OBČIANSKA NÁUKA

8. ROČNÍK
ŠTÁT A PRÁVO, ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY
I. ŠTÁT A PRÁVO
ŠTÁT A JEHO PODSTATA
- Jednotkou spoločnosti pred vznikom štátu bola rodina. Rodiny sa združovali do rodov
a rody do kmeňov. Tie si vytvorili svoje rodové a kmeňové inštitúcie (rada starších,
kmeňový náčelník, kmeňová rada a pod.). Vývoj štátu môžeme veľmi stručne vyjadriť
prostredníctvom vývojových stupňov:

RODINA ROD KMEŇ KMEŇOVÝ ZVÄZ ŠTÁT

Keď si ľudia začali sami pestovať, vyrábať a uchovávať obživu (potravu), začali sa
venovať nielen obchodu a rôznym remeslám, ale aj riadeniu spoločnosti .
Ako sa spoločnosť vyvíjala (trvalo to niekoľko tisíc rokov), vytvorila sa štátna moc,
z rodových a kmeňových orgánov vznikali štátne orgány.
Štát sa teda sformoval ako politicko-mocenská organizácia =>

ŠTÁT JE MOCENSKO-POLITICKÁ FORMA ORGANIZÁCIE ĽUDSKEJ

SPOLOČNOSTI NA URČITOM ÚZEMÍ

Podrobnejšie rozobraná štátna moc môže mať aj takúto podobu:

FUNKCIE ŠTÁTU:
Funkcie štátu delíme na do dvoch skupín:
a) Vnútorne funkcie
ÚLOHY VLÁDY – vláda predstavuje vo svojom vládnom programe,
b) Vonkajšie funkcie
tento musí byť schválený väčšinou poslancov NR SR a potom
realizuje prostredníctvom jednotlivých ministerstiev

VNÚTORNÉ FUNKCIE ŠTÁTU (VNÚTORNÁ POLITIKA ŠTÁTU):

Bezpečnostná funkcia
- štát zodpovedá za bezpečnosť, zdravie občanov a ochranu ich majetku, zaisťuje fungovanie
všetkých štátnych orgánov a inštitúcií, ochraňuje práva a slobody občanov. Túto funkciu
realizuje predovšetkým ministerstvo vnútra s pomocou ozbrojených zložiek (polícia, armáda).
Právna funkcia
- realizuje a zabezpečuje ju ministerstvo spravodlivosti a súdy tak, aby sa vo všetkých
oblastiach rešpektoval právny poriadok štátu.
Ekonomická funkcia
- štát vytvára pravidlá fungovania ekonomiky, plánuje rozpočet, riadi hospodárstvo
prostredníctvom ministerstva financií, hospodárstva, dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja, ministerstva pôdohospodárstva.
Sociálna a zdravotná funkcia
- štát zabezpečuje občanov počas choroby (epidémií, pandémií – Koronavírus Covid-19),
staroby (starobné, invalidné, sirotské, vdovské dôchodky), straty finančných prostriedkov
potrebných na živobytie (podpora v nezamestnanosti), pomáha občanom v núdzi, rodinám
s deťmi (rodičovský príspevok, rodinné prídavky) a pod. Sociálnu oblasť riadi ministerstvo
práce, sociálnych veci a rodiny a ministerstvo zdravotníctva.
Kultúrna a vzdelávacia funkcia
- štát sa stará o kultúrne dedičstvo, školstvo (predškolské zariadenia – univerzity), vedu
a výskum a ochranu prírody. Tieto úlohy plnia ministerstvo kultúry, ministerstvo školstva,
vedy, výskumu a športu a ministerstvo životného prostredia
VONKAJŠIE FUNKCIE ŠTÁTU (ZAHRANIČNÁ POLITIKA ŠTÁTU)
Politická a hospodárska spolupráca s inými štátmi
- štát zabezpečuje dobré vzťahy s ostatnými štátmi a medzinárodnými organizáciami
Zahraničný obchod
- stanovuje obchodné podmienky dovozu a vývozu tovaru
Obrana a ochrana územia
- štát ochraňuje svoje územie pred prípadnými útokmi inej krajiny, organizuje účasť a vysiela
naše ozbrojené zložky na medzinárodné vojenské akcie, napríklad na akcie zamerané na
zamedzenie terorizmu, humanitárne akcie (pr. Ruskí vojenskí virológovia spolu s kubánskymi
pomáhajú Taliansku zmierniť dôsledky súčasnej pandémie) . Uvedené funkcie sú typické pre
demokratické štáty.
FORMY VLÁDY:

Diktatúra (samovláda)
- je forma vlády, ktorá sústreďuje politickú moc v rukách neobmedzeného vládcu alebo malej
skupiny ľudí. Funkcia hlavy štátu je najčastejšie obsadená nelegitímne, napr. štátnym
prevratom.
Diktatúru charakterizujú tieto znaky:
a) sústredenie moci (zákonodarnej, výkonnej a súdnej) do rúk vodcu alebo jednej strany
b) vylúčenie väčšiny obyvateľstva z účasti na politickom rozhodovaní; prejavuje sa to tak, že
sa voľby buď nekonajú, alebo sa konajú len formálne (zmanipulované voľby)
c) zabránenie diskusie cenzúrou (kontrolou tlače) alebo monopolom na prostriedky masovej
komunikácie (tlač, televízia, rozhlas)
V dejinách sa realizovali viaceré typy diktatúr, napríklad: fašistická (Nemecko, Taliansko,
Japonsko), vojenská (Chile), diktatúra proletariátu (bývalé socialistické štáty)
ZLOŽKY ŠTÁTNEJ MOCI
- Moc je v štáte rozdelená na tri nezávislé zložky:
a) zákonodarnú
b) výkonnú
c) súdnu

