Laco Novomesky Splatka vel’kého dihu Publicistika 1963 - 1970 I. zvazokSeen, tt! ta,, "reanc op oas ? cio na, fy Ll malic dr ma dokonce malo abrsitnaspat smerom do poe Liltichooba hones iar ara dota ata ti matvrand wate clon ae bola dotorand predocthim pre celé. Tudsiv tat Slo sksension drab soe vy, preteen sian podnicna pre jj pantie mala rive grt ‘tard demokracia” wo) neodfhrieptelay por (Soromestjsor rorpenal a previa apes atom rola 151 vila "Uke Stove Zéroved ak Ladislav Novomesky nemohol a necheelho ducho stotothova ideu “opradiveho socialism; polckim retinom Komunsickj strany, dokonce ac ‘sojédon komunice strany,s Korn“ spoene alu tn Tato sj on- ne pi ani posean| Pritom vobec nic najmensi spomedzi 4 Aust 1992, No, cia Vio timira Clemenisapots iotsneprebodnon E Hio oklebetit§ jeho eee eieeiagin vo fe « Newmont (reboe *yaghrne predstavuje a2 tore venikali ¥ imei y redaktora Komunistickjch novin (da ciabo sprevadzali wjkoa fonkcic POYST srertec sala (7 drake} paki BRS Novomesks vidy bo! zovekom s10°8 pisancho, nie eink es a epraannnenme ele =tare oo! mePrrhaatay Takata metoda pbiichsl AO ed ern eed nebexpetenstavml improwsseerses) _néhodilosti, pretoze -velkej vicSine jebo publicistickych tex: alhoipotidiavala charakisr Koncentrorsn ine xo rrcncho a btrérocho vkomu. MO2eMe S89 'o oe gstn6 oak siahneme po piatich izkoch Publicity Ladislava Novomeského (vydangeh: pannel podstataf vfoer 7 tobo, bo Nowomedd pouverejnoval ¥ rosligaseh novindch, easopisoch, toch inde 7a dé obdobieroko" 924-195. ‘Ajtak tak vrcholné obdobie Novomesk EH publicisticke} tworby spadé a do rokov 1963-1969/70. ‘Zésluhu na tom, 80 Jen do iste) miery, ‘nd. skutoénost, Ze vtedy sa Novomesky Meco - vate po pif rz ¥ vote mobo ties svotng" publicista: uZ nemusel (ako kedysi, ked’ bol profesionélnym novinérom) podlichat névalu pe dodeanjchredaltorskjchpvinnost akedenemal (80 augusta 1968) njak.poltickt funkcia, mohol st svoje abiiticketémy wyberat len len oda isin ynitorného uvézenia a rozhodnutia. Je teda pochopitelné, se Novomeskeho in ‘adobddala teraz nebula moa foadtetetintaay oe ee tds vSeatdedatychokech ‘Ak - hoc sedaoduene lt nar c ntho solace 2 bfadiska poitcko-intin eu = Maia plier sk de atcha st won emt oho pa sm predstavila humanisichyeieores ince ns, neta facto smoino dodat, 4 sim Ladislav Novomesk) selon Sree ontijesees cccaceatear nn smnohom obfade ijeho vfznamasmn in A ke jeho wanamns < sm incistoro cite pripomenicme, i at a dent steht ses a ees Sree ps sam tom ft perme “4 ovomestho-pubc: po ellvom sacha Seton dpa noha labonost vedic dace polike brea S praifahostajnost a rerignovanot ako mem ee pre pravdivé poznanie a krtcké spracovévanie vetkcho, 0 vstupovalo do povedomia sitasntho rormilajécho ‘Aoveka, ijdoeho na natom kisku sveta. Nisilné preruenic toto z4pas za demokratizici & obra soisichho _zriadenia u nis noénjm vojenskjm ypéom 21 augusta 1968 pokladal preto Ladislav Novomesk{ za tragickj & seamen ak tare", shorn emoha mierit.Predslov vydavateta Z historickeho bfadiska s6 Zivot Ladislava Novomeskeho (904-19 socialistického hnutia 4 komuni spitosti ho. pritom naopak, neusetrli teko spite tick} strany w 23} nijako netan: ho od dastedkov ani tjch svojich najprikrejtich vastorageh rozporov: Vyniesi he post zodpovedne} at whore’ na st nicks} funkie, abyhotakmer vipat sotli"dola’, do ponurostistalnstckjch Zaérov a sidnych proceso sihajéemuna hedlocxstencefyzicke}i mean} ‘No tom istému historickému pobfada - ak len nechce ‘zaovu upadnti donee) éeclovejselcktivnotiasektrse} "istotnost-prichodiuznat, 2 osobaosatvorba Ladislava Novomeskcho neodmysltefaepatriadoceiku moderfeh slovenskjeh spolotenskjch a kultéraych dejin, nit ba do jednej ich parciding} sry. A nie iba prto, 2 by bolo rnezmyselné tento celok opit vieljako parceloval a -yvlastiovat, ale jednoducho preto,ebo menom Ladislava Novomeského si pokryté aj duchovné hodnoty, Kor ‘svojim vjznamom a podnetnostou vidy presahovali fl Seda ikcletiteetnto ‘© Novomesksho bésnickej torbe sa to véeobecne urnéva Uz oddévna a nepretrZite, eine bere! ‘idsiatych rokov. (Vfimkou je tu len krtke obdobie zatiatku paitdesiatych rokov, ked sa politickou nenévisfou naordinované kampai proti wvizmenému Novomeskémuaco Novomesky ‘Splat vekeho dha Publicistka 1963-1970 Lzvizok ka podpore fondu Pro Slovakia Zostavil: dr. Karol Rozenbaum Vydala: Nadicia Viadimira Clementisa That : VORX, s..0, Bratislava ISBN :80-8555-05-3tho pubicttonleatdsiatych rokov, Preto P “ " sho um nepasovali “do kram do ref ho répasu s dogmatics sdhaloval pritiny prevratcnosti 2 dobia tev. “kultu osobnost", usilow fch skutotasch hodndt 4: zabranitetho umenia, 0 demokratizéciu. mysice spolotmonti. Vyrame sa pritiil 0 rehabiliticiu shupiay DAV, najmi jej vedicej individuality - V. Clementisa Neustdiym sugestionym vyzdvihovanim Clementisovsch hsad + fodshtho charalteru wrdo presadzoval n&z0ry sa Ktorgch sprismoti bol presvedteng od mlado i a za kion 0 nusiovon, Novouestf 2 ako MAIO zane, ~~ nik a rorve} obrodného hay iy icistikou 0 2 ny oem ie pirval aj zsksch KUIGaYCh pracgyyy pba pa os, alan vag ns Patomag ber nezatauje Novomeskeh g oa arec 1968), ale ani skutoznost, ‘osud socializmu (™: ss eee atal brénit obrodné ssilia pred Gtokmi na tenig obany aa to izoval sfrancasko-t 2 chap SID ~s pas taliansky, Tourokomanizmome a ésilia 2 ro} nazival 24g + cociaizm s demokracious. »Bratské pomoce Sait ronsolidadnse prax vyvolali UBL U2 vj 197, vi pordtku, ktoré bo vyradila prakticky 20 Zivota Newomeského publicsika 2 r. 1963-1970 je nesmierne snatnjn hstoickfm. dokumentom a ma stale aktudny bo}, Preto ju treba konetne vydat knizme! S. Drug po Jugovacicho verdiktu 20 Z nul predovsetkyn nyeh, stidruhov i nest rorhodnutia 2 roku 1951 n zmepokojovala, rozhoréovala a a Bez ich postoja, bez ich snaby, by sa ta opravit. Povodne som im chcel vysl podakovanic. Ale tak citim, Ze by som ich tjm znehodnotil Ved napokon neslo 0 ni, iba © poznanie krivdy a je népravu. A za to dakovat spisovatefovi, komunistovi, ¢ nekomunistovi, sa nepatrf. Ak také vlastnost nic je jcho bytostnow értou, zékladngm rysom jcho povahy, je to 71é so spisovatefom a eSte va&Smi skomunistom. Ale spomeniit ich, stictousa mijednako len patri, lebo ved viastnost, ktoré bez ‘osobitného velebenia pozadujeme od spisovatel a, komunis tu,od celého Sloveka, nem teplé miestetko ruzami vystlaté A tak dovolte, aby som ich predsa len vdatne spomenul, spomenul na ich doveru, i na to, Ze mi bola -ked' uz bola - po Wetky roky do tohto dia dobrou a povebudzujéicou posilou.Neréleti na menéch. Pat sefkolepom procese premicn zjazdom, vdatim za mnob om sidrutskému porozumenit ; Ke aj tam, kde pred rozbehom tol ik pifdesiatych rokov - ma staan fiskvalifikicia, a to nielen literdrp Fudsk _ "Autby som aj mobol skonéit, ket Kebysnamelo,keby sadalo, kcby bolo motn¢ pode tobto dia na tie dn, ktoré salina ratiaky its, keby sme proste pri dobrom kon, ak moto iy, aval doeint likvidiciu starcho rozhodnutia, chee, . mobili obist onen 2\f zatiatok patdesiatych rokov. Vio, Idorg tu dnes anulujeme, bol, Zial, iba bagatelnoy Eastnthon tobosi rela vAsicho, obludnciticho a hor nesicho, Sohosi, 80 nikomu z nds v teto sieni nedava, Zc, tajmentie privo nah vefkoryso zabudnti alebo oportuns ticky obist, Keby tu z tfch Gias stélo Jen rozhodnutic o ‘whiten jedného, dvoch, & troch tlenov 20 Zvtizu sloven: skjch spisovatefov, nech by bolo hocako nespravodlivé @ ukrivdujéce, navthol by som Vim, aby sme chybu vmatrike ‘enstva opraviliapreslik dennému poriadku. A mal by som nato akésiprévo,lebo vec sa tjka mia. A nazdévam sa, Ze a Ivan Horvth, aj Daniel Oksli by so mnou sthlasil. A Pokial ide 0 hocigo iba mia sa tYkajfice, i v tejto chvili sa taktho névrhu pridriavam, ‘AvSaks vami - pravdepodobne s vami so wetkjmi - citim, etakéto