PaedDr. Metodeja Schneiderová PhD.

– Hudba pre deti PU PF – ZS 2007-02-23

Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity

Katedra hudobnej výchovy

Názov disciplíny: HUDBA PRE DETI

Vyučujúci: PaedDr. Metodeja Schneiderová Ph.D
Rozsah a ročník výučby: 3. ročník,
Cieľ predmetu:
Posilnenie prípravy lepšie hudobne disponovaných učiteľov v receptívnych činnostiach.

Hudba pre deti - jej predmet, charakteristika, konštituovanie disciplíny, princíp

pedagogickej tvorivosti, činnostný princíp, alternatívny program pedagogického pôsobenia,
učebné osnovy a počúvanie hudby na 1.stupni ZŠ.

Úvod
Všetci si uvedomujeme zásadné spoločenské premeny, ktoré znamenajú i určitý zásah do oblasti
školstva všetkých stupňov. Tieto zmeny sa postupne premietajú i do vzdelávacích obsahov,
učebných osnov a plánov, ktoré by mali fungovať na základe mnohostranných väzieb
potrebných pri optimalizácii učiteľského povolania. V posledných rokoch sa vo vyučovacích
stratégiách preferuje humanizácia a demokratizácia vzdelania. Do popredia sa okrem
náukových predmetov a exaktných poznatkov /dochádza k prehodnocovaniu vedomostného
aparátu/ dostávajú výchovné predmety, ktoré budujú svoje ciele a obsahy na emocionalite,
zážitkovosti, kreativizácii a estetizácii osobnosti. Hudobná výchova v dnešnom ponímaní svojou
podstatou, obsahom, cieľmi a pôsobením môže tieto požiadavky v plnej miere spĺňať. Rastúci
podiel hudby v živote človeka 21. storočia vyžaduje i ďalšie skvalitňovanie hudobno-
výchovného procesu - súčasná zložitá realita si vyžaduje tvorivú osobnosť, teda tvorivého
učiteľa. Optimalizácia učiteľskej prípravy znamená citlivé rozvíjanie špecifických hudobných i
osobnostných predpokladov a fungovanie mnohostranných integračných väzieb.

Charakteristika disciplíny Hudba pre deti

Z histórie
V šesťdesiatych rokoch si začala školská hudobná výchova všímať a postupne klásť väčší dôraz
na počúvanie hudby. Vtedajšie učebné osnovy si kládli krásny a veľmi ťažký cieľ - žiadali, aby
učiteľ sústavnou realizáciou počúvania hudby naučil deti správne chápať, hlboko prežívať a
správne hodnotiť hudobné diela. Tieto úlohy boli o to ťažšie, že percepčné činnosti nemali ešte
vybudovanú žiadnu tradíciu, že ich metodika nebola dostatočne vypracovaná, ani v praxi
overená. Prekážkami v tejto činnosti boli nepostačujúce interpretačné schopnosti učiteľov,
navyše technická úroveň reprodukčnej didaktickej techniky bola na nízkej úrovni.
Nápomocnou v tomto smere bola odborná metodická literatúra, ktorá mala uľahčovať prácu
s hudobným dielom, návody k počúvaniu niektorých skladieb mali inšpirovať učiteľa
k prehlbovaniu a zdokonaľovaniu spôsobov práce s hudbou. Učiteľ tak mohol načerpať isté
skúsenosti, najdôležitejšie zásady a metodické princípy, ktoré mohol následne aplikovať i na iné
skladby, zároveň nachádzať lepšie spôsoby ako približovať hudbu deťom.

1
PaedDr. Metodeja Schneiderová PhD. – Hudba pre deti PU PF – ZS 2007-02-23

Dlho bolo počúvanie hudby považované za niečo pasívne. Novodobé výskumy nás presviedčajú
o pravom opaku. Ukázalo sa, že pri počúvaní hudby ide o zložité psychické procesy – vnímanie,
prežívanie, myslenie. Hudbu však možno počúvať rôzne –sústredene, nesústredene, mimovoľne,
uvedomene, za nejakým účelom alebo bezdôvodne. Rozhodujúca je motivácia – prečo človek
hudbu počúva, čo od nej očakáva a na čo mu slúži.

Konštituovanie disciplíny
Hudba pre deti ako vyučovacia disciplína na pedagogických fakultách je pomerne mladý odbor.
V Čechách sa vyučuje od roku 1977, na Slovensku sa presadzuje v 8O- tych rokoch na
hudobnom odbore, katedre Hv v Prešove bol vydaný učebný text, ktorého autorkou je Dr. Anna
Stašková CsC, ktorá túto disciplínu i vyučovala. Na ostatných pedagogických fakultách v odbore
Učiteľstvo pre 1. stupeň ZŠ sa vyučuje v Banskej Bystrici - Belo Felix autor publikácií,
v ktorých zúročuje svoje dlhoročné skúsenosti práce s hudbou a deťmi. Jeho hodiny sú
praktizované tvorivými dielňami, na ktorých sa podieľajú študenti. V Nitre Veronika
Chemeszová integruje hudobné poznatky, ide o rozšírenie odbornej pripravenosti študentov pre
hudobno-výchovnú prax, hlavne v hudobnej činnosti počúvania hudby. Obdobne je tomu tak i v
Trnave a Bratislave.
Hudba pre deti je strešnou disciplínou, ktorá integruje v závere štúdia poznatky zručnosti a
skúsenosti z hudobnej výchovy. Jedná sa o predmet, ktorý ešte nemá na Slovensku bohatú
tradíciu a vo väčšine muzikologických disciplín nie je vytvorené zázemie pre skúmanie
problematiky hudby pre deti.
Pri konštituovaní tohto predmetu budeme mať na mysli predovšetkým akceptovaie tzv. novej
koncepcie Hv vo vysokoškolskej príprave učiteľov. Pôjde predovšetkým o posilnenie prípravy
lepšie hudobne disponovaných učiteľov pre 1. stupeň ZŠ, rozšírenie odbornej pripravenosti
študentov pre prax, hlavne v hudobnovýchovných činnostiach spojených s počúvaním hudby.
Tým sa zároveň posilňuje postavenie okruhu problematiky týkajúcej sa práce s hudbou pre deti.

Princípy pedagogického pôsobenia

Pri koncipovaní seminárov tejto disciplíny budeme vychádzať z mnohých postupov autorov
uvedených v študijnej literatúre a naším spoločným cieľom by mali byť jednak osvojené
teoreticko-historické poznatky, ale predovšetkým budovanie schopností orientovať sa vo
vývojových, formových, žánrových a druhových tendenciách hudobnej tvorby pre deti a mládež.
Na základe týchto získaných poznatkov citlivo, účinne a emocionálne pôsobiť na mladého
poslucháča.
Najzávažnejším prvkom výuky bude stanovenie námetových okruhov na jednotlivé semináre.
Vedľa tradične vymedzených tém s historicko- teoretickou problematikou budú semináre
smerovať k praktickým hudobným zručnostiam študentov, k hudobnodidaktickému rozboru
vhodných skladieb, k posudzovaniu interpretačných kvalít detského hudobného prejavu -
vokálneho, inštrumentálneho, hudobno -pohybového atď.
Budeme vyzdvihovať činnostný princíp predmetu nielen v školskej ale i mimoškolskej práce
študentov - sledovanie koncertov, Tv programov, rozhlasového vysielania. Pôjde teda o
kvalitatívny posun do tvorivého a činnostného ponímania, moderný prístup k hudobnej percepcii
a apercepcii s adekvátnym prístupom k detskému poslucháčovi. V tejto práci pôjde o vnútornú
/prelínanie všetkých hudobných činností/ i vonkajšiu integráciu /využívanie ostatných
umeleckých disciplín/.

2
PaedDr. Metodeja Schneiderová PhD. – Hudba pre deti PU PF – ZS 2007-02-23

To predpokladá nielen hľadanie efektívnych vyučovacích postupov a inovácie výberu učiva, ale
predovšetkým o uplatňovanie princípu pedagogigckej tvorivosti. V tomto je rozhodujúca
predstava pedagóga, čo chce dosiahnuť, prečo to chce dosiahnuť a ako. Pri premyslenom
zoradení a funkčnom kombinovaní vyučovacích postupov vedieme postupne detského
poslucháča k samostatnému objavovaniu zákonitostí hudby. Pedagogické situácie musia byť
veľmi rôznorodo zamerané. Takúto tvorivú pedagogickú stratégiu si môže budúci učiteľ osvojiť
jednak v teoretickej príprave a následne v jej praktickom overovaní. Ide o tvorivé a funkčné
obmieňanie vedomostí, s vedomím tvorivého efektívneho využívania vyučovacej jednotky.
V súčasnej škole je počúvanie hudby stále odstrkávané a podceňovné teóriou i praxou.
Mnohokrát je vytrhávané zo súvislostí, nebýva chápané ako tvorivá a aktívna činnosť. Mnoho je
potrebné naprávať v didaktických postupoch a systematizácii a štrukturizácii učiva.

Princípy našej práce :

 teoretiské problémy a ich možnosti aplikácie na konkrétnu didaktickú problematiku
 posilňovanie integračnej tendencie
 orientácia na súčasnú tvorbu pre deti

Učebný predmet bude mať alternatívny program, ktorého aktuálnymi východiskami bude
prispôsobovanie štúdia požiadavkám súčasným trendom, modernému ponímaniu a charakteru
hudobnej výchovy. Rešpektovanie a rozvíjanie činnostného princípu ako i efektívnosť
pedagogického pôsobenia vyžaduje, aby súbor hudobných aktivít fungoval v rôznych
kombináciách, aby rôznorodé činnosti boli akcentované v prirodzených súvislostiach a
emocionálne motivovaných situáciách. Pôjde teda o prepájanie hudobných činností, poznatkov
a pomocou nových zážitkov o spoluobjavovanie sveta hudby.