Zákonodarnú moc
- tvoria volení zástupcovia ľudu danej krajiny – poslanci. Vytvárajúce pravidlá, ktorými sa
riadi spoločnosť. V minulosti o všetkom rozhodovali králi a cisári, ktorí si moc delili, dnes sú
to parlamenty. Parlament môže byť:
a) jednokomorový – jedna snemovňa (Slovenská republika)
b) dvojkomorový – dve snemovne (Česká republika, Veľká Británia, USA)
Najdôležitejšou úlohou parlamentu je:
a) prijímať a meniť ústavu
b) prijímať a meniť zákony
c) schvaľovať štátny rozpočet
d) posudzovať činnosť vlády
Výkonnú moc
- tvoria štátne orgány, ktoré uvádzajú zákony do života. Sú to vlády štátov, rôzne štátne úrady
a prezident
Vláda
- je zbor ministrov na čele s premiérom vlády. Zodpovedá a vykonáva vnútornú a zahraničnú
politiku, to znamená, že úlohou vlády je:
a) vydávať právne predpisy (vládne nariadenia) potrebné na realizáciu zákonov
b) predložiť parlamentu na schválenie programové vyhlásenie vlády a návrh štátneho
rozpočtu na nasledujúci rok
c) pripravovať návrhy zákonov na schválenie do parlamentu
d) dojednávať , pripravovať a schvaľovať (prezident, predseda vlády a predseda parlamentu)
medzinárodné zmluvy
K výkonnej moci patrí aj prezident. Je hlavou štátu. Môže byť volený občanmi v priamych
voľbách alebo parlamentom. Môže mať postavenie silného alebo slabého prezidenta, podľa
tradícii štátu a právomocí v ústave. Zastupuje štát navonok. Medzi najčastejšie právomoci
prezidenta patrí :
a) dojednávanie a potvrdzovanie medzinárodných zmlúv c) vyhlasovanie referenda
b) prijímanie a poverenie vyslancov d) podpisovanie zákonov a ďalšie
PREZIDENT JE HLAVNÝM VELITEĽOM
Súdna moc
- patrí nezávislým a nestranným súdom, ktoré rozhodujú o sporoch medzi občanmi
a o trestných veciach. Osobitné postavenie má ústavný súd. Rozhoduje nielen o tom, či sú
zákony v súlade s ústavou, ale aj o prípadoch, keď sa občan cíti poškodený vo svojich
základných ľudských právach
Všetky tri zložky štátnej moci sa navzájom dopĺňajú a kontrolujú. Postavenie
a zodpovednosť všetkých štátnych orgánov presne vymedzuje ústava štátu.

ZÁKONODARNÁ MOC
- predstavuje jednokomorový parlament – Národná rada Slovenskej republiky ( NR SR).
- NR SR tvorí 150 poslancov volených na 4 roky
- poslancom sa môže stať každý občan, ktorý ma volebné právo, dosiahol 21 rokov a má
trvalý pobyt na území SR
- o tom, kto bude v parlamente, rozhodujú občania v parlamentných voľbách
- právo voliť má každý občan Slovenskej republiky, ktorý dosiahol vek 18 rokov
- na čele NR SR je predseda a podpredsedovia
- zvolení poslanci pracujú v parlamentných výboroch NR SR
- parlamentné výbory NR SR, poslanci a vláda môžu predkladať návrhy zákonov – majú
zákonodarnú iniciatívu
§

K návrhu zákona môžu poslanci predkladať pripomienky, o ktorých v parlamente prebieha

rozprava. O pripomienkach k zákonu a o zákone ako celku rozhodujú poslanci
hlasovaním. Ak sa zákon v parlamente schválil, podpíše ho predseda parlamentu, predseda
vlády a prezident. Prezident má oprávnenie (právo veta) ešte pred podpisom zákon vrátiť
na opätovné prerokovanie do parlamentu.
Schválený zákon je uverejňovaný v Zbierke zákonov SR
 Zverejním v zbierke zákonov nadobúda zákon platnosť a stáva sa súčasťou právneho
poriadku Slovenskej republiky.
Účinnosť zákona vzniká:
a) zároveň so vznikom platnosti (napr. Školský zákon nadobudne účinnosť zverejnením
v Zbierke zákonov.)
b) pod zákonom je presne uvedený dátum, odkedy je účinný (napr.: Zákon č. 650/2012 Z. z.
nadobúda účinnosť 1. marca 2012)
c) 15. dňom po jeho publikovaní v zbierke zákonov, ak v zákone nie je uvedená ani jedna
z prvých dvoch možnosti
- celý proces od podania návrhu zákona až po jeho publikovanie v Zbierke zákonov SR
voláme zákonodarný proces
PRÁVNE NORMY
Ľudské spoločenstvá na istom vývojovom stupni prestali riešiť svoje problémy násilím
a vytvorili si pravidlá vzájomného spolunažívania a správania sa ľudí
Prvé pravidlá vznikali spontánne ako obyčaje a tradície a odovzdávali sa z generácie na generáciu