bodka by bola faloing. Vetu by sjasnjm smyslom ‘cukontila, Lebo koniec koncov v koncepcii tjch pat- desiatych rokov...60? Vytrelo sa iba j inn » pen jedno meno 20 207- natieralo poprinickofkych “ sie, tragickeisie, pre \ v sGvislosti s tym szumenie, 4n0 i od ‘isteow fudsl Myst, tom vratilitlenstvo stow i komunistov, cif, Ktord ich v 1, Ktoré sa bude privet. Nijaké 1, Ktoré Zjavt neacelia n ving dob vate porme ze. Av mene takéhoto zmysiu V to aktom nepovadovali stary omyl 2 alcbo ako sa so tu povedalo : krivdu 7a Nedévno som &tal postedné dva listy, ktoré napésal nas spoloéng priate! sidruh Vlado Clementiskrdtko po tom, domu oznémili, Ze Ziadost jeho rodiny o poskytnutie milosti e zamictnuts, teda par hodin pred tjm, ne2 sa na hom wykonala exekticia - Gidajne pre neomilostnitelné zradné dofiny proti socializmu. Tén tfchto listov bol napodiv pokojnj, hovoril o vyrovnanosti ich autora s osudl Ktorému sa nedalo whnit, fitatefa, Go lon trotku za sviteného, zbavoval viery v pravdivost obvinenia a dokazov © jeho sotinoch, ale 80 bolo najvatimi otra wusvedten{ nepriatef socializmus vérou vvér koncu, 15nig nemusel predsticrat a za ni nemoho, dodatoéne potrestang, teda vo chvili najyny fprimnosti ada Yeh, torfm sve listy posi fom, £0 sa islo staf, nezapochybovali op, sprémosti socializmu, lis nim a ili pre’ Preto spominam tento odkaz? Preto, aby som ‘autoritativnym tm, Ze bolo posledné a vy inajtafiej, povedal to, 0 mam i teraz sam na n wetko, la we des -av onmunistick viebolivetmi logieké w i dvoma, sochy ha tridsiatyeh a cic v Cechich i na Slovensku sa hodne, to je ind otdicka), a a imponuje im, ageh pozicf, a nie preto, & len preto, lebo ignorovali podiadavky, ktoré im klad konca i strany. ymunistickG stranu v tom Case zauj ako je mame ~ &i prislusnici t pode, &i uznivaja a vyen: skratka za proletarsku rev. zaobranuS revolutnosti, stranickost Naiu k ovietskeho zvizu, protitrieds © pisat, mal hudbu a hrat divadlo ponechdvala strana lument a - historii, ktord skor Gi ne: Nebolo to chybné stanovisko! nepriatelovi, a spory 0 tom,fskavala ub viedy Sirok Této avantgarda 2isk smh obecenstva pre KOmUNIZNUS 10 nas tema len piticKs aktvit jl pistons Tratinumaistckjn vino Remake salary so 7$ps peckeait, pi ktrjoh st stn 9 i rend ergy pores uncle kr favis atoajuprstred najprudsichspos ecm orb teto avantgardy, Srka i lbks j swoiskost a orgialita je} pristupu k Teroapromisad slobodomyselnost a 073} hboks Gost wiskavali pre iu Kfubove postavenic vo iedajticho mladsho obceenstva, KLOré ju ch Goictaovalo a, wavim, opit pravom - s komunizmon, fed dost komunstow u2 v ten €as S& poktkalo v mexc qrozumitefnosti, wfchovnosti, v mene svate} zaviznosi polticksho a spolotenského poslania otriastjej autoritou, Bola snd spolotensky a politichyfahostajn4? Naisto bola fahostajnd voti schvélnostiam a premiere ‘aktuélne mejécich politickjch terminov v umelecke} tvorbe, Bola fahostajnd k poziadavke rozlitnych agitatno: ‘propagaénfch pracovnfkoy, aby sa ich pracovng program ‘tal ¢jtematikouazatalo tak, ako oni chceli. Cheela skritka slit umenfm, nic viak za cenu umenia. Bola viak doba nesmicrne vésna a vjznamné, ked t6t0 intgarda niesla y svojej tvorbe najaktudlnejsic a ajkvadaefie spolotenské a poitické posostvi. Bola 0 in koby sanié nebolo sal -Tragika ea nie je VO" epee pal jeden 20 strach dey Bree pos des es. Trae om spisovatelskom, publicistickon, rtrd alin predovtetsmn y tom, % sme 0 tejto bi ‘tors 9g, cities alebo len v tom, Ze jeden viac rewvdsvai a Sates, 2 5 glia pomflli cele fonerdci, Hod stot 72 ‘oblokmi tejto siene rozpatits, Fe toamretiaatyabezpcypod ober Jc nine Matt dover, iru pends tor vik musine ndjst sami edostatk iyfienkovejkoncepcic” 2'v désledke (oh0 rr ona "nat tat a anohoznaénost” Zs a 0 ne howrit ako wari, prave v sévislosti ss tymi ‘oktorjch som sa zmiefoval vyStie, Lebo i ked Tic fen tieto elementy, v ktorfoh vidim u nés pricinu ‘nedévery,neujasnenosti, dezorientécie a 2 tychto javov (ctvo a ysol RuraeAateho “iementy, ale a ony 8 wc, poetic, nad ITO 5 {nenadant a ORBe oe mesh n +. bolo epic ; syslicnkor KORE a ‘ésnikovaNO sera ito. Skrepka mena pasbivon 2 t vrnkvenie ae) dey alo socialistickej mySh basnici, kto ‘ ae dobre} Désnikovho natur fisudky alebo ictott bésnici, Kori tak mySicnkoyg a edo wei eo1008e 8 PODadAl zp, Mt am a jj tess oko ich napliovata ticgne ; miéanie, miéanie v neobrazn fu. A bolo aj micanie, mea Yoraznom mg slova a2| slov. Ale vine nestrévili do postedného 2bytku chyba anos a sorpornost mystenia, Kore vatclon rozvijanic @ rozvinutie socialistickc} idey, ako iti fo Som napokon nchovoriin prvf. Bésn, Fr asda watt ako ing. Mechanizm0s, Korgq apne risa stray dey a poércy jc mu cu otpors anclenpreto,2eisioocsybadmélienku, amr, ejme predpokladajicu discplinovanc nemyslenie. Nove} Hort snd tus, sa nezmocnil, presnejtic yshenka, kid, verte, sidruhovia bisnic, gmitkov a 760k nakich Cias, sa ich cid s takou presveddivostou, aby prosim pomflit zjednoduseniami tohto ‘som v fiom povedat len to, Ze v prevahe iposledagch rokovvidim viace rozpaky 7 ‘dmysel. Rozpaky, ktoré fiadavka tzv. filozofiénost poézii je} morélny oroch a rozporoch co sidruhom rozumom, alebo eéte neobrazejfiesOBunOM siidruha1963 Naopak! (Zamypei pr trot Mace Slovenske) sori, Moré Hotsho augusta uplmie odo dy teria Maze dovenske, te nm povedat oj Saige aalvedot « Maticon, ned £0 50 19k iba Cito int, Medons vor eime smyslom osisbif Madaroy pp port sevole roko 1-189 2 Sk Prot gg Pejenaory nemadarskjch nérodoch Uborska, “umoka Fa pspor saa neve sty slovenskfch inteligen, for _ Kiasor, uBtefor, advokstov ~ meSfanov i remese or, predstanscch vten Es nae nérodn€ wvedomeni, bytes inti na rorvintic a zvcFadcnic sug} Tuli. Priamotiary, presnejsic poveda no-biely vo kédruje spofabliv spisob myslenia we podnes 5 Reiaietsic) za to, 2 pri joj zakladani sa paris fizadt ynorilni viGdnost Frantiska Jor AME islbria je uz taki bezohfadns, Ze naskrze Dperekpektuje bons Gmysly pri vyjavovant svojho fake dnes tym spomfnanfm preciéznym pedant zda len Otto Habsburg mohol dodat Eosi vznosti, p Wedzme, narokom na vd'atnos! Slovakov za to, Ze im pred iso rokmi jeho strfe bol poslal "tu8im" tisic zlatych na Mates U2bo Matiea od prvopotiatku svojou éinnostou ‘esplalla Koncepaiiviedenského dvora ani halier na ten Prispevok, Naopak! Tym, 2 manifestovala svojbytnosi ‘neznémeho néroda, mémecho iba paholkami a sla3kami, a S Sa anifestovalaju, nezabudnime na toi does, v pospolitoss Tuitoraymi i nacionélaymi snaZeniami ostataych Movanakjch nérodov: Cochov, jufnfeh SlovSkov 2 pre Sovsctkjm Rusov (beéne pourivang petat Matice Slovenske} v cytilike, vadenf, je dokumentom nad inc vfzengm), prispela svojim podielom nie k zfichrane, ale k ia habshurske) re, o om vari netreba diskutovat. a Ostatne Frantiskovi Jozefovi pramélo zélezalo na romfjant « Zvcfadovant kultiry néroda, SIOVERSKERS Tankjm srdeom obetoval do ne} ruhg redaktor Slovenskjch zvesti Povedal jedného dia pruému redaktorovi 2 Vee, ktorts obhajujeme tu vo Zvest stdem Iden aj wojakor, ato vSpanilsku. Ak Spaniel Pee ame a) my’ Toa z Ceskoslovensks mrodnseh brigédach zG¢astnilo na bojoc spani jelskych republikénov do 3000 dobrovol nik04 Splitka velkého dlhu rompaky, £0 a 0 Som by m, Na autorve i ae «stv s devin rim Sovenstho ng porta icboiedojoch Hors om vralanje na? ai a coo ind nd aks bent predsa zaujin Piatinrokmi at at diametrdlneodliné od tfch, 20 zap i folianty naich fasopisov pred desiatimi, dvanistin, rokmi- Tak eda hocio tom! Tym sk6r, Ze sa autora osobne orskajt Tak eda hoci o tom! ‘Autor je naozaj vefmi dojaty, 3e po mnohfch rokock, no «ite za svjhoZivota, mohol na vlastné of uvidiet napisané avytlateng, fe anion, anijeho sidruhovia vspoloénom diele Y onjch ruinfch Gasoch styridsiatcho treticho, Stvrtého 8 piateho