Si Andrej Sládkovič (vlastným menom Andej Barxatoris).

Si vzdelanec, ovládaš maďarčinu, ruštinu,

francúzštinu a nemčinu a okrem teológie a učiteľstva ťa zaujíma aj Marína Mária Pišlová. V roku 1847
si začal pôsobiť ako evanjelický kňaz v Hrochoti. Veril si, že príchodom revolúcie v 1848 prenikne ideál
slobody, rovnosti a bratstva do vedomia národa a že budú určujúce v širších spoločensko-politických
a kultúrnych súvislostiach. Trápi ťa však choroba vodnatieľka, a preto postupne spisuješ závet. Máš
však dobrých priateľov, s ktorými zakladáš Maticu slovenskú, ale tvoja láska k Maríne je slabšia ako
láska k vlasti. Tvoja „láska“ k nej sa prejavuje len v tvojich dielach. Tvojim vrcholovým dielom sa stáva
okrem Maríny aj dielo Detvan. Tvoje najkrajšie verše vznikali práve na týchto miestach, Banská
Štiavnica je miestom tvojich inšpirácií.

Si Mária Pišlová, do ktorej sa ako 19 ročný zaľúbil Andrej Sládkovič. Tvoji rodičia však bránia tomuto
vzťahu, a preto si si s Andrejom dala sľub vernosti Marína. Andrej však odchádza do Bratislavy a ty na
neho zbytočne čakáš, i keď mu píšeš listy. On sa stretáva s inou ženou a keď ti zomiera otec, matka ťa
v strachu o budúcnosť prinúti, aby si sa zasnúbila. Nie si sama, nie si opustená, no tvoja veľká láska
nebola nikdy naplnená. V roku 1886 si však spadla do tajchu Klinger (ľudia si šepkajú, že to bol pokus
o samovraždu, to vieš len ty sama). Zachránil ťa stará pán Mojička a tvrdí, že si sa vraj pomiatla na
rozume. Si utiahnutá do seba no tvoja rodná Banská Štiavnica a ty ste navždy prepojené. Si jej
„diamant, ktorý v jej hrudi nikdy nezhnije“. Chceš byť pochovaná vo svojom rodnom meste.

Si baník Joachim Eisele. Aj tvojou zásluhou a tvrdou prácou v štôlni Glanzenberg sa Banská Štiavnica
v roku 1780 stáva tretím najväčším mestom Uhorska. Vyštudoval si na prvej vysokej škole technického
charakteru v Banskej Štiavnici, prvá na celom svete, ktorú na žiadosť Jána Tadeáša Peithnera zriadila
cisárovná Mária Terézia. Dôvodom bola stále klesajúca ťažba. V roku 1690 sa v hutách
baskoštiavnickej oblasti vyrobilo 29 tisíc kg striebra a 605 kg zlata. Dnes stíhate pokryť ledva polovicu.
Si však pracovitý, živíš svojich rodičov a v Banskej Štiavnici sa za tebou otáča nejedna meštianka. Ak by
bol každý baník pracovitý ako ty, ťažba by sa strojnásobila. Si veľmi húževnatý a poriadkumilovný.
Vážiš si Banskú Štiavnicu i ľudí v nej. Celá tvoja rodina tu býva. Aj preto si sa rozhodol pracovať práve
sem.

Si Martin Lichvár, vedúci prevádzky v úseku štôlne v Banskej Štiavnici. Staráš sa o to, aby každý tvoj
zamestnanec mal prilbu, plášť a dostatočné osvetlenie. Štôlňa má významnú úlohu. Ťažíte v nej
zlatostrieborné rudy na žile Špitaler pod kopcom Glanzenberg. I keď ťa práca veľmi zaujíma a baví,
tvoja manželka Magda a dve deti majú o teba strach. Pracuješ vo veľkých hĺbkach. Schádzate až k
šachte Kaufhaus, kde sa nachádzajú aj tzv. cisárske schody, ktoré sú vytesané do kameňa a spájajú ju s
nižšie vyrazenou Hornou Svätorojičnou štôlňou. Len nedávno pred rokom, v 1751 navštívil štôlňu
Glanzenberg František Štefan Lotrinský – manžel Márie Terézie. Na jeho počesť tu bola zabudovaná
pamätná tabuľa, ktorú si ty sám zabudoval do steny. Tvoja manželka je na teba právom hrdá. Si
v dnešnej spoločnosti váženým človekom.

