Nrodn ty

a
makroagregty.

1
Nrodn tovnctvo vytvra schematick obraz nrodnho
hospodrstva umoujci popsa vyerpvajcim spsobom sbor
hlavnch ekonomickch operci spojench s ekonomickou innosou
krajiny: produkcia, rozdeovanie spotreba akumulcia a pod.
Zachytva ekonomick procesy a javy, ktor sa odohrali v nrodnom
hospodrstve (a voi zahraniiu) prostrednctvom ukazovateov
informujcich o pvode a pouit tovarov a sluieb, o pohybe
dchodkov, o finannch pohyboch, o zmench majetku
ekonomickch subjektov.
Vsledky nrodnho hospodrstva ako celku sa v nrodnom
tovnctve zobrazuj vo forme vybranch ukazovateov
makroagregtov.
Jednm z najznmejch popisnch modelov nrodnho
hospodrstva, ktor je dnes u celkom bene uplatovan vo
vetkch vyspelch krajinch, je systm nazvan nrodnm
tovnctvom.
Nrodn tovnctvo zachytva seln informcie vzahujce sa k
ekonomickej innosti nrodnho hospodrstva a prina popis
zkladnch javov, akmi s produkcia, rozdeovanie, akumulcia. V
tomto veobecnom zmysle je N makroekonomickm tatistickm a
popisnm modelom odrajcim vzahy medzi subjektmi na zem
danho ttu. N m za cie poskytova seln predstavu o
hospodrstve krajiny a o ekonomickch vzahoch krajiny so 2
N nie je ale tovnctvom v pravom slova zmysle. Podnikov
tovnctvo je v kompetencii tovnkov, N je zleitosou tatistikov. K
jeho naplneniu je potrebn zhromadi zodpovedajce daje z
podnikov, intitci, bank , spolonost, domcnost pomocou
zodpovedajcich tatistickch technk. tovnctvo tu psob len ako
schma, metda zobrazenia a prezentcie dajov. Zkladom tovnch
pravidiel je vdy vyvenos. av strana sa mus rovna pravej,
zdroje sa musia rovna pouitiu. A prve tieto zsady aplikujeme v
Pri koncipovan
prpade hospodrskej
nrodnho tovnctvapolitiky je potrebn
i na rovni celho pozna ak s zdroje
nrodnho
nrodnho hospodrstva. Na poklade toho potom je mon rozhodova o
hospodrstva.
spsobe pouitia zdrojov, resp. zaznamena ako sa zdroje relne pouili.
Pokia s zdroje vyie ako ich pouitie, je mon von zdroje poia
inm subjektom (napr. do zahraniia). Naopak ak s zdroje niie ako
pouitie, znamen to, e je nutn vyui cudzie zdroje, m sa tt
dostva do pozcie dlnka.
Z toho o bolo uveden, vak nevyplva, e by informcie poskytovan N
boli uren len pre vrcholov rozhodovacie centr krajiny vldu,
predstaviteov rezortov alebo centrlnu banku. Prve naopak, informcie z
N by mali zaujma aj podnikov manamenty, pretoe z nich mu s
predstihom rozpozna vvoj kovch atribtov ekonomickej klmy krajiny
a prispsobi tak tmto informcim stratgiu firmy.

3
N umouje predovetkm:

a)- zska shrnn informcie o nrodnom hospodrstve

b)-kontruova zkladn nrodohospodrske agregty
c)- sledova tempo ekonomickho vvoja
d)- analzu vvoja sektorov a odvetv domcej ekonomiky
e)- je vchodiskom pre formulovanie princpov hospodrskej politiky
f)- je nstrojom pre kvalifikovan medzinrodn porovnvanie.
g)- analyzova ekonomick pohyb

4
Kad systm makroekonomickch tatistickch informcii sa mus opiera o
ekonomick teriu. T je zkladom mylienkovej ucelenosti takhoto systmu .
Teoretickm predpokladom N je Keynesova ekonomick teria.
Na jej zkladoch bol vypracovan model nrodnch tov vo Vekej Britnii zo
zaiatku 40. rokov dvadsiateho storoia, s cieom odhadn zdroje pre vojnov
hospodrstvo. V roku 1945 boli prv nrodn ty zostaven pre hospodrstvo
Francie. Vo vyspelch krajinch sa zaali nrodn ty zostavova a v 50. rokoch
minulho storoia.
Prvm medzinrodnm systmom bol model navrhnut OSN v roku 1952 (System of
National Accounts SNA).
Vznamnm krokom bolo vytvorenie Evrpskeho systmu ekonomickch
integrovanch tov (European System of Economiques Integated Accounts ESA)
v roku 1970. Revzia tohto systmu bola uskutonen v roku 1978, a od roku 1995
sa stal tandardom model nrodnho tovnctva Eurpskej nie ESA 1995