Kritériá alternatívneho programu

 využívanie špecifických rysov intencionálne komponovanej tvorby pre deti

 praktická orientácia v tvorbe pre deti
 inovácia výberu učiva
 didaktická interpretácia učiva
 efektívne vyučovacie metódy a ich stratifikácia
 rozvíjanie činnostného princípu v komplexe aktivít
 rozvíjanie hudobno-pedagogickej kreativity
 rozvíjanie samostatnej práce študentov
 integrácia hudobných disciplín učiteľskej prípravy
 integrácia školskej a mimoškolskej hudobnej výchovy
 využívanie najnovšej didaktickej techniky

Učebné osnovy a počúvanie hudby

Súčasné učebné osnovy ako základný školský dokument plnia funkciu v hlavných princípoch
vymedziť celkovú koncepciu predmetu a tým aj ponímanie práce vyučujúceho. Moderným
ponímaním príce učiteľa mu nezväzujú ruky, naopak, nabádajú ho, inšpirujú a pdporujú v
tvorivej práci. Neuprednostňujú ustálené záväzné postupy, nepredpisujú presne vymedzený
hudobný materiál. Tým viac sa očakáva tvorivý a aktívny prístup zo strany učiteľa – vlastný
výber metód, foriem a prostriedkov pri práci s hudobným materiálom.

3
PaedDr. Metodeja Schneiderová PhD. – Hudba pre deti PU PF – ZS 2007-02-23

Učebné osnovy /Hatrík, Kopinová, 1997/ nás upozorňujú uvedomiť si následovné:

Cieľ - vychovať predovšetkým vnímavého a aktívneho poslucháča, ktorý cez jemu dostupné
vlastné hudobné aktivity smeruje k slobodnej vkusovej orientácii.
Východisko – veku primeraný zážitok z hudby, aktívne počúvanie.
Úlohy
- orientácia v hudbe, hromadenie nových zručností, skúseností a poznatkov
- zameranie sa na jednotlivé hudobné javy
- prehlbovanie záujmu o hudbu
- elementárne základy hudobných vedomostí
- prenikanie do obsahu skladieb najmä vcítením sa do ich výrazu
- inscenovanie vnútorného významu, odhaľovanie ukrytých tajomstiev piesní a skladieb na
báze vlastnej improvizácie
Obsah – piesne, skladby pre deti inšpirované ich životom, školou, rodinou, prírodou, rôzne
druhy piesní – pochodové, ľudové, umelé, tanečné, populárne, inonárodné, hudobné príbehy,
inštrumenálne hudobné obrázky
V práci s hudbou si deti:
uvedomujú - význam jednotlivých výrazových prostriedkov pri vzniku hudobného výrazu
rozvíjajú - tvorivosť v tónovom priestore diatoniky
všímajú si - vzťah melódie a sprievodu
- vzťah medzi dvoma, troma znejúcimi hlasmi, tónmi, nástrojmi
- opakovanie v hudbe, variačnú obmenu, výraz, kontrast
- paralely hudby a literatúry, hudby a výtvarného umenia, hudby a matematiky, atď.
rozoznávajú - jednotlivé plochy hudby podľa funkcie – predohru, medzihru, dohru, ťažiskové
tématické úseky, farbu hudobných nástrojov a ich zoskupenia
- výrazové polarity a zmeny, dorozumievaciu stránku hudby
- rozdiely a zmeny vnímajú v súlade so žánrom, druhom a funkciou hudby
- stretávajú sa s hudbou aj v nových spoločenských kontextoch - opera, koncert, muzikál
hodnotia - rozdiely medzi rôznymi žánrami a typmi hudby
budujú - svoje vkusové orientácie, preferencie
dozvedajú sa - prvé stručné informácie o hudobných štýloch a spôsoboch inerpretácie
pestujú si - plynulosť a pružnosť v narábaní s hudobným materiálom

Obsahom výuky bude

1. Sprostredkovať žiakom hudbu ako reč – poznávanie elementárnych výrazových
prostriedkov hudby.
2. Hľadať možnosti nadväzovania kontaktov mladého poslucháča s hudobným priestorom
skladby.
3. Formovať a rozvíjať prostredníctvom počúvania hudobné schopností detí.
4. Riadiť alternatívne možnosti v procese rozvíjania hudobných predstáv pri percepcii.
5. Rozvíjať schopnosti didaktizovať a riadiť percepčné činnosti detí.
6. Riešiť základné otázky výberu skladieb vhodných pre detského poslucháča.
7. Využívať i špecifické formy počúvania – hudobné vysielania rozhlasu pre školy,
televízne hudobné relácie, koncerty, divadelné predstavenia.
8. Pracovať s modernými audiovizuálnymi technickými pomôckami pri tejto hudobnej
činnosti- videonahrávky, internetové možnosti, práca s počítačom.

4
PaedDr. Metodeja Schneiderová PhD. – Hudba pre deti PU PF – ZS 2007-02-23

Vyústenie
Hudba má byť predstavovaná ako súčasť života a jeho prejavu. Celostnosť zážitku učiteľ
udržiava neustálym nárokom na jeho hudobnú sebarealizáciu – žiaci hovoria o svojich dojmoch,
pocitoch, predstavách, názoroch, píšu, kreslia, konfrontujú svoje stanoviská. Učiteľ využíva
fantáziu, spätné zjednocovanie získaných poznatkov, vedomostí a vkusových postojov.

Literatúra:
Herden, J. Jenčková, E. Kolář, J.: Hudba pro děti, UK Praha, 1992
Hatrík, J. Kopinová, Ľ.: Učebné osnovy Hv pre 1.st. ZŠ, Príroda Bratislava, 1997
Kupková, J.: Hudobná tvorba pre deti a mládež v 20. storočí,UKF PF v Nitre, Nitra 2001

Pojmoslovné otázky Hudby pre deti. Riešenie pojmoslovného a terminologického aparátu.

Hudobná literatúra pre deti. Významné funkcie hudby. Kritériá výberu a hodnotenia
skladieb.
Hudba pre deti sa stáva „strešnou disciplínou“, ktorá integruje v závere štúdia poznatky,
zručnosti a skúsenosti z hudobnej výchovy. Tento predmet nemá ešte vlastnú tradíciu a vo
väčšine muzikologických disciplín zatiaľ nemá vytvorené zázemie pre skúmanie problematiky.
Každá vedná disciplína najprv rieši svoj pojmoslovný aparát. Klasifikácia Hudby pre deti je
rámcovo vymedzená hľadiskom vekovej kategórie a z nej vyplývajúcej intencionality.

Čo označuje Hudba pre deti:

1. Súbor hudobných diel, ktoré boli zámerne komponované pre vekovú kategóriu detí,
artefakty uchovávané pre deti.
2. Tento súbor sa však rozširuje o hudobné diela, ktoré sú v kontexte s dieťaťom, diela,
ktoré sú deti schopné i samy interpretovať, hoci táto hudba pre ne komponovaná
nebola.
3. Chápanie vedeckého diela v zmysle aktívne označeného ako literatúra o Hudbe pre
deti.
4. Hudobné diela aktívne ozvučené prostredníctvom notového zápisu.
5. Učebný predmet Hudba pre deti.

Hudobná literatúra pre deti môže byť rozčlenená do týchto skupín:

1. Tvorba technicky a myšlienkovo deťom prístupná, takže dieťa môže primerane podľa
technickej zručnosti skladby interpretovať.
2. Skladby námetovo určené deťom, technicky však náročné na interpretáciu, takže ich
predvádza pedagóg, umelec.
3. Skladby pôvodne neadresované detskému poslucháčovi, ale sú technicky natoľko nenáročné,
technicky dostupné, že ich môžu interpetovať žiaci vyšších ročníkov ZUŠ.
4. Možno sem zaradiť aj rôzne elementárne školy pre jednotlivé hudobné nástroje. Obsahujú
systém technických cvičení, inštruktívne skladbičky, zľahčený výber úryvkov z umeleckej
tvorby, obdobne zastúpenie folklóru.

Vzťah Hudby pre deti a dospelých

Skladateľ, píšúci pre deti nechápe túto tvorbu ako násilné zjednodušovanie. Rovnako ako
v tvorbe pre dospelých ide o uchopenie dominantých rysov skutočností, ruší bývalé umelecké

5
PaedDr. Metodeja Schneiderová PhD. – Hudba pre deti PU PF – ZS 2007-02-23

zaostávanie Hudby pre deti, i konvencionálne poňatie tejto problematiky. Najdôležitejšou

príčinou je obrat v nazeraní na Hudbu pre deti, ktorý bol ovplyvnený hlavne rozvojom
poznatkov ontogenézy ľudskej psychiky, psychológie a psychológie hudby. Je treba podčiarknuť,
že umeleckosť, umelecká hodnota Hudby pre deti vyznieva jednoznačne v prospech hudby
umeleckej. Možno konštatovať, že u nás je hudba pre deti na vysokej kvalitatívnej úrovni, nie je
vôbec okrajovou záležitosťou, práve naopak.
Vzťah skladateľa k tvorbe pre deti je reprezentovaný troma základnými formami:
 skladateľ sa venuje tvorbe pre dospelých rovnako tak i tvorbe pre deti
 skladateľ nie je vôbec orientovaný na tvorbu pre deti
 skladateľ je „špecializovaný“ na tvorbu pre deti

