ZUZANA COVANOVAJANOSIKOVA Renesanéna a manieristickaé malba na Spi8i (k vybranym problémom renesanéného umenia) xpanzia tureckého nebezpegenstva 7 juhu Uhorska po bitke pri Mohdéi, pomeme rych- le presadenie reformdcie po roku 1517, ako aj povstania uhorskych stavov od zatiatku 17. sto- rotia, sprevédzané obiianskymi vojnami proti Boraz.viac centralizovanej habsburskej moci pre- sadzujiice} nové reholné rédy as nimi spojeny ndstup rekatolizacie, mali vplyv aj na formovanie kultiry a vytvarného umenia na tizemi dne’ného Slovenska a teda aj v regidne Spika. V 16. storoti panovala na Spi8i medzi protestantmi a katolikmi viac-mengj tolerancia, nebolo ich mo¥né od seba jednoznaéne odlisit najma z dévodu jednej kato- lickej spravy. Obe konfesie sa od seba vymedzili a% na konci Tridentského koncilu_ a forméino- pravne vroku 1610 na Zilinskej synode. Uz vobdobi pred mohsé'skou katastrofou prichs- dzzaji na Spi8 prvé impulzy nového slohu—renesan- ie, ktord sa v oblasti tohto hospodarsky vyspelého regidnu uplatiuje uz vo svoje) vrcholnej (rozume| = vrcholnej talianske)) féze najprv ojedinele ako drobny, najma dekoraény doplnok eite neskorogo- tickych foriem (napriklad sepukrélie Zépolskovcov vSpisske) Kapitule, Oltar svatej Anny, Oltér svatych Janov aokna Henckelovej kniznice v Levoi Pomerne skoré etablovanie renesanénych prv- kov, &i presadenie novych nézorov na vytvarné umenie a jcho funkeiu. vyplyvalo najma 7 poéet- ného zastiipenia nemeckého obyvatelstva, ktoré malo rozhodujiice postavenie v sprive spisskych. miest a mestediek. To podporovalo nové viero- vyznanie zich domoviny, ako aj aktuélnu potrebu. umeleckého vymedzenia sa od starSieho gotic- kgho Stylu spojeného s katolickou cirkvou. Bol to pravemestiansky element, ktory sa postaral nielen, orenesanémi ,modernizéciu” svojich obydli, ale aj obnovu radnic (Levoéa, Kezmarok) éi chramov pre potreby protestantského kultu (Levota, Ke?- marok, Poprad, ai.). Z dévodu komplikovanej po- litickej situacie v krajine sa asi Stvrfstoroénd faza po roku 1526 zvykne spéjat s obdobim umeleckej stagndcie a ochromenim umeleckych aktivit. Az okolo polovice 16. storogia vanikajd prvé ucelene}- Bie architektonické Struktiiry vspojeni so svetskou, najma mestianskou kulttirou (radnica v Levot). Umelecké objednavky zaéina realizovat aj Slachta, tora si stavala nové pribytky (kastiel vBetlanov- ciach), obnovovala aopevitovala svoje staré rodin- 1né sidla, alebo po pridelent panstva panovnikom zdévodu obrany a reprezentacie modernizovala starSie gotické tvrdze (KeZmarsky hrad, kastiel vStrézkach) a panské kostoly (Strézky).* Umenie 16. a prvej polovice 17. storotia, kto- 16 zvykneme oznagovat ako ,renesanéné” v sebe preskupuje viaceré pridy a stylové tendencie, a tak ako na ostatnom tzemi Slovenska, aj na Spi8i moZno registrovat prelinanie sa vrcholno- renesanéného Stylu s odchadzajiicim neskorogo tickym slohom (okolo 1515 - 1520), s manieriz- mom (uz od roku 1550), historizmom (okolo roku 1600) as prichadzajicim barokom (pred polovi- cou 17, storatia). AvSak najma zdévodu previada- jtice} protestantskej konfesie spiSského mestského obyvatelstva a uhorskych stavov bojujiicich proti Habsburgovcom, ktori sa usilovali presadit kato- licku reformaciu asiiou spojeny nastupujici baro- kovy Sty, malo umenie renesancie na Spi8i pomer- ne dihé trvanie a jeho Stlové prvky nachédzame vdetailoch este dlho po polovici 17. storotia. Naj markantnejsie priklady zmieSaného neskororene- sanéného prejavu sbarokom mo7no identifikovat v dedinskom prostredf ete aj okolo roku 1700. Prerasté tu do formy zTudovelého umenia. O zvavSa umiernenom postoji miestneho pro- testantského obyvatelstva, kiiazstva a STachty kstarsim umeleckym formam vypovedé mnoz- stvo zachovanych stredovekych artefaktov v tu- najsich sakralnych priestoroch. Casto sa pre- stali vyuZivat na tel, pre ktory boli vytvorené anahradili ich nové produkty, potrebné pre iné funkcie stivisiace najma so zjednoduSenim litur- gie — kazatelnica, krstitelnica, empora, liturgické naéinie ainé. Okrem nich sa vo viacerych sak nych objektoch na Spi8i zachovala aj renesanénd ndstenna malba, ktorej doposial nebola venova- nd stivislejsia pozornost. Spologne s néstennymi malbami na svetskych objektoch predstavuj vo viacerych smeroch pozoruhodnti a ucelenti skupinu, Na tomto mieste sa ju pokiisime po pr- vykrit podrobnejsie prezentovat. Kevyvoju bracing) architektiry pozri Historia Scepusi 1, s, 450 482 (pozm. redakcie). 784 VI. Gast: Umunte Sra v woxocn 1526-1918Niekolko poznatkov 0 prvych prejavoch renesancie na Spi8i Za whee najstarsie zachované renesanéné tva- roslovné prvky na Spi8i sa zvyknit povazovat’ oknd Henckelovej kniZnice v Levoti, nadstava- nej nad Kapinku svatého Juraja a severni: pred- sieft farského Kostola svateho Jakuba. Nadstavba kniznice predstavuje modelovy priklad vzajom- ného prerastania gotickych a renesantnych ar- chitektonickjch foriem, pritom korpus stavby ostiva este tradiény, goticky. Novy stoh sa pre- javuje v pouziti renesanénych architektonickych, prvkov, okien a portilov. Tie sti typologicky pri- buzné s tymi, ktoré boli na zatiatku 16. storovia pouzité pri vystavbe bardejovske) radnice ako aj na pévodne} mestske} Skole v PreSove, z kto- rej sa nim zachovalo okno v prejazde dneine} preSovskej radnice. Kniznica od zagiatku shir Zila potrebim mestskej Skoly a je} vystavbu fi nancovala mestské rada. Niet pochyb tom, %¢ iniciétorom a koordindtorom stavby ako aj auto- rom koncepcie epigraficke vyzdoby nadstavby kniZnice, bol zndmy humanista a tunajsi fardr, Jan Henckel zLevoge.' Vystavba kniznice je da tovand k roku 1519, respektive medzi roky 151 = 1520? V roku 1520, ked’ na jeho pozvanie pri- Biel do mesta Leonard Cox, pedagég Krakovskej univerzity ahumanisticky basnik, nechal Henckel pre farsky kostol vytvorit Oltar svatych Jénov.’ Obaja boli stiipencami Erazma Roterdamského cdi: Peter Svore. Presoy; Bratislava a Wien 1995, s. 76—82 a zanietenymi Siritelmi jeho humanistickej ideo- logie. Henckelove styky stymto ugencom ajasnti ideovii spitost dokresfuje okrem vzajomne} ko- reSpondencie aj dodnes zachovany kratky népis. Ten je vytesany v nadpraii jedného z dvoch re- nesanénych portlov, umiestnenych na zpadne| stene severnej predsiene. Cez portdl sndpisom sa vehadza na schodiste, ktoré spristuphuje kniz nicu na poschodi. Vytesané sentencia, pévodne pochadzajica z diela gréckeho uéenca Diogenia- na sa zachovala v zbierke latinskjch a gréckych prislovi, ktoré Erazmus zbieral po cely Zivot: IEXPERITES . INVIDENCIAE . MVSARV(M) . FO- RES; &o v preklade znamend ,,Doere miiz sti oslo- bodené od zivisti’. Napisy na oknéch, presvetluji- cich vniitorny priestor kniznice, si na rozdiel od textu nad portélom pomerne zndme.* Na menSom, okne samotnej kniznignej miestnosti ide otext Zal- mu avpripade druhého, vaéSieho okna pévodne predndskove} miestnosti, o prepis textu svatého Ambréza, inSpirovaného Cicerovym dielom De offcis.” Uvedené latinské napisy sii prevedené re- nesanénou kapitélou aaj svojou humanistickou povahou prelinania krestanskych a starovekych textov na seba vSetky tri ndpisy jasne nadvazuji, Zobdobia ranch prejavov nového slohu v Le- voti pochédza aj portal na poschodi Hainovho domu, datovany rokom 1530.° Ten je najvyrazne}- 3im dokladom renesanénej prestavby poschodia domu, ktore| objednavatelom bol spiisky pre- post Jan Horvat (Horvath). Portal umiestneny vo Kosobe Jéna Henckela pozri napriklad: Miloslava BonwAnovd : Spissky rod Jan Henckel, in: Spi vkontinuite as, 2 K-datovaniu porsi Milan Toc : Ueiovéstavb kainic pri Chrime switch Jakub as Masta Pala in: Majster Pavol = Le Zivot, diel, doba :Zhornikreferitoo, ed: Méria Novotnd. ‘Kobice 1991, 5. 69 ~70. Za zdklad kniiného fonda nove} kniZnice sa povazuje Henckelova sikromnd zbierka kash aati. Pozri Eva Fausntova : Kniznica Jina Henckela, fin: Kha 97 98: Zbornik opreblémochadejnicekniénej kultiry. Martin 2000, s. 163 181. Tax = Knihy,tlaiame, obchod ssknihami, kniZnice in: Ivan Rusina ako. : Renesancia: Umenie med neshoou gotikow abarokon : Dejny sovensisho ‘ytuarncho umentia, Bratislava 2009, 8.131 = 132 > Or je okrem incho znémy’aj vyobrazenim pariskeho univerzitncho profesora ateokéga Jeana Charliera Gersona, J. Henckel bol jeho obdivovatefom adva dely 2jeho sibomého knizného dela Opera Strasburg, 1514) a vlastnil (porn. autor), 4 Poti Adagia, 12.5, in: Collected Work of Erasmus : Adages [1 to 1100, ed. atrans.: Roger Aubrey Baskerville Mynors Toronto; Buffalo aLondon 1982, «217. Do svojej smart ich zozbieral vySe Styriapol tsi! (pozn. autora). » Dri prepisoch népisov v tejto Stic si poutité pomocné znaky, zauzivané vepigraficke} odbome literate: (abe) ~ rozpisanie skratky, napriklad F(IERD MECIT;...