5
Eurpsky systm nrodnch a regionlnych tov (ESA 1995 alebo iba
ESA) predstavuje medzinrodne kompatibiln tovn rmec pre
systematick a detailn popis celej ekonomiky (t.j. reginu, krajiny alebo
skupiny krajn), jej zloiek a jej vzahov s inmi ekonomikami.
ESA 1995 nahrdza Eurpsky systm integrovanch ekonomickch
tov, vydan v roku 1970 (ESA 1970; druh, mierne modifikovan
vydanie vylo v roku 1978).
ESA 1995 je systm, ktor je plne konzistentn s revidovanou,
celosvetovo rozrenou metodikou nrodnch tov - Systm
nrodnch tov (SN 1993, alebo iba SN; tto metodika bola
vytvoren pod spolonou ztitou Organizcie spojench nrodov,
Medzinrodnho menovho fondu, Komisie Eurpskeho
spoloenstva, OECD a Svetovej banky).
Systm ESA sa vak viac zameriava na podmienky a potreby
dajov v Eurpskej nii (E). Podobne ako SN, ESA predstavuje
systm, ktor je v slade s pojmami a klasifikciami pouvanmi v
mnohch inch, socilnych a ekonomickch tatistikch. Ide hlavne o
tatistiku zamestnanosti, tatistiku priemyslu a tatistiku zahraninho
obchodu.
Systm ESA me teda sli ako centrlny referenn rmec pre
socilne a ekonomick tatistiky E a jej lenskch ttov.
6
7
 Zkladn truktra systmu N.

Zachyti v tatistickej podobe nrodn hospodrstvo, ktor sa neustle men a

vyvja nie je jednoduchou zleitosou. Jadrom takhoto popisu mus by urenie
vchodiskovho ekonomickho javu , ktor generuje javy alie a ktor je prinnou
procesu rozdeovania, spotreby, akumulcie a pod.
Toto rozhodujce miesto zaujma PRODUKCIA, ktor v N sledovan z dvoch
hadsk:
ako zdroj tvorby hodnoty vrobkov, ktor s v nrodnom hospodrstve
vymiean
ako zdroj tvorby dchodkov rozdeovanch medzi jednotliv subjekty
nrodnho hospodrstva

Tento dvojit pohad na produkciu je zrove zkladom dvojitho spsobu

sledovania ekonomickch innost.
Prv hadisko je odpoveou na otzku ak produkty sa vyrbaj, (popis
pvodu produkcie).
Druh pohad zodpoved na otzku kto vyrba- (kde vznik produkcia).

Ekonomick innos je teda v N sledovan jednak poda vrobkov, jednak

poda vrobcov.
8
 PRODUKCIA

Za kad sledovan obdobie popisuje N pvod, tj. zdroje vrobkov a sluieb ,

ako aj smer ich pouitia. Popis je zaloen na zkladnej rovnici vyjadrujcej
rovnovhu zdrojov a pouitia vrobkov a sluieb v nrodnom hospodrstve. Na
avej strane rovnice s uveden zdroje vrobkov a sluieb (domca a dovezen
produkcia, na pravej strane potom spsoby jej pouitia:

P+D=MS+KS+HTFK+Z+ V, (1)

P - celkov (domca) produkcia

D - dovoz
MS - medzispotreba
KS - konen spotreba
HTK - hrub tvorba kapitlu
Z - zmena stavu zsob
V - vvoz

Zdrojom vrobkov a sluieb v nrodnom hospodrstve je predovetkm domca

produkcia . Vrobky, ktor nie je mon (i vhodn) v nrodnom hospodrstve
vyrba sa dovaj.
9
 P+D=MS+KS+HTFK+Z+ V,

Pouitie vrobkov a sluieb (na pravej strane rovnice) zachytva tzv. vntorn a
konen pouitie.

