Dvojmesank vetkch Terchovanov

www.terchova.sk

Ronk 22

slo 3/2011

Cena 0,35

i dedistvo otcov
e tomu u rok, o nau obec poas Cyrilometodskch dn poctila nvtevou vrazn osobnos modernch slovenskch dejn kardinl Jozef Tomko. Skuton osobnos, vprtomnosti ktorej sa lovek stva svedkom prirodzenej autority, duchovnej hbky, dstojnosti inefalovanej udskosti. Bolo tomu tak poas svtej ome na Oravcovom, ale aj pri spolonom obede i zverenom koncerte vnaom kostole. Jeho priame slov zhomlie, ako i dedistvo otcov, smerovali ponad terchovsk koniare aj do ostatnch slovenskch doln, krajov, dedn imiest. Vo svojej vahe kldol osobn otzky. Ak je naa viera? Ako ju ijeme? Ako sa prejavuje vnaom ivote: vkadodennej modlitbe, vprci, vkole, vreiach, vrodine? Ak miesto dvame Bohu ajeho slovu? Ako uplatujeme svoju vieru na verejnosti, ako ovplyvuje nae spoloensk nzory akroky, ako ns usmeruje vkultrnom apolitickom zpolen? Aj vtedy, aaj dnes by sme sa mnoh pri odpovediach asi krabali poza ui, aneostvalo by ni, iba primne da ancu svedomiu ajeho hlasu. Mm pocit, e vase, ktor ijeme, akosi privea energie mame vzjomnmi vitkami, prli sa sname dra protivnka vachu, hoci nm samm hroz pritom mat. Na zver ns kardinl Tomko nezabudol povzbudi slovami sv. Pavla, ktor mu da nmu ivotu zmysel. Znajte sa navzjom

Foto - Milan KOSEC

vlske ausilujte sa zachova jednotu ducha vo zvzku pokoja. Pred dverami je al, vporad u XXII. ronk Cyrilometodskch dn. Neprde sce Jeho Excelencia kardinl Tomko, ale aj poas tohto ronka si meme njs dostatok duchovnho programu, ktor nm me da odpovede na otzky, ktor zazneli zjeho st pred rokom. Tak to sksme! Marin ZAJAC

Z obsahu sla
Cyrilometodsk dni 2011 Obecn rad informuje Osobnosti Terchovej port + in zaujmavosti

Mylienka na tento as:

NAOU HLAVNOU POTREBOU VIVOTE JE MA NIEKOHO, KTO NS DONTI UROBI TO, O UROBI MEME. TO JE SLUBA SKUTONHO PRIATEA.

Emerson

SPOMIENKY NA VZCNCH

3 / 2011

SPOMIENKY NA VZCNCH A ZBONCH spomedzi obyajnch, NA SKROMNCH spomedzi vznamnch /Jubile vzcnych priateov/
Nae kontakty s Viliamom J. Gruskom zaali ete poas mjho psobenia v SUK-u a pri uvdzan jeho programov vo Vchodnej. No intenzvnejie, u s Terchovcami, sa rozvinuli v roku 1981, ke sme pripravovali gramofnov platu Kysuce a Terchovsk dolina. Osobitn kapitolu spoluprce sme vak zaali a v roku 1987 pri prprave Rodostromov. Tak sme sa Jano Miho, ujo Alojz Chvastek a ja dostali do prvch kontaktov aj s ujom Vidieanom a babkou Senkovou. Vznikali medzi nami priatestv, a tak sme nemohli chba na programoch k ich jubilem (1990, 1992, 1997); uja Vidieana sme prili, cel muzika, vyprevadi na jeho poslednej ceste. Stali sa nm vzcni a blzki. Ivana Maka, hudobnho skladatea-organolga, ktor sa o terchovsk hudbu dverne zaujmal u pred troma desaroiami, sme dobre poznali a vili si ho. Nemohli sme preto nevyui prleitos stretn sa s nm, ke bol v Terchovej. Prve nau obec si jeho dcra, vydat v Nemecku, vybrala za miesto dovolenky svojej rodiny s rodimi. Radi preto itateom novn Terchov priblime tchto naich vzcnych priateov Jozefa Vidieana, Margitu Senkov a Ivana Maka pri prleitosti ich jubile. Rudo PATRNIAK

O Jozefovi Vidieanovi (1910 1991)

- tesrovi, muzikantovi a rozprvaovi z Habovky
Pripravovatelia programu Orava pre Folklrne slvnosti pod Poanou v Detve objavili na jese roku 1976 v Habovke muzikanta, ktor u 25 rokov nehrval nikomu, len sm sebe. Originalita jeho hudobnho tlu, odlinho od goralskho v hornooravskch dedinch, aj od tlu liptovskch hudieb, uchvtila mnohch. Skladate Svetozr Straina vytvoril ete v tom istom roku orchestrlnu kompozciu Starie oravskie nty a do podtitulu jej zapsal: Poda hry Jozefa Vidieana z Habovky a Jna Kolka z Rabc. Skladba zskala na Prix de musique de folklorique de Radio Bratislava 1. miesto! Meldie a texty piesn, ktor sa vaka rodovej muzikantskej tradcii zachovali, zakrtko zaujali a nadchli aj mnoh hudby folklrnych sborov. To dalo podnet k vzniku televzneho programu Starie oravskie nty. Jozef Vidiean sa postupne stval obsadzovanou postavou vo filmoch a v televznych programoch nielen ako muzikant, ale aj ako charakterov herec v mench roliach. Takto ho meme vidie inkova v Eovi Vlkolinskom, Poviestke poda Dobroslava Chrobka, vo filmoch Ako sa Vinco zaal, Biela voi oblohe a v mnohch alch. B. Bjrnsonovi. Program venovan 80. narodeninm Jozefa Vidieana (vo februri 1990) dal podnet mylienke, z ktorej vznikol festival Star nty mladch strn. Od roku 1991 sa Starch nt mladch strn v Habovke (prvch ptns ronkov) a Terchovej (dva ronky) zastnilo viac ako 1400 hudobnkov zo 150 slovenskch a 25 zahraninch hudieb. Spolu s nimi sa svojm umenm mladm muzikantom predstavili aj profesionlni umelci rznych nrov. Jozef Vidiean absolvoval v roku 1991 s Terchovcami niekokodov zjazd do Nemecka. Pri prleitosti 100. vroia jeho narodenia, ktor pripadlo na 6. marca 2010, vroia prvch Starch nt mladch strn, ktor boli v aprli 1991, ako aj vroia mrtia uja Vidieana 28. aprla 1991, sa na Habovskom cintorne v nedeu 2. mja 2010 stretli terchovsk muzikanti, ktor ho boli vyprevdza na poslednej ceste z domu Jeho muzikantsk a rozprvask talent na cintorn, a jeho prbuzn. sa uplatnil aj v Rodostrome sloveniny, Rodokmeoch nroda, Hviezde tiscroia i Svetle zo severu, programe venovanom Viliam J. GRUSKA

Jozef Vidiean /v spomienkach Edmunda P. Brdoa/

Bol osobnosou so zvltnou prirodzenou kultrou, ako lovek, ako kresan, ako otec rodiny, ako habovsk spoluoban. udov umelec habovskej muziky, ale i kzelnk s drevom, ako tesr i s prtm, ako koikr a tie ako umelec udovej habovskej pozie. Tieto vlastnosti zdedil po svojej mdrej a kresanskej matke. Jozef bol najstar v mnoholennej rodine. Pamtm si na pohreb jeho matky. Konal sa v de, ke vo Washingtone pochovvali zavradenho prezidenta USA Johna Kennedyho. V pohrebnom prhovore som preto spomenul tieto slov: V Amerike prve v dnen de pochovvaj americkho prezidenta s nesmiernymi poctami

v prtomnosti krov a prezidentov z celho sveta. A v tento de pochovvame v Habovke v skromnosti a v duchu kresanskej viery tto ctihodn enu a matku. Okolo rakvy jej deti, vnat, rodina i priatelia. Som presveden, e Boh ju urite prijme s vmi poctami ako americkho prezidenta... Jozef Vidiean do konca svojho dlhho ivota chodil ahko a vystret ako svieca, o mi pripomna jeho zdrav sebavedomie, i ke ako jeho spovednk mem svedi, e bol duchovne skromnm lovekom. Svoje udsk slabosti a hriechy vedel naprva v hlbokej pokore a tosti. Njdu sa udia, o tvrdia (azda zo zvisti), e kadoron spomienka na Jozefa Vidieana

je prehnan. No ja si myslm, e je nielen zaslen, ale je tie kadoronm popudom, aby sa slovensk udov umenie z roka na rok kultivovalo a prve u mladch umelecky zdokonaovalo v stopch Jozefa Vidieana, ktorho vaka Boej prozretenosti objavil a hlbie poznal svojou umeleckou intuciou pn Viliam Gruska. Vetkm nenavnm organiztorom kadoronho podujatia konanho prve v Habovke Starm ntam mladch strn elm, aby sa im vydarilo na udsk itok i na Boiu slvu.