Významné funkcie Hudby pre deti

Otázka množstva funkcií hudby je podmienená muzikologickými prácami. /J.Kresánek:
Sociálna funkcia hudby, SPN bratislava 1961/.
Hudba sa skúma z viacerých hľadísk spoločenských i prírodných vied- estetika, psychológia,
sociológia, fyzika, semiotika. My môžeme hudbu charakterizovať ako hudobnú aktivitu človeka,
smerujúcu k uspokojovaniu rozmanitých ľudských potrieb. Hudba zasahuje do najrozmanitejších
situácií ľudského bytia a preto ju treba chápať v úplností všetkých funkcií, nielen estetickej,
ktorú chápeme ako základnú. Nie je potrebné ju chápať ako izolovanú funkciu, uplatňuje sa vždy
v komplexe ostatných funkcií. Citlivé akcentovanie poznávacej funkcie je podmienkou
umeleckosti diela. Ak však chceme, aby umelecké dielo bolo poznávané, pochopené a
prežívané, u recipienta musíme predpokladať určitú percepčnú úroveň. Hudobné dielo na nás
pôsobí v komplexnej jednote svojich funkcií vtedy, ak je poslucháč schopný ich takto
polyfunkčne vnímať.
Jedným z cieľov hudobno-pedagogickej praxe je vychovať vnímavého a aktívneho
pslucháča hudby. Proces výchovy hudbou a výchovy k hudbe predpokladá špecifickú
stratifikáciu funkcií, ktoru sa líši hudba pre deti od hudby pre dospelých. Touto stratifikáciou
tozumieme zámerné využívanie možností určitých situácií-hlavne pedagogických-kedy niektoré
funkcie potlačíme do úzadia a z iných urobíme zložku dominantnú.
Pre hudobného pedagóga teda zostáva hlavnou podmienkou jeho úspešnej práce v
hudobno-pedagogickej činnosti riadna príprava, ktorá spočíva predovšetkým čo sa umeleckého
diela týka tiež v hľadaní a uvedomovaní si jeho funkcií. Dobrá schopnosť funkčnej analýzy
hudobného diela by mala byť jednou z najdôležitejších súčastí vzdelania hudobného pedagóga,
ktorý je schopný spoľahlivo rozoznať adekvátne hudobné diela vhodné pre detského poslucháča.
Správna analýza funkcií hudobného diela vedie potom k voľbe potrebnej motivácie, napovie
spôsob pedagogického sprostredkovania. Tým je predpoklad, že kontakt s hudobným dielom
bude čo najprirodzenejší, hudobné dielo sa priblíži sugestívnejšie.

Zhrnutie hlavných funkcií

Estetická funkcia
Ak nie je v skladbe obsiahnutá, nie je ono umeleckým dielom. Estetická funkcia nie je cieľom, je
len nevyhnutým prostriedkom pre pôsobenie ostatných funkcií. Prostredníctvom nej sa realizuje
funkcia poznávacia, ide o zvláštny druh estetického poznávania. Umelecké dielo sa včleňuje do
života detí ako súčasť ich myslenia, cítenia a činností, poskytuje im umelecké zážitky, ukazuje
im nové svety, krásu a ušľachtilosť.

6
PaedDr. Metodeja Schneiderová PhD. – Hudba pre deti PU PF – ZS 2007-02-23

Emotívna funckcia
Umelecké dielo pôsobí a rozvíja citovú oblasť, podporuje precítený vzťah k svetu
prostredníctvom hudby.
Všeobecno- poznávacie funkcia
Hudba prináša svojou špecifickou rečou i cenné poznatky o ľuďoch, o svete, okolí, prírode a
vesmíre.
Hudobno- poznávacie funkcia
Hudobné dielo poskytuje aj poznatky o hudbe.
Formatívna funckia
Hudobné skladby pestujú určité estetické návyky, zásady, uvedomovanie si niečoho, rozvíjajú
komunikatívne schopnosti, upevňujú medziľuské vzťahy.
Hudobno-výchovná funkcia
Každé umelecké dielo a jeho štúdium či poznávanie rozvíja hudobné schopnosti dieťaťa. Rozvíja
nástrojové schopnosti, spevácke, dáva deťom možnosť adaptovať sa na hudobnú reč starších
období i hudby súčasnej, vrátane netradičných postupov.
Magická funkcia
Hudobné dielo otvára vstup do sveta fantázie, rozprávky. Znamená výrazné zameranie detskej
psychiky na túto oblasť- imaginácie, invenvie a fantázie.
Kreatívna funkcia
Peadagogická situácia je zameraná na kreatívnu prácu s hudobným dielom,čo podporuje rozvoj
detskej hudobnej tvorivosti.
Relaxačná funkcia
Hudba funguje ako zábava a hra, čo je veľmi dôležitý moment v období detsva, pripravuje deti
na hudobný život budúci, hudba je využívaná ako ušľachtilá zábava.
Spoločenská funkcia
Dielo vzniká ako výraz konkrétnej spoločenskej situácie,deti túto situáciu vnímajú, prijímajú,
aktívne sa jej prispôsobujú, zaujímajú konkrétne stanovisko. Hudba pre deti je akcentovaná aj
funkciou spoločenskou – deti predvádzajú skladby, diela pred publikom.
Utilitárna funkcia
Hudba má funckiu užitú. V tomto prípade má jednostranný a mimoumelecký cieľ – detské hry,
riekanky, vyčítanky./otĺkanie píšťalky/.
Polyumelecká funkcia
Prejavuje sa v integráciis inými druhmi umenia. Vo vokálnej hudbe využitá poézia, rôzne väzby
výtvarné, tanečné, herecké, dramatické.

Špecifickosť hudobného umenia nám ponúka stratifikáciu týchto funkcií- dôležitým

ostáva pedagogický zámer, ide o diferencovaný prístup učiteľa k umeleckému dielu. Podľa
povahy umeleckého diela, podľa jeho náročnosti, štýlu, spôsobu spracovania a podľa vyspelosti
recipienta sa učiteľ rozhoduje, ktorú funkciu považuje za dominantnú. V tomto momente
vystupujú do popredia hudobno-vyjadrovacie prostriedky –melódia, rytmus, tempo, dynamika,
nástrojová kombinácia, poloha. Podľa toho, ktorý výrazový prostriedok si volíme ako
dominantný, smerujeme s deťmi k adekvátnej hudobnej činnosti, spev, taktovanie, rytmus, práca
s hudobnou formou, využitie inštrumentácie, hudobno-pohybové či dramtické vyjadrenie.
Funkčná stratifikácia ovplyvní i jeho zaradenie do štruktúry vyučovacej hodiny.
Kritériá výberu a hodnotenia skladieb

7
PaedDr. Metodeja Schneiderová PhD. – Hudba pre deti PU PF – ZS 2007-02-23

Inovované učebné osnovy pre hudobnú výchovu núkajú učiteľovi tvorivo aktualizovať učivo,
dopíňať ho vzhľadom na nároky modernej výučby. Ak chceme zaistiť optimálne podmienky
receptívnej hudobnej výchovy v hudobno výchovnon procese, musí hudobné dielo spĺňať určité
kritériá:
 Musí mať umeleckú a esteticko-výchovnú hodnotu,
 musí spĺňať požiadavku vekuprimeranosti,
 musí naplniť vhodnosť k pedagogickému využitiu,
 zabezpečiť rozvoj poznatkov a hudobných schopností detí,
 musí dbať na rozmanitosť a príťažlivosť výberu,
 musí dieťa motivovať a inšpirovať k elemntárnej hudobnej tvorivosti

Návrh skladieb na počúvanie:

E. Suchoň: Aká si mi krásna /estetická, emotívna a spločenská funkcia/
G. F. Händel: Vodná hudba /spoločenská, všeobecno-poznávacia/
B. Smetana: Vltava //hudobno-poznávacia, hudobno-výchovná, kreatívna/
A.Dvořák: Rusalka, Čury-mury, fuk, /magická, hudobno-výchovná/
M. Ravel: Deti a kúzla, Duet kocúrika a mačičky /formatívna, hudobno-poznávacia/
V. Patejdl/D. Hevier: Pieseň pre tvoje uši /formatívna, utilitárna/

Literatúra:
Sedlák, F.: Didaktika hudobnej výchovy pre 1. st. ZŠ, SPN Praha, 1990
J. Kresánek: Sociálna funkcia hudby, SPN Bratislava, 1961

Recepcia, percepcia a apercepcia.

Hudba ako reč – problematika obsahu hudby.
Vyjadrovacie prostriedky hudby.

V procese výchovy hudobným umením ide o identifikáciu dvoch základných zložiek:

estetickej interakcie - EI a didaktickej interakcie - DI. Vzťahy medzi činiteľmi DI /učitel-
žiak/ boli už zásluhou pedagogických vied objasnené a do značnej miery vedecky preskúmané.
Vzťahy medzi činiteľmi EI /vnímajúci subjekt – umelecké dielo / zostávajú doposiaľ osvetlené
len neuspokojivo.
Vzťahy medzi vnímanjúcim subjektom a umeleckým dielom sú zložité a mnohostranné.
Mnohokrát počúvame reprodukovanú hudbu a naša pozornosť môže byť sústredená na iné
problémy a úlohy. Až vtedy, ak sústredíme našu pozornost na hudbu, môžeme ju vnímať ako
umelecké dielo. V tejto situácii sa začína rozvíjať proces EI, ktorá si vyžaduje určitú aktivitu
vnímajúceho subjektu a ktorá spočíva práve v zámernom sústrední pozornosti.
Môžeme teda formulovať jeden zo základných vzťahov medzi činiteľmi EI takto:
nevyhnutným predpokladom vzniku a rozvoja estetickej interakcie je zámerná aktivita
vnímajúceho subjektu orientovaná na hudobné dielo a jeho hodnoty. V procese výchovy má
učitel vyvolať túto zámernú aktivitu a pozornosť vhodnými prostriedkami, ktoré sú označované
ako motivácia pozornosti a záujmu dieťaťa.
V našom prípade hudobná skladba je to umelecké dielo, neopakovatelný a mnohofunkčný
celok, ktorý svojimi kvalitami do procesu EI vnáša požadavku aktivity vnímajúceho subjektu.
Ide o mnohostrannú účasť vedomých i nevedomých, aktuálnych i potencionálnych aktivít a
zložiek vnútorného sveta každej osobnosti ako celku. Preto je nutné, aby sa aktivita vnímajúceho

