Scribd Logo
Upload

Welcome to Scribd!

  • Heretik - Forenzná Psychológia 3. Vydanie

    Uploaded by

    Albert
    68 views273 pages

    Copyright

    © © All Rights Reserved

    Available Formats

    PDF or read online from Scribd

    Did you find this document useful?

    Is this content inappropriate?

    Report this Document

    Copyright:

    © All Rights Reserved
    Download as PDF or read online from Scribd
    Flag for inappropriate content
    68 views273 pages

    Heretik - Forenzná Psychológia 3. Vydanie

    Uploaded by

    Albert

    Copyright:

    © All Rights Reserved
    Download as PDF or read online from Scribd
    Flag for inappropriate content
    of 273
    ‘Anton Heretik Forenzna psycholdgia pre psycholégov, pravnikov, lekarov a iné pomahajuice profesie 3. prepracované a rozsirené vydanie ey 201 rive yk Sala “ORENZNA PSYCHOLOGIA secre Por bre Gamo 80. Obsah 8 EE 1. Histriaforennepsyholgie 6 11 Splenic pred zu ororepserlge 6 12. Vvctoanzsjsscotow » 2. Predimet systemattaforenznjpeycholéne. % 21. Presnetireraspsyeatig. s z a 22 Sytimatatronnpeytie, ~ : oman a1 943 | HE 2 Glen lentepeodge peters exetay » WOH BER IOL ‘3. Prévne aspektyforenano-psychologicke|praxe. 3 quate i Shute aim 2 «© HERETIK A./ Forenand payholioia pre poycholbgow, prion, 32 Trendy. » lckarov ine pomanajieprotesle 2 prepracovanearozivant yale 424, Trst/onavesazspevetos. 2 Brio“ EUROKODEX 8 70, 2010. 5449 oa ane = « Wsansa7e-sose447 220 1229 Ont ae Taenno con “ + tan ont pa 42, Foreanjpeyeelgato rae 6 > omtogenéza pyehity + povchonatloga 411. Peeusrovenape mn toto peNda 48 2 Seto 1 ferro sonia £882 Eleképncp leno st + earesalia vicina Sf Renee saveboa 47s peisany soles 213 Vipovedzacapessicon # 1 propostha innaty 3 Stuhtia sidozralcktopsudu 5 {41 Niezandesdto pesahu osha syeniga 55 341.1 Vipozospovthomeels % peKODEX 342 Paychobgické wictonic a evans 43 Pocuokazdvor © 4 Tee tive 43. Kaghnesctapot ws tant pciy 631 tna tr 42 Boopcdtse. 632 Pant, @ 43. Seopa sc scholar 623. Mee “0 44. Poche diver 64 Onbrat 1 441 Poptnaranio py 65 Nowésatustdo sedan “8 442. Devoe cca nnseny 651 Enotia 0 45 Pojetlogedaieyatinepisipy dahon 52 Padi, ty. ‘81 65 Cetoostgcsana 1@ Paycolgiaulatiovanaprava ae ‘ 661 le 12 bad Pelvic ele 682 Vado is 2 bane proven poleejaknisie sche 2 ee 2 21, Peandperata o7 afamteh renee £22 Paynganszhua poe 7. Ontogeatihé spt ofoenae psycho 169 £5221 Payaetpehdrmern psc 7, Susie akc 6 5222 Peyepapoece eerie = 5229 Zepto vera vpede 721 Delran apedoteovet|0-Srka) 6 523 Papobget seen torres Heil de oieheterani rare be 524 Seactinepsyopté erode mot) 723 Onde sate sasktoveu(10-1rooy) 14 524: Paeoped yon 724 Deltora) 1 $213 ytoseneasrararon 73 soc fa ts nee 721. Spectajveninejdetivens 1" coast ean 782 Ties. ipemévichapthobgesd iene. ie 5.31, Poyeoged asec nenotinoy ee 532 Sicrasnosea honda site se ceca et e 423 Press ofoaa poy, esp ser 75. Dosplirepesyek 10 34. Drake one sos Rose ash tenance EEN 6 Payled determinant seinen hala 1 Forenan mand yee porchy 198 61 Ona 84 Ot ® 2 Gobnehntipschy 82. Poetrahine sy » 623 Vesa 221 Aor aici 2» 22 Pores 422 Rehtvnosyavjoe 2 623 Vninano 223 Nesey 20 @ a Obeah 183. Porch sabostpsyctopati) £821 Klsikce, clologaacidamligaporichosotnast. £432 Pernod percha oscbost(F50.0) 33 Schaoirpoucta csnoost FE.1) {434 Dssocira parca cecbost F602) 835 Emotne rescind pouctaostbost FEDS). 236 Hisdnapouchaoscbnast F204) £237 nelererene one viananné pone sibs. 84 Pohang {841 Aletreporucy (20-89) 241.1 Depresira opto 2) 461.2 Marck pita (20) 42 Schick stn peyhizy ports bud 20-29) 85 Mennartabica(F70-79). 5.1 Mentinasatnorna {852 Cabkdmentna tarda 853. Svecelatkdalakimonaneetarcia {86. Poy ony gnionené ranch potkedeim NS 1861 Eplepsi 1862 Domence(F0) 17 Netor peete prety dso each rear aan ‘9, Forenane psychologic problémy zvislostod psychotropnch tok 81. Sparebuaichluaktiinta 92 Akondoné ope. 983. Ziosfosalahlu(F1007) 84 Diogo zie 94.1. Uvodopolemay 84.2. Viv)ceqoe sony uns avo vel. 849. Sicnowalckalegsltiraprotionata chro 85. Nekonaunné vss (Patagene sho F630) 10.Psychologleké problémy vo orenane| sexuoligt 101 Oi 102 Sewsemotvevandbiiraa 210 210, 216, 216 28 20 ar a 28 2. 240 a6 or on 0 22 or ost 208 28 0 am 288 a am 205 103 Foreépotémytomosenaly {0A Fornzn eran nrc enue porch devi 105 rales posudornlepéchateo seni iiialy ‘1. Forenand agresolgia 1 Ziad img 112 Tee agresy 1121 Poyhoenayeckéa nsinksickdtsie 11.22 Behavior tira agesivy. 1123 Bopsychosccidhe abtogatine nosey aesy 113 Paytotegnostiaagesity 114 ising tes ye foreman pjeolgeké posucrorene 1143 Vato 1142 Vadsanororartereno diets, 1143 Ubizeniana sta 1144 Dairies iy. 1145 Zrlekt posutrovarie peal stein Smosh 115 Samowatedrs{a fren spety ‘2,Transkulturdlo aspkty foronne| psycholégi 124 Pio. 1214 Spltersto tse sve 12.12 Ferraro psycologchdcsobios deere Rémov 1213 Motros preven isk dole 1214 Poca syetlogcks probly v experi rsych ‘oloron 122 Translate sspeky ves nest cudno 1. Forenan psyehoégi a organizovay in. 11 Hata oganavanco osu 182 Kino a sci pychogikéchrierthy cganizveneho zc 183 Kina alogslatineprstedy bjs crgeizvanjmaletivom, 184 Nika asp frorzne paychecks posutzovania pcalstvorganzorandhe cra bean 26 sig aig BaREEERS $88 a5 a oe 395 &8 0, obs A viimotila 141 Dec, “42. ZiMadné pir ao viii 143 itil spk rai xem es éinos 143.1 Nésin ves most. 143.2 Najtorstes nos. 143.3 Vicor enue es Groh 1434 Vieiolga comceho na 1435 VitraligatesnjehéinovoSmabtin 15. Payeholgia penitence] a postpentencirg| strostivost 181 Uroddoprolematiy. 182 Kehahstintestuatestara 153 Tiaidoa sasrostzonshana Slovensky {6A Saco aya anpeky von tes 185 Poy pontoons 156 Ulin socterapaicych a pychateraputeoh mats vovdzrshe 187 Pacloick aspeky poxbentencimej starsat, 16. Psychologie otdaky prevencisprognestiydaikvencie 161 Prsenca kone 162 Progmsthabiirly 1621 Otiasatypy pognethy ins 1622 Predlivrindprogosta 162.3 Progosixareciy 16.24 Pesudeorani pognyrsniazc vo forerano-pyehoo- gedejeroetze UTenaTiRa. ‘MEKNY REGISTER, . a a3 a3 418 a8 a Py Py Resse Ss 49 4 ‘57 m n a. 8 “0 O autorovi Eee ee) ‘salvo! Baum peyeha- ‘9 na Flezoicke| fake Un we 4 ‘oral Komen vBrasto ve. Od r. 1973 pracoral ako inch pyeholog na. Poy chaticke) ike FN a LF UK YBraisive. Ve 1985 29 haswojuaimamater. Vr. 3991 "1992 bol predsedom Aka- emickeho sendy FFUK avr. 1963 ~ 1990 vedicim tatedty psvchologe. Vsueas- ost je profesorom kiricke) 2 forenans) psychalile,predna a) psychoterapi a vod secino-poy Chologeky we student. ue clenom vjboru Siovenake| paychiaek) spolotnost SLS, bon Slovenske psychoterapeuticke| spoiocnost, Ko- rei, 2002 - 2008 prodsedl a Genom vacench vedsokjeh rad re Gakényjeh rad odomjen éasopisor. 