Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Katedra všeobecných dejín

História piešťanských kúpeľov v 19. a 20. storočí

(proseminárna práca)

Terézia Kolníková
1. ročník bc štúdia histórie
2022/2023
Bratislava 2023
Obsah
1 Úvod 1
2 Ľudovít Winter 2
3 História Piešťan pred podnikaním Winterovcov 4
3.1 Zmienky o piešťanských termálnych prameňoch 5
3.2 Napoleonské kúpele5
3.3 Zmluvy s Erdődyovcami 6
4 Kúpele počas podnikania Winterovcov 7
4.1 Kursalón 7
4.2 Kúpele Františka Jozefa 7
4.3. Hotel Thermia Palace a kúpele Irma 8
4.4 Pro Patria 9
5 Kúpele za Československej republiky 10
5.1 Kolonádový most 10
6 Nacizmus a piešťanské kúpele 11
6.1 Zoštátnenie kúpeľov 11
6.2 Kúpele počas druhej svetovej vojny 11
7 Záver 13
8 Zoznam použitých pramenných edícií
9 Zoznam použitej literatúry
 1 Úvod

Piešťanské pramene sú fenoménom, ktorý bol známy už v sedemnástom storočí. Jednou

z najznámejších zmienok o zázraku týchto prameňov je aj esej od Adama Trajana, českého
duchovného a autora mnohých básní s lekárskymi, náboženskými, historickými spismi či
oslavnými básňami. Oslavná báseň Saluberrimae Pistinienses Thermae (Uzdravujúce
piešťanské kúpele) je esejou, v ktorej Adam Trajan ospevuje nielen samotné kúpele a ich
pramene, ale aj okolie Piešťan či ich kultúru. Po tomto významnom spisovateľovi bola neskôr
pomenovaná aj sídlisková časť mesta. Táto práca je zameraná na históriu Piešťan a kúpeľov
v období od začiatku rozsiahlejšej výstavby kúpeľov až po koniec druhej svetovej vojny. Ako
literárne zdroje boli použité hlavne Spomienky na Piešťany, od Ľudovíta Wintera, správcu
kúpeľov približne od roku tisíc osemsto deväťdesiat až po rok tisíc deväťsto štyridsať, kedy sa
kúpele stali štátnymi.

1
 2 Ľudovít Winter
Ľudovít Winter je pokladaný za najznámejšiu osobnosť piešťanských kúpeľov. Práve vďaka
jeho zásluhám sa z Piešťan v devätnástom storočí stali kúpele, ktorých architektonické
objekty a služby fungujú dodnes. Sám deväťdesiatsedem-ročný Winter opísal svoj životný
príbeh a jeho vzťah k tomuto mestu v knihe Spomienky na Piešťany.

Pochádzal z celkom obyčajnej židovskej rodiny. Jeho otec Alexander Winter pochádzal z
malej dedinky Tvrdošovce a matka Helena Kácserová bola rodená Trenčianka. Alexander
Winter si neskôr založil obchod v Ipeľských Šahách, odkiaľ cestoval na rôzne obchodné
cesty. Práve na jednej z týchto ciest sa dozvedel o dezolátnom stave kúpeľov a o nájomnej
zmluve. Jeho matka robila pokladníčku v otcových podnikoch, preto niet divu, že cit pre
finančníctvo a obchod získal od obidvoch rodičov. Narodený prvého novembra v roku tisíc
osemsto sedemdesiat, tretí zo súrodencov – Františka a Mily. Brat Imrich bol mladší o osem
rokov.1 Štúdium nebolo v jeho prípade veľmi úspešné, po zložení prvej základnej skúšky na
Technickej univerzite vo Viedni, bol totiž povolaný do Piešťan a školu nedokončil. Čo sa
vzťahov týka, v rodine si bol najbližší so svojím mladším bratom Imrichom, s ktorým istý čas
aj spoločne riadili kúpele. Zo Spomienok na Piešťany vieme aj to, že sa roku tisíc deväťsto
dva oženil s manželkou staršieho brata Františka, ktorý nečakane zomrel. Leone Winterovej
rod. Schauerovej zostali z predchádzajúceho manželstva dve deti (syn Pavol a dcéra Ružena)
a Ľudovítovi porodila ďalšie tri deti – Jána, Alžbetu a Máriu.2 Manželstvo bolo šťastné, podľa
Ľudovíta to bol práve on, kto priviedol Leonu do rodiny, ale neuvádza dôvod, prečo si Leona
zobrala Františka ako prvého.

