Staroveké olympíjske hry

Olympijské hry boli celogrécke pravidelne usporadúvané v starovekom Grécku raz za

atyri roky v auguste a septembri . Prvá známa olympiáda sa konala v roku 776 pred Kr.
Od prvých do posledných uplynulo 1169 rokov. Olympia bola nielen ich dejiskom, ale aj
rodiskom. V Olympii sa zrodil aj ich hlavný predpoklad: všeobecný posvätný mier počas
ich prípravy a konania. Dovedna sa konali 293 ráz.

Olympijské hry mali veľký význam, pretože upevňovali národnú jednotu Grékov, ktorí
boli rozdelení na množstvo kmeňov. Hry sa konali v spojení s najdôležitejším sviatkom
Olympie, oslavami boha Dia.

Ako pretekári sa na OH mohli zúčastniť iba slobodní občania gréckeho pôvodu, ale ženy
nie, pozerať sa na hry mohol ktokoľvek okrem gréckych vydatých žien.

Tie posledné staroveké sa odohrali v roku 393 n. l., napriek v tom čase platnému ediktu
rímskeho cisára Theodosia I., ktorým v roku 391 zakázal uctievanie akýchkoľvek
pohanských kultov, do čoho pre svoju kultovú stránku spadali aj olympijské hry.

Pôvodne hry trvali jeden deň a pozostávali len z jednoduchého behu na vzdialenosť
jedného stadia (cca 192,27 metra). Od 7. storočia trvali päť dní a začínali sa pri východe
Slnka.

Na konci každej súťaže sudca ovinul čelo víťazovi červenou vlnenou páskou. Až v
posledný deň hier víťazi, zhromaždení pod Diovým chrámom, dostali olivové koruny. Byť
víťazom na olympijských hrách bola najväčšia pocta, akú mohol niekto dosiahnuť. Víťazi
mali právo dať si postaviť v posvätnom háji v Olympii svoju sochu, rodné obce im
preukazovali čestné pocty.