Professional Documents
Culture Documents
Teória Učenia
Teória Učenia
inštrumentálne podmieňovanie
Nicol Valková
Obsah:
Učenie (všeobecne)
Princíp klasického podmieňovania
Zákony podmieňovania
Princíp klasického podmieňovania
Odmena a trest (účinok, vhodnosť)
Učenie
Človek/ jedinec už od narodenia pozoruje svet a snaží sa identifikovať známe
osoby od neznámych, ako sedieť, chodiť, rozprávať, učí sa spoznávať okolitý
svet, proste základné bežné veci.
Nepodmienený podnet
(potrava)
Nepodmienená reakcia
(slinenie)
Podmienená reakcia
(slinenie na zvuk
zvončeka)
Zákony učenia
1. Zákon časového radenia: Nepodmienený a podmienený podnet sa musia dotýkať,
tzn. musia sa vyskytovať spolu. Podmienený podnet (v pokuse zavádzané zvonenie)
teda musí byť posilňovaný nepodmieneným podnetom (podávaním potravy).
Negatívne posilnenie (niekedy "úniku") dochádza, keď sa odstráni averzívny (zlý) podnet. Tým sa
zvýši frekvencia výskytu daného správania. V experimente so Skinnerovou klietkou bol hlasný zvuk,
ktorý sa odstránil, keď potkan stlačil páku.
Pozitívny trest nastáva vtedy, keď sa pridá stimul, ktorý vedie k tomu, že sa správanie vyskytuje
menej často. Príkladom podnetu môže byť hlasný zvuk, elektrický šok (potkan) alebo výprask (dieťa).
Negatívny trest nastáva vtedy, keď sa odoberie podnet, čo vedie k tomu, že sa správanie vyskytuje
menej často. Príkladom môže byť odobratie hračky dieťaťu po tom, čo sa správa nežiaduco.
A ako to funguje medzi ľuďmi?
Podľa Skinnera existujú dva druhy posilnenia:
Pri treste ako výchovnej metóde treba veľmi citlivo zvážiť jeho nutnosť, možné dôsledky v
oblasti osobnosti a emócií dieťaťa/klienta.
Tresty môžu mať tiež rôznu podobu od miernych verbálnych (pokarhanie, vyhrešenie) cez
intenzívnejšie (krik, rozčuľovanie sa) k miernejším neverbálnym (izolovanie dieťaťa alebo
v našom prípade klienta) až po rázne (bitka), prípadne ich kombinácie.
Samotné použitie a výber formy trestu závisí aj od povahových čŕt klienta. Či sú trpezliví alebo
impulzívni, chápajúci či bezradní. Účinnosť zasa závisí aj od osobnostného vybavenia
dieťaťa/klienta: časté alebo intenzívnejšie formy trestov môžu v deťoch/ klientoch vyvolávať
strach, úzkosť, ale aj negativizmus, vzdorovitosť, agresívne reakcie či konanie.
Bežným trestom býva zákaz nejakej obľúbenej činnosti alebo naopak nútenie k neobľúbenej
činnosti. Aj takéto pomerne mierne formy môžu vyvolávať v dieťati/klientovi odpor
a neprispejú k pochopeniu svojho „previnenia“.
Účinok odmeny a trestu závisí od viacerých psychických podmienok:
1. Čas: niekedy samotné odkladanie trestu má nepriaznivejší dôsledok ako samotný tret.
Odkladanie trestu zbytočne zvyšuje napätie.
2. Častosť: časté trestanie vyvoláva negatívne morálne vlastnosti: neúprimnosť, nedôvera,
strach..
3. Citlivosť: nie všetci klienti sú citliví, niektoré veci vnímajú viac, to súvisí s ich nervovou
sústavou a temperamentu klienta.
4. Citový vzťah: medzi soc. pracovníkom a klientom. Zvyšuje účinok odmeny a trestu. Trest
milovanej osoby nutká klienta, aby sa v zápätí daná situácia zlepšila-klient ľutuje , že
zranilo milovanú osobu
5. Chápanie: rozhovor, pomoc klientovi nemá byť bezduchý dril, klient má vedieť v akom
prípade konal zle a vysvetliť prečo. Ak si klient neuvedomuje svoju vinu, chápe to aj ako
nespravodlivosť, krivdu zásah do osobnosti-nedôvera, zatrpknutosť, nenávisť.
Nevhodnosť použitia odmien:
nepriame odmeny
časté odmeny