýchlene blíži koniec života a tak nastáva
preňho aj úplná záhuba.
 Jób 7—ä
9 Jak oblak mizne, celkom porozchádza sa,
tak nepríde späť, kto šiel do pekiel,
10 už do domu svojho nikdy nevráti sa
a bydlo jeho viac ho neuzrie.
Bez radosti a bez útechy.
11 Nuž preto ústa nechcem držať na uzde
a prehovorím v ducha súžení,
ponariekam si v duše trpkosti.
•12 Var' more som ja, abo morská obluda,
že nado mnou si stráže postavil?
13 Keď myslím: Však ma lôžko moje obodrí,
s plačom mojím posteľ podelí sa.
14 Aj tak mi snami strachu zaraz naháňaš
a vo videniach desom stíhaš ma.
•15 Chce duša moja radšej obesená byť
a smrť má radšej než tie útrapy.
•16 Mňa omŕza to. Však žiť večne nebudem,
nuž tak ma nechaj! Dych sú moje dni.
Boh človeka navštevuje.
17 Veď čo je človek, že si toľme všímaš ho,
že toľkú starosť mávaš o neho,
18 že ráno si ho vyhľadávaš za ránom
a skúšaš si ho každú chvíľočku?
19 Svoj pohľad kedy odo mňa už odvrátiš
a dáš mi času slinu prehltnúť?
20 . Co hriechom robím tebe, strážca človeka?
A prečo za cieľ zvolil si si mňa,
že na obtiaž som sebe samému?
21 A neprávosti moje prečo nestrpíš,
ni priestupky mi nechceš prehliadnuť?
*22 Nuž do prachu sa teraz teda pohrúžim,
mňa hľadať budeš, už ma nebude.”
5. Prvá reč Blldadova, 8,1—22.
•B Tu prehovoril Bildad Suachčan a vravel:
Boh je spravodlivý.
2 „Dokiaľ budeš hovoriť také niečo?
Slová tvojich úst sú ani vietor.
3 Azda Pán to prekrúca súdne právo,
spravodlivosť zmätie Všemohúci?
*4 Ak ti deti zhrešili proti nemu,
napospas ich vydal vlastnej vine.
12 Jób vo svojich bolestiach nenachádza pokoja.
Svojím nepokojom podobá sa rozbúrenému moru
alebo veľkým morským rybám, ktoré zdanlivo
nikdy nespia, ani sl neodpočinú od plávania.
15 Jób si prial radšej zomrieť, ako tak bledne ďa- pred nami kedysi Žili.
lej Živoriť. „Chce duša moja radšej obesená byť"
— s opravou hebrejského textu niektorí preklada­
jú verš: „Smrť uškrtením sl volí duša moja.“
16 „Tak ma nechaj!“, t. j. prestaň ma trápiť. Jób
sl žiada, aby jeho život, už len nakrátko určený,
ostal bez ďalšej bolesti a utrpenia.
22 Ak Boh neodpustí Jóbovi v, krátkom čase, musí
Jób zomrieť a potom Boh, 1 keby chcel, nemôže
mu už nijaké dobrodenie preukázať.
1 n. Baldad započína svoju reč s veľkou výčitkou vučina, ktorú ľahko možno roztrhať.
proti Jóbovi: vytýka mu, že vo svojej odpovedi
prednášal prenáhlené slová, ktoré spôsobujú ško­
dy ako víchrica.
4—7 Aj Baldad je toho presvedčenia, že hriešnik
musí predčasne zomrieť, ako o tom svedčí aj prí­
klad Jóbových deti. Hoci okrem nich oj Jób sa • šťastlivým človekom na tomto svete. Jeho predošlý
prehrešil, to, že predsa doteraz je na žive, možno život 6a mu celkom obnoví.
505
Ale ak ty k Pánovi obrátiš sa, 5
vyprosíš sl milosť Všemocného.
Ak len budeš nevinný, spravodlivý, 6
o teba on ihneď bedliť bude,
bydlo spravodlivé obnovi ti.
Stav tvoj predchádzajúci bude malý, 7
budúcnosť však tvoja veľmi vzrastie.
Boh tresce zlých.
Pokolení minulých len sa spýtaj, 8*
na skúsenosť predkov dávaj pozor!
My sme iba včerajší, nevedomí, 9
naše zemské dni sú sťaby tôňa.
Ci nie oni učia ťa, hovoria ti, io*
zo sŕdc svojich slová vynášajú?
Puči azda rákosie, kde niet bahna, 11*
abo rastie tŕstie, kde niet vlahy?
Kým je ešte pri sile, nezrezané, 12
pred všetkými bylinami uschne.
To je cesta každého hriešnika, 13
takto hynie nádej ničomníka.
Skladá svoju dôveru v prázdnu mošnu, *
14
svoju zábezpeku v pavučinu.
Chce sa oprieť o dom svoj — nevydrží, 15
chce sa pridŕžať-ho — neobstojí.
Stojí plný šťavy, pred tvárou slnca, 16
výhonkami pnie sa svojím sadom,
lenže korene jeho v hŕbe skál sú, 17
v príbytku kamenistom žije si.
Keď ho potom vytrhnú z jeho miesta, 18
zaprie: Nikdy som ťa neuzrelo!
Ajhľa, tu je na ceste rozpadnutý, 19 .
iní zasa z prachu vyrastajú.
Boh vyslyší spravodlivého.
Pán ver* bezúhonného nezavrhne, 20*
zlých však rukou svojou nepodoprie.
Smiechom ešte naplní ústa tvoje. 21
radosťou tiež veľkou pery tvoje.
Tvojich nenávistníkov hanba pojme, 22
stánky hriešnikov pominú sa."
sl vysvetliť tým, že jeho hriechy neboli tak ná­
ramne veľké ako hriechy jeho detí. Ak sl však
Jób praje znovu sa dožiť šťastia, musí sa úprimne
obrátiť k Bohu.
Treba sa opýtať predošlých pokolení, aké majú 8 n.
skúsenosti o živote, lebo život jednotlivca je prí­
liš krátky a nestačí, aby jednotlivec mohol na­
zbierať dostatočnú skúsenosť, ba značnejšiu život­
nú múdrosť.
„Oni", t. j. predošlé pokolenia, teda ľudia, čo 10
Ako bujne rastúce rákosie a tŕstie musí uschnúť 11—13'
pred dozretím, ak mu vyschne voda: tak práve
sláva sa aj hriešnikovi. Nedožije sa dlhého veku,
ale musí predčasne umrieť. Inl prekladojú verš
12 takto: „Kým sa zelenie, nekosia ju ešte. Však
usychá skôr- ako Iná tráva."
Všetko to, na čom si hriešnik kedysi zakladal, 14
ako je bohatstvo a časný blahobyt, ukáže sa sla­
bou a neudržateľnou vecou, celkom tak, ako pa­
Keď Jób aj pri svojej hriešnosti je ešte vždy 20—22
nažive, z toho nasleduje, že Jeho utrpenie má mu
poslúžiť ako napomenutie k náprave života. Tak
búda jeho utrpenie liekom. Ak sa tedn odvráti od
svojich hriechov, môže byť a Iste aj bude znovu
 506
6. Druhá odpoveď Jóbova, 9,1—10,22.
*9 Tu prehovoril Jób a riekol:
S Bohom sa nedá hádať.
2 „Veď dobre viem ja, že je tomu vskutku tak,
že nie je človek v práve pred Pánom.
3 Ak chcel by niekto s ním sa pustiť do hádky,
nuž neodpovie raz mu z tisíca.
Nesmierna moc Božia.
4 Má myseľ múdru, silu taktiež mohutnú.
Kto vzoprel sa mu, zdravý vyviazol?
*5 On nebadane (celé) hóry prenáša,
ich v rozhorlení poprehadzuje.
6 Aj zemou pohne on z vlastného jej miesta,
že jej stĺpy budú sa zachvievat
7 On slncu káže, aby nevychádzalo
a pod pečaťou hviezdy zatvára.
•8 On samojeden rozostiera nebesá
a prechádza sa po hĺbkach mora.
9 Voz stvoril Veľký, Orióna tak isto
ej s Kuriatkami, juhu izbami.
10 On robí veci preveliké, nesmierne
a prečudesné, až im počtu niet.
11 Keď koľ mňa ide, ani si to nevšimnem,
keď prešmykne sa, tiež ho nezbadám.
12 Ak niečo schytí, ktože mu v tom zabráni?
A kto mu povie: »Co to vystrájaš?«
*13 Však hnev svoj Pán ver‘ nijak nezdržiava
a koria sa mu voje Potvory.
Nevyspytateľné sú cesty Pánove.
14 Tým menej teda ja s ním rokovať môžem
a proti nemu slová vyberať.
15 Keď v práve som snáď, nedostanem odpoveď;
len prosiť môžem svojho žalobcu.
16 Keď oslovím ho, nechá ma on hovoriť,
že na hlas môj dbá, veriť nemôžem...
17 On, ktorý zaraz pre maličkosť kruší ma
a prenič-zanič rany rozmnoží mi,
18 ba ani dýchať nechce mi on dovoliť,
mňa nasycuje žiaľom pretrpkým.
1—24 Jób je priamo zavalený myšlienkou o veľkosti
a všemohúcnosti Božej. Táto nekonečná sila Božia
javí sa nielen v diele stvorenia, ale aj v podiv­
nom vedení, riadení celého sveta. Proti všemo­
húcnosti Božej Jób sl ani netrúfa, že by úspešne
mohol dokazoval a obhájiť svoju nevinnosť.
Ohromná moc Božia javi sa v zosúvaní hor­
stiev (verš 5), zemetrasení (verš 6) a v zatmeniach
slnka (verš 7).
8 Tvorčla moc Božia nepozná obmedzenie a hra­
nice. Rovnako stvoril Boh oblohu a hlboké more.
— „Prechádzať sa“ znamená niečo do svojej moci
prevziať, nad niečím neobmedzene vládnuť. Pri
stvorení Boh „zvíťazil“ nad morom aj v lom
zmysle, že mu vyznačil brehy a hranice, pokiať
má siahať. • I
13 „Potvora“ a „voje Potvory" (v pôvodine Ra­
chab a voje Rachaby) sú zasa bájoslovné porne-
novonla pramora so všetkými jeho domnelými
obludami (pravekými zvermi), ktorými pramore
bolo preplnené. Svätopisec užíva tieto všeobecne
známe ľudové predstavy, ktorých pôvodný význam
v jeho dobe hodne vybledol, aby lak poukázal na
nepremožiteľnú moc Božiu, s ktorou vládne nad
Jób 9
Ak o moc ide, on veru premocný je, 19*
ak o súd ide, kto ho obošle?
Hoc nevinný som, vlastné rty ma odsúdia, 20
hoc statočný som, ľstivým spraví ma.
Ci statočný som, ani v tom sa nepoznám, 21
nuž žitím svojím pohrdnúť musím.
Hej, povedal som: Všetko jedno je to už, 22
*
on nevinného so zlým zahubí!
Ak náhle zájde voľaktosi pod bičom, 23
on posmieva sa dobrých zúfalstvu.
Ba kraj ak príde do rúk naničhodníkov, 24
on zraky sudcov pozahaľuje.
Ak on to nie je, ktože by to bol?
Beznádejné položenie.
Dni rýchlejšie mi ako bežec utiekli 25
a stratili sa, šťastie nezhliadli.
Sťa člnok z tŕstia, tak sa iba prekĺzli, 26
jak orol zlieta na korisť svoju.
Ak pomyslím si: Na nárek svoj zabudnem, 27
*
si výzor zmením, rozveselím sa.
Hneď neľakám sa všetkých svojich bolestí, 28
bo viem, že ma ich nepozbavíš ver‘.
Nuž ak som teda vinovatý (pred tebou), 29
tak načo ešte mám sa namáhať?
Hoc snehom seba poumývať by som mohol 33
a ruky svoje lúhom očistiť,
ty do špiny zas predsa ma len pohrúžiš, 31
že vlastným šatom hnusiť sa budem.
Rozhodca medzi Bohom a človekom?
Niet človeka, jak ja, aby som mu odvetil: 32
Tak spolu pred súd ustanovme sa!
Niet, kto by mohol medzi nami rozsúdiť, 33-
kto na nás oboch ruku vložil by,
kto metlu jeho odo mňa by oddialil, 34
by hrôza z neho nedesila ma.
Lež prehovorím, pred ním strach mať 35
nebudem,
bo veci moje tak sa nemajú.
bytosťami a ktorých predstava budila v mysliach
ľudí úžas.
Božia moc a prevaha je taká veľká v očiach 19—20
Jóbových, že sám prichádza k poznaniu svojej
bezmocnosti, keď sa chce porovnať s Bohom: ke­
by Jób bol aj v práve vo svojej spornej veci
s Bohom, musel by predsa sám seba odsúdiť, lebo
každý, kto sa Bohu protiví, pokúša so o márnu
vec, ktorá je preň vopred stratená.
Na tvrdenie Baldadovo, že Boh je krajne spra­ 22—24
vodlivý, ktorý len hriešnikov tresce, Jób odpove­
dá záporne a tvrdí, že Boh bez ohľadu na čnosť
a hriešnosť zachádza s ľuďmi úplne podľa ľubovô­
le. Dôkazy pre svoj úsudok vidí v tom, že sa me­
dzi ľuďmi vyskytujú chytľavé choroby, ktoré rov­
! nako zmecú hriešnych i nevinných ľudí (verš 23),
| že krutí tyrani sužujú tak dobrých, ako aj zlých
I (verš 24).
| Jób sl je povedomý svojej nevinnosti, prelo 27—31
I rada jeho priateľov, aby svoje utrpenie znášal bez
reptania a radšej konal pokánie, zdá sa mu ne­
miestnou, a to tým viac, žc vážne upodozrieva
[ Boha z predpojatosti oproti sebe. Pripisuje mu
I úmysel, ktorým si zaumienil Jóba trýzniť utrpe­
niami.
| „Ruku vložiť na niekoho" znamená, nad nie­ 33
j kým získať moc a vládu. Prelo sn dožaduje Jób
I rozhodčicho sudcu, ktorému by aj Boh podliehal
I ako obvinená, žalovaná stránka.
 Jób 10—11—12 507

Prečo vlastne trpím? 7. Prvá reč Sofarova, 11, 1—20.

10 Mne samému sa celkom spríkril život môj, Tu prehovoril Sofar Naamčan a vravel: 11
tak do náreku dám sa nad sebou
a z trpkej duše budem hovoriť. Ako to Jób hovorí?
2 To poviem Pánu: Nože, neodsudzuj ma! „Nemá azda odpoveď táraj dostať, 2
Mne oznám, prečo so mnou prieš sa ty! muž tiež veľavravný má mať pravdu?
3 Ci dobre ti to, že krivdy dopúšťaš sa, Umlčia ľudí táraniny tvoje, í
že rúk svojich dielom pohŕdaš si, ty sa pýšiť budeš, že máš pravdu?
že smeješ sa zámerom bezbožných? Boh pozná srdcia ľudské.
4 Či azda oči máš ty iba telesné,
jak človek hľadí, ty tak hľadievaš? ■Jasná náuka moja.« Ty tak vravíš, 4'
5 A sú dni tvoje, ako dni človeka sú ■Pred zrakom tvojim celkom som čistý.«
i roky tvoje jak dni ľudské sú, Keby Pán len naozaj vravrieť začal, 5
6 že zháňaš sa tak po neprávostiach mojich otvoril si pery proti tebe,
a vyzvedáš sa na priestupky moje, taje múdrosti svojej dal ti poznať, 6
7 hoc dobre vieš to, že som ozaj nevinný nepochopiteľné na počutie!
a z ruky tvojej nik ma nevyrve? Vedz, to Pán chce počet z tvojej viny!
S Bohom sa nemožno súdiť.
Stvoriteľ a stvorenie.
8 Veď ruky tvoje spravili ma, stvárnili, Ty podstatu Pánovu chceš var' poznať, 7
a naraz chceš ma celkom zahubiť? Všemocného zvieš ty dokonalosť?
9 Len rozpomeň sa, že si ma z hliny urobil, Nad nebesá vyšší je. Čože spravíš? 8
a chceš ma zasa na prach obrátiť. Od podsvetia hlbší. Co sa dozvieš?
'10 Ci ako mlieko nepozlieval si ma ty Rozsah jeho väčší je ako zeme, 9
a sťaby syru zhustnúť nedal mi? šírka jeho väčšia ako mora.
11 Hej, kožou, telom ty sám si ma ošatil Ak on ide pomimo, či to tají, 10
a votkal si mi kosti, šľachy tiež; abo rozhlasuje, kto ho zhati?
12 si žitia dar mi blahovoľne udelil Veď on ľudí podvodných dobre pozná, li
a starosť tvoja dych mi chránila. neprávostí zbadá, všíma si ich.
13 Lež v srdci svojom tieto veci skrýval si Prichádza tak k rozumu človek hlúpy, *
12
a viem, že toto mal si pred sebou: x tak sa oslík stáva riadnym oslom.
14 Ty ma pozoruješ, či sa dopustím hriechu, Boh sa zmiluje nad kajúcnikom.
lež nezbavíš ma priestupkov mojich. Lenže ak ty srdce svoje priame máš, 13
15 Mne beda veru, ak by som sa previnil, ak ty k nemu dvíhaš ruky svoje,
lež hlavu vztýčiť nesmiem nevinný. zlo ak, čo máš na rukách, odstrániš z nich, 14
Som hanbou sýty, spitý utrpením. krivde nedáš sídliť v stánku svojom,
16 Keď pozdvihnem sa, sťaby lev ma naháňaš, potom tvár si pozdvihneš bez poškvrny, 15
tak zo mňa slávu stále získavaš. budeš neochvejný, bezo strachu.
'1 7 Hneď svedkov nových proti mne si privádzaš Potom iste zabudneš na útrapy, 16
a ešte väčšmi na mňa hneváš sa; na vody jak ušlé, spomenieš si.
vždy nové vojská broja proti mne. Život krajší budeš mať nad poludnie, 17'
Zúfalstvo bez nádeje. ba aj tmy ti budú ako zore.
18 Ba prečo si ma z lona matky vyviedol? Budeš zabezpečený, bo máš nádej, 18
Co nezhynul som, zrak než uzrel ma? budeš pokojne spať, chránený si.
19 Jak ten, čo nie je, prečo som sa nestal ja? Nik ťa nevyruší ver1, keď si zdriemneš, 19
Co neniesli ma z lona do hrobu? po tvári ťa mnohí láskať budú.
20 Dni môjho žitia potrvajú kratučko, Hriešnikov oči však zhynú túžbou, 20
nuž nechaj ma už, by som pookrial, pre nich útočište zaniklo už,
'21 prv, ako pôjdem, skadiaľ sa nik nevracia, nádej všetka ich je — dušu vydať."
kde zem je oná tmy a temravy,
22 kde zem je šerá, čo je nad tmy černejšie, 8. Tretia odpoveď Jóbova, 12,1—14,22.
kde zmätok iba, svit je temravou." Tu prehovoril Jób a riekol: 12
10 Slová poukazujú na skrytý a tajomný vznik Priatelia nehovoria rozumne.
ľudského života v lone matky. Starý zákon spo­
mína s istou obľubou podivuhodný vznik ľudské­ „Vy jediní ste teda ľuďmi naozaj 2
ho tela v skrytosti. O jeho utváraní najlepšie vie a múdrosť všetka, s vami zahynie.
iba Boh (porov. 2 130, 13. 15. 16).
17 Na pokyn Boží povstali by novi svedkovia proti Porov. 8, 21; 10, 7. 4
Jóbovi, ktorí by mu len priťažili. A Ci jeho pria­ Bolesti a utrpenia, zosielané od Boha, vedia 12
telia sl in.áč počínali? „Nové vojská" sú nové vlny pretvoriť na mysli aj menej rozumných a tvrdo­
utrpenia a pohrôm, ktoré sa na Jóba bez presta­ šijných ľudí. Soíar usiluje sa pohnúť Jóba k to­
nia valia. mu, aby uznal, žc Boh ho tresce len preto, aby
21 n. Jób po svojich skúsenostiach, nadobudnutých tak dosiahol Jóbovo polepšenie. Nech prelo koná
v tomto svete, má obavu, že aj v podsvetí sa mu pokánie.
dostane najtmavšie miesto, kde nebude preň ani Spomienka no pošmúrnu dobu utrpenia n tma- 17
najmenšieho odpočinku. I vej budúcností stráca zo svojho ostria a bude sa
 Jób B
506
6. Druhá odpoveď Jóbova, 9,1—10,22.
•9 Tu prehovoril Jób a riekol:
S Bohom sa nedá hádať.
2 „Veď dobre viem ja, že je tomu vskutku tak,
že nie je človek v práve pred Pánom.
3 Ak chcel by niekto s nim sa pustiť do hádky,
nuž neodpovie raz mu z tisíca.
Nesmierna moc Božia.
4 Má myseľ múdru, silu taktiež mohutnú.
Kto vzoprel sa mu, zdravý vyviazol?
•5 On nebadane (celé) hory prenáša,
ich v rozhorlení poprehadzuje.
6 Aj zemou pohne on z vlastného jej miesta,
že jej stĺpy budú sa zachvievať.
7 On slncu káže, aby nevychádzalo
a pod pečaťou hviezdy zatvára.
"8 On samojeden rozostiera nebesá
a prechádza sa po hĺbkach mora.
9 Voz stvoril Veľký, Orióna tak isto
aj s Kuriatkami, juhu izbami.
10 On robi veci preveliké, nesmierne
a prečudesné, až im počtu niet.
11 Keď koľ mňa ide, ani si to nevšimnem,
keď prešmykne sa, tiež ho nezbadám.
12 Ak niečo schytí, ktože mu v tom zabráni?
A kto mu povie: -Co to vystrájaš?.
■13 Však hnev svoj Pán ver' nijak nezdržiava
a koria sa mu voje Potvory.
Nevyspytateľné sú cesty Pánove.
14 Tým menej teda ja s nim rokovať môžem
a proti nemu slová vyberať.
15 Keď v práve som snáď, nedostanem odpoveď;
len prosiť môžem svojho žalobcu.
16 Keď oslovím ho, nechá ma on hovoriť,
že na hlas môj dbá, veriť nemôžem ...
17 On, ktorý zaraz pre maličkosť kruši ma
a prenič-zanič rany rozmnoží mi,
18 ba ani dýchať nechce mi on dovoliť,
mňa nasycuje žiaľom pretrpkým.
1—24 Jób je priamo zavalený myšlienkou o veľkosti
a všemohúcnosti Božej. Táto nekonečná sila Božia
javí sa nielen v diele stvorenia, ale aj v podiv­
nom vedení, riadení celého sveta. Proti všemo­
húcnosti Božej Jób sl ani netrúfa, že by úspešne
mohol dokazovať a obhájiť svoju nevinnosť.
5—7 Ohromná moc Božia javí sa v zosúvaní hor-
stiev (verš 5), zemetrasení (verš 6) a v zatmeniach
slnka (verš 7).
8 Tvorila moc Božia nepozná obmedzenie a hra.
nice. Rovnako stvoril Boh oblohu a hlboká more.
— „Prechádzať sa'
* znamená niečo do svojej moci
prevziať, nad niečím neobmedzene vládnuť. Pri
stvorení Boh lrzviťazil" nad morom aj v tom
zmysle, že mu vyznačil brehy a hranice, pokiaľ
má siahať. ‘ reptania a radšej konal pokánie, zdá sa mu ne­
13 „Potvora“ a ..voje Potvory
*' (v pôvodine Ra-
chab a voje Rachaby) sú zasa bájoslovné porne-
novanlo pramora so všetkými jeho domnelými
obludami (pravekými zvermi), ktorými pramore
bolo preplnené. Svätopisec užíva tieto všeobecne
známe ľudové predstavy, ktorých pôvodný význam
v jeho dobe hodne vybledol, aby tak poukázal no
nepremožiteľnú moc Božiu, s ktorou vládne nad
Ak o moc ide, on veru premocný je, 19»
ak o súd ide, kto ho obošle?
Hoc nevinný som, vlastné rty ma odsúdia, 20
hoc statočný som, ľstivým spraví ma.
Ci statočný som, ani v tom sa nepoznám, 21
nuž žitím svojím pohrdnúť musím.
Hej, povedal som: Všetko jedno je to už, 22
*
on nevinného so zlým zahubí!
Ak náhle zájde voľaktosi pod bičom, 23
on posmieva sa dobrých zúfalstvu.
Ba kraj ak príde do rúk naničhodníkov, 24
on zraky sudcov pozahaľuje.
Ak on to nie je, ktože by to bol?
Beznádejné polozenie.
Dni rýchlejšie mi ako bežec utiekli 25
a stratili sa, šťastie nezhliadli.
Sťa člnok z tŕstia, tak sa iba prekĺzli. 26
jak orol zlieta na korisť svoju.
Ak pomyslím si: Na nárek svoj zabudnem, 27
*
si výzor zmením, rozveselím sa.
Hneď neľakám sa všetkých svojich bolestí, 28
bo viem, že ma ich nepozbaviš ver'.
Nuž ak som teda vinovatý (pred tebou), 29
tak načo ešte mám sa namáhať?
Hoc snehom seba poumývať by som mohol 3)
a ruky svoje lúhom očistiť,
ty do špiny zas predsa ma len pohrúžiš, 31
že vlastným šatom hnusiť sa budem.
Rozhodca medzi Bohom a človekom?
Niet človeka, jak ja, aby som mu odvetil: 32
Tak spolu pred súd ustanovme sa!
Niet, kto by mohol medzi nami rozsúdiť, 35*
kto na nás oboch ruku vložil by,
kto metlu jeho odo mňa by oddialil, 34
by hrôza z neho nedesila ma.
Lež prehovorím, pred ním strach mať 35
nebudem,
bo veci moje tak sa nemajú.
bytosťami a ktorých predstava budila v mysliach
ľudí úžas.
Božia moc a prevaha je taká veľká v očiach 19—20
Jóbových, že sôm prichádza k poznaniu svojej
bezmocností, keď sa chce porovnať s Bohom: ke-
' by Jób bol aj v práve vo svojej spornej veci
i 6 Bohom, musel by predsa sám seba odsúdiť, lebo
' každý, kto sa Bohu protiví, pokúša sa o márnu
| vec, ktorá je preň vopred stratená.
| Na tvrdenie Baldadovo, Že Boh je krajne spra- 22—24
vodlivý, ktorý len hriešnikov tresce, Jób odpove-
dá záporne a tvrdí, že Boh bez ohľadu na čnosť
a hriešnosť zachádza s ľuďmi úplne podľa ľubovô­
le. Dôkazy pre svoj úsudok vidí v tom, že sa me­
dzi ľuďmi vyskytujú chytľavé choroby, ktoré rov­
nako zmecú hriešnych i nevinných ľudí (verš 23),
žc krutí tyrani sužujú tak dobrých, ako aj zlých
(verš 24).
I Jób si je povedomý svojej nevinnosti, preto 27—31
rada jeho priateľov, aby svoje utrpenie znášal bez
miestnou, a to tým viac, že vážne upodozrieva
Boha z predpojatosti oproti sebe. Pripisuje mu
úmysel, ktorým si zaumienil Jóba trýzniť utrpc-
! niamí.
I „Ruku vložiť na niekoho“ znamená, nad nie- 33
J kým ziskať moc a vládu. Preto sa dožaduje Job
i rozhodčicho sudcu, ktorému by aj Boh podliehal
I ako obvinená, žalovaná stránka.
 Jób 10—11—12
Prečo vlastne trpím?
10 Mne samému sa celkom spríkril život môj,
tak do náreku dám sa nad sebou
a z trpkej duše budem hovoriť.
2 To poviem Pánu: Nože, neodsudzuj ma!
Mne oznám, prečo so mnou prieš sa ty!
3 Ci dobre ti to, že krivdy dopúšťaš sa,
že rúk svojich dielom pohŕdaš si,
že smeješ sa zámerom bezbožných?
4 Ci azda oči máš ty iba telesné,
jak človek hladí, ty tak hľadievaš?
5 A sú dni tvoje, ako dni človeka sú
i roky tvoje jak dni ľudské sú,
6 že zháňaš sa tak po neprávostiach mojich
a vyzvedáš sa na priestupky moje,
7 hoc dobre vieš to, že som ozaj nevinný
a z ruky tvojej nik ma nevyrve?
Stvoriteľ a stvorenie.
B Veď ruky tvoje spravili ma, stvárnili,
a naraz chceš ma celkom zahubiť?
9 Len rozpomeň sa, že si ma z hliny urobil,
a chceš ma zasa na prach obrátiť.
'10 Ci ako mlieko nepozlieval si ma ty
a sťaby syru zhustnúť nedal mi?
11 Hej, kožou, telom ty sám si ma ošatil
a votkal si mi kosti, šľachy tiež;
12 si žitia dar mi blahovoľne udelil
a starosť tvoja dych mi chránila.
13 Lež v srdci svojom tieto veci skrýval si
a viem, že toto mal si pred sebou: \ tak sa oslík stáva riadnym oslom.
14 Ty ma pozoruješ, či sa dopustím hriechu,
lež nezbavíš ma priestupkov mojich.
15 Mne beda veru, ak by som sa previnil,
lež hlavu vztýčiť nesmiem nevinný.
Som hanbou sýty, spitý utrpením.
16 Keď pozdvihnem sa, sťaby lev ma naháňaš,
tak zo mňa slávu stále získavaš.
•17 Hneď svedkov nových proti mne si privádzaš
a ešte väčšmi na mňa hneváš sa;
vždy nové vojská broja proti mne.
Zúfalstvo bez nádeje.
18 Ba prečo si ma z lona matky vyviedol?
Co nezhynul som, zrak než uzrel ma?
19 Jak ten, čo nie je, prečo som sa nestal ja?
Co neniesli ma z lona do hrobu?
20 Dni môjho žitia potrvajú kratuško,
nuž nechaj ma už, by som pookrial,
•21 prv, ako pôjdem, skadiaľ sa nik nevracia,
kde zem je oná tmy a temravy,
22 kde zem je šerá, čo je nad tmy černejšie,
kde zmätok iba, svit je temravou.”
10 Slová poukazujú na skrytý a tajomný vznik
ľudského života v lone matky. Starý zákon spo­
mína s istou obľubou podivuhodný vznik ľudské­
ho tela v skrytosti. O jeho utváraní najlepšie vie
iba Boh (porov. 2 138, 13. 15. 10).
17 Na pokyn Boží povstali by novi svedkovia proti
Jóbovi, ktorí by mu len priťažili. A íl jeho pria­
telia sl Ináé potlnoll? „Nové vojská" sú nové vlny
utrpenia a pohrôm, ktoré sa na Jóba bez presta­
nia valia.
21 n. Jób po svojich skúsenostiach, nadobudnutých
v tomto svete, má obavu, že sj v podsvetí sa mu
dostane najtmavšie miesto, kde nebude preň ani
najmenšieho odpočinku.
507
7. Prvá reč Sofarova, 11, 1—20.
Tu prehovoril Soľar Naamčan a vravel: n
Ako to Jób hovorí?
„Nemá azda odpoveď táraj dostať,
muž tiež veľavravný má mať pravdu?
Umlčia ľudí táraniny tvoje, 3
ty sa pýšiť budeš, že máš pravdu?
Boh pozná srdcia ľudské.
»Jasná náuka moja.» Ty tak vravíš, 4-
•Pred zrakom tvojim celkom som čistý.
*
Keby Pán len naozaj vravrieť začal, 5
otvoril si pery proti tebe,
taje múdrosti svojej dal ti poznať, 6
nepochopiteľné na počutie!
Vedz, to Pán chce počet z tvojej viny!
S Bohom sa nemožno súdiť.
Ty podstatu Pánovu chceš var" poznať, 7
Všemocného zvieš ty dokonalosť?
Nad nebesá vyšší je. Čože spravíš? 8
Od podsvetia hlbší. Co sa dozvieš?
Rozsah jeho väčší je ako zeme, 9
širka jeho väčšia ako mora.
Ak on ide pomimo, či to tají, 10
abo rozhlasuje, kto ho zhati?
Veď on ľudí podvodných dobre pozná, li
neprávosti zbadá, všíma si ich.
Prichádza tak k rozumu človek hlúpy, 12'
Boh sa zmiluje nad kajúcnikom.
Lenže ak ty srdce svoje priame máš, 13
ak ty k nemu dvíhaš ruky svoje,
zlo ak, čo máš na rukách, odstrániš z nich, 14
krivde nedáš sídliť v stánku svojom,
potom tvár si pozdvihneš bez poškvrny, 15
budeš neochvejný, bezo strachu.
Potom iste zabudneš na útrapy, 18
na vody jak ušlé, spomenieš si.
2ivot krajší budeš mať nad poludnie, 17
ba aj tmy ti budú ako zore.
Budeš zabezpečený, bo máš nádej, 18
budeš pokojne spať, chránený si.
Nik ťa nevyruší ver', keď si zdriemneš, 19
po tvári ťa mnohi láskať budú.
Hriešnikov oči však zhynú túžbou, 20
pre nich útočište zaniklo už,
nádej všetka ich je — dušu vydať.”
8. Tretia odpoveď Jóbova, 12,1—14,22.
Tu prehovoril Jób a riekol: 12
Priatelia nehovoria rozumne.
„Vy jediní ste teda ľuďmi naozaj 2
a múdrosť všetka, s vami zahynie.
Porov. 0, 21; 10, 7. 4
Bolesti a utrpenia, zosielané od Boha, vedia 12
pretvoriť nn mysli aj menej rozumných q tvrdo
*
šljných ľudí. Solar usiluje sa pohnúc Jóba k lo­
mu, aby uznal, že Boh ho tresce len prelo, aby
tok dosiahol Jóbovo polepšenie. Nech preto koná
pokánie.
Spomienka na pošmúrnu dobu utrpenia n tma- 17
vej budúcnosti stráca zo svojho ostria a bude sa
 510 Jób 15—10

5 To ti ústa navádza vina tvoja, I Zdvihol proti Pánovi ruku svoju, 25*
reč si osvojuješ prefíkaných. i proti Všemocnému postavil sa,
6 Vlastné ústa súdia ťa. veru nie ja, j proti nemu útočil s tvrdou šijou, 26
proti tebe svedčia vlastné pery. I štítov vypuklých tiež veľkým množstvom.
V tuku vlastnom ukryl si obličaj svoj, 27
Jóbova myseľ je zatemnená. na slabinách svojich tuku nabral.
“7 Hádam si sa narodil prvý z ľudí, Mestá spustošené presídľoval on, 26
ty si splodený bol pred kopcami? domy, v ktorých nikto nebýval už,
8 Úrudky Pánove ty azda čuješ iebo boli celkom v rozvalinách.
vari všetku múdrosť si schmatol sebe?
9 Čo my neznali by sme, to ty poznáš, Ako skončia zlí
čo nám v ume nie je, to ty chápeš? Neobstojí imaním, nezbohatne, 29
10 Však sú medzi nami aj starci, kmeti, po zemi sa tieňom nerozprestrie.
vekom ešte starší než tvoj otec! Nevyjde'už veru viac on z temravy, 3Q«
•11 Útecha Pánova je ti už málo, horúčava spáli mu mládniky,
pre láskavé slová jeho k tebe? vietor postrhúva kvety jeho.
12 Prečo ťa tak strháva srdce tvoje, Lži nech darmo neverí ošialený, 31
prečo očami aj pomihúvaš. lebo vyjde iste navnivoč sám.
13 keď sa proti Pánovi s hnevom staviaš, Predčasne mu povädnú ratolesti, 32
keď z úst svojich púšťaš také slová? nezazelenie sa vetva jeho.
Strapce stratí nezrelé ako vinič, 33“
Človek je hriešny. ako oliva on kvety zhodí.
14 Človek teda čože je, žeby čistý bol, Hriešnika družina neplodná je, _ 34
koho žena zrodila, spravodlivý? -stany úplatnosti oheň zhltne.
“15 Veď on nemá dôveru v svätých svojich, Obťažkaní pohromou rodia skazu 35
nebo nie je čisté v očiach jeho, a ich lono chystá iba šiaľbu."
16 ohavný, kto skazený — ešte menej,
človek, čo jak vodu hriechy pije! 10. Štvrtá odpoveď Jóbova, 16,1—17,16.
Nepokoj hriešnikov. Tu prehovoril Jób a riekol: 16
17 Chcem ťa teda poučiť, počúvaj ma,
čo som spozoroval, chcem ti vravieť, Potecha — na ťarchu.
18 čo aj múdri mužovia rozhlasujú „Nuž veci takých počul som už premnoho. 2
podľa predkov svojich, net¾ja nič, Ste tešiteľmi všetci na ťarchu.
19 ktorým samým táto zem bola daná, Bude už koniec týmto slovám do vetra? 3
neprešiel nik cudzí pomedzi nich: Veď čo ťa núti odpovedať mi?
“20 Po všetky dni života zlý sa trasie, Ja mohol by som tiež tak jak vy hovoriť, 4
po všetky roky svoje tyran tiež. ak by ste boli na mieste mojom
21 Jemu hlasy desivé znejú v ušiach, a snoval by som také reči proti vám
záhuba naň príde v čase mieru. i krútil hlavou veru nad vami,
•22 Zo tmy že snáď unikne, nedúfa on, vás obodroval tiež ústami svojimi,
cíti, že meč mu je pripravený. i perí chvenie nezadržoval.
*23 Supom leda za polám pohodia ho; Priatelia sú nechápaví.
vie, že čas temnôt prichystaný je mu. Ak vravieť začnem, bôľ môj nezmierňuje sa, 6
24 Čas temnôt naozaj ho prestrašuje, ak prestanem zas, neodchádza odo mňa.
prehroznú tieseň ho zachvacuje, Lež teraz ma už veru naskrz vysilil 7
ako kráľa, na boj čo sa chystá.
a tlupa jeho mňa sa zmocňuje. 8*
7 Eufaz sa vysmieva Jóbovi, že náuku starších Príčinou neoprávnenej sebadôvery a vzbury 25—28
podceňuje, alebo ňou opovrhuje, ako keby sám proti Bohu bol u Jóba jeho doterajší blahobyt a až
bol takmer prvým Človekom, Adamom, alebo aspoň priveľké jeho bohatstvo. „Tuk“ tela je znamením
človekom, ktorý bol prítomný pri stvorení sveta. vonkajšieho, hmotného blahobytu, v ktorom sl
H „Za útechu Pánovu" pokladá Eliíaz prisľúbenia telo môže dovolil rozličné pôžitky. Jób-svoju moc
priateľov Jóbových, ktorými mu dávali do výhľa­ rozšíril na krajiny a miesta, ktoré mu nepatrili
du obnovu jeho života a návrat predošlého šťastia a tak už podliehali kliatbe.
a blahobytu na prípad, že Jób bude konat úprim­ Podsvetiu nikto neunikne. Najmenej hriešnik. 30
né pokánie. Úpadok čaká aj na jeho „mládniky a kvety", t. j.
15 n. „Svätí Boží" sú bezpochyby anjeli (porov. 4, na jeho celé potomstvo bez výnimky. Zahynú
1B n.). všetci nemilosrdne.
20 Svedomie nedá pokoja hriešnikovi. Keď budeš „Nezrelé strapce viniča a zhodené kvety olivy" 33
na domnelom vrchole svojho blahobytu, vtedy (a sú deti hriešnika, ktoré ešte za života svojho otca
môže postihnúť nečakaná pohroma a povalí ťa ne-, ho predídu do hrobu a tak svojím predčasným od­
zadržateľne. chodom na večnosť zapríčinia mu veľký žiaľ.
22 Noc a tma sú znakom pohromy, nešťastia, ako Keďže Boh veľké nešťastie priviedol na Jóba, B
zasa svetlo alebo deň je označením pre dobu bla­ v očiach priateľov stal so sám Boh svedkom Jó-
hobytu. bovej hriešnosti a tak neprajné „svedčil" proti
23 Hriešnik prv alebo neskoršie upadne istotne do nemu. Prelo sú aj priatelia pevne presvedčení
hmotnej biedy a bude iba Živoriť. o Jóbovej hriešnosti.
 Jób 10—17 511

Dal sa za svedka, aby sa vrhol na mňa, i Tak polož teda hneď záloh môj pred seba: 3
môj žalobca tak svedči proti mne. I Klo odváži sa na dláh udrieť mi?
•9 Má hnev na korisť, tak ma teda schvatol už Veď srdcu ich si odňal odvahu 4’
a zubmi na mňa si on zaškrípal a vyhrať veru ty ich nenecháš!
i ostro zazrel na mňa škodca môj. Už ktosi zovie druhov lupu na podiel 5*
10 Už ústa svoje na mňa rozovierajú a deťom vlastným túžba žerie zrak.
a na posmech ma zauškujú tiež,
zhŕkli sa všetci teraz proti mne. Nepravá zbožnosť priateľov.
11 Mňa zlostníkovi Pán ver' dáva napospas Ty dopustil si, že som ľuďom príslovím Ľ
a do rúk vrhá naničhodníkov. a práve mne to pľujú do tváre.
j Tak oko moje od žiaľu sa skalilo 7
Navštívenia Božie. a údy všetky ako tónu mám.
12 V pokoji žil som, náhle si ma vydesil Co poctiví sú, žasnú nad tým zdesene 8'
a za krk zdrapil, celkom skrušil ma a nad hriešnym čistý horší sa.
i sebe za cieľ mňa si postavil. Lež spravodlivý cestou svojou ide si 9
13 Už strely jeho poletujú kolo mňa, a silu získa, kto je čistých rúk.
mne ľadverúce kruto roztína Vy všetci teda, vráťteže sa, poďte sem, 10
a tiež žlč moju na zem vylieva. hoc medzi vami neznám múdreho.
14 Mne dáva vskutku úder jeden za druhým,
sťa bojovník on na mňa rúti sa. . Nepravá múdrosť priateľov.
*15 Tak, žinenku už ušil som si na kožu Dni moje ušli, praskli moje úmysly! 11
a do prachu som roh svoj pohrúžil. Mne srdce túži, | obráť noc na deň, 12“
16 To sčervenala mi tvár od plaču, je svetlo bližšie ako temravy.
a tma mi leží kolo mihalníc, Ci môžem dúfať? Domom mojím podsvetie 13
17 hoc násilenstvo na rukách mojich nie je, a vo tmách som si lôžko popravil.
sú bez poškvrny moje modlitby. Nuž: uOtec môj si« — tak som hrobu povedal 14
•18 Ach, zem, krv moju pozakrývať len nechci! *
a červom: »Ste mi matkou, sestrami.
Nech pre plač môj niet miesta skrytého! V čom nádej moja môže ešte spočívať? 15
Boh ukáže nevinu. A šťastie moje, kto ho pobadá?
Ci do podsvetia so mnou azda zostúpi 16“
19 Nuž svedka svojho už len na nebesiach mám a do prachu sa vedno vnoríme?’‘
a ručiteľ môj na výsostiach je.
20 Tu veru smejú sa tni druhovia moji,
lež oči moje plačú Pánovi,
21 by mužovi aj právo voči Pánu dal, Jób vidí, že jeho priatelia sú predpojatí a tak
aj zaslepení voči nemu. Preto Im oznamuje, že
jak má ho človek voči bližnému. Boh im pripravuje Istú porážku v zápase, ktorý
22 Je malý počet rokov mojich budúcich začali oni samí proti Jóbovi.
a bez návratu cestou pôjdem ja. Verš uvádza porekadlo, ktoré vzniklo na Vý­ 5
chode; zakladá sa -na zvyku Arabov, ktorí pred
Boh je zárukou spravodlivosti. odchodom na svoju .lúpežnú výpravu dohodnú sa
17 Duch môj je zbitý, dni moje už pohasli medzi sebou, akým spôsobom sa budú deliť ra
koristi, ktorú im Boh poskytne: či totiž rovnakým
a nič, len hroby sú mi potrebné. dielom si ju podelia medzi všetkých účastníkov,
2 Ci nerobia si zo mňa iba posmešky alebo či sl každý bojovník, zúčastnený na výpra­
a v utrpení nebdie oko mi? ve, podrž! tú čiastku, ktorú sám osobne ukoristi.
Ak vzťahujeme porekadlo na príklad Jóbov, má
9—10 Ako si počínajú divá zvery q šelmy; proti svo­ ono asi tento význam: Jóbovi priatelia chcú mu
jej úbohej koristi, tak kruto 91 počínajú aj Jóbovi ponúknuť podiel zo svojej vlastnej múdrosti. Avšak
priatelia proti svojmu niekdajšiemu vernému dru­ podľa úsudku Jóbovho nemajú jej dostatok ani
hovi. Miesto pravej a úprimnej potechy nemilo­ pre seba a ani pre svoje deti, ktoré v tomto
srdne ho sužujú, keď mu siahajú na posledné, čo zmysle „hladujú“.
mu zoslalo po toľkých stratách majetku a zdra­ Vo veršoch so jav! ďalšia trpká irónia. „Poctiví
via: na jeho nevlnnost a čestné meno. a čisti“ sú priatelia, ktorí sa horšia a žasnú nad
15 Jób cíti, že jeho život čoskoro dohasne, ak ne­ údajným hriešnikom Jóbom, ktorého majú za vin­
nastane preňho obrat. Preto už vopred začína níka Jedine preto, lebo trpí. „Cesta spravodlivých“
smútlt nad sebou. „Žinenka“ znamenala rúcho pre je v zmysle Jóbovho výsmechu všetko bezohľad­
dobu smútku nad mŕtvym. Bolo to smútočné rú­ né počínanie priateľov proti Jóbovi.
cho, ušité z vrecoviny, ktoré nosili na holom' tele Priatelia moji by ml chceli nahovoriť, že noc 12
(preto hovorí Jób: „Ušil som si ho na kožu“). mojich bolestí je vlastne už istým „svitom“ môj­
15 Vyliata krv volala o pomstu. Preto sl Jób žia­ ho nádejného šťastia a tak ml „obracajú noc
da, aby ju zem nepokryla. Jóbova krv má vzná- v deň". Keďže nateraz musím žiť v hustej tme
Šat žaloby za všetky jeho telesné a duševné útra­ svojho nešťastia a utrpenia, preto sa nazdávajú,
py. Taká krv nevinne vyliota volala podľa pred­ že jasný svit pre moju záchranu musi byť už
stavy tamojších ľudí k Bohu O pomstu (Gn 4, 10; blízko. Pritom neprestávajú ma pokladať za veľ­
Iz 20, 21), kým ju nezakryjú, t. j. kým ju nevy- kého hriešnika, ktorý má konať len pokánie, aby
pomstia. V tých krajoch vládlo prísne ustanovenie sa všetko okolo neho zmenilo.
o krvnej pomste podľa zásady: Život zo Život, zub Nádej a výhľod na nový blahobyt, keď sa má 16
za zubí Dokiaľ zavraždený človek nebol pomstený Jóbovi všetko prlnovrátlť, čo mol predtým, platia
smrťou samého vraha, mŕtvolu nevinne zavražde­ len potiaľ, kým bude Jób ochotný konať pokánie.
ného nebola „prikrytá“, nemala nárok na pravé Ak by bez pokánia zomrel, potom zanikne aj táto
spočinutie. nádej navždy.
 512 Jób 18—19
11. Druhá reč Bildadova, 18, 1—21.
18 Tu prehovoril Bildad Suachčan a vravel:
Jób neusudzuje správne.
2 „Dokiaľ slovám prekážky robiť chcete?
Dobre rozvážte si, potom vravme:
j Prečo za hovädá sme pokladaní?
Prečo máme mlčať v očiach tvojich?
•4 Zúrivosťou vlastnou sa roztrháš ver‘!
Zem sa púšťou stane kvôli tebe,
bralo z miesta svojho má sa pohnúť?
Hriešnik má zlý život.
5 Uhasne iste svetlo hriešnika,
nezažiari plameň ohňa jeho.
g Svetlo vo tmu zmení sa v stane jeho,
ba aj svieca jeho zhasne nad ním.
7 Kroky jeho mohutné umenšia sa,
vlastné plány jeho povalia ho.
■8 Do oka sa nohami zaplieta sám,
ako po sieti si vykračuje.
9 Za pätu ho zlapi osídlo hneď,
pevne uchopí ho slučka taktiež.
lú To je smyčka už preňho v zemi skrytá,
naňho na chodníku pasca čaká. i Otrapy bez miery.
11 Koldokola budú ho hrôzy desiť,
za pätami tiež ho budú stíhať.
12 V hojnosti svojej hlad on mať bude,
pri boku mu stojí skaza istá.
• 13 Rozožerie choroba kožu jeho,
smrti prvý syn mu údy zhllá.
• 14 Zo Stanu bezpečného vytrhne ho,
ku kráľovi hrôzy odvedie ho.
• 15 Môžeš sídliť v stane jemu, je nie jeho,
bydlo jeho sírou posypú tiež.
Zlého hryzie svedomie.
16 Korene mu oddola vyschýnajú,
konáre mu vädnú odvrchu zas.
17 Zo zeme už vymizla spomienka naň,
v stepi rozsiahlej on úctu nemá.
18 Zo svetla ho do temnôt zaháňajú,
zo zeme obvodu ho zapudzujú.
4 „Zúriviost" Jóbova Jc odpor, ktorým húževnate
odmieta všetky obvinenia .svojich priateľov, nko by
bol hriešnikom, o tak odmieta aj rady, aby sa
pred Bohom úprimne pokoril a konal pokánie.
Neuznáva zásadu prísnej odvety pre svoj prípad,
ktorú zastáva Buldad
8—10 Bezbožník je podobný zveri, ktorú odvšadiaľ
naháňajú do siete, takže takáto zver nenachádza
pre seba Inej cesty, aby sa zachránila. Iba nechať
sa chytiť do siete.
13 Opis choroby, ktorý’ jc tu uvedený, zhoduje sa
s chorobným stavom Jóbovým. „Smrti prvý syn“
je Jóbova ťažká choroba, ktorá sa musi končiť
smrťou. Z jej hrôz niet pre nikoho vyslobodenia,
prela .'prvý syn smrti“ jc tolko, ako istá smrť,
ktorej nikto neodolá.
14 Zostup ‚‚ku kráľovi hrôzy“ je vstup do ríše
a pud právomoc kráľa podsvetia, t. j. zosobnenej
Smrti. Smrť si predstavovali v starej dobe ako
o.-gLu. Bola neobmedzenou vladárkou nad padove-
Um — to bolo jej kráľovstvo — o mŕtvi zasa boli
jej poddaní.
15 Ini s opravou hebrejského textu prekladajú:
„V jeho Manku $□ usadia preň plamene — nad
jeho príbytkom rozmetajú siru.“ Sira a oheň sú
znakom kutej pomsty □ trestu, ktoré majú v bu-
dú( no.-li zasiahnuť Jóba (Gn 1D, 24; Dl 2D, 22).
Nemá synov, potomkov v rude vlastnom, 19
čo by v sídlach jeho po ňom boli.
Osud jeho predesil najposlednejších, 20
hrôza zachvátila prvých:
»Nešľachetníkovo to vari bydlo, 21
hriešnikovo to azda miesto?«"
12. Piata odpoveď Jóbova, 19,1—29.
Tu prehovoril Jób a riekol: 19
Priatelia sú tvrdošijní.
„Ach, dokiaľ chcete dušu moju sužovať 2
a rečami ma mliaždiť naskrze?
Hľa, po desiate už ma hanobíte ver'; 3
tak utláčať ma nehanbite sa?
Že pochybil som, hoc by pravda bola to, 4
tak vina moja na mne zostane.
Nuž pravda veru, bezočiví ku mne ste, 5
že hanbu moju vytýkate mi.
Tak vedzte teda: Pán vskutku mi ukrivdil 6
a siete svoje na mňa zahodil.
Ak volám: .Krivda!., nikto sa mi neozve. 7
; Nuž márne kričím, nieto práva už.
।
| Mne cestu zastal, by som ďalej nemohol, 8
i a chodníky mi tmami zavalil.
j On slávu moju zo mňa postrhúval tiež 9’
a z hlavy sňal mi veniec ozdobný.
Mňa rúca všade, musim teda zahynúť, 10'
a nádej moju jak strom vyvracia.
Ba roznecuje hnev svoj ešte proti mne 11
a má ma veru za nepriateľa.
Už tlupy jeho postupujú združené 12'
a nasýpajú hrádzu proti mne
i tábor robia kolo stanú mi.
Neverní domáci.
On bratov mojich odo mňa už odohnal, 15'
známi odvrátili sa odo mňa.
Mňa opustili rodina i priatelia 14
a zabudli ma | hostia domáci. 15
Ba slúžky vlastné mňa za cudzieho majú
a v očiach ich som iba prišelcom.
Ak volám sluhu, ten mi odpoveď nedá, 1C
aj keď ho prosím perami vlastnými.
Zpráva o hroznom osude bezbožníka prenikne 20
ďaleké kraje všetkými smermi sveta,
Boh postrhúval ozdobné rúcho z Jóba, t. J. 0
odňal mu všetku vážnosť u bohatstvo, ktorými
predtým oplýval. Ľudia sl ho vážili nielen prv
jeho bohatstvo, ale aj pre jeho čnosti a dobré
vlastnosti.
„Odvšadiaľ ma rúca“, 1. j. Boh sl počína proti 10
Jóbovi tak, ako by bol podobný starej budove, kto-
rú treba zbúrať; ak možno Jóba porovnať so stro.
[ mom, vtedy ho treba vytrhnúť so všetkými koreň­
। mi, aby už z neho nevyrástol nijaký výhonok.
! Týmto dvojím obrazom jc naznačené beznádejné
I položenie Jóbovo.
; ‚‚Tlupy, čo združené postupujú“ — sú všetci
i nepriatelia Jóbovi. K nim patria aj sami jeho
bezohľadní priatelia, ktori ho mučia svojim fa­
I lošným úsudkom o jeho vine, ktorej sa nikdy
। nedopustil.
l „Bratia" sú Jóbovi súkmeňovci a iní bližší po. 13
1 krvní. Slovo „brat" malo v tých krajoch široký
’ význam. Okrem pokrvných naznačovalo vôbec
t všetkých ľudí, ktori sú dušou niekomu blízki.
*
 Jób 10—20
17 Veď oškliví sa dych môj vlastnej manželke
a z útrob svojich deťom zapácham.
18 Už aj chlapčiská mnou veru pohŕdajú,
len čo sa zdvihnem, nadávajú mi.
19 Mňa všetci dôverníci moji hrozia sa
a proti mne sú, ktorých rád som mal.
•20 Mne koža, telo už len visí na hnátoch
a kosti svoje zubmi ohrýzam.
Zmilujte sa nado mnou.'
21 Ach. zmilujte sa. priatelia už nado mnou,
mňa dotkla sa pravica Pánova.
22 Nuž prečo jak Pán prenasledujete ma,
či mäsa môjho nie ste sýti vy?
Boh — jediná nádej.
23 Bár slová moje napísané boli by
a boli vryté v doske spiežovej
*24 a rydlom taktiež oloveným, železným
ich vyrýpali navždy do skaly!
25 Som presvedčený, že Obranca môj žije
a posledný sa zdvihne zo zeme.
26 Tu v koži vlastnej postavím sa vzpriamený
a z tela svojho Pána uvidím.
•27 Nuž vtedy ja jeho, ja sám veru uvidím,
jeho oči moje uzrú, iný nik!
Mne srdce vnútri túžbou zamiera...
Vystríha priateľov.
28 Ak hovoríte: »Jak stíhať ho budeme
a zádrapku v ňom akú nájdeme,
* Lebo biednych násilne utláčal vždy,
29 tak traste sa už veru pred ostrím meča,
bo proti vinám vzplanie jeho hnev;
že jesto Sudca, potom uznáte."
13. Druhú reč Sotarova. 20,1—29.
20 Tu prehovoril Sofar Noamčan a vravel:
Pohoršuje sa nad Jóbom.
2 „Preto mi tie myšlienky prichádzajú,
pre pocity je to, čo mám v sebe.
•3 Karhanie keď počúvam, čo ma tupi,
dych ma umu núti odpovedať.
Krátke šťastie hriešnika.
4 Však to predsa dobre vieš odjakživa,
od čiaš, keď bol človek na zem daný,
20 Job vychudol na kožu a kosí. Pery bez mäsa
mu pekryvajú zuby.
24 N..p.'.v na skalných stenách chránili proti vply.
rum povclcmosli tak, že vryté prehlbiny písmen
pokryli alebo vyplnili olovom.
27 Osnova sa nám spotahlivo nezachovala; preto
Je pochopiteľné, že aj preklady sú dost odchylné.
Zmysel miesta treba porovnať s obsahom celej
knihy. Kniha o Jóbovi nikde neučí výslovné pre­
svedčenie o budúcom zmŕtvychvstaní tela, ako sa
o tom mnohí, najmä vedení textom Vulgáty, na­
zdávali. Zmysel miesia je asi tento: Ked večne
živý Boh vystúpi raz ako obhajca Jóbov, pomože
mu k jeho právu. Lebo Boh dokáže nevinu jeho
a zbaví ho aj utrpenia. Job bude hľadieť na Boha
vo svojom tele. t. j. Boh na dôkaz svojej priazne
a milosti dožičí mu aj úplné zdravie a prinavráti
mu všetok niekdajší jeho majelok a lak sa na-
vráti aj jeho blahobyt.
3 Jóbovi sa nateraz dostáva hojne zazlicvar.Ia
a karhania: v lom zmysle je „zhanobený, potu­
pený—. Sofar si dovoľuje opísať ho ako hriešnica
len preto, že Jób nateraz musí lak hrozne trpieť.
33 SZ
J13
že radosť hriešnych veľmi krátka je, 5
že smiech darebákov trvá chvíľku.
Hoci k nebu vzpína sa pýcha jeho, 6
čo aj do oblakov čnie mu hlava,
veru navždy pominie ani prelud ... 7
Vravia, čo ho zreli: -Kdeže je už?«
Ako sen on odlietne, nenájdu ho, 8
sťaby nočný prízrak odplašia ho.
Oko, čo ho vídalo, nebadá ho, 9
neuvidí ho viac sídlo jeho.
10
Plné mladosti boli kosti jeho, U
ale v prach s nim spolu obrátia sa.
Strašná následky hriechu.
Ak zlo sladkým stane sa v ústach jeho, 12«
ak pod jazykom svojim ho skrýva,
vychutnáva si ho až, nevypľúva, 13
na podnebí si ho pridržiava —
nuž tak pokrm v útrobách sa mu skazi, 14
vo vnútornostiach jeho jed je zmijí.
Bohatstvo zas vyvracia, ktoré zhltol, 15‘
Pán vyženie mu ho zo žalúdka.
Veď on jedu zmijeho nacical sa, 16
prelo skynoži ho jazyk hadí.
Čerstvého oleja prúdy on nezrie, 17‘
ani loky medu, ani mlieka.
Zisky svoje vyvracia, neprežrle Ich, 18
zárobky svoje on neužije.
19
spustošil (ich) dom aj, nestaval ho.
Biednym dajú náhradu delí jeho, 10
navrátia ich ruky statky jeho.
Však pokoj nepozná on vo vnútri svojom, 20
chamtivosti jeho ujsť sa nedá.
Nikto žravosli jeho neunikol, 21
preto šťastie jeho nepotrvá.
Boh zahubí hriešnika.
Vprostred toľkej hojnosti úzko mu je, 22
všetky šľahy biedy naňho idú.
Až chcieť bude naplniť si žalúdok, 23
(Pán) naň hnevu svojho zošle plameň,
šípy svoje naňho nechá pršať.
Pred zbrojou železnou ak uniknúť chce, 24
luk spiežový iste prestrelí ho.
Strela zasa prenikne šijou jeho, 25
plameň meča taktiež žlčou jeho.
Prikvačia naň naskutku hrúzy strašné, 26
preňho tmy sú všetky prichystané,
oheň nezažatý ho pohlti ver‘,
zhltne pozostalých v stane jeho.
Nebo samé odliali vinu jeho, *
27
Hriech Je tu predstavený akoby pochúťka, kto- 12—u
rú sl človek náročky podržiaca v ústach, aby tak
i vychutnal sladkosť hriechu, ktorá však vnútri pô­
I sobí ako jed a otrava.
Hriech pôsobi ako Jed, ktorý donúti žalúdok 15
k vracaniu. Tým sa naznačuje, že len pre hricS.
’ nosť odníma Boh človekovi majetok q v tom
. zmysle musí „vrátiť‘* Bohu spať to, čo od neho
i kedysi prijal.
Nebude sa kochať v hojnosti svojho bohatstva 1"
— lebo ho už vôbec nebude. Boh mu ďalšiu hoj­
nosť statkov nedopraje.
! Užasne záplavy u víchrice postihnú majetok -,n-
I hriešnikov a tento „súd" Boží vo svojej hrôze
 514 Jób’ 20—21—22
zem aj proti nemu postaví sa.
28 Dom mu taktiež povodeň odnesie preč,
čo v deň hnevu jeho privalí sa.
29 Taký údel Pán zlému dáva,
od Pána ho (čaká) taký podiel."
14. Šiesta odpoveď Jóbova, 21,1—34.
21 Tu prehovoril Jób a riekol:
j Veď súd on koná nad nebešťanmi!
Len ma vypočujte!
2 „Nuž. slová moje počúvajte pozorne
a toto nech je na potechu vám:
■3 Ach, strpteže ma, nechajte ma hovoriť,
až dohovorím, potom smejte sa!
4 Ci človek je to, proti komu bedákam?
A roztrpčený nemám vari byť?
'5 Len hraďte na mňa, úžas musi pojať vás,
ruku teda dajte si na ústa!
6 Keď na to myslím, už ma hrôza zachváti
a telo moje triašku cíti hneď.
Hriešni žijú v šťastí.
Nuž hriešnici, prečo ti sú nažive,
aj zostarnú ver', silou mocnejú?
8 Ich potomci pevno stoja pred nimi
a výhonky sú im pred zrakom.
9 Aj domy ich sú pokojné a bez obáv
a metla Pána nie je nad nimi.
10 Ich býk je plodný, nikdy veru nezlyhá,
im teľné kravy nikdy nezvrhnú.
11 Sťaby ovce chlapcov skákať si nechajú
a deti ich tiež môžu tancovať.
12 - Vyspevujú si pri bubne, citare
a pri zvuku pišťal poskakujú.
13 Tak celkom šťastne môžu skončiť svoje dni
a do podsvetia odisť spokojne,
14 hoc Pánu vravia: -Len sa od nás odvráť preč,
my cesty tvoje poznať nechceme.
15 Co Všemocný’ je, by sme slúžili jemu,
čo osoží nám vrúcne vzývať ho?«
Hriešnosť bez trestu.
>16 Ci v rukách jeho nie je azda šťastie ich,
a ciele zlých nie sú mu ďaleké?
17 Veď koľkorázže svieca zhasne hriešnych
a nešťastie tiež na nich doľahne?
A hnevom svojim koľko ráz on zničí zlých,
18 by ako slama boli vo vetre,
ako plevy víchor uchytil?
19 Ci zlobu jeho Pán mu synom necháva?
ukazuje najlepšie, koľká Jc vino bezbožníka, žc
sa Boh tak náramne hnevá nn neho y zachová sa
proti nemu ako proti svojmu protivníkovi.
3 Job sa stavia asi proti mienke u tvrdeniu Sofn-
rovmu. že hriešnikov Boh tresce odňatím zemské­
ho blahobytu. Jób v nasledujúcich veršoch priná­
ša dôkazy o svojej opačnej skúsenosti, keď pripo­
mína, žc bezbožníkom sa spravidla dobre vedie na
svete (verš 7 a n.) u veľmi často oplývajú blu-
hobylom.
5 .‚Ruku sl dať na ústa“ jc znakom mlčanlivosti,
1C— 21 Jon zopakuje tvrdenie svojich priateľov (verš
। pýta si. ako často s a stáva, že sa hriešnik
। do nešťastia (voní 17). Na námietku, že
•n. 'a a nešiastic stihnú aspoň potomkov hríeA-
h i človeka, Jób odpovedá, žc z takejto odvety
pom ty hric-nik po svojej smrti už ničoho nc-
Nech jeho skára, by to pocítil!
Nech skazu svoju na vlastné oči uzrie 20
a hnev nech pije Všemohúceho!
Co po smrti už na dome mu záleží, 21
keď prervaný mu je počet mesiacov?
Nevyspytateľné cesty Božie.
Ci vedomosťou možno Pána poučiť? *
22
Však v plnom šťasti tento môže zomierať, 23
aj celkom istý, celkom spokojný,
bo rebrá jeho tukom prekypujú až 24
a kosti jeho špik je čerstvý tiež.
Lež s trpkou dušou onen zasa umiera 25
a neokúsil, čo je blahobyt.
Aj do prachu sa rovnak veru uložia 26
a červíky ich oboch pokryjú.
Priatelia usudzujú jed n est ra n ne.
Však dobre poznám ja už myšlienky vaše, *
27
i plány, na mňa čo vy kujete.
Tak myslite si: Kdeže je dom veľmožov 28
a kdeže je staň, kde bývali zli?
Ci ste sa na to nespýtali pocestných 29
a značky ich ste nerozoznali,
že v dňoch nešťastia zlostník ušetrený je 30
I a cez dni hrôzy že sa raduje?
Kto do očú vytkne mu jeho spôsoby 31
a to. čo spáchal, kto mu odplatí?
Keď do hrobu ho odprevadia napokon, 32
bedliť mu budú nad náhrobkom ver-.
Sladké mu budú aj tie hrudy ručaja.
Všetci za ním prúdmi sa pohrnú
a pred nim zasa zástup bez počtu.
Nuž darmo veru vy ma potešujete. 34
a zo slov vašich klam len ostáva.’
15. Tretia reč EHíazova, 22,1—30.
Tu prehovoril Elifaz Tcmančan a vravel: 22
Ctnosť nadovšetko!
„Vari Pánu na osoh býva človek? 2
Osoží len sebe, kio mú rozum.
Radosť, že si statočný. Všemocný mú, 3
zisk tiež, cesty svoje že si lepšíš?
Jób iste zhrešil.
Ci ťa tresce pre tvoju bohabojnosť, 4
do sporu sa s tebou preto dáva?
5
Ci nie preto, veliká je zloba tvoja,
že sú bez hraníc ver
* viny tvoje?
Od bratov si neprávom záloh brával, 6
z nahých taktiež odev strhával si.
Ani vody žiznivym nepodal si,
odoprel si lačným (skyvu) chleba.
Jób zopakuje ďalšiu námietku svojich priateľov
(verš 22). nn ktorú odpovedá svojim poukazom na
nerovný osud mnohých ľudí na tomto svete a na
ich smutný podiel v podsvetí (verše 23—2G).
Jób odmietne aj štvrtú námietku svojich pria­ 27—32
teľov. nko by jeho nešťastie bo’.o možno vysvetliť
a odôvodniť len jeho hriešnosťou (verš 27). Oproti
tomu vyhlasuje, že ski •nosť hriešnik jc
od zla (•ušlo uchránen; erš 30>, že
Jóba doteraz v živote nikto ani nekarhal ani nc-
chcel ♦rosiať (v. 31). Vyslovuje svoju nádej, že na prí­
pad smrti dostane sa mu skvelého pohrebu (vv. 32 n.).
 Jób 22—23—24 515

•8 Však zem patri mužovi s päsťou mocnou, I stane sa ti taktiež kopcom striebra.
obľúbenec na nej môže sídliť. ! Potom budeš kochať sa vo Všemocnom, 26
*9 Vdovy si zas prepúšťal s dlaňou prázdnou, i k Pánovi si zdvihneš obličaj svoj,
sirôt ramená si taktiež lámal. ; jelio budeš vtedy vzývať, vyslyší ťa, 27
•10 Nuž, hľa, prečo osídla kol teba sú, i dané sľuby svoje taktiež splníš.
prečo des ťa náhly zachvacuje! Hocičo si umieniš, zdarí sa ti, 28
11 Svetlo sa ti zatmilo, nevidíš už, na cesty ti svetlo žiariť bude.
záplavy vody ťa zavaľujú. Naťúkanca pyšného ponižuje, 29*
kto však oči klopí, toho spasí.
Minulosť nás učí. Zachraňuje človeka nevinného, 30
12 Na výsostiach nebies var' Pána nieto? pre čisté ty ruky zachrániš sa."
Hlavu hviezd si pozri! Vysoko sú.
13 Ty si sa však vyslovil: >Cože Pán vie? 16. Siedma odpoveď Jóbova, 23,1—24,17—25.
Azda spoza mračien môže súdiť?
14 Oblaky sú mu clonou, nevidí nič, Tu prehovoril Jób a riekol: 23
po obvode nebies prechádza sa.« Nech Boh sám súdi.
•15 Dávnych vekov chodníky sledovať chceš.
„Aj dnes je ešte spurný veru nárek môj 2
po klorých si išli ľudm zloby.
16 Ti. čo boli predčasne uchvátení, a vzlykot môj ruka mi zadí“ža:
Bár by som vedel, kde ho mám len vyhľadať, 3
keď ich základ vody zaliali im; tak zašiel by som k trónu jeho až.
•17 ti, čo Pánu kričali: >Odiď od nás! To pred nim samým začal by som súdiť sa 4
Co nám môže spraviť Všemohúci?
* a naplnil si ústa dôkazmi.
18 A to on im naplnil domy blahom, Dozviem sa slová, čo vtedy odpovie mi, 5
hoci ďaleké mu cesty zlých sú. a pozor dám si, čo mi odveti.
19 Spravodliví vidia to. radujú sa. Ci s plnou silou so mnou bude priečiť sa? 6
môže sa im vysmiať nevinný tiež: Nie! Nech len ráči mňa on počúvať!
•20 .Nevyšiel im majetok na skazu už On hneď by zbadal, žc sa prieči s poctivým 7
a zbytky ich oheň nepohltal?
* a navždy súdu zbavil by som sa.
Boh so zmiluje nad kajúcnikom. Nečinnosť sa nedá dokázať.
21 Daj sa do priateľstva s nim. pomer sa s nim, Ak vopred idem, veru nikdy nie je tam, 8
len tak prospejú ti zisky tvoje. a dozadu ak, zas ho nebadám.
22 Prijmi ponaučenia z úst jeho ty, Ak hľadám vľavo, tmi tak ho neuzriem, g
slová jeho polož si do srdca! zvrtnem sa vpravo, tam ho nevidím.
23 Ak sa vrátiš pokorne k Všemocnému, On dobre pozná cesty moje, zastávky, j o*
zo stanú sa vrátiš neprávosti, i jak zlato vyjdem zo skúšky jeho tiež.
•24 lírudu zlata ako prach ceniť budeš 1 Veď noha moja k stope jeho prilipla, n
z bystrín ofirskýeh jak dáke skálie,
cestu jeho som strážil, nezblúdil.
25 bo ti bude Všemocný hrudou zlata. Nevzdialil som sa od pier jeho príkazov, 12
8 Kilián chce obviniť Jotu, ako by sa bol chcel úst jeho slová v hrudi skryl som si.
doteraa vo vSetkom násilne uplatniť. Jeho tvrde­
nie nemá nijakého podkladu a odôvodnenia. Nezaslúžené utrpenie.
0 Eliťas bližšiu utučl na Jóba, ked o ňom tvrdí, I Lež rozhodol tak! Ktože mu v tom zabráni? 13
lv ako knidu a sudca nvd.il uplatniť právo vdov
a sirôt, ktoré im prislúchalo. Dokonca strpel oj Co duša chcc mu, to aj urobi.
to. aby tieto osoby, zbavené ochrany, boli odlú­ Veď úmysel svoj uskutočni zaiste 14
čené od svojho majetku. „Hamoná sirôt" sú ich a takých veci v mysli veľa má.
i obrancovia, zástupcovia a raslancovia, klorých po- Hľa, kvôli nemu prečo predesený som: 15
*
dľa obžaloby EliťazovcJ mal Jób znásilňovať.
10 n. ..Osidlá, zatmenie, záplavy vôd" — to všetko To uvážil som, hrôzu pred nim mám.
sú znázornenia nešťastia u pohromy. Veď srdcu môjmu iste Pán dal zoslabnúť 16
15—20 Aj v dobe potopy sveta sa ľudia domnievali, že a Všemohúci tak ma prcdesil.
Boh nebude trestať hriešnikov. Avšak pri potope Nuž pre temravy musim teda umiknuť, 17
predsa prišla pohroma a súd Boži na všetkých
ľudí pradávnych čias.
: bo obličaj mi tône prikryli.
17 n Eliíaz zopakuje predošlé slová Jóbove (21, 14— Prečo lo len Boh dopúšťa?
Uj>, ktoré udalosťami v dobe potopy boli podvrá.
lené (porov. 15 n.l. Nač Všemocnému skryté boli osudy, *
24
20 Prvá kniha Mojžišova podrobne opisuje prie­ že čo ho poznajú, nezrú dni jeho?
beh potopy sveta. Nikde pritom nespomína oheň.
Alt je tu reč aj o olmi, ktorý' má zbytky majet­ Vo chvíľach nebezpečenstva budcS volať k Bo- 29
ku pohltiť, v tom možno vidieť náražku na skazu hu o pomoc a on sa neodvráti od teba, nie vytrh­
mesta Sodomy, ktorú udalosť popri potope sveta ne ťa zo všetkého zla.
súvisle uvádza Lk 17, 25—30 a 2 Pt 3, Gn. Hoci Bohu je známa nevinnosť Jóbova, predsa 10—h
Ofir ’bul-j svojim zlatom vychýrenú krajina (po. f ho nechá aj dihíi čas trpieť. Jeho ťažký osud zo­
rov. 3 Kŕ 9, 28). Zlato z tých krajov bolo polda- pakuje sa v živote tak premnohých iných ľudí.
drné za najlepšie a najcennejšie. O polohe krajiny Í Strach pred velebnosťou Božou n nie jediné 15—17
nevieme nié istého. Niektorí by ju chceli hťudať | utrpenie urýchlia koniec Jóbovho životu.
v južnej Arábii, ini — azda správnejšie nn Tak sa pozdáva, ako by Boh nezakročil proti 1
breho.b východnej Afriky. i počínaniu hriešnikov. Na dôkaz uvádza Job v na-

33*
 516 JÓU 24—25—26
2 Veď hriešnici prekladajú medzníky
a odvádzajú stádo s pastierom.
3 Ba sirotám aj osla oni odženú
a býka vdove vezmú za záloh.
9 Už od pŕs matky lúpia oni siroty
a biedneho krm berú za záloh.
4 A odháňajú oni z cesty bedárov,
biedni všetci v kraji skryť sa musia.
5 Nuž tí na spôsob divých oslov na púšti
vychádzajú si, za korisťou pachtia sa.
Lež ti, čo robia do samého súmraku
ti nemajú ver' chleba pre deti.
•6 Tí kosiť musia na poli aj za noci
a zbierať musia zlému vinicu.
•7 Sú bez šiat tito, nahí musia nocovať,
ani v zime čím prikyť sa nemajú.
6 Aj premočení sú prušťami horskými,
túlia sa k bralu, bez prístrešia sú.
*9 ...
10 Tak chodia nahí, lebo nemajú šaty,
a vyhladnutí snopky vláčia si.
11 Aj olej tlačia medzi dvoma kameňmi,
hoc lisy šliapu, žízeň trpia ver'.
12 Ba aj z miest (všetkých) zmierajúci vzlykajú
a pomoc žiada duša zranených,
lež modlitby ich Pán už neslyší...
Zločinci bez trestu.
13 To nasledovní odporcami Svetla sú,
a cesty jeho neuznávajú
a nevrátia sa na dráhu jeho.
14 Už na svitaní vstáva hore vražedník
a zabíja on núdznych bedárov.
14c ...
15 A na tmu striehne zas zrak cudzoložníka.
Vraví si: »Nezrie ma ani oko’«
a obličaj si halí závojom.
14c Aj zlodej taktiež iba v noci ťahá sa
16 a do domu sa za tmy vlámava.
čo za vidna si povyhľadávaL
17 To títo všetci J nepoznávajú Svetlo,
bo ranný svit im tieňom iba je,
keď rozodní sa, hrôza schvatne ich.
Hriešnici trestu neujdú.
18 Na hladine vody sú trieskou ľahkou,
aj ich polia v kraji prekliate sú,
nejdú im do viníc lisovníci.
19 Teplo, úpal vysuší vody snežné, .
podsvetie však tých zas, čo pášu hriech,
sledujúcich veršoch o tom niekoľko príkladov
(2—12).
0 Miesto možno sl azda aj tak vysvetliť, že úbo­
žiaci pri svojej práci na utíšenie svojho hladu
kradnú aj to, čo bolo určené za pokrm pre doby­
tok. Ini spojujú s tým koniec verša 5 a prekla­
dajú: kvôli deťom kosia krmu po poliach a pa­
berkujú vo vinici hriešnika. ‚‚Aj za noci", je voľ­
ný dodatok.
7 Sú polonahí, nemajú plášťa, ktorý slúžieval za
prikrývku pre chladnú noc. Veď za oblek im slú-
žia iba biedne handry. Preto sa v Zákone pamä-
talo, aby do zálohu vzatý plášť bol vrátený ma­
jiteľovi ešte toho dňa. 1 aby ho Baldad bral do svojej ochrany.
0 Boháči, utlačovatelia úbohých, nútia ich, aby
svoje dietky predali za otrokov, keďže svoj dlh
ináč nevedeli vyrovnať svojim veriteľom.
Lono, čo ho počalo, zabudne naň, 20
sláva jeho nebude sa spomínať.
Ako strom zlomí sa hriešnosť ver’l
Ženu neplodnú a bezdetnú trápil, 21
ani vdove dobre neučinil.
Mocných svojím násilím ovládol tiež, 22
povstal, lenže nemá nádej žitia.
Ponechal mu istotu, spolieha sa, 23
ale oči jeho bedlia nad ním.
Vypína sa kratuško, už ho nieto, 24*
znížili ho celkom, pokosili,
jak vrchovec klasu uvädne on.
Ci to je nie tak? Kto ma usvedčí zo lži? 25
A slová moje ktože vyvráti?”
17. Tretia reč Bildadova, 25,1—6.
Tu prehovoril Bildad Suachčan a vravel: 25
Boh všetko múdro riadi.
„On má ver
* moc vladársku, silu hroznú, 2
udržuje pokoj na výsostiach.
Možno zástupov jeho udať počet? 3
Koho neprepadnú stráže jeho?
Boh všemohúci a vševediaci.
Ci je človek pred Pánom spravodlivý, 4
čistý, koho žena porodila?
Ak už jasne nesvieti ani mesiac, 5
hviezdy nie sú čisté v očiach jeho,
o čo menej človiečik, tento chrobák, ß
človeka syn taktiež, tento červik!”
18. Osma odpoveď Jóbova, 26,1—4 (27,2—12).
Tu prehovoril Jób a riekol: 26
Daromné reči priateľov.
„Nuž slabému si takto azda pomohol 2*
a bezvládne si rama podoprel?
Nuž nemúdremu takto chcel si poradiť 3
a prejavil si veľa rozvahy?
A také slová komu si to prednášal, 4
čí duch to teda z teba vychádzal?
Nekonečná moc a múdrosť Božia.
Pod zemou sa duchovia predkov chvejú, 5
vody taktiež, aj tí, čo v nich bydlia.
Podsvetie pred ním je ver* obnažené, 6
zhubca nie je pred ním zahalený.
Sever rozostiera on nad prázdnom tiež, 7
na nič zavesuje Zemeguľu,
।
vody do oblakov on uzatvára, 8
pod nimi sa mračno nepretrhne.
Mesiaca tvár v úplnku zacloňuje, 9
oblaky on po ňom rozprestiera.
Hladinám vôd vymeral presný obvod, 10*
Ako bolo početné potomstvo znakom požehná- 20
nia Božieho, tak zasa medzi trestami hriešneho
uvádza sa kliatba, aby bol zbavený potomstva.
Uprostred blahobytu a šťastia v dospelom veku 24
! a najlepšej sile zasiahne Ich smrť; ale tá bude pre
। nich bez bolesti.
Boh jc mocnejší a múdrejší, preto nepotrebuje, 2—4
I „Hranica svetla so tmou" jc označenie obzoru. 10
J Obzor sa nám javí v podobe kruhu, ktorý odde­
ľuje tmu a svetlo. Keďže pre nás na tejto hranici
 Jób 20—27—28
po hranicu samu svetla so tmou.
Podpory nebeské zachvievajú sa,
keď im pohrozí on, strach ich drví.
More svojou premocou rozdelil on,
•12 múdrosťou však zdrvil Obludu zas.
Vánkom dychu svojho on nebo zjasnil,
13 čulého tiež Hada rukou prebil.
Ak sú také hranice diela jeho,
14 z neho málo vecí dozvieme sa.
11 Jeho všemohúcnosti hrom kto chápe?"
19. Deviata odpoveď Jóbova, 27,1—23.
27 Tu Jób znovu začal hovoriť a riekol:
Prisahá, že je nevinný.
2 „Jak Pán že žije, čo právo mi odobral,
a Všemohúci, čo ma roztrpčil,
3 kým duša vo mne bude ešte (zostávať),
kým v nozdrách mojich trvá Pánov dych,
4 nuž, pery moje nepovedia neprávosť,
ani jazyk môj nepreriekne lož.
5 Mne nenapadne, by som vám za pravdu dal,
kým dýcham, nedám si vziať statočnosť.
6 Som v práve iste, toho nevzdám sa,
' mňa za moje dni srdce nekarhá.
Nech Boh potresce neprajníkov!
•7 Nech ako hriešnik má sa tiež môj nepriateľ,
jak naničhodník aj môj odporca!
•8 Ak zlostník prosí, akú nádej môže mať,
keď-dušu svoju k Pánu povznesie?
9 Ci vzlykot jeho Pán raz azda vyslyší,
keď postihne ho dáke súženie?
10 Vari vo Všemohúcom kochať sa môže
a každú chvíľu Pána vzývať tiež?
11 Nuž poučím vás, ako Pán si počína,
a ciele Všemocného neskryjem.
slnko aj vychádza aj zapadá, tým nastáva pre nás
doba svetla a začína sa aj noc.
12 More tu dostáva meno Rachab (t. j. Obluda).
Za vysvetlenie tohto pomenovania môže slúžiť
- azda to, že rozbúrené more pôsob! dojmom, ako by
bolo podobné mohutnému hybkému hadovi. V sta­
rých povestiach Východu o stvorení sveta *vystu
puje spravidla pramore ako ozrutné hadia obluda
(porov, asýrsku báj Enuma cllš a tiež 9, 13; 7,
12; Iz 51, 0; Z 69, 11). Aj meno draka — hada
„Livjatan" (3, 8) súvisí s touto predstavou (26,13).
Všetky tieto mytologické narážky nemusia pochá­
dzať z báje o Mardukovi ako z jediného prameňa.
Mytologické narážky 6Ú asi spoločným majetkom
Indových predstáv semitského myslenia, ktoré so
vo vedomí udržovali ešte dlho polom, keď už na­
stalo celkom iné presvedčenie o vzniku sveta.
7—23 Smutný osud hriešnika — o ktorom priatelia
Jóbovi tak mnoho vedia hovoriť a vykladať —
stane sa aj ich podielom, lebo svojimi obvinenia­
mi, aké bezdôvodne vznášali proti Jóbovi, sami sa
dopustili veľkej neprávosti. Jób neútočí priamo nn
svojich priateľov, oko ani oni neuvádzali Jóba
priamo v úlohe zločinca. Avšak teraz už niet po­
chybnosti, že Jób odsudzuje ich neúprimne počí­
nanie a dáva im do výhľadu pomstu a hnev Boží.
8 Kruté, ťažká bolesti, ktoré zapríčiňujú smrť,
pôsobia dojmom, ako keby Boh násilne vytahovnl
dušu z ľudského tela. Verš 8 doslovne zneje: lebo
načo ešte čaká nešľachetník — až mu raz Bož­
stvo vytrhne dušu?
517
Veď ak ste všetci toto veru uzreli, 12
tak hlúpo konať ako môžete?
Hriešnik strati všetko.
Nešľachetník u Pána má ten podiel, 13
má ten údel tyran od Mocného:
Ak synov početných má, sú len pod meč, 14
výhonky mu chleba nemajú dosť.
Tých, čo po ňom zostali, smrť v hrob schváti, 15
ani vdovy po nich nezaplačú.
Hoci striebra nahrabal ani prachu, 16*
rúch drahých nazhŕňal ani blata,
statočný si oblečie, čo on zhŕňal, 17
striebro nevinný zas po ňom zdedí.
Hriešnik náhle zahynie.
Palác dal si postaviť ani hniezdo, 184
ako keď si hájnik búdku zrobí.
Bohatý však ľahne si, nevstane už, 19
oči otvoriť chce, už ho niet
Hrôzy ako záplava postihnú ho, 20
v noci zasa víchor uchváti ho.
Vietor predný schmatne ho, pominie sa, 21
odfúkne ho z miesta, kde sídli si.
Neľútostne naňho sa stále vrhá, 22
pred rukou bijúcou prchať musí.
Všetci nad ním rukami tľapkajú si, 23
vypískajú ho tiež, kde si stane.
20. Pleseň o Múdrosti, 26,1—28.
Umné snahy ľudí.
Zaiste striebro má náleziská svoje 28*
a zlato miesto, kde ho vyplavujú.
Železo zo zeme dobývajú taktiež 2
a tvrdý kameň obráti sa na meď.
Temnotám hranice oni vymerali 3*
Trpký osud hriešnika je priateľom Jóbovým 12
dostatočne’ známy. Ich reči stále uvádzali Jóbovi
na pamäť, čo čaká na zatvrdlivého zlostníka.
Porovnanie množstva drahých rúch a striebra 16
s prachom a blatom, ktorého na zemí všade je
dosť, chce naznačiť toľkú prehojnosť drahocennosti,
že stávajú sa duši ľahostajnými, ako sú nám ľa­
hostajné prach a hlina.
„Palác" sl dal postaviť ani hniezdo“. — Táto 1P
Čiastka verša je v hebrejskom texte neistá. Nie­
ktorí prekladajú: dom sl vystaval, aký má moľ
(t. j. z hmoty nestálej, ktorá sa ide rozpadnúť,
ako látka moľami zožratá). Iní zasa majú: Veď
vybudoval sl akoby z trávy dom... podobný chyž-
ke, akú sl schystá hájnik. — Chyžky na poli trá­
vou pokryté potrebovali ľudia iba na krátky čas,
kým totiž plodiny na poli dozreli.
Táto časť opisuje technickú vyspelosť človeka, I nr
ktorý so odváži vniknúť do hĺbky zeme, aby vy­
nášal odtiaľ na povrch skryté poklady. Tu sn stre­
táme azda s najstarším opisom baníctva, aké sa
vo svetovej spisbe vyskytuje. Je len prirodzené, že
niektoré výrazy sú nám nepochopiteľné; aby sme
ich správne preložili, museli by sme poznať tech­
nické odborné výrazy najdávnejšieho semitského
baníctva.
Zmysel kapitoly je: Keď Človek vyniká svojou
technickou vyspelosťou — n v tom sa odzrkadľuje
Iba ľudská, teda čiastočná múdrosť — okoľko
vzácnejšia musí byť pravá a dokonalá múdrosť
Božia, ktorá aj ľudské schopnosti umu n myslenia
ďaleko presahuje!
Človek vo svojej podnikavosti o odvahe vniká 3
až do tmavého vnútra zeme.
 518 Jób 28—29
a dolujú už po najďalšie medze, i on sám to len vie, kde jej bydlisko je,
i kamenie ver', kde temravy, tône.
• 4 Chodby si prekopal cudzí národ také,
že na ne nohy celkom zabúdajú, *1
a ponad ľudí chvejú, vznášajú sa. | a presnou mierou vody odmeriaval,
5 Pod zemou, spod ktorej (zrno na) chlieb rástlo, ;
aj pod tou ohňom všetko roztrieskanó. i a dráhu vlastnú hučaniu i hromu,
6 V končinách, v ktorých je zafírové skálie
a zlatý prášok v sebe taktiež maiú,
7 tam sú zas chodníky, že ich orol nezná
a nezbadá ich ani oko supa.
8 Ani len divá zver po nich nekráčala,
a nešiel po nej ani lev ver' (dosial).
9 Na tvrdý kameň tiež ruku položili
a od základov hory prevrátili.
10 Rieky tiež do skaly povytesávali
a všetko cenné uzrelo ich oko.
II Pramene riečne aj dobre presliedili
a veci skryté na svit vynosili.
Múdrosť nemožno dosť oceniť.
12 Odkiafže vyviera teda táto múdrosť
a kdeže je to umu nálezisko?
13 Cenu jej nepozná ani jeden človek
a v kraji živých nájsť sa nijak nedá.
14 Hĺbka tiež hovorí: >Vo mne nie je *veru
a more vraví: »Ja ju tobôž *nemám.
15 Nedá sa vykúpiť ani rýdzim zlatom,
ani striebrom samým cena jej vyvážiť.
16 Jej cenou neblíži sa zlato ofirské,
ani ónyx vzácny, kameň zafírový.
•17 Zlato nie, sklo tiež nie, jej sa nevyrovná,
ju nevymeníš za nádobu zlatú.
18 Koraly, kryštály nehodno spomenúť,
bo múdrosť získať je nad všetky perly.
•19 Veď sa jej nerovná topás etiópsky
a zlato rýdze nemôže ju zvážiť.
20 Odkiaľže vychádza teda táto múdrosť
a kdeže je to umu nálezisko?
Roh prameň a darca múdrosti.
•21 Ukrytá je očiam všetkých živých tvorov
a utajená nebeskému vtáctvu.
22 Zhubca aj so Smrťou toto prehlasujú:
»My počuli sme o nej iba vravieť.
* a slová moje na nich kvapkali.
•23 Pán jediný cestu k nej pozná,
4 Osnova jo veľmi nejasná. Je porušená najskôr
prelo, ie pisár pri odpisovaní nechápal, ze sa tu
opisuje, ako si. preráža človek podzemné chodby
do vnúlra zeme, odkiaľ vynášal na svetlo cennú
rudu. Mohlo by sa preložil aj takto: Prerúbe údo­
lia, ako by -ich pílou (rezal)—po ktorých noha za-
búda chodlt — pri čerpaní visia vzdialení od ľudí.
17 Sklo — používané v dávnej dobe na výrobu
nádob alebo aj na výrobu ozdobných predmetov
— pokladali za veľmi cennú a vzácnu hmotu.
10 Kuš je krajina stotožňovaná spravidla s Etió­
piou (Abesínlou, Habešom). Avšak vec nezdá sa
byť taká jednoduchá. Lebo krajinu Kuš možno
hľadať aj v južnej Arábii, alebo aj južne od Pa­
lestíny.
21 n. Dokonalú múdrosť nikto na svete nemá. Bd ani
nad zemou, ani pod ňou niet tvora, kto by sa
mohol honosiť jej plným vlastníctvom. Len Boh
jediný ju má, lebo je aj jej pôvodcom.
23—27 Boh ako Stvoriteľ sveta a Zákonodarca poriad­
ku, javiaceho sa v prírode, dosvedčil, že on jedi­
ný' má múdrosť v dokonale plnej miere a on ju
lebo on rozhľad má k samým medziam zeme 24
ai všetko vidi, čo len pod nebom je.
Vtedy, keď stanovil vetru váhu jeho 25
aby tak stanovil dažďu zákon jeho 26
vtedy ju uvidel, taktiež vypočítal 27’
a naskrz spoznal, celkom prenikol ju.
Človeku povedal: 28
•Bázeň ver‘ pred Pánom, to je táto múdrosť,
a um je zasa vystríhať sa zlého.«”
21. Druhý monológ Jóbov, 29,1—31,40.
Jób pokračoval vo výrokoch svojich a rie- 20
kol:
Predošlé šťastie.
„Kto dá to, by som bol jak v mesiacoch 2
dávnych
a ako v dňoch tých, keď Pán ma chránil, -
keď nad hlavou mi lampu svoju rozsvietil, 3
keď v Svetle jeho šiel som temnotou?
Jak bývalo mi vo dňoch mojej jesene, 4
keď Pán sám staň môj ochraňoval ver‘,
keď Všemohúci so mnou ešte prebýval, 5
keď dietky moje boli kolo mňa,
keď nohy mliekom sa mi temer brodili, 6-
keď tvrdá skala tiekla olejom.
Predtým ctený od všetkých.
Keď k bráne mesta som sa (vtedy) poberal 7-
a na námestí som stolec mával,
ma zhliadli mladi, hneď sa poukrývali, 8
a starci vstali, až sa vzpriamili.
Ba kniežatá aj v rečiach svojich prestali 9
a na ústa si ruku vkladali.
Aj predstavených hlas sa zaraz stlmil 10
a jazyk im tiež k ďasnu prilipol.
11—20
Mňa počúvali, celkom ticho ostali 21
a radu moju s túžbou čakali.
Dohovoril som, námietky nerobili 22
Tak čakali ma, ako čakajú na dážď, 23
jak po pŕške im ústa dychtili.
Až neverili, keď na nich usmial som sa, 24
i ská jc Iba čiastočná a aj ona má svoj prameň
jedine v Bohu.
। Boh jediný jc majiteľom všetkej múdrosti a vý- 27 n.
( lúčne on oznamuje ľuďom pravú múdrosť. On dol
ľuďom vedieť, žc pravá múdrosť pre nich pozo-
I stáva v bázni Božej, t. j. v pokornom a vernom
1 zachovávaní mravného zákona, ktorého pôvodcom
, Jc Boh. Človek tým slúži Bohu, ak zachováva zá­
kon jeho a tak nadobúda aj múdrosť. Úlisnosť
■ a úsilie, ako vyhnúť príkazom Božím, jc falošná
। a klamlivá múdrosť, ktorá zahubí všetkých, ktorí
I by sa jej chceli pridržiavať.
i „Nohám dal brodiť sa v mlieku , .. skala líekln 0
] olejom“ — sú obrazy, ktoré naznačujú niekdajšie
bohatstvo a hojnosť zásob v dome Jóbovom. Po-
, travín mal vždy prehojne.
i V bránach mesta konali so pravidelne porady 7
; starších mesto a tu so riešili aj sporné a súdne
i veci.
 Jób 20—30 519

svetlu mi z tváre zmiznúť nedali. J jak na lupičov na nich kričali.

•25 Im smer som určil, bol som im tiež na čele, ; Len do výmoľov mohli sa tí uchýliť 6
sťa kráť som trónil vo vojsku svojom, a do dier zeme, do jaskýň skalných.
kam viedol som ich, tam sa pobrali. Nuž po húšťavách oni teda kvílili 7
a krčili sa v kruhoch bodľačia,
Ochránca slabých. tí zlosynovia, čo nemajú ani mena, 8
12 Keď bedár volal, isté som ho zachránil, čo z krajiny ich bičom vyhnali.
aj osirelých, bezpomocných tiež. Lež stal som sa im teraz piesňou posmešnou 9
13 Ku mne nieslo sa požehnanie úbohých a som im veru porekadlom len.
a radosť lial som vdove do srdca. Veď hnusím sa im, rozpŕchli sa predo mnou 10
•14 Ja spravodlivosť odel som si, ona mňa, a nebáli sa pľuť mi do tváre.
mne právo bolo rúchom, turbanom. Veď ten ma trápi, čo si putá rozviazal, *
H
15 Veď sťaby oči bol som (vtedy) slepému a ten, čo uzdu z úst si vyhodil.
a sťaby nohy kuľhavému tiež. Už po pravici svedkovia sa dvíhajú *
12
16 Ja otcom veru bol som všetkým chudobným, a do slučky mt nohy lapajú
aj neznámeho vec som vyšetril. i nasypali hrádzu proti mne.
17 Zločincovi čeľuste som porozbíjal Chodník boria mi, by mohli ma zahubiť, 13
a zo zubov jeho korisť vyrval som. a pochodujú, nik im nebráni.
11 To ucho čulo, hneď mi blahožičilo, Už prichádzajú sťaby šírym prielomom 14
to oko zrelo, pre mňa svedčilo. a sem sa rútia, krytí troskami.
Bývalé nádeje. Nuž dorážajú na mňa hrôzy ukrutné, 15
aj dôstojnosť mi vetrom šľahajú
18 Nuž vravel som si: »V hniezde svojom a ako oblak spása ušla mi.
vydýchnem
a sťaby piesok dni si rozmnožím. Keď Pán navštevuje...
•19 Koreň môj vlahe celkom otvorený je, Tak duch môj teraz rozplýva sa nado mnou 16
mne rosa padá v noci na vetvy. a súženia dni zachvátili ma.
20 Aj sláva moja vo mne nová vždy bude Sú kosti moje v noci naskrz zdrvené 17
a v ruke mojej luk sa omladi." a žily moje spánku nemajú.
Terajšie opovrhnutie. On silou veľkou za šaty ma pridŕža, 18*
mňa za golier plášťa tríma pevne.
•30 Lež teraz (všetci) posmievajú sa mi len, Ba do blata ma veru (ešte) uvrhol, 19
aj čo sú vekom mladší odo mňa; že rovný som ja prachu, popolu.
tí, ktorých otcov nedržal som za hodných Však kričím k tebe, ty mi neodpovedáš, 20
ani stáda svojho psom ich prirovnať. hoc' vzpriamil som sa, mňa si nevšímaš.
2 A rúk ich sila načo veru bola mi? ..
Veď mohúcnosť ich celkom poklesla sa a bledne Živorili, až kým sa niektorý Iný kmeň
3 i núdzou veľkou, hladom ukrutným: nad nimi nezľutoval a neprijal ich do pohostin­
Ti obhrýzali v stepi trávy korienky, stva ako potulných cudzincov. Zo čas mohli sa
tam udržať. Ale potom zasa mali sl hľadať útulok
im matkou bola skaza, sama púšť. v ďalšom okolí.
4 V kroví teda natrhali si lobody „Ten ma trápi, čo si putá rozviazal“ — nie Je 11
a chlebom bol im koreň jalovca. doslovný preklad nejosnej hebrejskej osnovy. Pre­
•5 Tých vyháňali z ľudskej spoločnosti tiež, klad by mohol znieť aj takto: Uvoľnil povrazec .
stanú a mňa podvrátil. — Iní zasa s opravou
25 Určil som, čo majú robiť, a všetci ma pošlú, prekladajú: Uvoľnil mi šľacha no luku — mňa
chali vo vykonaní mojich rozkazov, ako to roblu upokoríl — nechal padnúť ohradu, čo bolo predo­
vojaci, keď im velí ich kráľovský vojvodca. Ale mnou. Zmysel miestu vyjadruje toľko: Môj pro­
počínal som si Často aj ako otec, ktorý potešuje k tivník priviedol ma až do nebezpečenstva života.
svoje zarmútené deti. Ako sa vedia podliaci posmievať, to svätopisec 12—24
14 Job ako vznešený muž vystupoval pred verej­ opisuje obrazom, vzatým z obliehania mesta. Pre­
nosťou a prelo bol zdobený na hlave turbanom to verš 12 prekladajú aj takto: Povstali proti mne,
a bol prikrytý plášťom: oko sudca ujímal sa Jób čo ma osočujú; vrhajú sa nn mňa — násypmi
neprestajne toho, čo právo a spravodlivosť poža­ rovnajú, proti mne budujú chodníky k záhube. —
dovali. Nikdy sl nepočínal proti právu a pravde. „Do slučky ml nohy lapajú" môže byt vysvetliv­
19 Obraz stromu, ktorého bujný vzrast je podmie­ ka, ktorá sa dosialo z okroja knihy do textu.
nený hojnou vlahou v pôde, na ktorej stojí, je I tento verš knihy Jóbovej patrí medzi miesta,
znakom Jóbovho očakávania, že sa znovu dožije kde vykladač ostáva takmer bezradne stáť. Skúsil
blahobytu a dlhého života. Nočná rosa, ktorá za to už sv. H l e r o n y m, ktorý si za drahý peniaz
chladnej východnej noci býva hojná, nahradzuje najal no pomoc židovského učenca, keď prekladal
dážď, ktorý v teplom (letnom) období na Východe túto knihu. Ale priznáva sa, že nebol múdrejší
úplne vystane. ani potom, keď už spoločne prcbroll túto ťažkú
1—S Jóbova bieda Jc nateraz taká veľká, že aj Tu- I osnovu. — Svojvoľne sl doplňovať a opravovať
día mravne hlboko kleslí a zo spoločnosti takmer j osnovu nedovoľuje nám povinná úcta voči posvät­
vysolení, teda ľudia najpodlejší, dovoľujú sl po- j ným knihám.
smievnť sa mu. | Rozklad Jóbovho tela pokročil už lak ďaleko, jb
5 U arabských Beduínov (obyvateľov púšte) po- j že Jeho koža následkom mnohých vredov o jaziev
noval prísny rodinný poriadok. Pre určité pokles­ robí dojem roztrhaného rúcha, ktoré Je aj špina­
ky a previnenia príslušníka Čeľade bolo možno j vé, aj deravé. Miesto prekladajú rozlične: „Mocný
potrestať vylúčením z kmeňa. Osud takých vyde- । násilník rozmetal ml chodník, ten sa podobá ode­
ďeneov bol často sťažený tým, že domáci mohli ich । vu môjmu celkom." — I tento text je značne po­
beztrestne zavraždiť. Z kmeňa vylúčení potulovali । rušený.
 520 Jób 30—31
21 Ty veľmi krutým stávaš sa *ver proti mne,
mňa rukou silnou prenasleduješ.
22 Ma vetrom dvíhaš, prudko ma tiež unášaš
a potápam sa v prívaloch búrky.
23 Veď dobre viem to, že ma na smrť vedieš už,
kde všetkých živých schôdzky miesto je.
Prečo tieto navštívenia?
24 Však na biedneho ruku som ja nevztiahol,
keď v tvŕdzi žiadal pomoc odo mňa.
25 Ci s tým som nelkal, koho dni sú pretrpké,
duša mi s biednym sústrasť nemala?
26 Dobre som čakal, lenže nešťastie prišlo,
svetlo som úfal, avšak prikvitla tma.
27 Hej, neprestajne vrú už útroby moje,
dni súženia tiež dostavili sa.
26 Hoc‘ slnca nieto, ohorený blúdievam
a pred všetkými vstávam, nariekam.
*29 Veď stal som sa už bratom samých šakalov
a druhom taktiež pštrosom (na púšti).
30 Už koža zo mňa odpadúva zhorená
a horúčka mi kosti spálila.
31 Nuž lutna moja iba nárek (vydáva),
a píšťala zas plač len hlasitý.
Chránil sa zmyselnosti.
31 S očami som si takú zmluvu ujednal,
že nepozriem sa nikdy na dievča.
•2 Lež aký podiel Pán to zhora zosiela
a aký údel z výšky Všemocný?
3 Ci nebude to skaza nešTachetnému
a hriešnikom zasa nešťastie?
4 Ci nepozerá on na chodníky moje
a všetky kroky nepočíta mi?
Chránil sa neprávosti.
•5 Ak so lžou azda som ja (predtým) chodieval,
za lesťou noha sa mi náhlila,
6 nech na váhe spravodlivej odváži ma,
nech Pán raz pozná nevinnosť moju!
•7 Ak uchýlil sa krok môj z chodníka (jeho),
ak srdce moje za očami šlo,
ak na dlani mi škvrna prilipla,
8 nech rozsievam ja, druhý -nech sa nakŕmi,
nech siatiny mi vyrvú z koreňov!
29 žaloby Jóbove vyznievajú bolestne, asi tak, ako
je zavíjanie niektorých zvierat na púští. Tak Ša­
kaly aj pštrosy ozývajú sa po nociach bolestným,
zavíjaniu podobným hlasom. (Pštros má meno
‚vták emútku‘, porov. 39,13 n.).
2—4 Trest patri hriešnikovi. Ale v čomže majú svoj
pôvod moje hrozná utrpenia, keďže sám som ne­
vinný? Keby platila zásada prísnej odvety, že len
za hriech sa dostáva utrpenie, vtedy v mojom
prípade Ide o hrozný omyl. Boh z predpojatosti
sl zaumienil, že ma bude prenasledovať a trápiť.
5 Ak by Jób — Iste len z nevedomosti — bol nie­
kedy udržoval styky s nešTachetníkmi, alebo keby
azda nebol prekazil nejaké zlo, vtedy ho Boh mô­
že trestať; ale aj vtedy Iba primerane k výške
tohto svojho nespozorovaného previnenia. Môj trest
nesmie byť nikdy taký .vysoký, aké je terajšie
moje utrpenie.
7 n. „Škvrna na dlani prilipnutá" je vlastne nespra­
vodlivo nadobudnutý cudzí majetok. „Vtedy nech
výnos z mojich poFnostl druhému Človekovi sa
dostane za podiel!" — tok si určuje Jób trest za
prípadné privlastnenie sl cudzieho majetku.
Ak srdce mi žena azda zvábila, 9*
ak čihal som u vrát blížneho,
nech žena moja melie pre iného len 10
a druhí nech si lihavajú s ňou.
Bo to je iste (preveľká) neprávosť 11
a neresť veru hodná odsúdenia tiež.
Bo tento deň žerie až po Záhubou 12
a celkom strávi úrodu moju.
Ak nedbával som na právo sluhu svojho 13’
a otrokyne so mnou vo spore,
čo urobím len, akže Pán raz povstane, 14
čo odpoviem mu, ak (ma) navštívi?
Ci Tvorca môj ho v útrobách tiež nestvoril 15
a sám nás v lone azda nestvárnil?
Núdznym, pomáhal.
Ci odoprel som, čo si núdzni prosili, 16
a oko vdovy som var' skormútil?
Ci sám som zjedol svoju skyvu chlebíka, 17
že sirota tiež z neho nejedla?
Veď ako otec choval som ju od mladi 18
a od lona matky som ju viedol.
Ak núdzneho som bez odevu zazrel ver‘ 19
a bez prikrývky taktiež bedára,
či bedrá jeho nepožehnával! ma, 20
vlnou oviec mojich nezahrial sa?
Ak'na sirotu ruku svoju vztiahol som, 21*
keď zrel som, že mám v bráne oporu,
nech od šije mi ruka zaraz odpadne, 22
nech vytkne sa mi z kĺbov rameno!
Mňa bázeň Pána zachvátila naskrze 23
a neobstojím pred slávou jeho..
Nebol hmotárom.
Ci učinil som zlato nádejou svojou, 24
riekol som skvostom: .Istota moja.?
Ci radosť mal som, že mám‘ veľké imanie, 25
že ruka moja veľa získala?
Keď videl som zas, ako slnce žiarilo 26
a mesiac jemný ako šinul sa,
či srdce moje bolo tajne zvedené 27-
a ruku moju pery bozkali?
To bol by zločin, hodný trestu veľkého. 28
veď Pána na nebi bol by som zaprel!
Ci som mal radosť z nešťastia nepriateľa 29
a zaplesal som, keď stihlo ho zlo?
Cudzoložstvo na Východe -v dávnej dobe bolo Ď—12
chápané v prvom rade ako hrubé porušenie vlast­
níckeho práva. Len v druhom rade chápali ho ako
mravný poklesok. Prckllnat sa tnk, aby .niekto
stratil svoju zákonitú manželku, bolo slávnostným
zdôrazňovaním vlastnej nevinnosti. Lebo veď stra­
ta a potupenie vlastnej manželky platilo súčasne
aj ako najhroznejšie pohanenie jej manžela.
Jób nepoškodil nikdy právo svojich otrokov. 13 n.
Veď pre všetko Jeho konanie bola mu smernicou
bázeň Božia a súčasne aj úcta pred dôstojnostou
ľudskou, ktorú priznával každému ako sebe rov­
nému tvoru.
Jób nerobil násilie bezvládnym sirotám, ktoré 21
nemali ochrancu. Pre svoje vznešené postavenie,
aké požíval práve na mestskom súde, mal síce
možnost dopustiť sa aj neprávosti, keby sl bol
chcel privlastniť majetok ncvoTných sirôt. No sve­
domie mu to nikdy nedovolilo.
„Ruku moju pery bozkali" — bozk tu známe- 27
ná najskôr nejaký modlársky obrad, ktorým uctie­
vali slnko alebo mesiac.
 Jób 31—32—33
50 Veď nezvolil som, by ústa zhrešili mi,
život jeho si v kliatbe žiadali.
31 Ci nevravela čeľaď stanú môjho tiež:
•Kto mäsom jeho nenasýtil sa?.
32—34 ...
•38 Ak zeme moje proti mne ver' kričali,
ak brázdy moje s nimi stenali,
*39 ak úrodu ich bez odmeny jedol som,
ak ich majiteľa som umoril,
40 a nech bodľač vzíde mi namiesto pšenice
b a burina len miesto jačmeňa I
32 Však ani cudzí vonku nenocoval ver'
a otvoril som dvere pocestným.
33 Ci viny svoje skrýval som jak ostatní,
a pokles svoj v sebe stajil som,
34 bo strach som dostal vari z huku po meste
a zhrozil som sa hanby od rodín,
že stíchol som hneď, k bráne nevyšiel?
Nie si je vedomý viny.
•35 Bár by bol niekto, čo by ma chcel vypočuť!
Tu znak môj! Mocný nech mi odpovie!
A žalobný spis, ktorý spíše odporca,
36 či na ramená si ho vari nevložím
a veniec z neho neuvijem si?
37 Aj krokov svojich počet oznámim jemu
a ako šľachtic predeň predstúpim."
40c Skončené sú slová Jóbove.
Ca.sť druhá
Reči Elihuove, 32,1—37,24.
1. Začína hovorK Elihu, 32,1—5.
32 A tí traja mužovia prestali odpovedať Jó-
2 bovi, lebo bol spravodlivý v ich očiach. | Tu
však vzkypel hnevom Elihu, syn Barachelov,
Búzčan z rodu Ram. Proti Jóbovi vzkypel hne­
vom, že sa prehlásil za nevinného pred Pá-
3 nom; | i proti trom jeho priateľom vzkypel
hnevom, lebo nenašli, čo by odpovedali, a tak
nedali za pravdu Pánovi.
35—37 Jób chce osvedčenie o svojej nevinnosti pred
*
ložiť Bohu písomne, vlastným menom podpísané
(vetá 35, ab). Slová „Tu znak môj“ — v hebrej­
skom texte doslovne znejú: Tu je písmeno T. (Porov.
Ez 9, 4 a Zjv 7, 4 n,. Jede znak služobníkov Bo­
žích mal Ich zjavnými urobiť všetkým) Písmeno
T svojim krížikovým tvarom nahradzovalo podpis
(tak robia ešte aj dnes ľudia negramotní). Spolu
by chcel Bohu predostrieť aj obžalobný spis svo­
jich protivníkov (verš 35c). Predstúpil by pred
Boha s ním ako vencom víťazstva ozdobený (verš
38) a s povýšenou hlavou, majestátnym pohľadom
by odmietol každé obvinenie od seba ako nejoké
knieža (verš 37).
38—40 Tieto verše svojim obsahom lepšie by sa pri­
pojili po verši 34. .
38 Chudobným bedárom, vdovám a sirotám ulú * užívať prirodzený rozum, lebo ho Boh dol Člove­
pené poľnostl nariekajú nad neprávosťou, ktorá
sa odňatím diala oprávneným vlastníkom pozem­
kov.
39 V zákone bolo stanovené ako prísne norlodo-
nle. Že dennú mzdu dlžnú nádenníkovi neslobodno
sl na noc u seba ponechať, lebo tým by bol zar­
mútený aj „majiteľ“, t. j. najvyšší vlastník po­
zemkov. Ním je sám Boh.
521
Elihu totiž čakal, kým sa rozprávali s Jó- 4
bom, lebo boli v dňoch svojich starší od neho. '
Keď však Elihu zbadal, že ti traja mužovia 5
nemajú čo odpovedať, vzkypel hnevom.
2. Prvá reč EUhuova, 32,6—33,33.
Tu prehovoril Elihu, syn Barachelov, Búz- 6
čan, a vravel:
Prečo sa i on ozýva.
„Ja som vekom mladý, vy ste starší zaiste,
preto som sa bál ver‘, hanbil som sa tiež,
by som vám oznámil vedomosti svoje.
Myslel som si takto: (Počet) dní nech hovorí, 7
nech to mnohé roky múdrosť hlásajú.
Veď to v človekovi dych je Pánov zaiste, 8"
dych aj Všemocného, čo dá rozvahu.
Nie sú však vždy veľkí, ktorí múdri bývajú, 9
nie vždy, čo je správne, starci pochopia.
Preto povedal som: Nože, vypočujte ma, io
vedomosti svoje aj ja oznámim!
Ajhľa, ja som čakal veru na reči vaše. 11
uši napínal som na mienky vaše.
| Zatiaľ, čo ste (takto) slová vhodné hľadali,
I ja venoval som vám pozornosť svoju. 12
I Lenže Jóba nikto už viac nepresvedčuje,
' nikto z vás mu správne neodpovedá.
. Nevravte si teda: .My múdrosť našli sme už, 13
Pán sám poučil nás, človek veru nie.«
Však v rečiach svojich na mňa neobracal sa on, 14
rečou vašou teda neodpoviem mu.
Oni zháčili sa, odpovedať nemohli, 15-.
ba aj reč im (vhodná) celkom prestala.
Ja som preto čakal, keď však nerozprávajú, 16
keď sa zarazili, nechcú odvetiť,
chcem dať aj ja už za seba odpoveď, 17
vedomosti svoje taktiež oznámim,
pretože som celkom preplnený slovami, 18
duch vnútra môjho tlači ma tak isto.
Veď je vnútro moje jak vino bez prieduchu, 19
ako keď mechy nové poroztrháva.
Aby som si uľavil, prehovorím teda, 20
otvorím si pery, dám hneď odpoveď.
Na nikoho ohľad brať ja veru nebudem, 21
ani pocty vzdávať taktiež nikomu,
lebo ozaj neviem pocty vzdávať niekomu, 22
na chvíľku ma strpí ten, čo stvoril ma.
Rozhodca medzi Bohom a Jóbom.
Slová moje teda, Jób, už veru počúvaj, 33
všetkým rečiam mojim sluchu doprajže!
Ajhľa, ústa svoje ja otvoril som teraz, 2
jazyk v hrdle mojom prehovoril už.
Vek sám nepostačuje, nby niekto neomylne do- 8
siahol dostatok múdrostí. Aby niekto vedel správ­
ne vystihnúť pravú podstatu veci, k tomu treba
kovi na to, aby sa nim správne riadil. Bez nále­
žitého použitia rozumu ani pokročilý vek nedôjde
k rozumnosti n pravej múdrosti.
Elihu oslovuje Jóba spolu aj s jeho priateľmi. 1S
Obsah reči však ukazuje, že má slovo predovšet­
kým k trom Jóbovým priateľom. Aspoň o nich
hovorí predovšetkým, keď Im vyčíta bezohľadnú
krutosť, ktorou sužovali Jóba.
 522 Jób 33—34
3 Srdce moje slová múdrosti zopakuje,
pery moje jasne budú rozprávať.
•4 ...
5 Ak len teda môžeš, nože, daj mi odpoveď,
pripravže sa (zaraz), staň si predo mňa!
6 Nuž, Iďa! Pred Pánom ver‘ ja som taký ako ty,
tiež som umiesený z hliny hrnčiarskej.
4 Učinil ma to predsa dych Pánov rovnako,
Všemocného duch mňa taktiež oživil.
7 Nuž tak, strach ťa zo mňa desiť nijak nemôže,
nepadne mi ruka ťažko na teba.
Zamieta ponosy Jóbove.
8 Ty si mi do ušú toto (stále) hovoril,
ja som zasa počul hlahol tvojich slov:
•9 >Ja som iste čistý, ja som bez previnenia,
ja som bez úhony, ja som bez hriechu.
10 Proti mne on hľadá iba dáku zádrapku,
za nepriateľa svojho pokladá ma,
11 preto nohy moje vkladá teda do klady,
dáva pozor taktiež na každý môj krok.?
12 V tomto nemáš pravdu, tú odpoveď ti dávam:
Pán od človeka väčší je oveľa.
Ako Boh zjavuje svoju vôľu.
13 Akože si jemu mohol robiť výčitky,
že ti na slovo každé neodvetil?
•14 Pán ver' hovorieva iba raz len jediný,
neopakuje nič znova po druhé.
15 V spánku (obyčajne), v nočnom taktiež videní,
keď už ľudí chytá úmor hlboký,
keď si na lôžku svojom oddychujú,
16 vtedy ušiam ľudí dáva svoje zjavenia,
znameniami svojimi desí ich tiež.
17 Aby od spurnosti človeka on odvrátil,
diela svoje veru pred nim ukrýva.
18 Veď on dušu jeho zachraňuje pred hrobom,
by mu do priepasti život nepadol.
19 Na lôžku jeho on varuje ho bolesťou,
triaškou ustavičnou kosti jeho tiež,
20 že si život jeho aj ten chlieb už zošklivil,
duša jeho (nechce) chutnú poživeň.
21 Telo jeho takto očividne trati sa,
kosti jeho schudli, až ich nevidno.
22 Duša jeho takto k hrobu priblížila sa.
život jeho taktiež mŕtvych obydliu.
Skrúšenosť voči Bohu.
•23 Ale ak s nim vtedy služobník (Pánov) bude
jeden tlmočník to medzi tisícmi,
4—7 Elihu — práve tak ako a) Jób — cíti sa byt
tvorom Božím, ktorého Boh obdaril prirodzeným ।
darom ostrovtipu a rozumnosti. Preto Jób môže |
svoju vec obhajovať predovšetkým dôvodmi roz * I
umnostl a nemusí mať pritom obavu, keď tak ,
chce predniesť svoju mienku.
0 Elihu zopakuje súhrn Jóbových tvrdení, ktorý­ I
mi ustavične zdôrazňoval svoju nevinnosť (porov.
9, 21; 10, 7; 12, 4; 16, 17; 27, 5 n.). Odsúdi Jóbovu
opovážlivosť. Veď podľa verša 10 Jób pripisoval
Bohu istú predpojatosť (porov. 13, 24; 10, 11).
14 Boh hovorí k ľuďom rozmanitým spôsobom. EU.
hu uvádza aspoň tri spôsoby: Boh hovorí pomo­
cou videnia (verše 15—18), prostredníctvom cho­
rôb a neduhov (verše 19—22) a konečne cestou
priateľského napomenutia (verše 23—28).
23 Medzi poslami Božími, ktori majú za úlohu ob­
jasniť ľuďom zmysel utrpenia a cieľ bolesti a pri-
aby človekovi povinnosti oznámil,
bude mať s ním sústrasť, prehovorí on: 24
•Vysloboďže ho ty, aby nešiel do hrobu,
za dušu jeho našiel som výkupné."
Hlas jeho mladosťou sa potom osvieži, 25
navráti sa do dni junáctva svojho.
Bude vzývať Pána, ten si ho zas obľúbi, 26
na tvár jeho budú hľadieť s radosťou.
Tak on spravodlivosť vráti človeku.
Toto ľuďom povie, takto bude hovoriť: 27
•Veru, ja som zhrešil, právo zvrtol som,
nebolo mi to však nijak na osoh.
Dušu zachránil mi, by do hrobu som nešiel, 28
život môj už teraz svetlo uziera.»
Nuž tak, všetko toto len Pán veru urobil, 29
druhý, tretí raz aj človekovi on,
aby dušu jeho odvrátil tak od hrobu, 30
aby svetlo živých ožiarilo ho.
Nech Jób dáva pozor.
Jób, už dávaj pozor, nože ma len počúvaj, 31
buďže teda ticho, ja chcem ešte hovoriť.
Ak máš slová vhodné, daj mi zaraz odpoveď! 32
Hovor! Rád by som ver' dal ti za pravdu.
Lenže ak (ich) nemáš, nože, ty ma počúvaj! 33
Zmĺkni! Ja ťa teda múdrosť naučím.”
3. Druhá reč Elihuova, 34, 1—37.
Tu (znovu) prehovoril Elihu a vravel: 34
Prečo sa Jób ponosuje.
„Nože, slová moje počúvajte, mudrci, 2’
vy tiež, učenci, mi sluchu dožičte,
lebo ucho slová rozoznáva podobne, 3
ako ochutnáva pokrm podnebie.
Stanovme si teda, čo spravodlivé je, 4
vedzme vospolok tiež, čo dobré je.
Jób tu totiž vravel: "Ja spravodlivý som ver‘, 5*
ale právo moje Pán mi odoprel
Hoci v práve som ja, ako by som cigánil, 6‘
z rán sa nevystrábim, bár som bez viny."
Ktorýže to človek vyrovná sa Jóbovi, 7*
čo by ani vodu píjal rúhanie,
ktorý by sa spolčil hoci so zločincami, 8
ba aj k hriešnikom by sa pridružil?
Veď on (vlastne) tvrdil: »Neosoží človeku, 9’
ak si nažíva on s Pánom v priateľstve."
hovoriť sa za trpiaceho, je akýsi priateľ, ktorý to
s trpiacim skutočne dobre myslí. Tak treba chá-
pat aj toto miesto.
Medzi „mudrcov" počíta Elihu svojich poslu- 2
cháč-ov, teda Isto aj Jóbových priateľov — pravde-
podobne len pre Ich vyšší vek oslovuje ich oko
i „mudrcov", hoci len krátko pred týmto ich karhal
pre ich osudný omyl, ktorým ublížili nevinnému
Jóbovi (porov. 32, 7 n.).
Porov, výroky Jóbove vo veršoch 9, 21; 13, 18; 5
27, 6.
Porov. (J, 4; 9, 17. 6
Jób podľa úsudku Ellhuho nie je zlostníkom, 7 *n
ani hriešnikom; no jeho reči, vyvierajúce z prí­
lišného sebavedomia alebo z prudkej bolestí, vy­
zneli ako rúhania hriešnikov a tak mohli Iných
pohoršiť.
Porov. 9, 22. 23. 30. 31; 21, 15. 9
 Jób 34—35
Boh je všemohúci, ale spravodlivý.
10 Počúvajteže ma, vy mužovia rozvážni:
Nešľachetnosť iste od Pána je ďaleko,
nespravodlivosť tiež od Všemocného,
11 bo ten podľa skutkov dáva ľuďom (odplatu),
jak sa človek chová, tak s nim zaobchádza.
12 To už naozaj nie, Pán zlo veru nečiní,
Všemohúci nedá právo povaliť.
•13 Ktože mohol jemu zem jeho vlastnú zveriť,
ktože svet celý mohol mu odovzdať?
14 Keby dychu svojmu dal on k sebe vrátiť sa,
keby ducha svojho naspäť zobral si,
15 všetko (živé) telo zaraz pohynulo by,
človek by sa taktiež na prach obrátil.
16 Ak máš teda rozum, len si toto vypočuj,
zvuku mojich slov ty sluchu doprajže:
' 17 Ci by vládnuť mohol, ten čo právom pohŕda?
Chceš ty súdiť azda najvýš spravodlivého?
•18 Toho, ktorý rečie: »Lotor!« kráľovi,
veľkomožným zasa: .Bezbožníci (ste)?«
•19 Stranu nenadŕža iste ani kniežatám,
bohatému nedá prednosť pred núdznym.
Veď sú oni všetci rúk jeho ver‘ výtvorom,
v okamihu pomrú, tak sa pominú:
20 O polnoci samej ľud sa môže pobúriť,
len tak šmahom ruky zvrhne vladára.
21 Oči jeho bedlia nad cestami človeka,
všetky kroky jeho pozoruje on.
22 Nieto veru tône, nieto ani temnoty,
kde by ukryli sa ti, čo pášu zlo.
Boh zasiahne v pravej chvíli.
23—24
25 Jemu dobre známe sú všetky ich počiny,
v noci podvráti ich, zdrvení budú.
•23 Neurčuje veru človekovi lehoty,
by sa dostanovil na súd pred Pána.
24 Veľkomožných zničí on bez vyšetrovania,
iných na ich miesto ustanoví hneď.
26 On ich iste skrotí ani zločincov dákych,
na mieste ver', čo je všetkým na očiach,
27 bo sa odvrátili oní takto od neho,
z ciest jeho ani jednu uznať nechceli.
28 Dá on, by sa k nemu vzniesol výkrik biedneho,
výkrik úbohých taktiež on počuje.
13—17 Boh, ako Stvoriteľ a Udržovateľ sveta, jc po­
sledným a hlavným prameňom všetkého práva
n prelo sám nikomu nerobí krivdu. Veď nikomu
a ničím nie Je zaviazaný.
14 Boh tahá na zodpovednosť všetkých, ktorí by
Ináč v tomto živote pre svoje mocenské postave­
nie vo svete nemohli byť volaní na súd, ani od­
súdení a potrestaní.
18 n. Boh môže byt a v skutočnosti oj jc nestranný
oproti všetkým mocnárom a boháčom tohto sveta,
lebo aj oni, oko jeho stvorenia, vo všetkom sú
závislí na jeho najvyššej vôlí; Boh môže Ich upro­
stred ich moci a plného života všetkého, čo majú,
zbaviť a prípadne Im aj život odňať.
11-27 Boh nepotrebuje svoj súd viesť tak, ako je to
potrebné pri ľudských súdoch, ktoré musia vec
predovšetkým zdĺhavým pokračovaním vyšetrovať,
aby polom v mene práva a spravodlivosti mohli
vhodne zakročiť. Boh vie všetko najlepšie a nepo­
trebuje nikoho vyšetrovať. Ešte menej potrebuje,
aby sa niekto k svojej vlne musel priznať na Bo­
žom súde.
523
Keď odpočíva on, kto môže ho odsúdiť, *29
keď zakryje si tvár, kto ho uvidí?
Bedlí nad národom, aj nad človekom každým, 30
aby k vláde nikto z tých sa nedostal,
ktorí národ iba kruto sužujú.
Daromnú opovážlivosť.
Pánovi ak zlosyn povie: »Bol som zvedený, 31
nikdy sa už zlého nedopustím ja.
Dokiaľ nepochopím, nože, ty ma poučuj, 32
ak som spravil chybu, už ju nespácham,«
podľa mienky tvojej má ho ihneď’ odmeniť, 33’
pretože sa rúhaš (Bohu samému)?
Veď si ty sám začal, ja nie, veru, zaiste,
čo si sa dozvedel, porozprávajže!
Mužovia mi umní takto hovoriť budú, 34
každý človek múdry, čo ma počuje:
•Job ver' nerozpráva, jak sa svedčí na vedu, 35
slová jeho iste nie sú rozvážne.
Lenže Jób tiež bude preskúmaný naskrze 36
pre tie reči svoje, hodné hriešnych,
bo on hromadí si vinu jednu na druhú, 37
z priestupkov svojich smeje sa pred nami,
množí slová svoje proti Pánovi.®”
4. Tretia rec Elihuova, 35, 1—16.
Tu (znovu) prehovoril Elihu a vravel: 35
Jób si protirečí.
„Veď či za správne si toto vari pokladal: 2
»U Pána mám právo,® tak si hovoril.
Teraz zasa tvrdíš: »Co je ťa do toho, 3*
čože ti tým robím, že hriech pášem ja?«
Nuž tak, chcem dať teda tebe teraz odpoveď, 4
zároveň však s tebou tvojim priateľom.
Neprávosť neublíži Bohu.
Na nebesá pozri, len sa dívaj (pozorne)! 5
Hľaďže na oblaky: Vyššie než ty sú.
Keď hriech teda pášeš, čože urobíš jemu? 6
Ak máš nemálo vín, čo mu spôsobíš?
Ak si spravodlivý, čože mu tým daruješ, 7
čože môže prijať z ruky tvojej on?
Neprávosť ubližuje ľuďom.
Tvoja neprávosť týka sa muža, jak si ty, 8
spravodlivosť tvoja syna človeka.
Nariekajú oni pod útlakom velikým, 9*
kvília pod ramenom mocných vladárox'.
Lenže nepomyslia:»Kde je Pán, čo stvoril nás, 10
*
Ak Boh aj hneď po zločine netresce hriešnika, 29 n.
preto človek nemusí ešte Boha odsudzovať, oni
pochybovať o jeho moci: Boh nikdy neprestane
hájiť mravný poriadok. Príde chvíľa, ktorú Boh
uzná za súcu, aby zakročil a vtedy svojou svätou
vôľou stanovený mravný poriadok bude aj vedieť
účinne obhájiť. Mysli sa na zotročovanie a Iné
sociálne neprávosti, páchané na národoch.
Boh podľa tvojho nápadu mal by ihneď použiť 33
svoju spravodlivosť, kým ty sám odopieraš uznať
mu múdre riadenie sveta, ktoré Boh prevádza
Jedinečne a od vekov.
Porov. 34, 0. 3
Sociálny útlak býval v časoch vzniku Jóbovej 9 n.
knihy častým zjavom. Pisateľ potešuje trpiacich.
Boh oprávnene žiada, aby všetci, čo sú utláčaní 10 n.
alebo akokoľvek utrpeniu podrobení, modlili sa
s celou dôverou; Boh veľmi často za noc, t. j. ne-
 Jób 35—33
524
ten, čo dáva v noci piesňam hlaholiť,
11 čo nás poučuje tvorstvom pozemským.
čo nás vzdeláva tiež vtáctvom nebeským?
* miesto toho príde blaho nesmierne,
12 Bedákajú iba, nik im nedá odpoveď,
pred pohľadom spurným hriešnikov tých.
13 Všetko to je márne, Pán ich nechce vypočuť,
Všemohúci si to ani nevšimne.
■14 Co však, keď ty vravíš, že ho veru nevidíš,
hoci súd s nim máš mať, na to čakáš len?
15 Že hnev jeho teraz teda ešte netresce,
že sa o priestupok zaraz nestará,
16 Jób si už aj ústa naprázdno ver' otvára,
keďže vedu nemá, tára priveľa."
5. Štvrtá reč Elihuova, 36,1—37,24.
36 A pokračoval Elihu a vravel:
Pán trestom napráva.
2 „Pozhovej mi trochu, ja ťa zaraz poučím,
veď sú ešte slová Pánove na prospech!
3 Vedomosti svoje doširoka rozviniem,
ty som Tvorcu svojho ospravedlnil.
4 Veď sú slová moje naozaj nie luhárstvom,
muž tu pred tebou je zbehlý vo vede.
•5 Hoci Pán je iste mocou svojou nesmierny,
nepohrdne nikým srdca čistého.
6 Neponechá veru ničomníka nažive,
súdne právo zasa biednym poskytne,
7 zo spravodlivého zrak svoj nespustí.
Však aj kráľov on sám na prestol tiež uviedol,
navždy dosadil ich, lenže spyšneli.
•8 Keď už reťazami oni poviazani sú,
keď ich opantajú biedy povrazy,
9 potom počiny ich on im zaraz odhalí,
aj ich previnenia, že ver‘ spyšneli.
•10 Uši otvorí im, aby ich tak varoval,
povie, aby od zla odvrátili sa.
11 Ak počúvnu ho (hneď), potom slúžiť mu budú,
dokončia aj oni v šťastí svoje dni,
roky svoje tobôž v samých radostiach.
12 Lež ak neposlúchnu, jak by šli už priepasťou,
pre nevedomosť oni iste zhynú.
13 Ti, čo srdce majú falošné a svárlivé,
čo (ho) nevzývajú, keď ich sputnáva,
14 tých ver‘ duša hynie, kým sú ešte chlapcami,
rovnako aj život vo veku mladom.
15 Úbohosťou jeho úbohého zachráni,
zjavenie mu dáva súžením jeho.
Čakane, za veľmi krátky tas poskytol svoju po­
moc Tuďom a tým ich pohol, aby mu ďakovali
chválospevom a aby ho zvelebovali za svoje vy­
slobodenie. Na rozdiel od nemých zvierat dal ľu­
ďom rozumnost a múdrosť, aby pri poznaní svojej
závislosti od Boha nielen hlasno volali k nemu
o pomoc, ale aby sa v plnej dôvere vedeli aj
modliť, aby sa im dostalo žiadaného vyslobodenia.
14—16 Treba trpezlivo vytkať, až Boh za dobré uzná,
kedy chce zakročiť svojou mocou, aby poskytol
pomoc prosiacim. Ak Boh mešká so svojou po­
mocou, Človek nemá právo to posúdiť — ako uro­
bil aj Job — lebo to by bolo prázdne táranie do
vetra.
5—7 Boh je však proti dobrým ako aj proti hrieš­
nym vždy rovnako spravodlivý.
0 Reťaze a povrazy sú znakom biedy, nešťastia
a utrpenia.
10 Nešťastím upomína Boh ľudí, aby sa odvrátili
od neprávosti a hriechu.
Nech Jób dúfa v Pána!
Z pažeráka núdze vytrhne ťa tak isto, *16
tukom taktiež stôl tvoj bude oplývať.
Zasa nad zločincom budeš vykonávať súd, 17
ešte ruky tvoje právo uchopia.
Lenže dávaj pozor, by ťa štedrosť nezviedla, 18’
odmena veľká ťa z cesty nestrhla.
Keď ho v biede prosíš, dá sa s tým to porovnať, 19
keď zo síl všetkých namáhať sa budeš?
Ani po tej noci túžiť veru nemôžeš, 20’
na ich miesto prídu iné národy.
K neprávosti teda varujže sa privoliť, 21
lebo práve preto bieda stihla ťa.
Nesmierna moc Pánova.
Ajhľa, mocou svojou Pán je veľmi vznešený! 22 ’
Ktorý učiteľ je taký ako on?
Ktože jemu určí, ako má sa zachovať? 23
Kto mu povedať smie: »Krivdu spáchal si?«
Spomeň, by si stále dielo jeho velebil, 24
ktoré (všetci) ľudia ospevujú ver‘,
na ktoré sa díva každý človek s obdivom, 25
ľudia na ne hľadia iba zďaleka!
Pán jak vznešený je, to už ani nevieme, 26
počet rokov jeho zmerať nedá sa.
Všemocný Pán prírody.
Veď aj kvapky z mora k sebe priťahuje on, 27
na paru hneď zasa dážď on obracia.
Potom oblaky ho vypúšťajú (zo seba), 28
a tak na ľudí množstvo v kvapkách prší.
29—30
Takto národy on nimi obživuje (vždy), 31
poživeň im dáva ozaj prehojne.
Ktože môže chápať, jak sa vznášajú mračná, 29
slanú jeho taktiež hukot dunivý?
Ajhľa, pary svoje nad ním porozostieral, 30"
hĺbky morské (nimi) pozahaľovaL
Núdza je tu predstavená ako divá zver, ktorá 16
má svoju korisť už v pažeráku. 16a „Miesto toho
príde blaho nesmierne" — je voľný preklad (po­
rov. Heger, Kniha Ijjob, 68). Iní prekladajú: Vy­
láka ťa aj z pažeráka núdze na široký priestor
bez obmedzenia. — Alebo aj s opravou hebrejské­
ho textu prekladajú: Aj z pažeráka nepriateľovho
ťa vychráni — nezlomí ťa nijaké súženie — za­
vládnu šíra sloboda a pokoj — tvoj stôl bude
oplývať tuCnotou. — „Široký priestor bez ob­
medzenia" je obraz voľnosti a vyslobodenia. Ob­
medzenie. je zasa znakom núdze. Tukom prekypu­
júci stôl je znakom hojnosti v najprednejších po­
krmoch.
Výkupné („odmena") sú Jóbove utrpenia. Ich 18
veľkosť zmiatla aj Jóba. Boh s nimi súhlasil, do­
volil ich a tak ich aspoň nepriamo aj žiadal, aby
mohol Jóba na duchu očistiť, alebo mu poskytnúť
príležitosť, aby sa osvedčil vo svojej trpezlivosti
a vernosti.
Zmysel verša je dosť nejasný. Jeho terajšia 20
ťorma je iste porušená. Heger pokladá verše 19—20
za neskoršiu vsuvku: po noci netúž — by dru­
hovia svojho sa ujali miesta! (Kniha Ijjob, 129).
Henne vykladá zmysel takto: Neprivolávaj noc
smrti, pretože sa priatelia postavili proti tebe! —
Iný pokus o preklad zneje takto: Nechovaj v se­
be túžbu po noci (zločincov), aby si spolu nevy,
volal aj postrach (od zlostníkov). — Vec ostáva
nejasná.
Víchrica upamätúva na súd Boží; aj ona však 30 n.
prináša zúrodňujúci dážď, ktorý je pre vzrast
 Jób 36—37—36
31
32 Ba aj blesk on chytil oboma ver' rukami,
do cieľa mu udrieť prísne prikázal.
33 Hukot jeho veľký dáva o ňom potuchu,
že sa nad neresťou hnevom rozpálil.
Všemocný P‘án životov.
37 Nad tým srdce moje celkom predesilo sa,
že až z miesta svojho ide vyskočiť.
2 Počúvajte teda jeho hlas len dunivý,
aký hukot veľký z úst mu vychádza.
3 Blesk svoj on vystreľuje po šírych nebesiach,
až veru po samé zeme končiny.
4 Za ním hlas ozýva jeho sa už dunením,
hlasu mohutnému dáva lomoziť,
blesky nezadrží, keď čuť hlas jeho.
5 Hlasom svojím hrmí naozaj prepodivn’e,
činí veci veľké, prečudesné tiež.'
'6 Veď aj snehu vraví: »Nože, na zem spúšťaj sa!«,
dažďom, lejaviciam: .Prudké buďteže!«
7 Na všetkých ľudí znamenie svoje on vtláča,
by tak dielo jeho všetci poznali.
B Do skrýše si vlastnej (každé) zviera zalieza,
zdržuje sa ono v dierach svojich.
9 Z komôr južných práve povíchrica prichádza,
od severu zasa zima studená.
’IO Ľad sa tvori veru taktiež dychom Pánovým,
takže celkom stuhne vody hladina.
11 Tak isto aj mračno bleskom jeho vystrelí,
oblak rozoseje záblesky jeho.
•12 Tak sa potom vrtia sťaby kolom dokola,
podľa plánov jeho v kruhu točia sa.
A tak všetko spravia, čokoľvek im prikáže,
po obvode celom zeme jeho ver‘.
rastlín užitočný a prepotrebný. Ten istý pro­
striedok v ruko Božej prináša teda aj trest, aj
požehnanie podľa toho, ako ho chce Boh použiť.
4 n. Ver3 7: „Na všetkých ľudí znamenie svoje on
vtláča" — je voľnejší preklad. — V Palestíne za
zimného obdobia trvalejšie sneží iba na vysokých
horách. V zime padá hojný dážď a to aj v pri­
ľahlých susedných krajoch arabskej púšte. Daždi­
vé počasie hnti roľníka v práci. Musi spočinúc od
svojej celoročnej obvyklej práce, ľni však uvá­
dzajú práve skutočnosť, že roľníka ani daždivé
počasie nehatí v jeho práci, lebo však práve vte­
dy vykoná sintbu na poliach. Preto , zmysel verša
hovorí skôr o riadení Božom, ktorým zúrodňuje
pôdu, aby vydala svoje plody do rúk človeka, kto­
rý Ju obrába. Tak ju Boh „spečaťuje", t. j. usklad­
ňuje v rukách roľníka, a tým aby všetci poznali,
ako pôsobí Boh v prírode. „Spečatenie" poľnej
úrody vyvrcholí najmä v žatve, ktorá ukončuje
poľné práce. Tak aj postup celoročných prác na
poli má pre človeka mravný význam: Hlavným
činiteľom je tu prozreteľnosť Božia, ktorá k svoj­
mu cieľu vedie všetko dianie. A tak vtláča Boh
svoju pečať, svoje znamenie na všetko.
13 Ľad sa tvori taktiež dychom Pánovým — do­
slovne by znelo: Na dýchnutie Božie sype sa ľa­
dovec. (Dýchnutie Božie podľa súvislosti je stu­
dený severný vietor.) 10b zneje: Do úžľabin vody
sa rútia široko. — S ľadovcom spolu prichádzajú
aj prívaly vôd, ktoré zaplavujú riečne doliny.
12 n. Poveternostné zmeny svojou rozmanitosťou ja­
via sa v prírode ako „vrtenie sa kolom do kola".
Víchrica, ľadovec a prívaly dažďa môžu byť podľa
okolností tak osožné ako aj škodlivé a tak Boh
rovnako dosiahne svoj cieľ, čl chce ľudí trestať
alebo požehnať. Ten Istý prostriedok môže použiť
pre svoj cieľ
525
Ak chce kárať azda, vôľu svoju vyplní, 13
či byť milosrdný, aj to dosiahne.
Nech sa Jób pokorí pred Bohom!
Ty, Jób, týmto veciam, nože, sluchu dopraj už! 14
Povstaň, divom Pána venuj pozornosť!
Chápeš, ako Pán to nado všetkým panuje, 15
ako oblak jeho bleskom zažiari?
Chápeš vari taktiež rovnováhu oblakov, 16
to div toho, čo múdry je nesmierne?
Ty, čo šaty sa ti celkom rozhorúčia hneď, 17
sotva zastane zem na vetre južnom!
Hádam chceš s nim mračná po oblohe 18
rozostrieť,
pevné zrkadlo jak z kovu bieleho?
V tmách prichádza Svetlo.
Daj mi vedieť teda, čo mu máme povedať, 19
pre tmu nemožno nám viac už rokovať.
Ci sa oznámi mu, kedy budem hovoriť, 20
že hovorí ktosi, aj to dozvie sa?
Ani svetlo uzrieť teraz veru nemožno, 21
oblaky ho totiž celkom zatmili.
Lenže vietor vanie, už ich zasa rozháňa,
od severu ide zlato akoby, 22
kolo Pána vidno slávu úžasnú.
Všemohúceho my nikdy nedosiahneme: *
23
Mocou preveľký je, súdom tak isto,
ochrancom je práva, neutiskuje.
Preto sa ho ľudia (všetci) obávať musia, 24
ani srdcom múdrych on si nevšíma."
Časť tretia
Boh sám sa zjavuje a hovorí,
38,1—42,6.
1. Prvá reč Božia, 38,1—39,30.
Tu Boh z lona búrky prehovoril k Jóbovi 38
a riekol:
Stvoriteľ vesmíru.
„Kto to prozreteľnosť zatemňuje zas, 2
slovami to, v ktorých vedy vôbec niet?
Slabiny si opáš ako hrdina, 3
ja sa budem pýtať, ty ma poučíš.
Zem keď som zakladal, kde si vtedy bol, 4
nože mi to povedz, akže pravdu znáš!
Vieš ty, kto jej vtedy určil rozmery, 5
kto to obvinul ju sťaby povrázkom?
Do čoho jej stĺpy zapustené sú, 6
ktože položil jej kameň uholný,
keď si ranné hviezdy sborom spievali, 7*
synovia Pána všetci plesali?
Ktože bránami to more uzavrel, 8
keď sa prúdom vzdulo, zo dna vyvrelo,
Hoci je Boh aj nekonečne mocný, predsa nikdy 23
nezneužíva svoju všemohúcnosť; preto jo nemysli­
teľné, aby sa Boh kruto zahrával s osudom ľudí
alebo iných svojich stvorení.
Najobvyklejší obraz stvorenia sveta predstavuje 7
Boha ako budovateľa domu (4—G). Keď budovateľ
zapustil do budovy uholný kameň, konala sa za
spevu slávnosť (porov. Zach. 4, 7). V Palestíne
podnes sprevádzajú kladenie posledných kameňov
do klenby striedavými plesňami (Hejčl, Blblc, Č.
III, 997). Pri zakončovaní budovania vesmíru spíc,
valí hviezdy a anjeli na slávu Bohu.
 526 Jób 38—39
9 keď som za odev mu oblak udelil, I ktoré uschoval som na deň pohromy,
ako plienky zasa mračno pošmurné?
10 Sputnal som ho potom zákonom svojim,
vložil som naň zámok, dvoje brány tiež.
11 Tu som riekol:
rPo'.adiaľto prídeš, ďalej nepôjdeš,
tu už rozláme sa spurnosť tvojich vín.<.
Tvorca svetla.
12 Za dní svojich dal si ránu rozkazy,
a či zorničke si určil miesto jej,
•13 aby zachytila zeme okraje,
a tak hriešnici z nej boli zmetení?
•14 Jak smola pečatná, tak sa premieňa,
ona sa jak rúcho liči farbami.
15 Hriešnym ich svetla nedostane sa,
rameno napriahnuté zláme sa už.
Vládca všetkých obzorov.
16 Vari až ku žriedlam mora došiel si,
na dne hlbočiny si sa prechádzal?
17 Tebe brány smrti ukázali sa,
uzrel si ty azda brány temravy?
18 Po šíravách zeme si sa rozhliadol?
Ak ju celú poznáš, nože rozpovedz:
19 Kadiaľ vedie cesta svetla k bydlisku,
kde zas miesto svoje majú temnoty,
20 aby na ich panstvo si ich zaviedol,
akže poznáš chodník do ich domova?
•21 S nimi sj sa zrodil, už to iste vieš,
veď preveliký je počet tvojich dni.
Mocnár búrok.
22 K zásobárňam snehu vari zašiel si,
ľadovca si uzrel zásobárne tiež,
13 Do nočnej tmy zahalenú čiastku zeme treba sl
predstaviť, ako by bola prikrytá ťažkým závojom.
Pod ňou sa skrývajú hriešnici. Zornička dáva zna-
menie na svitanie, aby svetlo závoj tmy odsunulo,
potriaslo a tým zahnalo hriešnikov do ustupujú­
cej tmy. Hriešnici nejdú na svetlo, utekajú pred
ním pre svoje zlé skutky (Jn 3, 19—21). A tak sa
skrývajú hriešnici z jednej noci do druhej, keďže
svetlo im prekáža, aby svoje skutky nehatene
mohli ďalej konať. Triasť závoj tmy a zmietnuť
hriešnikov treba chápať nie natoľko fyzicky, ale
v náznačnom zmysle: svetlo dňa na chvíľu zastaví
počínanie hriešnikov.
14 Osnova je porušená a preto verš rozlične pre
*
kladajú- Tak jeden preklad zneje: Tvar dostáva
ako hlina pod pečaťou — zafarbuje sa ako pestré
rúcho. — Iný preklad zasa zneje takto: Mení sa
ako zapečatený mušt, sfarbí sa na pestro ako rú­
cho. — Nádheru farieb, ktorá sa zjaví pri rannej
zore, porovnáva spisovateľ s červenou pečatnou
hlinou. Zmeneným hláskovaním dostaneme však
nový obraz, ktorý sa zdá prilichavejším na tomto
mieste. Ide tu asi o porovnanie s červeným ví­
nom (Prís 23, 31), ktoré sa postupne čistí, ak je
uzavreté a postupne sa v ňom vyvíja utešená far­
ba. Tak aj pri rannej zore, ako prechádza v plné
svetlo, mení sa aj tvárnost, aj zafarbenie zem­
ského povrchu. Vo vnútornej púšti vychádzajúce
slnko pôsobí neobyčajným dojmom krásy a veleby
nn pozorovateľa, ktorý mimoriadne sí uvedomuje
kiásu toho, ktorý toľkú vznešenosť vedel vliať aj
do mŕtvej hmoty.
21 Ide o ironickú poznámku o krátkom veku ľud­
ského života. Len myseľ človeka sa domnieva, že
všetko vie. Jeho vek však je iba chvíľkový a tak
aj juho skúsenosť je nedostatočná.
23*
na deň veľkej bitky, vojny tak isto?
Kdeže cesta je ta, hmly kde delia sa, 24
po zemi sa šíri vietor východný?
Ktože vykopal to ručaj prívalu, 25
ktože cestu tobôž bleskom hromovým,
nezaľudnenú zem dážď by zavlažil, 26
púšť to, na ktorej niet ani človeka,
by zem spustošenú, sirú zavodnil, 27
by zo stepi znovu vzišla travina?
Kdeže dážď má teda (svojho) otca ver‘, 28
ktože taktiež splodil rosy kvapôčky?
Z čieho lona že to ľady vychodia, 29
inovať zas nebies, ktože splodil ju?
Veď aj vody stvrdnú sťaby na kameň, 30
tak isto aj hĺbok stuhne hladina.
Vladár hviezd a počasí.
Môžeš zakosíliť pásy Kuriatok, 31*
Orióna putá môžeš rozviazať?
Dáš, by v čase svojom Veniec vychodil, 32
Medveďa viesť budeš s jeho mladými?
Vyznáš sa ty azda v zákonoch nebies, 33
čo v nich napísané, spravíš na zemi?
Hlas svoj pozdvihneš var' k samým oblakom, 34
by ťa zaliali hneď vody prívaly?
Azda blesky hodíš, až sa rozbehnú, 35
tebe odpovedia: »Ajhľa, tu sme už!«
Ktože ibisovi múdrosť udelil, 36*
ktože kohútovi umnosť daroval?
Ktože môže mračná múdro spočítať, 37
ktože môže nahnúť mechy nebeské,
keď prach na hmotu tvrdú zlepuje sa, 38
keď sa spájajú tiež hrudy navzájom?
Pán zverstva: Lev. Krkavec.
Hádam levici ty korisť nadháňaš, 39
levičat ty vari žravosť ukojíš,
keď sa utúlili v svojich pelechoch, 40
abo na postriežke ležia v húšťave?
ktože krkavcovi pokrm prichystá, 41
keď mláďatá jeho k Pánu volajú,
nemajú čo žrať už, len tak trasú sa?
Skalná koza. Jeleň.
Vieš ty, kedy kozy skalné liahnu sa, 39
kedy lane vrhnú, spozoroval si?
Jak sú dlho plné, čítaš mesiace, 2
časy liahnutia ich poznáš tak isto?
Oné sa len schúlia, mladé vypustia, 3
Možno, že tento verš naráža na Joz 10, 11, kde 23
Tadovcc mal dôležitý zástoj v bitke Jozueho proti
nepriateľom.
„Pásy Kuriatok” sú vtedy zakolísaná, keď toto 31
súhviezdie v mesiaci septembri sa zjaví vo svojej
jedinečnej podobe. „Putá Orióna” sa rozväzujú,
keď táto hviezda v mesiaci máji zmizne z nočnej
oblohy.
Zdôrazúujc poriadok, ktorým sa prejavujú sily 36
prírody, akoby podlá rozvahy vyvíjajú svoju čin-
nost, na svoj čas určenú. Iní prekladajú: Ktože
vložil do mrakov múdrost a ktože požičal mrač­
nám rozvahu? — Iní zasa miesto „mrakov” a
„mračien" chcú čítať slová: utajenosť a zjavný
dej. Preto prekladajú: Kto vložil do utajenosti
múdrosť a kto požičal zjavnému dianiu rozvahu?
— V pravidelnosti prírodných javov zračí sa múd­
rosť toho, kto prírode stanovil jej zákonitosť.
 Jób 30—40
ťaže pôrodnej sa takto pozbavia.
4 Silnejú ich mladé, rastú na stepi,
odtúlajú sa raz, k nim sa nevrátia.
Divý osol. Byvol. PStros.
5 Ktože slobodu dal oslu divému,
ktože onagrovi putá rozviazal,
6 ktorému ja dal som púšte za bydlo,
za sídlisko jeho slanú krajinu?
7 Z lomozu mesta on sa len vysmieva,
na krik poháňača iste nepodbá.
8 Po kopcoch len snorí, po paši svojej,
kde zeleň dáka je, hľadá bedlivo.
9 Ochotne ti byvol službu vykoná,
pri jasliach tvojich on var' prenocuje?
10 Môžeš na šiju vložiť mu opraty,
za tebou on brázdy bude vyrývať?
11 Naňho spoľahneš sa, že je mohutný,
prácu svoju naňho môžeš ponechať?
12 Môžeš istý byť ty, že sa vráti zas,
že on do humna ti zrno dovezie?
13 Pštros má zasa krídla veľmi svižné ver‘,
má on perie hybké, taktiež perute.
*14 Keď si on do zeme vajcia nakladie,
potom si ich v piesku (telom) zahrieva,
15 zabúda, že noha ich tam rozšliape,
divá zver ich tam môže tiež rozdláviť.
16 K mladým krutý býva, jak by k nevlastným,
že sa darmo trápi, to ho nemrzí.
17 Pán to pozbavil ho (všetkej) múdrosti,
ani umu jemu neudelil ver‘.
*18 Lež ak do výšky sa letom povznesie,
vysmeje sa z koňa, z jazdca jeho tiež.
Kôň. Sup. Orol.
19 Ty to azda dávaš silu koňovi,
šiju jeho hrivou priodievaš ty?
20 Dávaš, aby skákal sťaby kobylka?
Jak je hrozné hrdé jeho erdžanie!
21 Dupká po rovine, mocne vzpína sa,
potom proti zbraniam vyrúti sa.
22 Chichoce sa strachu, desu nepozná,
pred taseným mečom on neustúpi.
23 Len tak na ňom tulec zvučne hrkoce,
kopija sa blýska, oštep tak isto.
24 Bujný, nepokojný, sťaby hltal zem,
zadržať sa nedá, keď roh zazneje.
25 Keď poľnica zvrieskne, »Hihi!« zarehce,
bitku zďaleka on už zavetri,
hromovanie vodcov, pokrik vojnový.
•26 Jastrab operí sa dľa umu tvojho,
aby letel na juh, krídla rozvinul?
27 Orol na rozkaz tvoj vzlietne do výšky,
14 Pštros opusti na dlhší čas vajcia, na ktorých
sedí. Aby nevychladli a nezničil sa v nich život,
zahrabe ich do horúceho piesku a tým sa ich tep­
lota udrží.
U Rýchlym svojim behom pštros predbehne aj
najlepšieho jazdca o v tom zmysle sa pštros „vy­
smieva'1 z koňa u jeho jazdca.
23 Z toho uzatvárajú, žc aj sup je stahovavým
vtákom. Pre Palestínu zdalo by sa to však skoro
zbytočným, aby sa z nej aj sup utiahol na zimnú
dobu k juhu. A predsa je to tak. Sup odchádza na
juh, obyčajne do Egypta, lebo zima v arabskej
púšti predsa jc spojená so značným schladením
vzduchu.
527
hniezdo postaví si veľmi vysoko?
Na brale on sídli, tamtiež nocúva, 28
na útese skalnom, jak by v pevnosti.
Stadiaľ vyhľadáva potravu svoju, 29
takto oči jeho jastria do diaľky.
Krv si posrkujú mláďatá jeho, 30
zdochliny kde jesto, tam je hneď aj on."
2. Prvá odpoveď Jóbova Bohu, 40,1—5.
Tu prehovoril Boh k Jóbovi a riekol. 40
„Ustúpi, kto prie sa so Všemohúcim, 2
kto aj Pána kára, dá už odpoveď?”
Úbohý som.
Tu prehovoril Jób k Bohu a riekol: 3
„Hľa, úbohý som, čo ti vravieť mám? 4
Položím si len ruku na ústa.
Raz hovoril som, opakovať nebudem, 5
aj po dva razy, znovu nezačnem.”
3. Druhá reč Božia, 40,6—41,26.
Tu Boh z lona búrky prehovoril k Jóbovi a 6*
riekol:
Co je človek pred Bohom?
„Slabiny si opáš ako hrdina, 7*
ja sa budem pýtať, ty ma poučíš:
Naozaj chceš zmariť súdny nález môj, 8
mňa ty odsúdiť chceš, by si v práve bol?
Rameno máš azda také ako Boh, 9
hlasom takým hrmíš, ako jeho je?
Hrdosťou sa ozdob, tiež vznešenosťou, 10
priodej sa slávou, aj velebnosťou!
Zúrivosti svojej voľný rozbeh daj, 11
všetko pyšné pozri, nože poníž to,
všetko spurné pozri, nože zvrhni to, 12
ničomníka rozšliap ihneď na mieste!
Pospolu ich všetkých pohrúž do prachu, 13
do väzenia ich ver' vrhni tmavého!
Ja- sám potom velebiť budem teba, 14
že ťa zachránila pravica tvoja.
Mohutný hroch.
Tu, hľa, pred tebou je vodná potvora, 15*
trávu ona žerie ani dobytok.
Hľa, to ona v bedrách silu svoju má, 16
moc jej vo svaloch brucha spočíva zas.
Jób sa vzdáva ďalších svojich sťažností. Ale 6 n.
Boh ho vedie ešte o stupeň vyššie, aby mu pri­
pomenul jeho ľudskú bezvládnosť. Predvedie mu
dvoje zvierat, na ktorých dokazuje Boh, koľkou
starostlivosťou Ich vyzbrojil proti akýmkoľvek ne­
priateľom. Tak krokodíl, ako aj hroch predstavujú
znázornené tvorčlu silu Božiu, ktorá sa podivne
uplatnila prí zostrojení ich sily, veľkosti a najmä
účelnosti ich celého tela. Jób môže poznať vyni­
kajúcu silu a múdrosť Božiu aj na týchto dvoch
zveroch. Súčasne má si Jób uvedomiť svoju vlast­
nú slabosť a nevedomosť. Tak ho vedie Boh k to­
mu, aby s dôverou a pokorne sa podriadil ustano­
veniu Božiemu aj vtedy, keď ho z dopustenia Bo­
žieho zasiahol bolestný osud. Výchovný zmysel
knihy azda najväčšmi vyniká práve v týchto Čiast­
kach spisu.
Porov. 38, 3. 7
Hoci hroch má za pokrm len biednu trávu, 16
predsa mu dal Boh neobyčajnú silu.
 520 Job 40—41—42
•17 Sťaby dáky céder chvost svoj napriami,
šľachy jej stehien sú akoby uzly.
18 Jak rúry medené sú tiež kosti jej,
železné jak tyče údy jej sú ver'.
*19 Je to prvotina Pána všetkých diel,
za vládcu je druhom iste stvorená.
•20 Hory dávajú jej taktiež poplatok,
všetky divé zvery, čo sa hrajú tam.
21 Pod krom lotosovým ona líha si,
v skrýši zo šašiny, abo z trstiny.
22 Lotosu tiene ju tam zakrývajú,
vŕby potočné ju zas obkľučujú.
23 Ak je rieka dravá, nenaplaši sa,
hoc jej k tlame siaha, býva pokojná.
24 Ktože zrakom svojím môže skrotiť ju,
kto jej tŕňom nozdry môže prepichnúť?
Nepremožiteľný krokodíl.
•25 Na udicu lapíš krokodíla var‘,
jazyk jeho azda sputnáš povrázkom?
*26 Do nozdier mu bádam tŕnie zastrčíš,
háčkom prepichneš mu čeľustie jeho?
27 Bude sa ti on vari veľmi prosiť,
bude ti on vravieť dáke lichôtky?
28 S tebou uzavrie on azda dohovor,
bys ho na celý život za sluhu vzal?
29 s nim sa ako s vtáčkom zabávať budeš,
pre dcéry svoje ho hádam priviažeš?
•30 Budú sa oň jednať aj spoločníci,
medzi obchodníkov v kusoch ho dajú?
31 Oštepom mu kožu môžeš preraziť,
hlavu jeho azda bodcom na ryby?
32 Ak naň ruku svoju (raz) už položíš,
na boj tuhý mysli, viac už nezačneš.
41 Nádej (muža) bude veru zmarená,
pred pohľadom jeho hneď sa vyvráti.
2 Nenapajedí sa, keď ho vyrušia?
Ktože vtedy pred ním môže vydržať?
3 Kto sprotivil sa mu, a zachránil sa?
Pod šírym ver' nebom nikto zaiste.
4 Iste nepomlčím o údoch jeho,
o moci jeho tiež, ktorej rovnej niet.
5 Ktože môže obliecť rúcho vrchné jemu,
do dvojitého mu vniknúť brnenia?
6 Brány tlamy jeho ktože rozovrie?-
Hrôza obkľučuje zubiská jeho.
7 Ako štíty husté jeho chrbát je,
pospájané tmelom sťaby z kremeňa.
8 Tesno jeden s druhým pospájané sú,
17 Porovnanie s cédrom nemieni naznačiť, že
chvost hrocha je azda aj tak dlhý. V porovnaní
Ide o tvrdosť chvostu, ktorý je Ináč dosť krátky. rannú zoru používa sa ako znak práve oko kro­
19 „Za vládcu jc druhom iste stvorená". Niektorí
prekladajú: Tvorca mu dal v blízkosti jeho meč.
— Mečom sú zaiste jeho nebezpečné zuby.
20 n. Hroch hľadá svoj pokrm nie tam, kde ho vy
hľadáva ostatná zver (na horách); miluje bažiny
Nílu a tam súčasne nachádza aj svoj potrebný po­
krm.
25 Druhé obávané zviera je krokodil. Žije nielen
v Níle, ale aj v iných riekach Aíriky. Egypt bol nie dojmu pri pohľade na obávané zviera.
známou krajinou.
25 Pri doprave rýb na trh pretiahli im cez žiabry celom tele, verne sa odtláčajú v bahne, kade sa
rákosie alebo prútie.
30 Krokodil nebol obchodným článkom, ktorý by
obchodníci boli preberali od rybárov za peniaz
a ktorý by svojím zákazníkom boli vysekali ako
iné mäso.
ani dych by cez ne vskutku neprešiel.
Priliehajú takto k sebe navzájom, g
držia pohromade, nerozštiepia sa.
Keď sa mu (raz) kýchne, až sa zablysne, i0
ako brvy zore oči jeho sú.
Z pažeráka jeho jak by plameň šiel, u
sťaby sršali tiež iskry ohnivé.
Z nozdier jeho para vystupuje ver',
jak z hrnca na ohni, keď vo vare je.
Dych jeho by uhlie vari zapálil, X3
sťaby mu plameň z tlamy vyšľahol.
V šiji jeho iste sila spočíva, 14
všade predchádza ho hrôza veliká.
Svaly tela jeho pevne poja sa, 15
môžeš tlačiť na ne, nepovolia však.
Tuhé ani kameň srdce jeho je, jg
ani spodný žarnov, také tvrdé je.
Pred velebou jeho vlny trasú sa, 17
ba aj mora príboj (pred ním) ustúpi.
Meč ak zasiahne ho, nič mu nespraví, ig
ani pika, oštep, strela taktiež nie.
Železo on má ver’ sťaby za sečku, ig
mosadz mu je iba drevom práchnivým.
Na útek ho strelec zahnať nemôže, 20
ako pleva sú mu z praku kamene.
Kyj sa pozdáva mu jak steblo tŕstia, 21
keď oštepy svištia, on sa rehoce.
Pod ním jak by boli ostré črepiny, 22"
sanicu on (nimi) v bahne vytlačí.
Zvíri ani kotol hlbočinu on, 23
more zmení zasa na hrniec masti.
Cesta jeho za ním trblieta sa ver‘, 24
hĺbka sťaby bola vlasmi sivými.
Na zemi sa jemu nevyrovná nik, 25
veď on stvorený bol nebojazlivý.
Na všetky hrdé bytosti on gáni, 26
všetkým šelmám je on kráľom iste.”
4. Druhá odpoveď Jóbova Bohu, 42,1—6.
Tu prehovoril Jób k Bohu a riekol: 42
Pred- Bohom len pokora.
„Nuž dobre viem ja, že ty urobíš všetko, 2
niet zámeru takého, čo neuskutočníš.
Prehovoril som, lenže som neuvážil 3*
tie divy, veru, čo chápať som nemohol.
Jas slnka sa lomí na pare, ktorá vzniká z vy- 10
parovania vody alebo pri dýchaní tohto obávaného
zvieraťa. Oči krokodíla, ktoré pri vynorení z vody
sa najprv objavujú, básnicky sú porovnané s ran­
nou zorou. V egyptskom obrazcovom písme pre
kodíla.
V jasnom slnku skvejúca sa para pri dýchaní 11
zvieraťa robí dojem ako horiaca fakľa a vyfuko­
­
vané jemné kvapky vody rozletujú sa ako iskry.
Dych krokodíla pôsobí dojmom, ako by vystu- 12
povala para z vriaceho kotla a možno cítiť aj dym
spaľovaného rákosia. Je to iba básnické vyfarbe­
Kožné Štítky, ktorými je krokodil pokrytý po 22
zviera vlečie a pozorovateľ má dojem, ako keby
boli tade tiahli mlátiace sane. Ide zasa o obraz,
ktorý je v tých krajoch človekovi dobre známy.
Jób zopakuje slová Božie (porov. 38, 2. 3). Te- 3 n.
raz ich už vzťahuje na seba. Reči Božie poučili
 Jób 42
•5 Len z počutia som teba dosiaľ poznával,
lež oko moje teraz už uzrelo teba.
6 Tak korím sa už, budem činiť pokánie
a (posypem sa) prachom, taktiež popolom."
Záver knihy o Jóbovi, 42, 7—17.
1. Jóbovi priatelia nemajú pravdu, 42, 7—9.
>7 Keď dohovoril Boh tie slová Jóbovi, riekol
Boh Elifazovi Temančanovi: „Hnev môj vzky­
pel proti tebe i proti dvom tvojim priateľom,
lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako slu-
8 žobník môj Jób. | Nuž vezmite si sedem býč­
kov a osem baránkov, choďte k služobníkovi
môjmu Jóbovi a obetujte za seba celopal!
A Jób, služobník môj, pomodlí sa za vás. Na
neho budem mať ohľad a nepostihnem vás sú­
žením, že ste o mne nehovorili pravdivo ako
služobník môj Jób."
J Tu Elifaz Temančan, Bildad Suachčan a So-
far Naamčan odišli a spravili, ako im Boh pri­
kázal. I mal Boh ohľad na Jóba.
Jóba, aby poznal, že všemohúcnosť a múdrosť Bo*
žla ostávajú pre Človeka neprístupnými. A keď
Ich ľudský rozum ani dostatočne pochopiť ne­
vládze, tým menej by vedel človek zahatiť moc
a múdrosť Božiu.
5n Predošlá predstava Jóbova o dokonalosti Božej
bola nedostatočná, ba až veľmi nedokonalá. V tom
zmysle sledoval Boha zďaleka. Teraz už poznáva,
že Boh všetko koná podľa vopred stanoveného
plánu, ktorý má svoj pôvod v nekonečnej múdros­
ti Božej. Iste tak múdro sl počína Boh aj vtedy,
keď na Človek? dopusti utrpenie. Preto odvoláva
Jób svoju doterajšiu netrpezlivosť n opovážlivosť,
keď sa predtým chcel s Bohom pustiť do sporu.
31 SZ
529
2. Jóbov nový blahobyt, 42, 10—17.
Potom Boh zmenil údel Jóbov, lebo sa mod- 10
lii za svojich druhov. A rozmnožil Boh ima­
nie Jóbovo dvojnásobne. Tu prišli k nemu 11
všetci bratia jeho a všetky sestry jeho a všet­
ci predošlí známi jeho. Zajedli si s nim jedla
v jeho bydle, poľutovali ho a potešovali ho
vo všetkom tom trápení, ktoré Boh naň
zoslal. Každý mu daroval baránka a zla­
tý prsteň. I požehnal Boh pozdejši stav 12
Jóbov viac než stav bývalý, takže mal Jób
štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc zá­
prahov rožného statku a tisíc oslie. Mal tiež 13
sedem synov a tri dcéry. | Jednej dal meno 14
Holubica, druhej meno Škorica, tretej meno
Roh líčidla. | A v šírom kraji nebolo takých 15
krásnych žien ako dcéry Jóbove. A otec dal
im podiel aj na dedičstve s ich bratmi. Jób 16
žil potom ešte sto štyridsať rokov a uzrel deti
svoje i deti svojich detí, až do štvrtého poko­
lenia. | A zomrel Jób starý a sýty (svojich) 17
dní.
Priatelia Jóbovi nehovorili správne, lebo sa 7
húževnate držali svojho klamlivého stanoviska.
Utrpenie pokladali za znak trestu za spáchané
hriechy. Proti všetkej rozvahe predpokladali u Jó­
ba hriešnosť a nechceli sa vzdať svojej predpo­
jatosti, ani o nej nezapochybovali. Jób vo svojej
obhajobe dopustil sa tiež priestupku.
* vo svojom
sebavedomí používal príliš ostré slová, ktoré po­
slucháčom mohli slúžiť na pohoršenie. Avšak Boh,
ktorý skúma ľadviny a srdcia, predsa schváli Jó *
bove reči, lebo hľadí na jeho čisté presvedčenie.
„Baránok" (v pôvodine: qesita) nie je peniaz 11
razený na spôsob našich minci, ale tu ide o vzác­
ny kov, ktorým sa platieval© v kusoch. Nevieme,
akej bol veľkosti, a tok aj jeho hodnota bola
akiste rozličná.
 ŽALTÁR A ČI KNIHA ŽALMOV

