You are on page 1of 128

“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 1


GUARANI
6

18/01/2017 10:26:25 a.m.


El libro Guarani 6, para el sexto grado de la colección El Libro del Estudiante del Grupo Editorial Atlas, ha
sido elaborado de acuerdo con los CONTENIDOS CURRICULARES de la Reforma Educativa Nacional, bajo la
responsabilidad de la autora.

EQUIPO EDITORIAL ATLAS S. A.:

Dirección General: Diseño de Tapa:


Lic. Pedro A. Moreira L. Jorge A. Leguizamón R.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Dirección Editorial: Ilustración de Tapa:


Abg. Juan José Moreira Espínola Prof. Marcos Agustín Cubas Cano

Dirección de Proyectos: Diseño Editorial:


Lic. María Teresa Contrera Moreira Eduardo José Molinas Viedma

Dirección Administrativa y Financiera: Diagramación:


Lic. Ninfa Concepción Velázquez Colmán Blás Cabrera Enciso

Autoría: Ilustraciones:
Lic. Gricelda Liliana Giménez Arce Prof. Marcos Agustín Cubas Cano

Edición Técnica: Asesoría Legal:


Lic. Vilma Mariela Otazú Melgarejo Abg. Carlos Martínez Díaz

Coordinación de Corrección: Fotografías:


Prof. Karen Rocío Cuenca Rodríguez Banco de Imágenes Atlas Representaciones®
Banco de Imágenes Shutterstock, Inc
Corrección:
Lic. Esteban Bonifacio Ortega Ojeda

*GRUPO EDITORIAL ATLAS*


Derechos Reservados. Es propiedad del Editor. Esta publicación no puede ser reproducida total y/o parcialmente ni archivada
o transmitida por ningún medio electrónico, mecánico, de grabación, de fotocopia, de microfilmación o en otra forma, sin
permiso previo del Editor.

ISBN: 978-99967-40-90-9

498
GIMg

Giménez Arce, Gricelda Liliana


Guarani 6. Sexto Grado. -- Gricelda Liliana Giménez Arce.-- Asunción: Grupo Editorial Atlas, 2017.
128 págs.; ilus.; 27,5 cm x 21 cm. (El Libro del Estudiante; Ñane ñe’ë 6).
ISBN: 978-99967-40-90-9
1. Lengua Guaraní 2. Expresión oral 3. Comprensión de textos orales 4. Comprensión de textos escritos 5. Expresión escrita.
I. Tít.

Grupo Editorial Atlas: Mcal. López 4561 casi Bélgica • Tel.: (021) 623 019 (R. A.)

www.grupoeditorialatlas.com

Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 2 18/01/2017 10:26:25 a.m.
Índice

Unidad 1
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Ñembosaraikuaa tembi’u apo - Instrumentos de juegos - Recetas de comidas ................ 10


Capacidades y temas ........................................................................................................... 10
Ñañomongeta - Expresión oral: Ñe’ë ayvu rupive jajokuaa - Nos conocemos mediante
el diálogo ..................................................................................................................................12
Ñahendu haçua - Comprensión de texto oral: Aha’ä tutti frutti – Juego tutti frutti ..............14
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva: Ñane rembi’ukuéra ñanemopeteï – Nuestra
comida nos identifica..............................................................................................................15
Ñe’ëtekuaa - Gramática: Ñe’ëndýi – Interjecciones .........................................................17
Jehai hekopegua - Ortografía: Pundie jeporu ha jehai: «j - h- k» - Uso
de consonantes: «j - h- k» ........................................................................................................19
Jahai haçua - Redacción: Tembi’u apoukapy - Receta de cocina ..............................20
Ñandekatupyryve haçua - Repaso .......................................................................................22

Unidad 2
Mombe’usyry che pehëngue rehegua- Narración sobre mi familia ............................... 24
Capacidades y temas ........................................................................................................... 24
Ñañomongeta - Expresión oral: Mombe’u – Narración ......................................................26
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Mombe’u «Richar
iñakähatä» - Narración: «Richar iñakähatä» .......................................................................28
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva: Vy’ápe ñembosarái ha ñeha’ä
– Competencias deportivas......................................................................................................30
Ñe’ëtekuaa - Gramática: Teroja mba’éva - Adjetivo posesivo ........................................33
Jehai hekopegua - Ortografía: Muanduhe jeporu: (´, ~) - Reglas de acentuación .......35
Jahai haçua - Redacción: Mombe’usyry che rekove - Narro una anécdota ................36
Ñandekatupyryve haçua - Repaso .......................................................................................37

Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 3 18/01/2017 10:26:25 a.m.
Unidad 3
Mombe’upy, küjererä, maravichu - Leyenda, trabalenguas y adivinanzas ................... 38
Capacidades y temas ........................................................................................................... 38
Ñañomongeta - Expresión oral: Küjererä - Trabalenguas ...................................................40
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Maravichu,
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

maravichu – Adivinanzas ........................................................................................................42


Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva: Mombe’upy: «Ka’a rehegua» - Leyenda:
«Yerba Mate»............................................................................................................................44
Ñe’ëtekuaa - Gramática: Ñe’ëtéva ñemosusü moneïva ha mbotovévape -
Conjugación de verbos en forma afirmativa y negativa ...................................................46
Jehai hekopegua - Ortografía: Pundieköi – Digrama .........................................................48
Jahai haçua - Redacción: Maravichu jehai – Redacción de adivinanzas......................49
Ñandekatupyryve haçua - Repaso .......................................................................................51

Unidad 4
Mombe’ugua’u- Mitos, Descripción - Retrato .................................................................... 52
Capacidades y temas ........................................................................................................... 52
Ñañomongeta - Expresión oral: Mombe’ugua’u: «Luisö» – Mito: «Luisö» ..........................54
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Mombe’ugua’u:
«Luisö» – Mito: «Luisö» ...............................................................................................................56
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva: Mombe’ugua’u:
«Moñái» – Mito: «Moñái» ..........................................................................................................57
Ñe’ëtekuaa - Gramática: Ñe’ëtéva mboyvegua - Tiempos pretéritos ............................59
Jehai hekopegua - Ortografía: Pundie puso «’» jeporu - El puso «’» .................................61
Jahai haçua - Redacción: Mombe’ugua’u jehai – Redacción de mito .........................62
Ñandekatupyryve haçua - Repaso .......................................................................................63

Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 4 18/01/2017 10:26:25 a.m.
Unidad 5
Ñe’ëpoty – Purahéi Poesía – Canción ................................................................................. 64
Capacidades y temas ........................................................................................................... 64
Ñañomongeta - Expresión oral: Ñe’ëpoty: «Sapatu pyahu» - Poesía:
«Sapatu pyahu»........................................................................................................................66
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Ñe’ëpoty: «Yvoty ára» - Poesía:


«Yvoty ára» ................................................................................................................................68
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva: Jahaipyre: «Mbo’ehakotýpe» – Texto:
«Mbo’ehakotýpe» ....................................................................................................................70
Ñe’ëtekuaa - Gramática: Ñe’ëjoaju ñemohenda máva he’íva rupi - Clasificación de
oraciones según la modalidad de enunciación o la actitud del hablante ....................72
Jehai hekopegua - Ortografía: Ñe’ë riregua iñe’ë pehëteïva - Posposiciones
monosilábicas...........................................................................................................................74
Jahai haçua - Redacción: Ñe’ëpoty jehai – Redacción de poesía.................................76
Ñandekatupyryve haçua - Repaso .......................................................................................77

Unidad 6
Mombe’u marandu – Texto de opinión ............................................................................... 78
Capacidades y temas ........................................................................................................... 78
Ñañomongeta - Expresión oral: Mombe’u marandu: «Mba’épa mitä» - Texto de opinión:
¿Qué es un niño? .....................................................................................................................80
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Mombe’u marandu: «Mba’épa mitä»
- Texto de opinión: «¿Qué es un niño?».................................................................................82
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva: Mombe’u marandu:
«Vy’a che táva guasúpe!» – Texto de opinión: «¡Vy’a che táva guasúpe!» ....................83
Ñe’ëtekuaa - Gramática: Teraränguete - Pronombres personales. Terarängue
techaukarä - Pronombres demostrativos .............................................................................85
Jehai hekopegua - Ortografía: Ñe’ëriregua iñe’ëpehë’etáva - Posposiciones
polisilábicas...............................................................................................................................87
Jahai haçua - Redacción: Marandu jehai - Redacción de aviso ....................................89
Ñandekatupyryve haçua - Repaso .......................................................................................91

Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 5 18/01/2017 10:30:55 a.m.
Unidad 7
Morangu - Fábula................................................................................................................... 92
Capacidades y temas ........................................................................................................... 92
Ñañomongeta - Expresión oral: Morangu: «Ype ha Mbói» - Fábula: «Ype ha Mbói» ................94
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Morangu: «Ype ha Mbói» - Fábula:
«Ype ha Mbói» .........................................................................................................................96
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva: Morangu: «Jagua ha ha’anga» – Fábula:


«Jagua ha ha’anga» ...............................................................................................................98
Ñe’ëtekuaa - Gramática: Ñe’ëjoaju ñemohenda hetepy rupive – Clasificación de
oración según su estructura ...............................................................................................100
Jehai hekopegua - Ortografía: Viñeta jeporu - Uso de viñetas .......................................102
Jahai haçua - Redacción: Afiche jehai – Redacción de afiche.....................................103
Ñandekatupyryve haçua - Repaso .....................................................................................105

Tembiaporä mbo’ehaopegua - Proyecto escolar: Tavarandu ha guarani ñe’ë ára


rehegua ................................................................................................................................. 107

Recortables ........................................................................................................................... 113

Bibliografia ............................................................................................................................ 127

Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 6 18/01/2017 10:26:25 a.m.
Presentación
Querido niño, querida niña del 6.° grado:

Para el Grupo Editorial Atlas es una gran alegría poner en tus manos este
libro para que lo explores y así logres aprendizajes que te ayudarán en tu
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

formación como persona de bien para nuestra sociedad.

Este libro ha sido elaborado con mucho cariño por un equipo de


reconocidos profesionales del país, quienes han puesto sus conocimientos,
sus experiencias y su afecto hacia ti para construir este material pensando
en tus necesidades e intereses.

Cuando hagas el recorrido por las páginas de tu libro encontrarás


interesantes textos que te motivarán a la lectura, hallarás ejercicios
que te ayudarán a desarrollar con mayor ahínco las actividades que
tu maestra o maestro te propone, descubrirás también muchos datos e
informaciones que, correctamente usados, te permitirán participar con
conocimiento de causa en las conversaciones que se produzcan tanto
en la escuela como en otros lugares en los que concurres.

Tu maestra o maestro te ayudará a desarrollar lo que en este libro se


propone, además contarás con el valioso apoyo de tus compañeras
y compañeros quienes, al igual que tú, lo aprovecharán también para
descubrir y aprender. Asimismo, algunos ejercicios del libro los resolverás
con ayuda de tus familiares. No dudes en consultar con ellos, tampoco
dudes en comentar sobre su contenido, aquello que leíste y llamó tu
atención. De esa manera, todo tu entorno se enriquecerá con los aportes
del libro.

Desde nuestra editorial te alentamos a que este libro se convierta para


ti en un compañero más y, como tal, cuídalo y dedícale mucho tiempo.
Recuerda que el libro es un amigo y como tal debes tratarlo.

Disfruta de su compañía, disfruta de lo que te ofrece tu libro.

Con afecto,

Grupo Editorial Atlas

Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 7 18/01/2017 10:26:25 a.m.
GUARANI

6
Páginas de apertura
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Número de la unidad Unidades temáticas

Expresión oral, Comprensión de textos

Unidad
orales, Comprensión de textos escritos y
Expresión escrita.

Aikuaáta heta mba’e añemonsarái


Nombre de haçua, ajapokuaa haçua tembi’u ha
hetave mba’e.
la unidad Ñembosaraikuaa - Tembi ‘ u apo

Instrumentos de juegos
- Recetas de comidas

Capacidades Capacidades
Expresión oral Temas
• Ohechakuaa mba’éichapa oporomomaiteiva’erä ojesarekohápe
mavándipa oï ha mba’eichahápepa ojojuhu hikuái. (Identifica for-
mas de saludo teniendo en cuenta el interlocutor y el contexto). Ñañomongeta - Expresión oral
Actividades
Temas Comprensión de textos orales
• Oikümby oje’éva ichupe ohuga haçua, oiporu haçua
• Porandu ha mbohovái atýpe

Ñahendu haçua - Comprensión


previas de la
unidad
tembiporu ogapypegua ha oikuaa haçua mba’éichapa de texto oral
ojapova’erä tembi’ukuéra ha opaichagua mba’e ijedádpe
çuarä. (Comprende instrucciones de juegos). • Aha’ä tutti frutti
• Oikümby mba’épa oje’ehína ichupe hogapypeguáre,
imbo’ehaoreguáre ha ambue ha’e oikóva rehe. (Comprende Ñamoñe’ë haçua - Lectura
situaciones presentadas en el hogar, escuela y en otros comprensiva
lugares donde se desenvuelve). • Ñane rembi’ukuéra ñanemopeteï

Unidades Comprensión de textos escritos


• Oikümby omoñe’ëva he’ihápe mba’éichapa ohugava’erä,
ojapova’erä tembi’u, oiporuva’erä tembiporu ogapypegua
Ñe’ëtekuaa - Gramática
• Ñe’ëndýi

temáticas
ha mba’éichapa ojapova’erä opaichagua mba’e ijedádpe
çuarä. (Interpreta la información básica contenida en Jehai hekopegua - Ortografía
instrucciones como receta de comidas, reglas de deportes
colectivos como fútbol, vóley y otros).
• Pundie: h - j- k
• Ohechakuaa mba’éichaguárepa oñeñe’ë opaichagua jehaipyre
omoñe’ëvape. (Describe personas, animales, fenómenos Jahai haçua - Redacción
naturales, lugares, situaciones y experiencias propias). • Tembi’u jejapo - Receta
kosinamegua
Expresión escrita
• Ohai omombe’uhápe hembiapo hogapýpe, imbo’ehaópe ha opaite Ñandekatupyryve haçua -
henda ha’e oikoha rupigua. (Describe situaciones presentadas en
Repaso
el hogar, escuela y en otros lugares donde se desenvuelve).
• Ohai mba’épa ojapo hogaygua, iñirünguéra ha ambue hapicha
ikuaahára ndive. (Describe personas, animales, fenómenos
naturales, lugares, situaciones y experiencias propias).

10 11

Ñañomongeta

Ñañomongeta -- Nos
Expre sión oral
Expresión oral conocemos media
Ñe’ë ayvu rupive
jajokuaa
nte el diálogo
ngetápe.
aiporu ko’ä ñemo
ajesareko ko’ä porandúre ha upéi s en el diálogo.
tas y luego las usamo
1. Añe’ë mboyve
sar observemos las
siguientes pregun
Antes de conver
?
¿Quién o quiénes hablan
- Mávapa oñe’ë.

Nombre
casa?
¿Dónde queda su
- Moöpa opyta hóga.
¿Con quién vive?
- Máva ndivépa oiko.

del tema Mba’éichapa


oiko nde sy,
Oiko poränte
Arami.
Mba’etekópio
nde ru Luis.
Oho hese
Felipe.

Antonio.

Actividades de
preintervención oral,
intervención oral y
Ha iporä
postintervención oral
Mba’e la Sergio.
Tranquilopa porte José.
Mba’éichapa Sara.
reiko Agustín.

Ficha de
evaluación
de la 6.º

expresión
Guarani
12

oral
8

Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 8 18/01/2017 10:26:27 a.m.
Ñahendu haçua Ñamoñe’ë haçua
Comprensión de
Comprensión textos escritos
- Comprensió
Ñahendu haçuafrutti
n de texto oral
de textos orales
Aha’ä tutti frutti –
Juego tutti
aclaro el significado
Uno con flechas y
- Lectura comprensiva
Ñamoñe’ë haçua
a he’ise.
ha amyesakä mba’ép
1. Ambojoaju
de las palabras. 5. Ambopapapy ha
nos identifica amyesakä ñe’ë.
junta
mopeteï – Nuestra comida ñane
Enumero y aclaro
Ñane rembi’ukuéra
1. tembi’u el significado de
oha’äva las palabras.
jugador, competidor . ¿Qué platos o postres
( ) de toda clase/ti
mba’éva nde gustave
5. Ambopapapy ha 2. avati po
oñeme’ëta amyesakä ñe’ë. mba’e he’ë ñane

Nombre
Mba’e tembi’u térä más?
Enumero y aclaro ( ) rico
valdrá 1. tembi’u el significado de 1. 3. ku’i
ojojárö
las palabras. nuestros te gustan
típicos ( ) maíz
( ) de toda clase/t
si es igual 2. avati ipo 4. he
rupi’a, ky’ÿi
kesu, avatiku’i, ryguasu
ojoja’ÿrö ( ) rico ( ) comida

del tema
5. opaichagua
si es desigual, distinto 3. ku’i
pire, narä pire, eíra ( ) molido
ombyaty ( asuka, kanéla, limo

Nombre
) maíz
4. he
frutti. ( ) comida
6. Amoñe’ëjey jehaipy
puedo jugar tutti re ha ambohovái.
frutti. Escucho como 5. opaichagua
ikatu ñaha’äta tutti Mba’épa oguera Leo nuevamente
y contesto.
2. Ahendu mba’éichapa ( ) molido ha ipype tembi’u
éva hyepýpe heve heve haçua ha
2. Amoñe’ë haçua. Leo. lleva para que la

del tema
ipype umi ñane mba’ete comida sea más mba’e ojejapo ichugui
6. Amoñe’ëjey jehaip Paraguái ha omoï sabrosa y qué se . ¿Qué ingredientes
de los competi- yre ha ambohovái. - Luis sy, ojapo tembi’u hace de la misma?
a, ä, ch, e, ë… Uno Leo nuevamente
a he’i achegety guarani: Mba’épa oguera
ha ipype tembi’u y contesto. haçua.
- Peteï oha’äva oñepyrüt guaraní: a, ä, ch, e, ë… lleva para que la heve haçua ha
ojapó- mba’e ojejapo ichugui ku’i.
dores iniciará el alfabeto ha ojojárö iñangirü comida sea más ogueraháva avati
ohaíva ambue ndive no coincide con
sabrosa y qué se . ¿Qué ingredientes - Ña María ojapo
tembi’u
10 kyta ndojojáirö 10 puntos si lo escrito
hace de la misma?
Oñeme’ëta ichupe
- ta ichupe 5 kyta. Valdrá a ha hetereíva.
va ndive katu oñeme’ë he’ë ñane mba’év
5.
ha oganáta. El que
ten- - Tani ojapo mba’e
otro y si coincide valdrá véta kyta (puntos),
ijojaha’ÿva ombyaty y ganará. áva eíra.
- Oguerek ovéva ñe’ë , juntará más puntos e’u mba’e he’ë oguerah
de palabras sin coincidir diga tutti frutti - Antonio omomb
ga mayor cantidad El que culmine y cómo se prepara
los
upéva oganáta. mba’eteéva. Leo
he’íta tutti frutti ha ojejapo tembi’u ñane 7. Aikytï
- Ojapopa raëva chapa kuatia ha amboja
ganará. 3. Amoñe’ë mba’éi ikatúva ojejapo avati ra’anga. Upéi
ales. ichugui. Corto y amyenyhë pa’ü
räre. Observa el ejemplo. platos tradicion las comidas que pego la imagen oïva tembi’u
- Ojesareko techapy se elaboran del maíz. Luego
del mismo. completo los espacio
Aikytï 7. s con
5 kuatia ha amboj
frutti en grupos, con ikatúva ojejapo a avati ra’anga.
o’e ndive. Juego tutti ichugui. Corto y Upéi amyenyhë
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

aty rupive, po temimb las comidas que pego la imagen pa’ü oïva tembi’u
3. Aha’ä tutti frutti aty se elaboran del
mismo.
del maíz. Luego
completo los espacios con
compañeros.

o el tutti frutti.
4. Amoïmba tutti frutti.
Complet
Mymba Yva
Tembi’u terä Sa’y Ñembosarái
Táva Mba’e - cosa mba’e he’ë arasa
aguara
akärague andai kamby
1. Atyra
2.
la narración.
4. Amoñe’ë mombe’u.
3. Leo
4.
ku’i
5. Tembi’u ha avati áva
ha’e hína oguerah
, ha pe hevéva
Guarani 6.º o opaichagua tembi’u ya, vori vori, chipa,
14 Paraguái oguerek jajuhu: sopa paragua
ku’i. Umíva apytépe
katuete ipype avati omopeteïva ñane
retäme.
ha hetave tembi’u
mbaipy (polenta) Reconoce el signifi
cado del vocabulari
Relaciona el contenido o.
del texto con las
aikuaa - Tembi’u apo 15 experiencias previas.
Unidad 1: Ñembosar

Actividades de
16 Guarani 6.º
Reconoce el signifi
cado del vocabulari
Relaciona el contenido o.
del texto con las
experiencias previas.

preaudición, audición
16 Guarani 6.º

y postaudición Actividades de prelectura,


lectura y postlectura.