- postupne sa sformovali určité vzory správania, ktoré si osvojovali ďalší členovia

spoločnosti. Tak vznikli spoločenské normy ako záväzne pravidlá, vzory správania
Norma je vzor správania, záväzné pravidlo
- spoločenské normy sú pravidlá ľudského správania, ktoré stanovujú, ako sa ľudia majú
v určitých podmienkach správať. Ak sa tak správať nebudú, postihne ich sankcia.
- rozlišujeme náboženské, estetické, etické, morálne a právne normy
a) Náboženské normy
- vychádzajú zväčša z princípu zjavených pravidiel správania, pochádzajú od Boha (napr.
Desatoro – desať Božích prikázaní). Nachádzajú sa v náboženských knihách.
b) Estetické normy
- nám pomáhajú hodnotiť veci okolo nás ako krásne alebo škaredé, vkusné alebo nevkusné,
tragické alebo komické
c) Morálne normy
- tvoria morálku každej spoločnosti. Morálnymi normami sú napr. čestnosť, zodpovednosť,
spravodlivosť, úcta k iným ľuďom, ohľaduplnosť. Morálne normy vytvorili ľudia
a zachovávajú sa výchovou a tradíciami.
*d) Etické normy
- predstavujú zaužívané normy spoločenského správania sa ľudí vo vyspelých krajinách
(správanie sa k ženám, matkám, starším spoluobčanom, chorým alebo ťažko zdravotne
postihnutým. Dodržiavanie spoločenských noriem (primeranosť oblečenia, galantnosť a pod.).
Právne normy sa od iných noriem odlišujú určitými znakmi:
1. Právne normy majú podobu zákonov, nariadení, vyhlášok a pod. Tvoria ich štátne orgány.
2. Právny systém je jediný a záväzný pre všetkých, kým morálnych a náboženských
systémov môže byť v spoločnosti viac.
3. Ak porušíme morálne alebo náboženské normy, bude proti nám verejná mienka.
K dodržiavaniu právnych noriem však štát môže svojich občanov donútiť.
VZŤAH ŠTÁTU A PRÁVA – PRÁVNE VEDOMIE:
Spravodlivosť – je jedna zo základných spoločenských hodnôt. Je to morálny princíp, ktorý
vyžaduje rešpektovať právne normy a práva iných ľudí
Ideálom by bolo, keby sme všetci žili podľa mravného zákona, keby všetci ľudia sa rozhodli
nikdy si neubližovať skutkom a ani slovom. Išlo by o správanie sa a konanie podľa
morálnych pravidiel.
Právny štát – je taký štát, v ktorom nikto nie je postavený nad zákon. Zákonu podliehajú aj
tí, ktorí sú pri moci, aj tí, ktorí sú touto mocou ovládaní.
V právnom štáte by mali platiť tieto princípy:
- štát a jeho orgány môžu robiť len to čo, im dovoľujú ústava a zákony
- občan môže robiť všetko, čo mu zákon nezakazuje
- štát zaručuje základné svojim občanom ľudské práva a slobody
V právnom štáte má občan právnu istotu, že kým neporuší zákon, nemôže byť právne
stíhaný. Vie, že ak vykonal niečo, čo mu zákon zakazoval, a hrozí mu trest, má právo na
spravodlivý súdny proces
Občan právneho štátu má právnu istotu, že štátna moc bude postupovať v súlade
s ústavou a príslušnými zákonmi

Právne vedomie je súhrn právnych názorov a predstav ľudí o práve a o jeho

uskutočňovaní
Právne vedomie má dve zložky:

PRÁVNY PORIADOK (SYSTÉM) SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Právo = právny systém. To znamená, že pojem právo je synonymom slovných spojení
právny systém. Právo je súhrn právnych noriem platných v určitom štáte
Právne normy sú usporiadané do väčších celkov – právnych predpisov. Sú to zákony,
nariadenia, vyhlášky, výnosy, všeobecne záväzné nariadenia, opatrenia atď. Právne predpisy
sú usporiadané podľa určitej hierarchie – právnej sily
1. Na vrchole je ústava ako základný zákon štátu
2. Prijíma ju a môže ju novelizovať iba NR SR, podobne ako aj ostatné zákony, ktoré musia
byť v súlade s ústavou
3. Nariadenia vlády vydáva vláda, vyhlášky, výnosy, opatrenia vydávajú jednotlivé
ministerstvá
4. Všeobecné záväzné nariadenia vydávajú obvodné úrady (sú to orgány miestnej štátnej
správy) a obecné/mestské zastupiteľstvá. Všeobecné záväzné nariadenia bývajú
zverejnené na úradnej tabuli v obci.
Žiadne zákony, vládne nariadenia ani vyhlášky či opatrenia nesmú byť v rozpore
s Ústavou Slovenskej republiky

Všetky právne predpisy sú uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a platia na

celom našom území

ODVETIA PRÁVA – VEREJNÉ A SÚKROMNÉ PRÁVO

Odvetia práva – sú veľké skupiny právnych predpisov, ktoré upravujú istú skupinu
spoločenských vzťahov (napr.: medzi rodičmi a deťmi – rodinné právo, medzi občanmi –
občianske právo).
- niektoré odvetia majú väčšinu svojich právnych predpisov usporiadanú do zákonníka, ktorý
má podobu knihy a ktorému hovoríme aj kódex, napr.: rodinné právo – Zákon o rodine,
občianske právo – Občiansky zákonník.
- každá veľká skupina právnych predpisov teda tvorí odvetvie práva. Náš právny systém delí
právo na súkromné a verejné. Takéto delenie práva pochádza ešte z obdobia starého Ríma.

