1. Technolgia liekov. Galenika. Systematick triedenie liekov a ich foriem. Latinsk nzvoslovie liekovch foriem.

Technolgia liekov galenika: - farmaceutick vedn odbor, kt. sa zaober zloenm, formulciou, vrobou, hodnotenm a zaistenm akosti lieku individulne pripravovanho alebo hromadne vyrbanch - tuduje podmienky, za kt. je mon L a PL pretvra na lieky, zkonitosti, akmi sa tieto procesy riadia a vzahy liekov k inkom v nich aplikovanch l. Predmetom technolgie liekov s tieto oblasti: - lieky ako systmy zloen z L a PL, podmienky koexistencie zloiek liekov - postupy a zariadenia na prpravu a vrobu liekov mechanizmy procesov - hodnotenie a zaistenie akosti liekov z hadiska technolgie, zloenia a truktry - farmaceutick PL kontitutvne, stabilizujce, korigujce - vzahy medzi liekmi a biologickou dostupnosou v nich obsiahnutch lieiv - stlos liekov a monosti ich zabezpeenia - obalov materily a obalov technika liekov Systm triedenia liekov a ich foriem: - zkladn klasifikan kritrium je charakter disperznho systmu a poda toho sa lieky delia na: - homognne (vlastnosti rovnak) - heterognne (vlastnosti rzne, minimlne dve a viac homognnych astc je rozdelench rozhranm - problm technolog. aj v stabilite) - homognna as heterognneho systmu je fza- spojit koherentn, nespojit inkoherentn Liek je aplikan a disperzn systm: - jednofzov / viacfzov (je to dan potom homognnych astc v heterognnom systme) - monoformn / polyformn (vychdzaj z toho, ak maj dispergovan astice tvar) - monodisperzn / polydisperzn (tka sa to vekosti astc) Poda vekosti disperg. astc rozdeujeme disperzie na: molekulov a inov (<1 nm) koloidn (1 nm - 1m) hrub (>1 m) Poda skupenstva delme lieky na: plynn kvapaln polotuh tuh Liekov formy s uspriadan do 4 skupn: na perorlne pouitie na vonkajie pouitie na pecifick na veterinrne

Poda aplikanch skupn: - lieky gastrointestinlne: - orlna aplikcia: buklna a lingulna (sublingulna) liek sa vklad pod jazyk (s miestnym alebo sytmovm ininkom), absorpcia z stnej dutiny je dobr, nstup . rchly, zamedzuje sa psobeniu aldonej avy - perorlne aplikcia: vstrebvanie l v aldku a v reve, ide vinou o ltky psobiace sytmovo, technologicky je mon absorbciu l presun do tenkho a hrubho reva, lieiv sa dostvaj do peene kde s metabolizovan (first pass efect). - lieky parenterlne:- svalov i.m. - iln i.v. - podkon s.c. - lieky topick:- aplikcia na vonk. pokrvku tela a do tel dutn - najvia as psob na kou - dermlne - alej un, nosn, on, rektlne, vaginlne - vinou psobenie miestne - so systmovm inkom: transdermlne, inhalan Ako disperzn systm: - lie. prpravky so znakmi inovch, molekulovch a koloidnch disperzi - lieiv roztoky - aromatick vody, liehy, sirupy - hydrogly a slizy - l. mydl, nplasti - lieiv prpravky zskan vyluh. rastl. drog - tinktry, extrakty, nlevy, odvary - instilcie, kolria - on lamely - parenterlne prpravky - lie. prpravky so znakmi hrubch disperzi, tvarovo neurit: - l. aerodisperzie - l. peny - l. emulzie - mikroemulzie - l. suspenzie - l. topick glov prpravky - l. prky - lie prpravky so znakmi hrubch disperzi, tvarovo urit: - pilulky - kapsuly - tablety - obduktety - liekov mikroformy - retardety - apky - povov gulky, tampny, tablety

Latinsk nzvy: lieky na p.o pouitie: granulty (Granulata) - umiv - obalen - acidorezistentn - s riadenm uvoovanm kapsuly (Capsulae) - tvrd - mkk - kps perly - acidorezistentn kvapaliny na p.o pouitie (Liquida peroralia) p.o prky (Pulveres perorales) tablety (Compressi) orlne lieky (Preparationes buccales) lieky na vonkajie pouitie . dermlne kvapaln lieky (Preparattiones liquidae ad usum dermicum) lie peny (Musci medicati) topick polotuh lieky (Unguenta) - masti - krmy - pasty - kataplazmy topick prky (Pulveres ad usum dermicum) transdermlne nplasti (Emplastra trascutanae) tyinky (Styli) lieky so pecifickm pouim: lie tampny (Tamponae medicatae) lieky na inhalciu (Inhalanta) lieky na vplachy (Preparationes ad irrigationem) lieky v tlakovch obaloch (Preparationes pharmaceutica in vasis cum pressu) nosov (Nasalia) on (Ophtalmica) parenterlne (Parenteralia) rektlne (Rectalia) un (Auricularia) vaginlne (Vaginalia) premixy do lieivch kmnych zmes na veterinrne pouitie (Praeadaminta ad alimenta medicata ad usum veterinarium) intramamlne lieky na veterinrne pouitie (Preparationes intramammaria ad usum veterinarium) intraruminlne telieska (Preparationes intraruminales)

lieivo:

- chem. jednotn alebo nejednotn ltka syntetickho alebo biologickho pvodu, kt. je nositeom biolog. inku vyuitenho na ochranu pred chorobami, na diagnostiku, lieenie a ovplyvovanie fyziologickch funkci liek: - produkt zskan z lieiv a farmaceutickch PL uritm technologickm postupom, m liekov formu. liekov forma: - je charakteristikou lieku, opisuje jeho tvar a vntorn truktru, liek ju zskava vo vrobe farmaceutick pomocn ltka: - chem. jednotn alebo nejednotn ltka, kt. v mnostve pouvanom na vrobu alebo prpravu sama nem terapeutick . ale umouje alebo uahuje vrobu alebo prpravu lieku, jeho podvanie - zlepuje jeho kvalitu alebo stabilitu a biolog dostupnos lieiva obsiahnutho v lieku. lieky prvej genercie: - tandardn lieky a liek. formy uren predovetkm na aplikciu pre okamit inok lieky druhej genercie: - vyvinut pre riaden uvoovanie lieky tretej genercie: - s cielenm uvoovanm (transdermlne nplaste) lieky s riadenm uvoovanm lieiva: - lieky, pri kt. sa rchlos alebo miesto uvoovania lieiva odliuj od rchlosti alebo miesta uvoovania lieiva z liekov s konvennm uvoovanm - toto zmenen uvoovanie lieiva sa dosiahne osobitnou formulciou alebo vrobnm postupom. lieky s predenm uvoovanm lieiva: - lieky s riadenm uvoovanm lieiva, z kt. sa lieivo uvouje ako z liekov s konvennm uvoovanm, pri aplikcii tou istou cestou, predenie sa dosiahne osobitnou formulciou alebo vrobnm postupom. lieky s oneskorenm uvoovanm lieiva: - lieky s riadenm uvoovanm z kt. sa lieivo uvouje oneskorene

2. Liek ako disperzn systm. Aplikan cesty liekov.

- lie. prpravok je disperzn systm, kt obsahuje L a PL - je to systm zloen najmenej z 2 ltok

- disperzum (disperg podiel) - dispergens (disperg. prostredie) - jedna ltka je rozptlen v druhej - rozdelenie: a) homognne - ak s ich vlastnosti vo vetkch astiach sytmu rovnak b) heterognne - zlo. z 2 a viac homog. ast rozdelench rozhranm - homognna as heterognneho systmu => fza - kad fza sa me sklada z 1 alebo viac zloiek a) vonkajia - dispergujce prostredie b) vntorn - disperg podiel - fzy mu by: a) spojit (koherentn) b) nespojit (inkoherentn) ke s astice disperz systmu rovnakho tvaru => monoformn rozdielneho tvaru => polymorfn astice rovnakej vekosti - monodisperzn astice rznej vekosti polydisperzn Na zklade vekosti dispergujcich astc rozdeujeme: a) molekulov (inov) disperzie astice s menie ako 1 nm s homognne, jednofzov patria sem: zmesi plynov, kvapaln, ako aj prav roztoky tuhch ltok b) koloidn disperzie astice od 1 nm do 1m patria sem: koloidn roztoky roztoky makromolekl roztoky asoc. koloidov koloidn sly inkoherentn, koloidn gly koherentn c) hrub disperzie astice > 1m s heterognne zloen najmenej z dvoch fz napr. suspenzie, emulzie Poda skupenstva ltok: plynn - aerodisperzie kvapaln - lie. roztoky polotuh - masti, krmy, pasty tuh prky, zsypy, tbl Systm: - vymedzen as priestoru od svojho okolia oddelen myslenmi alebo skutonmi stenami (hranice systmu) - izolovan - adiabatick - uzavret, tepelne izolovan - uzavret - otvoren Zloka: - vntorn obsah systmu z hadiska ltk. zloenia

- chem. nezv. ltky nachdz. sa v systme predstavuje jednu zloku jednozlokov sytmy viaczlokov systmy Fza: - je rovnorod as systmu oddelen ad jeho asti rozhranm, na kt. sa fyz. alebo chem vl. menia skokom, nespojito jednofzov systm je rovnorod (homognny) viacfzov systm je nerovnorod (heterognny) Disperzie: - s ltkov sytmy charakteristick tm, e v homognnej a spravidla svislej fze jednej ltky s rozptlen astice inej ltky (alebo inej fzy rovnorodej ltky) - svisl spojit fza disper. syst. dispergujca fza (prostredie) - v nej rozptlen iastoky dispergovan fza - poda skupenstva spojitej fzy delme systmy na: a) plynn b) kvapaln c) tuh Aplikan cesty: - per os - sublingulna - i.m. - i.v. - s.c. - i.d. - intradermlna - i.med. - intramedulrna - i.card. - intrakardilna - i.a. - do tepny - i.p. - do brunejdutiny - i.lumb - do miechy - intrapleurlna do pohrudnice - intracerebrlna do mozgu - intranaslna - intrabulblna - rektlna

4. Polymorfia tuhch ltok. Vzah k biologickej dostupnosti.

- lieiv existuj vo viacerch kryt. modifikciach, kad z nich m in usporiadanie kryt. mrieky = polymorfia ide o vntorn usporiadanie - jednotliv formy, v kt. sa zlenina v tuhom skupenstve vyskytuje s polymorfy (rozlin kryt. podoby tej istej ltky => kryt. modifikcie) - zmenami teploty a tlaku mu polymorfn modifikcia navzjom prechdza jedna na druh - ak je vzjomn premena 2 modifikcii uskutoniten obojsmerne = enantiotropia - ak je tto premena mon iba v jednom smere = monotropia - u prvkov sa vskyt tuhch modifikci nazva alotropia (C grafit, diamant) - u anorg. zl. odlinosti vo fyz. vlastnostiach lt a erven modifikcia HgO

- u organ. zl. , modifikcie Glc, kryt. TAG, steroidov - u rznych modifikci tej istej zleniny vzhadom na rozdielny stav jej vntornho usporiadania mme bada rozdieln vntorn energiu (dan medzinovmi vzbami, Van der Walsovmi, vodkovmi) u in. zlenn u molekul. zlenn - stabilita zvis na tlaku a teplote: pri nzkej teplote je stla energ. chudobn modifikcia - krytalick modifikcie tej istej ltky sa odliuj vo viacerch fyziklnych vlastnostiach (v rozpustnosti a rchlosti rozpania, tokov. vlastnostiach a stlosti v tuhom stave) - krytalick podoba podmieuje stlos v tuhom stave (PNC - G je menej stly v amorfnej ako krytalickej podobe) - rzne kryt. modifikcie sa odliuj morfolgiou (ak sa men kryt. mrieka, men sa aj tvar krytlov), pevnosou - ak l. ltka existuje v dvoch a viacerch kryt. modifikciach len jedna z nich je pri danej teplote a tlaku stla - ostatn sa v zvislosti od asu samovone menia na stlu formu - pri malej rchlosti transformcie existuje nestla (metastabiln) forma - mme ju technologicky vyui napr. na prpravu lieku s lepou rozpustnosou - kryt. modif. mu vznika pri rozdrobovan, granulcii, suen, lisovan - prechod amorfnej ltky do stabilnej formy me spsobi aj rozpadlo AMORFN: zrazeniny tuhch ltok, kt. vznikaj pri nhlom ochladen roztoku, pri nhlej zmene rozpadla alebo lyofilizciou, asto nemaj pravid. mrie. usporiadanie PSEUDOPOLYMORFN: kryt. formy, na kt. truktre sa podieaj tie cudzorod zloky ak s cudz. zlokou molekuly rozpadla kryt. formy sa volaj SOLVTY ak s cudz. zlokou molekuly vody kryt. formy sa volaj HYDRTY biologick dostupnos (absorpcia) je limitovan rchlosou rozpania (+344 LF) - za prav tuh ltky s povaovan ltky krytalick - vyznauj sa vysokm stupom uspriadania svojich stavebnch astc v trojrozmernej krytalickej mrieke - krytalick ltky sa vyznauj ostrou teplotou topenia (m je ostrejia, tm s istejie) - tuh ltky bez krytalickej truktry s amorfn - v neusporiadenej truktre s stavebn jednotky ptan nerovnako pevne - vykazuj ur. oblas pri zmene tuhej ltky na kvapalinu (napr. tuky, vosky) - radu krytalickch ltok je mon previes na sklovit amorfn formu rchlym ochladenm ich taveniny pod ur. teplotu. TUH SKUPENSTVO charakteristika: vek sdrnos astc znane obmedzen ich pohyblivos molekuly, atmy, iny tvoria 3 rozmern sie dodva im objem a tvar priestorov usporiadanie krytalick truktra

stavba: zkl. bunka najmenia zostava priestorovo uspor. astc charakt. pre kad krytalick trukt. hrany ur dky uhly medzi nimi mriekov parametre krytalick truktra li sa druhom astc a charakt. sdr. sl medzi nimi typy: 1. 2. 3. 4. 5. atmov - v prvku, napr diamant kovalentn vzby vrstevnat kovov - vemi tesn usporiadanie, kujnos, tepeln a elektrick vodivos inov - katiny a aniny elektrostatick sily, krehkos, vysok teplota topenia molekulov - slab medzimolekulov sdrn sily, vodkov mostky, mal vrdos, nzka teplota topenia

3. Viskozita. truktrna viskozita. Reolgia liekov.

Reolgia kvapaln a disperznch sstav: Reolgia je vedn odbor, ktor tuduje sprvanie ltok alebo sstav ltok pri mechanickom namhan za rznych vonkajch podmienok. Deformcia je tak zmena tvaru telesa spsoben vonkajou silou, pri ktorej zostva zachovan spojitos materilu. Rozoznva sa: a) Viskzna deformcia alebo tok psobenm vonkajej sily sa deformcia stle zvuje rchlosou mernou psobiacej sile, je to deformcia, ktor pokrauje neobmedzene v ase b) Plastick (tvrna) deformcia zvuje sa, pokia psob vonkajia sila, len o prestane psobi, deformcia ustane a teleso si zachov deformovan tvar, je to trval nevratn deformcia c) Elastick (prun) deformcia trv, km psob vonkajia sila, ke prestane psobi, teleso nadobudne pvodn tvar, je to doasn vratn deformcia Viskzna deformcia, tok kvapaln: Tok je trvalou deformciou kvapaln. Najrchlejie prdi kvapalina v strede. Vrstva dotkajca sa steny rrky m nulov rchlos. F=Av/h A plocha kvapaliny

h vzdialenos od najrchlejie sa pohybujcej vrstvy kvapaliny po najpomaliu v rchlos najrchlejie sa pohybujcej karty F sila Kontantou mernosti je miera vntornho trenia zvan dynamick viskozita = F h / A v ( Pa.s) Ke psobia na kvapalinu vonkajie sily, vntorn sily brnia zmene jej tvaru, odporuj vonkajm silm a v kvapaline vznik tangencilne (dotynicov) naptie . = F / A ( Pa ) Pascal je mechanick naptie, ktor vyvol sila 1 newtonu rovnomerne rozloen a dotynicov na rovnej ploche 1 m2. Vonkajia sila, ktor spsob mkanie sa vrstiev po sebe, sa vol mykov namhanie kvapaliny. Pre ubovon rovinu v kvapaline rovnoben s doskami plat tzv. Newtonov viskozitn zkon = - dv/dh Negatvne znamienko vyjadruje, e so vzdialenosou od roviny, v ktorej psob prinn sila F, rchlos unanej kvapaliny kles. Vraz dv/dh volme gradientom rchlosti a vraz v/h = D rchlostnm spdom. Newtonova rovnica: = .D = /D (Pa.s) Pa.s je dynamick viskozita laminrne prdiacej kvapaliny, v ktorej pri rchlostnom spde 1 za sekundu vznik dotynicov naptie 1 pascalu. Tangencilne naptie T, rchlostn spd D a viskozita s zkladn reologick parametre. Viskozita je ltkovou kontantou newtonskch kvapaln. Zvis len od teploty. Pri grafickom znzornen zvislosti D od T je viskozita dan kotangensom uhla . Takto krivka sa nazva tokov krivka alebo reogram D kvapaliny. Pre reogram newtonskej kvapaliny je charakteristick, e je to vdy priamka vychdzajca zo sradnicovho zaiatku. Aj zvislos viskozity od tangencilneho naptia je linerna. Kvapaliny, ktor sa riadia Newtonovou rovnicou sa nazvaj idelne viskzne kvapaliny. Ich viskozita zvis od tvaru a vekosti molekl kvapaliny a od charakteru a vekosti intermolekulovch sl. Idelne viskzne s kvapaliny s malmi sfroidnmi molekulami. Napr. voda, chloroform, benzol, oleje i mlo koncentrovan molekulov alebo inov roztoky ltok. Graf:

