Scribd Logo
Upload

Welcome to Scribd!

  • Hrmo&Turek - Klucove Kompetencie

    Uploaded by

    Katarina Tothova
    97 views170 pages

    Original Title

    Hrmo&Turek - Klucove kompetencie

    Copyright

    © © All Rights Reserved

    Available Formats

    PDF or read online from Scribd

    Did you find this document useful?

    Is this content inappropriate?

    Report this Document

    Copyright:

    © All Rights Reserved
    Download as PDF or read online from Scribd
    Flag for inappropriate content
    97 views170 pages

    Hrmo&Turek - Klucove Kompetencie

    Uploaded by

    Katarina Tothova

    Copyright:

    © All Rights Reserved
    Download as PDF or read online from Scribd
    Flag for inappropriate content
    of 170
    Roman Hrmo Ivan Turek KLUCOVE KOMPETENCIE I 23.1 232 233 234 235 236 23.7 238 2381 2382 23.83 2384 OBSAH vod Kriéové kompetencie Vymedzenie pojmu kompetencia Preto sii kTidove Kompetencie délerité Systémy a Struktira KTovych kompetencitv stétoch EU a OECD Navth systému krugovyeh kompetencii Informaené kompetencie Interpersonilne (sociéine) kompetencie Komunikaéné kompetencie Personalne kompetencie Utebné kompetencie Usebne siyly Typol6gia (rozdelen: . druy) uéebnych stylov Ucebné styly klasifikované poda zmyslovy'ch preferencii Usebné styly podla prevazujicich druhov inteligencie Povrchovy a hibkovy pristup k weeniu Usebne styly a skola Metakognicia, metaucenie, autoregulécia ueenia Usebné zruénosti Aké si moje udebné zrutnosti — autodiagnosticky dotaznik [Ako si zaobstarat’informacie obsahujiice ucivo, ktoré sa treba naucit Manazment éasu. Ako si vytvorit optimaine podmienky na weenie Ako sa suistredit’na weenie Ako sa vyrovnat’so stresom Ako si efektivne robit’ poznimky Metédy robenia si pozndmok Comellova metoda Metoda zarizok Graficka metéda Pojmovi mapa 2 B Is al 21 4 25 26 a7 28 32 36 37 40 45 7 49 sl 34 3s 56 6 6 64 65 239 2391 23.92 239.21 239.22 239.23 239.24 239.25 23.10 23. 2312 3 32 Ako a uit z uebnice 2 ineho textw 66 Spésoby ditania 66 Metddy utenia saz uéebnice, tz neho texte 66 Mexéda podrobného Sadia or Metéda MURDER. 68 Metéda podeiarkovania “9 Meréda SQ3R oo Meta PSOSR 70 Ako si zapamatat’ utivo: 70 Ako sa pripravi na skisanie 4 Ake stdiné nivyky by ste si mali osvojt, ak cheete byt uspeSnym studentom 77 Kognitivne kompetencie 80 Riesenie problémov si Ksitcké myslenie 2 Co je kritické myslenie % Preto je riticke myslenie dalezie a ‘Spésobilosti pre kritické myslenie 86 Univerzine inteleknuslne standardy ~krtéré kvality myslenia a7 Kritické myslenie @ostamné drohy myslenia 8 Prostriedky rozvoja kritckého myslenia %0 Sokratovski meta a Mersda kladenia otézok 2 Pisomné price ~ eseje 9s Situagna metoda (pripadova sta) 95 Inseenaéna metoda %6 Stratégia uéenia a myslenia FUR 96 Nicktoré asic spdsoby rozvijania kritickeho mysleniaZiakov ” Hodnotenie kritickeho myslensa 98 Tworivé myslenie 108 Viznam tworivost 106 Teérie tvorivost 108 Kognitivne teérie worivost: 108 Socialno ~ psychologické tedrie tvorivosti 2 Konfluentné te6rie tvorivosti “Tvorivy proces Tvorivé Klima ‘Technik rozvoja tvorivého myslenia Met6dy ro2voja tvorivého myslenia Heuristiky 1 DITOR 2 TRIZ Stratégia podnetnych otizok 4 Meidda zoznamu kontrolnych otézok 5 IDEALS 6 Najprinosnejsie stratégie pre 7070) divergentného myslenia 7 Quickstorming, Brainstroming Metéda Philips 66 Synektika Morfologické analjza Koncepeie vyucovacieho procesu zamerané na rozvoj tvorivosti Ziakov Zistovanie tvorivosti Pedagogickd tvorivost Referencie Prilohy Priloha A: VARK ~ Dotaznik na zistenie ueebnych stylov zalozenych nna zmyslovych preferenciach Priloha B: MI dotaznik na zistenie utebnych stylov podl'a prevazujticich Gruhov inteligencie Priloha C: Dotaznik na zis ‘ovanie povrehového a hibkového pristupu Kugenia Priloha D: Tvori lima na pracovisiu Priloha E: Tvorivost’ v préci utitel'a Register Laver 181 156 159 161 163 165 173 Uvod Projekt Milénium ~ Narodny program vjchovy a vzdelivania v Slovenske) republike ra najblizsich 15 a2 20 rokov (MS SR, 2002) je po schvéleni viddou SR v decembri 2001 zikladnym programovym dokumentom, podTa