Právne odvetvia, ktoré sa zameriavajú na vzťahy medzi štátom a občanmi, tvoria časť práva
nazvanú verejné právo. Štát je v nich nadradený, lebo reprezentuje verejný záujem. Do
skupiny verejného práva patrí: a) štátne (ústavné právo)
b) správne právo
c) finančné právo
d) trestné právo
Štátne právo
- je najvýznamnejším odvetvím práva v každom štáte. Právne predpisy, ktoré sem patria,
upravujú, ako sa tvoria a aké postavenie a právomoci majú
a) najvyššie štátne orgány (parlament, vláda, prezident)
b) miestne orgány obcí a miest
c) súdy
- štátne právo upravuje aj usporiadanie štátu, štátne občianstvo a štátne symboly. To všetko je
v ústave – v základom zákone štátu.
- s ústavným právom súvisí správne právo. Nájdeme v ňom tie právne predpisy, ktoré
upravujú správu verejných vecí, napríklad:
a) zdravotníctvo (vybavenie zdravotného preukazu v zdravotnej poisťovni)
b) kultúru (kultúrne preukazy)
c) ochranu verejného poriadku (poriadok pri verejných zhromaždeniach)
d) dopravu (dopravné priestupky)
e) ochranu prírody (ochranu chránených rastlín, živočíchov, pokuty za poškodzovanie
prírody) a pod.

Finančné právo
- upravuje najmä daňovú sústavu. Daň je povinná, štátom určená platba do verejného
rozpočtu. Existujú rôzne dane, napr. z príjmu, majetku, daň za psa, byt. Finančné právo ďalej
upravuje clá (dovoz, vývoz tovaru) a rôzne poplatky (diaľničné známky, poplatky za
komunálny odpad).
Trestné právo
- určuje, ktoré spoločensky škodlivé konanie je trestné a stanovuje zaň tresty
- tie právne odvetvia, ktoré upravujú vzťahy medzi ľuďmi v občianskej spoločnosti, patria do
súkromného práva.
Súkromné právo tvoria: a) občianske právo
b) rodinné právo
c) obchodné právo
Existujú aj tzv. zmiešané odvetia práva, ktoré majú prvky verejného súkromného práva.
Takýmto odvetvím je napríklad pracovné právo . Pracovné právo upravuje pracovnoprávne
vzťahy (druh pracovného pomeru, jeho vznik a zánik, odmeňovanie atď.)
Verejné právo a súkromné právo spolu tvoria systém práva alebo právo platné vo vnútri
štátu. Nazývame ho aj vnútroštátne právo. Existuje totiž aj medzinárodné právo. Normy
medzinárodného práva tvoria jednotlivé štáty tým, že spolu uzatvárajú medzinárodné zmluvy.
OBČIANSKE PRÁVO
- je najstaršie, najvýznamnejšie a najrozsiahlejšie odvetvie práva. Upravuje vzťahy, ktoré
vznikajú medzi občanmi navzájom, medzi občanmi a organizáciami, ako aj medzi občanmi
a organizáciami na jednej strane a štátom na druhej strane.
Občianske právo sa zaoberá:
a) právami a povinnosťami vlastníkov, ako aj spôsobmi nadobudnutia vlastníctva (napríklad
vlastníkom domu, auta, bytu sa môžeme stať tak, že si ho kúpime, alebo nám ho niekto
daruje, alebo ho vymeníme či zdedíme)
b) zodpovednosťou za spôsobenú škodu (napríklad kto a ako zodpovedá za to, keď nám
v obchode ukradnú odloženú tašku)
Základnou normou občianskeho práva je Občiansky zákonník
Človek je podľa občianskeho práva fyzická osoba, ktorá má dvojakú právnu spôsobilosť:
a) spôsobilosť na práva a povinnosti
b) spôsobilosť na právne úkony

SPÔSOBILOSŤ NA PRÁVA
SPÔSOBILOSŤ NA PRÁVNE ÚKONY
A POVINNOSTI
- vzniká narodením (teda má ju aj dieťa, ak sa - vzniká plnoletosťou (dosiahnutím veku 18
narodí živé) roku)
- zaniká smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho
UMOŽŇUJE UMOŽŇUJE
- uzatvárať, meniť alebo rušiť zmluvy (podpísať
- dediť, mať (vlastniť) majetok
prihlášku na vysokú školu, kúpiť byt a pod.)

Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká.

smrťou. Spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony sa v plnom rozsahu dosahuje vo
veku 18 rokov
- do dosiahnutia plnoletosti je človek maloletý
- súd môže človeka pozbaviť spôsobilosti na právne úkony ( napr. pre duševnú chorobu)
alebo môže dočasne obmedziť spôsobilosť na právne úkony (napr. nadmerné užívanie
alkoholu alebo iných návykových látok.)
OBČIANSKE PRÁVO- OCHRANA SPOTREBITEĽOV
My, kupujúci sme spotrebitelia
- všetky spotrebiteľské práva sú obsiahnuté v zákonoch a predpisoch
Čo by nás malo zaujímať pri kúpe tovaru:
Predávaná vec
- musí mať požadovanú kvalitu, množstvo, mieru alebo hmotnosť, musí byť bez nedostatkov
(chýb, kazov)
Kvalita tovaru
- predávajúci je povinný predávať kvalitné výrobky. V dennej tlači, v špecializovaných
spotrebiteľských časopisoch a na internete sú uverejňované porovnávacie testy výrobkov
Potraviny
- musia mať vyznačený dátum spotreby, dátum minimálnej trvanlivosti, krajinu pôvodu,
hmotnosť, zloženie prísad a pod.
Textilné a odevné výrobky
- musia mať visačky, ktoré obsahujú údaje o materiálovom zložení tovaru, veľkosti,
a symboly znázorňujúce druh ošetrovania

