Professional Documents
Culture Documents
Libro Digital - GUARANÍ 6°
Libro Digital - GUARANÍ 6°
Autoría: Ilustraciones:
Lic. Gricelda Liliana Giménez Arce Prof. Marcos Agustín Cubas Cano
ISBN: 978-99967-40-90-9
498
GIMg
Grupo Editorial Atlas: Mcal. López 4561 casi Bélgica • Tel.: (021) 623 019 (R. A.)
www.grupoeditorialatlas.com
Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 2 18/01/2017 10:26:25 a.m.
Índice
Unidad 1
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Unidad 2
Mombe’usyry che pehëngue rehegua- Narración sobre mi familia ............................... 24
Capacidades y temas ........................................................................................................... 24
Ñañomongeta - Expresión oral: Mombe’u – Narración ......................................................26
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Mombe’u «Richar
iñakähatä» - Narración: «Richar iñakähatä» .......................................................................28
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva: Vy’ápe ñembosarái ha ñeha’ä
– Competencias deportivas......................................................................................................30
Ñe’ëtekuaa - Gramática: Teroja mba’éva - Adjetivo posesivo ........................................33
Jehai hekopegua - Ortografía: Muanduhe jeporu: (´, ~) - Reglas de acentuación .......35
Jahai haçua - Redacción: Mombe’usyry che rekove - Narro una anécdota ................36
Ñandekatupyryve haçua - Repaso .......................................................................................37
Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 3 18/01/2017 10:26:25 a.m.
Unidad 3
Mombe’upy, küjererä, maravichu - Leyenda, trabalenguas y adivinanzas ................... 38
Capacidades y temas ........................................................................................................... 38
Ñañomongeta - Expresión oral: Küjererä - Trabalenguas ...................................................40
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Maravichu,
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Unidad 4
Mombe’ugua’u- Mitos, Descripción - Retrato .................................................................... 52
Capacidades y temas ........................................................................................................... 52
Ñañomongeta - Expresión oral: Mombe’ugua’u: «Luisö» – Mito: «Luisö» ..........................54
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Mombe’ugua’u:
«Luisö» – Mito: «Luisö» ...............................................................................................................56
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva: Mombe’ugua’u:
«Moñái» – Mito: «Moñái» ..........................................................................................................57
Ñe’ëtekuaa - Gramática: Ñe’ëtéva mboyvegua - Tiempos pretéritos ............................59
Jehai hekopegua - Ortografía: Pundie puso «’» jeporu - El puso «’» .................................61
Jahai haçua - Redacción: Mombe’ugua’u jehai – Redacción de mito .........................62
Ñandekatupyryve haçua - Repaso .......................................................................................63
Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 4 18/01/2017 10:26:25 a.m.
Unidad 5
Ñe’ëpoty – Purahéi Poesía – Canción ................................................................................. 64
Capacidades y temas ........................................................................................................... 64
Ñañomongeta - Expresión oral: Ñe’ëpoty: «Sapatu pyahu» - Poesía:
«Sapatu pyahu»........................................................................................................................66
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Unidad 6
Mombe’u marandu – Texto de opinión ............................................................................... 78
Capacidades y temas ........................................................................................................... 78
Ñañomongeta - Expresión oral: Mombe’u marandu: «Mba’épa mitä» - Texto de opinión:
¿Qué es un niño? .....................................................................................................................80
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Mombe’u marandu: «Mba’épa mitä»
- Texto de opinión: «¿Qué es un niño?».................................................................................82
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva: Mombe’u marandu:
«Vy’a che táva guasúpe!» – Texto de opinión: «¡Vy’a che táva guasúpe!» ....................83
Ñe’ëtekuaa - Gramática: Teraränguete - Pronombres personales. Terarängue
techaukarä - Pronombres demostrativos .............................................................................85
Jehai hekopegua - Ortografía: Ñe’ëriregua iñe’ëpehë’etáva - Posposiciones
polisilábicas...............................................................................................................................87
Jahai haçua - Redacción: Marandu jehai - Redacción de aviso ....................................89
Ñandekatupyryve haçua - Repaso .......................................................................................91
Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 5 18/01/2017 10:30:55 a.m.
Unidad 7
Morangu - Fábula................................................................................................................... 92
Capacidades y temas ........................................................................................................... 92
Ñañomongeta - Expresión oral: Morangu: «Ype ha Mbói» - Fábula: «Ype ha Mbói» ................94
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales: Morangu: «Ype ha Mbói» - Fábula:
«Ype ha Mbói» .........................................................................................................................96
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 6 18/01/2017 10:26:25 a.m.
Presentación
Querido niño, querida niña del 6.° grado:
Para el Grupo Editorial Atlas es una gran alegría poner en tus manos este
libro para que lo explores y así logres aprendizajes que te ayudarán en tu
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Con afecto,
Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 7 18/01/2017 10:26:25 a.m.
GUARANI
6
Páginas de apertura
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Unidad
orales, Comprensión de textos escritos y
Expresión escrita.
Instrumentos de juegos
- Recetas de comidas
Capacidades Capacidades
Expresión oral Temas
• Ohechakuaa mba’éichapa oporomomaiteiva’erä ojesarekohápe
mavándipa oï ha mba’eichahápepa ojojuhu hikuái. (Identifica for-
mas de saludo teniendo en cuenta el interlocutor y el contexto). Ñañomongeta - Expresión oral
Actividades
Temas Comprensión de textos orales
• Oikümby oje’éva ichupe ohuga haçua, oiporu haçua
• Porandu ha mbohovái atýpe
temáticas
ha mba’éichapa ojapova’erä opaichagua mba’e ijedádpe
çuarä. (Interpreta la información básica contenida en Jehai hekopegua - Ortografía
instrucciones como receta de comidas, reglas de deportes
colectivos como fútbol, vóley y otros).
• Pundie: h - j- k
• Ohechakuaa mba’éichaguárepa oñeñe’ë opaichagua jehaipyre
omoñe’ëvape. (Describe personas, animales, fenómenos Jahai haçua - Redacción
naturales, lugares, situaciones y experiencias propias). • Tembi’u jejapo - Receta
kosinamegua
Expresión escrita
• Ohai omombe’uhápe hembiapo hogapýpe, imbo’ehaópe ha opaite Ñandekatupyryve haçua -
henda ha’e oikoha rupigua. (Describe situaciones presentadas en
Repaso
el hogar, escuela y en otros lugares donde se desenvuelve).
• Ohai mba’épa ojapo hogaygua, iñirünguéra ha ambue hapicha
ikuaahára ndive. (Describe personas, animales, fenómenos
naturales, lugares, situaciones y experiencias propias).
10 11
Ñañomongeta
Ñañomongeta -- Nos
Expre sión oral
Expresión oral conocemos media
Ñe’ë ayvu rupive
jajokuaa
nte el diálogo
ngetápe.
aiporu ko’ä ñemo
ajesareko ko’ä porandúre ha upéi s en el diálogo.
tas y luego las usamo
1. Añe’ë mboyve
sar observemos las
siguientes pregun
Antes de conver
?
¿Quién o quiénes hablan
- Mávapa oñe’ë.
Nombre
casa?
¿Dónde queda su
- Moöpa opyta hóga.
¿Con quién vive?
- Máva ndivépa oiko.
Antonio.
Actividades de
preintervención oral,
intervención oral y
Ha iporä
postintervención oral
Mba’e la Sergio.
Tranquilopa porte José.
Mba’éichapa Sara.
reiko Agustín.
Ficha de
evaluación
de la 6.º
expresión
Guarani
12
oral
8
Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 8 18/01/2017 10:26:27 a.m.
Ñahendu haçua Ñamoñe’ë haçua
Comprensión de
Comprensión textos escritos
- Comprensió
Ñahendu haçuafrutti
n de texto oral
de textos orales
Aha’ä tutti frutti –
Juego tutti
aclaro el significado
Uno con flechas y
- Lectura comprensiva
Ñamoñe’ë haçua
a he’ise.
ha amyesakä mba’ép
1. Ambojoaju
de las palabras. 5. Ambopapapy ha
nos identifica amyesakä ñe’ë.
junta
mopeteï – Nuestra comida ñane
Enumero y aclaro
Ñane rembi’ukuéra
1. tembi’u el significado de
oha’äva las palabras.
jugador, competidor . ¿Qué platos o postres
( ) de toda clase/ti
mba’éva nde gustave
5. Ambopapapy ha 2. avati po
oñeme’ëta amyesakä ñe’ë. mba’e he’ë ñane
Nombre
Mba’e tembi’u térä más?
Enumero y aclaro ( ) rico
valdrá 1. tembi’u el significado de 1. 3. ku’i
ojojárö
las palabras. nuestros te gustan
típicos ( ) maíz
( ) de toda clase/t
si es igual 2. avati ipo 4. he
rupi’a, ky’ÿi
kesu, avatiku’i, ryguasu
ojoja’ÿrö ( ) rico ( ) comida
del tema
5. opaichagua
si es desigual, distinto 3. ku’i
pire, narä pire, eíra ( ) molido
ombyaty ( asuka, kanéla, limo
Nombre
) maíz
4. he
frutti. ( ) comida
6. Amoñe’ëjey jehaipy
puedo jugar tutti re ha ambohovái.
frutti. Escucho como 5. opaichagua
ikatu ñaha’äta tutti Mba’épa oguera Leo nuevamente
y contesto.