Kniha žalmov, čiže Žaltár je najobľú­ Žalmy nie sú usporiadané podľa nejakého ur­
benejšou modlitbovou knihu svätej Cirkvi. Vari čitého pravidla, ani dátum, ani ich autori, ani
ani jedna z inšpirovaných kníh sa v kresťan­ ich obsah nie sú tu smerodajné. Obyčajne sa
skej liturgii nepoužíva tak často, ako práve Kni­ delia na päť kníh (podľa Vg): I: 1—40; II:
ha žalmov. Najlepším dôkazom na to sú bre­ 41—71; III: 72—88; IV: 89—105; V: 106—150.
viár a misál. Každý posledný žalm jednotlivej knihy končí sa
Žaltár obsahuje náboženské piesne izraelské­ doxologiou (formulkou Božej chvály); doxolo-
ho národa. Skladá sa zo sto päťdesiatich piesni, giou piatej knihy je celý 150. žalm.
ktoré druhoradí autori napísali z vnuknutia Žaltár by sme mohli rozdeliť nasledovne:
Ducha Svätého; slová žalmistických piesní sú zbierka žalmov Dávidových (1—40; 50—71 a85),
slovom Božím. zbierka žalmov synov Koreho a zbierka Asaíova
Kniha žalmov — Žaltár zadeľuje sa v SZ do (41—48; 49, 72—82), ostatné žalmy sú od roz­
tretej skupiny posvätných kníh, medzi tzv. ličných autorov (S3—8S) alebo anonymné (89—
k e t h u b í m, Čiže poučné knihy. Kniha 150). Podľa používania mien Božích, Jahve ale­
žalmov nemala pôvodne v SZ nijaké spoločné bo Elohim, rozdelenie Žaltáru by bolo: žalmy
označenie. Každý žalm niesol svoje vlastné ozná- | jahvistické (1—40; 89—150), žalmy elohistické
čenie, ako chvála, pieseň, prosba, atď. Časom (50—82); v ostatných žalmoch vyskytuje sa me­
sa jednotlivé žalmy spájajú do menších zbie­ no Jahve a Elohim približne v rovnakom počte.
rok, a až v období synagogy, čiže po babylon­ Žalmy Dávidove sú zväčša elegické. Žalmista
skom zajatí (6. stor. pr. Kr.), uvádza sa názov ospevuje nešťastie a utrpenie. Prosí o pomoc
zozbieraných žalmov pod menom s é f e r t e- Božiu. Žalmy Koreho vyznačujú sa lyrikou,
hi 11 im — kniha chvál. Pomenovanie Žaltár ospevuje sa v nich chrám, sväté mesto, posvät­
pochádza z latinského Psa 11 e ri u m, ktoré sa né obrady. Štýl žalmov Asafových je poučný,
opäť odvádza od gréckeho p s a 1 m ó s a tematika filozofická a morálna, dotýka sa tiež
psaltérion. Psalmós — žalm označuje celonárodného utrpenia Izraela.
jednotlivé piesne, psaltérion — žaltár zasa Je isté, že Žaltár vznikol za viac storočí, a to
zbierku týchto piesní. Slovo psalmós je od­ od Dávida až po návrat z babylonského zajatia.
vodené od slovesa p s a 11 e i n, čo značí prstami Niektorí autori sa domnievajú, že niekoľko žal­
hrať na strunách, teda hrať na harfe, citare mov vzniklo za časov makabejských (2. stor,
atď. Neskoršie od nástroja celá zbierka dostá­ pr. Kr.).
va meno psaltérion — psalterium — Kedy boli napísané jednotlivé žalmy, je zjav­
žaltár. né z ich nadpisu. Kde ho niet, čas sa dá približ­
Tridentský snem medzi kánonickými knihami ne zistiť len z vnútorných argumentov. Vznik
uvádza sto päťdesiat žalmov s úmyslom vylúčiť žalmu nám niekedy prezradí obsah, inokedy
151. žalm, tzv. idiographus, v ktorom Dá­ zasa niektorá historická kniha SZ.
vid ospevuje svoju mladosť a víťazstvo nad
Goliánom. Tento žalm sa nenachodí v masoret- Celý Žaltár — ako ho máme dnes — jestvo­
skom texte (TM) a treba ho považovať za apo­ val v terajšej podobe asi 130 rokov pr. Kŕ. Vte­
kryfný. V našom preklade uvádzame dvojité dy sa dokončil grécky preklad, nazvaný Sop-
číslovanie žalmov. Prvé číslice označujú žalmy tuaginta (LXX). A v ňom sú žalmy v tom istom
latinského prekladu, čiže Vulgáty (Vg), a poradí a s nadpismi, ako ich máme dnes.
druhé žalmy hebrejského textu, čiže m a s o- Väčšia čiastka žalmov hebrejskej osnovy a
retského (TM). Rozdielne číslovanie povsta­ všetky žalmy v prekladoch G a Vg — okrem
lo preto, že sa žalmy rozčleňujú Ináč a ináč, dvoch — majú nadpisy, tituly, ktoré označujú
vlastne sťahujú dovedna, ináč v hebrejskom, alebo druh dotyčného Žalmu, alebo uvádzajú
ináč v gréckom texte. Celkový počet žalmov, jeho autora, alebo udávajú pohnútku a okolno­
150, je rovnaký v hebrejskom i gréckom a la­ sti, prečo žalm vznikol, alebo napokon dávajú
tinskom texte. liturgické a hudobné pokyny. Tieto nadpisy nie
Rozličnosť číslovania objasni tabuľka: sú inšpirované, sú však veľmi staré a zvýraz­
Žaltár gr. (G) a lat. (Vg): Žaltár hebr, (TM): ňujú izraelské ústne podanie.
1_ g 1—8 Obsahovo sú žalmy bohaté:
9 9,10 a) Najčastejšou témou žalmov je utrpenie.
10—112 11—113 V týchto žalmoch ľudské nešťastie je okolnosť
113 114.115 a či príležitosť, v ktorej žalm vzniká, potom
114,115 116 žalmista prechádza k úpenlivej prosbe a napo­
116—145 117—146 kon sa žalm končí úprimným poďakovaním,
146,147 147 vzdávaním vďaky v predtuche skorého vypoču­
14S—150 148—150 tia. Niekedy básnik jednoducho, detsky sľubuje
 Kniha žalmov 531

poďakovanie, keď ho Pán vypočuje a keď mu rom všetkých sto päťdesiatich žalmov. Ale dnes
pomôže. už niet nikoho, kto by celý Žaltár pripisoval
Okrom Životných bied a trápení mnoho žal­ Dávidovi. Veľmi jasné a závažné sú dôvody,
mov má za tému nešťastie a tvŕdze ce­ ktoré hája autorstvo aj Iných básnikov, okrem
lonárodné, napr.: 43, 59, 73, 78, 79. 82, 84, 107, Dávida. Je to najmä nadpis žalmu, ktorý ne­
122, 124, 125, 143. K nim treba pripočítať aj tie raz označuje Iného autora, rozdielneho od Dá-
žalmy, v ktorých sa žalmista a ľud poďakúvajú í vitia. Potom je to obsah, ktorého dej jc mlad­
za poskytnuté víťazstvá, za vyslobode­ ší než časy Dávidove. Napokon aj reč nie je vo
nie z nepriateľských rúk, alebo ďakujú za sta­ všetkých žalmoch tá istá, Dávidova. Toto všetko
rostlivé ochraňovanie a dobrodenia každoden- očividne prezrádza rozličných autorov s rozlič­
ného života (2 47, 64, 117, 123, 128, 136). Do ným zameraním, koncepciou, a časovo rozdiel­
tejto skupiny možno zaradiť aj žalmy, ktorých nou rečou.
obsahom je modlitba a prosba za kráľa Všeobecný cirkevný snem v Tridente dňa 8.
(19. 20. 60). apríla 1546 nehovorí „o 150 žalmoch Dávido­
Napokon k týmto žalmom možno prirátať aj vých", ale v tom zmysle, že Dávid je pôvodcom
tie, Čo opisujú duševnú biedu človeka, vyrasta­ väčšej časti žalmov, a preto po ňom možno po­
júcu z peblúdilého života, z hriechov; sú to menovať celú zbierku žalmov. Toto presvedče­
žalmy kajúcne. nie Cirkvi poznávame aj z pomenovania Žal­
Tematickým zložením príbuzné sú týmto žal­ tára: Psalterium David icum, seu
mom aj tzv. žalmy zaklínajúce (34, 51, 53, centum quinquaginta p s a 1 m o r u m
54, 57, 58, 67, 108, 136). V týchto žalmoch pe­ Aj Pápežská biblická komisia vyhlásila, že Dá­
vec, ako zástanca Boží, prosí o spravodlivý trest vid je síce hlavný, najplodnejší autor žalmov,
za zločiny, ktoré nepriateľ spáchal proti Bohu. nie'jediný (Decr. z 1. mája 1910, resp. IV.).
b) Inou skupinou žalmov podľa obsahu sú V NZ pripisujú sa Dávidovi pod vlastným me­
chvály a vzdávania vďaky Bohu. V nom žalmy: 15, v Sk 2, 25; 31, v Rím 4, 6;
nich básnik ospevuje Božiu velebu, nesmiernu 109, v Mt 22, 43, a SK 2, 34 a Z. 2. v Sk 4, 25.
dobrotu, lásku, múdrosť, ktorou Boh riadi ten­ Pre tieto závažné dôkazy nemožno popierať, že
to svet. Starozákonný človek vo všetkom vidí by Dávid nebol hlavným pôvodcom žalmických
vôľu Božiu, nech sa ona prejavuje aj v najne­ básní.
patrnejších udalostiach a veciach.
K tejto skupine treba prirátať aj žalmy, ktoré dzaPosaDávidovi, v dlhšom časovom odstupe, uvá­
dvoje mien, označujúcich autorov. Sú to
vyslovujú túžbu po Pánovi (62), umárajú synovia Koreho a Asaf. Žalmov od synov Kore-
sa túžbou po chráme, kde mimoriadnym spô­ ho je dvanásť: 41 —48, 83, 84, 86, 87. Podobne
sobom prebýva Pán (41, 42, 83). Inokedy vzdia­ aj Asafovi pripisujú nadpisy dvanásť žalmov:
lený žalmista dychtí po svätom meste Jeruzale­
me (121), nenachádza slov, ktorými by ho po­ 49, 72, 82.
chválil nad všetky mestá a krajiny zeme, pre­ Synov la Koreho boli potomci levitov, čo
tože v Jeruzaleme sídli Pán. ostali nažive po potrestaní otcovej vzbury na
Sem môžeme zaradiť aj mesiášske žal­ púšti (Nm 16, 23—33 ; 26, 10—11). Títo potomci
my, pretože v nich sa ospevuje milosrdenstvo, Koreho za časov kráľov júdskych slúžili v chrá­
vernosť, moc Božia. Nie všetky rovnako pred­ me ako strážcovia a ako speváci (1 Par 6, 31—
povedajú Mesiáša. Jedny len typicky, predob- 38; 2 Par 20, 19). Po návrate zo zajatia baby­
razne, keď opisujú veľkosť, napr. Dávidovu, ale lonského sa viac nespomínajú. Nadpis v množ­
obsah žalmu v plnom zmysle sa uskutoční len nom čísle dostatočne prezrádza, že autormi tých­
na Mesiášovi; druhé žalmy zasa priamo hovoria to žalmov sú viacerí potomci Koreho v rozpätí
o prísľuboch mesiášskych, ktoré ani nemôžeme niekoľkých storočí. Obsah týchto žalmov je os­
chápať a vysvetľovať ináč, ako o Mesiášovi. Aj pevovanie chrámu a posvätných úkonov (41 n,
o Kráľovstve mesiášskom hovorí nejeden žalm 83, 46), chrámu (47, 86) alebo osudov národ­
a opisuje jeho veľkosť, pokojamilovnosť a vše­ ných, čl už šťastlivých (45—47) a čl nešťastli-
obecnosť. Všeobecné Kráľovstvo mesiášske opi­ vých (43).
sujú žalmy: 46, 66, 86, 92, 95—98. Ktoré žalmy O Asafovi vieme, že za kráľa Dávida bol
sú mesiášske, to zistíme alebo z obsahu žalmu, po Hemanovi druhým spevákom (1 Par 15, 15—
alebo z neskoršieho zjavenia, alebo z tradičného 17). Neskoršie sa dostáva na čelo spevákov (1
chápania žalmu v synagoge a v Cirkvi, a na­ Par 16, 5n.; 25, 1—6) a jeho potomci vystupujú
pokon z toho, že žalm možno pochopiť jedine ako poprední pri chrámovej hudbe (2 Par 5,
vtedy, ak sa v jeho obsahu vidí Mesiáš a skut­ 12). Za časov ostatných kráľov (2 Par 35, 15)
ky jeho. a po zajatí babylonskom spomínajú sa ako spe­
c) Tretiu skupinu Žalmov tvoria žalmy po­ váci už len Asafiti (Ezd 2, 41; 3, 10; Neh 7, <11).
učné. Poväčšine ich obsahom je mravné po­ Pretože žalmy Asafove vzťahujú sa na rozličné
naučenie o tom, čoho sa treba vyvarovať, a Čo Časy, ich autorom nebude jednotlivec, ale via­
robiť, aby sme žili podľa vôle Božej. cej potomkov z rodu Asafovho. Tak, ako sme to
d) Napokon štvrtá skupina žalmov dotýka sa videli pri synoch Koreho.
dejín vyvoleného národa. Tieto žalmy nesú me­ Okrem toho v nadpise žalmov uvádzajú sa po
no žalmov historických. jednom raze: Šalamún (71), Mojžiš (89), He-
Autori žalmov. V minulosti pripisovali man (87), Etán (88).
celý Žaltár kráľovi Dávidovi. Tak napr. sv. Vieroučný význam Žalmov je Iste pozoru­
Ambróz a sv. Augustín upodozrievali hodný.
z bludu tých, ktorí by mysleli inakšie. Sv. Hie­ Žaltár nám hovorí o Bohu, o jeho vlastno­
ronym zasa označuje znakom bludu takých, stiach toľko a tak, ako ani jedna z kníh SZ.
ktorí by aj pri jasnom označení autora v titule Najzákladnejšie črty izraelského náboženstva
niektorého žalmu tvrdili, že len Dávid je auto- poznávame práve zo žalmov. Svojou neobyčaj-
34*
 532 Kniha žalmov

nou čerstvosťou a nevtieravosťou boli a aj dnes všimavo (68, 27). Budia, pre ktorých trpí, sl ho
sú najlepšou prípravou úcty a poklony „v du­ nepovšlmnú, a ak, tak len preto, aby ním opo­
chu a pravde“. vrhli, aby ho znevážili (68, 5 n.; 21, 2).. Ako ne­
V žalmoch sa často hovorí o Bohu v antro- jakého zlosyna pribijú ho na kríž (21, 17), žre-
pomorfizmoch, pripisujú sa mu ľudské vlast­ I bom si podelia jeho odev (21, 19). Lež Pán
nosti, skutky a prejavy: Boh má oči a pozerá i napokon vyvedie tohto Trpiteľa z kraja smrti
sa (30, 23 ; 33, 10), má uši, ktorými počúva (16, ■ a nedovolí, aby jeho vyvolený okúsil porušenie
6; 129, 2), má ruky, a koná i ľudskú činnosť I v hrobe (15,10).
(8, 7; 11S, 73), má pravicu, ktorou sa pre­ | Poslanie Mesiášovo opisujú žalmy spôsobom
zrádza moc a sila (43, 4; 117, 5) atď. Prítom­ j novozákonným, Mesiáš bude konať len to, Čo
nosť Božia sa vyjadruje zo strany človeka slo­ : mu rozkáže Otec. Vôľa jeho riadi sa vôľou Otca
vami „pred tvárou Pánovou“, večná blaženosť í nebeského, i keď ho vydá ako obetu za hriechy
zasa výrazom „vidieť, uvidieť tvár Pánovu“. ' ľudstva (39, 7)1 Ľuďom prinesie blahozvesť,
Hoci žalmy hovoria o Bohu podobne ako nábo­ I lebo ich naučí poznať Pána (21, 23—36), upevní
ženské spevy babylonské a egyptské, táto sku­ pravdu a spravodlivosť (44, 10—16; 46, 10).
točnosť nedokazuje, že by Izraeliti boli mali aké­ Žezlo jeho bude žezlom spravodlivosti (44, 7;
si telesné poňatie Boha. Boh i pri takejto, pove­ 71, In.). Kráľovstvo jeho nebude mať ohrani­
dali by sme, neteologickej vrave ostáva duchov­ čenia, rozprestrie sa nad celou zemou (2,8—9;
ným, všadeprítomným, vševediacim (136, 7 a 17, 44, 50). Objíme všetky národy (44, 1—16;
n.). Boh nie je lokálnym, miestnym Bohom, 46, 10) a toto Kráľovstvo bude trvať večne
i keď v žalmoch sa neraz hovorí, že sídli na tró­ (21, 31 k Blaženosťou odmení svoj ľud, požehná
ne alebo v chráme (81, 2 n.); tým sa chce len ho a povolá na predivnú hostinu (21, 27. 30;
označiť miesto, kde sa Ponajviac prejavuje jeho 71, 6. 16), lež hriešnych a odbojných odvrhne
milosrdenstvo, milosť a pomoc. a obráti navnivoč (78, 23—29).
Boh sa v žalmoch ospevuje ako Boh, ktorý si
vyvolil Izraelitov za svoj vlastný národ. Preto žalmy boli vždy potechou a spolu du­
chovnou vzpruhou po všetky časy.
Izrael je vlastnosťou Božou titulom stvorenia, Žaltár bol po Novom zákone prvou z biblic­
a vyvoleným národom je len dovtedy, pokým kých
Pán skrze neho neuskutočni svoj zámer, aby sa skeho kníh, ktorú celú preložil do staroslovien­
jazyka alebo sám sv. Cyril alebo spolu
stal Bohom celého sveta a všetkých národov, s bratom
kým sa neuskutoční univerzálne Kráľovstvo Bo­ sv. Metodasv.hl.Metodom (Panonský životopis
5). Tento preklad je závislý na
žie (67, 29 n.; S6, 95—97), hebrejskom, gréckom a latinskom texte.
Žalmy majú pečať svojej doby, keď zjavenie Najstarší doteraz známy slovenský preklad
nebolo ešte dokonané. Zračí sa to najmä pri chá­ zachoval sa len v rukopise. Pravdepodobne jeho
paní posmrtného života. Duša človeka jestvuje autorom je Romuald Hadbavný, kartuzián
aj po smrti; smrť len mení život, neničí ho. z Červeného kláštora za Magurou. Preklad je
Lenže posmrtný život sa javí ako smutný, ne­ z rokov 1750. Ďalším prekladom Žaltára je pre­
utešený. Zomretý človek odchádza do š e ó 1 u, klad Juraja Palkoviča, prepošta a kanonika
do podzemného miesta (8S, 49; 85, 13), do mie­ ostrihomského z r. 1829. Preklad je z Vulgáty,
sta tieňov (87, 13; 142, 3), kde vládne hrozné ale vypomáhal si aj inoslovanskými prekladmi.
ticho, kde sa nežije, ani neumiera, kde nemož­ Pred r. 1888 Radlinský a Sasinek zhoto­
no chváliť Boha (93, 17; 114, 17) a kde je člo­ vili preklad celého Písma sv., ktorý však tlačou
vek mimo okruhu Božej starostlivosti (87, nevyšiel. Preklad, ktorý sa dnes užíva na Sloven­
6 n.). sku, je od viacerých spolupracovníkov. Preklad
Za odporujúce kresťanskému duchu a prie­ vychádzal r. 1913—1925. Poetické partie tlmočil
čiace sa inšpirácii považujú sa tzv. žalmy zaklí­ Ján Donovál — Ti c h om í r Milkin.
najúce alebo pomstychtivé. V mnohých žalmoch Nie všetky žalmy sú básnicky rovnocenné a
žiada žalmista Boha, aby potrestal jeho odpor­ dokonalé. Lež vo všeobecnosti treba ich uznať
cu, a to takým spôsobom, že sa na prvé prečí­ za básnické perly starozákonného písomníctva.
tanie zdá, ako by išlo o osobnú pomstu žal­
mistovu. Takéto žalmy sú časté: 5, 11; 16, 14; Z formálnej stránky pripomíname aspoň, že
27, 4; 30, 19; 34 n. a celý 108. podstatnou črtou hebrejského (biblického) bás­
Autori týchto žalmov sú ctitelia Pánovi; rum nictva je tzv. paralelismus membro-
čiže myšlienkový úmer, myšlien­
z vlastnej pomsty si neželajú potrestanie svo­ ková zhoda medzi prvou a druhou polovicou
jich odporcov, robia to však ako zástancovia verša.
spravodlivosti Božej. Niekedy (40, 11) je to kráľ ;
Dávid, ktorý hrozí svojim odporcom — tu by i Druhou význačnou složkou hebrejskej poézie
teda šlo o dovolenú vec, o vyhrážku, veď legi- ' je rytmus. Najnovšie prevláda názor, že zá­
timný kráľ môže trestať, ba musi trestať vzbu- 1 kladnou zložkou rytmickou tu bol prízvuk.
ru a rozličné intrigy voči svojej osobe. Ako v modernom básnictve, tak aj v žalmis-
Prisľúbenia o Mesiášovi dostávajú v žalmoch tickej poézii jestvujú strofy čiže slohy.
osobitné zvýraznenie. On bude potomkom Dá­ Každá sloha obsahuje jednu myšlienku; preto
vidovým (85, 4. 5. 20; 131, 11—13). S mocou je dĺžka slôh rozmanitá. Na niektorých mie­
kráľovskou spojí v sebe aj hodnosť kňazskú (2 ' stach opakuje sa posledný verš slohy, čím vzni­
a 109). Mesiáš bude Človekom, a pritom nepre- ; ká refrén (41. 6. 12; 42. 5 atď.).
stane byť Synom Božím (2, 7) je teda Bohom j Osobitosťou niektorých žalmov je, že ich jed­
(44, 7). Mesiášovo utrpenie a smrť dopodrobna notlivé verše sa začínajú písmenami, ako na­
opisuje 2 21. Jeden z jeho najbližších ncpria- । sledujú po sebe v hebrejskej abecede. Sú to
leľov ho zradí (90, 10) a ostatní ho opustia i tzv. abecedné žalmy, čiže alfabetické (2 110
<GS, 21). Aj sám Otec zachová sa k nemu ne- । a 111). To, čo platí o alfabetických žalmoch,
 Kniha žalmov
platí aj o alfabcllckých slohách (Z 24, 144,
118 atď.). Pri prekladaní takýchto žalmov sú
neprekonateľné ťažkosti.
Záverom opakujeme: V náboženskom živote
Žaltár mal a má veľký význam. Je výrazom
nábožnosti na pôde starozákonného zjavenia, a
to výrazom tak bezprostredným a prirodzeným,
I. KNIHA ŽALMOV (1—40 (1—41J).
ŽALM 1
Dvojitá cesta
1 Blažený muž, čo nechodieva podľa rady
ničomných,
na cestu hriešnych ľudí nevkročí
a v kruhu nehanblivcov nevysedáva,
2 lež jeho radosť v zákone Pánovom je
a o zákone jeho uvažuje deň a noc.
3 A je sťa na brehoch vôd zasadený strom,
Čo ovocie dá na svoj čas
a ktorého list nevädne
a hocčo robí, darí sa.
4No nie tak ničomníci, veru, nie,
lež ako plevy, ktoré vietor rozháňa.
5 A preto neobstoja nešľachetni na súde
a ani v zhromaždení spravodlivých hriešnici;
6 veď cestu spravodlivých opatruje Pán
a cesta hriešnikov skonči zle.
ŽALM 2
Večný Syn, ako víťaz nad nepria­ 27,
teľskými mocnosťami
♦1 Prečo sa búria národy
a ľudia vymýšľajú veci darobné?
*2 Pozdvihujú sa pozemskí králi
a zajedno uznášajú sa kniežatá
oproti Pánovi a Pomazanému jeho:
Z1 Tento žalm je anonymný, osirotený, hoci ho po­
niektorí rabíni a moderní autori pripisujú Dávidovi.
Žalm Jo starý, pretože Jc naň narážka už u proro­
ka Jeremiáša (17, 5—8) a Ezechiela (47, 12). Ako
to vystihli sv. Bazil a sv. Hieronym, svojím obsa­
hom je ako stvorený za úvod do celého Žaltára.
Ozajstné Šťastie Človeku spočíva v spojení človeka
s Bohom a v zachovávaní zákona.
22 Druhý žalm je mesiášsky. A nie je to niečo nú. I muje rozhodnutie Pánovo, ktorým je ustanovený
hodného, že nasleduje po žalme, ktorý má na zre­
teli lásku k zákonu. Podstatou starozákonného ná­
boženstva bolo práve toto dvoje: láska k zákonu
a nádej i viera v Mesiáša. Je to tiež dôvod, prečo
sa aj druhý žalm uvádza na počiatku žaltára,
žalm je tak isto bez titulu, ale je isté, že jeho
autorom je Dávid, čo vysvitá zo Sk 4, 25. Proroc­
ký a mesiášsky charakter tohto žalmu viac ráz
vyzdvihujú novozákonní inšpirovaní autori: Sk 4,
25—28; 13, 33; Rím 1, 4; Žid 1, 5; 5, 5; Zjv 12, 5;
19, 15 atď., židovská a kresťanská tradícia.
1 „Národy" (goím) znamená národy pohanské, ako
protiklad veriacich, vyvolených, najmä Izraela.
.‚A Tudia vymýšľajú darobníce" — pripravujú spik­
nutia, snujú tajné plány, ktoré sú darobné, lebo
sa neuskutočnia. Vzbura, povstanie nebude mať
výsledok, žalmista to naznačuje hneď od počiatku.
2 Pán, hebr. Jahve, je pomenovanie Boha v jeho
otcovskom vzťahu k vyvolenému národu. Pomaza­
ný, Kristus, hebr, mašiach, znamená prisľúbeného
533
. že vyhovuje každému úprimnému ctiteľovi Bo-
ha každého času, stavu a veku.
Žalmy obsahujú celú starozákonnú teológiu;
odzrkadľujú sa v nich nielen pravdy a učenie,
I lež aj požiadavky Izraelského náboženstva,
( Ten Istý Žaltár ostáva knihou modlitbových
, plesní ľudu Božieho aj v.Novom zákone.
l „Spretrhajme ich okovy 3*
a zo seba zhoďme ich osídla!”
Ten, ktorý býva na nebesiach, smeje sa, 4*
Pán sa im posmieva.
Tu v hneve svojom prehovorí k nim 5
a predesí ich v svojej prchkosti:
„Veď ja som ustanovil kráľa svojho 6*
nad svätou svojou horou Sionom!”
Vyhlásim rozhodnutie Pánovo: 7*
Pán riekol mi: „Syn môj si ty,
ja som ťa dnes splodil;
žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy, q*
a privlastním ti zemské končiny.
Budeš im vládnuť prútom železným 9
a roztrieskaš ich ako hrniec hrnčiarsky.”
A teraz, králi, rozvážte, lo
*
ponaučte sa, zemskí vládcovia!
Mesiáša, ktorý bude mať hodnosť kráľovskú a
kňazskú. Vysvetlenie tohto verša podávajú Sk 4,
kde sa' hovorí, žc proti Ježišovi, Synovi Božie­
mu a Pomazanému, spolčili sa Herodes s Pilátom
pospolu — teda národy pohanské a aj kmene Izra­
elské.
_ Spretrhajme... zhoďme — sú slová odbojníkov. 3
ktori podnecujú jeden druhého a navzájom sl do-
dávajú odvahu. -
V druhej strofe (4—6) hovorí sám Boh. Boh sa 4
smeje... a posmieva, tlelo dva antropomorflzmy
(privlastňovanie ľudských vlastností a spôsobov
Bohu) treba chápať ako metaforu.
Nad svätou horou svojou, Sionom, Sion je pa- 6
horok starého Jeruzalema, ktorý dobyl Dávid z rúk
Jebuzejcov. Volá sa svätým, lebo tam preniesli
archu úmluvy. Ale Sion často znamená celý Jeru *
zalom a považuje sa za sídlo Boha a Mesiáša.
Tak aj na našom mieste.
V tretej strofe už sám Mesiáš hovorí a ozná- 7
za univerzálneho Kráľa. Najprv vyhlasuje svoje
večné zrodenie. Ako predtým Boh ohlásil, že usta­
novil Mesiáša za Kráľa všetkých ľudi, tak teraz
sám Mesiáš vyhlasuje najužšie spojenie s Bohom.
Pán ml riekol atď., Pán — Jahve, ide výslovne
o Boha, ktorý hovorí k Mesiášovi: Syn môj si ty,
Ja som ťa dnes splodil. Nejde tu o adoptívne sy­
novstvo, ale o prirodzený zrod, čo osvetľujú slo­
vá: ja som ťa dnes splodil.
žiadaj sl odo mňa — Boh Je pánom celého sve- 8
to, veď je stvoriteľom jeho, a Mesiáš, oko jeho
prirodzený syn, dostáva od Otca všeobecnú moc
nad svetom. Synovi, ktorý sa stal človekom pre
spásu ľudstva, Boh prisľubuje panstvo nad národ­
mi a zemskými končinami, teda moc bezvýhradnú.
Plné uskutočnenie lohlo proroctva bude v Cirkvi,
ktorú Mesiáš založí a časy pred koncom sveta
ukážu plnosť pravdy týchto slov (Zjv 2, 25).
Autor mysli na dobu mesiášsku o no podrlade- 10
nosť vo veciach spásy.
 534 Kniha žalmov
*11 Pánovi slúžte v bázni a plesajte jemu,
so strachom preukazujte poslušnosť jemu,
•12 aby sa nerozhneval, a vy že by ste z cesty
nezišli,
bo skoro vzbíkne jeho hnev.
Blažení všetci, čo utiekajú sa k nemu.
ŽALM 3
Modlitba vo veľkej tiesni
Žalm; od Dávida, keď utekal pred svojim synom
Absolónom.
• 2 Ako sú mnohí, Pane, čo ma sužujú,
mnohí sú, ktorí povstávajú proti mne.
* 3 Mnohí sú, ktorí o mne hovoria:
„Nieto mu v Bohu pomoci!”
• 4 No ty si, Pane, štít môj vôkol mňa,
si moja sláva, čo mi hlavu vzpriamujeŠ.
* 5 Volal som svojím hlasom k Pánovi,
a vyslyšal ma z hory svojej svätej.
0 Ľahol som si, a zaspal som,
vstal som, bo pomáha mi Pán.
7 Tisícov ľudí nebudem sa báť,
Čo stavajú sa vôkol proti mne.
11 Pozemskí vládcovia nemusia sa obávať, že ich
Mesiáš pripraví o ich vlády; to, Čo sa žiada, jc,
aby sa presvedčili, že len im samotným bude uži­
točné uznať Mesiášovu nadvládu, veď ona ich uro­
bí mocnejšími a väčšími v autorite a prekazí, žeby
sa ich svetská moc zvrhla v tyranstvo.
12 Ale keby pokračovali na ceste odboja, keby
znevažovali zákony Božie, stalo by sa im to, čo
každému hriešnikovi. Trest Boží by ich neminyl,
a zahynuli by — z cesty nezišli — ako keď sa po­
cestní dostanú na nepravú cestu. Zrútili by sa do
priepasti zániku. Bo skoro vzblkne hnev jeho, deň
súdu sa blíži a s nim aj odplata. Lež tí, čo uznajú
Krista a utiekajú sa k Bohu a Mesiášovi, obdržia
spasenie; budú prebývať vo večnom pokoji a sláve.
1 Tretí žalm je prvý, ktorý si zachoval nadpis.
PodFa neho autorom žalmu je Dávid. Ako to vy­
svitá z 2 Sam 15, 14 a 17, 29, Dávid zaspieval sloJ
vá tejto piesne na úteku do púšte. Vlastný syn
chce staručkého kráľa pripraviť o trón. Dávid
uteká pred nim, sprevádzaný 600 vernými vojak,
mi. Cez vrch Olivový došiel k brehom Jordána,
a po ťažkej nocí, za rána, keď mal prejsť ccz
Jordán, touto modlitbou srdca obracia sa k Bohu.
2 V prvej časti prosí Dávid o pomoc, ktorá ne­
môže dôjsť odinakiaľ, len od Boha. Nik nevie
lepšie potešiť ako Boh. Dávid sa žaluje Pánovi,
ako sa sklamal vo svojich poddaných. Vedel, že
má nepriateľov, nežičlivcov, ale nemal ani poňa­
tia, žc ich je toľko.
g Ti, čo ho prenasledovali, v opustenosti Dávido­
vej mohli vidieť aj znak, že ho opustil Boh. A
skutočne, len na vlase obstál život Dávidov. Keby
Absolón bol použil radu Achilofelovu, sotva by sa
bol Dávid zachránil.
4 Dávid sa vrúcnou prosbou obracia k Bohu. Dá­
vid zakúsil už všelijaké príkoria od ľudí, no vždy
mu pomáhal Boh. Dávid vie, že aj z tohto ťažké­
ho položenia vyslobodí ho Pán a on ho bude
môcť za to zvelebovať: si sláva moja, čo mi hlavu
vzpriamuješ. Ako by chcel povedať, že Boh mu
jeho česť a kráľovskú hodnosť zachová, zveľadí,
a tak ho z veľkého poníženia zas vyzdvihne na
prestol kráľovský.
5 Dôvera, ktorú má v Pána, už sa mnohonásob­
ne osvedčila: Volal som... k Pánovi. Kedykoľ­
vek sa obrátil s prosbou na Pána, pomohlo sa mu
a Pán ho vyslyšal zo svätej hóry, zo Sionu, kam
Dávid bol preniesol archu úmluvy.
Vstaň, Pane! Spas ma, Bože môj! 8*
Lebo si rozbil čeľusť všetkým mojim odporcom,
vybil si zuby hriešnikom.
Pri Pánovi je záchrana. 9
Nad ľudom tvojím nech je požehnanie tvoje!
ŽALM 4
Dôverivá večer?iá modlitba
Majstrovi chóru; na strunách; žalm od Dávida. 1
Vyslyš ma, Bože spravodlivosti mojej, keď 2
zavolám,
čo si mi v tvŕdzi pomohol;
zmiluj sa nado mnou a vyslyš modlitbu moju!
Mužovia, dokedy s tým srdcom zaťatým, 3*
prečo milujete márnosť a vyhľadávate lož?
Vedzte: Pán vyznamená svätého svojho; 4*
Pán vyslyší ma, keď ho zavolám.
Zachvejte sa a nehrešte, 5*
porozmýšľajte v srdciach svojich na lôžkach,
a zmĺknite!
Obetujte obety pravé 6
a dúfajte v Pána!
Povedia mnohí: „Kto nám ukáže šťastie?" 7
Vznes na nás, Pane, tvári svojej jas!
Do srdca väčšiu radosť si mi dal, 8
ako keď oni majú pšenice a vína nadbytok.
V pokoji, len čo som si ľahol, usínam,
veď iba ty sám, Pane, prebývať mi dávaš
bezpečne.
ŽALM 5
Modlitba pred rannou obetou
Majstrovi chóru; na flautách; žalm od Dávida. 1
Nakloň sluch slovám mojim, Pane, 2
načúvaj na môj ston.
Všimni si hlas modlitby mojej, 3
Kráľu môj a Bože môj,
lebo sa modlím k tebe, Pane.
Vstaň, Pane — tak ako človek ostáva a uteká 8
na pomoc blížnemu, tak prosí Dávid Boha, aby
mu prišiel hneď na pomoc.
„Mužovia", t. j. vznešení, mocní, „dokedy s tým 3
srdcom zaťatým?“ Prečo neprestanete, prečo jc
srdce vaše zaťaté a nevidíte, že prenasledujete vy­
voleného, pomazaného kráľa svojho, na ktorého
strane je Boh? Nepriečte sa tomu, čo ustanovil
Boh!
Pán vyznamená svätého svojho — márny je 4
odboj vzbúrencov proti tomu, ktorého si Boh vy­
volil; obklopuje ho osobitnou ochranou a jeho
kroky sprevádza osobitnou milosťou. Svätý, t. j.
vyvolený, priateľ — značí toho, ktorý je osobit-
ným predmetom milosrdenstva a lásky Božej.
Neviazané vášne, neohraničená pýcha zaslepuje 5
, človeka; no tiché a pokorné uvažovanie o svojom
। živote a činoch otvárajú oči. Zachvejte sa, keď
i pomyslite na hnev Boží a spravodlivosť jeho.
I Niektorí autori myslia, že Dávid je v Jeruza- 25
i leme a že túto pieseň spieva pri ceste do chrá-
I mu; iní však tvrdia, že Dávid jc ešte vždy na
I úteku, len sa vžíva do časov, keď ešte pokojne
I zarána mohol chodievať k raňajšej obete.
 Kniha žalmov
*4 Zrána počúvaš môj hlas,
zrána ti prosby svoje predkladám a vyčkávam.
S Veď nie si Boh, čo miloval by neprávost,
u teba nepobudne ničomník,
6 ba ani vierolomník nestavia sa pred tebou;
ty nenávidíš všetkých, ktori pášu neprávosť,
7 zahubíš všetkých luhárov;
krvižiznivca i podvodníka má v ohavnosti Pán.
8 Ale ja z veľkej milosti tvojej
do domu tvojho vstupujem;
vrhnem sa pred svätý chrám tvoj
ja, Pane, v bázni pred tebou.
'9 Ty voď ma kvôli nepriateľom mojim
spravodlivosťou svojou,
urovnaj cestu svoju predo mnou.
10 Lebo v ich ústach úprimnosti niet,
v ich srdci záhuby,
ich hrdlo otvorený hrob,
jazykmi svojimi sa líškajú.
11 Trestaj ich, Bože, nech padnú zámermi svojimi!
Odožeň ich pre mnohé ich výčiny,
bo sa protivia tebe.
12 No nech sa tešia všetci, čo utiekajú sa ku tebe,
nech večne plesajú!
A ochraňuj tých, a nech radujú sa z teba,
čo meno tvoje milujú!
13 Lebo ty požehnávaš, Pane, spravodlivého,
obklopuješ ho láskavosťou ako pavézou.
ŽALM 6
Prosba o zmilovanie
Majstrovi chóru; na strunách; basom; žalm od
Dávida.
2 Nekáraj ma, Pane, v hneve tvojom
a netrestaj ma v rozhorčení tvojom.
3 Zmiluj sa, Pane, nado mnou, bo chorý som,
uzdrav ma, Pane, bo prestrašené sú mi kosti!
4 A duša sa mi veľmi preľakla,
ale ty, Pane, dokiaľže...?
5 Navráť sa, Pane, dušu moju vytrhni,
pre milosrdenstvo svoje zachovaj ma!
•6 Lebo niet v smrti, kto by na teba sa
rozpamätúva!,
ktože ťa chváli v podsvetí?
4 Pobožná duša hneď pri zobudení pozdvihuje sa
k Darcovi všetkého dobra. Židia sa modlievali tri
razy za deň: ráno, napoludnie a večer (Dan 0,.
10—12).
9 Od cesty ku chrámu prechádza žalmista na
myšlienku Inej cesty/ Je to cesta života. Prosí, aby
ho Pán viedol na tejto ceste spravodlivosťou svo.
jou, aby mu dal milosti a odvrátil kroky Jeho od
pádu. Cesta spravodlivosti Božej je cesta zákona.
0 Tu treba spomenúť, že v dobe žalmistu zjave,
nie o posledných veciach človeka (o smrti, súde,
treste) nebolo ešte ukončené. Starší Izraeliti verili
síce v nesmrteľnosť duše, lež Ich presvedčenie
o položení duši po smrti bolo nedokonalé. Vedeli
iba toľko, že duše zomretých boli v podsvetí —
šcôlc, v tmovom a smutnom mieste. 2111 síce, ale
to nebol život, to bolo živorenie.
535
Ustal som stenaním svojím, 7
zvlažujcm plačom posteľ svoju každú noc,
zmáčam si lôžko svoje slzami.
Slabne mi oko nárekom, 8*
pre toľkých nepriateľov mojich starnúť začína.
Ustúpte všetci páchatelia neprávosti odo mňa, 9"
vyslyšal Pán hlasitý môj plač.
Pán prosbu moju vypočul, 10
Pán prijal modlitbu moju.
Nech zahanbia a preľaknú sa všetci 11
nepriatelia moji náramne,
nech odstúpia a zahanbia sa hneď!
ŽALM 7
Modlitba prenasledovaného k Bo­
hu, spravodlivému sudcovi
Žalospev od Dávida, ktorý zaspieval Pánov! pre *
1
výčiny Benjamínca Chuša,
pane, Bože môj, utiekam sa k tebe, 2
od všetkých nepriateľov mojich vykúp ma
a vysloboď,
aby mi niekto dušu moju neuchvátil ako lev, 3
neroztrhá! a nebol by, kto by ma vytrhol.
Pane, Bože môj, ak som toto urobil, 4*
ak nespravodlivosť mám ja v rukách svojich,
ak tomu, čo žil so mnou v pokoji, som spravil 5*
zle,
ja, záchranca tých, čo nespravodlivo ma
prenasledovali,
nech prenasleduje mi dušu nepriateľ 6
a dochytí ju
a život môj nech po zem pošliape
a česť moju nech zníži do prachu!
Vstaň, Pane, v hneve svojom, 7’
zdvihni sa proti zbesilosti utláčateľov mojich,
vstaň za mňa k súdu, čo si ohlásil!
A nech ťa obkolesí zástup národov, 8
a na výsosti nad ním seď!
V slove nepriateľov máme vidieť všetko to, Co B
je nepriateľské našej spáse a Co nás môže viest
k zlu.
Kajúcne volanie hriešnika, ktorý dôveruje, bý- 9
va vypočuté. I Dávid je presvedčený, ba celkom
Istý, že Boh „veľkého milosrdenstva“ ochráni ho
a nedá mu zahynúť.
Dávida podozrievajú zo zrady (1 Sm 22, 8). Sau- 1
la v podozrení podnecujú dvorania, a tak ostáva
Dávidovi iba jedna cesta: útek. Zákon nepoznal
nad kráľom sudcu; neostáva teda Dávidovi nič iné,
iba obrátiť sa k Bohu. Kto je Chuš? Pravdepo-.
dobne bol to jeden z dvoranov alebo vodcov Sou-
lových, ktorí nenávideli Dávida a za každú cenu
sa snažili zbaviť sa ho.
Ak som toto urobil... Dávid sa odvoláva na 4
to, že je hoden ochrany Božej, lebo je nevinný.
Prísahou potvrdzuje, že neurobil tú vec (tu nie je
bližšie určená), ktorú mu pripisujú zlomyseľným
podozrievaním.
„Ja záchranca tých, čo nespravodlivo ma prena- 5
sledovali“ (1 Sm 24, 4 a n.). Dva razy sa mohol
pomstiť Saulovi, ale neurobil to.
„Vstaň za mňa k súdu, čo sl ohlásil“, značí sku. 7
točnosť, žc Boh dobrých ochraňuje a zlých tresce,
ale tu môže byť aj náznakom všeobecného súdu,
 536 Kniha žalmov
*9 Pán — sudca národov:
Rozsúď ma. Pane, podľa spravodlivosti mojej
a podľa nevinnosti, ktorá vo mne je.
•10 Nech zloba hriešnikov prestane
a utvrď spravodlivého,
ty, ktorý skúmaš ľadviny a srdcia, spravodlivý
Boh!
11 Môj štít je Boh,
on zachraňuje, čo srdca priameho sú.
12 Je spravodlivým sudcom Boh,
a Boh, čo hrozi každý deň.
13 Ak nezmenia sa, naostrí svoj meč,
napne luk svoj a namieri.
14 A nachystá im strely smrtiace
a učiní šípy svoje ohňovými.
15 Hľa, počal neprávosť
a tehotný je zlom
a rodí lož!
16 Vykopal jamu a prehĺbil ju,
no padol do priehlbne, ktorú pripravil.
17 Na hlavu sa mu vráti jeho neprávosť
a na temeno sa mu zrúti jeho násilie.
16 Za spravodlivosť jeho odvďačím sa Pánovi
a zahrám menu Najvyššieho Pána.
ŽALM 8
Velebnosť Božia a dôstojnosť
ľudská
Majstrovi chóru; podľa „Lisy vlnové'
*; žalm od
Dávida.
•2 Pane, Pane náš, jak podivné je meno tvoje
všade na zemi,
čo svoju velebnosť si nad nebesá vyvýšil!
3 Z úst detičiek a nemluvňat
proti protivníkom svojim slávu si si pripravil,
aby si odporcu a nepriateľa umlčal
4 Keď vidím nebesá tvoje, dielo .prstov tvojich,
mesiac a hviezdy, ktoré si postavil,
5 čože je človek, že naň pamätáš,
a človeka syn, že sa staráš oň?
ktorý proroci volajú „dňom Pánovým“, tým viac,
že v nasledujúcom verši prechádza myšlienka od
súdu nad jednotlivcami na súd všeobecný.
9 „Rozsúď ma, Pane, podľa spravodlivosti mojej.“
Dávid prichádza pred trón Sudcu a dôverujúc
v svoju nevinnosť, žiada o rozsudok. Hovorí nie­
len za seba, ale za všetkých spravodlivých. Tu
treba vidieť aj centrálnu ideu celého žalmu.
10 Pán skúma všetko, vie všetko, vidí ľadviny a
srdcia, pozná oj najintímnejšie myšlienky a city
človeka. Srdce a ľadviny sa u židov boli pokladali
za šidlo vedomosti a citov.
28 V žalme ôsmom zanechal nám Dávid pieseň
vždy časovú, čím viac sa ľudský um zahĺbi do
tajov stvorenstva, čim viac sa zapoja kresťanské
mysle do nadprirodzená, tým bude časovejší. Ke­
dy ho zaspieval Dávid, nevieme.
2 Sú dni, keď Človek je zvlášť prístupný hovoru
stvorených veci, a keď sa to stane za jasnej
orientálnej noci u muža viery, akým bol Dávid,
nedivíme sa, že jeho zvolanie je plné opravdivej
istoty. Ako by Čítal na jasnom, hviezdami prepl­
nenom nebi nápis: Pane, náš Pán. Hoci je básni­
kom, nemá slov vyjaviť to, čo by chcel. Pod „me-
no tvoje" rozumej bytosť Božiu, prejavy veľkosti
jeho, odblesk veleby jeho.
A spravil si ho málo menším od anjelov, 6*
slávou a počestnosťou korunoval si ho.
Dal si mu vládu nad dielami rúk svojich 7
a všetko si mu vložil pod nohy;
ovce a všetok dobytok, 8
a okrem toho poľnú zver;
vtáctvo nebeské a ryby morské, 9
čo sa len hýbe po chodnikoch morských.
Pane, Pane náš, 10
jak podivné je tvoje meno všade na zemi!
ŽALM A 9
Prosba o víťazstvo nad vonkajším
nepriateľom
*';
Majstrov! chóru; podľa „Umleraf pre syna žalm 1
od Dávida.
Oslavovať ťa budem, Pane, celým srdcom 2*
svojim,
ja vyrozprávam všetky divy tvoje.
Budem sa radovať z teba a tešiť, 3
žalm spievať budem menu tvojmu Najvyšší,
bo ustúpili moji nepriatelia späť, 4
padli a zahynuli na tvoj vzhľad.
Lebo si prevzal súd môj a môj spor, 5
sadol si, sudca spravodlivý, na stolec.
Oboril si sa na pohanov, ničomníka zatratil, 6
ich meno vyničil -si naveky.
Pominuli sa nepriatelia, sú z nich rumoviská 7
večité,
aj mestá pobúral si: pamiatka ich zanikla.
No tróni večne Pán, 8
k súdeniu si trón upevnil.
A on sám spravodlivo súdiť bude zemekruh, 9
nad národmi vysloví súd nestranne.
A utlačovanému sa útočiskom stane Pán, 10
príhodným útočiskom v časoch súženia.
A v teba dúfať budú, ktorí meno tvoje poznajú, *
11
lebo tých neopúšťaš, Pane, čo hľadajú teba.
Hrajte žalm Pánovi, čo na Sione prebýva, 12
hlásajte diela jeho medzi národmi,
bo spomenul si na nich pomstiteľ krvi, 15
*
na výkrik zúbožených nezabudol on!
Lež Človek, l keď je nepatrný svojím zjavom, 6
je veľký a jeho veľkosť je od Boha: „A spravil si
ho málo menším od anjelov.“ Človek je nekonečne
menší od Boha, veď je tvorom jeho, ale jc väčší
než všetko viditeľné stvorenstvo, lebo má dušu,
teda má rozum a slobodnú vôľu.
Na začiatku svojho kráľovstva viedol Dávid 2
nepretržite vojny proti susedným národom. Boli
to vojny víťazné. Podmanil si Filištíncov, Moab­
čanov, Amalekitov, Edomčanov, SýrČanov o Amon­
čanov (2 Sm 8). Teraz nie mečom, ale harfou
z vďačného srdca oslavuje vlastného pôvodcu ví­
ťazstiev, Pána. Nič nepripisuje sebe, za" všetko
ďakuje Bohu, a úspech, čo dosiahol, je v očiach
jeho divom Božím..
Boh je verný priateľ a tých, Čo dúfajú v neho, II
neopúšťa. Toto vedomie Je najväčšou .potechou
v isté víťazstvo. Kto sa spolieha na Boha, neskla­
me sa. Túto pravdu Dávid vo svojom živote ne-
raz skúsil a teraz pohľadom, upretým do diaľky,
ponad časy, v mesiášskom súde nad národmi vidi
ju uskutočnenú v celej plnosti.
Pri zničení nepriateľov Izraela Pán sa ukázal 13
ako pomstiteľ krvi. Aj to je tiež motív, prečo tre-
 Kniha žalmov
14 Zľutuj sa, Pane, nado mnou,
viď súženie moje, čo znášam od nepriateľov
svojich,
z brán smrti ty ma vyzdvihni,
15 aby som ohlasoval všetky chvály tvoje
pri bránach dcéry sionskej
a radoval sa z pomoci tvojej.
16 Pohania zrútili sa do jamy, čo vykopali,
v osídlo, ktoré skryli, noha sa im chytila.
17 Pán dal sa poznať, bol súd vykonal,
ničomník zaplietol sa v čine svojich rúk.
•18 Nech prepadnú sa nečnostníci v podsvetie,
národy všetky, ktoré pozabudli na Boha.
19 Veď na bedára navždy zabúdať sa nebude,
nezahynie nádej úbožiakov naveky.
20 Vstaň, Pane, nech človek neprevláda,
nech súdené sú pred pohľadom tvojím národy!
21 Nažeň im strachu, Pane,
nech, vedia národy, že ľuďmi sú!
ŽALM B 9 (h. 10)
•1Prečo si, Pane, obďaleč,
skrývaš sa v časoch úzkosti?
2 Pokým sa pýši ničomník, keď úbožiaka sužujú,
chytí sa v nástrahách, čo tamten nachystal?
3 Veď hriešnik sa chváli žiadostivosťou svojou
a násilník sa rúha, Pánom pohŕda.
4 Povedal hriešnik v svojej pýche: „Nestrestá —
niet Boha” — to sú všetky jeho myšlienky.
5 Cesty jeho šťastné sú každý čas,
od jeho mysle ďaleko sú súdy tvoje,
pohŕda všetkými protivníkmi svojimi.
6 Hovorí v srdci svojom: „Nehnem sa,
nešťastie nestihne ma z pokolenia na
pokolenie.”
7 Má ústa plné zlorečenia, podvodu a lesti,
pod jazykom jeho strasť a súženie je.
8 Sedáva na postriežke nablizko bývania,
zabíja potajomky nevinného,
oči mu sliedia po biednom.
9 V úkrytoch čihá sťa lev v svojom brlohu,
číha, by schytil biedneho,
pochytí úbohého a vlečie ho v svoju sieť.
10 Hrbi sa, na zemi sa vystiera,
no jeho násilenstvom biedni padajú.
11 Hovorí v srdci svojom: „Nepamätá Boh,
odvracia tvár svoju, nič nikdy nevidí.”
12 Vstaň, Pane, Bože, zodvihni ruku svoju,
nezabúdaj na biednych!
13 Prečože hriešnik Bohom pohŕda,
hovorí v srdci svojom: „Netresce"?
ba chváliť Pána. Nevinne vyliata krv volá o pom­
stu (Gn 4, 14) a neostane nepomstená.
1B Žalmista rozlišuje hriešnikov židovských a vte­
dajšie modloslužobné národy, na ktorá vztahuje
v. 18.
1—2 Ako by sa divil, opytuje sa svätý básnik, „prečo
sl, Pane, obďaleč?“ Vie síce, že Pán potresce všet­
kých, čo sa protivia zákonom Božim, ale prítomné
zlo rozrastá sa do takých rozmerov, že ľudsky
povedané, bolo by už načase zasiahnuť.
537
Ale ty vidíš, pozoruješ strasť a zármutok, 14
abys ich do rúk svojich vzal.
Úbožiak sa ti zveruje,
ty sirote si pomocník.
Rameno, hriešnika a ničomníka zdrv: 15
potrestáš jeho hriešnosť — ani jej nebude.
Pán je Kráľ na veky večité, 16
pohania vyhynuli zeme jeho.
Slyšal si túžbu ubiedených, Pane, 17
ich srdcia posilnil, poprial si (im) šluch,
aby si hájil právo siroty a utláčaného,
a aby človek pozemský už nenaháňal strach 18
ŽALM 10 (11)
Istota toho, ktorý dúfa v Pána
Majstrovi chóru; od Dávida. 1
K Pánovi utiekam sa, ako teda duši mojej
vravíte:
„Prelietni na vrch ako vták!
Lebo hľa, hriešnici napínajú luk, 2
na tetivu vkladajú svoj šip,
by potme priamych srdcom strieľali.
Keď základy sa rúcajú, 3
čo vládze spravodlivý učiniť?"
Pán vo svätom príbytku svojom, 4’
Pán — v nebi trón jeho!
Pozerajú sa oči jeho,
skúmajú mihalnice jeho synov človeka!
Pán skúma spravodlivého a hriešneho, 5
kto miluje zlo, toho nenávidí duša jeho.
Dá padať na hriešnikov uhlie žeravé a síru 6
a páliaci vietor podielom ich kalicha.
Veď Pán je spravodlivý a spravodlivosť 7*
miluje,
statoční uzrú tvár jeho.
ŽALM 11 (12)
Prosba o pomoc pred osočovaním
Majstrovi chóru; basom; žalm; od Dávida. 1
Pomáhaj, Pane, bo hynie bohabojný, 2*
prestala vernosť medzi synmi ľudskými.
Dávid Je v ťažkej situácii. V kráľovskom pa- 10
lócl všetko sa stavia proti nemu. Priatelia mu
radla útek, a on nechce pristať no to, spolieha sa
na pomoc a ochranu Pánovu. Zdá sa, že žalm
vznikol za tých Istých okolnosti ako 3. a 4. žalm,
za časov Absolónovej vzbury. Ale možný je aj iný
čos.
„Synovia človeka“ sú ľudia, ktorí sa delia podľa 4
svojich skutkov na spravodlivých a zlých — hrieš­
nikov. Tak jedných ako druhých skúma Pán; kým
spravodlivých sleduje s porozumením a láskou,
hriešnych pozoruje, aby Ich potrestal a zničil.
Hriech nenávidí celým svojim bytím.
Kto v ťažkom navštívení, keď sa zdalo, že nebo 7
je zavreté, na Boha upieral svoj duševný pohľad,
toho Boh odmení osobitným spôsobom: statoční
uzrú tvár Jeho. U proroka Dávida nemožno vy­
lúčiť, žeby netušil celkom iný vzťah Boha k ľud.
stvu v budúcich mesiášskych časoch.
Verše nasvedčujú, že Dávid zaspieval tento 2—3
žalm za prenasledovania, ktoré zažil od Saula.
Žalmista sa žaluje na úskoky a klamstvá, ktoré
skusuje od tých, ktorí mu malí zostať verní.
 338 Kniha žalmov

3 Nepravdy rozprávajú všetci blížnemu svojmu, by videl, či tu je niekto rozumný, a čo hľadá

perami úlisnými hovoria a srdcom dvojitým. Boha.
Zblúdili všetci napospol, skazení sú, 3
4 Nech vytrhá Pán všetky pery úlisné niet ho, kto by robieval dobre, niet ani jedného.
a jazyk chvastúnsky
5 tých, ktorí vravia: „Svojim jazykom sme Ci nezmúdrejú všetci, ktorí činia neprávosť, 4
silní, čo požierajú ľud môj, ako jedia chlieb?
pery naše za nás sú, Nezavolali na Pána, nuž strachom budú sa 5
ktože nám je pán?" triasť,
lebo je s pokolením spravodlivým Boh.
6 „Pre trýzeň úbohých a ubiedených ston Zmarili by ste radi zámer bedára, 6
už vstanem”, rečie Pán, no Pán je útočišťom jeho.
„a udelím spásu tomu, ktorý po nej túži.”
Keby len prišla spása Izraela zo Sionu! 7
•7 Výroky Pánove sú výroky verné, Keď zmení údel ľudu svojho Pán,
skúšané striebro, pozbavené zeme, prečistené tešiť sa bude Jakub, radovať sa Izrael.
sedem ráz.
8 Ty, Pane, budeš chrániť nás, I ŽALM 14 (15) .
budeš strážiť nás od pokolenia tohto naveky.
9 Navôkol chodia ničomní, Hosť v chráme Pánovom
keď ľudia najpodlejší vynášajú sa. žalm; od Dávida. 1«
Pane, kto zdržiavať sa bude v stane tvojom,
ŽALM 12 (13) na hore tvojej svätej ktože prebývať bude?
Modlitba v biede a zármutku Kto kráča bez hany a spravodlivosť činieva 2
X Majstrovi chóru; od Dávida. a v srdci svojom zmýšľa statočne
a neutŕha jazykom svojím, 3’
2 Dokedy, Pane? Celkom zabudneš na mňa?
kto blížnemu svojmu neurobí zle
Dokedy budeš skrývať obličaj svoj predo
a na suseda svojho neuvalí potupu;
mnou?
kto zavrhuje nešľachetníka, 4
5 Dokiaľ mi treba trpieť v duši svojej bolesti,
kto váži si tých, čo boja sa Pána;
zármutok v srdci svojom každý deň? kto, keď aj na škodu svoju zaprisahal sa, 5
4 Dokedy bude nepriateľ môj vynášať sa nado
mňa? nemení,
kto na úžeru nepožičiava peniaze svoje
Pohliadni, vypočuj ma, Pane, Bože môj!
a proti nevinnému nedá sa podplatiť:
5 Vyjasni oči moje, aby nezaspal som v smrti, kto takto robí, nepohne sa naveky.
nech nehovorí nepriateľ môj: „Zvíťazil som
nad ním!" ŽALM 15 (16)
6 Nech neplesajú odporci, že klesol som! Nádej na šťastlivý život pri Bohu
keďže som dôveroval v milosrdenstvo tvoje. Miktám; od Dávida. 1
Nech plesá srdce moje nad pomocou tvojou, Zachovaj ma, Bože, veď utiekam sa k tebe!
nech spievam Pánovi, čo udelí mi veci dobré. Pánovi hovorím: „Pánom mojím si, 2*
bez teba pre mňa šťastia niet."
ŽALM 13 (14)
Ako svedčí titul žalmu, žalm Je od Dávida. Aj 214
Nepriateľ kráľovstva Božieho zmienka o stane svedčí, že žalm je starý. Pre
<X Majstrovi chóru; od Dávida. podobnosť so žalmom 23, ktorý bol napísaný pri
príležitosti prenesenia archy úmluvy na Sion,
Hovorí nemúdry v srdci svojom: „Boha niet". mohol byť žalm napísaný v tých istých okolnos­
Skazení sú a napáchali skutky ohavné, tiach (2 Sm 12, 6 a n.).
niet ho, kto by robieval dobre. Žalmista sa opytuje: Kto bude môcť a kto bude 1
2 Pán hladí z nebies na ľudí, hoden vstúpiť na miesto, kde je archa, kde oso
bitným spôsobom sídli Boh? Alebo kratšie: Kto
7 Skúšané striebro... očistené sedemkrát — Ide môže byť hosťom tam, kde býva Boh?
o hyperbolu najčistejšieho striebra, označujúcu, že Už v Starom zákone láska k Bohu nedala sa 3
slovo Božie nemá v sebe nič iného, je len tým, odlučovať cd lásky k blížnemu, preto nie je ani
čim je. Výrok Boží je Čistá pravda, čistá a ďaleká len mysliteľné spoločenstvo s Bohom bez plnenia
od ľudskej nedokonalosti. Boh zaiste dodrží avoje lásky k blížnym, dnes by sme povedali: bez vy­
sľuby. plnenia sociálnych povinností. Z nich na počiatok'
12 Dávid bol v tažkom položení, keď sa mu z duše žalmista kladie povinnosť voči cti a dobrému me­
vydrali slová tohto žalmu. Bola to iste jedna nu blížneho: „neutŕha svojím jazykom“. Nemôže
z tých skúšok, ktoré vyčerpávajú aj silného člo­ sa Bohu páčiť ten, kto toho, Čo je na obraz Boží
veka, skúška je viac duševná a nejde iba o von­ ! stvorený, ohovára, osočuje. Ani ten nemá miesta
kajšie utrpenie. J v blízkosti Božej, kto želá blížnym zlo, alebo pria­
Žalmista zase hovorí roztrpčené pre vtedajší mo im ho zapríčiňuje. Napokon vylučuje sa z prí­
úpadok mravov, a preto aj tu zovšeobecňuje, keď tomností Božej aj ten, čo „potupuje svojho“ blíž­
hovorí „niet ho, kto by robieval dobre
*', hoci vie, neho, ten, kto ho znevažuje, a slovom a skutkom
že aj takých ľudí bolo veľa. To isté sa vzťahuje mu ubližuje. Blížny, sused, značia každého člo-
aj na verš 3., menovite na výrazy „všetci“, „ani veka.
jedného“. Je to teda básnické zveličovanie (auxe- Nevieme, kedy a za akých okolností vznikol 215
sisj. 'tento žalm. Autorom jc Dávid, o čom svedči nad-
 Kniha Žalmov
•3 Voči svätým, Čo v jeho zemi sú,
jak nezvyčajnú vzbudil moju náklonnosť!
4 Zväčšujú bolesti svoje
nasledovníci iných bohov.
Nebudem prelievať krv ich darov obetných
a ani meno ich nevezmem si na pery.
*5 Pán, čiastka dedičstva môjho a kalicha môjho,
ty si, čo držíš podiel môj.
6 Povrazy pripadli mi v utešených polohách
a veľmi sa mi ľúbi dedičstvo moje.
7 Pánovi dobrorečím, že mi poradil,
že ešte v noci napomínajú ma ľadviny moje.
6 Povždy si kladiem Pána zoči-voči,
a že je po pravici mojej, nezakolíšem sa.
9 Preto sa srdce moje raduje a plesá duša moja,
ale aj telo moje bude odpočívať v bezpečí.
•10 Lebo ty nezanecháš dušu moju v podsvetí,
ty nedáš uzrieť porušenie svätému svojmu.
♦11 Ty ukážeš mi chodník života;
pred tvárou tvojou plnosť radosti,
rozkoše po pravici tvojej naveky.
pis žalmu, sv. Peter (Sk 2, 25) a sv. Pavol (Sk
13, 35). Žalm je mesiášsky, a to direktne, priamo.
To znamená, že so celý žalm vo vlastnom zmysle
a v prvom poňatí vzťahuje no Mesiáša a len ohrá"
nlčene a čiastočne môže sa chápať o Dávidovi.
Sv. Peter uvádza 10. verš tohto žalmu ako pro­
rocké predpovedanie o zmŕtvychvstaní Kristovom.
Podobne aj sv. Pavol tvrdí, že 10. verš sa splnil
v zmŕtvychvstaní Spasiteľovom.
2 „Pánovi hovorím: Pánom mojim si", hebr,
hovorím Jahvovi-Pánovi, je to Boh Syn, ktorý
hovorí k Bohu Otcu, že nemá väčšieho dobra na
zemí, okrem neho. V ústach Ježiša Krista počuli
sme tieto slová podobne, keď bol povedal, že ne­
hľadá nič iné, ako slávu Otca svojho. Bohu ne-
možno nič pridať; on nepotrebuje nič. Pretože je
našim Bohom, je oj našim najväčším a jediným
dobrom.
3 „Voči svätým... nezvyčajnú vzbudil moju ná­
klonnosť" — názov „svätí" označuje zbožných ľu­
dí, ľudí, ktori uctievajú Boha.
5—fl „Ty sl, čo držíš podiel môj". Metafora tohto
verša je prevzatá z časov Jozueho, keď po dobytí
Palestíny podelili krajinu medzi jednotlivé kmene
a rodiny. Zem sa rozmerlavala povrazom a potom
sa o podieloch žrebovalo. Komu čo pripadlo, to
bola jeho dedičná čiastka. Ako vieme, len kmeňu
Léviho nedostalo sa územia, lebo jeho dedičstvom
ostal Pán. Druhý obraz jc prevzatý zo zvykov pri
hostinách, kde každý mal určený svoj kalich.
10 Radosť Mesiášova je tým väčšia, že hoci zo­
stúpi do podsvetia, duša jeho nadlho tam ne­
ostane. Boh nenechá ju v ríši mŕtvych. „Podsve­
* ‘, šeól, je miesto spravodlivých mrtvých, ktorí
tie
tam očakávali svoje vykúpenie o oslobodenie.
„Svätý", hebr, „tvojmu miláčikovi", ktorého ty
miluješ. „Nedáš uzrieť", nedáš zakúsiť. „Poruše­
nie", hebr, „šahát“, značí jamu, hrob, ale 1 po­
rušenie tela, rozklad, hnitie. Desiaty verš teda
tvrdí, Že Mesiáš zomrie, duša jeho zostúpi do
podsvetia, ale telo jeho nebude porušené, nczhnijc.
V tomto verši je naznačený aj krátky čas (tri
dni), za ktorý bolo telo Ježišovo pochované. Nie
jc možné ináč chápať tento žalm, ako v tomto
‚smysle..
11 Po zmŕtvychvstaní bude nasledovať nanebe­
vstúpenie. Duša Ježišova (ako človeka) mala od
svojho stvorenia oblažujúce videnie Boha; lež
telo Ježišovo bolo oslávené len po jeho zmrtvých­
vstaní. „Ty ukážeš mi chodník Života", to značí,
že vyvedie ho z hrobu opäť k životu, k lomu ži-
539
2ALM 1G (17)
Odmena za spravodlivosť.
Dávidová modlitba. 1
Slyš, Pane, spravodlivú vec, výkrik môj
pozoruj,
modlitbe mojej z neúlisných perí dožič
sluchu!
Spred pohľadu tvojho nech vzíde o mne 2
rozsudok;
čo statočnosť je, vidia oči tvoje.
Hoci by si skúšal srdce moje, 3
hoci by si ho v noci prekvapil,
hoci by si ma ohňom prepálil,
nenájdeš na mne neprávosť;
neprehrešili sa ústa moje
podľa zvyku ľudí, 4
podľa slov perí tvojich
pridŕžal som sa ciest zákona.
Na cestách tvojich pevne zakotvil môj krok, 5
neklátil! sa kročaje moje.
Volám ťa, lebo vyslyšíš ma, Bože, 6
nakloň mi ucho svoje, počuj moje slovo.
Podivné ukáž milosrdenstvo svoje, 7
ty, ktorý chrániš pred protivníkmi
tých, čo utiekajú sa k pravici tvojej.
Stráž ma sťa zrenicu oka, 8
ukry ma v tôni svojich perutí
pred ničomníkmi, ktorí pášu na mne násilie. 9
Zúriví nepriatelia moji obkľúčujú ma,
uzavierajú srdce svoje zarastené, 10*
ich ústa pyšne hovoria.
Teraz ma obkolesujú ich kroky, 11
upierajú si oči, aby ma povalili na zem
sťa lev, čo strežie na korisť, 12
sťa levíča, čo sedí v úkrytoch.
Vstaň, Pane, vykroč proti nemu, poraz ho, 13
od ničomníka mečom svojím dušu vyrvi mi,
od smrteľníkov, Pane, rukou svojou, 14
od ľudí, ktorých údelom tento život je,
a ktorých brucho plníš darmi svojimi;
’ ktorých synovia nasycujú sa
a nechávajú deťom svojim, čo im ostane.
Nuž v spravodlivosti ja uzriem tvoju tvár, *
15
pohľadom na teba sa nasýtim, keď precitnem.
votu blaženosti a slávy, Čo bude trvať bez miery
a časového ohraničenia.
Žalm je modlitbou (hebr, tepllláh), v ktorej Dá- 2 16
vid prosí o naliehavú pomoc vo svojom veľkom
a už hroziacom nebezpečenstve. Žalm možno u-
miestlť do obdobia, keď Saul prenasledoval Dá­
vida, ktorý sa utiahol do púšte Maon, juhovýchod­
ne od Hebrone (1 Sm 23, 25).
„Uzavierajú srdce svoje zarastené", doslova 10
„mastnotu srdca“, čo značí bezcitné a tvrdé srdce.
Nepoznajú zľutovanie, nevedia o spravodlivosti
a práve „Ich ústa pyšne hovoria", spoliehajú sa
na svoju moc, nemyslia na Bohu a spravodlivosť
jeho.
Žalmista by však nechcel zameniť ich údel za 15
svoj. Veď pozemské bohatstvo je vratké a neisté.
 540 Kniha žalmov
ŽALM 17 (18)
Ďakovná a víťazná pieseň
Dávidova
1 Majstrovi chóru; od Dávida, služobníku Pánovho,
ktorí- povedal slová tejto piesne Pánovi v deň. keď
ho Pán vyslobodil z rúk všetkých jeho nepriateľov
a z rúk Šaulových.
•2 Povedal teda:
A a zemekruhu základy sa odkryli
Milujem ťa, Pane, sila moja.
3 Pane, skala moja, tvŕdza moja, osloboditeľ
môj.
Boh môj, bralo moje, kam sa utiekam,
štit môj, spásy mojej roh a záštita-moja!
4 Zavolám Pána, čo hoden je chvály,
a od nepriateľov svojich sa vykúpim.
5 Obstúpili ma vlny smrti
a predesili ma riavy ničivé:
6 omotali ma putá podsvetia
a padli na mňa slučky smrti.
•7 Vo svojom súžení vzýval som Pána
a zavolal som k Bohu svojmu.
A z chrámu svojho počul on môj hlas
a k ušiam jeho došlo volanie moje.
A zatriasla a zachvela sa zem,
8 Lebo som všetky rozkazy jeho mal pred
základy hôr sa pohýbali
a zatriasli sa, lebo blčal hnevom.
•9 Dym sa mu z nozdier vyvalil
a zžierajúci oheň z úst jeho,
uhlie ním zažaté.
•10 A sklonil nebesá a zostúpil
a čierny mrak mu pod nohami boL
•11 A viezol sa a letel na cherubínovi,
vznášal sa na perutiach vetra.
217 V úvodnej poznámke je naznačený čas, keď
poprvé zaznel tento žalm. Dávid je na vrchole
svojej slávy. Je to retrospektívne opísanie vlast­
ného života, v ktorom žalmistu viedol Boh. osobit­
nou priazňou a ochranou.
2—3 Boh je nevyčerpateľným prameňom sily pre
tých, čo sa utiekajú k nemu. „Skala moja — bra­
lo moje'1. Boh v SZ dost často býva takto pome­
novaný (napr. Dt 32, 4; Iz 17, 10) a značí istú
oporu a útočisko, žalmistovi Boh je „Štítom“, na
ktorom sa odrazia všetky nepriateľské Šípy; jc mu
„rohom spásy“, mocným záchrancom, spasiteľom.
Metafora je prevzatá od divých byvolov, ktoré
svoju silu a obranu majú v rohoch.
7 Volanie žalmistovo prehlušilo búrku, rozvod­
nené vlny nepriateľských nástrah a útokov, „z chrá­
mu svojho počul on môj hlas“, volanie žalmisto­
vo došlo do nebeského príbytku, a Pán dožičil
sluchu úpenlivej prosbe hynúceho. Nič nepreka­
zilo. aby volanie spravodlivého nedošlo k ušiam
Pána, útlak a násilie nezadržali výkrik toho, čo
trpel nevinne a nespravodlivo.
9 Obrazne naznačuje žalmista veľkost hnevu Bo­
žieho.
10 Prí búrke mraky sú obyčajne celkom nízko, na
horizonte sa spájajú so zemou. V takomto zjave
vidí žalmista, že Pán mu ide na pomoc. „A; sklo­
nil nebesá a zostúpil...,“ mračná dotýkajú sa
zeme a nad nimi jc Pán, husté oblaky sú jeho
podlahou, po ktorej dochádza na zem. Hoci je ne­
viditeľný, je tu predsa svojou činnostou, ktorá sa
prejavuje v prírodných živloch.
11 „Viezol sa na cherubínovi..keď sa zamračí,
prv než zahrmi, obyčajne sa zdvihne prudký vie­ ! ncjšle nemohol opisat Dávid hnev Pánov ako prá-
tor. Tento vietor žalmista pokladá za vozidlo Pá
* 1 vo veršami, kde uvádza desivú búrku.
Sťa závoj obliekol si čierňavy, 12
sťa odev čiernu vodu, husté mraky.
Pre žiaru v pohľade jeho 13
sa vzňalo uhlie ohnivé.
A zahrmel z neba Pán 14
a vydal hlas svoj Najvyšší
a vyslal strely svoje a rozmetal ich, 15
blýskanie hojné, a porazil ich.
A zjavili sa morské dná 16’
od hrozby Pánovej,
od povíchrice hnevu jeho.
Z výšavy vystrel ruku, chopil ma, 17
z návalu vôd ma vytiahql.
Od silného nepriateľa môjho vytrhol ma 18
a od nenávistnikov mojich,
čo boli silnejší než ja.
Napádali ma v deň mne nešťastný, 19
no Pán stal sa mi ochrancom
a vyviedol ma na priestranstvo, 20
spasil ma, lebo má mňa rád.
Vynahradil mi Pán dľa spravodlivosti mojej, 21
dľa čistoty rúk mojich vynahradil mne.
Lebo som zachovával cesty Pánove 22
a nepostavil som sa hriechom proti Bohu
svojmu.
23
očami
a príkazy jeho neodvrhol som od seba.
Lež bol som pred ním poctivý 24
a viny som sa vystríhal.
A odplatil mi Pán dľa spravodlivosti mojej, 25
dľa čistoty rúk mojich pred očami jeho.
Voči pobožnému mužovi sa ukazuješ pobožný, 26
voči poctivému poctivo sa správaš.
Javíš sa čistý voči čistému, 22
voči úlisnikovi si rozvážny.
Veď zachraňuješ ubiedený ľud 28
a ponižuješ oči pyšných.
Lebo ty rozsvecuješ svetlo moje, Pane, 29
Boh môj, čo ožaruje temnoty moje.
Lebo skrz teba na zástupy nepriateľské 30
rútim sa
a skrze Boha svojho preskakujem cez hradby!
Cesta Božia neporušená je, 31
výpoveď Božia vyskúšaná ohňom,
on štít je všetkým, čo utiekajú sa k nemu.
B
Veď kto je boh okrem Pána, 32
alebo kto je skala, okrem Boha nášho?
novo a cherubíni majú to isté poslanie, nesú Boha.
Cherubíni ozdobovali vrch archy, nad ktorým mal
sídlo Najvyšší. Cherubíni sú najprednejšie stvo.
rcnla Božie, ktoré Boh používa k svojim službám.
Kde je o cherubínoch reé, tam je reč aj o prí­
tomnosti Božej, oni sú strážcami trónu Božieho
(Ex 25, 1B; 2 Sam d, 2; Ez 1, 4; Zid 0, S, atď).
Celým veršom naznaéuje sa prudkosť búrky a tým
prostrcdeéne aj rýchlost pomoci Božej.
„Zemekruhu základy sa odkryli“, je tu vyšlo— 16
vené presvedčenie starého veku o zemi, ktorá po.
dľa toho názoru nebola okrúhlou, lež na spôsob
dosky opierala sa o mohutné stĺpy, čo boli opäť
zasadené v hlbočinách, spodných vodách. Názor-
 Kniha žalmov 541

33 Boh, ktorý opásal ma silou a menu tvojmu budem spievať žalm:

a cestu moju bezúhonnou učinil; Ty, čo si víťazstvá veľké dal kráľovi svojmu 51
34 čó nohy moje spravil rýchlejšie jak nohy a milosrdnosť preukázal pomazanému svojmu,
jeleníc Dávidovi a semenu jeho až naveky.
a postavil ma na výšky;
35 čo ruky moje na boj vycvičil ŽALM 18 (19)
a ramä moje napínať luk medený.
Krása tvorstva a zákona Božieho
36 A dal si mi môj spásonosný štít Majstrovi chóru; žalm od Dávida. 1
a pravica tvoja bola mi podporou
a blahosklonnosť tvoja spravila ma mohutným. A
37 Širokú cestu učinil si kročajom mojim, Nebesá rozprávajú slávu Božiu, 2
nuž nekolisali sa nohy moje. obloha' hlása dielo jeho rúk.
36 Prenasledoval som nepriateľov svojich, Deň vylieva dňu posolstvo 3
a dochytil som ich, a noc noci oddáva vedomosť.
a nevracal som sa, kým som ich nezničil. Niet posolstva a reči niet, 4
39 Rozdrvil som ich, ani povstať nemohli, čo nebolo by čuť ich hlas.
klesli pod mojimi nohami. Do celej zeme nesie sa ich zvuk 5
a výpovede ich až na okraj zemekruhu.
40 A udatnosťou k boju sl ma opásal
a odporcov mojich si zohol podo mňa. Tam slnku stánok postavil,
41 A nepriateľov mojich si zahnal na útek čo ako ženích vychádza 6
a nenávistnikov mojich si rozohnal. z komôrky svojej svadobnej,
42 Volali — a nebolo, čo by ich zachránil — teší sa ako bohatier
k Pánovi, ale nevyslyšal ich. po ceste bežiaci.
43 Rozohnal som ich sťa prach pred vetrom Z okraja nebies jeho východ je
a ako blato na ulici som ich rozšliapal. a obeh jeho až ku nebies okrajom,
pred páľou jeho nič sa neskryje.
44 Z roztŕžok ľudu vyslobodil si ma,
za hlavu národov si ustanovil mňa. B
Ľud, čo som neznal, bol mi poddaný; Je zákon Pánov dokonalý — posilňuje dušu; 8
45 na prvé počutie ma poslúchli, je predpis Pánov spoľahlivý — poučuje
mne lichotili cudzinci; nevedomého.
46 cudzinci bledli zo strachu, Príkazy Pánove sú správne — potešujú 9
z tvŕdzi svojich vyšli, trasúc sa. srdce,
C je jasný rozkaz Pánov — osvecuje oči.
Čistá je bázeň Pána, trvá naveky, 10
>47 Nech žije Pán a nech je požehnaná Skala moja súdy Pánove pravdivé sú, všetky spravodlivé
a chválami nech vynáša sa Boh, spasiteľ môj, napospol;
48 Boh, čo mi pomstu dal žiadánejšie nad zlato, ako hojnosť zlata 11
a národy mi podrobil. rýdzeho,
49 Ty, ktorý si ma zbavil nepriateľov mojich a sladšie ako med a ako medového plásta
a nad odporcov mojich si ma vyvýšil, mok.
od násilného muža si ma vytrhol.
50 Preto ťa budem, Pane, oslavovať medzi Hoc pozoruje na ne aj sluha tvoj, 12
národmi v ich zachovávaní je veľmi dôkladný;
47-51 Tieto verše sú záverom a doslovom k celému no, ktože spozoruje poklesky? — 13
Žalmu. Dávid bol kráľom z vôle a podľa vôle Bo­ Od mojich tajných očisti ma!
žej u predstavoval po celý Čas autoritu Božiu Aj od spupnosti služobníka svojho vystríhaj, 14
v národe izraelskom. Chce sa mu poďakoval „za
milosrdnosť“, za dobrotu a dary, za osobitnú opa­ by vo mne nevládla.
teru a ochranu, ktorými ho sprevádzal v živote Tak neporušený budem a čistý
ako kráľa — pomazaný je sám Dávid kráľ (krá­ od náramnej previny.
ľov mazali..olejom); no ďakuje aj za ďalšie dary
a láskavosť, ktorou Pán mieni podľa svojich prí­
Nech ľúbezné sú výpovede mojich úst 15’
sľubov sprevádzať aj „jeho (Dávidovo) semeno až a rozjímanie srdca môjho
naveky“. Tieto posledné slová, ktoré sa dotýkajú pred tvárou tvojou,
sľubu Božieho Dávidovi (2 Sm 7, 12—16), vedú Pane, Skala moja a Vykupiteľ môj!
nás až k Ježišovi Kristovi, ktorý je podľa tela Dá-
vidovým potomkom, je univerzálnym Kráľom a
Kráľovstvu jeho nebude konca. A takto poďako­
vanie Dávidovo konči sa aj poklonou budúcemu Krá­ Témou žalmu je sláva Božia, ktorá sa odzr- 218
ľovi; Dávid je len jeho predobrazom, tieňom. — kadľuje v prírode a v zjavení, čiže v zákone Bo.
Preto celý žalm môžeme typicky vykladať o Me­ Žom.
siášovi. V prvotnom slova zmysle zneje o Dávi­ „Vykupiteľ“ hebr, go’él, ktorý ho vyslobodí 15
dovi, a len v prenesenom zmysle o Mesiášovi, zo všetkých strastí tela a duše. — 2olm jc po­
okrem posledného verša, v ktorom je priama reč dobný žalmu 118., ktorý je majstrovsky prove-
o „semene Dávidovom“, o Mesiášovi. denou chválou zákona.
 542 Kniha žalmov
ŽALM 19 (20)
Modlitba za kráľa pred bojom
1 Majstrovi chóru; Žalm; od Dávida.
•2 Nech vyslyší ťa Pán v deň súženia,
nech meno Jakubovho Boha ťa zaštíti!
3 Nech zo Svätyne pomoc zošle ti
a zo Sionu nech ťa podoprie!
*4 Na všetky tvoje dary obetné nech
rozlomenie sa
a tvoja žertva celostná nech sa mu ľúbi!
5 Nech udelí ti, čo srdce tvoje žiada si,
a splní všetko tvoje želanie!
*6 Kiež by tešili sme sa z tvojho víťazstva
a v mene Boha svojho zdvihli zástavy:
nech všetky tvoje prosby splní Pán!
7 Už viem, že pomazanému svojmu Pán doprial
víťazstva
— zo svojho neba svätého ho vyslyšal —
víťaziacou silou pravice svojej.
8 Tí vozami a tamtí koňmi,
no my menom Pána Boha svojho silní sme.
9 Tamtí sa zrútili a popadali,
a my stojíme aj pretrváme.
10 Kráľovi, Pane, popraj víťazstva,
vyslyš nás v deň, keď ťa vzývame!
ŽALM 20 (21)
Ďakovná modlitba za kráľa
1 Majstrovi chóru; žalm od Dávida.
2 Raduje sa, Pane, z moci tvojej kráľ
a ako náramne sa teší z pomoci tvojej.
3 Srdca túžbu si mu splnil
a prosbu perí jeho neodoprel.
210 2alm zachytáva modlitbu, ktorou Tud izrael­
ský vyprosuje pre svojho udatného kráľa víťaz *
stvo pred bojom, žalm zložil pre ľud sám Dávid.
Žalm zborovo recitovávali pri prosebných obe­
tách, obetovaných neviditeľnému vojvodcovi a ví­
ťazovi, Pánovi.
2 Kým na Sione dohárala obeta, ľud privolával
svoje želanie kráľovi, aby ho Pán „vyslyšal v deň
súženia“. Tento deň súženia je iste Čas bojov, ako
to jasne označuje 6. verš tohto žalmu.
4 V tomto verši máme spomenuté dva druhy obe­
ti: obetné dary, čiže nekrvavá obeta (mincháh), a
‚‚celostnú žertvu“ (celopal), krvavú obetu, ktorá
sa celá spaľovala na obetnom oltári, 'oláh (vystu­
povanie), lebo dym z nej vystupoval k nebesám
(sloveso 'oláh znamená vystupovaly. Svedectvo
o tom, že pred bojom prinášala sa krvavá celostná
žertva spolu i s darmi, ako múkou, olejom atď.,
podúva samotné Pismo sv.: 1 Sm 7, 9; 13, 9 atď.
Keď Pán príjme obety, to značí, že vypočuje aj
prosby, pri ktorých priležitosti sa obetuje.
6 Vychádzajúc z Božieho príkazu, ktorý dostali
na zaujatie zasľúbenej zeme, Židia ešte aj v dobe
Dávidovej považovali za svoju povinnosť pokračo­
vať vo vojnách proti okolitým pohanským náro­
dom. Novozákonné učenie výbojnú vojnu zavrhuje.
Z 20 Tak ako predchádzajúci žalm, aj 20. jc od Dá­
vida. Čos, v ktorom ho Dávid napísal, nie je istý.
Obsahove je príbuzný predošlému. Rozdiel je len
v tom, že 19. ž. je modlitbou pred bojom, 20. žalm
je poďakovaním po boji.
Veď požehnaniami predišiel si ho hojnými, 4
na hlavu si mu vložil čistú zlatú korunu.
Život si žiadal od teba: udelil si mu 5
na veky vekov dlhé dni.
Veľká je sláva jeho pomocou tvojou, 6
slávu a velebnosť si vložil naň.
Veď predsa spravil si ho požehnaním naveky, 7
potešil si ho pred pohľadom svojim radosťou.
Lebo kráľ dôveruje v Pánovi 8
a skrze milosť Najvyššieho nehne sa.
Nech ruka tvoja všetkých nepriateľov tvojich g-
zastihne
a pravica tvoja nech nájde tých, čo nenávideli
teba.
Sprav s nimi sťa by v peci horiacej, 10
keď objaví sa tvoj obličaj.
Nech v hneve svojom vyhubí ich Pán
a oheň nech strávi ich.
Zo zeme vykoreň ich potomstvo 11
a z ľudských synov ich semeno!
I keby proti tebe vymýšľali zlo, 12
chystali podlosti, nič nezmôžu;
bo zaženieš ich na útek, 13
namieriš luk svoj na ich tvár.
Vstaň, Pane, v moci svojej — 14
ospievame a oslávime silu tvoju.
ŽALM 21 (22)
U trpenie a víťazstvo Mesiášovo
Majstrovi chóru; podľa „Jelenica zory”; žalm; od 1
Dávida.
A
Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? 2
Od prosieb mojich ďaleko si, od slov volania
môjho.
Bože môj, volám dňom, a nevyslýchaJ ma, 3
aj nocou tiež, a nepozoruješ.
Veď v svätostánku prebývaš, 4
chvála Izraelova!
Dávid ďakuje za pomoc Božiu v boji a svojim 9 nn.
obvyklým spôsobom rozhorľuje sa proti nepria­
teľom izraelského ľudu, ktori mu hrozili záhubou.
Tento žalm zaslúži si meno „Veľkopialočnej Z 21
vízie". Desať storočí predtým, ako so dialo tajom­
stvo veľkého týždňa, omilostený prorok a básnik.
David, vidí v duchu trpiaceho Mesiáša a sýtymi
farbami, smelými symbolmi, neporovnateľnou re­
čou líči utrpenie a víťazstvo svojho potomka, Je­
žiša Krista. Kedy Dávid napísal tento žalm, ne­
vieme. Titulná poznámka „Jelenica zory" označuje
známu pieseň, podľa ktorej sa žalm spieval.
Mesiášsky charakter žalmu jc zjavný z obsohu
žalmu.
Tradícia, tak židovská ako í kresťanská verila
vždy v mesiášsky charakter tohto žalmu.
Muž bolestí, o ktorom hovorí celý žalm, ne­
môže byt iný, ako Spasiteľ. On sám, a jedine sám,
pretrpel duScvné muky, v ktorých Sa cítil byt
opustený aj od Otca. Len z jeho utrpenia teši­
li sa toľkí nepriatelia, len jemu prebodli ruky
a nohy. On bol tak strýznený, zbičovaný, pribitý
na kríž, jemu mohli porátať kosti. O jeho šaty
delili sa rímski vojaci. Na kríži trpel smädom
atď. Napokon len smrt Spasiteľova priniesla ľud­
skému pokoleniu dobrodenia a milosti, o ktorých
hovorí žalmista. V prvej časti opisuje žalm utr­
penie Mesiášovo, a to najprv po stránke dušev.
 Kniha žalmov
5 Dúfali v teba otcovia naši,
dúfali, a vyslobodil si ich.
6 K tebe volali, a spasení boli,
v teba dúfali, a zahanbení neboli.
7 Červom som však ja, a nie človekom,
potupou pre ľudí a pre ľud opovrhnutím.
•8 Vysmievajú ma všetci, čo ma vidia,
vyškierajú sa, pokyvujú hlavou:
*9 „Na Boha sa spoliehal, nech vyslobodí ho,
nech vytrhne ho, ak ho miluje!”
10 Pravda, ty viedol si ma od samého lona
materinského,
na prsiach matky mojej spravil si ma
bezpečným.
11 Na teba bol som odkázaný od samého počatia.
Ty od matkinho lona si môj Boh.
12 Odo mňa nevzďaľuj sa, lebo sužovaný som;
buď blízko, lebo pomocníka niet.
•13 Vôkol mňa stoja junci mnohí,
obstupujú ma býci z Bášanu.
•14 Hozškľabujú na mňa pysk svoj
ako lev pažravý a ručiaci.
15 Jak voda som sa rozplynul,
rozpojili sa kosti moje,
stalo sa srdce moje sťa by voskom,
topí sa v útrobách mojich.
16 Vyschlo mi hrdlo ako črep,
na podnebie jazyk sa mi prilepil,
do prachu smrti si ma priviedol.
•17 Veď okolo mňa stojí mnoho psov,
obkľučuje ma svorka zločincov.
Ruky mi prebili a nohy moje tiež,
18 spočítať môžem všetky kosti svoje.
Nuž pozerajú sa a kochajú pri pohľade
na mňa,
ného utrpenia; líči jeho opustenosť, potupenie;
petom jc reč o telesnom utrpení: — trýznenia,
smäd, smrteľná úzkosť, prebodnutie rúk (II [2—22]).
V druhej čiastke žalm nám podáva ovocie tohto
utrpenia: ľud ďakuje za vykúpenie, najväčším
ovocím vykúpenia je návrat ľudstva k Bohu, od­
mena Mesiášova (II [23—32]).
8 Komu sa zapáči, môže ho vysmiať, môže ho
pošliapať (Iz 41, 14; 52, 14—53, 12). Ľudia ho po­
tupujú, opovrhujú. Mimoidúci sa mu posmievajú,
pokyvujú hlavami na znak súhlasu a výsmechu.
9 Pokrikujú posmešne: „Na Boha sa spoliehal,
nech ho vyslobodí, nech ho vytrhne, ak ho mi­
lú jc“! Takými slovami vari najviac zraňujú dušu
Mesiášovu. Akýkoľvek kríž, utrpenie, bolesť, cho-
robu ponímali židia ako trest za previnenie.
13.17 Žalmista obrazne myslí nn bezcitnosť posmle-
vačov pod krížom Kristovým: „Vôkol mňa sloja
mnohí juncí..býci z Bášanu". Je to obraz tvr­
dej, bezohľadnej sily, obraz zúrivosti a bezcit­
nosti. Bášan. je krajina na východ od Jordána.
14 „Svoj na mňa rozškľabuje pysk ako lev pa­
žravý a ručiaci". Nielen pohľadom, ale aj rečami
zlorečia Mesiášovi, ich krvilačnosť sa nenasýti,
kým svoju obetu neuvidia bezduchú. Nepočuť ľud­
ské slová, slová poľutovania, len hrozné „ukrižuj"
ozýva sa z každej strany. Podobá sa to revu roz­
zúreného leva, Čo sa rúti na vyhliadnutú obeť.
17-19 „Ruky mi prebili n nohy tiež". (Hebrejský
text na tomto mieste je nejasný, prelo volíme
zmysel podľa starších prekladov ako LXX, V.,
preklad sýrsky, etiopský a arabský.) Preto 17.
verš ostáva jedným z najvýraznejších proroctiev
SZ, lebo Dávid tu opisuje spôsob smrti Mesiášovej
tak, ako sa skutočne stala, ale aj tak, ako židia
543
rozdeľujú si rúcha moje 19
a o môj odev hádžu kocky.
Ale ty, Pane, neodstupuj odo mňa, 20
podpora moja, na pomoc sa mi ponáhľaj.
Vytrhni dušu moju spred meča 21
a zo psej moci život môj!
Zachráň ma z pažeráka levovho 22
a úbohého od rohov byvolích!
B
O mene tvojom vyrozprávam bratom svojim, 23*
budem chváliť teba vprostred zhromaždenia:
„Vy, ktorí bojíte sa Pána, chváľte ho, 24
semeno Jakubovo všetko, oslavujte ho
a bojte sa ho, všetko semä Izraelovo!
Veď ani nepohrdol, ani bieda ubiedeného 25
neomrzela ho
a ani neskryl pred ním svoju tvár,
a slyšal ho, keď k nemu zavolal.”
Od teba vyšla chvála moja v zhromaždení *
26
veľkom,
vyplním sľuby svoje pred tými, čo sa ho boja.
nepopravovall odsúdencov. Židia prv, kým nepri­
šli do styku s rímskym svetom, o kríži nevedeli.
Ukrižovanie bolo hrozné: údy sa rozťahovali, tak­
že trpiaci cez napätú kožu a doráňané údy na-
ozaj mohol „spočítať svoje kosti". Poloha natiahnu­
tého tela na kríži vynútila bolesť v každom spo­
jive, aj v tej najmenšej kostí. — Ale tí, čo sú
prítomní, nepoznajú cit, nikdy nemali súcit, tešia
sa, satanským výsmechom sprevádzajú každý jeho
prejav bolesti (porov. Jn 19, 37). Prv, než ho po­
zbavia života, delia sa o jeho odev. Nepoznáme,
že by bolo bývalo zvykom u Izraelitov rozdeliť
sl imanie odsúdencov, alebo že by ho bol zákon
prisúdil katovi. Tým viac prekvapuje, že aj takáto
nezvyčajná okolnosť vyplňuje sa prí utrpení Ježi-
šovom. Len z prorockého videnia kalvárskej tra­
gédie si to môžeme dostatočne vysvetliť (Jn 19,
24).
V tejto druhej časti žalmu bolestné volanie 23
mení sa v poďakovanie, v hymnu vďaky. Mesiáš
umiera na kríži, ale je sl istý, že pomoc príde,-
záchrana nie je ďaleko. 2iara veľkonočného rána
preniká cez husté mrákavy nadchádzajúcej smrti.
To, čo teraz hovorí Mesiáš, týka sa ovocia jeho
vykupiteľskej smrtí, sú lo požehnania, ktoré sa
rozprestrú nad celým ľudstvom. „O mene tvojom
vyrozprávam svojim bratom" — Mesiáš sa cíti
byť medzi bohabojnými, po spáse túžiacimi člen­
mi svojho národa, aby im vyrozprával o mene
Božom, o Bohu, o jeho moci, dobrole, ktoré sn do­
kázali oživením a vyvýšením Ukrižovaného.
Okrem vďaky a oslavy Mesiáš prinesie aj ďo- 26—27
kovnú obetu. To znamenajú slová: „vyplním sľuby
svoje" (Lv J, 16; Prís 7, 14). Co znamenala, a aká
bola ďakovná obeta, čiže sľúbená obetu v SZ, jc
nám známe. Bola to obeta, prinesená z povďač­
nosti, že Pán jc v pokoji so svojím ľudom, bola
to obeta zmĺerno, keď sa Pán po oddialení hnevu
opäť blahosklonne obrátil k svojmu ľudu. Takúto
obetu prinesie a bude prinášať v opätovnom obe­
tovaní aj Mesiáš. Tu so nemôže naznačovať nič
iné. Iba novozákonná obeta, obeta eucharistická,
ktorá spája veriacu spoločnosť s Bohom. Je lo tá
istá obeta, o ktorej neskoršie bude hovoriť pro­
rok Malachiáš, že sa bude obetovať od východu
slnka až po západ na každom mieste, a slávnym
sa učiní meno Pánovo medzi národmi (Mal 1, 11).
Toto jc druhé ovocie utrpenia Mesiášovho — „cu-
charistická obeta".
Táto novozákonná obetu opisuje sa tu ešte
obrazmi starozákonnej pokojnej, ďakovnej obety.
 544 Kniha Žalmov
27 Najedia sa chudobni a nasýtia,
pochvália Pána, čo ho hľadajú:
„Nech žijú srdcia vaše naveky”.
•28 Rozpamätajú sa, k Pánovi vrátia sa všetky
končiny zeme
a padnú pred ním všetky kmene národov.
29 Bo Pánovo je kráľovstvo
a nad národmi vládne on.
•30 Len jemu jedinému poklonia sa, čo spia na
zemi,
pred nim sa sklonia všetci, ktori zostupujú
v prach.
31 A duša moja jemu bude žiť,
semeno moje jemu bude slúžiť.
Rozprávať bude o Pánovi pokoleniu, ktoré
pride —
32 a spravodlivosť jeho ľudu oznamovať budú,
ktorý sa narodí: „To učinil Pán".
ŽALM 22 (23)
Dobrý pastier
1 Žalm; od Dávida.
Pán môj je pastier, nič mi nechýba,
2 dáva mi líhať na pašienkach zelených,
vodí ma k vodám, kde odpočiniem si,
3 dušu moju občerstvuje;
chodníkmi spravodlivými ma vodieva
pre meno svoje.
*4 I keby som mal chodiť v tmavej doline,
nebudem sa báť zlého, lebo so mnou si.
Prút tvoj a palica tvoja — ony ma utešujú.
•5 Prestieraš mi stôl,
prizerajú sa protivníci moji,
mažeš mi hlavu olejom,
je preplnená čaša moja.
2B Tretím ovocím utrpenia Mesiášovho bude „obrá­
tenie pohanov", vzrast Cirkvi a jej rozšírenie po
celom svete, čo znač! všeobecnosť spasenia.
30c—32 Záver celého žalmu tvoria verše, v ktorých Me­
siáš venuje celý svoj život a oslavu Bohu a sľu­
buje, že aj jeho potomstvo, „semeno moje", to
jest jeho nasledovatelia a napodobňovatelia budú
„slúžiť" verne Pánovi.
2 22 Autorom žalmu je Dávid. Ale nevieme, kedy
a za akých okolností žalm vznikol. Obsah na­
svedčuje, že žalm bol napísaný v čase, keď Dávid
žil v pokoji.
4 Keby ovečky museli prejsť cez úzke a tmavé
údolia a takto by sa vyslovili nebezpečenstvu, kto­
ré im hrozí od divej zveri alebo lúpežníkov, ne­
boja sa. Prítomnosť starostlivého pastiera stačí,
aby sa ani v najväčšom nebezpečenstve nebáli.
5 Boh svojich ochraňuje, pripravuje im hostinu,
pokrm, čo potešuje dušu a nahrádza silu. „Mažeš
mi hlavu olejom": hosťa, ktorého sl uctili, po.
kvápali voňavým olejom (Am 6, 7; Mt 26, 7 atď.).
Toto sú pre žalmistu obrazy, ktoré naznačujú šťa.
Stic a istotu tých, čo môžu 'byť v blízkosti sväto­
stánku a čo patria medzi členov spoločnosti, za­
loženej na uzavretej zmluve medzi Pánom a vy­
voleným národom. V Novom zákone obrazy ustu-
pujú skutočnosti, veď ‚‚prestretý stôl" nemôže byť
nič iné, ako sviatosť Eucharistie, v ktorej veriaca
duša nájde osvieženie, silu a istotu pred nepria­
teľom na ďalšej ceste; „olej" je obrazom siedmich
darov Ducha Svätého, ktorými je každý kresťan
označený za bojovníka Kristovho.
Láskavosť a milosť budú ma sprevádzať 6
všetkými dňami života môjho.
A budem bývať v dome Pánovom
na časy najdlhšie.
ŽALM 23 (24)
Vstup do svätyne
Žalm; od Dávida. 1
Pánova je zem a čo ju napĺňa,
zemekruh a ti, ktorí prebývajú na ňom.
Lebo on sám ho nad morami založil 2
a nad prúdami ho upevnil.
Kto na Pánov vrch vystúpi, 3
alebo ktože bude stáť na mieste jeho svätom?
Kto ruky nevinné a srdce čisté má, 4
kto myseľ svoju neobracia na daromnice
a ľstivo neprisahá blížnemu svojmu.
Ten prijme požehnanie od Pána, 5
odmenu od svojho Boha Spasiteľa.
To je pokolenie, ktoré hľadá ho, 6
čo hľadá tvár Boha Jakubovho.
Zdvihnite, brány, hlavice svoje 7
a zdvihnite sa, brány prastaré,
by vošiel slávy Kráľ!
„Kto je ten slávy Kráľ?" 8
„Pán udatný a mocný,
v boji mocný Pán!"
Zdvihnite, brány, hlavice svoje, 9
a zdvihnite sa, brány prastaré,
by vošiel slávy Kráľ!
„Kto je ten slávy Kráľ?" 10'
„Pán vojsk — on je ten slávy Králi”
ŽALM 24 (25)
Túžba po poučení Božom
Od Dávida. 1
Ku tebe, Pane, zdvíham dušu svoju,
Pane, Bože môj, 2
dôverujem ti, nech hanba nestihne ma,
nech nejasajú nepriatelia moji nado mnou!
Isteže nikoho z tých, ktorí dôverujú v teba, 3
hanba nestihne,
nech stihne hanba tých, čo lámu vernosť pre
nič za nič.
Autorom žalmu je Dávid. Žalm zložil pravde- 223
podobne v čase, keď archu úmluvy preniesli na -
horu Sion, kde Dávid bol postavil nový staň, aby
mal Boh dôstojnejší príbytok na zemi. Len ne­
dávno bol Sion ešte v rukách Jebuzejcov. David
v udatnom boji sa ho zmocňuje a archu 2a spevu
a hudby prenáša z domu Aminadaba z Karjatia-
rim na nové miesto, na miesto, ktoré r! vyvolil
Pán (2 Sm 0. 17 a 5, G—10)j
„Kráľ slávy“ je ‚Pán vojsk, Jahveh sebá‘ôth‘, 10
a je to paralela k slovám: „v boji mocný Pán",
ktorými výrazmi sn tu označuje neviditeľný vodca
izraelských šíkov. V žalmoch sa toto pomenovanie
po prvýkrát vyskytuje v tomto žalme a mohlo by
mať aj Širší význam, že Pán je vojvodcom aj nc-
vidilcľných nebeských vojov. Kráľ nielen nad
Izraelom, nie nad celou zemou a celým nebom.
Žalm je alfabctícký, verše sa začínajú jednotil- 2 24
výml písmenami hebrejskej abecedy.
 Kniha žalmov
4 Ukáž mi, pane, cesty svoje
a chodníkom svojim ma priúčaj!
5 Vo svojej pravde riaď ma a mňa uč,
bo ty si Boh, spasiteT môj,
a v teba dúfam vždy.
6 Na zľutovanie svoje rozpomeň sa, Pane,
a na milosrdenstvá svoje, čo sú od veku.
7 Nepripomínaj hriechy mladosti mojej
a poklesky moje,
pamätaj na mňa podľa milosrdenstva svojho Neuchváť dušu moju s hriešnikmi
pre dobrotu svoju, Pane.
8 Dobrý je Pán a priamy tiež,
nuž preto ceste vyučuje hriešnikov.
9 Spravuje ponížených v spravodlivosti
a učí ponížených ceste svojej.
10 Milosť a vernosť — všetky cesty Pánove,
tým, ktorí zachovávajú zmluvu a príkazy jeho.
11 Pre meno tvoje, Pane,
odpustíš vinu moju — i keď je nesmierna.
12 Kto je muž, čo sa bojí Pána:
učí ho ceste, ktorú si má vyvoliť,
13 duša jeho v šťastí prebývať bude
a semä jeho bude vlastniť zem.
14 Voči tým, ktorí sa ho boja, dôverný je Pán
a zmluvu svoju im prezrádza.
15 Stále sú oči moje k Pánovi,
lebo on vyrve nohy moje z osidlá.
16 Pohliadni na mňa, a mne milostivý buď,
lebo som sám a úbohý!
17 Uľahči tiesni srdca môjho
a z úzkosti mojich ma vyrvi!
18 Zhliadni na biedu a na môj trúd
a odpusť mi všetky priestupky!
19 Na nepriateľov mojich podívaj sa, ako je ich
veľa,
a prudkou nenávisťou nenávidia ma.
20 Stráž dušu moju a vytrhni ma,
aby som nebol zahanbený, že sa utiekam
k tebe.
21 Nevinnosť a statočnosť nech ochránia ma,
bo dúfam v teba. Pane!
22 Vysloboď, Bože, Izraela
zo všetkých tiesni jeho!
ŽALM 25 (26)
Prosba o ochranu
1 Od Dávida.
Podľa práva rozsúď ma, Pane, lebo
v nevinnosti svojej kráčal som,
a spoliehajúc sa na Pána, nezakolísal som.
2 Skúmaj ma, Pane, a vyspytuj ma,
vyzvedaj ľadviny moje a srdce moje!
3 Bo dobrotivosť tvoja stále pred očami
mojimi je
a kráčam v pravde tvojej.
4 Ja nesedávam s ľuďmi podlými
a s úlisnikmi sa neschádzam.
2 25 Autorom žalmu je Dávid. 2alm vznikol pravde,
podobne za prenasledovania Saulovho.
Verše 6—12 modli sa kňaz pri sv. omši pri
skončení obetovania, keď sl umýva ruky.
35 SZ
545
| Nenávidel som kruhy zločincov 5
a s ničomníkmi som sa nezdržal.
Umývam v nevinnosti ruky svoje 6
a obchádzam oltár tvoj, Pane,
aby som zjavne chválu zvestoval 7
a vyrozprával všetky skutky tvoje predivné.
Milujem, Pane, domu tvojho bývanie 8
a miesto stánku slávy tvojej.
9
a s krvižiznivcami život môj,
na ktorých rukách zločin je 10
a ktorých pravica je plná úplatkov.
Ale ja kráčam v bezúhonnosti svojej, 11
vykúp ma a mne milostivý buď!
Na rovnej ceste stoji noha moja, 12*
budem ti dobrorečiť, Pane, na zhromaždeniach.
ŽALM 26 (27)
Dôvera v ochranu Božiu
Od Dávida. 1
A
Je svetlo moje Pán a záchrana moja,
kohože treba sa mi báť?
Pán žitia môjho záštita,
kohože treba sa mi strachovať?
Keď ničomníci na mňa rútia sa, 2*
by jedli telo moje;
utláčatelia moji a nepriatelia moji
podlamujú sa a padajú.
Aj keby postavil sa tábor proti mne, 3
nebude sa srdce moje báť —
aj keby proti mne sa strhla vojna,
ja budem dôverovať.
Jedno si vyprosujem od Pána, 4
to vyhľadávam ja:
aby som býval v dome Pánovom
po všetky dni žitia môjho,
aby som sa radoval z láskavosti Pánovej
a hľadieval na jeho chrám.
Veď on ma skryje v stane svojom vo dne 5
zlom,
v zátiší stánku svojho schová ma
Dávid vie, že Pán ho zachráni, je už Istý, že 12
sa nepotkne, nezakolíše (1) — „na rovnej ceste
stojí noha moja'
* — je už mimo nebezpečenstva.
Za túto záchranu sľubuje poďakovanie Pánovi ve­
rejne, „na zhromaždeniach“, a nielen v tichosti
srdca svojho. Tým dá dobrý príklad aj svojim
spoluveriacim, aby uctievali Boha a dôverovali
v neho, žalm je krásnou modlitbou k Pánovi za
odstránenie prekážok našej spásy.
Tento žalm sa skladá vlastne z dvoch rozdiel
* 26
nych piesní: v. 1—6 (2 26 A) a v. ô—1-í (Z 25 B).
Oba žalmy ospevujú dôveru v Pána, ako ochrancu
a vysloboditeľa, ale tak, že v prvej časti jc reč
o poďakovaní za vyslobodenie z prekonaného ne-
šťastío, a druhá časť je volaním o pomoc v prí­
tomnom nešťastí. Spojenie dvoch piesní dá sa
vysvetliť tým, že v druhom žalme nebolo nadpisu,
a tak sa obe modlitby spojili do jedného celku.
—. Podľa nadpisu prvej Časti žalm je od Dávida.
V dvoch veršoch popisuje možné nebezpečen- 2—3
stvá, ktoré prežil v svojom živote. Keby mal
znova upadnúť do nich, zo skúsenosti vie, že keď
Pán bude s ním, nemôže sa mu nič stať.
 Kniha žalmov

a pozdvihne ma na bralo. Slyš hlas prosby mojej úpenlivej, keď k tebe 2

6 A teraz moja hlava vzpriamuje sa volám,
nad nepriateľmi mojimi, čo stoja vôkol mňa, keď spínam ruky svoje k chrámu tvojmu
a v stánku jeho budem obetovať žertvy svätému.
plesania, Neschváť ma s hriešnikmi a s tými, ktori pášu 3
Pánovi zaspievam a zahrám na strunách. neprávosť,
čo o pokoji rozprávajú s bližnými svojimi,
B lež v srdci svojom majú zlo.
Daj im dľa skutkov ich — 4
7 Cuj, Pane, hlas môj, ktorým volám, dľa mrzkosti ich výčinov;
zľutuj sa nado mnou, a vyslyš ma! dľa diela rúk ich odplať im,
•8 Prihovára sa srdce moje tebe: teba hľadá ich skutky navráť im!
tvár moja, Keďže si nevšímajú skutky Pánove 5
ja vyhľadávam, Pane, tvár tvoju. a dielo jeho rúk,
9 Neschovávaj tvár svoju predo mnou, nech zničí ich a nepostaví už viac!
služobníka svojho v hneve neodožeň! Nech požehnaný je Pán, g.
Ty pomocník si môj, že počul úpenlivej mojej prosby hlas.
nezavrhuj a neopúšťaj ma, Pán sila moja a štít môj! 7
Bože, Spasiteľ môj! Dúfalo srdce moje v ňom, a spomohlo sa mi,
10 Ak by ma opustili otec môj a moja mať, a preto plesá srdce moje
jednako ujme sa ma Pán. a piesňou svojou oslavujem ho.

