KatarfnaMichalikovd

ffiI
pre2. roinfk SPS

@
 Autor @ Ing. KatarinaMichaK<ov6,2004

Letlorovali: Ing. Daniel Bodo, Ing. Vladimlr CalpaI, Ing. JarmilaT6thovd

VydavatelskdspracovanieO EXPOL PEDAGOGIKA, s. r o., 2004

Schvr4liloMinisterstvoSkolstvaSlovenskejrepubliky dna20.jrlla 2004pod dislom CD-2004-11584/23t26-1:093

ako 1. vydanieudebnicepre 2. rodnik Studijndhoodboru39176 02 technick6a informatickdsluzby- v stoj6rstve.

V5etky prdvavyhraden6.Toto dielo ani Ziaclnujeho dasfnemoZnoreprodukovafbez srihlasu

majitelapr6v.

Druh6, upraven6vydanie,2009

Sefredal(orkaRNDI. Veronile Zvondekov6

N6vrh ob6lky a grafickd rlpravaPeterSemandik

Vyslo vo vydavatelstveEXPOL PEDAGOGIKA, s. r o., Bratislava

VydadilaPatriaI., spol.s r. o., Prievidza

ISBN 978-80-8091-141-6

\
 3

OBSAT

OBSAH

Dro,4hnrrnr 7
I. EASTISTRoJov 9
1.1. Spoje a spojovaciesidiastky 9
l.l.l. S k r u t k o vsdp o j e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10
Skrutky: zevity, drieky, hlavy 10
M a t i c e. . . . . . . . . . . . . . . . 15
PodloZky 15
Poistenieskrutiek a matiq T1
Zavlatky I7
M a t e r i d sl k r u t i e ka m a t i ( . . . . . . . . . . . . . . . . 17
Oznadovanie skrxtiek,matic,podloZieka zdvladiek..................... I]
Mont6i. a dernontSi,shutkovych spojov ................. 18
Najdastejsie pouzivan6skrutkov6spoje................... 19
Pevnostnyvfpodet skutkovjch spojov 19
Zhrnutie,otfzky, rilohy a fivahy ............... 23
1 . 1 . 2 . K o l i k o v 6s p o j e . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Oznadovanie kolikov .......................
4,1
Pevnostnyvllpodet kolikovfch spojov
1 . 1 . 3 . C a p o v 6s p o j e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28
Poisteniedapovjch spojov................. 28
Oznadovanie dapov.................. 29
Pevnostnyvjpodet dapovfch spojov................. 29
Poistn6 kriZky 29
Oznadeniepoistnych kniZkov 30
Zhmutie,otdzky,Lilohya fvahy ............... 31
l . 1 . 4 . S p o j ek i i n o m . . . . . . . . . . . . . . . . 32
Oznadovanie klinov ....................... 33
Pevnostnjvjpodet klinovfch spojov................. 33
l . 1 . 5 . S p o j ep e r o m. . . . . . . . . . . . . . . . . 33
Oznadovaniepera )+
Pevnostnyvfpodet spojovperom ................. J+
Zhrnutie,ot6zky,ilohy a rivahy............... JD
1 . 1 . 6 . Z v e m €s p o j e. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 37
Podmienkyprenosusil 38
l . 1 . 7 . T l a k o v ds p o j e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38
Priametlakov6spoje................... 39
Nepriame tiakov6 spoje 39
L 1 . 8 . N i t o v ds p o j e 40
Priame nitovanie 40
N e p r i a m en i t o v a ine 40
Kon5trukcianepriamychnitovfch spojov................. 4l
O z n a i o v a n in e i t o v. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4l
Pevnostnfvypodetnitov)tchspojov................. 4l
Zhrnutie,ot6zky,tllohy a fvahy ............... 43
 4

1.1.9. Zvarov€ spoje................... 44

Konstrukcia zvaro")t"n . . .. .. ... . . .. .
t;"j;; ........................................... 44
Druhy zvarovpodlavzniku........ 45
KonStrukdn6 zdsady zvarov'!ch spojov................. 46
Oznaiovanie zvarov................. 46
Pevnostnjvjpodetzvarovfchspojov.............. 46
L|.10. Sp5jkovand :poje................ 48
Druhysprijkova ni a .......................... 48
Kon5trukdn6 zdsadyspdjkovanfchspojov 48
1.1.11. Lepen6 spoje................... 48
KonStrukcia lepenfch spojov 49
1.1.12.PruLnlspoje................... 49
Kovord pruZiny 49
Cumovdpruliny 51
Pneumatick6 pruZitry...................... 51
Charak teristi kapruZin...................... 51
VypoietpruZin 51
Zhn.rutie, ot6zky,rllohya rivahy............... 52
1.2. Potnrbie a armatfry 54
1.2.1. H1avn6 parametre potrubla 54
Menovitytlak...................... 54
Menov-it6 svetlosf ............... 54
Pracovny stupei................. 54
1.2.2. Y'jpotet svetlostipotrubia 55
1 . 2 . 3 .R , i r y . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 55
1.2.4. Spojenir....................... 5l
1.2.5. Armafiiry )t
1.2.6. Prislu5enstvopotrubia 59
1.2.7 . Ochrana a uloZenie potrubia........................ 59
1.2.8. Kreslenie a oznadovanie potrubia.................. 60
Zhr utie,otdzky,rilohya iivahy............... 61
1.3. Utesnenienepohyblivjch spojov................. 62
1.3.1. Utesnenie priamym stykom................ 62
1.3.2. Utesnenie spojovpomocou tesnenia.............. 63
Plochdtesnenie 63
Tr arovetesnenie 63
Nandiane tesnenie .............. 63
1.4. Sridiastky na prenos otiidav6ho pohybu............... t)-J

1.4.1. Hriadele 64
Nosndhriadele 64
Pohybovd hriadele ............... 65
1.4.2. (apy 67
Vypoiet dapov 68
1.4.3. Loiiskzi ............... 69
Klzn6loZiskri,puzdro,panva,segmenty 69
RadidlneklzndloZiskzi 10
AxidlneklzneloZiskzi ................ l1
ValiveloZiskd 11
 5

U loZenievalivych loZfsk 13
1/1
V o l b ad r u h ur " l i " ) t . h l " Z i ; ; . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ...... . . .
Oznadovanievalivfch loZisk /o
V e d e n i a. . . . . . . . . . . . . . /o
Mastenieloli:k .................. l1
Mastiacezariaden ia 78
Utesiovanie rotujricich sridiastok 78
1.4.4. Spojky 80
N e o vl d d a n es p o j k y. . . . . . . . . . . . . . . . . 81
O v l i i d a n es p o j k y. . . . . . . . . . . . . . . . . 82
Zr lziStne
spojky 82
Zhrnutie,otdzky,rilohy a rivahy............... 84

il. STROJARSKATECHNOLOGIA 87
2.1. Te6riaobr6bania 87
2.1.1. ZikJadn{pojmy pri obrribani 88
2.1.2. Trieska 90
2.1.3. Rezn6 sily...................... .. 91
Reznj odpor 92
2.1.4. Masteniea chladenie 93
2.1.5. Rezn6 podmienky ............. 93
2.1.6. Trvanlivost'reznejhrany,Zivotnosf n6stroja ..............................
93
2.1.7. Obroben'j povrch ................ 93
2.1.8. Obrobite1nosf..................,.,,. 93
2.1.9. N6strojov6materidly 94
Zhmutie.otdzky,iilohya rivahy............... ... 95
2.2. Obr6banie 96
2.2.1. Rudn6obr6banie 96
Sekanie ............... 96
Deleniemateri6lu: strihanie, rezanie................ 96
Rezaniezdvitov 97
2.2.2. SristruZenie........................ 98
Sistruznicke noZe.................... 100
Sristruhy 100
Upinaniena sistruhoch ... 1.Oz
2.2.3. Frlzovanie .....................-,. 103
Fr6zy.................. 104
Fr6zovadky 106
Upinaniena fr6zovadkfch .............. 101
2.2.4. Yrtan\e,vyvftavanie 108
Vftadky.. ...... 109
Vyvftavadky 110
Upinaniena vftadkicha vyvftavadk6ch ...................... 110
2.2.5. Brfsenie 111
Brfsnekotfde 112
Bnisky................ 1).2
Upinanieobrobkovna bniskach 113
2.2.6. Hoblbvaniea obr6Zanie .. II4
Hoblbvadky 115
 ObrdZadky 115
Upinaniena hoblovacicha obr61aclchstrojoch 115
2.2.7. Ptetahovaniea pretlSdanie 116
Pretahovacie,pretlddaciefne 116
Ztrrrtttie,o6zky,rilohy a rivahy............... ... 116
2.3. Obr6baciestrojepre automatiz6ciu viroby ..................... 119
2.3.1. Obnibacie snoje................... 179
Univerz6lne stroje................... 119
Automaty a poloautomaty ll9
Jednoridelov6 stroje................... lI9
dishcovoriaden6 obr6bacie stroje................... 1'20
Obrdbacie centr6 L22
BezobsluZn6 obrdbaciestroje(BOS) L22
2.3.2. Mariprtdrory a roboty 123
2.3.3. Automatizovan6 'rfobn6 linky ................... 124
2.3.4. Pnin€ vjrobn6 syst6my 125
Zhrnlne,ot6zky,flohy a fvahy ...................... 127
 7

PREDNOYOR
Pred seboumtite druhd vydanieuiebnice pre d.ruh! roinik odboru 3917 6 02 technickda informatickdsluZby
v strojdrstve.Zohhdrtuje lmeny v uCebnjchosnovdch,ktord sfi v platnosti od 1. septembra2006, zaiinaj c I.
roinfkom, pod tislom CD-2006-1213/11286-8:093.Uiebnica je vhodruiaj pre vietlq nestrojdrskeodbory SOS.
Jej prednosfou je boharj farebnj obrazov'! materidl a populdrny v-lklad.
Uiebnica m(i dya samostatndcellq - Casti stojov a Stojtirsku technoldgiu.
Prvd iasf uiebni.ce obsahuje infomdcie, uiivo o zikladnlch strojovjch s iiastkach, spojoch, ktord vyndraj ,
o potrubi a jeho iastiach a srtiiastkach na prenos otdiavdho pohybu - hriadele, loliskti a spojlq. Si v nej rieie-
nd jednoduchd prtklady na navrhnutie spojov, ktord m6iu shiiit ako motit ticia na grafickd prtice v rrimci cviie-
nf. Neoddelitelnousiiasfou uiebnice prl vysvetfovania uieni s strojnfcke tabulk), na ktord sa v texte iasto
odvolivame..Je vetmi ddleiitd, aby s nimi iiaci vedeli samostatnepracovaf. lJ,uiujticim odporrtiame ddvaf
lohy na samostatnrtprdcu s tabulkami, lebo profil absolventaukladd iiakovi porozumief a sprdtne sa orien-
tovaf I strojdrskejdokumentticii.Ulohy po prebranr urtireho celku smeruj k tomuto cielu. MOZI shiiif na prticu
na cyiieniach alebo ako domdcertlohy.
Druhd iasf uiebnice nadvdzujena uiivo strojdrskej technol6giez pndho roinika. Jej obsahomje trieskoyd
obrdbaniea obrdbaciestroje na automatizdciuviroby. Ziver noria vlrobnd postupy.Na hodindchcviieni odpo-
riiame pouiif ai grafickd prdce 7 technickdho kreslenia z pndho roinika (napr. v'jkres sfiiiastlry, pre ktorfi spra-
via iiaci ujrobn! postup).
Skolskdvzdelrivacieprogramy ponechrivajtiuriitti volhosfpre ikoly pri vyprofilovani absolventa.Preto ztivisi
od vyuiujiceho, do ahlch podrobnosti budeniektorAiasti preberaf. Motivujice, doplhaj ce a vystettuj ce u{ivo
sa od aikladndho uiiva lfii pismom (je vytlaiend kurzivou).
Po prebrani ucelenejiasti je zhrnutie,ktord sl ii na ujasneniea zopakovanie.Ndvrhy na uva/ovaniesfi medTi
otizkami a Lilohamioznaiene modmm obdii.nikom.

Autor
 9

I. CASII SIROTOY
v prvom rotniku sme sa uiiLi o mateitiloch pouiivanjch v strojtirsNe' o ich v'j'robea vlastnostiach'Na to'
aby ntim strcj aLebostrojovd zariadeniemohlo slrtiif, je cestaod materi(ilu ai k stroju dlhti.
Stroj sa skLaddzJitnktnich celkov (napr.auto zmotora, prevodovlq, diferencidlu,spojlq, brzdy atdl). Funkin€
celkl sa skladajrtz iasti strojov (napr.prerodovka z hriadelbv s ozuben'jmikolesami,loiisk, telesaprettodovlq
atd:). aasti strojov sa skladajrtzo siiiastok (napr loZiskozvalivich teliesok,kr lkov, klietlq atdl). Sfiiiastky sri
najjednoduchiie dielce, obyiajne z jed.ndhokusa
Tab. 1.1

PRELOZISKO
bALSIESUdIASTKY

FUNKcNEoELKY
bALSTE

V teito iasti uiebnice sa budeme zaoberaf rOznymidruhmi spojot, ich siiiastkamL oTnaiovan[mpodlh
normy, zopakujemesi pevnostndrovnicepri ich navrhovani
V dhtiej iasti sa dozyiete nieio o potrubiach o annatirach a strojovich stiiiastkcrcha dastiach stroior)
umo!.iujrtcichpohyb ( hriadele, loiiski, spojlq).
Netyhnutnoupom)ckou pri ltrtdiu budi strojnicke tabullq

Normalizricia
Kv6li zjednoduieniuoprdv, zv.jieniu hospodtimostiv'lroby si najiastejiie poui{vand stiiiastlq a iasti celkott,
ktord majrt tuar, rozmeraj materidl notmalizovan'i.
V Slovenskejrepublikeplatia Slovenskdtechnickdnormy - Sllr', ktor€ sa postupneui viac rokovprispdsobu-
j rnedziruirodnjminormrim ISO (lntemational Organizationfor Standardization)a v sfiiasnosti aj normcim,
ktord platia v Eurdpskejinii.
Aby sa prejavili vjhody normalizdcie, konitruktdr sa snaii pouZtvaf vo sttojich ndvrhoch normalizovand
stiiiastlcya iasti strojo\).Rozmerysliiiastok sfiv notme odstupf,ovand( tzv.vyvolendi{sla) podla geometrickdho
radu uriendho normou.

1.1. Spoje a spoiovaciesfdiastky

Odponiiame ppakoval si z prvdho rotnika namtihaniesiiiastok na fah, strih a tlak v dotykotich plochrich.
Spoje sri spdjan6dielce do jedn6ho celku pomocou:
. strojovfch sriiiastok - skmtiek, kolikov, nitov a pod.,
. priamo - bez pr(davn6homateri6lu,napr zlisovanim,
- s pridavnjm materi6lom,napr. sp6jkovanim,zlepenim.
 10

Spojesazvyknf rozdelbvafaj podlbtoho,di sapri demont6Zi

pobkodia,na:
. rozoberateln6 - napr.skrutkov6spoje,spojeperom,
. nerozoberatelh6- napr.zvarov6,nitov6spoje.

je rozdeleniepodlhprinc(pupdsobenia
NajvfstiZnejSie spoja:
I . s tvarovymstykom,sily saprendSajfdotykommedzitvarovfmi plochami,napr.kolfty, perd,dapy.
skrutky,nity (obr 1.1a),
2. so silovlm stykom,sily saprend5ajri
trenim,ktor6vzniknevzopretimalebozovretim.Napr.zvem6a
tlakov6spoje(obx l.Ib),
3. s materidlovlimstykom,spoj vzniknepomocoupridavnfchmateridlov,napr.zvarov6,sp6jkovan6,
spoje(obr.Llc.
fepene

1.1.1. Skrutkov6spoie
Srito spojeniadvocha viac dastipomocouskrutky.
Skrutkov6spojesri rozoberatelh6 spojes tvarovlfm(zivity) a silovjm (treniev zdvitoch,licovan6skrutka)
stykom.
Vyhody:jednoduch1,lacn1 spojenie(ddsavytvoritz normalizovan'fch je schopn6pren6Saf
sridiastok), velk6
sily, m6Zemenit otidavf pohybna priamodiarya opadne,md 5irok6pouZitie (od hodinkovfchstrojdekovpo
lisy),je pruZn6.
spojaotvoromna skrutky,pomalSia
Nevfhody:vySSiahmotnosfspoja,zoslabenie mont6Za demontrlZ.

Skrutkov6spojesapouZivajri:
pohybua naopak(obr 1.2),napinacieskruf
ako spojovacieskrutky,pohybov6skutky na zmenuotddav6ho
z6tky,zdvesn1ok6 a pod.
ky li{n,uzatvdracie

Obr 1.2

Skrutky
Castiskutkysri: drieksoziivitom,
hlava skntkv.

Zdvity
Predstavmesi vznik jedn6ho z6vitu. Naviime teliesko s trojuholnikovfm prierezom (lichobeZnfl<ovym,
Stvorcovjm) v tvare naklonenejroviny na valec (driek skrutky) (obr. 1.3). Dostanemejeden zdvit. Ieden z6vit
by preniesol len mal6 zafaiente, preto m6 skrutka tolko zdvitov, aby preniesla zafaZujricu silu.
 11

P,, stfpaniez6vitu[mm]
d - priemerdriekuskutky [mm]
(L t4- uhol stripaniazdvitu

^
TC.o

Obr 1.3

Stfpanie zdvitu a tym aj uhol stfpania z6vitu je rdzny, podlh pouZitia skrutky. Napriklad skrutka do dreva
md vZidiiestiipanieako do skrutka do kovtt (obr 1.4).

Obr 1.4

Ked sa pozrietena skmtku zospoduv smereosi, vidite, Zezrivit sa v smerehodinov/ch tudidiek (doprava)od
nds vzdaluje. Je to pravotodiv! zrivit. (Skrutku alebo maticu zatahujemeotddanimdoprava).Opadneje to pri
fbvotodivom zdvite. Lavotodivd zdvity sa pouZivajf zriedkavej5ie,len tam kde je to potrebnez konitrukdnfch
ddvodov.
Vzdialenostdvoch susednlch vrcholov zdvitu sa vol6 rozstup P [mm].
Ked je P = Pr,je z6vitjednochodovf.
Ked je P = 2 Pr,alebo 3 Pnje dvoj alebo trojchodov)t(obr 1.5).

Oht. 1.5

Poiet chodovztivitu na skrutkezisl[te, ked'sapozrietezospoduna skrutku a vidite zaiiatok dvoch alebo troch
zdvitov.
 t2

Predstaytesi, ie navfjate na driek skrutlcy2 alebo 3 profilovd telieskav tvare naklonenejroviny so zaiiatkom
posunutjm na obrode drieku.
Viacchodovj zdvit sa pouliva tam, kde potrebujemepreniesf velkd sily,napr. pri zdvihdkoch.St panie zdvi-
tu by muselo byf velmi mal€, aby sa sila rozloitla na vciiiiu plochu (viac zrivitov)-Matica alebo skrutka by sa
na jedno pootoienie posunula len o mali v'jiku.
Na to, aby sme sa mohli jednoznadneo zdvitoch vyjadrovaf, potrebujemeovli4dafpomenovaniezdkladnfch
rozmerov zdvitu. N6jdete ich na v5eobecnomprofile zivittt (obr 1.6 - dvojchodovy;rjvir). Uplnd ok6tovanie a
pomenovanierozmerov ud6va norma, n6jdemeich v strojnickych tabulkdch.

Obr 1.6

pismenomd s prislu5njmindexom,priemerymati
malfm pismenomabecedy,
Priemeryskrutieksi oznaden6
ce velkfm pismenomabecedy,tieZpismenomD.

D = d vek! piemer z6vitu maticeaj skrutky [mm]

Dz= dz stredn.!priemermaticea skrutky [mm]
Dt mal'j piemer zivitu matice [mm]
4 maly priemerzi4vituslattky [mm]
P rozstupziivitu [mm] (e to vzdialenost
dvochsusednfchvrcholovz6vitu)
Ph stipaniezdvitu[mm] ( pri jednochodovom P =2 Pr)
zdviteP = P,^,pri dvojchodovom
D - D:
HI nosnrlhibka zaviu H, - lrrnl
a vrcholovj uhol z6vitu
Vnritomi zdvita vonkaj5iz6vit viditena obr 1.7.

Obr 1.7
ZikJadnl druhyz6vitovs:6vtab. 1.2.
znazornenlg. - .DOUZtuti.._

M D hrubf
pouZivanf
najdastejdie

M dxP jemnf

sTN 01 4010 metrichi z6vit

je to starsityp zavitu;
WD" porlZivasa pri expoftea renovacii;
m6 rozmerv anglichichPalcoch
1" = 25,4mm

sTN 01 4030 whitworthovzavit

oouZivasa na koncochnirok;
rozmerje udanYv anglichich
G DN' palcoch;udevasvetlos{rUry
(vn0tornfpriemer)

sTN 01 4033 rfrkovli zevit

pouZivasa hlavnepre pohybov6

skrutky,pri zmeneota6av6ho
pohybuna Priamodiary;
Tr DxP prenesievefk6sily;
vyr6basa aj nerovnoramennf na
prenosvelhich sil v jednomsmere

sTN 01 4050 lichobeZnikov'f

rovnoramennliz6vit

pouZivasa tam,
kdeje predpoklad
RdDX P poSkodenia
zdvituznedisten(m

sTN 01 4037 oblf z6vir

 Drieky skrutiek
Ked je flohou skrutkov6hospojaprendSatviid5iesily (Zeriavov;ihdk, upinacietiahla atd.), nielen sridiastky
spfja( musi byf spoj nawhnutll tak, aby skrutkaprendSalasilu v smeresvojej osi. Vieme z prv6horodnika,Ze
tak6tonami{hanieje namdhaniefahom(pripadnetlakom). Driek skrutkyje v diere uloZenj s v6lou.
Ked potrebujemezachytif(preniesf)sily kolm6 na os skrutky,pouZijemev spoji licovan6 skrutky, ktor6 majri
licovanj driek uloZenj v presnomovore AdzHT viidSomakoje priemerzivitu skrutky Md (obr 1.8).

Obr.1.8

IIIaW skrutiek
SkrutkymdZubyt s hlavou,napr.skrutkasoSesttrannou
hlavou,(obr.1.9a),alebobezhlary, napr.skru&a
z6vrn6(obxl.9b) alebonastavovacia
(obx1.9c).

Obr. 1.9

Tvar hlavy skrutky z6visi od pouZitiaskrutkov6hospoja (napr ked musl byt plocharovn6,pouZijemeskrut-
ku so zapustenouplochouhlavou) a od sp6sobujej utahovania(napr.vnritomj Sesthran - neddsapouZidotvo-
renj klrld aje potrebndven(6utahovaciasila). Je vela druhovhl6v normalizovanjchskrutiek.
Niektord dastopoli,ivan6 normakzovan6skrutky s{tna obr l.l0-
e)
ffi--:fl
\ul+
,--l,a
r-:lil
s)
ffiJ)_
+_/
a) so Sest[annouhlavou 1) s valcovouhlavou a vnritomymSestlranom
b) zdpustnds plochoul avou a kitovou drdtkou g) s polgulovouhlavou
c) so So5ovkovitouhlavou. h) s kridlovout avouna rych.leupinanie
d) s valcovouhlavou i) otodnds okom na rfchle rozobemteln6spojenia
e) llcovandskrutka j) zdtka

Obn 1.10
 t5

Matice
Majri tvar podla pouiitia (upinaciematice,uzavret6matice,ryhovan6matice)a podlb sp6sobuutahovania
(rudn6,skrutkovrikom,klidom).
NajdastejiiepouZivan6 normalizovan6maticesi na obr l.ll .

e) f) s) h)

a) korunovi I upinaciaa sfahovaciakuhova maticaso z5rezmina obvode- typ KM

b) kddlovi (na rudnd utahovanie) (pouZivasas podloZkotna obx l.l2e)
c) s tesniacim knltkom g) maticas otvormi
d) desthnnna h) so zdrezom
e) ryhovand (na rudn6 u%hovanie) i) s rukoviifou (na rudn6utahovanie)

Obr.1.11

PodloZky
PouZlvajrisapod maticu alebohlavu skrutky,ked':
- sam6 rozloZit tlak pod rnaticoualebohlavou na vld5iu plochu,
- potrebujemepoistit'spoj proti uvolneniu,
- je dieraovelavdiSiaakodriekskrutky.
- samaticadastouvohiuje a zafahuje,
- je povrch pod hlavou alebomaticouneopracovanlf,prfliS drsnj,
- potrebujemespoj utesnif.
Najd6leZitejiiafunkcia podloZiekje poisfovacia.NajdastejliepouLivanlnormalizovan6
podloZkysti
obr 1.12.
ffi a) vejdrovitf s vonkajsim
ozubenim

"fA1 b) podloika
c) pruZndpodloika

","}# d) podlozkas nosom

d e) podlozkatyp MB

R
f) s jazydkom
(pouZivasav blizkosti hrany,
o ktoni sajazfdek ohne)
g) Bikmd

Obr.1.12
 16

Tab.1.3

proti uvol'neniu

s jazidkom
podloZkou korunovou
maticouso z6vladkou

podlozkou
s nosom

mechanick6poistenie

podlozkou
pruznou pritu:norl
maticou poistnou
dvojdielnou
maticou

poistenietrenim

prispajkovanim zdeformovanim prilepenim

materialov6poistenie
 l7

Poistenie skrutiek a matic

Zo skrlsenostivieme, Zepri otrasocha chveni sam6Zeskrutkovj spoj uvolnif. (Napriektomu, Ze skrutkovj
spojje samozvemll).
Spomefimesi na irrykovd treniez pruAhoroinika. Podmienkasamozvernosti
je:
uhol naklonenejroviny musi byf men{i ako treci uhol-Matematiclq:
ty - uhol snipaniazlivitu < e - treci uhol
Odvodili sme si, Letg E = 11- siiinitel' trenia.
Podmienkasamoa)emostitedaje, le tg uhla st pania aivitu musi byf menil ako s Ciniteltrenia 1L
Poistenieskrutky a maticeproti uvolnenium6Zemepodla principu rozdelif na tri skupiny:
mechanick6poistenie- pridanlm dhlSejsridiastkyalebozdeformovanimspoja,
trenirn- zvflenim trenia medzi zdvttmi skrutky a maticealebomedzi dosadacouplochoua maticou,
materii4lovlimstykom- privarenim,prilepenim, zdeformovanim(tab. 1.3).

Z6vla(ky
Sf normalizovan6sridiastkyktord shiZiana poisteniesridiastok- skrutiek,matic, dapov,podloZiek.Norma
predpisujepodla priemerudrieku skrutky alebodapuvelkosfzdvladky.Jej charakteristick6rozmerysri priemer
a dlLkabbr 1.13\.

Obr. 1.13

Materidl skrutiek a matic

Normalizovaneshutky a maticesanajdastejdievyrdbajf z oceli a mechanick6vlastnostimateriSlusr1uddva-
n6 triedami pevnosti podla STN. Triedy pevnosti skrutiek sa oznadujridislom a vella.fmpismenomabecedy.
Cislo vynSsoben6100 vyjadrujemedzupevnostimateridluR. v MPa. Pismenoje vzfah medzeklzu k pevnosti
a taZnosti.
Naprlklad: 5G znamen6
R.= 500 MPa
Castosavyr6bajriskrutky a maticez neZelezn;lch
kovov pre odolnosfproti kor6zii, vodivos{ nizku hmotnosf
a aj vzttlad.