Ñe’ëtekuaa
Jahai haçua
Ñe’ëtekuaa - Gramática
Jaikuaa hagua – Para saber
Ñe’ëndýi (Interjec
ciones): son palabra
s que denotan
Ñe’ëndýi – Interjec
ciones miedo, enojo y
muchos más sentimie estados de ánimo:
alegría, susto,
ntos.
la imagen y leo. Ejemplos: cháke,

Expresión escrita
ha amoñe’ë. Observo épa, néike, cháke,
1. Ajesareko ta’angáre nangána, hýpy,
háke, épa, ñandejá
ra, néina, néike,
ma’éna, e’a,
Ma’éna, ojeka!!! amóntema, araka’e

Jahai haçua - Reda


, nde, anive.
Cháke pe jagua ñarö!!! cción
de cocina - Receta
Tembi’u apoukapy
ojeporu oñeñekosina
2. Ambojoaju mba’e mymba ro’ópa
ojeporuveháicha kuatia ha amboja cocinar (Pág. 113)
ndive. Uno con lo 1. Aikytï tipo de carne se utiliza
para
más usual. Corto y pego qué
haçua (Togue 113)
Nangána
umi ho’áva ýpe.
Anive

Nombre
!!
Ñandejára, ivaiete! okaipaite pe so’o.
E’a, mba’e oiko. Nde
che ndajapo mo’äi.
Amóntema
ne akähatä che
memby.
del tema
3. Ahai ñe’ëndýi ko’ä
ñe’ëjoajúpe. Escribo
interjecciones a
estas oraciones.

opurahéi poräite
.

vakapipopo ne
Néike, pya’e!!! akäre.
Néike, jaha katu!!!
rejapo ivaíva che
ra’a.

Identifica interjeccio
Utiliza interjeccio
nes.
nes adecuada
s en
Actividades de
preescritura, escritura y
sus expresiones.

- Tembi’u apo 17 18
Unidad 1: Ñembosar
aikuaa Guarani 6.º

postescritura
Contenidos
y actividades 20 Guarani 6.º

gramaticales

Jehai hekopegua Ñandekatupyryve haçua

Jehai hekopegua
- Ortografía haçua - Repaso
- h - k» - Uso de conson
antes: «j - h - k»
jehai: «j
Ñandekatupyryve
Pundie jepuru ha
Retroalimentación
con las
oikotevëva. Completo estos ejemplos 1. Amoñe’ë. Leo.
yrä, aiporu pundie
1. Amoïmba ko’ä techap

Contenidos y
faltan.
consonantes que ova ha i yva y’a.

de la unidad
ýpe. Tembi’u apo
eta kyju ha ju’i oï jahava’erä
asy pe agua arape. ojekaru haçua. Cháke
oçuahëma aravo ichupe
ñande vare’apáma vori hetereíva, omoirüta
Néike jajapo tembi’u, oïma tembi’u aku,

actividades
jaha jakaru’ÿre, háke
mbo’ehaópe, aníke rykue heve haçua
tembi’u.
Avei ikatu ñamoï ky’ÿi
sopa ha chipa guasu.
.
de estas palabras

sobre la
júpe. Aclaro el significado
ha aiporu ñe’ëjoa
2. Amyesakä ko’ä ñe’ë
s.
Luego escribo oracione

mba’éichapa ipu
ko’ä pundie guaraníme. Es bueno
recordar como ortografía japo:

cháke:
2. Iporä ñanemandu’a
ntes. heve:
suenan estas consona
- ho - hu - hy karu’ÿre:
h: ha - he - hi
- ju - jy
j: ja - je - ji - jo omoirüta:
ko - ku - ky
k: ka - ke - ki - de platos típicos
que
räme. Escribo los nombres
ái réra oïva moñe’ë
- huguy - jaguare
te -
3. Ahai tembi’u paragu
haiha - jetapa - kamisa el texto.
- jatyta - kumand
a se encuentran en
- kesu - juru kokue
kyju - hesa - hovy

Actividades para
.
ente estas palabras
Ahai porä ko’ä ñe’ë. Escribo correctam
3.
yoayu:
casö:

consolidar los
purajhéi: nte y respondo.
ovái. Leo nuevame
jü: 4. Amoñe’ëjey ha amboh
ogueraháva pundie a. ¿Qué se hará?
ju, ajesarekóta, ñe’ë - Mba’épa ojejapót
hára he’íta ñe’ëjoa do las consonantes
estudiadas).
Ajapo kuatiarä (mbo’e

conocimientos
4. las oraciones, atendien
(La profesora dirá
rehe: «j - h - k»). Dictado
’erä. ¿A dónde debe ir?
- Moöpa ojehova

?
acompaña a la comida
tembi’úpe. ¿Qué
- Mba’e omoirüta
s «j - h- k».
de las consonante
correcta del uso
Conoce la utilización
las consonantes estudiadas.
nte considerando
Escribe correctame 19

9
apo
aikuaa - Tembi’u
Unidad 1: Ñembosar
Guarani 6.º
22

Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 9 18/01/2017 10:26:30 a.m.
U n i d a d
Ñembosaraikuaa - Tembi ‘ u apo
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Instrumentos de juegos
- Recetas de comidas

Capacidades
Expresión oral Temas
• Ohechakuaa mba’éichapa oporomomaiteiva’erä ojesarekohápe
mavándipa oï ha mba’eichahápepa ojojuhu hikuái. (Identifica for-
mas de saludo teniendo en cuenta el interlocutor y el contexto). Ñañomongeta - Expresión oral
• Porandu ha mbohovái atýpe
Comprensión de textos orales
• Oikümby oje’éva ichupe ohuga haçua, oiporu haçua Ñahendu haçua - Comprensión
tembiporu ogapypegua ha oikuaa haçua mba’éichapa de texto oral
ojapova’erä tembi’ukuéra ha opaichagua mba’e ijedádpe
çuarä. (Comprende instrucciones de juegos). • Aha’ä tutti frutti
• Oikümby mba’épa oje’ehína ichupe hogapypeguáre,
imbo’ehaoreguáre ha ambue ha’e oikóva rehe. (Comprende Ñamoñe’ë haçua - Lectura
situaciones presentadas en el hogar, escuela y en otros comprensiva
lugares donde se desenvuelve). • Ñane rembi’ukuéra ñanemopeteï

Comprensión de textos escritos


Ñe’ëtekuaa - Gramática
• Oikümby omoñe’ëva he’ihápe mba’éichapa ohugava’erä,
ojapova’erä tembi’u, oiporuva’erä tembiporu ogapypegua • Ñe’ëndýi
ha mba’éichapa ojapova’erä opaichagua mba’e ijedádpe
çuarä. (Interpreta la información básica contenida en Jehai hekopegua - Ortografía
instrucciones como receta de comidas, reglas de deportes
colectivos como fútbol, vóley y otros).
• Pundie: h - j- k
• Ohechakuaa mba’éichaguárepa oñeñe’ë opaichagua jehaipyre
omoñe’ëvape. (Describe personas, animales, fenómenos Jahai haçua - Redacción
naturales, lugares, situaciones y experiencias propias). • Tembi’u jejapo - Receta
kosinamegua
Expresión escrita
• Ohai omombe’uhápe hembiapo hogapýpe, imbo’ehaópe ha opaite Ñandekatupyryve haçua -
henda ha’e oikoha rupigua. (Describe situaciones presentadas en
Repaso
el hogar, escuela y en otros lugares donde se desenvuelve).
• Ohai mba’épa ojapo hogaygua, iñirünguéra ha ambue hapicha
ikuaahára ndive. (Describe personas, animales, fenómenos
naturales, lugares, situaciones y experiencias propias).

10

Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 10 18/01/2017 10:26:31 a.m.
Expresión oral, Comprensión de textos orales,
Comprensión de textos escritos y Expresión escrita.

Aikuaáta heta mba’e añembosarái


haçua, ajapokuaa haçua tembi’u ha
hetave mba’e.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

11

Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 11 18/01/2017 10:26:31 a.m.
Ñañomongeta - Expresión oral
Ñe’ë ayvu rupive jajokuaa - Nos conocemos mediante el diálogo
1. Añe’ë mboyve ajesareko ko’ä porandúre ha upéi aiporu ko’ä ñemongetápe.
Antes de conversar observemos las siguientes preguntas y luego las usamos en el diálogo.

- Mávapa oñe’ë. ¿Quién o quiénes hablan?


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

- Moöpa opyta hóga. ¿Dónde queda su casa?


- Máva ndivépa oiko. ¿Con quién vive?

Mba’éichapa
Oiko poränte Mba’etekópio Oho hese
oiko nde sy,
Arami. nde ru Luis. Felipe.
Antonio.

Ha iporä
Mba’éichapa Tranquilopa Mba’e la Sergio.
reiko Agustín. Sara. porte José.

12 Guarani 6.º
2. Añe’ë haçua. Para conversar.

- Ajerure che irünguérape tombohovái umi porandu oïva.


Solicito a los compañeros que respondan las preguntas.

- Mávapa oñe’ë. ¿Quién o quiénes hablan?


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

- Moöpa opyta hóga. ¿Dónde queda su casa?

- Máva ndivépa oiko. ¿Con quién vive?

3. Amombe’u mba’éichapa ahasa umi ára pytu’u (vacación) aja (mba’épa ajapo,
moöpa aha ha hetave mba’e). Cuento cómo pasé las vacaciones (qué hice, a dónde fui y
muchas cosas más).

6. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro al profe mi trabajo.

oï porä oï poräiterei

Expreso sentimientos y emociones a través del diálogo.


Comparto con el grupo mis emociones.

Unidad 1: Ñembosaraikuaa - Tembi’u apo 13


Ñahendu haçua - Comprensión de texto oral
Aha’ä tutti frutti – Juego tutti frutti
1. Ambojoaju ha amyesakä mba’épa he’ise. Uno con flechas y aclaro el significado
de las palabras.

oha’äva junta
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

oñeme’ëta jugador, competidor

ojojárö valdrá

ojoja’ÿrö si es igual

ombyaty si es desigual, distinto

2. Ahendu mba’éichapa ikatu ñaha’äta tutti frutti. Escucho como puedo jugar tutti frutti.

- Peteï oha’äva oñepyrüta he’i achegety guarani: a, ä, ch, e, ë… Uno de los competi-
dores iniciará el alfabeto guaraní: a, ä, ch, e, ë…
- Oñeme’ëta ichupe 10 kyta ndojojáirö ohaíva ambue ndive ha ojojárö iñangirü ojapó-
va ndive katu oñeme’ëta ichupe 5 kyta. Valdrá 10 puntos si lo escrito no coincide con
otro y si coincide valdrá 5.
- Oguerekovéva ñe’ë ijojaha’ÿva ombyatyvéta kyta (puntos), ha oganáta. El que ten-
ga mayor cantidad de palabras sin coincidir, juntará más puntos y ganará.
- Ojapopa raëva he’íta tutti frutti ha upéva oganáta. El que culmine y diga tutti frutti
ganará.
- Ojesareko techapyräre. Observa el ejemplo.

3. Aha’ä tutti frutti aty aty rupive, po temimbo’e ndive. Juego tutti frutti en grupos, con 5
compañeros.

4. Amoïmba tutti frutti. Completo el tutti frutti.


Tembi’u terä
Táva Mba’e - cosa Sa’y Ñembosarái Mymba Yva
mba’e he’ë
1. Atyra akärague andai kamby aguara arasa
2.
3.
4.
5.

14 Guarani 6.º
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Ñane rembi’ukuéra ñanemopeteï – Nuestra comida nos identifica
1. Mba’e tembi’u térä mba’e he’ë ñane mba’éva nde gustave. ¿Qué platos o postres
típicos nuestros te gustan más?
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

kesu, avatiku’i, ryguasu rupi’a, ky’ÿi


asuka, kanéla, limo pire, narä pire, eíra

2. Amoñe’ë haçua. Leo.


- Luis sy, ojapo tembi’u Paraguái ha omoï ipype umi ñane mba’eteéva hyepýpe heve
haçua.

- Ña María ojapo tembi’u ogueraháva avati ku’i.

- Tani ojapo mba’e he’ë ñane mba’éva ha hetereíva.

- Antonio omombe’u mba’e he’ë ogueraháva eíra.

3. Amoñe’ë mba’éichapa ojejapo tembi’u ñane mba’eteéva. Leo cómo se prepara los
platos tradicionales.

4. Amoñe’ë mombe’u. Leo la narración.

Tembi’u ha avati ku’i


Paraguái oguereko opaichagua tembi’u, ha pe hevéva ha’e hína ogueraháva
katuete ipype avati ku’i. Umíva apytépe jajuhu: sopa paraguaya, vori vori, chipa,
mbaipy (polenta) ha hetave tembi’u omopeteïva ñane retäme.

Unidad 1: Ñembosaraikuaa - Tembi’u apo 15


5. Ambopapapy ha amyesakä ñe’ë. Enumero y aclaro el significado de las palabras.
1. tembi’u ( ) de toda clase/tipo
2. avati ( ) rico
3. ku’i ( ) maíz
4. he ( ) comida
5. opaichagua ( ) molido
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

6. Amoñe’ëjey jehaipyre ha ambohovái. Leo nuevamente y contesto.


Mba’épa ogueraha ipype tembi’u heve haçua ha mba’e ojejapo ichugui. ¿Qué ingredientes
lleva para que la comida sea más sabrosa y qué se hace de la misma?

7. Aikytï kuatia ha amboja avati ra’anga. Upéi amyenyhë pa’ü oïva tembi’u
ikatúva ojejapo ichugui. Corto y pego la imagen del maíz. Luego completo los espacios con
las comidas que se elaboran del mismo.

Reconoce el significado del vocabulario.


Relaciona el contenido del texto con las experiencias previas.

16 Guarani 6.º
Ñe’ëtekuaa - Gramática
Ñe’ëndýi – Interjecciones
1. Ajesareko ta’angáre ha amoñe’ë. Observo la imagen y leo.

Cháke pe jagua ñarö!!! Ma’éna, ojeka!!!


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

E’a, mba’e oiko. Ñandejára, ivaiete!!!

Néike, jaha katu!!! Néike, pya’e!!!

Unidad 1: Ñembosaraikuaa - Tembi’u apo 17


– Para saber
Jaikuaa hagua
Ñe’ëndýi (Interjecciones): son palabras que denotan estados de ánimo: alegría, susto,
miedo, enojo y muchos más sentimientos.

Ejemplos: cháke, épa, néike, cháke, háke, épa, ñandejára, néina, néike, ma’éna, e’a,
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

nangána, hýpy, amóntema, araka’e, nde, anive.

2. Ambojoaju ojeporuveháicha ndive. Uno con lo más usual.

Nangána umi ho’áva ýpe.

Anive okaipaite pe so’o.

Nde che ndajapo mo’äi.

Amóntema ne akähatä che memby.

3. Ahai ñe’ëndýi ko’ä ñe’ëjoajúpe. Escribo interjecciones a estas oraciones.

opurahéi poräite.

vakapipopo ne akäre.

rejapo ivaíva che ra’a.

Identifica interjecciones.
Utiliza interjecciones adecuadas en sus expresiones.

18 Guarani 6.º
Jehai hekopegua - Ortografía
Pundie jeporu ha jehai: «j - h - k» - Uso de consonantes: «j - h - k»
1. Amoïmba ko’ä techapyrä, aiporu pundie oikotevëva. Completo estos ejemplos con las
consonantes que faltan.

asy pe agua arape. eta kyju ha ju’i oï ýpe. ova ha i yva y’a.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Iporä ñanemandu’a mba’éichapa ipu ko’ä pundie guaraníme. Es bueno recordar como
suenan estas consonantes.

h: ha - he - hi - ho - hu - hy
j: ja - je - ji - jo - ju - jy
k: ka - ke - ki - ko - ku - ky

haiha - jetapa - kamisa - huguy - jaguarete -


kyju - hesa - hovy - kesu - juru kokue - jatyta - kumanda

3. Ahai porä ko’ä ñe’ë. Escribo correctamente estas palabras.


casö: yoayu:

jü: purajhéi:

4. Ajapo kuatiarä (mbo’ehára he’íta ñe’ëjoaju, ajesarekóta, ñe’ë ogueraháva pundie


rehe: «j - h - k»). Dictado (La profesora dirá las oraciones, atendiendo las consonantes estudiadas).