- priblizny potet nedtateTnych pismen nahridzajé bodky;[ (Try pismen sa neds zstit alebo chyba cela ast textu [ABC] -nevtatelny text mozno na zaklade kontext — prechod na iné népisové pole; AB - nexus literarum (ligatira)— doplnit, napriklad DO[MINVS; /~ konieeriadku; J-potet spojenie dvoch & viacerych pismen :~~ rozdefovacie znamienko slov, hlavne na konci riadkov, Népis nebol doposial ‘vodbome| literatire publikovang, zvieéa sa hodnotil ako ne atefng (porn. autora), « Pozi Ampid Miko : Na praku renesancie? in: Gotika ed: Dugan Buran aol, 5.563. Taj Srkie sivislosti o prenikani nového siohu do stredoveksho prostredia apreych renesanénjch posinoch Milan Tocw: Uselova stavba kniznice,s. 66 vviak snepresnim prekladom textu na okne vasadace)s arenesancia, in: Jin Bako akol.:Problémy dein ‘Klevodskej kniJnii pozri aj Ingrid Crcusov4 : Humanizimas tourndho wnenia Slovenska, Bratislava 2002, s.125~ 128, no sniektoryzni prekonanymi turdeniami a viacerjmi chybamni napriklad pri prepise a preklade népisov na okndch. Vuvedenych Stadiich pozsi ivahy oblidSch vefahock medi portélom aoknazs v Levodi a podebou portilov aokien radnici vBardejove AArpid Mix6 : Na prahu renesancie?, 563, * Norma Uneawové aZuzana Lepikov4 : Levoda, Hainov dom, Nim, Majtra Pavia, 1530 Ronesancia, 722-723, 2 in: Iwan Rusina akol Zuzaxa Covaxovi Janosixovk: Renesanénd a manicrsticks matba na Spist 785velkej sienii ukonéuje archivolta, lemované zvit- kami suchého vavrina aastragalom, opakujicich, sa aj vosteni portélu. V strede archivolty je osade- nyerb rodu Horvatovcov. Portél vSak okrem erbu, stavebnika obsahuje aj nemenej délezity odkazna samotného kamenérskeho majstra. V spodnej éas- ti ostenia sti vyryté pismend: M. I. L/L. F.H.O, ktoré sa pokusil rozhistif eSte K. Divald.” Jednotli- vé litery by sme moh rozviest ako: MAGISTER] E[-- -WL{APICIDA] FLECIT] HOC] O[PUS], : »Kamendrsky majster I. L, vytvoril toto dielo”. Vichnit ast portélu lemuje dvojica delfinov spo- jenych chvostami, ktoré maj k plutvam privia- zané dva malé erbové Stitky. V jednom z nich je uhorsky znak sdvojkrizom a vdruhom kamendr- ska znatka, ktoré ako sa zd& nadvazuje na osobu dole podpisaného kamenéra I. L. V strede levotského ndmestia stojf budova radnice. Vykazuje najma renesanéné a novorene- sanéné znaky. Dneine| budove predchadzala go- ticka stavba, spajajtica v sebe dve hlavné funkcie: tthovo-obchodno-remeselnii a spravnu funkciu, prigom tu obe pretrvali aj v nasledujitcom obdo- bi, Administrativa mala svoje vyhradené miesto na poschodi, hospodarskym a obchodnym tiée- Jom prindlezalo prizemie, na 0 odkazuje podnes zachovany neskorogoticky portl, ktory vedie do vniitorne} zaklenute} chodby (pévodne pristup- nd aj z0 severnej strany) spristupitujice| tunajsej priestory. Radnica, ako sidlo mestskej svetskej moci tak stéla vedla farského kostola uz od ne- skorého stredoveku aiste uz v tom éase mala roz- mery a vyizdobu, ktoré zodpovedali postaveniu tohto vyznamného kréfovského mesta, kde sa krizovali cesty medzindrodného obchodu, Prvt renesanénti ipravu doklada portél vinteriéri ve- diici zvetkej do radnej siene. Datujeme ho podla népisove} pasky, umiestnenej na reliéfne| poly- chrémovane} doske s mestskym erbom, osadene} nad rimsou portélu: INSIGNIA # REI * PUBLIICE 1549 LEWT/HSCH/OWIENSIS. V preklade: ,Znak obce levoiskej 1549". Prive v tom tase prebiehali prvé renesanéné tipravy, ktoré pozastavil poziar vnasledujiicom roku, Dalsie dva mafované né- pisy - dvojriadkovy na hladkom vlyse portélu a druhy na profildcii homého prekladu su mlad- Sie, mozno na mieste starSich, povodnych népi sov. Prvy znich by sme mobli podla druhu pis- ma zaradit priblizZne do polovice 17. storotia: Sic agitur Censura, et sic Exempla parantur,Cum Iudex alios quod monet, Ipse fact. V preKlade: , Tak sa vyko- néoajt stidy a tak ukazuj priklady, Ze aj richtdr robi t0, €0 ingm pripomina.” Tento nazor podporuje aj ‘Obr. 1. Henckeloow knee prison na severe) strane Jirskéo Kestola so, Jkt, Leda exterir Komel Dwain: Szspesoarmegye mindszati ems, vol. 1. Budapest 1905, s. 66 786 VI. Gast: Umunte Sra v woxocn 1526-1918datovanie tipravy, vyryté vprahu portélu: 1.6.5.6. K tomuto roku sa zvykne uvédzat potiatok ne- skororenesanine| vystavby susednej zvonice, ktord sliZila ako svetskym, tak aj cirkevnym tiée- Jom." Aj ztohto dévodu sa toto datovanie mohlo dostat do interiéru radnice. Druhy, mlad8i népis| pochédza z 18. alebo dokonca 19. storovia a naj- skér sivisi sniektorou z Gprav v miestnosti znd- mej ako Conclave Electae Cioium Com(mjunitatis, (,Sieit volene} mestskej rady.”) Po poyiari mesta v roku 1550 bola radnica postupne renesanéne obnovovand. Prva tiprava prebehla krétko pred rokom 1550 a ndsledne po nitivom poZiari v tomto roku.” Mestské rada za- sadala vnovych priestoroch vraj uz v roku 1552.” Oheit znigil najma zdpadnii fast budovy, kde bolo pri obnove pristavané schodisko, vedtice na po- schodie, ktoré z0 z4padnej ajuznej strany otvorili arkédami, Vniitorny priestor presvetlili novymi oknamiafasady opatrili omietkami so sgrafitovou vyzdobou, ako doklada fragment, dnes vinteriéri radnice, pévodne stigast dekoracie jej severnej ste- ny. Autora sgrafitovej vyzdoby nepoznéme, no predpokladame stivis so severotalianskymi maj- strami, prinaSajicimi tento typ sgrafita - geomet- rického rastra suhloprietne delenymi Stvoréekmi aso striedavo preskrabévanymi trojuholnékmi & kosotvorcami ~ stibezne okolo roku 1550 aj do stredoslovenskej banskej oblasti."\ Pri tiprave radnice mohol pracovat v kolektive inych seve- rotalianskych (?) kamenérov uz pred poZierom, & dokazuje spominany portdl vedtici do radne} siene, ktory vykazuje prvky cudzej proveniencie. Ten sa svojou formou skutotne hldsi kstidobym, talianskym neskororenesanénym portélom."* V pripade levoiského fragmentu ide 0 naj- starSie zachované sgrafito na tizemt Spisa a pred- Lc chadza aj sgrafitim kadtiela v Betlanovciach, kto- (Obs. 2. Renesanéng port vedi na tot schadite, 16 dokontili v roku 1568." Dalsie sgrafité mame spristupiujtice Henckeloow knznicu zo severn|predsione. na Spi8i dolozené az zkonca 16. storogia. V pri- 4) celkowy pohtad,b)~c) detily Fath tetetncho napisy, __pade radnice ide onajdélezitejst profénny objekt ® Podbnj priklad mime zmestetka Vrbov, kde na pricbch prestavby zvonice vroku 1644 dohliadala mestskarada na Zele srichtSrom ako aj miestny fari, pretozestavba sila aj mest a cikvi.BizSe kprestavbe vebovskej zvonice pozsi Zuzana Iaxostnova Renesantud sgraiowd dba na Spi a Sri. Diplomov prica. KDU TiF UK vBratslave. Bratislava 2008, s. 271 ® Jeremos Bat Jené Foxsrer a Aurél KavrMann (leans, aed.) : Hain Gaspar Lécseikrénldj. Léese 1910 ~ 1913, 5,96 "Andrej Fata: Levoda: Pomind riniea Zésady obnoxy pamiaty, 1988 sign. 3850 (Autorsky dokument, Archiv Pamiatkového tradu Slovenske) republiky [dale PU SR] v Bratislave,s. 13, sodvolanim na starsie pramene, naprikia: Jeremos Bat, Jené Foxsren a Aurel Kavrwaw (ans, aed.) : Hain GispirLicet kris. 98, Ksgrafitove| vyzdobe levotske|radnice pozsi podrobnejiie: Zuzana JavosixovA : Renesanténdsgraftod eodoba na Spit aan s. 158 ~ 160 (60 staréou bibliogratiou). TAzr: Renesantné sgeaitona Spit na priklade toch vybrangch objektov, in: Acta Musae Seepusienss 2009, ed.: Méria Novotn. Levota 2008s, 149151 Zuzana Janosinovh : Renesaniné serafito na Spit. 154 ® Noma Unnanova :Levosa,radnica in: Ivan Rusina akol.: Renesas. 709. Vpripade peve prestavby rade ve, 1549 Fala "uvaZue priamo oseverotalianskom mjstrovi, do dokladé préve formou portlu, Andre) Fata: Leva: Pann radia, 8 10 * Prave ogafitabetlanovskeho kastela boli doposiaweobecne povazované za nejstarsie na Spi. Viac Zuzana JaNosiKOVA Renesannéserftona Spit, s. 149 ~ 15. Zuzaxa Covaxovi Janosixovk: Renesanénd a manicrsticks matba na Spist 787vmeste atak si objednavatel, mest- ské rada na ele sbohatym patri- ciétom, mohla dovolit pozvat cu- dzich tvorcov, ktori vedeli vytvorit aktudlne a moderné tvaroslovie Prave okazala prestavba a vyzdoba radnice vmodernom renesanénom slohu napomohla mestske) rade pohodine vykonavat ale aj navo- nok prezentovat jej pravomoci ato nie len v rémci levotskych hradieb, Sgrafitové vyzdoba radnice na- znatuje existenciu takéhoto typu v¥zdob v Levoti okolo polovice 16, storotia a doplta obraz 0 vj- tvarnej irovni mestského prostre- dia vtejto faze. Kede poZiar mesta vroku 1550 znitil Zast namestia, je pravdepodobné, ¥e tu cudzi maj- strinailiprécu. aj pri Upravach aobnovach mestianskych domov.” Existuje predpoklad," Ze pri prve| renesanénej tiprave dostala radnica aj Stitkovti atiku. Znamenalo by to { doklad takéhoto spésobu nia stavby na Spisi. Slo by ostarSiu atikovi Upravu aké majti kaitiel v Betlanoveiach (1564. — 1568) a mélo zndmu prvotnd atiku kaitiela vStrazkach (cca 1560, prip. 1570). V obdobi baroka dostala rad nica manzardovi strechu, ktora bola pri novorenesanéne} tiprave y 19, storo’i nahradena sedlovou Balfie renesanéné upravy radnice prebiehali postupne. Dokumentujtt to letopotty vytesané na réznych miestach stavby. Napriklad na vly- se portélu vedticeho z arkédove| loggie do velkej siene, je umiestn ny Tok 1.5/7.1, vstrede oddeleny kartuSou suhorskym znakom (por- tal je lemovany dvoma pilastrami, ukonéenymi ionizujticimi hlavica~ mi as okridlenou hlaviékou putti Pilastre sit vstrede tlenené rozetou av hornej a doinej éasti ukonéené polrozetami), alebo letopovet 16/09 Smonogramom uprostred, umie neny varchivolte portélu v zépad- nej Easti prizemia, (br. 3, Levoéski radia patrik orcholnym prejaoont renesanénejarchitektiiry na Spit, Poklady 2 niekolkjch seetovyjch str, © Typ sgraitove) vfedoby vytvorene] pomocos goometrického rastra je navyse 2nimy aj 0 susedného Saris, kde sa tied 1po polovici 16, storodia uplatnil y mestskom prostredi, Napriklad pri vyzdabe severne) steny medtianskeho domu &. 