Z osobného života budovateľa piešťanských kúpeľov však aj tak vieme málo. Samotný
kúpeľník sa svojej autobiografii až tak nevenuje, v Spomienkach na Piešťany píše najmä o
tom, o aký prínos pre kúpele sa on snažil. Osobný spôsob života však spomína v asi
najťažších kapitolách - ako človek pôvodu židovského (aj keď bol sám katolíkom) na vlastnej
koži zažil koncentračný tábor. Ľudovít Winter chvíľu pobudol v internačnom tábore v Seredi 3,
kam ho odviedli dvanásteho septembra tisíc deväťsto štyridsaťštyri. Počas svojho pôsobenia v
Piešťanoch si získal mnohých známych a nadobudol veľa priateľských duší, ktoré mu
pomohli v nastávajúcich ťažkých časoch. Podľa jeho slov bol ustanovený za pokladníka pre

1
WINTER, Ľudovít. Spomienky na Piešťany. Piešťany 2022, rodokmeň rodiny Winterovcov (medzi str. 16 a 17)
2
WINTER, Ľudovít. Spomienky na Piešťany. Piešťany 2022, s. 6
3
WINTER, Ľudovít. Spomienky na Piešťany. Piešťany 2022

2
celý tábor, kde hlavným vedúcim bol “istý Brunner, vojak z Viedne”. Dôvtipnosť z
obchodníctva a manažmentu očividne však dopomohla aj v takýchto ťažkých podmienkach,
kedy pri otázke či má ostať alebo odísť (do plynovej komory) odpovedal jednoznačne 4. Keď
prišiel rozkaz odtransportovať starcov a zdravotníkov, bol zaradený tam a o tri mesiace sa
ocitol v Terezíne. V tábore Terezín pobudol Winter rok, až do oslobodenia tohto miesta
československou armádou. V koncentračnom tábore zahynula jeho najmladšia dcéra Mária.
Potom ho čakala cesta naspäť domov. V máji tisíc deväťsto štyridsaťpäť sa vrátil do Piešťan.
Po návrate do Piešťan však z neho nebola až taká známa osobnosť medzi ľuďmi ako tomu
bolo kedysi. Ľudovít Winter zomrel pätnásteho septembra tisíc deväťsto šesťdesiat osem vo
veku deväťdesiatosem rokov. Jeho pozostatky boli uložené na takzvanom Bratislavskom
cintoríne, ktorý sa nachádza v Piešťanoch na Bratislavskej ceste pri vstupe do mesta z
diaľnice. 5

Z vďaky za to všetko, čo v kúpeľoch vystaval, mu bolo udelené nielen čestné občianstvo

mesta Piešťany. Na jeho pamiatku bola vytvorená aj socha sochárom Romanom Hrčkom.
Zachovala sa totiž fotka Ľudovíta Wintera, sediaceho uprostred Kolonádového mosta. Údajne
mal odtiaľ nielen výhľad na Kúpeľný ostrov, ale aj na svoj najobľúbenejší hotel Thermia.
Taktiež podľa ústnej tradície mal totiž zákaz vstúpiť na Kúpeľný ostrov - zákaz mu bol
udelený komunistickým režimom.

4
WINTER, Ľudovít. Spomienky na Piešťany. Piešťany 2022, s.106
5
WINTER, Ľudovít. Spomienky na Piešťany. Piešťany 2022, s.6
 3 História Piešťan pred podnikaním Winterovcov
Považie bolo osídľované už počas praveku, kedy sa tu našli archeologické nálezy z doby
nielen mladšieho neolitu a eneolitu, ale aj z doby bronzovej či mladšej doby železnej.
Významným archeologickým nálezom z okolia rieky Váh je nález Moravianskej Venuše
(alebo inak známa Venuša z Moravian nad Váhom) pochádzajúci z mladšieho paleolitu –
jedna z najstarších umeleckých pamiatok z tejto doby z územia Slovenska. Vek tohto nálezu
sa odhaduje na dvadsaťdvatisíc osemsto rokov.6