OznaCovanie skrutiek. matic. podloiiek. zdvlaiiek

Normauvddzapri kaZdejnormalizovanej sridiastkespdsobjej oznadovania.
je
Oznadovanie podobn6.VZdy uddvan6zov,rozrner,ktory sridiastkucharakterizuje,jej dislo normy, mate-
ri6l, z ktotlho je zhotoven6,a dastoaj povrchovriripravu.

doplnkove dislic
rozmersidiastky dislonormysfdiastky

SKRUTKA Md STN 02 xxxx

n6zovsridiastky--J druh zdvitu
velkj priemerzdvitu
rT
-l T mech.vlasmosdmater.
ripravapowchu
_ij
XX

dlZkaskrutky
 Naprfklad: Skrutka M 12 x 50 STN 02 l1.3l . 15
je skrutkas valcovouhlavous metrickymz6vitom,s velkjm priemeromzdvitul2 mm,dizkoudrieku50 mm,
zhotovenSz materiiilu s mechanickfmivlastnost'amimateri6lu5D, pozinkovanllmpovrchom.
LavY zdvit sa oznall za rozmeromzdvitu LH. Naprfldad M 20 LH.
Podobne: Matica M l0 STN 02 f40f . 20
je presn6Sesthrannii
maticas metrickjm z6vitoms vonkaj5impriemerom10 mm, zhotovendz materidlus
55, bezpovrchovej6pravy.
mechanickjmivlastnosfami
Podloika f0,5 STN 02 1703.ll.
je podloZkapreskrutkys valcovoua polgulovouhlavous vnritomympriemerom10.5mm,zhotovend
z ocele
11 423.s kovovodistVmnovrchom.
ZfvlaEka 2,5 x 45 STN02 1781.04
je zfvladkas priemerom2,5 mm, diZkou45 mm, z materieilull343,s kadmiovanjmpovrchom.

Montfi a demontr{Zskrutkovjch spojov

Skrutkya maticesazaskrutkovdvajri:
ruene,
- skrutkovadmi,
- klidmi.
Zivisi to od velkosti skrutky,velkosti ufahovacejsily, od tvaru hlavy skrutky alebomatice.Niektor6 druhy
klridovsrina obr 1.14.

;-4*"
,l^2=4
d) a) knld
vidlicovi obojstranny
b) vidlicovj jednostrannlf
kfiid
c) vidlicovj klid
d) odkov! klnd
e) odkovyopadneohnutyklfi
(plstienkovy)
0 kombinovanyvidlicovj a oikovj kftid
nirkovll Kfd
n) nirkovli s rukov:itou
r) nirkovll obojstrannliSesthranny
a Stvorhranni klid
)) ndstrdkovi gtvorhrannliklf d
k) nastrdkoviobojstranny
klird
r) ndstrtkovi Sesfhranni
khid s rukovifou
m) obojstrannyniistrdkovydesthJannll
a vnftomy StvorhrannY klud
n.) imbusoviohnutllklii
o) krizov:l s rukoviifou
p) ndstrdkoviStvorhrannY
klird
s rukovatou

Obr 1.14
 19

NajiastejdiepouZivandskrutkov6 sooie

Tab. 1.4

spojskrutkys maticou;
najdastejSi
skrutkaprech6dzadierous v6l'ou;
pridemontazisa musiz dieryvytiahnut

spoi skrutky s hlavoua maticou

do spodn6ho
skrutkasa zaskrutkuje dielu
aZpo koniecqibehu,
hornas0diastkasa na iu nasadi
sa matica;
a zaskrutkuje
v hornejst6iastkeprechadzaskrutkas v6l'ou;
pridemontazi sa nemusiskrutkavyskrutkova{

spoj zevrtnouskrutkoua maticou

je ulozena
skrutka v licovanej
diere:
prenesie
pretoaj silykolm6na os skrutky

spoj lfcovanouskrutkou

Pevnostnj vfpoiet skrutkov6ho spoia

Skrutkov6 spoje sri navrhovan6tak, aby pren65alisily v smereosi. Iba licovan6 skrutka m6Zepreniest'aj sily
kolm6 na svoju os (driek).
Spomeime si na definiciu z mechaniky:telesoje nam6han6t'ahom,ked sila p6sobi v smereosi kolmo na prie-
rez, smeromvon z prierezu. Skntky sri teda vzisdinounamdhan6fahom.
Pevnostniirovnica pre nam6haniefahom:
F
*= = oo'
,
q - skutodn6napiitie v sledovanompriereze [MPa]
F - osovii sila, ktord nam6haskutku [N]
S - nebezpednjprierez [mm'?], pre skrutkuje to najmen5iprierezAs v mieste z6vitu,
ktor! je v strojnickych tabulkdchvypoditanj pre jednotliv6 priemery a druhy zdvitov
-
oo, dovolen6napatiev fahu [MPa]
 20

Licovan6slattky prend5ajfsilu kolmi na os skrutky,majtidrieknam6hanfstrihom:

F
s
ft.d2
S - je prierezlicovan6hodrieku skrutky
4

maticiachkontrolujeme
Pri nenormalizovan'jch tlak medziztivitmt:
F
3 p,
s/
p skuroiny rlak medzi zrivirmi
S, - plocha ztivitov,ktord prendlaji zafal.enie(zdvity,ktord s medzi maticou a skrutkou)
po- menii z dovolen'j,chtlakov podlh mateidlu (skrutka alebo matica)
$,=n'Dt'7'H,

vlika maticeje m = z. E z toho poiet aivitov je

m
z=- , po dosadenido predchridzaj ceho vzorca
P
im
Sr= 7t.Dz.-.H,, b u d es k u t o i n ' t! l a k v z r i v i t o c h
P

F.P
, aby spoj tyhottova| mus{platif: P 3 po
E . D 2 .m . H r

Priklad 1

Vypoditajtepriemer z6vitu napinacejmatice (obr 1.I5). Z vir je metrickll, sila F = 3 kN, materiiil skrutky je
11 600, matice 10 370. Skrutka s napinacoumaticou drZi napnut6lano volejbalovej siete.

Vavt zevit
F

Obr.1.15

Rozborrilohy
PodlbpouZitianapinacejskrutkypredpoklad6me
miznicezafaieme.
Robimeni{vrhovfvjpodet, pouZijemedasfpevnostnej
rovnice:
F
--l > uDt
 2l

Pre materidlskrutky 11 600,ktorej velkostzrivitu chcemevypoditat',pre mlznice zataleniezvolime zo stroj-

nickychtabuliekvypoditan6maximiilnenapdtieoo,= 165MPa (maximdlnepreto,aby smemali istotuZeprie-
rez skrutkybudedostadujfci).
M6iemeho typoiitat aj podla vzfahuktorj smesa uiili v mechanike
v pr.'tomroiniku:
P
uDr-- (tI
k

Rie5enie
zo vzfah.u:
FF
- < On,. vviadnme A. > -
As oD
3000N
A-> A, ) 18,18mm2
165N. mm''?

V strojnickychtabulkdchpre metrickf z6vit STN 01 4010je najbliZsiviidsi piercz zfvit.JA"=20,1 mm'.

Tomuzodpoved6 z6vitM 6.
Prenapinaciumaticuvolimemetrick]tziwitM 6 STN 01 4010.
Kontrola tlaku merJziztivitmi maticea skrutky:
F,P
spo
E.D2.m.Hl

Zo strojn{clrychtabuliek pre meticlcj zrivit M 6:

rozstupP=lmm
, D-D, 6-4.917
nosndhlbka uiviru H, = 0, 54 mm

stredn! priemer Dz= 5,35 mm

lypoiftanri maximrilnahodnotapo, zo strojnicldychtabuliekpre mateidl ]I 600 a mizruici sp6sobzalalenia
je 165 MPa (viemez mechanikl ie p"= oDt). Pre materidl l0 370 je por= 120 MPa. Menfi je tlak por= l)Q
MPa, spoj musi tydriaf minimdlne tento tlak.
Musi teda platif, Ie skutoini tlak medzi zrivitmi bude menii ako 120 MPa.
3000N.1mm
= 33,07N.mm'z= 33,7MPa
n. 5,35mm. l0 mm. 0,54mm
Platf Ie p < po spojnapinacejmaticeso skrutkauvyhottuje.

Prftlad

Kotride, ktor6 pren65ajri knitiaci

moment Mr = 1 000 Nm, sri spojen6
4licovanfmi skrutkamiSTN 02 1111.
Sd umiestnen6na priemere 120 mm.
Kotride sri z ocele 10 372, sk;nika z
ocele 11 700 (8G). Ilrubka spojenjch
kottidov je b = 20 mm (obr. 1.1Q.
Kotfde menia smer oti4dania.

Obn 1.16
 22

Rozborflohy
Skrutky sri nami4han6 strihom obvodovousilou, ktoru vypoditamez Mu. Potet strihanychpierezov je i = 4
(sknrtky sri 4). Nakolko kotridemeniazmyselot6dania,zvolime najhorSisp6sobzatalenia- stiedavi.
Skontrolujeme tlak medzidriekomskrutkya kotfdmi. Vypoditanjtlak musi byf menSiako men5iz dovole-
nich tlakov materidlukotridaa skrutky.
RieSenie:
Obvodovrisilu na priemere120mrn vypoditame:
t, _ E
120mm
z,

- Mu2 1 0 0 0 . l 0 3 N m m. 2
120mm 120mm
F = 1 66 6 7N
Licovanf driek skrutkyje namdhan.!strihom.Chcemevypoditafpotrebnf velkost'priemerudrieku, pouZije-
me lavf dastpevnostnejrovnice:
F,
t..s
striedavousilouje 90 MPa ( 90 Nfim').
zo.zo strojnickychtabuliekpre ocel 11700 zafaZenti
Prierezdriekujednejskrutky:
-'
F,
s>
16667N
s>
4 . 90 Nmm 2

S ) 46,3 mm'?

Prierez skntky je kruhovj:

n-a-
, z toho .-d>

d> 1,68mm

V strojnickychtabulkichje najbliZ5iviid5ilicovanj priemerddeku skrutkydu= 11 mm, domuzodpoved6

z6vitM10. DiZkudriekuskrutkyvolimepodlaSirkyspojenichkotridov,ktordje 20 mm.
Na spojeniekotridov volime: SKRUTKAM I0 x 40 STN02 111. 50
MATICAM 10 STN02 1401.40
PODLOZKA10 STN 021740. OO
Kontrola tlaku medzi kotfdmi a skrutkami:
F
i.s'
I = 4 skrutky
S'= b. dz (piemet dotykovejplochyje obdiZnikso stranami:Sirkakotridova priemerdriekuzvolenejskrutky)
po,premateri6lkofiidovl0 372 a striedav6nam6hanie je zo strojnickychtabuliek90 MPa
po,premareri6lskrutky11700je 140MPa.
 23
16667N
= 18,9Nmm'?=18,9MPa
4 . 2 0 m m . 1 1m m
Vypoditanj tlak 18,9 MPa < 90 MPa je men5i ako men5i z dovolenfch tlakov spoja.
Navrhnutli spoj vyhovuje.

Spojem6Zuvniknrif: silovfm stykom - zvern6,tlakov6spoje,

tvarovym stykom_ spojeperom,Zliabkov6,dapov6spoje,
. materidlovjm stykom_ zvarov6,sprijkovan6, lepen6spoje.
Niektor6spojevzniknf na principeaj tvarov6ho,aj silov6hostyku.Sri to: skrutkov6,klinov6a mtov€
spoje.(Naprikladpri skutkdchje treniev zdvitoch silovf spoja profil z6vitov- tvarovj spoi).
Skrutkov6spojesrirozoberatelh6 spojena principesilov6hoa tvarov6hostyku.
Vfhody: lacn6,5irok6pouZitelnost,prenosaj velkfch sil.
Nevfhody: zoslabenie sp6janl;chsfdiasrokotvorompre skrutku,vy55iahmotnosfspoja.
Druhy zdvitov: metrickli, oznadenieM D
Whitworthov, '
oznadenieW D
rfrkov)i, oznadenie G DN"
lichobeZnikovli, oznadenieThDxP
obli, o z n a d e n i eR d D x P
Hlavy skrutieka maticemajritvar v zdvislostiod pouZitiaa spdsobuufahovania.
Podloiky sltiZiana rozloZenietlaku. poistenie,tesnenie,ochranusprijan6ho
povrchualebomance,
vyrovn6vanienerovnostialeboSikmostipovrchu.
Poistenieskrutiek a maricproti uvolhenium6Zebyf:
mechanick6 - pridanimdhl5ejsridiastkyalebozdeformovanim spoja,
trenim- zvf5enimtreniav zdvitochalebov dosadacich plochdch,
materi6lov6- privarenim,prilepenim,prispiijkovanim.
Oznaiovanieiasti skrutkovjch spojov

doplnkov6 dislice
rozmersridiastky dislo normy sridiastky

NAzov R o zM E R STN 2 xxxx . xx

L narousridiastky mechanick6vlastnostimaterii{l, ----f
l T
(skrutka,matica,podloZka) riPravaPovrchu- l

Vf poiet skrutkovf ch spojov

Skrutkyprend5ajLisilu v smereosi, sri tedanam6han6
fahom:
F
O = -r- = oo,

,S= As, je to prierezjadra skrutky vypoditanlTv strojnickych tabulk6chpri jednotlivfch zdvitoch

[mm].
Licovan6 skrutky zachytia aj sily kolm6 na svoju os. VydrZia nam6haniestrihom:
F
s-"
 24

l. Co si myslite,preio je skrutka do dreva ipicatd?

2. Preio md skrutka do dreva zdvit s vdiiim stfipanim ako skrutka do kovu?
3. to .je samozvernosf?
4. Kde ste sa stretli s ldvotoiivjm zdvitom?
5. Ndjdite v strojniclqch tabuktich ztivit M 20 STN0I 4010aM 56x4 STN01 40 10. Zapflte a pome-
nujte jeho rozmery.
6. Mbieme vynorif spoj zo siiiastok: SKRUTKA M 12 x 100 STN02 1101.10,
MATICA M 12 x 1,5 STN02 1401.11,
PODLOZKA 10,5 STN02 1702.10.
ZdOvodnite.
7. Oznaite podla STN spoj zdvrtnou skrutkou do liatiny M 20, I = 70 m, s presnou iesfhrannou maticou
a poistnou podlolkou s jarjikom.
8. Preio sa oyknti skrutlcypred zaskrurkovan[mmazai?
9. Z akdho materidlu ste uI videli skrutl<ya matice?
10. Nakreslite spoj skrutkou so iesfhrannou hlavou, maticou a podloZkou.
11. Skontrolujte,ii vydrZi tiahlo so ztivitom Tr 10 x2 STN 0l 4050 miznrtcusilu F = 3 kN, kedje z
materidlu 11 500.
12. Kde ste videli, alebo kde by stepouiili uzavretrt,kridlovrt a ryhovanfi maticu?
13. Co myslfte, alui ujhoda je pri ufahovani skrutiek krfiov'jm skrutkovaiom oproti rovndmu?
14. AkAje obmedzeniepouiitia poistenia podlo/kou s jazfikam?
15. Oznaite podla STNzdvlaiku na skrutku M I0 zhotoven zocele s poTinkovanlmpovrchom.

1.1.2.Kolikov6spoje
Sri to spojeniasfdiastokpomocoukolikov.Koliky sapouZivajrlna spojenie,zaisteniepolohydvochstidias-
tok, poistenieproti prctaZeniu.Sri to rozoberateln6aj nerozoberatelh6
spojes tvarovlm stykom.
Vfhody: srito jednoduch6spojes qlchloumont6Zou a demont6Zou a nizkoucenou.
Nevfhody:spojje viidSinou zoslabenfdierou,viid5inouje potrebn6dieruvystruhovat, pri rotujricichsfdiast-
kachje potrebn6poisteniekolikaproti uvolneniu.
Niektor6prikladypouZitiakolfl<ovfchspojovsdv tab. 1.5.

Oznaiovanie kolikov
Oznadovanie kolikovje podobn6akopri ostatnlichsridiastkach.
Obsahujen6zov,charakteristicki(najd6leZi-
tejii) rozmer,dislo normy,materidl.
Napriklad kolik s koncamina roznitovanies priemerom10 mm, dizkou 80 mm z hlinika:

KOLIK 10x 80 STN02 2140.2

Pevnostnf vfpoiet kolftovfch soojov
Spojekoiikompren65ajri tah aleboknitiacimoment.Kolik je pri tom vZdynam6hanystrihom.
najdastejSie
Pri spojochkontrolujemetlak v dotykovjch plochSch.
Pozrite sa na priklady z pndho roinika. V iasti mechanikasmepoiitali jednocluch!jednostiZnt a A)ojstiZ-
nj kolikouj spoj.
 25
Tab.1.5

Kolikov6 spoje a druhy kolikov

spol kolik oprs

kolikshjZiakopoistenie protipretazeniu;
je ulozenli
v strihacompuzdre;
priprekrodeni povolen6hopretaZenia
je rozstrihnuty;
je navrhovanyna poruSenie -
sTN 02 2150 T" ) Rr"
poistenieproti pretaZeniu valcovi kolik

na zaisteniesa pouzfvaji
r6znedruhykolfkov: na obr6zkuje
sTN 02 2153 ku:el'ov'ikolik;ma kuZel'ovitosf
1:50;
kuielbvy kolik dierasa vyvita a vystruhujedo
obidvoch stdiastokodrazu;
k ten5e.istranekolikamusibyf pristup
kv6livyrazeniu pridemontazialebosa
musipouiitkoliks vonkajSim alebo
vnftornymzavitom, pripadnes hlavou
(naobr.vl'avo)
zaisteniepresnei polohy

pruZn6kolikyst vyroben6z pruZinovej

spoieniedvoch sU6iastok
ocele;dieranemusibytvysIstruZene:
spolm6 mendiuhmotnost, I'ahkf
montaza demontAZ; s ulhodousa
pouZivajJ
v spojoch.kdesu vibracie:
sTN 02 2156
pruinf kolik

ryhovan6kolikymaj[ na
obvode,tripozdiineryhy;m6Zubyt po
celejdlzke,alebolenna urditejdasti;
pri narazeni
do diery,ktoraje len
vyvitane.sa ostr6hranyryhzaryji
do materieludiery;ryhovan6 koliky
sUlacn6,menejpresn6
sTN 02 2171
spoi ryhovanim kolikom ryhovanf kolik

ryhovan6,a skrutkov6klincemajf
pozdlZne aleboskrutkov6
ryhovanie a hlavu;
pouZivajIsa na pripevfiovanieStitkov,
tabuliek,plechov;
nahradzajlj skrutkya nity;
vyhodou je jednoducha montaz
a odolnost protichveniu
sTN 02 2195
upevnenieStitku skrutkoWklinec
 26

Nevyhodou kolikov6ho spojaje zoslabniesddiastokdierou. Ked ni6mto konitn:kcia dovoli, m6ZemepouZit'

pozdlZnezavftanjkolft, abysmetomu zabrdnlli(obr.l.l7).

Priklad 3

Navrhnitekolikprespojpodlbobrl.IT.SpojprenSSavjkonP=3kW,priotddkachn=5s-'.Hriadef
je D = 30 mm, dlzkanzibojaL = 40 mm.Hriadelsaotedalen
z materi6lu11600,n6boj11343.Priemerhriadel'a
iednVmsmerom.

Obr"1.17

Rozborflohy
KedZesahriadeLot6dalen jednllm smerom,volime miznrice zatalenie.Zo strojnickychtabuliekzvolime druh
kolfkaajeho materi6l.Premateri6lkolika,hriadel'a a ndbojazistimezo strojnickychtabuliekdovolenlltlak pre
miznice zalaieniea pre materi6lkolika dovolen6napdtiepri nam6hanistrihom.Vypoditamekrijtiaci momentz
vfkonu a ot6dok,vypoditame obvodovrisilu napriemerehriadelb,ktordnamriha kolik strihom.Vypoditame vel'-
je
kost'plochy,na ktorej kolik namrlhanfstrihom.Podlakonstrukciedliky ndbojazvolimediZkukolika a vypo-
(itamezo strihanejplochypriemerkolika.PodlanormyzvolimenajbliZliv?id5ipriemerkolfta. Skontrolujeme
tlak v dotykovichplochdchkolika a hriadelha kolikaa ndboja.Tlak musibyf men5iakonajmen5iz dovolen;7ch
tlakov(kolfta, hriadelha ndboja).
Rie5enie
Zo strojnickychtabuliekvolime KOLIK STN 02 2150. 2 z materi6lu11600.
premateri6lkolika 11600 miznricezaf.aienie 1eto, = 105MPa,
aj kolfta 11 600je po,= i65 MPa,
pre materi6lhriadel'a
pre materirilndboja11343je p"r= 105MPa.

ir_
P 3000w
Knitiaci moment spojaje: = 95,54Nm
2.n.n Z.E.JS'

Obvodov6 sila, ktor6 namiihakolik (na priemerehriadelh):

AT _F
D
2
2 . 95,54. 10rNmm
E_ = 6 369,3N
D 30 mm
rovnicaprenamihaniestrihom:
Pevnostn6
F
i.s
 27

Ko1ftje nam6hanfstrihomnajednejploche( i = 1),robimen6vrhovfvjpodet,pouZijeme

pravi stranurov-
nlce:
F
t.D

F
s>_
ir
! !D(

c\
6369.3N
105N mm-2
S > 60,66mm'?
Strihandplochakolfta mrl tvar obdiZnika: d . I (priemer. dizka kolfta)
Z kon5trukcie(podla obr6zka)a zo strojnickychtabuliek(podlhdruhu kolika) navrhnemedizku kolika:
volimel=25mm
d.I>60,66mm2
. 60,66mm2
dz
25 mm
d>2,42mm

NajbliZ5ivad5ipriemerv strojnickychtabulkdchje d = 2,5 mm

Volim KOLIK 2,5x 25 STN022150.2
Kontrola tlaku medzikolikom a hriadelom:
F
Pr=- 3 Por
s
r N
6369.3
Pr= ,
+2 . I 1,25
m m . 2 5m m

pr= 203,82MPa doje > akopo, = 165MPa - nevyhovuje

KedZetlak medzikolikom a hriadelomnevyhovuje,m6meviac moZnosti:

1. zviiddifpriemerkolfta,
,i,, , ,^
l. zvacstlorzKuKonKa,
3. zvolit' kvalitnejii materi6l.

Najjednoduchiieje v na5ompripade zviid5it'kolik (eho priemer aj diZku).

volime KoLiK 4 x 35 STN02 2150.2.
Kontrolatlakumedzikolikoma hriadelbm.
6 369,3N
= 90,99MPa
2 mm. 35 mm

pr = 90,99 MPa < ako pot = 165 MPa - vyhovuje

Tlak medzi kolikom a n6bojom:

(sila aj piochaje tA isrd pt= p2)

pz= 90,99 MPa < ako por = 105 MPa - vyhovuje

Pre spoj podla zadaniavolim:

KOLIK 4 x 35 STN 02 21.50.2

 28

1.1.3. Capov6spoje
SlfZiana otodndspojeniedvochsridiastok. Podobajisana hrubSievalcov6koliky,ktor6sriuloZendv spojo-
van:lchsridiastkachs v6lbu.
dapovli spojje ro zoberutelni,s tvarov)tmstykom.
Vlihody:jednoduch!, lacn'!.
Nevlihody:zoslabujesridiastky otvorom,musisapoisfovafproti uvolheniu.
Capysd v diereuloZen6s v6lou,musiasapoistifproti osov6muposuvu,pripadneproti pootodeniu.
Capysrinormalizovan6 hladk6a s hlavou.MOZumafnajednomaleboobidvochkoncochdieryprez6vladky,
pripadnez6vitpre maticu.

Poistenie iaoovJch spojov

R6znedruhypoisteniadapovllchspojovs r6znymidruhmidapovsi na obr l.18.

Na obr 1.18jespojdapoms hlavouSTN02 2111poistenfproti osov6muposunutiupodloZkouSTN02 1903

a z6vladkou STN02 1781.
Naobr 1.19je spojvalcovjm dapomSTN 02 2lO2 poisten!strmeiovfm kniZkomSTN 02 2929.
Na obr .1.20je spojdapoms hlavouSTN 02 2109poistenlfkniZkomprehriadele(tzv.Seegerovou
poistkou)
sTN 02 2930.

Obr. 1.19 Obr. 1.20

 29

pridrZkoudapuSTN 02 2102.
Na obx 1.21je spojvalcovfmdapompoistenjproti pootodeniu

Obr 1.21

E
l
{

,
-
l,'o5 -i
tl
I j14

ObL 1.22

Oznaiovanieiapov bbr 1.22).

.t"n6t fpravapovrchu
lF
CAP dxlxl' STN02xxxx.xx

l,= I - v , kde v je vzdialenosfotvorupre z6vladkuod okrajadapu.Urdujeho STN 02 2010(v strojnickych

tabulk6chsa nach6dzapri z6vla1kdch).

Pevnostnf vfpoiet iaoovfch spojov

Vfpodetdapovfchspojovje podobnliako vfpodetkolikoqlch spojov.Capysdnamdhand strihom,kontrolu-
jeme tlak v dotykoqichploch6ch.eapy m6Zunahraditaj mal6nosn6hriadele,potomsti nam6han6 na ohyb.
O nosnjchhriadelbchsabudemeudif neskdr.

Poistn6 krdZkv
Ich funkciouje poistit'sridiastky
proti osov6rnuposunutiu.
Srito: dr6ten6krriZky(obr 1.23a),
poistn6strmeiov6kldJky (obr 1.23b,1.23ea obn 1.19),
poistn6knlZkyprehriadelea diery(Seegerove poistky)(obr 1.23c,d,e,f
a L20).
Poistn6krfZky prehriadelesripruZn6smeromdo stredu tzv.vonkajiiekrfZky.
Poistn6krriZky,ktor6 sri pruZndzo stredudo otvorov sri tzv. vnritom6knlZky.
Vkladajrisado zdpichov,ktorlch rozmeryku krrlZkompriradujenorma.
 Obr. 1.23

Oznaiovanie noistnfch krriZkov

KRUZOK d STN02xxxx. xx
Pri strmeiovfch krfZkoch je d vnrltornj priemerkniZku. Doplnkov6dislice udrivajrimateri6la fpravu povr-
chu.

KRUZOK d, STN 02 xxxx

Pri poistnfch kniZkochje d, priemerhriadelaalebootvoru. Vyroben6sf z pruZinovejocele.
 ffiil.