Nenewtonsk kvapaliny a sstavy: Kvapaliny, v ktorch tok Newtonova rovnica neopisuje, s nenewtonsk kvapaliny alebo viskzne anomlne kvapaliny. Reogram D T nie je priamkou, ale skutonou krivkou a v prpade, e je priamkou, nevychdza zo sradnicovho zaiatku. Ich viskozita od vekosti a asto aj asu mykovho namhania. Nenewtonsk s napr. disperzie, ktor obsahuj vlknit, laminrne alebo vemi rozvetven molekuly a ktorch astice s pospjan rznymi vzbami podmieujcimi charakteristick glov truktru. Odchlka od Newtonovej rovnice sa vysvetuje tm, e as psobiacej vonkajej sily (mykovho naptia) sa spotrebuje na priestorov preorganizovanie pokojnej truktry. Pred skonenm tohto procesu kvapalina teie pomalie. Pri takchto sstavch

bvaj vo vslednej deformcii zastpen zloky elasticity, plasticity i toku, o sa prejavuje na tvare a polohe tokovej krivky v sradnicovom systme. Poda tvaru a polohy tokovej krivky sa rozliuj: a) Nenewtonsk sstavy s asovo nezvislm tokom 1. Pseudoplastick sstavy svoju viskozitu s rastcim mykovm namhanm zniuj. Ich tokov krivka vychdza zo sradnicovho zaiatku, pri malch hodnotch je vypukl k osi , pri vych hodnotch prechdza do priamky. Pre vzah a D plat mocninov Ostwaldov vzah = K.D alebo log = log K + n log D Pre viskozitu pseudoplastickch ltok plat = K.Dn-1 K je koeficient konzistencie zko svisiaci s viskozitou, n je exponent vyjadrujci mieru pseudoplastickch vlastnost. m je n menie ne 1, tm viac sa sstava li od idelne viskznej kvapaliny. Vypotan viskozita nie je materilovou kontantou tchto ltok, lebo plat len pre , pri ktorom sa potala, preto sa nazva kvziviskozita alebo truktrna viskozita Q. Pri jej daji sa musia vdy uvies podmienky, za ktorch sa stanovila, t.j. okrem teploty aj alebo D. Pseudoplastick s roztoky polymrov, mydiel, alej flokulovan suspenzie, emulzie a pod. 2. Dilatantn sstavy svoju viskozitu s rastcim mykovm namhanm zvyuj. Ich tokov krivka vychdza zo sradnicovho zaiatku, pri nich hodnotch je vypukl k osi D. Dilatantn tok vykazuj najm suspenzie s vysokm podielom tuhej fzy (nad 50%). Dilatantn sprvanie sa kvantitatvne opisuje aj Ostwaldovm mocninovm vzahom, ale exponent n je v ako 1. 3. Plastick ltky alebo disperzn sstavy zanaj tiec a po prekroen uritej hodnoty mykovho naptia zvanej hranica toku, medza toku alebo hranin naptie h. Ich tokov krivka sa preto odvetvuje od osi pri istej hodnote 0. Pri niom ako h m sstava vlastnosti elastickho telesa. Tokov krivka me ma tvar priamky alebo krivky, ale nevychdza zo sradnicovho zaiatku. Plastick ltky s priamkovou tokovou krivkou s idelne plastick ltky, nazvan aj binghamsk plastick ltky. Hranin naptie plasticky deformovatench ltok je ich dleitm parametrom. Rozliuj sa tri hranin naptia. h je skuton hranin naptie a je uren bodom sa osi , v ktorom sa tokov krivka z nej skutone odvetvuje. B je Binghamovo hranin naptie, je uren priesenkom extrapolovanej linernej vetvy tokovej krivky s osou . m je maximlne hranin napie a je uren hodnotou tangencilneho naptia, ktor uruje na osi kolmica spusten z bodu, v ktorom tokov krivka prechdza do linearity. Binghamov model na kvantitatvny opis plastickch vlastnost, poda ktorho plat = B + .D.a pl = B / D Plasticky sa deformuj liekov formy glovho charakteru, t.j. hydrogly, aloemasti, makroglov masti, krmy, apky, ale aj flokulovan koncentrovanejie suspenzie. S plastickou deformciou sa stretvame aj pri lisovan niektorch tabliet. Graf:

b) Nenewtonsk sstavy s asovo zvislm tokom Viskozita pseudoplastickch, dilatantnch a plastickch sstav je funkciou mykovho namhania, nie dky asu jeho psobenia. truktra zdeformovan mykovm namhanm sa okamite regeneruje. Dkaz nezvislosti viskozity od asu psobenia mykovho namhania zskame aj tak, e pri kontantnom rchlostnom gradiente sa opakovane zisuje a vypota sa viskozita. Zistme, e jej hodnota je vdy rovnak. To s charakteristick znaky ltok a sstav s asovo nezvislm tokom. Ltky a sstavy s dvoma vetvami tokovej krivky maj tok asovo zvisl (tixotropn). 1. Tixotropn s ltky alebo disperzn sstavy, ktorch viskozita je funkciou vekosti mykovho namhania i asu, po ktor toto namhanie psob. Reologickou tixotropiou sa rozumie izotermn, reverzibiln a mechanickm namhanm zaprinen znenie viskozity. Tixotropia je reverzibiln izotermn premena gl sl gl. Nzov reverzibiln izotermn premena vyjadruje, e doformovan tixotropn sstavy nadobudn po istom ase, tzv. ase regenercie bez zmeny teploty, op svoje pvodn vlastnosti. Oneskorenie ie hysterza regenercie truktry sa kvantifikuje plochou, ktor ohraniuj obidve vetvy tokovej krivky. m je tto plocha via, tm je asov zvislos toku via.. Dleitou charakteristikou tixotropnch sstav je rovnovna viskozita. Je to najniia viskozita, ktor sstava nadobudne opakovanou aplikciou kontantnho mykovho namhania. Je dan bodom na osi viskozity, v ktorom ju pretna s asovou osou rovnoben dotynica na tto krivku. Vznamnm parametrom tixotropnch sstav je aj as potrebn na regenerciu ( tR ) ich detruovanej truktry. 2. Reopexia je na rozdiel od tixotropie charakterizovan tm, e s rastcim mykovm namhanm sa viskozita zvyuje. Zvenie viskozity nastva obyajne pri dlhie psobiacom malom mykovom namhan. Aj reopexia je reverzibiln. Meranm reologickch vlastnos nenewtonskch sstav sa zaober reometria. Vhodn s najm rotan viskozimetre. Graf:

Reologick vlastnosti liekovch foriem:

Charakter nenewtonskch kvapaln maj slizy, hydrogly a in masov zklady, krmy, emulzie, apky, suspenzie, suspenzn injekcie a pod. Dleit s reometrick merania pri hodnoten akosti.

5. Roztoky. Rozpustnos. Solubilizcia.

roztoky (solutiones) - s kvapaln prpravky, inov, molekulov alebo koloidn disperzie ltok rzneho skupenstva vo vhodnom rozpadle uren na vntorn uitie alebo na in upotrebenie. - rozdelenie: poda toho, i obsahuj rozpusten ltku v inovej alebo molekulovej disperzii => prav roztoky alebo v koloidnej => neprav roztoky Prav roztoky: - s chemickmi a fyziklnymi vlastnosami rovnorod sstavy 2 a viac ltok, vznikaj interakciou medzi rozpadlom a plynnou, kvapalnou alebo tuhou rozpanou ltkou - 2 zloky: solvendum zloka rozpusten dispergovan solvens rozpadlo je t zloka , ktor je v nadbytku - v roztoku s astice rozpustenej zloky a rozpadla homognne dispergovan

rozpanie a jeho rchlos - mechanizmus ovplyvuj medzimolekulov sily existujce v sstave molekl rozpustenej zloky a rozpadla - sily: adhezvne medzi molekulami rzneho druhu kohezvne medzi molekulami rovnakho druhu - k rozpaniu djde len vtedy, ak sily v molekul. rozpadla (VdW, H) previa nad silami, kt. je ltka dran v tuhom alebo kvapalnom skupenstve - vznikaj nov molekul. alebo inov disperzie, reverzibiln asocity astc, solvat. astc - rchlos rozpania definuje Noyesov-Whitneyov vzah: dm/dt = KD/h . O (cs c) dm/dt mnostvo ltky, ktor v asovej jednotke prejde do roztoku K rchlostn kontanta O povrch rozpanej ltky cs nasten koncentrcia c koncentrcia odpovedajca asu t D difzny koeficient h hrbka difznej vrstvy rozpustnos: - pomer rozpustenej ltky a rozpadla potrebn k vytvoreniu homognnej zmesi pri stanovenej teplote alebo potrebn k vytvoreniu termodynamickej rovnovhy v danej jednofzovej sstave - v liekopise: udan mnostvom rozpadla potreb. k rozpusteniu 1 g ltky pri oby. teplote

Oznaenie rozpustnosti poda SL1: Stupe rozpustnosti vemi ahko rozpustn ahko rozpustn dobre rozpustn mierne rozpustn ako rozpustn vemi ako rozpustn prakticky nerozpustn - rozpustnos je urovan:

Mnostvo rozpadla potrebn k rozpusteniu 1 g ltky menej ako 1 od 1 do 10 od 10 do 30 od 30 do 100 od 100 do 1000 od 1000 do 10000 viac ako 10000

- teplotou - koncentrciou inch prtomnch zloiek - v malej miere tlakom - poda schopnosti tvori roztoky: ltky neobmedzene mieaten nedosahuj rovnovhu obmedzene mieaten prakticky nemieaten - u obmedzene rozpustnch ltok dan mnostvo rozpadla je schopn rozpustit len ur. mnostvo rozpanej ltky => roztok je nasten je v termodynamickej rovnovhe s rozpustenou ltkou v tuhom skupenstve - roztoky mimo rovnovnu oblas s nenasten alebo presten - miera rozpustnosti: Hildenbrandove parametre - 2 ltky sa vzjomne rozpaj tm lepie, m maj bliie hodnoty ich rozpustnch parametrov (kohezvnych sl) Neprav roztoky: - koloidn disperzie astice od 10-3 a 1 m - rozdelenie: poda afinity astc k disperz. prostrediu 1. lyofbne disperzie: vznikaj umelm dispergovanm ltky alebo agregciou subkoloidnch astc => KOLOIDN SLY 2. lyofiln disperzie: astice interaguj s rozpadlom, ltka bobtn s homogne - ak s v rotoku dispergovan makromolekuly molekulov koloidy - ak vznikli asociciou nzkomolekulovch ltok asocian koloidy - koloidn disperzie s nespojitou disperg. asou koloid. roztoky a sly - koloidn disperzie so spojitou disperg. asou gly koloidn roztoky vznikaj samovonm rozpanm ako jednofzov sstavy s 2 alebo viac zlokami s homognne, termodynamicky stle vyznauj sa Faraday Tyndallovm efektom (rozptyl svetla) pomalou difziou astc, slabm osmotickm tlakom vykonvaj Brownov pohyb neprechdzaj membrnami, sedimentuj v ultracentrifuge poda charakteru disperg. astc: -roztoky makromolekl: dispergovanmi asticami s silne hydratovan prrodn, syntetick alebo polosyntetick makromolekuly - makromolekuly zvyuj viskozitu roztoku, maj schopnos prechdza v gl

- makromolekulov koloidy: elatina, arabsk klovatina, kys. algnov, pektny, der. krobu - vodn menj koncentrovan roztoky slizy (mucilagines) roztoky asocianch koloidov: - dispergovanmi asticami s asocian micely - vznikaj samovone v pravom roztoku psobenm slabch medzimolekulovch sl po prekroen tzv kritickej micelrnej koncentrcie, napr. mydl, tenzidy koloidn sly - vznikaj umelm vonkajm zsahom (dispergciou, kondenzciou) - s termodynamicky nestle, s fzove alebo heterognne koloidy - nutn ich stabilizova, aby nedolo ku koagulcii - napr koloid soly striebra, Au gly - s charakt. spojitosou nielen disperz. prostredia ale aj disperg. astc - navzjom s sieovito prestpen pripomna pevn teleso - s termodynamicky nestle - napr gl elatny, pektnu Solubilizcia: - sprostredkovan rozpanie napr. micelrna solubilizcia povrchovo aktvnymi ltkami, kt. HLR sa pohybuje od 14 do 17 - rozpustnos a absorpcia lieivej ltky sa zlepuje, ak je nzka konc. tenzidu, pri prekroen Ck sa ltka me v micele naviaza a jej absorpcia sa z tchto agtregtov spomal - solubilizcia (sprostredkovan rozpanie) - podstatn zlepenie rozpustnosti pridanm aej ltky (solubiliztora) do roztoku tri mechanizmy: vytvorenie komplexu - z mlo rozpustnej ltky a solubiliztora sa v reakcii v stechiometrickom pomere vytvor komplex s lepou rozpustnosou, asto vak vznik komplex a po rozp. mlo rozpustnho L v ovea vom mnostve solubiliztora ne v stechiometrickom pomere - komplex by mal by pecifick a v kadom prpade vratn, aby sa po zrieden lieivo z komplexu uvonilo a jeho inok sa tm nezmenil - tzv uzverov komplexy medzi mlo rozpustnm l a prrodnou modifikciou cyklodextrinov a makrocyklickmi zleninami - komplexom s cyklodextrnmi mono previes do roztoku aj vemi lipofiln l (ster. hormny) zmena rozp. schopnosti rozpadla: - menie koncentrcie niektorch sol aj polrnych ltok rozruuj asociovan truktry vody a maj hydrotropn efekt inaktivuj mal rozpaciu schopnos vody voi mlo polrnym ltkam - inok je nepecifick, nestechiometrick, nepsob na rozp. ltku, ale na rozpadlo micelrna solubilizcia: - predstavuje vstup rozpustenej ltky do koloidnch miciel tenzidov, po prekroen Ck sa vo vodnch roztokoch tenzidov vytvraj micely s hydrofilnm povrchom a lipofilnm jadrom - vodn micelrne roztoky tenzidov preto najlepie rozpaj lipofiln ltky, kt. sa zabuduj do vntra miciel alebo tvoria s tenzidom zmiean micely, mlo pecif. a nestechiometrick

6. Rchlos rozpania tuhch ltok. Vzah k biologickej dostupnosti.

- rozpanie tuhej ltky predstavuje niekokostupov heterognny proces na fzovom rozhran medzi rozpanou ltkou a rozpadlom - celkov rchlos uruje stupe, kt. zaha difziu

- v dsledku adhzie s kryt. rozpanej ltky obalen tenkou vrstvou kvapaliny, kt. sa nepohybuje = difzna vrstva - aby sa astice rozpanej ltky dostali od povrchu krytlov do celkovho objemu, musia prekona uveden vrstvu difziou 1. v prvom stupni sa molekuly rozpadla stkaj s povrchom krytlov rozpanej ltky, adsorbuj sa a solvatuj vrstvu molekl alebo inov na povrchu krytlov 2. v druhom stupni solvatovan astice rozpanej ltky svojim tepelnm pohybom opaj povrch krytlov, desorbuj sa a prechdzaj fzov rozhranie vytvraj nasten roztok s koncentrciou cs 3. v treom stupni nastva transport rozpustenej ltky difziou smerom od povrchov krytlov cez difznu vrstvu do celkovho objemu. najvia koncentrcia nastenho roztoku je na fzovom rozhran s krytlmi, v difznej vrstve konc. rozp. l . postupne kles a na hodnotu koncentrcie celkovho objemu najpomal z celch rozpacch dejov je difzny stupe uruje rchlos rozpania rchlos rozpania: Noyes Whitneyova rovnica: dn mnostvo ltky, ktor sa rozpust v ase dt D difzny koeficient rozp. ltky S celkov plocha fz rozhrania h hrbka difznej vrstvy cs koncentrcia nastenho roztoku rozp. l . c koncentrcia rozp. l . v celkovom objeme rozpanie mono urchli: zvenm plochy S (zlepenie zmania, zmydelnenia) zvenm teploty sa zv difz. koef. D aj cs dokonal. mieanm sa zmen hrbka difznej vrstvy rozpanie v uzavretom systme (batch podmienky) rozpanie dsotato. nadbytku rozp. ltky v danom rozpadle za rovnomernho mieania pri stlej teplote rchlos rozpania tu kles a konc. rozp. l. vo vznik. roztoku rastie exponencilne c = cs(1 e kt) rchlos rozpania dostato. mnostva ltky v uzavretom systme sa teda riadi kinetikou 1. poriadku rozpanie za sink podmienok ke koncentrcia vznikajceho roztoku zostva stla, asovo sa nemen mono to dosiahnu prietokovm rozpanm: kontinulnym odvdzanm vznik. roztoku a privdzanm istho rozpadla cs c => zostva kontantn rchlos rozpania je kontantn za rovnak as sa vdy rozpust rovnak mnostvo rozp.l. => kinetika 0. poriadku (+344 LF)

p.o. podvanie: - aby tuh ltky psobili systmovo musia sa rozpusti v GIT sekrtoch, pretoe len rozpusten ltky sa mu vstrebva. Musia sa rozpa uritou rchlosou, aby ich absorpcia prebiehala v ase, ke bud v tch miestach GIT, kde absorpcia prebieha (aldok, revo). Rozpustnos sa mus vdy posudzova vo vzahu k pH (1 8). Pri malej rozpustnosti s potrebn opatrenia na jej zvenie, vek rozpustnos sa neupravuje. zvenie roztoku sa dosahuje pridanm solubiliztorov. prpravou tuhch roztokov v disperzii - absorpcia viny tuhch ltok prebieha v tenkom reve v dvoch etapch: v 1. etape sa rozpa l.l. v GIT sekrte v 2. etape vzniknut roztok opa lmen reva, prestupuje stenou reva do krvi, m sa dostva do krvi - kee rozpanie predchdza absorpciu, kad zmena rchlosti rozpania sa prejav v rchlosti absorpcie