Ktorého sa bude realizovat’ transformacia Skolsiva v SR. Poda tohoto dokumentu sa jednym z hlavnych ciefov vadelavania na véetkych typoch a stupioch nasich Skol ma stat’ formovanie kTiiéovych kompetencii Ziakov a Studentov. Tento cie povazuja za prioritny v oblasti vzdelavania aj hospodarsky vyspele Stity sveta, ktoré sa transformujl z industrilne} spolognosti na spolognost informagni, uéiacu sa, napr. Stity organizované v EU a v OECD. Nae skolstvo nie je na dosahovanie tohto ciefa zatial dostatotne pripravené. Rozvfjanie kFii¢ovych kompetencit nie je v centre zaujmu pedagogicke} verejnosti a dochidza Knemu iba nahodilne, 2ivelne, je iba akymsi vedTajsim, nedmyselnym produktom nésho systému vadelavania. Problematika kT¢ovych kompetencii nie je dostatogne zastupend vpripravnom, ani vdalom vzdelivani ueiteTov, y uéebniciach pedagogickyeh apsychologickych disciplin, v.metodikaich, nezaobera sa fou dostatogne ani nasa pedagogicki veda, ani skolsky manazment. K napisaniu tejto publikacie viedla autorov snaha aspon ciastoéne preklentt priepast’ ‘medzi mimoriadne naliehavou potrebou oboznimenia sa pedagogicke} verejnosti na Slovensku problematikou kTi¢ovych kompetencii a medzi akitnym nedostatkom pedagogickej literatiry nnapisanej v slovenskom jazyku zaoberajticej sa touto problematikou. V prvej kapitole publikacie sa_poktisame ndjst’ odpovede na tieto otazky: Co rosumiet ‘pod pojmami kompetencia a klii¢ove kompetencie? Preéo sa rozvijanie kliicovsich kompetencii Wu iakov a Studentov povatuje za jednu z hlavnych dloh vedeldvania v Stétoch OECD a EU? Co sa povaiuje 2a kliiéové kompetencie v stétoch OECD a EU? Ktoré konkréine Klii¢ové kompetencie by sa mali rozvijat w tiakov a Studentov na skolich v SR? Druha kapitola publikacie je zamerand na uéebné Kompetencie. Najprv sa venujeme ugebnym Stylo: ich rozdeleniu, charakteristike jednotlivych udebnych stylov, odporiitaniam, ‘ako sa maj Ziaci, Studenti s jednotlivym’ individualnymi utebnymi Stylmi utit a ako ich majii ugitelia vyucovat” Potom sa zameriavame na to, ako naueit Ziakov utit sa ~na metaucenie a ra jeho podstatnit zlozku - metakogniciu a ako dosiahnit’ autoreguliciu uéenia, ked' Ziak, Student sa dokie efektivne uéit sim a nepotrebuje uz k tomu uditeta Poslednd Gast’ druhej kapitoly toria praktické odporitania, opis uSebnych zrugnosti, ako sa maja Ziaci, Studenti efektivne utit: zaobstarat si potrebné informacie, raciondlne vyudivat tas, optimalne usporiadat podmienky uéenia, predchddzat tinave a stresu pri uéeni, ako si robit’ poznémky, ako sa uéit’ ztextu, ako si zapamatat utivo, ako sa pripravovat’ na skisanie, Tretia kapitola je zamerana na kognitivne kompetencie. Svoju pozomost sme zamerali nnajm& na kritické a tvorivé myslenie. Argumentami sa pokiSame presvedtit’ titatelov odéleditosti rozvoja kritického myslenia Ziakov. Potom sa venujeme viacerjm definiciém lenia ana ich zéklade vyvodzujeme nage chapanie pojmu kritické myslenie. Nézory na kritické myslenie nie sit jednotné ani medzi prednymi svetovsmi expertmi na tito problematiku, V publikcii uvadzame rozne nazory a interpreticie kritického myslenia, 2 ktorych si Citatel maze vybrat a na ziklade vlastnych skisenosti sav nich orientovat. Samostatné podkapitoly venujeme charakteristike: zlozick krtického myslenia, spOsobilost! a dispozicii pre keriticke myslenie, univerzalaych intelektualnych Standardov alebo kritérii kvality kritického myslenia, vztahu kritickeho myslenia a inych drubov myslenia a strugne} histérii kritického myslenia, Najvaesi diraz kladieme na prostriedky rozvoja kritickeho myslenia ~ najma na metody. ale aj na onganizagné formy a v menSej miere aj na materidlne prostriedky vyuéovania. V samostatnej podkapitole sa venujeme problematike hodnotenia kritického myslenia Spolognost Tudi, nasa civilizdcia sa rozvijala a rozvija vd'aka schopnosti cloveka produkovat’ nove, lepsic. dokonalsie mySlienky a veci. Tato schopnost éloveka, rozhodujiica © nase} siigasnosti i buducnosti sa nazyva tworivost. Rezvoju tvoriveho myslenia je venovand posledni Gast’ publikacie, v Ktore} charakterizujeme: tvorivé. myslenie, vyznam