Obec Piešťany bola známa už aj pred tým, ako kúpeľná časť prešla do podnájmu
Winterovcov. Autor Augustín Rebro spomína vo svojej knihe aj zmienku o Piešťanoch z roku
tisíc stotrinásť, ide o zmienku v Zoborskej listine kráľa Kolomana I., kde sú Piešťany
spomenuté tvarom „Pescan“.7 Významným miestom nachádzajúcim sa v blízkosti mesta je aj
hrad Bana. Samotná obec Piešťany je pod názvom Püsteny zaznamenaná aj na mape
prešporskej župy od autora Samuela Mikovínyho z roku tisíc sedemsto päťdesiatsedem.

Uhorské kráľovstvo bolo v devätnástom storočí rozdelené na župy so župnými mestami.

Zatiaľ čo Piešťany patria teraz medzi známejšie mestá Trnavského kraja, v tom čase boli ešte
len malou obcou. Z miesta, z ktorého sa v neskorom roku tisíc štyristo deväťdesiat päť stalo
mesto, sa vyklenuli slávne medzinárodné kúpele pod vedením rodiny Winterovcov. Obec aj
s kúpeľmi boli pod správou šľachtickej rodiny Erdődyovcov. Tento šľachtický rod vlastnil
pozemky nielen v Uhorsku a Chorvátsku, ale daná vetva z rodu vlastnila aj Hlohovec a okolie
– do tohto rajónu samozrejme patrili aj piešťanské kúpele.

Gróf Erdődy kúpele vlastnil a prenajímal, ale nebol spokojný so správou nájomcu. Alexander
Winter sa o tom, že zmluva o prenájme sa taktiež blížila ku koncu, dozvedel na jednej z jeho
spomínaných obchodných ciest. V hlave sa mu zrodil nápad prenajať si piešťanské kúpele. V
lete tisíc osemsto osemdesiat deväť sa teda rozhodol to oznámiť po lesníkovi grófovi
Erdödymu.8 V tom istom roku taktiež gróf František Erdődy (vtedajší majiteľ kúpeľov)
vystavuje žiadosť o ochranu piešťanských kúpeľov.9

Na spomínanej mape od Samuela Mikovíniho boli Piešťany rozdelené na dve časti – prvá časť
boli spomínané Püsteny – to bola časť obce rozpínajúca sa okolo kostola sv. Štefana. 10

6
MARSINA, Richard. Dejiny Slovenska I. Bratislava 1986, s. 23
7
REBRO, Augustín. Piešťany – fenomén termálny. Piešťany 2014, s. 10
8
WINTER, Ľudovít. Spomienky na Piešťany. Piešťany 2022, s.19
9
REBRO, Augustín. Piešťany – fenomén termálny. Piešťany 2014, s. 18
10
Dnes je daná miestna štvrť nazývaná domácimi Staré Piešťany.
Druhou časťou boli tzv. Teplice. Túto mestskú štvrť tvorili domy a taktiež záhrady. Stál tam
taktiež hotel, využívaný najmä kúpeľnými hosťami s názvom Kurhotel, dodnes stojaci na
Winterovej ulici v Piešťanoch.