30 rokow posobi ako sich znalec ‘aj o 2ameranimna posudzovane péchatofovzvazno|ndsino}kimins iy. Venue saa sulzorme| psychoterapeutiche| pan Prot. Hert je atrom a spluautorom vac ako sto vedeckich td zob- lush psyenopstoogie, paychoterapie, psyemodiognosthy a forenzno) oy- choldgle. Napaal pi Geckosloverck ucebnicufrerand|peychoogie Zi ‘acy forenenal psyenolegie (1063), kore wala y propracaxanam Gruner ‘dani ako Forenzns psycholigia pre psyenoligov, préwnikoy,leksrov ‘ind pomahajice profeso (2004). Spa so sim som a kolegom 2k teary Aonom Heretkom ¢_ uspviadal ysokosklsk uéebnicy Kick psycholdala(2007) napa dor rad katol napd prod ahi KReicke| esycholog, uxkosinjen a aleaimych poruchich a poruchich ‘eodnesh. Poslodne dosatrocie sa wekumne 2adderal nana epcemil>- ‘jou payehickich porch. Skolekvom autor (Novotny, Peeenik, Hero 1B, toms dal 3 menograe: EPID. Epidomvotogia depesie.na Sfovensku (2009), EPIA.Epidemiologia wyranjch dzkosinjch porch re Slovensky (2008) 2 EPIAF.Epidemiologia aoholizmu a aicenia na Sfovensku (2008), Nastaré Kole by a a id venava | margnlnesim temam payeologe, ako 8) Menor alabo sry. ‘Aerie ona Hererant Predhovor (0d 2. vdania wrackoskoske| ubsbrice Foronend peycholigia pre psy cholégov, pramkoy, ekérov a iné pomdhajace profes (SPN, Braise 2004 yma & rolow Vala? Malo? Zea a, 3e vdecké monogate i Wye0- Kodkeleke uéebrice stimu Goraz eho. Som rd, 28 kn obsahujeCas- {ina toric som nectl potebu 2ment ani seve. U inj kaptol som, nae ‘pak, malnabiohaw potrebu ch dopint a propracovel. Forerend psychologss ‘sh zacbera subjektwnou 22kou socaneho 2yhana jednetivcoy | skupey hatska teoreticksho | prakického. Zaobera sa fui. Rods stand Oa ‘hate, ale aj obetams, prpadne svodkam vesinich Cov. Venuje sa véak ‘8 paychotal ud, kon lesia swe ebéiansko- a rodnno-prme probly. Foren peycholegia preto musi zohfadnova len vol vedeckeho pozna- rao svete, alee aroveh barometrom spalosensko-pltickjch zmson. ‘eto zmeny sa tka 20raénaho va nae) srekoénast od ,nene} revelicia" v.19. Spoloenost sa musela vromats prudkym néastom vSe- ‘boone! kininaiy Raine objveri sa Upine nowich fee trestne| Gn fost Tjkasato nama cregavejkrminaly, noch forem ekonaicke| Kn ‘aly i nai) tresinojcnost, Organizovany icin sa stl suéastou nasho ‘ota, Venue 2a nike, Kasichjriminalnyncinnostam, ako je wpalic- vo, weleranle, prositcia, pasovaio dog, ale prrast do fungoxania ae -rookonamily,veriného a policktho 2vta. Ztyhio dovadov som zara lo najnovtiono wedania Kn samostatni kaptoly tmtofenoméne zhfad- ‘ka klmnologe a forerane-psychologickych aspektoch posudaovana ot ‘hiintkov ergaizovaného sions, Zmion v obsaw ny sa tala iradkalna rovetcia Tresingho zakona 2. 2005, Kors zmenda nein esa paragra- fov, ale al skukows podstats mnohch westychéiney, pri Karen sme ze sychologoia experi zainioresovan Forenent peychologuprednasam pre posluchiovpaychokgiea pax, piledosne | poleaine| sami, sociale) price, speceino| a losebne|pe- ‘agoaiy. Podiefam sa na specalzatnych kurzochzforenznej psycholigle ‘ poychite, Precadany text je zaroven adpovedou na olazky studertov fregradalngho | potsgradualnaho, c speciaiacného tidia. U postchér ‘ov peycholegie sa venue vac otizkam moénost a liniowklnicke} p=y- ‘choslagnostiy v experine; nos a paychoteapiev penitonciamo| pra >i. BudUcch praunikoy, ipolcanjciySetrovatefovaujima hlawne, Gombe ‘sychologowa anal pondiout presen jednotch tester (mo- ‘idea, verohodnos woowd,progndza resocisizace) 6 obetansko-pramych problémov lpsobost lu privy ikonom, zerene tata do vichow po Fozvode rosicova pod) Casto dostivam otizhu, prego nepouivame jednoducho slovens v= raz ana, ae prdastokforenznd psychotogia,Robime tak z prostéto dow {22 sina peévnickd psjchologia je len edn z padodvet (popula: ‘asym .peyenologa sidne} sine"), Kora sa zaobera psychologic’ ' socno psychologickymi osabtostami ecnativich etép procesnho ko- ‘ania ajedotineoy ar si v fom zainterescvani(sudcova,prokuaion. ob hajeows, obfalovan, sveckova a). Do foranzne|psycholégie via pal) ‘emnalticka a paca peychologa, vazoneka (pertencia) peycholo- ‘ia. Autor ma vane skisenestzo sucha expertine|psychologlea wah ‘oblast krmnologicke|psycholégie, Cate zalste spoznai, Moré Kaptoly 3 optraio pram skisonost a kore ck osprostredkovane pamene. Dir fam, Ze pretfedy problema a zaznam ctovane) Mealy si Jost rzsahlo mao. aby pomahkzorentval sa | atefom shibsim zaujmom o wbvane problem. texte som sa snadl wut wslodkyvastnol expertzne praxe. Za ror ‘nj 30 rokoy, 60 rb sidneho naa, sath pripadownazborloskutoo- ne dost. Dita, 2 ajradnovozaractenych kazustk bude pre iatefovoboba- tenim a ofvenim ina dost skademickeho toxtu.Z vskum, okrem Gastko- ch wsledkew pubkcvanyen éasopisecy a na vedeckych konterencich, ‘Sa odvolauam na monogratcky publkovane cla. Okrem kit Extrema ag- feels, Forerand paychologia vad (1990) si astaine ctované monogratle EPID. Epidemioioga depesie na Slovensky (2003), EPI, Epidemiloaiay- branjeh uxkostnjeh panich na Slovensky (2005), EPIAF. Epidemoigiaa- ohoizma fjeania na Stover (2008), Kinicka psycholenia (2007) nap sane v spoluautortve & kologaml 2 Paychisicko Kinky FNSP v Braisave '2 Katecry payohologe FF UK. Na ich herb sa podiefal oc. MUD. Jura) Fiolscner, C8, doc. MUDr. Eduard Kolbss, CSc., prot. MUD. dime Nowoiny, CSe., doe, MUD. Jn PeteAah, CSc. a PhO. Kelana Vatitkovd, (CSe. Prot. MUDr, Wan Zucha, CSe..renesanére ozhfadon psychi, 2, tie med nam, Doo. PhOr. Aoi Fiomsk), CSc. ykonaltatstick an Iyauvsetajeh wakumey, Kore sme v posledne deka wkonal. Kelega Ka tedry paychologia FF UK PhOr. Robert Mathe, PRD. je len popredhn stiaymznaicom a experom hae vo frenzne}soxuolog ale vjeho wda- “atlas Payehoprof yehadea mnazsvo ferenane payenologcke) erat. \ratane we ctovanjoh tulew Mm vetke osobne state, 2 kolegom na atedre ja mai syn Phir, Anton Heretk, PRD. Spolupacoval sme naepie~ ‘iologickjch rojekoch | pe zostmowani uebrice Klnicke| psycho Kontakt sim pre mha dy nspuj, mam radjehohumora'som narneho ‘tcavehy hr. Najeastoie cova aulorom v kre je prof. PhOY. Géza :'t “W ronenzns psvorotsain Dobra, CSe., (1918 - 2002) zakadaltekd osobnost teskoslowonske}f- renznejpeyenoldge. Osobnost eign, Nora a, ako sa na personologa [eho format pat, nana 2néta.Bolvedicen moj] Splomowe) price, ne- Skér kolega na kale. Je koncepca