8
PaedDr. Metodeja Schneiderová PhD. – Hudba pre deti PU PF – ZS 2007-02-23

subjektu v EI rozvíjala v úzkom spojení s umeleckým dielom a jeho kvalitami a sledovala
predovšetkým realizáciu kvalít a možností, ktoré im dané dielo poskytuje.
Rozvíjanie kultivácie vzťahu k hudobnému umeniu by malo dať určitý základ preto, aby
ďalší vzťah detí k hudbe bol nielen pozitívny, ale i aktívny – napríklad - s chuťou si zaspievať,
pri rozličných spoločenských podujatiach a príležitostiach, rád si vypočuť vhodnú hudbu,
prostredníctvom aktívneho muzicírovania si hlbšie uvedomiť svoj vzťah k realite. Ide však i o to,
aby sa deti nevyhýbali hudobným dielam formou i obsahom zložitejším, vyjadrujúcim hlbšie
umelecké postihnutie spoločenskej skutočnosti.
Ak chceme učiť počúvať hudbu, musíme mať na zreteli tieto úlohy:
 Rozvíjať schopnosť orientácie v danej skladbe a to nielen prostredníctvom sluchovej
orientácie, ale i pomocou pochopenia a zvládnutia základných princípov hudobnej
organizácie zvukovej matérie,
 učiť sa rozumieť obsahom, ktoré sú formované hudobným dielom, budovať a
upevňovať skúsenosti aktívnym rozvíjaním hudobných podnetov zameraných na
obsahovú stránku,
 rozvíjať a upevňovať potrebu sebarealizácie prostredníctvom aktívneho
prisvojovania si hudobného obsahu.

Práca na seminároch bude usporiadaná do určitého systému postupného poznávania

sémanticky významných prvkov hudby. V elementárnom štádiu školského počúvania sa kladie
dôraz na získavanie skúseností, ktoré sa ukladajú do pamäti vo forme dynamických
poznatkov, /schopných prestavby, doplnenia, rozšírenia, modifikovania, transformovania/.
Týmto sa napĺňa zmysel školského počúvania – nestretávame sa z hudbou len preto, aby sme sa o
nej učili, ale aby na nás pôsobila, aby sme ju potrebovali a vyhľadávali pre jej nazastupiteľné
obsahové oznámenia.
Rozlišovanie základných vlastností hudby – výškové rozdiely, rytmické, farebné, tempické a
dynamické nemožno považovať za vnímanie hudby. Pre obsahové vnímanie je potrebné
formovanie určitých základných modelov. Nám teda pôjde o fázovitý proces, navodzovania
kontaktov s hudbou. Začneme s poznávaním elementárnych prvkov hudby, ktoré vymedzujú
hudbu ako reč svojho druhu – t.j. reč vybudovanú na špecifických len hudbe vlastných
zákonitostiach. Práve ich odhaľovaním môže poslucháč – podľa miery psychickej aktivity
preniknúť k významovo závažnej podstate hudobného obrazu. Jeho odhalením je možná
komunikácia medzi tvorcom, interpretom a konzumnetom. Ich odhalenie je predpokladom pre
vznik umeleckého zážitku.
Všetky činnosti budú smerovať k osvojeniu poznatkov, ktoré získajú tak, že aktívne a tvorivo
pracujú s hudbou, osvojujú si také postupy, ktoré budú môcť zúžitkovať k orientácii v hudbe.
Systém počúvania hudby a práce s ňou musí byť podriadený kľúčovým úlohám – tie je potrebné
zamerať na registrovanie a identifikovanie hudobných javov a dejov - odkrývanie významov
skrytých v hudbe – v hudobnovyjadrovacích prostriedkoch. /základ hudobnej reči –melódia,
rytmus, tempo, dynamika, polyfónia a homofónia, farba, harmónia, inštrumentácia, agogika,
frázovanie./ Ich vzájomnými väzbami a vzťahmi vzniká komplex určujúci celkový výraz a
vyznenie skladby.
Od počiatočných ročníkov ZŠ sa musíme zameriavať na prvky hudobnej reči - vytvárať
postupne skúsenosti, ktoré umožňujú zovšeobecnenie formou hudobných poznatkov, vedomostí a
poslucháčskych schopností či zručností.

9
PaedDr. Metodeja Schneiderová PhD. – Hudba pre deti PU PF – ZS 2007-02-23

Daný predmet teda nebudeme zužovať na percepciu či apercepciu. V tomto smere je si potrebné
uvedomiť, že nám nepôjde len o orientáciu a výber určitého súboru skladieb na počúvanie, ale i
učenie tomu, ako počúvať hudbu, pôjde o didaktizáciu problému. Pôjde o zámerné,
progresívne, cieľavedomé a systematické kultivovanie vzťahu k hudobnému dianiu na jednej
strane a na druhej rozvíjanie ich skúseností, zručností a návykov, využívanie detského
hudobného potenciálu prostredníctvom rôznorodých hudobných aktivít.
Rozsah látky pre vysokoškolské semináre a pre ZŠ je odlišný, ale metóda je rovnaká. Budeme
postupovať smerom, akým sa uberá hudobné myslenie žiaka, poslucháča. Celý problém budeme
posudzovať z hľadiska detského poslucháča. Určitá skupina výrazových prostriedkov môže
svojimi akustickými vlastnosťami vyvolať predstavu – obsahom počúvania bude výber určitých
hudobných diel, ktoré predstavujú materiál usporiadaný do určitého systému podľa hľadiska
hudobného a pedagogického. Ťažiskom pozorovania budú aspekty zamerané k jednotlivým
prostriedkom.

Aspekty melodické
Čo je melódia? Rady tónov pohybujúcich sa od jedného k druhému v časovej pstupnosti. V
hudbe nemusí byť jadrom celistvý nápev, ide o melódie, ktoré je potrebné rozvinúť, hoci to už
nie sú nápevy ale témy. Forma je ďalšou dôležitou vlastnosťou dobrej melódie – t.j. ako je
členená, ako stúpa jej napätie, ako sa vyrovnáva a ukľudňuje. To je jej dokonalá stavba.
Skúsenosti získané pre vnímanie melodického pohybu sú dané tonálnymi vzťahmi v diatonike.
Prototypom melodického pohybu je stupnicový postup vzostupný alebo zostupný a melodický
rozklad akordov hlavných harmonických funkcií. Porušenie tohto prototypu znamená zvýšenie
melodického napätia, prítomnosť zvýšených alebo znížených tónov, opúšťanie tóniny,
chromatické postupy, menej obvyklé intervalové skoky robia melódiu zaujímavejšou.
Základom pre skúsenosti sledovania melódie poskytnú ukážky rôznych typov expozičnej hudby,
ktorej podstatou je pevná stavba, spravidla so symetrickým predvetím a závetím, ktoré spolu
tvoria uzatvorený celok. V mnohom táto melodická stavba pripomína reč – prvá polovica periody
má podobu otázky, /hudobná otázka/ , druhá intonácia znamená oznámenie / hudobná odpoveď/.
Obidve vyrastajú zo spoločného základu, zárodku – motívu. Najjasnejšie je to badateľné na
ľudových piesňach, preto budú ľudové piesne v prvých ročníkoch ZŠ ideálnym materiálom na
počúvanie. Svojou periodickou stavbou vytvárajú priaznivé podmienky k získavaniu poznatkov,
durovou a molovou tonalitou pravidelnosťou vo frázovaní a svojou melodickou líniou. Vďaka
skúsenostiam získaných z jednoduchých piesní umelých či ľudových sa zvyšuje šanca žiaka na
orientáciu v melodických dejoch náročnejších skladieb, na objavovanie elementárnych súvislostí,
akými sú vzťahy medzi melódiou, dynamikou, tempom a podobne. Nezostaneme len u piesní
nášho národa, ale skúsenosti s osobitou melodikou iných národov umožňuje rozoznávať ich
národný charakter hudby, príslušnosť k hudobnej kultúre rôznej časti sveta.
Významnosť melodického pohybu je mnohoznačná, sú však v ňom obsiahnuté niektoré znaky,
ktoré uľahčujú žiakovi charakteristiku –napr. Smer vzostupný vyvoláva asociáciu zvýšeného
úsilia, mobilizáciu síl –veselé pochody, žartovné skladičky, zvyčajne vo vyššie položenej tónine.
Príkladom ukľudnenia je zostupná melódia – uspávanky. Významovým nositeľom v melódii je
jej poloha – vo vyšších polohách prináša svetlosť, mladosť ženskosť, útlosť, v hlbokých
mužnosť, objemnosť, tmavosť, ťažkopádnosť. Úsudok o melódii je ovplyvnený aj jej vzťahom
k dynamike, metru, rytmu. O melódii môžeme so žiakmi použiť nasledovné charakteristiky a
zároveň rozširujeme ich pojmoslovné skúsenosti:
Melódia – jednotvárna, meditatívna, monotónna

10
PaedDr. Metodeja Schneiderová PhD. – Hudba pre deti PU PF – ZS 2007-02-23

- velebná, monumentálna, slávnostná, veľkolepá, pompézna

- strohá, chladná, vážna, kľudná, smutná, trúchlivá, bolestná, zasnená, mierna
- veľmi farbistá, hravá, žartovná, smiešna, komická, radostná, tanečná, výbušná
- nekľudná, vzrušená, divoká, dramatická, tragická, bojovná

Hudobné ukážky: F. M. Bartholdy: Svadobný pochod

P. I. Čajkovskij: VI. Symfónia
W. A. Mozart: Haffnerova symfónia
R. Wagner: Tristan a Izolda
W. A. Mozart: Symfónia g-moll.
P. Hindemith: Koncertná hudba pre sláčiky a dychy
J. Brahms: Symfónia č.4

