L meh 1” Sieh cafluta bay oe 4 bath _ shes Vn ree i _ pribetin Cray Meanabat rs) DOPLNKOVE UCEBNETEXTY ‘ybrané kapitoly zo vseobecnej biologie Uy Stye snot Erika Halasova, Martin Péé, Cudovit MuSék a tae 4 ‘Vydal Ustav ekirskejbioligie JL UK v Marine ako dopluiei txt ku kurzom pre prijmacie sithy. peer = Povey Fis Vowchet VIRUSY~ VERLAILDUE . WS Hel, Virusy st: nebunkové (podbunkové ) 2ivé jednotky Ich zakladnou charakteristiku je, ze, nemaja viasing metabolizmus a sito vmiitrobunkové paiaily: NTunnsl evar natant na babar Zlozenie + _nukleové kyselina DNA (jedno alebo dvojvlaknova) alebo RNA (jedno alebo dvojvléknova) ~~ bielkovinovy obal- kapsida ye = zlozitejSie virusy mOzu mat’na kapside pritomny lipoidny obal (napr. virus chripky), ten je vak bunetného pévodu (pochédza z hostitelskej bunky) Klasifikacia Podla typu NK, Podfa hostitela (bakteriofafy, rastlinné a Zivodisne) g RNA virusy Walej delime pod¥a typu nukleovej kyseliny na Retrovirusy (11) osLegrea a Frat slope ~ enzym reverzna transkriptaza y-10+t Dw A de toh UA ~ syntetizuje molekulu DNA na matrici RNA + RNA virusy ~ ich RNA sli priamo ako matrica na syntézu proteinov — pésobi ako mRNA -RNA virusy = najprv sa virusovym enzymom musi prepisat’ do + formy, ad této je traslatovana do bielkovin Llib ng > obey DNA virusy dale} delime na jedno a dvojviiknové virusy: | me Genom je tvoreny dvojvléknovou DNA < ~ herpetické virusy, virus pravjch kiahni, adenovirusy, figy T2, T4, cytomegalovirus (CMV), virus hepatitidy B ‘Geném je tvoreny jednovdknovou DNA ~ ®(phi)X-174 infikujici Escheriu coli, adeno-asociované virusy sy, ktoré sti schopné spdsobit nekontrolované nadorové delenie bunick sa nazyvaju onkoggnne virusy. ley ju. beat ante] jverabtely caer phy 3 4 Hh YA Blg Shinde er ru ops Dye, | vi J HTLV “lade 1eg aie talent” Gane tail 6a ibe wnty iebiault. pooseehy GLEBE Cash y , Virusova infekcia 7 Klasické ~ Iyticky eyklus 44? 9 bethuifigy esbrdey§~ cee i. nes + adhézia virusu na CM bunky, 2 le pe = penetrancia(y/+2m ta) 3 eh ane pokey, > replikacia virusovyich NK, p isp: teontee = ime a - syntéza bielkovin kapsidy, - vanik novgch viriénov, ~ opustenie bunky, vaé8inou dochadza k Ize bunky eal tobefingnl, viraor Virogénin (204s Fo pha | pol ee atia pts Ad parse in velenssy Stav, ked’ sa DNA virusu véleni do DNA hostitel'skej bunky a pretrvava tam isté obdobie vo forme provirusu profagu (Retrovirusy, Herpetické virusy) 5 puheahils, "on Pees ve ae poh, 7 o% G7 bank rE yell om log Ie Prokaryotické a enkaryoticki bunka, rastlinna a fivodna bunka. 2 Podi'a Struktiry jadra rozdelujeme bunky na prokaryotické a eukaryotické Struktdra prokaryotickych buniek - Lrh gin 0 Tea Keploret prop ae V prokaryotickej bunke je DNA siisiredené do oblasti, ktord sa nazyva nukleoid, Od ostatne} Casti_cytoplazmy aie je oddelendé membrinou. Vnutro bunky medzi nukleoidom aplazmatickou membrinou vypliuje eytoplazma. V prokaryotickej bunke nie sii pritomné membranové organely, Analégom mitochondrit si derivaty cytoplazmatickej membrany - mezozémy. Ekvivalentom plastidov si tylakoidy. Velkost’ tychto buniek je 0,1 - 10,0 pm. Najmensie sit bakterilne bunky, ktoré majti v priemere 0,1 az 1,0 um anazyvaji sa mykoplazmy. fate aveleenerr Cham 1 ghiphtineh Rea lagrea fohisor a, Plazmaticki membrina pOsobi ako selektivne priepusiné bariéra, kiora umoziiuje dostatoény prechod kyslika, Zivin a odpadovych latok. Takmer vietky prokaryoticke organizmy majit okolo plazmatickej membrany bunkovit stenu, ktoré udrZuje tvar buniek, poskytuje fyzicki) ochranu a zabrafuje prasknutiu bunky v hypotonickom prosiredi. Hlavnou zlozkou bunkovej steny sa peptidogiykany. Su to polyméry, zlozené z modifikovanych cukroy naprie’ spojenych kratkymi polypeptidmi. Tie vywwaraja jednoduchi siet’ molektl, ktora obaluje a ochraituje bunku. Nad itou sa mdze vyskytovat puzdro, ktoré sa. pri jednotlivych druhoch svojim zlozenim odliSuje. reso Ca Bt wpicas iyhelabih Mpimed, -tebrr thay m ever ovklisk& SPM pony sr leaf yee [otek ak b pean ee esse tiietrunngsd be Shuma, bnatlrny Ar pose 2bujyces Lenin, -\ fopthn ely Asi polovica vietkch prokajotov je schopnd usmernencho