Conoce la utilización correcta del uso de las consonantes «j - h- k».


Escribe correctamente considerando las consonantes estudiadas.

Unidad 1: Ñembosaraikuaa - Tembi’u apo 19

Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 19 18/01/2017 10:33:05 a.m.
Jahai haçua - Redacción
Tembi’u apoukapy - Receta de cocina

1. Aikytï kuatia ha amboja mba’e mymba ro’ópa ojeporu oñeñekosina


haçua (Togue 113) Corto y pego qué tipo de carne se utiliza para cocinar (Pág. 113)
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

20 Guarani 6.º
2. Amongora umi mba’e oñekotevëva ojejapo haçua sopa paraguaya. Encierro
en círculo los ingredientes de la sopa paraguaya.

mandi’o – juky – so’o – avati ku’i – ryguasu rupi’a

jety – kesu – ñandy – sevói – kumanda – ani – kamby


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

3. Ahai mba’éichapa ojejapo sopa paraguaya. Escribo cómo se prepara la sopa paraguaya.
Ñepyrürä ahai oñekotevëva:

Mba’éichapa oñembojehe’a:

Moöpa ambojy ha araka’épa anohë:

Redacta los pasos para la elaboración de una receta.


Utiliza el vocabulario aprendido sobre los platos tradicionales de nuestro país.

Unidad 1: Ñembosaraikuaa - Tembi’u apo 21


Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Amoñe’ë. Leo.

Tembi’u apo
Néike jajapo tembi’u, ñande vare’apáma oçuahëma aravo ojekaru haçua. Cháke jahava’erä
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

mbo’ehaópe, aníke jaha jakaru’ÿre, háke oïma tembi’u aku, vori hetereíva, omoirüta ichupe
sopa ha chipa guasu. Avei ikatu ñamoï ky’ÿi rykue heve haçua tembi’u.

2. Amyesakä ko’ä ñe’ë ha aiporu ñe’ëjoajúpe. Aclaro el significado de estas palabras.


Luego escribo oraciones.

japo:

cháke:

heve:

karu’ÿre:

omoirüta:

3. Ahai tembi’u paraguái réra oïva moñe’ëräme. Escribo los nombres de platos típicos que
se encuentran en el texto.

4. Amoñe’ëjey ha ambohovái. Leo nuevamente y respondo.


- Mba’épa ojejapóta. ¿Qué se hará?

- Moöpa ojehova’erä. ¿A dónde debe ir?

- Mba’e omoirüta tembi’úpe. ¿Qué acompaña a la comida?

22 Guarani 6.º
5. Anohë ñe’ëndýi ajuhúva moñe’ëräme. Extraigo las interjecciones encontradas en el texto.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

6. Amoha’anga ojehechahápe ko’ä ñe’ë oïva moñe’ëräme. Dibujo estas situaciones


presentadas en el texto.

Tembi’u apo

Tembi’u aku

Unidad 1: Ñembosaraikuaa - Tembi’u apo 23


U n i d a d
Mombe’usyry che pehengue
rehegua
2 • Ombohesakä ñe’ë he’ise jojáva ha
he’ise joavýva. (Aclara el significado de
sinónimos y antónimos).

Expresión escrita

“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Ohechauka ohaikuévo: oikuaaha umi


normatíva ojeporu haçua taikuéra,
Narración sobre mi fam ojehai haçua muanduhe ha tyapu tïgua
ilia rechaukaha; ha avei pe normatíva
oñembojoaju haçua morfemakuéra
ojuehe. (Demuestra en su redacción
que conoce la normativa de uso de
Capacidades las letras, del acento y de la marca
de nasalidad). (Aplica las normativas
sobre el uso de los morfemas).
Expresión oral
• Omombe’u oikümbyháicha opáichagua ohendúva térä
omoñe’ëva. (Reproduce el texto escuchado o leído).
• He’i mba’e hembiapo ha’e ha hogayguakuéra opavave
aravópe. (Comenta acerca de las actividades que realiza
Temas
y las que realizan sus familiares durante diferentes
momentos del día). Ñañomongeta - Expresión oral
• Ohechauka, iñe’ë rupi, mba’eichagua tékstopa pe • Mombe’u
he’ivahína (omokangyve térä omombareteve iñe’ë,
omomýi hete, oñe’ë hatäve térä mbegueve, iñe’ë pohýi, Ñahendu haçua - Comprensión
ha mba’e). (Utiliza en sus intervenciones orales tono,
de textos orales
ritmo y volumen adecuado de la voz, considerando el
contexto y el contenido del mensaje). • Mombe’u: «Richar iñakähatä»

Comprensión de textos orales Ñamoñe’ë haçua - Lectura


comprensiva
• Oikümby mavamáva rehepa oñeñe’ë jehaipyrekuéra
ohendúva ha umíva apytépe he’i máva rehépa oñeñe’ëve. • Vy’ápe ñembosarái ha ñeha’ä
(Identifica los personajes de un texto escuchado).
• Ohechakuaa mba’éichagua tekotevépa pe Ñe’ëtekuaa - Gramática
oñeñe’ëhahína jehaipyrekuéra ohendúvape ha he’i máva • Teroja mba’éva
ha’e oikuaaávapepa ojogua upéva. (Caracteriza a los
personajes de un texto escuchado).
Jehai hekopegua - Ortografía
• Muanduhe jeporu
Comprensión de textos escritos
• Ohechakuaa mavamávaguipa oñeñe’ë opaichagua
Jahai haçua - Redacción
jehaipyre omoñe’évape. (Reconoce los personajes en los
textos leídos). • Mombe’usyry
• Oikümby jehaipyrépe mamáva rehepa oñeñe’ë ha umíva
apytéguipa máva rehe oñeñe’ëve. (Reconoce personajes Ñandekatupyryve haçua -
y personaje principal de un texto). Repaso

2424 Guarani 6.º


Expresión oral, Comprensión de textos
orales, Comprensión de textos escritos y
Expresión escrita.

Amombe’use umi oikóva ápe ha pépe ñe’ë


ha jehai rupi.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Che Che katu…


Chéve Chéve amombe’usemi…
ojehu... katu…

Unidad 2: Mombe’usyry che pehëngue rehegua


2525
Ñañomongeta - Expresión oral
Mombe’u – Narración
1. Añembyaty che irü ndive ha añe’ë hendive. Formo grupo con un compañero y converso.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Ñe’ëndy
Pehëngue: familia
mborayhu: amor
joaju: unidad
pytyvö: ayuda

- Mba’épa arohoryve che pehëngue apytépe. ¿Qué es lo más importante dentro de mi


familia?
- Araka’épa roñembyaty oñopehënguekuéra. ¿Cuándo nos reunimos en familia?
- Mba’épa aipota che pehënguépe çuarä. ¿Qué deseos tengo para mi familia?

2. Aikytï kuatia ha amboja mbohapy ta’anga ahechahápe mborayhu pehëngue


apytépe (Togue 115) Corto y pego tres imágenes donde se vea amor familiar (Pág. 115)

26 Guarani 6.º
3. Amombe’u mbo’ehakotýpe. Cuento a la clase.
- Mba’éichapa héra che sy ha che ru. ¿Cómo se llaman mi mamá y mi papá?

- Mba’eichaitépa ha’ekuéra. ¿Cómo son ellos?


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

- Mboýpa che pehëngue. ¿Cuántos hermanos tengo?

- Araka’épa che aramboty. ¿Cuándo es mi cumpleaños?

- Araka’épa roñembyatypaite oñopehëngue. ¿Cuándo nos reunimos toda la familia?

4. Amboja che pehëngue ra’anga. Pego la foto de mi familia.

5. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro mi trabajo a mi profe.

oï porä oï poräiterei

Expresa sentimientos por su familia.


Cuenta sus emociones hacia su familia.

Unidad 2: Mombe’usyry che pehëngue rehegua 27


Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Mombe’u: «Richar iñakähatä» - Narración: «Richar iñakähatä»
1. Amoï mba’épa ojapo Richar. Coloco las acciones que realiza Richar.

ojeroky – osapukái – opopo – oñani


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Ahendu mombe’u omoñe’ëva mbo’ehára. Escucho la narración que lee la profesora.

Richar iñakähatä
Kuehe ka’aru Richar oñembosarái akähatäpópe ha sarambi ojapo hóga korapýpe: oñani,
opopo muralla ári, osapukái hatä opuraheikuévo.
Upéi oçuahë isy hembiapohágui ha ohecha mba’épa ojapo Richar; omopë ijyvotykuéra
rakä ha isy ipochyeterei hendive.

Sy: Richar, rehecha piko rejapóva.


Richar: Anínati nde pochy che ndive.
Sy: Pya’éke emoï porä umi ñande yvoty ne mitä’i saraki.
Richar: Oïma, amoï porämbaitéta che sy.
Sy: Eñatendéke Richar anivéma oikojey ko sarambi korapýpe.

3. Ambojoaju ñe’ëjoaju jehaipyre mombe’úgui. Pareo las oraciones de acuerdo al relato.


1. Richar oñembosarái ( ) ijyvotykuéra.
2. Sarambi ojapo ( ) isy hembiapohágui.
3. Upéi oçuahë ( ) hóga korapýpe.
4. Richar omopë ( ) akähatäpópe.

28 Guarani 6.º
4. Amongora mba’épa ojapo Richar. Encierro en círculo las acciones de Richar.

oguapy opopo okirirï


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

osapukái oke ojeroky

oñani oñembo’e

5. Ambohovái. Respondo.
- Mávapa ipochy. ¿Quién se enoja?

- Araka’épa oiko sarambi. ¿Cuándo sucedió el desastre?

- Máva piko iñakähatäite. ¿Quién es el cabezudo?

Reconoce al personaje.
Identifica el contenido del texto.

Unidad 2: Mombe’usyry che pehëngue rehegua 29


Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Vy’ápe ñembosarái ha ñeha’ä – Competencias deportivas
1. Ajesareko ta’angáre. Observamos las imágenes.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Ñomongetarãmi. Para conversar.


- Mba’épa jahecha ta’angápe. ¿Qué vemos en la imagen?
- Mávapa ha’e pe ñembosarái iporävéva ndéve çuarä ha reha’äsevéva. ¿Cuál es el
juego que más te gusta y qué quieres jugar?
- Mba’e club-gua piko nde. ¿De qué club sos?
- Mba’e ñembosarái piko reha’äve mbo’ehaópe. ¿Cuál es el juego que más te gusta
para competir en el colegio?

3. Amoñe’ë ha aikümby. Leo y comprendo.

Vy’ápe ñembosarái ha ñeha’ä


Che mbo’ehaópe, che michï guive aha’äkuaa: fútbol, básquetbol, hándbol, tenis ha
opaichagua ñeha’ä iporäve voi chéve çuarä.
Umíva apytépe iporä jaikuaa mba’éichapa oñeha’ä hekopetépe, umíva apytépe jaju-
hu: vóley, natación, golf, rugby ha hetave. Katuete fútbol ha’e hína oñeha’ävéva tapi-
cha apytépe ymave guive.
Iporä jaikuaa opa tapicha, deportekuéra ñane mombarete ha ñane mohesäiveha.
Ñeha’ä rupive iporä jaikuaa ogueruha ñandéve heta angirü javy’ave haçua.

30 Guarani 6.º
4. Ahai ha’érö añete térä japu ko’ä ñe’ëjoaju. Escribo si son verdaderas o falsas estas
oraciones.
- Ñeha’ä ha ñembosarái ome’ë tesäi.

- Ndahetái ñembosarái ikatúva ñaha’ä.


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

- Fútbol hína pe sa’ive oñeha’äva.

- Heta angirü ome’ë ñembosarái ñeha’ä.

5. Amongurusu mba’érepa iporä ñañembosarái. Marco con una cruz por qué es bueno
jugar, competir.

Hëe Nahániri
-Ñeha’ä ome’ë tesäi.
-Naiporäi ñembosarái.
-Iporäko mitä térä tuichavéva oñeha’ä oñembosarái.
-Mbo’ehaópe tekotevë añembosarái.
-Ñane mitä ajánte tekotevë ñañembosarái.

6. Ambohovái ko’ä porandu jehaipyrégui. Respondo estas preguntas de acuerdo al texto.


- Araka’e guivépa ñembosarái ojejapo ñepyrü ñeha’aharã. ¿Desde cuándo se inicia los
juegos en competencia?

- Mba’e ñembosaráipa ikatu aha’ä. ¿Qué juegos puedo competir?

- Mba’épa iporä aikuaa ñembosaráigui. ¿Qué debo saber de las competencias?

- Mba’érepa iporä añembosarái. ¿Por qué es bueno competir?

Unidad 2: Mombe’usyry che pehëngue rehegua 31


7. Aheka ñe’ëryrúpe mba’épa he’ise ko’ä ñe’ë. Busco en el diccionario el significado de
estas palabras.

ñembosarái: ha’ä:
angirü: rekove:

8. Aikytï ha amboja ñeha’ä ra’anga (deporte) ha ambohéra (Togue 115).


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Recorto y pego competencias deportivas (Pág. 115).

Pronuncia adecuadamente las palabras durante la lectura.


Relaciona palabras con su significado.

32 Guarani 6.º
Ñe’ëtekuaa - Gramática
Teroja mba’éva - Adjetivo posesivo
1. Ajesareko ta’angáre ha amoñe’ë. Observo las imágenes y leo.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Che róga Ñande róga

Pende sy Ñane mbo’ehao

– Para saber
Jaikuaa hagua
Teroja mba’éva (Adjetivo posesivo): es la palabra que indica la propiedad, posesión o perte-
nencia a una o varias personas, animal o cosa a que se refiere. Ejemplos: Che sy (mi madre),
nde haiha (tu lápiz), ijyva (su brazo).
- Che (mi) ñe’ë jurugua ha tïgua ndive. Ej.: Che po.
Papyteï: - Nde (tu) ñe’ë jurugua ndive. Ej.: Nde ao.
(singular) - Ne- (tu) ñe’ë tïgua ndive. Ej.: Ne akä.
- I, ij, iñ, h (su) Ej.: ijyva/ itúva/ iñakä.

- Ñande (nuestro/nuestra) ñe’ë jurugua ndive. Ej.: Ñande sái.


Papyeta: - Ñane (nuestro/nuestra) ñe’ë tïgua ndive. Ej.: Ñane mesa.
(plural) - Ore (nuestro/nuestra) ñe’ë jurugua ha tïgua ndive. Ej.: Ore ru.
- Pende (vuestro/vuestra) ñe’ë jurugua ndive. Ej.: Pende róga.
- Pene- ñe’ë tïgua ndive. Ej.: Pene mymba.
- I, ij, iñ, h (su) Ej.: isy/ija pysa/hesa.

Che mba’e: mío/mía Ore mba’e: nuestro/nuestra


Ne mba’e: tuyo/tuya Pene mba’e: vuestro/ vuestra (de ustedes)
Imba’e: suyo/suya Imba’ekuéra: de ellos
Ñane mba’e: nuestro/nuestra

Unidad 2: Mombe’usyry che pehëngue rehegua 33


2. Amoïmba teroja mba’éva ohoporävéva. Completo con adjetivos posesivos adecuados.
nde – ne ñande – ñane
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

jetapa kamisa rape mbo’ehao

pende – pene

ñu kokue

3. Amoïmba teroja mba’éva ikatúva aipuru ñe’ë jurugua térä tïgua ndive. Completo
con adjetivos posesivos que se pueden utilizar con palabras orales y nasales.

(mi) tia okosina. (nuestra, excluyente) jarýi marangatu.

4. Ambojoaju hekopete. Pareo según corresponda.

a. Ko pelota nde mba’e.

ä. Jopói che mba’e.

Reconoce los adjetivos posesivos.


Emplea adjetivos posesivos acordes a los sustantivos.

34 Guarani 6.º
Jehai hekopegua - Ortografía
Muanduhe jeporu: (´, ~) - Reglas de acentuación
1. Ajesareko ha upéi amoñe’ë. Observo y leo.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

óga mitä ovetä sái

2. Ahechakuaa ñe’ë oguerekóva muanduhe ha ambosa’y. Identifico las palabras


acentuadas y las pinto.
Amo mitä oïva ovetäme ohenói sapukáipe isýpe. Oiméne ojehu ichupe peteï mba’e
hína.

– Para saber
Jaikuaa hagua
Muanduhe ojehaíva (Acento gráfico o tilde): lleva acento gráfico o tilde cuando la vocal
tónica no es vocal final. Ejemplos: purahéi, mba’éichapa, péicha.

Muanduhe ojehai’ÿva (Acento fonético o no gráfico): no lleva acento gráfico o tilde cuando
la vocal tónica es vocal final. Ejemplos: jagua, mesa, kyha.

Muanduhe tïguáva: lleva marca de nasalidad cuando la vocal nasal forma sílaba con con-
sonante oral. Ejemplos: ovetä, akä.

3. Amohenda ko’ä ñe’ë he’iháicha muanduhe rehegua. Clasifico estas palabras de


acuerdo a su acentuación.
haiha - ára - akä - so’o - purahéi - kuratü - jeroky - yvága - moköi

muanduhe ojehaíva / ojehai’ÿva imuanduhe tïguáva

4. Amoï muanduhe oñekotevëhápe. Coloco acento donde es necesario.


moroti - vosa - héra - ñe’e - ári - petei - kuatia

Conoce las reglas de acentuación.


Acentúa correctamente palabras.

Unidad 2: Mombe’usyry che pehëngue rehegua 35


Jahai haçua - Redacción
Mombe’usyry che rekove - Narro una anécdota
1. Ahechakuaa jehaípe mombe’usyry rete oikotevëva ñepyrü, mbyte, paha. Identifico
la estructura de la narración.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Che róga ñúme


Amombe’úta mba’épa rojapo roikóvo táva Atyrápe.

Che ru ohasa heta mba’e ore ndive peteï óga roguerekohápe opaichagua mymba,
ome’ëva mba’apo upe távape.
Mymba ñemongaru, ñu ñangarekoha ha avei ka’avo ñemitÿ.

Ñúme oï tekove omotenondéva ñane retä.

2. Ahai mombe’usyry ahasava’ekue, añangareko hetepyre. Redacto una anécdota,


atendiendo su estructura.

Héra
(título)

Ñepyrümby
(inicio)

Mbyte
(desarrollo)

Paha
(final)

3. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro mi trabajo a mi profe.

oï porä oï poräiterei

Narra una anécdota.


Emplea palabras estudiadas.