roku nekuli odpornd zradu, nesabotovali, neusi lonal sa 0 reftaurovanie Kapitalizmy &i ui na prospech ‘vanturistckfch plinov emigrantskej viédy alebo domécich remit Kolaborantov, & dokonca na prospech ep tartBeaje) gestapa, Je mimoriadne, no celkom Hapa Tozochveny, ked moze &itat v auto- Swanon oo mene testrany,z tore "eon bon Epa niomnosti vyradenf, 2 cove tinnosv porter, 'uhovia) obvinené zo zrad- ape BY {cjto stvislosti z kolaborécie 1 Pléne vojenského prevratu alebo Slondjskou visd 4 ticky vyjadrovali vou slo Je dojatf 0 to vitsmi, 2 weaoptl, HP ne enovanc, Keds zatatn zubam K iso 0 bilavy! A tak si mysel, 7 ich, pretofe nié by osobne i veene net een targa den ajaktusneom juhoslovanskom priklade, s mauprosne vedie pomimo,za.aproti Cibolo ma * iridsiatich rokoch, ked' tvedoblavé negstupnos? /shnala ‘pdporeu & domnelcho nepriatefa do skutoéného stva, neé aby o tom nemohol byt presvedéen)? Noni potom, po padesiatom Siestom roku, ked ochsbla a opadia atraktimnost zradcovania, nedoméh Urazeno ignoroval évachtanie sa dvorného dejepiscetva vy starjch kaluZiach i nowie prefabrikity skompromito, vangch dogmatickjch ideolégoy, eSte hovoriacich 0 neos pravedlnitefngch chybach, i ked wz nie 0 diverzantsive Mikal v dobrej vere, Ze ani nae zavetrie nevynech onen svieHi prid, Ktorg zavanul a vanie po takmer celom socialis- tickom svete. Skratka, je dojatf, Ze teda konene uz je to tu, Ze to prislo "samo’, t}. bez jeho ‘inavného intervenovania, pisania rozlitnjch podani, memordnd a rokladov, ako vfsledok nfm nijako neovplyviiovancho sktimania dokumen. toy, spravodlivého a objektivncho hodnotenia udalosti situécif a nov, ktoré sa naozaj sta, Jeho vzrukenie je tym vatsie, Ze pri Slovenského nérodného povstania, ktord sa v pafdesiatych tokoch stala vjchodiskom k dogmatickému obvineniu je} ea nepriatelstva, sa dnes wi polemizoval s nimi, nevyvracal ich muby? V c koncepcia osnovatelov 20 zrady, saboti Poklad4, ako sa napokon pokladalé aj yStyridsiatom Stvrtomte xa sprivau. Rehabilitéea oku, v podstate 20 SP habiltéca kong sého nérodngho powstan Dee ® bri Siokictroo wi Rete date Kosong} tj en Fatchenialejia ned rebabiliécia Krivo obvingypae® veprdvom odsadengch sédruhov. Je rchabj a nepréve “ smuistcke iniciatity, Wworivého uplatnenia, roe. cepinekpehpootiok ej one) siete jednoduchn definfciami revoluéne} ideol6gie, ale nimi nezvizovancy, neqieraného a neobmedzovaného. Je rehabiltovante revolucionsrove) odvahy zfskat’ maximum vghod pyc revoldcv, aj ked’ doterasie skésenosti cite neposkyt fstredajm revoluénjm orgénom moznost formulovag patridaé smernice, ato jednoducho preto, lebo sa do tjeh dias takéto skisenosti nevyskytli, Slovom je rehabilitécioy revolucionéra na dkor byrokrata Untite sa moblo stat aj to, Ze by stidruhovia z piateho vedenia Komunistickej strany Slovenska v rokoch 1943-45 ppostupovali tak, ako to v midrej obozretnosti Ziadali ich Iriticiz roku 1950. Moblo sa to fahko stat, nebyt toho, Ye Karol Smidke mal modnost a odvahu nepedanticky a bez dogmatickjeh zébran vyvodit a prijat pre celondrodné Powstanie najpriaznivejtie zévery zo situécie, aki uz roku 1943 Slovensko poskytovalo. Sam tento fakt by wak nevylidil molnost,2e roku 1950 budé obvinent a obéalovani zo zrady, sabotie, Spiénsva, pretode-dnes to uz dost dobre vieme~ see eee Ba esotovant preto, Ze édajne bola onan pie! Predstavami a skutoénjm ae Procesy zrokov 1951 a 1954, ako intia a dvody ere Ninnicia ina sa hiadala a2 potom. rody: idenia boli uréite iné. Dnes by vak ¢ podozreni infetva. Ale ~ Prep vousit, ved by sa vetahovali aj nafho { hlupéci i ignoranti, ktori sa tajomn paver 7aakod! mote P eae, suior ch sorasret ; veer aby ich neklamala realita Zivota, ab anal, a preto neurbiiktkoalebo Eo mor ne sess lina ening apes svobo assoc, sje tiedy ye Fmovenic wf wapas svetove} anifatisticke} koalicie nated soe fcho rvizn eho Vek lastenccke} jn. facto by pre chiméru najmenticho odporu a zdanic Fen) est odvrhimodnostnajvdekicho népory, fits eestyantinacisticke}vojny v nérodnodemok vtyoldc, ktoré bolana programe da, Aj ako rehabilitovan stl by tu tfmto znamenim. ‘Nepochybne bolo riskatné osnovat odboj naSlovensku ako skutoéné celondrodné povstanie s proletariatom, rofnictvom, sich ilegélnymi organizéciami, ale aj s armidou ako celkom, od radovjch vojakov a% po majorov a plukovnikov, s Gradnictvom, fasto i s predstavitel mi centrélnych inStitdcif a Gradov, s vefkou tastou maloburéoazie a malome’tiactva, dokonca i kitaistva, ba aj s mnohfmi prislu8nfkmi i nespokojne} a znepokojenc} buréodzie. Tieto riziké sa prejavili hned spotiatku pre in- Irigy a 24Skodnicku Spekuléciu sa stratilo niekoiko dra. hocennjeh, mozno povedat osudnjch dni, kjm Karol Smidke s majorom MikuléSom Ferienéikom mohl obozndmit prislusné sovietske miesta s rozhodnutin Slovenske} nérodnej rady a velenia povstaleckej armady, ab Sa Slovenské narodné povstanie zatlenilo do kombindc Cervenej armédy. V hodine vypuknutia povstania veli Ra nejednom kl Géovom mieste stratili hlavy (vjchod: Geskoslovenska na novjch z4kladoch, prestovensko),alebojednoducho porutil stub a» & inaktic sklamali, A po oslobodent? & a lebo Gi sa pri budovant republitg adi, arab) nacionélayeh, sprqy.t "° staroat a cisnych, hospodarshych - soci a ditadoch dost nenaprekfali clement, Ly artaneprepoial autorty a prévo hovorg qo Pg epubliky? Osnova Slovenského aq, ovene} republiky? Osnova Si mond bola 2tejo stranky naozajriskantng, "°8¢hy poss : Vota ahmer presveddivo zneliprokurgiy alcetoang retake oly ho kritikowz pacdexrst opakjem:padesiatcho roku: aké 2éruky davat gar’ Sacco tos mat pochree gteee zh, or msi mat Komunis v2dy a predovetkm ee pant? Nazi Nebol nak, ba ani ich takto nalchant programovo ado nejakjch podrobnosté nevymbal. Sof spejencom len celkom weobeene povedali, Ze 54 komunis tami e Komunistami zostévaji a pridriavaje sa viekyey, boxer programu sioje strany (socilistckej aj diktatiry proletaridtu), ale neiadali od nikoho, kto $ nimi v tychie bodoch stlas? nechcel, aby s nimi sthlasil, naopak este ‘déraziovali, im je nateraz viae-menej fahostahné &o si ‘ch spojenci myslia 0 eh-Ktorfch otézkach usporiadania republty v budicnost, priéom od nich poZadovali len romaki toleranciu voti sebe. Pontikli to nezi8tne a bez Pobotinfeh timyslox, v mene obnovy republiky, a to isté Peadovalodich Zhodlisa,pochopitefne nie vidy bladko pecs aoe diskusit, iba v otézkach bezprostredne "into ciefom, predovtetkjm na tom, Ze odboj Bush ys ie Fonsi eit se do ozbrojencho povstania; Ye fae oe orBinom bude Slovenské nérodnd Fone see th akciéch musia podriadit rozlitné ing odbojove i *lotky; 20 pri obnove republiky nepdjde 0 8 w preratengeh v rokoch 193839, ale 0 pol opravnych nérodov Cecho pon tatu dvoch 10% psralorasio eta a tn prenedenia seb ve rahe strane Karp) 2 nov ot jélne spravodliva’, a aby tato vseobecn: so ormulaciadévalaakGtakt predtavso 2a aan zy ms x spravai Be Mejohovorii © pozemkove} reforms, so a gmesrenia veka pozembos, Hore i oe Tichaf. Teda 0 veci, ktoré samo oscbe nem: orn Fig charakter.Zhruba tsto body two obsah a obody 0 Slovenske} nérode) fade, 0 post aarnngeobecasch i majbliz8ich ciefock, iedesiatom roku, v prudkom rozbchu strany « Kyworenia a upemeniu sodializmy u refo jeho vie ploenos k 2a an ake pckiiy sais pekons Meany fudi, s ktorfimi sa této dohoda watvérala, moblo 53 a, 2iso onedokonalost samy, o detinskG nai ‘zdanie ohanebné podlost, nitomnszradu atd., ako tvrdila pritinlivs dogmatické demagogia, ktor4, Zial, mala vacsiu moc ako té nespravna, no predsa len zhovievavejtis mftajica kritika. V patdesiatom roku sa to naozaj moilo dat Lente my pSeme rok Styridsiaty treti a piate vede komunisticke} strany na Slvensku, vrétane autora, moze nyslie? na socializmus, na podmienky jeho budovania ak: na &osi, 80 je tam... za