pohybu. Pohyb sa uskutosiuje najtastejSie pomocou bigikov. Tie m6zi byt rozptylené po celom burkovom povrchu alebo tumiestnené na jednom alebo obidyoch Koncoch bunky @ nie si pokryté.plazmatickou membranou, Bathine Z hadiska ziskavania energie ieh delime na. autotrofné a heterotrofng U bakterii rozliSujeme dva sposoby autotrofie ato fototrofiu a chemotrofiu obit peu tne 8 aprile Shaeky binks. » pep frebhTierh i en meen, beans tlw vinde Tar tytinkovity - bacily {ipy) f guTovity — koky sp le lot, abode sh ylo bs - 4 Spiralovito-siotene - spiily a spirochety mee See pe Barta” pephetegly- Sabres amen Baram 9 Herlacigin’ Ga fe bila > Jaw hie Pavodcovia ochoreni tee lwp tan! ysis Cie Teter fo tes aol tuberkuléza - Kochov bacil 8 lo nat weskne-sA big tes, 40 hhnatkovité ochorenia - Salmonella Gh peb Pprihy biare kvapavka — Neisseria respiraéné infekcie — Streptokoky ETA 2 pe poly inake. « poh nam 5 ( Specidina skupina - Archesny 7 Melaarchebny (redukua CO2, istenie odpadovyech VOM) 94 m4 Arurhinh. O45, mara hone, |= termoarchesny (redukuji elementarnu siru) Me aks tmerng pn ~haloarcheany (Zijt v kyslych a honicich vodich, rozkladajti toxické pesticidy) * Nwpvis / ” A ~ = pls) « yollav avy. teleab - Bent Ste na tye Qo 22 bei tin r- BUb } a el FM PAPUA hatin Mohave” ©. Bukaryotické-bunky \. ] ~ vbengy spare |W eukaryotickych bunkach tvori jadro samostatni Struktiru aje od cytoplazmy oddelené ube) |jadrovym obalom. Ma zlozitejsiu stavbu, poet chromozémov pritomnych v jadre je vaesi ako | ascot |b, jeden a na zlozeni chromozému sa podiela DNA a bielkoviny | bv eny conve) Eukaryotické bunky majii v priemere 10 - 100 jum. S54" Placmatické membrina oddefuje bunku od vonkajficho prostredia. Sklada sa x dvojitej _—~_ wisivy fosfolipidovych molekiil, do ktore| si: vnorené bielkoviny. Je selektivne priepustna, im brani priechodu niektoryeh létok do alebo z bunky. sprains moth 7 tmaap 4 tby stants = 2 aethe bee _atealesternl ’ 3 hha rifevetadas“"*iys | L - y Astana | Ahsns praphe” Sty pele ge Party prembetigy ern bes tea fety Gessh ‘Transport litok cez membranu Pasivny transport ~ nevyzaduje dodanie energie 1. Difiizia - prenikanie litok v smere koneentraéného gradientu pomedzi molekulami fosfolipidow malé nepolérne molekuly, alkohol, motovina, plyny 2, Osméza ~ transport vody cez membranu do roztoku, zivisi od koncentracie osmoticky aktivnych {astic v bunke a v jej oko a. izotonické prostredie ~ obsah vody v bunke sa nemeni b. hypértomické prostredie— voda unika z bunky do prostredia (zivotiSna bunka sa zmrsti vyschne; rastlinné bunka si zachova tvar, ale odtrhne sa cytoplazmatické membrana od ‘bunkovej steny a zahusti sa obsah cytoplaamy ; wil 21 46 54 ©. hypotonické prostredie — voda priidi do bunky a bunka praskne . rb lng” mk pot Aktivny trasport - alias 104 3. Transportné proteiny Jj 6 a. ecifické pre transportovant litkil ~ malé polérne molekuly: aminokysetina, cukry, vaéSina iony - transport zavisi od potrieb bunky wake 4, Endocytéza = prijem makromolekiil, tekutych a pevnyich éastic sivisiaci s prestavbou eytoplazmaticke} membrany za iéasti mikrofilamentov pinocytoza, fagocytéza -sosit init “ned ph mova h y ubifike 4 »ptect S ‘Organely eukaryotickej bunky. Eukaryotické bunky maja pritomné jadro, ktoré je riadiacim, Koordinaénym a reprodukenym centrom. Jadrevé membrina— oddefuje jadro od cytoplazmy. Vo vnitri jadre sa nachadza chromatin - hlavna zlozka chromozémov. Chromatin pozostava zDNA a histonovych bielkovin., Jadierko (nucleolus) je miestom syntézy rRNA, ktora sa spaja v cytoplazme s bielkovinami a tvori ribozémy, potas jadrového delenia sa strica. V jadrove| membrane sa nachadzaji jadrové péry, cez ktoré jadro komunikuje s cytoplazmou 7#4iciey, Har Arby. Z chemického hladiska predstavuie eytoplazma koloidnis sistavu rozlignych organickyeh a anorganickych Latok, bielkoviny jej dodavajil urdity stupeli viskozity. V je) vabtsi sa nachidza mnozstvo membranou ohranigenych organel so Specializovanou Struktirou a Specifickou funkeiou., Biologické membrany majti jedinetné zlozenie lipidov a proteinov charakteristické pre je) Specificki funkciu. Vonkajsia jadrové membrana