7. Povrchov a medzipovrchov javy v kvapalnch sstavch.

Povrchov javy: - s dsledkom jednak vlastnost fz. rozhran a jednak mechanickch vlastnosti kvapaln prejavuje sa tu: - dokonal deformovatenos => pohybliv fz. rozhranie - nepatrn objemov stlaitenos - kad fzu ltkovho systmu oddeuje od druhej tzv. fzov rozhranie - medzimolekulov praliv sily, ktormi na seba psobia molekuly vo vntri danej fzy = kohezvne sily - medzimolekulov praliv sily, ktormi na seba psobia molekuly dvoch nerovnakch susednch fz = adhezvne sily

- adhezvne sily na rozhran termodynamicky stlych fz s menie ne kohezvne sily vo vntri tchto fz. - povrchov vrstva kvapaliny sa sprva ako tenk blana, napnan uritou povrchovou silou, kt je v kadom bode kolm na myslen iaru veden povrchom Povrchov naptie: - je podiel uvedenej povrch. sily (F) a dky (l) myslenej povrch iary na kt. tto sila psob = F / l N.m-1 - snaha o najviac zmeni povrch kvapaliny - povrchov naptie udva prcu, potrebn na zvenie povrchu kvapaliny o jednotkov plochu, tto prca sa oznauje mern povrchov energia (J.m-2) - medzimolekulov vzdialenosti s v kvapaline vemi mal, take molekuly na seba psobia znane vekmi kohznymi silami a kvapalina je takmer nestlaiten molekuly vdy zaujm tak polohu, e ke na ne kohezvne sily psobia symetricky zo vetkch strn, sa ich inok navzjom ru - psobenie medzimolekulovch sl na povrchu je nesymetrick - navonok sa preto len jav vslednica kohznych sl rovnobench s povrchom kvapaliny - jednoduchm dsledkom existencie povrch naptia je odkvapkvanie kvapaliny, vznik kvapiek kvapky maj guovit tvar, lebo sa snaia zauja o najmeniu plochu povrchu - vekos povrch naptia odra rove kohznych sl medzi molekulami za danej teploty - vek povrchov naptie m prve voda - polrne molekuly s toti v kvapalnom skupenstve navzjom asociovan (priestorovou sieou H vzieb). - povrchov naptie roztokov zvis na vzjomnch interakcich zloiek - amfifiln ltky (vina org. ltok) s povrchovo aktvne zniuj povrch. naptie vodnho roztoku tm, e sa zhromauj v povrchovej vrstve roztoku, kde oslabuj kohezvne sily a zniuj povrch E Medzipovrchov naptie: - prejavuje sa na fzovom rozhran dvoch obmedzene mieatench kvapaln v dsledku nerovnosti kohezvnych sl a adhezvnych - vina kvapaln je iastone mieaten a jedna druhou sa navzjom nasti Antonovovo pravidlo AB = A B A, B povrch naptie navzjom nastench kvapaln A.B rozprestieranie jednej kvapaliny na druhej: - ak umiestnime na hladinu vody kvapku oleja alebo inej kvapaliny (nemieatenej s vodou) me zosta pohromade v podobe okovitej kvapky alebo sa rozprestrie po hladine. O tom, ktor jav nastane rozhoduje rovnovha sl povrch naptia vody (A), povrch naptia oleja (B) a medzipovrchovho naptia AB oboch kvapaln a) A < AB + B kvapka oleja sa udr pohromade b) A > AB + B samovon rozprestieranie

meranie povrchovho naptia a) stalagnometrick metda mera medzi povrch. n. a tiaou kvapaliny odkvapkvajcej z kvapkadla b) kapilrna elevcia meria sa vzostup stpca kvapaliny oproti okolitej hladine zmanie tuhej ltky - fyziklnou veliinou popisujcou kontakt medzi tuhou ltkou, kvapalinou a vzduchom je krajov alebo kontaktn uhol = uhol zmania charakterizuje adhziu tuh ltka - kvapalina ostr krajn uhol ukazuje tendenciu kvapaliny rozprestiera sa na tuhom povrchu, kvapalina vzlna po stench ndoby = kapilrna elevcia vnik do porznych materilov, do otvorov tup krajn uhol hladina kvapaliny je poklesl prejavuje sa kapilrna depresia nevnik do otvorov 4 stupne zmanlivosti tuhej ltky: charakt. kraj. uhlom 1. pln zmanlivos = 0 2. dobr zmanlivos 0 < <90 3. zl zmanlivos90 < < 180 4. pln zmanlivos = 180 kvapalina netvor kvapky alebo sa rozprestiera v tenkej vrstve - astice nezmanej alebo zle zmanej prkovanej ltky plvaj na hladine kvapaliny nastva flotcia - tento jav sa d odstrni znenm povrchovho naptia kvapaliny

8.

KOLOIDN SYSTMY. FZOV A MOLEKULOV KOLOIDY.

KOLOIDN SYSTMY: - s druhom disperznch systmov zloench z dispergujcej fzy a dispergovanch astc, kt. rozmery s 1 - 500 nm (najnovie1 1000 nm) - dispergujca fza koloidnho systmu me by: 1. plynnho 2. kvapalnho 3. tuhho skupenstva tvoria prechod medzi homognnymi molekulovmi disperziami a heterognnymi hrubmi disperziami - poda ltkovho charakteru dispergovanch astc sa delia na: - fzov koloidy - molekulov - asocian FZOV KOLOIDY: - dispergovan astice s jemne rozomlet, ale tvoria odlin fzu - medzi koloidnmi asticami a dispergujcou fzou je ostr ohranienie fzov rozhranie - fza dispergujca kvapaln v nej tuh ltky, mikrokvapky, bubliny plynu - fza dispergujca plynn aerodisperzie m znaky viacfz. heterognnych systmov (sly) MOLEKULOV A ASOCIAN KOLOIDY - najastejie v kvapalnom prostred

- disperg astice - u makromolekul. koloidov: makromolekuly org ltok, prrodnch alebo synt. polymrov - u asocianch koloidov: asocity zhluky molekl alebo inov nzkomol. ltok SLY: - fzov koloid. syst. s nie prli vekou konc koloid astc, vone disperg. v plynnej (aerosly) alebo kvapalnej disperg. fze (hydrosly) - opticky sa kvap. sly javia ako zakalen kvapaliny v dsledku rozptylu a odrazu svetla koloid. asticami. Ak prechdza koloidnm systmom zky sveteln paprsok, je jeho drha viditen ako pruh rozptlenho svetla = TYNDALLOV EFEKT - farm. vznamn s soly tuhch anorg. l. nerozp. vo vode (Ag, Mg(OH)2, Al(OH)3 - kvap. soly s nestabiln, sedim., strnutm koaguluj, ich rozpad je nevratn KOLOIDN ROZTOKY: - s roztoky molekl koloidov roztoky org. makromolekul. ltok prrod. alebo polosyntetickch polymrov vo vhodnom rozpadle (elatina, krob, kys. akrylov a metakrylov) - vznikaj samovonm rozpanm makromol. l . v dostatonom mnostve rozpadla - s termodynamicky stle - obsahuj von klbk makromolekl, povrch naptie je nzke, viskozita je vysok GLY: - sa vytvraj z koncentrovanch koloidnch disperzi tak, e sa disperg. astice navzjom spojuj na svisl sieov truktru ELEKTROKINETICK JAVY: - s deje, ktor s dsledkom vzniku a vlastnost elektrickej dvojvrstvy na rozhran medzi disperg. asticou a disperg. kvapalinou. - prejavuj sa vo fzovch koloidoch a v hrubch suspenzich anorg. ltok vo vodnom prostred, menej v molekulovch koloidoch. Na povrchu disperg. astc sa u pri prprave disperzie poda pouitho prostredia adsorbuj urit iny, take vetky astice danej disperzie zskaj nboj rovnakho znamienka a ich povrch sa stane jednou vrstvou elektrickej dvojvrstvy. Druhou opane nabitou s iny v priahlej kvapaline. Rovnako nabit astice sa odpudzuj a takto sa udruj v dispergovanom stave. celkov el. potencil dvojvrstvy: Nerstov potencil astice (E) E=+ elektrokinetick potencil (zeta potencil), jeho znemienko a vekos rozhoduj o el.-kinet. javoch v uvaovanej disperzii. El.-kinet. javy nastvaj psobenm el. poa na koloidn systm i hrub disperzie. ELEKTROFORZA pohyb astc disperzie v el. poli. Rchlos je mern vekosti potencilu metda istenia fzovch a molekulovch koloidov ELEKTROOSMZA el. pole uvdza do pohybu difz. asti ich el. dvojvrstiev spolu s disperz. kvapalinou odvodovanie silikaglu KOAGULCIA: - spojovanie disperg. astc na vie a stlejie tvary

 premena koloidnch systmov na hrub disperzie spojen so sedimentciou nchyln najm nestabiln sly fzovch koloidov - koagulcia fzovch koloidov nastva samovone, strnutm slu alebo prdavkom cudzieho elektrolyt. slu, kyseliny, zsady nad prahom koagulcie. Je nevratn. - koagulan zrazeniny gly je mon premeni na sl peptizciou spsobuje vznik novej el. dvojvrstvy okolo astc - molekulov koloidy s v roztoku stabilizovan najm solvatciou prslu makromolekl, koaguluj preto a po pridan vch koncentrci sol a koagul. je viac VYSOOVANIE koagul. tu spova v konkurennom odstrnen solvatanho obalu vplyvom inov pridanej soli, kt. sa vysoko solvatuj. podobn . maj aj rozp. neelektrolyty, mooviny, lieky.

9. Koloidn fza tenzidov, micelrne roztoky, asocian koloidy

Tenzidy najpouvanejie stabiliztory agregtneho stavu hrubo disperznch farmaceutickch sstav povrchovoaktvne ltky (povrchovoaktvna je zlenina, ktor ke je rozpusten v kvapaline, sa prednostne hromad adsorbuje na jej rozhran s inm prostredm molekula tenzidu je amfifiln - obsahuje najmenej jednu funkn skupinu , ktor m afinitu k polrnym kvapalinm (hydrofiln skupina), a zvyok, ktor m afinitu k nepolrnym kvapalinm (oleofiln) takto molekuly sa hromadia (pozitvne adsorbuj) na rozhran kvapaliny a plynu, ale tie na rozhran dvoch kvapaln a kvapaliny a tuhej ltky preto, lebo tm dosiahnut poloha je pre ne energeticky najvhodnejia adsorpcia tenzidov na rozhran dvoch prostred je orientovan hydrofiln skupiny sa staj (orientuj) k hydrofilnejiemu prostrediu, oleofiln skupiny k menej hydrofilnmu prostrediu vo vodnch roztokoch sa hydrofiln skupiny tenzidov orientuj smerom do vody, oleofiln smerom k vzduchu alebo do oleja (v sstavch z vody a oleja) adsorpciou tenzidu vznikne na rozhran dvoch prostred (fz) adsorpn vrstva, v ktorej je koncentrcia tenzidu vyia ne v prostrediach, na ktorch sa vytvorila adsorpn vrstva je monomolekulov alebo viacmolekulov hrbka monomolekulovej vrstvy je dan rozmermi molekuly tenzidu adsorpciou na rozhran fz zniuje tenzid ich medzipovrchov naptie schopnos tenzidov zni medzipovrchov naptie na rozhran vzjomne nemieatenho oleja a vody sa vyuva na prpravu a stabilizovanie emulzi (emulgtory) schopnos tenzidov zniova medzipovrchov naptie na rozhran kvapaliny a tuhej ltky sa vyuva na prpravu a stabilizovanie suspenzi

alou vlastnosou tenzidov je spontnna asocicia ich molekl v objeme roztoku tvorba miciel, preto sa nazvaj aj asociatvne koloidy asociova zanaj vtedy, ke po obsaden rozhrania s in prostredm je ich koncentrcia v objeme roztoku dostatone vysok, tzv. kritick koncentrcia pre tvorbu miciel (ck) asocicia molekl tenzidu je tie orientovan (oleofiln asti molekl sa staj k sebe a vie hydrofiln asti smeruj do vody) asocity zvan micely maj rzny tvar a vekos pri najniej koncentrcii blzkej kritickej koncentrcii pre tvorbu miciel vznikaj asociciou 20 a 50 molekl tenzidu sfrick (guovit) micely, ktor neovplyvuj reologick vlastnosti sstavy pri vych koncentrcich tenzidu vznikaj elipsovit micely pri vysokch koncentrcich vznikaj lamelov alebo valcov micely sstava s valcovmi micelami m vlastnosti tixotropnho glu, s lamelovmi micelami pseudoplastickej kvapaliny tenzidy rozpusten v olejoch tvoria tzv. inverzn (obrten) micely (ich vntro je hydrofiln a povrchov film oleofiln) koncentrcia pre tvorbu miciel je dleitou charakteristikou tenzidu, pretoe pri nej sa skokom men zvislos niektorch fyziklnych vlastnost roztokov ako povrchov naptie, medzipovrchov naptie od jeho koncentrcie (prudk zmena zvislosti sa vyuva aj na stanovenie kritickej koncentrcie pre tvorbu miciel) z hadiska prpravy liekovch foriem je dleit, e po prekroen ck sa tvoria vo vodnom roztoku micely tenzidu, ktor s schopn solubilizova (sprostredkova rozpanie) aj vo vode nerozpustn ltky chemick zloenie tenzidov: oleofilnmi skupinami bvaj nasten alebo nenasten, linerne alebo rozvetven, cyklick a aromatick uhovodky, zvyky alebo ich kombincie lipofiln charakter vetkch tchto skupn je tm vraznej, m maj vyiu molekulov hmotnos najastejie hydrofiln skupiny s: alkylsulfont, amniov, karboxylt, hydroxylov, amnov, terov, esterov, amidov, oxyetylnov exaktne definova polaritu molekuly amfifilnej ltky je ako, preto sa pouva Griffinom navrhnut empirick kvantitatvny parameter, nazvan hydrofilno-lipofiln rovnovha HLR HLR = set molekulovch hmotnost hydrofilnch skupn . 100 . 0,2 molekulov hmotnos zleniny HLR = 20 . (1 set molekulovch hmotnost lipofilnch skupn ) molekulov hmotnos zleniny HLR je nepomenovan slo v rozsahu 0 a 50 HLR menej ako 10 vyjadruje prevahu oleofilnch skupn v molekule, tenzid je lepie rozpustn v lipofilnch kvapalinch ne v hydrofilnch HLR vie ako 10 znamen prevahu hydrofilnch skupn v molekule, tenzid je lepie rozpustn v hydrofilnch ne oleofilnch kvapalinch Griffinov prnos je aj v tom, e uril, ak hodnotu HLR m ma tenzid, aby bol emulgtorom v/o, zmadlom, emulgtorom o/v a solubiliztorom HLR 38 89 vyuitenos emulgtor v/o zmadlo

8 18 13 15 14,5 - 18

emulgtor o/v detergent (prac prostriedok) solubiliztor

vemi dleitou vlastnosou tenzidov je ich schopnos disociova vo vode poda toho rozliujeme 1. inov tenzidy - aninov: mydl a alkylsrany - katinov: kvartrne amniov zleniny (lecitny, elatna) - neinov: polysorbty, estery vych alifatickch kyseln

10.

SEDIMENTCIA, DISPERZN SYSTMY TUHEJ LTKY V KVAPALINE.

