You are on page 1of 35

ELEKTRICIDADE BAZIKU

DIFINISAUN ELEKTIRCIDADE
Elektricidade ne’e objetu ida nebe abstrak katak la hare ho matan
no lebele kaer ho liman, maibe presensa elektricidade ita so bele
sente husi nia manifesta nebe nia hatudu.
Presensa elektricidade nebe hatudu mai ita mak hanesan:
Naroman, Manas no Movimento. Se ita halo moris lampu
elektricidade ita hare katak lampu ne’e fo sai naroman i ita sei
sente lampu ne’e sai manas, maibe ita labele hare causa husi
naroman no manas ne’e tamba causa nebe halo lampu naroman
no lampu sai manas ita lahare ho matan no la kaer ho liman.
Maski nune’e ita sei bele descobre presenca elektricidade
bainhira ita estuda teoria baziku kona ba elektron.
1
STRUTURA ATOMO
Material hotu-hotu, tanto risidu, liquidu nomos gas hari’i husi
molekul, molekul hari’i husi atomo, atomo kompostu husi
proton, neutron no elektron.
Atu komprende liu tan mai ita hare desenho tuir mai ne’e:
Material

- -
- Molekul Molekul Molekul
-
Inti Inti
+ Atom + Atom

- - +
Elektron Proton Elektron Proton
2
TEORIA ELEKTRON
Atu komprende elektricidade i oinsa elektricidade
ne’e mosu ita persiza estuda teoria elektron nebe
matenek nain sira husi siencia elektricidade
deskobre no hakerek ona desde uluk i sei sai
hanesan base hodi esplika kona ba elektricidade.
Esplika ona iha strutura atomo katak atomo
komposto husi proton, elektron no neutron buat
hirak ne’e maka hamutuk hodi hari buat nebe ita
bolu atomo.
Atu komprende liu tan teoria elektron mai ita
hare figura tuir mai ne’e. 3
Elektron livre Neutron
ron
kt
Ele
Pro
to n • Proton fo simbolu (+), elektron fo
nuk simbolu (-), neutron la iha simbolu.
le u
• Proton ho neutron hamutuk iha
+
nukleu laran.
+ • Neutron halo nia movimento haleu
Orbito 1o + nukleu.
• Elektron nebe dok liu husi nukleu
ita bolu elektron livre, elektron ida
Orbito 2o
ne’e mak iha posiblidade atu muda
ba iha atomo seluk.
• Total Elektron hanesan ho total
proton, neutron dala ruma bele
mais ou bele menus husi elektron
- ho proton.
- - - - -
• Quantidade orbitu entre atomo ida
- ho atomo seluk la hanesan
- - - depende ba quantidade proton ho
- - elektron.
-
• Proton sei mantein metin iha
nukleu, mas elektron bele muda
4
ba atomo seluk.
MOVIMENTO ELEKTRON
Atomo B
Atomo A • Atom nebe lakon nia elektron ita

-+ -+ bolu atomo bermuatan positivo (+)


tamba proton iha atomo refere
barak liu duke elektron. Atom nebe
+ +
-
+ +
- - dada elektron husi atomo seluk ita
- Elektron iha atomo A
bolu atom bermuatan negativu (-)
tamba elektron iha atomo refere
muda ba atomo B barak liu duke proton.
• Bazea ba prosesu movimento
-+ -+ elektron husi atomo ida ba atomo
seluk maka matenek nain sira husi
+ + + + siencia elektricidade fo definisaun
- Atomo B
- katak elektricidade ne’e movimento
elektron husi atomo ida ba atomo
Atomo A lakon seluk iha kondutor.
nia elektron aumenta elektron
• Elektron ho elektron afasta malu
entau ita bolu entau ita bolu
atomo B (tolak menolak), proton ho proton
atomo A
bermuatan bermuatan afasta malu, elektron ho proton trai
5
positivo (+) negativu (-) malu (tarik menarik).
QUANTIDADE ELEKTRON IHA
KADA ATOMO
Sei esplika deit ba atomo iha material
nebe iha relevante ho siencia elektricidade
QUANTIDADE QUANTIDADE
NARAN QUANTIDADE ELEKTRON HO ELEKTRON
ATOMO ORBITO
PROTON KADA ORBITO
Hidrogen 1 1 1 iha orbito 1o
Helium 1 2 2 iha orbito 1o
2 iha orbito 1o
Aluminiu 3 13 8 iha orbito 2o
3 iha orbito 3o
2 iha orbito 1o
8 iha orbito 2o
Cobre 4 29 18 iha orbito 3o
1 iha orbito 4o