Edmund P. BRDO

Poznmka Dstojn pn Edmund P. Brdo, sprvca farnosti v Habovke, bol 45 rokov spovednkom Jozefa Vidieana.

3 / 2011

O Margite Senkovej (1897 2000)

- ronke, pltnke, rozprvake a recittorke
Margita Senkov sa narodila a vyrastala v ronckej rodine v Lkach pri Ruomberku. Jej detstvo vypali hry, piesne starho otca, neskr kola a povinnosti okolo gazdovstva. Najastejie: chodi s jedlom na pole, stara sa o hydinu a o istotu v dome. Ako sedemron ju eny pripravili na prednes bsne na zmierovacom stretnut Lanov s farrom Smirom, ktorm sa mal ukoni 4-ron protest veriacich chodili do kostolov v okolitch dedinch, sami si krstili deti, sami pochovvali, spolone sa modlili na cintorne proti konaniu cirkevnch obradov v maarskom jazyku. Ke jej tesne pred 1. svetovou vojnou odili dvaja bratia do Ameriky, musela ako 15-ron zobra do rk kosu a kosi rovno s otcom. Kosa ostala v rukch Margity Senkovej a do 75. roku ivota... V dievoctve furmanila s otcom v Pchovskej doline (zvali drevo z Javornkov), pltnila na Vhu s otcom a strkom, gazdovala. Hne po skonen vojny, na radu starch ien a z obavy, e nebude dos enchov, sa vydala za Rolanda Senku, ktorho predtm poznala len tak zbene. Pred oltrom vtedy stlo naraz dev sobiacich sa prov. Po svadbe s muom gazdovali a pomedzi to pltnili. Margita Senkov priviedla na svet 8 det, z ktorch tri zomreli v tlom veku. Pred zaiatkom 2. svetovej vojny odchdza do Kanady sestra Paula Marankov. Piku na zaplatenie cesty si vybrali Senkovci a sestra im

SPOMIENKY NA VZCNCH

nechala pdu. Po vojne Senkovci odmietaj zdrustevovanie; vek kontingenty plnia len tak, e na ne zarbaj u dospievajce 4 deti. Pdu vak ete stle nemaj v banke splaten V roku 1964 Senkovci odovzdvaj u splaten pdu ttnemu majetku v Liptovskej Teplej. Ronia len na zhumienke. Rolandovi Senkovi sa v starobe objavili dsledky pltnenia.

plne nepohyblivho ho obetav manelka opatrovala 3 roky. Od roku 1978 sa Margita Senkov iniciatvne zapja do innosti a tvorby folklrnej skupiny Lan, ako aj detskho folklrneho sboru. Zastuje sa na prprave scnickej fresky Liptov, kde sa prv raz predstavuje so svojm rozprvaskm talentom, neskr na nahrvan gramoplatne Liptov, inkuje v programovom v cykle Rodokme zeme na folklrnom festivale vo Vchodnej udia z vrchov (l981) a udia zaniknutch remesiel a zamestnan (1983). Margita Senkov inkovala aj v scnickch a televznych programoch Rodostrom sloveniny, Rodostromy nroda II., III a inch. Pre program Svetlo zo severu, venovan B. Bjrnsonovi (uviedli ho 25. mja 1990 v bratislavskom Istropolise pod ztitou Alexandra Dubeka), sa ako 93-ron u spamti rozprvku Milana Rfusa Dobr strelec! Na jese v tom istom roku ju postihuje porka na prav bok. Zotav sa z nej a u o pr mesiacov znovu recituje Dobrho strelca. Pri prleitosti 95. narodenn Margity Senkovej vytvra spoloenstvo jej priateov a znmych viacer programy, ktor sama absolvuje a v ktorch inkuje. Rozprva a spieva aj v rmci uvdzan programov pri svojich 100. narodeninch! Tko zaspala tde po Vekej noci, 29. aprla roku 2000, ako 102 a pol ron

pri stretnutiach v rokoch 1978 1999)

(z poznmok zaznamenanch

Viliam J. GRUSKA

Vzcna naa mamka, toko asu, koko bolo nadelen Vm, dostva sa mloktorej udskej bytosti. A preto (i popri nevyhnutnom pohrebnom zrmutku), treba nm na prvom mieste vrcne akova. Poakova sa vekmu darcovi ivota a asu v om. o vetko sa vmestilo do vye storoia Vho nekadodennho delu na to by nestaila kniha, nie tto krtka rozlka.

NEKROLG

Sto rokov delu, ktor nie prli etr svoje deti. Naopak ska ich, akoby potreboval vedie, i s hodn toho zzraku, o sa vol ivot. Vo vetkch jeho navtveniach ste si ponali ako starozkonn Jakub a hovorili ste osudu: Nepustm a, dokia mi nepoehn! - A drali ste a nepustili ste. A on Vm nakoniec poehnal. Take odchdzate ist, ako len me ods z tohto ivota lovek, hodn toho mena. Po cel svoje poehnan bytie boli ste

dcrou tejto zeme. Boli ste jej dieaom, enou i matkou a kadm svojm poinom ste hovorili o nej a za u. To, m ste boli, budete odteraz ete viac. T zem Vs prjme, splynie s Vami a stanete sa jej pamou. Odchdzate ist, akoby vedom si toho, e kadej Mrii je sden boles jej syna. My vetci sme vai synovia. Dobr noc Vm, mamika

Milan RFUS

Po otcovi pochdzal zo diaru, po matke z Kysc, enat, m dve deti. Jeho otec zakladal v Gbelciach slovensk kolu pre presdlencov, ktor prili do eskoslovenska po revolcii z Ruska. V rokoch 1938 1945 bval Ivan Mak spolu s rodimi v Turzovke. Po ukonen gymnzia (1953) rok pracoval v rozhlase v Bratislave. Poas rokov 1954 1959 tudoval muzikolgiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Titul PhDr. zskal za prcu Histria niektorch slovenskch udovch nstrojov. V rokoch 1959 1965 psobil ako novinr so pecializciou na udov hudbu, 1965 1997 bol kurtorom zbierky hudobnch nstrojov v Slovenskom nrodnom mzeu v Bratislave (SNM), rokoch 1992 1995 prv riadite novovzniknutho Hudobnho mzea v SNM. V obdob rokov 1962 1992 prednal Ivan Mak na Hudobnej fakulte VMU vod do etnomuzikolgie, neskr vod do tdia hudby mimoeurpskych kultr. Od oktbra 1970 do aprla 1971 spracovval zbierku hudobnch nstrojov v National Museum

(nar. 1935 v Gbelciach pri trove)

of Man v Ottawe v Kanade. Poas rokov 1965 1975 spolu s Erikom Stockmannom a Oskrom Elschekom redigoval Annual Bibliography of European Ethnomusicology. V roku 1972 som preiel vek as Indie a robil fotografick dokumentciu indickch hudobnch nstrojov od najstarch ias do 14. storoia. V rokoch 1961 1985 som bol lenom International Council of Traditional Music, pracoval som v Study Group on Folk Musical Instruments a neskr tie v Study Group on Musical Archeology. V roku 1970 som autorsky pripravil scenr vstavy Klvesov hudobn nstroje pre mzeum v Markuovciach. (I. Mak) V rokoch 1976 1986 viedol Ivan Mak sa vrobcov udovch hudobnch nstrojov o Cenu Dr. Ladislava Lenga v Detve, spojen s vskumom. Vaka sai obohatil zbierku hudobnch nstrojov v SNM o viac ako 800 exemplrov. Pre SNM, folklrny festival v Detve a Star nty mladch strn pripravil viacero vstav o hudobnch nstrojoch.