Vntornmu pouitiu zodpoved medzispotreba, ktor predstavuje hodnotu

vrobkov a sluieb, ktor s v priebehu vrobnho procesu znien alebo vlenen
do neskr vyrobench vrobkov. Ide teda o hodnotu spotrebovvanho materilu,
surovn, energie, polotovarov a sluieb vo vrobnom procese.
Konen spotreba predstavuje konen pouitie vrobkov a sluieb pre
uspokojovanie udskch potrieb a k inm ako vrobnm elom.
Hrub tvorba fixnho kapitlu vyjadruje vekos investci do fixnho kapitlu
(hmotnho aj nehmotnho dlhodobho majetku bez pozemkov.
Zmena stavu zsob vyjadruje investcie do zsob .
Hrub tvorba kapitlu predstavuje set hrubej tvorby fixnho kapitlu HTFK a
zmena stavu zsob Z .
HTK = HTFK + Z
Dovoz a vvoz predstavuje vmenu hodnoty vrobkov a sluieb uskutonen medzi
nrodnm hospodrstvom a zahranim.

10
Na produkciu celho nrodnho hospodrstva vak meme pozera nielen z
hadiska jednotlivch vrobkov, ale aj z hadiska vrobcov, tj. vrobnch
jednotiek ako ekonomickch subjektov tvorcov hodnoty ( vrobn podniky zo
vetkch sfr nrodnho hospodrstva, banky, poisovne, tt, neziskov
organizcie ale aj domcnosti.)

Prnos kadej takejto ekonomickej jednotky do bohatstva vytvorenho v celom NH

nie je dan celkovou produkciou, ale len hodnotou danm vrobcom novo
vytvorenou ktor nazvame pridan hodnota. T je pre kad ekonomick
jednotku zrove dchodkom pochdzajcim z produkcie.
Hodnota novo vytvoren v celom hospodrstve je potom stom hodnt novo
vytvorench kadou ekonomickou jednotkou tj., stom pridanch hodnt
vyjadrujcich prnos kadej vrobnej jednotky k dchodku pochdzajcemu z
produkcie na rovni celho NH.

P-MS=HPH, (2).

P - produkcia
MS - medzispotreba
HPH hrub pridan hodnota

11
 Zo vzahov 1, a 2 potom vyplva:

HPH +D=KS+ HTK+ V, (3)

HPH - hrub pridan hodnota

D - dovoz
KS - konen spotreba
HTK - hrub tvorba kapitlu
V - vvoz

Prav strana rovnice 3 vyjadruje konen pouitie vrobkov a sluieb tj.

HPH+D=KP, (4)

KP - konen pouitie vrobkov a sluieb

12
Hrub pridan hodnota HPH na avej strane rovnice (4) vyjadruje hodnotu novo
vytvoren v NH za sledovan obdobie. Tto veliina je zrove storn
pridanch hodnt vytvorench jednotlivmi ekonomickmi subjektmi. Vyjadruje
prnos vetkch ekonomickch jednotiek do bohatstva vytvorenho v danom obdobi,
ktor je ukazovateom ekonomickej rovne danej krajiny a nazva sa hrubm
domcim produktom (v tzv. trhovch cench).
Hruby domaci produkt je teda mon veobecne interpretova ako:
hodnotu vrobkov a sluieb domceho pvodu urench ku konenmu pouitiu,
set hrubch pridanch hodnt vrobnch jednotiek (resp. skupn vrobnch
jednotiek).
Vzahy, ktor sme uviedli, s platn z hadiska ekonomickho. Ak vak pripojme
veda ekonomickho hadiska ete poiadavku selnej zhody pravej a avej strany,
musme vzia do vahy spsob oceovania poloiek na oboch stranch rovnice
(1). Celkov produkcia a medzispotreba s ocenen cenami bez fakturovanej
DPH. Dovoz je ocenen cenami bez fakturovanej DPH a dovoznch dani. Na
strane pouitia s konen spotreba, hrub tvorba kapitlu a vvoz ocenen bez
odpotatenej DPH, tj. vrtane vetkch dan. Z dvodu
rozdielneho ocenenia poloiek na avej a prave strane rovnice (1), resp. (3), (4), je
nutn uvies na stranu zdrojov celkov iastku DPH zaaujcu vrobky, istch
dovoznch dan a istch ostatnch dan na vrobky. Tento "oceovac rozdiel "
shrnne nazvame ist dane z vrobku (DV). V tomto prpade upravme vzah
(4) do podoby:
13
 HPH+DV+D=KP, (5)

resp.
HDP+D=KP, (6)

kde
CDV - ist dane z vrobkov (DPH + ist dovozn dane + ist ostatn dane
z vrobkov),
KP - konen pouitie,

