Scribd Logo
Upload

Welcome to Scribd!

  • Vladimír Clementis: O Sebe A o Slovensku (Zost. Š. Drug)

    Uploaded by

    Pre budúce generácie
    56 views45 pages
    .

    Original Title

    Vladimír Clementis: O sebe a o Slovensku (zost. Š. Drug)

    Copyright

    © © All Rights Reserved

    Available Formats

    PDF or read online from Scribd

    Did you find this document useful?

    Is this content inappropriate?

    Report this Document
    .

    Copyright:

    © All Rights Reserved
    Download as PDF or read online from Scribd
    Flag for inappropriate content
    56 views45 pages

    Vladimír Clementis: O Sebe A o Slovensku (Zost. Š. Drug)

    Uploaded by

    Pre budúce generácie
    .

    Copyright:

    © All Rights Reserved
    Download as PDF or read online from Scribd
    Flag for inappropriate content
    of 45
    © SEBE O SLOVENSEU postava Clementisova vy \dnych i Statnych dejinge ‘h tohto Vn énieva do historie revoluénych mis Aako vyg pracou v om vyhybal sa qe Vobee, Cory BME, at tak estacil vyhnat dogmatikom, te za inuti, Ktort tak horlivo vedeti y zn8 ne i dokivanou nepraydou kaédé pravda ing : U Pravdyy, schopni, dokonca vSetkého schopni; ktor, seal vysl sf ¥ mene zodpovednosti roztyorig haviroko bea vednosti; ktori vedeli byt zdantive hlboko Presveda s presvedéenie bolo im neznesiteMé; ktor; ey tavi, ale a% tak, Ze stratili zmyse] Pre obete, dokonca vali “v zaujme naSej vei j od inch; ktori sa vedeli ajodtudstit, ale az tak, Ze sa stali neudskymi, Pred nimi varuje Clementis byf za svojho Zivota posobivym a nizatorom revoluéného pohybu, Vojou smrfou tak dorazne, ako vedel Presvedéivm propagatorom a orga- Laco Novomesky (1967) Vladimir Clementis (rodak z Tisovea, naroden§ 20. 9, 1902, popra- \eny v Prahe 3. 12. 1952) opaf sa prihovara Gitatefom sticim na slovo, | ukézkach z legendarnej Nedokonéenej kroniky hovort ¢ svojom ‘risnom detstve v typicky nérodovskej rodine, Prezradza vsak vefa )Slovensku pred 1. svetovou vojnou i po nej a najma to, ako sa et Sudentom prava y Prahe, kde zalozil lavicova skuj u Dey. : eee, menny éasopis. Uryvky z jeho Glankoy a stati sa zasa ae ai r ;,"!¥ine a naizoroch vadelaného a éestného publicistu, ance ee: lomata svetovej Grovne, ktory chcel zabezpetit oe pe casa odlivé pos ‘avenie v spoloénom State s Cechmi, al = medzi europske “tuaciu, zvy if kultérnu drovell, aby sa aca a ee zépecni Pologenstv4, ako rovny s rovayim. Odmietal PE icdtiied ibe veril ' {3cionalizmus, koketovanie s fasistickym tizmus, dival sa na Tudi ;ctskému sociatizmu, eudzi mu bol baie Sih '™®Svet viastaymni otami, desl al zdravého ro toje sa i dnes nanajvys vplatil na to Zivotom. Jeho myslienky & pos ‘htuaing pr. Stefan Drug. CS © (1997) zaikladné udaje 0 rodine a detstve V, Clemeny . ladsie pokolenie sotva dovit Clementis — Eva, rod. Mittékovd j a i paces. ese eats ie ity ace) ne? 10 2 Wo. Ale jeho nea ; mentis, nar IS61 v Skalici, do ida cami patde: ie «1 chodil v Skalici, utitelsky dstay gh ey 879), najprv ud na udovej Skgie ¥ Tisovei. O Skolsk¥ch pomeroch a 6: 's pisal do slovenskej a Seskej tlate, Oah Spektor, od r 1928 na dSchodku, Mal troch sy Pohotovehe die obrat- ' Pohotovcho diskutéra, pr 'svedéeného komunistu, ‘utéra, pr vytviarala predsta V uplynulych desaérod dokonalého typu botevickeh plainer nod jonara a tob0 tribtina a vodeu ako O74) “9 ‘ztastne} Litky” zrode- . angelkou), Miroslava a Viadimira, dve de ncho Cloveka medzi ostatnymi fudmi, bez ‘minulosti, & s minulostou, na poten. Zonrel 28.2. 