Verzia z 8.

októbra 2014

Lewisove elektrónové štruktúrne vzorce

Čo sú Lewisove vzorce
• model kovalentnej väzby

• pracujú s valenčnými elektrónmi

• obmedzujú sa na dvojelektrónové a dvojcentrové väzby

Ako nakresliť Lewisove vzorec molekuly

• Napíše sa usporiadanie atómov v molekule, určí sa centrálny atóm.

• Každému atómu sa priradia jeho valenčné elektróny.1

• Pokiaľ molekula nie je neutrálna, pridá sa do molekuly príslušný počet elektrónov (odoberie
sa z molekuly príslušný počet elektrónov) podľa náboja aniónu (katiónu).

• Dvojice elektrónov sa spoja do chemických väzieb a do voľných elektrónových párov. Elek-

tróny, ktoré neprispeli do väzieb sú súčasťou voľných párov. Ak je celkový počet elektrónov
v molekule nepárny, jeden elektrón zostane nespárený (takáto molekula sa nazýva radikál ).

• Pri vytváraní chemických väzieb a voľných párov sa berie do úvahy oktetové pravidlo 2 –
8 elektrónov okolo atómu (pre niektoré atómy dubletové pravidlo). Do oktetu (dubletu)
sa započítavajú všetky elektróny vo voľných pároch a v chemických väzbách. Za väzbové
elektróny sa rátajú aj tie, ktorými prispel do väzby väzbový partner daného atómu.

• Atómom v molekule sa priradia parciálne náboje. Parciálny náboj je rozdiel medzi sku-
točným počtom elektrónov na atóme a počtom jeho valenčných elektrónov. Pri určení
parciálnych nábojov sa do skutočného počtu elektrónov na atóme započítavajú elektróny
vo voľných pároch, nespárené (radikálové) elektróny na atóme a (na rozdiel od určovania
oktetu) polovica väzbových elektrónov (teda len tie, ktorými atóm prispel do väzby).

• Lewisov vzorec sa dá často nakresliť rôznymi spôsobmi. Z viacerých možností sa vyberie

taký vzorec, v ktorom je najmenej parciálnych nábojov.
1
Historická poznámka: G. N. Lewis vytvoril svoj model v roku 1916, predtým ako bola známa Schrödingerova
rovnica a jej riešnia – orbitály. Pojem a počet valenčných elektrónov však už bol už známy (z tvaru periodic-
kej tabuľky a nábojov niektorých atómových iónov získaných elektrochemickými meraniami). Vedieť napísať
elektrónovú konfiguráciu atómu s použitím orbitálov síce potrebné nie je, ale neuškodí to.
2
Jeho platnosť je značne obmedzená. Viac v nasledujúcej sekcii.

1
Poznámky k pravidlám a výnimky
• Centrálnym atómom molekuly zvykne byť atóm najmenej elektronegatívneho prvku. Vo-
díky a atómy halogénov nezvyknú byť centrálnymi atómami. Ak sú v molekule atómy
viacerých halogénov (ako napr. BrF3 ), centrálnym atómom je najmenej elektronegatívny
halogén. Podobne, ak sú halogény (s výnimkou F) v zlúčnine s kyslíkom, bude atóm ha-
logénu centrálny (napr. ClO4 − ). Pri určovaní centrálneho atómu môže pomôcť podobnosť
molekuly s nejakou inou molekulou známej štruktúry a tiež prax a znalosť štruktúr rôznych
molekúl.

• Pre atómy prvkov 1. a 2. periódy pratí oktetové (dubletové) pravidlo presne. Vďaka tomu
možno pre molekuly obsahujúce iba tieto atómy vypočítať celkový počet väzieb v molekule:
1
počet väzieb = (Nideal − Ncelk )
2
Nideal = súčet ideálneho počtu elektrónov na všetkých atómoch
Ncelk = súčet skutočného počtu elektrónov na všetkých atómoch

Pod ideálnym počtom elektrónov sa myslí 2 (pre H, He, Li a Be) alebo 8 (pre ostatné).
Toto pravidlo porušuje bór, ktorý býva trojväzbový.