O Ivanovi Makovi

Od roku 1967 a do sasnosti je lenom International Council of Musum, aktvny bol najm v sekcii pre udov hudobn nstroje. V rokoch 1994 1996 predsedal Slovenskmu nrodnmu komittu ICOM, od roku 1997 je jeho estnm predsedom. Okrem viacerch ocenen na Slovensku mu v roku 2004 Americal Musical Instruments Society udelila prestnu cenu Curta Sachsa za mimoriadne spen a humnny vskum udovch hudobnch nstrojov. Tto cena sa kadorone udeuje jednej osobnosti, ktor vznamnm spsobom prispela k dosahovaniu cieov spolonosti napomha k pochopeniu vetkch aspektov histrie, kontrukcie, retaurovania a pouvania udovch hudobnch nstrojov vo vetkch kultrach a zo vetkch obdob. Curt Sachs patr k najvznamnejm osobnostiam 20. storoia v oblasti dejn, etnolgie a systemizcie hudobnch nstrojov.

Pripravil Viliam J. GRUSKA

UZNESENIE . 4/2011 zo zasadnutia Obecnho zastupitestva, konanho 20. 05. 2011

Nvrhov komisia uznesenia: Predseda: Mgr. Martin Diko len: Jozef Dvidk len: Ing. Mgr. Marin Zajac Prtomn: 8 Neprtomn: 3 Ospravedlnen: 3 Zapisovate: Ing. Frantiek Kada Overovatelia zpisnice: Anna mehlov Frantiek Zicho

3 / 2011

Vysvetlivky pri hlasovan: ZA PROTI ZDR --hlasovanie za hlasovanie proti zdranie hlasovania neprtomnos (nehlasovanie)

A) b e r i e n a v e d o m i e

OBECN ZASTUPITESTVO

1. Informciu zo zasadnutia Obecnej rady da 16. 05. 2011 priebene. 2. Informciu o prprave VZN o poplatkoch: stravn v kolskej jedlni, pobyt v materskej kole a socilna starostlivos. 3. iados obanov osady tefankovia o rekontrukciu prstupovej cesty. 4. Petciu obyvateov sdliska Krov Mlky na rieenie zastvky autobusu a ochrannch barir. 5. Informciu o digitalizcii OZ. 6. Informciu o odkpen njomnch bytov. 7. Uznesenie Komisie na ochranu verejnho zujmu zo da 20.03.2011. 8. Informciu/nvrh o prprave VZN (poplatok v M). Viktor Vallo starosta obce v. r. B) 1. s c h v a u j e Zveren et obce Terchov za rok 2010 bez vhrad. HLASOVANIE Mgr. Veronika Berekov Jozef Dvidk --ZA Mgr. Martin Diko MVDr. Jn Hanuliak Ing. Michal Kritofk ZA ZA ZA Ing. Milan Laurenk Jn Magt Mgr. Peter Opalka ----ZA Anna mehlov ZA Ing. Mgr. Marin Zajac ZA Frantiek Zicho ZA Viktor Vallo starosta obce v. r.

2. s c h v a u j e iados o bezplatn uvanie pozemku KN parc. . 1672/1 ostatn plocha o vmere cca 16 m2 v kat. zem Terchov pre tefana Holbka a man. Annu, Drustevn 164, 013 06 Terchov. HLASOVANIE Mgr. Martin Diko ZA Ing. Milan Laurenk --Anna mehlov ZA Mgr. Veronika Berekov --MVDr. Jn Hanuliak ZA Jn Magt --Ing. Mgr. Marin Zajac ZA Jozef Dvidk ZA Ing. Michal Kritofk ZA Mgr. Peter Opalka ZA Frantiek Zicho ZA Viktor Vallo starosta obce v. r. 3. s c h v a u j e Pridelenie jednoizbovho njomnho bytu na Holbkovej Rovni . 523 pre Mgr. Zuzanu Bugov, Stra 247. HLASOVANIE Mgr. Martin Diko ZA Ing. Milan Laurenk --Anna mehlov ZA Mgr. Veronika Berekov --MVDr. Jn Hanuliak ZA Jn Magt --Ing. Mgr. Marin Zajac ZA Jozef Dvidk ZA Ing. Michal Kritofk ZA Mgr. Peter Opalka ZA Frantiek Zicho ZA Viktor Vallo starosta obce v. r. 4. s c h v a u j e pravu ceny vody na rok 2011 v Hornej Tiine 0,50 /m3 a spsob vpotu spotreby. Vpoet paulu spotreby vody paulne poda vzoru pre SEVAK; nov iadate 200,- , na vlastn nklady prpojka + meracie zariadenie, rekrean zariadenie poda potu lok. HLASOVANIE Mgr. Martin Diko ZA Ing. Milan Laurenk --Anna mehlov ZA Mgr. Veronika Berekov --MVDr. Jn Hanuliak ZA Jn Magt --Ing. Mgr. Marin Zajac ZA Jozef Dvidk ZA Ing. Michal Kritofk ZA Mgr. Peter Opalka ZA Frantiek Zicho ZA Viktor Vallo starosta obce v. r. 5. s c h v a u j e Veobecne zvzn nariadenie . 1/2011 o podnikateskej innosti a uren asu predaja v obchode a asu prevdzky sluieb na zem obce Terchov. HLASOVANIE Mgr. Martin Diko ZA Ing. Milan Laurenk --Anna mehlov ZA Mgr. Veronika Berekov --MVDr. Jn Hanuliak ZA Jn Magt --Ing. Mgr. Marin Zajac ZA Jozef Dvidk ZA Ing. Michal Kritofk ZA Mgr. Peter Opalka ZA Frantiek Zicho ZA Viktor Vallo starosta obce v. r. 6. s c h v a u j e Veobecne zvzn nariadenie . 2/2011 o podmienkach predaja vrobkov a poskytovania sluieb na trhovch miestach v obci Terchov. HLASOVANIE Mgr. Martin Diko ZA Ing. Milan Laurenk --Anna mehlov ZA Mgr. Veronika Berekov --MVDr. Jn Hanuliak ZA Jn Magt --Ing. Mgr. Marin Zajac ZA Jozef Dvidk ZA Ing. Michal Kritofk ZA Mgr. Peter Opalka ZA Frantiek Zicho ZA Viktor Vallo starosta obce v. r. 7. s c h v a u j e Plat starostovi obce v zmysle zk. 253/1994 Z. z., v znen neskorch predpisov, vo vke 2637,- v hrubom. HLASOVANIE Mgr. Martin Diko ZA Ing. Milan Laurenk --Anna mehlov ZA Mgr. Veronika Berekov --MVDr. Jn Hanuliak ZA Jn Magt --Ing. Mgr. Marin Zajac ZA Jozef Dvidk ZA Ing. Michal Kritofk ZA Mgr. Peter Opalka ZA Frantiek Zicho ZA Viktor Vallo starosta obce v. r. 8. s c h v a u j e Dofinancovanie projektu, Rekontrukcia Z s M A. F. Kollra, kolsk 86, Terchov, s tm, e prostriedky bude obec iada ako ver v Dexii banke Slovensko, a. s., ilina. HLASOVANIE Mgr. Martin Diko ZA Ing. Milan Laurenk --Anna mehlov ZA Mgr. Veronika Berekov --MVDr. Jn Hanuliak ZA Jn Magt --Ing. Mgr. Marin Zajac ZA Jozef Dvidk ZA Ing. Michal Kritofk ZA Mgr. Peter Opalka ZA Frantiek Zicho ZA Viktor Vallo starosta obce v. r.