6
MAGNETO
• HARE HUSI SPESIE MAGNETO, MAGNETO FAHE
BA TIPO 2 MAK HANESAN :
1. MAGNETO PERMANENTE, KATAK MAGENTO
NEBE MAI HUSI NATUREZA.
2. MAGNETO REMANEN, KATAK MAGNETO
NEBE KRIA HO MEUS RUMA TUIR
NECESIDADE, MAGNETO IDA NE’E HANARAN
MAGNETO REMANEN TAMBA MAGNETO IDA
NE’E NIA KARAKTERISIKA PROVISORIO.
7
POLO MAGNETO I KARAKTERISTIKA MAGNETO
MAGNETO IHA POLO 2 MAK HANESAN: POLO NORTE NO POLO SUL
 POLO NEBE HANESAN AFASTA MALU (TOLAK-MENOLAK).
 POLO NEBE LAHANESAN TRAI MALU MALU (TARIK-MENARIK).
NORTE HO NORTE AFASTA MALU, SUL HO SUL AFASTA MALU MAIBE
NORTE HO SUL TRAI MALU.

Afasta malu
N S S N (Tolak-Menolak)

Afasta malu
S N N S
(Tolak-Menolak)

Trai malu
N S N S
(Tarik-Menarik) 8
ELEKTROMAGNETO I INDUKSAUN ELEKTRIKA

Elektromagneto

ENROLAMENTO NEBE SIMU KORENTE ELEKTRIKA I FILA AN SAI


MAGNETO, IDA NE’E MAK HANARAN ELEKTROMAGNETO.
ATU HAFORSA AREA MAGNETO IHA ELEKTROMAGNETO BELE
UTILIZA MEUS:
1. HALO NUKLEU IHA ENROLAMENTO
2. AUMENTA QUANTIDADE ENROLAMENTO
3. HASA’E KORENTE NEBE SIRKULA BA IHA ENROLAMENTO

9
Induksaun Elektricidade

BAINHIRA KONDUTOR HALO MOVIMENTU (ROTASAUN) IHA


AREA MAGENTO NO HAMOSU ELEKTRICIDADE IHA
KONDUTOR REFERE MAK HANARAN INDUKSAUN
ELEKTRICIDADE.
INDUKSAUN ELEKTRICIDADE IHA OIN RUA MAK HANESAN
TURI MAI NE’E :
1. INDUKSAUN SOZINHO (SELF INDUCTION)= katak diri/nia
iha nanis tna eletricidade.
2. INDUKSAUN MUTUAL (MUTUAL INDUCTION)= katak nia
bele produs eletricidade no nia mos simu eletricidade e
nia mos fornese eletricidade.

10
UNIDADE ELEKTRICIDADE 30-09-2019
Volt : Volt (V) mak unidade husi tensaun elektrika,
tensaun elektricidade katak diferensia potensial
entre junsaun rua iha kondutor.
AMPERE : Ampere (A) mak unidade husi korente
elektrika, korente elektrika katak movimento
ordenadu elektron iha kondutor nebe fechado.
OHM : Ohm () mak unidade husi resistensia
elektrika, resistensia elektrika katak difikuldade
nebe difikulta movimentu elektron iha kondutor.

