813

2006
R��
��
Rozvojový plán Slovensko – Východ
[návrh]
Prešov, Košice – september 2006
Copyright © 2006, Prešovský samosprávny kraj, Košický samosprávny kraj

Vážené dámy, vážení páni,
Prešovský a Košický kraj patria v Európe regiónov medzi najmenej rozvinuté regióny. Stále máme relatívne vysokú
nezamestnanosť, nedobudovanú cestnú a priemyselnú infraštruktúru, mladí ľudia odchádzajú za prácou do iných regiónov,
nemáme dostatočné výskumno-vývojové kapacity.
Vstupom Slovenska do EÚ sa však vytvorila pre nás lepšia šanca túto situáciu zmeniť, keďže EÚ poskytuje štrukturálnu
pomoc najmä menej rozvinutým členským krajinám a regiónom, aby rozdiely medzi nimi neboli príliš vysoké, ale boli
sociálne a ekonomicky tolerovateľné.
Na to, aby sme východ Slovenska mohli pozdvihnúť na vyššiu socio-ekonomickú úroveň, je potrebné sa dôkladne pripraviť.
Mať pripravené programové dokumenty, čiže dobré plány, dobré programy a projekty, a aj vedieť, na čo sa zamerať a čomu
priradiť priority. Keďže EÚ sa pozerá na regióny len po druhú úroveň tzv. štatistických regiónov NUTS II, čo v našom prípade
znamená Prešovský a Košický kraj spolu, teda Slovensko – Východ, bolo výhodné sa spojiť a pripravovať sa spoločne na
absorpciu a efektívne využitie finančnej pomoci EÚ.
Celý proces prípravy Rozvojového plánu pre región Slovensko – Východ bol unikátny v tom zmysle, že naše samosprávne
kraje vytvorili veľmi cenné partnerstvo a iniciovali, pripravili a veríme, že budú aj realizovať tento plán spoločne.
Projekt POKER, ktorý bol podstatný nástroj na rozvinutie myšlienky prípravy spoločného rozvojového dokumentu, bol
v tejto oblasti pilotným, čo znamená, že ako prví medzi samosprávnymi krajmi na Slovensku sme sa vydali na cestu, ktorá
znamená lepšiu pripravenosť v dnešnej Európe, ktorá znamená vyššiu zodpovednosť za riešenie socio-ekonomických
otázok vo svojom území, a tiež ktorá znamená komplexnejšie využitie endogénneho potenciálu Východného Slovenska.
Predkladaný Rozvojový plán Slovensko – Východ je výsledkom partnerskej spolupráce či už politickej, administratívnej
a odbornej a my veríme, že toto partnerstvo bude pokračovať aj naďalej a šancu, ktorá sa nám ponúka využijeme tak, aby
sa kvalita života v regióne Slovensko – Východ dostala minimálne na úroveň porovnateľnú s priemerom Európskej únie.
Peter Chudík Zdenko Trebuľa

Predseda Prešovského Predseda Košického
samosprávneho kraja samosprávneho kraja
Rozvojový plán Slovensko – Východ
[návrh]
ZOSTAVILI:
Ťapák, Peter, Ing., Košický samosprávny kraj

Miščíková, Helena, Ing., Prešovský samosprávny kraj
Molnárová, Mária, Ing., Košický samosprávny kraj
Valentovič, Martin, Mgr., M.E.S.A. 10, Bratislava
Štoffová, Monika, PhDr., Agentúra regionálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja
Svistáková, Katarína, Ing., Košický samosprávny kraj
Kuchta, Jozef, Ing., Slovenská agentúra životného prostredia, Prešov
Metodika procesu a konzultácie k príprave Rozvojového plánu Slovensko – Východ:
Steiner, Andrej, CSc., RNDr., Karpatský rozvojový inštitút, Košice

Záborská, Zuzana, Ing., Karpatský rozvojový inštitút, Košice
Táto publikácia bola vypracovaná v rámci projektu „POKER – komunikácia, partnerstvá, spoločné východiská
a zámery pre NUTS II (POKER – PrešOv-KošicE Región)“ spolufinancovaného Európskymi spoločenstvami.
Tento projekt koordinoval a riadil:
Projektový koordinátor: Ernst, Alexander, Ing., Prešovský samosprávny kraj

Projektový manažér: Orlovská, Daniela, Mgr., Prešovský samosprávny kraj
Tematická oblasť: HOSPODÁRSTVO
Hlavní riešitelia:
Svistáková, Katarína, Ing., Košický samosprávny kraj
Riešitelia:
Bartók, Ladislav, Ing., Vidiecky parlament
Burda, Peter, RNDr., Slovenská agentúra životného prostredia, Prešov
Čekovský, Pavol, Ing., Lesy mesta Spišská Nová Ves
Demčák, Dušan, Združenie obcí Slánske vrchy
Garay, Ladislav, Ing., Regionálna poľnohospodárska a potravinová komora, Košice
Grega, Róbert, PhD., Ing., Združenie obcí Hnileckého regiónu
Kmec, Michal, Ing., Košický samosprávny kraj
Mareková, Anna, Ing. arch., Košický samosprávny kraj
Miščíková, Helena, Ing., Prešovský samosprávny kraj
Molnárová, Mária, Ing., Košický samosprávny kraj
Zolovčíková, Mária, PaedDr., Košický samosprávny kraj
Tematická oblasť: SOCIÁLNA OBLASŤ A VZDELÁVANIE
Hlavný riešiteľ:
Štoffová, Monika, PhDr., Agentúra regionálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja
Riešitelia:
Magdaléna, Artimová, Fond sociálneho rozvoja
Dvorový, Vladimír, MUDr., Nemocnica s poliklinikou Trebišov, a.s.
Godla, František, PhDr., Prešovský samosprávny kraj
Horská, Mária, Ing., Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Prešov
Liberková, Iveta, Spoločnosť ľudí dobrej vôle, Košice
Martinková, Emília, Ing., Akadémia vzdelávania, Prešov
Richmanová, Jana, Ing., Prešovský samosprávny kraj
Rybár, Slavomír, Akadémia vzdelávania, Košice
Varcholová, Judita, PhDr., Rada pre poradenstvo v sociálnej práci, Košice
Tematická oblasť: ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Hlavný riešiteľ:
Kuchta, Jozef, Ing., Slovenská agentúra životného prostredia, Prešov
Riešitelia:
Bilá, Anna, PhD., Ing., Technická univerzita, Košice
Dugasová, Janette, Mgr., Slovenská agentúra životného prostredia, Košice
Gajdoš, Ľubomír, Mgr., Slovenská agentúra životného prostredia, Prešov
Chomjak, Peter, Ing., Slovenská agentúra životného prostredia, Prešov
Kvokačka, Jozef, Ing., Krajský úrad životného prostredia, Prešov
Roháriková, Eva, Mgr., Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru, Prešov
Vagaský, Vladimír, Ing., Slovenská agentúra životného prostredia, Prešov
IMPLEMENTAČNÝ MECHANIZMUS
Vypracovali:
Ernst, Alexander, Ing., Prešovský samosprávny kraj
Múdra, Rozália, Ing., Košický samosprávny kraj
Steiner, Andrej, CSc., RNDr., Karpatský rozvojový inštitút, Košice
Záborská, Zuzana, Ing., Karpatský rozvojový inštitút, Košice
KOMUNIKAČNÁ STRATÉGIA
Vypracovali:
Majcherová, Ingrid, Ing., Fond sociálneho rozvoja
Roháriková, Eva, Mgr., Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru, Prešov
Takáč, Július, Ing., Prešovský samosprávny kraj
Vataščin, Miroslav, Ing., Prešovská univerzita, Prešov
SPOLUPRACOVALI:
Bača, Marián, Mgr., Krajský úrad Prešov
Bieľak, Štefan, JUDr., Združenie miest a obcí Slovenska
Cifranič, Jozef, Ing., Pôdohospodárska platobná agentúra, Trebišov
Dittel, Laura, Karpatská nadácia, Košice
Dujakovičová, Viera, Ing., Vidiecky parlament
Dúl, Vojtech, Ing., Generativ, s.r.o., Košice
Fitzeková, Veronika, Mgr., Prešovský samosprávny kraj
Gargalik, Ján, Ing., Regionálna poľnohospodárska a potravinová komora, Prešov
Grega, Róbert, PhD., Ing., Technická univerzita, Košice
Ferencz, Vojtech, Košický samosprávny kraj
Hanzelyová, Erika, Mgr., Agentúra regionálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja
Holubová, Lenka, Ing., Prešovský samosprávny kraj
Hoppanová, Agnesa, Ing. arch., Slovenská agentúra životného prostredia, Košice
Horkay, Juraj, Ing., Slovenská živnostenská komora, Krajská zložka Košice
Hricko, Ján, Ing., Lesná správa Hanušovce
Hricková, Silvia, Košický samosprávny kraj
Chomanič, Jozef, Občianske združenie na podporu a rozvoj regiónu
Jablonská, Jana, CSc., Doc., Ing., Technická univerzita, Košice
Javorský, Peter, Ing., Slovenská agentúra životného prostredia, Prešov
Jusková, Zuzana, Ing., Košický samosprávny kraj
Kilián, Mário, Mgr., Prešovský samosprávny kraj
Kožár, Slavomír, Ing., Stredná priemyselná škola elektrotechnická, Prešov
Mamczák, Michal, Doc., RNDr., Košický samosprávny kraj
Mareková, Anna, Ing. arch., Košický samosprávny kraj
Mojžiš, Martin, Mgr., Košický samosprávny kraj
Nedelko, Vladimír, Ing. arch., Slovenská agentúra životného prostredia, Prešov
Pavelčíková, Monika, Mgr., Ľubovnianske múzeum v Starej Ľubovni
Pavlovičová, Svetlana, Ing., Prešovský samosprávny kraj
Regula, Ladislav, Mgr., Prešovský samosprávny kraj
Salokyová, Zuzana, Mgr., Prešovský samosprávny kraj
Stolárik, Rastislav, Ing., Združenie podnikateľov Slovenska
Szabóová, Silvia, RNDr., SOSNA o. z.
Timčák, Gejza, Doc., Ing., Technická univerzita, Košice
Tomášová, Ľubica, Ing., Mestský úrad Prešov
Predtým než....
..... sa začnete orientovať v tomto dokumente a študovať jeho obsah, chceme upriamiť Vašu pozornosť na niekoľko
skutočností významne ovplyvňujúcich jeho tvorbu.
Začiatok procesu (na jeseň v roku 2004) charakterizovalo silné uvedomenie oboch samosprávnych krajov, Košického
a Prešovského, ako kľúčových hráčov v rozvoji svojich regiónov, postupovať v strategických otázkach rozvoja spoločne.
Pochopenie vzájomne prospešných výhod znamenalo mobilizáciu potrebných vnútorných východoslovenských odborných
kapacít a zainteresovanosť partnerských subjektov a je potrebné zdôrazniť, že proces tvorby spoločného rozvojového
dokumentu má pre Východné Slovensko dva dôležité významy.
Tým prvým je tá skutočnosť, že východniari ako prví na Slovensku, preklenuli administratívnu hranicu samosprávneho kraja
a posunuli svoje uvažovanie a skutky v prospech celého územia Východného Slovenska na úroveň európsky vnímaného
regiónu NUTS II.
V roli priekopníkov životaschopnosti úrovne regiónu NUTS II a pri vytváraní návrhu nového modelu zavedenia spolupráce
partnerov v rozvoji regiónu trpezlivo vysvetľovali a presviedčali, že nastolená spoločná cesta k zefektívneniu využívania
rozvojového potenciálu a k riešeniu spoločných prioritných problémov, je výhodou a predpokladom k zvyšovaniu
konkurencieschopnosti regiónu a k zatraktívneniu a zlepšeniu života v ňom. Dôležitým pozitívnym dopadom (bez
zbytočnej skromnosti) neľahkých spoločných snáh, systémovej práce a intenzívnej komunikácie, je vytvorenie Regionálneho
operačného programu (v rámci Národného strategického referenčného rámca SR) s akceptáciou a zaradením viacerých
priorít rozvoja regiónu Slovensko Východ a následne aj zriadenie sprostredkovateľského orgánu (SORO) na území
východného Slovenska pre jeho implementáciu.
Tieto fakty znamenajú vážnu prospešnú zmenu v decentralizácii prístupov a postupov rozhodovania s významnou
participáciou regionálnych štruktúr v procese prípravy, hodnotenia a realizácie rozvojových projektov.
Druhým, nie menej dôležitým významom procesu spoločného rozvoja regiónu je samotný jeho produkt - Rozvojový
plán regiónu Slovensko Východ (RoP). A to nielen ako nástroj riadenia rozvoja regiónu, ale najmä ako nástroj budovania
partnerstva. Jeho tvorba s dobrovoľnou, aktívnou a nezištnou účasťou zástupcov partnerských subjektov je významnou
pridanou hodnotou pre zefektívňovanie spolupráce, vzájomnej komunikácie a skvalitňovanie rozhodovania v oblasti
rozvoja na úrovni regiónu NUTS II – Slovensko Východ.
RoP nie je sumárom „všetkého“, čo by na východnom Slovensku bolo treba, ani súborom doteraz nezrealizovaných, či
v budúcnosti plánovaných projektov zvlášť na úrovni NUTS III, teda na úrovni každého z východoslovenských samo-
správnych krajov.
RoP je dokument o strategických spoločných prioritách NUTS II, ktorých dôležitosť bola riešiteľským tímom určovaná cez
spoločne definované kritériá. RoP je pilotný dokument tohto druhu na Slovensku a ako v takom, je možné v niektorých
častiach jeho obsahu skúseným a odborným okom zbadať „priekopnícke boliestky“. V zásade je však RoP dokumentom
otvoreným, pripraveným na ďalšiu diskusiu, dopĺňanie a vylepšovanie.
Tvorba Rozvojového plánu Slovensko – Východ prebiehala s vysokým pracovným nasadením a v atmosfére vzájomnej
podpory s dostatočnou dávkou nadšenia a motivácie v spoločne nastavenom systéme práce a spolupráce partnerských
subjektov, ktorý má dobré vyhliadky k dlhodobej udržateľnosti v prospech rozvoja východného Slovenska.
Riešiteľský tím
OBSAH
Úvod.................................................................................................................................................. 13
1. Základné analytické vstupy k zostaveniu Rozvojového plánu
Slovensko - Východ...................................................................................................................... 16
1.1. Východiská pre vypracovanie Rozvojového plánu
Slovensko - Východ..................................................................................................... 16
1.2. Profil regiónu Slovensko - Východ - zhrnutie.................................................... 17
2. Stratégia rozvoja regiónu Slovensko - Východ................................................................... 20
2.1. Strategické ciele........................................................................................................... 20
2.2. Rozvojové témy v oblasti ekonomického rozvoja a hospodárstva........... 21
2.3. Rozvojové témy v oblasti sociálnej....................................................................... 24
2.4. Rozvojové témy v oblasti životného prostredia............................................... 28
2.5. Priority, špecifické ciele a opatrenia...................................................................... 32
2.5.1. Rozvojová téma: Produktivita a konkurencieschopnosť
priemyslu a služieb.................................................................................... 32
2.5.2. Rozvojová téma: Cestovný ruch............................................................ 39
2.5.3. Rozvojová téma: Ekonomický rozvoj vidieka................................... 43
2.5.4. Rozvojová téma: Služby zamestnanosti a podpora
zamestnateľnosti ........................................................................................ 47
2.5.5. Rozvojová téma: Sociálne služby.......................................................... 49
2.5.6. Rozvojová téma: Sociálno-právna ochrana...................................... 51
2.5.7. Rozvojová téma: Zdravotná starostlivosť.......................................... 52
2.5.8. Rozvojová téma: Vzdelávanie................................................................ 53
2.5.9. Rozvojová téma: Kvalita zložiek životného prostredia................. 56
2.5.10. Rozvojová téma: Nakladanie s odpadmi........................................... 60
2.5.11. Rozvojová téma: Ochrana a tvorba krajiny....................................... 64
2.5.12. Rozvojová téma: Zvyšovanie regionálneho environmen-
tálneho povedomia................................................................................... 68
3. Návrh indikátorov pre monitoring a hodnotenie plnenia cieľov Rozvojového
plánu Slovensko - Východ.......................................................................................................... 70
3.1. Návrh indikatívnej alokácie finančných prostriedkov v % podľa
rozvojových tém.......................................................................................................... 74
4. Mechanizmus implementácie Rozvojového plánu Slovensko - Východ.................. 76
4.1. Návrh mechanizmu pre implementáciu (MI) Rozvojového plánu
Slovensko - Východ..................................................................................................... 76
4.2. Komunikačná stratégia Rozvojového plánu Slovensko - Východ.............. 79
5. Integrovaná štúdia podmienok ďalšieho rozvoja regiónu Slovensko - Východ..... 84
Doslov................................................................................................................................................ 95
Prílohy:
1. SWOT analýzy............................................................................................................................... 98
2. Zhrnutie rozvojových oblastí, tém a priorít....................................................................... 105
3. Zoznam skratiek.......................................................................................................................... 107
4. Obrazová príloha ........................................................................................................................ 109
Základné analytické vstupy k zostaveniu

Rozvojového plánu Slovensko -Východ
8 Rozvojový plán Slovensko - Východ [návrh] Rozvojový plán Slovensko - Východ [návrh] Rozvojový plán Slovensko - Východ [návrh]
Úvod
Košický a Prešovský samosprávny kraj patria zo sociálno-ekonomického hľadiska medzi
najmenej rozvinuté oblasti Slovenskej republiky a súčasne medzi 10 najzaostalejších
regiónov Európskej únie. Je to dôsledok transformačného procesu, ako aj periférnej
lokalizácie týchto krajov pri súčasne nedostatočne rozvinutej technickej (najmä dopravnej),
ale aj podnikateľskej i občianskej infraštruktúry.
Obidva kraje východného Slovenska majú popri zemepisnej blízkosti veľmi silné ekonomické
a sociálne prepojenie, vyznačujú sa - najmä v porovnaní s ostatnými regiónmi SR výraznými
regionálnymi i vnútroregionálnymi disparitami, nízkou konkurencieschopnosťou,
vysokou mierou nezamestnanosti, zaostávajúcou infraštrukturálnou a kapitálovou
poddimenzovanosťou. Z uvedeného dôvodu je dôležitá vzájomná spolupráca oboch
samosprávnych krajov na základe partnerstva, s dôrazom na vypracovanie spoločnej
stratégie rozvoja – Rozvojového plánu na úrovni NUTS II. Je to nevyhnutná potreba regiónu
východného Slovenska. Vypracovanie rozvojového plánu na úrovni NUTS II je obsiahnuté
aj v zákone o podpore regionálneho rozvoja, v štruktúre programových dokumentov,
prostredníctvom ktorých sa v SR zabezpečuje regionálna politika.
Napriek spoločným problémom, ktorým čelia, obidva samosprávne kraje doteraz vykonávali
regionálnu politiku separátne. Svedčí o tom aj skutočnosť, že Programy hospodárskeho
a sociálneho rozvoja samosprávnych krajov boli vypracované samostatne na úrovni NUTS
III bez vzájomného prepájania a koordinácie aktivít.
Proces tvorby spoločného Rozvojového plánu Slovensko - Východ (ďalej RoP) nadväzuje na
Rámcovú dohodu o spolupráci Prešovského a Košického samosprávneho kraja zo dňa 29.
5. 2002. Projekt „POKER (PrešOv KošicE Región) – Partnerstvá pre rozvoj regionálnej politiky
na úrovni NUTS II Slovensko – Východ“, ktorého výstupom je RoP S – V, podal Prešovský
samosprávny kraj v nadväznosti na Operačný program Základná infraštruktúra – Budovanie
a rozvoj inštitucionálnej infraštruktúry v oblasti regionálnej politiky.
Prípravné práce na vypracovaní Rozvojového plánu Slovensko – Východ začali ešte pred
schválením projektu POKER. Bola vytvorená organizačná a personálna štruktúra projektu.
Boli vytvorené tímy odborníkov, úlohou ktorých bola metodológia tvorby dokumentu a jej
naplnenie. Personálna štruktúra pozostávala z odborníkov pracujúcich v rozhodovacej,
koordinačnej, v dvoch expertno-metodologických a štyroch tematických pracovných
skupinách. Na základe záverov vyplývajúcich zo spoločných pracovných zasadnutí členov
koordinačnej a expertno-metodologickej skupiny sa prikročilo k postupnému napĺňaniu
aktivít zadefinovaných v projekte. Ich výsledkom bolo v roku 2005 vypracovanie „Návrhu
smerovaní rozvoja regiónu NUTS II Slovensko – Východ“, ktoré bolo prerokované a schvále-
né na rokovaní zastupiteľstiev obidvoch samosprávnych krajov (v Zastupiteľstve PSK 14. 6.
2005 a v Zastupiteľstve KSK 22. 6. 2005). Táto etapa prác na príprave Rozvojového plánu
bola financovaná z rozpočtov obidvoch samosprávnych krajov, ktoré na začiatku procesu
vyčlenili čiastku 500 tis. Sk na financovanie externej expertízy, ako aj na nevyhnutné výdaje
spojené s prácou tematických pracovných skupín.
Po schválení projektu POKER zo strany MVRR SR v júli 2005 a po podpise Zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku samosprávne kraje a partneri zapojení do projektu
nadviazali na predchádzajúce prípravné práce a dokument schválený v zastupiteľstve.
Odborníci v rámci tematických pracovných skupín prehodnotili schválené rozvojové oblasti,
rozvojové témy a priority v nadväznosti na návrh aktualizácie Národného strategického
Rozvojový plán Slovensko - Východ [návrh] Rozvojový plán Slovensko - Východ [návrh] Rozvojový plán Slovensko - Východ [návrh]
9
referenčného rámca SR na roky 2007 – 2013. V záujme efektívneho využívania európskej
finančnej pomoci bolo v procese tvorby Rozvojového plánu dôležité, aby oba samosprávne
kraje a externí odborníci povýšili činnosti súvisiace s formulovaním regionálneho rozvoja
z úrovne NUTS III na úroveň NUTS II a k tomu prispôsobili aj identifikáciu rozvojových tém,
priorít a opatrení, navrhovaných v rozvojovom dokumente pre úroveň NUTS II. Výsledkom
týchto prác bolo formulovanie 12 rozvojových tém a 26 rozvojových priorít.
Celý proces vypracovania Rozvojového plánu v cieľoch i prioritách je smerovaný k

dosiahnutiu vyváženého socio-ekonomického rozvoja regiónu Slovensko – Východ
a zvýšeniu jeho konkurencieschopnosti i tvorby nových pracovných miest. Odzrkadľuje
spoločnú vôľu a rozhodnutie samosprávnych krajov úzko spolupracovať na vypracovaní
spoločného Rozvojového plánu, ktorý prostredníctvom definovania strategických
i špecifických cieľov a priorít vytvorí podmienky na využitie endogénnych zdrojov, najmä
ľudských, materiálnych, informačných i finančných v regióne východného Slovenska.
Hlavným cieľom projektu je vypracovanie spoločného plánovacieho dokumentu pre

východné Slovensko, ktorý bude východiskom pre realizáciu rozvojových aktivít v regióne
na obdobie 2007 – 2013. Čiastkovými cieľmi projektu sú:
- zvýšiť regionálnu kapacitu na prípravu spoločných programov a projektov, ako aj
v oblasti manažmentu EÚ, národných a regionálnych zdrojov
- posilniť partnerský rámec spolupráce kľúčových subjektov regionálneho rozvoja
- pripraviť implementačný mechanizmus pre Rozvojový plán Slovensko – Východ
- presadiť regionálne priority aj do strategických celoslovenských dokumentov,
ktoré sú spojené s čerpaním európskej pomoci
- vybudovať základy pre partnerské vzťahy medzi odborníkmi, politikmi,
inštitúciami
- efektívnejšie riešiť otázky, ktoré presahujú krajský význam (úroveň NUTS III)
V rámci procesu boli vytvorené dve expertné metodologické skupiny, z ktorých jedna
bola zameraná na vypracovanie RoP S – V a druhá na vypracovanie samostatných štúdií
(Integrovaná štúdia a samostatné štúdie, ktoré tvoria samostatnú súčasť RoP). Proces
prípravy Rozvojového plánu Slovensko – Východ a štúdií prebiehal v nasledovných
krokoch:
a) Vytvorenie organizačno-realizačnej a personálnej štruktúry
b) Postupné napĺňanie hlavných výstupov projektu POKER, ktorými sú:
1. Rozvojový plán Slovensko – Východ
2. Skrátená verzia Rozvojového plánu Slovensko – Východ
3. Profil regiónu Slovensko – Východ
4. Integrovaná štúdia podmienok ďalšieho rozvoja regiónu Slovensko –
Východ (syntetická časť Prognózy socio-ekonomického vývoja regiónu
Slovensko – Východ do roku 2015, Konkurencieschopnosti regiónu
Slovensko – Východ, Rozvoja priemyselnej infraštruktúry regiónu
Slovensko – Východ)
5. Prognóza socio-ekonomického vývoja regiónu Slovensko – Východ do
roku 2015
6. Konkurencieschopnosť regiónu Slovensko – Východ
7. Rozvoj priemyselnej infraštruktúry regiónu Slovensko – Východ
8. Štúdia realizovateľnosti Rozvojového plánu Slovensko – Východ
c) Vytvorenie návrhu implementačného mechanizmu RoP a finančných rámcov
Realizácia projektu POKER začala v septembri 2005, trvá 15 mesiacov s termínom ukončenia
v novembri 2006. Za toto obdobie sa uskutočnilo 45 stretnutí tematických pracovných
skupín, 2 konferencie, 3 workshopy (z toho 2 metodologické) a 2 semináre. Realizácia
aktivít sa realizuje v rámci schváleného rozpočtu vo výške oprávnených nákladov projektu
v objeme 5 501,1 mil. Sk, ktoré sú rovnakým dielom (2,5 %) spolufinancované z rozpočtov
obidvoch samosprávnych krajov.
Rozvojový plán Slovensko – Východ nenahrádza Programy hospodárskeho a sociálneho

rozvoja krajov. Jedným z výstupov tematických pracovných skupín a príloh RoP budú
aj odporúčania pre vypracovanie Programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja
samosprávnych krajov.
Po prerokovaní a schválení návrhu RoP Zastupiteľstvami obidvoch samosprávnych krajov

bude Rozvojový plán Slovensko – Východ záväzným programovým dokumentom pre
generovanie spoločných integrovaných projektov zameraných na riešenie spoločných
rozvojových zámerov realizovaných na nadregionálnej úrovni, s dôrazom na rast
konkurencieschopnosti regiónu Slovensko – Východ, tvorbu nových pracovných príleži-
tostí a v konečnom dôsledku životnej úrovne jej obyvateľov.
11
1. Základné analytické vstupy
k zostaveniu Rozvojového
plánu Slovensko – Východ
1.1. Východiská pre vypracovanie Rozvojového plánu Slovensko –
Východ
Hlavným východiskom navrhovanej rozvojovej stratégie sú výsledky súhrnných analýz,
ktoré preukázali nedostatočnú a krehkú dynamiku hospodárskeho rastu a celkového
rozvoja regiónu Slovensko – Východ v porovnaní s priemerom Slovenskej republiky, čo vedie
k trvalej zaostávajúcej pozícii oboch východoslovenských krajov v porovnaní s ostatnými
krajmi Slovenska. Boli tiež vykonané podrobné analýzy a porovnania rozvojových
programov obidvoch samosprávnych krajov, miest, mikroregiónov a obcí týchto krajov.
Košický a Prešovský samosprávny kraj (KSK, PSK) v kontexte regiónov EÚ patria zo sociálno-
ekonomického hľadiska medzi najmenej rozvinuté oblasti Slovenskej republiky a oba
kraje patria medzi 10 najzaostalejších regiónov Európskej únie. Je to dôsledok ťažkého
transformačného procesu v regióne, nedostatočne rozvinutej dopravnej, technickej
i občianskej infraštruktúry a prítomnosti modernej produktívnej ekonomickej základne. Na
strane druhej, oba regióny disponujú vnútornými endogénnymi zdrojmi a zárodkami odvetví
moderného priemyslu, ktoré pri kvalitnej makro a mikroekonomickej politike a podpore
zo ŠF EÚ, dávajú solídnu perspektívu pre rozvoj zamestnanosti, rastu konkurencieschop-
nosti a zvyšovanie celkovej kvality života. Hendikep periférneho postavenia regiónu
Slovensko – Východ môže byť značne eliminovaný urýchleným dobudovaním diaľnic
a rýchlostných komunikácií .
Doteraz tvorili Prešovský samosprávny kraj a Košický samosprávny kraj regionálnu politiku
viac-menej samostatne a svoje rozvojové programy mali rozpracované na úrovni NUTS III,
avšak bez výraznejšej koordinácie a vzájomného prepájania. Obidva východoslovenské
kraje si okrem zemepisnej blízkosti udržali aj veľmi silné ekonomické a sociálne prepojenie.
Obidva kraje čelia podobným problémom a výzvam, súvisiacim najmä s regionálnymi
disparitami vo vnútri regiónu, keďže jeho západnejšia časť je územím s výrazným rastovým
potenciálom, zatiaľ čo jeho severo–východná a južná nemetropolitná časť sú do určitej
miery izolované od ďalších oblastí Slovenskej republiky. Stratégia rozvoja regiónu musí
na tieto skutočnosti reagovať. Geografická poloha regiónu zrejme taktiež prispieva k jeho
pomalšiemu rozvoju, nakoľko východná časť republiky sa rozvíja pomalšie v porovnaní s
jej západnými časťami.
Tento región (podobne ako iné slovenské regióny na úrovni NUTS II ) ako celok nebol
až do nedávnej minulosti dostatočne pripravený na regionálnu implementáciu pomoci
z európskych fondov. Vstup SR do EÚ znamenal okrem iného aj možnosť využiť pomoc
prostredníctvom štrukturálnej politiky EÚ. Táto skutočnosť viedla oba samosprávne
kraje k tomu, aby v záujme spoločného prospechu povýšili a koordinovali svoje činnosti
zamerané na regionálny rozvoj z úrovne NUTS III na úroveň NUTS II, a zároveň, aby v rámci
prípravy a implementácie spoločného rozvojového plánu prekročili politicky definované
administratívne hranice krajov.
Východiskové strategické dokumenty:

 Strategické usmernenia Spoločenstva – RoP odráža usmernenia: „urobiť Európu
a jej regióny atraktívnejším priestorom pre investície a prácu “ a „vytvorenie
väčšieho množstva a kvalitnejších pracovných miest“.
 Lisabonská stratégia/Národný plán rozvoja – RoP prispieva k zvyšovaniu

konkurencieschopnosti/atraktivity regiónov podporou rozvoja regionálnej
infraštruktúry v póloch rastu.
 Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja/Akčný plán trvalo udržateľného

rozvoja SR.
 Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001.
 Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja PSK a KSK.
 Kľúčové sektorové strategické dokumenty.
 Odvetvové rozvojové dokumenty spracované na úrovni krajov.
Profil regiónu Slovensko – Východ (zhrnutie) 1.2.
Ako podklady pre prípravu Rozvojového programu regiónu Slovensko – Východ boli
vykonané viaceré analýzy tohto územia. Medzi nimi aj Profil regiónu Slovensko – Východ,
v rámci ktorého boli podrobnejšie rozoberané témy: obyvateľstvo a jeho životná úroveň
(demografický vývoj, vzdelanostná štruktúra, ekonomická aktivita a životná úroveň,
bytová výstavba), výkonnosť hospodárstva a jeho štruktúra, trh práce, vzdelávanie, kultúra
a sociálne služby, technická infraštruktúra, prírodné zdroje, kultúrne dedičstvo a životné
prostredie. Tento materiál je svojim spôsobom zhrnutím najvýznamnejších charakteristík
regiónu a jeho okresov, ktoré sú kľúčové pre jeho ďalší ekonomický rozvoj. Sú to tieto:
a) Zaostávajúce miestne hospodárstvo

Rozvoj hospodárstva regiónu Slovensko – Východ zaostáva za rozvojom ostatných
slovenských regiónov ako aj regiónov EÚ. Jeho úroveň HDP na obyvateľa v parite kúpnej
sily nedosahuje ani 40% úrovne v súčasných krajinách EÚ. Hoci náskok EÚ sa postupne
znižuje, toto znižovanie je len pozvoľné. Pri súčasných tempách rastu by hospodárstvo
východného Slovenska dosiahlo hladinu Európskej Únie až v roku 2111, Prešovský kraj
dokonca až v roku 2259.
13
Príčiny zaostávania, ktoré odporúčame adresovať v stratégii rozvoja, je možné rozdeliť do
niekoľkých skupín:
1. Nízka produktivita práce v sektoroch priemyslu a služieb. Produktivita práce

v priemysle regiónu dosahuje len 83% produktivity práce v priemysle SR, a len približne
20% produktivity práce v priemysle EÚ. Produktivita práce v službách regiónu je na úrovni
90% produktivity práce v službách SR, a v porovnaní s produktivitou práce v službách EÚ
dosahuje len 20%.
Zaujímavosťou je, že v sektore poľnohospodárstva od roku 2002 región Slovensko – Východ
dosahuje nadpriemernú produktivitu práce (109% produktivity práce v poľnohospodárstve
SR). Ide o následok dlhodobého poklesu zamestnancov v poľnohospodárstve,
vyššieho ako bol pokles produkcie (meraný prostredníctvom hrubej pridanej hodnoty).
Produktivita práce v poľnohospodárstve Východného Slovenska sa už blíži k produktivite
práce v poľnohospodárstve EÚ. V štruktúre produkcie poľnohospodárstva regiónu sme
zaznamenali dlhodobý pokles v chove hospodárskych zvierat rovnako ako aj niektorých
krmovín a vysoký rast produkcie lukratívnejších komodít rastlinnej výroby ako sú olejniny.
Príčinou nízkej produktivity priemyslu a služieb v štruktúre hospodárstva východného
Slovenska je aj podpriemerný počet vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov. Celoslovenským
problémom je schopnosť absolventov domácich škôl uplatňovať svoje vedomosti v praxi.
2. Nízka miera využitia pracovných síl vzhľadom na vysokú nezamestnanosť a

nízku mieru priestorovej mobility. Pre región Slovensko – Východ sú charakteristické
vysoké vnútroregionálne rozdiely, pričom najzaostalejšie sú hospodárstva okrajových
vidieckych mikroregiónov. Problémom je vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti,
keďže až 70% nezamestnaných východného Slovenska je nezamestnaných dlhodobo. Ide
často o uchádzačov s najnižšou kvalifikáciou, ktorí nie sú schopní nájsť uplatnenie na trhu
práce.
3. Efektívnejšiemu rozvoju hospodárstva regiónu bráni aj nedostatočne vybudo-

vaná infraštruktúra dopravných rýchlostných komunikácií, či už ide o napojenie na
rozvojové póly mimo regiónu alebo rozvojové póly v rámci regiónu.
b) Nevyužitý rozvojový potenciál

Na území východného Slovenska existuje veľký potenciál rozvoja, schopný zvyšovať
konkurencieschopnosť jeho hospodárstva. Medzi najsilnejšie stránky regiónu patria:
 Bohaté prírodné a kultúrno-historické danosti krajiny vytvárajú predpoklady
pre vysokú kvalitu života a rozvoj cestovného ruchu.
 Strategická poloha na hranici troch krajín a v hraničiacom pásme EÚ. Výhodou
je aj multikultúrne obyvateľstvo so znalosťou rôznych prostredí a tým aj
schopnosťami slúžiť ako komunikačné mosty na rozvoj medzinárodného
obchodu. Na druhej strane nevýhodou polohy na hranici EÚ môže byť zvýšený
výskyt migrantov a žiadateľov o azyl z chudobnejších krajín.
 Mladá pracovná sila, pričom prítomnosť tradičných odvetví a pomerne dobre
rozvinutá sieť škôl dáva predpoklady pre jej vysokú kvalifikáciu. Zvlášť priaznivá
je úroveň obyvateľov v oblasti stredného odborného vzdelania, o niečo menej
priaznivá je v oblasti vysokoškolského vzdelania.
 Priaznivé klimatické prostredie a pôdne pomery na rozvoj poľnohospodár-
stva a lesníctva. Ukazuje sa, že napriek celkovej nízkej produktivite poľnohospo-
dárstva v porovnaní s inými odvetviami (danej predovšetkým roztvárajúcimi
sa nožnicami medzi nákupnými a predajnými cenami poľnohospodárskych
výrobcov) aj tu môžu existovať lukratívne suroviny. Vzhľadom na trend rastu
cien fosílnych palív, príležitosťou môže byť napríklad pestovanie biomasy.
Navyše, po poľnohospodárskych výrobkoch bude vždy existovať globálny dopyt,
pričom ten má v súvislosti so zvyšujúcim sa počtom svetovej populácie a
ubúdaním poľnohospodárskej pôdy vo svete rastúcu tendenciu.
 Výdatné zásoby minerálnych a liečivých prameňov a geotermálnych
prameňov.
c) Únik mozgov
Pretrvávajúcim negatívom v regióne Slovensko – Východ je dlhodobé vysťahovávanie
sa miestnych obyvateľov v súvislosti s nízkou atraktivitou existujúcich pracovných miest.
Najväčším problémom je udržanie najkvalifikovanejšej pracovnej sily.
d) Sociálne napätie
Zaostávajúce hospodárstvo vytvára sociálne napätie v marginalizovaných skupinách
obyvateľstva. Problémom je aj regionálne rozmiestnenie a dostupnosť zariadení sociálnych
služieb – najmä pokiaľ ide o penzióny a domovy dôchodcov, pre klientov ktorých je dôležitý
pocit „domáceho prostredia“.
e) Znečistenie životného prostredia

Životné prostredie regiónu Slovensko – Východ, predovšetkým jeho južná časť, patrí medzi
najviac znečistené oblasti na Slovensku. Oveľa dôležitejšie je, že toto znečistenie rastie
a môže ohroziť ekologickú stabilitu.
K znečisteniu životného prostredia v regióne došlo a stále dochádza dôsledkom pôsobenia

nevhodnej štruktúry priemyslu (ako následok činnosti veľkých stacionárnych zdrojov),
absencie využívania obnoviteľných zdrojov energie, v dôsledku dlhoročnej banskej
a úpravárenskej činnosti, ale aj v dôsledku znečistenia prostredia komunálnou sférou
(vypúšťanie splaškových vôd, produkcia odpadu).
Akútnym problémom východného Slovenska je neustále ohrozenie ničivými záplavami.

