1.

POVRCHOVÉ NAPÄTIE KVAPALÍN

- existencia fázového rozhrania (napr. kvapalina - plyn) a jeho mechanických vlastností podmieňuje
fungovanie biofyzikálne významných javov ako povrchové napätie, kapilárne javy...
- molekuly kvapaliny na seba pôsobia príťažlivými (kohéznymi) silami, ktoré sa snažia zmenšiť povrch
kvapaliny na minimum; veľkosť týchto síl závisí od typu molekúl pričom pôsobia len na veľmi malú
vzdialenosť
- v dôsledku nesymetrického pôsobenia týchto síl na fázovom rozhraní vznikajú povrchové javy
o napríklad v úzkej vrstve pri povrchu kvapaliny je oveľa väčšia koncentrácia molekúl ako v plyne →
výsledné silové pôsobenie smeruje do kvapaliny – povrchové napätie
- povrchové napätie σ (sigma) je definované ako sila F pôsobiaca rovnobežne
s povrchom kvapaliny kolmo na jednotku dĺžky l alebo ho môžeme definovať ako
plošnú hustotu povrchovej energie (E je energia, ktorá by sa uvoľnila, ak by sa
daný povrch kvapaliny S zmenšil na nulu)
- v mieste kde sa fázové rozhranie medzi kvapalinou a plynom stretáva s pevným povrchom (stena
nádoby alebo trubice), bude správanie kvapaliny závisieť na vzájomnom pomere kohéznych a adhéznych
(priľnavých) síl
o kohézne sily = príťažlivé sily pôsobiace medzi molekulami jedného typu napr. voda-voda
o adhézne sily = príťažlivé sily pôsobiace medzi molekulami rôznych látok napr. voda – sklo
o adhézne sily väčšie ako kohézne = v kapiláre kvapalina stúpa = kapilárna elevácia
o kohézne sily väčšie ako adhézne = v kapiláre kvapalina klesá = kapilárna depresia
- povrchové napätie sa snaží zmenšiť povrch kvapaliny na minimum → táto sila sa prejavuje najmä
vtedy, keď je povrch kvapaliny zakrivený
- vplyvom zakrivenia a snahy síl povrchového napätia dosiahnuť minimálny povrch kvapaliny sa vo vnútri
kvapaliny zvýši tlak
2𝜎
- tlak vzduchu v guľatej bubline/kvapke opisuje Laplaceov zákon: ∆𝑝 =
𝑟
Δp = tlak v bubline, σ = povrchové napätie, r = polomer krivosti kvapaliny (veľkosť bubliny)