plynulo prechddza do. stistavy vvzajomne prepojenych membranovych vackov a trubigiek - endoplazmatického retikula eeelbej eed IMA rdanaluphys H emS ey Endoplazmatické retikulum (ER) je hlavnjm miestom syntézy novjch membrin bunky K velkej éasti jeho cytosoloveho povrehu st: pripojené ribozomy, preto sa této East ER “4 Oh nazyva drsné ER. Na ribozomoch prebieha syntéza proteinov, ktoré potom prechédzajit do Iumenu ER alebo do jeho membran. Hladké“ER sa vyskytuje vmenSe]_miere a pini Specifické fimkcie (syntéza steroidnych horménov v bunkéch nadobligiek, detoxikacia rOzilych organickych molekul vratane alkoholu y petefovych bunkach, syntéza lipidov, 5 4«s/vel., vitamin D). ¥ cytosole sa nachédzajdi dve rozdielne populicie ribozbmov. Membrinové “» Gu. ERMA) 38 sca Ded prsveny Savssptte rth lag” Sect h ony = reyihint tae GE vin bylrwe kp Sui a, peeve 2 a 45, Spey hen! anh.) _ptoesielas MYL An bag Membre Shed V A & Blob Is eke te Jagjet ribozémy st pripojené na cytosolovy povrch membrany ER a sii miestom syntézy bielkovi Ktoré prechadzaju do ER. Vol'né ribozémy nie si pripojene na tiadna membrana a syntetizujii vSetky proteiny kodované jadrovon DNA. Membranové a voliné ribozimy si Struktime a funkene rovnake, lida sa iba v proteinoch, ktoré prave syntetizuji Obycajne blizko jadra sa nachadza Golgiho aparat (komplex), ktory prijima proteiny a lipidy ZER, chemicky ich upravuje @potom rozosiela na rdzne miesta vbunke. Tvoria ho diktyozémy pritomné v bunke (diktyozém ~ sibor cisterien a kanalikoy, ktoré si na protifahlych Koncoch roziirené a oddeluji sa z nich vezikuly). Ma funkciu: a/ synteticka, Ktora sa prejavuje tvorbou enzimov, pektinov, cukroy, b/ sekretni, pri ktore} dochadza k Uprave produktov ER, kioré si sekretnymi granulami uvoltiované do cytoplazmy a cf stavebnil, kde odskrtenim vakuoly sa tvoria lyzozémy (v Zivodisnych bunkach). Lyzozémy sit male vicky s traviacimi enzymami, ktoré odburavajii opotrebované organely makromolekuly a astice, ktoré bunka pohltila pri endocytoze. Obsahujdi a8i 50 hydrolyticksjch enzymov potrebnych na Stiepenie makromolekil, zv. lyzozémové enzimy. 42k. Tie mozu ydrolyzovat proteiny,polysacharidy, tuky a nukleové kyseliny v kyslom prostredi pti pH okolo 5. tv wveltdney platm bid alle Wary; tryin, Gremio Wlwen Do asew 5p Mitochondrie sii organely, ktoré uvoliuji energiu, dim sa stavaji energeticko-metabolickym 4 respiratnym centrom bunky. Na povrchu majii dvojiti’ membranu (vonkajsia a vnitorna), vnitrné sa riasni a vytvara mitochondrialne kristy. V nej su zabudovan enzymy dychacieho retazca. V mitochondrach sa tvori ATP — primarny zdroj energie pre bunk V__mitochondriéine) matrix sa nachédza mitochondrialna DNA, Ktoraumodituje mitochondridm tvorit viastné bielkoviny Vakuoly sit vndtrobunkove vicky ohranigené membrénou - tonoplastom, kioré plnia rézne finkcie pri idr2be bunky. Potravové vakuoly vznikaja pri fagocytoze potravy u prvokov 8 primitivnych mnohobunkovyeh organizmov. Mnohé sladkovodné prvoky majit kontraktilné vakuoly (zmrStujdice, pulzujuce), Ktoré pumpujé prebytotna vodu von z bunky. Zrelé rastlinné bunky zvyéajne obsahyjd vetkis centralny vakuolu. Tvori a2 80 % (aj viac) zrelej bunky. Y bunkach rastlin si pritomné plastidy, Plastidy podTa obsahu pigmentov delinie na 4 leukoplasty ~ bezfarebné plastidy, medzi ktoré patria amyloplasty, elaioplasty 4 proteinoplasty. Amyloplasty si najéastejsie sa vyskytujdce leukoplasty v rastlinach, st vzisobnych orgénoch, endosperme, kliGnych listoch. Zasobny skrob sa vinich uklad ¥ podobe skrobovych zin. Elaioplasty obsahujd veTky poet tukovch éastie, proteinoplasty obsahujd bielkovinové inklizie, Majii slabo vyvinuty vniitorny membrinovy systém, vo vniitr stromy st rozlozené samostainé tylakoidy alebo mechuriky b/ chromoplasty — obsahuji pigmenty, rozdeluja sa na: 1/ vlastné chromoplasty, kore si fotosynteticky neaktivne, rozSirené si v generativnych organoch (plody, kvety), obsahyji Zte 4 oranzové farbivo zo skupiny karotenoidov (karoten, xantofyl, Iykopén) vo forme kryStélov, malych globil, vlaken, lipidového roztoku); a2/ chloroplasty, Ktoré si fotosynteticky aktivne. Najastejsie sa