15
2. Stratégia rozvoja regiónu
Slovensko – Východ
Hlavným zámerom stratégie rozvoja regiónu Slovensko – Východ je zvýšenie
ekonomickej výkonnosti, produktivity práce a prostredníctvom tohto zvýšenie jeho
celkovej prosperity.
Naplnenie stratégie rozvoja je založené na vyváženom rozvoji troch oblastí – oblasti
ekonomického rozvoja a hospodárstva, oblasti sociálnej, vrátane zdravotnej starostlivosti
a vzdelávania a oblasti environmentálnej. Rozvojové oblasti sú konkretizované na úrovni
NUTS II vybranými rozvojovými témami a prioritami.
2.1. Strategické ciele

1. Posilnenie produktivity a konkurencieschopnosti regiónu v kľúčových
a perspektívnych odvetviach priemyslu a služieb
2. Zhodnotenie a posilnenie vnútorného potenciálu cestovného ruchu
3. Posilnenie úlohy vidieka v hospodárstve regiónu
4. Zvýšenie zamestnanosti a zamestnateľnosti marginalizovaných skupín

obyvateľov na území NUTS II
5. Zvýšenie kvality života občanov so špecifickými sociálnymi problémami v ich

prirodzenom prostredí
6. Zvýšenie udržateľnosti funkčných a úplných rodín
7. Zvýšenie kvalitatívnej úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti
8. Zvýšenie kvality ľudského potenciálu
9. Zvýšenie úrovne ochrany a kvality zložiek životného prostredia v regióne

10. Zavedenie ekonomicky a environmentálne účinnejšieho systému nakladania s

odpadom
11. Zachovanie a zvýšenie biologickej i krajinnej diverzity a ekologickej stability

krajiny
12. Dosiahnutie pozitívnej zmeny myslenia spoločnosti vo vzťahu

k environmentálnym problémom a prírodným hodnotám v regióne
Stratégia rozvoja regiónu
Slovensko - Východ
Rozvojové témy v oblasti ekonomického rozvoja a hospodárstva 2.2.
2.2.1. Rozvojová téma: Produktivita a konkurencieschopnosť priemyslu

a služieb
Produktivita a regionálna konkurencieschopnosť sú kľúčovými faktormi základu

ekonomického a sociálneho rozvoja regiónu NUTS II Slovensko – Východ (ďalej S – V).
Len konkurencieschopný región dokáže rozvíjať výrobu a služby založené na inováciách
a vedomostiach. Charakteristickým rysom konkurencieschopného regiónu je schopnosť
priťahovať a lokalizovať priame domáce a zahraničné investície (PZI), rozvíjať vedecko-
výskumnú základňu a podporovať imigráciu vysokokvalifikovanej pracovnej sily do
regiónu. S prihliadnutím na hore uvedené fakty je nutné, aby sa región východné
Slovensko v období 2007-2013 kontinuálne zameral na podporu rozvoja výroby a služieb
s vyššou pridanou hodnotou, a to vrátane reštrukturalizácie neperspektívnych a málo
produktívnych odvetví. Problémom východného Slovenska je nedostatočne flexibilná
podpora, ako aj nedostatočne disponibilné finančné zdroje zamerané na rozvoj inovačných
aktivít firiem a podporu transferu nových progresívnych technológií posilňujúcich ich
konkurencieschopnosť. V tomto smere je nutné intenzívne podporovať zakladanie novo-
vznikajúcich firiem, najmä technologicky orientovaných firiem, opierajúcich sa o výsledky
domáceho a medzinárodného výskumu a vývoja. Je nutné rozširovať služby zakladaním
podnikateľských inkubátorov a vedecko-technologických parkov, vedecko - výskumných
centier so zreteľom na to, že v regióne S – V sa generuje silný potenciál kvalifikovaných
absolventov z univerzít a technických stredných škôl. Hrozbou je pomalé presadzovanie
kultúry intenzívnej spolupráce pracovísk výskumu a vývoja (VaV) so súkromným sektorom,
nedostatočne pružná reakcia na vznik nových smerov výskumu a potrieb užívateľov,
výsledkov VaV, únik mozgov do zahraničia, pomalá adaptácia školstva na potreby priemyslu.
V oblasti dopravy vážnym problémom regiónu S – V je kapacitne nevyhovujúca vnútro-
regionálna radiálna dopravná sieť, vzájomne prepájajúca inovačné a regionálne póly
východného Slovenska, vrátane chýbajúcich obchvatov obcí a miest. To spôsobuje rast
dopravného preťaženia ciest s negatívnym dopadom na životné prostredie a bezpečnosť
dopravy.
Očakávané dopady:
 Zvýšenie dopravnej dostupnosti, zvýšenie mobility pracovnej sily, zníženie
dopravných nákladov, nehodovosti a emisií z dopravy
 Posilňovanie vnútroregionálnych kooperačných a obchodných väzieb
 Posilnenie hospodárskych väzieb medzi regiónom S – V a regiónmi EÚ a
intenzívnejšie zapojenie ekonomiky regiónu S – V do globálnej ekonomiky
 Rozvoj MSP v oblasti poznatkovej ekonomiky, zvýšenie prílevu zahraničných
investícií a modernizácia hospodárstva S – V
 Zvýšenie využitia domácich, regionálnych zdrojov
 Zvýšenie regionálnej zamestnanosti, exportnej výkonnosti
a konkurencieschopnosti
 Zvýšenie konkurencieschopnosti MSP s dopadom na stabilizáciu pracovného
trhu
 Vytvorenie nových pracovných miest
 Vytvorenie nových subdodávateľských sietí firiem
Slovensko - Východ
17
 Vznik nových podnikov a živností
 Zvýšenie vývojového potenciálu regiónu S – V
 Zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov
 Zníženie emisií a ekologického zaťaženia regiónu S – V
 Nové pracovné miesta
 Zvýšenie výskumných a vývojových kapacít regiónu S – V
 Nové väzby medzi výskumom a podnikateľskou sférou
2.2.2. Rozvojová téma: Cestovný ruch
Región východného Slovensko disponuje jedinečným prírodným, historickým a kultúrnym

potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu (CR). Okrem zachovalého prírodného bohatstva
sa v regióne nachádza množstvo historických, kultúrnych a technických pamiatok, vrátane
pamiatok a území zapísaných do zoznamu UNESCO. Tento potenciál však v súčasnosti nie
je dostatočným spôsobom využitý, čo je ovplyvnené nízkou úrovňou základne CR, zlým
technickým stavom pamiatok, nízkou kvalitou a šírkou ponuky základných a doplnkových
služieb cestovného ruchu, ako aj nedostatočnou koordináciou turistických aktivít. V regióne
S – V chýba dostatočná ponuka nových produktov CR, ktoré prispejú k zaplneniu medzier
na trhu a uspokojeniu rastúceho dopytu po dovolenkách so špecifickým zameraním.
Chýbajú predovšetkým ucelené produkty dlhodobého charakteru, ktoré prinášajú výrazný
multiplikačný efekt pre celkový rozvoj regiónu. Realizácia ucelených programov a produktov
(tzv. balíčkov služieb) sa stáva jedným zo základných prvkov ponuky CR daného územia.
Tvorba nových produktov CR by mala v prvom rade vychádzať z potenciálu a unikátnej
ponuky regiónu. V prípade východného Slovenska je to napríklad oblasť tradičných
remesiel a folklóru, prírodných atraktivít, chránených území, banských pamiatok, kultúrno-
historických pamiatok s výrazným podielom sakrálnych pamiatok, architektonických
pamiatok a iných. Zásadnou otázkou je potreba zlepšenia prezentácie regiónu v zahraničí
a najmä skvalitnenie rezervačných a informačných systémov cestovného ruchu.
 Nárast návštevnosti regiónu
 Zvýšenie lôžkovej vyťaženosti
 Nárast tržieb z CR
 Zatraktívnenie turistického potenciálu územia regiónu S – V pre širší okruh
návštevníkov
 Zvýšený príjem z činností v CR
 Zmenšená závislosť vidieka na mestských centrách
 Vznik turistických klastrov
 Vznik nových atraktívnych turistických produktov
 Lepšie podmienky pre podnikateľov v CR ako aj pre návštevníkov regiónu
 Vzájomné prepojenie a spolupráca centier CR aj s využitím pohraničných
regiónov
 Lepšia úroveň informačných, marketingových a predajných služieb
2.2.3. Rozvojová téma: Ekonomický rozvoj vidieka
V rámci regiónu NUTS II - Východné Slovensko žije na vidieku v 1005 obciach 41,1%
Slovensko - Východ
obyvateľstva. V porovnaní s ostatným územím charakterizuje vidiek najmä prevládajúca
poľnohospodárska výroba a lesníctvo, nižšie zastúpenie priemyslu a celkovo nižšie
zastúpenie služieb. Vzhľadom na to, že najzaostalejšie regióny východného Slovenska
sú tradične poľnohospodárske regióny, lepšie využívanie potenciálu poľnohospodárstva
a lesníctva by mohli byť impulzom ekonomického rozvoja vidieka.
Zamestnanosť v pôdohospodárstve, vrátane lesníctva, poklesla v porovnaní s rokom 1999

vo všetkých vidieckych regiónoch (v roku 2003 – 5,8%). Napriek tomuto kontinuálnemu
poklesu zamestnanosti, poľnohospodárstvo a lesníctvo zohráva v regionálnej
zamestnanosti významnú úlohu. Spolu v 8 okresoch prevyšovala v roku 2003 zamestnanosť
v pôdohospodárstve 10% z celkového počtu pracujúcich v okrese (Sobrance, Gelnica,
Trebišov, Košice - okolie, Medzilaborce, Levoča, Kežmarok, Snina – zdroj ŠÚ SR 2003,
zamestnanosť v SR).
Vidiecke oblasti východného Slovenska sa v súčasnosti výrazne sociálne diferencujú.

Začínajú sa tu objavovať stále väčšie sociálne nerovnosti. Prejavuje sa klesajúca kvalita
života obyvateľstva a je tu výrazne nižšia jeho kúpyschopnosť, ktorá obmedzuje rýchlejší
rozvoj živností i malého a stredného podnikania.
Základným predpokladom úspešného zvládnutia týchto negatívnych javov je podpora
diverzifikácie poľnohospodárskych aktivít a aktivít blízkych poľnohospodárstvu, ktoré
sa pozitívne prejavia v riešení problémov zamestnanosti na vidieku a naštartujú proces
ekonomického rozvoja.
Vidiecke sídla sú významnou kapitolou historického a kultúrneho vývoja. Je potrebné

ich zachovávať v pôvodnej forme z hľadiska sídelnej štruktúry, no na druhej strane ich
aj prispôsobovať moderným požiadavkám pre skvalitnenie života na vidieku, na prácu
a bývanie. V mnohých intravilánoch obcí sú zanedbané a nevyužívané plochy a objekty,
vrátane opustených poľnohospodárskych objektov, čo má nepriaznivý vplyv na kvalitu
životného prostredia, vytváranie čiernych skládok a stagnáciu ekonomického rozvoja .
 Zvýšenie konkurencieschopnosti regionálneho poľnohospodárstva
 Stabilizácia a zaistenie rozvoja poľnohospodárskych subjektov v kraji
 Stabilizácia a vytváranie pracovných príležitostí na vidieku
 Stabilizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby
 Zaistenie pracovných miest na vidieku
 Zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva
 Uspokojenie dopytu po zdravej výžive
 Voči prírode šetrné výrobné postupy
 Zvýšenie zamestnanosti v oblasti rybného hospodárstva
 Zvýšenie ponuky rybacích výrobkov
 Možnosti zdravej výživy obyvateľov
 Zlepšená úprava priľahlých priestorov okolo riek – ochrana životného prostredia
 Úspora neobnoviteľných zdrojov s pozitívnym vplyvom na životné prostredie
 Zvýšenie efektívnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
 Zníženie záťaže na životné prostredie
 Možnosť zapojenia nezamestnaných s nízkym vzdelaní do pracovného procesu
 Stabilizácia obyvateľstva na vidieku
 Zvýšenie možností pre zapojenie sa do vidieckeho cestovného ruchu
Slovensko - Východ
19
2.3. Rozvojové témy v oblasti sociálnej
2.3.1. Rozvojová téma: Služby zamestnanosti a podpora zamestnateľnosti
Transformačné procesy, vrátane štrukturálnych zmien, prebiehajúce v SR v ekonomickej,

politickej a sociálnej oblasti majú výrazný podiel na zmene životných podmienok a životnej
úrovne obyvateľstva. Dopad týchto zmien je v sociálnej sfére aj negatívny. Ich následkom
je marginalizácia rómskych komunít, nezamestnaných, absolventov a ďalších skupín
obyvateľstva, evidentná predovšetkým v regióne Slovensko – Východ.
Medzi hlavné znaky sociálnej vylúčenosti a primárne príčiny úzko súvisiace so sociálnou
vylúčenosťou patrí nezamestnanosť a úroveň dosiahnutého vzdelania obyvateľstva.
Významným faktorom sťaženej sociálnej integrácie je dlhodobá nezamestnanosť.
Čím je dlhšia doba nezamestnanosti, tým je väčšie riziko sociálnej vylúčenosti. Miera
zamestnateľnosti a uplatnenie sa na trhu práce súvisí nielen s úrovňou dosiahnutého
vzdelania, ale aj s tzv. sekundárnou gramotnosťou - s prístupom k moderným informačným
a komunikačným technológiám. Medzi tých, ktorí majú obmedzený prístup k moderným
informačno-komunikačným technológiám, patria predovšetkým nekvalifikovaní pracujúci,
ľudia s najnižším vzdelaním, ľudia z radov najstaršej generácie, s najnižším sociálnym
statusom, žijúci v najmenších obciach. Obmedzený prístup k informačno-komunikačným
technológiám bude v budúcnosti znásobovať riziko vylúčenia zo spoločnosti.
Účinný systém služieb zamestnanosti je preto dôležitým nástrojom politiky trhu

práce, zohráva dôležitú úlohu v procese adaptácie ľudí na stále sa meniace podmienky na
trhu práce, ovplyvňuje a podporuje ich zamestnateľnosť. Dosahuje sa prostredníctvom
poskytovanej podpory pri zvyšovaní mobility a flexibility subjektov na trhu práce, ako
aj poskytovaním pomoci pri získavaní zručností pre nové, resp. rozvíjajúce sa oblasti
ekonomiky.
V súvislosti s vysokou mierou nezamestnanosti, ktorá ku 31. 3. 2006 dosiahla mieru

evidovanej nezamestnanosti v Prešovskom samosprávnom kraji 15, 8% a v Košickom
samosprávnom kraji 18% oproti Slovenskej republike s priemerom 11,4%, je potrebné
v regióne Slovensko – Východ pristupovať k uchádzačom o zamestnanie aktívnejšie.
Najvyššiu mieru nezamestnanosti mali okresy Kežmarok 25%, Sabinov 21,4% a Vranov nad
Topľou 19,2%.
Počet uchádzačov z radov absolventov škôl je 3 370 osôb. Počet uchádzačov o zamestnanie
so zdravotným postihnutím (2 770 osôb) predstavoval z celkového počtu 4,3%. V štruktúre
uchádzačov o zamestnanie vzhľadom k dobe evidencie tvorili najväčší podiel (54,7%)
uchádzači s dobou evidencie nad 12 mesiacov.
 Zníženie počtu dlhodobo nezamestnaných
 Rast zamestnanosti a prevencia dlhodobej nezamestnanosti
 Uľahčenie vstupu a návratu uchádzačov o zamestnanie na trh práce
 Zabezpečenie dostatočnej informovanosti a propagácia poskytovaných služieb
zamestnanosti
 Zvýšenie počtu aktívnych samostatne zárobkovo činných osôb v regióne
 Zvýšenie konkurencieschopnosti regiónu a zvýšenie životnej úrovne
Slovensko - Východ
obyvateľstva
 Zlepšenie prístupu na trh práce
 Zníženie sociálnej odkázanosti
2.3.2. Rozvojová téma: Sociálne služby
Vykonané analýzy potrieb sociálnych služieb na území NUTS II poukazujú na stagnáciu

procesu integrácie. Pretrvávajú veľkokapacitné rezidenčné typy zariadení. Decentralizácia
kompetencií štátnej správy na samosprávu sa zrealizovala bez akejkoľvek odbornej prípravy
kompetentných zamestnancov samospráv na prevzatie zodpovednosti za plánovanie
a rozvoj sociálnych služieb. Vplyvom zmien v spoločenskom dianí, ktoré sú v obidvoch
krajoch veľmi podobné a pre východ republiky charakteristické, (napr. zvyšovanie migrácie
obyvateľstva, vysoká nezamestnanosť, cestovanie žien za prácou, neúplné rodiny, nízka
úroveň vzdelania marginalizovaných skupín, starnutie populácie a pod.) sa neustále
zvyšuje potreba sociálnej pomoci a rozvoja sociálnych služieb. Na Slovensku doposiaľ
nie sú uzákonené štandardy kvality sociálnych služieb, chýba zhodnocovanie kvality
poskytovaných služieb a tým aj efektívne rozdeľovanie finančných prostriedkov.
Je nevyhnutnosťou, aby sme zintenzívnili integračný proces, zlepšovali podmienky pre

rozvoj kvalitných sociálnych služieb s cieľom čo najlepšie uspokojiť potreby občanov
na území NUTS. Vývoj od sebestačnosti k závislosti na pomoci iných osôb väčšinou
neprebieha skokom, ale ide o postupný proces, takže je dôležité disponovať širokou škálou
variabilných a flexibilných služieb a neuvažovať len o tradičných službách – opatrovateľská
služba – domov dôchodcov.
Potreba vytvorenia širšej škály sociálnych služieb, ktoré sú pripravené pokryť potreby
občanov, umožní aj súčasným domovom dôchodcov a ďalším zariadeniam, aby sa otvorili
potrebám občanov v lokalite a neposkytovali služby len svojim ubytovaným klientom.
Úroveň NUTS II zabezpečí koordináciu rozvoja sociálnych služieb, pomôže definovať aké
služby je možné a nevyhnutné zabezpečovať na rôznych úrovniach (obec, okres, kraj, NUTS
II).
Pri zavádzaní nových trendov do sociálnych služieb má nezastupiteľné miesto prevencia,

sociálne poradenstvo a informovanosť občanov. Kompetencia poradenstva a prevencie
na jednotlivých úrovniach je zadefinovaná zákonom NR SR č. 305/2005 o sociálno-právnej
ochrane.
Zároveň je dôležité nezabudnúť na kooperáciu medzi službami v rámci regiónu, na

hodnotenie efektívnosti služieb, na pružné reagovanie na potreby regiónu a na vytváranie
finančných zdrojov na zabezpečenie rozvoja sociálnych služieb do budúcnosti i na
komunitné a strategické plánovanie, ako aj na proces zapájania všetkých aktérov do
plánovania sociálnych služieb a verejnej kontroly napĺňania zvolených postupov.
 Pokles dopytu po pobytových sociálnych službách
 Vytvorenie nových pracovných miest, zameraných na poskytovanie
individuálnych sociálnych služieb
 Vytvorenie nových pracovných miest v terénnych sociálnych službách

Slovensko - Východ
21
2.3.3. Rozvojová téma: Sociálno-právna ochrana
Oblasť sociálno-právnej ochrany v prevažnej miere garantoval v predchádzajúcom období

štát prostredníctvom orgánov štátnej správy. Prijatím zákona NR SR č. 305/2006 Z. z.
o sociálnoprávnej ochrane nastala zmena, viacero kompetencií v oblasti sociálnoprávnej
ochrany a kurately bolo prenesených na orgány samosprávy. Ide najmä o činnosti spojené
s vytváraním podmienok na prevenciu vzniku krízových situácií v rodine, obmedzovanie
a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú osobnostný vývin dieťaťa.
Keďže v regióne východného Slovenska je vykázaný vysoký počet disfunkčných,

problémových a neúplných rodín, v súlade s novými úlohami vyšších územných celkov, je
nevyhnutné vytvárať v kraji vhodné podmienky na poskytovanie pomoci deťom a rodinám,
ktoré sú v kríze, podmienky na úpravu rodinných pomerov a podmienky na pomoc deťom,
ktoré žijú v náhradnom rodinnom prostredí.
V súčasnosti sa však ukazuje nedostatok krízových centier, sanačných centier a „škôl pre
život“ (centrá pre mládež, vrátane mládeže z rómskych komunít, ktorá sa po dovŕšení 16.
roku nepripravuje sústavne na povolanie).
Slovenská republika ratifikovala medzinárodné dokumenty, ktoré upravujú a garantujú

práva dieťaťa. Ide o Konvenciu o právach dieťaťa prijatú Valným zhromaždením OSN
20. novembra 1989 ako aj o Európsky dohovor o výkone práv dieťa a ďalšie medzinárodné
dokumenty, z ktorých je potrebné vychádzať pri tvorbe rozvojových programov SPO.
 Zvýšenie počtu odborných pracovísk a zariadení v oblasti sociálno-právnej
ochrany
 Zníženie počtu disfunkčných, problémových a neúplných rodín
2.3.4. Rozvojová téma: Zdravotná starostlivosť
Východoslovenský región je špecifický vysokým výskytom tzv. civilizačných ochorení.

Vzhľadom k sociálnej situácii (vysoká miera nezamestnanosti, alkoholizmu, vysoký podiel
sociálne odkázaných skupín obyvateľstva) je pozorovateľný nárast určitých ochorení, ktorých
rizikovým faktorom a vyvolávajúcim činiteľom je nesprávna životospráva vyplývajúca
z nízkej vzdelanostnej úrovne a ekonomických možností obyvateľstva. Hospodárstvo SR
v posledných rokoch zaznamenalo určitý pozitívny trend. Celkový zdravotný stav populácie
regiónu ale zaznamenáva negatívny trend – zvyšujú sa počty nádorových ochorení a počty
kardiovaskulárnych ochorení, rastie podiel demencie v staršej populácii. Odraz zvýšenia
životnej úrovne obyvateľstva SR na zdravotnom stave bude v regióne východu SR vzhľadom
k najpomalšiemu hospodárskemu rastu pomalý a bude zaostávať za rozvinutejšou časťou
republiky.
Je to dôsledkom aj slabšieho technologického vybavenia poskytovateľov zdravotnej

starostlivosti, nižšej dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Po transformácii zdravotníckych
zariadení na obchodné spoločnosti sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sústreďovali
na možnosť udržania chodu zdravotníckej starostlivosti a dlhodobo neboli schopní
investovať do zvyšovania kvality.
Zdravá populácia je ale základným predpokladom úspešne sa rozvíjajúcej modernej

Slovensko - Východ
spoločnosti. Vzhľadom k pozitívnemu ekonomickému vývoju v národnom hospodárstve,
ale aj v hospodárení zdravotníckych zariadení je predpoklad, že po určitých organizačných
zmenách bude stúpať kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti, čo spolu s prevenciou
v záujme zdravia riešenou na nižších úrovniach významne prispeje k zastaveniu negatívneho
trendu vo vývoji chorobnosti a úmrtnosti na civilizačné ochorenia.
Dobre vybavené zdravotnícke zariadenia budú schopné poskytnúť zdravotnú starostlivosť

promptnejšie, s nižšími ekonomickými nákladmi, vysokou mierou efektivity a na dobrej
kvalitatívnej úrovni. Toto sa dá dosiahnuť modernizáciou vybavenia diagnostických častí,
zmenšením energetickej náročnosti prevádzky a snahou o poskytovanie dôstojných
podmienok pre pacientov.
 Zvýšenie kvality poskytovaných služieb v zdravotníckych zariadeniach
 Spokojnosť obyvateľov regiónu
2.3.5. Rozvojová téma: Vzdelávanie
Koncepciu výchovy a vzdelávania je možné prezentovať len ako otvorený dokument,

pretože je ovplyvňovaná:
- zmenami vo výchove a vzdelávaní,
- hospodárskymi východiskami,
- demografickými východiskami.
Otvorenosť znamená, že sa musí priebežne dopĺňať, spresňovať a upravovať. Musí reagovať

na nové sociálne a ekonomické podmienky trhu práce, na nové trendy a výdobytky vedy
a techniky.
Vstupom Slovenska do EÚ európsky trh práce poskytol možnosť uplatnenia aj našim

občanom. Táto zmena priniesla potrebu nových vedomostí, zručností a schopností.
Vzdelávací systém sa musí týmto zmenám prispôsobiť a napĺňať tak potreby spoločnosti.
Vyučovanie a vzdelávanie smerom k učiacej sa spoločnosti – rozlišuje tri faktory, ktoré

ovplyvňujú fungovanie spoločnosti a zároveň kľúčovú úlohu meniacej sa spoločnosti. Sú
nimi:
- nástup informačnej spoločnosti,
- stupeň vedecko–technickej vyspelosti,
- globalizácia ekonomiky.
Tieto črty dnešnej doby kladú pred ľudstvo nové výzvy. Odpoveďou na ne je vízia učiacej
sa spoločnosti, kde úlohou vzdelania je poskytovať dostatočnú základňu pre ďalší rozvoj
vedomostí a ponúknuť cestu k zaradeniu sa do ekonomického a sociálneho života.
Úspešný prechod k ekonomike a spoločnosti založenej na vedomostiach, musí sprevádzať
príklon k celoživotnému vzdelávaniu.
Globalizácia formuje novú podobu spoločnosti, tzv. učiacu sa spoločnosť. Takisto
transformuje podobu práce a zvyšuje potrebu mobility a flexibility pracovníkov, ich
schopnosť využívať nové technológie. Veľmi dôležitú úlohu tu zohráva fungujúci vzdelávací
systém. Teda systém vzdelávania, ktorý musí byť pružnejší v príprave kvalifikovaných
pracovníkov v úzkom prepojení s potrebami trhu práce a rozvojovým programom
Slovensko - Východ
23
spoločnosti. Zároveň sa zvýši aj význam celoživotného vzdelávania, ktorým je ďalšie
profesijné vzdelávanie – kvalifikačné i rekvalifikačné.
 Nárast počtu akreditovaných vzdelávacích inštitúcií
 Efektívne prepojenie medzi prípravou pre trh práce a výroby zabezpečované
vzdelávaním, odborným vzdelávaním, získavaním praktických skúseností
a zručností a ekonomickými zmenami a reštrukturalizáciou v regióne, s víziou na
medziregionálnej úrovni v rámci EÚ
 Dostatočne kvalifikovaná pracovná sila reflektujúca na aktuálne potreby na trhu
práce
2.4. Rozvojové témy v oblasti životného prostredia
2.4.1. Rozvojová téma: Kvalita zložiek životného prostredia
Predovšetkým činnosťou veľkých stacionárnych zdrojov znečistenia a vplyvom zvyšujúcej

sa intenzity automobilovej dopravy na hlavných dopravných koridoroch v prieťahoch
ciest I. a čiastočne i II. triedy a na dopravných tepnách v centrálnych častiach miest, ako i
morfologicko-klimatickými pomermi v územiach s najväčšou koncentráciou obyvateľstva
(Košická kotlina, Popradská kotlina, Hornádska kotlina), sa prejavuje znížená kvalita
ovzdušia a zhoršenie imisnej situácie, a to v niektorých prípadoch i nad hranicou príslušných
imisných limitov. Špecifickou oblasťou je aglomerácia Košíc, kde sa dlhodobo produkuje
v porovnaní s ostatnými oblasťami SR najviac emisií, t. j. základných znečisťujúcich látok,
skupín plynných anorganických znečisťujúcich látok a ťažkých kovov.
Všetky hlavné toky, ale i celý rad ich prítokov, majú značne znečistenú vodu a v niektorých
prípadoch je ich plnohodnotné využívanie ohrozené, či priam znemožnené. Najhoršia
situácia v znečistení je v skupine mikrobiologických ukazovateľov (IV. – V. trieda), čo
odzrkadľuje nepriaznivú situáciu hlavne v čistení komunálnych odpadových vôd. Rozvoj
verejných kanalizácií a čistiarní odpadových vôd v regióne Slovensko - Východ výrazne
zaostáva za rozvojom verejných vodovodov (o 25% menej napojeného obyvateľstva
a o 49% menej napojených obcí), a rovnako i za celoslovenským priemerom v napojení
obyvateľov (52,31%, SR 53,29%) i v napojení obcí (13,38%, SR 15,55%). Mnohé existujúce
ČOV v dôsledku hydraulického a látkového preťaženia nespĺňajú požiadavky súčasnej
legislatívy, čo si vyžaduje vo väčšine prípadov komplexnú rekonštrukciu, prípadne
vybudovanie novej ČOV.
Vážnym problémom v regióne Slovensko – Východ je zároveň ohrozenie zdrojov

pitnej vody v dôsledku znečistenia podzemných a povrchových vôd a vyraďovanie
nevyhovujúcich vodných zdrojov z dôvodu kontaminácie ťažkými kovmi a dusičnanmi.
Zásobenie obyvateľstva pitnou vodou v regióne Slovensko – Východ na úrovni 77,59%
zaostáva v porovnaní s úrovňou väčšiny štátov EÚ i za celoslovenským priemerom 84,29%.
Pri hodnotení situácie z hľadiska počtu obcí je situácia oproti celoslovenskému priemeru
73,88% v regióne Slovensko – Východ opäť nepriaznivá – 62,21%. Dobré zásobenie
obyvateľstva pitnou vodou z verejných vodovodov vykazujú mestské sídla, chýbajúce
Slovensko - Východ
verejné vodovody sú naopak problémom predovšetkým vo vidieckych sídlach. Problé-
mom sú taktiež značné straty vo vodovodných sieťach (odhad 25 – 30%).
 Zlepšenie kvality ovzdušia predovšetkým v mestských aglomeráciách s
dosiahnutými hodnotami pod úrovňami príslušných imisných limitov
 Zníženie množstva emisií zhoršujúcich situáciu v životnom prostredí a
podporujúcich skleníkový efekt
 Dostatok kvalitnej pitnej vody pre obyvateľstvo, priemysel, poľnohospodárstvo,
služby
 Dobudovaný systém vodohospodárskej infraštruktúry ako faktora výrazne
ovplyvňujúci rozvoj regiónu
 Zlepšenie kvality povrchových a podzemných vôd
 Zníženie ohrozenia znečistenia zdrojov vody
 Zlepšený stav vodohospodárskej infraštruktúry ako faktora výrazne
ovplyvňujúceho rozvoj regiónu
 Eliminácia rizík (aj zdravotných) kontaminovaného prostredia
 Zlepšená využiteľnosť vôd nádrží
 Zlepšená protipovodňová ochrana
2.4.2. Rozvojová téma: Nakladanie s odpadmi
Medzi najvýznamnejšie problémy v odpadovom hospodárstve na celom území regiónu

Slovensko – Východ možno zaradiť tendenciu nárastu produkcie komunálneho odpadu a
málo účinný separovaný zber zhodnotiteľných komodít v komunálnej aj výrobnej sfére.
Chýbajú zariadenia na zhodnocovanie odpadov a recykláciu odpadov pre niektoré

komodity (napr. tetrapakové obaly, sklenené obaly, plasty), ktoré je možné materiálovo
zhodnotiť prostredníctvom separovaného zberu, čo v dôsledku vysokých dojazdových
vzdialeností a s tým spojených prepravných nákladov do zberných a spracovateľských
centier nachádzajúcich v ostatných regiónoch Slovenskej republiky následne ekonomicky
znevýhodňuje jeho realizáciu pre samotných občanov i dotknuté obce. Z celkového
množstva vzniknutého komunálneho odpadu sa zhodnotilo všetkými spôsobmi len cca
2,6% komunálneho odpadu.
Úroveň separovaného zberu komunálneho odpadu je v regióne východného Slovenska na

nedostatočnej úrovni a charakterizuje ju množstvo vyseparovaných zložiek KO na jedného
obyvateľa za rok, ktoré predstavovalo v regióne Slovensko – Východ v roku 2003 cca 4,2
kg/obyvateľa. Rovnako sa prejavuje nízka úroveň zhodnocovania biologických odpadov
a ich využitia na zlepšenie kvality pôdneho fondu.
Na materiálovom zhodnocovaní komunálneho odpadu sa podieľalo celkom 166 obcí, čo

predstavuje 25%, na energetickom 15 (2%), do kompostovania bolo zapojených 214 obcí
(32%) a iným spôsobom zhodnocovalo komunálny odpad 49 obcí (cca 7%). Veľmi nízka
úroveň je úroveň zhodnotenia biologických odpadov a ich využitia na zlepšenie kvality
pôdneho fondu.
 Zníženie množstva tuhého komunálneho odpadu zneškodňovaného
Slovensko - Východ
25
skládkovaním
 Zvýšená efektivita využívania a predĺženie životnosti skládok odpadu
 Zlepšený stav zložiek ŽP a krajiny
 Zvýšenie úrovne nakladania so separovaným odpadom
 Zvýšenie ekonomickej zainteresovanosti obyvateľstva na separácii odpadov
 Zlepšený stav ŽP a krajiny, estetizácia, zatraktívnenie a zvýšené možnosti pre
využívanie krajiny
 Obnova ekosystémov, fauny, flóry
 Zvýšenie ekologickej stability dotknutých území
 Znížené až eliminované vplyvy na zdravie obyvateľstva
2.4.3. Rozvojová téma: Ochrana a tvorba krajiny
Devízou územia regiónu Slovensko – Východ je neobyčajne pestrá diverzita rastlinných

spoločenstiev i množstvo pôvodných zachovaných zoocenóz a vysoko hodnotná prírodná,
zatiaľ relatívne málo narušená horská i podhorská krajina osobitá v celoslovenskom
i stredoeurópskom kontexte. V takto vymedzenom území sa nachádzajú, resp. do tohto
územia plošne zasahuje 6 národných parkov a tri chránené krajinné oblasti (súhrnne
17,33% plochy regiónu). Vzájomná plošná nadväznosť území Národného parku
Poloniny, Užanského nacionaľneho prírodného parku a Biesczadského národného parku
vytvára plošne najväčšie územie so zachovalou prírodou v strednej Európe a patrí spolu
s územím Národného parku Bavorský les medzi najvýznamnejšie územia tohto druhu
v európskom meradle.
Významnými zachovalými historickými krajinnými štruktúrami sú atraktívna Tokajská

vinohradnícka oblasť, lúčno – pasienkarské lokality Zamagurie a Liptovská Teplička.
V regióne Slovensko – Východ sa nachádza najväčšia koncentrácia kultúrnych a historic-
kých pamiatok v rámci Slovenskej republiky i viaceré lokality zapísané do Zoznamu
svetového prírodného dedičstva a Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Na druhej strane možno hodnotiť negatívne prevahu veľkoblokovej ornej pôdy

s minimálnym zastúpením ekostabilizačných prvkov v krajinnej štruktúre na celom území
Východoslovenskej nížiny, Košickej kotliny i Popradskej kotliny a výraznú fragmentáciu
krajiny líniami dopravnej (diaľnica, cesty, železnice) a technickej infraštruktúry (vedenia
VVN a VN) najmä na území Košickej kotliny. Nízka ekologická stabilita veľkých blokov
poľnohospodárskej pôdy vytvára predpoklady pre značnú vodnú, resp. veternú eróziu.
Negatívnou skutočnosťou je vysoký podiel degradovaných a ohrozených chránených
území na ich celkovom počte, degradácia krajiny s následným ubúdaním vhodných
biotopov i ohrozenosť prírodných a prirodzených spoločenstiev narastajúcim výskytom
inváznych druhov rastlín.
Kontaminácia pôdy (za kontaminovanú sa považuje pôda, v ktorej namerané hodnoty

rizikových látok prekračujú limitné hodnoty rizikových látok) je zaznamenaná v Spišsko
– gemerskom Rudohorí s nadlimitným výskytom Cu, Pb, Zn, Hg, As, Bi, Be, Co. Na
území regiónu pretrváva neuspokojivý zdravotný stav lesov v dôsledku pôsobenia
antropogénnych (imisie, chybné hospodárenie, športovo-rekreačná činnosť, požiare, pastva
dobytka, poškodzovanie lesa) i prírodných škodlivých činiteľov (abiotických a biotických)
a ekologických zmien, a s tým súvisiaci vysoký podiel náhodnej ťažby na celkovej ťažbe
drevnej hmoty, predovšetkým v prípade ihličnatých drevín.
Slovensko - Východ
Nevhodnými pôdohospodárskymi, vodohospodárskymi a lesohospodárskymi zásahmi
a s tým spojenými negatívnymi zmenami v zastúpení hydromorfných a ostatných
ekostabilizačných prvkov v krajinnej štruktúre, sa predovšetkým vo flyšovej oblasti
urýchľuje odtok vody z krajiny a znižuje sa schopnosť krajiny zadržiavať vodu, čo má za
následok výskyt povodní so značnými materiálnymi škodami.
 Zachovanie a obnova prírodného i kultúrno – historického dedičstva regiónu
a jeho identity
 Zvýšená biodiverzita a stabilita krajiny
 Viac príležitostí pre rozvoj CR a turizmus
 Zvýšenie príťažlivosti regiónu Slovensko – Východ pre domácich obyvateľov
a turistických návštevníkov
 Zmierňovanie ekonomických a environmentálnych škôd spôsobených
povodňami a suchom
 Spomalenie odtoku vody z krajiny
 Zmierňovanie následkov globálnych klimatických zmien
 Zvýšenie biodiverzity a ekologickej stability krajiny
 Minimalizácia možnosti vzniku ničivých povodní
 Zníženie spotreby domácich prírodných zdrojov a zníženie závislosti na dovoze
energetických surovín z iných regiónov, respektíve zo zahraničia
2.4.4. Rozvojová téma: Zvyšovanie regionálneho environmentálneho

povedomia
Na území regiónu Slovensko – Východ sa prejavuje nízka environmentálna úroveň

obyvateľstva, nedostatočné zapojenie predovšetkým dospelého obyvateľstva do
environmentálnych aktivít, a s tým súvisiace poškodzovanie prírodného prostredia
(nepovolené výruby drevín, divoké skládky odpadov neraz i v korytách tokov, vypaľovanie
suchých porastov bylín, kríkov a stromov predovšetkým v jarnom období, znečisťovanie
tokov a pod.). Problémom je aj nízka úroveň environmentálneho povedomia turistov, ktorá
sa prejavuje v znečistení okrajov priehrad, výletných miest, lesov aj oblastí chránených
území a NP rôznym druhom odpadu ako plasty, plechovky a pod.
Čo sa týka zvyšovania environmentálneho povedomia širokej verejnosti, prejavuje sa

pokles informovanosti a konečnej efektivity fyzických a právnických osôb i podnikajúcich
fyzických osôb, ktoré vychádzajú zo zákona č. 314/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
V tomto prípade sa jedná o neefektívne porozumenie a dodržiavanie § 14 – pre fyzické
osoby, § 4-5 a §8 – pre právnické osoby a podnikajúce fyzické osoby, ktoré ustanovujú
povinnosti a nariadenia. Tu možno skonštatovať, že táto slabá uvedomelosť neefektívne
vplýva na životné prostredie (vypaľovanie porastov bylín, kríkov a stromov, ako aj zlé
bezpečnostné zabezpečenie vykurovacích telies a ich samotná údržba). Je nevyhnutné
rozšíriť širokospektrálnu informovanosť verejnosti z hľadiska environmentálneho dopadu
a bezpečnostného požiarneho zabezpečenia.
 Zníženie škôd na životnom prostredí spôsobených nízkym environmentálnym
povedomím obyvateľstva

Slovensko - Východ
27
2.5. Priority, špecifické ciele a opatrenia
2.5.1. Rozvojová téma: Produktivita a konkurencieschopnosť priemyslu a

služieb
2.5.1.1. Priorita 1: Strategická ekonomická infraštruktúra
Dopravná infraštruktúra
Región Východné Slovensko leží na dotyku transeurópskych dopravných koridorov,
nutne potrebuje urýchlene dobudovať chrbticovú a skvalitniť nosnú sieť komunikácií
rýchlostných komunikácií a ciest I. triedy, čo je základným predpokladom pre riešenie
rýchlej dopravnej dostupnosti všetkých subregiónov Slovenska – Východ ako i tranzitu
cez jeho územie. Región S – V s nedobudovanou diaľničnou infraštruktúrou, zaostáva
v napojenosti na multimodálne koridory, čo znižuje jeho územnú konkurencieschopnosť.
Za vážnu výzvu znížiť medzi a vnútro regionálne disparity S – V, je považovaná potreba
urýchleného vybudovania obchvatov a hlavných diaľničných privádzačov ku kľúčovým
inovačným pólom a strategickým zónam zamestnanosti. Súbežne je nevyhnutné realizovať
zlepšenie dopravnej obslužnosti periférnych oblastí v záujme zachovania ich osídlenia
(možnosť dochádzky do regionálnych centier) a vyrovnania ich ekonomických podmienok
s urbanizovaným a sub-urbanizovaným územím (vytvoriť podmienky pre podnikanie
– napríklad v oblasti cestovného ruchu).
Pre skvalitnenie dopravnej obslužnosti územia, má osobitný význam zvýšenie mobility

obyvateľov a efektívnejšie využívanie existujúcich druhov dopráv, najmä budovanie
integrovaného systému osobnej hromadnej dopravy. Týka sa to najmä košicko-prešovskej
aglomerácie a podtatranskej aglomerácie. Neuspokojivá verejná doprava prispieva
k prehlbovaniu hospodárskeho zaostávania periférnych oblastí východného Slovenska.
Tomuto negatívnemu javu je potrebné zamedziť intenzívnym marketingom verejnej
dopravy a podporou tvorby atraktívnej prepravnej ponuky. Táto oblasť bola doteraz
v regióne Slovenska – Východ riešená len okrajovo a potrebné jej je venovať zvýšenú
pozornosť postupným začleňovaním celého územia S – V do navzájom kooperujúcich
regionálnych integrovaných dopravných systémov s preferenciou koľajovej dopravy
a odstránením zbytočných súbehov medzi vlakmi a autobusmi.
Mestotvorná infraštruktúra
Za veľkú príležitosť v naštartovaní kvalitatívneho rozvoja miest východného Slovenska,
je považovaná potreba urýchleného riešenia obnovy a regenerácie územia miest.
V intravilánoch miest sa nachádzajú zanedbané mestské zóny, zdevastované priemyselné
areály tzv. „hnedé parky“, ktoré sú často zaťažené rôznymi environmentálnymi záťažami
z predchádzajúcich výrob a roztrieštenými majetkovoprávnymi vzťahmi. Verejná podpora
regenerácie týchto mestských zón, môže byť silným impulzom pre rozvoj modernej
občianskej vybavenosti, aktivácie malého a stredného podnikania v oblasti služieb, ako aj
rozvoj kultúrneho využitia, rekreácie a športu.
Priemyselná infraštruktúra
Kľúčovým predpokladom, ktorý umožní regiónu S – V v inovačných póloch získavať
produktívne priame domáce i zahraničné investície, je dostatok kvalitných investičných
priemyselných a zmiešaných plôch v podobe revitalizovaných hnedých a zmiešaných,
resp. zelených priemyselných zón. Nevyhnutnou súčasťou priemyselných zón, v podobe
strategických zón a špičkových parkov je dobudovaná dopravná, technologická,
Slovensko - Východ
informačno-komunikačná, vedecko-výskumná a vzdelávacia infraštruktúra
a v neposlednom rade disponibilná kvalitná vzdelaná pracovná sila.
Informačno-komunikačná infraštruktúra
Dôraz je potrebné klásť na intenzívnu podporu rozvoja informačno-komunikačnej
infraštruktúry, najmä rozvoj vysokorýchlostného internetu a verejno-prístupových
bodov, ktorý významne napomáha zvýšeniu efektívnosti v mnohých oblastiach
ľudských aktivít. V súčasnej dobe pracovný trh ponúka nové možnosti; ide napríklad o
možnosť práce na diaľku (homeworking, teleworking atd.), ktorá významným spôsobom
kladne ovplyvňuje riešenie problémov zamestnanosti, dopravy a životného prostredia.
Informačná infraštruktúra a služby s ňou spojené do značnej miery ovplyvňuje čoraz
väčšie oblasti spoločnosti a podnikateľského prostredia a môžu významným spôsobom
prispieť k hospodárskemu rastu východného Slovenska. Trh vysokorýchlostného prístupu
k internetu je v SR doposiaľ málo rozvinutý. Uspokojivá situácia je iba v chrbtových sieťach,
ktoré prepájajú krajské mestá, kde existuje dostatok optických a iných prenosových
kapacít. Priestor pre budovanie širokopásmových sietí je aj v odľahlých, aj keď z pohľadu
poskytovateľov služieb elektronických komunikácií v nezaujímavých regiónoch. Budovanie
týchto sietí v tomto území musí byť často iniciovaný verejným sektorom.
Špecifický cieľ č. 1:
Vybudovať kvalitné dopravné prepojenie hlavných inovačných a kohéznych pólov
rastu s urbanizovanými predpoliami a nadväzujúcimi vidieckymi oblasťami
Naplnením špecifického cieľa sa zlepšia podmienky pre efektívnu mobilitu obyvateľstva

v rámci celého regiónu Východného Slovenska. Predpokladom je, že do roku 2015 bude
zabezpečená 80% dostupnosť do kľúčových inovačných pólov z akéhokoľvek územia
Slovenska Východ do 40 minút.
Opatrenia:
 spracovanie projektovej dokumentácie a realizácia ďalších príprav nevyhnutných
pre začatie výstavby a úprav regionálnej dopravnej siete
 rekonštrukcia a modernizácia súvislých úsekov ciest nadregionálneho významu
(zabezpečenie dostupnosti inovačných centier a napojenie hlavných cestných
ťahov)
 podpora budovania integrovanej regionálnej a prímestskej železničnej dopravy
 modernizácia infraštruktúry pre potreby verejnej dopravy (zastávky, informačné
systémy)
 zavedenie moderných technológií na cestnú sieť (napr. dopravný informačný
systém)
 budovanie prestupových terminálov integrovanej verejnej dopravy
 výstavba nadregionálne významných cyklistických chodníkov
Vybudovať modernú podnikateľskú, priemyselnú a verejnú infraštruktúru
v inovačných a kohéznych póloch
Špecifický cieľ je zameraný na vytvorenie podmienok pre prilákanie produktívnych

investícií, najmä technologických (domácich a zahraničných) do regiónu Východného
Slovenska. Investície by mali prispieť k skvalitneniu mikroekonomického podnikového
prostredia, k diverzifikácii hospodárskej priemyselnej štruktúry regiónu Slovensko – Východ Stratégia rozvoja regiónu
Slovensko - Východ
29
a k zvýšeniu miery kooperačného zapojenia podnikov regiónu do globálnej ekonomiky.
Úspešnosť získavania kvalitných priamych zahraničných investícií, predovšetkým investícií
na zelenej lúke alebo v revitalizovaných hnedých zmiešaných zónach, je determinovaná
reálnou celkovou investičnou atraktivitou regiónu, vyspelosťou jeho ekonomickej
a technologickej infraštruktúry v jeho hlavných sídelných centrách a urbanizovaných
osiach S – V.
Úsilie regiónu je nutné zamerať na kontinuálne posilňovanie segmentu priemyslu

a služieb s vyššou pridanou hodnotou, na efektívne využívanie jeho surovinového
potenciálu, znižovanie energetickej náročnosti, ako aj na vytváranie podmienok pre
skvalitňovanie podnikateľského prostredia. Atraktívnosť územia je možné dosiahnuť
systémovým zakladaním a výstavbou strategických parkov, zmiešaných priemyselných
zón a špičkových podnikateľských parkov, špeciálnych a logistických parkov v kľúčových
inovačných póloch Východného Slovenska o celkovej ploche 1 800 ha v horizonte 2007-
2017. Na prípravu a vybudovanie uvedených strategických lokalít a zón zamestnanosti
vrátane IT infraštruktúry je potrebné vyčleniť finančné prostriedky v objeme 8-12 mld.
Sk. Takto pripravené územie pri aktívnom medzinárodnom marketingu, umožní prilákať
domáce i priame zahraničné investície do regiónu a vytvoriť podmienky pre vznik 15 000-
24 000 priamych pracovných miest v oblasti priemyslu a služieb.
Opatrenia:
 Vytvoriť moderné integrované logistické systémy v inovačných pólov,
a rozvojových osiach
 Vytvoriť integrovanú inovačnú, technologickú a informačno-komunikačnú
infraštruktúru v inovačných póloch
 Príprava a zakladanie strategických priemyselných parkov, priemyselných či
zmiešaných priemyselných zón ako nových centier zamestnanosti, skvalitňo-
vanie ponuky podnikateľských existujúcich zón
 Podpora výstavby špičkových podnikateľských parkov v inovačných póloch
regiónu
 Podpora prípravy spracovania projektovej dokumentácie podnikateľských
parkov v regióne
 Podpora budovania logistickej infraštruktúry pre subdodávateľské siete v regióne
 Podpora budovania geotermálnych parkov a špecializovaných parkov
 Podpora marketingu vybudovaných strategických parkov a klastrov v zahraničí
Regenerácia mestských centier vo vzťahu k širším nadregionálnym väzbám
Kvalita poskytovania verejných a súkromných služieb, spokojnosť obyvateľstva s kvalitou