tvorivosti, ognitivne, socidlno-psychologické a konfluentné te6rie tvorivosti, tvorivy proces, tvorivi klimu, techniky a metddy rozvoja tvoriveho myslenia, spdsoby zistovania urovne tvorivosti, ako aj pedagogicku tvorivost Prilohy publikécie obsahujd dotazniky, pomocou Ktorjch si _méze_ éitatel autodiagnosticky uréit’ svaj uebny Styl, mieru tWorivosti svoje} utitelske} price i klimu na pracovisku, Vahtadom aa obmedzeny rozsah publikacie ana to, Ze sa jedna aj pre autorov novi problematiku, publikacia bude mat ste aj nedostatky a slabé miesta, Budeme vdaéni éitateTom, ak nas na ne upozornia, éim umoania skvalitnit pripadné daltie vydanie publikécie. Svoje pripomienky. kritiku a odporicania zasielajte prosim na adresu vydavatefa. Dakujeme Vam. 1 KEUCOVE KOMPETENCIE 1.1 Vymedzenie pojmu kompetencia Pojem kompetencia sa pouziva v odbomom i v beznom jazyku a jeho vyznam nie je Jednoznaény. Ako synonyma k pojmu kompetencia sa zvykni pouzivat’ pojmy schopnost zrucnost. sposobilost, efektivnast, kapacita, poZadovand Kvalita a dal8ie. Za kompetentneho Viurtite| oblasti sa zyykne povazovat Clovek, Ktory ma schopnosti, motivaciu, vedomosti, zruenosti..au robit kvalitne (0, £0 sa v prislusne} oblasti robit’ vyZaduje, Pojem kompetencia sa zvykne v7tahovat na jedincov. socialne skupiny a institicie, pokial tieto UspeSne dosahuji ciele aplnia potiadavks Mladené na nich okolitym prostredim. Prewoze Skoly pripravujt kagdého ziaka, Studenta na rieSenve budicich Zivotnych dloh, zameriame sa na kompetenciu ako vlasinost jedinca. Podra nasho nazoru obsah pojmu kompetencia vystizne vyjadruje behavioralna definicia: Kompetencia je spravanie (€innost’ alebo komplex ginnosti), ktoré charakterizuje vynikajaci vykon v niektorej oblasti Zinnosti (Schoonover Associates, 2001), Kompetencie sii charakteristické prvky Cinnosti, Ktoré sa vyskytuja ovela — castejSie déslednejsie pri dosahovani vynikayicich vykonov, ako pri dosahovani priememngch a slabych vykonov vuréitej oblast, Kompetencia v urtite} oblasti sa zvykne vyjadrovat’ v podobe definicie a najd6lezitejSich indikatorov kvalitne} Ginnosti. Uvédzame priklad kompetencie v oblasti sluzieb (Schoonover Associates, 2001) Definicia: Reagovat na poziadavky 2ékaznika tak, 2e to zabezpeti pridanti hodnotu a vyvolé w zikaznika viditeTnu spokojnost. Indikatory kvalitne} Ginnosti ~ Ukazat hlboke pochopenie zikazntkovych potrieb. ~ _Vyuait primerane zdroje na vyhovenie zakaznikovych potrieb. = Prebrat’ osobau zodpovednost’ za uspokojenie zakantka. Vytwarat’ ovzdusie divery a spokojnosti u zikaznika prostrednictvom otvorene} ‘a priamej komunikicie s nim (napr. chapajicim pogivanim, spatnou vazbou atd’). = Ubezpecovat a presvedeit zakaznika, Ze jeho zaujmy a potreby sii najyySSou prioritou Ako vidno 7 vyS8ie uvedene} ukazky, opis kompetencie obsahuje iba tie éinnosti Gprivanie) ~ zruenosti, kioré si typické pre vynikajiici vykon. Neobsahuje explicitne vedomosti, ale zahfa vscbe aplikéciu prislusnych vedomosti, ktoré si predpokladom dosiahnutia vynikajticcho vYkonu. Opis rovnako nic explicitne, ale iba implicitne obsahuye a) motivy Einnosti a postoje. Kompetenciu by sme podfa tohto mohli chapat’ ako prienik troch ‘mnozin: vedomosti, zruenosti. motivov a postojov. Pretoze v praci Casto pouzivame parslelne pojmy schopnost, zruénost,, kompetencia, povazujeme za potrebne tieto pojmy definovat a ozrejmit ich vzdjomny vztah: Schopnost’ je psychicka vlastnost” osobnosti, ktord je podmienkou (predpokladom) lispesného vykonavania urtite} komplexne} cinnosti, napr. schopnost abstraktne mysliet, schopnost uit’ sa, Miera schopnosti zavisi od vrodengch predpokladoy (vldh) a ziskanych, ‘osvojenych predpokladoy (napr. aenim) pre vykon urcite} &innosti ‘Zruénost’ je Specializovana schopnost vykondvat’urcitd konkrétnu Ginnost. risit urdity konkréiny probkim, napr. tat, robit si poznamky. Z tohto vyplyva, 2e schopnost ucit sa pozostava zo systému viacerych zrucnosti, Zrutnost intelektuélne] povahy sa zvykne nazjvat’ 5) spOsobilost. Kompetencia je schopnost (spravanie, ginnost’ alebo komplex éinnosti), tort charakterizuje vynikajiei vJkon v