Vyskum Archivneho kridla hradu Bojnice Zéchranny stavebnohistoricky a atcheologic- kg vyskum Archivneho kridla stredného hira- du podnietili planované stavebné rekonstruk- prace, ktorymi sa md odstrénit jeho hava- sijny stavebnotechnicky stav. Zvyok povodne obytného kridla je sii- gastou najvySsie umiestnengho stredného hradu a je situovany v severne| éasti medzi rondel na vychodnej strane a romanticka schodiskovui veZu. Kridlo snepravideinym2a- lamovanym pdorysom s maximélnou Sirkou 8,5mjezakontené pochddznou terasou scim- burim, ktore) trove je 10 m nad dlazbou né dvoria stredného hradu. Pred vjskumom bola jedinjm zachovanym priestorom v interiéri kridla zaklenuté vstupné hala v susedstve schodiskovej veze a x haly pristupné tizka chodbiéka, ktora sa tiahne vychodnym sme- rom pozalé obvodového miiru kridla, Celko- vy vyraz fasad je vysledkom romantickej pre- stavby hradu z konca minulého storogia. Vyskum sa zatal v novembri 1994 odkrytim pochédznej vrstvy terasy Archivneho kxidla, kedy sa uskutotnili aj dve hibkove sondy na zistenie charakteru predpokladaného zasypu. Po provizérnom zastreseni skiimane} ¢asti te- rasy sa pokracovalo v odkryvani zasypanych konsteukeit. Zistilo sa, 2e namiesto povodne ogakavanych zasypanych priestorov sa tu na- chadza viacero paralelne prebiehajticich mu- iy z réznych v¥vojovych fiz objektu K najstarsim odkrytym konStrukciém, pri- skichajticim k obvodovému opevneniu rano- gotickeho hradu, patri mierne destruované Koruna kamennej hradby, Siroka 60 cm, so za- chovanymi ozubmi a prielukami cimburia ozubeného ukonéenia hradby na ochranu strelcov. K stidobym, pripacne o nieto mlad- 3m murivém, pairi éast'90 cm sirokého miru vjwznej éasti sktimanej plochy, ktory patril k obytnému objektu, pristavanému k hradbe z viitornej strany. Mar obsahuje zahroteny portal s okosenym profilom kamenného oste- nia a dalsie ostenie vykurovacieho otvoru. SpOsob osadenia portélu v murive a tiroven jeho prahu zhruba vo vyékovej tirovni ocho: dze hradby umoziuja: predpokladat’ pristup k portélu 2 ochodze obvodove) hradby. Na zéklade tvaroslovia portélu zaradujeme opt sané konStrukcie k architektiire ranogotické- ho hradu z obdobia druhej polovice 13. storo Gia ad. zatiatku 14, storovia, kedy patril Kazimi- rovi z rodu Hunt-Poznanovcov a neskor Ma- tigovi Cékovi Trengianskemu. Pri mladse) tiprave obvodovej hradby sana ne} zamurovali pricluky cimburia a bola nad PAMIATIY Ax uit 4/97 - 25 Marta REMIASGVA KaTARINA MALECKOVA MARTIN BONA Malokto si pri néosteve Bojnického zimku uvedomi, Ze za jeho romantickou kitlisou sa skrivaja zoysky stredovekého hiradu, Ktory po stérocia tooril stredisko rovnomenného panstva, Prive v poslednijch rokoch zadaté sonddine iskuumy radu prindaji nezndme poznatky o stavebnom vijooyi tejto ndrodne] kultitrne} pamiatky. Cokon) potted od soreroztoadu s ozaéonin arching ic Total view hom norte with an arrow porting to tho Archives wing Feta. BeraUtiiova beara 2017-18. strocla vty ceranes tom the 17-180 contury FatoA Oba Fagmenty sHenjch taste 2017-18, Strocia ‘Fragments of sat gass otes ‘tom the 17t1-18thconury Foto. obota Piorys shurane piseny “Archinato ba So shtovoy anayz00 1 ane sina pb 21a goth rand ener, ‘nestoraronesarca, Baek, 6- roma, 7 sutra Apatl B poet Layout of the ivesoatd area fhe Archives wing wi syle analysis esa MB 26 - 4/97 - AMINA? stavand. V dalsej stavebnej etape bola hradba zo strany nddvoria zosilnené mohutnou pri murovkou, takZe mala celkovti hriibku 2,2 a2 2,6 m. Zosilnenie sa uskutoénilo kv6li pri tavbe nového obytného kridla k obvodove} hradbe v susedstve starSicho paléca. Z interié- ru kridla sa odkryla samostatna miestnost 5 trojuholnikovym podorysom s rozmermi strén 2,7, 3,242 m. Juznu stenu miestnosti tvoril mar starSieho paldca so zahrotenym portélom, ktory sa tak stal stiéasfou interiéru nového paléca. Miestnosf bola spristupnené jednoramennym kamennym schodiskom a ¥ severne} stene mala vstup do arkierového prevetu — zachodu. V interiéri prevetu sa za chovala pdvodné maltova dlézka, odtlacky se- daéky, nosné kamenné konzoly arkierovo vysttipenej éasti a 7vySok klenby. K zaujima- v¥m nélezom patria aj kamenné ostenia otvo- TOV 5 ranorenesanénou profildciou, ndjdené y sekundérnych polohdch, Bez dalsich néle- zov mozeme zatial len predpokladat, ze opi- sané muriva nového kridla boli vybudované v priebehu prvej polovice 16. storotia, ked hrad viastnila rodina Thurzovcov. Nasleduji- ca stavebné etapa stivist s prestavbou ranore- nesanéngho paléca, potas ktorej 7 vonkajsej strany severny obvodovy miir paléca zosilni mohutnou 2 az 4m hrubou primurovkou, z chytenou v Grovni prizemia. Tymto sa plo’ zvaesill priestory vyssich podlazi prestavané- ho obytngho palaca. Na prizemi primurovky bola vybudovand 0,5 a4. 