•11 Pane, mňa ceste svojej uč Je ľudu svojmu silou Pán g

a sprevádzaj ma po chodníku rovnom a tvŕdzou spásy pomazanému svojmu:
pre mojich odporcov! Spas ľud svoj 9
12 Nevydávaj ma chúťke nepriateľov mojich a žehnaj dedičstvu svojmu
napospas, a pas ich a nosievaj ich až naveky!
bo proti mne sa vyrútili lživí svedkovia,
a ktorí po násilenstve dychtia. ŽALM 28 (29)
•13 Verím, že uzriem dobré veci Pánove Veleba Božia v búrke
v krajine žijúcich. Žalm; od Dávida.
14 Vyčkávaj Pána, silný buď, Vzdajte Pánu, synovia Boží,
srdce tvoje nech sa upevní Pánovi slávu vzdávajte a moc!
a Pána vyčkávaj!
V Istote, Že Pán vypočuje žalmistu, modlitba 6—7
jeho, doteraz prosebná, mení sa na modlitbu osla-
Žalm 27 (28) vy a poďakovania. Pán vyslyšal nárek a ston pre­
nasledovaného. Pán sa mu stal pomocníkom a
Prosba o vyslobodenie pri zániku ochrancom — „sila moja a štít môj“. Srdce jeho,
hriešnikov zmorené utrpením, teraz „plesá“ a ústa jeho, kto.
ré žobrali o pomoc, „piesňou oslavujú“ Pána.
1 Od Dávida. Pomoc Božia naplnila srdce jeho radosfou. (V LXX
K tebe ja volám, Pane, Skala moja, a V namiesto ‚‚a prelo plesá srdce moje“ je lekcia
nebuďže hluchý voči mne, „a zasa rozkvitlo telo moje“.)
Tento žalm jc jednou z najkrajších čiastok ly- 22®
ak ma nevypočuješ, riky Starého zákona. Vedúcim tónom žalmu je
aby som sa nestal podobný „Hlas Pánov", ktorý zaznieva v rozličných po­
tým, ktorí zostupujú do jamy. dobách a Dávid ho zachytáva smelými obrazmi.
V Palestíne búrky nie sú také časté ako u nás.
8 Modlí sa takrečeno celou svojou bytosťou, volá Prelo tamojší ľudia prežívajú priebeh búrky omno­
o milosrdenstvo, prezrádza svoje city lásky a od­ ho živšie než my. V búrke, a v jej sprievodných
danej dôvery k Bohu — „prihovára sa srdce moje javoch vidia prejavovať sa moc Božiu, pre nich
tebe" — obracia svoje oči, „svoju tvár“, k Pá­ je búrka „Hlas Púnov“. Podľa nadpisu žalm je
novi, ktorý mu pomôže, bezprestania si vyprosuje od Dávida. Kedy ho zložil, nevedno. Dávid, bý.
priazeň a lásku Božiu — „vyhľadávam, Pane, valý pastier, bol úzko spojený s prírodou, Dávid
tvár tvoju“. básnik mohol takým živým, slohom a sýtymi far-
baml opisovať búrku, Dávid, služobník Boži, mal
11 Spravodliví vedia, že bez Božieho riadenia a hlbokú lásku a oddanosť k Pánovi a toto všet­
naučenia skoro by poblúdili, zašli by na neisté ko máme v žalme zachytené.
cesty, zato si žiada David, aby ho Pán naúčal Kto sú „synovia Boži“, je sporné. Môžu to 1
svojej „ceste, a sprevádzal po rovnom .chodníku". byť anjeli, klori pre svoju blízkosť a spojenie
13 „Zem žijúcich" je tento svet, ako „zem mŕt­ s Bohom zasluhujú si meno „synov Božích“, ako
vych, šeól“, je označením života po smrti. V kres­ v Jób 1, 6; 2, 11; 38, 7; Z 88, 7, ale môžu to byt
ťanskom poňatí tieto slová by sa dali vysvetliť aj aj pobožní ľudia (Múd 2, 13—16, 18; Gn 6, 2), cti­
o večnej odplate, lenže starozákonné presvedčenie telia Pánovi alebo niektorí význační členovia Iz­
kládlo viac dôraz na pozemskú odmenu. Pán na raela, ako kňazi, sudcovia atď. Prikláňame sa
zemí trestal, na zemí aj odmeňoval. k mienke, že sú to „anjeli“, inakšie 9. verš a
2 27 Autorom žalmu je Dávid, ktorý zaspieval tento „v chráme jeho všetko volá: „Sláva“ musel by
žalm, keď bol v krajnom nebezpečenstve. Kedy a sa vysvetľovať veľmi naturalisticky. Ťažkosť od-
ktoré nebezpečenstvo to bolo, nedá sa ľahko zistiť; padá, keď oslavu Pánovu prenesieme do neba, do
mohlo to byť za Absolónovej vzbury (2 Sm 15, 5— „chrámu Pánovho“, kde anjeli oslavujú moc a
25). velebu Božiu lepšie, než by to urobili ľudia.
 Kniha Žalmov
2 Vzdávajte Pánu slávu mena jeho,
vo svätom rúchu pokloňte sa Pánovi I
3 Hlas Pánov nad vodami!
Eoh velebnosti zahrmel,
Pán nad veľkými vodami!
4 Hlas Pánov taký mohutný!
Hlas Pánov taký veľkolepý!
5 Hlas Pánov láme cédry,
Pán láme cédry libanonské.
•6 Há skákať Libanonu ako teliatku
a Sarjonu sťa dobytčaťu byvola.
7 Hlas Pánov kreše blesky ohnivé,
•8 hlas Pánov púšťou otriasa,
otriasa púšťou Kadeš Pán.
9 Hlas Pánov duby zohýna
a kmáše lesy:
a v chráme jeho všetko volá: „Sláva!”
10 Pán t£Óni nad záplavou vôd
a bude tróniť Pán, Kráľ naveky.
11 Pán ľudu svojmu silu dá,
Pán mierom požehná svoj ľud.
ŽALM 29 (30)
Pieseň k vy siíiacke chrámu
(poďakovanie)
1 Žalm; pieseň k vysviacke chrámu; od Dávida.
2 Oslavovať budem teba, Pane, lebo vyslobodil
si ma
a nepriateľom mojim nedoprial si zo mňa
radosti.
A nech nie som zahanbený naveky,
3 Pane, Bože môj, k tebe volal som,
a uzdravil si ma;
4 z podsvetia, Pane, vyviedol si dušu moju,
navrátil si ma životu
z lýcii, ktorí zostupujú do jamy.
6 Site Božej nič neodolá, ani níckoľkostoročné
libanonské cédry — „hlas Pánov láme cédry" —
údery bleskov sú prejavom moci Božej, „Pán lá­
me cédry libanonské“. — Všetko sa otriasa, všet­
ko sa chveje. Libanon (Sarjon — fenické pome­
novanie Hermonu, najvyššieho končiara v Liba­
nonskom pohorí), a jeho cédry poskakujú. Búrka
je prudká, všetko je v pohybe, libanonské lesy
zdajú sa utekat, skákať ako teliatka a byvolčatá,
ktoré sa pásavajú na úpäli Libanonu.
8 Búrka Ide od severu smerom juhovýchodným.
Hrmenie — „hlas Púnov" — sprevádzajú blesky
— „kreše blesky ohnive" — s prudkým vetrom,
ktorý k životu zobúdza aj pokojnú púšt Kadeš.
Túto púší Izraeliti poznali vetmi dobre (Nm 13,
27; 20, 1). Búrka na púšti je niečo veľkolepého;
zdá sa, že celá zem sa zdvíha, rastie a uniká ra­
zom. Mraky plesku zahaľujú obzor, kopce rastú
z piesku, ktorý leží Inokedy pod nohami. Túto
neživú, inokedy pokojnú masu, mohol len Pán
oživiť, jeho moc, jeho hlas.
2 29 Úvodom žalmu je 2. verš, v ďalších veršoch
ľ (3—6) Dávid ďakuje za oslobodenie zo smrleľ- ' zachoval si Dávid vždy jasný pohľod k Pánovi,
neho nebezpečenstva, ktoré Pán rýchlo odňal od i nikdy ho neopúšťa dôvera v pomoc Božiu. Ježiš
neho, II (7—13) opisuje, čo sa mu prihodilo, zhre- Kristus, umierajúc na kríži, hovorí slová 6. verša
šil pyšnou márnomyseľnosťou (7—3), potom prosil
o pomoc a odpustenie (9—11) a napokon ďakuje za
preukázané dobrodenia záchrany (12—13).
35*
547
I Na strunách zuňte Pánovi svätí jeho; 5*
a poďakujte menu jeho svätému.
Lebo len chvíľu trvá jeho hnev, 6
cez celý život dobrotivosti jeho;
zvečera ide do plaču,
a ráno je už plesanie.
B
Nuž riekol som si v dôvere svojej: 7
„Nezakolíšem sa nikdy!"
Vo svojej priazni, Pane, doprial si mi 8
počešti a moci;
len čo si schoval svoju tvár, zľakol som sa.
Ku tebe, Pane, zavolám 9
a úpenlive prosím o milosrdenstvo svojho
Boha:
I „Akýže by bol z krvi mojej úžitok, • iq
zo zostúpenia môjho do jamy?"
„Ci pochváli ťa prach
a vernosť tvoju ohlasovať bude?"-
Cuj, Pane, a zľutuj sa nado mnou; u
Pane, buď pomocníkom mne!
Môj nárek premenil si na tanec; 12*
vyzliekol si ma- z môjho vreca zrebného
a radosťou si ma opásal:
aby ti vyhrávala duša moja a neutíchala; 13
Pane, Bože môj, naveky budem chváliť teba.
ŽALM 30 (31) •
Modlitba v ťažkom navštívení
Majstrovi chóru; žalm; od Dávida. 1*
K tebe sa, Pane, utiekam, 2
zacliráň ma v spravodlivosti svojej!
Nakloň mi ucho svoje, 3
chytro ma vytrhni;
buď mi skalou útočišťa,
hrad opevnený, aby si ma spasil.
Lebo si skala moja a môj hrad, 4
Tresl stihol celý národ, preto Dávid volá všet- 5—6
kých, oby sa poďakovali Pánovi, všetkých, ktorí
veria a zachovávajú zákony Pánove, to sú tl „sva­
ti— hasídim", pobožní Izraeliti. Poďakovanie je
zo spevov, sprevádzaných hudbou. Veď Pán sa
hneval len krátko (tri dni trval mor).
Pán vypočul žalostný plač a modlitbu Dávido- 12
v u. Nárek sa zmenil na radost — „na tanec“ —
oslobodenie sa oslavovalo tancom (Ex 15, 20; Jud
11, 34; 1 Sm 18, 6, atď.). Rúcho pokánia a smút­
ku — „vrecovina, zrebné vrece, žinenka” (hebr,
šaq) zamenil za slávnostné šaty — „opásal ma
radosťou“, v ktorých sa chce poďakovať Pánovi
za obsiahnuté dobrodenie. Židia v smútku opásali
sl odev podobný vrecu, robili to aj na znak bo­
lesti (2 Sm 6, 14; Iz 3, 24, atď.). Odtiaľ aj vy­
zliecť — „rozpásat a opásať”, šat sa podväzoval
povrazom.
V tomto žalme je opísané ulrpenle Dávidovo, 1
ktoré nesie ako ťažké bremä, hoci nešťastie je čim
ďalej, tým hroznejšie. V Lomto ťažkom položení
tohto žalmu (Lk 23, 40); poznal ich aj sv. Štefan,
prvý mučeník (Sk 7, 58). Dávid trpiteľ (10—14)
je predobrazom utrpenia Mesiášovho.
 543 Kniha žalmov

pre meno svoje ty budeš ma viesť a sprevádzať. Aká je veľká, Pane, dobrota tvoja, 20
5 Ty vyvedieš ma zo siete, čo mi nastavili, ktorú si zachoval tým, čo sa teba boja,
bo ty si útočište moje. ktorú tý poskytuješ utiekajúcim sa k tebe
6 Do rúk tvojich ja ducha svojho zverujem; pred ľuďmi.
vyslobodíš ma, Pane, Bože verný. Chrániš ich tvári záštitou svojej 21
7 Ty nenávidíš tých, čo uctievajú modly darobné, pred sprisahaním mužov,
ale ja dôverujem v Pána. skrývaš ich v stane svojom
*8 Plesať a radovať sa budem zo zľutovania pred svárom jazykov.
tvojho, Nech je požehnaný Pán, 22*
lebo si uzrel biedu moju bo čudesné mi poskytol
a pomohol si duši mojej v úzkostiach milosrdenstvo svoje v meste opevnenom.
9 a do rúk nepriateľa si ma nevydal, Ja však som riekol v úľaku svojom: 23
lež postavil si nohy moje na priestranné „Vytvorený som spopred očí tvojich.”
miesto. Lež ty si počul úpenlivej prosby mojej hlas,
•10 Zmiluj sa, Pane, nado mnou, bo ja som keď volal som k tebe.
v úzkostiach, Milujte Pána všetci svätí jeho! 24
nárekom civie oko moje, duša moja a vnútro Oddaných chráni Pán,
moje. no hojne odpláca tým, čo pyšne si vedú.
it Nuž veď život môj hryzoviskom hynie Vzmužte sa, nech vaše srdce zosilnie, 25
a roky moje stenaním. všetci, čo dúfate v Pána.
Upadla sila moja v zármutku
a vyciveli kosti moje. ŽALM 31 (32)
12 Stal som sa všetkým nepriateľom svojim
potupou, Priznanie sa k vine a odpustenie
susedom svojim posmechom Od Dávida; Maškíl 1
a známym svojim postrachom; Blažený, komu neprávosť odpustená je,
ti, čo ma vidia vonku, utekajú predo mnou. ktorého zakrytý je hriech.
13 Vypadla pamäť na mňa zo srdca, ako na Blažený človek, ktorému Pán vinu 2*
mŕtveho, nepripočíta
stal som sa ako rozlomená nádoba. a v ktorého duchu nieto lesti.
14 Nuž veď som počul mnohých syčanie,
strach zovšadiaľ, __ Dokiaľ som mlčal, sciveli mi kosti 3*
spoločne radili sa proti mne vo vzdychoch mojich ustavičných,
a premýšľali pozbaviť ma života.
Spravodlivý fit je Istejší pod ochranou Božou, 22
15 Ale ja v teba dúfam, Pane, ako ten, Co jc ukrytý v stane kráľovskom alebo
hovorím: „Tys' Boh môj." „v opevnenom meste“. Tieto dva výrazy možno
16 Sú v ruke tvojej osudy moje, („staň, opevnené mesto“) chápat aj za konkrétne
z rúk nepriateľov mojich vyrvi ma danosti: Dávid našiel útočisko v Nebe, kde bol
staň archy, a zachránil sa v meste Slkelek (1 Sm
a od tých, čo prenasledujú ma. 21 a 1 Sm 27, S).
17 Sluhovi svojmu ukáž vyjasnenú svoju tvár Toto je druhý kajúcny žalm. Co značí slovo: 231
a spas ma v milosrdenstve svojoml „maškíl", ťažko povedal. Môže to byt poučenie,
18 Pane, nech nie som zahanbený, že som „rozjímanie“, slovom: poučný žalm. Dávid nado­
vzýval teba, budol opäť spokojnosť a ďakuje Bohu za veľké
zľutovanie. Dávid zaspieval tento žalm v posled­
nech ničomní sú zahanbeni, ných rokoch svojho života. Sv. Augustín sl veľmi
nech zamĺknu hnaní v podsvetie! obľúbil tento žalm a možno, že myšlienky tohto
19 Nech onemejú lživé pery, žalmu vyjadril vo svojich slovách: „Inlelligentia
čo spupne rozprávajú proti spravodlivému prima est, ut te noris pecealorem“ — tento žalm
je to, ktorý si dal Augustín napísať na stenu, aby
v pýche a v opovrhovani! ho mal pred očima aj na smrteľnej posteli. Hlav­
B—Q Saulovi nadháňači a Dávidovi závistlivci, kto­ nou myšlienkou žalmu je blaženosť pokojného sve­
rých Dávid Casio považoval za svojich priateľov, domia a zasa nešťastie zaťaženého svedomia, ktoré
nedali mu ch vilku pokoja; musel pred nimi ute. nemá pokoj pre ustavičné výčitky.
kat ako prenasledovaná zver. Raz našiel útočisko Blažený je Človek, zmierený s Bohom, ktorý 2
v Nohe, pri svätostánku, inokedy zasa v jasky­ vie, že Pán mu „nepripočíta vinu“, (hebr. ,16
niach Júdskych vrchov (2 Sm). Tu sa citll Dávid jachšob — nezapíše, nepripíše4, ako dlh, ktorý
bezpečne, „postavil sl nohy moje na priestranné bol celkom odpustený), a v ktorého duši niet, ne­
miesto‘1. Nebolo ľahko uniknúť z pasce, ktorú mu jestvuje lesť, klam. Z tohto textu vidieť, Že hriech
nadložili, bolo treba pomoci zhora, aby sa vy­ Pán odpúšťa nacelkom, odníma ho, takže hriech
šmykol z obkolesenia tých, Co dostali prikáž za­ sa stáva neviditeľným, nejestvuje viac tam, kde
vraždiť Dávida. Teraz ďakuje za to všetko, a táto predtým bol, t. j. v duši. Keď Boh odpustí, hriech
vďaka je milšia Pánovi než jeho zúfalý výkrik prestáva jestvovať.
o pomoc v biede. Dávid opisuje svoju blaženosť po odpustení 3
10—14 Tieto verše kreslia nám aj utrpenie Ježišovo, hriechu; lebo zakúsil, keď zamlčoval svoj hriech
ktorého predobrazom je Dávid. Aj Ježiš nevinne (rok ostal v hriechu 2 Sm 11 a 12), trpkosť a hor­
Irpel, aj jeho opustili všetci, i ti najbližší, jeho kosť výčitiek. Pýcha mu bránila priznať sa k vl­
nespravodlivo obžalovoli, hanili. Ním opovrhovali, ne, lež tým hlasnejšie hovorilo svedomie. Pokoja
o ňom sa radili, nie preto, aby zistili, či je ne­ nemal a k tomu ho trestal Pán, pravdepodobne
vinný, alebo vinný, ale jedine, aby našli spôsob, zoslal naň chorobu — „sciveli mi kosti“. Keď je
ako sa ho zbaviť, ako ho zavraždiť (Mt 24, 3 n.).. duša nemocná, aj telo schne, celý človek je chorý.
 Kniha žalmov 549

4 bo noc a deň ma ruka tvoja ťažila Vyspevujte mu pieseň novú, 3*

a stravovala sa sila moja ako by v letných hrajte mu ochotne, nechže to zaznieva!
páľavách. Lebo je spoľahlivé slovo Pánovo 4
a verné všetko konanie jeho.
Vyznal som ti hriech svoj Miluje spravodlivosť a právo, 5
5 a nezatajil vinu svoju. milosťou Pánovou je naplnená zem.
Riekol som: „Vyznávam previnenie svoje
Pánovi", Pánovým slovom stvorené sú nebesá • 6*
a tý si mi vinu hriechu odpustil. a všetok ich voj dychom jeho úst.
Sťa v mechu zbiera vody morské, 7
•6 Preto sa modliť bude k tebe každý pobožný odkladá sťa by po komorách prívaly.
v čas potreby;
keď privalia sa veľké vody, Nech obáva sa Pána celá zem, 8
nedostanú sa k nemu. nech sa boja všetci, ktorí obývajú zemekruh.
7 Ty si mi útočišťom, ochrániš ma pred Lebo sám povedal, a stalo sa, 9
úzkosťami, sám rozkázal, a povstalo.
ty obklopíš ma spásy mojej radosťou. Pán marí zámer pohanov, 10
myšlienky ľudstva obracia on nanivoč.
„Vyučím ťa a ukážem ti cestu, po ktorej Úmysel Pánov trvá naveky, 11
8
kráčať máš, myšlienky srdca jeho z pokolenia na pokolenie.
a poradím ti, upierajúc zrak svoj na teba.” Blažený národ, čo Pána za Boha má, 12
♦9 Nebuďte bez rozumu, ako kôň a mulica, ľud, ktorý vyvolil si za dedičstvo.
ktorých cval treba krotiť ohlávkou a zubadlom,
ináč sa nepriblížia k tebe. Z nebies sa díva Pán, 13
vidí všetkých synov ľudských;
pozerá z miesta bývania svojho 14
10 Mnohé sú bolestí hriešnika, na všetkých, ktorí obývajú zem.
ale kto dúfa v Pána, toho obklopuje On, ktorý stvárnil srdcia ich všetkých, 15
milosrdenstvo. on, ktorý dáva pozor na všetky ich skutky.
11 Radujte sa, spravodliví, v Pánovi a tešte sa
a všetci priami srdcom, plesajte! Kráľ nevíťazí množstvom vojska, 16
bohatier nezachraňuje sa veľkou silou.
ŽALM 32 (33) Oklamný k víťazstvu je kôň, 17
a nezachráni sily svojej veľkosťou.
Boh, spravodlivý ochránca ľudu
Hľa, oči Pánove na tých sú, čo sa ho boja, 18
svojho
na tých, čo milosť jeho očakávajú,
1 Plesajte, spravodliví, v Pánovi: aby ich duše povytŕhal od smrti 19
statočným sluší chválospev. a zachoval ich v čase hladu nažive.
•2 Oslavujte Pána citarou,
na harfe s desiatimi strunami mu hrajte. Vyčkáva duša naša Pána, 20
on je náš pomocník a štít.
6 Dávid verejne vyznal svoju vlnu, všetci teraz Nuž nech sa v ňom srdce naše veselí, 21
vedeli, prečo ho Pán tak ťažko navštívil; preto |
Dávid dáva ponaučenie, čo má robil „každý po- I dôverujeme v svätom mene jeho.
božný" (chasid), každý Izraelita, keď bude v tvŕ­ Milosrdenstvo tvoje, Pane, nechže je nad 22
dzi, v tažkých Časoch, „v Čas potreby, keď pri­ nami,
valia sa veľké vody", vtedy, keď bude treba od­ ako dúľame v tebe.
činil svoje previnenie, odprosil Boha a prosil
pomoc v biedach a trápeniach, ktoré nám často |
nadeľuje Pán za naše hriechy. Nával vôd je sym­ ŽALM 33 (34)
bol trestu a nešťastia, ktoré Pán dopúšťa na jed­
notlivcov ako aj na národy, ktoré sa previnili Božia ochrana spravodlivých
(2 17, 16; Iz 28, 2, 17).
Od Dávida, keď sa ako šialený pretvaroval pred
9 Kto už klesol, pochybil, nech nie je „ako kôň
Abimelechom (pred Achlsom — 1 Sm 21, 13 n.), a
a mulica", ktoré treba násilím zdržoval v behu. on ho odohnal a odišiel:
232 Je to „oslrotený" žalm, nemá nadpisu. Nevedno,
kto je jeho skladateľom. Aj priležitosl, keď žalm Pánovi dobrorečiť budem v každom čase, 2
vznikol, ťažko zistil. Najpravdepodobnejšia je do­ vždy chvála jeho v mojich ústach buď!
mnienka, že vznikol z príležitosti nejakého vše­
obecného dobrodenia, napr, víťazstva, lež, čo by to vyskytujú pri bohoslužbe a Písmo sv. ich uvádza
konkrétne bolo, ťažko povedať, žalm je liturgic­ v spojitosti 6 osobou Dávida skoro na každom
kým spevom a jeho hlavnou ideou je chvála Pá­ mieste.
nova, stvoriteľa neba a zeme a ochrancu svojho Pánovi sa má spieval „pieseň nová"; nová pre. 3
ľudu. to, lebo Pán bol poskytol nové dobrodenie.
2 Poďakovanie a oslava má sa sprevádzať spe­ „Pánovým slovom stvorené sú nebesá" na.
vom a hraním na „citare (kinnôr), na desaťstrun- ráža sa tu na rozpravu Genezy (1, 3 n.; Sir 43,
nej harfe (nébel)" — (nébel bol nástroj podobný 2G atď.), kde sa rozpráva, ako veci prostým „staň
harfe, len bol menší a mohol sa nosiť, Dávid hra^ sa" z ničoho dostanú svoje bytie.
a pritom tancoval, teda nástroj nebol priveľký Podľa nadpisu žalm je od Dávida. Lež v žalme Z33
(2 Sm G, 5. 13. 14). Tieto dva nástroje sa často niet narážky na nijakú udalosť zo života Dávi-
 550 Kniha žalmov
3 Nech honosí sa moja duša Pánom,
ponížení nech počujú a nech sa tešia!
4 Velebte so mnou Pána
a vynášajme meno jeho spoločne!
5 Hľadal som Pána, a vypočul ma
a vytrhol ma zo všetkých úzkostí mojich.
6 Vzhliadnite k nemu, aby ste sa obveselili,
a vaše tváre nech sa nečerveňajú!
7 Hľa, volal úbohý, a Pán počul
a vyslobodil ho zo všetkých jeho tiesní!
8 Rozkladá anjel Stan Pánov
vôkol tých, ktorí sa ho boja, a vytŕha ich.
•9 Ochutnajte a viďte, aký dobrý je Pán,
blažený človek, čo sa utieka k nemu.
10 Bojte sa Pána, svati jeho,
bo netrú biedu ti, čo sa ho boja.
11 Boháči schudobneli a vyhladli,
lež hľadajúcim Pána žiadne dobro chýbať
nebude.
12 Poďteže, deti, čujte ma.
ja naučím vás bázni Pánovej.
‘13 Kto je ten človek, čo má život rád,
žiada si dni, by zakusoval šťastie?
14 Chráň jazyk svoj od zlého
a pery svoje od reči úlisnej!
15 Varuj sa zla a dobro čiň,
hľadaj mier a po ňom baž!
16 Oči Pánove pozerajú na spravodlivých
a uši jeho vnímajú ich volanie.
17 Odvracia sa tvár Pánova od tých, ktori činia
zlo,
aby vyhubil ich pamäť zo zeme.
18 Spravodliví volali, a vyslyšal ich Pán
a vytrhol ich zo všetkých ich tiesní.
19 Pán blízko je tým, čo skrúšeného srdca sú,
a zachraňuje tých, čo zlomení sú na duchu.
20 Má spravodlivý utrpení veľa,
lež zo všetkých ho vytrhúva Pán.
21 On stráži všetky kosti jeho,
ani len jedna nezlomí sa z nich.
22 Do smrti vháňa hriešnika zloba
a potrestaní budú, čo spravodlivého nenávidia.
23 Pán duše služobníkov svojich vyslobodzuje
a nik, čo mu dôveruje, potrestaný nebude.
dovho, preto sa musíme obmedziť na konštato­
vanie nadpisu, žc žalm vznikal v tom Čase, keď
Dávid utekal pred rozhnevaným Saulom a hľadal
útočisko pri íilišlínskom kráľovi Abimelechovi,
v meste Get. Filištínci ho nepoznali, preto sa Dá­
vid pretvára, že jc šialený (takých ľudí považo­
vali za omilostených; nejaké božstvo bolo údajne
s nimi, a preto požívali istú nedotknuteľnosť), a
tak sa zachraňuje.
9 ‚.Ochutnajte a viďte...“, len spravodliví môžu
zvedieť, aký je Pán, aká jc láska jeho vzácna a
dobročinná. Prijemná chuť jedla je len náznakom
toho. Čo zakúsi bohabojný človek, keď mu Pán
preukáže svoje milosrdenstvo, lásku a keď mu
poskytne neobyčajnú podporu a záchranu. Tieto
rlová cituje sv. Peter (1 PI 2, 3), a v prvotnej
Cirkvi sn spievali pri sv. prijímaní (Consl. Apošt.
0, 3). ‚.Ochutnaj'e“ má tu význam skúste.
13—15 Žalmista naznačuje, v Čom je vlastne bázeň
Božia. Hovorí tu ako starší k mládeži, ako skú­
sený k neskúseným.
2ALM 34 (35)
úpenlivá prosba o ochranu pred
nepriateľom
Od Dávida. 1
Bi sa, Pane, s tými, čo sa so mnou bijú,
dorážaj na tých, ktori dorážajú na mňa!
Chop štít a pavézu 2*
a na pomoc sa mi postav!
Mršť kopiju a zadrž prenasledovateľov 3
mojich,
vrav duši mojej: „Spása tvoja som.”
Nech hanba a potupa zastihne 4
tých, čo život môj hľadajú,
nech kročia späť a horia od hanby,
čo snujú pre mňa zlo.
Nech sú sťa plevy vo vetre, 5
keď ich bude anjel Pána hnať.
Nech je ich cesta témravá a klzká, 6
keď ich anjel Pána bude prenasledovať.
Lebo mi bez príčiny nastavili svoju sieť, 7
životu môjmu bez príčiny vykopali jamu.
Nech znezrady ich stihne záhuba 8
a sieť, čo nastavili, nech polapí ich samých,
nech oni sami padnú do jamy, čo vykopali.
No duša moja plesať bude v Pánovi, 9
z moci jeho radovať sa bude.
Nech všetky čuvy moje vravia: „Pane, kto 10
podobný je tebe,
čo vytrhávaš úbohého od násilníka,
úbohého a chudobného od vykorisťovateľa?"
Povstali násilnícki svedkovia, 11
povymýšľali na mňa, o čom vedomý som si
nebol.
Zlom sa mi odplácali za dobro; 12
opustenosť je duše mojej (diel).
Lež ja, keď oni chorí boli, vrecom som sa 13
odieval,
pôstom som trýznil dušu svoju
a vo svojom vnútri odriekal som modlitby.
Okrem nadpisu aj obsah žalmu svedči, že ho Z 34
napísal Dávid. Vo svojom žlvolc zakúsi! hodne
trpkých chvíľ. I v tomto žalme dáva najavo, že
je v smrteľnom nebezpečenstve, nepriatelia ho su­
žujú zovšadiaľ, preto volá o pomoc k Bohu, žalm
mohol vzniknúť z príležitosti prenasledovania
Saulovho (1 Sm 24, 1 n.). Mnohí cirkevní Otcovia
slová tohto žalmu kladú na pery Ježiša Krista,
a to právom, lebo tak isto ako v 30. žalme, aj tu
je Dávid predobrazom Mesiáša a aj jeho slová
a utrpenie sú predobrazom slov o utrpenia Je­
žiša Krista, ako to vysvitá z evanjelia (Jn 25, 15),
kde sa 19. verš tohto žalmu uvádza v spojení
s Ježišovým utrpením.
Pán má byť najspoľahlivejšou ochranou v tiesni 2
Dávidovej. Naznačujú to obrazy „štitu a pavézy“.
Izraeliti, ako aj iné národy, mali dvojaké štíty,
jeden menši, ktorým sa pokrývala hlava, alebo
odrážali šípy („mágén — štíť‘) a druhý väčší,
ktorým sa mohlo zakryť celé telo (‚‚sinnôh — pa-
véza“). Je samozrejmé, že jeden bojovník nepo­
užíval naraz oba štíty. Lenže tu, v básnickej reči,
dá sa to pochopiť ako zvýraznenie najväčšej o-
chrany, akú môže žalmista dostať.
 Kniha žalmov
14 Sťa by mi príater bol, môj brat, tak chodil som
užalostený,
zohýnal som sa smutný ako ten, čo oplakáva
mať.
15 Ale keď ja som zakolísal, tešili sa a zišli,
zišli sa proti mne a ráňali ma netušiaceho.
16 Na kusy ma trhali a neustávali,
pokúšali ma, vysmievali sa mi,
vyškierali svoje zuby proti mne.
•17 Akože dlho, Pane, budeš pozerať?
Vytrhni dušu moju od revajúcich,
od levov život môj!
18 Poďakujem ti v zhromaždení veľkom,
budem ťa chváliť pred ľudom početným.
19 Nech nepriatelia moji nespravodliví neradujú
sa nado mnou,
nech tí, čp ma bez príčiny nenávidia, negánia
očami!
20 Veď o pokoji ani nevravia
a voči pokojlivým zeme vymýšľajú šaľbiaŕstva.
•21 A roztvárajú ústa svoje proti mne,
hovoria: „Aha, aha, na vlastné sme oči videli!"
22 Videl si, Pane! Nože nemlč!
Odo mňa, Pane, naďaleko nebuď!
23 Zbuď sa a k obhajobe, mojej precitni.
Bože môj, a Pane môj, pre môj spor!
24 Súď ma dľa spravodlivosti svojej, Pane,
Bože môj, aby neradovali sa zo mňa,
25 aby si nemysleli v srdciach svojich: „Aha!
Ako sme si želali!" —
nech nehovoria: „Pohltili sme ho!”
26 Nech všetkých dohromady hanba zastihne
a potupa,
ktori sa tešia z nešťastia môjho;
nech pokryje ich stud a potupa,
ktorí sa vynášajú proti mne.
27 Nech plesajú a radujú sa ti, čo žičia môjmu
sporu,
nech ustavične vravia:
„Nech zvelebovaný je Pán,
čo žičí spáse služobníka svojho!"
28 A vyslovovať bude spravodlivosť tvoju jazyk
môj,
chválu tvoju každý deň.
17 Odporcovia sú odhodlaní na všetko, svoju ko­
risť musia zahubiť. Žalmista to opisuje dvoma
obrazmi: „vytrhni dušu moju od revajúcich, od
levov život môj“ (dosl. „jedinú moju — johidúti“,
t. j. dušu, život, jediné dobro). Podobne to opisu,
je aj v žalme 21, 21. 22. Nepriatelia sa vrhajú na
žalmistu ako divé, vyhladované šelmy, oko krvl-
žiznivé levy, pripravené rozlrhat svoju korist.
21 Nepriatelia vo svojom vražednom zómere zašli
už tak ďaleko, že sú si isti o priaznivom vý.
sledku svojej nenávisti. Už sa tešia zo záhuby žal.
mistovej, škodoradostne a spokojne si vravia: Do­
žili sme sa toho, za čim sme túžili. „Roztvárajú
ústa svoje proti mne“ (zlorečia, posmievajú sa,
inzuliujú), hovoria: ‚‚Aho, aha“ (posmešné volanie,
čo sa radujú z úspechu) na vlastné „oči videli"
(skúsili n zažili to, čo si oddávna žiadali).
551
ŽALM 35 (36)
Podlosť zlého a dobrota Božia
Majstrovi chóru; od služobníka Pánovho, Dávida. 1
Hovorí hriešnemu v srdci jeho neprávosť; 2
niet bázne Božej pred očami jeho.
Lebo si pochlebuje v mysli svojej, 3
že sa vina jeho nezbadá a ani nezošklíví.
Slová úst jeho — neprávosť a klam, 4
prestal byť rozumný a dobro činievať.
Na lôžku svojom o neprávosti húta, 5
stavia sa na cestu zlú, neháčí sa pred zlom.
Pane, až na nebesá siaha milosrdenstvo tvoje, 6
až k samým mrakom vernosť tvoja.
Je ako Božie hory spravodlivosť tvoja, 7
rozsudky tvoje ako more hlboké:
ty, Pane, ľuďom pomáhaš a dobytku.
Aká vzácna milosť tvoja, Bože, je, 8
do tône tvojich krídel skrývajú sa synovia
ľudskí.
Sýtia sa domu tvojho hojnosťou 9
a napájaš ich riavou rozkoši svojich.
Veď u teba je prameň života 10
a v svetle tvojom uzierame svetlo.
Zachovaj milosť svoju tým, čo uctia teba, 11
a spravodlivosť svoju tým, čo majú srdce
statočné.
Nech noha pyšného ma neprejde 12
a ruka hriešnikova nech ma neženie!
Nuž padli tí, čo pášu neprávosť, 13
zrútili sa ä povstať už nemôžu.
ŽALM 36 (37)
Šťastie hriešnika a šťastie
spravodlivého
Od Dávida. 1
Nevzbíkaj pre tých, ktorí pášu zlo,
a ani nezáviď tým, ktorí činia neprávosť,
lebo sťa tráva padnú naskutku 2
a uschnú ako byľa zelená.
Dúfaj v Pána a dobro čiň, 3*
aby si býval na zemi a bezpečnosti tešil sa.
Obsah žalmu súhlasí, žc žolm je od' Dávida, 2 35
ako to uvádza nadpis. Lež kedy žalm vznikol,
tažko zistiť. Najpravdepodobnejšie jc to po pre­
nasledovaní Saulovom, keď Dávid videl riadenie
Božie, ktoré potrestalo nespravodlivosť a vyvýšilo
nevinnosť a spravodlivosť.
Podľa nadpisu žalm jc od Dávida. Napisa] ho 2 36
v starobe, tak sa to naznačuje v 25. verši. Žalm
je poučný, bohatý na myšlienky, možno ho pri­
rovnať k Prísloviam.
Izraeliti považovali obývanie prisľúbenej zeme 3
za Jedno z najväčších dobrodení Božích. Táto zem
bola prisľúbená Abrahámovi, pre túto zem opus.
Hli úrodný a bohatý Egypt, v tejto zemi mal žiť
vyvolený národ Boží, tu sa mal dožiť svojej naj.
väčšej slávy — príchodu Mesiáša, bola lo leda
zem najpožehnanejšia, zasvätená Bohu a pocte
jeho. Bývať v tejto zemi, a „v bezpečnosti“ ju
vlastniť bolo najväčším šťastím a odmenou za dob­
rý život pre každého príslušníka vyvoleného ná­
rodu. Ale podmienkou bolo žlť podľa prikazov Bo-
 552 Kniha žalmov
4 Maj zaľúbenie v Pánovi,
a dá ti, čo srdce tvoje žiada si.
5 Zver svoju cestu Pánovi
a dúfaj v neho, a on bude konať
6 a dá vyjsť ako svetlu spravodlivosti tvojej
a právu tvojmu ako poludniu.
7 Oddaj sa ticho Pánovi a dúfaj v neho,
nevzbíkaj proti tomu, čo si vykračuje šťastne,
voči človeku, čo strojí zlo.
8 Upúšťaj od hnevu a odlož srd,
nevzbíkaj, aby si nekonal zle.
9 Veď zlosynovia budú vyhubení,
no dúfajúci v Pána budú vlastniť zem.
10 A chvíľočka, a nečnostného nebude,
a keď sa prizrieš jeho miestu — už ho nebude.
11 Lež tichí budú vlastniť zem
a potešia sa bohatosťou pokoja.
12 Ničomník osnúva zlo proti spravodlivému
a škrípe naň zubami svojimi.
13 Pán sa mu posmieva,
bo vidí, že blíži sa jeho deň.
14 Ničomní tasia meč a napínajú luk,
by povalili bedára a chudáka,
aby vyvraždili tých, čo uberajú sa cestou
pravou.
15 Ich meč sa vborí do ich vlastných sŕdc
a luky sa im polámu.
16 Lepšia je trocha, čo spravodlivý má,
než koristnikovo veliká bohatstvo,
17 bo koristnikom polámu sa ramená,
no spravodlivým oporou je Pán.
18 Pozná Pán dni spravodlivých,
a dedičstvo ich bude naveky.
19 Nebudú zahanbení v čase nehody
a vo dňoch hladu nasýtení budú.
20 Ale ničomní zahynú
a nepriatelia pána vyschnú ako pôvab lúk,
a vymiznú ako dym.
21 Ničomný požičiava si, a nevracia,
lež spravodlivý zmilúva sa a darúva.
22 Lebo tých, ktorých požehná, budú vlastniť ,
zem,
a ktorým bude zlorečiť, tí zahynú.
23 Pánom sú spravované kroky človeka
a cesta jeho vítaná mu je.
24 Aj keby padol, i tak nežhynie,
lebo Pán podopiera ruku jeho.
25 Chlapec som bol, a už som kmeť,
a nevidel som, že by spravodlivý
opustený bol
rich (Dt 28—30). Zasľúbená zem je predobrazom
Cirkvi ako aj večnej vlasti, neba.
sa ani semä jeho aby žobralo si chlieb.
<On každý čas sa zmilúva a požičia 26
a požehná sa semenu jeho.
Varuj sa zla a dobro konaj, 27'
aby
• si trval naveky.
Lebo Pán spravodlivosť miluje 28
a neopúšťa svätých svojich.
Nešľachetnici budú zničení
a vyhubí sa semä ničomných.
Spravodliví vlastniť budú zem 29
a budú na nej bývať naveky.
Rozprávajú múdrosť ústa spravodlivého 50
a jazyk jeho vyslovuje správny súd.
On v srdci má zákon Boha svojho 31
a nekníšu sa kroky jeho.
Ničomný čihá na spravodlivého 52
a usiluje sa ho usmrtiť.
Pán nenechá ho ruke jeho napospas 33
a neodsúdi ho, keď bude súdený.
Dúfaj v Pána 34
a zachovaj cestu jeho,
a povýši ťa, aby patrila ti zem —
radostne uzrieš skazu bezoctných.
Videl som skrivodlivca, čo sa nadúval 35
a čo sa rozrastal jak céder košatý.
A šiel som pomimo, a hľa, už ho nebolo, 36
a hľadal som ho, a nenašiel sa.
Strež na šľachetného a na spravodlivého hľaď, 37
že potomstvo má muž milovný pokoja.
Lež všetci hriešni vykynožení budú, 38
potomstvo ničomných sa vyhubí.
Je spása spravodlivých od Pána, 39
je záštitou ich v čase súženia!
A pomáha im Pán a zachraňuje ich, 40
od násilníkov zachraňuje ich a opatruje,
bo utiekajú sa k nemu.
ŽALM 37 (38)
Modlitba kajúcnika v nemoci
a prenasledovaní
2alm; od Dávida; na pamiatku. 4
Nekáraj ma, Pane, v hneve svojom 2
a netrestaj ma v rozhorčení svojom!
Lebo sa vbodli do mňa strely tvoje 3
a ruka tvoja na mňa doľahla.
Nič zdravého niet v tele mojom pre srd tvoj, 4*
Ak chceš byt naozaj Šťastný, ak chceš dlho 27
žlť (hebr, „naveky“ značí mnoho ráz, dlhý, bez.
I
hraničný čas): „varuj sa zla a konaj dobro"!
Tento žalm je tretí kajúcny cirkevný žalm. 2 37
Autorom je Dávid.
„Nič zdravého niet v tele mojom pre srd tvoj", 4
— nevieme, že by Dávid bol býval chorý, že by
bol prekonal nejakú ťažkú chorobu. O živote Dá­
vidovom vieme dosť málo. Vedeli by sme ho však
chápať, aj keby týmito slovami chcel naznačiť
duševné utrpenie, ktorému, najmä keď je trvalé,
podľahnú i telesné sily.
 Kniha žalmov
nič celého niet v kostiach mojich pre hriech
môj.
5 Bo viny moje hlavu moju prerástli,
jak ťažké bremeno ma dlávia veľmi..
•6 Rany mi páchnu, hnisajú
pre pochabosť moju.
7 Zohnutý, zhrbený som náramne,
vláčim sa skormútený celý deň,
8 lebo sa bedrá moje napĺňajú zápalom
a v tele mojom nieto ani kúska zdravého.
9 Vysilený som, znivočený veľmi,
revem pre srdca svojho ston.
10 Je každá túžba moja, Pane, pred tebou
a vzlyk môj nie je nevedomý tebe.
11 Srdce moje búši, sila moja opustila ma,
ba priam aj svetlo očí mojich vymizlo.
12 Priatelia moji a druhovia moji sú od nešťastia
môjho obďaleč
a príbuzní moji len spozďaleka stoja.
*13 A nastavujú osidlá, čo striehnu na život môj,
a hrozia záhubou ti, čo mi chcú zle,
a snujú klamstvá každý čas.
14 Nuž ja sťa hluchý neočujem
a som sťa nemý, čo neotvára svoje ústa.
15 A stal som sa jak človek, ktorý nečuje
a čo nemá v ústach svojich odpoveď.
16 Veď v teba dôverujem, Pane,
ty vypočuješ, Pane, Bože môj.
17 ' Lebo ja hovorím: „Nech netešia sa zo mňa,
nech nenadúvajú sa oproti mne, keď sa noha
moja potkýna.”
18 Lebo ja blízky pádu som
a bolesť moja predo mnou je stále.
19 Veď vinu svoju vyznávam
a pre hriech svoj som v úzkosti.
20 Mocní sú tí, čo bez príčiny broja proti mne,
a mnohí, čo ma nenávidia nespravodlivo;
21 a ktorí za dobro sa odplácajú zlom,
napádajú ma, lebo dychtím po dobru.
22 Neopúšťaj ma, Pane,
Bože môj, nestoj naďaleko odo mňa!
23 Ponáhľaj sa mi na pomoc,
ty, Pane, spása moja!
6 Utrpenie svoje opisuje ako „rany, ktoré páchnu
a hnisajú". Takéto rany ostávali po bičovaní, keď
sa hneď neošetrili, celé telo napuchlo, pálilo a po
čase hnisalo. Tu Ide o údery spravodlivosti Božej
ako odplaty za hriechy:
13 V utrpení Je Dávid celkom sám. Veď kto môže
pomôcť človekovi vtedy, keď ľudská pomoc Je
daromná? Kto môže zmierniť bôľ duše, kto odňať
ťarchu previnenia? Na toto mysli Dávid, keď
hovorí, že jeho „druhovia sú od jeho nešťastia
obďaleč, sú to ti, čo mu ostali verní, lež jeho
utrpenie nevedia zvážiť, nevedia uľaviť. Príbuzní
ho opustili, dôvodom Im bolo jeho utrpenie; veď
v utrpení človek zriedkakedy nájde dobrého pria­
teľa, ktorý by s nim spolucítil. Dávida stihlo ne­
šťastie, preto sa všetci odvracajú od neho, ako
od takého, ktorého tresce Boh.
553
Žalm 38 (39)
Žalospev v tažkej tiesni
Majstrovi chóru; Iditunovl; žalm; od Dávida. 1
Zaumienil som si: Budem cesty svoje striezť, 2
aby som sa jazykom svojím neprevinil;
náhubok dám si na ústa
pokým predo mnou je ničomník.
Onemel som a stíchol, šťastia zbavený, 3
lež bolesť moja rozjatrila sa. -
Vzplanulo vo mne srdce moje, 4*
pokým som uvažoval, roznietil sa oheň,
nuž ozval som sa jazykom svojim.
Daj mi znať, Pane, koniec môj 5
a akáže je miera mojich dní,
aby som vedel, ako ja pominuteľný som.
Hľa, na pár piadi učinil si moje dni 6*
a život môj je ako by nič pred tebou,
človek je iba ako dych.
Len ako tôňa prejde muž, 7
búri sa iba podaromnici,
zhromažďuje, a nevie, kto to poberie.
A teraz, čože čakám, Pane, ja7 8
V tebe je dôvera moja.
Od všetkých hriechov mojich vysloboď ma, 9
na posmech hlúpemu ma nevydávaj!
Onemel som ja, neotváram svoje ústa, 10
veď ty si učinil...
Odo mňa odstráň navštívenie tvoje, 11
zanikám pod dopadom pravice tvojej.
Káraním viny káraš človeka, 12*
nivočíš drahocennosť jeho ako moľ,
je každý človek iba dych.
Cuj, Pane, modlitbu moju 13
a moje naliehanie slyš;
nebuďže hluchý k slovám mojim,
lebo som hosťom u teba,
Tento žalm napísal Dávid najpravdepodobnejšie 2 38
po vzbure Absolónovej. Dávidovo aulorstvo žalmu
môžeme dokazovať aj z 13. verša tohto žalmu,
kde sa doslova cituje úryvok z Dávidovho preje,
vu, ktorý mal k ľudu z príležitosti prípravných
prác pro stavbu chrámu (1 Par 23, 15). V nad.
píse sa opomína Iditun, ktorý bol jedným z vý-
značn^u! spevákov za časov Dávidových, Meno­
val Sj sj Etán a bol dirigentom, majstrom jed­
ného z troch chórov, ktoré obstarávali spev a hud.
bu pri svätostánku. Druhí dvaja sú Asaí a Heman
(1 Par 16, 41; 30, 1 n.; 2 Par 5, 12; 25, 15).
Trpká bolesť, vedomie, žc trpí ako nevinný, 4
pokým hriešnici sú šťastní, v duši žalmistu roz­
nietili oheň duševných múk, takže sa nemohol
viac zdržať, predsavzatie svoje nedodržal o preho­
voril „jazykom svojim". Nebúr) sa proti riadeniu
Božiemu, nezávidí hriešnikom, chce zvedieť o po­
minuteľnosti tohto života, aby ho neprccenll, a
prosí Boha, žeby mu pre krátke trvanie pozem­
ského života dožičil pokojný a šťastný život.
Život je krátky — „na pár piadi" a v očiach 6
Pánových je ničím. Keď porovnáme bytie Božie
so svojim, každý človek Je naozaj nič a „dych",
ktorý bol, a niet ho. Takto je to so všetkým
ľudským šťastím.
„Drahocennosť" — rozumej životnú silu, život. 12
Žalmista pripomína Pánovi, aby ho pohol k milo­
srdenstvu, že ľudský život je krátky, „Iba dych",
preto má ukrátiť jeho hrozné utrpenie.
 554 Kniha žalmov
cudzincom, ako všetci otcovia moji.
14 Odvráť oči odo mňa, nech vydýchnem
prv, než sa poberiem, a nebude ma.
• pomoci,
ŽALM 39 (40)
Poďakovanie a prosba o ďalšiu
pomoc
1 Majstrovi chóru; od Dávida; žalm.
A mnou,
2 Dúfal som v Pána, dúfal som,
a naklonil sa ku mne
a počul volanie moje,
3 a vytiahol ma z jamy záhuby,
z bahniska blatného,
postavil nohy moje na skalu,
upevnil kroky moje.
4 A do úst mojich vložil pieseň novú,
chválospev Bohu nášmu.
Mnohí to uvidia, a obávať sa budú
a budú dúfať v Pána.
5 riažený muž, čo v Bohu nádej svoju uložil
a nie je modloslužobníkov prívržencom
a ani tých, čo zahýbajú k nepravde.
6 Podivných vecí svojich učinil si veľa, Pane,
Bože náš, '
a úmyslami voči nám nik nie je podobný tebe;
keby som o nich hovoriť a vyrozprávať chcel,
viac ich je, než by. sa spočítať dali.
•7 Nechcel si žertvu a obeť ďakovnú,
lež uši si mi otvoril,
celostnú žertvu si nežiadal, ni za hriech obetu;
B vtedy som riekol: „Hľa, ja prichádzam,
v závitku knihy písané je o mne:
9 teši ma plniť vôľu tvoju, Bože môj,
a zákon tvoj je v útrobách mojich."
10 Vo vefkom zhromaždení zvestoval som
spravodlivosť,
hľa, perám svojim neprekážal som, ty, Pane,
vieš.
2 39 2alm je od Dávida, (o okrem nadpisu nazna­
čuje aj jeho 11. verš. Žalm je mesiášsky.
7—n V týchto veršoch hovorí žalmista o spôsobe po.
ďakovania za pokylnulú pomoc. Tvrdí, že človek
sa môže Bohu najlepšie odvďačil poslušnosťou,
obetou ducha, a nie vonkajšími obetami, ktoré
nestoja vonkoncom nič, ak pritom nepodriaďuje-
mc svoju vôľu vôli Božej (2 50). „Nechcel si,...
nežiadal si", tieto výrazy v hebrejskej reči ne­
označujú výlučne zápor, ale len umenšujú, ube­
rajú na dôležitosti veci, o ktorú ide.
„V závitku” ... príkaz plniť vôľu Božiu je na­
písaný v Písme, v svítku (takú formu malo
Pismo).
Pán žiadal od Tudu svojho lásku a oddanosť
"k zákonu (Dt 6, 6; Prís 3, 3; 7, 3; Iz 51, 7), ale
jedine Kristus splnil dokonale tento príkaz a dal
nôm príklad, ako to máme robiť (2id 10, 5—7;
Jer 31, 33). — Ako už bolo spomenuté, tieto verše
majú svoj plný zmysel len v osobe Ježišovej. On
plnil vôľu Otcovu (Jn 4, 34; 6, 30), o ňom roz­
práva Písmo, na neho sa vzťahuje (Jn 5, 39; Lk
24, 25—27, atď.).
Ja neskrýval som v srdci svojom spravodlivosť 11
tvoju,
o tvojej vernosti som rozprával a o tvojej
nezatajil som milosť tvoju
a vernosť tvoju zhromaždeniu velkému.
B
Ty, Pane, nezamedzuj zľutovanie svoje predo 12
blahodar tvoj a vernosť tvoja nech ma
zachovajú vždy!
Lebo ma obkľúčili nesčíselné zlá, *13
zasypali ma viny moje, že sa nemôžem dívať,
viac je ich ako vlasov hlavy mojej
a srdnatosť moja ma opúšťa.
Ráč, Pane, vyslobodiť ma, *
14
ponáhľaj sa mi, Pane, na pomoc!
Nech zahanbia a zapýria sa napospol,
čo dušu moju vyhľadávajú,
aby ju zničili.
Nech zavrátení sú a hanba tým, 15
čo radujú sa z môjho nešťastia.
Nech zhrozia sa a nech ich hanba zaleje, 16
čo hovoria mi: „Haha, haha!”
Nech plesajú a radujú sa v tebe všetci,. 17
čo hľadajú teba,
a nech vždy vravia: „Zvelebený Pán!” —
čo žiadajú si spasenie tvoje.
Nuž ja som úbožiak a bedár som, 18
lež Pán je starostlivý o mňa.
Ty si pomocník môj a ty osloboditeľ môj,
Bože môj, nemeškaj!
ŽALM 40 (41)
Modlitba nemocného
Majstrovi chóru — od Dávida. 1
Blažený, kto sa zaoberá s úbohým 2
a chudobným,
v deň neprihodný zachráni ho Pán.
Pán bude ho strážiť a zachová ho nažive 3
a učiní ho šťastným na zemi
a nevydá ho nepriateľom napospas.
Na lôžku bolesti bude ho podporovať Pán. 4’
Pod ťarchou utrpenia zoslabený klesá, „srdna. 13
losi ho opúšťa“, odvaha a smelosť sa tratia, stava
sa úbožiakom, ktorý si nevie pomôcť. Tieto dva
verše dajú sa chápať aj o utrpení Ježiša Krista
v záhrade Getsemanskej. Dobrovoľne vzal no seba
všetky naše previnenia a odtrpel za ne, keď ho
zbičovali, tŕním korunovali a pribili na križ.
Verše, Čo nasledujú, sú tie isté ako v žolme 14—16
09. Poniektoré verše sa nachodia aj v žalme 34,
5. 33. 27.
Ako vidieť z nadpisu a 10. verša tohto žalmu, 240
autorom žalmu je Dávid. Žalm by bol vznikol
podľa toho za vzbury Absolónovej, keď radca
a dobrý priateľ Dávidov, Achitofel, pridal sa ku
vzbúrencom v Hebrone (2 Sm 15, 12—15). Verš 10.
hovori o zrade Achitofelovej, ktorý je tu pred­
obrazom zradcu Judáša (Jn 13, 18; 17, 12; Sk 1,
10), a tak žalm je prorocký a nepriamo (typicky)
mesiášsky.
Tomu, čo vedel v nešťastí, teda aj v nemoci, 4
poľutovať, pomáhať. Pán odplatí rovnakou mie-
 Knlhn žalmov 555

odníme všetku slabosť v chorobe jeho. | II. KNIHA ŽALMOV

5 Ja hovorievam: „Zľutuj sa, Pane, nado mnou, j (41—71 (42—72)).
uzdrav ma, lebo proti tebe som zhrešil."
6 Hovoria nepriatelia moji o mne zle: 2ALM 41 (42)
„Kedyže zomrie už a meno jeho zanikne?"
•7 A kto ma príde pozrieť, daromnice rozpráva, Stesk za svätyňou
zbiera si jeho srdce neprávosť, Majstrovi chóru; Moškll; od synov Koreho. 1
len čo sa dostane von, už to rozpráva. Ako laň túži po bystrinách vôd, 2
8 Šuškajú oproti mne všetci, čo ma nenávidia tak duša moja, Bože, túži po tebe.
napospol, Po Bohu žízni duša moja, po Bohu živom, 3
najhoršie o mne vymýšľajú proti mne: kedyže prídem a uzriem tvár Božiu?
9 „Prikvačila ho zhubná nákaza" Pokrmom sa mi stali slzy moje deň a noc, 4
a „kto si ľahol, ten už nevstane!" kým hovoria mi denne: „Kdeže je tvoj Boh?"
10 Ešte i priateľ môj, čo dôveroval som mu, Na toto spomínam a ducha svojho v sebe 5
čo jedával môj chlieb, vylievam:
nastavil pätu proti mne. Ako som chodil v zástupe,
predchádzal som ich k domu Božiemu
•11 Ty, Pane, zľutuj sa však nado mnou a zdvihni za hlasov plesania a piesne ďakovnej,
ma, v zhromaždení slávnostnom.
aby som sa im odplatil. Prečo si, duša moja, skľúčená 6
12 Ja po tom poznám, že mii dobre chceš, a prečo vo mne búriš sa?
ak nepriateľ môj nebude sa zo mňa radovať. Dúfaj v Boha,, lebo zas ho velebiť budem,
13 Lež ty ma budeš zachovávať bezúhonného spásu tvári svojej, svojho Boha.
a dáš mi pred pohľadom svojím večne stáť.
Skľúčená je duša moja vo mne, 7-
preto sa rozpomínam na teba
z krajiny Jordána a horstva Hermonu,
•14 Chválený buď, Pán, Boh Izraela, z vrchu Misar.
od veku na veky. Tak je! Tak je!

Povahu Žalmu označuje slovo „maškíl“ (G a V 2 41

rou, bude mu pomáhať ako dobrá matka: podo­
prie ho, ponapráva lôžko, nezanechá ho hynúť.
Pán mu uľaví, „odníme všetku slabosť v chorobe
jeho“, dosl. „celé jeho lôžko (miškáb) zmeníš
v chorobe jeho“, t. j. jeho ležanie, chorobu pre­
mení Pán opäť na zdravie. David takto nielenže
prorokuje, ale je aj príkladným učiteľom milo­
srdenstva.
7n V nasledujúcich veršoch žalmista opisuje po­
stoj svojich odporcov. Kým žalmista prosí o po­
moc od Pána, nepriatelia jeho nevedia sa dočkať
jeho smrti. Deň po deň očakávajú zprávu o jeho
smrti. Odporcovia sú falošni, prichádzajú navštíviť Rozdelenie jedného žalmu na dva nastalo pravde,
nemocného kráľa, ale len preto, aby sa zblízka
presvedčili, či sa skoro uskutoční ich nádej.
11—-13 Priatelia, nepriatelia nemajú zľutovanie s Dá­
vidom, preto sa obracia o pomoc k Dohu, aby ho i
uzdravil a „zdvihol“ z lôžka. Uzdravenie prosí,
aby mohol spravodlivo potrestať previnilcov
*, „aby
som Im odplatil“. Dávid sa tu nevyhlasuje za von­
koncom nevinného, len tvrdí, že nič pravdy nie
je na tom. z čoho ho obviňujú odporcovia. Je
si istý, že Pán splní prísľuby svoje, žc mu do­
praje dlhý život — „dáš mi pred pohľadom svo­
jim večne stáť“ — zachová mu kráľovstvo v po-
kolení až naveky, kým nepríde ten, ktorého krá­
ľovstvo naozaj bude všeobecné a večné, lebo Dá­ I
vidovo večné Kráľovstvo sa uskutoční len v osobe
Ježiša Krista (2 Sm 7, 16). Takto konči žalm v ná- horstvo asi 30 km dlhé a dosahuje výšku 27GD m.
f deji a istote, že tí. Čo sú milosrdní, nájdu aj mi­
losrdenstva u Pána.-
14 V 14. verši, ktorý nepatrí k žalmu, je chválo­
spev na Pána o je to zakončenie prvej knihy žal­
mov, ako 71. 8B. a 105.
„intellcctus“), Čo sa obyčajne vykladá oko „po-
učná báseň“. Lenže niekde by sa toto vysvetle­
nie nezhodovalo s obsahom žalmu, a preto niekto­
rí autori („Hcrkenne“, 11) navrhujú zmysel „ná­
božná, pobožná pleseň“. Autorom žalmu je jeden
zo synov Koreho, potomok onoho Koreho, ktorý
bol tak prísne potrestaný pre odboj voči Mojži­
šovi (Nm 10, 1 n). Synovia Koreho bolí leviti a za
časov Dávidových tvorili skupinu spevákov svä.
tostánku. Jeden z nich, Heman (1 Par, 25, 6), bol
majstrom chóru. Rodina Kore prežila aj zajatie
babylonské, a prelo pri označovaní autorstva me­
nom „od synov Koreho“ nemáme vždy zodpoveda­
nú otázku, kedy ktorý žalm vznikol. V tejto knihe
sa synom Koreho pripisujú žalmy 41—18, z tretej
knihy 83—84 a &5—87. Korachilské žalmy sú obsa­
hove, Štýlovo najkrajšie čiastky starozákonnej ly­
riky; precítenou láskou lipnú ku svätostánku a
svätému mestu.
2almy 41. o 42. sú vlastne jedným žalmom.
podobne z dôvodov liturgických. Ak korachilské
žalmy vynikajú krásou obsahu a formy, tento
žalm je perlou druhej knihy žaltáru.
Kedy žalm vznikol, ťažko určiť. Je Isté, že to
bolo ešte pred zajatím babylonským, pretože sa
v žalme predpokladá jestvovanie svätostánku (41,
3 a 42, 3), a po Šalamúnovi, lebo tu jc reč o chrá­
me Pánovom (41, 5). Túto poslednú čiastku žalmu
modlievajú sa denne kňazi, ktorí, oko vyhnanci
na tejto zemi, pristupujú k svojmu Pánovi, aby
mu priniesli nekrvavú obetu, Syna jeho (Stupňo­
vá modlitba).
Svoje spomienky a túžbu po svätyni vysiela 7
„od Jordána a horstva Hermonu“. Herman je
„Misar“ je pravdepodobne dnešný Zá’órah,Skm
južne od Bánlás, kde jc najväčší prameň Jordá­
na. Toto naznačuje, žc žalmista sa zdržuje v okolí
prameňov Jordána, teda v severnej čiastke Pole-
tíny.
 556
"8 Priehlbeň volá na priehlbeň
s hukotom vodopádov tvojich,
všetky prívaly a vlny tvoje prešli ponad mňa.
9 Cez deň nech udeľuje milosť svoju Pán,
a ja spievať mu budem za noci,
velebiť Boha svojho života.
10 Hovorím Bohu: „Skala moja, prečo mňa
zabúdaš,
prečo mám chodiť smutný, keď ma gniavi
nepriateľ?"
11 Sťa by mi kosti drvili, keď odporcovia moji
tupia ma,
keď hovoria mi denne: „Kdeže je tvoj Boh?"
12 Prečo si, duša moja, skľúčená
a prečo vo mne búriš sa?
Dúfaj v Boha, lebo zas ho velebiť budem,
spásu tváre svojej, svojho Boha.
ŽALM 42 (43)
Prosba o návrat k svätyni
1 Chráň právo moje, Bože, a veď rozopru moju
oproti ľudu, ktorý nemá nábožnosť,
od muža ľstivého a nešľachetného ma
vysloboď!
2 Lebo ty, Bože, si záštita moja,
nuž prečo si ma zavrhol,
prečo mám chodiť smutný, keď gniavi ma
nepriateľ?
3 Zošli svetlo svoje a oddanosť svoju,
nech ony vedú ma,
nech privedú ma na svätú horu tvoju
a v príbytky tvoje!
4 A prikročím ku oltáru Božiemu,
k Bohu radosti a plesania svojho.
A velebiť budem citarou teba,
Bože, Bože môj!
•5 Prečo si, duša moja, skľúčená
a prečo vo mne búriš sa?
Dúfaj v Boha, lebo zas ho velebiť budem,
spásu tváre svojej, svojho Boha. '
ŽALM 43 (44)
Kedysi a dnes
1 Majstrovi chóru; synov Koreho; — Maškíl.
•2 Na svoje uši, Bože, počuli sme,
otcovia naši rozprávali nám
B Jordán má mnoho vodopádov na svojom hor­
nom toku. Tak ako voda, ktorá sa s hukotom valí
zo skaly dolu do krútňavy, aby po krátkom po­
kojnejšom toku znova utvorila vodopád a opako*
vála svoje divadlo, lak je to aj v duši žalmistovej.
Vlna bolesti nasleduje za bolesťou. „Všetky pri *
valy a vlny tvoje prešli ponad mňa" — vlny a prí.
valy sú symbolom nešťastia (2 17, 5). Svoje trá­
penie a bolesti považuje za dopustená od Pána —
..tvoje" — a uznáva, že ich bolo veta, privalili
ho načisto.
£42 VI. verši tohto žalmu žalmista ešte myslí na
svoje ťažké položenie a prosí Pána, aby rozsúdil
jeho vec.
5 Myšlienka na svätyňu a dôvera v Boha uspoko­
jujú žalmistu.
2 43 Ako predošlé dva žalmy, lak aj tento je od
„synov Koreho". 2alm je poučná báseň („maškíl"),
národná pieseň, v ktorej autor necháva hovoriť
Kniha lalmov
o diele, ktoré vykonal si za ich dni,
za starodávnych dní.
Ty si zasadil ich, 3
keď bol si vyhnal vlastnou rukou pohanov,
a rozšíril si ich, keď si bol zdrvil národy.
Veď mečom svojím nezabrali zem 4
a nezachránilo ich ani vlastné rameno,
lež pravica tvoja a rameno tvoje
a tváre tvojej jas, bo si ich miloval.
Ty si môj Kráľ a ty môj Boh, 5*
čo dožičil si Jakubovi víťazstiev.
Skrze teba zahnali sme odporcov svojich 6
a v mene tvojom zašliapli sme tých,
čo povstávali proti nám.
Veď som sa nespoľahol ani na svoj luk 7
a nezachránil ma môj meč.
Lež ty si nás zachránil pred odporcami 8
našimi
a tých, čo nenávidia nás, si zahanbil.
My v Bohu sme sa honosili v každý čas 9
a meno tvoje zvelebovali sme jednostaj.
No teraz si nás odvrhol a zahanbil 10
a s našimi ty, Bože, nevychádzaš vojskami.
Dal si nám pred našimi protivníkmi ustúpiť 11
a čo nás nenávidia, korisť odniesli.
Vydal si nás jak ovce na jatku 12
a rozprášil nás medzi pohanov.
Ľud svoj si predal zadarmo, 13
a nezískal si veľa týmto predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom našim, 14
tým, čo nás obklopujú, na posmech a úštipky.
Učinil si z nás pripoviedku medzi pohanmi, *
15
národy pokyvujú hlavou nad nami.
Po celý čas je potupenie moje predo mnou 16
a zahanbenie pokrýva môj obličaj
pre hlas toho, čo tupí ma a haní ma, 17
pre nepriateľa a pomstiteľa.
To všetko prišlo na nás, hoci sme nezabudli 18
na teba
a nespreneverili sme sa zmluve tvojej.
Ani sa srdce naše nezvrátilo späť, 19
národ k Bohu, aby ho vyslobodil z ťažkého polo,
ženia, z poddanstva. Najpravdepodobnejšie bude
(ako hovorí „Zorell", 73, a „Hcrkcnne", ICC), že
žalm opisuje národnú pohromu, ktorú pripravil za
časov zbožného júdskeho kráľa Ezechiáša (r. 701
pred Kr.) júdskemu kráľovstvu asýrsky panovník
Senacherib (2 Par 32, 1). Plienil celé kráľovstvo,
porazil Ezechiáša pri Elteke, zaujal mnohé opev­
nené júdske mestá a ohrozoval aj Jeruzalem (4 Kr
18, 13 n.), zajal 200.150 mužov a nie jc vylúčené,
že mnohých z nich odvliekol do zajatia („A. San.
da“, Das Buch der Konige II, 1912, 247). Potupu,
o ktorej hovorí (verš 14), pripravili júdskemu krá-
ľovstvu Filištínci, ktorým dobyté územie pridelil
Senacherib (AOT8, 353).
Žalm sa začína pohľadom do slávnej minulosti, 2—4
do Časov, keď Jozue dobýval zasľúbenú zem. Izra.
eliti zaujali Kanaán z vôle a pomoci Božej. Všet­
ky ich víťazstvá boli dielom Božim.
„Jakub" je tu miesto Izraela a označuje celý 5
vyvolený národ, ktorý vlastne pochádza od Jakuba
skrze dvanástich jeho synov.
Všetci, čo nás poznali, „pokyvujú hlavou nad 15
nami", s posmechom, hnusom a škodoradosťou nás
sprevádzajú. Každý sa teší z nešťastia národa Pá-
novho.
 Kniha žalmov
ani sa krok náš neodchýlil od chodníka tvojho,
20 keď si nás zdrvil na vyhnanisku
a pokryl si nás smrti tmou.
21 Keby sme boli pozabudli meno Boha svojho
a ruky svoje k bohu cudziemu vystreli:
22 či by to nebol zvedel Boh,
veď on sám pozná srdca tajnosti!
23 Nuž pre teba nás vraždia každý čas,
cenia nás ako ovce na jatku.
24 Prebuď sa, prečo, Pane, spíš?
Precitni! Nezavrhni naveky!
25 Prečože skrývaš svoju tvár,
na našu biedu zabúdaš a našu strasť?
*26 Lebo sa skláňa duša naša do prachu,
na zemi väzí brucho naše.
27 Povstaň nám na pomoc
a osloboď nás pre milosrdenstvo svoje!
ŽALM 44 (45)
Svadobná pieseň Kráľa MesiáSa
1 Majstrovi chóru; podľa „Ealle“; synov Koreho
Maškll; pleseň lásky.
A
*2 Preteká srdce moje slovom prekrásnym,
■prednášam báseň svoju Kráľovi;
je jazyk môj sťa drievce pisára, čo rýchlo píše.
*3 Si spanilejší ako synovia ľudskí,
na perách tvojich vyliala sa ľúbeznosť:
preto ti požehnal Boh na veky.
4 Pripáš si na bedrá svoj meč, ty hrdina,
svoj lesk a svoju ozdobu!
26 Toto položenie, v ktorom sa nachodí Izrael,
musí pohnúc Pána k milosrdenstvu — „lebo sa
skláňa duša naša do prachu a na zemi väzí bru-
cho naše". Pod tvrdou päštou nepriateľa sú zmr­
vení, pritisnutí k zemi. Bieda a strasti zasahujú
dušu aj telo (brucho), celého Človeka. Celý národ
je hodený do prachu, pokorne musí slúžiť iným
n bez odvrávania plniť jeho chvíľková vrtochy.
Poníženie najväčšie.
2 44 Nadpis: „Majstrovi chóru," čo značí, Žc žalm sa
spieval v liturgii a spev riadil určitý dirigent. Aj
to je možné, že za termínom „majstrovi chóru"
možno dať dvojbodku, a v takom prípade nasle­
dujúce poznámky by upozorňovali majstra chóru,
oko žalm spievať. „Synov Koreho", žalm je od
niektorého z potomkov levitu Koreho, ktorý zahy­
nul za časov Mojžišových. „Maškll" — poučná,
nábožná pieseň. — „Pleseň lásky", tieto slová
označujú námet básne, lenže v najsvätejšom zmys­
le. Ako nižšie uvidíme, báseň ospevuje sňatok
veľkého kráľa, Mesiáša, s nevšednou nevestou,
Cirkvou.
2 Básnikovo vnútro je očarované vidinou budú­
ceho Kráľa a teraz celou schopnosťou omilostené­
ho pisateľa chcel by všetko, čo vidí a vie, opísať
a vyjaviť. Nádherný obraz možno len „prekrás­
nymi" slovami vyjadriť. Jeho slová musia byt naj­
krajšie, veď ide spievať hymnu „Kráľovi" — Me­
siášovi.
3 Krása Mesiášova je nad každú ľudskú krásu.
„Na perách tvojich vyliala sa ľúbeznosť," na jeho
tvári — je tu synekdocha: pery namiesto tváre —
zračí sa nadzemská krása. Lenže vonkajšia krása
býva často prejavom vnútornej krásy a v tomto
verši žalmista hovorí o nej. „Vyliala sa ľúbez­
nosť", láskavosť, svätosť. Mesiáš je plný milosti
a pravdy, bez tieňa hriechu, svätý, nepoškvrnený,
vznešenejší nad nebesá (Zid 7, 26).
557
Šťastlivo vykroč za vernosť a za spravodlivosť 5
a nech ťa učí znamenitým skutkom pravica
tvoja!
Ostré sú strely tvoje, poddávajú sa ti národy, 6
opúšťa srdce moje nepriateľov Kráľových.
Trón tvoj, Bože, je na veky vekov; 7*
kráľovským tvojim žezlom je žezlo
spravodlivosti.
Spravodlivosť máš rád a neprávosť nenávidíš, 8
preto ťa pomazal Boh, tvoj Boh,
olejom radosti viac ako druhov tvojich.
Voňajú šaty tvoje myrhou, aloou a kasiou, 9
z palácov zo slonovej kosti obveseľuje ťa
hudba strún.
Dcéry kráľovské prichodia ti v ústrety, *
10
Kráľovná stojí po pravici tvojej v zlate
ofírskom.
B
Počúvaj, dcéra, a hľaď a skloň ucho svoje, 11
zabudni na svoj ľud a na dom otca svojho!
A zažiada si krásu tvoju Kráľ; 12
on je ti Pánom; vzdaj mu poklonu.
A s darmi došiel tyrský ľud, *
13
za priazňou tvojou zháňajú sa velikáši ľudu.
Mesiáš je nie pozemský kráľ, je to Kráľ Bož. 7—9
6ký, a trón jeho Je večný. Žalmista ho volá .‚Bo­
hom", v pravom slova zmysle, čo konečne doka-
žuje najbližší kontext. Jc síce pravda, že v heb­
rejskej reči možno nazvať bohom aj pozemského
kráľa, sudcu, kňaza, ktorí predstavovali autoritu
Božiu na zem! (Ex 22, 7; 1 Sam 2, 25, atď.). Ale
na tomto mieste sa vylučuje tento zmysel, lebo sa
tvrdí, že trón Mesiáša je „večný", že žezlo Krá­
ľovstva Jeho je „žezlo spravodlivosti". Podľa heb-
rejského textu sa hovorí, že trón Mesiášov je od
večností, „je večne", je večný ako trón Pána-Jah-
veho, ktorý je pevný, nezvratný. Kráľovstvo Me­
siášovo je Kráľovstvo spravodlivosti, je to Krá­
ľovstvo Božie, ktorého vláda nie je na ťarchu
a v ktorom sa nemôže diať vonkoncom nič ne.
spravodlivého. Toto vysvetlenie potvrdzuje aj sv.
Pavol, ktorý uvádza tieto slová (7. verš), aby do­
kázal Božstvo Ježiša Krista (2ld 1, 8). „Olej ra­
dosti" — týmto slovom chce žalmista označiť zvyk­
losti SZ, kde sa vylieval olej nn hlavu toho, ko­
ho chceli uctiť (Iz 51, 3) a osláviť. Otec odmenil
všetky čností Ježišove, najmä poslušnosť, ktorou
nás vykúpil a preto ho oslávil nad všetkých, usta­
novil ho za hlavu Kráľovstva svojho — Cirkvi. •—
„Voňajú šaty tvoje myrhou, aloou a kasiou";
z týchto voňavých čiastok skladal sa olej poma­
zania a mystické pomazanie bolo tak hojné, že
ním nastoklo aj Mesiášovo rúcho, človečenstvo.
„Myrha" Je voňavá živica zo stromu Balsamoden-
áron myrha; „aloe" — voňavá rastlina, Aquilarla
agallocha, vyskytujúca sa v Indii; po spálení vy­
dávala prijemnú vôňu; kosia, Laurus cassia, kôra
tejto rastliny mala prenikavú vôňu.Tieto tri rástli-
ny používali sa ako prísady, primešky do oleja,
alebo sa spaľovali a nimi okiadzali domy, hlavne
kráľovské paláce. — Tieto vône naznačujú dokona­
losť Ježišovej ľudskostí, lebo keď Boh vzal na seba
ľudskú prlrodzenof, keď so odel do ľudského rúcha,
vtedy to rúcho nasiaklo a presakovalo nebeskú'
vznešenosť a velebu; sú to Mesiášove milosti,
čnosti, zásluhy.
V nasledujúcich veršoch opisuje sn stretnutie 10—12
ženlcha-Mesiáša s Jeho snúbenicou-Cirkvou.
Mystická snúbenica, Cirkev, svojou láskou Q 13
úctou ku Kráľovi získa si jeho priazeň, takže
bude môcť orodovať aj zo iných.
 558 Kniha žalmov

*14 Dcéra Kráľovská vykračuje — sama nádhera, Národy sa pozdvihli, kráľovstvá sa klátili, 7*
jej odevom sú zlaté tkanivá, zahrmel hlasom svojim, zem sa roztiekla.
15 odetá v pestrom rúchu privádza sa Kráľovi: S nami je Pán vojsk, 8
privádzajú ti panny za ňou, družky jej. Boh Jakubov je útočište nám!
16 S radosťou a plesaním
uvádzajú ich v Palác Kráľovský. Poďte a viďte skutky Pánove, 9
• čo ku podivu na zemi on vykonal.
*17 Namiesto otcov tvojich budú synovia tvoji; On je, čo na kraj zeme vojny potláča, iq
ustanovíš ich za kniežatá celej zeme: j rozbíja luk a láme kopije
18 Preslávim meno tvoje z pokolení všetkých na a štíty ohňom spaľuje.
pokolenia; I Prestaňte a uznajte, že ja som Boh, u
preto ťa budú zvelebovať na veky vekov vznešený medzi národmi,
národy. i vznešený na zemi.
I S nami je Pán vojsk, 12
ŽALM 45 (46) j Boh Jakubov je útočište nám!

Dôvera v ochranu Božiu I ŽALM 46 (47)

1 Majstrovi chóru; od synov Koreho; podta „Panny“;
pieseň. Boh, víťazný Kráľ, vystupuje na
2 Boh je nám záštitou a silou, trón
veľmi sa osvedčil jak v tiesňach pomocník. Majstrovi chóru; od synov Koreho; žalm. 1
3 Preto sa nebojíme, aj keby sa sprevracala zem ! Tlieskajte rukami, všetky národy, 2*
a padali by vrchy prostred mora. jasajte Bohu hlasom radosti!
4 Nech hučia, nech sa penia vody jeho, I Lebo Pán zvrchovaný, strašlivý je, 3
nech vrchy jeho náporom sa zatrasú. i Kráľ veľký všade na zemi.
S nami je Pán vojsk. ' Podmaňuje nám národy 4.
Boh Jakubov je útočište nám! a kmene našim nohám.
Vôli nám dedičstvo naše, 5
•5 Potôčky riečne potešujú mesto Božie; okrasu Jakubovu, ktorého má rád.
presvätý stánok Najvyššieho,
•6 Boh v strede jeho je, nepohne sa; S jasotom vystupuje Boh, 6*
na svite zrána pomôže mu Boh. Pán, za hlaholu poľnice.
14 „Zlatá tkanivá“ sú rozličné čnosti, ako to pek­ — vyslovená je istota v Božiu ochranu a pomoc
ne vystihuje sv. Augustín: sú to aj rozličné reči svätému mestu. Pán zasiahol svojou mocou, po­
národov, ktoré sú v Cirkvi: rozličné národy, jedna užil prírodu a jej javy, aby rozohnal nepriateľa.
viera, rozličné reči — „tu istú múdrosť, to isté Pravdepodobne lo bola búrka, hromobitie, lebo lo
učenie, ten istý poriadok ohlasujú všetky jazyky" znamená „hlas Pánov“ (2 17, 14; 75, 9; 1 Sm 2,
(sv. Augustín, PL 36, 509). 10; Iz 30, 30).
17—18 V posledných dvoch veršoch žalmista sa opäť „A zem sa roztiekla", pravdepodobne ide o ne- 7
prihovára Kráľovi-Mcsiášovi. ..Namiesto otcov tvo­ jaký príval, povodeň, ktorá znemožnila neprialeľ-
jich budú synovia tvoji“. Mesiáš bude mať svojich . ský útok a v cudzích vojskách zapríčinila veľkú
naslcdovutcľov, svojich duchovných potomkov, kto- > stratu.
ri budú čnostní a slávni, ako boli Abrahám, Ja­ Autor žalmu pri opisovaní Kráľovstva mesiáš- 246
kub, Dávid, praotcovia Mesiášovi podľa tela (Rím | skeho, opisuje ho, ako by líčil kráľovstvo pozem
9, 3). Mesiáš bude mať inú rodinu ako dosiaľ, J ské, lenže všeobecné. Kráľovstvo mesiášske pred-
opusti telesného Izraela (svojich otcov) a zamiluje stavuje v predobraze kráľovstvo júdske.
si duchovného Izraela, svojich duchovných synov, j 2almlsta volá všetky národy, aby prišli osla- 2—3
potomkov spojenia Krista s Cirkvou, klorí naplnia i vovať Boha, ktorý sa ukázal ako „Pán zvrchova­
celý svet a budú nim vládnuť. ' ný, strašlivý, Kráľ veľký všade na zemi“. Tlieskať
Z 45 Tento Žalm a dva nasledujúce tvoria akúsi tri­ rukami značí prejavovať radosť a úctu. Nielen
lógiu. V žalme 45. vyzdvihuje sa dôvera v pomoc Izraeliti, ale vôbec semitské národy mali zvyk
Božiu, v 46. oslavuje sa Pán ako víťaz a kráľ, „tlieskať rukami“ po voľbe nového kráľa. Pritom
ktorý sa vracia v slávnom sprievode na Sion, sa privolávalo na slávu a za trúbenia a výkrikov
a napokon 47. žalm má za obsah predovšetkým radosti prisahali vernosť a priali kráľov! dlhý ži­
chválu rncsla Jeruzalema a chválu Boha, ktorému vot (Nm 33, 21; 4 Kr 11. 12).
patri vďaka za zázračné oslobodenie mesta Jeru­ Slová „kmene našim nohám“ značia úplné pod- 4—5
zalema. manenie a autor má asi na mysli lo, čo sa stalo
5 Dôvera Izraela spočíva v tom, že Boh ochra­ za Jozueho (Joz 10, 24), keď Izraeliti na znak vi-
ňuje svoje mesto, svoj príbytok. „Potôčky riečne ťazstva kládli nohy na šije premoženým kráľom.
potešujú mesto Božie.. .“ tento verš je protikla­ „Volí nám naše dedičstvo“, čiže Boh im vybral
dom náporu rozbúreného mora zo 4. verša. Ne­ a dal do stáleho vlastníctva prisľúbenú zem, Pa-
možno ho chápať doslovne, pretože v Jeruzaleme I lestinu, ktorá je „okrasou Jakubovou“, ktorá je
niet tečúceho potoka, mesto je vôbec veľmi chu­ J pýchou, slávou potomkov Jakubových.
dobné na vodu Tak ako potok, čo pretekal raj j Oslava má byť náležitá, má stále trvať, veď 6—7
(Gn 2. 10), bol požehnaním pre záhradu šťastia, oslávenec nie je človek, lež Kráľ a Boh. Bolo
tak je niečo „v meste Božom“ — Jeruzaleme, čo j zvykom, že sa archa úmluvy prenášala z boja
ho zvlažuje, potešuje, a to „stánok“ Najvyššieho, 1 v slávnostnom sprievode na Sion. Takýto sprievod
odkiaľ Boh rozdáva svoju pomoc, milosti. Odtiaľ by sme mohli bezpečne porovnať s triumfálnymi
vytekajú „potôčky“ dobroty a milosrdenstva Bo­ ; návratmi rímskych vojvodcov do Ríma. Tak napr.,
žieho (2 25, 9; Iz 33. 21; 66. 12; Zjv 22, 1). . keď júdsky kráľ Jozafat zvíťazil nad Moabčanmí
6 Slovami: „na svite zrána pomôže mu Boh", — a Amončanmi, víťazstvo bolo Božie a oslavovalo
pomôže mestu v krátkom čase, len čo minie noc í sa zvukom trúb a spevom (2 Par 20, 28).
 Kniha žalmov 559

7 Spievajte Bohu, spievajte, Ako sme počuli, tak sme aj videli 9

spievajte Kráľu nášmu, spievajte! v meste Pána vojsk,
v meste Boha svojho:
8 Lebo je Kráľom celej zeme Boh, Boh dá mu trvať naveky.
spievajte hymnu! O blahodare tvojom, Bože, uvažujeme 10
9 Boh nad pohanmi kraľuje, stred chrámu tvojho.
ha svätom tróne svojom sedí Boh. Tak ako meno tvoje, Bože, tak aj chvála 11
10 Kniežatá národov sa schádzajú tvoja
spolu s ľudom Boha Abrahámovho. preniká zemské končiny,
Lebo sú Boží pohlavári zeme: pravica tvoja plná je spravodlivosti: '
je vyvýšený preveľmi. hora Sion nech sa raduje!
Nech júdske mestá plesajú 12
ŽALM 47 (48) pre súdy tvoje!
Ďakovná pieseň za ochranu mesta Prejdite Sion a obíďte ho, 13
1 Pieseň; žalm; od synov Koreho. rátajte veže jeho;
poobzerajte hradby jeho, 14
2 Veľký je Pán a chválitebný veľmi. poprebehujte paláce jeho,
v meste Boha nášho. aby ste budúcemu pokoleniu vyrozprávali:
*3 Hora jeho svätá, utešený pahorok, Taký veľký je Boh! 15
je celej zemi na radosť; Boh náš vždy a naveky:
hora Sion, sever najďalši, On nás povedie.
je mesto Kráľa veľkého.
4 Boh v jej pevnostiach
ŽALM 48 (49)
osvedčil sa jak istá ochrana.
Zdanlivé šťastie koristníkov
•5 Veď, hľa, zišli sa králi, Majstrovi chóru; od synov Koreho; žalm. 1
vyrútili sa spoločne! Čujte to všetky národy, 2
6 Ledva sa podívali, zdúpneli, počujte všetci, ktorí obývate zem,
zmiatli sa, a utiekli. tak jednoduchí, ako vznešení 3
7 Oľak ich pojal tam, rovnako bohatí i chudobní.
bolesti sťa by rodičky, Hovoriť budú ústa moje múdrosť 4
•8 ako keď vietor východný a premýšľanie srdca môjho rozumnosť.
nivočí lode taršišské. Nakloním ucho svoje k prísloviu, 5*
247 Tento žalm Jc obdobný ako oba predchádzajú- vyložím za sprievodu lutny hádanku svoju.
ce (46 a 47). Hlavnou myšlienkou žalmu jc mimo**
riadna záchrana mesta Jeruzalema. Prečo by som sa mal báť vo dňoch zlých, 6
3 Jeruzalem bol hlavným mestom Kráľovstva Bo­ keď obkolesuje ma záškodníkov mojich
žieho, a teda aj sídlom Boha-Kráľa. Takto sa stá­ neprávosť,
va Jeruzalem predobrazom Cirkvi. — Jeruzalem 1 čo na moc svoju spoliehajú sa 7
stál na hore Sion, preto aj Sion je hora Božia —
hora „jeho svätá, utešený pahorok“. Je utešený
I a chvastajú sa množstvom svojho bohatstva?
a svätý, pretože sl na ňom Boh vybral svoje šid­ A predsa nikto nevykúpi seba samého, B
lo, tam jc trón jeho, odtiaľ rozdával svoje milosti za seba nedá Bohu výkupné:
a pomoc ľudu svojmu, takže sa stal „celej“ izra­ Priveľa stoji vykúpenie duše jeho, 9
elskej „zemi na radosť“. Môžeme to chápať aj
v Širšom zmysle, a vtedy horu Sion chápeme ako a nikdy nebude ho dosť,
ohnisko pravej viery, odkiaľ vyjde svetlo pre po­ aby žil* bez konca a zánik neuzrel. 10
hanskú zem, u tak raz bude Sion naozaj celej ze­ Veď uvidí, že zomierajú múdri, 11
mi na radosť. Cirkev bude stredom a prameňom tak isto hynú pochabel a blázon,
pokoja a duševných radosti pre každého, kto uverí
v Ježiša Krista. a iným nechávajú bohatstvá svoje.
Žalmista volá Slon „severom najďnlšim“. Ho­ Hroby sú domami ich naveky, 12
vorí tak podľa spôsobu Asýrčanov, presvedčených, príbytkami ich z pokolenia na pokolenie,
že kdesi na severe je „mesto bohov“ a že kráľ aj keď menom svojím nazvali zeme.
týchto bohov je ‚‚najvyšším kráľom“ Veď človek neostane v hojnosti, 13
5 Nepriateľskí králi vychytili sa spoločne proti podobá sa zvieratám, čo hynú.
svätému mestu a nezadržateľne postupujú proti
svätému mestu. Keby išlo o Edomčanov, Moabča­ Autorom žalmu je niektorý z potomkov Koreho 2 48
nov a Amončanov (2 Par 20), žalm by verne za­ (viď pozn. k žalmu 41).
chycoval udalosti, ktoré sa stali v ten deň v okolí To, čo sa mu zjavilo, teraz chce prijateľnou a 5
Jeruzalema. zrozumiteľnou formou podať ďalej, nebude hovo­
8 „Lode taršišské“, boli lode, ktoré mohli plávať riť sám, ale bude z neho hovoriť múdrosť Božia,
na dlhej ceste, pravdepodobne z Palestíny až do v krátkom poučení, hebr, „mňšál — prísloví“. Celý
dnešného Španielska, do Tartcsu (Tartess), prísta­ j problém o nešťastí n nerovnosU na tomto svete,
vu na juhovýchodnom pobreží Pyrenejského pol­ I „hádanku“ každého človeka, chce vyložiť za sprie-
ostrova. Východný vietor, tak Isto podľa Ez 27, • vodu lýry; slovom básnickým, hudbou a spevom
20, bol veľmi nebezpečný aj pre najväčšie lode, chce svojim poslucháčom ľahko vysvetliť ťažký
nič mu neodolalo. I nepriatelia takto náhle boli problém. Aj proroci svoje naučenie sprevádzali
zničení zákrokom Božím, ako keď búrka znivočí hudbou (1 Sm 10, 5; 4 Kr 3, 15), aby uľahčili osve,
lode na mori. jcnle jednotlivých právd.
 560 Kniha žalmov
14 Taká je cesta tých, čo dôverujú pochabo,
a taký je koniec, ktorí majú zaľúbenie v osude Izrael, daj mi svedčiť proti tebe,
svojom.
15 Sťa ovce skladajú ich v podsvetí,
smrť pasie ich,
a spravodliví vládnu nad nimi.
Rýchlo sa pominie ich zjav,
ich domovom bude podsvetie.
16 Boh predsa vyslobodí dušu moju z podsvetia, tisic jest v mojich horách zveriny.
tak že ma vezme (ku sebe). ' Znám všetko vtáctvo nebeské,
17 Neboj sa, keď sa voľakto stal boháčom
a vzrátlo jeho domu bohatstvo; • Keby som hladoval, ja nepovedal by som ti, 12
18 lebo keď zomrie, nevezme nič so sebou,
ani s ním nezostúpia bohatstvá jeho.
19 Aj keď si za života svojho blahoprial:
„Budú ťa spomínať, že dobre si si učinil",
20 jednako príde do príbytku svojich otcov,
čo neuvidia svetla naveky.
21 Človek, čo žije v hojnosti, a neuvažuje,
podobá sa zvieratám, čo hynú.
Žalm 49 (50)
Pratiá úcta voči Bohu
•1 žalm; od Asafa.
Boh, Pán preriekol a vyzval zem
od slnka východu až na západ.
•2 Zo Sionu, plného nádhery, zaskvel sa Boh:
3 Prichádza náš Boh, a nemlčí.
Pred tvárou jeho spaľujúci oheň
a vôkol neho zúri búrka.
4 Zvoláva zhora nebesá a zem,
že súdiť chce svoj ľud:
5 „Zhromaždite mi mojich pobožných,
čo uzavreli so mnou zmluvu obetou!"
6 A spravodlivosť jeho ohlasujú nebesá,
lebo sám Boh je sudcom.
2 49 Tento žalm Je prvý od Asafa, za Dávida jedné­
ho z troch majstrov chóru, dirigenta hudby vo
svätyni (1 Par 6, 39; 16, 4—5; 25, 2). Asaf napísal
aj iné žalmy, ako to dosvedčuje 2 Par 28, 30; Neh
12, 46. Žalm vznikol v čase, keď ešte Jestvovali
obety, keď Jeruzalem stál vo svojej nádhere.
Ústrednou myšlienkou žalmu je daromnosť ta-
kých obiet, ktoré sa prinášajú len navonok, s kto.
rýml je obetujúci nie vnútorne spojený, nie sú to
obety chvály a srdca, lebo v nich chýba podstat­
né, dobré vnútorné zmýšľanie. Žalmista nezavrhuje
každú obetu, lež brojí proti takým obetám, ktoré
vonkoncom nepredstavujú obetu ducha a srdca,
pozbavené vnútorného aktu „klaňať sa v duchu
a pravde“ (Jn 4, 24).
1 „Boh, Pán, preriekol a vyzval zem", y hebrej­
skom texte čítame „Bl 'Elohim Jahveh — Mocnár,
Boh, Pán"; prvé pomenovanie je všeobecné meno
Boha, značí toTko ako „Mocný"; druhé v množ­
nom čísle 'Elohim označuje Boha ako Stvoriteľa,
Udržovatefa celého sveta; tretie označuje Boha
ako pôvodcu zjavenia a zmluvy, uzavretej s vy­
voleným národom — je to otcovské meno izrael­
ského Boha. Tieto tri jn en á na jednom mieste
chcú naznačiť Božiu velebnosť a všeobecnosť ohlá­
seného súdu.
2 Vychodí z ehrámu, „plného nádhery“; Sion sa
pokladal za najkrajšie miesto práve prelo, že tam
sídlil Boh v nádhernom chráme (ž 47, 3; Nár 2,
15; 1 Mak 2, 12). Boh sa zjavuje v žiare sveUa,
sprevádzaný symbolmi svojej moci a sudcovskej
blízkosti, sprevádzaný bleskami a búrkou (Z 17,
íl n.).
„Počuj, ľud moj, a daj mi hovoriť, 7
ja som Boh, Boh tvoj.
Nechcem ťa kárať pre obety tvoje, 8
lebo sú žertvy tvoje stále predo mnou.
Neprijmem z domu tvojho junca, 9
ni kozlov z tvojich stád.
Lebo je moja všetka lesná zver, 10
11
a čo sa hýbe na poli, ja znám.
lebo je mojim svet a čo ho napĺňa.
Ci mäso býkov jedávam, 13
alebo pijem kozľaciu krv ja7
Obetuj Bohu chválu za obeť 14
a Najvyššiemu sľuby svoje splňl
A vzývaj ma v deň úzkosti: 15
zachránim ťa, a ty, ma budeš ctiť!”
Lež hriešnikovi rečie Boh: 18*
„Prečože vyratúvaš príkazy moje
a zmluvu moju v ústach svojich obraciaš?
Ty, čo si nenávidel poriadok 17
a zahadzoval slová moje za seba.
Keď zlodeja si videl, utekal si s ním 18
a mal si účasť s cudzoložníkmi,
z úst svojich vypúšťal si zlo 19
a klamstvá snoval jazyk tvoj.
Sediačky si hovorieval proti bratovi, 20*
tupil si syna matky svojej.
Toto si porobil, a ja by som mal mlčať? 21
Myslel si, že som podobný tebe?
Vyčítam ti, pred očami tvojimi to rozviniem.
Chápte to, ktorí zabúdate na Boha, 22
aby som (vás) neschvátil, a nebolo by, kto
by spomohol.
Kto prináša mi obeť chvály, uctí ma, 23
a kto sa drži cesty dobrej,
ja tomu spásu Božiu ukážem.”
ŽALM 50 (51)
Vyznanie viery, sľub a modlitba
Majstrovi chóru; žalm od Dávida, | keď bol prišiel 1.2
k nemu prorok Nátan, lebo sa previnil s Bclsabou.
A
Zmiluj sa, Bože, nado mnou, dľa milosrdenstva 3
svojho,
znič podľa množstva zľutovaní svojich
neprávosť moju!
„Hriešnik“, ktorý sa tu spomína, Je ten, čo ho- 16 n.
vorl o zákone, čo o ňom vie a pozná ho, ale žije
a koná tak, ako by nevedel nič o príkazoch Bo­
žích. Takému človekovi, ktorý prijíma zákon len
slovom, ale odvrhuje ho skutkami, vyčituje Boh
jeho neúprimnosť, ba priam bohorúhanic.
„Syn matky“ je najbližší príbuzný, najmä vte- 20
dy, keď sl spomenieme na starozákonné mnoho-
ženstvo, kde bratia mávali spoločného otca, ale
rozličné matky.
Tento žalm je najkrajší z kajúcnych žalmov, už ž 50
štvrtý tohto druhu (6. 31. 37). Zachytávajú sa
v ňom dve podstatné zložky, týkajúce sa hriechu
a Jeho odčinenia: hriech sa tu opisuje ako urážka
Boha, ktorú človek sám nemôže odčiniť, ak mu
 Kniha žalmov
4 Od previnenia môjho naskrze ma umy
a očisti ma z hriechu môjho!
B ľyučím cestám tvojim nešľachetníkov
5 Veď ja sám vedomý som si neprávosti svojej
a hriech môj stále je predo mnou.
6 Jedine proti tebe samému som zhrešil
a napáchal som, čo je v očiach tvojich zlé,
aby si sa spravodlivým ukázal vo výroku
svojom,
nestranný v súde svojom.
•7 Hľa, vo vine som sa zrodil,
a v hriechu počala ma moja mať!
0 Hľa, ty máš zaľúbenie v srdci úprimnom
a múdrosti ma učiš vo vnútri!
*9 Pokrop ma yzopom, a budem čistý,
umy ma, a stanem sa belším ako sneh!
10 Daj, aby som radosť počul a veselosť,
nech zaplesajú kosti, ktoré si ty skrušil!
11 Od hriechov mojich odvráť svoju tvár
a všetky viny moje znič!
12 Mne, srdce čisté, Bože, stvor
a obnov v nútri mojom ducha pevného!
13 Spred tváre svojej neodvrhuj ma
a neodním mi ducha svojho svätého!
Boh nedožičí milosť. Žalm je najkrajším prejavom
dokonalej ľútosti. Ani jeden hriešnik nepocítil živ­
šie a nevyjadril lepšie potrebu odpustenia hrie­
chov, ako to robí autor tohto žalmu. Autorom žal­
mu je kráľ Dávid. Ako svedči nadpis žalmu, vzni­
kol po dvojitom Dávidovom hriechu, po hriechu
cudzoložstvo s Betsabou a po zavraždení jej man-
želá, Uriáša (2 8m 11, 2—26). Niet v ňom narážky
na tieto dva hriechy, ale dá sa vyrozumict, že ide
o ne, pretože Dávid spomína veľkosť svojho hrie­
chu. Príležitosť k žalmu dal vlastne prorok Nátan,
keď prišiel kráľovi vyčítať zatvrdlivosť v hriechu.
Dávid žil už rok v tomto hriechu, a nekajá! sa.
Poučený od Nátana, poznáva svoj hriech, ľutuje
a robí pokánie: Zhrešil som! (2 Sm 12. 1 n.) Ná­
tan mu síce povedal, že Pán mu odpúšťa, lež Dá­
vid cítil, žc treba robiť pokánie, tým viac, že pro­
rok mu bol naznačil tresty za spáchané hriechy
(2 Sm 12, 10—16 n.).
Žalm bol kajúcnou modlitbou všetkých časov,
a nie div teda, keď sa ho Izraeliti modlievali aj
v Babylonsku; vtedy uznávali svoju vinu, pre
ktorú boli rozprášení po celom svete. Ku kajúcnej
modlitbe pridali dva verše nádeje do budúcnosti.
7 „Hľa, zrodil som sa vo vlne“, tieto slová možno
chápať jedine o dedičnom hriechu. Už jeho matka
mala hriech, ktorý Dávid zdedil prostým narode­
ním sa. Od narodenia prevláda v ňom neprávosť
a hriech, od prirodzeností je naklonený zlu (Jób
14, 4). Zjavenie NZ prinesie jasnejšie svetlo, ako
napr. Rím 7, 13.
B—11 „Yzop — ‘ézób“, pyskovitá rastlina, ktorej drob“
né kvietky na dlhej stopke sú lievikovité rozlože­
né; keď sa namočia, napr, do vody, pospájajú sa
spolu a zachytia hodne vody. Botanické meno rast­
liny je Origanum maru alebo Hysopus oficinalis.
Viacero kvetov, spojených ako by do metličky,
dobre nahradilo kropáč. Yzop sa namáčal do krvi
alebo do vody a potom sa nim kropil ľud (Ex 12,
22; Lv 14, 6—8; Nm 19, <3. 18; Žid 9, 19). Autor
žalmu berie yzop obrazne, chce naznačiť očistu
duše, ktorú môže vykonať len Boh odpustením
hriechov a vliatím posväcujúcej milosti.
561
Navráť mi radosť spásy svojej 14
i posilní ma duchom veľkomyseľným!
15
; hriešnici sa k tebe obrátia.
Od krvnej viny osloboď ma, Bože, 16*
Spasiteľu môj,
E»by jazyk môj jasal zo spravodlivosti tvojej.
Otvor mi, Pane, pery moje, 17
a moje ústa budú chválu tvoju hlásať!
Veď nemáš zaľúbenie na žertve, 18*
a keby som dal obeť zápalnú, ty neprijal by si.
Duch skrúšený je, Bože, obeta moja, 19
ty nepohrdneš, Bože, srdcom skrúšeným
a uponíženým.
C
Nakladaj dobrotivo, Pane, so Sionom 20*
v blahovôli svojej,
aby si nanovo zbudoval múry Jeruzalema!
Potom ty prijmeš riadne obety, 21
zápalné obety a žertvy celostné,
potom budú ti na oltári tvojom obetovať
juncov.
ŽALM 51 (52)
O násilnom jazyčníkovi
Majstrovi chóru; Maškll; t od Dávida, keď Idumei- 1.2
čan Doeg prišiel oznámiť Saulovi zvesť, že Dávid
došiel do domu Abimelecha.
Prečo sa vystatuješ ničomnosťou, 3
ty hrdina zlopovestný?
Istotne tu mysli na preliatu krv Urlášovu a na 16
krv Izraelitov v Rabat-Amon (2 Sm 11, 14—25).
K 18, a 19. veršu treba dodať, že Dávid nepo- 18.19
piera cenu krvavých obetí, iba tvrdí, že Bohu sa
viac páčia obety ľudského vnútra, ducha a srdca.
Tieto dva verše sú pridané neskoršie. Stalo' sa 20—21
tak pravdepodobne za časov babylonského zajatia.
Patria tiež k Písmu sv., lebo ich autrom je inšpi­
rovaný svätopisec, ktorý žalm takto prispôsobil
spoločnej modlitbe všetkých deportovaných do Ba.
bylonska, kde poznali svoje hriechy, pre ktoré Ich
Pán potrestal najväčším trestom, aký sl vedela
predstaviť izraelská duša — vyhnaním z prisľúbe­
nej vlasti.
Autorom tohto poučného žalmu („maškil") je 2 51
Dávid. Aj príležitosť žalmu sa udáva v nadpise a
v 1 Sm 22, 6 n. môžeme sa o tom dočítať viac. —
Úprimný priateľ Dávidov, Jonatán, syn Saulov, už
viac ráz sa snažil svojho otca mierniť v hneve
proti Dávidovi. Lenže to nepomáhalo. Aj teraz
vzbĺkol Saulov hnev proti Dávidovi. Dávid uteká
a skryje sa v Nebe, mestečku, kde v tom čase bol
stánok úmluvy. Veľkňaz Abimelech (podľa 2 Sm
Achimclech) prijal ho vľúdne, a pretože nemal
poruke iné, nasýtil Dávida posvätným chlebom.
Dávid nemal zbraň, veľkňaz mu dal aj Goliášov
meč, zavesený v stane ako pamiatka na Dávidov
boj s Goliánom. Svedkom tohto výjavu bol Saulov
hlavný pastier, Doeg. Doeg nahovoril viac, než sa
skutočne prihodilo. Saulovi povedal, že Dávid kul
sprisahanie proti Saulovi, čo Saul uveril. Dal vy­
vraždiť všetkých kňazov z Noby, okrem Abiatara,
ktorý utiekol k Dávidovi a zvestoval mu smutnú
udalosť. V žalme Dávid spomína na túto udalosť
a predovšetkým ostrou rečou opisuje podlosť zvád-
cu Doega: I (3—6) ako odplatu predpovedá mu
náhly zánik II (7) a naznačuje radosť spravodli­
vých nad spravodlivým rozsudkom Božim ako aj
 562 Kniha žalmov
Každý čas snuješ záhubu,
tvoj jazyk je sťa ostrá britva, záškodník!
5 Miluješ väčšmi zlo než dobro,
lož väčšmi ako náležite hovoriť.
6 Miluješ všetky zhubné reči,
jazyk podvodný!
7 Preto ťa zničí Boh,
navždy a naveky ťa odvrhne
a vytiahne ťa zo stanú
a zo zeme žijúcich teba vykorení.
8 Spravodliví lo uzrú, a budú sa báť
a budú sa mu posmievať:
9 „Hľa, muž, čo Boha za záštitu svoju
neustanovil,
lež dôveroval v množstvo bohatstva svojho,
násilenstvami svojimi zdužel.”
10 Ja som však v dome Božom ako zelenujúca
sa oliva,
dôveru skladám v milosrdenstvo Božie naveky
a navždy.
11 Budem teba oslavovať povždy, že si zasiahol,
□ zvelebovať meno tvoje, že dobré je, pred
zbožnými tvojimi.
ŽALM 52 (53)
Zásah Boží na ochranu dobrých
a na potrestanie zlých
1 Majstrovi chóru; podľa „Máchalat“; Maškil;
Dávida.
2 Hovorí nemúdry v srdci svojom: „Boha niet".
Sú skazení a napáchali skutky ohavné,
niet (toho), čo by robil dobre.
3 Pán hľadí z nebies na ľudí,
by videl, či tu niekto je, čo rozumie a hľadá
Boha.
4 Zblúdili všetci napospol, skazení sú;
niet (toho), čo by dobre robil, ani jedinkého
niet!
5 Ci nespamätajú sa všetci, ktorí činia
neprávosť,
čo zožierajú ľud môj, ako jedia chlieb,
čo nevzývajú Boha?
6 Tam strachom triasli sa, kde strachu nebolo,
lebo Boh porozhádzal kosti tých, čo obkľučovali
teba:
zmiatli sa, lebo zavrhol ich Boh.
7 Keby len prišla spása Izraela zo Sionu!
Keď zmení osud ľudu svojho Boh,
tešiť sa bude Jakub, radovať Izrael.
osobné zadosťučinenie, za čo chce ustavične chvá­
lil Boha II (B—H).
4 Keď blížneho osočujeme a ohovárame, dopúšťa­
me sa vraždy jeho cti, jedného z najväčších do­
bier. aké má vôbec človek na svete.
2 52 Podlá nadpisu žalm pochádza od Dávida; obsah
žalmu neodporuje tomuto tvrdeniu. 2almje poučný
a povzbudzujúci (‚‚maški“).
ŽALM 53 (54)
Vzývanie o pomoc Božiu pred
nepriateľom
Majstrovi chóru: na husliach; Maškil; od Dávida; 1
| keď prišli Zifljčania k Saulovi a povedali: „Hľa, 2
Dávid ukrýva sa u nás!'*1
Zachráň ma, Bože, skrze meno tvoje 3
a mocou tvojou veď môj sporí
Bože, čuj modlitbu moju, 4
slyš slová mojich úst!
Lebo sa zdvihli pyšní proti mne 5
a násilníci čihali mi na život;
nemali Boha pred očami svojimi.
Hľa, Boh, pomáha mi, 6
Pán udržiava život môj!
Na protivníkov mojich zvrtni zlo 7
a znič ich podľa vernosti svojej!
Dobrovoľne tebe žertvovať budem, b
oslávim meno tvoje, Pane, lebo dobré je;
lebo ma z každej tiesne vyslobodilo, 9
a oko moje zrelo nepriateľov mojich
zmätených.
ŽALM 54 (55)
Volanie o pomoc proti úskočnému
nepriateľovi
Majstrovi chóru; na strunách; Maškil; od Dávida. 1
Načúvaj, Bože, modlitbe mojej 2
od
a nevzďaľuj sa od vzývania môjho,
venuj mi pozornosť a vyslyš ma, 0
zmietam sa v úzkosti svojej
a tŕpnem pre hlas nepriateľa, pre rev. 4
ničomníka!
Lebo mi uvaľujú zlo
a v hneve broja proti mne.
Vo vnútri mojom srdce sa mi chveje 5
a padá na mňa smrti žas.
Nadchádzajú ma strach a zdesenie 6
a hrôza hali ma.
Ja hovorím: „Ach, keby som mal krídla ako 7
holub.
odletel by som, aby som si oddýchol.
Hľa, ďaleko by som zutekal, 8
na púšti by som ostával!
Hneď by som hľadal skrýšu pre seba 9
pred povíchricou a búrkou.”
V nadpise sa udáva autor žalmu ako oj prlle- 2N
žltosť, za ktorej žalm vznikol. Dávid zložil túto
pieseň, keď pominulo nebezpečenstvo, žc ho Zifij-
1 čania prezradia Saulovi, pred ktorým utiekol no
I juh od Hebronu, do púšte Zif, jaskynného kraja,
i Oni ho chceli vydať Saulovi, Dávida zachránilo
I to, žc práve vtedy. Filištínci vtrhli do Júdska, a
tak Saul musel íst do boja proti týmto. Zrada Zi.
I fljčnnov sa v Písme spomína dvakrát, po prvé
, Zifljčania zrádzajú Dávida (1 Sm 23, 19), keď ho
nepriamo vyslobodia Filištínci, a po druhý raz sa
zasa Saul naoko zmieruje s Dávidom, keď ho on
mohol usmrtiť, a neurobil to (1 Sm 26, 1 n.).
Tento nábožensko-poučný žalm („maškil“). ktorý 2 54
zaspieval Dávid, keď sa dopočul, žc jeho syn Ab­
solón tiahne s vojskom smerom na Jeruzalem, aby
ho zaujal a aby svojho staručkého otca pozbavil
kráľovstva, má mnoho spoločného s Ježišovou
modlitbou na Olivovej hore.
 Kniha žalmov 563

•10 Rozožeň, Pane, rozdvoj jazyk ich; mužovia krvaví a podvodníci nedovŕšia
bo vidím v meste násilnosť a spor. polovicu svojich dní,
11 Po hradbách jeho chodia vôkol neho deň ale ja dôverujem v teba, Bože.
a noc
a v jeho nútri bieda je a súženie. ŽALM 55 (56)
•12 stred neho nástrahy
a netratia sa bezprávie a •podvod z jeho Dôvera v Boha v ťažkej tiesni
trhovísk. Majstrovi chóru; podľa „Holubica vzdialených te- 1
reblntov" —; od Dávida; Mlktám; keď ho Filištínci
13 Keby mi vyčitoval nepriateľ, j chytili v Gat.
ja zniesol by som, pravdaže, I Zmiluj sa, Bože, nado mnou, bo človek 2
keby ten, čo nenávidí ma, brojil proti mne, gniavi ma,
vedel by som sa pred nim skryť. jednoslaj sužuje ma bojovník!
14 Ale bol si to ty, môj spoločník, Gniavia ma nepriatelia moji jednostaj. 3*
priateľ a známy môj, lebo ich oproti mne bojuje veľa.
15 s ktorým som mával sladkú vospolnosť Najvyšší! Kedykoľvek zmocní sa ma stiach, 4
a v dome Božom chodili sme v jasajúcom ja v teba skladať budem dôveru.
zástupe. Ja v Boha — ktorého sľub chválim, 5*
ja dôverujem v Boha, nebudem sa báť:
1G Nech prikvačí ich smrť, nech do podsvetia j čože mi môže učiniť telo?
dostanú sa zaživa,
bo dnu v ich príbytkoch sú neresti! Osočujú ma celý deň, 6*
17 Ale ja volať budem na Boha, 'ich všetky myšlienky sú proti mne ku zlu.
a Pán zachráni ma. Schodia sa, striehnu, pozorujú stopy moje, 7
18 Zvečera a zarána a napoludnie budem životu môjmu stroja úklady.
bedákať a lkať, ! Odplať im za neprávosť, 8
a počuje môj hlas. skmáš, Bože, v hneve národy! x
19 Vykúpi dušu moju na pokoj od tých, čo Ty zaznačil si cesty vyhnanstva môjho, 9*
napádajú ma, i sú slzy moje v tvojom vreci schované;
lebo sú mnohí proti mne. 1 či nie sú naznačené v knihe tvojej?
20 Uslyší (to) Boh, a poníži ich on, čo vládne, : Ustúpia vtedy nepriatelia moji späť, 10
od vekov. ' vždy, keď zavolám teba;
Veď ani nemenia sa, ani neboja sa Boha!
I to viem ja, že je za mňa Boh!
21 Vystiera každý ruky svoje proti priateľom
svojim ’ Ja v Boha — ktorého sľub chválim — 11
b zmluvu svoju zrušuje.
ja dôverujem v Boha, nebudem sa báť: 12
•22 Je hladšia ako maslo jeho tvár,
| čože mi môže učiniť človek?
lež srdce jeho bojovné je;
sú reči jeho jemnejšie než olej, ! Viažu ma sľuby, Bože, ktoré som ti učinil. 13
lež meče jeho vytasené sú.
| splním ti na poďakovanie obety,
23 Zver Bohu starosť o seba, on sám ťa udrži,
naveky nedá, aby.spravodlivý kolísal! lebo si vytrhol život môj zo smrti 14*
' a nohy moje od pádu,
•24 A ty ich, Bože, zvrhneš do jamy hrobovej;
aby som v svetle živých chodil pred Bohom.
10 „Rozožeň, Pane, rozdvoj leh - Jazyk
*', prvý vý­ fel sa obesil, Absolón zahynul rukou Joabovou
raz chce povedať, aby Ich Pán rozdvojil a rozo­ i (2 Sm 16, 14).
hnal, ako keď búrka schytáva suché lístie a ko­ Podľa nadpisu aj obsahu žalm je od Dávida. 2 55
náre; druhý výraz pripomína trest Boži, akým Boh । Napísal ho, keď bol vo veľkej obave, že ho Fi-
káral pyšných ľudí, ktorí chceli postaviť „vežu, ' llštincl zavraždia. Dávid sa zachránil len tým, Že
dotýkajúcu so nebies", tým, Žc pomútil Ich jazyk i predstieral šlnlcnosť (1 Sm 21, 10 n.).
n Jeden viac druhého nerozumeli (Gn 11, 6—9). I Slová: človek, bojovník — označujú všetkých 3
Žiada, aby Pán zoslal medzi nich nedorozumenia, i Dávidových nepriateľov, no predovšetkým Saula a
ktoré by znemožnili uskutočnenie Ich plánu. I gatského kráľa Achisa, ktorý ho vyhnal zo svojej
12 Spravodlivý kráT je na úteku, jeho žezlo viac I zeme ako bláznivého.
nerozsudzuje na „trhovisku" (na verejných mies- ' Keď Boh je s ním, čo mu môže urobiť „telo", 5
tneh, pred bránami mesta >sa súdicvalo) podľa prá­ 1 smrteľná telesná bytosť, teda človek. Dávid pevne
va a spravodlivosti. Niet úprimnosti, osočovanie, verí a dôveruje v pomoc Najvyššieho.
pomsta a korislnlctvo zaujali miesto spravodlivosti Dávida vyhlásili za nepriateľa svojho ľudu. Je 6
a práva. zradca, a ako taký má zasa o jeden bod obžaloby
22 Úlisnosť a podlosť zradcu Dávid líči obrazne, viac, aby bol usmrtený — „ich všetky myšlienky
jeho tvár prirovnáva k „maslu" a jeho rečí sú oproti mne ku zlu", stroja mu záhubu.
k „oleju". Ukazoval jemnú, vyjasnenú tvár, avšak Boh pozná všetky jeho slzy, ktoré v ťažkých P
pod touto maskou sa skrývala podlosť, nežičlivosť, hodinách prenasledovania vylieval pred ním, aby
boj. Hovorieval milo, predstieral priateľstvo a sta. ho uprosil a vyžiadal sl od neho pomoc. Tieto
rostlivosť, v skutočnosti jeho reči boli ako meče, „slzy sú schované v Pánovom vreci". Obrazná
hotové vraždiť a zabíjať. vrava chce povedať len toľko, že Boh si Ich ná­
24 Tí, čo prelievali nevinnú krv a podvodne sa ležite všimol, Dávidovo utrpenie nebolo daromné.
zachovali voči svojim bližným, zomrú predčasne, Zachránil ho Pán, Jemu patri vďaka, zochoval U
„nedovŕšia" polovicu „svojich dni". Toto všetko ho nažive, vo „svetle živých", oby takto čestným
sa vyplnilo na Dávidových nepriateľoch: Achito- životom mohol plniť vôľu Božiu „pred Bohom".
 564 Kniha žalmov

ŽALM 56 (57) na zemi ruky vaše rozdávajú nespravodlivosť!

Zblúdili ničomníci už od lona matkinho, 4
Pod ochranou Božou už od narodenia sa mýlia, ktorí vravia lož.
1 Majstrovi chóru; podľa „Nepokaz"; od Dávida. Jed majú, podobný jak hadí jed, 5
Miklám. Keď utekal pred Saulom do jaskyne.
ako jed hluchej zmije, čo zapcháva si uši,
2 Zmiluj sa, Bože, nado mnou, zmiluj sa nado by nepočula očarovateľov hlas, 6
mnou, zaklínača, čo v zaklínaní vyzná sa.
bo k tebe duša moja uteká
a ukrývam sa v tôni perutí tvojich, Vybi im zuby, Bože, v ústach ich, 7
kým prejde pohroma. stoličky vylám levičatám, Pane!
3 Ja volám k Najvyššiemu Bohu, Nech rozplynú sa ako vody, ktoré stekajú, 8
k Bohu, čo dobre činí mne. keď šípy svoje vystreľujú, nech sú sťa meravé!
4 Nech zošle z neba a mňa zachráni Nech pominú sa ako slimák, čo sa rozteká, 9
u hanbou zahrnie tých, čo ma prenasledujú, sťa nedocliôdča ženy, ktoré slnka nezrelo!
nuž, zošli, Bože, svoju dobrotu a vernosť! Prv, než by vaše hrnce pocítili tŕnie, 10
5 Vstred levov spočívam, pokým ešte je surové, nech páľa povíchrice
čo požierajú synov ľudských hltavo, schváti ho.
ich zuby kopije a šípy sú Spravodlivý bude sa radovať, keď pomstu 11
a jazyk ich je naostrený meč. uvidí,.
6 Výsostný nad nebesami sa, Bože, zjav, umyje nohy svoje v krvi nešľachetníka.
nad celou zemou nech je sláva tvoja! A ľudia povedia; „Má naozaj spravodlivý 12
osoh,
7 Sieť nachystali kročajom mojim; ozaj je Boh, čo súdi na zemi!"
skľúčili dušu moju,
predo mnou vykopali jamu: ŽALM 58 (59)
nech do nej padnú!
8 Pevné je srdce moje, Bože, Modlitba v prenasledovaní
pevné je srdce moje; Majstrovi chóru; podľa „Nepokaz“; od Dávida; 1
zaspievam a zahrám. Miktám; keď Saul dal strážiť mužmi dom, aby ho
zabil.
g Zobuď sa, duša moja, zobuďte sa harfa
a citara! ' Vyrvi ma z nepriateľov mojich, Bože môj, 2
Rád by som ranné zore zobudiť. pred povstalcami mojimi ma chráň!
Vyrvi ma z tých, čo pášu neprávosť, 3
10 Budem chváliť teba medzi ľuďmi, Pane; a pred krvavými mužmi spas ma!
spievať budem tebe medzi národmi. Lebo, hľa, číhajú mi na život, 4*
11 Lebo až po nebo je veľké milosrdenstvo tvoje mocní sa proti mne sprisahávajú!
o vernosť tvoja je až po mraky. Niet u mňa, Pane, zločinu ani hriechu, 5
12 Výsostný nad nebesami sa, Bože, zjav, bez viny mojej vybehávajú a rušajú.
nad celou zemou nech je sláva tvoja! Prebuď sa, poď mi v ústrety a viď; 6*
bo ty si Pán vojsk, Izraela Boh.
Precitni, strestaj všetkých pohanov,
ŽALM 57 (58) nezľutuj sa ani nad jedným vierolomníkom!
Výstraha nespravodlivému sudcovi Večer sa navracujú, vyjú ako psy 7*
1 Majstrovi chóru; podľa „Nepokaz"; od Dávida; a pobehujú mestom navôkol.
Miktám.
autority (Ž Bl, 1. G; porov, aj Jn 10, 34 a inde).
*2 Ci ozaj vynášate právo, mocnári? Hoci zastupujú Boha, predsa robia všetko ako ti,
Súdite spravodlivo, synovia ľudskí? Co vidia len seba, ktorým nezáleží na spravodli­
3 Ba práve v srdci neprávosti pášete, vosti, ale skôr na postavení a osobných výhodách,
robia to ako „synovia ľudskí“.
pokým ho Pán Boh bude ochraňoval a pomáhať j Autorom žalmu je Dávid, ktorý ho zaspieval po 258
mu splniť zverené mu úlohy. „Svetlo živých" je I vyslobodení, keď ho Saul dal hľadeť vo vlastnom
protikladom tmy a smútku v riäi mŕtvych (2 114, . dome, po meste, aby ,ho usmrtil (1 Sm 19, 9 n.).
9; Jób 33, 30). Dávidova manželka, Saulova dcéra. Michol, pred­
2 59 Ako predošlý žalm, aj tento vznikol za obdob. stierajúc, že Dávid je chorý, získava preňho čas,
ných okolnosti, keď Dávid znova musel utekať I aby mohol utiecť z domu a mesta. Utiekol k Sa
pred Saulovým hnevom a skrýval sa v jaskyni. muelovl do Ramaty.
Dávid je obkolesený vojakmi Saulovými, tieseň „Mocní sa proti mne sprisahávajú“ — týmto 4
jc veľká, preto I (2—5), dôverujúc v ochranu Bo­ chce žalmista naznačiť jednak to, že jeho nepria­
žiu, vzýva Pána, aby ho vyslobodil z kruhu ne. teľ jc Saul, mocný vladár, jednak, žc nepriateľov
priateľov, ktori ho obkľúčili zovšadiaľ, II (7—11) jo veľa a že sa nezachráni bez osobitnej ochrany
a v duchu už istý o lom, že pride pomoc, úprimne a pomoci Božej.
ďakuje za ňu. | Starý zákon ešte nepozná univerzalizme No- 6
2 57 Niektorí autori pochybujú, že by žalm mohol vého zákona, prijímajúci všetky národy, teda aj
byť od Dávida. Ako uvidíme, v žalme sa opisuje 1 pohanov. Žalmista má pred očami židovský národ
sudcovská nespravodlivosť — a ona nemala miesta s jeho výlučnosťou, partikularizmom. V tom zmys­
za kráľovstva Dávidovho. | le treba chápať aj vv. 9—14.
2 V hebr, texte čítame „‘élim — bohovia, moc. i Ako vysvitá z 1 Sm 19, 11, Dávidov dom bol 7—Ha
nári". V Písme sv. sa lak volali nielen „sudcovia", obkolesený a Saulovi sluhovia mali hneď ráno
lež aj králi, kňazi, predslavítelia Božej moci a . Dávida zavraždiť, lenže on ušiel, a preto ho hľa-
 Knihe žalmov
Hľa, ústami svojimi chvascú sa;
B | S ľudom svojím naložil si tvrdo,
meče sú na ich perách:
„Ktože počuje?”
9 Ale ty, Pane, posmievaš sa im,
na posmech sú ti všetci pohania.
10 Na teba budem, sila moja, pozerať,
lebo ty, Bože, si môj hrad,
11 Bože môj, milosrdenstvo moje!
Nech Boh pomôže mi,
nech dá mi radovať sa z odporcov mojich!
12 Pobi ich, Bože, aby ludu môjmu na urážku
neboli,
plaš ich silou svojou
a skmáš ich, Pane, štít náš!
13 Hriechom ich úst je reč ich perí,
a nech sa chytia pýchou svojou
a zlorečeniami a lžami, ktoré hovoria.
14 Skáraj ich v hneve, skáraj, aby ich už nebolo,
aby sa vedelo, že vládne v Jakubovi Boh
až ku končinám zeme!
15 Večer sa navracajú, vyjú ako psy
a pobehujú mestom navôkol.
16 Túlajú sa, jedlo zháňajúc,
keď nenasýtili sa, vyjú.
17 Ale ja ospevovať budem tvoju moc
a ráno budem jasať nad milosrdenstvom
tvojím,
lebo stal si sa tvŕdzou mne
a skrýšou v čase úzkosti mojej.
16 Budem spievať tebe, sila moja,
lebo ty, Bože, si môj hrad,
Bože môj, milosrdenstvo moje!
ŽALM 59 (60)
Prosba po ťažkej porážke
1 Majstrovi chóru; podľa „Ľalia svedectva”; Mlktám;
2 od Dávida; na poučenie; | keď bojoval s Aramej-
čanmi z Mezopotámie a s Aramejčanml zo Soby;
a keď sa vrátil Joab, keď bol pobil dvanásťtisíc
(mužov) z Edomu v údoli Soľnom.
•3 Odvrhol si nás, Bože, rozbil voje naše,
rozhneval si sa: zmeň sa voči nám!
4 Zemou si zatriasol, a rozštiepil si ju;
zhoj pukliny jej, lebo kýve sa.
dali po celom meste. Nenašli ho však, znova ob­
kolesujú dom a prehliadajú každý kút. Saulove
vojenská hliadky prirovnáva Dávid k divým psom,
ktoré, keď sa zvečerí, prídu blízko domov, aj do
samotného mesta a po kútoch a smetiskách hľa­
dajú, čím by si utíšili hlad. Pritom vyjú a brešú,
vrčia jeden do druhého.
2 50 Žalm vznikol v čase, keď Dávid bojoval proti
Aramejčanom z Mezopotámie („Aram Naharaim“,
Čiže Sýrčania) a Aramejčanom zo Soby (Sýrčania,
bývajúci na sever od Damasku; oni ovládali Sýr-
čanov, čo bývali medzi severným a stredným to­
kom Tigrisu a Eufratu). (2 Sm 8, 3—8; 10, S—19;
1 Par 18 a nasl.)
3 Väčšina vojska bola na severe, a tak. juh ostal
málo krytý, ojedinelé hliadky podľahli presile
vojska, čo sa tlačilo od juhu. Nebezpečenstvo bolo
tým väčšie, že Dávid nemohol odísť z boju, ktorý
bol v prúde s nepriateľmi sa severe. V tomto ne­
čakanom prepade vidí trest Boží.
565
5’
napojil si nás vínom závratným.
। Ustanovil si tým, čo sa boja teba, zástavu, 6
by zutekali pred lukom.
। Aby sa zachránili miláčkovia tvoji, 7
pomáhaj pravicou svojou, a vyslyš nás!
Riekol Boh vo svätyni svojej: ar
- „Plesať a deliť budem Sichem
i a úval Sukot rozmeriam.
Galaád je môj a môj je Manases 9*
a prilbou hlavy mojej Efraim,
Júda je žezlo moje,
Moab je umývadlom mojím; 10
na Edom obuv svoju položím,
nad Filištínskom sláviť budem víťazstvo.”
Kto privedie ma do opevneného mesta, • n
kto ma až do Edomu odvedie?
Ci nie ty, Pane, čo si zahnal nás 12
a s našimi vojskami, Bože, už nevychádzaš?
Daj podporu nám proti nepriateľovi, 13
lebo pomoc ľudská daromná je.
S Bohom sa poženieme udatne, 14
a on sám zgniavi nepriateľov našich.
Je to tvrdá skúška pre kráľa a jeho ľud. Dávid 5
ju prirovnáva k opojnému nápoju, o ktorom sa
nevedelo, Že Je taký silný, „napojil sl nás vínom
závratným“. Silné víno, najmä ak sme nevedeli
o jeho akosti, môže človeka omámiť, zbaviť zmys­
lov. Keď Pán dopustil na svoj národ túto skúšku,
zbavil ho sily a rozvahy.
Sichem (dnešný Nablús) je v strede Palestíny 8
predjordánskej (Gn 33, 18) a Sukot („slaný“ —
mesto stanov) zasa v strede zajordánsko) Palestíny,
neďaleko rieky Jaboka, v kraji kmeňa Gadovho
(Gn 33, 17 a Joz 13, 27). Tieto dve mestá zastupu­
jú tu celú zasľúbenú zem, východnú a západnú
časť. Celú túto zem dal Boh do vlastníctva Izraelu.
Galaád bol kraj severne a južne od rieky Ja. 9
boka a patril kmeňom Gad a Ruben. Neskôr Ga­
laád označoval celé Zajordánsko. Manases (bol sy­
nom Jozefovým) mol polovicu vlastníctva za Jor­
dánom a polovicu pred Jordánom. Efraim (druhý
syn Jozefov) dostal územie takmer v strede Pred-
jordánska, severne od Jeruzalema. V čase obsa­
denia Palestíny kmeň Efraim bol najväčší a mal
najudatnejšich bojovníkov. Preto sa o ňom hovorí,
že je „prilbou“ hlavy Pánovej — ako by mal
chrániť celé kráľovstvo. Leí popredným kmeňom
vždy bol „Júda“, z neho mali pochádzať králi vy­
voleného národa, a preto sa nozýva aj „žezlom1*
Pánovým, kmeňom, skrze ktorý Pán vládol nad
ostatnými kmeňaml, nad celou Palestínou v zmys­
le zasľúbenej zeme.
Moabsko (na východ od Mŕtveho mora), Edom- 10
sko (na juhu Predjordánska — Palestíny) a Filiš­
tínske (pás zeme popri Stredozemnom mori). Mo­
abčania budú ako sluhovia, čo prinášajú svojmu
pánovi „umývadlo“ na nohy. Izrael sl Ich pod­
maní a budú mu posluhovať. Podobne to bude aj
s EdomČanmi, na nich Pán, Kráľ Izraela, „položí
svoju obuv“. Položiť obuv alebo stúpiť na šiju
je symbolom triumfu, víťazstva nad nepriateľom.
— Edomské opevnené mesto, ktoré chce Dávid
zaujať, obrazne označuje víťazstvo nad celým
Edomskom.
 566
ŽALM 60 (61)
Modlitba kráľa — vyhnanca
I Majstrovi chóru; na strunách; od Dávida.
•2 Slyš, ó Bože, volanie moje,
pozoruj prosbu moju!
3 Od končín zeme volám k tebe ja,
keď srdce moje mdlie.
Na skalu vyvýšiš ma, dáš mi pokoja,
-1 lebo ty si mi záštitou,
pred nepriateľom pevnou vežou.
5 Kiež by som býval v stane tvojom naveky,
schoval sa pod ochranu perutí tvojich!
6Lebo ty, Pane, sľuby moje počul si,
dal si mi dedičstvo tých, čo mena tvojho
boja sa.
•7 Dni pridaj ku dňom kráľovým,
nech roky jeho rovnajú sa pokoleniam
mnohým.
8 Nech večne tróni pred Bohom;
milosť a vernosť zošli, by ho zachovávali!
9 Tak ospevovať budem meno tvoje naveky
a splním sľuby svoje každý deň.
ŽALM 61 (62)
Istota u Boha, sklamanie u ľudí
L Majstrovi chóru; podľa Idutuna; žalm; od Dávida.
2 Len v Bohu odpočinie duša moja,
od neho spása moja pochádza.
3 Len on je skala moja a útulok môj,
záštita moja, nehnem sa vonkoncom.
4 Dokedy rútite sa na muža,
všetci ho boríte
jak naklonenú stenu, ako rútiaci sa múr?
2 30 Tento žalm sa mal pri liturgickom speve spre­
vádzať „na strunách“, na nástrojoch, opatrených
strunami, žalm je od Dávida a v jeho obsahu
niet ničoho, čo by sa priečilo skutočnosti, že Dá.
vid je autorom jeho. Dávid ho zložil doista za
svojho vyhnanstva, keď za vzbury svoiho syna
Absolóna utiekol á zdržoval sa v Zajordánska,
v kraji Ga’aád (2 Sm 15—19). pravdepodobne v Ma.
hanaim (2 Sm 17, 24).
2—5 Hoci Pán je všade, predsa Dávid obracia svoje
oči a srdce k Sionu, kde osobitným spôsobom
prebýva Pán na svojom tróne, na arche úmluvy.
Zavše, keď mal ťažkosti, vyprosil si na tom svä­
tom mieste pomoc, a robí to aj teraz, keď vojsko
Absolónovo liahne proti nemu, proti legitimnému
panovníkovi vyvoleného ľudu. „Od končín zeme
volám...“ tieto slová značia veľkú vzdialenosť
k miestu, ku ktorému by sme chceli dojsť, alebo
od ktorého sme vzdialení. V tomto prípade je to
krajina Galaád. kde Dávid našiel prístrešie a akú.
takú ochranu pred vlastným synom.
7 Spoliehajúc sa na sľuby Božie, žiada sl dlhý
život. Aj pri vzbure Absolónovej a pt i Jeho ná­
strahách Dávid je istý, že bude kraľovať nad
Izraelom dlho a vo svojom potomstve večne. Je
isté, že Dávid sa tu modli za seba, ale jeho slová
majú širší dosah, zahrnujú všetkých jeho nástup,
cov na tróne a splnia sa len v osobe Mesiáša,
ktorý' bude panovať večne a ktorého Kráľovstvu -
nebude konca (2 Sm 7, 12—16; Lk 32—33).
2 61 O nadpise viď poznámku k 33. žalmu. — Auto­
rom 61. žalmu je Dávid a obsah žalmu prezrádza,
čo cítil Dávid a odkiaľ čerpal s iu v ťažkých ča­
soch Absolónovho prenasledovania (2 Sm 17).
Kniha žalmov
1 Ozaj sa usilujú vypudiť ma z vysokého môjho 5*
. miesta,
v lži majú záľubu;
blahorečia ústami svojimi,
a v srdci zlorečia I
I Len v Bohu odpočívaj, duša moja, 6
| lebo, čo dúfam, príde od neho.
! Len on je skala moja a útulok môj, 7
(záštita moja: nehnem sa!
U Boha spása moja je a česť moja, 8
je skala mojej sily: útočište moje v Bohu.
Dúfajte v neho, v každý čas, 9
! vylejte pred ním srdcia svoje!
j Boh je nám útočišťom!
Len závanom sú synovia ľudskí, io
mužovi synovia sú oklamní:
na vážke skočia vozvysok,
sú všetci dohromady ľahší ako dych.
Nedôverujte v násilie u
a nechváľle sa zbojstvom chvastavo,
ak bohatstva je hojnosť, nelipnite srdcom!
Boh jedno riekol, 12'
to dvoje počul som:
Že Bohu patrí moc
a tebe, Pane, milosť: 13
lebo ty odmeňuješ každého dľa konania jeho.
ŽALM 62 (63)
Túžba po blízkosti Božej
žalm; od Dávida, keď bol v Júdskej púšti. 1
Bože, ty si Boh môj, 2
ja starostlivo vyhľadávam teba.
Duša mi žizni po tebe,
po tebe túži telo moje,
ako zem vyschnutá a smädná, bez vody.
Tak sa rozhliadam ja vo svätyni po tebe, 3
aby som videl moc tvoju a slávu tvoju.
Lebo je lepšia ako život láskavosť tvoja, 4
budú teba pery moje velebiť.
Takto dobrorečiť budem tebe v živote svojom: 5
ja budem v mene tvojom ruky svoje zopinať.
Ako by špikom a tukom nasýti sa duša moja 6
a ústa moje budú chváliť perami jasavými.
Keď na svojom lôžku rozpomeniem sa na teba, 7
v ponôckach uvažovať budem o tebe.
Nepriatelia chcú vyvolenca Božieho pozbaviť 5
jeho kráľovskej hodnosti — „usilujú sa vypudiť
ma z vysokého môjho miesta“ — ku ktorej ho
povolal sám Pán. Nevyberajú v prostriedkoch,
v‘*”^ im ie dohrá, len knď im to pomáha usku­
točniť zámery. Lož, ohovárka, osočovanie, potupa
sú ich účinné zbrane.
Tu žalmista chce zdôrazniť dve veci, teda prvé 12
číslo um?n.Šujc: „Doh jedno riekol, to dvo e počul
som“. Teda: „jedno.. dvoje“ značí toľko, ako
že dvoje počul a pevne sa drží týchto dvoch veci
(párov. Prís ß, 16—15; 30, 15; Am 1, 3).
Žalm nás upamätúva na Dávidovo položenie, ž 62
keď utekal pred svojim synom Absolónom cez
Júdsku púšť k Jordánu a potom do Zajordánska.
Júdska púšť tiahne sa od Jeruzalema k Mŕtvemu
moru. Na tejto púSti našiel Dávid záchranu už za
časov prenasledovania Saulovho a teraz uteká ta­
deto pred vlastným nevďačným synom (2 Sm 15,
23—30).