vyskytuji v zelenych Castiach rastiin, Zelené zafarbenie je podmienené pigmentmi, z ktorych je najdélezite)Sichlorof. Poznéme viae druhov chlorofylt (2, b, © d), prigom najrozSirenejai je chlorofyl a, Ktory je pritomny vo vSetkich autotrofnyeh rastlindch. (Chloroplasty majit obrovsky vyznam, pretoze prebieha v nich primarna syntéza ubTovodikov, pri pésobeni svetelnc} energie. Maj evoluény povod v eyanobaktériach, ktoré sa endosymbi6zou stali stgasfou primitivnych eukaryotickYch buniek VeTkost zavisi od vonkéisich podmienok. Rastliny v tient maja vaésie chloroplasty. Vy8tie rastliny maja vy poke (20-100) vajcovitého, sférického alebo diskovitého tvaru; oproténiZSit arias). Chloroplasty sii na povrchu ohranigené od z4kladnej eytoplazmy dvojitou (vonkajsou a yniitornou) selektivne priepustnou membrénou, medzi Ktorymi je periplastidovy priestor ‘nitro chloroplastu tvori zékladna hmota ~ stroma, ktoré ma jemne granuldrmu Struktira a je vy nej ulozeny zlozity, membranovy systém — grand, ktory je tvoreny paralelne usporiadanymi tylakoidmi vzajomne spojenymii dvojmembranovymi lamelami Cytoskelet Je sléknita Struktira, ktora_pozostéva len z proteinoy. Tvoria ho mikrotubuly, mikrofilamenty a intermediaine filamenty. dn.) Mikrotubuly tvoria detisce vretienko a biciky/Teh zékladnou zlo2kou je bielkovina tubulin Mikrofilamenty podmietij var bunk, podiefajti sa na endocytoze a amébovitom pohybe bunky. V priebehu delenia tvoria kontraktilny prstenee. Intermedialne filamenty su nekontraktilne struktiry, podmi Yahu a tlaku. Hytwkh| -ujhosire Cytoplazmatické inklizie Morfologicky abiochemicky heterogénne struktiiry tvorené cudzorodymi_ latkami* alebo litkami deponovanjmi v bunke ako produkty anabolizmu alebo katabolizmu, alebo ako metabolické rezerva. Inklizie sit morfologicky dobre zistitefné, si vSak metabolicky ‘eaktivne uj pevnost’ Su odolné voti Porovnanie prokaryotickyeh 1 eukaryotickyeh buniek Kc Tia reaniziny way | Oreanizicia baniek {ili sod aay Fadia le epson t mntunko, pei vane bk iogentrt ‘Sout pine seks slandirn ‘Cyioplazmaticks membrana oma tonal = ‘Bunkova stena [vena pepo any mkpeyn | bla Buje eon en | totais {ietojcheakanae, ssh ees a ‘cin ane plasty ‘yioskelet jepson tomy Tadeo | sacae edn dvoazinom uate | samoxtpeRakTorane alee oP | ephan foe eaane San Soiy mtana [Tadrovd menibeina [mere retool Fitomnd alichiejabo of Goya Tadierko ie rite Chromerbmay den panos, DXA stay DNA ytplsns inna hdr, rg do - _____sonapinoy plone je RNA a proteiny ‘arian vane RNA syteiovaed mind Va, ott Ribozimy STH Fh 3) ‘Membranove String aly pose ona es paaMGTET | pons, 0 pa Rk pa member vi od dh nce bh Mitochondeie est lone amiogneHAIa | plone, ctaolcko- cnet TE Endoplizmatické retikulum ej pte toms [Golgiho apart ee ron _retomay vk [Vakuoly ie pon toned Rave vd BRIG [Plasidy ~ ‘SE | ptr opty «romp Lyvorbnn - etomne Delenie bunky apie a TRI) Metabolizaus = eta — Pohyb [sgt aa aay GACho a fap Lrg visinsty D4 0a br, Pritts clips jot . Vinebine, =wpriane Aiden Yad KARYET YP porch DELENIE BUNIEK yet base Show th mma rien vhy sabbenths nh, ( CW ly rhb Bey, Mitotické delenie MITOZA (nepriame delenie) je najéastej&i spOsob delenia buniek. Je typické pre somatické (telové) eukaryotické bunky. Pri tomto delenf sa uskutotituja v jadre procesy, kloré vytvaraji podmienky na tovnomemé rozdelenie genetického material. Ktoms, aby mohla mitéza piebehnit je potrebné predchédzajtica replikéicia DNA, ktord sa uskutodituje v $ féze bunkového cyklu. Po replikécii DNA si chromozémy dvojchromatfdové a kaidS chromatida toho istého chromozému nesie identické geneticki informéciu. Chromatidy chromoz6mu s6 dréané potiomade v mieste centroméry. Viastnd mitéza pozostava zo Styroch fiz a zaéina profiizou. sp tugete heigl whale cov bosh, enebe cgheplerite « V profiize sa chromozémy skracujd a hrubad. Centriola sa rozdelf a obidve nové sa presuni coproti sebe na opatné strany bunky. Jadrovy obal sa rozpadne, Vznikne deliace vretiggko, Ktorého mikrotubuly sa pripdjaji kcentriolm a k centroméram chromozémov (ku kaide} centromére od oboch pélov). We og theabalit) kings eet osbik, Vinetatize se chromozémy zoradujd