Konzervacia a prezenticia hradu HruSov vrokoch 1928 -1930 Martin Bona Pri sledovani vvoja metodickcho pristupu ku konzervaciim hradnjch zricanin na Slo- vensku zohriva délezité miesto konzervicia hradu Hrugoy, situovangho v katastri obce Hostic, okres Zlaté Moravce. Naprick tomu plexnych konzervicif nasich hradngch zr novand adekvitna pozornost! sa jednalo o jednu z mila prvgch kom~ nebola jej v pamiatkovejliterattire ve~ Strutné stavebné dajiny hradu a jeho zénik Zxysky hradu sti situované v severnom ukonéeni tiahleho kremencového hrebetia vo véchodnom pasme Tribeéskcho pohoria, nad kedysi vfznamnow horskou komunikiciou spdjajicou Pozitavie s Ponitrim. Venik povodne strazncho hradu sa predpoklada v prie~ behu 80. rokov 13, storogia ako désledok snahy Mata Cika Trenéianskeho upevnit hra- nice svojej rozrastajticej sa dfZavy.? Nakolko sa doposial na hrade neuskutoznil hibkovy archeologicky 2 architektonicky vjskum, stigasné poznatky o jeho stavebnych dejinich vychicdzajiibaz architektonicko-historického prieskumu (obr. 3).’ Podfajeho vgsledkow sa mjstarSia Gast hradu z. 13, storogia zachovala v strede hradného komplexu, a to vo for me bezveZovcho ovalncho jadra s osami 26 a 22 m, vymedzencho hradobnjm miirom kryjticim obvodovti obytnii zéstavbu s tistrednym nadvorim (obr. 3: 1-5). UZ v 14. storo- 4&, kedy sa rad stalstrediskom rovnomenného panstva, bola k hradnému jadru pristava- LKuni= be. 2 Ho hn 1845 (sbi MONUMENTORUM TUTELA x 9OCHRANA PAMIATOK 14/2034 Metodika a vskum nnd obranné veéa s britom a pristup do jadra spevneny predbranim (obr. 3:6,7). Z dalsich stredovelych tiprav 14. a2 15. storogia mozno nad terénom identifikovat nicktoré stigasti ‘opevnenia prvcho predhradia, prishichajtice viacerym stavebnjm etapim. Ide najmi ‘© kvadraticki vezu v juhozipadnom nro opevnenia, ako aj 2vySok vychodného tiseku ‘opevnenia predhradia s polvalcovou vezi¢kou (obr. 3: 9,14). Rozsiahle renesanéné pre= stavby 16, storogia sa tkali vystavby dvoch obdznikovch palicov zvonka prist k hradnému jadru (obr. 3: 7,15), ako aj pine} prestavby jadra, ktoré po znize nadobudlo kompaktnts podobu s jednotnou stresnou tiroviiou. Opevnenie predhradia bolo zosilnené delovou bastou a neskor ho na juhovgchode rozsirili a do noveho priesto- ru vélenili dalsie palicové kridlo (obr. 3: 11-13). Vybudovanie murovaného opevnenia druhého predhradia so vstupnou brinovou veZou patti k najmladsim stavebnyim tipra- vim druhej polovice 17. storotia (obr.3: 16,17). Hrad tak na sklonku svojho vyvoja por stéval z najvySsie polozencho a podorysne nepravidelného viackridlového palico s dstrednym nédvorim, prvého predhradia s niroznymi bastami i juhovychodnym pali- coma z druhého predhradia v najnizSej polohe, obkolesujticcho prvé predhradie v smere od juhozpadu az po severovychod, kde bola sitwované vstupna brinov Zanik Hrusova siivist s udalostami po poraéke povstaleckyich vojsk Frantiska Rikoci- ho IL. v roku 1708, kedy cisirski vojaci nedbalo straeny hrad v majetku Rakocioveov napadli a rozrumili. Odvtedy viac nebol obnoveny a postupne chitral. Matej Bel vo svo- jom opise hradu publikovanom v roku 1742 opisuje e8te pomerne zachovany stav niekto- rch objektov hradu, Napriklad objckt dnes zaniknutej branovej veze druhicho predhra- dia mal iba poSkodeny zdvihaci most a nad brinou este viditelini napisove tabula s tex tom. L, Rakoczy 1662. Vniitorny hrad bol ué v zrticaninach a kv6lizrttensm steechim boli v murivich viditelné trhliny: Aj dali struénejffa 0 nieéo mladsi opis hradu publi- MONUMENTORUM TUTELA x 80 (Obe. 3 dons Hrudwsktho hnadu 20 tavebnow etapizion, pola M. BinKonzervicia a prezenticia hradu Hrator v rokoch 1928-1930 kovang v roku 1787 sa zmiciiyje o dalSom dnes neexistujiicom népise, ktory na jed~ nom z objektov pripominalstavebnika Jina Topoltianskeho a rok 1585.* Postupny roz- pad hradngch objektov mozno dobre sle- dovat v nasledujticom 19. storogi, kedy vanikli aj prvé zndme vierohodné vyobra- zenia hradnej zrtianiny.* NajstarSiez nich pochidza od Adolfa Kunikeho 2 roku 1830 a machytiva rad od severovyehodu (obr. 1)? / Hradné objekty st sice na vyobrazent vyse sto rokov bez striech, avSak sti eSte zviéSa XK / zachované do povodnych viok. Len sever- eed né priegelie severného kridla hradnégho 1hO be. 4 Hrad How ~ axonometrasiasnho stern Jjadra je zriitené po tirovent prizemia, Dal- pri pad od ver. (N. Didbasky~ R. Visik) Bie dve vyobrazenia od Franca Wolfa 2 ob- dobia medzi rokmi 1840-1845 sti zhorovené 2 rovnakého uhla a zachytivaji zosun vy chodicho prieéelia v¥chodného palica hradného jadra (obr. 3: 15).* Kym na starSom ko- lorovanom akvarely z doby okolo rokt: 1840 je ete obdobne ako na Kunikeho litografi zachyteny kompletny palic, mladsia Wolfova litografia z roku 1845 uz zobrazuje destru- ‘ovanti stenu v podobe zosunutého kuzela sutin (obr.2). Ako vyobrazenie dale) prezridza, strhnuiti steny spOsobil tak sutin zo zitenych vmitorngch miirov objektu. VWyevorilo sa 1oZstvo nove} destrukcie, vhodne} ako lacny zdroj stavebného material, Si- cratiira prezradza, Ze uz v 70, rokoch 19, storogia bol kamett z hradu pouzity na stavbu sk¥covecko-to-poléianske} cesty prechadzajiice} pod hradom.’ Niet preto divu, ze vy d6stedku takejto Einnosti zanikl ako prvé najniZSie situované muriva opevnenia druhé ho predhiradia, Pri prieskume hradu Jozefom Kénydkim v roku 1886 bolo uz moi vidie? iba ,stopy spustlej veze s brénou” v severnej Zasti druhého predhradia.” Dalsie tity hradného jadra sa zritili v roku 1912," prigom v zimnom obdobi na prelome rokov 1926a 1927 sa zritil vonkajii muir juhovychodného pakica prvého predhradia (obr.3: 12, 13).! Charakter a mieru zachovania zriicaniny pred konzerviciou mozno iastoéne spo- znat z fotografif okolo prelomu 19. a 20. storodia, 60 tic umoZiiuje porovnat stay hradw pred a po konzervicii.”” Priebch konzervicie hradu Celkovy priebch a rozsah konze Struovat vdaka zachovanym archfvnym pramefiom. Ide predovsetkym o korespondencity vtedajsieho majitela hradu, Riaditelstva Stitnych lesov a statkov v Zarnovici, dalej kore’- pondenciu a z4pisnice Stitneho referdtu na ochranu pamiatok v Bratistav ea forografické materidly archivované v rdznych instiniciéch a stikromnych zbierkach."* Z t¥chto materiéloy je zrejmé, 2e u? v januiti 1928 vySlo ministerstvo polnohospo- dirstva stimyslom upravit zrdicaninu hradu Hrusoy, nakolko tito worila oblibené mi -vychadzok pana prezidenta Tomaéa G. Masaryka. Je vieobecne zname, Ze prezident potasMONUMENTORUM TUTELA x 82 OCHRANA PAMIATOK 14/2003 eMetodika a vyskum svojich letnjch pobytov v nedalekjch To- poldiankach rid navitevoval malebné oko- lie, v ktorom hrad tvorl patavii dominan- tu Preto w zatiatkom februdta plinuje Statny referét na ochranu pamiatok v Bra- tislave vyslt svojho pracovntka na prezre- tie zrcanin a uskutoénenic dohody o dal- om postupe.Vtejto vec je zaiatkom mar- (br. 5 Had How —rezoohlad 20 zameoni =~ ca referstosloveny aj zo strany Riaditelsva 41830 gah nzntinnpnrong tl seunych sow a atkowvZammovi,a toma i ? nalichanie ministerstva polnohospodarstva Medziéasom zatina Spriva sttnych lesov v Topoltiankach organizaéné pripravy na bu- ddovant prijazdove) cesty na hrad v celkove) dltke 1 200 metrov. Zmerom bolo vytworit cestu so Htkovjm povrchom, ktoré by umodnila prezidentovi pristup automobilom." Korespondencia 2 mija 1928 twidza redukeiu rozpoétu na konzervacné price z povod- nnjch 500 000 korn na 250 000 af 300 000. Pri tomto obnose sa ritalo s vySpérovanim WSetkch muriv az dsporngch dovodow sa malo obmedzit vyngSanie sun na minimum. Naprvgjobbliadke hradu v april 1928 sa zigasenené strany dohiodl, Ze polovieu reduko- vane) sumy na konzerviciu uhradi ministersto Skolstvaa dalsia ministerstvo polnohos- podirswva, Nakolko pri obbliadke efte nebolak dispoziiifiadna graficki dokumenticia hhradu, seitny referét pofiadal majitela o zaslanie publikovanej stidie s podorysom Hru- ova od Elemira So6sa.” Dalkia komisionalna obhiadka sa uskutognila uz 24. april, pri- om Stétny referdt zastupoval PhDr. Jan Hofinan, Na zaklade zaslaného Sodsovho plints komisia podrobne presla vSetky hradiné objekty a popisala ich skutkovy sta. Skonstatova- Ja, 20 zrdcaniny boli rozkradnuté ce amenné ostenia fasidnych otvoroy, priéom hrad charakterizovala ako stredovekt stavbu priblizne 2 15, storogia, s tipravami v 16. storot. alii priebeh pripravy konzervicie sa pozdréal aa2 29. oktGbra ministrestvo Skolstva poverilo odbornjm vedenim stavby technického zemskcho konzervitora zo Stitneho pamiatkového tiradu v Prahe, Ing, Dr. Karola Kithna, Vespa sa 13. novembra uskuotni- Ja technicks obhliadka 2a sgastivlastnika, tétncho referdtu a zomskcho konzervitora tory uréil nasledovny spdsob vykonania pric: 1 zabezpedenie zikladov sa malo na potrebnch miestach vykonat podmurovanim z ka menného murivana nastavovanti malty, avSak vzhfadom na pokroéilé roéné obdobie ne~ dovolujice okamdité zatatie prac sa mali ete pred zimou ohrozené mtry podoprie dre vvenyjmi podperami; vole stojace miiry bez stivslj vizby na susedné objckty sa mal zabezpetit boengmi a niroZnjniplermi z lomového kame, ato na ziklade vopred zrelizovanjch ndértkov, «= trhliny v miroch alebo naruené lca stien mal by® zamurované kamenngm muri vom tak, aby lice novej 2amurovky bolo usttpené o 5m, prigom takto pristup mal byt smerodatny pre vietky zabezpeéovane murs s nisledné zabezpegovanie kortin murfy sa malo uskutognit bez polievania cemen- tom, a to len ich vySpdrovanim a zabezpegenim dostatogncho sklonu pre votng odtok vvody; zéroved sa mala zachovat pévodn’ zvlnent silucta konin, pretoze .zikladng pravi= dio pre ticto price (bolo), aby v kaldom pripade sa iba zadréal a zabezpetilstary stay";oncervicia a prezontdcia brady Heutov v rokoch 1928-1 2 ‘a terén na celej ploche hradu sa mal upravit tak, aby zabezpetoval volny odtok vody; | ‘= nisypy na klenbich sa mali odstrani¢a klenby prekryt 10-15 em hrubou beténovou vrstvou, prekrytou drnom; © krikov soré brénili prichfadu