Si Gustáv Faller, banský inžinier, historik a asistent na Katedre baníctva, banského meračstva a
banského strojníctva na Akadémii. Neskôr sa z teba stáva docent a v roku 1855 profesor. Tvoje bohaté
odborné znalosti a znalosť detailov štiavnických baní spisuješ do Berg und Hüttenmanische Jahrbuch,
kde uverejňuješ aj svoje odborné štúdie. Si veľmi ceneným človekom, pretože o Banskej Štiavnici
dávaš vedieť svetu a lákaš sem znalcov z okolia Uhorska. Najradšej sa chodievaš prejsť k najmenšiemu
tajchu, kde je veľmi pekná príroda a raz sem chceš priviesť aj svoju manželku, ktorá je tehotná a čaká
tvojho tretieho syna. Baníctvu si odovzdal život a Banská Štiavnica je tvoj druhý domov.
Si banským inžinierom, pôsobil si do roku 1995 v banskom stavebníctve. V roku 1993 si kúpil pivovar
vo Vyhniach, ktorý bol vtedy v chátrajúcom stave. Spolu s modernizáciou pivovaru si vytvoril aj novú
značku Steiger, ktorá odkazuje na baníctvo. Za 10 rokov vo Vyhniach si preinvestoval takmer pol
miliardy slovenských korún, pričom Steiger dostal 3.pozíciu v slovenskom pivovarskom priemysle.
Tvojim hlavným cieľom bolo od začiatku vybudovať pivovar, ktorý bude unikátny nielen na slovenské
pomery. Pivovar, v ktorom by ste mohli vyrábať pivo výnimočnej chuti a vysokej kvality. Nenecháš si
dopustiť na ľudí, ktorí tam pracujú a čas, ktorí si investoval do tohto pivovaru. Pivovar sa stal tvojou
súčasťou.

Si kňaz Rudolf Milník. ktorý pochoval už nejedného richtára Banskej Štiavnice do krypty pod kostolom.
Si na kostol hrdý, pretože sa ti podarilo priniesť sem dve nádherné sochy sv. Barbory a sv. Kataríny,
o ktoré má záujem nejedno svetové múzeum. Tabuľové obrazy z pôvodného oltára predal pôvodný
kňaz. Jeden je v múzeu vo francúzskom Lille, druhý v Pešťbudíne a štyri v kresťanskom múzeu
v Ostrihome. Kostolu sa hovorí “slovenský”, pretože už od roku 1658 sa v ňom kázalo po slovensky
a ty pokračuješ v tejto tradícii. Si pre ľudí oporou, pomáhaš tým najchudobnejším a staráš sa o starých
ľudí. Aj keď je v Štiavnici viac evanjelikov, priatelíš sa s mnohými z nich.

Si Jozef Kollár. Zdedil si svoj talent po otcovi, ktorý maľoval betlehemy. Študoval si v Budapešti, kde si
vďaka talentu dostal štipendium na celé štúdium a na základe ocenení sa dostal na ďalšie študijné
pobyty do Benátok, neskôr do Florencie a Paríža. V tvojej tvorbe dominujú postavy baníkov a starých
žien, ale hlavne mesto Banská Štiavnica. V roku 1972 získavaš titul národný umelec. Počas svojho
života vystavuješ svoje diela po celom Slovensku, no najradšej si, keď tvoje diela vidia
banskoštiavničania. Tvoje najznámejšie diela sú Banskoštiavnická trojica, Jeseň v Tatrách, Zátišie,
Zimný trh v Banskej Štiavnici a ďalšie.

Si Július Rudnay, priateľ a sprievodca Jozefa Kollára na jeho ceste umelcom. Narodil si sa v Plešivci.
Rád spievaš a od primáša si sa naučil hrať na husliach. Miluješ prácu s olejovými farbami a veľkú časť
svojej kariéry si strávil v Budapešti a Paríži. Za svoju výstavu v Barcelone v roku 1935 získavaš
striebornú medailu. Najradšej maľuješ svoju manželku, ktorú stvárňuješ s čipkou na hlave. Na vysokej
škole v Budapešti učíš maľovať aj Jozefa Kollára, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou Banskej Štiavnice.
Tak spoznávaš krásy Banskej Štiavnice, hoci si v nej nikdy nebol. Tvoje diela sú nadčasové a tvoja
osobnosť jedinečná. Si vzorom pre mnohé maliarske generácie a tvoja manželka je na teba pyšná.
Vyučil si mnoho mladých generácií umelcov.