do centeine) roviny a pozdldne sa rozdelia v mieste centromér. Chromatidy chromozimov si pripojené viéknami deliaceho vretienka k opatnym. centriolém. V anafize sa niektoré mikrotubuly vretienka skracujd a tym pritahujd chromozémy (teraz uz jednochromatidové) k centriole, Na konci anafézy sav blizkosti kaidej centrioly vytvort skupina chromozémoy s rovnakjm (diploidnym) potom. V telofiize sa yretienko rozpadiva, chromoz6my sa opi’ menia na dlhé viékna, okolo obidvoch skupfn chromozémov sa utvort novy jadrovy obal a obnovf sa tak Struktra jadra. V priebehu telofizy sa rozdelf celé bunka na dve samostatné doérske bunky (cytokinéza) Meiotické (redukéné) delenie Meioticky sa delia len urtité bunky v pohlavnsch orgénoch, voldme ich prapoblavné bunky. Zmystom meiotického delenia je redukcia potty chromozémov na polovicu, aby pri oploditovant nedochSdzalo K pravidelnému nérastu podtu chromozémov. Pod pojmom meiotické delenie rozumieme vlastne dve rozdielne delenia, ktoré nasleduji po sebe, pritom medzi prvjm a druhym meiotickjm delenim nedochédza k replikécii DNA. Poslediné replikécia DNA prebehne potas S-fizy bunkavého cyklu pred prvyim meiotickym delenim. Prvé meiotické delenie (meiéza I) nazyva sa aj heterotypické alebo vlasiné reduktné delenie Pozostiva zo Styroch féz, ktoré sa vurcitych dejoch liSia od mitotického delenia. Pri vysvelfovant budeme vychédzat’ 2Tudskvch prapohlavnych buniek, ktoré obsahuji 46 dvojchromatickych chromoz6mov. Profiiza 1 Tato proféza trv4 podstatne dihiic ako mefoticka profiza a vatSina dolezitych dejov prebicha v jadre s uzavretou jadrovou membrénou Na zdéiatku profézy Isa chromozémy Ciastoéne Kondenzuji (hrubni) a stévajé sa mikroskopicky viditelnymi, Homologické chromoz6my sa prikladaj tesne (parovanie ehromozimoy) ku sebe po celej alzke a tvoria pry (vytvort sa 23 pérov)|V uréitych ly ;Dum Thay Hdd caleba bipun te 1 hivciph miestach déjde Kk prekei%eniu medzi chromatidami vrimei homologického péru, Toto prekrifenie nazYvame crossing-over. V miestach prekriZenia sa poruSuje kontinuita chromozémovy (DNA sa prerusi) a déjde kvjmene homologickfch Gsekov medzi nesesterskymi chromatidami homologickych chromozémov, die nastane rekombindcia génov. Je dOlezita z hPadiska 2vySovania biologickej variability. JC) ‘Az po rekombindcii doch4dza k rozpusteniu jadrovej membrdny, mizne jadierko a formujd sa vlakna deliaceho vretienka. V metafiize I sa homologické pary chromozémoy posunuji spolu do centrélne} roviny, prigom centroméra jedného dvojchromatidovho chromoz6mu — z homologického para je pripojen viéknami deliaceho vretienka na jednu centriolu a centroméra druhého / dvojchromatidového chromozému zhomologického para na druhd centriolu 2 orientuje sa -/ Kopatnému pélu. Této orientécia oboch rodiéovskch chromozémov je v kazdom pére! néhodnd a tym je rozhodnuté o ich neskorSej néhodnej segregacii do gamiet Anafiza T . >< Homologické chromozémy kazdého péru sa od seba oddefujé. Jeden chromozém (dvojchromatidov§) z kaédého homologického péru sa pomocou vidkien deliaceho vretienka 5épostiva K jednéma pela, deuhy chromozim (dvojchromatidovs) z kaZdého homologicksho part kopaénému pélu. Rozchod chromozémov ~ segregdeia - (leda koko povodom materinskych chromozémov poputuje skofkfmi pévodom otcovskymi chromoz6mami kk jednému pélu) sa uskutoéiiuje pod?a zékona pravdepodobnosti a je nshodny. Nakolko k opaénjm pélom putujt: vidy celé dvojchromatidové chromozémy, pri péloch sa zhromaidi ping haploidnd sada, u Sloveka 23 chromozémov. V telofize I sa okolo chromozému vytvori jadrové membréina a prebehne cytokinéza, pritom vanikajé dve bunky shaploidnjm postom chromozémov. Kady chromoz6m pozostiva zdvoch zrekombinovangch chromatidoy (po crossing — over v profize I). | Po skonéenf Lmeiotickcho delenia sa bunka dostéva do meiotickej interfézy, ktorej dlzka je druhovo rozdielna, V8eobecne v8ak plati, Ze podas meiotickej interfizy nedochédza k replikécii chromozémov. Druhé meiotické delenie (meiéza IL) homeotypické, ckvaéné delenie, pozostava opt’ z0 tyroch faz P, M, A, Ktoré sti zhodiné s mitotickymi fazami. [fs f.; Hw otiled” pulaya oie berfae Ae mWihuckerdn