niektore} oblasti éinnosti. Kompetencie sit charakteristické prvky Cinnosti, ktoré sa vyskytujd ovela castejsic a déslednejsie pri dosahovani vynikajécich vykonov, ako pri dosahovani priememych aslabjch vJkonov vurtite} oblasti. Za Kompetentncho v uréite} oblasti sa zvykne povazovat’ élovek, ktory ma schopnosti, motivaciu, vedomosti, rutnosti ate. robit’kvalitne to, éo sa v prislusne} oblastirobit' vyzaduje. KYagové Kompetencie si najdolezitejsie kompetencie zmnoziny kompetencii. Si vhodné na rieSenie celsho radu vieSinou nepredvidatefnych problémov, ktoré umoznia jedincovi dspesne sa vyrovnat s rychlymi zmenami v préci, osobnom i spologenskom Zivote. 1.2 Prego sii kPagové kompetencie délezité Problematika orienticie na Kompetencie a vzdelivania orientovaného na ziskavanie Kompetencit (competence — based education) sa zatala rozvija’ v 80 — tych rokoch ‘v hospodarskej sfére (obchod, sluzby, priemysel) v hospodarsky vyspelych Stétoch sveta, najmit USA, Kanade a v Austrili, Zoznam a charakteristika kompetencif (model kompetencii) pre valitny wykon urvitgho povolania alebo skupiny povolani sa ziskaval analyzou cinnosti vprislusnom povolani, exploraénymi vyskumnymi metédami (dotazniky, interview) ‘avalidizaciou ziskanych vysledkov. Orientécia na kompetencie priniesla podta dlhodobcho vyskumu (15 rokov) vo viac ako 60, organizicidch vUSA tieto vjsledky (Schoonover Associates, 2001) ~ zvgSenie tispeSnosti_prijimania novgch kvalitnych pracovnikov 0 5% - 10%, = zvySenie dl2ky doby zamestnania tych pracovnikoy, o ktorych mala organizacia zéujem 0 15% - 20%, = _zvjenie pracovne) morilky 0 15% - 20%, dosahovanie cieTov jedincov a pracovngch timoy sa zvjRilo 0 cca 20%. Sieasng) svet sa vyznatuje ryehlymi zmenami, expléziou informécti a rychlym tempom inovicii, najma informagnyeh, pritom tento trend sa neustile zrychfuje. V prievehu 10 rokov zastariva pribliane 80% technologi, ktoré sa des pouzivaji, ale v priebehu tychto 10 rokov pracuje este stale 80% pracovnikov, ktoriziskali svoju odbomi pripravu pred 10 a2 40 rokmi. Napr. v EU zaniké rote cca 10 milidnov (7%) pracoynych miest a vaniki priblizne rovnaké mnozstvo novyeh. V priemere kad Siesty zamestnanec (cea 17%) meni v priebeha roka zamestnanie a ka2dy dsmy (12,5 %) zmeni aj odvetvie svoje) price. Celozivotné povolania vy podstate odumieraji. Kompetencie, kioré sit zamerané iba na jednu konkrétn situaciu ryehle zastaravaji,stavaju sa neuzitotnymi (Turek, 1998). Preto vo vSetkych vyspelych Siitoch sveta je snaha najst, definovat’ a Tudoch rozvijat’ také kompetencie, Ktoré sii vyuditerné vo ‘vl&Sine (aj v zatial este neexistujicich) povolani, ktoré umoznia jedincovi zastivat’cely rad pracovnych pozicii a funkeii, vykondvat’ rdzne povolania a ktoré sit vhodné na rietenie celého radu va&Sinow nepredvidatelnych problémov, ktoré umoznia jedincovi dspeSne sa vyrovnat’ s richlymi zmenami y préci, osobnom ispologenskom Zivote. — Takéto Kompetencic sa volaji MPové Kompetencie. KIové kompetencie maji shizit na riesenie imnobjch a rozmanitych problémov, v rSznych Kontextoch, na dosahovanie viacergch cieTov, imaji sa uplatnovat'nielen v rbznych povoluniach, ale aj v tbzych oblastiach Tudske) tinnost vkole, V prici, v spolotenskom iv osobnom Zivote. Osvojovanie a zdokonatovanie B krgovsch Kompetencii sa povazuje za celozivotny proces uéenia sa, a to niclen v Skole, ale aj v zamestnani, rodine, kultdrnom, spolofenskom i politickom Zivote atd’. Osvojenic si KMigovyeh kompetencié nie je iba vecou osobného dsilia jedinca, ale vy2aduje priaznivé socidine a ekologické prostredic. Najviéi tlak na rieSenie problematiky krGgovych kompetencil vyvija ekonomicka sféra (obchod, sluzby, priemysel), pretoze KTiigové kompetencie prispievaji z ekonomického aisha k: rastu produktivity price a zvySovanic konkurencieschopnosti, = rozvoju adaptivne} a kvalifikovanej pracovnejsily, ~vytvaraniuy inovagného prostredia, 0 je mimoriadne dole tthove| ckonomike. v celosvetovej ~ globilne} \V Sirsom kontexte kTiitové kompetencie prispievajt k = qySovaniu. chépania politickych zéleZitosti jedincami ich angaZovaniu sa v demokratickych