Kolftov6 spoje sapouZlvajrlna spdjanie sridiastok,na prend5aniekrritiaceho momentu a na poiste-

nie proti pretaZeniu.
Sf to spojerozoberateln6,s tvarovfm stykom.
Vfhody: jednoduchf.lacnl spoj.
Nevfhody: zoslabujespoj dierou,pri prenosekrdtiacehomomentusamusl kollk poistif proti uvolneniur
Druhy kolikov: valcov6,kuZelovd,pruZn6,ryhovan6,ryhovanda skrutkov6klince.
Oznadenie:
KoLiK -r
dxl STN 02 xxxx.-f
xx
162111s1-,-J materifl-J

Kolftov6 spoje pren65ajf namdhanie tahom a knitiaci moment. Sri pri tom nam6han6strihom:

F
!s_- :.D\
i.s
dapov6 spoje sapouZivajrina otoin6 spojenie sriiiastok. Sri podobn6kolikom.
Tvoria rozoberateln6 tvarov6 spoje. Ke@e sldZiana otodn6spdjaniesfdiastok, sri uloZen6v diere s
v6lou. Musia byf poisten6proti osov6muposunutiu,pripadneaj pootodeniu.
Normalizovan6sd hladk6,s hlavou, s otvormi pre zdvladky.
Poisteniebliva zdvladkami,poishrlimi knizkami, maticami,pridrZiavadmiiapov a i.
Oznadenie:
dal a*/xl, S T No 2 x x x x .x x
/,je vzdialenosf
olvorupre zSvla(ktpri iapochs oNormi.
Pevnostnllvjpodetje podobnj ako pri kollkoch.
Poistn6 kniiky poisfujri sfiiastky proti osovdmuposunutiu.
PouZivajdsa:kfllZky z dr6tu,poistn6strmeiov6 krfZky a poisnr6kniZky pre hriadelea diery.
Oznadenie:
KRUZOK x STN 02 xxxx. xx

I charakteristickjrozmerkrdZku,
ktorj je r6zny podla druhukrdZku

1. Akdje ulolenie koltka n6 / H7?

2. Ktor4 druhy kolikov srt vo vlbere v strojnicLychtabulkdch?
3. Ndjdite v strojniclcych tabuklch podla iisla normy s iiastlq z iasti 1.13 tapovd spoje.

ffi Jepotrebndvystruhovafdierypre Capy?

5. Na CosMZiaonory na poistrjch kniikoch pre hriadelea diery?
 32

1.1.4. Spoieklinom
Spoj je spojeny normalizovanousridiastkou,klinom. Casto sa pouZiva na prenos krtitiaceho momentu, diZe
sp6jahriadel s n6bojom.
Je to spoj rozoberatelhf, s tvarovjim aj silovlm stykom.
Vjhody: prenos strednevelkfch knitiacich momentov,je jednoduchf.
Nevjhody: pri prenosekrftiacich momentovpomocouklinu s nosom musi byt'ochrannj kryt, spoj sanem6Ze
pouZit pri presnjch spojoch, lebo nesriosovosfhriadela a nSbojaspdsobujenevyv6Zenosf(napr.pri ozubenfch
kolesdch).
NajdastejSiesa pre spojepouZivajrlZliabkov6kliny, ktor6 mdZu byf:
a) s nosom,
b.1bez nosa: so zaoblenymikoncami.
. s rovnjmi koncami (obr 1.24).
Na hornejplocheklina a v n6bojije iikos 1:100.

IS

€-J

e
€

----

Obr. 1.24 Ohr. 1.25

Kliny s nosomsapouZivajtitam,kde sanedajrlpri demontlZiy;irazrtz dnthejstrany.Dr6Zkamusibyt dosta-

tolne dlhd(obr 1.25). Yytn\evajttcinosje potrebnlzakrytz bezpetnostnych d6vodov.
Zliabkov6kliny si vsaden6 do Zliabku,ktor,-i vyrobenjv hriadeliaj v n6boji.V n6boji na homejplocheje
je
rikos 1:100.Zarazenimklina (alebonarazenimn6bojana klin, ktorf je v Zliabkuhriadela,)vzniknev ploche
rikosutrenie.Krftiaci momentsapren6iabokmiZliabkuv hriadelia ndbojia trenimna plocherlkosu.Pretotieto
spojenemusiabyf poisten6proti osov6muposunutiu.
Pri prenosevellcjcha ntirazovjchkrtitiacichmomentov sapoutivajrttangencidlne kliny (obr 1.26).Stito dve
dvojiceklinovumiestnenich na hriadelipod 120'.Zliabl{yv hriadelia v ndbojisti bez kosu.

120'

Obr.1.26

Okrem pozdlinych klinov, ktorr' maji os rovnobeinrt s hriadelbm a ntiboiom, si eite prieCne kliny. Maj os
kolmrtna spdjandsrtiiasttty.\Jtrdbaj sa spojovacie(obx 1.27) a nastatovacie(obr. 1.28). Spojovaciekliny majfi
obdflnikov! prierez. Nastayovaciekliny sa pouiit;aji na nastavenie,pridriiavanie, poistenie sprdvnej polohy
sfiiiastok.
 33

Obr.1.27 Oht. 1.28

Oznaiovanie klinov

KLIN bx hx I STN xxxx

b - Sirkaklina
h - vyl5kaklina '- 1:100
I - dnkaklina

o
-o

Obr 1.29

PevnostnJvfnotet klinovfch snojov

Kliny sf normou priraden6 podla priemeru hriadelh. Normalizovan6 sf aj rozmery odchlilky, licovanie a
opracovanieZliabkov.

1.1.5.Spojeperom
NajdastejSiesapouZivajf na sp6janiesfdiastok,ktor6 prend5ajrikrutiaci moment,napr.ozuben6koleso s hria-
delbm (n6boj s hriadelbm).
Spoje perom sf rozoberatelh6,s tvarov)im stykom.
Vfhody: jednoduch6,nizka hmotnost',prenosstrednevelkllch knitiacich momentov.
Nevllhody: zoslabujri sfdiastky drfZkou (hlavne kotridov6 pero), musia byt' poisten6 proti osov6mu
posunutiu.
Perd sf normalizovan6:
tesn6- na prenos strednfch a vekj'ch Mr(obr. 1.30a),
vodiace (vfmenn6) - umoZiujd posrlvanienribojapo hriadeli (obx 1.30b),
kotfdov6 (Woodrufove)- na poistenieproti ot6daniuna hriadeli (obr 1.30c).
Per6 sf uloZen6v Zliabku,ktorll je v hriadeli aj v ndboji.
Vodiaceper6 majri otvory pre skrutky na priskrutkovaniedo hriadel'a.Dlh6 perd majf v stredeotvor so z6vi-
tom, ktory sl(Zi na vytiahnutie pera pri demont Li.
Na vyviiZeniespoja pri rotujricich hmot6ch sa pouZivajf dve, pripadnetri proti sebeuloZenepeft.
 34

Ohr. 1.30

Oznaiovaniepera (obr.1.31)
PERObxhxl STN02 xxxx

b - Sirkapera
ft v1ijka pera
r - olzKapera

Obr.1.31

Pevnostnf vfooiet spojov nerom

Spojeperomprendsajri knitiaci moment.Sti pri tom nam6han6 na plocheb x I strihom.
Norma priraduje perSk priemeromhriadela. Nemusime preto poditaf ich rozmery.DlZku pier volime v roz-
medzl udanomnormou.Materi6ly hriadelaa ndbojasri rdzne,preto kontrolujemetlak v dotykovfch plochdch
peras ni4bojoma peras hriadelbm.
 35

Navrhnitetesn6peroprespojna obr 1.32a skontrolujte

tlak v dotykovjchploch6chperas hriadeloma ndbo-
vfkon 5 kW pri ot6ikach10 s-r.priemerhriadelaje 50 rffn. Zhotoven!je z ocele12 020.
jom. SpojprenriSa
L = 120mm. Spojsaot6dajednjm smerom.
Ndbojje z ocelena odliatky42 2709.Dlika n6bo1a

:
Obr 1.32

Rozborflohy
K priemeruhriadelhnavrhneme zo strojnickychtabuliekpero.Vypfsemesi hibkuZliabkuv hriadelir a v ni4bo-
ji /r Spojsaotddalenjednymsmerom,volimemiznricisp6sobzafaZenia.
Zvolime dovolen6tlaky pre materidlpera,hriadelba ndboja.Vypoditamez vfkonu a ot6dokloritiaci moment.
Z nehovypoditameobvodovrisilu na hriadeli,ktord nam6hapero.Vypoditameskutodnytlak medziperoma
hriadelbma medziperoma nribojom.Aby spojvyhovoval,musiabyt skutodn6 tlaky men5ieakovSetkytri dovo-
len6tlaky.
RieSenie
Zo strojnickychtabuliekvolim prc d = 50mm:
PERO 14x 9 x 70 STN 02 2562
,1,,
h l b k aZ l i a b k uv h r i a d e l it = 5 , 5 m m
hibka dr6zky v naboji rr = 3,5 rrm
Dovolenj tlak pre miznice zafaZenie:
pero materi6l 11 600 por = 165 MPa
hriadel materidl 12 020 poz = 115 MPa
n6boj mated'l 42 2709 po: = 105 MPa
Knitiaci moment:
P 5.torw
_. 79,62Nm
2.n.n 2.n.1Os''
Obvodovdsilana hriadeli:
d
ir-tl
2
2. M" 2 . 7 9 , 6 2 .1 0 3N m m
E_ =3185N
d 50 mm
Tlak medziperoma hriadelbm:
F 3185N
P'= = = 8,2MPa
,t 5,5 mm . 70mm
Tlakmedziperoma ni4bojom:
F 3185N
= 13MPa
3,5 mm . 70mm
 36

Obidvatlakyp, = 8,2 MPa a p2= 13 MPa srimen5ieakonajmen5iz dovolenfchtlakovpo, = 105MPa.Spoj

vyhovuje.
Presooivolim PERO 14 x 9 x 70 STN02 2562.

Zhrnutie:
Spojeklinmi a perami sf najdastej5ie pouZivan6na prenoskrritiacehomomentu.
Srito spojerozoberatelh6s tvarovfm stykom.Klinovf spojje tieZna silovomprincipe.
Vfhody: jednoduch6, prenospomemevelkfch knitiacichmomentov.
Nevfhody: zoslabujtihriadelea ndbojedrdZkou,mOZuvzniknrit'nevyv6ien6rotadn6sily, pri spojoch
peromje nutn6poistenieproti osov6muposunutiu.
V strojnickychtabulkfchsi kliny : - iliabkov6beznosa,
s nosom,
- vsaden6.
-
Per6: tesn6,pren65ajri M*,
- vodiace,okremprenosuM*, umoZiiujtiposrivafn6bo1,
- kotrldov6,shiZiana poistenieproti otddaniu,
prendiajrivelk6M*, majf jednoduchrimont6Z,
Zliabkvnie ie trebalicovat'.
Kliny majrikvalitnej5ieopracovan6 dn6Zliabkov,per6boky Zliabkov.Zliabkyprekotridov6per6nemu-
siabyf licovan6. Kliny majri na n6boja
strane fkos 1:100.
Oznaienie:
KLIN (PERO) sirkax vyskax diZka STN 02 xxxx
Pevnostnfvfpoiet:
peri4a kliny k hriadelom.Kontrolujemelen tlaky v dotykovichplochdch:
Normaprirad'uje
F
P=-3Po
s

Otizky, flohy a fvahy:

1. Zakdtujte pomocou strojnicl<ychtabuliek otvor v nriboji a v hriadeli pre tesnApero s odch'jlkami,
licovanim, opracovanim,ked'priemerhriadela je 60 mm (obr L33).
2. Podobneako rtlohu 1. zaktitujteiliablq pre vsaden! klin na hriadeli s priemerom 70 mm.
3. Na ktorich plochdchje presnejlieobrobeniepri perdch ( prt klinoch),na bokochalebo dndchiliabkov?
4. Priradte k hriadelu s priemerom 45 mm Lliabkov! klin s nosoma oznaite ho podlh normy.
5. Priradte vodiacepero k hriadelit s priemerom 210 mm a oznaite ho podlh normy.
6. MOleme zvolif d[Iku vodiacehopera ]50 mm? Z.d6vodnite.
7. Z abjch materidlov sa vyrdbajfi kliny a perri?
8. Co si myslite,preio sme sa neuiili a ani nespomenulispojeniehriadelh s ndbojom pomocou skrutlty?

Obr. 1.33
 37

1.1.6.Zvern6spoje
PouZivajrisahlavneprespoje,pri ktorychmusimedastomenifpolohujednejzo sridiastok. ShiZiana spojenie
na preni45anie
sridiastok, knitiacichmomentova axi6lnychsil.
SpojvzniknezovretimalebovzopretimpomocoudhlSejsddiastky(zovretimsilap6sobina viid5ejploche,pri-
padnena obvode,vzopretimpOsobina men5ejploche,pripadneaZv bode).V spoji musi vznikmitdostatodn6
trenie.Sf to rozoberatelh6 spojeniaso silovim stykom.
Vjhody: Iahk6mortll a demontdZ, nezoslabuje sp6jan6sidiastkyotvormia drflLkami,dd sa menitpoloha
sridiastky,napr.posfvat'n6bojpo hriadeli,nieje potrebn6osov6poistenie,moZnosfprend5ania aj velkich kni-
tiacichmomentov (napr. pridanim pera).
Nevfhody:z6visiod vytvoreniadostatodn6ho treniaa tym aj od prevddzky.
Spoj mdZe vzniklft' zovretim:
a) pomocouskrutky- plochjm zovretim(obx 1.34),
- delenlmndbojom(obr 1.35),

Obr. 1.34

Obr. 1.35
 38

b) pomocou klina alebokluLela(obn 1.36),

Obr 1.36

c) pomocou vistredn6ho kotfda -je to richle jed-

noduch6 upinanie, pouZivan6 napr. pri obr6bacich
pripravkoch, na nastavenieviSky sedadlana bicykli
(obr 1.37).

Obr 1.37

Podmienky prenosu sil

Pri zvernfchspojochrnusiplatif:
F3F, Mu<M,
sila (kflitiaci moment)musi byt' meniia ako trecia sila ( treci moment).
Pren65and

1.1.7. Tlakov6spoje
Vznikrrl spojenimdvochsridiastok, ktor6majrivz6jomn.!presah.Spojprend5a ve1k6sily a krftiacemomen-
ty trenim v dotykovejploche,ktor6 vzniklo deformadnllmnapatimv obidvochsridiastkach.
VlThody: jednoduchj,spolahliv!,lacnll,nieje potrebn6ZiadnadalSiasridiastka (ibapri nepriamych tiakovlch
spojoch).Spoj vydrZi nfuazovi prev6dzku, striedav6 zataLenie,
vytvi{ra dobrf sfosovosf, m6 krdtky mon6Zny
aj vjrobn! das.
Nevjhody:je t'aZkorozoberatelni, pevnost'spojaje cidivena presnyvypodet.
Pou7itietlakovychspojov- napr.vnftom6 kruZkyvalivjch loZisk,ozuben6koles6na hriadeli,puzdr6klz-
nfch loZisk,vloZkydo spalovacich motorov,okolesnikZeleznidnllch vag6nov.
-
Tlakov6spojem0Zuvzniknrifako: priame spojenimdvochstitiastok,
nepname- pomocouzvleroK.
 39

Priame tlakov6 spoje

Na obr. 1.38je nepriamynaiisovanjspoj dapudo kluky. Na obr 1.39je nalisovan6klzn6puzdrodo hlavy
oinice.

Ohr. 1.38 Obr. 1.39

Srldiastkysri vyroben6so vzdjomnjmpresahom(vnritomdsridiastka md viid5irozmerako sfdiastkas otvo-

rom).Pevnostspojaz6visiod velkostipresahu,pruZnostipouZit6homateri6lu,akostidotykovlchpl6ch(kvalit-
ne opracovanfpovrchzabezpeEi previidzkovej
lep5iespojenie), teploty,presnostivyroby.
MontiiZ spojasarobi za studenanarazenim(uloZenielVr, IVs), zmr5tenimaleboroztiahnutim(Wu, tVx).
Zmritenim sa tlakod spoj tyrobi tak, Ie vnfitord srtiiastka sa ochladi a zasuniedo otvoru. Po nadobudnutf
okolitej teploty sa tytvoia tlakovd sily. Pi spdjanf roztiahnutimsa vonkajiia s diastkanahrejea nasuniena
vnrttomtisriiiastku.
Castosapouiiva nalisovanie, pri ktoromje iap (vmitomdsiiiastka) ryhovan!.Po montdiisa ryhyzarebido
hladkejdiery.Spojsa ryrobf s menioupresnosfou, lacnejiie,s tdCiimi toleranciami(obr 1.40).

Obr. 1.40 Obr. 1.41

Nalisovanie dodatoinou zmenoutvaru sa pouiiva

pri siiiastkach z mtikbjch materidlov, s menlou
presnosfou. Po montriii sa spojend s iiastlq iiastoi-
ne zlisujrt a zdeformuj (obx 1.41).

Nepriametlakov6spoje
PouZivajf sa pri sfdiastkachvelkych rozmerov,
napr. vefl<6remenice,zotrvadniky,spojky, ktor6 sri
vyroben6z dvochkusov.
Spojvzniknepomocouzvierky,ktor6sapo ohriati
nasadina ndliatok.Vychladnutimzovrie dve dasti
sfdiastky. Spoj je jednoduchf, lacn;1,spolhhlivj,
nerozoberatelny.
Zvierky srl okrdhle,ovdLnea ploch6(strmeiov6).
Na obr. 1.12je delendremenicaspojen6plochjmi
zvierkami. Obr. 1.42
 40

1.1.8. Nitov6spoje
Odponiiame si pred touto iasfou zopakovafz technickdhokresleniazndzornenienitoujch spojov na t$kre-
soch.
Nitov6 spojevznikni deform6cioujednej zo spdjanfchsridiastokvloZenejdo diery v druhej stldiastkealebo
pomocouzdeformovan6honitu.
Jeto spojenienerozoberateln6 s tvarovym,pripadneaj silovyimstykom.
PouZitie je napr.pri stavebnjch mosty,Zeriavy,stoZiare,spotrebnfpriemysel.
kon5trukcirdch,
pri
Je stille viac nahriddzanlzv{ranim.Nitovd spojesaale stdlepouZivajl6pi iaLko z'tflratelnlichmaterir4loch,
sridiastkachz lahkych zliatin a tam, kde nie je moLn6zvitratz previdzkovylchd6vodov.
Vjhody: sri pruZn6,spojenie sri ovplyvnen6ohrevom- nevznikajrivnftorn6 napatia.
Nevjhody: majf vyS5iuhmotnost',zoslabujrikon5trukciudierami,spojenetesnia.

Priame nitovanie
Sridiastkas upravenfrnkoncomna roznitovaniesazasuniedo priebeZnejdiery druhejsfdiastkya roznitujesa.
Musl byt z materitlu, ktory je za studenatv6my (druh6sridiastkam6Zebl z lubovoln6homateriilu) (obr L43).

=
w--nn
llFl {:)
7--tlAl

M[] Rr
N
preo po nitovani

,4
Ndfi --n
Mfl *- (a I
I__I;J
t------

NV,/
Obr.1.43

Nenriame nitovanie
Na vytvoreniespojasa pouZivajfstrojov6sridiastky- nity. Niektorddruhynormalizovanlch
nitov sf na
obx1.44.

d) s) h)

a) kotlovi nit,
b) konstrukdnYzdpustnYnit,
c) konstrukdnys polgulovouhlavou,
d) nirkovy (pouZfvasana brzdov€a spojkov6obloZenia),
e) \"ibusny (na nitovanienepristupnychmiest,napr lietadl6),
f) presnllzdpustkovj so SoSovkovitou hlavou (pouiiva sana nitovanie
po nitovanl profilov, plechol obalov a pod.),
g) zdpustni nit,
e) h) dvojdielny nit otvorcni (sedlftsky nit na nitovaniekoze).

Obr. 1./U
 4l
Tab.1.6

KonStrukc ia nepriamych nitovlich spojov

podetprierezovv ktonichje nit

namehanistrihomziivisi
od spdsobuspSjania

jednostriZnli dvojstriZn1i
podetnitovlich prierezovnam6hanlichna strih

@l
? ,,?
@ @ nitymOZu bytumiestnen6

h"
v radochstriedavo
k,- aleborovnobeZne;
@
I ? m6zubyt aj viacako 3-radov6

1-radovi 2rado\ri 3-radoW

podet nitovich radov

prepl6tovan6

spojeniedvochplechovm6ie byf
preloZenim
(preplatovanie)
alebopomocou stykov6hoplechu
(jedn6ho
alebodvoch)

s dvoma stykovlimidoskami s jednoustykovou

doskou
sp6sob spdjania

Mont6Znitovfch spojovsa robi za studena(do U 10). Nity s viidiimi priemermisa nitujri vLdy za tepla.
Za teplasanitujriaj spoje,ktor6majribyf nepriepustn6.
Po vychladnutisanit zrnr5tia zovriespljan6sridiastky.

Oznaiovanie nitov

NIT dxl STNO2xxxx.x

Pevnostnj vJooiet nitovJch spojov
Nity sti v spojochnamdhan6 na strih.Vo vlTpodtoch
sadastopriemernitu voli z empirickjchvzfahova vllpod-
tom sazisfujepotrebnf podetnitov.
Priemernitu savoli:
p r ip l e c h suh r u b k o us < 1 2 m m c l = s + 1 2
p r ip l e c h su h n i b k o us > 1 2 m m d = 2 . s
Vypodtomkontrolujemetlak v dotykovfchplochrich.
 42

Navrhnite nity pre tiahlo 3 kon5trukcie pod'Iaobr. 1.45. Tiahlo aj stydnfl(ovyplech sri z ocele 10 372.
Namrdhanieje miznrice.Sila v tiahle Fr = 80 kll.

Obr. 1.45

Rozborflohy
Z rovnovdhysil v sristavevypoditamevellcostsily Fr. Navrhnemedruh nitu, jeho priemera materiiil.V stroj-
nickych tabulk6chpre miznrice zalalenieurdime dovolen6nami4haniev strihu pre materiiil nitu, v tlaku pre
materii{lnitu a spdjanjch plechv.Z namdhaniana strih vypoditamepodetnitov potrebnjch na preneseniesily
F, . Skontrolujemetlak v dotykovej plochenitu a stydnlkov6hoplechua nitu a tiahla (majf rozlidnf hnibku).
RieSenie
Vypodetsily 4:
Fr"= Ft. cos45' = 80 kN . 0,7= 56 kN
tt -E

tF"=0 - Fy + Ft =Q

tF -n F2 -Fry=0
Z toho: 4 =Fl"=56kI{
Zo strojnlckychtabuliekzvollmenit s polgulovouhlavouSTN 02 2301,zvolimemateridlnitr ll 343.
Pre miznfce zattienie zvolime:
pre nit 11 343 co,= 70 MPa, por= 105MPa
pre tiahloa stydnikovyplech 10 372 poz= 120MPa
podetnitov:

n.i.S
n - podetnitov,
i - podetstrihan)tchprierezov i = 1,
z empirickjchvztahovvollmed = s + 10 = 5 + 10 = i5 mm, z normynajbliZ5iviidli priemerd = 16 mm
 43

E.d2
s=_
4
_r,
i.,S.rD,
4.56. 103N
n>
1.n.162mm2.70N.mm'?
n = 3,98nitov,zaokrfhlimena cel6dislo4 nity.
Kontrolatlakumedzinitmi a stydnikovymplechom:
F, 56. 103N
= 218,75MPa
n.d.s, 4.16mm.4mm
nevyhovuje,preroZepj> poz= 120 MPa . Zvolime vad5ipodetnitov a hrubii stydnikovf plech: n = 8,
s=5mm.
56. 103N
= 87.5 MPa vyhovuje,
8 . 1 6m m . 5 m m
kontrolu tlaku medzi nitmi a tiahlom nemusimerobif, s, = .s,
Pre spoj podla obr L45 volim:
8 nitov NIT 16 x 16 STN 02 2301 . I, hrubku stydnftov6ho plechu 5 mm.

Zvern6 spoje vzniknd zovretim, alebo vzopretim sfdiastok navzdjom alebo pomocou dhl5ej sridiastky
(napr.skrutky). Sri to spojesilov6, rozoberateln6. ShiZiana prenosknitiaceho momentu.PouZivajrisatam,
kde je potrebn6dastouvoliovaf spoj, pripadne menit'polohu jednej zo sfdiastok spoja.
Vfhody: jednoduch6,rychle a pohodlne ovl6datelh6,nezoslabujrisridiastkyotvotmi ani dri4Zkami.
Nevjhody: je potrebnf presnj vjpodet s ohladomna previidzku,pretoZepevnosfspojaz6visi od velkosti
vyvodendhotrenia.
Podmienkazvemdhospoja.
Mr2 Mu
Tlakov6 spoje vznikajd tlakom, ktor17vznikne presahomrozmerov sp6janjch sridiastok.
Vfhody: Jednoduchf,Iacn!, prenrisavelk6 sily a knitiace momenty,dobr6 sfosovosf sridiastok,vyv6Ze-
nosf pri rotdcii.
Nevfhody: z6vislostod presnostivipodtov a vfroby s ohlhdom na prevddzku.
MontiiZ: priame tlakov6 spoje - za studenanarazenim,
- znrstenim,
- zohriatim,
nepriametlakov6 spoje zohriatim pomocou zvierok.
Nitovd spoje vzniknri deformdciou spojovacejsfdiastky nitu aleboroznitovanimkonca sridiastkyzasu-
nutej do priebeZn6hootvoru druhej sfdiastky (nepriame a priame nitovanie). Spoje srl nerozoberatelh6,
vzniknri na principe tvarov6ho styku, pri nitovani za tepla aj silov6ho styku.
Vfhody: spoj je pruZnf, Struktfra materirilunie je ovplyvnen6 ohrevom.
Nevfhody: zoslabujesprijan6sridiastkyotvormi, vySSiahmotnost',netesnosf.
Nepriamenitov6 spoje sri kon5trukdnerieien6 ako jednostriZn6a dvojstriZn6,prepliitovan6alebo so sty-
kovou doskou,jedno - a viacradov6.
Oznadenie:
NIT dx I STN 02 xxxx. x
Pevnostnj vfpodet:
Nity v spojoch sri namdhan6na strih. Kontrolujeme tlak v dotykovfch plochdch.
 44

f;:rrilohya fvahy:
l. Kde ste videli avemj spoj s ujstednfkom?
2. Ntijdite v strojntclcych tabull<ich ulnienie
s presahom a vypoiftajte jeho toleranciu.
3. Akd spojenia hiadeLa s ndbojom na prendianie
knitiaceho momentupozndte2
4. Porovnajte spojenia a hlhdiska ekonomickdho (malosdrto-
vd, vekos 6riovti, hromadnd ujroba).
5. Preio je spofahhvejii tlakouj spoj s hladbjm povrchom?
6. Od nlcjchfaktorov ztivisi srtiinitel imykovdho trenia?
7. Co inislite, preio z.tivisipevnosf tlakovdho spoja
od previdTkov ej teplory ?
8. Pomenujtenitouj spoj podla obr 1.46.
9. Ndjdite v strojnicLych tabulkich materidly,
z ktorjch sa ryrdbajrt niry.
10. Skontrolujtetiahlo 3 v priklade 5 v nebezpeinompriereTe.
tt. Akosa zndzornujtinitovi spoje na vykresoch? Obr. 1.46

1.1.9. Zvarov6spoje
Pred preberanim tejto iasti odponiiame zopakovafsi z technickdhokresleniaoznaioranie a kresleniezvaro-
ujch, spdjkoufch, lepenlch spojov a pruiin na tjkresoch, zo Stojnfctva I. zvdratelnosf materidlov.
S rozvojom technol6giezvi4raniavytladili zvarov6 spoje nitov6 spoje.Tieto druhy spojov sa dastonavz6jom
porovn6vajf.
Zvarov6 spoje vzniknrl zohriatim spdjanfch pl6ch na zvdracit teplotu a ich spojenim priamo alebo pomocou
pridavn6ho materiiilu.
Sf to nerozoberateln6spoje s materi6lovym stykom.
Vjhody: menSiahmotnosf spoja,tesnosfa nepriepustnos{zvdraniesa d6 velmi dobre zautomatizovat.
Nevfhody: nie vdetky mateiSf,y sa dajri zvarit, spoj je tuhj, m6Zu vzniknrit' deformdcie v spoji vplyvom
nerovnomem6ho ohriatia, pre zv6ranie je potrebn6 kvalifik6cia.