1946 ¥ TWwevel “ktorti sa spomina ak nie s deSpektom, tak len zhovievavo ako na nieéo, Matka: Maria Adela, rod. Vrana (1877—1943) Bee oe Mie oa aa ked neslo i 30/cHam ; ninulost Sit presme nia miler @ patritnjm triednym piven Star¥ otec = matkine) strany Vaclay Vrany (30. 5. 1851 Chvaletia 4 SD scalcatvaen ako pre Slabikire. Spomienky Clonaatinaes. en Tisovee), Studoval najpry v Cechich, zmaturoval na udit, Inesentimentalne, predsa len na visost pietne, narajé tito predsoag, Re USI na viaceryeh miestach @ vykondval aj ing F lu Az ak, Ze v takgeh patdesiatych rokoch mohli byt eetkom slania (nc star). pomocny kijaz, pomoenik @ Spf ym kompromitujdcim materialom, na zéklade ktoreho by k °08—1921 kustéd miizea v Martine, od 19 mene} obratni Zalobcovia vedeli“presyed 8u. Zasluzil sa.o rozvoj slovenského mizejnictva a BOE « jeho malomestiackej naklonnosti” a “nasej ideologii cudzicho s: Narodil sa 20. 9. 1902 y Tisovei, do Tudovej a nepriatelského sposobu myslenia® nom meste, do gymnizia v Skalici, kde ZmaHi menanim 20. 6, 1921 siahajit az ta, do detstva, do isovea, do prostredia, od ktorého sa nevedel odpatat a na ktors, hoc aj triezvo, i v neskorsom veku dojimayo spomina Keby tento sékromng list Viadimira Clementisa nebol zérovei malym literarnym skyostom, 4 pitavé svedectvo o rodi h, © prostredf ro ‘och, sirodeneo ianzeto iat knigne. Pod nézvol Hi vr. 1964. Co hovoria aspon éryvky znej? prezridzajdcim i neznimu, pretote po ccly Zivot cudne utajovand basnickG erudiciu autorovus keby nebo! ingho Tisovea na zatiatku 20. sterol nepochybne cennsm prispevkom k poznaniu slovenske) spologenske} Rérakterovom a nézorovom vjvine — zanechal sdin 4 i literarne} minulosti, keby nedokrestoval charakteristickjmi értamt ‘aptal ho y bitskom intemanom tibore (1940-41) aig labs J Poxtavu jednej z vedticich osobnosti pokrokového Slovenska a Cesko- : cpr a aK list cele svetove|iteratry) mil tlovenska medziprvou a druhou svetovou vojnou a za nej a po neji alosti aurora, ani® Pre najblizSiv osobu sa zachovalo 4 TukoPISTE keby pouene nehovoril o organickej zviazanosti slovenského komunis, ‘st autora. Na radu a naliehanie L. Nov omeského sa Lfde 6 c zhodla manzelove spomienky vyd ick cho intelektuala s Tudom, keby, slovom, nemal nijaké iné Drednosti, lento “podtext”, na _ktorom predoysetkym bezpeéne spodiva cela jeho skladba, diva mu najéasovejsiu Easovost, pre ktord hodno sa zapoéu- vat do Clementisovho rozpravania 0 tom, 60 bolo, o jeho detstve a chla- Pccnstve v Tisovei i inde, kedysi davno, v Gasoch minulfeh. ... Laco Novomeskf v tivode k Nedokonéenej kronike (1964) o svoneh oteovskyeh: »Y nikdy nebol tarskeho trad alovala rodinnd AAYSi elOdito, v Rtorveh, oSkolskyeh Stitt Sista na de wi. Ket som ¥ nb Uistine, UR je ny hned ¥ och, A Bo m Fsvojmu mene Ako Ostthd sovenik@ Rania ROGMING RS Jwunskymi a gtéekymi prieeviskami duh Braxatoris a fuse humanisticke) c ae ae vanie. spon Koncovkami, slovenskyeh men adny jaeyk v Uborsku, ktorgm bola latinging aero moto asi povatoval 2a adekvatne vyjadrenie Slovanského otecestva: Clements flius Moja znalosto lini tod Clementisovcov sn za8in oteckom a jebo fsdrecencami — a konét ofcom oteckovjm — alebo kritko redeno mojim tary otcom, Znalosé do iste) miery nepostatujtica na bas, Ktorom sa po strednie} Europe 2hanaid prababigky, Ba ay moje vedomosti o starom otcovi — musim dodat Clementisovi, Jebo inak by ten vyraz v nae} rodine