na zricaninu; bregtanovy porast mtirov sa vak 1 rovnako sa mali odstrinif tie stromy, ktoré poskodzovali miry,a to v vsusednom les mal zachovat = podmurovanie sa malo uskutocnit aj na tej mohla uvolnic. asti hradnej skaly, ktord by sa Casom. Organizaénd strinku konzervicie prevealo riaditels o Stienych lesor, ktorého sta- vebn oddiel mal previeststavbu, zabezpeti stavebny dozor, uskutognitnové zameranie, wetky nalezy zaznadovat do stavebného dennika i noveho plinu a taktie? zabezpetit fo- todokumenticiu pric pred i po ich zrealizovani." Ako sa 2 korespondencie dale} dozvedime, v priebehu decembra 1928 sa skurogne podarilo ohrozené mtiry provizérne zaistit podperami. Stavebné price tak mobli nasle~ dovat hned'v budiicom roku, Uz jantidri 1929 oznamuje riaditelsvo lesov sprave v Topoltiankach, Ze dods gut: nua rezivo na leSenie a ukladé sprive povinnost zabezpetit dalsie jedlové alebo borovico. vé drevo, aby sa mohilo ihned'za¢ aso stavbou lesenia.” O priebehu nasledujticich pric sa dozvedime zo zipisnice spisane} po obbiliadke pripravnych pric dita 4. mija 1929. Pri tomné zastupcovia riaditelseva lesov a refer pamiatok dali vSeobecné pokyny k realizé cii prac, najmi k spdsobu Sparovania a sfahovania miiroy. Zéstupea referatu sa pochvalne vyjadril k zapozatym pricam a doplnil pokyny o potrebu zachovat v okoli zricaniny ori ginalny charakter krajiny. Lika na pr ‘upove} strane sa mala vyistié a vysadi mal pottom divych hrusiek, prigom pozvolna sa vyskytujtice skaly na hike sa mali pre svojtt §pecifickost zachovat a neodstrelovat na stavebny material ive aceon» rok 1936. V pope nf pili my wed paca rch jada. ows J Mobo (sera Chek) uw rok 1911. Foo WagnerMONUMENTORUM TUTELA x 84 OCHRANA PAMIATOK 14/2003«Metodika a vyskum V auguste 1929 finisuje stavba prise ove) cesty, na kori v comto roku riaditel- lo 21 485 kortin.”! Na sa- né price udelilo minister- stvo polnohospodirstva dalsich 50 000 ko- rin a K, Kithna poverilo za stileho dozor- tavby. Price na zabezpe ov pre- ie ancustle dochadzalo aj “oktbra napriklad uvédza nélez stare) dlaz- by a potrebu preriesenia ochrany odkryté ho stargho krbu.® Spokojnost s kvalitow i estetikow realizovanych pric sa konstatu- XQ je aj v kolaudaene) bra. Viedy uz bola znicanina v hlavnych & tiach zabezpegend a uvoln isnici z 18. nove a nd od nasypox, hradncho jadra pa ns asprin ; lca rliaie yopaacafonetnad.Wlenby bol prekrytéa may by jadra¢ piiervitjm podchytenim deiimovanche lia podmurované.” Peat Po Tk 10 NM Mice Bs) rozsahu a priebchu konzervagnyeh pric v nasledujticom roku 1930 nis zacho- vané pramene bliZSie neinformujt. Z. korespondencie vieme, Ze tento rok bol zrov: rokom osliv prezidentovych 80. narodentn, z prileZitosti ktorych chcelizlatomoravecki turisti upravié skalku pri zricanine na préjemné odpodivadlo a tu na vyenievajici balvan ¥upevnit pamitny napis.* Listom zo 16. augusta 1930 u? riaditelstvo lesov Ziada referit pamiatok o vyslanie svojho zstupcu na obhiliadku pric a stanovenie sposobu poslednych tipray, nakolko sa oprava hradu uz schyluje ku koncu. nila dita 27. novembra 1930. Zo spisanej z4pisni s sutiny v hrade boli odstrnené na povodnii nivelew: #v miestach zaniknutych éasti hradieb boli v m licom ky6li odliSeniu novych éasti od povodngch; s rovnako boli ustiper sm chybajui 1 styéné Spiry na kortinéch muriv boli zatmelené maltou a odvodne = koruny nizkych muriv v siluete neuplatnengch boli Zavercéna kolaudai e sa dozvedsime nasledovné informscie: é parapetné miiry s ustipe- vané lica narusenyich éasti miirov; abezpetené drnom, aby ich irovanie pri pohfade zhora nepasobilo dojmom novests # novozriadené drevené zibradlia pri komunikicisch a kvOli tomu este pritomni mienili zvola¢ novi komisiu; = predmetom kritiky boli aj velimi masfvne komunik: ‘murované schodiski k oknm na vyhliadke; * pritomni prejavili ziyjem umiestnit na hrad pamitnd tabufu na pozest ¥ivorncho jjubilea pina prezidenta obsahujticu aj dejiny hradu, prigom sa tie? malo uréit vhodné miesto pre osadenie érde na zistavu, Na ziver sa dohodlo, ze referat di zticaninu zamerat’a urobie gr nicktorych niveliet, aby sa z1iZitkovali poznatky a objavy ziskané potas konzervicie. a ruine boli velmi mépadné pomdcky, ako naprikladKonzervicia a prezenticia hradu Hrssov v rokoch 192 1930 Zkorespondencie na prelome rokov 1930 a 1931 sa dozvedime, Ze uvedené zameranie aj skutogne bolo zrealizované a 2 kortin2 elkové investiné naklady konzervacie Ginili 411 379 Pokus 0 zhodnotenie konzervicie hradu Pri predbeznom wyhodnoteni celej obnovy vychiidzame z poznatkov ziskangch Stidiom archivnych pramefioy, ako aj prieskumom samotne} zricaniny. Uvodom je potrebné po- ;m predpokladom pre tispesny priebeh tejto nezvyajne pamiatkar- skej akcie bolo neobyéajne veTké nasadenie a vysokoprofesionalny pristup, ktoré boli vy- volané osobnim ziujmom prezidenta T.G. Masaryka, pritom nie je bez zaujimavost, e ukonéenie obnavy bolo éasovo zostiladené s prezidentovym Zivotnym jubileom. V- stizne to vyjadruje dobovs korespondencia, v ktore} prazsky pamiatkovy tirad nalicha na valitu ka?dého deralu s odévodnenim, Ze sem prezident zvykne chodit aj so vzdenymi navStevami.”’ Z uvedenych prigin bol do cele) akcie zapoj n bratislavsky referst za ochranu pamiatok zasttipeny PhDr. Janom Hofmanom, ale aj praisky pamiatkovy yim vedenim stavby poveril zemského konzervatora, Ing. Dr. Karola itované dobové pisomnosti poukazujti nielen na vysokii snahu o zachovanie auten~ 10 vyrazu ruiny, ale aj na jej posobenie v okolitej krajine. Zachovanie a ochrana aucentickcho vjrazu okolitej prirody bola v podstate neoddelitefnou sigastou cele z chranarskej akcie, Odzrkadfuje sa to v prisnej snahe 0 zachovanie charakteru malebne} liky pod hradom s ciclene ponechanymi rdznorodo vystupuiiicimi skalami, ajv detailnych pokynoch na vhodng dreveny charakter nového oplotenia susednj hora ne, situovanej vedla cesty na hrad. I samotné pristupova cesta spinajtica ndroky pre pr jazd osobnym automobilom bola pokryti miestnym Strkovym posypom, priéom drobny vjrub mladej nélecovej zelene v bezprostrednom susedstve hradu mal iba ,uvolnit po- hd na zrdicaninu, Si to konkréme ddkazy pre pokrokové ponimanie sposobu ochrany pamiatky v kontexte okolitej krajiny Metodicky pristup ku konzervicii hradnej zrdicaniny je vysledkom snahy 0 &0 naj- Imensf zisah do jej autenticity. V rozpore s touto ideou by azda mohlo byt iba tipiné od strinenie sutin na povodné nivelety nidvori a podlih objektov hradného jadra, éo ale bolo motivované vytvorenim podmienok pre bezpeény pohyb navstevnikov av koneé- nom désledku to autentické pésobenie hradnej zricaniny nenarusilo. Co ale bolo uw zvo- lengho konzervaéného pristupu voti starsim obdobnim realizéciém progresfvne, bola vysoki ambicia exaktnym a ziroveit nerusivym spésobom odlisi origindlne a novodopl- fhané éasti muriv.®* Na rozdiel od injch realizacié sa to dosiahlo bez pouzitia odlisného ho materiilu, & jeho odlisne) povrchovej tipravy, ale naopak menného materidlu, prigom novorekonstruov. é miernym ustipenim smerom du, Nakolko vai = poutitim originalneho boli odlisené k 1a ploch hrad- gch muriv uz bola bez omictok, nebudili akto dopfitané astiz rezného vySpirovancho kamenngho muriva pozornost, ale zjednocovali sa s povodnymi plochami a ich nowy povod sa len jemne vynimal tiefiom pri bone dopadajticich slnetnych higoch (obr. 7 ~10, 13). : MONUMENTORUM TUTELA ® 8%Kur ka a vjskum br. 9 Hino ~ epom piir dl by + pm reba FJ Moke! 1936 (shiek (Obs. 10 Himow = pad vowed fa pa Obdobny pristup bol zvoleng aj uw no- vovymurovanych zaklenkov a osteni otvo- roy: Linia dopffianych zéklenkov tic? bola micrne dnu usttipens, prigom jednotlivé lensiky vliciseriedavo ustupovali dnuivon, Rovnako striedavym uskakovanim lica sa od isili novodopfiiané spalety otvorov. N: kolko uvedené formy neprirodzencho lico- vania boli pouzité v ruindlnom prostre nebudili zvySen pozornost, ale dobre sply- nui s povodngmi konstrukciamia zérovert sa pre svoju tvarovti atypickot nevtieravo hlisili k novym zsahom (obr: 10-14). Tito metéda tak zal petila velmi éitatelnt an lytickost a zroven nenariiSala celistvy do- sm murovanych pléch, CitateInost sar prick jednoduchému prinefpu mierne zhor- Bila v tych situaciach, kde bola takjmto spo- sobom doplitané velki plocha povodného ako napriklad u juhozpadne| kur- tiny prvgho predhradia (obr. 4: 10), ‘Vyraznejiie tistupky licnych pléch boli zvolené tam, kde sa 20 statickych dévodov na prerugené muriva v reze pilierovito na- pojilo nové stabilizyjiice murivo, podorys- aviaujtice na zriitené Zasti. Veedy pre= mi liniu povodného lica ukonéili ozu- benim alebo ruinalnym zvinenim a novo~ doplnent éast vo funkcii ,piliera" s ustipe- ing licom wkonéilizvinenim na sposob ri- ny: Dodnes je to dobre prezentovatefné na~ priklad najuhovjchodnom palicialebo pod prvcho predhradia (obr. 3: 13, 11; 4: 13,11). V preom pripade sa stth- éila rovine pévodného lica ozubenima novo- kovovitej bas nuti juhovychodné stena pakica ukor napojen casts vfraznjm usttipenim von- kajsieho lica sav rezove} fasti zakondila Sik- ‘mo naspésob ruiny. Porom plynulo preslado koruny séasti vymurova gj zrtitene} steny, aby sa tym z teo strany zabezpetila barigro- vost pre nezelang pristup navStevnikov a 28 roveiisastitatelnila hmotopriestorovi sklad- ba predmetne) ast hradncho aredlu (obr.