procesoch, + socialne} stidr2nosti a spravodlivosti, + posilneniu Tudskych prév aautonémie jedinea ako niprotivok k rastice} rastice} ‘globalnej nerovnosti Sanci a marginalizécie jedinca (Rychen, Salganik, 2000). Podfa Belza a Siegrista (2001. s. 174) osvojenie si kragovych kompetencii vedie nielen k tomu, 2 jedines je schopny Specificky a prume uplattovat to, 6 sa nau ale je navySe schopn: menit’ poda svojich potrieb, to 60 sa naugil, = _integrovat do tohto systému nové altemnativy spravania, + vyberat’z viacerych alternativ, tak aby sa sprival vhodne, = novonadobudnuté schopnosti spajat’so svojim dalsimi schopnostami, + rozSirovat’ repertoar svojho spravania vytvorenim vlastne} synergie, teda dospievat k alsim alternativam spravania spajanim aktudlnych schopnosti s novonadobudnutymi schopnostami: 4 1.3 Systémy a Struktdra kIagovych kompetenci v Stitoch EU a ORCD Viaceré hospodirsky vyspelé Stéty sveta i medzinérodné organizicie navel systém WFatoweh kompetenei, ktoré sa snazia u? aj realizovat’ v celozivotnom vzdelavani, najm’ SKolich a v zamestnani, ale niekde aj prostrednictvom masovokomunikagnjch prostriedkov, saimi televizie (nape. BBC v Spojenom Kréfovstve Vetke Britinie a Severného irska). Pri srhu kTGovyeeh kompetencii sa vychédzalo najmé z analy éinnostitloveka 2 z prieskumov sodiadaviek zamestnavatelov. Prieskum poziadaviek na najdélezitejic zruénosti potrebné pre 21. storosie v 500 svctovgeh najtispeSnejich organizaeiach poskytol tento zoznam v poradi poda dOleztost Longworth, Davies, 1996) rimova pica, nieKemie problemov: = interpersonaine zruenost = istna komunikacia, posiwvante, = esobny r0zv0) a rozve) kariéry, ~ worivé myslenie, = vodeovsivo, stanovovanie cieFov a motivicia, pisanie, onganizaény 10240) Zéstupcovia multinacionilnych firiem (Volvo, Fiat, Eriesson atd’) vypracovali. pre sSsolseniov strednych odbornych $kol vo Finsku tieto najddlezitejsie kompetencie: Pripravenost’ na zmeny: pripravenost absolventov na psychické zvlddnutie zmien pri strate zamestnania (nepod’ahnit alkoholizmu, drogam a mravnému ipadku), pripravenost absolventoy na celozivoiné vadelavanie (nemat’ problémy absolvovat rekvalifikagne kurzy v starkom veku). Obstét? vcudzom prostredi: Vediet sa vyrovnat’ so zmenami (Napr._v ramei privatizicie sa firma mOze dostat do rik zahranitného investora. Zamestnanci by mali dokizat’ nadviazat pracovné syky s prislusnikmi inych nérodov, vedie’ komunikovat vy cudzom jazyku, ak neched stratit zamestnanie.) Positacova gramotnost: ovladat pricu s osobnym potitaéom (1a irovni uZivatela), vyuzivat’ moznosti elektronickej komunikacie (elektronicka posta, internet, prezentacne programy). 4 Dobré technicko - odborné znalosti. Ovlidanie druhého cudzieho jazyka (okrem anglictiny). © Zvlidnutie V'udsk¢ho spolunazivania empatia, obré komunikagné vlasinost Etické spravanie tolerancia, schopnost uzatvarat’ kompromisy Kriticky spésob myslenia neosvojit si cudzie mySlienky bez vyhrad, 18 = schopnost’ spracovat a vyhodnocovat informacie. 9. Zdrav§ spisob Zivota: starostlivost 0 vlasiné zdravie (zdrava vy2iva, udréanie fyzicke} kondicie, vyhybat’ sa nadmemému konzumovaniu alkoholickych népojov, neutivat drogy ata’) 10. Estetick citenie: Dbat’na esteticki strinku visledkov svojej price (podta Albert, 2001). Goteman (2000) zhmul vjsledky viacergch vjskumov zamerangch na kvality, ktoré ‘otakivajd zamestnavatlia od svojich pracovnikoy a zoradil ich podta doleztost = schopnost’ ut sa, rozv ja’ pracovné zrutnosti a zlepSovat’pracovny vykon, = schopnost poctvat a komunikovat, = adaprabilita, ~ vorivest, = zulddnutie neispechu a prekaok v pri, = sebaovlédane, spofahlivost, = motivacia k postupu v organizaéne} hirarchii hrdost’na pracovné vysledky, = snaha o skupinovit a interpersonalnu efektivnost, sehopnost timove) prace a schopnost vyjednavat, = vykonnost, etiziadostivosta riadiace schopnosti Valcom uvadzame prebf'ad KTutovych kompetencif, ktoré navrhli_nicktoré ‘medzinérodné organizicie a niektoré Stity: Medzinarodné komisia UNESCO definovala v programe Vzdeldvanie pre 21. storotie tito tyr pliere vzdelivania (poda Ceské vadelini a Evropa, 