forenzne ps/chologe aproektine| ‘syehodiagnostky ovlwnla cel generat Kickjchaforenznjen psycho- Igor, Od. 2002 s8kadoronev april stretavame na vedeckom seminar ry sme na joo poéest nazi Dobetkoy deh ‘Chcom sa poctakovat cj manele MUDr. Andres Horetkone Marsa- love| za tpezlnost a etarotivost, s Morou cay text ky prota mala Ikobsahu rad podnetnyeh napador. Oba recenzent prof, MUDr. Visdimir Novotny, CSe.a doe, PROr. ona Gilnereva, CSc. mal k text viacerokitc- ich pripomienok, ore som sa sna zoNadnt. Oa viak kh tskawe od oraéeno k wydani Postakout a choem a JUDr.Zuzane Kamensi,jazykowe odaktrko ‘Stelle Machave),grafkom Miosiave Samankove) a Mg. Jozefou Kotaékovt _zapeicu na Koneéne| podobe kihy. ‘Brattava ma 2010 prof, PhO. Anton Heretik, PRD. A Vseobecnd Cast "'B ronenzn rsvcHovocia 1. Hist6ria forenznej psycholégie | spoogensto-istoriképrepoliadyvziku | forenznej psycholégie ati sploénost pm nommim a ich pouioafom a jen} share tk perduiogcha padrammaal spperiaa pho porch nse Chuo drzen Kamo stock wren uke splosost Vs ‘it pomana sx mnone nz a splosenKe pote bj 00 = ‘Seren comatingn vococsen petal ¢ amr ope ‘oo, fa wee! dos odo pomranev clash reyhatreko pyc Sebich id ons Voda) obs pa ante Vlas aneleh (Sedov noche peychepaog auc a tty, «More on tm pouha odes porno nzoy a etlopaterpu dss ‘fenchodh aha IPPORGTES (400977 ped ala ine cchorr Go ea ‘hen kina den chocbnsprevicn horichou dria akira dose choroba bez ho elon ety dy ctrnckih deh ocho lepa, yeti eat, zich) shisha choroba (peer, tansvesitzm) Zirovof sa vik vantckom mysiori, nap. u PLATONA (427 - 347 pred 1.1), risneetloaicky ody duSemé poruchy nadpredzono boeski- hola piredzeného telesného} paved. Tato lchotoma poznadia spolocen- ‘ke pasioj kpsjchopatol6gi az do novoweku (Cemousek, 1988). Vicholom rick myer vanixe bolo rmx privo. V olde reine} zodn0v0% ost pachatefa uz Darius ULPIANUS (170 ~ 228) konétanj, 26 dusowne ‘hon Elovek ni zodpovedn 2a sje cry. VJustrianovom kedoxo bol do- ona wvedeny menovlyprehlad Sestich dusemych chord, Kore podmie- uj esis nezodpovednost (Alexander a Selesick, 1968, Dufek, 1975} \ cbiobi stredovoku prevatovalo chipanio duéowej choroby i soc ej patogie ako prejawy posadnutosti ~ .dufowe chor) i loinc mah . FORENZNA PSYCHOLOGIA Foun. if lie Gun Sr cbr Zab re pa quite on flr ear ne ec tlh Boe | iy Severe ig nogsemne 4 mA aa — Cain Be hoch seb hte Go opto 18 be. 1: Popistrtiny ‘epsom prigade, epoloény asud -refazacols"(Dobrotka, 1969, 5. 125), \Vznamom dee, Malou Maleticarum’ (Kado na Carodenice) bot rlatne presne opisané metédy exorcamy (whafanio diabla), Koré sa ups ‘Umnonijeh dugayne char. Stedoveké nehumanne pesoje este dho po “zamena pr pax: Posledna bose” hols na nasom zor updlond {2¢koncomn 17. storoiaa otis mudenie pr sidnom weroxan bola a Keisku srudend a vf 1776. Px tom eéte Concuto Criminals Theresana 24. 1769 obeahujelechncky dokonaly a dokonale odoscbneny opis tet- ricki zaraden’ a postypo pr ich wav tortie (br. 1) Prehistoric toro ronane prolate i "br. 4: Eugen Bleuler = Obr.2:Philope Piet Obe, 2: Emi Keaepen Soravovost je déledité poznamonat Ze paralane nto nehumsnnye 2 Cchaczanim av siredoveks exstoval ktord uly pre duSewne chorych noi nesgrestmi .bo2 bz" (paypores De ia bal tlerovani2aravou societou. Comoussk 1980) cue stidls KROLLA BRANACHA, kt na ade sti kronk 2 obdobiakr2ouich Wray 2, 2 lan v 16 percentach Dripadev sa.cusema choroba’ prpisovalahriechu, vost sk ale ‘vu, alkohotzmu, eplepsi a pod. Podobne FOUCAULT (1971, 1993) sa ‘Sornnieva, Ze Gasiojse ako exerczmus bolo exkomunkovani (woboovane) ‘dusemo chorého 20 spoloénost,éo bolo weaku pochootelnay reakciow na sprdvane abfaznjch Biénych. Autor dokonca Wd, 2e nowoweks detenéné stay, kde Do zlowani dudewe chor si vasine obdabnad eakosou so- Ioenost na nepisnésobivich jeincew. Obdobie renesancie a osvetenstva rinse poste nat kato: kim rafadom na vznik dusewnjch chorob a ich legena. Spolocen sko-histodoke predpoklady na zasadni zmenu nanfadu na dasewne ochore- ie adeikvenci wak wore flozfia ovetensva a buroane revolicie st prelome 18. a 18. stootia. Vkrinincoai poll zaiady noveho chapani tresiného privatalanstykrminolog C. BECCARIA (1738 ~ 1704), V dele ( ziocinoch a trestoch 2.176 formuloalzasady tresneho priv ln cimen sie lage" (lady aotin bez zikona) a zaroweh nua poena sine loge" (any trest bez 2akonal. Zotinnost we neprinioral posacnufost, ale \svetiova ho len sets pricnami, ako si chudoba, novedomost,ega- mus. Wchédzalz tare lobodne) volo, Kemi spavani je rawnako ako rokrmindine motvovane snahou kat sls a hn sa oles Zioginc sa lea slobedne rezhoduj dosahoval tito cole neegilryms prostieckam {(Citkord 1998, Shoomaker 2010). Vpsyctiatn sa nstoxcky nani revo lucia spia's monom Ph, PINELA (1745 ~ 1826), Koy vr. 1789 duome an en i FORENZNA PSYCHOLOGIA hori ,slobodl 2 retaz’ Zaéal ym ér psychlatrcksho tistavnictva, ko- ta anamenala budowanie épecainyeh 2draotnicko-detencnch zariaden du- {evne chorjh, Piel ajebo nasledowsivréznych kranach Euro zimora S*Eeauiol, Conoly, Saber, Rush ~ zai do psychiatickjeh zaradeni ‘modem letebns a ehabltaéne poetupy, ako suFotba pico, rbzne fomy Daychoterapie, nar. psychodrému, poutvane psycholarmak apr. 6piove) {ity na legenie nepokona) (Vencavek), 1983). Priodovedn? pristup V psyehopatotégi warhol! na kone 18. strotia vprcach predstavttov esichc) nemocke)Skoly KRAEPELINA, BLEULERA, KRAFFT-EBINGA. Vy- racovalKastikacls dutevnch chorob, Kor sa pouvav eurdosKe psi hit prakicky podesnaprek zavederiu deskeptimych Kasaych sys ‘mow (CD, DSM). Systematioky sa za¢alzaobera | forenznjm wjznamnom Jednatjeh duaeryeh ochoren. Zmena naked na dutewné ochorenia sa prejaiay zakonodartve, Vo wacsineyspelich krajnsa kodfkoval predo- ody na slanovents resin) nezodpovednost pre dugewé ochoreni nape temas Pre anglosaské kraliny je to ta. MeNaghtenov zikon z. 1843. De hie! MeNaghton zabl pod vplyom paranoidného bludv E, Drummond, Sekretéra bntskeho premiéraR. Pest, sktonm sino pomiili. Pod toh- aprecedensu obvinen ne je resine zodpovedny, ak case Gnu nebo! 