§).rorvieis a prezenticia hrad Heaov v rokoch 1928-1930 Rovnaky pristup, v metde oul novych konstrukcii ustipenim povodného ica, bol pouty iv pripade vysoko naruse- rho obvodového miiru hradncho jada 213, storogia, Vzhfadom na objemny ti tok vonkajsicho plisea muriva tu bola po dorysné linia povodnét vspodngjtirovni, ato niekolko centimetrov ho lica vyznaéend len nad terénom a v rimci cele) vysky len na kritkych zvislo ukonéengch boenych tise~ och vybiehajticich spod mladsich prista- vieb na juhovychodnej a zépadne) strane (obr. 4:5). Novovymurovanéayyrazne ust pené lice svojim pricbehiom korespondo- valo s povodnym pédorysnym zakryvenim Novélicesa Sak vymurovalo len zhru- bado polovice zachovane| vssky muiru. Vy Sie pokragovalo v podobe niekolkyich 2ti- Benych zvisl¥ch pisov v tvare pilicroy, pri- om medzilahlé plochy muriva boli pon chané v pavodnom deétruovanom, nelico- vanom tvare (obr. 8). Tento dvojaky pristup bol vyvolang zr ime tispornymi dévodmi a snahou minimalizovat objem novodopi- ancho muriva. AvSak naprick svoje) nalnej exaktnosti 2vol metéda preze ticie muiru vniesla do prostredia hradu myl- ii ildzin povodnych pilieroy, ktoré boli v skutognosti len spornym spésobom zachytenia hornej éasti destruovancho lica hradby Uplne nové podpomné konitrukeie pi- Tierov boli powaité tam, kde pre vyrazné vy- chyjlenie muriv nebolo modné pouzit skryté kovové tiahla, zi bewénoveé spony. [slo hlav- ne 0 juni néroZnti delovii bastu prvcho predhiradia a vjchodny palic hradného jadra (obr.3: 11,15; 4: 11). V prvom pripade bol Ino vykloneny obvodovy muir basty po- doprety murovanfm pilierom z miestne- ho kamenného materislu, keory bol kv6li vytvoreniu dostatoéngj opory odsttipenyod. vyklonengho muriva basty a svojim kénie- ak haded 1900 (sien (be. 12 Hina trek frac jar poli do interiér jul ksimowanin toro nk 1988 pola. ade wp kal) interim juhoujcodcho soni vtupye otworom MONUMENTORUMOCHRANA PAMIATOK 14/2003 #Metodika a vyskum g 5 7) Obr. 13. nui — jubovjchodnd fase kyudrtchs) Obs. 14 Hui ~ znd fas mddvrialnadndho jada ‘ee v prom predirdt, 2002 Ss novodsbjrt scadiskony, 2002 kjm tvarom vytvoril dostatogny protitlak prenaéany cez segmentovy Stvrtoblitk do hor- nngj €asti hmoty ohrozeného muriva (obr. 9; 4: 11). V druhom pripade bola kénickjm murovanjm pilierom podopreti narusené severna stena vychodného pakica hradného jadra, ako aj East prilahlej skaly (obr. 7). K tymeo dvom novym konstrukeidm sa zachoval a povodné projekéné nakresy z roku 1930.” Nemali pozornost bola venované aj zvisljm statickym trhlinam mutis. Tie bol v pri= pade mensch poriich stabilizované beténovymi sponami motflového tvaru, zasckanymi do muriva v miestach trhlin, Tam kde to dovofovala situacia, ako napriklad vse { juhovjchodného palica prvého predhradia, boli rozsiahlejsie poruc stabilizované stiahmutim ocefovjmi tiahlami, ktoré boli z dévodu zamaskovani né pod vnitorné lice sten Na dobovych fotografich vidno, Ze prekrytic koriin nizkych muriv drnom, kvéli za~ krytit ich rusivého novovySpirovancho vzhfadu pri pohlade 2 vySich objektov hradu vykonali hlavne na juhozpadnom tiseku hradby druhého predhradia (obr. 4: 17; 16), ako aj na zachovanjch nabehoch klenby palica hradného jadra. Zviéa vSak tmelenie korn nnastavovariou maltou zostalo ber dalsieho dmového prekryvu. Koruny muriv boli pone- chané nadalej zvinené, éim sa désledn naruSeného cimburia so Sik ‘nom, nuriv zascka- zachoval ich ruinilny charakter. Iba v pripade i strie3kami v kvadratickej nérodnej vedi prvého pred- hradia doslo k ich Eiastoénému dorekon’truovaniu a tym aj k prinaveiteniu povodného vahladu (porovnaj obr. 15 a 16). Velka pozomnost sa venovala aj fixovaniu zachovanych omietok. Tie boli spravidla na vSetkych rozmernejsich plochich prichytené po obvode maltovymi pisikmi, Iso najmii o dobre zachované plochy omietok z4padného a vychodného palica hradného jadra (obr. 3: 7,15). Prichytenie okrajov omietkovej plochy nechybalo ani tam, kde sa plocha omiet- ky umelo narufila zasekanim l6zka pre betGnovei sponu v mieste vertikilne} trhliny. Z originilnych drevenych prvkov boli zafixované rozvolnené okenné ramy zipadncho palica hradného jadra, Specifickou poblematikou bolo zabezpedenie existujticich Klenieb a prezenticia za- niknutfch klenebnych konstrukeit. Nad zachovanymi klenbami prizemi objektov hrad- ni¢ho jadra i juhovgchodného palica prvého predhradia boli v zmysle metodickych poky. nov odstrénené sutiny a klenebné konStrukcie v tirovni podlih prekryté 10-15 cm hru-bymi betnovymi doskami tak, aby zebez- petili potrebng odvod vody: Znttené klen- by boli na stench v miestach zachovanfch jaziev prezentované novovymurovanim styéngch kamenngch klenskov alebo tam, kde boli konstrukcie tehil, tehlovymi na- bbchmi, éim sa séitatefnila funkcia torz ta- kychto konitrul Wich prvkow. Délezitou stigastou Gpravy celej ruiny boli jj nové ,komunikaéné pomécky” bezpetng pohyb po zrticani- ne. Hilo najmi o drevené zébradlia v mies- tach, kde neboli od zikladov vy nové parapetné miiry (obr.7),ataktie2 nové kamenné schodiski pristuphujtice vySko- vo rozdielne trovne objektov. Oba druhy pomere i sivnych a vyrazovo dominant ch prvkov boli predmetom kritiky u pri kolaudécii. slo najmio schodiski k oknam. vwyhliadky v juznom priestore hradného jadra adve schodiski na nidvor{jadra. Kym be. 16 rio = ct do jue schodisko nidvoria wvorilo be, 15 Hni naznakovit rekonStrukciu zaniknutého —rhu 1900 J Mok ey ink v Ty ooo 1936 (bier. Chkides) zOCHRANA PAMIATOK 14/2003 ctodika a vyskum schodiska k vstupu na poschodi palica, tozité schodisko je novotvarom spristupityjiicim poschodie