1998): = Utit’ sa poznavat, ato spojenim sirokgich vSeobecnfch vedomosti a zrutnostt ‘svojovangch v malom poste vyutovacich predmetov, ale osvojenyich do hibky. Co nejde do hibky, nema zmysel vyuéovat. Siasne to znamend uit sa utit, aby bolo mozné vyutivat vadelivacie prileitosti po cely Zivot. Ovlédat néstroje, pomocou Ktorgch mbze élovek badat, skimat, chépat’ nové a rozvijat’ sa po cely Zivot, petoze skutogny poznatok Je ten, ktory dlovek skonstruuje sim. = UBit sa konat’. Osvojit si nielen profesné zruénosti, ale aj kompetenciu vyrovnivat’ sa s rézmymi socisinymi a pracovnjmi situaciami a pracovat’ v timoch. Udit sa byt aktivnym rieSitefom Zivotnych situdcit a nie pasivaym, manipulovanym objektom, uti’ sa slobodne rozhodovat. = Usit sa it spologne. Zit apracovat sinjmi Tudmi, Riesit konflikty v duchy doty Khodnotim pluralizma, vzsjomného poroaimenia, tolerancie amieru, VAzit si, refpektovat a tolerovat’ odlisnosti inych Tudi. Kooperovat’ sinymi Tudmi anic s nimi bojovat, necheiet ovléda inch Tudi. Sprivatsa k inj Tudom zodpovedne @ mravne ~ _UBit sa byt. By? autemtickou osobnostou, Ktord vie éo chee, uvedomele si riadi viastng Zivot, je sama sebou, nachadza zmysel vlasiného ivota, vlasiné Sfastie a identiu Vyvazene rozvijat’ osobnost’ éloveka vo victkych sférach: kognitivne), afektivne| ipsychomotoricke), autoreguldciu sprivania, samostatnost dsudku (kritické myslenie), ‘osobni zodpovednost. 16 Na konferencit OECD Vadelivanie pre zajtrajiok (Vadelivanie pre zajtrajSok, Bratislava, 2001) sa kPové kompetencie definovalitakto: + Dobra schopnost uti sa, vrétane motivécie k uéeniu sa + Schopnost samostatne navrhovat’ vlasiné celozivotné vadelavacie stratégie, pomoc cstatnm v tomto smere, Dobre vyvinuté schopnosti organizacie Casu + Schopnost uti sa sinjmi aod injch — prica vtime — popri zachovani schopnosti samostainého, autonémneho uéenia sa. Schopnost pracovat’sinjmi Tudmi z injch oblast poznania a v ingch prostrediach + Schopnost vytvarat’ siete ~ .vediet kto* —tak v osobnom stykuy, ako aj na dial ku + Zrutnost v prici sinformagnymi a komunikacnymi technologiami a prostriedkami ako 2drojom informacii, ako nastrojom ueenia sa a Komunikicie v sieti sing + Pomévacie schopnosti a schopnosti_nepomndvacieho charakteru pre ively kontaktu skomplexnjm svetom a pre igely pohybu vom, najma vo svete, ktory je informagne preazeny, neisty a rjchle sa meniaci + Tudské a sociine kompetencie pre i¢ast’ na Zivote komunity a spolognost, Ktoré si taktiez Vhodné aj pre nachadzanie uplatnenia sa v mnohych povolaniach tak zamestnancov, ako aj samostatne podnikajicich jednollivcov. + Narognost a kritické myslenie, schopnost vyrovnat sa s hlavngmi hodnotami a ilohami, s ktorsmi sa spolognosti konfrontuji na zatiatku 21. storotia + Jazykové a komunikaéné schopnosti nad rémec materinského jazyka_v prostredi medzindrodného sveta, popri zachované tolerantnosti@ wznania rSznyeh kuti Podmienkou osvojenia kTi¢ovych kompetencit je, aby si Ziaci osvojili solidny zaklad joho, ¢o nazyvame ,.vediet €0%, .vediet preco™ (tj. vedomosti) v rimei definovancho kurikula sadde} krajiny, ktoré by sa priebezne rozSirovalo v priebehu Zivota jednotlivea pre aéely znych podmienok price a komunity vo forme kMiiéovjch kompetencii. Na zéklade vSetkych chto foriem vedomosti maja byt ziaci uéni voblasti éitania a pisania, spracovania kkumentov a pottirskej gramotnosti do rozsahu wznaného ako vhodné minimum pre splnenie Saddodenngho Zivota v komplexne| modemej spolognosti USA Komisia Ministerstva price USA SCANS ustanovend na navrhnutie zrugnosti, ktoré sii scehodujice pre uplamenie v zamesinani odporuéila rozvijat’ na skolich S kMi¢ovych Sompetenei a 3 skupiny zakladnych zruénosti: KPUGové kompetencie: = Identifikovar’, organizovat. plinovat’ a prideVovat’zdroje. = Pracovat’s inymi Tudmi. = Ziskavat’a vyuzivat informacie. = ReSpektovat’ a chapat’ komplexnost’ vzajomnyich vztahov. - _Pracovat’s rozmanitymi technolégiami. Zakladné zruénosti: ~ Fundamentilne zruénosti opericie, podivat’ a hovori itat, pisat, vykondvat aritmetické a matematické ~ _ Myslenie: mysliet tvorivo, rozhodovat sa, risi’ problémy, predstavivost’, vediet ako sa utit, uvazovat. Osobné kvality: zodpovednost, sebaiicta, sociabilita, autoregulécia, integrita a vestnost, (What Work Requires of Schools: a SCANS Report for America 2000. Washington, DC: Department of Labour, 1991) Anglicko a Wales Urad pre kvalifikacie a kurikulum (QCA) povazuje za kTuéové tieto kompetencie: 1. Komunikagné: = aktivne sa zitastiovat na diskusiach a primerane prezentovat svoj nazor, tt a odpovedat’ na pisomné material, = produkovat’ pisomné materily. 