'Schopny si uvedom protirdvnostsvojro Konania tj rozisovat medzi ‘dobrom a zlom. Zhralska nésho siéasnéhotrestncho pravazohvadtu Je tanto zakon lon teu. rozpozndvactu schopnost Hoci uz vr. 1844 suc (Ge Shew dopihil tonto vyklad 0 pojom nekontrolovaterného impuleu liresible impulse, Koxy znamena narusenie votovelzlozky sprvania {dusemou poruchou 6 chorabou, ne tonto aspekt trestnejzodpoved- host vo velahu k dugeynému ochoreniy jednoznaéne akceptovany. ‘Shaw (1966) undcza, 2 20 adCasnyeh 52 urisdikcl Statov USA sav 29 pautiva Kasichy McNaghtenov precedens a v ostanyh je dopinok ' zohfadnen’vofovesl2ky sprvania vase Ci. Oslobodzuicrozsu- ok nad MeNaghtenom vebual varké verené pohorsenie walane pro- {estoy Maton Viktor, na kta opakovane spachall pokusy 0 atentat ‘duemne chor Treba poveda, 2e takjrniforeakciamiverenost prikon- Siatovantrestne nezodpovednost dusewe chonjh wahoy sa sietsva- me dodnes. Vr. 1954 pial najyS8l americk sidny dvor tex Durhamov \orcikt, pod Ktorého pichateftresinéno Cinu zostane nepotresas ‘ako sa no dopustlndsloakom duSewnel choroby(menta isease) alebo ‘ojake/ mentalne|abnormaity (mental detec) Pod Vaceka (2001) sa LUkdzal tat pri berinanferpretaciazakona ako neudZatefns rioh- la by vest K oslobodzujicim rezsudkom nad pachatetmi s poruchami ‘osobnost 2 wiedla k dal} viel MeNaghtonovto zikona vf 1972. stron paca Rozporupind znalecki prax, kde su 2naleprigivani avast abgalobou ‘2.osobiine obhajobou, lustruje Vacok (2001) na pipade Johna Hincko- Yo, Kory sa vr. 1981 pokisl 0 atentat na rezidenta Reagana, aby 23- ‘mponovalhereke Judie Fosterove. Hinckley bo osloboden pre nop {einost @ bole mu naviadend istavna sychiatrcks Necba. Nejednot est agnostics zverov2relcov ok bus ve porns! vmedlach. Devitnaste storotie je, samozrojme, oj obdobim vaniku vodocko, perimentnoi aptkovanel peychologe. Vusebniciach a evn {ovat od zalagenia WUNDTOVHO psychologickéh laboratoia na vnwerate \ Lisa vr. 1879. Predchadeal vsak experimenty 2. paychotyzky, sora ‘8 zaoberala nama psjchologicu pocfovana a vnimania Weber, Fechner 111), Gatonove price 0 dediénost schopnast a woh rad atic empiric kkich walumov. Koncom 19. storia sa peycholegovia zacnai upatnova vktnicke) pax vrij nove pokusy ostandarane stow) eran disor nijeh schopnoat a dasnost Mean Cate, ‘Mnohi auton (Hess a Weiner 1999, Citkové 1998 91) popisui ox periments. MeKen Cattela zr. 1893, ktry mal vo svoe| dobe werk pubic. 56 Studentom Columbjskej univeraty voz 4 otazky 1). Sica najese sti skérgastanalebo dub? 2) Ota san vornom pesvansiek very Her alo chvos tom 3). Akjen smerom si usperiadans jaerkavjabku? '4)_-Aké bole poéasie presne pred ty2ahom? ‘Po 30 sekundéch mall pokusné osoby napisatresenie ur sity _vojho presvedenia 0 sprévnestl odpovedl. Wslodky prekvapi autora ‘svoju vaibilto. Nap. a otk 0 potas sa vshyti eth ory oes Sia, aké sa zynd objavovatzaGiatiom marca. Mera esobného presved- ‘ena wobec nekorespandovala so sprénestou odpoved Catt! kansta- ‘oval, 2e takéto lednoduché oldzky mézu bezne pad v Sidhe) sion. ‘A aj doveryhodn} svedok mdze byt Skowjmiolézkar obhalcu Fabko 2lskedovany. Wyskur bol replicovanyv USA Jastrow) jrancizsku (Br ‘ets podobnymi vstedkari. Bol podotom neskorsioho aun forene- ich vedcovo tev. psycholégl vfpovede (Aussage Psychologie). crue polo 18 strata vena pr vec toon rina ko ‘ologické(Lomtroso, Fem), aki socoloick (ard, Durkheim), Pola Souk (3860) alm pijch pric o nsycholonckychaxpektoch sina race bol brani. Spomefme aspot cola J. HOFFEAUERA.-Paycrologia al pourte "Sudhir" (1808) a. FRIEDRIGHA,Zakady ste payeholcie” (1895). “BronenznArsvcnorooia {12 Vjwojforenznej psychol6gie Natromadenie poznatkay prévnych Wed a kriminolgie na jedne| strane «a psjchiaticko-peychologench ved na strane druhe| wvorl predpoady fatvank samostatno|apikovane| decpiny- forenzno| peychologe. Pv vo- Seeks race 7 tei oblast napealprekoonc: aplkovene) psycholige WESTERN. Prisnevok ku peychologl wpovede" (1904), K. MARE Zakady forenanejpayeheigie" (1912), €. CLAPAREDE .Sicina psychologie' (1912), ‘krminlog H, GROSS .eminina pycholbai’ (1808). |W. Stern spol krminoldgom FV. Lisztom pripravilprrodzeny ex periment inspirovany pokusor J. McKeon Catola, Pred skupino Stu- ‘dentov rdva vedi vedeckd debatu Baja Ich spoluprecovnicl. Debata ‘postupne naberala na cramatickost a2 jeden dskutérvybahol na druhé- ho revolver. Vom momente zasiahl experiment a poziadl pozoro- \atefov 0 nalskorpisomnd a patom Ustnu vjpoved: Wsledky ukazal 20 iaprik tomu, Ze proband bot bdo prévntc,znalldbleztost tv. ve) ‘ypovede, dopustil sa vo Wpovediach mnozstva zivaznych chy, Moré Vaiovai mega postom 4 ~ 12. Wiskumnic! navyse dokazal, Ze poset Chyb nardstolvcrune| at exporimentu, fo zaman, Ze pod vpiwom ‘mc Kies presnost vybavovania (Hess a Weiney, 1999). prabiematke tv. paychelbgie wjpovede, kor bola hlamow népiou posal forenanopaychalogiokéno wskumu, prispel i all wna psy ‘hologova, nap. A BINET pracou ,Sugestalia’ zr. 1900, Pw experimen tine wekimny © psychologh skutkove) podsaty" rob WERTHEIMER A|AKLENN VF, 1004 aa 8 yuan Jungovjch paznakow 0 slomoasociaénom ‘rperimente pokisit oeitaane meraroveralnych projvov alemoénjch ve- ‘etary fake, Toto experimontane meranie sav 20. a 20.rokach oz fo nama v USA pri wkure odhafovana li apr. price W MARSTON ‘© Korldech medal kr takom Kanani) a symptomstolige slop ta. ‘etektoom fi Woodworth a Schiossbora, 1958). V predrevolvénom RusKU ‘2 0 zavddzanie emprickjch meld do wiskumu defencie soa nama BM BECHTEREY, Kory vo sled zhmlv pci, Objektine psychoko Scké melody vapid na vskum zognnost vr. 1912. Je zayimav, 200 forenzro-psychologicam wskume racial | stwry neuropsychotog A. LURUA. Vr 1927 rob Kabinete pre vjskum detkvencie pi moskorskei prokuatire wskumy 3 medfkcvanjmasociagiim expermentom nazisfova- fe itor koa. ali vivo zapacne frenanej peycholigle vnaéom stortibolowpiyme= jnima domnujiemtereickim| amermi psychologic apsychopstlogl — ‘ychoanalzou (odeikvencl paling Alexander, Slawson, Abrahams, ioria torenzne|pechotie Aichhom) @ behavirdnou psycholgiou (Eysenck, Buss, Banda a i) \VUSA sa vjskum zameral nana na wskum prin a prognestty useing} do- Ivenele manaeta Glueckow) ana zavadzanie psyenotorapoubonich 010d Go vazensta (Fenton, Jones). V nemecky hovoriacich raph pokracova pice na viskumoch psycholdgievipovede (Undeutsch) a polott sa zilady ‘edly 0 abet ~ vkimologe Wortham, Sener. Histéra prakicke|forenzne psychologicke|expertizy zaéaa tie na ra prelome 18, a 20 sortia. Podta Detenborna a spo. (1984) bol prom ppyeelogom sicaym znalcm Wiheln STERN, Batol aBarto(1999) tc, 20 ako py z psycholégov atin pred sidom so zralackou vjpoveou Al bert von Sehronck Noting vr. 1896. V sidnom procese prot jodnem rn ‘chovekému wahoni, Moremi predchadzala vel rzaahie publica vr nach, spactybni yjpovede mnohjch svedkew ako oyphanenyeh sugesciou 2 rlroakivnou pamafovoutalaikciou”. Van Kontover rly pi pres ‘deovanznaloov psyehologor pi ade zhral,zaKladateleplkoan) psycho lagi" Hugo MUNSTERGERG. Ked priiel ve. 1892 2 Nemocka do USA, 20 al hoje pubtkovat novinowé Sankyo slavnych sudnych procesoch ineskor “sticky cnaGenjch ako ,psycholigia nedelnjch wd) rich avo svojom bestsler-On the Witness Stand” al, psychok> la sa mus staf newynsnou sicasfou sine proces. Joho kategorck? { emprciy malo podlesens frdonia a komentare vyolvalv pravncych ruhoch akir odor vei psychologi ako Spekulatme a malo vedecko Pda Rogersa a Shumara (2008) bol rhode sxe vv fornaney ppsycholégiev USA 60. rok minulého storacia.Piicuje to nana zat i liao Standardzicu forenene| expert, vanamnym precedensom, Ker ovo ‘ik vere forenanm paychatogom do airych stn rowakyn pri post ‘von ak mal psych, anarastiicempravnerupovedom, Kor yf ra ramoe pre foronand prox. Vr. 1068 vari America akadémiapsychatieapravaavr. 