25.

PERIODIZÁCIA LITERATÚRY- VÝVIN LITERATÚRY

1. Staroveká - antická literatúra- grécka, rímska

2. Stredoveká literatúra
3. Renesancia a humanizmus
4. Barok
5. Klasicizmus
6. Romantizmus
7. Realizmus
8. Moderna a avantgarda
9. Medzivojnová literatúra
10. Povojnová literatúra

1. ANTICKÁ LITERATÚRA

- obdobie starovekého Grécka a Ríma

- je ovplyvnená mýtmi, rozprávaniami o bohoch

GRÉCKA LITERATÚRA
Homér- grécky spisovateľ, ktorý sa venoval Trójskej vojne.
Napísal Ilias- epos, ktorý zobrazuje posledné dni desaťročnej Trójskej vojny. Zobrazuje tam
najväčších gréckych hrdinov: Achiles, Paris, Odyseius, Hektor... Vojna vypukla kvôli krásnej
Helene, ktorá bola manželkou spartského kráľa Menelaa. Zaľúbil sa do nej Paris a uniesol ju
domov, do Tróje. Gréci sa spojili a napadli toto mesto. Vojna bola nekonečná a jednej aj
druhej strane pomáhajú bohovia. Hrdinovia medzi sebou bojujú a najviac vyniká práve
Achiles, ktorý je nezraniteľný, iba na päte áno. Odmieta bojovať, lebo mu zobrali vojnovú
korisť- otrokyňu a vtedy Gréci prehrávajú. Nakoniec sa stretáva v boji s Hektorom. Keďže ani
jedno vojsko nedokáže vyhrať, Gréci použijú vojnovú lesť. Postavia trójskeho koňa, do
ktorého sa schovajú a ostatní predstierajú, že odišli. Takto dobijú Tróju.
Odysea- epos, ktorý je pokračovaním Iliasu. Hovorí o návrate Odysea domov. Vracia sa
desať rokov, lebo nahneval boha morí Poseidona a ten mu bráni v návrate. Cestou zažíva
rôzne dobrodružstvá- s kyklopom- jednookým obrom, sirénami...
Sofokles- grécky dramatik, autor tragédií. Vyhral niekoľkokrát súťaž tragédov. Najznámejšia
jeho hra je Antigona (povinné čítanie).
Euripides a Aristofanes- sú dvaja významní grécki dramatici.

RÍMSKA LITERATÚRA
- pokračovali v rozvíjaní gréckej literatúry a kultúry.
Vergílius- nadviazal na Homérove eposy Eneidov- rozpráva o hrdinovi, ktorí zakladá Rím.
Ovídius- spracoval grécke a rímske mýty v diele Metamorfózy (premeny).
Horácius- predstaviteľ epikurovského učenia- učenia ako si užívať život.
 2. STAROVEKÁ LITERATÚRA

- korene tejto literatúry siahajú do predchádzajúceho obdobia, kedy vzniká Biblia.Staroveké

literatúra na ňu nadväzuje. Vznikajú diela, ktoré sa venujú práve životu svätých- LEGENDY.
Moravsko- panónske legendy- hovoria o živote svätého Konštantína a Metoda. Dvoch
vierozvestcov, ktorí roku 863 prichádzajú na Veľkú Moravu a prinášajú písmo hlaholiku
a preloženú časť Biblie. Prišli k nám na pozvanie Rastislava, panovníka Veľkomoravskej ríše.
Poslal ich k nám Michal III. panovník Byzancie. Keďže pochádzali z oblasti, kde žili
Slovania, mohli sa pripraviť na to, že obyvatelia Veľkej Moravy nepoznajú nielen
kresťanstvo, ale nemajú ani vlastné písmo. Na Veľkej Morave sa vravelo po starosloviensky.
Staroslovienčinu museli obhajovať aj pred pápežom v Ríme, aby sa mohla používať
v kostoloch. Pápež, Hadrián II., ju povolil. Proti jej používaniu boli aj takzvaní trojjazyčníci-
hebrejsky, grécky a latinsky sa podľa nich mohlo v kostoloch vravieť. Tieto legendy napísal
Kliment a Gorazd.
Proglas- prvá slovanská báseň a napísal ju Konštantín.