86 (Rékéciho palée) vPresove (pozn. autora) Vladimir W. 788 coe : join njteanicho unenia na Slovensku, Bratislava 194, . 53. VI. Gast: Umunte Sra v woxocn 1526-1918Renesanénd amanieristicka malba na Spi8i S budovanim vyznamnych mest- skych stavieb, mestianskych do- mov, Slachtickych sidel a patronat- nych kostolov vyvstali pre okruh zvaéia domécich tvorcov nové tilo- hy, spojené s mafovanou a sgrafi- tovou vyzdobou tychto objektov.” Spi8 bol regiénom so stavovsky rozvrstvenym obyvatelstvom, kto- 6 malo samozrejme rozne néroky nd na podobu vytvarnych diel. Ich Chr Rmemininiate | Drevedenie umelecks kvalta sa portal do sasadaessiene vSak az na malé vynimky nevy- Ss erbom Levote 2 roku 1549, mykali zbeZného priemeru. Podla ©)d) portdl na poschodf mance zachovaného materidlu sa zd4, Ze ‘= roku 1571 a detail hlavice, produkcia umeleckych dielni nebo- Sr tintchiaematon’ 1 PFeTusend apo formélinc} stranke Xiridlene anes] Hay nadviazala na starsiu, neskorogo- fa maskendnont tick, najma sakrdinu monumental- nu malbu, no uZ aj vnovom, svet- skom prostredi. Grafické predlohy, najma nemeckej anizozemskej pro- veniencie, sliili ako hlavnd ingpi- cia pri tvorbe kompletnyich kom- pozicif ale aj detailov aich Skéla sa obmiefiala len pozvolna. Ostévalo uz len na vlastne} potrebe, vzdela- ni aumeleckych narokoch mecéna, aki podobu umelecké dielo v ko- neénom désledku ziskalo. ‘Vslobodnom kralovskom meste Levota mé¥eme okrem postupné- ho vymaitovania sa architektonic- kych prvkov z tradicie stredoveku badat aj plynuly prechod od nesko- rogotickej ndstennej malby kmalbe renesanéne), Z obdobia prvej treti- ny 16, storogia pochdédza skupina torzovito zachovanych nastennych malieb, umiestnenych v komuni- kagnych priestoroch domov levoé- skeho namestia (&. 28, &. 32 a. 48). Z obdobia tesne po polovici 16. storotia pochddza_ vymatba prietelia Krupekovho domu (dom & 44) na zapadnej strane Namestia Majstra Pavla. Fasida je élenené 7 Renesantne) grate) vfzdobe na Spt apifanlom im Sariéa sa venovala Zuzana JavostKovA: Renesannd sera ado na ps Saris Tar: Renoanene rio na Sp. 5 158. TaPe.Spratovs vob katie vo Frigoelac, ir Sato 16.20, stoet!: Vckum srexourman Falta restaorocné Univerity ParcabiceUtoml 200,» 338 ang ® Milan Tors: Steve nastennd maa na loess, Bratslava 988, 61, Mia Smoeaxovs :Pragmentynéstre| rmalby in: Gti, ed: Dugan Bran, 685686, Zuzaxa Covaxovi Janosixovk: Renesanénd a manicrsticks matba na Spist 789iluzivnymi Stvorcovymi kazetami s rozetami uprostred, vychadzajic ztypov drevenych malo- vanyich stropov.2" V podstate kompletne zachova- 14, takymto spésobom koncipovand dekordcia fa- sédy meitianskeho domu, je unds solitérom. No podla zisteného fragmentu nastennej malby na priegeli domu & 6 na tom istom némesti® sa 2dé, Ze iluzivnu kazetovit ipravu fasddy, tak ako ju pozndme zKrupekovho domu, mohli mat aj iné domy vLevoii. Tluzivne kazety tvoria akoby podkladovt vrstvu pre iluzivnu architektiru portélu, stipy, erbovei dosku a pre tri figurine vyjavy kompono- vané ako samostatné obrazy: svatého Sebastidna, Meterciu asvatého Kristofa s dietatom. Tie sii sy- metricky umiestnené medzi oknd prvého poscho- dia a vystupuja zo zeleného podkladu, tvoriaceho rimovanie okien. Svaty Sebastidn tu. vystupuje v roli patréna Sebastina Krupeka, mecéna vy- malby domu, syna krakovského kupca Petra Krupeka, ktory dom medzi rokmi 1529 az 1565 vlastnil:" Rodovy znak sdvoma Ialiami uprostred Stitu,}* spodobeny nad vstupnym gotickym porté- Jom vstistave mafovane| iluzivne) architektiry je ky6li zlému stavu omietky faZko titatelng. Zkom- pozicie erbu sa okrem dvoch Falif vStte, fragmen- tame zachovali prikryvadlé alalia vklenote. Odalkej, rozsiahlejSej tiprave levotskej radnice zo zatiatku 17. storotia hovori ndpisova pieskov- cové tabula, dnes osadend na parapete poschodia zapadnej strany loggie, pévodne umiestnend na juznom priegeli. Tabula spoéivajtica na rimse ma vcentrainej asti umiestneny mestsky erb, ktory po strandch lemuja delfiny. Z vytesaného napisu pod erbom: D(OMINO) MICHA(ELD CLEM(EN- TI) IVDICE ET « D(OMINO) PANGRA(C) MAI- LAND AEDILE - EXISTEN(TE) ANNO 1615 vieme vyditat, Ze sa této prestavba viaze k roku 1615, ed bol vo funkcii richtéra Michal Klement (Cle- ment) adedilom, teda dozorcom vystavby stavieb, bol Pangréc Mailand (Meylandt). Této tiprava vyrazne zasiahla do vzhladu stavby, kede boli zamurované arkédy na juznej strane z dévodu ‘Obr. 5, Faséde Krupekouo dona (& 44) na Nimesté Matra Paola» Leeda eelevy poad, b) suit Sebastian, sot ‘Anna Sanotretia (Metercia), svat Kristo, matovang rb rou Krupekoveoo nad vstupni porialom, d) uisky stodrnenia motiou rozetyv jednotlogch kacetéch Pribuzné motivy nachidzame na stene schodiska v severnom keldle zimku vo Zvolene ana prievell doma na Tiznok itea ‘vBudine. Napostedy knéstennej malbe prieelia Krupekovho dom Maria SWo1sxovc : Levoéa, mestiansky dom, Ném, ‘Majtra Pavla, nistennd malba prieselia, in: Ivan Rusina akol. : Renesenca,s. 813 ~ 814. ® Pozri Iwan TeAé a Eva Spatexov : 25 rokov Oblastnshorestaurétorskiho atliéra vLevot, 1983 ~ 2008 : ReStaurdtorski tvorba 2003 — 2008, Kosice 2008s, 189. > Otee Sebastisna, Peter Krupek, bol krakovskyim radnjm. Sebastian Studoval na Jagelovske) univerzite aneskér ako obchodnik pritel do Levote, kde sa aj usadil,V rokoch 1549 a 1581 ~ 1552 tu dokonca zastival trad richtéa, Sjeho ‘menom sti spojene aj dale aktivity vimeste, Krupekovet boli spribuzneni sviaceryini vyenamnymi rodinarmi pésobiacimi vPolsku, okrem iného is Fuggerovcami, Decioveami, Turzoveami & Boneroveami. Z:odiny Boneroveov pochidzal a Jin Boner mi. ktory med2i rokmi 1553 ~ 1562 zastival trad spigského starosty, sdliaceho na Cubovnianskorn hrade, % Jel Sewn: Herbars rycen polskiego 2 XVI wieku. Warszawa 2001, s. 141 a Maria SMOLAKOVA : Levoea, mestiansky dom, s.813 malbu prieeliasice popisuje, no neuvadza, 3 sa nad portélom nachédza odovy erb Krupekoveov. 790 VI. Gast: Umunte Sra v woxocn 1526-1918zvaéSenia & vytvorenia vnitornych miestnosti Priestory nasledne presvetlili Styrmi starSimi, se- kundamne pouzitymi oknami.” Z tohto obdobia pochédza aj zaklenutie velkej siene v interiéri hrebienkovou klenbou a's krbom v juhovychod- nom néroX, drevené vyrezévané trmové stropy ana prizemi arkédové podlubie smohutnymi ka- mennymi piliermi.® Existuje viacero tedrif, ktoré sa snazili spresnit datovanie renesanénej prestav- by zo zatiatku 17, storovia. Rok 1615 sa zvykne uvadzat bud’ ako zadiatok” alebo naopak, ako datum ukonéenia prac na radnici.”* Prave stymto rokom stivist aj dekoracia juZného priegelia ma- Tovanymi postavami cnosti. O zadani blizie ne- Specifikovanych préc na prestavbe radnice k 18. februdru 1615 vypovedaji archivne pramene, podla ktorych nimi poverili blizSie nezndmeho Hansa Rotha2* Odvolévajiic sa na potiatok pre- stavby k tomuto datumu, uvazuja viaceri autori nad vytvorenim malieb sistym éasovym odstu- pom." AvSak dnes zaniknuty (neprezentovany?) latinsky naps: PACE REFLORESCUNT OPPIDA, MARTE CADUNTIANNO 1615/RENOVATUM ANNO 1838/ET 1894," povodne umiestneny pod freskami, ako aj uz spominand pieskoveové tabu- Ia sdatumom 1615, pévodne osadend na juzne) fasdde, toto tvrdenie spochybitujd. Bolo by nelo- gické, ak by pieskoveovii dosku a nezachovany mafovany népis, obe datované rokom 1615, vy- tvorili s éasovym odstupom od ukonéenia pre- stavby a pritom by sa odvolavali na star8i datum, ‘Aj preto mozno predpokladat, Ze spoloéne snimi boli v roku 1615 (alebo hned’ po fom) vytvorené aj mafované figuréine kompozicie. Ak 5a price, Ktoré viedol bliz8ie nezndmy majster Hans Roth, od 18. februdra 1615 tykali juzného prievelia, tak potom trvali necely rok ana ich konci bola akis- te dekorované aj faséda. Medzi a po kraji nanovo (Obs. 6, Levodskd radnicn pred poslednow tpraven na polfadnici 2 roku 1893, (Obst. 7. Arkidy prizemia a poschodia Levoéskej radnice (aipaing pohad) s ndpisovou doskou serbom mesta Levoca 2 roku 1615, sekundrne osadent osadenych juznych okien zakomponovali malo- vané alegorické postavy, symbolizujiice Iudské, jade meitianske cnosti s atribuitmi. ® Andrej Fata: [evnda: Pomitnd rani, s. 11. Pate okno na uéne|faséde bolo osadené ai v 19. storo8. ™ Viklentutom priestore podtubia sana juine) strane nachédza rozmemy edikulovy portal seliinymi okridlenymi anjelskjmi hlavami v evikloch a Klenakom s maskarénom. Ojeho pévodne} polychrémil svedai fragment na cervero ‘mafovangho listovca na ionizujee| hlavici pravého piliera (pozn. autor), ® Napriklad Andee) Fiana : Levoca : Pani radnica,s. 13 ~1€alebo Anténia Jacxovs : Raden sreslom. Aktualizatn ist ‘nérodne) Kultienej pamiatky KP (nepublikované, bez strénkovania) » Karol Kat: Zimer reitaurooania paiatok: Nastennyeh fgurddnych malie alegorikych Senskich post predstavujicch owas na jung fase rednice~ Spsskiho miizea vLevoe. SpiSsks Nova Ves 1979 ~ 1980. sign. 4/R (Autorsky dokument, Archiv PU SSR, Bratislava), s.2 ~3,7, sodvolanim sa na text kroniky GaSpara Haina atext népisove) tabule » Andrej Frat : Leva: Pamtnd radnica, s, 13 ~ 14. ©» Napriklad Anténia Jacxova : Radnicasareilom, uvaZaje o vaniku malieb medi rokani 16201630. © Vpreklade: .Vimieri mest prekvitaji, 