Kon5trukcia zvarovjch spoiov

Podlhsrivislostizvarov6hospojahovorimeo zvaroch: priebeZnyich
a
preruSovanjch- protllahllch(obx 1.47a),
- striedavjch(obr 1.47b).
Prepl6tovan6plechysazvdrajf: delnfm kftovjm zvarom(obr 1.48),
bodnlmlcitovlm zvarom(obr 1.49).

J-l_l
a)

D)

ObL 1.47 Obr 1.48 Obr 1.49

 45

Druhy zvarov podl'aich vzniku vidite v tab. 1.7.

Tab. 1.7

Druhy zvarov podl'a vzniku

tavn6zvary tlakov6 zvary
kto16bolizohriate
vzniknIzliatimspelanichmaterielov, vzniknInahriatimspdjanlchpl6chnazvAraciu
nataviacuteplotu;do zvarusa m6Ze pridatpridavni pokojnym
teplotua spojenim tlakomalebo
malerial plameiom,
(zvaranie elektrickim
obltikom) iderom ( kovadskezv6ranie,
odporov6 zv5ranie)

t
&
[t]-_r W--'NSw

odporov6zveraniena tupo
spejan6plochysa dotlikaj[,prechddzanimi
pr0ds nizkymnapatima vysokouintenzitou;
f
IlszTt vznikajfcimteplomsa material zohrieva
a tlakomsa sooif

KSZI
r J
tup6 zvary
pri hrubsichplechochmusibytLiprava hr6n;
112zvarysa robiatam,kdesa da upravitibajednaplocha

a,\
-.K-

kftov6 zvary
plechyaleboplechy
spdjajfsa nimiprepletovan6
oodurdit\imuhlom

5vov6

odporov6 prepl6tovan6zv6ranie
sfdiastkysa zovrf medzielektr6dyv tvare
ty6e(bodov6)alebokottidov(5vov6);
dierov6 a Zliabkov6zvary vzniknutym teplomsa malerialzohrieva
pouifuall sa pri zv6ranipreplatovanych
plechov a tlakomelektr6dvzniknespoj
 Konitrukin6 zdsadyzvarovfch spoiov
- nezhromaZdbvaf
zvarynajednommieste(nebezpedenstvo
napatia
a deformricii),
- pouZivafdo najviac polotovarov,
- nezabfdaf na pristupnosfzvarov,
- viid5ievjrobky je vfhodnej5ie zv6rat ako kovaf alebo sristruZif(velk6 ozuben6koles6,remenice),
pierezy zvnov umiestiovat' srimerne k osi,
- zloiit! zvarky po zvfuani Lfttat(technologickf procesna zniZenievnftom6ho napatia),
- presndrozmeryobrdbalaZpo zvarani.

Oznaiovaniezyarov
Znizoriuji sa: hrubouplnoudiarou- lemov6,tup6,5vov6,
osoualeboznadkoukeslenouhrubouplnoudiarou- bodov6,dierov6.
Zvary sanavlkresochoznadujriznadkamiSTN 01 3155.Prikladyoznadovania
sf v strojnickychtabulkr4ch.

Pevnostnf vfnoiet zvarovfch spojov

Pri navrhovanizvarovlichspojovnajprvzvarnavrhneme a potomvipodtomkontrolujemenapatievo zvarc.
Prezv6ranied6leZitychkonSrrukciiplatiaosobitn6predpisy.Vypoditan6napatiahitovych a dierovjchzvarov
porovnfvamebez ohibduna sp6sobzalaien:ias pevnostbuv strihu.Dovolen6namiihaniezvam savzhlhdomna
odak6van6 chybyzvaruvoli niZSie.
Napr.pre oceletriedy 10:
tupy zva.rnamdhanftahoma tlakom: oo^ = 0o
strihom: oo., = 0,7. oo'
ktttov! zvar vidy porovndvame s dovolenjmnapdtimv strihu: ro",= 0,65. oo,
Pri tupfch zvarochberiemedo rivahy cel.! prierezzvarv,.
Pri kritovllch zvarochje nebezpednfprierez
a.l, p r i d o ma ! 0 , 7 . t (obt:2.50),
, savoli podlamen5ejhnibkyplechu l = (0,5ai O,7)s^,,

Obr. 1.50

Skontrolujtezvar na obr. 1.50,ked je sila F= 4 kN, / = 80 mm, hnibka zvfuanlchplechovs, = 3 mm,

sz= 4 mm. Matei{l zvdran'fchplechovje 10 372.

Rozbor rilohy
Zvar ie namiltanj na strih. Zvolime hrribkukritov6hozvarut podlhten5iehoplechu.Vypoditamerozmer
a = 0,7 . t. Zo ao, zvinan€homateridluvypoditame'ro.,= 0,65. oo'.Vypoditame
skutodn6napdtievo zvarea
porovn6meho s dovolen)tmnapatfm.
 47

RieSenie
Volimet= sl =3 nrm,vypodtovd Sirkazvarua = 0,7 .t=O,7.3 mm= 2,1mm
pre materi6l l0 370 zo strojnickychtabuliek oo,= 99 114pu
io* = 0,65.op, = 0,65. 90 MPa = 63 MPa
Skutodn6napatievo zvare:
F
xe*= _ 3 6e.u
t. J

r
f^ =-

2.a.t
4000N
lDzv -
'
2 . 2,1mm. 80mm
lDzv - 11,9MPa S co",= 63 14Pu
cnni rn,hmnrip

Skontrolujtezvarpodlaobr 1.51.Jenam6hanisilouF= 5 kN, R = 30 mm, d=20mm, s = 4 mm. Materii{l

hriadelaaj ko idaje 11373.

Ohr. 1.51

Rozbor dlohy
Zvarovj spojje namr{hanfkrftiacim momentom.(Zvarje aleprestrihnutf, z* budemeporovndvats ro""v stri-
hu). Navrhnemerozmeryzv^ , vypoditameknltiaci moment.Podlamateri6luzvolime op,.
Vypoditameto,,=0,65. oD,.V)?oditameskutodn6napatiea porovndme ho s ?D"".

RieXenie
oo, zo strojnickychtabuliekpre materi6l 11 373je 150MPa, dovolen6napetievo zvare:
rp^ = 0'65 . 150MPa = 97'5 MPa
Volime: l=s=4nun
Knitiacimoment: Mo=F. R=5. 103N.30rnm=150. 103Nmm

napatievo zvare:
Skutodn6 +:-
"--- wk
Zo strojnickychtabuliekpre medzikruZie:
fi D4-X d = 2Ornrn
v/-
16D D = d + 2 . a = 2 0 m m + 2 . 4 m m = 2 8m m
7t 28o-2Oo n 4<A6\6
w -'v = -
16 28 16 28
 150. 103Nmm
= 47 Nrnm-2= 47 MPa
3186,65
mm3

tx = 47 MPa < to^ = 97,5 MPa

Pre zvar podl'aobr6zkavyhovuje hitovli zvar r = 4 mm.

1.1.10. Sp6jkovan6
spoje
Vzniknri difrlziou (prelinanim) spdjky do sprijanllchmateridlov. Je to spojenie rovnakfch, alebo r6znych
kovov v tuhom staveroztavenousprijkou.Sp6jan6materi6ly sa neroztavujri,sp6jkam6 niZsiu teplotu tavenia.
Spdjkovandspoje sd nerozoberateln6,s materidlovllm stykom.
Vlihody: moZnosfsp6jat'nateridly s rdznymi teplotami tavenia(pri spiijani sa nenatavujf), neporuii sa Stmk-
trira materiiilov vplyvom tepla.
Nevjhody: mal6 pevnosf spojov.

Druhy spdjkovania
Sp6jkovanierozli5ujemepodlh teploty tavenia spdjky na spdjkovanie:
na miikko: miikkou spdjkou- teplota taveniaje do 450 "C,
na tvrdo: tvrdou sp6jkou - teplota tavenianad 450 "C.
Sp6jky sa dod6vajrlvo forme drdtikov, zrniek, plie5kov.Sri uveden6v strojnickych tabulkdch.

Kon5trukin6 z6sadysn6jkovanfchsoojov
plochymusiabyfdist6,dostatodne
Sp6jkovan6 velk6.Sp6jan6
plochysaupravujftak,abymalidotykovrl
plo-
chu do najvliddiu(obx 1.52).

Obn 1.52

1.1.11.Lepen6spoje
Spoj vznikd adh6ziou(prilnavosfou)a koh6ziou (stidrZnosfou).Tekut6 lepidlo prenik6 do p6rov a nerovnosti
povrchu. Molekuly lepidla majf vzfjomnri s(rdrLnosf.
(obr. 1.53).

nedistotyna

prifaZlivostmedzi velkliodstup
molekulami medzi molekulami male

Obr 1.53
 49

Lepenf spoj je nerozoberatelhfs materiSlovymstykom. Pri neustalomrozvoji chemick6hopriemyslu m6

velkd budticnost.
Vyihody:Iahkf, jednoduchyi,
nezoslabuje nie je ovplyv-
kon5trukciudierami,dajri sasp6jafr6znematerir4ly,
nenf teplom.spojesi nepriepustnd.
Nevjhody: zSvisiod vhodnezvolen6holepidla,od distotypl6ch,nem6ZesapouZitpri vy5Sichprevddzko-
vfch teplot6ch,spojesrinevodiv6.

Konitrukcia lepenfch snojov

Majri vysolcripevnostpri nam6hanifahom a Smykom,preto sa m6 konitrukcia prispdsobittomuto druhu
nam6hania. Dotykov6plochymajribyt'do najvid5ie.Prikladripravyniektorjchlepenfch spojovje na obr 1.54.

Obr 1.54

1.1.12.PruZn6spoje
VzniknrivloZenimpruZinymedzisridiastky. PruZinymajrischopnosf v sebeenergiu(hradky),
zhromaZdbvat'
tlmianArazy(vo vrdtia
vozidl6ch), sridiastky
do polohy
prvotnej a rovnoviihu
udrZujd sil.
Podlamateri6lurn6Zemerozdelif pruZinvna:
kovov6,
gumov6,
pneumatick6.

Kovov6 pruZiny
Skrutkov6 tlatn6 (obr 1.55a) a taLn€(obr. 1.55b), skrutn' (obr 1.56).M6i.\ maf prierez dr6tu aj Stvorcovy
aleboobdiznikovy,m6Zumattvar kuZelh.

Obr. 1.55
50

Obr. 1.56

Zvazok ptuinic (listov6 pruZiny) (obr 1.57). PouZivajrisa na velk6 zafaLenia,napr. n6kladn6vag6ny.
Spirdlov6 pruZiny akumulujri energiu.Poznrimeich z detsklichhradiek,,na kftidik" (obx 1.58).

Obr. 1.57 Obr. 1.58

Torzn6 tyde (obr 1.59). PouZivajrisa v automobiloch.PruZiaskrfcanim (torzia - knitenie).

Obr. 1.59

Tanierov6pruZinysrivelmi tvrd6,mdZubyt zhotoven6

v dvochvariantoch(obr 1.60).

Obr 1.60
 Sri to r6znevloZky z gtmy (obr 1.61).Okremtlmenia otrasova ndrazovtlmia aj zvuky.Nem6ZusapouZifv
prevddzkes vy55imiteplotami.

Obr. 1.61

Pneumatick6pruZiny
Ichprincipje v stladitelnosti (obx1.62).
vzducht:

piest

Obr 1.62

Charakteristika pruZin
miikkosf.
icbtvrdostlalebo
Charakterizuje stlaieniapruZinyod velkostisr)y(obr t.63)'
Jeto zdvislosf

Obr. 1.63

Vfooiet pruZin
Vypodetpruzlnje normalizovanj.
 Zhrnutie:
Zvary vzniknli zohriatfm stykovjch pl6ch na zv6raciu teplotu a spojenim zliatim alebo tlakom. Sri
to spoje nerozoberatelh6s materidlovim stykom.
Vfhody: meniia hmotnosf spoja, tesnosf,dobr6 robotizdcia.
Nevihody: spoj je ohrozenyvnritornym napiitim d6sledkomohrevu, nie vietky materirily sa dajri zvdrat',
na zhotoveniespoja musi mat'pracovnik zv6radsk6skriSky.
Podla sp6sobuvzniku zvaru pozndme:
tavnd zvary pri spdjanisa dotykov6 plochy zohreji na teplotu taveniaa navz6jom
sa zlejf. Do zvaru sa mdZe pridat'aj pridavnll materidl
(zvdranieplameiom, elektrickllm oblikom),
tlakov6 zvary - stykov6 plochy sa nahrejrina zvdraclt teplotu a tlakom alebo
ndrazomsa spoja (zvdraniekovSdske,elektricklim odporom).
Oznaiovanie zvarov
Zn'zoriovanie a oznadovaniezvarov je dan6 STN, niijdete ho v strojnickych tabulkich.
Pevnostnf vfpoiet zvarov
Zvary sa navrhnri podla kon5trukciea potom skontrolujemeich napzitie.Pri tuplfch kvalitn)ich zvaroch
sa dajf predpokladafpodobn6 vlastnosti ako v zrikladnommateridli. Vypoditan6napdtiekdtovllch zvarov
vZdy porovniivames dovolenjm napAtimv strihu, aj ked je spoj zataLeni'ohybom alebokrftenim .Pre zv6-
ranie d6leZitich konitrukcii platia osobitn6predpisy.

Spdjkovand spoje vznikrf difriziou sp6jky do spdjanjch materidlov. Spdjka md vZdy niZ5iu teplotu
tavenia ako spr4jan6materi6ly.Sprijkovanf spoj je nerozoberatelhj,s materidlov)tmstykom.
Vihody: moZnosfspdjaniamateri6lov s r6znymi teplotami tavenia (aj t'aZkotavitefnych),
jednoduchosf
vzniku spoja.
Nevfhody: mali pevnosf.
Konstrukcia dotykovych pl6ch sprijkov6hospoja mii byf takd, aby bola dotykov6 plocha do najviidia a
podla moZnostinamdhandfahom alebo strihom.

Lepen6 spoje vzniknri adh6ziou (prilhavosfou)a koh6ziou (sridrZnostou)lepidla. SLito nerozoberatel-

n6 spoje s materidlov:lm stykom.
Vfhody: jednoduch6,lahk6, nie je nebezpedenstvo tepelnej zmeny a zmeny Srrukrriry.
Nevjhody: nem6Zu sa pouZivat pri vysoklich prev6dzkovllch teplotdch, sf nevodiv6, spoj zrivisi od
spriivnej volby lepidla.
KonStrukcialepenjch spojovje podobndkon5trukcii spdjkovanychspojov.Dotykovii plocha md byf do
najviidiia.

Pruin6 spoje vzniknf vloZenim sfdiastky - pruiiny medzi sp6jan6sridiastky.Majf schopnosfakumu-

lovaf energiu, tlmif ndrazy a chvenie, vrdtif sritiastky do pdvodnej polohy.
MdZu byt:
kovov6,
gumov6,
pneumatick6.

Najdastejiie pouZivan6tvary kovovlch pruZin sir: skutkovit6 tladn6,laZne,skrutn6, 5pir6lov6,zviizok

pruZnic,torzn6 tyde a tanierov6pruZiny.
VllpodetpruZinje normalizovan)i.
CharakteristikapruZiny,ktord sa kresli aj na vfrobnfch vjkresoch, je zdvislosf stladenia(alebo natiah-
nutia) od velkosti sily. Udfva tvrdosf (miikkosf) pruZiny.
 53

1. Akd druhy zvdratufnostipozndte?

.,2j Ktord 7 doteraT preberanjch spojov by ste nahradili zvarovljmi spojmi?
3, io myslite,preio sa robia preruiovand zvary?
,t-, , ,
4. IjpoCttajre dliku kitovdho zvaru,ktorou by smepriyarili tiahlo 3 z prikladu 5.
Predpokladdme a = 0,7.s^i,, op- = 0,65. o^. Ako by stezvarnavrhli,akoboinj aleboielnj?
Zd6vodnite.
5. Akrt ekktrdda by ste navrhli na zvdranieocele 11 523?Akrt trui tdto ocef udratelnosf? Oznaite
zvolzruielektnidu.
6. OznaCte.podla strojnfckychtabuliekzvary na obr 1.47a,b.
7. Porovnajteprincfp vmiku spojovs materidloujm stykom:zydrandho,spdjkovandhoa lependho-
8. Akrl spdjkuby ste navrhli na spdjkovaniemedi a jej Tliatin?
9. Co znamendslovo dvojzlolkovdlepidlo?
10. Ndjdite v strojniclqch tabulfuichmateridly na vjrobu kovovlchpruZfn.
11.Pomenujte pruiiny na obr 1.64a shisteruijstichpoulitie.
12; Akd pruiina je v mechaniclcjchhodiruich?
'13,
Akt pruiina je v ptsacompere(ceruzke)?
14. Ako sa kresliapruZinyna vfkresoch?
Co obsahujevlkres pruIiny?
15.Akd spojesrtna obr 1.65?

Obr. 1.64 Obr. 1.65

 54

1.2. Potrubiea armatfry

Ked'sa poobzerdmeokolo seba,vidime vefa druhov potrubia. Vodn,teplo,plyn sa dostanedo bylu potrub{m.
Taktiei sypkda tuhA kitlcy sa y priemysle prepravuji potrubim. Potrubie je s stava nirok pospdjarjch r)znym
spbsobom. Stina iiom r6zneuzatvdraciezariadenia,meracie a poistndpristroje. Voldmeich spoloin-lm ndzvom
armatrtry(obr 1.66).

Obr. 1.66

Potr-ubiesa skladd z rfrok, tvaroviek (slfZia na zmenu toku - kolenii, tvarovky ! U a pod.), armatrir (uza-
tviiracie, reguladn6,meraciepristroje), kompenziitorov(vyrovndvajripredlZovaniea skracovaniepotrubia vply-
vom teploty), doplfiujricich dasti (filtre, dialkov6 ovl6daniaa pod).
Potrubiemusi byf: nepriepustn6,teplota dopravovanejldtky by sa nemalamenif, musi byf moZnosfreguldcie
a zastaveniatoku. Potrubie musi byf uloZen6tak, aby vyhovovalo prev6dzkovfm teplotdm (dilatdcia, mrazy e
pod.), povrch musi byf chrdnenypred prestupomtepla, polkodenim, kor6ziou a pod.

1.2.1. Hlavn6parametrepotrubia
Sf to: menovity tlak PN,
menovit6svetlosfDN,
- pracovny stupei.

Menovitf tlak
Jeto oznadenie skupinypracovnfchpretlakovodstupiiovanfch podl'askupinypracovnychtep16t.
Ozna(enie:
Oznadujeme ich PN a desafndsobkomnajvyiiiehopracovn6ho pretlakuprepracovnfstupeiI (pracovnftep-
lotu 0 aZ200"C). Rozmerje v MPa (pozristrojnicketabulky).
PN 10 . maximflnyprvf pretlak/ pracovnfstupei
Napriklad:PN 100/I[. znamendmaximdlnypracovnfpretlak10 MPa,pracovnfteplotu400 "C.

Menovit6 svetlosf
DN je pribliZn! vnftornf priemerpotrubia(pozristrojnicketabulky).V5etkydastipotrubia,ktor6rozmerovo
spolusfvisia,oznadujeme rovnakousvetlost'ouDN.

Pracovnf stuoei
Prepravovan6l6tky sf rozdelen6podlateplotydo skupin.Pre teploty0 aZ 600 "C sti to skupinyoznaden6
I XI, pre teplotyod 0 do - 200 "C sriskupinyoznadene
- A, B, C (strojnicketabulky).
 55

1.2.2. Yjpoiet svetlosti potrubia

Svetlosf(vnitornj priemer)savypoditaz rovnicekontinuity:

Q= S.v =-.y. z toho

4

, kde

']
Q - objemovj tok tekutiny [mt. s
S prierezrrrry tm-l
v - r'-fctrlosf
pretekajricej
l6tky [m . sr]
d - vnritomj priemerrury [m]

Vypoditanfpriemerpotrubiasazaokrfhli na najbliZ5iuvad5iumenovittisvetlosf.
Pri vodeje priemerruirjchlosf 2 ms'|, pri pare40 mst, pri vzduchu20 ms|.

1.2.3. Rfry
Rfrky delime podla tvaru a spdsobuspojenia.Rozdelenieje na obr 1.67.

prirubov6 hrdlov6 zttvilov6 hladk6

Obr. 1.67

Podl'apouZit6homateri6lusf rury:
liatinov6 - pre krehkosf liatiny nem6Zubyt nam6han6na ohyb. PouZivajrisa ako kanalizadn6,
vodovodn6,odpadov6a pod.,
ocelovd pottlivaji sapre vy5Sietlaky a teploty,na prepravuv5etkfchl6tok okremkyselln.
M6Zubyf: 5vov6a bezivov6,zdvitov6,hladk6,
meden6 majf dobrutepelnrivodivosf,Lahkosaohfbajria sti zdravotnenezivadnf.
PouZivajrlsav potravinrirskom a chemickompriemysle,
mosadzn6 srilacnejSie akomeden6,pouZitieje akomeden6rury
plastov6 sri chemicky stile, nahrddzajtrocelbv6i liatinov6 rfry. Lahko sa sp6jajf a tvarujf
(zvSraji a lepia),
sklen6 nepodliehajri chemickllmvplyvom,sf priehladnd, lacn6,pouZivajrisav chemickom
a potravin6rskom priemysle.NemdZubyt nam6han6 na ohyba pouZitieje iba do
1.20'C,
z tavendhodadita odolnostvodi oderu- prepravasypkychmateridlov.Sriodoln6vodi kyseliniima
hihom.
 56

Ohybndpotrubia
l\rdbaj sa v r)znom prevedeni,z rlznych materidlov a s rozliinou izoldciou. Montdi je vetmi rjchla a jed-
noduchti (obr. 1.68). Jednopldiford ohybnd potrubie z uilhchtilej ocele aj so spojovacim ndkrutkom je na
obx 1.69.

Ohr 1.68

Ohr. 1.69

Zvlnenie ddva potrubiu tysoki pevnost',ohybnosfa umoliuje potrubiu dilatovaf.

\)rdba sa v rbznom vyhotoyenis r1Tnymitepelnlmi izoldciami, napr obr. 1.70 a, kde je vruitomd nirka z
chr1mniklovei ocele izolovand penou. M6le sa pouiil napriklad pre domovd pr{pojlq na rozvod teplej a honi'
cej vody.
Na obr. 1.70 b je potrubie z polyetyldnu uloiend v izolainej pene. Pouiif sa m61.enapriklad na rozvodpitnej,
rtii*ovej, chladiacej vody,vody pre priemyseln technikua pod.
Na obr. 1.70 c je predizolovandpotrubie so fpinilovou chniniikou do 140'C. Vnfitornd rrtrka m6ie byf tyro-
beruipodlh poiiadaviek odberatela,nasledujetepelrui izoldcia a plechovri ohybnd ochrana odolnd proti tryso-
Icjm teplotdm. Pouiiva sa v prostred[ s tysolcjmi teplotami.

Ohr. 1.70
 57

1.2.4.Spojerir
Tab.1.8

Spoje rur
znezo'nenie rtr
materiel oprs

utesfujfsa konoPnlim
sivaliatina,ocel', povrazcom napustenlim tukom,
dadid,bet6n zalejusa olovom;
je to lacn),spoj

pouzivajfsa tam,
sivaliatina,ocel', kdepozadujeme
spojenie
rozoberatel'n6

prirubov6 spole

pouiivajf sa prespoje
rf rok;umoZiujf ny'chlu
z6vitovrj'ch
montaza demontez;
sivaliatina,
ocel', sI normalizovan6;
utesiujfsa konopealebo
tesniacim tmelom
nekrutky

ocel',mosadz, je nepriepustne,
nichlespejanie,
hlinik,plasty,
sklo nerozoberatel'ne

zv6ran6,lepen6,sp6ikovan6,
zataven6spoie

uzalv6raciezatkysa pouzivajU
na uzavretie
slep6ho- nepriechodn6ho
koncarlrky;
na uzavretienir vii66ich
priemerovsa pouZivajfpriruby
ukondeniepotrubia

1.2.5.Armat(ry
Sri to zariadeniana preru5enietoku alebo jeho zastavenie.ZdkIadn6 typy, ktor6 sa vyrdbajf vo viacerfch
vvhotoveniach.sf v tab. 1.9. Sf notmalizovan6STN.
 58
Tab. 1.9

Armatriry

s0 zariadenia
na n/chleuzatveranie
potrubiaa zmenusmeruprUdenia;
hlavnoudastouje otodnv
uzAver;jeho otadanim
kuzel'ov)t
regulujemealebouzatvarame
priestor;
mOZu bytpriame.rohov6,
trojcestn6,Stvorcestn6;
na obrazkuje priamykohrit

kohUty

spatn6klapkyumoZfujiprietok
letkyv jednomsmere;
Skrtiace
klapkysllZiana reguleci*
mnozstvapretekajIcejlatky;
na obrezkuje Skrtiacaklapka

klapky

s0 zariadenia, kto16sl0iia
na otvaraniea zalverunie
prietoku (niena reguldciu);
umoZiujriplynu16 otv6ranie
a zatvaraniepomocouskrutkov6ho
vretena;zakladnoudastou
.ietesniacitanier,kton/m
utesnujeme prietok;
tesniacaplocham6ie byt rovnd
kuZel'ovd alebogul'ov6;
na obrazku je ventils rovnou
lesniacou plochou
ventily

sUto zariadenia,
Kor6umoZiujri
plynul6nastavenieprietoku;
pouZfua1lsa prevel'k6prietoky
(maj,vel'kizdvih);
pouZivajfsa prevodu,
vodnf paru,plyny,ropovody

posuvace
 59

potrubia
1.2.6.Prislu6enstvo
Sri to hlavne pristroje na meranieprietoku a na odstraiovanie kondenzovanejvody. Na najvyiifch miestach
vodn6hopotrubia montujemevzdu5nik s odvzdu5iiovacimventilom.
Na obr 1.71 je odludovadvody v pamom potrubi
Na obr 1.72 je skrutkovll vodomer a na obr. 1.73 lopatkovi vodomer.

Obr. 1.71 Obr. 1.72

Obr. 1.73

1.2.7, Ochranaa uloZeniepotrubia

Chr6nif musime pofiubie pred tepelnfmi stratamia kor6ziou. Potrubie musi byf uloZen6tak, aby p6sobenim
sil nevybodilo z uloienia, aby mohlo volhe dilatovaf (rozdeluje sa na riseky s kompenziitormina vyrovn6vanie
zmeny diLky). Priklad uloZeniapotrtbia je na obr. 1.74.

Obr. 1.74
 60

potrubia
1.2.8.Kresleniea oznadovanie
Vjkesy potrubiasakreslia:
sch6maticky(obr 1.75a) alebo
(obx 1.75b).
dispozidne

a)

b)

'I a
2 4 E- o 7
c)
X >< 7
ffi ---J- --lF

l) kohrlt, 5) sacik6i s prlrubou,

2) ventil, 6) hdlovy spoj,
3) posivad, 7) prlrubovy spoj.
4) klapka,

Obr. 1.75

Znailq armanira potrubiana dispoziCnlch tjkresochsti normalizovand (obr 1.75c).