36 Guarani 6.º
Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Amoñe’ë ñe’ëjoaju ha amoï muanduhe oñekotevëhápe. Leo y coloco la tilde donde
corresponda.

Che sype ojegueru opaichagua jopoi mitame guara.


Umi mbo’ehara oñangareko temibo’ekuerare.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Tuva karai mbarete, oñangarekova ipehenguere

2. Amohenda ko’ä ñe’ë he’i háicha muanduhe rehegua. Clasifico estas palabras de
acuerdo a su acentuación.
óga - peteï - sapukái - manga - so’o - purahéi - okë - ñeha’ä - yvy

muanduhe ojehaíva / ojehai’ÿva imuanduhe tïguáva

3. Amoïmba teroja mba’éva papyteï ñe’ëjoajúpe. Completo con adjetivos posesivos en


singular.
- ne memby iñarandu. - ru omba’apo heta.

4. Atýpe jajapo mba’épa ñanembo’e ñeha’ä. Escribo en grupo por qué es importante competir.
Techapyrä: “Ñembosarái ñeha’ä ogueru kakuaa mbarete”. Crecemos fuertes a través de las
competencias.

5. Ahai mbykymi ñembosarái ñeha’ä ahayhuvévagui. Escribo brevemente sobre el deporte


que más me gusta.

Unidad 2: Mombe’usyry che pehëngue rehegua 37


U n i d a d
3
Mombe’upy, kujerera, maravichu
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Leyenda, trabalenguas
y adivinanzas

Capacidades
Temas
Expresión oral
• He’i jey mombe’upy, küjererä ha hetave mba’e. (Reproduce Ñañomongeta - Expresión oral
leyendas, trabalenguas y más). • Küjererä ha pukarä

Comprensión de textos orales Ñahendu haçua - Comprensión


• Ombojoja umi mba’e oikóva ohendúvape umi mba’e de textos orales
rehe ha’e oñanduháicha oikóva ndive. (Compara hechos • Maravichu, maravichu
que ocurren en textos escuchados con situaciones de su
entorno). Ñamoñe’ë haçua - Lectura
comprensiva
Comprensión de textos escritos • Mombe’upy: «Ka’a rehegua»
• Ombojoaju umi mba’e ojuhúva jehaipyrépe umi mba’e
ha’e oikuaávavoi ndive. (Relaciona los hechos ocurridos
Ñe’ëtekuaa - Gramática
en el texto con su experiencia personal).
• Oikümby jehaipyrépe mavamáva rehepa oñeñe’ë ha • Ñe’ëtéva ñemosusü moneïva ha
mbotovéva
umíva apytéguipa máva rehe oñeñe’ëve. (Reconoce
personajes y personaje principal de un texto)
Jehai hekopegua - Ortografía
Expresión escrita • Pundieköi
• Omombe’ujey ohaikuévo mombe’urä omoñe’ëva térä
ohendúva. (Recrea un texto narrativo leído o escuchado). Jahai haçua - Redacción
• Ohechauka ohaikuévo omoñepyrüha hembiapokue • Maravichu jehai
oikuaamava voígui ha omohypy’ü ohóvo umi mombe’uséva.
Ñandekatupyryve haçua -
Repaso

3838 Guarani 6.º


Expresión oral, Comprensión de textos
orales, Comprensión de textos escritos y
Expresión escrita.

Che retä Paraguái oguereko


heta mba’e omopeteïva ichupe
ha upévare ahecháta:
mombe’upy, pukarä ha maravichu.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Unidad 2: Mombe’usyry che pehëngue rehegua 39


39

Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 39 18/01/2017 10:16:42 a.m.
Ñañomongeta - Expresión oral
Küjererä - Trabalenguas
1. Ahendu küjererä ha upéi ha’e. Escucho trabalenguas y luego lo digo.

- Ñembosarái mávapa ipya’eve. Jugamos y vemos quién es más rápido en el juego.


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

- Jehecha mávapa he’i poräve ko’ä küjererä. Vemos quién pronuncia mejor los
trabalenguas.

Che apopo
che py po’íre,
che py po’íre
apopo che. Tereho tereru
Apyka puku
terere, tereju terere
kupépe, aguapy
tereru.
apuka puku.

Yrupë oï ýpe
ýpe oï yrupë,
ype oï ýpe.

2. Ahechakuaa amoñe’ë porä haçua ha’ekuaava’eräha küjererä. Identifico la


importancia de la práctica de los trabalenguas para la lectura.
- Ombo’e ikatu haçua omoñe’ë ñe’ë ayvúpe. Enseña para la realización de la lectura oral.

- Oje’eva’erä heta jevy isÿi haçua omoñe’ëvo. Se repite varias veces para ayudar a la
fluidez de la lectura.

- Natekotevëi opyta ñane apytu’üme, tekotevë ja’e porä ñe’ënguéra ñamoñe’ëvo. No


es necesaria la memorización, lo importante es la correcta pronunciación.

40 Guarani 6.º
3. Aheka ambue küjererä ha amoñe’ë hekopete. Busco otros trabalenguas y los leo
correctamente.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

4. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro al profe mi trabajo.

oï porä oï poräiterei

Lee con fluidez los trabalenguas.


Valora la importancia del trabalenguas.

Unidad 3: Mombe’upy, kujerera, maravichu 41


Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Maravichu, maravichu – Adivinanzas
1. Aikuaa maravichu omoñe’ëva mbo’ehára. Conozco las adivinanzas leídas por el profe.

Maravichu, Továpe ikua, ijuky


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

maravichu ha opuka ha
mba’émotepa… ndaha’éi juru.

Ñe’ëndy -
Oï ojoykére Vocabulario
ha araka’eve
ndojohechái. typycha: escoba
yvyrapyryrÿi:
trompo
ratypykua: hoyuelo
tesa: ojo
ysysry: arroyo
Che retyma ha
ndaguatái ha
aguapýrö napu’äi.
Kuñakarai
Okakuaa ha akächara, óga
ndaha’éi mitä, mopotïha.
okororö ha
ndaha’éi mymba.

Ojere, ojere ho’a


peve omanorei.

Maravichu (Adivinanzas): son oraciones que describen


de manera indirecta una cosa, ayudan a ejercitar la
observación, muchas de ellas poseen rima.

42 Guarani 6.º
2. Amoñe’ë moñe’ërä. Leo el texto.

Sapy’ánte oiko
Heta jevy ñañe’ëvo tapichakuéra noikümbýi mba’épa pe ja’eséva ichupekuéra ha
omoambue pe marandu.

Upévare tekotevë ñamaña porä pe mávare ñañe’ëvo, ñaporandu hesakäpa pe


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

ñamombe’úva ichupe, avei ha’e tañanerendu ha péicha jahecháta oçuahë poräve-


ha ja’éva.

3. Ahesa’ÿijo ñe’ë oïva moñe’ëräme ambojoajúvo. Aclaro el significado de las palabras del
texto uniendo con flecha.

tapicha es necesario

kümby aviso, información

ambue otro, otra

marandu entender

tekotevë persona

4. Ahechakuaa mba’érepa iporä ñamyësakä ja’éva. Vemos la importancia de las


aclaraciones al hablar.

-Ñamaña porä pe mávare.

-Ñaporandu hesakäpa ja’éva.

-Tañanerendu tapicha ñañe’ëvandi.

Valora el objetivo de las adivinanzas.


Entiende lo que escucha.

Unidad 3: Mombe’upy, kujerera, maravichu 43


Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Mombe’upy: «Ka’a rehegua» - «Yerba Mate»

1. Aikytï kuatia ha amboja ta’angakuéra (Togue 117) Corto y pego imágenes (Pág. 117).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Amoñe’ë mombe’upy «Ka’a rehegua». Leo la leyenda de la «Yerba Mate».

Ka’a rehegua
Oikojeraka’e peteï karai ohayhuetereíva itajýra peteïmíme. Mitäkuña porä ha imarangatúva. Itú-
va hakate’ÿeterei hese ha ndoikuaái mba’épa ojapóta ani haçua ojehu ichupe mba’eve ivaíva
ha ha’e oikuaa ko yvy apére oïha heta tekove ñaña. Upévare pe karai ogueraha mombyry
itajýrape okyhyjégui umi mba’e vaígui, oho avei hendive hembireko.
Heta oguata rire oike hikuái peteï ka’aguy tuichávape ha upépe opyta oiko hikuái.
Upépe pe karai oñemitÿ ha sapy’ánte oï ára ndoguerekoiha mba’eve ho’uva’erä; upéicha
ramo oheka ka’aguýre yva térä eíra ho’u haçua. Heta ára upéicha ohasa asy. Ko’ä mba’e
nomokangýi ichupekuéra ha ko’ë ko’ërente oñemitÿve hikuái.
Peteïjey oçuahë hogapekuéra peteï karai tujami ha he’i óga járape:
– Ikatúpa apytami ko pyhare akemi pende rógape.
Omoneï ichupe ogajára, ha he’i itajýrape: – Tereho che rajy, umi mba’emimi jarekóva ñane
rembi’urä eme’ë ko karaípe, oiméne niko iñembyahýi.
– Ha péicha ome’ëmba umi mba’e oguerekomíva upe karai poriahúpe. Upéi ko’ë rire pe
karai ojekuaauka óga járape, ha’eha Ñandejára remimbou.

44 Guarani 6.º
He’i óga járape:
- Ñandejára ningo ohepyme’ëse ndéve reñangareko porä rehe nde rajýre ani haçua oje-
hu ichupe mba’eve ivaíva, ha omano’ÿ haçua araka’eve, ajapóta ichugui ka’avo. Áça
guive ñahenóita ichupe Ka’a.
Heta mba’e vai ha iporäva ikatúta ko’águi ojejapo. Araka’eve nomanomo’äi. Oñekytïmba
ramo jepe hakä, heñói pyahu jevýta ha iporävéta.
Ha péicha, ko mitäkuña porägui oikoraka’e pe ojeporúva heta mba’erä ha ojekuaáva opárupi,
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

hérava Ka’a.

Mombe’upy (Leyendas): son relatos fantásticos, que pudie-


ron acontecer pero que nos envuelve con su fantasía y forma
parte del folclore oral y que posteriormente se pasó al papel.

3. Amongora ko’ä ñe’ë apytégui oï poräva. Encierro en círculo la palabra correcta.


- Karai ohayhueterei hembirekópe - itajýrape
- Mitäkuña ivai ha iñaña - iporä ha imarangatu
- Karai oraha itajýrape açui - mombyry
- Ha’ekuéra oho oike távape - ka’aguýpe
- Kuimba’e oçuahëva imitä - ituja
- Ogajára imarangatu - iñaña
- Ohepyme’ë Ñandejára - tujami
- Mitäkuñágui oiko mymba - ka’a

4. Ambosa’y mba’e temiandu oïva mombe’upýpe. Coloreo el sentimiento presente en la leyenda.


vy’a’ÿ mborayhu jeikovai aguyje

5. Aheka ñe’ëryrúpe. Busco en el diccionario.


moneï: ñemitÿ:
remimbou: rajy:
tekove: hembireko:

Identifica al personaje principal.


Relaciona las palabras con sus significados.

Unidad 3: Mombe’upy, kujerera, maravichu 45


Ñe’ëtekuaa - Gramática
Ñe’ëtéva ñemosusü moneïva ha mbotovévape - Conjugación
de verbos en forma afirmativa y negativa

1. Ajesareko ha upéi amoñe’ë. Observo y luego leo.


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

okaru ndokarúi

oñe’ë noñe’ëi

osapukái ndosapukáiri

Conjugar verbos consiste en dar número y persona a los verbos, mediante morfemas
prefijos y sufijos, considerando las partículas que corresponde a cada pronombre
personal para su conjugación. Al pasar a la forma negativa se considera si el verbo
es oral o nasal ya que los prefijos varían. (Nd para los verbos orales y n para los verbos
nasales y el sufijo i al final del verbo y cuando el verbo termina en i se agrega el sufijo
ri. Ejemplos: Nd + akaru + i: ndakarúi; n + asë + i: nasëi; n + akirirï + ri: nakirirïri.

46 Guarani 6.º
2. Amoïmba teraränguete. Completo con el pronombre personal.

moneïva – afirmativa mbotovéva – negativa


Che aguata aguatá
reguata ereguatá
Ha’e oguata oguatá
jaguata ajaguatá
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Ore roguata oroguatá


peguata apeguatá
Ha’ekuéra oguata oguatá

3. Ambotove ñe’ëtéva. Paso al negativo estos verbos.

ñenói oúi ñambyatýi orojerokýi

4. Ahai ñe’ëtéva moneïva. Escribo los verbos afirmativos.

- nderepurahéiri:

- nañamoñe’ëi:

- ndapeguapýi:

- nañotÿi:

- ndopói:

- noroha’äi:

5. Ahai ñe’ëjoaju aipuruhápe ñe’ëtéva «maña» moneïva ha mbotovévape. Escribo


oraciones con el verbo «mirar» en afirmativa y negativa.

Moneïva:

Mbotovéva:

Reconoce verbos en afirmativo y negativo.


Empleo correctamente los verbos afirmativos y negativos.

Unidad 3: Mombe’upy, kujerera, maravichu 47


Jehai hekopegua - Ortografía
Pundieköi – Digrama
1. Amoñe’ë hekopetépe taikuéra. Pronuncio correctamente las letras.

ch – rr – mb – nd – ng – nt
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Amoïmba ko’ä ta’anga réra. Pongo nombre a estas imágenes.

Ñe’ëndy -
Vocabulario
mbaraka: guitarra
angu’a: mortero
ñande: nosotros

Los digramas (Pundieköi): están compuestos por dos consonantes inseparables, ya que
son una sola letra con un solo sonido forman sílaba con una vocal. Se clasifican en orales
(ch, rr) y nasales (mb, nd, ng, nt). Ejemplo: typycha: ty- py- cha / mymba: my- mba.

3. Ambosa’y pundieköi oïva ñe’ëme. Coloreo el digrama de las palabras.


mbói ñandy ñemongeta pehëngue
achegety chavurro ndénte emongu’e

4. Ambojoaju pundieköi ohóva ñe’ë ndive ha amoïmba. Uno con el digrama que
corresponda y completo.
mb a uja
ch o’ehao
ng avaka i

5. Amoñe’ëpehë ko’ä ñe’ë. Separo en sílabas estas palabras.


tembi’u: kuäirünguéra:
andai: marangatu:
tuicha: mombyry:

Distingue digramas en las palabras.


Separa correctamente las palabras que contiene digramas.

48 Guarani 6.º
Jahai haçua - Redacción
Maravichu jehai – Redacción de adivinanzas
1. Ahai haçua maravichu iporä aikuaa ko’ä mba’e. Para redactar una adivinanza es bueno
saber lo siguiente.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

- Aheka pe mba’e omomaravichuséva. Busco el objeto para la adivinanza.

- Ahecha moköi térä mbohapy teroja upe mba’e oguerekóva. Busco dos o tres califi-
cativos del objeto.

- Ajuhu ñe’ë he’íva mba’éichapa upe mba’e. Encuentro las palabras precisas.

- Aipuru sa’i ñe’ë, aikotevëvante. Utilizo pocas palabras, solo las necesarias.

Techapyrä:

Maravichu, maravichu, mba’émotepa.

- Sapy’ánte hatä ha sapy’ánte imbegue, oï araro’y ha arahakúpe avei.

Yvytu

2. Ahai maravichu, ajesareko mba’éichapa ajapova’erä. Escribo adivinanzas, atiendo


como escribir.

Unidad 3: Mombe’upy, kujerera, maravichu 49


3. Amoha’anga maravichukuéra ahaiva’ekue. Dibujo las adivinanzas escritas.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Redacta adivinanzas.
Utiliza el vocabulario aprendido.

50 Guarani 6.º
Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Ambohasa ñe’ëtéva moneïvape. Paso a verbos afirmativos.
noñembosaráiri:
ndajapukái:
nerekirirïri:
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

ndokéi:

2. Amoïmba ko’ä pa’ü pundieköime. Completo los espacios con digramas.


Horizontal
1. Fábula guaraníme oje’e.
2. Coco oje’e guaraníme.

Vertical
1. Hijo, hija, sy he’i.
2. Mymba michï ha ipya’éva.
3. Lejos ja’e guraníme.
4. Inteligente oje’e.

1.

3.

2. 2. 4.

3. Aheka ambue mombe’upy réra ha ahai. Busco el nombre de otras leyendas y escribo.

Unidad 3: Mombe’upy, kujerera, maravichu 51


U n i d a d
Mombe’ugua’u
4
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Expresión escrita
• Omombe’u jey ohaikuévo mombe’urä, ñe’ëpoty
Mitos ha mombe’ugua’u omoñe’ëva térä ohendúva.
(Recrea un mito leídos o escuchado).
• Ohai porä oñeikümby porä haçua ä puso jeporu.
(Escribo correctamente el uso del puso).

Capacidades
Temas
Expresión oral
• Omohenda porä pe he’íva oikuaa rupi mávandipa ha
Ñañomongeta - Expresión oral
mba’eichahápepa oñe’ëhína, ha avei mba’epahína
hembipota. (Comunica adecuadamente sus ideas de • Mombe’ugua’u: «Luisö»
acuerdo con su interlocutor, la situación y su intención
comunicativa). Ñahendu haçua - Comprensión
• Omombe’u oikümbyháicha opáichagua omombe’úva térä
de textos orales
omoñe’ëva. (Reproduce el texto escuchado o leído).
• Oiporu, oñe’ënguévo, umi ñe’ë pyahu guaranimegua. • Mombe’ugua’u: «Luisö»
(Utiliza, al hablar, el vocabulario aprendido).
Ñamoñe’ë haçua - Lectura
Comprensión de textos orales comprensiva
• Ohechakuaa mba’e rehetépa ha ambue mba’éguipa avei • Mombe’ugua’u: «Moñái»
oñe’ëhína umi ohendúva. (Distingue ideas principales de
otras secundarias en textos escuchados).
Ñe’ëtekuaa - Gramática
• Ohechakuaa jehaipyre ohendúvape umi he’iva ohoha
ojuehe ha pe oñeha’aröva ichugui. (Reconoce en textos • Ñe’ëtéva mboyvegua:
escuchados las palabras relacionadas entre sí y el mensaje • Ára mboyvegua yma: raka’e
del texto). • Ára mboyveguaiteve:va’ekue
• Ohechakuaa jehaipyrépe umi oñepyrüva marandúgui
ojekuaávagui voi ha oñembopypukuha ohóvo. (Reconoce
Jehai hekopegua - Ortografía
textos escuchados que comienzan con información ya
conocida sobre la cual se va profundizando). • Puso «’» jeporu

Comprensión de textos escritos Jahai haçua - Redacción


• Ombojoavy umi mba’e ikatúva oiko añetehápe umi • Mombe’ugua’u jehai
ndaikatu mo’äivagui oiko añetehápe. (Diferencia fantasía
y realidad). Ñandekatupyryve haçua -
• Omyesakä umi ñe’ë nahesakä poräiva térä oikuaa’ÿva Repaso
oiporuhápe ñe’ëryru, a ñe’ë he’ise jojáva. (Aclara palabras
conocidas y desconocidas con ayuda del diccionario).