nikoho neoznagoval, sti viac ne? net. pine, Mame si spominam na rok jeho timrtia, viem len, Fe to bolo dvno: ‘pred mojtm narodenim. Tu a tam mi volao o fiom uviazlo v pam z tor. privania otecka, ale stl to len male necharakteristické epizddky, Ktoreé si vem sice Bivo predstavit, ba ich aj umiestiujem do zndmych kitov Skalice, ve) fotografi, bol som vtedy asi osemmesaéng, naa podobnost je nacza} realna, okrem tych bajiizov, samozrejme ... Zamestnanim bol stary otee, ak sa nemlim, garbiar. Jeho man¥elka bola rodend. muSim, Vrchovska a niekde v rodokmeni sa vyskytuje meno Hajndezy. Aspoit som ho videl na jednom z rodinnych nahrobnych Kameiiov na evanjelickom cintorine v Skalici, Aj meno Mittak sa tam vyskytuje. Podla tho sa zdé, 4e Clementisovci boli jednou z kmefiovgch Stianskych rodin skalickych. Otecko mal jedného brata — Karola, Strye Karol 2il, tusim, Budapesti ... Myslim, Ze bol odbornf zémotnik, ale s urtitostou to ‘ern. Zomrel niekolko rokov pred svetovou vojnou. Oteckove sestry — teta Lotka, ktoré sa nevydala, teta Tinka leskolova, teta Amalka Schultzova — to boli pre més tri slavne skalické 'y. U tety Tinky som preZil celé svoje gymnazidine roky ... Stvrtd otecko- ‘a sestra ... teta Sadlofiova, Zila so svojou rodinou v Tmave. Otecko zaéal svoje Stidium na skalickom vtedy eSte nizSom gymnéziu, wnelicku preparandiu. Podla vtedagi 1 suplikovantm po slovensk¥eh g ye Stuclentske roky. na previ dig hak & fajku, aby sa k fim © Aiekokgy yim vysledkom nastopi na Stare) Ture). Jansik y {ine} navodne} SLAVNOStI Na zapalom mladickeho- tedy jednym @ ‘deaine pole p koro ani nestiiva, ‘SkaliGané™ sa mahala for ain 0 dt VenINOT TG Biv e Oteckovi amame vykine Up tao vk forma vytviea vd) ve) oblast ak nape juotitetny bodes predpisoy, yplyvajdcich ina obsah vatahov med soaiere acetal ia Co vine, otecko je vel atsky poner, aky je dew samaveny \ adreanlivy v prejavock sTakzvané “inuznanie” nebyvalo ¥ nates dine evykom ule nenavidel rane te “ety ich ettoy 8 pet som te) Kote smojin Feta ani neboli, ale sa vihali na cloveka, aby ho mamédtalh. Aj “rodinné” borkavanie s potetnym iburcnstvom vebudzovalo vo mne posity ako pri dotyki Ko#ky 1a kive ‘Alo v2 volavo znamena? 'V Aivotnom slohw otecka tema miesto dramatickost, gosto, tea ddnost Vietkeho toho sa vystrihal nie programovite, ale preto, #6 mw to bolo euizic A preto podat jeho reatisticky obras nic je Taba vec. Nestatt uviest hickoTko epizddok, Ktoré uviaelt v detske} pamath Vyeadavalo by ai to pete Irpezliveho romdnopisea, Klory vie ez sttedinost 4 adanlivd nevzniendost ich foriem vidiet bohatost vnitorného Hivota. Lebo je fatko litera pe vyjatrifsloh 2ivotne) mudrosti Tejto oteckove} vyrovnine} povahe moto dakovat. Be ¥ Case mdjho ideologickeho pretodu nedoslo medi nami ani k tomu najmenstemy skate ni na8ho vatahu Rodina Vrangch Stars otecko \Vybavuja sa mi v pamiti dve postayy. Prva nediva, hmlista v spomien- aavSaik jasnd tvarom, lebo som ju neraz vidaval na fotografidch v rodin- h albumoch a na velkom zardmovanom pottréte v jeho domacnost ‘Ta drubd je Sivas krdsna tvar @ postava starca s jemnym néznakom eho nosa, dihou snehobielow bradow a bielymi, dozadu sGesangmi, ten reriednut/mi vlasmi. ... 