Disperzie tuhch ltok v kvapaline: - heterognny dvojfzov systm vytvoren z tuhej ltky a kvapaliny je suspenzia, vznik rozptlenm tuhch astc (vntorn fza) v kvapaline (vonkajia fza) hrub suspenzie d > 100 m jemn suspenzie d = 0,5 100 m zrieden suspenzie podiel tuhch astc max 2 % koncentrovan suspenzie viac ako 10 % Fyziklne aspekty suspenzi: 1. Zmanie tuhej ltky kvapalinou: = schopnos kvapaliny vnikn do nerovnost povrchu astc a priestorov medzi nimi a vytlai vzduch - dobre zman prok sa ihne ponor do kvapaliny a jeho jednotliv astice sa v nej rozptlia - nedokonale zman prok sa sce ponor ale jeho astice sa spjaj do vch zhlukov flokuly (nerozdelia sa ani intenzvnym trepanm a ke no tak sa op spjaj) - nezman prok sa pri styku s kvapalinou ihne zoskupuje do flokl, kt. sa hromadia na povrchu a to aj napriek tomu, e prok m viu hustotu - exaktnou mierou zmania je UHOL ZMANIA (okrajov uhol) - uhol , kt zviera dotynica kvapky s tuhm povrchom - m je ostrej, tm je tuh ltka lepie zman - zmanie je povrchov jav - vzah medzi nm a povrchovm naptm kadej fzy a ich medzipovrchovm naptm Youngova rovnica cos = (S S/L) / L S povrchov naptie tuhej ltky L - povrchov naptie kvapaliny S/L - tuh ltka je plne zman kvapalinou ak = 0, potom plat : S = S/L + L - stav pri = 90 zodpoved krajnej podmienke ke sa ltka ete nezma

- dispergovanm tuhej ltky na jemn astice sa zv ich celkov povrch a tm aj von medzipovrchov energia v suspenzii, systm je termodynamicky nestly - aby sa dosiahol stabiln stav, usiluje sa systm zmeni medzipovrchov energiu a to bu znenm medzipovrchovho naptia alebo celkovho medzipovrchu flokuly tuh ltky, kt. sa nerozpaj vo vode, ale sa s ou alebo inmi polrnymi ltkami zmaj hydrofiln: kyslkat anorg. ltky- oxidy (zinonat, titaniit), uhliitany (vpenat, horenat), dusinany, srany tuh l .kt. sa nezmaj s vodou s hydrofbne (aerofiln): sra, grafit a mnoh org. zl. napr. sulfnamidy 2. Flokulcia a flotcia: - od schopnosti zma povrch tuhch astc zvis: vntorn truktra priebeh sedimentcie vlastnosti sedimentu reologick vlastnosti - lyosorpcia priahovanie molekl dispergujceho prostredia a ich adsorpcia (vrstva lyosfra) - solvatcia, solvatan vrstva ak vek schopnos adsorbova - hydratcia, hydratan vrstva ak sa adsorbuje voda - adhzne sily medzi tuhou ltkou a kvapalinou > ako kohzne sily medzi asticami - suspendovan astice sa psobenm gravitcie pohybuj - najvie sedimentuj najrchlejie - najmenie astice (r < 1 2 m) vykonvaj Brownov pohyb a nesedimentuj - astice v sedimente s blzko seba a mu vznika medzi nimi vzby, kt zhoruj a znemouj roztrepatenos, takto suspenzie sa volaj neflokulovan suspenzie - ak je prostredie newtonovsk kvapalina, je takou aj suspenzia ak je prostredie nenewtonovsk kvapalina, je takou aj suspenzia - neflokulovan suspenzie vznikaj z tuhch ltok dobre zmanch - astice, kt povrch sa neplne zma, vysycuj silov pole svojho povrchu aj priahovanm vlastnch molekl, v dsledku oho sa zoskupuj do flokl (je v nich uzavret kvapalina aj vzduch) - aj flokuly sa zoskupuj pomocou Van der Waalsovch sl a vytvor sa svisl sieovit truktra - proces tvorby flokl flokulcia vytvor sa flokulovan suspenzia (nestabiln suspenzie) - vo flokulovanch susp. je spojit aj vntorn fza, o prestva vyhovova defincii suspenzi - cel dispergovan fza sedimentuje sasne, preto sa objem sedimentu postupne zmenuje a supernatant je ihne ry - sediment je ahko roztrepaten - reologicky podobn nenewtonovskm kvapalinm kritrium Supernatant Objem sedimentu Objem sedimentu Roztrepatenost sedimentu Reologick typ suspenzia neflokulovan zakalen Mal S asom sa zvuje S asom sa zhoruje Ako dispergujce prostredie flokulovan ry vek S asom sa zmenuje Trvale dobr Nenewtonovsk

- astice nezman vytvraj flokuly s vysokm obsahom vzduchu mal hustota, preto takto flokuly vystupuj k povrchu flotuj - flotuje cel objem tuhej fzy alebo iba jeho as, km zvyok sedimentuje - flotovan suspenzie nie s vhodn na farmaceutick pouitie

3. Antiflokulan opatrenia: - antiflokulane psobia pomocn ltky, kt. zosiluj slab solvatan vrstvu alebo ju nahrdzaj (tenzidy), alebo elektrolyty, ktorch adsorpciou zskavaj astice el. nboj a) tenzidy v suspenzich: zniuj medzipovrchov naptie adsorbuj sa na povrch orientovane zosiluj nepln solvatan obal alebo ho nahrdzaj inok tenzidu zvis od jeho koncentrcie, kt. sa mus prispsobi celkovmu povrchu astc vplyv konc. tenzidu mono kontrolova meranm uhla zmania potrebn mnostvo bva najviac 0,5 % inhibuj flokulciu hydrofbnych ltok vo vode, vo vodnch suspenzich hydrofilnch tuhch ltok psobia naopak proflokulane, lebo orientciou svojich hydrofilnch skupn k hydrofilnmu povrchu a hydrofbnych do vody tento povrch hydrofobizuj, flokuly sa op rozpoja, ke sa zvi konc. tenzidu natoko e sa vytvor bimolekulov adsorpn vrstva v suspenzii hydrofil. tuhej ltky v hydrofbnej kvapaline treba povrch hydrofobizova tenzidmi rozpustnmi v hydrofbnych kvapalinch b) elektrolyty (peptiztory) v suspenzich: adsorpciou inov vhodnch elektrolytov zskavaj tuh astice shlasn el. nboj, kt. brni flokulcii peptizcia peptiztory: citran draseln, pyrofosforenan sodn, sran draseln, avelan sodn, pikran a galan sodn a draseln alebo ich kyseliny tvorba el. dvojvrstvy s elektrokinetickm potencilom dzta, kt. prislcha vonkajej strane dvojvrstvy celkov potencilov rozdiel v obidvoch vrstvch je Nernstov potencil stabiln neflokulovan suspenzie vznikaj, ke potencil dzta je asi 100 mV - elektrick nboj udeuj aj aninov tenzidy a psobia tak dvojitm mechanizmom Fyziklna stabilita suspenzi: 1) Kontrolovan flokulcia: - sa vyvolva v suspenzii dobre zmanch tuhch ltok, aby sa zabrnilo vzniku ako roztrepatenho a speenho sedimentu elektrolytmi vyvolvaj flokulciu vtedy ke adsorbovan in m opan elektrick nboj ako dispergovan astice tenzidmi - parametrom flokulcie je STUPE FLOKULCIE podiel konenho objemu sedimentu flokulovanej VF a celkom deflokulovanej suspenzie VD 2) Kinetick stabilita suspenzi: - suspenzie s kineticky stle , ke nesedimentuj Stokesova rovnica (za predpokladu, e vetky astice s guovit a rovnako vek) V = 2r2 (1 - 2) x g / 9

Rozdiel medzi hustotami obidvoch prostred (1 - 2) - od jeho hodnoty zvis smer pohybu astc ak kladn slo - astice sedimentuj ak zporn slo - astice vystupuj k povrchu suspenzie (iba flokuly vemi nedokonale zmanch tuhch ltok) Polomer astc r: - astice sa pohybuj pomalie m s menie. Avak extrmne mal astice maj vek energiu, ktor sa snaia zni na minimum v prku agregciou a v suspenzii flokulciou. Viskozita dispergujceho prostredia: - m je vyia tm pomalie sa astice pohybuj a sedimentuj. prava polymrmi vytvrajcimi tixotropn slizy, ktor zaistia vysok viskozitu a zrove tekutos po pretrepan. Koncentrcia tuhej fzy v suspenzii: - v koncentrovanch suspenzich si astice navzjom prekaj v pohybe, preto v nich prebieha sedimentcia pomalie ako v zriedench Vo flokulovanch je rchlos sedimentcie dan vekosou a provitosou flokl STUPE SEDIMENTCIE K = Vk (konen objem sedimentu) / Vs(pvodn objem suspenzie) K < 1 neflokulovan susp K = 1 kineticky stabiln 3) Agregtna stabilita suspenzi: - suspenzia je agregtne stabiln, ke sa nemen stupe disperzity jej vntornej fzy - stupe disperzity sa vyjadruje strednm priemerom astc alebo pomerom povrchu astc k ich objemu - suspenzie s v skutonosti hrub disperzie tuhch ltok v ich nastenom roztoku - nasten roztok vznikne rozpustenm najmench astc - v polydisperznom systme vdy nastane stav, pri ktorom je sstava pre najvie astice u nasten, pre menie ete nenasten - po dosiahnut tohto stavu sa rozpusten molekuly zan uklada na tie astice, pre ktor je u roztok nasten, t.j. na najvie, ktor sa tm ete zvuj - nsledkom toho sa zmenuje podiel najmench astc, km podiel vekch astc sa zvuje, o sa samozrejme prejav zvovanm strednho priemeru astc a zmenovanm celkovho povrchu tuhej fzy, t.j. zmenovanm stupa disperzity - tieto zmeny zhoruj kinetick stabilitu suspenzi a negatvne ovplyvuj aj ich biofarmaceutick parametre - proti uvedenm procesom psobia slizy s ochrannm koloidnm inkom pouit na zvenie viskozity

11.

CHEMICK A TERAPEUTICK EKVIVALENCIA LIEKOV.

CHEMICK EKVIVALENT

= ltka, ktor obsahuje v rovnakej liekovej forme rovnak mnostvo terapeuticky rovnako innej ltky v zodpovedajcich poiadavkch liekopisnch noriem BIOEKVIVALENT = chemick ekvivalent s rovnakou biologickou dostupnosou. Chemick ekvivalent, ktor po podan tm istm jedincom v rovnakom dvkovan v biorytmicky rovnocennch asovch sekoch m rovnak biologick dostupnos TERAPEUTICK EKVIVALENT = chemick ekvivalent s rovnakm terapeutickm inkom. Chemick ekvivalent, ktor po podan tm istm osobm v rovnakej dvke v biorytmicky rovnocennch asovch sekoch vykazuje rovnak terapeutick inok BIORYTMIKA BIOLOGICKEJ DOSTUPNOSTI = dennm (cirkadilnym) a ronm (cirka..) periodickm rytmom podmienen zmena interakcie medzi lieivom a organizmom, kt. je ovplyvnen aj biologick dostupnos BIOEKVIVALENCIA = rovnocennos dvoch alebo viac ltok obsahujcich rovnak mnostvo lieiv, kt. po podan pokusnm osobm v biorytmicky rovnocennch asovch sekoch vykazuj rovnak biologick dostupnos in vivo: rovnak dvka, liek. forma, tie ist osoby, za norm. podmienok s urit koncentran krivky bioekvivalentn s tie lieky, ktor maj porovnvac parameter PPK, Cmax, tmax v intervale 80 125 % hodnoty tandardu

15. KONTITUTVNE POMOCN LTKY (ZKLADY)

- kontitutvne pomocn ltky vytvraj habitus kadej liekovej forme - od nich zvisia vonkajie znaky liekovej formy a jej fyziklne a mechanick vlastnosti kontituuj liekov formu - asto ovplyvuj uvoovanie lieiv z liekovej formy, a tm aj biologick dostupnos

- liekov formu me kontituova jedna pomocn ltka, vemi asto vak na dosiahnutie potrebnch vlastnost treba kombinova viacer ltky - v niektorch liekovch formch (mastiach, krmoch, apkoch) je podiel kontitutvnych pomocnch ltok niekokonsobne v ako podiel lieiva - v takch prpadoch sa kontitutvna pomocn ltka alebo ich sbor nazva zkladom liekovej formy (masov, krmov, apkov zklad) alebo i vehikulom liekovej formy - s pecifick pre jednotliv liekov formy

13. ROZDEOVANIE KVAPALNCH HETEROGNNYCH DISPERZI. FILTRCIA. - pri prprave lie. roztokov sa niektor medziprodukty alebo finlne produkty zskaj vo forme kvapalnch heterognnych disperzi s objemovo a hmotnostne vemi malm podielom suspendovanch zloiek mechanick neistoty, zkaly alebo hrub disperzie neiaducich zloiek i reaknch splodn - technologickou lohou je fzu mechanicky separova a zska ry roztok poadovanch vlastnost. - metdy: - filtrcia - lisovanie

- sedimentcia - centrifugcia FILTRCIA: - pln oddelenie tuhch astc z kvapaln alebo plynov vhodnmi filtranmi prepkami - plat Poiseuilleov zkon o toku kvapaliny kapilrou resp. provitou prepkou Q = K . p/d . 1/ . S Q prietokov objem, mnostvo filtrtu, kt. preteie v as. jednotke dV/dt K sinite permeability / zaha provitos filtranej prepky S plocha prepky p rozdiel tlakov nad a pod prepkou d hrbka prepky viskozita kvapaliny - prietokov objem vzrast s K, S, p, kles s d, - filtran zariadenia: - periodick - kontinulne - s tlakom hydrostatickm (za podtlaku alebo za pretlaku) - s filtranmi prepkami rzneho typu - filtran prepky: - jemne zrnit a vemi jemne prkovit materily, vone uloen na filtr. papieri (napr. piesok, ivone uhlie, kremelina, CaCO3, MgCO3) - nejde len o mechanick rozdelenie, ale aj o adsorpciu na filtr. prepku - renie zakalench roztokov textiln alebo in vlkna vone uloen alebo zlisovan, plsten (napr. vata, azbest, papier) vata: k oddeleniu hrubch disperzi v tenkej vrstve k oddeleniu jemnch suspenzi v hrubej vrstve filtr. papier: ist celulza, charakt. istotou, naskavosou, provitosou, pevnosou azbestocelulz.: celulzov a azbestov vlkna von alebo zlisovan filtrcia vemi jemnch astc a zrazenn vetkch druhov uvouj vlkna z tkanch alebo z plstench textlii alebo inch vlkien na cedenie vlnen alebo bavlnen plachtiky vhodn pre slabo zsad. alebo slabo kysl tekutiny xyz materily (napr. keramick filtre) derivty celulzy a inch makromolekl (membrnov filtre) LISOVANIE oddelenie kvapaliny od tuhej ltky, kedy sa kvapalina z tuhej ltky vytlauje uplatuje sa pri separcii hrubch disperzi s prevldajcou tuhou fzou vylisovan tekutina nebva ra, mus sa filtrova alebo sa nech usadzova, eri SEDIMENTCIA a CENTRIFUGCIA

- zaloen na Stokesovom zkone o pohybe guovch astc v kvapaline za psobenia gravitanho alebo mnohonsobne vieho odstredivho zrchlenia - u disperzie so zkalom alebo s vemi jemnmi iastokami prebieha sedimentcia pomaly - preto ak je zujem o tekut fzu (nie o sediment) urchuje sa sedimentcia aj nsledn filtrcia vhodnmi flokulanmi a absorpnmi prsadami napr. hlinit soli, bielkoviny, biela hlinka erenie - oddeovanie tuhej f. od kvapaliny (zo suspenzii) a rozdeovanie 2 kvapalnch fz (z emulzi) sa uskutouje v odstredivkch. - odstredivky - usadzovacie (sedimentan) - filtran (oddelenie fz v suspenzich) - separan (oddelenia fz v emulzich) FILTRCIA - na ovplyvnenie vkonu filtrcie: 1. zvenie plochy filtra vytvorenie skladanch filtrov 2. zvenie tlak. rozdielu p 3. znenie viskozity napr. zvenm teploty 4. redukcia hrbky filtru 5. redukcia odporu filtra. kola zachova porov. truktru - innos filtr. prepky zvis na vekosti astc tuhej fzy - hrub astice zostvaj na prepke - jemnejie v proch filmu alebo na jeho povrchu

TABLETY

(otzka: 12, 18, 56, 57, 77, 78, 98)

Defincia poda SL1: - tablety s tuh jednodvkov lieky; kad tableta obsahuje jednotliv dvku jednho alebo viacerch lieiv. - zskavaj sa zvyajne lisovanm rovnakch objemov astc. - s uren na perorlne pouitie; niektor sa prehtaj cel, in po preut, niektor sa pred uitm rozpaj alebo disperguj vo vode a in sa zadriavaj v stach, km sa lieivo neuvon. - astice, z ktorch sa tablety pripravuj, sa skladaj z jednho lieiva alebo z viacerch lieiv a z excipientov alebo bez excipientov, ako s plniv, spojiv, rozvoovadl, kzadl, mazadl, ltky schopn meni sprvanie lieku zavacej sstave, farbiv povolen nrodnou autoritou a korigenci. - tablety maj spravidla tvar valca alebo kota. - ich povrch me by ploch alebo zaoblen a hrany mu by zoikmen. - mu ma linky alebo ryhy oznaujce miesto, kde ich mono prelomi, me by na nich symbol vrobcu alebo in oznaenie. - mu by obalen. - rozliuj sa tieto druhy tabliet:

 neobalen tablety, obalen tablety, umiv tablety, rozpustn tablety, dispergovaten tablety, orodispergovaten tablety, gastrorezistentn tablety, tablety s riadenm uvoovanm Defincia poda SL4: - tablety s tuh dvkovan liekov forma pripraven lisovanm prkovitej zmesi tabletoviny s obsahom lieivch a pomocnch ltok, ktor uahuj vznik vlisku a zaruuj jeho poadovan vlastnosti. - poda SL4: s tuh, tvarovo urit, provit vlisky z prkovitch zmes lieiv a pomocnch ltok uren na vntorn uitie alebo in upotrebenie. V styku s vodou a trviacimi avami sa rozpadaj na astice z ktorch vznikli, alebo sa rozpaj. - rozliujeme: perorlne tablety: (tabulettae perorales) prehtaj sa v celku orlne tablety: (tabulettae orales) obsahuj lieiv s loklnym inkom sublingulne tablety: (tabulettae sublinguales) pod jazyk, lieiv so systmovm inkom umiv tablety: (tabulettae effervescentes) prprava lieivho roztoku, systmov inok implantan tablety: (tabulettae implantabiles) chirurg. implantty pod kou, systmov inok tablety na prpravu injeknch roztokov.: (tabulettae pro injectione) prprava inj. roztoku. ex tempore vaginlne tablety: (tabulettae vaginales) aplikcia do povy, loklne psobiace tablety na prpravu roztokov: (tabulettae pro solutione) prprava roztoku ex tempore na dezinfekciu, obklady, vplachy diagnostick tablety: (tabulettae diagnosticae) na laboratrnu diagnostiku mikroorganizmov a dkaz innosti ATB uvacie tablety: (tabulettae manducabiles) uren na utie v stnej dutine pre deti s obsahom vitamnov, antacd alebo ATB pastilky: (molded tablets, lozenges), od tabliet sa lia spsobom vroby - prprava zo zmesi lieiv a pomocnch ltok, spravidla zo zmesi laktzy a sacharzy v rznom pomere - zmes sa navlhuje roztokom s vysokm obsahom etanolu. - navlhen prky sa vtlaj do foriem, vyber sa z nich a suia sa. BIOLOGICK DOSTUPNOS LIEIVCH TABLIET - lieivo obsiahnut v tabletch sa pri styku s trviacimi avami rozpa a uvouje poda svojich vlastnosti sa absorbuje v aldku alebo v tenkom reve. BD ovplyvuje proces formovania tabliet a pouitie pomocnch ltok. Spojiv vo vyej konc. a kzne ltky hydrofbnej povahy dostupnos spomauj. Ltky podporujce rozpad naopak dostupnos zlepuj. Sublingulne tablety maj systmov . a absorbuj sa len neionizovan formy lieiv. LIEIV LTKY V TABLETCH - z hadiska tvorby tabliet je dleit neprtomnos zneistenn ovplyvujcich stlos prpravkov (napr. stopy akch kovov), alej s nevhodn ltky ovplyvujce negatvne organoleptick vlastnosti. Pouvaj sa korigenci chuti alebo menej rozpustn varianty . ltok. Od chem.

