Professional Documents
Culture Documents
októbra 2014
Čo sú Lewisove vzorce
• model kovalentnej väzby
• Pokiaľ molekula nie je neutrálna, pridá sa do molekuly príslušný počet elektrónov (odoberie
sa z molekuly príslušný počet elektrónov) podľa náboja aniónu (katiónu).
• Pri vytváraní chemických väzieb a voľných párov sa berie do úvahy oktetové pravidlo 2 –
8 elektrónov okolo atómu (pre niektoré atómy dubletové pravidlo). Do oktetu (dubletu)
sa započítavajú všetky elektróny vo voľných pároch a v chemických väzbách. Za väzbové
elektróny sa rátajú aj tie, ktorými prispel do väzby väzbový partner daného atómu.
• Atómom v molekule sa priradia parciálne náboje. Parciálny náboj je rozdiel medzi sku-
točným počtom elektrónov na atóme a počtom jeho valenčných elektrónov. Pri určení
parciálnych nábojov sa do skutočného počtu elektrónov na atóme započítavajú elektróny
vo voľných pároch, nespárené (radikálové) elektróny na atóme a (na rozdiel od určovania
oktetu) polovica väzbových elektrónov (teda len tie, ktorými atóm prispel do väzby).
1
Poznámky k pravidlám a výnimky
• Centrálnym atómom molekuly zvykne byť atóm najmenej elektronegatívneho prvku. Vo-
díky a atómy halogénov nezvyknú byť centrálnymi atómami. Ak sú v molekule atómy
viacerých halogénov (ako napr. BrF3 ), centrálnym atómom je najmenej elektronegatívny
halogén. Podobne, ak sú halogény (s výnimkou F) v zlúčnine s kyslíkom, bude atóm ha-
logénu centrálny (napr. ClO4 − ). Pri určovaní centrálneho atómu môže pomôcť podobnosť
molekuly s nejakou inou molekulou známej štruktúry a tiež prax a znalosť štruktúr rôznych
molekúl.
• Pre atómy prvkov 1. a 2. periódy pratí oktetové (dubletové) pravidlo presne. Vďaka tomu
možno pre molekuly obsahujúce iba tieto atómy vypočítať celkový počet väzieb v molekule:
1
počet väzieb = (Nideal − Ncelk )
2
Nideal = súčet ideálneho počtu elektrónov na všetkých atómoch
Ncelk = súčet skutočného počtu elektrónov na všetkých atómoch
Pod ideálnym počtom elektrónov sa myslí 2 (pre H, He, Li a Be) alebo 8 (pre ostatné).
Toto pravidlo porušuje bór, ktorý býva trojväzbový.
• Atómy vyšších periód môžu oktetové pravidlo porušovať (napr. S, Cl, P, Xe), majú okolo
seba viac elektrónov ako by 8 (vysvetľuje sa to zapájaním d-orbitálov do väzieb). Ak by
sme počítali celkový počet väzieb v molekule spôsobom uvedeným v predchádzajúcom
bode, zistili by sme, že je menší ako počet väzieb potrebný na spojenie všetkých atómov
a teda je takýto výpočet nepoužiteľný.
• Tiež je užitočné poznať typické väzbovosti atómov ako napr. 1 pre vodík, halogén, ktorý
nie je centrálnym atómom, 2 pre kyslík. . .
Rezonancia
Pre niektoré molekuly sa stane, že existuje viacero ekvivalentných Lewisových vzorcov (s rov-
nakým počtom parciálnych nábojov). Asi najznámejším príkladom je benzén: Lewisov vzorec
benzénu obsahuje striedajúce sa jednoduché a dvojité väzby, čo sa dá nakresliť dvoma spôsobmi.
Skutočnosti nezodpovedá ani jedna štruktúra – jednoduché a dvojité väzby majú navzájom
rozdielnu dĺžku; merania ale ukazujú, že všetky väzby v benzéne sú rovnako dlhé.
Na vysvetlenie tejto nezrovnalosti sa zaviedol pojem rezonancie: ak sa pre molekulu dajú
nakresliť viaceré ekvivalentné Lewisove vzorce, predstavujú tieto vzorce akési krajné štruktúry,
pričom skutočná molekula je niečo medzi tým. Pojem rezonancia je historický (a zavádzajúci).
Netreba si pod ním predstaviť predstaviť kmitanie, ale skôr splynutie, spriemernenie štruktúr.
Zlyhania modelu
• Lewisove štruktúry (okrem prípadu radikálov) popisujú chemickú väzbu cez spárené elek-
tróny. Toto však môže byť v rozpore s experimentami. Typickým príkladom je molekulový
kyslík O2 . Z Lewisovho vzorca však nijak nevyplýva, že by mal mať nespárené elektróny.
Prítomnosť nespárených elektrónov sa však dá určiť pôsobením magnetického poľa – látky
2
obsahujúce nespárené elektróny sú priťahované magnetickým poľom (hovorí sa im pa-
ramagnetické) a kyslík je jednou z nich. Vysvetlenie paramagnetizmu kyslíka bol veľký
úspech teórie molekulových orbitálov.
• Lewisov vzorec možno nakresliť pre molekulu, ktorá neexistuje alebo je veľmi nestabilná.
Toto sa však často z Lewisovho vzorca povedať nedá.
• Nakoniec, samotný počet výnimiek, nutnosť zavádzať rôzne rozšírenia alebo vysvetlenia
vychádzajúce z neskorších predstáv o štruktúre molekúl, by mali byť dostatočnou demon-
štráciou približného charakteru Lewisovho modelu.