života v inovačných a kohéznych póloch regiónu je silne závislá od kvalitnej mestotvornej
infraštruktúry. Jej široká dostupnosť je dôležitým znakom rozvoja miest najmä z hľadiska
posilňovania sociálnej súdržnosti a obecne je meradlom kvality života obyvateľstva. Táto
problematika sa týka napr. revitalizácie centier miest a obecne mestských častí, ktoré
vplyvom uplynulého vývoja začali zaostávať ako z hľadiska fyzického stavu, tak najmä
z pohľadu zastavaných mestských funkcií reagujúcich na potreby súčasnej spoločnosti.
Špecifickou problematikou je prítomnosť opustených a nevyužívaných verejných priestorov
(námestia a opustené historické budovy a pod.), verejných objektov (napr. dopravné areály,
kasárne, opustené administratívno-priemyselné objekty v centrách miest) a ďalšia verejná
infraštruktúra miest, ktorá stratila svoju funkciu počas transformácie na trhovú ekonomiku.
Preto je potrebné pre nich nájsť nový spoločenský a funkčný význam v spojení s trhovou
Slovensko - Východ
ekonomikou a novými požiadavkami na služby, ktoré mestá poskytujú svojim občanom,
resp. podnikatelia svojim občanom. Tieto zóny čiastočne alebo celkom nemôžu slúžiť
pôvodným účelom, pričom ich revitalizácia je väčšinou ekonomicky nevýhodná. Pokiaľ je,
potom je riešená privátnym sektorom a nie je potreba verejných intervencií.
Opatrenia:
 Revitalizácia opustených priemyselných objektov a zón v centrách miest
 Revitalizácia mestotvornej infraštruktúry
 Revitalizácia nevyužitých administratívnych a priemyselných budov na nové
funkčné využitie v súlade s potrebami miest
2.5.1.2. Priorita 2: Podpora malého a stredného podnikania
Malé a stredné podniky (MSP) sú vo vyspelých ekonomikách rozhodujúcim zdrojom

ekonomického rastu, zamestnanosti, exportu a inovácií. Flexibilne vedia reagovať na
neustále vonkajšie meniace sa trhové podmienky. Počet, výkonnosť a konkurencieschop-
nosť MSP v regióne Východného Slovenska je s ohľadom na predchádzajúci historický
vývoj a tradície priemyselnej výroby neuspokojivý. V regióne je nedostatočne rozvinutá
úroveň vzájomnej vertikálnej kooperácie, horizontálna špecializácia, združovanie pozdĺž
hodnotového reťazca kľúčových výrobných odvetví. Nedostatočne sú rozvinuté výrobné
kooperačné prepojenia medzi etablovanými veľkými zahraničnými podnikmi a MSP
v regióne. MSP nie sú v dostatočnej miere proexportne orientované. Chýbajú potrebné
finančné podporné schémy a mechanizmy pre začínajúcich i inovatívnych podnikateľov.
Málo je rozvinutá podporná podnikateľská infraštruktúra, podporované poradenstvo
v oblasti kvality, exportu, logistiky, moderných metód riadenia podnikov, e-business.
V regióne chýba kvalitný informačný systém, e-marketing systém poskytujúci informácie
o potenciálnych trhoch v susedných krajinách i v zahraničí.
Zvýšiť % internacionalizácie MSP v regióne S – V
Tento špecifický cieľ je zameraný najmä na udržanie a zvýšenie konkurencieschopnosti MSP,

predovšetkým pri prenikaní na zahraničné trhy samostatne, v sieťach alebo prostredníctvom
globálnych spoločností etablovaných v regióne S – V. Zvláštny dôraz bude kladený na
prínos projektov podporujúci rozvoj podnikov v štrukturálne postihnutých regiónoch na
podporu zavedenia progresívnych moderných technológií, manažérskych metód riadenia
a uplatnenie informačno-komunikačných technológií.
Opatrenia:
 Podpora realizácie podnikateľských projektov malých podnikateľov s bariérami
pre získanie externého financovania, s nižšou vlastnou kapitálovou vybave-
nosťou alebo obmedzenou možnosťou poskytnutia záruky za úver
 Podpora rozvojových podnikateľských projektov MSP na nákup moderných
a inovatívnych technológií umožnujúcich prienik na zahraničné trhy
 Podpora internacionalizácie MSP vytváraním podmienok pre vertikálnu
spoluprácu a horizontálnu špecializáciu
 Uľahčenie realizácie podnikateľských projektov MSP, ktoré umožňujú zachovať
konkurencieschopnosť, alebo ďalšiu expanziu podniku v prípadoch, ak získanie
bankového úveru sťažuje nedostatočné zabezpečenie úveru
Slovensko - Východ
31
Posilniť dynamiku rastu MSP rozvojom regionálnych klastrov
Podnikateľské subjekty východného Slovenska v súčasnej dobe nevyužívajú v plnej miere

možnosti horizontálnej špecializácie a vertikálnej hospodárskej spolupráce v oblasti výroby
a služieb ako aj internacionalizácie svojich výrobkov. Z toho dôvodu, prostredníctvom hore
uvedeného cieľa sa ponúka príležitosť posilniť spoluprácu identifikovaním nevyužitých
možností a foriem formálnej a neformálnej spolupráce na podnikateľských témach
spoločného záujmu (otázka kvality ISO 14001, ISO 9000, metrológie, zdieľaného využívania
spoločných služieb, vzdelávania, logistiky). Mapovaním sektorovej štruktúry nosných
odvetví, podporou ich sieťovania, vytváraním spoločných technologických platforiem,
vypracovaním spoločnej klastrovej stratégie sa vytvoria podmienky pre vznik klastrov,
ktoré sú schopné účinnejšie čeliť medzinárodnej a globálnej konkurencii a prenikať na
zahraničné trhy.
Špecifický cieľ má za úlohu podporiť ekonomický rast a konkurencieschopnosť priemyslu

a služieb rozvojom odvetvových zoskupení – klastrov v rámci S – V v oblasti strojárenského
a drevospracujúceho priemyslu, IT klastra, turistického klastra, bioenergetického klastra.
Klastre môžu byť vytvorené na regionálnej, cezhraničnej úrovni alebo môžu byť súčasťou
celoštátneho systému klastrov.
Opatrenia:
 Podpora mapovania firiem vhodných pre klastre, resp. hodnotových reťazcov
 Podpora klastrových iniciatív a facilitovania rozvoja nových a existujúcich
klastrov,
 Podpora prevádzkového manažmentu klastrov, sietí, združení a brokerských
inštitúcií
Rozšíriť podnikateľskú infraštruktúru a skvalitniť poradenstvo a technologickú
expertízu pri zakladaní MSP
Nové, resp. vznikajúce technologicky orientované MSP, vytvárajú budúce kvalifikované

pracovné miesta a pomáhajú udržať ľudské zdroje v regióne. Existujú viaceré osvedčené
formy podpory vzniku technologických firiem, ako sú napr. činnosť inkubátorov
a technologických centier, podpora „spin off“ procesov, fondy zárodkového kapitálu (seed
capital) a pod. Poradenská a inovačná infraštruktúra v regióne východného Slovenska
v porovnaní s vyspelými regiónmi EÚ nie je dostatočne rozvinutá a je značne zastaralá.
Z tohto dôvodu, pre posilnenie konkurencieschopnosti, je kritický dynamický rozvoj
materiálnej ale aj nemateriálnej, teda poradenskej inovačnej infraštruktúry.
Do oblasti nemateriálnej infraštruktúry patrí najmä poradenstvo v oblasti inovačných aktivít,

poradenstvo v oblasti ochrany duševného vlastníctva, patentové poradenstvo vrátane
poradenstva v oblasti financovania patentovej ochrany, poradenstvo v oblasti financovania
inovačných aktivít, poradenské aktivity manažmentu inkubátorov, poradenstvo v oblasti
procesov spin off a technologického transferu. Profesionalizácia odborných kompetencií
poradcov a lektorov podporných inštitúcií formou moderných programov vzdelávania
pomocou súčasných informačných technológií.
Opatrenia:
 Komplexná odborná príprava záujemcov o podnikanie prostredníctvom
Slovensko - Východ
informačných, vzdelávacích a poradenských nástrojov a služieb
 Zlepšenie úspešnosti začínajúcich podnikateľov prostredníctvom informačných,
odborných poradenských a finančných nástrojov a aktivít orientovaných na
získanie marketingových zručností
 Aktivity zamerané na poskytovanie informačných, vzdelávacích, odborných,
poradenských a finančných služieb pre existujúcich podnikateľov pre certifikát
ISO 9001 a ISO 14001
 Profesionalizácia odborných kompetencií poradcov a lektorov podporných
inštitúcií formou moderných programov vzdelávania.
 Komplexné budovanie podnikateľskej infraštruktúry S – V
2.5.1.3. Priorita 3: Podpora regionálnych inovačných systémov a ekonomiky založenej na

vedomostiach
Rozvojové inovačné póly na úrovni regiónov
Ak posudzujeme konkurencieschopnosť regiónu S – V z hľadiska podmienok pre rozvoj

výskumu a vývoja, potom v regióne východného Slovenska je možné vymedziť nasledujúce
hlavné inovačné póly: Košice a Prešov a sekundárne Michalovce, Humenné, Vranov, Poprad,
Spišská Nová Ves a Krompachy. Inovačné póly boli vymedzené v nadväznosti na lokalizáciu
vysokých škôl, ktoré môžu byť jadrom, okolo ktorých je postupne možné formovať znalostnú
ekonomiku v danom regióne. V hlavných inovačných póloch Košiciach a Prešove pretrváva
stav nedostatočnej previazanosti výskumných a vývojových a podnikateľských aktivít.
Finančné rámce a inovatívne finančné nástroje pre rozvoj podnikateľských inovačných
inkubátorov a vedecko-technologických parkov sú v Košiciach a Prešove obmedzené
z nasledujúcich dôvodov (prvý typ problémov):
Medzi bariéry regionálnych inovačných aktivít patrí:

 Vytvorenie dvojstupňového riadenia medzi funkčnými jednotkami na úrovni
NUTS III – krajmi, a štatistickými jednotkami NUTS II – regiónmi súdržnosti. Tento
stav ovplyvňuje zapojenie krajov do inovačných projektov podporovaných zo
strany EÚ (napr. intervencie politiky súdržnosti smerované na úroveň NUTS II);
 Polarizácia medzi národným centrom – Bratislavou a regionálnymi centrami
(ovplyvnené aj výkazníctvom podľa sídla firmy, čo spravidla nadhodnocuje úlohu
Bratislavy);
 Neexistencia systematického prístupu a koncepčného programu zameraného
na rozvoj jednotlivých regiónov v oblasti inovácií. Nie je zabezpečené systema-
tické mapovanie potrieb firiem, výskumných a vývojových organizácií, univerzít
a ďalších subjektov tvoriacich inovačné prostredie v regiónoch
Pre odstránenie zaostávania hospodárstva regiónu S – V od európskej špičky a s tým

súvisiacej nízkej produktivity a nedostatočnej konkurencieschopnosti a výkonnosti je
nevyhnutný rozvoj inovačného podnikania a transferu technológií a poznatkov. Ide
o vytvorenie takého inovačného a pro-podnikateľského prostredia v regióne, ktorý umožní
permanentné zavádzanie moderných výrobných technológií, vývoj a zavedenie nových či
inovovaných výrobkov a realizáciu inovácií vo vnútorných procesoch organizácie, vrátane
rozvoja inovačných klastrov. To všetko je potrebné uskutočniť pre rast produktivity práce a
konkurencieschopnosti vo výrobe a službách.
V regióne východného Slovenska napriek existencii fragmentovaných odborných

Slovensko - Východ
33
vedeckých kapacít, ktoré sú zdrojom inovačných podnetov pre podnikateľské subjekty, nie
je dostatočný prenos poznatkov vedy a výskumu smerom k MSP v regióne. Ekonomická
situácia firiem viedla k obmedzovaniu vlastných vývojových a výskumných kapacít.
Z týchto dôvodov je prepojenie výroby, výskumu a vývoja v regióne S – V nedostatočné
a nezodpovedá požiadavkám rastu konkurencieschopnosti.
Zvýšiť technologickú úroveň MSP v oblasti kvality, výroby, logistiky a organizácie
práce a zaviesť progresívne nízko energetické technológie
Technologické firmy (inovatívne firmy, využívajúce nové technológie) výraznou mierou

určujú hospodársku výkonnosť regiónu, predovšetkým veľké firmy, ale keďže počet veľkých
firiem v danom regióne je spravidla obmedzený, vzrastajúci význam majú technologicky
orientované malé a stredné podniky, ktoré tvoria kvalifikované pracovné miesta, zásobujú
veľké firmy v regióne a mimo neho, prispievajú k tvorbe HDP a zvyšujú hospodársku
výkonnosť regiónu. Transfer nových inovatívnych technológií je kapitálovo veľmi náročný.
V oblasti priemyselnej výroby je potrebné prioritne vytvárať podmienky pre zvyšovanie
konkurencieschopnosti hospodárskej bázy regiónu. Realizácia tejto priority vychádza
z potreby zmeny výrobných postupov v podnikoch transferom najnovších poznatkov
vedy, výskumu a vývoja, stimulovaním inovatívnych technológií, rozvojom informačných
technológií a sofistikovaných výrobných postupov.
Realizáciou tohto špecifického cieľa sa zabezpečí aj vytváranie nových pracovných miest,

rast pridanej hodnoty, zvýšenie efektivity a zníženie a odstraňovanie negatívnych vplyvov
na životné prostredie. Existencia špičkových pracovísk výskumu a vývoja dáva všetky
predpoklady na to, aby ich výstupy bolo možné implementovať v praxi, a aby o takéto mala
záujem podnikateľská sféra.
Technologicky orientované malé a stredné podniky s inovačným potenciálom sa výraznou

mierou podieľajú na hospodárskej výkonnosti regiónu a na tvorbe kvalifikovaných
pracovných miest. KSK a PSK majú rozpracovanú spoločnú Regionálnu inovačnú stratégiu,
ktorej cieľom je podpora nových, resp. vznikajúcich malých a stredných technologicky
orientovaných firiem najmä v oblasti rozvoja technológií v automobilovom priemysle,
v oblasti biotechnológií, nanotechnológií, plastov a drevnej hmoty, v oblasti využitia
domácich surovín a obnoviteľných energetických zdrojov a v oblasti informačných a
komunikačných technológií.
Opatrenia:
 Podpora tvorby a zavádzania inovácií do podnikateľskej sféry
 Podpora technologických transferov s vyššou pridanou hodnotou
 Podpora rozširovania podnikov s orientáciou na zavádzanie výsledkov vedy a
výskumu do praxe
 Podpora rozvoja technológií s minimálnym dopadom na znečistenie životného
prostredia
 Podpora tvorby a zavádzania inovácií do podnikateľskej sféry
 Podpora rozširovania podnikov s orientáciou na zavádzanie výsledkov vedy a
výskumu do praxe
Vytvoriť inovačné klastre v troch rozvojových inovačných osiach S – V
Slovensko - Východ
Vytváranie klastrov je vo svete považované za jeden z dynamických spôsobov zvyšovania
inovačnej aktivity prostredníctvom iniciácie podnikov daného teritória. Skutočné inovačné
klastre zvyšujú možnosti MSP k dosiahnutiu ako vlastného, tak aj „na klienta orientované-
ho“ výskumu, vývoja, výchovu odborných i vedúcich pracovníkov a dlhodobou kooperá-
ciou s výskumnými inštitúciami a vysokými školami. Pri vytváraní klastrov v regióne
východného Slovenska problémom je, že sa prejavuje nedôvera finančníkov vo výskumné
kapacity a opačne výskumníkov k finančníkom.
V regióne S – V sa problematika klastrov a ich podpora nachádzajú v úvodnej fáze. Pri

inovačnej stratégii klastrov sa stretávame s niektorými obmedzeniami, ktoré sú špecifické
pre zhlukovanie firiem a subjektov v priebehu celého inovačného procesu v SR. Medzi
ne patria predovšetkým faktory limitujúce vznik klastrov, nízke zapájanie regionálnych
agentúr a neexistencia efektívneho systému pre monitoring a hodnotenie výsledkov
hodnotenia výsledkov klastrov.
Opatrenia:
 Podpora spolupráce medzi vzdelávacími, výskumnými strediskami
a podnikateľskou sférou, zvlášť pri vytváraní inovačných sietí, inovačných centier,
centier prenosu technológií a systematickom rozvoji centier excelencie
 Podpora posilňovania absorpčnej kapacity podnikov v oblasti výskumu
a technologického vývoja, najmä malých a stredných podnikov, vrátane rozvoja
„spin-off“ firiem
 Podpora mäkkých inovácií (riadenia) a rozvoja ľudského potenciálu v oblasti
výskumu a inovácií prostredníctvom vzdelávania výskumných pracovníkov
a vytváranie podmienok na získavanie výskumných pracovníkov vyškolených
v zahraničí
 Podpora tvorby regionálnych stratégií umožňujúcich nadviazanie strategického
partnerstva medzi jednotlivými aktérmi a teda lepšie využitie inovačného
potenciálu
2.5.2. Rozvojová téma: Cestovný ruch
2.5.2.1. Priorita 1: Kvalita služieb a produktov cestovného ruchu vo významných

turistických oblastiach
Kvalita a rozsah služieb a ponuka kvalitných produktov podnecuje spokojnosť

klientov a zaručuje zvýšenie návštevnosti turistického centra/regiónu a teda aj
zvýšenie tržieb z cestovného ruchu. V súčasnosti je v regióne nedostatočný sortiment
a kvalita poskytovaných služieb a produktov a nie sú vytvorené inštitucionálne, ale ani
infraštrukturálne predpoklady pre zvýšenie lôžkovej a reštauračnej vyťaženosti existujú-
cich ubytovacích a reštauračných zariadení, vrátane doplnkových služieb pre získavanie
novej a udržanie si stálej klientely.
V súčasnosti v regióne je aj nevyhovujúce priestorové rozloženie turistických služieb

(základných a doplnkových), pričom absentujú najmä tzv. motivačné služby/produkty
(tematické turistické cesty a pod.) a integrované balíky služieb.
Táto pretrvávajúca situácia neprispieva k posilňovaniu konkurencieschopnosti regiónu

východného Slovenska ako významnej stredoeurópskej turistickej destinácie.
Slovensko - Východ
35
Modernizovať turistickú infraštruktúru v turistických destináciách východného
Slovenska
Ako zásadný pre ďalší rozvoj CR možno podľa regionálnych analýz definovať rozvoj
infraštruktúry cestovného ruchu, a to predovšetkým turistických ciest, športovo-rekreačnej
vybavenosti a ubytovacích a kúpeľných kapacít súbežne so zlepšovaním technického
stavu pamiatok a skvalitňovaním ponúkaných služieb. Výsledným efektom podpory by
mal byť zvýšený podiel cestovného ruchu na ekonomickej prosperite regiónu S – V. Dôraz
bude teda kladený na zvyšovanie počtu návštevníkov a predlžovanie ich pobytu v širšom
územnom kontexte aj mimo tradičné turistické centrá.
Slabou stránkou ponuky cestovného ruchu v porovnaní s vyspelými zahraničnými regiónmi

je nedostatočne rozvinutá základná a sprievodná turistická infraštruktúra zodpovedajúca
súčasným štandardom a trendom v CR. Chýbajú kvalitné ubytovacie a stravovacie zaria-
denia pre strednú, stredne-vyššiu a najnáročnejšiu klientelu. Ďalej chýbajú komplexné
športovo-rekreačné a kultúrne zariadenia a vybavenosť pre voľný čas. Kvalita ponúkaných
služieb je lokálne veľmi rozdielna. Dôležitá je i otázka rozšírenia výstavby turistickej
infraštruktúry do vidieckeho priestoru.
Opatrenia:
 Podpora modernizácie a výstavby troj a štvorhviezdičkových hotelov a kulinár-
skych stravovacích zariadení s vyšším štandardom, kongresové sály
 Budovanie prepojenia siete medzinárodných a regionálnych turistických
cyklotrás
 Skvalitňovanie a budovanie zariadení pre zimnú turistiku (lyžiarske bežecké trate,
lyžiarske vleky a sprievodná infraštruktúra), prednostne v turistických centrách
 Vybudovanie doplnkových služieb (športové zariadenia, vrátane požičovne
športových služieb, wellness služby, služby v rámci vidieckej turistiky, vrátane
hypo-, agro-, a ekoturistiky, služby viazané na kultúrne tradície, turistické parky,
tematické parky, zábavné centrá, kúpeľné služby a služby v rámci incentívnej
turistiky)
 Budovanie, údržba a obnova sprievodnej dopravnej infraštruktúry s dôrazom na
cesty vedúce k objektom cestovného ruchu (vrátane parkovísk, sociálnych
zariadení)
 Výstavba a modernizácia športovo-rekreačnej infraštruktúry (kúpaliská, bazény,
multifunkčné športové haly, golfové ihriská a viacúčelové ihriská)
 Budovanie a obnova turistických a náučných chodníkov
Zlepšiť informovanosť návštevníkov kraja v oblasti cestovného ruchu a kúpeľníctva
V regióne S – V neexistuje jednotný turistický informačný systém. Informačnými zdrojmi

v tejto oblasti sú webové stránky krajov, miest a obcí a mikroregiónov. Tieto zdroje nie sú
navzájom previazané a informácie sa čiastočne prekrývajú. Na podporu ďalšieho rozvoja
CR a kúpeľníctva je potrebné vytvoriť jednotný turistický informačný systém, ktorý budú
využívať najmä turisti a kúpeľní hostia. Informačný systém musí byť spracovaný minimálne
v 4 jazykových mutáciách a mal by ponúkať produkty CR, umožňovať rezerváciu uby-
tovania a stravovania a ponúkať dopravné spojenie. Do systému by mal byť zapojený
okrem vyššie uvedených subjektov aj podnikateľský sektor v oblasti cestovného ruchu.
Slovensko - Východ
Ponuka služieb v oblasti voľného CR je v súčasnosti viac-menej náhodná. I keď v regióne
S – V je veľké množstvo produktov CR, tieto sa nedostatočne zameriavajú na konkrétne
cieľové skupiny turistov. Nedostatočný je marketing. Tradičné kúpeľníctvo je možné
prepojiť s mimo kúpeľnými aktivitami a doplnkovými službami a dosiahnuť tak synergiu
účinku kúpeľníctva a cestovného ruchu.
Opatrenia:
 Zriadenie jednotného informačného systému (infocentier, navigačno-
orientačného systému a elektronicko-internetového systému v turistickej
destinácii)
 Prepojenie sietí turistických informačných centier (TIC)
 Vytvorenie štandardov služieb, ktoré poskytujú TIC
2.5.2.2. Priorita 2: Efektívne využitie a rozvoj turistického, prírodného a kultúrno-

historického dedičstva
Oblasť regiónu S – V disponuje atraktívnym potenciálom pre rozvoj individuálneho

aj skupinového CR či už prírodným a kultúrno–historickým potenciálom. V súčasnosti
zúročenie tohto potenciálu ďaleko zaostáva za jeho možnosťami ako aj núkajúcimi sa
príležitosťami. Existujúce kultúrno-historické objekty potrebujú zásadnú obnovu.
Úplne nové podmienky je potrebné vytvárať v lokalitách, ktoré sú zatiaľ turisticky neobja-
vené. Existujúce prírodné a kultúrno-historické predpoklady S – V pre rozvoj CR nie sú
efektívne využívané. Ide hlavne o revitalizáciu historických objektov pre potreby CR (klá-
štory, kúrie a iné), rozvoj nových foriem CR v prírodných podmienkach (záujmový turizmus
– hlavne poľovníctvo a športové rybárstvo, prírodný CR a pod.). Pomerne nedostatočná je
snaha zameraná na predlžovanie sezóny ponukou, resp. vytvorením balíkov produktov,
ktoré by špecificky zhodnocovali kultúrne a prírodné danosti subregiónu.
Vytvoriť integrované produkty CR a kúpeľníctva a zhodnocovať ich
Región východné Slovensko ponúka jedinečnú možnosť prepojiť ponuku CR s tradíciou

kúpeľníctva a dosiahnuť tak synergický efekt. Doteraz sa často od seba produkty CR
a kúpeľníctva oddeľovali. V súčasnosti však má šancu na úspech komplexná ponuka.
Región S – V by mal mať veľmi významnú pozíciu na trhu takých produktov, pre ktoré má
ideálne podmienky. Patrí medzi ne napr. kongresová, incentívna a kultúrna turistika.
Obecne možno povedať, že región S – V ma pomerne veľký kultúrno-historický potenciál,

ktorý sa dá využiť pre potreby rozvoja CR v nadväznosti na rozvoj kúpeľníctva. Atraktivita
územia je založená v prvom rade v existencii veľkého množstva hradov, zámkov a ďalších
kultúrno-historických pamiatok. Medzi významné pamiatky s väzbou na CR patria tiež stavby
ľudovej architektúry. K turistickým lákadlám pre návštevníkov regiónu je možno počítať
popri návštevách samotných pamiatok aj sprievodné aktivity, ako napr. šermiarske turnaje,
rekonštrukcie slávnych historických bitiek. Na území regiónu S – V sa nachádzajú pamiatky
zapísané na zozname svetového kultúrneho dedičstva Spišský hrad, a pamiatková zóna v
Bardejove, niekoľko desiatok národných kultúrnych pamiatok, mestských pamiatkových
rezervácií a mestských pamiatkových zón.
Základným problémom z hľadiska využitia kultúrnych pamiatok ako atraktivity CR je

Slovensko - Východ
37
zhoršujúci sa stavebno-technický pamiatkový fond, nízka úroveň propagácie a rovnako
aj nedostatočná ponuka sprievodných aktivít. Zároveň chýba snaha efektívnejšie využívať
istý kultúrno-historický potenciál územia, a to najmä v oblasti koordinácie týchto aktivít
najmä zo strany miest, obcí a združení obcí. Využiteľnosť kultúrno-historických pamiatok
pre potreby CR a kúpeľníctva je tiež obmedzovaná vonkajšími okolnosťami ako je proble-
matická dopravná dostupnosť, najmä nedostatočné alebo nevhodné parkovacie kapacity
a chýbajúce zodpovedajúce zázemie pre návštevníkov. Obecným problémom v tejto
oblasti je tiež nižšia miera uvedomenia si kultúrneho potenciálu jednotlivých pamiatok
a z toho vyplývajúci prístup k týmto hodnotám zo strany miestneho obyvateľstva.
Opatrenia:
 Spracovanie nových produktov pre cieľové skupiny návštevníkov orientovaných
na pamiatky, prírodu, zdravie, šport, kultúru a kongresy
 Rozširovanie produktov využiteľnosti kúpeľných zariadení pre zdravotnú,
rehabilitačnú a relaxačnú turistiku zavádzaním nových produktov
 Realizácia mimo liečebných aktivít a doplnkových služieb v kúpeľných lokalitách
 Spracovanie nových produktov kultúrno-historickej poznávacej turistiky,
baníckej činnosti, vrátane multimediálnych prezentácií
 Podpora sprievodných aktivít spojených s kultúrno-historickými pamiatkami
 Podpora dobudovania sprievodnej verejnej infraštruktúry
Špecifický cieľ 2:
Obnoviť významné pamiatkovo hodnotné objekty a zahrnúť ich do produktov CR
Kultúrne pamiatky sú súčasťou kultúrneho dedičstva. Ich historická hodnota je

nespochybniteľná. Rovnako ako tzv. multiplikačný efekt obnovy pamiatok, ktorý sa
prejavuje v ekonomickej sfére rozvoja infraštruktúry CR. Navyše majú kultúrne pamiatky
aj význam v sociálnej oblasti ako jeden z identifikátorov obyvateľstva k územiu, na ktorom
žije. Kultúrne pamiatky sú navyše jedinečnou materiálnou základňou pre rozvoj CR na
východnom Slovensku. Táto základňa doposiaľ nie je dostatočne využívaná. Jedným
z dôvodov je veľmi zlý technický stav viacerých pamiatok. Ich obnova a zahrnutie do
ponuky produktov CR bude mať nielen priaznivý dopad na rozvoj CR, ale zároveň sa
vytvoria možnosti na získanie finančných prostriedkov na údržbu týchto pamiatok.
Opatrenia:
 Výrazné zlepšenie kvality ponuky historických a technických pamiatok a atraktivít
pre CR
 Zlepšenie vzhľadu kultúrnej krajiny s cieľom zvýšenia atraktívnosti regiónu pre
návštevníkov a upevnenie vzťahu obyvateľov regiónu k miestu, kde žijú
 Zvýšenie konkurencieschopnosti tejto špeciálnej a hodnotnej ponuky v rámci
celkovej ponuky produktov CR
Posilniť a vybudovať partnerstvá a zefektívniť koordináciu v CR
V regióne S – V ako aj v mnohých ďalších regiónoch prevládajú individuálne aktivity, ktorými

sa nedosahuje synergický efekt, naopak dochádza k duplicitám a nekoordinovanosti.
Absentuje princíp partnerstiev, čo v konečnom dôsledku vedie k neefektivite, k zvyšovaniu
finančnej náročnosti a k demotivácii aktérov CR. Pomerne málo vyvinutá je spolupráca
jednotlivých subjektov súkromného a verejného sektora na rozvoji turistických destinácií
Slovensko - Východ
metódou verejno-súkromných partnerstiev (PPP). Vzhľadom na jedinečné situovanie
regiónu východného Slovenka, ktoré susedí s tromi štátmi – nie je dostatočne rozvinutá
spolupráca so susednými regiónmi v rámci medzinárodnej spolupráce. Inštitucionálne
zázemie pre CR prakticky absentuje na regionálnej úrovni a pomerne široká základňa
mladých vysokoškolsky vzdelaných ľudí v oblasti CR nie je dostatočne využitá. Je aj
nedostatok špecializovaných informačných centier a agentúr zameraných priamo na
podporu CR.
Opatrenia:
 Spolupráca verejného sektora a podnikateľských subjektov
 Zakladanie a budovanie turistických klastrov v regióne Východné Slovensko
2.5.3. Rozvojová téma: Ekonomický rozvoj vidieka
2.5.3.1. Priorita 1: Zvýšenie atraktivity vidieka a regenerácia vidieckych sídiel
Rozvoj infraštruktúry na vidieku je základným predpokladom ekonomického a sociálneho

rozvoja a zabezpečenia kvality života vidieckych oblastí východného Slovenska. Je zrejmé,
že každá pozitívna zmena v rozvoji vidieka je silne zviazaná s potrebou modernizácie,
rekonštrukcie a výstavby technickej a technologickej infraštruktúry, umožňujúcej
konkurencieschopné podnikanie, ako aj poskytovanie štandardných služieb. Nedostatočná
kvalitatívna úroveň technickej infraštruktúry limituje celkový ekonomický rozvoj vidieckych
území.
Zlepšiť dostupnosť a technickú a lokálnu infraštruktúru vidieckych sídiel
Medzi hlavné problémy obcí patrí napojenie na verejnú vodovodnú a kanalizačnú sieť
a miestami až katastrofálny stav ciest, mostov, chodníkov.
V Košickom samosprávnom kraji je celkovo 84,8% obcí plynofikovaných, 79,21%
obyvateľstva je zásobovaných vodou z verejného vodovodu a 55,15% obyvateľov je
napojených na verejnú kanalizáciu a ČOV (údaje z aktualizovaného PHSR KSK november
2004).
Prešovský samosprávny kraj mal k 31.12.2004 77,7% obyvateľstva zásobovaných vodou

z verejného vodovodu a 49,49% obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu a ČOV.
(údaje z r. 2004- Koncepcia ŽP Prešovského kraja).
Vyššie uvedené údaje sú diametrálne odlišné, ak prepočítame napojenosť pre vidiecke

územia, t. j. ak odpočítame obyvateľov šiestich najväčších miest na východnom Slovensku
– Košice, Prešov, Spišská Nová Ves, Michalovce, Poprad, Humenné. Pretože prepočet
obsahuje aj urbánne systémy menších okresných a iných miest, ktoré majú vysoký podiel
napojených obyvateľov (spravidla 80 - 90%), skutočnú napojenosť na vidieku možno
odhadnúť na cca 20% vo vodovode a na 10% v oblasti kanalizácie (zdroj – SAŽP PO).
Vidiecke oblasti majú pomerne hustú cestnú sieť, ale technický stav väčšiny z nich je
nevyhovujúci, v niektorých úsekoch až alarmujúci. V Košickom kraji je 2006,1km ciest II.
a III. triedy, v Prešovskom kraji 2487,4km. V niektorých oblastiach východného Slovenska
došlo k zhoršeniu dopravnej obslužnosti, čo má nepriaznivý dôsledok pre mobilitu
Slovensko - Východ
39
obyvateľstva.
Jedným z podstatných problémov východného Slovenska sú nedostatočne rozvinuté alebo
upadajúce vidiecke územia a intravilány obcí. Táto problematika sa týka revitalizácie centier
obcí a ich častí, ktoré vplyvom uplynulého vývoja začali zaostávať ako z hľadiska fyzického
stavu, tak najmä z pohľadu zaostávania základných funkcií pre potreby kvalitného života
a rozvoja cestovného ruchu.
Opatrenia:
 Zlepšiť dopravnú dostupnosť vidieckych oblastí
 Dobudovať technickú infraštruktúru
 Podporovať uchovanie a rozvoj kultúrneho dedičstva a krajinného rázu vidieka
 Zvýšiť štandard vidieckych sídiel pre bývanie a prácu, vidiecky cestovný ruch,
agroturistiku a rekreáciu
 Podporovať osvetu, zvyšovať informovanosť a posilňovať partnerstvá
Vybudovať ekonomickú infraštruktúru na vidieku
V súvislosti s reštrukturalizáciou hospodárstva sa na vidieku v poslednom desaťročí

uvoľnilo množstvo budov a objektov, priemyselných a poľnohospodárskych areálov, ktoré
nie sú v súčasnej dobe využívané a chátrajú. Areály už neslúžia pôvodným účelom, ale
ich revitalizácia je pre privátny sektor častokrát ekonomicky nevýhodná a preto sa stáva
typickou oblasťou vhodnou pre intervenciu z verejných zdrojov. Mnohé z nich možno
prestavať na účely podnikania, napríklad inkubátorov a start-up centier, remeselných
dvorov a komunitných centier.
Pretrvávajúcou prekážkou rozvoja je pre vidiecke lokality zabezpečenie dostatočne

vzdelanej pracovnej sily, ktorá by bola schopná pracovať s novými technológiami.
Všeobecne nižšia úroveň kvalifikácie vidieckych pracovníkov a jazyková negramotnosť sú
výrazným limitom v podpore podnikania vo vidieckych regiónoch. Kvalitné ľudské zdroje sú
sústredené najmä vo väčších mestách, čo komplikuje naštartovanie rozvojových trendov
na vidieku.
Na vidieku je všeobecne nedostatočne rozvinutá infraštruktúra umožňujúca využívanie

informačných a komunikačných technológií. Rozvoj informačných a komunikačných
technológií predstavuje pre vidiecke oblasti významnú príležitosť, ktorej efektívne
využitie by malo podstatne ovplyvniť možnosti života a podnikania na vidieku východného
Slovenska. V Košickom kraji nie sú rýchlym internetom pokryté predovšetkým okresy
Gelnica (región Dobšiná) a Veľké Kapušany. V Košickom kraji počet zákazníkov interne-
tového pripojenia je 32 571 (14,12%) a v Prešovskom kraji 20 462 (8,87%) – zdroj www.
telecom.gov.sk. Dôležité bude využiť existujúce chrbtové siete a budovať rýchlostný
internet smerom z miest na vidiek.
Opatrenia :
 Podporovať zakladanie vidieckych inkubátorov pre MSP a drobných živnostníkov
 Podporovať zakladanie remeselných dvorov
 Podporovať rozvoj MSP a živnostenského podnikania
 Podporovať informačnú infraštruktúru vidieckych oblastí
 Vytvoriť sieť poradenských centier a informačných služieb
 Zvyšovať vzdelanosť a jazykové znalosti vidieckeho obyvateľstva
 Podporovať mobilitu na trhu práce
Slovensko - Východ
Zvýšiť atraktivitu vidieka pre CR
Potenciál územia pre CR je na východnom Slovensku tvorený predovšetkým prírodnými

podmienkami a kultúrno-historickým dedičstvom. Kvalitu prírodného potenciálu vyjadruje
celková plocha územia s ochrannými režimami. Výmera všetkých veľkoplošných chránených
území tvorí jeden z najrozsiahlejších celkov SR.
Celková úroveň využitia tohto potenciálu však zaostáva za možnosťami, ktoré územie
vo vidieckych oblastiach ponúka. Cesta k dosiahnutiu vyššieho zhodnotenia týchto
významných zdrojov CR si vyžaduje jednak vyššiu úroveň kooperácie a regionálneho
partnerstva medzi dotknutými subjektmi, jednak zlepšenie úrovne marketingu.
V tomto kontexte je potrebné vytvárať nové a skvalitňovať existujúce produkty v prepojení

na vidiek, ktoré podporujú predovšetkým rozvoj vidieckej turistiky.
Rozdielny charakter vymedzených vidieckych oblastí predurčuje i podmienky pre

uplatnenie rozmanitých foriem a aktivít CR – krátkodobé i dlhodobé pobyty zamerané na
letnú a zimnú turistiku, zjazdové lyžovanie, cykloturistiku, kultúrno-poznávaciu turistiku
a agroturistiku. Pre zlepšenie existujúcej ponuky produktov CR a využitia jeho potenciálu
je potrebné účelne investovať do turistickej infraštruktúry vidieka.
Opatrenia:
 Podpora a rozvoj nových foriem CR na vidieku
 Podpora rastu záujmu zo strany turistov o využitie kultúrnych špecifík
mikroregiónov (tradičná ľudová kultúra)
 Zlepšenie dopravnej obslužnosti turisticky atraktívnych miest a pamiatok na
vidieku
 Rekonštrukcia/modernizácia historických objektov a využitie priestorov napr. pre
miestne/regionálne múzeá, historické expozície a pamiatky na vidieku s cieľom
vytvoriť atraktivitu pre vidiecku turistiku
2.5.3.2. Priorita 2: Diverzifikácia poľnohospodárskych, lesníckych a príbuzných činností

na vidieku
K posilneniu ekonomickej a sociálnej životaschopnosti vidieka bude potrebné podporovať

vznik nových ekonomických aktivít a pracovných miest diverzifikáciou poľnohospodárskych
činností do doplnkových výrobných činností a služieb.
Zvýšiť podiel ekologického poľnohospodárstva (o 20% oproti stavu r. 2006)
Jednou z možností ako diverzifikovať súčasnú poľnohospodársku produkciu v súlade s

celosvetovým trendom zdravého spôsobu života a zdravej výživy s dôrazom na ekologické
aspekty sa ukazuje produkcia biopotravín. Prvovýroba, spracovanie a predaj ako ucelený
proces v kraji neexistuje, cena ekologických produktov na trhu je značne vysoká, chýbajú
odbytové strediská, pretrváva neprogresívne myslenie ľudí v prístupe k ekologickým
potravinám.
Slovensko - Východ
41
V súčasnosti je na území PSK zaregistrovaných 5 biofariem a na území KSK 1 výrobca
bioosív (údaj ÚKSUP k 30.4.2006) . Žiadosť o registráciu do prechodného obdobia nemá
k tomuto dátumu podanú nikto.
Opatrenia :
 Podporovať vznik biofariem, spracovanie a predaj produktov
 Zabezpečiť propagáciu a marketing biopotravín
 Podporiť vznik odbytových stredísk
Zvýšiť podiel tržieb z produkcie rybného hospodárstva
V niektorých častiach regiónu východného Slovenska sú priaznivé podmienky pre rozvoj

rybného hospodárstva, ktoré sa v súčasnosti takmer vôbec nevyužívajú. S tým úzko súvisí
nízka spotreba rybieho mäsa a rybích výrobkov (4,3 kg/rok/osoba) oproti priemeru EÚ
(7 kg/rok/osoba).V Košickom kraji je 893ha plôch rybníkov s ročnou produkciou 450t
kaprovitých rýb ročne, v Prešovskom kraji rybníky nie sú prevádzkované (zdroj – Štátna
veterinárna a potravinová správa SR). Produkty rybolovu sa na východnom Slovensku
spracovávajú v 3 podnikoch. Zvýšenie spotreby rybieho mäsa a výrobkov z neho môže
prispieť k racionálnemu spôsobu výživy obyvateľstva. V súčasnosti nízku spotrebu
rybieho mäsa a ďalších produktov na báze rybieho mäsa ovplyvňuje aj jeho cena. Rozvoj
rybného hospodárstva negatívne ovplyvňuje zlý technický stav rybníkov, nízka úroveň
mechanizácie a nedostatok financií na opravu a údržbu.
Opatrenia :
 Podporovať producentov rybných produktov
 Vytvárať podmienky pre zakladanie nových rybníkov
Zvýšiť produkciu a využitie biomasy (o 20% do roku 2015)
V súčasnosti v oboch samosprávnych krajoch chýba koncepcia využívania produktov

a odpadov z poľnohospodárskej a lesnej výroby. S tým súvisí aj absencia uceleného reťazca
od pestovania až po odbyt. Podiel využívania biomasy ako alternatívneho zdroja energie je
v porovnaní s vyspelými štátmi veľmi malý – cca 2 až 3% z celkovej energetickej produkcie.
V súčasnosti existujú významné prebytky rastlinnej prvovýroby a nevyužitý odpad
poľnohospodárskej a lesnej produkcie. V lesnom hospodárstve zastarané technológie v
ťažbe a doprave dreva zapríčiňujú, že odpad sa cielene nezberá a nevyužíva. Tento stav
nepriaznivo vplýva na zdravotný stav lesov.
Ročne využiteľné množstvo lesnej biomasy v Košickom kraji je 147 tis. t/rok, z toho
z lesa najviac v okrese Košice - okolie 13,5 tis. t/rok a z drevospracujúcich prevádzok
najviac v okrese Spišská Nová Ves 39,5 tis. t/rok. Najmenej produkčné sú okresy Trebišov
a Michalovce, len 7 tis. t/rok. Ročne využiteľné množstvo poľnohospodárskej biomasy
v Košickom kraji je 56,6 tis. t/rok, z toho najviac v okrese Trebišov 23 tis. t/rok a najmenej
v okresoch Spišská Nová Ves a Gelnica, spolu len 2,3 tis. t/rok.
Ročne využiteľné množstvo lesnej biomasy v Prešovskom kraji je 302 tis. t/rok, z toho z lesa
najviac v okresoch Bardejov – 11,3 tis. t/rok, Snina 10,8 tis. t/rok, a Humenné 10,3 tis. t/rok,
z drevospracujúcich prevádzok najviac v okrese Snina 44,85 tis. t/rok. Najmenej produkčné
Slovensko - Východ
sú okresy Sabinov 4,7 tis. t/rok a Vranov n/T 5,2 tis. t/rok. Ročne využiteľné množstvo
poľnohospodárskej biomasy v Prešovskom kraji je 240 tis. t/rok, z toho najviac v okrese
Prešov 34 tis. t/rok a najmenej v okresoch Medzilaborce a Stropkov, 11 tis. t/rok.
Opatrenia:
 Podpora subjektov pri spracovaní biomasy na energetické využitie
 Úspora energie z klasických zdrojov na výrobu tepla
 Obnova ekologických a sociálnych funkcií krajiny vo vidieckych oblastiach so
zameraním na energetické využitie dendro a fytomasy
Zapájať občanov marginalizovaných skupín do ekonomického života
Na východnom Slovensku žijú desaťtisíce dlhodobo nezamestnaných. Sú to najmä

