You are on page 1of 10

TALLER DE EXPRESIÓN ORAL EN GUARANÍ

Mbo’ehára: Dr. Miguel Ángel Verón, Arq. Alicia Barrios, Lic. Mercedes Velázquez
Pumbyry: 0981 282969. Ñe’ẽveve: miguel_veron@hotmail.com

MBO’EPY PETEĨHA

MAITEI

Jaikuaátava ko mbo’epýpe:

- Mba’éichapa japoromomaiteikuaa.
- Mba’éichapa japorokuaa ha jejekuaaukakuaa.
- Mba’éichapa ñamba’eporandukuaa.
- Mba’éichapa jaiporu terarãngue.
- Mba’éichapa jaipapakuaa.

Ñamoñe’ẽmína ko’ã ñomongeta

Peteĩha:
- Maitei.
- Maitei.

Mokõiha:

- Maiteípa.
- Maitei.

Mbohapyha:

- Mba’éichapa.
- Mba’éichapa.

Irundyha:
- Mba’éichapa.
- Iporã.

Poha:

- Mba’éichapa.
- Iporãnte.

Poteĩha:
- Mba’éichapa.
- Iporãmínte.

Pokõiha:

- Mba’éichapa.
- Iporãiterei.

Poapyha

- Che maitei rory ndéve.


- Che maitei avei ndéve.

Jaikuaami:

1. Maitei guaraníme

Guaraníme heta hendáicha ñañomomaiteikuaa. Jajojuhúramo peteĩ ñande rapicha ndive ikatu
ñamomaitei ichupe: Maitei, maiteípa, mba’éichapa. Ha’ékatu ombohovaikuaa ñandéve:
Maitei, mba’éichapa, iporã, iporãnte, iporãmínte.
Pa hína partícula interrogativa. Jaiporu ñamba’eporandu hag̃ua. Mba’éichapa.

1. Emoĩmba (complete)

Peteĩha:
- Mba’éichapa.
- _________________

Mokõiha:

- Maiteípa.
- _________________

Mbohapyha:

- _________________
- Iporã.

Irundyha:

- _________________
- Maitei.

Poha:
- _________________
- Iporãmínte.

Ñañomomaiteive:
Peteĩha:

- Mba’éichapa.
- Iporã, ha nde.
- Iporã avei.

Mokõiha:

- Mba’éichapa.
- Iporãnte, ha nde.
- Iporãnte avei.

Mbohapyha:

- Mba’éichapa.
- Iporãmínte, ha nde.
- Iporãmínte avei.

Irundyha

- Mba’éichapa reiko.
- Aikoporã.

Poha:

- Mba’éichapa reiko.
- Aikoporã, ha nde.
- Aikoporã avei.

Poteĩha:

- Mba’éichapa reiko.
- Aikoporãnte, ha nde.
- Aikoporãnte avei.

Pokõiha:

- Mba’éichapa reikomi.
- Aikoporãmínte, ha nde.
- Aikoporãmínte avei.

Poapyha:

- Mba’éichapa nderéra.
- Cheréra José, ha nde.
- Cheréra Marta.
- Avy’a roikuaa rehe, Marta.
- Che avei, José.
Jaikuaami:
2. Maitei guaraníme

Guaraníme jareko partícula de modo ñañemoag̃uivéva umi tapicha ñamomaiteíva ndive. Umi
partícula hína: mi, nte, mínte. Umíva ikatu jaiporu térã nahániri ñañomomaiteívo. Iporã,
iporãnte, iporãmínte.

Jajesarekomi:

Peteĩha:
- Mba’éichapa.
- Iporã. Iporãnte. Iporãmínte.

Mokõiha:
- Mba’éichapa reiko. Mba’éichapa reikomi.
- Aiko porã. Aiko porãnte. Aiko porãmínte

Ko’ã maitei jahecháva jaiporukuaa oimeha aravópe, taha’e pyhareve, asaje, ka’aru, pyhare.
Upéichante avei jaiporukuaa mitã, kakuaa, tapicha jaikuaáva ha jaikuaa’ỹva ndive.