3. RENESANCIA A HUMANIZMUS

Renesancia- znovuzrodenie. Humanizmus- ľudskosť. Vzniká v 12- 15. storočí.

Vzniká v Taliansku. Prejavuje sa vo všetkých druhoch umenia.
Znaky: 1. ľudskosť, 2. inšpirácia antikou 3. právo človeka na šťastný život 4. racionalizmus-
založený na rozume a vedeckých objavoch 5.individualizmus- centrom je človek.
Hlavní predstavitelia:
TALIAN
Francesco Petrarca ( frančesko petrarka)- zakladateľ sonetu. Sonety pre Lauru (povinné
čítanie, téza 5, druhý ročník)
ANGLIČAN
William Shakespeare (viliam šejkspír) povinná literatúra Hamlet ( 7.téza, druhý ročník)
ŠPANIEL
Miguel de Ceravantes Saavedra- Dômyselný rytier Don Quijote de la Masncha ( don kichot
de la manča) – v tomto románe je využitý reťazový kompozičný postup.

4. BAROK

V časovom období 16. až 18. storočia zažíva človek pocit životnej krízy vyplývajúcej z
nepriaznivých okolností
-morová epidémia a živelné pohromy
-reformácia a protireformácia
-30-ročná vojna
-vláda v rukách niekoľkých dynastií
Turecká expanzia

Prevládajú preto pocity pesimizmu a beznádeje, zaužíva sa heslo „vanitas vanitatum“

(márnosť nad márnosť). Spoločnosť si uvedomuje pominuteľnosť pozemského, obracia sa
preto k (nadpozemským) hodnotám, ktoré poskytuje náboženstvo a predovšetkým posmrtný
život.
Baroková literatúra zachytáva pocity beznádeje a napätia, jej znakmi sú
dekoratívnosť – prehnaná ozdobnosť
pompéznosť – veľkoleposť
patetickosť – nadnesenosť
hyperboly, antitézy
zložité trópy, figúry, symboly, …

Charakteristické sú však aj tzv. barokové protiklady:

náboženský mysticizmus ↔ pozemská zmyslovosť
pominuteľnosť a zbytočnosť pozemského ↔ túžba po svetskej nádhere
neprirodzený pátos ↔ vnútorná emocionálnosť
upevňovanie starých žánrov ↔ vznik nových žánrov
preklenutie umelej a ľudovej literatúry

Hugolín Gavlovič

-baroková literatúra (Baroková literatúra je literárne obdobie vymedzené približne rokmi 1600
– 1780.
Znaky:1. nadpozemskosť 2. viera, náboženstvo 3. pompéznosť4. vysoké a nízke žánre

-bol chorý na pľúca a liečil sa v horách

-spoznal život pastierov, zapáčila sa mu ich múdrosť
-prvý slovenský básnik, bol františkánsky mních
-písal kultúrnou západoslovenčinou
-na záver každého spevu je mravné ponaučenie

Valaská škola mravúv stodola

-didakticko-reflexívna veršová skladba – vzdelávacia, reflexívna- uvažuje

-je to básnické dielo ktoré sa skladá z 21 spevov

Bohatý má mnoho penez a chudobný veľa detí.

-chudobný –má veľa detí, nemá byť prečo smutný, pán Boh mu pomôže
-koho s kým porovnáva, kto je na tom lepšie – deti mu vyrastú
-bohatému netreba deti lebo by boli rozmaznané

Ponaučenie: Dôležitejšie ako peniaze sú deti.

 5.KLASICIZMUS
Po skončení tridsaťročnej vojny je druhá polovica 17. storočia obdobím mieru, vznikajú len
lokálne nepokoje. V európskych štátoch vládne absolutizmus. Otvára sa cesta technickému a
vedeckému pokroku, k reči sa dostávajú novodobí myslitelia. Cirkev sa začína stávať terčom
kritiky.