Aspekt harmonický
Harmónia je úzko spätá s tonalitou – funkčnosť jednotlivých súzvukov v harmonickom deji je
odvodená z toho, na ktorom tonálnom stupni vznikli a aký je ich vzťah k tónike. Emocionálnym
kritériom pre poslucháča pri posudzovaní súzvukov býva skúsenosťou vytvorený prototyp –
durový alebo molový kvintakord, jeho obraty. Ostatné súzvuky chápeme a cítime ako určitú
deformáciu týchto prototypov. Pozorovanie harmónie ako súhrnu horizontálnych vzťahov –
časovo rozložených vo vnímanej hudbe je významnejšou úlohou na počúvanie.
So žiakmi mladšieho školského veku je detainá analýza akordov neprijateľná. Pri charakteristike
sa môžeme zamerať na nasledujúce javy:
 v diele je prítomný harmonický prvok, harmónia je obsiahnutá v sprievode /vokálnom
alebo inštrumentálnom/
 v skladbe prevažujú akordické postupy v sprievodnom spôsobe, vyniká monódia,
homofónia, jednotlivé hlasy a ich funkčnosť je veľmi obmedzená, hlasy sú nesamostatné
 vo viachlasej skladbe prevažuje melodická samostanosť jednotlivých hlasov, sú
produktom polyfónnej sadzby
 v skladbe sú harmonické vzťahy kľudné, bez napätia, stabilizované, plynulé
/konsonancia/
 v skladbe sú harmonické vzťahy ostré, napäté, prevláda disonancia, akordy sa striedajú
v rýchlom slede
Ukážky: Bobby Mc Ferrin – sólový spev
Spievanky, spievanky – sólový spev so sprievodom
Polyfónia – Orlando di Lasso - Echo
Hudba z filmu Gladiátor – Honor him - konsonancia
Disonancia – Honegger Pacifik 236

Aspekt metrorytmický
Hudba je umenie, ktoré plynie v čase a jej vnímanie je jednoznačne vymedzené časom. Tieto
časové štruktúry oslovujú poslucháča nejzreteľnejšie a najzrozumiteľnejšie. Prebúdzajú v ňom
aktivitu nielen psychickú,ale i motorickú. Vnímame hudobný pulz, ktorý usmerńuje organizáciu
hudobných procesov prebiehajúcu v čase – prízvučnosť a neprízvučnosť vytvára metrum –
v notopise takty. Je zrejmé, že rytmus, metrum a tempo sú navzájom prepojené.
Pozorovania žiakov sa môžu týkať nasledujúcich zitení:

11
PaedDr. Metodeja Schneiderová PhD. – Hudba pre deti PU PF – ZS 2007-02-23

 tempo sa v skladbe nemení

 všímame si náhle a alebo postupné zmeny tempa
 tempo je pomalé, mierne, kľudné, tiahle,
 tempo môže byť rýchle, živé, pochodové, divoké, búrlivé
 rymus je pravidelný, nepravidelný, vzrušený, tanečný, výrazný, nevýrazný, poskočný

Ukážky:
R. Schumann: Detské scény, Divoký jazdec
M. P. Musorgskij: Obrázky z výstavy, Škriatok
B. Smetana: Predaná nevesta, Pochod komediantov
B. Bartók: Mikrokozmos, výber
C. Saint Saëns: Karneval zvierat, Korytnačky, Antilopy
Literatúra:
Balcárová, B.: Recepcia hudby, Súzvuk Prešov, 2001
Herden, J.: My pozor dáme a posloucháme, Sientia Praha, 1994
Kabalevskij, D.: O troch veľrybách, Opus Bratislava, 1976

Aspekty dynamické, farby a inštrumentácie.

Žánre a druhy Hudby pre deti.
Tematické okruhy skladieb.

Aspekt dynamický

Pojem dynamika - zvuková intenzita skladby – označuje využitie sily, mohutnosti zvuku vo
zvukovej štruktúre hudobného diela. V hudobnom vývoji nadobúdal tento hudobno-vyjadrovací
prostriedok na dôležitosti. Pri vnímaní hudobného diela ide o dynamické rozdiely väčších
hudobných plôch, dynamické vrcholy, ktoré sa podieľajú na gradácii, náhle zmeny dynamiky
v rozpore s anticipáciou poslucháča – to všetko sú dôležité faktory účinku hudby.
Žiaci môžu pozorovať nasledujúce dynamické javy:
 - skladba prebieha v jednej dynamickej hladine
 - sledujeme postupné zoslabovanie a zosilňovanie – mnohokrát vo vzťahu
k melodickému a rytmickému pohybu
 - zmeny dynamiky vo vzťahu k zmenám tempa, využitia
 inštrumentácie, zoskupovania nástrojov a nástrojových skupín
 - násrojové skupiny v symfonickom orchestri sa odlišujú aj silou zvuku
 - zmeny dynamiky odlišujú hudobné myšlienky
 - môžu byť zvukomalebnými efektami

Ukážky: O. Lasso: Echo

J. Haydn:Symfónia G-dur „S úderom na tympán“

Aspekt farby a inštrumentácie

Zvuková farebnosť patrí k tradičným hudobno vyjadrovacím prostriedkom. Jednou z vlastností
tónu ja jeho spektrum - alikvotné tóny- kvalita vnemu v našom vedomí. S pojmom farba zvuku
súvisia pojmy ako zvuk, hluk a tón. Zvuk je všeobecnejší pojem a zahŕňa v sebe okrem tónov aj
hluky, ktoré nemajú pravidelnú amplitúdu a nemožno u nich určiť výšku. Tón je zvuk

12
PaedDr. Metodeja Schneiderová PhD. – Hudba pre deti PU PF – ZS 2007-02-23

s pravidelnou amplitúdou a frekvenciou charakterizovaný určitou výškou, dĺžkou, silou a farbou.

Farebnosť zvukovej štruktúry hudobného diela je daná kombináciou farieb jednotlivých tónov a
zvukov, z ktorých je vytvorená. Inštrumentácia je kompozičná technika, v ktorej skladateľ
využíva farebné dispozície hudobných nástrojov, kombinácie, kontrasty, efekty z oblasti
zvukovej.
Pozornosť žiakov možno zamerať:
 - prívlastky tónov možno prepojiť s ostatnými zmyslami – zrakový –tón je tmavý, svetlý,
matný, lesklý
 - z oblasti hmatovej –drsný, hladký, sametový, studený, teplý, ostrý, tupý, guľatý,
 - z oblasti chuťovej –šťavnatý, sladký, nechutný, horký
 - z priestorovej – úzky, široký, stiesnený, priestranný, ďaleký, blízky, vzdialený
Ukážky:C. M. Weber: Čarostrelec /predohra/
A. Dvořák: Slovanské tance
M. P. Musorgskij: Obrázky z výstavy –výber
C. Debussy: Faunovo popoludnie

Žánre a druhy Hudby pre deti.

Žáner, druh je označenie pre hudobné druhy a formy, ktoré spája príbuznosť obsahu,
vyjadrovacích prostriedkov a funkcií. K hudobným žánrom patrí napríklad široká oblasť
vokálnej, vokálno-inštrumentálnej, inštrumentálnej hudby, druhy a formy hudobného divadla,
tanec a pod. Žáner sa teda vyznačuje osobitými špecifickými znakmi, ide o odlíšený typ
kompozičného usporiadania umeleckého diela, domestikovaného v historickom vývoji. Hudobné
diela sú žánrovo rozdelené do skupín, ktoré majú spoločné niektoré typické znaky hudobného
obsahu, formy, inštrumentácie a podobne. Na rozdiel od hudobných štýlov a hudobných foriem
pojem žáner zahŕňa v sebe kvalitu a zameranie skladby.
Hudobné žánre sú skupiny viacerých hudobných druhov s prevládajúcim spoločným
dominujúcim znakom – spoločenská funkcia, obsadenie, stupeň technickej náročnosti vo
vypracovaní jednotlivých hlasov, charakteristická nálada, obsahové zameranie. Podľa toho
rozlišujeme žáner piesňový, zborový, komorný, operný, symfonický, zábavný, tanečný, džezový.
Tematické okruhy skladieb.
Vokálna a inštrumentálna hudba
Pojmom vokálna hudba označujeme oblasť hudby pre ľudské hlasy. Popri spievanom slove tu
možno zaradiť i hovorené slovo alebo iné nehudobné zvuky, ktoré ľudský hlas vie vytvoriť –
rôzne glissandá, výkriky, imitácie zvukov atď. Ľudský hlas je schopný bohatej zvukovej
diferenciácie, ktorá je daná jeho základnou polohou. Ako hudobný nástroj umiestnený priamo
v tele človeka dokáže skutočne vyjadriť vrúcne a pravdivo pestrú paletu ľudských pocitov nálad
a postojov.
Rozlišujeme hlasy detské, ženské – soprán, mezosoprán, alt a mužské – tenor, barytón, bas.
Vokálna hudba je predovšetkým zhudobnenou rečou,v ktorej existuje organická jednota slova a
hudby, básnické vyjadrenie myšlienky a jej hudobné stvárnenie.
Hudbu pre hudobné nástroje či už hrajú sólovo, alebo spoločne v rôznych komorných
zoskupeniach, orchestroch nazývame hudbou inštrumentálnou. Vokálna a inštrumentálna hudba
sa neobjavuje vždy vo svojej čistej podobe. Niekedy počujeme vokálne skladby a capella, veľmi
často ich náladu dokresľujú hudobné nástroje. Naopak v niektorých typicky inštrumentálnych
formách sa uplatňujú ľudské hlasy.

13
PaedDr. Metodeja Schneiderová PhD. – Hudba pre deti PU PF – ZS 2007-02-23

Farebné možnosti inštrumnetálnej hudby vyplývajúce z rôznorodosti tvarov, kvality materiálov,

spôsobu hry na jednotlivé hudobné nástroje sú neporovnateľne väčšie ako v hudbe vokálnej.
Zanedbateľný nie je v tomto smere aj výškový a dynamický rozsah hudobných nástrojov. Oproti
vokálnej hudbe tu zase chýba konkrétnosť a jednoznačnosť slova.