Jahechajey pe oporomomaiteíva oiporuha partícula interrogativa pa. Kóva jaiporu


ñamba’eporandu hag̃ua.
- Mba’éichapa reiko. ¿Cómo estás?

Ñañomomaiteve. Jajesareko mba’éichapa ojeporu partícula pa:

Peteĩha:

- Mba’éichapa nderéra.
- Cheréra José. Ha nde.
- Cheréra Marta.

Mokõiha:

- Mba’éichapa, José.
- Iporãmínte, Marta.

Mbohapyha:

- Mba’éichapa, José.
- Iporã ha nde, Marta.
- Iporã avei.

Irundyha:

- Mba’éichapa reiko, José.


- Aikoporã.

Poha:

- Mba’éichapa reiko, José.


- Aikoporã ha nde, Marta.
- Aikoporã avei.

Poteĩha:

- Mba’éichapa.
- Iporãmínte.
- Mba’éichapa nderéra.
- Cheréra Marta. Ha nde.
- Cheréra José.
- Ndépa moõ reiko, José.
- Aiko Villarrica-pe. Ha nde.
- Aiko Ka’akupépe.
- Avy’a roikuaa rehe.
- Che avei avy’a roikuaa rehe.

Jaikuaami:

Terarãngue (pronombre) guaraníme:


Persona y número Terarãngue Pronombres
1a Singular Che Yo
2 a Singular Nde Vos, tú, usted
3 a Singular Ha’e Él, ella
1 a Plural Ñande (incluyente) Nosotros, nosotras
1 a Plural Ore(excluyente) Nosotros, nosotras
2 a Plural Peẽ Ustedes, vosotros
3 a Plural Ha'ekuéra Ellos, ellas

Ñande réra. Jajokuaami.

Che cheréra José.


Nde nderéra Marta.
Ha’e héra Ramón.
Ñande ñanderéra José ha Marta.
Ore oreréra José ha Marta.
Peẽ penderéra José ha Marta.
Ha’ekuéra héra José ha Marta.

Guaraníme nde hína tú, vos ha usted castellano pegua. Ko ñe’ẽme niko maymave
peteĩchapa, upéicha rupi noñembojoavýi avavépe ojejapoháicha castellano-pe tú ha usted
rupive.

Jahechaháicha, primera persona plural-pe jareko ñande ha ore. Ñande (incluyente) ja’éramo
jaikepa opaite ñaiméva ñomongetápe; ore (excluyente) ja’éramo katu oĩ umi ñanerendúva
apytépe máva ndoikéiva.
2. Ñamoĩmba:

Peteĩha:

- Mba’éichapa nderéra.
- ____________________

- Mba’éichapa ____________.
- Aikoporã, ha nde.

Mokõiha:

- Mba’éichapa reiko.
- ____________ ha nde.
- ____________ avei.

Mbohapyha:

- _______________, José.
- ______________, ha nde.
- ____________ avei.

Irundyha:

- Mba’éichapa.
- _________________
- Iporãmínte avei.

Poha:

- Mba’éichapa.
- ______________
- Iporãnte avei.

Poteĩha:

- __________
- Cheréra José. Ha nde.
- ________ Marta.

Jaikuaami:

Guarani papapy (Numeración guaraní)

Números cardinales: Números ordinales:

Peteĩ: uno Peteĩha: primero


Mokõi: dos Mokõiha: segundo
Mbohapy: tres Mbohapyha: tercero
Irundy: cuatro Irundyha: cuarto
Po: cinco Poha: quinto
Poteĩ: seis Poteĩha: sexto
Pokõi: siete Pokõiha: séptimo
Poapy: ocho Poapyha: octavo
Porundy: nueve Porundyha: noveno
Pa: diez Pa: décimo

Tembiaporã

1. Ñamoĩmba

Peteĩha:

- Mba’éichapa.
- _________________
- Iporãmínte avei.