horami prekézok ... aj drotenjch prekaZok, z4sekov, opeyneni, bunkerov a pevnosti sfce ochabujice, ale e&te dost silnej a schopne}, ba wetkého Schopne} moci nacistického wehrmachtu; a ta porazit Zné tjm istejSie a tym rfchlk defintivne prekonanajprihodnejiej chi zasiahy roe, "7 patdesiateho roku n, Napokon, toro ani kr - At Popenajg natu zapredpokladu vybudovania socializmy, » " ‘aly {Sin ak leo presales im to 244, 20 haa petenia predpokladov budovania sociatizmy * by bol whodnes, Keby sa povstanie yg” aie Tat: picky pom a jednoliate paring a? sop by in alia shal oko seba eh, eos coc ake bjoat za nérodaé oslobodenie dacs.” Sask feanceleahoh gt Ue) Poocchajmebokom dahady o tom, & by bol tento spcop sas male zbfadska Glo, Ktordstla pred komunie tami v rokoch 145-44, i by bol naozaj najvjbodnej 5 ssipecbine,z hfadska budovania socalizmu v ovo). norej budicnost vkutku najbezpetnejst. Ponechajmn bokomspelalici, by akci bezpochyby naSich partizanoy aozaj sth vetkjch, 2o mobli a chceli na Slovensky 2vibndt zbrai proti nacistom, tj. &i by sme, krétko Povedant, namiesto nérodacho povstania nemali iba ‘micstne nepokoj’,alebo dokonca &i by sme pri takto Pofatom porstant neaktvizovali nejaké paralelné akcie {eh Mor by nate podmienkyneakceptovali. Histria pozna Bohuta aj taketopripady. Baie Spa Smtotflom, ved saveci mo smerom voveph dae tite retieho a Srtcho rok Ichrokoch dnes ze takto: Malia &i vobec oli Komunisignorovat weobeenogt Zena Sea gH ainacitickho Tokoch 1943-44 Mali a mohli sa slo & mali x mobi vast, 1 oie vytadovalo, podmiciovat Ancel prispiet k jchi sf, ktord situdcia na Si afvek, Kto ¢ to paf realnu mo? pr F y poskytovala, 2 Cerve “ i od karpatskjch priesmykov a na Pow vit om ygvine veef na juh k Bu > Maliamohli obfst takéto fakt omu rozpravkovému ciginov hhmatol stovku 2 krélovske} pokladn apesti kt er atiresch aadtladll abcattacet komunis vvqnom tébore sektarsky sckirovani, dogmat vast ‘etptnaslonk oj pri nacsickéam imper ost. A hoci sa nevySerpala a2 po jej najkraj e komunistickej strany na Slovensku s efi velki mods hranicu, pate vedeni ginal sprvne, ke pe teto orientécii spotiva prigina nezdaru, Aj nevydarens motnost je pramefiom velkjch pouteni, a tak sa 2d, nielen o tom &o bolo. A nielen pre historika. Rehabilitacia tejto koncepcie v jeseni 1963 svojim wemamom presahuje, ako som uz povedal, rehabilitovanic Wich os6b, pretoze vracia komunizmu gest sa orientovalo na iu, pre krivo obvi povinnost revoluéného poslania, povstaniu vracia v plnom zmysle hrdf privlastok nérodného povstania slovenskému nérodu vedomie, Ze ten, Styridsiaty Stvrty Pialy rok je v jcho hist6rii, predsa len nebol komédiou Plnou omylov, bagatelizovanou nepotrebnostou, ne Tozmyslenjm dobrodruzstvom podvodnikoy, ktoré nevyslo itosti pitdesiateho, PretoZe to, ti ~vdaka bdelosti a ostsebo neces, pIValo z porstania, hogy 1 rokoch uz priznvalo, Ze bola slavng <8 ™ hrdinské atc en powstae bo posledage: historcky daleite onacionalstckt. A této rehabilitécia ye burt Komenistominckomanistm, cham Tadic iy rn svoje povinnost, 6 WE V partizénskych je Pai coe sy ednorkgcn alebo v amide. Nepocybne: mohli byt a ext Ketiske, ramérske polické pribrievanie si yee? splécat at ‘amy tori mame dvadsat sedem 2.4) viac @ aj menejrokov vieme o tom mélo skoro nit ‘60 0 ¢0 sme sa malio tom nautit v skole ‘sme sa nenauéili ‘bo sme tom neverii* Chapete, prosts » Prosim preto je nalichavé a velmi d6led: split dh dohatergp MNS # Veli dotezte @ vo vivine socialisticke} literaté pve tendencie i? dadom, skor otick snnkami, ned uccleng ¥ oe 4 provokatieny priamo: otéizkami provokatienymi — n. oved'ami cheel by som sranensmi 0 Hiematku, o kore) sme tu VE " Koncepcia socialist ického umen sme de {ck realizmus. V tridsiatych rokoch od jeho 0 pravda, zmenil svoje hranice vo vztahu k inn tolenia, je isitiam, Kor Ia. Veerajsie “cudzie’ tterdme}a umeleckejtvorby sf dnes pre socialistickrealiz sevodne koncepcia socialistic ba “nepriatefske” clementy ani on nechce byt dogmou, pred. ss prijatel mi raz pre védy pison prdvne. Nazdivam sa vSak, Ze je asi cosi nespravne, vadné achybné vsamom zéklade, vschopnosti odhadu tejto kon cepcie, je kritiky, je] vedy, ak napriklad takj exempla priklad "padkového formalizmu’, akjm bolo c donedvna diclo Vanturovo, moze byt dnes vitangm prirastkom v rozvetvenom socialistickorcalistickom rodo. nade vedy a kritiky kmeni, Domnievam sa, Ze vtom je kri Ye veera 2 portcif socialistick¢ho realizmu absoli , ba Skodlivost V vfhrad "dokaze" neprijat dicla, a dnes ho pre ten ist socialisticky real worili o DAVe. Zostafime pri fiom. N Mnoho sme tu ho cho pripade sa nm zretelnejSie ukédu isté vysledné 25 Ooktoré by ném, podta mojho nézoru, malo ist. DAVoliatylterdrau Koncepciu, Day Mm h socialistickorcalistickyeh 0 h tende, aj tendene, blasts tii, Ktori twrdili, 36 qn ikolnajmn Jlemnicks wires sbo antirealistické, ale n, weet : 6 kon ipa edit alebo meson ee socialtichtho realizm.To bo eho hrietny neodpyat pales oko. poatemperamentyapotchy gy kombinorala = too “nedostatku" nestranickost, pr sancho,atikomunistcknepriatelsvo, @octalanges pri ‘zimerajch zékernostiach sprisahencchych ina cioairov ¥ sudbich burdotzic vObec a medzindrodncy, imperialame 28 V skutofnost bol DAV touto sion ‘ojoirnostou’ v umeleckjch otézkach len zobrazenin sveta ¥ malom. Nijaké Speciikum, iba produkt nagiy maljeh, nediferencovanfch, povedal by som Zobréclyen pomeroy. V jedaom Easopise, v jednej skupine, v jednom spolotsom sidrwiskom priatefstve sa stretli a pracoval, Tudia, stojaci na jednej spolosne} a idcovej platforme Socializmu a komunizmu, hoci ich umelecké vyenania a ‘ivory na umenie boli rozchodné. Jedni boli tut stipenci ‘ocialitckého reaizmu, inf yyznévali,alebo tolerovali ing spOsoby umeleckej tvorby, nezhodné s metédami Socialisick¢horealizmu, Ako wravim: bola to nidza, nutnost h, bed noch tr ocialitickorealisticke} metédy umelecke} vor. sno la literérna historia medzi by, 7a ious a socialistick{ realizmus, ba realizmu en ateecinjaaiontas oDAVs AS mus Minalgeh, socialistickorealistickjch vfnimiek sem gual» nade re} ono th DAY encase) wale. Pr pote urttajice a pnitujice pre DAV Spravodlivé vot tsiliam, wymshajGcim v (azk apmivgch podmienkach pre socializmus patriéné mi ey spolotnosti, V jej vedom, Bola to krivd: Baan saljetioes Ceabuatoenctcc, Passa cect ca fam, otc oe Be apd Vemypecirshcaoariacs a he rcrice e, ey pee acme temerct ent aver Reyer oSteantes tome Duos aaa DAV re Ig kk exes ton}Sodndne evident cesty nae} literérnej vedy, hist6rie a kritiky za posledné roky, kde a v Som sa spreneverili svojmu socialistickému poslaniu. Niekedy sa mi tak vidi, Ze v horlivosti dis- kvalifikovat DAV pre Géast nerealistickch, lepsic povedané, socialistickému realizmu nezodpovedajticich sili v Hom, naa literérna hist6ria, veda i kritika jed- noducho nadviazala na star, konvenénd linia slovenskej literérnej vedy a kritiky, ktora vsak v ndzore na svet stéla na ncsocialistickej, ba protisocialisticke} platforme a v otdzkach politickjch bazirovala na antikomunizme.ick veda a kritika nés pouduje rné umelecké nahy odlitné od «, chorcalisického chpania literattry a umenia tye socaisicktho umeleck¢ho bédania) nemoan x, pofabky ako doteraz, ¥ mene zrozumitetney mehoodpors kidolipim nepriatefskfm ksocaingt cplutovat, whadzovat a yyticrat 2 oblasti 2éujma sticktho dloveka. Myslim, 2 ide o sprévne pou, niclen pre hibtie a pravdivejgy avantgardného a moderneh, joént a dalekosiah pomanie umenia,2t0 aj mena, ale aj pre hie & pravivejie poznanic Sovela, o aj love sacalistick¢ho. V poslednom &ase nds moti, zayjat situécia moderageh umeleckjch ‘silt v Sovietskom ziize. Po revolicii Koliska a svetovf arzenél moderngeh umeleckjch dsl'vojtvarnictve,divadle, filme, architektére aslovesajch prejavoch je Sovietsky