Rómovia, občania nad 50 rokov, ale aj mladí ľudia po ukončení školy, resp. po neukončení
ani základnej školy. Táto časť mládeže, ktorej rady sa rýchle rozširujú, vyrastá v málo
podnetnom prostredí bez pozitívnych príkladov. Motivácia k zvyšovaniu vzdelanosti či
zamestnateľnosti u nich takmer neexistuje. Sú to terajší a budúci poberatelia rôznych dávok
a klienti mnohých inštitúcií dotovaných z verejných zdrojov. Ich zapojenie do pracovného
procesu nemôže riešiť podnikateľský sektor. Ten o takýchto ľudí javí len malý alebo takmer
žiadny záujem, pretože sú málo vzdelaní, majú slabú pracovnú morálku, nemajú výdrž
a návyky, sú nespoľahliví. Uplatniť by sa mohli okrem iného aj v sektore poľnohospodárstva
a lesníctva.
Je množstvo obcí, kde do prvého ročníka základných škôl sa hlásia žiaci pochádzajúci
takmer len z marginalizovaných vrstiev obyvateľstva. V rokoch 1990 – 1994 bol pomer
cca 50/50%, dnes v tých istých obciach je to 80/20% alebo 90/10% . Tieto údaje sa dajú
vyčítať len zo štatistiky jednotlivých obcí. Tento problém je tak vážny, že obce alebo tretí
sektor ho komplexne nemôžu riešiť. Najúčinnejšie riešenie treba hľadať na úrovni NUTS II,
v partnerstve obcí s VÚC, ÚP, školami a 3. sektorom.
Opatrenia :
 Zvyšovať počet žiakov s ukončeným základným a stredným vzdelaním
 Vytvárať partnerstvá na riešenie vyššej zamestnanosti
 Vytvárať špeciálne pracovné miesta pre dlhodobo nezamestnaných a občanov
ohrozených vylúčenosťou zo spoločenských procesov
2.5.4. Rozvojová téma: Služby zamestnanosti a podpora zamestnateľnosti
2.5.4.1. Priorita 1: Sprístupňovanie trhu práce marginalizovaným skupinám obyvateľov
Prvoradou úlohou v oblasti riešenia problematiky sociálnej vylúčenosti je riešenie otázok

sociálnej inklúzie prierezovo, vo všetkých oblastiach spoločenského života.
Osobitnú pozornosť je potrebné venovať „najzraniteľnejším“ skupinám, ohrozeným
sociálnou vylúčenosťou, ktorých vstup na trh práce je determinovaný národnostnou
príslušnosťou, nedostatočnou alebo žiadnou praxou, nedostatočnými pracovnými návykmi,
zručnosťami a skúsenosťami, zdravotnými obmedzeniami, nedostatočnou vzdelanostnou
úrovňou, vekom a pod.
Slovensko - Východ
43
Vzhľadom k vysokej nezamestnanosti v PSK a KSK v porovnaní s ostatnými regiónmi
Slovenska je nutné na ich úrovni zabezpečiť sprístupnenie trhu práce práve týmto
„najzraniteľnejším“ skupinám.
Pomoc marginalizovaným skupinám na úrovni oboch krajov je v súčasnosti neintegrovaná,

nedostatočná, alebo úplne absentuje v nasledovných oblastiach podpory:
 informačné a poradenské služby,
 cielené vzdelávanie, dovzdelávanie a príprava MK na TP,
 mobilita za prácou, vrátane príspevkov a ubytovanie MK,
 sprostredkovanie práce,
 zvýšenie úrovne a efektivity AOTP s dôrazom na samozamestnanie, absolventskú
prax, tvorbu verejno-prospešných pracovných miest, atď.
Zlepšiť marginalizovaným skupinám, vrátane rómskych občanov, podmienky pre
uľahčenie prístupu na trh práce (tak, aby ich podiel na celkovom počte evidovaných
uchádzačov o zamestnanie z globálneho hľadiska poklesol v roku 2010 o 15% v
pomere k roku 2006)
Účinný systém služieb zamestnanosti je dôležitým nástrojom politiky trhu práce a zaberá
podstatnú úlohu v procese adaptácie ľudí na stále sa meniace podmienky na trhu práce.
To sa dosahuje prostredníctvom poskytovanej podpory pri zvyšovaní mobility a flexibility
subjektov na trhu práce. V súvislosti s vysokou mierou nezamestnanosti na východnom
Slovensku a so zreteľom na silne zastúpené marginalizované skupiny tu existuje potreba
aktívnejšieho a preventívnejšieho prístupu k uchádzačom o zamestnanie.
Opatrenia:
 zvýšiť efektivitu sprostredkovania práce so zreteľom na individuálne potreby a
požiadavky príslušníkov marginalizovaných skupín
 podporiť mobilitu za prácou, vrátane poskytnutia príspevku na ubytovanie
marginalizovaným skupinám
 zvýšiť účinnosť aktívnych opatrení trhu práce, s dôrazom na samozamestnanie,
absolventskú prax, tvorbu verejnoprospešných pracovných miest
Zvýšiť kvalifikáciu a zlepšiť zručnosti marginalizovaných skupín
Účinný systém služieb zamestnanosti je veľmi potrebný aj pri poskytovaní pomoci pri
získavaní zručností pre nové, resp. rozvíjajúce sa oblasti ekonomiky.
Opatrenia:
 Zefektívniť informačné a poradenské aktivity
 V rámci predprofesionálnej a profesionálnej prípravy prostredníctvom cieleného
ďalšieho vzdelávania zvýšiť úroveň vzdelanosti ( najmä marginalizovaných
skupín obyvatelstva )
 Rozvíjať kľúčové kvalifikácie

Slovensko - Východ
2.5.5. Rozvojová téma: Sociálne služby
2.5.5.1. Priorita 1: Rozvoj sociálnych služieb
Cieľom komunitného plánovania sociálnych služieb je posilňovať sociálnu súdržnosť

všetkých obyvateľov mesta/obce, predísť sociálnemu vylúčeniu a sociálnej izolácii
ohrozených jednotlivcov a skupín, opäť vtiahnuť do komunity tých, ktorí stoja na jej
okraji (a v niektorých prípadoch predstavujú pre obyvateľov hrozbu či vyvolávajú strach
a neistotu).
Jednou zo základných podmienok pre úspešný proces komunitného plánovania je

zapojenie troch účastníkov:
- zadávateľov sociálnych služieb
- poskytovateľov sociálnych služieb
- prijímateľov / užívateľov sociálnych služieb
Poznámka:
Pod pojmom „komunita“ rozumieme počtom a územne nedefinovanú skupinu osôb, ktorá je
v sociálnej núdzi a má spoločný problém.
Za špecifický problém, s ktorým sa prihraničný región S – V musí vysporiadať je problematika

migrácie a s ňou spojená sociálna práca s komunitami migrantov. Narastá totiž počet
problémov v oblasti sociálnej adaptácie migrantov a zvyšuje sa sociálne napätie medzi
migrantmi a majoritnou spoločnosťou.
V regiónoch Východného Slovenska sa zatiaľ do riešenia utečeneckej problematiky

nezapojili, okrem organizácii mimovládneho sektora, žiadne iné inštitúcie s kapacitou, či
expertízou pre danú oblasť, vrátane regionálnej samosprávy, a teda len tieto zabezpečujú
sieť pomoci pre osoby s priznaným azylom v SR.
Zvýšiť kvalitu a rozšíriť škálu netradičných sociálnych služieb
V súčasnosti neexistujú minimálne technické, materiálne, personálne a finančné normatívy

kvality služieb. Úroveň podmienok poskytovateľov služieb je rôzna, škála sociálnych služieb
stagnuje, a teda nekopíruje skutočné potreby prijímateľov služieb.
Opatrenia:
 Systematicky zhodnocovať úroveň kvality a rozsah sociálnych služieb
 Zosúladiť dopyt a ponuku na trhu sociálnych služieb
Rozšíriť odborné profesijné a sociálne kompetencie poskytovateľov služieb
Na rozvoj ľudských zdrojov poskytovatelia sociálnych služieb nekládli dôraz, aj

napriek skutočnosti, že v spoločnosti v procese decentralizácie nastali závažné zmeny.
Decentralizácia a transformácia so zameraním na zvýšenie kvality sociálnych služieb
vyžaduje profesie nielen na zabezpečenie zaopatrenia, ale predovšetkým so zameraním
na rozvoj osobnosti klienta odkázaného na pomoc, teda profesie napomáhajúce integrácii
klienta do spoločnosti.
Slovensko - Východ
45
Opatrenia:
 Vytvoriť a zaviesť na úrovni NUTS II programy ďalšieho systematického
vzdelávania zamestnancov poskytovateľov sociálnych služieb pre jednotlivé
špecializované pracovné pozície z hľadiska ich úrovne v organizačnej štruktúre
organizácie (manažment, odborný personál, základný personál, prevádzkový
personál..)
 Inštitucionálne zabezpečiť systém ďalšieho vzdelávania poskytovateľov
sociálnych služieb
 Podporiť skvalitnenie manažmentu kľúčových subjektov poskytujúcich
komunitné sociálne služby v rámci východného Slovenska
Vytvoriť lepšie podmienky pre sociálnu adaptáciu migrantov a ich zapojenie do
pracovného procesu
- domáce obyvateľstvo prijíma prítomnosť migrantov na domácom území

s nedôverou a obavami
- sociálna adaptácia nie je možná bez vzdelávacích aktivít tak na strane migrantov,
ako aj na strane domáceho obyvateľstva, bez vytvorenia podmienok na bývanie
Opatrenia:
 Zaviesť preventívne mechanizmy prevádzačských aktivít
 Uskutočniť informačné kampane s cieľom zvýšiť právne a sociálne povedomie
majoritnej spoločnosti vo vzťahu k azylantom a migrantom
 Zvýšiť právne a sociálne povedomie majoritnej spoločnosti a prostredníctvom
informačných kampaní eliminovať prevádzačské aktivity a predchádzať im
 Prostredníctvom vzdelávacích programov zvyšovať právne a sociálne povedomie
žiadateľov o azyl, osôb s priznaným azylom a legálnych a nelegálnych migrantov
s cieľom informovať ich o právnych otázkach, sociálnom systéme a o možnos-
tiach prístupu na trh práce
 Vytvoriť technické a personálne podmienky pre bývanie a sociálnu adaptáciu
migrantov
3.5.5.2. Priorita 2: Rozvoj špecializovaných centier sociálnych služieb
Národný akčný plán sociálnej inklúzie podporuje čo najdlhšie zotrvanie občanov

ohrozených sociálnou vylúčenosťou medzi majoritným obyvateľstvom. Existujúca škála
sociálnych služieb v zmysle platného zákona o sociálnej pomoci nezahŕňa potrebnú
paletu činností na uspokojenie potrieb ľudí so špecifickými poruchami. V integrovanom
prostredí komunity je dôležité vytvoriť podmienky pre špecializovanú prácu s uvedenou
cieľovou skupinou, napomáhať pri ich aktivizácii, rehabilitácii a budovať podpornú pomoc
pre rodiny pri zvládaní záťaže a krízových situácií.
Rozšíriť škálu špecializovaných sociálnych služieb v súlade so špecifikami zdra-
votného postihnutia občanov
Roztrieštenosť zväzov zdravotne postihnutých znižuje možnosti koordinácie metodiky

Slovensko - Východ
práce podľa typov postihnutí, čo má za následok aj vyššiu finančnú náročnosť na
administratívne aparáty zväzov. Činnosť väčšiny zväzov sa obmedzuje na poradenstvo.
Centrá špeciálnej pomoci zastrešia nielen poradenstvo, ale aj špeciálne tréningy so
zameraním na udržanie, resp. rozvoj osobnosti, prípravu na pracovné uplatnenie,
v nevyhnutnom prípade zaopatrenie s tímom špecialistov.
Opatrenia:
 Efektívne plánovať rozvoj špecializovaných sociálnych služieb
 Vytvoriť sieť špecializovaných centier sociálnych služieb
 Vypracovať marketingový systém a propagáciu pre využívanie nových služieb
2.5.6. Rozvojová téma: Sociálno-právna ochrana
2.5.6.1. Priorita 1: Predchádzanie sociálno-patologickým javom a vzniku krízových

situácií v rodine
V narušených a problémových rodinách na východe Slovenska žije v súčasnosti približne

25% všetkých detí vo veku do 18 rokov. Značná časť mladých ľudí sa dopúšťa rôznej
trestnej činnosti a vytvára tak vhodné podmienky pre nárast rôznych patologických javov,
ako napr. závislosť na návykových látkach. Najlacnejším a najefektívnejším riešením tohto
sociálneho problému je včasná prevencia a výchovno-vzdelávacie aktivity zamerané na
podporu rodiny.
Zefektívniť a zintenzívniť primárnu prevenciu sociálno-právnej ochrany
Nepriaznivá ekonomická situácia rodín, nezamestnanosť, pasivita dlhodobo

nezamestnaných a osôb bez pracovných návykov je základom pre výskyt sociálno
patologických javov, preto veľmi dôležitým prvkom sociálno-právnej ochrany je pozitívna
aktivizácia osôb (rodín) bez životného cieľa.
Opatrenia:
 Zefektívňovať výchovné, vzdelávacie a osvetové činnosti smerom k funkčným
rodinám
 Rozširovať sieť ambulantných krízových stredísk pre deti
2.5.6.2. Priorita 2: Rozvoj činností sociálno-právnej ochrany a kurately v súlade

s potrebami obyvateľov
Deti sa niekedy dostávajú do akútnych rizikových situácií, ktoré ohrozujú ich zdravie a život.
Patrí medzi ne aj izolácia bez patričnej opatery. V týchto prípadoch je nevyhnutné jednať
okamžite a dieťa umiestniť do akceptabilného prostredia, kde získa bazálne zaopatrenie
a psychologickú pomoc. Okrem krízových stredísk pre menšie deti je vhodnejšie
umiestnenie do pripravenej rodiny. Na území NUTS II je vychádzajúc z reálnych potrieb
minimálny počet krízových stredísk a zatiaľ nie sú pripravené žiadne pohotovostné rodiny.

Slovensko - Východ
47
Zefektívniť a zintenzívniť krízovú intervenciu
V procese decentralizácie štát riešenie krízových stavov ponecháva v pôsobnosti

samosprávy s minimálnou spoluúčasťou na financovaní tejto najproblematickejšej skupiny
obyvateľstva.
Človek, či už ako samostatne žijúca osoba, alebo rodina sa v dnešnej dobe môže ocitnúť v
životnej situácii, ktorú bez pomoci iných nevie sám riešiť, a preto je potrebné vytvoriť sieť
zariadení krízovej intervencie rozdelenej do troch hlavných skupín:
1 Krízová intervencia pre rodiny s deťmi
2 Krízová intervencia pre samostatne žijúce osoby a páry (bez maloletých detí v
ich starostlivosti) v produktívnom veku
3 Krízová intervencia pre samostatne žijúce osoby a páry bez maloletých detí v
postproduktívnom veku
Opatrenia:
 Zhodnocovať potreby a dopĺňať absentujúce činnosti v rámci sociálno-právnej
 Optimalizácia sietí krízových stredísk
2.5.7. Rozvojová téma: Zdravotná starostlivosť
2.5.7.1. Priorita 1: Modernizácia zdravotníckych zariadení
Prevažnú väčšinu pacientov z regiónu ošetrujú regionálne zdravotnícke zariadenia.

Spektrum pacientov je široké, zahŕňa ale aj najťažších, a teda aj finančne veľmi náročných
pacientov. Na ekonomiku zdravotníckych zariadení vplývajú výrazne vysoké prevádzkové
náklady vyplývajúce z používania zastaranej prístrojovej techniky, nízkej až prakticky
nulovej úrovne využívania informačných technológií, vysokej energetickej náročnosti
budov.
Sieť regionálnych zdravotníckych zariadení nebola adekvátne rekonštruovaná z hľadiska

stavebno-technického stavu, modernizovaná, je dlhodobo podfinancovaná a pritom
masívne využívaná obyvateľstvom. Je predpoklad, že po modernizácii poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti sa zvýši úroveň a kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti
pre širokú skupinu obyvateľov regiónu, čo bude mať pozitívny dopad na ekonomiku
zdravotníckych zariadení, možnosť ich ďalšieho rozvoja a následne aj na zlepšovanie
zdravotného stavu celej populácie.
Zastaranosť zdravotníckych zariadení sa prejavuje aj v nízkej úrovni poskytovania služieb,

ktoré súvisia úzko s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ide o celkovo nízky hygienický
štandard, slabú úroveň stravovacích prevádzok a práčovní.
Táto situácia vyžaduje intervenciu s cieľom zlepšiť kvalitu a umožniť poskytovateľom

dosiahnuť európsku úroveň.
Rekonštrukciou objektov a modernizáciou vybavenia vytvoriť regionálnym
zdravotníckym zariadeniam podmienky pre dlhodobé poskytovanie kvalitných
Slovensko - Východ
služieb zdravotnej starostlivosti.
Východoslovenský región je špecifický vysokou incidenciou tzv. civilizačných ochorení.

Vzhľadom k sociálnej situácii sa znižuje dostupnosť zdravotníckej starostlivosti. Kvalitne
poskytnutá zdravotná starostlivosť vyžaduje opakovaný kontakt s pacientom. V aktuálnej
sociálnej situácii, pri zohľadnení aj ďalších aspektov (problémy financovania verejnej
dopravy a cestnej siete) je nutné poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť v jednotlivých
regiónoch, čím by sa zlepšila dostupnosť starostlivosti. Okresné nemocnice – kvalitne
vybavené – dokážu zvládnuť 98 percent všetkých situácií vyžadujúcich intervenciu
zdravotníka. Tieto zdravotnícke zariadenia sú schopné ošetriť teda prevažnú väčšinu
pacientov zo spádového územia. Kvalitným vybavením sa zrýchli a spresní diagnostika,
zdravotná starostlivosť bude poskytovaná v dôstojnejších podmienkach.
Opatrenia:
 Na základe energetických auditov znížiť náklady na ekonomickú náročnosť
prevádzok
 Modernizáciou diagnostickej techniky zvýšiť dostupnosť a kvalitu zdravotnej
starostlivosti
 Zavedením IT a programov vzdelávania v oblasti riadenia a vedenia a efektívnej
komunikácie zefektívniť manažment pacientov a ekonomický manažment
zariadení
 Optimalizácia siete jednodňovej ambulantnej starostlivosti
 Optimalizácia siete špičkových špecializovaných pracovísk
 Odstrániť zastaranosť lôžok
 Modernizovať stravovacie prevádzky
 Zaviesť systém komunikačných vzdelávacích programov s cieľom zlepšiť
komunikáciu personálu s pacientmi
2.5.8. Rozvojová téma: Vzdelávanie
2.5.8.1. Priorita 1: Efektívne prepojenie škôl a trhu práce
Vzdelanostná štruktúra produktívneho obyvateľstva (25-64 rokov) v PSK a KSK naznačuje

relatívne nízky podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí, menší podiel populácie s ukončeným
nižším stredným vzdelaním a veľmi výraznú prevahu s ukončeným vyšším stredným
vzdelaním. Jednou z významných výziev pre vzdelávací systém na Slovensku je tiež prechod
od zdôrazňovania teoretického poznania k zameraniu sa na jeho praktické využitie v
každodennom živote, najmä na trhu práce. Stále chýba mechanizmus, ktorý by umožňoval
vzdelávacím inštitúciám – subjektom v pôsobnosti VÚC a vysokým školám pôsobiacim na
úrovni NUTS II – flexibilne reagovať na meniace sa potreby trhu práce, vysokých škôl, na
strane úradov práce a zamestnávateľov.
Posledné výskumy EÚ v oblasti vzdelávania potvrdzujú, že teoretické vedomosti sú

nutné, nie však dostatočné na presadenie sa v živote. Inteligenčný kvocient (IQ), na ktorý
je dominantne zameraná dnešná výučba na vysokých a stredných školách, nezaručuje v
živote úspech. V dnešnom trhovom hospodárstve sa čoraz viac dostáva do popredia tzv.
emocionálny kvocient (EQ), pod ktorým rozumieme sebavedomie, sebariadenie, sebamotiváciu,
empatiu a schopnosť angažovať sa, zapojiť sa do diania vecí okolo nás. Práve tento EQ je
rozhodujúcim faktorom (podľa japonských výskumov je až 24-krát dôležitejšie) ďalšieho
uplatnenia sa a osobnostného rastu.
Slovensko - Východ
49
Zvýšiť flexibilitu, variabilitu a efektivitu vzdelávacieho systému
Koncepciu výchovy a vzdelávania je možné prezentovať len ako otvorený dokument,

pretože je ovplyvňovaná:
 zmenami vo výchove a vzdelávaní,
 hospodárskymi východiskami,
 demografickými východiskami.
Otvorenosť znamená, že sa musí priebežne dopĺňať, spresňovať a upravovať. Musí reagovať

na nové sociálne a ekonomické podmienky, na nové trendy a výdobytky vedy a techniky.
Vstupom Slovenska do EÚ európsky trh práce poskytol možnosť uplatnenia aj našim
občanom. Táto zmena priniesla potrebu nových vedomostí, zručností a schopností.
Vzdelávací systém sa musí týmto zmenám prispôsobiť a napĺňať tak potreby spoločnosti.
Opatrenia:
 Vytvoriť systém „finančných aktívnych opatrení“ (ekonomickej motivácie
potencionálnych zamestnávateľov absolventov)
 Zvyšovať efektivitu vzdelávacieho systému zlepšením výučbových metód a
zavádzaním moderných praktických metód výučby
 Zavádzať do škôl inovatívne metódy posilnenia osobnostných vlastností
absolventov
 Účinným spôsobom v školách a pedagogických kolektívoch eliminovať
prejavy rasizmu, intolerancie a segregácie, ktoré brzdia rozvoj vzdelávania
marginalizovaných skupín, osobitne Rómov
2.5.8.2. Priorita 2: Zlepšenie prístupu k ďalšiemu vzdelávaniu
Za závažný problém je považovaná rôzna dostupnosť vzdelania v rôznych oblastiach

Slovenska, ktorá koreluje s veľkými rozdielmi medzi ekonomicky silnejšími a slabšími
regiónmi. Kým v ekonomicky silnejších regiónoch je možné badať rozvinutú sieť inštitúcií
ďalšieho vzdelávania, v slabších nie je táto sieť dostatočne rozvinutá. Vzdelávacie inštitúcie
nadregionálneho, alebo celoslovenského charakteru sa etablujú hlavne v ekonomicky
silnejších regiónoch, zvyčajne kopírujú alokáciu väčších miest, v menších mestách a
ekonomicky slabších regiónoch nevytvárajú štruktúry kvôli obave o efektívnosť investícií.
Tým sa znižuje dostupnosť vzdelania pre obyvateľov menších miest a vidieka, títo musia za
vzdelaním dochádzať, prípadne zabezpečovať si ubytovanie, čo spôsobuje konečnú vyššiu
cenu za vzdelanie oproti obyvateľom ekonomicky silnejších regiónov. V regiónoch pôsobia
vzdelávacie inštitúcie lokálneho charakteru, ktorých relevantná časť nedosahuje potrebné
parametre z hľadiska šírky ponuky a kvality poskytovaných služieb. Je to v zásadnom
rozpore s cieľom znižovania rozdielov medzi regiónmi. Všetky tieto faktory sa premietajú
do celkového stavu ľudských zdrojov v regióne.
Preto ako prioritu vnímame zlepšenie dostupnosti ďalšieho vzdelávania a jeho kvality
prostredníctvom rozširovania siete inštitúcií ďalšieho vzdelávania, zabezpečenia
viaczdrojového financovania a zavádzania nových foriem vzdelávania (dištančné
vzdelávanie, e-learning, a pod.).

Slovensko - Východ
Rozvoj inštitucionálneho zabezpečenia kvalitných služieb ďalšieho vzdelávania
Vzhľadom na to, že Slovenská republika sa stala súčasťou Európskej únie, spoločenstva

krajín, kde hospodársky a sociálny rozvoj v plnej miere vychádza z ľudského potencionálu,
musíme sa prispôsobiť rýchlemu tempu inovácií v technológiách, explózii informácií,
čím sa zvyšujú požiadavky na vedomosti, zručnosti a kompetencie občanov. Aktuálnou
požiadavkou sa stáva zamestnateľnosť a pracovná flexibilita. Z toho dôvodu je stále
naliehavejšou potrebou zabezpečenie celoživotného vzdelávania pre všetkých v oblastiach
jazykových kompetencií, počítačovej gramotnosti, v sociálnych a podnikateľských
zručnostiach. Celoživotné učenie sa v súčasnosti stáva jednou z najvýznamnejších priorít
krajín EÚ.
Opatrenia:
 Vytváranie systému fungujúcich partnerstiev na úrovni NUTS II
 Rozvíjanie služieb ďalšieho vzdelávania s osobitným aspektom na vzdelávanie
Rómov
 Podpora viaczdrojového financovania
Zvýšiť motiváciu obyvateľov k ďalšiemu vzdelávaniu
Analýzy trhu práce na Slovensku ukazujú, že oblasť celoživotného vzdelávania v budúcnosti

ovplyvnia isté špecifiká a trendy, medzi ktoré patrí aj vysoké percento nezamestnaných
s neukončeným základným vzdelaním a so základným vzdelaním a pomerne vysoká
miera nezamestnanosti s výraznými regionálnymi rozdielmi. Rýchle tempo inovácií
v technológiách a explózia informácií zvyšuje požiadavky na vzdelanostnú úroveň, vytvára
rýchlorastúce skupiny znevýhodnené na trhu práce.
Opatrenia:
 Rozšíriť a skvalitniť poradenstvo v oblasti ďalšieho vzdelávania
 Zabezpečiť prístupnosť ku komplexným informáciám o ponuke ďalšieho
vzdelávania
 Motivovať zamestnávateľov k ďalšiemu vzdelávaniu zamestnancov
Prostredníctvom rozvoja nových foriem vzdelávania zabezpečiť lepšiu dostupnosť
ďalšieho vzdelávania
V ekonomike sa zvyšuje úloha terciálnej sféry /služby, obchod/, ktorá vyžaduje využívanie
informačných a komunikačných technológií, kompetencie pre prácu s ľuďmi, komunikačné
zručnosti, ovládanie cudzích jazykov, podnikateľské zručnosti. Aktívny a kvalitný život
občana v spoločnosti však okrem pracovných kompetencií predpokladá aj zvládanie
kľúčových sociálnych kompetencií, prosociálne správanie, emocionálna inteligencia,
rozhodovanie a bratie zodpovedností za seba, sociálna a politická zrelosť. Je potrebné
sa tomu prispôsobiť a pripraviť nové alebo inovované kvalitné vzdelávacie produkty
s využitím nových foriem vzdelávania.
Opatrenia:
 Rozvoj a využívanie nových foriem vzdelávania (dištančné vzdelávanie, E- learning a pod.)
Slovensko - Východ
51
2.5.9. Rozvojová téma: Kvalita zložiek životného prostredia
2.5.9.1. Priorita 1: Kvalita povrchových a podzemných vôd
Všetky hlavné toky regiónu, ale i celý rad ich prítokov má značne znečistenú vodu.
Všeobecne možno konštatovať, že závažným problémom povrchových tokov sa stáva
proces eutrofizácie – zvýšený obsah nutrientov (P, N).
Kvalita vody vo vodných nádržiach je neuspokojivá a je ovplyvňovaná vo výraznej miere

od kvality vody ich prítokov. Výsledky analýz dnových sedimentov VN Zemplínskej
Šíravy ukazujú, že z organických polutantov je treba zvýšenú pozornosť venovať najmä
polychlórovaným bifenylom (PCB). Vplyv kontaminovaných sedimentov Laborca a
VN Zemplínskej Šíravy sa prejavil až v 100-násobne vyšších obsahoch PCB v rybách
v porovnaní s inými lokalitami. Ďalšie prekračované ukazovatele poukazujú aj na zvýšený
stupeň eutrofizácie vody, čo sa prejavuje tvorbou sinicového vodného kvetu. Vo VN Veľká
Domaša namerané prekročené ukazovatele poukazujú tiež na zvýšený stupeň eutrofizácie
vody.
Znečistenie podzemných vôd pretrváva hlavne v oblasti Východoslovenskej nížiny a Ko-

šickej kotliny, kde boli namerané zvýšené koncentrácie síranov, chloridov a dusičnanov
ako dôsledok poľnohospodárskej činnosti, ako aj arzénu, hliníka a chlórovaných uhľovo-
díkov v dôsledku priemyselnej činnosti.
Ďalším problémom je znečistenie vôd dusičnanmi z poľnohospodárskej výroby. Zraniteľné

oblasti boli nariadením vlády č. 617/2004 ustanovené v 431 katastrálnych územiach obcí
východného Slovenska.
Zlepšiť kvalitu povrchových a podzemných vôd a znížiť ohrozenie znečistenia zdrojov
vody
Všetky hlavné toky, ale i celý rad ich prítokov majú značne znečistenú vodu a v niektorých
prípadoch je ich plnohodnotné využívanie ohrozené, či znemožnené. Najhoršia situácia
v znečistení je v skupine mikrobiologických ukazovateľov (IV. – V. trieda), čo odzrkadľuje
nepriaznivú situáciu hlavne v čistení komunálnych odpadových vôd. Problematické sa
tak stáva využívanie niektorých zdrojov vody na závlahy, pretože je predpoklad rozšírenia
znečistenia z toku na širšie územie s možnou kontamináciou zdrojov podzemných vôd.
V Hornáde sú mikrobiologické ukazovatele skoro po celej dĺžke toku v V. triede, pritom
v pribrežných záhradkárskych a chatových osadách sa táto voda využíva na závlahu.
V blízkosti toku rieky Hornád je taktiež množstvo „čiernych“ skládok odpadu skladajúcich
sa napr. z plechoviek od farieb, akumulátorových batérií a pod. (napr. pred Ťahanovským
tunelom pri Košiciach). Podiel I. a II. triedy kvality (veľmi čistá až čistá voda) má mierne
klesajúcu tendenciu. Všeobecne možno konštatovať, že závažným problémom povrchových
tokov sa stáva proces eutrofizácie – zvýšený obsah nutrientov (P, N).
Zvýšiť účinnosť zneškodňovania odpadových vôd
Hlavnou príčinou nevyhovujúcej kvality predovšetkým povrchových vôd je i skutočnosť,

že kanalizačné systémy sa nebudujú komplexne, t. j. vrátane ČOV, pričom výraznejšie sa
Slovensko - Východ
táto skutočnosť prejavuje predovšetkým vo vidieckych a prihraničných územiach. Rovnako
sa prejavujú značné vnútroregionálne rozdiely v napojenosti obcí a obyvateľov na kana-
lizáciu a ČOV.
Rozvoj verejných kanalizácii a čistiarní odpadových vôd v regióne Slovensko – Východ

výrazne zaostáva za rozvojom verejných vodovodov (o 25% menej napojeného obyva-
teľstva a o 49% menej napojených obcí a rovnako i za celoslovenským priemerom
v napojenosti obyvateľov s 52,31%, SR 53,29%) i v napojenosti obcí (13,38%, SR 15,55
%). Mnohé existujúce ČOV v dôsledku hydraulického a látkového preťaženia nespĺňajú
požiadavky súčasnej legislatívy, čo si vyžaduje vo väčšine prípadov komplexnú rekon-
štrukciu prípadne vybudovanie novej ČOV.
Opatrenia:
 zabezpečiť zodpovedajúcu úroveň odvádzania a čistenia komunálnych
odpadových vôd s odstraňovaním nutrientov z aglomerácií s produkciou
organického znečistenia s väčšou ako 100 000 EO v časovom horizonte do
31. 12. 2010
 zabezpečiť zodpovedajúcu úroveň odvádzania a sekundárneho (biologického)
čistenia komunálnych odpadových vôd z aglomerácií s produkciou organického
znečistenia od 2 000 EO do 10 000 EO v časovom horizonte do 31. 12. 2015
 ak je v aglomeráciách s veľkosťou pod 2 000 EO vybudovaná stoková sieť,
priebežne zabezpečiť primeranú úroveň čistenia komunálnych alebo splaško-
vých odpadových vôd tak, aby bola zabezpečená požadovaná miera ochrany
recipienta
 prednostne budovať kanalizácie v sídlach ležiacich v pásmach hygienickej
ochrany využívaných zdrojov pitnej vody a v ochranných pásmach minerálnych a
liečivých vôd
 zabezpečiť realizáciu opatrení pre zmiernenie negatívneho dopadu odľahčovaní
a odvádzania vôd z povrchového odtoku na ekosystém recipienta
 zabezpečiť, aby do verejnej kanalizácie boli vypúšťané len tie priemyselné
odpadové vody s obsahom obzvlášť škodlivých látok, ktoré nespôsobia
poškodenie stokovej siete, ohrozenie prevádzky čistiarní odpadových
vôd, spracovanie kalu a jeho ďalšie využitie a nespôsobia prekročenie limitných
hodnôt znečistenia pre vypúšťanie odpadových vôd z verejnej kanalizácie
2.5.9.2. Priorita 2: Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd
V regióne Východné Slovensko sa nachádza 5 chránených vodohospodársky oblastí – Nízke

Tatry – východná časť, Horné povodie Hnilca, Slovenský kras – Plešivecká planina, Slovenský
kras – Horný vrch a Vihorlat, je vyhlásených 76 vodárenských tokov, 2 vodárenské nádrže
– Starina a Bukovec a vodné zdroje využívané na zásobovanie pitnou vodou majú určené
ochranné pásma.
Na Východnom Slovensku sa nachádzajú dva veľkokapacitné povrchové vodné zdroje

– vodárenská nádrž Starina a Bukovec, ktoré sú zdrojom pitnej vody predovšetkým
v okresoch Humenné, Košice, Prešov, Snina a Vranov nad Topľou. Na zásobovanie pitnou
vodou sa prednostne využívajú podzemné vodné zdroje. Medzi najvýznamnejšie patria
podzemné zdroje pre Košický skupinový vodovod (SKV), Popradský SKV, Prešovský SKV
a Rožňavský SKV. Najvýznamnejšími priamymi odbermi z vodných tokov sú odbery pre SKV
Bardejov, SKV Krompachy – Gelnica – Smolník, SKV Spišská Nová Ves, SKV Svidník a odbery
Slovensko - Východ
53
z tatranských potokov pre vodovody v tatranských osadách.
Vážnym problémom v regióne Slovensko – Východ je ohrozenie zdrojov pitnej vody

v dôsledku znečistenia podzemných a povrchových vôd a vyraďovanie nevyhovujúcich
vodných zdrojov z dôvodu kontaminácie ťažkými kovmi a dusičnanmi.
Skvalitniť starostlivosť o vodné zdroje a dosiahnuť dostatok pitnej vody a úroveň
napojenosti obyvateľstva a obcí na úroveň celoslovenského priemeru a odstrániť
vnútroregionálne rozdiely
Východné Slovensko ako celok vykazuje mierny prebytok zdrojov vody. Avšak ďalší rozvoj
verejných vodovodov, nárast zásobovania, vyraďovanie nevyhovujúcich zdrojov a priamych
odberov z povrchových tokov, ktoré sa v budúcnosti neodporúča využívať, vzhľadom na
ich vysokú zraniteľnosť (predstavujú veľkú časť kapacity využívaných zdrojov v tatranskej
oblasti), spôsobí deficit zdrojov vody v roku 2020 vo výške 830 l.s-1.
Ďalším problémom je znečistenie vôd dusičnanmi z poľnohospodárskej výroby. Zraniteľné

oblasti boli nariadením vlády č. 617/2004 ustanovené v 431 katastrálnych územiach obcí
Zásobovanosť obyvateľstva pitnou vodou v regióne Slovensko – Východ zaostáva

v porovnaní s úrovňou väčšiny štátov EÚ. Za celoslovenským priemerom 84,29% zaostáva
región Slovensko – Východ s 77,59% zásobovania. Pri hodnotení situácie z hľadiska počtu
obcí situácia oproti celoslovenskému priemeru 73,88% v regióne Slovensko – Východ je
opäť nepriaznivá – 62,21%. Dobrá zásobovanosť obyvateľstva pitnou vodou z verejných
vodovodov je v mestských sídlach, chýbajúce verejné vodovody sú naopak predovšetkým
vo vidieckych sídlach. Problémom rovnako sú značné straty vo vodovodných sieťach
(odhad 25 – 30%).
Opatrenia:
 realizovať výstavbu zdrojov vody na zásobovanie deficitných oblastí a oblastí
s ohrozenou kvalitou vody a rozširovanie zásobovania s využitím kapacity už
využívaných zdrojov – výstavba doplňujúcich vodných zdrojov, prepojenie na
existujúce skupinové vodovody, výstavba vodojemov, rekonštrukcia čerpacích
staníc
 zvýšiť podiel v zásobovaní pitnou vodou obyvateľstva na úroveň
celoslovenského priemeru
 rozšíriť skupinové vodovody do sídiel v blízkosti už existujúcich rozvodov a
prívodných radov
 prioritne dobudovať rozostavané vodovody
 prednostne riešiť vodovody, ktoré nespĺňajú požiadavky Vyhlášky MZ SR č. 151/
2004 Z. z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody a majú
udelené výnimky
 podporovať hydrogeologický prieskum pre vyhľadávanie miestnych vodných
zdrojov
 zavádzať opatrenia na znižovanie strát vody, previerky únikov vody zo siete a
vodárenských zariadení, dôsledné meranie spotreby vody a orientovanie
investícií na rekonštrukcie diaľkovodných potrubí a vodovodných sietí

Slovensko - Východ
2.5.9.3. Priorita 3: Kvalita ovzdušia
Znížená kvalita ovzdušia sa prejavuje vo zvýšení úrovne lokálneho znečistenia v ohrozených

oblastiach i v oblastiach riadenia kvality ovzdušia v niektorých prípadoch pohybujú nad
hodnotami príslušných imisných limitov. Z hľadiska štruktúry škodlivých látok, s trendom
rastu počtu prekročení denných i ročných limitných hodnôt, sa v regióne Slovensko –
Východ na znečistení ovzdušia v najväčšej miere podieľajú koncentrácie PM10 (tuhé častice
do veľkosti 10 µm) a PM 2,5 (tuhé častice do veľkosti 2,5 µm) rozptýlené v prízemnej vrstve
ovzdušia majúce negatívny vplyv na zdravotný stav obyvateľstva.
Znížiť emisie základných znečisťujúcich látok (SO2, NOX, TZL, CO), prchavých
organických zlúčenín, ťažkých kovov, ako aj ostatných látok znečisťujúcich ovzdušie
zo stacionárnych i mobilných zdrojov
Znížená kvalita ovzdušia je negatívne ovplyvňovaná predovšetkým činnosťou veľkých

priemyselných zdrojov: U.S. Steel s.r.o. Košice, Tepláreň Košice, a.s., SE, a.s. EVO Vojany,
ENERGETIKA, a.s. Strážske, Želba, a.s., o. z. Siderit Nižná Slaná, Kovohuty, a.s., Krompachy,
Vápenka, a.s. Margecany, Bukocel a.s. Hencovce, Kronospan s.r.o. Prešov. Na celkovom
znečistení ovzdušia sa podieľajú aj stredné a malé zdroje. Sú to predovšetkým emisie zo
zdrojov, ktoré zabezpečujú dodávku tepla pre bytovo – komunálnu sféru, ale ich príspevky
v porovnaní s veľkými priemyselnými zdrojmi sú oveľa menšie. Špecifickou oblasťou je
aglomerácia Košíc, kde sa dlhodobo produkuje v porovnaní s ostatnými oblasťami SR najviac
emisií základných znečisťujúcich látok, skupiny plynných anorganických znečisťujúcich
látok a ťažkých kovov.
Hlavnou príčinou uvedeného stavu je pomalý proces ozdravovania výrobno –

technologických postupov v rozhodujúcich odvetviach priemyselnej výroby oproti
ostatným krajom SR, kde prebehla reštrukturalizácia priemyselnej výroby rýchlejším
tempom a vysoká materiálová, energetická a dovozná náročnosť priemyselnej výroby,
nízka finalizácia výroby a výrazný podiel priemyslu na znečisťovaní ovzdušia. Predovšetkým
v energetickom sektore a tepelnom hospodárstve sa prejavuje nízky stupeň kogenerácie
(kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie) a nízky stupeň využívania alternatívnych
zdrojov energie napriek zaujímavému využiteľnému potenciálu najmä geotermálnych
zdrojov a biomasy na výrobu tepla a elektrickej energie.
V poslednej dobe v dôsledku zvyšovania cien za energiu a plyn, mnohé domácnosti v

obciach prechádzajú na samostatné kúrenie tuhým palivom a zvyšujú podiel znečistenia
ovzdušia, namiesto zavádzania využitia alternatívnych zdrojov energie.
Opatrenia:
 inštalovať technológie na zníženie vypúšťania emisií do ovzdušia
 znižovať energetickú náročnosť v priemyselnej sfére, zavádzať BAT technológie
 zmeniť palivovú základňu zdrojov energie s dôrazom na nízkoemisné a
obnoviteľné zdroje
 pri výstavbe regionálnych zdrojov energie preferovať kogeneračné zdroje
 zavádzať environmentálne manažérske systémy v podnikoch (Norma STN EN ISO
14 001)
 zvýšiť podiel environmentálne prijateľnej železničnej dopravy na preprave osôb
a tovaru
 dobudovať cestné obchvaty mestských sídiel
 zavádzať integrované systémy verejnej osobnej dopravy

Slovensko - Východ
55
Dosiahnuť kvalitu ovzdušia v súlade s príslušnými limitmi, a to predovšetkým
v ohrozených oblastiach a v oblastiach riadenia kvality ovzdušia
Región Slovensko – Východ sa nachádza na juhovýchodnom okraji oblasti s najväčším

regionálnym znečistením ovzdušia a kyslosťou zrážkových vôd v Európe, napriek tomu nie
sú prekračované limitné hodnoty kritickej záťaže oxidu siričitého a síranov pre les a oxidov
dusíka a dusičnanov pre všetky ekosystémy na regionálnych staniciach.
Predovšetkým činnosťou veľkých zdrojov znečistenia a morfologicko-klimatickými pomermi
v územiach s najväčšou koncentráciou obyvateľstva (Košická kotlina, Popradská kotlina,
Hornádska kotlina) sa prejavuje znížená kvalita ovzdušia a zhoršenie imisnej situácie,
pričom úroveň lokálneho znečistenia sa v lokalitách monitorovacích staníc na sledovanie
kvality ovzdušia (mestá Košice, Prešov, Vranov nad Topľou, Humenné, Krompachy a obec
Veľká Ida) v niektorých prípadoch pohybujú nad hodnotami príslušných imisných limitov.
Nedobudovaná sieť diaľnic, rýchlostných komunikácií, obchvatov sídiel na cestách I.

triedy, vnútromestských okruhov a s tým spojená automobilová doprava je v dôsledku
preťaženosti cestných komunikácií predovšetkým na hlavných dopravných koridoroch
v prieťahoch ciest I. a čiastočne i II. triedy vstupujúcich do miest a na dopravných
tepnách v centrálnych častiach miest významným zdrojom znečistenia ovzdušia, najmä
v produkcii plynných emisií a sekundárnej prašnosti. K zhoršovaniu tohto stavu prispieva
i nevyhovujúci konštrukčný stav vozoviek ciest II. a III. triedy., zastaralý vozový park i pokles
podielu environmentálne prijateľnejšej mestskej hromadnej dopravy i železničnej dopravy
na preprave osôb i tovarov i absencia integrovaných systémov verejnej dopravy.
Opatrenia:
 vybudovať hustejšiu sieť a posilniť technické vybavenie automatických
monitorovacích staníc
 zdokonaľovať formy prezentácie modelových výpočtov o stave kvality ovzdušia,
najmä širšiu aplikáciu GIS
 vypracovať programy na zlepšenie kvality ovzdušia v zaťažených územiach
a uplatniť najlepšie dostupné techniky v zariadeniach, ktoré spĺňajú požiadavky
EÚ (smernica 94/63, smernica 99/13), týkajúce sa regulovania emisií
2.5.10. Rozvojová téma: Nakladanie s odpadmi
2.5.10.1. Priorita 1: Predchádzanie vzniku odpadov
Medzi najvýznamnejšie problémy v odpadovom hospodárstve na celom území regiónu

Slovensko – Východ možno zaradiť tendenciu nárastu produkcie komunálneho odpadu.
Znížiť množstvo vznikajúcich komunálnych a nebezpečných odpadov
V regióne je málo účinný separovaný zber zhodnotiteľných komodít v komunálnej i výrobnej

sfére. Úroveň separovaného zberu komunálneho odpadu je v regióne východného
Slovenska na nedostatočnej úrovni a charakterizuje ju množstvo vyseparovaných zložiek
KO na jedného obyvateľa za rok, ktoré predstavovalo v regióne Slovensko – Východ v roku
2003 cca 4,2 kg/obyvateľa. Rovnako sa prejavuje nízka úroveň zhodnocovania biologických
odpadov a ich využitia na zlepšenie kvality pôdneho fondu.