Technické výrobky
- televízory, počítače, spotrebiče do domácnosti musia mať návod na použitie, ktorý musí
byť vyhotovený v štátnom jazyku, vyznačenie energetickej triedy
Pri kúpe tovaru je predávajúci povinný vydať pokladničný doklad o zaplatení tovaru, ktorý
musí obsahovať dátum nákupu, druh tovaru a ceny, obchodné meno, adresu prevádzky, sídlo
predávajúceho. Vo vlastnom záujme by sme mali doklad starostlivo uchovať, lebo bez neho
by nebola možná reklamácia tovaru.
Reklamácia tovaru
Reklamácia – je opodstatnená vtedy, ak je výrobok nefunkčný, poškodený. Reklamujeme
ho v záručnej dobe (spravidla 2 roky).
Nedostatky tovaru môžu byť také, ktoré sa buď dajú alebo sa nedajú odstrániť.
a) Odstrániteľné nedostatky
- reklamačná doba je 30 dní, čas opravy sa nezapočítava do záručnej doby. Ak túto lehotu
b)predávajúci
Neodstrániteľné vady
nedodrží, kupujúci môže požadovať nový výrobok alebo vrátenie peňazí. Ak sa
- vada
kupujúci má hneď
opakuje aspoňnárok na kupujúci
3 razy, nový výrobok, vrátenie
má právo peňazí peňazí.
na vrátenie alebo primeranú zľavu
Záručná doba
- je podľa zákona 24 mesiacov. Začína sa dňom kúpy výrobku. Deň kúpy je vyznačený na
doklade o kúpe.
Výrobok musíme reklamovať u predajcu, nie u výrobcu. Ak by sme neboli spokojní
s výsledkom reklamácie, môžeme sa so sťažnosťou obrátiť na Slovenskú obchodnú
inšpekciu (SOI), ktorá nám poskytne radu aj pomoc, alebo na Združenie slovenských
spotrebiteľov, ktoré má poradne vo viacerých slovenských mestách.
RODINNÉ PRÁVO
Rodinné právo patrí do odvetia súkromného práva. Základnou normou je Zákon o rodine,
ktorý upravuje:
a) podmienky vzniku a zániku manželstva
b) základné práva a povinnosti manželov
c) vzťahy medzi rodičmi a deťmi a ďalšie záležitosti
Podľa zákona manželstvo môžu uzatvoriť muž a žena nad 18 rokov na základe dobrovoľného
rozhodnutia. Spoločenskou úlohou manželstva je založiť rodinu a vychovávať deti.
Narodením dieťaťa vzniknú rodičovské práva a povinnosti, ktoré majú obidvaja rodičia
v rovnakej miere

K právam a povinnostiam rodičov patrí najmä:

a) starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a rozvoj dieťaťa. Rodičia majú voči vám
vyživovaciu povinnosť, pokiaľ nebudete schopní živiť sa sami
b) zastupovanie maloletého dieťaťa – rodičia sú zákonnými zástupcami dieťaťa, majú
oprávnenie zastupovať dieťa, kým nemá spôsobilosť na právne úkony (do veku 18 rokov)
c) spravovanie majetku dieťaťa
Aj maloleté dieťa má práva a povinnosti. Tak ako máte právo na starostlivosť a lásku oboch
rodičov, je vašou povinnosťou v rámci svojich možnosti pomáhať im pri domácich prácach
a pripravovať sa do školy.
PRÁVA DIEŤAŤA POVINNOSTI DIEŤAŤA
Vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, Rešpektovať a ctiť si rodičov
ktoré sa ho týkajú
Právo na zdravý duševný a telesný rozvoj Učiť sa primerane svojim schopnostiam
Právo byť vypočuté Pomáhať rodičom
Právo na lásku, porozumenie a starostlivosť Vyvarovať sa spôsobu života, ktorý
ohrozuje zdravie

Ak si manželia prestanú z rôznych príčin rozumieť a manželstvo prestane plniť svoje funkcie,
môže ho súd na návrh jedného z manželov rozviesť.
Rozvod – je zákonný spôsob zániku manželstva. Je to riešenie, keď už nie je iná možnosť na
udržanie manželstva. Súd musí rozhodnúť o tom, ktorému z rodičov zverí dieťa (deti) do
opatery.
TRESTNÉ PRÁVO
- je jedným z odvetví práva, ktoré chráni občanov pred ľuďmi, ktorí porušujú právne predpisy
a ohrozujú ich život, zdravie, majetok. Každé odvetvie práva, teda aj trestné právo, má svoje
právne normy usporiadané do systému, je kodifikované.
 Kódexom (zákonníkom) trestného práva je Trestný zákon. V Trestnom zákone je presne
stanovené, aké konanie je pre spoločnosť také nebezpečné, že ho možno považovať za
trestný čin. Neplatia žiadne výhovorky, neznalosť zákona nás neospravedlňuje.

Trestný zákon vymedzuje trestnú zodpovednosť. Znamená to povinnosť osobne sa

zodpovedať za trestný čin: a) za svoje skutky ste zodpovední od 14. roku života
b) v období od 14 do 18 rokov ste mladiství
c) od 18 rokov už máte plnú trestnú zodpovednosť
U mladistvých sa tresty znižujú na polovicu.
Hlavným cieľom trestu mladistvých je výchova, preto sa pozorne zisťujú pomery
a prostredie, v ktorom mladistvý žije. Okrem trestu mu môže byť nariadená aj ochranná
výchova.