zviz ad podnes dlhgch tridsatrokov klasickou krajinou, kde socalistck realizmus odpoveds bezfhradne na umelecké potreby dloveka. V mene boja proti formalizmu a injm -izmom zatlatili do radia wWetky nercalistické, lepsie povedané: sebe, tj. Socialistckému realizmu nepodobné elementy a po vtazstve nad nimi je jedinou koncepciou umenia. Av8ak z tohtoroénjch diskusf 0 umeleckjch otézkach vypliva, Ze i mladé umelecke sila, ktoré 2 fycicky nemdzu stét pod *plyvom doméccho, prekonaného "bludného expe- Fimentétorstva’, hladajG vjraz v modernjch dsiliach, apn oxlgnjch od socialstckého realizmu. Vysvetli si iain + ickym kontrabandom" bolo by astoostamy nat) Wetlovania. subjekttvaymi i umeleou, ¢xtravagantnjm than po, » ich exaltovanostou, ich Oniginalite atd., nie sii na mieste 6 ay Mesoveanoy 0a Ve ¢ ieee kojujeci¥ ins ‘vats usp n seas ostou obecenstva ues een sve poznat, ¥ poUrede P nracioe depodobne VtG7bE P ber epravdeP side po takort w lade AF givikovi 2 titatel pests dere nadie dielach oénej miere ns Fedostato a fovi to, €o nenasicl, al ore mu bol aoe ok a poznatkov vyP! ber ltmych pomname n A) 2 eA ey mi dont Oli otézk tems 7 ede i kritke pozicie doterajsie Si ei krtike pote ; ae istické v ument a by aes vy socialis- f sho realiz- ri, ve hls vybadat socal : i viataiekeho umenia? Nejde voch, trebsrs i vz4jomn i vod recovatel poi tickom ument popierajacich el mana eeh ai aclckjeh sl? Nejdevbudovantsocalistck fjliteratry a umenia vObec, ale iv skGmant a hodnotenich ‘ninulosti 0 let na takjch dvoch kridlach? Hovoriac | Iuirove} situdcii v nae} literdrnej historii, vede i kritike natiska sa otézka, &iju nespOsobuje podcenenie, zaznavanic anepachopenic tejto dvojpolérnej jednoty a stavanie, tasto neobyéajne vulgérne stavanie jedného pélu proti druhému v nezmieritefnom, nepriatelskom protiklade? Socialisticky rcalizmus mA teoretikov, ktorfm sa javi socialistickf realizmus ako jedine&né maximum a vrchol umeleckfch dsili socialistického umelca, do ktorého samoz: rejme wiistujé pri predpokladoch pre nds zaujimavjch \etky tvorivé snazenia spotiatku sa rozbichajtice v ameni {akého, & onakého avantgardného -izmu. Uvédzaja mnoho Adbkazov pre svoje tvrdenie, ktoré absolutizuja zistenim, Ze y socialistickom realizme sa vedeli v plnej miere rozvinat 0 jednotu ; nlosne 5 Jementov, v tomto pripade socialistic jpéde stojacich tzv. avantgardnjch. jute}schopnosti tobo-Ktorého tmelea, a2 potom, kee Hy manereoje) avantgardae)Skoly. Nyy Rely f rasksho futurizmu Vi. Majakovsks gq) ‘Shee weblagch dlelch main snihom iio eo. Cesta Lous rag elec awa {adalat Apolinsroepoézicasiholkriedlam, tect si idan socaiticktho realizmu, aby vedel ysl Sim je prensa sy. SK. Neumann sa progr” caatil od svjich priekopnickych modernistickych zag, thoy aisosvojou potzio na cele socalstickorealistickeh, froatu. Od poetstickjch zaatkov, cez surrealizmus vei cesta Nezvalovej a Bieblovej bésnickej tvorby k soc listickému reaizmu. Atd. Neprichod{ mi na tomto miests _atora,véomjetto konStrukca socialistckorealisstichj te6rie oprémend, v Som nedopovedand a v om je mylng Prjmeme ju pre tito chvifu bez krtickfch vjhrad. Aj tak sa vyndra pre literérau histériu, vedu a Kritiku nalichav otéaka, &i motno, tak ako to doteraz robila socialisticko- realstické te6ria, bagatelizovat, jednoznaéne odmietat a bilagovat zndmkami nepriatefstva wetky tie tzv. avant- gardné a nerealistické umelecké ‘sii anim tu ‘epodéva 0 dévod viace, aby sme sas nimi zapodievali tak Yéine, ako s diclami socalistickorcalickej tvorby pri skimant a pri podnccovant daRieho rozvoja socialisticke} 3964 fou a bez sentimentality dobrou P: ia vychadza v podstate z dvoch podnetov: 7 ju nad kultom Stalina v Seskej poézii, vktorom fvne javy od konjunktursine} horlivosti Nasa Medkovhos coddefuje pozitfune ja 7 Gunku J. Gru, ktorfza svoju generéciu désled Stapredchodcom podtahnutieStalinovrmu kultu. Najsk toby sa ospravedloval za nedopatrenia pri wysvetfovani aap « van wie pots X Sino, Gadal o prepatenie, Ze aj on... Cheem povedat, Ze éeska poézia (mém pravda na mys pochlebovanie) nema nijak¥ d6vod ospravedliovat sa zato, ie ona dakedy vyrickla Stalinovo meno. ZaleZ{ na tom, & hovorila a ako hovorila. V teske} poézii (zdéraziiujem potaii) neprevlédal Kult Stalinovej osoby wobec. Kult jeho csoby ako takj. V potiatkoch horitkovitho rozdachavania jeho osobného kultu, v tridsiatych rokoch, aj revolutnd potzia népadnej vitSiny komunistickjch bésnikov reagovala nai mrazivo chladne, Nev8imavo. "Mui s Sclom sedliaka’ akoby osamel v tej poézii, Ktoré postava Lenina vedela inipirovat k tofkjm bésnickjm prejavom. Pravdaze, to bola doba, v ktorej na Ziaru kultu vrhali zlé tone vtedy este nepochopitené osudy Tretjakova i Kol cova, Mejercholda ‘*formalistickjch stapencov zahnivajtice} burzoéznc} dekadencie™ a desivo prekvapujticich procesov s osob- nostami, ktoré sme poznaliz oktdbra. V tychto a podobn{ch Stolnostiach néjde literérny historik wysvetlenie, preéo sa Joby poéziu, nie versovaném slobodenic 2 nacisticks 4 Anieibavpredsta h poszie, svedéent triedy. Ak sa Sesky nim svojho néroda a s tGbami sy : ie) fmto z4pasom, hoci so Stalinovjm menom mbit, Ba nemusf sa hanbit ani za to, i Sov ako Sitru programa a zrozumitelnd skratku pre cicle svojbo airoda, a svjich citov. Nemusim vim vraviet, kofko no wyzdvihoval na prospech tychto 24 apriklad Jaroslav Seifert sCaZovat sa na kult wobec a Stalinov osobitne. A predsa v éasoch, ked! sa zatal rometévatjeho kul a strhavat nimbus zjeho mena, préve kvOli fomu zmysiu, 0 Ktorom tu hovorim, bol udivenf, zepokojeny a rozhorten{, a nie iba preto, Ze ho odrazu s deipekiom zatali stat neraz tie ité dsta, ktoré ho dei redtfm iba yydychovali,také boli vo&i nemu tctivé, Musime osobitne2dbrazit e naa poézia, ak bola vera aspektom, pre ktoré ju brénime, hy 9 rrénime, hoci bola n: hafad Poznatend kultom Stalinoy cuba sv vt vat j osoby, neubliZila svojmu an’ a2ostala poéziou, Kto by chee tvrdit, 2¢ visnickej tvorbe Zmamenaja nejaké imku Rudoarméjci, Tobé, Di » tke oun by weak an samosta elt wapovat? Kost a 4 to peek -m = ee moriadne dblezité mi 4 doko atfvne orientovala na spolotensk ‘ s jinicatioe sick oho, aby 5 atiku bez fou. Takjehto. basnick; poéziou = nevydava dobré vysve« pokojit s vysvetlentm go zatial Mrosanebude chciet Usp vie akovej Koncepcii, Ktorg v sfitasne} bésn yilienkove) is a jada, je prave takjmto reagovanim, ten sotva vilas na tento vel ka dalekosiably zvrat. A i ktoré Stalinovo meno nebolo cud polo symbolom Zivotncho programu), prave této poézia by mala 60 povedat o svojich vztahoch k tomuto zvratu. "Ateraz ku Gridovmu élénku. Myslim, Ze nepotujem rast trivu, ak v jeho wystépent vidim nie&o podstatnejsic ne reagovanie na jeden tlanok, dokonca nie’o viae ned Siro cosobity pohfad na jeden literarny problém. V jeho ps nekompromisnom pristupe k téme, 2d sa, je skryty eticky postojcelej mladej generdcie a v spOsobe, akfm svoj nézor yslovuje, aj nedstupne kriticky vatah tejto generdcie ku generécii "otcov" i bezprostredngch predchodcov. Aj ked pravevotézke kultu Stalinovej osoby v na8ej poé sthlasit s jeho jednoznats ym odporom, treba s radostou vial na vedomie fakt, Ze rastie, dozrieva aneodbytne sa hls © slovo generacia, ktoré sa nemieni "len tak" skléfiat pred monstranciami, nasledovat predch4dzajicich a Sokolvek Priimat bez. vlastne} kriticke} tivahy, To je vetké vec. SJmictnutim Gra8ovjeh vhrad v 28lezitast org nase) dneSne} diskusie, chcem zAroves aaa 2° PSG, ron din eine pokladémzaneobytajne 24va2ng prinos aksa jay gencricia, dokonca ¥ Wworive) aktvite, ktord - jednotivstiach mili ~ chee trvat na 2ésadéch, jo kritrif aj za cemu ne ck ket ae el by som i a mi v8ak, 2e ani Grigg jeho generataf druhovia ochranw nepotre! a i anu nepotrebuji. Ce pekne sa obhajyi sami es nd, Ye sa