Si študentom Baníckej akadémie. Uchádzať o štúdium si sa mohol keď si dovŕšil 18 rokov, absolvoval
aspoň gymnázium a jednoročnú, od roku 1797 dvojročnú prax. Školské a laboratórne potreby a
pomôcky si dostal zdarma, neplatil si ani za prednášky, čo veľmi pomohlo tvojej rodine lebo ste ledva
prežívali. Chodil si tam spolu s ďalšími 40 záujemcami o banské štúdium na druhá katedru. Bola
zriadená v roku 1765, zabezpečovala výuku v odbore mechanika a hydraulika. Po skončení
trojročného štúdia nasledovala ročná prax v baniach, hutách alebo v mincovni, na ktoré si sa tešil. Nie
si najlepší študent ale praktické veci ti vždy šli a si zanietený pre toto štúdium.
Si člen rodiny von Hellenbach, ktorá získala pivovar na Novozámockej ulici v 17. storočí. Pri spore
medzi štiavnickým richtárom Matejom Keiserom a obchodníkom Jánom Bauerom o tento pivovar,
vyhrala hlúposť. A tak bol do správy pivovar odovzdaný tebe. Paradoxne v týchto priestoroch predávaš
víno, ale chceš zachovať históriu a tradície, ktoré tu boli. Budeš do pivovaru investovať, ale po jeho
rekonštrukcii bude z tejto budovy hotel s izbami a apartmánmi, wellness, salónom, kongresovou a
reštauračnou sálou a podzemnou garážou. Nie si veľký pivár, radšej budeš zarábať na cestovnom
ruchu. Banská Štiavnica má podľa teba potenciál a chceš z toho načerpať čo najviac.

Si Jonáš Kruger, správca protipožiarnej stráže Nového zámku v Banskej Štiavnici. Nesmieš ani na
minútu zaháľať a každú štvrťhodinu trúbiť obyvateľom a hlásiť, že bdieš nad mestom a dohliadaš na
možné nebezpečenstvá. Taktiež máš na starosti zvony. Pri celej hodine musíš udierať na zvony
toľkokrát, koľko hodín práve je, aby každý v okolí vedel presný čas. Neďaleko zámku je aj klopačka,
ktorou zvolávaš baníkov do práce. Si potrebným obyvateľom Banskej Štiavnice a bez teba by bola
v nebezpečenstve. S hrdosťou vykonávaš túto prácu a tvoje dve deti sú na teba pyšné. Tvoj syn chce
byť tiež raz v protipožiarnej stráži. Vyrábaš mu z dreva hračky, drevené zvony a učíš ho dochvíľnosti.
Dcéra je zase po zosnulej manželke. Chce byť zdravotnou sestrou.

Si vartovník na Novom Zámku. Turci si podrobili mnohé obce na okolí, ale Štiavnicu s jej bohatstvom
zatiaľ nedobili. Nový Zámok, sa na obrane podieľala a je súčasťou dômyselného systému vartoviek so
stálou strážnou službou. Z kopca na kopec, od mesta k mestu, sa z jeho veže vysielajú signály o
spozorovanom nebezpečenstve. Cez deň dymové, v noci ohňovou morzeovkou. Ty si zodpovedný za
obranu mesta, máš na starosti signalizáciu a výcvik tvojich nasledovateľov. Si húževnatý a nebojácny
a keby sa malo čokoľvek stať, ty neváhaš obetovať svoj život, aby si uchránil svoju rodinu, priateľov
a každého človeka, ktorý žije v tvojom rodnom meste Banská Štiavnica. Celý život obetuješ tejto
službe a celý život chrániš toto mesto pred vpádmi Turkov. Nie si Jánošík, nebude sa o tebe písať
v knihách, ale každé telo Banskej Štiavnice je v tvojich rukách.

Si majster, murár, kamenár a tvojou úlohou je veľkú rozmernú stavba palácovej budovy gotického
kostola prestavať na renesančnú pevnosť. Obvodové múry bývalého chrámu musíš posilniť a do nároží
umiestniť strážne vežičky. Odstraňuješ klenby z centrálnej chrámovej lode, aby tu vzniklo vnútorné
nádvorie pevnosti, z bočných lodí vytváraš obytné miestnosti paláca rozmiestnené do troch podlaží.
Tento chrám už navždy bude Starým zámkom, ktorý bude slúžiť na ochranu mesta. Ty si jeden z tisícok
mužov a žien, ktorý krvopotne prerobia tento chrám. Ale aj vďaka tebe raz bude Banská Štiavnica
jedným z najkrajších miest budúcnosti. Síce tvoje meno ostane zabudnuté, no Banská Štiavnica by bez
teba neexistovala.