20 spomienok vystupuje ten Fivg stary otec- ‘ krisnoo, dihou striebornow bradou, » ktorym som sa potom Easto tial martinsk¥ch holtach a tisovskich vESkoch a kioreho som tak rid pod ed rozpriival svoje zititky z davnych cas, ‘Ale nikaly som nemal zéujern o jeho botanickd vaéeti a len z rodinne} som podival jeho pre odborntka iste zaujimavé vyklady. A tie? len “jah subjektivne oprivnené 1 ovo. krory nerd videl, Ze Stary Otel aw ____— parodila ama, Nemala kd daeiov BOA See eo ia. Nem: v0. Prvt Bena tovipeniu tnuzednych 2dierok ftOny ted moj mama bola, tum devatrotnd a domicnont eka nae m. naj 28 vO, oreckonemal vefa 24ujmu, 2ostalana starost maljm defom ‘kalicou trvala dva di 1 oad el ahaa ee : jy w starého otca v Martine. Ked -Kantorom a postiv®m ¥ jedne} osobe a ské ma acného skolského ‘Toto prostredie spisskych Nemeoy, dost divokej prirody a samotirsky Ziv ot Te Eemcy pean pon ar ma os dajsicho Zivota mamou vzbudzovalo yo mne chmémy dojem, zasadeny 40 ulis zburangho Cerveného KldStora, ktoré som ¥ skutognosti ani na vyob- razeni nikdy nevidel. Sndd dOkladnou analyzou spomienok na rozprivanie :mamy prisiel by som na pOvod tejto vtierave} asociaice an vii, stal sa kustédom Narodnéha) sve) zastivky ¥ Martine bfval $65 kkoch. Pozdejsie $a nival som tam nov s¥et Nayviae s nagou rodinou a najmé § naiim detstvom bola zrastend teta a ty. Penal Milka, Bola pre mia Zivou kronikou dobrodrudstiev niho detstva a je) roz- ked po skonéent oleh sai private bolo mojim hlavaym pramefiom poznania tohto nezapamitaného : St madarske)suedne| Tly, sada dobdobia mojho Zivota, Bolo mi diho zahadou, prego sa. pri svojom milom ee ske pola 2 je zjave nevydala, Iebo bolo zndme, Ze odmietala rad-radom pytatov, ktort ali jednow ch najoblubenejiich, potom po prevrate zasadali na ministerské kresla, piéenské roky ete jedno pritazlivé kita Pozdessie som potul od Olgy, Ze tak robila z0 zasady a pod vplyvom Tolstého uéenia z obdobia Kreutzerove} sonity. vsbnosiow starho otecka: Narodné méizeum. Tal Aj na vlastnom duSevnom v¥voji som mal onedtho pocitit Carovnd a nigiva silu Tolstého slova, pre ktoré, zd4 sa, slovenska poda bola taka rodn’, ako to dokazujé zjavy Skarvana a DuSana Makoviekého. Potom som porozumel aj tete Milke a chpal som s toleranciou uréité deformécie povahy, ktoré nutne niesol so sebou staropanensky osud. Pravym jej opakom bola teta Olga. Adoptovali ju manéelia Vansovei, Krori vtedy Zili na pifanskej fare pri Tisovci. Hoci teta Ofga tézila po vydayi a po spolognosti, hoci sa u Vansovcov €asto stretdvali nérodovei, je} sen zostal nesplneng, aj ked bata Vansovie odisiel na penzia do Banske) Bystnce a, samozrejme, teta Olga $ nimi... Povahove bola mame najbliZSia teta Rugenka, Na neStastie je) mandel, baptisticky kazatel Rohdéek. bol z toho typu ndbozenskfch nadSencov, tori poukazom na veci nebeské zbavujé sa povinnosti pozemskych —~ ¥v danoi pripade starosti 0 rodinu. Za nejakg Gas som bfval v Bratislave na Hibokey ceste v dome s krasnou zahradou, v ktorom bjvata aj teda Rudenka $0 starsim synom a deérou, Mladii bol v tuberkuléznom sanatoriw 2 Robacek bol viedy nedspedagm kaplinom v Modre .. Kolko rz — nebolo to veru €asto, a to len nahodou — sa 90 mnow stretol. chcel mi prehovorit do moje) zblddile) duse, Podta nilady to Slove- mdézeu k gov, idne ein ANN vette} re FONG nay J problén nnou toch gifate forinulorangina ee. i ‘Stars tech ta Pry a plone et lon Ine aoe sir Pa jeitnom # nakich foahovoroy, ket 90 tase tietky roelikdeal,ektovel nt ho jk ato ‘Vidi ved $i to a} Janik poveda, ako sa mgtis nedom gatas proble- ‘Viae mi neboto treba. Ved som bol nabity jasngmi argumentmi o kon- fiiznosti Jansékoveh dOvodoy a zaéal som rozédlene sypat svoje polemic- ke pozndmky, ani najmenej