truktry zvis stlos lieivej ltky. Je nutn pozna stlos v rznych prostrediach. Lieiv ltky podliehaj hydrolytickm a oxidanm reakcim. - faktory vplvajce na stlos s: teplo, svetlo, kyslk a najm vlhkos - vykonvaj sa tzv. urchlen testy stlosti. Sleduje sa vplyv zvenej teploty at. na tablety. Stlos teploty: (40 60 C ) 30 dn ak sa neprejavia zmeny, je prognza stlosti vemi dobr - stlos za podmienok zvenej vlhkosti: umiestnenie do exiktora s nastenm roztokom vhodnej soli napr. sranu draselnho, zaruuje 100% vlhkos - na zklade vsledkov tchto skok sa rozhoduje o procese granulcie, o obale a o spsobe uskladnenia. Je treba bra do vahy, e v skutonosti mu na tbl. psobi jednotliv vplyvy sasne a tak mu by skky zavdzajce. - odolnos voi oxidcii sa testuje v atmosfre 40% kyslka., na zklade vsledku tohto testu sa uvi prdavok antioxidanch ltok - alej je nutn zvi vzjomn znanlivos lieivch a pomocnch ltok. Rob sa skka stability v roztoku POMOCN LTKY NA TABLETY - rozdeuj sa poda svojej funkcie: plniv (zrieovadl, adsorbenci) spojiv a mazadl (antiadhezva) kzadl a ltky podporujce rozpad a rozp. - tieto ltky s potrebn na proces lisovania a ltky podporujce rozpad maj vznam z hadiska BD 1. plniv: - ltky indiferentn a sasne sa zastuj na regulcii vlhkosti - plnivo me ma aj funkciu adsorbenta t.j. ltky, ktor m schopnos viaza kvapalinu bez toho aby zvlhla - technolog. hranica pre tabletu je 100mg, ak je . ltky menej zvyok sa dopln plnivom ltkou ktor je dobre lisovaten a indiferentn. laktza: - vyroben zo srvtky kravskho mlieka - je dobre rozpustn vo vode, nie v liehu - pouva sa ako bezvod, hydrt a aglomerovan - v styku s lieivami je vemi stla - dobre sa rozpad a ahko sa z nej uvouj lieiv - aglomerovan laktza (suen rozpraovanm) m lepie tokov a spojivov vlastnosti, pretoe aglomerty maj guovit tvar - s mikrokrytalickou celulzou sa hod na priame lisovanie - m tvori 40 50 % tabletoviny. natvne kroby: - s to PS zloen z glukzovch jednotiek - vo vode napuiavaj - pri zahriat tvor hydrogel - bva MB kontaminovan - pouva sa ako plnivo a spojivo, ale aj ako ltka podporujca rozpad - reguluj aj obsah vlhkosti - Amylum oryzae, tritici modifikovan kroby: - stoRx1500 vhodn na priame lisovanie. mikrokrytalick celulza:

- Avicel plnivo na priame lisovanie - m vborn tokov a rozpadav vlastnosti a pevnos. manitol: - plnivo do uvacch tabliet - zl tokov vlastnosti - jeho optickm izomrom je Sorbitol, ktor je hygroskopick a vo vode lepie rozpustn fosforenan vpenat: - dobre teca ltka - pouva sa v zmesiach na priame lisovanie - nie je hygroskopick sran vpenat: - plnivo pre zmesi ktor sa granuluj - je vhodn pretoe nereaguje s mnohmi ltkami, je lacn sacharza: - vyrba sa rafinciou repovho cukru - vemi ahko rozpustn vo vode - uplatuje sa ako plnivo, spojivo pri vlhkej granulcii, such spojivo, chuov korigens - pri dlhom skladovan horia rozpadavos - vyrba sa napr. Sugartab.

2. spojiv: - pridvaj sa na zvenie spjacch vlastnost - musia by kompatibiln so sasami - musia dodva dostaton kohezvne vlastnosti zmesiam, ale nesm brni ich rozpadu, rozpaniu, absorpcii - pridvaj sa do tabletoviny ako roztok alebo gl alebo ako such ltky, ktor sa aktivuj rozpadlom na granulciu - s aj such spojiv, ktor psobia bez toho, aby prechdzali do roztoku, tie s dleit pre priame lisovanie - najdleitejie spojiv s krob, elatna a celulzov derivty. metylcelulza: - Methylcelulosum 450, uplatuje sa pri granulcii - rozpa sa v studenej vode. sodn so karboxymetylcelulzy: - pouva sa ako vlhivo hydroxypropylcelulza a hydroxypropylmetylcelulza - roztoky spojv pouvan pri vlhkej granulcii sa nazvaj vlhiv - s to roztoky vo vode, vo vode a liehu alebo inch org. rozpadlch - me sa poui aj arabsk guma alebo tragant ale hroz MB kontamincia - alej sacharza a glukza, ale zvyuj lmavos - v nevodnch roztokoch sa pouva aj polyvinylpyrolidn - medzi such spojiv patria suen laktza, sacharza a mikrokrytalick celulza 3. ltky podporujce rozpad tabliet:

- rozpad je nevyhnut pre rozpanie a absorpciu lieivej ltky - pridvaj sa bu pred granulovanm (intragranulrne) alebo a k suchmu granultu (extragranulrne) - druh spsob je vhodnej - lepia rozpadavos na jemnejie ksky - rozpadav inok maj kroby a mikrokrytalick celulza - inok krobu sa vysvetuje jeho schopnosou vytvori vo vlisku kapilrne kanliky, ktormi me prenikn voda inhibujca innos fyziklnych vzobnch sl - vrazn vplyv na rozpadavos maj modifikovan kroby (Ultramylopektin) mikrok. celulza: - inkuje podobne ako krob, je inn ak tvor 10% hmotnosti tabletoviny galaktomanny: - s prrodn vysokopolymerizovan ltky obsiahnut v endosperme semien - znma je Guaraguma. formaldehyd- kasein: - prok vo vode nerozpustn - rozpad ovplyvuje kapilrne pouva sa aj Bentonit, isten celulza a kyselina algnov, avak ich poitie je obmedzen, rozpad pozitvne ovplyvuj aj tenzidy, zmadl 4. klzn a antiadhezvne ltky: - dve funkcie: a)zlepuj tokov vlastnosti tabletoviny, uahuj presn plnenie dutiny lisovania b) zmenuj trenie medzi tabletou a stenou lisovnice pri vysvan tablety a zabrauj prilepeniu tabletoviny na lisovnicu - rozliujeme: klzn ltky (kzadl) antiadhezvne ltky (antiadherenci, mazadl) - vina ltok tejto skupiny m schopnos plni obe funkcie dobre a preto hranica medzi nimi nie je ostr - nuka o tren (tribolgia) a) kzadl: - s to ltky podporujce plynul tok tabletoviny do lisovnice - vyrovnvaj povrchov nerovnosti astc (granultovch zn) ich povrch sa stva hladkm a interpartikulrne trenie sa zni - kukurin krob, CabOSil, Aerosil koloidn oxid kremiit - je nerozpustn vo vetkch rozpadlch, zlepuje tokov vlastnosti a rozpadavos tabliet, me sa poui len do 3%. b) antiadhezvne ltky: - mu psobi dvojakm mechanizmom - ide bu o kvapalinov (hydromechanick) alebo stykov mazadl - pri hydromechanickom mazan sa pohybuj dve vrstvy, ako by boli oddelen spojitou vrstvou mazadla (napr. minerlne oleje)-u tabliet sa nepouvaj - pri stykovom mazan vyplva mazac inok z prinavosti polrnej asti mazadla ku kovovmu povrchu lisovnice, na ktorej je hydrofiln vrstva kovovch oxidov - pretoe mazadl s hydrofbne spomauj rozpad a rozpanie

- mazadl menia povrch astc a ovplyvuj vzbov sily oho vsledkom s mechanicky menej odoln tablety. - pridvaj sa extragranulrne, ich inn koncentrcia je pod hranicou 1% - vo vode nerozpustn(innejie): stearty kyselina stearov mastenec vosky - vo vode rozpustn ak m by po rozpusten ry roztok: benzoan a octan sodn chlorid sodn polyetylnglykol olejan sodn laurylsran horenat VROBA JEDNODUCHCH PERORLNYCH TABLIET - vyrbaj sa lisovanm zmesi lieiv a pomocnch ltok v tabletovacch lisoch - vroba sa sklad z prpravy tabletoviny, lisovania a balenia tabliet - tabletovina sa zskava zmieanm potrebnch na urit stupe rozdrobench sast. - rozdrobovanie tuhch ltok: - jedn sa o premenu vekch tuhch astc na menie jednotky psobenm mechanickej sily - tlakom sa astice lmu , strihom re a vplyvom naptia sa od seba oddeuj. - rozdrobovanm sa: a) zvuje povrch astc (pozit. na BD) b) zlepuje sa rovnorodos zlo. prpravku v jednotlivch vzorkch c) zlepuj sa tokov vlastnosti surovn d) zlepuje sa farebn homognnos fareb. prpravkov, pri vlhkej granulcii, rovnorodos rozmerov astc umouje rovnomern suenie - nevhody: a) pri mlet polymorfnch ltkach me vznikn nestla modifikcia b) pri mlet sa zvyuje teplota o podporuje oxidan rozklad c) men sa hustota ltok d) statick elektrina pri procese podporuje vznik aglomertov e) na vekom povrchu astc sa adsorbuje vzduch, o zhoruje zmavos - na tento proces slia mlyny, skladaj sa zo zariadenia, ktor privdza materil do mlyna, mlecia komora a zsobnk, v ktorom sa pomlet materil hromad. - guov mlyn: na prpravu vemi jemnch materilov, valcovit ndoba naplnen kovovmi alebo porcelnovmi guami - kladivov mlyn: v mlecej komore s na hriadeli upevnen kladiv, ktor sa otaj tesne okolo jej steny - prdov mlyn: nem pohybujce sa sasti, na princpe trenia a nrazov astc, ktor sa do mlecej komory vhaj prdom vzduchu, je mon zska astice o vekosti 30 mikrometrov MIEANIE TUHCH LTOK: - proces kedy sa astice jednej ltky dostvaj medzi astice inej ltky 1. mieanie tuhch ltok s tuhmi ltkami: - pri tomto procese sa zvuje objem, uplatuje sa tlakov sila a vytvra sa nhodn rozdelenie astc - mieaka mus ma dostatone vek objem aby expandujci materil, ktor vznik pri miean mal dostatok vonho priestoru

- aby sa astice dostali medzi seba je potrebn tlak, ktor vznik pri vrivom a turbulentnom pohybe mieaky. - stupe zmieania zvis od asu, vekosti astc ich tvaru a vekosti mieaky. - miea sa len dovtedy, km sa dosiahne prijaten nhodnos rozdelenia astc. - dlhie mieanie je neinn. - druhm spsobom je mieanie spojen s tvorbou novch organizovanch jednotiek - s identick v celom objeme - vznikaj pri miean spojenom s rozdrobovanm a uplatnenm adhezvnych sl - adhezvne sily sa prejavia ke sa do mieania prid rozpadlo, v ktorom sa iastone rozpa spojivo. - nov astice vzniknut adhziou obsahuj vetky sasti mieanej zmesi, ktor sa u od seba nemu oddeli - pre mieanie je najdleitejia vekos astc a granulometrick zloenie zmesi, t.j. hmotnostn podiel astc uritej vekostnej triedy. - m je materil granulometricky homognnej, tm s menie rozdiely vo vekosti astc, ktor obsahuje a tm je mieanie ahie. - vemi jemn materil m zl tokov vlastnosti a uplatuje elektrostatick sily. 2. mieanie tuhch ltok s kvapalinami: - zkladom je aglomercia - kvapaln fza zvlhuje povrch tuhch astc a na zklade kapilarity migruje do nich - zvlhen astice sa spjaj a tvoria sa aglomerty - predpokladom aglomercie je dostatone nzke medzipovrchov naptie medzi tuhou a kvapalnou fzou aby sa tuh ltka kvapalnou dobre zmala - ak tomu tak nie je, treba prida tenzid - neiadce je vytvorenie pastovitej hmoty 3. mieaky, mieacie zariadenia: - mieaky s diskontinulne - materil sa uvdza do pohybu pohybom mieaky alebo pohybom mieadla - poznme 4 typy mieaiek bez mieadla: tvaru valca, kocky, psmena V, dvojitho kueu - vhodou je mal trenie, vek kapacita - mieaky s mieadlom maj ndobu, ktor sa nepohybuje a pohyb materilu zabezpeuje mieadlo - patr sem psov miea , ramenov hneta a kueov miea so zvitkou PRPRAVA TABLETOVINY: - zskava sa bu len jednoduchm zmieanm potrebnch sast alebo mieanm spojenm s vytvorenm zhlukov, zn tzv. granulciou za sucha alebo vlhka. 1. prprava tabletoviny jednoduchm zmieanm lieivch a pomocnch ltok: - priame lisovanie - ak sa na tabletovanie pouije tabletovina pripraven jednoduchm zmieanm lieiv a pomocnch ltok. -vhody: a) ltka nie je vystaven pri vrobe vlhkosti a teplu a tak nie je ovplyvnen jej stlos b) lieiv ltka sa rozpad priamo na primrne astice c) je to nenron proces - aj napriek tmto vhodm sa tablety vyrbaj suchou a najm vlhkou granulciou - nevhodou je:

a) ak je lieivo vo vyej dvke b) vber pomocnch ltok je zloitej ako pri granulcii c) treba dba na zrieovaciu kapacitu pomer hmotnost pomocnch ltok k hmotnosti lieiva, pri ktorom si pomocn ltky (plniv, spojiv) ete zachovvaj svoju lisovatenos - tabletovina mus ma vhodn tokov vlastnosti, aby sa nelepila na lisovnk a lisovnicu - nesmie by vyvinut vysok lisovac tlak - lisovatenos dobre ovplyvuj such spojiv - najm mikrokrytalick celulza, ktor dodva vliskom pevnos u 3 5% koncentrcii - kzne vlastnosti sa upravuj Aerosilom - najinnejie spojiv ako MKC a antiadhezvne ltky ako stearan horenat maj zl tokov vlastnosti - toto sa riei odmieavanm 2. such granulcia: - pri tomto procese sa prechodne vytvoria vie zhluky (agregty) a tie sa potom rozdrobovanm dezagregciou rozdelia na granultov zrn - prechodn agregty s bu vek tablety (brikety) alebo inak tvarovan vlisky - SG je zrnenie bez pouitia rozpadla a tepla na suenie - je vhodn pre ltky citliv na teplo a vlhkos - pri vrobe sa pouvaj lisy na briketovanie - hroz riziko krovej kontamincie prach z jednho prpravku sa me dosta do inho sasne vyrbanho prpravku - pouva sa len pri lieivch, ktor s nestle a neznaj vlhko ako napr. ASA. 3. vlhk granulcia: - je postup pri ktorom vytvorenie zhlukov, granultovch zn umouje roztok spojiva (vlhivo) - najastejie pouvan metda - pre jej pouitie je vak viacero dvodov: a) k lieivm sa pridvaj pomocn ltky, ktor vrazne ovplyvuj lisovatenos, na lisovanie sta men tlak b) lieiv vo vych dvkach zskavaj granulciou vhodn tokov vlastnosti c) za vlhka sa dosiahne vemi pravideln rozdelenie vetkch sast, najm lieiv ktor s zastpen v malch dvkach d) pri nestlych liekoch sa pouvaj nevodn rozpadl Granulcia rozpjanm vlhkej granuloviny: - lieiv a PL sa za sucha dobre premieaj a zvlhia sa roztokom spojiva - nsledne sa granulovina pretla cez sit - potom sa granult su - pri suen vznikaj aglomerty a preto treba vysuen granult zhomogenizova rozdrobenm - k suchmu granultu primieaj ltky ktor maj by prtomn extragranulrne (mimo zn) - tak lepie plnia svoju funkciu antiadhezvne a klzn ltky Fluidn granulcia: - astice sa vo fluidnej vrstve zvlhuj nstrekom vlhiva - primrne astice sa zliepaj, km sa nevytvoria zrn potrebnej vekosti a tvaru - po skonen procesu sa astice vo fluidnej vrstve vysuia teplm vzduchom - potom sa pridvaj extragranulrne sasti