od t§ehto principov odkléiia. Che, preto veiat do ochrany. Zi He magg Ladislav Novomesk a Jaroslav Seifert o avantgarde a stigasnej poézii [_NOVOMESKY: Ono je to tak, 2 kad epocha sa raz nove, at0 3} via, padnd staré poriadky a zating mary siatyeh rokoch, po prewate, presneikie pore 1 roster wyvelane VeTkou oktGbrovou revoliciu, ke < acinalaorganizovat nové spolonost a vistom zmysle enskf poriadok, nastpila vel silns bisnick renericia: Hora, Seifert, Wolker, Nezal, Te Aida worisea podnes nonnfitp tv, medivcjnov poze. Analogicky by sa bolo dalo taka, e po roku 1945, ed’ sa stalo nie’o podobné ako roku 1918, nastapi po revoluéne vine abdobné generdcia, Maino aj pil «1m, fo sme Eakali.Iste to svist predovsetkjm saipokrokoveti kurz politic sa tu zafal subi s nowy spol’ taleifim kurzom literérnym a vobec umeleckjm. Id ‘ajedinou moFnostou sa zrazu stal prekonang realizmus. J. SEIFERT: Stollovské kanonizacia. L.NOVOMESKY: Nie, nejde iba o hlavngch r iNejedlf, Kopeck toy, aj tich bolo viac, ved silne vpliva J. SEIFERT: ... aj Nezval svojim spésobom. Tak iru, Sam vedel, Ze to nie je ni, Ze je to 216, ale cheel achrénit svoju starSiu tvorbu, najmi svoje romény,si vstupné, Sim o tom vefmi nerd ho 4d hovort, keg takstr L. NOVOMESKY: Ale Nezal te trotky ing (dati plata ecf6 26 vos, obo, do wyva, ind vec je ce Zpev mira a tie drobaé gas spolfngsumenima ontoanineskrjval. Noostane 4 préve tjm uviedol do omylu socialisticka kiting sepstrebla, 2 je to jehofalo8ng mares. T4 y tom? ‘ide dotoacajeho rast, ba epochu a velebila tato su iso iy ord ol ass, Ale aby se elt tomu z Goho sme wySli. Zdé sa mi, 3 obdobie asi od r 1956 je obdobim vydfchnutia aj Gteku od toho, go a tabi od roku 185, ch vertov na Salina oe twaktorskjch. Basnici vytuiili, Ze toto nie je ani socials, ani potsia. Ale reakcia je extrémna zasa, azda privelay utckajé do abstraktaosti a mnohovravnosti. 7 LSE, Lenée tu si treba uvedomit, 2c hlavayjm ubicfom daetnej Seskej potzie sa daes Tudia, ktort 1 |, SEIFERT: Chépem a terajtin mladé generécin, vier weligo neslo robi€ tak ako v minulosti, napriklad ehopag napisat sonet, Prizndvs joruky, sim sa we citim presftenyrjmami. Aj basnické erode pe = si myslim, %e poézia je v {hoje sé nevyhmutné, podstate od podiatku a2 doterazlen jedna ats ist. Nedévnc Tom éital taroegyptské ésnitku asi spred Styroch tsicrodi a prive prine} somsiznova wvedomile poéziu welico maze rozlitova, ale stéle musf ostavat Zosi spoloéné. Prive preto rma mrzi, Ze mame tofko Tudt zbabelfch, &o si odkladaji svoje roboty. Ak uz nechcem hovorit o poézii, sa mi pre dneinG mladé generéciu straten napriklad Vanéura L, NOVOMESKY: Podobne, ale z infch pritin je to napriklad aj s Neumannom a Wolkerom, hoci Wolker - 24 sa- je eéte stéle obf beng a &itang. J. SEIFERT: Karel Teige hovorieval, %e krdsa veet sa \eerpdva ako voda zo studne, L. NOVOMESKY: Tu je déleiit¥ aj z4stoj socialisticke} kultérnej politiky. Kedysi v zatiatkoch nage} socialisticke} Poézie myslel som si napriklad, ¥e mat rd Apollinaira je mada na Majakovskom, na komunizme. Ale komunizmus, toje priestor pre Sloveka, patri k nemu véetko, to tlovek nejako potrebuje, Dnes mi je jasné, Ze neexistuje problém Komunizmus a Apollinaire, ale komunizmus s Apollinairom. 5Apollinare patrt do komuniem, pr lovey dobe bot vada mano elte hori, lebojeho podzia pry 3e tasto sito vel fazko madino wvedom) nevyhnutné, Ale napriklad Teige, nech uy ech bol poctistom, kubistom, surreaistom, ‘dy sa citl Komunistom, ba robil to priv Komunistom. Vidy yychédzal z komunistick tieto tebrie obohacoval, Ale v stvislostist¥m, 0 2om sme pred chvifou over rita mina um eitejedna teGria bésnika J, Palivea (autre tistics nh, na tre by som dg et najmlad&ich bésnikov), ktory hovoril, Ze Apollinaire sept Potciu sitasne stm, ked Zeny pretthai thane qroih Snurovatiek, aby ich mobli odhodit a povedal by a thal" svoje povaby. Ale ako eay preto oxtay Zenami, ba sali sa ete “enskejtimi", tak aj potzia vo Obil 80 op Ei niet ings PFCCO, Ze ba} eh tert avy Maa go oe ‘mom celej geskej avantgardy. rey Ruska g i na, Jednej strane umenie TeeTspatitnds tl chk, Naprliad ¥ ‘ply futuristov, ale ser alain! toubotercnte assetestinginy rempaimodnost vel a pornat. Napriklad Majakovskcho Lav ered ome wal prlotengalnickedyroku9Z2alebo 1973, 7 francézske} poézie sme tu mali aspoi v#borné oligin K. Capka. Ale na obe strany sme sa obracali v ine toho istGho idedlu, v mene te iste} myslienky. J, SEIFERT: Mnoho tu ykonal Erenbur,tento-- povedal ty som - agent moderného umenia, Ktor lital po cele} Europe. V tom Case dalcko pokrotila aj sovietska archi tcktira, Ja wi 2a prvého proletérskeho bésnika pov Hora, eho Srdce a vfavu svéta. Ale vlastne teraz tu nani ing myslim. Cheel by som povedat jednu taki kacirsku mylionku a difam, Ze ma pochopite. TotiZ, Ze sovietske umenie pred néstupom Stalina bolo také progresivne, Ze ho al, ktorf réstol vlastne z trosiek, ktorému hrozila vojna orf muse! potitat s obrovskjmi masami, nemohol vlastne dost potrebovat. Otokar Bfezina ma jednu myslienku, Ze 20 stromu umenia si kad trhé tam kde dosiahne. Iné je, ak sa toto kanonizovalo az na veky vekov amen ako jedinj ide4l a jediné moznost umenia. L. NOVOMESKY: V tom naozaj nie je chyba, Ze Stalin nedeKlaroval avantgardu ako jediné socialistické umenie Ved aj v dvadsiatych rokoch existovalo popri avantgarde aj ‘iné umenie, Bol tam Chlebnikov i Majakovskij, Pasternak aj Jesenin, ale aj Bednyj a inf, Konetne Lenin aj Lunagarskij 2draziovali Puskina, tohto Weruského basnika, A.o to musi ‘SC - wyberat si, ale nebradit, nezavracat vjvin. Ono je to témy priklad, 4 napriklad Majakovskému sleéna vo Nidavatelstve nechcela odpisat jeho verse, pretoze pre iuam N + st nebude ar, sducho mus! potkaf. Pytat 1m Veru tak poeziou. Neh i predpis zvala! Ale otaki najkrajtie A predsa to viem adajte v tom aforiz ovat. Vytraca sa Je Glohy, ktoré sa jej nezdajé af od nej mézete Meno Jilemntcki vtihot ani v uplynulfeh F Ha) éasti DAV £08 tejto Konferenc esd, zaspovedajacim historicke} pravd pokiat adm sily val sa naopak aprav proti ane) asti DAY konferencia, povola tick povest tejto fasti DAV, nevy a Beskoslovenske} liter4 Jiemnnickfm,jeho dielom, jeho prikladom a najma edomosti triezva n ié: Silemnick§ sjednou fas do néprotivy, ano, a drube}, zavrhovane}, Zopsut Wu. A hoci by sa zdalo byt "logick: nd rehabilitovat velijak hist alebo aspod zmen8it vfznam Jilemnického, do initat schvélnost néhody, ktord umoluje préve menom lemnického zatat rozpravu o pravaivom DAVE, 0 jeho socialistic} povabe, 0 jeho skutotnom mieste vslovensk ng} osnove. Naprick toms, Ze nim 0 fiom wySvicalo dogmatikirstvo v z4sto}i Pov restnho Jeangho kostéte" v neddvne} minulosti jadro DAVY lteratéry i socializmu, ba iz obtianskeho Zivota, dokonca #} 1 Fivota vobec ”m ito kon enam DAV a kultdre wobec a pri zakiady, racic, Kor naothrojoval pseudorevolutng kurz , 2 DAV celejslovenske lteratgn, ino nich, na kod im a v odpore k prostéms, vskému maysla pre pravdivost a spravodlivost (20 vay dovsetkjm az v otrocke} fcte, ak ovat), aj keby sa - skrétka -takto alo zatat, nebola by aijaké chyba zatat s menom Ji lemrického, pretate i jeho povest a skutoZny vjznam jeho dicla sa mus rehabilitovat, aj ked nie preto, Ze sa poutivalo sko ter pri nelvalifikovanom opf ivan, ale rozhodne preto, cho sa meutivalov tomto bezumnom ofiali. Spominajde si v takjchto sivislostiach meno i diclo Petra Jikemnicktho, dostivame sa k jednej, nie sice jedine), no pods moj mieaky centring otke, s Klorou su naa ‘onferencia musi predowetkjm zapodievat. Privediem vabu racist koe ce vtah Petra ilemnického k ostatnsm, patdesiatych rokoch proskribovanjm davistom, cez ich po- mer k diel Slemnického 4 ez pristup dogmatikarskeho loco whales slack enchtta ct pom SF no dospiet k csudku, 26 Ir Nesporne me jut, umelecky aj ideovopollic” a a Urxom boli akeeptovant a DAV aj v ic a iela zavrhovang od z4kladu. Ale na: . eh iia a me we je modné bez zaésilsovani Sk oe e ého skrucovania 2m) weiorie, bez nesetrné 8 str, Ot a, odaretoratedn0¥ mene acti iemiektio cel) DAV, ¥ mene socialstckth realizmu ind, odlisné socialistické literataru, umenic to vulagarizstorské dogmatikérstvo préve sutoénosti, bez fal ultra vob robili, a to spésobom ozaj nevyberavym. ‘éme: neexistoval a nemdze existoval v Ostafime pri nate} t ej osobitne Jilemnick# a osobitne DAV a uz naskrze Jilemnicky proti DAVu, &i hockto z DAVu pr Jilemnickému. Do konca Zivota Jilemnického (a zatiatkov kyjacke} antidavisticke} kampane v patdesiat roku) stali sdruhovia, hoe aj rozmanitjch uspdsobs wandvajaci rozliéné spdsoby umeleckej tvorby popri se na spologne} revoluéne} marxisticko-leninskej platforme DAVu. Vsetko ostatné je konstrukcia a legenda. 