11
LEI ELEKTRICIDADE
Lei de Ohm, Contiudu lei de Ohm: Tensaun ho resistensia elektricidade
termina husi valor da corrente.
V V V
I R I = R I = R V = I R
V V
R  I  V IxR
I R

Lei de kirchoff I: Sumatoriu husi korente hotu-hotu nebe iha nó de


II
junsaun ida hanesan ho sumatoriu korente nebe sai husi nó junsaun
refere. I I2 I  I I  I 2  I3  .... I n  I Entrada

I3
Lei de kirchoff II: Sumatorio husi baixar de tensaun iha sirkuitu
elektricidadenebe
V V 1  V2 hanesan
fechado  V3  ....
hoV n V
fontes deFontes
tensão. 12
SIRKUITU KOMPONENTE ELEKTRIKA

Sirkuitu komponente elektricidade nebe


utiliza iha area automovel iha oin tolu mak
hanesan:
1. Sirkuitu Serie
2. Sirkuitu Paralelu
3. Sirkuitu Misturasaun

13
FORMULAS

1. Formula ba sirkuitu serie.  Tensaun total nebe


 Resistensia Total (R t) sirkula iha sirkuitu (Vt)
Vt  V1  V2  V3  .....Vn  (4)

Rt  R1  Rnebe
 Korente 2  R3 sirkula
 .... R n  (1)  Energia nebe hasai husi
iha sirkuitu (I) kada resistensia (Pn)
Pn  I 2  Rn (5) ou
V
 I   (2) Pn  V n  I  ( 6 )
Tensaun
R t nebe sirkula
iha kada Resitensia  Energia total nebe hasai
(Vn) husi resistensia (Pt )
Pt  P1  P2  P3  ..... Pn  (7)
V n  I  R n  ( 3)
14
2. Formula ba sirkuitu  Energia total nebe hasai
Paralelu husi resistensia (Pt) ... (utiliza
formula 7)
 Reistensia Total (Rt)
1 1 1 1 1 3. Formula ba sirkuitu
     (8) misturasaun
Rt R1 R2 R3 Rn
 Resistensia Total (Rsp)
 Korente nebe sirkula iha
sirkuitu (I) ... (utiliza formula 2) R sp  R s  R p  (12 )
 Korenete nebe sirkula iha Atu hetan Rs utiliza formula 1,
kada resistensia (In) atu hetan Rp utiliza formula 8.

I n
V
 (9 )
 Korente nebe sirkula iha
Rn sirkuitu (I)
 Energia nebe hasai husi kada V
resistensia (Pn) I  (13)
Rsp
Pn  I n2  R n  (10 ) ou
Pn  I n  V p  (11 ) 15
 Tensaun nebe sirkula iha  Korente nebe sirkula iha
sirkuitu serie (Vs) kada resistensai iha sirkuitu
paralelu (In) ou (Ip)
Vs  I  Rs  (14)
Vp
In   (16 )
 Tensaun nebe sirkula iha Rn
kada resistensia iha sirkuitu  Energia nebe hasai husi
serie (Vn) ... (utiliza formula 3) kada resistensia iha sirkuitu
 Tensaun nebe sirkula ba serie (Pn) ..... (utiliza formula 5)
sirkuitu paralelu (Vp)  Energia nebe hasai husi
kada resistensia iha sirkuitu
V p  I  R p  (15) paralelu (Pn) ... (utiliza formula
10 ou 11)

16
SIRKUITU SERIE
 Tensaun nebe sirkula iha lampu
L1 = 5 L2 = 3  L3 = 2  primeiro (V1 )
V1  R1  I  5  1,2  6 Volt
 Tensaun nebe sirkula iha lampu
segundo (V2 )
V2  R2  I  31,2  3,6 Volt
 Tensaun nebe sirkula iha lampu
terceiro (V3)
 Resistensia Total (Rt)
Rt = R1 + R2 + R3 V3  R3  I  2 1,2  2,4 Volt
= 5 + 3 + 2  Tensaun total nebe sirkula iha sirkuitu
= 10  (Vt)
 Korente nebe sirkula iha sirkuitu (I) Vt  V1  V2  V3  V Fontes
V 12
I    1 , 2 Amper
Rt 10 Vt  6  3,6  2,4  12
Vt  12 V  12 V
17
Purtanto, Vt = V Fontes
 Energia nebe hasai husi lampu primeiru (P1)