- metódy merania povrchového napätia

o metóda kapilárnej elevácie – do kvapaliny v širšej nádobe ponoríme v zvislej polohe úzku rúrku s
kruhovým prierezom (kapiláru); kvapalina, ktorá zmáča steny kapiláry vystúpi do výšky h nad úroveň
hladiny kvapaliny v širšej nádobe – kapilárna elevácia
o tiaž kvapaliny v kapiláre nad (pod hladinou) v nádobe je držaná silou povrchového napätia
pôsobiacou po obvode kapiláry
𝑟ℎ𝞀 𝑔
o pre povrchové napätie potom platí: 𝑓 = 2
r = vnútorný polomer kapiláry, ρ = hustota kvapaliny, h = výška and hladinou v nádobe, g = gravitačné
zrýchlenie
- stalagnometrom (metóda váženia kvapiek) – povrchové napätie neznámej kvapaliny sa určí porovnávacou
metódou; odvážime hmotnosť určitého počtu kvapiek neznámej a známej kvapaliny (destilovaná voda) a
dosadením do vzorca vypočítame povrchové napätie neznámej kvapaliny
- stalagnometrom (počítanie kvapiek) – zo
stalagnometra kvapka odpadne práve
vtedy, keď jej tiaž prekoná silu
povrchového napätia
 2. VISKOZITA
- viskozita je prejav vnútorného trenia v kvapalinách v dôsledku existencie kohéznych síl, ktoré bránia
vzájomnému pohybu častíc prostredia (príčina rozdielnej tekutosti kvapalín)
- pri prúdení kvapaliny sa nepohybujú všetky molekuly rovnakou rýchlosťou. Medzi nerovnako sa
pohybujúcimi vrstvami molekúl vzniká v dôsledku vzájomného pôsobenia molekúl trecia sila F
∆𝑣
𝐹=𝑆 η
𝑟
S = styčná dotyková plocha v m2, Δv = rozdiel rýchlosti prúdnic v m.s-1, r = vzdialenosť v m
táto pozdĺžna trecia sila je priamo úmerná veľkosti styčnej plochy S, rozdielu rýchlostí prúdnic Δv, dynamickej
viskozite η a nepriamo úmerná vzdialenosti prúdnic r
- dynamická viskozita η = pozdĺžna sila pôsobiaca na 1 m2 (F/S), ktorá vzniká medzi vrstvami kvapaliny pri
kolmom gradiente rýchlosti Δv/r
o jednotka dynamickej viskozity = Pa.s (N.s.m-2)
o dynamická viskozita všetkých látok závisí od teploty → so zvyšovaním teploty vody jej viskozita klesá
oveľa rýchlejšie v porovnaní s hustotou (pri 25 °C je takmer polovičná oproti viskozite pri 0 °C)
- v prípade newtonovských kvapalín (voda, pravé roztoky a iné) je viskozita konštantná vzhľadom na rýchlosť
prúdenia
- v prípade nenewtonovských kvapalín (nepravé roztoky, koloidy, suspenzie, emulzie, krv) viskozita závisí od
rýchlosti prúdenia kvapaliny
- napr. viskozita krvi ovplyvňuje aj mieru práce, ktorú musí srdce vynaložiť aby prepumpovalo krv do celého
tela; pri vysokej viskozite krvi dochádza k zvýšenému treniu medzi krvou a stenou cievy
- viskozita krvi je ovplyvnená viacerými faktormi ako napr. teplota, hustota, zloženie, rýchlosť prúdenia; pri
teplote 37,5 °C je viskozita krvi od 3 – 3,6 mPa.s a so zvyšujúcou sa teplotou klesá a naopak (pokles 1°C
spôsobí zvýšenie viskozity krvi o 2%); so zmenšujúcim sa priemerom cievy, v dôsledku nižšej rýchlosti
prúdenia, viskozita krvi klesá
- metódy merania viskozity kvapalín
o rotačné viskozimetre – merajú priamo silu, ktorou meraná kvapalina brzdí rotačný pohyb
o vibračné viskozimetre - do meranej kvapaliny je ponorený zdroj vibrácií (rezonátor)
▪ vibrácie sa šíria meranou kvapalinou v reálnom čase a sú zachytávané externým senzorom
▪ čas šírenia vibrácií v kvapaline závisí od jej viskozity
o telieskové viskozimetre – viskozita sa určuje z voľného pádu telieska (najčastejšie guľového tvaru)
medzi značkami v nádobe v meranej kvapaline
▪ v medicíne je analógiou takéhoto merania určovanie sedimentácie krvi metódou
Fahraeus- Westergren (FW)
o prietokové (kapilárne) viskozimetre – viskozita meranej kvapaliny sa určuje z času, za ktorý
kvapalina pretečie medzi dvoma značkami
▪ kapilárne viskozimetre využívajú platnosť Poiseuillovho - Hagenovho zákona, podľa ktorého
je prietokový objem kvapaliny V priamo úmerný štvrtej mocnine polomeru trubice r a
tlakovému gradientu Δp a nepriamo úmerný viskozite kvapaliny η a dĺžke l trubice
Π .𝑟4 .𝑝
𝑉=
8. η l
- prúdenie kvapaliny – závisí od priemeru trubice d, na strednej rýchlosti prúdenia v a od jej fyzikálnych
vlastností ako hustota ρ a viskozita
o laminárne (usporiadané)
o turbulentné (vírivé a chaotické)
- bezrozmerná veličina vyjadrujúca fyzikálnu charakteristiku prúdenia sa nazýva Reynoldsovo číslo:
𝑣ϱ𝑑
𝑅𝑒 = η
o Reynoldsovo číslo Re – vyjadruje pomer medzi zotrvačnosťou kvapaliny a jej viskozitou
o predstavuje vhodný parameter pre stanovenie či je prúdenie kvapaliny laminárne alebo turbulentné
o čím je Reynoldsovo číslo vyššie, tím je nižší vplyv trecích síl častíc tekutiny na celkový odpor
- laminárne prúdenie – Re < 2000, pomalé prúdenie, vysoká viskozita kvapaliny,
prúdnice sú organizované v paralelných vrstvách (vrstvy sa nemiešajú),
parabolický profil prúdenia (najvyššia rýchlosť prúdenia je v
strede, najnižšia po okrajoch)
o napr. krvinky prúdia v strede cievy, bielkoviny pri stene cievy
- turbulentné prúdenie – Re > 4000, rýchle prúdenie, nízka viskozita a
dominantná zotrvačnosť kvapaliny, prúdnice sú nepravidelne usporiadané a
navzájom sa miešajú, plochý profil prúdenia
o vznik turbulentného prúdenia v krvnom obehu sa prejavuje vznikom
zvuku ako srdcová ozva, príp. šelest, ktorý je možné počuť uchom alebo
fonendoskopom
- príklady hodnôt Re: pre tok krvi v mozgu Re ≈ 1×102, v aorte Re ≈ 1×103,
plávajúci človek Re ≈ 4×106, veľká loď (napr. RMS Queen Elizabeth 2) Re ≈ 5×109