8 Veď pomocníkom mojím stal si sa
a plesám v tôni peruti tvojich:
S Zn tebou duša moja lipne,
udržiava ma pravica tvoja.
10 Lež tí, čo život môj zahubiť chcú,
do najspodnejších hlbín zeme zostúpia.
11 Vydaní budú meču napospas,
korisťou budú šakalov.
■12 A kráľ bude sa radovať v Bohu,
každý bude sa chváliť, kto na neho prisahá,
bo zapchajú sa ústa tým, čo vierolomne
hovoria.
ŽALM 63 (64)
Súd Boži nad zloprajníkmi
1 Majstrovi chóru; žalm; od Dávida.
2 Cuj, Bože, hlas môj, keď ja bedákam,
pred hrôzou nepriateľa ochráň život môjl
3 Ukry ma pred zámyslom zlosynov,
pred búrou tých, čo pášu neprávosť,
4 čo jazyk brúsia si jak meč,
púšťajú jedovaté slová ako šíp,
5 by tajne nevinného zasiahli;
znezrady zasahujú ho, a neboja sa nič.
6 Tuho sa navádzajú na zlú vec,
dohodujú sa potuteľne nastavovať osidlá,
hovoria: „Kto nás uvidí?”
■7 Osnujú zločiny,
skrývajú vyhútané zámery,
je priepastné i zmýšľanie i srdce každého.
8 Lež Boh ich zasahuje strelami,
znezrady zasahovaní sú ranami,
9 záhubu im pripravuje jazyk ich,
hlavami krútia všetci, čo ich vidia.
10 A všetci boja sa a ohlasujú dielo Božie
a nad skutkami jeho zamýšľajú sa.
11 Teší sa spravodlivý v Pánovi a utieka sa
ku nemu
a honosia sa všetci, čo srdca priameho sú.
12 „Každý, kto naň prisahá", značí tých, čo uzná-
vajú Pána za Boha, za najvučš.u autoritu (Dt 6,
13).
263 2alm sa obsahom podobá 4. žalmu. Je poučný.
Podľa nadpisu autorom jeho je David, z obsahu
žalmu nemožno bližšie určiť príležitosť a okol.
nosil, kedy vznikol. Lež nakoľko sa spomínajú
zákerní nepriatelia, čo jazykmi schyslávajú žalmls.
lévi záhubu, jc možné, že žalm je z časov Saulov.
ho alebo Absolónovho prenasledovania. Sv. Otco­
via často prenášali výroky žalmu na Ježiša Krista,
ktorý tiež trpel pre zlé jazyky a napokon sa stal
Ich obeťou.
7 Nepratelia pred ľuďmi chcú ospravedlniť svoje
počínanie, prelo vymýšľajú o Dávidovi to najhor.
šic — „osnujú zločiny" — Dávida predstavujú ako
nejakého zločinca, aby tak zakryli svoje zločinec­
ké úmysly — „skrývajú vyhútané zámery". Ne­
majú dôvodu, aby prenasledovali Dávida, a ak Jc
ne.aký, lak je lo len ich nenávisť a pomsta za
Dáv.davu nevinnosť a priamosť. Prelo musia pred,
sberal' niečo, čo by ich aspoá naoko ospravedlňo­
valo v nepr.alcľskom postoji voči Dávidovi.
Kniha žalmov 567
I ŽALM 64 (65)
Ďakovná modlitba za štedrosf
Božiu
Majstrovi chóru; žalm; od Dávida; pleseň. 1
Chválospev prislúcha ti na Sione, Bože, 2
a tebe nech sa splní sľub,
čo vypočúvaš modlitbu! 3'
Prichádza k tebe každé telo
pre neprávosti. 4
Tiačia nás naše poklesky,
lež ty ich odpúšťaš.
Blažený, ktorého vyberáš ty a dávaš sa mu 5
priblížiť;
prebýva v nádvoriach tvojich.
Nasýtime sa dobrom domu tvojho,
svätosťou chrámu tvojho.
Znameniami strašnými vyslýchaš nás 6
v spravodlivosti,
Bože, Spasiteľu náš,
nádeja všetkých končín zeme
a morí ďalekých!
Co upevňuješ hory silou svojou, 7
opásaný mo.ou,
čo tíšiš hukot mora, 8
huk jeho vín, a vzburu národov.
A pre zázračné znamenie tvoje boja sa, 9
čo obývajú zemské končiny —
okraje východu a západu ty naplňuješ
radosťou.
Zem navštívil si a napojil si ju, *
10
obohatil si ju veľmi;
je strúha Božia naplnená vodami,
ich obilie si pripravil;
nuž takto si ju pripravil:
Zvlažil si jej brázdy, 11
zrovnal si jej lírudy,
zmäkčil si ju dažďami,
jej vzrastu si požehnal.
Korunoval si láskavosťou svojou rok 12
*
a po s opáeh tvojich rinie sa tuk.
Autorom žalmu je Dávid, o čom okrem nad. 2 64
pisu svedčí aj obsah a kvetnatá reč žalmu.
Žalm bol určený k verejnej bohos.užbe a naj.
skôr sa spieval pred žatvou, teda na veľkonočné
sviatky — „pesah“. V druhý deň tohto sviatku sa
už obetoval snopok jačmeňa z novej úrody.
Zo Siona rozdáva Pán milosti svoje, preto tu 2
sa mu treba aj poďakovať a splniť sľuby, ktorými
sl ľud vyprosil dobrodenia od Pána. Na Sione
treba osláviť Pána slávnostnými obetami, spevmi
a hrou, lebo vyslyšať modl.lby ľudu za novú úro-
du.
K Pánovi „prichádza každé telo“, každý hrlej- 3b--4a
nik, aby Pán rozhodol ô jeho vine a nevine a aby
ju odpustil (Ex 1B, 19).
„Strúha Božia“, totižto dážď, ktorý prichádzal 10
na zem — podľa semitského poňatia — z osobit­
ných nádrží, uskladnených v nebesách.
Zem ponúka v hojnosti svoje plodiny — ‚.po 12
stopách tvojich rinie sa luk“, požehnanie Božie
je prehojné na všetkom, čo prináša úroda. Boh
v SZ zobrazuje sa ako vezúci sa na voze mrnč.cn,
o kade prechádza, roznáša požehnanie a hojnosť
úrody (Dt 33, 28).
 568 Kniha žalmov
•13 Fašicnky púšte hýria
a výšky opásavajú sa plesaním.
14 Odievajú sa stádom pašienky
a údolia sa pokrývajú zrnom:
volajú na slávu a spievajú.
ŽALM 65 (66)
Hymna pri ďakovnej obete
1 Majstrovi chóru; pieseň; žalm.
Jasajte Bohu všetky zeme,
2 spievajte o nádhere mena jeho,
chválu znamenitú mu vzdávajte!
3 Povedzte Bohu: „Aké strašlivé sú počiny
tvoje!"
Pre veľkosť sily tvojej lichotia ti
nepriatelia tvoji.
4 Nech sa ti klania celá zem a spieva ti,
nech ospevuje meno tvoje!
*5 Poďte a viďte diela Božie:
učinil veci hrozné medzi synmi ľudskými!
6 Premenil more v súš,
nohami prešli cez rieku:
tak radujme sa jemu!
7 On vládne mocou svojou naveky;
sledujú oči jeho národy:
nechže ša odbojníci nevynášajú!
8 Dobrorečte Bohu nášmu, národy,
a rozhlasujte chvály jeho zvesť,
9 čo duši našej život dal
a nedovolil, aby sa nám noha pošmykla.
10 Veď si nás, Bože, vyskúšal,
pretopil si nás ohňom, ako pretápa sa striebro,
11 voviedol si nás v osídlo;
na naše bedrá vložil si bremeno ťažké.
12 Po hlavách našich dal si ľuďom voziť sa,
ohňom i vodou prešli sme,
no jednako vyviedol si nás na voľnosť.
13 Do domu tvojho vojdem s žertvami celostnými,
ja splním tebe sľub svoj,
14 čo pery moje vyriekli
a prisľúbili ústa moje v súžení mojom.
15 Žertvy celostné oviec mastných prinesiem
tebe za obeť
so smudom baranov,
budem obetovať tebe juncov s kozlami.
16 Poďte a počúvajte, rozprávať budem,
všetci, čo bojíte sa Boha,
čo duši mojej učinil!
13 „Pašienky púšle" značí veľké plochy zeme, kto.
rá sa neobrábala a slúžila len za pastvu pre ovce
a dobytok. Pre svoju rozsiahlost prirovnáva sa
k púšti.
2 65 Žalm je anonymný. Nadpis neuvádza ani auto­
ra, ani historickú príležitosť, za ktorej žalm vzni­
kol.
5—7 Národy a zeme, čo stŕpli nad terajším vyslo­
bodením Izraela pred vojskom asýrskym (4 Kr
19; Iz 37), volá autor žalmu, aby videli v dejinách
Izraela, aký mocný bol vždy pravý Boh, čo všet­
ko vykonal pre svoj národ. Tento Boh bude vlád­
nuť naveky nad všetkými národmi. Boh sa mocou
svojou preukázal ako spravovatel ľudských osu­
dov, skutky jeho vzbudzujú obdiv a istú obavu
z nekonečnej moci jeho.
Ústami svojimi som k nemu zavolal 17
a zveleboval som ho svojím jazykom.
Keby som ja bol zbadal v srdci svojom 18,
neprávosť,
Pán nebol by ma vyslyšal.
Lenže Boh ma vyslyšal, 19
venoval hlasu prosby mojej pozornosť.
Pochválený buď Boh, čo nepohrdol modlitbou 20
mojou '
a neodňal mi milosrdenstvo svoje!
ŽALM 66 (67)
Požehnanie Božie
Majstrovi chóru; na strunách; žalm; pieseň. 1*
Nech je nám milostivý Boh a nech nás požehná, 2*
nech poskytne nám jasnú svoju tvár,
aby sa znala cesta tvoja na zemi 3
a spása tvoja vprostred všetkých pohanov.
Nech velebia teba, Bože, národy, 4
nech velebia teba všetky národy!
Nech radujú sa a nech kmene jasajú, 5
že spravodlivo súdiš národy
a riadiš kmene na zemi.
Nech velebia teba, Bože, národy, 6
nech velebia teba všetky národy!
Zem vydala svoj plod, 7
požehnal nám Boh, náš Boh.
Nech Boh nás požehná, 8
nech jeho boja sa všetky končiny zeme!
ŽALM 67 (68)
Sion oslavuje Pána vojov —
Jahveho Seba'oth
Majstrovi chóru; od Dávida; žalm; pleseň. 1
Vstáva Boh, rozprašujú sa nepriatelia jeho 2
a utekajú pred ním tí, čo nenávidia jeho.
Rozplývajú sa, ako sa rozplýva dym, 3
ako roztápa sa pri ohni vosk,
tak ničomníci hynú pred Bohom.
Lež spravodliví radujú sa, pred pohľadom i
Božim plesajú
„Na strunách — bineginól" — tieto slová ozná- 1
čujú nejaký strunový nástroj, pri ktorého sprie­
vode sa mal žalm spievať.
Slovami 2. verša kňaz denne na konci raňaj- 2—4
šej a večernej ‚modlitby požehnával ľud (Nm 6.
24—26). Požehnanie pochádza ešte z Áronových
čias a v našom žalme je len premena 2. osoby
na 3.
Tento žalm je jedným z najkrajších, ale aj 2 67
najťažších. Jeho autorom je Dávid a obsah žalmu
len potvrdzuje údaj nadpisu: naznačuje sa, že
kráľovstvo ešte nebolo rozdelené (verš 26), archa
úmluvy prichádza na Sion (16—19).
Keďže ústrednou myšlienkou žalmu je oslava
Jahveho — Seba'oth, Pána zástupcov, ktorý' dote­
raz dožičil mnohé víťazstvá Izraelu a ktorý pri­
chádza na Sion, aby tam sídlil a aby odtiaľ riadil
osudy Izraela a všetkých národov, najpravdepo­
dobnejšie je, že žalm vznikol v časoch, keď Dávid
dal preniesť archu úmluvy do nového príbytku na
Sion (2 Sm 6, 1; „Zorell", 112).
Zalm je triumfálnym pochodom, plesňou, kto­
rou Izraeliti sprevádzali archu úmluvy, na ktorej
I
trónil Boh, kedykoľvek ju donášali na Slon.
 Kniha žalmov 569

a v radosti sa veselia. Boh náš je spásy Boh, 21

5 Spievajte Bohu, hrajte menu jeho, a zo smrti dá Pán Boh vyviaznuť.
kliesnite cestu tomu, čo vezie sa po púšti, Boh ozaj drúzga hlavy nepriateľov svojich, 22
ktorý má meno Pán, vlasaté temä toho, ktorý chodí v pokleskoch
a pred ním plesajte! svojich.
6 Je otcom sirôt a zástancom vdov, Riekol Pán: „Privediem späť z Bášanu, *
23
Boh v príbytku svojom svätom, ja privediem (ťa) z morských hlbočín,
7 Boh opusteným pripravuje dom, aby si v krvi nohu svoju namočil, 24
vyvádza k duhu zajatých, aby sa ušlo z nepriateľov pre jazyky tvojich
len odbojníci zostávajú vo vyschnutej i psov."
krajine.
। Vidia sprievod tvoj, Bože, 25
•8 Bože, keď pred ľudom svojim si vytiahol, I vchod Boha môjho, kráľa môjho, v svätyňu:
keď si ty kráčal po púšti, Popredku idú speváci, sú hudci poslední, 26
9 triasla sa zem a z nebies cedilo sa pred Bohom, v prostriedku panny, nech hrajú na
pred Bohom, Bohom Izraela, Sinaj zachvel sa. tamburinách.
•10 Spustil si, Bože, na dedičstvo svoje dážď „V sviatočných zhromaždeniach dobrorečte 27
hojný Bohu,
a zotavil si zmorené. Pánovi, čo z rodu Izraela steľ
11 V ňom stádo tvoje bývalo, Tam Benjamín je, najmladší, čo medzi nim; 28
pripravil si ho úbohému, Bože, v dobrote vyvodí,
svojej. kniežatá Júdu, so svojimi zástupmi,
kniežatá Zabulona, Neftaliho kniežatá.
12 Pán vyslovuje slovo;
je veľké množstvo ohlašovateliek radosti: Vyjavuj, Bože, moc svoju, 29
13 „Králi vojsk utekajú, utekajú moc svoju, Bože, čo sa pre nás ustávaš!
a delia korisť gazdiné. Pre chrám tvoj, čo v Jeruzaleme je, 30
•14 Kým vylihovali ste po košiaroch stád, nech králi tebe prinášajú dary obetné!
striebrom sa skveli krídla holubice Potrestaj v trsti potvoru, 31*
a perute jej zlatožltým zlatom. húf býkov s teliatkami národov,
•15 Pokým tam Všemohúci kráľov rozháňal, nech s bliaškami striebornými pokoria sa:
snežilo na Selmone.” rozožeň národy, čo zaľúbenie majú vo vojnách'
16 Vrchy vysoké sú vrchy Bášanu, Nech prídu veľmoži z Egypta, 32
*
sú vrchy s grúňami vrchy Bašánu. nech vystiera Kuš ruky svoje k Bohu!
17 Prečože závistlivo pozeráte, vrchy s grúňami,
Kráľovstvá zeme, prespevujte Bohu, hrajte 33
na vrch, na ktorom prebývať Bohu zaľúbilo sa,
Pánovi,
na ktorom bude bývať večne doista?
18 Na tisíce vozov Božích je, na myriády; ktorý vezie sa na nebesiach, na odvekých 34
nebesiach!
do svätostánku prišiel zo Sinaja Pán.
Hľa, vydáva svoj hlas, hlas mohutný:
19 Do výše si vystúpil,
„Poznajte Božiu moci 35
zajatcov si priviedol,
Nad Izraelom vznešenosť jeho
ľudí do daru si prijal,
a v mrakoch moc jeho.
aj tých, čo u Pána Boha prebývať nechcú.
Treba sa Boha, Boha Izraela, zo svätostánku 36
20 Požehnaný Pán nech je deň čo deň; jeho báť,
Boh, spása naša, nosí naše bremenál on dáva moc a silu ľudu svojmu;
požehnaný Boh!"
8 . „Bože, keď pred ludom svojim sl vytiahol“,
žalmista má na mysli „ohnivý a oblačný stĺp“,
v ktorých Pán ako vodca predchádzal svoj tud
(Ex 13, 21 n.; Nm 14, 14), aby ho bezpečne viedol
do zasľúbenej zeme. Spomínaná „púšt“ je púšt
Fáran, čiastka skalnatej Arábie. Na tejto ceste
Pán preukázal mnohé dobrodenia národu svojmu, Od západu — „z morských hlbočín“ — od vý- 23
aj sám sa zjavil na hore Sinaj. chodu — „z Bášanu"" vráti sa Izrael vždy oko
10 Na púšti preukázal Pán mnoho dobrodenia fu- vítaz, lebo Boh bude ho viest v boji, on ho ochrá­
du svojmu. ni a dá mu triumfoval nad nepriatcrom.
14 Verš 14. je najťažší z celého žalmu. Zdá so Medzí neprioLefmi spomína v prvom rade Egypt 91
však, žc Je tu narážka na kmene Izraela, ktoré — „potrestaj v trstí potvoru“ — ide tu o kroko.
sa nezúčastnili na boji — „kým vylihoval) ste dila alebo vodného koňa, Čo vždy boli odznaky
po košiaroch" — lež venovali sa svojmu každo­ Egypta, oba žili v Níle, okolo ktorého je hustý
dennému zamestnaniu, paseniu oviec (Sdc 5, 15 n.), porast trstiny (Iz 19, 6; Ez 29, 3. 4). „Hút býkov
zatiaľ čo Izrael bojoval. „Holubica“ označuje naj­ s teliatkami národov“ sú Iní nepriatelia: ako Fi
pravdepodobnejšie izraelské vojsko, ktorého zbra- llŠUnci, Kanaán, krát Bášanu a králi omorojskl,
ne sa leskli na slnku, „zlato a striebro“ bola by nepriatelia Izraela vo všeobecnosti. Všetci nepria­
korisť. telia majú príst s darmi — „nech *s bliaškami
15 „Selmon“ je vrch v pohorí „Hauranu“, juho­ striebornými pokoria sa“.
východne od Damasku; Ptolomeus (Geografia 5, Eltópia — Kuš pobožne bude k Bohu vztahovat 32
15, B) ho uvádza pod menom Asalmanon). svoje zopäté ruky.
 570 Kniha žalmov

ŽALM 68 (69) Lež k tebe, Pane, mieri modlitba moja, 14

Prosba o pomoc v krajnom
nebezpečenstve
1 Majstrovi chóru; podľa „Ľalie"; od Dávida.
2 Pomôž mi. Bože,
bo vody stúpli po šiju.
3 Topim sa v bahne bezodnom,
a nieto, kde by som nohu zachytil.
Došiel som na hlbiny vôd
a prúdy pokrývajú ma.
4 Us.al som od kriku,
hrdlo mi zachriplo —;
oči mi zoslabli,
čo Boha svojho vyčkávam.
•5 Viac než vlasov na mojej hlave je tých,
čo bez príčiny ma nenávidia.
Mocnejší sú než kosti moje,
čo nespravodlivo sa zastrájajú proti mne:
mám vrátiť, čo som nelúpil?
6 Bože, pochabosť moju poznáš,
a nie sú nevedomé tebe poklesky moje.
7 Nech nesklamú sa vo mne ti, čo dúfajú
v teba,
Pane, Pán vojsk!
Nech pre mňa nezahanbia sa,
čo hľadajú ťa, Bože Izraela.
8 Veď pre teba zniesol som potupu,
pohana pokryla mi tvár.
9 S^al som sa cudzím bratom svojim
a synom matky svojej cudzincom.
10 Bo spaľuje ma zápal o dom tvoj
a padli na mňa tupiteľov tvojich potupy.
11 Pôstom som dušu svoju skormútil,
a obrátilo sa mi na hanu.
•12 Obliekol som si vrecovinu miesto šiat,
nuž stal som sa im naposmech.
13 Kkbeua o mne, ktori vysedávajú v bráne,
a hanob a ma, ktorí pijú vino.
Z 6B Ako svedči nadpis, žalm je od Dávida, čo po-
tvrd'.ujc aj sv. Pavol (Rím 11, 9, a sv. Lukáš (Sk
1, 16. 20). Lenže nevedno, kedy ho Dávid zaspie­
va'.. Ako uv.d.me z obsahu žalmu a citátov NZ,
žalm je istotne mesiášsky.
5 „Mám vrátiť, to som nelúpil“, mám trpieť za
to, Co som neurobil? Takto mohol hovoriť Mesiáš,
ktorý naozaj trpel nevinne: falošne ho obvinili,
nespravodlivo odsúd.li a trpel nie za svoje, lež
ra viny všetkých ľudí. V ústach Mesiášových vy-
plnujú sa tieto slová doslova. Mesiáš mal odčiniť
krivdu, čo spáchalo ľudstvo svojimi hriechami na
Bohu. Svojím utrpením navracia Bohu úctu a
test, o ktorú ho obralo hriešne ľudstvo.
12 Trpiteľ obliekol si „vrecovinu“, jednoduchý
oblek z kozej srsti. Takýto oblek nosievali Izra­
eliti na znak smútku a pokánia (2 29, 12; 34, 13;
porov. Jn 3, 5. 6. 8). Pôst a tvrdý oblek sú len
ouľú.j.i., ktoré znázorňujú jeho poslanie: zadosť-
učiň.ť za prcvinen.e ľudstva — Mesiáš v dobro­
voľnom odriekaní, v pôste a tvrdej šate volal
o pomoc k Bohu, lež to len zväčšilo jeho posmech
a pohanenie. „Brány miest“, priestor pred brá­
nami bol m estom trhov, schôdzok, tam sa súdie-
valo a tu sa schádzali ti, čo nevedeli využiť čas
inakšie, ako klebetami a ohováraniami Iných (2 9,
15; Jób 5, 4; 29, 7). „Ktori pijú vino“ — týmto
sú označení všetci pijani, hebr, „p.janl sleery“,
pijani akéhokoľvek opojného nápoja (šékôr —
opojný nápoj).
v čas, milostný Bože:
vyslyš ma podľa veľkej dobrotivosti svojej,
dľa spoľahlivej pomoci svojej!
Vyrvi ma Z bahna, aby som neponoril sa, 15
od tých ma vysloboď, čo ma nenávidia,
a z hlbín vôd!
Nech nepokrývajú ma prúdy vôd 16
a nech ma nepohlti hlbina,
ani nech studňa nezatvára nado mnou svoj
pažerák!
Vyslyš ma, Pane, bo milosť tvoja láskavá je; 17
pohliadni na mňa podľa množstva
milosrdenstva svojho!
Pred služobníkom svojím nekry svoju tvár: 18
vyslyš ma skoro, bo v úzkostiach som.
Priblíž sa k mojej duši, vykúp ju; 19
pre nepriateľov mojich ty ma vysloboď!
Znáš potupu moju a pohanu moju a poškvrnu 20
moju;
pred pohľadom tvojim sú všetci, čo ma sužujú.
Potupa srdce moje zlomila a už som na konci, 21
a čakal som toho, čo by ma poľutoval, lež
nebolo ho,
a tých, čo by ma potešili, lež nenašiel som.
A do jedla žlč mi dali 22"
a octom hasili môj smäd.
Nech stane sa im osídlom ich stôl, 23*
a slučkou priateľom!
Nech sa im zatemnejú oči, aby neprevideli, 24
*
a učiň, aby sa im bedrá stále klátili!
Vylej na nich zlosť svoju 25
a nech ich chytí hnevu tvojho pal!
Ich bydlo nech sa spustoší 26
a nikoho nech niet, čo v Stanoch ich by
prebýval!
Bo prenasledovali, koho si ty stihol ranami, 27
a rozmnožili bolesť toho, ktorého si poranil.
Pridaj k ich vine vinu naviacej 28
a u teba nech nie sú vyhlásení za
spravodlivých!
Nech vymažú sa z knihy žijúcich 29
a so spravodlivými nech sa nepíšu!
Ale ja bedár som a úbožiak, 30
nech pomoc tvoja, Bože, chráni ma!
Ja budem chváliť meno Božie so spevom 31
„Zlč — ró'S" v hebrejčine označuje aj rastlinu, 22
ktorej Slavo je horká a jedovatá. Teda je to horká
tekutina, ktorú môžeme stotožniť s prísadou, ktorú
zmiešali s vínom a dali vypiť Ježišovi na kríži
(Mt 27, 34; Mk 15, 23). Octová voda sa na vý­
chode dosť často používa ako nápoj, aj Ježiš do­
stal tento nápoj, bola to posledná vďaka ľudstva
za jeho utrpenie (Jn 19, 29 a paral.).
V tejto strofe žalmista žiada podľa práva od- 23—29
vety (lex talionis), ktoré v SZ platilo za všeobecnú
normu (Ex 21, 12. 23—25; Lv 24, 17—21), tresty,
ktoré uvalili na seba svojím prečinom. Lež Nový
zákon nahrádza tento spravodlivý zákon zákonom
lásky, Ježiš na kríži sa modlil za všetkých svojich
nepriateľov a vrahov. Preto je lepšie tieto slová
vykladať ako proroctvo o zle a nešťastí, ktoré za­
stihne bohovražedný národ (Z 5, 11).
Nikdy nebudú isti, stratia doterajšie sebavedo. 24
mie, budú žiť v neistote a biede, ich „bedrá budú
sa stálé klátiť".
 Kniha žalmov
a velebiť ho budem vzdávaním vďakov.
32 A zaľúbi sa Bohu väčšmi ako býk,
než junec rohatý a ratičný.
33 Viďte a tešte sa, ponížení,
a nech srdce oživne vám, čo hľadáte Boha!
34 Bo počúva Pán chudobných
a nepohŕda sputnanými svojimi.
35 Nech velebia ho nebesia, i zem,
moria a čokoľvek sa hýbe v nich.
36 Lebo Boh zachráni Sion
a vybuduje mestá Júdove:
a budú bývať tam a budú vlastniť ju.
37 A semä služobníkov jeho zdedí ju;
a tí, čo meno jeho milujú, v nej prebývať
budú.
2ALM 69 (70)
Prosba o pomoc Božiu
1 Majstrovi chóru; od Dávida; na pamiatku.
2 Ráč ma vyslobodiť, Bože,
ponáhľaj sa mi, Pane, na pomoc!
3 Nech zahanbia a zapýria sa tí,
čo dušu moju vyhľadávajú.
4 Nech zavrátení sú a hanba tým,
čo radujú sa z nešťastia môjho!
5 Nech ustúpia a hanba nech ich zaleje,
čo hovoria mi; „Aha, aha!"
Nech plesajú a z teba tešia sa
všetci ti, čo hľadajú teba!
Nech stále vravia: „Zvelebený Pán!" —
čo žiadajú si tvoje spasenie.
6 Ja však som úbožiak a bedár som,
Bože, na pomoc mi priď!
Ty si pomocník môj a ty osloboditeľ môj,
Pane, nemeškaj!
ŽALM 70 (71)
Modlitba starca v nebezpečenstve
1 K tebe sa, Pane, utiekam,
nech nie som zahanbený naveky!
2 Vytrhni ma a vysloboď ma v spravodlivosti Dal si mi skúsiť veľa a zlých súžení,
svojej,
nakloň mi ucho svoje a spas ma!
3 Buď skalou útočišťa môjho,
hradom opevneným, aby si ma spasil,
lebo ši bralo moje a hrad môj.
4 Bože môj, vytrhni ma z ruky ničomníkovej
ti z päste nešľachetnika a utláčateľa!
5 Lebo si nádej moja, Bože môj,
od mladosti mojej, si Pane, dôvera moja.
6 Na teba som sa od lona materinského spoliehal,
Z 69 Autorom žalmu Je Dávid. „Na pamiatku — le
hazkir“ označuje čas, keď sa mal žalm spievať,
totižto v čase „hazkarah", za nekrvavej obety,
ktorá sa pridávala ku každej obete a žertve (Lv
12, 2). Žalm je čiatskou 39 (40). žalmu, a to jeho
14—16. veršom.
2 70 Tento žalm je jedným z „osirolených žalmov",
nemá nijaký nadpis a neudáva sa ani pôvodca
žalmu; pravdepodobne jc nim Dávid. Kráľ Dávid,
najväčší básnik Izroc'a, zaspieval tento žalm vo
svojej starobe, keď ho jeho nevďačný a nedočkavý
syn Absolón násilne chcel pozbaviť trónu.
571
bol si mi ochraňovateľom od života matere
mojej:
v teba som dúfal vždy.
Ako by zázrak mnohým bol môj zjav, 7*
veď ty si bol silný môj pomocník.
Nech ústa moje plné chvály tvojej sú, 8
veleby tvojej celý deň!
Neodvrhuj ma v čase staroby, 9
neopúšťaj ma, keď mi sily ubudne!
Bo nepriatelia moji hovoria o mne 10
a čo ma pozorujú, vospolok sa radia
a vravia: „Opustil ho Boh! 11
Prenasledujte ho a chyťte ho,
bo niet toho, kto by ho vytrhol!”
Ďaleko, Bože, nestoj odo mňa, 12
Bože môj, ponáhľajže sa mi na pomoc!
Nech zahanbia a pominú sa odporcovia života 13
môjho,
nech pokryje tých pohana a stud,
čo usilujú sa ini spraviť zle.
Ale ja dúfať budem vždy 14
a budem zo dňa na deň k všetkej chvále tvojej
1 pridávať.
Zvestovať budú ústa moje spravodlivosť tvoju, 15
celý deň tvojej pomoci;
veď ani ja ich mieru nepoznám.
Ja vyrozprávam Božiu moc, . 16
ja pripamätám, Pane, spravodlivosť tvoju,
akú máš len ty.
Poúčal si ma, Bože, od mladosti mojej 17
a dosiaľ ohlasujem skutky tvoje podivné.
1 A ani v starobe a šedinách, 18
Bože, neopúšťaj ma,
kým budem ohlasovať pokoleniu tomu rameno
tvoje,
všetkým, čo prídu, moc tvoju
a spravodlivosť tvoju, Bože, ktorá siaha do 19
nebies,
ktorou si také veľké veci učinil:
Bože, kto sa vyrovná tebe?
20
znova ma oživíš
a vyzdvihneš ma z hlbín zeme poznovu.
Rozhojni dôstojnosť moju 21
a znova po^eš ma!
Nuž i ja budem oslavovať vernosť tvoju, 22’
Bože, na harfe,
zahrám ti na citare, Svätý Izraela.
Pery mi jasať budú, keď budem vyhrávať tebe, 23
aj duša moja, ktorú si ty vykúpil.
O spravodlivosti tvojej jazyk môj rozprávať 24
bude celý deň,
Dávidov život, jeho utrpenie, nebezpečenstvá ži- 7
vola zdali sa byt „zázrakom", čímsi podivným
v očiach, tých, ktori videli, ako ho Boh sprc.
vádza, ako drží nad nim ochrannú ruku. To * o
možno povedať aj o cc'.om národe Izraela, aj icho
dejiny sú jediným zmnohonásobeným podivuhod­
ným skutkom Božim (Iz 8, 18; Ez 8 atď,),
„Svätý Izraela" je jedným z početných m'cn 22
Božích, v žaltári sa vyskytuje len tri razy (2 72,
41 a 83, 19) a tridsať ráz u Izaiáša. Staručký Dá­
vid chce svojským spôsobom ďakovať Bohu za
láskavosť a milosrdenstvo, ktoré mu preukázal.
 Kniha žalmov
572

bo zahanbení boli, bo sa zastydeli — čo usilujú oddajú dane oddanosti králi zo Seby a zo Sáby.
sa mi spraviť zle. A všetci králi sa mu poklonia, 11
budú mu slúžiť všetky národy.
Žalm 7i (72) j Bo vyslobodí chudáka, čo vzýva ho, 12'
Pokojné Kráľovstvo Mesiáša | a bedára a komu pomocníka niet.
*1 Od Šalamúna. I Bude mať zľutovanie nad biednym a chudákom 13
Bože, daj súd svoj Kráľovi । a spasí život chudákov.
a spravodlivosť kráľovskému Synovi svojmu! Od útlaku a násilenstva oslobodí ich 14
2 Nech spravodlivo spravuje ľud tvoj a drahocenná bude jemu krv ich.
a biednych tvojich po práve!
*5 Nech vrchy prinášajú ľudu mier A preto bude žiť a zo zlata dajú mu zo Seby 15'
a spravodlivosť pahorky! a budú sa zaň modliť povždy:
4 Uháji právo biednych ľudí, I budú mu blahorečiť jednostaj.
pomôže synom chudákov Obilia bude hojnosť po kraji, 16’
a zdrví utláčateľa! na -horských výšach zrno jeho šumieť bude
ako Libanon
a ako býle zemské kvitnúť budú mešťania.
•5 A ako slnko bude dlho žiť
A bude meno jeho požehnané naveky, 17
a ako luna z pokolenia na pokolenie.
kým slnko žiariť bude, meno jeho potrvá,
6 Nech zostupuje na senokos ako dážď,
a všetky kmene zemské požehnané budú
sťa lejaky, čo zavlažujú zem!
v ňom,
7 Prekvitať bude spravodlivosť v dňoch jeho blahoslaviť budú ho všetky národy.
a hojnosť pokoja, kým mesiac nezájde.
* * •
•8 A bude vládnuť od mora až do mora Nech požehnaný je Pán, Boh Izraela, 18
a od rieky až k zemským končinám. čo koná divy sám!
9 Zohnú sa pod ním nepriatelia jeho A nech požehnané je slávne meno jeho 19
a protivníci jeho lízať budú prach. naveky;
•10 Prinesú dary králi Taršišu a ostrovov, a celá zem nech naplní sa slávou jeho.
Tak je, tak je!
Z 71 Tradícia, tak kresťanská ako aj židovská (Tar-
gum a Midráš), považuje žalm za mesiášsky.- Do *
slovné splnenie tohto žalmu uskutočnilo sa len na
Mesiášovi, prelo je zbytočné hľadať iného, hoc aj
slávneho, kráľa v Izraeli, ktorý by bol predohra
*
zom, typom Mesiáša.
1 „Kráľ a syn kráľov’* je jedna a tá istá osoba.
Titul „Syn kráľov" chce zdôrazniť, že Mesiáš je
zákonným dedičom, čo sa aj uskutočnilo. Mesiáš
pochádzal „z kráľovského rodu Dávidovho" (Lk
I, 32). Mesiáš je Synom Božím, ale podľa tela
sa môže volať „Synom kráľovým". Božstvo Me­
siáša naznačuje sa v žalme tým, že má dostať
„súd Boži a spravodlivosť Božiu." Mohlo by sa to
vysloviť aj tak, že Mesiáš, ako Kráľ, je Bohom,
a ako človek, je Synom kráľovým.
3 „Vrchy a pahorky" predstavujú celú Palestínu,
„Drahocenná bude mu Ich krv", ich život, ne- 12—14
hornatú zem. Ľud bude oplývať všetkým, nič mu ne­
dovolí vyliať nevinnú krv (2 115, 15).
bude chybovať, nastane všeobecná blaženosť. — Pre­
Slová „a preto bude žlť večité" pripomínajú 15
stane žalosť, nebude nespravodlivosti a vykorisťova-
nám spôsob a druh pozdravu, akým na yýchode
nia, všetci si budú rovní: chudobní ako bohatí a na­
pozdravovali kráľov: „Kráľu, ži naveky!" (3 Kr L
dovšetko prevládať bude láska, ako jediné spojivo
31; Neh 2, 3 atď.). Na znak pocty a oddanosti budú
novej pospolitosti mesiášskej (viď Iz 11, 4 n.).
mu prinášať najdrahocennejšie dary — „zo zlata
5—7 Kráľovstvo Mesiášovo bude večné. Vyjadruje sa
mu dajú zo šeby" (Arábie); toto nám pripomína
to jestvovanim „slnka a mesiaca", trvaním tohto
sveta. kráľovnú zo Sáby (3 Kr 10, 10).
Vo verši 16. opakuje sa tá istá myšlienka ako Ifl
B Mesiáš bude vládnuť celým svetom a uznajú ho vo verši 5 a 6. Predpovedá sa bohatá úroda, ktorá
za kráľa a vládcu všetky národy. bude spojené aj Šťastie, zdar v „kraji", v Krá-
10 Ako reprezentanti kráľov, reprezentantov všet­ S, 13; Joel 3, 18). S pokojom a spravodlivosťou
kých kráľov (tak je to naznačené v nasl. verši bude spojené aj nešťastie, zdar v ‚‚kraji", v Krá-
11), uvádzajú sa „králi Taršišu" (Tartessus, fenic­ ľovstve Mesiášovom.
ká kolónia, bohatá na striebro, v južnom Španiel­ Verše neprislúchajú k žalmu, keďže sú chválo- 18—19
sku), „králi ostrovov" (králi ostrovov Stredozem­ spevom, doxológiou druhej knihy žalmov. Pravde­
ného mora a celej Európy), „králi zo šeby" (hebr, podobne predstavujú zakončenie istej skupiny žal­
šebá
* označuje Arábiu, zvanú aj Arábia felix- mov, ktorá jestvovala oddelene, prv, než bol Žal­
šťastná) a „Sáby" (Seba volala sa aj Meroe, Joz. tár v tej forme a rozsahu, ako je dnes. Obsahove
Flavius. Starož. II 10: 2, dnes sa stotožňuje so je akousi ozvenou myšlienok 71. (72.) žalmu. Po
západným pobrežím Červeného mora — Etiópia?); doxologii sa dodáva: „Koniec Dávidových modlitieb,
lak Seba ako Sába bolí veľmi bohatými krajina­ syna Jeseho." V druhej knihe žalmov nie všetky
mi. Autor takto ohraničil tri svetové diely, ktoré žalmy sú od Dávida, lež väčšia čiastka je skutočne
boli známe v tom čase: Aziu, Európu a Afriku. od neho, preto má tento podpis odôvodnenie.
 Kniha žalmov
III. KNIHA ŽALMOV
(72—88 (73—89)).
ŽALM 72 (73)
Zdanlivé Šťastie hriešnikov
1 Žalm; od Asafa.
Aký dobrý je voči čnostným Boh,
Boh voči tým, čo čistého sú srdca!
2 Veru nohy moje temer sa zaplietli,
len len že sa mi kroky nešmykli!
3 Lebo som ničomníkom závidel,
keď u hriešnikov som pozoroval zdar.
4 Nijakých nieto pre nich múk,
zdravé a vypasené je ich telo.
5 Nenachodia sa, ako smrteľníci, v súženiach
a nie sú, ako ľudia, šľahaní bičom.
6 Preto pýcha ich obopína ako reťaz na hrdle
a násilenstvo zastiera ich ako odedza.
7 Z tučného srdca vychádza ich neprávosť,
vyrážajú zámery ich mysle.
8 Robia si úštipky a zlomyseľne hovoria,
zvysoka hrozia útlakom.
9 Stavajú svoje ústa proti nebesám
a jazyk ich si vykračuje po zemi.
10 Preto sa ľud môj pridal k nim
a naplno sa napájajú vodami.
11 A vravia: „Akože poznáva Boh,
a či je vôbec poznávanie v Najvyššom?"
12 Hľa, takíto sú hriešnici
a, stále na pokoji, zveľaďujú moc!
13 Nuž či som srdce svoje zachovával čisté
nadarmo
a ruky som si v nevinnosti umýval?
14 Bo znášam biče každý čas
a každé ráno karhanie.
15 Keby som myslel: Budem hovoriť ako oni,
bol by sa spreneveril rodu synov tvojich.
16 Nuž rozmýšľal som, aby som to pochopil,
lež namáhavé sa mi videlo,
17 pokým som do svätyne Božej nevkročil
a nepozoroval som posledný ich lós.
18 Na klzkej ceste ozaj umiesťuješ ich
c zvrhuješ ich na rumy.
19 Ako sa za chvíľočku zrútili,
pominuli sa, strachom velikým strávení boli.
20 Ako sen, Pane, keď sa ktosi zobudí,
tak zavrhneš ich obraz, keď sa prebudíš.
21 Keď srdce sa mi roztrpčovalo
a v mysli svojej som sa sužoval;
22 ja pochabý som bol a nerozumel som,
bol som jak statok pred tebou.
*23 Ale ja stále budem u teba,
za pravú ruku moju si ma uchopil;
2 72 Ako svedči nadpis, tento poučný žalm napísal
známy levita Asaf, ktorý bol súčasníkom .Dávido.
vým a jedným z troch „riaditeľov majstrov hud­
by" v chráme (1 Par <3, 39; Iß, 4. 5; 25, 2).
23—24 Boh tu zjavuje a uistuje svojich verných, že
v prítomnom živote Ich sleduje otcovskou láskou i bol zobrazený práve vládnuci kráľ, alebo levy.
a starostlivosťou, lež po tomto živote ich vezme | Je možné, že do svätyne Jahveho priniesli aj svo­
k sebe, kde s nim budú večne žlť v sláve. Touto i je náboženské vyobrazenia.
573
budeš ma radou svojou viesť 24
a napokon prijmeš ma do slávy.
Kohože, okrem teba, mám v nebesiach? 25
A keď s tebou som, neteší ma zem.
Pominie telo moje, srdce moje tiež, 26
naveky Skala srdca môjho a diel môj je Boh.
Lebo, hľa, zahynú, čo od teba sa vzďaľujú, 27
nivočíš všetkých, ktorí neverní sú.
> Ale mne dobre je byť v blízkosti Božej; 28
uložiť v Pánu dôveru svoju.
Ja všetky diela tvoje zvestovať budem
pri bránach dcéry sionskej.
ŽALM 73 (74)
Spustošenie chrámu
Maškll; od Asafa. 1
Prečože si, Bože, navždy zavrhol,
oproti ovciam pastviny tvojej vzbika hnev
tvoj?
Rozpamätaj sa na spoločnosť svoju, 2
čo oddávna si založil;
na kmeň, čo vykúpil si sebe ako vlastníctvo;
na Sion, horu, kde prebývať si chcel.
Riaď kroky svoje k rozvalinám večným, 3
spustošil všetko vo svätyni nepriateľ.
Povykovali protivníci tvoji v mieste 4*
zhromažďovania tvojho,
pokládli svoje znaky na znaky.
Podobali sa tým, čo v húšti narábajú sekerou, 5
a už aj mlátia sekerou a tíkom jeho brány 6
zajedno.
Vydali ohňu svätyňu tvoju, 7
do zeme zhanobili mena tvojho príbytok.
Vraveli si v srdci svojom: "Zahubme ich 8
pospolu,
popáľte všetky zhromaždištia Božie
v krajine!"
vierou a nádejou potešený, žalmistu zvoláva: „Ko-'
hožc okrem teba mám...". Spravodlivému Boh
jc všetkým, nikoho nikde inde nehľadá a po inom
netúži. Vonkoncom nezáleží na tom, že telo za­
hynie, len keď človek ostane spojený s Bohoml
Jediné dobro a šťastie jc „byt v blízkosti Božej".
Pravdepodobne autorom je niektorý z potom- 2 73
kov Asafových, pretože obsah žalmu nemá nič
spoločného s dobou, v ktorej žil Asaf (súčasník
Dávidov). Udalosti, ktoré sa v žalme opisujú, sú
z časov, keď národ izraelský prežil hroznú kata,
strofu, ktorú mu pripravil babylonský kráľ Na­
buchodonozor. Išlo by teda o udalosti po 5B7 pr.
Kristom (4 Kr 25 1 n.; 2 Par 30, 1 n.; Jer 52,
1 n.).
„Ovce Božie" sú Izraeliti, ktoré sl zaslúžia
zľútovanie Božie a ochranu.
Príbytok Boží, svätyňu, znesvätili lomozom a 4
krikom, vrieskali a hučali nad svojim víťazstvom,
vo svätyni vyvesili svoje vojenské znamenia ako
víťazné znaky — „pokládli svoje znaky na znaky"
— čim chceli naznačiť, že pánmi mesta a chrámu
Jahveho sú ich bohovia a babylonský kráľ. Ako
vieme z histórie a z vykopávok, babylonské bo­
jovné znaky mail rozličné podoby, jeden z nich
sa nemenil a mul podobu kruhu (slnka), v ktorom
 Kniha žalmov

•9 Už nevidíme svoje znaky, proroka už niet; ŽALM 74 (75)

a nieto medzi nami, čo by vedel, dokedy?
10 Dokedy, Bože, bude haniť nepriate!?
Ci večne bude tupiť meno tvoje protivník?
*11 Prečože ruku svoju odvraciaš
a na lone si podržiavaš pravicu svoju?
12 Veď Boh je oddávna môj Kráľ,
čo koná spasiteľné diela na zemi.
•15 More si moľou svojou rozpoltil,
rozbil si hlavy oblúd na vodách.
14 Ty rozdrúzgal si hlavy leviatana,
dal si ho za krm morským potvorám.
15 Ty vyvábil si pramene a potôčky,
ty vysušil si rieky trvalé.
16 Deň je tvoj i noc tvoja je,
lunu a slnko ty si ustálil.
17 Určil si všetky zeme končiny;
leto a zimu ty a utvoril.
Lô Pamätaj na to: Nepriateľ ťa, Pane, pohanil
a pochabý ľud menu tvojmu zlorečil!
•19 Supovi nevydávaj život hrdličky svojej,
na život biednych tvojich nezabúdaj večito!
20 Na zmluvu svoju hľaď,
lebo sú plné násilenstva zeme zákutia, i polia. ' Ale ja plesať budem naveky,
21 Nech uponížený sa zahanbený nevracia,
bedár a úbožiak nech chvália meno tvoje!
22 Vstaň, Bože, veď svoj spor;
pamätaj na potupu, ktorú pôsobí ti denne
pochabý.
25 Na povyk nezabúdaj protivníkov svojich:
huk tých, čo stavajú sa proti tebe, vystupuje
stále.
Pán je spravodlivý sudca národov
Majstrovi chóru; podlá „Nepokaz“; žalm od Asafa; 1
pieseň.
Oslavujeme teba, Pane, oslavujeme 2
I a velebíme meno tvoje, rozprávame zázraky
| tvoje.
„Keď určím čas, 3
ja súdiť budem po práve!
Aj keby sa zem rozplývala a všetci jej 4
obyvatelia,
]a upevnil som stĺpy jej.
' Hovorím honosivým: „Nehonoste sa!" 5
a ničomníkom: „Nedvíhajte roh!”
Nezdvíhajte proti Najvyššiemu roh svoj, 6
nevravte proti Bohu nehanblivosť!
Veď ani od východu ani od západu, 7»
nie od púšte a hôr:
ale je sudcom Boh: B
i on toho znižuje, a povyšuje tamtoho.
; Lebo je čaša v ruke Pánovej, 9*
í čo šumí vínom hojne zmiešaným:
' a meria z neho: vystrebú až po spodok,
| budú piť všetci ničomníci zeme."
10*
vyhrávať budem Bohu Jakubovmu.
1 A zdrúzgam všetky rohy ničomných; 11
zdvihnú sa rohy spravodlivého.
ŽALM 75 (76)
Víťazná pieseň
Majstrovi chóru; na strunách; žalm od Asafa; 1
pieseň.
Boh stal sa známym v Júdovi, 2*
je veľké meno jeho v Izraelovi.

V Salem je staň jeho 3’

a na Sione príbytok jeho.
9 ..Už nevidíme svoje znaky“ aj Izraeliti mail
svoje vojenské znaky, Ci však ide o nc, nevedno. Uvedené sú štyri svetové strany: „východ, zá- 7
11 Po ľudsky opisuje Pána, ako zdržuje svoju ru­ pad, od púšte“, čiže od Sinajskej púšte, od juhu,
ku, svoju „pravicu“, ktorá je obyčajne silnejšia, a „od hôr“, od hôr Galilejska o Sýrie, teda od
má na lone a netrestá nepriateľa. Božia pravica, severu. Myšlienka verša Je nedokončená, máme tu
čo chránxvala ľud a trestala každého nepriateľa, básnickú figúru aposiopezu, čiže zámlku vetnej
je tera’ nehybná, nepomáha. časti „príde súd“.
13—15 Rozdelil Červené more, takže Izraeliti prešli po „Čaša“, kalich, naplnený horkým nápojom, je 9
suchu jeho dnom, egyptské vojsko v tom istom ji v Písme symbolom Božieho hnevu a trestov,
mori zahubil — „rozbil sl hlavy oblúd na vo- I „Roh“ je symbolom sily a pýchy (viď 5. verš). 10—11
dneh“ — krokodíl a vodný kôň často označujú Nepriateľ bude ponížený, kým spravodlivý, teda
Egypťanov (2 67, 31). Aj leviatan značí Eßvpfa- . Izrael, pomocou Božou sa vyslobodí z bied a utr­
nov, jc to pravdepodobne krokodíl a tu sa ním 1 penia.
chce vystihnúť bojovná moc Egypťanov, zničená । V predchádzajúcom žalme pevec naznačuje, 2 75
v Červenom mori (Iz 27, 1). Egypťanov pohltilo predvída víťazstvo, v tomto ho už oslavuje, žalm
more a stali sa pokrmom morských dravcov. — jc teda víťaznou piesňou. Preto je celkom možné,
Verš 15. spája nás s udalosťami na púšti, kde Boh žc žalm vznikol z tej istej príležitosti ako pred­
dva razy vyvádza vody zo skaly (Ex 17, 6 a Nm chádzajúci žalm: vtedy by mal na zreteli porážku
20, 0). Slová „Ty vysušil si rieky trvalé" (alebo vojska Senacheribovho za kráľa Ezechiáša r. 701
hojné, kde jc stálé voda), označujú zasa zázračná , (4 Kr 19; 2 Par 32; Iz 36). Lenže porážka Sena-
zastavenie toku Jordána za prechodu Izraelitov , eheribova je iba predobrazom úplnej porážky ne­
cezeň do Kanaánu (Joz 3 n.). , 1 priateľov Mesiášových. Žalm by bol typicky, ne­
19 Nepriateľ jc pažravý a dravý ako „sup", .vrhá | priamo, mesiášsky.
t-u bezcitne a krvilačné na „hrdličku“, na izra­ „V Júdov:" — tieto slová označujú kráľovstvo 2
elský národ. Evslencia celého národa je v nc- i júdsko, kde v tomto čase panuje Ezechiáš, „v Izra­
b' xpečenstve, ak tento hrozný stav potrvá dlhšie. | eli“ zasa vystihuje kráľovstvo severné, kráľovstvo
A nik iný nemôže pomôcť, iba Boh, ten Boh, [ efraimské, ktoré v tomto čase práve prestáva
k orý uzavrel zmluvu s Abrahámom, neraz ju ob- ■ jestvovať (722).
novil so svojim ľudom. A táto zmluva zaväzuje I Básnický výraz pre Jeruzalem je „Sálem“, Čo 3
obe strany. > v hebr, značí toľko ako ‚pokoj
*.

•4 Tam blesky luku polámal,
i štít i meč i zbraň.
•5 Prišiel si, Mocnár, svetlom žiariaci,
od vrchov pradávnych.
6 Udatní srdcom odzbrojení boli,
spia svoj sen,'
n ruky opustili hrdinov.
7 Od hrozby tvojej, Bože Jakubov,
vozy a kone zmeraveli.
8 Hrozný si ty a ktože postaví sa tebe na
odpor,
keď vybúši hnev tvoj?
9 Z neba si vypovedal súd,
zľakla sa zem, a zatíchla,
10 keď k súdu povstal Boh,
by spasil všetkých ponížených na zemi.
11 Lebo ťa bude oslavovať Idumeje vztek
a zasvätia ti sviatok pozostalí z Emathu.
12 Sľubujte sľuby a plňte ich Pánu, Bohu
svojmu,
nech všetci vôkol neho dar prinesú
Hroznému,
13 tomu, čo ducha kniežat podtína,
ktorý je hrozným Kráľom zeme.
ŽALM 76 (77)
Nárek a útecha zbedovaných
1 Majstrovi chóru; podľa „Idltum"; od Asafa; žalm.
2 Hlas môj k Bohu stúpa a volám ja,
hlas môj k Bohu, by počul ma;
3 v deň tiesne svojej vyhľadávam Pána;
v noci sa ruka moja neúnavne vystiera,
nedala sa mi duša potešiť.
4 Vzdychám, keď na Boha sa rozpamätúvam,
keď uvažujem, opúšťa ma duch.
5 Držíš mi oči bedlivé,
som zmätený a neviem rozprávať.
6 Zvažujem dávne dni
a rozpamätúvam sa na pradávne roky;
7 rozmýšľam v srdci svojom za noci,
hĺbam a vypytúva sa duch môj:
8 „Ci zavrhne Boh naveky
a nebude už milostivý naďalej?
9 Prestane navždy blahodar jeho,
neplatné bude prisľúbenie jeho z pokolenia
na pokolenie?
10 Zabudol zmilovať sa Boh?
Cl nahnevaný zavrel milosrdenstvo svoje?"
11 A vravím: „Toto je bôľ môj,
že zmenila sa pravica Najvyššieho."
4 „Blesky luku" Je to Isté ako šípy. Prorok Iza­
iáš bol predpovedal, že Asýrčania nevystrelia ani
jeden šíp proti svätému mestu. Toto sa doslova
splnilo (Iz 37, 33 a 4 Kr 19. 35).
5 Pán sa zjavil od vrchov „pradávnych“, tlelo
pradávne vrchy sú jeruzalemské vrchy, najmä
Sion, na ktorom prebýva Boh. Zjavil sa v žiaria­
com svetle.
Z 76 Príležitosťou na vznik tohto žalmu bola nejakú
vclká, dlhotrvajúca národná pohroma a utrpenie.
Pretože sa tu neudáva nejaký hriech, pre ktorý
by národ trpel, autori sú zväčša toho náhľadu, že |
žalm vznikol v babylonskom zajatí, leda po r. 567 i v podobenstvách, v poučných obrazoch a pospo­
pr. Kr. I mína „záhady starodávnych časov“.
Kniha žalmov 575
Mám na pamäti skutky Pánove, 12
áno, mám na pamäti zázraky tvoje dávne
a o všetkom ja uvažujem, čo si učinil, 13
a skutky tvoje zvažujem.
j Bože, je svätá cesta tvoja, 14
ktorý boh veľký je, ako je Boh náš?
। Ty si Boh, ktorý zázraky konáš, 15
národom dal si zvedieť svoju moc.
Ramenom svojím vyslobodil si svoj ľud, 16’
Jakubových a Jozefových synov.
Zreli ťa vody, Bože, videli ťa vody; zľakli sa. *17
aj hlbiny sa zachveli.
Oblaky vychrlili prúdy vôd, ib
j vydali mraky hlas
j a strely tvoje lietali.
V povíchrici sa ozýval tvoj hrom, 19
osvetľovali blesky, zemekruh,
triasla a zachvela sa zem.
Morom šla cesta tvoja 2(r
a veľkým vodstvom chodník tvoj,
a ani stopy tvoje poznať nebolo.
Sťa stádo viedol si svoj ľud. 21
: Mojžišovou a Aronovou rukou.
ŽALM 77 (78)
Dobrodenie Pánovo, nevďak
Izraela
Maskll; od Asafa. 1
Naslúchaj, ľud môj, náuku moju,
nakloňte uši svoje k slovám mojich úst!
Otvorím ústa svoje v podobenstvách, 2’
záhady vyrozprávam starodávnych čias.
To, čo počuli sme, a skúsili 3
a čo rozprávali nám otcovia naši,
nezamlčíme pred ich synami, 4
budeme pokoleniu budúcemu rozprávať
„Synovia Jokubovl a Jozefovi" predstavujú ce- 16
i lý národ, Jozef sa spomína osobitne, pretože dvoch
synov Jozefových, Efraima a Manaseho, adopto­
val Jakub, ešte pred svojou smrtou, a tým ich
urovnoprávnll s dvanástimi synmi Jakubovým!,
ktorí, oko hlavy kmeňov, budú predstavovať celý
národ.
Verš 17 pripomína Iný zázrak, zázračný prechod 17 n.
cez červené more (Ex 14, 15). Žalmista básnicky
opisuje priebeh tohto zázraku: „zrel! fo vody...
zľakli so, hlbiny so zachveli“. „Hrom” je pred-
stavovaný ako hlas Boží, „blesky“ zaso oko strely
Božie (2 17, 8; 67, 8).
„A oni stopy tvoje poznať nebolď' — týmto 20
chce žalmista naznačiť, že po prechode červeným
morom všetko sa vrátilo do pôvodného stavu.
Tento Žalm jc prvým z tzv. historických žalmov 2 77
(77, 104—105), Ako nadpis udáva, jeho autorom jc
Asaf, známy „vedúci hudby“ a Dávidov súčasník,
ktorý Žil ešte 1 za kráľa Šalamúna (2 Par 5. 12).
Túto skutočnosť potvrdzuje aj obsah žalmu, lebo
v žalme zachytáva históriu vyvoleného národa od
odchodu z Egypta až po kráľa Dávida, presnejšie,
až po vzburu desiatich severných kmeňov, ktorú
viedol Seba z rodu Benjamínovho, a ktorá nasle­
dovala hneď po potlačení vzbury Absolónovej.
Bolo to teda už ku koncu kráľovstva Dávidovho
(1012—972).
Bude rozprávať v „porekadlách“ (hebr, ‚mašáľ), 2
 576 Kniha žalmov
pochvalné skutky Pánove a jeho moc
a divy, ktoré učinil.
5 Veď v Jakubovi príkaz stanovil
a založil on zákon v Izraelovi
— čo otcom našim rozkázal —
aby to dali synom svojim znať,
6 aby sa dozvedelo pokolenie neskoršie,
synovia, čo sa narodia,
a ti zas aby rozprávali synáčkom svojim,
7 by nádej svoju v Boha skladali,
na skutky Božie aby nezabúdali,
lež aby poslúchali rozkazy jeho;
8 a ako otcovia ich aby neboli,
pokolenie spurné a odbojné;
pokolenie, čo stále srdce nemalo
a ducha Bohu verného.
•9 Synovia Eíraima, lukostrelci obratní,
v deň boja schytili sa na útek.
10 Nezachovali úmluvu Božiu
a vzopreli sa kráčať v zákone jeho:
11 na skutky jeho zabudli
a na zázraky jeho, čo im ukázal.
*12 Učinil divy pred ich otcami
v egyptskom kraji, na tanijskom poli.
13 On more rozťal a previedol ich
a učinil, že vody stáli ako val.
14 Cez deň ich viedol oblakom
a svetlom ohňa celú noc.
15 Rozštiepil skaly na púšti
a napojil ich, sťa by prúdmi, prehojne.
16 Vyčaril potôčky zo skaly
a vody ako rieky vypustil
17 Lež hrešiť proti nemu neprestávali,
urážať Najvyššieho na púšti.
18 A pokúšali Boha v srdci svojom,
keď žiadali si jedlo podľa svojej žiadostivosti.
19 A proti Bohu reptali,
vraveli: „Môže na púšti Boh prihotoviť stôl?”
20 Hľa, udrel po skale, a vody, vytiekli
a vyliali sa potoky.
„Lenže či chleba bude môcť dať tiež,
alebo ľudu svojmu mäsa opatriť?"
21 Keď čul to Pán, nuž vzbĺkol náramne
a vzňal sa ohneň proti Jakubovi
a vybúšil hnev proti Izraelovi;
22 pretože neuverili v Boha
a nedôverovali pomoci jeho.
23 Jednako mrakom hore rozkázal
a poroztváral brány nebeské.
24 A dal, že na nich manna na jedenie pršala
a dal im zrno nebeské.
*25 Chlieb silných človek jedával,
9 Kmeň Efraimov počtom veľký a v bojoch udal * I ho nad väčšou čiastkou národa izraelského, podľa
ný, vykonával veľký vplyv na ostatné kmene, a
Lak hneď po odchode z Egypta stáva sa vedúcim i do zasľúbenej zeme, lebo pourážali Boha, búrili
kmeňom Izraela. Efraimovci boli potomci Jozefa,
najmilšieho syna Jakubovho, ktorému on dal po­
žehnanie prvorodeného.
12 „Tanis-Zoán“, staré mesto v pravej delte Nílu,
ktoré mesto v časoch východu Izraelitov z Egypta
bolo hlavným mestom egyptským.
25 ‚‚Chlieb silných" — ‚‚lehem ’abbírim" označuje
anjelský chlieb, lebo anjeli sa v Písme sv. často
volajú „silní" (2 102, 20; Múd 10, 20; 19, 20). Man
* Pán ich vovedie do zasľúbenej zeme.
pokrmov posielal im dosýta.
Rozdúchal z neba vietor východný 26
a mocou svojou južný vietor priviedol.
A dal, že mäso padalo na nich sťa prach 27
a ako morský piesok vtáctvo lietavé.
Padali do ich tábora, 28
kol stanov ich navôkol.
A pojedli a boli sýti poriadne 29
a čo sa len žiadalo im, prinášal im.
Nezanechali ešte lahôdky svoje, jq
ešte im v ústach jedlo trčalo,
keď hnev Boží proti nim vybúšil
a zabíjal z nich popredných
a hubil izraelskú mlaď.
A predsa ďalej hrešili 52
a neverili zázrakom jeho.
A strávil ich dni ako dych *
33
a náhlou skazou roky ich.
Nuž zhaňali sa za ním, keď ich zabíjal 34
a navracali sa a vyhľadávali Boha.
• A rozpamätúva!! sa, že skalou ich je Boh 35
a vykupiteľ ich Boh Najvyšší.
Lež ústami svojimi zavádzali ho 36
a jazykom svojim klamali ho.
A nebolo ich srdce voči nemu úprimné 37
a zmluve jeho verní neboli.
Ale on milosrdný vinu odpúšťal 38
a nenivočil ich
a' často zadržal svoj hnev
a nedal všetkej zlosti svojej vybúšiť.
A rozpamätal sa, že telo sú, 39
vánok, čo zavanie, a už sa nevracia.
Koľko ráz vyzvali ho na púšti, 40
zarmútili ho na pustatine.
A pokúšali Boha zas, 41
Svätého Izraela roztrpčovať.
Na ruku jeho sa už nepamätali, 42*
na deň, keď vykúpil ich z ruky protivníkovej,
keď znaky svoje činil v zemi egyptskej 43
a divy svoje v poli tanijskom.
Veď premenil ich rieky v krv 44
a potoky ich, aby nemohli z nich piť.
Ovady na nich vypustil, a tie ich zžierali, 45
a žaby, a tie napádali ich.
A vydal kobylke ich úrodu 46
a ovocie ich práce saranči.
Zbil ľadovcom ich viniče 47
a povíchricou zimnou sykomory ich.
na bola predobrazom Eucharistie a Ježiš Kristus 33
sám upozomil na podobnosť, ktorá bude medzi
Najsv. Sviatosťou Oltárnou a mannou (Jn 6, 31
n.).
Verš 33 je venovaný pamiatke rozsudku Božie- 33
। ktorého rozsudku nikdo nad 20 rokov nemal vojsť
sa proti nemu a urážali sväté meno jeho. Jozue
a Kaleb robili výnimku, oni tíšili ľud (Nm 14).
Iný trest je tu tiež mysliteľný, a to, keď Pán zo.
sial na Izraelitov, pre ich neveru a hriechy, jedo­
vatých hadov (Nm 21, G n.).
Nevedeli oceniť lásku Božiu, nepamätali už na 42 n.
všemohúcnosť Božiu, ktorou ich vyrval z egypt­
ského otroctva, a preto pochybovali a neverili, že
 Kniha žalmov
48 Vydal ich lichvu krupobitiu napospas
a bleskom stáda ich.
49 Zosielal na nich hnevu svojho pal,
rozhorčenie a zlosť a súženie,
húf poslov pohromy.
50 Dal hnevu svojmu voľný beh,
neušetril ich pred smrťou
a moru vystavil ich zvieratá.
•51 A pobil všetko prvonarodené v Egypte,
prvotiny ich mužskej sily v Stanoch
Chamových.
52 A ako ovce vyviedol svoj ľud
a viedol ho sťa stádo na púšti;
53 a vodil ich, a boli bezpeční a nebáli sa nič:
ale ich nepriateľov pokrylo more.
54 A priviedol ich na územie svoje sväté,
k vrchom, čo nadobudla pravica jeho.
55 A vyhnal spred ich tváre národy
a lósom rozdelil ich za dedičný majetok
a kmeňom izraelským dal v ich Stanoch
prebývať.
56 Jednako pokušovali a vyzývali Najvyššieho
Boha
a nezachovávali príkazy jeho.
57 Odchýlili sa a ako otcovia ich odpadli,
zlyhali ako zradný luk.
58 Svojimi výšinami budili v ňom hnev
a bozkami svojimi dráždili ho.
59 Počul to Boh, a zlosťou zahorel
a opovrhol Izraelom naskrze.
•60 Opustil Silo bydlisko,
stánok, kde medzi ľuďmi prebýval.
61 A vydal do zajatia svoju moc
a slávu svoju do rúk nepriateľových.
62 A meču vystavil svoj ľud
a rozpálil sa proti dedičstvu svojmu.
• 63 Oheň im strávil mládencov
a panny ich sa nezasnúbili.
• 64 Ich kňazi padli pod mečom,
a neplakali vdovy ich. .
• 65 A precitol sťa zo sna Pán,
,51 K veršu 51 treba dodať, žc „prvotiny mužskej
sily“ značia prvorodených a „slaný Chámovo“
označujú zasa Egypt. Chám bol otcom Mizraima,
ktorého treba považovať za zakladateľa národa
egyptského (Gn 10, 0). Aj dnes sa Egypt po arab­
sky volá „Mizrajim".
60—01 Boh opustil aj svätostánok v Silo, v ktorom
býval medzi ruďml; preto celkom nič nepomáhalo
Tudu, ktorý v Afeku bol porážaný, že priniesli
archu úmluvy do boja.
63 Hnev Boží alebo Túly boj zapríčinil smrt naj-
udatnejšim, takže mnohé z Izrae-ských panien sa
nemohli vydať, ich snúbenci padli v boji (Sdc 10,
38—40) — „a ich panny sa nezasnúbili".
64 Aj ich kňazi zahynuli mečom. Ide tu predo­
všetkým o dvoch synov Héliho (1 Sm 4, 17), Ofni-
ho a F.nesa, ktorí zahynuli v tomto boji. Sám
veľkňaz, keď počul zvesť o smrti synov, umiera.
„A neplakali vdovy ich“, totižto vdovy po kňa­
zoch, pretože väčšia bola bolesť a smútok nad
zajatím archy, alebo pre nepriateľské obsadenie
zeme nemohli vykonal obyčajné smútočné obrady
'Gn 23, 2; Jób 27, 15>. Manželka Finésova zomre
la od žiaľu, keď sa dopoču.a o smrti svojho man­
žela.
65 Archa úmluvy ostala v zajatí u Filištínskych za
sedem mesiacov (1 Sm 6, 1).
37 SZ
577
sťa vínom potešený hrdina.
Bil nepriatelov svojich od chrbta, 66
uvalil na nich potupu večitú.
A zavrhol staň Jozefov 67"
a nevyvolil kmeň Efraimov.
Ale kmeň Júdov vyvolil, 68
vrch Sion, ktorý miluje.
A vystavil sťa nebo svätyňu svoju, 69
ako zem, ktorú založil on na večnosť.
Vyvolil služobníka svojho Dávida 70
a vzal ho z košiara —
pozval ho spoza oviec dojčiacich, 71'
aby Jakuba on pásol, ľud jeho,
a Izraela, dedičstvo jeho.
A on ich pásol srdcom svojim neporušeným 72
a vozieval ich rozvážnosťou rúk svojich.
ŽALM 78 (79)
Žalospev a prosebná pieseň
po páde Jeruzalema
2alm od Asafa. 1
Pohania vtrhli, Bože, v dedičstvo tvoje,
znesvätili svätý chrám tvoj,
zmenili Jeruzalem na rumy.
Mŕtvoly služobníkov tvojich 2
za pokrm dali vtákom nebeským,
zverine zemskej telá nábožných tvojich.
Prelievali ich krv sťa vodu vôkol Jeruzalema, 3
a nebol, kto by pochoval.
Na potupu susedom svojim sme boli, 4
na zábavku a na posmech tým, čo vôkol nás sú.
Dokedy, Pane? Ci naveky hnevať sa budeš? 5
Jak oheň bude blčať horlenie tvoje?
Hnev svoj na pohanov vylej, 6
čo nepoznajú teba,
a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú meno tvoje.
Bo zhltli Jakuba 7
a spustošili bývanie jeho.
Nevyhadzuj nám viny predkov na oči, 8.
nech príde skoro milosrdenstvo tvoje
v ústrety nám,
lebo veľmi biedni sme.
Pomôž nám, Bože nášho spasenia, 9 .
pre mena tvojho česť,
Archa sa už nevracia do Sila, alo za Dávida je 67—CD
prenesená na horu Sion (1 Sm 6, 1 n.; 7, 1. 2;
2 Sm 6). Slová sú však oj mesiášske. Veď pozem.
ský Jeruzalem bol zn‘čený (5B7), preto Ich možno
vysvetliť oj o duchovnom Jeruzaleme, o Jcruza.
leme ako strede pravej úcty k Bohu — a taký
Jeruzalem, Cirkev, ostáva večným.
Povýšenie Dávida za kráľa je tým väčšie, čim 71
nižšie bolo predtým jeho postavenie. Bol pastierom
oviec, a keď ešte chodieval za ovcaml-dojkaml,
vyvolil sl ho Pán a skrze proroka Samuela po­
mazal ho za kráľa, „aby pásol Jakuba... ľud
jeho a dedičstvo jeho“, t. j. oby vládol nielen
nad kmeňom Júdu, ale nad celým národom, ktorý
je tu označený menami Izrael a Jakub.
Nadpis udáva za pôvodcu žalmu Asafa, lenže, 2 76
ako uvidíme z obsahu, žalm bol napísaný hodne
neskoršie po Dávidovi, preto ho nemohol osobne
napísať Asaf, ale n‘eklorý z Jeho potomkov, leda
Je žalm „asafský". Na rozdiel od 73. žalmu, v kto.
rom je reč predovšetkým o zrúcaní a znesvätení
chrámu, tento žalm sa venuje skaze Jeruzalema.
 578
vysloboď nás a odpusť naše hriechy
pre meno tvoje!
10 Prečo by mali vravieť pohania:
„Kde je ich Boh?"
Nech prejaví sa na pohanoch pred našimi
očami
msta krvi služobníkov tvojich, čo vyliala sa.
11 Nech dôjde k tebe nárek zajatcov
a odsúdených na smrť vykúp podľa moci
ramena svojho.
"12 Sedem ráz odplať v náruč susedom našim
potupu, ktorou teba, Pane, zhanili.
13 Lež my, ľud tvoj a ovce pastviny tvojej,
naveky budeme velebiť teba,
rozprávať chválu tvoju z pokolenia na
pokolenie.
ŽALM 79(80)
Modlitba za obnovu Izraela
1 Majstrovi chóru; podľa „Ľalie svedectva"; od Asa-
ía; žalm.
*2Co pasieš Izraela, čuj,
čo vedieš ako stádo Jozefa,
čo sedíš nad Cherubmi, zjav sa
3 pred Efraimom, Benjamínom a Manasom!
Vzbuď moc svoju
a príď nás zachrániť!
4 Ó Bože, obnov nás,
ukáž nám tvári svojej jas,
aby sme spasení boli.
5 Dokedy ešte, Pane, Bože zástupov,
hnevať sa budeš, aj keď modlí sa ľud tvoj?
6 Ty si ho kŕmil chlebom sĺz
a napájal ho dcérkami sĺz,
*7 učinil si z nás zvadu susedom našim
a nepriatelia naši vysmievajú sa nám.
S Obnov nás, Bože zástupov,
a ukáž tvári svojej jas,
aby sme spasení boli.
12 „Sedem ráz odplát v náruč
** (v hebr, doslova
je v „záhyb", rozumej v záhyb Šiat, kam sa
kládli veci, ktoré Človek nosil so sebou) našim
„susedom" — žalmista prosí o spravodlivosť aj
proti svojim nevďačným susedom, ktorí sa tešili
zo skazy vyvoleného národa, ktorí nemali zľuto-
*
vania a ktorí sa tiež pričinili o dovŕšenie kata
strofy.
2 79 Autorom žalmu je jeden z potomkov Asafových.
— Zdá sa, že žalm sa vzťahuje na ten čas, keď
Salmanasar, kráľ asýrsky (727—722), vtrhol do se­
verného kráľovstva (Efraim), mnoho miest zničil
a odvliekol niektorých do zajatia, a keď podobný
osud očakával aj južné kráľovstvo, Júdsko (4 Kr
17, 3 n; 18, 13 n.).
2 Pán sa u prorokov často menuje ako „Pastier
Izraela", toto pomenovanie vyskytuje sa už v po­
žehnaní Jakubovom nad Jozefom (Gn 48, 15; 49,
24). Tak ako starostlivý pastier vedie svoje ovce
po paši, tak kedysi viedol Pán Izraela, svoje ovce,
z Egypta a doviedol ich do zasľúbenej zeme. Uvá­
dza sa meno „Jozefovo“, ktorý bol otcom Efralmo-
vým a ktorý tu zastupuje celý izraelský národ.
7 „Učinil si z nás zvadu našim susedom", su * O Benjamínovi čítame, že patriarcha Jakub na­
sedné národy nás trhajú, každý berie, Čo sa mu
zachce a pre nás sa medzi sebou škriepia a o nás _
bojujú. Každý nás nenávidí, každý posmieva, lež
deliť o nás by sa vedel každý.
Kniha žalmov
Zobral si vinič z Egypta, 9*
vyhnal si pohanov a zasadil si ho.
Ty si mu pôdu pripravil, io
že pustil korene
a naplnila sa ním krajina.
Vrchy sa tôňou jeho pokryli ip
a cédry Božie ratolesťami jeho.
Až k moru povystieral úponky svoje 12'
a k rieke vetvičky svoje.
Prečo si zbúral ohrady jeho, 13
aby ho všetci ošklbávali,
čo cestou povedľa idú;
nuž má ho diviak z lesa pustošiť 14.
□ obžierať ho poľná zver?
Vráť sa, Bože zástupov, 45
pohliadni z neba a rozpozri sa
a navštív tento vínny ker.
A chráň, čo zasadila pravica tvoja, ig.
i mládnik,, čo si vychoval sebe.
Tí, čo ho ohňom spálili a rozkúskovali, 47.
nech hrozbou tvári tvojej zahynú!
Nech ruka tvoja nad Mužom pravice tvojej je, la
nad synom človeka, čo si vychoval sebe.
Už nikdy nezatúlame sa od teba, ig
nažive zachováš nás, a my meno tvoje
zvelebovať budeme.
Obnov nás, Pane, Bože zástupov, 20
a ukáž tvári svojej jas,
aby sme spasení boli!
Obraz viniča používajú najmä proroci a ozná- 9 n.
čujú ním vyvolený národ (Iz 5, 1 n.; 27, 2; Jer 2,
21; 12, 10; Ez 17, 5 atď.).
Vinič sa rozrástol na všetky svetové strany: U. 12
„vrchy sa tôňou jeho pokryli" — naznačujú sa
južné hranice, júdske vrchy, „cédry Božie rato-
lesťami jeho" — vyvolený národ bývaly až pod
Libanonom, kde rástli staré cédry. ktoré sú tak
mohutné, že iba Boh ich mohol také vypestovať
(preto „cédry Božie“), — až k moru „povystieral
úponky svoje" — ide o Stredozemné more, ktoré
bolo hranicou na západe a — „k rieke vetvičky
svoje" — na východ hranice boli neurčité, mohlo
sa povedať, že siahali až po rieku Eufrát. Národ
zaujal celú zem, ako mu ju bol Pán označil
v prísľuboch (Ex 23, 31; Dt 11, 14; Joz 1, 4).
„Diviak" je obrazné pomenovanie Asýrčanov a H
„poľná zver" označuje všetky menšie susedné ne­
priateľské národy.
Veď vyvolený národ je „mládnikom" Božím, 18
Boh sl ho priniesol z Egypta, on ho zasadil v no­
vej zemi a starostlivosťou Božou sa rozrástol na
všetky strany. Pán predsa miluje to, čo stvoril a
o čo sa staral.
Nad Izraelom nech sa však zmiluje Boh, nech 17—20
ho ochraňuje a dá sa mu zveľadiť, ako to bolo
v časoch minulých. „Muž Božej pravice" je Izra.
el, ktorého má Pán ochraňovať svojou pravicou.
zval ho „synom pravice". A Benjamín bol naj­
mladší a po Jozefovi najmilší Jakubov syn (Gn
35, 18). „Syn Človeka" je tak isto Izrael, ktorého
6i Boh adoptoval za svojho vlastného syna.
 Kniha Žalmov
ŽALM 80 (81)
Spev sviatočný
1 Majstrovi chóru; podľa „Lisy"; od Asata.
A Boh vstáva v rade Božej,
2 Plesajte Bohu, pomocníkovi nášmu,
výskajte Bohu Jakubovmu!
3 Zažnite žaltárom a bubon rozzvučte,
citaru ľubozvučnú s harfou desiatich strún,
•4 zatrúbte na roh novomesačný,
za splnu, v deň náš sviatočný!
5 Bo je ustanovením Izraelovým,
príkazom Boha Jakubovho.
6 V Jozefovi ten zákon stanovil,
keď rušal proti zemi egyptskej.
B n všetci synovia Najvyššieho.
Počul som reč, o ktorej som nevedel;
7 „Zbavil som chrbát jeho bremena;
uľavilo sa rukám jeho od koša.
8 Volal si v trápení, a vytrhol som ťa,
ja odpovedal som ti z hrmiaceho oblaka,
9 vyskúšal som ťa pri vode meríbskej.
Počuj, ľud môj a pripusť napomenutie moje:
Izrael, keby si ma počúvol!
’ 10 Nech u teba niet boha iného,
ani sa neklaňaj bohu cudziemu!
U Ja som Pán, Boh tvoj, čo som ťa vyviedol
z Egypta,
roztvor si ústa široko, a ja ich naplním.
12 No nepočúval ľud na môj hlas
a Izrael nebol mi poslušný.
13 Ponechal som ich preto zátvrdlívosti ich srdca
napospas,
nech si tam chodia podľa zámerov svojich.
14 Kiež by ma ľud môj počúval,
po cestách mojich chodil Izrael:
15 zdlávil by som ich nepriateľov okrátko
a oproti odporcom ich ruku svoju by som
obrátil.
16 Co nenávidia Boha, zaliečali by sa jemu,
a bol by naveky ich lós.
•17 Jeho by som však kŕmil jadrom pšeničným
a sýtil by som ho medom skalnatým."
2 BO Žalm jc od niektorého básnika z potomkov Asa.
fových. Ako vidno z obsahu žalmu, žalm je vý.
zvou k náležitej oslave sviatku. Do úvahy pri.
chádzajú len dva sviatky, a to VeTká noc a Sláv,
nosť stánkov. Ide však skôr o Veľkú noc — „pe-
sah", pretože len tento sviatok bol ustanovený,
keď Pán „rušal proti zemi egyptskej" (6) a len
na Veľkú noc sa oslavovalo oslobodenie z egypt­
ského otroctva (7 a porov. Ex 12).
A Žalmista povzbudzuje kňazov, aby zatrúbili na
„roh" novomesačný. Tento nástroj, hebr, „šôfár",
bol jednoduchý, bol to barani alebo kravský roh.
Na rohoch sa trúbilo vždy začiatkom mesiaca,
v čase „nového mesiaca", Hebrei mail mesačné
mesiace. Týmto rohom však zvolával sa aj ľud na
slávnosti čl už náboženské alebo svetské (Lv 23,
21- 25, 9; Nm 29, 1; 2 Sm 6, 15; Joel 2, 1. 15; —
2 Sm 15, 10; 3 Kr 1, 39. 41; 4 Kr 9, 13).
17 Ak Izrael bude zachovával prikázania, Pán ho
bude „kŕmil jadrom pšeničným", najlepšou pše.
579
I ŽALM 81 (82)
I súd Boží nad nepoctivými
i sudcami
Žalm; od Asafa. 1*
uprostred bohov drží súd.
„Dokedy budete nespravodlivo súdiť 2
a ľuďom nepoctivým nadŕžať?
Utisnutého a siroty sa zastávajte, 3
úbohého a chudobného súďte po práve!
Vyslobodzujte utisnutého a bedára 4
a z ruky ničomníkov vytrhnite ho!"
Nechápu ani nerozumejú, 5
prechádzajú sa v temnotách;
hýbu sa všetky základy zeme.
Riekol som ver: „Bohovia ste 6
Predsa však ako ľudia pomriete 7
a padnete jak z kniežat hocikto!"
Vstaň, Bože, rozsúď zem, 8'
lebo ty právom vlastníš všetky národy.
ŽALM 82 (83)
Modlitba vo vojnovom
nebezpečenstve
žalm; pleseň; od Asafa. 1
O Bože, nemlč, 2
neumíkaj a pokoju sa neoddávaj, Bože!
Lebo, hľa, nepriatelia tvoji búria sa 3
a hlavu zodvihujú nenávistníci tvoji.
Oproti ľudu tvojmu plány snúvajú, 4
urádzajú sa proti chránencom tvojim.
nicou a „medom skalnatým", medom divých včiel;
taká bude hojnost medu, že z kameňov a brál
bude tiecť (Joel 3, 18; Am 9, 13). Posledný verš
je voľným citátom Dt 32, 13. 14, kde sa hovorí:
„Doviedol ho na výšiny zeme... sať mu dal med
zo skaly,... a mastným jadrom pšenice a krv
viniča sl pil, víno prevážené." — Bohatá úroda
je predobrazom požehnaní Časov mesiášskych.
Keďže v žalme je zmienka o nespravodlivých 2 Bl
sudcoch, jc pravdepodobné, že jeho autorom je
nejaký potomok Asaíov, ktorý napísal tento žalm
niekedy na sklonku kráľovstva júdskeho.
Žalmista básnickou vravou opisuje Boha, ktorý 1—4
Ide súdiť „sudcov" — bohov. V SZ sudcovia sa
Často uvádzajú pod menom: „bené(y) — 'elohim"
alebo len 'elohim, synovia Boží" alebo „bohovia"
(Ex 21, 6; 22, 7. 8; Dt 1, 17; 19, 17), lebo zastupo-
valí Boha, jeho moc, a v Božom mene prisluho­
vali spravodlivosť na zemi (2 57, 2). Tento súd
je v zhromaždení, v „rade" sudcov, ktorých Boh
zvolal k súdu.
Posledný verš vzťahuje sa na časy mesiášske. 8
Mesiáš bude Kráľom celej zeme, jemu sa poddajú
všetky národy a len on jediný bude súdiť celý svet
(2 2, 8. 9).
Tento žalm je posledným z 12 žalmov, ktoré 2 82
nosia meno Asafa (72—82).
2almista opisuje I (2—9), ako neprloteľ, viac
susedných národov, spolčených, chystá sa na vý­
boj oproti Izraelitom; žalmista vyratúva jednotli­
vých spojencov nepriateľa a II (10—19) prasí Boha,
aby Ich spravodlivo potrestal; potom rozličnými
metaforami opisuje nepriateľskú záhubu, po kto­
rej nastane všeobecné Kráľovstvo Bože na zemi.
 580 Kniha žalmov
5 Hovoria: „Poďte, vyničme ich, aby neboli
národom,
nech sa už nespomenie meno Izraela!”
6 Vskutku sa urúdzajú srdcom jednotným,
uzavierajú zmluvu proti tebe:
■7 Tábory Idumejčanov a Ismaelitov,
Moabčania a Hagarci,
B Gebal a Amon a Amalek,
Filištínske a obyvatelia tyrský
9 Aj Asýrčania pridali sa k nim,
ramená prenajali synom Lotovým.
*10 Učiň im ako Madiánčanom,
jak Sisarovi, ako Jabinovi pri potoku Kišon,
11 čo pri Endore zabití boli,
na poli boli ako hnoj.
*12 Nalož s ich kniežatmi jak s Orebom a so
Zebom,
jak so Zebeom, so Salmanom, s ich vodcami
všetkými,
13 čo povedali:
„Zaujmime si krajiny Božie!”
14 Bože môj, učiň s nimi ako s lístím povíchricou
krúteným,
s plevami pred vetrom!
15 Jak s ohňom, ktorý páli les,
a ako s plameňom, čo spaľuje vrchy.
16 Nuž tak ich prenasleduj búrkou svojou
a víchricou svojou ich straš!
7 n Žalmista uvádza zoznam nepriateľov, a to po.
drobnejší, ako je v 2 Par 20, I. „IdumcjČania" —
Edomci: potomkovia Ezauovi, nomádsky kmeň —
bývali južne od územia Júdovho v pohorí Seir;
.‚Izmaeliiti", potomci Izmaela, syna Abraháma a
Agaty, obývali Arabský polostrov; „Moabčania“
sídiili na východ od Mŕtveho mora; „Aßareni"
boli kočovný pastiersky národ, čo rozkladal svoje
slaný na východ od Moabčanov: „Gebal" je idu-
mejská krajina na juh od Mŕtveho mora; „Amon.
Čania" zaujímali krajinu severne od Moabčanov,
medzi riekou Jabokom a Arnonom; „Amalekiti",
nepriatelia Izraela, ktorí už prekážali Izraelitom
na ceste od Červeného mora ku hore Sinaj, obý­
vali púšť severne od Smaja až temer ku hraní,
clám Palestíny; „Filištínci", po ktorých má meno
Palestína, bývalí na brehoch Stredozemného mora,
tiež, popri mori sídlili „Tyrčanla", známi obchod,
niel staroveku. „Asýrčania" už za časov Jozafáta
začali svoj výboj v Sýrií a Fenícii, a preto dosť
lahko mohli byť zavolaní na pomoc od spojencov
proti Izraelu (Asurnasirpal 889—884 bojuje v Sýrii).
„Synovia Lótovi" sú Moabčania a Amončania (Gn
19, 37 n.). Okrem Asýrčanov, Filištincov a Tyrča­
nov, všetky národy boli príbuzné Izraelu. Naj­
zarytejšími nepriateľmi boli však Moabčania a
Amončania. žalmista vynechal už len Egypťanov,
potomkov Chamových, ktorí okrem malých výni.
miek, boli vždy v nepriateľstve s Izraelom.
10 n. Od Madiánčanov oslobodil Izraelitov Gedeon,
ktorý s malým počtom vojakov (300) zničil veľké
vojsko nepriateľa. Druhé, nie menšie víťazstvo do­
žičil Pán Izraelitom za Baraka a Debory nad krá-
lom Jabinom z Hazoru, ktorého vojvodcu „Sisaru"
aj s vojskom zničili pri potoku Kišon na Ezdre­
lonskej rovine (Sdc 7, 1 n.; 4 a 5). „Endor" je
malé mestečko na úpätí Tábora, kde neďaleko
pramení potok Kišon.
12 ‚.Orab a Zcb" boli vojvodcovia madlánski (Sdc
7. 25), „Zzbee o Salmona" zasa králi madiánski
(Sdc 8, 5—21).
Naplň ich tváre potupou, 17
I by meno tvoje, Pane, vyhľadávali.
Nech zahanbia a preľaknú sa naveky, 18
I nech začervenajú sa, nech zahynú!
i A nech poznajú teba, čo meno tebe Pán je, 19
že nad celou zemou jedine ty si Najvyšší!
ŽALM 83 (84)
1 Túžba po chráme Pánovom
Majstrovi chóru; podľa „Lisy"; od synov Koreho; 1
žalm.
Aké je utešené bývanie tvoje, Pane vojsk! 2
Túži a dychti po nádvoriach Pána duša moja 3
umdlená.
Srdce a telo moje jasajú
v ústrety Bohu živému.
Aj vrabec nachádza si dom 4
a las.ovička hniezdo pre seba,
kam kladie svoje mláďatá:
oltáre tvoje, Pane vojsk,
Kráľu môj a Bože môj!
Blažení, Pane, tí, čo v dome tvojom bývajú, 5
chvália teba ustavične.
Blažený muž, čo pomoc jeho od teba je, 6*
ktorý má sväté púte na mysli!
Keď idú cez vyschnuté údolia, 7*
robia ho prameňom
a požehnaniami ho priodeje časný dážď.
Kráčajú stále čulejší; 8
uvidia Boha bohov na Sione.
Cuj moju prosbu, Pane vojsk, 9
slyš uchom. Bože Jakubov!
Pohliadni, Bože, ty náš štit, 10*
a pozri na tvár pomazaného svojho.
Naozaj v nádvoriach tvojich je lepší jeden U
deň
než iných tisíce;
2alm sa spicvaval podľa známej plesne „Lisy 2 83
(vinná)". Autorom žalmu jc nejaký levita z ro.
dlny Koreho (viď 2 8. 1; 41 a 42), ktorý za vzbury
Absolónovej je mimo hranie vlasti, ďaleko od svä­
tostánku.
Blažení sú aj ti, čo z roka na rok putujú no 8
toto svätá miesto, ako aj ti, čo aspoň v duchu
putujú k príbytku Pánovmu, žriedlu sily, rody
a pomoci.
Pútnici nepoznajú fažkosti cesty, vedie ich túž- 7
ba po Bohu a jeho svätyni. „Keď Idú cez vyschnu­
tá údolie" (hebr, báká‘), kde niet vody, ktorá by
osviežila a prinavrátila stratenú silu, aj toto údo­
lie pre pútnikov je požehnaným krajom, ktorý
zvlažuje časný dážď. Pútnici majú takú rodos? zo
svojej púte k svätyni, ako mávajú orientálci z pra­
meňov a dažďa. Keď myslia na Sion, na svätyňu,
v ktorej sídli Pán, aj tie najopustenejSle miesia
sú im milá a prijemnú. „Časný dážď" — je jesen-
, ný dážď; v Palestíne sú dve doby dažďov, v jc-
I scnl, v čase siatia, volá sa aj prvým dažďom.
I Tento dážď Je veľmi užitočný, tvrdú zem mení na
kyprú púdu a dáva možnosť vzrastu bujnej vege­
i tácii; iný dážď, jarný alebo druhý, prší od konca
marca do mája, v čase dozrievania obilia. Ak tieto
dažde vyslali, v Palestíne nastával hlad (Dt 11, 14;
28, 24 atď.).
Pútnici, keď doSli do chrámu, modlievali sa aj 10
| za kráľa.
 Kniha žalmov
radšej chcem ostať v dome Boha svojho na
prahu,
než zdržiavať sa v Stanoch hriešnikov.
12 Slnko a štit je Pán Boh, pravdaže,
milosť a slávu dáva Pán.
Dobro neodpiera tým,
čo v nevinnosti kráčajú.
13 Pane zástupov,
blažený je muž, čo v teba dôveru skladá.
ŽALM 84 (85)
Blízkosť časov mesiášskych
1 Majstrovi chóru; od synov Koreho; žalm.
2 Zemi svojej milostivý si bol, Pane,
zlepšil si údel Jakubov.
3 Ty odpustil si vinu Tudu svojmu,
prikryl si všetky hriechy ich.
4 Celý svoj hnev si zadržal
a utíšil si hnevu svojho pal.
5 Obnov nás, Bože, ty, Spasiteľu náš,
e odlož rozhorčenie svoje voči nám.
6 Ci chceš sa na nás hnevať večite,
z pokolenia na pokolenie predĺžiť svoj hnev?
7 Oživíš nás všakver,
a ľud tvoj bude radovať sa v tebe.
8 Ukáž nám, Pane, milosrdenstvo svoje
a daj nám spásu svoju!
9 Ja počúvam, čo hovori Pán Boh,
isteže o pokoji vravi pre svoj ľud a o svojich
svätých,
a pre tých, čo obracajú sa k nemu zo srdca.
10 Iste je blizko spása jeho pre tých, ktorí sa ho
boja,
by v zemi našej sláva bývala.
11 Dobrotivosť a vernosť vyjdú si v ústrety,
spravodlivosť a pokoj poľubia sa vospolok.
12 Zo zeme vernosť vypuč!
a z neba spravodlivosť zhliadne.
•13 Veru, dá dobro Pán
a plod svoj vydá naša zem.
14 Spravodlivosť bude ho predchádzať
a spása na ceste krokov jeho.
2 84 Autorom žalmu je niektorý levita z rodu Ko-
rcho (viď 2 41). Z obsahu žalmu dá sa súdiť, že
žalm vznikol na pôde palestínskej po návrate
prvých deportovaných do vlasti. Kráľ Kýros 533
pr. Kr. vydal dekrét, podlá ktorého sa mohli vrá-
tlt do vlasti z nej odvlečení r. 5B7. 'Žalmista za­
chytáva týmto žalmom duševné rozpoloženie tých,
čo sa vrátili; ďakuje v ich mene za obdržaní
dobrodenia, prosí o splnenie prislabú šťastia a do­
konalej obnovy, lebo repatrianti s návratom do
vlasti očakávajú zdar a šťastie vo svojich poduja­
tiach — očakávajú splnenie proroctiev mesiáš­
skych (Iz 52 n.).
13 Boha, Spasiteľa na ceste obnovy a zveľadenia
svojho ľudu bude sprevádzať spravodlivosť
a spása. Spravodlivosť bude kráčať pred nim
ako nejaký sprievodca a za ním bude kráčať spá­
sa. Čokoľvek podnikne, bude to na záchranu ľud­
stva (Iz 41, 2; 58, 8). To, čo žalmista videl
len vo videní, vyplnilo sa príchodom Ježiša Krista.
581
ŽALM 85 (06)
Pobožný prosí o pomoc u biede
j Modlitba; od Dávida. 1
Nakloň, Pane, sluch svoj,
vyslyš ma, lebo biedny som a úbohý.
Ochraňuj dušu moju, lebo som oddaný tebe. 2
spas služobníka svojho, ktorý dúfa v teba,
Boh môj si ty.
Zmiluj sa, Pane, nado mnou, 3
lebo ja volám k tebe jednostaj.
Obveseľ dušu služobníka svojho, 4
bo dušu svoju k tebe povznášam.
Veď dobrý si Pane, a láskavý 5
a veľmi milostivý k všetkým, čo vzývajú teba.
Naslúchaj, Pane, modlitbu moju 6
a povšimni si hlas vzývania môjho!
V deň súženia svojho ja volám ku tebe, 7
lebo ma vyslyšíš.
Niet tebe rovného medzi bohmi, Pane, 8"
a niet, čo by sa dielam tvojim rovnalo,
Národy všetky, čo si učinil, 9
pridu a budú sa klaňať tebe, Pane,
a meno tvoje velebiť.
Lebo ty veľký si a konáš zázraky, 10
ty jediný si Boh.
Uč ma ty, Pane, ceste svojej, 11
aby som kráčal v pravde tvojej,
riaď moje srdce, aby mena tvojho bálo sa.
I Budem ťa oslavovať, Pane, Bože môj, celým 12
I srdcom svojím
• a blahoslaviť meno tvoje naveky.
i Bo veľké bolo so mnou milosrdenstvo tvoje 13
í a vytrhol si dušu moju z hlbín podsvetia.
Pyšni sa, Bože, zdvihli proti mne 14
a na život môj číha ukrutníkov húľ,
a pred očami svojimi nemajú teba.
Ale ty, Pane, milosrdný si a dobrotivý Boh. 15
| si zhovievavý, najvýš láskavý a verný.
Pohliadni na mňa a mne milostivý buď, 16
daj sily svojej služobníkovi svojmu
a syna služobnice svojej spas!
Sprav na mne blahopriazne svojej znak, 17
' by videli, čo nenávidia ma, a zahanbili sa,
že ty, Pane, pomôžeš mi a ty ma potešíš.
. žalmista prosí Boha o pomoc, dovolávajúc sa 2 85
[ jeho dobroty a láskavosti, opisuje vlastnú biedu,
i spomína na svoju zbožnosť a dôveru ako aj na vy-
1 trvalú modlitbu I (1—7); v druhej časti žalmista
j oslavuje Boha, predovšetkým jeho moc; v tejto
časil žalmista dotýka sa mesiášskeho untverzaliz.
1 mu II (8—10) a napokon prosí opäť Boha o milosť
; zotrvania v dobrom, o pomoc proti nepriateľom,
- ktorí nemajú Pána pred svojimi očami III (11—17).
■ Tieto verše sú hymnom na všemohúcnosť Božiu. B—IG
Autorom žalmu je levita z rodu Koreho. Žalm 2 81.
vznikol pred r. 587 pr. Kr., lebo žalmista vidí ešte
i mesto neporušené.
 562 Kniha žalmov
ŽALM 86 (87)
Sion, budúce stredisko národov
*1 Od synov Koreho; žalm; pleseň.
2 Miluje Pán na svätých vrchoch základňu
svoju, -
brány sionská väčšmi ako všetky príbytky
Jakubovo.
5 Veci preslávne hovoria sa o tebe,
mesto Božie!
•4 Rachab a Bábel pripočítam k tým, čo uctia ma, | a v mieste porušenia oddanosť tvoja?
hľa, Filištínske priam a Tyrus a ľud Etiópie: Či v temnotách sa vyjavujú zázraky tvoje
„Tito sa narodili tam!”
5 A o Sione povie sa:
„Muž za mužom sa narodili v ňom
a on sám upevnil ho, Najvyšší!"
•6 Pán vpíše v knihe národov:
„Títo sa narodili tam!”
■ 7 A spievať budú pri chórovodoch:
„V tebe sú všetky moje pramene!"
ŽALM 87 (88)
Výkrik v bezútešnej biede
1 Pieseň; žalm; od synov Koreho; majstrovi chóru,
podľa „Mächalat"; spev; Maškil; od Hemana Ezra-
hitu.
2 Ja volám k tebe za dňa, Pane, Bože môj,
za noci horekujem pred tebou.
3 • Nech dôjde k tebe modlitba moja,
volaniu môjmu nakloň ucho svoje.
4 Lebo sa nasýtila duša moja trápením
a život môj blíži sa k podsvetiu.
5 Pričítaný som k tým, čo zostupujú do jamy,
ja podobám sa nevládnemu mužovi.
6 Moje lôžko medzi mŕtvymi je,
sťa zabitých, čo spočívajú v hrobe,
na ktorých nespomínaš viac
a ktorí odlúčení sú od starostlivosti tvojej.
7 Uložil si ma v jame bezodnej,
v temnotách, v priepasti.
1—3 Žalmista bezprostredne ospevuje Sion, ktorý po.
menúva Božou „základňou na svätých vrchoch".
4 „Rachab", doslovne značí ‚zmätok, pýchu‘, je tu
symbolikou pre Egypt (Iz 30, 7; 51, 9); označovalo
sa ním nejaké vodné zviera, krokodil, vodný kôň,
ktoré boli odznakmi Egypta. Dvoje najväčších
pohanských kráľovstiev, Egypt a Babylonia, pri­
dajú sa k ctiteľom Pánovým. Obe tieto ríše za sto-
ročia bojovali o nadvládu nad Palestínou, nad
svätým mestom, napokon ony sa musia podrobiť
a uznajú Pána, Boha Izraelovho, za svojho vládcu
a budú sa mu klaňať.
4 Žalmista uvádza Pána, píšuceho do knihy mená
všetkých národov. O každom národe píse, že „na.
rodil sa tam", že narodil sa na Sione, že je du.
chovným občanom mesta Božieho, Sionu, Cirkvi
svätej.
Z ar Autorom tohto žalospevu je pravdepodobne po­
tomok Koreho, Heman, levita, ktorému Dávid zve­
ril úlohu dirigovať spev pri bohoslužbe v chráme
(I Par 6, 33; 15, 17; 13, 41 atď.).
Obsahom žalmu je volanie o pomoc trpiaceho,
ktorý nikde nenachádza potechy. Vo svojom bez­ i Etán Ezrahita. V nadpise sa nehovorí, že by bol
nádejnom položení obracia sa k Bohu o pomoc,
ako to urobil Jób.
Z vrchu ťaží ma nevoľa tvoja 8
a všetkými prúdmi svojimi ma gniaviš.
Odcudzil si mi mojich poznatých, 9
učinil si, že som im odporný,
zavretý som a vyjsť ja nemôžem.
Oči mi z biedy civejú, 10
ja volám k tebe, Pane, každý deň;
ja k tebe ruky svoje vystieram.
i Pre mŕtvych činíš zázraky? 11
। Či vstanú nebohí, a budú chváliť teba?
Či vynáša sa v hrobe dobrota tvoja 12
13
*
a milosť tvoja v zabudnutia krajine?
Nuž volám, Pane, ku tebe
a modlitba moja zrána ide tebe v ústrety.
Prečože, Pane, dušu moju odháňaš, 15
predo mnou skrývaš svoju tvár?
Biedny som ja od chlapectva umieram, ig
znášal som hrôzy tvoje a ochabol som.
Prevalili sa hnevy tvoje ponad mňa 17
a hrôzy tvoje zadlávili ma.
Obklopujú ma ako vody jednostaj, la
obkľučujú ma všetky pospolu.
Od priateľa a druha si ma oddialil, 19
sú moji známi temnoty.
ŽALM 88 (89)
Prisľúbenia Božie ako nádej
v ťažkých navštíveniach
Maškil; od Etana Ezrahitu. j
Milosti Pána ospevovať budem naveky, 2
na pokolenia všetky vernosť tvoju budem ja
hlásať ústami svojimi!
Lebo si riekol: „Milosť upevnená je naveky", 3
v nebi si vernosť svoju utvrdil.
„Zmluvu som s vyvoleným svojím uzavrel, 4
ja Dávidovi, služobníkovi svojmu, prisahal
som:
Utvrdím semeno tvoje až naveky 5
a vybudujem trón tvoj z pokolenia na
pokolenie!"
Nebesá, Pane, oslavujú zázraky tvoje 6
a vernosť tvoju v spoločnosti svätých.
Veď kto sa na oblakoch vyrovná Pánu, 7
kto medzi synmi božími podobať sa bude
Pánu?
Je v zhromaždení svätých hrozný Boh, 8
veľký a strašný vôkol seba nad všetkých.
„V zemi zabudnutia“, v šeólc, už nebude nijaký 13
vzťah k tomuto svetu, preto nikto z tamojších ne.
bude môcť Pána viac oslavovať a chváliť za jeho
láskavosť, všemohúcnosť a nesmiernu dobrotu.
Prečo teda Boh chce smrť Žalmistu, ktorého jedi­
nou radosťou bolo oslavovať a chváliť Pána?
(O posmrtnom živote viď Kaz 9, 6. 10; Sir 17, 26.
27; Bar 2, 17. 1B; Jób 25, 6; 28, 22; Priši 15, U;
27, 20; Kaz 6, 4; 9, 5 atď.)
Autorom tohto vážneho, rozjímavého, nábožen. 2 88
sko-poucného žalmu („maškil“) podľa nadpisu je
potomkom Koreho, preto je možné, že autor je
| totožný s mudrcom z časov Šalamúnových, ktorý
 Kniha žalmov
9 Pane, Bože vojsk,
kto je ti na roveň?
Mocný si, Pane,
a vernosť tvoja vôkol teba je.
10 Ovládaš morskú nadutosť,
ty kroliš búrku jeho vín.
11 Preklatého Rachaba ty pošliapal si,
ty rozprášil si nepriateľov svojich mocným
ramenom svojím.
12 Je tvoje nebo a je tvoja zem,
ty založil si zemekruh a čo napĺňa ho.
13 Ty sever a .juh stvoril si,
Tábor a Hermon v mene tvojom jasajú.-
14 Máš mocné rameno,
pevná je ruka tvoja, zodvihnutá pravica tvoja.
15 Spravodlivosť a právo trónu tvojho základ je,
milosť a vernosť idú pred tebou.
16 Blažený ľud, čo pozná plesanie,
kráčajú, Pane, v svetle tvári tvojej.
17 Tešia sa z mena tvojho vždy
a veličia sa spravodlivosťou tvojou,
18 lebo ich moci ty si jas
a blahopriazňou tvojou '
roh náš zdvíha sa,
19 bo Pánov je náš štít,
' Svätého Izraela je náš kráľ.
•20 Raz hovoril si vo videní svätým svojim
a riekol si:
„Mocnému položil som korunu,
mládenca z Tudu ja som vyvýšil.
21 Našiel som služobníka svojho Dávida,
olejom svojim svätým som ho pomazal,
22 aby s nim bola ruka moja povždy
a rameno moje posilňovalo ho.
23 Neoklame ho nepriateľ,
ani ho nepotlačí záškodník,'
sa spomína v 4 Kŕ 4, 31. Ak sa veci takto majú,
tak by sa obsah žalmu spájal s S. rokom Roboa-
ma, synu Šalamúnovho (927). Nedávno slávne krá.
ľovslvo Dávidovo jc rozdelené, do kráľovstva júd­
skeho vtrhol egyptský faraón Sošenk, obkolesil
Jeruzalem a pustošil krajinu ako aj sväté mesto,
a kráľovstvo s| podmanil. Za takýchto ťažkých
časov mohol vzniknúc ten žalm, v ktorom sa žal­
mista opytuje, kde je veľkosC Júdska (3 Kr 14,
1 n.; 1 Por 12, 1 n.)? Iní autori dávajú prednosť
Časom babylonského zajatiu alebo posledným ro­
kom kráľovstva júdskeho,
11 „Preklatého Rachaba ty pošliapal sl” — tlelo
slová možno rozumieť o ‚‚oblude“, ktorá tu pred­
stavuje pýchu a vzburu (hebr, „ráchab — podráždiť,
vzbĺknuť, búriť sa“), alebo nepriateľov, s ktorými
Boh bojuje (2 73, 13; Jób 9, 13; 26, 12; Iz 51, 9);
na niektorých miestach Písma „Rachab" označuje
Egypt, proti ktorému Pán bojoval desiatimi rana­
mi (porov. 2 66, 4). Boh nepriateľa svojho, teda
aj Egypt, ľahko prevládal, pošliapal ho, ako keby
predtým už bol ranený, preklatý, zničil ho tak, že
nemohol viac pozdvihnúť svoju hlavu (Ex 14, 24.
30).
20 „Svojim svätým" — to je Nátan a Dávid so svo­
jim ľudom. Je dosť možné, že pôvodne so čítalo
v osnove „svojmu svätému — hásidoka", svojmu
svätému, teda Nátanovi. „Mocný hrdina" udatný
muž, akým sa Dávid ukázal od mladostí, keď ešte
holou rukou zabíjal levy a medvede; či žalmista
mysli na Dávidov boj s Gollášom (1 Sm 17, 34 n.)?
563
ale ja zgniavim pred nim odporcov jeho 24
a porazím, čo nenávidia ho.
Vernosť a milosť moja s ním, 25
a v mene mojom povýšil sa jeho roh.
A ruku jeho vystriem na more 26*
a na potoky pravicu jeho.
Bude ma volať: otec môj si ty,
Boh môj a Skala spásy mojej!' 28
A ja ustanovím ho za prvorodeného, 27"
za najvyššieho medzi kráľmi zemskými.
Ja zachovám mu milosť svoju naveky 29
a pevne bude trvať zmluva moja s ním.
A zvečním semeno jeho 30'
a jak dni nebies jeho trón.
Ak synovia jeho zákon môj opustia 31-
a v prikázaniach mojich chodiť nebudú;
ak sprznia ustanovenia moje 32
a nezadržia rozkazy moje,
ja prútom potrescem poklesok ich 33
a šľahmi vinu ich.
Lež milosť svoju neodnímem od neho
a nespreneverím sa vernosti svojej. 34
Ja neporuším úmluvu svoju 35
a výrok perí svojich nezmením.
Raz na svätosť svoju prisahal som: 36
Dávida nikdy nesklamem!
Semeno jeho trvať bude naveky, 37'
trón jeho bude ako slnko predo mnou,
sťa mesiac, ktorý trvá naveky,
(a je) verný svedok na nebi!” 38
Ty si však odvrhol a odmietol, 39
vzbĺkol si hnevom voči pomazanému tvojmu.
Zhŕdol so zmluvou služobníka svojho, 40
korunu jeho zneuctil si do prachu.
Hradby jeho všetky si poboril 41
a tvŕdze jeho obrátil si na rumy.
Rozkrádali ho všetci, čo cestou šli povedľa, 42
bol na zábavku susedom svojim.
Zväčší jeho kráľovstvo, jeho územie bude sa 26
rozprestierať od „mora", od Stredozemného mora,
až po rieku, totiž po rieku Eufrát. Západnou hra­
nicou jeho kráľovstva bude Stredozemné more,
východnou však Eufrát a jeho kanále (2 79, 12).
Takéto hranice malo skutočne kráľovstvo Dávido-
vo a podržalo sl Ich ešte aj za jeho syna Ša­
lamúna.
Týmto veršom predpoveď o Dávidovi a jeho 27
potomstve začína mať charakter mesiášsky. Milosť
Božia bude s Dávidom povždy. Pán sa bude oň
starať otcovskou láskou, takže Dávid ho bude
môcť volať Otcom (2 Sm 7, 14) a „Skalou spásy",
pevným a mocným ochrancom, na ktorého sa bude
môcť spoliehať jeho kráľovský rod.
Dávidov trón bude naveky trvať, bude trvať 30
ako „dni nebies", čo jc to istá ako večne, dokiaľ
budú existovať nebesá. (Dt 11, 2 n.; 2 Sm 7, 10;
2 71, 5 atď.). Dávidov trón je večný len v Cirkvi,
len Mesiáš je večným kráľom.
Potomstvo a kráľovstvo v Mesiášovi bude več- 31-31
né, takto nikdy nebude koniec Kráľovstvu Dávi,
dovmu. Lež šťastie a hmotný blahobyt závisia od
dodržania príkazov a nariadení Božích.
Slnko a mesiac u Hebrejov slúžili za prirovná- 37—38
nie na trvalé jestvovanie, na označenie večnosti.
 564 Kniha žalmov
43 Zdvihol si pravicu protivníkov jeho,
ty naplnil si nepriateľov jeho radosťou.
44 Otupoval si ostrie meča jeho
a v boji si ho nepodporoval.
45 Odňal si jemu lesk jeho
a na zem zvrhol jeho trón.
"46 Ty skrátil si dni mladosti jeho
a pokryl si ho potupou.
•47Dokedy. Pane? Ukryješ sa navždy?
Bude jak oheň blkotať tvoj hnev?
48 Pamätaj, aký krátky je život môj,
akých si všetkých ľudí stvoril pominuteľných!
49 Kto je, čo žije, aby nezrel smrť,
čo dušu svoju vymanil by z ruky podsvetia?
50 Kdeže sú, Pane, starodávne milosti tvoje,
čo prisahal si Dávidovi vo vernosti svojej?
•51 Pamätaj, Pane, na pohanu služobníkov
svojich,
v náruči nosím všetky nepriateľstvá národov,
•52 ktorými tupia, Pane, nepriatelia tvoji,
ktorými tupia kroky pomazaného tvojho.
• • •
Požehnaný, Pán naveky:
Tak je! Tak je!
40 Dni „Jeho mladosti skrátil sl“, nejde tu o dni
Dávidove, ale o dni kráľovstva Dávidovho, ktoré
trvá v potomkoch. Žalmista chce povedať, že Pán
ukrátil trvanie toho kráľovstva, ktoré malo byť
večné. Kráľovstvo sa veľmi rýchle zostarlo, už
ide zahynúť a jeho zánik je potupný.
47—52 V týchto slovách, ktoré sú doslovným citátom
2 83, 5, žalmista vyslovu e svoiu túžbu a nádej,
že Boh ešte za jeho života odníme .nešťastie a ।
poníženie z kráľovského rodu Dávidovho.
51 Tieto krivdy a hanu nosí žalmista stálé so se- I
tou, nosi to „v náručí“ ídosl. ‚.v záhybe“, rozumej '
baiov, kde orientálci no
*ia veci, ktoré majú prí
sebe), vo svojom srdci, ustavične na to mysli, lebo ,
nepriateľ ncpohanil tak Izraela, ako skôr Pána a 1
..pomazaného“ jeho, t. j. Dávida a jeho potomkov I
a nástupcov. : lia“, židia rozdeľovali noc na -tri čiastky, na tri
52 ..Tupia kroky pomazaného tvojho“, kdekoľvek 1
kráľ z Dávidovho rodu kročí, čokoľvek podnikne, ;
posmievajú sa mu. te.'ia sa z neúspechu jeho zbra- i
ni. tupia ho a urážajú. Keď takto predložil žalost­ ■
ný $<av svojho národa Bohu, žalmista sa odmlci
v očakávaní, žc Pán skoro zasiahne a pomôže po­
dľa svojho slávnostného sľubu.
Verš 53 je doxologiou. chválospevom na Pána
a ukonéiova 3 knihu Žalmov. Porov. Z 40, 11;
a 71. 18. 19.
IV. KNIHA ŽALMOV
(89—105 (90—106J)
ŽALM 89 (90)
Prosba o milosť v životnej
tvrdostí
Modlitba Mojžiša, muža Božieho. 1
*
Bol si nám útočišťom, Pane, z pokolenia
na pokolenie.
Prv, než vrchy zrodili sa 2*
a vznikla zem a zemekruh,
a od vekov ty naveky si Boh.
Do prachu kážeš smrteľníkom vrátiť sa 3»
a vravíš: „Vráťteže sa, synovia ľudskí!"
Bo tisíc rokov v očiach tvojich je 4*
jak včerajší deň, čo pominul sa,
a ako ponôcka.
Odtŕhaš ich: sú ako ranný sen, 5
sú ako tráva zelená:
zarána kvitne a zelená sa, g
podvečer kosí sa a uschýna.
Sme stravovaní hnevom tvojím naozaj 7»
a rozhorčením tvojím zdesení.
Postavil si viny naše pred seba, g
do svetla tvári svojej tajné naše hriechy.
Bo v hneve tvojom minuli sa všetky dni naše. 9
ukončili sme roky svoje ako vzdych.
Je počet našich rokov sedemdesiatka, 10
a ak silní sme. osemdesiatka,
a poväčšine sú ony trápenie a ničota,
lebo míňajú sa rýchlo, a odletúvame.
Kto zváži hnevu tvojho moc 11
a rozhorčenie tvoje pre strach, ktorým
povinní sme?
Nadpis udáva ako autora žalmu Mojžiša. Ani 2 6.0
z obsahu nemožno nič uviesť, čo by mohlo proti­
rečiť tomuto tvrdeniu.
Žalmista vďačne uznáva, že Pán bol ľudu svoj 1
mu útočišťom, ochrancom a pomocníkom ‚.z poko­
lenia na pokolenie“, teda vždy a všade. Aj Mojžiš
mohol hovoriť o mnohých pokoleniach, voď od
Abraháma až po odchod z Egypta vymenilo sa
viac generácii.
Vznik sveta je Bohu len toľko, ako zrodenie sa 2
nejakého človeka. Boh jestvoval od večnosti, „prv“
než boli stvorené „hóry, zem a zemekruh“, prv než
sa objavili hory, ba aj samotná zem — menuje to.
Čo v očiach ľudí je najpevnejšie a najviac upúta
va pozornosť — Boh bol, u neho niet počiatku.
a preto niet ani konca.
On z ničoho povolal k životu človeka, on ho 3
odvoláva znova zo života a necháva padať a roz-
padať sa na prach..z ktorého ho bol stvoril (viď
Gn 3, 17; „na prach sa obrátiš“). Jediným slovom
stvoril človeka a tak isto jediným prejavom svo
jej vôle ukončieva ľudský život.
„Ako ponôcka“ (hebr, doslova „ako nočná vigí 4
vigílie po štyroch hodinách 6—10, 10—2 a 2—6;
meno „vigília — šámráh“ je pravdepodobne z to-
ho, že po štyroch hodinách vymieňali sa stráže či
už v chráme alebo na poli atď.), čas veľmi krátky,
ktorý aj pre Človeka neznamená nič (Sdc 7, 19:
2 S2, 7). Ľudský život je ako „ranný sen“, ktorý
trvá krátko, a na ktorý sa Človek — pre slabý
raňajší spánok — ledva pamätá.
Príčinou ľudskej pominuteľností sú hriechy 7
(Gn 3, 17—20).
 Kniha žalmov 585

12 Uč nás ty rátať dni naše, a pliaga k Stanu tvojmu nepriblíži sa,

aby sme k srdcu múdremu došli!
13 Navráť sa, Panel Dokedy?
A služobníkom svojim milostivý buď!
•14 Nasýť nás skoro milosrdenstvom svojim,
aby sme plesali a tešili sa vo všetkých dňoch Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji,
našich.
15 Poteš nás za dni, v ktorých si nás navštívil,
za roky, v ktorých videli sme nešťastie.
16 Nech ukáže sa služobníkom tvojim dielo
tvoje,
ich synom veleba tvoja!
17 A dobrotivosť Pána Boha nášho nech nad
nami je
a práci rúk našich daj zdar
a práci rúk daj zdar!
bo o tebe dal rozkaz anjelom svojim, n
by na všetkých cestách tvojich chránili teba.
Budú ťa na rukách nosiť, 12
aby si neublížil nohe svojej na skale.
13-
leva a draka pošliapeš.
; Pretože na mne lipol, oslobodím ho, 14
budem ho chrániť, lebo poznal meno moje.
Bude ma vzývať, a vyslyším ho, 15
budem s ním v súžení,
vytrhnem ho a obdarím ho cťou.
Ja nasýtim ho dlhým životom )ß
a ukážem mu svoju spásu.

ŽALM 90 (91) ŽALM 91 (92)

Boh ako ochranca spravodlivých
1 Kto bývaš v záštite Najvyššieho, j Žalm; spev; na sobotňajší deň.
kto zdržiavaš sa v tôni Všemohúceho, I Dobre je oslavovať Pána
•2 rec Pánovi:
„Si útočište moje a môj hrad,
Boh môj, čo spolieham sa naň.”
3 Lebo len on ťa vyslobodí z osidlá
poľovníkov,
z nákazy zhubnej.
•4 Bude ťa chrániť peruťami svojimi
a pod krídla jeho utiekať sa budeš:
štít a pavéza je vernosť jeho.
5 Postrachu noci nebudeš sa báť,
strely, čo lieta včase dňa,
•6 moru, čo potĺka sa v mrákavách,
nákazy, ktorá na poludnie pustoší —
7 pri boku tvojom padne na tisíc
a po pravici tvojej na desaťtisíc
nepriblíži sa ku tebe.
8 Nuž na vlastné oči pozerať sa budeš
a ničomníkov uzrieš odplatu.
9 Lebo je útočišťom tvojim Pán,
ustanovil si Najvyššieho za útulok svoj.
10 Nuž nedostúpi k tebe nešťastie
14 n. Žiadaná milosrdenstvo, radosť, prejavy „diela"
Božieho (dielo pomoci, spásy a vykúpenia), „vele­
ba" Božia (moc a všetky skutky Božie, ktorými sa
prestavuje v očiach tudi), dobrotivost a láska sú
všetko dobrá n výsady mesiášskych časov, ktorý­
mi sn znteni n zjasni náš pozemský život a ktorý.
mt Boh sprevádza naše činy, aby sme žili podľa
vôle Božej,
2 Človek, ktorý má dôveru v Boha, ktorý uňho
hlodá ochranu a žije ako by „v tôni" jeho opa­
tery, právom môže povedal: „Keď Boh za nás,
kto proti nám" (Bim B, 31).
4 Boh je „štítom", ktorý nás zovšadiaľ zakrýva
a chráni. „Pavéza — sinnôh" je väčší štít, „má-
ßén“ alebo „sóhéräh" bol menší štít. Ti, čo dôve­
rujú v Pána, nikdy sa v ňom nesklamú, lebo Pán
je verný vo svojch prísľuboch.
q „Nákaza, čo na poludnie pustoší" môže ozna­
čovať slnečné úpaly alebo môže to byť piesoční
búrka, „jedovatý vietor" (Dt 32, 34), ktorý sa do.
stavuje obyčajne za najvyššieho tepla, okolo po­
ludnia. Arabi ho volajú „samum”. Tu sa dá mys­
lieť aj na mimoriadne podmienky podnebia; v Pa­
lestíne pre veľký rozdiel medzi dennou a nočnou
teplotou je mnoho ľudí chorých na dyzentériu
a maláriu.
Oslava riadenia Božieho
1
2
a spievať menu tvojmu, Najvyšší:
za rána ohlasovať milosrdenstvo tvoje 3"
a vernosť tvoju za noci:
žaltárom desať strún a na harfe, 4
nápevom k citare.
Lebo ma, Pane, potešuješ činmi svojimi, 5
ja plesám nad dielami tvojich rúk.
Aké sú, Pane, diela tvoje nádherné, 6
aké sú prehlboké myšlienky tvoje!
Nemúdry človek nechápe 7
a nerozumie toto pochabý.
Hoc ničomníci kvitnú ako byľ 8
a skvejú sa, čo pášu zlo,
sú k večnej skaze určení:
Ty si však, Pane, vyvýšený naveky! 9
Lebo, hľa, Pane, nepriatelia tvoji, 10
lebo, hľa. Pane, nepriatelia tvoji zahynú,
rozoženú sa všetci, ktorí pášu zlo:
Zdvihol si roh môj sťa roh byvola, • 11
postriekal si ma najčistejším olejom.
A opovrhol zrak môj nepriateľmi mojimi 12
a uši moje počuli zvesť radostnú
o záškodníkoch, ktori povstávajú proti mne
. Spravodlivý sťa palma bude prekvitať, 13
sťa libanonský céder košatieť.
V Palestíne sú tzv. pieskové a skalné vretenice, 13
ktoré človek nezbadá, ony tu označujú utniené,
číhajúce nebezpečenstvo — „lev a drak1' vystihu­
jú zasa zjavne a otvorenú nebezpečenstvo. „Drak",
hebr, „tannln", je pomenovanie pre morskú oblú
du. veľrybu, krokod:la alebo aj pre väčšie druhy
hadov, tu pravdepodobne autor myslí na okuliar
*
nika — Naja aspis, ktorý meria až dva metro
dĺžky o žije aj v Palestíne.
„Na sobotňajší deň" — označuje sa liturgické Z 9)
umiestenie žalmu pri bohoslužbe. Podľa Toimudu
sa spieval za rannej sobotňajšej obety, sprevádzal
। druhú Čiastku celopalu čiže celostnej žertvy, tzv.
i „mokrú obetu" (Ex 39, 38; Nm 28, 0).
‘ Deň a noc spolu nestačia na to, aby sme do- 3
I statočne ocenili a aby sme sa poďakovali za milo­
srdenstvo Božie a lásku Božiu k nám ľuďom
 586 Kniha žalmov

baláchať, bezočivo hovoriť, 4

’H Tí. čo sú zasadení v dome Pánovom,
v nádvoriach Boha nášho prekvitať budú; vystatovať sa, nešľachetnici?
15 ovocie donesú aj v starobe,
budú mať miazgy vždy a budú zelení, Pane, šliapu rud tvoj 5
16 by ohlášali, aký spravodlivý je Pán, Skala a utláčajú dedičstvo tvoje.
moja, Vraždia tak vdovu ako cudzinca 6
a v ňom neprávosti niet. u zabíjajú siroty.
A hovoria: „Pán nevidí 7’
ŽALM 92 (93) a nepozoruje Boh Jakubov!”