1969, roy ‘merck rada pre forerant psycho}. V Goskoslovensku pubikovall vola pric s forenanou proberatkou wznar psychi ~ ‘oblast agreslége Nenaraoek, Student, Guo sherger, Poatdy. ve frenane|akoholgi atx oman (Dl, Lats, Kolbas, Now), ren pedopsychiil (Mee), sexuologh (Hynie, Fu boot, Zefa. Zakladatoekou asobnasfou nao) forenzne psyhlége bo! G. DOBROTKA (1918 = 2002}. 03 pociat 50. rokov publikoal rad 1 br. 5: Geza Dobvtka prac © ndplni a uonach forenane| psycholige, "BronenznA psvonovscia analyze matvdele teste} Gnnesi, scine| prognostic, jwverine dei- ‘ones, vikimolas a spolu s M. Kokavcom o sinolekiske) psychologl Dobe zaedo! | samostain vjuebu forenene psychologe pre postichs- ov medciny, psycholoai,prava a SpecdingleGebne} pedagoghy.Z.bes- Inch payehologow sa paychologickou problematkou v penolal intenzine 2aoberal J. CEPELAK. Moho psyeholiqoy publikoialo pce o rbznych as- ‘ektoch juvenine| delkvence (Pardel, Vllasekova, Kati, Falin, Maul Stir, Kotna a) 1.0. rakech minuého storodia ball v Cesk epubike pubikované vi cere uéebnice a monoeratefronzne| psychologiourbene rbznemu okruhu fedbomikow apr. Cirkova .Forenzn psycholoie” (184) a Kamina psy- Chologe" (1998), Neti a spol Psychologie v pra" (1997). Paviowsky ‘2 spo. «Saud payehiatie a psycholego™ (2001) a South psytistrie pro ‘rmiky(200"). V tradicch Geshe) seologicke)skoly vsexodiannostike ES liscbo sexualnych detiventov pokracu a vedecky publi Bxichoin, Ko- latsly, Madlatousek, Kozma, Waiss a. V Slovensko repubike wis mono- ‘fafa zakladatla forenzne| payehologie G. Dobrotku v spoluautorve 8. Nagaiom a O. Prokopom .0 mystczme ke ain poverich (1887) ‘Heel po sarptich pre psycholego a prawikov wal pr ysokoSkolsk ‘uebricu, alia forenzno|asycholgio (1983), neskor prepracorand ko ‘Ferenend payehotgia pre payehologov,priwakcx,lkaroy ane pomhaji- {erates (2004) a monografu Exremna ares, Forenana psyehologa ‘atdy" (1988). Onovjch rendoch vob 2ausiost vo vtahu ku rina te monogeaicry pubikovalE, Kola¢.aV.Novotny(1996, 2007) A. Nociar {2001}, Ys! Specialzowané wsokdkolské ueebrice psychattie pre poste- ‘chao pravaa Akademia poleshnéto zboru4. Fleischer 2spal .Zékiady si ‘aj payee" (2000, 2003}. psycholeois pre poesia akadombu G. Dia rigka a spol. .Polcam paychelogia” (1986), J. Cech ,.Uvod do police} paychol6gi” (2000). Vebast psychologic sexuolSgiaje pubkagne ati. hy R. Math, Kory fe zarowon vydavateron mnaisiva public z oblast fo- ‘enanjch vied a Gasopsu Saxwolgia. Forenzno-psyehologické kaptoy ob “atuleal monografaK. Holo a spo, (2008), Krminologia™ Apo rozdolen ‘epubiky pokracuje sokurca Ceskjch aslovenskyjehpsychiatovapsycho- agora monotematokjch sucne-psychiatrekjcn konferenclch vr. 2007, 1u2)00, 2 ktoxjch chad teoreticky i Kazusicky cenné zboriky. \Vaigesnost posobvatsina nach frenanjch psycholigov v expert: ne inmost (ko anal 2 edvet kinicko} psycholdgle dospelych,Kincke| pychologle det, poradonske| peychologle, doprane| psychologi a sexuo- logicke| psychologa), v0 wskume (rezornewjskurme insite minstersev _spravodvosh a sal, wo vazenstvo, dae vob prime (psychoogick® Doredne pre dot mlided | sokundame)(detske domowy, weno Ustany str orensnel orca ‘ladoz0)provencie dotivoncie, Odbome a profesne si forenzn psychok> ‘ous na Sowensku 2aru2env Seki forenane paycholole Slovensko) poy hologicke)spolecnost a Slovensko komory psyeholgov. \ Sihrn ‘juin spolatenského vedonia prebohuhistre soar vpastojoch kaugemne chorim a delventom, Pry whl dosiahloTudsképoznanie vt ‘oblast v abd ant, Kae dosto Ku vanku won hlastaok duseunjch po- ich abiologickim a psychologickjm kencepsiam ich etlégi. Fisko pr ‘vo wymedzovalo dusewe porucy, pr ktorych nebol pacha testo zodpo- ‘ody. V srodovoku bol zikladrymi reac na zlin duseme ponchy ‘xorcizmus.aexkomunkacia. Flozoa renesancie aosvetenstva rinosta 2 ‘sane zmeny posoja ku dubomjm porucham a kriminalte. Podionky oro \anik samcetan|foronane| psychologiesa vik wvorl ana prelome 19. £120. sorodiavankom vedocke|psycholono,przodovednaorertovan) poy Chiao a zavaczanim vedeckjch metéd do vjskumu delivence. Prov abe aénau obusfou focenane| paycholoaicke} tee bola. psychalbale po ‘ede, v kore io uplsinenienaromadenjen wledka experimentnn \eeobeene)paychelégiana poticain asi prax Pr znal’ paychologoveh _atalnystpoal prod som v 20, rokoch minulcho storia, FORENZNA PSYCHOLOGIA Prednet a aptenatta rene oscoate i 2. Predmet a systematika forenznej psycholégie [21 Predmet forenznejpsycholégie Vetasnoj tape vadocktho poznania 0 dutome| éinnost doo k take) iow specaizice, 26 mézeme presnesie howto syetome psyehologk- koh ied (Paral a KoSéo, 1975, Kowie, 1985) Ich uloou je paznanio 2 konitost psychicke)reguiciesprivaia a upiatnenio fjchlo poznatkov na shvalinene 2volacoveka, Adjektnum forenand je oavodené od latnokho ojmuforum ako cznaéeno mist, kde sa kanal verejne zhromadenia i skych ebéanova kde probit sine procesy. Samotny predmet orenzno) Devoid sa wmedzue jy prodstavtetr6zne soko, vzaslot od ich teoratickjch wjchodisk. uz} Specialzacie | od stupha rezvja pravnych 1 peychologichjch vied vjecnotivich krajnach. Dettenbom (198) sa donnie, te dlohou erenzne| nsycholige fe 2: ‘beret sa zakonitostanl a jan’ paychicks|requléclespravaniaosdb a shun es6b (sudcovia, Zalobcova, cbhaicavia, obwnon, poskodeni, svedkova pod), Mors zitasthui procesu uskutochovania priva, resp. musi byl a fom zohfacnens. Clauss (1978) zaraiye forenanis paychololu med Specine discipiny psychotgie ajo hlany cief vid zasberanisateoretic~ ma rakckjmsprobiémam uplathowania pra. Ratnoy ( Dulov, 1970) Uprecnostjetermin prs paychologis jj precmet ymedzujena sku nie