Teória učenia, klasické a

inštrumentálne podmieňovanie

Nicol Valková
 Obsah:
Učenie (všeobecne)
Princíp klasického podmieňovania
Zákony podmieňovania
Princíp klasického podmieňovania
Odmena a trest (účinok, vhodnosť)
 Učenie
Človek/ jedinec už od narodenia pozoruje svet a snaží sa identifikovať známe
osoby od neznámych, ako sedieť, chodiť, rozprávať, učí sa spoznávať okolitý
svet, proste základné bežné veci.

Neskôr sa učí pochopiť spoločenským normám, medziľudským vzťahom,

statusom a normám.

Učenie teda pokladať za celoživotnú aktivitu človeka od narodenia až po smrť.

Problematikou a predmetom učenia sa zaoberajú mnohé vedné disciplíny ako

psychológia, biológia, fyziológia, pedagogika, sociológia, atď.
1. Princíp klasického podmieňovania

Teóriu klasického podmieňovania predstavil ruský fyziológ a nositeľ Nobelovej ceny v

roku 1904 Ivan Pavlovič Pavlov.

Dostal sa k tomuto skúmaniu, preto lebo pozoroval gastrický reflex (vylučovanie

žaludoč. štiav, ked pes začal jesť), v priebehu gasrtro-reflexívneho výskumu
skutočnosť , že psy vylučujú žalúdoč. šťavy a sliny aj pri iných príležitostiach ako len
pri jedle, tak tento jav sa rozhodol preskúmať.

Začal teda robiť pokusy so psami

Podstata tohto učenia spočíva vo vytváraní dočasných nervových spojov v mozgu-
teda vytváranie podmienených reflexov

je zamerané na naučenie sa „nedobrovoľných“ emocionálnych alebo psychologických

reakcií ako sú napríklad strach, zvýšené svalové napätie, slinenie, potenie.
Pavlov svoj pokus charakterizoval slovami: keď mal pes potravu v tlame, začal sliniť.
Tento jav je prirodzený (vrodený) a nevyžaduje si žiadny výcvik.
Potrava je teda prirodzený nepodmienený podnet, ktorý vyvoláva takisto prirodzenú nepodmienenú reakciu -
slinenie
Podávanie potravy so zvukom zvončeka vyvolalo umelý tzv. neprirodzený podmienený proces
Pes začal slintať na zvuk zvončeka čo znamená, že zvuk zvončeka sa stal podmieneným podnetom pre
slinenie
Slinenie sa stalo podmienenou reakciou na zvuk zvončeka
Môže sa to stať iba vtedy ak z neho vytvoríme podmienený reflex
Preto Pavlov spájal zvonček s potravou dovtedy, kým si ich nespojil aj pes a pes potom začal slintať na zvuk
zvončeka aj bez jedla
Nepodmienený reflex je to, že pes slintá pri jedle
Podmienený reflex je to, keď pes slintá na zvuk zvončeka aj bez jedla
Ak tento spoj neposilňujeme opakovaním, tak vyhasína
Aktivita je na strane experimentátora čo znamená že Pavlov sa snaží toho psa naučiť a dosiahnuť podmienený
reflex, aby pes slintal na zvuk zvončeka bez prítomnosti jedla
 Podmienený podnet
(zvuk zvončeka)

Nepodmienený podnet
(potrava)

Nepodmienená reakcia
(slinenie)

Podmienená reakcia
(slinenie na zvuk
zvončeka)
 Zákony učenia
1. Zákon časového radenia: Nepodmienený a podmienený podnet sa musia dotýkať,
tzn. musia sa vyskytovať spolu. Podmienený podnet (v pokuse zavádzané zvonenie)
teda musí byť posilňovaný nepodmieneným podnetom (podávaním potravy).

2. Zákon vyhasínania: Spojitosť medzi podmieneným podnetom a podmienenou

reakciou je nestála. Ak sa podmienený podnet (zvonenie) opakovane vyskytuje bez
nepodmieneného posilnenia (bez podania potravy) odozva v podobe podmienenej
reakcie (slinenia na zvuk zvončeka) slabne až nakoniec vymizne.

3. Zákon zovšeobecnenia (princíp podnetovej generalizácie). Podmienená reakcia sa

vyskytuje aj v prípade podnetov, ktoré sa nápadne podobajú na podmienený podnet
(napr. pes sliní aj v prípade zvuku zvončeka odlišnej výšky tónu). Učiaci sa tvor teda
zovšeobecňuje svoje skúsenosti z procesu učenia sa a očakáva, že podobné zážitky
prinesú podobné následky.
V nadväznosti na Pavlovom definovaný princíp klasického podmieňovania
na formovanie emocionality dieťaťa.

