MÚZY

Gréci boli jediným národom, ktorý mal bohyne

umenia – Múzy. Bolo ich deväť, chránili rôzne
druhy poézie, divadlo, tanec ... (aj dejepis).
Vodcom Múz bol Apolón (boh svetla).
 DIVADLO
Bolo zdrojom poučenia aj zábavy. Divákom
mohol byť každý (aj otroci). Hrali sa
• tragédie – námety z mýtov alebo histórie,
príčiny a dôsledky ľudského konania, 3 herci
(iba muži, hrali v maskách) a zbor,
• komédie – satira aj paródie.
Najlepší autori tragédii Aischylos (525 – asi
456 p.n.l.) – otec tragédie, Sofoklés (asi 497
– 406 p.n.l.) a Euripidés (asi 480 – 406 p.n.l.)
napísali desiatky hier, zachované sa hrajú
dodnes. Aristofanés (445 – 380 p.n.l.) písal
komédie. Súťaže pre autorov hier.
Divadlo (amfiteáter) v Taormine (Sicília).
Hrá sa v ňom dodnes.

POÉZIA
K vzdelaniu patrilo umenie
prednášať básne za sprie-
vodu lýry  lyrika; epika
báseň má dej. Najväčším
básnikom bol Homér (asi
9. stor. p.n.l.). Súťaže
v prednese, recitovali celé
zbory. Poetkami aj ženy –
Sapfó (okolo r. 600 p.n.l.).
Dobre a presvedčivo
hovoriť (a spamäti !)
museli nielen politici,
obhajcovia ... 
profesionálni rečníci.
Demosthenés (384
– 322 p.n.l.) rečnil (aj
bojoval) proti kráľovi
Macedónie Filipovi II.
RÉTORIKA
Bájky písal otrok
Ezop (6. stor. p.n.l.)
 ARCHITEKTÚRA
Aká doba, taká architektúra  najlepšie
stavby antického Grécka dal postaviť štátnik
Periklés (r. 500 – 429 p.n.l.), napr. Parthenón.
Stavali chrámy a divadlá (z mramoru, zdobe-
né sochami a reliéfmi). Nepoznali klenbu.

dórsky iónsky korintský

Atény – Akropolis
a Parthenón
  Mauzoleum v Halikarnase

Artemidin chrám
v Efeze
 SOCHÁRSTVO
... považovali Gréci za remeslo. Ich sochy
majú správne proporcie tela a napnuté svaly
pri pohybe. Sochy tvorili z mramoru (poma-
ľovali ich), bronzu ... Znázorňovali bohov aj
skutočných ľudí – osobnosti svojej doby.
Feidiás (asi 500 – 432 p.n.l.) – najlepší
sochár staroveku  Diova socha (div sveta)
v Olympii a socha Atény pre Parthenón (obe
zo zlata a slonoviny), reliéfy.
Lýsippos (asi 390 – 310 p.n.l.)
Rodský kolos (div sveta) – najvyššia socha.
 Rodský
kolos

Diova socha
v Olympii
 Diskobolos
(Myrón)
Odpočívajúci boxer
(neznámy autor)

Afrodita
(Práxiteles)
 KERAMIKA
Výtvarné diela sa nezachovali;
výnimka maľby na keramike.
Zobrazujú výjavy z mýtov
a zo života. Autori neznámi.
 HUDBA
Bežnými hudobnými nástrojmi boli rôzne píšťaly
a lýra. Noty nepoznali  nevieme ako hudba
znela. Zborové tance (pohyby nepoznáme).
 Poznámky do zošita
• Múzy boli bohyne a ochrankyne umenia.
• Divadlo v každom meste – zdroj zábavy a poučenia.
Tragédie (Aischylos – otec tragédie, Sofoklés, Euri-
pidés) a komédie (Aristofanés). Hrali iba muži.
• Básne sa prednášali za sprievodu lýry (lyrika).
Najlepší básnik bol Homér (eposy Illias a Odysea).
Dôležité bolo vedieť dobre rečniť (Demosthenés).
• Chrámy z mramoru mali ploché strechy podopreté
stĺpmi; vyzdobené sochami a vlysmi. Parthenón ai.
v Aténach, Artemidin chrám v Efeze.
• Sochy (dodnes neprekonané) – správne
proporcie tela a napnuté svaly pri pohybe.
Najlepší sochár Feidiás (Diova socha).
• Maľby na keramike (čierna, červená, žltá
farba) – výjavy z mýtov a zo života.
• Hrali na píšťaly a lýry, noty nemali.