2a vojny upadaji, roku 1615, obnovené roku 1838 avoku 1896". Pozsi Karol Kx&x :Zimer eStaurovania puma, s.3—5. © Archfony prameis ctovang v texte Ande} Feats : Levode: Pantin radi, s, 14, Tento nizor priamo podporuje, pretode nespomina len zadanie prac 2 18, februava 1615, ale vymenoviva uz poutité matersly,nésledne za ne vyplatené sumy atic? koneéné naklady vo v/ke 456,59 floréna Zuzaxa Covaxovi Janosixovk: Renesanénd a manicrsticks matba na Spist moStyri kardindlne cnosti Temperantia (Striedmost), Prudentia (Rozvaha), Fortitudo (Udatnost) a lus- titia (Spravodlivost) boli doplnené o dalsiu, tra~ dligne s nimi spajana cnost Patientn (Trpezlivos?) Kaidi z figér dopifia malovany latinsky népis, tory ich priblizuje."' Pre Styri z piatich enosti sa nam podarilo ndjst ich priame predlohy. Prvé dve figury zvychodnej strany, Patientia a lustitia, boli vytvorené podia rovnomennych postév z medi- rytiny prezentujiice} osem cnosti, ktoré lemujti centralny vyjav s Mriou Magdalénou. Mediryti- na z obdobia po roku 1594 je pripisand Martenovi de Vos. (Jednotlivé cnosti st: na predlohe vkom- ponované do edikulovych rémov a vzorom sa im stali starSie grafiky Crispijna de Passe.) Malby dal8ich dvoch, Fortitudo a Prudentia, boli inSpiro- vané rovnomennymi grafikami zo série siedmych cnosti od Jacoba Mathama, vytvorene) podla Hendricka Goltziusa z obdobia okolo roku 1593. ‘Aj pri tychto malbach mozno pozorovat vtedaj- Siu umeleckti prax, pri ktorej si isté predlohy pre- berané do najmensich detailov, alebo sa naopak tvorca malieb od pévodne} predlohy Giastoéne — niekedy viac, inokedy menej, odklonil. Presnit predlohu pre piatu figiiru Temperantia zatial ne- pozndme, no predpokladame, Ze vjej pripade Slo cette volnejSiu inpiréciu & prepis, ako v pripade predchdzajicich Styroch postav. Ist pribuznost vpolohe hornych konéatin mézeme ndjst v rov- nomennej grafike od Hansa Collaerta, vytvore- nej podta Martena de Vos. Figiira Temperantia je vloend do ovaineho rimca a spolu s ostatnymi siedmymi cnostami ohraniguje centrsiny vyjav so svitou AgneSou. No autor levotskyich malieb sa mohol ingpirovat aj rovnomennou grafikou 20 stiboru siedmych cnosti Martena de Vos, vytvo- renych podla Crispijna de Passe z obdobia okolo roku 1600. Pribuznost v polohe dolnyich konéatin vykazujd viaceré figuiry, vytvorené najma spomi- nanym Martenom de Vos ajeho nasledovnikmi, napriklad Hendrickom Goltziom. ‘Uvedenymi cnostami sa mali obyvatelia mesta riadif vbeZnom Zivote aich umiestnenie na radni- ci je priznaéné, kede prave mestské rada zastu- pujtica zéujmy Levoéanov mala ist pri ziskavani avyudivani tychto cnosti prikladom. Zmladsieho obdobia pochadzaji iluzivne malby, zachované nes vo fragmentoch nad postavou lustitia* © TEMPERANTIA FST VIRTVSICVPIDITATES MODE/RANS (,Striedmost je cnost, zmierituica Hiadostivost” omg issues ee Jomporsyimcats Mvciunmsies as Dsveatu. EUCONSDINTU ree ‘Obr. 8. Néstenné malby posto enosté june strany Levotskej radnice: a) lustti, vprave lusttia, medirytina, ‘Marten de Vos, b)Patienta, upravo Patientia, mediryting, ‘Marten de Vos, c) Fortitude, vpravo Fortitudo, medirytina ‘autora Jacoba Mathama podta Hendvicka Golizia PRVDENTIA EST VIRTVS ACCVRATEIRESPICIENS ID QVOD IN VNA/QVAQVE ACTIONE DECET (,.Rozvatnost je cnost, ord starostlivo dobliada na to, Zo sa vtom ktorom skutku pats"; FORTITVDO EST FIDVCIA ETIMAGNANIMITAS AVT PATIENTIA/ET CONSTANTIA (,Ldatnost je dévera a veTkoduSnost alebo trpezlivost adOslednost"); PATIENTIA EST FORTITVDO LABOIRES DOLORESQVE SVSTINENS (,Trpeclivost sila zndSat trapenia abolest’);IVSTITIA ETS VIRTVS SVVM CVIIQVE TRIBVENS (,Spravodlivost je enost dat kaZdému go mu pati”) % Okrem tychto fragmentov sa v pramefioch uvédza aj iluzivne mafované () kvédrovanie, zvfraziujice lemy oblikov arkid (moZno vpadobe neprave) boss?) ailuzivna pods snd rimsa srastlinn/m motivom aokrahlymi terémi VI. Gast: Umunte Sra v woxocn 1526-1918Taktiez z Levote pochédzajti malby Styroch cnosti vsusednom sakralnom priestore. Levoski protestanti si vo farskom Kostole svatého Jakuba dali v roku 1622 postavit novii emporu pre organ, ktorého zhotovenie z vat%ej éasti financoval ob- chodnik, den mestskej rady (senator) Friedrich IL Pobst (Bobst/Bobest) de Sittak (Zithavia):® Jej podklenutie kritkou valenou klenbou s dvoma protilahlymi lunetami vytvorilo priestor pre né- stenné malby a Stukové obrazce v podabe kvad- rilob, medailénov aztkadiel. Do nich boli vpisané tri mafované erby - dva uhorské a pobstovsky, ako aj cisérsky dvojhlavy orol. Splet rastlinnych, motivov vo forme kvetin a ovocia, ako aj rollver- kovych ornamentov, vytvara spolotne s drob- nymi figurdlnymi stigastami vytvame pésobiva akompoziéne vyvazent manicristickii grotesku. Vrimci nej mézeme sledovat rad antikizujiicich, azanticke| mytolégie éerpajticich prvkov, ktoré pésobia v sakrélnom priestore oZivujiico. Navy- Se aj Zenské postavy, symbolizujiice tri teologic- ké cnosti: Fides (Vieru), Spes (Nadej) a Charitas (Lasku), ktoré sti zabrazené v fastiach nébehov Klenby, pésobia viac moralizujiico profénne ako br. 9, Nastenné malby postév cnosti na klenbe organove} ‘empory Kostola soatého jakuba v Levot: 2) lustitia,opraoo ‘edirgtina Jacoba Mathama podla Hendricka Goltia, 8) Charitas, xpravo Charitas, medirytina Jacoba Mathamea podlia Hendicka Goltcia, )Spes (Nade)), epravo Spes, ‘medirytina Jacoba Mathama podla Hendricka Goltzia, a) Fides (Viera), opravo Fides, medirytina Jacoba Mathama pola — vietko v tmavosivom odtieni. Nesk6r tu boli namalované aj obruby okolo okien s vimperkami aneskorobarokovou ‘omamentikou. V podstrel june fasédy je nad postavou lusttiazuvedencho vfzdobného aparita prezentovany fragment monochrémne| nistenne| malby siluzivnou rimsou, na ktoni dosada jeden kruhov teré aobopina ju rastlinns fomamentika, Andrej Fuata : Lega: Pamitnd radnicy,s. 12. ® Viac korganus ako aj kempore pocti Jozef Mavens : Alegéria nideje in: wan Rusina akol.: Reesanci,s, 822 ~ 823 (a) spouditou lteratirou). Mortudeium Friedricha IL Pobsta syna Friedricha IL Pobsta, ktory zomrel v roku 1649, je zavesené ‘na severe stene lode pod klenbou empory, Viac 0 Zivote F, Pobsta ajeho mortusria pozri Zuzana LuniKovA; Arpéd MiKG AGéza PaLary: A léesel SzentJakab-templom reneszinsz.& barokk siremlékei, eptatiumai és halott cimere (1530 ~ 1700), in: MiznszetrénetiErtest6, 28.55, 2006, 6.2, 5.386 ~ 387, Zuzaxa Covaxovi Janosixovk: Renesanénd a manicrsticks matba na Spist 793br. 10. a) Celkoey pohtad na pdlenutie enpory sndstennsoni alban od severnej lode Kostolasisitho Jakube, 2) d) spodobenie aktualnyck poddb whorskeho Stétneho znaku, {fietb Fridvika IL Pobst,e) a ) detaily vgzioby kontemplativne. Toto vyznenie podporuje Stvrté personifikujiica postava ~ lustitia (Spravodlivost), Give eticks cnost. Dévod jej zobrazenia mézeme hladat v sivislosti sdondtorom auzivatefom em- pory, ktorym bol prevazne nemecky hovoriaci mestsky patricidt a teda popredni dlenovia protes- tantského citkevného zboru, Alegoricka postava Spravodlivosti tak upozorfiuje na délezité funk- cie mestskej rady, akymi sti stidy a rozsudky. Vzéjomni previazanost medzi oboma sku- pinami cnost{ z exteriéru radnice a v interiéri kostola podéiarkuje vyber grafickych predléh, pochadzajicich z jednej série medirytin od Jaco- ba Mathama (podia starsich predléh Hendricka Goltziusa) z obdobia okolo roku 1593." Z tychto tov boli pri tvorbe malieb na empore pourité ako predlohy Styri rovnomenné grafiky, avSak teraz bez sprievodného népisu a so znaénymi modifikaciami a zjednodugeniami na rozdiel od svojich vzorov (zmeny v odeve, v natoveni hlav, subtilnejSie proporcie vzhladom k vymedzené- mu priestoru, vypustenie troch detskych postév pri Charitas, prekrytie jej nahého fadra posunu- tim dietafa vyS8ie ku krku a zrkadlovo obrétend postava Nadeje). Z konfesiondlnych prigin nechal objednavatel do pravej ruky Viery namalovat na- miesto krucifixu kalich, ktory ma na predlohe.”” Umiestnenie empory na osi severného vstupu vizudlne koresponduje s kazatelnicou, ktord bola vytvorend v druhej polovici dvadsiatych rokov 17, storovia v dielni Kristofa Kollmitza z Olomo- uca, osadene} na protilahlom pilieri. Spoloéne skrstnou kaplnkou tak mali levogski protestant ® Tu pozsi postavy Forlitudo aPrudentia aich rovnomenné predlohy pre levosskii radnicu Poze a Jozet Mrovecn’: Alegéria nadoje,s. 823, VI. Gast: Umunte Sra v woxocn 1526-1918v dvadsiatych rokoch 17. storotia dokonéené tri nevyhnutné siizasti svojho kultového priestoru. Zobrazovanie ludskych cnosti bolo v obdobi renesancie mimoriadne oblubené a svedéi o tom: niekolko dalSich prikladov v blizkom okoli. Ne- dotvarali vytvarne len verejné mestské budovy, Ktoré stiviseli bezprostredne s profannou temati- kou, ale aj interiér v chramovych objektoch.