KLASICIZMUS -(lat. classicus – vynikajúci, vzorový) je umelecký smer, ktorý vznikol vo

Francúzsku za absolutistickej vlády Kráľa Slnka (Ľudovíta XIV).
Umenie podlieha prísnym pravidlám, je presne určené, čo sa považuje za krásne.
-napodobňovanie prírody (to podstatné a nemenné)
-vzor v antike, v Aristotelovej filozofii krásy a pravdy v napodobňovaní prírody
-racionalizmus (René Descartes – „Cogito ergo sum.“)
-snaha o súlad pravdy, krásy a dobra
-objektívnosť (všeobecné, nie individuálne črty)
-v konflikte medzi citom a povinnosťou víťazí vždy povinnosť

Prísna druhožánrová diferenciácia nepripúšťala synkretizmus. Žánre sa delili na:

a) vysoké: óda, elégia, tragédia, epos vysoké vrstvy minulosť vznešené témy
b) nízke: satira, komédia, bájka stredné, nižšie vrstvy prítomnosť komickosť

JÁN HOLLÝ
ako katolík neštudoval teológiu v Jene, ale v Trnave. Pôsobil ako kňaz v Maduniciach až do
roku 1843, kedy mu vyhorela fara. So zhoršeným zrakom sa presťahoval na Dobrú vodu, kde
ho v júli 1843 navštívili Štúrovci a on schválil ich snahu o druhú kodifikáciu slovenčiny.
Hollý sa venoval prekladom latinskej a gréckej poézie Homéra, Ovídia a Vergília, písal i
vlastnú poéziu, ťažisko jeho tvorby však leží v eposoch, ktoré sám nazval víťaznými,
bohatierskymi básňami.
Víťazné eposy, zväčša historické, sa podobajú Homérovym Ilias, Odysea a Vergíiovmu
Aeneas. Čerpanie z antiky je u Hollého prejavom klasicizmu. Svoje bohatierske spevy skladá
z týchto zložiek:
1.) propozícia – naznačenie deja
2.) invokácia – vzývanie múz
3.) dej-spevy

SVÄTOPLUK
je historický hrdinský epos, víťazná báseň, v 12 spevoch napísaná časomerným hexametrom.
Dej začína po propozícii a invokácii múzy Umky.
Spívám, jak hroznú Svatopluk na Karolmana védel
vojnu, i jak víťaz, seba aj svój od jeho vlády
oslobodiv národ, nepodlehlý stal sa panovník
a zmužilých veľké založil kráľovstvo Slovanov.
1.) Karolman po Božej intervencii chce prepustiť Svätopluka z väzenia a dať mu Veľkú
Moravu pod podmienkou, že bude bojovať na jeho strane a stane sa jeho vazalom. Svätopluk
prijíma.
2.) Nemci sa pripravujú na boj.
3.) Černoboh, nahnevaný Svätoplukovým spálením jeho modly, navádza ľud. Ten je však
poučený Konštantínom a Metodom a teda ho vysmeje. Pripravuje pomstu.
4.) Černoboh vyjaví Slavomírovi Svätoplukovu zradu.
5.) Slavomír oboznamuje na sneme ľud so situáciou. Všetci sú za vojnu.
6.) Svätopluk na Karolmanovej hostine rozpráva o histórii Slovanov.
7.) Svätopluk vedie nemecké vojsko k Devínu.
8.) Svätopluk bojuje so Slovanmi. Vezme časť svojho vojska a prekvapivo ich napadne z
boku.
9.) Svätopluk sa snaží prehovoriť Slovanov, aby sa vzdali. Tí však presvedčia jeho, aby sa
pridal k nim. Súhlasí.
10.) Slovania vytlačia Nemcov, ich veliteľ Britwald je nahnevaný.
11.) Konštantín prosí Boha, aby poslal Černoboha do pekla. Boh pomáha, zošle Michala.
12.) Prehrávajúci Britwald vyzýva Svätopluka na súboj. Po dlhom boji Svätopluk víťazí.

Hlavnou myšlienkou diela je túžba po slobode a rovnoprávnosti s ostatnými národmi. Devín

vystupuje ako symbol Slovanov i Slovákov.

6.ROMANTIZMUS

je úzko prepojený so situáciou v Európe na konci 18. a v prvej polovici 19. storočia. Veľká
francúzska revolúcia s heslom „sloboda, rovnosť, bratstvo“ dávala ľuďom nádej na lepšiu
budúcnosť. Hospodárska kríza a sociálne rozdiely sa však naopak prehĺbili, ľud je sklamaný,
cíti sa podvedený a prevláda pocit dezilúzie.
Do popredia sa teda dostávajú nové myšlienky a smery, ktoré sa prejavili aj v romantickej
literatúre.