HDP (= HPH + CDV)

selne teda hrub domci produkt nie je len hrubou pridanou hodnotou NH.
K tejto hodnote je nutn ete pripoji oceovac rozdiel, tj. ist dane z vrobkov.
Tto prava nemen ni na vyie uvedenej interpretcii hrubho domceho
produktu. ist domci produkt sa ur ako rozdiel hrubho domceho produktu
a spotreby fixnho kapitlu.

14
 Dchodok
Hodnota vytvoren v NH v priebehu uritho obdobia, tj. hrub domci produkt (resp.
hrub pridan hodnota), je zarove dchodkom pochdzajcim z produkce.

Dchodok pochdzajci z produkce (hrub pridan hodnota, hrub domci produkt) nie
je toti dchodkom, ktor zostva danej jednotke k dispozcii.
Kad jednotka mus urit dchodky uhradi (napr. vrobn podnik mus uhradi mzdy,
dane, socilne prspevky, roky, dividendy) a naopak urit dchodky zskava (v prpade
vrobnho podniku to budu napr. dotacie, roky, dividendy, a pod.).
Transakcie, ktor s nstrojom rozdeovania dchodku, teda vyjadruj dchodkov toky
mezi jednotkami. Kad takto transakcia je dan svojou povahou, vkou, pvodom a
urenm toku. Je vdy pouitm pre jednu jednotku a zdrojom pre jednotku druh.
Zaznamenvanie sboru vetkch transakci rozdeovania dchodku umouje pejs pre
kad jednotku od dchodku pochadzajceho z produkce (od pridanej hodnoty) k dchodku,
kter kad jednotka m u volne k dispozcii, tj. k tzv. disponibilnmu dchodku. Plat, e:

disponibiln dchodok = pridan hodnota + saldo dchodkovch vzahov s ostatnmi

subjektmi.

Disponibiln dchodok jednotky ako vsledok procesu rozdeovania a prerozdeovania je pre

sledovan obdobie asou vytvorenej hodnoty, ktor m jednotka k dispozcii na konen
spotrebu, alebo spory.
15
Set disponibilnch dchodkov jednotiek tvoriacich NH sa nazva nrodn
disponibiln dchodok. Ten mze by vyjadren ako hrub, resp. ako ist po
odpote spotreby fixnho kapitlu. Ak je domci produkt (hrub, resp. ist)
dchodkom pochdzajcim z produkcie na rovni NH, potom rozdielom medzi
domcim produktom (hrubm, resp. istm) a narodnm disponibilnm dchodkom
(hrubm, resp. istm) je saldo dchodkovch vzahov so zahranim (tj. dchodky
prijat zo zahraniia - dchodky vyplaten do zahraniia).
Plat, e:

hrub (resp. ist) nrodn disponibiln dchodok = hrub (resp. ist)

domci produkt + saldo dchodkovch vzahov so zahranim.

Vzhadom k tomu, e jedinym subjektem, s ktorm vstupuje NH do ekonomickch

vzahov, je zahraniie, v nrodnom tovnctve nazvame nerezidenti (zbytok
sveta, ostatn svet), je v uzatvorenej ekonomike nrodn disponibilni dchodok
rovn domcemu produktu.