2. Ahendu mba’éichapa ( ) molido ha ipype tembi’u
éva hyepýpe heve heve haçua ha
2. Amoñe’ë haçua. Leo. lleva para que la
del tema
ipype umi ñane mba’ete comida sea más mba’e ojejapo ichugui
6. Amoñe’ëjey jehaip Paraguái ha omoï sabrosa y qué se . ¿Qué ingredientes
de los competi- yre ha ambohovái. - Luis sy, ojapo tembi’u hace de la misma?
a, ä, ch, e, ë… Uno Leo nuevamente
a he’i achegety guarani: Mba’épa oguera
ha ipype tembi’u y contesto. haçua.
- Peteï oha’äva oñepyrüt guaraní: a, ä, ch, e, ë… lleva para que la heve haçua ha
ojapó- mba’e ojejapo ichugui ku’i.
dores iniciará el alfabeto ha ojojárö iñangirü comida sea más ogueraháva avati
ohaíva ambue ndive no coincide con
sabrosa y qué se . ¿Qué ingredientes - Ña María ojapo
tembi’u
10 kyta ndojojáirö 10 puntos si lo escrito
hace de la misma?
Oñeme’ëta ichupe
- ta ichupe 5 kyta. Valdrá a ha hetereíva.
va ndive katu oñeme’ë he’ë ñane mba’év
5.
ha oganáta. El que
ten- - Tani ojapo mba’e
otro y si coincide valdrá véta kyta (puntos),
ijojaha’ÿva ombyaty y ganará. áva eíra.
- Oguerek ovéva ñe’ë , juntará más puntos e’u mba’e he’ë oguerah
de palabras sin coincidir diga tutti frutti - Antonio omomb
ga mayor cantidad El que culmine y cómo se prepara
los
upéva oganáta. mba’eteéva. Leo
he’íta tutti frutti ha ojejapo tembi’u ñane 7. Aikytï
- Ojapopa raëva chapa kuatia ha amboja
ganará. 3. Amoñe’ë mba’éi ikatúva ojejapo avati ra’anga. Upéi
ales. ichugui. Corto y amyenyhë pa’ü
räre. Observa el ejemplo. platos tradicion las comidas que pego la imagen oïva tembi’u
- Ojesareko techapy se elaboran del maíz. Luego
del mismo. completo los espacio
Aikytï 7. s con
5 kuatia ha amboj
frutti en grupos, con ikatúva ojejapo a avati ra’anga.
o’e ndive. Juego tutti ichugui. Corto y Upéi amyenyhë
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
aty rupive, po temimb las comidas que pego la imagen pa’ü oïva tembi’u
3. Aha’ä tutti frutti aty se elaboran del
mismo.
del maíz. Luego
completo los espacios con
compañeros.
o el tutti frutti.
4. Amoïmba tutti frutti.
Complet
Mymba Yva
Tembi’u terä Sa’y Ñembosarái
Táva Mba’e - cosa mba’e he’ë arasa
aguara
akärague andai kamby
1. Atyra
2.
la narración.
4. Amoñe’ë mombe’u.
3. Leo
4.
ku’i
5. Tembi’u ha avati áva
ha’e hína oguerah
, ha pe hevéva
Guarani 6.º o opaichagua tembi’u ya, vori vori, chipa,
14 Paraguái oguerek jajuhu: sopa paragua
ku’i. Umíva apytépe
katuete ipype avati omopeteïva ñane
retäme.
ha hetave tembi’u
mbaipy (polenta) Reconoce el signifi
cado del vocabulari
Relaciona el contenido o.
del texto con las
aikuaa - Tembi’u apo 15 experiencias previas.
Unidad 1: Ñembosar
Actividades de
16 Guarani 6.º
Reconoce el signifi
cado del vocabulari
Relaciona el contenido o.
del texto con las
experiencias previas.
preaudición, audición
16 Guarani 6.º
Ñe’ëtekuaa
Jahai haçua
Ñe’ëtekuaa - Gramática
Jaikuaa hagua – Para saber
Ñe’ëndýi (Interjec
ciones): son palabra
s que denotan
Ñe’ëndýi – Interjec
ciones miedo, enojo y
muchos más sentimie estados de ánimo:
alegría, susto,
ntos.
la imagen y leo. Ejemplos: cháke,
Expresión escrita
ha amoñe’ë. Observo épa, néike, cháke,
1. Ajesareko ta’angáre nangána, hýpy,
háke, épa, ñandejá
ra, néina, néike,
ma’éna, e’a,
Ma’éna, ojeka!!! amóntema, araka’e
Nombre
!!
Ñandejára, ivaiete! okaipaite pe so’o.
E’a, mba’e oiko. Nde
che ndajapo mo’äi.
Amóntema
ne akähatä che
memby.
del tema
3. Ahai ñe’ëndýi ko’ä
ñe’ëjoajúpe. Escribo
interjecciones a
estas oraciones.
opurahéi poräite
.
vakapipopo ne
Néike, pya’e!!! akäre.
Néike, jaha katu!!!
rejapo ivaíva che
ra’a.
Identifica interjeccio
Utiliza interjeccio
nes.
nes adecuada
s en
Actividades de
preescritura, escritura y
sus expresiones.
- Tembi’u apo 17 18
Unidad 1: Ñembosar
aikuaa Guarani 6.º
postescritura
Contenidos
y actividades 20 Guarani 6.º
gramaticales
Jehai hekopegua
- Ortografía haçua - Repaso
- h - k» - Uso de conson
antes: «j - h - k»
jehai: «j
Ñandekatupyryve
Pundie jepuru ha
Retroalimentación
con las
oikotevëva. Completo estos ejemplos 1. Amoñe’ë. Leo.
yrä, aiporu pundie
1. Amoïmba ko’ä techap
Contenidos y
faltan.
consonantes que ova ha i yva y’a.
de la unidad
ýpe. Tembi’u apo
eta kyju ha ju’i oï jahava’erä
asy pe agua arape. ojekaru haçua. Cháke
oçuahëma aravo ichupe
ñande vare’apáma vori hetereíva, omoirüta
Néike jajapo tembi’u, oïma tembi’u aku,
actividades
jaha jakaru’ÿre, háke
mbo’ehaópe, aníke rykue heve haçua
tembi’u.
Avei ikatu ñamoï ky’ÿi
sopa ha chipa guasu.
.
de estas palabras
sobre la
júpe. Aclaro el significado
ha aiporu ñe’ëjoa
2. Amyesakä ko’ä ñe’ë
s.
Luego escribo oracione
mba’éichapa ipu
ko’ä pundie guaraníme. Es bueno
recordar como ortografía japo:
cháke:
2. Iporä ñanemandu’a
ntes. heve:
suenan estas consona
- ho - hu - hy karu’ÿre:
h: ha - he - hi
- ju - jy
j: ja - je - ji - jo omoirüta:
ko - ku - ky
k: ka - ke - ki - de platos típicos
que
räme. Escribo los nombres
ái réra oïva moñe’ë
- huguy - jaguare
te -
3. Ahai tembi’u paragu
haiha - jetapa - kamisa el texto.
- jatyta - kumand
a se encuentran en
- kesu - juru kokue
kyju - hesa - hovy
Actividades para
.
ente estas palabras
Ahai porä ko’ä ñe’ë. Escribo correctam
3.
yoayu:
casö:
consolidar los
purajhéi: nte y respondo.
ovái. Leo nuevame
jü: 4. Amoñe’ëjey ha amboh
ogueraháva pundie a. ¿Qué se hará?
ju, ajesarekóta, ñe’ë - Mba’épa ojejapót
hára he’íta ñe’ëjoa do las consonantes
estudiadas).
Ajapo kuatiarä (mbo’e
conocimientos
4. las oraciones, atendien
(La profesora dirá
rehe: «j - h - k»). Dictado
’erä. ¿A dónde debe ir?
- Moöpa ojehova
?
acompaña a la comida
tembi’úpe. ¿Qué
- Mba’e omoirüta
s «j - h- k».
de las consonante
correcta del uso
Conoce la utilización
las consonantes estudiadas.
nte considerando
Escribe correctame 19
9
apo
aikuaa - Tembi’u
Unidad 1: Ñembosar
Guarani 6.º
22
Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 9 18/01/2017 10:26:30 a.m.
U n i d a d
Ñembosaraikuaa - Tembi ‘ u apo
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Instrumentos de juegos
- Recetas de comidas
Capacidades
Expresión oral Temas
• Ohechakuaa mba’éichapa oporomomaiteiva’erä ojesarekohápe
mavándipa oï ha mba’eichahápepa ojojuhu hikuái. (Identifica for-
mas de saludo teniendo en cuenta el interlocutor y el contexto). Ñañomongeta - Expresión oral
• Porandu ha mbohovái atýpe
Comprensión de textos orales
• Oikümby oje’éva ichupe ohuga haçua, oiporu haçua Ñahendu haçua - Comprensión
tembiporu ogapypegua ha oikuaa haçua mba’éichapa de texto oral
ojapova’erä tembi’ukuéra ha opaichagua mba’e ijedádpe
çuarä. (Comprende instrucciones de juegos). • Aha’ä tutti frutti
• Oikümby mba’épa oje’ehína ichupe hogapypeguáre,
imbo’ehaoreguáre ha ambue ha’e oikóva rehe. (Comprende Ñamoñe’ë haçua - Lectura
situaciones presentadas en el hogar, escuela y en otros comprensiva
lugares donde se desenvuelve). • Ñane rembi’ukuéra ñanemopeteï
10
Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 10 18/01/2017 10:26:31 a.m.