clea prosiedkov formovania a iageniapaychicke| cnnash éashikor Sidneho procesu. Podobne Soukup pouia sreény poem pramicka psy- ‘holéa (pod kt zahmujesucnu,vazensk,krminainy payenologi} a del uj fe) pred ako ticum peychickyeh zakoriostGnnost a oxobno= ‘oblast pévnych vzfahor a soctinehosprvaniajecinca a ckupinvrovine o- ‘ulovane) pram noemam'(Souk.p, 1980, 8.21), 2 ehto dines yey ‘a, 2 forenand peychologa sa zanbera paychka jadnotivich easrikov peivncho procesu, paychickymi a. socidno-peychologickjm’ avastnosta mmijednotivjch etepjehorealicie (paycholegia vetrovena, sidneho pro- 2su,wjkonu testi) psycholosckjmprebiémamijedesivjchprawaych od- ‘vot. Vo wit wedenych dofniciach viak v poroman s ijn vedio ‘tami do ist miery chia épectixum payehologi, a to zameranost na ‘soonest Gloveka vzlditjiterakci so svetom vatane prspsccbena 5a pray a socianen normdm. DOBROTKA preto vii haw nap ferenzne Bronenznirsreno.seu Predmet stematne reren psrchotae Iil ‘psychoogiv pra v,hodnoten subjktvnel zodky ania dso sini {ofa soci) nterakcie sonfadom najeho spolocenshy a tresinopry do- sah’ (Dobrotka, 1969, s. 130). Z nowtich detnicl wedzame detrcie Citkove), Hossa @ Putwaina ‘a Semmonsa. CIRTKOVED defnicia: Forenena peychoogia fe aplkowana Deyehoogickddscipting, Kor sa zaabera sprivanin a prezivani fd site faieh requovanich prevom, predovéatkjm peivom tras” (Citkova +1998, 8.9) HESS (1999) detrue forenznu psycholoaiu podta | tunkch _poskyepaycholagic iby usenymalegllatvay symm, kava “pecidno znalosto legairych zalebtostiach, Moré sa dotyea psychologic rake a wykonava joka pravnyeh probiémoy, Kore Zahm psycholo- ‘lke proceay’ (Hess 1999, s, 36 ~ 37) Putwain a Sammons (2002) ctu Blackbur, ktory wl, 2 forenznipaycholegovia pésobia viroch oblast ‘a)asyeho-eaane suc nape evedecks v)povodo, rozhodovaniev pote), 1) kemnclogia (sum pein a prevence locinest,c} nalocke posudzo- ‘ani (nap: prezentovaie posutkov na sie. Co eto i cblast spaia.a vo rode! forerznejpeychologie, je 2skavane psychologickjch nformac za tielom facitovania pre rozhodnuA” Puan a Sammns 2002, s. 6) [2.2 systematika forenznej psycholégie Zwymodzeria redmetu forenzne} psycholigie vlna, Ze svjou népk fw zasahule do dvoch vednich ystemoy ~ psychologichjch a priych vied. System payehologickh vied sa racine Cle na Tooreicke odvet- via veecbecna paychelogia, wjunova payehotoai, psychopatalia, Spe ‘ilne eave (sockna paycholenia, poromavaca paycholégia,dieren- ‘na payehologia) a aplikované odvolvia hick, oracowna, peasgoocks, ‘Skolskaat | Forenend peycholgu mézeme, v2hode so zakraniénym| autor mm, napr. UNDEUTSCHOM (1987), zaract meds apskované psychologicks ‘ody. Opera sa o poznatkow zakadu ao metbdy ostainch teoretickjch Specilrych i antikovanjch odval. Teo payehotonlcke discinnyviakziro- ‘veh abohacue o rad noweh ten, nama o sprivan éloveka vzifazovjch, Fransénjch stages, v uplatievaniiv konfrontic so soci apd 2 hracioka systému prévnych vied patel psycholdgia do skupiy Spe- iaryeh forenznjch ved, Moré pomahali prame} pres. Okrem forenzn} peychologe sem pata 4) Stine lekaretvo, kor skima naj pny @ mochanizmy nis, a+ reniaa srt )Forenzné payehlatra, Kora sa zadberapsychickjmi porachamz No- lista posideria trestne| zodpovednost, moinostou plnohodnatne} ‘act na sidnom pojedndvanindkacou octannyeh patent zéraot- ‘oho chaaktor, ©) Technické a chemické vedy, Koré zahmuli rad Specisnych ode a pomaha sit ane Gastkove otcky vySetrovace} sine praxe {apr dakiloskopia, sca chemia, bala 1) Forenzné sociolégia a Statistika, kon sa zaoboral sociology ‘demoorakyn olka a yhonocovanm statsickjch ukazotolov ‘eatienia dellvencie a kriminaly vspotoénos FForenzni psychokdgoia ako sii znaletspolipracua s predstvictni ‘chlo odve bus peamo (nape spaloéné expertzy so znalcam psychi Im), alebo spresteckovane (rapr. Kod wyuthail zvery scien Yekarov ‘Smechanizmoch zranen na posisene akualneho payehickeho slaw ps ‘hatofa vase cinu). Podeald sa spolocne i naeen vadeckowjskumnch Loh krminalstiry a kiminalége. Stuped ronola psychologickich a primych veda ramoradosfprotle- ‘mou, kore musi orenzna psychologa ries, znemaZful jednotiveoW zaid- ut cy tereticky a metedolonickyrezsah odbory, Co ved knewhnuas Specaci, Nagprehladnenie stusiesrukturyTorenzne| psyehalgie pour rome upravené Dobratkov (1969) lenenie pola psychologcks) odbomeost (hoezontne clenone), peta voku subjoktu (vertane élenene), podta ute, forereno-paycholgicke dence @ pada praicke|napine experi. Pe élenanie sa opirao wjchodtskow tiizu Speciinych a aplkov njeh psyohologikych ascipin, Kory | protosne wsla vaca praklc- Ish forenanjen psychologov: 8) Kiinicka psycholégia Jo] predmetom je posta Rusk (1989) dusew- ‘ny Bvoty bo-payeho-eockalnych ailostach na keninay 2drave - cho ‘ba, Id 0 ode histoschynajvac spite so vnikom forenzne| ps} ‘chologi, | véésina sicnych analcoy je menovans pve 2 rade klric ich psychologor. Forenma peycholigla wus nam’ poznatky 2 psychopaoldaia(popau duscunjch porch), paychosiagnosthy kine ke estove yetrovacie mot), eychotoapi a eedukce(planenie paychologckjch metod lecena a pomoc!vnaprame|wicbove a postpo- htenlame) stareetivost). Matéay kicks} paychodiagneethy Sata plu nama vexpertne}énnost otek ykatice a restne zodpo ‘edt, progidy), Metédy poychoteraple si zaKadom néprawors ‘homjoh programov vo wazonste. Znalecko ferewne psychologice prbamy sa dotyka al radu daltcn pododvet kinickepsycholone, [i ronenznA PsvcHoLoain ako si psychosomatic, kinick geontopsycholégia,sexuoligia par ‘opsycholegi (psychologa posthnutjeh) Horotik a Heretik 2007) b) Soctdina peycholdala pispioia siojini metidami k analiza podioly spologenslach vplwow, rap. skupinove} dynam a skupinovjh no- tiem, navark delivencie, Fle konkrétne paycholoické lon organ Zacle a Sultry vazenskjch zaradeni, analyze skupinowi atmos { skupinach deliontn) ubutiry a Kminogenne fakiory skuninove tresne) innos. Socina psycholbgia tk prsoievakpochopeniu srk try orpanizovanho in, supinave) a davowe)tresine|Ginostana- Iyzovaraa polaéaiu sacidnepatokogickichjvoy, ako si nap. vier she abu ©} Ontogeneticks (wvinovd) peychologiasazaobers nsychickimizvt- rostam wyvnoweh coded, jednotieh tz ,2ivoine| cost”. Hla spolotnym bodom s forenznou psycholéaiog v pre je posudzovanie ‘88D riakodha veki, mladsivjeh 2 Tuc rogresného a detského eka ‘ko objekto (poskodenjch) ck sveckovtratneCnnest. Osobiny w= ‘am ma pochopaniaépecickych yjinowch kr jedntivjen obdobi Jhcnho beh, 1d) Pedagosicks a Skolsks psycholégia sa yuta nay prevenctiu- versne) delkvencle, pt owntioani detskich ponich dissootineho ‘harakteru (zidkotacho, nedieciplinonanost.