Druh tekutinyzndiime iiselne a farebnepodla rozdelenialdtok podfa normy.Smerprfidenia litlcy oznaiuje-
me {ipkou (obr 1.76),ostni iipka 4zamendnebezpeiruildtku.

s't F-
o.r.--

Ohr. 1.76

Stttf'7 s riaa;mio smerepnldeniaa druhul6tky saupeviujrl na potrubie.Na armatdrachje ridaj o li4tke,smere

toku, PN, DN, vjrobcovi, pdpadnemateridli.
 61

Zhrnutie:
Potubieje sdstavarrir, ich spojov,uzatvriracichpristrojov a prislu5enstva.SltiZina dopravuteku-
t1ich,plynnfch,sypkich a tuhychl6tok.
Parametrepotrubiasf:
menovitftlak PN'
menovitdsvetlosfDN,
pracovnlistupeiiI - XI, A, B, C.
Podlbmateri:ilua pouZitiarfr sri spojerur: hrdlov6,prirubov6,pomocoufitingov (tvaroviek),zv5ran6,
lepen6,spiijkovan6.
Potrubiemusimechrdnifpre kor6zioua tepelnlmistratami.
Na vykresochsazndzoriujeschematicky aleboakodispozidnfvykres.
Druhy armatfira ich znadky,druhl6tky,DN, PN a pracovn6stupnesf normalizovand.

Otdzky, rilohy a rivahy:

'C.
l. Oznaite menovit! tlak ldtlq s pracovn'lmpretLakom0,63 MPa, s teplotou 150
2. Alcj pracorn! pretlak tLteplotu md l(itkd v potrubi oznaienti PN 63/C?
3. Akd lritka pridi potrubim podlh oznaienia 8.7 no obr. l. 76?
4. Ako si predstavujeteizoLdciupocllahovdhokirenia?
5. Akd annatira je na obr. 1.77?Akd spoje rir s na obrdzku? Viimnite si uloZeniearmatiry.
potrubin vo vaiom byte.
6. Skiste nakreslil schdmuvod.ovodndho

Obr.1.77
 62

1.3. Utesnenienepohyblivfchspojov
S tesnenimplbch sa stretnemeviade okolo seba.Nie s
to lenpotrubia, sfi to aj ruidobyna potraviny,ndpoje,lielcy
atd.Plochytesninpriamo,alebosapouZivajfirbznedruhy
tesneni(obr 1.78).
D6vodyutesiovaniaspojovsr1dva:
Prvj je, aby 16tkaalebo at6ma zvnitra neunikalado
prostredia (kvdli strat6.m,zi4pachu,znedisteniu okolia
atdl).
Druhj, aby sanedistotyz vonkaj5iehoprostredianedo-
stalido potrubiaalebon6doby(prach,olej ...).
Nerozoberateln6spoje mdZemeutesnif zvarenim,zle-
penim,zavalcovadm.
Rozoberateln6spojeutesiujeme:
- priamym sfykomdotykovychpl6ch,
- pomocoutesnema.
Obn 1.78

priamymstykom
1.3.1.Utesnenie
iftn sri aotytairice saplochy kvaiitnej5ieopracovan6,tym lepiie tesnia(leplie k sebeprilnri). Urdite pozn6-
te zabnlsen6 z6tkya hrdl5flia5 (obx 1.79).
Vjhodnejlieakorovinn6plochysrina utesnenie tvarov6plochy.Na abr 1.80je dosadacia plochatanieraven-
tila, ktor6 mi gulbul?tvar.

Obr. 1.79

Obr. 1.80
 63

1.3.2. Utesneniespojov pomocoutesnenia

Tesnenie,ktor6 sa uklad6 medzi utesiovan6plochy, musi byf tviirne, dostatodnepevn6 a odoln6 proti utesio-
vanej l6tke, pripadne agresivnemupracovn6muprostrediu.
PouZivametesneniep1och6,tvarov6 a nan65an6.

Ploch6tesnenie
M6tvara rozmeryutesiiovanych pl6ch.Byvazhotoven6z technick6ho gumy,koZe,grafitu,azbestu
papiera,
Na abr 1.81je utesnenie
a inllchmateri6lov. prirubplochllmtesnenim.

Obr.1.81

Tvarov6tesnenie
Sf to kniZkyr6zneho prierezua materi6lu, plochy,ktor6srivhodneuprave-
ktor6saukladajfmedzitesnen6
je hlinik
n6,(obr ) .82).Materir4l miikk6ocel',medl a pod.

Obr 1.82

tesnenie
NanriSan6
Sf to tmely alebo laky, ktor6 sa priamo natierajrina utesiovan6 plochy.

1.4. Sridiastky na prenos otiidav6ho pohybu

Pred preberanfmtejto iasti odporrtiamezopakovafsi namtihanieohybom,knitenim a nosnilcys premenliuim
pnerezom.
Ked chcemepreniestkrftiaci pohyb, potrebujemehriadel, loZisko, spojku.
Hriadel je nositelbm ot6dav6hopohybu.
Z hnaciehohriadela sa prenS5apohyb na hnany hriadel spojkou.
Hriadelje uloZenf v loZiskrich,ktor6 pren6Sajrisily p6sobiacena hriadel do telesa.
iasti hriadela uloZen6v loZisku sa naz'lvaj(tdapy.(Capy sri aj strojov6 sridiastky,ktor6 sme preberali v iasti
1 . 1 . 3 :o b r 1 . 8 3 ) .
 64

hnanfhriadel'

stroj

spojka

Obr 1.83

1.4.1.Hriadele
Flriadelesd z{kladnl sfdiastky pri prenoseotddav6hopohybu.
Podl'afunkcie a podl'anamdhaniaich rozdelujemena:
nosn6hriadele,ktorfch hlavnou rilohouje niesi sridiastky.M6Zu byt nehybn6,alebo sa mOZuot6daf,
napr. n6pravy,hriadelekladiek,
pohybovd hriadele,ktorych hlavnou rilohouje prend5afotddky,napr. hriadeleprevodoviek,
elektromotorova pod.

Nosn6hriadele
Tieto hriadele hlavne,,nesir"sridiastky.Ich hmotnosfoua silami, ktor6 na ne posobia,sri nam6han6na ohyb.
Kontrolujeme aj tlak medzi nesenousfdiastkou a hriadelbm.

Priklad E

kladka
Vypoditajtepriemer hriadelh zdvihacej kladky
podla obr. 1.84. Zalaitjica sila je F = 1 kN,
materi6l hriadelaje 11 500. Sirka ndboja kladky ram
lr = 90 mm, Kirkar6mu lr = 10 mm. Kladka je z
materidlu42 2456, 6m l0 372.

Rozbor rilohy
Hriadel nesie kladku, ktor6 sa na iom otdda.
Predpokladdme rr.iznice zatai.enie. Hriadel je
namdhanf ohybom. Jeho priemer vypoditame z
pevnostnej rovnice. Skontrolujeme tlak medzi
r5mom a hriadelom a tlak medzi hriadeLoma
kiadkou. Zo strojnickych tabuliek ndjdemepodl'a
materi6lu hriadelh a rdmu po. Pre materiiily
sridiastok,ktor6 sa na oceli pohybujri (v na5om
priklade je to kladka), ndjdemepo v stmjnickych
tabulk6ch pri loZiskdch. Porovn6me skutodn6
tlaky s dovolenimi.
Obr. 1.84
 65

RieSenie
Z obr 2.80vidime:
/* 1^
l= lK+- +- = 9 0 m m + 1 0 m m =1 0 0 m m
22

SilaF p6sobiv strede,vdzbov6sily srirovnak6 = 500N

T
Zo strojnickychtabuliek (miznricezataLenie):
premateriiilhriadelh| | 500volim oo = 150MPa
Por= 135MPa
pre materii4.lrimt 1O372 Poz= 720MPa
pre materi6lkladky 42 2456 Poz=3,5ai 6MPa
Z pevnostnej
rovnice:
M
'-"*
-w"
o.= S oo,

Najviidsi ohybovj momentje v prostriedkuhriadela:

Zo strojnickychtabuliekprekruhovyprierezje W.=+. 1r po dosadeni:

_tu

d>

10.1000N.100mm
d>
4.150N.mm"'z

d ) 11,85
mm volim d= 12mm

Tlak medzi hriadeloma rSmom:

-T
500N = 4,16MPa
)I 12mm.10mm
Tlak medzi hriadelom a kladkou:

-
1000N = 0,92MPa
u)- -
d.l* 12mm.90mm

Tlak pt = !,1$MPa < por= 120 MPa (men5i z dovolenjch tlakov hriadela a riimu) - vyhovuje
Tlak p2 = 0,92 lMPaI Pot = 6 MPa - vyhovuje
Pre zdvihaciu kladku volim priemer hriadela 12 mm.

Pohybov6hriadele
Pren65ajriknitiaci moment.Sf nam6han6 knitenim,ale dastoaj ohybomod sfdiastok,ktor6 sti na iom ulo-
Zen6(ozuben6 kolesS,remenicea pod.).Pri pohybovychhriadelochvZdyberiemedo ivahy striedav6namdha-
nie. Pri menejpresnfch vjpodtoch poditamehriadelelen na knitenie a t * zniiime na 20 MPa. Pri presnllch
vjpodtoch poditamehriadelena kombinovan6namrihanie- kflitenie s ohybom.
aj jeho skrtitenie.Nemdbyf viiifie ako 0,25"ai 2,5"na I m dliky.
Pri dlhjch hriadelochkontrolujeme
 66

Prftlad 9 ,,,

Vypoditajtepriemerhriadela,ktory pren65avjkon P = 7 kW pri ot6dkachn = 16 s-'. Materidlhriadelaje

12060.Na hriadelije uloZen6koleso.HriadeLjeuloZenlv loZisk6ch.

Rozborrilohy
Hriadelje nami4han!na krdteniea ohyb. Ohybov6sily, ktor6 vyvoli4vakoleso,zohl'adnimev zniLenom
je =
rpr= 20 MPa ( v strojnickychtabulkdchpremateri6112 020striedav6nami4hanie zo* 33 aZ MPa).
40

RieSenie
Krftiaci moment:
P 1. 1000w
nt - _ = 69,6Nm
"rr_ ^
L. 1t.n 2. n.16s-l
Pevnoshe rovnica pri namrihanikrftenim:
M"
?t=-- S ?ot
w"
pre kruhovj pierez zo strojnickych tabul iek Wk = 0 ,2 . d3
M,''
< r^.
0,2 . d3

d>

69,66. 1000Nmm
d>
0,2 . 20 Nmm'?
d > 25,92mm

Volim priemer hnacieho hriadela d = 30 mm.

V prvom rodniku sme sa udili o hriadeloch s premenlivfm prierezom,ktor6 sf dastopouZivan6.

Na pren65anievelkfch knltiacich momentov sa pouZivajri Zliabkov6 hriadele (obx 1.85). Rozmery a tvary
Zliabkov sri normalizovan6.
Ohybnd hriadele sa pouZivajf tam, kde sa v priebehupri4cemeni poloha osi hriadelh,napr.pri rudnjch brus-
kach, ndhonepre zubn6 vftadky, rychlomere a pod. (obr 1.86).

Obr. 1.85 Obr 1.86

 67

1.4.2. Capy
Miestona hriadeli,ktor6je uloZen6v loiisku, savo16dap.
rozozndvameEapy:
Podlhtoho, ak6 sily dap zachyLSva,
radi6lne- zachytiasilu kolmf na os,
axiSlne- zachytiasilu v smereosi iapu.
Uk6Zka radidlneho dapu pdntu na privesnom vozftu je
na obr 1.87a.axidlnehodapuz6vesudvei na obr.1.87b.

Obr. 1.87

Tah.1.10

je dastopouZfvanf,
vysMuje sa na koncoch
hriadelov

delnf dap

zachyl(al mensiuaxielnusilu
v jednomsmere;
t)?mzabezpedujeme hriadel'
protiosov6muposunutiu
D+d
2

mOZesa v priestoreh)tbat
do ur6it6ho uhla
-.S=
4 --1.:--:-L

gulbvf 6ap
 68

Tab.1.11

Axi6lne dapy
obrAzok poprs plochaprekontrolu
tlaku

pouZiva sa tam,
kdest mal6tlaky;
opierasa 6elomo lo:isko
-1

valcovf dap

o
r(, dotykovaplochaje vadsia;
\o s vyhodousa pouiivapri
nepohybliwch 6apoch;
o loZisko
sa opierabokmi - tt.D2 n.d2
.rt) J= -
)N
44
o
kuietbvrf dap

je samonastavitel'nfvlikyvnf;
m6vel'krjtreciuplochu

-n

gulbvrf dap

(lt
,(,
\ct dotykovaplochaje
o medzikruzie
('
€) o /-r2 - ,12
a

prstencovliiap

Vfnoiet iaoov
Radidlnedapy sri nam6han6ohybom.
Pomer diZky k priemem dapuje na zrikladeskiisenosti l: d = 0,3 aZ 1,5. Capy sa kontrolujri na tlak v doty-
kovej ploche (pri pohybujricich sa dapochje potrebndvolifpD podl'amateridlu loZiska).
Axidlne dapy sf namdhan6tlakom. V praxi sa kontroluje iba tlak v dotykovej ploche, lebo skutodn6napatie
v tlaku je mal6.

Priklad 10
Navrhnite priemer radidlnehovalcovdho deln6hodapu podla obrrizkuz tab. l.10. Sila je miznrlca F = 5 kN,
materiril dapuje l2 020, loZiskoje z materillu 42 3753.
Rozbor rilohy
Cap je nam6hanllna ohyb. Zvolime pomer I : d v rozmedzi 0,3 ai 1,5. Zo strojnickych tabuliek ndjdemepD.
pre materi6l dapu.Z pevnostnejrovnice vypoditamepriemer dapu.Nljdeme po pre loZisko podla jeho materi6-
lu. Vypoditameskutodnytlak a porovniimeho s dovolenjm tlakom.
 69

Rielenie
I '.d volime l, ilLe I = d
Pre materidl 12 020 a mizn:f;cezataienieje zo strojnickychtabuliek ooo= 125MPa.
rovnica:
Pevnostnd
M^
o.= j S ooo
w"
-l
-! ^ <o^, ke{ie I=d po dosadenf:
0,1. d'

'.,d2
- ^ (oo", z toho:
o,r. d'

5.1000N
d>
O) l?5N rnm-z

d > 14,14mm, volim d = 15rnm

Kontrola tlaku:
5.1000N
'p = - - - , = _ : = 22,22MPa
d.l 1 5m m . 1 5m m
po pre ocelbvllhriadela loZiskoz materidlu42 3753 je 24 ai 32 MPa
P < Po vyhovuje
Predapvolim priemerd = 15 mm a diZkuI = 15 mm.

1.4.3. Loiisk6
Ui z ich ninvu vypljva, na do sltiZia.
V loZiskdch sri uloZen6 hriadele, presnejiie, dapy hriadelov.
Zachytdva}dsily p6sobiacena hriadel a prend5ajf ich do telesa,sto-
janu, skrine a pod. UmoZfiujti oti4daniehriadela.
Podlh styku hriadelh s loZiskom rozli5ujeme
klzn6 a
valiv6 loZisk6.
Obr. 1.88
Podla smeru sily, ktoni zachytdvajfl
radiiilne a
axi1lne (tab. 1.12).

KIzn6 loZiskd
Zikladnou dasfouloZiskaje loZiskov6puzdro, panva alebo seg-
menty. Tieto sa vkladajri do loZiskovfch telies.

Puzdro
je cel6 z loZiskov6ho kovu. Je normalizovan6 vo viacerych
obmen6ch(valcov6, prirubov6, gttlovd)(obx 1.88)
Panva
me tvar dut6ho valca rozdelen6hona dve polovice. MdZe byf
vyliata tenkou vrstvou loZiskov6hokovtt (obn 1.89). Obr 1.89
 70

Tab.1.12

LoZisk6
druh za{aienia
druh trenia
radielne axielne

daphriadel'asa kiZepriamo
- je to princip
v lozisku
Smykov6ho trenia;
vihody:zachytivel'ke
.c) narazov6 sily,je lacn6,
N jednoduch6, m6vymenitel'n6
lt
puzdra,alebovlozky, tichi
chod,presn6uloZenie
hriadel'a;
nevlihody:je ch0lostiv6 na
z16mazanie

dap hriadel'a sa dotfka

loZiska prostrednictvom
valivichteliesok
.o
(gul'ky,val6eky,sIdky)
.z - princfp je valiv6trenie;
vli'hody:I'ahhirozbeh,
vysok6ot6dky,mal6trenie;
nev)?hody: vy55iacena,
vy55iahludnost,
netlmiavibraciea nerazy

Segmenty
sf nehybnd alebo pohybliv6. Cap nedosad6na cehi
plochusegmentu.Taksavytvr{raklinovi priestor,do kto-
r6hosapri ot6daninasdvaolej (obr 1.90).
Obr. 1.90
Radi6lne klzn6 loZiskd
Najjednoduch5ie je rfrkov6 loiisko (obr.1.91),ktoresapouZivapri malfch rychlostiach,napr.pri zdvihad-
l6ch a kladkostrojoch s obdasnou prevridzkou.Pre v?id5ie
dchlosti sado otvorunalisujepuzdro,ktor6 sapoisti
(obr L92).
proti otodeniusk'l]otkoLr
Delen6loZisk6majrideliacurovinuv osi hriadela.Mont6Za demontdZ je jednodtch| (obxl.93)-

Obr-1.91 Obr. 1.92 Obt. 1.93

 7l

Axidlne klzn6 loiisk6

Na ve1k6zalaieniasapouLivajrlsegmenty(obr 1.94).
Na obr 1.95je noZn6(patn6)axi6lneloZisko.

Obr 1.94

Obt. 1.95

Mastenieje pri klznfch loZisk6chvelmi d61eZit6.Okrem zniZeniatrenia odv6dzaaj teplo. LoZiskov6 panvy
majf mastiacedr6Zky a otvory, panva bfva narezan6.Materidly klznfch loZisk sri r6zne. Od liatiny cez bronzy,
kompozicie, spekan6kovy, plasty aZ po gumu. Vlastnosti a pouZitie sf v strojnickych tabulk6ch.Volba zdvisi
od tlaku, rfchlosti, prev6dzkovejteploty, druhu prev|dzky (ninazov6)a mazania.
Spekani kovy sa lisujti z prdiku kovov a zohriatim
spoja. Eite horfice sa ponoria do oleia. KetlZes pdrovitd,
pri chladnuti uzatvortado pdrot, olej. V prevddzkesa tep-
lom olej postupne uvolkuje. Hovor(me im samomaznd
loliskri.
Gumovdlolishi sa pouitvaj pri prdci pod ttodo*
Plastovdloiiskd srt lacnd, dobre tlmia chveniea ruirazy,
ale neodvddzajfiteplo.
Vlpotet klznlch lol.isk je podobni ako vipoiet iapov.
Na priemer vypoiitandho iapu navrhnemeloZiska.

Valiv6loZisk6
z valivichteliesok,klietky
loZisk6saskladajri
Va1iv6
a kruZkov(obr 1.96). Obr.1.96
 72

KlietkaudrZujevzdjomnfpolohuvalivyichteliesok.KruZkya valiv6telieskasavyr6bajtiz vel'mitvrdejchr6-

moveja chr6rnniklovejocelea kalia sa.Klietky sLiobydajnelisovan6z ocelbv6hoplechu.Previid5ierychlosti
sriz kovov s dobrymitrecimivlastnosfami, napr.mosadze,Specidlnejliatiny,ale aj z plastov.
Podlasmer-u sily,ktoni zachytiivajf,srlloZisk6:radidlne (obr 1.97a),

+ a.ridlne (obr 1.97 b).

+

Obr 1.97
Tab.1.13

Radi6l valiv6 loZis

.o
o

tt)

jednoradov6, najdastejsie jednoradov6 gul'kov6

lozisko dvojradov6 gul'kov6nakl6pacie
pouZivan6 loZisko
s malou s kosouhlimstykom loziskoumozfiujenakl6pnie
axidlnou inosnostou zachytipomernevel'k6 vnitorn6hokrfZkus gul'kami;
(gul'kysri v obeZnejdr6Zke) axialnesilyv jednomsmere vyrovndvanesfosovost,prlpadne
kmitanie mdvaid5iu
hriadel'a;
inosnostako jednoradov6loZisk6

.o
o
.l
€)
,9
(l,

valdekov6 jednoradov6 kuZelikov6loZisko dvojradov6sidkov6 ihlov6loZisko me mal6

loZiskomAv porovnani prenaSa vel'k6radielne loziskomeos rozmery;pren6Sa
s gul'kovimlo:iskom aj axialnezalaLenie vnritorn6hokniZku, pomerne vel'k6zatazenia
ovel'avd65iuInosnost; v jednomsmere; ktorasa m6ie vychYlit; lenv radialnom smere;
znesiendrazovti je rozoberatel'n6 vyrovnavasa tak pouZiva sa preobdasnI
prev6dzku;vo vyhotoveni priehybhriadel'a; nArazov(prevddzku;
na ob16zku nezachyti pren6Sa vel'k6 niekto16typy nemajI
axialnesily zataZeniav obidvoch klietku,
niekto16 vnftorny
smerocn kniZok
 73

Podlh druhu valivych teliesok rozoznfvame:

gulkov6 loZisk6,
valdekov6loZisk6: kuZelikov6,
sridkov6,
ihlov6.
Podlh podtu radov valivfch teliesok sti loZisk6:
jednoradov6,
dvojradov6.
LoZiskd sri normalizovan6.Vyber loZisk n6jdetev strojnickych tabulkdchalebo v katal6gochvfrobcov.

Tab. 1.14

Axi6lne valiv6 loZiskri

\o
:.

zachyteva
axi6lneloZisko
lednosmern6 silu obolsmern6 loZisko axi6lne
zachytava
lenv jednomsmere; silyv obidvochsmeroch
nepouZivasa prevysok6ot6dky

.o

srjdkov6 lozlskomavelkf Inosnost; loziskoDrenesie

valdekov6 lenaxialne
prenesie smere
aj urdit6zataieniev radielnom vel'k6zatazenia

Vid$ina radidlnych loZisk prenesieaj men5ieaxiillne sily (vnritorny krfZok mr4Zliabok, v ktorom sri uloZend
valiv6 relieska). V obidvoch tabulkdch je oznadenf pri kaZdom loZisku smer sily, ktoni loZisko zachytf.
Nakl6pacie loZiskd majri vnftornir plochu vonkaj5iehokruZku gulovri. UmoZiiujri nakl6panieloZiska, a tfm
vyrovnivanie polohy hriadelb.Valdekov6loZiskdmajd velkrl rinosnost',lebo dotykovd plocha telieskaa knlZkov
je priamkovi4(nie bodov6 ako pri gulkovom loZisku). KuZelikovd loZisk6 sti otvoren6,vonkajli krriZok sa d6
volhe zloZit'.Ihlov6 loZiskd nemajri klietku a niekedy ani vnftomf krrlZok, alebo ani vonkajSi krfZok. Trenie
medzi ihlami je viidiie, prendSajriv5ak velk6 sily a n6razov6zataienie.Vlhodou sri ich mal6 rozmery. Axidlne
loZiskdpren65ajf len axi6lne sily. Vfnimkou je sfdkov6 loZisko.

Uloienie valivfch loZisk

Zdvisi od sp$sobuzafaZenia.KniZok, ktory sa neotdda(e zataLen'!bodovo), m6ie byf uloZeny posuvne v
smereosi dapu.To znamend,Ze na nehybnomhriadeli sa ot6dasridiastkauloZen6na loZisku. KniZok, ktory sa s
hriadelbm ot6da (m6 obvodov6 zataLenie),musi byf uloZenj pevne (vonkajsi krriZok stoji). Pri neurditych
zataLeniachsti obidva kruZky uloZen6pevne.
 74

Priklad uloZeniahriadela s ozubenim ie na obr L98.

Obt. 1.98

Prav6loZiskoje poisten6upinacoumaticouKM STN 023630s poistnoupodloZkouMB STN O23640.Lav6

loZiskomusimat'moZnosfaxi6lnehoposuvuvplyvomdilat6ciehriadeLa.

Volba druhu valivfch loiisk

Prerovnakf priemerdapujevelbtypov loZisk.Pri volbeloZiskasakon5trukt6r riadi okremfunkcie,akf md
loZiskozabezpedif, smemicamipre vipodetloZisk,ktor6sf normalizovan6.
Zdkladn€pojmy si:
TrvanlivosfL, Lh-je to podetot6dokalebohodinchoduloZiska,kjm saprejaviaprv6znrimkyrinavy
(trhlinky).
Unosnost[N] -je dovolen6zafaLenie, pri ktoromsadosiahneZiadanritrvanlivost.
Z6kIadnddynamickdrinosnosfC [N] -je daniivjrobcom.Jeto dovolen6zataLenie, pri ktorom
dosiahneloZiskotrvanlivost'
mili6n ot6dok.
Co[N] - poditasas iou len vtedy,ked loziskovykondvalen mal6kfvav6
Zikladn, statickdr'inosnosf
pohyby.
Dynamick6ekvivalentn6zalaienieF" [N] - obsahujehlavn6zafai.enie, vedlajSiezataLente, sfdinitele
X,I, ktor6nrijdemev strojnickychtabulkrich.

Priklad 11

radidlnousilou4 = 5000N a axidlnousilou

Vypoditajtetrvanlivostgulkovdhoradi6lneholoZiskazafaZen6ho
4 = 1500N. Zat'aZenie krfZkuje obvodov6.Otddkyloziskan = 7 s r. Capmdpriemer60 mm.
vnritorn6ho

Rozbor tilohy
Zvolimetyp radidlnehogulkov6holoZiska.Zo strojnickychtabuliekpre vnftomy priemer60 mm vypi5eme
Z tabuliekzistimesirdiniteleaxiiilnehoa radi6lnehozalaieniaX,Y Vypoditame
statickfia dynamjckfrinosnosf.
dynamick6ekvivalentn6zatalenieF av tabulkdchodditamezdkladnLi nvanlivostL a I.