Slovensko - Východ
Opatrenia:
 zvyšovať informovanosť občanov o možnostiach odberu nebezpečných zložiek
komunálneho odpadu
 vytvoriť Koncepciu nakladania s nebezpečnými odpadmi, vrátane vybudovania
dostupnej infraštruktúry na spaľovanie nebezpečných odpadov (nadregionálna
spaľovňa)
2.5.10.2. Priorita 2: Materiálové a energetické zhodnocovanie odpadov
V regióne Slovensko – Východ je málo účinný separovaný zber zhodnotiteľných komodít

v komunálnej i výrobnej sfére a chýbajúce zariadenia na zhodnocovanie odpadov
a recykláciu odpadov pre niektoré komodity (napr. tetrapakové obaly, sklenené obaly,
plasty), ktoré je možné materiálovo zhodnotiť prostredníctvom separovaného zberu.
Dosiahnuť zodpovedajúcu úroveň materiálového a energetického zhodnocovania
odpadov
Na materiálovom zhodnocovaní komunálneho odpadu sa podieľalo celkom 166 obcí, čo

predstavuje 25%, na energetickom 15 (2%), do kompostovania bolo zapojených 214 obcí (32%)
a iným spôsobom zhodnocovalo komunálny odpad 49 obcí (cca 7%), čo predstavuje veľmi
nízku úroveň zhodnotenia biologických odpadov a ich využitia na zlepšenie kvality pôdneho
fondu. Chýbajú zariadenia na zhodnocovanie odpadov a recykláciu odpadov pre niektoré
komodity (napr. tetrapakové obaly, sklenené obaly, plasty), ktoré je možné materiálovo
zhodnotiť prostredníctvom separovaného zberu, čo v dôsledku vysokých dojazdových
vzdialeností a s tým spojených prepravných nákladov do zberných a spracovateľských
centier nachádzajúcich v ostatných regiónoch Slovenskej republiky následne ekonomicky
znevýhodňuje jeho realizáciu pre samotných občanov i dotknuté obce.
Opatrenia:
 podporovať separovaný zber pre rozvoj recyklácie materiálov zo zhodnotiteľných
odpadov vo všetkých oblastiach vzniku odpadov
 uprednostniť spaľovanie a iné formy zneškodňovania odpadov pred
skládkovaním (pre spáliteľné kontaminované odpady)
 zamerať sa na materiálové zhodnocovanie plastov pre priemyselné využitie
s dôrazom na recykláciu týchto materiálov
 podporovať separovaný zber a zhodnocovanie biologicky rozložiteľných
odpadov, pričom biologicky rozložiteľné zložky komunálnych odpadov
zneškodňované skládkovaním by mali byť redukované
 vytvoriť Koncepciu nakladania s odpadmi so zdravotnej starostlivosti,
 podporiť všetky formy kompostovania (domáce, komunitné, priemyselné)
 doriešiť technicko – organizačné zabezpečenie zberu biologicky rozložiteľných
odpadov z domácností a siete hotelových reštauračných zariadení (20 01 08),
v komplexne riešiť uplatnenie kompostov na trhu a zvyšovanie miery ich
zhodnotenia spracovaním na substráty
 zaviesť systém evidencie a kontroly nakladania s biologicky rozložiteľnými
odpadmi v komunálnych odpadoch v mestách a obciach
 v maximálnej miere materiálovo zhodnocovať separovane zbierané zložky
komunálnych odpadov (podskupina 20 01)
 zabrániť kontaminácii komunálnych odpadov problémovými látkami, ktoré
zabraňujú ich materiálovému zhodnocovaniu
Slovensko - Východ
57
 veľkoplošne rozšíriť separovaný zber odpadov s čo najväčším počtom
separovaných zložiek (papier, sklo, plasty, kovy a BRO)
 technicko – organizačne optimalizovať separačné systémy na miestne
podmienky určujúce zloženie komunálneho odpadu (v závislosti od
druhu bytovej výstavby)
 zvýšiť účinnosť separovaného zberu papiera od občanov, najmä na miestach
s vysokou koncentráciou obyvateľstva
 zaviesť separovaný zber biologicky rozložiteľných odpadov v najväčších mestách
regiónu (so zameraním na odpady 20 01 08, 20 02 01 a 20 02 03)
 zriadiť a rozširovať sieť zberových miest na odber odpadu s obsahom
nebezpečných látok, predovšetkým batérií (elektrochemických
článkov), chemických prípravkov (fotochemických látok, rozpúšťadiel, lepidiel,
pesticídov, detergentov a pod.), rozprašovačov (sprayov), zvyšky liečiv, farieb,
lakov, pigmentov, zabezpečiť ľahký prístup občanov do zberných miest
pri organizovaní zberu odpadu s obsahom nebezpečných látok (napr. odberom
liečiv v lekárňach)
2.5.10.3. Priorita 3: Zneškodňovanie odpadov
V regióne Slovensko – Východ sa neustále prejavuje vysoký podiel odpadov

zneškodňovaných skládkovaním.
Znížiť množstvo skládkovaného odpadu a podielu komunálneho odpadu
zneškodňovaného skládkovaním
Zariadenia na zneškodňovanie odpadov spaľovaním nepokrývajú potreby eliminácie

nebezpečných odpadov.
Opatrenia:
 zvyšovať množstvo biologicky rozložiteľného odpadu (zo všetkých zdrojov)
zhodnocovaného aeróbnym alebo anaeróbnym spôsobom (kompostovaním,
resp. spracovaním na bioplyn)
 zvyšovať účinnosť separovaného zberu odpadov z obalov v celej šírke materiálov
používaných pre tento účel
 obmedzovať množstvo inertného odpadu ukladaného na skládky, pričom tento
je potrebné využívať v cestnom staviteľstve alebo ako pri uzatváraní skládok,
rekultivačných prácach a pod.
 znižovať množstvo odpadov podľa prílohy č. 6 k Zákonu o odpadoch, ktoré je
potrebné pred uložením na skládku stabilizovať
 zvyšovať poplatky za ukladanie odpadov na skládky pre všetky triedy skládok
 minimalizovať množstvo kalov z ČOV ukladaných na skládky
 budovať zariadenia na materiálové zhodnocovanie biologicky rozložiteľných
odpadov
 vážiť využitie odpadu ako alternatívneho paliva pre výrobu tepla a energie
2.5.10.4. Priorita 4: Eliminácia rizík na životné prostredie z environmentálnych záťaží
V regióne Slovensko – Východ sa nachádza 76 skládok s osobitnými podmienkami, ktoré

Slovensko - Východ
postupne ukončili svoju prevádzku. Časť z nich má spracovaný projekt sanácie, kde sa s
ukončením sanácie počítalo v rokoch 2000 až 2005. Finančné zdroje na sanáciu skládok
s osobitnými podmienkami sú vo väčšine prípadov nedoriešené.
K ďalším nepriaznivým dosahom na životné prostredie patrí nahromadenie veľkého

množstva zostatkových materiálov s obsahom kontaminantov na haldách a odkaliskách,
ako aj viaceré sekundárne procesy. Celkovo sa na území regiónu Slovensko – Východ
nachádza 26 starých háld, z tohto počtu je 20 činných a 13 odkalísk, z tohto počtu je 10
činných.
Znižovať rizika vplyvu environmentálnych záťaží a uzatváranie a rekultivácia
skládok
Nezvládnutie problematiky environmentálnych záťaží v procese privatizácie ako súčasti

komplexnej reštrukturalizácie hospodárstva má za následok s tým súvisiaci spomalený
vstup zahraničných investorov.
V 90-tych rokoch sa na území Slovenskej republiky začalo s odstraňovaním

environmentálnych záťaží na územiach po vojskách bývalej Sovietskej armády. Z nich 1 sa
nachádza na území regiónu Slovensko – Východ v lokalite Rožňava. Na základe analýzy
bola lokalita Rožňava zaradená do kategórie „Lokality, na ktorých na základe rizikových
analýz bolo odporučené realizovať monitoring, pričom pri súčasnom spôsobe využitia
územia nie sú nutné sanačné práce“.
Špecifickým druhom environmentálnej záťaže je výskyt zvyškov delostreleckých nábojov

po streľbe s cvičnou a ostrou muníciou a tým aj kontaminácia časti územia nevybuchnutou
muníciou vo vojenskom obvode Javorina.
Negatívny vplyv na využiteľnosť tokov a vodných nádrží má aj zanášanie ich dna. Dochádza
k zmenšovaniu akumulačného objemu nádrží (znižovanie ich účinku pre regulovanie
prietokov a zachytávanie povodňovej vlny). V sedimentoch vodnej nádrže Zemplínska
šírava boli zistené zvýšené obsahy PCB (zdroj Chemko Strážske), takže ryby z tejto vodnej
nádrže sú nepožívateľné z dôvodu vysokého obsahu PBC.
Dlhodobým problémom v kvalite vôd sú banské vody s obsahom ťažkých kovov a ich
nekontrolovateľný únik do povrchových vôd v oblasti toku Smolník.
Príčinami tohto stavu je nedostatok programov na odstraňovanie environmentálnych

záťaží ohrozujúcich životné prostredie založených na objektívnom posúdení stavu
znečistenia, zhodnotenia zdravotných a environmentálnych rizík a finančných požiadaviek
na ich odstránenie a absencia komplexného informačného systému o zdrojoch znečistenia
a kontaminovaných lokalitách ako environmentálnych záťaží.
Opatrenia:
 sanovať a rekultivovať skládky s osobitnými podmienkami, ktoré ukončili svoju
prevádzku
 sanovať zostatkové materiály s obsahom kontaminantov na haldách
a odkaliskách
 sanovať kontaminované časti územia nevybuchnutou muníciou vo vojenskom
obvode Javorina
 doriešiť zneškodňovanie kontaminovaných sedimentov z vodných nádrží
Zemplínska Šírava a Ružín i sedimentov z vodnej nádrže Domaša
Slovensko - Východ
59
2.5.11. Rozvojová téma: Ochrana a tvorba krajiny
2.5.11.1. Priorita 1: Ochrana a revitalizácia krajiny
Výrazným pozitívom regiónu Slovensko – Východ je vysoký, až 71% - ný percentuálny

rozsah územia zaradeného do 1. – 2. stupňa environmentálnej kvality (prostredie vysokej
úrovne kvality a prostredie vyhovujúce s vyhovujúcou environmentálnou kvalitou). Na
druhej strane vysoký, až 63% - ný percentuálny podiel obyvateľstva trvalo žije v území
zaradeného do 3. – 5. stupňa environmentálnej kvality (prostredie mierne narušené
až prostredie silne narušené), na území regiónu boli identifikované 3 zaťažené oblasti –
Rudniansko – Gelnická, Košicko – Prešovská a Zemplínska (v SR je identifikovaných celkom
8 zaťažených oblastí).
Vytvoriť reprezentatívnu národnú sústavu chránených území a dosiahnuť priaznivý
stav osobitne chránených častí prírody
Devízou územia regiónu Slovensko – Východ je neobyčajne pestrá diverzita rastlinných

spoločenstiev so zastúpením všetkých fytogeografických oblastí - západokarpatskej,
východokarpatskej a panónskej i množstvo pôvodných zachovaných zoocenóz a vysoko
hodnotná prírodná, zatiaľ relatívne málo narušená horská i podhorská krajina osobitá
v celoslovenskom i stredoeurópskom kontexte.
V takto vymedzenom území sa nachádzajú, resp. do tohto územia plošne zasahuje 6

národných parkov – Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry, Pieninský národný
park, Národný park Slovenský raj, Národný park Slovenský kras a Národný park Poloniny a
tri chránené krajinné oblasti Vihorlat, Východné Karpaty a Latorica (súhrnne 17,33% plochy
regiónu). Vzájomná plošná nadväznosť území Národného parku Poloniny, Užanského
nacionaľneho prírodného parku a Biesczadského národného parku vytvára plošne najväčšie
územie so zachovalou prírodou v strednej Európe a patrí spolu s územím Národného
parku Bavorský les medzi najvýznamnejšie územia tohto druhu v európskom meradle.
Významná je vzájomná spolupráca a koordinovanie aktivít správ národných parkov v rámci
Biosférických rezervácií Východné Karpaty a Tatry.
Na území regiónu Slovensko – Východ bolo ďalej vyhlásených 100 národných prírodných
rezervácií, 127 prírodných rezervácií, 27 národných prírodných pamiatok, 50 prírodných
pamiatok a 17 chránených areálov (súhrnne 3,22% plochy regiónu). Ako prírodné pamiatky
sú chránené priamo zo zákona č. 543/2002 Z. z. tiež všetky jaskyne a prírodné vodopády.
Na území regiónu Slovensko – Východ sa úplne alebo čiastočne nachádza 112 navrhovaných
území európskeho významu o rozlohe 138 788 ha a rovnako sa tu nachádza, resp. sem
plošne zasahuje navrhnutých 14 chránených vtáčích území.
Napriek vysokej plošnej rozlohe jednotlivých kategórií chránených území negatívnou

skutočnosťou je vysoký podiel degradovaných a ohrozených chránených území na ich
celovom počte, degradácia krajiny s následným ubúdaním vhodných biotopov i ohrozenosť
prírodných a prirodzených spoločenstiev narastajúcim výskytom inváznych druhov rastlín.
Potenciálne ohrozenie chránených území predstavuje i nekoordinovaný rozvoj turizmu.

Rovnako sa prejavuje nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie náhrad za
obmedzenie bežného obhospodarovania v chránených územiach (majetková ujma),
nedostatočná motivácia vlastníkov o zabezpečenie priaznivého stavu chráneného územia
a stavu biotopov a nedostatočná spolupráca medzi orgánmi (organizáciami) ochrany
Slovensko - Východ
prírody a krajiny a vlastníkmi (správcami) pozemkov v chránených územiach.
Opatrenia:
 znížiť stupne ochrany v urbanizovaných územiach, zastavaných územiach
priľahlých obcí v prípade národných parkov do 2. stupňa a v prípade chránených
krajinných oblastí do 1. alebo 2. stupňa ochrany, nezačleňovať zastavané územia
obcí do 4. a 5. stupňa ochrany
 zosúladiť čerpanie prírodných zdrojov v chránených územiach prírody so
spoločenskou potrebou a limitmi území s dôrazom na minimalizovanie úrovne
ťažby drevnej hmoty, nerastných surovín a iné formy tlaku na exploatáciu
chránených území v nich
Zlepšiť a vytvoriť podmienky a východiská pre revitalizáciu a tvorbu krajiny
Negatívne možno hodnotiť prevahu veľkoblokovej ornej pôdy s minimálnym zastúpením

ekostabilizačných prvkov v krajinnej štruktúre na celom území Východoslovenskej nížiny,
Košickej kotliny i Popradskej kotliny a výraznú fragmentáciu krajiny líniami dopravnej
(diaľnica, cesty, železnice) a technickej infraštruktúry (vedenia VVN a VN) najmä na území
Košickej kotliny. Nízka ekologická stabilita veľkých blokov poľnohospodárskej pôdy vytvára
predpoklady pre značnú vodnú, resp. veternú eróziu.
Kontaminácia pôdy ( za kontaminovanú sa považuje pôda, v ktorej namerané hodnoty

rizikových látok prekračujú limitné hodnoty rizikových látok) je zaznamenaná v Spišsko
– Gemerskom rudohorí s nadlimitným výskytom nasledovných prvkov: Cu, Pb, Zn, Hg, As,
Bi, Be, Co.
Hlavnými príčinami uvedeného stavu je povyšovanie ekonomických záujmov nad

environmentálne a krátkodobé ekonomické profity na úkor devastácie chránených
území a prírodných hodnôt i nevhodné obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy a
intenzívne obhospodarovanie lesov ohrozujúce okrem ekologickej stability krajiny i úroveň
produkčného potenciálu poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Nedostatočné
a pomalé riešenie pozemkových úprav neumožňuje vykonávať revitalizačné, resp.
preventívne opatrenia v krajine a tvoriť ÚSES na miestnej a regionálnej úrovni.
Opatrenia:
 vytvoriť systém biocentier a biokoridorov a starostlivosti o tieto prvky
územných systémov ekologickej stability (ÚSES), vrátane zabezpečenia
ekonomických a majetkovoprávnych podmienok (napr. zapracovanie
v projektoch pozemkových úprav, v územnoplánovacej dokumentácii a pod.)
 aplikovať Európsky dohovor o krajine v podmienkach regiónu Slovensko –
Východ
 skvalitniť hospodárenie v lesoch s dôrazom na prirodzené drevinové zloženie,
efektívnejšie využitie lesov, resp. drevnej hmoty, ako trvalo obnovujúcej
sa suroviny, rozvoj činností a služieb súvisiacich s lesným hospodárstvom
 správne aplikovať program starostlivosti o pôdu: efektívnejšie využívať
vybudovaný závlahový systém, realizovať protierózne opatrenia a projekty
výsadby ochrannej zelene, zazeleňovať poľnohospodársky nevyužívané plochy,
resp. realizovať zmenu druhu pozemku

Slovensko - Východ
61
2.5.11.2. Priorita 2: Komplexná ochrana územia pred povodňami
Mimoriadne intenzívne zrážky a následné povodne, rovnako ako dlhé obdobia sucha,
v dôsledku globálneho otepľovania atmosféry majú vo všeobecnosti rastúcu frekvenciu
výskytu aj na území východného Slovenska. Povodne na území východného Slovenska
spôsobené extrémnymi zrážkami po miestnych búrkach patria spravidla v rámci SR
k najničivejším. To si vyžaduje podstatnú zmenu prístupu k vode v krajine s potrebou
zvýšenia jej retenčnej schopnosti tak, aby sa spomalil povrchový odtok vody predovšetkým
v obdobiach s výdatnými zrážkami a zaistili vodné rezervy pre obdobia sucha.
Zvýšiť retenčnú schopnosť krajiny
Nevhodnými pôdohospodárskymi, vodohospodárskymi a lesohospodárskymi zásahmi

a s tým spojenými negatívnymi zmenami v zastúpení hydromorfných a ostatných
ekostabilizačných prvkov v krajinnej štruktúre sa predovšetkým vo flyšovej oblasti
urýchľuje odtok vody z krajiny a znižuje sa schopnosť krajiny zadržiavať vodu, čo má
za následok výskyt povodní so značnými materiálnymi škodami. Predovšetkým na
území Východoslovenskej nížiny, Košickej, Hornádskej a Popradskej kotliny i Spišsko
– Šarišského medzihoria tak prevláda veľkobloková orná pôda s minimálnym zastúpením
ekostabilizačných prvkov v krajinnej štruktúre. Pre zabezpečenie retenčnej schopnosti
i ekologickej stability krajiny majú najvýznamnejšiu úlohu plochy lesov a trvalých
trávnych porastov. Na území regiónu Slovensko – Východ majú síce dominantné plošné
i percentuálne zastúpenie v súčasnej krajinnej štruktúre lesné porasty (707 282 ha, 45,2%),
vplyvom intenzívneho hospodárskeho využívania spojeného často s nevhodnými spôsobmi
ťažby a obnovy lesov, i ich neuspokojivého zdravotného stavu dochádza k významnému
zníženiu výmery prirodzených lesov schopných účinne zachytávať a zhromažďovať vodu.
Vplyvom v minulosti realizovaných melioračných a rekultivačných zásahov a intenzívnej
poľnohospodárskej výroby dochádza k podstatnému zníženiu ostatných významných
hydromorfných krajinných prvkov ako sú mokrade, močiare a pod. Povrchový odtok vody
urýchľuje i zhutňovanie pôdneho horizontu ťažkou mechanizáciou.
Vzhľadom na skutočnosť, že retenčná schopnosť krajiny má bezprostredný vplyv na

povodňové ohrozenie územia, je nevyhnutné túto problematiku komplexne riešiť
v jednotlivých povodiach ako celkoch.
Opatrenia:
 revitalizovať toky a povodia
 realizovať technické opatrenia zamerané na retenciu vôd v povodniach
 zmierňovať povodňové škody úpravou vodného režimu v povodiach a úpravou
odtokových pomerov
 zabezpečiť, aby sa v neodôvodnených prípadoch neodvodňovali územia
spevnenými plochami realizovanými z nepriepustných materiálov a dažďovými
kanalizáciami a tým bol zabezpečený malý kolobeh vody
 vypracovať zrážkovo-odtokové modely a štúdie z jednotlivých povodí
 vypracovať špecializované komplexné programy riešiace prevenciu pre prípad
sucha pre jednotlivé oblasti povodí
 projektovať veľkoplošnú protipovodňovú ochranu v spolupráci s obcami
Zabezpečiť ochranu pred povodňami a znižovať následky, škody a náklady spôsobené
povodňami
K zvyšovaniu škôd spôsobovaných povodňami v súčasnosti prispieva nedostatočná činnosť
správcov vodných tokov zabezpečujúcich funkčnosť a priechodnosť týchto tokov zvlášť
Slovensko - Východ
v prípade povodňových situácií, existencia zástavby v inundačných územiach i skutočnosť,
že nie sú plne k dispozícii mapy záplavových čiar predovšetkým v zastavaných územiach
obcí. Závažným problémom je tiež urbanizácia v inundačných územiach realizovaná
v minulosti, nerešpektujúca možnosť záplav a následných škôd na majetku.
Momentálny technický stav Hasičských staníc sa pomaly zlepšuje, ale ešte stále nie je
vyhovujúci. Je potrebné upozorniť na nedostačujúci počet a slabé technické vybavenie
vozidiel Krajských a Okresných riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru v prípade
potreby nielen pri protipovodňových zásahoch, ale predovšetkým pri likvidácii závažných
ekologických havárií.
U značnej časti obyvateľstva zaužívané (ale nevhodné) spôsoby zneškodňovania odpadov

a divoké skládky odpadov v korytách vytvárajú prekážky v prietočných profiloch
vodných tokov. V rámci protipovodňovej ochrany sa vychádza zo zákona č. 666/2004
Z. z. o povodniach, pričom môžeme konštatovať nedostatočnú verejnú uvedomelosť,
informovanosť a pružnosť v prípade povodní zo strany obecných povodňových komisií,
obvodných a krajských povodňových komisií. Tu je nevyhnutné zefektívnenie všeobecnej
uvedomelosti a akcieschopnosti. V tomto prípade je ťažké zadefinovať, kde tento tok
informácii upadá, ale je nevyhnutné zvýšenie verejnej uvedomelosti v širšom ponímaní.
Informovanosť by mala už prebiehať ako jeden element vyučovacieho procesu základných,
stredných a vysokých škôl. Taktiež je potrebné pozdvihnúť vedomie cez mimoškolské
aktivity a propagačné akcie.
Opatrenia:
 realizovať sanačné práce a dokončiť odstraňovanie povodňových škôd
z predchádzajúcich rokov na vodných tokoch a vodohospodárskych
zariadeniach
 vybudovať povodňový varovný a predpovedný systém v SR (POVAPSYS) na
území regiónu a zabezpečiť implementáciu zákona č. 666/2004 Z. z. o ochrane
pred povodňami
 zdokonaliť predpovedné systémy a prostriedky včasného varovania, účelové
prepojenie národných a regionálnych prognostických systémov
 vypracovať mapy povodňových území ako podkladu pre územnoplánovacie
dokumentácie, územné rozhodnutia a stavebné povolenia
 projektovať veľkoplošnú protipovodňovú ochranu (poldre) v spolupráci
s dotknutými obcami
2.5.11.3. Priorita 3: Podpora využívania obnoviteľných zdrojov energie
Na území regiónu Slovensko – Východ sa prejavuje veľmi nízka úroveň využívania

obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a výrobu elektrickej energie aj napriek
mnohým vypracovaným štúdiám a projektom orientovaných na príslušné investičné
stimuly (v prípade biomasy iba 1 až 1,2% zo spotreby primárnych energetických zdrojov).
Na území regiónu Slovensko – Východ sa prejavuje závislosť na dovoze prvotných zdrojov
energie (zemný plyn, ropa, uhlie) a na strane druhej, napriek výraznému potenciálu, veľmi
nízka úroveň využívania obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a výrobu elektrickej
energie aj výraznému potenciálu napriek mnohým vypracovaným štúdiám a projektom
orientovaných na príslušné investičné stimuly (v prípade biomasy iba 1 až 1,2% zo spotreby
primárnych energetických zdrojov).
Dosiahnuť 4% - ný podiel v roku 2010 a 7% - ný podiel v roku 2015 výroby elektriny
z obnoviteľných zdrojov bez veľkých vodných elektrární a dosiahnuť výrobu tepla Stratégia rozvoja regiónu
Slovensko - Východ
63
v regióne z obnoviteľných zdrojov 10 000 TJ v roku 2010 a 15 000 TJ v roku 2015
v približnej štruktúre: biomasa 85 – 90%, bioplyn 5 – 7%, geotermálna energia 4 – 5%
(v prípade vykurovania Košíc), slnečná energia 1 – 1,5%.
Z obnoviteľných prírodných zdrojov energie sa na území regiónu Slovensko – Východ

využíva najviac vodná energia, málo využívaná je solárna, geotermálna, veterná energia,
biomasa, slnečná energia a bioplyn. Stupeň využitia geotermálnej energie prakticky
nemožno hodnotiť, pretože sa nevyužíva žiadna lokalita. Pritom viaceré z perspektívnych
oblastí alebo štruktúr geotermálnych vôd sú pripravené na využívanie formou už
zrealizovaných vrtov.
Výrazný potenciál predstavuje i možnosť pestovania energetických rastlín na využívanej

alebo nevyužívanej poľnohospodárskej pôde.
Napriek skutočnosti, že sa na území regiónu nachádzajú ložiská termálnych vôd v širokom
páse medzi Vysokými Tatrami a Vihorlatom i niekoľko perspektívnych oblastí alebo štruktúr
geotermálnych vôd, stupeň využitia geotermálnej energie prakticky nemožno hodnotiť,
pretože sa nevyužíva žiadna lokalita. Pritom viaceré z týchto perspektívnych oblastí alebo
štruktúr geotermálnych vôd sú pripravené na využívanie formou už zrealizovaných vrtov.
Neoceniteľný je predovšetkým ekologický prínos využívania obnoviteľných zdrojov

energie, keď napr. výrobou cca 1 000 TJ/rok tepla z dendromasy, ktorou sa nahradí
spaľovanie pevných fosílnych palív, sa znížia emisie CO2 o cca 104 000 ton, v prípade
náhrady spaľovania zemného plynu sa zníži produkcia emisií tejto znečisťujúcej látky o cca
60 000 ton.
Výrazný potenciál pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie na území regiónu Slovensko
– Východ predstavuje i možnosť pestovania energetických rastlín na využívanej alebo
nevyužívanej poľnohospodárskej pôde.
Opatrenia:
 spracovať regionálnu koncepciu rozvoja obnoviteľných zdrojov so zameraním na
inventarizáciu zdrojov, technologických možností a ich konkrétnej aplikácie
 stanoviť environmentálne limity využívania jednotlivých druhov OZE na
regionálnej úrovni s prioritným zameraním na vodnú a veternú energiu
a biomasu
 stanoviť geografickú a časovú variabilitu klimatických faktorov (vietor
a slnečné žiarenie) s cieľom využitia poznatkov na monitorovanie
a predpovedanie výroby z distribuovaných energetických zariadení
a zabezpečenie stability prenosovej sústavy
 dôsledne posudzovať životný cyklus používaných technológií so zameraním na
znižovanie materiálovej náročnosti a emisií skleníkových plynov v úplnom
technologickom cykle od výroby, cez prevádzku až po vyradenie z prevádzky
a recykláciu
 hľadať možnosti polygenerácie energií na báze OZE (elektrina, teplo, chlad
a pod.) a polygenerácie vodíka z bioplynu a jeho využitie v palivových článkoch
 decentralizovať OZE na mikrosystémy až po nízkovýkonové kogeneračné
jednotky
 využiť v doprave mobilné jednotky na skvapalnený bioplyn
2.5.12. Rozvojová téma: Zvyšovanie regionálneho environmentálneho

povedomia
2.5.12.1. Priorita 1: Environmentálna výchova ako prostriedok zvyšovania regionálneho

environmentálneho vedomia
Slovensko - Východ
Na území regiónu Slovensko – Východ sa prejavuje nízka úroveň lokálpatriotizmu
miestneho trvalo bývajúceho obyvateľstva a potreba venovať väčšiu pozornosť prírodnému
i kultúrno – historickému dedičstvu na území vlastnej obce či regiónu a zabránenie ich
devastácii i negatívne vnímanie existencie chránených prírodných území a predovšetkým
z toho vyplývajúcich obmedzení pre ekonomický a sociálny rozvoj vo vedomí miestnych
obyvateľov.
Zlepšiť starostlivosť o prírodné hodnoty v regióne v kontexte zvyšovania
environmentálneho vedomia a lokálneho i regionálneho patriotizmu
Na území regiónu Slovensko – Východ sa prejavuje nízka environmentálna úroveň

obyvateľstva, nedostatočné zapojenie predovšetkým dospelého obyvateľstva do
environmentálnych aktivít a s tým súvisiace poškodzovanie prírodného prostredia
(nepovolené výruby drevín, divoké skládky odpadov neraz i v korytách tokov, vypaľovanie
suchých porastov bylín, kríkov a stromov predovšetkým v jarnom období, znečisťovanie
tokov a pod.). Prejavuje sa aj nízka úroveň environmentálneho povedomia turistov, čo sa
prejavuje v znečistení okrajov priehrad, výletných miest, lesov aj oblastí chránených území
a NP rôznym druhom odpadu ako plasty, plechovky a pod.
Rovnako sa na území regiónu Slovensko – Východ prejavuje nízka úroveň lokálpatriotizmu

miestneho trvalo bývajúceho obyvateľstva a potreba venovať väčšiu pozornosť prírodnému
i kultúrno – historickému dedičstvu na území vlastnej obce či regiónu a zabránenie ich
devastácii i negatívne vnímanie existencie chránených prírodných území a predovšetkým
z toho vyplývajúcich obmedzení pre ekonomický a sociálny rozvoj vo vedomí miestnych
obyvateľov.
Hlavnými problémami v environmentálnej výchove sú nedostatok ľudských zdrojov

i metodických pomôcok na environmentálnu výchovu a predovšetkým nedostatočná
vzájomná koordinácia príbuzných činností rôznych inštitúcií zaoberajúcich sa
environmentálnou výchovou, napriek deklarácii spolupráce a rovnako i nízky stupeň
aplikácie princípov trvaloudržateľného života v učebných osnovách na všetkých
stupňoch škôl. Z územného hľadiska sa prejavuje nerovnomerná koncentrácia aktivít
environmentálnej výchovy, ktoré sú sústredené prevažne do väčších miest.
Opatrenia:
 rozširovať aktivity aj do menších miest, na vidiek a do okrajových oblastí regiónu
 vytvárať podmienky na rekonštrukciu interiérov a exteriérov škôl s aktívnym
zapojením žiakov do týchto aktivít, ktoré sú základným predpokladom vplyvu
prostredia na mladého človeka na základe Stratégie výchovy
a vzdelávania v ochrane prírody dobudovať sústavy informačných
stredísk v národných parkoch a chránených krajinných oblastiach, ako aj
pri vstupoch do sprístupnených jaskýň tak, aby návštevník získal
kompletné informácie o prírodnom dedičstve a systéme starostlivosti oň
 navrhnúť a vybudovať vstupné areály do vybraných chránených území
 uplatňovať návštevné poriadky národných parkov a ďalších vybraných
chránených území
 účinnejšie využívať zoologické záhrady, botanické záhrady, múzeá
s prírodovedeckým zameraním a osvetových zariadení na podporu ochrany
prírody a krajiny

Slovensko - Východ
65
3. N ávrh indikátorov pre monitoring
a hodnotenie plnenia cieľov
Rozvojového plánu Slovensko –
Východ
Rozvojový plán Slovensko – Východ, tak ako každý plánovací rozvojový dokument, by
mal byť monitorovaný a vyhodnocovaný prostredníctvom súboru reálnych ukazovateľov,
indikátorov, ktoré v sústredenej forme popisujú priebeh, porovnávajú stav a podávajú
informácie o napĺňaní cieľov, o úspešnosti implementácie RoP S – V. V nadväznosti na
uvedené bol riešiteľským tímom spracovaný podrobný pracovný návrh indikátorov – podľa
typov: indikátory výstupu, indikátory výsledku, indikátory dopadov realizácie strategických
a špecifických cieľov RoP za všetky rozvojové témy a priority. Tento podrobne spracovaný
návrh súboru indikátorov je pripravený, pre využitie v realizačnej fáze RoP S – V.
Prehľad niektorých navrhovaných indikátorov podľa rozvojových tém a špecifických cieľov

je v nasledujúcej tabuľke:
HOSPODÁRSTVO
Úroveň Indikátor Merná Potenciálny
jednotka zdroj
ROZVOJOVÁ TÉMA: Produktivita a - Tvorba HDP v regióne tis. Sk ŠÚ SR

konkurencieschopnosť priemyslu a - Podiel regiónu na HDP SR % ŠÚ SR
služieb pre ekonomiku - HDP na obyvateľa regiónu tis. Sk ŠÚ SR
- Objem kľúčových zahraničných NB SR
Špecifické ciele: investícií nad 1 mil. USD tis. Sk
1. Vybudovať kvalitné dopravné - Podiel regiónu na exporte SR % ŠÚ SR
prepojenie hlavných inovačných a kohéz- - Podiel investícií regiónu na celko- ŠÚ SR
nych pólov rastu s urbanizovanými vých investíciach SR %
predpoliami a nadväzujúcimi vidieckymi - Podiel ekonomicky aktívneho ŠÚ SR
oblasťami obyvateľstva k počtu obyvateľov
regiónu %
2. Vybudovať modernú podnika- - Priemerná mzda v regióne ŠÚ SR
teľskú, priemyselnú a verejnú infraštruk- - Počet firiem so zahraničnou účasťou %
túru v inovačných a kohéznych póloch - Počet malých a stredných podnikov ŠÚ SR
(do 250 zamestnancov) na HDP
3. Regenerácia mestských centier regiónu tis. Sk MH SR, MŠ SR
vo vzťahu k širším nadregionálnym - Celkové výdavky na výskum a vývoj km/km2
väzbám - Dĺžka diaľnic a ciest pre motorové MDSaT SR
vozidlá na 1 km2
4. Zvýšiť % internacionalizácie - Počet užívateľov Internetu na 1000
MSP v regióne S - V obyvateľov Sk MDSaT SR
5. Posilniť dynamiku rastu MSP ŠÚ SR

rozvojom regionálnych klastrov
6. Rozšíriť podnikateľskú
infraštruktúru a skvalitniť poradenstvo a
technologickú expertízu pri zakladaní
MSP
7. Zvýšiť technologickú úroveň

MSP v oblasti kvality, výroby, logistiky a
organizácie práce a zaviesť progresívne
nízkoenergetické technológie
Návrh indikátorov pre monitoring a hodnotenie
plnenia cieľov Rozvojového plánu S - V 8. Vytvoriť inovačné klastre v troch
rozvojových inovačných osiach S - V
66 Rozvojový plán Slovensko - Východ [návrh]

ROZVOJOVÁ TÉMA: -
Rozvojový plán Slovensko - Východ [návrh]
Počet turistov v regióne/počet
Cestovný ruch turistov v SR % ŠÚ SR

- Príjmy z cestovného ruchu tis. Sk ŠÚ SR, MH SR
Špecifické ciele: - Počet ubytovacích zariadení ŠÚ SR
1. Modernizovať a rozvíjať turistic- - Počet lôžok ŠÚ SR
kú infraštruktúru v turistických destiná- - Využitie ubytovacích zariadení %
infraštruktúru a skvalitniť poradenstvo a
technologickú expertízu pri zakladaní
MSP
7. Zvýšiť technologickú úroveň