1.) pocit osamelosti hlavný hrdina sa cíti nepochopený

2.) cit nadradený rozumu
3.) iracionalizmus popieranie rozumového poznania, uprednostnenie viery a inštinktu
4.) idealizmus myšlienka bola prvotná, až z nej vznikla hmota
5.) sentimentalizmus opiera sa o city
6.) subjektivizmus dôraz na jednotlivca
7.) individualizmus silný osamelý jedinec
8.) titanizmus silný jednotlivec vzdorujúci osudu
9.) pesimizmus

Princípy romantickej literatúry:

-fantázia (túžba po lepšom svete)
- autoštylizácia (autor sa stotožňuje s hlavnou postavou)
- harmónia kontrastov (sen – skutočnosť, zločinnosť – nevinnosť, ohyzdnosť – krása)
- druhožánrový synkretizmus
- rozvoj lyriky, vznik lyricko-epických diel: balady, romány
- zdroje v ľudovej slovesnosti a minulosti (slávnych činoch národa)
- prvky hovorovej reči
- hrdina je v rozpore s realitou a umiera v snahe o splnenie svojich snov a ideálov
- TITANIZMUS + INDIVIDUALIZMUS

SAMO CHALUPKA
je mladší brat známeho dramatika Jána Chalupku. Považovaný za najstaršieho štúrovca, bol
spoluzakladateľom Spoločnosti česko-slovanskej a bojoval v poľskom povstaní roku 1830. Po
zranení sa na zvyšok života stal kňazom vo svojom rodnom meste – Hornej Lehote.
Básnická tvorba Sama Chalupku je charakteristická znakmi:
-spočiatku písal biblickou češtinou, potom prešiel na štúrovskú slovenčinu
- básnik priestoru
- monumentalizmus
- vatra ako symbol slobody

MOR HO!
je hrdinská epická báseň, najvýznamnejšie autorovo dielo. Námet čerpá zo Šafárikovych
Dejín slovenskej reči a literatúry, kde je opísané vtrhnutie rímskeho cisára Constantina do
Panónie v roku 358 a porazenie odboja kmeňa Lemiakov. Chalupka ich premenil v Slovákov
a prisúdil im ideálne vlastnosti.
- junáci prinášajú mierové posolstvo, keď je odmietnuté, s pokrikom „Mor ho!“ idú do boja
- cisár pyšne neuznáva slobodu junákov, čo vyvolá boj

Cisárske vojská v obrovskej presile napokon junákov porazia, cisár si však pri pohľade na
svojich mŕtvych vojakov uvedomí svoju morálnu prehru (a víťazstvo Slovákov).
A ty, mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu, výzva na boj proti utláčateľom
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu:
A čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom. v boji za slobou autor pozná len víťazstvo alebo
smrť
V prenesenom význame sú slovenskí junáci kolektívnym hrdinom symbolizujúcim slovenský
ľud, cisár predstavuje Maďarov.
Dynamickosť básne je docielená napríklad lyrickými skratkami, využité sú mnohé ďaľšie
básnické prostriedky.
- lyrické skratky zleteli orly z Tatier, tiahnu na podolia
-hyperboly Zem dupotom a nebo rykom sa otriasa
-symboly Tatry, Dunaj
-prirovnania rastom sú ako jedle, pevní ani skala
-synekdochy Slovan nečítava vrahov na bojišti
-zvukomaľby Duní Dunaj a luna za lunou sa valí
-metafory
-epitetá
-zdrobneniny

Použitý je 13-slabičný verš v sylabickom veršovom systéme.

7.Realizmus
Realizmus vo svetovej literatúre sa rozvíja v období priemyselnej revolúcie. Autori sa
odvracajú od snov a ideálov ku skutočnosti a realite.
Znaky realizmu

-realizmus zobrazuje všedný život

-rozvíja sa hlavne epika, predovšetkým romány, novely a poviedky
-autori zobrazujú v dielach dobu, v ktorej žijú
-hrdina je obyčajný človek z akejkoľvek spoločenskej vrstvy.
Realizmus prináša typy, ktoré sú späté s prostredím, v ktorom žijú, ich charaktery sú
produktom ľudskej spoločnosti. Hrdina a spoločnosť sú v konflikte, pretože spoločnosť
neumožňuje človeku žiť podľa vlastných predstáv.