3 / 2011

UZNESENIE . 4/2011 zo zasadnutia OZ, konanho 20. 05. 2011

9. s c h v a u j e Vytvorenie odbornej komisie v zloen: Ing. Milan Laurenk, Jozef Dvidk a Ing. Frantiek Kada. Komisia v 21. tdni preskma monos rieenia iadosti Romana Hanuliaka a man. Mrie, Pod Rovami 63, Terchov, na zrealizovanie odvodnenia. HLASOVANIE Mgr. Martin Diko ZA Ing. Milan Laurenk --Anna mehlov ZA Mgr. Veronika Berekov --MVDr. Jn Hanuliak ZA Jn Magt --Ing. Mgr. Marin Zajac ZA Jozef Dvidk ZA Ing. Michal Kritofk ZA Mgr. Peter Opalka ZA Frantiek Zicho ZA Viktor Vallo starosta obce v. r. 10. s c h v a u j e Premiestnenie Pomnka padlch hrdinov z nmestia Andreja Hlinku na verejn priestranstvo pred Z s M A. F. Kollra, kolsk 86, Terchov. HLASOVANIE Mgr. Martin Diko ZA Ing. Milan Laurenk --Anna mehlov ZA Mgr. Veronika Berekov --MVDr. Jn Hanuliak ZA Jn Magt --Ing. Mgr. Marin Zajac ZA Jozef Dvidk ZA Ing. Michal Kritofk ZA Mgr. Peter Opalka PROTI Frantiek Zicho ZA Viktor Vallo starosta obce v. r. C) s h l a s S digitalizciou terchovskch novn prostrednctvom Terchov pre vetkch, n. o. HLASOVANIE Mgr. Martin Diko ZA Ing. Milan Laurenk Mgr. Veronika Berekov --MVDr. Jn Hanuliak ZA Jn Magt Jozef Dvidk ZA Ing. Michal Kritofk ZA Mgr. Peter Opalka

----ZA

Anna mehlov ZA Ing. Mgr. Marin Zajac ZA Frantiek Zicho ZA Viktor Vallo starosta obce v. r.

D) 1. o d r o u j e iados o shlas na zrealizovanie odvodnenia a nkladov kompenzciu pre Romana Hanuliaka a man. Mriu, Pod Rovami 63, 013 06 Terchov. HLASOVANIE Mgr. Martin Diko ZA Ing. Milan Laurenk --Anna mehlov ZA Mgr. Veronika Berekov --MVDr. Jn Hanuliak ZA Jn Magt --Ing. Mgr. Marin Zajac ZA Jozef Dvidk ZA Ing. Michal Kritofk ZA Mgr. Peter Opalka ZA Frantiek Zicho ZA Viktor Vallo starosta obce v. r. 2. 1. o d r o u j e iados Mrie Brenej, Drustevn 496/3, 013 06 Terchov, o znovu schvlenie odkpenia pozemkov: KN parc. . 204/1 zhrada o vmere 110 m2 KN parc. . 202/1 zast. plocha o vmere 234 m2 KN parc. . 203/3 orn pda o vmere 317 m2 KN parc. . 202/2 zast. plocha o vmere 71 m2 v kat. zem Terchov HLASOVANIE Mgr. Veronika Berekov Jozef Dvidk --ZA Mgr. Martin Diko MVDr. Jn Hanuliak Ing. Michal Kritofk ZA ZA ZA Ing. Milan Laurenk Jn Magt Mgr. Peter Opalka ----ZA Anna mehlov ZA Ing. Mgr. Marin Zajac ZA Frantiek Zicho ZA Viktor Vallo starosta obce v. r.

Majstrovstv sveta vo varen a jeden bryndzovch haluiek

Majstrovsk titul vyhralo drustvo Kamzk zBratislavy Drustvo Kamzk z Bratislavy zvazilo na 17. ronku Majstrovstiev sveta vo varen a jeden bryndzovch haluiek, ktor sa konali 28. mja 2011 v amfitetri Nad brami v Terchovej.

.............

tvorica Julo Klep, Jaro Kohn, Laco Ratzer a Miro Tatara navarila 3,5 kilogramu haluiek za 12 mint a 22 seknd, a zjedla ich za 1 mintu a 9 seknd. Poda hovorcu obianskeho zdruenia (OZ) Haluky Tureck Ivana Bau udelila porota drustvu 180 trestnch seknd, take vsledn vazn as bol 16 mint 31 seknd. Majstrovstv mali aj zahranin as; sailo 33 drustiev zo Slovenska, eska, Chorvtska, Maarska a Franczska. V sobotu 7. mja 2011 sa priatelia Chaty na Grni zastnili na oprave zdevastovanho chodnka spod vahu na chatu. Dvadsatyri astnkov brigdy z Moravy, Trenna, Byte, Bratislavy a Terchovej zrekontruovalo chodnk po abe dreva v dke cca 400 m. Vladimr VALLO

Riadite pretekov Milan Holk prezradil aj recept na spech: Na halukch sa boduje vha mus by 3,5 kila, potom estetika, i je slaninka prihoren alebo s kvarky pekne nakrjan a opraen. A najdleitejia je chu. Naozaj dobr haluky by mali by v prvom rade zemiakov a nie mkov. Mala by tam by dobr, kvalitn bryndza. Sae sa zastnil aj minister kultry SR Daniel Krajcer. Divkov neodradilo ani poasie, prilo ich asi p tisc. -red-

akujeme vetkm, o sa priinili oistejiu obec

Da 9. aprla 2011 zorganizovala obec Terchov so Zdruenm turizmu Terchov brigdu, ktorej elom bolo vyisti cesty, chodnky, rieky zele... Do akcie, sa zapojili terchovsk poovnci, rybri, ubytovatelia a jaskyniari. Vetkm patr vaka! Oc

XXII. CYRILOMETODSK DNI

3 / 2011

3 / 2011

XXII. CYRILOMETODSK DNI

OSOBNOSTI TERCHOVEJ (XXXIV.)

3 / 2011

Od konca roku 2005 uverejujeme na strnkach naich novn seril opoprednch osobnostiach Terchovej. Ich strun profily ponkame na zklade asovho hadiska, ie od 17. storoia a po sasnos. Vporad tridsiatou tvrtou osobnosou vdlhom rade bude po Jurajovi Jnokovi, Adamovi Frantikovi Kollrovi, Jurajovi Czeiselovi, Alojzovi Chvastekovi, Frantikovi Baltovi, Jozefovi Struhranskom, Jozefovi Berntovi,Jozefovi Staovi, Karolovi Skipskom, Kolomanovi K. Geraldinim, Eugenovi Weinerovi, Milanovi aradinovi, Jozefovi Mekovi Kvaekovi, tefanovi Bitterovi,Bohdanovi Blahovi, Borisovi Ivanovovi, Vincentovi Rybrovi, Ondrejovi Bobovi, Jozefovi Weiderovi, Vincentovi Patrniakovi, Jozefovi Turanovi, Jozefovi abovi, Mirovi Kriovi, Stanislavovi Hanuliakovi, Vladimrovi Kriovi, tefanovi Patrniakovi, Milanovi Chvastekovi, Milanovi Moravkovi, Viliamovi Mekovi, Miroslavovi Vallovi, Darine Kohtovej-Hanuliakovej, tefanovi Hanuliakovi a Jozef Gargulkovi Vladimr Ondru.