* Za objednavkou cnosti vo farskom Kostole svatého Filipa a Jakuba v Toporci moZno hladat slachtica zrodu panov z Hrhova (Gérgey), kede objekt bol ich panskym kostolom. Pochovani si tu viaceri prislu8nici tejto rodiny, nododnes sa za- chovali len dve sepulkralie - kamenné nahrobn doska vytvorens pévodne pre Stefana z Hrhova na severnej stene a dvojfiguréina platia z tum- ‘by(?) Martina a Flidga z Hrhova na juanej stene lode, ktoré reprezentuji vyznamnti renesanéntt fazu objektu zo zaciatku 17. storotia. Prave ztohto: obdobia pochddzajit dnes uz fragmentarne zacho- vané nastenné malby, ktorymi nechali pani z 1r- hova pokryt steny interiéru. Podnes sa z akiste rozsiahlejej renesanénej maliarskej vyzdoby (pr najmengom v presbytériu) zachovala len éast de- koracie v Spalete vitazného oblika.” Stredné pole vo vrchole obhika mé tvar elipsy. Z oramovania vyrastajui po dizke &tylizované kvetinové motivy 0 sukvetim tulipanu a listovym ornamentom po stranach. V zalomeni je osadend rozeta, lemovana_ Balla seapinu stavieb, Kde sa takitoshonografa uplatil, voria Sachtické sdla, medi Koni vynik kati vnedalekjch Fiéoveach San) Posty enost! tu si prezentovane vjednom cykle sin postavami,vytvorenym techrikou sgrafita ato vjedoba zéroven reprazentae najrozsahlel fgurslny sibor wvedencho druhu unde, Postavy ‘Htyroch kardinslnych enon, dapinen o Patient (Trpeslivest) si miestnendé na juhozspadne) ve Valent Bertotoviec(Bertsty/Berthéty) si nechal svojerodové sido vyzdabit majstrom Martinom Vaxmnaniom v rok 1680, Prezentovanim populimych alegéri enost na exponovanom juznom prieeli cel poukizat na idedine vastnost Sachi, Bl2Sie ksgraftove}vyrdabefegovsksho kastiefa porri Zuzana JanosinovA = Renesanénd Srafiloodwyziba na Spi a Saris, 33-48. TAP: Predlohy pre sprafitaFrigovskeho kaiila, s, 129 ~ 146, > Omoznejrorsiaheielrenesanéve|dekorsci uvayuje af Milan Toc: Stredoeeka msl maf,s. 105 Zuzaxa Covaxovi Janosixovk: Renesanénd a manicrsticks matba na Spist 795keuhmi. Ramovanie je zdobené na jednej strane rollverkovym ana druhej zvijanym motivom. Po dlzke sa tento prvok napaja na dve polkruhovo ukonéené polia, vktorgch sit oproti sebe umiest- nené alegorické Zenské postavy, oznaéené népis- mi FIDES (Viera) a RATIO (Rozum). Personifiki- ciu Rozumu spodobil autor satribxitmi inej eno: = Spravodlivosti, a to vahami a megom. Spodna ast poli ma nejasné, dostova rozteéené kontiiry. Podla vysky poli mé%eme predpokladat, Ze by sa niZ8ie priestor pre dalsie takéto polia sfigurélnou malbou nenadiel. Postavy cnosti, ako aj pouzZity ornament majii do iste} miery rustikélny charak- ter. Ich vzhlad aj v tomto pripade vychédza z gra- fickych predléh. Ista pribuznost k toporeckym malbém vykazujii zndme medirytiny od Crispij- na de Passe. Podobne ako v Levoti, tak aj v tom- to pripade ide o prenikanie svetskych prvkov do sakrilneho priestoru, £0 opat podéiarkuje zobra- zenie vyslovene profane} témy Ratia ako Tusti- tie. Postava Fides, jej pendant, nam podobne ako v Levoti jasne ozreimuje vtedajsiu konfesiu pa- nov zToporca. Personifikacia Viery drZ{ v prave| ruke kriZ a vTavej kalich. Za ou sti dva kry, jeden slistim adruhy suchy, symbolizujtice vyktipenie azatratenie. Okrem ndstennych malicb reprezen- toval renesanénti tipravu objektu aj nezachovany doskovy malovany strop, ktory pochddzal tak ako malby zprve) polovice 17. storotia. Ten vo svoje) skladbe a motivoch nadvazoval na starSie vzory. Srodinou panov zHrhova bol tizko spribuzne- ny dal8i spissky rod panov zo Svaboviec (Svaby/ Svabovski/Schwabowsky).® V majetkoch rodu bola od roku 1517* aj zamagurska obec Velké Lesné, ktont dostali ako kréTovskti dondciu, pred- tym patriacu kartuzianom z Cerveného Klastora. Tunajfi, povodne goticky Kostol svatého Jina Krstitela, dostal v obdobi reformacie vymalbu, ktord sa zachovala na severnej stene presbytéria, na jeho klenbe, v Spalete vitazného oblika ana juinej stene lode nad vstupom do interiéru. Nastenné malba nad jwénym vstupom sfigu- rélnym vy¥javom, ohranigend iluzivnym rémom, bola zda sa, spodobend ako solitér. Totozny lemo- E i q vaci pas ndjdeme aj na vitaznom oblisku. Predpo- Obr. 12. Postave Ratia (Ratio; Rozum) a postaca Fides (Viera) Klad samostainého vyjavu podporuje vymedzenie vo vitzznom blk Kostola soitjck Filipe a Jakubav Toporc. (Obr. 11. Kestl such Filpa a Jakuba v Toporci,exteriér 4 pohfad do interiéra presbytria vifazngm oblikoms, 2 Taio zobrazene najnoviie vysvetyje Jozef Menvecn : Alegorick gra Fides i: Ivan Rusina akol.: Reson, 5, 820 4 Viet Mvsrowsney: A topporcr templom Srepesmey ben, nha resis ro. 13, 1893, 259-249. Rovobraic stropt sa plinovalo ul ease overejnenis Myskovakcho (Myskoverky) Sie. Jo kresby a jedno mmou podobovs Zalknutcha stropu, Viktor MySkavaky tent stop eeprivne datoval do obdcbin vjtavby ranogotickehe Kostlaprigom ‘St odvoliva na peut motivoy biskychreminghoru atin obdebia, de vik opredivanietalich foie meds, ‘ovjm renesaninjni prvkami & modno ozakomponovaniesasich stedovekjch dosek do novi) kompocie. © ize spoloing genelégie najtariich predkov obochrodov je tho dékazom a praktickyttodny eb. Krodu pinov 20 Sviboviee pozt Gera Carter: Wappenbuch des Adele on Unga samt den Neberande der St. Stepans Krone Heft 22 — 28, Nib 192, s 607 6 Tuén Nao Magororsaiy cali cimeetl nemssbrend tlt, vo 10, est 1963 796 VI. Gast: Umunte Sra v woxocn 1526-1918exterir apohtad na wjmalbu vitezncho oblika Obr. 13. Kostl soto na Krsitefa vo Vell Lene plochy z pravej strany okennym otvorom azTave} strany klenbou. Stredné figurdlna kompozicia je po strandch lemovana dvojicou kariatid umiest- nenych do iluzivnych nik s trojlistovym ukon- enim, ktoré imituji socharsko-architektonické prevedenie. Kariatidy boli beznym vyzdobnym_ elementom na stidobych grafikach. Z nich éerpal i tunajsi autor. Stredny vyjav, ktory znazorituje Podobenstvo obrone voku, je na nasom tizemi v pri pade monumentélncho maliarstva ojedinely. Sa~ motny obraz s dvojicou postav bliz8ie ozrejmuje latinsky napis: Nolite Judicare Non ]VDICABVNT VOS (Mt 7, 1 aLuk 6, 37/TERRA TERRA(M) IV- DICAT TERRA TERRA(M) CONDEMNAT (,,Ne- stid'te a nebudi ods stidit. Hlina [vo vyzname @lo- vek-hrieSnik] hlinu siidi, hlina hlinu odsudzuje”). Postavy okrem tohto textu sprevadzajii doplisu- jace napisy, vytvarajtice medzi nimi vzdjomnd komunikaciu. Mnichovi s brvnom v oku a ozna- éenim HYPOICRIJTA (Pokrytec) sa druhy dlovek strieskou voku prihovara slovami: IGNOSCE TE IPSUM, éize: ,,Sktimaj (std) seba samého”, vzmysle najpro skiimaj olastné chyby atak stid’ chyby drubyjch. V stidobej grafickej produkcii sa mé%eme stretniit sviacerymi totoZnymi németmi, no presnii pred- lohu, ktord pouZil maliar vo Velkej Lesnej zatial nepozname. Ikonografia obrazu je Specifické. Pre- to moino uvazovat, Ze v nej mohol objednévatel vyzdoby reagovat na isti udalost, ktoré s nim bezprostredne stivisela. Spésob vyzdoby Spalety vitazného oblika pripomina malby v Toporci. Do4 ovalnych poli, ukonéenych po dizke rollverkovym motivom, umiestnil maliar sediace postavy 4 starozdkon- nych prorokov: Ezechicla, Mojzia, Sofonidsa(?) aSamuela. Vitazny oblik je po dizke lemovany pasmi, medzi ktoré tieto ovalne polia vlozili. Kaz- dé znich obkolesuje ram anavzajom sa prepdjajti prstencami s vyrastajticimi listami po strandch. Obr. 14. Maliarska ajzdoba Kostolsvitého Jina KrstiteTa vo VeTkej Lesnej a) postavy prorokov Samuel a Sofonisa (7) a juine strane vitazného obli, b) postaon proroka Mojiga na severne strane c) detail anjela na klenbe presbytéra,c) yao oki" na june} stene lode kostola, d) ndstenné malay na srverne) stene presbyléria s Pasiowy cyklons Zuzaxa Covaxovi Janosixovk: Renesanénd a manicrsticks matba na Spist 17Dve vrchné polia nemaja figurdlnu vypli. Na- miesto nej je vntitornd plocha vypinend stlaéenou kvadrilobou, v strede s ornamentélnym listov- covym motivom. Farebnost vymalby vitazného obhika sa nesie v zelenych, modrych, éervenych, a svetlohnedych ténoch, ktoré na svetlom pod- Klade vyrazne vystupuji. Rovnaké farebnost bola pouzits na kriZove) klenbe presbytéria, kde sa na jej troch prsiach zachovala velkoryso kon- cipovana rozvilinova. ornamentika s florlnymi motivmi, doplnenymi o anjelské figiry volne rozostavené medzi listovy ornament. Vo vrchole Klenby sti figiirky nahradené skupinami okridle- nych hlavitiek putti a anjelov, ktoré sa vznaSajd na oblaku. Malby severnej steny presbytéria pri- bliZujd PaSiovy cyklus, ktory je rozdeleny do 4 horizontalnych pasov nad sebou, delenych ver- tikélne na nepravidelne velké polia s ohraniéu- jticim ramom. Poradie scén éitame zdola nahor od Tavého okraja: 1) Posledna vegera, 2) Umyva- nie néh apostolom, 3) Olivové hora, 4) Judasov bozk a Kristovo zajatie, 5) fragmentére zach vané neidentifikovand scéna. Medzi_posledné dva vyjavy spodného pasu zasahuje Siroké pole sdobovym zobrazenim stanu zasadeného do kra- jindrskeho prostredia bliZ8ie neurgeného vyjavu. Stan pomyselne vyrasté z oslieho chrbta, ukon- &ujiiceho najdélezitejSie miesto v kostole — gotic- ké tabernakulum. Dej pokratuje vstrednom pase sprava: 5) Kristus pred Pilétom(?), 6) Ecce Homo!, 7) Posmievanie sa Kristovi, 8) Bigovanie Krista, 9) Nesenie Kriza, 10) neidentifikovana pasio- va(?) scéna. Treti pds ohraniéujii z oboch stran dekorativne polia s anjelskymi figitrkami v ram- ci rozvilinove} ornamentiky a dej pasii pokracuje zlava doprava: 11) fragmentarne zachovany vy- jav, pravdepodobne Ukrizovanie, 12) Snimanie zkriza, 13) Zmétvychvstanie. NajvyS8i pas, tesne pod éelom klenby zndzoriiuje este jednu neiden- tifikovani scénu. Malby vo Velkej Lesnej boli odkryté a restaurované koncom 19. storotia, no a% doposial nebola ich ikonografia presnejéie ur- end, iked sa uvazovalo o kristologickom cykle. Predpokladané datovanie do obdobia okolo roku 1500" vak mozno spolahlivo posuntit az do pr- vej polovice 17, storotia. Slohovit a v niektorych_ pripadoch aj ikonografickt: identifikéciu malieb na severne} stene presbytéria stazila neodbora ‘Obr. 15. Néstenné mally v miestnosti na prizemd dom &. 