Boh, mocný Kráf celého vesmíru Vy blázni v ľude, pochopte, 8

•1 Pán kraľuje, obliekol si vznešenosť, a kedy porozumiete, vy pochabí?
moc obliekol si, Pán, prepásal sa. Nepočuje, čo ucho utvoril, 9
Upevnil zemekruh, alebo neuvidí ten, čo oko stvoril?
ktorý sa nepohne. Nepotresce, čo vyučuje národy, 10
2 Od vekov pevný je trón tvoj, čo učí ľudí poznanie?
ty od večnosti si. Pán pozná ľudské myšlienky: 11
veď márne sú.
3 Dvíhajú rieky, Pane,
dvíhajú rieky svoju reč, B
dvíhajú rieky hukot svoj.
4 Mocnejší než hlas mnohých vôd, Blažený muž, čo ty ho vyučuješ, Pane, 12
mocnejší ako morské príboje: a učíš zákonom svojim,
mocný je na výsostiach Pán- aby si mu dal pokoj od zlých dni, 13
kým vykope sa jama ničomníkovi.
•5 Sú veľmi spoľahlivé svedectvá tvoje; Veď neodvrhne Pán ľud svoj 14
sluší sa svätosť domu tvojmu, Pane, a neopustí dedičstvo svoje;
na dlhé časy. lež k spravodlivosti sa vráti súd 13
a pôjdu za ňou všetci, čo priameho srdca sú.
ŽALM 93 (94) Kto postaví sa za mňa proti zlosynom, 16
Prosba k Bohu, spravodlivému kto bude za mňa proti pášucím zlo stáť? .
sudcovi Keby mi nepomáhal Pán, 17
*
A okrátko bývala by duša moja, kde je tíš.
Keď myslím: „Noha sa mi potkýna,” 18
1 Boh pomstiteľ, Pán, pridržiava ma milosť tvoja, Pane.
Keď sa mi v srdci množia úzkosti, 19
Boh pomstiteľ, objav sa!
2 Vstaň, ktorý súdiš zem, dušu mi potešujú útechy tvoje.
splať pyšným podľa zásluhy! 20
3 Dokedy, Pane, nečestní, Združí sa s tebou stolec mrzkosti,
dokedy budú jasať nečestní, čo tvori sužovanie pod zámienkou zákona?
Nech napádajú dušu spravodlivého 21
14 Žalmista chce povedať, Že tí, Co sú blízko Boha, a nech odsudzujú krv nevinnú:
co zachovávajú príkazy Božie, budú pod stálou, Pán istotne bude mi záštitou 22
opaterou a láskavosťou Božou.
Z 93 Žalm je „osirotený", nemá vonkoncom nadpis.
a Boh môj skalou azylu môjho.
V LXX a V je nadpis, ktorým sa naznačuje, že Odplatí im ich neprávosť, 23
autorom žalmu je David. ich vlastnou podlosťou ich zahubí,
1—2 „Pán kraľuje" t. j. „začal kraľovať a kraľuje zahubí ich Pán, Boh náš.
ďalej", je to slávnostné privolávanie, ktorým sa
pozdravoval nový kráľ pri nastúpení na trón. Tak­
to začínajú Žalmy 96 a 98 (viď o pozdrave 2 Sm' ŽALM 94 (95)
15, 10; Kr 9, 13). Pán je Kráľom a svoju velebu
a moc ukázal vo viditeľnom stvorenstvo, každý Výzva k oslave Pána sveta
tvor prezrádza jeho veľkosť a jeho moc. Boh je
so svojim majestátom a mocou tak úzko spojený, a Kráľa Izraela
ako býva človek so svojim pásom alebo šatom. Poďte, plesajme Pánovi, 1
To robí s Človekom dovedna jednu osobu, tak aj privolávajme Skale spásy svojej:
moc a veleba Božia so samotnou bytosťou Božou
sú len jednou osobou. „Pán nevidí a nepozoruje”, neveria, že Boh bu- 7
5 „Svedectvá Božie" sú predovšetkým prísľuby Bo­ de trestať každú krivdu, každý hriech a každý
žie, polom výroky, príkazy, slovom, prejavy vôle zločin. Proti podobným neprístojnostiam a kriv-
Božej. dám brojili aj proroci (Iz 1, 23; 5, 20—23: 10, 1 n.;
2 93 V hebrejskom texte žalm nemá nadpis, patrí Jer 5, 1 n.; Ez 22, 7; Oz 4, 2; Zach 7, 10 atď.).
medzi tzv. „osirotené" žalmy. V LXX a V má V minulosti často skúsil, žc keby mu Boh ne- 17
nadpis: „Žalm od toho istého Dávida? pre štvrtý bol býval nápomocný, bol by istotne zahynul, „bý­
don po sobote". Aj v Talmude a Mišne (traktát vala by duša moja, kde je tíš” teda v šeúle, v rISl
Tamid 7, 4) sa spomína, že sa spieval v časoch po mŕtvych.
zajatí babylonskom v chráme v stredu, vo štvrtý Žalm rozdeľuje sa na dve čiastky: I (1—5) žal­ Z 94
deň po sobole. mista vyzýva ľud k oslave Boha, lebo on je Krá.
 Kniha žalmov
•2 Predstúpme pred tvár jeho s chválami
a so spevmi plesajme jemu!
3 Bo je Boh veľký Pán
a nad všetkými bohmi veľký Kráľ.
4 Sú v rukách jeho zemské hlbiny
a jeho sú aj horské výšiny.
5 Jeho je more, lebo on ho učinil,
i suchá zem, čo ruky jeho stvárnili.
•6 Poďme, padnime a skloňme sa,
kľaknime pred Pánom, čo stvoril nás!
7 Lebo je on náš Boh
a my ľud pastviny jeho
a ovce ruky jeho.
Kiež by ste počuli dnes hlas jeho:
•8 „Nezatvrdzujte srdcia svoje ako v Meribe,
ako v deň Masy na púšti,
9 kde otcovia vaši pokúšali mňa,
skúšali ma, hoc skutky moje videli.
10 Štyridsať rokov ošklivilo sa mne pokolenie
toto,
a riekol som: Ľudom so srdcom blúdiacim
sú
a cesty moje nepoznajú.
11 Zato som v hneve svojom prisahal:
nevojdú v odpočinok môj!”
Tom celej zeme, ktorú stvoril; II (6—11) opäť po-
voláva chváliť Pána, lebo je pastierom národa
izraelského, ktorého všetci majú uznať a pošlú
* Žalmista týmto žalmom povzbudzuje ľud Izra- ž 95
Chat, ak nechcú byť potrestaní, a odvrhnutí ako
otcovia na púšti.
2 „Predstúpme pred tvár jeho“ — t. J. pred Pá­
na, konkrétnejšie pred svätyňu jeho, kde Izraeliti
odbavovali spoločné modlitby.
e Izraeliti sa obyčajne modlievali stojačky, pri
vrúcnej modlitbe niekedy ležali na zemi — „pad­
nime" — (Gn 24, 2G), inokedy kľačali — „kľakni,
me sl" — (3 Kr 8, 54), no prí modlitbe vždy mali
sklonenú hlavu. Pred modlitbou a po nej robieva.
11 poklonu, podobne ako to robievali pred kráľom.
Izraelská poklona spočívala v lom, že modliaci sa
hlboko sklonil, zložil ruky na prsia, polom sl kľa>
kol na obe kolená a sklonil sa tak hlboko, že sa
hlavou dotkol zeme. To sa opakovalo tri razy, ne­
skoršie počet poklôn sa zväčšil (1 Sm 20, 4 a
„Grelí“, Das Gebet im Alien Teslemcnte, Milnster
1013, 35).
8 „Mcriba“ je miesto pri Rafldlm, severne od
hory Sinaj, významovo značí „zápas, boj, spor,
hádku“. Meríba by znamenalo teda mieslo sporu,
hádky; na tomto mieste dohadovali sa Izraeliti
s Mojžišom a vyčitoval! mu, prečo ich vyviedol
z Egypta, keď teraz majú zahynúť smädom, tým­
to však hrešili proti Bohu, veď ich vyviedol
z egyptského otroctva (Ex 17, 1—7). „Masa (Mas.
sa)“ je zasa iná lokalita na púšti Sin, blízko juž­
ných hraníc Palestíny, kde sa ľud znova ukázal
nevďačným a neverným voči Bohu. Išlo tak isto
o nedostatok vody. „Masa" označuje miesto „po­
kúšania", miesto, kde Izraeliti pokúšali Boha, či
ím dá vodu zo skaly (Nm 20, 2. 3).
587
ŽALM 95 (96)
Výzva k oslave Božej
Spievajte novú pieseň Pánovi! r
Spievajte všetky zeme Pánovi!
Spievajte Pánu, dobrorečte menu jeho, 2
deň po den spásu jeho hlásajte.
O sláve jeho rozprávajte medzi pohanmi, 3
o divoch jeho medzi národmi všetkými!
Lebo veľký je Pán a chválitebný preveľmi. 4’
nad všetkých bohov treba sa ho väčšmi báť.
Veď všetci bôžikovia pohanskí sú výmysly, 5
a Pán, on stvoril nebesá.
Predchádzajú ho vznešenosť a veleba, 6
je v svätyni jeho moc a nádhera.
Vzdávajte Pánovi rodiny národov, 7
vzdávajte Pánovi slávu a moc!
Vzdávajte Pánu mena jeho slávu, 8
žertvujte obetu a do nádvorí jeho vojdite,
v posvätnom rúchu skloňte sa Pánovi, 9
zatras sa pred ním celá zem!
Povedzte medzi národmi: „Pán kraľuje", 10
upevnil zemekruh, aby sa nezrútil,
po práve súdi národy.
Nech radujú sa nebesá a plesá zem, 11
nech more zahučí a čo ho napĺňa,
nech pole zajasá a všetko, čo je na ňorn — 12
tu zaplesajú všetky stromy lesa
pred tvárou Pánovou, že prichádza, 13
lebo on prichádza spravovať zem,
po práve bude Spravovať on zemekruh,
a vo vernosti svojej národy.
elský, aby pozdravoval a oslovoval Pána, nevidi­
teľného Kráľa, klorý tróni na arche úmluvy a te-
raz prichádza do svätyne. V tomto Kráľovi majú
však pozdraviť aj všeobecného Kráľa mesiášskych
Časov. — Žalmista v prítomnej oslave vidí viac,
než sa ukazuje oku, vídl na konci časov prichá­
dzať Pána, ktorý ide založiť Kráľovstvo mesiáš­
ske, preto I (1—3) napomína všetkých, aby tohto
veľkého Kráľa chválili a oslavovali, II (4—6) lebo
on je jediný Boh; vznešený, mocný a slávny, Hl
(7—10) nech ho všetky národy uctia, nech sa mu
klaňajú, nech mu prinášajú obety, lebo začal kra-
ľovať, IV (11—13) aj zem nech sa teší a raduje
nad Pánom, ktorý prišiel spravovať zem. Žalm je
mesiášsky v tom zmysle, že všetky národy povo-
láva chváliť a oslavovať Boha, ako aj že sa v ňom
ohlasuje súd nad všetkými národmi.
Ľud Boži, Izrael, má ohlasovať moc a velebu )
Božiu medzi všetkými pohanskými národmi. Má
sa to uskutočniť prostredníctvom spevu, čo ešte
nebolo počuť, majú zaspievať „novú pieseň“, lebo
staršie chválospevy už nestačia na to, aby vystihli
veľkosť budúceho prejavu a zjavenia sa velebnosti
a moci Božej, nestačia osláviť príchod Mesiáša,
spásu ľudstva a vôbec nové časy, ktoré nastanú
pre celý svet. Túto „novú pieseň" s Izraelom ma­
jú spievať všetky národy bez rozdielu rasy a zo
všetkých končín zeme.
Všetci tí, čo u pohanských národov nosia meno 4—5
„boh", sú nič, prázdnota, „výmysly“, netreba sa
Ich báť, netreba ich poslúchať, sú to mŕtve a bez­
mocné figúrky.
 588 Kniha žalmov

ŽALM 96 (97) ' vyjavil spravodlivosť svoju pred očami

Príchod Kráľa sveta,
ktorý odmení spravodlivých
•1 Pán kraľuje: nech plesá zem,
nech ostrow mnohé radujú sa!
2 Je vôkol neho mrak a temnota,
spravodlivosť a právo podopiera trón jeho.
3 Pred tvárou jeho oheň predchádza
a páli protivníkov jeho navôkol.
4 Blesky jeho ožarujú zemekruh,
zem vidí a zachvieva sa.
5 Topia sa vrchy pred Pánom jak vosk,
pred celej zeme vladárom.
Zvestujú spravodlivosť nebesá jeho
6 a vidia slávu jeho všetky národy.
7 Hanbia sa všetci modlári
a čo sa vychvaľujú s modlami svojimi,
•8 pred nim sa klonia všetci bohovia.
Čuje a Sion sa teší
a mestá Júdu plesajú
pre súdy tvoje, Pane.
9 Lebo ty, Pane, na celej zemi Najvyšší si,
nad všetkých bohov vyvýšený najväčšmi.
10 Pán miluje tých, ktorí nenávidia zlo,
on chráni duše svojich nábožných
11 a z ruky ničomníkov vytrháva ich.
Vychádza svetlo spravodlivému
12 a radosť tým, čo majú srdce poctivé.
Tešte sa, spravodliví, v Pánovi
a oslavujte sväté meno jeho.
ŽALM 97 (98)
Spev o víťazovi, sudcovi
a vladárovi sveta
Žalm. ’ | a vrhajte sa pred podnožou nôh jeho:
•1
Spievajte novú pieseň Pánovi,
bo učinil on diela podivné,
k víťazstvu pomohla mu pravica jeho
a sväté rameno jeho.
Učinil známou spásu svoju Pán,
2 dosti ľudí, žc prichodí nový, spravodlivý Kráľ, kto­
2 96 Sv. Pnvul 7. verš tohto žalmu cituje podľa gréc­
kej osnovy o dokazuje ním božstvo Ježiša Krista
(Zid 1, 6j. 2a’m jc tiež prorocký a opisuje príchod
Kráľovstva Božieho. Rozdeľujeme ho na dve časti:
1 (1—6) Boh sa zjavuje a ide súdiť zem, II (7—12)
zahanbuje modlárov, spravodlivých a verných od­
meňuje slobodou, slávou a radosťou. •
I Pohnútkou k tejto všeobecnej ra'dosli je príchod j Kráľovi, je tiež mesiášsky, pretože sa v ňom vy­
Pána v časoch mesiášskych, príchod Kráľa a Sud­
cu všetkých národov a všetkých končín sveta (Iz |
•12. 10; 51. 5).
B „Mestá Júdu“ je hebra’.zmus a označuje všetky
mestá a dediny kráľovstva júdskeho, tu, keďže
Sion je stredobodom univerzálneho Kráľovstva me-
siú^kcho, znázorňujú svetovú všeobecnosť.
2 97 Žalmista začína spomienkou na mimoriadnu po ­
moc □ oslobodenie, ktoré Pán preukázal Izraelitom
I povzbudzuje všetky národy k radosti a
os’nvn II (4—6) a vyzýva celé stvorenstvo, aby sa
pripojilo k tejto radosti a oslave príchodu spra-
vodhvusli Sudcu.
Žalmista vyzýva vyvolený národ oslavovať Pá­
1-3
nu „novou piesňou“ za mimoriadnu pomoc a oslo­
bodenie (zo zajatia babylonského?). „Nová pieseň“
— viď 2 05. 13.
! pohanov.
Rozpamätal sa na dobrotu svoju 3
i a vernosť svoju k domu Izraelovmu.
Uzreli všetky zemské končiny
spasenie nášho Boha.
i
' Plesajte všetky zeme Pánovi, 4
plesajte, tešte sa a huďte!
Huďteže na citare Pánovi, 5
I na citare a zunnom žaltári!
Na polniciach a hlasom trúby rohovej: g
pred tvárou Kráľa, Pána, plesajte!
Nech more zahučí a čo ho napĺňa, 7.
zemekruh a čo v ňom bývajú.
Nech rieky, nech tlieskajú rukami, g
I nech taktiež vrchy plesajú.
! Pred Pánom, lebo prichádza, g
! prichádza riadiť zem;
j v spravodlivosti bude riadiť zemekruh
i a podľa práva národy.
j
ŽALM 98 (99)
I
Pá71, svätý Kráľ
Pán kraľuje; národy sa trasú, j.
na Cheruboch si šedi: chvie sa zem.
Pán na Sione veľký 2
a nad všetky národy vyvýšený je.
Nech meno tvoje velebia, 3
veľké a hrozné: sväté je!
A vládne mocný, ktorý spravodlivosť miluje: 4-
ty ustanovil si právo a poriadok,
spravodlivosť a právo konáš v Jakubovi.
; Vyvyšujte Pána, Boha nášho, 5
[
svätá je!
!
Mojžiš a Aron sú medzi kňazmi jeho 6
a medzi tými Samuel, čo meno jeho vzývali:
! Celá živá a neživá príroda má sa pripojiť k ra- 7 n
rý bude vládnuť spravodlivo, ktorý prinesie pokoj
ľuďom dobrej vôle, a národy rozsúdi podľa prá­
va, odmení a potrestá každého ako sl to zaslúžil.
Kráľovská a sudcovská moc tohto Kráľa jc vše­
obecná: bude riadiť ‚‚zem, zemekruh, národy“ (Iz
55, 12; 2 95, 11—13; Rím 8. 19—22).
Aj tento žalm je venovaný Bohu, ako svätému 2
zdvihuje všeobecné Kráľovstvo Božie.
Pán je mocným kráľom. — „Pán kraľuje“ — 1—3
viď 2 92, 1. Jahve. Kráľ Izraela, ktorý sídli na
Sione, ukázal sa mocným Bohom. „Cherub, che­
rubín — kerúb“ pravdepodobne označuje vzneše­
né, žiaríncc osoby, bytosti nadzemského zjavu. Čo
prezrádzali velebnú prítomnosť Božiu. Odtiaľ je
aj pomenovanie Jahveho: „ktorý na chcruboch
sedí“ (1 Sm 4, 4; 2 Sm 6, 2; Iz 37, 16; 2 76, 2:
1 Par 12, 0). Ini autori toto meno odvodzujú od
babylonského „karibu — modliaci“. Babylonci
týmto menom označovali bytosti, ktoré boli spro-
strodkovatcľmi medzi ich bohmi a ľudom. Znázor­
ňovali ich ako okrídlené levy, býky atď.
Kráľovstvo Božie je kráľovstvom spravodlivým. 4—5
Kráľ Mesiáš vyznačuje sa nestrannou spravodli­
i vosťou.
 Kniha žalmov 589

vzývali Pána, a vyslyšal ich. I Kto oči pyšné má a srdce naduté,

7 Hovorieval k nim v stĺpe oblaku, toho ja neznesiem.
slúchali rozkazy jeho a príkaz, čo im dal. , Na verných zeme hladia oči moje,
8 Pane, "Bože náš, tys' počul ich, by so mnou bývali;
ty si im, Bože, milostivý bol, kto kráča cestou neporušenou,
lenže za ich priestupky vypomstil si sa. ten bude slúžiť mne. s
9 Vyvyšujte Pána, Boha nášho, Nebude v mojom‘dome prebývať,
a pred svätým vrchom jeho vrhnite sa, kto robí klam. 7
■ lebo je svätý Pán, Boh náš. Neobstojí, kto vraví nepravdy,
pred pohľadom mojím.
2ALM 99 (100) Každý deň budem nivočiť
ja všetkých hriešnikov zeme
Pieseň pri vchode do chrámu a hubiť z mesta Pánovho
*1 Zolm; k ďakovnej obete. všetkých, čo pášu neprávosť. 8*
Plesajte Pánu všetky zeme,
s radosťou slúžte Pánovil ŽALM 101 (102)
2 Predstúpte s plesaním
pred jeho tvár! Modlitba vyhnanca na Sion
Modlitba úbožiaka, ked je v úzkostiach a pred 1
3 Vedzte, že Pán je Boh, Pánom vylieva svoj nárek.
on stvoril nás a jeho sme, Vypočuj, Pane, modlitbu moju, 2
sme Tud jeho a ovce jeho pastviny. nech k tebe dôjde volanie moje.
4 Vchádzajte do brán jeho s chválou, Predo mnou neukrývaj svoju tvár 3
s hymnom v jeho nádvoria, v deň úzkosti mojej;
oslavuj .e ho, dobrorečte menu jeho.
nakloňže ku mne ucho svoje,
5 Lebo je dobrotivý Pán,
vyslyš ma skoro, keď ťa zavolám!
milosrdenstvo jeho naveky
Bo miznú moje dni jak dym 4
a vernosť jeho z pokolenia na pokolenie.
a moje kosti planú ako vo vyhni.
Spálené, ako tráva, srdce moje uschýna, 5
ŽALM 100 (101) zabúdam jesť svoj chlieb.
Zásady dobrého vladára Pre prudkosť náreku môjho 6-
1 Od Dávida; žalm.
na kožu sa mi lepia kosti moje.
Pelikánovi na púšti sa podobám, 7’
Milosť a spravodlivosť budem ospevovať, som ako sova na rumoviskách.
budem ti, Pane, húsť. Nemôžem spať a bedákam 8
2 Na cestu bezúhonnú nastúpim, jak opustené vtáča na streche.
kedyže ku mne prídeš ty? Utrhajú mi moji nepriatelia jednostaj, 9
Ja budem kráčať v nevinnosti srdca svojho zlorečia menom mojim ti, čo zúria voči mne.
v dome svojom. Veď popol jedávam sťa chlieb 10
3 Nepostavím si pred oči a s plačom miešam nápoj svoj.
vec nespravodlivú. Pre nevôľu tvoju a pre tvoj srd, 11
Mám v nenávisti toho, ktorý páše priestupky: lebo si ma zdvihol a odhodil.
ku mne sa nepridruží. Dni moje sú sťa nachýlené tône 12
*4 Skazené srdce bude naďaleko odo mňa, a ja schnem ako byľ.
čo zlé je, nespoznám. Ale ty, Pane, trváš naveky 13
5 Kto tajne osočuje blížneho svojho,
ja toho zahLb.m. Za starozákonných čias nielen v Izraeli, ale aj B
iní králi v ranných hodinách pred bránami mesta
2 99 Autor žalmu jc neznámy. 2alm so mol spieval na verejnom mieste rozsudzovalí sporné otázky
pri ďakovnej obete („tôdáh"). Obsahovo je mesiáš, (2 Sm 15, 2; Jer 21, 12). Dávid sl zaumieňuje súdiť
sky, lebo povoláva všetkých ludi oslovoval Pána spravodlivo. Každý bude mat k nemu prístup, bo­
v chráme, ako svojho Stvoriteľa a Pána (Iz 2, 3; hatý čl chudobný, maly, či veľký.
53, 0). Nadpis modlitby vyslihúje obsah Žalmu, ktorý 2 101
V žalme možno rozoznať dve myšlienky: výzvu pravdepodobne vznikol na konci zajatia babylon­
celého človečenstva k Jedinému spoločenstvu s Bo­ ského (viď verše 14, 15, 17, 21, 29).
hom a zhromaždenie všetkých národov v jednej žiaľ a túžba po národnej veľkosti vysušujú jeho 6
svätyni, telo, zbavujú ho sily, podobá sn Viac mŕtvemu
ako živému.
1 „Všetky zeme“ jc to Isté ako všetci ludin („ce­ Vyvolený národ, Tud, čo sl Boh vyvolil a ochra- 7
*,
lá zem' teda každý — celá zem, Isteže, obsahuje ňoval ho otcovskou láskou, je teraz opustený ako
všetkých ludi, ako v 2 95,1). — Chrám Boži sa tu ‚.pelikán", ktorý, ako stelesnený smútok, vie celé
predstavuje ako královský palác, kde odteraz má dni stáť na jednom mieste, alebo oko „sova", kto­
každý prístup. rá blúdi po „rumoviskách" za noci, obávajúc sa
Z 109 2alm možno považovať za akési ‚‚zrkadlo" krá­ denného svetlo. Takto sa citi odvlečený národ
ľa alebo za programovú reč kráľovskú. medzi svojimi pohanskými pánmi, opustený, za-
4—5 Ako vidno z prísneho trestu, Ide tu o ľudí, (o vrhnutý. Treba pripomenúť, že tak pelikán ako aj
svojou činnosťou neškodia len Jednotlivcom, ale sova patrili medzi nečisté vtáky. Tým sa prirov­
celému národu. Ľudia pyšní a nadutí, ktori po­ nanie stupňuje — zavlečení sú vyvrheľmi zo spo­
znajú len seba a svoje záujmy, nikdy sa nepri­ ločenstva národov, poznačení sú potupou národa,
blížia ku kráľovi. I ktorý prestáva žiť svojským životom.
 590 Kniha žalmov
a meno tvoje z pokolenia na pokolenie,
bl Vstaň a buď milostivý Sionu,
bo je čas, aby si sa zmiloval,
bo prišla hodina.
15 Lebo sa ľúbia služobníkom tvojim jeho
kamene
a majú súcit s jeho zrúcaninami.
16 A budú sa, Pane, pohania mena tvojho báť
a slávy tvojej všetci zemskí králi.
17 Keď Pán zas Sion vystaví,
vo svojej sláve objaví sa.
18 K modlitbe bedárov sa obráti
a nezhrdne ich modlitbou.
'19 Nech sa to pre budúce pokolenie zapíše
a bude chváliť Pána ľud, čo bude stvorený.
20 Lebo Pán zhliadol zo svätyne svojej vysokej
a z neba sa na zem podíval,
21 aby čul nárek zajatcov
a vyslobodil odsúdených na smrť;
'22 aby sa zvestovalo na Sione meno Pánovo
3 chvála jeho v Jeruzaleme,
23 keď národy sa zhromaždia
a kráľovstvá, by Pánu slúžili.
'24 Na ceste silu moju vyčerpal,
ukrátil dni moje.
25 Hovorím: „Bože môj,
neber ma prostred mojich dní;
sú roky tvoje z pokolenia na pokolenie,
26 Na počiatku založil si zem
a dielom rúk tvojich sú nebesá;
27 tie sa pominú, ty však zostaneš,
a ony všetky ako rúcho zotlejú,
ako plášť ich zvinieš a ako šatu zameníš
inými,
28 ty však si vždy ten istý
a nebudú mať konca roky tvoje.
29 Synovia tvojich služobníkov budú bývať
bezpečne
a semeno ich bude trvať pred tebou.
ŽALM 102 (103)
VeľpieseÄ na milosrdenstvo Božie
1 Od Dávida.
Dobroreč, duša moja, Pánovi
a celé vnútro moje menu jeho svätému!
10„Ľud, čo bude stvorený“, je nový Tud, ktorý
bude vedieť oslavovať a ďakovať Pánu za milosti
a dobrodenia, bude to Tud z pohanov a Izraelitov
— Cirkev (2 21, 22).
22—23 Tieto časy nastanú však len vtedy, keď obno­
vený Sion odovzdá večné dedičstvo Cirkvi, v kto­
rej bez rozdielu stavu a rasy všetky národy budú
zvelebovať, oslavovať a ďakovať Bohu za vyku­
piteľské dielo Ježiša Krista, za zmierenie Tudslva
s Bohom. Bude to čas, ktorý ešte aj my očaká­
vame, čas pokoja a jednoty, keď bude jeden ovčí­
nec o jeden pastier.
24 Ako novozákonný Simeon prosil o milosť ostať
nažive, kým neuzrie spasenie ľudstva, tak aj žal
* Človek nezanechá ani len pamiatku na mies- 18
misia prosí Pána o milosť dlhšieho života, aby vi­
del vyslobodenie a slávu obnoveného Slona.
2 102 2alm mohol vzniknúť v Čase, keď prorok Nátan
zvestoval Dávidovi odpustenie viny (2 Sm 12, 13).
Dobroreč, duša moja, Pánovi 2
a nezabúdaj na všetky jeho dobrodenia:
Co všetky viny tvoje odpúšťa, 3
čo lieči všetky choroby tvoje,
čo vykupuje z hrobu život tvoj, 4.
č milosťou a zľutovaním korunuje ťa,
čo šťastím nasycuje život tvoj, 5'
obnovuje sa mladosť tvoja ako orlici.
Pán diela spravodlivosti koná 6
a prisudzuje právo všetkým utlačovaným.
Mojžiša oboznámil s cestami svojimi 7
a synov izraelských so svojimi skutkami.
Milosrdný a ľútostný je Pán, 8*
zhovievavý a veľmi láskavý.
Nebrojí večite . 9
a nehnevá sa povždy.
Nie podľa hriechov našich s nami nakladá 10
a neodpláca sa nám podľa našich vín.
Lebo ako nebo vysoko je nad zemou, 11
také je mocné milosrdenstvo jeho k tým,
čo sa boja jeho.
Ako je východ od západu vzdialený, 12
tak naďaleko vzdiali od nás poklesky naše.
Ako sa otec nad synami zmilúva, 13
zmilúva sa Pán nad tými, čo sa boja jeho.
Veď on pozná povahu našu, 14
pamätá, že sme prach.
Dni človeka sú podobné tráve, 15
kvitne ako poľný kvet.
Len čo sa vietor mihol ponad neho, už ho niet, 16'
ani ho miesto jeho viacej nepozná.
Milosrdenstvo Pánovo je však od večnosti 17
do večnosti voči bojacim sa jeho
a spravodlivosť jeho voči synom synovským,
voči tým, čo zmluvu jeho zachovávajú 18
a pamätajú na plnenie jeho príkazov.
Pán v nebi postavil svoj trón 19
a ríša jeho všetko spravuje.
Dobrorečte Pánovi všetci anjeli jeho, 20
vy, mocní v sile, vykonávatelia rozkazov jeho,
aby ste poslúchali reč jeho.
Povďačný a oddaný básnik sám seba povzbu­
dzuje chváliť a ďakovať Bohu za mimoriadne mi­
losrdenstvo a lásku, ktorou ho Pán obdaril I
(1—5), ospevuje dobrodenia Božie, ktoré Pán po.
skytol národu H (6—10), vyzdvihuje veľkosť mi­
losrdenstva Božieho a porovnáva ho s malosťou
a slabosťou Človeka III (11—18) a napokon povo­
láva anjelov a celý svet ďakovať Bohu za jeho
lásku a oslavovať jeho predivné skutky.
Tým, že sa Pán stará o jednotlivcov ako aj o ná- 5
rod, „obnovuje jeho mladosť ako orlici".
Žalmista cituje slová Mojžišove, ktoré vyslovil. 8
na Sinaji, keď dostal od Pána dve kamenné ta­
bule s Desatorom. „Milosrdný a ľútostný je
Pán,..." tieto slová stali sa potom akousi svätou
formulou na oznoécnic milosrdenstva a lásky Bc
žcj (2 85, 15; Joel 2, 13; Jon 4, 2; Nah 0, 17 atď.)
Pán jc „zhovievavý", nerozhnevá sa a netresce
hneď, ale čaká trpezlivo, že sa človek napraví.
Pán je „veľmi láskavý".
tach, kde žil, „ani ho miesto jeho viacej nepozná"
(Z 89, 5; Iz 40, 6—8; Jób 7, 10; B, 18; 14, 2 atď.). —
Človek je úbohý, pominuteľný tvor, Božie milo,
srdenstvo a láska sú však večné.
 Kniha žalmov
21 Dobrorečte Pánovi všetky vojská jeho,
sluhovia jeho, ktorí konáte vôľu jeho.
22 Dobrorečte Pánovi všetky činy jeho
na všetkých miestach vladárstva jeho:
Dobroreč, duša moja, Pánovi!
ŽALM 103 (104)
Chválospev na Stvoriteľa
a Udržovateľa stvorenstvo
1 Dobroreč, duša moja, Pánovi!
Veľmi si veľký, Pane, Bože môj!
Vznešenosťou a velebou si odetý,
*2 halíš sa v svetlo ako v plášť.
Vystrel si nebo ako koberec,
•3 na vodách vystavil si komnaty svoje,
ustanovuješ mraky za svoj voz,
na krídlach vetra chodievaš.
•4 Za poslov svojich vetry činíš si,
za sluhov svojich oheň plamenný.
•5 Zem založil si na jej základoch;
na veky vekov nebude sa kolísať:
6 Ty si ju prikryl oceánom ako odedzou,
na vrchoch stáli vody:
7 Pred hrozbou tvojou utiekli,
pred hlasom hrmenia tvojho sa splašili.
8 Zdvihli sa vrchy, zostúpili údolia
na miesto, ktoré si im vymedzil.
9 Položil si im medzu, ktorú nesmú prekročiť,
aby zas nepokryli zem.
Z 103 V žalme máme chválospev na Boha, stvoriteľa
vesmíra. Báseň je ako ozvena Mojžišovej rozpra­
vy o stvorení sveta (Gn 1, 1—2, 3). Žalmista sa
nepridŕža Mojžišovho postupu v rozprávaní, ani
neopisujú vcei, ako Ich videl, ale vovádza nás do
samého stredu vznikania veci, do prúdiaceho ži­
vota tvorstva. Silou slova a krásou štýlu žalm
patri k najkrajším partiám starozákonnej lyrickej
poézie, v ktorej sa opisuje vesmír ako dielo jed­
ného Tvorcu a Zachovávateľa.
2 Pán je vznešený ale je i všemohúci. On stvoril
nebesá, vystrel ich ako „koberec", ako nejaký
baldachýn alebo plachtu ponad staň. Žalmista tu
opisuje veci, ako sa zjavujú prirodzenému oku.
Nebo sa zdá ako klenba, utvorená z pevnej hmoty.
A túto ’iczmcratcľnú oblohu Boh stvoril s ľahkos­
ťou, ako keď človek napína nejaký koberec, alebo
plachtu (Iz 40, 22; porov, aj Gn 1, 6).
3 Podľa starozákonného poňatia podobne aj zem
je postavená nad hlbinami, upevnená je na mo­
hutných stĺpoch, aby sa nesklátila. Samozrejme
tento opis treba brat ako ľudové poňatie, väčšina
vecí opisuje sa podľa toho, „ako sa to javí zmys­
lom" človeka, nebolo vôbec úmyslom autorovým
poúčať o astronomických, geologických alebo koz-
mologických danostiach, teda autor neoplsuje pod­
statu a povahu vecí.
4 Sv. Pavol hovoriac o veľkosti anjelov, používa
citát zo 4. verša. Chce dokázať, že hoci anjeli sú
veľkí a vznešení, predsa sú nekonečne nižší od
Ježiša Krista, lebo anjeli sú len sluhovia Boži,
a za sluhov Boh použiva aj neživé veci, ako oheň,
blesky a vetry.
5 Zem je dielom Božím, Boh ju stvoril a upev­
nil. Autor žalmu tu opäť podáva ľudové poňatie
o zemi, ktorá sa podľa babylonského a semitského
názoru podobala akejsi doske, podopretej pevný,
ml stlpami, zasadenými v hlbočinách, v tzv. spod­
nom morí, odtiaľ vytekali pramene a vlievali sa
potom do zemského mora, ktoré plávajúcu dosku,
zem kde-tu predeľovalo. Okrajov zeme sa dotýka-
591
Ty rozkazuješ do potokov stekať pram»ňo'., 10
čo tečú medzi vrchami.
Skytajú nápoj všetkej poľnej zverine, 11
divoké somáre svoj hasia smäd.
Bývajú pri nich vtáky nebeské, 12
vydávajú hlas medzi konármi.
Zo svojich horných komôr vrchy napájaš, 13
ovocím diel tvojich sa sýti zem.
Pre dobytok ty dávaš tráve rásť 14
a byli, aby človekovi slúžila,
aby on vyviedol chlieb zo zeme;
a víno, aby obveseľovalo srdce človeka, 15
aby sa blyšťala tvár olejom
a aby osviežil chlieb srdce človeka.
Nasycujú sa stromy Pánove, 16
cédry libanonské, ktoré vysadil.
Tam vtáky hniezda budujú 17
a na vrcholcoch bocian má svoj dom.
Vysoké vrchy poskytujú kamzíkom, 18‘
jazvecom skaly útulok.
Stvoril si mesiac na časomieru, 19
zná slnko západ svoj.
Keď privádzaš tmu a noc nastáva, 20
v nej lozí všetka lesná zver.
Levčence revú za lupom 21
a žiadajú si pokrm od Boha.
Keď vyjde slnko, uťahujú sa 22
a ležia v svojich pelešiach.
Do svojej práce človek vychádza 23
a do roboty svojej do samého večera.
Ako je mnoho, Pane, tvojich diel, 24
ty múdrosťou si všetky učinil,
plná je tvorov tvojich zem.
Hľa, more veľké tu a šíre, široké, 25
tam plazov bez počtu,
drobné a veľké zvieratá.
Tam lode plávajú, 26‘
leviatan, čo učinil si ho,
aby sa v ňom on hral.
Všetko čaká od teba, 27
že dáš im pokrm na svoj čas.
Dávaš im, zbierajú, . 28
otváraš ruku svoju, dobrými sa naplňujú
vecami.
Ľakajú sa, keď skryješ svoju tvár, 29
hynú, keď odnímaš im dych,
a do prachu svojho vracajú sa.
Keď Ducha svojho vysielaš, stvorené sú, 30
a obnovuješ tvárnosť zeme.
Nech sláva Pánova je naveky, 31'
nech raduje sa zo svojich diel Pán,
la obloha, ktorú považovali za niečo pevného; nad
oblohou, na ktorej boli upevnené slnko, mesiac
a hviezdy, boli zasa Iné vody, vrchné vody, ktoré
prichádzali na zem v podobe dažďa; a nad týmito
vodami mal postavený svoj palác sám Boh.
Ani nedostupné vrchy nie sú nacelkom opuste. 18
né, žijú tam kozorožec, kamzíky a jazvece. O všet-
ko sa Boh postaral, o rastliny, o zvieratá q naj­
mä o človeka.
Boh predvídal a chcel, aby po mori brázdili 26
lode, aj ony sú koniec koncov dielom jeho.
Keď Boh dokončil stvorenie, „videl, že sú veT- 31
mi dobré" (Gn 2, 2) všetky veci, ktoré za šest dni
 592 Kniha žalmov
52 čo na zem pozerá, a tá sa trasie,
vrchov sa dotýka, a vychádza z nich dym.
33 Pánovi budem spievať, .dokiaľ budem žiť,
húsť Bohu svojmu, pokým som.
34 Nechže je ŕnu ľúbezná výrečnosť moja;
budem sa tešiť v Pánovi.
35 Nech hriešnici sa stratia zo zeme
a ničomníkov nech už niet!
Dobroreč, duša moja, Pánovil Aleluja!
ŽALM 104 (105)
Splnenie prisľúbení o zasľúbenej
zemi
1 Vzdávajte chválu Pánovi,
meno jeho vzývajte,
hlásajte skutky jeho medzi národmi.
2 Spievajte jemu, hrajte mu,
vyrozprávajte všetky skutky jeho podivné!
3 Chváľte sa svätým menom jeho,
nech raduje sa srdce hľadajúcich Pána.
4 Hľaďteže na Pána a moc jeho,
hľadajte stále jeho tvár.
5 Na skutky jeho podivné sa rozpamätajte,
čo učinil,
na zázraky jeho a na rozsudky úst jeho,
•6 semeno Abraháma, sluhovia jeho,
synovia Jakubovi, vyvolení jeho.
7 Len on, Pán, je Boh náš,
sú súdy jeho platné všade na zemi.
8 Na zmluvu svoju pamätá on večite,
na sľub, čo tisic pokoleniam dal;
9 na zmluvu, ktorú s Abrahámom uzavrel,
a na prísahu s Izákom,
10 čo stanovil ju pre Jakuba ako ustanovenie
a ako večnú zmluvu pre Izraela;
11 hovoriac: „Tebe dám zem, Kanaán,
sťa podiel dedičstva vášho!"
12 Keď ešte boli počtom nemnohí,
nepatrní a v onej zemi cudzinci
13 a keď sa sťahovali od národa k národu,
z tejto ríše; k národu druhému,
14 nedovolil ich utlačovať nikomu
a káral kráľov kvôli nim:
•15 „Pomazaných mojich nedotýkajte sa,
proro .om mojim nič zlého nečiňte!“
bol s.vonl. Boh sa teš! zo svojich tvorov, veď ich
stvoril z lásky, ale žiada aj od tvorov, aby ho
chválili a velebili ako svojho pôvodcu a Udržo
va'.cľa.
2 104 Témou žalmu sú slová 11. verša: „Tebe dóm
zem Kanaán sťa podiel dedičstva vášho/
* Žalmista
ďakuje za vernosť a splnenie tohto prísľubu ako
aj za mnohé iné dobrodenia, ktoré Boh preukázal
svo-mu ľudu pred zaujatím tejto zeme.
6 Izraeliti, „semeno Abrahámovo — synovia Ja­
kubovi'
*, sú priam zaviazaní premýšľať a ©slavo-
vať skutky Božie, ktoré Pán v prvom rade učinil
na záchranu vyvoleného národa.
15 Nedovolil robiť príkorie „svojim" pomazaným,
vyvoleným. Boh posvätil patriarchov tým. že s ni­
mi pr.ateľsky zaobchádzal, že im zjavoval svoje
V-Ci. Pre túto skutočnosť patriarchovia volajú sa
.
tiež „proroci
** Zjavenie Božie oddávali svojim po­
tomkom a v tomto zmysle skutočne hovor.cvali
namiesto Boha, a tiež predpovedali do budúcnosti.
A povolal hlad do zeme 16
a odňal všetku chleba podporu.
Bol poslal muža pred nimi, 17*
Jozefa, čo do otroctva predaný bol.
Zovreli jeho nohy v okovy, 18
sputnali jeho šiju železom,
kým sa nevyplnila predpoveď jeho 19
a slovo Pánovo ho nepotvrdilo.
Poslal kráľ a prepustil ho, 20
vladár národov, a vyslobodil ho.
Ustanovil ho pánom domu svojho 21
a všetkej majetnosti svojej kniežaťom,
aby dľa svojej ľubovôle poučoval jeho kniežatá 22
a učil jeho starcov múdrosti.
Tak prišiel do Egypta Izrael 23*
a Jakub hosťom bol v krajine Chamovej.
A veľmi rozmnožil ľud svoj 24
a učinil, že silnejší bol ako utláčatelia jeho.
Zmenil ich srdce, aby v nenávisti mali ľud jeho 25
a ľstivo nakladali so sluhami jeho.
Tu poslal sluhu svojho Mojžiša, 26
Árona, klorého si vyvolil.
Robili medzi nimi znamenia jeho 27
a divy jeho v zemi Chamovej.
Tmy vyslal, a temnota nastala, 28*
lež vzopreli sa rozkazom jeho.
Na krv ich vody obrátil 29
a pobil ryby ich.
Žabami rozhemžila sa ich zem — 30
do príbytkov ich kráľov priam.
Riekol, a prišlo množstvo múch, 31
komáre na celé ich územie.
Namiesto dažďa dal im ľadovec, 32
plamenný oheň po ich zemi.
A zbil ich révu a ich figovník 33
a zlámal stromy na ich území.
Riekol, a prišli kobylky 34
a pandravy bez počtu.
A zožrali v ich zemi všetku byľ 33
a všetok plod ich zeme zožrali.
A pobil všetkých prvorodených v ich krajine, 36
prvotiny ich všetkej mužskej sily.*
41
Tieto dve vloslnosli sú podstatnú v prorockom
poslaní (Gn 18. 19; 20. 7; 27, 27—10; 49, 1 n.; Ex
7, 1).
Jozef sa dostal do Egypta síce za ťažkých okol- 17 n.
nosil, lenže žalmista, ako aj sám Jozef, posudzuje
udalosť pod zorným uhlom láskavého riadenia Bo­
žieho. Jozefa predali vlastni bratia Madiánčanom.
a tito ho predali do otroctva v Egypte (Gn 27,
28—36; 45, 5). Jozef, ktorý mal byť záchrancom
svojich bratov v Egypte, zažil trpké pokorenie;
bol uväznený, keď chránil svoju čistotu (Gn 29,
20), a vypustili ho len vtedy, keď vyložil faraónov
sen o budúcich siedmich úrodných a neúrodných
rokoch, „kým sa nevyplnila predpoveď jeho“ (Gn
41, 12—14).
„Jakub bol hosťom v krajine Chamovej“, totiž. 23
to v Egypte (Gn 10, 6). Potomci Jakubovi sa nikdy
neprispôsobili životu v Egypte, nepomiešali sa
s tamojším obyvateľstvom, nestali sa, dnes by sme
lo povedali, štátnymi príslušníkmi Egypta.
Egyptský kráf sa dlho spriečal vôli Jahveho, 28—38
nechcel prepust.t Izraelitov zo svojej zeme. Boh
potom zosiela desať rán. Žalmista uvádza z nich
niekofko.
 Kniha Žalmov
37 A vyviedol ich so striebrom a so zlatom,
a nebolo v ich rodoch chorého.
38 Egypťania sa tešili z ich odchodu,
lebo ich hrôza na nich padala.
• ■
•39 Rozprestrel oblak ako prikrývku
a oheň, aby svietil za noci.
10 Žiadali, a on prepelice priviedol
a nasýtil ich chlebom nebeským.
41 Otvoril skalu, a voda vyliala sa
a tiekla ako rieka po púšti,
42 Lebo bol pamätlivý slova svojho svätého,
ktoré bol Abrahámovi dal, služobníkovi
svojmu.
43 A vyviedol stred radosti Tud svoj,
s jasotom vyvolencov svojich.
•44 A dal im kraje pohanov
a zmocnili sa toho, čo si zhonobili národy;
45 by prikázania jeho nasledovali
a zachovali zákony jeho. Aleluja!
ŽALM 105 (106)
Previnenia otcov a dobrota Božia
1 Aleluja.
A znivočil plameň nešľachetnikov.
Vzdávajte chválu Pánu, lebo dobrý je,
bo milosrdenstvo jeho je naveky!
2 Kto vyrozpráva diela moci Pánovej,
vypovie všetku pochvalu jeho?
3 Blažení, ktori prikázania zachovávajú,
čo robia, čo spravodlivé je, každý čas.
■4 Pamätaj na mňa, Pane, z blahovôle voči ľudu
svojmu,
navštív ma pomocou svoju,
5 by som sa tešil šťastím vyvolených tvojich,
aby som sa radoval z radosti ľudu tvojho,
aby som sa honosil dedičstvom tvojim.
B by ich nezahubil.
6 My zhrešili sme ako otcovia naši,
neprávosť činili sme, napáchali sme sa
bezbožne.
7 Otcovia naši v Egypte
neuvážili zázraky tvoje,
19 n Viedol ich viditeľným stĺpom ohňa za noci a
oblačným stĺpom ccz deň. Chránil ich pred úpalom
slnka na púšti, rozprestrel „oblak ako prikrývku‘*
(Ex 13, 21; 14, 9; 40, 36 atď.). Reptajúcich netresce,
kŕmi Ich prepelicami (Ex 17, 6; Nm 20, 11), dáva
im nebeský pokrm, „mannu“, čo padala z neba
(Ex 10, 4; vysvetlenie viď pri žalme 77, 24. 25.).
44 Palestínu v tie časy obývali mnohé národy. Pán
Ich najprv zničil, a potom dal túto zem do trvá *
lého vlastníctva svojmu fudu. Dal im Ju so všet­
kým, čo v nej bolo, s majetkom národov, ktorý si
za dlhé roky nahonobili. Izraeliti sa zmocnili ka­
naánskych miest a dedin, poli a záhrad, vinie
a olivových hájov, dobytka a všetkého majetku.
Z105 Obsahove je velml podobný žalmu predchádza­
júcemu. Rozdiel je len v tom, že história vyvole.
ného národa podáva sa tú pod zorným uhlom ná­
rodnej nevery a nevďačnosti. Celým žolmom tiah­
ne sa nit pokorenia a pokánia vyvoleného národa.
4—5 Žalmista v duchu vldi budúce šťastlivé časy
obnovy a slávy národnej. Je to návrat do vlasti,
ale aj splnenie mesiášskych proroctiev.
38 SZ
593
neboli pamätlivi na množstvo milostí tvojich,
ale protivili sa Najvyššiemu pri Červenom
mori.
| Lež pre meno svoje zachránil ich, 8
by zjavil moc svoju.
I A Červenému moru pohrozil, a vyschlo 9
i a cez hlbiny viedol ich sťa po púšti.
A zachránil ich z ruky nenávistnika 10
a z ruky nepriateľa vyslobodil ich.
A vody pokryli ich odporcov, 11
ni jedinký z nich nezostal.
A uverili slovám jeho 12
a spievali chvály jeho.
Na skutky jeho skoro zabudli, 13
nemali k uradeniam jeho dôveru.
A oddali sa bažlivosti na púšti 14
a pokúšali Boha na pustatine.
A povolil im, čo si žiadali, 15
lež poslal na nich nákazu.
A závideli Mojžišovi v tábore, 16
*
Áronovi, svätému Pánovmu.
Otvorila sa zem, a zhltla Datana 17
a čatu Abirona pokryla.
A vzňal sa oheň v čate ich, 18
■ Urobili si teľa na Horebe 19
i a kľaňali sa modle, liatej zo zlata.
I A zamenili svoju Slávu *
20
। za podobizeň býka, ktorý žerie trávu.
Zabudli na Boha, čo vyslobodil ich, 21
čo veľké veci učinil v Egypte,
zázraky v zemi Chamovej, 22
úžasné veci na Červenom mori.
A myslel, že ich vyhubí, 23“
keby sa nebol Mojžiš, vyvolený jeho,
postavil pred nim v trhline,
aby hnev jeho odvrátil,
A opovrhli zemou žiadúcou, 24“
neuverili slovu jeho.
A v svojich Stanoch reptali, 25
nepočúvali hlas Pánov.
Žalmista spomína dvoch vedúcich, Datana 10—10
a Abirona (viď Nm hl. 16 a 17), prvý bol z kme.
ňa Léviho, druhý z Rubenovho.
. Izraelitov naozaj sprevádzala „sláva-kábôd" Pá- 20
nová, jeho opatera a moc — a pravého Boha za­
menili za neživý útvor svojich rúk, klaňali sa
obrazu zvieraťa, čo nemá rozumu, čo napokon je
nevládne, čo „žerie trávu“. Razom zabudli na
všetko dobrodenie, na hroznú moc Božiu, na zá­
zraky v Egypte a pri Červenom mori. „Chámovo
zem" jc Egypt, viď 2 77, 5 a 104, 23. 27.
„Mojžiš... postavil sa pred nim (Pánom) v trh- 23
Hne" je obrazná vrava a chce neznačiť, že Mojžiš
akosi prevzal všetku zodpovednosť za hriech rudu
na seba, vystavil sa najväčšiemu nebezpečenstvu,
žc ho Pán potresce trestom, ktorým hrozil never,
nému rudu (Ex 32, 10—30; Dt 9, 25—29). Mojžiš sl
žiadal od Pána, aby ho vymazal z knihy žijúcich,
ak neodpusti vinu svojmu júdu. A Pán dal sa
uprosiť.o načas prepáčil urážku (Ex 33).
Ďalšou urážkou Pána bola vzbura Tudu, keď sa 24—27
navrátili dvanásti vyzvedači z Kanaánu a keď
svojimi zvesťami prestrašili a pobúrili tud (Nm 13
 594 Kniha žalmov
26 A prisahal im rukou zdvihnutou,
že zahubí ich na púšti,
27 že rozmetie ich semä medzi pohanmi
a po krajinách rozoženie ich.
•28 A pridali sa k Belfegorovi
a mŕtvych bohov obety jedli.
29 A dráždili ho zločinami svojimi
a skaza na nich doľahla.
30 No povstal Finés a rozsúdil,
a skaza prestala.
31 A za zásluhu sa im započítalo
na všetky pokolenia, naveky.
32 A pri vodách ho rozhneval v Meríbe
a zle sa povodilo pre nich s Mojžišom.
33 Bo rozhorčili ducha jeho
a nerozvážne pohovoril on perami svojimi.
34 Nevyničili národy,
ktoré im kázal Pán,
35 ale pomiešali sa s pohanmi
a naučili sa ich skutky.
•36 A slúžili ich modlám,
čo sa im stali osídlom.
37 A synov svojich obetovali
a dcéry svoje duchom zlým.
38 A nevinnú krv preliali,
krv svojich synov a dcér,
čo modlám Kanaánu obetovali,
a poškvrnili krvou zem.
•39 Skutkami svojimi sa sprznili
a modlárčili zločinami svojimi.
C Blúdili v púšti, na pustatine,
40 A vzbĺkol voči ľudu svojmu hnev Pánov
a opovrhol dedičstvom svojím.
41 A pohanom ich vydal do ruky
a vládli im ich nenávistníci.
42 A mučili ich nepriatelia ich
a pod rukou ich boli utlačovaní.
43 Vyslobodil ich častokrát,
lež rozhorčovali ho zámermi svojimi,
rútili sa pre neprávosti svoje.
44 No vzhliadol na ich súženie,
keď počúval ich modlitby.
45 A rozpamätal sa na zmluvu svoju kvôli nim
a 14). Pán hrozí rudu dvojakým trestom: vyničí
prítomnú generáciu — okrem Kaleba a Jozueho
do zasľúbenej zeme nevojde nik, kto má vyše 20
rokov — a ak Izraeliti nezadržia zmluvu, ktorá je
medzi nimi a Pánom, rozpráši ich medzi národmi.
Prvá hrozba sa vyplnila za Štyridsaťročného puto,
vania na púšti. Ani len Mojžiš nevošiel do zašlú'
benej zeme, generácia, ktorá vyšla z Egypta, za.
hynula na hroznej púšti. Druhá hrozba sa splnila
za babylonského zajatia a dovŕšila sa po smrti
Mesiášovej.
28 n. „Mŕtvi bohovia” sú všetci pohanskí bohovia, na
rozdiel od Pána, „Boha živého” (Jer 10, 10).
3S Modloslužba sa stala pre nich „osídlom”, sluč­
kou, príčinou skazy, ako to potom žalmista na­
značí v 40. verši.
39 Svätú, Božiu zem poškvrnili svojimi skutkami
a nevinnou krvou a „modlárčili (dosl. cudzoložil!)
zločinami svojimi”. V SZ vzťah medzi -Bohom
a ľudom sa Často opisuje vo forme manželstva.
Boh je manželom a vyvolený národ nevestou. Od­
pad sa kvalifikuje ako cudzoložstvo.
a pohnutý bol veľkou svojou milostivosťou
zľutovať sa.
A dožičil im milosrdenstva jg
u všetkých, čo do zajatia odviedli ich.
Pomôž, Pane, Bože náš, 47
a zozbieraj nás z pohanov,
aby sme sväté tvoje meno oslavovali,
aby sme chválou tvojou honosili sa.
Požehnaný Pán, Boh Izraela, <8
od veku na vek
a všetok ľud nech povie: Amen! Alelujal
V. KNIHA ŽALMOV
(106 [107] — 150)
ŽALM 106 (107)
Poďakovanie za oslobodenie
Vzdajte Pánu chválu, lebo dobrý je, 1
bo milosrdenstvo jeho je naveky.
Nech hovoria tak vykúpenci Pánovi, 2
čo vykúpil on z ruky nepriateľovej
a ktorých z krajín zhromaždil 3
od východu a západu,
od polnoci a od juhu.
A
4*
do mesta obývateľného cestu nenašli.
Hladovali a žíznili 5
a chradol život v nich.
A v núdzi svojej volali k pánovi, 6
a vytrhol ich on z ich súžení.
A priamou cestou viedol ich, 7"
by prišli v mesto obývateľné.
Nech za milosrdenstvo jeho vďaky vzdajú 8
Pánovi
a za podivné skutky jeho na ľuďoch,
bo nasýtil on dušu vyhladovenú 9
a dušu hladnú dobrom naplnil.
Sedeli v temnote a tme, 10"
spútaní bedárstvom a železom,
U
bo vzpierali sa výrokom Božím,
a radou Najvyššieho pohŕdli.
A ponížil ich srdce trudami, 12
klesali, a nik nebol, čo by pomohol
13
A v núdzi svojej volali k Pánu,
žalm nemá nadpis. Ako badať hneď z úvod 2106
ných veršov, je z časov návratu z babylonského
zajatia.
Ako kedysi za Časov Mojžišových Izraeliti blú- 4
dlli na púšti, strádali, trpeli hlad a smäd, podob­
ne je to aj teraz v Časoch, vyhnanstva.
„Priamou cestou Ich viedol” na Sion, nedal sa 7
Im odrodiť a od pravej viery odpadnúť a zhro­
maždil Ich vo vlasti otcov, v zemi, ktorú im bol
dal za večné dedičstvo — „prišli v obývateľné
mesto”, prišil do Palestíny, kdo boli doma.
Opisuje zajatie babylonské ako väzenie. 10—10
 Kniha žalmov 595

a vytrhol ich on z ich súžení. a na pramene vodné suchú zem.

14 A vyviedol ich z temnoty a tmy Tam lačných osadil 36
a roztrhal ich okovy. a založil mesto obývateľné.
15 Nech za milosrdenstvo jeho vďaky vzdajú A polia zasiali a vysadili vinice 37
Pánovi a obdržali plody ako úžitok.
a za podivné skutky jeho na ľuďoch, A požehnal im, a rozmnožili sa veľmi 38
16 že zlámal brány medené a dal im statku nemálo.
a závory železné on rozbil. A málo bolo ich a boli zohnutí 39
pod tlakom nešťastia a trápenia.
17 Pre neprávosť svoju chorľaveli Lež, ktorý pohŕdanie na kniežatá vylieva 40
a pre viny svoje sa trápili: a dá im blúdiť bezcestnými púšťanú,
18 Zošklivovalo sa ich duši jedlo bársaké, pozdvihol z biedy bedára 41
a už sa bránam smrti približovali. a početné jak stáda jeho rody učinil
19 A v núdzi svojej volali k Pánovi,
a vytrhol ich on z ich súžení. Vidia to pobožní, a tešia sa 42
20 On zoslal slovo svoje, a uzdravil ich a každá zloba ústa zatvára.
a vyrval ich z ich nákazy. Ktože je múdry, čo by toto prehliadol 43
21 Nech za milosrdenstvo jeho vďaky vzdajú a pouvažoval by o milosrdenstvách Pánových?
Pánovi
a za podivné skutky jeho na ľuďoch; ŽALM 107 (108)
22 a ďakovné nech obetujú obety
a o skutkoch jeho nech rozprávajú s jasotom. Dôverivá modlitba o pomoc
v boji
•23 Ti, ktorí na lodiach boli sa vydali morom, Pleseň; žalm; od Dávida. 1
na veľkých vodách za obchodom šli. Pevné je srdce moje, Bože, 2
24 Videli oni skutky Pánove pevné je srdce moje;
a divy jeho na hlbočine. rád by som pet a hrať.
25 Riekol a vzbudil vietor búrlivý, Zobuď sa, duša moja; zobuďte sa, harfa 3
čo zdvihol jeho vlny vozvysok. s citarou!
26 Do nebies vystupovali, Rád by som ranné zore zobudiť!
padali v priehlbne Budem ťa chváliť medzi ľuďmi, Pane, 4
s ich duša zamierala v nešťastí. spievať ti budem medzi národmi.
27 Točili sa a tackali sa ako opiti, Lebo až po nebo je veľké milosrdenstvo tvoje 5
a všetka skúsenosť ich bola namárno. a vernosť tvoja je až po mraky.
28 A v núdzi svojej volali k Pánovi, Výsostný nad nebesami, Bože, zjav sa, 6
a vytrhol ich on z ich súžení. nad celou zemou nech je sláva tvoja!
29 V lahodný vánok búrku utíšil, Aby sa zachránili miláčkovia tvoji, 7
a vlny mora umĺkli. pomáhaj pravicou svojou a vyslyš nás!
30 A radovali sa, že zatíchli
a priviedol ich v prístav túžený. Riekol Boh v svätyni svojej: 8
31 Nech za milosrdenstvo jeho vďaky vzdajú „Plesať a deliť budem Sekem
Pánovi a úval Sukot rozmeriam.
a za podivné skutky jeho na ľuďoch Galaád je môj a môj je Manases 9
•32 a nech ho v zhromaždení ľudu velebia a prilbou hlavy mojej Efraim,
a nech ho slávia v rade starejších! Júda je žezlo moje,
B Moab je umývadlom mojim; 10
na Edom obuv svoju položím,
33
Obrátil rieky v púšť nad Filištínskom sláviť budem víťazstvo".
a pramene vôd na zem vyschnutú,
•34 úrodnú pôdu v soľnú step, Kto privedie ma do opevneného mesta, 11
pre zlobu tých, čo na nej bývajú. kto ma až do Edomu odvedie?
35 Obrátil na jazero vodné púšť Ci nie ty, Pane, čo si zahnal nás, 12
23 n. Deportovaní prirovnávajú sa ku stroskotancom a s našimi už, Bože, nevychádzaš vojskami?
na mori. Daj podpory nám proti nepriateľovi, 13
32 Oslava má byt verejná v „zhromaždeniach a lebo pomoc ľudská daromná je.
v rade starejších
*', t. j. na verejnom mieste pri S Bohom sa poženieme udatne 14
■bránach mesta, kde sa schádzavali starši mesta,
a kde obyčajne rozsudzovali sporné otázky (Rút a on sám zgniavi nepriateľov našich.
4, 1 n.).
34-41 V tejto druhej Časti žalmu pevec oslavuje diela Táto lyrická báseň, „žalm — mlzmôr", pripisuje 2 107
a skutky prozretelnostl Božej, poukazuje na vše­ sa Dávidovi, a hoci nie je samostatnou básňou,
mohúcnosť Božiu. Žalmista preberá mnoho obra­ zloženou je totižto zo žalmu 55, 8—12 (verše 2—6)
zov z Izaiáša (napr. Iz 50, 2; 34, 7; 41, 18; 42, 15), a 59, 7—14 (verše 7—14), nepriamo pochádza od
ktorými velký prorok znázorňoval návrat pozo­ Dávida, lebo autorom oboch spomenutých žalmov
stalých z babylonského zajatia. je Dávid.
 596 Kniha žalmov

ŽALM 10S (109) I a nech mu po pravici stoji žalobca!

i Nech vyjde odsúdený, keď on bude súdený, 7
Kliatba na nepriateľov Božích | a nech je márna jeho modlitba!
Majstrovi chóru; od Dávida; žalm. | Nech jeho dni je pomenej 8
Boh. chvála moja, nemlč! j a nechže jeho úrad iný dostane!
2 Bo ústa ničomné a ľstivé otvorili proti mne; | Nech jeho synovia sú siroty 9
zhovárali sa so mnou jazykom lživým i a nech mu žena ovdovie.
3 a rečami nenávistnými obkľúčili ma Nech jeho synovia sa ustavične túlajú 10
a bez príčiny oproti mne brojili. a žobrú,
4 Za moju lásku vyčítali mi, 1 nech vyhodia ich z vlastných domov
ja však modlil som sa. ! zborených!
5 Za dobro moje odplatili zlo, I Nech úžerník sa strojí na všetko, čo má, 11
za lásku moju — nenávisť. i a jeho zárobok nech rozchvátajú cudzinci!
6 Vzbuď proti nemu ničomníka ■ Nech nepreukáže mu nikto milosrdenstvo 12
Z 108 Zíilm je od Dávida. Potvrdzuje to aj obsah žal- i a nech niet (toho), kto by sa nad jeho
mu, ale namä sv. Peter (Sk 1, 16—20), ktorý 0. ■ sirotami zmiloval!
verš tohto žalmu vykladá o Judášovi a žalm pri­ Nech jeho potomstvo je odsúdené'na zánik, 13
pisuje Dávidovi. nech v druhom pokolení meno jeho zanikne!
V slovnom zmysle žalm je starozákonnou mod­
litbou Dávida proti Doegovi a jeho prívržencom, Nech pripamätúva sa vina jeho otcov u Pána 14
ktorí ho nenávidia a snažia sa ho zahubiť. Podobá a nech sa nezotiera jeho matky hriech:
sa žalmu 51. 2alm je však aj mesiášsky. Otcovia i nech pred Pánom sú vždy 15
celý žalm považujú za priamo mesiášsky, preklí­ i a zo zeme nech vypleje ich pamiatku!
nanie však odďaľujú z úst Ježišových, ktorý bol
*'
„tichým Baránkom (Iz 53, 7) a za nepriateľov i Veď ani nepomyslel, aby konal milosrdenstvo, 16
svojich sa modlil. lež prenasledoval on biedneho a úbohého
Nám je divné, a mnohí sa môžu aj pohoršiť, že človeka,
žalmista — a to inšpirovaný žalmista — vyslovuje a zlomeného na duši, by zmárnil ho.
kliatby proti svojim nepriateľom. Prieči sa to svä­
tosti knihy, je to celkom cudzie láskavému Bohu, A kliatbu miloval — nech pride naň, 17
ktorý je hlavným autorom tohto žalmu, a vonkon­ a nechcel požehnanie — nechže je od neho
com nie je to možné ani len obrazne klásť do lás- preč!
kavých úst Ježiša Krista. Na objasnenie tejto ťaž­
kosti niekoľko poznámok: 1. Kliatby kladieme j
Nech odeje sa kliatbou ako odedzou, 18
priamo do úst Dávida, ktorý ako básnik niektoré I nech ako voda vojde mu do útrob
veci zveličuje. 2. Sme v SZ, kde sa ešte ncvyža. I a ako olej do kostí jemu!
dovala od veriacich tá láskavosť a jemnosť, ako | Nech mu je ako oblek, čo ho zakrýva, 19
od tých, čo podlá príkladu Ježiša Krista vo všet.
evan. । a ako opasok, čo vždy sa prepásava ním!
kom dávajú prednosť láske, ktorí nasledujú evan-
jeliovú dokonalosť. 3. V SZ mnohé veci sú ešte ‘
nedokonalé, hoci počestné. Treba si uvedomiť, že Nech táto „odmena” je od Pána tým, ktori 20
Starý zákon je vychovávateľom ku Kristovi, a ako obviňujú ma
taký, vieroučné pravdy a mravné zásady podáva
čoraz jasnejšie a dokonalejšie. 4. V SZ platil, ako
a ktorí proti duši mojej rozprávajú zle.
norma spravodlivosti, zákon odvety (Ex 21, 12. Ale ty, Pane, Bože môj, 21
23—25; Lv 24, 17—21). 5. Tieto kliatby nie sú ani pre meno svoje so mnou nakladaj,
tak prianím zla, ako skôr predpoveďou, že nešľa- i spas ma, bo láskavé je milosrdenstvo tvoje.
chemika zastihne zaslúžený trest. C. Bolo by priam 22
hriešne domnievať sa, že tieto kliatby vychádzajú ,
Lebo ja biedny som a úbohý
z pomstivej duše žalmistu. Žalmista nebráni svoju a srdce moje ranené je vo mne.
vec, lež česť Božiu, a spravodlivosť Božiu, pretože ; Tratím sa ako tôňa, čo sa nakláňa, 23'
jeho nepriatelia sú v prvom rade nepriateľmi Bo- I a plašený som ako kobylka.
žírni, opovrhujú príkazmi jeho a posmievajú sa I
Od pôstu trasú sa mi kolená 24
tomu, čo ostal verným služobníkom Pánovým. 7.
Žalmista sa nechce pomstiť sám osobne, ani si to ! 3 scvŕka sa mi telo od hladu.
nežiada, ale celú vec prenecháva na Pána; .Nech | 4 stai som sa im na výsmech, 25
tálo odmena je od Pána tým...” Napokon 8., po- I tí, čo ma vidia, svojou hlavou kývajú,
dobné kliatby nachádzajú sa aj u iných, nielen
u Dávida; nájdeme ich aj u Jeremiáša. ■ Pomôž mi, Pane, Bože môj, 26
Žalm možno rozčleniť takto: I (1b—5) prosba j zachráň ma podľa milosrdenstva svojho.
o pomoc proti nespravodlivým a bezcitným ne- A nech sa dozvedia, že to bola ruka tvoja, 27
priateľom; II (6—19) kliatby alebo, lepšie rečeno, že toto, Pane, ty si učinil.
oznámenie trestu proti nepriateľom, najmä proti
jednému z nich: na súdo má byť odsúdený, pred­ Nech oni zlorečia, lež požehnávaj ty, 28
časne zomrie, svojich zanechá v biede a opuste­ nech zahanbia sa ti, čo povstávajú proti mne,
nosti, jeho majetok sa rozpadne, nik si naň ne­ služobník tvoj však nech sa raduje!
spomenie, jeho potomstvo vyhynie, sám bude trpieť
ešte aj za viny svojich otcov; všetko to ho zastihne
Nech oblečú si, čo mi vyčitujú, potupu 29
podľa platného zákona odvety: čim hrešil, tým
„Plašený som ako kobylka", na východe, kde 23
bude potrestaný; IH (20—31) žalmista znova prosí
nebezpečenstvo kobyliek býva časté, rozličným
Boha, aby ho vyslobodil z rúk nepriateľov, aby ho
spôsobom ich rozháňajú a zabíjajú. Tiež je možné,
zbavil toľkých trápení a nepriateľov žeby spravod­
že žalmista má na myslí prudký orientálny vietor,
livo potrestal. ktorý na všetky strany roznáša celé mračná koby.
„Boh, chvála moja," chvála v tom zmysle, že liek. Aj Žalmista je v nebezpečenstve, že smrt ho
Dávid chváli Boha a vždy ho bude chváliť za je­ schytí nenazdajky (o kobylkách viď Ex 10, 19;
ho lásku a milosrdenstvo. Joel 2, 20).
 Kniha žalmov
a nech sa ako plášťom svojou hanbou
zahalia!
30 Ústami svojimi ja veľmi budem oslavovať
Pána
a v strede mnohých chváliť jeho; ; Pán po pravici tvojej:
31 lebo stál po pravici chudáka, I v deň hnevu svojho kráľov rozdrvi.
aby ho pred sudcami zachránil. j Národy bude súdiť, mŕtvoly nahromadí.
I hlavy naširoko po zemi rozdrví.
2ALM 109 (110) I Z potoka na ceste sa napije,
Kňazstvo a Kráľovstvo Mesiášove 1
*1 Od Dávida; žalm.
Riekol Pán môjmu Pánovi:
„Zasadni po pravici mojej,
kým nepoložím nepriateľov tvojich
za podnož nôh tvojich!”
2 Pán so Sionu žezlo svoje natiahne:
„Panuj uprostred nepriateľov svojich!
'3 V deň zrodu tvojho s tebou je panovanie
v žiare svätosti:
ja som teba splodil ako rosu pred rannými
zorami.”
J 109 Ako svedči nadpis, žalm Je od Dávida. — Žalm
Jc priamo mesiášsky, všetko, Co sa v ňom hovorí,
platí len o Mesiášovi a vyplní sa len na jeho svä­
tej Osobe. Ježiš Kristus sám vysvetľuje tento
žalm o sebe, aby pred farizejmi dokázal svoje
božstvo (Mt 22, 41 n.; Mk 12, 35 n.; Lk 20, 41 n.).
Týmto žalmom Ježiš háji svoje právo a svoju
hodnosť sedieť na pravici Božej (Mt 26, 64; Mk
22, 69).
Žalm I (1—3) predpovedá kráľovskú hodnosť
Mesiášovu, ktorá 6a zakladá na Božom pôvode
jeho, q ktorú mu Boh oddal; II (4) predpovedá
kňazstvo Mesiášovo a napokon III (5—7) hovorí
o hrdinských Činoch a o víťazstve Mesiášovom nad
všetkými nepriateľmi.
1—3 „Riekol“ (dosl. „výrok, prcdpoveď-nc'úm“, je
technický výraz na označenie neodvolateľného Bo­
žieho výroku alebo jeho predpovede) „Pán“ (Jah.
ve) „môjmu Pánovi“ (’Adónl) — Dávidovi je dovo-
lené začuť výrok Boži k Mesiášovi. V prorockom
úchvate vidi Mesiáša sedieť na pravici Božej
v kráľovskej o kňazskej hodnosti a v tom istom
Čase počúva slová Božie. Už samo úvodná formul­
ka prezrádza, že nejde o nejaké bezvýznamné pro­
roctvo, slovo „výrok Pánov“ naznačuje, žc ide
o veľkú a podivnú vec. V hebrejskej reči meno
„’adóni“ sa užíva vtedy, keď poddaný oslovuje
svojho pána, kráľa. Dávid na tomto mieste mohol
týmto spôsobom osloviť budúceho Mesiáša (1 Sm
25, 25 n.; 2 Sm 1, 10), lebo okrem Boha aj On bol
Jeho Pánom, 1 keď bude podľa tela jeho ďalekým
potomkom. Teda Jahve hovorí k Mesiášovi: „Za­
sadni po pravici mojej. Sedieť po pravici“ niekoho I
v hebrejčine znamená mať tú Istú hodnosť, ako I
má ten, po ktorého pravici sa sedí (3 Kr 2, 19). >
Ježiš Kristus po svojom nanebevstúpení aj zaujal i
toto miesto, ako to opisuje sv. Marek: „Keď im
Pán Ježiš dopovedal, vzatý bol do neba a sedí na |
pravici Božej“ (Mk 16, 19). „Kým nepoložím ne '
priateľov svojich za podnož nôh tvojich“ — priši, ;
„kým“ neoznačuje tu ohraničenie času, ako keby '
Mesiáš mal sedieť na pravici Božej len dovtedy,
kým nezvíťazí nad všetkými svojimi nepriateľmi, ■
lež treba ju chápať vo význame „veď“, alebo Čosi I
podobného. Mesiáš bude vždy Bohom, svoju moc
a autoritu nikdy nestratí, vždy bude sedieť po pra­
vici Božej (Žid 10, 12) a Kráľovstvu Jeho nebude :
konca (Lk 1, 33).
3 Mesiášovi právom patrí panovanie nad celým
svetom, patrí mu od večnosti, od jeho „zrodu“ — .
a Mesiáš ako Boh, ako druhá Božská Osoba je I
zrodený od večnosti. Jeho panovanie je sväté — J
„v ž'are svätostí“.
597
Prisahal Pán, a želieť nebude: 4
, „Ty si kňaz podľa rádu Melchiscdekovho
. naveky!"
5
6
7
preto hlavu pozdvihne.
Žalm no (in)
Diela Božie v Izraeli
Aleluja. 1
| Celým srdcom oslavovať budem Pána
j na schôdzke počestných a na zhromaždení.
Veľké sú diela Pánove, 2
na vyskúmanie všetkým, čo záľubu v nich
majú.
1 Sláva a veleba je konanie jeho 3
[ a spravodlivosť jeho trvá naveky.
; Pamätihodné divy svoje učinil; 4
;u Pán milosrdný je a láskavý.
Pokrm dal tým, čo sa jeho boja, 5-
na zmluvu svoju stále bude pamätať.
Vyjavil ľudu svojmu skutkov svojich moc, 6
aby im dedičstvo pohanov dal.
Verné a spravodlivé sú diela rúk jeho. 7
pevné sú všetky príkazy jeho:
naveky upevnené, na večnosť, 6
I sú založené na pravde a spravodlivosti.
Oslobodenie poslal pre svoj ľud, 9
uzavrel zmluvu svoju naveky;
sväté a úctyhodné je meno jeho.
Mesiáš nebude len Kráľom, ktorý bude sedieť 4
na pravici Božej, ale bude aj Kňazom. „A želieť
nebude“ Jc antropomorfizmus, ľudská vravu o Bo­
hu, chce sa ňou naznačiť, že Boh nezmení svoj
výrok a ustanovenie, Mesiáš bude naveky kňazom
(viď Gn, 6, 6; 2 Sm 15, 10. 11). Mesiáš bude kňa.
zom „podľa radu Melchiscdekovho“ naveky. Ako
Melchisedek bol kráľom, a pritom aj pravým kňa­
zom Najvyššieho (Gn 14, 18), tak aj Mesiáš bude
ľudu svojmu i kráľom 1 kňazom. Ježiš Kristus
nás vykúpil svojou obetou na kríži, nateraz jc na­
ším prostredníkom a orodovateľom u svojho Otca
v nebesiach, „ostáva vždy nažive o oroduje za
nás“ (Žid 7, 25) a na zemi nás posväcuje skrze
svoju ustavičnú obetu kríža, skrze sviatosti a skr-
zc svoje zmnohonásobené kňazstvo tých, čo mc-
nom jeho zastávajú kňazský úrad. Kňazstvo jeho
nemá predchodcu, pochádza priamo od Boha, spn
jené bude s kráľovskou hodnosťou a bude trvať
večne. Aj spôsob, ako obetoval Melchisedek, je dô-
ležitý pre obetu Nového zákona. Neobetoval zvie-
ratá, ako to robili Aronovi kňazi, lež chlieb a víno.
Božie „konanie je sláva a veleba“, každé dielo 3
Božie má na sebe pečať čohosi Božského; diela
prezrádzajú moc a velebnosť svojho pôvodcu.
„Spravodlivosť “ Božia, vôľa Božia ospravedlniť
a spasiť ľudstvo jc trvalá, nikdy sa nepominie.
2 mnohých Božich prejavov lásky a starostil“ 5
vosti o svoj národ žalmista spomína „mannu, zá-
zračný pokrm“, ktorý Pán dal „ctiteľom svojím“,
j dosl. „tým, ktorí sa ho boja“. Pán sa staral o svoj
ľud, živil ho na púšti za 40 rokov mannou a prc-
policami (Ex 16; Nm II; 2 77, 20 n-), napokon ho
voviedol do zeme, oplývajúcej mliekom a medom.
Slová „dol pokrm ctiteľom svojim“ Cirkev pri-
i spôsobuje na Eucharistiu (viď Jn 0, 31—33 n.).
 598 Kniha žalmov

10 Počiatok múdrosti je bázeň Pánova, Kto taký ako Pán, Boh náš, 5
múdre si počínajú všetci, čo ho ctia, čo na výsostiach prebýva
pochvala jeho trvá naveky. a klopí oči 6
na nebo a zem?
ŽALM 111 (112)
Zodvíha z prachu biedneho 7
Šťastie spravodlivého a chudobného dvíha z hnojiska,
1 Aleluja. by posadil ho s kniežatmi, 0
Blažený ten, čo sa boji Pána, s kniežatmi národa svojho.
ktorý má veľké zaľúbenie v príkazoch jeho. Prebývať v dome dáva tej, čo bola neplodná, 9*
2 Semeno jeho bude mocné na zemi, sťa naradostenej matke synov.
pokolenie počestných požehnané bude.
3 Dom jeho majetkom a bohatstvom sa naplní, ŽALM 113a (114)
potrvá jeho dobročinnosť naveky.
4 Vychádza ako svetlo vo tmách statočným, V šemohúci Boh Izraela
milosrdný a láskavý a spravodlivý. Aleluja.- 1’
5 Dobre je mužovi, čo zmilúva sa a vypožičiava . Keď Izrael vyšiel z Egypta,
a svoje veci spravodlivo usporadúva. z cudzozemského národa dom Jakubov,
6 Naveky nebude sa kolísať; Júda bol svätyňou jeho, 2
vo večnej pamäti spravodlivý bude. Izrael kráľovstvom jeho.
7 Zlej zvesti nebude sa báť,
pevné je srdce jeho, v Pánovi má nádeju. More videlo, a utieklo, 3*
8 Stále je srdce jeho, nebude sa báť, Jordán sa naspäť obrátil.
kým protivníkov svojich zahanbených Skákali vrchy ako barany, • 4
neuzrie. pahorky ako jahňatá.
•9 Rozdáva, obdarúva chudobých,
Co je ti more, že tak utekáš, 5
potrvá dobročinnosť jeho naveky, Jordán, že obraciaš sa späť?
so slávou vyvýšený bude jeho roh Vrchy, že skáčete jak barany, 6
pahorky ako jahňatá?
10 Ničomník uvidí a zanevrie,
zubami svojimi škrípať bude a schnúť bude, Pred tvárou Pána tras sa, zem, 7*
želanie hriešnikov sa neuskutoční. pred tvárou Boha Jakuba,
ktorý skalu mení na jazero vôd, 8
ŽALM 112 (113) žulový kameň na studnice vôd.
Chvála vznešeného a milostivého ŽALM 113b (115)
Boha
1 Aleluja. Nie, Pane, nám, nie nám, (ľ) 9
Chváľte služobníci Pánovi, lež menu svojmu slávu daj
chváľte meno Pánovo! U Izraelitov neplodnosť pokladala sa za kliatbu 9
2 Nech meno Pánovo požehnané je a trest Boží za nejaké previnenie (Gn 16, 4. 5;
od týchto čias až naveky! 1 Sm 1, 7. 11; 2, 5 atď.), previnenie mohlo byť
zjavné alebo tajné. Pán teší a odníma nešťastie.
3 Od východu slnka k jeho západu Žalmista v žalme 113a (114) krátko, ale pritom 2113a
nech zvelebované je meno Pánovo! veľmi živo opisuje, ako sa stal Izrael národom Bo­
žím (1, 2), aj neživá príroda sa pohýnala, keď Pán
4 Nad všetky národy je vyvýšený Pán, vyviedol svoj národ z Egypta (3, 4); žalmista sa
diví, prečo nastalo toto zdesenie prírody (5, 6);
nebesá prevyšuje nádhera jeho. a sám si dáva odpoveď, že sa muselo tak stať,
keď Pán tak zjavne preukázal svoju všcmohúc
2 111 I (1—*) Žalmista hovorí o požehnaniach, ktorý- nos C (7—8).
ml oplýva ten, to miluje Pána; II (5—10) kto mi­ „Z cudzozemského národa“, dosl. „z národa, čo 1
luje Boha, miluje aj bližného a láska k blížnemu rozprával zajakavo cudzou rečou.“ Ide tu o egypt­
býva odmenená: Boh takého Človeka podporuje, skú reč, ktorá bola cudzou, nezrozumiteľnou re­
chráni pred zlou povesťou, dáva mu nad nepria­ čou pre Izraelitov (porov. 1 Kor 14, 11).
teľmi víťaziť a bohato ho odmeňuje. Zázraky, ktoré sprevádzali východ z Egypta a 3—4
g „Roh“ je metaforou na označenie moci, slávy, príchod do Palestíny.
autority atď. (obraz z pastierskeho života sa pre* Aby ešte zjavnejšie dokázal moc Božiu, žal- 7—8
náša zo silného junca, ktorý má svoju silu v ro­ místa uvádza dva zázraky, ktoré sa stali v Čase
hoch, na človeka). blúdenia na púšti. „Skalu mení na jazero vôd“ —
2112 Týmto žalmom začína sa séria žalmov, ktoré prvý zázrak sa vzťahuje na zázračné vyvedenie
Hebrejl volali ‚.Haliči“ (chvála), začínajú sa všetky vody zo skaly pri Hebrone (Ex 17, 6), druhý na
s „Halelú-jáh — chváľte Pána“ (112—111) hebr. podobný prípad v Kadeši (Nm 20, 11).
(113—118). Spievali sa na výročné sviatky: Veľkú Boh je všemohúci a jemu jedinému patrí chvá- 2 113b
noc, Slávnosť žni (Pentecoste), Slávnosť stánkov, la I (1—3); modly, ktoré pohania uctievajú, sú
Posvätenie chrámu, sviatok nového mesiaca atď. výrobkom ľudských rúk, a preto sú bezmocné
Pri veľkonočnej večeri žalm 112 a 113 sa spieval (4—8); zato Izrael dôveruje a dúfa len vo svojho
po vyprázdnení druhého pohára, žalmy 114 až 117 Pána, ktorý mu spomôže a požehná ho (9—18).
sa spievali po žalme tzv. „veľkom Hallel“ 2 135 | Ako sa zdá, žalm vznikol v zajatí babylonskom, 1—3
a po vyprázdnení štvrtého kalicha. *
1 kde Izraeliti okrem Iných bolestí museli trpieť aj
 Kniha žalmov 599

pre milosrdenstvo svoje, vernosť svoju! 1 Ovinuli ma smrti motúzy 3-

(2) 10 Prečože vravia národy: a osidlá ma stihli podsvetia,
„Kdeže je ich Boh?” do núdze a bied som upadol.
(3) 11 Náš Boh na nebi je, A vzýval som ja meno Pánovo: 4
on všetko, čo chcel, učinil. „Ó Pane, zachráň život môj!"
(4) 12 Striebro a zlato sú ich bôžkovia,
útvory ľudských rúk. Je milostivý Pán a spravodlivý 5
(5) 13 Ústa majú, ale nerozprávajú, a zľutovný náš Boh,
oči majú, ale nevidia. Pán chráni malučkých: 6
(6) 14 Uši majú, ale nečujú, biedny som bol, a pomohol on mne!
nos majú, ale nevoňajú. Vráťže sa, duša moja, k pokoju svojmu, 7
(7) 15 Ruky majú, ale nemakajú, bo dobre učinil ti Pán.
nohy majú, ale nechodia. Veď od smrti on dušu moju vytrhol, 8
nevydávajú hrdlom svojím hlas. oči moje od sĺz, nohy moje od pádu.
(8) 16 Podobať sa ím budú tí, čo stvárajú ich, Ja budem chodiť pred Pánom 9-
každý, čo dôveruje v nich. v krajine žijúcich.

(9) 17 Dom Izraelov v Pána skladá dôveru, ŽALM 115 (116b)

on je ich pomocník a je ich štít. Ja dôveroval som, aj keď som povedal: (lo) p
(10) 18 Aronov dom v Pána sHadá dôveru, „Som veľmi skľúčený.”
on je ich pomocník a je ich štít. V uľaknutí svojom som povedal: (U) 2
(11) 19 Ktorí sa boja Pána, v Pána kladú dôveru, „Je každý človek podvodník!"
on je ich pomocník a je ich štít: Čože dám na odplatu Pánovi (12) 3
(12) 20 Pán na nás pamätá a bude žehnat nás, za všetky dobrodenia jeho voči mne?
dom Izraelov požehná, on požehná dom Ja vezmem kalich spasenia (13) 4.
Aronov. a vzývať budem meno Pánovo.
(13) 21 Požehná bohabojných Pánových, Vyplním sľuby svoje Pánovi (14) s
nepatrných i s veľkými. pred celým národom jeho.
Vzácna je v očiach Pánových (15) 6
(14) 22 Pán vás rozmnoží, smrť svätých jeho.
vás i vaše dietky. Ach, Pane, ja som služobník tvoj, (16) 7-
(15) 23 Požehnaní ste od Pána,
čo nebo a zem učinil. Slová, ktorými opisuje svoju núdzu, prezrádza, 3
že to bolo smrteľné nebezpečenstvo: „ovinuli ma
(16) 24 Nebo je nebo Pánovo, smrti motúzy, osídla ma stihli podsvetio". Smrt
ale zem ľuďom dal. sa blížila, náruč podsvetia už držala žalmistu.
(17) ’25 Nechvália Pána mŕtvi, Možno, že Ide o nejakú ťažkú chorobu (2 6, 6;
ni žiaden, ktorý zostupuje v tíš. 17, 5).
„V krajine žijúcich“, na rozdiel od tých, Co sú 9
(18) 26 My blahorečíme však Pánovi už v šeóle, v podsvetí, kde už nemožno slúžiť Bo­
od týchto čias až na veky. hu (2 20, 13).
Druhú Časť 116. žalmu (podľa Vulgáty 115. žalm) 2 111
venovaná je minulosti, keď žalmista ešte trpel
ŽALM 114 (116a) a strádal. Žalmista spomína I (10—11), ako ťažko
trpel a nemohol nájsť u ľudí pomoc, pomohol
Poďakovanie za vyslobodenie mu však Pán; H (12—19) za túto pomoc a vyslo­
z ťažkého súženia bodenie poďakuje sa Pánovi ďakovnými obetami.
1 Aleluja. Keď nojviac trpel a nedostával pomoc, pove- 1
dal: „Je každý človek podvodník“. Spoliehal sa
Milujem Pána, len na Pána, od neho čakal pomoc, lebo vedel zo
bo počul prosebný môj hlas, skúsenosti, že ľudia mnoho sľúbia, a málo usku­
2 lebo mi ucho svoje naklonil točnia, slovom hodne povedia, ale skutkami nič
neurobia, alebo nemôžu urobiť (2 32, 10; 59, 13;
v hocktorý deň, keď som ho zavolal. 107, 13; Rím 3, 4). Len Fán je verný; čo sľúbi,
dodrží, Pán neklame, ale nedá sa ani oklamať.
výsmech pohanov, že Pán, Boh' Izraela, je Bo­ Lež každý Človek pre svoju nedokonalosť môže
hom slabým, ktorý nevedel ochránil svoj lud. klamať a môže byt oklamaný.
ZS n. Veď mŕtvi nemôžu viac oslavoval Pána. Izra­ „Ja vezmem kalich spasenia“, kalich, ž ktorého 4
eliti sa domnievali, že po smrti sa oni Pán ne­ sa pri ďakovných obetách vylievalo vino k oltáru
stará o mŕtvych, ani mŕtvi nemôžu nijako osláviť alebo okolo oltára. Izraeliti rozoznávali dva druhy
Boha. „V šcóle“, v podsvetí, sa ani nežilo, ani obeti: krvavé a nekrvavé. Tak pri krvavých ako
nehynulo, bol to život velml malátny, tam sa ne­ aj pr! nekrvavých používali víno, ktoré sa buď
dal vykonať nijaký záslužný skutok (2 0, 6; 20, 10; celkom vylialo (pri krvavých obetách), alebo len
87, U). jeho čiastka, zvyšok sa vypil pri hostine, ktorá
2114 Žalm 114 a 115 v hebrejskom texte tvoria len vždy nasledovala po ďakovnej obete (porov, zmien-
jeden žalm 110. ku o kalichu Ex 25, 29; 29, 40; 37, 16). Volal sa
V prvej časti žalmu, teda v 114. žalme (podľa kalichom „spásy", pretože sa obetovalo vino z vďa­
Vulgáty), básnik opisuje svoje položenie pred vy­ ky nad obsiahnutým dobrodením, nod pomocou a
slobodením, ktoré dostal od Pána I (1—4), teraz, oslobodením. Tento kalich „spásy" je predobra­
natešený z oslobodenia, v myšlienkách sl spomína zom Eucharistie.
na dobrotu Božiu a sám seba nabáda k pokoju Aj žalmista je jeden z ctiteľov Pánových, patri 7
a Istote (5—0). mu ako majetok, lebo je „synom služobnice" Pá-
 600 Kniha žalmov
syn služobnice tvojej,
putá moje si rozviazal.
(17) 8 Tebe budem obeť chvály žertvovať
a vzývať budem meno Pánovo.
(18) 9 Vyplním sľuby svoje Pánovi
pred celým národom jeho.
(19) 10 V nádvoriach domu Pánovho,
uprostred teba, Jeruzalem.
ŽALM 116 (117)
Pochvalná pieseň národov
1 Aleluja.
Chváľte Pána všetky národy,
oslavujte ho všetci ľudia,
2 bo milosrdenstvo jeho utvrdené je nad nami
a vernosť Pána trvá naveky.
ŽALM 117 (118)
Poďakovanie za ochranu pred
nepriateľom
•1 Aleluja.
A a bol mi záchrancom.
Vzdávajte vďaky Pánovi, lebo dobrý je,
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
2 Nech vraví dom Izraelov:
„Milosrdenstvo jeho naveky!”
3 Nech vraví dom Aronov:
„Milosrdenstvo jeho naveky!"
4 Nech vravia bohabojní Pánovi:
„Milosrdenstvo jeho naveky!"*23
novej. Otrok, ktorý sa narodil v dome pána, ne­
smel sa predať a patril navždy k domu svojho
pána (bližšie viď 2 85, 16).
2 118 Žalm je najkratším z celého žaltára, ale je
vzácny pre svoj obsah. Žalm jc mesiášsky. Pred-
povedú obrátenie všetkých pohanov na pravú vie­
ru (Rím 15, 8—11).
Pán bol milosrdný voči svojmu ľudu, preuká­
zal mu mnoho dobrodenia, odpúšťal mu, ochra *
ňoval ho, a bdel nad nim ako nad zrenicou svojho
oka. Tak isto zachoval svoju vernosť, keď splnil
všetky svoje prísľuby, — ktorými vyznačil izra-
elský národ, keď skrze neho chcel uskutočniť
spásu celého sveta. Predtým sa Božie milosrden­
stvo a vernosť ukazovali len nad Izraelom, potom
skrze Izraela sa rozšírili aj na ostatné národy,
v časoch mesiášskych sa nik nevytvára z láska­
vosti a náklonností Božej.
2 117 Žalm je mesiášsky, Ježiš Kristus cituje 22. a
23. verš tohto žalmu o sebe (Mt 21, 42; Mk 12, 10;
Lk 20, 17) a aj sv. Peter so sv. Pavlom svedčia,
že sa spomenuté verše splnili na Ježišovi (Sk 4,
JJ; Rím B, 23; 1 Pt 2, 7). Keďna Kvetnú nedeľu
Ježiš slávnostne vstupoval do Jeruzalema, sami
Židia privolávali mu slová 25. a 26. verša tohto
žalmu (Mt 21, 9).
Žalmista vyzýva všetkých príslušníkov národa.
1—4
aby sa poďakovali za obsiahnuté dobrodenie, nech
je to už víťazstvo nad susednými národmi alebo
oslobodenie z babylonského zajatia.
Za túto láskavosť sa má Pánovi poďakovať
rely národ: ‚.dom Izraela
*'; národ vo všeobecnosti,
potomkovia Jakubovi, „dom Aronov“, kňazi a Ic-
vili a tiež aj „bohabojní Pánovi“, tí, čo uctia
Pána, ktorí prestúpili z iného náboženstva na pra­
vú vieru, teda prozelyti (viď 2 113b, 9—11 [hebi.
115, 9—111)).
I B
I Vzýval som Pána v úzkosti, 5*
। vyslyšal ma a vyslobodil Pán.
! Nebojim sa, je so mnou Pán, 6
i čože mi urobí človek?
, So mnou je Pán, pomocník môj,
i a uzriem nepriateľov svojich zmätených.
| Lepšie je utiekať sa k Pánovi, g
। než dúfať v človeka.
i Lepšie je utiekať sa k Pánovi, 9
I než dúfať v kniežatá.
Obkľúčili ma všetky národy, 10
porazil som ich v mene Pánovom.
Obkľúčili ma, obkľúčili celkom, n
zahubil som ich v mene Pánovom.
Obkľúčili ma ako včely, 12
sťa oheň z tŕnia pálili,
zahubil som ich v mene Pánovom.
Strčený, postrčený, som bol, aby som padol, *
13
lež Pán mi pomohol.
Je sila moja Pán a udatnosť moja u
Hlas plesania a víťazstva 15
v príbytkoch spravodlivých:
Pravica Pána učinila mohutne, 16
pravica Pánova pozdvihla ma,
pravica Pána učinila mohutne.
Nezomriem, lež budem žiť 17
a vyrozprávam skutky Pánove.
Potrestal, potrestal ma Pán, U
ale na smrť ma nevydal.
C
Otvorte mi brány spravodlivosti, 19’
keď cez ne vojdem, vzdávať budem vďaky
Pánovi.
Toto je brána Pánova, 20
prechádzať budú cez ňu spravodliví.
Vďaky tebe vzdávam, že si ma vyslyšal 21
a že si mi bol spasiteľ.
Za celý národ hovorí sám žalmista. 5—•
„Strčený, postrčený som bol...“, národ Boží 13
vytrpel veľa, z každej strany naň dorážali a často
sa zdalo, že všetko jeho
* úsilie o obnovu sa zmarí.
Slávnostný sprievod dochádza ku chrámu. Aspoň 19—30
dva chóry navzájom si odpovedajú. V odpovediach
sa zračí poďakovanie za oslobodenie Izraela. Pri­
■ chádzajúci prosia o vstup do chrámu. „Otvorte
’ mi brány spravodlivosti“, — hovoriaci je vedúcim
| sprievodu. „Brány spravodlivosti“, ako to vidieť
, z nasledujúceho verša — „brána Pánova“ — sú
brány chrámu, sídla spravodlivosti, ktoré vedú ku
I spravodlivostí, číže ku Pánovi. Táto spravodlivosť
sa stotožňuje vernosťou k zmluve Pánovej. Množ­
né číslo „brány
* ‘ treba chápať o všetkých brá­
nach chrámu, o celom chráme. Ľud si žiada prí­
i stup do chrámu, aby sa mohol poďakovať Pánovi.
— Na prosbu ľudu odpovedajú kňazi. Do chrámu
| Pánovho, do nádvoria Izraelitov môžu vstúpiť len
. „spravodliví“, t. j. príslušníci vyvoleného národa
a U, Čo už žijú podľa zákona Pánovho. Pohania
nesmeli vstúpiť do nádvoria Izraelitov (2 14, 2;
1 23, 4).
 Kniha žalmov 601

•22 Kameň, čo stavitelia zavrhli, II. (Beth)

kameňom uholným sa stal.
23 Ono sa stalo od Pána,
podivné je to v očiach našich.
24 Toto je deň, čo učinil Pán,
plesajme a radujme sa z neho!
25 O Pane, zachraňuj,
ó Pane, šťastia daj!
26 Požehnaný, ktorý prichádza v mene
Pánovom;
my dobrorečíme vám, z domu Pánovho.
•27 Boh je Pán a zasvitol nám.
Usporiadajte sprievod s bohatými
ratolesťami
až k rohom oltára!
28 Boh môj si ty a vďaky vzdávam tebe,
Bože môj, chválami teba vynášam.
29 Vzdávajte vďaky Pánovi, lebo dobrý je:
„Milosrdenstvo jeho naveky!"
ŽALM 118 (119)
Pieseň o zákone a zjavení Božom
I. (Alef)
•1 Blažení, ktorých cesta nepoškvrnená je,
čo chodievajú v zákone Pánovom.
2 Blažení, ktorí plnia predpisy jeho,
ktorí celým srdcom hľadajú jeho,
3 čo nekonajú neprávosť,
lež prechádzajú cestami jeho.
4 Ty dal si príkazy svoje,
aby sa verne zachovávali.
5 Ó, kiež by boli pevné chodníky moje
v zachovávaní ustanovení tvojich! ’
6 Ja vtedy nezahanbil sa,
keď hľadieť ja budem na všetky rozkazy
tvoje.
7 Budem oslavovať teba srdcom úprimným,
keď naučím sa rozhodnutiam spravodlivosti
tvojej.
8 Zachovám ustanovenia tvoje;
neopúšťaj ma vonkoncom!
22 „Kameň, čo stavitelia zavrhli" atď., príslovie,
ktorým sa chce povedať, že vec, ktorá nebola na
nič užitočná, stala sa dôležitou. „Uholný kameň"
v orientálnych stavbách mal vetký význam, spá­
jal zbiehajúce sa steny, bez neho stavba budovy
bola vratká. Týmto uholným kameňom je Izrael.
Pán si vyvolil tento malý a slabý národ a učinil
z neho „uholný kameň", základný kameň svojho
Kráľovstva na zemi. Na tomto uholnom kameni
bude spočíval aj stavba Kráľovstva mesiášského.
Kráľovstva, ktoré sa rozšíri po celom svete. A Iz­
rael bude v ňom najdôležitejším činiteľom (Z 60,
1; Iz 2, 3; 14, 1; 45, 14 atď.; Jer 51, 26), z neho sa
zrodí Mesiáš, Ježiš Kristus použil tieto slová sám
o sebe (Mt 21, 42—44 a paral.; porov, tiež Sk 4,
11; Et 2, 20 1 Pt 2, 7) proti súčasnému židov,
skému pokoleniu.
27 „Boh je náš Pán a nám zasvitol", Pán sa zmi­
loval nad nami, odstránil od nás tmy utrpenia,
dožičil nám slobodu a šťastie (Nm 6, 25; Z 6, 7).
2116 Tento „osirotený" žalm (nemá nadpis) je naj­
dlhším žalmom celého žaltára.
1 „Jeho cesta“, čiže „cesta Božia", je spôsob ži­
vota. predpísaného zákonom Božím. Život taký,
ktorý sa ľúbi Pánovi.
Akože mladík cestu svoju čistú zachová 9
— v zachovávaní tvojich slov?
Ja celým srdcom svojim hľadám teba, 10
od príkazov tvojich mi nedaj zablúdiť!
: Výrok tvoj v srdci svojom ukladám, 11
i aby som proti tebe nezhrešil.
Ty, Pane, požehnaný si,
vyuč ma ustanoveniam svojim!
Perami svojimi ja vypočítavam 13
všetky rozsudky úst tvojich.
Teším sa z cesty predpisov tvojich 14
ako by zo všetkého bohatstva.
O prikázaniach tvojich rozjímať budem 15
a k cestám tvojim prihliadať.
Budem sa tešiť tvojim ustanoveniam, 16
na tvoje slová nezabudnem ja.
III. (Ghimel)
Služobníkovi svojmu dožič, aby som žil, 17
a slová tvoje zachovám.
Otvor mi oči, 18
aby som uvažoval o podivných veciach zákon;:
tvojho!
Ja na zemi som hosť, 19
rozkazy svoje neukrývaj predo mnou!
i
Duša moja sa umára,
i 20
keď žiada rozhodnutia tvoje každý čas.
i
Pyšných si pokarhal; 21
zlorečení, čo uchyľujú sa od rozkazov
tvojich.
Hanbu a potupu ty zo mňa sním, 22
bo zachovávam predpisy tvoje.
Aj keď sa posadzujú kniežatá a rozprávajú 23
proti mne,
o ustanoveniach tvojich sluha tvoj premýšľa.
Lebo sú rozkošou mojou predpisy tvoje,
I 24
ustanovenia tvoje — moji radcovia.
IV. (Daleth)
Je v prachu duša moja vystretá, 25
dľa slova tvojho vráť mi život môj!
O cestách svojich porozprával som, a vyslyšal 26
si ma,
nauč ma ustanoveniam svojim!
O ceste prikázaní svojich pouč ma, 27
a budem ja dumať o skutkoch tvojich
podivných.
Od smútku duša moja v slzách preteká, 28
dľa slova tvojho zdvihni ma.
Od cesty omylu zavracaj ma 29
a uštedri mi zákon svoj.
Ja cestu pravdy som si vyvolil, 30
ja dávam prednosť rozsudkom tvojim.
Držím sa predpisov tvojich, 31
Pane, neráč mňa zahanbiť!
Pobežím cestou prikazov tvojich, 32’
keď srdce moje rozšíriš.
„Rozšíriť srdce" značí dodať odvahy, radosti, 32
sily. To sa však stane vtedy, keď Pán oslobodí
žalmistu z prítomnej tiesne, keď mu pomôže a vy­
slobodí ho od všetkých nepriateľov.
 602 Kniha žalmov
v. (He)
35 Ukáž mi, Pane, cestu ustanovení svojich,
a zachovám ju dôsledne.
34 Pouč ma, by som plnil zákon tvoj,
a celým srdcom svojim ja ho zachovám.
35 Voď ma ty po chodníčku príkazov svojich,
lebo mám zaľúbenie v nich.
36 Nakloň mi srdce k predpisom svojim,
a nie k lakomstvu.
37 Odvráť mi oči, aby nehľadeli na márnosť,
pre cestu svoju daj mi žiť!
38 Splň sľub svoj služobníkovi svojmu,
čo daný bol tým, ktorí sa boja teba.
39 Sním hanu moju, ktorej bojím sa,
lebo rozhodnutia tvoje príjemné sú.
40 Hľa, žiadam príkazy tvoje,
udeľ mi život podľa spravodlivosti svojej.
VI. (Vau)
41 Nech teda prídu na mňa, Pane, milosrdenstvá
tvoje,
záchrana tvoja podľa prísľubu tvojho!
42 A slovo tupiteľom svojim odopriem,
pretože dúfam v slová tvoje.
43 A neodnímaj slovo pravdy z úst mojich,
pretože dúfam v rozsudky tvoje.
44 A budem stále zachovávať zákon tvoj,
naveky a na večný vek.
45 A po slobodnej ceste budem chodievať,
pretože vyhľadávam príkazy tvoje.
46 A o predpisoch tvojich budem pred pohľadom
kráľov rozprávať,
a nebudem sa hanbiť.
47 A poteším sa z rozkazov tvojich,
čo milujem.
48 A budem zdvíhať ruky svoje k príkazom
tvojim
a budem o ustanoveniach tvojich rozjímať.
VII. (Zain)
49 Pamätaj na slovo, čo dal si služobníkovi
svojmu,
na ktoré dal si mi spoľahnúť sa.
50 V trápení mojom to je potecha moja,
že výrok tvoj mi život dopriava.
51 Pyšní sa mi vysmievajú veľmi;
od zákona tvojho sa neodchyľujem.
52 Na dávne tvoje súdy, Pane, pamätám,
a to potechou mi je.
53 Rozhorčenie ma chytá pre ničomníkov,
čo opúšťajú zákon tvoj.
54 Piesňami sa mi stali ustanovenia tvoje
na mieste môjho pútnictva.
55 Na meno tvoje v noci pamätám
a zachovávam zákon tvoj.
56 Toto sa stalo mne,
lebo som prikázania tvoje zachoval.
VIII. (Chet)
57 Riekol som, Pane, že diel môj
je zachovávať slová tvoje.
58 Z celého srdca prosím tvoju tvár,
zmiluj sa podľa sľubu svojho nado mnou!
O svojich cestách ja som pouvažoval 59
a obrátil som kroky svoje k predpisom
tvojim.
Ponáhľal som sa a neváhal som 60
príkazy tvoje zachovať.
Povrazy hriešnikov ma omotali: 61
na zákon tvoj som nezabudol.
Ja vstávam o polnoci, aby som chválil teba 62
pre spravodlivé rozsudky tvoje.
Som priateľ všetkých, ktorí sa boja teba 63
a ktorí prikázania tvoje zachovávajú.
Je plná milosti tvojej zem, Pane, 64
vyuč ma ustanovenia svoje!
IX. (Teth)
Dobre si spravil služobníkovi svojmu 65
dľa slova svojho, Pane.
Súdu a vedomosti vyuč ma, 66
pretože dôverujem v príkazy tvoje.
Prv, než som trpel, blúdil som, 67
teraz však zachovávam výrok tvoj.
Dobrý si ty a dobro činiaci, 68
vyuč ma ustanovenia svoje!
Úskoky stroja pyšní proti mne, 69
ale ja celým srdcom pozorujem príkazy tvoje.
Ich srdce stlstlo ako loj, 70
lež ja sa kochám v zákone tvojom.
Dobre mi, že som sužovaný bol, 71
aby som naučil sa ustanovenia tvoje.
Lepší mi zákon úst tvojich 72
než zlata tisíce a striebra tiež.
X. (Jod)
Učinili a stvárnili ma ruky tvoje; 73
pouč ma, aby som sa prikázania tvoje naučil.
Uvidia ma a radovať sa budú tí, čo boja sa 74
teba,
že ja som dúfal v slovo tvoje.
Viem, Pane, že sú spravodlivé súdy tvoje 75
a zoslal si mi zaslúžene súženie.
Nech je mi na potechu milosrdenstvo tvoje 76
dľa sľubu, ktorý dal si sluhovi svojmu.
Nech prídu na mňa zmilovania tvoje, aby 77
som žil,
veď zákon tvoj je rozkošou mojou.
Nech pyšní hanbia sa, bo nezaslúžene ma 78
sužujú,
ja budem o príkazoch tvojich premýšľať.
Nech obrátia sa ku mne, ktori sa boja teba 79
a čo sa o predpisy tvoje starajú.
Nechže je srdce moje dokonalé 80
v ustanoveniach tvojich,
aby som nebol zahanbený!
XI. (Kaf)
Duša mi zmiera po pomoci tvojej, 81
ja dúfam v slovo tvoje.
Po výroku tvoiom mi oči zmierajú: 82
kedy ma potešíš?
Lebo sťa vrece v dyme, 83
 Kniha žalmov
na nariadenia tvoje nezabudol som.
84 Koľkože je dní služobníka tvojho,
kedyže vynesieš súd nad mojimi
prenasledovateľmi ?
85 Pyšní mi vykopali jamy,
čo nekonajú podľa zákona tvojho.
86 Spoľahlivé sú všetky príkazy tvoje,
nezaslúžene prenasledujú ma: buď mi na
pomoci!
87 Bezmála ubili ma na zemi,
lež ja som neopustil príkazy tvoje.
68 Dľa milosrdenstva svojho ma zachovávaj
nažive,
a predpisy úst tvojich zachovám.
XII. (Lamed)
89 Je slovo tvoje, Pane, naveky,
pevné jak nebesá.
90 Je vernosť tvoja z pokolenia na pokolenie,
- stvárnil si zem, a ona potrvá.
91 Dľa rozhodnutí tvojich stoja v každý čas,
bo všetko slúži tebe.
92 Keby zákon tvoj nebol potechou mojou,
už zahynul bol by som v súžení svojom.
93 Na prikázania tvoje nezabudnem naveky,
bo nimi dal si život mne.
94 Tvojim som: spas ma,
lebo som vyhľadával príkazy tvoje.
95 Ničomní strežú na mňa, aby ma zahubili,
ja na predpisy tvoje dbám.
96 Videl som, že je koniec každej dokonalosti,
rozkaz tvoj siaha veľmi ďaleko.
XIII. (Mem)
97 Ako mám v láske, Pane, zákon tvoj,
celý deň iba o ňom premýšľam.
98 Nad nepriateľov mojich múdrejším ma
spravil rozkaz tvoj,
lebo je so mnou naveky.
99 Nad všetkých učiteľov mojich rozumnejší
som,
je rozmýšľanie moje o príkazoch tvojich.
100 Rozvážnejší som ako starci,
bo zachovávam príkazy tvoje.
101 Ja od každej zlej cesty nohy svoje zdržujem,
aby som slová tvoje zachoval.
102 Od nariadení tvojich ja sa neodchyľujem,
lebo ty si ma vyučil.
103 Aké sú sladké slová tvoje môjmu podnebiu,
nad med sú ústam mojim.
104 Z rozkazov tvojich nadobúdam skúsenosť,
preto ja nenávidím všetky cesty neprávosti.
XIV. (Num)
105 Je slovo tvoje nohe mojej pochodňou
a svetlom chodníku môjmu.
106 Prisahám a si zaumieňujem,
že spravodlivé nariadenia tvoje zachovám.
107 Pokorený som, Pane, náramne;
dľa slova svojho zachovaj ma nažive!
603
Úst mojich prijmi, Pane, obety 108*
a vyučuj ma rozsudky svoje.
Život môj vždy je v nebezpečenstve, 109
lež nezabúdam na tvoj zákon.
Nastavili mi ničomníci osídlo, 110
lež ja som nezablúdil od príkazov tvojich.
Predpisy tvoje dedičstvom mojim naveky sú, 111
lebo srdca môjho radosťou sú.
Sklonil som srdce svoje, aby vyplnilo 112
ustanovenia tvoje
naveky, do podrobností.
XV. (Samech)
Mám v nenávisti dvojakých srdcom, 113
a zákon tvoj mám rád.
Ty si ochranca môj a tys' môj štít, 114
ja dúfam v slovo tvoje.
Vzdiaľte sa, zlosynovia, odo mňa. 115
a budem zachovávať prikázania Boha svojho.
Udržuj ma ty podľa prísľubu tvojho, a budem 116
žiť,
na moju nádej hanbu neuvaľ!
Buď na pomoci mne, a spasený budem 117
a budem na ustanovenia tvoje dbať.
Pohŕdaš všetkými, čo od ustanovení tvojich 118
odchodia,
lebo ich myšlienky sú daromné.
Za smeti všetkých hriešnych zeme pokladáš, 119
preto ja mám rád predpisy tvoje.
Trasie sa telo moje pred tebou 120
a obávam sa súdov tvojich.
XVI. (Ain)
Právo a spravodlivosť konal som: 121
nevydávaj ma utláčateľom mojim!
Daj v prospech služobníka svojho záruku, 122
aby ma pyšní nepotlačovali.
Po tvojej pomoci mrú oči moje 123
a po spravodlivom výroku tvojom.
So sluhom svojim učiň podľa dobroty svojej 124
a vyučuj ma ustanoveniam svojim!
Som sluhom tvojim, vyučuj ma, 125
aby som poznal predpisy tvoje.
Pánovi nadišiel čas konania; 126
zákon tvoj porušili.
Preto ja rozkazy tvoje mám rád 127
viac ako zlato a viac ako zlato najlepšie.
Preto som vyvolil si všetky príkazy tvoje; 128
mám v nenávisti každú cestu falošnú.
XVII. (Pe)
Podivné sú predpisy tvoje, 129
prelo ich zachováva duša moja.
Ožaruje vyjavenie slov tvojich, 130
naúča neskúsených.
Otváram ústa svoje a dych naberám, 151
lebo som žiadostivý rozkazov tvojich.
Obráť sa ku mne a zľutuj sa nado mnou, 132
„Ost mojich prijmi. Pane, obety"; sTuby a mod- 108
lltby, ktoré chce obelovat ako ďakovné obety (Dt
23, 23; 2 43, 14).
 604 Kniha žalmov

ako máš vo zvyku k tým, ktori meno tvoje
milujú.
133 Riaď kroky moje podľa výroku svojho
a nech nepanuje vo mne žiadna neprávosť!
134 Od utláčania ľudského vysloboď ma
a prikázania tvoje zachovám.
135 Služobníkovi svojmu popraj jasnú svoju tvár lebo výrok tvoj nezachovali.
a uč ma ustanoveniam svojim!
136 Z oči mi tiekli vodné potoky,
lebo zákon tvoj nezachovali.
XVIII. (Sade)
137 Spravodlivý si, Pane,
a správny je súd tvoj.
138 Spravodlivo si vydal predpisy tvoje
a s veľkou istotou.
139 Ničí ma horlivosť moja,
bo protivníci moji zabúdajú slová tvoje.
140 Je veľmi dokázaný výrok tvoj
a sluha tvoj ho miluje.
141 Ja nepatrný som a opovrhnutý:
na príkazy tvoje ja nezabúdam.
142 Je spravodlivosť tvoja spravodlivosť večná '
a pevný zákon tvoj.
143 Úzkosť a trápenie ma nadišli,
rozkazy tvoje sú mi potechou.
144 Večná je spravodlivosť predpisov tvojich,
vyučuj ma, a budem žiť.
XIX. (Qof)
145 Z celého srdca svojho volám: Pane, vyslyš ma;
ja zachovávam nariadenia tvoje.
146 Ku tebe volám: zachráň ma,
a budem zachovávať predpisy tvoje.
147 Za svitu prichádzam a vzývam o pomoc:
ja dúíam v slová tvoje.
•148 Predstihujú mi oči nočné stráže,
aby som o výroku tvojom rozjímal.
149 Vypočuj hlas môj, Pane, podľa milosrdenstva
svojho
a daj mi život podľa rozsudku svojho.
150 Blížia sa ti, čo zločinné ma prenasledujú;
od zákona tvojho sú ďaleko.
151 Ty, Pane, blízko si
a pravdivé sú všetky rozkazy tvoje.
152 Zvedel som z predpisov tvojich,
že si ich ustanovil naveky.
XX. (Reš)
153 Viď biedu moju a vytrhni ma,
bo na zákon tvoj som nezabudol.
154 Obhajuj vec moju, a vykúp ma;
dopraj mi žitia podľa výroku svojho!
155 Ďaleko je spása od ničomníkov,
' lebo si nevšímajú ustanovenia tvoje.
Mnoho je zľutovaní tvojich, Pane; 156
dopraj mi žitia podľa rozsudkov svojich.
Mnohí ma prenasledujú a sužujú ma: 157
od predpisov tvojich sa neodchyľujem.
Videl som vierolomnikov, a odpor cítil som, 158
Hľaď, rád mám prikázania tvoje, Pane; 159
nažive zachovaj ma podľa milosrdenstva
svojho.
Stálosť je slova tvojho podstatou 160
a každý rozsudok je večný spravodlivosti
tvojej.
s XXI. (Sin)
Kniežatá prenasledujú ma bez príčiny, 161
lenže sa boji srdce moje slov tvojich.
Z výrokov tvojich natešený som 162
sťa ten, čo našiel korisť bohatú.
Neprávosť v nenávisti, v ošklivosti nám; 163
milujem zákon tvoj.
Sedem ráz cez deň chválim teba 164
pre spravodlivé súdy tvoje.
Veľkému pokoju sa tešia, čo zákon tvoj 165
milujú,
niet pre nich nijakého úrazu.
Na pomoc tvoju čakám, Pane, 166
a plnim rozkazy tvoje.
Duša moja zachováva predpisy tvoje 167
a miluje ich veľmi.
Ja zachovávam príkazy a rozkazy tvoje, 168
lebo sú všetky cesty moje pred tebou.
XXII. (Tau)
Nech dôjde k tebe, Pane, nárek môj: 169’
udeľ mi podľa slova svojho poznanie.
Nech dôjde k tebe prosba moja pokorná, 170
vysloboď ma dľa výroku svojho!
j Nech pery moje vylievajú chválu, ľ77
I keď naučíš ma ustanovenia svoje.
I Nech o výroku tvojom spieva jazyk môj. 172
! lebo sú spravodlivé všetky rozkazy tvoje.
Nech je mi ruka tvoja na pomoc,
lebo som si prikázania tvoje vyvolil.
Po spáse tvojej túžim, Pane, I74
j a zákon tvoj je mojou potechou.
। Nech žije duša moja a nech chváli teba, l7^
a nech mi pomáhajú rozsudky tvoje!
I Blúdim sťa zatúlaná ovca: hľadaj sluhu '7®
I svojho,
| bo nezabudol som na rozkazy tvoje.
ŽALM 119 (120)
Proti zlým jazykom
! Stupňová pleseň. 1

148 „Predstihujú mi o6i nočné stráže

*', týmito slo­ | Ja k Pánovi volal som v súžení svojom,
vami žalmista naznačuje svoju bdelosť, keď prosí a on ma vyslyšal.
Boha o ochranu. Židia rozderovali noc na tri
v.gilie po štyroch hodinách. Na konci každej vy­ i Žalmista prosí Pána, aby prijal jeho modlitbu, 169-
mieňali sa stráže. Teda vigília označuje aj čas I aby ho vyslobodil, poučil a nenechal ho blúdit
vstávania, Žalmista predbehával vigílie, teda vstá­ , ako zatúlanú ovcu.
val zavčasu k modlitbe a k rozjímaniu o zákone, Nadpis „Stupňová pieseňz,, dosl. pleseň výstu- 2j
prv, ako sa vstavalo (Z 76, 5; Joz 1, 8). pov — „Sir hamma 'álút", označuje okolnosť, pr;
 Kniha žalmov 605

2 Pred falošnými perami ma, Pane, zachovaj, Nedá, by sa ti klátila noha, 3

pred jazykom úlisným! nebude podriemovat strážca tvoj.
Nebude driemať ani spať
'3 Co ti dá abo čože pridá ti, strážca Izraela.
ty, jazyk úlisný?
4 Končisté šipy mocného Pán stráži ťa.
aj uhlie kručiniek. Pán ochrana tvoja
po pravici tvojej.
'5 Beda mi, že hosťom som v Mosochu, Za dňa ťa slnko nerani 6'
že bývam v Stanoch Kedaru! ani mesiac za noci.
6 Pridlho duša moja bývala
s tými, čo pokoj nenávideli. Pán bude ťa chrániť pred každým zlom:
7 Keď o pokoji vravím ja, ; dušu ti bude chránievať.
tí súria boj. i Východ tvoj a príchod tvoj chrániť bude Pán
1 oj týchto čias až naveky.
ŽALM 120 (121)
ŽALM 121 (122) 8
Pod ochranou Božou
Stupňová pleseň.
Pozdrav Jeruzalemu, svätému
mestu
Ja oči svoje zdvíham na vrchy, Stupňová pieseň; od Dávida. 1
odkiaľ mi pomoc nadíde.
2 Je pomoc moja od Pána,
Naradovaný som bol, keď mi povedali:
čo stvoril nebesá a zem. „Pôjdeme do domu Pánovho!"
I Už stoja naše nohy
I v bránach tvojich, Jeruzalem.
ktorej sa žalm spieval. Tento nadpis majú aj na- I Jeruzalem je ako mesto vybudovaný 3'
sledujúce žalmy 119—133. ‚.Piesne výstupov“ boli
by vlastne piesne pútnické, ktoré izraelskí pútnici vonkoncom súvisle.
spievali za cesty do Jeruzalema. Obsah žalmov len
podporuje túto mienku. Niektoré z piesni sú star­ I Tam vystupujú kmene, kmene Pánove,
šie, iné vznikli práve pre tento cieľ. Zozbierané I meno Pánovo oslavovať, čo zákon pre Izraela
do jedného zväzočku tvoria tzv. „Malý žaltár“ pút­
nikov alebo „Pieseň výstupov“, čiže „Stupňovú i je.
pieseň“. Iní myslia, že meno „Stupňová pieseň“ Tam stoja súdne stolice,
má svoj pôvod v skutočnosti, že žalmy spievali stolice domu Dávidovho.
leviti na 15. schodoch, ktoré oddeľovali nádvorie
žien od nádvoria Izraelitov. Tak to bolo vo svia-
tok Stánkov (J. Flavius, De bello iudaico. V, 14). Vyprosujte, čo Jeruzalemu k pokoju je, 6
Napokon niektorí autori tvrdia, že tieto žalmy nech bezpeční sú, čo ťa milujú!
vznikli pri návrate z babylonského zajatia, keď Nech v hradbách tvojich pokoj je,
jednotlivé izraelské kmene vystupovali do vlasti.
119 žalm opisuje nešťastie toho, čo žije ďaleko istota v palácoch tvojich!
od Jeruzalema. Žije medzi svojimi nepriateľmi, Ja kvôli bratom svojim a priateľom svojim 0’
ktorí netúžia po pokoji, lež milujú rozbroj. Preto
žalmista prosí Pána, I (1—2), aby ho vyslobodil „Za dňa ta slnko nerani ani mesiac za noci“ — 6
od nástrah nepriateľov; II (3—1) nepriateľom ozná, tieto slová vyjadrujú ustavičnú pomoc a ochranu
muje ťažké tresty a Hl (5—7) žaluje sa, že je už Božiu. „Tvoj východ a tvoj príchod“, t. j. každé
dlho, ako býva medzi svojimi nepriateľmi. podujatie, každú prácu, ba oj odpočinok, bude
chránlC Pán. Pán sa vždy stará o svojich, čl pra-
Žalmista sa v duchu obracia na svojich od­ čujú alebo odpočívajú, Či chodia alebo sedia, Čl
porcov. Opytuje sa ich, aký trest ich zastihne od
1 bdejú, alebo spia (Dt 2B, 6; 31, 2; 2 Sm 3, 25).
Pána? Odpoveď máme v nasledujúcom verši’. | O nadpise viď poznámku pri 119. žalme. Ak je 2 12)
„Končisté šípy mocného a uhlie kručiniek". Toto
I Dávid pôvodcom tohto žalmu, mohol ho zaspievať
bude odplata a spolu aj trest pre nepriateľov žal.
len po prenesení archy úmluvy na Sion (2 Sm S.).
mislových. Žalmista, stojaci v bránach Jeruzalema, teší sa
5 „Mosoch a Kedor“ sú len metaforou na ozna­ z púte a z pohľadu nn mesto I (1—3); pripomína,
čenie ukrutných cudzincov. Kde skutočne žalmista že Jeruzalem je strediskom kultu pravého Boha
býva, nevedno. „Mosoh“ bol kmeň, ktorý býval a aj sídlom najvyšších národných úradov a ušla-
v okolí dnešného Čierneho mora (viď Gn 10, 2), novizní II (4—5); a vyprosuje mestu pokoj a istotu
„Radar“ bol kočovný kmeň v sýrsko-arabskej púš­ III (6—9).
ti (Gn 25, 13). Kto prvýkrát prišiel do Jeruzalema, musel sa 3
2 120 Nadpis je ten Istý ako v žalme predchádzajú
* podivovať jeho veľkoleposti. „Mesto vybudované,
com, viď tamtiež. Obsahovo žalm vystihuje city vonkoncom súvisle“, dosl. „mesto vybudované,
tých, čo sa vybrali na cestu do Jeruzalema. Žal- pospájané navzájom v jedon celok“, totižto Jeru­
mista prosí o pomoc a tvrdí, že pomoc mu príde zalem bolo mesto súvislé, jeho domy stáli jeden
od Pána I (1—2); Nech Pán ustavične ochraňuje pri druhom. Ani jedno palestínske mesto sa ne­
svoj ľud II (3.4); nech ho chráni cez deň 1 za dalo prirovnať k Jeruzalemu. Jeruzalem ich pre-
noci III (5. 0) a nech ho vždy a všade ochráni od vyšoval svojou velkostou, kompaktnosťou, krásou
každého zla. stavieb a predovšetkým svojou pevnostou.
1.2 Izraeliti sa modlievali obrátení k svätyni. Pri Inou prednosťou Jeruzalema je skutočnosť, žc 5
modlitbe zdvíhali ruky. Keď išlo o vzdialenejších v ňom býval kráľ a tam mal sídlo aj najvyšší
veriacich, tak sa obracali smerom k júdskym ho­ Izraelský súd.
rám, kde bol Jeruzalem. Týmto naznačovali, že sa Pútnici žiadajú pokoj Jeruzalemu, žiadajú mu B—9
modlia k Pánovi, ktorý býval v chráme jeruza­ požehnanie, istotu a šťastie. Toto všetko vlastne
lemskom. Jeho trónom bola archa úmluvy. žiadajú sebe a pre seba. — Nezabúdajme, že po.
 Kniha žalmov
606

vyrečiem: „Pokoj v tebe!” hádam by potok prechádzal bol ponad nás. 5

9 Pre dom Pána, Boha nášho, Hádam by boli valili sa ponad nás
budem ti šťastie priať. búrlivé vody.

Pochválený Pán, čo nás nevydal 6

ŽALM 122 (123)
za korisť zubom ich.
Dôverivá prosba ubiedeného ľudu Sťa vtáča duša naša unikla
] Stupňová pleseň. zo siete vtáčnikov:
Ja k tebe oči svoje pozdvíhal!!, pretrhla sa sieť,
čo na nebesiach prebývaš. a my sme vyslobodení.
•2 Hla, ako oči sluhov sú Je pomoc naša v mene Pánovom, g
na rukách svojich pánov, čo stvoril nebesá a zem.
ako sú oči služobníc
na rukách svojej panej: ŽALM 124 (125)
tak oči naše na Pánovi, Bohu našom sú,
pokým sa nezmiluje nad nami. Pán, pomocník ľudu svojho
Stupňová pleseň. ]•
3 Zmiluj sa, Pane, nad nami, Tí, ktorí dôverujú v Pána,
zmiluj sa nad nami, sú ako Sion hora,
lebo sme veľmi nasýtení útlakom. ktorá sa nepohne,
4 Nasýtila sa duša naša veľmi ostáva naveky.
posmechom samopašných, pyšných, útlakom. Sú vrchy vôkol Jeruzalema: 2’
tak vôkol ľudu svojho Pán
ŽALM 123 (124) od týchto čias až naveky.

Vďaka za vyslobodenie z veľkého Veď nezostane žezlo hriešnikov 3

nebezpečenstva
*1 Stupňová pieseň; od Dávida.
„Keby sa nebol zastával nás Pán
* ’,
nech riekne Izrael:
2 „Keby sa nebol zastával nás Pán”,
keď ľudia povstávali proti nám,
3 hádam zaživa boli by nás prehltili.
Keď vzbĺkol hnev ich proti nám,
*4 hádam by voda bola zatopila nás,
zemský Jeruzalem, je predobrazom nebeského Je­
ruzalema, neba, a preto myšlienky a city, ktoré
sú v Žalme, veľmi dobre vystihujú túžbu kreš-
(ana po nebeskej vlasti, po nebi.
Z 122 O nadpise viď poznámku k 119. žalmu.
Ľud sa prirovnáva k služobníkovi, ktorý vo
všetkom závisí od svojho pána I (1. 2); prosí Pána
o pomoc a o vyslobodenie z ťažkej situácie, ktorú
mu pripravujú pyšní nepriatelia II (3. 4).
2 Ako slúžka a sluha dáva pozor na každý pohyb
a znak svojho pána, ako od neho očakáva dobro *
denia a odmenu, slovom, ako sluhovia lipnú a zá *
visia na rukách a od rúk svojich pánov, tak aj
Izrael očakáva všetku pomoc, ochranu a požehná
*
nie len od svojho mocného Boha, od svojho Pána.
Modliaci sa trpia, preto nepretržite majú obrátený
svoj zrak k tomu, ktorý jedine môže pomôcť, kto­
rý istotne aj pomôže, „pokým sa nezmiluje nad
.
nami
** — Žalmista má pred sebou zriadenie otro.
kárske, preto hovorí o sluhoch a služobniciach, a
o útlaku ľudu.
2 123 O nadpise viď poznámku k 119. žalmu.
Žalmista, hovoriaci v mene národa, veľmi živo
opisuje, čo by sa bolo stalo, keby Pán nebol vy *
slobod»l národ z nebezpečenstva, ktoré mu hro­
zilo záhubou I (1—5); polom ľud ďakuje Pánovi
za poskytnutú pomoc a záchranu II (6—8).
1 n. Žalmista má na mysli nejaké konkrétne krajné
nebezpečenstvo celého národa. Svoje slová dáva
do úst ľudu, ktorý sa priznáva, že keby Pán nebol
pomáhal a chránil svoj ľud, bol by zahynul.
4.3 Nepriateľ je ako divá zver, nič nešetrí a svoju
korisť ešte žijúcu zožiera. Druhá metafora je v SZ
veľmi častá. Prúdy prívalov a prudkých vôd zna­
čia krajné nebezpečenstvo, z ktorého sa nemožno
nad spravodlivých osudom,
by spravodliví nevzťahovali
za neprávosťou ruky svoje.
Ciň dobre, Pane, dobrým 4
a tým, čo majú srdce statočné!
Lež tých, čo na krivé cesty sa skrútili, 5*
nech odoženie Pán s pášucimi zlo:
Pokoj Izraelu!
vydostaf. Rozvodnená rieka zaplavuje všetko. Čo
jej stojí v ceste, strháva a berie so sebou aj pev­
né mestá.
Zdá • sa, že žalm pripomína časy, keď Izraeliti
vrátivší sa zo zajatia babylonského, ešte pred
Nchcmlášom, boli znepokojovaní susednými ne­
priateľmi. Tento nepriateľský postoj susedov trvá
aj za Nehemiáša. Sanabalat (Sannaballat) a jeho
prívrženec Tobiáš Intrigami chceli prekazít národ­
nú a náboženskú obnovu Izraela. (Neh 2, 19 n.)
Žalm je výzvou k ľudu, aby dúfal v Pána aj 2124
uprostred ťažkých skúšok, ktoré doliehajú na vy­
volený národ.
Tí, čo „dôverujú v Pána", ktori v neho veria 1
a plnia jeho zákon, sú pevní a lsti ako hora Sion.
Vrchy predstavovali v SZ čosi. Čo sa nemenilo,
čo sa nedalo pohnúť. O hore Sion v Písme sv.
viackrát je reč v tom zmysle, Že sa nepohne, že
bude pevne a naveky stáť (Iz 2, 2; Mich 4, 1; 2
67, 17).
Jeruzalem, ako je známe, bol postavený na 2
vrchu a zovšadiaľ, okrem severu, mal skvelú hrad­
bu vrchov. Jeruzalem bol mestom nedobytným.
Aj len, Čo dôveruje v Pána, koho Pán ochraňuje,
nemusí sa ničoho obávať. Pán je jeho záštita, on
ho zachráni v Čase potreby.
Mnohí z Izraelitov odpadli, dali sa zastrašiť a 3
nasledujú tých, ktori sú nepriateľmi nielen národa
izraelského, ale aj Boha. Tito odpadlíci a malo­
verní na „krivé cesty svoje sa skrútili", zabudli
na Pána. „Pán. ich odoženie s pášucimi zlo", Pán
ich zahubí s tými, čo nevedia rozlišovať dobro od
zla.
 Kniha žalmov
ŽALM 125 (126)
Modlitba za národnú obnovu
1 Stupňová pleseň.
Keď priviedol späť zajatcov Pán na Sion,
boli sme ako v sne.
2 Vtedy nám ústa naplňoval smiech
a jasot jazyk náš.
Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi:
„Učinil s nimi veľké veci Páni”
3 Učinil s nami veľké veci Pán,
boli sme naradovaní!
•4 Obráť, Pane, osud náš
jak riavy na juhu!
5 Ti, ktori rozsievajú plačúcky,
budú žať v radosti.
•6 Idú a idú plačúcky,
semeno nesú na siatie:
Prichádzajúci prichádzajú s plesaním
a snopy svoje znášajú.
„ ŽALM 126 (127)
Význam požehnania Božieho
1 Stupňová pieseň; od Šalamúna.
Ak nebude dom stavať Pán,
nadarmo trápia sa tí, čo stavajú ho;
ak neostráži mesto Pán,
nadarmo strážca bdie.
•2 Darmo vám vstávať pred svitom,
vysedať dlho do noci,
ktorí chlieb tvrdej roboty jete:
bo dáva miláčikom svojim vo sne.
2125 Žalm istotne vznikol po návrate zo zajatia ba.
bylonského. Dokazujú to úvodné slová žalmu: „Keď
priviedol špát zajatcov Pán na Sion4’. Ti, Čo sa
vrátili v prvom transporte (za Zorobabela, hneď
po r. 538) zo zajatia babylonského, museli vo vlas­
ti mnoho skusovať. Pomery vo vlasti nie sú naj.
lepšie a ešte väčšia čiastka národa je v zajatí.
Žalm vystihuje toto položenie izraelského národa
a obsahom sa podobá žalmu 84, ktorý je tiež
z časov návratu zo zajatia babylonského.
4 „Obráť, Pane, osud náš jak riavy na juhu" —
južná čiastka Palestíny, Ncgeb, je z väčšej čiastky
roka spálená, pustá, bez života. Ale razom oživne
a zazelená sa bujným rastlinstvom, keď prídu je­
senné dažde, ktoré všetko ovlažia, pôdu rozmočia
a korytá vyschnutých riek naplnia vodou. Na vy­
schnutej pôde zasľúbenej zeme má vyklíčiť nový
Život, život, aký bol pred hroznou národnou ka.
taslroťou. Pán premení vydrancovanú vlasť, ako
vie premeniť potok svoje okolie.
6 Izraeliti ozaj sejú, dosl. „nesú semeno na sla-
tie", v plači. A dúfajú, že ich námaha a utrpenie
sa odmenia, dúfajú, že s radosťou budú žať, že sa
im podarí obnova a výstavba spustošenej vlasti. —
Verš Gb: „Prichádzajúci prichádzajú s plesaním
a snopy svoje znášajú44 doplňuje myšlienku. Hoci
roľník sa lopotil q namáhal, keď Pán požehná úro­
du, s radosťou ju zoberá z poľa. Tak to bude aj
s Izraelitmi. Hoci začiatky obnovy sú ťažké, s pomo­
cou Božou obnova a výstavba sa jednako podarí.
Z 126 Všetko Šťastie a zdar závisí od požehnania Bo­
žieho. Žalmista toto tvrdenie osvetľuje dvoma prí­
kladmi: I (1. 2) ľudská práca bez pomoci Božej je
daromná a II (3—5) početné potomstvo ako aj
' rodinné šťastie sú darom Božím.
2 „Vysedávať do nocí‘‘ neznačí odpočívať alebo
zaháľať, ale označuje robotu, pri ktorej sa mohlo
aj sedieť.
607
Hľa, Pánov dar sú synovia, 3
odmena je plod života.
Ako sú šípy v rukách bojovníkových, 4*
tak synovia sú mladostí.
Blažený človek, čo tulec svoj nimi naplnil, 5*
nezahanbia sa, keď pustia sa s nepriateľom
v bráne do sporu.
Žalm 127 (128)
Domáce šťastie spravodlivých
Stupňová pleseň. 1
Blažený každý, kto sa bojíš Pána,
kto chodíš cestami jeho!
Lebo jesť budeš prácu rúk svojich, 2*
blažený budeš a dobre ti bude.
Manželka tvoja ako plodný vínny ker 3
vo vnútrajšku domu tvojho;
synovia tvoji ako olivové mládniky
okolo stola tvojho.
Hľa, tak sa požehná mužovi, 4
ktorý sa bojí Pána!
Nech žehná tebe zo Sionu Pán, 5*
aby si videl šťastie Jeruzalema
po všetky dni života svojho;
aby si videl synov svojich synov: 6
Pokoj nad Izraelom!
ŽALM 128 (129)
Záchrana Izraelovo v každej
pohrome
Stupňová pleseň. 1
*
„Veľa sa od mladosti mojej na mňa
nadorážali”, ‘
nech vraví Izrael:
„Synovia mladosti", sú tí synovia, ktorých apia- 4
dil otec ešte v mladom veku, teda môže dúfať,
že sa dožije Ich pomoci. Dorastú prv, kým sa on
pominie.
Blažený je človek, ktorý má viac synov — 5
„ktorý nimi svoj tulec naplnil" — oni mu budú
podporou a ochranou, nebude sám, preto bude
môcť čeliť aj silnému nepriateľovi. Pri mestských
bránach sa aj súdilo. I tu najbližší z rodiny mohli
obžalovanému alebo žalujúcemu výdatne pomáhať.
Žalmista vyzdvihuje šťastie a spokojnosť toho, Z127
ktorý bohabojne slúži Pánovi, takéhoto muža Boh
požehnáva na jeho práci, na žene, na deťoch I
(1—4); bohabojným vyprosuje pokojný život v mes­
te Jeruzaleme (5. 6).
„Jesť prácu rúk svojich" značí mať osoh zo 2
svojej roboty.
Tieto verše sa zdajú byť liturgickým požehná- 5.6
ním. Pútnikom, čo spievali túto pieseň, kňaz po­
žehnal a Žičil Im, aby Ich Pán požehnal tak, ako
to prisľúbil svojim ctiteľom, šťastie, dlhý život,
početné potomstvo zodpovedajú prísľubom za ver­
né plnenie príkazov Božích (Lv 26, 0; Dt 28, 4 n.).
Pevec vypráva o tom, Čo sa národu prihodilo 2 128
v minulosti, ako ho nepriatelia stále prenasledo­
vali, ale prevládať ho nemohli I (1—4); uistený
skúsenosťou minulosti, prosí Pána, aby zavrátil
a zahanbil aj terajších nepriateľov národa II
(5-8).
„Od mladosti", od časov, čo semeno Abraháma 1.2
vyrástlo na národ, teda od časov egyptského
otroctva, cez dlhú a ťažkú dobu sudcov, kráľov,
až po prítomné časy (Iz 27, 12—15; Jer 2, 2; 3, 3;
 608 Kniha žalmov

2 „Veľa sa od mladosti mojej na mňa Väčšími než na dennicu strážcovia

nadorážali, vyčkáva Izrael Pána,
ale ma neprevládali. lebo pri Pánovi milosrdenstvo je
3 Orali na chrbáte mojom oráči, a hojné vykúpenie u neho:
vyťahovali svoje dlhé brázdiská. a on sám Izraela vykúpi
No spravodlivý Pán zo všetkých nešľachetnosti jeho.
4 preťal povrazy nečestných."
I ŽALM 130 (131)
•5 Nech zahanbia sa a nech ustúpia । Upokojenie v Pánu
nenávistnici všetci Siona! Stupňová pieseň; od Dávida.
•6 Nech sú sťa tráva na streche, i
čo prv, než vyskubne sa, schne; Nevypína sa srdce moje, Pane,
7 čo kosec nenaplní svoju ruku ňou, ani sa oči moje nevynášajú
ni svoju náruč ten, čo viaže snopy; a nezháňam sa za vecami veľkými
8 ani ti nehovoria, ktori idú okolo: alebo odo mňa vyššími.
„Nech požehnanie Pánovo je nad vami!" Ba upokojil som sa a dušu svoju utíšil
„My žehnáme vám v mene Pánovom!" j ako dieťa matke svojej na lone:
ako dieťa — tak duša moja vo mne je.
ŽALM 129 (130) Dúfaj v Pána, Izrael,
od týchto čias až naveky!
Vina človeka a milosrdenstvo
Božie
*1 Stupňová pleseň.
ŽALM 131 (132)
Z hlbočín volám k tebe, Pane, Prísľuby, čo Dávid sľúbil Pánovi
ó Pane, čuj môj hlas! a Pán Dávidovi
2 Maj uši svoje napäté Stupňová pieseň.
na prosby moje hlasité! A
3 Keby si, Pane, neprávosti v pamäti Pamätaj, Pane, na Dávida,
zachovával, na všetku starostlivosť jeho,
Pane, ktože obstojí? ako bol prisahal on Pánovi
4 Lež u teba je odpustenie hriechov, a Jakubovmu Mocnému bol sľúbil sľub:
aby sa s úctou slúžilo tebe. „V príbytok domu svojho nevojdem. 3-
5 Dúfam v Pána, nevstúpim na ustlanie svojho lôžka,
nedoprajem očiam svojim spánku, 4
dúfa duša moja v slovo jeho.
6 Vyčkáva duša moja Pána mihalniciam svojim zdriemnutia,
väčšmi než na dennicu strážcovia. kým nenájdem ja miesto pre Pána, 5
príbytok Jakubovmu Mocnému!”
Ez 14, 4; Oz 2, 15; 11, 1 n. atď.). Izraelitov pre­
nasledovali Egypťania, len čo vyšli x Egypta, proti ' Hľa, počuli sme o nej v Efrate, 6'
nim broja Amalekiti. Keď prišli do zasľúbenej i my našli sme ju v poliach jaarských!
zeme, nenašli nikoho, kto by sa bol priateľsky za­
choval voči nim. Kanaánci, Maobčania, Filištínci Žalmista končí presvedčením. Že sa Pán zmiluje B
atď. boli úhlavnými nepriatelmi ľudu Božieho. a ľudu svojmu odpustí všetky previnenia, oddiali
Neskôr opäť hrozí Egypt, južný nepriate!, Edom- od neho zaslúžený trest. Prestanú spravodlivé úde­
čania a stála hrozba zo severovýchodu nikdy ne- ry hnevu Božieho. Pán „Izraela vykúpi zo všet­
prestávala, totižto Asýri a Babylonci a Chaldejci. kých nešľachetnosti jeho”, žalmista isto myslí na
V dejinách Izraela nájdeme málo pokojných ro­ mesiášske prísľuby, keď národ, očistený od svo­
kov. jich previnení, nájde opäť milosrdenstvo u Pána.
5—7 Sion bol symbolom Zákona, daného Tudu izrael­ Žalmista, rozcítený a naplnený zbožnosťou voči Z130
skému. Aj v týchto slovách uplatňuje sa židovská pánovi, zrieka sa hĺbania veľkých a neprístupných
výlučnosť, idea vyvoleného národa. právd. Uspokojený a utíšený, odovzdáva sa do
opatry Božej, ako dieťa, keď odpočíva na lone
e V Palestíne sú strechy rovné. Vyložené sú ale­
svojej matky. Obsah tohto žalmu nám pripomína
bo kamením, alebo a to častejšie, vysypané hli *
slová sv. Augustína, ktorý po trpkých svojich
nou. Po dažďoch, za jarných dni narastie na stre­
životných skúškach zvolal: „Nepokojné je srdce
chách všelijaká burina. Lež rýchlo vyschne.
naše, kým nespočinie v tebe” (Vyznania 1, 1, PL
Z 129 Žalm sa modlievame často, najmä v hodinkách 32, 661).
za mŕtvych a za duše v očistci. Myšlienky žalmu Žalm je mesiášsky, verše 11 a 12 sa vo svojom Z 131
istotne vystihujú ich postavenie. Trpia za svoje plnom zmysle vyplnia len na Mesiášovi (2 Sm 7,
previnenia a rady by sa vyslobodiť z múk, ktoré 12 a Ž 86, 4. 5. 20). V žalme sa jasne rozlišuje
sú síce časné, ale veľké. osoba Dávidova od jeho potomka, Mesiáša.
1.2 Žalmista prosí Pána, aby vypočul jeho hlas, „Mocný Jakubov” je pomenovanie Boha (Gn 49, 2
jeho modlitbu, keď volá k nemu „z hlbočín”. Ako 24; Iz 19, 26; 60, 16).
z ďalších veršov vysvitá, ide o hriech. Hriechy sú Po prenesení archy úmluvy na Sion Dávid vy- 3
tou hlbokosťou, v ktorých 6a žalmista topí. budoval pre seba palác. Trápilo ho však, že Pán
Pán odpúšťa naše hriechy, „aby sa mu potom býva ešte stálé v stane, a preto si zaumienil vy­
s úctou slúžilo”. Človek, ktorého ťažila ťarcha stavať aj pre Pána dôstojný príbytok (2 Sm 7,
hriechov, ktorý poznal, čo jo hriech, musí sa od­ 1. 2; 1 Par 17, 1).
vďačiť Bohu za jeho milosrdenstvo, keď Pán od­ „Hľa, počuli sme o nej v Efrate” — keď mal 6
Dávid preniesť archu úmluvy 2 Kirjatú-larimu na
ňal od neho previnenie.
 Kniha žalmov 609

7 Vojdime v príbytok jeho, Žalm 132 (133)

padnime pred podnož nôh jeho! Bratská láska a svornosť
•8 Vstaň, Pane, k miestu svojho odpočívania, Stupňová pleseň; od Dávida. 1
ty s archou svojej zvrchovanosti!
Hľa, ako dobré je a ako príjemné,
9 Nech kňazi tvoji spravodlivosť odejú!
svätí tvoji s plesaním nech plesajú! keď bratia spolu bývajú.
Sťa vzäcny olej na hlave, 2'
10 Kvôli Dávidovi, služobníkovi svojmu, i
čo steká na bradu, na Áronovu bradu,
tvár pomazaného svojho neodvrhuj! | čo steká na obrubu jeho šiat.
B Sťa rosa Hermonu, čo padá na horu Sion: 3*
lebo tam udeľuje požehnanie Pán,
■11 Prisahal Dávidovi Pán život až naveky.
sľub pevný, od ktorého neodstúpi on:
„Potomka života tvojho ŽALM 133 (134)
posadím na tvoj trón. Nočná oslava Pána v svätyni
12 Ak zachovajú zmluvu moju tvoji synovia
Stupňová pleseň. 1•
a príkazy, čo ich naučím ja,
aj synovia ich vždy a večite Nuž dobrorečte Pánovi,
na tróne tvojom sedieť budú!” vy všetci služobníci Pánovi,
13 Lebo Pán Sion vyvolil, čo v dome Pána stojíte
za príbytok si ho vyhliadol: cez nočné hodiny.
Zdvíhajte ruky svoje k svätyni 2
14 „Toto je navždy odpočívanie moje, a dobrorečte Pánovi!
tu bývať budem, bo som si vyvolil ho. Žehnaj ťa zo Sionu Pán, 3
15 Zásobu jeho požehnaním požehnám, čo stvoril nebesá a zem.
nasýtim chlebom chudobných jeho,
16 odejem kňazov jeho do spásy ŽALM 134 (135)
a svätí jeho plesať budú s plesaním.
•17 Tam vzbudím Dávidovi roh, Oslava veľkosti Božej
Aleluja. 1
*
pripravím pre pomazaného svojho pochodeň.
•18 Do hanby nepriateľov jeho odejem, A
lež na ňom bude sa koruna moja skvieť!" Chváľte meno Pánovo,
chváľte, služobníci Pánovi,
čo v dome Pána stojíte, 2
v nádvoriach domu Boha nášho.
Chváľte Pána, lebo dobrý je Pán, 3
Sion, zvesť o tom sa rozšírila po jeho kráľovstve. žalm pejte menu jeho, bo je ľúbezné.
Počuli o tom aj v EIrate, totižto v Betleheme, od­ Veď Jakuba si zvolil Pán, 4*
kiaľ pochádzal Dávid. „Efrata“ etymologicky zna­
čí „úrodný kraj". Týmto menom sa označoval Izrael za svoj majetok!
kraj južne od Jeruzalema. V žalme sa hovorí: Žalmista dvoma metaforami opisuje požehnanie 2 132
„Našli sme ju v poliach jaarských“, čo je to isté bratskej svornosti: 1. svornost je oko olej, ktorý
ako v mestečku Klrjatiarim, ktoré je asi na tri pomaly steká 2 hlavy na bradu a odlial na celé
hodiny cesty západne od Jeruzalema. OdtlaTto Dá. Satý, 2. svornost je ako rosa, ktorá spadóva za
vid preniesol v slávnostnom sprievode archu na rána na Slon.
Slon (1 Sm 7, 1; 2 Sm 6, 2). Pán už MoJžiSovl bol prikázal, aby pomazal 2
S Slová sú už známe z časov Mojžišových. Izra­ svojho bratá Árona na kňaza. Tento zvyk sa za­
eliti sa Ich modlili vždy, keď sa archa pohýnala, choval aj v neskorších Časoch. Platilo to však len
na ceste po púšti (Nm 10, 35. 36; Z 67, 1). Archa o veľkňazovi (Ex 30, 22. 23; Lv 8, 12. 30). Olej,
úmluvy mohla sa takto oslovovat, veď zastupovala ktorým sa svätil veľkňaz, bol olej olivový, do
Pána, na arche tróniaci Pán viedol svoj Tud, ktorého sa pridávali rozličné voňavé primešky.
z archy udeľoval svoje milosti a preukazoval svo­ Olej znamenal plnost kňazstva.
ju moc. Preto sa volá „archou zvrchovanosti“ Pá­ „Hermon", najvyšší vrch Palestíny (2759 m), 3
novej. Co je však miesto odpočívania Pánovho? skoro celý rok pokrýva ho sneh. Je pochopiteľné,
Zaiste to nemôže byt nič iné, ako staň na Sione, že v týchto končinách následkom nočného ochla.
kde archa úlmuvy, teda Pán, bude odteraz bývaf, denia a prúdenia vzduchu, teplý vzduch, prúdiaci
bude „odpočívať“. Nebude putoval z miesta na z každej strany k vrchu, sa schladí a padá ako
miesto,, oko to bolo do časov Dávidových (1 Par bohatá rosa na zem.
28, 2). 2alm je posledným a najkratším z tzv. „plesní 2 133
U „Prisahal Dávidovi Pán" — tieto slová sú pa­ výstupov‘* alebo stupňových piesní.
ralelnými so slovami 2. verša. Vzťahujú sa na „Služobnici Pánovi“ sú leviti a kňazi (Dt 10, 1
sľub Boží, ktorý Pán dal Dávidovi skrze proroka 8), ktorí „stoja“, totiž bdejú, strážia a starajú sa
Nátana v čase, keď Pán bol prejavil svoju vôľu, o oheň na oltári celopalov a na oltári tymianu,
aby mu Dávid nestaval chrám (2 Sm 7, 5—16; 2 ktori píniu svoje obradné povinnosti (Dt 18, 7).
68, 4—5; 23—38). Žalmista vyzýva „služobníkov Pánových“, aby 2134, 1
17 Tento verš sa nedá inakšie vysvetliť ako o Me­ chválili „meno Pánovo“. Služobníci Púnov! sú
siášovi. Tak ho chápe celá katolícka tradícia. v prvom rade kňaz! a leviti (Z 133, 1), ale je to
18 Na hlave mesiášskeho kráľa „bude sa skvieť", aj ľud Izraelský (2 112, 1).
naveky bude žiariť „koruna“ Pánova. Mesiáš bude Izrael má chválil Pána, veď z dobroty jeho 1
kráľom Izraela. Mesiáš, ktorý jc potomkom Dávi, je tým, čím je. Je vyvoleným národom Božím,
dovým, nosí korunu Božiu, teda je aj Bohom. je „majetkom“ Božím.