Ľudová pieseň
Pod označením pieseň rozumieme kratšiu skladbu pre sólový hlas, prípadne so sprievodom,
vytvorenú na text, ktorý je obvykle stroficky a veršovo viazaný. Hlavným a často jediným
nositeľom hudobného obsahu piesne je jej melodika vokálneho typu. Melódia vyrastajúca
z charakeristických vlastností ľudského hlasu má väčšinou pregnantnú melodickú myšlienku.
Nevyčerpateľnú pokladnicu melodických nápadov predstavuje oblasť ľudových piesní.
Ľudovú pieseň chápeme ako výtvor nadaného jednotlivca z ľudu,ktorý zostáva anonymný.
Základný tvar piesne sa však ústným podaním neustále menil, jej melodická linka i rytmický
pôdorys sa stávali bohatšie alebo jednoduchšie, pieseň sa predlžovala albo skracovala. Často sa
menil i text, čím sa pieseň stávalastále viac kolektívnym výtvorom národa.
Ľudové umenie je realistické. Jeho vzťah k životu je reálny, bezprostredný, prostý a výstižný a
preto pravdivý a hlboko umelecký. Práca človeka, jeho citový život, udalosti v dedine, kraji i
celej zemi, vzťah k prírode, úvahy a myšlienky, chvíle sviatočné i všedné – to všetko nájdeme
v ľudovej piesni.Rozvíjala sa v organickej jednote so zvykoslovím s celoživotným cyklom a
s nástrojovou hudbou. Disponuje širokou funkčnou paletou, v ktorej hrajú najmä ľudové tance
dôležitú stimulujúcu úlohu.
Na našom území má ľudová hudobná kultúra slovanský charakter, ktorého hlavnými rysmi je
vrelá melodika, temperamentý prejav a jednoduchý výraz. K rozmanitosti nášho ľudového
umenia prispievajú rôzne domáce odlišnosti a krajové zvyky. Ako celok naša tradičná ľudová
hudobná kultúra nie je slohovo jednotná. Rozpadá sa na tri veľké od seba odlišné oblasti-
východnú, strednú a západnú. Vrámci týchto oblastí poznáme národopisné oblasti na
východnom Slovensku – Šariš, Spiš, Abov a Zemplín. Charakteristickými znakmi piesní
východného typu je jednoduché rytmické členenie, prevaha dvojdobého metra, v tanečných
piesňach zastúpenie durových, molových i cirkevných tónin.
I v ľudových piesňach môžeme napriek odlišnosti hovoriť o troch základných typoch: piesne
lyrické, tanečné a pochodové. Slovenská ľudová pieseň má neobyčajne širokú funkčnú paletu,
ktorú si udržala do súčasnosti, podľa toho odlišujeme množstvo druhov ľudových piesní. Piesne
sú ešte stále zakotvené v najrozmanitejších životných väzbách, uchovávaj a spievajú sa,
permanentne sa aktualizujú pre ich estetickú hodnotu.
Veľká skupina piesní sa vzťahuje na život detí. Na ich počiatku sú uspávaky a detské zábavky,
ktoré sa postupne rozširujú na spevné hry,prekáračky, vyčítanky. V hrách na lúkach, na pastve,
na piedomí, na záhumí si deti vytvárajú a tradujú svoj vlastný hudobný a poetický svet.

Umelá pieseň
Zatiaľ čo autor ľudovej piesne je anonymný, umelá pieseň je kompozíciou známeho autora.
Svojím textom vie vyjadriť rozličné námety a pocity človeka. Vývoj svetovej svetskej piesne
môžeme sledovať od stredoveku až po dnešnú dobu. Sú to prevažne sólové piesne najrôznejšieho
druhu- piesne epické, lyrické, milostné žartovné, tanečné, vážne, pracovné, vojenské, satirické i
politické.

14
PaedDr. Metodeja Schneiderová PhD. – Hudba pre deti PU PF – ZS 2007-02-23

Koncertná sólová pieseň má svoje korene v 17. storočí, neutícha ani v období klasicizmu, kde sa
obohacuje výraznejším obohacovaním ľudových prvkov, v plnej miere s klavírnymm, neskôr
s orchstrálnym sprievodom. Vznikajú piesne strofické i prekomponované.
Detské umelé piesne čerpajú námety predovšetkým zo sveta prírody,života zvieratok a detských
hier.
Zbory
Zborové skladby predstavujú druh skladieb interpretovaných speváckymi zbormi /detské,
mládežnícke, chlapčenské, ženské, mužské, zmiešané/.
Deti sa stretávajú so zborovou tvorbou najčastejšie vo forme zborových úprav ľudových
piesní /M. Schneider-Trnavský, Mikuláš Moyzes, Alexander Moyzes, Eugen Suchoň, Bartolomej
Urbanec, Dezider Kardoš, Zdenko Mikula/. Mnohí naši skladatelia sa venovali umelej piesni pre
detské zbory / Ján Cikker, Ladislav Burlas, Alfréd Zemanovksý, Ivan Hrušovský, Ondrej
Francisci, Ilja Zelienka, Oto Ferenczy, Milan Novák, Tadeáš Salva, Hanuš Domanský, Juraj
Hatrík/.
Zborová hudba je veľmi vhodná pre vyjadrenie vznešených ľudských citov – láska, priateľstvo,
neha. Jednou z najspievanejších zborových skladieb, ktorá je upravená pre všetky druhy zborov
je Aká si mi krásna – P. B. Horal, E. Suchoň. Skladba sa odvíja v štyroch obrazoch. Ako keby
sme sa po dlhšom odlúčení vrátili späť do rodného kraja a znovu si uvedomoli krásu našej zeme.
Je to však nielen zmyslový obraz nádhernej prírody, ale i vnútorného pohnutia, hlbokého citu.
Druhý obraz prináša prvú gradáciu, oslavu hôr ako symbolu našej spolupatričnosti, statočnosti a
sily. Vrcholom skladby sa stáva tretí obraz s vysokou melodickou klenbou, obraz neba od
ktorého sa vraciame späť k našej rodnej zemi, k ľuďom. Citovo skladba vrcholí až vo štvrtom
záverečnom obraze v slabej dynamike, v homofónnej melódii prerušovanej pomlkami pohnutia.
Ukážky:
A. Moyzes: Päť šarišských ľudových piesní
Z. Mikula: Lúčne hry
J. Hatrík: Deti
I. Zeljenka: Rapotala straka
O.Ferenczy: Spievaná abeceda

Literatúra:
Elschek, O.: Dejiny slovenskej hudby,Ústav slovenskej vedy SAV, Bratislava 1996
Leng, L.: Slovenský hudobný folklór,SPN, Bratislava 1961
Jenčková, E.: Práce s písní,N. Paka, 1998
Laborecký, J.: Hudobný terminologický slovník,SPN Bratislava

Inštrumentálna hudba. Komorná hudba. Hudba pre orchester. Inštrumentálne hudobné

formy. Inštrumentálna hudba v jednotlivých ročníkoch.
V elemntárnom štádiu počúvania hudby, kedy deti prechádzajú prípravným obdobím, získavajú
postupne prvé hudobno-receptívne skúsenosti. V tomto smere ideálne predpoklady ponúka
klavír. Je akordickým hudobným nástrojom, ktorý je schopný interpretovať emocionálne
výrazné melódie rytmicky, tempicky i dynamicky veľmi rôznorodo. Môže nám sprostredkovať
stretnutia so všetkými hudobnými žánrami i druhmi. Pre prvé kontakty s inštrumentálnou hudbou
je tiež vhodný v kombinácii so súborom hudobných nástrojov Orffovho inštrumentára. Pomocou
neho môžeme vyhľadať spievanú melódiu riekanky alebo pesničky, žiaci obdobne pracujú na
zvonkohre alebo metalofóne.

15
PaedDr. Metodeja Schneiderová PhD. – Hudba pre deti PU PF – ZS 2007-02-23

Inštrumentálna hudba je spravidla viachlasá. Pred zmyslami žiakov sa tak diferencuje funkcia
melodická a sprievodná. Prvé malé predhrávané skladbičky poskytujú teda prvé skúsenosti
s emocionálne vyhranenými typmi hudby a ich priestorovou organizáciou. Sú zvlášť cenné
svojou mobilnosťou, žiak môže na ne bezprostredne reagovať.
Klavírne drobnosti veľkých majstrov rôznych štýlových období spĺňajú náročné umelecké
kritériá, akcentujú závažnosť obsahu, a tak zvyšujú pravdepodobnosť vzniku zážitku pri takomto
stretnutí s krásou.
Komorná hudba
Musica da camera- komorná hudba: talianske slovo camera znamená izba, zámocká miestnosť.
Máme veľké možnosti predkladať žiakom rôzne kombinácie hudobných nástrojov, pričom
hľadáme najvhodnejšie farebné kombinácie – flauta a klavír,husle a klavír, violončelo a
klavír,sláčikové kvarteto,dychové kvinteto, gitara a violončelo – na nich je možné v rôznych
súvislostiach overovať funkčné a obsahové možnosti komorného žánru. Môžeme postupovať od
príkladov s najmenším počtom hráčov k väčšiemu, avšak obsahové hľadisko je pre našu
hudobnú prax určujúce.
Ak má byť predhrávaná ukážka deťom príslušného veku prístupná, musia sa v súbore
rôznych prvkov presadzovať tie, ktoré akcentujú funkčnosť hudby - jej zapojenie do života.
Tento moment môže učiteľ využiť na atraktívnu motiváciu – na čo hudba slúži,kde sa s ňou
môžeme stretnúť, kde sa dá využiť. Až potom možno s najmladšími poslucháčmi postupne
odhaľovať ďalšie sémanticky dôležité prvky a štruktúry. Z daných ukážok komornej hudby žiak
získava a prehlbuje si svoje hudobné skúsenosti, ktoré potom vedú ku  klasifikácii poznatkov:
1/ o funkcii hudby - pochodovosť, tanečnosť, spevnosť,
2/ o špecifických výrazových prostriedkoch hudobných nástrojov a ich komorných
zoskupeniach – sláčiky, drevené a plechové dychové nástroje, sólo, duo, trio, kvarteto, kvinteto
atď.
3/ o štrukturálnyh zákonitostiach – melódia, sprievod, predvetie, závetie, motív, atď.