Mokõiha:

- Mba’éichapa reiko(mi).
- _________________

Mbohapyha:

- _________________
- Aikoporã(nte), ha nde.
- _________________

Irundyha:

- Mba’éichapa nderéra.
- _________________
- Avy’a roikuaa rehe.
- _________________

2. Ñamoĩmba:

- Mba’éichapa ____________.
- Aikoporã, ha nde.
- ____________ avei.
- Mba’éichapa ____________.
- Cheréra José, ha nde.
- ____________Marta.
- Moõguápa _________, Marta.
- Che Encarnación-____________, ha nde.
- Che Ka’akupe____________.
- Avy’a ____________, José.
- ____________avy’a roikuaa rehe, Marta.
3. Emoĩmba:
- Mba’éichapa.
- _________________
- Iporãnte ha nde.
- Mba’éichapa nderéra.
-_________________
- Moõguápa nde.
-_________________
- Avy’a roikuaa rehe.
- _________________

GUARANI HAIKATU: ORTOGRAFÍA GUARANÍ

Guarani achegety. Alfabeto guaraní

Pu’ae: Vocales

Jurugua: a, e, i, o, u, y
Tĩgua: ã, ẽ, ĩ, õ, ũ, ỹ

Pu’ae jurugua hína umi osẽva ñande juru rupi año ñañe’ẽvo.
Pu’ae tĩgua katu umi osẽva ñande juru ha ñane tĩ rupi ñañe’ẽvo.

Ñamoñe’ẽ ko ñomongeta ha jahecha mba’éichapa ojeporu ipype pu’ae jurugua ha


tĩgua.

- Mba’éichapa.
- Iporãnte.
- Mba’éichapa nderéra.
- Cheréra Marta. Ha nde.
- Cheréra José.
- Moõgua piko nde, José.
- Che San Lorenzo-gua. Ha nde.
- Che Tovatĩgua.
- Avy’a roikuaa rehe, Marta.
- Che avei avy’a roikuaa rehe, José.

Ñanohẽmbaite pu’ae ko ñomongetágui ha upéi ñamohenda jurugua ha tĩguávaramo.

Pu’ae:
________________________________________________________________________
Jurugua: _______________________________
Tĩgua: ________________________________

Jajekuaara’ãmijey (Autoevaluación)

1. Ñamoĩmba (completar)
Peteĩha:
- Mba’éichapa.
- _________________
Mokõiha:

- Maiteípa.
- _________________

Mbohapyha:

- ______________ reiko.
- Aikoporã, ha nde.

Irundyha:

- _________________
- Iporãmínte.

Poha:
- __________________________
- Che Ka’asapaygua.

Poteĩha:

- Mba’éichapa nderéra
- ____________________

Pokõiha:

- Mba’éichapa reiko.
- Aikoporã, ha nde.
- ____________ avei.

Poapyha:

- _________________
- Cheréra Marta.

Porundyha
- Mba’éichapa Marta.
- ______________, ha nde.
- ____________ avei.

Paha:

- Mba’éichapa.
- _________________
- Iporãmínte avei.
Pateĩha:

- Mba’éichapa.
- ______________
- Iporãnte avei.

Pakõiha:
- _______________
- Iporãmínte, ha nde.
- _______________

Paapyha:

- Maitei.
- ___________
- Mba’éichapa nderéra.
- _________ Isaías. ___________
- _________ Ana.
- ___________ nde, Ana.
- Che Kapiataygua. Ha nde.
- Che Pilar_____.
- __________
- Che avei avy’a roikuaa rehe.

2. Ñamongorami (diagramar) umi pu’ae juruguáva ha jahaiguy (subrayar) umi tĩguáva.

- Mba’éichapa.
- Iporãmínte.
- Mba’éichapa nderéra.
- Cheréra Anai. Ha nde.
- Cherera Ñamandu.
- Moõpa reiko, Ñamandu.
- Aiko Concepción-pe. Ha nde.
- Aiko Paraguaýpe.
- Avy’a roikuaa rehe.
- Che avei avy’a roikuaa rehe.

Mbo’ehára Miguel Ángel Verón ombosako’ipyre

You might also like