LISOVANIE TABLIET: - pri lisovan na materil psob tlak - rozliujeme tieto tdi: a) preskupenie a nov orientcia astc tabletoviny (vypluj sa von miesta medzi asticami) b) deformcie na dotykovch plochch (elastick a plastick), zv sa povrch dotykovch plch a vytvraj sa vzbov miesta c) drobenie astc (vytvoria sa nov, ist povrchy, vzbov miesta, drobenm sa zvyuje hustota) d) vzba (vzba tuhch astc, intermolekulov interakcia na dotykovch plochch prebieha na istch povrchoch) e) deformcia tuhch ltok (pri alom zven tlaku sa vzbou vzniknut tuh ltky alej spevuj a dosahuj najvyiu hustotu vplyvom plastickej alebo elastickej deformcie) f) vysunovanie (ke prestane psobi axilny tlak, psob ete tlak lisovnice, po vysunut tableta prechdza tdiom elastickej obnovy, ke sa zvuje jej objem) 1. vstrednkov tabletovacie lisy: - tieto lisy maj vstrednk mechanick zariadenie na premenu rotanho pohybu na pohyb vratno-posuvn - k vstrednku je pripojen horn lisovnk, pohyb dolnho lisovnka ovlda vaka - v lisovacom stolku je upevnen lisovnica a po om sa pohybuje nsypka - fzy lisovania: plnenie lisovanie vysvanie - tablety s vysvan do zsobnka - max priemer tabliet je 20mm 2. rotorov tabletovacie lisy: - pohybuj sa lisovnice aj lisovnky, dostvaj sa pod nsypku (plnenie), pod lisovacie kote (lisovanie) a k zberau (odsunutie tablety do zsobnka) - vysok mnostvo vyrobench tabliet za hodinu 100 600 tisc - max priemer a 20mm - nten plnenie: pri ltkach so zlmi tokovmi vlastnosami, ktor neochotne vypaj priestor lisovnice - umouj ho upraven nsypky a pohyb tabletoviny umouj mieadl alebo je tabletovina pod tlakom vzduchu - pachu sa tablety zbavuj prechodom cez vibran sito - hmotnos tabliet sa kontroluje nepriamo sledovanm lisovacieho tlaku - zmena tlaku sa sleduje tenzometrickm snmaom 3. problmy pri lisovan tabliet: - mu sa vyskytn prejavy nerovnosti povrchu a tovaru, odlamovanie hrn alebo pln rozlomenie tablety - s spsoben chybami vo vbere PL, chyby v tabletovacch lisoch, nevhodne volen lisovac tlak. BALENIE JEDNODUCHCH PERORANYCH TABLIET: - balia sa do pruhov, psov (angl. stripe) z celofnovch alebo hlinkovch flii - asto sa vkladaj do tuhej tvarovanej flie, ktor sa zalepuje druhou tenkou rovnou fliou (blister angl. puzgier) - as tabliet sa bal do sklenench fatiiek so irokm hrdlom

VROBA KOMBINOVANCH PERORLNYCH TABLIET: - s to : plov vlokov vrstvov tablety 1. plov tablety: - skladaj sa z jadra a nalisovanho obalu (korigencium chute, farby) - vhodou v porovnan s obaovanmi je such vrobn proces - maj vznam pri vrobe tabliet s postupnm uvoovanm - princp vroby: - do lisovnice sa nasype obalov chuovo korigujci granult pribline do 1/3 a tvrtiny jej objemu - na tento granult sa umiestni jadro (tableta) a to tak, aby medzi stenou lisovnice a jadrom ostal von priestor - lisuje sa pri malom tlaku a vypln sa von priestor potom sa prid alia dvka obaovacieho granultu - tableta sa lisuje ako celok a potom sa vysva z lisovnice - kohezvnos a prunos obalu zaruuje granult s 2% arabskej gumy a 1,75% elatny - mus by elastick, aby sa prispsobil zmenm vyvolanm tlakom na jadro - takto tableta je citliv na proces vysvania, pretoe je styn plocha s lisovacou je v porovnan s jednoduchou tabletou via - pridva sa vie mnostvo antiadhezvnej ltky (stearan horenat) 2. vlokov tablety: - as jadra je neobalen, jeho horn plocha je von - vyrbaj sa na lisoch pre plov tablety - vyaduje menej obaovacieho materilu - s vhodn pre tablety s riadenm uvoovanm, inicilna dvka je v jadre a dvka zabezpeujca prolongovan inok v obale 3. vrstvov tablety: -vyrbaj sa z dvoch alebo troch granultov, ktor s vo vrstvch zlisovan do vlisku, na boku ktorho je mon tieto vrstvy rozozna - asto bvaj farebne odlen - vroba sa od jednoduchch neli, sn len v plnen lisovnice - tto forma je vhodn pre inkompatibiln ltky, ktor je mon oddeli inertnou barirou - nevhoda je hrbka tablety a technologick problm sdrnosti vrstiev

OSTATN DRUHY TABLIET: 1. umiv: - s uren na prpravu umivho roztoku s rozpustenmi innmi ltkami, ktor maj systmov inok - pomocn ltky na umiv tablety: - umenie vznik uvoovanm oxidu uhliitho pri reakcii kyslej a zsaditej zloky vo vode - kyslou zlokou mu by kyseliny, anhydridy kyseln a kysl soli

najastejie sa pouva kyselina citrnov, lebo je dostatone kysl a dobre rozpustn nevhodou je, e je hygroskopick alej kys. vinn a jabln hlavnou zsaditou zlokou je hydrognuhliitan sodn, ahko rozpustn vo vode a nehygroskopick. - pri prprave treba dba na neprtomnos vlhkosti, ktor by mohla odtartova reakciu - ltky musia by bezvod alebo vysuen alebo hydrty s pevne viazanou vodou - z kontitutvnych PL s to spojiv a antiadhezva - ako spojivo dobre rozpustn polyvinylpyrolidn - antiadhezvum makrogol, laurylsran sodn, benzoan sodn - pouva sa aj tzv. vonkajie mazanie pre nedostaton mazavos antiadhezv - pri vrobe sa me uplatni vlhk aj such granulcia - ako vlhivo sa pouva krytlov voda (hydrt k. citrnovej) - po zvlhnut sa zmes rozdel na site a vysu - vhodnej je etanol alebo izopropanol, ktor nereaguje so umivou zmesou - sypk granulovina sa privedie k lisovaciemu zariadeniu . - ako najvhodnejie balenia sa osvedili rrky zo skla alebo plastu hermeticky uzavret, ktor brnia hygroskopii 2. sublingvlne tablety (buklne): - do tchto foriem sa dvaj lieiv, od ktorch oakvame takmer okamit reakciu a odpove organizmu ako je naprklad nitroglycern - pripravuj sa z lieivej ltky, ktor m priazniv rozdeovaciu kontantu voda/lipid - v lingvetch sa nesmie podva ltka s neprjemnou chuou, nemalo by sa po jej aplikcii jes, pi, hovori, prehta, pretoe lieivo strat svoj inok, dvka by mala by mal - maj by vyroben tak, aby sa rchlo rozpadali, rozpali (MK celulza, PVP, laktza, krob) - bvaj takto balen aj hormny 3. orlne: - s prjemne chutiace vlisky s pomalm uvoovanm uren na loklne pouitie - vitamny, ATB, antiseptik, LA, AH - uren na liebu ochoren stnej dutiny - vroba: analogick s vrobou perorlnych tabliet - odlinosti s s vberom PL, ktor musia by volen tak, aby sa tableta pomaly rozpadala a rozpala, samozrejme mus ma prjemn chu - ako plnivo sa pouva cukor, manitol, sorbitol, MK celulza - pouitie polyetylnglykolov (4000 6000) m vplyv na rozpadavos - spojiv: arabsk guma, tragant, elatna, PVP - antiadhezvne l. :mastenec, k. stearov - chuov, uchov a farebn korigenci (potravinrske) 4. uvacie tablety: - obuba u det a geriatrickch pacientov - lieive a pomocn ltky prjemnej chuti - pri spracovan sa vyuva prtomnos ltok, ktor viau lieivo s neprjemnmi organoleptickmi vlastnosami v stach a v aldku alebo T ho uvouj ako napr. kremiitan horenat a ionomenn ivice - plniv: sacharza, invertn cukry, dextrn, manitol, sorbitol, xylitol - antiadhezva aby boli lisovaten: stearan horenat, vpenat a kyselina stearov - tieto ltky umouj lisovatenos aj z negranulovanej tabletoviny

HODNOTENIE AKOSTI TABLIET: 1.) 2.) 3.) 4.) 5.) 6.) rozpadavos disolcia priemern hmotnos obsahov rovnomernos stanovenie popola mechanick odolnos

14.

VODY VYSOKEJ ISTOTY A ICH PRPRAVA.

- je najvznamnejm farmaceutickm rozpadlom - farmaceuticky vhodn vlastnosti vody: - rozpa vinu anorganickch i organickch lieiv na roztoky - je bez chuti a zpachu, nie je toxick - je kvapaln pri bench teplotch - nie je horav - je lacn a ahko dostupn - farmaceuticky nevhodn vlastnosti vody: - nie je selektvnym rozpadlom - vo vodnom prosted sa mnoia mikroorganizmy - podporuje vinu chemickch reakci tm je saen uchovvanie vodnch roztokov lieiv - pri odparovan vodnch roztokov sa spotrebuje ovea viac energie ako u inch rozpadiel - zskava sa z pitnej vody technologickmi postupmi - pitn voda mus odpoveda normm. Z hadiska pravy je dleit jej tvrdos.

- celkov tvrdos vody je stom tvrdosti prechodnej (hydrouhliitanovej, varom odstrnitenej) a tvrdosti trvalej (sranovej, varom neodstrnitenej). - optimlna tvrdos je 1,5 2,5 mmol.l-1 - nadmern tvrdos m za nsledok tvorbu kotolho (vodnho) kamea v destil. prstrojoch znenie trvanlivosti prstrojov VODY VYSOKEJ ISTOTY: - spaj poiadavky na vodu plne zbavenej rozpustnch sol demineralizciou, reverz. osmzou, destilciou a mikrbov sterilizciou - chem. istota vody sa sleduje meranm el. Vodivosti - t je zvisl na mnostve sol rozpustench vo vode - zkladn jednotka el. vodivosti je siemens (S), prevrt. hodnotou el. odpor ohm (), jednotka mernej vodivosti je mSm-1 (ist voda < 0,8, apyr. v. < 0,3 mSm-1) - zkladn metdy pravy vody: - destilcia - demineralizcia - reverz. osmza DESTILCIA: - ide o prpravu istej vody kondenzciou pary zskanej odparovanm u parenterlnych prpravkoch - je dleit realizova destilciu tak, aby sa odstrnili aj pyrognne ltky, kt. s termostabiln a nerozkladaj sa ani pri teplotch steriliz. v autoklve - depyrogenizcia pri destilcii je mon, pretoe molekuly istej pary s o niekoko rdov menie ne molekuly pyrognov - preto je nepravdepodobn, e molekulu pyrognu strhne ist para do aej asti prstroja a do destiltu, ale nie je to zruka, lebo vlhk para obsahuje veda molekl aj kvapky vody - pre akos destilovanej vody je eln dba na mikrobiologick akos vstup. pitnej vody - jednostupov - vstupn voda sa zahrieva a vzniknut para sa po ochladen kondenzuje - nenron stavba a ahk obsluha - nevhody: energetick nronos, vysok spotreba vody, mal vkon - termokompresov - zaloen na miernom znen tlaku v priestore vparnka pomocou erpadla, voda vrie pri niej teplote - oderpvan para je veden do kondenz. potrubia (chladi), nepotrebuje chladiacu vodu - nevhody: vyia cena, nutnos demineralizcie vstup. vody - viacstupov - v 1. stupni z predhriatej napj. vody vznik para, v 2. stupni kondenzuje - pri jednotlivch stupoch para sa uvdza do rotanho pohynu a vaka odstredivej sile s z nej oddeovan vodn kvapky obs. pyrogny a in neistoty DEMINERALIZCIA: - denionizcia - je zskavanie istej vody prechodom stpcom inomeniov odstrnenie v. katinov a aninov - prstroje so zmesnmi kolnami, kt obsahuj menie rovnomerne premiean - viacstupov demineralizan jednotka - vodkov iny, kt sa tvoria pri vmene katinov hne reaguj s OH inmi z vmeny aninov, systm poskytuje vodu vysokej akosti (0,08 s.m-1) - nevhoda: potreba regenerova vyerpan inomeniov jednotky

- novie typy s oddelenmi nplami automatick regenercia - demineralizovan voda je istejia ako destilovan, pokia sa podie katexov a anexov prispsob zloeniu vstup. vody, kt. sa zbav filtrciou zneistenn, odchlruje sa a inomenie sa vas a poda nvodu regeneruj - treba sstavne sledova mikrobiologick akos, mu sa do vody dosta MO zo stpcov inomeniov => dezinfekcia REVERZN OSMZA: - prestup vody polopriepustnou membrnou, ktor zachytva rozp. soli a aie psobenm tlaku, ktor je vy ako osmotick tlak - sporn metda - polopriepustn membrny s z polyamidu alebo octanu celulzy zachytvaj jednomocn iny 90 95 %, viacmocn 98 99 %, org ltky s menou mol. 95 99 %, org. l. s vou molekulou, koloidn astice, MO a pyrogny talmer plne ULTRAFILTRCIA: - (molekulov filtrcia) je oddeovanie ltok s malou Mr od ltok s vekou Mr na selektvnych membrnach (mono zachyti aj pyrogny) SL4 aqua purificata, apyrogenata, sterilisata, pro injectione SL1 aqua purificata, ad injectabilia

17. ZKLADY MAST, KRMOV, GLOV

Masov zklady: - masovm zkladom s oleofiln alebo hydrofiln gly 1. uhovodkov oleomasov zklady uhovodkov oleomasti: prrodn alebo umel zmesi tuhch a tekutch uhovodkov nerozpaj sa vo vode ani sa s ou nemieaj emulzne s schopn viaza najviac 5-10% vody rozpaj sa v organickch rozpadlch a mieaj sa s rastlinnmi olejmi chemicky aj mikrobiologicky s stle v tenkej vrstve s priesvitn na povrchu koe sa zle rozotieraj a vytvraj na nej relatvne hrub vrstvu, lebo neprenikaj do jej kapilrneho systmu preto brzdia odparovanie perspirciou uvonenej vody, tto sa pod nimi akumuluje a hydratuje rohov vrstvu pokoky s nedrdiv, vhodn na oetrenie chronickch ochoren koe, nie s vhodn na seboroick kou s vhodnm zkladom pre masti, od ktorch sa oakva ochrann a povrchov inok 2. triacylglycerolov oleomasov zklady tiracylglycerolov oleomasti: prrodn alebo umel glov zmesi olejov, tukov, upravovanch olejov syntetickch triacylglycerolov asto obsahuj aj vosky oleje a tuky obsahuj aj mal podiel mono- a diacylglycerolov s vlastnosami emulgtorov typu v/o

nevhodou prrodnch olejov a tukov je premenlivos ich zloenia a chemick nestabilita tuchn neprjemn zpach, zmena farby, drdenie koe triacylglycerolov zklady sa na kou lepie natieraj a lepie sa na nej roztieraj ako uhovodkov, preto na nej vytvraj ten film rohov vrstvu menej hydratuj, zabrauj vak vysychaniu koe a tvorbe chrst podporuj epitelizciu a regenerciu koe dobre ich zna koa sebostatickho typu lieiv ltky sa v nich lepie rozpaj, s v nich stle a lepie sa z nich uvouj ako z uhovodkov lieiv ltky z nich prestupuj do koe aj transfolikulrne 3. emulgujce oleomasov zklady emulgujce oleomasti: uhovodkov alebo triacylglycerolov oleomasti s obsahom emulgtora typu v/o vodu neobsahuj, ale s schopn emulzne trvalo viaza viac ako 10% vody ahie sa v nich disperguj prkovan lieiv ltky a viskzne hydrofbne ltky (kamennouhon decht, balzamy) mono v nich dispergova aj hydrofiln kvapaliny emulgtor zlepuje rozostieranie a prinavos na kou, zmenuje negatvny vplyv oleomasti na perspirciu a pozitvne ovplyvuje penetrciu lieivej ltky asto sa nazvaj aj absopn masti 4. hydroglov masov zklady hydroglov hydromasti: s plasticky deformovaten koloidn sstavy prrodnch, polosyntetickch alebo umelch polymrov alebo anorganickch zlenn kremka v hydrofilnch kvapalinch s hydrofiln, ahko dispergovaten a rozpustn vo vode a preto ou ahko zmvaten asto sa nazvaj aj hydratanmi masovmi zkladmi nehydratuj vak vodu, prve naopak pri otvorenej aplikcii ju skr vysuuj z glov obsahujcich ako tekut zloku vodu sa tto pri otvorenej aplikcii odparuje, preto maj chladiaci inok po jej odparen sa vak ich vrstva na koi drob a m mal prinavos preto sa k nim pridvaj takmer vdy neprchav a hygroskopick viacstne alkoholy, ktor sa neodparuj a viau aj as vody, m zvlhuj a zmkuj vrstvu zvyku glu na koi nazvaj sa zvlhovadlami a zmkovadlami hydroglov ak je vak ich koncentrcia v gle vysok (nad 20%), dehydratuj kou vhodou hydroglov oproti oleomastiam je menia zvislos konzistencie od teploty a monos sterilizova ich v autoklve nevhodou je via dispozcia na mikrobiologick kontaminciu s vhodn na oetrenie koe citlivej na tuky a parafny, dobre ich zna najm seboroick typ koe uprednostuj sa pri oetrovan aktnych tdi chorb koe, kde sa rta aj s ich chladivm a protizpalovm inkom dobre sa v nich rozpaj lieiv rozpustn vo vode, rchlo difunduj, preto sa z nich aj rchlejie uvouj 5. makrogolov masov zklady makrogolov hydromasti: s gly pripraven z tuhch a tekutch makrogolov vzhadom sa podobaj bielemu vazelnu, ale na rozdiel od neho sa dobre rozpaj vo vode, a preto sa ou aj ahko zmvaj

rozpaj sa v nich mnoh lieiv ltky (k. salicylov, k. borit, rezorcinol, benzokan, chloramfenikol, ...) s mnohmi s vak inkompatibiln, tto inkompatibilita, ktor sa pripisuje tvorbe komplexov, sa prejavuje zmknutm makrogolov masti s fyziklne inkompatibiln aj s vodou, pretoe primieanm 310% vody strcaj masovit konzistenciu makrogoly psobia baktericdne, preto masov zklady z nich bvaj mikrobiologicky nezvadn aj bez konzervantov rozpaj niektor plasty a laky kou nedrdia, neodporaj sa vak ako zklady pre on masti na kou sa dobre natieraj a dobre na nej lipn s vemi hygroskopick, preto odnmaj tekut vluky poranenej alebo chorej koe, a tm ju istia vysok hygroskopickos je vak nevhodou pri psoben lieivch ltok, pretoe ich uvoovanie me zaa a po dosiahnut osmotickej rovnovhy medzi makrogolovm zkladom a koou as potrebn na ustlenie tejto rovnovhy zvis od hrbky vrstvy masti na koi m je vrstva hrubia, tm je dlh tto vlastnos sa d zmierni pridanm 1-5% vych alifatickch alkoholov (cetylalkoholu alebo cetylstearylalkoholu)