P1  I  R1
2 P1  I  V1
 1,2 52 ou  1,2 6
 7,2 Watt  7,2 Watt
 Energia nebe hasai husi lampu Segundu (P2)
P2  I  R2
2
P2  I  V2
 1,22 3 ou  1,2 3,6
 4,32 Watt  4,32 Watt
 Energia nebe hasai husi lampu terceiru (P3)
P3  I 2  R3 ou P3  I  V3
 1,22  2  1,2 2,4
 2,88 Watt  2,88 Watt 18
SIRKUITU PARALELU
 Korente nebe sirkula iha sirkuitu (I)
R1 = 4  R2 = 6  R3 = 8  Utiliza Formmula 2
V 12
I    6 , 486  6 , 49
Rt 1,85
Purtantu I sirkuitu  6,49 A

 Resistensia Total (Rt)  Utiliza  Korente Nebe sirkula iha


formula 8 resistensia Primeiru (I1)
1 1 1 1
   V 12
Rt R1 R2 R3 I1   3
1 1 1 R1 4
  
4 6 8 Purtantu I1  3 A
6 4 3  Korente Nebe sirkula iha resistensia
  
24 24 24 segundu (I2)
13 V 12
 I2   2
24 R2 6
24
Rt   1,846  1,85  Purtantu I 2  2 A 19
13
 Korente Nebe sirkula iha resistensia Terceiru (I3)
V 12
I3    1,5
R3 8
Purtantu I 3  1,5 A

 Energia nebe hasai husi kada resistensia (Pn) Utiliza formula 10 ou 11

20
SIRKUITU MISTURASAUN
R3 = 2 
1 1 1 1
  
R1 = 3  R2 = 5  R4 = 4 
Rp 2 4 5
10 5 4
  
R5 = 5  20 20 20

19

20
20
Rp   1, 05 
 Resistensia Total iha sirkuitu Serie 19
(Rs)
 Resistensia Total husi sirkuitu Serie
R s  R1  R 2 no Paralelu (Rsp)
 3 5  8
 Resistensia Total iha sirkuitu R sp  R s  R p
Paralelu (Rp)  8  1,05  9 , 05 
1 1 1 1
  
Rp R3 R4 R5 21
 Korente nebe sirkula iha sirkuitu (I)
Utiliza formula 13  Tensaun Nebe sirkula ba iha sirkuitu
Paralelu (Vp) Utiliza formula 15
V 12
I   1,325  1,33 A V p  I  R p  1,33 1,05  1,396  1,4 V
Rsp 9,05
 Tensaun Nebe sirkula iha sirkuitu  Korente nebe sirkula iha resistensia
Seria (Vs) Utiliza formula 14 terseiru (I3) Utiliza formula 16
Vp 1, 4
Vs  I  Rs  1,33  8  10,64 V I3    0 ,7 A
R3 2
 Tensaun nebe sirkula iha
Resistensia primeiru (V1) Utiliza  Korente nebe sirkula iha resistensia
formula 3 quartu (I4) Utiliza formula 16
V1  I  R1  1,33  3  3,99 V Vp 1, 4
I4    0 , 35 A
R4 4
 Tensaun nebe sirkula iha
resistensia segundu (R2) Utiliza  Korente nebe sirkula iha resistensia
formula 3 Quintu (I5) Utiliza formula 16
V 2  I  R 2  1,33  5  6 , 65 V Vp 1, 4
I5    0 , 28 A
R5 5 22
 Energia nebe hasai husi Resistensia
primeiru (P1) Utiliza formula 5 ou 6
P1  I 2  R1  1,332  3  5,31W OU P1  V1  I  3,99  1,33  5,31 W
 Energia nebe hasai husi resistensia
segundu (P2) Utiliza formula 5 ou 6
P2  I 2  R2  1,332  5  8,84 W OU P2  V2  I  6,65  1,33  8,84 W

 Energia nebe hasai husi resistensia


terceiru (P3) Utiliza formula 10 ou 11
2
P3  I3  R3  0,72  2  0,98 W OU P2  VP  I 3  1,4  0,7  0,98 W

 Energia nebe hasai husi resistensia


Quatru (P4)2 Utiliza formula 10 ou 11
P4  I4  R4  0,35  4  0,49 W OU
2
P2  VP  I 4  1,4  0,35  0,49 W