RieBenie
volim LozISKo 6312STN 02 4630.
jeho z6kladnridynamickdrlnosnost'
je C = 64 000 N,
jeho z6kladndstatickdfnosnosfje Co= 49 000 N.
SfdiniteleX a I ndjdemev tabulkdchpodlapomeru:
4 - 1 500N
= 0,0306najbliZliviid5ipomerje0,056 (t)
co 49 000 N
 75

Tomutopomeru zodpovedde = 0,26

e5tepomer:
PreurdenieX, I potrebujeme
F

v.F,
kruZku v = I
gulkov6loZiskos obvodovlmzafaZenimvnritorn6ho
v z tabuliekprejednoradov6
F"
=1500N = o.:
v.F, 1 . 5 0 0 0 N
z rovnice (1)
pomer0,3 > e 0,26,pretoz tabuliekX = 0,56 f = 1,71 z riadkupre vly'sledok
=
Dynamick6ekvivalentn6zataLenielo iiska
F"=X.V.F,+Y.4 = 0 , 5 6 .1 . 5 0 0 0 N + i , 7 1 ' 1 5 0 0 N = 5 3 6 5 N
.
4=s365N
t
Prepomer = 1o-ol-of=11'n'
5365N F"
n6jdemev tabulk6chtrvanlivostL = 1700 ot6dok.
podlbtohtopomerua otddokn=7 s\ = 420min'tam=3 pregulkov6loZisklleh=63 000prev6dzkovich
hodin.
pre navrhnut6LOZISKO 63i2 STN OZ 4630 sme vypoditali trvanlivosf 1700 mili6nov otiidok a
hodin.PodfapouZitialoZiskauv6Zime,di je to vyhovujfce'
63 000 prevddzkovych

Navrhnite gu16dkov6loZisko na dap s priemerom 30 mm. VnritornlTkrfZok je zataZenly' bodovo- Radidlne

prev6dzke.
zataienie4 = 3000 N, ot6dky sd n = 2O s''. Lozisko pracuje nepretrzitepodasroka v dvojzmennej
S vjmenou sa uvaZujePo 2 rokoch.
Rozbor tilohy
pte
Vypoditame trvanlivosf loZiska v hodin6ch. Vypoditame dynamickd ekvivalentn6 zafalente.Zo vztahu
vjpo8et trvanlivosti vypoditame dynamickri dnosnosf.Podlb udan6hopriemeru dapu a dynamickej rinosnosti
n6jdemev tabulk6ch vyhovujfce gulkov6 loZisko.
Rie5enie
poZadovandtrvanlivosfje 2 roky. za rok, ti.365 dni pri dvojzmennejprev6dzkatj. 16 hodin, je ln = 11 680
hodin.
Dynamick6ekvivalentn' zataLenie'.F"=X.V F,+y.F^

V i e m e ,Z eF " = 0 t e d as f d i n Y . F ^ = 0 . Z t a b u l i e ko d d i t a m eX = 1 ' V = 7 ' 2

Po dosadeni: F"= 1 .1'z 3000N = 3 600 N
Z tabuliek:
Ioo lt
L '^ = L 'r'n=o6-0 . r ' [ 4 1 I
60.n
pregulkov6loLiskd m=3
r]
ot6dkymajf rozmern I min
.\
106 Ll
11680h
60.20.60h'' 3600N)
1 1 6 8 0 . 6 0 . 2 0. 6 0
c = 3600
106
C = 157'72N
priemeru30 mm vyhovuje:
Tejtorinosnostia poZadovan6mu
LOZISKO6306sTN 024630,ktor6md dvnamickffnosnost18 600 N.
 76

Oznaiovanie valivich loiisk

KaZdjpriemerloZiskam6svojedislo:

LOZISKO xxxx STN02 xxxx

Vedenia
Vedenieje spojeniesfidiastok,ktor6 umoZiuje vz6jomn! pohyb. Je dastovyuZivan6na obr;ibacichstrojoch,
v presnejmechanike,pristrojovej technike a inde. M6Ze byt ](Jzn6,valiv6 alebo tekutinov6 (hydraulick6 alebo
pneumatick6).Na obr 1.99 vidite r6zne druhy klzn6ho uzavret6hoa otvoren6hovedenia.

Obr"1.99

je vedeniehydrodynamick6
Na obx 1.100srivaliv6vedenia.Na obr 1..101 a pneumatick6.

Obr-1.100

KOmpresor

kl'udor4i
stav
olejowlilm
vzduchovavrstva

prevadzkow
stav prevadzkovy
stav
hydrodynamick6
vedenie pneumatick6
vedenie
Obr.1.101
 77

Mastenie loZisk
Najprv si objasnimepojmy:
such6trenie-je treniedvochtelies,pri ktorom sasfdiastkypohybujrlpo sebepriamobez l6tky, ktondby toto
treniezmiemila(obr.l.l02a),
polosuch6trenie - medziplochamije nesfvisl6 wstva mastiva,telesdsadotykajri len vrcholkami nerovnosti
pl6ch,
medzn6trenie - tenk6v$tva mastivapokryva aj vrcholky nerovnosli(obr 1.102b),
kvapaln6trenie- plochysrioddelen6vrstvoamastla (obx 1.102c).
Z6vislosthodnotysridinitelatreniap od obvodovejry;chlostije v grafena obr 1.103.
------------> --}

b)

Obr. 1.102

Obr.1.103

MastiaciedndZkya otvory saumiestfiujiv nezatai,enej dastiloZiska(obr 1.104).lko mastivosapouZivaolej,

mastiacituk, koloidnj grafit a aj voda.
Olej - musi byf trvanlivf. PouZivajrisarninerdlneo1eje.Sr1normalizo-
van6.
Mastiacetuky - je to olej zahustenjmydlom.Pri jeho volbeje naj-
d6leZitej5iaprevidzkov6 teplota. PouXva sa, ked je potrebn6 lozisko
utesnifproti prachu,vode,kedje prev6dzkaloZiska obdasn6,pri veftom
zataleni a ma7lchot6dkach.
Koloidn;l grafit - malink6 zmk6 grafitu vydrZiavysok6 prevddzkov6
teplofy.
Voda- je dobroumastiacoul6&ou pre vodn6derpadli v zariadeniach
pod vodou.Dobreodvddzateplo. Obr. 1.104
 78

Mastiace zariadenia
Na olej: mastiaciaz6tkas gulkou,ktor6chr6nimastiaciotvorpredvniknutimnedist6t(obr Ll05). Kn6tov6
mastenidkana olej je spolahlivd(oDr.1.106).Z6tky si nornalizovan6vo viacerjchvyhotoveniach.

Obr 1.105 Obr.1.106

mastenidka- zaskrutkovanim
Na plastick6mastivd(tuky): Staufferova viedkasatuk vytl6da.Jenormalizo-
van6.Obr 1.107.
Obehov6mastenie:je to obvods nften)tmobehomo1eja.Olej sa disti aj chladi.
Na kontroluvjiky hladinyolejaslfZi olejoznakkruhovl (abr 1.108a) a piarny (obr 1.108b). Sri normali-
zovan6.

b)
Obr 1.107 Obr. 1.108

Utesiovanie rotujricich sriiiastok

Bfva pomocou:
- odstrekovacichkniZkov- vplyvomodstredivejsily striekajriolej nasplitk loZisku(obr 1.109),
- plstenjchkrfZkov - srlvloZen6do vekaloZiska.PouZivajrisav bezpra5nom prostredi(obr 1.110),
tesniacich -
krLiZkov najdastejSiepouZivan6tzv.gufero (obr.1.111).
 79

Obr.1.109 Obr. 1.110

Obr. 1.111

Vjrobcovia toiisk vyrdbaji velh rbztych druhov loiisk pre potreby priemyslu. ljvijajrt typiaovand skupiny s
r1znymipanvami aj prlsluiensnom. Na obr 1.112 sri loliskti s tesniacimi kr ikami, kton| z.abezpeiiamazanie
loiiska poias jeho Zivotnosti.Zjednodu{ia konltukciu ulolenia aj mont(i(.loZiska.Na obr 1.l,l3 je loZiskos puz-
drom a panvou, ktoni umoiiiuje uilqv hriadela.

tesniacekrfZky

Ohr 1.112
 80

Obr 1.113

1.4.4. Spojky
V praxi potrebujemedasto spojit hnaci motor s pracovnym strojom. Robime to pomocou spojky. V tivode
dasti o sfdiastkach na prendSanieotiidavehopohybu sme hovorili, Ze spojka sprija hnaci hriadel s hnanfm
(obr. 1.83).
Spojka prenriSakrutiaci moment. Podl'atoho, di chcemeovliidaf toto spojenie,alebo chcemepoistit pohfia-
nf stroj proti prefaZeniu,alebo ho spustif aZpri urditych ot6dkach,zvolime druh spojky.
V principe sa kaZd6spojka skJad1 (obr 1.114):
z hnaciehohriadela ( 1).
z hnaciehokotfda (2), ktor6 si na hnadeli pripevnen6niektorym zo spojov, o ktorich sme sa udili (perom,
tlakovym spojom,kolikom, klinom ...),
z hnan6hokotfda (3), ktory pren6Saot6dky na
hnanj hriadeL(4). Medzi kotfdmi je nejaky
spojovaci dlen (5). M6Ze to byf pruZina,skrutky, guma, tekutina atdl

2 -_"--
-.\ i
|
1\ -----
|
\-1
\i
\ -------r
-_-l
nr
I
i
I

Obr. 1.114

Vyrdba sa velh druhov typizovanjch spojok. Vfber sa robi podla katal6gov, v ktorych stl uveden6ich pre-
v6dzkov6vlastnosti.Jednoduch6zikJadnl druhy spojok si rozdelime do troch skupin:
neovl6dan6- spojeniehriadel'asa podasprev6dzky ned6 preniit (tab. 1.15),
ovlddand- spojeniehriadeLovsa m6Zekedykolvek prerulit (la&. l.16). Ovl{danie mdZebyt mechanick6,
elektrick6, hydraulick6 a in6.
-
zvl65tne majd okrem spojeniahriadelbv aj d'alSiufunkciu (tab. l.I7).
 81

Tab.1.15

>=
!;

.o :4
-6

rrirkov6 kotf6ove korftkovti

je to hrubostenna rfrka,ma kot[desi do sebazapusten6 spojenieje silovfmstykom,M1.,
drazkupredvakliny; a spojen6skrutkami; sa prenasa trenim;peroje len
z bezpednostn6ho hl'adiska s0 uloZen6
na hriadeli v jednejpolovicispojky;priemery
s[ klinychranen6 krytom pomocou peraaleboklina musiabyfrovnak6
hriadel'ov

>:
l< :=
gE
6',i
.og
' c= 6i.
.>
iia
g;,9 zubove kriiov6 t<iuov6
'3 je to najjednoduchbiapoddajna umoZiujeaxialnyposuva pouZivasa na spojenie
spojka;umoZiuje axialny mensiunes0osovost hriadel'ov; nesfosovYchhriadel'ov;
1J
(2),
posuv(1), radi6lny stredndkriZovAstidiastkabl/va pren6Samal6
Wkyv(3),pootodenie (4) z ocelealeboplastu a stredn6Mk

-s
d

t
ray
o;
*_e
,Ni
fo

E
I dapovd s pruZnfmvencom s vinutoupruiinou
je podobndakokott6ova, je jednoduchd,pruZniveniec prip Sfamal[dilateciu
v axi6lnom
aleskrutkys0 uloien6 zabrafr
ujevnikaniunedistOt, smere a nesuosovost;
l6'
v puzdrAch
z gumyalebo umoZiujeaj vych)Tlenie znesienepriazniv6prevddzkov6
pruZn6hoplastu osihriadel'ov podmienky, mavefkf Zivotnost
 82
Tab. 1.16
prenosknltiacehomomentumoZemeprerudit
trecia
pren66ajfMklentrenim;
pri pretazenispojkapreklzuje
a zabrenitak pretazeniustroja;
umoZhuje plynulyzeber;
kedje trecichdelnfchpl6chvela.
je to spojkalamelova
(obr.2.115)
Tab. 1.17
poistnagukova
pouZivasa na prenosmal)?ch
Mk- pri pretazenisa gul'ky
zasun[a spojenie sa preru5l;
pouZivasa aj poistnaspolka
sa striZniimkolikom- kohksa
pri pretazeniprestrihne
Ovl6dan6 spojkt
zubovd vfsuvnd indukdna
d5 sa zapinatlen prenesaMkprostrednictvom
pri malich otadkach; magnetick6ho pol'a,
na otedanie v jednomsmere bezdotykumechanickych
matvarzubovakona obrazku dasti- majf len
elektromagnetick[ vazbu;
pracujdbeztrenia;podobne
hydrodynamicke spojka
prenasaMkpohybovou
energioukvapaliny
volhobeine rozbehovaodstredive
prenasaMklenv jednom zapinaj,sa pri urditompodte
zmysle- gul'6dkyalebovaldeky otedok;vplyvomodstredivej
spejalIhriadele,
alebo silysa treciesegmenty (1)
sa zasunfdo v1i'rezu
a spojenie pritladiana hnanYdlen(2)
sa prerusi
hriadel'ov a vistupkami (3)
pren6SajLiMkz hnan6ho
dlena(4)
 Obr. 1.115

Na lamelovejspojke(obr.1.115)srivonkajiielamely(1) spojen6s hnacimbubnom(2). Vnritom6lamely(3)

sri spojen6s hnanymbubnom(4). Vonkaj5iea vnrltom6lamely sa striedajfi (zapadaji do seba).Pomocoup6ky
knitiaci moment.
(5), ktord je ovlddandobjimkou (6) srl k sebepritl6dan6a trenim preni4Sajtl
84

Zhrnutie:
Hlavn6 dasti na prenosotddav6hopohybu sLi:hriadele, loZiskd a spojky.
Hriadele podlh funkcie a podl'aprevlidajriceho nam6haniadelime na nosn6a pohybov6.Nosn6 hriade-
le sLidiastkyhlavne nesf. M6Zu a nemusiasa ot6daf.Sf zafaZen6ohybom. Pohybov6 hriadelehlavne pre-
n65ajf knitiaci moment. M6Zu byf zafaZen6aj ohybom od nesenfch sridiastok.Prevl6dajfce namiihanie
je kn.rtenim.Pri presnfch vjpodtoch hriadelbv ich poditamena zloZen6namdhanie- krftenie a ohyb.
Miesta na hriadeli, ktor6 sir uloien6 v loiiskdch, sa volajf iapy. Podl'asmeru sily, ktord zachyt1vaji,
sii radiSlne a axi6lne.
Loiiskd slriZiana uloienie hriadelbv a prenos sil z hriadela do riimu. Podla prevl6dajfceho druhu tre-
nia medzi hriadelom a loZiskom ich delime na klzn6 a valiv6.
Podlh smerusily, ktorf zachyrdvajf,rozli5ujemeklzn6 aj valiv6 loZisk6, radi6lne a axi6lne.
Klzn6 - pren65ajf ot6dky na principe Smykov6hotrenia. Sf lacn6, jednoduch6, majri rnal6 rozmery,
zachytia nfuazy a prenesirvelk6 sily. Sti citliv6 na 216mastenie.Hlavn6 dasti klznjch loZisk sri puzdro,
panva, segment.
Puzdrda panvy sf normalizovan6,mdZu mat aj vjstelku z kvalitnjch klznlch materirilov.
Valiv6 - prendiajfi ot6dky prostrednictvomvalivlch reliesok,guliek a valdekov.Znesri velk6 rfchlosti,
valiv6 trenie je ovela meniie ako 5mykov6.Majd thhkf rozbeh. Sri hludnejiie a drahiie ako klzn6 a majri
vySSiuhmotnost.Nie sd tak6 citliv6 na mastenieako klzn6 loZiskd.
Valiv6 loZiskd sa skladajf z dvoch krfZkov a valivfch teliesok v klietke, ktor6 udrZujevaliv6 telieska v
urdenejpolohe. Telieskaa krfZky sti z kvalitnfch kalenfch oceli.
Oznaiovanie valivjch loiisk. Norma priraduje k priemerom dapu rOzneloZiskri, ktor6 sf oznadend
Stvomiestnym dislom.
LOZISKO xxxx STN 02 xxxx

Vfpotet loiisk
Podla navrhnut6hopriemeru dapu,ktorj je pri radidlnych dapochnamdhan! na ohyb, pri axidlnych na
tlak, priradirnepodl'anormy puzdro alebo panvu. Kontrolujeme tlak v dotykovej ploche (dovolenf tlak pre
pohybujfce sa sildiastkyje iny ako statickf tlak).
Pre valivd loZisk6je d6leZit6trvanlivosf v mili6noch otddok alebo v previdzkovlich hodin5ch.Vjrobca
ud6va pri kaZdomloZiskujeho dynamickri a statickrifnosnosf. Vypodet valivfch loZiskje normalizovany.
Vedenieje spojeniesridiastok,ktor6 umoZiuje ich vzdjomnf pohyb. M6Ze byl klzn6, valiv6, tekutinov6.
Mastenie je pri klznjch loZiskdchnevyhnutn6.Pri valivllch mOZehladina oleja siahaf len do polovice
valiv6ho telieska.Pri qtchto loZisk6chje masteniehlavne na odvod tepla a ochranuproti kor6zii. PouZivajf
sa oleje, tuky, koloidnj grafit, voda.
Utesiovanie rotujricich sridiastokbyva hlavne tesniacimi krfZkami (gufero), plstenfmi kniZkami a
ostrekovacimikniZkami.
Spojky sp6jajf hnaci hriadel s hnanfm. Podasprenosukrftiaceho momentumOZubyf ovlddan6alebo
neovliidan6.
Neovfddan6 m6Zu byf pevn6,poddajn6( umoZiujri mal6 vlkyvy a pootodenie)^ pruZn€,.
Ovl6dan6 sp6jajrihriadelena principe trenia, ozubenia,magnetick6hopolh...
ZvhiStne spojky majLiokrem spdjaniaaj in6 funkcie, napr.poisfovaciu,spojeniehriadelbv len v jednom
smere,spojenieaZ od urditych otddok atd:
'l: Uvedlepriklady hnaciehoa hnandhohriadela zo svojhookolia.
2. Uvedtezo svojhookolia priklad nosndhoa pohybovdhohriadela.
,1, llpoCftajte priemer nosndhohriadela detskdhokoifka, ked uvaiujemes max. hmotnosfoudiefatb
15 kg, hmotnosfoukoiika 18 kg, materidlomhriadela 11 500, rozstupomkolies500 mm.
4. eo srtnosnilqs premenlivlmprierezom?Tl6vodnite.
5. Ndjdite v strojnicl<ychtabutltich druhy iliabkovlch hrtadetot.
6. Ndjdite y strojnicLychtabulluichdrulry ocele,z ktorjch sa vyrd.bajrthriadele(meneia viac namdha-
nd).
7. Podla ioho rozdelujemeloiisfui?
8. Akd loiisko by ste navrhli pre ndrazowlprevdlzku s vellcimzalalentmhriadela?
9. Ndjdite a vyptite druhypuzdier zo strojnickychtabuliek.
10. Preio pri hl.odanitnanlivosti loiiska zaokrrthtujemek niiJtm hodnotdm?
. eo v praxi zflamendtnanlivosf loZiska?
lh Preio je koeficientzafaienia vnrttorndhokrrtiku "V" Ienpri radidlnomzafaient?
13.Preio je potrebndutesnilloiiskov!priestor?
'I:tl" Uvedtekdeste videli vedeniesfiiiastok a akd to bolo vedenie.

l'5; AIaI.spojkasapouZivav automobiloch?

16.,Aki spojkaspdja hiadel peddl.ovs hriadetomrefazovdhokolesana bicykliT Ktori z nich ie hnani a
ktorj hnaci hriadel?
-i7. Nd niektortch druhochlyZiarskehoviazaniaje gukovd poisnd spoika.Viete,akrt mdfunh:iu?
i8: V automobileje klukov! hriadermotura otdiant pohybompiestov,nad ktorfmi sa spalujfi benzinovd
vfpary. Prevodovkament rjchlosf otriiok ktukovdhohriadella.Z prevodovkysa otdilcyprendiajfi na
Kdz by stedo tertosrtstury- mom4prevodovkn,
kolesd.. kolesdzaradilispoiku?Alci by malafiiel?
 87

rr. srnotirufir rEcnnolflotr

V pnej iasti uiebnice sme sa uiili o strojot jch stiiiastkach, ich spojoch a o strojovjch funkinjch celkoch.
Kaidd srtiiastka sa musi vltrobif. Spdsob ujroby sriiiastlcy urii technol6g na zdklade jej tvaru a materidlu. Tvar
a materidl uriil konftrukftr podla namdhania srtiiastlq (uiili sme sa to v pruom roinfku v iasti mechanika).
Stiiiastku nakreslil a materidl predpisal na vfkrese. Okrem toho tam navrhol aj poloujrobok, z ktordho bude
s iiastka vyrobend.
V lomto rointku sa budemeuiitl o ujrobe sfiiiastok obrdbanim a o postupe ujroby pi premenepoloujrobku
na ulrobok ulrobnom postupe.Dozviemesa aj o obrdbactchstrojochpre automatizriciuujroby.

2.1. Te6ria obriibania

Poloujroblcymaji len priblifurj tvar vdiiinou ich nem6iemepiamo pouiif ako srtiiastku. Skoro vidy ich
musimeeite obrobifna presndfunkind rozmerya poiadovanrtdrsnosf.Prebytoini materidlsa odoberie(odre-
uiva) vofotme tiesok tobr 2.I ).

Obr.2.1
technokigiez pndho roinika:
Pripomeiimesi rozdelenie

Tab.2.1

UTROBYKOVOV
TECHNOLOGIA

METALURGIAZELEZNYCHKOVOV ODLIEVANIE

METALURGIANEZELEZNYCHKOVOV TVARNENIE

PRASKOVA
METALURGIA ZVARANIEA SPAJKOVANIE

HUTNICKA
YTROBAPOLOVYROBKOV TEPELNE
SPRACOVANIE
 88

Technoldgiuvlroby kovov sme sa uiili v pntom roiniku- Postupnesa nauiime jednotlivl iasti slroj(irskej
technoltigie.

2.1.1.Zdkladn6pojmy pri obrebani

Najroz5irenejSimsp6sobompremeny polovjrobku na sridiastkuje trieskov6 obrSbanie.
Pri obrdbanivniki4reznylklin niistroja do obr6ban6homateridlu a odrezilvatriesku.
Obr6ban6sridiastkasa vol6 obrobok.
Ndstroje, ktoryimi obrdbame,sd rezn6ndstroje(pi1ky,vrtfky, noZe,frezy atd.).
ObrdbatmdZemerudne- rezanie,pilovanie, vftanie,
strojovo - sristruZenie,hoblbvanie,obr6Zanieatdl
Oddelbvanietriesky vznikd vzdjornnim pohybom obrobku a n6stroja.
So sristruZenimste sa uZ urdite stretli, preto si vysvetllme vsetky nov6 pojmy na tomto obr6bani.Princip ostat-
nich druhov obribania je podobny.
Vietky rezn6 n6stroje odoberajdtriesku z obrobku pomocou rezn6hoklina alebo viacerYchreznlich klinov
(obr 2.2).
Najd6leZitej5ieuhly rezn6hokJina sl na obr 2.3.
Obx 2.3 je rez rovinou uttizornenou na obr.2.4, ktorti je kolmd na reznrthranu.
Oznaienie a ruizt'y uhlov rezndhoklina srt normalizovand STN.Menia sa v zdvislosti od obrobitefnostimate-
ricilu. iim je obrtiban-! materitil nrdit, $m je uhol lJ vtiiii. Pri miikblch materidloch je menii. V zivislosti od
neho sa meni uhol iela y, ktorj m6ie byt aj ziporn!. Uhly rezndho klina majrt vjznam z hlhdiska konitrukcie
ndstroja, jeho \rirobj a oslrenia.

sek6d

Obr.2.2
 89

klinay
uholdelarezn6ho uholrezn6ho
klina P

Obr.2.3

Ndzvyjednotlivjchp16cha dastindstrojaviditena sfstruZnickom

noLi (obr 2.4).
Po ielnej plochenoia odcfuidzatieska.

Obr 2.4

Reznj pohyb,ktory sp6sobuje triesky,je zloien'j :

oddelovanie
- z hlavndhorezn6hopohybu,ktorj m6Zebyt' rotadnf alebopriamodiary,
z vedlajiiehorezn6hopohybu- posuvua prisuvu.
 90

Relativny pohyb rezn6ho ndstroja protl obrobku sa vol6 rczni rlichlost'. Oznadujs 52 1,, md rozmer
'; ']
[ms rrms (obr 2.5).

obrdband
obtebane os rot6cie

obrobok
1
reznanrana

D0lezit6pojmypri obr6banisri:
/? nlDKafezu lmm I
s - posuv[mm]
n otridkyIs']
v - reznSrychlosf[m.s1;m.min-r]
D, d - priemerobr6banejsridiastky[mm; m]
Obr-2.5

2.1.2.Trieska
Vznikd odrezdvanimprebytodn6homatcrillu z obrobktt.
Podlb materidlua reznlch podmienok (onedlhosa dozvieme,do sri rezn6podmienky) mOZemat tvar (obr 2.6)
stuhy, skrutkovice, 5pirdly.MOZebyf plynul6 alebo kriskovd.

stuhova skrutkovicov6 5pi16lov6 zlomkove

t w )tr
w
\
\\ Fffi
t
\\ sffi IC F.
plynula kriskov6

ObL 2.6

Na upravenietvdru triesky,aby neohrozovalabezpeinosfstistruinika, nepoikodila povrch obrdbanejsiiiast-

ky a aby sa lahite manipulovalo s odpadom,sa poui.lvaji kimaie triesok. Si to lliablq alebo pridavnd doitii-
ky na ielnej pbche rezndhondsftoja (obr 2.7).
Odpad sa podla STNoznaiuje triedou odpadupre optitovndpoulitie v oceliariiach.
Napr. ocef 1l 300 md triedu odpadu TO 005, oceL'12050 TO 002.
 9l

[]

il

Obr.2.7

2.1.3.Rezn6sily
Pri vzdjomnornp6sobenin6strojaa obrobkuvznlkaji rezn6sily (obr 2.8).

os rotacie

Obr.2.8

Odpormateri6luproti vnikaniutrieskyprekon6va rezndsilaF (obr.2.8).Skladdsazo zloLiekF*.F",F".

Uiili smesa to v pruomroiniku v iasti mechanika - v'isledndsila so spoloCnlm
p1sobiskom
- ju
Sila F" vznikiiposuvomnoZa voldme axi6lnasila,
F" vznikdpdsuvomnoZado zi4beru, je kolm6na os rot6cie- voldmeju pretoradidlnasila,
Frje najd6leZitejsiaa najvii,lia zloika, je to dotykov6sila k hlavn6murezn6mupohybu- tangencialna
sila.

li-

Zo sily F"vieme vypoiitaf prticu pri reTaniA, kr tiaci moment M*vjkon pi odoberani trieslty P a rezni
odpor p (obr 2.9).
 92

v = fi.D.n

Obr.2.9

Prdca pi'i odoberani trieslq:

A=Fz.s'=Fz.v.t A - prdcaUl
F"- tangencidlna zloika reznej sily [N]
s'- drdha rezania [m]
v - rlchl.osf rezanin [m.s']l
t - ias odrezdvania triesl<y[s]
Fz = F . cos a pozrt obr 2.8. Po dosadenido predcfuidzaj ceho vzorca:
A=F.cos(D.v.t

\fkon pri oddelbvani tieslq:

A F". s' --
D- - - r
17
,v . P - vjkan [W]
t

Krrtdacimoment:
D
lr-
IN. m]
2.n.n

Rez.nf odnor
Je to odpor materidlu proti p6sobeniu reznej sily F7, vzhladom na plochu odoberanej tieslq. \ljadrime ho
pomocou zruimej rovnice tlaku:

f7.
IMPa] S - prierez triesb [mm2]
s
S: s.ft [mm'z]obr 2.10

Memj reTn'jodporje vyjadren! na plnchu triesLy I mm'z.Oznaiuje sa k". Hodnotu merndhorezndhoodporu

ruijdemegraficl<yspracovanrtv sffojnic@ch tabukdch v zivislosti od posuvu a materidlu.

hlbkarezu

Obr2.10
 93

2.1.4. Masteniea chladenie

Pr6ca,ktor6 vznikdpri odoberanitriesky,samenina teplo.Teplosa sfstred'uje do malejoblastidotykurez-
nej hranya obrobku.VznikStu vysok6teplota( aZ 1 000'C ). T6toteplotam6 nepriaznivyvplyv na opotrebo-
vanien6stroja,na presnost' obr6bania a na kvalitu obrobenejplochy.
K tejto teplotemdZemepridat teplo z treniatrieskypo delnejplocherezn6hoklina a obrobkuo plochuchrbta.
Vzniknut6teploje odvddzan6 si4lanim do okolia,vedenimtrieskoua obrobkom.Materi6lndstrojaviak mdZe
zmenifsvoje vlastnosti po nad
zahriati urditrihodnotua stafsanepouZitelhfm.
Z uvedenjchd6vodovodvddzame teplovzniknut6pri rezanichladiacoukvapalinoua treniezniZujememas-
tenim.Zmesitychtokvapalinhovofmerezn6kvapaliny.
Rezn6kvapalinysapouZivajina chladeniea mastenies cielbmzniZilteplotupri obrdbani.
Najdastej5ie sf to: emulzie,ktor6sti zmesouvody a jemnerozptflen6hooleja;
rezn6oleje,pri ktorfch savyuZivahlavnemazacifdinok (vyrobazdvitov);
' vodn6roztoky,vodaa mydlo,poZivajrisahlavnepri bruseni.

