Uhorsko v 14.

storočí - vláda Anjouovcov

Keď v roku 1301 zomrel posledný kráľ z rodu Arpádovcov Ondrej III., v Uhorsku bol problém
s nástupníctvom na trón. Nakoniec sa v roku 1308 vlády ujal kráľ Karol Róbert z rodu
Anjouovcov. Po tristo rokoch sa tak ukončila vláda Arpádovcov.

Porazil magnátov a znovu obnovil moc kráľa nad územím Uhorska. Po ňom vládol jeho syn
Ľudovít I.

Za vlády Anjouovcov v Uhorsku rozkvitalo baníctvo a rozvíjali sa mestá. V okolí Banskej

Štiavnice a Kremnice sa ťažilo zlato a striebro. V oblasti Spiša striebro, meď a železo. Karol
Róbert udelil v roku 1328 mestské práva Kremnici a vznikla tu mincovňa. Kremnické zlaté
dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe
V ťažbe a spracovaní kovov bolo územie dnešného Slovenska jedno z najdôležitejších
centier v Európe. V roku 1993 boli Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia mesta
zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

V mestách sa rozvíjal meštiansky stav. Mešťania boli často úspešní obchodníci

a remeselníci. Spravovali tieto mestá samostatne prostredníctvom richtára a mestských rád,
ktorých si mešťania volili. Spravovanie miest teda malo prvky demokracie.

Žilina bola koncom 13. storočia už mestom. V meste žili najmä Slováci a Nemci. Prvé písomne
doložené mestské privilégium je z roku 1321 od kráľa Karola Róberta – míľové právo. To
znamenalo, že v okruhu jednej míle od mesta okrem Žilinčanov nesmú bývať ani vykonávať
živnosť iní remeselníci

V roku 1381 Ľudovít I. vydal pre naše mesto Privilégium pre žilinských Slovákov – vďaka
tomuto nariadeniu mali byť do mestskej rady volení Slováci a Nemci rovnovážne, dovtedy to
boli prevažne Nemci.
 Práca v kremnickej mincovni Matúš Čák Trenčiansky

Privilégium pre žilinských Slovákov