VLADIMR (Vlado) ONDRU

(30. 5. 1942 Terchov ) filmov atelevzny kameraman, scenrista, reisr

aregistrovali ste, ktor Terchovec bol najbliie knebu? Kto ho oami hladkal apozeral sa mu na slo topnok? Odpove vbec nie je zloit. Ide oVlada Ondrua. Prve on nakukol do nebeskej kuchyne zhimaljskej perspektvy. Nikdy vak neprezradil, i dovidel, o sa vtej kuchyni var. Aspo armu predsa vHimaljach musie cti... Vladimr Ondru sa ako dlhoron filmov a televzny pracovnk vznamne zaslil o vestrann propagciu svojej rodnej obce aJnokovho kraja. Zsluhou jeho kontaktov, spoloenskho postavenia a lobbingu sa v Terchovej a jej bezprostrednom okol nakrcali svojho asu viacer celoveern i dokumentrne filmy, a to nielen domcej, ale aj medzinrodnej proveniencie. Prroda vTerchovej: bo, Oblaz, tevkovia, Mlynec, Podubenec, Vky, Hate (,Daj mi smoly tam s hate, kde aj boli). Minitrovanie, koledy, rorty, betlehemci, bjkrske asy, terchovsk futbal (sfalovan legitimcia v cestovnej kancelrii Turista, aby som mohol hra za dospelch)... To vetko malo vek vplyv na moju umeleck tvorbu pri nakrcan filmov. Expedcie do Himalj (Makalu, Mount Everest), Stredn a Jun Amerika, panielsko, Portugalsko... Spoznvanie inch krajn, prrody audskej due. Aj tieto skutonosti mali pozitvne dsledky na moju prcu. Hoci V. Ondru absolvoval vroku 1971 tdium na Prvnickej fakulte UK v Bratislave (zskal titul JUDr.), u od roku 1959 po maturite na gymnziu v iline psobil najprv ako elv kamery vKrtkom filme vBratislave, nsledne (od roku 1960) ako asistent kamery vhranom filme. Postupom asu sa zneho stal samostatn (hlavn) kameraman; debutoval filmom Oovsk pastorle (1973) vrii Jozefa Zachara. S tmto reisrom spolupracoval aj na snmkach Sebechlebsk hudci (1975), Desa percent ndeje (1976) a Kamartka uka (1977). Vsledkom spoluprce s reisrom

Vlado Ondru s vnukou Karin - Fotoarchv Vlada ONDRUA (Spomienka na monarchiu, 1989; Alojz Chvastek z Terchovej, 1991). V tchto zaujmavch snmkach inkovali okrem hlavnho protagonistu rozprvania aj al Terchovci. Vo svojej rodnej obci nakrtil Ondru i psobiv filmov esej o Jaslikovej pobonosti (1992), ktor sa v Kostole svtch Cyrila a Metoda kon pravidelne na sviatok Boieho narodenia (25.12.) u takmer 35 rokov. Vdy, ke bolo len trochu prleitosti, doniesol som filmrov do mojej rodnej dediny. Chcel som, aby sa meno Terchovej dostalo na vslnie nielen na Slovensku, ale aj v zahrani... Nezabudnutenou spomienkou ostva prca na prprave priameho televzneho prenosu z historickho prvho ronka Cyrilometodskch dn v Terchovej (1990). Akoby sa dalo zabudn na organizovanie a riu tohto prenosu, Cyrilometodsk svt omu, vstavbu kra na Oravcovom... (V. Ondru, 1994) Nemono obs ani Ondruove angaovanie sa v prospech mylienky slovenskej ttnej samostatnosti. Reijne je podpsan pod niekokmi publicistickmi programami, ktor v rokoch 1991 1992 odvysielala Slovensk televzia (Korene, Za zvrchovan Slovensko, Krahule stred Eurpy, Boli sme chvu pre a in). V oktbri 1992 sa stal riaditeom Slovenskej filmovej tvorby, neskr generlnym riaditeom tdia Koliba vBratislave (funkciu vykonval do roku 1998). Ak sa pozerme na prcu kameramana optikou posolstva jeho roboty, potom nm vychdza, e je sprostredkovateom krsy. Tej realistickej, ale aj, a najm, tej zzranej, ktor fascinuje svojou neopakovatenosou, neodolatenosou anesmrtenosou. V naznaench troch polohch poskytuje zvedavcovi vzruujce zrkadlo, ktor nepozn svoju predn ani zadn as. Filmr Vlado Ondru sa roky rokce vytrvalo snail naplni obsah azmysel tchto slov.

Ivanom Havom boli filmy Sneh pod nohami (1978), Odveta (1980), iv voda (1980), lny proti prdu (1981) a Letn strom radosti (1983 Cena za kameru). Za Ondruovu najspenejiu ru sa povauje jeho spoluprca s reisrom Martinom apkom, s ktorm nakrtil filmy Zrel mlados (1983), Nvrat Jna Petru (1985), Sklenkov Venua (1985), Koht nezaspieva (1986), Nealeko do neba (1987) a Montiho ard (1989). Ako kameraman participoval V. Ondru aj na filmoch iv voda (1980, ria: J. Medve), Sagarmatha (1988, ria: J. Piroh), Tajomstvo astia (1995, ria: J. Holec) ainch. Pre televziu sa kameramansky podieal na viacerch filmoch aseriloch Nepokojn lska (1975 78), Sedem krtkych rokov Ing. Hagaru (1977), trns vstrelov (1981), Dies irae (1984), Ilda (1984)... Snmka Vynes na horu svoj hrob (1979) je sfilmovanm prbehom horolezcov, ktor ako lenovia esko-slovenskej expedcie uskutonili vroku 1973 vstup na himaljsku horu Makalu. Spomnan film zskal estn uznanie na festivale vTrente. Ako scenrista, kameraman areisr pripravil pozoruhodn filmov dokument Vek ierny obor (1985), ovenen niekokmi domcimi aj zahraninmi cenami. V roku 1989 bol V. Ondruovi udelen titul Zaslil umelec. Svet spoza kamery je vdy o nieo in. Kamera doke umne vypichn kad detail, kad nuansu, vakovakm situcim dodva nov rozmery, vznamy i svislosti. A na cel toto panoptikum mus by lovek za kamerou dokonale pripraven a koncentrovan. Vidie a vidie nie je toti vdy to ist. Ba prve naopak. Na prelome 80. a 90. rokov minulho storoia nakrtil V. Ondru poda vlastnho scenra dva dokumentrne filmy, venovan ivotnm prbehom Alojza Chvasteka

Literatra: Encyklopdia dramatickch umen Slovenska 2 (M-). Bratislava 1990, s. 127; Cabadaj, P.: Nech ije jubilant! Pdesiatnik Vlado Ondru. In: Terchov, 3, 1992, . 5, s. 7; Ke sa povie Terchov vyznanie rodisku. Terchov 1994, s. 41; Cabadaj, P.: Na osobn ntu. Terchov 1998, s. 41; Cabadaj, P. Krio, V.: Terchov. Terchov 2003 (register).

Peter CABADAJ

3 / 2011

Spomienky Jna Hanuliaka

Fotoarchv Vladimra HANULIAKA

tvrtou, zverenou asou konme rozprvanie nho rodka Jna Hanuliaka (23. 10. 1921 Terchov 5. 8. 2000 Chibsk, esk republika), venovan zalm terchovskm asom. Otcove spomienky (s starieho dta) pripravil na publikovanie syn Vladimr Hanuliak, ktormu redakcia naich novn akuje za spoluprcu a ochotu poskytn fotografie z vlastnho rodinnho archvu.

RODN MJ KRAJ /IV./

a Jna (o je v mesiaci jn) sme na kopcoch mench i vch (na Oblaze, na Vrkoch, pod Sokolm at.) plili ohne. Bolo to vdy veer a pri ohni sa spievalo, niekde hrala aj muzika. Starie eny, ale i dievky ili v tento de o polnoci (ak svietil mesiac) zbiera po medziach a lkach rzne lieiv byliny pre ud, ale aj in naprklad na okadzovanie zvierat, hlavne krv, ke mlo dojili. Ilo o povery, ale ud im vtedy ete veril. Sm som raz svoju star ma videl, ako okadzovala dymom z tchto byln kravu Chovanu, ke nm dvala mlo mlieka. Pri tom ju ehnala a nieo hovorila, ale nerozumel som tomu. Takto okadzovanie dobytka sa robilo vdy poas Vianoc, presnejie na tedr de, a to ete pred tedroveernou hostinou. Pravda, v tom mojom detskom veku som sa aj ja vemi zbone dval na tento ceremonil... Star ma nm tie hovorila, e na Jna o polnoci sapresaj poklady, ktor s zakopan v zemi. Pri presan vychdza zo zeme svetlo, akoby v zemi nieo horelo. Uite u Petrov nm to ete dopal tm, e tieto poklady zakopal Jnok so svojimi zbojnkmi a len tomu sa ich podar njs, kto bude robi tak, ako robil Jnok. Ke som bval v osade Petrovia u starej materi, tak sme s chalanmi ili na Brieky (kopek v osade) v noci na Jna pozera, i neuvidme svetlo, kde by sa mali presa poklady. Star ma ani sestra ni nevedeli, lebo tie v noci na Jna zbierali po medziach a na krnych cestch lieive byliny a byliny na okadzovanie. My sme aj rzne svetl videli v brehoch okolo osd Staovia, Mekovia, Belovia, lebo boli oproti nmu kopeku Brieky. Svetl sme vak videli i na boi alebo nad Oblazom. To sme boli plne vo vytren. B som sa nebl, ale pod vplyvom rznych povier, ktormi ns dos asto ete star mama vychovvala, pocioval som tak nejak zvltne chvenie. Pravda, boli to svetl lampov ud, o prechdzali z osady do osady a svietili si na cestu, alebo ien, o hadali byliny, i zaplenie si cigarety mldencom, ke iiel na vohady, alebo z nich. Svetlo je vidie vemi aleko, a to i zaplenie hoci malej zpalky. Pravda, to som vedel a neskorie. Vtedy som nemal toko rozumu, priom aj skutonos, e svetl horeli na Jna v noci, na ma psobila tak silno, e vbec som to nepripisoval nieomu