16
spora a akumulcia

Disponibiln dchodok je uren predovetkm k pokrytiu konenej spotreby. To,

o zostva po jej hrade, s spory. Disponibiln dchodok m teda dva smery
pouitia:
konena spotreba, tj. pouitie tovarov a sluieb k inm ako vrobnm elom,
spory, tj. as disponibilnho dchodku, ktor nebola pouit na konen
spotrebu a ktor sli k pokrytiu akumulcie, tj. predovetkm investci do fixnho
kapitlu a do zsob.
spory predstavuj objem prostriedkov, kter si kad jednotka (tj. i NH) doke z
dchodku pochdzajceho z produkcie udra pre seba. Tvoria teda zdroj
samofinancovania investci. Urit subjekt ale me investova v objem
prostriedkov ako predstavuj jeho spory. Tento prebytok investinej innosti mus
by financovan ostatnmi subjektmi, ktorch spory naopak presahuj ich
investcie.
Na rovni nrodnho hospodrstva platia medzi vekosou investci a nrodnmi
sporami rovnak vzahy. Jedinm subjektom, ktor me pokry investin
poiadavky nrodnho hospodrstva presahujce jeho nrodn spory a naopak
jedinm subjektom, ktormu nrodn hospodrstvo me ponknu prebytok
svojich prostriedkov, je ostatn svet (nerezidenti).

17
Subjekt, ktor chce investova viac, ako predstavuj jeho spory, mus financova
poiadavku z vonch zdrojov ostatnch subjektov. U nich se zaduje, alebo zni
voi nm svoje pohadvky. Subjekt, ktormu chbaj von zdroje k financovaniu
investci, vyjadruje teda voi ostatnm subjektom potrebu byt financovan, tzv.
potrebu financovania. Naopak subjekt, ktor m von zdroje na krytie
poiadaviek ostatnch subjektov, ktorch spory presahuj ich investin
poiadavky, vyjadruje schopnos financova ostatn subjekty.

Vysvetlili sme, e produkcia je v nrodnom tovnctve sledovan z hadiska

tvorby hodnoty vrobku a z hadiska tvorby dchodku pochdzajceho z
produkcie.
Tieto dva smery uruj aj dva smery analzy v nrodnom tovnctve. S to ako
sme u uviedli:
analza pvodu a pouitia tovarov a sluieb,
analza tvorby, rozdeovanie a prerozdeovanie dchodku pochdzceho z
produkcie a zmien majetku.

18
Jednotky nrodnho tovnctva.

Nrodn tovnctvo popisuje ekonomick javy, ktor sa odohrali za urit

obdobie v NH. Vchodiskovou kategriou k pochopeniu dajov, ktor nrodn
tovnctvo
prezentuje, je nrodn hospodrstvo.
NH je shrnom elementrnych jednotiek (intitucionlnych jednotiek, innostnch
jednotiek ). V nrodnom tovnctve je nrodn hospodrstvo definovan ako
shrn rezidentskch jednotiek, tj. jednotiek, ktorch centrum zujmu le na
ekonomickom zem ttu.

Urit jednotka m centrum zujmu na danom uzemi, ak tu vykonva

Ekonomick innos po dobu aspo jednho roku. Z toho vyplva , e ak jednotka
vykonva ekonomick transakcie na ekonomickom zem niekolkch ttov po
uveden dobu, potom m centrum zujmu v kazdom z nich. Kad jednotka,
rezidentska na danom zem, prispieva do produktu vytvorenho na tomto zem,
tj. do hrubho domceho produktu.

Medzi rovou NH a intitucionlnymi jednotkami, resp. innostnmi jednotkami

je vak z hadiska charakteru prezentovanch dajov prli vek vzdialenos,
Intitucionlne jednotky, resp. innostn jednotky s preto zdruovan do
vch celkov, ktor sa nazvaj intitucionlne sektory, resp. odvetvia.
19
Intitucionlne sektory predstavuj zkladn subjekty (okrem nrodnho
hospodrstva a odvetvia), za ktor nrodn utovnctvo publikuje svoje daje.

Intitucionlny sektor je shrnom intitucionlnych jednotiek, ktor maj rovnak

ekonomick chovanie. Ekonomick chovanie kadej intitucionlnej jednotky je
jednoznane dan jej hlavnou ekonomickou funkciou a povahou jej innosti. V
nrodnom tovnctve rozliujeme p zkladnch rezidentskch sektorov:

nefinann podniky,

finann intitcie,

vldne intitcie,

domcnosti,

neziskov intitcie poskytujce sluby domcnostiam.

20
 TY NRODNHO TOVNCTVA
A
MAKROAGREGTY

Systm nrodnch tov pozostva z konzistentnho, integrovanho a

vzjomne prepojenho sboru makroekonomickch tov, svahovch
tov a tabuliek, ktor s kontruovan na zklade odshlasench
medzinrodnch konceptov, definci, klasifikci a tovnch pravidiel.