june} zistavby jadra bez zndmgj stivislosti s historickjm stavom (obr. 14). valitativnu troveit pouzitych technoldgif overilo poslednych vySe 70 rokov existen- cie hradnej zrticaniny ponechanej bez daliej konze Iadnej tidraby. Ako prvé sa zdeStruovali koruny muriy, prefpirované vfrazne nastavova- nou maltou, avgak novodoplitané plochy stien vySpirované vapennopieskovou maltou sa zvitia zachovali dodnes neporusené, go mozno konitatovat ajo prichytengch plochich, omietok. Rovnako aj vdaka realizovaniu novych opornych pilierov u silno naruSene de- love] basty a vychodngho patica sa tieto hradné objekty zachovali dodnes. Predmetom kritiky by mohli byt masivne bet6nové platne nad klenbami pivnitnych priestorov hrad- inch jadra, ktoré po nahromadeni novych sutin stratili moznost prirodzencho odvodne- nia povrchovych vod a nepriamo tak zapriéinili prenikanie vody k prifahljm stendma ich nisledndi destrukciu. To je vSak dosledok zanedbane) idraby neskorsicho obdobia. Na ziver nemoZno opomenti ani fakt, 2e neoddelitelnou stigastou obnovy bola do- kumenticia odkrytych nalezov a ich 2aznaéenie do pddorysov a stavebného dennia. Naprick tomu, Ze satieto dokumentaéné materiily dodnes nepodarilo néjsta vyhodnotit tak jedinetné a doposial nevypublikované poznatky o hrade, je aspofh zrejmA snaha 0 22 chytenie a zdokumentovanie archeologickcho materislu v aredli teto pamiatky. Pri zhritujticom vyhodnotenf poudite] metodiky konzervicie hradu je mozné wito naprick nicktorgm zmicnenym negativaym prokom pokladat za vysoko progresivnu a prinosnd, takz dovodu komplexncho ochranérskeho pristupu v kontexte okolitej kra- jiny a ispeincho zachovania autentickcho ruindlneho charakteru stavby, ako aj z dévodu dosiahnutia nenisilného odligenia novodopliianjch konstrukcit. “Takito analyticki konzervaén met6da odréala stidobui pokrokovi Grove nazerania nna obnovu pamiatky, priéom o jej presadzovanie na Slovensku sa horlivo usiloval prive Jan Hofman, odborntk z radov éeske) inteligencie. Na Vlidnom komisarite na ochranu ;pamiatok Slovenska pOsobil od roku 1919, pritom uz od potiatkov svojho posobenia rozvfjal aj program na zchranu niektorych hradnych zrucanin.”” Uspesnost cele} akcie preto mozno pripisovat pred ovSetkym jeho metodickejtgasti na konzervicii anepochybne ticé pamiatkovému dozoru zemskcho konzervétora Karola Kiihna. Citlivy analyticky pri- stup pri pinom reipekte k autenticite a vypovedajiice| vedecko-dokumentagne} hodnote pamiatky odiiga nastup tzv. syntetickej pamiatkove) metédy, s ktorou na sklonku 30. ro~ kov 20, storogia vystipil vtedajsi prednosta Stitneho pamiatkového tiradu v Prahe, Viclav ‘Wagner. Podla jeho nézoru nemusia nevyhnutné doplnky, domurovky a dostavby pa- imiatky nies? ,petat svojej doby” a svojou z4mernou kontrastnostou by v Ziadnom pripa- de nemali rozbijaé estetické a emorivne kvality historického umeleckého di mali byé nielen zachované, ale dokonea aj zddraznené." Konzervicia hradu Hn iiajtica ticto novatorské myilienky aktualne aj pre dneSnit dobu, sa privom dostala do popredia stidobych konzervicit slovenskjch hradoy, realizovangch zvaeSa Khabom &es- koslovenskjch turistov,” a pre svoje nesporné kvality dodnes zostiva cennym zdrojom ponauéenia a inspiracie, fcie alebo realizovania aspoit 2ik- MONUMENTORUM TUTELA x 90Konzervicia a prezenticia hradu Hirufoy v rokoch 1928-1930) POZNAMKY * Spomedsi poslednich Sti, kor sa ststivenovai aj problematike konzervicie HreSova pozt BONA 1994, 223-295; SIMKOVIC 2000, 179, 2 Blase kZalozeniu a-dejinim hradu pozri: SZKICOI 1882; CSANKI 1925, 283-288; HAICZL. 1934; ETHEY 1936, 65-68; FOGEDI 197, 143; ENGEL 1996, 330. > Stavebnymidejinami hradu sa ako prey podrobnejSe zaoberal vojensky histoik Elemi SOO (1913), neskr Dobroslava MENCLOVA (1954 ab; 1973, 415) a naposledy Marin BONA (1994; 2003), Price estatnjch nemenovanjch autorov len preberal zistenia zmicnench hidatelo * BEL 1742, 269, * Fragment 1787, 134: ,Generosus Dominus Joannes Tapatsiny arcem ane aedificarifeit Anno 1585 ‘Autor uviedol nesprivny prepisletopoet 1485, kedy brad vlstil Toms Kis. Nakolko Jin Topoltian- sky umrelv rok 1598, sprévny rok teda mobol byé 1385, © Blick historickjm wyobrazeniam brad pozri: BONA 1992. * Litogrfia s podtestom yAnsicht der Ruine des Bergschlosses Hrusso in der Brscher Gespannshft in Ungarn* je archivovans v Osterrechische Nationalbibliothek ~ Kartensaramlung vo Viedni, post ‘znatenim Kunike Alb. 11929 a v daom excmpliri sa nachédza vzbierkovom fonde zim v Topol Siankach. * Obe wobrazcnia Franea Wola st archivované v Magyar Nemzeti Mizeum ~"Torénelm Kéjpsariok ‘Budapest archiome &. T 6965, T 5719, T 5688, prigom mladsia kolorovan’ litgrafia z rok 1845 sa tie2 machidzav zbierkovom fondle zimku v Topoltiankac, * $005 1913, 182. © VALINE POGANY 2000, 138, $068 1913, 182. ® Protokolo obhliadke hradu 24 4 1928, In: Ustredn archiv PUSR v Bratislave fond Sttny eoferit na ochranu pamiatok, Obec Hostie~hrad Hrusoy ist 2 20,10, 1928 °” Okrem celkowfch pobldov na zndmych pobladniciach maji dobré vypovedaci schopnos¢ 3 foto- ‘gai Hruova v albume rodiny arciknicéata Jozefa, kiorého rodina ako vlastnik panswa ils v nedale- kjeh Topoléiankach medi rok 1897-1918, ° Spisovi agenda ku konzervci je archivovand v Ustrednom archive Pamiatkovgho trad Slovenski) republiky v Bratislave- fond Stitny refers ma ochrans pamiatok, Obee Host rad Heuiow a tshtic? \ Stdtnom oblastnom archive v Nitre~ fod SprivaStitnych lesov v Topoltiankach,roky 1925-1930, Dobové zameranie skutkového stavu po konzervici 2 roku 1930-v M 1:100 (pédorys, dvs rezy a dva éeuily) je archivované v Stnom oblastnom archive v Nitre = fond mp a phinoy, €. 