dcra Mria pri kri na Oblaze v Terchovej, kde je miesto poslednho odpoinku jej otca Jna Hanuliaka. inmu, len presaniu pokladov, ktor s tam niekde na druhej strane v brehu, kde horelo alebo zablikalo svetielko. V noci na Jna som mlo spal. A ke som zaspal, tak sa mi len o pokladoch snvalo. Na druh de bolo vea chvlenia medzi chalanmi, o v noci boli pozera svetl ohne. Pravda, bolo dos i chvlenkrstva, lebo jeden chcel by lep ne ten druh... Terchov bola kedysi jednou z najchudobnejch obc na Slovensku. O Orave sa hovorilo, e tam je len voda a sklie. To sa ale dalo hovori i o Terchovej, ktor, hoci patrila do inej oblasti, ale susedila s Oravou, akoby bola do nej aj patrila. lovek by povedal, e i samotn meno dediny Terchov , akoby t archu udu nejako priamo vyjadrovalo. Do obce patr, ako som u spomnal na inom mieste, niekoko desiatok osd roztrsench po kopcoch v Struhranskej a Bielopotockej doline, alej vo Vrtnej a inde. V tchto osadch (kopaniciach) bola bieda najvia. Na terchovskch roliach sa ako tak urodili zemiaky, jame, ovos, kapusta a u ni viac. Na kopaniciach vak mnohokrt nedozrel ani ovos, pretoe bol zaahnut snehom. Za mojich ias bolo v Terchovej vemi mlo gazdov, o mali pru kon, 3-4 kravy a 10-20 oviec. Vinou vak boli len tak, o mali iba jednho koa, s ktorm furmanili, alebo iba jednu kravu, s ktorou i orali. Vea bolo takch, o mali len pr oviec alebo kozu, respektve pr sliepok, od ktorch nikdy vajka nejedli, ale ich po 4 a 7 kusov za jednu korunu (poda toho, ak bola sezna) predvali kupcom vajiarom, aby mohli v jeseni zaplati porciu (da z domu, pozemku, zvierat). No boli aj tak udia, o nemali vbec ni, len ak tak strechu nad hlavou. A takchto bolo najviac... Terchovci boli biedou nten odchodi z rodiska pre do sveta za prcou. Takto odchdzali cel rodiny, jednotlivci z rodn. V Terchovej bolo mlo takch rodn, ktor sa ako tak mohli uivi z vlastnho. Vinou z kadej rodiny niekto odchdzal za prcou do sveta. Chodilo sa do Franczska, Belgicka, Rakska, Ameriky, Budapeti a do iech. Vea Terchovcov chodilo na krtke ponohospodrske prce k bohatm kupcom do Turca, okolia iliny, v lete a poas jesene i na doln zem (itn ostrov). V letnch mesiacoch sa chodilo na atevn prce (vyn); za kosenie dostali udia obilie. Poas jesene to zas bolo kopanie zemiakov a za prcu dostali zemiaky. Mj otec bol v Peti a v Amerike, niektor sestry vo Franczsku. Ja som bol s niektormi sestrami za prcou v echch a v Raksku. Terchovci robili v zahrani a v echch len tie najaie prce, i u v tovrach, baniach, lesoch, na plach, v ponohospodrstve... Vek bieda, ak prca na cudzom, ale i doma na svojom, tvrd ivot, to vetko malo vplyv na formovanie povahy, charakteru Terchovcov. S to udia tvrd, niekedy a drsn, a asto pouvaj svoju avnat terchovsk slovn zsobu. Zrove s to ale udia vemi dobr, jeden druhmu rd pome, dal by aj to posledn zo seba. Radi pracuj, a ako tak boli i vo svete, kde robili, uznvan. Ja, pravda, hovorm len o tch starch, ktorch som poznal a poznm. Ak s t mlad, neviem posdi, ale verm, e tak ist... Jn HANULIAK (Koniec)

10

Pretali sme si - Prilo na nau adresu

3 / 2011

V TERCHOVEJ ODHALILI BUSTU BLAHOSLAVENHO JNA PAVLA II.

Pri prleitosti blahoreenia Jna Pavla II. odhalili pred kostolom vTerchovej jeho bronzov bustu. Vyhotovil ju rodk zTerchovej, sochr Milan Opalka. Ppe vnajlepch rokoch
Bustu blahoslavenho Jna Pavla II. odliali metdou na straten vosk v ateliri Andreja Margoa v Perneku, v obci pri Malackch. Od nedele 1. 5. 2011 vta vetkch veriacich pod veou miestneho rmskokatolckeho kostola. Stoj na terchovskom pieskovci azobrazuje bvalho ppea vnajlepch rokoch jeho ivota. Busta zobrazuje Svtho Otca vo veku, ke bol viackrt ete ako krakovsk kardinl medzi nami v Terchovej. A vo veku, ke sa postavil na elo katolckej cirkvi, aby ju priviedol do novho tiscroia. Je pln elnu, sily, lskavosti i odhodlania a svojou ehnajcou pravicou ns vta, ale aj odprevdza z Terchovej, skontatoval Opalka na margo svojej busty. Vymodelovanie busty trvalo sochrovi len pr dni. Kee metda jej odlievania, ktor pouil, bola asovo nron, odhalili ju a po roku a pol. Bustu umiestnili pred najvyiu budovu v Terchovej. Poda autora pod stavbu so silnmi zkladmi, ktor ukazuje do neba. Socha je umiestnen akoby sme sa so Svtm Otcom my vetci mohli denno-denne stretva, povedal M. Opalka. Poda sprvcu farnosti v Terchovej Pavla Krutka bol Jn Pavol II. jednm z najvznamnejch ppeov. Naa genercia bola odchovan poas pontifiktu Jna Pavla II. Hlavn etapu ivota sme preili pod jeho vplyvom a vedenm. Busta nie je len miestom piety, tichho zamyslenia amodlitby, ale pripomna nm aj vek mylienky, ktor tento vznamn lovek odovzdval svetu. Jna Pavla II. zvolili na ppesk stolec v roku 1978. Rmskokatolcku cirkev viedol do roku 2005, ke po dlhom boji podahol Parkinsonovej chorobe. Vnedeu 1. mja 2011, poas odhalenia busty v Terchovej, ho vyhlsil teraj ppe Benedikt VI. za blahoreenho. Michaela STEHLKOV ( MY ilinsk noviny, . 18/2011, s. 5)

akad. sochr Milan OPALKA - autor busty V nedeu 1. mja 2011 odkryli pred Kostolom svtho Cyrila a Metoda v Terchovej bronzov bustu Jna Pavla II. Jej autorom je akademick sochr Milan Opalka, rodk zTerchovej. Slvnostnm odhalenm busty otvorili siedmy ronk vekononho koncertu Poakovanie za lsku.