i daligy Sorbie Bukit! V profize TI. chromozémy hrubné, stavajd sa viditefnymi, delf sa centriola, rozpasta sa jadrové membréna, formujii sa vlékna deliaceho vretienka, ktoré budki pita’ centroméry kadého chromozému k obom centriolém. V metafaze II. sa chromozémy ulo¥ia do ekvatoridlne) roviny a pozdlzne sa rozStiepia v mieste centromér. Kady chromozém bude tvoreny jednou chromatidou. Vanafize IL.sti chromoz6my (jednochromatidové) tahané k opagnym polom, Na kazdom péle sa stistredf 23 jednockromatidovych chromozémov. V teloféize II. sa okolo chromozémoy vytvori jadrové membréna a prebehne cytokinéza, Gite rozdelenie bunky. Z pOvodne jednej prapohlavne} Tudskej bunky, ktoré obsahovala 46 dvojchromatidovych chromozémoy vanikli po prebehnutf oboch meiotickych delent 4 bunky, ktoré obsahuji 23 jednochromatidovych chromozémov. U mua vSetky 4 bunky dozrievajé na fimkéné gamety (spermie), u Zeny zo Styroch haploidnych bunick len jedna, ktord predstavuje vajféko, schopné oplodnenia.opRioK C1 MiTOZN pipes aes —) © @ sie waa mroqedi ae ND IVTERRACA pRowAzA anaziza chromoxteny delpicningi Selene cvTORINEZA, opoplacy Ne PROFAZAL — METAPAZA L —ANAFAZA 1. TELOFAZA L INTEREAZA eR 1 soTIcKE PRED abe ELENTE Lamonicxym ( (6% PBLENIM >) sehomologické chrom, ES La nie OS =) DELENKE SS Wy “aes cw) MOTAFAZA IL ANAGAZA U1, TELOFAZA It rondeles busiehRozmnozovanie Zivotichov A. NEPOHLAVNE ‘Typické pre tento spdsob rozmnozovania je genetické totoznost potomkov s pésodnjm organizmom. L.DELENIE. je rozdelenie materského jedinca na dva alebo viac deérskych buniek. Pozdigne delenie — vaniknuté jedince Gasto ostivajé pohromade atvoria kolénie (tripanozémy, sasanky, koraly) Prietne delenie - typické pre nélevniky, pftlavice, ploskavee Rozmnozovanie rozpadom ~ najpry sa niekokokrit rozdelf jadro a rozdelenie cytoplazmy nast4va dodatotne (kokcidie) Polyembryénia ~ v priebehu véasnej embryogenézy zrozdelengch buniek mOzu venikat’ samostatné jedince. Tento spdsob delenia umoziiuje zvySenie pottu potomstva bez zvaéSenia postu vajiéok. PolyembryGniou vanikaji aj jednovajetni stirodenci. 2. PUCANIE je proces, pri ktorom jedna bunka alebo mnohobunkovy Zivoéich odSkreuje smerom do tela (vntitorné putanie), alebo od tela (vonkajSie puéanic) jeden alebo viac paitikov. Vonkajsie puéanie — pri tomto type putania sa vytvort zvonka na materskom jedincovi niekoPko nediferencovangch bunick, Koré sa rozrastajii adiferencujé. Mdzu sa od ‘materského jedinca oddelit a Zit samostatne, alebo sa celkom neoddelia a vanikajt kol6nic. ‘Typické pre hubky, prhlivce, plastfovee a niektoré mnohoStetinavee. ‘Vatitorné puéanie — pri vnitomom putanf sa yo vaGtri materského jedinea nahromadi skupina nediferencovanych bunick so zésobnmi litkami, okolo Ktorych sa vytvori obal. PUgiky umotiujd pretkat’ nepriaznivé Zivoiné podmienky. Ako priklad mé%eme uviest tvorbu gemiilu sladkovodnjch hubick, puganie u machoviek a niektorych pasomnfc. B, POHLAVNE Pri pohlavnom rozmnoZovant spl¥vajd jadr4 dvoch pohlavnych bunick do zygoty. Z takejto zygoty veniki v priebehu ontogenézy diploidny organizmus. Z genetického hPadiska je dblezité, Ze toto rozmnoZovanie umodiiuje vznik genetickej variability. 1, Hologamia je splyvanie celfch jedincov, Ktort sit haploidny a sprévajd sa ako gaméty, ktoré splyvajii do diploidnej zygoty. TA sa potom mnohonfsobne delf (biétkovce, vytrusovce). 2. Konjugicia je Speciéiny typ pohlavného rozmnoZovania riasnitkaveov. Je spojené s prechodnym splynutim dvoch jedincov, oré si navadjom vymietiajti jedno jadro vaniknuté meigzou mikronukleu, 103. Merogamia je spdsob rozmnoZovania mnohobunkovgch organizmov spojenf s tvorbou gamiet, Meidza prebieha vidy pred oplodnenim, takée gaméty st haploidné a dospelé jedince diploidné. V rimei merogamie rozliSujeme jzogamiu a anizogamin. Pri izogemii si gaméty funktne odl®ené ale morfologicky rovnaké, zatial’ Go pri anizogamii si. gaméty rozliSené aj morfologicky na sam&ie mikrogaméty a samitie makrogaméty. Hermafroditizmus: O hermaftoditizme hovorime, ak jeden jedinee tvort saméie aj samitie pohlayné bunky ama oba typy pohlavneh orgénov. Samooplodneniu je zabranené