Hudba pre orchester

Životopis orchestra sa začína písať viac ako pred tristo rokmi.Za toto dlhé obdobie prešiel
mnohými zmenami, diferencoval sa na malé súbory s rovnakými nástrojmi i veľké zoskupenia
nástrojov všetkých druhov. Ich výber sa prispôsobil hudobným žánrom a teda i možnostiam ich
praktického využitia. Počet hráčov sa rozrastal tak, ako sa zdokonaľovali a pribúdali nové
hudobné nástroje. Zvýšili sa nároky na technickú a muzikantskú pripravenosť. Povolanie
muzikanta a hráča v symfonickom orchestri získalo spločenskú vážnosť.
Potreba orchestrálnej hudby dnes je obrovská, vo všetkých médiách i na koncertnom
pódiu. Naše domáce tradície i vysoká úroveň umeleckého školstva a v neposlednom rade i
záujem publika vytvorili predpolady pre vznik profesionálnych orchestrov. O vysokej úrovni ich
interpretačného umenia sa presviedčajú poslucháči na celom svete. V koncertných programoch
účinkujú napr. Symfonický orchester Slovenského rozhlasu v Bratislave /1929/, Slovenská
filharmónia /1949/, Slovenský komorný orchester /1960/, Košická filharmónia /1954/.
Symfonický orchester má okolo sto členov- hudobníkov, ktorí majú svoj zasadací
poriadok. Hráči sú rozmiestnení tak, aby každý z nich dobre videl na dirigenta a mohol sledovať
jeho gestá označujúce jednotlivé nástupy, tempo i jeho zmeny, dynamický priebeh skladby.
Rozmiestnenie nástrojov sleduje i akustické premeny pri koncerte, aby totiž nástroje dobre zneli
v správnom vzájomnom pomere. Preto napríklad prvé a druhé husle sedia spravidla na ľavej
strane pódia, otvory vo vrchnej doske majú otočené do sály a zvuk smeruje priamo do

16
PaedDr. Metodeja Schneiderová PhD. – Hudba pre deti PU PF – ZS 2007-02-23

obecenstva. Bicie nástroje sa musia uspokojiť s posledným radom, odtiaľ ich zvuk bezpečne
preniká súzvukom s ostatnými hudobnými nástrojmi. Taktiež v partitúre majú nástroje svoje
pevne stanovené miesto vo všetkých skupinách vždy od najvyššieho po najhbšie.
Aké sú receptívne možnosti našich žiakov: kde sa so symfonickou hudbou najčastejšie
stretávajú, v akom prepojení na život, čím je táto hudba pre nich, aká je jej funkcia?
Deti sa stretávajú s orchestrálnou hudbou alebo hudbou vôbec tam, kde plní svoje bežné
životné povinnosti – napríklad keď provokuje pohyb pri cvičení alebo tanci, pri pochode, pri
zábave alebo pri práci, pri sledovaní televízie. Dominujúce je teda jej úžitkové fungovanie.
V našej hudobno-pedagogickej praxi pôjde o ukážky, ktoré budú vyberané podľa didaktických
zásad – skladby, v ktorých sa orchester stáva rozprávačom, piesne bez slov, ktoré zaujmú svojou
spevnosťou,technickou stránkou kompozície a jej majstrovskou realizáciou.
V orchestrálnej hudbe bude mať svoje zastúpenie dychový orchester / valčík, polka,
pochod/, sláčikový orchester, ľudová hudba, rôzne orchestre populárnej hudby.
Najproblematickejšia sa javí oblasť umeleckej nonartificiálnej hudby, ktorej obsah sa zdá
nezrozumiteľný, prípadne ťažko prístupný. Jednou z podmienok k úspechu ako pracovať
s takouto hudbou je pestovanie schopností „rozmontovať“ hudbu na jej funkčné súčasti – ako
funguje – čím sa nasýti predpoklad pre vytváranie hudobnej predstavivosti. Jedna z možností je
i práca s poznávaním hudobných násrojov. Ako príklad môžu v tomto smere pomôcť stretnutia
s hudobnými rozprávkami, ktoré prinášajú deťom bohatstvo zvukového materiálu rafinovane
vloženého do úst hudobným nástrojom. Jednu takúto knihu rozprávok napísal český hudobný
skladateľ Ilja Hurník – Príbehy jednej kapely – pre rozprávača a súbor hudobných nástrojov.
Deti majú možnosť pozorovať, fixovať, klásť otázky, prakticky poznať technické vymoženosti
hudobných nástrojov, ich zoskupenia.
Aj Prokofievovu symfonickú rozprávku Peter a vlk môžeme považovať za priamo
ideálnu ukážku výchovne pôsobiacu svojimi vlastnými špecifickými prostriedkami. Stručný dej ,
ktorý je zverený do úst rozprávača hudba nekomentuje, ale dotvára predovšetkým v oblasti
citovej.Podčiarkuje vlastnosti osôb a ich vzájomné vzťahy. Bezprostredné myšlienkové poznanie
premien vlastností akustického materiálu v dôsledku prežívania hudobného obsahu sa vytvárajú
predpoklady pre angažovaný ohlas u detského poslucháča. Prezentáciu orchestra ako
vynikajúceho rozprávača môžeme najlepšie uzatvoriť ukážkou z Ravelovej baletnej suity
Mamkina hus. /podľa literárnej predlohy Kráska a zviera/.Uvedený príklad názorne ilustruje
princíp pretavenia epického deja do špecifických vyjadrovacích možností hudobnej reči.

Inštrumentálne hudobné formy

Čo je koncert
Pôvodný význam tohto slova je súhra, dohoda, spoločná vec, zápas, pretek. V baroku sa
toto slovo používalo voľne a mohlo znamenať čokoľvek. V tomto čase existovala stará forma –
concerto grosso – trojvetová skladba, pre veľký orchester, ku ktorému bol pripojený malý
orchester, tak vznikala rozmanitosť, zmena, kontrast. Tieto dve hudobné telesá nehrali spolu, ale
pracovali v určitom dialógu, každý predniesol svoj hudobný materiál. Vynikajúcim skladateľom
tohto hudobného druhu bol A. Vivaldi so svojou nevyčerpateľnou nápaditosťou. V takomto
duchu píše svoje Brandenburgské koncerty i J. S. Bach.
V období klasicizmu zaniká concerto grosso a koncert prechádza viacerými formálnymi a
výrazovými zmenami. Skladatelia ako Mozart, Beethoven komponujú svoje koncerty pre klavír,
husle a ďalšie nástroje v sonátovej forme, ktorá sa stala základom i pre koncerty v období

17
PaedDr. Metodeja Schneiderová PhD. – Hudba pre deti PU PF – ZS 2007-02-23

romantizmu. V takomto duchu písali svoje koncerty významní romantickí hudobní skladatelia
ako Schumann, Brahms, Liszt, Grieg Dvořák, Mendelsohn, Čajkovskij a ďalší.
Koncert patrí k tzv. absolútnej hudbe, poskytuje možnosť uplatnenia schopností a
umeleckých kvalít sólistov a po obsahovej stránke je osobitým vyjadrením myšlienkového a
citového sveta človeka.
Výraz koncert označuje i predvedenie hudby na koncertnom pódiu, v kultúrnom zariadení, najmä
v koncertnej sieni. Miestom konania koncertov môžu byť i iné kultúrne médiá – prírodné
amfiteátre, rozhlasové alebo televízne štúdiá, kostoly a podobne. Prvé koncerty takéhoto druhu sa
uskutočnili v 17. storočí v Anglicku a potom sa rozšírili do iných krajín.
Literatúra:
Zenkl,L.: ABC hudebních forem, Editio Supraphon,Praha, 1990
Vysloužil,J.: Hudební slovník pro každého, Vizovice,1995
Laborecký, J.: Hudobný terminologický slovník,SPN, Bratislava.

Princíp tvorivosti a aktivity v receptívnej hudobnej výchove.