............................................................................................................... Navye, je rmsko-katolckou obcou, iba przdnym nadpisom, ktor ktor vdy prejavovala ctu aobdiv sa objavil na svetelnej tabuli pred TERCHOVSK POAKOVANIE k hlave Katolckej cirkvi. Ndej, e zaatm koncertu. Bolo to primn as na rmskom blahoreen bude poakovanie mnostva umelcov, ZA LSKU zaruen osobitnm spsobom aj na ktor vzah kppeovi Jnovi Pavlovi
Prv mj 2011 tento rok in, ako po minul roky. plne in, ak sme zavali za ias komunizmu. iadne tribny, manifestcie, nauen aasto opakovan hesl na poes jednej, neomylnej strany. V tej dobe vetci zastnen defilovali vernos komunistickej strane. Dnes si vaka Bohu me kad vybra. A pretoe prav sloboda je voba dobrho, my sme si vybrali cestu do Terchovej. Ponkli nm ju ptri verbisti znitrianskej kalvrie ako mon alternatvu pre tch, ktor sa zrznych dvodov na blahoreenie ppea Jna Pavla II. do Rma nedostali. Napokon duchovn spojenie sblahoreenm je mono zai vade rovnako. Atak sa aj stalo.
tomto mieste, bola teda ist. Po akovnej bohoslube za blahoreenie a po dobrom obede sme sa zili o 15.00 h pred miestnym kostolom. Odhalenie ppeovej bronzovej busty sme oakvali so zvedavosou. Vedeli sme, e autorom je terchovsk rodk, akademick sochr Milan Opalka. Duchapln slov ptra Krutka (u ktorho nomen omen neplat) dali tui, s akou lskou sa dielo formovalo. Nakoniec nm otom porozprval sm autor novo intalovanho diela. Z jeho slov sme vyctili, ak hlbok vzah ho spjal s blahoreenm ppeom. Jeho snahu vytvori v Terchovej pamtnk na ppeovu poes a umiestni ho prve na tomto mieste sme vemi ocenili. Vernos podoby busty sppeom sme neskmali. Kad socha zobrazuje ppea vdy z inho pohadu. Aj nae pohady sa rznia. Uspokojili sme sa s kontatovanm, e vytvori duplicitu ppea Jna Pavla II. sa nikomu nepodar. Svojou duchovnou vekosou acharakterovmi rtami zostva toti navdy jedinenm, obdivuhodnm, jednoducho nenapodobitenm. Ke sme sa potom vetci pohodlne usadili v terchovskom kostole, netuili sme, e budeme astnkmi vekho koncertu. Netuili sme ani, ak vek hudobn talenty terchovsk obec ukrva. Vystpenia mladch umelcov, spevckych zborov citlivo pretkvalo hovoren slovo. Poakovanie za lsku nebolo

ENY SPOD ROZSUTCA zava: Evka Halasov, Kamilka Kuzmov, Vierka Berekov a Vierka Kritofkov
Zaal sa pekn de. I ke slnieko zostalo skryt za mrakmi, naa cesta bola vaka usmievajcej sa tvri ptra rektora Stanislava pln optimizmu. Staros o poasie premohla naa tba uvidie malebn dedinku uloen na rozhran Povaia, Kysc a Oravy prve v de, ke mnostv ptnikov cestuj do Rma, aby zaili autentickos blahoreenia priamo na mieste. My sme sa vybrali hada stopy ppeovej prtomnosti do tejto rzovitej slovenskej dediny. Ve sm ppe vjednom rozhovore priznal, e ako turista sa zastavil aprespal dvakrt v chate pod Rozsutcami. ATerchov sa svojm obdivom k prvmu slovanskmu ppeovi nikdy netajila.

II. vyjadrili tak, ako najlepie vedeli. A e to stlo za to, dosved kad astnk podujatia. Lska slovo mnohch vznamov. Ale t lska, ktor vid cel duu loveka a je plne jedno, i je to lovek mlad, star, trpiaci alebo pln zdravia, povzna sa nad udsk telesnos, je t prav. Takej lske ns u Jei. A takej lske nauila vernos Jeiovi a Nebeskej matke aj nho blahoreenho ppea. Na zver nho putovania s ppeom sme sa duchovne posilnen vydali na terchovsk kalvriu. Vyiadalo si to trochu nmahy, ale v ten de sme iba prijmali a ni nedvali. Preto vstup do kopca, s krtkymi zastaveniami Krovej cesty, nm umonil trochu sa sti a rekapitulova preitie tohto vnimonho prvomjovho da. Kad kr na tejto ceste bol umelcom stvrnen inm spsobom. Akoby ns vyzval k zamysleniu aj nad rznorodosou naich krov. Kad znich mal vak spolon priesenk v horizontlnovertiklnej rovine. Bod, v ktorom sa stretva nebo so zemou. Bod, vktorom sa stretva lovek spojen s Bohom v lske so svojm blnym. Zostalo nm na tomto vyvenom mieste poakova sa za vekodun lsku nho Boha. A poakova sa aj naim nitrianskym verbistom za mylienku uskutoni takto nezvyajn oslavu.

Dagmar BABANOV astnka podujatia

3/ 2011

PORT

11
devz. U deti hra fair-play, prekonva nmahu a navu (o dnes nie je a tak samozrejmos), podporuje zdrav vvin arozvoj osobnosti ako fyzicky, tak ajpsychick je vhodn pre chlapcov i pre dievat (pre dievat je tu toho portovho vemi mlo). V najblich doch sa bude robi nbor na al kolsk rok. Do vahy pripadaj chlapci a dievat s rokom narodenia 2002 a mlad. slo mobilu trnera Akantisa: 0905 358 191. Basketbal, samozrejme, nemusia vedie hra; to sa budeme ui plne od zaiatku. Sta riadna chu a dobr predpoklady. Deti, ak to vyskate, chyt vs basketbal za srdce a zamilujete sa do tohto krsneho portu. Rodiia, darujte svojim deom ancu sksi to. Ve nemete vedie, o vnich drieme, ak to nesksia. Spracoval Ing. Milan MORAVK

Basketbal det v Terchovej zskal ocenenie

Vo IV. ronku Fatranskej mikrobasketbalovej ligy VIKTORKA 2010/2011, v zkladnej asti, skonilo drustvo Z Terchov prekvapivo na skvelom 1. mieste, ke za cel sa prehralo iba jedin raz. Vplay-off vo finle vak podahlo drustvu Z Martinsk ilina. Pod vedenm kapitna Viktora Holbka a skvelho trnera Mgr. Akantisa tak zskalo 2. miesto. Bola vek koda, e vo finle nemohol nastpi pre zranenie n najlep hr a strelec Dvid Michlek, o tm vemi oslabilo, a tak sme nezskali t najvyiu mtu, po ktorej vetci z ns tili. Nakoko vak konkurencia bola vemi siln (v sai hrali mestsk koly zo iliny a Martina), toto umiestnenie ns te dvojnsobne. Navye, nai iaci zskali aj individulne spechy a ocenenia. Dvojnsobne ocenen bol Dvid Michlek (vysvetlenie pre skr narodench - syn Mira Ciga); dostal sa do All Stars A tmu a dostal i ocenenie Najuitonej hr. al nai chlapci, Matej Magt a Patrik Cvacho, sa dostali Dvid Michlek, Matej Magt, Patrik Cvacho, ubo Kvoka, Jlia Janov, imon Sekerka, Martin Hrnko, Veronika Gajdokov, Miroslav urko, Jozef Moravk, Filip Akantis, Kevin Michlek, Martin Gajdok, Patrik Hrnko, Sandra Boenkov. Touto cestou srdene akujeme tm, ktor sa priinili o spen priebeh sae, najm Viktorovi Holbkovi st., Ivete Michlkovej, Veronike Berekovej, Jozefovi upicovi, Z s M A. F. Kollra Terchov za telocviu a vetkm, ktor akmkovek spsobom pomohli k zdarnmu priebehu portovch aktivt. Osobitne treba pripomen e trner Akantis musel sm nezitne siahnu do vlastnho vrecka, aby sa zpasy odohrali a vyvja aktivity ako manar klubu, o ukrajuje jeho as uren deom. Istotne by bolo zaujmav pokraova s tmto drustvom v sai a prihlsi ho do basketbalovej ligy. Tomu by avak muselo predchdza zskanie irej podpory a sponzoringu. Vyzvame preto priaznivcov dobrch

Kee futbalov sae sa skonili po uzvierke tohto sla novn, vsledkov servis azhodnotenie sezny prinesieme vnasledujcom sle.