5252 Guarani 6.º


Expresión oral,
Comprensión de textos
orales, Comprensión de
textos escritos y Expresión
escrita.
Mombe’ugua’u
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

ojapo ñane
tavarandu
Paraguái
rembijeroviaha.

Unidad 3: Mombe’upy, kujerera, maravichu


5353
Ñañomongeta - Expresión oral
Mombe’ugua’u: «Luisö» – Mito: «Luisö»
1. Amaña ta’angáre ha ambohéra. Observo las imágenes y escribo sus nombres.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Ambohovái ko’ä porandu. Respondo estas preguntas.


- Mávamávapa umi Tau ha Kerana memby. ¿Quiénes son los hijos de Tau y kerana?

- Mávapa pe oikóva oguata asajekue. ¿Quiénes deambulan por la siesta?

- Mávapa pe osëva pyhare. ¿Quién sale por la noche?

54 Guarani 6.º
3. Ajapysaka mombe’ugua’u ñemoñe’ëre. Atiendo la lectura del mito.

Luisö Ñe’ëndy - Vocabulario


Mymba jaguápe ojoguáva, ivai, hesa vera ha iñakä guasu.
Pyharepyte oho ojapajeréi te’öngue ári, upévare hesa’yju yma guare: lo de antes
ha ine. oñemombe’u: se cuenta
ojeguerovia: se cree
Osëje avei pyhare oguahu puku, maymáva ohendúvape marandu: aviso
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

omopirïmba. Sapy’arei reñandu ramo opoko nde rehe ipo hyakuä: olor
ro’ysäva, upéva ha’e Luisö, nemomarandúva oçuahëma-
ha nde ára paha.
Oïramo kuña imembýva poköi kuimba’e ojoapykuéri, ija-
pytépe oïva’erä katuete Luisö.

4. Ambohovái porandu mombe’ugua’u Luisö rehegua. Respondo las preguntas referentes


al mito Luisón.
- Moöpa oho pyhare Luisö. ¿A dónde va el Luisón a la noche?

- Luisö piko hyakuä porä. ¿El Luisón huele bien?

Nahániri, hyakuä vai.

- Mba’e nemomarandu opokorö nde rehe Luisö. ¿Qué te anuncia Luisón si te toca?

- He’i hemiandu umi mombe’ugua’u rehe. Expresa que siente al escuchar hablar sobre los mitos.

- Omombe’uve oikuaáva umi mombe’ugua’u rehegua. Comenta lo que sabe sobre los mitos.

Mombe’ugua’u (Mitos): son relatos fantásticos, folclóricos, que for-


man parte de la creencia popular de un pueblo. Son narrados de
forma oral de generación en generación.

5. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro al profe mi trabajo.

oï porä oï poräiterei

Reproduce mitos.
Emplea adecuadamente el vocabulario aprendido.

Unidad 4: Mombe’ugua’u 55
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Mombe’ugua’u: «Luisö» – Mito: «Luisö»
1. Amoñe’ë jevy mombe’ugua’u Luisö. Vuelvo a leer el mito Luisón.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Luisö
Mymba jaguápe ojoguáva, ivai, hesa vera ha iñakä guasu. Pyharepyte oho ojapajeréi
te’öngue ári, upévare hesa’yju ha ine.
Osëje avei pyhare oguahu puku, maymáva ohendúvape omopirïmba. Sapy’arei reñan-
du ramo opoko nde rehe ipo ro’ysäva, upéva ha’e Luisö, nemomarandúva oçuahëma-
ha nde ára paha.
Oïramo kuña poköi imembýva kuimba’e ojoapykuéri, ijapytépe oïva’erä katuete Luisö.

2. Amombe’u mba’éichapa hete Luisö. Cuento cómo es el cuerpo de Luisón.

3. Ambopapapy oikohaguéicha mombe’ugua’u Luisöpegua. Enumero la secuencia del


mito Luisö.

Kuña poköi imembýramo kuimba’e ojoapykuéri, ijapytépe oïva’erä katuete Luisö.

Ojapajeréi te’öngue ári upévare hesa’yju ha ine.

Maymáva ohendúvape omopirïmba.

Relaciona a través de la imagen lo acontecido.


Reconoce las situaciones presentadas en el mito.

56 Guarani 6.º
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Mombe’ugua’u: «Moñái» – Mito: «Moñái»
1. Aikytï kuatia ha amboja ta’anga, Moñái ykére (Togue 119). Recorto y pego
imágenes a lado de Moñái (Pág. 119)
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Amoñe’ë mombe’ugua’u Moñái. Leo el mito Moñái.

Moñái
Moñái ndaje oiko ñu ha ka’aguýre. Tape oïva rupi ou ha oho.
Karaíramo gua’u oiko, oñangareko yvytu ha guyrakuéra rehe; ha’éichagua ndaipóri
umi tendáre.
Moñái hembiapo vai, omonda ha oipytyvö umi hembiapo vaívape avei.
Moñái ojejukava’ekue, ojehapy itakuápe.

3. Aheka ñe’ëryrúpe. Busco en el diccionario.


ñu: ka’aguy:

tape: yvytu:

guyra: monda:

pytyvö: hapy:

Unidad 4: Mombe’ugua’u 57
4. Ahaiguy oïporäva. Subrayo lo correcto.
Moñái oiko:
- táva rehe.
- ñu ha ka’aguýre.
- táva ha ñu rehe.

Moñái hembiapo:
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

- porä.
- vai.

Moñái oñangareko:
- isy ha itúvare.
- yvytu ha guyrakuérare.

Moñái oipytyvö:
- heko porävape.
- omondavápe.

5. Amoha’anga Moñáime ka’aguy mbytére oñemombe’uháicha moñe’ëräme.


Dibujo al Moñái en medio del bosque como lo describe en el relato.

Lee interpretando el mito.


Identifica las características del personaje del mito.

58 Guarani 6.º
Ñe’ëtekuaa - Gramática
Ñe’ëtéva mboyvegua - Tiempos pretéritos
1. Amoñe’ë. Leo.
Ymaguare, kaguare. Yma ndajeko raka’e oiko...
Hace mucho, mucho tiempo...
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Amoñe’ë mombe’ugua’u Kurupi. Leo el mito Kurupi.

Kurupi (Adaptación)
Yma jeko oikoraka’e peteï karia’y karape’i asajepyte ka’aguýre, kañyhápe. Ha
omuñaraka’e peteï mitäkuñáme asajerei oikóva ha’eño.
Upe mitäkuña ojejuhúramo guare hendive, tuichaiterei oñemondýiva’ekue ohechávo
karia’y karape hete haguepáva ha ipire havarapávape.
Ndaipóriva’ekue kuña oñanisë’ÿva ohechávo kuimba’e vaietépe.
Kurupi ombotarova ha ojuka ndajeko raka’e mitäkuñáme oipota rupi imba’erä.

Unidad 4: Mombe’ugua’u 59
4. Aguenohë umi ñe’ëtéva ojehaiguýa. Extraigo los verbos subrayados.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Ára mboyveguaiteve (Pretérito pluscuamperfecto): expresa la acción realizada con ma-


yor anterioridad. Lleva el morfema o partícula sufija «va’ekue», que se agrega al final del
verbo.
Ára mboyvegua yma (Pretérito remoto): expresa una acción realizada hace mucho
tiempo. Indica el tiempo de los orígenes o de la antigüedad lejana, con él se introducen
los mitos y las leyendas. Lleva el morfema o partícula sufija «raka’e».
Observación: cuándo se pregunta con «raka’e» se responde con «va’ekue». Ejemplos:
Yma piko rehenduraka’e Kurupi rehegua. Hëe, ahenduva’ekue.

4. Amohenda ñe’ëtéva ára mboyveguápe. Clasifico los verbos en tiempos pretéritos.

Ára mboyvegua yma - Pretérito Ára mboyveguaiteve -Pretérito


remoto (raka’e) pluscuamperfecto (va’ekue)

5. Amoïmba ñomongeta aiporu «raka’e» – «va’ekue». Completo el diálogo con «raka’e» –


«va’ekue».
—Yma rehenduraka’e mombe’ugua’u.
—Hëe, ahenduva’ekue mombe’ugua’u.
—Mávapa omombe’u ndéve ko’ä mba’e…
—Che sy omombe’u chéve.
—Ha nde sýpe piko máva omombe’u
—Che taita omombe’u ichupe.

Clasifica correctamente los tiempos del pretérito.


Identifica los tiempos del pretérito remoto y pluscuamperfecto en oraciones.

60 Guarani 6.º
Jehai hekopegua - Ortografía
Pundie puso «’» jeporu - El puso «’»
1. Amoñe’ë hekopetépe taikuéra. Pronuncio correctamente las letras.

Ka’i Ka’a Ko’ë


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Ka’aguy Mbói Ñe’ë

Hu’u Mbo’e So’o

El puso «’» es una consonante glotal, intervocálica, es decir, va entre vocales


y produce una interrupción glotal entre las mismas, ocupa el último lugar en el
achegety guaraní.

2. Amoï hekópe puso «’». Coloco el puso «’» donde sea necesario.
- Hae oho koë jave.
- Pe kuimbae oñeë isy ndive.
- Kaarúpe, Lui oho mboehaópe.

3. Amopehë ko’ä ñe’ë oguerekóva puso ha ahechakuaa mávandi oho. Separo en


sílabas e identifico a quien acompaña el mismo.
- ha’ekuéra:
- moñe’ë:
- tyre’ÿ:
- ha’ä:
- omuñava’erä:

4. Ahai ñe’ë kuatiarä. Escribo dictado de palabras.

5. Amoï ñe’ëjoajúpe ñe’ë oguerekóva puso ahaiva’ekue kuatiaräme. Uso en oraciones las
palabras que tienen puso escritas en el dictado.

Identifica el uso del puso.


Separa correctamente las palabras que tienen puso.

Unidad 4: Mombe’ugua’u 61
Jahai haçua - Redacción
Mombe’ugua’u jehai – Redacción de mito
1. Chemandu’a Jasy Jatere mombe’ugua’úre ha amongora. Recuerdo el mito Jasy Jatere y
encierro en círculo.

Jasy Jatere: tuja - mitä’i


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

oiko: pyhare - asaje


hesa: hovy - hü
iñakärague: hü - sa’yju
oiko: aóre - opívo
ipópe oguereko: haiha - ka’aräka

2. Ahai ñe’ëjoaju, ojehechahápe mba’éichapa Jasy Jatere rete. Escribo oraciones, describiendo
al Jasy Jatere físicamente.

3. Amoñe’ë che rembiapo, ojehechahápe mba’éichapa Jasy Jatere ha amoha’anga.


Leo mi trabajo donde se describe al Jasy Jatere y dibujo.

4. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro al profe mi trabajo.

oï porä oï poräiterei

Escribe correctamente oraciones teniendo en cuenta la unidad.


Utiliza palabras precisas para expresar la descripción.

62 Guarani 6.º
Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Amoñe’ë mombe’ugua’u. Leo el mito.

Mbói Tu’ï (adaptación)


Yma ndajeko oikoraka’e peteï mymba ivai ha tuichaitereíva. Hete ojoguava’ekue mbói-
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

pe, ijuru ha’ete tu’ï.


Oguerekova’ekue ipoguýpe oïva karugua guasu, tuju ha y renda ojepysova’ekue umi
ñu rehe.
Mbói Tu’ï oñangareko ndajeko raka’e umi mymba oikova’ekue yvy ári ha ýpe avei.

2. Anohë ñe’ëtéva ára mboyveguápe oïva. Extraigo verbos en tiempo pretérito.


Ára mboyvegua yma (pretérito remoto)

Ára mboyveguaiteve (pretérito pluscuamperfecto)

3. Anohë ñe’ë oguerekóva pundieköi. Extraigo palabras con digramas.

4. Ahai ñe’ëjoaju amombe’uhápe mba’éichapa Mbói Tu’ ï, hete ha hekovépe. Escribo


oraciones describiendo al Mbói Tu’ ï de cuerpo y andanzas.
Hete:

Hekove:

Unidad 4: Mombe’ugua’u 63
U n i d a d
Ñe’epoty – Purahéi
5
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Poesía - Canción

Capacidades
Temas
Expresión oral
Ñañomongeta - Expresión oral
• He’ikuaa jey ñe’ëpoty. (Reproduce poesías).
• Ñe’ëpoty: «Sapatu pyahu»
Comprensión de textos orales
Ñahendu haçua - Comprensión
• Ohechakuaa mba’e rehepa oñeñe’ë opaichagua jehaipyre
(ñe’ëpoty) omoñe’ëvape. (Identifica el tema de la poesía). de textos orales
• Ohechakuaa mba’épepa umi mba’e porä ha mba’e vai • Ñe’ëpoty: «Yvoty ára»
oñemombe’úva jehaipyre ohendúvape. (Reconoce valores
y antivalores presentes en textos escuchados). Ñamoñe’ë haçua - Lectura
comprensiva
Comprensión de textos escritos • Ñe’ë ipu ha ijehai jojáva
• Oikümby mba’etépa he’ise hína umi jehaipyre omoñe’ëvape, • Ñe’ë ipu ha ijehai joguáva
umi ñe’ë guaraníme ikatúva he’ise heta mba’e. (Comprende
el significado contextual de lo leído, considerando Ñe’ëtekuaa - Gramática
homónimos y parónimos).
• Ñe’ëjoaju ñemohenda máva he’íva
• Ohechakuaa umi mba’e jehaipyre retepýpe oïva rupi
ohechakuaakuévo. (Identifica la unidad de la estructura del
texto).
Jehai hekopegua - Ortografía
Expresión escrita • Ñe’ë riregua iñe’ëpehëteïva
• Omombe’u jey ohaikuévo ñe’ëpoty omoñe’ëva térä
ohendúva. (Declama poesías escritas o escuchadas). Jahai haçua - Redacción
• Ohai porä, oñeikümby porä haçua he’iséva. (Escribe • Ñe’ëpoty jehai
correctamente, considerando la unidad del tema).
Ñandekatupyryve haçua -
Repaso

6464 Guarani 6.º


Expresión oral, Comprensión de textos
orales, Comprensión de textos escritos y
Expresión escrita.

Ñe’ëpoty rupive ñamombe’u


ñane remiandu.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Unidad 5: Ñe’epoty – Purahéi


6565
Ñañomongeta - Expresión oral
Ñe’ëpoty: «Sapatu pyahu» - Poesía: «Sapatu pyahu»
1. Ñañomongeta mboyve jajesareko ko’ä porandúre. Antes de conversar, atendemos
estas preguntas.

- Mba’érepa oiméne héra péicha ko ñe’ëpoty «Sapatu pyahu». ¿Por qué se llamará así la
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

poesía?

- Mba’éichapa ñañeñandu ojeguerurö ñandéve jopói. ¿Cómo nos sentimos cuando nos
traen un regalo?

- Mávapa ogueru jepi ñandéve jopói. ¿Quiénes


suelen traernos regalos?

- Mba’e jopóipa nde reipota ojegueru ndéve.


¿Qué regalo te gustaría recibir?

2. Amoñe’ë ñe’ëpoty. Leo la poesía.

I IV VII
Che ru ogueru Ndaipe’asevéi Jepe chejopy
sapatu pyahu, chembopyrasy, añembesu’u,
oipota amonde Ijapiru’a ndaipe’amo’äi
ani chero’y. chepyta piro. sapatu pyahu.

II V Ohai Pablino Gómez


Arohoryete Iñakuruchï
avy’aiterei, otytyjehýi
arosapukái nacherendavéi.
ha chejurujái.
VI
III Pya’e aguapy
Amonde mbegue, hasyeterei,
ajokua atä cherasë soro
kyhyje aguata nakirirïvéi.
añepysänga.

66 Guarani 6.º
3. Ambohovái ñe’ë rupive. Respondo oralmente.
- Mávapa ogueru sapatu. ¿Quién trajo un par de zapatos nuevos?

- Mávapepa ojegueru sapatu pyahu. ¿A quién se le trajo un par de zapatos nuevos?

- Mba’éichapa oiméne oñeñandu isapatu pyahúva. ¿Cómo se sentirá el que tiene zapatos
nuevos?

- Mba’éichapa opyta hese isapatu. ¿Cómo le queda su zapato?


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

- Mba’éichapa oï ipy sapatu ryepýpe. ¿Cómo está su pie dentro del zapato?

- Oipe’áta piko isapatu pyahu. Mba’érepa. ¿Se quitará su zapato? ¿Por qué?

4. Amongora pe ohechaukáva mba’épa añandu amoñe’ëvo ñe’ëpoty. Encierro en


círculo la cara que exprese qué siento hacia la poesía.

vy’a pochy

5. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro al profe mi trabajo.

oï porä oï poräiterei

Se expresa en guaraní.
Utiliza vocabulario estudiado.

Unidad 5: Ñe’epoty – Purahéi 67


Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Ñe’ëpoty: «Yvoty ára» - Poesía: «Yvoty ára»
1. Ajesareko ko’ä ta’anga ñe’ëpotýpe ojeporúvare ha ahai iguýpe herakuéra. Observo
las imágenes utilizadas en la poesía y escribo sus nombres.

yvoty - guyra - ñe’ä - panambi - mainumby - yvoty ára


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Ahendu ñe’ëpoty «Yvoty ára». Escucho la poesía «Yvoty ára».

Yvoty ára
Yvoty ára guyra oiméva yvoty ára
Iporäitéva oñe’ëmbáma oçuahënguévo
Ombohorýva pe ñande ári hyakuä jevýma
ñane ñe’ä ojeroky mayma yvoty
ipyahupáma yvotytýre rosa ha lirio
opa oiméva Panambiháma clavel ha romero
peju opavavéva ha iñirühára pe ñane ánga ombohory.
ñamomorä ku mainumby
Pedro Encina Ramos rembiapokue

3. Ambojoja umi ñe’ëjoaju ko ñe’ëpotýpe. Pareo las oraciones que expresa la poesía.
1. Yvoty ára temiandu.
2. Hory ayvúgui henyhë.
3. Ñe’ä jehechakuaa mba’e porä térä mba’e vai.
4. Momorä korasö oñandúva.
5. Oñe’ëmbáma ovy’a.
6. Ñane ánga arajere, arapoty.