Martin Kukučín
- román : Dom v stráni
- témou románu je obraz života predvojnovej chorvátskej spoločnosti a vzťahy medzi
spoločenskými vrstvami a nemožnosť ich splynutia .
- v centre príbehu stoja dve rodiny – starého težaka (Mateho Beraka) a rodina statkárky šóry
(Anzuly).
- vzťah oboch rodín sa komplikuje láskou mladého statkára Nika Dubčiča k težakovej dcére
Katici.
- Katica Berac – mladá pekná pracovitá sedliačka, predstaviteľka nižšej vrstvy, Nikova
snúbenica, Mateho najmladšia dcéra, vyniká nielen svojou krásou ale aj poctivosťou a túžbou
po vyššom spoločenskom postavení, láska k Nikovi a ich rozchod rozrýva jej najhlbšie city,
vie sa však ovládať, aj keď jej srdce krváca
- Dorica: dcéra Zadomeho, Anzula si ju vyhliadla za nevestu, je zemianka, nežná, krásna
Nikova priateľka z detstva, ktorá sa vrátila z kláštora. mladé šikovné dievča
- kompozícia: 18 kapitol, chronologický
- prostredie: polostrov Brač
- jazyk: juhoslovanské a chorvátske slová, vyšší štýl
- dej :
Mate má dobrú, pracovitú ženu Jeru a 3 deti. Všetky až na Katicu majú už svoje vlastné
rodiny. Ale Katica na svoju lásku ešte len čaká. A dočkala sa. Zaľúbi sa do Nika Dubčiča,
bohatého mladého. Všetko sa dobre vyvíjalo, neskôr sa aj zasnúbili. Nikova matka bola síce
proti, jednak preto, že boli bohatší, jednak preto, že dala pre Nika do kláštora vychovať mladé
dievča, Doricu. Mala jednu podmienku, aj s Katiciným otcom Matem, ktorý je takisto proti
sobášu, aby sa zobrali až po roku. Mladí súhlasili. Lenže, nanešťastie, Nikov krstný, Doricin
otec, ochorel. Preto povolali Doricu z kláštora navždy domov. Postupne ju začal porovnávať s
Katicou a ani nevedel ako a zaľúbil sa do nej. Šiel za Katicou a stretol jej matku, ktorá sa mu
protivila a nevedel si predstaviť že by žil s takou istou ženou. Radšej odišiel. Neskôr už
normálne dával najavo, že ľúbi Doricu. Katica bola z toho veľmi nešťastná, ale už nič
nezmenila. Chcela robiť Dorici výstupy, ale Niko jej v tom zabránil, že Dorica za nič nemôže.
Šora Anzula bola veľmi rada, že Niko si predsa zoberie Doricu. Niko sa rozprával s Paškom
Bobicom, ktorý Katicu ešte stále ľúbil a povedal, že má za ňou znovu chodiť. Mate ochorel,
všetci z Dubčicových ho boli pozrieť. Niko sa tam porozprával s Katicou. Tá sa vrátila ku
Paškovi. Starý Mate, keď zistil, že má už všetky deti na pokoji, bol veľmi šťastný, no z
choroby ho to nevyliečilo a skonal.
Nakoniec sa všetci stretnú pri Mateho smrteľnej posteli. Katica sĺubuje, že si vezme Paška
Bobicu - z lásky. Mate spokojne umiera.

8.Literárna moderna

- literárne obdobie, vzniklo na prelome 19 a 20 st. vo Francúzsku ako reakcia na zmeny

v spoločnosti. Rýchle životné tempo, prudký rozvoj priemyslu, vedy a techniky a rast
sociálnych problémov vytvárajú spoločenskú situáciu plnú pesimizmu a beznádeje. Toto
obdobie sa spájalo s neistotou, nepokojom, často sa hovorilo o kríze myslenia a kultúry vôbec.
- spoločenská situácia sa odrazila aj na literatúre a to najmä na rôznorodosti umeleckých
štýlov a smerov, ktoré v tomto období vznikali a navzájom sa ovplyvňovali.