0,6 m Siroké, vysku- mom odkryté ehodbitka, ktoré sa tiahne poz~ dz povodnej ranogotickej hradby. Vo vychod- nom ukonéeni chodby je tistie dvoch preve- tovgch Sécht. Vrchnii hranicu datovania tejto prestavby a vzhlad kridla po prestavbe dokla- dajti dve veduty hradu od J. Ledentua z ro- kov 1641-1642.Rvyskumom dolozenym miadsim pravde- podobne barokovym tipravam kridla, patti za- murovanie zahrotenho portalu, éim sa miest- nost s prevetom zo strany susednych priesto- roy v povodnom ranogotickom kridle uzatvo- tila. Velkolepé romanticka prestavba Janom Pélffym radikélne zmenila hmotovoobjemovii skladbu objektov a v snahe vytvorit nove ver- tikily v duchu francizskej gotiky, boli vichné dve obytné podlazia sktimaného kridla od- stranené. Tymto sa vytvorili vSusedstve kridla nové vertikaly ~ dve valcové vege, z ktorych nova schodiskova veza na z4padnejstrane bo- a vybudovand v mieste strhutého renesan- én¢ho arkiera, Miestnosf s prevetom, ako aj €ast miestnosti juhovychodného kridla spol s chodbou na prizemi boli pri prestavbe zasy- pané a starsie muriva pri budovant terasy kridla porusené. Potas v¥skumu sa okrem stavebnych néle- zov nasli fragmenty hrneiarskych, kachliar~ skych a sklenych vyrobkov. Zo sklenych nélezov v sutine previddals tenkostenné ulomby svetlozelenej farby a fas ti flastidiek i dna nadob. Okrem importo- vaneho skla mdZeme prevaznti cast nalezov pritadit k vyrobkom palifyovskej sklaene v Ja- ovci, ktorej existencia sa pripomina v roku 1730. Z keramickych ndlezov previdda novoveka Keramika zo 16. a 17. storotia, ojedinele ni ktoré nalezy siahajit az-do 14. storotia. Z ti kovej keramiky tvori prevainti éast neglazo- vand tenkostenna keramika izitkovych hm- cov vajcovitého tvaru s jednym alebo dvoma uchami. Ide 0 jednoduchti keramiku, s po merne hladkym povrchom, zdobenti na von- kkajej strane viacnasobnymi vodorovmymi ry- hami pod von prehnutym tistim. Dna nédob sii rovno zrezané, bez. oznacenia hrndiarske) dielne. Nadoby mali prevazne objem Laz 41a boli svetlosivo sfarbené. Niektoré nadoby sti na vniitornej strane Zltohnedo alebo sytozele- no glazované. K zaujimavym nélezom patri cast nadoby s dierkovanym dnom, ktora mo- hla slizit ako cedidlo alebo sitko. Od ostatné- ho keramického materislu sa odliSuje drsnym povrchom. Z dale) skupiny kachliarskej keramiky sa nala neglazovana komorova kachlica so 3tvorcovou vyhrevnou plochou, zdobend Krokvicovito ukladanym ryhovanim, ktori mozeme zaradit do 14. storoia. K mladsim nalezom patria zelenoglazované kachlice s ko- sostvorcovymi a parketovymi vzormi a dalkie fragmenty kachlovej rimsy s rastlinnymi mo- tivmi s farebnostou habanskej keramiky. Tieto mozeme zaradit do 17. az 18. storoci Hmotné ndlezy dokladaj, 2e na hornej Nitre v minulosti pracovali kachliarske a hrn- Giarske dielne. Cast nélezov patrik importo- vanému tovaru, ktory sa dovazal pre potreby Slachtického sida. Napriek malej velkosti presktimanej plochy v éasti zachovaného severného kridla stred- ného hradu vyskum doteraz priniesol mnoz- stvo novych poznatkov 0 jeho stavebnom vy- voji. Pri dalsich vyskumnych précach sa bude pokracovat v odkryvani stredovekych kon- Strukeif a spractivat nélezovy materials cielom vytvorif podklady pre jeho pamiatkové pre- zentdciu a zaélenenie do exporicie Slovenské ho narodného mtizea ~ Miizea Bojnice. AMAT Amie? « 4997-27 ‘Seveme prieceleArctvncho ‘era pred rornantekou restarbou na hesbe J Huberta zhonca 1, toro The north tont af the Archives ining ros othe Borman reconstuctn on ite sketch of 4 borat fram the end of the 190% century dk port rnogaticksho paléca ovealed porta of the early Gotic palace Fao. Béra