Expresión oral, Comprensión de textos orales,
Comprensión de textos escritos y Expresión escrita.
11
Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 11 18/01/2017 10:26:31 a.m.
Ñañomongeta - Expresión oral
Ñe’ë ayvu rupive jajokuaa - Nos conocemos mediante el diálogo
1. Añe’ë mboyve ajesareko ko’ä porandúre ha upéi aiporu ko’ä ñemongetápe.
Antes de conversar observemos las siguientes preguntas y luego las usamos en el diálogo.
Mba’éichapa
Oiko poränte Mba’etekópio Oho hese
oiko nde sy,
Arami. nde ru Luis. Felipe.
Antonio.
Ha iporä
Mba’éichapa Tranquilopa Mba’e la Sergio.
reiko Agustín. Sara. porte José.
12 Guarani 6.º
2. Añe’ë haçua. Para conversar.
3. Amombe’u mba’éichapa ahasa umi ára pytu’u (vacación) aja (mba’épa ajapo,
moöpa aha ha hetave mba’e). Cuento cómo pasé las vacaciones (qué hice, a dónde fui y
muchas cosas más).
oï porä oï poräiterei
oha’äva junta
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
ojojárö valdrá
ojoja’ÿrö si es igual
2. Ahendu mba’éichapa ikatu ñaha’äta tutti frutti. Escucho como puedo jugar tutti frutti.
- Peteï oha’äva oñepyrüta he’i achegety guarani: a, ä, ch, e, ë… Uno de los competi-
dores iniciará el alfabeto guaraní: a, ä, ch, e, ë…
- Oñeme’ëta ichupe 10 kyta ndojojáirö ohaíva ambue ndive ha ojojárö iñangirü ojapó-
va ndive katu oñeme’ëta ichupe 5 kyta. Valdrá 10 puntos si lo escrito no coincide con
otro y si coincide valdrá 5.
- Oguerekovéva ñe’ë ijojaha’ÿva ombyatyvéta kyta (puntos), ha oganáta. El que ten-
ga mayor cantidad de palabras sin coincidir, juntará más puntos y ganará.
- Ojapopa raëva he’íta tutti frutti ha upéva oganáta. El que culmine y diga tutti frutti
ganará.
- Ojesareko techapyräre. Observa el ejemplo.
3. Aha’ä tutti frutti aty aty rupive, po temimbo’e ndive. Juego tutti frutti en grupos, con 5
compañeros.
14 Guarani 6.º
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Ñane rembi’ukuéra ñanemopeteï – Nuestra comida nos identifica
1. Mba’e tembi’u térä mba’e he’ë ñane mba’éva nde gustave. ¿Qué platos o postres
típicos nuestros te gustan más?
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
3. Amoñe’ë mba’éichapa ojejapo tembi’u ñane mba’eteéva. Leo cómo se prepara los
platos tradicionales.
7. Aikytï kuatia ha amboja avati ra’anga. Upéi amyenyhë pa’ü oïva tembi’u
ikatúva ojejapo ichugui. Corto y pego la imagen del maíz. Luego completo los espacios con
las comidas que se elaboran del mismo.
16 Guarani 6.º
Ñe’ëtekuaa - Gramática
Ñe’ëndýi – Interjecciones
1. Ajesareko ta’angáre ha amoñe’ë. Observo la imagen y leo.
Ejemplos: cháke, épa, néike, cháke, háke, épa, ñandejára, néina, néike, ma’éna, e’a,
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
opurahéi poräite.
vakapipopo ne akäre.
Identifica interjecciones.
Utiliza interjecciones adecuadas en sus expresiones.
18 Guarani 6.º
Jehai hekopegua - Ortografía
Pundie jeporu ha jehai: «j - h - k» - Uso de consonantes: «j - h - k»
1. Amoïmba ko’ä techapyrä, aiporu pundie oikotevëva. Completo estos ejemplos con las
consonantes que faltan.
asy pe agua arape. eta kyju ha ju’i oï ýpe. ova ha i yva y’a.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
2. Iporä ñanemandu’a mba’éichapa ipu ko’ä pundie guaraníme. Es bueno recordar como
suenan estas consonantes.
h: ha - he - hi - ho - hu - hy
j: ja - je - ji - jo - ju - jy
k: ka - ke - ki - ko - ku - ky
jü: purajhéi:
Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 19 18/01/2017 10:33:05 a.m.
Jahai haçua - Redacción
Tembi’u apoukapy - Receta de cocina
20 Guarani 6.º
2. Amongora umi mba’e oñekotevëva ojejapo haçua sopa paraguaya. Encierro
en círculo los ingredientes de la sopa paraguaya.
3. Ahai mba’éichapa ojejapo sopa paraguaya. Escribo cómo se prepara la sopa paraguaya.
Ñepyrürä ahai oñekotevëva:
Mba’éichapa oñembojehe’a:
Tembi’u apo
Néike jajapo tembi’u, ñande vare’apáma oçuahëma aravo ojekaru haçua. Cháke jahava’erä
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
mbo’ehaópe, aníke jaha jakaru’ÿre, háke oïma tembi’u aku, vori hetereíva, omoirüta ichupe
sopa ha chipa guasu. Avei ikatu ñamoï ky’ÿi rykue heve haçua tembi’u.
japo:
cháke:
heve:
karu’ÿre:
omoirüta:
3. Ahai tembi’u paraguái réra oïva moñe’ëräme. Escribo los nombres de platos típicos que
se encuentran en el texto.
22 Guarani 6.º
5. Anohë ñe’ëndýi ajuhúva moñe’ëräme. Extraigo las interjecciones encontradas en el texto.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Tembi’u apo
Tembi’u aku
Expresión escrita
•
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Ñe’ëndy
Pehëngue: familia
mborayhu: amor
joaju: unidad
pytyvö: ayuda
26 Guarani 6.º
3. Amombe’u mbo’ehakotýpe. Cuento a la clase.
- Mba’éichapa héra che sy ha che ru. ¿Cómo se llaman mi mamá y mi papá?
oï porä oï poräiterei
Richar iñakähatä
Kuehe ka’aru Richar oñembosarái akähatäpópe ha sarambi ojapo hóga korapýpe: oñani,
opopo muralla ári, osapukái hatä opuraheikuévo.
Upéi oçuahë isy hembiapohágui ha ohecha mba’épa ojapo Richar; omopë ijyvotykuéra
rakä ha isy ipochyeterei hendive.
28 Guarani 6.º
4. Amongora mba’épa ojapo Richar. Encierro en círculo las acciones de Richar.
oñani oñembo’e
5. Ambohovái. Respondo.
- Mávapa ipochy. ¿Quién se enoja?
Reconoce al personaje.
Identifica el contenido del texto.
30 Guarani 6.º
4. Ahai ha’érö añete térä japu ko’ä ñe’ëjoaju. Escribo si son verdaderas o falsas estas
oraciones.
- Ñeha’ä ha ñembosarái ome’ë tesäi.
5. Amongurusu mba’érepa iporä ñañembosarái. Marco con una cruz por qué es bueno
jugar, competir.
Hëe Nahániri
-Ñeha’ä ome’ë tesäi.
-Naiporäi ñembosarái.
-Iporäko mitä térä tuichavéva oñeha’ä oñembosarái.
-Mbo’ehaópe tekotevë añembosarái.
-Ñane mitä ajánte tekotevë ñañembosarái.
ñembosarái: ha’ä:
angirü: rekove:
32 Guarani 6.º
Ñe’ëtekuaa - Gramática
Teroja mba’éva - Adjetivo posesivo
1. Ajesareko ta’angáre ha amoñe’ë. Observo las imágenes y leo.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
– Para saber
Jaikuaa hagua
Teroja mba’éva (Adjetivo posesivo): es la palabra que indica la propiedad, posesión o perte-
nencia a una o varias personas, animal o cosa a que se refiere. Ejemplos: Che sy (mi madre),
nde haiha (tu lápiz), ijyva (su brazo).
- Che (mi) ñe’ë jurugua ha tïgua ndive. Ej.: Che po.
Papyteï: - Nde (tu) ñe’ë jurugua ndive. Ej.: Nde ao.
(singular) - Ne- (tu) ñe’ë tïgua ndive. Ej.: Ne akä.
- I, ij, iñ, h (su) Ej.: ijyva/ itúva/ iñakä.
pende – pene
ñu kokue
3. Amoïmba teroja mba’éva ikatúva aipuru ñe’ë jurugua térä tïgua ndive. Completo
con adjetivos posesivos que se pueden utilizar con palabras orales y nasales.