39 SZ
 610 Kniha žalmov
B ŽALM 135 (136)
•5 Veď ja som poznal, že veľký je Pán
a Panovník náš nado všetkých bôžikov.
6 Čokoľvek chce Pán, činí na nebi a na zemi,
v mori a všetkých vodných hlbinách.
•7 Privádza mraky zo zemského pokraja,
bleskami činí dážď,
z komôr svojich vietor vypúšťa.
8 On pobil prvonarodených v Egypte,
ľudí tak ako dobytok.
9 Oproti tebe, Egypt, vyslal znamenia a zázraky,
oproti faraónovi a všetkým jeho sluhom.
10 Pobil mnoho národov
a zabil mocných kráľov.
11 Sehona, kráľa Amorejského,
aj Oga, kráľa v Bášane,
a všetkých kráľov kanaánskych.
12 A do vlastníctva dal ich zem.
Izraelovi, ľudu svojmu, ako vlastníctvo.
13 pane, meno tvoje, trvá naveky,
pamiatka tvoja, Pane, z pokolenia na
pokolenie,
14 bo chráni Pán ľud svoj
a zmilúva sa nad služobníkmi svojimi.
15 Striebro a zlato, bôžikovia pohanskí,
útvormi sú ľudských rúk:
16 ústa majú, ale nerozprávajú,
oči majú, ale nevidia..
17 uši majú, ale nečujú,
a nieto dychu v ústach ich.
18 Podobní sú im, čo ich stvárajú,
každý, čo dôveruje v nich.
C lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
•19 Dom Izraelov, dobrorečte Pánovi,
dom Aronov, dobrorečte Pánovi!
20 Dom Léviho, dobrorečte Pánovi,
čo uctite si Pána, dobrorečte Pánovi!
21 Požehnaný buď zo Sionu Pán,
čo býva v Jeruzaleme!
S Žalmista neuznáva pohanských bohov za pra­
vých bohov, keď hovorí, že Pán je „nado všet­
kých bôžikov1'. V SZ je to bežná vrava a v poe­
tických častiach býva len okrasou (viď pozn. k 2
94, 3; 95. 4; 97, 9). Najviac sa dá pripustiť, že
žalmista hovorí za pohanov, ako by povedal: Pán
jc aj nad tými, ktorých pohania považujú za bo­
hov, čo sa síce volajú bohmi, ale v skutočnosti
nie sú ničím.
7 Pred dažďom sa obyčajne blýska, hrmí. Blesky
oznamujú blížiacu sa búrku a sprevádzajú ju —
„bleskami činí dážď“ (Gn 7, 11; 28, 17; Iz 40,
22; Jób 26, 11; Z 23, 2; 28, 25: Zach 10, 1 n. atď.).
19—21 Tieto záverečné slová žalmu sú citátom zo 2
113b (115), 9—11; porov, aj 2 117, 1—1. Žalmista
v nich povzbudzuje všetkých Izraelitov — „dom
Izraelov“, všetkých kňazov — „dom Aronov“,
všetkých levitov — „dom Léviho", a napokon
všetkých tých, čo sa obrátili z iného náboženstva
na pravú vieru, teda prozelytov — „čo uctíte sl
Pána“, aby chválili a velebili Pána.
Ďakovná pieseň za prem
.
* ±
dobrodenia
Aleluja.
Chváľte Pána, lebo dobrý je,
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
Chváľte Boha nad bohmi,
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
Chváľte Pána nad pánmi,
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
Sám veľké divy učinil,
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
Nebesá stvoril v múdrosti,
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
Zem nad vodami rozprestrel,
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
On veľké svetlá učinil,
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
Slnko, by vládlo dňu,
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
Mesiac a hviezdy, aby vládli noci,
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
On pobil prvonarodených v Egypfe 10
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
A vyviedol z ich stredu Izraela, - n
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
Rukou mohutnou a natiahnutým ramenom 12
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
Rozdelil v čiastky Červené more,
lebo milosrdenstvo jeho naveky je;
A jeho stredom Izraela previedol, n
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
A zhodil faraóna s vojskom jeho 15.
do Červeného mora,
On viedol ľud svoj po púšti, 16
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
Pobil veľkých kráľov, 17
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
A zabil mocných kráľov, je
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
Sehona, kráľa amorejského, 19
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
A Oga, kráľa v Bášane, 20
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
A do vlastníctva dal ich zem, 21
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
Izraelovi, sluhovi svojmu, ako vlastníctvo, 22
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
Rozpomenul sa na nás v poníženosti našej, 23’
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
Táto pleseň jc mozaickou skladbou zo starších 2135
náboženských plesni. Formou sa podobá našim,
litániám.
Slová „Boh nad namlt... Pán nad pánmi" sú 2
hebraizmaml, ako „Boh vedomostí", čo je to isté
ako najmúdrejší Boh atď., teda jediný Boh, naj­
väčší Pán.
Pán to bol. čo nad egyptským vojskom zavrel 15
morské vlny. 2almista hovorí, že „zhodil faraóna
s vojskom jeho".
Je možné, že žalmista slovom „poníženosť“ 23—26
chce naznačiť najväčšie poníženie izraelského ná-
 Kniha žalmov
24 A od utláčateľov našich oslobodil nás,
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
25 Dáva pokrm telu každému,
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
26 Oslavujte Boha nebies,
lebo milosrdenstvo jeho naveky je.
ŽALM 136 (137)
Rozpomienka na zajatie
•1 Pri riekach babylonských, tam sme vysedávali
a plakali,
keď rozpamätávali sme sa na Sion.
•2 Na vŕby tejto krajiny
zavesili sme citary svoje.
3 Lebo tam od nás piesne žiadali ti, čo nás
odviedli.
a čo nás sužovali, veselost:
„Zaspievajte nám z piesní sionských!”
4 Akože zaspievame pieseň Pánovu
v cudzej krajine?
•5 Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba,
nech zabudne sa na pravicu moju!
6 Nech na podnebie moje prilepí sa jazyk môj,
keby som sa nerozpamätal na teba,
keby som Jeruzalem nekládol
za vrchol všetkej radosti svojej!
•7 Pamätaj, Pane, synom Edomu
na ten deň jeruzalemský,*
li
roda, babylonské zajatie. Lenže Pán ho neočaká­
vane vyslobodil z rúk „utláčateľa“. Stalo sa to
r. 530 pr. Kr., keď Kýros vydal dekrét, ktorý
dovoľoval Izraelitom návrat do vlasti.
2130 žalm nemá nadpis; teda patri medzi tzv. „osi-
rotené“ žalmy. Pretože sa v ňom o zajatí baby­
lonskom (verše 1—3) hovorí ako o minulosti, a
z druhej strany sa veľmi živo opisuje postavenie
deportovaných, autori sú zajedno v domnienke,
že vznikol v prvých rokoch po návrate z baby,
lonského zajatia. Žalm mohol vzniknúc medzi ro­
kom 538 o 520 pred Kr. Boku 520 Darlus I. do.
býva znovu Bábcl.
1 „Pri riekach babylonských, tam sme vysedáva­
li a plakali“ — tieto slová vyjadrujú pravdepo­
dobne dve veci. Prvou by bolo, že Izraeliti bý­
vali niekde pri kanáloch, ktoré spájali Eufrát a
Tygris. AJ prorok Ezcchlcl mal svoje videnie pri
rieke Chobar, čo bol pravdepodobne tiež kanál
niektorej z dvoch spomenutých riek (Ez 1, 1). De­
portovaní sprvoti pracovali na stavbe mesta, pri
kopaní kanálov, na poliach atď. Druhé, čo sa
v prvom verši prízvukuje, je smútok Izraelitov.
Pri kanáloch a vôbec pri potokoch a riekach našli
Izraeliti skôr samotu, kde sa mohli oddat roz­
pomienkam na nedávnu minulosť, keď ešte boU
vo vlasti. „Plakali“ nad svojim údelom pri práci,
plakali, kde ich nevideli otrokári.
2 „Vŕby — ’arábim“ je nejaký strom, ktorý rástol
popri riekach a kanáloch v Babylonsku, možno,
že je to populus euphratlea, istý druh topoľa,
ktorý spolu s vŕbami rástol pri vodách. „Citara“
— „kinnôr je najstarší hudobný nástroj, aký po­
znali Izraeliti. Nástroj mal struny rovnako dlhé,
bývalo ich desat. Struny sa napínali medzi dvoma
zvučnými skrinkami. Hralo sa na nej obyčajne
prstami, niekedy aj drievcom.
5-0 Spievať radostné piesne v cudzej zemi značilo
by toľko, ako zabudnúť na svoju vlasť, na Jeru­
zalem.
7-0 Jeruzalem nebol všetkým odvlečeným len vlas­
ťou, hlavným mestom krajiny, znamenal pre nich
39’
611
keď hovorili: „Rucajteze, rúcajte,
v ňom do samotných základov!"
Ty, ničiteľka, dcéra Babylonská, g.
blažený, kto ti zlo odplati, čo si spôsobila
nám!
Blažený ten, ío deti tvoje pochytí
a rozmláti ich o skalu!
ŽALM 137 (138)
Dobrota Božia a vernost
Od Dávida. j
Budem ta oslavoval, Pane, zo srdca ja svojho
celého,
lebo si počul slová mojich úst;
zahrám ti pred pohľadom anjelov.
Vrhnem sa pred svätý tvoj chrám 2
a budem oslavovať meno tvoje
pre dobrotivosť a vernosť tvoju,
lebo si nado všetko veľkým učinil
meno svoje a svoj sľub.
Vyslyšal si ma, keď som vzýval teba, 3
ty rozmnožil si v duši mojej silu.
Budú oslavovať teba, Pane, všetci zemskí 4
králi,
keď vypočujú slová tvojich úst.
A ospevovať budú cesty Pánove: 5
„Naozaj, je veľká sláva Pánova!
Naozaj, vznešený je Pán 6
a na poníženého hľadí rád,
lež pyšného len z diaľky obzerá.”
Keby som kráčal vprostred súženia,
ty zachováš ma nažive,
oproti hnevu mojich nepriateľov ruku svoju
vystieraš,
zachraňuje ma pravica tvoja.
Pán dokoná to za mňa, čo sa začalo, 8*
dobrota tvoja, Pane, trvá naveky,
neopusť dielo rúk svojich!*
I2
čosi viac. Jeruzalem bol aj sídlom Pánovým, bolo
to sväté mesto, mesto Božie.
Keď Chaldejci dobyli Jeruzalem (567), Edomča- 7
nia im pomáhali plieniť a vraždiť jeho obyvate­
ľov (Ez 35, 10. 12. 15; Abd 1, 10—16; Jer 49, 7—22).
Ukázali sa horšími než sami Chaldejci, ktori boli
trestajúcim nástrojom Božim, ale ktori v tomto
trestaní prekročili mieru možnosti.
Babylon volá „dcérou Babylonskou'1, pomenova- 6
híe, bežné v SZ (Iz 47, 1). O vraždení nevinných
deti po dobytých mestách v Písme sv. sa dočítame
často (4 Kr 8, 12; Oz 10; Nah 3, 10). Tieto ukrut-
nosti pre obyvateľov babylonských predpovedal
Izaiáš 13, 16—18; 14, 21; Jeremiáš 25, 12.
Žalm mohol vzniknúť po tom, oko Dávid do. Ž 137
stal skrze proroka Nátana slávnostný prísľub o za.
chovaní svojho kráľovského trónu nn večné časy
(2 Sm 7, 1 n.). Verše 1, 2, 4—6 a 8. sa zhodujú so
slovami proroka Nátana z 2 Sm 7, 8—29.
Žalmista ďakuje Bohu za poskytnutú pomoc
I (1—3), žiada si, aby všetci králi sveta chválili
Pána II (4—6) a prosí Pána, aby to, čo začal, aj
dokonal III (7—8).
Dávid prosí, aby Pán „neopustil dielo rúk 6vo- u
jich“, aby bedlil nad svojím národom, nad kráľ­
mi jeho, kým nepríde prisľúbený Mesiáš (porov.
2 Sm 7, 28. 29), ktorý bude panovať „nad rodom
Jakubovým naveky", keď „Pán Boh odovzdá mu
trón jeho otca Dávida" (Lk 1, 32. 33).
 612 Kniha žalmov
ŽALM 138 (139)
Všadeprítomný a uševediaci Boh
। Majstrovi chóru; od Dávida; žalm.
Ty, Pane, skúmaš ma a ty ma znáš,
2 znáš ma, či sedim ja a či stojím,
zďaleka rozumieš ty myšlienky moje.
3 Prezeráš chodenie moje a odpočívanie moje
a všímaš si všetky cesty moje.
•4 Keď ešte nie je slovo na jazyku mojom,
hla, Pane, ty už celé vieš!
5 Odpredu i od chrbta ma objímaš
a kladieš na mňa ruku svoju.
G Predivná je mi táto vedomosť,
privysoká mne a nepochopiteľná.
7 Kam by som mohol ja odísť pred duchom
tvojim ďaleko
a pred tvárou tvojou kam by som mohol
ja zutekať?
8 Keby som na nebesá vstúpil, si tam ty,
keby som v podsvetí si ustlal, prítomný si ty.
•9 Keby som zorám krídla vzal,
keby kraj mora býval som,
10 aj tam ma ruka tvoja povedie
a pravica tvoja ma podrží.
11 Keby som riekol:
„Aspoň tma zahalí mňa
a noc jak svetlo bude vôkol mňa”,
•12 nebude ani tá tma tebe tmavá dosť
a bude svietiť noc jak deň,
temnota je tebe ako svetlo.
•13 Lebo ty utvoril si ľadviny moje,
ty si ma utkal v lone matky mojej.
14 Velebím teba, že učinený som tak čudesne,
že podivné sú diela tvoje,
i dušu moju dokonale znáš.
15 Nebola ukrytá tebe moja podstata,
keď som bol stvárňovaný v skrytosti,
keď som bol tkaný v hlbinách zemských.
2 Pán vie o všetkom, vie, čl žalmista stoji alebo
šedi, vie, či pracuje alebo či odpočíva.
4 Pán pozná myšlienky človeka (2b), preto je len
zrejmá, že pozná aj ľudská slová, ktoré sú vyja­
drením myšlienky. Pán ich pozná prv, než zazne­
jú z ľudských úst.
9 Keby žalmista rýchlosťou svetla zutekal na vý­
chod — zory — alebo keby sa vychytil a býval
na západe — „kraj mora" — *pred prítomnosťou
Božou neutečie. — Pán je všade s ním, on ho
vlastne vedie a moc Božia neprestáva na ňom
uskutočňoval svoj vplyv. Ani na chvíľku ho Pán
neopúšťa.
12 Pán vídi aj v temnotách, lebo noc mu je práve
taká jasná ako deň. Pred Pánom sa nikde nedá
ujsť, pred Pánom sa nedá nikde ukryť, lebo Pán
je všadeprítomný, Pán pozná všetko a vie všetko.
13.14 Pán utvoril vnútorné čiastky človeka — ľadvi­
ny (2 25, 2). „Ľadviny" sa považovali za sídlo
myšlienok a citov (2 7, 10; Prís 23, 6 atď.). Pán
žalmistu — ako každého človeka — „utkal", ako
nejaký tkáč z nervov, žil, kosti, mäsa a kože
v lone jeho matky. Vznik a vývoj ľudského plodu
v materinskom živote Semíti považovali za naj­
väčší div a tajomstvo (Kaz 11, 5). A Pánovi ani
to nie je neznáme, ba naopak, on je pôvodcom
tohto tajomstva. To, čo jc neprístupné ľudskému
oku, Pán vidí, Pán vie o tom, lebo to sám činí.
Videli oči tvoje počiny moje 16
a v knihe tvojej značené sú všetky —;
dni stanovené sú
prv, než jeden z nich bol.
No aké ťažké sú mne, Bože, zámery tvoje, 17
ich počet aký obrovský!
Keby som porátať ich chcel, viac je ich ako 18"
piesku,
keby som došiel na koniec, som ešte stále
u teba.
Kiež by si zabil ničomníka, Bože, 19
a krvižíznivci by odstúpili odo mňa!
Lebo sa tebe ľstivo protivia, 20
vynášajú sa nepriatelia tvoji ničomné.
Nemám ja nenávidieť, Pane, nenávistníkov 21
tvojich
a protivníkov tvojich v ošklivosti mať?
Nenávidím ich nenávisťou velikou, 22
sú nepriateľmi mojimi.
Skúmaj ma, Bože, a zveď srdce moje 23
skusuj ma a zveď zmýšľanie moje
a viď, či uberám sa cestou nerestnou, 24‘
a veď ma cestou odvekou!
ŽALM 139 (140)
Prosba o ochranu proti
zlomyseľným nepriateľom
Majstrovi chóru; žalm; od Dávida. 1
Od človeka zlého ma, Pane, zbav, 2
od muža násilného zachovaj:
od tých, čo v srdci snujú zlo, 3
každý deň roznecujú boj.
Jazyky svoje ostria ako had, 4
jed zmiji pod ich perami.
Varuj ma, Pane, od rúk ničomníkových, 5
I pred.mužom zločinným ma chráň:
I čo zamýšľajú kroky moje podraziť,
pyšní mi nastavujú osídlo 6
a naťahujú povrazy jak sieť,
kladú mi oká pri ceste.
Hovorím Pánovi: „Boh môj si ty!” '
Počúvaj, Pane, hlasné volanie moje!
Ó Pane, Bože, mocná záštita moja, 8’
v deň bitky hlavu moju zakrývaš!
Človek by potreboval na to večnosť, aby mohol 13
vypočítať všelky Božie myšlienky, zámery a činy,
lebo viac Ich je „ako plesku”. „Keby som došiel
na koniec", keby si žalmista myslel, že už pospo.
míňal všetky myšlienky a Číny Božie, ešte stálé
mu ostáva všetko povedať o Bohu, ešte mu ostá­
va celý Pán na rozjímanie a na rozprávanie —
„som ešte stálé u teba”.
Žalmista prosí, aby ho Pán viedol „cestou od- 24
vekou", po akej išli pobožní a verní ctitelia Pá­
novi v starých prcdhístorických a patriarchálnych
časoch (ako Noc, Abrahám, Jakub, Izák, Jozcľ
atď., viď aj Jer 6, 16). Odveká cesta v Písme zna­
čí bohumilý a čnostný život, nerestná cesta je ces­
ta nová, cesta hriechu a nevery.
Boh je vyskúšaná pomoc jeho, Boh je „záštl. s
ta" jeho, preto v neho dôveruje aj v terajšom
nebezpečenstve a prenasledovaní. „Mocná záštita",
dosl. „sila spásy mojej", Pán, čo zachraňuje.
 Kniha Žalmov
9 Nepripusť, Pane, to, čo žiada ničomník,
nevyplň zámery jehol
10 Zdvíhajú hlavu, čo ma obkolesujú,
zloba ich perí nech ich pokryje!
11 Nech dáva na nich pršať uhlie žeravé,
nech do jamy ich zvrhne, aby nevstali!
12 Jazyčnik na zemi neobstojí,
muža násilníckeho razom schytí nešťastie.
13 Viem, že Pán úbožiaka obháji,
ospravedlní chudobných.
14 Isteže spravodliví meno tvoje oslávia,
statoční pred pohľadom tvojím prebývať budú.
ŽALM 140 (141)
Modlitba vo - veľkom navštívení
a prenasledovaní
1 žalm; od Dávida.
Ja volám k tebe, Pane, pospiechaj mi na
pomoc,
počuj hlas môj, keď volám ku tebe.
•2 Nech modlitba moja vznáša sa k tebe ako
kadidlo,
pozdvihovanie rúk mojich jak obeť večerná!
3 Pred ústa moje postav, Pane, stráž,
pred bránu perí mojich ponôcku!
4 Nenakloň srdce moje k veci zlej,
žeby som páchal zločinnosti ničomné!
Ani nech s mužmi, ktori pášu neprávosť,
nikdy z lahôdok ich nejem!
5 Keby ma udrel spravodlivý, bola by to
láskavosť,
keby ma káral, bol by olej na hlavu,
pred tým hlava moja vzpierať sa nebude,
lež vždy modliť sa bude pod ich údermi.
•6 Povedľa skaly boli kniežatá ich pustené
a počuli, jak slová moje lahodné boli.
7 Ako keď niekto orie a rozrýva zem,
boli ich kosti rozmetané pred hltanom
podsvetia.
U Veď k tebe, Pane, Bože, oči moje obracajú sa, (4c—5); preto Pána, ktorý mu ešte môže pomôcť,
ku tebe utiekam, sa, dušu moju nezahub!
9 Ochráň ma pred pascou, čo nastavili mne,
a od nástrah tých, ktorí pášu neprávosť.
10 Do sietí svojich nechže padnú naraz ničomní,
pokým ja bez úrazu vyviaznem.
2 Žalmista sl žiada, aby modlitba jeho bola Pá­
novi prijemná ako predpísané obety, ktoré sa obe­
tovali v chráme, „ako kadidlo, ako obet večerná".
V kňazskom nádvorí sa každý deň, ráno a večer,
okrem celostnej zápalnej obety obetoval aj vo­
ňavý kadidlový zápal (Lv 2, 1; Ex 29, 7—8) na
oltári kadidlovom alebo aj zlatom, ktorý stál pred
vchodom do svätyne (Ex 30, 1; 40, 5; 30, 0; 34—37). o mňa postaráš" — všetci spravodliví budú sa te­
Vznášajúci sa dym mal znázorňovať náboženské
city každej veriacej duše voči Bohu.
„Pozdvihovanie rúk" je paralelizmus „k mod­
litbe". Židia sa modlievali s roztiahnutými ru­
kami.
6 „Povedľa skaly boli kniežatá Ich pustené", tie­
to slová narážajú na nebezpečenstvo, v ktorom sa
nachodil Saul, keď prenasledoval Dávida v jas­
kynnom teréne v okolí Engadi (2 Sm 1—10) alebo
K>, 8—20).
613
ŽALM 141 (142)
Modlitba v nebezpečenstve smrti
Maškil; od Dávida; keď bol v jaskyni; modlitba. 1
Ja hlasom veľkým volám k Pánovi, 2
ja hlasom veľkým Pána úpenlivo prosím.
Vylievam pred ním náreky svoje, 3
pred ním ja tieseň svoju vykladám.
Keď duch môj trnie vo mne úzkosťou, 4’
ty poznáš chodník môj.
Na ceste, po ktorej sa uberám,
nastavili mi osídlo.
Dívam sa napravo a pozerám, 5*
a niet (nikoho), kto by sa o mňa postaral,
nieto, kam by som zutekal,
nieto (nikoho), kto o dušu moju dbal by,
Ku tebe kričím, Pane, hovorím: B
ty útočište moje si,
podiel môj v zemi žijúcich.
Pozoruj nárek môj, 7
lebo som veľmi zbiedený,
od prenasledovateľov mojich ma vytrhni,
lebo sú silnejší než ja.
Z väzenia vyveď ma, 8*
aby som vďaky vzdával menu tvojemu.
Spravodliví ma obstúpia,
keď láskavo sa o mňa postaráš.
ŽALM 142 (143)
Výkrik o pomoc v prenasledovaní
Žalm; od Dávida. 1
Slyš, Pane, modlitbu moju,
pre vernosť svoju úpenlivú prosbu moju čuj,
vyslyš ma v spravodlivosti svojej.
A služobníka svojho na súd nevolaj, 2*
lebo nik živý nie je spravodlivý pred tebou.
Žalmistu prenasledujú nepriatelia, hrozí mu ne- Z 141
bezpečenstvo smrti, preto vo svojom súžení obra­
cia sa o pomoc k Pánovi, ktorý vie o jeho taž-
kom položení I (2—4b); líči nepriateľské prena­
sledovanie, odnikiaľ nemôže očakávať pomoc II
prosí o záchranu a za vyslobodenie sľubuje mu
odvďačiť sa spolu s ostatnými spravodlivými.
„Chodník",. alebo „cesta" označuje položenie, 4
osud žalmistov.
Žalmista sa „díva napravo", díva sa a pozerá, 5
kto by sa ho zaslal, kto by ho chránil pred ne­
spravodlivým prenasledovateľom. Na súde po pra­
vej strane stával ochranca toho, ktorý bol žalo­
vaný. Takto už svojou pózou označoval, že vec
žalovaného je jeho záležitosťou (Z 15, 8; 120, 5).
Žalmista prosí, aby ho Pán vyslobodil „z väze- 8
nia". Je možné, že týmto slovom Dávid označuje
jaskyňu, v ktorej ho prekvapil nepriateľ.
Keď Pán zachráni Dávida — „keď sa láskavo 8c
šiť z víťazstva dobra nad zlom a upevnia so vo
viere a v dôvere V pomoe Božiu.
Cirkev zaradila žalm medzi tzv. kajúcne žalmy 2142
pre 2. verá, kde sa naznačuje žalmistovo previ­
nenie (porov, aj verše 8 a 10). Táto okolnosť by
tiež nasvedčovala, že žalm vznikol po Dávidovom
hriechu (2 Sm 11, 1 n.) cudzoložstva a vraždy.
Dávid vie, že nie je v očiach Božích celkom 2
nevinný. Veď kto z ľudi by to mohol povedať?
Preto sa odvoláva skôr na milosrdenstvo Božie
 614 Kniha žalmov
•3 Bo nepriateľ mi dušu prenasleduje,
do zeme znížil život môj,
v temnotách uložil ma ako dávno zomretých.
4 A duch môj vo mne ochabol;
vo vnútri mojom srdce moje zatŕplo.
i> Spomínam na dni dávno minulé,
o všetkých činoch tvojich rozmýšľam,
zvažujem diela tvojich rúk.
6 Vystieram ruky svoje ku tebe,
po tebe žízni duša moja ako vysušená zem.
7 Skoro ma, Pane, vypočuj,
lebo ochabuje duch môj.
Predo mnou neschovávaj svoju tvár,
abych sa nepodobal tým, čo zostupujú do
hrobu.
8 Daj, aby milosť tvoju pocítil som včas,
bo v tebe skladám dôveru.
Daj mi znať, ktorou cestou sa mi treba uberať,
bo k tebe dušu pozdviham.
9 Od nepriateľov mojich vytrhni ma, Pane,
dúľam v teba.
*10 Nauč ma plniť vôľu tvoju,
lebo ty si Boh môj!
Duch tvoj dobrotivý je:
nech po zemi rovnej sprevádza mal
11 Pre meno svoje, Pane, zachovaj ma nažive,
pre dobrotivosť svoju dušu moju z tiesne
vysloboď!
12 A nepriateľov mojich zahub pre svoj blahodar
a skáraj všetkých, ktori dušu moju sužujú,
lebo ja som služobníkom tvojim.
ŽALM 143 (144)
Modlitba kráľova za víťazstvo
a blahobyt
*1 Od Dávida.
Požehnaný Pán, Skala moja,
čo učíš ruky moje boju,
prsty moje vojne.
2 Milosrdenstvo a hrad môj,
tvrdz moja a osloboditeľ môj,
štít môj a útočište moje,
ktorý mi podmaňuje národy.
než na spravodlivosť Božiu. Aj Dávid mal chyby
(nemusíme hneď myslieť na jeho hriech 2 Sm 11;
starozákonní ľudia boli presvedčení, že Pán tresce
len za poklesky) a vie, že keby Pán s nim na­
kladal podľa svojej spravodlivosti, pred súdom
Božim by neobstál.
3 Jeho život sa už podobá tomu, to dávno zomrel.
Nespravodlivý nepriateľ už vyriekol nad nim
ortieľ smrti, teraz hľadá len príležitosť, ako by
uskutočnil svoj zámer.
10 „Duch Boží dobrotivý" má žalmistu viest „po
rovnej zemi“, Pán má nad nim bedliť a chrániť
ho, aby sa viac nedostal do takého nešťastia, aké
prežíva teraz; Pán mu má dať milosť, aby sa
nepotkol na ceste dokonalostí (2 25, 12; 26, 11).
1.2 Kráľ Dávid je pred bojom. Vie však, že ak
Pán nebude pomáhať a ak on nezlomí nepriateľa,
všetko úsilie by bolo daromné. V dôvere sa obra,
cia na Pána a prv, kým si nevyprosí pomoc pre
nestávajúci boj, ďakuje Pánovi za všetku pomoc,
ktorú mu doteraz preukázal.
Čože je človek, Pane, že sa staráš oň, 3
ľudský syn, že oň dbáš?
Človek sa vánku podobá, 4
sú dni jeho jak tôňa prchavá.
Skloň, Pane, nebesá svoje a zostúp, 5*
dotkni sa vrchov, aby dymili.
Srš blesky a rozožeň ich, 6
vyšli šípy svoje, aby si ich predesil.
Načiahni ruku svoju z výsosti, 7»
vytrhni ma a vysloboď ma z mnohých vôd,
z rúk cudzincov,
ktorých ústa rozprávajú lož 8’
a ktorých pravica je pravica vierolomná.
Ja tebe, Bože, pieseň novú zaspievam, 9
na desaťstrunnej harľe zahrám tebe,
čo dávaš kráľom víťazstvá, jfl
čo vytrhol si služobníka svojho, Dávida.
Od meča ľúteho ma vytrhni n
a vysloboď ma z ruky cudzincov,
ktorých ústa rozprávajú lož
a ktorých pravica je pravica vierolomná.
Nech sú sťa štepy naši synovia, 12'
čo rastú v svojej mladosti.
Nechže sú dcéry naše ako stĺpy rohové,
vytesané jak stĺpy chrámové.
Nechže sú plné naše sypárne, 13
poskytujúce plody všakové!
Tisíc ráz plodné naše ovce,
nech na pastvinách našich rozmnožia sa
na desaťtisíc,
nech ťažký je náš dobytok; 14
nech nieto vlomu v hradbách abo vyhnanstva,
ni nárek v našich uliciach!
Blažený ľud, čo takto sa mu vodieva, 15
blažený ľud, keď Pán je jeho Boh!
ŽALM 144 (145)
Veľkosť a dobrota Boha
Chválospev; od Dávida. 1
Zvelebovať budem teba, Bože, Kráľu,
a blahoslaviť meno tvoje naveky a povždy.
Budem blahoslaviť tebe každý deň 2
a chváliť meno tvoje naveky a povždy.
Veľký je Pán a chválitebný veľmi 3
a veľkosť jeho nemožno preskúmať.
Rod rodu velebí diela tvoje 4
a ohlasuje moc tvoju.
Dúťa, že Pán mimoriadnym spôsobom zasiahne 5.0
na ochranu svojho Tudu. Má sa to stať za pomoci
búrky, v ktorej Pán prejavoval svoju moc a hrôzu.
Pravdepodobne Ide o Filištíncov, ktorí často a
tažko sužovali Izraela. Toto nebezpečenstvo pri.
rovnáva Dávid k „mnohým vodám“.
Prívaly, veľké vody v Písme sv., sú symbolom 7
veľkého nebezpečenstva (2 17, 17).
„Vierolomná pravica“, pars pr© toto, označuje 8b
tých, čo falošne a skrivodEvo prisahali. Pri prísa­
he zdvíhali pravú ruku (2 15, 2G).
Žalmista prosí o požehnanie, pokoj a blahobyt 12—15
pre svoj národ.
„Chválospev — tehllláh“, to je jediný nápis 2144
tohto druhu v celom žaltári a odôvodnený je slo­
vami 21. verša tohto žalmu.
 Kniha Žalmov
5 Hovoria o nádhernej sláve zvrchovanosti tvojej
a rozhlasujú skutky tvoje predivné.
6 O sile vravia hrozných tvojich diel
- a o veľkosti tvojej vypovedajú.
7 Najavo vynášajú chválu veľkej dobroty tvojej
a veselia sa z spravodlivosti tvojej.
8 Milostivý a milosrdný je Pán,
shovievavý a najvýš láskavý.
9 Dobrý je k všetkým Pán
a milosrdný ku všetkému svojemu stvorenstvu.
10 Nech oslavujú teba, Pane, všetky diela tvoje
a nech dobrorečia pobožní tvojil
11 O sláve kráľovstva tvojho nech hovoria
a moc tvoju nech zvestujú,
12 by oznámili synom ľudským moc tvoju
a slávu nádherného Kráľovstva tvojho.
•13 Kráľovstvo tvoje všetkých vekov Kráľovstvo
a panovanie tvoje trvá z pokolenia na
pokolenie.
Vo všetkých slovách svojich pravdivý je Pán
a vo všetkých skutkoch svojich presvätý je.
14 Pán podopiera všetkých, ktorí padajú,
a dvíha všetkých skľúčených.
•15 Upierajú sa oči všetkých na teba,
a ty im dávaš pokrm v pravý čas.
16 Ruku svoju otváraš,
a sýtiš všetko živé dobrotivosťou.
17 Na všetkých cestách svojich spravodlivý je
Pán
a vo všetkých skutkoch svojich láskavý je.
18 Blízky je všetkým vzývajúcim Pán,
všetkým, čo vzývajú ho úprimne.
19 Vôľu tých, ktori sa ho boja, vyplní
a počuje ich prosby a zachráni ich.
20 pán ochraňuje všetkých, čo ho milujú,
a všetkých ničomníkov rozoženie.
21 Nech ústa moje o Pánovej chvále hovoria,
nech každé telo dobroreč! menu jeho svätému
na večný vek.
13 V mesiášskych Časoch sa Kráľovstvo Božie roz­
šír! na všetky národy (verše 12, 13). Takto Pán
Je a bude Kráľom všetkých národov a všetkých
časov (Dn 4, 3; 1 Tim 1, 17).
15.16 Boh je otcom veľkej rodiny všetkých tvorov.
Všetko je odkázané na štedrú jeho ruku, všetko
od neho očakáva každodenný pokrm. A Pán spĺňa
ich očakávanie, dáva im „pokrm v pravý čas"
(Z 103, 27 n., porov, aj Mt 6, 26), sýti tak malé,
ako aj veľké tvory, lebo o každého má osobitnú
starosť.
K oslave Pánovej nabáda všetko tvorstvo, pre.
dovšetkým ľudí — „každé telo“ (Gn 6, 3; 2 77,
39) — aby ho nikdy neprestávali chváliť. Ľudský
život má slúžiť k oslave Božej a tak sa má pri.
praviť na večný život, kde budeme chváliť a zve­
lebovať Pána nn „večný vek“.
615
ŽALM 145 (146)
Chvála Stvoriteľa, Pomocníka
a večného Kráľa
Aleluja. 1
Chváľ, duša moja, Pána.
Ja budem chváliť Pána v živote svojom,
hrať budem Bohu svojmu, pokým budem ja.
Dôveru neskladajte v kniežatá, 3
v človeka, ktorý pomôcť nemóžel
Keď vyjde duch jeho, 4
v zem svoju vráti sa,
zahynú vtedy všetky zámery jeho.
Blažený, komu pomocníkom je Boh Jakubov, 5‘
ktorého nádej v Pánu, v Bohu jeho je,
čo stvoril nebesá a zem, 6
more a všetko, čo je v nich,
čo zachováva vernosť naveky,
vymáha právo utlačovaným, 7
čo dáva lačným chlieb.
Pán väzňov prepúšťa,
Pán oči slepým otvára, 8*
Pán dvíha zohnutých,
Pán spravodlivých miluje.
Pán chráni pocestných, 9
podporuje sirotu a vdovu,
lež cestu skrivodlivých rozvracia
Pán bude večne kraľovať, 10
Boh tvoj, Sion, z pokolenia na pokoleniel
Alelujal
ŽALM 146 (147, 1—11)
Oslava Boha, ktorý obnovuje
Jeruzalem
Chváľte Pána, lebo dobrý je, 1
so spevom hrajte mu, lebo je ľúbezný,
patri mu chválospev.
Pán Jeruzalem buduje, *2*
združuje roztratencov Izraelových.
Týmto žalmom sa zažína skupina žalmov (145— 2 145
150), ktoré sa volajú aj „malým Halelom" (viď
2 112). Obsahom všetkých nasledujúcich žalmov
je chvála Pánova. Každý žalm v hebrejskom texte
zatína sa a konči s „Aleluje — Chváľte Pána“.
„Boh Jakubov" Je Pán, Boh, ktorý patriarchovi 5
Jakubovi a pokoleniu jeho preukázal mnoho dob­
rodenia, vyjavil mu svoju moc, keď ho ochránil
pred všetkými ncprlaterml o v najtažšlch život-
ných podmienkach udržal svoj národ pri živote
(Gn 2B, 15; 21, 3; 32, 28 ; 46, 4; 2 32, 12; 143, 15
atď.).
Pomoc Pánova je badateľná všade. On uzdra. 8
vuje slepých — „oči slepým otvára" — to sa dá
chápat doslova, ale tiež v prenesenom slova zmys.
le: Pán naúča ľudí k dobru a vedie k pokániu
(Dt 28, 29; Jób 12, 25; Iz 29, 18; 35, 5).
Dva žalmy, 148 a 147 v TM sú len jedným žal- 2 HG
mom. A celkom odôvodnene, lebo obsah oboch je
ten istý.
Jc to zásluha Pánova, že Jeruzalem so znova 2
stavia a obnovuje. On priviedol deportovaných
spáľ do vlasti, on pomáha odslraúovat všetky Ťaž­
kosti, čo sa vyskytujú pri stavaní múrov jeruza­
lemských. Chrám Pánov už opát stojí a zničené
mesto sa zasa zdvíha nad rumoviskami ako zá.
ruka lepších budúcich časov (Iz 59, 8).
 616
3 On uzdravuje srdcom zlomených
a obväzuje rany ich.
4 Určuje počet hviezd,
menuje každú po mene.
5 VeTký je náš Pán a sila jeho nesmierna,
niet miery múdrosti jeho.
6 Pomáha biednym Pán,
ničomníkov až na zem znižuje.
7 Spievajte Pánu pieseň ďakovnú,
zahrajte na citare Bohu nášmu,
8 čo zaťahuje nebo oblakmi
a zemi pripravuje dážď;
čo dáva pučať tráve na vrchoch
a byli, aby človekovi slúžila:
•9 Dobytku, dáva jeho krm,
havranom mladým, ktorí k nemu krákajú.
*10 Nemá on v sile koňa záľubu,
nepáčia sa mu ani hnáty mužove.
H Páčia sa Pánovi tí, ktori sa ho boja,
čo dôverujú v dobrotu jeho.
ŽALM 147 (147), 12—20
(1) 12 Chváľ, Jeruzalem, Pána,
chváľ Bolia svojho, Sion,
(2) *13 že závory brán tvojich upevnil,
požehnal synom tvojim v tebe.
(3) *14 Dal pokoj hraniciam tvojim,
sýti ťa jadrom pšeničným.
(4) 15 Vysiela na zem výrok svoj,
reč jeho beží pochytre.
(5) *16 Sneh dáva ako vlnu,
rozsýpa ako popol srieň.
(6) 17 Jak omrvinky chleba zhadzuje svoj ľad,
pred mrazom jeho vody zmŕzajú.
(7) 18 Vysiela slovo svoje, a rozpúšťa ich,
dá vetru duť, a vody tečú si.
(8) *19 Oznámil Jakubovi slovo svoje,
rozhodnutia a prikázania svoje Izraelovi.
(9) 20 Neučinil tak nijakému národu,
príkazy svoje ne vyjavil im!
Aleluja!
9 Žalmista spomína „mladé havrany“. V minulosti
bola všeobecná mienka, že havrany vyhadzujú
svoje mláďatá z hniezda. Pán sa stará o vSetko,
Co stvoril.
10 Pán chce, aby sa aj Človek spoliehal naň.
13 Pán „závory brán tvojich upevnil“, tieto slová
naznačujú, že mesto jc obnovené a žc Izraeliti
žijú v istote, pokoji a blahobyte (Neh 2, 11—7, 3).
14 Pán dal ľudu svojmu pokoj (2 11, 6; Iz 60, 17),
poskytuje mu všetko, čo je potrebné k živobytiu,
‚.sýli ta jadrom pšeničným“, dosl. „mastnotou pše­
nice“, teda tým, čo je v pšenici najlepšie, alebo
najvyberanejšou pšenicou (2 80, 17).
16 Na slovo Božie prichádza sneh, mráz, ľadovec,
zima. Lež na jeho jediné slovo sa rozpúšťa sneh
a ľad, a prichádza jar (Jób 37, 6 n.; 38, 29 n.;
Iz 1, 18; Ez 27, 18 n.). Touto metaforou žalmista
chcel naznačiť, ako Pán rýchlo zmenil osud svojho
ľudu.
19 „Oznámil Jakubovi“ slovo svoje, dal Izraelitom
zjavenie a zákon, dal im svoje prísľuby, Izrael
sa stal nositeľom najväčšieho dobrodenia ľudstva,
veď v ňom a skrze neho sa má uskutočniť me­
siášska spása celého sveta.
Kniha žalmov
ŽALM 148
Nebo a zem chváli Pána
Aleluje.
Chváľte Pána z nebies,
chváľte ho na výsostiach!
Chváľte ho všetci anjeli jeho, 2
chváľte ho všetky zástupy jeho!
I Chváľte ho slnko s mesiacom, 3
| chváľte ho všetky hviezdy žiarivé!
! Chváľte ho nebies nebesá 4
j a vody, čo sú nad nebesami:
i nech chvália meno Pánovo, 5
bo rozkázal, a boli stvorené.
A postavil ich navždy, naveky, 6
dal nariadenie, ktoré nepominie.
Chváľte Pána zo zeme, 7
। morské obludy a všetky morské priehlbne!
Oheň a krupobitie, sneh a hmla, 8
povichricový vietor, ktorý jeho slovo splňuje!
Vrchy a všetky pahorky, 9
stromy ovocné a všetky cédry:
divá zver a všetok dobytok. 10
plazy a vtáctvo lietavé!
Zeme kráľovia a všetky národy, n
kniežatá a všetci zemskí sudcovia;
mladíci a panny tiež, 12
dovedna starci s chlapcami:
Nech chvália meno Pánovo, 13
iebo len jeho samého meno vznešené je;
velebnosť jeho prevyšuje zem a nebesá,
a vysoký roh ľudu svojmu udelil, h*
chválou je všetkým svojim pobožným,
synom Izraela, ľudu, ktorý je blízky jemu.
Aleluja!
ŽALM 149
Izrael chváli Boha rečou i mečom
Aleluja.
Spievajte pieseň novú Pánovi,
nech chvála jeho v zhromaždení zbožných
znie!
Celý svet je dielom Božím, preto všetko tvor- 2141
stvo má oslavovať Pána. R
Chvála Pánova má začať na nebesách. Pána ma- 1“'
jú v prvom rade chváliť nadzemské bytosti, anjeli.
Anjeli sa volajú aj „zástupy“ alebo nebeské „vo­
je1‘ (2 32, S atď.).
Všetko tvorstvo má Pána chváliť aj kvôli Izrn- M
elu, ktorého Pán vyslobodil z poddanstva, vyvý­
šil ho — „vysoký roh svojmu ľudu udelil", dal
mu veľkú moc a vládu (2 17, 3; 74, 11 atď.) —
spojil sa s ním úzkym zväzkom zmluvy.
Izraeliti sú opäť vo svojej slobodnej vlasti, 2149
vidia už stáť nový chrám, pozorujú, že sa všetko
obnovuje. Je to znakom, že Pán je zasa v strede
svojho národa, Že ho prijal na milosť. Týmto žal
mom dávajú najavo svoju vďaku a prosia, aby
Pán dokončil dielo, ktoré začal, aby dal Izraelu
zvíťaziť nad všetkými nepriateľmi jeho, kým sa
neuskutočni proroctvo o jednom Kráľovi a jednom
národe, čo povstane v časoch mesiášskych z Izra
ela a všetkých obrátených národov na pravú vie­
ru (2 2 o 109, S; viď aj Ez 25, 14 a Zach 9, 13
n., ktoré hovoria o tom, ako Pán použije Izraelr.
keď vykoná súd nad pohanskými národmi).
Zhromaždenie svätých môže označovať všetkých 1
Izraelitov napospol, a môže byť pomenovaním nc-
 Kniha žalmov
2 Nech zo svojho Tvoritera teší sa Izrael,
synovia Sionu nech zo svojho Kráľa sa veselia!
•3 Nech chvália meno jeho tancom,
nechže mu hrajú na bubne a citare!
4 Lebo má zaľúbenie v ľude svojom Pán
a ponížených venčí víťazstvom.
•5 Nech sa veselia zbožní zo slávy,
nech na lôžkach svojich radujú sa!
•6 Nech sú v ich hrdlách zvelebovania Božie
a v rukách ich meče dvojsečné:
7 žeby sa na pohanoch pomstili,
strestali národy.
•8 Aby ich kráľov reťazami sputnali
a šľachticov ich železnými putami;
9 by vykonali na nich predpísaný súd,
toto je všetkým zbožným na slávu jeho.
Aleluja!
Jakcj náboženskej slávnosti, ktorá sa odbavovala
v chráme (2 148, 14).
3 „Tanec" patril k bohoslužobným úkonom. V Pís­
me sv. máme o tom neraz zmienku. A prorok Je-
remiáš predpovedá, že Izrael po návrate zo zaja­
tia bude oslavovať a ďakovať Pánu za vyslobo­
denie tancom. (Jer 30, 4 viď aj 2 Sm 6, 14; Sdc
21, 21; 2 80, 7 atď.).
5 Izraeliti sa majú radovať z víťazstva, majú sa
tešiť v pokoji a istote — „nech sa radujú na
lôžkach svojich" — veď dosť bolo utrpenia, dosť
slz za dlhých nocí trpkej nevoľnosti (2 4, 5; 6, 6
porov, aj 2 42, 9; Iz 30, 29; Oz 7, 14 atď.).
; n. Akýmsi podkladom pre tieto posledné verše
žalmistovi mohli byť udalosti za NchemiéŠa. Vte-
dy sa síce Izrael vzmáhal, zveľaďoval, obnovoval
svoju vlasť, musel sa však aj brániť proti sused­
ným neprajníkom (Neh 4, 1G^23; viď aj Mak 15,
27, kde sa cituje verš 0. tohto žalmu).
8.9 Izrael bude nástrojom spravodlivosti Božej,
bude však aj nositeľom spásy pre všetky národy.
A to mu bude na slávu. Konečné víťazstvo nad
národmi žiška len Mesiáš, ktorý si podrobí všetky
617
2ALM 150
Chváľte Pána
Aleluja.
Chváľte Pána v svätyni jeho,
chváľte ho vo vznešenej oblohe jeho!
Chváľte ho pre počiny jeho významné, 2
chváľte ho pre vznešenosť jeho nesmiernu.
Chváľte ho zvukom trúb, 3’
chváľte ho žaltárom a citarou!
Chváľte ho pri bubne a pri tanci, 4’
chváľte ho strunami a organom!
Chváľte ho na cimbaloch cvendžiacich, 5
chváľte ho na cimbaloch hučiacich!
Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána! 6
Aleluja!
kráľovstvá a národy, keď utvorí jeden národ,
Cirkev.
Tento žalm je doxologlou, záverečným chvále- 2 IM
spevom nielen k 5. knihe žalmov, ale aj k celému
žaltáru. — Kto Je autorom žalmu nedá 6a pove­
dať. Veľmi ťažko zistiť príležitosť a čos, kedy
vznikol. Obsahovo sa podobá 148. žalmu.
Pána má chváliť všetko tvorstvo, nebesá a zem,
lebo diela jeho sú velebné s vznešené I (1. 2):
k tejto chvále sa má pripojiť celý „chrámový
orchester“ a všetko, Čo len dýcha na zemi II (i—
5).
„Chváľte ho v svätyni jeho“, rozumej v -po- 1
zemskom chráme. Teda ľudia majú chváliť Pána.
— „Chváľte ho vo vznešenej oblohe“, čiže v ne.
besách, v nebeskom chráme. Pána majú chváliť
aj anjeli a všetko, čo je v nebi (viď 2 148, 2—6).
„2altár“ alebo „harfa — nebe!“ bol strunový 3
nástroj. Obyčojne mal desať nerovnakých strún.
Hralo sa na ňom prstami. „Citara — klnnôr" alebo
„lýra“ bol podobný nástroj ako harfa. Mal tiež
desať strún, ktoré boli rovnako dlhé. Struny so
napínali nad zvučnou skrinkou (1 Sm 18, 6).
U Izraelitov, ako aj u iných národov semft- 4
ských, tanec bol dôležitým náboženským prejavom.
 KNIHA PRÍSLOVÍ
1. Meno. — Príslovia je názov tejto knihy,
vzatý z nadpisu 1, 1 a podáva jej obsah, hláv,
ne ten, čo vypĺňa jej najväčšiu časť. Pre
úvodné hlavy (1—9) hodí sa však toto pome­
novanie len v menšej miere. Hebrejsky znie
názov knihy M. i š 1 é S e 1 ó m ó alebo prosto
M i š 1 e. Lenže príslovie tu treba chápať v šir­
šom zmysle. Nemysli sa ním len porekadlo,
lež i múdry výrok, podobenstvo, vtipná vý­
poveď a vôbec každá myšlienka, čo svojou
lúbkcu zachytáva vnímavého ducha. Básnik
takým myšlienkam dal potom poetickú formu.
V rímskom misáli sa state z tejto knihy
uvádzajú s označením Liber Sapientiae ‚Kniha
*.
múdrosti Aj tento názov udáva jej obsah.
2. Obsah. — Kniha nie je jednoliata. Po­
pri krátkych, zväčša dvojveršových prísloviach
sú dlhšie podobenstvá, vývody a state, v kto­
rých básnik chváli múdrosť. Najväčšia Časť
týchto prísloví je venovaná rozmanitým vzťa­
hom, vzťahu ľudí k Bohu, k blížnym, vzťahu
predstavených k podriadeným, muža k žene,
detí k rodičom a naopak, a vzťahu priateľov
a nepriateľov Pôvodca ich čerpá z každo­
dennej skúsenosti osobnej i všeobecnej. Oso­
bitnej pozornosti autorovej sa ďalej tešia me­
dzi čnosťami a neresťami múdrosť — hlúposť,
spravodlivosť — skrivodlivosť, zbožnosť — boha-
prázdnosť, statočnosť a nestatočnosť, usilov­
nosť — záhalčivosť, prchkosť — krotkosť, na­
dutosť a skromnosť, nenávisť a láska, bohat­
stvo a bieda Odporúčajú sa najmä čnosti:
bohabojnosť, dobročinnosť, miernosť, stried­
mosť, mlčanlivosť, rozvážnosť a obozretnosť
v rečiach. Odsudzujú sa však cudzoložstvo,
akákoľvek nečistota vôbec, necitnosť a kru­
tosť, neúprimnosť, nestatočnosť, podplatnosť a
skrivodlivosť, lakomosť a skúposť, líškavosť
a pokrytectvo, hnevlivosť a škrieplivosť, pre­
beranie záruk. Dôrazne sa prízvukuje zakaž­
dým, že neujde nik trestu, kto sa previnil, a
zasa ten, kto konal dobre, bude odmenený.
Hoci tento zákon rozdielnej a primeranej od­
platy sa nezachováva vždy na zemi, raz cel­
kom istotne sa splní — vo večnosti.
Neprekvapuje, že prirodzené mravné čnosti
zaberajú v knihe najviac miesta. Pôvodca ich
zameriava na Bolia a zákon Boží. Neudivuje
však ďalej ani to, že pri konaní ľudských
skutkov nezamieta, ba ním pripomína stano­
visko prospešnosti, lebo vie, že veľa ľudí
vskutku viac dbá na pohnútky čisto pozem­
ské než vyššie. Všetka ľudská skúsenosť a
prirodzená múdrosť podľa záverov pôvodcu je
výron múdrosti Božej, čo vyjadruje veršom:
„Počiatok múdrosti je bázeň Pánova" (9, 10).
3. Stavba. — Kniha nie je jednotná.
Vznikla z viacerých, pôvodne samostatných
spiskov, ako nasvedčujú nadpisy, ktoré nesú
jednotlivé čiastky tejto knihy. Tak isto ich
poradie je iné v hebrejskom a iné v gréckom
texte. Kniha teda pozostáva z týchto častí:
a) Veľký úvod k celej knihe (1, 1—9, 18), b)
Jadro knihy, prvá veľká zbierka Šalamún­
skych prísloví, má nadpis: „Príslovia Šala­
múnove" (10, 1—22, 16) s dvoma dodatkami,
c) Prvý dodatok má nadpis: „Výroky mudr­
cov"'(22, 17—24, 22). d) Druhý dodatok má
nadpis: „Tieto (príslovia sú) taktiež (od) mu­
drcov" (24, 23—-34). e) Druhá zbierka prísloví
má nadpis: „Toto sú tiež porekadlá Šalamú­
nove, čo vypísali ľudia Ezechiáša, kráľa júd­
skeho" (25—29) s troma dodatkami, f) Prvý
dodatok má nadpis: „Slová Agura. syna Ja-
keho, z Masy" (30, 1—14). g) Vsuvka bez nad­
pisu s číselnými „prísloviami" (30, 15—33).
h) Druhý dodatok má nadpis: „Naučenia La-
muela, kráľa z Masy, ktorým učila ho jeho
matka" (31, 1—9). i) Tretí dodatok je bez
nadpisu: je ním abecedná báseň, zlatá abe­
ceda, o spôsobnej žene (31, 10—31).
4. Účel. — Vyslovuje ho sám spisovateľ,
ktorý písal úvod k celej knihe (porov. 1, 2-6).
Kniha pravidlami múdrosti a napomínaniami,
ktoré sú v nej uložené, stálym zdôrazňovaním
a chválou múdrosti chce jednak povzbudzo­
vať, jednak dopomáhať ľuďom k šťastiu na
zemi i vo večnosti K úplnému životnému šťa­
stiu je toJž potrebná popri znalosti tých ná­
uk, ktoré obsahuje poklad zjavenia, či je reč
o viere, či o mravoch, í znalosť života a jeho
hodnôt, skúsenosť a múdrosť, ktorú prináša
sám život Hoci teda mnohé náuky a rady,
podávané v knihe, Čerpajú z tej prirodzenej
pokladnice ľudskej múdrosti a nabádajú Číta-.
teľa zariadiť svoj život podľa týchto všeľud­
ských a všeobecných skúseností, jednako z nich
stále prebleskuje zbožnosť, pestovaná v Sta­
rom zákone. Veď táto skutočnosť sa dosta­
točne prejavuje častým odvolávaním sa na
Boha a jeho zákon. — Takto celá kniha
prostým vychádzaním zo života, z jeho tô­
nistých i slnných stránok, z jeho krútňav,
sklamaní a premien, vychováva pre tú múd­
rosť, ktorú skrýva poklad zjavených právd.
5. Pôvod. — Autorom jadra knihy (10,
1—22, 16; 25—29) je podľa pôvodného he­
brejského textu kráľ Šalamún. Nemožno
vzniesť proti tejto starej tradícii, zachovanej
v nadpisoch, že Šalamún je autorom uvede­
ných hlavných zbierok prísloví, nič závažného.
Šalamún bol známy básnik, k orý poetickou
formou vyslovil tritisíc prísloví (3 Kŕ 5, 12,
podľa rozdielneho číslovania veršov vo Vulg
3 Kr 4, 32). Obsahom tiež prezrádzajú tieto
príslovia, že vznikli v časoch prekvitajúceho
 Kniha prísloví 619

kráľovstva. No z holých nadpisov sa nedá , použitia svetských prameňov a ľudového

tvrdiť priam aj to, že Šalamún sám písal tie­ múdroslovla židovského ľudu. Zrnká múdro­
to príslovia, a tak Isto nie ani to, že sám sti a výroky, čo vychytili z týchto zdrojov,
z nich usporiadal dnešné zachované zbierky. azda Iba trocha rozviedli a upravili.
Práve naopak, veď nadpis druhej hlavnej Napokon i cudzozemské pramene ich mohli
zbierky prísloví, čo nesú meno Šalamúna, podnecovať a poskytovať Im látku. Šalamún
vraví, že ich zaznamenávali ľudia kráľa Eze­ bol múdry, ale sábska kráľovná bola tiež
chiáša. Z ďalších nadpisov sa dozvedáme o pô­ múdra. S mudrcami cudzích národov sa mohli
vodcoch malých zlomkov knihy, totiž o Agu- Židia oboznámiť ľahko, veď sa ľudia v každej
rovl a Lamuelovl, Hoc ani o jednom z nich dobe miešali a túlali dosť svetom. V zacho­
nevieme nič bližšieho, niet príčiny tie mená vanom písomníctve babylonskom, egyptskom
pokladať hneď vari za pseudonymy kráľa Ša­ a staroaramejskom Je dosť spoločných stôp
lamúna. s múdroslovím izraelským. Možno povedať, že
6. Doba vzniku. — Jednotlivé čiastky veľa spoločných právd, vyslovených v príslo­
tejto knihy nevznikli v tom istom čase. Dru­ viach, je vlastne všeobecným majetkom a
há zbierka Šalamúnskych prísloví, ako udáva zdrojom ľudskej múdrosti a vedomosti vô­
jej nadpis (25, 1), pochádza z časov kráľa bec. Jednako však kniha Prísloví sa nedá po­
Ezechiáša (721—693 pr. Kŕ.). Tým, pravda, rovnať ani s jednou knihou tohto druhu, vy­
nijako sa netvrdí, že tieto príslovia len vtedy tvorenou duchom pohanského sveta. Prehrie­
vznikli; čas ich skutočného vzniku v dobe Ša­ va ju totiž nábožnosť a vanie z nej dych
lamúnskej nie je bližšie známy. Prvá zbierka Boží.
Šalamúnskych prísloví je podľa svojho zade­ 8. Forma. — Kniha Prísloví sa zaraďuje
lenia v knihe vari staršia než tá druhá, hoci medzi poetické knihy Pisma sv. Jej reč sa
ani to sa nedá celkom iste dokázať. Tá okol­ teda líši od prózy, je bohatšia a farbistejšia,
nosť však, že sa v druhej zbierke opakujú výrazne sa uplatňuje v knihe paralelizmus,
verše z prvej zbierky, nepochybne svedči, že tak príznačný a nepostrádateľný pre hebrejskú
jej zberatelia, ľudia Ezechiášovi, poznali už poéziu. Prevažujú verše so šiestimi prízvuč­
prvú zbierku (porov. 18, 8 s 26, 22; 20, 16 nými slabikami, zásadne však metrum nie Je
s 27, 13; 21, 9 s 25, 24; 22, 3 s 27, 12-). pravidelné. Kde-tu verše vytvárajú menšie
Kedy vznikli dodatky k dvom hlavným myšlienkové celky, najmä v úvode a v záve­
zbierkam prísloví, taktiež sa nedá zistiť. Prav­ rečných kapitolách.
depodobne boli k nim však už pripojené pred V úvode sa stretávame ďalej so zvláštno­
ich zjednotením. Naposledok ku knihe bol na­ sťou tejto knihy. Autor sa totiž prihovára či­
písaný obšírny a priliehavý úvod (1—9), na tateľovi ako otec, ktorý dáva rozmanité na­
konci sa zasa pridala k nej báseň o spôsob- učenia svojmu synovi. Lež autor je popritom
nej žene (31, 10—31). Tieto posledné dve aj inak majstrom. Veľmi podarené personifi­
Čiastky knihy zrádzajú svoj mladší pôvod už kuje Čisté pojmy (pochabosť a múdrosť).
aj rečovými odchýlkami, príznačnými pre ne­ Vlastné príslovia sa podávajú stručnou, ja­
skoršie časy. Kniha v dnešnej svojej forme drnou a presvedčivou formou. Striedajú sa
bola teda zostavená asi za časov Ezdrášových v nich raz napomínania, raz výstrahy a nie­
(5.—4. stor. pr. Kŕ.). Iní autori vysúvajú čas kedy len prosté skutočnosti.
jej posledného zostavenia ešte ďalej. Za časov 9. T e x ty. — Pôvodný text hebrejský je
Sirachových (okolo r. 200 pr. Kŕ.) bola však najviac porušený v kapitolách 30, 1—31, 9. In­
už celkom Iste známa v dnešnej forme (po­ de sa tiež vyskytujú porušené verše, lenže
rov. 1, 6 so Sir 47, 17). v menšej miere. Z porovnania pôvodiny s gréc­
7. Pramene. — Pôvodcovia Prísloví sa kou Septuaglntou sa mimovoľne budí podo­
mohli predovšetkým opierať už o tie knihy zrenie, že sa niektoré verše do nej vlúdili len
Písma svätého, čo boli naporúdzi. Pod doj­ neskôr, alebo, Čo vari je aj pravdepodobnej­
mom ich čítania a nábožného rozjímania šie, že sa viacej veršov pôvodného textu ne­
mohli čerpať z pokladov v nich uložených a zachovalo a potratilo celkom v starodávnych
tie myšlienky, čo zaujali zbožnú myseľ, vlie­ Časoch.
vať do výstižnej poetickej formy. Čítanie kníh 10. KánoniČnosť. — Židia knihu Prí­
Písma sv. mohlo ich ďalej privádzať aj k sa­ sloví vždy pokladali za posvätnú. Námietky,
mostatným prenikavým záverom, čo sa tiež čo mail proti posvätnosti tejto knihy ponie­
dali obliecť do poetického rúcha. Bezprostred­ ktorí rabíni, vyvrátili sa na synode v Jamnii
né zjavenie Je síce pri prísloviach možné, len­ (asi r. 90 po Kŕ.), a to v jej prospceh. V No­
že nie je nevyhnutné v každom jednotlivom vom zákone sú citáty z nej v listoch Rím
prípade. Veď napokon Je čosi celkom iné In­ 12, 20; Žid 12, 5; Jak 4, 6. Naráža sa na ňu
špirácia a zasa čosi celkom iné zjavenie. A v listoch 1 Pt 2, 17; 4, 8. 18; 5, 5; 2 Pt 2, 22
preto autori prísloví sa mohli ďalej opierať a inde. Bludný názor Teodora z Mop­
i o vlastné a cudzie skúsenosti, čisto prirodze­ svestia, ktorý popieral jej božský pôvod,
né. Nevylučuje sa takto teda ani možnosť odsúdil V. všeobecný snem v Carihrade r. 553.
 KNIHA PRÍSLOVÍ

Snaha po múdrosti Pochabosť a múdrosť v ľudskom

počínaní
*1 Príslovia Šalamúna, syna Dávidovho, kráľa Nezriadená túžba po majetku
izraelského.
Keby ťa, syn môj, navádzali hriešnici, 10
*
neprivoľ; j keby vraveli: 11
Cennosť a cieľ prísloví
„Poď s nami striehnuť na bezúhonného
2 (Hodia sa) na poznanie múdrosti a náuky, (človeka);
(uspôsobujú) porozumieť rečiam rozumným, klásť nevinnému pre nič za nič nástrahy
3 (napomáhajú) dosiahnuť cvik, chápavosť, tajné;
spravodlivosť a mravopočestnosť a statočnosť, pohlťme ich, sťa ríša mŕtvych, za živa 12
4 dávajú neskúseným rozvážnosť, a do chĺpka, jak tých, čo zostupujú do hrobu
mládencom um a dômysel. Získame všelijaký drahocenný majetok, 13
naplníme si domy korisťou.
5 Obohacuje vedomosti (svoje), (keď ich) Hodíš si s nami kocku vospolok, 14
múdry počuje, my všetci budeme mať mešec spoločný.”
a rozumný si nadobúda zručnosti
6 v chápaní príslovia a dôvtipného výroku, Nekráčaj s nimi, syn môj, po ceste, 15*
slov mudrcov a tiež ich hádaniek. zdrž nohu svoju od ich chodníka!
Lebo ich nohy bežia ku zlému ,16
Najvzácnejšia múdrosť a ponáhľajú sa prelievať krv.
• 7 Základom poznania je bázeň Pánova, Veď nadarmo sa rozprestiera sieť 17
(len) blázni pohŕdajú múdrosťou a nácvikom. pred zrakmi všetkých vtákov-letákov.
Títo však vlastnej svojej krvi kladú nástrahy, 18
Prvé napomenutie i sami si nastavujú kosílku.
• 8 Počúvaj, syn môj. otca svojho napomínanie ! Takáto sudba (stíha) každého, kto baží po 19
a neopúšťaj naučenie matere svojej,
* 9 bo krášlia hlavu tvoju vencom ľúbezným . zisku;
a šiju tvoju (zlatým) náhrdelníkom. (tá chamtivosť) ho pripravuje o život.
1—6 Prvá čiastka tejto knihy (1, 1—9, 18) predstavu­
je všeobecný úvod, ktorý k jadru celej knihy Múdrosť napomína
(k jednotlivým prísloviam a naučeniam v ďalších Múdrosť sa prihovára na ulici hlasito, *
20
častiach) napísal ich zberateľ a zaznamenávate!.
Čitateľovi sa vhodnou formou (zosobnením múdros­
na priestranstvách miest vydáva svoj hlas,
tí a pochabosti) podávajú pokyny a rady pre ži. । na samom vrchu hradieb zaznieva jej volanie, 21
vot. Dlhšie, súvislejšie vývody sú prepletené jed. u vrát brán, v meste reči svoje prednáša:
notlivosťami, lenže poriadku (napr. 3, 27—30 a i.).
Pri múdrosti zdôrazňuje sa jej dôležitosť, uži­
točnosť, vznešenosť a potrebnosť, a pri pochabosti „Dokedy, nerozumní, budete mať radi 22
zas smutné následky, čo prichádzajú vzápätí. Pô. nerozum
vodca sa prihovára ako otec, ktorý poučuje syna. a (dokedyže), posmievači, budete sa z chuti
Za nadpisom (1) spisovateľ uvádza hneď účel tej­
to zbierky prísloví, a ten je dvojaký: jednak po­ posmievať
rozumieť múdrym výpovediam, storé často nebývajú a blázni, nenávidieť poznanie?
jasné, lež sú skryté v obraznosti reči (hádanky, Pripusťte (raz už) k srdcu napomínanie 23
v. 6), jednak týmto vhĺbením sa do nich prispô­
sobiť ľudské konanie ich náuke (v. 2). Zbierka
moje!
rovnako chce slúžiť všetkým, čo sú dobrej vôle, Mudrc napomína neskúsených, aby nešil s ná- 10—H
i tých, čo sú neskúsení (nerozvážna mládež, v. 4),
1 tým, ktorí si už nadobudli múdrosť na životnej silníkml na zboj, hoc im oní novrhujú deľbu ko-
púti (v. 5). risti a vábivo im kreslia výhľad na bohatstvo, o
tým, pravda, na česť u ľudí a blahobyt. V. H:
7 Najzákladnejšou a najdôležitejšou vecou, Jadrom „nevinnému", v hebr.: „krvi".
všetkej múdrosti, je bázeň Pána, bohabojnosť, kto­
Zámery chamtivcov sú hriešne, nevyplácajú sa; 15—19
rá vzdáva údu Bohu vnútorne i zovnútornom pre­
javom. Poznanie Boha podmieňuje celý život ľud­ podaromnici sa tešia, hádam ako vtáčnik, čo mu
ský. Toto triedi ľudí na múdrych a nerozumných, vtáci dávno uletia, kým vystrie sieť, ba oni sami
na čnostných a nešľachetných. Podľa tohto pozná, vrhajú sa do záhuby. — V. 16 nie je v rukopi­
nia sa totiž ludin správajú aj v mravnom živote. soch gréckych, preto niektorí ho pokladajú za
Veď človek, ktorý Boha nepozná, či, lepšie po­ vsunutý sem z Iz 59, 7 (P e t e r s).
vedané, Boha poznať nechce, nebojí sa trestu Bo­ Personifikácia je známa v poézii všetkých nú- 20—23
žieho a priam tak zavrhuje odmenu Božiu. — V. 1, rodov, lež zvlášte je prijateľná obrazivej mysli
7 a porov, s 9, 10a. — O možností poznať Boha Orientálcov. Nuž zosobnená múdrosť ako kaza-
zo stvorených vecí porov. Múd 13, 1—9, Rím 1, teľka všade, kdo sa hmýria ľudia (v. 20—21), vy­
19—21. čítavým hlasom (v. 22) odporúča seba, svoje na.
8 Otca predstavuje mudrc, matku zosobnená mú­ pomíňanie, a sľubuje im svoju náuku. V. 21: „ne
drosť. Čitateľa oslovuje „synu“, lebo si chce žiška! samom vrchu hradieb“ preložené podľa LXX,
jeho dôveru. — V. 1, 8b porov, so 6, 20b. miesto hebr, „v čele zhluknutého ľudu“ a tak isto
S Mudrcove rady prinášajú česť a vážnosť. — V. 1, Vulg. Nazdávame sa, žo pôvodný text sa tu neza­
0a porov, so 4, 9a. choval celkom neporušený.
 Kniha prísloví 1—Z
Vylievam na vás, hľa (včuľ) nevôlu svoju,
oznamujem vám zásady svojel
•24 Pretože som vás volala, a vzpierali ste sa,
rukou som (na vás) kývala, a nik si
nevšímal,
25 a (pretože) ste odbíjali každú poradu moju
a nepripúšťali ste karhanie moje,
26 ja tiež sa budem zo záhuby vašej smiať,
ja posmievať sa budem, keď vás úľak
prikvačí,
27 keď ako búrka pride na vás strach
a záhuba vaša sa dovalí jak víchrica,
[keď úzkosť na vás doľahne a súženie.]
28 Vtedy volať ma budú, ale ja sa neozvem,
budú ma vyhľadávať, avšak nenájdu ma.
•29 Pretože mali v nenávisti poznanie
a nevyvolili si bázeň Pánovu, *
30 o radu moju nedbali,
(lež) pohŕdali každým dohováraním mojim,
31 nuž nech sa najedia (včuľ) ovocia- (tých)
ciest svojich
a nech sa nasýtia (tých) zámyslov svojich!
32 Veď odvráť nerozumných je ich smrť
a bezstarostnosť bláznov je ich záhuba.
33 Kto však mňa počúva, ten býva bezpečne
a pokojne (si žije), bezo strachu, že sa mu
(povodí) zle."
Ovocie múdrosti
•2 Syn môj, ak prijmeš výroky moje
a prikázania moje schováš u seba,
2 a to tak, že si s napätosťou chýliť budeš
ucho k múdrosti
a nakloníš si srdce k umnosti,
3 veru, keď vzývať budeš rozumnosť,
dovolávať sa hlasom svojim umnosti,
4 ak len ju budeš hľadať ako strieborniak
a sliediť za ňou ako za skrytými pokladmi
•5 (až) vtedy porozumieš bázni Pánovej
a získaš poznanie Božie.
6 Bo múdrosť udeľuje Pán,
24—28 Zatvrdlivej budú pykať za to, že sl nevSImalt,
keď ich pozývala múdrost. Márne budú volat
v biede; nebolo Im rady, nebude im pomoci. V. 27c
pokladajú novší bádatelia za glosu.
29—33 Každý zožne to, to sial. Bláznov pre ich Taho-
stajnost k rozličnému napomínaniu a preto, že
sa odvrátili od múdrosti, stihne záhuba. Učeníci
múdrosti pocitia však jej odmenu, a tá ich bude
blažir. O členení prvej kapitoly na slohy sa mien­
ky znalcov rozchádzajú.
1—4 Začína zas mudrc hovoriť, lež miesto výzvy
k pozornosti, ako začínal bol predtým (1, 8), tu sa
usiluje nakloniť sl priazeň čitateľovu a prebudiť
v ňom opravdivé chcenie múdrosti. Túto múdrosť,
pravdaže, treba sl nadobúdať celým srdcom, t. j.
tými duževnýml schopnosťami, čo má každý človek
od prírody (v. 2); treba sa jej dovolávať priam,
bo nerozhodný záujem jej nestačí (v. 3); ba tak
ju treba namáhavo hľadať ako dravý kov a po­
klad (v. 4).
5—8 Človek, ktorý vynaloží všetko úsilie a bude
vyhťadávať múdrost, bude odmenený bázňou Pá­
novou, čo býva najvzácnejším plodom múdrostí
(porov. 1, 7), a poznaním Božim (v. 5). Veď hľadať
621
z úst jeho (pochádzajú) poznanie
a rozumnosť.
Odkladá pomoc statočným, 7
(je) štítom tým, čo žijú neporušene,
nakoľko chráni cesty spravodlivosti 8
a stráži dráhu ctiteľov svojich.
(Až) vtedy porozumieš, (čo je) spravodlivosť 9'
a (čo) právo (je),
(čo je to) statočnosť (a) každá dobrá
cestička,
bo sa ti múdrosť nasťahuje do srdca 10
a dušu tvoju blažiť bude poznanie,
rozvaha bedliť bude nad tebou, 11
(a) rozumnosť bude ťa strážievať,
a to tak, že od cesty zlej ťa zachová, 12*
od človeka, čo vraví mam a klam,
od (tých), čo zanechali priame chodníčky 13
a vykračujú temravými cestami,
ktori sa tešia, keď sa môžu podopúšťať zla, 14
rozplývajú sa radosťou z (tých)
najmrzkejších výčinov;
(od ľudí), ktorých cestičky sú kľukaté 15
a čo sú podlí (všade), kde len nohou
vykročia.
Zachová ťa (tiež) od manželky blížneho, 16
od cudzinky, čo zalieča sa líškavými rečami,
čo zanecháva druha mladosti svojej 17
a zabúda (priam) na zmluvu, (jak stanovil)
jej Boh.
Jej dom sa vskutku zváža ku smrti, 18
jej cesty (vedú) k nebohým.
Nik sa z tých nenavráti, ktorí zaletujú k nej, 19
a (nik z tých) nekročí viac na chodníky
života.
Preto sa cestou dobrých uberaj 20’
a zachovávaj spravodlivých chodníky!
múdrost značí hľadať Boha (v. 6). Okrem toho do­
stane sa Človekovi pomoci a ochrany, keď pride
chvíľa potreby (v. 7—8). Boh dovtedy tú pomoc
spravodlivým odkladá (v. 7).
Mudrc naväzuje na v. 5. Ďalšie dobro, ktoré S—U
múdrosť prináša, je správny spôsob života. Boh
dáva Človekovi porozumieť každej Cnosti (v. 9) a
zahrnuje ho svojim bohatstvom a požehnaním (v.
10_ n). Srdce, duša, predstavujú všetky ľudské
schopnosti (porov. 2, 2).
Osvojená múdrosť chráni ľudí od dvoch veľkých 12—lt
nebezpečenstiev: Od klamárov a ničomníkov. Čo
sa uberajú po záhubných cestách, po cestách tem-
ravých a kľukatých (v. 12—15), a od neverných
ženských, ktoré lámu zmluvu, uzavretú za mladi
s ich mužmi pred Bohom (porov. Mal 2, 14 n.),
a rady by zviesť rozličnými zvodmi cudzích mu­
žov q strhnúť Ich takto do záhuby so sebou (v. 18
—19). Zmluva sinajská tiež uzákoftovala manželskú
vernosť, veď obsahuje príkaz, platný pre mužov
i ženy: „Necudzolož!“ (Ex 20, 14). Za manželskú
neveru bol ustanovený trest smrti pre obidve
stránky, ktoré sa prehrešili (Lv 20, 10; Dt 22, 22).
— Iní vykladalelia stať o nevernej žene (v. 16—19)
vysvetľujú tak, že pod obrazom tejto nevernlce
treba chápať pochabosť. Nuž podľa tohto vysvetle.
nia každý ťažký hriech je porušením zväzku s Bo.
hom, rozumie sa so skazonosnýml následkami svo.
jiml. — V. 2, 16b porov, so 7, 5b.
Múdrosť po výstrahe pred nebezpečenstvami pri. 20—22
kovára sa svojmu chovancovi, aby dával pred-
 622 Kniha prísloví 2—3
21 Lebo (len ľudia) správni bývať budú
v krajine
a zostanú v nej (iba) počestní.
22 Nečestní sa odstránia z krajiny
a zločinci sa vykorenia z nej.
Šťastný, kto je múdry
•3 Synu tnôj, nezabúdaj náuku moju
a srdce tvoje nech sa pridržiava príkazov
mojich,
2 bo predĺžia (ti) dni a roky života
a prinesú ti hojnosť pokoja.
3 Láska a vernosť nech ťa neopúšťajú (nikdy)!
Priviaž si (prikázania moje) na hrdlo,
napíš ich na tabulu srdca svojho!
4 Takto si získaš obľubu a priazeň nevšednú
(i) pred Bohom, i pred ľuďmi.
Bázeň Božia
5 Dôveruj celým srdcom svojím Pánovi
a nespoliehajže sa na svoj um!
6 Na všetkých cestách svojich mysli na neho,
nuž on ti rovnať bude chodníky.
7 Nezdaj sa múdrym sebe samému,
Pána sa boj a vyhýbaj sa zlu!
8 (To) bude (zachovávať) telo tvoje pri zdraví ■
a kosti tvoje vzpružovať.
9 Cti Pána majetkom svojim
a (prinášaj mu) prvotiny z každej
svojej úrody
10 a naplnia sa zbožím stodoly tvoje
a lisy tvoje muštom pretekať budú.
nosť počestnému životu (v. 20). Za odmenu bude
bývať v krajine (v. 21), kde nieto miesta pre bez­ Nebude sa ti treba náhlej hrôzy naľakať,
božníkov (v. 22). Krajinu, zem zasľúbenú, Pales­
tínu, dal Boh Židom do nájmu, a preto bývať
v tejto zemi značí priateľské a úzke obcovanie
s Bohom, dobrotu a lásku Božiu; naproti tomu
víak byť z nej vytrhnutý značí zavrhnutie Božie,
vytvorenie z jeho milosti a z jeho Kráľovstva. To.
to stihne všetkých odpadlíkov od Boha.
1—4 Znova vraví mudrc. Odporúča zasa svoju ná­
uku (v. 1) a sľubuje tým, čo sa budú podľa nej aj
správať, dlhý život, pokoj (v. 2), láskavosť a pria­
zeň Božiu u ľudí (v. 4), keď podávané pravdy bu.
dú mať vždy pred očami, vari ako prsteň pečatný,
čo nosia priviazaný na hrdle (v. 3; porov. Pies
7, d). Láska a vernosť predstavujú hlavné čnosti,
čo sa vyžadujú voči blížnemu. — V. 3a prerušuje
myšlienkový pochod. V. 3c nie je v LXX, preto
niektorí ho pokladajú za prídavok (porov. 7, 3b).
— Vo v. 4 „priazeň", hebr, „múdrosť".
5—12 Múdrosť žiada správny pomer k Bohu. Preto
mudrc odporúča dôverovať v Boha (v. 5—C), báť
sa Pána a chrániť sa zlého (v. 7—6), Boha ctiť
(v. 9—10) a Pánovi sa odovzdávať do vôle (v. 11—
12). — Človek, ktorý zachováva prikázania Božie,
pobadá ich blahodarný vplyv aj na zdrví (v. 8). —
Židia uctievali Boha desiatkami, ktoré predpisoval
zákon (porov. Lv 27, 30—33), obetami predpísanými
(porov. Nm, hl. 28—29) a dobrovoľnými (porov. Lv
7, 16), tiež sľubmi, keď sa zaviazali obetovať nimi
niečo z majetku (porov. Lv 23, 38). — O prvotinách
viď Ex 22, 29 ; 23, 19; Lv 23, 17. — V. 8 „telo",
hebr, „pupok"; v. 10 „zbožím", hebr, „nadbytkom’’.
V zácnosť múdrosti
Nepohŕdaj (tým), syn môj, keď ťa dúdi Pán, 11
a nech ťa neomŕza karhanie jeho,
lebo Pán karhá toho, koho miluje, 12
a to jak otec syna, ktorého má rád.
Blahoslavený človek, ktorý dosahuje múdrosti, 13
*
a muž, čo nadobúda rozumnosť!
Lebo je výhodnejšie zarobiť si ju, než 14
zarobiť striebro,
a získať si ju (hodno viac), než zlato
najvýbornejšie.
Je cennejšia než koraly 15
a nevyrovnávajú sa jej všetky drahocennosti
tvoje.
Dlhé dni (skrýva) v pravici svojej 16
(a) bohatstvo a slávu v ľavici svojej.
| Jej cesty, (to sú) cesty prelesti 17
a (na) jej chodníkoch (je plno) pokoja.
Je stromom života tým, čo ju chopili, 18
a tí (zas), čo ju držia (v objatí), sú blažení.
Pán založil zem múdrosťou, 19*
nebesá poupevňoval umnosťou.
Múdrosťou jeho vyrazili priehlbne morské 20
a rosu kropia oblaky.
Nech ti to, syn môj, z očí neschodí, 21'
zachovaj rozvahu a rozmysel,
a budú duši tvojej životom 22
a skvostom pre tvoj krk.
Vtedy cestou svojou bezpečne si chodiť 23
budeš
a noha sa ti nepotkne.
Ak uložíš sa; strachovať sa nebudeš, 24
ak budeš odpočívať, bude sa ti sladko sniť.
25
ni presily ničomníkov, keď tá prikvačí,
lebo Pán bude dôverou tvojou 26
a chrániť bude nohu tvoju pred slučkou.
V tomto chválospeve na múdrosť sa zračia všet- 13—18
ky tie jej prednosti a vzácne účinky, čo život
ľudský napĺňajú blahom. Nevyrovnávajú sa jej
preto všetky zemské poklady (v. 14—15). Zosobnená
múdrosť trime najvzácnejšie dobro, dlhý život,
v svojej pravici q všetky Iné dobrá v svojej ľa.
víci (v. 16). Nuž a kde je pokoj, tam je šťastie,
tam je život blažený (v. 17). Mudrc ďalej o mú­
drosti vraví, že je stromom života (v. 18); tu akis­
te má na myslí strom života, Čo rástol naprostried­
ku raja (porov. Gn 2, 9). — V. 3, 15b porov.
s 8, 11b.
Najvzácnejšia prednosť múdrosti javí sa v tom, 19—20
že všade, v celom stvorenstvo, sa očividne badá
múdrosť Božia. — Tieto verše patria možno inde,
lebo tu rušia myšlienkový postup.
Mudrc napomína znova pridŕžať sa múdrosti 21—26
a tak si zabezpečiť pokojný a nerušený život. —
„To“ v 3, 21a naväzuje podľa jedných vysvetľo­
vateľov na napomenutia, dané v 3, 1 n., podľa
iných nadväzuje na 3, 21b. V. 3, 21a porov, so 4,
21a.
 Kniha prísloví 3—4
Láska k blížnym
*27 Neodopiera] dobrodenie núdznemu,
ak je to v moci tvojej učiniť.
28 Nehovor blížnemu svojmu: „(Včuľ) choď
a (inokedy) priďl”
a „Dám ti zajtra", keď máš naporúdzi (hneď).
29 Nestroj nič zlého proti blížnemu svojmu,
kým u teba sa bavi bezpečne.
30 Nevaď sa pre nič za nič s človekom,
ak ti nič zlého nespravil.
Nezáviď násilníkom
*31 Nezáviď násilníkovi
a nevoľ ani jednu z jeho ciest,
32 lebo sa hnusí zvrheľ Pánovi,
lež priatelí sa so statočnými.
33 Na dome nešľachetníka kliatba Pánova,
lež požehnáva pribytok spravodlivých.
34 Posmievačom sa posmieva
a milosť udeľuje pokorným.
35 Múdrym sa podostáva cti
a blázni hanbu ponesú.
Priviň múdrost
*4 Počujte, deti, nabádanie otcovo
a pozorujte, aby ste sa naučili poznaniu.
2 Lebo vám dávam dobré ponaučenie:
Neopúšťajte náuku moju!
3 Lebo kým som bol (ešte ako) dieťa u otca,
útlym a jedináčkom pod dozorom matkiným,
4 nuž poučoval ma a vravel mi:
„Nech sa ti srdce pridržiava mojich slov!
Zachovaj príkazy moje, [a budeš žiť.
5 Zadovažuj (si) múdrosť, zadovažuj
rozumnosť!]
Nezabúdajže (na ne) a neodchyľuj sa od slov
mojich úst!
6 Neopúšťaj ju, tak ťa bude chránievať,
obľubuj si ju, tak ťa bude strážievať.
27—30 Múdrosť žiada správny pomer k blížnemu. Pre­
to mudrc odporúča dobročinnosť (v. 27—23), úprim.
nosť (v. 29) a priateľskú lásku (v. 30).
31-35 Zdanlive šťastie násilníkov zvádzalo by niekedy
aj dobrých Tudl na zlá cesty (v. 31). Lenže treba
pamätať, že všetci nešťachctnlcl sú Bohu odporní
(v. 32), žc ich postihne jeho kliatba (v. 33), po­
smech (v. 34), hanba (v. 35). Múdri, t. j. čestní,
zbožní, pokorní, sa Bohu ľúbia, týchto teda Pán
Boh požehná a dá im svoju milosť.
1—9 Mudrcova výzva zadovažovať sl múdrosť je tu
dôrazná .a podmanivá, lebo mudrc vystupuje ako
otče, ktorý poučuje svoej dietky (v. 1—2). Podma­
ňuje poslucháčov odvolávaním sa na svoj vlastný
príklad, keď ho priam tak poučoval otec za mladi
(v. 3—4). Teraz, keď už sám je zrelým mužom, rád
by túto múdrost, ktorú počúval z úst otcových,
dal ako odkaz predkov pokoleniam po sebe. MÚ.
drost v živote má veľký význam, prelo treba obe­
tovať všetko, aby sl ju človek nadobudol (v. 5).
Chráni (v. 6), dopomáha k vážnosti a ku cti (v. 8—
9). — V 5. v. badať istú myšlienkovú rozhádzanosť.
Herman WiesmannS. J. v Bonner Blbci uspo­
radúva v. 5. taklo: k v. 4c pripojuje z v. 5b za­
čiatočné slová „nezabúdaj (na ne)". Potom kladie
623
Začiatok múdrosti (je): Múdrosť sebe zadováž 7
a celým svojim imaním si zadovažuj
rozumnosť I
Vyzdvihuj ju, a zvýši (vážnosť) tvoju, 8
dopomôže ti ku cti, ak ju privinieš.
Ovinie hlavu tvoju vencom prelestným 9
(a) obdarí ťa zdobnou korunou.”
Nenasleduj cestu hriešnikov!
Slyš, synu môj, a prijmi výroky moje, *
10
a rozmnožia sa roky života tvojho!
Ja ukážem ti cestu múdrosti 11
a povediem ťa po cestičkách
spravodlivosti.
Keď pôjdeš (po nich), nebude tvoj kročaj 12
stiesnený,
a keď (zas nimi) pobežíš, (nuž) nebudeš sa
potkýnať.
Priviň sa (pevne) k náuke, ujsť (jej) nedaj, 13
nelúč sa s ňou, bo ti ona životom (je).
Nevstupuj na chodníček nešľachetníkov 14
a nevykračuj cestou zlostníkovi
Varuj sa jej (a) neprechádzaj ňoul 15
vyhni sa jej a obíď (ju)!
Bo nespia, pokým (niečo) zlého nevykonajú, 16
a ozbíja ich o spánok, ak (voľakoho)
nezvedú.
Bo jedávajú nečestnosti chlieb 17
a pijú vino násilia.
Púť nešľachetníkov je ako tmavá (noc), 18
nevedia, na čom potknú sa.
Lež chodník spravodlivých (je) sťa svetlo 19
rozbresku,
čo dužie stále väčšmi do bieleho dňa.
Vnímajže slová moje, synu môj, 20
*
a nakloň ucho svoje k výrokom mojim!
zvyšok v. 5b pred 5a. Slová „a budeš žiť“ vo v.
4c pokladá za vsuvku. Iní okrem toho pokladajú
za vsuvku aj celý verš 5a. — Obe uvedené vsuvky
v niektorých gréckych rukopisoch nie sú. — V. 9a
porov, s v. 1, 9 a.
Nevedno, Ci táto stat a ďalšie state uvádzajú 10—19
mudrcove slová, a Ci slová jeho otca, ktorými ho
kedysi poučoval. Odporúča sa v nich cesta mú­
drosti, a nie zlé cesty pochabnostl. Múdrost (spra­
vodlivosť) zaručuje dlhý život (v. 10). Cesta spra.
vodllvost Je rovná, Človek po nej kráča volným
krokom, bez obavy, že sú na nej výmole a skaly
(v. 11—12). Mudrc odstrašuje od ciest, ktorými sa
uberajú zlosynovia (v. 14—15). Ukazuje na nebež-
penstvá zločinnosti, nepokoj (v. 16) a návyk pá­
chať zlo (v. 17). Verše 18 a 19 sa lepšie zapájajú
k predchádzajúcemu veršu, keď sa prehodia.
Mudrc opätuje svoju výzvu venovať sluch jeho 20—27
naučeniam (v. 20—21) s odôvodnením, že prinášajú
blaho (v. 22). Prikazuje nadovšetko strážiť srdce,
lebo z neho vyvierajú dobré 1 zlé skutky (v. 23),
prikazuje varovať sa neúprimnosti (v. 24—25) a
pridŕžať sa stále cesty mravnej dokonalosti (v. 27 .
— Za v. 27 LXX a Vulg dodávajú ešte tieto ver-
še, ktoré vhodne završujú túto kapitolu, lebo ináč
by bola zavŕšená strmo:
Bo cesty vpravo pozná Boh
a cesty naľavo sú poprevracané.
Lenže on púte tvoje porovná
a kroky tvoje v neporušenosti sprvádzať
bude.“
 624 Kniha prísloví 4—5—6
21 Nespúšťaj oči svoje z nich,
chráň si ich prostred srdca svojho!
22 Lebo sú život pre tých, čo ich nachodia,
a uzdravením pre ich telo vonkoncom.
23 Všemožnou strážou srdce svoje stráž,
bo z neho (vyvierajú) žriedla života.
24 Odvracaj klamné ústa od seba
a oddiaľ úskok perí od seba!
25 Nech oči tvoje priamo hladia vpred
a mihalnice tvoje nechže pozerajú pred teba!
26 Hľaď nohe svojej rovný chodník nájsť
a všetky cesty tvoje nech sú vedomé cieľa.
27 Neodkloňuj sa (ani) vpravo, ani vľavo,
odvracaj nohu svoju od zlého!
Chráň sa cudzoložnej ženy!
•5 Synu môj, všimajže si múdrosti mojej
a k rozumnosti mojej nakláňaj svoj sluch,
2 bys' uchránil si rozvahu
a aby pery tvdje zachovali poznanie.
3 Sú pery cudzinkine medom z plásta tečúcim
a jej hrdlo hladšie je nad olej.
4 Lež zavŕšenie s ňou je trpkejšie než polynok
a ostré, jak meč na dve strany brúsený.
5 Jej nohy zostupujú (v) smrť,
jej kroky dosahujú záhrobie.
6 Nekráča cestou života,
tacká sa koľajami hrbolatými, a ani nebadá!
7 Preto, syn môj, počúvaj ma včuľ
a neustupuj od slov mojich úst!
8 Stráň od nej svoju púť
a nepribližujže sa k vchodu (do) jej
obydlia,
9 aby si nevydával iným mladú svoju sviežosť
napospas
a roky svoje ukrutníkovi,
10 aby sa cudzí nenasycovali imaním tvojim
a (aby neprepadávali) v cudzincovom dome
zárobky tvoje.
11 A musel by si kvíliť nakoniec,
keby ťa pripravili o kožu a o telo,
12 a musel by si doznať: „Ako som (len) mohol
nenávidieť napomínanie
a srdce moje zhŕdať karhaním,
13 ako som mohol neslúchať hlas učiteľov svojich
a nenakláňať sluch k tým, čo ma učili?
14 Takmer by som bol celkom do nešťastia
upadol
uprostred pospolitosti a zástupu."
Slovo „pozná" v prvom dodatkovom verši značí, že
sa Bohu neľúbi, keď človek veľmi zabehuje už bl
naľavo, či napravo, a je preto jedine správne ube.
rat sa priamo.
1—14 „Chráň sa cudzoložstva“! — napomína mudrc
v ďalšom svojom príhovore. Kto by sa dal zvlest
a nepočúvol jeho radu, vystavil by svoj život ne­
bezpečenstvu (porov. Lv. 20, 10; Dt 22, 22) a ľahko
by prišiel o majetok. Šťastie, keď sa taký poblú-
dilec spamätá a zavčasu sa vráti z pomýlenej ces.
tý.
Miluj vlastnú ženu!
Pi vodu z vlastnej studnice 15*
a žblnkotavú (vodu) z vlastnej studienky!
Nevylievali by sa tavon pramene tvoje 16
a na námestia strúžky vôd?
Nech patria iba tebe samému 17
a okrem teba nikomu!
Buď požehnaný prameň tvoj 18
a teš sa žene mladosti svojej!
Je sťa by utešená laň a srnka pôvabná; 19
*
jej ňadrá nech ťa opájajú v každý čas,
kochaj sa jednostaj v jej ľúbosti!
Veď prečože by si sa kochal v inej, syn môj, 20
a (prečo) by si cudzinkine prsia privlňal?
Pred očami Pánovými sú veru cesty človeka 21
a zvážuje on všetky jeho koľaje.
Vo vlastných neprávostiach polapí sa 22
cudzoložník
a zaplieta sa v putách pokleskov svojich.
Takýto zomrie z nedostatku náuky 23
a zblúdi v množstve hlúposti svojej.
Jednotlivé naučenia
Neruč za druhého!
Syn môj, ak si sa zaručil za blížneho svojho 6’
a dal si ruku za cudzieho (človeka),
padol si do klepca skrz slová svojich úst, 2
lapil si sa skrz slová svojich úst,
nuž učiňže to, syn môj, aby si sa vymanil, 3
bo blížnemu svojmu si prišiel do hrsti;
choď, poníž sa a na blížneho svojho naliehaj!
Nedožič očiam svojim spať 4
a mihalniciam svojim podriemať!
Vytrhni sa jak srna z ruky (poľovníka) 5
a ako vtáča z ruky vtáčiara.
.Nebuď leňoch!
Choď, leňoch, k mravcovi, 6*
pozoruj ruch jeho a skús!
Hoc nemá vojvodu, 7
„Miluj vlastnú ženu“l Žena zanedbávaná ľahšie 15—18
sa sione nevernou než Žena, ktorú manžel zohr *
ňuje svojou láskou. Manželka sa prirovnáva k stud­
ni, pálfilvý pud mužov je smäd, ktorý hasi riadna
žena.
„Zachovaj vernosť'! Mudrc pre manželskú ver- 19—23
nost udáva dve príčiny: Žena pôvabná jc sama
osebe dosť, aby sa jej ľúbosťou muž do sýlosti
spíjal; oku Božiemu, čo všetko vidí, neunikne ani
jeden cudzoložník (bezbožník), raz celkom iste
príde naňho pohroma, veď sám sa do nej rúti. —
Niektorí exegéli personifikujú: manželka je mú *
drosť, pochabosť je cudzoložná žena.
„Chráň sa ručiteľstva"! Neradno sa zaručovať 1—s
ľahkomyseľne. Keď sa veriteľ hlási o dlh, ručiteľ
sa často v dlžníkovi veľmi nepríjemne sklame.
Treba sa mu preto všemožnými prostriedkami usi­
lovať, aby sa čim najskôr striasol ručiteľskej po­
vinnosti. Ručenie sa síce nezakazovalo (porov. Sir
29, 14), ale ani neodporúčalo (Prís 11, 5; 17, 18; 20,
16; 22, 23; 27, 13; Sir 8, 13; 29, 14—20).
„Chráň sa lenívostl“l Za vzor sa Im dáva usl- 6—tl
lovný mravec. Trestom nenapraviteľných leňochov
je chudoba a núdza. — Vulg za v. 11. dodáva:
„Keď sa však budeš usilovať, príde žatva tvoja
 Kniha prísloví 0—7
predstaveného, ani vladára,
B pripravuje si v lete potravu,
zhromažďuje si pokrm cez žatvu.
9 Dokedy, leňoch, budeš vyspávať,
kedyže vstaneš zo spánku?
10 „Trošičku pospať, trošku podricmať,
trošičku ruky zložiť na lôžku!”
11 Nuž pride ako tulák bieda na teba
a núdza na teba jak ozbrojený muž.
Chráň sa falše!
•12 (Je) naničhodník, ničomník,
(kto) chodí s falošnými ústami;
13 (kto) žmurká okom, (kto) sa nohou
dorozumieva,
(kto) naznačuje prstami,
14 (kto) v srdci svojom (prechováva)
prevrátenosti,
(kto) zamýšľa zlo v každý čas, (kto) zvady
rozsieva.
15 Preto naň pride náhle záhuba,
naskutku bude zgniavený, a pomoci (mu)
nebude.
Chráň sa siedmich ohavnosti!
’16 Šestoro vecí je, čo nenávidí Pán,
a sedmoro (sa prieči) duši jeho ohavne.
17 (Nuž) pyšné oči, jazyk falošný
a ruky, prelievajúce krv nevinnú, ,
18 srdce, čo snuje potuteľne zámysly,
nohy, čo bežkom pospiechajú ku zlému;
19 kto hovorí lož ako svedok falošný
a (ten), kto medzi bratmi zvady rozsieva.
Chráň sa cudzoložstva!
•20 Zachovaj prikázania otca svojho, syn môj,
a nepohŕdaj naučením matere svojej!
21 Priviaž ich navždy (sebe) na srdce,
oviň ich vôkol hrdla svojho!
22 Keď (niekam) pôjdeš, (nuž) budú ťa
viesť,
keď budeš odpočívať, strážiť budú nad tebou
ako studnica a ujde núdza naďaleko do teba”.
-V. 10. porov, s v. 24, 33; v. 11 porov, s v. 24, 34.
12—15 „Chráň sa falošnosti“! Neminie trest podvodní
* Priviaž ich sebe na prsty,
ka, luhára a zákernika.
16—10 „Chráň sa iných hrlcchov“I Z uvedených špat-
nosti je siedma najmrzkejšia. „Ciselnými” pris’.o-
viaml, spisovateľovou umeleckou formou, vyzdvi­
huje sa zvlášť dôležitosť nejakého poučenia. Ta­
kých prísloví je v Písme sv. v.acej (porov. 30, 15—
29; Sir 23, 10; 25. 7 a 1.). — Vsuvka týchto Šty­
roch napomenutí sa menej hodí do celkovej stav-.
by úvodu a poruSuje trocha jeho hlavný myšlien­
kový pochod, chválu múdrosti a vystríhanie pred
pochabnostou.
20—35 „Chráň sa cudzoložnej ženy“! Otec (mudrc) zno.
va napomína syna vefml dôrazne (v. 20—23) a va­
ruje ho pred cudzoložnicou (v. 24). Smilstvo sa
tiež síce nevypláca, ale cudzoložstvo stoji život
(v. 25—20). Pr.kladmi sa vyzdvihuje pravda, žc sa
cudzoložník celkom iste popáli (v. 27—29), žc pri­
chytený zlodej skôr sa zachráni než cudzoložník
(v. 30—32), lebo manželova pomsta býva neúprosná
(v. 33—35). Porov. S r 23, 21 (podľa číslovania ver-
Sov vo Vulg S.r 23, 30); Lv 20. 10. — Stať sa mô-
že vysvetľovať taktiež alegoricky, že cudzo-ožnica
je vlastne pochabosť.
40 SZ
625
a keď sa zobudíš, (nuž) budú ťa sprevádzať.
(Je) totiž prikázanie lampášom a naučenie 23
svetlom (je)
a cestou života (sú) prekáravé (slová
pridŕžať sa) náuky,
aby ťa od zlej ženy zavaľovali, 24
od úlisného jazyka cudzinky.
Nedychti v srdci svojom po jej peknote 25
a nedaj sa lapiť jej mihalnicami!
Veď za pobehlicu je vari peceň chleba dosť, 25
lež žena, (čo má) muža, na prevzácny život
poľuje.
Ci môže človek oheň v lone svojom prenášať 27
a nepripáliť (pritom) odev svoj?
Ci môže človek chodiť po žeravej pahrebe 28
a nohy nepopáli si?
Nuž tak (sa) tomu (povodí), kto vchádza 29
k žene bližného svojho:
nebude bez trestu, nech by sa jej bol dotkol
k.okoľvek.
Neopovrhuje sa zlodejom, hoc kradne (len), 30
by dušu svoju naplnil, keď vyhladol?
Ak bude prichytený, vynahradí 31
sedemnásobné,
dá (hoci) všetok majetok, (čo vlastní) jeho
dom.
(No) stratil rozum ten, kto cudzoloží so 32
ženou,
(len) kto sa strmhlav rúti do skazy, ten
(také niečo) učiní.
Stihne ho pohroma a potupa 33
a hanbu jeho nikto (z neho) nezotrie.
Bo žiarlivosť je zúrivosťou mužovou 34
nedá sa uprosiť v deň odplaty.
Nedá sa uchlácholiť kadejakým výkupným 35
a neuspokojí sa, keby si (ho) premnohými
darmi zahŕňal.
Uchovaj slová moje, synu môj, 7*
a prikázania moje schovaj u seba!
Uchovaj príkazy moje, a žiť budeš, 2
a naučenie moje ako očnú zrenicu svoju!
3
napíš ich na tabuľu srdca svojho!
Rec múdrosti: „Ty sestra moja si”, 1
a dôvernicou volaj rozumnosť,
aby fa zachránila od manželky blížneho, 5
od cudzinky, čo zalieča sa líškavými rečami.
Keď som (tak) oknom domu svojho (pozeral), 6’
vyzeral spoza mriežky obloka svojho,
nuž uvidel som medzi šaľami, 7
Mudrc odporúča pridŕžat sa múdrosti, byt naj- 1—5
užšie s ňou spätý, aby človek vyhol cudzoložstvu.
— V. 7. 3b porov, s v. 3 3c; v. 7, 5 porov, sv 2.14.
Názorne a ž’vo líči básnik zvod ** cvd-'-'ožn-'j C—23
ženy. Poniektorým rabínom sa práve toto ne-
i videlo na tej stati, že sa v nej v.e.ko vypisuje
I tak výrazne a‘ nezakrylo, preto napádali kanonič-
| nosf celej kn hy (viď úvod, 10. bod; o nezakryva-
| nom podávaní háklivejších ľudských vecí porov.
| Pies 7, 3 v poznámke).
 626 Kniha prísloví 7—8
spozoroval som medzi mládencami šuhaja,
čo rozum potratil.
8 Šiel povedľa jej uhla ulicou
a vykračoval po ceste k jej domovu
9 na mrku, keď sa nachyľoval deň,
keď spúšťala sa noc a (hustla) tma.
10 Tu zrazu kási žena podišla mu v ústrety
v odedzi smilnice a s potmehúdskym
zámyslom;
11 náruživosť ňou zmietala a (bola)
opovážlivá,
jej nohy nemali v jej dome spočinku.
12 Čochvíľa bola na ulici, na námestiach
čochvíľa,
a striehla poza každý roh.
13 Nuž pochytila ho a vtlačila mu bozk,
tvár sa jej nezapýria, keď povedala mu:
•14 „Pokojné obety som bola podlžná,
dnešného dňa som sľuby svoje splnila.
15 Preto som vyšla tebe v ústrety
vyhľadať ťa, a našla som ťa (včuľ).
•16 Tkanivami som povystužovala ležadlo svoje,
povystierala plátnom egyptským.
•17 Napustila som myrhou postieľku svoju
a aloou a škoricou.
18 Poď, spíjajme sa ľúbosťou až do rána,
vychutnávajme samopaši
•19 Veď muža doma niet,
vybral sa na ďalekú púť.
20 Vrecúško s peniazmi vzal so sebou,
vráti sa domov až v deň splnu mesiaca.”
21 Naklonila ho mnohým prehováraním,
zviedla ho lichôtkami svojich rtov.
*22 Šiel za ňou, pochábeľ,
ako vôl, keď ho na jatku vedú,
a ako jeleň, čo sa zapletáva do puta,
23 kým pečeň prevŕta mu šíp,
ako keď vták sa rúti do slučky
a nevie, že mu ide o život.
•24 Nuž teda, syn môj, počúvajže ma
a všímaj si slov mojich úst:
14 Dobrovoľné stuhy obety sa končievali hostinami
doma (porov. Lv 7, 1G). Rozvášnená zvodkyňa zve
neskúseného a Tahkomysctného chlapca na takúto
hostinu n nehanbi sa pritom na samopaš zneuži-
vať zbožnosť.
10 Boháči sl na postatiach napínali pružné pásy,
aby sa Im na nich mäkšie spalo.
17 Myrha, nloa a škorica sú známe vo voňavkár-
stvo (porov. Pies 4, 14 v poznámke).
19 Samopašná žena láme nerozhodnosť zdráhavého
chlapca. Mešce s grošmi; ktorý vzal muž so sobou,
je jasným dôkazom, že nešiel na krátky čas z do­
mu, žc sa teda skoro nevráti.
22 Mladík zvodom podľahol a vystavil sa trestu,
ktorý dostatočne naznačujú verše 5, 11—14; 6. 32—
35. Cudzoložníci sa rútia do nešťastia ako neroz­
umne tvory.
24—27 Z opísanej udalosti vyvodzuje mudrc poučenie.
Neoddá sa vskutku cudzoložstvo pre najväčšie ne­
bezpečenstvá a pre obety, ktoré musí priniesť kaž­
dý. — Výklad alegorický je možný (porov, vyššie
Nech sa ti srdce na cesty k nej nekloní, 25
nezatúlaj sa na jej chodníkyl
Lebo je množstvo zabitých, čo zrazila, 26
a veľký počet tých, čo bez výnimky zmárnila.
Jej dom je (šírošíra) cesta do pekla, 27
čo zvádza dolu do komôr, kde býva smrť.
.Múdrosť — sprievodkyňa
Ci múdrosť nevolá 8*
a umnosť nevydáva var’ svoj hlas?
(Vysoko) na temeni výšin, pri ceste, 2
stávala na križovatkách,
pri bránach, ktoré vedú z mesta von, 3
pri vchodoch, kade vstupuje sa, volá hlasito:
„K vám volám, mužovia, 4
a k synom ľudským (nesie sa) môj hlas,
Priúčajte sa dômyselnosti, vy, pochábli, 5
a blázni, priúčajteže sa rozumu!
Počúvajte, bo znamenité (veci) zvestujem 6
a moje pery otvárajú sa (len) k správnym
(besedám).
Ano, pravdu (čistú) vraví podnebie moje 7
a perám mojim oškliví sa neprávosť.
Spravodlivé sú všetky reči mojich úst, 8'
nieto v nich falše, ani podvodu.
Všetky sú priame človeku, čo rozumie, 9
a prosté tým, čo prišli k poznaniu.
Nie striebro, (ale radšej) prijímajte náuku 10
moju
a (radšej) poznanie, než zlato najvybranejšie.
Bo cennejšia je múdrosť ako koraly 11
a nevyrovnajú sa jej všetky drahocennosti.
Múdrosť a jej dobrá
Ja, múdrosť, bývam s dômyselnosťou 12'
a dosahujem hĺbavého poznania.
(Bázeň Pánova je nenávidieť zlo.) 15
Oproti pýche, nadutosti, ceste zlej
a ústam, ktoré prekrúcajú, prechovávam
nenávisť.
U mňa je rada a je u mňa prezieravosť B
(rovnako),
u mňa je umnosť, u mňa sila (hrdinská).
(Ja som tá), skrze ktorú králi (dobre) 15
kraľujú
a podľa práva rozhodujú vladári.
(Ja som tá), skrze ktorú kniežatá sú 16
kniežatmi
a prisluhujú právo mocnári.
5, 1—14; 6, 20—35). — V. 24 v pôvodine: „synovio",
„poéúvajteže ma", „všímajte si”.
Zosobnená múdrost vystupuje všade, kde sa 1 "
hmýri život (v. 1—3), ako kazatcTka pravdy (v. 4—
7; porov. 1, 20—30).
Slová múdrosti sú prosté, pre každého zroz- B—11
umitcťné e veru cennejšie, než všetky drahocenné
veci. — V. 8, 11b porov, s v. 3, 15b.
Najvýznamnejšími vlastnosťami múdrosti sú pre- 12—18
nlkavá znalosť, rozumnosť a bázeň Božia.
 Kniha prísloví B—(K
•17 Ja milovníkov svojich milujem,
a tí, čo hľadajú ma včas (a pilne),
nachádzajú ma.
18 U mňa sú bohatstvo a česť,
trvalá zámožnosť a blahobyt.
19 Lepši než zlato a než rýdze zlato je môj plod
a to, čo donášam, je (lepšie) ako striebro
najlepšie.
20 Chodievam ciestkou spravodlivosti,
prostriedkom chodníkov, (jak vyžaduje) súd,
21 aby som nadelila milovníkom svojim imania
a žeby som ich pokladnice ponapínala.
Pôvod múdrosti
*22 Pán vládol mnou (hneď) od počiatku svojich
ciest,
prv než bol stvoril od pradávna čokoľvek.
23 Od večnosti som ustanovená,
od počiatku, prv než bol povstal svet.
24 Nebolo ešte morských priehlbni,
keď ja som sa už zrodila,
nebolo ešte žriedel s chrliacimi vodami.
25 Prv než sa boli hóry vhrúžili,
pred pahorkami som sa zrodila,
26 prv než bol nivy učinil a planiny
a prvé hrudy na zemekruhu.
27 Keď zhotovoval nebesia, tam som (bola),
keď odmeriaval klenbu nad priehlbinami
morskými,
28 keď upevňoval mraky vo výši,
keď dával dužieť žriedlam hlbiny morskej,
29 keď vymedzoval moru hranicu jeho,
by vody neprelievali sa cez svoj breh,
keď ustaľoval základy zemské,
30 nuž ja som bola uňho chovankou
a bola som deň po deň rozkošou jeho
a hrala som sa pred nim v každý čas,
31 na kruhu zeme jeho hrávala som sa
a rozkoš moja (je byť) medzi synmi
ľudskými.
17—21 Múdrost odmeňuje svojich ctiteľov, jej osož *
nosť si treba nadovšetko vážiť.
22—31 Pôvod všetkej múdrosti je v Bohu. Nemyslí sa
tu však na stvorenú (ľudskú) múdrosť, ale na ne * Múdrosť povoláva k sebe do nádhernej paloty 1—6
jakú múdrosť vyššiu, lebo sa jej pripisujú také
vlastnosti, Co patria, alebo Čo sa môžu pripisovať
iba Bohu. Nuž a táto nestvorená, večná múdrosť
nebola len na začiatku stvoriteľskej Božej Činností
(v. 22) a tým menej nie iba odvtedy a vtedy, keď
už spolupracovala s Bohom pri stvorení nevidi­
teľných a viditeľných svetov (v. 30). Bola od sa
mého počiatku, prv než Boh začal konať na vonok,
ba podľa vážnych exeßctov (Knabenbauer)
bola dôvodom, že sa Boh zjavil v stvorenstvo, že
začal konať na vonok. Nuž podľa toho katolícki
cxegéll chápu túto múdrosť rozmanité. Jedni vi­
dia v nej len nadzmyselnú zosobnenú múdrosť. Iní
zas v nej vidia zosobnenú múdrosť Božiu (vlastnosť
Božiu, Sapientia cssentialis). Tí, čo idú ešte ďalej,
napokon v nej vidia bytosť skutočnú a samostatnú
(hypostázu, naozajstnú osobu). Tá, vystrojená vlast-
nosťami Božími, zúčastňuje sa na stvoriteľskej a
spravujúcej činnosti Božej (Sapientia notíonalis).
627
A teraz počúvajteže ma, synovia, 32a'
počujte naučenie, aby ste sa stali múdrymi 33
a nezanedbávajte ho!
Blažený človek, čo ma počúva J4a
a ktorý bdie deň po deň vedľa mojich dvier! 34b
A blažení sú ti, čo cesty moje varujú 32b
a ktori strežú na veraje mojich brán! 31r:
Lebo kto nájde mňa, ten život nachodí 35
a preukáže sa mu milosť od Pána.
Kto sa však prehrešuje proti mne, ten páše 36
voči sebe ukrutnosť,
všetci tí, čo ma nenávidia, majú radi smrť.
Múdrosť povoláva na hostinu
k sebe
Múdrosť si vystavila dom; 9'
na siedmich stĺpoch spočíva.
Pozabíjala dobytok svoj, vino svoje 2
zmiešala,
ba prestrela (už aj) svoj stôl.
Vyslala služobnice svoje zvestovať 3
z najvyššej mestskej cimbury:
„Ten, kto je pochabý, nech uchýli sa sem, 4
(a) komu chýba rozum, toho poučím.
Poďte (a) jedzte z pokrmu môjho 5
a pite z vína, čo som zmiešala.
Opusťte pochabosť, a bude sa vám žiť 6
a bude sa vám kráčať cestou rozvážitosti.
Kto dohovára posmievačovi, sám upadáva do 7*
hanby,
a ten, kto karhá zlosyna, (utržuje) potupu.
Nekarhá] posmievača, aby neskrsla v ňom 8
voči tebe nenávisť,
pokarhaj múdreho, a bude ťa mať rád.
Daj (poučenie) múdremu, a bude ešte 9
múdrejší,
poučuj bezúhonného, a pribudne mu
ponaučenia.
Múdrosť vystupuje ako kráľovná, čo má svoj 32—36
palác. Každý strežie prí bránach jej paláca (v. 34).
kto sa chcc poučiť, kto chodí do jej školy ako
horlivý žiak. Napomína všetkých, aby počúvali za-
každým jej náuku (v. 32—33), a svojim žiakom
sľubuje, že Pán Ich požehná u v živote tiež budú
šťastní (v. 35). Prehrešuje sa však každý proti se­
be, kto ju nenávidí a kto sa jej strání. Takýto
sa rúti do náručia smrti (v. 36).
(má sedem stĺpov — číslo sedem značí dokonalosť),
ktorú bola vybudovala, kde na jej posviacku je
vystrojená skvelá hostina. Tam na jej hostí čoka-
jú jej nachystané dary „chlieb a víno“, t. j. vzdc-
ne naučenia.
Táto čiastka nesúvisí ani s predchádzajúcimi, ľ—12
* ani s nesledujúcimi veršami. Je hŕstkou aforizmov,
ktorými sa končí veľký úvod (hl. 1—9). Básnik
nakloňuje nimi svojich čitateľov. Dúfa, že sú ľu­
dia dobrej vôle, učenliví, rozumní, že teda prij­
mú jeho naučenia vďačne. Nepísal ich pre po-
smešníkov a bezbožníkov. Tí by sa Im iba vy­
smiali a pohoršili by sa na nich (v. 7—9). Potiaľ
básnikovo presvedčenie osobné.
Múdrosť sa však okrem toho vypláca I preto,
že jej základom je bázeň Božia (v. 10; porov, s v.
1, 7a). Žiaci múdrosti sú teda súčasne i v škole
bázne Pánovej. Pán odmeňuje túto bohabojnosť
dlhým životom. Žiak múdrosti má teda z tejto
 G 28 Kniha prísloví 9—10

10 Počiatok múdrosti je bázeň Pánova Chudobnie pracujúci rukou lenivou, 4

a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť. naproti tomu ruka pracovitých obohacuje.
11 Bo skrze mňa rozmnožia sa tvoje dni
a pridá sa ti k rokom života. Kto v lete zhromažďuje zásoby, je Človek 5
12 Akže si skúsený, sám pre seba si skúsený, rozumný,
akže si posmievač, len ty sám budeš kto drichme za žatvy, je darebák.
znášať trest."
Na hlavu spravodlivého (sa hrnie) hojné 6*
Pochabosť tak isto pouoláua požehnanie Pánovo,
na hostinu lež ústa nespravodlivých ukrývajú bezprávie.
'13 Pochabou ženou vášeň lomcuje
a vyzná sa len v zvádzaní. Pamiatka spravodlivého je na požehnanie, 7
14 Vysedá predo dvermi príbytku svojho lež meno skrivodlivých spráchnivie.
na stolci v meste vysoko,
15 by pozývala vôkolidúcich, Ten, kto je múdrej mysle, dá si povedať, 6
čo mieria priamo, kam im treba ísť. naproti tomu mnohovravný blázon nevyhne
sa poklesu.
16 „Kto pochabý je, nech sem zabočí!”
Tomu zas, klo je bez rozumu, hovorí: Kto chodí bezúhonne, chodí bezpečne, 9
17 „Je sladká voda kradnutá čie cesty sú však kľukaté, nuž ten sa vyzradí.
a chutný je chlieb pokútny!"
18 Lež nevie sa, že sú tam bezdušní Kto mrká okom, zaviňuje bôľ, *
10
(a že) jej pozvaní sú v priepadlisku podsvetia. naproti tomu mnohovravný blázon nevyhne
sa poklesku.

Prvá zbierka Šalamúnových Prameňom života sú ústa spravodlivého, 11

*
prísloví lež ústa nespravodlivých ukrývajú bezprávie.
Príslovia Šalamúnove Nenávisť vyvoláva rozbroje, 12*
Požehnanie spravodlivosti láska však ututláva všetky priestupky.
a kliatba hriechu
Na perách rozumného múdrosť nájsť, 13*
• 10 Múdry syn naplňuje otca (svojho) radosťou, avšak prút (zasluhuje) chrbát (človeka),
avšak syn pochabý býva na zármutok čo potratil rozum.
materi svojej.
Prechovávajú múdri vedomosť, 14*
• 2 Nespravodlivo nadobúdavané poklady lež ústa pochábľa — to skaza vzápätí.
sú neužitočné,
spravodlivosť však zachraňuje pred smrťou. Majetnosť boháča je pevným mestom preň, 15'
• 3 Pán nedopustí, aby spravodlivý hladoval, postrachom núdznych je ich chudoba.
lež zapudzuje žiadostivosť škrivodlivých. V. 10, 6b porov, s v. 10, 11b. Nehodí so k v. 6
10. <Sa. Pôvodný verš, ktorý by sa hod.l k v. 10,
školy, dvojnásobne výbornej, sám najviac výhod. Ga, v pôvodine sa nám nezachoval.
Práve tak sám sebe najviac škodí blázon, lebo za­ V. 10. 10b sa v hebrejčine rovná v. 10, 8b a tu 10
sa len sám musí najčastejšie zakusovať trpké plo­ sa nehodí. Grécky preklad miesto 10, 10b má ten­
dy svojej pochabnosti. — Umiestnenie tejto stati to polverš: „ten však, kto karhá otvorene, spô­
na konci (po 9, 18) bolo by vhodnejšie a účinnej­ sobuje blaho".
šie.
j__18 Opak múdrosti je pochabosť. Jej črty sú tu tie Spravodlivý človek úprimnými, nezištnými re- U
Isté, ako črty cudzoložnej ženy (porov. 7, 10 n.). čamí zavďačuje sa svojmu blížnemu, keď tento
Básnik predstavuje ju tu ako náruživú ženu, ktorá potom žije podľa zásad, ktoré od neho bol počul
kdekoho zvádza. Všetci, čo sa dali zviesť a vošli (porov. 10, 21). r
do jej domu na jej hostinu, sú synmi smrti, za­ Nenávisť je nebezpečná, lebo bez potreby od- 12
sadajú k stolu s mŕtvymi, čo draho zaplatili za krýva a rozhlasuje chyby blížnych. Z toho polom
hriechy a svoje viny životmi. — V gréckom texte býva veľa zvád a škriepok. Láska chyby zakrýva
B dodatkových veršov, ktoré nadväzujú na v. 18, a nevypráva o nich kdekomu (porov. 17, 0; 1 Pt
zakľučuje kapitolu výstrahou. — V. 9, 10 porov, 4, 8).
s v. 9, 4. Blázon nerozvážnou rečou ľahko popudzuje 13
1 Múdry je, kto zachováva prikázania Božie; po­ k hnevu, prelo sa mu ujde bitky. Porov, pore­
chabý je, kto sa prehrešuje. — V. 10, la porov, kadlo: „Na blázna kyj!" — V. 10, 13b porov, s v.
s v. 29, 3a; v. 10. 1b porov, s v. 15, 20b. 19, 29b a 6 v. 26, 3b.
2 Bohatstvo, ktoré človek nazhromaždil nespravod­ Múdry nepovie hneď všetko, čo vie, len keď 14
livo. nič neosoží, nezachráni pred trestami Bož ml treba; porhúbeľ je nebezpečný, lebo nerozmyslene
(porov. 14, 4; Sir 5. 1. 10). Spravodlivosť zachra­ a bezohľadne vybľaboce všetko a tým často po-
ňuje pred smrtou (porov. 11, 19; 12, 20). — V. 10, škodzuje bl.žneho a neraz uvaľuje naňho hanbu.
2b porov, s v. 11, 4b. Boháč vždy má pr.atcľov a pomocn kov, keď 15
3 V Starom zákone Boh sľúbil hlavne časné dob- mu treba v Cažkom položení pomôcť (porov. 13. 8;
rá. aby väčšmi povzbudzoval zachovávať zákon. 14, 20; 18, H; 19, 4). Bedárovi v takom istom po­
Porov. 13, 25; 2 33 (h. 34), 11; 2 36 (h. 37), 19; Tob ložení nepomáha n.kto, pretože je bedár, nemá sa
4, 23. č.m odplatiť.
 Kniha prísloví 10—11 629

•16 Zárobok spravodlivého (je na úžitok) životu Inakšie sa správa človek statočný
(jeho), a inak človek bohaprázdni/
dôchodok koristnika (je mu) na skazu. Falošná váha oškliví sa Pánovi, 11
lež ľúbi sa mu spravodlivé závažie.
17 Putuje cestou k životu, kto na výčitky dbá,
lenže kto zanedbáva dohováranie, ten blúdicva. Nadíde pýcha, nadíde aj potupa, 2’
•18 Statočné pery zakrývajú nenávisť, múdrosť však (zdržiava sa) u skromných.
ten však, kto roztrusuje klebety, je pochábeľ.
Statočných (ľudí) vedie (bezpečne) ich 3
19 Tam, kde je veľa rečí, nezaobíde sa bez neporušenosť,
hriechu, prevrátenosť však spreneverilcov ich (samých)
a preto ten, kto drží pery svoje na uzde, pustoší.
je rozumný.
Nepomáha v deň prchlivosti bohatstvo, 4'
20 Je striebrom pretápaným jazyk spravodlivého, spravodlivosť však zachraňuje pred smrťou.
um skrivodlivých stoji za babku.
Bezúhonnému rovná cestu jeho spravodlivé 5*
21 Premnohých občerstvujú pery spravodlivého, konanie,
blázni však hynú nedostatkom rozumu. pre vlastnú svoju nečestnosť však padá
nešľachetník.
22 Požehnanie Pánovo, toto nosí bohatstvo,
takže mu (vlastná) námaha (naskrze) nič Statočných (ľudí) vyslobodzujú ich 6
nepridáva. spravodlivé počiny,
spreneverilci sa však lapia v náruživostiach
23 Bláznovi páchať neprávosť je zábavka, svojich.
a (priam tak je zas) múdrosť rozumnému
mužovi. Keď zomrie človek bezbožný, (nuž) hynie 7
nádej (jeho s ním),
• 24 Čoho sa bojí skrivodlivý, to príde naň, očakávanie zlostníkov však vyjde navnivoč.
a čo si spravodliví žiadajú, to sa im dá.
• 25 Len čo sa búrka preženie, a už je z ničomnika Spravodlivý sa vyslobodí z úzkosti 8*
nič, a miesto neho nastupuje ničomník.
spravodlivý však je sťa základ večitý. Ústami kazí bohaprázdny (človek) blížneho 9'
• 26 Cim ocot na zuby a čím je zraku dym, svojho,
tým lenivec je svojim vyposielačom. spravodliví však vyslobodzujú sa
predvídavosťou (svojou).
27 Predlžuje dni (žitia) bázeň Pánova, Zo šťastia spravodlivých napĺňa sa mesto *
10
lež roky nešľachetných sa skracujú. jasotom
28 Očakávanie spravodlivých (premieňa sa) a zo zániku skrivodlivcov ozýva sa ples.
na radosť, Dvíha sa mesto požehnaním (ľudí) statočných, 11
lež nádej skrivodlivých obracia sa navnivoč. ústami nestatočných sa však nivočí.
•29 Tvŕdzou je poctivcovi cesta Pánova Pohŕda blížnym svojím ten, kto rozum *12
a postrachom tým, ktori pášu neprávosť. potratil,
30 Spravodlivý sa nikdy nepohne, mlčí však človek rozumný.
skrivodliví neostanú bývať v krajine. Klebetník, čo sá túla, povyzrádza tajnosti, 13
*
31a Zrodzujú múdrosť ústa spravodlivého, kto však má zmysel pre spoľahlivosť, ten drží
32b lež ústa zlovoľnikov prevrátenosti. slovo u seba.
Pýcha predchádza pád (porov. 16, 18; 10, 12). Po- 2
32a Po vôli budú besedovať ústa spravodlivého, kôra je múdrosť, o tá vedie ku cti.
31b lež jazyk úlisný sa vyničí. V. U. 4b porov, s v. 10, 2b; Ez 7, 19; Sof 1, 18. 4
V. 11, 5b porov, s v. 14, 32a. 5
16 Spravodlivý Človek užíva svoj majetok tak, .aby Kto druhému jamu kope, ten sám do nej padne. 8
slúžil jednak jemu, jednak jeho bližným. Koristnícl Porov. Aman. — Mardocheus (Est 7, 10), Daniel —
zneužívajú svoj majetok, že neraz býva na škodu jeho nepriatelia (Dan 14, 40), Zuzanna — jej ža­
aj im, aj Iným. — Porov. 11, 18. lobcovia (Dan 13, 42—64).
18 Klebety sú nebezpečné, lebo je v nich veľa oso. Spravodlivý človek nenaletí bezbožníkom ľahko. 9
(ovonia a ohovárky. Činnosť ľudí spravodlivých býva užitočná mos- 10 n.
24 Skrivodlivý sa právom bojí súdu Božieho a prú. tu. Skrivodlivci škodia verejnosti podrývaním po­
vom sa mu spravodlivý teší. koja a bezpečnosti.
25 Búrka, strašlivý súd Boží, zmetie ničomníka. Iba nerozumný človek pohŕda hneď svojím blíž. 12
23 Leňoch býva svojmu pánovi len na škodu a na nym, nepekne sa o ňom vyslovuje, len čo nn ňom
mrzutosť. zbadá chybu. Rozumný je zdržanlivý v súde.
26 Boh sa statočného zastáva a bezbožníka tresce. Porov. 20, 18. 13
 630 Kniha prísloví 11—12
'14 Kde nielo zrelej úvahy, tam národ upadá,
dobre je však tam, kde niet núdze o radcov.
15 Veľmi si škodí, kto sa zaručuje za cudzieho
(človeka), Kto zakladá si v svojom bohatstve, ten uvädne, 28
kto sa však záväznostiam vyhýba, je bezpečný, j spravodliví však budú pučať ako list.
i
• 16 Spanilá žena nadobúda česť. J Ten, kto sa prehrešuje proti domu svojmu,
násilníci však dosahujú bohatstvo. j
vietor bude žať,
• 17 Sám sebe dobre činí človek dobrosrdečný,
lež trýzni (vlastné) svoje telo ukrutník.
■ 18 Koristnik zarába (len) klamný zárobok,
ten však, kto seje spravodlivosť, opravdivú
odmenu.
19 Takto, hľa, spravodlivosť (vedie) k životu,
kto sa však ženie za zlým, (letí) smrti svojej
(v ústrety).
20 Ľudia, čo majú srdce skazené, hnusia sa
Pánovi,
lež záľubu má v tých, čo bezúhonne (chodia)
púťou (života).
•21. Stavím sa (s kýmkoľvek), že podliak trestu
neujde,
avšak potomstvo spravodlivých vyviazne.
22" obrúčka v svinskom rypáku
je žena krásna, ale bez útlocitu.
'23 To, čo si spravodliví žiadajú, je dobré
zakaždým,
očakávanie (ľudí) skrivodlivých je prchký
hnev.
•24 Voľakto rozhadzuje (priam), a (jednako) mu
stále pribúda,
a zasa druhý šetri väčšmi, než sa sluší, a má
nedostatok vždy.
25 Človek, čo žehná (druhým rád, sám) zbohatne,
ten však, kto (druhých) preklína, aj on sám
bude prekliaty.
*26 Toho, kto zatajuje zbožie, budú ľudia preklínať,
na hlavu predavačovu však požehnanie
(zostúpi).
14 Porov. 15, 22; 20, 18; 24, 6.
IG Medzi oba verše vsúva grécky preklad LXX dva
verše, ktoré sa tu dobre začleňujú:
„stolica honby je však žena bezbožná.
Lenivci nemávajú bohatstva/‘
Slovo „násilníci“ v 1Gb opravujú potom na ‚‚usllov-
ni“, aby sa verš lepšie spájal s predchádzajúcim
a vyslovoval takto protichodnú pravdu.
17 Požehná Boh dobrosrdečného človeka a stresce
bezbožníka.
18 Koristníkov majetok je klamný, pretože buď
zomrie predčasne a nemá potom z neho nič, buď
ho zasa stratí.
21 Neujde zlý človek trestu, na súdny deň Boží.
22 Už vtedy sa ženy prikraštovali rôznymi ozdôb,
kaml.
23 Porov. 10, 24. 28.
24 Kto rúd dáva, toho Pán Boh požehnáva.
26 Skrývať v časoch nedostatku dôležité Články
dennej potreby je iste hriešne pred svetom i pred
Kto pilne hľadá dobré, vyhľadáva 27
*
blahovôľu (pre seba),
ten však, kto vyhľadáva zlé, (nuž) ono príde
naň.
*
29'
blázon však bude slúžiť (človekovi)
núdznemu.
Ovocie spravodlivosti je stromom života, 30'
uchvacuje však život nespravodlivosť.
Ak spravodlivému sa odpláca tu na zemi, 31
nuž o čo väčšmi nešľachetnému a človekovi
hriešnemu?
Postoj múdreho a postoj pochabého
Ten, kto rád znáša, keď ho cúdia, rád má 12
vedomosť,
ten však, kto neľúbi, keď sa mu vyčíta,
je ozembuch.
Ten, kto je dobrý, dosahuje milosť u Pána, 2
lež zatracuje muža, ktorý (strojí) pletichy.
Nenadobudne človek vierolomnosťou pevnej 3’
pôdy pod sebou,
ale koreňom spravodlivých neotrasie nik.
Spôsobná manželka je vencom svojho 4*
manžela,
nehanobnica je však ako hniloba, čo sa mu
vŕta do kostí.
Myšlienky spravodlivých (zalietajú k) 5
spravodlivosti,
zámysly skrivodlivých (zasa k) ošemetnosti.
Nebezpečenstvo života (sa skrýva) v rečiach 6*
(ľudí) zloprajných,
lež ústa (ludi) počestných im prinášajú
záchranu.
Bohom. Tak robia, pravdaže, len úžerníci. Sprie­
vodný zjav za posledných vojen u nás.
Dobrý človek hľadá priazeň Božiu a zlste ju oj 27
nájde. Zlého zniči jeho vlastná zloba.
Spoliehať sa na bohatstvo, a nie na Boha, je 28
hriech a skaza.
Medzi veršami cíti sa porušený myšlienkový 29
pochod. Hádam sa tu nezachoval pôvodný text
verne. — Kto sa nevie starat o domácnosť, pride
navnivoč a bude slúžiť starostlivým, múdrym hos­
podárom.
Porov. 11, 10; preklad upravený podľa LXX. 30
Spravodlivý človek je strom, ktorý nevyvráti 3
búrka (10, 25).
Dobrá žena býva dobrou gazdinou a požehná- 4
nim muža (porov. 11, 16; 31, 10 n,). Žena zlá je
manželovou skazou. Porov, naše porekadlo: „Koho
*.
eheo Boh strestať, dá mu planú ženu'
Zloprajnícl škodia svojim blížnym klebetami, 6
štvaním, žalobami, krivým udávaním, ťalošnýml
 Kniha prísloví 12—13
7 Odstráňte skrivodlivcov, a nebude ich,
dom spravodlivých zato bude stáť.
B Človeka chvália podľa rozumu jeho,
ale svojhlavcom pohŕdať budú.
•9 Lepšie byť neváženým a byť sluhom sebe
samému,
než pokladať sa za váženého, a o chlieb biedu
trieť.
10 Spravodlivý stará sa o potreby dobytka
svojho,
najvnútornejšie vnútro skrivodlivcov je však
ukrutné.
'11 Kto pole svoje obrába, má chleba nadostač,
kto sa však ženie za darobnicami, rozum
■ potratil.
'12 Tvrdz oplanov sa rozváľa,
lež koreň spravodlivých bude trváci.
13 Do previnenia perí (svojich) zakosíľuje sa
ničomník,
spravodlivý však vymkýna sa z úzkostí.
•14 Z ovocia úst (svojich) každý sa blaha nasýti
a odplatí sa človekovi podľa (skutkov) jeho
rúk.
■15 Bláznovi sa zdá správnym jeho postupovanie,
múdry však radu poslúcha.
16 Blázon hneď prejavuje svoju nevôľu,
lapaj však tají (svoju) prikoru.
17 Kto vypovedá pravdu, prejavuje pravdivosť,
falošný svedok však (prináša len) klam.
■18 Voľakto tára, (ako keby) mečom prekálal,
lež jazyk múdrych je (sťa) liek.
•19 Pravdivé pery budú trvať naveky,
falošný jazyk však (len) chvíľočku.
20 Sklamú sa v srdci ti, čo snujú zlé,
ti však, čo narádzajú pokoj, (dožijú sa)
radosti.
svedectvami. Spravodlivý, naopak, zastávajú sa
napádaných blížnych.
9 Lepšie sa má človek, čo sa nevystatuje, a má
to, čo mu treba, než ten, čo sa vystatuje, čo chce
čosi znamenať a nad pomery márni, pokým ne­
premárni všetko, že sám nemá na zápražku.
11 H’otníctvu sa pripisoval väčší význam ako zá­
robkovým podnikaniam. — Vulg tu vsúva verše:
‚‚Kto sa rád baví pri víne,
necháva hanbu vo svojom bydlisku",
12 Preklad verša s opravami pôvodného textu.
14 Aké reči, aké skutky, taká odplata.
15 Blázon býva presvedčený, že vie všetko najlep­
šie, a preto neprijíma rady od nikoho.
18 Jedovaté jazyky sú ako meče.
19 Lož má krátke nohy.
631
Neprihodí sa spravodlivému, ver', žiadna 21
nehoda,
skrivodliví však (zažívajú) plno nešťastia.
Luhárske pery ošklivia sa Pánovi, 22
tí však, čo pravdu pestujú, sú záľubou jeho.
Rozvážny človek taji to, čo vie, 25
(zo) srdca pochábľov však hlúposť vykrika.
Dopracuje sa panovania ruka (ľudí) robotných, 21
robotovať však bude (ruka) lenivá.
Nepokoj v srdci stláča človeka, 25
láskavé slovo ho však rozveseľuje.
Spravodlivý si vystopuje svoju pastvinu, 26‘
lež cesta skrivodlivých vedie ich, kde
zablúdia.
Neupečie si lenivec svoj úlovok, *
27
lež usilovnosť človeka je vzácnym imaním.
Život je na chodníku spravodlivosti, 28
k smrti však vedie cesta zmýlená.
Nerovnaký osud zbožného
a bezbožného človeka
Múdry syn (rád sa podrobuje) disciplíne 13
otcovej,
posmievaš zasa nedbá na hromovanie.
Z ovocia spravodlivosti (smie) dobrý požívať, 2*
vierolomnici- však bažia po násilenstve.
Ten, kto si dáva pozor na ústa, je strážcom 3*
svojho života,
tomu však, ktorý rozdrapuje pery svoje,
(hrozí) pohroma.
Je plná túžob, ale bezvýsledných, duša lenivca, 4
baženie usilovných sa však do sýtosti ukojí.
Spravodlivému (človeku) hnusí sa činnosť 5
nečestná,
nešľachetník sa však do hanby a potupy
(uvrhuje).
Spravodlivosť je strážcom cesty bezúhonnosti, 6
bohaprázdnosť však povaľuje (toho, kto sa
dopúšťa) hriechu.
Niekto sa robí bohatým, a nemá ničoho, 7
(iný) sa robí chudobným, a (vládne) veľkým
majetkom.
Spravodlivý dôjde k cieľu. — Preklad v prvom 26
polverš! je s korektúrou textu.
Lenivec sa boji práce. Neusiluje sq ani vtedy, 27
keď sa mu priam núka dobrá priležitost.
Nestatoční ľudia, odpadlíci od Zákona Božieho 2
dopustia sa i násilenstva, keď lo vyžaduje ich cieľ.
Porov. 10, 19; 21, 23. 3
 652 Kniha prísloví 13—14

‘8 Výkupné za život má človek v svojom Kto chodí s múdrymi, ten zmúdrie (popri 20
bohatstve, nich),
bedár však nepočúva vyhrážky. druhovi bláznov sa však špatne povodí.

•9 Veselo svetlo spravodlivých (plápolá), Hriešnikov stíha nešťastie, 21

zatiaľ čo lampáš skrivodlivcov zhasína. spravodlivých však odmeňuje dobrým (Pán).

10 Pýchou sa vyvoláva iba roztržka, Porúča dobrý (človek) detným deťom 22

ti však, čo správajú sa radou, (pridržiavajú dedičstvo,
sa) múdrosti. hriešnikov majetok však uschová sa
spravodlivému.
11 Majetok ľahko nadobudnutý sa rozplynie,
ten však, kto zbiera po hŕstke, dopracuje Je veľa chleba na prielohu chudobných, 23
*
sa bohatstva. bohatstvo sa však trati skrivodlivosťou.
*12 Očakávanie, čo sa preťahuje, núti srdce Kto ľutuje svoj prút, ten nemá syna svojho 24
chorľavieť, rád,
splnená túžba je však stromom života. kto ho však miluje, ten priúča ho na trestanie
zavčasu.
*13 Kto (dobrým) slovom pohŕda, ten škodí sebe
samému, Spravodlivý sa môže najesť dosýta, 25
tomu však, kto si prikázanie váži, dostane lež brucho chamtivcov biedu trie.
sa odplaty.
Prednosť múdrosti pred
14 Náuka mudrca je zdrojom života, pochabosťou
aby sa vyhlo slučkám, (ktoré nastrojila) Múdrosť žien buduje si dom, 14
smrť. hlúposť však rukami vlastnými ho búra.

15 Výborné vedomosti získavajú náklonnosť,
púť pohŕdačov je však tvrdá (ako štrk).
16 Rozvážny (človek) všetko robí s rozvahou,
blázon však s bláznovstvom sa vystavuje na
odiv.
17 Neverný posol uvrhuje v nešťastie,
lež verný posol (je jak) liek.
18 chudoba s hanbou (postihujú) toho (človeka),
čo nedbá na disciplínu,
ten však, kto pripúšťa si k srdcu pokarhanie,
bude vážený.
•19 Splnená túžba lahodí,
Kto chodí rovnou svojou (cestou), Pána cti, 2'
ten však, kto chodí nerovnými cestami, nim
pohŕda.
V bláznových ústach je prút na chrbát, • 3’
lež pery múdrych sú (zas) pre nich (samých)
ochranou.
Kde nieto volov, (tam) niet obilia, 4’
bohatý výnos je však (tam, kde) namáha sa
býk.
Pravdy milovný svedok neluže, 5
falošný svedok vypúšťa však (kdejakú) lož
(z úst).
Posmievač hľadá múdrosť, ale nadarmo, 6*
poznanie rozumnému zdalo sa však ľahučké.

Choď zoči-voči k pochabému človeku (a hovor 7'

s nim),
lež odporné je bláznom vyhýbať sa zlu. a veru nevie, (čo sú) pery rozumné.