40 (Huinov dom) na Némesti Majstra Paola v Levot z roku 1542: 4) Sova napadnuté vtékmi), b) alegoriaspitand Spravedtivost (lustita), c) detail Spravodlivosti d) matby pod stropom. = Dye predchédzajice scény sa vymykajé zauzvane} postupnost jednotlivych vyjavov a mali by predchédzat seénam. krista pred Pilitom a Feee Hom! (Pozn. autora) © Milan Toca: Stredovekindstenn mata, s. 109 ~ 110. 798 VI. Gast: Umunte Sra v woxocn 1526-1918premalba Jana Janiéka z roku 1987. Obrysy postév sti vytiahnuté tmavou linkou, prigom tu absentu- jt niektoré farebné tény, ktoré sii nadtastie vidi- telné na inych miestach (Klenba, vitazny obltik). Spolahlivo vSak mé%eme malby urit ako vrenesanéné” na zéklade pouzitého zvijaného omamentu, detailov s okridlenymi anjelskymi hlavigkami a putti na klenbe umiestnenymi aj na severne stene presbyteria, & pouiitia kariatid na obraze s Podobenstoom 0 brone 2 oku. Viaceré po- dobnosti s rustikélne pésobiacimi toporeckymi mafbami, nepatrné vzdialenost oboch obei a vzé- jomné previazanie rodov panov z Hrhova a panov zo Svaboviee vytvarajii predpoklad jedného, nie velmi zrugného tvorcu oboch diel, ktorého iden- tita ostéva nateraz zahalend tajomstvom. Podob- ne ako vToporci, tak aj vo Velkej Lesnej sitvisia zachované malby s protestantskou ikonografiou" (kristologicky cyklus, starozakonni proroci, podo- benstvo obryne voku), avéak sjasnymi formalny. mi reminiscenciami na starsie stredoveké vzory. To mozno badat v spésobe zobrazenia pasiového cyklu do horizontélnych pasov, ako aj v umiest- neni prorockych postav (v pripade Toparca alego- rickych) vo vitaznom obliku vrade za sebou. KnajskvostnejSim objektom v Levodi patri Ha- inov dom na Namesti Majstra Pavia. Prizemni, miestnost, oknom otvorenti do némestia, deko- rujt: ndstenné malby zdvoch renesanénych fz. Starsej, pochadzajtice) zrokov 1542 a 1543 uz bola venovana pozornost.” Ornamentéina vyzdoba, ss pouzitim bohatych florainych a rastlinnych mo- tivov (napriklad tulipsny, rue, nevadze, trstina, Tohy hojnosti, trsy ovocia) a s viacerymi zakom- ponovanymi zoomorfnymi prvkami, bola pouzi- td ako doplnok ostorovie starsich malieb. MladSia dekoricia z obdobia okolo roku 1630, kedy bol majitefom domu levotsky kupec Jan Lang, bola koneipovand ako celoplosné vyzdoba prizemne| miestnosti a stien sdly na poschodi. Na prizemi sa fragmenty mladej malby zachovali v oblasti pod tramovym stropom. Tu sa okrem rastlinnych, a zvieracich (lov psa na zajaca, lov psa na jeletta, ve- (br. 16. Nistenné maby ost naprizemtdomu a0 Veritka) avtétich (napriklad dudok, bociany, piv, {Haines don) na Nanest Majstra Plat Leo otolo rau '@bU, elikin) motivov, zakomponovanych do 1630): a) detail ota (pela), detail tare starejZeny,_TOZvetvenych t1ponkov akytic, zachovala Zenska ) detail vtika (dual), d) ovoeno floriine moticy. podabizel s drapériou obtogenou okolo hlavy. Sboviec sa uzod 7 Sartitostoa moto writ i sto maby vzniki pre poloviow 17. stand, kad rod pln 2 sho druhgpolovie hid ku katoice ver fom svedlchraz so avitjm Sebastdnom,umstnenjim v intr pod Inladiou zipadnou eimporcu sdatovanim 1635 na zadngj strane aonieéoneskoriazipadnabarokovaempora, Kiowa rechal vroku 1670 vyhotovit Micha 20 Svdboviec Svaby) © Najnovse Joe! Menvecx: Sova napadnta takin, M2 @SpstanéSpravodlivost 154, in: Ian Resina ako Roneemcis, 816-818 (30 stars iteatseo0), Zuzaxa Covaxovi Janosixovk: Renesanénd a manicrsticks matba na Spist 799Zenska tvar tvori stvast celkovej kompozicie, presne tak ako to pozndme zo stidebych manie- ristickych predidh s groteskami. Malba je oboha- tend odva erbové fragmenty aoznak cisérskeho dvojhlavého éierneho orla. Trémovie je na stene lemované éervenym pasom, z ktorého vyrastajt stuhy, drapérie a girlandy. Podobne lemoval tramy na poschodi sivy pas, no tu sa pévodiny strop nezachoval. Floraine arastlinné motivy si totozné s tymi na prizemi, dopinené o manieristické typy ornamentov — rol- Iwerk abeschlagwerk (pévodne boli urtite aj na prizemi) azo zvierace| rige sa tu vyskytuje aj sym- bolicky vyjav pelikéna s mlédatami. Do vymal- by poschodia bola kompaktne vélenend starSia Sukatérska vyzdoba portélu z roku 1530 (pozti text vyitie). Siiastou dekoracie stien je podnes zachovand trojica figurdinych kompozicii, koncipovanych, ako samostatné obrazové polia s rimami obko- lesenymi beschlagwerkom. Ide 0 ri torzovito za chované scény (pévodne predpokladime vySsi poet), priamo inSpirované troma grafickymi predlohami manieristického grafika Crispijna de Passe. Malba na severnej strane miestnosti s ro- zomnatelngm pérom (muz a Zena), ako aj mal- ba oproti na juZnej stene, kde vieme rozoznat dva pry, boli inSpirované jeho medirytinami zo zbierky Hortus Voluptatum z roku 1599. Prva zdvojice grafik ma ndzov Dima apin prechadzajtci ‘sa po breiu ricky adruhd Dama atraja milenci. Treti v¥jav vychadza zmedirytiny smazvom Noéné se- renda aje stitastou zbierky od Crispijna de Passe Obt. 17. Néstenné maby v miestnost na proom poschodé dom 40 (Haincv do) ra Németi Metra Pla Levod (ool roku 1630: 2) fragment zackovant jae Zena a uc rjc po bre icky, tnediytna Crispin de Pose, b ragrentaneaachooand moti Ze $ trom nilencan detail a medrgtnn Crispin de Passe, c)fagmentirne 2achooans jan Nocndserendda, detily a medirgtina Crspina de Passe 800 VI. Gast: Umunte Sra v woxocn 1526-1918Niewwen ieucht spieghel zrokov 1615 - 1617. Vtejto zbierke bola opat pourité grafika s mileneckym parom pri rieke, uverejnend v Hortus Voluptatum. Vietky 3 pouZité predlohy sti v dolnej éasti do- plnené o text, ktory nam ozrejmuje ten ktory né- met. Predpokladéme, Ze sa na stenach nachédzali aj iné v¥javy, Cerpajtice predlohu prave 2 tych- to zbierok. Mafované obrazy na stench miestnosti pomé- hajit vysvetli€ funkciu, ktorej sluzila, Jednoznaéne Slo 0 zébavy svetskej povahy, hudobné, taneéné aazda aj divadelné predstavenia, kede hlavnui liniu oboch grafickych sérif vypifa ,petrarkovsky duch” play optimizmu a hravosti. Ludia na nich iid, jedia, hrajii na hudobné ndstroje, milujd sa. Maliarska a sgrafitova vyzdoba Kezmarského hradu bola v umelecko-historicke) literatiire az doposial nedocenend.* Hrad bol v 16. storodi vo viastnictve, respektive vzdlohu viacerych pinov, no vainejsie tipravy sa uskutoénili az v obdobi, ked hrad medzi rokmi 1579/1583 — 1684 viastni- Ja vyznamné sedmohradska rodina Tokélioveov (Thokély), Uz za pasobenia prvého z Takéliovcov, Seba- stidna, sa hrad stal centrom kultdrneho Zivota. Tokéliovei sa zaujimali o vytvarné umenie ahud- bu, na hrade sa konali koncerty a okrem nich tu organizovali aj teologické a filozofické diSputy. Na nich sa schadzala spiiské Slachta a inteligen- cia. Tekeliovei si nechali cely’ hradny komplex prestavat. So stavebnymi tipravami zaéali prav- depodobne ihned po jeho ziskani do viastnictva, prigom ho postupne premenili na luxusné a re- prezentativne rodové sidlo.** Poziarom znigeny objekt obnovili vrenesanénom duchu, Obvodové miry abasty vyzdobili Stitkovou atikou, Na z- Klade zachovanych fragmentov méZeme tvrdit, e si dali zSleZat aj na jeho vyzdobe. Pred rokom 1600 dekorovali prinaimenSom atiky a strielne. Rokom 1628 sa datuje ukonéenie daléej renesané- dort) na Namesti Majstra Paola 0 Levot: a) vrchnd cst : . fort rapsto to Sudent maria edo, 1530 Te) Gravy radu. Potas nj doslo k prestavbe 1 okolo 1630, b) detail ornamentalnejwjzdoby s motivo vstupnej veze, k vonkajfiemu miru pristavali su- labute, ¢) motiv pelikina kfmiaceho svoje mlad'até, sednii, obdiénikovui vezu. Polkruhovt, vychodna br 18, Miestnost na proom poschodt dom é 49 (Hainoo -vf Komplexnei pohfad na renesanéné maliarsku vydobu hradu priniesla Zuzana JaNosixovs : Renesandné néstenné smalby na hrade v Keémarku aluumanisticky odkaz rodiny Thikly, in: «Ai spol, ani bez sete..." Interdiseiplinarta dijindch uméni: Sbornik prispéoka 2 rocnik Konference student doKlorshc programa din umn 10, ~12. 2% 2010, ed Filip Komérek a Michal Koneénj. Masarykova univerzita Filozofické fakulta, Seminat d@jin uméni. Bro 2010, s, 47 ~ 52 © Nalhrade li 4 generécie rodu — Sebastian T8kdli, Stefan I. Tdkdli, Stefan Il Tokéli a lmrich Tokai * Nea Bandeau: Keim trad Martin 98, SB nay ped enn aha keting price when iar hradu vroku 1575 u? predchédzaicl majtel Jan Rueber. Podobne a stat autor. Blanka Puskaxovs altmrich Pededn: Ketmarot-Pamitly messkich aero. Bratislava 1979s & viva 2 prvérenesantné ipravy mehol vvykonat J. Rueber uw vroku 1572. J. Rueberziskal hrad do zélohu od predchédzajiceho majiteTa Alberta Laskiho. Objekt vroku 1575 vyhorel, no zdasa, Ze]. Rueber na obnovu prostriedky nemal, kedZe vtom éase Ziadal Laskiho ovrétenie pozitky. Ten mu ju napriek tomu nevyplatil atakz dovodu nepriaznive|finanne situscie zélohoval J. Rueber vroku 1577 objekt Stanislavovi Turzovi aodva roky na to Sebastidnovi Takélimu. Ked7e Si obe Rucberove poricky na voinové ily, predpokladéme, oJ. Rucber do renesanénej tipravy hradu tesne po poZiari vroku 1575 zsadne nezasiahol Zuzaxa Covaxovi Janosixovk: Renesanénd a manicrsticks matba na Spist so.veiu a hladomoriiu zérovei vyzdobili novymi, ornamentélnymi sgrafitami.