3.1 Zmienky o piešťanských termálnych prameňoch

Liečivé účinky piešťanských termálnych prameňov a bahna boli známe ešte pred tým,
než sa toto miesto stalo vlastníctvom Erdődyovcov. Saluberrimae Pistinienses
Thermae od A. Trajana pochádza z roku tisíc šesto štyridsaťdva, ale existujú aj staršie
zmienky o prameňoch. Tomáš Jordan, moravský lekár venoval kapitolu nielen
kúpeľom v Trenčianskych Tepliciach, ale aj v Piešťanoch vo svojom spise v Knihe
o vodách hojitedlných neb Teplicech Moravských (rok tisíc päťsto osemdesiat).
Opisuje iba to, čo počul od liečiacich sa ľudí. O devätnásť rokov neskôr sa objavuje
zmienka je od Juraja Wernhera, v diele De admirandis Hungariae aquis
Hypomnemation (Správa o podivuhodných vodách Uhorska), roku tisíc päťsto
štyridsaťdeväť. Wernher neopisuje Piešťany priamo, ale píše o termálnych prameňoch
na Váhu. Podľa neho sa piešťanské pramene stali známymi nielen tým, že majú
výraznú liečivú silu ale aj ich pôvodom – pramene totiž jednotlivo vyvierajú
prirodzene zo zeme, kde vytvárajú podzemný bazén, preto bolo možné kopať aj mimo
výverov.11 Posledná zmienka je ešte v sedemnástom storočí, kedy o nich písal
anglický lekár a prírodovedec Eduard Brown. Ten opísal kúpeľnú situáciu vo svojom
cestopise A Brief Account of some Travels In divers Parts of Europe (Stručný opis
ciest do rozličných končín Európy.) 12

3.2 Napoleonské kúpele

Napoleonské kúpele sú v súčasnosti najstarší kúpeľný komplex nachádzajúci sa na
Kúpeľnom ostrove. Základy napoleonských kúpeľov boli postavené už v roku tisíc
osemsto trinásť a až v rozmedzí medzi rokmi tisíc osemsto dvadsať jeden až tisíc
osemsto šesťdesiatdva (dovedna päťdesiat jeden rokov) sa tvorila ich podoba, ktorou
sú známe dnes. Budovy sú postavené v klasicistickom štýle a smerujúce do malého
námestia v tvare U. Neskôr v rokoch tisíc deväťsto dvadsaťpäť až tisíc deväťsto
dvadsaťosem prišlo k prístavbe, kedy sa nad časťou objektu, kde sa nachádzali
bahenné bazény nadstavalo poschodie, čím aj zvýšil počet kabín.

11
Mulík, Ján. Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku. Martin 1981, s. 28
12
REBRO, Augustín. Piešťany – fenomén termálny. Piešťany 2014, s.12
 3.3 Zmluvy s Erdődyovcami
Alexander Winter uzavrel s rodinou Erdődyovcov finálnu zmluvu počas Vianoc tisíc
osemsto osemdesiat osem. Ako Ľudovít Winter spomína, jeho otec sa najprv stretol
s kurátorom majetku grófa, ktorému predložil spomínaný návrh: tridsať tisíc zlatých
ročne nájomné, vedenie kúpeľov v jeho rukách a zmluva by sa uzatvárala na tridsať
rokov s právom všetkých investícií, ktoré sa za tých tridsať rokov nahromadili.
Finálna zmluva bola neskôr uzatvorená v Hlohovci.13
Druhá nájomná zmluva bola uzatvorená s touto šľachtickou rodinou o desať rokov
neskôr. Túto zmluvu mal už na starosti Ľudovít, ktorý v roku tisíc osemsto deväťdesiat
prebral kúpele. V zmluve nastali dve zmeny - po prvé: nájomné sa zvýšilo
z tridsaťtisíc zlatých ročne na stošesťdesiat tisíc korún a po druhé: po predĺžení
zmluvy na ďalších tridsaťpäť rokov bude na Kúpeľnom ostrove vybudovaný moderný
hotel spojený s kúpeľmi.
Tretia zmluva sa uzatvorila tesne pred ukončením prvej svetovej vojny, v septembri
tisíc deväťsto osemnásť. Zmluvu uzatvoril mladý gróf Viliam Erdődy s Ľudovítom
Winterom. Súčasťou tejto zmluvy bol aj nápad o vytvorenie záhradnej štvrte Piešťan –
Floreátu – nachádzajúcej sa popri rieke Váh.

13
WINTER. Spomienky. Piešťany 2022
 4 Kúpele počas podnikania Winterovcov

Alexander Winter prebral kúpele v roku tisíc osemsto osemdesiat deväť a hneď začali
rekonštrukčné práce ako oprava striech na budovách, alebo aj výmena nábytku či
zariadenia v hoteli. Po čase však ochorel a tak prenechal vedenie nad kúpeľmi svojmu
mladšiemu synovi, Ľudovítovi Winterovi. Za čias tohto mladého podnikateľa
v Piešťanoch vyrástli doteraz známe kúpeľné budovy.