bud! tm, “Ze gonédy majti oddelené vyvody, alebo jeden typ poblavaych buniek dozrieva skOr ako druhj. U vaéSiny hermafroditov dozrievajd sk6r spermie ako vajiéka (motolice, pasomnice) alen velmi zriedka doztievajd sk6r vajitka (niektoré druhy mukkySov). Pri niektoryeh paraziticky Zijécich druhoch (pésomnice) mézu dochédzat’ aj k samooplodneniu, Gonochorizmus: Pre tento typ rozmnozovania je typické umiestnenie pohlavaych orgégov na odliSngch jedincoch. Vyskytuje sa aj pohlavng dimorfizmus — odliSenie pohlavi sekundémymi pohlaynjmi znakmi. C. MODIFIKACIA POHLAVNEHO ROZMNOZOVANIA Partenogenéza: 1. haploidné — jedinec sa vyvija zneoplodnencho vyjitka (tnidy, roztoée, niektoré alkie blanokridlovce), jedince sii haploidné 2. diploidna ~ u vajiéka je potlatend meidza (perlootky, vo8ky, hlistovce), jedince st diploidné Rodozmena: 1, metagenéza ~ striedanie pohlavnej a nepohlavnej generacie (polyp, meditza) 2. heterog6nia — striedanie pohlavného rozmnoZovania s partenogenézou (voSky, perlooéky, hlfsty, motolice) CHARAKTERISTIKA BIELYCH A CERVENYCH SVALOVYCH VLAKIEN BIELE SVALOVE VLAKNA CERVENE SVALOVE VLAKNA sus Aaa ponte 2K nifaky obsah “<—— myoglobin ——> —_sysoky obsah malo <—— _mitochondrie — wea glukéza = << emergesubstrét, ~=§ ——> —_mastné kyseliny acetyl-CoA A pom fie pees Abu! We wgef fl des 1MECHANIZMUS SVALOVEJ KONTRAKCIE Kontraktnfmi zlozkami svalovej bunky sii tenké — aktinové filamenty ahmbé - myozinové filamenty, Ktoré tvoria myofibrily. Okolo myofibrél sa nachédza hustd siet sarkoplazmatického retikula (druh hladkého ER), ktord je zasobariiou Ca** iénov. Aktinové filamenty sa v skutofnosti skladajd z dvoch aktinovgch viékien Spirdlovite stovengeh, okolo Ktorgeh sa obtéta molekula tropomyozinu. ikem K viéknam aktinu 2 tropomyozinu sa viaze Gal8ia bielkovina ~ topinin. Pritomnost tejto bielkoviny je velmi déleZité, nakofko na nej sa nachédzaji vizbové miesta pre iGny vipnika, Hnibé viékna st tvorené myozinom, zktorgho vychédzaji smerom k aktinovym viéknam prieéne mostiky zakonéené hlavicami. Hlavice nemaji len Struktimu funkei, ale pOsobia aj ako enzjm adenozfatrifosfatdza, schopnd Stiepi ATP na ADP a AMP. Ked je sval vkfude, tropomyozin a tropomin zabraituje hlaviciam myozfnovych priegnych mostikov naviazat sana aktfn, Podnetom pre svalové kontrakciu je nervovy vzruch v podobe akéného potendiélu, Na tento impulz sa zo sarkoplazmatického retikula vyplavia Ca” idny, ktoré sa viatu na troponin. Tito vazba mé za nésledok zmenu konformécie troponinu andsledne aj zmenu potoby tropomyozinu. Posunutie tropomyozfnu sposobf odkrytie vizbového miesta pre myozin, Myozinové hlavice sa viagu na aktinové viskno, dochddza k hydrolyze ATP auvoPnend energia sa vyudije na vsunutie aktinovgeh viékien medzi myozfnové. Potom sa vécba medzi aktinom a myozinom prerusf, myozinové hlaviea sa na aktin pripojf na inom mieste a opi ho posunie, Posun sa niekoTkokrét opakuje, takZe zasivanie aktfnovgch vidkien Je cyklick4 Yinnost, na ktond sa vyuZiva energia viazand v ATP. Po skontenf kontrakcie sa ATP obnovi (zésobériiou sti molekuly kreatinfosfitu), iGny vapnika sa vrétia spit’ do sarkoplazmatického retikula, uvoTaf sa spojenie medzi aktinom a myozfnom a svalové viékno ochabne Inervéciu Kostrovgch svalov zabezpetujGé hybné vidkna z motorickych neurSnov miechy, ktoré sa konvia uprostred svalového vidkna nervovo svalovou platniskou, Thopanin — relarnis pay Lal phisra yy faye 1 eal mapecn MG RIN IVP gates poke horny, xMolekula roposina sa viate & malekule topomyozieu 3: Dva rt pristay — tropomyozin Troponin : | vizbové miesta pre myozinové hlavice | hlavica myizfnového prietneho mostika SA tropomyozin » | Ch /sr0ponin = Ca"* vizbove miesto viebové riesto pre hlavice Obr.4 ) Prietay rez tokym filamentom v oblasti vazby troponin, V azpritomnosti kaleia, tropomyozin blokuje vazbovs miesta myozinowy ch hlavic na aktivne. Vazba Ca ku tropo- ninu spésobt posunutia tropomyozinu aodarytie vasbovjch mist pre myoz! hlavice, Ktor$ sa teraz mada pripojit Azuvolneny sval ove B: kontrakeiaMODELOVE SKUSOBNE TESTOVE OYAZKY |, Vybrané kapitoly zo vseobecnej biologie HalaSova Erika, Bukovska Eva, Péé Martin Viral Ustavlokrate)bctgie JLF UK v Martine ako dpi text ku Kurzom pre pilmacie sky, 4. Kloeé struktary nopatia medzi membrénove Struktiry bunky: a. vakuoly a lyzozimy 9 Razin a adirko mmitochondrie a plastidy 4. jadro a endoplazmatické retikulum 2. Aky povod mais yzozony: &. 