Ide o shrnn tovn rmec, v ktorom sa mu zostavova a prezentova

ekonomick daje vo forme, ktor je vhodn pre ekonomick analzy,
hospodrske a politick rozhodnutia.

21
truktra systmu nrodnch tov

22
23
24
25
 TY ZAHRANIIA

ty zahraniia zaznamenvaj transakcie medzi rezidentskmi a

nerezidentskmi jednotkami. Zahraniie nevytvra intitucionlny sektor ako
tak, ale v truktre systmu m podobn postavenie.

Postupnos tov zahraniia m rovnak truktru ako ty intitucionlnych

sektorov t.j.:

ben ty
ty akumulcie
svahy

Tieto ty s zostaven z hadiska zahraniia. To znamen, o je zdrojom pre

zahraniie to je pouitm pre cel ekonomiku, a naopak. Z rovnakho dvodu
finann aktvum vo vlastnctve zahraniia je pasvum pre cel ekonomiku a
naopak (s vnimkou zlata a zvltnych prv erpania).

26
27
28
Postupnos tov
Ben ty
I. et produkcie
II.1.1. et tvorby dchodkov
II.1.2.et rozdelenia prvotnch dchodkov
II.1.2.1. et podnikateskch dchodkov
II.1.2.2. et rozdelenie ostatnch prvotnch dchodkov
II.2. et druhotnho rozdelenia dchodkov
II.3. et znovurozdelenia naturlnych dchodkov
II.4.1. et pouitia disponibilnho dchodku
II.4.2. et pouitia upravenho disponibilnho dchodku
ty akumulcie
III.1. et kapitlu
III.1.1. et zmien istho majetku v dsledku spor a
kapitlovch transferov.
III.1.2. et nadobudnutia finannch aktv
III.2.Finann et
III.3.1. et ostatnch zmien objemu aktv
III.3.2. et preceovania
III.3.2.1. et naturlnych ziskov a strt
III.3.2.2 et relnych ziskov a strt na majetku 29
Svahov ty
IV.1. Poiaton svaha
IV.2. Zmeny v svahe
IV.3. Konen svaha

0. et tovarov a sluieb.

ty zahraniia
Ben ty
ty akumulcie
Svahov ty

30
 et vrobkov a sluieb
Zdroje et vrobkov a sluieb (0)
Produkcia
Dane z produktov
Subvencie na produkty
Dovoz vrobkov a sluieb
Pouitie
Medzispotreba
Vdavky na konen spotrebu
Hrub tvorba fixnho kapitlu
Zmena stavu zsob
Nadobudnutie mnus bytok cennost
Vvoz vrobkov a sluieb
31
 et produkcie

Pouitie I. et produkcie Zdroje

Medzispotreba
Produkcia
Hrub pridan hodnota / Hrub Trhov produkcia
domci produkt Produkcia pre vlastn konen pouitie
Spotreba fixnho kapitlu Ostatn netrhov produkcia

ist pridan hodnota / ist

domci produkt

32
 II. Rozdelenie a pouitie dchodkov
II.1 . Prvotn rozdelenie dchodkov

Pouitie II.1.1: et tvorby dchodkov Zdroje

Odmeny zamestnancov Domci produkt

Dane z produkcie a dovozu

Subvencie

Prevdzkov prebytok

Zmiean dchodky

33
 et rozdelenia prvotnch
dchodkov
Pouitie II. 1.2: et rozdelenia prvotnch dchodkov Zdroje

Dchodky z majetku Hrub / ist prevdzkov

prebytok
Hrub / ist zmiean
dchodky
Hrub / ist nrodn
dchodok
Odmeny zamestnancov
Dane z produkcie a dovozu
Subvencie
Dchodky z majetku

