MPV – prednáška č.

2 (vzťah medzinárodného a vnútroštátneho práva)

Vnútroštátne právo – vzniklo z potreby subordinovať subjekty vo vnútri štátu, teda tento
vzťah je vertikálny (štát, právne predpisy stoja nad občanmi, štát ich vynucuje)

Medzinárodné právo – vzniklo pre potrebu koordinovať záujmy štátov. Vzťah

medzinárodného práva a subjektov je horizontálny (nemôže byť vertikálny, štáty sú si rovné,
nemôžu byť nadradené a podradené, preto je horizontálny.)

Vzťah MP a vnútroštátneho práva – tento vzťah sa rieši v predpisoch jednotlivých štátoch,

najmä v ústavách, neexistuje pravidlo ktoré by záväzne riešilo jeho vzťah k vnútroštátnemu
právu.

Existujú 3 základe teórie vzťahu MP a vnútroštátneho práva.

- Monistická teória s primátom vnútroštátneho práva – je najstaršia, vychádzala

z predstavy jednotného systému vnútroštátneho práva a popierala existenciu MP ako
samostatného právneho systému (bolo len súčasťou vnútroštátneho práva daného
štátu), dnes už táto teória nie je udržateľná.

- Monistická teória s primátom medzinárodného práva – nadradené postavenie ma

MP, jednotlivé štáty vykonávajú svoju právomoc len preto, lebo ich na to splnomocnil
medzinárodný právny poriadok. Vnútroštátne predpisy musia byť v súlade
s predpismi MP. MP kontroluje vnútroštátne právo.

- Dualistická koncepcia – vychádza z toho že tieto dva systémy sú na toľko odlišné, že

predstavujú pri sebe dva samostatné fungujúce systémy.

Ktorá je uplatňovaná v praxi? Je to veľmi rôznorodé.

Štát ma zabezpečiť plnenie záväzkov vyplývajúcich z MP. V praxi existujú dva prístupy na
zabezpečenie plnenia záväzkov jedným je priama a bezprostredná aplikácia MP
prostredníctvom recepčných noriem – pravidla MP sa automaticky stávajú súčasťou
vnútroštátneho právneho poriadku. Druhým spôsobom je zabezpečiť plnenie záväzkov
prostredníctvom vnútroštátneho zákona, čo by malo uľahčiť aplikáciu vnútroštátnymi
orgánmi, no vyžaduje to zásah do vnútroštátneho právneho poriadku, čo môže trvať dlhší
čas, teda záväzky podľa MP budú aplikované oneskorene.

Zásada prednosti MP pred vnútroštátnym :

- Štát nemôže odôvodňovať neplnenie záväzkov z dôvodu že mu to neumožňujú
vnútroštátne právne predpisy. Je to všeobecné uznaná zásada MP.
- MP má prednosť a musí plniť záväzky MP bez ohľadu na vnútroštátny právny
poriadok.
- Ak štát nezabezpečí prioritu MP, môže nastúpiť zodpovednosť štátu.
Ako je to v SR?

Ústava SR –
čl. 3. ods. 2 – zakotvené že SR uznáva a dodržiava všeobecné pravidla MP a medzinárodné
záväzky – teda aj zásadu prednosti.
čl. 7 ods. 5 - v skratke, že doslovne vyjadrená zásada prednosti

Vzťah MPV k MPS

MPS upravuje súkromnoprávne vzťahy s cudzím prvkom pričom ak dôjde ku kolízii právnych
poriadkov sa určuje na základe rozhodného práva, ktoré právo ktorého štátu sa aplikuje, deje
sa to prostredníctvom kolíznych noriem.

Boli tendencie aby MPS bola súčasť občianskeho práva ako aj MPV, no tieto teórie sú už
prekonané. MPS je už samostatné odvetvie. MPS JE VNÚTROŠTATNÉ PRÁVO. PLATÍ TU
PRINCÍP PREDNOSTI, TEDA MPV MÁ PREDNOSŤ PRED VNÚTROŠTATNÝM PRÁVOM.

Vzťah MPV k EUP

Európske právo má prednosť pred predpismi vnútroštátneho práva. Európske právo má

supranacionálny charakter/nadnárodný charakter.