2-1.5. Rezn6podmienky
Sf to v5etkypodmienky,ktor6 ovplyviujri odoberanietriesky.
Najviacovplyviujri obrdbanie: rezndrfchlost'- v,
posuv- J,
,i,,
nlDKarezu - /?.
rezn6prostredie(chladenie,mazanie,distenie).
Ich vhodnou kombindciou dosiahnemeoptimdlne (najvhodnej5ie)podmienky vzhladom na kvalitu povrchu a
Zivotnosfn6stroja.Pre kaZdf druh obrdbaniaexistuje len jedna kombindcia reznfch podmienok,pri ktorfch je
obrdbanienajhospoddrnejSie.
Rezn6podmienky pre jednotliv6 druhy obrdbaniaurdujri normativy. Ndjdete ich v strojnickych tabulkdch.

2.1.6,Trvanlivostrezneihrany,Zivotnostnasiroia
Trvanlivost reznej hrany Ije pracovnj dasniistroja od naostreniapo pripustn6otupenie.Uvddza sa v minf-
tach a pripisujesa k reznejrychJosti:u,.
Napriklad vo, znamen6,Ze trvanlivosf reznej hrany je 45 minft,
Trvanlivost ndstroja je z|vlslf od reznich podmienok.
Trvanlivosf volime v rozmedzi30 aZ480 minft. Cim je ostreniefaZiie, tfm volime viidliu trvanlivosf. Podla
zvolenej trvanlivosti urdime ( vyipodtomalebo podLanormativov) reznd rychlost'.
Do tnanlivosti ruistroja sa samozrejmepoiita len pracovni ias ndstroia.
Zivotnosfou n6strojanazfvame sfdet trvanlivosti n6stroja.

2.1.7. Obrobenlipovrch
Drsnosfpovrchuzi{.visiod stopypo n6stroji,diie od tvarua geometriereznejhrany.Ovplyvflujeju aj volba
reznfchpodmienok,tuhoststrojaa pod.
Drsnosti,ktor6 sadajri dosiahnufr6znymi druhmi obr6bania,sf uveden6v strojnickychtabulkich.

2.1.8. Obrobitelhost
Pri obr6bani rovnakjch vjrobkov za rovnakjch podmienok, ale vyrobenfch z rOznych materidlov, dosiahne-
me r6znu drsnost'powchu. Je to sp6soben6r6znou obrobitelnost'oumaterii4lu.
Obrobitelnost'jesfhm vlastnostimateriflu, ktor6 saprejavujripri obrdbani,hlavne v intenziteotupovaniarez-
nej hrany n6stroja,velkosti pr6cepotrebnejna oddelenietriesky, v akosti obrobenejplochy a pod.
Podla obrobitelnosti sri materi6ly rozdelen6 do Styroch kateg6rii:
a - liatiny a nekovov6 materidly,
b - ocele a ocele na odliatky,
c - taLk6 ne1elezn6kovy a ich zliatiny,
d - Iahk6 neZelezn6kow a ich zliatinv.
 94

Podlasp6sobuobr6bania sa delia materi6lydo tried obrobitelhosti1 aZ20, pri bniseni 1 aZ 10.

Obrobitehosfje danddisloma pfsmenom:
16b b - znarnen6,Zeje to ocel
16- skupinaobrobitelnosti
V skupine1 sr1materirdlys najhor5ouobrobitelnostou,v skupine20 s najlepSou.
Postupnoslod I do 20 je od najhor{ie obrobitelnjch matri.ilov k nailepiie obrobitetnfm.
Vjber najdastej5iepouZlvanlch materidlov s oznaienim ich obrobitelnostipodla druhu obrdbanian6jdete
v strojnickychtabufl<dch.

2.1.9. Nestojov6materialy
Zopakujti si z pmdho roinika oceletriedy 19 - ruistrojovdocele.
V Slovenskejrepublikesaposh.tpnevYetlq STNzouiladuji s normamiEurdpskejfinie. V prvom roin{ku sme
spomfnalioznaiovanieoceli.
Od reznej hrany - najd6leZitejlejdastini4stroja- zrdvisipriebeh,kvalita, produktivita aj hospod6rnostobr6-
bania.
Rezndhranamd bfl: twd6, pevnd,hriZevnat6,odolndproti opotrebeniuvplyvom trenia, md mat dostatodntl
tepelnriodolnost
Podla maximr{lnejteploty reznej hrany, pri ktorej si materidl zachovdpoZadovan6vlastnosti,rozli5ujeme
rezn6materidly:
- oceLnelegovana 'C,
200
- ocel legovan6rfchlorezn6 600 "C,
- spekan6karbidy 900 'C,
- keramick6materi4ly | 2OO"C (tzv. rezndkeramika),
- diamant1 200 'C.
Kvalitn6 ndstrojov6materii4lysri drah6.Vyr6bajrisa z nich len rczn6 do5tidky,ktor6 sti upevnen6na telese
ndsnojaz kondtrukdnejocele(obx 2.11).

Obr.2.11
 95

Zhrnutie:
Z nonnalizovanich aj nenormalizovanlichsridiastokvyrobime sfdiastky obrdbanim.
Pri obr6banivnikd rezn! klin ndstrojado obrdbanejsridiastky- obrobku a odober6triesku.
ObrdbaniemOZebyf rudn6 a strojov6.
Ndstroj m6Ze mafjeden alebo viac reznjch klinov.
Rezn! klin md podla pouZitia rdzny uhol (P), atim sa meni aj uhol chrbta (a) a uhol dela (/. Velkosti
jednotlivlch uhlov rezn6hoklina majd velkli vplyv na obr6banie.
Pri obrdbanirozozndvame - hlavnj reznf pohyb, kto4t mdZebyt' rotadnll alebo priamodiary,
- vedlhj5i reznf pohyb, posuv a prisuv.
Odpor materiSlu pri odrez6vanitriesky prekondvareznd sila:
F"2+Fr2+Fr2 tNl
Najviidlia, a preto najddleZitejiiaje tangenci6lnasila F, .
Reznj odporp - je odporpri rezanf.
Fz
S - priereztrieskylmm'z]

Pr6ca, ktord vznik6 pri rezan| a trenie n6stroja medzi obrobkom a trieskou, sa meni na teplo.
Znihtjeme ho chladenim a mazanim.NajpouZivanej5iesrl rezn6 kvapaliny (emulzia z vody a oleja).
Pracovnj dasniistroja po bnisenie sa vol6 trvanlivosf 7. Srldettrvanlivosti n6strojaje jeho iivotnosf.
Na kvalitu obrdban6hopovrchu a na hospoddrnosfa efektivnosf obrdbaniamajri vplyv rezn6 podmien-
ky. Sri to hlavne: reznrirfchlosf - r fm.s I . mm.s I j.
posuv nhstroja - s [mm],
prisun hlbka rezu - ft [mm],
reznd prostredie.
Obrobitelhosfje sdhrn vietkych vlastnostiktord sa prejavujf pri obr6bani.Zdvisiahlavne
od materidlua sposobuobrabania.
Ndstrojov6 materiily sf : kovov6 - ocele legovanda nelegovan6,
- spekan6karbidy,
nekovov6 keramick6materi6lv.
syntetickematerizily.
diamant.
Reznf odpor, trvanlivost rezn6 podmienky, obrobitelhosf,drsnosti povrchu pri jednotlivlch druhoch
obr6bania,rezn6 mati1ly n6jdemev strojnickych tabulkech.

Otdzky, rilohy a rivahy:

1. Ntijdite y strojniclcychtabulkdch triedy odpadu: oceli 1l 700, 16 240, liatiny 42 253l, 42 2303,
tailcjch nel.eleanjchkorov 42 3212, 42 3016, lhhbjch neieleznich kovov 42 1400, 42 4201.
2. Ntijdite I strojnicldychtabulkrich,akrt najmeniiu drsnosf m,ieme dosiahnulpri stistruieni vonkaji[ch
valcovjch pl6ch, stistruZenidier frdzovan{ rovinnjch pl6ch, briseni rovinnjch pl6ch.
3. Vymenujte,ktord podmienlcymajfi vplyv na obrdbanie-
4. Akd budrt rezndpodmienlcy(v.s)pri pozdlinom vonkajSomhrubovani (stistrul.eni)sristrulnfclqm
noiom P20, stiiiastlcys priemerom 30 mm, h = 3 mm, ked'je obrobitufnoslmateridlu l4b.
5. Pri srtiiastke z predchddzajicej ilohy chcemedosiahnul drsnosl 1,6. Mrime k dispoT,iciihladiaci n6i
z rjchloreznej ocele s polomerom ipiib noLa 1 mm. Akd rezndpodmienlcym6ieme nastavif na obrd-
bacom stroji?
6. Stanovteobrobitelnostmrikkej ocele I2 060 pre brtisenie.
7. Ktord z ocel[ triedy 12 md najlepiiu obrobitelhosfpri brrtsent?
8. Nrljdite v strojnfclqch tabuktich, alcj md byt pridavok na obrdbaniepri sistruZeni na hrubo, ked'mti
siiiastka priemer 120 mm, dliku L<100 mm.
9. Alcj reTnj odpor budepri obrdbani hlin{ka pri posuye 0,I mm a ploche tiesky I mm2?
10. Ndjdite I strojnicl{ychtabulktich nistrojovd materidly a shiste charakterizoyal ich hlavnd ylastnosti.
11. PorottnajteIivotnost upichovaciehonoia so Zivotnosfoukotiiovdho nola z tab. 2.2.
 96

2.2. Obrdbanie
Ako sme sa udili v predchddzajdcejdasti,obriibanieje sp6sobvyroby siiiiastky postupnfm oddelbvanimpre-
byloi;neho malen ir\u z po\o-vj'robku.
M6Ze byf rudn6 a strojov6.
Kaidd ruind obrdbanie mdie byt'Tmechanizovand.

2.2.1.Rudn6obrabanie
Najpoulivanejiie j e: sekanie,
deleniemateridlu - strihanie,
- rezanrc,
rezaniezdvitov.

Sekanie
Ntistroje - sekdie mttjit jeden rezrj klin a r0zny nar (obr 2.12).

Obr.2.12

Delenie materiilu
Strihanie
Je to deleniemateridlu dvomaproti sebesa pohybujticimi noimi (reznjmi kLinmi).
Ruine sa strihd tenlc!plech. Hrubd plechy a tyie sa strihaj na pdkovjch noiniciach (obr 2.)3).

//

Ht*.*',-

&

Obr2.13
 97

Rezanic
Je to oddeloyaniemateritilu otloberanim mal'jch triesok. Ncistrol,pila, md t,ela rezn'fchklinov (obr 2.14).
M6ie maf nar pilovdho ltstu alebrt kofuia (obx 2.15).
pri ruinom rezani sti zuby striedayovyhnutd,aby vo vzniknutejdrdike nedrhli (obr 2.16).

Obr.2.14

Obr. 2.15 Ohr.2.16

Rezaniezdvitov
Na ruinti vlrobu vonkajiich aivitov skrutiek pouliyame zdvitovrt ielusf (obr. 2.17), na vnitorn-! zdvit pre
matice z.(i",itn[k(obr 2.] 8).

zavitovadefust

Obr.2.17
98

\F
tul tEl
lEl
ra/ /

@
\.__,

Obr.2.18

Postuppri ujrobevn tomdhoztivituje mdzomenjna obr 2.19

n
t{
r--t---'\
V
-r9 r.
m
vr'tanieotvoru ztazeniehten Dostuon6rczaniezeviluzevitnikmi

Obr.2.19

Na obr 2.20je sada ndstrojov na rezaniemetric$ch zrivitovM3 ai M12.

Obr 2.20

1.3.2. S0struienie
SristruZenimvyri4bamesridiastky:
- s valcovfmi plochami (vonkaj5imi, vnftomllmi aj kuZelovjmi),
rovinnlmi plochami,
- tvarovyni rotadnymi plochami (vonkaj5imi aj vnftornfmi) (tab.2.2).
Hlavn! reznl pohyb je rotadnl. Vykon6va ho sridiastka.
Ndstroj, sdstruZnickyn6Z, vykon6va vedlajii priamodiarypohyb (tab. 2.3).
Stroje sa nazjvajf sfstruhy.
 99

Tah.2.2
 Srtstrulnicke noLe
Su normalizovan6
STN.Zrikladn6drthy si v tab.2.3.

Tab.2.3

preca noz nazov

uberacin62priamy

zapichovaci
n6Z

uberacin6Z
delny

vnftorn]iuberacln0Z

S struhv
Najdastejsiesa pouZivajf hrotov6sristruhy(obr.2.21).Sridiastkysri upnut6v skludovadte,
dlh6 stdiastky
bivajf upnut6medzihrotmi.Velkosfsristruhusa uddvanajviid5impriemeroma najvidSoudiZkousridiastky,
ktordsadd na stroji obrobif.
 101

na vretene
skfu6ovadlo prie6nysuport
nozowdrziak
l6Zko ,konik

pozdiZnysuport

Obr.2.21

s velkfmi priemermisapouZivajfzvisl6sristruhy- ka:]osely

faZkfchsridiastok
Na obrabanie (obr 2.22).

priednik

supon

Obr 2.22
 l02

Revolverov6slistruhysa pouZivajrina vfrobu jednoduchjchsridiastokv s6riovejvjrobe. VSetkyn6stroje

potrebn6na vjrobu sridiastkysri upevnen6v revolverovejhlave. Postupne,automaticky,prechddzajrido pra-
covnejpolohy.Dutfm vretenomprechddza tydovypolovjrobok(obx 2.23).

revolverovA
hlava

Obr 2.23

vfrobe sapouZivajriautomaty.Sripodobn6revolverovfmsfstruhom,alemajf automatizo-

Vo velkos6riovej
van6vbetkyrikony.Sti vjkonnejSie.

Uninanie na stistruhoch
uplnajrido univerz6lneho
Pri sfstruZenisakrdtkeobrobkynajdastejSie ktor6je naskutkovand
skludovadla,
na wetenebbr. 2.24).
Dlh5iesridiastkysam6Zuupnrlfdo skludovadlaa opriet'o upinacihrot v konku (obr 2.25).

Obr. 2.24 Obr 2.25

Dlh6 srldiastky,ktor6 neobr6bamena vonkajSejplochepo celej dlZke,upinamemedzi hroty (eden hrot je v

koniku, druhj upnemedo vretena)(obr.2.2Q. Ako pripravokpri prenoseknitiacehomomentusapouZlvaun65a-
cie srdce.
 10 3

unesacie
srdce

Obr. 2.26

2.2.3.Fr6zovanie
Fr6zovanimsa obrdbajrirovinn6 plochy, vyrdbajripriame aj skrutkovdZliabky,ozuben6koles6,zrdvitya in6
(tab.2.4).

Tab.2.4

rovinn6plochy

zavily
 ro4
Hlavn! reznf pohybje rotadny,vykoniivaho n6stroj.
Nistroj je frdza s viacerymi reznjmi hranami.
Obrobokvykon6vavedlaj5iepohyby,ktor6 sri viid5inou priamodiare.
Stroje sanazfvajf frlzovacie stroje- fr6zovadky.

Frdzl
Ako smesi uZ v rivodepovedalt,fr6zamd viacrczn'fchhrin.Rezn6hranym6Zubyf umiestnen6:
- len na obvode,fr6zujemeobvodomndstroja.Typickym predstavitelomje valcovdfr6za
(obr 2.271
- na delea na obvodendstroja,sf to &ln6 fr6zy(obr.2.28).
Ked srihlavn6rezn6hranyna dele,frezujesado hibky lobr Z.ZSa\.
Ked sf hlavndrezn6hranypo obvode,fr,6zrjesaplo5ne(obn2.28b).

Obr 2.27

Obt. 2.28

Podlhspdsobuupevnenia rozozndvame fr6zy stopkovda n6strdn6.

Na fr6zovanieveftlch rovinnjch p16chpoli,ivame frlzovacie hlar.y so vsadenly'mi
noZmi (obr 2.29).
Frdzy si t'yrobendz ndstrojovejocele,alebo maji rexnddoitiilcy z kvalitndhorezndhomateridlu a telesoz
konltrukinej ocele,naprikladfrdzovaciehlavy na obr. 2.29.

Obr.2.29
NajdastejSiepouZ|vanl fr6zy sti v tab. 2.5.
 105

Tab.2.5
106

Frdz.ovadk!
Fr6zovaciestroje (fr6zovadkyalebo fr6zky) rozli5ujemepodlh polohy osi otddaniavretena:
- zvisll (obr 2.30a),
vodorovn6(obr.2.30b),
- univerz6lne (obr 2.31).

o)
Obn 2.30
 l07

zvisl6vreteno

Obr.2.31

Uninanie na frdzavai kdch

Pri fr6zovanisa obrobky najdastej5ieupinajf na st6l do zverdkov(obr. 2.32), alebo pomocoufpiniek
(obr 2.33).Pri vfrobe ozubenfchkoliessapouZivadeliacipristroj(.obr.2.34).

,t
Obr. 2.32

Obr-2.34
 108

, 2.2.4. Vftanie,vyvftavanie
Vftanim sa zhotovujri diery do pln6ho materi6lu,robia osadeniapre hlavy skrutiek.
Vyvftavanim sa zviidiujri uZ existujrice,hlavne dlh6 diery (predliate,predkovan6a pod.) (tab. 2.6).
Pri vftani je hlavnf reznf pohyb rotadnf, vykon6va ho nistroj,
Ndstroj je vrtik (vyhubnik, vystruZnik).Obvykle m6 dve a viac reznfch hr6n.
Stroje sa nazfvajri vftadky.
Pri vyvftavani je hlavn! reznf pohyb rotadn!, vykondva ho ndstroj.
N:istroj je vyvftavaci nOZ.Je upevnenf vo vyvftavacej tydi, ktord rotuje. Ostatn6pohyby, posuv pozdliny a
priedny a ot6danie,vykondva obrobok.
Stroje sa nazfvajir vyvftavacie stroje.

Tab. 2.6

Vftanie, vyvftavanie

skrutkov\ivrtak

vftaniedier

osadenia

vihrubnik

vyhrubovanie vystruzovanie Wstruznik

, vrtanie
presn6diery

> vyvftavanie
 109

Vftaikv
Rozozndvame ich podlakon5trukciea velkostipriemerudier,ktor6sana nich dajf vftat:
- stolov6(dierydo a 16 IJlm),
- stipov6(1Loa 40 mm) (obr 2.35),
- stojanov6( do z 80 mm) (obr.2.34,
- otodn6radi61ne,pouZivajfsana vftaniedier do faZkjchobrobkov(obr 2 3D,
- univerziilne,
- Speci6lne.

-S**-

vretennik
fr,
t;
vreteno

pracovnfst6l

stlp

zekladoveplatia

Obr.2.35

stojan

Obr. 2.36 ObL 2.37

 prestavitefnli
stojan

pracovnY.,rl
\ i

Obn 2.38

Vlvftavadlc.v
Najdastej5ie sapouZivajfvodorovn6(obr 2.38).Vyvrlavacin6Zje upnutj priamovo vretene,alebovo vyvf-
tavacejtydi, ktorejjeden koniecje uloZenlivo vretene,druhylna pomocnomstojane.NOZrotuje a vedlajsie
pohybyvykon6vaobrobok.

Uoinanie na vftailedch a vyvftavaikdch

Obrobkysriupinan6pomocouzverdkova ripiniek.Prikladsady(piniekje na obr 2.39.
Na obr 2.40vidite saduskrutkovicovfchvrt6kovs povlakomz titiinnitridua saduz6hlbnikov.

Obr 2.39 Obn 2.40

 111

2.2.5. Brisenie
Bnisenimsadokondujripovrchy srldiastokaleboostriarezn6n6stroje.Dosiahnemenim presn6rozmerya kva-
litnj povrch(tab.2.7).
utivni rezni pohybje rotadnj a vykondvaho nastroj.vedlajSipohybvykonSvaobrobok.
N6strojje brusnykottid.
Strojesrlbrdsiacestroje- bmsky.

Tab.2.7
 l12

Bnisne kofiide
Sf zhotoven6z bnlsnychzm spojenllchspoji-
vom. Zm6 mOZubyf prirodn6,viii5inou sri v5ak
vyroben6synteticky.Brusnykotridje mlohoreznf
n{stroj (obx 2.41).Opotrebovan6
zmd sa vylamu-
jri. Kotfde majri r6zny tvar Sf v strojnickych
tabulk6ch.
Obr 2.41

Bniskl
Bnisky rozozn6vamepodlapouZitia:
- bnlskyna ostrenien6strojov,
- obr6baciebrfsky:
. na obrdbanierovinnjch pldchs vodorovnylm
(obr 2.42),alebozvislfm vretenom,
. na obrdbanie -
rotadnfchpl6ch hrolove@br.2.43) alebobezhrotov6,
. univerzdlnebnsky (obr 2.44),
' Speci6lne.

brrsnykotfd

pracovnist6l

Obr 2.42

pracovnlivretennik

@
'
brriciacivretennik
Obr 2.43
 11 3

bnjseniereznichhrin lr6zy brfseniezubovoilov6ho

kotf6a

plochy
br[senierovinnej bnisenievnttornejplochy

Oht.2.44

Upinanie obrobkov na br skach

Pri rovinnombniseniviid5inouelektromagnetick6,
v zverdkocha fpinkami.
Pri bnisenivalcovlchpl6chje alebopomocouupinacichhrotov.
obrobokupnutf v skludovadle
 lt4

2.2.6. Hoblbvaniea obreZanie

Hoblbvanim a obrfZanim sa vyr6bajf hlavne rovinn6 plochy.

Hoblbvanie
HlavnlT reznj pohyb je priarnodiary vratn)t (spAtn),pohyb n6stroja je nichlejfi). Vykondva ho ohrobok'
VedlajSipohyb vykon6va ndstroj
Ndstroj je hoblbvaci n6L.Podobd sa na sfistuiniclcy n6i.
HobLovanimsa obrdbajrive1k6rovinn6 plochy (obr 2.45).

ObrdZanie
Hlavnf rezny pohyb je priamodiaryvratn! a vykondvaho ndstroj.Vedlaj5ipohyb vykonfva obrobok. N6stroj
je obrdZaci.nOZ. Poclobdsa s struintckimu noiu.
ObrdZan(m obriibajii men5ie rovinn6 plochy alebo tvarov6 priame plochy. Na obr 2.46a je vodorovnd
sa
obr{ianie, na obr 2.46b zvis16obrdZanie.

Obr 2.45

o)

Obr 2.46
 115

Hoblovadkv
Hoblbvaciestrojeblvajf jednostojanov6 a dvojstojanov6(obr.2.471.N6Z alebonoLe(natazmdZepracovaf
je vo
aj viac noZov)sriupevnen6v supor;, ktorli je vodorovnepohyblivf na priedniku.Priednik prestavitelni
zvislomsmere.

priednik
suPod

. nOZ

pracovnY
stol

Obr.2.47

Obrd{aib
a zvisld
Obtei.aciestrqe rozoznavamepodlb pohybu Smfkadla, v ktorom je upevnenf ndZ: vodorovn6
(obr 2.48).

pracovn)7
stol

Obr. 2.48

Uni
Obrobky sa upinaji pomocou zverdkov a fpiniek.
 116

2.2.7. Prelahovaniea pretledanie

Je to trieskov6 obrdbanie, ktorym sa zhotovujti presn6 vndtom6, pripadne aj vonkaj5ie tvarov6 plochy
bbx 2.49\.
Hlavnf reznj priamoiiary pohyb vykondva ndstroj. Obrobok stoji, je upnutyfdo pr(pravku.
Pri pretahovanije n6stroj fahany,pri pretl6danitladen! (obx 2.50).
N6stroj je prefahovacialebo pretl6dacitff.

@I
/t-\

A
\z w
Obr 2.49 Obt. 2.50

Prethhovacie. oretldt acie tf ne

Majf viac reznfch hriln, zubov. KaZdli dhl5i zub je o niedo viidji (vy55i) (obr 2.51). KaZd!,zub tak odoberd
triesku. Na obrobenieplochy preto stadijedno pretiahnutiealebo pretladenien6stroja.

obrobok

Obr.2.51 Obr. 2.52

Prefahovaciea pretl6dacietfne sri drah6n6stroje,preto sapouZivajriv s6rioveja hromadnejvlrobe (obx 2.52).

Zhrnutie:
Obrribanieje sp6sobvjroby sridiastky postupnymoddelovanimprebytodn6ho materidlu triesky.
M6Zebyf r-udn6 a strojov6.
NajpouZivanejiie rudn6obr6banieje sekanie,deleniemateriiilustrihanima pilenim, rezaniezivitov.
noZnice,pilov6listy a kotride,ztvitov! otk6 a zivitnky.
Ndstrojesf sek6de,
Prehlhdstrojov6hoobrdbania je v tab.2.8.
 tt7

f -c
E-.o
.oS
.oo
>=
(!
,N i; -
.r!)
E
o
o
o-{)
(IlF
t=
-c
a
a
q)
{)-c
=x
| :o >Y.:< <.) o E
E
i
!
v-=
E;
!= og'P
'E
-
o
z
o ;;
o-
{)
(!
o- {)6'
3 ^ '(E-' c
:-: .c) rv .d'if
o
o 't .o 6n
-_v N > -c o xt, I
o oo
=>
.9 o
i :6'
v:
>9-$ E {) >+i
>c .o
\o
..'r O ..9 o
c :x
e>
9(g
c .c *sog
3 (d c '5
.a
x E .(g o
o
)o
.i 'p'
d
0
:E
't
Y
Y
-o
a
.t6 Y
o
-o c)
.E
c
-o
o
-o
.i
o-
ix
ii t
j::
.9 .c
:i 6.
ii
:.I
o (g
o
att
o
o-
ii t,
:
ti o
o-
io:
:!- j
:ci 'd 'p' ta
o
'd 'd
o Y t
!(Ei .(s .o \(E .(g
rsi Y .(g
c C c o c
loj
i- 1
trr -
.(n
-(! -
.q
iol c c )cl
c
o
$i ct (5 o (! (!
E E E
6l
ai o E I 6 .(6 o .(s
F] o-
R:
E: (! (! (d (5
E: (s )o
o (ll (s
E
f (5

N
(!
.E
e a
\f )N
'E ts.(!
l,t .o o
&,i YO-

Ei )N )N
a-

tl <o \] (O .--i ftr

Ei
E.l (d
o
)N N .(! (d
EI io
c
\q)
(6 o
Ei .t NE
;:
ti _6

.9 .9
.o .9 .g .9 .9
c C o .o c(! c
C)
,N
(s d
C)
o o.(s
)N
:l o o I-o
pN
.f {d
-o so 9
o-
o
G
118

; tilohy a rlvahy:
1. Ndjdite v strojniclqch tabulkdch oTnctiovanie s strulnickych noZov.
2. Preio sfi na ielustiach uniyerzdlnehoskluiovadla stupneT
3. Abj je hlarj ree$ pohyb pri jednotliujch druhoch obrdbania?
4. Ako sa nazivaj ndstrojepri jednotliujch druhoch obnibaniaT
5. Keby sme chceli vyrobif drdlku tvaru T, ktorj sp1sobobrdbania a alcj druh ndstroia by sme zvolili?
6. Ndjdite v strojnfclqch tabulkrich frdzy.
7. Ntijdile v strojnicltych tabulktich nary bnisnych kotiiov.
8. Abj druh strojor) by ste zaradili do linlcy v hromadnej vjrobe?
9. Ako sa vyrdbajrtpresny'otvory, napr O 20 H8?
10. Ako vyrobimevonkajiiu a yn tomrt kuielbwi plochu?
ll. Navrhnite spdsobujroby jednotliujch oznaien'jchpl6ch na s iiastkach na obr 2.53.
Musia byf rovnakr' vletlq ndvrhy spoluiiakov? Podla a$ch krit4rit by ste yyberali opttmdlny ndvrh?
12. Co mysltte,ako sa dd vyrobit'onor v hlavni dela?
13. Na obr 2.54je strojiek na strihanie ceruziek.Kde by ste zaradili jeho ndstroj v tab. 2.6?
14. Ked'sme u zubndholehira, hovor[me,ie ruim ,,vfta zuby'. Ako by ste sprdvnepomenovalijeho iin-
nosf? Postupujtepodla definiciejednotliujch druhov obnibania.