Moderná hudobná výchova si kladie za cieľ sprostredkovať žiakom rôzne cesty k hudbe.
Podľa názorov popredných hudobných pedagógov hudobná výchova obháji svoje miesto a
postavenie v budúcnosti len vtedy, ak ponúkne mládeži to, čo médiá nemôžu- a to je aktívne
muzicírovanie ako prostriedok hudobnej komunikácie, ako ľudskú potrebu hudobne sa
vyjadrovať. Rozvoj hudobnosti pritom nemusí byť chápaný len ako schopnosť hrať na nejakom
hudobnom nástroji, prípadne pekne spievať. Ide tiež o schopnosť správne reflektovať na hudbu,
prenikať k nej prostredníctvom štúdia, návštevy koncertov, ovládania zvukovej techniky,
počítača a podobne.
V súčasnosti v našej hudobnej výchove ide o modernizáciu obsahu a metód, o
presadzovanie tvorivých a integračných prístupov, nových otvorených foriem vyučovania
s orientáciou na žiaka, na jeho záujmy a potreby. Požiadavka tvorivosti nie je nová. Veď je
obsiahnutá už v diele J. A . Komenského, J. J. Rousseua, J. H. Pestalozziho. Hnutie „novej
výchovy“, či tzv. reformnej pedagogiky /E. Keyová, M. Montessoriová, E. Claparede/ sa
dištancovalo od tradičného verbalizmu výuky v prospech žiaka a jeho tvorivosti. V tomto
procese zohrali dôležitú úlohu pragmatická pedagogika J. Deweyho, s komplexným poňatím
tvorivosti vstúpil do pedagogiky E. J. Dalcroze, ktorého systém je postavený na spojení hudby s
pohybom, s hudobnou improvizáciou a intonačným výcvikom. Vedľa neho propagovali tvorivosť
v Hv S. Colemannová, F. Jode, C. Orff, W. Roscher.
Pozitívnym vývojom prešlo i počúvanie hudby v Čechách. Priekopníkmi nových ciest vo
výuke boli I. Poledňák, J. Budík, F. Sedlák, I. Hurník, P. Eben, L. Zenkl, V. Drábek, E.
Jenčková, J. Herden. Modely receptívnej hudobnej výchovy prepracoval posledný autor v dvoch
učebniciach-Hudba pre deti 1992, My pozor dáme a posloucháme 1995.
Spolu s činnostným ponímaním Hv vnáša tvorivosť do výchovy hudbou a k hudbe novú
kvalitu. Žiaci sa učia samostatne hudobne tvoriť, učiteľ sa stáva partnerom a radcom pri riešení
úloh, je podnecovateľom detskej fantázie. Tvorba hudby jej vyjadrenie rozličnými hudobnými
činnosťami otvára cestu žiakovi pre vnímanie špecifickej kvality hudobného umenia, zvyšuje
citlivosť pre zvláštnosti hudobných tvarov.
Tvorivé momenty možno nájsť vo všetkých hudobných činnostiach, teda i v recepcii. O
klasifikáciu hudobno-tvorivých schopností sa pokúsil J. Hlavsa / 1986 / :
 aktívne vnímanie hudby, uplatnenie dotváracieho princípu

18
PaedDr. Metodeja Schneiderová PhD. – Hudba pre deti PU PF – ZS 2007-02-23

 interpretácia hudobnej skladby na rôznej úrovni

 experimentácia s hudobno-vyjadrovacími prostriedkami
 samostané dokončenie krátkej skladby /predvetie, závetie/
 napodobňovenie modelov s rôznymi obmenami /téma s variáciami/
 zhudobnenie mimohudobného podnetu
 vytvorenie určitého hudobného žánru

Detská hudobná tvorivosť sa líši od tvorby umelca svojou elemntárnosťou, expresívnosťou a

spontánnosťou. Jej cieľom je rozvoj osobnosti. Hlavnú ulohu v kreatívnych prejavoch zohráva
hudobno- tvorivé myslenie, ktoré urýchľuje rozvíjanie hudobných schopností, plní úlohu
motivačnú, sebarealizačnú a diagnostickú. Skúsenosti ukazujú, že žiaci sa spontánne tvorivo
prejavujú ak môžu dať voľný priechod fantázii pri riešení zaujímavých problémov.
Experimentovanie so zvukovým materiálom hudby je jednou z najúčinnejších metód rozvoja
hudobnosti. Improvizácia a jednoduchá kompozícia rozvíjajú zmysel pre hudobno-tvárne
prostriedky, prehlbujú poznanie štruktúry skladby, vydeľujú sa estetické kritériá.
Improvizácia a kompozícia nie sú tradičnými zložkami Hv, tým menej receptívnej didaktiky.
Pritom prostredníctvom nich možno vytvárať adekvátne predstavy u detí a nemusíme sa
obmedzovať len na slovné sprostredkovanie hudby. Improvizácia rozvíja vnútorný sluch a
predstavivosť žiakov, vybavuje ich novými poznatkami a skúsenosťami. Uvedomená aktívna
recepcia koriguje zmysluplnosť improvizácie, predstavuje dôležitú spätnú väzbu. Dôležitý je
samotný proces, uvoľnenie tvorivých síl žiaka - prekonanie pasivity, ostychu je prvým
predpokladom na ceste k cieľu.
Východiskom improvizácie by mala byť v škole pentatonika. Vokálna improvizácia je
spontánna hra so zvukmi a tónmi, rodiaca sa z kolektívnej inšpirácie a okamžitých nápadov.
Znalosť nôt a hra na hudobnom nástroji tu nie je podmienkou. To umožňuje, aby sa každý
vyjadril podľa svojich predstáv, aby dal priechod svojej fantázii.
Z mnohých procesov sa na detskej hudobnej tvorivosti podieľajú predovšetkým zmyslové
vnímanie a poznanie, /sluch, hmat, zrak/, predstavivosť a názorné myslenie spolu s javmi
emocionálne imaginatívnej povahy /intuícia, empatia, divergentné myslenie/. Tvorivosť možno
podporovať a rozvíjať nácvikom sústredeného počúvania a pozorovania, heuristickým
rozhovorom, brainstormingom, hrou a experimentovaním. V tom tkvie podstata učenia
objavovaním nového, uplatnenie známych spôsobov v nových podmienkach a súvislostiach,
využívanie transferu.
Východiskom tvorivého procesu je vždy nejaký vnútorný alebo vonkajší podnet, ktorý
motivuje jedinca, aby vyriešil jednoduchý alebo komplikovanejší problém. Špecifickým sa stáva
daný materiál- tóny, zvuky, hudobné nástroje, hudobné diela. V tejto fáze ide o vzbudenie
záujmu, tovrivej atmosféry, ktorá má v tomto procese energizujúcu silu a usmerňujúcu funkciu.
Motivácia k hudbe patrí k praelementom vývoja dieťaťa. Vyrastá z vnútorných potrieb a
inštiktov, z vrodenej túžby po zvuku, pohybe a speve. Silným zdrojom motívov je samotné
hudobné dielo s jeho esteticko-emocionálnym pôsobením, s celým radom sociálnych funkcií.
Emócie vznikajú spontánne pri prežívaní rytmu a tonálnych vzťahov v hudbe, estetické city sú
spojené viac s hudobným obsahom.
Druhá fáza – inšpirácia – spočíva v objavovaní hudobného nápadu. Ten má obvykle
podobu nie dosť jasnej predstavy, ktorú je potrebné dopracovať do konečnej podoby. Úroveň

19
PaedDr. Metodeja Schneiderová PhD. – Hudba pre deti PU PF – ZS 2007-02-23

hudobno-tvorivých prejavov žiakov je ovplyvnená mierou ich riadenia, samostatnosti a

originality.
Zvláštnosť prostriedkov výchovy k tvorivosti sa odráža i vo vyučovacích
metódach. Ide o vzťah podnetov učiteľa a žiakových reakcií na ne, o mieru riadenia a
samostatnosti žiakovej práce.
Podľa F. Sedláka možno hovoriť o týchto metódach práce s hudobným dielom:
 Metódy sprostredkovania hudobných poznatkov a hudby prevažne učiteľom: slovný
výklad, demonštrácia hudobného diela.
 Metódy sprostredkovania a osvojovania hudby a hudobných činností v spolupráci učiteľa
a žiaka:hudobný dialóg, stimulácia hudobných činností, reprodukčných a produkčných
schopností.
 Metódy samostatného objavovania hudby:elementárna improvizácia, kompozícia a
spojenie hudby a reči s obrazom pohybom, tancom.
Prvá skupina metód sa týka konvergentných úloh, ktoré vytvárajú predpoklad pre tvorivé
činnosti, druhá akcentuje divergentné myslenie. Tretia skupina predstavuje komplexné riešenie
problému na báze tvorivosti s využitím heuristickej práce s informáciami –tematické a
projektované vyučovanie.
Kľúčovým pedagogickým princípom je tvorivosť predovšetkým v rukách učiteľa, ktorý
musí byť tvorivý ako hudobník i ako pedagóg. Ak má priviesť žiaka od napodobňovania
k samostatným výsledkom, musí poznať schopnosti svojich žiakov, vedieť analyzovať hudobný
materiál, stanoviť si cieľ a štruktúru činností. Učiteľ navodzuje tvorivú atmosféru, spolupracuje
so žiakmi - nie však z pozície, že už pozná vopred riešenie. Musí dať priechod detskému
mysleniu, to vyžaduje pružné reakcie, rozhodnosť i skúsenosť. Učiteľ má v rukách vytváranie
dôvery medzi vyučujúcim a svojimi zverencami, preto musí rozvíjať sebavedomie každého
jedinca, podnecovať jeho zvedavosť a zmysel pre kooperáciu. Premyslenými postupmi svojej
práce môže zaujať i tých, ktorí nehrajú na žiaden nástroj, nie sú úspešní speváci a podobne.
Nové cesty vnímania hudby na báze tvorivosti, pri ktorých žiak rieši podobné problémy
ako skladateľ, sú efektívne pre rozvoj recepčných schopností. Produkčné a receptívne aktivity
predstavujú komplemntárne zložky tvorivého procesu, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Vychádzajú
z predošlých hudobných skúseností, zážitky a poznatky z recepcie hudby sú pri kreatívnych
činnostiach základným východiskom, motivujúcim podnetom, korektorom sebavyjadrenia.
Naopak tvorivé činnosti zasa výrazne motivujú k recepcii hudby.
Kreatívne postupy tak pozitívne ovplyvňujú nielen úroveň vnímania hudby, ale i úroveň
motivácie. Znalosť kompozičných prostriedkov,  poznatky o skladbe a jej význame pomáha
porozumieť hudbe. Tvorivé vyučovanie je časovo náročnejšie ako tradičná výuka, avšak
výsledky sú lepšie a trvalejšie.

Literatúra:Sedlák, F.: Didaktika Hv, Praha 1982

Sedlák,F.: Nové cesty Hv na základnej škole,Praha 1977
Drábek, V.:Popularizácia hudby,Praha 199
Drábek,V.: Tvorivosť a integrácia v receptívnej hudobnej
výchove, Praha, 1998

20