Krmov zklady: - s plasticky deformovaten emulzn sstavy, poda potreby stabilizovan konzervantmi, antioxidantmi alebo obidvoma 1. oleokrmov zklady oleokrmy (oleocremores) s plasticky deformovaten sstavy emulznho typu v/o, ktor obsahuj 15-60% vodnej fzy maj bielu a ltkast farbu a mieaj sa s olejmi v kadom pomere, s vodou a inmi polrnymi kvapalinami iba obmedzene s nepriesvitn aj v tenkej vrstve ich chemick stabilita zvis od zloenia olejovej fzy fyziklna nestabilita sa prejavuje oddeovanm kvapok alebo svislej vrstvy vody na ich povrchu svojou truktrou sa najviac pribliuj prirodzenmu konmu filmu, ktor m tie charakter emulzie typu v/o dobre sa na koi rozotieraj i na u natieraj, dobre na u lipn a zmkuj u ich film na koi nevyvolva pocit mastnoty a menej brzd perspirciu ne film oleomast s vhodn na kou normlnu a so sklonom k sebostze ich zloenie mono regulova zloenm olejovej fzy, emulgtorom a obsahom vody mnoh lieiv ltky sa z nich lepie uvouj ako z oleomast s vemi rozren v kozmetike ako tzv. mastn krmy poda toho i obsahuj emulgtor alebo len kvziemulgtor rozoznvame prav a neprav oleokrmy alebo aj chladiv oleokrmy prav oleokrmy (oleocremores veri) s dvojfzov plasticky deformovaten emulzn sstavy, stabilizovan jednm alebo viacermi emulgtormi typu v/o s hodnotou HLR 3-6

obsah emulgtora spsobuje, e s fyziklne stabiln, maj trvale imobilizovan kvapky vodnej fzy v olejovej fze, neodparuje sa z nich voda, a preto nemaj chladiv inok neprav oleokrmy - chladiv oleokrmy (oleocremores refrigerantes) s plasticky deformovaten emulzn sstavy stabilizovan lipofilnmi kvziemulgtormi, najastejie voskom alebo vorvaninou obsah vntornej fzy bva u nich 15-25% chladiv inok maj preto, e pri natieran na kou sa mlo stabiln emulzn stav naru, voda sa oddel od olejovej fzy a odparuje sa stabilizuj sa konzervantmi jedinm predstaviteom v SL4 je chladiv krm (cremor refrigerans), ktor obsahuje vosk, vorvaninu, rastlinn oleje, vodu, geraniov olej prava vne, parabny konzervanty, galan propylov stabiliztor, laurylsran sodn zniuje povrchov naptie vody chladiv oleokrmy psobia na koi po odparen vody ako oleomasti ke obsahuj rastlinn oleje, maj vemi dobr zmkujce vlastnosti, preto s obben v kozmetike (cold cream) 2. hydrokrmov zklady hydrokrmy (hydrocremores) s glov zklady emulznho typu o/v vonkajia vodn fza in 50-90% ich celkovej hmotnosti mieaj sa s vodou v kadom pomere, preto sa ou aj dobre zmvaj s lipofilnmi tekutmi a polotuhmi ltkami sa mieaj iba obmedzene voda sa z nich ahko odparuje chladiv inok, ktor je vraznej ne u nepravch oleokrmov ved el. prd kou vysuuj, o spsobuj hygroskopick viacstne alkoholy takmer vdy prtomn vo vodnej fze s vhodn na oetrenie seboroickej koe v kozmetike s znme ako tzv. such alebo polomastn krmy poda emulgtora a mechanizmu tvorby glovej truktry hydrokrmy s komplexnm emulgtorom a stearnov hydrokrmy v hydrokrmoch stabilizovanch komplexnmi emulgtormi bvaj olejovou fzou uhovodky alebo triacylglyceroly, asto kombinovan aj s voskami a syntetickmi estermi vych alifatickch kyseln a niekedy aj so siliknmi vodn fza vdy obsahuje niektor viacstny alkohol a poda potreby sa zahusuje polymrmi (napr. termi celulzy alebo polyakryltmi) ich pH bva 7 alebo niie stearnov hydrokrmy (hydrocremores stearini) obsahuj stearn jeho as sa neutralizuje roztokom vhodnej alklie (NaOH, KOH, NaCO3, trietanolamn) na mydlo, as sa uklad do miciel mydla, ktor sa tm spevuje a as je dispergovan vo vodnej fze, take pln funkciu olejovej fzy najkraj vzhad a lesk maj krmy s trietanolamnovm mydlom 3. ambifiln krmy (cremores ambiphilici) s odvoden od hydrokrmov s tie stabilizovan komplexnm emulgtorom, ale maj in vlastnosti hlavn rozdiel je v tom, e ambifiln krmy maj koherentn obidve fzy, km hydrokrmy iba vonkajiu vodn fzu bikoherentnos je dan tm, e aj olejov aj vodn fza s rozdelen v lamelrnych micelch emulgtora

voda je lokalizovan medzi polrnymi asami emulgtorov, olej je uzatvoren medzi oleofilnmi zvykami emulgtorov takto uloenie oleja a vody spsobuje, e ambifiln krmy tvoria prechod medzi hydrokrmami a oleokrmami slabo ved el. prd voda sa z nich odparuje, ale pomaly neobmedzene sa mieaj s vodou aj s olejom univerzlne pouitie pre vznik ambifilnho krmu je dleit celkov obsah komplexnho emulgtora a pomer o/v a v/o emulgtora v om dleit je aj obsah olejovej fzy

Poiadavky kladen na masov a krmov zklady: - musia by pri obyajnej teplote tvarovo stle, ale pri tejto teplote a tie teplote tela roztieraten, prinav na kou a sliznicu - musia by jednotn (rovnorod), chemicky aj fyziklne stle, mikrobiologicky nezvadn, bez neiaducich vedajch inkov, ahko odstrniten z oetrenho miesta a musia psobi na kou alebo na sliznicu oakvanm spsobom - iada sa, aby boli kompatibiln s lieivami a schopn sprostredkova ich inok na oakvanom mieste Glov zklady: 1. glov masov zklady obsahuj najmenej jednu tekut zloku a jednu v nej dobre solvatujcu tuh zloku s to disperzn systmy, v ktorch je koherentn dispergujce prostredie i dispergovan fza bikoherentn systmy ich truktra m koloidn charakter, preto sa povauj podobne ako koloidn roztoky za homognne systmy podiel tuhej fzy v gloch zvis od toho, i je alebo nie je chemicky prbuzn s tekutou fzou koncentrcia tuhej fzy v gloch s chemicky prbuznou tekutou fzou bva podstatne vyia ako v gloch s rozdielnym chemickm zloenm tuhej a tekutej zloky prkladom glov s chemicky blzkymi fzami s vazeln a makrogolov mas zloen z tekutho a voskovitho makrogolu prkladom glov s chemicky rozdielnymi zlokami s hydrogly makromolekulovch ltok rozdielnos alebo blzkos chemickho zloenia tuhej a tekutej fzy m vplyv aj na prpravu a vlastnosti glov gly s chemicky prbuznou tuhou a tekutou zlokou sa spravidla pripravuj zmieanm roztopenej tuhej zloky s rovnako teplou tekutou zlokou a mieanm do vychladnutia konzistencia tchto glov znane zvis od teploty hydrogly vznikaj napuiavanm polymrov vo vode obyajnej teploty alebo vyej teploty

ich konzistencia sa s teplotou men podstatne menej ako konzistencia oleoglov alebo makrogolovch glov 2. glov krmov zklady glov charakter krmov je dan predovetkm glovou truktrou ich vonkajej fzy v hydrokrmoch, ktor s emulznou sstavou o/v, s glotvornmi jednotkami laminrne micely tenzidu o/v voda je jednak hydratane viazan na hydrofiln skupiny tenzidu, jednak je lokalizovan medzi hydrofilnmi skupinami v micelch glov truktru hydrokrmov stabilizovanch mydlom spevuje aj krystalinick stearn v hydrokrmoch stabilizovanch komplexnm emulgtorom spevuje glov truktru emulgtor v/o v oleokrmoch maj glov truktru pouvan olejov fzy - glov charakter masovch a krmovch zkladov a nm dan plastick deformovatenos zabezpeuje mastiam a krmom stlos tvaru pri obyajnej teplote a potrebn deformovatenos psobenm vonkajej sily pri natieran

Znaky glovch masovch zkladov: Znak Chemick zloenie zloiek Koncentrcia tuhej zloky Prprava Zvislos viskozity glu od teploty Hydrogly polymrov
vemi rozdielne nzka rozpanm mal

Makrogolov gly
prbuzn vysok (cca 50%) roztopen tuh zloka sa miea s tekutou do vychladnutia vek

Oleogly
prbuzn vysok roztopen tuh zloka sa miea s tekutou do vychladnutia vek

19. Pomocn ltky na riaden uvoovanie lieiv z perorlnych liekov

- perorlne prpravky s riadenm uvoovanm lieiva = retardety Pomocn ltky na retardety: 1. skupina tukov, voskov, vych alifatickch kyseln a ich esterov tto skupinu predstavuje vel vosk a in vosky, monostearylglycerol, acetylovan monoacylglyceroly, palmitostearylglycerol, stearylalkohol Precirol je zmes mono-, di- a triesterov kyseliny oktadeknovej a hexadeknovej s glycerolom nerozpa sa vo vode, iastone rozpustn je v etanole, rozpustn je v organickch rozpadlch na spomalenie uvoovania lieiv z perorlnych prpravkov sa odpora v mnostve 10-40% 2. celulzov derivty etylcelulza filmotvorn ltky, spojivo je to etylter celulzy je nerozpustn vo vode, glycerole, propylnglykole rozpa sa v metanole, etanole, acetne, cyklohexne pouva sa na obaly, ktor spomauj rozpad, najastejie v kombincii s hydroxypropylcelulzou octan a ftalan celulzy zmiean ester celulzy je prakticky nerozpustn vo vode, teri, liehu rozpa sa v tlmivch roztokoch pri pH 6 uplatuje sa na obaly odoln proti aldonej ave ftalan hydroxypropylmetylcelulzy sa zskava esterifikciou hydroxypropylmetylcelulzy anhydridom kyseliny ftalovej rozpa sa v zmesi acetn-etanol, acetn-metanol, v tlmivch roztokoch s pH 5 sli ako obal odolvajci aldonej ave a aj ako spojivo pri granulcii 3. polymry a) akrylov ivice vytvraj permeabiln membrny (filmy) skladaj sa z neutrlnych esterov kyseliny polyakrylovej a chloridu trimetylamniummetylmetakryltu pvodne boli vo forme roztokov v organickch rozpadlch neskr sa vyvinuli vodn disperzie (latexy) zskavaj sa emulznou polymerizciou esterov akrylovej kyseliny a kyseliny metakrylovej pouili sa pvodne ako enterosolubiln obaly vyrbaj sa pod chrnenm nzvom EUDRAGIT na vrobu retardet s uren tri typy ivc: 1. Eudragit RL 2. Eudragit RS 3. Eudragit NE

obaly z Eudragitov s nerozpustn vo vode a trviacich avch, napuiavaj vak a stvaj sa priepustnmi, lieivo prechdza permeciou priepustnos filmov je nezvisl od pH, s indiferentn proti enzmom trviacich tiav vlastnosti filmov sa mu obmeova mieanm oboch typov v rznych pomeroch filmy s transparentn, leskl, mono ich farbi pigmentami obaovanie akryltovmi ivicami je rchle, racionlne, prpravky maj tandardn vlastnosti inm produktom zo skupiny akyltov je polyakrylov kyselina Carbopol produkt zskan polymerizciou kyseliny akrylovej v prtomnosti sulftovho katalyztora b) kyselina polymliena, polyglykolov a kopolymry kyseliny mlienej a glykolovej s biodegradovaten polymry, t.j. ltky, ktor sa v biologickom prostred postupne degraduj (rozkladaj) ke sa degradcia polymru dokon, produkty degradcie sa z organizmu vylia to je ich hlavn vhoda (nemusia sa odstraova) konenmi rozkladnmi produktmi s kyselina mliena a glykolov kyselina polymliena sli ako biologicky degradovaten implantt pri aplikcii antagonistov narkotk osobm zvislm na herone, alej sa implantty z kyseliny polymlienej skaj na aplikciu kontraceptv muov a ien a pri niektorch formch rakoviny c) al skan polymr je kaprolaktn, ktor m vhodu, e sa nerozklad pred plnm uvonenm lieiva

Pomocn ltky na prpravky s riadenm uvoovanm lieivej ltky: Spsob riadenho uvoovania
vytvorenie jednoduchho obalu (bariry)

Pomocn ltky

Mechanizmus uvoovania

Vlastnosti

Konen liekov forma

rzne druhy elaku, vel difzia a dialza uvoovanie je filmom obalen tablety vosk, glycernmonosteart, pomal a nepln etylcelulza, polyamid, obaly sa mu pri filmom obalen zrn akrylov ivice, octan lisovan lma granultu alebo pelety je mon aj rozpad a maselnan celulzy, naplnen do el. kapsl uvo. zvis od 1,6-hexandiamn, kyselina tablety s obsahom astc rozpustnosti lie. polymliena, dietylntriamn, ltky a prov obalench pomocnou polyvinylchlorid, rozpanie zvis ltkou a plniva membrny karboxymetylcelulza, od pH a enzmovej lisovan tablety acetylovan monoglyceridy, aktivity kontantn uvo. sa obsahujce astice obalen koacervty elatny, dosiahne ke voda pomocnou ltkou, tvor sa kopolymry styrnu alebo tekutiny GIT matricov tableta a kyseliny malenovej prenikaj barirou, rozpaj lie.ltku a tvoria v nej nasten roztok vmieanie glycernpalmitosteart, vel postupn erzia uvoovanie je tablety lisovan lieivej ltky do vosk, in vosky, z prpravku, pomal a nepln z obalenho granultu nosia glycernmonosteart, v zvislosti od pH akosti pri riaden obalen astice v elat. stearylalkohol a enz. aktivity uvoovania kapsulch hydrolza esterov vzhadom na viacvrstvov tablety

zloen obal

obalen nerozpustn matrica

obalen rozpustn matrica

nepravidelnosti spsobuje variabilita vyprzdovania inicilna dvka sa aldka uvo.z vonk.obalu nie s to prpravky udriavacia dvka splujce vetky nroky riadenho uvoovania polyetyln, polyvinylacett, vonk.obal obsahuje pomal alebo polymetakrylt, inicilnu dvku, nepln polyvinylchlorid, lieiv ltka sa uvoovanie, etylcelulza, siliknov uvouje po vhodn pre ltky prpravky, metylmetakrylt, penetrcii rozpustn v vode etylakrylt trviacich tiav do matrica je matrice vyluovan vo faeces bez zmeny uvo.zvis len od rozpustnosti l.ltky v GIT, je celkom nezvisl od pH, enz.aktivity, konc., mobility GIT karboxymetylcelulza, vonk.obal sa uvo.je zvisl od rozpustn rozpa rchlo, typu obalovej ltky, karboxymetylcelulza, obsahuje l.ltku, l.ltka mus by hydroxypropylmetylcelulza kt.je ihne dobre rozp.vo vode, , metakryltov hydrogly, absorbovaten, na uvo.je riaden polyetylnglykoly matrici sa vytvra difziou l.ltky, viskzna barira, menej tto barira riadi rozpustnosou alie rozpanie polymru, km a uvoovanie napuan vrstva polymru ostane intaktn

octan a ftalan celulzy a mnoh ltky pouvan na vytvorenie jednoduchho obalu (bariry)

prpravok mus obsahova inicilnu dvku rozpanie v zvislosti od pH a enz.aktivity

variabilitu pH a enz. aktivity

obduktety s nalisovanm obalom cukrov obal na jadre, opatrenom enterosolubilnm obalom nalisovan obal na jadre opatrenom enterosolubilnm obalom

viacvrstvov tablety tablety obalen lisovanm

viacvrstvov tablety lisovanm obalen tablety

APKY- SUPPOSITORIA (otzka 20, 30, 53)