Dávať si pozor na cestu je múdrosť 9

8 O možnostiach výkupného porov. Ex 21, 22; 22,
7—16; Dt 22, 19. — Bohatého vykupujú jeho pe­
niaze aj z najväčšieho nebezpečenstva. Bedár zas
má tú výhodu, že nemá nič, nik sa mu nevyhráža,
9 Svetlo značí štaslle,
10 Ľudia skromní, ústupní, sa nehašteria.
12 Trápi sa, kto čaká na splnenie nádejí a túžob.
Človek však až rastie od radosti, hneď jc zdravší,
len Čo sa mu vyplnila žiadost.
13 Vo Vulg je tu dvojverš, ktorý nie je v pôvo­
dine; V LXX je za 9. veršom.
„Neúprimné duše blúdia v neprávostiach,
spravodliví sú však sústrastní a milosrdní.“
19 Nečakaný myšlienkový prechod v dvojverší je
znakom, že sa tu azda v pôvodine nejaký verš
stratil.
rozvážneho (človeka),
bláznovstvo pochábľov však značí bludnú púť.
Ľahšie by sa obrábala stará rota, ako prielohy. 23
Boh vidí tvrdú prácu chudobného človeka a po *
žehnáva ju. No nieto požehnania na majetku skri-
vodlivom.
Človek statočný ctí Pána svojou statočnostou. 2
Blázon narobí sl vera nepriateľov nerozmysle- 3
nými rečami (porov. 10, 13).
Bez potrebných pomôcok sa nedá pracovat a 4
výsledok je bez nich malý alebo nijaký (porov.
10, 4).
Bez bohabojnosti nieto múdrostí (porov. 15, 14; 6
17, 24).
Pôvodný text porušený. Preklad podľa zmyslu. 7
 Kniha prísloví 14—15
•9 Bláznom je previnenie smiechotou,
lež medzi počestnými (ľuďmi vládne)
porozumenie. !
10 (Do) srdca, ktoré pozná, (čo je) horkost,
samo po sebe,
pýcha sa neprimieša, keď ho radosť (zaplaví).
11 Stánok hriešnikov bude zničený,
staň počestných však bude prekvitať.
12 Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku,
no napokon (jednako len) vedie do smrti.
•13 Priam keď sa smeje, môže bolieť srdce
(človeka),
po nej však, po radosti, (býva) naposledy
zármutok.
14 Naje sa svojich ciest, kto srdcom odpadol,
lež (práve tak aj) skutkov svojich dobrý muž.
*15 Prostomyseľný (človek) verí v každé slovíčko,
skúsený človek si však dáva pozor na svoj
krok.
16 Múdry sa úzkostlivo chráni zla,
pochabý sa však bezstarostne vrhá doň.
•17 Prchký sa podopúšťa bláznovstva,
ošemetník však padne do nenávisti.
18 Prostomyseľní dedia bláznovstvo,
bystri však ovenčia sa poznaním.
•19 Pokorujú sa pred dobrými zlí
a falošní predo dvermi spravodlivého.
20 Chudobný (človek) je priam svojmu
priateľovi odporný,
bohatý má však milovníkov nadostač.
•21 Prehrešuje sa (človek), ktorý blížnym svojím
pohŕda,
lež súcitiaci s úbožiakmi budú blažení.
22 Ci neblúdia ti, ktori snujú zlé?
Lásku a vernosť však zožínajú tí, čo
(pamätajú na) dobré.
23 Pri každej tvrdej práci býva zisk,’
lež prázdny štebot privádza len k žobráctvu.
9 V prvom polverš! text porušený.
13 Dokonalej radosti niet. Človek Isteže sa smeje
neraz cez slzy.
15 Človek skúsený je obozretný, neverí hneď všet-
ko. — Vo Vulg nasledujú verše:
„Človek úskočný sq nebude mat dobre,
člny služobníka múdreho však budú zdarné,
cesta, ktorou pôjde, bude rovná."
17 Ošemetník, pokrytecký podvodník, je nebezpeč­
nejší než prchký človek.
19 Dobrí budú povýšení a zlí sa Im budú korlt.
21 Vo Vulg za dvojveršom je verš tretí:
„Kto dúta v Pána, má rád milosrdenstvo".
633
I Korunou múdrych jc ich skúsenosť 24'
a vencom pochábľov (je zas ich) bláznovstvo.
Pravdivý svedok zachraňuje životy, 25
ten však, kto vravi kadejakú lož, je záhubcom.
Ten, kto sa bojí Pána, má (v ňom) pevnú 26
nádeju.
i deti jeho majú sa kam utiekať.
(Je) bázeň Pánova zdrojom života, 27
aby sa vyhlo slučkám, (ktoré nastrojila)
smrť.
Vo množstve ľudu (väzí) honosenie kráľovo 28
a v malom počte ľudí vladárova záhuba.
Trpezlivý (má) veľa rozumu, 29‘
prchký však vyvádza (priam) bláznovstvo.
Pokojná myseľ (značí) život pre telo, 30‘
náruživosť je však (sťa) hniloba, čo sa
zavŕta do kosti.
Utlačovateľ núdzneho sa rúha jeho Tvorcovi, 31 ■
ale cti ho ten, kto sa nad bedárom zmilúva.
Nespravodlivý zhynie (vlastnou) svojou 32‘
špatnosťou,
spravodlivý však ubezpečuje sa svojou
bezúhonnosťou.
Spočíva múdrosť v srdci rozvážneho 33
(človeka),
(rovnako) sa však prejavuje, čo je vnútri
pochábľov.
Spravodlivosť (je tá, čo), dvíha ľud, 34
hriech je však hanbou národov.
Kráľovej priazne (dostáva sa) rozumnému 35
sluhovi,
ničomníka však stíha jeho hnev.
Múdrosť sa vypláca, pochabosť
nivočí
Odpoveď vľúdna krotí hnev, 15
roztrpčujúce slovo vzbudzuje však bes.
Je jazyk múdrych pre vedomosť ozdobou, 2
lež ústa bláznov chrlia bláznovstvo.
Na všetkých miestach (vidia) oči pánove, 3
čo pozerajú na dobrých i zlých.
Preklad verša s opravami pôvodného textu po- 24
dľa LXX.
Popudlivý Človek býva bez rozvahy. 29
Hriešne náruživosť škodí nielen duši, ale pod- 30
rýva i zdravie. Smutným príkladom sú opilci a ne­
mravníci.
Kto sa prehrešuje proti chudobnému, prehrešu- 31
je sa tým proti Bohu. Chudobní sa tešia osobit­
nej starostlivosti Božej.
Druhý polverš opravený padla LXX. V pôvodine 32
miesto „bezúhonnosťou" je „vo svojej smrti".
 634 Kniha prísloví 15—16
•4 Lahodnosť jazyka je stromom života,
lež poraňuje dušu, keď je nerestný.
Fohŕda blázon disciplínou otcovou,
lež ten. kto pokarhanie prijíma, správa
sa rozumne.
6 Je veľká hojnosť v dome spravodlivého,
lež v príjmoch koristnikových je zmätok
(nad zmätok).
7 Vedomosť rozsievajú pery mudrcov,
lež nie tak srdce pochábľov.
•8 Obeta nečestných odporná je Pánovi,
modliiba počestných je mu však pôžitkom.
9 Púť hriešnika príkri sa Pánovi,
toho však, čo nasleduje spravodlivosť, miluje.
10 Príkladná kára (čaká) na toho, čo schádza
(zo správneho) chodníka,
lež hynie ten, kto neľúbi, keď sa mu vyčíta.
11 (I) záhrobie, i podsvetie (sú zrejmé očiam)
Pánovým,
nuž, o čo sú (mu) srdcia synov ľudských
(zrejmejšie)?
12 Posmievač nemá rád, keď sa mu robia
výčitky,
(nuž preto) nestýka sa s múdrymi.
13 Veselé srdce rozlieva jas po tvári,
bolesťou srdca sa však zarmucuje duch.
14 Srdce rozumného zháňa sa za vedomosťou,
lež ústa pochábľov sa vyžívajú v bláznovstve.
15 Smutné sú všetky dni bedára,
lež (človek) jasnej mysle (má) vždy
hodokvas.
Lepšie je (mať) málo a Pána sa báť,
16
než veľký poklad, a s ním nepokoj.
17 Lepšia je zelenina za pokrm a láska popritom,
než vykŕmený vôl a pritom nenávisť.
18 Vznetlivý človek nieti roztržku,
trpezlivý však škriepku chlácholí.
19 Je cesta leňocha sťa by tŕním zatarasená,
lež chodník robotných je vysypávaný.
4 Hriechy jazyka sú nebezpečné, narobí sa nimi
veta škody.
5 Vo Vulg je tu ďalší dvojverš:
„Kde je hojnú spravodlivosť, tam je sila naj­
väčšia,
koristnícke zúmery však budú vytrhnuté s ko­
reňom".
e Obeta sa ľúbi Bohu, keď ju obetuje človek ná­
božného srdca.
15 Človek pokojnej a jasnej mysle znáša ľahšie
všetky ťažkosti a skúšky.
19 Leňoch vidí všade samé prekážky a tie mu
sloja v ceste ako nepríjemné tŕnie. Človekovi usi.
Múdry syn naplňuje otca (svojho) radosťou, 20
pochabý človek pohŕda však svojou materou.
Bláznovstvo (človekovi) nerozumnému je 21
potechou,
rozvážny muž však mieri rovno, (kam mu
treba) isť.
Vychodia na zmar plány, keď niet porady, 22
daria sa však (tam, kde je) veľa poradcov.
Človek sa teší z (podarenej) odpovede svojich 23
úst
a slovo v pravý čas — oj, akéže je prelestné!
Nahor (sa dvíha) životná púť učeného 24
(človeka),
aby sa vyhol dolu podsvetiu.
Dom pyšných (ľudí) zborí Pán, 25"
lež postaví on (pevne) medzu vdovinu.
Príkria sa podliakove plány Pánovi, 26
lež čisté reči (sú mu) príjemné.
Búra svoj dom, kto sa lakomo zháňa za 27
*
ziskom,
ten však, kto nenávidí podplácanie, bude žiť.
(O tom, čo) odpovedať, húta srdce 28
spravodlivého,
lež ústa zloprajnikov chrlia zlomyseľnosti.
Ďaleko je Pán od hriešnikov, 29
modlitbu spravodlivých však vyslýcha.
Priateľský pohľad srdce rozveseľuje, 30
dobrá zvesť osviežuje do kostí.
Ucho, čo vníma spasiteľné karhanie, 31
(rado) sa pristavuje medzi múdrymi.
Kto disciplínu striasa zo seba, ten dušou 32
svojou pohŕda,
kto však dbá na to, keď ho karhajú, chytá
sa rozumu.
Výchovou k múdrosti je bázeň Pánova, 33
pred slávou je však pokora.
Prozreteľnosť Božia zahrnuje
všetko
Človeku patri v srdci pouvažovať, 16'
lež výpoveď Pán (dáva) na jazyk.
Môže sa človeku zdať, že sú cesty jeho čisté 2*
napospol,
lež Pán je ten, čo posudzuje pohnútky.
lovnému nič nie je také ťažké, Čo by neodstránil
z cesty, ktorou kráča.
Pán Boh nedopustí poškodzovať právo bezmoc
* 25
nej, a biednej vdovy.
Myslí sa tu najmä na lakomstvo, ktoré viedlo 27
k podplácaniu (porov. Ex 23, 0).
Človek mieni, Pán Boh mení. Porov. 16, 9. 1
Len Boh, ktorý „skúma ľadviny a srdcia" (2 7, 2
10), súdi správne.
 Kniha prísloví 10
3 Zver diela svoje na Pána,
a podaria sa tvoje zámery.
4 Pán všetko stvoril pre svoj cieľ,
priam tak aj zlostníka pre deň pohromy.
5 Odporný je Pánovi každý nadutec,
stavím sa (s kýmkoľvek), že trestu neujde.
•6 Previnenie sa vykupuje opravdivým
milosrdenstvom
a vyhýba sa zlému bázňou Pánovou.
•7 Ak sa Pánovi ľúbia cesty (nejakého) človeka,
pomerí priam aj nepriateľov jeho s nim.
8 Lepšie (mať) málo spravodlivým (spôsobom),
než veľké dôchodky, lež nespravodlivo.
9 človek si v duchu rozvažuje svoju púť,
ale Pán riadi jeho krok.
•10 Na perách kráľových je Božia výpoveď,
(prelo) sa neprehrešia ústa jeho
v rozsudzovani.
■11 Váha a misky prináležia Pánovi,
sú dielom jeho všetky skalky (vo) vrecku.
12 Bezbožnosti sa dopúšťať je kráľom odporné,
lebo (len) spravodlivosťou sa upevňuje trón.
13 Záľubou kráľovou sú pery pravdivé
a rád má toho, kto sa vyjadruje úprimne.
•14 Poslovia smrti — kráľov hnev,
lež uchláchoľuje ho múdry muž. . (Keď niekto) klopí oči svoje, snuje, pletichy, 30'
'13 Na jasnej tvári kráľovej (sa) život (zrkadlí)
a jeho láskavosť je sťa mrak pŕšky za vesny.
16 Nadobúdanie múdrosti oveľa lepšie je nad
zlato
a získavanie rozumnosti vypláca sa nad
striebro.
17 Vyhýbať zlu je hradskou cestou počestných, -
život si chráni, kto si stráži svoju púť.
18 Pýcha (je) pred skazou
a pred pádom je namyslený duch.
6 Milosrdenstvom sl Človek nakloňuje Boha, ním
so dosahuje odpustenie hriechov.
7 Človek nábožný má obyčajne málo nepriateľov.
10 Krát, keď súdi, zastupuje Boha, najvyššieho
Sudcu (porov. 3 Kr 3, 28; 1 Sm 2, 25).
11 Obchod je tiež pod zákonom Božím. — V dáv-
noveku sa vážilo kamenčckml, ktoré nosievali pre-
davači-kupcl v mešci za pásom.
14 Kráľ bol pánom života a smrti (porov. 3 Kr
2, 22—40).
15 Neskorý dážď v Palestíne v marci — apríli je
veľmi dôležitý, lebo zaisťuje radostnú a hojnú
žatvu. Bez neho by bola neúroda a hlad. Práve
taká výdatná a nevyhnutná je aj milosť kráľova.
gjg
! Lepšie sa ponižovať s poníženými, ty
než s pyšnými sa deliť o korisť.
Nachádza šťastie, kto sa dáva (dobrým) 20
slovom poučiť,
a blažený je ten, kto spolieha sa na Pána.
Ten, kto múdrej mysle je, bude vyhlásený 21
za rozumného,
a prívetivá vrava zvyšuje len ešte vnímavosť.
Prameňom života je rozum pre (človeka), 22
čo ho má,
pre bláznov je však trestom bláznovstvo.
Múdremu myseľ (vkladá) do úst rozvahu 23
a na perách mu rozmnožuje účinnosť.
plást medom pretekajúci sú slová láskavé, 21
sladkosť (z nich prúdi do) duše a osvieženie
(do) kosti.
Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku, 25
napokon však (jednako len) vedie do smrti.
Hlad pracujúceho zaň pracuje, 26’
lebo ho naháňujú ústa jeho (do práce).
Ničomný človek strojí zlé 27‘
a na perách má plameň blčiaci.
Pletichár seje nepokoj, 28
pletkár však rozlučuje priateľov.
Ukrutník (usiluje sa) zviesť svojho bližného 29"
a viesť ho cestou nedobrou.
(keď niekto) hryzie pery svoje, zlo (už)
dokonal.
Ozdobnou korunou sú šediny, 31
(lež táto koruna) sa nadobúda čestnou
púťou (života).
Lepšie je byť trpezlivým, než byť udatným, 32
(lepšie) sa ovládať, než mesto zaujať.
Do záhybu sa hádže žreb, 33
*
lež každé jeho rozhodnutie (býva) od Pána.
Ponížených prenasledujú a utláčajú pyšní. Po- 19
níženým kynie odmena, Ich utlačovateľov však ne­
minie trest Boží,
Hlad Je poháftaČom do roboty. Robotníka v dáv- 2G
noveku vyplácali denne naturáliami.
Zlomyseľným utŕhaním na cti vznikli blížnym 27
často veľká škody.
Bezbožný by rád našiel spoločníka pre svoj 29
hrlcSny zámer (porov. 1, 10—19).
Vonkajšími prejavmi sa zrádza vnútro. 30
Na prsiach bol nábor na rúcho, čo slúžil Dko 31
vrecko nn trasenie žrebu (lósu). Rozhodnutie žre­
bom bolo pokladané za súd Boží (porov. 18, 18).
V knihách Písma sv. sa žreby spomínajú často.
 656 Kniha prísloví 17

Spokojný je človek spravodlivý, Kto odpláca zlým za dobré, 13

zlý sa zháňa večne nehne sa z domu jeho nešťastie.
'17 Lepší je (krajec) chleba suchého a pokoj
popritom, Púšťať sa do zvady je (sťa by) pretrhávať 14
než dom mäsom obetným nabitý, a pritom vodnú (hať),
svár. a preto nechaj škriepku prv, než vybúši.

*2 Rozumný sluha vyšvihne sa nad (pánovho) I ten, čo ospravedlňuje skrivodlivého, i ten 15

syna naničhodného (zas), čo odsudzuje spravodlivého,
a s bratmi jeho podelí si dedičstvo. obidvaja sa príkria Pánovi.

•3 Téglik je na striebro a (taviaca) pec na zlato. | Načože má len blázon v ruke peniaze? 16"
lež srdcia skúša Pán. Kúpiť (si) múdrosť, keď niet (uňho) rozumu?

4 Ničomník striehne (na výpoveď) peri Miluje priateľ v každý čas, 17

ničomných
(a) luhár dopriava sluch záškodnému jazyku.
*5 Posmievač bedára sa rúha jeho Tvorcovi,
toho, kto raduje sa z nešťastia, trest neminie.
6 Korunou starcov (sú ich synovia a) vnukovia
a ozdobou synov (sú) ich otcovia.
7 Nesluší vynikajúca reč bláznovi,
nuž o čo menej lživá vrava šľachetnému
(človeku).
8 Drahokamom (je podplatný) dar v očiach
(toho, kto ho) dáva (druhému),
všade sa stretá s úspechom, kde sa len obráti.
•9 Kto zatajuje previnenie, ten sa usiluje lásku
(zachovať),
kto ďalej o ňom rozpráva, ten odpudzuje
priateľov.
10 Viac zapôsobí (jedno) vyhrešenie na
rozumného,
než vyrezať sto (palíc) bláznovi.
•11 Zlý sa (vždy) usiluje iba vzdorovať,
no pošle sa naň posol ukrutný.
•12 Radšej sa stretnúť človekovi s medvedicou,
ktorej vzali mláďatá,
než s bláznom v jeho bláznovstve.
1 Mäso z oblet pokojných sa používalo na hosti,
ne. Zúčastňovali sa na nej obetujúci a jeho pri-
buzenstvo.
2 Sluhovia a otroci sa niekedy vskutku vyšvihli
a zaujali dôležité, vplyvné miesta. Porov. Eliezer
(Gn 15, 2); Jozef Egyptský (Gn 39, 4 n.).
3 V téglikoch a v peciach na tavenie čistili a pre.
tápali drahé kovy, skúšali ich pravosť. Boh tak
pretápa a skúša človeka, keď zosiela naň svoje
dopustenia.
5 Škodoradosť priťahuje tresty Božie. Porov. 14,
31.
9 Priatelia si odpúšťajú chyby, nejdú s nimi na
verejnosť.
11 Kto sa vzpiera Bohu, môže Čakať poslov jeho
hnevu, búrku, krupobitie, oheň atď. Kto sa vzpie.
ra ľuďom, ktorí zastupujú Boha, nevyhne sa tak­
tiež prísnym trestom.
12 Medvedica, keď jej vezmú mláďatá, je veľmi
zúrivá. v
lež v súžení je z neho brat.
Potratil rozum človek, ktorý plieska po dlani, 18"
čo za blížneho svojho ručí zárukou.
Kto má rád zvadu, rád má hriech, 19
kto stavia bránu svoju vozvysok, chce
zrútenie.
Ten, kto je skazeného srdca, nenájde nič 20
dobrého,
a kto má vrtký jazyk, padne do zlého.
Kto splodil blázna, (splodil si ho) na svoj 21
zármutok,
nuž nemá otec z blázna radosti.
Veselé srdce slúži na zdravie, 22
zronený duch však kosti vysúša.
Falošný tajne prijíma dar (na podplatenie), 23'
by poprekrúcal právne chodníky.
। Múdrosť (ša zračí) na výzore rozumného 24
(človeka),
bláznove oči (sa) však (pasú) v zemskej
končine.
Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi 25
a na zármutok svojej rodičke.
Vonkoncom nie je dobré pokutovať 26'
spravodlivého,
biť (ľudí) statočných je (celkom) nesprávne.
Kto drží jazyk za zubami, ten vie, (čo je) 27
vedomosť,
a kto je chladnokrvný, je muž rozumný.
V lekárni sa múdrosť nepredáva. — Vulg tu 16
vsúva tento dvojverš:
„Kto ženie svoj dom do výšky, chce, aby sa
(mu) zrútil,
a kto sa štíti učiť, padne do nešťastí“.
Písmo sv. často varuje a napomína pred ľahko. 18
myseľným ručením. Porov. 5, 1—6; 11, 15; Sir 29,
20.
Doslovne „dar spoza ňadier“, lebo tam ho darca 23
tajne niesol. — Bezcharakterný je sudca, ktorý sa
dá podplatiť a súdi skrivodlivo.
Ako treba odsudzovať skrivodlivých sudcov, 26
rovnako sa treba zastať sudcov spravodlivých, keď
sa oproti nim brojí. -
 Kniha prísloví 17—18—19 637

28 Aj pochábeľ, ak mlčí, za múdreho považovaný Dar kliesni cestu človeku 16

býva, a vymáha mu prístup k veľmožom.
keď stíska pery svoje, za rozumného.
Spravodlivým (sa vidí ten, kto) prvý (začína) *
17
Skrieplivosť a znášanlivosť svoj spor,
18 Zádrapku hľadá, kto by sa rád odlúčit, kým neprichádza blížny jeho a neusvedčuje
všetkými prostriedkami vyvoláva spor. ho.

2 Nepozdáva sa umnosť bláznovi, 2rcb potlačuje rozopry, la

ale len vyjavenie svojich myšlienok. rozsudzuje priam mocnárov.

3 Tam, kde sa páše bezbožnosť, dostaví sa aj
opovrhnutie
a s hanbou (príde) potupa.
4 Sťa vody hlboké sú slová z mužských úst,
(sú ako) rozvodnený potok, (ako) prameň
múdrosti.
5 Je mrzké nadržiavať násilníkovi
a toho, kto má pravdu, gniaviť na súde.
•6 Pery blázna zapletávajú sa do škriepky
a ústa jeho volajú, (že rád by) buchnáty.
7 Ústa blázna sú (mu) na skazu
a pery jeho zastrájajú sa mu na život.
•8 Slová klebetníka sú sťa lahôdky
a schádzajú až na samé dno žalúdka.
9 Už (aj ten, kto je) v práci svojej nedbalý,
je bratom lot.o, k.orý (všetko) premárnil.
•10 Je pevnou vežou meno Pánovo,
uteká do nej spravodlivý, a je bezpečný.
11 Majetnosť boháča je pevným mestom preň
a sťa by vysoký múr v jeho predstave.
12 Pred skazou (býva) povýšenosť srdca
ľudského,
pred slávou je však pokora.
13 Ak odpovedá (niekto) skôr, než (riadne)
počuje,
(za) bláznovstvo (sa) mu (to počíta)
a (za) hanbu.
•14 Mužný duch znáša svoju chorobu,
lež myseľ zronenú k o môže zniesť?
•15 Srdce rozumné nadobúda vedomosť
a ucho múdrych (ľudi) hľadá poznanie.
6 Blázon oko keby sám chcel bitku, neprestáva
s bláznivými rečami, kým sa mu vskutku nóna-
masti chrbát.
8 Klebety sa počúvajú rady. — Vo Vulg je tu
ďalší dvojverš: „Leňocha zráža hrôza (pred prá­
cou): / Duše v'ak zoženštcných budú hladovať.“
10 n. Človek, ktorý dôveruje v Boha, má v ňom pev­
nú záit tu. I bohatstvo jc významným a veľkým
pomocníkom, lenže môže sklamať.
14 Zlomený duch sa dá ťožko liečiť,
15 Človek nadobúda múdrosť jednak vlastným pre-
mýšľanim, jednak počúvaním skúseností iných.
Brat, urazený neverou, (je mocnejší) než *
19
mestská tvrdz.
Spory sú ako hradné závory.
Z ovocia (svojich) úst sa každý nasýti, *
20
do sýtosti sa naje žatvy svojich pier.
Smrť (priam tak) ako život (býva) v moci 21
jazyka
a ti, čo radi (obracajú) ním, sa budú živiť
jeho ovocím.
Kto našiel dobrú ženu, našiel (niečo) *
22
znamenitého,
a milostný dar dostal od Pána.
Prihovára sa chudák prosebne, 23
lež tvrdo odpovedá bohatý.
Niekto (má) takých priateľov, čo sú mu 24
(iba) na škodu,
niek.orý priateľ sa však väčšmi pridŕža než
brat.
O bedároch, o falošných svedkoch,
o zaháľačoch a posmešníkoch
Lepši je bedár, ktorý chodí v svojej .19
bezúhonnosti,
než taký, čo je bohatý, a (neopúšťa) svoje
krivolaké chodníky.
Už (ani) nedostatok rozumného nazerania nie 2*
je po dobrom;
(ten však, kto) naťahuje nohy, potkne sa.
Človeku poprevracia cesty (vlastné) 3*
bláznovstvo,
a jednako mu srdce zaneviera na Pána.
Pr', súde sa musí vypočuť í druhá sporná strán- 17
ka. Každý totiž bude pred súdom húsť svoju pes­
ničku, kým nevysvltne pravda. Len tak potom
možno vyniesť spravodlivý rozsudok.
Ľahšie dobyť pevné meslo, než získať späť zra- 19
denébo priateľa — Na vchodovej bráne do paláca
boli veľké, ťažké závory. Tie sa. pravda, bez ná­
mahy nedali zdvihnúť. Práve taká nomáhavá ro­
bota je odstraňovať spory.
Veľmi veľký pozor treba dávať na jazyk. Veď 20 n.
každé slovo, vypustené z úst, jc podrobené súdu.
Za dobré a múdro rečí bude človek odmenený, za
zlé zasa potrestaný.
Vo Vulg je tu vsuvka: 22
„Kto dobrú ženu vyháňa, ten šťastie vyháňa;
ten však, kto drží ženu záletnú, je poeháleľ a
bozbožnik".
Prenáhlene je vždy nebezpečné, lebo prenáhle- 2
ný skutok býva Často nesprávny q nenapraviteľný.
Ľudia kladú vlnu na Boha tam, kde sú sami na 3
vlne.
 638 Kniha prísloví 19—20
I Bohatstvo získava (vždy) viacej priateľov,
chudák však utratí (aj) svojho priateľa.
5 Falošný svedok neostane bez trestu
a neutečie (ten, kto) vypúšťa (z úst kadejakú)
lož.
6 Mnohí sa koria (človekovi) urodzenému
a štedrému sú všetci najoddanejší.
•7 Bedár je všetkým bratom svojim odporný,
o čo viac jeho priatelia sa vzdialia od neho!
Ženie sa za slovami, čo nič neznačia,
kto
8 Kto rozvíja (svoj) um, má dušu svoju rád,
kto zachováva rozum, dobre sa mu povodí.
9 Falošný svedok neostane bez trestu
a zahynie, kto vypúšťa (z úst kadejakú) lož.
•10 Nesvedčí kratochvíľa bláznovi,
pravdaže, (ani to nie), aby sluha nad
kniežatmi panoval.
11 Rozumnosť krotí v človekovi jeho hnev
a je to jeho česť, že sa vie povzniesť nad
previnením.
12 Revaniu levíčaťa (podobá sa) kráľov hnev,
lež jeho blahosklonnosť je (zas ako) rosa na
byli.
•13 Bláznivý syn je na nešťastie svojmu otcovi
a škriepna žena je sťa neprestajný cícerok.
14 I dom i majetok sa dedia po predkoch,
rozumná žena je však od Pána.
15 Lenivosť pohružuje v spánok hlboký
a ťarbák bude hladovať.
16 Kto zachováva prikázanie, zachováva život
svoj,
zomrie však ten, čo nevšíma si svojich ciest.
•17 Pánovi požičiava, kto sa nad chudákom
zľutúva,
a on mu jeho dobrodenie odplatí.
•18 Bi svojho syna, kým je voľajaká nádeja,
lež aby sj ho zabil, nech ti (ani) na um nezíde!
7c Polverš k nemu v pôvodine chýba.
10 Spravodlivosť Žiada, aby každý dostal, to mu
patri. Nemôže sa však blázon tak odmeňovať, ako
človek normálny.
13 Škriepna žena strpčuje, ba Často celkom zne­ ;
možňuje pokoj v dome, podobne ako dážď, Čo stále nenapravia. Neskúsenému však táto nenapravitcr
tečie cez deravú strechu, nahrýzava dom, až sa
napokon zrúti.
17 Bohu dáva človek, ktorý bedárovi dáva. Porov. život.
Mt 25, 35—40.
18 Porov, naše porekadlo: „Ohýbaj ma, mamko,
pokiaľ som ja Janko; keď už budem Jano, ne ; Človek povyvádza všeličo, že sázn sa potom ču­
uhneš ma, mamo!"
| Kto srší hnevom, nech si znáša trest, 19’
| lebo keď zachrániš ho (pred nim včuľ, len)
ešte pridáš (k pokute).
Počúvaj poradu a prijmi výčitku, 20
pretože (takto) zmúdrieš napokon.
Je v ľudskom srdci veľa myšlienok, 21
lež podarí sa (iba) rozhodnutie Pánovo.
Vynáša človekovi jeho dobrota 22*
a lepši bedár ako podvodník.
Pána sa báť (je užitočné) pre život 23
a (kto tak robi), prenocuje sýty, nestihne
(ho) nešťastie.
Ak leňoch strčí ruku svoju do misy, 24
ani len k ústam nevztiahne ju (späť).
Keď bijú posmievača, prostomyseľný sa chytá 25’
rozumu,
keď vyčíta sa rozumnému, zrozumnie.
Kto hubí otca, plaší mať, 26
je synom ohavným a hanebným.
Prestaň, syn môj, počúvať, keď sa ti vyčíta, 27
a zatúlaš sa od rozumných slov.
Ničomný svedok posmieva sa zákonu 28-
a ústa zloprajnikov hlcú neprávosť.
Pripravené sú prúty na posmievačov, 29
na chrbty pochábľov však buchnáty.
O hýrivcoch, klamároch
a nezbedníkoch
Vino je posmievač (a) nezbedník je nápoj 20‘
opojný,
lenže nik (z tých, čo) po ňom bažia, múdry
nebýva.
Revaniu levíčaťa (podobá sa) hrozba kráľova, 2
ten, kto ho popudzuje k hnevu, hreší proti
sebe samému.
Je pre človeka cťou, keď (pokojne si) sedí, 3
(kde sa strhol) spor,
lež každý blázon zamieša sa (do škriepky).
Prchkého sa neoplatí krotiť, lebo často sa roz- 19
zúri ešte väčšmi. Pokus o to s malým výsledkom
sa nevyváži so zvýšeným trestom za prípadné viiČ.
Šic rozzúrenie. — Pôvodný text v druhom polverš!
sa nezachoval presne.
Polvcrše sa k sebe nehodia. Je teda možné, Že 22
sa spojovacie vetóe potratili.
Ľahkomyseľnika, ktorý nedbá na nič, tresty 25
*
nosť sama osebe je dostatočnou výstrahou a po­
učením. Rozumnému stačí výčitka, a polepši svoj
Zločinec je schopný každej podlosti. 28
Vino síce budí dobrú náladu, no v opitosti i
duje, keď vytrezvie, Čo všetko povyvádzal.
 Kniha prísloví 20—21
4 Nechce sa orať leňochovi z jesene, l preto sa púšťaj do vojny (len) po rozumných
(potom) sa zháňa za žatvy, a nieto (ničoho). | úvaháchl
•5 (Sťa) vody hlboké (sú) plán(y) v srdci : Vyzrádza tajnosti, kto klebetí, kde sa len hne, 19
človeka, i prelo sa so strešteným rapotačom nepusť
lež rozumný muž vie ich odtiaľ vytiahnuť.
6 Je veľa ľudí, čo sa chvália svojou dobrotou;
lež ktože nájde muža vskutku spoľahlivého?
•7 (Ak niekto) kráča v bezúhonnosti
a spravodlivosti,
(nuž budú) blažení (ver') po ňom jeho
synovia.
*8 Kráľ, ktorý sedí na sudcovskej stolici,
rozráža svojím bystrozrakom všetko zlé.
9 Kto môže povedať: „Ja srdce som si očistil,
uchoval som sa od hriechu”?
10 Dvojaké závažie a miera dvojaká,
obidvoje sa prikri Pánovi.
11 Už chlapec podľa skutkov svojich dáva najavo,
či jeho konanie je čisté a či je tiež vítané.
•12 Ucho, čo počuje, a oko, ktoré zrie,
oboje stvoril Pán.
13 Nemiluj spánok, abys' neochudobnel,
(len) otvor oči svoje, (a) máš chleba dosýta.
14 „Zlé, nanič!" vraví kupíteľ,
lenže keď odíde, (nuž) potom chváli sa.
15 Je zlata a (je) veľa koralov,
(jednako) pery rozumného sú drahocennou
nádobou.
•16 Ber rúcho jeho, bo sa za cudzinca zaručil,
a za prespoľné (vezmi) záloh od neho!
17 (Výborne) chuti človeku chlieb nestatočne
nadobudnutý,
lež nakoniec má plné ústa kamenia.
18 Plány sa uskutočnievajú, (len keď
predchádzala) porada,
5 Myšlienky sú skryté v srdci ako by v hlbokej
a neprístupnej studni. No sú ľudia, čo ich predsa
vedia odtiaľ obratnými otázkami vytiahnut ako
vedro vody aj z tej najhlbšej a najneprístupnej­
šej studne.
t Šťastie synov dokazuje, že bol otec zbožný. Sy­
novia sú po otcovi blažení z dvoch príčin; jednak
že Ich vychovával v nábožnosti a že Im dával
dobrý príklad, jednak žc Ich odmeňujú za sta­
točnosť otcov Pán a ľudia.
S Kráľ je najhlavnejším sudcom. K jeho najdô­
ležitejším povinnostiam patri spravodlivo súdiť,
menovite vynášať zlo na svetlo a nivočiť ho ako
plevel.
12 Zrak a sluch sú veľké dary Božie. Človeku sa
teda neslobodno nimi prehrešovať.
1-3 Veriteľ má právo, keď mu dlžník nevracia dlh,
odškodniť sa na zaručovateľovl.
639
(do reči)!
Kto kľaje otca svojho abo svoju mať, 20
zhasne mu kahan v hustej tme.
Majetok od počiatku chvatné nadobudnutý 21
nebude požehnaný napokon.
Nehovor: „Ja sa za zlé vypomstím”! 22
(Len) dúfaj v Pána, a pomôže ti.
Dvojaké závažie sa príkri Pánovi 23
a nie je dobrá váha falošná.
Pán (riadi) kroky človeka, 24
lež ako málo človek ceste jeho rozumie!
Je nebezpečné pre človeka „Sväté!" 25*
vybľafnúť
a (iba) potom rozvážiť si, (čo sa) sľúbilo.
Previeva zločincov múdry kráľ 26*
a dá ich (mlátiť) kolesom.
Kahancom Pánovým je ľudské svedomie, 27
čo prekutáva všetky skryty života.
Dobrotivosť a vernosť ochraňujú vladára 28
a dobrosrdečnosťou podpiera svoj trón.
Ozdobu mladých (je) ich moc, 29
okrasou starcov (sú ich) šediny.
Krvavé sinky olamujú zlo 30'
a údery; (zas) kľudia skryty života.
Boh je bezvýhradným Pánom
ľudských sŕdc a ľudských ciest
Sťa strúha vôd je srdce kráľa v ruke 21
Pánovej,
vedie ho, kamkoľvek len chce.
Môže sa človekovi zdať, že každá cesta jeho 2
správna je,
lež srdcia posudzuje Pán.
Nerozvážne sľuby privádzajú do pomykova. 25
Kto niečo sľuboval a iba potom lepšie uvážil, čo
sľúbil, hádam už aj potom ľutuje, čo spravil. Pri.
tom sa vždy vystavuje nebezpečenstvu, že svoj
sľub nedodrží.
Obraz príslovia jc vzatý z mlatby na Východe. 26
Mlátilo sa tak, že po obilných klasoch prechádzal
voz (vľaky) jednostaj a kolesami vydrvoval zrno,
ktoré potom bolo treba viatim zbavit pliev. —
Kráľovi tiež treba takto „mlátiť" svojich pod.
daných a „zrno“ čistiť prevlevnnlm, oddeľovaním
zlých od dobrých, a napokon mu treba ničiť ple­
vy.
Darebákov treba trestať citeľnými trestami, čo 30
vymetú z Ich vnútra zločinnosť b darebáctvo.
Už vtedajšej dobe bol známy určitý spôsob za* 1
vodňovania, na ktorý obrazne poukazuje podo­
benstvo tohto verša. Boh totiž lak vedie srdcia
kiáľov, lebo sú mu podriadení pr} všetkej tej
moci, ktorou vládnu, sú len jeho zástupcami nn
zemi.
 640 Kniha prísloví 21
• 3 Pestovať statočnosť a rozvahu
sa väčšmi ľúbi Pánovi než obeta.
* 4 Povýšenecký vid a srdce naduté,
čo pokladajú hriešnici (za) svetlo, (je)
líriech.
• 5 Úsilia príčinlivého (vedú ho) vždycky ku
zisku,
lež každého, kto by rád rýchlo nahonobiť,
(vedú) k veľkej chudobe.
6 Poklady, vyzískané lživým jazykom,
sú ako rozoviata para, ako slučky, (ktoré
nastrojila) smrť.
7 Násilie koristnikov uvrhá ich (samých)
v záhubu.
lebo sa priečia činiť po práve.
8 Krivolaká je cesta muža, vinou obťaženého,
lež k.o je čistý, správny (je aj) jeho čin.
9 Lepšie je bývať v kúiku na streche,
než s haš.erivou ženou v jednom dome
pospolu.
10 Duša tyrana žiada zlé,
nenájde jtho bližný v očiach jeho
poľutovania.
•11 Keď trescú posmievača, múdrie
prostomyseľný,
a keď sa múdry poučuje, rozširuje vedomosť.
12 Pozoruje spravodlivý dom nespravodlivého,
do akej záhuby sa skrivodlivi rútia.
13 Kto zapcháva si ucho, keď sa bedár krikom
(o:ýva),
(raz) bude volať tiež, a vyslyšaný nebude.
•14 Dar potajomky daný kroti hnev
a podarúnok za ňadrami prudký vztek.
15 (Napĺňa) radosť spravodlivého, keď (vidí)
súdiť spravodlivo,
hrôza však tých, čo pášu neprávosť.
16 Človek, čo zblúdil z cesty múdrosti,
(čoskoro) buue v ríši mŕtvych spočívať.
*17 K'o rád má radovánkv, bude biedu trieť,
nezboha'ne, kto vino rád a olej (voňavý).
3 Porov. 15, 8.
4 Sväzom hriešnikov je Ich pýcha; lenže práve
tá jc hriechom a vedie ich do záhuby.
5 K'o chce chytro nahonobiť, neistými Špekulá­
ciám; môže stratiť 1 to, čo mal (stávky, hazardné
hry).
11 Porov. 19. 25.
14 Náber rúcha na prsiach bol vhodnou skrýšou
pre ‘akéto dary-
17 K‘o rád vyhadzuje na kdejaké prepychové ve­
ci, nedočká sa zámožnom.i
Výkupným za spravodlivého (býva) *
18
ničomník
a vierolomnik (nastupuje) miesto statočných.
Lepšie je bývať na pustatine, 19
než s hašterivou ženou mrzutosť.
V príbytku múdreho (je) vzácny poklad 20
a (tak isto) olej (voňavý),
pochabý človek ho však premrhá.
Kto pilne nasleduje statočnosť 21
a milosrdenstvo,
nachádza život, (statočnosť) a česť.
Do mesta hrdinov sa múdry dostane 22'
a borí baštu, ktorá budila v nich dôveru.
Ten, kto je strážcom svojich úst a svojho 23
jazyka,
je strážcom duše svojej pred úzkosťami.
Nespratný nafúkanec, zvaný „posmievač", 24
vyčíňa v svojich počínaniach namyslenosťou
Umorí vlastná žiadosť leňocha, 25'
lebo sa ruky jeho štítia roboty.
Celý deň modliká sa, modliká; 26'
spravodlivý však rozdáva a neskrbli.
Obeta hriešnikov odporná je Pánovi, 27
zvlášť, keď sa obetuje na zlý úmysel.
Falošný svedok vyjde navnivoč, 28
lež človek, k orý (najprv) vypočuje, bude
stále hovoriť.
Oplan vystavuje bezočivý výzor na odiv, 29'
statočný (človek) dáva si však pozor na
cestu.
Niet múdrosti, niet umnosti 30
a nieto rady proti Pánovi.
Kôň býva prichystaný na deň, (keď sa 31
strhne) boj,
lenže Pán dáva víťazstvo.
Ničomrvk sa lopl sám v tej pasci, ktorú stro. 18
jíX iným. Porov. 11, 8.
Múdrosť býva silnejšia než hrubá moc, než 22
pevná bašta.
Leňoch by rád rozmanité veci. Nesplnené žla- 25
dosti ho trápia. Lenže sám je sebe na vine, lebo
nemá dostatočnej si nej vôle, aby svojou usilov­
nou prácou spĺňal svoje túžby.
Spravodlivý, zbožný Človek nezunúva modli- 26
kon e bedárov, lež dáva hojne vždycky, kolko ráz
ho prosia.
Op'.an st vykračuje sebavedome a vôbec ne- 29
uvažuje, či jc tá jeho ccs’a správna. Zbožný člo­
vek kráča obozretne a vždy dáva pozor, aby ne-
odbočil z dobrej cesty.
 Kniha prlalovl 22
Dobré meno, správna výchova
a dobročinnosť
22 Meno je viacej hodno, ako veľké bohatstvo,
obľúbenosť je lepšia nad striebro a nad zlato.
•2 Boháč a bedár patria dovedna,
obidvaja sú dielom Pánovým.
3 Predvída prezreteľný (človek) nehodu a
vyhne sa,
neskúsení však idú ďalej (neopatrne)
a doplácajú (na svoj nerozum).
4 Odmena poníženej bázne Pánovej
je bohatstvo a česť a život (pospolu).
5 Bodľač (a) kosílky (sa stelú) nešľachetníkov!
na cestu,
kto si však život chráni, vyhne sa im zďaleka.
•6 Navykaj chlapca na životnú dráhu, ktorej sa
mu treba pridŕžať,
nuž ani v starobe sa od toho neodchýli.
7 Panuje boháč nad chudobnými,
ten však, kto požičiava si, je sluhom
veriteľovým.
•8 Kto seje neprávosť, ten bude skazu žať,
prút jeho prchkosti sa pominie.
•9 Ten bude požehnaný, (kto vie) dobrotivým
okom (pozerať),
bo dáva chudákovi zo svojho chleba.
10 Vyžeň ty posmievaŕa, a vysťahuje sa
škriepka (s nim),
a rozopra a hanba prestanú.
•11 (Pán) má rád toho, kto srdca čistého je,
a milí sú mu neporušení.
Človeku sladkých perí kráľ jn priateľom,
12 Oči Pánove (všetko) strážia bédu vo,
zámysly vierolomnikov však vnivoč obracia.
13 Hovorí leňoch: „Vonku je lev,
mohol by som byť roztrhaný na (niektorej)
ulici.”
2 Na svete je majetková nerovnakost danou sku
* Porov. 2, 16—19; 5, 3—6; 7 21—23.
točnosťou (porov. Mt 26, 11). Boh dal svetu tento
poriadok, lež ten istý Boh žiada, aby jedni po-
máhali druhým (porov. 14, 31; 17, S; Jób 34 19).
6 Deti treba od malička na statočný život na.
vykať, veď „návyk býva druhou prlrodzcnostou".
8 Druhý polverš nie je presne zachovaný. Jeho
zmysel je však tento: Bezbožníka neminie trest,
prút, čo chystal na bližného, bude šibat jeho.
0 Vo Vulg je vsuvka:
„Víťazstvo n poctu získava, kto dáva dary;
oberá však o život tých, čo ich prijímajú.”
11 Druhý polverš doplnený zo LXX. — Dalšl pol.
verš, zachovaný v pôvodine, žiada doplnok, no
ten sa nezachoval.
41 SZ
641
*
Hlbokou priehlbňou (sú) ústa cudzích (žien), 14
ten do nej padne, na koho sa hnevá Pán.
Bláznovstvo väzí v srdci chlapčaťa, 15
trestajúci prút ho však stadiaľ odstráni.
Utlačovateľ chudobného množí jeho (majetok), 16
*
kto dáva boháčovi, (privodi ho) iba do
nedostatku.
Výroky mudrcov
Prvý dodatok
Nakloň svoj sluch a slová moje čuj *
17
a obráť myseľ svoju k tomu, čo ja viem.
Lebo je utešené, ak ich v svojom vnútri 1#
zachováš,
keď na perách ti budú pohotové napospol.
Aby si v Pána skladal dôveru, 19
o cestách jeho poúčam ťa dnes.
Ci som ti nenapísal zas a zas 20
vo (veci rozmanitých) rád a náhľad(ov),
(chcejúc) ťa oboznámiť (s) pravdou, 21
(s) pravdivými výrokmi,
aby si správne odpovedal tým, čo sa ťa
spytujú?
Nezdieľaj chudobného preto, že je chudobný, 22
a negniav v bráne bedára,
lebo Pán prevezme ich pravotu *23
a oberie ich oberačov o život.
Nepobrataj sa s hnevným človekom 24
a s prchkým chlapom neobcuj,
aby si var' tiež nenavykol jeho chodníčkom 25
a nenastrojil duši svojej sieť.
Nepatri k tým, čo plieskajú (hneď dlane na 26
znak) záruky,
k tým, čo sa zaručujú za dlhy.
Ak nebudeš mať z čoho zaplatiť, 27
vezmú ti lóže tvoje spod teba.
Nerušaj medzu prastarú, *
28
(tú), ktorú ustálili tvoji otcovia.
(Ak) vidíš chlapa, (čo je) rúči v svojej *
29
robote,
(nuž, vedz, že) bude slúžiť u kráľov.
nebude slúžiť u nepatrných.
14
Bedár má zisk z toho, ked ho boháč utlačuje, 16
lebo mu Boh lajne vynohrádza všetko. Na tom
však, čo boháč nahonobí nespravodlivo, Je knot
*
ba Božia, skôr či neskôr stratí to, čo tak na­
dobudol.
Úvod k ďalšej zbierke mudrcových výpovedi 17—21
(porov, úvod, bod 3). V pôvodine jeho text je
hodne pokazený. Napísal ho azda zberateľ, čo
zostavoval túto zbierku. Prísloviu sú viocveršové,
nie tak ako predošlé, čo bol! dvojveršové.
Boh je advokátom chudobných. 23
Staré ustanovenia q zvyky neslobodno ľahko- 28
vážne porušoval.
Človek svojou prlčlnlivoslou sa prebije až no 28
najvyššie miesto.
 642 Kniha prísloví 23—24
23 Keď sadneš s pánom jesť,
dobre si všímaj (toho), kto je pred tebou.
•2 A nôž si prilož na hrdlo,
ak ovládať chceš svoju chuť.
3 Nežiadaj jeho lahôdok,
bo je to pokrm oklamný.
4 Nenamáhaj sa zbohatnúť
(a) zdržuj svoju vynaliezavosť.
•5 (Len čo) si mihol okom (na bohatstvo), už
ho niet.
Lebo je isté, že si spraví perute
a odletí jak orol k nebesám.
•6 Nejedávaj chlieb (u človeka) závistlivého
a nežiadaj si jeho lahôdok!
7 Lebo jak zmýšľa v duši svojej, taký je
„Jedz a pi!” vraví ti,
lež srdce jeho nežičí ti (vonkoncom).
6 Vydáviš sústo, čo si prehltol,
a budeš mrhať pekné svoje slová
(podaromnici).
9 Nehovor bláznovi (nič) do ucha,
lebo (len) opovrhne rozumnosťou tvojich slov.
•10 Nevnikaj za medzu prastarú
a neskracuj pole sirotám!
11 Bo mocný je ich zástanca,
on proti tebe povedie ich pravotu.
12 Privádzaj srdce svoje k poučovaniu
a uši svoje (napni) k slovám vedomým!
13 Neodvracaj trest od chlapca,
bo nezomrie, keď vyšľaháš ho korbáčom.
14 Ty vyšľaháš ho korbáčom,
lenže (tým) zachraňuješ dušu jeho pred
peklom.
•15 Ak bude múdre srdce tvoje, syn môj,
obraduje sa vlastné srdce moje tiež.
16 A plesať bude ľadvie moje (naskrze),
keď pery tvoje budú správne (veci) hovoriť.
17 Nech neroznecuje sa srdce tvoje kvôli
hriešnikom,
lež (tým viac) pre bázeň Pánovu každý deň.
18 lebo (ti) kynie budúcnosť
a nádej tvoja na zmar nevyjde.
19 Počúvaj, syn môj, aby si bol skúsený,
a rovnou cestou srdce svoje veď!
2 n. Ľa l.ostlne treba zachovávať mieni v jedení a
najmä v pití. Opitý by ľahko mohol povyzrádzat
veci, všeličo polárať a napokon sa podopúátat nc-
rozvážných skutkov. Taktiež treba dávat pozor,
aby takou hostinou sa človek nezaväzoval a ne.
musel sa potom hostiteľom odvďačovať nepríjem­
nými, ba neraz nečestnými službami.
5 Bohatstvo je veľmi premenlivé. — Polverš Sb
chýba.
6—8 Nesedávaj k stolu skupáňovmul — Pôvodný
text je porušený. Hádam i tu chýba polverš (7b).
10—11 Boh je advokátom sirôt.
15—18 Mudrc-učiteľ sa teší z nadaných a vydarených
svojich žiakov.
; Nepatri (k tým, čo) spíjajú sa vínom “ 20
| (nadmieru),
, (ani k tým, ktorí) nevedia sa najesť mäsa
! dosýta.
; Bo schudobneje pijan, i ten, čo sa objedá, 21
*
a ospanlivosť priodieva do handier.
i Poslúchaj otca svojho, ktorý je tí rodičom, 22
*
a nepohŕdaj matkou svojou na jej staré dni!
Získavaj pravdu a neodpredávaj (ju), 23
múdrosť a náuku a rozumnosť!
Radosťou plesá otec spravodlivého 24
a rodič (syna) múdreho sa kochá v ňom.
Nech kochajú sa (v tebe) otec tvoj a tvoja 25
mať
a nech sa teší tvoja rodička!
Daj, syn môj, srdce svoje mne 26*
a bár by oči tvoje nachádzali v cestách
; mojich záľubu!
Bo jamou hlbokou je smilnica 27*
a úzkou studnicou je cudzoložnica.
Aj ona striehne ako zákernik 28
a rozmnožuje medzi ľuďmi tých, čo robia
neverne.
Kto bedáka? Kto (vraví): „Jaj!"? 29
Ktože sa vadí? Kto sa sťažuje?
Kto bez príčiny rany (utŕža)?
Ktože má oči zmútené?
Tí, čo sa (dlho) bavia pri víne, 30
čo chodia vychutnávať vino miešané.
Nepozeraj ty na víno, jak skvie sa nachovo, 31’
ako sa blýska v pohári!
Kĺže sa (dolu hrdlom) lahodne,
Lež naposledok štipne ako had 32
a kúsne ako vipera.'
Oči ti budú vidieť veci čudesné 33
a srdce tvoje myslieť bude na pochabosti.
Budeš sťa (ten, čo) na šírave mora spi 34
a ako mornár, čo spi v koši na sťažni.
„Nabili ma, (a) nebolelo ma, 35*
natĺkli ma, (a) nič som necítil. —
Kedy sa zobudím?
Pôjdem ho hľadať zas.”
Nezáviď ľuďom zlým 24
a nežiadaj si s nimi obcovať!
Pijanom sa treba vyspať, aby vytriezveli. Práv. 21
daže tým strácajú vždy veľa času. Okrem toho
často prejavujú nechuť k práci. Pijatikou pre­
mrhajú majetok, a chudoba, čo na nich prikvačí,
ich potom pr.odieva do handier.
Mudrc pripravuje myseľ svojho žiaka, aby naň 22—2^
lepš.c zaúčinkovali napomenutia, čo dáva v ďal­
ších veršoch. Varuje v nich svojho žiaka pred
smilstvom a opilstvom.
Sama múdrosť oslovuje žiaka. 26
Do hlbokých jám sa chytala zver. Z úzkej ja- 27
my, ktorá mala príkre, kolmé steny, nevedela
ľahko vyliezť. Takou nebezpečnou neresťou je
smilstvo. Kto doň padol, ťažko — pretažko sa
z neho vydostáva.
Polverš 31d sa nezachoval. 31
Opilec sa cíti zbitý, ako by ho boli namlátili. 35
Lenže víno mu tak učarovalo, že nedbá na svoj
stav a už sa teší na budúcu pijatiku. Zvyk je
I teda 1 tu veľmi nebezpečný.
 Kniha prísloví 24 643

2 Lebo ich srdce myslí na zbojstvo
ich pery vyslovujú trápenie.
3. Múdrosťou buduje sa dom
a rozumnosťou býva upevňovaný.
4 Vedomosťou sa naplňujú komory
všakovým hodnotným a krásnym imaním.
5 Chlap múdry (je viac ako) moc
a človek umný (viac než) sila mohutná.
6 Bo (takto) po rozumných úvahách sa pustíš
do vojny
a úspech (je tam, kde je) veľa poradcov.
•7 Múdrosť je privysoká truľovi,
(a preto) v bráne neotvorí svojich úst.
Neteš sa, keby upadol tvoj nepriateľ, 17
a keby sa (len) potkol, nech ti srdce neplesá,
aby (to) vari nepobadal Pán a (nevyvolalo 18"
to) v očiach jeho neľúbosť
a neodvrátil od neho svoj hnev.
Nesrď sa na tých, ktorí pášu zlo, 19
nerozhorčuj sa na zločincovi
Bo nemá budúcnosti zlý 20'
(a) zhasne kahan (ľudí) bohaprázdnych.
Boj sa ty Pána, syn môj, a vladára 21*
(a) daj si pokoj s buričmi,
bo náhle zdvihne sa ich záhuba 22
a kto vie, (kedy vzíde) skaza od oboch?
Druhý doda'.ok

•8 Ten, kto sa zaoberá zlými zámermi, Aj tieto (príslovia sa pripisujú) mudrcom: *

23
bude sa volať pletichár.
Je mrzké hľadieť na osoby pri súde.
•9 Hriech chodí pochábľovi po mysli;
nuž oškliví sa ľuďom posmievač. Kto vraví vinnému: „Si nevinný”, 24
ľudia ho budú preklínať (a) národy mu budú
10 Akže si chabý (včuľ už, keď sa dobre máš), zlorečiť.
nuž (bude) slabá sila tvoja v čase súženia. Avšak tým, čo sa zastávajú spravodlivosti, 25
dobre sa povodi
•11 Zachraňuj na smrť vedených a príde na nich požehnanie prehojné.
a vyslobodzuj tých, čo vedú na popravisko!
12 Keby si povedal: „Nuž ja som o tom Bozkáva (na) pery, 26
nevedel” — kto dáva správnu odpoveď.
či ten, čo váži srdcia, neporozumie?
Veď strážca duše tvojej vie, Vybav si vonku svoju robotu 27’
oplati človekovi podľa jeho konania. a vykonaj ju na poli!
Potom (sa môžeš oženiť)
13 Jedz, syn môj, med, bo dobrý je, a budovať si dom.
a medu samotok je sladký tvojmu podnebiu.
•14 Tak vedz............................. Nebývaj pre nič za nič svedkom proti blížnemu 28
...................(je) múdrosť duši tvojej. svojmu,
Ak si (ju) našiel, nuž je budúcnosť nuž, načo by si svojimi rty zavádzal?
a nádej tvoja na zmar nevyjde. Nehovor: „Jak mne spravil on, tak ja mu *
29
15 Nástrahy, (človek) bohaprázdny, nečiň spravím (tiež).
obývaniu spravodlivého, Odplatím kadekomu podľa jeho konania."
nepustoš miesto, (kde sa kladie) na odpočinok. Prešiel som popri poli lenivého človeka *
30
•16 Bo spravodlivý vstane, hoc by padol sedem a popri vinohrade chlapa, ktorý rozum
(ráz), potratil.
zločinci však pohrúžia sa v nešťastí.
!7_;aúuj sa ani vtedy z nešťastia, keď doň upa- 18
Pri bráne sa radievali starel 1 predstavení obce dol tvoj nepriateľ. Boh každú chvíľu môže pre­
o jej potrebách a konali sa súdy. Na takýchto niesť svoj hnev z neho na teba, a polom kde je
poradách, kde bolo treba preukázať skúsenosť a Ivo‘a škodoradosť?
znalosť, hlúpy nepreriekol ani slova. Múdrosť, Šťastie hriešnikov (kahan, svetlo) nie je trvanll- 20
s ktorou sa tam stretol, vidí sa mu niečím ta­ vé (porov. 13, 9).
kým nesmiernym, že ani sa len nepokúša zado- Vzbura v prípade výhry protivníkov nesie se- 21
vážiť sl Ju. bou nebezpečenstvo Ich trestu.
a Človek, ktorý by rád InýJh dostať,
* býva prá- Tento druhý dodatok je ďalšou samostatnou 23—34
vom nazývaný pletichárom. drobnou zbierkou výpovedi, ktoré taktiež pochá­
t Blázon, posmievať a vyššie pletichár sa význa- dzajú od mudrcov.
move približujú nášmu padúchovl. Pri každom súde sa vyžaduje spravodlivosť a 23
n Zachraňovať odsúdencov, ktorých odsúdili ne­ nestrannosť. Ináč by to bol súd nespravodlivý a
spravodlivo, a vôbec utláčaných akýmkoľvek spô­ protiprávny.
sobom, je svätou povinnosťou tých, čo majú takú Slová v zátvorkách sú doplnené podľa žiada. 27
možnosť. Prázdne výhovorky neospravednia pred ného zmyslu.
vševediacim a vševldiacim Bohom. Jednotlivec zo prípadné previnenie voči sebe 29
14 Pôvodný text Je veíml porušený. — Zmysel nemá práva na vlastnú pásť odplácať sa previnil
*
naučenia: Med Je prijemný a užitočný telu, mú­ com. Porov 20, 22.
drosť užitočná duši. Lenivosť má smutné následky. — Verš 31c, 30—34
18 Boh vždy vyslobodí z biedy človeka, lež zlo­ ktorý vyžaduje pravidelnosť, párny počet veršov
čincov, čo ho do nej uvrhli, raz celkom Iste za­ v slohe, navrhujú niektorí exegéll doplniť: „Jej
siahne trest Boží. živý plot bol preč...“
 Kniha prísloví 24—25
644
31 A hľa, bol celkom zarastený pŕhľavou
(a) povrch jeho pokrývalo bodľačie.
a jeho múr sa rozváľal
32 Keď som to videl, uvažoval som,
hľadel som a vzal som si ponaučenie.
33 „Trošičku pospať, troška podriemať,
trošičku ruky zložiť na lôžku."
34 Nuž príde ako tulák bieda na teba
a núdza na teba jak ozbrojený muž.
Druhá zbierka Šalamúnových
prísloví
• 25 Toto sú tiež porekadlá Šalamúnove,
čo vypísali ľudia Ezechiáša, kráľa júdskeho.
Užitočnosť rozvážnosti,
škodlivosť chvastúnstva
• 2 (Je) slávou Božou (znať) vec zatajiť,
(je) slávou kráľov (znať) vec vyskúmať.
• 3 (Aké je) nebo vysoké a hlboká je zem,
tak nie je (možné) srdce kráľov vyspytať.
4 Odstrániť (najprv) trosky od striebra,
a podarí sa zlatníkovi (umelecká) nádoba.
•5 Odstrániť ničomníka spred kráľa,
a upevni sa právom jeho trón.
6 Nevystatuj sa pred kráľom
a nepostav sa (ta, kde majú) miesto veľmoži.
•7 Lebo je lepšie, (aby) sa ti povedalo: „Potisni
sa vyššie, sem!"
než by ťa pred kniežaťom uponižili.
8 Co tvoje oči videli,
nechoď (s tým) hnedky (rozpočinať) spor!
Bo čo si počneš napokon,
keď ťa tvoj bližný zahanbi?
•9 Dožaduj sa prava, cti, voči svojmu blížnemu,
lež maj ohľad na tajnosti iného,
1 Redaktori tejto zbierky Šalamúnskych prísloví
ich vypísali z iných zbierok, ktoré boli známe.
Ezechiáš, preslávený tým, že dvíhal náboženský
život, odstraňoval z neho neporiadky, vydal prí­
kaz svojím pomocníkom, aby zozbierali Šalamún­
ske porekadlá, roztratené v rozmanitých menších
svitkoch, a aby ich napísali na spoločný väčší
svitok.
2 Boh je nevyspytateľný. Myšlienky Božie a skut­
ky Božie ľudia nikdy nepreniknú svojim slabým
umom. V tom je veľkost Božia. — Kráľ je zasa
povolaný skúmať švetko, čo sa týka správy jeho
krajiny. Zvlášť ako najvyššiemu sudcov; mu tre­
ba starostlivo skúmať, prenikavo rozoberať ťažké
spory, aby vždy a všade prisluhoval spravodlivosť,
vyjavoval pravdu. V tom je zasa veľkosť kráľova.
3 Kráľ bol v staroveku celkom nezávislý. Nik
sa neodvážil skúmať pohnútky a zdôvodnenie jeho
činov.
g Spravodlivosťou sa udržujú panovnícke tróny.
7 Porov. Lk 14, 8—11.
p V žalobách sa treba pridržiavať vecnosti a
pravdy. Nevyzrádzať pritom cudzie tajomstvá a
nezaplietať do žaloby nedokázateľné tvrdenia
aby ti to nevyčítal, kto (to) vypočul 10*
a nenarušil tvoju česť, čo si mal.
(Sťa) na strieborných misách zlaté jablká ll»
(sú) slov(á), povedané v pravý čas.
(Sťa) zlatá obrúčka a klenot zo zlata 12’
(je) múdry (mravo)kárca pre vnímavý
sluch.
Ako (keď človek) ochladí sa snehom 13*
v horúčosti za žatvy
(je takým dobrodením) spoľahlivý posol
tomu, kto ho posielal.
a občerstvuje dušu svojmu pánovi.
Mraky a vietor, ale bez dažďa, 14
je človek, ktorý hory doly sľuboval, lež
nedal nič.
Trpezlivosťou dá sa knieža obmäkčiť 15
a kosti láme jazyk lichotný.
Našiel si med? Jedz, koľko je ti dosť, 16
aby si sa ho nenajedol nadmieru a nemusel
ho vydáviť.
Zdržiavaj nohu svoju od príbytku svojho 17
priateľa,
aby ťa nemal po krky a nepadol si uňho do -
nenávisti.
Kladivo, meč a ostrý sip 18
je človek, ktorý krivo svedči proti svojmu
blížnemu.
Zlomený zub a noha vytknutá 19
(je) spoliehanie na (človeka) neverného
v čase úzkosti.
Vyzliekať kabát za chladného (počasia), *
20
(liať) ocot na ranu,
(je) spievať piesne srdcu smutnému.
Ak je ten, kto ťa nenávidí, hladný, daj mu 21
*
chleba jesť,
a keď je smädný, daj mu vody piť;
Vo Vulg je ďalší dvojverš: 1°
„Láska a priateľstvo č:nia človeka slobodným;
zachovávaj sl Ich. abvs
* nebol naprotlveň."
Vhodné slovo prirovnáva sa tu k mise, vyzdo- 11
benej reliéfmi (jablkami). Spoločný znak oboch:
vhodnosť.
Ako sa dve skvostné umelecké diela dopĺňajú 12
pekne, tak sa krásne dopĺňajú poslucháč a múdry
mravokárca.
Za horúčav, aké bývajú v Palestíne za žatvy, 13
môže sa človek osviežiť chladnou vodou, najmä
v krajoch Libanonu, na ktorom je ešte vtedy
sneh. Aj vietor, ktorý veje z hôr, je ďalším osvie­
žením. — Polverš 13c sa žiada na vyokrúhlenle
myšlienky, lež nie jc zachovaný.
Smutného by pleseň nahnevala, alebo by sa ho 20
chýlil ešte väčší smútok. — Polverš 20a nie je
v LXX. Kritika v ňom vidí glosu, alebo sa žiada
k nemu na doplnok ďalší polverš, aby vznikla
štvorveršová sloha. — Vo Vulg jc ďalší dvojverš:
„Ako škodí rúchu moľ a drevu črviak,
takto škodí smútok srdcu ľudskému".
Nepriateľovi sa za zlé dobrým odplácať je 21
„pomsta" najveľkodušnejšia. Nepriateľ sa neraz
 Kniha prísloví 25—20
22 bo žeravého uhlia nahŕňaš mu na hlavu
a Pán ti odplatí.
•23 Severný vietor nosí dážď
a potmehúdsky jazyk nadurené vzozrenia.
24 Je lepšie bývať v kútku na streche,
než s hašterivou ženou v jednom dome
pospolu.
25 Studená voda duši prahnúcej
(je) z ďalekého kraja dobrá zvesť.
• 26 Zmútená studnica a prameň skazený
(je) spravodlivý (človek), čo sa pred
bezbožníkom zakolíše.
• 27 Jesť veľa medu nie je k úžitku,
nuž (priam tak) šetri s pochvalnými slovami!
• 28 (Sťa)'mesto s preboreninami, bez múru,
(je) muž, čo nevie ducha svojho držať na
uzde.
Pochabosť, lenivosť, falošnosť
26 Ako (je nemiestny) sneh v lete a dážď za
žatvy,
tak nepristáva pochábľovi česť.
•2 Jak vrabec, ktorý lieta sem a tam,
a lastovička, ktorá lieta lecikam,
je nerozvážna kliatba: nepostihne (nikoho).
3 Bič na koňa (a) uzda na osla
a korbáč (zasluhuje) chrbát pochábľov.
•4 Neodpovedaj pochábľovi, podľa jeho
bláznovstva,
aby si sa mu nestal podobným aj ty.
5 Odpovedz pochábľovi podľa jeho bláznovstva,
aby sa nezdal múdrym sebe samému.
•6 Nohy si odtina (a) zakusuje nešťastie
posielajúci vzkazy po pochábľovi.
soasltcľne zahanbi a obráti aa, ako kedysi Saul
(porov. 1 Sm 24. 171.
23 Rečami klebetníka so zachmúri tvár toho, kto
Ich počúva, ako nebo mrakmi, ktoré prtháňa zavše
vietor od severu (správnejšie však od severozá­
padu).
26 Spravedlivý človek, ktorý sa dá premáct (pre­
inačiť) skrtvodľvcom, je ako pokazená studňa,
ktorá je už nanič.
27 Nezrozumiteľný hebrejský text v druhom pol­
verš! je preložený s doplnkami podľa LXX.
28 Nepriateľ sa ľahko zmocni mesta s prebore­
ným múrom a vydá ho skaze. Priam tok vydáva
sa skaze človek, ovládaný náruživosťami.
2 Toto príslovie má veľký náboženskomravný
význam. Celí totiž proti vtedajšiemu ľudovému
názoru, že kl'a†ba neomvlne zasahuje vždv. 1 vie-
dy, keď bol niekto celkom ponevine prekliaty.
4—5 Naoko si tie dva verše protireč'a. Lenže prvý
raz sa odporúča nehovoriť s pochábľom tak hlú­
po. ako hovor! on. aby sa mu nezdalo, že Je to
súhlas s jeho pochabými rečami, a druhý raz sa
radi odoovedaf mu tak. aby poznal svoju hlúposť,
aby pádna odpoveď ho usvedčila z jeho pocha.
bostl.
6 Porov, naše porekadlo: „Aký osol, taký posol".
645
(Ako sú) nanič stehná chromému, 7-
priam tak je porekadlo v ústach pochábľov.
(Človeku, čo by) priväzoval kameň do praku, g*
(podobá sa), kto preukazuje česť bláznovi.
Ako tŕň. čo sa opitému zadrel do ruky, 9«
je porekadlo v ústach pochábľov.
Strelcovi, (ktorý) raní všetkých vôkol lo
idúcich,
(podobá sa), kto pochábľa a opitého najima.
(Ako) pes, čo sa vracia k tomu, čo bol U»
vydávil,
je blázon, ktorý opakuje svoje bláznovstvo.
(Ak) vidíš muža, čo sa zdá byť múdrym sebe 12‘
samému,
(nuž vedz, že) pochábeľ (má) viacej nádeje
než on.
Hovorí leňoch: „Strašný lev je na ceste, 13
je na uliciach lev."
(Ako) sa dvere krútia na čapoch, 14
(priam tak sa krúti) na posteli svojej lenivec.
Ak leňoch strčí ruku svoju do misy, 15
ťažko mu vrátiť sa s ňou k ústam svojim
späť.
Leňochovi sa vidi, že je múdrejší 16’
než sedem (iných, ktori vedia) odpovedať
rozumne.
Psa, čo si beží svojou cestou, chytá za uši *
17
ten, čo sa mieša do (cudzieho) sporu, ktorý
sa ho netýka.
(Ako ten, ktorý) vrhá zo samopaše *
16
šípy a oštepy a smrť,
je človek, (ktorý) klame svojho blížneho 19
a (potom) vraví: „Veď ja som len žartovali"
(Kde) dreva niet, (tam) oheň vyhasne, 20
a kde niet klebetníka, tíchne svár.
Kozub je na uhlie a drevo na oheň 21
a škriepny človek na rozdúchavanie rozopry.
Blázon nevie s porekadlom narábať. 7
Priväzovať kameň do praku Je nezmysel. Veď 8
prak je práve na to, aby sa ním kameň vymršťo­
val.
Opitý sl nedó rody s tŕňom, pochábeT sl nedá 9
rady s porekadlom.
Porov. 2 Pt 2, 22. 11
Namyslení ľudia nedajú sa nikým poučiť. 12
Leňochovi sa zdá, že nit nerobiť a pritom sa 16
mať dobre je tá najväčšia a najznamltejšia mú­
drosť.
Obaja sa vystavujú nebezpečenstvu. Pes môže 17
pohrýzť, zo sporu sa môže vykľuť mrzutosť a
veľká nepríjemnosť. Porov, naše: „Co ťa nepáli,
*'
nehasí
Človek, klorý škodí naozaj, a Žartom Iba za- 18—19
krýva svoj podlý úmysel, je najnebezpečnejší.
 646 Kniha prísloví 26—27

'22 Slová klebetníka sú sta lahôdky Rozveseľujú srdce vonná masť a vonný kúr 9*
a schádzajú až na samé dno žalúdka. a (priam tak) duša (pociťuje) sladkosť
z priateľovej porady.
•23 Sťa povlak z nevyčisteného striebra na črepe
sú pery horúce a (pritom) srdce zlé. Neopúšťaj (ni) svojho priateľa, ni druha *
10a
otcovho
24 Svojimi perami sa (sfce) pretvaruje (ten, a do príbytku brata svojho nevstupuj! 10b
kto) prechováva nenávisť, V deň tvojho nešťastia I je lepší sused lOb.lOc
lež na mysli mu tanie klam. nablízku
25 Never mu (ani vtedy), keby sa (ti) prihováral než v diali brat 10c
hlasom ľúbezným,
bo v srdci jeho (väzí) sedem špatností. Buď múdry, syn môj, a buď srdcu môjmu na 11-
radosť,
•26 I keby niekto nenávisť kryl pretvárkou, aby som mohol tupiteľa svojho zahriaknuť.
(jednako) vyjde zloba jeho v rade na javo.
Predvída prezreteľný (človek) nehodu (a) 12
*
27 Kto kope jamu (druhému, ten) padne do nej vyhne sa,
(sám), neskúsení (však) idú ďalej (neopatrne)
a ten. kto gúľa kameň (na iného), privalí ho a doplácajú (na svoj nerozum).
samého.
Ber rúcho jeho, bo sa zaručil za cudzinca, 13’
28 Falošný jazyk nemá rád tých, ktorých a za prespoľné vezmi záloh od nehol
rozdrvil.
a lichotivé ústa pripravujú pád. Kto hlasom veľkým blahorečí priateľovi 14
*
svojmu, len čo bol vstal zaránkv,
Namt/slenosť bude sa považovať (za človeka, čo chce)
a prevrátenosť ľudská zlorečiť.
27 Nechváľ sa zajtrajškom,
bo nevieš, čo prinesie deň. Neoretržité mrholenie za pŕšky 15
a škrienna žena sú si rovnaké.
2 Nech ťa chváli iný. a nie ústa tvoje, Tí, ktorí (by) ju (radi) zakrývať, (počínajú 16*
cudzí, a nie pery tvoie! si. ako kto by bol rád) vietor zakrýval,
3 Ťažký je kameň, piesok váži (hodne) tiež, (napokon) zvolá, (že je to ver') olej (v) jeho
no jedovať sa na blázna je ťažšie nad oba. pravici.

•4 Búta je zúrivosť a zaplavujúci je hnev, železo brúsia železom 17

lež ktože zmôže žiarlivosť? a človek šľachti výzor svojho blížneho.

•5 Lepšia je dohovárka. wslovená doprosta, Bude jesť pestovateľ figovníka jeho ovocie 18
než láska tajne prechovávaná. a ten. kto opatruje pána svojho, bude veľmi
vážený.
6 Viac úprimnosti (jesto) v bitke (od človeka)
milujúceho, Ako (sa odlišuje) vo vode tvár od tváre, *19
než v klamných bozkoch nenávidiaceho *o srdce ľudské od (iného srdca)
tak is
(človeka). ľudského.

7 (Ten, kto je) sýty, pošliape (aj) čistý med, Nenasýti sa náhrob'e. ni podsvetie. 20
hladnému človekovi je však každá horkosť a (tak) sa nenasýtia (ani) oči človeka.
sladkosťou. Hosti na hostinách v staroveku natierali von- 0
ným otelom a miestnosť, kde sa hodovalo, býva­
•8 Zo svo’ho hniezda vysánkovanému vtákovi vala vykadená vonným dymom.
fnodobá sa) muž, ktorý postať svoju opúšťa Verný priateľ, ktorý svoíu líšku pr‘ateľovl 10
v b'ede bol už osvedčil, jc cenneiSÍ, než hoclk’o
g2 Porov. 16, 6. 7. príbuzenstva, čo sa po tej stránke ešte neosved­
23 Pekný, vzácny povlak pozakrýva lacný, hlinený čil.
črep. Sladké pokrytecké slová zakrývajú zlomy­ Pndorenv, múdry syn je rukolapný dôkaz, že 11
seľné srdce. ho otec dobre vychoval.
23 Časom vyjde najavo I tajná, dlho prekrývaná Porov. 22, 3. 12 b
nenávisť. Porov. 20, 10. 13
4 Hnev a zúrivosť vie človek skorej ovládnuť
než- žiarlivosť. Veľmi nápadnv a hlasný pozdrav budí podo- H
zrcn'e že jc neúprimný.
5 Dohovárka do očú viac osož! než láska, čo sa
neodváži vypovedať pravdu, keď je nepríjemná, Pôvodný text je veľmi po’kodený. Zmysel ver. 16
trpká. Sa: Škriepna žena b^va nenapraviteľná. Manžel
r ňou nedá rady, ako si nik neporadí s klzkým
g Človek, ktorý stratí] vlasť a povolanie, blúdi
v nehostinnej cudzine ako vták, čo stratil teplé olejom a vetrom, keby ich chcel chytiť rukou.
hniezdo, z ktorého bol vyplašený. Koľko ľudí, toľko pováh. ( 19
 Kniha prísloví 27—28
• 21 Téglik je na striebro a (taviaca) pec na zlato,I Lepši je chudák, ktorý chodí v svojej
človek však (poznáva sa) podlá dobrej svojej
povesti.
• 22 Keby si blázna roztĺkol (priam) tíkom
v stupke medzi krúpami,
neopusti ho bláznovstvo jeho.
• 23 Dbaj veľmi na vzhľad svojho dobytka
a venuj stádam (svojim) pozornosť!
24 Bo nie (je) hojnosť naveky; .
alebo či (sa dedí) koruna (var') z pokolenia
na pokolenie?
•25 Keď zmizla tráva a ukázala sa (svieža)
mládza
a po horách sa zozb-erali byliny,
26 (potom) ti (donášajú) odev baránky
a kozly (kúpnu) cenu pozemku.
27 A jes'o mlieka kozieho dosť
na výživu pre teba a na výživu pre tvoj dom
a na živenie tvojich služobníc.
Odmena spravodlivosti a štedrosti,
trest lakomstva a bezcitnosti
28 Uteká ničomník, hoc nik ho neplaši,
spravodlivý však cíti sa (tak) bezpečným
jak levíča.
•2 Bezprávie krajiny často mení kniežatá,
lež pod mužom rozumným a rozvážnym dlho
sa žije v pokoji.
•3 Z'očinný hosnodár. čo uh'skuje bedárov,
(je ako) splavujúci dážď a chleba (po ňom)
niet
4 Tl, čo zákon nezachovávajú, chvália
nešľachetníka,
ti však, čo zákon dodŕžajú, stavajú sa proti
nemu na odpor.
5 Zli ľudia nemaiú rozvážneho rosudku,
lež (ľud’a), hľadajúci Pána, všímajú si
všetkého.
21 Dobrí povesí nie ic síce neomylným, ale nai-
čos»elšle bvvn správnvm súdom veternosti o nle-
k’orom človekovi. — Vo Vu’e nasleduje dvojverš,
klorv v oAvod'ne nie je zachovaný: *
„VvhľadAvo srdce bezbožníkovo zlé veci,
srdce s’atočné však vyhľadáva múdrosť.‘'
22 Bláznovstvo ie s bláznom zrastené lak mocne,
žc ho z neho nevyblie nikto.
23—24 Dobvlok sa prirodzene scvŕka (chorobami, krá.
dóžami), nuž sa Ireba s»arať o jeho sláv, bv ne­
ubýva! veľmi. Panovnícky rod sl nezachová ko­
ninu. keď o úu nedbá.
25—27 Tieto verše onlsuhi ž;vot pastiersky a Jeho po.
žehnanie. Liečivými bylinami liečili sa choré ovce,
pre‘o pastieri sa zásobili nim: na čas potreby.
2 V kraiine, kde bujnie bo»práv‘e a násilenstvo,
kde sa šliaou prikázania Bož’e, dôjde k prevra­
tom a vzburám skôr či neskôr (porov. 3 Kr 10
0—28: 4 Kr 15, 6—15). Por'adok a právo 2orho>
vávaíú sa len *am kde sa poddaný ľud riadi
múdrosťou a náboženstvom.
3 D-S’ď íe nevyhnutný pre rast zbož’n. Lenže
prudký le’ak býva nie’en neosožnv. ale práve na­
opak. ie často veľmi škodlivý. Tak býva škodlivý
I veľmož, ktorý zneužíva svoje postavenie,
___ 647
g
bezúhonnosti,
než boháč, (ktorý chodí) kľukatými cestami.
Kto zachováva zákon, je syn rozumný, 7
' kto sa však tovariši s hodovníkmi, činí
hanbu svojmu otcovi.
Kto rozmnožuje úrokmi a úžerníctvom svoje 8-
imanie,
zhromažďuje ho (tomu, kto) sa zľutováva
nad chudobnými.
(Ak niekto, preto,'aby) nečul zákon, odvracia 9
svoj sluch,
modlitba jeho je priam hanebnosť.
Kto na zlú cestu zvádza statočných, 10-
do (vlastnej) svojej jamy padne sám
a bezúhonní zdedia blaženosť.
Boháčovi sa zdá. že múdrosť (vychlipal), U-
rozumný bedár ho však vyskúma.
Keď spravodliví jasajú, je slávy dosť a dosť, 12‘
keď sa však tyrani dostávajú napovrch,
rozpŕchnu sa ľudia.
Tomu, kto tají previnenia svoje, povodí sa zle, 13
(tomu) však, kto sa vyzná (z nich) a nechá
(hriechy), dostane sa milosrdenstva.
Blahoslavený človek, čo sa bojí jednostaj, 14
lež upadne ten do nešťastia, kto je srdca
tvrdého.
Ručiaci lev a medveď túlavý 15
je nad úbohým ľudom bohaprázdny panovník.
Vladár, čo nemá rozumnosti, (býva) veľký 16
vydierač,
(no iba), ten, kto nenávidí nestatočný
dôchod, bude žiť dlho.
Človeku, čo sa krvou ľudskou poškvrnil, 17-
(hoc) uteká priam po jamu, nech nik mu
ruku nepodá.
Kto chodí neporušený, zachová sa, 18
lež (ten. kto chodí) po dvoch cestách, padne
na jednej.
Neslobodno bolo Židom žiadať úrok od Izraeli- B
tu (porov. Ex 22, 25: Lv 25, 36). Vydriducha po­
trestá Boh tak, že jeho majetok dá milosrdným
ľuďom.
Zdá sa, Že tu jeden polverš chýba. 10
Boháči sl namýšľajú Často, Že sú už aj múdri, 11
keď sú bohatí. No neraz hociktorý bedár býva
múdre‘ší než boháč, prezrie všetok jeho zhon a
skrtvodlivé honobenle.
život prekvitá, kde vládne spravodlivosť. Pred 12
násilníkmi sa dobrí ľudia kryjú. Porov. 28, 28;
29, 2. 16.
Nepokoj, ho hryzie vraha, prenasleduje ho 17
všade po hrob. Nik ho z nehp nevykúpi, nik mu
nepomôže,
 648 Kniha prísloví 2B—29
19 Kto zrúba svoju zem, má chleba dosýta,
lež kto sa zháňa za daromnicami, nasýti sa
chudoby. i
20 Statočný človek bude veľmi požehnávaný,
lež toho, kto chce rýchle zbohatnúť, trest
neminie.
*21 Je mrzké nadržiavať osobám,
lež nejeden (už) pre kus chleba dopúšťa sa
priestupku.
22 Zháňa sa za majetkom závistník
a nerozvažuje, že núdza príde naň.
23 Kto karhá človeka, (nuž) potom nájde
(uňho viacej) vďačnosti,
než ten, kto sa mu podlizoval jazykom.
*24 Kto kradne otcovi svojmu a materi svojej
a hovorí: „To nie je hriech",
je roveň vrahovi.
25 Chamtivec nieti spor,
ale kto dúía v Pána, bude (všetkým) oplývať.
*26 Kto sa (len) na rozum svoj spolieha, je
pochabý,
lež ten, kto chodí múdro, vyviazne.
27 Kto chudobnému dáva, nemá nedostatok
(ničoho),
lež tomu, čo si (pred nim) zakrýva zrak,
zlorečiť budú veľmi.
28 Keď násilníci sa dostávajú navrch, treba sa
kryť človeku,
lež keď je po nich, (nuž) sa spravodliví
vzmáhajú.
Požehnanie statočnosti,
kliatba bezbožnosti
29 Človek, (čo popri všetkom) dohováraní je
hlavatý,
znezrady bude zničený, a záchrany (preň)
nebude.
2 Keď vládnu spravodliví, raduje sa ľud,
lež keď sa násilníci zmocnia vlády, národ lká.
3 Kto má rád múdrosť, naplňuje otca svojho
radosťou,
ten však, čo vydržiava pobehlice, prehajdáka
majetok.
4 Kráľ spravodlivým (počínaním) upevňuje
krajinu,
lež borí ju, kto dane vydiera.
21 Spravodlivosť býva často porušená pre naj­
menšiu výhodu a osoh.
24 Nevďačný syn, ktorý nechce chovať svojich
starých, neduživých rodičov a skracuje im takto
život, dopúšťa sa takej velkej viny, že sa vskutku
rovná vrahovi.
26 Nepohŕdaj nikdy múdrou radou skúseného! Za.
chráni ťa pred mnohými nebezpečenstvami života.
| Človek, čo pochlebuje blížnemu svojmu, 5*
pred krokmi jeho rozprestiera sieť.
V priestupku zlého človeka (skrýva sa) 6*
osídlo,
spravodlivý však plesá a je veselý.
Spravodlivý sa zaujíma o právo bedárov, 7
ničomník nemá (pre to) porozumenia.
Rozdúchavajú mesto lapaji, 8*
múdri však odvracajú srditosť.
(Ak) sa múdry muž háda s mužom bláznivým, 9
už či sa (tento) jeduje a či sa smeje,
(jednako mu) nedá pokoja.
Krvižíznivci nenávidia bezúhonného, 10
no zastávajú život jeho statoční.
Pochábeľ vybuchuje s celou svojou 11
prudkosťou,
múdry však chlácholí ho nanovo.
U panovníka, ktorý počúva rád nepravdu, *12
čo služobník, to ničomník.
Utláčaný i utláčateľ patria dovedna, 13
*
Pán osvecuje zraky obidvom.
Trón kráľa, ktorý spravodlivo súdi bedárov, 14
bude stáť pevne naveky.
Korbáč a prekáranie dopomáha k múdrosti, 15
no samopašné dieťa robí, hanbu materi svojej. ■
So vzmáhaním sa ničomníkov rozmáha sa 16
hriech,
spravodliví však zažijú ich pád.
Bi syna svojho (zakaždým, keď zaslúži), 17
a dožičí tí pokojného (života)
a bude skytať duši tvojej slasť.
Človek v pochlebníckych rečiach nezbadá sieť, 5
do ktorej sa lapí, pretože ho stále lichotenie cel­
kom omámi, takže stratí zdravý úsudok a začne
sa sám preceňovať (porov. 11, 9).
Oolan sa vždy musí strachovať, keď páše ne- 6
právostl, že ho chytia, lebo neúprosný zákon
striehne naňho všade.
Lapaji so do všetkého zamiešajú a svojoú zlo- 8
myseľnou rečou poburujú mesto, rozrývajú pokoj
v jeho múroch, rozoštvávajú a vyvolávajú tak
rozmanité zvady, spory medzi jeho obyvateľmi.
No múdri prezrú túto podkopnícku prácu a- včas
zamedzujú rozbroje a obnovujú v meste pokoj
(porov. 11, 11).
Nespravodlivému panovníkovi sa prispôsobia 12
čoskoro 1 jeho úradníci, aby nestratili jeho pria­
zeň. Pravdaže budú mu krivo udávať a donášať
mu nepravdivé veci, keď sa presvedčia, že má
rád nepravdy. Porov, naše porekadlo: „Aký pán,
taký krám".
Boh je Stvoriteľom oboch, utláčaného i utlačo. 18
vateľa; rovnako dal obom svetlo očí. Preto útla,
čovaný nech nemalomyselnie, mocný nech sa ne-
vypína.
 Kniha prísloví M—30 649

•18 Bez zjavenia (sa Síri) v ľude bezuzdnosť, Veď menej viem, než (ktorýkoľvek) muž, 2
no sláva lomu (ľudu), čo sa pridržiava a nemám umu ľuďom primeraného
zákona. a nenaučil som sa múdrosti 3
a nenadobudol som vedomosti o Najsvätejšom.
19 Nemožno nevoľníka vyučovať (iba) slovami,
bo nepodrobuje sa, hoci rozumie. Kto vstúpil do neba a (zasa) zostúpil? 4
Kto do priehrštia svojho vietor zozbieral?
•20 (Ak) vidíš muža, čo sa prenáhľuje v svojom Kto zviazal vody do rúcha?
konaní, Ktože dal povstať všetkým zemským
(nuž, vedz, že) pochábel (má viacej) nádeje končinám?
než on. Ako sa menuje a ako menuje sa syn jeho?
. ak to vieš.
21 Kto vychováva sluhu svojho zmladi maznavo.
(pozná,- že) skonči s pánovitosťou. Je rýdza každá Božia reč, 5
je štítom tým, čo dúľajú v neho.
22 Hnevlivý človek nieti roztržku Nepridávaj nič k výrokom jeho, 6
a prchký chlap (sa podopúšťa) veľa aby (a nestrestal a nedokázalo sa, že si
priestupkov. luhárom.

23 Človeka ponižuje vlastná nadutosť, Prosba

no dosahuje slávy, kto ducha poníženého je. Dve veci prosím od teba, 7
neodopieraj (ich) mne, pokým nezomriem:
• 24 Ten, kto sa spriaha so zlodejom, nenávidí Nepravdivosť a lživú besedu 8
seba samého, (ráč) vzdialiť odo mňa!
počuje kliatbu, ale neoznamuje. Ni chudobu, ni bohatstvo mi nedávaj,
udeľ mi (vždy len toľko, koľko) potrebujem
• 25 Strach z ľudí kladie kosílku, na živobytie,
ten však, kto dôveruje v Pána, bude aby som sa (var’) nenasýtil a nezaprel teba 9
bezpečný. a nepovedal: „Kto je Pán?",
alebo (vari) neschudobnel a (tak) nekradol
• 26 Mnohí sa snažia získať blahovôľu panovníka, a nepotupil meno Boha svojho.
lež od Pána (je) rozhodnutie pre každého
(človeka). Príslovia a výpovede
27 Spravodlivým (je) nešľachetník ohavou Nehanob sluhu pred pánom jeho, *
10
a hriešnemu (je zas) ohavou (ten, ktorý veď by ťa klial, a ty by si sa previnil.
kráča) cestou statočnou. Je pokolenie, ktoré kľaje otca svojho *
11
a matke svojej nedobroreči.
•30 slová Agura, syna Jakeho, z Masy. (Takto Je pokolenie, čo je čisté, podľa názoru svojho, 12
zneje) výrok a jednako sa z neho nezmyl jeho brud.
(tohto) muža:
Je pokolenie, ktoré (na všetko) sa díva 13
Vyznanie zvysoka'
Ja trápil som sa, Bože, do vysilenia, a ktorého zdvíha brvy vozvysok.
do vysilenia som sa trápil, Bože, a dokonal
som. Je pokolenie so zubmi (sťa) paloše 14
a s črenovými zubmi (sťa by) kosáky,
18 Zdivočie ľud bez poučovania v náboženských by zosekalo biednych zo sveta
pravdách.
20 Blázon sa skôr dočká lepších čiaš než prená­ a núdznych z povrchu zemského.
hlený Človek.
24 Nad zlodejmi sa vyslovovala kliatba (porov. Pijavica má dvoje dcier 15"
Sdc 17, 2). Táto kliatba rozprestierala sa toktlež
no tých, ktorým bolo zbojstvo známe, aby Ich
(a tieto hovoria): „Daj! Daj!”
tjm vtičšml pohýnala vyzradiť a udat zbojníkov mu zjavenie Božie (v. S), čo nepripúšťa nijaký
(porov. Lv 5, 1). klam (v. 6).
25 Prehreší sa ľahko človek proti prikázaniam Bo­ Pohanený sluha kľaje toho, kto ho znevážil 10
žím, keď sa veľmi bojí ľudí. Porov. naSe pore­ v očiach jeho pána. Táto kliatba zasahuje polu-
kadlo: „Strach má veľké očí". plteľovu hlavu, lebo nie je celkom bezdôvodná.
20 Vyhľadávaj preto väčšmi priazeň Bož'ul
Agur Hčl vari pokolenie svojich vrstovníkov. 11—14
1 Táto ďalšia krátka zbierka múdrych výrokov
Vyčíta mu hriechy proti rodičom (porov. 20, 20),
sa prip:suje Aguroví, ktorý nie je bližšie známy.
pokrytectvo, svätuškárstvo (porov. 20, 9), nadu-
— Masa bola pôvodne vlasť arabského kmeňa,
tosC a namyslenost (porov. 6, 17).
ktorý odvádzal svoj pôvod od Izmaela (Gn 25,
14). Agar vystupuje ako ctiteľ Jahveho, a to by Nenásytné, ako pijavice, sú dve veci, menová- 15—10
hádam naznačovalo, Že Moru neskôr zaujali židia. né hádam na zač'atku 16. verša: Podsvetie, čo
1—S Agur vyznáva, že svojim slabým ľudským neprestajne pohlcuje mŕtvych; lono ženy bezdet­
umom (v. 2) nevyzvedel dokonale Boha (v. 3). ne- nej, čo stále túži po deťoch. — Zem je tiež ne­
vyskúmal veľkolepé jeho diela (v. 4). Pomohlo násytná, lebo je vždy smädná, túži po daždi, a
 650 Kniha prísloví 30—31
Tri (veci) sú, čo nedajú sa nasýtiť,
a štyri, (ktoré nikdy) nepovedia: „Dosť!"
16 FodsveC'e.......................
a lono ženy bezdetnej,
zem, čo sa (nikdy) nenapije vody nadostač,
a oheň, ktorý (nikdy) nehovorí: „Dosť!”
•17 Oko, čo robí (z) otca posmešky
alebo zhŕda poslušnosťou voči materi,
vyďobú na potoku havraní
a zožerú ho supie mláďatá.
• 18 Tri (veci) sú mi podivné
a štyri nepochopiteľné (vonkoncom):
19 Púť orla na nebeskej (oblohe),
púť hada na skale,
púť lode morskou šíravou
a (napokon) púť muža k mladici,
• 20 Taká je cesta ženy cudzoložiacej:
Vyžíva sa a (potom) ústa poutiera si
a vraví: „Nespáchala som nič podlého.”
• 21 Pre troje (vecí) chvie sa zem
a štvoro nemôže zniesť (nijako):
22 Pre raba, keď sa stane vladárom,
pre chmuľa, keď má chleba dosýta,
23 pre (ženu) neľúbenú, keď sa vydáva,
a pre slúžku, čo zapudzuje svoju gazdinú.
24 (Je) štvoro drobných (tvorov) na zemi,
a (jednako) sú múdre náramne:
25 Mrave: sú národ mdlý,
a jednako sa v lete zásobujú potravou.
26 Hvizdáky nie sú voľajaký mocný ľud,
a (jednako) si zakladajú šidla svoje na
skale.
27 Kobylky kráľa nemajú,
a (predsa) všetky tiahnu rojom usporiadaným.
28 Jašterička sa chytí rukami,
a (jednako) sa ponachodí po kráľovských
palácoch.
nenásytný je i oheň, ktorý hlce všetko, pokým
má čo strávlf, — Verš I5ab a 10a sú v pôvodine
veľmi poškodené.
17 Ničomný syn nezaslúži, aby Jeho mŕtve telo
bolo pochované. Na nepochovanom, vyhodenom
tele kŕmili sa havrany. Porov. 1 Sm 17, 44; 3 Kr
14, 11: 16, 4.
18—18 Pôvodca sa nevie vynadlvlť tomu, že sa ťažký,
veľký orol vznáša na nebeskej oblohe, že sa had
vrlko pohybuje po hladkých a holých skalách,
hoc: nemá nôh, že sa loď vie 1 s ťažkém ná.
k!adom tok pevne na povrchu udržať a plávať po
šírave morskej, hoci menšie, ľahšie veci, ktoré
hodil do vody, sa hneď ponorili, a napokon, že
mladíka tak mocne priťahuje čosi k dievčaťu, čo
hádam predtým nikdy nevidel a nepoznal, aby
založil s ním domáci krb.
20 Verš je bez súvisu s ostatnými číselnými prí­
sloviami. Azda je len neúplnou vsuvkou; chýba
polverš 20b. — Cuzoložná žena prejavuje nepo­
chopiteľnú ľahkomyseľnosť a strašnú zvrhlosť.
21—23 Prevrátený svet je neprirodzený a spoločnosti
ľudskej škodí.
Traja sú, čo si rázne kráčajú, 29
a štyria, ktori chodia strmým (kročajom):
Lev, (čo je) najmocnejší medzi zvieratmi 30
a nezvrtne sa spiatky pred nikým,
kôň, osedlaný (do boja) a kozol,
| a kráľ, (keď ide) v čele vojenského zástupu *
31
i svojho.
Už či si býval pochabý a si sa vynášal, *
32
alebo či si rozvažoval: Ruku na ústa!
Veď maslo vzniká tlakom na mlieko 33
a tlakom na nos vyrinie sa krv
a tlakom na hnev skrsá spor.
Naučenia kráľai Lamuela
Naučenia Lamuela, kráľa z Masy, 31’
ktorým učila ho matka jeho.
Naučenia
Co, syn môj (čože, Lamuel, 2*
môj prvorodený, ti povedať?)
Čože (ti vravieť), synu môjho živo’a,
a čo (ti), synu mojich sľubov, (riecť)?
Nedávaj (mužskú) svoju silu ženským 3’
(záletným)
a ľúbosť svoju (tým, čo vedia) kráľov zahubiť.
Nesluší kráľom, Lamuel, 4
(nesluší kráľom) víno piť
a panovníkom túžiť za nápojom opojným.
Veď ináč pri popíjaní (by mohli) zabudnúť 5
(aj) na zákon
a poprekrúcať právo všetkých bedárov.
Dávajte chudákovi -nápoj opojný 6
a víno ľuďom skleslým na myslí,
nech sa (tam) napije a zabudne (tak) na (tú) 7
veľkú svoju chudobu,
a nech už ďalej nespomína na svoj trúd!
Otváraj ústa svoje za zmĺknutého 8*
v pravote všetkých, ponechaných (na seba)!
Otváraj ústa svoje, spravodlivo súď 9
a zastávaj sa práva (človeka) biedneho
a chudobného!
Celý verš Jc - v pôvodine veľmi poškodený. 31
Pôvodný tex je ťažko zrozumiteľný. Len toto 32—33
sa dá z neho vyčítať, že človeku sa treba chrániť
vyzývavosli a radšej mlčať, než by vybúšlll vy­
provokované vášne.
Samostatný zlomok obsahuje všeobecne platné 1
napomenutia, čo dostal od matky kráľ Lamuel. —
Text (1—91 v pôvodine je veľmi poškodený. Pre­
klad s opravami podľa LXX. — O Mase viď 30, 1.
O Lamuelovl nevedno nič bližšieho.
Prejav nežnej materinskej lásky, ktorá synovi 2
chce vždycky dobre radiť.
O kráľovnách-matkách porov. 3 Kŕ 2, 10 n. 3—7
— Synovi sa treba podľa matkiných slov chrániť
nehanebných žien a vlna, najčastejších mužských
neresti, čo by vonkoncom naštrbovali česť kráľa.
Naposledy napomína matka svojho syna, aby B—9
spravodlivo súdil a menovite aby sa zastával
tých, čo sú najviac utisnutí na nejakú pomoc.
 Knlho prísloví 31 651

Zlatá abeceda o dobrej žene . (Tet) To sladko zakúša, že vzmáha sa 18

jej zapodievanie,
•10 (Alef) Ach, ktože nájde ženu dobrú? nezhasína jej svetlo za noci.
Jej cena je nad perly.

(Bet) Bezpečnosť nachodí v nej srdce jej (Jod) Jestliže ruky svoje vloží k praslici, 19
•11 jej prsty chápajú sa vretena.
muža,
bo núdze o zisk niet.
(Kaf) Kde bedár, ruku svoju roztvára 20
Gazduje dobre mu a nijako nie zle a k chudákovi ruky svoje vystiera.
12 (Gimel)
po všetky časy svojho života.
(Lamed) Ľakať sa neľaká, čo s čeľaďou, keď 21
Dbá veľmi o vlnu a ľan (príde) sneh,
•13 (Dalet)
a radostne jej ide práca od ruky. bo všetka čeľaď jej má po dvoch
odedziach.
•14 (He) Hľa, podobá sa lodiam kupeckým ;
zďaleka dováža si výživu. (Mem) Má narobené prikrývadlá pre seba, 22'
batist a purpur sú jej odevom.
15 (Vau) Veď vstáva ešte za noci
a rozdeľuje pokrm čeľadi svojej Navôkol povestný je muž jej pri 23'
a prácu dievčatám svojim. bránach
na zasadaniach so starcami
krajiny.
•16 (Zain) Zobzeráva sa za poľom a (hneď) ho
kupuje,
vinicu vysadzuje zo zárobku (Samech) Speňažuje tiež jemné šatstvo, 24
svojich rúk. ktoré vyrába,
a kupcom odpredáva opasky.
•17 (Chet) Chrabrosťou bedrá svoje prepáša
a zosilňuje ramená svoje. I (AJin) Ako jej svedčia moc a krása za 25
odev,
tak s úsmevom¾a díva na budúci
deň.
10—31I Kniha prísloví sa končí básňou, zvanou „Zlatá
abeceda vzornej gazdinej“. Táto stať si právom (Pe) Prehovoria jej ústa s múdrosťou *
26
zasluhuje toto meno, lebo i jej obsah, í jej forma a slová láskavé sú ňa jej jazyku.
sú naozaj vzácne. Podľa tejto abecedy vzorná
gazdlna je zbožná, usilovná, príčinlivá, podnikavá,
starostlivá, múdra, vľúdna, Štedrá, dobrá matka, (Cade) Sleduje priebeh všetkej práce po 27
znamenitá vychovávateľka. Svojou umeleckou for­
mou zasa predstavuje táto báseň prekrásny plod
dome
starozákonného písomníctva, výkvet jeho poetic­ a nejedáva z chleba záhaľčivého.
kej vyspelostí. Každý dvojverš tejto básne (31, 15
výnimočne trojverš) začína sa písmenom v tom ।
poradí, ako nasledujú hlásky v abecede hebrej- I (Qof) Keď dorástli jej synovia, nuž 2B
ského Jazyka. Ich poradie je trocha iné ako v na- I dobrorečia jej,
šej abecede už i preto, že sú v nej i také hlásky. I ba priam jej manžel zahŕňa ju
ktoré v slovenčine nepoznáme. Hebrejské písmo I
má len dvaadvadsať písmen, preto báseň má ten I
pochvalou:
istý počet distich. V preklade sa usilujem napo- I
dobnif formu pôvodiny. Pridŕžam sa pritom heb- I (Reš) „Rúče sa namáhalo veľa žien, 29’
rejského alfabetického poradia, čo ďalej vyznaču- I
Jem uvádzaním hebr, názvov jednotlivých písmen
lež tys' ich všetky predstihla.’
pred začiatkom príslušných dvoch veršov v zá.
tvorkách.
10 Taká žena Je veru zjav veľmi vzácny.‘ V Časoch všeobecnej tiesne
* nevyhasína jej svet, 18
11 Starostlivosť o dom. o gazdovstvo, môže man
* lo (lampáš), t. j. šťastie.
žel smelo zveriť svojej rúčej žene. I Oblieka sa do šiat z vyberaných látok. Bafist,
13 Vlna a ľan spracúvali sa vtedy, pravdaže, len I plátno z najjemnejšej priadze. Purpur, farba tma­
po domácky. Je s tým veľa roboly, no usilovná vočervená, tu látka purpurovej farby. Purpur na
gazdiná ju zvládze. farbenie jemných látok, ktoré sama tkala, zaiste
14 Na kupeckých lodiach privážali obilie, zvlášte sí kupovala, lebo tento dovážali kupci z Fenície.
z Egypta, keď v Palestíne bo’a neúroda. Podob­ Manžel takej vzornej, gazdinej je všeobecne 23
ne i starostlivá gazdiná si zadovažuje včas všetky vážený, že sa smie zúčastňovať na poradách o ve­
potraviny pre dom zďaleka, keď nablízku ich rejných veciach.
nieto. Láskavosť a múdrosť sú tie čnosti, ktoré získa­ 20
10 Prácou príčinlivej gazdinej sa rozmnožuje ma­ vajú srdcia. Preveľmi ich treba najmä pri výcho­
jetok. ve detí, v styku s čeľaďou a v styku s ľuďmi
17 ženy na Východe prepásavall sa pásom. Dlhé vôbec.
šály, aké nosievali, nepreposané boli by prekážali Po statočnej, všestrannej a usilovnej práci za. 29
v práci a tým znižovali výkon. slúži si pracovitá žena plnej chvály.
 Kniha prísloví 31
652

•30 (Sin) Spanilosť, to je klam, a krása — (Tau) (Tak teda) dožičte jej z ovocia jej 31
daromnosť; rúk
chválu si zasluhuje žena, čo sa bojí a nech jej skutky zvestujú jej
Pána. chválu po bránach!
30 Bohabojnosť, zboinosť prevyšujú spanilosť a V mestách pri bránach sa odohrával celý život 31
krasu, ktoré odkvitnú a vädnú. Cnosti sú však verejnosti, tam sa schádzali ľudia na besedu,
večné. porady a súdy.
 KNIHA KAZATEĽ
(QOHELET — ECCLESIASTES)

1. Hebrejský a grécky názov knl h y.ne­ i rených vecí, ale svätopisec podáva praktické
vieme sl dostatočne vysvetliť. J poučenie a návod, ako možno dosiahnuť pravú
Slovo hebrejské qahal znamená zhromaž­ zbožnosť a tým aj požehnaný život na svete.
denie. Z neho odvedené príčastie Qohelet (žen. Vedúcou zásadou ostáva bázeň Božia, lebo ona
rodu) môže naznačovať osobu, ktorá má v zhro­ 1 je vrcholom (počiatkom) všetkej múdrosti. O-
maždení určitý úrad (a preto preložili záhadné proti lomu hriešnosť, zanedbávanie povinností
slovo tak, že ide o muža, ktorý reční alebo ria­ oproti Bohu a blížnemu je svätopiscovi nemúd-
di zhromaždenie, preto: Kazateľ). Názov tohto rosťou, pochabosťou, bláznovstvom. Kniha Ka­
spisu sa ujal a tak Kazateľ označuje zvláštny zateľova a kniha Múdrosti tvoria základné diela
múdroslovný spis Biblie. ; starozákonnej múdroslovnej spisby. Blízke sú
| Im svojím obsahom dva ďalšie spisy, a lo je
2. Obsah tohto spisu tvoria úvahy a myš- ' Múdrosť Slrachovcova a najmä kni-
lleky, ktorými ich pôvodca chce dať odpoveď na । ha Prísloví. Medzí týmito spismi sú väčšie-
otázku, aký je zmysel života. Kým kniha Jóbo­ i menšie odchýlky, ale všetky tieto spisy sledujú
va zapodieva sa otázkou: Prečo trpí spravodlivý j ten istý cieľ. Aj kniha Prísloví podáva svoje
a aký je zmysel utrpenia, zatiaľ kniha Kaza­ myšlienky bez užšieho súvisu a logického uspo­
teľova rozširuje svoj záujem a pýta sa: Aký je riadania. V tom ju nasleduje aj Sirachovec. Už
zmysel žitia vôbec? Prečo hodno žlť na svete? súvislejšie podáva svoju náuku kniha Múdrosti.
Pravda, básnické spracovanie týchto dvoch Kazateľ sa len čiastočne blíži k tejto logicky
múdroslovných spisov je veľmi odchylné: Kým j pevne usporiadanej forme podania náuky. KnL-
kniha Jóbova sleduje pevný, logicky premysle­ i ha Prísloví zachováva presnú básnickú, rytmic-
ný plán, podľa ktorého jeho autor postupuje ! kú formu, kniha Kazateľova však o vonkajšie
k jadru otázky, zatiaľ myšlienky Kazateľa ne­ i prevedenie básnickej formy natoľko nedbá,
sledujú pevné logické poradie. Preto v tomto i Preto pokladajú niektorí knihu Kazateľa za
spise dosť ťažko stanoviť pevné rozdelenie myš­ I spis zostavený v próze, kým iní vidia v nej
lienok Jednako dve pevné myšlienkové skupi­ I aspoň úsilie o zachovanie rytmickej formy.
ny padnú nám do očú pri čítaní Kazateľa. Prvá j Základom hebrejského verša je tzv. myšlien-
časť (1, 1—4, 16) všíma sl biedy života a prí­ i kový úmer (a to najmä obsahove súbežný ale-
činy rozličného súženia v ľudskom živote. Dru­ i bo protikladný úmer). Tzv. skladný alebo po-
há časť (4, 17—12, 8) podáva pokyn a povzbu­ * stupný myšlienkový úmer veľmi ľahko prechá­
denie, ako sl môže človek zmierniť bolesť svoj­ dza v prózu a preto sa stratí aj vonkajšia bás­
ho zemského života, aby na svete dosiahol as­ nická forma pri spisoch, kde je viac skladného
poň čiastočnú blaženosť. myšlienkového úmeru. S týmto prípadom sa
Pri takej neistote myšlienkového súvisu, ako stretávame aj v knihe Kazateľovej.
vidíme v Kazateľovi, jednotliví vykladači chápu Azda najľahšie vystihneme základnú myš­
rozlične aj tendenciu spisu, ako aj myšlienkový lienku knihy Kazateľovej, ked1 v nej stanovíme
súvis jeho tvrdení. tri myšlienkove skupiny. Tieto sú:
Skoro náhodile vzniklé reflexie Kazateľove 1. Na svete všetko je chvíľkové, dočasné, teda
zoskupujú sa z veľkej časti okolo hesla: Všetko nestále. Všetko pripomína nedokonalosť vecí a
je márne, nestále, pominuteľné, čo je na svete i preto je všetko aj „márne a zhon za vetrom“,
(1, 2; 12, 8). Ľudská duša túži po stálej a trva­ j Smrť tvorí ponúre pozadie všetkého ľudského
lej blaženosti. Avšak nič na svete nemá stálosti. | úsilia. Pri smrti sa zjavne ukáže, že človeka za­
Myšlienka večnej odmeny nebola ani tejto sta­ stihne ten istý osud ako aj zvieratá Len v tom­
rozákonnej knihe známa. Veď právom možno to ohľade sa zhoduje človek s nemým tvorom.
tvrdiť, že azda ani jediná Iná kniha Starého Smrť olúpi každého o všetko, čo svojou prácou
zákona nežiada tak dôrazne vyrovnanie všet­ vytvoril, a tak aj o majetok ho pripraví, ak si
kých krívd tohto časného života na inom svete, | majetok nahromadil. Ďalším podielom človeka
ako kniha Kazateľova. Bola to mienka sv. • jc neistý a neznámy život v podsvetí, kde niet
Augustína, že Kazateľ nás pripravuje 1 radosti, alebo tam všetko je akoby tieň.
v tomto ohľade na novozákonné zjavenie o več­ Avšak tieto výroky nesvedčia o tom, že by
nej odmene. Kazateľ pochyboval o ďalšom trvaní ľudskej
Kniha Kazateľova patrí do skupiny tzv. múd­ duše po smrti, ani nepopiera odplatu skutkov
roslovných kníh Starého zákona. Tieto spisy v budúcom živote. Keď aj zostáva pri nedoko-
zapodievajú sa otázkou: v čom pozostáva pravá ! nalom stanovisku Starého zákona, ako by Boh
životná múdrosť, akým životom možno sl za­ | len na tomto svete vyrovnával všetky zásluhy
istiť blaženosť a spokojnosť duše na svete? Te­ f a vlny, predsa vyslovuje aj presvedčenie, že
da starozákonná múdrosť — odchylne od gréc­ I Boh všetko privedie na svoj súd. kde aj uta-
kej filozofie — neskúma posledné príčiny stvo- í jené veci vyjdú na vrch (porov. 11, 9; 12, 7. 14),
651 Kazateľ
Nemá takej presnej istoty o budúcej odmene,
ako to vidíme v knihe Múdrosti. Stanovisko
knihy Múdrosti o odplate skutkov v záhrobnom
živote rovná sa už stanovisku Nového zákona.
Ncisiota a nejasnosť o úplnom vyrovnaní skut­
kov ľudských v novom živote len pomaly ustu­
povala vždy plnšiemu a plnšiemu zjaveniu a
tak Kazateľ ukazuje ešte nižší stupeň a menšiu
jasnosť o záhrobnom živote.
2. Druhú myšlienkovú skupinu tvorí predsta­
va o velebnosti a všemohúcnosti Božej, ktorá
od vekov pevne stanovila nezmeniteľný poria­
dok svetového diania. Zákon Boží je nezlomný
a večný. Človek je slabý na to, ahy ho mohol
zmeniť. Preto je jasné, že všetko sa musí pod­
robiť poriadku, ktorý sa uplatňuje vo svetovom
dianí, i keď mu človek vo všetkom nerozumie.
Tu má miesto rozumná bázeň Božia, ktorá tvorí
jadro a základ všetkej zbožnosti a úcty voči
Bohu.
3. Tretiu myšlienkovú skupinu tvoria prak­
tické náuky a pokyny, ktoré vyvierajú z pre­
došlých a Ich súhrn je tento: keď človek vo
všetkom svojom bytí podlieha vôli Božej a sám
nič nevie meniť na poriadku vecí vopred sta­
novenom, tak sám od seba nevie vytvoriť na
svete ani trvalé hodnoty. Veď často zažíva trp­
kosti a sklamania. Nech teda prijíma život a
jeho dary tak, ko ich dostáva, a nech užíva
slas:i života v primeranej miere ako protiváhu
za svoje útrapy. No vo všetkom nech sa spra­
vuje bázňou Božou a povedomím, že zo všet­
kého, čo robí, bude počet vydávať večnému
Sudcovi sveta.
Myšlienky uvedených skupín stoja oddelene
vedľa seba, niekedy aj v zdanlivom protiklade,
a tak ľahko vznikla mienka, že Kazateľ je
azda rozhovorom dvoch osôb, ktoré si kladú
otázky a námietky, aby tak prišli k riešeniu
záhady: prečo hodno žiť na svete? — Najnovšie
vznikla mienka, že o vznik knihy majú zásluhu
viacerí postupní spolutvorcovia. Základný spis
by bol zostavil Kazateľ. Avšak jeho strohé a
pesimistické myšlienky zmierňovali: zbožný
muž (chasíd) a učenec (chakam), ku ktorým
sa pridružil aj učeník Kazateľov, ktorý o svo­
jom učiteľovi pripojil ku Knihe niektoré úvodné
a záverečné poznámky. Avšak táto mienka o
vzniku knihy nenašla prijatie.
Slovesná forma knihy Kazateľovej je priamo
jedinečná, či si povšimneme zvláštny, často pro­
tikladný a protirečiaci si súvis jednotlivých tvr­
dení, alebo aj sám básnický tvar knihy na nie­
ktorých miestach (1, 8. 15. 18; 2, 2. 14; 4, 5—6;
5, 2; 7, 1—10; 9, 17—11, 6). Niektorí vykladači
odvádzajú tieto zvláštnosti z nasledujúcich pra­
meňov: 1) niektoré tvrdenia čerpal a prevzal
sám pôvodca — alebo azda až jeho vydavateľ
— z iných spisov Kazateľových alebo zo spisov
iných mudrcov (12, 9—10); 2) štýl a spôsob
reči veľmi sú blízke k vyjadrovacej forme uče­
ných Grékov (diatribé). Rozmanité vzhľady tej
istej veci opisujú totiž slovami, ktoré vyjadrujú
rozličné, časom aj protikladné náhľady účast­
níkov niektorej učenej liadky. Pôvodca spisu
nenaznačuje vždy jasne svoje stanovisko, ale
ponecháva na samého čitateľa, aby si konečný
a najsprávnejší úsudok z celej hádky sám zo­
stavil a zo súvisu vytvoril; 3) niektoré tvrdenia
Kazateľove vystupujú v osvetlení nám cudzom
aj preto, lebo nepoznal plnú náuku kresťan­
ského zjavenia o riadení sveta múdrou Prozre­
teľnosťou Božou, ktorá definitívne bude dobré
odmeňovať a zlé trestať. Odtiaľ pochádzajú aj
tvrdenia, že človek nemôže nič vedieť o budúc­
nosti a nič na nej nemôže meniť. Duše sa vra­
cajú späť, odkiaľ boli vzaté. Stojí úplne na pô­
de staršieho stanoviska starozákonného, keď
spomienka na podsvetie (šeol). vzbudzuje ne­
utešený pocit (3, 21).
Keď máme na zreteli vyššie uvedené myšlien­
kové skupiny pri čítaní Kazateľa, nenájdeme
v ňom tvrdenia, ktoré by sme si nevedeli uspo­
kojivo vysvetliť Zdanlivé myšlienkové protivy
nijako nenútia k predpokladu, že obsah knihy
tvorí rozhovor dvoch hádajúcich sa protivní­
kov. Lepšie prilieha výklad, že sám pôvodca
berle v tomto spise ohľad na rozmanité myš­
lienkové prúdy svojej doby, proti ktorým sa cí­
til donútený vystúpiť ako obranca správneho
stanoviska a pravdy.
3. Vonkajšia forma Kazateľa je viac
básnická, i keď myšlienková súbežnosť nie je
všade dôkladne prevedená. 'Mnohé tvrdenia for­
mulované sú na spôsob postupnej myšlienkovej
súbežnosti a preto vzniká dojem, ako by reč
Kazateľova prechádzala v prózu. Ani úmerné
slohy nemožno v spise stanoviť. Sú tu zjavné
väčšie á menšie skupiny myšlienok, ale to nás
neoprávňuje, aby sme ich neomylne pokladali
za vlastné slohy. Žiadala by sa aj úmernosť
v rozsahu, ale tej niet. Teda aj tu nájdeme
záhady.
Rozprava je oživená výkrikmi, otázkami, reč­
níckymi zvláštnosťami (často nedokončené vety
a myšlienky). I v tom možno vidieť azda stopu,
že pôvodca knihy sám so sebou vedie rozhovor,
keď z protivných a protikladných zjavov života
skúma jeho správny zmysel.
Reč knihy Kazateľovej nie je klasická heb­
rejčina, ale je to priamo najnovší tvar reči
medzi starozákonnými spismi. Rečou naša kni­
ha nie je blízka len knihám Ezdrášovým a
Ester, ale mnoho zhody vykazuje aj s rečou
Mišny (základná časť Talmudu), takže rečove
Kazateľ znamená prechod k novohebrejčine, akú
poznáme z prvej doby kresťanskej. Istý vykla­
dač sa domnieva, že pôvodná reč Kazateľova
nebola ani hebrejská, ale arámska. Grécky pre­
klad pridŕža sa verne hebrejskej osnovy a tak
sleduje aj jeho mylné čítanie, ktoré sa miestami
vyskytujú. Latinský preklad od sv H i e r o n y-
m a nedrží sa všade doslovne hebrejského zne­
nia. Miestami podáva pôvodnú osnovu voľnejšie,
kde sa odchyľuje od zmyslu pôvodiny.
4. Za pôvodcu knihy Kazateľovej dávnejší
pokladali Šalamúna, keďže kniha dva razy po­
ukazuje na učeného jeruzalemského kráľa ako
na pôvodcu. Nadpis knihy uvádza tú<o mien­
ku: „Úvahy Kazateľa, syna Dávidovho, kráľa
nad Jeruzalemom“ (1, 1). „Ja Kazateľ, bol som
kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme“ (1, 12).
Lenže výrazy sú literárnym výmyslom a zvyk­
losťou, ktorá prvých čitateľov nemýlila. Všet­
kým bolo dobro známe, že Šalamún je knie­
žaťom mudrcov a preto nikoho neprekvapilo,
keď neznámy pôvodca svoj spis dáva do úst
najmúdrejšiemu kráľovi (3 Kr 3). Dnešná ľu­
dová tradícia Arabov Šalamúna pokladá za ve­
liteľa všetkých duchov púšte. Ten istý prípad vi­
díme aj pri knihe Múdrosti, ktorá už nie je
písaná ani hebrejsky, ale grécky, a to takou
 Kazateľ 1
gréčtinou, ktorá za Šalamúna ani nemohla jest­
vovať a predsa pôvodca svoju knihu Múdrosti
označuje za „Šalamúnsku'4.
Proti Šalamúnovi ako pôvodcovi knihy Kaza­
teľa hovorí skutočnosť, že reč spisu je blízka
novohebrejčine. V obsahu sú viaceré vecné ťaž­
kosti, ktoré ukazujú na novšiu dobu. Kniha Prí­
sloví, ktorá je podobne pripisovaná Šalamúno­
vi, má celkom inú hebrejčinu, ktorú možno
označiť za čistú a peknú formu reči. Neobstojí
vysvetlenie, že v Prísloviach hovorí mladistvý
Šalamún mladíkom, kým v Kazateľovi hovorí
ľudu, širokým jeho vrstvám, pochopiteľnou, ľu­
dovou rečou. Reč Kazateľa nie je vôbec ľudo­
vou rečou, a spis nepodáva reč alebo kázeň pre
pospolitý ľud. Pôvodca je nám neznámy a žil
v neskoršej dobe po Šalamúnovi.
Poukazujú na to vecné ťažkosti. V dobe Ka­
zateľa králi sedla na koňoch. Avšak v dobe
Šalamúnovej sedávali na muliciach (10, 7). Ka­
zateľ pripomína útlak páchaný na biednych
obyvateľoch, hovorí o prechmatoch mocnárov,
o našepkávačoch, udavačoch (4, 1; 5, 7; 10, 5 n.
a 20). Šalamún nebol by písal nelichotivú kri­
tiku o svojej vlastnej vláde. Avšak pritom kni­
ha Kazateľa nie je podvrhnutým spisom. Prví
čitatelia veľmi správne vedeli oceniť nadpis
knihy o šalamúnskom pôvodcovi, ktorý len
v neskorších časoch zavdal príležitosť k omylu.
Uvedený literárny zvyk veľmi účinne zapôsobil
na čitateľa, keď ho pôvodca poučoval o „már­
nosti“ života, či sa bezvýznamnosť ľudského
úsilia javí vo vede, bohatstve alebo v pôžitkoch,
ktoré vecí Šalamún tiež skúsil.
Spiš aj podľa tohto uváženia mohol vzniknúť
niekedy v perzskej alebo až v gréckej dobe
(v rokoch medzi 300—200 pr. Kr). Najstaršia
tradícia o tejto knihe u Židov javí sa teda 1000
rokov’ po Šalamúnovi. V Novom zákone nikde
sa nestretneme s myšlienkami Kazateľa. Preto
nás nič neviaže, aby sme sa držali mienky Ot­
cov o Šalamúnskom pôvode spisu. Cirkevné
snemy pod vplyvom sv. Otcov uvádzajú aj Ka­
zateľa medzi piatimi šalamúnskymi spismi Múd­
rosti (Prís, Ples, Kazateľ, Múd a Sir), ale je
KNIHA. K A Z A T E Ľ
•1 Úvahy Kazateľa, syna Dávidovho, kráľa nad
Jeruzalemom.
Vedúca myšlienka spisu:
•2 Márnosť, len márnosť — hovorí Kazateľ.
Márnosť, len márnosť, všetko je iba márnosť.
I *.Kazalet (Qohelet) nie je Šalamún, syn Dá­
vidov. Hebrejská reč spisu je novšieho pôvodu.
Šalamún v tej dobe bol pokladaný v Palestíne za
najmúdrejšieho muža, aký kedy žil. Prelo je pri­
rodzené, že neznámy pôvodca múdroslovnej úvahy,
akou je naša kniha, dáva tomuto do úst svoje
úvahy. Nepácha! tým podvod. Prví čitatelia dobre
vedeli, že nie Šalamún vo svojej osobe hovorí
touto náukou k nim. Nadpis podľa uvedeného toľ­
ko znamená: Myšlienky, aké podáva Kazateľ, sú
hodné aj múdreho Šalamúna. — Niektorí vykla­
dači slovo „qohelet“ chceli by čítať „qehlllut“
v zmysle: zhromaždenie; touto zmenou nedostá­
vame sa však bližšie k zmyslu samej vecí.
2 ‚Márnosť‘ — hebrejský ‚hebeľ — znamená: vá­
nok, dych, para a vôbec vec, ktorá rýchlo uniká, .cde niet ani dosť svetla (11, 7—8). „Pod slnkom“
655
aspoň toľko Isté, že posledné dva spisy tejto
zbierky ani cirkevné snemy nepokladali za spisy
šalamúnskeho pôvodu.
5. Kniha Kazateľa od počiatku bola pokla­
daná za Bohom vnuknutú posvätnú knihu. O
tom svedči už jej skorý grécky preklad, ktorý
bol pojatý do gréckej Biblie. Koncom 1. storo­
čia niektorí Židia pochybovali údajne o jej in­
špirácii, ale snem konaný v Jamnil (r. 90 po
Kŕ.) rozptýlil pochybnosti v tomto smere vzná­
šané. V 2. kresťanskom storočí o ínšplrovanostl
spisu svedčí Mcliton zo Sard (Euséb HE
IV, 26). Jediný Teodor z Mopsvestle
vyslovil o tom pochybnosť, ale 5. všeob. cir­
kevný snem (v Carihrade r. 553) čo najroz­
hodnejšie zavrátil jeho mienku.
6. Po tom všetkom, čo sme predniesli o sú­
vise myšlienok tohto spisu, netreba sa zvlášť
zapodievať námietkami, vznesenými proti ná­
ukám knihy Kazateľa, ako by hlásal, ie svet je
riadený slepým neúprosným osudom, proti klo-
rému človek nič nezmôže; ďalej netreba ho brá­
niť proti obvineniu, že odporúča pôžitky života
ako jedinú potechu, ktorú môže život poskyt­
núť, keďže budúci život je neistý. Kazateľ nie
je hlásateľom ani pesimizmu, ani fatalizmu, ale
ani hedonizmu.
Správne učí, že treba sa podrobiť zákonu Bo­
žiemu, keďže Boh svojou mocou a múdrosťou
všetko riadi a k dobrému spravuje. Pripomenúť
treba, že azda ani v jedinej starozákonnej knihe
nevyniká tak skvelé odporúčanie starozákonnej
zbožnosti, ako práve v tomto spise. Kazateľ vy­
hlasuje, že v rukách Božích pevne spočíva osud
všetkých ľudí, aj osud sveta. Najlepšie sl počí­
na ten, kto sa s dôverou chová oproti Bohu a
v srdci udržuje bázeň voči Všemohúcemu.
Kniha nie je závislá na cudzích prameňoch.
Ak by sa aj vyskytli-niektoré podobné pamiatky
ľudského myslenia, to by nebolo nič prekvapu­
júceho. Chybuje vnútorná, skutočná podobnosť
myšlienok a vyzdvihované zhody v obsahu sú
najčastejšie Iba vonkajšie náhodilosti. Veď ži­
vot, keď skúša človeka, je konečne všade rov­
naký.
Príroda vo svojom behu neustáva
čo (za osoh) má človek zo všetkej svojej 3
námahy,
ktorou sa ustáva, (kým je) pod slnkom?
nemá dlhej stálosti. Je tým znázornená pominu­
teľnosť sveta 1 života. Nie že by výdobytky práce
rúk a rozumu boli zbytočné, ale je tu výstražné
upozornenie pre veriaceho Človeka, aby neprilepil
svoj záujem výlučne o vecí pominuteľné, aby sl
nezameni) prostriedok za cieľ, ale aby myslel a
staral sa aj o veci duševné, súvisiace s večným
cieľom. Len tak sa z neho stane opravdivý člo.
vek a verný sluha Boži, ktorý bude hodný časnej
i večnej odmeny.
„Pod slnkom — pod nebom", t. j. na tomto 3
svete, v tomto Časnom živote. Keďže človek pra­
cuje za dňa, kým slnko svieti, preto užíva Kaza­
teľ tento výraz pre označenie trvania ľudského
života. K lomu treba pripomenúť, že „slnko vi­
dieť“ je niečo radostného oproti stavu v podsvetí,
 656 Kazateľ 1—2

• 4 (Jedno) pokolenie prichádza, I Nemá mnoho významu usilovať

(iné) pokolenie odchádza. ! sa o múdrosť
Zem však stojí naveky. I Ja, Kazateľ, bol som kráľom nad Izraelom 12
I v Jeruzaleme.
• 5 Slnko vychodí a slnko (zasa) zachodí,
ženie sa späť na miesto, kde vzišlo. । A svojou mysľou dal som sa na to, 13
aby som múdrosťou preskúmal a. vystopoval
• 6 Južným smerom kráča, nato sa stočí k severu, všetko, •
v ustavičnom krúžení duje vietor čo sa deje pod nebom.
a znovu sa vracia vietor v svojom kolobehu.
To trápne zamestnanie uložil Boh synom
»7 Všetky rieky tiahnu k moru, Adamovým,
ale more sa nepreplňuje. aby si vedeli na to všetko odpovedať.
Kde vyvreli, k tomu miestu tečú rieky späť,
aby sa odtiaľ vydali na novú cestu. Videl som všetky diela, čo sa dejú pod *14
slnkom —
•8 Všetky bytosti podrobené sú ustávaniu — ale hľa, to všetko je márnosť a zhon za
vyrozprávať to nevládze nikto. vetrom!

Oko sa nenasycuje videním, Krivé sa nedá urobiť rovným, * •

15
ucho sa nenaplňuje počutím. a čo raz chybuje, nemožno započitať.

•9 Co je to, čo bolo? — To, čo aj zasa bude.
A čo je, čo sa už stalo? — To, čo sa znova
stane.
Nič nie je nové pod slnkom.
]0 Ci je niečo, o čom by človek mohol povedať:
„Hľa, to je už niečo nového!"
Veď to už bolo v dobách,
ktoré boli pred nami.
11 Však na minulosť niet (viac) spomienky
a s budúcnosťou to bude tiež len tak. |
Nebude po nich spomienky u tých,
čo za nimi budú nasledovať.
rnanicn- 1; život na zemi, 2) práce, ktoré človek
koná za svetla (2 103, 23).
4 „Zem stoji naveky“ — zem je KazateTovi zdan­
livo nehybným javiskom všetkých prejavov ľud­
ského života a udalosti, ktoré človeka obkľučujú.
Keď Písmo sväté hovorí o prírodných javoch, vy­
slovuje sa o nich podľa ľudových náhľadov a nie
teraz obvyklým vedeckým spôsobom, a preto
v otázkach, kde veda má zistit pravdivý sláv otáz.
ky, tam nemožno odvolávať sa na Bibliu ako
hlavný prameň prírodovedného poznania.
5 „Ženú sa spät", podľa hebr, doslovne ‚túžobne
sa hnát, žiadat si voľačo natoľko, že človek až
dých trati' (Jób 7, 2). Možno, že v osnove pôvod­
ne bolo „vracia sa“ (podľa gr.).
6a Staršie výklady vysvetľujú slová o ďalšej čin­
nosti slnka, keď sa zdanlivo kloní raz k severu
a raz zasa k juhu. Nové výklady však vztahujú
slová na smery vetrov pre súvis veršu, keďže
6b,c hovorí o činností vetrov. Súhlasne s náhľadom
Biblie o vetroch učil aj Aristoteles.
7 Rieky sa ustavične vlievajú do mora, ale tým
sa jeho hladina nedvíha. Podľa toho ich práca
je takto bezvýsledná. Hebr, osnova zneje tak, ako
by rieky a ich vody pod zemou znovu sa vracali
na miesto, kde vyvierajú zo zeme. Taká bola pred­
stava Starého zákona o prúdení vôd na povrchu
zeme.
® Vg: Všetky veci unavujú človeka (ak pozoru­
je kolobeh mnohých prírodných javov).
“11 Svätopisec tu hovorí podľa ľudových predstáv.
A pomyslel som si v srdci nasledovne: 16'
Hľa, vzrástol som a v múdrosti sa rozhojnil,
myseľ moja videla mnoho múdrosti
a vedomosti.
A svojou mysľou som sa oddal poznávať 17
múdrosť,
3 tiež poznávať, (čo je) bláznovstvo
a pochabosť.
Ale nevedel som, že aj to je iba zhon za
vetrom.
Lebo čim viac je múdrosti, otoľko pribúda 18'
aj mrzutosti,
a ako si niekto zväčšuje vedomosti, tak si
zväčšuje i bolesti.
Márny je zhon po pôžitkoch
A zaumienil som si v svojej mysli: 2
„Hore sa! Mal by som skúsiť slasť
. a blaženosť zažívať.”
Však hľa, aj to je iba márnosť.
Zhon za vetrom: zhon za takou vecou, ktorú 14
nemožno ani dohonit, ani pevne uchvátiť; bolo by
márnosťou, ak to človek nerobí spod zorného uhla
večnosti, lebo s Vulg bolo by to zbytočné „trá­
penie ducha“.
Vo veciach sveta zisťujeme mnohé nedostatky, 1S
nedokonalosti, ktoré nám nemožno odstrániť. Po­
dľa hebr.: úbytok (nedostatok), teda to, čo chy­
buje, nemožno započitať (do plnosti). Vg má cel­
kom Iné slová: Prevrátení sa ťažko naprávajú a
bláznov je nekonečný počet. — Nijaké ľudské
umenie nevie úplne odstrániť také zjavy prírody
a života, v ktorých sa prejavuje slabosť alebo ne­
dostatok.
„Vzrástol som“ podľa hebr, „rozmnožil som“ 16
(múdrosť svoju).
Múdry vidí lepšie nedokonalosť v sebe, ako aj 18
v iných, vôbec v živote. Jeho úsilie, ktorým sa
vzmáha v múdrosti, prináša mu súčasne aj bo­
lestné zážitky, lebo medzi túžbou vlastnej duše
a skutočnosťou života vidí protirečenie, ktoré ne­
vie vyrovnať.