MSP v oblasti kvality, výroby, logistiky a
organizácie práceÚroveň
a zaviesť progresívne Indikátor Merná Potenciálny
nízkoenergetické technológie jednotka zdroj
8.
ROZVOJOVÁVytvoriť inovačné
TÉMA: klastre v atroch
Produktivita - Tvorba HDP v regióne tis. Sk ŠÚ SR
rozvojových inovačných osiach
konkurencieschopnosť S - Va
priemyslu - Podiel regiónu na HDP SR % ŠÚ SR
služieb pre ekonomiku - HDP na obyvateľa regiónu tis. Sk ŠÚ SR
ROZVOJOVÁ TÉMA: - Počet
Objemturistov v regióne/počet
kľúčových zahraničných NB SR
Cestovný
Špecifickéruch
ciele: turistov
investíciívnad
SR 1 mil. USD %
tis. Sk ŠÚ SR
1. Vybudovať kvalitné dopravné - Príjmy z cestovného
Podiel regiónu ruchu SR
na exporte tis.
% Sk ŠÚ SR,
SR MH SR
Špecifické
prepojenie ciele:
hlavných inovačných a kohéz- - Počet
Podielubytovacích zariadení
investícií regiónu na celko- ŠÚ SR
1. Modernizovať
nych pólov rastu s a rozvíjať turistic-
urbanizovanými - Počet lôžok
vých investíciach SR % ŠÚ SR
kú infraštruktúru
predpoliami v turistickýchvidieckymi
a nadväzujúcimi destiná- - Využitie ubytovacích
Podiel ekonomicky zariadení
aktívneho % ŠÚ SR
ciách východného Slovenska
oblasťami - Počet cudzincov/počet
obyvateľstva ubytovaných
k počtu obyvateľov % ŠÚ SR
- Počet
regiónukomplexných produktov %
2. Zlepšiť
Vybudovaťinformovanosť návštev-
modernú podnika- - cestovného
Priemerná mzdaruchuv na úrovni regiónu
regióne MH SR
ŠÚ SR
níkov
teľskú,kraja v oblasti aCR
priemyselnú a kúpeľníctva
verejnú infraštruk- - Počet firiem so zahraničnou účasťou %
túru v inovačných a kohéznych póloch - Počet malých a stredných podnikov ŠÚ SR
3. Vytvoriť integrované produkty (do 250 zamestnancov) na HDP
CR
3. a kúpeľníctva a zhodnocovať
Regenerácia mestských ich
centier regiónu tis. Sk MH SR, MŠ SR
vo vzťahu k širším nadregionálnym - Celkové výdavky na výskum a vývoj km/km2
4.
väzbám Obnoviť významné pamiatkovo - Dĺžka diaľnic a ciest pre motorové MDSaT SR
hodnotné objekty a zahrnúť ich do vozidlá na 1 km2
produktov
4. CR % internacionalizácie
Zvýšiť - Počet užívateľov Internetu na 1000
MSP v regióne S - V obyvateľov Sk MDSaT SR
5. Posilniť a vybudovať partnerstvá
a5.zefektívniť koordináciu
Posilniť dynamiku v CR
rastu MSP ŠÚ SR
rozvojom regionálnych klastrov
ROZVOJOVÁ TÉMA: - Pridaná hodnota v poľnohospodár-
Ekonomický
6. rozvoj
Rozšíriť vidieka
podnikateľskú stve tis. Sk ŠÚ SR
infraštruktúru a skvalitniť poradenstvo a - Počet združení obcí ŠÚ SR
Špecifické
technologickúciele:
expertízu pri zakladaní - Počet malých a stredných podnikate-
1.
MSP Zlepšiť dostupnosť a technickú ľov na vidieku ŠÚ SR
a lokálnu infraštruktúru vidieckych sídiel - Dĺžka ostatných ciest (okrem 1.
7. Zvýšiť technologickú úroveň triedy) na 1 km2 km/km2 MDSaT SR
2. Vybudovať
MSP v oblasti kvality,ekonomickú
výroby, logistiky a - Podiel poľnohospodárskej pôdy z
infraštruktúru
organizácie prácena vidieku
a zaviesť progresívne celkovej rozlohy regiónu % ŠÚ SR
nízkoenergetické technológie - Podiel vyprodukovanej energie z
3. Zvýšiť atraktivitu vidieka pre CR obnoviteľných zdrojov energie % MH SR
8. Vytvoriť inovačné klastre v troch - Počet obcí zásobovaných vodou z
4. Zvýšiť
rozvojových podiel ekologického
inovačných osiach S - V verejného vodovodu ŠÚ SR
poľnohospodárstva (o 20% oproti stavu - Počet obcí napojených na kanalizá-
2006).
r.ROZVOJOVÁ TÉMA: - ciu a ČOV
Počet turistov v regióne/počet ŠÚ SR
Cestovný ruch - Počet revitalizovaných
turistov v SR vidieckych % ŠÚ SR
5. Zvýšiť podiel tržieb z produkcie - sídiel
Príjmy z cestovného ruchu tis. Sk ŠÚ SR, MH SR
rybného
Špecifické hospodárstva
ciele: - Počet ubytovacích zariadení ŠÚ SR
1. Modernizovať a rozvíjať turistic- - Počet lôžok ŠÚ SR
6. Zvýšiť produkciu
kú infraštruktúru a využitie
v turistických destiná- - Využitie ubytovacích zariadení % ŠÚ SR
biomasy
ciách východného Slovenska - Počet cudzincov/počet ubytovaných % ŠÚ SR
- Počet komplexných produktov
7.
2. Zapájať občanov marginalizova-
Zlepšiť informovanosť návštev- cestovného ruchu na úrovni regiónu MH SR
ných
níkovskupín
kraja vdo ekonomického
oblasti života
CR a kúpeľníctva
3. Vytvoriť integrované produkty

SOCIÁLNA OBLASŤ
CR a kúpeľníctva a zhodnocovať ich
Merná Potenciálny
4. ObnoviťÚroveň
významné pamiatkovo Indikátor
jednotka zdroj
hodnotné objekty a zahrnúť ich do
produktov
ROZVOJOVÁCR TÉMA: - Miera nezamestnanosti % ÚPSVR SR
Služby zamestnanosti a podpora - Podiel dlhodobo nezamestnaných
5.zamestnateľnosti
Posilniť a vybudovať partnerstvá (nad 6 mesiacov) z celkového počtu
a zefektívniť koordináciu v CR uchádzačov % ÚPSVR SR
Špecifické ciele: - Počet novovytvorených pracovných
ROZVOJOVÁ
1. TÉMA: marginalizovaným
Zlepšiť - Pridaná
miest/z hodnota
toho pre vznevýhodnené
poľnohospodár-
Ekonomický rozvoj rómskych
skupinám, vrátane vidieka občanov, stve
skupiny tis. Sk ŠÚ SR SR
ÚPSVR
podmienky pre uľahčenie prístupu na -- Počet
Početzdružení obcí pracovných
vybudovaných ŠÚ SR
Špecifické ciele:aby ich podiel na celko-
trh práce (tak, - Počet malých
centier a stredných
(pracovných podnikate-
inkubátorov,
1.vom počte
Zlepšiť dostupnosť
evidovaných a technickúo
uchádzačov ľov na vidieku
cvičných firiem) so zameraním na ŠÚ SR
a zamestnanie
lokálnu infraštruktúru vidieckych
z globálneho sídiel
hľadiska - Dĺžka ostatných ciest
marginalizované (okrem 1.
skupiny ÚPSVR SR
poklesol v roku 2010 o 15% v pomere k triedy) na 1 km2 km/km2 MDSaT SR
2.roku 2006)
Vybudovať ekonomickú - Podiel poľnohospodárskej pôdy z
infraštruktúru na vidieku celkovej rozlohy regiónu % ŠÚ SR
2. Zvýšiť kvalifikáciu a zlepšiť - Podiel vyprodukovanej energie z
3.zručnosti
Zvýšiť atraktivitu vidieka
marginalizovaných pre CR
skupín obnoviteľných zdrojov energie % MH SR
- Počet obcí zásobovaných vodou z
4. Zvýšiť podiel ekologického verejného vodovodu ŠÚ SR
poľnohospodárstva
ROZVOJOVÁ TÉMA: (o 20% oproti stavu -- Počet
Početobcí napojených
obyvateľov narokov
nad 60 kanalizá-
na
2006). služby
r. Sociálne ciu a ČOV
1 lôžko v ZSS pre dospelých ŠÚ SR SR
MPSVR
-- Počet
Početrevitalizovaných vidieckych
spracovaných štandardov
5.Špecifické
Zvýšiť podiel tržieb z produkcie
ciele: sídiel
kvality pre jednotlivé typy a druhy
rybného
1. hospodárstva
Zvýšiť kvalitu a rozšíriť škálu služieb MPSVR SR
netradičných sociálnych služieb - Počet sociálnych inštitúcií, ktoré
6. Zvýšiť produkciu a využitie uplatňujú štandardy kvality MPSVR SR
biomasy
2. Rozšíriť odborné profesijné a - Počet vytvorených špecializovaných
sociálne kompetencie poskytovateľov centier MPSVR SR
7.služieb Zapájať občanov marginalizova-
ných skupín do ekonomického života Návrh indikátorov pre monitoring a hodnotenie
plnenia cieľov Rozvojového plánu S - V
3. Vytvoriť lepšie podmienky pre
sociálnu adaptáciu
Rozvojový plán migrantov
Slovensko - Východ
zapojenie do pracovného procesu
[návrh] a ich Rozvojový plán Slovensko - Východ [návrh] Rozvojový plán Slovensko - Východ [návrh]
67
4. Rozšíriť škálu špecializovaných
sociálnych služieb na úrovni regiónu
Slovensko - Východ v súlade so špecifi-
Špecifické ciele: kvality pre jednotlivé typy a druhy
1. Zvýšiť kvalitu a rozšíriť škálu služieb MPSVR SR
netradičných sociálnych služieb - Počet sociálnych inštitúcií, ktoré
uplatňujú štandardy kvality MPSVR SR
sociálne kompetencie poskytovateľov centier Merná MPSVR SR
Potenciálny
služieb Úroveň Indikátor
jednotka zdroj
3.
ROZVOJOVÁVytvoriť lepšie podmienky pre
TÉMA: - Miera nezamestnanosti % ÚPSVR SR
sociálnu adaptáciu migrantov
Služby zamestnanosti a ich
a podpora - Podiel dlhodobo nezamestnaných
zapojenie do pracovného procesu
zamestnateľnosti (nad 6 mesiacov) z celkového počtu
uchádzačov % ÚPSVR SR
4.
ŠpecifickéRozšíriť
ciele:škálu špecializovaných - Počet novovytvorených pracovných
sociálnych
1. služieb na
Zlepšiť úrovni regiónu
marginalizovaným miest/z toho pre znevýhodnené
Slovensko -vrátane
skupinám, v súlade so
Východrómskych špecifi-
občanov, skupiny ÚPSVR SR
kami zdravotného
podmienky postihnutia
pre uľahčenie obča-
prístupu na - Počet vybudovaných pracovných
nov
trh práce (tak, aby ich podiel na celko- centier (pracovných inkubátorov,
vom počte evidovaných uchádzačov o cvičných firiem) so zameraním na
zamestnanie z globálneho hľadiska marginalizované skupiny ÚPSVR SR
ROZVOJOVÁ
poklesol v rokuTÉMA:
2010 o 15% v pomere k - Počet výchovno–vzdelávacích
Sociálno–právna
roku 2006) ochrana zariadení v oblasti sociálno-právnej
ochrany
Špecifické
2. ciele:kvalifikáciu a zlepšiť
Zvýšiť - Počet evidovanej trestnej činnosti
1.
zručnosti Zefektívniť a zintenzívniť
marginalizovaných skupín u mládeže a sociálno-patologických
primárnu prevenciu sociálno-právnej javov
ochrany - Počet novovzniknutých krízových
ROZVOJOVÁ TÉMA: - stredísk
Počet obyvateľov nad 60 rokov na
2.
SociálneZefektívniť
služby a zintenzívniť - Počet
1 lôžkosanačných
v ZSS pre centier
dospelých MPSVR SR
krízovú intervenciu -- Počet
Počet krízových
spracovanýchsituácií v rodinách
štandardov
Špecifické ciele: kvality pre jednotlivé typy a druhy
1. Zvýšiť kvalitu a rozšíriť škálu služieb MPSVR SR
ROZVOJOVÁ sociálnych
netradičných TÉMA: služieb -- Objem investícií vložených
Počet sociálnych do
inštitúcií, ktoré
Zdravotná starostlivosť zdravotníckych
uplatňujú zariadení
štandardy kvality tis. Sk ŠÚ SR SR
MPSVR
Špecifické ciele:
sociálne kompetencie poskytovateľov centier MPSVR SR
1.
služieb Rekonštrukciou objektov a
modernizáciou vybavenia vytvoriť
regionálnym
3. zdravotníckym
Vytvoriť lepšie podmienkyzariade-
pre
niam podmienky
sociálnu adaptáciu pre migrantov
dlhodobé posky-
a ich
tovanie
zapojeniekvalitných služiebprocesu
do pracovného zdravotnej
starostlivosti
4. Rozšíriť škálu špecializovaných
sociálnych služieb na úrovni regiónu
ROZVOJOVÁ TÉMA:v súlade so špecifi-
Slovensko - Východ - Vzdelanostná úroveň obyvateľov
Vzdelávanie
kami zdravotného postihnutia obča- (podiel obyvateľov so stredoškol-
nov ským a vysokoškolským vzdelaním) % ŠÚ SR
Špecifické ciele: - Podiel obyvateľov s nedokončeným
1. Zvýšiť flexibilitu, variabilitu a základným vzdelaním %
efektivitu vzdelávacieho
ROZVOJOVÁ TÉMA: systému -- Počet
Počet novovytvorených,
výchovno–vzdelávacích inovova-
Sociálno–právna ochrana ných, akreditovaných
zariadení vzdelávacích
v oblasti sociálno-právnej
2. Rozvoj inštitucionálneho produktov s využitím nových foriem
ochrany
zabezpečenia
Špecifické ciele:kvalitných služieb ďalšie- - vzdelávania
Počet evidovanej trestnej činnosti
ho vzdelávania
1. Zefektívniť a zintenzívniť - Počet vybudovaných
u mládeže vzdelávacích
a sociálno-patologických
primárnu prevenciu sociálno-právnej centier
javov (v oblasti mechatronika,
3.
ochrany Zvýšiť motiváciu obyvateľov k - IT, automobilový
Počet priemysel,krízových
novovzniknutých obnovi-
ďalšiemu vzdelávaniu teľné zdroje energie, biotechnoló-
stredísk
2. Zefektívniť a zintenzívniť - gie...)
Počet sanačných centier
4. Prostredníctvom
krízovú intervenciu rozvoja -- Počet
Početvzdelávacích inštitúciivpodie-
krízových situácií rodinách
nových foriem vzdelávania zabezpečiť ľajúcich sa na ďalšom
lepšiu dostupnosť ďalšieho vzdeláva- vzdelávaní
nia
ROZVOJOVÁ TÉMA: - Objem investícií vložených do
Zdravotná starostlivosť zdravotníckych zariadení tis. Sk ŠÚ SR
1. Rekonštrukciou objektov a
modernizáciou vybavenia vytvoriť
regionálnym zdravotníckym zariade-
niam podmienky pre dlhodobé posky-
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
tovanie kvalitných služieb zdravotnej
starostlivosti
Merná Potenciálny
Úroveň Indikátor
jednotka zdroj
ROZVOJOVÁ TÉMA: - Vzdelanostná úroveň obyvateľov
VzdelávanieTÉMA: (podiel obyvateľov so stredoškol-
ROZVOJOVÁ - Podiel regiónu na produkcii emisií
ským a vysokoškolským vzdelaním) % ŠÚ SR
Kvalita zložiek životného prostredia SO2 v SR % MŽP SR, ŠÚ SR
Špecifické ciele: - Podiel obyvateľov s nedokončeným
- Priemerná ročná koncentrácia NOx pg/m3 MŽP SR
1. Zvýšiť základným vzdelaním %
Špecifické ciele:flexibilitu, variabilitu a - Objem a miera znečistenia odpado-
- Počet novovytvorených, inovova-
1.efektivitu vzdelávacieho
Zlepšiť systému
kvalitu povrchových a vých vôd vypúšťaných do povrcho-
ných, akreditovaných vzdelávacích
podzemných vôd a znížiť ohrozenie vých a podzemných vôd m3 MŽP SR
2. Rozvoj inštitucionálneho produktov s využitím nových foriem
znečistenia zdrojov vody - Objem vypúšťaných odpadových
zabezpečenia kvalitných služieb ďalšie- vzdelávania
vôd z priemyslu m3 MŽP SR
- Počet vybudovaných vzdelávacích
2.ho vzdelávania
Zvýšiť účinnosť zneškodňovania - Objem vypúšťaných splaškových
centier (v oblasti mechatronika,
odpadových vôd odpadových vôd m3 MŽP SR
3. Zvýšiť motiváciu obyvateľov k IT, automobilový priemysel, obnovi-
- Počet prírodných liečivých zdrojov
teľné zdroje energie, biotechnoló-
3.ďalšiemu vzdelávaniu
Skvalitniť starostlivosť o vodné a prírodných zdrojov minerálnych
gie...)
zdroje a dosiahnuť dostatok pitnej vody stolových vôd
- Počet vzdelávacích inštitúcii podie-
a4.úroveň napojenosti
Prostredníctvom rozvoja
obyvateľstva a obcí - Podiel obyvateľov regiónu vystave-
nových foriem vzdelávania zabezpečiť ľajúcich sa na ďalšom
na úroveň celoslovenského priemeru a ných nadmernému hluku % MŽP SR
lepšiu dostupnosť ďalšieho vzdeláva- vzdelávaní
odstrániť vnútroregionálne rozdiely
nia
plnenia cieľov Rozvojového plánu S - V 4. Znížiť emisie základných znečis-
ťujúcich látok (SO2, NOX, TZL, CO), prcha-
68 vých organických zlúčenín, ťažkých

kovov, ako aj ostatných látok znečisťujú-
Rozvojový plán Slovensko - Východ [návrh] Rozvojový plán Slovensko - Východ [návrh]
cich ovzdušie zo stacionárnych i mobil-

ných zdrojov
5. Dosiahnuť kvalitu ovzdušia v

súlade s príslušnými limitmi, a to predo-
odpadových vôd odpadových vôd m3 MŽP SR
- Počet prírodných liečivých zdrojov
3. Skvalitniť starostlivosť o vodné a prírodných zdrojov minerálnych
zdroje a dosiahnuť dostatok pitnej vody stolových vôd
a úroveň napojenosti obyvateľstva a obcí - Podiel obyvateľov regiónu vystave-
na úroveň celoslovenského priemeru a ných nadmernému hluku % Merná MŽP SR
Potenciálny
Úroveň rozdiely
odstrániť vnútroregionálne Indikátor
jednotka zdroj
4.
ROZVOJOVÁ ZnížiťTÉMA:
emisie základných znečis- - Podiel regiónu na produkcii emisií
ťujúcichzložiek
Kvalita látok (SO2, NOX, TZL,
životného CO), prcha-
prostredia SO2 v SR % MŽP SR, ŠÚ SR
vých organických zlúčenín, ťažkých - Priemerná ročná koncentrácia NOx pg/m3 MŽP SR
kovov, ako aj
Špecifické ostatných látok znečisťujú-
ciele: - Objem a miera znečistenia odpado-
cich
1. ovzdušie
Zlepšiťzokvalitu
stacionárnych i mobil-a
povrchových vých vôd vypúšťaných do povrcho-
ných zdrojov vôd a znížiť ohrozenie
podzemných vých a podzemných vôd m3 MŽP SR
znečistenia zdrojov vody - Objem vypúšťaných odpadových
5. Dosiahnuť kvalitu ovzdušia v vôd z priemyslu m3 MŽP SR
súlade
2. s Zvýšiť
príslušnými limitmi,
účinnosť a to predo-
zneškodňovania - Objem vypúšťaných splaškových
všetkým
odpadových v ohrozených
vôd oblastiach a v odpadových vôd m3 MŽP SR
oblastiach riadenia kvality ovzdušia - Počet prírodných liečivých zdrojov
3. Skvalitniť starostlivosť o vodné a prírodných zdrojov minerálnych
ROZVOJOVÁ TÉMA:dostatok pitnej vody
zdroje a dosiahnuť - Podiel regiónu
stolových vôdna produkcii nebez-
Nakladanie s odpadmi
a úroveň napojenosti obyvateľstva a obcí - pečných
Podiel odpadov
obyvateľov v SR vystave-
regiónu % MŽP SR
na úroveň celoslovenského priemeru a - Podielnadmernému
ných zneškodňovaného
hluku odpadu % MŽP SR
Špecifické
odstrániť ciele:
vnútroregionálne rozdiely z celkovej produkcie odpadu
1. Znížiť množstvo vznikajúcich v regióne % MŽP SR
komunálnych
4. a nebezpečných
Znížiť emisie základných odpadov
znečis- - Podiel zhodnocovaného odpadu % MŽP SR
ťujúcich látok (SO2, NOX, TZL, CO), prcha-
2.
vých Dosiahnuť zlúčenín,
organických zodpovedajúcu
ťažkých
úroveňako
kovov, aj ostatných alátok
materiálového energetického
znečisťujú-
zhodnocovania
cich ovzdušie zoodpadov
stacionárnych i mobil-
ných zdrojov
3. Znížiť množstvo ukladaného
odpadu
5. aDosiahnuť
podielu komunálneho odpaduv
kvalitu ovzdušia
zneškodňovaného
súlade s príslušnýmiukladaním na predo-
limitmi, a to sklád-
kach
všetkým v ohrozených oblastiach a v
oblastiach riadenia kvality ovzdušia
4. Znižovať riziká vplyvu environ-
mentálnych záťaží
ROZVOJOVÁ TÉMA: a uzatváranie a rekul- - Podiel regiónu na produkcii nebez-
tivácia skládok
Nakladanie s odpadmi pečných odpadov v SR % MŽP SR
- Podiel zneškodňovaného odpadu
ROZVOJOVÁ
Špecifické ciele:TÉMA: - Podiel chránených
z celkovej území
produkcie z celkovej
odpadu
Ochrana
1. a tvorba
Znížiť krajiny vznikajúcich
množstvo plochy
v regióneregiónu %
% MŽP
MŽP SR
SR
komunálnych a nebezpečných odpadov -- Výmera plôch pestovaných energetic-
Podiel zhodnocovaného odpadu % MŽP SR
Špecifické ciele: kých plodín % MŽP SR
1.
2. Vytvoriť reprezentatívnu
Dosiahnuť národ-
zodpovedajúcu - Podiel výroby elektrickej energie
nú sústavu
úroveň chránených aúzemí
materiálového a dosiah-
energetického a tepla z obnoviteľných zdrojov % MŽP SR
nuť priaznivý stav
zhodnocovania osobitne chránených
odpadov - Počet povodňových situácií
častí prírody - Počet povodňou postihnutých sídiel % MŽP SR
3. Znížiť množstvo ukladaného
2.
odpadu aZlepšiť
podieluakomunálneho
vytvoriť podmienky
odpadu
pre revitalizáciu
zneškodňovaného a tvorbu krajinyna sklád-
ukladaním
kach
3. Zvýšiť regionálne environmen-
tálne
4. povedomie
Znižovať riziká vplyvu environ-
mentálnych záťaží a uzatváranie a rekul-
4. Zvýšiť retenčnú schopnosť
tivácia skládok
krajiny
ROZVOJOVÁ TÉMA: - Podiel chránených území z celkovej
5.
OchranaZabezpečiť
a tvorba krajiny ochranu pred plochy regiónu % MŽP SR
povodňami a znižovať následky spôso- - Výmera plôch pestovaných energetic-
bené povodňami
Špecifické ciele: kých plodín % MŽP SR
1. Vytvoriť reprezentatívnu národ- - Podiel výroby elektrickej energie
6.
nú sústavuDosiahnuť 4% - území
chránených ný podiel v roku
a dosiah- a tepla z obnoviteľných zdrojov % MŽP SR
2010 a 7%-ný podiel
nuť priaznivý v roku 2015
stav osobitne výroby
chránených - Počet povodňových situácií
elektriny z obnoviteľných zdrojov bez
častí prírody - Počet povodňou postihnutých sídiel % MŽP SR
veľkých vodných elektrární a zvýšiť
výrobu tepla
2. v regióne
Zlepšiť a vytvoriťz obnoviteľných
podmienky
zdrojov 10 000 TJa vtvorbu
pre revitalizáciu roku 2010 a 15 000 TJ
krajiny
v roku 2015 v približnej štruktúre: bioma-
sa
3. 85 – 90%, bioplyn
Zvýšiť 5 – 7%, environmen-
regionálne geotermálna
energia 4 – 5% (v prípade vykurovania
tálne povedomie
Košíc), slnečná energia 1 – 1,5%.
4. Zvýšiť retenčnú schopnosť
ROZVOJOVÁ TÉMA:
krajiny - Zníženie škôd na životnom prostredí %
Zvyšovanie regionálneho environ- - Dĺžka náučných chodníkov km
mentálneho
5. povedomia
Zabezpečiť ochranu pred - Počet náučných lokalít
povodňami a znižovať následky spôso-
Špecifické
bené ciele:
povodňami
1. Zlepšiť starostlivosť o prírodné
hodnoty
6. v regióne 4%
Dosiahnuť v kontexte
- ný podielzvyšova-
v roku
nia
2010environmentálneho
a 7%-ný podiel v roku vedomia
2015 avýroby
lokál-
neho i regionálneho
elektriny patriotizmu
z obnoviteľných zdrojov bez
veľkých vodných elektrární a zvýšiť
výrobu tepla v regióne z obnoviteľných
zdrojov 10 000 TJ v roku 2010 a 15 000 TJ
v roku 2015 v približnej štruktúre: bioma-
sa 85 – 90%, bioplyn 5 – 7%, geotermálna
energia 4 – 5% (v prípade vykurovania
Košíc), slnečná energia 1 – 1,5%.
ROZVOJOVÁ TÉMA: - Zníženie škôd na životnom prostredí Návrh indikátorov pre monitoring a hodnotenie
%
Zvyšovanie regionálneho environ- - Dĺžka náučných chodníkov km
69
mentálneho povedomia - Počet náučných lokalít
1. Zlepšiť starostlivosť o prírodné
hodnoty v regióne v kontexte zvyšova-
nia environmentálneho vedomia a lokál-
neho i regionálneho patriotizmu
70
Indikatívna
ROZVOJOVÁ TÉMA PRIORITY - špecifikácia témy alokácia v % 3.1.
(rozvojová téma)
PRODUKTIVITA A Strategická ekonomická infraštruktúra
KONKURENCIESCHOPNOSŤ Podpora malého a stredného podnikania 32,22%
PRIEMYSLU A SLUŽIEB Podpora regionálnych inovačných systémov a znalostnej ekonomiky

CESTOVNÝ RUCH Kvalita služieb a produktov CR vo významných turistických oblastiach 6,81%

Efektívne využitie a rozvoj turistického, prírodného a kultúrno-historického dedičstva
EKONOMICKÝ ROZVOJ VIDIEKA Regenerácia vidieckych sídiel 11,00%
Diverzifikácia poľnohospodárskych a príbuzných činností na vidieku
SLUŽBY ZAMESTNANOSTI A Sprístupňovanie trhu práce marginalizovaným skupinám obyvateľov 1,57%
PODPORA ZAMESTNATEĽNOSTI
SOCIÁLNE SLUŽBY Rozvíjanie komunitných sociálnych služieb 2,11%
Rozvíjanie špecializovaných centier sociálnych služieb
SOCIÁLNO-PRÁVNA OCHRANA Predchádzanie sociálno-patologickým javom a vzniku krízových situácií v rodine

rozvojových tém
1,00%
Rozvíjanie činností sociálno-právnej ochrany a kurately v súlade s potrebami obyvateľov na úrovni
NUTS II
ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ Modernizácia zdravotníckych zariadení 1,05%
FORMÁLNE VZDELÁVANIE Zefektívnenie manažmentov škôl 0,36%
ĎALŠIE VZDELÁVANIE Zlepšenie prístupu k ďalšiemu vzdelávaniu

Zvýšiť efektivitu prípravy ľudských zdrojov pre trh práce v oblasti ďalšieho vzdelávania 2,20%
Spolupráca medzi rodinami v rómskych komunitách a školou pri podpore vzdelávania rómskych detí a
mládeže
KVALITA ZLOŽIEK ŽIVOTNÉHO Kvalita povrchových a podzemných vôd

27,97%
PROSTREDIA Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd
Kvalita ovzdušia
NAKLADANIE S ODPADMI Predchádzanie vzniku odpadov
Materiálové a energetické zhodnocovanie odpadov 0,50%
Zneškodňovanie odpadov
Odstraňovanie environmentálnych záťaží
OCHRANA A TVORBA KRAJINY Ochrana a revitalizácia krajiny
13,11%
Komplexná ochrana územia pred povodňami
Podpora využívania obnoviteľných zdrojov energie
ZVYŠOVANIE REGIONÁLNEHO Environmentálna výchova ako prostriedok zvyšovania regionálneho environmentálneho vedomia 0,10%
ENVIRONMENTÁLNEHO POVEDOMIA

CELKOM 100%
Návrh indikatívnej alokácie finančných prostriedkov v % podľa
71
4. Mechanizmus implementácie
Rozvojového plánu Slovensko
– Východ
4.1. Návrh mechanizmu pre implementáciu (MI) Rozvojového plánu
Činnosti, ktoré mechanizmus bude vykonávať:
1. Schvaľovanie zmien v RoP S – V
2. Periodické hodnotenie výsledkov a výstupov z procesu implementácie RoP S – V
3. Monitoring realizácie RoP S – V
4. Finančné zaistenie procesu RoP S – V
5. Komunikácia/partnerstvá vo vnútri regiónu
6. Komunikácia/partnerstvá navonok regiónu (iné regióny, centrálne orgány, EÚ)
7. Hodnotenie projektových zámerov a schvaľovanie podpory z regionálneho
rozvojového fondu
8. Odporúčania na ďalšie rozpracovanie projektových zámerov a následne
odporúčania na podporu z EÚ, resp. iných fondov
9. Iniciovanie NUTS II regionálnych programov/projektov
10. Aktualizácia RoP S – V
11. Prepájanie NUTS II a NUTS III úrovní
Jednotlivé orgány MI a ich náplne:

Rada pre rozvoj regiónu Slovensko – Východ
- je to rozhodovací orgán
- pokrýva činnosti 1, 2, 3, 4,5, 6, 7, 8, 11
- jej základným dokumentom je Rozvojový plán Slovensko - Východ
- neprijíma rozhodnutia, ktoré nie sú v rozsahu a v súlade s RoP S – V
- schvaľuje zmeny a doplnky k RoP S – V, na základe odporúčania Odbornej
integračnej skupiny (OIS)
- má právo iniciovať zmeny RoP S – V
- schvaľuje projektové zámery v súvislosti s podporou z prostriedkov Regionál-
neho rozvojového fondu (RRF), resp. s odporúčaním projektov na podporu
z iných fondov pokiaľ boli odporúčané Špecializovanými odbornými skupinami
(ŠOS) a OIS
- schvaľuje monitorovacie a hodnotiace správy implementácie RoP, ktoré
pripravujú ŠOS a OIS
- slúži ako správna rada Regionálneho rozvojového fondu
- členovia RRF sú delegovaní oboma zastupiteľstvami (v paritnom zastúpení
oboch krajov) na obdobie 2, resp. 3 rokov s plnými právomocami (súvisiacimi
s predtým uvedenými činnosťami)
- predsedníctvo v RRR je založené na ročnom rotačnom princípe medzi PSK a KSK
- počet členov RRR je párny (navrhovaný počet je 20) a rozhodovanie je robené
vždy 2/3 väčšinou prítomných členov RRR, pričom RRR je uznášaniaschopná
Mechanizmus implementácie Rozvojového len v prípade, že je prítomných minimálne 60% všetkých členov a za jednotlivý
plánu Slovensko - Východ
kraj minimálne 50% členov.
Odborná integračná skupina (OIS):

- hlavný odborný poradný orgán pre RRR
- pokrýva činnosti (v rozsahu svojich kompetencií) 2, 3, 7, 8, 9,10,
- na základe odborného posúdenia v Špecializovaných odborných skupinách,
a vlastného posúdenia, OIS odporúča RRR:
1. aktualizáciu RoP S – V
2. projektové zámery na schválenie podpory z RRF
3. projekty na odporúčanie pre iné finančné fondy (okrem RRF)
4. integráciu projektových zámerov či projektov
- členovia OIS prechádzajú výberovým konaním na základe dopredu stanovených
kritérií (výberovou komisiou je RRR)
- odporúčaný počet členov OIS je 7, prípadne 5, nie je nevyhnutné, aby bolo
paritné zastúpenie krajov, podstatná je odbornosť a profesionálna rozhľadenosť
Špecializované odborné skupiny (ŠOS):

- odporúčací orgán
- pokrýva činnosti (v rozsahu svojich kompetencii) 3,5,7,8,9,10
- počet ŠOS zodpovedá počtu rozvojových tém (5-10) a počet expertov na jednu
ŠOS je 5-7 (nieje nevyhnutné paritné zastúpenie z oboch krajov)
- experti ŠOS prechádzajú výberovým procesom (na základe dopredu zadaných
kritérií) a výberovú komisiu tvorí OIS
Výkonná jednotka (sekretariát):

- organizačno-administratívne podporuje RRR, OIS a ŠOS
- funkciu sekretariátu vykonávajú na rotačnom princípe (v súlade s rotáciou
predsedníctva v RRR) odbory regionálneho rozvoja (resp. jeho ekvivalentu)
Regionálny monitorovací výbor RoP S – V (RMV):

- pokrýva činnosti 2,3,5,6,9,10,11
- zložený z partnerských regionálnych inštitúcií (predpokladaný počet 20-30
členov)
- zastúpenie subjektov organizácií založené na nasledovných kritériách:
 legislatívna zodpovednosť za regionálny rozvoj, resp. jeho častí
(ako KSK,PSK, krajské mestá a zástupcovia okresných miest
či mikroregionálnych združení)
 regionálna pôsobnosť so špeciálnymi kompetenciami (ako Úrady práce,
sociálnych vecí a rodiny, Fond sociálneho rozvoja, SAŽP)
 vyvážené zastúpenie verejnej správy, podnikateľskej sféry
a mimovládnych organizácií
 odborné kompetencie s kapacitou poskytnutia potrebných vedomostí
a zručností v danej oblasti ( ako univerzity, rozvojové agentúry, odborné
inštitúcie)
Regionálny rozvojový fond:

- pokrýva hlavne činnosti 4, 9
- zriadený KSK a PSK
- vytvorený hlavne zo zdrojov rozpočtov KSK, PSK, štátneho rozpočtu, národného
projektu z EÚ zdrojov, globálneho grantu EÚ...
- jeho správnou radou je RRR
- má právnu formu neinvestičného fondu pre plnenie všeobecno-prospešného
účelu (resp. inej právnej formy podobného typu)
- prostriedky sú využívané na spolufinancovanie projektov s NUTS II
významom, pre prípravu/rozpracovanie projektov, ktorých projektové zámery
boli odporúčané RRR, na štúdie potrebné k aktualizácii/rozpracovaniu RoP S – V,
na zaplatenie expertízy členov OIS a ŠOS a pod. Mechanizmus implementácie Rozvojového
73
Schéma procesu implementácie RoP S - V
74
OIS
R MV RRR
Odborná integračná
R egionálny R egionálna rozvojová
skupina

monitorovací výbor rada
(cca 5-7 expertov)
Mechanizmus implementácie Rozvojového

ŠOS 1 ŠOS 2 ŠOS 3 ŠOS 4
Špecializova- Špecializova- Špecializova- Špecializova-
Sekretariát ná odborná ná odborná ná odborná ná odborná

skupina skupina skupina skupina
(cca 5-7 (cca 5-7 (cca 5-7 (cca 5-7

expertov) expertov) expertov) expertov)
RRF
R egionálny rozvojový
Implementačná

fond
agentúra pre NSR R
spolufinancovanie
projektov
štúdie
poradenstvo pre
prípravu projektov
financovanie OIS s
ŠOS Projektové zámery

Základné atribúty, ktoré by mal mať projektový zámer/projekt na úrovni NUTS II:
1. Svojím významom prinesie prospech pre celý región/výsledky budú môcť

využívať obyvatelia oboch krajov.
Ilustratívne príklady: vedecko-technologické centrum, špecializované zdravotnícke
zariadenie, spoločná východoslovenská agentúra pre rozvoj cestovného ruchu, využitie
biomasy, významnejšie (z hľadiska rozsahu) opatrenia v rámci protipovodňovej ochrany,
systémy zlepšenia zamestnávania, domovy dôchodcov, hospice, špecializované vzdelávanie
a pod.
2. Má preukázateľnú pilotnú hodnotu a jeho výsledky sú využiteľné hlavne na

východe Slovenska
Ilustratívne príklady: prepojenie prvovýroby, so spracovaním a odbytom v oblastiach,
kde to doteraz nebolo zavedené (napr. ovocinárstvo, liečivé rastliny, drevné hospodárstvo,
využitie poľnoplodín na energetické účely, inovatívny prístup k vzdelávaniu Rómskeho
etnika, a pod.
3. Má geograficky medzi-krajový významný rozsah

Ilustratívne príklady: cestné/železničné/informačné prepojenie krajov (resp. jeho
jednotlivých častí), rôzne typy ekonomicko-sociálnych klastrov, vytvorenie medzitrhu
práce pre dlhodobo nezamestnaných a pod.
Komunikačná stratégia Rozvojového plánu Slovensko – Východ 4.2.
Zadefinovanie modelu efektívnej komunikácie a partnerskej spolupráce subjektov

ovplyvňujúcich regionálny rozvoj umožní regiónu východného Slovenska sformulovať
oblasti spoločného záujmu a vystupovať ako celok v prioritných oblastiach v záujme
zabezpečenia regionálneho rozvoja územia.
1. Cieľ komunikačnej stratégie
Hlavný cieľ:
Vytvoriť model efektívnej komunikácie a partnerskej spolupráce v regióne
2. Zásady komunikácie
 Etika v komunikácii
 Rovnaký prístup
 Dôveryhodnosť
 Transparentnosť
 Zrozumiteľnosť
3. Cieľové skupiny
 Koneční prijímatelia/Koneční užívatelia

75
 Široká verejnosť
4. Aktéri komunikačnej stratégie
Úroveň programovania:
 Implementačná agentúra pre NSRR

 Regionálny monitorovací výbor (RMV)
 Regionálna rozvojová rada Slovensko – Východ (RRR)
 Odborná integračná skupina (OIS)
 Sekretariát
Úroveň manažmentu projektov:
 Regionálny rozvojový fond

 Poradenské kontaktné centrá (PKC)
 Koneční prijímatelia/ Koneční užívatelia
5. Nástroje komunikácie
 tlačové konferencie
 tlačové správy
 web stránka
 e-mail
 propagačné a informačné materiály
 PR aktivity
 konferencie, workshopy a informačné semináre
 poradenstvo a konzultácie
Tlačové konferencie
 prezentovať implementáciu a výstupy Rozvojového plánu Slovensko – Východ
Tlačové správy
 vzbudiť záujem a zapojiť konečných prijímateľov/konečných užívateľov do

implementácie RoP S – V
WEB stránka
 vytvoriť z web stránky hlavný externý informačný a komunikačný kanál ku

všetkým zverejňovaným informáciám
E-mail
 zabezpečiť adresný prenos informácií

Propagačné a informačné materiály
 podporiť aktívnu aj pasívnu komunikáciu prostredníctvom CD nosičov, brožúr,

plagátov, letákov, propagačných materiálov
PR aktivity
 motivovať výraznou propagáciou a vzbudiť záujem prostredníctvom tlačových

besied, regionálnych a celoslovenských tlačovín, televízie, rozhlasu
Konferencie, workshopy a informačné semináre
 intenzívne informovať, metodicky viesť, umožniť diskusiu a pripomienkovanie

implementácie RoP S – V konečnými prijímateľmi/konečnými užívateľmi
Poradenstvo a konzultácie
 individuálne konzultácie a poradenstvo zamerané na prípravu projektov
a projektových zámerov v procese predvýberu projektov a implementáciu
projektov
6. Hlavné témy komunikácie
 Šírenie komplexnej informácie o strategických zámeroch, cieľoch, prioritách

a akčných plánoch, alebo prípadných zmenách programu RoP S – V
Po ukončení procesu prípravy a spracovania dokumentu za účasti relevantných partnerov

je potrebné s jeho obsahom oboznámiť širokú verejnosť. Na tento proces je nutné využiť
viaceré nástroje komunikácie, počnúc distribúciou knižného vydania publikácií, ich
skrátených a anglických verzií. Distribúcia na CD nosičoch, šírenie informácií pomocou
webovej stránky, brožúr, tlačových správ a mediálnych vystúpení s tým, že verejnosť bude
informovaná aj s prípadnými zmenami a doplnkami programu.
 Podávanie včasných, komplexných a úplných, presných a správnych

informácií definovaným cieľovým skupinám o všetkých aktivitách, z ktorých
by mohli profitovať, o postupoch predkladania projektov a projektových
zámerov, o kritériách a spôsobe ich vyhodnocovania
Súčasťou komunikačnej stratégie, ktorú bude verejnosť najviac zaujímať, bude zverejňo-
vanie možnosti kofinancovania projektov aj z iných zdrojov a podmienky ich získavania.
Tieto sa budú zverejňovať na webovej stránke, pomocou letákov, workshopov
a informačných seminárov. Podpornú funkciu budú mať tlačové správy, inzeráty a reklama.
Na prípravu projektov a projektových zámerov a aj vo vzťahu k ich úspešnej implementácii
sa vytvorí sieť centier prvého kontaktu za účelom poskytovania poradenstva a konzultácií.
 Interregionálna a nadregionálna komunikácia
Pri implementácii programu RoP S – V je potrebné aj prípadné zmeny a doplnky zosúladiť

s rozvojovými politikami susedných regiónov, resp. štátov. Je nevyhnutná komunikácia
77
s orgánmi štátnej správy, zabezpečovať súlad národných politík a rozvojových programov
s rozvojom regiónu. Hlavne pri využívaní finančnej pomoci EÚ je potrebné zladiť
implementáciu programu so zásadami, nariadeniami a politikou EÚ.
 Interná komunikácia medzi aktérmi implementácie programu RoP S – V
Proces implementácie programu a samotného projektového cyklu musí mať svoje zásady,
vlastný kolobeh. To znamená vlastný informačný systém, mailová komunikácia, databázy.
Celý proces vo vzťahu k programu aj k projektovému cyklu musí byť transparentný v súlade
s legislatívou SR a EÚ. Kvalita internej komunikácie vo veľkej miere ovplyvní fungovanie
celého modelu implementácie RoP S – V.
7. Odporúčania pre komunikáciu
Odporúčame charakter kreatívnej komunikácie viesť ako „lákajúci k partnerskej spoluprá-

ci“ a vyvolávajúci pochopenie cieľov a aktivít RoP S – V.
Odporúčame, aby charakter komunikácie vzbudzoval záujem a lákal ku kontaktu

konečných prijímateľov/konečných užívateľov s autoritami navrhnutého mechanizmu
implementácie.
Odporúčame komunikáciu s konečnými prijímateľmi/konečnými užívateľmi viesť vo

viacerých sústredených „masívnejších vlnách“, ktoré budú obsahovať tlačové konferencie,
tlačové správy, prezentácie výstupov a aktívne informovanie prostredníctvom e-mailu
a web stránky, prípadne informačné semináre, na ktoré bude nadväzovať udržiavajúca
PR komunikácia prostredníctvom poradenstva a konzultácií. Zámerom je motivovať a
presvedčiť konečných prijímateľov/konečných užívateľov, že RoP S – V je reálnym nástrojom
na riešenie regionálnych rozdielov a priviesť ich k partnerskej spolupráci.
Odporúčame komunikáciu s verejnosťou realizovať prostredníctvom propagačných

materiálov a PR aktivít.
8. Záver
Komunikačná stratégia je spracovaná za účelom šírenia informácií v zásade v dvoch

úrovniach, a to vo vzťahu k programovému riadeniu a k zabezpečeniu projektového
cyklu. Z toho vyplynuli štyri témy, ktoré musia byť zabezpečené a realizované v rámci
inštitucionálneho rámca v efektívnom modeli.
V zodpovednosti Regionálnej rozvojovej rady, personálne cez komunikačného manažéra

je potrebné naplniť komunikačnú stratégiu, avšak pre jej realizáciu je potrebné spracovať
podrobný akčný plán komunikačnej stratégie.