• Atómy vyšších periód môžu oktetové pravidlo porušovať (napr. S, Cl, P, Xe), majú okolo
seba viac elektrónov ako by 8 (vysvetľuje sa to zapájaním d-orbitálov do väzieb). Ak by
sme počítali celkový počet väzieb v molekule spôsobom uvedeným v predchádzajúcom
bode, zistili by sme, že je menší ako počet väzieb potrebný na spojenie všetkých atómov
a teda je takýto výpočet nepoužiteľný.

• Tiež je užitočné poznať typické väzbovosti atómov ako napr. 1 pre vodík, halogén, ktorý
nie je centrálnym atómom, 2 pre kyslík. . .

Rezonancia
Pre niektoré molekuly sa stane, že existuje viacero ekvivalentných Lewisových vzorcov (s rov-
nakým počtom parciálnych nábojov). Asi najznámejším príkladom je benzén: Lewisov vzorec
benzénu obsahuje striedajúce sa jednoduché a dvojité väzby, čo sa dá nakresliť dvoma spôsobmi.
Skutočnosti nezodpovedá ani jedna štruktúra – jednoduché a dvojité väzby majú navzájom
rozdielnu dĺžku; merania ale ukazujú, že všetky väzby v benzéne sú rovnako dlhé.
Na vysvetlenie tejto nezrovnalosti sa zaviedol pojem rezonancie: ak sa pre molekulu dajú
nakresliť viaceré ekvivalentné Lewisove vzorce, predstavujú tieto vzorce akési krajné štruktúry,
pričom skutočná molekula je niečo medzi tým. Pojem rezonancia je historický (a zavádzajúci).
Netreba si pod ním predstaviť predstaviť kmitanie, ale skôr splynutie, spriemernenie štruktúr.

Alternatívnym rozšírením Lewisovho modelu je zavedenie delokalizácie elektrónov : chemické

väzby nie sú len dvojcentrové. Elektróny nepatria atómom, ale celej molekule.

Zlyhania modelu
• Lewisove štruktúry (okrem prípadu radikálov) popisujú chemickú väzbu cez spárené elek-
tróny. Toto však môže byť v rozpore s experimentami. Typickým príkladom je molekulový
kyslík O2 . Z Lewisovho vzorca však nijak nevyplýva, že by mal mať nespárené elektróny.
Prítomnosť nespárených elektrónov sa však dá určiť pôsobením magnetického poľa – látky

2
 obsahujúce nespárené elektróny sú priťahované magnetickým poľom (hovorí sa im pa-
ramagnetické) a kyslík je jednou z nich. Vysvetlenie paramagnetizmu kyslíka bol veľký
úspech teórie molekulových orbitálov.

• Lewisov vzorec možno nakresliť pre molekulu, ktorá neexistuje alebo je veľmi nestabilná.
Toto sa však často z Lewisovho vzorca povedať nedá.

• Nakoniec, samotný počet výnimiek, nutnosť zavádzať rôzne rozšírenia alebo vysvetlenia
vychádzajúce z neskorších predstáv o štruktúre molekúl, by mali byť dostatočnou demon-
štráciou približného charakteru Lewisovho modelu.

Význam Lewisovho modelu

Napriek všetkým svojim nedostatkom je Lewisov model užitočný nástroj a jeho znalosť patrí
do základnej výbavy každého chemika. Lewisove vzorce umožňujú veľmi rýchlo získať základnú
predstavu o väzbových pomeroch v molekule aj o jej geometrii (nakreslenie Lewisovho vzorca je
prvým krokom v postupe určenia geometrie metódou VSEPR). V organickej chémii sa úspešne
používajú pri navrhovaní reakčných mechanizmov, postupnými presunmi elektrónových párov
sa ukazujú premeny rôznych Lewisových štruktúr od reaktantov až po produkty.