•2 O smiechu som (musel) usúdiť: „Bláznovstvo”
a o slasti zasa: „Čože mi spôsob! táto (vec)?”
•3 V mysli svojej som skúmal (ďalej),
či by som si vinom nemal potúžiť telo?
Však myseľ moja ma múdro viedla,
i keď som sa chopil pochabosti,
až by som uvidel,
čo je dobré pre synov Adamových,
aby tak prežívali
počet dní života pod nebom.
•4 Uskutočnil som veľké dielo:
zbudoval som si domy (skvelé),
a vysádzal som si vinice;
S zriadil som si záhrady a (ozdobné) sady,
a vysadil som ich ovocnými stromami
všemožne;
6 vytvoril som jazerá pri vodách,
aby som z nich zvlažoval háje, porastlé
stromovím.
•7 Nadobúdal som si otrokov a služobné,
ako aj domácej čeľade som mal (prehojne).
Aj stád rožného dobytka a oviec som mal
viac,
než všetci moji predchodcovia kedy
v Jeruzaleme.
•8 Nahromadil -som si striebra a zlata,
(vzácne) poklady, aké (dodávajú) králi
a mestá.
Ustanovil som si spevákov a speváčky,
doprial som si všemožné pôžitky synov
ľudských,
(množstvo) žien a žien.
2 Ak jc smiech výrazom úprimnej a Čistej ra­
dosti, jc vzácnym liekom pre telesné zdravie člo­
veka. Ak však prikrýva Iba vnútornú rozhára-
nost a mravnú plytkosť človeku, vtedy Je hrieš­
nou márnosťou tak ako každé vrtkavá rozkoš a
slasť, ktoré nevedia úplne nasýtiť dušu človeka.
To naznačuje autor v ďalších veršoch 2. hlavy.
3 „Vinom potúžiť” — Vg má: „zdržovať sa od
vlna”. Hebrejské slovo „mešek” môže znamenať
t 1) odtiahnuť, 2) udržať, posilniť. Prijímame tento
' druhý význam pre lepšiu súvislosť. — Vino tu
znamená ‚všemožné pôžitky a slasti života'. Od­
dať sa pôžitkom označuje Kazateľ „pochabosťou”,
pričom chce skúmať pravú hodnotu pôžitkov, koľ­
ko jc v nich múdrosti a najmä blaženosti pre
ľudskú dušu.
4—9 Opis boháča čerpá viac podrobnosti zo života
historického kráľa Šalamúna. O stavbách Salamú.
nových porov. 3 Kr hl. 7. 9. 10.
7 „Domáca čelaď” sú tiež otroci, ktorí sa zrodili
v dome majiteľa; uvádza tch v protive k otrokom,
nadobudnutým kúpou alebo zajatým vo vojne.
B „Množstvo žien a žien” — to. nie je celkom
spoľahlivý preklad. Vulgáta má: „poháre e džbán-
ky”. Ale ani preklad grécky nie jc azda rozho­
dujúci („ustanovil som sl mnoho výčapníkov a vý-
čapničick”). V tých krajinách bolo známkou bo­
hatstva, keď sa niektorý veľmož mohol pochváliť
čo najväčším počtom vedľajších žien (porov. 3 Kr
11, 3). O poplatných kráľoch Salomúnových porov.
3 Kr 5, 1; 10, 15. O poplatkoch palestínskych kra­
jov porov. 3 Kr 4, 7—20.
42 SZ
Kazateľ 2 657
Tak som sa stal mocným, že som prevýšil 9
všetkých,
čo boli kedy predo mnou v Jeruzaleme,
však (najmä) tým, že múdrosť stále
zotrvávala pri mne.
Čokoľvek si len zažiadali oči moje, 10
neodoprel som im ničoho.
Srdce svoje som si neodcitoval od slasti;
doprial som slasti mysli svojej pri všetkých
námahách,
veď to mi bolo odmenou za všetky námahy
L moje.
Potom som si povšimol všetky činy svoje, 11
aké len prevádzali (kedy) ruky moje
a tiež všetky námahy,
ako som sa namáhal pri ich prevádzaní.
Ale hľa, to všetko bola márnosť a zhon za
vetrom,
lebo nebolo z toho osohu pod slnkom.
Múdry a pochabý podľahnú
rovnakému osudu
Potom som si všímal, aby som videl, *
12
I (aký význam majú) múdrost, bláznovstvo
I a pochabosť.
Čože si počne ten, čo po kráľovi nastupuje?
To zaiste, čo už kedysi (pred ním) robili.
A videl som, že múdrosť dá viac osohu ako 13
pochabosť,
tak ako je osožnejšie svetlo, než tma.
Múdry nosí oči svoje na hlave, *
14
kým pochabý po tme sa poneviera..
Ale dozvedel som sa aj o tom,
že rovnaký osud postihne jednotlivca
a všetkých.
Tak som si pomyslel v srdci svojom: 15
„Ak aj mňa postihne osud pochabého,
tak na čo som bol múdrejší až veľmi?"
A v srdci svojom som usúdil:
„Aj to je len márnosť!" ।
Ani po múdrom neostáva trvalá spomienka, 16
ako jej nebude ani po človekovi pochabom.
Tak £a zdá, žc prvá časť verša podáva stručne 12
obsah veršov 12—17, kým druhá časť zasa nazna­
čuje obsah veršov 18—23. Sám Kazateľ vystupuje
tu ako kráľ. Jeho nástupca zdedí všetko, čo vy­
tvoril predchodca. Ale nk sl nástupca bude ne­
múdro počínať, to by len zvyšovalo bolesti každé­
ho, kto pri budovaní hodnôt zažil mnoho útrap.
Ale mohli by sme preložiť aj takto: „Nato som sa
oddal, aby som videl múdrosť, bláznovstvo o po­
chabosť — lebo čo jc to za človeka, čo donesie
kráľovi (zprávy) o tom, čo urobili iní.“ Miesto
je nejasné pre poruchu hebr, osnovy, ktorú už
aj grécky prekladateľ tak našiel.
Je najskoršie porekadlo, ako keď my hovoríme 14
o niekom, že má rozum na pravom mieste.
 658 Kazateľ 2—3
Lebo keď raz nadídu budúce dni,
na všetko sa zabudne.
Ako rovnako zomierajú múdry a pochabý
spolu!
17 Preto som si až znenávidel život svoj:
lebo (ako) nejaké zlo väzí na mne všetko
dielo,
čo mám konať pod slnkom:
lebo to všetko je iba márnosť a zhon za
vetrom!
Výsledok svojej námahy zanechá
inému, azda nehodnému dedičovi
•18 A tak som si znenávidel aj všetky námahy
svoje,
ktorými som sa ustával pod slnkom.
„Zanechám ich inému človekovi,
čo nastúpi po mne.”
19 Kto vie, či (dedičom mojím) bude múdry
alebo pochabý muž,
čo pánom stane sa všetkých námah mojich,
pre ktoré som sa namáhal
a múdro si počínal pod slnkom.
Aj v tom je márnosť.
20 A tak som dospel až k tomu,
že som dal srdcu svojmu zúíať,
pre všetky námahy svoje,
ktorými som sa ustával pod slnkom.
21 Múdrosť, vedomosť a úspech (sprevádzali)
námahy (istého) človeka,
ale ten za podiel mal určené
odovzdať všetko (inému) človekovi,
čo sa o to nemusel ani namáhať.
Aj v tom je márnosť a preveľká krivda.
22 Lebo čože má človek zo všetkej námahy
svojej,
a zo všetkého úsilia mysle svojej,
ktorým sa namáhal pod slnkom?
23 Veď všetky jeho dni sú (plné) súženia,
a každé zamestnanie dráždi ho k hnevlivosti,
že myseľ jeho nemôže spočinúť ani v noci!
Aj to je márnosť — taký (človek).
18 Na dcd.ča, ak to bol jeho vlastný syn, bol by
každý otče hrdý. Veď uspokojil by sa myšlienkou,
že Co nahromadil v živote, zanecháva to svojmu
vlastnému dieťaťu. Dedič tohto miesta je človek
cudzí. Nemať dediča bolo pokladané za trest Boží
a pôsobilo každému veľkú žalosť. Ináč kniha Ka.
zateľ tu výslovne neuvádza, že je to trest od Pá­
na. (Meno Božie „Pán", hebr. Jahve, sa v celom
spise ani raz nevyskytuje. I to treba pokladať za
zvláštnosť tohto spisu, ktorý takmer úmyselne vy­
hýba špecificky židovským známkam.)
Praktický úsudok
Niet (inej) dobroty pre človeka, 24
ako že sa môže najesť a napiť
a dopriať si blaženosti za námahy. ' ,
Lebo som zistil, že aj to je z rúk Božích.
Veď ktože smie pojedať si a pôžitku sá 25'
oddávať bez neho?
Lebo koho on za dobrého uzná, 26’
nadeli mu múdrosti, vedomosti a slasti;
ale hriešnikovi dá za úlohu,
aby zhromažďoval a nahromaďoval,
až to odovzdá po úsudku Božom niekomu
dobrému.
Aj to je márnosť a zhon za vetrom.
Boh má svoj nezmeniteľný úmysel so svetom.
Všetko má svoj stanovený čas
Všetko má svoj čas, 3*
a svoju dobu každé úsilie pod nebom.
Svoju dobu má narodiť sa, 2
svoju dobu má zomrieť,
svoju dobu má vysádzať,
svoju dobu má vytrhať sadenice.
Svoju dobu má vraždiť, 3
svoju dobu má liečiť.
Svoju dobu má rozváľať (múry),
svoju dobu má budovať.
Svoju dobu má oddať sa plaču, 4
svoju dobu má oddať sa smiechu.
Svoju dobu ma zarmucovať sa,
svoju dobu má tancovať.
Svoju dobu má rozhádzať kamene, 5*
svoju dobu má vyzberať kamene.
Vg: „Cl nie je lepšie jest a piť a dopriať svojej 24
duši dobrých vecí zo svojich prác?“ Jesť a piť jc
obraz dovolených radosti života. Taká rada je
v podstate čestná.
Hriešnik hromadí pre zbožného, porov. Prís 13, 29
22; Jób 27, 16 n.
Hromadenie majetku a peňazí málo potešuje 26
Človeka. Robia to takí, ktorých Boh nemá v láske.
Radostné, ani žalostné príhody života nepri- 1
chádzajú náhodile, ale podlá riadenia Božieho
(1—B). Tento poriadok nevie zrušiť nikto (9). Lebo
večný plán Boží človek nevie ani len vyskúmať,
ešte menej ho vie zmeniť alebo zastaviť (10—15).
Aby by hriešnik zdanlivo aj víťazil, jeho úspech
je krátky, lebo aj na neho prichádza súd Boží.
Život na zemi čoskoro pominie: zomrie človek a
pominú sa aj tvory rovnakým spôsobom. Co mú.
drejšieho vie teda človek robiť, ako mierne užívať
dary Božie, ktoré dostal pre tento život (16—22).
Kazateľ uvádza mnoho prípadov z ľudského žl- 1—9
vota, na ktorých každý vidí, že všetky udalosti
ľudského života podliehajú zákonitosti, ktorou Boh
nezmeniteľne spravuje všetko na svete.
Pri obliehaní mesta často sa stávalo, že ne- 5
priateľ povytínal ovocné stromy (najmä olivy a
datľové palmy) v jeho okolí, zasypával studne ka-
 Kazateľ 3
Svoju dobu má objímať sa,
svoju dobu má zdržovať sa objatia.
6 Svoju dobu má (niečo) hľadať,
svoju dobu má niečo stratiť.
Svoju dobu má (niečo) si uschovať,
svoju dobu má niečo odhodiť.
•7 Svoju dobu má roztrhať si (rúcho),
svoju dobu má pozašívať si ho.
Svoju dobu má odmlčať sa,
svoju dobu má prehovoriť.
8 Svoju dobu má milovať,
svoju dobu má nenávidieť.
Svoju dobu má boj
svoju dobu má pokoj.
•9 Akýže osoh má, kto (stále) je činný,
z toho (všetkého), o čo sa namáhal?
Človek nevládze zmeniť beh sveta
a života
10 Všímal som si zamestnanie,
ktoré Boh uložil synom Adamovým,
aby sa ním zapodievali.
•11 Všetko vhodne učinil na svoj čas:
vložil im do srdca (tušiť) večnosť,
ale nikto nemôže vystihnúť dielo,
ktoré Boh sám prevádza od počiatku do
konca.
•12 Poznal som, že pre nich niet už lepšieho,
ako radovať sa a dopriať si blaženosti,
kým sú živí.
13 Aj to, že všetci ľudia môžu jesť a piť,
a dopriať si blaženosti za všetku námahu
svoju,
to je (veru) dar od Boha — taká (vec).
*14 Poznal som, že všetko, čo koná Boh,
má večitú platnosť;
mením a po poľnohospodárskych pozemkoch po­
rozhadzoval kameníc. Tieto škody bolo treba no­
vou ťažkou námahou napravovať (porov. 4 Kŕ 3,
25; Iz 5, 2). Vyzbierať kamene znamenalo ‚zlepšiť
pôdu, zvýšiť plodnosť role alebo vinice'.
7 Rúcho sl natrhli pri smútku na znak Žiaľu. Po
uplynutí smútočnej doby rúcho bolo treba zasa
opraviť.
9 Aj námahy Človeka majú svoje miesto v pláne
Božom. No Človek často nevidí ich bezprostredný
význam a niektoré svoje úlohy pokladá za zby-
točné, keďže sú bez osohu pre jeho osobu (porov.
1, 1—8). Pritom ich uznáva za nevyhnutnú sú­ viditeľný osud človeka. Inde však (9, 10) aj Ka­
čiastku kolobehu udalostí, aké pozoruje v prírode. zateľ spomína, že duša človeka zostupuje do pod­
11 Diela a ustanovenia Božie i vtedy sú správne,
keby hneď ukladali človeku aj mnohé ťažkosti.
Verš svojou osnovou pôsobí značné ťažkosti pre
výklad. Vg prekladá ‚svet vydal ich hádaniu (Ich
hádkam)'.
12 Porov. 2, 24.
14 Nie jednotlivé diela Božie sú nezničiteľné, ale ľuďom a zvieratám a zasa ho odníma podľa svojho
zákony prírody ostávajú trvalo tie Isté a nezme- I dobrozdania.
659
k tomu nemožno už nič pridať;
ako ani nie je možné nič odňať.
To Boh učinil tak,
aby mali (ľudia) bázeň pred zjavom jeho.
čo je, už bolo dávno, 15
a čo má byť, bolo už (tiež).
Boh sa vie vypomstiť za prenasledovaného.
Aj človek sa pominie raz
A ďalej som videl pod slnkom: 16
Kde je miesto práva, tam (vládla) neprávosť
a na mieste spravodlivosti (zavládla)
nespravodlivosť.
A v srdci svojom som si pomyslel (vtedy): 17
Spravodlivého a nespravodlivého posúdi Boh.
Lebo on stanovil dobu svoju
pre každú vec a pre každý skutok.
V srdci svojom som rozmýšľal (ďalej): 18
„Čo sa týka synov Adamových, Boh ich (tak)
skúša,
aby sa videlo, že sami osebe sú (tvormi)
ako zvieratá.” "
Lebo (hračkou) osudu sú synovia Adamovi, 19
(hračkou) osudu sú (aj) zvieratá —
veď rovnaký je ich osud.
niteľné. Boh je pôvodcom týchto zákonov. Táto
večnosť zákona Božieho vedie človeka k bázni
Božej (porov. Sir 18, 5—d).
„Boh sa vie vypomstiť za prenasledovaného". 15
Vg: „Boh obnovuje, čo sa pominulo", t. j. ako by
sa Boh Časom vracal na cesty, ktoré zdanlivo
opustil. Hebr, text poukazuje však na večnú spra­
vodlivosť Božiu: dopustí aj neprávosť, ale súčasne
bdie nad mravným poriadkom, ktorý vytvorila jeho
svätá vôľa.
Človek nemôže svojim rozumom vniknúť do 16
ustanovení Božích práve tak, ako mu je uzavretý
súhrn večných zákonov Božích, ktorými sa riadi
dianie v prírode. Kazateľ sl je vedomý toho, že
Boh je sudcom spravodlivých 1 nespravodlivých,
v smrtí človeka vidí však iba uplatnenie všemo­
húcnosti Božej, ktorej obidve skupiny ľudí rov­
nako podliehajú. Ba práve tak, ako človek pod­
riaďujú sa zákonu pominuteľnosti aj zvieratá. (Iba
v tomto zmysle je človek rovný zvieraťu.) Dych
života rovnako uniká ori smrti, ČI hovoríme o ľu.
ďoch alebo o zvieratách; rovnako sa vracia do
zeme telo, aby sa premenilo na prach. Nesmrteľ­
nosť ľudskej duše níe je na tomto mieste dotknu­
tá, lebo keď ju Kazateľ aj výslovne nehlása, v ni­
čom ju nepopiera. Táto otázka nesmrteľnosti ostá­
va akoby stranou. Kazateľa zaujíma iba pozemský,
svetia (šeolu), kde už niet radosti. Práve tým do­
statočne hlása, že človek úplne nezanikne, ako
smrťou zaniká zviera. Smrť urobí koniec organlc-
kému životu a len v tom ohľade niet rozdielu
medzi človekom a zvieraťom. S týmto náhľadom
stretáme sa aj v žalme 103, 29—30, kde sa zdô­
razňuje, že Boh dáva svojho ducha, životný dych
 660 Kazateľ 3—1
Ako zomiera jeden, tak zomiera aj druhý,
jednaký dych života majú všetci —
človek ničím nevyniká nad zvieratá.
Všetko je márnosť
20 Všetko odchádza na spoločné miesto,
ako všetko bolo vzaté z prachu,
tak všetko navracia sa v prach.
•21 Kto vie, či dych života synov Adamových
vznáša sa k výsostiam,
a či dych života zvierat
zostupuje zasa dolu k zemi?
22 A tak som videl, že pre človeka niet lepšieho,
ako sa radovať zo svojich diel,
lebo to je podielom jeho.
Veď ktože by ho zaviedol tam,
kde by mohol vidieť,
čo sa v budúcnosti stane?
Poriadok sveta a ľudský život:
nenarodiť sa je lepšie ako žiť
•4 (Ako) som sa obrátil, videl som všemožné
utláčania,
ktoré sa dejú pod slnkom.
A hla, všade (znel) nárek utláčaných,
ktori nemajú nikoho, kto by ich tešil.
Z ruky ich utlačovateľov (vychádzala)
presila,
(utláčaní) nemali nikoho, kto by ich potešiť
mohol.
2 Za blaženejšie}! som pokladal mŕtvych,
čo už pomreli — než živých,
ktori ešte zostávajú nažive.
3 Však za šťastnejšieho — ako ich obidvoch —
mal som toho,
ktorý ani doteraz nebol (na svete):
kto (totiž) nevidel dielo zloby,
aké sa deje pod slnkom.
*4 Všimol som si, ako všetka námaha
a všetok zdar podnikania
slúži iba na žiarlivosť
jednému proti druhému.
21 V dobe Kazateľovej ujímal sa náhľad, že život
* Prís 6, 10; 24, 33.
ný dych ľudí vystupuje k Bohu, kým dych zvie *
rat zostupuje pod zem.
1—3 Týmto veršom sú obsahom blízke verše 3, 16—
17. Autor týmito veršami tlmočí súcitný výraz
starozákonného Človeka, ktorý má zmysel pre so.
ciálny dt s utláčanými, a keď predpokladá, žc
pomoc proti presile Ich utláčateľov je slabá a ná
* latinská Vulg. Hebr, hovorí o tom: dvaja rohále
dej na odstránenie sociálnej krivdy je márna, od*
dáva sa slabošskej zásade: „Lepšia smrt ako trpký
život‘'. Avšak krestan aj v takom prípade si musí
osvojiť správny postoj v znamení kresťanského
optimizmu, a v dôsledku toho nesmie sa oddávať
neplodnej malomyseľnosti.
4 Keď porovnáme svoju usilovnú prácu s počí­
naním iných, môže sa nám javiť ako zbytočné
všetko závodenie i preteky, z ktorých niet znač-
ncjšleho osohu.
A tak aj tu je márnosť a zhon za vetrom.
Pochabý skladá si ruky krížom 5’
a chce zožierať vlastné telo svoje.
„Lepšia je plná dlaň odpočinku, 6
ako plné päste námahy a zhon za vetrom."
Len pre seba chcieť pracovať
je nemúdra vec
Keď som sa (iným smerom) obrátil, 7
i tam som videl márnosť pod slnkom.
Tu žije niekto samotný, 8
čo nikoho pri sebe nemá:
ani syna ani brata.
A predsa nevie si stanoviť hranicu námahe,
aj keď sa mu oči nevedia nasýtiť majetkom.
„Pre kohože sa namáham (takto),
že duši svojej odopieram každý pôžitok?"
Aj to je márnosť a najhoršie počínanie.
Dvaja sú lepšie na tom, ako samotný človek: 9
za námahu svoju môžu dostať väčšiu odmenu.
Lebo aj keď padnú, jeden zdvihne druha 10
svojho,
však beda samotnému, keď padne!
Nemá pri sebe druha, čo by ho zdvihol.
Aj (lepšie) sa zahrievajú, ak dvaja spolu 11’
ležia,
ale samotný — akože sa môže zahriať sám?
Veď dvaja vedia premôcť samotného, *12
dvaja (skoršie) sa postavia na odpor.
Trojmo usúkaný povrazec
tak chytro sa nepretrhne.
Láska ľudí je vrtkavá
Lepšie je na tom chudobný, 13
*
ale pritom múdry mladík,
ako starší, však nemúdry kráľ,
ktorý sa už nedá nikomu poučovať.
„Pochabý" môže znamenať aj lenivca. Porov. • 5
V tých krajoch sa Človek pri spánku prikrýval 11
svojím vrchným rúchom. V zimnom čase táto pri­
krývka bola nedostatočná, ale jej dvojnásobok
lepčie chránil proti zime dvoch ľudí, ktorí sa pri­
tom aj vlastným telom zohrievali.
Verš má v hebr, iný zmysel, než aký podáva 12
premôžu samotného. Vulg zasa má: Keby z dvoch
Jedného napadli, jeden druhému môže poskytnúť
pomoc.
Vykladači usilovali sa tieto slová vzťahovať na 13—16
určitého panovníka. Ale boli to bezvýsledné po.
kusy, lebo veď nevieme on! to, v akej dobe žil
skladateľ knihy Kazateľovej. Ide tu o vec, aká
sa mohla v živote prihodiť kedykoľvek.
Vulg: ktorý nevie činiť opatrenia pre 'budúce 13
časy.
 KnzatcT 4—5
•14 Lebo keby (umieň ni z väzenia prichádzal
ujať sa svojho kráľovstva,
tento aj pri kráľovskej (hodnosti) bol by
taký, ako klo sa v chudobe zrodil.
15 Všíma] som si všetkých žijúcich,
čo kráčajú pod slnkom,
ale už s mladíkom iným,
čo nastúpil namiesto tamtoho.
*16 Konca-kraja námahám niet,
čo sa v minulosti diali,
však ani v budúcnosti nemôžu sa
z nej (plne) radovať.
Aj to je márnosť a zhon za vetrom.
Ako treba uctiť Boha?
•17 Pozor si daj na kroky svoje,
keď odchádzaš do domu Božieho.
Pristúp len bližšie, aby si bol poslušný —
veď je to (cennejšia) obeta
než je dar pochabých,
lebo takí ani nevedia,
že si zle počínajú.
5 Nehovor ústami bez uváženia!
Ani myseľ nech sa ti neprenáhli
predniesť slovo pred Bohom!
Lebo Boh je (vysoko) na nebi '
a ty si zasa na zemi.
14 „Kto sa zrodil chudobný”, Vulg: hynie chudo­
bou, Miesto jc dost nejasné aj v hebrejskom zne­
ní. Niektorí vzťohulú slová no žalárovaného mla­
díka v takom zmysle, že sa zrodil ako chudobný
za vlády svojho predchodcu.
16 Nebratsky text na tomto mieste ľahko sl mô­
žeme opraviť, ak Iným oddeľovaním hlások vy.
tvoríme sl nové slová e tak prekladáme: ..Námaha
nemá ukončen'a. ..". Ak nezmeníme doterajšie
Čítanie, dostaneme zmvsel: „Bez konca bol zástup
ľudu". Tak má oj Vulg. Aj tento prípad svedči
o tom, ako je tažké zistiť pôvodnú hebrejskú
osnovu.
4,17—5,6 Pripomienky o bohoslužobných úkonoch nesú­
visia užšie s ostatným obsahom knihy. Ai o tomto
predmete hovorí Kazateľ tak. že takmer úmyselne
vyhýba všetkému, čo by bolo Izraelskému nábo-
ženstvu vlastné. Pridrž'ava sa aj tu Iba všeobec­
ných pripomienok, ktoré mu vnukajú vlastný ro­
zum a skúsenosť. Neprikazuje nové povinnosti.
17 „Dom (Boží)” je tu chrám jeruza’emský, v kto­
rom sa konali obety. „Pozor sl dávať-na kroky"
je pripomienka, abv pri obetiach každý presne za.
choval, čo zákon Mojžišov v tomto ohľade pred,
"plsoval. „Poslušnosť” môže znamenať po-orné vy­
počutie každého poučen'a o pozornej účasti no bo-
hoslužbe, na'md na obetiach. Kazateľ nezazlieva
obety, ale Iba neporiadky, ktoré sa vlnou ľudí
vlúdili aj do pobožnosti, ako sú .zbožnostkárstvo
a pretvarovanie sa: mnohí chceli sa honosiť von­
kajším plnením predpisov, ale v srdci nemali
úprimného ducha, oddanosti o poslušnosti voči
Bohu (porov: 1 Sam 15. 22 n ). Práve tak robľ Ka­
zateľ aj vtedy, keď odsudzuje modlitbu, klorá od.
znlcva len na ústach ľudí (5, 1, 2), a ďalej pre­
náhlene uč'ncné sľuby, ktoré sľubulúcl neskoršie
nechcel alebo ani nemohol splniť (5. 3—5). V No­
vom zákone nájdeme niečo podobného u Mt 6, 7.
Boh je najvýš velebný a prelo sn nesluši, aby sa
človek s ním nepremyslene, ľahkomyseľne stýkal.
661
I Prelo slová tvoje nech sú
málopočetné!
[ Lebo (ako) spánok prichádza v mnohom 2*
| zamestnaní,
I tak hlas pochabého má zas mnoho reči.
Ak sľub sľubuješ Bohu, 3
nemeškaj s jeho vyplnením.
Lebo nemôže mať záľubu v pochabých,
čokoľvek sl teda sľúbil, to aj splň!
Lepšie je sľub (vôbec) nerobiť, 4
ako keby sl sľúbil, ale (sľub) nesplnil.
Nedovoľ svoiim ústam, aby ti do hriechu 5*
priviedli telo,
ani nehovor pred poslom (Božím),
že sa to a to stalo nevedomky.
Prečo by sa mal Boh rozhnevať pre tvoje
slovo?
Navnivoč privedie dielo tvojich rúk!
Lebo kde je mnoho snov, 6
tam je aj mno^o márnivých slov —
však ty maj bázeň Božiu (v sebe)!
Utláčanie a bezprávie
Ak vidíš, že chudobný trpí útlak, 7*
a ozbíjanie (vládne) miesto práva
a spravodlivosti v meste —
nečuduj sa nijako takej veci!
Lebo vyšší dohliada na vysokopostaveného
a zasa nad nimi sú ustanovení vyšší (páni).
A z toh o všetkého má krajina túto výhodu: 8
na službu v istom území ustanovia si kráľa.
Ani bohatstvo nezaisťuje nikomu
blaženosť
Kto miluie peniaze, nikdy nemá peňazí 9
dostatok.
*o
K má rád nahromadený (majetok), nemá
(dosť) na zisku.
(Však) aj to je márnosť.
Ako sa množí (totiž) majetok, *
10
tak sa množia aj, čo z neho jedia.
Akýže osoh má z neho jeho majiteľ?
Kazateľ ni tu asi používa porekadlo, ktorého 2
zmvsel nie ,ie nóm dosť iosnv. Preto a) preklad
miesia Je rôznv. Niektorí prekladajú' po mnohých
s'nrosllprh prichádza sen, kým v mnohom tiran!
je nemúdrost. Myšlienka s obmenou sa opakuje
vo verši 0.
Posol“ ie podľa všetkého kňaz. Vulg. má: 5
..aniel“. Voď kňaz, ako zástupca Boží, prevzal
učinený sľub (Lv 27, 1 n.),
Hoci absolutistické forma štátna, akou bolo 7—8
kráľovstvo Izraelské, prinášalo často mnohé so­
ciálne útlaky poddaným, predsa bola lepšia ako
krajina, kde vládla anarchia. A takými býval!
často staroveké krajiny púšte, a ktorými l Pales­
tína susedila.
Snáď autor myslí na boháča, ktorý čim vflčBf 10
majetok sl nadobúda, tým viac rastie jeho úžer-
nos C voči tým, ktorí na jeho majetku pracujú
 662
Iba toľko, že oči jeho hľadia naň.
11 Kto pracuje, má sladké spanie,
či sa môže menej alebo viac najesť.
Však nasýtenosť nedopraje boháčovi spať.
12 Tu je (aj iná) zlostná choroba,
akú som videl (kedy) pod slnkom.
(Je to) bohatstvo, ktoré sa majiteľovi
zachová na jeho nešťastie.
•13 Bohatstvo môže zahynúť,
(ak s nim) zle narábajú;
a ak sa mu narodí syn,
nemá ničoho v rukách svojich.
•14 Ako nahý vyšiel zo života matky svojej,
tak musí aj znovu odisť, aký prišiel;
ničoho si neodnesie z námahy svojej,
(ani toľko), čo by v hrsti uniesol.
15 Aj toto je zlostná choroba:
celkom tak, ako prišiel, musí odísť,
a čo za osoh má taký,
kto sa za vetrom ustával namáhavo?
•16 Po všetky dni svoje vo tme jedával,
v premnohej mrzutosti, chorobe
a podráždenosti.
17 Ale hľa, čo som za dobre uznal,
a čo je (v živote ozaj) pekné:
Ako si môže človek pojedávať a popíjať
a dopriať si blaženosti
za všetku námahu svoju,
ktorou sa trápil pod slnkom
podľa počtu dní života svojho,
ktorý mu udelil Boh,
lebo však to je podiel jeho.
18 Aj to, ako niekomu z ľudí Boh udelil
bohatstvá, majetku (prehojne),
a doprial mu možnosť požívať z toho,
a tento svoj podiel si prevziať,
aby sa mohol radovať za všetky námahy;
to je zaiste dar Boží — takáto (vec).
•19 Lebo človek ani sa nevie dosť často
rozpomenúť,
13 „Ak s nim zle narábajú" — mnohí navrhujú
preklad: zhynie následkom pohromy.
14 ‚‚V hrsti uniesť" — iní prekladajú: svojou ná-
mohou nenadobudne ani toľko, aby mohol svojou
rukou udeľovať (iným). Schudobnelý majiteľ ne­
zanechá po sebe ničoho.
16 Tma je obrazom bezradostného stavu, zármut­
ku, ktorý zožiera myseľ. Oproti tomu svetlo je
zasa obrazom radosti. Aj boháč má svoje starosti
a úzkosti a preto aj o ňom platí, že nemá pokoja
a lak aj on jedáva svoj chlieb „vo tme". Ani
boháč si nič nevezme zo svojho majetku na druhý
svet a je iba strážcom často mŕtvych statkov, a
to po celý svoj zemský život.
19 Myšlienka na smrť kazí každú časnú radosť.
Preto ak Boh niekomu aj dá, aby sa plne vedel
tešiť zo života, súčasne mu odníma aj myšlienku
na pominuteľnosť. Patrí to k plnej radosti. Ale
Kazateľ 5—6
í čo sa týka dní živoia jeho,
: že sa mu to ozýva Boh
v radosti srdca jeho.
I Ďalšie dôsledky bohatstva
| Je tu (ešte iné) zlo, 6
aké som videl pod slnkom,
a ktoré ťažko (väzí) na človekovi.
Je to človek, ktorému Boh dal 2
bohatstvo, majetok a slávu,
; takže duša jeho nemá v ničom nedostatku,
nech by si zažiadal čokoľvek,
ale Boh mu už nedopraje možnosť,
aby z toho mohol aj požívať,
: lebo niekto cudzí to požije.
Hľa, toto je márnosť;
toto je ozaj zlostná choroba!
Keby niekto splodil aj zo sto synov 3*
a sám by sa tiež dožil mnoho rokov,
a dni jeho rokov by boli početné —
však duša by sa mu nenasýtila bohatstvom,
ba ani pohrebu by sa mu nedostalo:
tak si myslím (o ňom),
že lepšie je na tom nedochôdča ako on.
Lebo ono (síce) v márnosti prišlo (na svet), 4"
a zasa za tmy odchádza preč:
meno jeho zakrýva temno.
Ani slnka neuzrelo, ani ho nepoznalo, 5'
však má (viac) pokoja ono, ako tamten.
Keby bol žil tisíc rokov alebo aj dvetisíc, 6
ale keby nebol nič dobrého zažil...,
či nepôjde všetko na jedno a to isté miesto?.
Túžby človeka sú márne
Všetka námaha človeka slúži ústam jeho — 7
ale tým sa duša jeho nemôže ukojiť.
Akúže výhodu má múdry nad pochabého? 8*
Co má nad bedára ten, kto vie,
že ide v ústrety životu?
bázeň Božia ostáva smernicou pre konanie Clo-
veka aj vtedy, keby na smrť zabudol.
Autor v tejto kapitole odsudzuje úžerníctvo ako 1
nezmyselné hromadenie bohatstva.
(1—2). Co je opravdu osožné pre človeka, to
vie najlepšie iba Boh, ktorý všetko od večnosti
ustanovil, lebo on pozná aj budúcnosť sveta a ľudí
(10—J2).
Slávnostný pohreb zosnulému vystrojiť — to 3
bolo preňho najväčšou poctou.
Jeho meno zakrýva temrava: t. j. dieťa nemôže 4
mať záslužné činy, nemôže si získať slávy a v tom
zmysle nemá „mena". Iní myslia: malému dieťaťu,
čo chytro zomrelo, nestačili dať ani meno.
„Slnka neuzrieť, nepoznať" znamená: nemať ni- 5
jakej radosti v tomto živote.
Zmysel je dosť nejasný, preto prekladajú tento 0
verš rozlične. „Ide v ústrety Životu": jo dosť roz-
 Kazateľ 3—7
’9 Lepšie je očami hľadieť (na dobro),
ako by sa mala duša (túžbou) pominúť:
Aj to je (len) márnosť a zhon za vetrom.
Životná múdrosť.
Všetko je vopred stanovené
•10 Co je to, čoho meno už dávno odznelo?
Je známe, že nik sa nemôže pustiť do súdu
s niekym silnejším od seba.
11 Veď je veľmi mnoho rečí,
ktoré len zväčšujú márnosť —
čo to môže osožiť človekovi?
12 Lebo kto vie,
čo je v živote dobré pre Človeka:
Či je to azda (väčší) počet dní márneho života
jeho,
ktoré prežíva tieňu podobne?
Ktože vie oznámiť človekovi,
čo nastane po ňom pod slnkom?
Životné pravidlá
•7 Lepšia je dobrá povesť než (voňavý) olej.
Lepší je deň smrti než deň narodenia.
umný o preto vie, ako treba žiť. Vulg: Ide tam,
kde jc život. Grécky: lebo chudobný vie chodiť
pred Životom. Niektorí vidia tu súbežnosť myšlien­
ky a zmysel podávajú takto: čo má múdry nad
pochabého? Co má bedár z toho, že vie...? Túžby
človeka sú neukojíterné, hodnoty sveta nevedia
uspokojiť dušu a tak aj v tomto ohľade všetci
ľudia, čl boháč alebo chudobný, či múdry alebo
pochabý, sú si rovnakí.
0 „Hľadieť
* 1 vo význame ‚požívať, mať, dosiahnuť
*.
niečo, čo aj v skromnej miere
10 Meno dať veci: „Menom nazvať‘* znamená ,do
života uviesť, uskutočniť, vytvoriť
*.
„Silnejší od seba“ môže byť aj vyššie posta­
vený človek, ale tu najskôr treba myslieť na Boha;
s Bohom by sa chcel aj Jób pustiť do súdu, keď
si nevie rozlúštiť záhadu svojho utrpenia. Nikto
z ľudí nemôže brať Bóha a jeho ustanovenia na
zodpovednosť, keď jeho riadenie nechápe.
1 V prvom hebrejskom texte je slovná hra: lep­
šia je dobrá povesť (meno: šem), ako olej (še.
men). Význam doslovne: vnútorná hodnota člove­
ka je cennejšia ako jeho vonkajšok. Olej použí­
vali na Východe pri ošetrovaní tela, ale
* najmä sl
nim potierali pri hostine hlavu, vlasy. Výrok, že
smrť Je lepšia od narodenia, nesmieme vytrhnúť
zo súvisu, ako by tu Kazateľ prednášal istú, ni-
čim neobmedzenú, absolútnu pravdu o hodnote
smrti. Smrť je lepšia iba vtedy, ak ide o človeka,
ktorého život je ustavičné trápenie a súženie, ale­
bo aj o takého, koho život pominie v nerozumnom
hýrení. Tieto dve myšlienky najskoršie tak súvi­
sia, že dobré meno prežije aj smrť, kým voňavka
po hostine hneď vypáchne. Treba sa viac starať
o dobré meno, než o vonkajšiu telesnú úhľadnosť,
„Koniec pre každého človeka" (smrť) je často vy-
kúpením z trápenia tohto života a zasa iba v tom­
to prípade je lepšie isť do domu, kde žalostia nad
mŕtvym, ako ísť na zábavu. U Židov nebolo zvy­
kom navštevovať dom mŕtveho, lebo dotyk s mŕt­
volou privádzal telesné levltické poškvrnenie. Aj
na pohrebe bolo spravidla len menej ľudí prí­
tomných. Mŕtveho odprevadili iba jeho najbližší
pokrvní, ďalší známi ostali vzdialení, aby vyhli
poškvrneniu. Vážna pripomienka na smrť je duší
osožná. •
663
Lepšie je ísť do domu smútočného 2
ako zájsť do domu, kde hodujú.
Lebo v tom (prvom) je koniec pre každého
človeka,
a každý, kým žije, pripustí si to k srdcu.
Lepšia je mrzutosť na tvári než smiech: 3*
lebo aj pri nevľúdnej tvári
srdce môže byť blažené.
Srdce múdrych radšej ide do smútočného 4
domu,
kým srdce pochabých tiahne do domu
veselosti.
Lepšie je vypočuť pokarhanie od múdreho, 5
ako by mal niekto počúvať chválospevy od
pochabých.
Lebo ako tŕnie práska pod kotlom, 6*
tak vyznieva aj úsmev pochabého.
Aj to je len márnosť.
Lebo útlak môže ohlúpiť äj múdreho, 7*
ako úplatok nakazí srdce (sudcu).
Lepšie je ukončievať niečo ako (len) začínať, 8*
lepšia je trpezlivá, ako povýšenecká myseľ.
Neprenáhli sa svojím duchom, aby si sa 9
zlostil,
lebo mrzutosť prebýva v hrudi pochabých.
Nepýtaj sa: „Ako to, že predošlé dni 10
boli lepšie od terajších?"
Lebo nie z múdrosti sa vypytuješ na to.
Lepšia je múdrosť spolu s dedičstvom; *
11
je to výhoda pre tých, čo vidia slnko.
Mrzutosť Je nevľúdnosť, pochádzajúca zo zór. 3
mutku, alebo ustarostenosť.
Slová: tŕnie (hebr, sírim), kotol (hebr, sir) zasa 6
predstavujú v pôvodine slovnú hru. Oheň z tŕnia
práska a trvá iba krátko. Práve tak sl počína aj
pochabý človek: spustí azda veľkým hlasom, vie
sa aj chvastať, ale keď príde k vážnemu člnu, už
je skromný.
Útlak (hebr, ošeq) môže znamenať aj násilné 7
.olúpenie, ozbíjanie o majetok. „Ohlúpi" — Vulg
*,
‚zarmucuje teda otrasie dôveru v právo, do zár­
mutku uvedie, rozbúri.
Lepšie je vyčkať, až sa veci ukončia. Vyčkávať 8
treba trpezlivo. Ale vždy je taký postoj výhod­
nejší oproti chvastavostl alebo nemiestnej odvahe,
ktorá sa chce pokúsiť o nemožnú vec, oko je napr,
chcieť zmeniť beh vecí ustanovený Bohom o prelo
nezmeniteľný. Preto „započať" má význam: chcieť
previesť novú, neslýchanú vec. Súvislosť osí taký
výklad odporúča. AJ tu ide asi o porekadlo, kto-
rého význam jasne nepoznáme.
„Vidieť slnko": tešiť sa životu. Už sám život 11
je hodnota, ktorej sa treba tešiť. Slnko je obra,
zom blaženého pocitu, ktorý prebýva v duší mú­
dreho človeka.
 664 Kazateľ 7,
•12 Lebo byť v tieni múdrosti je byť aj v tieni
peňazí.
Osoh z poznania múdrosti je taký,
že zachováva jej majitera pri živote.
•13 Všímaj si dielo Božie!
Klože by mohol urobiť rovným,
čo on raz skrivil?
14 V deň blaženosti že si blažený,
v deň nešťastia si povšimni:
tak prvý ako aj druhý (deň) spôsobil Boh,
aby človek preto nemohol objaviť
ani najmenšie zo svojej budúcnosti.
Zlatá stredná cesta
*15 Všetko toto som pozoroval v dňoch márnosti
svojej:
stáva sa, že spravodlivý hynie
i pri (všetkej) spravodlivosti svojej,
a stáva sa, že hriešnik dlho žije,
i pri hriešnosti svojej.
•16 Nerob sa nad mieru spravodlivým,
ani si nepočínaj, ako by si bol veľmi múdry.
Veď prečože by si sa mal dožiť sklamania?
•17 Nepočínaj si príliš zlostne,
ani sa nezachovaj až veľmi pochabo!
Veď prečo by si mal zomrieť nie na svoj čas?
12 „Tieň
** má význam ochrany, záštity. Ak pe-
niaze, majetok môžu aj mnoho zadovážil v ži­
vote, väčší význam treba však priznať múdrosti.
Kto sa drží pravidiel múdrosti, ten si obľahčí
život. Nielen lepšie si ho vie uchrániť, ale vie
si ho aj spríjemniť.
13 n. V živote Človeka vyskytuje sa mnoho prípadov,
ktoré sú nám proti vôli (v tom zmysle sú nám
„krivé“). Život treba brať taký, aký je. Nemáme
čakať od neho iba prijemné veci, ale treba sa
pripraviť aj na jeho skúšky. Zmysel je: poddaj
sa všetkému riadeniu Božiemu, ktoré nemôžeš
zmeniť; prijmi jeho ustanovenia, či sa ti ľúbia,
alebo neľúbia. Nevieš, čo skrýva pre teba ďalšia
budúcnosť. Konečne aj hodnota života ukáže sa
Len neskoršie a nie už teraz.
15 Vernosť k spravodlivosti a blahobyt nie sú ne­
rozlučiteľné pojmy. Príklad spravodlivého a predsa
trpiaceho Jóba tomu najlepšie nasvedčuje.
16 Neslobodno úzkostlivo preháňať vo vysvetľo.
vani zákona, ako to robili vykladači zákona Moj­
žišovho. No bližší poukaz na podobné počínanie
u Kazateľa zasa chybuje. Úmyselne robiť zle je
hriech. Kazateľ chce asi poukázať na to, že men­
ších priestupkov sa človek takmer nemôže uchrá­
niť. Zato však nikto nemá byť úzkostlivý. „Aby
sl sa nedožil sklamania“: nemiestne zdôrazňovanie
malichernosti môže ta urobiť smiešnym. Vulg: aby
si neotupel. Iní: aby si nezhynul; aby si nebol
prestrašený. — Pravá spravodlivosť zachová aj
slu'nú mieru a drží sa pri konaní cieľa.
17 Určitý sklon ku zlému je takmer vrodený kaž­
dému človekovi. Iba v tom zmysle hovoríme o vše-
obecnej skazenosti ľudí. Proti zlým sklonom treba
však bojovať. Každý dobrovoľný hriech privádza
trest Boží.
Dobre je, keď sa budeš držať prvého pevne, *18
však ani od druhého neodťahuj si ruku!
Lebo kto sa bojí Boha,
má úspech vo všetkom.
Múdrosť dodáva múdremu väčšiu silu, *19
než akú majú desiati vladári v meste.
Lebo niet na svete človeka, 20
*
čo by bol taký spravodlivý,
žeby konal iba dobré'(vždy)
a nedopustil by sa hriechu.
Nepripúšťaj si k srdcu všetky (možné) reči, 21
aké sa pohovoria,
aby si nemusel počuť sluhu svojho,
ako ťa potupuje.
Lebo v mnohých prípadoch aj srdce tvoje si 22
uvedomuje,
že ty sám si potupne hovoril o iných.
Toto všetko som skúmal pri múdrosti. *23
Keď som si myslel: „Rád by som bol
múdry!” —
predsa ostala odo mňa vzdialená!
Ďaleké je všetko, čokoľvek už bolo, 24
*
a tak hlboké, až prehlboké je to...,
ktože by to vedel (znovu) objaviť? ,
Maj sa na pozore pred pochabou
ženou
A vždy, keď sa v mysli obrátim (k iným - 25’
veciam),
Bohabojný Človek všimne sl obidvoje napome- 1B
nutie: nebude preháňať vo výklade predpisov
o spravodlivosti a predovšetkým bude sa varovať
hriechu. Ale azda lepšie by zodpovedalo napome.
nutie,' že vo všetkom počínaní treba zachovať
správnu mieru, lebo len tak vieme spravodlivo
a múdro konať. Nesmieš sa vyhovárať, ako to
robí hriešnik, že sa nemôže stať spravodlivým.
Kto sa bojí Boha, ten nájde aj správnu strednú
cestu, ktorá vedie k nemu. Grécka osnova má:
„Lepšie je, ak sa jedného držíš,
nepoškvrňuj sl však ruku druhým,
lebo bojacim sa Boha všetko sa zdarí.“
Desiati vladári: mnohí vidia v tom narážku na 18
správu gréckych miest, kde na čele správy stáli
desiati vladári (poprední občania), Inl by chceli
odchylne hláskovať hebr, slovo a dostali by zmy­
sel desať Štítov ochranných (miesto šallitlm čítajú
šelatlm).
Povedomie vlastnej slabosti učí nás trpezlivosti 20—22
a miernosti voči blížnym, aby sme nebolí príliš
prisni pr! posúdení nedostatkov iných. Nemáme
zabúdať, žc aj my sami sme sa previnili proti
iným. Preto sa nikto nemá hnevať nnd previne­
ním iných, keď aj sám sl musi uvedomiť, Že Jc
iba b‘ednym hriešnikom.
¼Takú múdrosť, čo by nám vedela objasniť všet- 23 n.
ky záhady života, na svete nemožno nájsť, a tak
ju nemožno ani nadobudnúť. Kazateľ chcel ob.
javiť posledné príčiny veľkého rozdielu, ktorý sa
javí medzi múdrosťou a pochabosťou, ale na tejto
ceste nevie sa ďalej dostať. Z toho možno poznať,
že ani múdrosť nie je najvyšším liekom, ktorý by
vedel odstrániť zlo zo sveta.
Ďaleké sú záhady života pre človeka, aby ich 24
mohol svojou chápavosťou vystihnúť.
Ako je múdrosť zobrazená Čnostnou ženou (po- 25—29
rov. Prís hl. 9 a 31), tak zasa pochabosť je pred
stavená necudnicou (Prís hl. 5—7).
 Kazateľ 7—8
aby som ich poznal, skúmal a stopoval: l Múdrosť zasvieti človeku na tvári,
či je múdrosť rozvahou? — I však hrubosť tváre znetvoruje mu ju.
a zasa aby som poznal:
či je nešľachetnosť pochabosťou
a či je nerozumnosť bláznovstvom? —
26 našiel som od smrti trpkejšiu vec:
ženu — veď ona je ako sieť,
a jej srdce je ako osídlo,
a jej ruky sú ako putá.
' Iba ten, kto je Bohu milý, vie pred ňou
uniknúť,
ale hriešnik upadne (celkom) do jej zajatia.
27 Hľa, to‘o som objavil:
že jedna „kazateľka” povedala druhej,
ako by sa jej bolo podarilo nájsť
múdru myšlienku (na vyriešenie),
•28 akú (myšlienku) hľadala moja duša znova
a znova,
ale sám som ju nevedel nájsť.
Našiel som jediného muža z tisícich,
však ženu podobnú z nich všetkých som
nenašiell
•29 Hľa, iba toto som mohol objaviť:
že Boh stvoril človeka priameho,
ale oni vyhľadávajú premnohé úlisnosti.
Poddaj sa zákonu 'Božiemu!
•8 Ktože sa vyrovná múdremu?
ktože vie dať vysvetlenie na záhadu?
28 Kazateľ vyhlasuje, žc medzi tisícimi mužmi na­
šiel niekoho, o kom by sa mohlo povedať, žc je
skutočne múdry, pravý muž, ktorý sl to čestné
meno skutočne zasluhuje. Ale už so ženami mal
autor Iné skúsenosti. U týchto ani medzi mnohý,
ml (číslo ‚tisíc' treba tu rozumict ‚mnoho') nena­
šiel takú ‚múdru
*, aká podta jeho predstavy vte­
dajšia žena mala byt. Neprajný úsudok o vtedajšej
žene je príznačný pre novšie knihy Starého zá­
kona. (Prís 2, 10 n.; hl. 5; Sir 9, 1—13; 25, 17—30;
20, 8—15.)
29 Príčina toho, že je tak málo zdatných Tudt na
svete, nie je v Bohu. Veď on stvoril človeka do­
konalého v takej miere, ktorá človekovi práve
zodpovedá. Príčinou menšej dokonalosti sú sl však
sami ľudia, klorí neznesú pravdu a múdrost, ale
zaplietajú sa do podvodov a úlisnosti. Skutočne
padnú do siete necudnlcc pochabosti. Možno, že
jc tu narážka na rozličné väčšinou nesprávne a
jednostranné výsledky jednotlivých gréckych filo.
zotických smerov, ktoré namyslene vystupovali so
svojimi náukami, ako by vedeli dat uspokojivú
odpoveď na najpálčivejšie otázky životné. Ale už
ich rozmanitosť a vzájomné protlrcčcn'a nasved­
čovali tomu, žc otázky života nevedia uspokojivo
riešiť, čo ako by so chvastali, že objavili uspoko­
jivé riešenie životných záhad. Upadli do nových
bludov. Výrok „múdra myšlienka" (verš 27), k *o.
rei objavom sa chváli ktorási „kazateľka", Je Iba
Ironická poznámka o bolestnom zistení, že keď
sa múdremu Kazateľovi nepodarilo nájsť uspoko­
jivé riešenie, ešte menej sa podarí riešiť otázky
života neznámej „kazateľke“.
j—8 Pravému mudrcovi nikdo sa nevyrovná. Ale
pravá múdrost jc u Boha. Avšak pri tom ani ľud-
665
Pozoruj na ústa kráľa 2
a pre ohľad na prísahu pred (Bohom) učinenú
neprenáhľuj sa nijako! 3
Od tváre jeho odstúp,
pri zlej veci sa nezastavuj,
lebo (kráľ) ti všetko môže urobiť,
čo sa mu len zachce.
Co raz povie kráľ, to má svoju platnosť; 4
ktože by mu aj povedal: „Čože to len robíš?"
Kto zachováva rozkaz, 5
neokúsi zlý osud.
Múdre srdce (dobre) pozná,
čo (za význam) má čas a spôsob správny.
Lebo každá záležitosť 6
má svoj čas a správny spôsob:
lenže nehoda ťažko zaľahne
na človeka.
Lebo nijako nemôže vopred vedieť: 7
čo sa má stať;
a zasa (ani to): ako to bude?
Ktožé mu to všetko zvestuje?
Nikto nemá moc nad životným dychom, 8
aby sám mohol zadržať životný dych.
Ani nikto nemá vlády riad dňom smrti. -
Veď niet priepustky, kým trvá boj.
Nijaká ničomnosť nevie vyslobodiť tých,
čo ju páchajú.
Človek nemôže vystopovat cesty
Božej spravodlivosti
To všetko som si všímal 9
a (pozorne) som si ukladal do srdca,
ako je čas stanovený pre každý čin,
k‘orý sa deje pod slnkom —
však človek nad človekom iným chce vládnuť
na vlastné svoje zlo.
Pritom som videl, že už pochovaní násilníci *
10
ako by znovu prišli (k životu),
ská múdrosť nestráca význam, lebo má človeka
v živote viest k tomu, aby vždy dobre a poctivo
konal, lebo nepozná deň smrti, kedy ho pravá
Múdrosť bude súdiť.
Dejinné pozadie budúcnosti nie je nám.bližšie 10
známe, lebo mnohí pocllvcl museli opustiť posvät­
né mesto Jeruzalem a odobrať sa do vyhnonslva
□ tam v cudzej krajine zomreli; oproti lomu zlo.
synovia nielen dostali čestnú hrobku v svätom
meste, ale Ich pamiatka trvale žije, ako keby sa
zosnuli boli vrátili k životu. Možno, že je lu na­
rážka na búrlivé chvíle tzv. makabejskej doby,
keď zradcovia Mojžišovho zákona o židovskej tra­
dície vládli v Jeruzaleme pomocou pohanských
kráľov anttochijských a keď mnohí verní Židia
museli opustiť vlasť. No preklad nie je v každom
ohľade pevný. Niektorí navrhujú tento preklad
hebrejskej osnovy:
„Tak som videl; že zlosynovia boli pochovaní:
oni prišil a zo svätého mesta odišli preč
 666 Kazateľ 8—9
kým tí, čo zo svätého miesta museli utiecť,
upadli v meste do zabudnutia,
hoci si tak (správne) počínali.
Aj v tom je márnosť.
11 že rozsudok neprevádzajú urýchlene
nad zločinom ničomníka —
preto je srdce synov Adamových plné
(sklonov),
aby konali zlo,
12 že hriešnik, ktorý si hanebne počína,
žije aj sto rokov, ba nad to ešte viac —
hoci aj to mi je známe,
že bohabojní majú sa predsa dobre,
takí, čo majú bázeň pred tvárou (Božou);
13 a zasa, že hriešnikovi sa nevedie dobre,
ani si nemôže napnúť do dĺžky dni svoje
podobne tieňu,
pretože sa nebojí tváre Božej.
14 Je aj iná márnosť,
aká sa javí po svete:
že sú spravodlivci, ktorých stíha (osud),
aký zodpovie činom skrivodlivcov —
a že sú skrivodlivci, ktorí dosiahnu,
čo by zodpovedalo skutkom spravodlivých.
A pomyslel som si (vtedy): „Aj to je
márnosť!”
15 A schvaľoval som preto radosť,
že niet inej dobroty pre človeka pod slnkom,
okrem toho, aby si pojedal, popíjal a radoval
sa.
Nech ho to sprevádza,
pri každej námahe jeho,
cez dni života jeho,
ktorý mu udelí pod slnkom Boh.
a v meste boli zabudnutí, ktorí sl tak počínali.“
(Allßoier, 43).
Oproti tomu grécky preklad by mal takýto zmy * snaží zaistiť spokojnú budúcnosť. Druhá Člostka
sol:
„A vtedy som videl zlosynov do hrobov
uvrhnutých (uvedených, položených?)
o zo svätého (chrámu alebo mesta).
A (keď) odišli, ospevovali ich v meste
pochvalne,
že sl počínali takto.“
11 Preto prestávajú zapierať v sebe svoje zlé sklo­
ny, keď vidia, že zločin nie je hneď trestaný. Zlé
sklony človeka prí beztrestnosti zločinov väčšmi
pokúšajú a vábia k hriechu.
12 Starý zákon odmenu za dobrý' skutok dával do
výhľadu v Časnom živote. Aj dlhý život na zemi
bol odmenou (Ex 20, 12). Oproti tomu hriešnik
nemal vo výhľade dlhý život. Veď už sama skú * rov je smrť. „Čistý a poškvrnený človek“ uvádza
senost vždy nepotvrdila tieto bežné očakávania
(porov, knihu Jób).
13 Napnúť do dlžky (roztiahnuť): Porov, v Novom
zákone 6, 27.
Neistota ľudského osudu .
Keď som myseľ svoju venoval (tomu), 16
aby som poznal múdrosť
a všímal si zamestnanie,
ktoré prevádzajú po svete (v takej miere),
že sen nevidieť nikomu na očiach,
ani vo dne, ani v noci:
tak som videl, čo všetko spôsobuje Boh, ' 17
a že človek nie je schopný vystihnúť dielo,
ktoré sa koná pod slnkom,
čo by sa človek aj namáhal v hľadaní:
predsa nijako ho nevie vystihnúť.
Ba keby si múdry aj povedal,
že on ho (predsa už) pozná,
ani on to nevládze vystihnúť.
Všetci ľudia sú smrteľní, preto
užívaj život!
Keď som tomu všetkému oddal srdce svoje, 9*
a chcel som to všetko vyskúmať, (zistil som):
že keď spravodliví a múdri ľudia,
ako aj ich diela sú v rukách Božích,
tak aj láska a nenávisť —
niet človeka, čo by to mohol poznať.
Veď všetko je (ešte) pred nimi!
Všetko, veru, všetko má rovnaký osud: 2*
má ho spravodlivý, ako skrivodlivý,
má ho, kto je dobrý, a čistý tak, ako
poškvrnený,
má ho, kto obetu prináša a kto ju neprináša,
má ho bohumilý človek a tiež hriešnik,
má ho, kto prisahá, a tiež kto sa prísahy bojí.
To je to: zlo väzí na všetkom, 3
čo sa deje pod slnkom.
. Preto všetko má svoj rovnaký osud:
veď aj srdcia synov Adamových sú plné zla,
v ich srciach (prebýva) nerozumnosť,
pokiaľ sú živí.
A čože bude po nich? — „(Pôjdu)
k mŕtvym!”
Naša budúcnosť je pred nami ukrytá. Najlepšie 1—6
je, keď sl človek Čestným konaním v prítomnosti
1. verša je neistá. V gréckej osnove čítame tento
zmysel:
„Ani lásky, ani nenávisti nie sl je vedomý
človek,
všetko je pred ich tvárou,
márnosť vo všetkom.“
Vo Vulg je narážka na to, že Človek nevie, či
lásku alebo nenávisť zažije (od Boha); podľa he­
brejskej osnovy zas človek nevie, či lásku alebo
nenávisť zažije od svojich blížnych.
Vulg: všetky veci ako neisté ukladajú sa pre 2
budúcnosť. Preklad Vulg je utvorený viac podľa
gréckeho prekladu. Spoločný osud všetkých tvo*
sa tu v zmysle predpisov zákona Mojžišovho o le-
vitickej čistote. Escni (židovská sekta na konci
doby starozákonnej) zdržovali sa ’ od obetí a od­
mietli prisahať.
 Kozstct &
’4 Lebo ktože môže mať nádej?
(Iba) kto je pripojený k všetkým, čo žijú.
Veď živý pes je lepšie na tom,
ako lev, čo už dokonal.
*5 Lebo živí aspoň vedia, že zomrú,
kým mŕtvi už o ničom nevedia.
6 Ani odmeny sa im už nedostane,
keďže ich pamiatka upadla v zabudnutie.
Aj ich láska, aj ich nenávisť,
aj ich žiarlivosť patrí minulosti.
Nikdy už viac nemajú podielu na čomkoľvek,
čo sa deje pod slnkom.
♦7 Nuž, hore sa! Pri radosti si požívaj chlieb,
a popíjaj si víno pri dobrej nálade,
lebo Boh už dávno mal radosť z diel tvojich.
•8 Po všetky časy (žitia) nech sú rúcha tvoje
biele,
a olej na hlave nech ti nechybuje!
•9 Uži života so ženou, ktorú si si obľúbil,
po všetky dni nestáleho žitia tvojho,
ktorý ti (Boh) dal pod slnkom
po všetky márne tvoje dni!
Lebo to ti je podielom zo života
a zo všetkých tvojich námah,
ktorými sa ustávaš pod slnkom.
10 Všetko, čo vykonať schopná je ruka tvoja,
vykonávaj svoju silou!
Len pokiaľ zemský život trvá, dotiaľ je pre
človeka doba nádeje. O záhrobnom živote v dobe
Kazateľovej vládla najväčšia neistota. Jeho ná­
hľady o záhrobnom živote sa zhodujú s mienkami
storších časov, ktoré v podsvetí nevideli nič ra­
dostného.
6 živí aspoň toľko vedia o budúcnosti, že raz
treba umrieť. Ale tl, čo sú v podsvetí, nemajú
ani najmenšej vedomosti o ďalšej budúcnosti.
O konečnej a plnej odplate hovorí jasne jediná
starozákonná kniha, o to Kniha Múdrosti.
Kazateľ myslí, že Istou odmenou človeka na
tomto svete bola by jeho trvalá pomlatka, ktorú
sl človek zaslúžil svojimi skutkami. Ale aj táto
pamiatka ako chytro zmizne u ľudí! Veď ľudia
zabudnú aj na najskvelejšie zásluhy, ktoré by sl
niekto získal na tomto svete svojou obetavosťou
a námahou, vynaloženou v prospech iných. Preto
sa aj v tomto očakávaní vďačnosti ľudí každý
sklame. A tak aj tu je „márnosť“.
7 Zemský blahobyt a najmä spokojnosť Človeka
jc skutočne darom Božím. To Boh odmeňuje na
tomto svete človeka za záslužné činy. Toto sta­
novisko Starého zákona o odplate dobrých skut-
kov no tomto svete bolo zaiste nedokonalé. Ak
Kazaleľ oj nič neuvádza o možnej odplate Clo.
veka na večnosti, tým ju aspoň priamo nepopiera.
Jeho úvahy opierajú sa o prirodzené svetlo roz-
umu, vyššim zjavením ešte neosvieteného Ale aj
to je možné, že Kazateľ vedome nehovorí o bu­
dúcej odplate, ak to pokladal za niečo špecificky
židovského — ako to robí aj v iných veciach
(napr, pri bohoslužbe) — a drží sa náhľadov, ktoré
boli skoro totožné s názormi súvekých Grékov
a Rimanov.
8 Biele rúcho a olej bolí výzdobou pre radostné
hodovné chvíle.
0 Žena, ktorú sl sl obľúbil — je opis pojmu mi­
lovanej manželky.
667
Lebo nebude ti možné konať a vypočítavať,
poznávať a múdro si počínať v podsvetí,
kam sa máš odobrať.
Múdre počínanie naráža tasom
na prekážky
Znovu som videl pod slnkom:
nie ľahkým (sa zdarí) beh,
ani udatným vojnový zápas,
ani múdrym (sa nedostáva) vždy chlieb,
ani bohatstvo rozvážnym,
ani príťažlivosť vedomosťou plným.
Lebo všetkých môže zastihnúť (neprajný) čas 12'
a nehoda.
Lebo človek nemôže poznať svoj čas,
ako keď ryby chytajú do zhubnej siete,
ako vtáci, čo uviazli v osídle:
i tak ako týchto, aj synov Adamových
| môže zasiahnuť osídlo v dobe nešťastia,
I keď takmer nečakane dopadne na nich.
A predsa som pozoroval aj (iný) prípad
múdrosti
pod slnkom, i pozdáva sa mi veľmi
významným: 13
(Bolo) malé mesto, *
14
v ktorom bývalo iba málo mužov.
Tu pritiahol proti nemu mocný kráľ
a obkľúčil ho.
A vybudoval proti nemu mocné dobývacie
diela.
Ale našiel sa v ňom chudobný, 15
no múdry muž.
Tento múdrosťou svojou mesto vyslobodil,
však už nikto napamätá na chudobného muža.
Tu som si povedal: .16
*
„Lepšia je múdrosť, ako udatnosť",
ale múdrosťou chudobného opovrhli,
a jeho slová ostali nevypočuté.
Tiché náuky múdrych (lepšie) sa počujú *
17
ako krik vladára nad pochabými.
Úspech nie vždy dosahuje človek podta svojej 11
skutočnej zásluhy a zdatnosti. Casio rozhoduje
o úspechu aj náhoda n tak sa sláva, že a) ne­
hodní alebo celkom neschopní ľudia mávajú čo-
! SQm úspcrhy a zass taki, Co by sl zasluhovali ús-
| h v pjncj miere stretávajú sa s neúspechom,
’ neúspechu, neätastla, ktoré nás 12
’ • J H '
nkú deUnnú udalost lu Kazateľ
Nevieme, na akú dejinnú udalost lu Kazateľ 14—10
naráža.
Nechceli počúvať: nemalí záujem o zásluhy Iß
osloboditeľa, keď hrozivé nešťastie pominulo.
O záslužných člnoch tomoJSI ľudia Často sl roz-
právali a tým nielen sl spomínali na minulost, ale
uvádzaním záslužných člnov povzbudzovali mlad-
!
Šich.
Viac osoží vypočuť sl múdre, tiché slová, ako 17
I počúvať krik vodcu nemúdrych.
 668 Kazateľ 9—10
18 Lepšia je múdrosť, než útočné zbrane,
ro jediný zlostník vie pokaziť mnoho
dobrého,
•10 (ako keď) mucha zahynie, i do zápachu
a skynutia
privádza olej mastičkárov.
Väčšiu cenu má trochu nemúdrosti,
než múdrosť a dôstojnosť.
•2 Srdce múdreho leží mu po pravici,
však pochabého srdce leží na ľavej strane.
•3 Aj na ceste, ktorou nemúdry kráča,
srdce mu trpí nedostatkom
a všetkým pripomína: „Tu je sprosták!"
•4 Ak sa nevôľa vladára aj dvíha proti tebe,
neopúšťaj svoje miesto!
Lebo krotkosť utišuje aj veľké hriechy.
5 Je aj iné zlo, ktoré som videl pod slnkom:
(je to) nerozvážne slovo,
čo vyjde z úst vladárových,
6 ak nemúdreho ustanovia na vysoké miesta,
kým vznešení ostávajú sedieť v nízkosti.
7 Videl som otrokov (velebiť sa) na koňoch,
kým kniežatá šli po zemi ako otroci.
•8 Kto jamu kope, padá do nej,
a kto borí múr, uštipne ho had.
1 Prvý verš je dost nejasný. Otázkou je už aj
to, C! jeho zmys'om je: „Trochu nemúdrosti na­
robí mnoho škody“, ako je to vyslovené v pred­
chádzajúcom verši (9, 18b). Mnohí prekladajú
hebrejskú osnovu takto: „Jedovaté muchy pokazia
olej mastičkára, že ten potuchne a skysne (zo­
vrie)“. — Iní zasa takto by chceli mať toto miesto
preložené: „Jedovaté muchy usmrcuje, na po­
vrch vynáša jed mastičkárov“. Najlepšie vystih­
neme zmysel, keď 10, la spájame ako celok s B,
18b.
2 Múdry človek správne užíva svoj rozum. Cesta
múdreho vedie ku šťastiu, cesta nemúdreho vedie
ku skaze.
3 Ale nemúdry hneď sa prezradí svojím počína ­
ním a najmä svojou ruečou. Nezraď svoju ne­
múdrosť tým, že pri hneve druhého človeka aj
sám by st stratil svoju tichosť. Hoci vzácna je
múdrosť (2—4), predsa trochu nemúdrosti, ktorej
sa Človek časom z neopatrností dopusti (5—7),
alebo aj náhoda a nešťastie (8. 9), ako aj pohodlie
a nepozornosť (10—II) ľahko môžu prekaziť blaho­
darné úsilia múdrostí.
Poučuje, ako sa treba zachovať proti rozhne­
4-7
vanému kráľovi. Rady patria zaiste osobám, ktoré
sa častejšie stýkali s vladárom alebo malí pri ňom
úrad. Múdry muž neopustil tak chytro svoje mies-
to, ktoré zastával pri vladárovi. Okrem toho ky­
nula mu aj nádej, Žc svojou tichosťou ho zmierni
pri jeho hneve. — Panovník veľmi často udeľoval 'tu myslieť na ktorékoľvek iné mesto.
aj veľmi dôležité úrady nesúcim a neschopným
osobám, a to nie podľa spravodlivosti, ale podľa
svojej ľubovôle.
Človek podniká užitočné práce s dobrým úmys-
e n- lom, no predsa nečakaná nehoda ľahko urobí rych. steny majú uši.' Autor mysli na to, že nebolo
ly a nešťastlivý koniec jeho námahe.
Kto kamene kreše, poraní sa nimi, 9
kto drevo rúbe, (ľahko) príde do nešťastia
pritom.
I Kto si nenabrúsi ostrie, ak sa mu stupí železo, 10
*
i musí napnúť sily.
Tak dopomáha múdrosť ku osožnému úspechu.
Ak uštipne had pred zaklínaním, *
11
nemá osohu, kto mu ovláda jazyk.
Nemúdre je aj mnoho hovoriť.
Slová z úst múdreho sú prívetivé, 12
však (čo odznieva) z perí nemúdreho,
pohlcuje ho.
Počiatočné slová úst jeho sú pochabosťou, 13
a koniec slov na ústach jeho je zlé šialenstvo.
Pochabý potára až mnoho rečí; 14
človek nemôže vedieť, čo sa stane,
a (ešte menej vie), čo bude potom.
Ktože mu to oznámil?
Námahou môžeš ukonať pochabých, *15
však ani do mesta si nevie zájsť.
Ľahkomyseľnosť
je vždy nebezpečná
Beda ti, krajina, ak je tvoj kráľ primladý, 16
ak tvoji predáci už za rána hodujú!
Blažená si krajina, ak je tvoj kráľ muž 17
ušľachtilý,
ak tvoje kniežatá jedia na (svoj) čas,
(jedia) pre posilnenie a nie z hýrivosti.
Pri veľkej nedbalosti rúti sa krov, 18
pri nečinnosti rúk premoká do domu.
Na pobavenie usporadúvajú hostinu, 19
*
lebo víno rozveseľuje život.
Ale peniaz odpovie na všetko.
Ani v myšlienke nepreklínaj kráľa, 20
*
ani v úkryte spálne nezloreČ boháčovi,
lebo slovo by mu, mohli doniesť vtáci neba,
a čo len krídla má, môže mu takú reč oznámiť.
S tupým náradím robota ľahko nejde. Vyžadu- 10
|e viac sily. Preto pravidlo, ktoré žiada mať po-
riadok aj pri udržovaní náradia v dobrom stave,
je ro7kazom múdrosti, lebo pomáha pracujúcemu.
Každá schopnosť a zdatnosť len vtedy má svoj 11
plnv význam, ak ju používajú na svoj čas.
Kazateľ zasa používa asi porekadlo, ktorého 15 n.
smysel jc: pochabý človek sa nevyzná ani vo ve­
ciach, ktoré sú ináč každému človekovi bežné. —
.Mesto“ nemusí byť Jeruzalem, ako keby šlo o pl­
nenie určitých náboženských povinností. Môžeme
Peniaz odpovie na všetko: pen az slúži každé- 19
mu. Niektorí myslia, že je tým povedané: Za pe­
niaze všetko sa dá kúpiť, všelko možno zadovážiť.
Verš môžeme vysvetliť naším porekadlom: ,Aj 20
radno kohokoľvek hanobiť, ale zvlášť nie násil-
 Kazateľ 11—12
Ži bezstarostne dnefku!
•11 Vyšli svoj chlieb (čo aj) na hladinu vôd,
aj po mnohých dňoch ho (znovu) nájdeš.
2 Poder svoj majetok na sedem, ba na osem
častí,
lebo nevieš, aké nešťastie sa strhne nad
krajinou.
3 Ak sú mrákavy plné dažďa,
\ na zem sa vylejú (do prázdna).
Ak strom padne južne alebo severne,
ostane ležať na mieste, kam strom dopadne.
*4 Kto pozoruje na vietor, nebude chcieť siať, •
a kto sa obzerá po mrakoch, nepustí sa do
žatvy.
•5 Ako nevieš, ktorou cestou (potiahne) vietor,
(ako nevieš) o kostiach v živote tehotnej ženy,
nícke povahy niektorých kráľov, ktorí sa zvykli
za to nemilosrdne pomstiť.
1 Presvedčenie, že na svete vSetko je nedokonalé
a nedostatočné, aby mohlo ukojiť túžby ľudskej
duše, predsa nevedú Kazateľa k praktickému zá-
veru, aby sa človek vzdal všetkej podnikavosti
a činnosti, život sám povzbudzuje Človeka k usta­
vičnej činnosti, lebo zemský blahobyt — ktorý
Boh dopraje človekovi — len tak sa stáva slad­
kou protihodnotou všetkej ľudskej námahy, ak sa
človek ustáva o hodnoty života so všetkou pocti­
vosťou. Co skrýva v sebe budúcnosť, to človek
nevie predpovedať. Ale aj celkom beznádejný vý­
hľad môže sa zmeniť v úspech a zasa aj dobre
pripravená podnikania môžu sa končiť neúspe­
chom pre nepredvidanú nešťastlivú náhodu.
Prvé dva verše pokúsili sa rozličným spôsobom
vysvetľovať: „Zveriť, vyslať svoj chlieb na hladinu
vody“ vykladali sl v tom zmysle, žc Kazateľ od
porúča sojim čitateľom obchodovať medzi ďaleký­
mi, zámorskými krajinami, kam sa tovar dováža
loďou. Teda inými slovami hovoril by toto: ‚/Dajte
sa na zámorský obchod! Lode, na povrchu vôd sa
plaviace, prinesú vám hojný zisk.“ — „Podeľ svoj
majetok!“ vykladali v tom zmysle, že tu ide o ude­
ľovanie almužny, ktorá sa mnohonásobne navráti
darcovi (porov. Lk 16, 9). No pravdepodobnejší je
zmysel, ktorý vydajú obidva verše, ak ich spojí­
me, a vtedy jc zmysel asi takýto: „Obchod s ďa.
Jakými krajinami tak prevádzaj. Že nevložíš vše.
tok svoj majetok na jedinú loď. ale rozdelíš ho na
viaceré lode. A Ink, keby ti jedna alebo druhá loď
oj zahynula, tie ostatné — ktoré ti ostanú — azda
až bohato tl nahradia utrpenú stratu. Pripadne aj
a tým počítaj, Žc morské vlny vyhodia na breh
aspoň čiastku strateného tovaru.
4 Budúcnosť je pre človeka nevypočítateľná. Ale
* ani neprajné príznaky nemajú odstrašiť človeka
od zamýšľanej práce alebo od nastávajúcej povin­
nosti. Nie, jc múdro pri niektorej práci počítať so
všetkými možnými nehodami a prekážkami, lebo
vtedy by sa ľud.a nikdy neodvážili do práce, kto­
rej čas práve nastáva. Pri siati prajné Je suché
počasie, keď niet vetra; pri žatve vyžaduje sa su­
ché počasie. Často sa však ukazujú aj prekážky
pre zamýšľanú prácu. Ale nebolo by múdre vyč-
kávať lepšiu chvíľu, ktorá by svojimi podmienka­
mi v plnej miere vyhovovala nášmu želaniu. Prá­
cu treba započať, keď nadišiel jej čas bez ohľadu
na to, či musíme pri Jej výkone zdolávať určité
prekážky.
6 Nevieme vypočítať, čo usúdil Boh tak o nás,
ako aj o iných svojich dielach. — O vývoj ľudské-
669
celkom tak nevieš, čo urobí Boh,
ktorý všetko pôsobí.
Za rána rozsievaj svoje semeno,
a do večera nedaj spočinúť svojej ruke,
lebo nemôžeš vedieť,
či sa ti to:o alebo iné zdarí,
alebo či obidvoje ti bude rovnako dobré.
Sladká vec je svetlo, 7<
veď očiam lahodí vidieť slnko.
Preto ak človek už zažil početné roky,
nech sa zo všetkého raduje:
ale nech pamätá, že dni temravy
sú početnejšie.
Veď všetko, čo (má) prísť, je márnosť.
Mladíku, raduj sa zo svojej mladosti! g
Nech sa ti srdce rozvesefuje v mladých
časoch!
Kráčaj si cestami srdca svojho
a čo (dobrého) len zazrú oči tvoje.
Však si uvedomuj (pritom),
že za všetko privolá si ťa Boh na súd.
Odstráň (akúkoľvek) mrzutosť zo srdca iq
svojho,
a (každé) zlo odháňaj od tela svojho,
však tak vek mladosti,
ako aj úsvit života je iba — márnosť.
V dňoch mladosti svojej 12
pamätaj na Stvoriteľa svojho,
ho života v lone matky Starý zákon častejšie pre­
javuje svoj záujem (Jób 10, 9 n.; 2 130, 15 n.).
Iní majú mieslo ‚vietor
* nový význam: ‚duch, ale-
bo životný dych
*. Hebrejské slovo ruach má
význam: 1) ‚vietor', 2) ‚životný dych‘, 3) ‚duch
*.
Tak potom niektorí aj spojujú obidva obrazy
(o vetroch a o kostiach v lone matky takto: Ako
nevieš, ktorou cestou sa dostáva životný dych ku
kostiam v živote tehotnej ženy, ak podobne ne­
vieš, čo robí Boh.
„Vidieť svetlo“: požívať tento časný život. ?
Jeho protivou je podsvetie, kde niet svetla a pre­
to niet ani radosti. AJ ľudia sú tom ako tiene
a nie je to už ani Ich skutočné telo.
„Dni temravy“ môžu byť: 1) roky nešťastia 0
na tomto svete, 2) dobo v podsvetí. Súvis odporúča
najmä tento druhý zmysel. „Co má prísť“ Jc bu­
dúcnosť. Ale vec možno chápať aj tak: „Všetko,
Čo sa pominie, je márnosť“. Možno sa domnievať,
že už týmto slovom ako by narážkou poukazuje
Kazateľ na pominuteľnosť mladého veku (porov.
11, 9 n.).
Aj mladosť trvá iba krátko a preto aj v tejto 10
veci javí sa ,,márnosť“. „Úsvit života" prekladajú
aj vo význome: pôžitok alebo „čierne vlasy“, ako
by to bola protiva k stareckým šedinám (porov.
12, 5c).
Ide o básnický opis staroby človeka. — „Dni 1—9
nešťastia“ môžu byť aj dni „temrovy“ (11, 8c).
Alebo aj sama staroba v porovnaní s mladým ve­
kom javí sa ako „nešťastie“. Ale tento výklad by
bol nezvyklý.
Slovo „Stvoriteľa
** chcú nahradiť Iným význa-
mom: „Pamätaj nn studňu!" a lak zmysel miesta
by bol: „Užívaj radosti rodinného života!“ (porov.
 670 Kazateľ 12

kým ti neprídu dni nešťastia (Stane sa tak), až sa pretrhne strieborný

a kým ťa nezastihnú roky,
o ktorých si povieš: „Neľúbia sa mi!”
• 2 Kým sa ti nezatemní slnko a svetlo
a mesiac i hviezdy
a znova sa ti budú vracať mrákavy po daždi.
Alegória ľudskej staroby
• 3 V deň, keď sa ti počnú chvieť strážcovia domu,
a zhrbia sa mužovia (kedysi) mocní, Márnosť, len márnosť — tak hovorí Kazateľ, 8*
a ustanú mlečky (v práci), keďže aj zredli, všetko je iba márnosť.
a zaľahne tma na tie, čo oknami dostávajú
videnie.
Okrem toho, že Kazateľ bol učencom, patri
• 4 Uzavrú sa ti obidvoje dvere od námestia, ' (o ňom) dodať:
poklesne ti aj vrzgot žarnova, učil národ vedomostiam;
a keďže stáva na (každý) hlások vtáčka, všetko si dôkladne uvážil a premyslel
poutichujú všetky spevavé zvuky. a tak skladal mnohé svoje múdre výroky.
• 5 Vyvýšeného miesta obávajú sa (mu nohy),
veď na ceste vidia (pre seba) postrachy.
Mandloňový strom už (na bielo) zakvitol.
Kobylky spôsobujú ťažobu,
dráždidlo (k jedlu) minie sa účinkom,
lebo človek (ten) je už na ceste do domu
večnosti svojej
a z okolitých ulíc už aj tiahnu oplakávači.
U, 9;. ua<cj Prís 5, 15: z vlastnej nádrže pl vodu
a zo svojej studne maj svoj nápoji — „Pif vodu“
vysvetľoval možno v zmysle o ukájaní pohlav­
nej túžby a tak potom „jama, studňa, prameň"
(v Prís 5, 15 n.) znamená manželský život. I tento
zmysel by sme mohli pokladal na našom mieste
za možný. (Porov. Sír 26, 15).
2 Starobu predstavuje Kazateľ vlastnosťami, kto­
rými sa pokročilý ľudský vek veľmi podobá pa­
lestínskej zime (dobe dažďov). Teplota slnka po-
klesá, prší studený dážď a mrákavy aj po daž­
ďoch skoro neprestajne zakrývajú oblohu, takže
nebe cez dlhší čas je pochmúrne.
3 Symbolický opis podáva, akými účinkami sa
javí staroba na jednotlivých údoch ľudského tela;
jeho prvky sú najmä tieto: dom je telo, strážca,
via jeho sú ruky, mužovia, (kedysi) mocní, sú
ľudské nohy, mlečky sú zuby (porov, žarnov, čre-
nové zuby, latinsky: dens molarls, t. j. mlecí zub).
„Tie, čo oknami dostávajú videnie" sú oči.
4 Tu uvedené symboly pripúšťajú už viac mož­
ných výkladov pre svoju neistotu. Dvere by zna­
menali alebo ústa, pery, alebo skôr uši. „Žarnov’*
Je asi ústna dutina a tak „vrzgot žarnova" mohol
by byt: spev alebo aj reč vôbec. „Stáva ná každý
hlások vtáčka" je zasa neisté. Niektorí myslia pri­
tom na nespavosť starých ľudí, klorých prebúdza
už včasný spev vtáčkov. „Spevavé zvuky“ doslov­
ne: dcéry spevu — sú asi zvuky vo všeobecnosti.
Ale výraz môže znamenať aj skutočných spevákov,
ktorých spevy starci už len slabo počujú a v tom
zmysle pre nich spevy „poutichujú
** alebo: Hlas
sa starcovi zvyšuje, stenčuje (?).
5ab Aj najmenšie stúpanie cesty pôsobí starcovi
ťažkosti, zadychčuje ho a preto je taká chôdza
pre tarca hotovým „postrachom".
Sede Mandloňový strom, kobylky, dráždidlo (k jedlu)
— sú slová neistého významu.
5e Niektorí myslia pri mandloňovom kvete na sta­
recké šediny, ktoré sa podobajú na bielo zakvit­
nutému mandloňovému stromu. — Iní dávajú
miesu význam: Mandloňové plody už nechutia,
starec ich odmieta. Poukazujú totiž, že na Výcho­
de sa hojne vyskytuje požívanie mandloňových
povrazec,
a rozbije sa zlatá čaša, 6*
i rozbije sa džbán pri prameni
a doláme sa kolo (čerpadla) pri studni.
A navráti sa prach do zeme, čím aj bol 7*
(predtým)
a duch sa navráti k Bohu, ktorý ho dal.
Doslov
*9
plodov. Tým by bola naznačená slabosť žalúdka
alebo nechuť k jedlu vôbec, keď ťažkosť spôsobuje
aj také ľahké jedlo, ako sú kobylky. Lenže „ko­
bylky“ sú jedlom najchudobnejších vrstiev ľudu
a neboli nijakou pochúťkou pre starcov. Prelo
treba myslieť na iný význam. A tak vidia niektorí
v „kobylkách" nohy človeka, ktoré sa už len „vle­
čú" a nechcú starca nosiť. — „Dráždidlo" sú
vlastne plody rastliny, menom trnitej kapary (Cop-
porls spinosa L). Používali Ich na Východe za ,
dráždidlo k jedlu. Tak nie je isté, čl Kazateľ to
chce povedať, že starcovi nechutí jedlo oní pri
dráždidlo, alebo že je to s ním u konca tak, oko
keď zrelý plod kapary usychá a prasknutím plodu
vysypú sa jeho semená. Doslovný preklad hebrej­
skej osnovy mal by zniel: a kapara so roz­
sype. Tak má aj grécky i latinský prcklod. — •
Vo všetkých troch slovách (mandloňový strom, ko­
bylky a kapara) môžeme vidieť znaky pominu­
teľnosti v tomto zmysle: keď kvety mandloňové
zbelejú, Čoskoro opadnú; keď sa kobylka už len
vlečie a nevládze vzlietnuť (a taký je zmysel
hebrejskej osnovy), jc pred svojím zahynutím; ko.
nečne uschlé plody kapary svojím puknutím vyse­
jú semeno a rastlina tým aj ukončuje svoj život.
To všetko Je znakom, že aj starec je už pred svo-
jim odchodom zo sveta.
Básnický obraz odumretia: ľudský život prlrov- 6
náva tu básnik k zlotej lampe (čaša), ktoré je zave­
sená no striebornú niť (povrazec). Výkonnú silu
tela prirovnáva k výkonu čerpadla, kloré svojím
„džbánom" vynášalo na povrch Životodarný nápoj
z hlbín zeme, až kým sa nádoba nerozbila, lebo
koleso čerpadla so zničilo dlhým upotrebovanim.
O návrate oživujúceho dychu (ducha) porov, 5, 7
21; 2 103, 29 n.
Jc opakovaním verša 1, 2 a tak celá bóseň Ka-. 8
zateľova je uzavretá výrokom o „márnosti", po­
minuteľnosti a nedostatočnosti, aká sa javí usta­
vične v živote a vo všetkých jeho slabostiach ale­
bo statkoch, ktoré nevedia ukojiť vyššie túžby
duše. Jc teda v nás niečo, Čo nie je z tohto sve­
ta, lebo ani celý svet nestačí nasýtiť túžby duše.
„Uvážil“ — Kazateľ bol mysliteľom, ktorý sa 9
usiloval pochopiť veci nielen v ich vonkajšom zja-
ve, ale aj v ich posledných príčinách. Iní myslia
na techniku básnicky upravených múdroslovných
výrokov, ktorá spravidla pozostávala z dvoch čie.
nov najčastejšie významové súbežných alebo pro­
tikladných. Preto bolo treba pri úprave múdrych
výrokov uvažovať o tom. ako vytvoriť rovnováhu
medzi dvoma členmi výroku. — „Skladal mnohé
múdre výroky“ — je azda novým poukazom na krá­
ľa Šalamúna, akú činnosť mu priznáva Pismo sv.
 Kazateľ 12
10 Kazateľ sa usiloval nájsť lahodné slová,
takže spísané je doslovné znenie (jeho)
náuky.
•11 Slová učencov sú ako (zaostrené) ostne a
klince,
vhlobené do listov knižnej zbierky —
a ktoré potom odovzdal jeden pastier.
•12 Okrem (uvedeného) treba dodať:
Syn môj, maj sa na pozore! ‘
11 ,,Ostne a klince’* majú rozličné vysvetľovanie.
Niektorí myslia, že v týchto slovách deje sa na­
rážku na činnosť ‚‚pastiera“. Palestínsky pastier
mol dve palice: dlhšiu, ktorou riadil o zhromaž­
ďoval stádo, a kratšiu, často vhlobeným klincom
sa končiacu, ktorá mu slúžila za zbraň alebo bo­
la oj „ostňom“ na poháňanie dobytka. Porov. Ez
34, Iď. Rabínska predstava o pastierovi znamená
však vlastne učenca, ktorý je majstrom v skladaní
múdroslovných výrokov, ako aj pastier je maj­
strom čl už v riadení stáda alebo v zatĺkaní kolí­
kov pri stavbe stánkov, aby pevne stáli. Možno, že
v obraze „vhlobiť klince" do listov knižnej zbier­
ky znamená: istotu a pevnost náuky, ktorú uče­
nec spoľahlivo podáva. — Kto je tu uvedený
„pastier“, na to len neisto vieme odpovedať: nie­
ktorí myslia, že je to Boh, ktorý je jediným
a najvyšším pôvodcom všetkej múdrosti.
12 Bolo by možno aj Ináč prekladať; ak zmeníme
hebrejská slovo „sefarim" (knihy) na „sefadim“
(zármutok), dostaneme zmysel nový:
„Synu môj, maj sa na pozore,
pred náramným, nekonečným zarmucovaním seba,
aby si nepreháňal v sledovaní
telesných bied.“
671
Niet konca-kraja v činnosti rozmnožovania
kníh,
však vytrvalá vedecká činnosť
vyčerpáva telo až priveľmi.
Záverečné slovo všetkého zneje: 13
Boha sa boj!
Prikázania jeho zachovávaj!
Lebo to je (povinnosť) každého človeka.
Boh si zavolá pred súd svoj všetky činy: 14
domáhať sa bude všetkého, aj čo je skryté,
či už bolo dobré alebo bolo zlé.
Podľa gréckeho prekladu zmysel je zas tento: 13
„Koniec reči, vesmír, vypočuj si:
Boha sa boj a príkazy jeho zachovávaj!
Lebo toto je každého človeka (povinnosť).
Lebo všetko tvorstvo privedie Boh k súdu
za všetko, čo ostalo nepovšimnuté, (skryté),
čl to (bolo) dobré a Čl zlé."
„Skryté": hebrejské a jemu zodpovedajúce 14
grécke slovo môže znamenať: skryté, opovrhnuté,
nepovšimnuté, pomýlené; vôbec taká vcc, ktorú
nevieme preskúmať alebo dokázať, však jej zmy­
sel a význam mail by sme alebo chceli by sme
poznať. Preto niektorí prekladajú:
„Každé dielo bude Boh súdiť,
a to podľa otázky:
čl to bolo dobré a čl zlé."
A tak pojem „utajených" alebo „skrytých" vecí
pri súde Božom tu odpadáva, nakoľko Kazateľ ne­
mohol tak konkrétne písať o poslednom súde Bo­
žom.
 VEĽPIESEŇ
1. Meno. — Knižočka sa v hebrejčine na­
zýva Sír hašširím, čo po slovensky značí
,Pieseň piesní', alebo lepšie ‚Pieseň nad pies­
ňami'. V gréckej Septuaginte (LXX) je presný
preklad pôvodiny 'A s m a ’asmá ton, tak isto
vo Vulgáte (Vg) Canticum canticorum.
Palkovič tiež pred stotridsiatimi rokmi pre­
tlmočil názov tejto knihy do slovenskej reči.
v duchu hebrejčiny „Pesnička nad Pesničkí".
V slovenčine priliehavý preklad hebrejského
výrazu je „Veľpieseň“, čo znamená, že je to
pieseň nad piesňami, pieseň, ktorá nemá páru,
teda pleseň najkrásnejšia, taká, ktorá prevy­
šuje všetky iné piesne. S podobnými príkladmi
sa stretávame v Gn 9, 25 „sluha sluhov“, t. j.
„najponíženejší sluha“; v Ex 26, 34 „svätyňa
svätýň“, t. j. „najsvätejšia svätyňa“ (ak aj ostá­
vajú v prekladoch čiastočne podnes archaické,
verné preklady, ako sú „sluha sluhov, svätyňa
svä»ýň“, majú ony neobyčajnú cenu štylistic­
kú, teda básnickú).
2. Obsah. — Veľpieseň je utešené poetické
dielko, ktoré doslovne a bezprostredne líči naj­
ideálnejšiu lásku medzi snúbencami. Milenci sa
umárajú túžbou po sebe a radujú sa z chvíľok,
ktoré môžu tráviť spolu. Obdivujú svoju krásu,
zvelebujú navzájom svoj pôvab. Blaho prežíva­
nia spoločných chvíľ prerušuje clivé odlúčenie.
Vrúcnejšie sa majú radi, mohutnie ich láska
v hľadaní a nachádzaní seba.
3. Výklad. — Rozmanití posudzovatelia
Veľpiesne sa pokúšali nájsť jej správny zmysel.
Všetky mienky o tom, čo sa skrýva v tejto
skvostnej literárnej pamiatke, môžu sa zhrnúť
do viacerých skupín, zásadne však do dvoch, a
to podľa toho, či sa vykladá len podľa svojho
doslovného znenia, alebo či sa v nej pripúšťa
aj iný, hlbší zmysel.
Výklad naturalistlcko-historic-
ký. Vysvetľovatelia, ktorí vychádzajú len z jej
doslovnej a bezprostrednej osnovy, vidia v nej,
pravdaže, len utešenú pieseň ľúbostnú, no nie­
ktorí z nich pripúšťajú, že sa tu neskôr mohol
podstrčiť aj iný, hlbší zmysel. Pri zásadnom
naturalistickom ponímaní Veľpiesne sa v mien­
kach o nej rozliční autori rozchádzajú.
Pred biskupom Teodor om z M o p s v e s-
tie († 428), ktorý tvrdil, že sa vo Veľpiesni
ospevuje proste sobáš Šalamúna kráľa s dcé­
rou faraónovou (3 Kr 3,1), že Veľpieseň je teda
naskrze báseň svetská, pripúšťali túto
mienku poniektorí spisovatelia už v 4 stor.
Tento názor Teodora z Mopsvestie bol však od­
súdený V. všeobecným ( = II. carihradským)
snemom r. 553. Lenže týmto rozsudkom snem
pozitívne nerozhodol ani o tom, či sa vo Veľ­
piesni pripúšťa aj zmysel prirodzený, ani ne­
stanovil 1 en jej hlbší, inotajný zmysel. Teodora
z Mopsvestie odsúdil snem teda proste preto,
lebo tvrdil, že sa vo Veľpiesni nachádza len
zmysel prirodzený, doslovný, a vylučoval ďalej
každý iný zmysel.
Naturalistický výklad v novšej dobe zastá­
vajú temer všetci autori nekatolíckeho sveta.
Podľa týchto vykladačov Veľpieseň je veľkole­
pým poetickým zvýraznením prirodzenej lásky,
aká sa od nepamäti prebúdza v srdci mužskom
k žene. Pôvodca chcel vraj vo Veľpiesni zvečniť
lásku medzi snúbencami, alebo hĺbku manžel­
ského zväzku (S. Oettli, H. Strack), alebo
napokon chcel ospevovať vernosť manželskú (L
E. J a c o b i, Chr. Fr. v. A m m o n, K. F. U m-
breit) a odporúčať jednoženstvo (S t ä hé­
li n). Historický prvok vo Veľpiesni (osoby a
najmä deje) ponímajú naturalistickí posudzo­
vatelia rozmanité. Jedni vravia, že sa v tejto
piesni ospevuje svadba Šalamúna už či s dcé­
rou faraónovou, čí s Abisagou Sunamitkou, len­
že svadba, ktorá naozaj sa stala. Iní zasa po­
kladajú historický rámec Veľpiesne len za bás­
nickú koncepciu.
V piesni je naozaj veľa podrobností, ktoré
nasvedčujú, že sú vskutku iba poetickou okra­
sou. Keby pôvodca mal ozaj na zreteli Šalamú­
na s jeho snúbenicou, ťažko by bolo porozumieť,
že sa jeho snúbenica v noci potĺka (3, 2 n.) a
že s ňou mestskí strážcovia tak násilnícky za­
chádzajú (5, 7).
Avšak dojem, ktorý zanecháva Veľpieseň, keď
vychádzame jedine z jej doslovného znenia, ako
keby sa v nej opisovala len prirodzená láska
muža k žene, nevyhnutne nevyžaduje, ale ani
nevytvára ďalší, hlbší zmysel. Hoci Veľpieseň
je kniha svätá, nie je nedôstojné takej knihy,
•'aspoň teoreticky nie, keby sa v nej opisovalo
to, čo je prirodzene krásne, ideálne, ba čo sám
Boh vkladá do ľudských sŕdc, pravda, s vylú­
čením akejkoľvek nemorálnosti a obscénnosti.
V Písme sv. naozaj sa stretávame so staťami,
v ktorých je reč o láske a manželstve, tak napr.
Tob 6, 16—18; 8, 1—9; Prís 5, 15 n.; Kaz 9, 9;
Sir 9, 1—9; 24, 13—25; 36, 26 n. Lenže každá
takáto stať, nech už akokoľvek zasahuje do
oblasti „lásky“, zreteľne a jasne sleduje cieľ
mravný: Nech sa človek v týchto veciach pri­
držiava dobrého a chráni zlého!
Výklad typický. — Veľpieseň sa pokú­
šali vysvetľovať typicky, to značí, že v nej pri­
púšťali popri zmysle literálnom (slovnom, bez­
prostrednom, vlastnom), ktorého sa pridržiava
naturalistický výklad, ako sme sa o tom vyššie
zmienili, aj iný, vyšší, vecný, prostredečný zmy­
sel. Prvý zmysel, slovný, tvorí základ, druhý,
vecný, pristupuje k nemu ako nový, samostat­
ný zmysel, doplňuje ho a završuje.
Láska Šalamúnova a Sulamitina, či skutočná,
či vymyslená, svojím slovným zmyslom vyja­
druje (zobrazuje) lásku starozákonného Boha
 Veľpieseň 67j

k židovskému ľudu, alebo aj lásku Krista k želskou. Tak nachodíme takí state u Izaiáša
Cirkvi v zmysle vecnom. Starší zástancovia tej­ (54, 4 n.), u Jeremiáša (Jer 2, 2 atď ), u Ozeáša
to mienky (Honórius z Autun, Bossuet (2, 4. 9. 18 a 1.) a u Ezechiela (16). Prelo sta­
a Calmet) nachádzajú pokračovateľov aj rozákonnému čitateľovi sa zračil vo Veľpiesni
dnes (Zapletal, Honthhclm, M Hier tiež ten Istý obraz, lebo mu bol blízky. Kým
OSB), lenže títo poslední sa pri výklade nepri- 1 však proroci sa väčšmi pozastavovali nad ne­
držiavajú historických skutočností vo Veľ­ vernosťou a cudzoložným duchom židovského
piesni (napr, historický sobáš Šalamúnov), j ľudu, s ktorým sa Boh zasnúbil (Boh-snúbenec,
Vravia, že vzťah Boha k pokoleniu ľudskému sa i ľud-snúbenlea, modloslužba-cudzoložstvo), Veľ­
najlepšie dá vyjadriť tým hlbokým a vrúcnym ' pieseň je zasa väčším zdôraznením ideálnej
vzťahom, ktorý predstavuje manželský vzťah stránky tohto duchovného, sťa by manželského
vôbec ako ustanovizeň Božia. A to je cieľom spojiva, hoci sa í tu medzí sladké chvíle spo­
Veľpiesne, hoc manželský stav ako taký (nija­ ločného žitia — bytia mieša trpkosť odlúčenia,
ko nie teda akýsi historický sobáš) ospevuje pravda z viny nevestinej, čo sa v básni jemne
sa v nej názorne a predstavami zo života, a nie naznačuje.
abstraktnými pojmami, čim rozhodne sa stáva Tradícia kresťanská sa taktiež pridržiavala
malebnejšou, zrozumiteľnejšou, bezprostrednej­ vždy alegorického ponímnla Veľpiesne a pre­
šou a bližšou k srdcu. vzala ho vlastne od Židov. Tak isto ako Židia
Tento výklad Je však aprlorný. Manželstvo v snúbeneckej láske, ospievanej vo Veľpiesni,
sa totiž v Písme sv. nikde nepredstavuje tak, vidí symbol lásky Božej k ľudstvu vôbec,
ako keby ono bolo typom snúbenecko-manžcl- v Starom zákone však najmä symbol neslýcha­
ského vzťahu, ktorý spájal Boha s Izraelom, ale nej lásky k židovskému ľudu, ktorý sl Boh vy­
práve naopak. Veď sv. Pavol (Ef 5, 32) zobra­ volil; a tento milostný vzťah medzi oboma je
zuje manželský vzťah vzťahom Krista k Cirkvi, typom, tôňou tejto dokonalejšej a prehlbokej
takže manželstvo je tu typom, a nie obrátene. lásky Krista Pána k Cirkvi, jeho snúbenici.
Výklad alegorický. — Alegória je slo­ Z Otcov tento názor zastávajú okrem iných sv.
vo grécke. V slovenčine nahrádza sa slovom Ambróz, sv. Augustín, sv. Hieronym,
‚inotaj‘. Reč, slovo, taji iné, než to, čo sa bežne v stredoveku sv. Bernard, v novoveku ka­
myslí, keď sa vysloví. Je teda šupinou, ktorá tolícki exegéti.
skrýva jadro. Pri alegorickom opise sa treba Pri alegorickom výklade sú možné ďalej tie­
prehrýzavať k Jadru. Šupina bez jadierka nemá to ponímania.
zmyslu. Zmysel má len jadierko, ktoré skrýva, Dogmatické. Snúbenec je Kristus, snú­
a len tým a potiaľ, nakoľko ho skrýva. benica Cirkev sv. Stopy tohto ponímania nájsť
Podľa alegorického výkladu sa teda vo Veľ­ aj v samom Písme sv. (Porov. Mt 9, 15; Jn 3,
piesni nachádza len Jeden zmysel a to zmy­ 39; 2 Kor 11 * 2; Ef 5, 25 n.; Zjv 19, 7—9; 21,
sel vyšší, prenesený. Slová samy o sebe 2; 22, 17). Toto vysvetľovanie má svojich prívr­
sú tu len takou šupinou, ktorá sama nezname­ žencov v každom veku po najnovšie časy a je
ná nič, sú teda prostriedkom a znamenajú nie­ najvšeobecnejšie. (Origenes, sv. Augus­
čo len potiaľ, kým sa nimi vyjadruje niečo in­ tín, Beda, sv. Tomáš A k v., Gletmann
šie, než čo značia v bežnej rečí. To však nezna­ S. J.). Najnovší autori sa však pri tom všetkom
mená, podotýka správne Hejčl, že už v kaž­ prikloňujú zároveň i k ponímaniu typickému.
dej vete, v každom slove treba hľadať čosi ale­ Asketické. Snúbenec je Kristus, snúbe­
gorického. Spravodlivosť, napríklad, zobrazuje nica každá vyvolená duša. S týmto názorom sa
sa sochou ženy so zaviazanými očami, Čo v stretávame taktiež v každej dobe, ale sv. Ber­
Jednej ruke drží meč a v druhej vážky. A to nard, mystik, osvojil si zvlášte tento výklad.
preto, že jc spravodlivosť slovo rodu ženského. Lenže medzi autormi staršími a novšími aj tu
Je jasné, že sa mečom, vážkami a páskou na badať istý rozdiel v ponímaní, hoci všetci vy­
očiach chce vyjadrovať nestrannosť. No, nemož­ chádzajú zo spoločnej vetvy.
no chcieť, aby na tej soche znamenala niečo Mariologické. Snúbenica Panna Mária.
každá podrobnosť, nos, uši, prsty, riasy na ode­ IV jej panenskom a nedotknutom lone spojilo
ve, rcmenčoky na sandáloch. Sochár, ktorý sa Slovo s človečenstvom. Sv. Efrém, sv. Am­
spravodlivosť znázorňoval sochou ženy, nevy­ bróz, sv. Peter Chrysologus vykladali
nechal tieto podrobnosti proste preto, lebo pat­ niektoré verše o blahoslavenej Panne, Matke
ria k zobrazeniu ženy, hoci osobitne, teda každá Božej. (V liturgii mariánskej sú Časté stopy
osebe nič neznamenajú. A takto treba pozerať tohto ponímania!)
aj na Veľpieseň. Tu tiež všetky vety, všetky 4. Druh a stavba. — Ešte väčšmi než
slová, netaja hneď iný, vyšší zmysel, ale sú tam pri celkovom výklade rozchádzajú sa mienky
prosto preto, že vyžadoval ich celok. (Porov, o druhu a stavbe Veľpiesne. Tí, ktorí patria do
sv. T o m á š A k v. III., q 8, a. 1 ad 2.) skupiny naturalistických vykladateľov, domnie­
Tradícia židovská sa pridržiavala vždy tohto vajú sa, že je zbierkou sobášnych a iných piesní,
alegorického výkladu a o Veľpiesni súdila, že zväčša lyrického charakteru (Liederhypo-
hĺbkou manželského vzťahu vystihuje pomer these). Opisujú sa v nich ponajväčšmi zvyky
Boha k židovskému národu a naopak. Veď Ži­ pri sobáši, ktoré čiastočne sa zachovali na Vý­
dia neboli by ináč zaradili medzi sväté knihy chode dodnes. Nakoľko však piesne v tejto
báseň rýdzo svetskú. (Porov. Targum, Mid- zbierke, klorých počet jednotliví autori udávajú
raš Rabbah; Raschl, Ibn Est a, Moj­ rozličným spôsobom, veľmi sa ponášajú na se­
žiš Maimonídes, Dávid Kimchi.) ba, nuž pripúšťajú, že ich aspoň zozbieral a
V Starom zákone sa na početných miestach, zredigoval jeden jediný básnik. Kde čo bolo tre­
najmä u prorokov, líči zmluva, ktorú uzavrel ba, dopĺňal, popridával rozličné dodatky a takto
Boh s Izraelom, ‚zmluvou najsvätejšou, naj­ vytvoril z nich aký-taký celok.
vznešenejšou a najvrúcnejšou — zmluvou man­ Iní autori zasa vidia vo Veľpiesni dielo dra-
43 SZ
 674 Veľpieseň

matické. Skladá sa vraj z troch (Kaulen), ba prírodovedecké vedomostí. Veď sa vo Veľpiesni

podľa niektorých z viac, zo šiestich dejstiev vymenúva 21 rastlín rozmanitého druhu, ďalej
(D e 1 i t z s c h). Zástancovia dramatickej stav­ pätnásť zvierat. Nuž a takým dokonalým znal­
by dielka sa však rozchádzajú v ďalšom poní­ com prírody bol práve Šalamún, ako svedči
maní. Podľa jedných Šalamún, kráľ ľúbi Sula- kniha 3 Kŕ 4, 33 (podľa označenia pôvodného
mit a volí si ja za nevestu. Medzi tými dvoma textu 1 Kr 5, 14).
ústrednými postavami rozvíja sa dramaticky Napokon sa jeho autorstvo vyvádza aj z toho,
zápas lásky zmyselnej (jej predstaviteľom je že sa snúbenica v 1, 8 prirovnáva k paripám
kráľ) a lásky Čistej, ktorú háji Sulamit, a táto v koči faraónovom a z 3 Kŕ 10, 28 sa dozvedá­
čistá láska víťazí (K o n i g s h y p o t h e s e). me, že Šalamúnovi sa dodávali kone práve
Podľa inej koncepcie v tejto dráme vystupu­ z Egypta. No podľa S a n d u slovo Egypt v tom-
je pastier, ktorý ľúbi Sulamit, a Šalamún, sok, ! to verši nie je celkom isté.
ktorý by si tiež rád získal lásku krásnej devy. Vedci, ktorí popierajú autorstvo Šalamúnovo
Sulamit sa nedá kráľom zviesť a zachováva a tak isto vznik Piesne za časov Šalamúnskych,
verne lásku pastiera (Hirtenhypothese). odvolávajú sa na reč knihy a z nej jedine chcú
Aní jedna z troch rozmanitých mienok neob­ vyvádzať svoj negatívny záver. Hovoria, že reč
stojí celkom, hoci kde tu je aj v nich Čosi pravdy. je síce vo Veľpiesni klasická a pekná, jednako
Proti názoru, že Veľpieseň je zbierkou piesní,- že sa v nej vyskytujú dosť často prvky mlad­
stojí Istá jednota a stále stupňovanie, ktoré ba­ šej aramejčiny; no, najmä perzské slovo par-
dať od začiatku do konca, čo svedči, že ju písal dés (4, 13) udáva čas vzniku Piesne po návrate
len jeden básnik. (Porov, napr, len stupňo­ zo zajatia v 6. stor. pr. Kr, (Joilon). Inl za-
vanie v osloveniach snúbenice: „Najkrajšia spo­ behujú dokonca až do časov gréckych, do 4.
medzi žien" (1, 8). „priateľka" (1, 9), „krása­ stor. pr. Kŕ. Keď však vychádzame z toho poz­
vica" '2, 10), „holubica" (2, 14), „nevesta" natku, že Veľpieseň je alegória a že sa ňou
(4, 8), „sestra" (4, 9) atď ). Vyvracia tú mien­ chce vlastne znázorňovať pomer Boha k židov­
ku hneď í taký márny pokus, keby, napr., jej skému národu a ešte v hlbšom zmysle pomer
zástancovia chceli zložiť z piesni o ľúbosti, zná­ Krista k Cirkvi, treba bez váhania pripustiť,
mych arabskému svetu, dielo takej istej jed­ že1 Veľpieseň sa mohla zrodiť iba v čase, keď
notnosti, rázovitosti a vznešenosti, napätia a už obraz manželského spojiva, ktorý zvýrazňo­
výnimočnej krásy. Z uvedených vývodov mož­ val túto lásku Božiu k vyvolenému ľudu, bol
no však bez (všetkého) pripustiť, že básnik vo všade dostatočne známy. Ináč by Veľpieseň nik
Veľpiesni aludoval na sobášne obyčaje Židov, nebol vedel chápať v tom jej pravom ínotaj-
ďalej, že sa azda nájdu v nej 1 také piesne, Čo nom zmysle. Preto treba klásť vznik Veľpiesne
boli svojím námetom aj ináč známe (2, 8 n., len do časov prorockých, lebo práve proroci sú
2, 11 n.). prví, ktorí lásku Božiu k židovskému ľudu vy­
jadrujú zväzkom manželským (porov, najmä
Veľpieseň je teda svojím obsahom a zafarbe­ Oz 2, 4—19; Ez 1C, 7—13). Vznik Veľpiesne sa
ním dielom lyrickým a iba svojou formou (dia­ teda nemôže klásť pred začiatok 8. stor. pr. Kr.,
logy, chóris†ické prvky) budí dojem drámy. a tým menej nie do starších čias ešte, Šalamún­
5. Pôvod. — Z hebrejského nadpisu môže skych, práve na základe tohto posledného záve­
sa prisudzovať autorstvo Šalamúnovi („le Se- ru. Tým, pravda, padá autorstvo Šalamúnovo.
lomo", Je" auctoris). Tradícia židovská i kres­ No, tak isto ho nemožno klásť ani do tých naj­
ťanská sa pridŕžala teda ponajväčšmi pre tento mladších Časov gréckych. Vznikla proste v Ča­
nadpis v hebrejčine názoru, že Veľpieseň je die­ soch prekvitania hebrejského písomníctva. Naj­
lom kráľa Šalamúna. Lenže tento nadpis ne­ mä poézie.
prekladá Vulg, a grécky preklad LXX nie je
vôbec jednoznačný, ba skôr dáva zmysel, že je Úvahami o pôvode Veľpiesne sme vlastne od­
piesňou ,o Šalamúnovi'. povedali aj na otázku, kde a kedy Pieseň
vzniklá.
Nevedno, či označenie autora v nadpise je vô­
bec pôvodné, či meno Šalamúnovo sa nedostalo 6. Kánoničnosť. — Ani 21día, ani kres­
ta len neskôr, hádam preto, že sa jeho meno ťanský svet v staroveku nepochybovali o inšpi-
viac ráz vyskytuje v Piesni. Lenže v knihách rovanosti Veľpiesne a zaraďovali ju stále medzi
Kazateľ a Múdrosť vystupuje Šalamún tak isto, sväté knihy. Rabbi Akiba ben Josef
a niet pochybnosti o tom, že v nich Šalamún je (účinkoval na rozhraní 1. a 2. stor, po Kr.) na
Iba ‚‚literárnou fikciou". synode v Jamnii (tiež Jabnia, dnes Johna, 6 mlľ
Ale zástancovia autorstva Šalamúnovho sl po­ severozápadne od Jeruzalema), ktorá bola asi
máhajú ďalej vnútornými dôkazmi a zhrňujú r. 90 po Kr., veľmi rozhodne sa zastal posvät-
ich takto: Autor žil, zdá sa, za časov jednotné- I nosti tejto knihy proti všetkým, čo ju pokladali
ho židovského kráľovstva, nuž, tak aspoň za I za profánnu báseň a preto ju chceli vylúčiť aj
časov kráľa Šalamúna Ten bol totiž posledným z katalógu svätých Písem. Zdôraznil, že ak sú
kráľom nad celistvou dŕžavou palestínskou pred všetky sväté knihy sväté, Veľpieseň Je medzi
jej rozdelením na kráľovstvo Izrael a Júda. A nimi najsvätejšia. (Porov. Mišna Jadaim
. to preto, vraj, žc vo Veľpiesni nezradí sa ešte III, 5.). Preklial Židov, ktorí z nej vyspevovali
rozdelenie ríše. Autor už tým, že bez ohľadu na state na hostinách, alebo v krčmách. Kto ju
rozhraničenie ríše spomína v nej mestá Jeru­ profanizuje, ten nebude mať podiel na živote
zalem, Tirzu, kraje Engadi a Saron, vrchy Her- večnom (Tosefta Sanhedrim XII).
mon, Karmel, Libanon a iné, doslatočne pre­ Z kresťanského staroveku stačí uviesť prípad
zradzuje, že má pred očami celú ríšu. Podľa to­ Teodora z Mopsvestie, ktorý bol tiež
ho autorom mohol by bj-ť teda kráľ Šalamún. odsúdený V. všeobecným snemom v Carihrade
Ďalší dôkaz vnútorný tých, ktorí hája autor­ preto, že chcel Pieseň vysvetľovať Čisto naturali­
stvo Šalamúnovo, je tento: Pôvodca mal značné | sticky ; (viď vyššie pri výklade naturalistickom).

Slovenský preklad je z hebrejského pôvodné­
ho textu, kde-tu málo zmeneného, ako sl to
vyžadoval niekde zrejme poškodený alebo ne­
správny text pôvodiny. Pri prekladaní sa pri­
VEĽPIESEŇ
• 1 Veľpieseň od Šalamúna.
Snúbenica túži za snúbencom
Snúbenica:
• 2 Poľúb ma bozky svojich úst, .
bo láska tvoja lepšia je než víno.
• 3 Dobrá je vôňa tvojich olejkov;
jak olej rozliaty je meno tvoje.
Zato ťa majú device tak rady.
• 4 Tiahni ma za sebou!
Pobežme!
Do svojej komnaty, kráľ, zaveď ma!
Tam jasať budeme a z teba tešiť sa
a ľúbosť tvoju vynášať viac ako vino.
Ozaj ťa právom milujú.
Pohľad na dni rozlúčenia
Snúbenica:
'S Ja čierna som, no pekná jednako,’
dievčence jeruzalemské,
jak stany kedarské,
jak plachty stanov šalmaských.
* 6 Nehľaďte na mňa, že počerná som,
že ma tak opálilo slnko!
Synovia matky mojej zanevreli na mňa
postavili ma strážiť (svoje) vinice,
nuž o vinicu svoju dbať som nemohla.
Rozhovory so snúbencom
Snúbenica:
• 7 Zraď mi ty, ktorého z tej duše milujem,
kde pásavaš,
kde ležíš v poludnie,
1 O Šalamúnovom autorstve. Veľpiesne viď úvod.
2 Snúbenica prosí od snúbenca prejav lásky.
S Vzácny olej, akým Isteže bol olej i tu spomína­
ný, urodzení obyvatelia Šalamúnovej krajiny radi
používali n mávali ho v ozdobných, dobre zatvo­
rených nádobách. Len jeho rozliatim sa roznášala
Jeho vôňa. Iní prekladajú „olej prelievaný", pre-
■ llcvanlm pozbavený nečistoty, teda veľmi čistý.
t V Palestíne manželia sa'nazývajú kráľ a krá.
ľovná, kým trvá sobáš, a ten veru u niektorých
bohatších rodín podnes trvá až niekoľko dní. V tom
čase novomanželia sedávali na napodobenom tróne
a hostia im vzdávali priamo kráľovské pocty.
5 Kedar, Salma, mená severoarabských beduín-
ských kmeňov. Pleť snúbenice podobá sa farbe
stanov, ktoré boli z hnedej kozej srsti.
• Bratia snúbenice, ktorí na Východe mali plnú
právomoc, keď zomrel otec, nezachádzali s ňou
nejak jemne. Veď jej dali strážiť vinicu, kde stály
pobyt na výslní poškodil jej pleti. Vinica — pleť.
t Pastieri sa cez poludnie zdržiavali pri nejakom
prameni, kde napájali stáda a kde potom trávili
svoj odpočinok.
Veľpieseň 1 675
zeralo, pravdaže, l na preklady, najmä na LXX
a na Vulgátu. Verš, poetické členenie a jed­
notlivé celky v preklade sú tlmočené podľa von­
kajšieho zmyslu.
aby som ša ja nemusela potĺkať
od stáda ku stádu druhov tvojich.
Ženích:
Nevieš to, zo žien najkrajšia? 8
Nuž choď len čriedam po stopách
a kozliatka svoje
popásaj pri pastierskych kolibách!
Ženích:
K paripám v kočoch faraónových, 9'
priateľka moja, rád by som ťa prirovnať.
Jak svedčia lícam tvojim zdobné retiazky 10
a šiji tvojej koralové náhrdelníky!
Dáme ti nahotoviť zlatých retiazok 11
so striebornými zvončekmi.
Snúbenica:
Pokiaľ kráľ hovie na pohovke za stolom, 12
vydáva nard môj svoju vôňu.
Uzličkom myrhy je mne milý môj; 13
odpočíva mi medzi prsníkmi.
Môj milý je mi strapcom cyprovým 14’
vo vinohradoch Engadi.
Ženích:
Však si len krásna, moja priateľka, 15
však si len spanilá!
Sú tvoje oči sťa by holubice!
Snúbenica:
Však si len krásny, milý môj, 16
však si len pôvabný!
Postieľka naša samá zeleň!
Ženích:
Cédry sú trámy v našom paláci, 17-
doskami našich stien sú cyprusy.
Faraón bol pojmom bohatého panovníka, ktorý 9
mal rád prepych. Jeho kone bolí teda najkrajšie
a pritom ešte skvostne vyzdobené. Šalamúnovi tiež
kupovali kone v Egypte (porov. 2 Par 1, lß). V sta
*
roveku v poézii semitskej vôbec sa tento obraz
vyskytuje často.
Snúbenica používa na zvýšenie svojej prirodze­ 10
nej krásy ozdôb, ktoré nosievali devy.
Myrhu nosievali ženy pre jej silnú vôňu vo 12
vrecúškach na prsiach. Je druhom smoly, ktorá
presakuje z kôry myrhového kra o tuhne v hnedé
zrnká.
Cyprusový ker je zo dva metre vysoký a v kve* 14
te šíri vôkol seba silnú, milú vôňu. Z jeho listov
dorába sa žltá farba, z kvetov strapcového tvaru
voňavka. Rástol vo viniciach utešenej oázy (En­
gadi) na západnom brehu Mŕtveho mora.
Predstava je táto: Snúbenci sl sadli na zelenú n
pažlt. Majestátne cédry navôkol nich so svojimi
mohutnými vetvami sú kostrou, stlpami a povalou
ich .‚domu", stvoreného prírodou, a menšie cyp­
rusy sú výplňou stien tohto domu.
 6ľ6 Veľpieseň 2

Obapolná chvála 1 Po horách skáče,

po vŕškoch hupká.
Snnbenica: Milý môj je sťa srna g»
•2 Som lúčny kvietok na saronských rovinách, abo sťa jelenica.
ľalia v údoliach.
i HFa, veď už stojí
Ženích: I pred našim múrom!
'2 Jak medzi tŕním ľalia okiencom hľadí
je medzi dievčencami moja priateľka. mriežkou sa díva.
) Môj milý začal!
Snúbenica: A mi povedal:
•5 Sťa jabloň medzi plánkami
je milený môj medzi šuhajci. ženích volá snúbenicu do
V zápači jeho sedím, rozvitej jari
ako sa mi žiadalo, Ženích:
a jeho ovocie je sladké môjmu podnebiu.
Hore sa, moja priateľka,
krásava moja, a poď!
Ochvat lásky
Lebo, hľa, už je po zime, jp
Snúbenica:
dážď prestal, pominul!
’4 Včuľ uvádza ma do pivnice vínnej Kvieťa sa kľuje po kraji, 12-
a jeho viecha nado mnou je láska. nadišiel spevu čas.
Hrdličky hrkútanie
•5 Posilnite ma hrozienkovým koláčom, po našom kraji znie.
občerstvite ma jablkami, Na fige rané ovocie už bronie, j -,-
lebo som chorá od lásky! roznáša vôňu vinič v rozkvete.
Nuž, hor' sa, moja priateľka,
B Pod mojou hlavou jeho ľavica krásava moja, a poď!
a jeho pravica ma ľúbo zobjima. Holúbka moja v rozsadlinách skál, n-
v úkryte zápolí,
Ženích: daj zrieť mi svoju tvár,
Zaprisahám vás, devy jeruzalemské, däj slyšať mi svoj hlas,
na srny abo lane na poli: bo sladký je tvoj hlas,
Nezobúdzajte ani nerušte tak prekrásny tvoj obličaj.
ľúbosť, kým sa jej samej nezachce.
7 krásnom opojení
Ženích na návšteve snúbenice Snúbenica:
Snúbenica: Polapajte nám líšky, 15-
8 Slyš! Milý môj! maličké líšky,
Hľa, prichodil čo škodu robia po viniciach.
A v rozkvete je naša vinica.
i Snúbenica vraví skromne, že je kvietkom na
saronských nivách. Presný význam hebrejského Môj milený je môj a ja som jeho, n>-
slova chaba?(;cleth nie jc známy. Bol to
vari narcis. Saron značí vlaslne rovinu. Ako vlast­ on, ktorý pasie medzi ľaliami.
né meno slúži prímorskému rovinnému pásu od Úzke oblôčlky v palestínskych „domcoch, najmä 9
prístavu Jafy (Jaíla) po pohorie Karmel na severe. ' na vidieku, nie sú zväčša podnes zasklené, lež
2enlch odmeňuje skromnú samochválu snúbe­ opatrené mriežkou. Ženích stoji vonku a snúbe­
nice prirovnaním k ľalii, čo neprekonateľné pre­ nica je dnu, v dome.
vyšuje tŕnie, bodľač veľmi rozšírenú v celej Pa- Jar jc najkrajšia časť roka. Jar života je snú- II
leslinc. ■ benecký čas, keď pučí, rozvíja sa mladá lásko.
Snúbenec je jabloň, ovocný strom s občerstvu­ Zima v Palestíne je čas pŕšky, chladu.
júcimi plodmi. Nevyrovná sa mu preto lesná plán- । Hrdllčka je sťahovavý vták a preto veští pri- )2
ka. Jablká sa dosiaľ spomínajú v poézii arabskej ■ chod jarí, keď sa zjaví.
ako symbol lásky.
Ako vtáčí spev, 1 rané figy 1 kvet vinlčo- 13
4 Víno symbolizovalo silnú, sladkú lásku (porov. ; vý zvestujú jar. Okrem toho slúžia (figovník n
1, 2). Vínna pivnica jc teda podľa toho miestom, vinič) za symboly pokojného šťastia (porov 3 Kr
kde sa snúbenici podá nápoj lásky. Na dome, kde 5, 5).
to v pivnici čapovalo víno, bola viecha, proste Snúbenica v dome za mriežkou je skrytá pred H
nejaký znak, aby upozornil na pivnicu milovníkov nepriateľskými zrakmi ako holubico pred jastra
vina. bom v neprístupných rozsadlinách skalných.
Hrozienkový koláč piekli z lisovaných hrozie­
nok a jemnej múky. Takých koláčov sa užívalo Líšky vystrájajú vo vinici hrabaním a obžie- 15
prí pohanských obetiach (Oz 3, 1). Symbolizovali raním hrozna. Zmysel: Bár by sa nič nevyskytlo,
čo by kazilo a podrývalo vzrast a dozrievanie snú-
lásku ako jablká a všetky plody, spomínané vo
Veľpiesni. beneckej lásky.
Srna (gazela) a laň sú v poézii znakmi lásky" । Zmysel: ženíchovo srdce plesá pri pohľade na 16
(porov. Prís 5, 19). í čisté a nežné pany, na mňa.
 Veľpieseň 2—3—4
'17 Až ochladí sa deň
a nachýlia sa tône,
príď, milý môj,
sprav ako srna
alebo jelenica
na horách voňavých!
Snúbenica:
'3 Po nociach
na svojej postieľke
ja hľadala som toho,
ktorého duša moja miluje.
Hľadala som ho, ale som ho nenašla.
2 Nuž vstanem, mesto pochodím;
po námestiach a uliciach
chcem hľadať toho, ktorého z tej duše
milujem:
Hľadala som ho, ale som ho nenašla.
. 3 Našli ma strážcovia,
ktori sú v meste na obnôcke.
Nevideli ste, reku, toho,
ktorého z tej duše milujem?
i Sotva som bola trocha od nich pred,
našla som, ktorého má duša moja rada.
Ja pojala som ho
a nepustila viac,
kým som ho nepriviedla
do domu matky svojej
a do komôrky rodičky svojej.
5 Zaprisahám vás, devy jeruzalemské,
na srny, abo lane na poli:
nezobúdzajte, ani nerušte
ľúbosť, kým sa jej samej nezachce!
Sprievod snúbenice stretáva sa so
sprievodom snúbencovým
Chór ľudu:
’i> Čože je to, čo stúpa zo stepi
sťa dymu mrákavy — v záplave vône myrhy
kadidla
a všakového prášku voňavkárovho?
7 Hej, to je lôžko Šalamúnovo!
Šesťdesiat bohatierov vôkol neho,
hrdinov izraelských.
17 Deň sa na Jar v Palestíne ochladzuje navečer,
keď sa zdvihne chladný vietor. Zmysel: Ostaň so
mnou, teš sa zo mňa, do večera, ako gazely a la­
ne, čo sa do súmraku popásajú v balzamových
vonných horách.
—4 Myšlienky a túžby, ktorými sa snúbenica zapo­
dieva, vyjadruje básnik dramatickým dejom. Opí­
sané udalosti nie sú teda skutočnosťou, nie sú
však tiež len snom.
8 Nevestu do ženíchovho domu prenášajú na Vý­
chode po sobáši na mrku, ba niekedy až za tmy.
Priatelia a ženíchovi vrstovníci tvoria sprievod,
v noci, pravda, s čadiaelmi pochodňami. Nosidlá,
čo pošle pre nevestu ženích, v hlučnom zástupe
sú celkom zahalené do vonného dymu. Sprievod
hučí nielen sobášnymi, lež aj bojovnými piesňami,
ba zamieša sa do nich zavše štrngot zbrani. V nie-
677
; Všetci sú v zbroji, g
: skúsení v boji.
' Každý má paloš pri boku
pre nočné postrachy.
Kráľ Šalamún si spraviť dal 9*
i trón z libanonských driev.
I Stĺpiky jeho ukovať dal zo striebra. 10
■ Operadlo zo zlata,
sedisko z purpuru,
vnútri bol vyložený drevom ebenovým.
Jeruzalemské devy, nože, sem, ir
podívajte sa vy len, dcéry sionská,
na kráľa Šalamúna s korunou,
ktorou ho jeho matka korunovala
v deň jeho veselia,
v deň, keď mu srdce napĺňala radosť.
Ženích ospevuje svoju
snúbenicu
Ženích:
Však si len krásna, moja priateľka, 4*
však si len spanilá!
Sú tvoje oči, sťa by holubice
i za tvojím závojom.
Sú tvoje vlasy ako stádo kôz,
čo doľ sa valí s galaádskych hôr.
Sú tvoje zuby ako stádo strižných oviec, 2*
čo vystupujú z kúpeľa.
Každá z nich po dvoje má jahniatok
a jalová z nich ani jedna nie je.
Sú tvoje pery ako pásik karmazínový 3*
. a tvoje ústa plné pôvabu.
Sú tvoje líca sťa by krížalky
granátového jablka
za tvojím závojom.
ktorých krajinách ešte aj dnes mávajú na sobá­
šoch ozbrojený sprievod, aby sa tak zvýšil ich
lesk. Zíde sa však zbraň v noci i proti nečakaným
násilenstvám lúpežníkov.
Šalamún, kráľ, je tu proste názov pre ženícha, n
pokým trvá svadba. Libanon je horstvo na seve.
re Palestíny. Libanonské drevo značí vzácny cé­
der.
Purpur — látka tmavočerveného zafarbenia. 10
Eben — vzácne čierne drevo. Sobášny trón žení­
chov bol naozaj skvostný.
Slon — pahorok v Jeruzaleme. Šalamún — že- 11
nich. Za starých Časov na Východe venčlevali
ženícha, ako u nás kde-tu ešte venčia snúbenicu.
Tento veniec bol tou jeho „korunou“, kým on bol
„kráľom“.
Ženy podľa východného zvyku chodievali so za- 1
krytou tvárou. — Mladucha sa vlnia krásne Čierne
vlasy, ani keby to bol príval Čiernych paleslín-
skych kôz, čo vlnami sa valí dolu grúňmi. — Ga-
laád je horstvo vo východnom Zajordánska
Ovca býva najbelšia, keď je vykúpaná a je po 2
strihačke. Tou bielotou sa teda podobajú mladú-
chlným zubom. Dvojčiatkami každej ovce básnik
dokresľuje obraz. V hornom rade zub má totiž
svoje dvojča v dolnom rade zubov. Mladucha má
teda v oboch radoch všetky zuby.
Rozpuklina v zrelom granátovom jablku dá na. 3
zriet na červené, lesklé jadrá. Prirovnanie vysti­
huje l tvar mladuchiných líc i farbu pleti.
 678 Veľpieseň 4—5

4 Tvoj krk je sta by veža Dávidova Co v tebe dorastá, 13

vybudovaná s obrannými múrikmi. je sťa by rajská záhrada
Na tisíc štítov visi z nej granátov so všakovým utešeným ovocím,
napospol veľké štíty junákov. s cypry a nardami.
-5 Prsníky tvoje dva sú ako by dve sŕňatá, Je nard a šafran, puškvorec a škorica 14*
dvojčiatka srnie, so všelijakou kadidlovou krovinou;
ktoré sa pasú medzi ľaliami.- myrha a aloa
so všakovými prevzácnymi balzamy.
’6 Až ochladí sa deň Studienka v mojej záhrade 15*
a nachýlia sa tône, je žriedlo živých vôd,
vyjdem si na vrch myrhový čo z Libanonu žblnkocú.
a na pahorček kadidlový.
7 Celá si krásna, moja priateľka, Šťastie zo svätého
a škvrny niet na tebe. manželského zväzku
Snúbenica:
Snúbenec zve k dôvernému
spoločenstvu Vstaň, vetrík severný! 16
Zdvihni sa, vánok od juhu!
Ženích: Prevejte moju záhradu!
•8 Príď z Libanonu, nevesta, Nech sa jej balzamové krovie rozdýše... ■!
príď z Libanonu, zostúp!
Zanechaj košiar Amana, Ô, keby prišiel milý môj
vrcholce Senira a Hermona, do svojej záhrady
peleše levov, vrchy panterov! a keby požíval
jej znamenité ovocie!
9 Očarila si srdce moje
sestrička moja, nevesta, Ženích:
očarila si srdce moje Prichádzam, sestra moja, nevesta, 5
pohľadom oči svojich jediným, do svojej záhrady.
jediným ohnivôčkom svojho náhrdelníka. Ja zbieram svoju myrhu
so svojou vonnou drevinou,
10 Aká je roztomilá tvoja ľúbosť, svoj plást jem a svoj med,
sestrička moja, nevesta! popíjam svoje vínečko a svoje mlieko.
Oveľa znamenitejšia je tvoja ľúbosť ako Jedzteže, pite, priatelia,'
vínečko! a napite sa, najmilší!
A vôňa tvojich mastičiek
je nado všetky voňavky.
11 Med z plásta tečúci sú tvoje pery, nevesta, Návrat po bolestnom
pod tvojím jazykom sa skrýva med a mlieko odlúčení
a vôňa tvojich šiat Nedostatok lásky
je ako vôňa Libanonu.
Snúbenica:
Hĺbka obapolná} lásky Spala som, ale srdce moje bdelo. 2*
12 Si zatvorenou záhradou, Vtom slyš! Môj milý — klop!
sestrička moja, nevesta,
zamknutým prameňom, Ženích:
zapečatenou studienkou. Otvor mi, sestra moja, moja priateľka,
holúbka moja, čistulienka moja.
4 Mladucha krk podobá sa veži Dávidovej, zdob,
ne vôkol ovešanej Štítmi bojovníkov, lebo priam Namoklo rosou moje temeno,
tak z retiazok, Co zdobia jej krk, visia navešané nočnými krúpajami moje kučery.
peniažteky, mesiačky a iné drobnôstky. Nuž akiste
tá veža Dávidova bola niektorá pekná, pevná Nard je vonný olej. Dorába sa z koreňov a kve- 14
veža, ktorá vyčnievala z jeruzalemského hradbo- tov nardu, rastliny, čo rastie v južnej Ázii. Zo
vého múra. Také veže do výšky sa stupňovité šafranu dorábali voňavky a farby. — Puškvorcové
zužovali. Výstupkami na nich, zabezpečenými cim­ korenie a puškvorcový olej boli známe voňavká
*
burím, dalo sa chodiť vôkol. Štíty, keď ich práve rom. škorica bola tiež vyhfadávaná; z jej koreňov
bojovníci nepotrebovali, volávali bojovníci na sa pripravoval vonný olej. — Kadidlo je (silicová)
cimburie výstupku, čo mali nad hlavami. hmota z rozmanitých druhov (stromku) Boswellia,
5 Prsníky sú znakom dievčej dospelosti. najmä druhu Boswellia sacra. — Aloa je vlastne
krovinaté drevo s vonnou smolou. — Balzam je
6 Myrhový vrch, kadidlový pahorček je asi vŕšok
zas štava silnej vône z balzamových kmeňov.
Sion, na ktorom sa prinášali Bohu žertvy, kadidlo
a iné obety. „Žriedlo živých vôd“ je horský prameň, z kto- 15
8 Amana je tá Časť Antilíbanona, z ktorej tečie rého prýšti pramenitá voda. Nachytaná voda v cis­
rieka Amana, dnes nazývana Barada. — Senir po- ternách je mŕtva. Libanon má najviac pramenitej
dľa Dt 3, 9 je amorejský názov horstva Hermon; vody, z neho vyteká aj Jordán.
tu je to však severná časť Antilibanonu. — Pan. V Palestíne padá veľa rosy, lebo teplota sa 2
tera je dravá tigrovitá šelma. v noci veľmi zniži.
 Veľpieseň 5—6 679

Snúbenica: ktoré sa kúpavajú v mlieku

*3 Zvliekla som odev svoj, a sedia na brehu.
budem si ho var’ znova obliekať? Sú lica jeho sťa by hriadky balzamu, 13*
Už som si nohy umyla, na ktorých pučia vonné byliny.
var' si ich zasa zamažem? Sú pery jeho sťa by ľalie,
z ktorých sa prýšti myrhy saŕno‘ok.
4 Môj milý siahol rukou cez otvor. Sú ruky jeho sťa by váľky zo zlata, *14
Rozbúchalo sa moje srdce preň... posiate taršišskými drahokamami.
6c Zatajoval sa vo mne dych, Je telo jelio výtvor zo slonovej kosti,
kým trval jeho prihovor. povykladaný zatirmi.
Sú nohy jeho sťa by mramorové stĺpy, 15>
* 5 Vstala som svojmu miluškému otvoriť. čo stoja na podnožiach zo zlata.
Kvapkala myrha z mojich rúk Vzrast jeho je sťa Libanon,
a z prstov sa mi čistá myrha rinula nádherný ako cédry.
na rúčku závory. Sú jeho ústa presladké 16
a všetko na ňom pôvabné.
Takýto je môj milý, taký priateľ môj,
Žiaľ a trýzeň dievčence jeruzalemskél
6 Otvorila som svojmu milému —
lenže môj milý bol už preč, Snúbenec a snúbenica
už ho tam nebolo. znova svoji
Hľadala som ho, ale som ho nenašla, Jeruzalemčianky:
volala som ho, ale sa mi neozvaL
7 Našli ma strážcovia, Kam odišiel tvoj milený, 6*
ktori sú v meste na obnôcke. ty, spomedzi žien najkrajšia?
Zbili ma, poranili ma — Kam sa len podel milý tvoj,
zorvali mi môj plášť, aby sme ti ho pomáhali hľadať?
strážcovia mestských múrov. Snúbenica:
8 Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, Môj milý do záhrady svojej chodieva, 2*
ak by ste našli môjho milého, k záhonom balzamu,
nože mu povedzte, kochať sa na prekrásnej záhrade
že som až ochorela od lásky! a trhať ľalie.
Ja prináležím svojmu milému 3
Jeruzalemčiankt/: a náleží mne milý môj,
on, ktorý pasie medzi ľaliami.
9 Cim sa tvoj milý odlišuje od každého milého,
ty spomedzi žien najkrajšia — Snúbenec zas ospevuje pôvab
čim sa tvoj milý odlišuje od každého milého, snúbenice
že nás tak zaprisahávaš? Ženích:
Snúbenica Si krásna, moja priateľka, jak Tirza, 4*
ospevuje snúbencovu krásu sťa Jeruzalem spanilá,
strašná jak šíky pod zástavami.
Snúbenica: Obyvatelia týchto krajín s! podnes pri sláv- 13
• 10 Môj milený je bielunký a rumenný, nostných príležitostiach navonlavajú a napúštajú
vyniká medzi desaťtisícmi. brady voúavkaml.
• 11 Je hlava jeho zlato, rýdze zlato, Taršlš v dávnoveku volal sa kraj na porletl j,
rieky Quadalquivlr v južnom Španielsku. Taršišo-
sú jeho kučery sťa riasy na datli, vý drahokam jc chryzolit. Tu meno podta nálezis­
čierne jak havrany. ka. Prirovnanie drieku (pŕs a brucha) ku slonovej
• 12 Sú jeho oči sťa by holúbätá kosti vystihuje jeho farbu, (Istotu a jemnosť. —
Zafíry sú drahokamy beláskavej torby. Zdobili
nad ručajami vôd, pás ženíchov. Zas iní vykladateľ sa nazdávajú,
3 Vznešenejší ľudia pred spaním sl v Palestíne že sa zafírmi a chryzolitmi vystihuje krása teto­
umývali zaprášené nohy, lebo sa tam chodievalo vania.
v sandáloch, Mramorové stĺpy vyjadrujú pevnosť, úbet lý- 15
tok, ktoré nie sú také opálené oko nohy, vystavené
5 ženích vylial na závoru najjemnejšiu myrhu
stálé slnečnému palu. Zlatom sa tu zasa nnznaču-
na znak svojej návštevy a pozornosti.
je obuv, ozdobená, vyšívaná Jemným zlatom. —
10 ‚‚Bielunký a rumenný0 je vari naše „krv a Ženíchova postava je majestátna ako libanonský
mlieko
* ‘. Vyjadruje sa tým dokonalé zdravie. céder (porov. 5, 10).
11 ženíchove Čierne (na Východe najvzácnejšie) Dcéry jeruzalemské sa z nadšeného chválospe. 1
kučeravé v’.asy, splývajúce voľne, pohybujú sa ako vu snúbenice dozvedeli práve, klo je, akýže jc ten
riasy na datľovej palme, keď ju vietor rozkolíše. jej ženích, otázka je teraz už len, kde ho htadaí?
12 Prirovnanie vystihuje pohyblivosť OČI (ručaje Mladucha sa uspokojuje, lebo vie, kom chodí 2
vôd), lesk a farbu (mlieko značí bielu čiastku oka, ženích.
zrenica je holúbok a rohovka breh, na ktorom on Tirza, šesf mlt východne od Samarie, bola hláv- 4
šedi). Snúbenec má teda sivé oči. ným, rezidenčným mestom krátov izraelských do
 680 Veľpieseň 6—7
5 Odvráťte oči svoje odo mňa,
lebo ma zránajú.
Sú tvoje vlasy ako stádo kôz,
čo doľ sa valí z galaádskych hôr.
6 Sú tvoje zuby ako stádo jahníc,
čo vystupuje z kúpeľa.
Každá z nich po dvoje má jahniatok
a jalová z nich ani jedna nie je.
7 Sú tvoje líca sťa by križalky
granátového jablka
za tvojim závojom.
• 8 Kráľovien jesto šesťdesiat .
a osemdesiat bočných žien
a mladíc bez počtu!
• 9 Lenže len jediná je holubienka moja,
čistôtka moja, matkin jedináčik,
miláčik svojej rodičky.
Zazrú ju dievčence a blahorečia jej,
kráľovné s vedľajšími ženami,
a jasajú jej v ústrety.
Chór žien:
• 10 Ktože je tá, čo vychádza jak dennica,
krásna jak mesiac, jasná ako slnko,
strašná jak šiky pod zástavami?
Tanec snúbenice
Snúbenica:
11 Zišla som v orechový sad
kochať sa na rozzeleňanom údolí,
pozrieť, či vinič v rozpuku,
či kvitnú granátové jablone.
•12 Tu zrazu znezrady —
prestalo srdce vo mne biť —
vozy a vozy kniežacieho sprievodu!
Chór dvoranov:
7 Postojže, postoj, Sulamit!
Postojže, postoj, nech ťa vidíme!
časov kráľa Omriho. Ten za šidlo si polom vybral
Samariu. (Porov. 3 Kr 14, 17—16, 23). — Šíky pod
zástavami tu znamenajú čarovnú moc snúbenice.
Stati pohľad, ktorý preniká ako oštep, aby celkom
upútala na seba.
8 Básnik popisuje hárem kráľov (porov. 3 Kr 11,
3.). Kráľovné sú právoplatné ženy; k nim sa dru­
žia bočné Ženy; devy napokon sú dvoranky a slúž,
ky.
0 Mladucha sa nevyrovná urodzenosťou a krásou
ani jedna, keby ich bol akýkoľvek počet. Túto
mladuchinu prednosť uznávajú všetky, celý hárem,
preto vyslovujú mladucha svoj obdiv.
10 Vyvolená ženíchova podobá sa svojou preniká,
vou krásou zore, mesiacu a slnku.
12 Text je v pôvodine porušený. Mladucha Išla do
orechového sadu. Zrazu sa stretla so sprievodom
Šalamúnovým a chcela utiecť. Lenže družina ju
zdržala a požiadala, aby jej zatancovala „tanec
s mečom“. Za jej tanca polom sprievod vynáša
jej krásu veľkolepým chválospevom.
1 Sulamit a Šalamún sú mená, prvé ženské, dru­
hé mužské, ktorých gramatickú príbuznosť je zrej
* vajúce vlasy boli (purpurovou?) stužkou previaza.
má (spoločný je koreň oboch, líšia sa len v rode).
Šalamún je teda názov pre ženícha, Sulamitka
(Salamúnka) názov pre nevestu. — „Tanec s me.
čom“ tancujú podnes židovské mladuchy v Palee-
Snúbeníca:
Čože to chcete vidieť na Sulamitke?
Var' tanec vojenský?
Čaro snúbenice
Chór dvoranov:
Aké sú ladné kroky tvoje, 2"
v črieviciach, dcéra kniežacia!
Priehyby bokov tvojich — skvost,-
dielo rúk majstrových.
Je lono tvoje miska preskvostná, 3.
nech vína s korením jej nikdy nechýba!
Tvoj život je stoh pšenice,
vrúbený ľaliami navôkol.
Prsníky tvoje dva sú ako dvoje mláďat, 4
dvojčiatka srnie.
Tvoj krk je sťa by veža zo slonovej kosti 5"
Sú tvoje oči ako plesá hesbonské
pri bráne Bat-Rabim
Tvoj nos je ako libanonský výbežok,
čo hľadí proti Damašku.
Sťa Karmel tvoja hlava na tebe 6'
a vlasy, čo ti z hlavy splývajú,
sú sťa by purpur kráľovský,
spletené do vrkočov.
tine. Tento národný zvyk sa koná v predvečer
sobáša. Svit ohňa za nočnej tmy dodáva mu ne­
obyčajného čara. Divúci ho sprevádzajú spevmi,
výkrikmi a tlieskaním.
Mladuchlne nohy (kroky) vynikajú v rytme tan 2
ca. Boky jemných línii sa taktiež uplatňujú v tan­
ci svojou pohyblivosťou a ohybnosťou. Pre tie
vlastnosti ich básnik prirovnáva k náhrdelníku
(skvost).-
Obraz ponajprv je zvýraznením hojnosti a far. 3
by. Isté druhy pšenice sú podnes, najmä vo vý­
chodnom Zajordánsko, krásnej farby ľudskej pleti.
Prirovnaním chce však básnik vyzdvihnúť aj to,
že mladucha je vyvinutá spĺňať materinské úlohy
a povinností. Na zvýšenie, spríjemnenie chuti pri
*
miešavala sa do vína zavše štipka korenia. Tu
víno značí plodnú lásku. Pozvážané zbožie z poľa
skladalo sa na holohumniel pod nebeskou klenbou
do neveľkých stohov. Radosť z úrody a žatvy vy-
jadrovala sa ratolesťami, čo boli zastoknuté vôkol
nich, a kvetmi. — Len nezrelí a piano zmýšľajúci
ľudia mohli by sa pohoršovať nad obrazmi, neza­
krývanými, prostými a výraznými, čo sa vyskytujú
vo Veľpiesni. Pravdaže sú cudzie nášmu dneskaj-
šiemu citu, treba ich však posudzovať podľa orien­
tálcovho nazerania na vec. Písmo sv. o telesných
veciach vypráva vždy bez ostýchania a otvorene.
Hesbon, staré mesto vo východnom Zajordán- 5
sku. Neďaleko brány tohto mesta, ktorou viedla
*Rabbím),
cesta do Bat.Rabim (Bath boli rybníky
*.
Bath.Rabbim po slovensky značí ‚dcéra mnohých
— Ak sa mladuchina hlava prirovnala k vrchu
(7, 6), libanonský výbežok je potom vskutku pri­
liehavým obrazom jej nosa. Myslí sa tu na vý *
bežok na východnej strane Antilibanonu, ktorý
hľadí na Damask.
Karmel, horstvo, ktoré beží od Stredozemného 6
mora na juhovýchod, je pokladaný za najkrajší
horský hrebeň Palestíny. Prirovnanie doplňujú je­
ho krásne lesy. Mladuchu tak ozdobujú čierne
vlasy, ako zdobia tmavé lesy horu Karmel. Splý.
né, ako kráľovský háv býval pásom prepásaný
vpoly. Iné vysvetlenie: Purpur býval tmavý, bez­
mála až čierny. Polom by tu značil farbu mladú-
chiných vlasov. Text je v pôvodine porušený.
 V efpleseň 7—8 681

Ženích: I Ženích:
7 Aká si krásna, aká spanilá, 1 Dievčence jeruzalemské, 4
najmilšia, so svojimi slasťami! I zaprisahávam vás:
'8 Tvoj vzrast sa palme podobá i nezobúdzajte, ani nerušte
a hroznom tvoje prsníky. । ľúbosť, kým sa jej samej nezachce.
| Dodatky
•9 Zhútal som: Vydriapem sa na palmu
a siahnem po jej ovocí. 1 Moc a sláva lásky
Nuž, nechže sú mi tvoje prsníky, Chór ľudu:
viničovými strapcami
a vôňa tvojho nosa, sťa by vôňa jabĺčok,- Ktože je tá, čo stúpa zo stepi, 5*
10 a tvoje ústa ako vino najlepšie, ktorá sa podopiera na svojho milého?
ktoré mi zavlažuje podnebie Ženích:
a lahodne sa kĺže cez pery a cez zuby.
Ja pod jabloňou som ťa roznietil,
Roztúženosť lásky tam, kde ťa porodila mater tvoja
v bolestiach,
Snúbenica: kde vajatala tvoja rodička.
11 Ja prináležím svojmu milému - Snúbenica:
a jeho túžba za mnou nesie sa. Na srdce svoje pritlač ma jak prsteň pečatný. G"
jak pečať na rameno svoje!
12 Poď, milý môj,
zájdime na vidiek, Ženích:
nocujme v dedinkách! Vskutku, je láska mocná ako smrť
13 Zaránky budeme a žehra lásky tvrdá ako hrob.
chodievať do viníc, Jej páľa — ohňa plápoly,
pozerať na vinič, jej plamene, to Jahve-plamene.
či sa už rozvíja, Ni vody záplavy tej sily nemajú, 7
či sa kvet otvára, by uhasili lásky plam,
či kvitnú granáty. a neodplavia ju ni dravé prúdy vôd.
Tam ti dám svoju ľúbosť. Priam, keby človek za lásku chcel dať
•14 Už roznáša sa vôňa mandragor bohatstvá všetky svojho domu,
a nad našimi dvercami len by sa opovrhlo ním.
všakové znamenité ovocie,
čerstvé i drievnejšie, Snúbenica — pevnosť
ja pre teba som odložila, milý môj.
Bratia:
Snúbenica: Sestričku máme maličkú, B
8 Ô, kebys' bol mi brat, čo nemá ešte prsníky.
čo prsia matky mojej sal, Čože si so sestričkou svojou počneme
vybozkávala by som ťa, v deň, keď ju prídu pýtať za ženu?
keby som ťa vonku postretla,
a nik by zato neopovrhoval mnou. Ak hradba je, 9’
•2 Pojala by som ťa a zaviedla by ťa zbudujme na nej baštu striebornú.
do domu matky svojej, čo ma vychovávala. Ak brána je,
Opájalo by som ťa vínom a korením. obstavajme ju cédrovými doskami!
A muštom z granátových jabĺčok. Snúbenica:
3 Pod mojou hlavou jeho ľavica Ja hradba som 10'
a jeho pravica ma ľúbo privíňa. ' a moje prsníky sú ako turné.
Lež preňho som ja tá,
čo sa už dávno oddala.
Ženích pripomína mladucha jaj doterajší domov 5
8 Stihla mladuchlna postava je ako palma. Strap, a jej dnešné šťastie.
covllé plody datľovníka, lebo ten má básnik na Muži v staroveku nosievali prsteň, ktorým pe- <1
mysli, sú výrazom jej budúceho matcrlnstva. Catlll, na šnúročke na krku a poniektorí na ra­
9- -10 Hrozno, víno, jablká opakujú sa zakaždým, keď mene (porov. Gn 38, 18) a zachádzali s nim ako
básnik ospevuje mladuchlne pôvaby a lásku. so vzácnou a svätou vecou (porov. Jer 22, 24; Ag
14 Mandragora, alrúna, pokladala sa za čarovnú 2, 23). — Tvrdá býva láska, neúprosná ako „šcôl"
byľu, ktorou ženy vzbudzovali vo svojich mužoch totiž ‚peklo
* (podsvetie), hrob. Koho pohltili, toho
lásku. Korene a malé, žlté plody kládli tajne do nikdy nevydajú nazpät. — Jahve je meno Božie
lôžka a Iné zasa pripravovali z nich nápojčeky Jahve-plamene tu značia silu, vetkost blkolavej
lásky (porov. Gn 30, 14 n.). lásky.
2 Korenené vino, granátový mušt sú zobrazova- Veže stavali sa menovite nad bránami hradieb. 8
tetml prejavov tej najopojnejšej a najsilnejšej Zmysel verša: Mýlite sa, bratia, keď sl myslite. 10
lásky. že nie som ešte súca na vydaj. Ej, veru, veru
 682 Veľpieseň 8

A'ad vinicou Šalamúnovou Snúbenica, kde si?

Bratia; Ženích:
11 Šalamún v Bál-Hamone mal vinicu. Ty, ktorá bývaš v záhradách 13
Vinicu zveril opatrovníkom. — priatelia načúvajú —
Každý bol povinný mu za jej výnos vyrovnat daj slyšať mi svoj hlasí
po tisíc strieborných.
Ponáhľaj sa, ženích!
Snúbenica; Snúbenica:
12 Nuž nech je tak aj s mojou vinicou!
Nechaj si tisic, Šalamún, Utekaj, milý môj, h
a dvesto ti, čo strážili jej ovocie. sprav ako srna
alebo jelenica
som, lež ťažko sl ma získať. Svojmu žení