Humanizmus a renesancia

Záujem o antiku – v 14. storočí oživený a prehĺbený novým spôsobom

- nové hnutia zvané humanizmus, pretože vytýčilo ideál vzdelania orientovaný antikou – vzdelanie
čisto ľudské (humánne) nie teologické

Humanizmus

Neobmedzoval sa iba na literatúru, zasiahol do všetkých oblastí duchovného života a z Talianska sa

rozšíril do všetkých zemí západnej Európy
- vo filozofii pokusy prebudiť k novému životu antické systémy v ich pravej, to jest scholastickým
výkladom neovplyvnenej podobe

Aristotelovo dielo ostalo v scholastike živé.

Problém pre Aristotelovcov – trvať na zlučiteľnosti aristotelovskej filozofie s kresťanstvom – rozpor

v otázke osobnej nesmrteľnosti

V 15. Storočí pád Aristotelovej nadvlády znamená zánik scholastiky

- TALIANSKE RINASCIMENTO – ZNOVUZRODENIE ľudstva prostredníctvom znovuzrodenia antického

človeka
- zasiahla všetky oblasti života – vedu - lekárstvo, techniku, právo, obchod, výtvarné umenie

Michel de Montaigne

Duch doby – svetský, kritický, skeptický, oslobodený od predsudkov.

V centre jeho myslenia stojí človek.

Renesančný človek je uvoľnený z pút a vedomý netušených nových priestorov a možností.

- jeho úvahy sa týkajú štátu a politiky, ducha a vedenia, výchovy, cnosti a statočnosti, stále sa vracajú
k životu a smrti
- smrť je podmienka a súčasť našej bytosti, naša existencia je spoločné vlastníctvo smrti a života, dielo
nášho života je budovanie smrti
(celkom zvláštne myšlienky)
Reformácia

- potrebu reformy cirkvi si uvedomovali aj humanisti – špeciálne nemeckí humanisti – boli orientovaní
nie svetsky, ale teologicky

- chceli reformovať cirkev zvnútra, bez roztržky s tradíciou

- humanizmus ako hnutie učencov nemohol uspokojiť mohutnú náboženskú potrebu más

Martin Luther

- zavrhuje nárok cirkvi byť jediným prostredníkom medzi Bohom a človekom

- odpor k odpustkom bol jedným z podnetov jeho vystúpenia
1. na miesto viditeľnej cirkvi stavia cirkev neviditeľnú
2. na miesto cirkevného prostredníctva dáva myšlienku všeobecného kňažstva, to znamená, že
odkazuje jedinca na samého seba – to je oslobodzujúci čin renesancie
3. možnosť vykúpenia vidí len vo viere, vo viere v Písmo ako je zjavené v evanjeliach