79
5. Integrovaná štúdia podmienok
ďalšieho rozvoja regiónu
Ak pod pojmom rozvoj regiónu rozumieme proces zlepšovania pomocou rozširovania,
zväčšovania či zdokonaľovania, treba si uvedomiť, že zmeny sú podmienené rôznymi
zložkami hospodárstva, a že sú ovplyvňované tak vnútornými, ako aj vonkajšími vplyvmi.
Naviac zmeny prebiehajú v rôzne dlhých a rôzne intenzívnych cykloch. Pre tvorbu
Rozvojového plánu, ako aj pre jeho implementáciu, je potrebné poznať čo najviac prostredie,
kde sa súčasne formujú príležitosti a realizujú rozhodnutia. Nedostatok informácií o
súčasnom, ale aj o predpokladanom vývoji v danom regióne a prostredí, v ktorom tento
región existuje, je jedným z dôležitých faktorov, ktorý vedie k nevyužívaniu príležitostí a k
nekvalitným rozhodnutiam.
Na základe predtým uvedeného bolo logické a nevyhnutné, aby samotný proces prípravy
Regionálneho rozvojového plánu bol doplnený poznatkami, pomocou ktorých môže
demonštrovať svoje korektné smerovanie a životaschopnosť, či udržateľnosť. Integrovaná
štúdia podmienok ďalšieho rozvoja regiónu Slovensko – Východ, ktorá sa skladá z troch
tematických častí (Prognóza socio-ekonomického vývoja regiónu, Konkurencieschopnosť
regiónu, Rozvoj priemyselnej infraštruktúry regiónu) je nielen jeden z podkladov pre
plánovanie (súčasné či budúce), ale mala by prispieť výraznou mierou aj k procesu
rozhodovania na regionálnej, subregionálnej a miestnej úrovni.
Zámerom Integrovanej štúdie podmienok ďalšieho rozvoja regiónu Slovensko – Východ

bolo:
− pripraviť scenáre vývoja regiónu v socio-ekonomickej oblasti ako podklad pre
strategické rozhodnutia a implementáciu rozvojových stratégií vedúcich
k vytýčeným cieľom,
− charakterizovať konkurencieschopnosť regiónu vo vybraných oblastiach
a navrhnúť stratégiu na jej zvýšenie,
− identifikovať možné oblasti podpory investovania tak, aby sa stimuloval prílev
domácich a zahraničných investícií a podporovala zamestnanosť prostred-
níctvom zlepšenia systému prípravy a riadenia rozvoja priemyselnej
infraštruktúry v regióne.
Tvorba Integrovanej štúdie bola založená na širokom riešiteľskom tíme expertov. Výber
expertov bol uskutočnený tak, aby ich zručnosti a skúsenosti pokrývali celý potrebný
diapazón pre vypracovanie kvalitnej Integrovanej štúdie, aby bol tím zostavený, z hľadiska
ďalšej použiteľnosti a poznania regiónu, hlavne z odborníkov z regiónu Východné
Slovensko, a v prípade chýbajúcej expertízy doplnený o odborníkov mimo regiónu.
Integrovaná štúdia podmienok ďalšieho rozvoja

regiónu Slovensko - Východ
Karpatský rozvojový inštitút, ako nositeľ úlohy vypracovania Integrovanej štúdie a jej
odborný garant, mal konečnú zodpovednosť za výber expertov, odbornú úroveň štúdie,
manažment procesu prípravy a zostavenie štúdie.
Príprava Integrovanej štúdie prebiehala v dvoch etapách a to analytickej a syntetickej.

Prvá, analytická etapa, bola zameraná na zber a analýzu relevantných údajov pre danú
tematickú časť Integrovanej štúdie. Jej výstupy sú pre každú časť samostatne uvedené
v prílohách a jej hlavné výstupy sú zahrnuté aj v syntetickej časti Integrovanej štúdie.
Druhá, syntetická (návrhová) časť Integrovanej štúdie, je súhrnom výsledkov, vývodov
a odporúčaní na zlepšenie podmienok rozvoja v regióne Slovensko – Východ.
PROGNÓZA VÝVOJA REGIÓNU SLOVENSKO – VÝCHOD
Cieľom prognózy vývoja regiónu Slovensko – Východ bolo vypracovať možné – pesimistické,
optimistické a žiaduce scenáre vývoja regiónu v ekonomickej a sociálnej oblasti a tým
poskytnúť možnosť rozhodnúť sa pre strategické rozhodnutia a implementáciu strategic-
kých plánov vedúcich k naplneniu želaných cieľov. Využíva sa prístup kombinujúci rôzne
uhly pohľadov tak, aby sa navzájom dopĺňali a vytvorili čo najkvalifikovanejšie, najpresnejšie
a zároveň žiaduce scenáre vývoja. Prognózovanie chápeme nielen ako odhad, predstavu
o budúcnosti, ale aj ako nástroj ovplyvňovania regionálnej politiky.
Prognóza Slovenska – Východ sa opiera o dva vytvorené analytické materiály:

1. STEP analýza: Globálne, národné a regionálne trendy (sociálne
prostredie, technologické zmeny, ekonomický rozvoj a globálna konkurencia,
politické a legislatívne zmeny),
2. Vývoj podnikateľského prostredia na Slovensku – Východ.
Prvý materiál sa zameriava na vonkajšie vplyvy, pôsobiace na región Slovensko – Východ.

Druhý poskytuje obraz o regionálnom podnikateľskom prostredí a vychádza v prvom rade
z prieskumu autorov uskutočnenom na vzorke viac ako 1000 podnikateľských subjektov
v rámci štátnej úlohy výskumu a vývoja – Analýza podnikateľského prostredia a absorpčnej
schopnosti regiónov (ANPROBA). Na ich základe je spracovaná samotná prognóza.
ANALYTICKÁ ČASŤ:
Zo STEP analýzy vyplýva, že Slovensko – Východ vykazuje vo väčšine ukazovateľov horšiu
situáciu ako je priemer Slovenska – chýbajú investície do výskumu, vzdelávania a inovácií.
Presadzovanie uvedených priorít vládou začalo až v roku 2006, preto sa ekonomické výsledky
prejavia až v dlhšom časovom horizonte. Pozitívne vplyvy boli dosiaľ skôr exogénneho
charakteru, vyplývajúce z pozitívnych vplyvov PZI. Existuje iniciatíva aj na regionálnej
úrovni – realizovanie prípravy regionálnych inovačných stratégií v oboch krajoch.
Slovenská ekonomika nastúpila celosvetové trendy liberalizácie, znižovania verejných

výdavkov, reformy dôchodkových a sociálnych systémov a deregulácie. Národné trendy
sú orientované na rozvoj inovačného potenciálu slovenskej ekonomiky, rozvoj znalostnej
ekonomiky a zamestnanosti. Vysoký rast je sprevádzaný ďalším prehlbovaním regionálnych
rozdielov. Rozdiely v ekonomickej výkonnosti regiónu Slovensko - Východ sa prejavujú
81
i v citlivosti reakcie na globálne, národné a regionálne trendy vonkajšieho hospodárskeho
prostredia. V smere „západ – východ“ klesá podiel priamych zahraničných investícií, rastie
materiálová a energetická náročnosť výroby, využitie potenciálu regiónu je nedostatočné,
vyostruje sa sociálna exklúzia, zvyšuje sa riziko chudoby. Sociálna situácia Slovenska
– Východ je najhoršia, ako výsledok rozdrobenej sídelnej štruktúry, nízkej úrovne miezd,
dopadov časti štrukturálnych reforiem i nedostatku pracovných príležitostí. Dôsledkom je
vysoká migrácia za prácou.
Slovensko – Východ bude mať problémy ako zvyšok rozvinutého sveta – nedostatok
pracovných síl a starnúce obyvateľstvo. Európska regionálna politika je cielená na podporu
najzaostalejším regiónom, vrátane regiónu Slovensko – Východ. Komplexný systém
regionálneho rozvoja a jeho efektívna implementácia však vyžaduje podmienku stability
makroekonomického prostredia – cez udržateľný rast a štrukturálne reformy. Pozitívne
dopady štrukturálnych reforiem sa vo väčšej miere prejavia v najbližších rokoch.
Analýza podnikateľského prostredia je zameraná na porovnanie s inými regiónmi Slovenska

a zároveň v jeho vývoji, čím sa dá do istej miery predpokladať dynamika do budúcnosti
a navrhnúť opatrenia, ktoré by smerovali k jeho zlepšeniu v prospech pozitívneho
smerovania a rastu regiónu. Jednou z nosných činností bol dotazníkový prieskum
realizovaný v podnikoch všetkých krajov. Nasledujúce grafy zobrazujú vybrané výsledky
dotazníkového prieskumu za Košický kraj a Prešovský kraj. Respondenti posudzovali
problémy z pohľadu bariér ich podnikania.
Najväčšími bariérami podnikania v Košickom kraji sú odvody a slabá kúpyschopnosť

obyvateľstva. Spolu s byrokraciou a zlou dopravnou situáciou dosahujú vážené priemery
nad 4 body, čo znamená, že ich respondenti považujú za vysoké bariéry podnikania.
V Prešovskom kraji vnímajú podnikatelia bariéry o niečo menej výrazne, iba pri dvoch
hodnoteniach dosahujú výsledky hodnoty vyššie ako 4 body – v odvodovej zaťaženosti
a slabej kúpyschopnosti obyvateľstva. Najväčší rozdiel je v hodnotení dopravnej
infraštruktúry ako bariéry podnikania. Ak v Košickom kraji je tento problém treťou najväčšou
bariérou s hodnotou 4,12 bodov, v rámci Slovenska má zlá dopravná dostupnosť hodnotu
2,83 a je vnímaná ako nízka bariéra.
Košický kraj
dane
5
zlá dopravná
dostupnosť 4 odvody
3
2
slabá
kúpyschopnosť 1 slabá vymáhateľnosť
práva
prístup k byrokracia
informáciám
korupcia

Prešovský kraj
dane
5
zlá dopravná
dostupnosť 4 odvody
3
2
slabá
1 slabá vymáhateľnosť
kúpyschopnosť
práva
prístup k byrokracia
informáciám
korupcia
PROGNÓZA:
Prognóza budúceho vývoja je založená na dvoch prístupoch a ich kombinácii – kvalitatívnom
a kvantitatívnom. Kvalitatívny prístup znamená predvídanie budúceho vývoja pomocou
expertných metód založených na vyhodnotení subjektívnych úsudkov skupiny expertov o
budúcom stave, resp. vývoji. Kvantitatívny prístup sa zakladá na extrapolačných metódach.
Extrapolačné metódy vychádzajú z analýzy minulého vývoja a pomocou matematicko-
štatistických postupov extrapolujú vývoj do budúcnosti. Dávajú dobré výsledky v relatívne
stabilnom prostredí (bez neočakávaných štrukturálnych zmien), a ak sú k dispozícii
dostatočne dlhé časové rady, na základe ktorých je možné vývoj prognózovať.
1. Výber kľúčových odvetví

Cieľom bol výber kľúčových priemyselných odvetví na východe Slovenska z pohľadu
svetového a európskeho vývoja a na základe existujúcej regionálnej ekonomickej
štruktúry východného Slovenska. Na získanie názorov expertov sa využila technika
dotazníkového prieskumu. Expertný tím tvorilo 38 odborníkov z rôznych oblastí, ktorí
stanovili najdôležitejšie odvetvia z hľadiska súčasných a budúcich investorov v regióne
Slovensko - Východ do nasledujúcich kategórií:
 Tradičné odvetvia
 Nové progresívne odvetvia
 Doplnkové odvetvia s rozvojovým potenciálom
 Spoločné odvetvia – s potenciálnym synergickým efektom
Výsledkom sú návrhy a prognózy, rozvoj ktorých odvetví by sa mal zintenzívniť v prospech

ekonomického rastu v regióne a tým zabezpečiť rýchlejšie vyrovnávanie regionálnych
rozdielov medzi východom a ostatnými regiónmi Slovenska.
2. Štatistická prognóza vývoja ukazovateľov regionálnej ekonomiky

Pre formulovanie smerov ďalšieho rozvoja regiónu Slovensko – Východ sa využívajú výsledky
prognózovania pomocou normatívnych ekonomicko-štatistických metód a nástrojov
modelovania so sledovaním vývoja do roku 2010. Dlhšie obdobie nie je účelné vzhľadom
na rýchlu dynamiku zmien a vonkajších vplyvov. Modelovanie je však možné opäť po
čase zopakovať a modifikovať na základe nových vstupov a predĺžiť predpovede. Modely
sú vzájomne prepojené a algoritmami je špecifikovaná ich citlivosť na zmenu zadaných
83
vstupov. Trendy vývoja dôležitých ukazovateľov regionálnej ekonomiky sú prognózované
v týchto oblastiach:
 vývoj regionálneho HDP
 vývoj štruktúry ekonomiky
 demografický vývoj
 vývoj zamestnanosti podľa sektorov
 vývoj nezamestnanosti podľa štruktúry zamestnaní
 vývoj nezamestnanosti podľa štruktúry vzdelania
 vývoj podpory vedy a výskumu
3. Scenáre ekonomického vývoja pre východné Slovensko

Predvídanie budúceho vývoja bolo uskutočnené na základe expertných metód založených
na vyhodnotení subjektívnych úsudkov expertov, uskutočnili sa interview s kľúčovými
osobnosťami verejnej správy a priemyselnej sféry podľa pripravených diskusných tém.
Ďalšie názory boli získavané jednotlivo formou dotazníkového prieskumu. Scenáre sa
opierajú aj o materiály vytvorené v rámci Integrovanej štúdie. Na základe komunikácie
s expertmi boli pre východné Slovensko identifikované nasledujúce kľúčové, hnacie sily
rozvoja:
 Hospodárska situácia a regionálna politika SR
 Potenciál východného Slovenska
 Kľúčové odvetvia priemyslu
 Podnikateľské prostredie a infraštruktúra
 Trh práce
 Pripravenosť regiónu
Podľa podkladov, názorov a skúseností oslovených expertov, predpokladaného vývoja

kvantitatívnych ukazovateľov a v súlade s profilom regiónu východné Slovensko
a uskutočnenými analýzami boli vytvorené tri scenáre budúceho vývoja s výhľadom do
roku 2015:
- optimistický (žiaduci)
- pesimistický (rizikový)
- realistický (pravdepodobný)
Tri scenáre upozorňujú na to, aké sú hnacie sily rozvoja regiónu a akým spôsobom sa
bude vyvíjať východné Slovensko v prípade priaznivého/nepriaznivého postoja kľúčových
aktérov a vonkajších okolností.
STRATÉGIA KONKURENCIESCHOPNOSTI REGIÓNU SLOVENSKO – VÝCHOD
Spojitosť ekonomík, regiónov a národného hospodárstva je nespochybniteľná. Ekonomická

úroveň štátu je daná ekonomickou úrovňou jej jednotlivých územnosprávnych celkov –
regiónov, ktoré sú konkrétnym miestom, v ktorom sa ekonomika uskutočňuje.
Cieľom časti Integrovanej štúdie Konkurencieschopnosť regiónu Slovensko – Východ

bolo navrhnúť strategické opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti regiónu a tak
prispieť k zlepšeniu životnej úrovne regiónu Slovensko – Východ prostredníctvom zvýšenia
schopnosti regiónu generovať vysokú úroveň príjmov a zamestnanosti.
Štúdia konkurencieschopnosti regiónu Slovensko – Východ je zameraná na 4 hlavné oblasti,

definované v Stratégii konkurencieschopnosti SR do roku 2010 a to:
I. Vzdelávanie a zamestnanosť
II. Veda, výskum a inovácie
III. Informačná spoločnosť
IV. Podnikateľské prostredie, siete
Na základe analýzy súčasného stavu a SWOT analýzy boli identifikované problémy

a zistené ich vzájomné príčinné vzťahy. Následne boli identifikované reálne a potenciálne
konkurenčné výhody regiónu Slovensko – Východ.
Pri realizácii analýzy boli použité:

a) sekundárne údaje získané z už existujúcich materiálov na úrovni KSK, PSK a na
republikovej úrovni
b) primárne údaje získané za účelom spracovania uvedenej analýzy. Pri ich získaní
bol použitý:
 kvantitatívny prieskum
 kvalitatívny prieskum
Návrh strategických opatrení pre zvýšenie konkurencieschopnosti regiónu Slovensko

– Východ
 Oblasť „Ľudské zdroje a zamestnanosť “

V oblasti Ľudské zdroje a zamestnanosť medzi regionálne priority patria :
Regionálna priorita 1.1: Rozvoj ľudského kapitálu a tvorba otvoreného vzdelávacieho

prostredia pre celoživotné učenie sa v regióne
Hlavným cieľom regionálnej priority 1.1 je prostredníctvom rozvoja ľudského kapitálu,
cielenej modernej vzdelávacej politiky a vytvorením funkčného informačného
a poradenského systému prispieť k rýchlemu a kvalitnému naplneniu rozvojových stratégií
regiónu Slovensko – Východ, cestou vytvorenia otvoreného vzdelávacieho prostredia
a vytvoriť regionálnu stratégiu celoživotného vzdelávania a poradenstva s účinným
systémom koordinácie, monitorovania a evalvácie.
Regionálna priorita 1.2: Rozvoj mobility na trhu práce v regióne Východného Slovenska
Hlavným cieľom regionálnej priority 1.2 je zvýšiť mobilitu na trhu práce, ako
jednej z podmienok pre podporu tvorby a udržania pracovných miest a zvýšenia
konkurencieschopnosti v regióne Slovensko – Východ.
 Oblasť „Veda a výskum, inovácie“

V oblasti Vedy, výskumu a inovácií medzi regionálne priority patria :
Regionálna priorita 2.1: Modernizácia a rozvoj kapacít v oblasti vedy a výskumu (VaV)
ako zdroja inovácií
Hlavným cieľom regionálnej priority 2.1 je zvýšiť kvalitu a efektívnosť výskumnej a vývojovej
infraštruktúry a tým vytvoriť základné podmienky pre rozvoj znalostnej ekonomiky
v regióne Slovensko - Východ.
Regionálna priorita 2.2: Tvorba a rozvoj proinovačného prostredia v regióne Slovensko

– Východ
Hlavným cieľom regionálnej priority 2.2 je vytvoriť také prostredie v regióne Slovensko
– Východ, ktoré bude dynamizovať aktivity, kooperáciu a komunikáciu VaV organizácií
a pracovísk, podnikateľských subjektov, samospráv v intenciách rozvojových priorít
regiónu a tým bude generovať tvorbu nových poznatkov determinujúcich jeho rozvoj
85
a konkurencieschopnosť.
Regionálna priorita 2.3: Aplikácia nových poznatkov a výsledkov VaV v praxi

Hlavným cieľom regionálnej priority 2.3 je realizovať dlhodobú a systémovú podporu
praktického využitia nadobudnutých nových poznatkov a výsledkov VaV a posilňovať
úlohu VaV ako nástroja na zvyšovanie inovačnej výkonnosti regiónu Slovensko – Východ.
 Oblasť „Informačná spoločnosť“

V oblasti Informačnej spoločnosti medzi regionálne priority patria:
Regionálna priorita 3.1: Budovanie základnej prenosovej infraštruktúry regiónu

Hlavným cieľom regionálnej priority 3.1 je zabezpečiť dostupnosť pripojenia na internet
v rozsahu celého regiónu pre občanov, podnikateľov a verejnú správu na základe
postupného budovania prenosovej magistrály regiónu, využitia existujúcich spojovacích
sietí a rozširovania ďalších lokálnych sieti v území, kde chýbajú, s využitím nových IKT.
Regionálna priorita 3.2: Budovanie digitálnej televízie, rozhlasu a bezdrôtových

technológií
Hlavným cieľom regionálnej priority 3.2 je postupné budovanie širokopásmového
prístupu na základe využitia nových technológií pre prechod od analógového televízneho
a rozhlasového prenosu na digitálny prenos vrátane bezdrôtových technológií v rozsahu
celého regiónu pre potreby občanov, podnikateľov a verejnú správu.
Regionálna priorita 3.3: Budovanie efektívnej verejnej správy regiónu

Hlavným cieľom regionálnej priority 3.3 je zvýšenie výkonnosti verejnej správy regiónu
a vytvorenie podmienok pre prístupnejšie služby, ktoré vedú k zníženiu nákladov a času
pri štandardných administratívnych procesoch pre občanov a podnikateľov na základe
kvalitného obsahu informačných systémov, zmeny organizácie práce cestou bezpečnej
vzájomnej komunikácie s inými organizáciami a verejnosťou.
Regionálna priorita 3.4: Tvorba informačných služieb v regióne

Hlavným cieľom regionálnej priority 3.4 je rozširovanie ponuky a zvýšenie kvality
poskytovaných informácií a služieb pre naplňovanie potrieb občanov a podnikateľov
regiónu v oblasti verejných služieb, obchodu a podnikania, vrátane zabezpečenia rýchlej
komunikácie medzi verejnou správou, podnikateľmi a občanmi prostredníctvom verejného
portálu.
 Oblasť „Podnikateľské prostredie, siete “

V oblasti Podnikateľské prostredie, siete medzi regionálne priority patria:
Regionálna priorita 4.1: Dobudovanie podnikateľskej podpornej infraštruktúry

Hlavným cieľom regionálnej priority 4.1 je dobudovať podnikateľskú podpornú
infraštruktúru v regióne Slovensko – Východ.
Regionálna priorita 4.2: Zlepšenie kvality, úrovne a rozsahu poskytovaných podporných

služieb pre podnikateľov, poskytovaných existujúcou inštitucionálnou sieťou na podporu
podnikania v regióne Východného Slovenska
Hlavným cieľom regionálnej priority 4.2 je skvalitniť a rozšíriť poskytovanie komplexného
súboru informačných, poradenských a vzdelávacích služieb pre potreby začínajúcich
a existujúcich podnikateľov, vrátane záujemcov o podnikanie v regióne Východného
Slovenska so zámerom zvýšiť ich konkurencieschopnosť na jednotnom trhu EÚ.
ROZVOJ PRIEMYSELNEJ INFRAŠTRUKTÚRY REGIÓNU SLOVENSKO – VÝCHOD
Uplatnenie koncepčného prístupu, orientovaného na podporu a rozvoj technologického

a ekonomického potenciálu regiónu je prvým bezpodmienečným krokom k modernizácii
priemyselnej infraštruktúry a vytváraniu centier zamestnanosti v inovačných a kohéznych
póloch východného Slovenska.
V súčasnosti ide najmä o včasnú prípravu kvalitných priemyselných parkov

a administratívnych nehnuteľností na východnom Slovensku, zodpovedajúcich potrebám
priamych zahraničných investícií (PZI) a domácim malým a stredným podnikom (MSP)
generujúcim zamestnanosť v regióne. Identifikácia podmienok a naplnenie lokalizačných
charakteristík vytypovaných lokalít v regióne podľa medzinárodne zavedenej typológie
a štandardov priemyselných nehnuteľností zabezpečí regiónu Východné Slovensko
potrebnú atraktívnosť v nasledujúcom období, a to tak pre rozširovanie existujúcich, ako
aj vznik potenciálne nových podnikov. Dôležitý je princíp koncentrovanosti, čo znamená
sústredenie sa na podporu relatívne malého počtu identifikovaných strategických parkov
a zmiešaných zón (vrátane špičkových priemyselných/ technologických parkov), ktoré
navrhujeme lokalizovať v pásme inovačných a kohéznych pólov, v blízkosti hlavných
dopravných koridorov fungujúcich ako „vstupné brány“ do regiónu Slovensko – Východ.
Cieľom Štúdie rozvoja priemyselnej infraštruktúry regiónu Slovensko – Východ je poskytnúť

ucelený a komplexný pohľad na:
a) stav mobilných zahraničných investícií, ako aj na kľúčové lokalizačné faktory,
ktoré ich vymedzujú,
b) identifikáciu parametrov a lokalizačných požiadaviek, ktoré musia spĺňať lokality
v závislosti od typu PZI a v súlade s medzinárodne uplatňovanou typológiou
priemyselných nehnuteľností vo vyspelých krajinách,
c) analýzu štruktúry priemyselných odvetví na východnom Slovensku, ich
výkonnosť a podiel na zamestnanosti,
d) analýzu vybavenosti strategickou priemyselnou infraštruktúrou východného
Slovenska,
e) identifikáciu oblasti podpory v súlade s bodom c, d a smery investovania
v nosných a perspektívnych oblastiach výroby a služieb východného Slovenska,
zastrešených NS RR 2007- 2013 tak, aby sa
- stimuloval prílev produktívnych domácich a zahraničných investícií do
inovačných pólov a regionálnych výrobných klastrov,
- podporoval rast zamestnanosti prostredníctvom zlepšenia
regionálneho systému prípravy a riadenia rozvoja priemyselnej
infraštruktúry, ako jedného z najefektívnejších nástrojov zhodnocovania
endogénneho potenciálu;
f) návrh stratégie rozvoja priemyselných nehnuteľností a objektov východného
Slovenska vrátane programových a inštitucionálnych nástrojov.
V analyticko-deskriptívnej časti si štúdia dala za cieľ komplexne systémovo rozpracovať

problematiku PZI, jej kľúčových lokalizačných faktorov a podporných mechanizmov vo
väzbe na regionálnu ekonomiku, vrátane priemyselnej infraštruktúry z pohľadu potrieb
V rámci tejto analytickej časti sa podrobne zaoberá doleuvedenými témami:

 Vývoj mobilných PZI a strategickej priemyselnej infraštruktúry v krajinách OECD
a na Slovensku
 Aktuálna priemyselná politika EÚ a jej priemet do Národného strategického
87
referenčného rámca SR
 Investičné stimuly v EÚ, nástroje štátnej pomoci, ich klasifikácia, priama
a nepriama podpora na národnej a regionálnej a miestnej úrovni
 Skelet kľúčových domácich a zahraničných podnikov východného Slovenska
 Štruktúra a charakteristika nosných a potenciálnych rozvojových odvetví
priemyslu a služieb a perspektíva smerovania budúcich investícií do rozvojových
sektorov priemyslu a služieb východného Slovenska
 Geografia a význam rozvojových inovačných a kohéznych pólov a sídelných osí
východného Slovenska v rozvoji priemyslu a služieb, mapa potenciálnych
priemyselných klastrov/subdodávateľských sietí
 Pripravenosť regiónu na prilákanie PZI – zoznam, charakteristika a mapa
 Pripravenosť lokalít (zelených a hnedých zón), existujúcich a plánovaných
 Priemyselné parky, aspekty vertikálnej a horizontálnej špecializácie spolupráce
parkov v území
 Lokalizačné požiadavky PZI podľa druhu výroby a služieb vytypovaných lokalít,
podľa medzinárodne zavedenej typológie a štandardov
V návrhovej časti s názvom Stratégia rozvoja priemyselnej infraštruktúry pre región

Slovensko – Východ je definovaná vízia, priority a opatrenia v inštitucionálnej, finančnej
a technickej rovine, doplnené o grafické znázornenie priestorového umiestnenia parkov,
spracovaných podľa typológie obvyklej a typológie v anglosaských krajinách. Stratégia je
v súlade s relevantnými programovými dokumentmi na úrovni SR a EÚ.
Stratégia formuluje pre predmetnú oblasť nasledovnú víziu do roku 2013:

Región Východné Slovensko sa stane regiónom, ktorého ekonomická prosperita je založená
na fungujúcom investičnom modeli podpory rozvoja regionálnej ekonomiky, rešpektujúc
jej vnútorný potenciál, špecifiká a potreby.
Viditeľným prejavom prosperity regiónu bude kvalitná, vhodne pripravená technická
a ekonomická infraštruktúra, zodpovedajúca vývojovým trendom a potrebám tak miestnej
ekonomiky, ako aj potenciálnych domácich a zahraničných investorov.
Rozvoj strategickej infraštruktúry východného Slovenska by sa mal koncentrovať na

doleuvedené prioritné segmenty a zabezpečiť ich realizáciu prostredníctvom opatrení,
zameraných na jednotlivé typy priemyselnej infraštruktúry:
 Prioritný segment špičkových podnikateľských parkov – zahŕňa v sebe typy:
ľahký park, vedecko-technologický park, podnikateľský servisný park
 Prioritný segment podnikateľských parkov – zahŕňa v sebe typy: start-up centrá,

podnikateľské inkubátory
 Prioritný segment strategických zón - zahŕňa v sebe typy: ľahký park, ťažký park,
logistický park, podnikateľský servisný park
 Prioritný segment strategických zmiešaných parkov a zón - zahŕňa v sebe typy:

ľahké parky, vedecko-technologické parky, podnikateľský servisný park,
logistický park
 Prioritný segment územia špecializovaného významu - zahŕňa v sebe typy:

megaparky, aero parky, turistické parky
 Prioritný segment mestá/ centrá/ kancelárske priestory - zahŕňa v sebe

špekulatívne administratívne budovy triedy A
 Prioritný segment priemyselných/ lokálnych území a parkov zahŕňa: start-up
centrá, podnikateľské inkubátory, ľahké parky
Analýza súčasného stavu priemyselnej infraštruktúry bola podkladom pre vypracovanie

tohto mapového záznamu aktuálnej situácie v oblasti prevádzkovania hnedých a zelených
parkov. Zároveň naznačuje aj navrhované póly rozvoja v označených územiach.
Na základe analýzy potenciálu území v oboch krajoch regiónu, kvality, kvantity a štruktúry
ľudských zdrojov k dispozícii, či v súčasnosti etablovaných investorov, načrtli sme možné
smery ich ďalšieho vývoja z pohľadu investícií do priemyselnej infraštruktúry podľa
jednotlivých typov parkov (typológia – viď štúdia, časť Návrh stratégie rozvoja..., Príloha č.
1, strana 42.)
Lokalita Potenciál
1. Svit – Poprad – Spišská Nová Ves pozitívny príklad Whirpool Poprad, Embraco Spišská Nová
Ľahké priemyselné parky Ves, Panasonic Network Krompachy, kúpeľníctvo, cestovný
Podnikateľské servisné parky ruch, sprevádzajúce služby, spracovateľský priemysel
Logistické parky
2. Prešov – Košice (Pereš, Záborské) dopravné služby (komplexné dopravné služby, letectvo,
Aeropark železnica, cestná doprava, terminály, prekladiská, opravovne),
Ľahké priemyselné parky strojárenstvo, spracovateľský priemysel
Logistické parky
Vedecko-technologické parky
3. Levoča – Spišský Hrhov – Krompachy cestovný ruch, kúpeľníctvo, turistika, športová infraštruktúra,
Ľahké priemyselné parky služby, spracovateľský priemysel
4. Budimír – Michalovce športová infraštruktúra, cestovný ruch (kongresová turistika),
Logistické parky prekladiská, malé a stredné podnikanie
5. Michalovce – Humenné – Vranov doprava, strojárenstvo, chemický priemysel, spracovateľský
Ľahké priemyselné parky priemysel
Podnikateľské servisné parky
6. Košice – Kechnec doprava, strojárenstvo, letectvo, spracovateľský priemysel
Megapark
Ťažký priemyselný park
Ľahký priemyselný park
Logistický park
7. Širšie pásmo do vzdialenosti 15 km od skôr drobné živnosti, remeslá, cestovný ruch, ubytovacie Integrovaná štúdia podmienok ďalšieho rozvoja
hlavných ciest (ďiaľničná sieť a cesty I. a stravovacie kapacity regiónu Slovensko - Východ
triedy )
Ľahké priemyselné parky, start-up centrá
89
8. Samostatné póly Rožňava, Dobšiná, rozvoj primárnych a sekundárnych aktivít v turistickom
Moldava nad Bodvou, Gelnica, Stará priemysle, v službách a malom a strednom podnikaní
Ľubovňa, Sabinov, Bardejov, Snina, Svidník,
Megapark
Ťažký priemyselný park
Ľahký priemyselný park
Lokalita
Logistický park Potenciál
1. Svit – Poprad
7. Širšie pásmo –doSpišská Nová15
vzdialenosti Veskm od pozitívny
skôr príklad
drobné Whirpool
živnosti, Poprad,
remeslá, Embraco
cestovný ruch,Spišská Nová
ubytovacie
hlavných ciest (ďiaľničná
Ľahké priemyselné parky sieť a cesty I. aVes, Panasonickapacity
stravovacie Network Krompachy, kúpeľníctvo, cestovný
triedy )
Podnikateľské servisné parky ruch, sprevádzajúce služby, spracovateľský priemysel
Logistické parky
Ľahké priemyselné parky, start-up centrá
2. Samostatné
8. Prešov – Košicepóly(Pereš, Záborské)
Rožňava, Dobšiná, dopravné
rozvoj služby (komplexné
primárnych dopravné
a sekundárnych služby,
aktivít letectvo,
v turistickom
Moldava nad Bodvou, Gelnica, Stará
Aeropark železnica, cestná
priemysle, doprava,
v službách terminály,
a malom prekladiská,
a strednom opravovne),
podnikaní
Ľubovňa, Sabinov, Bardejov,
Ľahké priemyselné parky Snina, Svidník, strojárenstvo, spracovateľský priemysel
Sobrance,
Logistické Kráľovský
parky Chlmec
Vedecko-technologické
Ľahké priemyselné parkyparky
3. Levoča – Spišský Hrhov – Krompachy
Agroparky cestovný ruch, kúpeľníctvo, turistika, športová infraštruktúra,
Ľahké priemyselné parky služby, spracovateľský priemysel
4. Budimír – Michalovce športová infraštruktúra, cestovný ruch (kongresová turistika),
Ako východiskové
Logistické parky dokumenty vzhľadom na rozsah
prekladiská, maléaa povahu problematiky boli použité:
stredné podnikanie
5. Michalovce – Humenné – Vranov doprava, strojárenstvo, chemický priemysel, spracovateľský
Ľahké priemyselné priemysel
parky a relevantné legislatívne
1. dokumenty normy vlády SR, Ministerstva hospodárstva
Podnikateľské servisné parky
SR, NADSME, SARIO a iných štátnych orgánov, KURS;
2.
Megapark metodiky analýzy v oblasti PZI pre príslušnú oblasť zo zahraničia – hlavne krajín
OECD apark
Ťažký priemyselný partnerských organizácií (GOM Vlaams – Brabant);
Ľahký
3. priemyselný park
dokumenty, materiály, legislatívne normy na úrovni regionálnej a lokálnej
Logistický park
samosprávy (hlavne PHaSR, územné plány, iné urbanisticko-plánovacie
7. Širšie pásmo do vzdialenosti 15 km od skôr drobné živnosti, remeslá, cestovný ruch, ubytovacie
dokumenty) a iných inštitúciíapôsobiacich
hlavných ciest (ďiaľničná sieť a cesty I.
v regionálnom rozvoji (SOPK,
stravovacie kapacity
triedy ) BIC, RRA);
4. iné verejne
Ľahké priemyselné parky, dostupné
start-up centrázdroje informácií hlavne katastre;
8. Samostatné
5. póly prieskum
vlastný Rožňava, Dobšiná, rozvoj primárnych
situácie a zámerov a sekundárnych
v inovačných aktivít v turistickom
a kohéznych póloch miest
Moldava nad Bodvou, Gelnica, Stará priemysle, v službách a malom a strednom podnikaní
a obcí východného Slovenska, definovaných v príslušných strategických
Ľubovňa, Sabinov, Bardejov, Snina, Svidník,
dokumentoch
Sobrance, Kráľovský Chlmec samosprávnych krajov a ÚPD (viď Dotazník ako príloha č. 3 tejto
štúdie).parky
Ľahké priemyselné
Agroparky
Postupy pri vypracovaní štúdie sa zakladali na základných analytických metódach a ich
kombinácii – SWOT analýzy, STEP analýzy, komparačnej analýzy a štatistických metód.

Doslov
Proces prípravy Rozvojového plánu Slovensko – Východ na úrovni NUTS II bol pilotný
a doteraz neodskúšaný v rámci Slovenskej republiky. Podobne ako iné priekopnícke aktivity
tento proces niesol zo sebou množstvo pozitívnych charakteristík, ale objavili sa aj prvky,
ktoré v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti bude treba korigovať, resp. sa z nich poučiť.
Je treba zdôrazniť, že za najpozitívnejšie považujeme fakt, že oba kraje, spolu s ďalšími

inštitúciami, týmto procesom otvorili veľký priestor pre partnerskú spoluprácu nielen
v plánovaní, ale neskôr aj v realizácii Rozvojového plánu. Súčasne prostredníctvom tohto
procesu sa analyzoval potenciál regiónu Slovensko – Východ ako celku, bez ohľadu na
administratívne hranice a vytýčili sa oblasti, prioritné témy a priority, ktoré by bolo lepšie či
efektívnejšie riešiť na úrovni celého regiónu. Pod vedením skúsených odborníkov mnohí
účastníci získali nové vedomosti, zručnosti a skúsenosti, ktoré môžu aplikovať vo svojich
ďalších odborných aktivitách. Navyše zozbierané a zostavené analytické materiály môžu
slúžiť k vytváraniu či aktualizácii plánovacích dokumentov na nižších územných štatistických
úrovniach. Podobne ako Rozvojový plán, prvýkrát v takomto procese bola paralelne
vypracovaná Integrovaná štúdia podmienok ďalšieho rozvoja regiónu Slovensko – Východ,
a to v oblasti prognózy vývoja regiónu, stratégie zvýšenia jeho konkurencieschopnosti ako
aj rozvoja priemyselnej infraštruktúry v regióne, ktorá je podkladom pre ďalšie strategické
rozhodnutia.
Samotný návrh Rozvojového plánu je založený, okrem odborných faktov, aj na odborných

názoroch tých, ktorí sa ako riešitelia zúčastnili procesu, a aj keď v jeho priebehu prebiehala
externá odborná komunikácia, nie nevyhnutne dokument odráža celú paletu existujúcich
odborných názorov. Preto je treba tento dokument chápať ako otvorený a prístupný
odborne vyargumentovaným doplneniam či zmenám.
Predpokladá sa, že ďalšie kroky budú spočívať v príprave uvedenia tohto zásadného
dokumentu do praktického života, a to cez proces politickej či odbornej akceptácie ako
aj cez rozpracovanie navrhnutého implementačného mechanizmu a jeho zasadenia do
súčasného, ale aj očakávaného, legislatívneho, inštitucionálneho administratívneho rámca.
Uvedomujeme si, že to nebude ľahké, ale sme presvedčení, že je to veľmi potrebné a kroky,
ktoré sa doteraz urobili, sú dobrým základom na dokončenie celého procesu.
91
Prílohy
93
PRÍLOHA 1: SWOT ANALÝZY
Súhrnná SWOT analýza regiónu Slovensko - V ýchod
Silné stránky Slabé stránky
� kvalifikovaná pracovná sila � vysoká energetická, surovinová a dovozná

� tradícia priemyselnej výroby v štruktúre náročnosť
ekonomiky � nedostatočná diverzifikácia exportného
� pokračujúci trend znižovania potenciálu
nezamestnanosti a zvyšovania produktivity � vysoký podiel výrob s nízkou pridanou
práce hodnotou
� úzke obchodné prepojenie priemyselnej � vysoké zastúpenie štandardnej produkcie
výroby Slovenska - Východ na trhy EÚ konkurencieschopnej cenou
� dostatok disponibilných kapacít vo všetkých � nízky podiel produkcie konkurencieschopnej
sektoroch priemyselnej výroby kvalitou
� priemyselný charakter so zastúpením � deficit efektívnych odbytových ciest v časti
všetkých odvetví subjektov domácich vlastníkov
� využiteľ né zásoby nerastných surovín � nedostatočná pripravenosť rozhodujúcej časti
nadregionálneho významu (mastenec, MSP plnému sa otvoreniu konkurencii
magnezit, vápenec, soľ ) jednotného vnútorného trhu
� dostatok stavebných kapacít pre priemyselné, � vysoký stupeň podkapitalizácie rozhodujúcej
dopravné stavby, bytovú výstavbu aj časti hospodárskych subjektov a s tým
infraštruktúru súvisiaca zaostalosť technologickej základne
� veľ koplošné prírodné komplexy predstavujú � obmedzené investičné možnosti využitia
spolu s kultúrnym dedičstvom potenciál pre disponibilných zásob nerastných surovín
CR a drevnej hmoty
� nedostatočná výskumná základňa a jej
absencia v tých odvetviach, ktoré sú
perspektívne napr. z hľ adiska rozvoja
ekonomiky
� prevláda prvovýroba nad finalizáciou
� nedostatočné využitie potenciálu pre CR ,
nedostatok materiálno-technickej základne
stredísk CR
� nepostačujúca dopravná dostupnosť
� nedostatočne rozvinutá koordinácia v oblasti
vzájomných koordinačných väzieb
v priemyselnej výrobe
� nízke využitie domácej surovinovej základne
na produkcii s vysokou pridanou hodnotou
Príležitosti Ohrozenia
� dynamizácia rastu svetovej ekonomiky � nedobudovanie diaľ ničnej a komunikačnej