68 Guarani 6.º
4. Ahendujey ñe’ëpoty ha amoïmba. Vuelvo a escuchar la poesía y completo.
- Mba’épa jahecha ñe’ëtýpe. ¿Qué se observa en la poesía?

Yvoty ára
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

5. Ambosa’y ha’éva ñe’ëtemiandu. Coloreo las imágenes sensoriales correspondientes.

Ojehecháva Oñehendúva Oñeñandúva Oñeikümbýva Oñehetüva

Yvoty ára.

Hyakuä jeýma mayma yvoty.

Guyrakuéra oiméva oñe’ëmbáma.

Pe ñande ári ojeroky yvoty.

6. Añemongeta temiandu oñandukáva ko’ä ñe’ëjoaju ha amoïmba. Converso sobre los


sentimientos que transmiten estas oraciones y completo los espacios.

vy’a – saraki – ñembosarái – ayvu

- Iporäite niko pe yvoty ára:

- Guyrakuéra oñe’ëmba:

- Yvotykuéra hyakuä joa:

- Guyrakuéra ojerokýva:

Expresa sentimientos y emociones.


Reconoce el contenido desarrollado.

Unidad 5: Ñe’epoty – Purahéi 69


Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Jahaipyre: «Mbo’ehakotýpe» – Texto: «Mbo’ehakotýpe»
1. Ajesareko ko’ä ta’angáre ha ijehaípe. Ahechakuaa mba’épepa ojoavy. Atiendo
estas imágenes y cómo se escriben. Observo en qué se diferencian.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

mboi mbói mbo’i

tupa Tupä okë oke

2. Amoñe’ë jehaipyre. Leo el texto.

Mbo’ehakotýpe
Mbo’ehára orembo’e heta ñe’ë pyahu, avei orembo’e roñe’ë porä haçua.
Okë ykére oke che angirü ha ipochy upévare mbo’ehára.
Po temimbo’e opo mbo’ehakotýpe. Ha’ékuéra oipota aravóma osë haçua okápe kua-
rahy pytä asýpe ha okápe ojepota yty, upévare mbo’ehára he’i, pepytáke penerendá-
pe mitänguéra.

3. Ambohovái porandukuéra moñe’ërägui. Respondo de acuerdo al texto.


- Mávapa ñanembo’e. ¿Quién nos enseña?

- Mba’épa ñanembo’e. ¿Qué nos enseña?

- Mboy mitä opo. ¿Cuántos niños saltan?

- Mávapa oke okë ykére. ¿Quién duerme al lado de la puerta?

70 Guarani 6.º
– Para saber
Jaikuaa hagua
Ñe’ë ipu ha ijehai joguáva (Parónimos): son aquellas palabras que tienen semejanza en
su escritura, pero con significados diferentes. Ejemplos: pytä – pyta, piri – pirï.

Ñe’ë ipu ha ijehai jojáva (Homónimos): son aquellas palabras que tienen la misma
escritura, pero con significados diferentes. Ejemplos: ñe’ë (idioma), ñe’ë (hablar); juky
(simpático, juky (sal).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

4. Ahechakuaa ko’ä ta’angápe mba’éichapa oï ñe’ë, ojehaíva ha ipu jojaitéva,


áça katu he’ise ambue mba’e. Observo las imágenes y la igualdad de las palabras en su
escritura y sonido, pero de distintos significados.

Po
Che añe’ë hína.
Hëe, ñe’ë guaraníme ha’e ndéve.
Pe ñe’ë eréva chéve chembovy’a.

5. Ajesareko ko’ä techapyräre ha ambojoaju. Atiendo estos ejemplos y los uno.

Aju táva Atyrágui.

Yvakuéra aju he’ë.

Jasy oúvape jaháta Atyrápe.

Jasy osë pyhare.

6. Aheka ñe’ëryrúpe ha upéi aipuru ñe’ëjoajúpe. Busco en el diccionario y luego empleo


en oraciones.
Áva: Ava:
Piri: Pirï:
He’ë: Hëe:
Póra: Porä:
Aju: Aju:

Identifica homónimos y paranónimos.


Emplea adecuadamente homónimos y parónimos.

Unidad 5: Ñe’epoty – Purahéi 71


Ñe’ëtekuaa - Gramática
Ñe’ëjoaju ñemohenda máva he’íva rupi - Clasificación de ora-
ciones según la modalidad de enunciación o la actitud del hablante

1. Ajesareko ha upéi amoñe’ë ko’ä ñe’ëjoaju. Observo y luego leo las siguientes oraciones.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Tóño ou mbo’ehaógui ha ivare’aiterei, áça katu hy’aipa oçuahëvo ha isy he’i chupe.

- Tóño nde ry’ái che memby. (Ñe’ëjoaju moneïva - Oración afirmativa).

- Tóño, ejahúke che memby. (Ñe’ëjoaju apoukapýva - Oración imperativa)

- Tóño ndojahuséi. (Ñe’ëjoaju mbotovéva - Oración negativa).

- Tóño hi’ä ojahu. (Ñe’ëjoaju potapyräva - Oración desiderativa).

- Tóño ikatu oho ajahu. (Ñe’ëjoaju mo’äva - Oración dubitativa).

- Tóño piko ojahúta. Tóñopa ojahúta. (Ñe’ëjoaju porandúva - Oración interrogativa).

- Ipotïete che memby Tóño! (Ñe’ëjoaju momoräva - Oración exclamativa).

– Para saber
Jaikuaa hagua
Ñe’ëjoaju ñemohenda máva he’íva rupi - Clasificación de oraciones según la modalidad de
enunciación o la actitud del hablante.

Se clasifica en: enunciativa: afirmativa y negativa; interrogativa, exclamativa, desiderativa,


dubitativa e interrogativa.

Ñe’ëjoaju moneïva (Oración afirmativa): es cuando se afirma lo enunciado en la oración.

Ñe’ëjoaju mbotovéva (Oración negativa): es cuando se niega lo enunciado en la oración.


En guaraní se usa: nahániri, araka’eve, y los verbos conjugados en forma negativa, ndojahu-
séi, ndahái.

Ñe’ëjoaju porandúva (Oración interrogativa): es cuando se pregunta. En guaraní no se usa


signo de interrogación, sino las partículas de interrogación «pa» y «piko».

72 Guarani 6.º
Ñe’ëjoaju momoräva (Oración exclamativa): expresa sentimientos de alegría, ilusión, asom-
bro, sorpresa, enojo.

Ñe’ëjoaju potapyräva (Oración desiderativa): expresa deseo, se usa: hi’ä, hi’äitépa, nga’u…
y verbos con morfema -se: ajahuse, ahase, akaruse.

Ñe’ëjoaju mo’äva (Oración dubitativa): expresa duda o probabilidad. Se emplea: ikatu, ahe-
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

cháta… y verbos con morfema o partícula -ne: ajapóne, aháne, akarúne áça…

Ñe’ëjoaju apoukapýva (Oración imperativa): expresa orden o mandato, prohibición, exhor-


tación. Se emplean verbos con morfemas o partículas que denotan orden o mandato: eja-
póke, ejapókena, ejapomína, ejapomíkena.

2. Amohenda ñe’ëjoaju oïva ñemongetápe. Clasifico las oraciones del diálogo.


- Ana: Mba’éichapa ña Luisa, rehóta remba’apo.

- Ña Luisa: Ha che rasy che memby! Ndahaséi katu amba’apo. Hi’ä apyta apytu’u mba’e.

- Ana: Ha ikatu repyta. Ere nderasyha.

- Ña Luisa: Tereho Ana ere Ña Kotípe che rasyha.

Mbotovéva:

Porandúva:

Moneïva:

Momoräva:

Potapyräva:

Mo’äva:

Apoykapýva:

Identifica la clasificación de las oraciones según la modalidad del enunciado o actitud del hablante.
Emplea correctamente las oraciones según la modalidad del enunciado.

Unidad 5: Ñe’epoty – Purahéi 73


Jehai hekopegua - Ortografía
Ñe’ë riregua iñe’ë pehëteïva - Posposiciones monosilábicas.
1. Amoñe’ë ha ajesareko ñe’ëriregua rehe oïva ñemongetápe. Leo y atiendo las
posposiciones que se encuentran en el diálogo.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

1. Che, Atyragua. 1. Moögua nde.


2. Aha che rógape. 2. Moöpa reho.

– Para saber
Jaikuaa hagua
Ñe’ëriregua (Posposición): en lengua guaraní va unida a la palabra, pero al final de la mis-
ma, esta partícula es monosilábica y equivale a la preposición del castellano que se encuen-
tra delante de la palabra.

Ejemplos: kosináme – ka’aguýpe - Limpiogua - Loma Pytägui.

Gua (de): indica procedencia. Ej.: Ha’e Luquegua.

Gui (de): indica movimiento (verbo). Ej.: Ou hógagui.

Pe (a, en): acompañan a palabras orales. Ej.: Oho korapýpe.

Me (a, en): acompañan a palabras nasales. Ej.: Oho ñúme.

Ndi (con): denota compañía, persona. Ej.: Oho isyndi.

74 Guarani 6.º
2. Amoïmba ñe’ëriregua hekópe (pe, me). Coloco las posposiciones adecuadas.
- Aháta óga

- Ajohéi havö

- José opyta tapé

- Ha’e oiko Tovatï


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

3. Ahai ñe’ëriregua (gua, gui, ndi), hendapete. Escribo posposiciones correctamente.


- Ha’e ou Villéta

- María, Trinidad

- Luis oho itúva

4. Ambohovái porandu ojeporuhápe ñe’ëriregua. Respondo preguntas donde se utilizan


posposiciones.

- Moöguápa nde. Che……………gua

- Moöpa opyta nembo’ehao. Che mbo’ehao opyta………… pe/me.

Identifica las posposiciones monosilábicas.


Utiliza adecuadamente las posposiciones monosilábicas.

Unidad 5: Ñe’epoty – Purahéi 75


Jahai haçua - Redacción
Ñe’ëpoty jehai – Redacción de poesía
1. Aikytï kuatia, amboja ha ambohéra ta’anga (Togue 121) Recorto, pego y pongo
sus nombres a estas imágenes (Pág. 121).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Amoï pe tapicha réra ahayhuvéva ha ambohovái porandu. Coloco el nombre de la


persona que quiero y respondo las preguntas.

Héra:

- Mba’éichapa hesa:

- Mba’ére ikatu ambojoja hesa:

- Mba’éichapa hova:

- Mba’ére ikatu ambojoja:

- Mba’éichapa ilája (carácter):

- Mba’ére ikatu ambojoja:

3. Ahai peteï ñe’ëpoty porä, che angirü aguerohoryvévape çuarä. Escribo una linda poesía
para un amigo a quien aprecio mucho.

4. Ahechauka mbo’ehárape che rembiapo. Muestro al profe mi trabajo.

oï porä oï poräiterei

Redacta una poesía con palabras precisas.


Utiliza sentimiento al escribir la poesía.

76 Guarani 6.º
Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Ajesareko ta’angare ha ambojoaju. Atiendo las imágenes y las uno.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Amo óga guasu iporäite. Pe guasu oñaníva ñúme tuicha.

2. Ambosa’y mba’épa he’ise ko’ã ñe’ë. Pinto el significado de estas palabras según su contexto.
Amo óga guasu iporäite.
venado grande

Pe guasu oñaníva ñúme tuicha.


venado grande

3. Aheka ñe’ëryrúpe ha upéi aiporu ñe’ëjoajúpe. Busco en el diccionario y luego empleo en


oraciones.

pyta:

pytä:

juky:

juky:

4. Amohenda ñe’ëjoaju máva he’íva rupi. Clasifico las oraciones según la modalidad de
enunciación.
Mbo’ehára orembo’e heta ñe’ë pyahu. ( )

Pepytáke penerendápe mitänguéra. ( )

Hi’äitéma ichupekuéra oçuahë aravo osë haçua okápe. ( )

5. Ambopapapy ñe’ëriregua hekopete. Pareo con las preposiciones monosilábicas correctamente.


1. Ao oï tupa ( ) me
2. Antonio Villarrica ( ) gui
3. Sapatu oï ovetä ( ) pe
4. Che ru ou San Pedro ( ) gua

Unidad 5: Ñe’epoty – Purahéi 77


U n i d a d
Mombe’u marandu
6
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Texto de opinión

Capacidades
Expresión oral
• Oiporu, oñe’ënguévo, umi ñe’ë pyahu guaraníme. (Utiliza, al


hablar, el vocabulario aprendido).
He’i mba’épa ojapo hogaygua ha iñirünguéra ndive. (Describe
Temas
actividades que realiza con sus familiares y amigos).
Ñañomongeta - Expresión oral
Comprensión de textos orales • Mombe’u marandu: «Mba’épa mitä»
• Ombojoja umi mba’e oikóva ohendúvape umi mba’e
rehe ha’e oñanduháicha oikóva ndive. (Compara hechos Ñahendu haçua - Comprensión
que ocurren en textos escuchados con situaciones de de textos orales
su entorno).
• Mombe’u marandu: «Mba’épa mitä»
• Omomba’e hapichakuéra remimo’ä ojoavýramo jepe
hemimo’ägui. (Respeta el punto de vista de los demás
aunque difiera del suyo). Ñamoñe’ë haçua - Lectura
comprensiva
Comprensión de textos escritos • Mombe’u marandu: «¡Vy’a che táva
guasúpe»
• Ombojoavy umi mba’e haihára he’íva oikovaramoguáicha ha
umi he’íva ha’e oimo’äháicha. (Diferencia hecho y opinión).
• Ohechakuaa umi mba’e jehaipyre retepýpe oïva Ñe’ëtekuaa - Gramática
ohechakuaakuévo: -Umi ñe’ë térä ambue signokuéra • Teraränguete
oipytyvöva omoñe’ëvape oikümby haçua pe jehaipyrépe
he’íva. (Identifica en la estructura del texto: las palabras Jehai hekopegua - Ortografía
y los signos que ayudan a comprender el texto).
• Ñe’ëriregua iñe’ëpehëtáva

Expresión escrita
Jahai haçua - Redacción
• Ohechauka ohaikuévo omoñepyrüha hembiapokue
• Marandu jehai
oikuaamavavoígui ha omohypy’ü ohóvo pe
omombe’uséva. (Valora el avance de su producción
escrita considerando la experiencia y previa y lo que Ñandekatupyryve haçua -
fue afianzando). Repaso

7878 Guarani 6.º


Expresión oral, Comprensión de textos
orales, Comprensión de textos escritos y
Expresión escrita.

Iporäite ñahesa’ÿijo ha avei ja’évo pe ña-


ñandúva peteï marandu rehe.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Unidad 6: Mombe’u marandu


7979
Ñañomongeta - Expresión oral
Mombe’u marandu: «Mba’épa mitä» - Texto de opinión: «¿Qué es un niño?»
1. Amoñe’ë jehaipyre ha ahesa’ÿijo. Leo lo escrito y lo analizo.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Mba’épa peteï mitä - ¿Qué es un niño?


Ohai Mbo’ehára David Galeano Olivera

Mitä oikuaava’erä itúva ha isýpe. Un niño debe conocer a su padre y a su madre.


Mitä oikova’erä ipehënguekuéra ndive. Un niño debe vivir con su familia.
Mitä hógava’erä. Un niño debe tener un hogar.
Mitäme oñeme’ëva’erä hembi’u opa ára. A un niño no debe faltarle el pan diario.
Mitä ohova’erä mbo’ehaópe. Un niño debe ir a la escuela.
Mitä oñembosaraiva’erä. Un niño debe jugar.
Mitä oguerekova’erä angirü marangatu. Un niño debe tener buenos amigos.
Mitäre oñeñangarekova’erä. Un niño debe estar protegido.
Mitä hesäiva’erä. Un niño debe ser sano.
Mitä oikova’erä vy’apavëpe. Un niño debe ser feliz.
Mitä oñanduva’erä ha’eha mitä. Un niño debe sentirse niño.
Mitä oikova’erä py’aguapýpe. Un niño debe vivir en paz.
Mitä oñanduva’erä ojehayhuha ichupe. Un niño debe sentirse amado.
Mitä oiko poräveva’erä ndehegui ne nemitärö guare. Un niño debe vivir mejor que tú cuando eras niño.
Rerekórö peteï mitä ha’éva ne ñemoñare… – Ehayhúke ichupe. Si tienes un niño y es tu hijo… -Ámalo.
– Eiko hendive ha eikove ichupe çuarä. -Vive con él y vive para él.
– Ñepyrüräme eiko itúvarö ha upéi iñangirürö. -Primero sé su padre y después su amigo.
– Emoirü ichupe. -Acompáñalo.
– Emokunu’ükena ichupe. -Arrúllalo.
– Aníke rejahéi hese. -No lo maltrates.
– Ani remomba’apo ichupe mitä tyre’ÿicha. -No lo hagas trabajar cual niño abandonado.
– Ehekombo’e ichupe ha upekuévo reikuaa avei hendive. -Edúcalo y también aprende de él.
Reñangareko porärö hese, ko’ëramo ha’e oñangarekokuaáta Si lo cuidas bien, mañana él sabrá cuidar a otro
ambue mitäre. niño.
Reñangareko porärö hese ha rehekombo’e porärö ichupe, Si lo cuidas bien y lo educas bien, él se convertirá en
oikóta ichugui peteï tekove hekokatúva. una buena persona.
Mitä niko Tupä remime’ë. Un niño es un regalo de Dios.

80 Guarani 6.º
2. Ñahesa’ÿijo umi derecho jahecharamovéva. Analizamos cinco derechos más significativos.
- Mitä oikuaava’erä itúva ha isýpe.

- Mitä hógava’erä. Ñe’ëndy - Vocabulario

- Mitä hembi’uva’erä opa áraite. angirü: amigo


pehëngue: familia
- Mitä ohova’erä mbo’ehaópe. kunu’ü: arrullado
vy’a: alegría
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

- Mitä hesäiva’erä.

3. Amboja ta’anga ojehechahápe mitänguéra derecho (Togue 123). Pego imágenes


donde se vean los derechos del niño (Pág. 123).

pehëngue angirü

kunu’ü vy’a

Expresa sentimientos oralmente.


Identifica los derechos del niño oralmente.

Unidad 6: Mombe’u marandu 81


Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Mombe’u marandu: «Mba’épa mitä» - Texto de opinión: «¿Qué es un niño?»

1. Amoñe’ë jevy «Mba’épa mitä», derechokuéra rehegua. Leemos nuevamente ¿Qué es un


niño”, sobre los derechos del niño.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Ha’eve ambue derecho ndaikuaáivakuri. Cito otros derechos que no conocía.