34
 et druhotnho rozdelenia
dchodkov

Pouitie II. 2: et druhotnho rozdelenia dchodkov Zdroje

Hrub / ist saldo prvotnch

Hrub / ist disponibiln dchodkov
dchodok Hrub / ist nrodn dchodok

Ben dane z dchodkov, majetku Ben dane z dchodkov, majetku

Socilne prspevky Socilne prspevky
Ostatn ben transfery Ostatn ben transfery

35
 et pouitia disponibilneho
dchodkov

Pouitie II. 4.1: et pouitia disponibilnehodchodkov Zdroje

Vdavky na konen spotrebu Hrub /ist disponibiln dchodok

Hrub / ist spory

36
 Vzahy medzi makroagregtmi

Ekonomick vyspelos kadej krajiny hodnoten ukazovateom hrubho domceho

produktu. Hrub domci produkt informuje o celkovom vsledku produktvnej
innosti rezidentskch ekonomickch subjektov, je ukazovateom vyjadrujcim na
rovni nrodnho hospodrstva dchodok pochadzajci z produkcie, ktorho
rozdeovanie a prerozdeovanie popisuje nrodn tovnctvo. Z hadiska
vzahov, ktor v NH platia a ktor nrodn tovnctvo popisuje, je mon
HDP interpretova ako hodnotu vrobkov a sluieb domceho pvodu
urench ku konenmu pouitiu, nebo ako set hrubch pridanch hodnt
ekonomickch subjektov (intitucionlnych sektorov alebo odvetv).

HDP meme vyjadri (a zrove uri) tromi spsobmi:

vdavkovou metdou
HDP = KP + HTK + V - D
vrobnou - produknou metdou
HDP = PH + (dane - subvencie na produkty)
dchodkovou metdou
HDP = odmeny zamestnancov + hrub prevdzkov prebytok + (dane subvencie
na produkciu)

37
Zosladenie: Rozdiel objemu HDP vypotanho vrobnou, vdavkovou a
dchodkovou metdou vyplva z rozdielnych zdrojov dajov vyuvanch pri
zostavovan HDP ako aj z niej dostupnosti dajov na tvrronej bze.

Rozdiel medzi vrobnou a vdavkovou metdou HDP sa v predbench

vsledkoch zo tvrronch tov vyjadruje osobitne ako tatistick
diskrepancia.
Dchodkov metda sli na porovnanie vsledkov HDP zostavench
vrobnou a vdavkovou metdou.

38
39
ist domci produkt zskame po odpote spotreby fixnho kapitlu. DP sa
nachdza na te produkcie nrodnho hospodrstva. Jeho hodnota je teda k
dispozcii vtedy, ke je znma hodnota spotreby fixnho kapitlu. Jeho pouitie k
analzam vvoja nrodnho hospodrstva je preto v porovnan s hrubm domcim
produktom obmedzen.
Spotreba fixnho kapitlu je pecifickm termnom nrodnho tovnctva, ktor
selne vyjadruje amortizciu, t.j. bytok hodnoty fixnho kapitlu v dsledku
fyzickho opotrebovania a morlneho zastarvania. Jej vpoet vychdza z odhadu
stavu fixnch aktv (hmotnch i nehmotnch) a odhadu priemernej doby ivotnosti
pri pouit linernej sadzby. Spotreba fixnho kapitlu je teda ukazovate, ktorho
hodnota nezvis na vekosti podnikovch odpisov, ani na spsobe ich vpotu.

alm vznamnm agregtom je (hrub, ist) nrodn disponibiln dchodok

(NDD):
Jeho hodnotu je mon uri dvomi spsobmi, ktor vychdzaj z tov NH:
1. na zklade jeho pouitia na konen spotrebu a spory:
NDD = Konen spotreba + spory,

2. na zklade ukazovatea (hrubho, istho) domceho produktu:

NDD = DP + Saldo bench dchodkov so zahranim,

40
Hrub alebo ist nrodn dchodok je (hrubm, istm) nrodnm produktom a
zarove prvotnm dchodkom nrodnho hospodrstva, resp. vsledkom
prvotnho rozdelenia. Vaka oddeleniu prvotnch dchodkov a dchodkov z
prerozdelenia v peanej forme je mon nrodn dchodok (ist) najs priamo
ako saldo utu rozdelenia prvotnch dchodkov NH, resp. uri:

1. ako set prvotnch dchodkov zskanch vyrobnmi initemi:

ND = Nhrady zamestnancom +
+ ist dane z produkce +
+ Saldo vlastnckych dchodkov +
+ Prevdzkov prebytok +
+Zmiean dchodok,

kde prslun daje zjistme na ute rozdelenia prvotnch dchodkov NH.

2. na zklade (hrubho, istho) domceho produktu:

ND = DP + Saldo prvotnch dchodkov so zahranim

kde prislun saldo urme z dajov na te rozdelenia prvotnch dchodkov NH.