Preukázal, že ak nejaký emocionálne vzrušujúci podnet stimuluje jedinca

súčasne s iným podnetom, ktorý nie je emocionálne dráždivý, druhý podnet
môže časom vyvolať také isté citové reakcie ako podnet prvý.
 A ako to funguje u nás, u ľudí?

Napr. u ľudí môže byť človek, ktorý ma negatívne skúsenosti s

predošlým vedúcim v práci. U takého človeka už len predstava byť
pozorovaný niekým môže viesť k „nedobrovoľnej reakcii“ poteniu,
zvýšenému svalovému napätiu.
 2. Inštrumentálne (operačné) podmieňovanie
Je to náročnejší druh učenia ako klasické
Pri ňom jedinec mení svoje správanie na základe dôsledkov (výsledkov) správania.
Myšlienku operačného podmieňovania objavil Thorndika analyzoval ju Skinner.
Operačné podmieňovanie sa líši od Pavlovovho klasického podmieňovania.
Operačné podmieňovanie sa zaoberá dobrovoľnou modifikáciou správania, klasické podmieňovanie tréningom
reflexu.

Fungovanie na základe: krysa-páčka-zavreté dvierka na klietke-potrava za dvierkami

ak krysa nestlačí páčku nedostane sa ku potrave (čo znamená, že sa dostane ku svojej odmene a je
šťastná)
hladná krysa robí náhodné pohyby-stlačí páčku dostane sa ku potrave (čo znamená , že sa nedostane
ku svojej odmene a je smutná)
krysa x-krát opakuje operáciu-stlačí páčku-dostane sa ku potrave
čiže vyplýva nám z toho, že je to metóda pokus-omyl
a aktivita je na strane subjektu čo je v prípade krysa
 Človek alebo zviera sa naučí, že jeho správanie má dôsledky.
Týmto dôsledkom môže byť:

1.Posilnenie: pozitívna alebo odmeňujúca udalosť. To spôsobuje, že sa

správanie vyskytuje častejšie

2.Trest: negatívna alebo trestajúca udalosť. To spôsobuje, že sa správanie

vyskytuje menej často

3.Vyhasnutie: nenasleduje žiadna udalosť, takže správanie nemá žiadne

následky. Keď správanie nemá žiadne dôsledky, vyskytuje sa menej často.
 V operačnom podmieňovaní existujú štyri rôzne kontexty:

Pojmy "pozitívny" a "negatívny" sa tu nepoužívajú v ich základnom význame; pozitívny znamená, že

sa niečo pridáva, a negatívny znamená, že sa niečo odoberá:
Pozitívne posilňovanie (často len "posilňovanie") nastáva vtedy, keď za určitú formu správania
dostaneme odmenu. Tým sa zvýši frekvencia výskytu daného správania. V experimente so
Skinnerovou klietkou má odmena podobu potravy, keď potkan stlačí páku.

Negatívne posilnenie (niekedy "úniku") dochádza, keď sa odstráni averzívny (zlý) podnet. Tým sa
zvýši frekvencia výskytu daného správania. V experimente so Skinnerovou klietkou bol hlasný zvuk,
ktorý sa odstránil, keď potkan stlačil páku.

Pozitívny trest nastáva vtedy, keď sa pridá stimul, ktorý vedie k tomu, že sa správanie vyskytuje
menej často. Príkladom podnetu môže byť hlasný zvuk, elektrický šok (potkan) alebo výprask (dieťa).

Negatívny trest nastáva vtedy, keď sa odoberie podnet, čo vedie k tomu, že sa správanie vyskytuje
menej často. Príkladom môže byť odobratie hračky dieťaťu po tom, čo sa správa nežiaduco.
 A ako to funguje medzi ľuďmi?
Podľa Skinnera existujú dva druhy posilnenia:

A. Pozitívne posilnenie- proces, pri ktorom je určitý prejav chovania odmenený

niečím, čo vyvoláva príjemné pocity
Príklad: pochvala, uznanie, prejavy náklonnosti, peniaze, medaile, hodnosti...,
Napríklad ako pozitívne, ak si človek zmení outfit a získa mnoho komplimentov,
alebo vykoná niečo, čo vzbudí v triede záujem, cítime sa šťastný.