3. Amombyta che akäme mbohapy mitä derecho, oçuahëvéva chéve. Aprendo tres
derechos de los niños que considero más significativo.

4. Ambosa’y ñe’ëtemiandukuéra ohóva ndive. Coloreo para señalar la imagen sensorial que
corresponda.

Ojehecháva Oñehendúva Oñeñandúva Oñeikümbýva Oñehetüva

Emokunu’ü ichupe.

Mitä ohova’erä mbo’ehaópe.

Relaciona palabras con su significado.


Reconoce el contenido del texto.

82 Guarani 6.º
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Mombe’u marandu: «¡Vy’a che táva guasúpe!» - Texto de opinión
1. Amoñe’ë marandu ñande táva Paraguay rehe. «¡Vy’a che táva guasúpe!» Leo el texto de
opinión sobre nuestro país.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

¡Vy’a che távaçuasúpe!


Paraguay, tavaguasu, heñói’akue ára 15 jasypoapy ary 1537 jave.

Táva Paraguay (Asunción) omoheñoiva’ekue karai Juan de Salazar y Espinoza, oçuahë


rupi ysyry Paraguay rembe’y rehe.
Ñane retäme jarohory opa ary 15 jasypoapy ymaite guive, upe árape avei ñaromandu’a
Tupäsy de la Asunción ára, upévare karai Salazar y Espinoza omoheñóiva’ekue ñande
táva guasu ombohéra Nuestra Señora Santa María de la Asunción, ha ñande ñambo-
tuicha torýpe. Ko árape oiko vy’a guasu Paraguaygua apytépe.

2. Amyesakä ñe’ë ajuhúva mombe’u marandúpe nahesakä poräiva chéve. Aclaro


palabras del artículo de opinión.

tavaguasu: ciudad omoheñói: fundó

ysyry: río rembe’y: orilla del río

mandu’a: se recuerda oçuahë: llega

Mombe’u marandu (Artículo de opinión): trata sobre un hecho acontecido, donde se


observan valorizaciones: dónde aconteció, de quién se habla, qué sucede y qué se
puede recordar entre otras cosas. Tiene una estructura:
- Cuerpo: se relata lo acontecido y cómo se dieron las diversas situaciones.
- Conclusión: concluye dejando una idea clara.
- Actividades: deja un aporte social.

Unidad 6: Mombe’u marandu 83

Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 83 18/01/2017 10:23:58 a.m.
3. Ahechakuaa umi mba’e haihára he’íva oikova ha umi he’íva ha’e oimo’äháicha ko
haipyvógui. Diferencio hecho y opinión de este párrafo.
Karai Salazar y Espinoza omoheñóiva’ekue ñande táva guasu ombohéra Nuestra Señora

Santa María de la Asunción, ha ñande ñambotuicha torýpe.

Oikóva:
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Oimo’äva: ña

4. Ahaiguy mbohovái oïporäva. Subrayo la respuesta correcta.


Marandúpe ñaromandu’a
- táva San Lorenzo.
- táva Paraguay (Asunción).

Ojegueromandu’a arange
- 15 jasypoapy.
- 15 jasypa.

Karai omoheñóiva’ekue Paraguaýpe (Asunción) héra


- Pedro Juan Caballero.
- Juan de Salazar y Espinoza.

Oçuahë karai omoheñóiva’ekue Paraguaýpe


- ysyry Paraguay rupive.
- ysyry Paraná rupive.

5. Amoha’anga oçuahëvo Juan de Salazar y Espinoza ñande táva guasúpe omoheñóivo.


Dibujo a Juan de Salazar y Espinoza fundando nuestra ciudad.

Identifica las partes del artículo de opinión.


Conoce lo que desea transmitir comprensivamente el artículo de opinión.
Diferencia hecho y opinión.

84 Guarani 6.º
Ñe’ëtekuaa - Gramática
Teraränguete - Pronombres personales
Terarängue techaukarä - Pronombres demostrativos
1. Amoïmba teraränguete. Completo con pronombres personales.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

a - re - o - ja, ña - ro - pe - o

Teraränguete (Pronombres personales): son las palabras o términos que se utilizan para
señalar personas gramaticales, indican número (singular, plural), persona (1.º, 2.º, 3.º),
acompañando a la acción verbal. Cada pronombre personal tiene un morfema o par-
tícula diferente de número y persona.
Terarängue techaukarä (Pronombres demostrativos): actúan como sujeto de la oración.
Papyteï - singular: kóva (este/esta) – péva (ese/esa) - amóva (aquel/aquella).
Papyeta - plural: ko’äva (estos/estas) - äva (estos/estas) - umíva (esos/esas)

Unidad 6: Mombe’u marandu 85


2. Amoïmba terarängue techaukarä. Completo con pronombres demostrativos.

kóva - péva - amóva - ko’äva - äva - umíva


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

amoñe’ë. emoñe’ë. ohendu / ohendu

oñembosarái. amoñe’ë.

3. Amoïmba teraränguete ko’ä ñe’ëjoajúpe. Completo con pronombres personales.


ha mbo’ehaópe.
guapy óga renondépe.
gueru tembi’u hetereíva.

4. Ahai terarängue techaukarä. Escribo pronombres demostrativos.


Papyeta Papyteï
ou ñúgui. oguata pya’e.
oke heta. che róga.

Distingue el pronombre personal del demostrativo.


Utiliza correctamente los pronombres.

86 Guarani 6.º
Jehai hekopegua - Ortografía
Ñe’ëriregua iñe’ëpehë’etáva - Posposiciones polisilábicas
1. Ajesareko ko’ä ñe’ëjoajúre orekóva ñe’ëriregua ha upéi aiporu tembiaporäme.
Analizo las oraciones que contengan posposiciones y luego las utilizo en ejercicios.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Mitä oñani yvyty guive. Ana oñani isy ndive.

Ha’ekuéra ojogua jopói isýpe çuarä. Kuñataï ojogua yva ho’u haçua.

tero ñe’ëtéva

– Para saber
Jaikuaa hagua
Ñe’ëriregua iñe’ëpehë’etáva (Posposiciones polisilábicas): poseen dos o más sílabas,
van separada de las palabras a las cuales se refiere.
guive (desde). Ej.: Ha’e ou Paraguay guive. Kuehe guive.
peve (hasta) con palabras orales. Ej.: Ohóta Lambare peve.
meve (hasta) con palabras nasales. Ej.: Pytü meve.
ndive (con). Ej.: Oho isy ndive.
ári (sobre). Ej.: Mesa ári.
haçua (para): se usa con verbos. Ej.: Akaru haçua.
çuarä (para): se usa con sustantivos. Ej.: Che rúpe çuarä.

Unidad 6: Mombe’u marandu 87


2. Ahai ñe’ëriregua iñe’ëpehë’etáva (haçua – çuarä). Escribo posposiciones polisilábicas.

Umi mitä ojapo tembi’u ijarýipe .

Luchi ojogua yva ho’u .

Antonio ou ogueru mandi’o.

Che jopói Luisape .


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

3. Amoïmba ñe’ëriregua iñe’ëpehë’etávape (ári - guive - ndive). Completo con posposiciones


polisilábicas.

Che ao oï apyka .

Lui ou Luque .

Arami osë itia .

4. Ambohovái porandu, aiporuhápe ñe’ëriregua iñe’ëpehë’etáva ha ambojoja. Respondo


preguntas, utilizando posposiciones polisilábicas y pareo.

1. Mávape rejapo mandi’o chyryry. Yvoty amoï mesa ári.

2. Moöpa remoï pe yvoty. Atyrápe oho ohecha haçua itúvape.

3. Marä oho Atyrápe. Ajapo …..che sýpe çuarä

Conoce el uso de las posposiciones polisilábicas.


Utiliza correctamente las posposiciones polisilábicas.

88 Guarani 6.º
Jahai haçua - Redacción
Marandu jehai - Redacción de aviso.
1. Amoñe’ë marandu. Leo el aviso.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Paraguay 25 jasypo 2017me (Arange - fecha)

Sy ha tuvakuérape çuarä (Mávape çuarä - destinatario)

Mba’épa oñemoçuahëse

Ministerio Público oçuahëta mbo’ehaópe ome’ë haçua peteï ñemongeta Cy-


ber Bullying rehegua opa tapichápe ojapóva ñane comunidad.

Ko atýpe tekotevë ojejupaite, ha’e haguére peteï mba’e oñepyrüva ohasa ñan-
de ñane remimbo’ekuéra ha’éva ñanememby avei.

Sämbyhyhára, Luisa Benítez (Mávapa omoçuahë marandu - quién envía


el aviso)

2. Ahechakuaa marandu pehë ha ahai. Observo las partes del aviso y escribo sus partes.
Arange:

Mba’épa oñemoçuahëse:

Mávapepa oñemopepirü:

Unidad 6: Mombe’u marandu 89


3. Ahai peteï marandu mbykymi sämbyhyhárape ojejapo haçua peteï torneo
mbo’ehaópe. Redacto un breve aviso a la directora para que se realice un torneo en la institución.

Arange ( )
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Mávape çuarä ( )

Mba’épa oñemoçuahëse

Mávapa omoçuahë marandu ( )

Redacta correctamente el aviso.


Emplea vocabulario adecuado.

90 Guarani 6.º
Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Amoï porä teraränguete, ajesareko ñe’ëtéva rehe. Coloco correctamente los pronombres
personales, atendiendo los verbos.

ou hógagui

ajogua sapatu pytä iporäva.


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

jaha táva Limpio-pe.

rokosina so’o apu’a.

pegueru heta mba’e.

2. Ahai hekópe ñe’ëriregua iñe’ëpehë’etáva. Escribo posposiciones polisilábicas.

Pe vosa oï mesa .

Maria ou ijarýi .

Amo ao che membýpe .

Mitä okaru ojepyso .

3. Ahai terarängue techaukarä. Escribo pronombres demostrativos.

Papyteï: kóva - amóva Papyeta: Umíva- ko’äva

areko che pópe. araháta che.

itúva. ojogua mbo’ehára.

Unidad 6: Mombe’u marandu 91


U n i d a d
Morangu
7
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Fábula

Capacidades
Expresión oral Temas
• Ombojoaju hemimo’ä oñe’ënguévo: omoñepyrü, ombohete
ha omohu’ä pe mba’e omombe’úva. (Secuencia sus ideas al
expresar sus opiniones o posturas). Ñañomongeta - Expresión oral
• Omomba’e hapichakuéra remimo’ä ojoavýramo jepe • Morangu: «Ype ha Mbói»
hemimo’ägui. (Respeta el punto de vista de los demás aunque
difiera del suyo). Ñahendu haçua - Comprensión
de textos orales
Comprensión de textos orales • Morangu: «Ype ha Mbói»
• Ohechakuaa teko porä ha teko vai oñemombe’úva
jehaipyrekuéra ohendúvape. (Reconoce valores y Ñamoñe’ë haçua - Lectura
antivalores presentes en textos escuchados).
comprensiva
• Ohechakuaa mba’éichagua tekotevëpa pe
oñeñe’ëhahína jehaipyrekuéra ohendúvape ha he’i • Morangu: «Jagua ha ha’anga»
máva ha’e oikuaaávapepa ojogua upéva. (Caracteriza a
los personajes de un texto escuchado). Ñe’ëtekuaa - Gramática
• Ñe’ëjoaju ñemohenda hetepy rupive
Comprensión de textos escritos
• Ohechakuaa umi jehaipyre retepy: mba’épa mba’épa Jehai hekopegua - Ortografía
oikuaaukase jehaipyre. (Identifica en la estructura del • Viñeta jeporu
texto: Intención comunicativa del texto).
Jahai haçua - Redacción
Expresión escrita • Afiche jehai
• Oipuruha ñe’ë térä ambue signokuéra oipytyvöva
omoñe’ëvape oikümby haçua pe jehaipyrépe he’íva.
(Utiliza las palabras y signos que ayudan a comprender
Ñandekatupyryve haçua -
el texto, viñetas) Repaso

9292 Guarani 6.º


Expresión oral, Comprensión de textos
orales, Comprensión de textos escritos y
Expresión escrita.

Morangu ñanembo’e
heta mba’e iporäva
ñande rekovépe çuarä.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Unidad 7: Morangu
9393
Ñañomongeta - Expresión oral
Morangu: «Ype ha Mbói» - Fábula: «Ype ha Mbói»
1. Amoñe’ë ko morangu. Leo la fábula.

Ñe’ëndy - Vocabulario
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

yno’ö: laguna, charco


ype: pato
ýpe: en el agua

Ype ha Mbói
Peteï yno’ö ypýpe jeko oïhína peteï Ype ha oñemboja ijypýpe peteï Mbói ha ohendu
ichupe he’íramo kóicha:

—Mávapa cheichagua mymba, che niko aiko ýpe, yvy ape ári ha aveve avei —
he’ijekohína.

Upe Mbói ohendupáva Ype ñe’ë, he’i ichupe kóicha:

—Nde Ype, ehendumína ko ha’éva ndéve: Anína ejeroviaiterei ndejehe, ndere’ytakuaái


niko piráicha reïramo ýpe, nereñaníri niko guasúicha reï jave yvy ape ári ha nderevevéi
taguatóicha.

Upéicha rupi, tekotevë jaikuaa porä natekotevëiha jajapokuaa opaite mba’e, tekotevë
jajapo porä pe jajapokuaáva. Upéva pe tekotevëva.

– Para saber
Jaikuaa hagua
Morangu (Fábula): es un relato fantástico, breve que trata un tema específico a mejorar
en la vida diaria y nos deja una enseñanza llamada moraleja. Por lo general, los perso-
najes son animales. Cuenta con una estructura: introducción (ñepyrümby), problema o
nudo (mbyte), desenlace (paha) y la moraleja (tekombo’erä).

94 Guarani 6.º
2. Aheka ñe’ëryrúpe mba’épa he’ise ko’ä ñe’ë oïva morangúpe. Busco en el diccionario
estas palabras.

jejapo: yta:

pira: guasu:

tekotevë: japokuaa:
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

3. Ambohovái porandukuéra. Respondo las preguntas.

- Mávapa oñemongeta. ¿Quiénes conversan?

- Mávapa ojejapoiterei. ¿Quién es el engreído?

- Mávapa ohesape’a ojejapoitereívape. ¿Quién le aconseja al engreído?

- Mba’épa jajapova’erä ñande reko porä haçua. ¿Qué debemos hacer para ser íntegro?

Lee con claridad.


Razona lo que lee.

Unidad 7: Morangu 95
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Morangu: «Ype ha Mbói» - Fábula: «Ype ha Mbói»
1. Ahendu morangu «Ype ha Mbói» ha ahesa’ÿijo. Vuelvo a leer la fábula Ype ha Mbói y analizo.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Ype ha Mbói
Peteï yno’ö ypýpe jeko oïhína peteï Ype ha oñemboja ijypýpe peteï Mbói ha ohendu
ichupe he’íramo kóicha:
—Mávapa cheichagua mymba, che niko aiko ýpe, yvy ape ári ha aveve avei —
he’ijekohína.
Upe Mbói ohendupáva Ype ñe’ë, he’i ichupe kóicha:
—Nde Ype ehendumína ko ha’éva ndéve: Anína ejeroviaiterei ndejehe, ndere’ytakuaái
niko piráicha reïramo ýpe, nereñaníri niko guasúicha reï jave yvy ape ári ha nderevevéi
taguatóicha.
Upéicha rupi, natekotevëiha jajapokuaa opaite mba’e, tekotevë jajapo porä pe jaja-
pokuaáva. Upéva pe tekotevëva.

2. Ahai moöpa he’i Ype ikatuha oiko. Escribo los lugares donde puede vivir el Pato.

3. Ahechakuaa mba’épa ombojejapo Ypépe. Aikytï kuatia ha amboja (Togue 125).


Identifico qué lo hace ver superior al Pato. Recorto y pego (Pág. 125).

96 Guarani 6.º
4. Aikuaa umi mymba he’iha ype ojoguaha ichupe. Conozco a qué animales dice el pato
que es parecido.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

5. Ahaiguy mba’eichaguápa pe tekove oñeñe’ëha (ype). Subrayo las características del


personaje de quien se habla.
Ype Mbói
- Imarangatu ha imba’eporä. - Imarangatu ha oporombo’e.
- Ojejapoiterei oyta ha ovevekuaáre. - Iñaña ha ha’entese.

6. Ahendujey morangu ha ahai tekombo’erä. Vuelvo a escuchar la fábula y escribo la moraleja.

Relaciona las palabras con su significado.


Reconoce el contenido de la fábula.

Unidad 7: Morangu 97
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Morangu: «Jagua ha ha’anga» – Fábula: «Jagua ha ha’anga»
1. Ajesareko ta’angáre ha amyesakä ñe’ë. Observo la imagen y aclaro el significado de las
palabras.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

ha’anga: so’o: ysysry:

2. Amoñe’ë morangu. Leo la fábula.

Jagua ha ha’anga
Peteï ára oguata ohóvo jagua ha ogueraha ijurúpe so’o pehëngue guasu hetereíva:
—¡Iporäitépa! —he’i ijupe çuarä.
—Araháta che rógape ha’u haçua cheaño, che aikuaaháicha.
Hape rupi ohasa peteï ysyry; pe y morotï sakäme ohecha sapy’a ha’anga ha ha’e
oimo’ä ambue jagua oguerekóva avei so’o pehëngue tuicháva ijurúpe.
Iñembyahýi rekógui ojejurupe’a ojapyhy haçua pe so’o oguerekóva ambue jagua, ha
oity iso’o pehëngue ogueraha’akue ijurúpe.
Oñapymírö jepe huguaite peve pe y morotï ho’ysä asývape, ndojuhúi hapichápe.
Ipahápe ohechakuaa, iñembyahýi rekógui, okañyhague ichugui iso’o pehëngue ha
opyta hese’ÿ oguerahágui ichugui pe ysyry.
Tekombo’erä: Evy’áke ne mba’eteérente, ikatúgui ojeipa ndehegui (eperdepa) ne
mba’epotapotavégui.

98 Guarani 6.º
3. Ajesareko ko’ä ñe’ëjoajúre ha amoï Hëe térä Nahániri. Atiendo las siguientes oraciones y
coloco. Sí, si son verdaderas y si son falsas.

- Jagua oraha ijurúpe avati. ( )


- Jagua ohasa peteï ysyry ykére. ( )
- So’o ho’a yvýpe. ( )
- Jagua opyta so’o’ÿre. ( )
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

4. Ambopapapy he’iséva ndive. Enumero de acuerdo con su significado.


1. Iñembyahýi rekoiterei. ( ) Y potï.
2. Opyta hese’ÿ. ( ) Oho ichugui so’o.
3. Y morotï sakä. ( ) Ho’use opa mba’e.

5. Ambohovái ko’ä porandu, ahesa’ÿijóvo. Respondo estas preguntas, analizando.


Máva rehe oñeñe’ë ko morangúpe.