2. Informagno — technologické: = pripravovat informacie, = spractivat’a prezentovat’informécie, = pouzivat’informatné technologie. 3. Robit’ numerieké aplikacie: zhromazdovat’ a spracivat Udaje, = pracovat’stidajmi, - _prezentovat’ vysledky 4. Pracovat’s inymi = plénovat cinnost, = pracovat' na spinen‘ ciefov. 5. ZlepSovat’viastné uéenie a yykon: urcovat’si ciele a planovat éinnos = realizovat’plan na dosiahnutie ciefov. 6. Riekit’ problemy. Ka?da kIagova kompetencia mé $ Grovni. Na vysokych Skoléch by Studenti_ mali dosiahnut 3. 4. droven (ww keyskillsnet org,uk/whatare htm) Kanada Vo vedeldvacom programe pre zikladné a stredné skoly v provineli Quebec sti uréené tieto Kligové kompetencie. 1. Intelektualne: = vyuaivat informacie, ~ tiesit probiemy, = kriticky mysliet, = byt worivy. Metodologické: = pou2ivat efektivne metédy price, + pouzivat’informagné a komunikacné technologie. 18 3. Personélne a socidlne: = rozvijat svoju osobna identitu, + udrziavat harmonické medziTudské vztahy, = pracovat’s inymi, = mravne sa sprivat. 4, Komunikaéné: = primerane komunikovat. (www epe gouy.qe-ca/orienta/anglais htm) Nemecko, Svajéiarsko Belz a Siegrist (2001) zdévodnili a rozpracovali tieto kIitcové kompetencie: - Komunikacia a koopericia: vedome komunikovat’ a aktivne, tvorivjm spdsobom prispievat’v skupinovjch procesoch. - _ Riekenie problémov a tvorivost: rozpoznavat problémy a zodpovedajacim sposobom ich tvorivo ries, - Samostatnost’ a vykonnost’: samostatne plinovat, vykondvat’ a kontrolovat’priebeh pric a ich vsledky. = Zodpovednost’: prijat’ v primeranom rimei spoluzodpovednost. = Premy8anie augenie: dale) rozvijat’ proces vlastncho utenia_a mysliet| v stivislostiach a systémovo, - Argumenticia a hodnotenie: vecne posudzovat’ a kriticky hodnotit viastné, spoloéné i cudzie spasoby price a vysledky. Ceska republika V Nirodnom programe rozvoja vzdelivania v Ceske} republike sa venuje rozvoju \Sucovyeh Kompetencit velki pozomost. KTgové Kompetencie zahéfaja schopnosti,zruenosti postoje a dalsiecharakteristiky osobnost, ktoré umozhuja éloveku kona’ adekvame a efektivne rSanych pracovnjch a Zivoinych situacidch, V kurikule ceskych Sk6! pdjde o vyviizenost posnatkového zikladu kurikula, rozvoja kompetencié a osvojovaniu postojov a hodnét, priéom raz sa bude klist na ziskanie kTugovych kompetenci, ato t¥chto: + audit sa poznivat’ ~ osvojit si metédy, ako sa utit, ako vyuPivat nové informasné a telekomunikatné technoldgie, ako sa vyhnit’ zahlteniu povrchnmi informaciami, ale nauit sa informécie spracovavat, menit ich na poznatky a aplikovat ich, vediet kriicky imysliet a hodnoti, ¢ sa Konat” a Zit spologne — vediet pracovat’ samostame iv timoch, otvorene Komunikovat s ostatnymi,risit Konflikty,retpeKtovat’ odlisné nézory, chépat” vzijomni aaislost, + naudit sa byt’~ vediet sa orientovat v réznych situéciéch a adekvétne na ne reagovat, byt chopng resi problémy a viest plnohodnotny Zivot, konat s v8éSou autonémiou, na zaklade samostatného usudku, ale v silade s morilnymi normami, s uvedomenim a prijatim osobne| zodpovednosti, Ide teda siitasne o kvalitni’ odnotovti oriemtéciu, 0 r02v0} zodpovedajdcich sociélno - osobnostnyjch vastosti, 0 porozumenic vlasine) osobnosti ‘oespekt K-drubyim ao schopnost vnimat duchovng rozmer Zivota a nevybnutnost presadenia udr2ateFngho rozvoja Narodny program rozvoje vzdelivani v Ceské republice, 2001, s. 26) Slovenské republika 'V zikladnom strategickom dokumente vlédy SR_voblasti vychovy a vedelivania MILENIUM: Nérodnj program vjchovy a vzdelévania v Slovenske} republike na najblitSich 15 22 20 rakov (MS SR, 