I
%:

Obr 2.53

Obr.2.54
 119

2.3. Obriibaciestroie pre automatiziiciuvfroby

(21,s,54),,Pruttbjujvojyoblastindstrojovanevyhnutnosfaplihiciemodemlchtechnol1gii,pr{sneekolo.
strojoy SLihlavnd trendy vo v'jvoji
gickd a bezpeinosfuanormy, stale st pajic"e ndrolcyuiivatelbv-obnibacich
protichodndpoiiadal)Ly na astnostiobrdbacich stroiov'
Technol1gieobnibania. Tietofaktory -oiri iorto u"f*i
moinost'ouaptil<dcierlch naimoderneii{ch techno'
Na jednej straneje yyZadoyanaio'najvyiiia pro1uktivita s
virobe univerzilnosf zabezpeii
;Bit;r', druhej stmne vysokd univirzrilnoif. V dneinei takmer malosdriovei
sp\sobmi. Dalej sa od v'i.robcovpoia-
jednoduchdopracoyaniesiiiastok iasto fiplne odliinlmi technol'giami.a
a spliiajficeprisne bezpeinostndnotmy' ktord
duji ioraz kvalitnejlie stroje zaisfujice vysoki mieru bezpeinosti
maji byf pokial' moino io najlacnejYiea maximdlneeko-
ztirotei disponuji io naiviisou itt,otnosfoua srtiasne
logickd.
devtifdesiatychrokov minuldho storoiia a sk6r'
Dnes u|. klasickd obrdbacie stroje, ktord sa zrotliti zaiiatkom --
nie si vld.y schopndcelkom ttyhoviefttiettcim timto poiiadavldm
postupov v priemyselnej Naj-
Automatizdcia vlroby je zavedenie alebo pouZitie samodinnlTch .vjrobe
jednoduchsiesauplatiujevhromadnejvjrobe.PretoZevpriemyselnfchStStochjestrednos6riovdamalos6rio.
tejto oblasti. zautomatrzovame
priblizne nu.irouni g0 7o,je potrebn6 zavldzal automatizaciuaj do
"lr."u^ z nastavovania reznich podmienok a manipulS-
pracovn6hocyklu vychiidza z rrua"niu potot y a drdhy n6stroja,
"a s obrobkom.
cie
z hladiska vliroby'
Najprv si definujemedruhy pouZivanlichobrdbacichstrojov

stroie
2.3.1.Obrribacie
Univerz6lnestroie
jednuoperiiciujednim nastroJom'
univerziilnestrojev urditomokamihurobiaiba
Automaty a Doloautomaty
Automatysristroje,ktof6automatickyvykondvajirjednotliv6pohybypriobr6banijedn6hoobrobkuatiesa
bezzmenyopakujrlpriobr6banidal5iehoobrobku.PouZivajrisavhromadnejvfrobe,hlavneprivfrobedrob.
rikony:podavanietydov6homateridlu,upinanie,vfmena
,po.ior*i"r, sfdiastok.Majri zautomatizovan6 prog-
"y"f
ndstrojovpootodenim hlavy,posuvndstrojovdo z6beru.Pracujripodl'avoprednastaven6ho
revolveroriej
ramupomocouvadiekanal6zok-(tvrdfprogram)alebopomocouelektricklchspinadov,kopirovania,alebo
dislicov6hoodmeriavaniadrany(miikkfp,og.u.).Poloautomatymajfautomatizovan6lenniektor6dinnosti,
napr pod6vaniea upinaniemateri6lu'
.Iednofielov6stroie
Jednoidelov6strojeobrdballivjrobkycharakterizovan6rozmermi,tvaromapodobnfmindrokminaobr6ba-
oper6cii(obr.2.55).
cie operiicie.Ich cieiomje najednoupnutieobrobkuspravifdo najviac

Obr 2.55
 r20
Jednotidelovystroj ma: viac pracovnjch vretien, viac pracovnlich miest, Specirilneupinanie, v5etky funkcie
automatick6a pod.
Vyhody: v?id5iavjkonnosf, men5ipodetpracovnikov,zabeni menej miesta,presnejSiavllroba, meniie vjrob-
n6 n6klady.
Nevfhody: velkd nadobridaciacena,komplikovanii prestavbapri zmeneoper5cii alebo druhu vjrobku.
Stavebnicov6jednoridelov6stroje majri vfhody jednoridelovylchstrojov a zirovei odstraiujri ich nevjhody
pouZitim typizovan!ch a normalizovanlch konStmkdnlichskupin (obr 2.56).
Majf uZ urdini mieru pruZnostia moZnosfprisp6sobifsa zmenenllmpodmienkamvyroby.

viacvretenova
hlava
vrtaciajednotka
otodnistol

vftacie vreteno

ohybnyhriadel'

m_
Obr.2.56

Cislicovoriaden6obrdbaciestroje
Cislicovo riaden6obr6baciestroje obrdbajrisridiastkyniektorou z technol6gii (srlstruZia,fr6zujrl, bnisia atdl).
Ich dinnosfje riaden6automatickyzadSvanimprftazov v diselnejpodobe z poditadov6hoprogramu (obr.2.51.
TerajSiedislicovo riaden6obrdbaciestroje- CNC (ComputerNumerical Control) srl plne automatizovan6,ria-
dend poditadom.Prikazom z programu sf riaden6pohyby sidiastok a aj n6strojov,zmenareznjch podmienok,
vjmena niistrojov atd'.
Vfhody: minim6lny vplyv obsluhy, a tfm vylddenie ch;lb, zarudendopakovan6presnos( pruZnost(zmena
vllrobn6ho programuje v zmenepoditadov6hoprogramu a v5imenen6strojov).
Nevfhody: vySSianadobridaciacena,z6vislosfod kvality programu.
Rozdiel medzl strojmi NC (Numerical Control) a CNC strojmi je ten, ie NC riadenie vykoruivalolen povely
zadand na k6dovanom mddiu (napr diemej ptiske). Riadiaci systdm CNC reaguje na spcitni signtil zo stroja,
pruine prisp6sobi opraty, tipravy a zdsahydo programu v priebehu obrcibania.Obrdbaci stroj je riaden! jed-
noftieloujm poiitaiom, ktorj je jeho s iasfou.
Popis pohybu stroja sa definuje v syst6mesfradnic. Najdastej5ieje to pravouhlf syst6msriradnic(O, x, y, z)
na obr 2.58. Rerilnepohyby na stroji zndzoriuj e obx 2.57.
 l2't

Obr.2.57

Obr 2.58
 t22
programua jeho z6pisv prirastkovomtvareviditena obx 2.59.
Prikladjednoduch6ho

zapis v prirastkovom
tvare
60
55 krok sArudnice
x v
45 +0 +40
40
+20 r0
115
+25 +5
+2O -tc

+0 -45
-80 -0
80
ObL 2.59

Riadiacisyst6mje srdcea mozogobr6bacieho stroja.Od jeho vyikonu,rychlostispracovaniad6t, Iahkosti

pri V
obsluhya programovania,spolahlivostia servisusme obriibaniz6visli. srivislostis tym sakvalita, richlost
a moZnostiobrdbaniapresfvajrimimo vjrobcu a menisacharakterpr6ceobsluhujfcehoperson6lu.

Obr6bacie centrd
Obr6bacie centr6sriCNC obrdbaciestroje,ktor6umoZiujrikoncentrdciu rdznychoperdciipri jednomupnuti
sridiastky.Napr. na frlzova1ke m6Zeme aj vftat, rezat zdvit a na niektorjch strojoch aj z viacer,.fchstr6n.
-
Obriibaciecentmmmd ziisobnftndstrojov ndstrojovrlzostavu,meraciesondy,pripadnetechnologickd hlavice
prene5tandardn6 oper6cie. centr6mdZubyf pouZit6prerotadn6alebonerotadn6
Obr6bacie sd'lrastky(obr 2.60).

Obr 2.60

Vlvoj obr6bacichcentierje zameran!na znilovanie zdvislostiod obsluhystroja.

Yfhody: znlienie pridavnylcha vedlaj5ich dasov,a tllm zqlienie produktivity, sk6tenie vfrobn6ho dasu
znlZenieni4rokovna pripravky(obr6basanajednoupnutie),zvfienie presnostivfroby, zjednodu5e-
sridiastky,
nie riadeni.avyrobn6hoprocesu,zvf5eniekultriry prScea prostredia,ekologickosfa zlepSenie bezpeinostia
ochranyzdraviapri pr6ci.
obr6baciestroje (BOS)
BezobsluZn6
Tietostrojepracujriautomaticky.
Riadiaobr6banie a navy5eriadiamanipul6cius obrobkami,ndstrojmi,tries-
kami a chladiacoukvapalinou.Vjrobky prichddzajrina obrobeniena technologickjchpalet6ch,n6strojesa
samodinne vymieiajri,chladiacakvapalinaa odvodriesky je riadenfpodlhvzniknutejsitu6cie.Hlavnouv)tho-
doubezobsluZnfch obrdbaclchstrojovje sristredenie
pripravnychpr6cdo rannejzmenya minimaliz6ciaobslu-
hv a dozoruv dal5ichzmen6ch.
 123

Z6kladomBOS je CNC obr6baciecennum.Obrebaciecentrumje doplnen6o automatizovanfvymenu

obrobkovzo zdsobnika technologickyich
palieta integrovanym(spojitfm)z:isobnikom n6strojov.M6Zebyf pre-
pojenj aj so ziisobnikomvfrobkov,nistrojov,pripravkova pod.pomocoumanipuldtorov aleborobotov.
Na obr 2.61jebezobsluZn6 obr6bacie centrum,ktor6m6refazov.jzdsobnfk s ndstrojmia viimennfkna vilme-
nu Daliets ndstroimi.

CNCobrabaciecentrum

Obr. 2.61

BezobsluZn6stroje m6Zu pracovaf:

ako samostatndvllrobn6jednotky,
- ako sfdasf pruZn6hovlirobn6ho syst6mu(budemesa to udil v nasledujicej dasti),ked je BOS
zaraden.!do toku inform6cii na frovni riadenia vyirobn6hoprocesus nadviiznosfouna medzioperadnf
dopravu n6strojov a vfrobkov.
BeZn6CNC riadiace syst6mynestadiaplnif poZiadavky,ktor6 vyplllvajri z bezobsluZn6hosystdmu.Riadiaci
syst6mbezobsluZnllchstrojov musi riadif viac procesovprebiehajricichsridasnea vzijomne ich zladif. Okrem
obriibania musi riadif aj pomocn6 manipuliitory, na ktor6 sa kiadd podobn6 ndroky ako na vretend strojov.
Riadiaci syst6mje zloZenimnezdvisljch riadiacich CNC syst6mov,ktor6 dokdZuspatnekomunikovaf.

2.3.2.Manipul6torya roboty
Slovo ,,robot" pnjknit pouiiL ieslcj spisovatel'Karel Capekvo svojej ditadelnej hre R.U.R. (premi|ra v roku
r921).
V stariom slovnfku cudxich slov ruijdemejednu z definfcii robotov: ,,Robotje automaL r,\rkondvaici zloiitd
operdcie,robiace dojem rozumovejludskej iinnosti" (10. s. 878)
Dnes ui aj mald deti poznajrt roboty.
Existujf r6zne typy robotov: priemyseln6,vojensk6, kozmick6, propagadn6,lekdrske, rcboty pouzivan6 v
dom6cnostiatd: Je vela r6znych definicii robotov, na naie ridely - priemyseln6roboty, pouZijemetrito definiciu:
- roboty sri zariadeniaschopn6vykon6vaf naprogramovan€pohyby a r.ikony,pripadnereagovat
a prisp6sobifsvoje pohyby vzniknutjm okolnostiam.
Manipul6tory srijednoridelov6zariadeniaovl6dan6dlovekom.Ak pouZijemeslovnik cudzich slov, manipuli-
toty str,,zariadeniana operaini a medzioperainfipolohu, pripadne orientdciu materidlu y uriitom sledemedzi
jednotlivlmi polohami" (12. s. 546).Ich definiciaje:
- manipuldtory si zariadenias dvojpolohovfmi pohybovfmi jednotkami, kror6 majf vlastny pohon
a riadenie.PouZivajf sa na automatickfioperadnf a medzioperadnrimanipuliciu. Pracujri podla
programu,v srilades dinnostbuvllrobnllch strojov.
 124

Na obx 2.62vidite priemyselnyrobotpri zvfrani karos6rieautomobilua opis hlavnychdastikon5trukcie

robota.Na zdpiistierobotovsaupeviujdpracovn6hlavice,tzv. efektoryktor6mOZubyf:
univerz6lneho
- uchopovaciepre manipul6ciua uchopenie,
- technologick6prepracovn6operdcie, napr.zvdranie,vftaniea pod.,
- kombinovan6 pre obidvepredchtidzajrice
dinnosti.

Obr 2.62

VyuZitiev priemyslesali5i podlastupiapriemyseln6ho vyuZi-

rozvojakrajin.V krajin6chs najroz5(renejiim
tim robotov- USA a Japonsku vidimeich vyuZitiena diagramoch na obr 2.63.

Japonsko
Obr. 2.63

jednotvdrnu a taZkf
Roboty a manipuldtorymajri velk6 uplatneniev5adetam, kde mdZu nahradifnebezpednri,
pr6cu.

vfrobn6 linky
2.3.3.Automatizovan6
Na zjednodu5eniepriice a zvllSenieproduktivity vznikali automatizovan6linky.
Automatizovan6linky sf r6zne typy stroiov alebo technologicklich zariadeni spojenlch pomocnfmi zaria-
deniami tak, Ze uskutodiujri samostatnei yrobny postup.Cinnost dloveka spodivav obsluhe,nastavovani,kon-
trole a fdrZbe. V stroj6rstvesf to montiiZnelinky, a najm?iobrebacieautomatick6linky.
Podl'ausporiadaniam6Zu byt' linky:
s pevnou viizbou medzi strojmi (obr 2.64a). Po ukondenipr6cenajednom stroji posttipi obrobok
k dhl5iemustroju,
s pruZnoumedzistrojovouvdzbot (obr 2.64b). Obroben! vfrobok prejde do zdsobnikadhl5iehostroja.
Poruchy a rozdielne obr6baciedasymenej ovplyviujri dinnosfnasledujricehostroja,
- viacprridov6linky (obx 2.64c),
- linky rozdelen6na riseky (obr 2.64d). Medzi jednotlivfmi risekmije z6sobnikobrobkov na dalSie
operdcie.
 125

I strol

f z6sobnikobrobkov

Obt. 2.64

Automatizovan6 linka m6 tietoprvky:

- obr6baciestrojeroznychtypov- Specii{lne kon5truovan6 predanrilinku, stavebnicov6jednofdelov6,
poloautomaty, automaty,obrdbaciecentr6a pod.,
- dopravnjsyst6m,ktory zabezpeduje premiestiovanie obrobku,zaisfujejeho ot6ianie,zhromaZdbvanie
v z6sobniku,odsuntriesky atd'.Najdastejsie sri to z6vesn6dopravniky,valdekov6a refazovd
dopravniky(budemesato udit vo Stvrtomrodniku).Na ostatn6dinnostiokremdopravysapouZivajf
manipul6torya robotY,
- riadiacisyst6mna zosiladenie,kontrolu'signalizdciu, reguldciu,riadeniea pod'
Konk6tne pri dopravemusi riadit' a zabezpe(it:vybratieobrobkuzo stroja,jeho preloZeniena dopravnik'zo-
brat'obrobokz dopravnika,zaloZifho do nasledujfceho stroja.
po predltanitejto dasti si iste uvedomujete,Ze automatizovan6vllrobn6 linky sri pouZiteln6na hromadni a
vyrobu.Sri;ednofdelov6alebolen m6lopruZn6na zmenuvfrobn6hoprogramu.Ich vyuZitelhost
velkoseriovr.i
sazvfsi zaradenim dislicovoriadenjchobrSbacich sfojov do linky. Dostdvame zo sp6sobov
satak k d'alsiemu
-
a|ltomatizlcieviroby k pruZnim virobnim syst6mom.

2.3.4.Pruin6 vr,irobn6syst6my
pruZnj vjrobnj syst6mtvori sfstavapracovnjchprostriedkov geometricky
a dinnosti,ktor6vyrr4bajrl podob-
n6 vfrobky (napr.automobily,ozuben6kolesd).Ekonomick6vfsledky sridobr6 pri pruZn6ho
pouZiti virobn6ho
syst6muna virobu sridiastok ndrodnichna presnost.
Prvkycharakteristick6 pre pmZni vyrobnysysbmsf:
- priameriadenievirobn6hoprocesupoditadom(podasviroby)'
- plne automatizovan6 technologick6pracoviskiis manipuldcious vjrobkami a ndstrojmi,s kontrolou'
bezrudnjchzrisahovobsluhY,
- plne automatickd dopravaa manipuldcias obrobkami,
- automatick6 pod6vanieinformdciio pr6cisystemu,
- dinnosfdlovekaje obmedzend na pripravua kontrolu.
PruZn6vlirobn6syst6myobsahujtitri podsyst6my, ktoresf vzdjomnezivisl€"
l. vjrobn6 zariadenia(technologickfpodsyst6m) - obrfbaciecentr6,CNC stroje,Specidlne stroje'
nSstrojevloZen6v n6strojovejzostave,s prislu5nim qimennfm zariadenim,
2. tok marerielu(dopravnfpodsyst6m) - medzioperadn6 doprava,manipuladnisyst6mk doprave,
skladovanievyrobkov,polovfrobkova vSetkichpom6cok,trieskov!odpad'
3. spracovanied6t - sledovaniea riadenieviroby
 126

Trendomje navrhovaftak6pruLn1v'lrobn6syst6my,ktor6 si vyZadujrilen minimiilnydozordlovekaa ktor6

umoZiujf plynulj prechodna vfrobu in6hovyrobkubezvelkychfinandnychpoZiadaviek. Predstavujfridinnl;
prostriedokna zvysovanie
produktivitya efektivnostivllroby.Na obr 2.65viditesch6muautomatizovanejlinky
na vfrobu automobilov.

Obr. 2.65

Na priklade technilcy CNC a jej vyuiitia 4istime, ie remeselnd iinnosl obsluhy strojor ustupuje. Do popredia
prichtidza programovanie,diagnostikovanieponich a rtdriba zariadenf.Pracoynici musiaprispdsobovaf svoju
kvalifikdciu ioraz tyiiim ndrokom. Udrl.af krok s v'jvojom je moind len sttilym vzdeldvanim vo svojom odbore.
Tak ako do vietbjch ohten{, prenifui vjpoitovd technika zdvratnim tempom aj do technol6gie obnibania.
l)uifva sa na konitrukciu (CAD - ComputerAided Programming), na pldnovanie a riadenie vlroby (CAPP -
Computer Aided Process Planning), na spracovanieprogramov pre ulrobnd stroje (CAP - Computer Aid.ed
Programming),na automatizovandriadenie ujroby na dielenskej rovni, iislicovd (numerickd)riadenie strojott,
dopraty, skladovdhohospoddrstva,materidlu n pod- (CAM - ComputerAicled Manu-facturing),pldnovanie a
riadenie vjroby z hladiska kapacity podniku (Production Planntng Systems),na poiitaiom riadeni akosf na
vietlcjch stupiioch ujroby (CAQ - ComputerAided Quality).
Tieto podsyst€my tvoria ltrukfiiru sjstdmu CIM Computer Integratet Manufacturing. Je to jedna databdza
obsahuj ca vietlcy fuita pre manaidrov, konitruktdrov, technoldgov,obchodntkoya cLaliieriadiace a vjrobnd
zlollq podniku.
Rozi[renie CIM o obthodno-ekonomickiiinnosti (marketing,ndkup, odbyt, tiitowtctvo, fahrtry dtd:) sa vold
CIE (ComputerIntegrated Entet?rise).
Initalfuia takdho riadiaceho systdmuje velmi ndroind aj iasovo, aj finanine.
Na obr 2.66 vidfte simuldciu
plnenia formy na vysokotlakove
odlieyanie (CAD). T\imtospdsobom
sa dnjfi odhalif potencidlne chyby
v futnitrukcii. Na obrdzku vidiet'
chybnd napiiianie vtokol)ej s sta,y.
Vzduch, ktor! zostane uzanoreni v
tejto oblasti, je vtlaien'! do odliat-
ku, a tak zvyiuje jeho neZiaducu
Obn 2.66 pordznosf.
 127

Zhrnutie:
Automatiz6cia vjroby je zavedenie alebo pouZitie samodinnllch postupov v priemyselnej virobe.
Pozostdvaz riadenia polohy a dr{hy nfstroja, z nastavovaniareznjch podmienok a manipulfcie s ohrob-
kom. Vo vy55ich5t6di6chsa k tomu pridiiva automatizovanievfmeny n6strojov,manipul6cias polovfrob-
kom od skladu aZ po konedn! vfrobok, automatizovaniekontroly, odsun triesok pri obriibani.
Stroje pouZivan6 na automatizovand vfrobu:
Automaty a poloautomaty automatickyvykon6vajrijednotliv6 pohyby pri obrdbanijedn6ho obrobku
a bez zmeny ich opakujri.
Jednoriielov6 stroje - ich cielbm je na jedno upnutie obrobku urobit' do najviac oper6cii. Obr6bajf
vijrobky charakteristick6podobnymi nilrokmi na obrdbacieoper6cie.
Stavebnicov6 stroje skladajri sa z vymenitelhfch typizovanych a normalizovanfch konitrukdnich
skupin.
eislicovo riaden6 obrdbacie stroje CNC - majri automatickyriadenridinnosf,a to zadlvanim plikazov
v diselnejpodobez poditadov6hoprogramu.
Obrribacie centrd - sri zoskupeniaCNC obribacich strojov, ktor6 umoZiujd koncentriiciu r6znych
oper6cii pri jednom upnuti sridiastky.
BezobsluZn6obriibacie stroje (BOS) - pracujri automaticky,riadia obrdbaniea navy5eriadia manipu-
ldciu s obrobkami, n6strojmi, trieskami a chladiacoukvapalinou.
Manipuldtory a roboty - manipuliitory majri dvojpolohov6 pohybov6jednotky s vlastnim pohonom a
riadenim. Rudn6 manipuldtory srijednotidelov6zariadeniaovl6dan6dlovekom.
Roboty - zariadenias naprogramovafmi pohybmi. DokiiZu reagovat'a prisp6sobifsvoje pohyby vznik-
nutym okolnostiam.
Automatizovan6 linky - r6zne typy strojov alebo technologickych zariadeni spojenych pomocnymi
zariadeniamitak, Ze uskutodiujf samostatnevlirobn! postup.
Pruin6 vfrobn6 syst6my - vyrdbajf geometrickypodobn6obrobky.Majri plne automatizovan6tri pod-
syst6my,ktor6 sri vz6jomne z6visl6: vfrobn6 zariadenia,tok materi6lu, spracovaniedit.

Otinky, rilohy a fvahy:

1. Ako podla vtiiho ndzoru ovplyvfrujezavridzaniev'j,poitovejtechnilcydo vitrobyprofesie obrdbatov a
ako profesie technikov?
2. Od ktorjch operticii vjroby sa zaitna a ako postupujeautomatizdciatecltnol6giev'iroby?
3. Ahj je rozclielmedzi NC a CNC stojmi?
4. Co je to CAD a CAM syst€m?
5. Definujte pruind vlrobnd systy'my.
6. Alcj je roziiel medzipriemyseln'j,mmanipultitorom a robotom?
7. V tom spotiva riziko pouiivania llniek s tuhou medzistrojovouvtizbou?
8. io povaiujete z.anajrizikovejiiu (a rjtm aj najdOleiitejiiu) oblasf wlrianta ujrobnej linlcyv chode?
9. Srt dva principy grafickdho zobrazoyantnobjektovna poiitaii: vektorovougrafikou a rasttavou.
grafikou. Pri wktorovej grafike s vietky obrazy tvorendz iiar vektorov.Pri pouiitf rastrovei
gralilq z bodov - pixelov. Ktorj princip z.obrazovaniasa pouifva pri kresleni strojtirslqch uikresov?
Kde sa vyulfua zobrazovanierastrovougrafikou?
Kde ste sa stretli s pojmom pixel? Ako sa prejavuje poiet pixelov na zobrazeni?
 I

r28

Poui,itdliteratrira ^-

l. neltOs, l. a i.: dasti strojovtr - Itr. Bratislava:Alfa 1978.

2. DUDIK, D.: Strojrrstvo. Bratislava:MC 1992.
3. FALK, D. a i.: MetalltechnikFachbildungIndustrienmechanik.Braunschweig:WestermannSchulbuchverlagGnBH 1990.
4. GERIK, P a i.: IGaftfah{zeugtechnikBnunschweig:WestemannSulbuchferlagGmBH 1991.
5. HLUCHY, M.: Strojarskatechnol6giaI. Bntislava: Alfa 1984.
6. HLUCHY, M.: Shoj&ska tecbnol6giaple SPSneshojnicke.Pmha:SNTL 1981.
7. HOLLY, A. a.i.:Slovnikcudzichslov.Bratislava:Tatan 1953.
8. HRUSKA, Z.: e6sti strojri pro SPSnestrojnicke.Praha:SNTL 1979.
9. IVANOVA, M. a.i.: Slovnft cudzlchslov. Bratislava:SPN 1983.
10. KRIZ, R. a i.: StrojovesrldiastkyI. Bratislava:Alfa 1989.
11. LEINVEBER, J. a i.: Technick€kesleni pro SPSstroinlcke.Praha:SNTL 1984.
l2- PETRIK,L: SrroinicNo0. BdnovcenadBebruuou,SpS t9gf.
13. VAVRA, P di.: Stojnicke tabulky prc SPSstrojnicke.Bratislava:Alfa 1983.
14. VAVRA,P a i.: Srojnjcketabulkypro SPSsLrojnicke.
Praha:SNTL t984.