Ten, kto spácha trestný čin, je páchateľ. Ak je páchateľov viac, sú spoluzodpovední všetci,
hovoríme im spolupáchatelia.
Trestný čin vyšetruje polícia. Zaisťuje stopy, vypočúva svedkov a zhromažďuje dôkazy. Ak
má dostatočne silné podozrenie, že trestný čin spáchal podozrivý, vznesie proti nemu
obvinenie. Páchateľa potom stíha ako obvineného.
Podozrivého aj obvineného zo spáchania trestného činu môže polícia zadržať, a to najviac na
48 hodín. V tom čase musí zadržanú osobu ihneď vypočuť a buď prepustiť na slobodu, alebo
odovzdať súdu. Sudca rozhodne, či ju prepustí na slobodu, alebo dá do väzby.
Vyšetrovateľ polície odovzdá výsledok vyšetrovania prokuratúre. Prokurátor zostaví
obžalobu, ktorú prednesie na súde – na hlavnom pojednávaní.

Priestupok
- je konanie, ktorého spoločenská nebezpečnosť je nižšia ako pri trestnom čine, napr.
dopravné priestupky, rušenie nočného pokoja, drobné krádeže, podvody, poškodenie lavičiek
v parku (škoda nemôže presiahnuť výšku minimálnej mesačnej mzdy.) Za priestupok možno
uložiť tieto sankcie: pokarhanie, pokutu, zákaz činnosti, prepadnutie veci

PRÁVNE INŠTITÚCIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Na hlavnom pojednávaní sa prednesie obžaloba, vypočujú sa svedkovia a poškodený.
Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, ukradnuté auto, bicykel
a podobne. V súdnej sieni musí byť:
a) prokurátor – v mene štátu podáva obžalobu na obvineného, ktorý sa na súde stáva
obžalovaným
b) advokát – obhajuje obžalovaného
c) sudca alebo senát – posúdia vinu, či nevinu obžalovaného. Senát tvorí sudca a najmenej
dvaja prísediaci. Sudca vynesie rozsudok v mene republiky. Rozsudok môže byť
odsudzujúci, ak súd uzná obžalovaného za vinného, alebo oslobodzujúci, ak súd
obžalovaného uzná za nevinného. (Ak súd uznal obžalovaného za vinného, obžalovaný
zároveň dostáva trest)
Ak obžalovaný nie je so súdnym rozhodnutím spokojný, môže sa odvolať k vyššiemu súdu.
Vyšší súd buď dá za pravdu nižšiemu súdu a rozhodnutie potvrdí, alebo prípad vráti na nové
prerokovanie. Ak sa vec na druhý raz uzatvorila, rozsudok sa stáva právoplatným. Ak
rozsudok nadobudol právoplatnosť, obžalovaný sa stáva odsúdeným

V trestnom konaní platí zásada prezumpcie neviny. To znamená, že každý, proti komu sa
vedie trestné stíhanie, sa považuje za nevinného až dovtedy, kým mu súd nepreukáže vinu.
Na ochranu práv občanov slúži aj notárstvo. Notári spisujú notárske zápisnice.

II. ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY (ROZŠIRUJÚCE UČIVO)

NIET PRÁV BEZ POVINNOSTI A ZODPOVEDNOSTI
Základné ľudské práva a slobody sú vlastné všetkým ľudským bytostiam
Základné ľudské práva a slobody sú
a) neodňateľné – nikto nám ich nemôže zobrať
b) nescudziteľné – nemožno ich odovzdať inej osobe
c) nepremlčateľné – nezaniknú uplynutím určitého času
d) nezrušiteľné – nijakým spôsobom ich nemožno odňať, pretože nie sú darované štátom, ale
sú vlastné každej ľudskej bytosti
Zodpovednosť – znamená, že si uvedomujeme následky svojich činov a splníme si
povinnosti, záväzky, nahradíme škodu, prijmeme trest atď.

S právom neodmysliteľne súvisí povinnosť. Aj keď si základné práva a slobody môžeme

uplatňovať všetci, musíme svoje práva užívať tak, aby nespôsobili škodu iným ľudom. Doma
aj v škole počúvate, čo musíte alebo čo nesmiete. Vaše práva sú vlastne povinnosti iných voči
vám a práva iných sú vašimi povinnosťami voči nim. Napríklad rodičia sa o vás starajú, je to
ich povinnosť. Vy ste zase povinní primerane vášmu veku rodičom pomáhať.
To znamená, že:
a) ak máte právo na osobnú bezpečnosť, ochranu zdravia, musíte rešpektovať toto právo aj
u ostatných. Je vašou povinnosťou pomôcť odstrániť situácie, v ktorých hrozí aj iným násilie
a nebezpečenstvo
b) ak máte právo na slobodu svedomia a náboženstva, je vašou povinnosťou rešpektovať
toto právo aj u iných, neposmievať sa žiadnym náboženským úkonom. Povinnosťou druhých
je umožniť vám vaše právo realizovať
c) ak ostatní (žiaci) majú právo na vzdelanie, je vašou povinnosťou, nerušiť ich pri učení
d) ak majú učitelia právo na výkon svojho povolania, je vašou povinnosťou nebrániť im v tom
e) ak máte právo vysloviť svoj názor, je vašou povinnosťou povedať slušne, neurážať
druhého
f) ak máte právo na slobodu, nesmiete obmedzovať slobodu druhého (nekradnúť, nešikanovať
a pod.)
Poznať svoje práva, využívať ich je základným právom a súčasne plniť si povinnosti
a správať sa zodpovedne je povinnosťou každého jednotlivca.