4.1 Kursalón

Stavba Kursalónu , alebo inak nazývanej Kúpeľnej dvorany bol prvý väčší projekt
Ľudovíta Wintera. Výstavba objektu, ktorý slúžil na spoločenské účely, začala v roku
tisíc osemsto deväťdesiat tri a bola dokončená o rok neskôr. Nachádzali sa tam jedálne,
prízemná reštaurácia, veľká terasa, ubytovanie pre hostí na poschodí, tančiareň či kaviareň
i cukráreň. Hudobnú súčasť objektu tvoril malý orchester. Ako hlavný architekt bol
poverený Ignác Alpár, architekt budapeštianskeho pôvodu Alexandrom Winterom. 14
Kursalón je dodnes najlepšie zachovaná pamiatka v Piešťanoch z obdobia devätnásteho
storočia. V blízkosti Kúpeľnej dvorany bol postavený aj malý amfiteáter, kde počas letnej
sezóny vystupovali rôzne divadelné spoločnosti.15

4.2 Kúpele Františka Jozefa

Kúpeľný komplex, ktorý bol vystavaný na počesť Františka Jozefa I. stál na ľavej strane
voľného priestranstva, hneď po vstupe na Kúpeľný ostrov z Kolonádového mosta.
Stavebné práce začali v lete tisíc osemsto deväťdesiat sedem a boli dokončené na začiatku
jari tisíc osemsto deväťdesiat osem. Oficiálne otvorenie, ktoré bolo sprevádzané oslavami
i samotnou prítomnosťou vyslanca panovníka Fridricha bolo veľkolepé. Súčasťou
otvorenia bol nielen slávnostný obed, spojený s divadelným predstavením. Vzhľadovo
boli inšpiráciou pre Kúpele Františka Jozefa kúpele zo zahraničia. Ľudovít Winter
navštívil v Nemecku kúpele Aachen, Ems a aj vtedy nové Bad Nenndorf pri meste
Hannover. Po návšteve týchto architektonických skvostov mal predstavu o ich štýle.
V Budapešti sa sa zoznámil so staviteľom Emanuelom Pollákom, ktorý návrhy
vypracoval. Išlo o jednoduchý jednopodlažný objekt s tvarom pôdorysu do obráteného
písmena „T.“16 Kúpele Františka Jozefa sú jediným objektom, ktorý sa nezachoval. Aj

14
WINTER, Ľudovít. Spomienky na Piešťany. Piešťany 2022, s.23
15
Mulík, Ján. Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku. Martin 1981, s. 85
16
Viac sa architektúre týchto kúpeľov venoval Martin Kostelník vo svojej knihe KÚPELE FRANTIŠKA
JOZEFA – stratený architektonický skvost Piešťan.
 napriek bohatému počtu procedúr návštevníci piešťanských kúpeľov začali preferovať tzv.
Staré kúpele – Napoleonské a tak návštevnosť nových kúpeľov začala klesať. Dôvod bol
jednoduchý, týkajúci sa aj ich polohy aj technického problému. Keďže Kúpele nestáli na
výveri prameňa, termálna voda sa čerpala čerpadlom a do budovy sa dodávala dlhými
podzemnými rúrami. Liečivé bahno sa prevážalo na vozoch, a preto nebolo dodávané
v predpísanej teplote. V Napoleonských kúpeľoch sa také ťažkosti neprejavili. V polovici
dvadsiateho storočia bolo plánom prebudovať stavbu na Rehabilitačný ústav, ale
plánovanie procesu bolo rozdelené medzi viaceré inštitúcie, preto projekt bolo
komplikované koordinovať. Nedostatok financií, nutných na iné účely, boli ďalším
z dôvodov, prečo Kúpele Františka Jozefa boli neskôr demontované v roku tisíc deväťsto
šesťdesiat sedem.