756, Nicktoré foxografie 2 pricbehu konzervicie a zachovaliv Archive Néeodntho muzeav Prahe~ fond Dobrosliva a Viclav Menclovi,krabica & 65. 2. historickjch fotografi 2 obdobia kritko po konzervici rad bol ¥ tomto prispevku poutité predovSerkjm vziene snimy Jozefa Moko 2 rokov 1935-1936, 20 ike romne)zbierky Ludovia Chiideka. Archivny vjskum ale naprick vynalotenému isla zatial nevyéer- pal Victky nilezov moZnosi a to najm pre nespracovany stv fondu Sprivy Stitnyeh lesov v Topol iankach, kde mono of:kivat dilkie déledité materily, ako stavebné denniky, forodokumenticiy 2 pricbchu konzervicie a podobne. Dovofujem sina tomto mieste podskovat vSetkjmm nemenovanjan aavelki Gstetovost, ktor mi venovali pri Suit nespracovanyeh archivnyeh fondov apr sprstupn. sskzomnjeh zbierok * Ustredng archiv Pamiatkov¢ho sradu Slovenskej Republiky v Bratislave (dilej UA PUSR) ~ fond Seimny referit ma ochranu pamiatok: Obee Hoste ~hrad Hesoy, ist 20 17.1. 1928. Sudiny oblast archiv-v Nite (dlej SOBAN) ~ fond Spriva Seienych lsov ¥ Topoltiankac, sty 226, 1.36.3, 1928. MONUMENTORUM TUTELA m OLMONUMENTORUM TUTELA x 92 OCHRANA PAMIATOK 14/2003 Metodika a vyskum * WAPUSR fond Stiny refers na ochranu patniatok: Obce Hoste —hrad Hruox list 25.5. 6.10. 1928. Vo fonde ndgkov a nepresnch zamerantje pd signatirou V 1659/1, 2archivovan’ prekreslens Soésova dokumenticiapublikovand roku 1913, tos petiatkou Stavebnéhooddicly Raditestva uit nych lesova sttkov v Zarnoviei, Teno material worl zmieneng podkad pri dich pracovnch roko~ sania, UAPUSR - fond Stitny refers na ochran pamiatok: Obec Hoste had Hrufox lity a procokoly 220,329.10, 5.413. 11 1928. ® UAPUSR ~ fond Stdeny rfere na oclrans pamiatoki Obec Hostie~hrad HruSo ist 26,2 1929 SODAN — fond SprivaSienyel lesovv Topoliankach ist 2 31.1. 1929. > UAPUSR fond Suny rete 1929, ® SODAN ~ fond Spriva eétnyeh lesov v Topofeiankach, list zo 17.1. 1930, UAPUSR - fond Stitny referdt na ochranu pamiatok: Obec Host rad Hrusox, listy 20 7. 8, a 12. 10.1929. > UAPUSR- fi 11, 192. ® UA PUSR ~ fond Sciny refert na achrans pamiatok: Obee Hoste —hrad HruSoy ist 224, ® SODAN - fond Sprava itnyeh lesov v Topoliankacy ist zo 16. 8, 1930, ® UA PUSR~ fond Stitny refers na ochranu pamiatok: Obec Hostie ~ had HruSoy, zipisnica a listy 227.11. 1930, 31.12, 193032. 1. 1931, ® UAPUSR - fond Stay referst na ochrana pamiatok: Obce Hostie~ had Hrusoy it 221.5. 1929 ® Ciastotnd konzervicia nedilekzho Topoleinskeho brady uskutognens za Stummeroveoy niekedy ‘medzirokmi 1888-1898 bol este pod sinjm vplyyom romantizmu (Bina 1997, 269). Obnova hla} vete zachovane} mimo krovu do pivodne} vjiky bola resend pre nage dzemie netypickou nadstavbou s neogotickou Siovou strechou vymedzenos czubenn tan, prim pvodng okenné owory cele vete boli presavané na hrotit aké ziskals jtovd nadstavba, Novoupravené okené orvory boli opat- ren€ neogotickjmi drevenyimi ujpliiami. Naruiené omictky v integra enteriri vede bol jednoten preomictanim hrubozrnnou nevyhladenou omietkou, budiacos dojem zvetrane)historickej omietky ilo teda v porovnants Hrusovom o opatn pst, tory cil yevorg nov ideaizovan archtek 13122 tohto dévodu smeroval ku xjednotenia nowjch east hisoriekjmi ak zamaskovaniu ich odlinost » SObAN — fond mip a plinoy 756 & JANKOVIC 1973, 43 © STULC 1994, s 106; 1998, 6 ® Bliaiek alsin siiobjm pariatkowjm akckima na naSich hradneh zrianinich poz: JANKOVIC 1973, 43-44; BLEGL 1984, 31 nna ochranu pamiatok: Obec Hostie~ hrad HruSox,2ipisnica20 4 5, nd Sein refer ma ochranu pamitok: Obce Hostie brad Hirusoy, zpisnia 2 18 1930, PRAMENE A LITERATORA BEL, M. 1742: Notitia Hungariae novae historicogeographica IV, Wiennae. BONA, M, 1992: Hstorické yobrazeniehrad Hrusov HIV. In: Tekovsk noviny 15, .7; 16, 6.75 17,5. 11; 185.9, BONA, M. 1994: Stavebno-historicky prieskum hradu Hrufov ametodickpristup kjeho konzerci ‘roku 1928-1930, In: Archacologa histories 19, s. 215-227. BONA, M. 1997: Dajiny a architektra Topottianskcho hraa. In: Topoleany vo vrsvich vekov (eit, E. Wiedermann), . 255-272. Topofeany BONA, M. 2003: Katalégové hesl: Had Huo. In: Gotta, Dejiny slovenskthovjtvarncho umenia (edit. Buran), SNG Braislv, . 