nerespektujic nejakG autoritu, Stary otecko sa rozisiel so mnou velmi chladne. Ba dokonca 2 toho cochorel, Tahol si do postete, mama musela vypocut pripomienky 0 ale) © yychove a prista od neho uplakand. behalee ess nay RIM prejnvovel ae Vrctonovt Hugo no Histy, 2 fetes re endo, PRNCOVEAL VR - na MKUIASSKOM @ yarmnskom mized: veciam:; pre NehO, pra my m Skolstva, ho vital, aby mu v malo kustéda v miizeu, coval s jeho 2 viac zanevrel 1a Bolo mi to dvojnisobne lito — ale nevedel som si vtedy pomdct. Bot som taky presvedeng 0 svojom prave ao svojej pravde, ba i 0 svojej povinnosti povedat ju 2a kaddych okotnosti, “éo priam zhfkne vet". Ze ‘som Si v sebe Len opakoval lutheroyské: Tu stojim, inak nemégem ... Hodne, hodne trpkych skisenosti, ktoré som musel draho zaplatit, ma pozdejSie poucilo a umoznilo mi zachédzat Setmejsie s duSevngm svetom Iych, Kktorf stoja bokom zpasu 0 nov, 0 mj svet. Nauéil som sa rozozné- ‘vat Tudi, triedit ich na neutrloy od prirody, neSkodnych to outsideroy pre- tichajiiceho boja, na spojencoy alebo moZngch spojencoy a na nepriatelov. ‘A podta toho som si zariadil svoj postup a vztah k nim, 1 po smrti stare} mi ist medzi neho a Pravda, i tolerantnost ma svoje medze a mus{ zostivat v kolaji lud- ‘ich vztahov a nesmie nakazit vlastny svet zdsad. u 2” periddy. vybojnosti a nel ed Konfliktu so sta 1m nezabudol Dréédanoch. Bol ska Eénok, tub tacie. V Mladot znych autoroy K akémusi primeriu so starym oteckom pomohlo mi moje fotoamatér- ‘0. Doniesol som si z Driiédan vybomg aparst a za pomoci utitefa Srpa dobrého fotoodbornika — robil som slu&né pokroky. A stary otecko mal, byajne rd fotogradie, Robil som pre neho snimky zvléStnych species skej fl6ry a jeho fotogenicks tvar, ako celf zjav, priam zvédzala ydanym obrizkom. Stary otecko si so zvi8Sovacim sklom prezeral s vel zalubou vietky snimky. Pri jeho starecky tyrdej hlave bolo by nase ierenie, nebyt mojho fotoaparsitu, prislo hodne pozdej zapos Aj potom sme sa obaja e&te dlho vyhybaliy reGi hiklivym témam poli- doch Stefan J ‘m a zostavali sine na pode slovenske} histérie a literary. Spomienkcy , ; al mi dhs stat ho otecka na obdobie reviickych Stidif a emia, ktoré k v odpovedi v Mladom Slovensky y i i i fokazujic sprivnost mojich vivod erpatelné. Ale aj jeho rozpravania o wi al 0 li onwvil 4. 80 abl oa avi eh 1 aval in oe " fpival hed sw se ly rt se Uo ROL Oe elapse ny J toapie ki HN Sime mje) NOSMIERY Vierky. Hola to. pre tun rv wlan oa Ul ea pe ana os Cat nove pela fakin bos May, Kaeo tbl eeaitence ae hotest ss Baa) do Kosala presale ehoate,uapokorjie niente WR ets st eH i) ‘9 so fal eh Stam eK bob Ale eis chlo by st povedat jednoducho: veriaca, y eat sme boli viii, rada nm roxpra 1 moh 2. Je} rozpravania malo €asto M4 aakitky 20 yvojho fivota “ spot akysi malych viery ¥ wanscen ‘toté sa Casto nezhodovalo s Skinkami citkevne) viery ‘Yo mine bol ué hidam od narodenia akysi drub filozofickésho neveree ‘va Nevietn sa ani rozpamita na Gas, v ktororn by som bol siprimne veri nnabodenské poutky tak, ako mmm ich vitepovall v Skole Ale mamu som réd potival, Ked nim medei Stopkanim rozpravala » svojich detsk¥ch rokoch preditych na Spisi, Ako som hol ub spomenui piv manketka starého otecka zomrela, ked mama bola ebte malé dievéa \ mamna nim $ velkgm presvedenim rozpravala, ked sa jednw noe po stntti vaje} matky prebudila, nahmatala veda seba je} znamiu suky, Drahg az ‘1a prila ich mana v noci a prikryla spiace det Vedel som, #e