Mba’épa oraha ijurúpe jagua ha moö rupi ohasa.

Mba’épa ohecha jagua ysyrýpe ha mba’e ojapo.

Mba’épa oiko ojejurupe’ávo.

Oï piko yvypóra ojapóva ko’äva, ivai térä iporä ko’ä mba’e.

6. Ahai ha ajepy’amongeta morangu tekombo’ére. Transcribo y reflexiono sobre la moraleja


de la fábula.

Detalla las características del personaje principal.


Relaciona las palabras con sus significados.

Unidad 7: Morangu 99
Ñe’ëtekuaa - Gramática
Ñe’ëjoaju ñemohenda hetepy rupive – Clasificación de oración
según su estructura

1. Amaña ta’angáre ha amoñe’ë ä ñe’ëjoaju. Observo la imagen y leo las oraciones.


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Juana omoñe’ë morangu. Marta opu’ä voi ha oho oguatávo.

– Para saber
Jaikuaa hagua
Ñe’ëjoaju (Oración o enunciado): es la unidad de comunicación con sentido completo,
generalmente, se forman por la unión de un sujeto y un predicado. Según su estructura
se clasifica en:
Ñe’ëjoajuteï (Oración simple): es aquella que en su estructura cuenta con un solo verbo
conjugado. Ejemplo: Juana omoñe’ë morangu.
Ñe’ëjoajueta (Oración compuesta): es aquella en cuya estructura cuenta con dos o más
verbos conjugados. Ejemplo: José oguata ha oñani parque-pe.

2. Ahaiguy ñe’ëtéva oguerekóva ñe’ëjoaju. Subrayo los verbos de la oración.


Mario omba’apo ha opurahéi korapýpe.
Che ru oho táva San Bernardino-pe
Nde tia ou ha oho mbo’ehaópe.
Ñande taita omoñe’ë aranduka Augusto Roa Bastos mba’e.
Luisa oñeño, oke asaje.
Mbo’ehára oçuahë mbotaite.

100 Guarani 6.º


3. Amohenda ñe’ëjoajuteï ha ñe’ëjoajueta. Clasifico la oración simple y compuesta.
Ñe’ëjoajuteï - Oración simple
-
-
-

Ñe’ëjoajueta - Oración compuesta


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

-
-
-

4. Ahechakuaa teroñe’ë ha teroñe’ëje’e ñe’ëjoajúpe oïva. Identifico el sujeto y predicado


en la oración.
Che sy ojapo tembi’u hetereíva.
- Teroñe’ë - Sujeto
Mávarepa ñañe’ë. ¿De quién hablamos?

- Teroñe’ëje’e: Predicado
Mba’épa ojapo. ¿Qué hace?

5. Ahesa’ÿijo ko’ä ñe’ëjoaju, ahechávo teroñe’ë ha teroñe’ëje’e. Analizo estas oraciones,


identificando sujeto y predicado.

- Tóño ha Laura oho mbo’ehaópe.


Teroñe’ë:
Teroñe’ëje’e:

- Mbo’ehára ombo’e mba’éichapa ñane retä Paraguay.


Teroñe’ë:
Teroñe’ëje’e:

Identifica la clasificación de las oraciones según su estructura.


Emplea correctamente las oraciones simples y su estructura.

Unidad 7: Morangu 101


Jehai hekopegua - Ortografía
Viñeta jeporu - Uso de viñetas
1. Aikuaa viñeta jeporu ha he’iséva ñandéve. Uso de viñetas y lo que nos dicen:
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

akängeta - ñemongeta - sapukái -


pensamiento diálogo grito

2. Amoñe’ë ñemongeta, ajesareko viñeta rehe ha ahai mba’épa he’ise. Leo el diálogo,
atiendo las viñetas y escribo qué significa.

Ana,
eñangareko
nde kyvýre.

Oïma che sy,


añangarekóta
hese.

Aníta aníke
nde ay!!!

3. Ahai peteï ñemongeta aiporúvo viñeta, oñe’ë ipype Lui ha Felipe ojehechahápe
mba’épa oñandu hikuái. Escribo un diálogo utilizando las viñetas.

Conoce el uso de viñetas.


Escribe diálogos utilizando viñetas.

102 Guarani 6.º


Jahai haçua - Redacción
Afiche jehai – Redacción de afiche
1. Ahechakuaa mba’e ñe’ë ohove ko afiche rehe. Identifico palabras que se relacionen al
afiche.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

tetä: patria - poyvi: bandera - ñane mba’e: lo nuestro


ñane ñe’ë: nuestro idioma

eslogan Ñamoingove
ñane ñe’ë

ta’anga ha sa’y
Jehaipyre
oje’eséva.

25 de Agosto
día del idioma
Guarani

2. Amongora mba’épa oguerekova’erä peteï afiche. Encierro en círculo que debe tener un
afiche.

- Tai michï - letras pequeñas


- Tai tuicha - letras grandes

- Sa’y iporäva - colores llamativos


- Sa’y kangy - colores débiles

- Marandu oñemoçuahëséva – contiene información


- Ojehai reínte - no tiene un tema central

- Ojehai heta - se escribe mucho


- Ojehaíva hesakä porä - se escribe con claridad

Unidad 7: Morangu 103


3. Aheka ñe’ëryrúpe ko’ä ñe’ë. Busco en el diccionario.

ñangareko: hupyty:

py’aguapy: hayhu:

moirü: heko:

4. Amoha’anga térä amboja ta’anga tavarandu ára rehegua ha ahai afiche. Dibujo o
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

pego imágenes sobre el día del folclore y escribo el afiche.

5. Ajesareko mbo’ehára ndive Proyecto tavarandu ára rehegua oïva anexo-pe. Reviso
con el profe el proyecto por el día del folclore, que está en el anexo.

Lee correctamente para entender el texto.


Conoce las partes de un afiche.
Escribe correctamente un afiche.

104 Guarani 6.º


Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Ahai morangu réra ahecháva ko mbo’epýpe. Escribo el nombre de las fábulas estudiadas.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

2. Chemandu’a mba’épa ñane mbo’e morangukuéra. Recuerdo las moralejas de las fábulas.
- Ype ha Mbói:

- Jagua ha ha’anga:

3. Ahaiguy ñe’ëtéva ha ahai mba’eichagua ñe’ëjoajúpa. Subrayo los verbos y clasifico la


oración.
- Peteï jagua oguata so’o ijurúpe. ( )

- Ype oveve, oyta ha oñani. ( )

4. Ahechakuaa ñe’ëjoajúpe: teroñe’ë ha teroñe’ëje’épe. Identifico dentro de la oración


el sujeto y el predicado.

- Umi mitä akähatä oñembosarái mbo’ehao korapýpe.

Teroñe’ë Teroñe’ëje’e

5. Ahai peteï ñemongeta aipurúvo viñeta, oñe’ë ipype Lui ha Felipe ojehechahápe
mba’épa oñandu hikuái. Escribo un diálogo utilizando las viñetas.

Unidad 7: Morangu 105


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

106
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Tavarandu ha guarani ñe’ë ára rehegua


Tembiaporä mbo’ehaopegua - Proyecto escolar

107
Tembiaporä mbo’ehaopegua réra: (Denominación del proyecto):
«Tavarandu ha ñe’ë guarani ára jeguerohory»

- Mbo’ehao réra (nombre del colegio): _____________________________________________________________________________________


“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

- Omotenonde (Responsable): Mbo’ehára _______________________________________________________________________________

- Oipytyvöta (Encargados): Temimbo’e mbo’ehaopegua ________________________________________________________

- Ohupitýta (Beneficiarios): Comunidad educativa

- Hi’aréta (duración): Jasypoapy (mes de agosto)

- Tembiaporä ropyta - Fundamentación del proyecto

Ko tembiaporä «Tavarandu ha guarani ñe’ë ára jeguerohory» rupive hi’äite oñakärapu’äve


ñande rekotee paraguayo háicha ojehekávo marandueta ko’äva rehegua.

Tavarandu Paraguaipegua oguereko heta mba’e omopeteïva ichupe ha upévare ko jasýpe


jahecháta ñane retä rekotee.

Tavarandu ñane retämegua apytépe jareko: purahéi, jeroky, ñembosarái, káso ñemombe’u;
pukarä: ñe’ënga, maravichu, ñe’ëmombo; tembi’u, ao, tembiapo artesanía, arete guasu,
pohä ñana ha hetaiterei mba’e ñanemopeteïva ha ñane mbojoajúva paraguayo háicha.

- Ñeçuahë (meta): Tojekuaa ñane mba’e ha ñande rekotee Paraguaipegua.

- Jehupytyvoirä (Objetivo general):

Tojekuaa Paraguay tavarandu. (Dar a conocer nuestro folclore paraguayo).

- Jehupytyvoiräite (Objetivos específicos):

- Oikuaa mba’épa he’ise tavarandu. (Conoce lo que es el folclore).

- Ohechakuaa tavarandu Paraguaigua mba’éva. (Identifica el folclore paraguayo).

- Ohesa’ÿijo tavarandu Paraguay ryepypegua. (Analiza el folclore paraguayo).

108
Mba’eräpa ojejapo (propósito): Ojehechakuaa ha ojeguerohory Paraguay tavarandu, ára 22
jasypoapy ha ñe’ë guarani 25 jasypoapy. (Dar a conocer y festejar el día folclore paraguayo,
el 22 de agosto y el día del idioma guaraní el 25 de agosto).

Arahechauka (Calendarización)

Jasypoköi (Julio)
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

- Tembiaporä mbo’ehaópe ñeme’ë (Entrega del proyecto).

- Mba’éichapa oñemba’apóta ha ojejapóta (Selección de técnicas y actividades).

Jasypoapy: agosto

- Tembiapo atýpe (trabajos grupales)

- Tembiapo jehechauka (exposición)

Jeporupyrä (Recursos)

- Ta’anga (imágenes)

- Marandu (información)

- Kuatia (hojas)

- Tapicha (personas)

- Tepyme’ë (financieros)

109
Tembiapo jehechauka - Exposición del trabajo (Semana del folclore)

Aty - Grupos Mbo’epy Temas sugeridos Obs.

Purahéi - Música Ojepurahéi: Neporä che Paraguay,


paraguaya Asunción del Paraguay, Pyhare
okaraháre, Ñane aramboha,
Panambi Vera, Guaranias…
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Parehára – poetas Emiliano R. Fernández, Teodoro S.


paraguayos Mongelós, Félix Fernández, José
Asunción Flores, Mauricio Cardozo,
Ocampos, Manuel Ortiz Guerrero,
Deidamio González…

Jeroky - danza Solito, Galopera, Palomita, La


paraguaya con golondrina, Londón Karape, Chopi,
trajes típicos Polka Paraguaya…

Tembi’u paraguái – Pastel mandi’o, mbeju, chipa,


comidas típicas kavure, pajagua mascada, so’o
josopy, chicharö trensado…

Pohä ñana Pohä ro’ysä, pohä aku, ka’aýpe


ha tererépe oje’úva, mba’épepa
iporä…

Narrativa: káso, Káso ñemombe’u – cuentacuentos


mombe’upy,
mombe’ugua’u

Arete guasu – Tupäsy Ka’akupe, San Blas, San Juan,


Fiestas patronales Ñandejára Guasu, Pesebre apo…

Pukarä: maravichu, Oñemombe’u maravichu, ñe’ënga,


ñe’ënga, küjererä ha ñe’ëmombo.
ñe’ëmombo

Ñembosarái yma Ojehuga: tuka’ë kañy, tuka’ë guapy,


guare - Juegos kuairü kañy, tikichuéla, trompo ha
y pasatiempos hetave mba’e…
tradicionales

Artesanía Moöpa ojejapo: ñanduti, ao po’i,


poyvi, ovecha rague, akängao,
ajaka, kambuchi…

110
Jehecha jehepyme’ë (Evaluación)

a. Ipukukue rupive – Por proceso

• Ñeme’ë (presentación)

• Jejapo ára ha ára ha ñemba’apo (avances y aplicación)

• Jehecha (resultados)
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

ä. Jehecha jehepyme’ë paha (Evaluación del proyecto o evaluación final)


Indicadores del proceso de clase (En cada clase se tendrá en cuenta los de manera grupal
e individual)

- Tembiapo aty. (Trabaja en grupo) 1 p.


- Oguereko ikuatiahai. (Cuenta con su cuaderno) 1 p.
- Omba’apo kyre’ÿme. (Trabaja amenamente con su grupo) 1 p.
- Ome’ë hembiapo. (Entrega lo realizado en fecha en clase) 1 p.
Ojehai marandu. (Realiza el tema que le corresponde al grupo teniendo en cuenta la
información) 2 p.

Indicadores de la carpeta
Hetepy: kuatia rova, ñemyakä, hete, mohu’ä, mbojoapy. (Partes: portada, introducción,
contenido, conclusión, anexo) 5 p.
- Marandu pe mba’e ojehekáva rehegua. (Información sobre el tema de investigación) 3 p.
- Mba’éichapa oñemba’apo ohóvo. (Proceso de elaboración de las actividades) 2 p.
- Carpeta ohechaukáva marandu ojehekáva rehegua. (Carpeta creativa alusiva al tema de
investigación) 2p.
- Tembiapo porä (Pulcritud) 1 p.

Ome’ë hembiapo hi’árape. (Puntualidad) 1 p.

La primera semana del mes de setiembre de acuerdo al horario de clase.

Total: 20 puntos

111
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

112
Guarani
6.º
1. Aikytï kuatia ha amboja mba’e mymba ro’ópa ojeporu oñeñekosina
haçua (Togue 20). Corto y pego qué tipo de carne se utiliza para cocinar (Pág. 20).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

vaka ro’o ryguasu ro’o

kure ro’o Pira ro’o

113
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

114
Guarani
6.º
2. Aikytï kuatia ha amboja mbohapy ta’anga ahechahápe mborayhu pehëngue
apytépe (Togue 26) Corto y pego tres imágenes donde se vea amor familiar (Pág. 26)
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

8. Aikytï ha amboja ñeha’ä ra’anga (deporte) ha ambohéra (Togue 32).


Recorto y pego competencias deportivas (Pág. 32)

115
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

116
Guarani
6.º
1. Aikytï kuatia ha amboja ta’angakuéra (Togue 44). Corto y pego imágenes de la
(Pág. 44).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Ka’a karai tujami

kuñakarai kuñataï

117
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

118
Guarani
6.º
1. Aikytï kuatia ha amboja ta’anga, Moñái ykére (Togue 57). Recorto y pego
imágenes a lado de Moñái (Pág. 57)
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

Campo Pájaros

Viento Camino

Bosque

119
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

120
Guarani
6.º
1. Aikytï kuatia, amboja ha ambohéra ta’anga (Togue 76). Recorto, pego y sus
nombres a estas imágenes (Pág. 76).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

ojo mano risa

121
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
3. Amboja ta’anga ojehechahápe mitänguéra derecho (Togue 81). Pego imágenes donde
se vean los derechos del niño (Pág. 81).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

pehëngue angirü

kunu’ü vy’a

123

Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 123 18/01/2017 11:05:10 a.m.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
3. Ahechakuaa mba’épa ombojejapo Ypépe. Aikytï kuatia ha amboja (Togue
96). Identifico qué lo hace ver superior al Pato. Recorto y pego (Pág. 96).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

oñani oveve oyta

125
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Bibliografia
• Ayala, J. V. (1996). Gramática guaraní. Buenos Aires: Ministerio de Educación de la Nación.
• Baker, C. (1997). Fundamentos de educación bilingüe y bilingüismo. Madrid: Editorial Cáte-
dra.
• Benítez Ojeda, E. M. (2012). Lengua guaraní 6. Sexto grado. Asunción: Grupo Editorial Atlas.
• Benítez, E. (2010). Gramática de la lengua guaraní. Asunción: Atlas Representaciones S. A.
• Contrera Moreira, M. T. y Gómez Santacruz, S. C. (2007). Evaluación en el segundo ciclo de la
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

EEB. Asunción: Atlas Representaciones S. A.


• De Guarania, F. (2010). Cuentos de animales y fábulas de Esopo. Asunción: Atlas Representa-
ciones.
• De Guarania, F. (2010). Diccionario de la lengua guaraní. Asunción: Atlas Representaciones.
• De Guarania, F. (2014). Atlas diccionario escolar bilingüe. Asunción: Grupo Editorial Atlas.
• De Guarania, F. (2014). Diccionario escolar bilingüe. Asunción: Grupo Editorial Atlas.
• De Martínez, M. E. C. (2010). Diccionario de sinónimos, antónimos, parónimos y polisemia en
guaraní. Asunción: Atlas Representaciones S. A.
• Encina Ramos, P. y Tatajyva. (1997). Las cien mejores poesías en guaraní. Asunción: Imprenta
Salesiana.
• González Torres, D. (2007). Folklore del Paraguay. Asunción: Servilibro.
• Guasch, A. (1983). El idioma guaraní. Gramática y antología de prosa y verso. Asunción: Loyola.
• Guasch, A. y Ortiz, D. (1986). Diccionario castellano-guaraní, guaraní-castellano. Sintáctico,
fraseológico, ideológico. Asunción: CEPAG.
• Krivoshein de Canese, N. (1983). Gramática de la lengua guaraní. Asunción: Colección Ñemity.
• Melià, B. y otros. (2007). Guarani ñe’ë paraguái - Gramática pedagógica. Asunción: Fe y
Alegría.
• Paraguay: Ministerio de Educación y Cultura. (2000). La educación bilingüe en la reforma
educativa paraguaya. Asunción: MEC.
• Paraguay: Ministerio de Educación y Cultura. (2009). Evaluación del aprendizaje en la Edu-
cación Escolar Básica: primer y segundo ciclo. Asunción: MEC.
• Paraguay: Ministerio de Educación y Cultura. (2014). Programa de estudio 1.º. Educación Es-
colar Básica. Asunción: MEC.
• Samudio de Peña, G. y Morel de Palacios, B. (2001). Comunicación 1. Primer grado. Asunción:
Atlas Representaciones.
• Samudio, L. y otros. (2002). Guaraní 6. Asunción: Atlas Representaciones.
• Vega de Gómez, A. y Sena de González, B. (2005). Comprensión lectora. Sexto grado. Asun-
ción: Atlas Representaciones.
• Zarratea, T. (2013). Gramática elemental del guaraní paraguayo. Asunción. Servilibro.

Bibliografía 127
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”

You might also like