4.3 Hotel Thermia Palace a kúpele Irma

Doteraz najznámejší a najslávnejší hotel v Piešťanoch bol vybudovaný v roku tisíc deväťsto
dvanásť. Plány na tento skvost sa však začali robiť už dva roky predtým. Kvôli zdravotným
problémom sa Ľudovít Winter vybral na liečebný pobyt ku Ženevskému jazeru. Idea na nový
hotel spočívala v prepojení kúpeľných častí s ubytovacími zariadeniami. Projektantom hotela
bol Ármin Hegedűs, spolužiak Ľudovíta. Podľa Wintera mu nechali návrhy na Thermiu
Palace aj kúpeľnú časť Irmu vytvoriť v meste Lausanne, kde bol na návšteve počas svojho
spomínaného pobytu. Hotel Thermia Palace bol moderný nielen svojim vzhľadom
inšpirovaným švajčiarskymi hotelmi, ale aj vybavením – z hotela totiž mohli ubytovaní hostia
prejsť pohodlne do kúpeľov Irma17. Komplex zaznamenal hneď po otvorení obrovskú
návštevnosť aj medzinárodnými hosťami a významnými osobnosťami, akou bol napríklad aj
bulharský cár Ferdinand I.18 Náročná klientela si vyžadovala náročný program, preto niet
divu, že vedenie kúpeľov si dalo záležať na príprave kultúrnych a športových podujatí. Ako
autor Ján Mulík spomína, pre kúpeľných hostí bol pripravený program pozostávajúci
z hudobných a divadelných predstavení, či dokonca poľovačiek a streľby na hlinené holuby.
Významnou historickou udalosťou, odohrávajúcou sa medzi stenami Thermie Palace bolo aj
stretnutie troch cisárov počas prvej svetovej vojny. Stretnutie sa odohralo medzi tretím
a štvrtým februárom roku tisíc deväťsto sedemnásť. Bulharský cisár Ferdinand I bol prítomný
na liečebnom pobyte a rakúsko-uhorský cisár Karol I. spolu s nemeckým cisárom
Willhelmom II. pricestovali za ním a nasledovali rokovania ohľadom vedenia vojny.

17
Kúpele Irma pomenoval Ľudovít Winter po grófke Irme Erdődyovej, vďaka ktorej vplyvu hotel vznikol.
18
WINTER,Ľ. Spomienky. Piešťany 2022, s.31
Päťhviezdičkový hotel Thermia Palace a kúpele Irma postavené v modernom štýle a doteraz
tvoria známu panorámu piešťanských kúpeľov.

4.4 Pro Patria

Prvá svetová vojna mala nielen dosah na štát a politickú situáciu Rakúsko-Uhorska, ale aj na
zdravotníctvo a kúpeľníctvo. Keď vypukla, Ľudovít Winter ponúkol voľné miesta
v ubytovacích priestoroch Červenému krížu, s ktorým sa skontaktoval. Vybudovaná preto
bola v roku tisíc deväťsto pätnásť nemocnica pre ranených a chorých vojakov, ktorá dostala
názov Pro Patria (Pre vlasť). Po skončení vojny by sa ďalej slúženila na sociálne účely.19
Stavba sa nachádzala na území Kúpeľného ostrova. Pôvodne išlo o objekt s kapacitou pre
päťsto chorých, s dvadsať posteľovými izbami. Neskôr medzi rokmi tisíc deväťsto
dvadsaťpäť až tisíc deväťsto dvadsaťosem prišlo k transformácií Pro Patrie na sociálne účely
s dvoma až štyrmi posteľami v izbách.

19
WINTER, Ľudovít. Spomienky na Piešťany. Piešťany 2022, s.32
 5 Kúpele za Československej republiky

Po skončení vojny a vytvorení prvého štátneho útvaru spájajúceho Česko a Slovensko sa

kúpele na Slovensku zrazu stali súčasťou štátu, v ktorom bolo Slovensko v priečke
týkajúcej sa rozvoja rozhodne za Čechami. Aby sa vyrovnalo svojmu bratovi v rozvoji, aj
v oblasti kúpeľníctva, kúpele začali robiť zmeny a Piešťany neboli výnimkou. Vznikla
kúpeľná promenáda, urobila sa reforma Napoleonských kúpeľov, či sa prestavala Pro
Patria. Medzi rokmi deväťdesiatpäť a deväťdesiatosem sa vybudovalo aj kúpalisko Eva s
bazénmi a športoviskami pre tenis, futbal a vodné športy.