 Energia nebe hasai husi resistensia P2  VP  I 5  1,4  0,28  0,39 W


quintu (P52) Utiliza formulla 10 ou 11
P5  I5  R5  0,28  5  0,39 W OU
2
23
BATERIA
Bateria kompostu plakas no liquidu eletrolitu nebe tau iha
kaisa nebe halo husi palstiku ou caucho nebe duru.
Material aktivu plakas positivu mak chumbu perioksidu
(simbolu quimiku mak PbO2) ho kor nebe atu hanesan ho kor
kafe, material aktivu plakas negativu mak chumbu puro
(simbolu quimiku mak Pb) ho kor cinzentu. Atu haketak
(separa) antre plakas positivas ho plakas negativas mak
entre plakas rua ne’e tau separador.
Elektrolitu kompostu husi acidu sulfuriku ho agua (simbolu
quimiku mak H2SO4), densidade relativa nominal elektrolitu
mak 1,28 Kg/l ho temperatura 27oC
LIGASAUN BATERIA
Atu halo ligasaun entre bateria ida ho bateria
seluk ba nececidade ruma bele utiliza tipo de
ligasaun tuir mai ne’e:
1. Ligasaun Serie
2. Ligasaun Paralelu
3. Ligasaun misturasaun
Ligasaun Bateria
Ligasaun Serie   Kriteria atu liga bateria ho ligasaun serie
24 V 65 AH
 mak tensaun bateria tenki hanesan
 
 Ligasaun hanesan ne’e atu hasa’e tensaun
 1 
bateria
12 V 1 12 V 2  Tensaun (V)= V1 + V2 + V3 + ...... Vn
65 AH 65 AH
 Kapasidade (C) = C1 = C2 = C3 = ....... Cn
Ligasaun Paralelu
  Kriteria atu liga bateria ho ligasaun paralelu
12 V 130 AH
 mak kapasidade bateria tenki hanesan

 Ligasaun hanesan ne’e atu hasa’e kapsidade
  
bateria
12 V 12 V
1
65 AH
2  Tensaun (V)= V1 = V2 = V3 = ...... Vn
65 AH
 Kapasidade (C) = C1 + C2 + C3 + ....... Cn
Ligasaun Misturasaun
  Kriteria atu liga bateria ho ligasaun
 12 V 70 AH misturasaun mak bateria nebe tensaun no
 kapasidade hanesan liga hamutuk depois
mak liga paralelu ho bateria nebe tensaun
     
no kapasidade bo’ot.
6V 1 6V 2 12 V 3  Tensaun (V)= V1 + V2 = V3 = Vtotal
35 AH 35 AH 70 AH  Kapasidade (C) = C1 + C2 = C3 = Ctotal
DENSIDADE ELETROLITU IHA BETERIA
Eletrolitu mak misturasaun entre acidu sulfuricu ho agua,
densidade nominal eletrolitu mak 1,28 Kg/l ho temperatura
27oC .
Durante utilizasaun normal so agua mak menus, purtantu
tenki ense agua hodi troka liguidu nebe menus.
Bainhira ense agua labele mais no labele menus husi nivel
eletrolitu nebe termina ona.
Qunadu mais husi nivel nebe termina ona mak agua sei barak
liu duke acidu sulfuriku ho nune bateria lebele produs
energia ho masimu.
Quandu menus husi nivel nebe termina ona mak eletrolitu la
proteze plakas nebe iha ho nune kapasidade bateria se
menus.
KAPASIDADE BATERIA

Kapasidade bateria katak quantidade korente eletrika


nebe hasai husi bateria, unidade kapasidade bateria
mak Amper Hour (AH).
Enome kapasidade bateria konforme husi fatores tuir
mai ne’e:
• Quantidade no largura husi plaka nebe ligadu ho
eletrolitu.
• Quantidade no densdidade eletrolitu
• Kondisaun bateria
RECARGA BATERIA
Atu recarga bateria sei utiliza korente kontinua nebe bele mai husi
altenador ou batery charger.
Prosesu recarga bateria ho altenador sei studa iha sistema de carga,
purtantu mai ita studa prosesu recarga bateria ho batery charger.
Karik atu recarga bateria nebe liu husi ida ba leten bele utiliza ligasaun
serie, paralelu no misturasaun. Ligasaun serie hanaran recarga atrazu
(neneik), ligasaun paralelu hanaran recarga apressar (lalais).