Fotoarchv Milana MORAVKA do All Stars B tmu. Krsne na tom je, e v naom drustve figurovalo vea hrov, ktor boli o 3 roky mlad ako ostatn basketbalisti, o je devza a prsub do budcna. Vsledky tejto ligy s medializovan v tlai (ilinsk veernk...) a naich chlapcov uvidte aj na vekom bilborde v iline; takmer cel leto bude na om zobrazen spolon fotka hrov. O spomnan spech sa zaslili tto hri: Viktor Holbek (kapitn), projektov k zapojeniu sa do nho tmu vprospech terchovskch det. Basketbal si v Terchovej postupne zskava svojich priaznivcov. Zaiatky s vdy ak, pretoe udia potrebuj objavi doposia nepoznan krsu a prekona predsudky. Tento port je vlastne univerzitnm portom ( pn trner zvykne hovorieva portom inteligentnch), ale je to aj vborn prostriedok na vyplnenie vonho asu pre nae deti, pretoe m vea

12

Infoservis

3/ 2011

Da 3. mja 2011 sa uskutonilo okresn kolo spevckej sae vinterpretci slovenskej udovej piesne s nzvom Slvik Slovenska 2011. Zo Z s M A. F. Kollra vTerchovej reprezentovali nau obec vazky kolskho kola v jednotlivch kategrich. Okresn kolo tejto sae prebiehalo v koncertnej sle ZU L. rvaya viline. Vsledky: Martina Bobov: 1. miesto v I. kategrii; postup do krajskho kola (hudobn sprievod: Milo Bob) Terzia Rusiakov: 2. miesto vIII. kategrii; nhradnka do krajskho kola (hudobn sprievod: Tom Kubala) Sae sa zastnila aj Nikola Lacekov. Vstredu 13. jla 2011 vase od 15,30 do 18,00 h sa bude vkinosle kultrneho domu kona prednka Stanislava Cabadaja na tmy: Omyly-fikcie vo fyzike, matematike akozmolgii, Jednotn teria vesmru triezvou logikou, Nekoneno a absoltno, Teria relativity a kvantov mechanika, Rchlos renia svetla a rchlos pohybu nedelitench iastoiek hmoty, Gravitcia a elektromagnetizmus, Hmota a antihmota, Hmota a energia, Priestor aas, Prtomnos, minulos, budcnos avenos, Priny a nsledky bludrstva. Prednka bude spojen s diskusiou, ako aj sponukou knh na dan tmy. XII. REPREZENTAN STRUHRANSK PLES V duchu tanca a zbavy sa 14. mja 2011 uskutonil al ronk Struhranskho reprezentanho plesu. Oprjemn atmosfru sa postarali organiztori tohto podujatia Z sM Terchov avbor RZ pri Z v Struhrni. Zrove sa chceme poakova vetkm, ktor prispeli sponzorskmi darmi do bohatej tomboly. Teme sa na optovn stretnutie vroku 2012!

Da 8.mja 2011 sa na Obecnom rade v Terchovej uskutonilo uvtanie det do ivota v pote 30 z toho 10 dievat. Tieto deti boli naroden od aprla 2010 do aprla 2011. Sasou aktu bol aj kultrny program. Prajeme deom a matkm kich nedvnemu sviatku vetko najlepie. Z s M A. F. Kollra v Terchovej v spoluprci so ZU L. rvaya viline vysunut pracovisko vTerchovej usporiadali 18. mja 2011 v priestoroch M Terchov koncert Deti deom. Na koncerte inkovali iaci z klavrnej triedy Mgr. Zuzany Patrniakovej a astnky kolskho kola spevckej sae Slvik Slovenska (Sarah Chabrekov, Barbora Frtrikov, Nataa Berekov, Anna Mria Hanuliakov, Mria Tlachov, Magdalna Ondruov, Rebecca Neumannov, Stela Jozefiakov, Veronika Valchrov, Stanislava Bielkov). Spevky na klavri a keyboarde sprevdzala Z. Patrniakov. Mal klkri si s inkujcimi zaspievali a zatancovali. Da 24. mja 2011 iaci Z s M A. F. Kollra vTerchovej navtvili poas exkurzie Nrodn radu Slovenskej republiky. iakov srdene privtal a zrove i sprevdzal Ing. Milan Laurenk, poslanec NR SR zTerchovej. Pn poslanec im umonil nazrie aj do tch ast parlamentu, ktor s pre benho nvtevnka nedostupn. iaci tak mohli nahliadnu do pracovne predsedu NR SR, do rokovacej miestnosti Vboru NR SR pre obranu a bezpenos, prezreli si kancelriu poslanca Ing. M. Laurenka. Prehliadka parlamentu bola pre iakov nevednm zitkom. iaci Zkladnej koly s materskou kolou A. F. Kollra v Terchovej pripravili v nedeu 8. mja 2011 o 15,00 h na Obecnom rade vTerchovej vlastn koncert pri prleitostDa matiek. Z s M A. F. Kollra v Terchovej v spoluprci s agentrou LETart usporiadali pre svojich iakov hudobno-vchovn predstavenie. Vchovn program sa konal v Kultrnom dome A. Hlinku v Terchovej. Za pomoci veselch piesn program postupne prechdzal citlivou tematikou vzahu loveka k prrode a zamal sa nad budcnosou Zeme a ud. inkovali: hudobn skupina Mosty so spevkom Petrom Bakom.

SPOMIENKA

P O A K O VA N I E
Mama naa, stark mil, vetkch si ns opustila. Vemi ak bola chva, ke si od ns odchdzala. Ike nie si medzi nami, Tvoja lska je tu stle snami. Zprimnho srdca akujeme vetkm prbuznm aznmym, ktor sa prili rozli snaou milovanou manelkou, mamou, starou aprastarou mamou

A-AUTO ilina
iaci Z s M A. F. Kollra v Terchovej sa zastnili na celoslovenskom itateskom maratne pod nzvom TAJME SI 2011. Spolu 207 iakov v Kultrnom dome A. Hlinku prispelo k prekonaniu minuloronho rekordu. Na Slovensku sa v tomto roku do itateskho maratnu zapojilo viac ako 30 000 det. V najblich tdoch vyjd nov CD albumy, ktormi ns poteia skupina ARZN, H PUPOV aAK MUZIKA. TERCHOV

Da 17. jna 2011 sme si pripomenuli 3. vroie mrtia naej mamy ktor zomrela vo veku 85 rokov. Da 3. novembra 2011 si zrove pripomenieme nedoit 90. narodeniny nho otca ktor zomrel 18. marca 2010 vo veku 88 rokov. Kto ste ich poznali, venujte im snami tich spomienku amodlitbu. Slskou actou spomnaj syn tefan adcra Jozefna Murov srodinou.

Karolny P IR KOVE J

Frantika P IR K U

Terezkou UP IC OVOU
ktor ns navdy opustila 20. mja 2011 vo veku 87 rokov. Sctou alskou smtiaca rodina

Obecn noviny TERCHOV. Vydva Miestne kultrne stredisko Terchov. fredaktor: Jn Miho ml. Redakcia: Helena Laiakov, Katarna Halapiov Redakn rada: Peter Cabadaj, Rudolf Patrniak, Vladimr Krio, Milan Moravk st., Mgr. Renta Opalkov, Ing. Marin Zajac, Marin iko, Mgr. Katarna uratn, Vclav Bob, Mria Janikov Jazykov prava: Peter Cabadaj. Tla: ROSEA tla, ilina. Prprava tlae: Ing. Peter vec Adresa redakcie: MKS Terchov, tel. . 041/569 51 29. Oc Terchov, tel. . 041/569 51 38, fax. 041/569 53 10 Registran slo: 1/92. Evidenn slo: 3548/09. Vylo v jni 2011.