5.1 Kolonádový most

Návštevnosť Piešťan stúpala a drevený most, ktorý dovtedy spájal mesto a Kúpeľný
ostrov, bol nahradený takzvaným Kolonádovým mostom, dokončeným v tridsiatom
druhom. Winter požadoval most, ktorý by bol krytý a vyplnený obchodnými
miestnosťami, a tak sa aj stalo. Na prednej časti mosta stojí socha Lámača barlí
(Barlolámača)20 a pri vchode do nekrytej časti mosta sa nachádzajú latinské začiatočné
slová eseje Adama Trajana „Saluberrimae Pistinienses Thermae“. Zo strany Kúpeľného
ostrova sa nachádza citát z Biblie: „Surge at Ambula“ (Vstaň a choď.) Zaujímavou
súčasťou mosta sú aj vitráže Martina Benku vyryté do skla. Most bol neskôr čiastočne
poškodený na jar tisíc deväťsto štyridsaťpäť a bol obnovený až roku tisíc deväťsto
päťdesiatšesť.

20
Lámač barlí ako symbol vznikol ešte v roku 1894, kedy sa Ľudovít Winter snažil o propagáciu kúpeľov. Prvá
skica tejto postavy bola vytvorená Arturom Heyerom, nemeckým maliarom. Socha Lámača barlí pri
Kolonádovom moste stojí od roku 1930, bola vytvorená Robertom Kühmayerom. Táto postava je taktiež aj
súčasťou erbu mesta Piešťany.
 6 Nacizmus a piešťanské kúpele

Politické režimy druhej polovice dvadsiateho storočia rozhodne nezastavili expanziu ani
v oblasti liečenia, Piešťany sa stali taktiež súčasťou politických hier režimu s čiernym
krížom. Aj keď kúpeľné domy fungovali ako mali, napríklad Kúpele Františka Jozefa boli
v čase druhej svetovej vojny využívané ako sklad či byty pre zamestnancov, nad vedením
kúpeľov sa začal sťahovať mrak. Kríza v tridsiatom prvom zasiahla nielen celý svet, ale aj
mesto Piešťany, kde začala ich návštevnosť klesať. Bola snaha sprístupniť kúpele
verejnosti, a preto sa začali už v tridsiatich rokoch menšie opravy. Rok pred vypuknutím
vojny bola napríklad opravená Kúpeľná dvorana. (Kursalón). Rozsah nemeckej moci
začal pociťovať aj samotný Winter, keď viacerí lekári či dokonca vedecké inštitúcie začali
vyzývať lekárov a aj samotných ľudí, aby piešťanské bahno nevyužívali, keďže údajne
obsahovalo škodlivé látky.21

6.1 Zoštátnenie kúpeľov

So slovenským štátom prišla aj idea o vyvlastnení kúpeľov. Napriek pomerne dobrým

vzťahom Jozefa Tisu so správcom kúpeľov, ani to nezastavilo Tuku, aby sa snažil
o zoštátnenie kúpeľov. Keď vzniklo Ústredné riaditeľstvo štátnych kúpeľov, idea bola
mať všetky kúpele pod kontrolou. Zo strany Winterovcov prišiel návrh pre Tisa, v ktorom
stálo: štát môže odkúpiť kúpele ak ich kúpi aj s dlhmi a obom správcom kúpeľov
(Ľudovítovi aj Imrichovi) zabezpečí zamestnanie. Návrh Jozef Tiso prijal a vyzval
riaditeľa Tatra banky aby išiel preskúmať stav kúpeľov na odkúpenie. Keď sa dohodlo na
nájme kúpeľov, postavil sa proti tomu Vojtech Tuka s tým, že štát nepotrebuje nájom, ale
vlastníctvo.22 Samotný Vojtech Tuka sa snažil o zoštátnenie kúpeľov viacerými spôsobmi
(medzi ktorými boli aj tzv. Winterovské zákony23). Snahy daného ministra boli úspešné.
Piešťany sa stali štátnym majetkom v októbri v roku tisíc deväťsto štyridsať a do vedenia
boli obsadení ľudia naklonení Slovenskému štátu.