® Na tieto Upravy upomina ndpis na doske vstupnej veze, doplneny 0 dvojicu religinych er- bov rodov Tokéli a Turzo (Thurzo). V éase dru- hej renesanénej obnovy boli hradnymi panmi Stefan I. Takéli, Sebastidnov syn, ajeho maniel- ka Katarina zrodu Turzo. Nad erbami vytesany, napis TVRRIS FORTISSIMA/NOMEN DOMINI, pochédza 7 Knilty Prislovi 18, 10: ,turris fortissima nomen Domini ad ipsum currit iustus et exaltabitur”, ze ,meno Panovo je peonou vezou, do nej sa utetie spravedlioy a bude vyosseny’. Pod erbami je vytesané meno stavebnika arok ‘ipravy: STEPHANUS TOKOLI DE KESMARK(! ANNO SALUTIS 1628 TURRIM HANC RENOVA- RICURAVIT,® Ge , Vroku spésy dal tito vezu (pa- ic) opravit (prestavat) Stefan Tekely 2 Keémarku.” Renesanéné tipravy sa dotkli aj ostatnych éasti komplexu a obohatili ho onové, dnes uz neexis- tujiice budovy na hradnom nadvori, ktoré boli tak ako ostatné obytné Easti vyzdobené renesané- nymi ndstennymi mafbami. Podla zachovanych fragmentov, opakujicich sa totoznych motivo aich rozmiestnenia, méZeme prevainit éast ma- lich datovat do druhej renesanénej tipravy hradu za Stefana 1. Tokéliho, teda najskér do dvadsia- tych - tridsiatych rokov 17. storotia.® Vyzdobu, zachovanii vo vychodnej Zasti severovychodné- ho traktu, v miestnosti poschodia nad dneinym vstupom do objektu, mozno interpretovat ako malbu typu takzvanej zelenej izby. Uvedeny typ bol obfiibeny na konci stredoveku v panskych, ale aj v mestianskych sidlach. Jej vytvorenie sivvisi najskér so Zapolskovcami, respektive s Hedvi- gou TeSinskou. Fragmenty tejto vymalby mozno pozorovat na zapadnej stene a v sedilii okenné- ho otvoru na severnej stene miestnosti. Moznost Otom, Fe sprafité hrada pochidzaté zdvoch fz, sved& fragment sgraftovych esfZok okolo strieine pévodného hhradobného mara, Ktorysa pri druhe| renesanénej prestavbe dostal do interéru pristavane) obdlznikove} vere, Tito veta je Inyim sgrafitom, Pozzi Zuzana Janosixov4 : Renesancné serie na Spi s. 121 ~ 133 © Nepresne prepisany nipis uvidza najnovsie: Norma Uteanovs : Kezmarok, mestsky hrad, in: Ivan Rusina ako. Renesanci,s, 761, prigom aj samotne heslo obsahuije viaceré nejasnosti, Eva Ker2anovd : Omyly a tradicie na priklade Kebmarskcho lradu, in: Umenie na Slovensku vhistrikyeh akultirnych svislostial 2007. Tenava 2008, s. 189. Autorka sprivne uvidza, 4e dneind népisov doska je iba replikou, no pr interpretici pavodného ndpisu sou moyeme polemizovat. Pig, Ze tu ide onespravny prepis mena hradného pina, ktoré sa vraj 17. storot pisalo ako ,Teokely” ane ‘Tikaly”. Toto tvrdenie vlak nemaeme pokladat za jednoznatné. Vnami sledovanom obdobi sa stretivame sréznymi podobami prepisu tohto mena, napriklad na pévodnom portli zroku 1668, vediieeho do hradnej kaplnky, je vytesané ‘meno stavebnika ako ,Thakili’.E. Krizanovd, pravdepodabne vychidza zo starsieho tvrdenia, korého autorkou je Nora Baxkruov : Keimarsky hrad 57. Autorka tied uvidza, Ze vraj pri vyhotovent repliky tabule nebolo dodrZané ‘nlatinskom texte 2vy@ajné pisanie pismena Uako V". Toto tvedenie sa vSak nezaklada na pravae. V 17, storod sa totito Beane stretavame spisanim pismena U'vtvate ,U” vlatinskych textoch na epigrafickych pamiatkach © Milan Too: Stredovehinastenna mata, s. 50 kladie vimatbu objektu na prelom 15.216. stora%ia, 802 VI. Gast: Umunte Sra v woxocn 1526-1918(br 19. Ketnarsy hr) pohfad na plkrukoos a oblénitood ed b)ndterné aly na severe stene tnesnast poscodiaostupne ee, ) posta hz 0 Ahupiy pitch Bdcnoy (tao Yl 1688), oprave mesigtion Franz Brn ool ok 1555 1610), € maa socom ‘Actcona a Dany, vtvo medina Crispjna de Passe (12) ral poste ls, prac tna Fra Brana zon sgjdams (1555-1610), retin poste bla, ‘pravo rtin Parca Brana bzon (1595-1610. interpretovat vyzdobu do uvedeného typu pod- poruje akantovl ornamentika vtesnané medzi pasy rumelkovej farby vyrastajiica z iluzivneho parapetu s prevesenymi drapériami, ktoré pévod- ne prebiehali po celej Sirke izby. Dal8ie fragmenty malieb sti nad zaklenkom sedilie severného okna. To, di tieto malby vznikli ete potas Sebastiéno- vej prestavby, alebo aZ véase tiprav iniciovanych jeho synom Stefanom L, je pre ich fragmentimnost tazké spolahlivo uréit. Dé sa vSak predpokladat, %e sivisia s nepatrnymi fragmentmi rastlinnych bordiir éervenej azelene| farby, ktoré sa zachovali vo vrehne éasti vyklenkov okennych otvorov tej- to miestnosti. Tieto sa spajaji srenesanénou fazou za Stefana 1. Fragmenty takejto vyzdoby moZno njstaj na oboch poschodiach vstupnej veze, kde je ukonéenie prestavby jasne datované rokom 1628. Malby preto museli vznikniit vtomto obdobi. Vo vet sii Spalety z4padnych okennych sedilif na- treté zelenou ténovanou omietkou, totoznou sté- nom omietky miestnosti severovychodného trak- tu a rovnako nad severnym portélom miestnosti druhého poschodia moZno fragmentarne identi- fikovat podobné iluzivne rumelkové rimovanie. V dalSej miestnosti poschodia severovychod- ného traktu (niekde uvédzand ako rytierska sieit), ako aj na ostatnych miestach objektu, vidno moti- vy inSpirované manieristickou grafikou. Priestran- ng miestnost bola pod pévodnym trémovym stropom lemovand iluzivnou rimsou s vlysom 20 Stylizovanych roziet a lalit (dnes zachované fragmenty na z4padnej a vychodnej stene) asteny vertikdlne ohranigovali rimy smotivom suSeného vavrinu (zachovany fragment na zapadnej stene’). Zachovali sa aj motivy dvoch iluzivnych stlpov na zipadnej stene obrastené tiponkami vinia, ktoré spotivajti na volitovitej konzole shlavicou v tva- re Stylizovaného kalichovitého kvetu (tulipsnu?) Uponky obtétajtice stlpy sa navzdjom v dolnej @asti prepojené. Iuzivnu malbu hviezdne| oblo- hy vo v¥chodnom okennom zéklenku vymieitajt vSpaletéch rastlinné a zoomorfné prvky (zacho- van figiirka veveritky). Pri zépadnom okennom vyklenku je odkryta éast s povodnou omietkou. Dé sa tu rozpoznat fragment rollverku, iluzivne astragalové rimovanie v monochrémne| sive) far- be, vypinené rastlinnymi uponkami. Na prvom adruhom poschodi vstupne) veZe sa podobné motivy rastlinnych tiponkov zacho- vali v éastiach okennych sedilif. Na druhom po- schodf sa nachddzaji toto2né prvky, av8ak vmo- nochrémnej sive} farbe. Zaklenky opat vypliia iluzivna hviezdna obloha. Cast rastlinnej orna- mentiky ndjdeme ajna okennych oblikach obdli- nikove) veze a totoZné staéané uponky s motivmi Zuzaxa Covaxovi Janosixovk: Renesanénd a manicrsticks matba na Spist 803no vidiet aj na okennom zéklenku_v zpadne} miestnosti severovy'chodného traktu.* Podobné motivy sa vyskytuja v Spalete okna dnes uz nezachovaného severného traktu, ako aj v totozne| vyzdobe Spalety okna z povodného juzného traktu, ktora je azda najlepsie zachovana, Tu sti listové aponky dopinené o dalsie motivy: neviidzu, figiirku zajaca(?), vidika amuzskii hla vu sbradou aklobuikom na hlave. Juény aseverny trakt boli v18, storod zbtirané a dnes sti ich ona, otvorené do nddvoria. Na vonkajsej stene severo- vychodného traktu, tesne nad oknom poschodia mozno néjst dali fragment, vychadzajtici zo sti- dobej grafiky s groteskami, centréine umiestne- nou Tudskou podobizitou a beschlagwerkovym, motivom dopinenym po stranach oxiponky adve figurky vtékov. Pre vsetky fragmenty, ktoré sana KeZmarskom hrade zachovali, treba hladat pred- lohy vstidobych renesanénych, no najma manie- ristickych grafikéch, napriklad v diele Ftienna Delauna a Matthausa Meriana, & v starsich ry- tinach od Hansa Sebalda Behama, Virgila Solisa aCornelisa Bosa. V miestnosti prvého poschodia vstupnej veze sa v8ak okrem ornamentélnych tiponkovych mo- tivov, dnes uz len voblasti okennej sedilie trojdiel- neho okna, zachovali aj neuipiné figurélne vyjavy, datované rokom 1639. Tento datum sa nachadza vndpisovej paske nad jednym z vyjavov na sever- nj stene miestnosti. Napis sa nepodarilo kom- pletne desifrovat, no jednoznagne nadvazuje na malbu, ktorit do tvaru medailénu obkolesuje. Fi- gurélna malba napravo od vstupného gotického ‘Obr. 20. Ketmarsky rad a) celkovy wfjav piatich biéznov, b) detail postary Actaeona z vyjavu Diana a Actaeon, 6) malooang napis na severne; stene miestnosti proche peschodia vstupnej vee Georgius Bonus Historsc-geographische Beschreibung des in Oberunigarsberilmtesten Zipser Landes. Kebmarok 1919. Vydal Jn Liptik; rukopis zrokov 1711 - 1722. Bohué pie, Ze vmiestnost severovchodného traktu, vsusedstve kaplnky, bol edyst velkolepy palic, tory bol prepojeny chodbami avyzdabeny malbami, ktoré Gerpali motivy zdejin Uhorska avr3j pochadzali od Talianow. ' Figrdlne wjjavy bol uz v€asoch Christiana Genersicha vo fragmentimom stave, Christian Gewnisseit: Merkwiirdigheiten er Kenglicen Freystat Késmark ins Oberungarn, am Fusse der Carpatien. Caschau 1804 aGy6z6 Baucxssx : Kesmirk szabud Kindly niros memlekei, Kesmark 1908. Gy626 Bruckner med2i malbami identifikoval figiry hudabnikov, taneénikov astolovnikov a texty medzi nimi oznaéil za mravoutné, Presnefie vSak v¥javy neSpeciikoval. Tetoinformacie prebers aj Eva Knanova : Omyly atradicie,s 187 VI. Gast: Umunte Sra v woxocn 1526-1918TE ve Obr. 21 Ke2marsh lad ~ a) kamennd nipsowoerboot {abuts religfaym oyobraeni erbo Stefan . Tokio a eho mantel Keteriny Turzoe,b) Kezmarsk rad hur krehe Viktora Mykovskcho,c) pie na juni cost addooria Ten sa podarilo roi portélu pribliZuje zndmy pribeh bohyne Diany a thébskeho hrdinu Acteona vychédzajiici z an- ticke} mytolégie, ktory vo svojich Metamorfzach opisal Ovidius. Pribeh je znazomneny vscéne, ked ‘Actaeon prekvapi Dianu spolu snymfami v ki- peli aona ho vz4pati pridom vody premiefia na jeleiia. Diana ajej druzky stoja vbazéne umiestne- nom v lavej éasti v¥javu. Actaeon je zndzorneny, vcentralnej éasti uz s hlavou jeleiia, no este s te- Jom dloveka, vbrneni skopijou aso vztyenou ru- kou. Vpravo pod nim sti jeho psy. Tie Actaeona, podla pribehu, vzépati uz ako jelerta roztrhajt. Fragmentamy népis pribliZuje dvd zobraze- nia tejto scény. Posledné slové z nevitatelného textu:* UMBRA (tien), LVTVM (blato) odkazu- jt na stredoveké a renesanéné filozofické texty ako aj basnické verse, v ktorych sa poukazuje na mamost a nigotnost Iudského bytia.” Pribeh, Diany a Actaeona bol vrenesanénej grafike amal~ be velmi obfibeny (zndme sii napriklad diela od Tiziana Vecellia +1559 & Giuseppa Cesariho +1606) av keZmarske] mabe odkazuje na to, aké fatélne nasledky méze mat Tudsks Ziadostivost. Predpokladame, Ze ako predloha poshizila malia- rovi rovnomenné grafika od franctizskeho autora Etienna Delauna, ktord spolu s dalSimi osemnds- timi grafickymi listami zobrazujiicimi zndme seé- ny zanticke| mytolégie vytvoril vrozmedz{ rokov 1550-1583. Autor v KeZmarku pozmenil niektoré detaily (odev Actaeona vymenil za zbroj a vyme- nil polohu jeho ruky sDianinou). Vecentralnej éasti severnej steny je nad gotic- kym portilom umiestneny osemriadkovy latin- sky ndpis, ktory sa napriek naruSenému stava omietky podarilo rozhistit: MORS TUA IUDICI[UM INFERNUS GAU] DIA COELI Quatuor ho[m|onfov}ifs}sim[a] me[---a die Mors tua mors [Christi fraJus mundi] gloria {[coeli} E{t] dolofrinferni sunt] medita[nda] tibi Mfor|s sollet] infnumJelris mJorbis colrrumpere] vita Olmmtia] mors frostro devorat ipso suo} Rlex prinJcepls] stultus [sap]iens [miser] aleger] Sis [quicumg]ue velis plullois et umbra [sumus]* IVIMBRA LVTVM 1639 Pozzi napriklad vers zbisne od Jina 70 Salisbury (okolo 1120 — 1180): eymeniiva, &im je vlasine dlovek: Terra, cis, ermis, fet, vapor unr, lutam?” Johannes Saxesnenrensts :Entheticus de dogmate philosphorun, Hamburg 1813, s. 34 % Tvoja smri, (posledny) sid, peklo, nebesks radost. Poste neSfastie na zemi aradost vnebi, Opekelnom utxpeni mus tyrt veci loveka. Smet tvoja, smrf Kristova mamenajé premyilat. Smré zvyéajne pretchne nif Zivota pri niektore) _znespoéetnych chor0®. Svojim zobskom smart vSetkych zoZerie. Kr & knieZa, hlupak & mudre, bedir & élovek chory, ‘kjmkolvek by i chee! byt aj tak sme viet’ len prach atien” Posiedné 4 riadky latinskeho nipisu so 2vyraznensani pprvmi apostednymi pismenami predstavyji based, tv. akrostichon, wktorom potiatoéné alebo aj koncove (telestch) hldsky, & slabiky vergov, vytvirajaslovo, slovne spojenie&i dokonca vetu. Akrostichon bol vei obliibeng’ ws vantike, Do vrcholne| podoby ho priviedol predovéetkym rimsky basnik Publ Zuzaxa Covaxovi Janosixovk: Renesanénd a manicrsticks matba na Spist 1s Optatianus Porlyrius vA. stored! 805Umiestnenie népisu nad vstupom do jedne} z délezitych miestnosti sidla dosvedéuje, aky vyznam jeho majitel tymto slovam pripisoval. Rovnaké znenie akrostichu zKezmarského hradu ndjdeme aj na sidobych sepulkrélnych pamiat- kach, no mimo nasho tzemia (Anglicko, Skét- sko). Nalavo od népisu je umiestnend vaza sky- ticou zkvetov a ovocia. Aj je} podoba pochsdza zdobovych vzornikov. Za fou nasleduje vyjav s piatimi muzskymi postavami, hrajiicimi na hudobné nastroje. Prvy znich tancuje slutnou vrukach, druhy dri vpra- vej ruke gajdy alava ma vztyzenii nahor, tretf po- lohu jeho lave) ruky opakuje av pravej drZi palicu blaznov. Stvrté postava md v ruke taki isti pali- cu, no poloha Tavej ruky nie je itatelnd. Z piatej postavy sa zachovali obe ruky a éast géjd. Maliar sa pri tvorbe figurdlne) kompozicie inSpiroval prediohami od Franza Bruna, presnejSie sériou Styroch bléznov, datovanou rokmi 1555 - 1610. Nam sa z tejto série podarilo néjst tri. Tato séria bola vytvorend podfa starsich grafik od Hansa Se- balda Behama.” Posledna, piata postava, venikla podTa bliz8ie neuréenej Brunovej(?) predlohy hu- dobnika, priéom ingpiréciu erpal opat v starSich, précach H. S. Behama. Ak by mali reStaurétori k dispozicii ndjdené predlohy, tak by obnova fre- siek dopadla inak a malo zretelné éasti by nemu- seli vyplnit neutrélnym ténom omietky. Na zépadne| stene je fragmentérne zachovany vyjav s mileneckymi parmi a hodovnikmi, ktory vychédza z tvorby franciizskeho anonymného autora. Malba vznikla na zaklade kombindcie dvoch jeho grafik, pochadzajiicich zo série ,,.Doa- nastich mesiacov” z roku 1580, Tak ako v pripade prediohy pre vyjav Actaeona sDianou, tak aj pre tento pouZil maliar predlohu od franctizskeho grafika, Malbu na zapadnej stene vytvoril kom- bindciou postév a predmetov zdrevorytov, pred- stavujiicich mesiace Maj a Januar. V néroZ{ juzne} steny je umiestend nahé Zenské postava, obklope- nd rozvilinami, ktoré mohla byt siiéastou rozsiah- lejSej kompozicie. Uvedené vyjavy a sprievodné népisy potvrdzuju, Ze prislugnici rodiny Tékéli, najma Stefan I, boli vzdelani, svetaznali sfachtici azéroven rozhladent mecéni, Podporovali aj jed- ného z najvyznamnejsich whorskych humanistic- kych basnikov Jana Filického, rodéka z Vikovej na Spi8i, Stefan I. Studoval vNemecku a podla jeho dnes uz nezachovaného néhrobného kameita este ako mlady muz precestoval velkti ast Eurépy (Obr. 22. Keémarsky hrad —a) néstennd matba v Spalete pévodinéko okenného otvoru nieklajicho juciného traktu, b)okennd sedilia s mafovanou Spaletow na poschedi severouijchodného traktu,c} fragment malovancho zivesu na stene na poschodi severovjchodného traktu ® VBritskom mizeu vLondyine sa zachovala éast neporezanych tlagenych hracich kariet od toto autora, kde je postava dolnika vodeve biézna hrajiceho na lutn, totoznd sjednou zBrunovych grafik Je zrejmé, 3e podla Sebaldovych b rneznamych predl6 vznikii aj dale grafiky spostavami bléznov. VI. Gast: Umunte Sra v woxocn 1526-1918ee ernie Wisk one EAVORAROLA br. 23. KeEmarshy rad: a) matooany ndpis na tavej strane Spalety pivodného okentého otvoru 2 niekdajsieho vjchodného traktu z konca 16. storoia,b) ttulny list spisu Ieones id est ‘erae imagines virorum doctrina simul et pietate llustrim [J guibus adiectae sunt nonnullae picturae quas Emblemata ‘vocant, autor Theodorus Beza, Geneva 1580, ) portrét H, Savonarolu, medirytina, list zo spisu Ieones id est verae imagines... od T. Bezu, d portrét M. Lutera, medirytin, list, 20 spisu Icones i est verae imagines... T. Bezu. (Nemecko, Anglicko, Belgicko, Taliansko, Fran- ctizsko). Okolo roku 1600 bol v Padove Slenom, akademického krizku ajednym zjeho priatelov bol vyznamny skétsky humanista a cestovatel jomas Seget. Je preto pochopitelné, ¥e sa pri idiu, cestach anadviazanych kontaktoch oboz~ namil_s vyspelostou_renesanéného vytvarného umenia a's humanistickou literatiirou, ktoré sa mu stali inSpiréciou.” Miestnost, shiZiaca ako jedaleri a spolovenska miestnost, svojou maliarskou vyzdobou odkazuje na funkciu jej vyuzitia - zobrazenie scény skomne- diantmi (bléznami), hodovanie a milostné pary. Zdé sa vSak, Ze tieto motivy mali spolotne sdopl- fujticou textovou zlozkou upozorhovat pritom- nych aj na pominutelnost Iudského Stastia a bliz- kost smrti (memento mori), pretoze ,,takyjto ridel Gaké na kaédého znés, bez ohladu na to, i sme bohati alebo chudobni, Zobrak alebo kral, rnidri alebo hliipi” Velké, segmentovo ukonéené okenné otvo- ry prerazené do vychodného hradobného mir, dines otvorené do nadvoria hradu, pévodne pre- svetfovali nezachovany vychodny trakt, Prave tu sa konali zname filozofické a teologické diSputy ako aj divadelné hry.” V homnych Zastiach oken- nych Spaliet sti umiestnené texty, pribliZujice Zivot florentskho dominikanskeho mnicha Hie- ronyma (Girolama) Savonarolu a zésluhy refor- mécie Martina Lutera (Luther). Nekompletne zachovany népis na lave} strane: [HIERONYMVS SAVONAROLA MONACHVS] DOMINICANV(S) CELEBERIMV(S) CONCIONATOR FLORENTIAE, VIXIT A(NN)O}[- - - DE ARTICVLO GRATVITAE, IUSTIFICAITINONIIS] PER FIDE[M] IN CHR(IST) VM RECTE SENSIT, HVMANAS TRADITIONES: IELAVAVITIICOMMVNIONEM SVB UTRAQVE SPECIE DEFENDIT] INIDIVLGENTIAS DAM- NAVIT PAPAE, CARDINALIV(M), OMNIV(M) Q(VEVISPIRITVALIVM TVRPEM SCELERATA- MOVE, VITAM ET OFFICII] NEGLEICITIONE(M) GRAVISSIME ACICVSJARE SOLITV(S), NEGA- VI QVOQ(VE)[PRIMATVM PAPAE, CLAVES DOCVIT ECCLESIAE TOTI, NON] VNI PETRO TRADITAS ADHAEC PAPA(M) NEC VITA(M), NEC DOCTRINA(M)i[CHRISTI RETINERE, QVIA PLVS SVIS INDVLGENTIIS ET TRAJDITIVNCVIL] 18, QVAM CHRISTI MERITO TRIBVAT, IDE- OQWVE)/IEVM ESSE ANTICRISTVM ASSERVIT] Q(VO)QIVE) PAPAE EXCOMMVNICATIONEM CVRANDVM NONIESSE, QVOD QVI PAPAE IMPIAS] EXCOMVNICATIONES TIMEAT ET ® Presng prepis nezachovaného nahrobku porri Christian Gnvenisen : Merkirdigtiten,s, 462 ~463, © Nora Baxstuowd : Kezmarsky rad .70 a Tze : KeEmarok—hrad, 5.2. Zuzaxa Covaxovi Janosixovk: Renesanénd a manicrsticks matba na Spist 807