éi pri poruchéch spre ria, Kore by sa vo wom veku mani posudzova ako tresina Ginost Uheédete, aces. Je paznatey sa vruthali aj rganizovani cchrar- noj@napraune|wichony det amladisivich desk domaw,vchome Gs tay made). ©) Paycholégia prace poméha forenznjm psycholdgom asim pr eSent pracomopravnych sporoy, pi analize.zhhanisubjektineho Crete \oracoynam proceso (naor. pienso havi). Relate samostal- ‘nau gpeciazciou (sidneznaleckou jo dopram pyeholdgi, Kors {Zaoberé aja analjrou nehadovost, bezpecnostou ceste| doorav, ‘Jopravnou vjchowou, le praktickjmkizkam spdsoblost jednotivea narsadenie motoroveho voz Vertiktine éleneni forenznel psychologiesa opera viae 0 z0hfadhe- rie oscbitestpayohityvjednotjch fazach oniogenézy neo rune v= {zen trestne zodpovednost vfadom na vo, Ztohtahfadishadelime colé edveie na forenzna psyhokig 8) dotského voku (0 - 14 oko), 1) Juveniinghe veku (15 ~ 18 oko, Prod systematic loenenepsycholoak 1b) adotescentnhe veku (18 - 22 1okow), ©) dospelého voku (22 ~ 60 oko), ©) regresného veku (60 aac rokow Vertkdine denne toda nezodnoved sruktive wesného a obéiansk ho piva, Kors rozoznava en 3 veKove obdoda ~ maoltoat (0 ~ 14 roko), vekmadstvjch (18 ~ 1 Brokov a plnoetest, esp. pn pravnazodoovednost (18.avac okey), Forenzno-peychologickym csobitostiam jednotivjchobdo- 'b,2hotne|cecy” pate varujome samostand apo Post uéi9jforenznopsychologickejSpecifiice ozdetuleme odbor natieto pododveva 8) Kriminologleka psychotégia sa zaobera positon osabnost debi tana vanka acco zhhana cel) sks a lotto ruta, dyna mika, forma. Tato analy sa eb vkontexto inckuaneho vin ana rin) ednotivea v katrnkicse objoktiym, raja soci ckono- Ici pocmienkam Psychologia tak prspioa k tori krminaly ‘anaijze vo kriminaly v2aislost od konkrtnych spoloGenskoreko- omickien pogmienok b) Stxne expertina peychologia res nama sicncznalecks problémy \ prinramom a procesnom Kanani. 2 Nadska psychologe pispiews k zodpovedaniy problamey miery zainenia a mir teste) zodpoved- ‘ost. Wyetrovacim a sinyn organom pomsha cdpovedat na lich, ore sa ka prtetnost pachatala a vistohnost svedkov aposkode nen, malice pachatla k resine| innost a progndzy jeho resociah- hcl. Hocnot aj schopnost plnohocnotne) ast na suanem Konan Expertzne pomsha esi rad ih vobianskopriwmom kona ©) Pravnick® peychol6gla sa zameriava na problematie psychickjch ‘asocino-psycholegickjch csobitost edotlvych eta procesn ko nani a jadnooy, kor SU v hom profesional zanterosovani (sudcov, ‘Sbhaico,orokuétoroy,obxinonch,sveckov,znalcov aod.) Osobine postavenia ma v americkam privnem aystome, kde zahmujo | wibor "2 rozhadovariaclenovpooty a analzu valu yystipenia stan 2itasine- neh na procese na 22 poray 4) Penitenciémna a postpenitenciéena psycholégla. Pentenciama psy ‘cholegia ea zacbera napramowichownou cnnostou aproblomatkoy Zenaha wobec, Pntenciams psycholegava sa pode na ink jo ralivich adpravnovjchownjchepaten, ate sazicastnul psyhote ‘ape socioterapie odsilenjch a provencie nogatimych Jzvov vo ‘zenskom protodi (9d sebaposkodzovana a samowazedhost a po BW ronsrand esvenordan \zburyvizhov Posipenitencidma psycholgia je si¢asfou social) sa- ‘ostivst ojedincovprepustenjch z wkonu testy Podita sa na ich za- ‘oneni do sploénost afm aj prevenci recchizmu. ©) _Kriminalisticka, polcajna psychologia sa zaoberé vylti psycholo- _gekych vedomost a meted pri abjashovent a wSetrovaickolnos in, esp. uoreiavanveroinéno pvigku, Pofesonini payehologoua sa po- ‘dena vedelivanvéetroatefov a poco stupa ako Konze > naroénjch yetroscich postupoch. Sem pal ich asta eho Srukci west tine, pschologicks iniorretcie mest Gnu, profi. vanle neznémeho péchaefa a wéetrenia pomocou tv. dotktora 1) Posudkovs paycholégia sa ober posudeavanim pracoyne| spb lost nam’ ujedincoy, Kot prokonalzivane choraby eazy (nao. uyodiéov z povolani, ploy, opestorv a pinch néroénjch prot ‘Sich. Spoluoracue i's posuckowjmkomisiam sociineho zabezpece- nia pi lee spomych ripadoy pl zaradovan’ do ivasaného dochos ku. Samostanou otéakou sa stall otéaky odskodnena postinnutych ‘aslegkom tmyselnjeh i nedbanivostnch restnjeh enon, ©) Sidnolekarska psychol6gla je izko Specaizované cdot, v rimel -oreho psycholégovavspotupricl so sudnyn lksrm aba paycho.o- ‘kt interpreticis zranoni a prin smi poskedenjch vzhfadom a ‘sobnosine sy a sav pachatelav case cs. 1) Forenznopeychologichy wjskum ma vor icky ziber a méie sa ‘10m zameranim dotjkal kazoaho 2 wie wwodenych ackok ~ od vp va rovjch metéd experizne}cnnost, overovania eft ednotivch psychoterapeuickjch resocialzacnyeh programy, psychologicke| in Terpretaci objektimych top resinéno tinuadpo vivo exakanjeh ht pragndzy resocazacie aprovencie propachatelsva a recidly Bartol a Bartol(1888) ymnedzuji 5 lah oblast forenzne psychok sje: malecka Gost pre sid, kognivne a oscbnostné posudzovani, KO- rekén, pola psychologia a kminainapeychologa 23 Clenenie forenznej psycholégie podta pravnej nipine expertizy Foreran pychoigovasa mu ko zal pra dons spac ‘azo vresinoprexnom,pracomopravnom, rodinopréanom,orpadne vor Jonskoprunom kona frednets tena nuns potas Il \Virestnom konante alec paycholés postavery naa pedtto chy — Pomocou kinickel a forenzne-psychologicks| sagnostty pis ob jasnenis kriminogenézy a pasideri tresine| zodpovednostpchate- a2 Madiska joho automo zrava, — Paychologichy inlkovat’charakter ndpraunovjchomich opatren ‘ctrannjeh open, esp. ochranne|leeby potas alebo I namiesto wy ona stu spit k zhodncteniy déast obvinensho na wySetrovacich ikonach ‘a sinom Konan 169 najma o posideni spdsobost! vypovedat kw Setar tesinim 6nom. chpat zmyseltresinsho konania a 20 Casini sa sidneho pojedhévania (vzadom na rove ifeloK 2a ‘mat, osebrosindpatolog i aktulne psyhické ochorene). —Paychologicy zhodotit virnodnost vfpoveat sveakov a poskode- ‘jo, nama ak de oedlncoy mentsine rtardovanjch,psyetsckycho- ‘je alebo osdenosine abnormainych. U maletjch sa forenni psycho logovia zicastu wsluchov ut proramom Konan, aby sa ved na ‘rom: prmorane paychickému wn data a pred a joo navic- ‘iy ~peyehotraumatacs (nar. akje cota svodkom nasa vrodino al ‘bo abetou potlaundho zneutta Proves psycholoicka ana motivadnjen alterna testného cin lore skavame Stidiom spisoveho matenaly a wsetreni obunencho. — Pasi poi! poskodeneho na moth trestndho Gnu, zhodtil az sah poskedenia,pripadne indkovat torapeuicke oparenia (iktimolo icka experi) — Posinlt