6.2 Kúpele počas druhej svetovej vojny

O fungovaní kúpeľov počas druhej svetovej vojny nemáme veľa informácií. Ľudovít
Winter sa presťahoval do Bratislavy, kde bol neskôr zatknutý a odvedený do

21
Ľudovít Winter sa venuje konkrétnym prípadom vo svojich Spomienkach na Piešťany na stranách 93-94.

22
WINTER, Ľudovít. Spomienky na Piešťany. Piešťany 2022, s.96
23
Vo Winterovských zákonoch bolo presne menované, čo a s ktorými pozemkami sa má ako narábať, keďže
pozemky boli stále pod vlastníctvom Erdődyovcov.
koncentračného tábora. Nemecké vojská sa pohybovali po meste a nemocnice slúžili
raneným nemeckým a slovenským vojakom. Kolonádový most v roku štyridsiatom
piatom bol čiastočne poškodený (mal byť vyhodený do povetria, ale nestalo sa tak).
Záver

Z malej dedinky Piešťany s blahodarnými účinkami ich liečivých prameňov a bahna sa

stalo vlastníctvo rodiny Erdődyovcov. Tí sa snažili o zveľadenie kúpeľov a zanechali za
sebou Napoleonské kúpele, najstarší kúpeľný dom na Kúpeľnom ostrove. Z tejto
proseminárnej práce vyplýva jedno – piešťanské kúpele sa najviac rozrástli pod osobným
vplyvom Alexandra Wintera a neskôr jeho potomkov a nasledovníkov Ľudovíta a Imricha.
Rodina vkladala do kúpeľov čas a energiu a vďaka ich obchodníckemu dôvtipu za tých
necelých päťdesiat rokov vybudovali kúpeľné stredisko, ktorého medzinárodná sláva trvá
dodnes. Winterovci nielen vybudovali kúpele a zabezpečili prácu časti obyvateľstvu ale
vďaka nim sa zvýšila úroveň mesta ale aj bývajúceho obyvateľstva. Napríklad aj
vybudovaná mestská štvrť Floreát je doteraz jedna z najobývanejších častí Piešťan, či
Kursalón (s dnešným názvom Žiwell), kde sa donedávna konali nielen koncerty ale občas
aj módne prehliadky. Keď sa kúpele zoštátnili v štyridsiatom roku, fungovanie kúpeľných
domov pokračovalo a niektoré, ako napríklad Pro Patria boli využívané ako nemocnica
pre ranených vojakov. Mnohé stavby fungujú aj v dvadsiatom prvom storočí a vďaka
svojmu výzoru si môžeme pripomínať ich niekdajšiu slávu.
7 Zoznam použitých pramenných edícií
WINTER, Ľudovít. Spomienky na Piešťany. Piešťany: Balneologické múzeum Imricha
Wintera a Trnavský samosprávny kraj, 2022.

8 Zoznam použitej literatúry

KOSTELNÍK, Martin. KÚPELE FRANTIŠKA JOZEFA – stratený architektonický skvost

Piešťan. Piešťany: Trnavský samosprávny kraj a Balneologické múzeum v Piešťanoch, 2013.

MULÍK, Ján. Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku. Martin: Vydavateľstvo Osveta,

1281.

LENOVSKÝ, Ladislav. Kultúra kúpeľného mesta. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa

v Nitre, Filozofická fakulta, 2009.

REBRO, Augustín. Piešťany – fenomén termálny. Piešťany: Trnavský samosprávny kraj

a Balneologické múzeum, 2014.

MARSINA, Richard. Dejiny Slovenska I (Do roku 1526). Martin: Veda, vydavateľstvo

Slovenskej akadémie vied, 1986.

MASARIČOVÁ Alena, et al. História balneoterapie – novovek. [online]

https://www.solen.sk/storage/file/article/e717eba9fe4437bd7171c435bb084858.pdf

Zoznam použitých internetových zdrojov

Internetová stránka mesta Piešťany (časť O meste): https://www.piestany.sk/mesto/o-meste-1/

Internetová stránka Piešťanský denník (časť: Pred sto rokmi sa v Piešťanoch stretli traja
cisári): https://www.piestanskydennik.sk/2017/02/12/pred-sto-rokmi-sa-v-piestanoch-stretli-
traja-cisari/