ZÁKLADNÉ DOKUMENTY O ĽUDSKÝCH PRÁVACH

Snaha zabrániť vojnám, neľudskému zaobchádzaniu a porušovaniu základných ľudských práv
viedla v roku 1945 k vytvoreniu celosvetovej Organizácie Spojených národov (OSN)
a k prijatiu jej základného dokumentu Charty OSN.
Dňom 10. decembra 1948 OSN prijala Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (VDĽP) ako
základný dokument na ochranu ľudských práv. Jej hlavnou myšlienkou je prirodzená hodnota
každého ľudského života. Zakotvuje základné ľudské práva pre všetkých ľudí na svete.
Na tento vzor nadviazal dokument Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd
prijatý v máji 1950 na pôde Rady Európy.
Rada Európy – je politická organizácia európskych štátov. Jej hlavným cieľom je chrániť
a ďalej rozvíjať ľudské práva a základne slobody. Jeden z jej organov – Európsky súd pre
ľudské práva v Štrasburgu – rozhoduje o sťažnostiach proti porušovaniu ľudských práv.
K ochrane ľudských práv a slobôd pristúpili aj členské štáty Európskej únie. Prijali
dokument Charta základných práv Európskej únie.
V Slovenskej republike sú ľudské práva súčasťou Ústavy Slovenskej republiky zakotvené v
Druhej hlave s názvom ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY.
Ústava SR rozdeľuje tieto práva a slobody na:
a) základné ľudské práva a slobody
b) politické práva
c) práva národnostných menšín a etnických skupín
d) hospodárske, sociálne a kultúrne práva
e) právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva
f) právo na súdnu a inú právnu ochranu
ZÁKLADNÉ PRÁVA DETÍ PODĽA DOHOVORU O PRÁVACH DIEŤAŤA
OSN v roku 1959 schválila Deklaráciu práv dieťaťa a v roku 1989 Dohovor o právach
dieťaťa, ktorý znamená väčšiu zodpovednosť štátov za ochranu detí. Obsahuje dve kľúčové
zásady: a) konať vždy v najlepšom záujme dieťaťa
b) byť nápomocný dieťaťu pri orientácii a výkonne jeho práv
V roku 1990 k Dohovoru o právach dieťaťa pristúpila aj naša republika (vtedy ešte Česko-
Slovensko). Má tri časti, 54 článkov a práva dieťaťa sú v ňom rozdelené do štyroch veľkých
kategórii: 1. Práva dieťaťa na prežitie
2. Práva dieťaťa na zdravý rozvoj
3. Práva dieťaťa na slobodu názoru a prejavu
4. Práva dieťaťa na slobodu myslenia a náboženstva

ROVNAKÝ PRÍSTUP KU VŠETKÝM DEŤOM

Právo na rovnosť vychádza z našej ľudskej podstaty a dôstojnosti a štát ju musí rešpektovať.
Medzi ľuďmi je však veľa rozdielov, všetci nie sú rovnakí. Podľa niektorých znakov (farba
pletí, pôvod atď.) by sme ľudí mohli začleniť do určitých skupín, ale aj vo vnútri skupín je
medzi ľuďmi množstvo odlišnosti.
Ak niekoho uprednostňujeme a iného vylučujeme alebo obmedzujeme len preto, lebo je inej
„rasy“, farby pleti, veku, pohlavia a pod., vyvolávame tak nerovnosť a porušujeme ľudské
práva.
Rozdiely medzi ľuďmi nesmú byť dôvodom na nerovnaké zaobchádzanie. Ak sa tak deje, ide
o diskrimináciu.
Rozlišujeme:
a) zjavnú, priamu diskrimináciu
- otvorene priznávame iné zaobchádzanie s ľuďmi, ktorí patria do istej skupiny (napr.
vylúčime z „normálnych“ škôl deti, ktoré sú telesne či duševne postihnuté, aby nezdržiavali
alebo nerušili priebeh vyučovania)
b) skrytú, nepriamu diskrimináciu
- zaobchádzanie so všetkými rovnako, ale výsledky sú rozdielne podľa príslušnosti k skupine
(napr. všetci máme právo športovať, ale golf si môžu dovoliť iba tí, ktorí na to majú peniaze.)
K diskriminácii vedú predsudky v našom myslení.
Predsudok – nie je nedorozumenie, je to antipatia, pohrdlivý až nepriateľský postoj.
Predsudok je hotová myšlienka o osobe, veci, technológii alebo skupine osôb bez
predchádzajúceho dostatočného poznania a porozumenia. Konanie človeka ovplyvneného
predsudkom je urážlivé a nerešpektuje osobnosť iného človeka.
Ak chceme odstrániť nerovnosť a diskrimináciu, musíme sa zbaviť predsudkov a musíme
uznať, že všetci ľudia sú si rovní. Musíme prijať také pravidlá, ktoré sú spravodlivé,
rešpektujú právne normy, podľa ktorých všetky ľudské bytosti majú rovnaké základné práva
a slobody.
PRÁVO NA NÁZOR A INFORMÁCIE
Sloboda prejavu
- je ľudské právo patriace každej ľudskej bytosti. Pri uplatňovaní tohto práva si musíme
uvedomiť našu povinnosť rešpektovať práva iných. V bežnom živote to znamená, že môžem
vysloviť svoj názor (slovom, písmom, tlačou alebo obrazom), ale mojou povinnosťou je
vysloviť ho slušne, so znalosťou veci, neporušovať právo na súkromie iných ľudí,
nepoškodovať ich dobré meno, neosočovať iných, vyhýbať sa hanlivým výrokom na inú
osobu.
Ústava SR garantuje občanom aj právo na informácie.
Právo vyhľadávať a šíriť informácie môže teda v demokracii zákon (tlačový zákon). Ide
o opatrenie zabezpečujúce ochranu práv a slobôd iných ľudí, bezpečnosť štátu, verejný
poriadok.
Ústava SR zakazuje cenzúru tlače. Sloboda tlače sa môže dostať do konfliktu s inými
právami občanov, napríklad s právom na súkromie, ochranou dobrého mena alebo
prezumpciou neviny. V praxi to znamená, že novinári musia považovať občana za nevinného,
kým mu nie je dokázaná jeho vina. Pred vynesením právoplatného rozsudku obvineného
nemôžu napr. v tlači uviesť je celé meno. Porušili by tým jeho práva.
Sloboda prejavu a právo na informácie patria medzi práva, ktoré vyspelé krajiny považujú za
piliere demokracie a garantuje ich základný zákon daného štátu – ústava.
PRÁVO NA ŽIVOT
Základným právom každého človeka je právo na život
Podstatou tohto práva je ochrana pred smrťou. Ochrana života deklaruje Ústava Slovenskej
republiky: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.
Nikto nesmie byť pozbavený života. Trest smrti sa nepripúšťa.“
 Podstatou práva na život je teda ochrana pred smrťou, pričom nejde len o násilnú smrť.
Právne predpisy upravujú najmä interrupciu a eutanáziu.
O tom práve sa veľa diskutuje predovšetkým v súvislosti s predčasným ukončením
tehotenstva (interrupciou). Vo svete sa sformovali dve protikladné hnutia: Hnutie za život
(Pro-life) a Hnutie za voľbu.
Hnutie za život Hnutie za voľbu
Deklaruje nedotknuteľnosť ľudského života Zdôrazňuje právo ženy slobodne sa
a ochrany práv ešte nenarodeného dieťaťa. rozhodnúť o svojom tehotenstve, ako aj
Časť jeho stúpencov sa opiera o náboženské právo každého dieťaťa narodiť sa ako
východiská. Tvrdia, že človek je chcené a milované. Jeho stúpenci tvrdia, že
plnohodnotnou ľudskou bytosťou ešte pred ľudský život sa začína až mozgovou
narodením, od okamihu spojenia vajíčka a aktivitou čiže od 12. týždňa gravidity
spermie