34 Guarani 6.º
Jehai hekopegua - Ortografía
Muanduhe jeporu: (´, ~) - Reglas de acentuación
1. Ajesareko ha upéi amoñe’ë. Observo y leo.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
– Para saber
Jaikuaa hagua
Muanduhe ojehaíva (Acento gráfico o tilde): lleva acento gráfico o tilde cuando la vocal
tónica no es vocal final. Ejemplos: purahéi, mba’éichapa, péicha.
Muanduhe ojehai’ÿva (Acento fonético o no gráfico): no lleva acento gráfico o tilde cuando
la vocal tónica es vocal final. Ejemplos: jagua, mesa, kyha.
Muanduhe tïguáva: lleva marca de nasalidad cuando la vocal nasal forma sílaba con con-
sonante oral. Ejemplos: ovetä, akä.
Che ru ohasa heta mba’e ore ndive peteï óga roguerekohápe opaichagua mymba,
ome’ëva mba’apo upe távape.
Mymba ñemongaru, ñu ñangarekoha ha avei ka’avo ñemitÿ.
Héra
(título)
Ñepyrümby
(inicio)
Mbyte
(desarrollo)
Paha
(final)
oï porä oï poräiterei
36 Guarani 6.º
Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Amoñe’ë ñe’ëjoaju ha amoï muanduhe oñekotevëhápe. Leo y coloco la tilde donde
corresponda.
2. Amohenda ko’ä ñe’ë he’i háicha muanduhe rehegua. Clasifico estas palabras de
acuerdo a su acentuación.
óga - peteï - sapukái - manga - so’o - purahéi - okë - ñeha’ä - yvy
4. Atýpe jajapo mba’épa ñanembo’e ñeha’ä. Escribo en grupo por qué es importante competir.
Techapyrä: “Ñembosarái ñeha’ä ogueru kakuaa mbarete”. Crecemos fuertes a través de las
competencias.
Leyenda, trabalenguas
y adivinanzas
Capacidades
Temas
Expresión oral
• He’i jey mombe’upy, küjererä ha hetave mba’e. (Reproduce Ñañomongeta - Expresión oral
leyendas, trabalenguas y más). • Küjererä ha pukarä
Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 39 18/01/2017 10:16:42 a.m.
Ñañomongeta - Expresión oral
Küjererä - Trabalenguas
1. Ahendu küjererä ha upéi ha’e. Escucho trabalenguas y luego lo digo.
- Jehecha mávapa he’i poräve ko’ä küjererä. Vemos quién pronuncia mejor los
trabalenguas.
Che apopo
che py po’íre,
che py po’íre
apopo che. Tereho tereru
Apyka puku
terere, tereju terere
kupépe, aguapy
tereru.
apuka puku.
Yrupë oï ýpe
ýpe oï yrupë,
ype oï ýpe.
- Oje’eva’erä heta jevy isÿi haçua omoñe’ëvo. Se repite varias veces para ayudar a la
fluidez de la lectura.
40 Guarani 6.º
3. Aheka ambue küjererä ha amoñe’ë hekopete. Busco otros trabalenguas y los leo
correctamente.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
oï porä oï poräiterei
maravichu ha opuka ha
mba’émotepa… ndaha’éi juru.
Ñe’ëndy -
Oï ojoykére Vocabulario
ha araka’eve
ndojohechái. typycha: escoba
yvyrapyryrÿi:
trompo
ratypykua: hoyuelo
tesa: ojo
ysysry: arroyo
Che retyma ha
ndaguatái ha
aguapýrö napu’äi.
Kuñakarai
Okakuaa ha akächara, óga
ndaha’éi mitä, mopotïha.
okororö ha
ndaha’éi mymba.
42 Guarani 6.º
2. Amoñe’ë moñe’ërä. Leo el texto.
Sapy’ánte oiko
Heta jevy ñañe’ëvo tapichakuéra noikümbýi mba’épa pe ja’eséva ichupekuéra ha
omoambue pe marandu.
3. Ahesa’ÿijo ñe’ë oïva moñe’ëräme ambojoajúvo. Aclaro el significado de las palabras del
texto uniendo con flecha.
tapicha es necesario
marandu entender
tekotevë persona
1. Aikytï kuatia ha amboja ta’angakuéra (Togue 117) Corto y pego imágenes (Pág. 117).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Ka’a rehegua
Oikojeraka’e peteï karai ohayhuetereíva itajýra peteïmíme. Mitäkuña porä ha imarangatúva. Itú-
va hakate’ÿeterei hese ha ndoikuaái mba’épa ojapóta ani haçua ojehu ichupe mba’eve ivaíva
ha ha’e oikuaa ko yvy apére oïha heta tekove ñaña. Upévare pe karai ogueraha mombyry
itajýrape okyhyjégui umi mba’e vaígui, oho avei hendive hembireko.
Heta oguata rire oike hikuái peteï ka’aguy tuichávape ha upépe opyta oiko hikuái.
Upépe pe karai oñemitÿ ha sapy’ánte oï ára ndoguerekoiha mba’eve ho’uva’erä; upéicha
ramo oheka ka’aguýre yva térä eíra ho’u haçua. Heta ára upéicha ohasa asy. Ko’ä mba’e
nomokangýi ichupekuéra ha ko’ë ko’ërente oñemitÿve hikuái.
Peteïjey oçuahë hogapekuéra peteï karai tujami ha he’i óga járape:
– Ikatúpa apytami ko pyhare akemi pende rógape.
Omoneï ichupe ogajára, ha he’i itajýrape: – Tereho che rajy, umi mba’emimi jarekóva ñane
rembi’urä eme’ë ko karaípe, oiméne niko iñembyahýi.
– Ha péicha ome’ëmba umi mba’e oguerekomíva upe karai poriahúpe. Upéi ko’ë rire pe
karai ojekuaauka óga járape, ha’eha Ñandejára remimbou.
44 Guarani 6.º
He’i óga járape:
- Ñandejára ningo ohepyme’ëse ndéve reñangareko porä rehe nde rajýre ani haçua oje-
hu ichupe mba’eve ivaíva, ha omano’ÿ haçua araka’eve, ajapóta ichugui ka’avo. Áça
guive ñahenóita ichupe Ka’a.
Heta mba’e vai ha iporäva ikatúta ko’águi ojejapo. Araka’eve nomanomo’äi. Oñekytïmba
ramo jepe hakä, heñói pyahu jevýta ha iporävéta.
Ha péicha, ko mitäkuña porägui oikoraka’e pe ojeporúva heta mba’erä ha ojekuaáva opárupi,
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
hérava Ka’a.
okaru ndokarúi
oñe’ë noñe’ëi
osapukái ndosapukáiri
Conjugar verbos consiste en dar número y persona a los verbos, mediante morfemas
prefijos y sufijos, considerando las partículas que corresponde a cada pronombre
personal para su conjugación. Al pasar a la forma negativa se considera si el verbo
es oral o nasal ya que los prefijos varían. (Nd para los verbos orales y n para los verbos
nasales y el sufijo i al final del verbo y cuando el verbo termina en i se agrega el sufijo
ri. Ejemplos: Nd + akaru + i: ndakarúi; n + asë + i: nasëi; n + akirirï + ri: nakirirïri.
46 Guarani 6.º
2. Amoïmba teraränguete. Completo con el pronombre personal.
- nderepurahéiri:
- nañamoñe’ëi:
- ndapeguapýi:
- nañotÿi:
- ndopói:
- noroha’äi:
Moneïva:
Mbotovéva:
ch – rr – mb – nd – ng – nt
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Ñe’ëndy -
Vocabulario
mbaraka: guitarra
angu’a: mortero
ñande: nosotros
Los digramas (Pundieköi): están compuestos por dos consonantes inseparables, ya que
son una sola letra con un solo sonido forman sílaba con una vocal. Se clasifican en orales
(ch, rr) y nasales (mb, nd, ng, nt). Ejemplo: typycha: ty- py- cha / mymba: my- mba.
4. Ambojoaju pundieköi ohóva ñe’ë ndive ha amoïmba. Uno con el digrama que
corresponda y completo.
mb a uja
ch o’ehao
ng avaka i
48 Guarani 6.º
Jahai haçua - Redacción
Maravichu jehai – Redacción de adivinanzas
1. Ahai haçua maravichu iporä aikuaa ko’ä mba’e. Para redactar una adivinanza es bueno
saber lo siguiente.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
- Ahecha moköi térä mbohapy teroja upe mba’e oguerekóva. Busco dos o tres califi-
cativos del objeto.
- Ajuhu ñe’ë he’íva mba’éichapa upe mba’e. Encuentro las palabras precisas.
- Aipuru sa’i ñe’ë, aikotevëvante. Utilizo pocas palabras, solo las necesarias.
Techapyrä:
Yvytu
Redacta adivinanzas.
Utiliza el vocabulario aprendido.
50 Guarani 6.º
Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Ambohasa ñe’ëtéva moneïvape. Paso a verbos afirmativos.
noñembosaráiri:
ndajapukái:
nerekirirïri:
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
ndokéi:
Vertical
1. Hijo, hija, sy he’i.
2. Mymba michï ha ipya’éva.
3. Lejos ja’e guraníme.
4. Inteligente oje’e.
1.