� prílev priamych zahraničných investícii siete
� rozvoj nehmotných faktorov konkurenčnej � nedostatok finančných prostriedkov na
schopnosti dobudovanie a rekonštrukciu strategickej
� rozvoj potenciálu IK T , výskumu a vývoja infraštruktúry
v E K O a priemysle � negatívne dopady reštrukturalizácie priemyslu
� využitie politických a ekonomických aspektov na stav na trhu práce
rozširovacieho procesu EÚ
� možnosť realizácie priemyselnej produkcie na
ukrajinských. a ruských trhoch
� bezprekládkové dopravné napojenie na

východné trhy a prítomnosť terminálu
� rozvoj potenciálu IK T , výskumu a vývoja infraštruktúry
v E K O a priemysle � negatívne dopady reštrukturalizácie priemyslu
� využitie politických a ekonomických aspektov na stav na trhu práce
rozširovacieho procesu EÚ
�� dynamizácia rastu svetovej
možnosť realizácie produkcie na � nedobudovanie diaľ ničnej a komunikačnej
ekonomiky
priemyselnej
� prílev priamych
ukrajinských. zahraničných
a ruských trhochinvestícii siete
�� rozvoj nehmotných
bezprekládkové faktorov
dopravné konkurenčnej
napojenie na � nedostatok finančných prostriedkov na
schopnosti
východné trhy a prítomnosť terminálu dobudovanie a rekonštrukciu strategickej
� rozvoj potenciálu
kombinovanej IK T , výskumu a vývoja
dopravy infraštruktúry
� vvyužitie
E K O aprostriedkov
priemysle z fondov EÚ � negatívne dopady reštrukturalizácie priemyslu
�� využitie
využitie politických a ekonomických
prírodného potenciálu pre CRaspektov
, na stav na trhu práce
rozširovacieho procesu EÚ energie pre
kúpeľ níctvo a geotermálnej
� možnosť realizácie priemyselnej produkcie na
vykurovanie
ukrajinských. a ruských trhoch
� bezprekládkové dopravné napojenie na
východné trhy a prítomnosť terminálu
kombinovanej dopravy
� využitie prostriedkov z fondov EÚ
SWOT analýzy
� využitie podľa potenciálu
prírodného vybraných prerozvojových
CR , oblastí:
kúpeľ níctvo a geotermálnej energie pre
E konomický rozvoj a podnikanie
Silnévykurovanie
stránky Slabé stránky
� R elatívne vysoká diverzifikácia priemyslu � Slabý potenciál miestneho výskumu a vývoja
� Dostatočná ponuka kvalifikovanej pracovnej sily � Obmedzená ponuka plôch pre rozvoj priemyslu
s dobrým zázemím pre investorov
� R elatívne vysoké zastúpenie malých a stredných
podnikov v kraji � Nepružný pracovný trh
� R ozvíjajúci sa systém podpory MSP (inkubátory, � Nízka podnikateľ ská aktivita oproti národnej
informačné a poradenské služby,...) úrovni
� Menšia environmentálna záťaž z hospodárskej � Nízka výkonnosť v podstate všetkých odvetví
činnosti hospodárstva
� V ýhodná poloha regiónu na medzinárodnej � Dlhodobo veľ mi vysoká nezamestnanosť
dopravnej križovatke (Maďarsko, Poľ sko,
� Nedostatok štartovacieho, rozvojového
Ukrajina)
a rizikového kapitálu
� Príchod významných zahraničných investorov � Odliv kvalifikovanej pracovnej sily
z odborov s vyššou pridanou hodnotou
� Odchod niektorých z existujúcich investorov
� V yužitie geograficky výhodnej polohy na trasách v dôsledku zvýšenia vstupných nákladov
európskych dopravných ciest k posilneniu
� Ďalšie zaostávanie vidieckych periférnych oblastí
ekonomiky regiónu
� Absencia nástrojov regionálnej politiky v oblasti
� E konomický rast v hraničných poľ ských
podpory zameranej na slabé a štrukturálne
a maďarských oblastiach a využitie nástrojov E Ú
postihnuté regióny
na rozvoj cezhraničnej spolupráce s Poľ skom
a Maďarskom s elimináciu okrajovosti � Nedostatok finančných zdrojov obcí
prihraničných oblastí a samosprávnych krajov určených na podporu ich
rozvoja
� Možnosť čerpať prostriedky na podporu malého
a stredného podnikania
Dostupnosť a infraštruktúra
� Výhodná geografická poloha s možnosťou � Zlý prevádzkový technický stav veľ kej časti
napojenia na budovanie siete diaľ níc cestnej siete najmä II. a III. triedy
a rýchlostných komunikácií
� Nedostatočná infraštruktúra informačných
� Rastúca pozitívna úloha metropolitného územia technológií
Koš ice - Prešov
� Nedostatočné cestné prepojenie a dostupnosť
� E xistujúci rozsah cestnej siete s napojením na niektorých oblastí a centier v regióne
susedné štáty
� Nevyhnutné vysoké náklady potrebné na
kanalizačnú sieť
� B lízkosť medzinárodných letísk (Poprad, K ošice)
� Zastaranosť vodohospodárskej infraštruktúry
� Nové dopravné napojenie prostredníctvom � Veľ ký rozsah miestnych komunikácií
diaľ nice D1 Rozvojový plán Slovensko - Východ [návrh] Rozvojový plán Slovensko - Východ [návrh]
a nedostatok financií na ich rekonštrukcie 95
� Cezhraničná regionálna spolupráca s Poľ skom � Ďalšia marginalizácia okrajových oblastí
a Maďarskom
� Vysoká finančná náročnosť stavieb infraštruktúry,
� Využitie miestnych obnoviteľ ných zdrojov organizačná náročnosť
susedné štáty
� Nevyhnutné vysoké náklady potrebné na
kanalizačnú sieť
� B lízkosť medzinárodných letísk (Poprad, K ošice)
� Zastaranosť vodohospodárskej infraštruktúry
� Nové dopravné napojenie prostredníctvom � Veľ ký rozsah miestnych komunikácií
diaľ nice D1 a nedostatok financií na ich rekonštrukcie
� Cezhraničná regionálna spolupráca s Poľ skom � Ďalšia marginalizácia okrajových oblastí
a Maďarskom
� Vysoká finančná náročnosť stavieb infraštruktúry,
� Využitie miestnych obnoviteľ ných zdrojov organizačná náročnosť
� Vznik aktívnych mikroregiónov � Spomalenie tempa budovania infraštruktúry
(dopravnej, protipovodňovej, environmentálnej
� Modernizácia letísk v Košiciach a Poprade
a i.) a modernizácie cestnej siete
� Podpora a rozvinutie dopravných investičných
stratégií na báze PPP (Public Private Partnership)
V idiek a poľ nohospodárstvo

� Zachovalé kultúrne a prírodné dedičstvo � Nedostatok pracovných príležitostí na vidieku
� Nedostatok kapitálu vo vidieckej ekonomike
� Dobrá úroveň životného prostredia
a v obciach
� V eľ ký počet historických a kultúrnych pamiatok � V eľ mi pomalé tempo pozemkových úprav
� Nízka vybavenosť technickou infraštruktúrou
� Dlhodobá tradícia poľ nohospodárskej činnosti
v najmenších obciach
a väzba obyvateľ stva na ňu
� V ysoké percento zastúpenia lesnej pôdy
� Dostatok pracovných síl na vidieku, aj pre rozvoj

CR
� V yššia úroveň využitia podporných programov � Zvýšenie emigrácie a starnutie obyvateľ stva
pre rozvoj vidieka na základe spolupráce v periférnych oblastiach
predstaviteľ ov obcí, štátnych inštitúcií
� Zvýšené výskyty extrémnych klimatických javov
a podnikateľ ov
(záplavy, vodné erózie)
� V yužitie štrukturálnych fondov EÚ
� Nedostatočná atraktivita poľnohospodárstva pre
� A lternatívne využitie poľ nohospodárskych mladých a kvalifikovaných ľ udí
pozemkov a poľ nohospodárskej pôdy
� V ysoké percento neobrábanej pôdy
� Oživenie ekologického a krajinného potenciálu
� Nevysporiadané vlastnícke vzťahy
krajiny
� Prílev lacných zahraničných potravín
� E konomický rozvoj v prihraničných poľ ských
oblastiach a užšia cezhraničná spolupráca
� Podpora trvalo udržateľ ného rozvoja turistického
ruchu (napr. agroturistika)
� R astúci dopyt po produktoch z prírodných
a tradičných materiálov - remeslá
Cestovný ruch
� Prírodný potenciál pre rozvoj ponuky cestovného � Kvantitatívne i kvalitatívne nedostatočná
ruchu (národné parky, chránené krajinné oblasti, základná materiálna vybavenosť cestovného
minerálne a termálne vodné zdroje, vodné nádrže, ruchu
horské a podhorské oblasti a i.)
� Chýbajúca regionálna koncepcia cestovného
ruchu a nekvalitné a nejednotné riadenie
� Silný kultúrny a historický potenciál
� Nekomplexná a nedostatočná starostlivosť
� Dlhá tradícia kúpeľ níctva o historické pamiatky
� Dostatok udržovaných turistických trás, cyklotrás � Nedostatočná úroveň poskytovaných služieb pre
rozvoj aktívneho cestovného ruchu
(prepojenie s Poľ skou republikou)
� Nedostatočná propagácia regiónu
� E xitujúca základňa vzdelávacích inštitúcií
v oblasti profesionalizácie ľ udských zdrojov pre � Absencia ponuky komplexných produktov -
oblasť CR „integrovaných balíkov“ CR
� Vyvolanie trvalého celoročného záujmu � Chátranie a znehodnocovanie pamiatkových
96 o kultúrne, historické a prírodné hodnoty
regiónu a krajinotvorných prvkov
v dôsledku nevhodných
a necitlivých stavebných zásahov
� Dostatok vhodných oblastí pre rozvoj vidieckeho
cestovného ruchu a turistiky � Rozvoj okolitých centier cestovného ruchu
a turistiky
� R ealizácia spoločných systémov propagácie
a spoločný marketing cestovného ruchu na � Degradácia vidieckych oblastí a zníženie kvality
� Nedostatočná propagácia regiónu
� E xitujúca základňa vzdelávacích inštitúcií
v oblasti profesionalizácie ľ udských zdrojov pre � Absencia ponuky komplexných produktov -
oblasť CR „integrovaných balíkov“ CR
� Vyvolanie trvalého celoročného záujmu � Chátranie a znehodnocovanie pamiatkových
o kultúrne, historické a prírodné hodnoty regiónu a krajinotvorných prvkov v dôsledku nevhodných
a necitlivých stavebných zásahov
� Dostatok vhodných oblastí pre rozvoj vidieckeho
cestovného ruchu a turistiky � Rozvoj okolitých centier cestovného ruchu
a turistiky
� R ealizácia spoločných systémov propagácie
a spoločný marketing cestovného ruchu na � Degradácia vidieckych oblastí a zníženie kvality
národnej a regionálnej úrovni ponúkaných služieb a ľ udských zdrojov
� Zvýšený záujem o cykloturistiku � Zlé skúsenosti turistov s nedostatočnou ponukou,
službami – negatívna reklama
� Citlivosť odvetvia cestovného ruchu na
ekonomické výkyvy, nízke priemerné mzdy v
odvetví
Životné prostredie
• Vysoký percentuálny rozsah (71%) územia � Vysoký, až 63% podiel
zaradeného do 1. a 2. stupňa environmentálnej obyvateľ stva žijúceho v území zaradeného do 3. –
kvality 5. stupňa environmentálnej kvality (prostredie
mierne narušené až prostredie silne narušené)
• Neprekračované limity oxidu síričitého,
síranov, oxidov dusíka a dusičnanov pre � Znížená kvalita ovzdušia ovplyvňovaná
všetky ekosystémy na regionálnych staniciach predovšetkým činnosťou veľ kých priemyselných
zdrojov a dopravou
� Výskyt zdrojov podzemných vôd
� Nízky stupeň využívania alternatívnych zdrojov
� Výskyt významných zdrojov energie a nízky stupeň kogenerácie
minerálnych vôd až medzinárodného
významu � Ohrozenie zdrojov pitnej vody
(kontaminácia ťažkými kovmi
� Vysoká úroveň ochrany vodných zdrojov a dusičňanmi)
� Zneškodňovanie odpadov na skládkach � Nedostatočná realizácia protipovodňových opatrení

vyhovujúcich platnej legislatíve na vodných tokoch
� Postupné budovanie siete zariadení na � R ozvoj verejných kanalizácií a čistiarní

zhodnocovanie odpadov odpadových vôd výrazne zaostáva za
celoslovenským priemerom i za rozvojom
� Hustá sieť chránených území (viac ako verejným
20% plochy územia regiónu–
s významom až celosvetovým, 6 � Vysoké znečistenie vodných tokov a vodných
národných parkov) nádrží
� Vysoká ekologická stabilita veľ kej časti � Pretrvávajúce nedostatky v nakladaní s odpadmi
územia a vysoká lesnatosť
územia (vek, štruktúra, zloženie lesov) � Tendencia nárastu produkcie komunálneho odpadu
� Dostatok kvalitných informačných � Málo účinný separovaný zber zhodnotiteľ ných

zdrojov o životnom prostredí komodít
� Nedostatočne riešená sanácia skládok

a environmentálnych záťaží
� Absencia komplexného informačného systému
o zdrojoch znečistenia a kontaminovaných
lokalitách
� Nedostatočná a nekomplexná informovanosť o
ochrane ŽP
� Využitie surovinovej základne na výrobu biopalív � Pomalý proces ozdravovania výrobno –
technologických postupov v rozhodujúcich
� Využitie obnoviteľ ných zdrojov energie odvetviach priemyselnej výroby
� Zmena štruktúry priemyslu a poľ nohospodárstva � Negatívny vplyv nárastu automobilovej dopravy
a zavádzanie nových čistých výrobných
technológií � Deficit pitnej vody vo výške 830 l.s -1
� Dobudovanie diaľ ničnej siete a siete rýchlostných � Nedostatok finančných prostriedkov na

komunikácií budovanie infraštruktúry
� Realizácia programov revitalizácie riečnych � Nebezpečenstvo ďalších veľ kých povodňových

systémov vrátane opatrení na ochranu proti škôd v dôsledku oneskorenej realizácie
povodniam potrebných protipovodňových opatrení
97
� Naštartovanie procesu revitalizácie lesných � Poškodzovanie prírodného prostredia v dôsledku
ekosystémov nízkej environmentálnej úrovne obyvateľstva
� R ealizácia kooperácie v oblasti využitia komodít � Ohrozenie chránených území nekoordinovaným

� Zmena štruktúry priemyslu a poľ nohospodárstva � Negatívny vplyv nárastu automobilovej dopravy
a zavádzanie nových čistých výrobných
technológií � Deficit pitnej vody vo výške 830 l.s -1
� Dobudovanie diaľ ničnej siete a siete rýchlostných � Nedostatok finančných prostriedkov na

komunikácií
Príležitosti budovanie infraštruktúry
Ohrozenia
�� Využitie surovinovej
Realizácia programovzákladne na výrobu
revitalizácie biopalív
riečnych �� Pomalý procesďalších
Nebezpečenstvo ozdravovania výrobno –
veľ kých povodňových
systémov vrátane opatrení na ochranu proti technologických
škôd postupov realizácie
v dôsledku oneskorenej v rozhodujúcich
� Využitie
povodniamobnoviteľ ných zdrojov energie odvetviach priemyselnej
potrebných výroby
protipovodňových opatrení
�� Zmena štruktúry
Naštartovanie priemyslu
procesu a poľ nohospodárstva
revitalizácie lesných �� Negatívny vplyvprírodného
Poškodzovanie nárastu automobilovej
prostredia vdopravy
dôsledku
zavádzanie nových čistých výrobných
aekosystémov nízkej environmentálnej úrovne obyvateľstva
-1
technológií � Deficit pitnej vody vo výške 830 l.s
� Dobudovanie diaľ
separovaného ničnej
zberu siete a siete
odpadov, rýchlostnýcha
materiálového � Nedostatokturizmu
rozvojom finančných prostriedkov na
komunikácií
energetického využitia odpadov budovanie infraštruktúry
�� Realizácia programov
Investície do inštalácierevitalizácie riečnych
monitorovacieho systému � Nebezpečenstvo ďalších veľ kých povodňových
systémov
kvality ŽPvrátane opatrení na ochranu proti škôd v dôsledku oneskorenej realizácie
povodniam potrebných protipovodňových opatrení
� Efektívnejšia spolupráca „ovplyvňovateľ ov“
� Naštartovanie
stavu ŽP procesu revitalizácie lesných � Poškodzovanie prírodného prostredia v dôsledku
ekosystémov nízkej environmentálnej úrovne obyvateľstva

separovaného zberu odpadov, materiálového a rozvojom turizmu
energetického využitia odpadov
V zdelávanie
� Investície do inštalácie monitorovacieho systému
Silnékvality
stránkyŽP Slabé stránky
� • Efektívnejšia
multikulturálnosť regiónu
spolupráca „ovplyvňovateľ ov“ • nízky počet vysokoškolsky vzdelaných ľ udí v
• stavu ŽP
národnostná pestrosť je výrazným porovnaní s ostatnými regiónmi Slovenska
charakteristickým znakom oboch krajov • nízka vzdelanostná úroveň najmä u dlhodobo
• záujem o zvyšovanie vzdelávania a nezamestnaných, najnižšia v rómskej populácii
rekvalifikáciu • sociálna vylúčenosť a odkázanosť príslušníkov
• dostatok vzdelávacích inštitúcií v regióne rómskej národnosti v ekonomickej a sociálno-
politickej sfére v oboch východoslovenských
• bohaté remeselnícke tradície krajoch
• dostatok pracovnej sily – ochota pracovať za • nízka úspešnosť rómskych žiakov a mládeže v
nižšiu mzdu, na kratší pracovný úväzok a pod. základných a stredných školách
• vysoký podiel stredoškolsky vzdelanej • nedostatočná motivácia rómskych žiakov vo
pracovnej sily výchovno-vzdelávacom procese
• dostatok informácií o dôležitosti celoživotného • nedostatočná predškolská príprava rómskych
vzdelávania detí
• široká a kvalitná lektorská základňa • nedostatočné a nesprávne posúdenie schopností
• dlhoročné skúsenosti s realizáciou vzdelávania rómskych žiakov, jazyková bariéra rómskych
dospelých žiakov
• aktívna spolupráca s domácimi aj zahraničnými • vzdelávací systém neprepojený s politikou
vzdelávacími inštitúciami zamestnanosti
• nedostatok finančných zdrojov na realizáciu
ďalšieho vzdelávania v regiónoch
• nedostatočne rozvinutá sieť inštitúcií ďalšieho
vzdelávania v regiónoch
• zlá ekonomická situácia vzdelávacích inštitúcií
v ekonomicky slabších okresoch
• nedostatočné profesijné zručnosti a kvalifikácia
zamestnancov regionálnych vzdelávacích
inštitúcií
• nedostatočná ponuka ďalšieho vzdelávania
v regiónoch
• zvýšenie kvality poskytovaných vzdelávacích • nepripravenosť systému čerpania finančných

služieb zdrojov EÚ a byrokratické bariéry, vysoká
• rozšírené možnosti vytvárania administratívna náročnosť
multikulturálnych partnerstiev • nedostatočné prepojenie vzdelávacieho systému
s praxou
• definovanie perspektívnej cieľ ovej skupiny • neochota rómskej komunity prispôsobiť sa
v rámci rómskych komunít, ich podpora v a začleniť sa do stredoeurópskeho priestoru
oblasti kultúry, umenia, remeselných tradícií
• znižovanie kvality poskytovaných služieb
• zachytenie trendov ďalšieho vzdelávania
zamestnancov inštitúcií ďalšieho vzdelávania • zánik niektorých regionálnych vzdelávacích
inštitúcií z dôvodu nerentabilnosti
• zvýšenie efektivity práce
• zníženie alebo stagnácia dostupnosti ďalšieho
• zvýšenie dostupnosti vzdelávania v regiónoch vzdelávania v regiónoch
• efektívne využívanie zdrojov EÚ na • prehlbovanie rozdielov medzi „ silnejšími“
vytváranie partnerstiev a „ slabšími“ regiónmi
• zosúladenie ponuky a dopytu na trhu práce
•
rozvoj celoživotného vzdelávania a podpora
vytvárania vzdelávacích zariadení a inštitúcií

ďalšieho vzdelávania s programom
koordinovaným v rámci partnerstiev
v rámci rómskych komunít, ich podpora v a začleniť sa do stredoeurópskeho priestoru
Príležitosti
• zvýšenie dostupnosti vzdelávania v regiónoch Ohrozenia
vzdelávania v regiónoch
•• efektívne využívanie
zvýšenie kvality zdrojov EÚvzdelávacích
poskytovaných na • prehlbovanie
nepripravenosť rozdielov
systémumedzi „ silnejšími“
čerpania finančných
vytváranie partnerstiev
služieb zdrojov EÚ aregiónmi
a „ slabšími“ byrokratické bariéry, vysoká
•• zosúladenie
rozšírené ponukyvytvárania
možnosti a dopytu na trhu práce administratívna náročnosť
• rozvoj celoživotného
multikulturálnych vzdelávania a podpora
partnerstiev • nedostatočné prepojenie vzdelávacieho systému
vytvárania vzdelávacích zariadení a inštitúcií s praxou
• ďalšieho vzdelávania
definovanie s programom
perspektívnej cieľ ovej skupiny • neochota rómskej komunity prispôsobiť sa
vkoordinovaným
rámci rómskych v rámci partnerstiev
komunít, ich podpora v a začleniť sa do stredoeurópskeho priestoru
• zvýšenie dostupnosti vzdelávania v regiónoch Sociálna oblasť vzdelávania v regiónoch
• efektívne využívanie zdrojov EÚ na • prehlbovanie rozdielov medzi „ silnejšími“
vytváranie partnerstiev a „ slabšími“ regiónmi
• zosúladenie ponuky a dopytu na trhu práce
• rozvoj celoživotného vzdelávania a podpora • sociálna vylúčenosť a odkázanosť príslušníkov
• národnostná pestrosť, multikultúrne
vytvárania vzdelávacích prostredie
zariadení a inštitúcií rómskej národnosti v ekonomickej a sociálno-
ďalšieho vzdelávania s programom politickej sfére v oboch východoslovenských
• bohaté remeselné tradície s perspektívou krajoch
koordinovaným
využitia v rámci
na produkciu partnerstiev
a samozamestnávanie
• politika zamestnanosti neprepojená
• dostatok pracovnej sily – ochota pracovať za s vzdelávacím systémom
nižšiu mzdu, na kratší pracovný úväzok,
častejšia obmena krátkodobých zamestnaní • nedostatok finančných zdrojov na rozvoj
a pod. aktívnej politiky zamestnanosti
• vysoký podiel stredoškolsky vzdelanej • nezohľadnenie rodinnej situácie potenciálnych
pracovnej sily zamestnancov (matky s malými deťmi, osamelí
rodičia, telesné postihnutie)
• pevnejšie rodinné väzby v regióne
• zaužívané stereotypy v prístupe k práci
• dostupnosť a kvalita siete poskytovateľov s klientom
sociálnych služieb
• nedostatočná spolupráca poskytovateľov služieb
• dostupnosť a kvalita siete vzdelávacích s rodinnými príslušníkmi občanov odkázaných
inštitúcií na pomoc vo forme služieb
• presun kompetencií v oblasti sociálnych • problematická infraštruktúra – vysoká
služieb zo štátu na obce a mestá energetická náročnosť budov určených na
• záujem poskytovateľ ov sociálnych služieb poskytovanie služieb, dlhodobo neriešené
o ďalšie vzdelávanie zamestnancov technické problémy budov a vybavenia
• nárast počtu podnikateľ ských subjektov v • dlhodobá, resp. trvalá migrácia elity regiónu
sektore služieb malého a stredného podnikania v dôsledku nízkych príjmov
• aktívna participácia občianskych združení • dlhodobo neriešený problém marginalizácie
a neziskového sektora v oblasti zvyšovania a sociálneho vylučovania špecifických skupín
motivácie, kvalifikácie a podpory aktívneho obyvateľ stva
vyhľ adávania príležitostí
• nedostatočné skúsenosti s realizáciou projektov
• existencia relevantných strategických založených na budovaní partnerskej spolupráce
materiálov komplexného charakteru
• nedostatočná informovanosť o pracovných
zameraných na posilnenie sociálnej inklúzie
príležitostiach, postupoch pri hľ adaní práce
• krátkodobá migrácia pracovnej sily –
• vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných
nadobudnutie skúseností, zručností, know-how,
kapitálu • nedostatočná mobilita pracovnej sily
• budovanie rozvojových partnerstiev • nárast sociálnej polarizácie obyvateľ stva

• rozšírenie možností vytvárania • rast dlhodobej nezamestnanosti
multikulturálnych partnerstiev • sociálny prepad spolu s odmietavým postojom
• zvýšenie efektivity práce majority vedie k nárastu chudoby
• efektívne využívanie zdrojov E Ú, vlastných marginalizovaných skupín
zdrojov a iných možností • zlá zdravotná situácia v segregovaných
• zosúladenie ponuky a dopytu na trhu práce rómskych komunitách
• rozvoj aktívnej politiky trhu práce, rozvoj • skracovanie doby dožitia, ohrozenie
nových progresívnych foriem služieb civilizačnými chorobami, vysoká úmrtnosť
zamestnanosti aj s ohľ adom na postupné • hrozba drogových závislostí
odbúravanie vysokej nezamestnanosti • zastaralé technologické vybavenie
rómskeho
Rozvojový plán Slovenskoobyvateľ stva jeho prípravou
- Východ [návrh] a plán Slovensko - Východ
Rozvojový [návrh] Rozvojový plán Slovensko - Východ [návrh]
zdravotníckych a sociálnych zariadení 99
postupným zapájaním do ekonomického
procesu • nepripravenosť systému čerpania finančných
zdrojov EÚ a byrokratické bariéry, vysoká
• komunitné a komplexné plánovanie administratívna náročnosť
• otvorený dialóg na lokálnej, regionálnej • znižovanie kvality poskytovaných služieb
• zvýšenie efektivity práce majority vedie k nárastu chudoby
• efektívne využívanie zdrojov E Ú, vlastných marginalizovaných skupín
zdrojov a iných možností • zlá zdravotná situácia v segregovaných
• rozvoj aktívnej politiky trhu práce, rozvoj • skracovanie doby dožitia, ohrozenie
Príležitosti
nových progresívnych foriem služieb Ohrozenia
civilizačnými chorobami, vysoká úmrtnosť
• budovanie rozvojových partnerstiev • nárast sociálnej polarizácie obyvateľ stva
• rozšírenie
rómskeho možností vytvárania
obyvateľ stva jeho prípravou a • rast dlhodobej nezamestnanosti
zdravotníckych a sociálnych zariadení
multikulturálnych
postupným zapájanímpartnerstiev
do ekonomického • sociálny prepad spolu s odmietavým postojom
procesu efektivity práce • nepripravenosť systému čerpania finančných
• zvýšenie majority vedie k nárastu chudoby
zdrojov EÚ a byrokratické bariéry, vysoká
• efektívne a komplexné
komunitnévyužívanie plánovanie
zdrojov E Ú, vlastných marginalizovaných skupín
administratívna náročnosť
• zdrojov
otvorenýadialóg
iných možností
na lokálnej, regionálnej • zlá zdravotná situácia v segregovaných
a národnej úrovni
• neochota rodiny – ak postihnutý klient má
• rozvoj nových
aktívnejdruhov
politikysociálnych
trhu práce,služieb
rozvoj • skracovanie doby dožitia, ohrozenie
poskytovanú službu, rodina prichádza o príjem
nových civilizačnými chorobami, vysoká úmrtnosť
• vytváranie nových pracovnýchslužieb
progresívnych foriem príležitostí • nízke právne vedomie na lokálnej úrovni
• integrácia klientov do spoločnosti • zlyhanie monitorovania a analyzovania potrieb
• zmeny právnych
rómskeho obyvateľpredpisov
stva jeho prípravou a služieb na lokálnej úrovni
zdravotníckych a sociálnych zariadení
• postupnýmzamestnávateľ
posilnenie zapájaním do ských
ekonomického
inštitúcií • porušovanie ľ udských práv
procesu • nepripravenosť systému čerpania finančných
združených v partnerstvách • nízke povedomie o dôležitosti partnerstiev
zdrojov EÚ a byrokratické bariéry, vysoká a ich
• komunitné aakomplexné
dostupnosť plánovanie
existencia zručností a metodiky prínose pri riešení
administratívna regionálnych problémov
náročnosť
• v oblasti prevencie
otvorený závislostíregionálnej
dialóg na lokálnej, zamestnanosti
• existencia úrovni
a národnej antidiskriminačnej legislatívy platnej • absencia organizácií a nástrojov podporujúcich
• neochota rodiny – ak postihnutý klient má
• v rámcinových
rozvoj právnejdruhov
sústavysociálnych
Slovenskej republiky
služieb vytváranie funkčných a efektívnych partnerstiev
poskytovanú službu, rodina prichádza o príjem
• vytváranie nových pracovných príležitostí • odchod kvalifikovanej pracovnej sily, hlavne z
• nízke právne vedomie na lokálnej úrovni
radov mladých ľ udí, brzdí vytváranie
• integrácia klientov do spoločnosti • zlyhanie monitorovania a analyzovania potrieb
materiálnych a duchovných hodnôt
• zmeny právnych predpisov služieb na lokálnej úrovni
• neefektívne využívanie prostriedkov určených
• posilnenie zamestnávateľ ských inštitúcií • porušovanie
na rozvoj trhu ľ udských právviesť k zvyšovaniu
práce môže
združených v partnerstvách • počtu povedomie
nízke skupín závislých od sociálnej
o dôležitosti pomocia ich
partnerstiev
• dostupnosť a existencia zručností a metodiky • prínose
nízka pri riešení
účinnosť regionálnychnástrojov
a neadresnosť problémov
v oblasti prevencie závislostí zamestnanosti
sociálnej reformy
• existencia antidiskriminačnej legislatívy platnej • absencia organizácií a nástrojov podporujúcich
v rámci právnej sústavy Slovenskej republiky vytváranie funkčných a efektívnych partnerstiev
• odchod kvalifikovanej pracovnej sily, hlavne z
radov mladých ľ udí, brzdí vytváranie
materiálnych a duchovných hodnôt
• neefektívne využívanie prostriedkov určených
na rozvoj trhu práce môže viesť k zvyšovaniu
počtu skupín závislých od sociálnej pomoci
• nízka účinnosť a neadresnosť nástrojov
sociálnej reformy
PRÍLOHA 2: ZHRNUTIE ROZVOJOVÝCH OBLASTÍ, TÉM A PRIORÍT
OBLASŤ EKONOMICKÉHO ROZVOJA A HOSPODÁRSTVA

Rozvojová téma: Priority:
1. 1. Strategická ekonomická infraštruktúra
Produktivita a 2. Podpora malého a stredného podnikania
konkurencieschopnosť 3. Podpora regionálnych inovačných systémov
OBLASŤ EKONOMICKÉHO ROZVOJA
a ekonomiky A HOSPODÁRSTVA
založenej na vedomostiach
1.
Rozvojová téma: 1. Strategická ekonomická infraštruktúra
Priority:
2.
Produktivita a 2.
1. Podpora malého
Kvalita služieb a stredného
a produktov podnikania
cestovného ruchu
konkurencieschopnosť
Cestovný ruch 3. voPodpora regionálnych
významných inovačných systémov
oblastiach
2. aEfektívne
ekonomiky založenej
využitie na vedomostiach
a rozvoj turistického,
prírodného a kultúrno-historického dedičstva
2.
Rozvojová téma: 1. Kvalita služieb a produktov cestovného ruchu
Priority:
Cestovný
3. ruch 1. vo významných
Zvýšenie oblastiach
atraktivity vidieka a regenerácia
Ekonomický rozvoj 2. Efektívne
vidieckychvyužitie
sídiel a rozvoj turistického,
vidieka 2. prírodného
Diverzifikácia a kultúrno-historického
poľnohospodárskych, dedičstva
lesníckych a príbuzných činností na vidieku
3. 1. Zvýšenie
OBLASŤ atraktivity
ŽIVOTNÉHO vidieka a regenerácia
PROSTREDIA
Ekonomický rozvoj
Rozvojová téma: vidieckych sídiel
Priority:
vidieka
1. 2. Kvalita
1. Diverzifikácia poľnohospodárskych,
povrchových a podzemných vôd
Kvalita zložiek životného lesníckych a príbuzných
2. Integrovaná činností na
ochrana a racionálne vidieku vôd
využívanie
prostredia 3. Kvalita ovzdušia
OBLASŤ ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
1.
2. 1. Kvalita povrchových
Predchádzanie vznikua odpadov
podzemných vôd
Kvalita zložiek životného 2. Integrovaná
Materiálové aochrana a racionálne
energetické využívanie
zhodnocovanie vôd
odpadov
prostredia 3. Kvalita ovzdušia odpadov
Zneškodňovanie
4. Eliminácia rizík na životné prostredie z environmentálnych
záťaží
2. 1. Predchádzanie vzniku odpadov
Rozvojová téma: 2. Materiálové a energetické zhodnocovanie odpadov
Priority:
3. 3. Ochrana
1. Zneškodňovanie odpadov
a revitalizácia krajiny
4. Komplexná
2. ochrana
Eliminácia rizík územia
na životné pred povodňami
prostredie z environmentálnych
Ochrana a tvorba krajiny 3. záťaží
Podpora využívania obnoviteľných zdrojov energie

3.
Rozvojová téma: 1. Ochrana a revitalizácia krajiny
Priority:
4. 2. Environmentálna
1. Komplexná ochrana územia
výchova pred
ako povodňami
prostredok zvyšovania
Ochrana a tvorba
Zvyšovanie krajiny
regionálneho 3. Podpora využívania
regionálneho obnoviteľnýchvedomia
environmentálneho zdrojov energie
environmentálneho
povedomia
4. 1. Environmentálna výchova ako prostredok zvyšovania
Zvyšovanie regionálneho regionálneho environmentálneho vedomia
environmentálneho
povedomia
101
OBLASŤ SOCIÁLNA
1. 1. Sprístupňovanie trhu práce marginalizovaným skupinám
Služby zamestnanosti a obyvateľov
podpora
zamestnateľnosti

2. 1. Rozvoj sociálnych služieb
Sociálne služby 2. Rozvoj špecializovaných centier sociálnych služieb

3. 1. Predchádzanie sociálno-patologickým javom a vzniku krízových
Sociálno - právna situácií v rodine
ochrana 2. Rozvoj činností sociálno-právnej ochrany a kurately v súlade s
potrebami obyvateľov

4. 1. Modernizácia zdravotníckych zariadení
Zdravotná starostlivosť

5. 1. Efektívne prepojenie škôl a trhu práce
Vzdelávanie 2. Zlepšenie prístupu k ďalšiemu vzdelávaniu
PRÍLOHA 3: ZOZNAM SKRATIEK
ANPROBA – Analýza podnikateľského prostredia a absorpčnej schopnosti regiónov

AOTP – Aktívne opatrenia na trhu práce
BAT – Best available technologies/Najlepšia dostupná technika
BIC – Business and Innovation Centre/Podnikateľské a inovačné centrum
BRO – Biologicky rozložiteľný odpad
CR – Cestovný ruch
ČOV – Čistiareň odpadových vôd
EÚ – Európska únia
EQ – Emocionálny kvocient
GIS – Geografické informačné systémy
HDP – Hrubý domáci produkt
IKT – Informačné a komunikačné technológie
IT – Informačné technológie
IQ – Inteligenčný kvocient
KO – Komunálny odpad
KP – Koneční prijímatelia
KSK – Košický samosprávny kraj
KU – Koneční užívatelia
KURS – Koncepcia územného rozvoja Slovenska
MDSaT SR – Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
MH SR – Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
MI – Mechanizmus implementácie
MK – Metodická komisia
MPSVR SR – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
MSP – Malí a strední podnikatelia
MŠ SR – Ministerstvo školstva Slovenskej republiky
MVRR SR – Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
MZ SR – Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
MŽP SR – Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
NADSME – Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania
NB SR – Národná banka Slovenskej republiky
NP – Národný park
NSRR – Národný strategický referenčný rámec
NR SR – Národná rada Slovenskej republiky
NUTS – Nomenclature des unités territoriales statistiques/Štatistická územná jednotka
OIS – Odborná integračná skupina
OECD – Organisation for Economic Co-operation and Development/Organizácia pre
hospodársku spoluprácu a rozvoj
OSN – Organizácia spojených národov
OZE – Obnoviteľné zdroje energie
PCB – Polychlorovaný bifenyl
PHSR – Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja
PHSR KSK – Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho
kraja
PKC – Poradenské kontaktné centrá
POKER – PrešOv KošicE Región
POVAPSYS – Povodňový varovný a predpovedný systém Slovenskej republiky
PPP – Public Private Partnership/Verejno-súkromné partnerstvo
PSK – Prešovský samosprávny kraj
103
PR – Public relations/Styk s verejnosťou
PZI – Priame zahraničné investície
RMV – Regionálny monitorovací výbor
RoP – Rozvojový plán
RoP S - V – Rozvojový plán Slovensko - Východ
RRA – Regionálna rozvojová agentúra
RRF – Regionálny rozvojový fond
RRR – Regionálna rozvojová rada
SARIO – Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu
SAŽP – Slovenská agentúra životného prostredia
SAŽP PO – Slovenská agentúra životného prostredia Prešov
SKV – Skupinový vodovod
SOPK – Slovenská obchodná a priemyselná komora
SO/RO – Sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom
SPO – Sociálno-právna ochrana
SR – Slovenská republika
STN – Slovenská technická norma
ŠOS – Špecializovaná odborná skupina
ŠÚ SR – Štatistický úrad Slovenskej republiky
S - V – Slovensko - Východ
TIC – Turistické informačné centrá
TP – Tematický plán
TPS – Tematická pracovná skupina
ÚKSUP – Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky
UNESCO – United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization/Organizácia
Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru
ÚP – Úrad práce
ÚPD – Územno-plánovacia dokumentácia
ÚPSVaR – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
ÚSES – Územný systém ekologickej stability
VaV – Veda a výskum
VN – Vysoké napätie
VN – Vodná nádrž
VÚC – Vyšší územný celok
VVN – Veľmi vysoké napätie
ZSS – Zariadenie sociálnej starostlivosti
ŽP – Životné prostredie
PRÍLOHA 4: OBRAZOVÁ PRÍLOHA
Úvodná konferencia, 26. september 2005, Prešov
Regionálny workshop „Slovensko – Východ II“, 9. 11. 2005, Košice

Prvý metodologický workshop, 29.-30. november 2005, Drienica
Seminár „Súčasnosť a vízia Východného Slovenska“, 16.-17. marec 2006, Košice

Druhý metodologický workshop, 21.-22. marec 2006, Vyšné Ružbachy
Seminár „Ciele rozvoja regiónu Slovensko - Východ a implementácia plánovaných aktivít“, 18.-19. júl
2006, Košice
Stretnutia tematických pracovných skupín, január – september 2006, Prešov, Košice
��
��

813

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

813

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

2006

Prešov, Košice – september 2006

Copyright © 2006, Prešovský samosprávny kraj, Košický samosprávny kraj

Peter Chudík Zdenko Trebuľa

Ťapák, Peter, Ing., Košický samosprávny kraj

Metodika procesu a konzultácie k príprave Rozvojového plánu Slovensko – Východ:

Steiner, Andrej, CSc., RNDr., Karpatský rozvojový inštitút, Košice

Tento projekt koordinoval a riadil:

Projektový koordinátor: Ernst, Alexander, Ing., Prešovský samosprávny kraj

Tematická oblasť: SOCIÁLNA OBLASŤ A VZDELÁVANIE

Tematická oblasť: ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Základné analytické vstupy k zostaveniu

Celý proces vypracovania Rozvojového plánu v cieľoch i prioritách je smerovaný k

Hlavným cieľom projektu je vypracovanie spoločného plánovacieho dokumentu pre

Rozvojový plán Slovensko – Východ nenahrádza Programy hospodárskeho a sociálneho

Po prerokovaní a schválení návrhu RoP Zastupiteľstvami obidvoch samosprávnych krajov

Východiskové strategické dokumenty:

 Lisabonská stratégia/Národný plán rozvoja – RoP prispieva k zvyšovaniu

 Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja/Akčný plán trvalo udržateľného

 Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001.

 Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja PSK a KSK.

 Kľúčové sektorové strategické dokumenty.

 Odvetvové rozvojové dokumenty spracované na úrovni krajov.

Proﬁl regiónu Slovensko – Východ (zhrnutie) 1.2.

a) Zaostávajúce miestne hospodárstvo

1. Nízka produktivita práce v sektoroch priemyslu a služieb. Produktivita práce

2. Nízka miera využitia pracovných síl vzhľadom na vysokú nezamestnanosť a

3. Efektívnejšiemu rozvoju hospodárstva regiónu bráni aj nedostatočne vybudo-

b) Nevyužitý rozvojový potenciál

e) Znečistenie životného prostredia

K znečisteniu životného prostredia v regióne došlo a stále dochádza dôsledkom pôsobenia

Akútnym problémom východného Slovenska je neustále ohrozenie ničivými záplavami.

Základné analytické vstupy k zostaveniu

2.1. Strategické ciele

2. Zhodnotenie a posilnenie vnútorného potenciálu cestovného ruchu

3. Posilnenie úlohy vidieka v hospodárstve regiónu

4. Zvýšenie zamestnanosti a zamestnateľnosti marginalizovaných skupín

5. Zvýšenie kvality života občanov so špeciﬁckými sociálnymi problémami v ich

6. Zvýšenie udržateľnosti funkčných a úplných rodín

7. Zvýšenie kvalitatívnej úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti

8. Zvýšenie kvality ľudského potenciálu

9. Zvýšenie úrovne ochrany a kvality zložiek životného prostredia v regióne

10. Zavedenie ekonomicky a environmentálne účinnejšieho systému nakladania s

11. Zachovanie a zvýšenie biologickej i krajinnej diverzity a ekologickej stability

12. Dosiahnutie pozitívnej zmeny myslenia spoločnosti vo vzťahu

2.2.1. Rozvojová téma: Produktivita a konkurencieschopnosť priemyslu

Produktivita a regionálna konkurencieschopnosť sú kľúčovými faktormi základu

2.2.2. Rozvojová téma: Cestovný ruch

Región východného Slovensko disponuje jedinečným prírodným, historickým a kultúrnym

2.2.3. Rozvojová téma: Ekonomický rozvoj vidieka

Zamestnanosť v pôdohospodárstve, vrátane lesníctva, poklesla v porovnaní s rokom 1999

Vidiecke oblasti východného Slovenska sa v súčasnosti výrazne sociálne diferencujú.

Vidiecke sídla sú významnou kapitolou historického a kultúrneho vývoja. Je potrebné

2.3.1. Rozvojová téma: Služby zamestnanosti a podpora zamestnateľnosti

Transformačné procesy, vrátane štrukturálnych zmien, prebiehajúce v SR v ekonomickej,

Účinný systém služieb zamestnanosti je preto dôležitým nástrojom politiky trhu

V súvislosti s vysokou mierou nezamestnanosti, ktorá ku 31. 3. 2006 dosiahla mieru

2.3.2. Rozvojová téma: Sociálne služby

Vykonané analýzy potrieb sociálnych služieb na území NUTS II poukazujú na stagnáciu

Je nevyhnutnosťou, aby sme zintenzívnili integračný proces, zlepšovali podmienky pre

Pri zavádzaní nových trendov do sociálnych služieb má nezastupiteľné miesto prevencia,

Zároveň je dôležité nezabudnúť na kooperáciu medzi službami v rámci regiónu, na

Stratégia rozvoja regiónu

Oblasť sociálno-právnej ochrany v prevažnej miere garantoval v predchádzajúcom období