Si skaut a katolícky kňaz Inky z Banskej Štiavnice. Založil si tento zbor po tom ako si bol z Veľkého
Zálužia preložený na Štefultov a neskôr do Štiavnice. Vytvoril si “detašované pracovisko” 45. zboru
Posledného spojenectva Veľké Zálužie. Pomerne rýchlo sa tvoj zbor rozrástol a v súčasnosti má už
desiatky členov v troch oddieloch - skautský zbor 54. zbor Posledného spojenectva Banská Štiavnica.
Tebe vďačí Banská Štiavnica za prvých skautov ako je Kosťo a Ken. Aktuálne si farárom vo farnosti
Turčiansky Peter. Angažuješ sa v Slovenskom skautingu ako člen Duchovnej rady SLSK, kde pracuješ na
tvorbe duchovného programu pre skautov a skautky na Slovensku. Výsledky svojej práce prezentuješ
na stránke www.inky.sk.
Si Dezider Hoffman, Štiavničan židovského pôvodu. Vyučil si sa za typografa. Dostal si sa až do
americkej filmovej spoločnosti 20th Century Fox. Na kameru si zaznamenal Mussiliniho inváziu do
Etiópie či udalosti španielskej občianskej vojny. Kamarátiš sa s Ernestom Hemingwayom a americkým
fotografom Robertom Capom. Manželku ti zastrelili pri prejazde vojnovým frontom, ty si tiež zažil
strelné poranenie lebky. Ani to ti nebránilo znova sa oženiť s Lilly a mať spolu krásne dve deti –
Dolores a Davida. Stal sa z teba vyhľadávaný fotograf, dokonca najslávnejší fotograf The Beatles.
Samozrejme, pôsobíš aj na Slovensku, a to s pomocou pri tvorbe Bratislavskej lýry. Mesto Banská
Štiavnica si ctil a teraz si mesto ctí Dezidera Hoffmana. Aj z našej malej krajiny sa dá s vierou v to, čo
nám bolo dané, dostať do veľkého sveta a zapísať sa do histórie.

Si Kornélia Hoffmanová. V štiavnickej matrike sa uvádza, že dňa 24. mája 1912 sa tebe a tvojmu
manželovi Lajosovi Hoffmannovi narodil syn Dezider. Vo svete neskôr známy ako Dezo, na Slovensku
zase Dežo. Ďalšie deti ste nemali. Bývali ste v dome Pod Červenou studňou, no potom, čo tvoj manžel
zomrel, presťahovala si sa so synom do Žiliny. So všetkým si si musela poradiť úplne sama, no podľa
všetkého si mala silnú povahu a obchodníckeho ducha. Neďaleko žilinskej stanice si si otvorila stánok,
v ktorom si predávala okrem novín a časopisov aj knihy, čo bolo v tej dobe veľmi novátorské. Dežo sa
vďaka tomu zamiloval do kníh a umenia, navštevoval ľudovú školu a neskôr sa vyučil za typografa. Po
vojenčine sa vybral do Prahy. Tvoj syn sa stal veľmi slávnym vo svete. Dežo sa stal profesionálnym
fotografom a fotil Beatles po vydaní ich prvého albumu a bol ich dvorným fotografom. O zábery ho
požiadala aj Marylin Monroe, Frank Sinatra, Luis Armstrong, Elton John, Mick Jagger či Charlie
Chaplin. Za celú svoju kariéru urobil vyše milióna fotiek slávnych ľudí. Ako matka si na neho veľmi
hrdá lebo: „Dežo Hoffmann, nám zanechal inšpirujúci odkaz, ktorý si overil svojím vlastným životom.
Aj z našej malej krajiny sa dá s vierou v to, čo nám bolo dané, dostať do veľkého sveta a zapísať sa do
histórie,“. Váš spoločný domov v Banskej Štiavnici je ti toho pripomienkou.

Si skaut. Obyčajný skaut z Banskej Štiavnice. Obyčajný? Je niektorý skaut obyčajný? Venuješ svoj čas
družinke, ktorá sa chce prihlásiť do Družiny roka. Decká v tvojom oddiele ťa považujú za svoj vzor,
pretože okrem času, ktorý venuješ im, pripravuješ aj podujatia v Banskej Štiavnici. Zvládaš strednú
školu a umelecký krúžok. Skautingu sa venuješ už 12 rokov a každá minúta tvojho voľného času je
službou pre iných. Miluješ to čo robíš, pretože vytváraš v Banskej Štiavnici komunitu, spoločenstvo,
ktoré tvoji priatelia potrebujú. Máš rád Banskú Štiavnicu a chceš jej oplatiť to, čo dávala dlhé roky
tebe. Chceš sa odvďačiť svojim predošlým radcom a ty chceš byť dobrým radcom teraz. Spravuješ aj
skautské centrum a veľa ľudí sa na teba spolieha. Prináša to do skautingu investície, radosť
a bezpečnosť. Si síce nenápadný a skromný, ale tvoje okolie si ťa váži. Buduješ okolo seba silnú
skupinu ľudí a ty si jej pevným pilierom. Si skaut z Banskej Štiavnice.