- najstarším umeleckým smerom, ktorý vzniká koncom 19. stor. – je symbolizmus (odvodený
od slova gréckeho pôvodu symbolón – znak, znamenie, autor sa vyjadruje v symboloch a nie
priamo, atmosféra býva pochmúrna, dezilúzia, pesimizmus, nostalgia, analýza vnútorného
sveta, nejasné, zahmlené symboly, príroda – obyčajne v súlade s prežívaním lyrického hrdinu
(býva pochmúrna), básnické prostriedky – symboly, metafory, alegórie
- vyvrcholením symbolizmu je dekadencia (úpadok) – symboly + pesimizmus – napr. báseň
Mrcina
- impresionizmus (druhá pol. 19. stor. vo Francúzsku)– je ďalším umel. smerom LM,
prejavuje sa predovšetkým vo výtvarnom umení, názov odvodený od slova impresia (len túto
chvíľu)- usiloval sa o vyjadrenie vnemu, subjektívneho dojmu v danom okamihu ide o
fixovanie určitej chvíľky, v literatúre sa prejavuje predovšetkým v poézii, najmä ide o
prírodnú a intímnu lyriku

Avantgarda

je kultúrne a umelecké hnutie 20. storočia. Ide o etapu vo vývoji moderného umenia.
Predchádzajúcou etapou bola moderna, s ktorou je avantgarda spojená spoločným
antitradicionalizmom a spoločenskou revoltou. Nasledujúcou etapou vo vývoji moderného
umenia je postmoderna.

Hlavnými znakmi avantgardy sú:

-odmietanie sociálnej nespravodlivosti (ľavicová orientácia)
-kolektivizmus (združovanie sa do skupín, spolkov, zväzov a klubov)
-programotvorné úsilie (jednotlivé prúdy zostavujú svoje umelecké manifesty, programy)
-experimentovanie s tvarom a obsahom umenia, t.j. hľadanie nových obsahov a foriem

Avantgarda vznikla pred vypuknutím 1. svetovej vojny, kedy došlo ku krachu humanistických
ideálov. V tomto období prebieha aj rozvoj vedy a techniky. Avantgarda verí v zázračnú moc
techniky a zrodu nového človeka. Predstavitelia sú presvedčení, že nové vynálezy
a spoločenské vzťahy od základu zmenia podstatu človeka.

Avantgardné umenie sa inšpirovalo novými vedeckými objavmi, technickými vynálezmi,

životným rytmom a novými formami veľkomestského života (film, šport, moderné dopravné
prostriedky), ale aj exotikou ďalekých krajín.

Ivan Krasko (1876 – 1958)

Vlastným menom Ján Botto. Bol chemickým inžinierom, básnikom, prozaikom

a prekladateľom. Využíval preudonym Ivan Krasko alebo Ján Cigáň.
Písal zbierky: Nox et solitudo (Noc a samota) a Verše. Týmito zbierkami preklenul epochu
vo vývine národnej lyriky.

Noc a samota – prvotina. Vniesla do slovenskej poézie ľúbostnú poéziu, nasýtenú osobným
smútkom. Motív ženy je v jeho poézii vznešený a bez irónie. Lyrický subjekt (hrdina) je stále
v dramatickej polohe (stále rozpoltený), pričom vníma a prežíva šedú skutočnosť. Do
popredia sa dostáva vnútorné prežívanie citových a mravných sklamaní. V básňach vyjadruje
svoj postoj k svetu. Jeho báseň vždy tvorí ucelený celok. V básňach využíva folklórny
priesňový postup, t.z. melodickosť, jednoduchosť, pravidelnosť poetickej schémy.
(dodržiavanie rovnakého počtu slabík a rytmu vo verši), jednotvárnosť v lexike (často opakuje
tie isté slová, využíva synonymá). Jeho lyrický hrdina sa nevie vyrovnať s pocitom viny,
nenaplnenou osobnou túžbou a túži po harmónii. Jeho tvorba bola značne inšpirovaná
S.H.Vajanským.

Najznámejšia báseň zo zbierky Nox et solitudo Vesper Dominicae (Nedeľný večer).