84 0 samostainé organaly so schopnostou autoreproducio 8) odskruii sa podta narckov Bunky 2 Golgino Komplena Vv &._ sto arganely povodom odvodené zhladksho endoplazmatckého retkula 4. maja Seny povod, v 28vslost na type bunky . 3. Vitusy sa rozmne zu: a._Vinfkoanych bunkach prietnym delenim bs len 2h bunkdch schizogéniu “ncye(hoe'e ~nalds ‘ &_Vusmtenych bunkach hologamiou Bana cepoved nije sri So y Le) ui\, 5, 4. Boktériotigy st 2. leukooyty fagocytuice baktéia 5. Baktériefagocytujdco virusy & virusy ‘Fiadna adpoved nie spravna §. VKlosjch_prokaryotlekjeh bunkich sa nachadzald chloroplasy 2. vo vBetkych, ktoré si schopné autototie, 5. len v tjeh,kioré si fotoautotroins ©. lony bunkéch siniea zelenjch rias (a) vBiadnyeh §: Oznatte de, htory nastane po ponorent 2lvoétine| bunky do hypotenicktho prostedta: fj Plazmoljza —voda z bunky pridi do prostredia a buna sa serine ©) plazmoptyza — voda pri do bunky a bunka praske &. _plazmorjza — voda pridi z bunky do prostredia a bunka sa sovrkne 4. doplazmotyza — voda pridi do bunky a bunka praskne 7. Ktoré organely cznatujome ako semiautonémne: mitochondria plazmidy, Koré mall svoj proteosyntetickyaparat 2, Sorplsty @ mitochondrie prekaryaticke bunk, kore nemnk vias proteosyntelcy apart {© mitochondeis a choropasly eukaroticke bunk ord mafi asin) ptosis Jado, mitochoneris a plasty, Moré maj vou lasing DRA 8. V kor fz0 bunkoveho cyklu prebieha repixicia DNA: ‘8 brebieha ate prod zasiatkom bunkovehe cyila bb potas protaay © Botas Sfzy bunkovsho cya potas metatézy 8. Pai ktorom type bunkoveho detenia sa uplatiya mikrotubuly: 2. priamize, mitéze a meidza > pr-mit620.@ meidze— © pri amitéze amitéze . _priamiléze a priamom deloni somatickich buniek {.Ako mozno charakterizovat ekvetorsinu rovinu: ‘ako rovinu orientovanu v2dy horizontalne ‘ko ovinu kolmd na spojnieu centiol ‘ko prevatne vertkalny rovinu bunky '2ko ndhodne orientovan roviny, kt prechadza stredom bunky 1m jo citerakterstckd metataza prusho melotického delenia omotagické shromozémy tworta pary véetky chromozémy sii ulZené v ekvatordlne)rovina prebisha crossing-over Sprdvne sii adpovede ¥ a0@neAdortes boom hevwin tthe Deduvngisry 12.AkG lohuy organtzme plni cAMP: "Wc aalénvtn ype promene bert bepan a. zOastiuje sa ako zdroj energie pi biosyntalichh procesoch ‘\ , aiastiie 5a ako zdroy enorge pri svalove) Kontak ' ©) 2Uéactiule sa prenosu honmondineho signa z bunkoveho povrchu do ntra buniy 2UGastiyje 5a anaersbnejglykolizy ako fo substrat 18. Aky podieltvorla organické iitky 2 cokovej hmotnosti bunky a. 80-00% by, 20-50% © 10-40% & 10-20% 14. Kioré latky sa povazujd za hmoth24klad deciénost 2. len biokoviny i. ty «.bistkoviny a nukleove kyseliny 1G) nukleovs kyseliny 15. Biolkoviny, Kor prachadzajd coloutipidovou dvojstvou sa nazyvajd: 2. periferaine celomembrinavs © Integraine d. vmedzorené 18.Y kore Stuktive mitochondil je okalizovany achaci retazec: . a. vmatrix >. navonkaléej membréne © vimitochondrslnych kristach mea = bey d._v mtochondriing| DNA, 17.2 Konjch struktur cytoskelaty i fvorené centroly: a. Zmikroflamentov © zmikrotubulow 5, 2 intermediémych flamentov 4, \Botky predchadzajice odpovede si spravne 18.2 kofkjohchvomatidpozostiva metacickshromozém potas miézy: 2 metatvichychvamazém nema chromatic 8 ledno) chromatidy > Edvoch enomati {20 Syroch chromatid 18.V Korych typoch plastidov sa nachidzajd karotenoidy: 2, len v chioroplastoch b, fen v chromaplastoch ©) v chloroptastoch al chramopiastoch 4 vchioroplastoch, chromoplastach aj leukoplastoch 20, Kde sa rastinnej buke nachédzali hydroytcké eiz/my: 3) vo vakuolach °B. v endoplazmatickom retkule ©. vGolgino aparsta 4. vo Sethjch vymenovanjeh organelach Vzor odpovedného hérku VesTe ey see 2 IS Te oO a a a 4 a a a a aa a a “@ a a aa bob bb bbb »bd od b bb» ow bob b bb ce cece ec eee ec ce € ew ec cc ¢ c ddd¢d446644 6445968468 a a 15