PRÁVO NA ZDRAVIE
Zdravie je dôležitou hodnotu v našom živote. Ovplyvňujú ho tieto faktory:
a) biologické faktory (genetická výbava)
b) životný štýl (stravovacie návyky, pohyb a šport, zvládanie stresových situácii, fajčenie,
pitie alkoholu, užívanie iných návykových látok)
c) životné prostredie (znečistenie vody, pôdy, vzduchu, rádioaktivita atď.)
d) sociálno-ekonomické faktory (chudoba, nezamestnanosť, stupeň vzdelanosti, kvalita
bývania a iné)
e) kvalita zdravotnej starostlivosti
f) dostupnosť sociálnych služieb (chudoba, nezamestnanosť, stupeň vzdelanosti, kvalita
bývania a iné)
Právo na zdravie
- je obsiahnuté vo viacerých medzinárodných dokumentoch. Tieto dokumenty zaväzujú
jednotlivé krajiny zabezpečiť lekársku starostlivosť
- SR garantuje právo na zdravie v Ústave
Zraniteľnou a ohrozenou skupinou sú deti. Preto je ochrana zdravia, právo na čo najlepšiu
zdravotnú starostlivosť a rovnaký prístup všetkých detí k zdravotníckym službám súčasťou
Dohovoru o právach dieťaťa. Duševne alebo telesne postihnuté deti majú podľa tohto
dokumentu právo na špeciálnu starostlivosť, aby mohli plnohodnotne žiť v spoločnosti.
Z každého práva nám vyplývajú aj povinnosti. V prípade zdravia je našou povinnosťou
nielen sa starať o svoje zdravie a chrániť ho, ale aj neohrozovať zdravie iných.
Znepokojujúcim javom posledných desaťročí je fajčenie, konzumácia alkoholu a užívanie
iných návykových látok. Hlavné príčiny:
a) nezvládanie životných situácii c) negatívny vplyv rodičov a vrstovníkov
d) túžba poznať nepoznané a vyskúšať zakázane
PRÁVO NA VZDELANIE A HRU
b) nuda e) snaha odlíšiť sa od väčšiny
Vzdelávanie
- je základným predpokladom rozvoja jednotlivca. Prispieva k ekonomickému a sociálnemu
rozvoju spoločnosti
Z medzinárodných dokumentov vyplýva, že každý človek má právo na vzdelanie.
Štát nám zaručuje právo na vzdelanie a našou povinnosťou je ukončiť povinnú školskú
dochádzku a zodpovedne sa pripraviť ďalším štúdiom na budúce povolanie.
Dohovor o právach dieťaťa obsahuje článok 31, ktorý hovorí, že deti majú právo na
odpočinok, voľný čas, venovať sa hre a oddychovým činnostiam, ktoré zodpovedajú ich
veku.
PRÁVA MENŠÍN – MENŠINY A ICH OCHRANA
Ochrana menšín vyžaduje:
a) nediskrimináciu
b) ochranu zvláštnych práv, ktoré boli menšine priznané
V demokratických krajinách vlády väčšinou ochraňujú:
a) národnostné, etnické, jazykové a náboženské menšiny
b) deti
c) matky a ženy
d) zdravotne postihnutých
e) starých ľudí a ďalšie skupiny