9.Medzivojnová literatúra
- spoločensko-politická situácia: 2 významné medzníky v dejinách ľudstva (koniec 1. a
začiatok 2. svetovej vojny), po 1. svetovej vojny dochádza v Európe k vzniku nových štátov
(aj ČSR), vzniká nový typ spoločenského poriadku v Rusku; túžba po moci vedie v 20. a 30.
rokoch k vzniku totalitných režimov v Európe (fašizmus, stalinizmus); v 30. rokoch zasiahla
Európu zasiahla hospodárska kríza; na Opernom námestí na príkaz Hitlera fašisti pália na
hranici protivojnovo zamerané knihy najlepších svetových autorov (aj Živý bič Mila
Hurbana); rozvoj vedy a techniky spôsobil zmeny v štruktúre spoločnosti a mal vplyv aj na
charakter umenia; umelci začali pracovať aj na medzinárodnej úrovni; väčšiu úctu získava
oceňovanie spisovateľov Nobelovou cenou
- znaky: autori zobrazujú 1. svetovú vojnu, ktorá priniesla utrpenie, ukázala charaktery ľudí a
ovplyvnila ďalší život generácie
- na prelome 20. a 30. rokov zobrazujú autori hospodársku krízu a hrozbu fašizmu; literatúra
mala humanistický charakter, spisovatelia odsudzujú vojnu, odhaľujú jej neľudskosť a
vystupujú proti tým, ktorý ju rozpútali; prehlbuje sa psychologizácia – autori sa snažia
zobrazovať vnútro človeka , zaznamenávajú jeho pocity; pokračuje vývin avantgárd, vznikajú
nové umelecké prúdy; autori experimentujú s formou aj obsahom, mnohí tvoria v emigrácii
(vzniká emigrantská literatúra); rozvíja sa prekladateľská činnosť, do prózy prenikajú prvky
filmovej tvorby (montáž, strih), rozvíja sa rozhlasové vysielanie, vzniká rozhlasová hra;
literatúru ovplyvnila filozofia F. Nietzcheho a výskumy psychoanalytika Ziegmunda Freuda

Erich Maria Remarque-Na západe nič nového

- protivojnvý, expresionistický román
- reaguje na udalosti 1. svetovej vojny, jeden z mála protivojnových románov, ktoré sa
odohráva celé na bojisku, román má symbolický názov – na francúzsko-nemeckom fronte
bola zákopová vojna, front sa nemenil, noviny uvádzali titulky: Na západe nič nového...

10.Povojnová literatúra
- skončila WWII.
- snahy obnoviť pluralitný systém spred vojny
- vychádzajú básnické zbierky, ktoré boli napísané počas WWII., no nemohli byť publikované
= priečinková poézia – orientovaná protifašisticky a protivojnovo (napr. J. SMREK – Studňa;
L. NOVOMESKÝ – Pašovanou ceruzkou; A. PLÁVKA – Ohne na horách) – išlo
o vyrovnanie sa autora s uplynulým obdobím
- nadrealizmus – prestáva existovať ako smer, autori však naďalej tvoria, ale už nepoužívajú
nadrealistické postupy – metafora, experiment, podvedomie atď
Delí sa na:
a) Západný blok – nadväzuje na medzivojnovú literatúru, zachováva pluralitu, char. je
experimentovanie
- patrí sem: existencializmus, epické divadlo, absurdná dráma, nový román, neorealizmus,
magický realizmus, beat generation
- európske literatúry reagujú na WWII., americká len okrajovo
b) Východný blok – existuje len 1 literárny smer – socialistický realizmus; každý iný smer je
považovaný za dekadentný = úpadkový
- uvoľnenie nastáva v 50.-60. rokoch po páde kultu osobnosti (= smrti Stalina)

Milan Rúfus
Život:
- narodil sa v roku 1928
- vyštudoval filozofické fakultu
- pôsobil ako pedagóg
- poznačená tvorba ľudovosťou
- tvorba má rustikálny charakter
- témou je aj jeho postihnuté dieťa, jeho najbližší
- básne plné citu
Diela: Až dozrieme
- prejavuje sa ako zrelý básnik
- rodina, príroda, domov, problémy sveta
Rakvy z Vietnamu
- rozhovor lodníka a ministrom
Vyznanie
- rodný kraj a ľud
- Rúfus sa vždy stavia na stranu trpiacich a úbohých

Kontemplácie- rozprávajme to, čo cítime

- človeka hodnotí veľmi vysoko a seba hodnotí veľmi skromne