3.
2. 2. 4.
3. Aheka ambue mombe’upy réra ha ahai. Busco el nombre de otras leyendas y escribo.
Expresión escrita
• Omombe’u jey ohaikuévo mombe’urä, ñe’ëpoty
Mitos ha mombe’ugua’u omoñe’ëva térä ohendúva.
(Recrea un mito leídos o escuchado).
• Ohai porä oñeikümby porä haçua ä puso jeporu.
(Escribo correctamente el uso del puso).
Capacidades
Temas
Expresión oral
• Omohenda porä pe he’íva oikuaa rupi mávandipa ha
Ñañomongeta - Expresión oral
mba’eichahápepa oñe’ëhína, ha avei mba’epahína
hembipota. (Comunica adecuadamente sus ideas de • Mombe’ugua’u: «Luisö»
acuerdo con su interlocutor, la situación y su intención
comunicativa). Ñahendu haçua - Comprensión
• Omombe’u oikümbyháicha opáichagua omombe’úva térä
de textos orales
omoñe’ëva. (Reproduce el texto escuchado o leído).
• Oiporu, oñe’ënguévo, umi ñe’ë pyahu guaranimegua. • Mombe’ugua’u: «Luisö»
(Utiliza, al hablar, el vocabulario aprendido).
Ñamoñe’ë haçua - Lectura
Comprensión de textos orales comprensiva
• Ohechakuaa mba’e rehetépa ha ambue mba’éguipa avei • Mombe’ugua’u: «Moñái»
oñe’ëhína umi ohendúva. (Distingue ideas principales de
otras secundarias en textos escuchados).
Ñe’ëtekuaa - Gramática
• Ohechakuaa jehaipyre ohendúvape umi he’iva ohoha
ojuehe ha pe oñeha’aröva ichugui. (Reconoce en textos • Ñe’ëtéva mboyvegua:
escuchados las palabras relacionadas entre sí y el mensaje • Ára mboyvegua yma: raka’e
del texto). • Ára mboyveguaiteve:va’ekue
• Ohechakuaa jehaipyrépe umi oñepyrüva marandúgui
ojekuaávagui voi ha oñembopypukuha ohóvo. (Reconoce
Jehai hekopegua - Ortografía
textos escuchados que comienzan con información ya
conocida sobre la cual se va profundizando). • Puso «’» jeporu
ojapo ñane
tavarandu
Paraguái
rembijeroviaha.
54 Guarani 6.º
3. Ajapysaka mombe’ugua’u ñemoñe’ëre. Atiendo la lectura del mito.
omopirïmba. Sapy’arei reñandu ramo opoko nde rehe ipo hyakuä: olor
ro’ysäva, upéva ha’e Luisö, nemomarandúva oçuahëma-
ha nde ára paha.
Oïramo kuña imembýva poköi kuimba’e ojoapykuéri, ija-
pytépe oïva’erä katuete Luisö.
- Mba’e nemomarandu opokorö nde rehe Luisö. ¿Qué te anuncia Luisón si te toca?
- He’i hemiandu umi mombe’ugua’u rehe. Expresa que siente al escuchar hablar sobre los mitos.
- Omombe’uve oikuaáva umi mombe’ugua’u rehegua. Comenta lo que sabe sobre los mitos.
oï porä oï poräiterei
Reproduce mitos.
Emplea adecuadamente el vocabulario aprendido.
Unidad 4: Mombe’ugua’u 55
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Mombe’ugua’u: «Luisö» – Mito: «Luisö»
1. Amoñe’ë jevy mombe’ugua’u Luisö. Vuelvo a leer el mito Luisón.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Luisö
Mymba jaguápe ojoguáva, ivai, hesa vera ha iñakä guasu. Pyharepyte oho ojapajeréi
te’öngue ári, upévare hesa’yju ha ine.
Osëje avei pyhare oguahu puku, maymáva ohendúvape omopirïmba. Sapy’arei reñan-
du ramo opoko nde rehe ipo ro’ysäva, upéva ha’e Luisö, nemomarandúva oçuahëma-
ha nde ára paha.
Oïramo kuña poköi imembýva kuimba’e ojoapykuéri, ijapytépe oïva’erä katuete Luisö.
56 Guarani 6.º
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Mombe’ugua’u: «Moñái» – Mito: «Moñái»
1. Aikytï kuatia ha amboja ta’anga, Moñái ykére (Togue 119). Recorto y pego
imágenes a lado de Moñái (Pág. 119)
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Moñái
Moñái ndaje oiko ñu ha ka’aguýre. Tape oïva rupi ou ha oho.
Karaíramo gua’u oiko, oñangareko yvytu ha guyrakuéra rehe; ha’éichagua ndaipóri
umi tendáre.
Moñái hembiapo vai, omonda ha oipytyvö umi hembiapo vaívape avei.
Moñái ojejukava’ekue, ojehapy itakuápe.
tape: yvytu:
guyra: monda:
pytyvö: hapy:
Unidad 4: Mombe’ugua’u 57
4. Ahaiguy oïporäva. Subrayo lo correcto.
Moñái oiko:
- táva rehe.
- ñu ha ka’aguýre.
- táva ha ñu rehe.
Moñái hembiapo:
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
- porä.
- vai.
Moñái oñangareko:
- isy ha itúvare.
- yvytu ha guyrakuérare.
Moñái oipytyvö:
- heko porävape.
- omondavápe.
58 Guarani 6.º
Ñe’ëtekuaa - Gramática
Ñe’ëtéva mboyvegua - Tiempos pretéritos
1. Amoñe’ë. Leo.
Ymaguare, kaguare. Yma ndajeko raka’e oiko...
Hace mucho, mucho tiempo...
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Kurupi (Adaptación)
Yma jeko oikoraka’e peteï karia’y karape’i asajepyte ka’aguýre, kañyhápe. Ha
omuñaraka’e peteï mitäkuñáme asajerei oikóva ha’eño.
Upe mitäkuña ojejuhúramo guare hendive, tuichaiterei oñemondýiva’ekue ohechávo
karia’y karape hete haguepáva ha ipire havarapávape.
Ndaipóriva’ekue kuña oñanisë’ÿva ohechávo kuimba’e vaietépe.
Kurupi ombotarova ha ojuka ndajeko raka’e mitäkuñáme oipota rupi imba’erä.
Unidad 4: Mombe’ugua’u 59
4. Aguenohë umi ñe’ëtéva ojehaiguýa. Extraigo los verbos subrayados.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
60 Guarani 6.º
Jehai hekopegua - Ortografía
Pundie puso «’» jeporu - El puso «’»
1. Amoñe’ë hekopetépe taikuéra. Pronuncio correctamente las letras.
2. Amoï hekópe puso «’». Coloco el puso «’» donde sea necesario.
- Hae oho koë jave.
- Pe kuimbae oñeë isy ndive.
- Kaarúpe, Lui oho mboehaópe.
5. Amoï ñe’ëjoajúpe ñe’ë oguerekóva puso ahaiva’ekue kuatiaräme. Uso en oraciones las
palabras que tienen puso escritas en el dictado.
Unidad 4: Mombe’ugua’u 61
Jahai haçua - Redacción
Mombe’ugua’u jehai – Redacción de mito
1. Chemandu’a Jasy Jatere mombe’ugua’úre ha amongora. Recuerdo el mito Jasy Jatere y
encierro en círculo.
2. Ahai ñe’ëjoaju, ojehechahápe mba’éichapa Jasy Jatere rete. Escribo oraciones, describiendo
al Jasy Jatere físicamente.
oï porä oï poräiterei
62 Guarani 6.º
Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Amoñe’ë mombe’ugua’u. Leo el mito.
Hekove:
Unidad 4: Mombe’ugua’u 63
U n i d a d
Ñe’epoty – Purahéi
5
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Poesía - Canción
Capacidades
Temas
Expresión oral
Ñañomongeta - Expresión oral
• He’ikuaa jey ñe’ëpoty. (Reproduce poesías).
• Ñe’ëpoty: «Sapatu pyahu»
Comprensión de textos orales
Ñahendu haçua - Comprensión
• Ohechakuaa mba’e rehepa oñeñe’ë opaichagua jehaipyre
(ñe’ëpoty) omoñe’ëvape. (Identifica el tema de la poesía). de textos orales
• Ohechakuaa mba’épepa umi mba’e porä ha mba’e vai • Ñe’ëpoty: «Yvoty ára»
oñemombe’úva jehaipyre ohendúvape. (Reconoce valores
y antivalores presentes en textos escuchados). Ñamoñe’ë haçua - Lectura
comprensiva
Comprensión de textos escritos • Ñe’ë ipu ha ijehai jojáva
• Oikümby mba’etépa he’ise hína umi jehaipyre omoñe’ëvape, • Ñe’ë ipu ha ijehai joguáva
umi ñe’ë guaraníme ikatúva he’ise heta mba’e. (Comprende
el significado contextual de lo leído, considerando Ñe’ëtekuaa - Gramática
homónimos y parónimos).