je to klam mamine} predstavivosti, ale je} rozpriivanie ‘4 predstava chmimeho, neviem sim dobre preco, spisského prostredia poOvobili na mia ako literdime diela s hrGzostrasnou mystikou, ktoré, hoe! an reverie, predsa nas varusuja Shy a predtuchy sG.u mamy Casto realne}sie a vierohoxnejbie ned. sku: tognost, pre#ivand a ynimané zmyslami, Ten nepreskiimany siesty zmyset do zahadne} citlivosti vyvinuty matersky cit ju €asto upozortoval na skuto Gnosti nezndime s pravidelnostou, ktori zarizala aj m6) profesionsiny skep: ticizmus ¥ tejto oblast AZ yo svojich zrelvch rokoch, ked som mal moknost poroynavat cho! som pine ocenit mamino kuchdtske umenie .. vedela 2 prostiiedkoy pomerne skromngch vykizli€ hotove “Speciality”. Moje navitevy ng) sun KNOTS a dona eth Ltnoho Hite nn KUPOVARG Jy skutodn ie” Ju Obit €) intimity, Ktord vytvara to evldRine * wadomného porogumenia, zvadza k burlesknému tarantuligtne arte ayK © Wastnjentskratkami a symbotms. Sie pels Oz povahy s rOznymi oblastami zaujmoy Za detstva som si tak dobre rozun 1's ktorou sme boli, nakotko wovseh slov, S Mirom som spolu ristol do toho stuptia kamardia vedi mel § Bozou, kiora na mne visela 48 to len u dett motné, “zohrani”, ab po 10 mami NUS namenalo h rozpas Jel, Be Predil roky chlapéenskch dobrodrudstiey a East zymmazidinyeh, Ale tak, ako by som ich bol predival injmm chlapcom 3) nakoIko sme mali spolotné osudy, nedava im sine w mali kabd9 iné zAujmy, ing okruh priatelov «Fil sme Kady 2 ng svoj odlisngm divotom, V rokoch mOjho dospievania najviac som sa kamardtil 5 Ofgou «adodnes som sa § hou vedel najintimnejsie porozpravat 20 vietkych Elenov textiny, Obdobie ndSho kamardtstva viak spadi do kapitol z konea gymna- cialnych za8iatku univerzitngch Stdit Najstartz nds, Dusan, alebo rodinne Dido, bol nakim nevlastnym bra tom, Go som si uvedomil a niekedy ¥ chlapgenskych rokoch. Jeho zvlaitne festavenie medai nami nevyplyvalo z tejto skutonosti, ale z toho, 2¢ bol hhoalne staré ne my ostatns, medzi Ktorymi bol v2dy presng dvojtogny roz- hel Preto Dugan nemal nikdy nig spologného s nasim detskym svetom. Ked sme my za’inali s detskymi brami, bol Dugan ué Studentom v Ce- chaeh Za vojny i po ne} sa Dusan o nds staral po bratsky. Jeho civilnd garde- robu sme sis Mitom rozobrali w na zagiatku vojay a dali sine si ju presit hha seba. Posielal nim vreckové a vianogné aj po vojne, ked sme boli na univerzite Ako som w bol spomenui, s Ofgou som wzavrel priatelstvo ad v rokoch dosprevania, Ona bola medzi nami jedind, ktort mala ziujem a intuitivne Pochopenie pre otizky, ktoré ma najviae varugovali ¥ rokoch rozumového, varastu, 'V navich detskyeh rokoch bol medzi ou a Mirom vojnovy stav, Miro bol odv.tdny a prefikany vodca mnohych rodinnych, skotskych, ba i celoti- sovskych akeif a Olga, ku len sao nich nieto dozvedela, ud utekala dalo- yal oteckovi, Ked sa raz potom Miro vzopret akémusi ztsahu oteckovimu po takomto take neck) ‘wove a plaka Ay kee som $0 nikal 28 \kosi Dew. chlapea, © miedo, pom Kast neurtitl Kad hentia todovd Tokay a Bala apie aw acoe Slag jy nesentmentilne, ale mala ma dale} rada, hoci sa uz hanbila davat to co. Stietli sme sa potom po prevrate ma dalom spolognom poibyte. kes ie Skalici na obchodne) Skole a ja na gymndziu. Hrali sme sa ¥ zadne} zdhradke a 0 dva roky star8f Samo prifiel navthom aby sine si vySli ma ich rofu 2a Krivou. Cesta tam vedie 2shum- sun a potom okolo osady cigdnow, ku Ktorjm som mal viedy wStepeng pocit, ‘achu — lebo kradné deti a hiidu do nich skaly — a por Senosti nadra- ‘Vedel som, 2 by mi mama nikdy nedovolila takéto exkurziu — robs? so Samom KrajSove! Ale neodolatelne ma vabilo vSetko 10 neznd- akizané, — a hanbil som sa pred starSim kamarstom ukiizal, 3e sa prekrotit rodinny zlkaz, Prekrogenie nejakého pravidla bolo pre mia i v pozdesSich rokoch nom a musel som si ho vntitome prebojovat. Zdi sa mi pri analyz0- sjho dusevngho stavu za takfch situdcif, Ze som mal wrodeng cit pre ¢. zosilneny mordiaym ovzduiim naSej rodiny, a tento cit bol uk jom najranejiom veku jednym z blawaych vodidiel méjho potinania Samo Kraygove, ktory bol malfm chaliginom. Siel na mba Stkovne ednak ma presvedtoval, Ze sa mézeme hned vritit, jednak udieral na stre- dosti — “andaj sa nebudeS bat”. A tak som sa poddal _ Vritili sme sa somrak, Mama medzitjm, samozrejme, zistila moja nepritomnest. Nastalo ¢ hladanie po okoli, ktor€ 2ostivalo bezyjsiedné. No radosi nad niwra- tom stratengho syna bola ¥3iSia nei véla potrestal toto previnenie. 2 tak viet do nezndma sa skondil Yasme ; Pee Seer wobec ¥ detsk ich rokoch neraz predmetom sch tarap. Ked mai ziila ma um mySlienkar Go sa stane, ked urobim zakizané, citi Sau. Zi neimnarit” Tino hamletovské otazku som zodpovedal Kiadne. oedujée si das na uriicaie misiedkov. Capica peknjm obtikom vietelade ¥ cukor. Nie, nikto iny by) jmokcho Gu som $8 PHONE map oval, ako Ciapka pléiva ing el bez sankeif, Jebo hhvl hodil $0 studne, amy, ale mal som ¥ rodiie § n1 nehrozil telesnifmn trestom, Ine tento krajn§ prostriedole facn§. Stal som sa. vSak po tejta) zabijat, keby nieito siahol len celé svoje detstvo, alle aj ich Studentskych rokov a volngy n placi. Nema svoj uzavrety rom byvali za mojich or verejnou ulicou, z tore} ‘dy hrbolaté, takZe vozy po njich detsk¥ch rokoch Siroké -gulovali a nakoniec celkom né s mnohfmi 26zitkami to poéziu “Zlabow” zabili tra ndsho domu, v et ma pre mia svoju histérit sediac sim v niektore} 2 2 veci retou, ktoré znajd lem ‘kal — len on ma videly € st veci, ale Zivé tworye Avehto vect milSia = ko Tudi. A z vect jastaym dychom a te ores ‘byt + tsowakom dome — ta je Privo zabetal (oj Eas, ked sa im zachee a pre seba Neviem presse preco, ale » uputnon neosbryrtnonlan sa mi ¥te80 save Jost vybavuye v myst jeden charkovsky veter a dilemma, pred Kors soxn bk postavens Bolo Wo cer charkovsky zjazd proletirseych spworatelor + chs 1931. Charkov som reaitvil3j ok predijm sd a mal somn tam ranches znamych — najma medzs spisovatelm 2 umelcam:. Voda skrajinsk ch futurstov mi bol viedy 2vl4ifsympaticks. Jeho meno. samozsegme, kontito sa na ~Cenko, ale znenie si we nepamatéen. Dobovori som sas nn, 52 pet deme jeden veéer niekolld k nemu na kamardtsku besedu a kali “remo- ku’, vodky. Z Rasov stabil prist Lugovskij.z nalich som zskal Kischa, Weiskopfa, z Ameri¢anov tusim Michaela Golda — “Majka” a z Nemcov Emsta Glasera $ktorfn som sa tam skamaréti Ked uz vietko bolo hotové a my sme sa chystali po skonteni vetern¢ho zasadama vyrazit, prigiel k ném z predsednictva tulim Mikitenko, fe nas oficine pozsva na koncert ukrayinskch ndérodnnjch hudobmjch nisttojov a piesni. Také pozvanie sa tazko odmieta — najma citlivému Ukrajincovs {A pritom taksm oficidlnym fudom, akgmi boli Glaser, Egon atd. To som vedel, a preto som sém rezolGtne vyhlisil. 