Osobnosti

Jozef MURGAŠ – nadaný vynálezca

i húževnatý kňaz
Medzi priekopníkmi Usadil sa v malej baníckej osade Wilkes-Barre v Pensylvá-
nii, kde žilo asi 70 slovenských rodín. Zriadil tu nielen faru,
V Rusku vysielal prvý rádio­ kostolík a cintorín, ale aj školu, knižnicu, ihrisko. Mal aj
gram A. S. Popov (1859 – možnosť vybudovať si malé elektrotechnické laboratórium.
1905) v roku 1896. Talian Prvú patentovú prihlášku podal v októbri 1903. S finančnou
Marconi (1874 – 1937) získal a technickou pomocou podnikateľskej spoločnosti postavil
prvý patent na bezdrôtový tele- pomerne vysokú (60 metrov) skú-
graf v roku 1897. Slovák Jozef šobnú prijímaciu i vysielaciu anténu
Murgaš (17. 2. 1864 – 11. 5. a uskutočnil prenos telegrafickej sprá-
1929) získal v USA roku 1904 vy do vzdialenosti asi 30 kilometrov.
patent na Tón-systém, pretože Traduje sa, že 25. júla 1905 bola vy-
skonštruoval prijímacie a vy- slaná a zachytená telegrafická správa
sielacie zariadenie, v ktorom s textom: Chváľte Boha, od ktorého
sa signály líšili nie dĺžkou, ale všetko požehnanie prichádza! Vtedy
rôznym tónom (kmitočtom). sa hovorilo, že správa bola zachytená
Vo vysielacej stanici použil aj vo vzdialenosti 200 km. Víchrica
dva rôzne prerušovače, čím získal tóny rôznych frekvencií koncom roka 1905 zničila stožiare,
a prepínačom páčky zapájal raz jeden prerušovač, ktorého ďalšie financie na jej prevádzku už
signál zodpovedal bodke, potom druhý, ktorého signál zod- neboli. Murgašove patenty študovali
povedal čiarke. a zdokonalili aj Marconi a Fessenden.
Za ďalších sedem rokov Murgašovi uznali ešte jedenásť
patentov (napr. zariadenie na výrobu elektromagnetických Aj iné záujmy
vĺn, detektor magnetických vĺn, prístroj na výrobu elektric-
kých oscilácií) s originálnymi zlepšeniami v odbore bezdrô- Reverend Murgaš bol zakladajúcim členom Slovenskej ligy
tovej telegrafie. V zborníku Tovaryšstvo (z roku 1900) bol v Amerike, jedným zo signatárov Pittsburskej dohody (1918)
uverejnený jeho jediný článok na Slovensku: Telegrafovanie a organizačne i finančne prispel aj do zbierky na základný
bez drôtu. valutový fond budúcej Československej republiky. V roku
1920 sa vrátil do vlasti a chcel vyučovať elektrotechniku, ale
V rodnom kraji i v Amerike nespĺňal podmienky na požadované vzdelanie. Možno dosť
znechutený sa vrátil za „veľkú vodu“. Usilovný Jozef Mur-
Rodiskom Jozefa Murgaša bola gaš sa venoval aj pestovaniu kvetov, zbieraniu húb, nerastov
horská dolina Farbenô pri osa- a rastlín. Zanechal bohatú zbierku motýľov (asi 9 000 exem-
de Jabríková neďaleko Tajova. plárov).
V základnej škole bol bystrým
žiakom, na gymnáziu v Ban- Natrvalo zapísaný
skej Bystrici vynikal v prírod-
ných vedách a ukázal sa aj jeho Jozef Murgaš bol veľmi známou
talent v kreslení. Nav­števoval osobnosťou, mal mimoriadne zá-
aj ateliér, v ktorom pracoval sluhy o bezdrôtovú telegrafiu.
J. B. Klemens (1817 – 1883). Pos­tavil vo Wilkes Barre iskro-
Neskôr študoval v bratislav- vú stanicu ešte skôr ako Marconi
skom seminári (1880 – 1882) a úplne prepracoval svoj vynález.
a potom v Ostrihome (1882 Murgaš potom predal svoje pa-
– 1884). Bohoslovecké štúdia tenty a prispel tak k zdokonaleniu
ukončil v Banskej Bystrici (1888) a bol vysvätený za kňaza. metód Marconiho. Toto bola sprá-
Ako kaplán začal pôsobiť v Dubovej a potom ho preklada- va americkej tlačovej agentúry
li aj do Chrenovca, Slovenskej Ľupče a Lopeja. Na podnet United Press o Murgašovej smrti,
maliara Dominika Skuteckého (1849 – 1921) odišiel Murgaš ktorú uverejnil aj Slovenský den-
študovať maliarstvo do Budapešti (1889 – 1890) a potom do ník 15. mája 1929. Nezvyčajne šľachetný Jozef Murgaš, kňaz
Mníchova (1890 – 1893). Neskôr namaľoval nielen veľa ob- i technik, prírodovedec i národovec, kresliar i vynálezca, ne-
razov pre kostoly v banskobystrickej diecéze a v americkom pochybne patrí medzi významné osobnosti našej histórie. Na-
pôsobisku, ale aj portréty priateľov a zákutia slovenských de- trvalo zostane zapísaný medzi priekopníkov rádiotelegrafie
dín. Možno aj pre ťažkosti po označení za pansláva odišiel i podporovateľov slovenskej národnej komunity.
slúžiť krajanom za more. Na jar roku 1896 nastúpil v Rotter-
dame na parník, 18 dní sa plavil do New Yorku. Dušan Jedinák

20