Professional Documents
Culture Documents
Olympijské Hry
Olympijské Hry
Mgr. František Čaja
2021
HISTÓRIA
Prvé známe hry sa konali v roku 776 v starovekom
Grécku v Olympii.
Na hrách sa mohol zúčastniť iba Grék – bezúhonný
a slobodný občan.
Prvé hry sa konali jeden deň a uskutočnila sa
jedna súťaž – beh okolo štadióna – 200 m.
Neskôr trvali 5 dní a mohli štartovať aj ženy.
V Olympii sa odohralo 293 hier a to od roku 776
p.n.l. až po rok 394 n.l., kým ich nezrušil cisár
Theodosius I. ako pohanský sviatok.
SLEPÉ ULIČKY
Oživenie antických športových súťaží:
Profesor padovskej univerzity Pietro Vrergerio sa v 15.st.
snažil presadiť „právo na cvičenie tela“. Jeho nasledovník
Vittorio Ramboldini de Feltre založil v Mantove
„telocvičnú školu“.
Od roku 1612 organizoval na svojom panstve v Costwolde
Robert Dover tzv. „Anglické olympijské hry“. V ich
programe boli dostihy, hon na divú zver, boj s mečmi,
tanec, šach aj kartové hry.
V 19. st. bolo niekoľko pokusov vrátane Grékov, ale
obnovenie hier oživil až veľký objav výskumu Olympie.
ZNOVUZRODENIE HIER
V 70. rokov 19. st. nemecká vedecká výprava
objavila trosky olympiády v Olympii, ktoré zaujali
celý svet.
Veľkým obdivovateľom starogréckej civilizácie bol
aj francúzsky barón Pierre de Coubertin.
S nápadom oživenia olympijských hier prišiel v
roku 1892 na parížskej Sorbonne.
Neskôr na jeho podnet vznikol Medzinárodný
olympijský výbor, ktorý rozhodol, že prvé
novodobé hry budú v roku 1896 v Grécku.
PRVÉ NOVODOBÉ HRY
Atény privítali 6.apríla 1896 241 športovcov zo 14
krajín.
Väčšina víťazov bolo z Ameriky a medzi 30.000
divákmi boli dve tretiny cudzincov.
Na olympiáde sa konali nielen ľahkoatletické
disciplíny, ale aj súťaže v gymnastike, zápasení a vo
vzpieraní.
Plavci pretekali na otvorenom mori – loďou ich
odviezli do stanovenej vzdialenosti a odtiaľ museli
plávať späť k brehu.
ĎALŠIE ZAUJÍMAVOSTI
Olympijské víťazstvo zaujímalo na stupnici výkonov, dosiahnutých
človekom, v starom Grécku najprednejšie miesto. Olivový veniec a
titul olympionika bol vyznamenaním “najlepšieho z najlepších”,
najvzácnejšou korisťou z “najchlapskejšieho zápasenia”.
Olympijský víťaz prinášal “česť a slávu” svojej vlasti a uznával sa
za hrdinu. Pocty a odmeny, ktorými bol svojími spoluobčanmi
zahŕňaný, prevyšovali neraz dnešný “kult hviezd”. Korunovanie
olympijským vencom znamenalo pre atléta vrcholný okamih života.
Titul olympionika zabezpečoval svojmu majiteľovi rešpekt a prestíž
vo všetkých sférach života. Po sláve olympijského víťaza túžili aj
najmocnejší králi a vládcovia (Peisistartos, Filip II. Macedónsky,
Attalos I. Pergamský, Alexander I. a Alexander II.). Najvyššia pocta,
ktorú vedeli Gréci smrteľníkovi preukázať bola jeho heroizácia.
Zimné olympijské hry
1924 v Chamonix
1928 v St. Moritzi
1932 v Lake Placide
1936 v Garmisch-Partenkirchene
1948 v St. Moritzi
1952 v Oslo
1956 v Cortine d'Ampezzo
1960 v Squaw Valley
1964 v Innsbrucku
1968 v Grenobli
1972 v Sappore
1976 v Innsbrucku
1980 v Lake Placid
1984 v Sarajeve
1988 v Calgary
1992 v Albertville
1994 v Lillehameri
1998 v Nagane
2002 v Salt Lake City
2006 v Turíne
2010 vo Vancouveri
2014 v Soči
2018 v Pjongčangu
2022 v Pekingu
Letné olympijské hry
I. letné olympijské hry 1896 Atény (Grécko)
II.
III.
letné olympijské hry
letné olympijské hry
letné olympijské hry
1900
1904
1906
Paríž (Francúzsko)
St. Louis (USA)
Atény (Grécko) – „vsunuté
hry“
IV. letné olympijské hry 1908 Londýn (Spojené kráľovstvo)
V. letné olympijské hry 1912 Štokholm (Švédsko)
VI. letné olympijské hry 1916 Berlín (Nemecko) – nekonali sa
VII. letné olympijské hry 1920 Antverpy (Belgicko)
VIII. letné olympijské hry 1924 Paríž (Francúzsko)
IX. letné olympijské hry 1928 Amsterdam (Holandsko)
X. letné olympijské hry 1932 Los Angeles (USA)
XI. letné olympijské hry 1936 Berlín (Nemecko)
XII. letné olympijské hry 1940 Helsinki (Fínsko) – nekonali sa
XIII. letné olympijské hry 1944 Londýn (Spojené kráľovstvo) –
nekonali sa
XIV. letné olympijské hry 1948 Londýn (Spojené kráľovstvo)
XV. letné olympijské hry 1952 Helsinki (Fínsko)
XVI. letné olympijské hry 1956 Melbourne (Austrália) /
Štokholm (Švédsko) *
Letné olympijské hry II.
XVII.
XVIII.
XIX.
letné olympijské hry
letné olympijské hry
letné olympijské hry
1960
1964
1968
Rím (Taliansko)
Tokio (Japonsko)
Mexiko (Mexiko)
XX. letné olympijské hry 1972 Mníchov (NSR – dnes Nemecko)
XXI. letné olympijské hry 1976 Montreal (Kanada)
XXII. letné olympijské hry 1980 Moskva (ZSSR – dnes Rusko)
XXIII. letné olympijské hry 1984 Los Angeles (USA)
XXIV. letné olympijské hry 1988 Soul (Južná Kórea)
XXV. letné olympijské hry 1992 Barcelona (Španielsko)
XXVI. letné olympijské hry 1996 Atlanta (USA)
XXVII. letné olympijské hry 2000 Sydney (Austrália)
XXVIII. letné olympijské hry 2004 Atény (Grécko)
XXIX. letné olympijské hry 2008 Peking (Čína) / Hongkong (Čína)
XXX. letné olympijské hry 2012 Londýn (Spojené kráľovstvo)
XXXI. letné olympijské hry 2016 Rio de Janeiro (Brazília)
XXXII. letné olympijské hry 2020 Tokio (Japonsko)
XXXII. letné olympijské hry 2024 Paríž (Francúzsko)
XXXII. letné olympijské hry 2028 Los Angeles (USA)