81«lbysomtejto stvislostipoukézati na to, aks Pi de pr sho dicla, Nie ip kore sa yfiguroval od nepamiti nepriatet sa povySoval Jilemnick9 nad DAV 4 ba staval ho d skej pozicie netvorlispravny obraz jeho vk em, Davy, © drug, Kho reatis col. Ale dicla. Lina vfluéne platneng tne obt zencho socialist imp imu, ktord-v drusbe s infm mflaym heslom 0 "nep ch radoch’, o"nepriatefovi v strane" bola sochen politckom a spologenskom Zivote Slovenska, iba zdaniy, postitiadicluJilemnického, ako konedne nepostiza ¢ clu ani jedingho autora, a to ani socialistickorealistického, Pobfad pitdesiatcho roku prostoducho rozesol une lecké torbu vobec socilistcki osobitne na prot see siojace nepriatelské fronty, medzi Ktorfmi nieto pojva a tobi nie zmierlivost, na jednu stranu postavil "né8" jeding a jedinetng socalistick§realizmus, na druhé hlava-nehlava Wetko ostatné, oznatiac ho za dekadentné umenie za icejburdoMzie,& tak akosi. Dnes je w2jasné, 2c podla takjeto primitfme skon8truvangch prinefpov umenie ani nevyrasté, ani ho nic je motné pornavat. Podfa takjchto ésad nemoZno postihnét postihnét i tvorbu ortodoxného \enavata socalisického realizmu, ak, pravda, ide o tvorbu a ne 0 nedivotné prispésobovanie Zivota vyépekulovanfm frit 8 formulkém. A to sa stalo i Jilemnickému. tom wetkom, 2 jeho dilo sa stalojedingm a jedineéasm ia ‘slovesnom ument vobec a socialistick- ‘Alexander iaipou te ninulytf2deK upozornil na be- stala diel Slemni coat fakulty na krivdu, ktord sa 84 z neho polotil, i ked’ nie 2 al od 5 predovietkjm draz na Pole 0 “d tie diel Jilemnicktho, oro jeho profile. Takéto proruhodnejsiu Et ¥ rf po wee proti Kors oproti Fun realstickeisie, 1 Ked’ pohortuja zfch isch prone ‘tetnosti, takéto Pr sickjch kritkov do neprigetnost ak soatihli ten Jilemnického a eho dielo.Z Gorkého a vynikla predovietkjm Matka, ok o tom, Ze "slovek to znie vevmto prazku svetla nto Pi 1 ete le wykladany v ovedzmt ee or Hon 8 by echanizme nets chang ie, Kjmskosy rby acho vetKolepé postedng skladba okolo lina Samgina stl vae mene iba itulom bi aan fi. Z Neumannovej poézie vyzdvihla Rudé zpévy, ho or edicho dBrazu na skorgc i neskorkicIvické fsa v ‘oméfal tjm viac, &im vitmi ostéval Zlovck jeho rane] , o celistvej tvorbe Neumannove} nemozno jeho po : hovorit, V Olbrachtovi, tak utilo toto pozniw umenia, najddleditejSia je Anna proletérka, kjm v jeho tvorbe a Kontexte Seskej literatiry kraluje v skutotno: Nikola Suhaj. Nué a Nezval podia takéhoto pristupu je prijatefnf do Pantheénu pre niektoré fahSic noty 2 posledn{ch ias, i necvi8enému uchu lahodiace (Nezval aj tukto vedel) a za to mu mo%no odpustit Absolutného brobae i Sklenén havelok. Odpustit, nie prijat to, £0 robi tobi ésnikajedineajm vel kfm inicigtorom v poézii epochy Pritomna konferencia v zmysle rezolicie decembrovéh pléna UV KSC o tzv. burZodznom nacionalizmev Komunis tickej strane na Slovensku, mé of mend zakladate! skej i kultiry a zhodnotit pravdivo, tj. 2 pozicif nefalsovan dialektického a historického materDAV a davst- Vfomt0 pripade, prj rovenskom a deskaslovenskom lite syhine, Téma by predpoki even 2 {postinnutymi Smenami, Ktorg po iggy ‘t¥ median aymamii podle} zrady na. socialize, eragho maleate, timeho dejstvovania Viggi 2 ova presvedé éitatefe isa, ako 0 tom 2 memosrova kronika, Ktorésa 2achovala ven, /°%® ny Sensis OM, oréjencedmychrg DAV, wtvrajtcich ziklady pre slovenskg «tS iterate. menom Ivana Horvitha, kultvovangy Kor) sce davistom nebol, bol iba ehvifam cig’ t% puanikom DAVu, no s nim bol 20 slovenskej ite © tian nom opty Zang a tn ‘xa sobrazomtejkoncepeie DAVu, ktordiod patdenn rolov nesla na sebe faloind peta “nesprévnehe mnitctho a neleninského pomeru k strane” i fee ‘tht natkmsplochu Gpadku a bezndrodaého formar imu fast slovensigliteratiry’. A tak podobne. : A jazainan lemnickjm, 4 Zélrajen:nieiba oe toma diva gn iba Preto, Ze vfrotie jeho odchodu mik va prletitost, Ale aj Perce ees baht 8 PLO layne pret, lo midi, . tickej kampani proti DAVu mi déva ina uncles cn 2rudnfmi pomyjami morse vas jpn 224Sanin ju mozno zt jabato logmat ne akfm pristupovalo y rick bu Cee ‘0 svojho asu k DAVu i don om 5 tts Horvthov, al rie tha tS Hem Unrovia ingen, |. Aj preto mi atku tejto to, ‘hy som zdéraznil hned’ ray raznil hned’ na lit = "*térnej problematike, & 1 aon an POA cgrstva, ktord St P sh jvOls Oa ag minulost aureprerennny tT cee aprick skatoéagmn rors iron cd vali, JilemnickY o DAV» a edna ea re a. Tymto tr" — ae ° eemoat, nechonm wy SETS OAT Ve. O tom, Ze bol ™ : ana Jecké asilia manent, neuniformované ume ™ ee ya 0 FOZVO} jednotn! sonore dale 0 : listického umenia, ‘ak mé zéslub (a to ma, ved ich vin), m4 ju aval areas om, &¢ DAV, crac a ety stvo nickotkjeh vekors' Ha ee toma, Zev jedne} ksi Poa ‘Ukézal vtejtojedno- tng predpoklad zak: social ciskal pre ne it rive preto ani naprick toms 26 pne kvety,r6zne}farby arozne] One te romostt sposob a podistfm samo Tadania‘ rast socialistického umenia. ae ; je najviraznejsia, poutnd i pre dnc’ waha DAVu je najvyrazne} es vide dogmatkér, Kost svojim pobatin sl ‘imenia vedeli zbavit povabu a ainnosti dicla a} tvorcov, ktorgeh sa rozhodli ett. ‘Nazdavam sa, Ze této XK, hock0 DAVe aecolisa decembronthozasdnatia CV gg strane edz ing, Poktene st kung Grn om nacionalizme v komunistickej soiaalg tific ean marxizmu a leninizmu zhodnotila i al Davi a xh, Hof vsloeaskom I Zeckon fe _phlon pein epsom iterérne, ale aj politické av najSirsom zmysin®* spolocenské dejepisectvo dostalo dlohu nemal sean boja potty burZotmaemu nacional 6. Stratépovig Seta, mats, ako zadmo, shah hieSnow Fahostajnosfou pattie we @ povrchnou zhovievavos ‘jdndoualtudaems problému savy soc a as a mcs povahy,v "lvidée” tov, burn izncho nacionalizma v st rian oe emt Ste na Slovensku prejavl dl pt inuhodnd. DAV toti2, pospolu s inf sens ao bolz verejngch knizinic: crea net pee ee Pochodiace z konfi8kovangch ’ vistuje. AWak dokladng bédatel =H che lteraene} " di mtg - nee kultérnej a spologenske| Sass Stan septs, vivo patdesiatych rokov 7a ns rektaie Resa ‘ontrarevolicie, antikomuniz- ‘Nug, i ed boje DA Vu v poiati 8 yy mali takéto povahu, takmer seh 08 m a vjehodiskom nake} socials ‘ce clementy @ nézory, proti ktorjm DAY boje viedol. A tak venikla situécia, zed eamipovedané, Ke starf antikomunitickf a am nkeig lowenskKonzervaizmus bol vfenamneisimn a (om v tradicii socializmu po jeho vitazstve ‘eismelement cenneison Tord musel suplovat tradi antikomunizmu a DAY cle, Najma slovenské literérnu {skej kontrarevol atol tak§to pristup dogmatikérskeho sist Pypadesatyeh rok K at) minlos a ao ate dejo bude ma pay tastorobi etn mata abo ror ach zm 1 are Neje ted len o10, aby -obrazne por * terajtom rehabiltaénom procese pestron nage dejepisectvo t aby Ceskoslovensko nebolo. P OPTI nacign hy stickom haut nemeckej a madarey eli adfarskej it, Ceskoslovensku podporilo i pravicové,