585,Konzervicia a prozentécia hradu Hrusov v rokoch 1928-1930 SANK, D. 1925: Barsvirmegye vrai a XIV-XV.suizadban. In: Emlekkinye dr. grt Klcbelsberg Kuno negyedseieados kuluipolitikai mikidésének emckéreseiletésénck étwenedik évfordulijin, 5 283-204, Budapest ENGEL, P1996: Magyarorsig vilgiarchontoldgia 1301-1457, 1. Budapest THEY, Gy. 1936: A Zoborvidek milgsbsl. Nyita FFLEGL, M. 1984: Povadsky rad. Snahyojeho chranu v minulost In: isstivedny éasopis XXXI, 531-34 FRAGMENT 1787: Fragment cince topographischen Beschreibung der Barscher Gespanschaft. In ‘Ungarisches Magazin I, s, 129-153. FUGEDI, E1977: Vi és ursidalom a 13.14 s24zadban Magyarorseigon, Budapest HAICZL, K., 1934: A Kistapolesinyiak. Budapest JANKOVIC, V. 1973: Dejiny pamiatkove starostlivost na Slovenshu ¥rokch 1850-1950. In: Monu= ‘ventory Tatela (Ochrana patiatok) 10, s. 5-80 Bratislava -MENCLOVA, D. 1954a: Evidenéng pamiatkov ist: Host ‘roku 1954, In: Ustrednf archiv PUSR v Bratislave, Z 3046. MENCLOVA, D. 1954s Analyticky podorys hradu Hrusov svyznagenim stavebnsho vvoja. In: Zbier= by Mestskeho mizea v Zlatjeh Moravcach MENCLOVA, D. 1973: Prspevok k typoldgi hradox, 2Smkow 3 katicfow ma Slovensko, In: Piso, 8 Hirady,zSmky a ksitiele na Slovenske, 397-6, Marin S005, E. 1913: Hrusss ira, In; Archacologiai gress, 165-182 SZKICOL 1882: Hess virinak keablisa 1708-bsn I, I. Barsmegye Hip 8 9 SIMKOVIC, M. 2000; Pamiatko siprava juhovjchodng} Zasti radu Modry Kamcé ~ poznimky ke metodike pray a vjskumu hradox. In: Metodoligia obnovy achitektonickcho deditstva, Zbornik FASTU ~ Bratislava s. 175-188 STULC, J. 1994 Konzervace 2 108, STULC, J. 1998: Geneze a postin’ Metodiky ochrany a péve o 2tfceniny In: Sokol, J. ~ Dard, ~Suule, J: Ocha, sdr2ba a staveba spray zifeonin heads. 5-7, Praha VALINE POGANY, J. 2000: Az érakséy hagyoményorisa, Konyoki Jzset micmlékfelmérései 1869 =1890. Budapest. hhrad Heusoy, spracovala D. Menclovi ina resturitorské etika. In: Zprivy pamitkové pée LIV, 4,5. 104 MONUMENTORUM TUTELA ® 93OCHRANA PAMIATOK 14/2003 «Metodika a viskum Konservierung und Prisentation der Burg Hrusov in den Jahren 1928 - 1930 Martin Béna Die urspriingliche Wachburg Hrusov vom Ende des 13. Jahrhunderts wurde 1708 eine Raine, als kaiserliche Soldaten sie zerstorten. Der allmibliche Verfall der Burgobjekte ist nicht nur auf natiitliche Destruktion (vergl. historische Abbildungen auf Abb. 1 und 2) zurtickzufhren, sondern auch auf die Abtragung des Mauerwerks als Baumaterial. Die Konservierung der Burgruine in den Jahren 1928 ~ 1930 miteinem Gesamtaufwand von, 411 379 Kronen war durch das persinliche Interesse des Prisidenten Tomés Garrigue Masaryk ausgelst worden, der die Burg hitufig besuchte, wenn erim nahen Topoltianky weilte. Die methodische Seite der Konservierung leitete das Staatsreferat fir Denkmal- schutz in Bratislava, vertreten durch PhDr. Jan Hofinan, wihrend die fachliche Leitung des Baues dem Landeskonservator Ing, Dr. Karol Kiihn vom Staatlichen Denkmalamt in Prag oblag, Die ethaltenen historischen Schriftsticke verweisen nicht nur auf das hohe Bestreben um die Erhaltung des authentischen Ausschens der Ruine, sondern auch auf die Erhaltung und den Schutz der Authentizitit der umliegenden Natur. Das methodische Herangehen an die Konservierung der Ruine spiegelt sowohl das hohe Bestreben um einen moglichst geringftigigen Eingriff in ihre Authentiziei wider tund trigt zugleich die anspruchsvolle Ambition, die originalen und neu hinzugefiigten Mauerwerksteile auf eine nicht stdrende Weise zu unterscheiden, Das wurde durch die ‘Verwendung des Originalsteinmaterials erreicht, wobei dic Vorderseiten der neu hinzu- geftigten Konstruktionen durch ein leichtes Zurticksetzen nach innen abgehoben wur- den. Damit wurden sie mit den urspriinglichen Mauerflichen vereinheitlicht und ihre ‘Neuheit trat nur im Schatten bei seitlich aufireffenden Sonnenstrahlen fein hervor (Abb. 7-10, 13). Die erginzten fehlenden Fensterwolbungen der Fassadendffnungen wurden ebenfalls leicht zurtickgesetzt, wobei die Wolbsteine und die neuen Wolbungen der Off= nnungen abwechselnd nach innen und auflen abgesetat wurden, Da die genannten For men der unnatirlichen Einpassung in ruinaler Umgebung verwendet wurden, weekten sie kein erhohtes Augenmerk, sondern verschmolzen gut mit den Originalkonstruktio- nen und wegen ihrer atypischen Form bekannten sie sich zugleich unauféringlich 20 den neuen Eingriffen (Abb. 10 bis 14). GroBes Augenmerk wurde auch der statischen Absicherung des gefihrdeten Mauerwerks, das mit neuen Pfeilern abgestiitzt wurde (Abb. 7, 9) und auch der Fixierung des erhaltenen Putzes gewidmet. Die Konservierung der Burg Hrugov bekennt sich wegen ihres sensiblen analytischen Herangehens bei vollem Respekt vor der Authentizitit und dem wissenschafilich-doku- mentatorischen Aussagewert des Denkmals zu der neuen sog, synthetischen Denkmal- methode. Mitihrem Umifang und dem professionellen Herangehen gelangte sie zu Recht in den Vordergrund der damaligen Konservierungen slowakischer Burgen und bildet bis heute eine wertvolle Erkenntnisquelle. MONUMENTORUM TUTELA «94