• Ñe’ëjoaju ñemohenda máva he’íva
• Ohechakuaa umi mba’e jehaipyre retepýpe oïva rupi
ohechakuaakuévo. (Identifica la unidad de la estructura del
texto).
Jehai hekopegua - Ortografía
Expresión escrita • Ñe’ë riregua iñe’ëpehëteïva
• Omombe’u jey ohaikuévo ñe’ëpoty omoñe’ëva térä
ohendúva. (Declama poesías escritas o escuchadas). Jahai haçua - Redacción
• Ohai porä, oñeikümby porä haçua he’iséva. (Escribe • Ñe’ëpoty jehai
correctamente, considerando la unidad del tema).
Ñandekatupyryve haçua -
Repaso
- Mba’érepa oiméne héra péicha ko ñe’ëpoty «Sapatu pyahu». ¿Por qué se llamará así la
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
poesía?
- Mba’éichapa ñañeñandu ojeguerurö ñandéve jopói. ¿Cómo nos sentimos cuando nos
traen un regalo?
I IV VII
Che ru ogueru Ndaipe’asevéi Jepe chejopy
sapatu pyahu, chembopyrasy, añembesu’u,
oipota amonde Ijapiru’a ndaipe’amo’äi
ani chero’y. chepyta piro. sapatu pyahu.
66 Guarani 6.º
3. Ambohovái ñe’ë rupive. Respondo oralmente.
- Mávapa ogueru sapatu. ¿Quién trajo un par de zapatos nuevos?
- Mba’éichapa oiméne oñeñandu isapatu pyahúva. ¿Cómo se sentirá el que tiene zapatos
nuevos?
- Mba’éichapa oï ipy sapatu ryepýpe. ¿Cómo está su pie dentro del zapato?
- Oipe’áta piko isapatu pyahu. Mba’érepa. ¿Se quitará su zapato? ¿Por qué?
vy’a pochy
oï porä oï poräiterei
Se expresa en guaraní.
Utiliza vocabulario estudiado.
Yvoty ára
Yvoty ára guyra oiméva yvoty ára
Iporäitéva oñe’ëmbáma oçuahënguévo
Ombohorýva pe ñande ári hyakuä jevýma
ñane ñe’ä ojeroky mayma yvoty
ipyahupáma yvotytýre rosa ha lirio
opa oiméva Panambiháma clavel ha romero
peju opavavéva ha iñirühára pe ñane ánga ombohory.
ñamomorä ku mainumby
Pedro Encina Ramos rembiapokue
3. Ambojoja umi ñe’ëjoaju ko ñe’ëpotýpe. Pareo las oraciones que expresa la poesía.
1. Yvoty ára temiandu.
2. Hory ayvúgui henyhë.
3. Ñe’ä jehechakuaa mba’e porä térä mba’e vai.
4. Momorä korasö oñandúva.
5. Oñe’ëmbáma ovy’a.
6. Ñane ánga arajere, arapoty.
68 Guarani 6.º
4. Ahendujey ñe’ëpoty ha amoïmba. Vuelvo a escuchar la poesía y completo.
- Mba’épa jahecha ñe’ëtýpe. ¿Qué se observa en la poesía?
Yvoty ára
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Yvoty ára.
- Guyrakuéra oñe’ëmba:
- Guyrakuéra ojerokýva:
Mbo’ehakotýpe
Mbo’ehára orembo’e heta ñe’ë pyahu, avei orembo’e roñe’ë porä haçua.
Okë ykére oke che angirü ha ipochy upévare mbo’ehára.
Po temimbo’e opo mbo’ehakotýpe. Ha’ékuéra oipota aravóma osë haçua okápe kua-
rahy pytä asýpe ha okápe ojepota yty, upévare mbo’ehára he’i, pepytáke penerendá-
pe mitänguéra.
70 Guarani 6.º
– Para saber
Jaikuaa hagua
Ñe’ë ipu ha ijehai joguáva (Parónimos): son aquellas palabras que tienen semejanza en
su escritura, pero con significados diferentes. Ejemplos: pytä – pyta, piri – pirï.
Ñe’ë ipu ha ijehai jojáva (Homónimos): son aquellas palabras que tienen la misma
escritura, pero con significados diferentes. Ejemplos: ñe’ë (idioma), ñe’ë (hablar); juky
(simpático, juky (sal).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Po
Che añe’ë hína.
Hëe, ñe’ë guaraníme ha’e ndéve.
Pe ñe’ë eréva chéve chembovy’a.
1. Ajesareko ha upéi amoñe’ë ko’ä ñe’ëjoaju. Observo y luego leo las siguientes oraciones.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Tóño ou mbo’ehaógui ha ivare’aiterei, áça katu hy’aipa oçuahëvo ha isy he’i chupe.
– Para saber
Jaikuaa hagua
Ñe’ëjoaju ñemohenda máva he’íva rupi - Clasificación de oraciones según la modalidad de
enunciación o la actitud del hablante.
72 Guarani 6.º
Ñe’ëjoaju momoräva (Oración exclamativa): expresa sentimientos de alegría, ilusión, asom-
bro, sorpresa, enojo.
Ñe’ëjoaju potapyräva (Oración desiderativa): expresa deseo, se usa: hi’ä, hi’äitépa, nga’u…
y verbos con morfema -se: ajahuse, ahase, akaruse.
Ñe’ëjoaju mo’äva (Oración dubitativa): expresa duda o probabilidad. Se emplea: ikatu, ahe-
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
cháta… y verbos con morfema o partícula -ne: ajapóne, aháne, akarúne áça…
- Ña Luisa: Ha che rasy che memby! Ndahaséi katu amba’apo. Hi’ä apyta apytu’u mba’e.
Mbotovéva:
Porandúva:
Moneïva:
Momoräva:
Potapyräva:
Mo’äva:
Apoykapýva:
Identifica la clasificación de las oraciones según la modalidad del enunciado o actitud del hablante.
Emplea correctamente las oraciones según la modalidad del enunciado.
– Para saber
Jaikuaa hagua
Ñe’ëriregua (Posposición): en lengua guaraní va unida a la palabra, pero al final de la mis-
ma, esta partícula es monosilábica y equivale a la preposición del castellano que se encuen-
tra delante de la palabra.
74 Guarani 6.º
2. Amoïmba ñe’ëriregua hekópe (pe, me). Coloco las posposiciones adecuadas.
- Aháta óga
- Ajohéi havö
- María, Trinidad
Héra:
- Mba’éichapa hesa:
- Mba’éichapa hova:
3. Ahai peteï ñe’ëpoty porä, che angirü aguerohoryvévape çuarä. Escribo una linda poesía
para un amigo a quien aprecio mucho.
oï porä oï poräiterei
76 Guarani 6.º
Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Ajesareko ta’angare ha ambojoaju. Atiendo las imágenes y las uno.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
2. Ambosa’y mba’épa he’ise ko’ã ñe’ë. Pinto el significado de estas palabras según su contexto.
Amo óga guasu iporäite.
venado grande
pyta:
pytä:
juky:
juky:
4. Amohenda ñe’ëjoaju máva he’íva rupi. Clasifico las oraciones según la modalidad de
enunciación.
Mbo’ehára orembo’e heta ñe’ë pyahu. ( )
Texto de opinión
Capacidades
Expresión oral
• Oiporu, oñe’ënguévo, umi ñe’ë pyahu guaraníme. (Utiliza, al
•
hablar, el vocabulario aprendido).
He’i mba’épa ojapo hogaygua ha iñirünguéra ndive. (Describe
Temas
actividades que realiza con sus familiares y amigos).
Ñañomongeta - Expresión oral
Comprensión de textos orales • Mombe’u marandu: «Mba’épa mitä»
• Ombojoja umi mba’e oikóva ohendúvape umi mba’e
rehe ha’e oñanduháicha oikóva ndive. (Compara hechos Ñahendu haçua - Comprensión
que ocurren en textos escuchados con situaciones de de textos orales
su entorno).
• Mombe’u marandu: «Mba’épa mitä»
• Omomba’e hapichakuéra remimo’ä ojoavýramo jepe
hemimo’ägui. (Respeta el punto de vista de los demás
aunque difiera del suyo). Ñamoñe’ë haçua - Lectura
comprensiva
Comprensión de textos escritos • Mombe’u marandu: «¡Vy’a che táva
guasúpe»
• Ombojoavy umi mba’e haihára he’íva oikovaramoguáicha ha
umi he’íva ha’e oimo’äháicha. (Diferencia hecho y opinión).
• Ohechakuaa umi mba’e jehaipyre retepýpe oïva Ñe’ëtekuaa - Gramática
ohechakuaakuévo: -Umi ñe’ë térä ambue signokuéra • Teraränguete
oipytyvöva omoñe’ëvape oikümby haçua pe jehaipyrépe
he’íva. (Identifica en la estructura del texto: las palabras Jehai hekopegua - Ortografía
y los signos que ayudan a comprender el texto).