You might also like

• Lukáš Perný, Marián Gešper: Clementis & Mináč: Vlastenci Alebo "Buržoázni Nacionalisti"?

  

  Document124 pages

  Lukáš Perný, Marián Gešper: Clementis & Mináč: Vlastenci Alebo "Buržoázni Nacionalisti"?

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Andrej Sirácky: Sociológia (Ukážka)

  

  Document16 pages

  Andrej Sirácky: Sociológia (Ukážka)

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Ján Poničan

  

  Document186 pages

  Ján Poničan

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• • Magazines
  • Podcasts
  • Sheet music
• Rudolf Dupkala: Štúrovci A Hegel (Druhé Vydanie)

  

  Document64 pages

  Rudolf Dupkala: Štúrovci A Hegel (Druhé Vydanie)

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Rudolf Dupkala, Lukáš Perný: Štúrovci A Hegel (Tretie Vydanie)

  

  Document163 pages

  Rudolf Dupkala, Lukáš Perný: Štúrovci A Hegel (Tretie Vydanie)

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Miroslav Válek: O Literatúre A Kultúre

  

  Document159 pages

  Miroslav Válek: O Literatúre A Kultúre

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Básnik Ján Poničan

  

  Document165 pages

  Básnik Ján Poničan

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Vladimír Mináč, Sub Tegmine

  

  Document99 pages

  Vladimír Mináč, Sub Tegmine

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Zem Spieva, Výbor Zo Slovenskej Poézie, London, 1942

  

  Document30 pages

  Zem Spieva, Výbor Zo Slovenskej Poézie, London, 1942

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Vladimír Mináč, Odkiaľ A Kam, Slováci

  

  Document218 pages

  Vladimír Mináč, Odkiaľ A Kam, Slováci

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Vladimir Minač & Peter Holka: V Košeli Zo Žihľavy (Digitalizácia Knižnica DAV DVA)

  

  Document75 pages

  Vladimir Minač & Peter Holka: V Košeli Zo Žihľavy (Digitalizácia Knižnica DAV DVA)

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Vladimír Mináč, Hovory M

  

  Document241 pages

  Vladimír Mináč, Hovory M

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Vladimír Mináč, Návraty K Prevratu

  

  Document154 pages

  Vladimír Mináč, Návraty K Prevratu

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Vladimír Mináč, Hovory M 2

  

  Document284 pages

  Vladimír Mináč, Hovory M 2

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Štefan Drug: Dobrý Deň Človek (Životopis Laca Novomeskeho) (1983)

  

  Document287 pages

  Štefan Drug: Dobrý Deň Človek (Životopis Laca Novomeskeho) (1983)

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Doc., Ing. Vladimír Choluj PHD.: Záverečná Práca Ekonomického Univerzitného Štúdia

  

  Document12 pages

  Doc., Ing. Vladimír Choluj PHD.: Záverečná Práca Ekonomického Univerzitného Štúdia

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Gustáv Husák: Svedectvo o SLOVENSKOM NÁRODNOM POVSTANÍ (1969)

  

  Document319 pages

  Gustáv Husák: Svedectvo o SLOVENSKOM NÁRODNOM POVSTANÍ (1969)

  Pre budúce generácie

  50% (2)
• Alexander Matuška

  

  Document2 pages

  Alexander Matuška

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Štefan Drug: Vladimír Clementis, Život A Dielo V Dokumentoch (Ukážka)

  

  Document101 pages

  Štefan Drug: Vladimír Clementis, Život A Dielo V Dokumentoch (Ukážka)

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Doc., Ing. Vladimír Choluj PHD.: Náčrt Metodologického Prístupu K Riešeniu Záverečnej Práce

  

  Document16 pages

  Doc., Ing. Vladimír Choluj PHD.: Náčrt Metodologického Prístupu K Riešeniu Záverečnej Práce

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Ladislav Novomeský Vo Výbere Miroslava Válka (1979)

  

  Document173 pages

  Ladislav Novomeský Vo Výbere Miroslava Válka (1979)

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Lukáš Perný: Utopisti, Vizionári Sveta Budúcnosti. Dejiny Utópií A Utopizmu (2020)

  

  Document30 pages

  Lukáš Perný: Utopisti, Vizionári Sveta Budúcnosti. Dejiny Utópií A Utopizmu (2020)

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Ladislav Novomeský: Manifesty A Protesty, Výber Zo Statí A Príspevkov o Kultúre A Umení, 1924 - 1936, Zv. III. (1970)

  

  Document189 pages

  Ladislav Novomeský: Manifesty A Protesty, Výber Zo Statí A Príspevkov o Kultúre A Umení, 1924 - 1936, Zv. III. (1970)

  Pre budúce generácie

  0% (1)
• Ladislav Novomeský: Do Mesta 30 Minút (1986)

  

  Document34 pages

  Ladislav Novomeský: Do Mesta 30 Minút (1986)

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Štefan Drug: Vladimír Clementis, Kultúrny Publicista (1967)

  

  Document121 pages

  Štefan Drug: Vladimír Clementis, Kultúrny Publicista (1967)

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Ladislav Novomeský: Slávnosť Istoty, Výber Zo Statí A Príspevkov o Kultúre A Umení, 1938 - 1944, Zv. IV. (1970)

  

  Document171 pages

  Ladislav Novomeský: Slávnosť Istoty, Výber Zo Statí A Príspevkov o Kultúre A Umení, 1938 - 1944, Zv. IV. (1970)

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Ladislav Novomeský: Stamodtiaľ A Iné (1964)

  

  Document71 pages

  Ladislav Novomeský: Stamodtiaľ A Iné (1964)

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Ladislav Novomeský: Svätý Za Dedinou, Pašovanou Ceruzkou (1979)

  

  Document46 pages

  Ladislav Novomeský: Svätý Za Dedinou, Pašovanou Ceruzkou (1979)

  Pre budúce generácie

  0% (1)
• Ladislav Novomeský: Zväzky A Záväzky, Výber Zo Statí A Článkov, 1945 - 1950, Zv. V. (1972)

  

  Document210 pages

  Ladislav Novomeský: Zväzky A Záväzky, Výber Zo Statí A Článkov, 1945 - 1950, Zv. V. (1972)

  Pre budúce generácie

  No ratings yet
• Ladislav Novomeský: Znejúce Ozveny - Výber Z Politických Statí A Článkov, 1924 - 1932, Zv. I. (1969)

  

  Document192 pages

  Ladislav Novomeský: Znejúce Ozveny - Výber Z Politických Statí A Článkov, 1924 - 1932, Zv. I. (1969)

  Pre budúce generácie

  No ratings yet