B. Negatívne posilnenie- dôsledky chovania sú kladné v tom zmysle, že vedú

k zmierneniu alebo zastaveniu pôsobenia nepríjemných podnetov.
Príklad: Otvorenie okna v prepotenej miestnosti, čo má za následok odstránenie
nepríjemných pocitov tepla, alebo zalepenie odretej päty od nových topánok. A ako
negatívne, dobrým príkladom je taká signalizácia pásov v aute. Ako náhle si zapnete
pás v aute signalizácia sa stlmí. Preto pravdepodobne väčšina vodičov si radšej bude
zapínať pás ako by malo počúvať nepríjemný zvuk signalizácie.
 Odmena a trest
Rozoznávame 2 motivačné činitele: Odmena a Trest
Odmena je stimulačný motivačný činiteľ na podporu žiadúceho sa správania.
Chápeme ako tradičný prostriedok na stimuláciu.
Príliš veľa odmeny ľahko devalvuje jej účinok, formálne vypovedaná a nezaslúžená odmena môže
spôsobiť nežiaduce účinky.
Dospelým slúži odmena za prácu ako prostriedok pre uspokojenie ich základných ľudských potrieb
a potrieb členov ich rodiny.
Odmena by pri dospelých ľuďoch mala prichádzať v situáciách, kde dospelých už dobre ovláda
nejakú činnosť dobre, a robí to na základe vnútornej motivácie.
Môže sa prejavovať odmena v plate, povýšenia..
A čo pochvaly, nepatria do odmeny? existujú tzv. manipulačné typu: „Budem ťa mať rád, keď ...“-
ktoré nám môžu aj uškodiť.
 Trest:
je inhibičný motivačný činiteľ na potlačenie nežiadúceho správania.

Pri treste ako výchovnej metóde treba veľmi citlivo zvážiť jeho nutnosť, možné dôsledky v
oblasti osobnosti a emócií dieťaťa/klienta.

Tresty môžu mať tiež rôznu podobu od miernych verbálnych (pokarhanie, vyhrešenie) cez
intenzívnejšie (krik, rozčuľovanie sa) k miernejším neverbálnym (izolovanie dieťaťa alebo
v našom prípade klienta) až po rázne (bitka), prípadne ich kombinácie.

Samotné použitie a výber formy trestu závisí aj od povahových čŕt klienta. Či sú trpezliví alebo
impulzívni, chápajúci či bezradní. Účinnosť zasa závisí aj od osobnostného vybavenia
dieťaťa/klienta: časté alebo intenzívnejšie formy trestov môžu v deťoch/ klientoch vyvolávať
strach, úzkosť, ale aj negativizmus, vzdorovitosť, agresívne reakcie či konanie.

Bežným trestom býva zákaz nejakej obľúbenej činnosti alebo naopak nútenie k neobľúbenej
činnosti. Aj takéto pomerne mierne formy môžu vyvolávať v dieťati/klientovi odpor
a neprispejú k pochopeniu svojho „previnenia“.
 Účinok odmeny a trestu závisí od viacerých psychických podmienok:

1. Čas: niekedy samotné odkladanie trestu má nepriaznivejší dôsledok ako samotný tret.
Odkladanie trestu zbytočne zvyšuje napätie.
2. Častosť: časté trestanie vyvoláva negatívne morálne vlastnosti: neúprimnosť, nedôvera,
strach..
3. Citlivosť: nie všetci klienti sú citliví, niektoré veci vnímajú viac, to súvisí s ich nervovou
sústavou a temperamentu klienta.
4. Citový vzťah: medzi soc. pracovníkom a klientom. Zvyšuje účinok odmeny a trestu. Trest
milovanej osoby nutká klienta, aby sa v zápätí daná situácia zlepšila-klient ľutuje , že
zranilo milovanú osobu
5. Chápanie: rozhovor, pomoc klientovi nemá byť bezduchý dril, klient má vedieť v akom
prípade konal zle a vysvetliť prečo. Ak si klient neuvedomuje svoju vinu, chápe to aj ako
nespravodlivosť, krivdu zásah do osobnosti-nedôvera, zatrpknutosť, nenávisť.
Nevhodnosť použitia odmien:
nepriame odmeny
časté odmeny

Nevhodnosť použitia trestov:

psychické trestanie
fyzické trestanie
tresty nenásobíme
 Zoznam použitých zdrojov:
DANIEL, J.A KOL,: Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra: FSV UKF, 2010