prognézu resecalizicie u obvinench Vprpadoch obvinen vznesenich prot neznémenu pchatefow zane] tweste inmost sa naz8ktde analjzyobjktvnych stop 2 miesta Gnu, resp ‘obete, pokis o hypotaicke wtvornio ascbnostno|Svuktiy, resp. aku rho psyehickaho sta v Ease Gnu (ta. psychotogicky port. VV obeianskoprévmom a rodinnom Konan! isi paycholég nimi ito _nalecke problem — Paychologcké expertzy pi kona otizkach spSsobilost ku prévmym ‘ukonom zastival povinnosti a samostane wkondvat priv obtana (svoprdvnos. — Posudzovane vspomyeh otiakach incikcle prévnych parent pro ‘spech dt a mlaclstvych (nape. uricsinniev dtskom domove Cs howmom istawe mladezo), FORENZNA pS¥CHOLOGIA — Poychologike otézky rozvodowien Konan, naj nespésobos jac ‘eho 2rezvedenych roiéov ykonaval svoj pve, resp. ska sasde- {atom —Paycholoaicke posudy pr regen’ adopcie, resp. jo znusenia, — Riesenie spomich otizok pracovnel spasobilst (naj vodéskjch ‘oprameni vo vereine}.doprave),hodnatone planost vypovede podane ‘véase dusemne} chor. — Prispie k posideniaprdvopiatnast uzawetich majetkovoprdumych ‘ikanov ohéd, zm, zavety) 2hfadom na dusexny stv Ease peévne= ho kon ‘Yo vojenskom prave oreranpsycholigoia esa petosne Specie ne olay subjetinych 2yhan'v armade, nape. tino shite, pe anoutt prvomoc,.Skanovan?,nenastipenivojenske shitty, dezercie a pod. \ Sihen Forenzna psycholigla siéasnost je apikovend vedna discipins, Kors sa zaoberd teoreticy a pratickjm problema’ pre) procs. ZRfaiska systema prych wed pal k Specialy foronanim dsciplnam, V pra forenana peycholéalaopira o poznatiy a meted radu dalich Speciinyeh 4 aplkovaryeh payeholoickych dscipln ~ Hiscke, cine, podagooic- te, pracome|peycholdge. Zhfadska puna nap expert sa. unatiule raina vrestnograimom a obéanskopraynom Konan. Forerans psycholeoia Je teda prkidem moderne} interciscipiname} vey Prine sepety oreranoprchologke ore IE 3. Prdvne aspekty forenzno-psychologickej praxe {3.1 Struktra prévnych noriem Prune non sty Nora ucelond sistaws, na wchole toro stava = ppubeky. Ustava obsanujo subor pramych noviem © pottckom, hospadsr- ‘kom zraden, frméch vate, prévach a posnnostach beara, erukti- ra tine; mociazastptekjch organov. Puno nary al formulevané2i- Keonoch, Kore sctwalue zakonodamy zbor(Nérodna rada SR) pihisnou ‘2emnou planoetou a pubinui sav Zberke z8konov. Okrom oho st rozhod- ruta sido, Kore absahui pre pax deteate wll, evreinené v Zbierke ‘Sich rozhadhut. Tito rezhadnuta potom poral presen’ nektonych otic prablemov, Pre pre normy weetkjen Grown vak lat, 22 iia ‘rvra norma nema byt vrazpore 8 wssou nome, ‘Jednotnd pravna sustava sa podta objektu pbsobeniarozdeye na pravme oda, nap. serine rdw, Hnandné pravo,obéianske Prive, ro ‘inne pravo, pracome pravo, medzirodre priv, tesiné priv. Vel ‘Shute nadine precnatjeetivjch odvel, resp, spomenieme kon, Kore motu sivsiet so znaleckou Ginnosfouforenanjch paychoiogox. Po- ‘obra ea budeme vonovat testnému prev, pr uplathovaniKtréo sa zalec psycholog przya naa ‘Sprévme prvo je sihmom wietkjch privych norm, provi, Koré peau epolocencks vtay, Kor vara pa cinost crgénov stn) spi ‘yr. VReobeona Gast wmedzue pravomec’ a wzjomné vtahy edna oF ‘now sane spray (ads, minitorstiv,vSsich zemnych cekoy, miesine amaspray). Osobitna Gai sa zarnedavanajmaina zakony, Kor sisi si ‘enim ednotvych blast naroaneho hospodsrstva (proms, pornoho=po- ‘rca, dopray), oblast vadeana, kul, 2dravotnica a pod. Wnimocne ‘mau by predmotom sidhoznaleckeho posuszovaniaupatnenia niektonych rv apovinnosh, kre si ebsanom pravaaviak sana Gusewn sp6sobios ‘veka, ora ma byt subjektom Wento priv a pownnost, Méze ist rapeNad © prem vodiéského opcimena, rep. lovacho lsu Psychoigické wy "ster wo forme odbomeéno wjacrenaje pains uvodiéovz povotan, ‘maak péeobiavhveradne| aadno| doprave. Psychologicks vsetrenia na FORENZNA PSYCHOLOGIA positdenie paychickel spasobiost vodiéov kona poskyovatea zc ‘osica| sarostvest poda§ 4 zakona é. 578/204 Z.zvspojenis§2zi- ona. 109/1004 a8 88 ode. 4 zakona 6. 6/2009 Z.z. Poskytovale 2a vince} starstivesti paycholdg musi maf podta § 88 ods. 4 zikona 6. 8/2008 Z. 2 corifkaciy na dopramd psycholig (pou: posta § 143 ‘80,9 - prechodné ustanavena zakonaé. 8/2009 Z. 2). Paychicku spéso- bilost maze do 31- maja 2011 posudzoiat aj psycholog so specialzaciou kh ricka payohologi, Kory nema cari 2 doprains|paycholge.Peychola- ike precoweko, kde sa ykonaval paychalogicke wéetrana vedio, musi byt wavene pistojovou psychadiagnostickau techrikou na overerie sen- omotorioke)feaktuty a Koorinace chs! a presnostserzomotonickjch Teak na série wauslnych a akusickich podncto) uvéetajch vodicovposre- buleen sa posuzovani psychicke| spésoblostnavedenie metorovsho vor 2a (determina tes), Specisne paychologické wyéetenia sa robia pre proesionanych vociéo sprednosfu vjazde (zchrankar, potiamici, poke ath \ poslednom obdob jo zt trekventovana otk spésobilost vsti 2brojy pas. Stitne organ, Kore wy powelenio nos zbrai, sie v m+ rust vacsinou vyzadowal psycholeicks, reap. | psychiack® votre Uohidzaéa, to vik nem chorakterzaleckehe posud, ln adbomého wy Foren, Sucasna pravna prox fe vak taka, Zo poycholgick® wSotonio ‘obi len na doiadane eka, kt) wstawsi potrdenio ozéravotnom stave ‘uchidzace, Domnievame sa, je v2aujme spolecnost aby sa spi kre rina yydanie opravnenia nos streind zbran Takmor masove yabrojovaie ‘byatefov (nama 2imosiskoy, sukromnjch podnkatelov nayeznejicho ‘tuhu, pracownikov sikromnjch bezpetnostnjch szieb) sa ocrazo na na- rasta reeich dno ublzenia na 2dr waza spachanychlogalne rzanj= ‘miztraftam Vminuost bola as etna uchadzaéovo zo} pas psycholog- ni nodporiéars oro psyChick nespdsobiost (nclekow nedestadivost, ‘sotnosin’ pallu nama zvent agresitu Poca Mathaho (2008) az 75 %s paychichy nespbsobiyjen hadalefov 0 2bojnj pas Neil osaby, hore usa zbrar pl yikono srojho povolania (krone bezpenasne agen- try, mesteks patie, mestske poli, ere sib). Ako male sa setaua- me's ripa, kd j obvinon dBtefom zhrojnéno pas, okonca majte- Tom sikromnaj bezpeénostne shy, v minuost bol estan a jeho o80b- ost pri wySetreniyyazujeabnorrne ty. Finanéné pravo zahn praune normy, Moré upraw fnanéns vay ‘a cinnost organzacljednotivcoy. Ries olay razpoctovehe prive,danove- ho iva, poplatkow 2a Cost orgdnov Stang spe. obehu pear, device who hospodérstia. rome aspohty forenznopaycholonckel pane i Obélanske pravo sa razdofyo na hmotnd (materia) a procesné (or ‘malpe). Obéianske hmotné pve uoraive vz, kre enka modzi ob

    You might also like