41
alm makroagregtom, kter meme uri na zklade dajov na toch NH
s hrub domce vdavky (HDV). Tento agregt vyjadruje hodnotu vrobkov
a sluieb domceho i zahraninho pvodu pouitch na danom zem. HDV
meme uri dvoma spsobmi:
1. na zklade pouitia:
HDV= Konen spotreba + Hrub tvorba kapitlu,

2. na zklade ukazovatea hrubho domceho produktu:

HDV = HDP + Dovoz - Vvoz,

42
Schopnos / potreba financovania NH vyjadruje v prpade kladnho
znamienka objem prostriedkov, ktor dva NH k dispozcii ostatnmu svetu, v
prpade zpornej hodnoty potom objem prostriedkov, ktor prjma zo zahraniia.

Je stom schopnosti alebo potreby financovania intitucionlnych sektorov.

Z dajov na toch NH vyplva, e schopnos, resp. potreba financovania
mus by vsledkom salda nefinannch transakcii so zahranim, ktor je
mon zhrn do nasledujcich poloiek:

S(+)/P(-) NH = saldo zahraninho obchodu +

+ saldo bench dchodkov so zahranim +
+ saldo kapitlovch transferov so zahranim -
- ist prrastky nevrobnch nefinannch aktv,

kde sald zistme na prslunch toch NH.

43
 Ukka analzy - Prspevky faktorov k rastu HPD.

Pre potreby analzy prrastku HDP vyuijeme zkladn rovnicu zobrazujcu truktru
pouitia hrubho domceho produktu, pretoe ns zaujma, ak je prnos kadho z
faktorov domceho dopytu (konenej spotreby, hrubej tvorby kapitlu a istho
vvozu) k rastu HDP.
Tak meme hlbie analyzova faktory, ktor na celkov dynamiku HDP psobili.
Pre urit interval t (tvrrok, rok) je prspevok kadho z tchto prvkov rovn sinu
jeho tempa rastu (toto tempo porovnva intervaly t a t-1) a podielu tohto prvku na
HDP v intervale t-1 . Celkov agregtne tempo rastu HDP je potom rovn stu
prspevku kadho z uvedench prvkov.
.

HDP = KSD + KSVNI + HTK + V D

Prspevok vdavkov na konen spotrebu domcnost (KSD) k rastu HDP

medzi intervalmi t-1 a t je mon vyjadri vzahom:

KSDt KSDt 1
1 .
KSDt 1 HDPt 1
44
Analogicky sa ur i prspevok vdavkov na konen spotrebu vldnych a neziskovch
intitcii KSVNI k rastu HDP:

KSVNI t KSVNI t 1
1 .
KSVNI t 1 HDPt 1
prspevok hrubej tvorby kapitlu HTK k rastu HDP

HTKt HTK t 1
1 .
HTK t 1 HDPt 1
prspevok vvozu V k rasu HDP

Vt Vt 1
1 .
Vt 1 HDPt 1

45
a konene (negatvny) prspevok dovozu D k rastu HDP

Dt Dt 1
1 .
Dt 1 HDPt 1
Ak stame tieto jednotliv prspevky v intervale t, dostaneme celkov tempo rastu
(ronho, tvrronho) HDP.

vdavkov metda:

HDP = KP - Dovoz =
= Konen spotreba domcnost + Konen spotreba vldnych a neziskovch
intitcii + Hrub tvorba kapitlu + Vvoz Dovoz

HDP = KSD + KSVNI + HTK + V D

46
 AGREGTY TVORBY A POUITIA HDP v mil.Sk
t HDP KSD KSVNI HTK V D
344 921 Q3 2004 344 921 190 359 69 800 99 022 248 398 262 658
373 699 Q3 2005 373 699 209 782 71 752 101 637 287 889 297 361 8,34336

KSDt KSDt 1
1 . 0,056311 5,631145
KSDt 1 HDPt 1

KSVNI t KSVNI t 1 0,005659 0,565927

1 .
KSVNI t 1 HDPt 1
HTK t HTK t 1
1 . 0,007581 0,758145
HTK t 1 HDPt 1

Vt V
1 . t 1 0,114493 11,44929

Vt 1 HDPt 1

Dt D
1 . t 1 0,100611 10,06114
Dt 1 HDPt 1
0,284656 8,34336

HDP = KSD + KSVNI + HTK + V D

47