4e nemiteme menit program. tors ué dévno stanowili. ‘Na ceste do bytu néSho futuristu zatali niektori znova uvazowat, 6 by sa predsa len nepatrilo ukézat na koncerte, ked sme hostami Ukrajincov Presvedéil som ich, 3e odist pred&asne z koncertu, ktorg sa iste pretiahne cez polnoc, je horSie, ne nai vébec nejst. Glaser sa na mia obrétil, preto tak nekompromisne trviém na svojom, ved ten koncert ukrajinskfch nastrojov bude iste umelecky zAZitok. Odpovedal som bez rozmySfania, ba aj bez chyb v neméine: — Pretoze mam radSej ludi ned nastroje — i ked s@ to ukraginské hudobné nastroje. Glaser sa po chvilke na mia znowa obritil: — Potujte, cheel by som Sitat vase basne. — Aké biisne — nikdy som sa ani nepokial pisaf bésme. — Ale ste basnik, — skondil dialég Glaser. Z.d8 sa mi, Fe som preto cftil potrebu zaznamenat tito historku ¥ sivis- Tosti s opisovanim méjho pomeru k veciam, lebo bez ne} by tusiim ta, bo bolo povedane o veciach, vyznievalo trocha fakoine A preto otvaram s tymto pocitom istoty i tentoraz dvere do nate) ie ——Druhy je olejova Stadia rien sic srednd izba. TA Gia od chibra. Je wo viasine nedoko- a jena 7 nae il, Nebo prt ny adi t Pobdobia pripray “Pate u sv. Antonitka" oe eck Go som od Liprku videl. Mystim, Ze si ju a) sm ce “furovant uistoval otecka, Ze “raz bude maf vel cenu! Hort pbrazOk $2 potuloval po zadne} izbe a po kasniach, ale pred ciies Sako » predne ibe, kde aj povodne visel, kjm ho nevytlate ‘ema naozaj nig spoloéného s aprkovsksm Svadobné fotografia Olgy. Ni Safrekym slohom. Je 10 impresionisticka krajinka, mafoyand OC} cra eortujca ¥ popredt zrelé, vytaman€ kukuriéné pole. Farby We So tedve fst ale ¥ mettle mafovaniavidno, Ze prka bol malas talent, a) Peart aal zajatcom dspeSnej aefektnej mafby viedy mosdneho fo/sl6n Soaminajécimi predmetmi predne} izby je oteckow pisact stl a “Elis asta Nad pisacim stolom je gypsové poprsie M. M. Hodiu v diveute} xasha i, Na pisacom stole niekoTko prituénych knih. A v jeho “Suplé- rere cele mrézenm klincoV, mlatkov, fajok at. az po “GGastiny” & vKlad- ne Enidky, na ktorych bvalo — a2 par korin. ‘Gliskasfia — celkom vkusna sklend skrifia s jednoduchymi empirovs smi niami bola naplnend striebomngmi a cennejsimi porcelinowsmi vesam\ waar tam lodené tie? "rodinné Sperky”, ktoré pozostivali = niekorik ch po eeskéini grandtmi vykladanyeh broSnt, ndvamkov a jedngch alatsch ‘damokych hodiniek, — ktoré, samozrejme, nesh. Na ghiskasmi Dola posts vena socha slovéekeho Suhaja ¥ kroji od Frantu Uprku — tie? osobny das autora oteckovi. ‘Obloky predne} izby veds na plac. Ked som bol chorg, staval som pri jednom z nich (éruhg bol stale tak ping Erepov s kvetmi, Be neprichédzal th avahy ako vghfadng oblok) s nosom pritaéensim na tabula @ pozorovsl hhru ingch chlapeov... Detskf revir Do nésho detského sveta — od Gias “Go chlapec vraviet zatal”, aby som hovoril Lacov9mi Gstami, patil nielen dS dom, ale aj jeho majbhiiSie okolie. Predovietkjm otvoreny dvor, prednd a zadné zahradka @ vzadu hhumno s chlievom, NajmenS{ z4ujem sme mali o zaind zéhradku Len xed sa vybrali krompele, poskytovala akgsi priestor na hranie Prednd zahradka, ktord sa tiahne paralelne so zadnou, bola y2dy a po katde) strinke reprezentativnejSia a bohatSia. Je} prva Gast ye wyhradend _kvetom, ktoré mala na starosti mama, a ruziam, o ktoré petoval otecko, Ni Kenct meta pe radia vesiice) ta Pile tfala Kapesmeca. We <= neva raneyiee kxompele a int kachynskt ploiny. 0 Kirt som seperit Ass dvesto metov mite, lene na drube strane beaks. 238ieato sie” Mirkowo, preseknunt feleznitnon “Stekou" + “backteror faa

    You might also like