2002) pate rozvtjanie kadovych kompetenci medet hlasné cieke W¥chovy avadelavania. Kompetencie sa vymedzuji ako spsobilost’ éloveka preukazat’ vedomosti, Zrugnosti, schopnosti v prakticke Einnosti. Majii nadpredmetovy charakter a ich realizacia je Viazané skér k metédam vyutovania ako k obsahu uiva. Za klicové kompetencie sa v tomto dokumente povazuji: + Komunikaéné schopnosti a spdsobilosti, to amend sine a pisomne sa vyjadrovat, wysvetfovat, Gita!’ sporozumenim, vyhtadivat, uchovavat’ a pouzivat, komunikovat informacie, tvorit informacie a to aj v cudzich jazykoch, ‘+ personsine a interpersonilne schopnosti obsahuji spdsobilosti_ sebazdokonafovania a vykonnosti, schopnosti raciondine a samostatne sa cely Zivot vzdelavat, kontrolovat sa, regulovat svoje spravanie, patri sem aj sebatvorba, tvorba progresivnych medzifudskych vatahov, schopnost’ pracovat’ v time, preberanie zodpovednosti, schopnosti starat’ sao svoje zdravie a Zivotné prostredie, byt tolerantnym, respektovat’vSeTudské etické hodnoty, uuzndvanie Tudskyich prav a slobéd, a iné., + Schopnosti tvorivo a kriticky rieSit problémy, identifikovat ich, analyzovat, navthovat’ rieSenia, spamovizobne ich zhodnocovat a ucit sa 2 nich, vediet pracovat’ aj v narocnych, zatszovyeh podmienkach, ‘+ pracovat’'s moderajmi informaénymi technoligiami, zrucnosti pracovat’ s osobnym potitatom, intemetom, vyuzivat rozlitné informaéné zdroje a informacie v pracovnom aj mimopracovnom éase, + v odbornom a prirodovednom vzdelivani patri medzi kTigové kompetencie aj realizacia numerickych, symbolickch aplikéci + formovat’ obéiansku spolognost. ide o schopnost obeanov prispievat’ na miestnej, Sttne}, ccur6pskej i globalne} tirovni krozvijaniu demokratickeho systému spoloénosti, k trvalo udrzatefnému hospodarskemu a socidinemu rozvoju. Stitu so zodpovednostou vot 2ivotnému prostrediu a zachovaniu Zivota na zemi Napriek tomu, 2e Stity OECD sa zhodujil v nazore na délezitost a naliehava potrebu KrGzovyich kompetencii v neustile sa meniacom, vzijomne zavislom svete, ako vidno aj zvySsie uvedeného, nedochédza pri_névrhu kIigovych kompetencif k jednoznacnym — a véeobecne akceptovanym vysledkom. Preto sa v roku 1999 navrhol program OECD Definicia a vyber kompetencii: teoretické a koncepéné ziklady (DeSeCo), ktory sa realizuje pod vedenim Svajéiarskeho federalneho Statistického radu a Narodného centra pre edukaéni Struktiru USA. RieSenie programu musi respektovat Tudské prava a prineipy demokracie, ako 3 individudlnu a sociainu rozmanitost’ a musi prispievat k zlepSeniu Zivota jedinca, Prica na Programe DeSeCo nie je zatial’ ukonéend (www,statistik.admin.chistat_ch/ber/S/desecay rychen-hersch pdt.) 20 1.4 Navrh systému kP'agovych kompetencii Validne a reliabilne uréenie systému kMi¢ovych Kompetencii, ktoré je potrebné zvijat a zdokonafovat’ na vSetkych stupfioch a typoch sk6l SR, ako aj v celozivonom lavani si vy2aduje realizovat’ rozsiahly vyskum zamerany najma na zistenie ejdble2itejsich vedomosti, zrucnosti a schopnosti, postojov i hodnotoveho systému, ktoré Zadujii zamestnavatclia od svojich zamestnancov, Ktoré pova?ujt za najdOleZitejsie pre siahnutie tispechu v zamestnani zamestnanci, ktoré povazuju za rozhodujice pre spokojny, ny Zivot a pre efektivne fungovanie demokraticke} spolognosti obtania SR, ktoré povazujt rozhodujiice pre zmysluplny 2ivot v budienosti odbornici zaoberajici sa prognézovanim. ‘kjt0 viskum je potrebné realizovat’ na reprezentativnej vzorke populicie obganov SR, go je ovo, finangne i organizane velmi naroéné a niet sa go divit, 2e pri siasne} podvyzivenosti na Slovensku nikto zatial taky vyskum nerealizoval, Vysledky tohto vyskumu by bolo sorebné porovnat’ a upravit’ na ziklade visledkov medzinarodného viskumu statov OECD NeSeC0, Ktory tie? nie je este ukoneny. Preto pri pokuse o navrh systému kTucovyeh Sompeteneii sme odkizani najmi na metaanalyzu vyskumov KTii¢ovgch kompetencii v canis, wsledky niektoryeh sme uviedli v predchiclzajicej kapitole, a na analyzu stiasnych, 1aima perspektivnych potrieb Slovenska. Na tomto ziklade sme navrhli tychto Sest kategorii

    You might also like