• Ñe’ëriregua iñe’ëpehëtáva
Expresión escrita
Jahai haçua - Redacción
• Ohechauka ohaikuévo omoñepyrüha hembiapokue
• Marandu jehai
oikuaamavavoígui ha omohypy’ü ohóvo pe
omombe’uséva. (Valora el avance de su producción
escrita considerando la experiencia y previa y lo que Ñandekatupyryve haçua -
fue afianzando). Repaso
80 Guarani 6.º
2. Ñahesa’ÿijo umi derecho jahecharamovéva. Analizamos cinco derechos más significativos.
- Mitä oikuaava’erä itúva ha isýpe.
- Mitä hesäiva’erä.
pehëngue angirü
kunu’ü vy’a
3. Amombyta che akäme mbohapy mitä derecho, oçuahëvéva chéve. Aprendo tres
derechos de los niños que considero más significativo.
4. Ambosa’y ñe’ëtemiandukuéra ohóva ndive. Coloreo para señalar la imagen sensorial que
corresponda.
Emokunu’ü ichupe.
82 Guarani 6.º
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Mombe’u marandu: «¡Vy’a che táva guasúpe!» - Texto de opinión
1. Amoñe’ë marandu ñande táva Paraguay rehe. «¡Vy’a che táva guasúpe!» Leo el texto de
opinión sobre nuestro país.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 83 18/01/2017 10:23:58 a.m.
3. Ahechakuaa umi mba’e haihára he’íva oikova ha umi he’íva ha’e oimo’äháicha ko
haipyvógui. Diferencio hecho y opinión de este párrafo.
Karai Salazar y Espinoza omoheñóiva’ekue ñande táva guasu ombohéra Nuestra Señora
Oikóva:
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Oimo’äva: ña
Ojegueromandu’a arange
- 15 jasypoapy.
- 15 jasypa.
84 Guarani 6.º
Ñe’ëtekuaa - Gramática
Teraränguete - Pronombres personales
Terarängue techaukarä - Pronombres demostrativos
1. Amoïmba teraränguete. Completo con pronombres personales.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
a - re - o - ja, ña - ro - pe - o
Teraränguete (Pronombres personales): son las palabras o términos que se utilizan para
señalar personas gramaticales, indican número (singular, plural), persona (1.º, 2.º, 3.º),
acompañando a la acción verbal. Cada pronombre personal tiene un morfema o par-
tícula diferente de número y persona.
Terarängue techaukarä (Pronombres demostrativos): actúan como sujeto de la oración.
Papyteï - singular: kóva (este/esta) – péva (ese/esa) - amóva (aquel/aquella).
Papyeta - plural: ko’äva (estos/estas) - äva (estos/estas) - umíva (esos/esas)
oñembosarái. amoñe’ë.
86 Guarani 6.º
Jehai hekopegua - Ortografía
Ñe’ëriregua iñe’ëpehë’etáva - Posposiciones polisilábicas
1. Ajesareko ko’ä ñe’ëjoajúre orekóva ñe’ëriregua ha upéi aiporu tembiaporäme.
Analizo las oraciones que contengan posposiciones y luego las utilizo en ejercicios.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Ha’ekuéra ojogua jopói isýpe çuarä. Kuñataï ojogua yva ho’u haçua.
tero ñe’ëtéva
– Para saber
Jaikuaa hagua
Ñe’ëriregua iñe’ëpehë’etáva (Posposiciones polisilábicas): poseen dos o más sílabas,
van separada de las palabras a las cuales se refiere.
guive (desde). Ej.: Ha’e ou Paraguay guive. Kuehe guive.
peve (hasta) con palabras orales. Ej.: Ohóta Lambare peve.
meve (hasta) con palabras nasales. Ej.: Pytü meve.
ndive (con). Ej.: Oho isy ndive.
ári (sobre). Ej.: Mesa ári.
haçua (para): se usa con verbos. Ej.: Akaru haçua.
çuarä (para): se usa con sustantivos. Ej.: Che rúpe çuarä.
Che ao oï apyka .
Lui ou Luque .
88 Guarani 6.º
Jahai haçua - Redacción
Marandu jehai - Redacción de aviso.
1. Amoñe’ë marandu. Leo el aviso.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Mba’épa oñemoçuahëse
Ko atýpe tekotevë ojejupaite, ha’e haguére peteï mba’e oñepyrüva ohasa ñan-
de ñane remimbo’ekuéra ha’éva ñanememby avei.
2. Ahechakuaa marandu pehë ha ahai. Observo las partes del aviso y escribo sus partes.
Arange:
Mba’épa oñemoçuahëse:
Mávapepa oñemopepirü:
Arange ( )
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Mávape çuarä ( )
Mba’épa oñemoçuahëse
90 Guarani 6.º
Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Amoï porä teraränguete, ajesareko ñe’ëtéva rehe. Coloco correctamente los pronombres
personales, atendiendo los verbos.
ou hógagui
Pe vosa oï mesa .
Maria ou ijarýi .
Fábula
Capacidades
Expresión oral Temas
• Ombojoaju hemimo’ä oñe’ënguévo: omoñepyrü, ombohete
ha omohu’ä pe mba’e omombe’úva. (Secuencia sus ideas al
expresar sus opiniones o posturas). Ñañomongeta - Expresión oral
• Omomba’e hapichakuéra remimo’ä ojoavýramo jepe • Morangu: «Ype ha Mbói»
hemimo’ägui. (Respeta el punto de vista de los demás aunque
difiera del suyo). Ñahendu haçua - Comprensión
de textos orales
Comprensión de textos orales • Morangu: «Ype ha Mbói»
• Ohechakuaa teko porä ha teko vai oñemombe’úva
jehaipyrekuéra ohendúvape. (Reconoce valores y Ñamoñe’ë haçua - Lectura
antivalores presentes en textos escuchados).
comprensiva
• Ohechakuaa mba’éichagua tekotevëpa pe
oñeñe’ëhahína jehaipyrekuéra ohendúvape ha he’i • Morangu: «Jagua ha ha’anga»
máva ha’e oikuaaávapepa ojogua upéva. (Caracteriza a
los personajes de un texto escuchado). Ñe’ëtekuaa - Gramática
• Ñe’ëjoaju ñemohenda hetepy rupive
Comprensión de textos escritos
• Ohechakuaa umi jehaipyre retepy: mba’épa mba’épa Jehai hekopegua - Ortografía
oikuaaukase jehaipyre. (Identifica en la estructura del • Viñeta jeporu
texto: Intención comunicativa del texto).
Jahai haçua - Redacción
Expresión escrita • Afiche jehai
• Oipuruha ñe’ë térä ambue signokuéra oipytyvöva
omoñe’ëvape oikümby haçua pe jehaipyrépe he’íva.
(Utiliza las palabras y signos que ayudan a comprender
Ñandekatupyryve haçua -
el texto, viñetas) Repaso
Morangu ñanembo’e
heta mba’e iporäva
ñande rekovépe çuarä.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Unidad 7: Morangu
9393
Ñañomongeta - Expresión oral
Morangu: «Ype ha Mbói» - Fábula: «Ype ha Mbói»
1. Amoñe’ë ko morangu. Leo la fábula.
Ñe’ëndy - Vocabulario
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Ype ha Mbói
Peteï yno’ö ypýpe jeko oïhína peteï Ype ha oñemboja ijypýpe peteï Mbói ha ohendu
ichupe he’íramo kóicha:
—Mávapa cheichagua mymba, che niko aiko ýpe, yvy ape ári ha aveve avei —
he’ijekohína.
Upéicha rupi, tekotevë jaikuaa porä natekotevëiha jajapokuaa opaite mba’e, tekotevë
jajapo porä pe jajapokuaáva. Upéva pe tekotevëva.
– Para saber
Jaikuaa hagua
Morangu (Fábula): es un relato fantástico, breve que trata un tema específico a mejorar
en la vida diaria y nos deja una enseñanza llamada moraleja. Por lo general, los perso-
najes son animales. Cuenta con una estructura: introducción (ñepyrümby), problema o
nudo (mbyte), desenlace (paha) y la moraleja (tekombo’erä).
94 Guarani 6.º
2. Aheka ñe’ëryrúpe mba’épa he’ise ko’ä ñe’ë oïva morangúpe. Busco en el diccionario
estas palabras.
jejapo: yta:
pira: guasu:
tekotevë: japokuaa:
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
- Mba’épa jajapova’erä ñande reko porä haçua. ¿Qué debemos hacer para ser íntegro?
Unidad 7: Morangu 95
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Morangu: «Ype ha Mbói» - Fábula: «Ype ha Mbói»
1. Ahendu morangu «Ype ha Mbói» ha ahesa’ÿijo. Vuelvo a leer la fábula Ype ha Mbói y analizo.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Ype ha Mbói
Peteï yno’ö ypýpe jeko oïhína peteï Ype ha oñemboja ijypýpe peteï Mbói ha ohendu
ichupe he’íramo kóicha:
—Mávapa cheichagua mymba, che niko aiko ýpe, yvy ape ári ha aveve avei —
he’ijekohína.
Upe Mbói ohendupáva Ype ñe’ë, he’i ichupe kóicha:
—Nde Ype ehendumína ko ha’éva ndéve: Anína ejeroviaiterei ndejehe, ndere’ytakuaái
niko piráicha reïramo ýpe, nereñaníri niko guasúicha reï jave yvy ape ári ha nderevevéi
taguatóicha.
