PODKMEŇ: STAVOVCE

 Na Zemi sa objavili pred vyše 500 miliónmi rokov

 Vyvinuli sa z malých červovitých živočíchov, ktoré žili zahrabané v piesku na morskom dne
a pravdepodobne sa podobali na dnešné kopijovce
 Najvýraznejší znak – chrbtica zložená zo stavcov – tvorí opornú časť kostry a
chráni miechu a nervy
 Väčšina má 4 končatiny (ryby – plutvy, vtáky – krídla, cicavce – 4 kráčavé končatiny... )
 Koža je viacvrstvová
 Nervový sústava – rúrková ( mozog chránený lebkou)
 Zmyslové orgány – sústredené v hlavovej časti
 Srdce – členené na komory a predsiene
 Majú čeľuste (okrem kruhoústnic)
 Chorda sa u nich vyskytuje len počas zárodočného vývinu, potom je nahradená chrbticou zloženou
zo stavcov.
 Endoskelet z kosti alebo chrupky, pripojenie svalov: oporno –pohybový aparát
 Sú oddeleného pohlavia. Podľa spôsobu, akým sa vyvíja nový jedinec, rozdeľujeme stavovce na
Fylogenéza stavovcov
Prvými stavovcami boli predchodcovia dnešných kruhoústnic, neskôr a objavili aj drsnokožce a ryby
- pred 500 mil. rokov sa objavili bezčeľustnaté stavovce – vyvinuli sa pravdep. z bezstavovcov
s mäkkým telom a živili sa filtrovaním potravy, namiesto čeľustí mali prísavkovité ústa (ako dnešné
kruhoústnice)
- pred 440 mil. rokov vznikli čeľustnaté stavovce – z predných žiabrových oblúkov sa im vyvinuli
čeľuste – umožnili rozmanitosť potravy
2 skupiny:
1. BEZBLANOVCE /ANAMNIA/ - kladú vajíčka do vody alebo vlhkého prostredia, okolo vyvíjajúceho
sa zárodku nie sú nijaké zárodočné blany – kruhoústnice, drsnokožce, ryby, obojživelníky
2. BLANOVCE /AMNIOTA/ - kladú vajíčka mimo vodného prostredia, okolo vyvíjajúceho sa zárodku
vznikajú plodové blany /amnión, seróza, alantois/ - plazy, vtáky, cicavce

NADTRIEDA: KRUHOÚSTNICE
- nemajú čeľuste, miesto nich majú kruhovitý prísavkovitý otvor s množstvom drobných ostrých zubov
- chorda je chrupkovitá, náznak vzniku chrbtice
- za hlavou majú jeden alebo viac žiabrových otvorov
- tvar tela úhorovitý, okolo celého tela majú plutvovú obrubu- plutvový lem a chvostovú plutvu, telo bez šupín

TRIEDA: MIHULE
- najmä cudzopasné;
- väčšina mihúľ žije v mori, všetky druhy sa však rozmnožujú v sladkých vodách, po nakladení vajíčok hynú,
z vajíčok sa vyvinú larvy, ktoré sa po dosiahnutí dospelosti vracajú do mora
- majú slabý zrak, veľmi dobre vyvinutý čuch a chuť
- mihuľa potočná, mihuľa potiská, mihuľa Vladykovova- trvalo sladkovodné, žijú aj u nás

Mihuľa potočná

mihuľa parazitujúca na rybe

TRIEDA: SLIZNATKY
- žijú aj rozmnožujú sa iba v mori, ich vývin je priamy, sú slepé, vylučujú hustý hlien- ochrana pred
predátormi