Bateria charger  +
 +

 1     
12 V 1 12 V 2 12 V 3
 1     
12 V 1 12 V 2 12 V 3
65 AH 65 AH 65 AH 65 AH 65 AH 65 AH
Recarga Atrazu Recarga Apressar
Sirkulasaun korente iha bateria sei halo reasaun
entre plakas ho eletrolitu iha bateria laran.
Total korente eletrika nebe utiliza hodi recarga
bateria hanaran Charger rate. Charger rate iha oin
rua nebe aplika hodi recarega bateria mak normal
rate no emergency rate. Tempu nebe persiza ba
normal rate mak 10 horas no tempu nebe persiza ba
emergency rate mak 7 horas.
Atu kalkula total korente nebe persiza ba recarga ho
meus “divizaun entre kapasidade bateria ho hora de
carga”.
Atu komprende liu tan hare formulas tuir mai ne’e:
Formula hodi kalkula korente eletrika bazea ba
normal rate
Kapasidade Bateria (CB ) CB
Korente ( I )  I
Horas de Carga (t ) t

Exemplu:
Kalkula to’ok korente nebe persiza hodi carega bateria ho
kapasidade 65 AH
Responde:
Dadus: CB = 65 AH, t = 10 horas
CB 65
I    6 ,5 A
t 10
Formula hodi kalkula korente eletrika bazea ba
Emergency Rate
Kapasidade Bateria (CB ) CB
Korente ( I )  I
Horas de Carga (t ) t

Exemplu:
Kalkula to’ok korente nebe persiza hodi carega bateria ho
kapasidade 65 AH
Responde:
Dadus: CB = 65 AH, t = 7 horas

CB 65
I    9 , 285  9 , 3 A
t 7
Kalkulasaun korente basea ba normal rate no
emergency rate ne’e hanesan costume nebe utiliza
tuir siencia automovel, maibe bele mos utiliza
meus seluk tuir necesidade. Recarga bateria tuir
necesidade bele uza ho meus “ Recarga atrazu ou
recarga apressar.
Recarga atrazu katak recarga ho korente nebe
minimu ho durasaun tempu nebe naruk
Recarga apressar katak recarga ho korente nebe
masimu ho durasaun tempu nebe badak.
Formula atu kalkula korente no Horas recarga
CB CB
I   t 
t I

Exemplu: 2. Korente eletrika iha 5 A atu


1. Bateria ho kapasiade 70 AH atu recarga Bateria ho kapasiade 70
recarga ho durasaun 2,5 horas, AH, basea ba dadus refere mak
basea ba dadus refere mak kalkula durante horas hira mak
termina korente nebe persiza bateria refere bele karega to’o
hodi bele responde iha nakunu!
recargasaun ne’e! Responde:
Responde: Dadus : CB = 70 AH, I = 5 A
Dadus : CB = 70 AH, t = 2,5 horas

CB 70 CB 70
I   28 A t   14 Horas
t 2,5 I 5
1. Bateria ho kapasidade 40 AH atu recarga ho bateray charger,
korente nebe prepara 15 A. Bazea ba dadus refere, entaun kalkula
persiza horas hira hodi nune bateria charger bele fornese energia
ba beteria refere!

2. Joao iha bateria ho kapasidade 60 AH atu recarga iha horas 4 nia


laran, tamba joao konfuzaun ho korente nebe atu uza, entaun
kalkula korente hira mak joao perpara hodi nune bateria bele
recarga iha oras nebe termina ona!

3. Bateria ho 65 AH recarga ho batery charger, kalkula korente hira


mak persija iha prosesu recargamentu ne’e karik utiliza emergency
rate!

4. Bateria ho kapasidade 45 AH recarga ho normal rate, kalkula persija


korente hira iha prosesu recargamentu ne’e!

You might also like