Upéicha rupi, natekotevëiha jajapokuaa opaite mba’e, tekotevë jajapo porä pe jaja-
pokuaáva. Upéva pe tekotevëva.
2. Ahai moöpa he’i Ype ikatuha oiko. Escribo los lugares donde puede vivir el Pato.
96 Guarani 6.º
4. Aikuaa umi mymba he’iha ype ojoguaha ichupe. Conozco a qué animales dice el pato
que es parecido.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Unidad 7: Morangu 97
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Morangu: «Jagua ha ha’anga» – Fábula: «Jagua ha ha’anga»
1. Ajesareko ta’angáre ha amyesakä ñe’ë. Observo la imagen y aclaro el significado de las
palabras.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Jagua ha ha’anga
Peteï ára oguata ohóvo jagua ha ogueraha ijurúpe so’o pehëngue guasu hetereíva:
—¡Iporäitépa! —he’i ijupe çuarä.
—Araháta che rógape ha’u haçua cheaño, che aikuaaháicha.
Hape rupi ohasa peteï ysyry; pe y morotï sakäme ohecha sapy’a ha’anga ha ha’e
oimo’ä ambue jagua oguerekóva avei so’o pehëngue tuicháva ijurúpe.
Iñembyahýi rekógui ojejurupe’a ojapyhy haçua pe so’o oguerekóva ambue jagua, ha
oity iso’o pehëngue ogueraha’akue ijurúpe.
Oñapymírö jepe huguaite peve pe y morotï ho’ysä asývape, ndojuhúi hapichápe.
Ipahápe ohechakuaa, iñembyahýi rekógui, okañyhague ichugui iso’o pehëngue ha
opyta hese’ÿ oguerahágui ichugui pe ysyry.
Tekombo’erä: Evy’áke ne mba’eteérente, ikatúgui ojeipa ndehegui (eperdepa) ne
mba’epotapotavégui.
98 Guarani 6.º
3. Ajesareko ko’ä ñe’ëjoajúre ha amoï Hëe térä Nahániri. Atiendo las siguientes oraciones y
coloco. Sí, si son verdaderas y si son falsas.
Unidad 7: Morangu 99
Ñe’ëtekuaa - Gramática
Ñe’ëjoaju ñemohenda hetepy rupive – Clasificación de oración
según su estructura
– Para saber
Jaikuaa hagua
Ñe’ëjoaju (Oración o enunciado): es la unidad de comunicación con sentido completo,
generalmente, se forman por la unión de un sujeto y un predicado. Según su estructura
se clasifica en:
Ñe’ëjoajuteï (Oración simple): es aquella que en su estructura cuenta con un solo verbo
conjugado. Ejemplo: Juana omoñe’ë morangu.
Ñe’ëjoajueta (Oración compuesta): es aquella en cuya estructura cuenta con dos o más
verbos conjugados. Ejemplo: José oguata ha oñani parque-pe.
-
-
-
- Teroñe’ëje’e: Predicado
Mba’épa ojapo. ¿Qué hace?
2. Amoñe’ë ñemongeta, ajesareko viñeta rehe ha ahai mba’épa he’ise. Leo el diálogo,
atiendo las viñetas y escribo qué significa.
Ana,
eñangareko
nde kyvýre.
Aníta aníke
nde ay!!!
3. Ahai peteï ñemongeta aiporúvo viñeta, oñe’ë ipype Lui ha Felipe ojehechahápe
mba’épa oñandu hikuái. Escribo un diálogo utilizando las viñetas.
eslogan Ñamoingove
ñane ñe’ë
ta’anga ha sa’y
Jehaipyre
oje’eséva.
25 de Agosto
día del idioma
Guarani
2. Amongora mba’épa oguerekova’erä peteï afiche. Encierro en círculo que debe tener un
afiche.
ñangareko: hupyty:
py’aguapy: hayhu:
moirü: heko:
4. Amoha’anga térä amboja ta’anga tavarandu ára rehegua ha ahai afiche. Dibujo o
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
5. Ajesareko mbo’ehára ndive Proyecto tavarandu ára rehegua oïva anexo-pe. Reviso
con el profe el proyecto por el día del folclore, que está en el anexo.
2. Chemandu’a mba’épa ñane mbo’e morangukuéra. Recuerdo las moralejas de las fábulas.
- Ype ha Mbói:
- Jagua ha ha’anga:
Teroñe’ë Teroñe’ëje’e
5. Ahai peteï ñemongeta aipurúvo viñeta, oñe’ë ipype Lui ha Felipe ojehechahápe
mba’épa oñandu hikuái. Escribo un diálogo utilizando las viñetas.
106
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
107
Tembiaporä mbo’ehaopegua réra: (Denominación del proyecto):
«Tavarandu ha ñe’ë guarani ára jeguerohory»
Tavarandu ñane retämegua apytépe jareko: purahéi, jeroky, ñembosarái, káso ñemombe’u;
pukarä: ñe’ënga, maravichu, ñe’ëmombo; tembi’u, ao, tembiapo artesanía, arete guasu,
pohä ñana ha hetaiterei mba’e ñanemopeteïva ha ñane mbojoajúva paraguayo háicha.
108
Mba’eräpa ojejapo (propósito): Ojehechakuaa ha ojeguerohory Paraguay tavarandu, ára 22
jasypoapy ha ñe’ë guarani 25 jasypoapy. (Dar a conocer y festejar el día folclore paraguayo,
el 22 de agosto y el día del idioma guaraní el 25 de agosto).
Arahechauka (Calendarización)
Jasypoköi (Julio)
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Jasypoapy: agosto
Jeporupyrä (Recursos)
- Ta’anga (imágenes)
- Marandu (información)
- Kuatia (hojas)
- Tapicha (personas)
- Tepyme’ë (financieros)
109
Tembiapo jehechauka - Exposición del trabajo (Semana del folclore)
110
Jehecha jehepyme’ë (Evaluación)
• Ñeme’ë (presentación)
• Jehecha (resultados)
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Indicadores de la carpeta
Hetepy: kuatia rova, ñemyakä, hete, mohu’ä, mbojoapy. (Partes: portada, introducción,
contenido, conclusión, anexo) 5 p.
- Marandu pe mba’e ojehekáva rehegua. (Información sobre el tema de investigación) 3 p.
- Mba’éichapa oñemba’apo ohóvo. (Proceso de elaboración de las actividades) 2 p.
- Carpeta ohechaukáva marandu ojehekáva rehegua. (Carpeta creativa alusiva al tema de
investigación) 2p.
- Tembiapo porä (Pulcritud) 1 p.
Total: 20 puntos
111
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
112
Guarani
6.º
1. Aikytï kuatia ha amboja mba’e mymba ro’ópa ojeporu oñeñekosina
haçua (Togue 20). Corto y pego qué tipo de carne se utiliza para cocinar (Pág. 20).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
113
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
114
Guarani
6.º
2. Aikytï kuatia ha amboja mbohapy ta’anga ahechahápe mborayhu pehëngue
apytépe (Togue 26) Corto y pego tres imágenes donde se vea amor familiar (Pág. 26)
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
115
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
116
Guarani
6.º
1. Aikytï kuatia ha amboja ta’angakuéra (Togue 44). Corto y pego imágenes de la
(Pág. 44).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
kuñakarai kuñataï
117
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
118
Guarani
6.º
1. Aikytï kuatia ha amboja ta’anga, Moñái ykére (Togue 57). Recorto y pego
imágenes a lado de Moñái (Pág. 57)
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Campo Pájaros
Viento Camino
Bosque
119
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
120
Guarani
6.º
1. Aikytï kuatia, amboja ha ambohéra ta’anga (Togue 76). Recorto, pego y sus
nombres a estas imágenes (Pág. 76).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
121
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
3. Amboja ta’anga ojehechahápe mitänguéra derecho (Togue 81). Pego imágenes donde
se vean los derechos del niño (Pág. 81).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
pehëngue angirü
kunu’ü vy’a
123
Lengua Guarani 6to Grado - EA - Blas - Sin respuesta.indd 123 18/01/2017 11:05:10 a.m.
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
3. Ahechakuaa mba’épa ombojejapo Ypépe. Aikytï kuatia ha amboja (Togue
96). Identifico qué lo hace ver superior al Pato. Recorto y pego (Pág. 96).
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
125
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Bibliografia
• Ayala, J. V. (1996). Gramática guaraní. Buenos Aires: Ministerio de Educación de la Nación.
• Baker, C. (1997). Fundamentos de educación bilingüe y bilingüismo. Madrid: Editorial Cáte-
dra.
• Benítez Ojeda, E. M. (2012). Lengua guaraní 6. Sexto grado. Asunción: Grupo Editorial Atlas.
• Benítez, E. (2010). Gramática de la lengua guaraní. Asunción: Atlas Representaciones S. A.
• Contrera Moreira, M. T. y Gómez Santacruz, S. C. (2007). Evaluación en el segundo ciclo de la
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”
Bibliografía 127
“DERECHOS RESERVADOS GRUPO EDITORIAL ATLAS - USO EXCLUSIVO PARA FINES DIDÁCTICOS EN EL AULA”