- s prpravky na rektlnu aplikciu

- poznme ete apky uretrlne a povov. - s tuh dvkovan tvarovan prpravky uren na rektlnu aplikciu, ktor sa pri teplote udskho tela topia alebo sa rozpaj - skladaj sa z apkovho zkladu a lieiv, ktor s v zklade suspendovan, rozpusten alebo emulgovan - s to telieska torpdovitho alebo valcovitho jednostranne zahrotenho tvaru, za obyajnej teploty plasticky deformovaten - spravidla 14cm dlh o hmotnosti 23g, pre deti 1g a 1-2 cm dlh BIOLOGICK DOSTUPNOS LIEIV Z APKOV - lieiv ltky v apkoch inkuj miestne alebo systmovo - celkov . zvis od anatmie a fyziolgie konenka, od vlastnost lieivej ltky a apkovho zkladu. - konenk nadvzuje na hrub revo, rozliuje sa v om horn as (pars ampularis) a doln as (pars analis) - venzna krv z dolnej asti rekta prechdza cez vena rectalis caudalis a vena rectalis medialis do dolnej dutej ily (vena cava caudalis), obchdza pee a dostva sa do vekho krvnho obehu - z hornej asti konenka krv odchdza cez vena rectalis cranialis do vena portae a tm do peene rovnako ako venzna krv z celho GIT - presn anatomick rozhranie prdenia venznej krvi v tejto oblasti je obtiane uri, pretoe vny s tu poprepjan poetnmi anastomzami, ktor tvoria hust sie plexus venosus rectalis. - vntorn stenu rekta tvor sliznica bez klkov s mnohmi pohrikovitmi bunkami, ktor tvoria sliz - przdny konenk obsahuje 1-3ml viskznej tekutiny, ktorej pH je blzke pH krvi 7,3 7,4 - je sporn, i krv odchdzajca z rekta ma prv prechod peeou, alebo sa ho zastuje - pravdepodobnejie je, e tto krv len z malej asti obchdza pee a tak rektlna aplikcia spad pod enterlnu a nie parenterlnu. - ltky, ktorm mal objem slizovitej kvapaliny neumouje dokonal rozpustenie a tm aj absorpciu s neplne vstrebvan - systmov dostupnos alej ovplyvuj vlastnosti lieiv a PL - ak je lieivo v zklade suspendovan, dleit rolu hr vekos astc - empiricky bolo zisten, e tto vekos by nemala by viac ako 50 mikrometrov - ak je lieivo v zklade rozpusten, rozhodujcim faktorom je rozdeovacia kontanta voda/lipid - vhodu maj lipofilnejie ltky - s v slize lepie rozpustn a aj lepie absorbovaten - z apkovho zkladu sa uvouj horie tie lieiv, ktor maj k nemu vyiu afinitu ako tie, ktor s v om zle rozpustn a teda suspendovan - ltky rozpustn vo vode sa maj podva v hydrofbnych zkladoch a lipidick ltky naopak - vaginlna aplikcia sa na systmov podanie nepouva

POMOCN LTKY NA SUPPOSITORIA: - okrem apkovch zkladov (alej Z) sa pouvaj aj ltky ovplyvujce teplotu topenia, viskozitu, antioxidanty, farbiv a povrchovoaktvne ltky 1. apkov zklady: - rozdeuj sa na: vo vode nerozpustn vo vode rozpustn

vo vode dispergovaten - vo vode nerozpustn: s tukov zklady z mono-, di- a triacylglycerolov, pouva sa aj Cetylium phtalicum, ester kyseliny ftalovej a cetylalkoholu - vo vode rozpustn zklady: v sasnosti makrogoly ale aj gly elatny a mydla. Pre svoje N je ich pouitenos obmedzen. - vo vode dispergovaten zklady: povrchovoaktvne ltky blzke makrogolom. Musia by vhodn na tvorbu apkov. Prklady apkovch zkladov: kakaov olej: je prrodn tuk pomerne zky rozsah teploty topenia blzkej teplote udskho tela (32 35)C dobre sa zna, nedrdi obsahuje nenasten MK a preto tuchne, podlieha oxidanm zmenm tuchnutie sa d spomali, ak ho skladujeme v suchu, v chlade a na mieste chrnenom pred svetlom nevhodou je jeho polymorfia existuje v 6 krytlovch modifikcich, ktor sa lia teplotou topenia a tuhnutia teplotu topenia 34 C m len stla modifikcia beta ke sa kakaov olej zahreje nad 36C, ahko vznikaj nestabiln modifikcie, ktor sa topia u pri 20C, o m za nsledok, e Z pri odlievan nestuhne po pridan vody k oleju mu vznika kvziemulzie nevhody: mal objemov kontrakcia, preto sa formy odporaj potrie mydlovm liehom alebo tekutm parafnom, nespa nroky na pevnos a tuchne, s rastcim mnostvom lieivch ltok sa zvyuje viskozita taveniny a nsledne sa zhor uvoovanie mnoho ltok tvor s acylglycerolmi eutektik s nimi teplotami topenia neutrlne tuky: nhrada za kakaov olej, lepie vlastnosti. (adeps neutralis) Witepsol vyrba sa esterifikciou glycerolu vymi alifatickmi kyselinami vchodiskovou ltkou je kokosov a palmojadrov olej olej sa hydrolyticky tiepi a nenasten kyseliny sa hydrogenuj a tm sa odstrnia nenasten zloky alej sa frakcionuj a esterifikuj glycerolom a nakoniec bieli, su a filtruje, m sa zmes zbav vonch kyseln, katalyztorov a farbv vhody: rchlejie tuhne, m minimlny rozdiel medzi teplotou tuhnutia a topenia, potrebn objemov kontrakcia, fyziologicky je indiferentn, nedrdi a lieiv sa z neho dobre uvouj. makrogoly: polykondenzan produkty etylnglykolu s hydrofiln zklady na prpravu vaginlnych apkov ako rektlne zklady sa vemi nepouvaj, pretoe rektlny sliz nepostauje na rozpustenie a okrem inho drdia rektlnu sliznicu tm, e jej odnmaj vodu zklady dispergovaten vo vode: Tween 61 (polyoxyetyln- 4-sorbitnmonosteart) vinou v zmesiach s tukmi top sa pri (36 40)C. glycerolelatnov zklad:

je vhodn na prpravu vaginlnych apkov rozpa sa vo vode a top sa pri teplote T glycerol podmieuje pevnos glu a odolnos voi MB kontamincii, pretoe vytvra hyperosmotick prostredie.

2. Ltky ovplyvujce teplotu topenia apkov: - kad ltka v Z zniuje jeho teplotu topenia - vemi lipofiln lieiv ako gvajakol, gfor a terick oleje mu teplotu topenia natoko zni, e sa supp. stvaj neaplikovaten - na zvenie teploty topenia sa pouva vel vosk, cetacetum, cetylalkohol - nevhodou je, e sa oddeuj pri tuhnut - najvhodnejm rieenm je vber acylglycerolovho zkladu, ktor po znen teploty topenia spsobenej lieivom bude ma teplotu topenia v rozmedz 34 37C 3. Ltky ovplyvujce viskozitu apkov: - ltky zvyujce viskozitu sa do supp. dvaj na spomalenie sedimentcie suspendovanej lieivej ltky do piky apka pri jeho odlievan a tuhnut. - glycerolmonosteart, aluminiumsteart - tieto nerozpustn mydl sa v olejoch rozpaj a pri vysokej teplote, spsobuj tixotropiu zkladu - vhodnou ltkou na zvenie viskozity je koloidn oxid kremiit (1,5 2)% 4. Antioxidanty: - pridvaj sa len ke supp. obsahuje lieivo citliv na oxidciu, inak je ich prtomnos neiaduca - tokoferol, butylhydroxytoluol, askorbylpalmitt 5. Farbiv: - farba uahuje identifikciu prpravku a zlepuje vzhad - nie s vhodn vetky potravinrske farbiv - proces farbenia: 1.) farbiv rozpustn vo vode sa pouij ako roztok, pokia je zklad schopn prija mal mnostvo vody napr. Witepsol. 2.) v olejoch rozpustn sa odpora rozpusti s malm mnostvom oleja a lieiva a nsledne pridva k zkladu. 3.) nerozpustn farbiv (laky a pigmenty) maj v zklade tvori o najjemnejiu disperziu. 4.) inou monosou je adsorbova roztok farbiva na prkov celulzu alebo uhliitan vpenat. 6. Povrchovoaktvne ltky: - pridvaj sa, aby sa zlepila rozprestieratenos zkladu na sliznici rekta, aby sa zlepenm zmavosti lieiva suspendovanho v hydrofbnom zklade podporila schopnos jeho penetrcie a aby sa zvila permeabilita slizninej membrny, ktor m priamy vzah k absorpcii lieiva. VROBA APKOV: 1. Formulcia apkov: - pri vrobe treba dba na tieto poiadavky: 1.) lieivo sa m zo zkladu rchlo uvoova a absorbova, pomal uvoovanie m vznam pri loklnom alebo protrahovanom inku 2.) supp. maj by dobre znan

3.) lieiv v supp. musia vykazova dostaujcu stlos. (chem. aj fyz.) 4.) vroba nem spsobi technologick akosti - apky mu obsahova lieivo suspendovan, emulgovan alebo rozpusten - emulzn apky s nevhodn z hadiska MB a stabilitnch dvodov (musia by pouit konzervanci) - supp., ktor obsahuj rozpusten lieivo, zniuj teploty topenia a lieiv v nich mu vykrytalizova - najvhodnejie je pripravova supp. so suspendovanm lieivom - dleitm faktorom je rozpustnos lieiva - uvoovanie je tm rchlejie, m je rozpustnos lieiva lepia vo vode a m menia v Z. - rektlna znanlivos - asto dochdza k iritcii rektlnej sliznice lieivom alebo k nteniu na stolicu, tento problm sa riei pouitm sol namiesto kyseln (napr. ASA a jej vpenat so, pridanm loklneho anestetika, obalenm lieiva polymrnym filmom) - technologickm nedostatkom pri suspenzne pripravovanch supp. je sedimentcia vo vrobnom kotly - sedimentcia priamo zvis od tvorca polomeru astc - a tak je vhodn zmeni astice a tm efektvne ovplyvni sedimentciu - experimentlne bolo zisten, e sedimentcia je mal, ak astice nie s vie ako 100 mikrometrov - pre uvoovanie lieiva z apkov z tukovm zkladom je dleit rozpustnos vo vode - ak ide o dobre rozpustn ltku, je limitujcim faktorom uvoovania sedimentcia astc v roztopenom zklade - m je sedimentcia rchlejia, tm skr sa astice lieiva dostvaj na rozhranie tuk voda, na sliznici - z tohto hadiska s vhodnejie vie astice - kompromisnm rieenm pre lieiv dobre rozpustn vo vode je vekos astc v intervale 100 150 mikrometrov - v prpade lieiv zle rozpustnch vo vode je eln o mono najjemnejie rozdrobenie

2. Vber vhodnho zkladu: - aplikan aspekty: napr. pri hemoroidlnych supp. s vhodn Z s vysokm hydroxylovm slom a s nzkou teplotou topenia, pretoe sa dobre a bezbolestne zavdzaj. - fyziklna stabilita: zklady s vym hydroxylovm slom maj tendenciu pri skladovan zvyova teplotu topenia aj o viac ako 2C - hydroxylov slo je mierou obsahu parcilnych acylglycerolov - pre lieiv rozpustn vo vode je vhodn pouva zklady s H pod 15 - pre zle rozpustn lieiv sa pouvaj zklady s vymi hodnotami tohto sla 3. Dvkovanie lieivch ltok v apkoch: - problmy a ich priny pri dvkovan: a) formy maj nie vdy rovnak objem pri odlievan b) apkovina sa odmeriava poda hmotnosti ale apky sa dvkuj poda objemu c) pri formovan apkov nemono zabrni stratm apkoviny - tieto chyby mu by odstrnen vpotom potrebnho mnostva apkoviny, priom sa vychdza z tchto dajov: a) presn objem tvarovacej dutiny dan ciachovacm koeficientom b) objem apkoviny, ktor je vytesnen lieivom tzv. vytesovac koeficient

c) objem stratenej apkoviny tzv. stratovm koeficientom - poda objemu tvarovacej dutiny a druhu apkovho zkladu sa skuton hmotnos apkov od tejto hodnoty odchyuje - ke zisten hmotnostn odchlku dme do pomeru k predpokladanej poadovanej hmotnosti dostaneme ciachovac koeficient - teda skuton objem formy je sin teoretickej hodnoty a ciachovacieho koeficientu - alej je potrebn odpota to mnostvo ktor zaber lieiv ltka - to udva vytesovac koeficient koko g Z svojim objemom vytesuje 1g lieiva - mnostvo Z, ktor vytesuje urit mnostvo innej ltky zskame vynsobenm jej hmotnosti vytesovacm faktorom - je potrebn ete zohadni straty, ktorm sa pri formovan ned preds 2-10% 4. Formovanie apkov: - uskutouje sa bu lisovanm alebo odlievanm - pri lisovan apkov rozliujeme mal lekrensk lisovanie a priemyseln, ktor je podobn lisovaniu tabliet - lisovanie je vhodnejie pre termolabiln ltky, lebo pri om nedochdza k zveniu teploty - vretenovit lisy: pre lipofiln Z, plniaca komora dvojplov, vreteno s piestom, vtokov kanliky, forma s tromi tvarovacmi dutinami. - upraven tabletovacie lisy: vyia vrobnos, odpad neiaduca sedimentcia, rovnomern rozloenie lieiva, nsypka, lisovnk a lisovnica. - prprava apkoviny: lieiv a prkovit tukov zklad sa premieaj pri 30C, potom sa schladia na 4C a pretlaia sa cez sito (granulcia), alebo sa granuluje len zklad, miea sa s lieivom a priamo sa lisuje - pri odlievan apkov sa roztopen apkovina nalieva do foriem - formy na apky s z kovu, maj obsah 1,2 alebo 3 g Z - forma je dvoj- alebo viacdielna - sklad sa zo zrkadlovo smernch ast, ktor do seba zapadaj a po spojen skrutkami tvoria jeden celok - sedimentcii sa zabrauje intenzvnym mieanm apkoviny a jej rchlym ochladenm. PREHAD POUVANCH APKOV: laxatva : supp. bisacodyli , supp glyceroli (sodn mydlo s glycerolom) antihemoroidlne: Aviril neuroleptik : supp Prochlorperazini antiemetik: supp Thietilperazini HODNOTENIE AKOSTI APKOV: 1) as topenia hydrofbnych apkov: stanov sa vloenm apku do vody 37C. Mus sa roztopi do 30 min. 2) as plnej deformcie pri 37C nesmie presiahnu 15 20 min. 3) hydrofiln apky sa musia rozpusti pri 37C v 50ml vody za 60min. 4) hmotnostn tolerancia pri 10 me 9 by 10% a 1 20% 5) rovnomernos disperzie: sa stanov lieivo v hornej a dolnej asti. Obsah v pike sa nesmie li od obsahu v celom apku o viac ako 10%. 6) skka uvoovania lieiva z apku

21. Pomocn ltky stabilizujce disperzn systmy tuhch ltok v kvapalinch, nestabilita kinetick a agregtna.
Stabilizujce ltky sa pridvaj do lieivho prpravku aby zaistili stlos jeho fyziklnych a chemickch vlastnost. Stabiliztory fyz. vlastnost hrubo disperznch sstav (emulznch a suspenznch) a) agregtneho stavu (tenzidy) b) kinetickch vlastnost (ltky zvyujce viskozitu) A Tenzidy (povrchovo aktvne ltky) Povrchovo aktvna je zlenina, kt ke je v kvapaline sa prednostne hromad (adsorbuje) na jej rozhran s inm prostredm.Molekula tenzidu je amfifiln.Hromadia sa na rozhran kvapaliny a plynu, dvoch kvapaln a na rozhran kvapaliny a tuhej ltky preto, lebo tm dosiahnut poloha je pre ne energetiicky najvhodnejia. Adsorpcia je orientovan. Hydrofiln skupiny sa orientuj smerom k hydrofilnejiemu prostrediu, oleofiln k menej hydrofilnmu prostrediu. Vo vodnch roztokoch sa hydrofiln orientuj do vody a oleofiln smeorm k vzduchu.V sstavach zloench z vody a oleja sa hydrofiln orientuj do vody a oleofiln do oleja. Adsorpn vrstva je monomolekulov alebo viacmolekulov. Adsorpcoiu na rozhran fz zniuje tenzid ich medzipovrchov naptie. To sa vyuva na prpravu a stabilizovanie emulzi (emulgtory). aou vl. tenzidov je spontnna asocicia ich molekl a tvorba miciel. Asocicia je tie orientovan a nastva po dosiahnut tzv. kritickej konc. pre tvorbu miciel (Ck). Micely maj rzny tvar a vekos. sfrick (guovit)vznik pri konc blzkej Ck asocicia 20 a 50 molekl oleofiln jadro a hydrofiln film neovplyvuj reologick vl. elipsovitpri vych konc. lamelovpri vysokch konc vlastnosti pseudoplastickej kvaplaliny valcov (hexagonlne)pri vysokch konc vlastnosti tixotropnho glu

Tenzidy rozpustn v olejoch tvoria tzv.inverzn (obrten) micely, ich vntro je hydrofiln a film oleofiln. Pri Ck sa skokom men zvislos niekt. fyz. vl. roztokov od konc. tenzidu (povrchov naptie, medzipovrchov naptie, el vodivos), o sa vyuiva na stanovenie Ck. Micely tenzidu s schopn solubilizova aj vo vode nerozpustn ltky. chem zloenie tenzidov oleofiln skupiny: nasten al. nenasten, linerne al. rozvetven, cyklick a aromatick uhovodky, zvyky alebo ich kombincie. m vyia mol. hmotnos tm lipofilnejie. hydrofiln skupiny: alkylsulft, alkylsulfont, amniov, karboxylt, hydroxylov, amnov, terov, esterov, amidov, oxyetylnov (v smere klesajcej polarity) Na vyjadrenie polarity amfifilnej ltky sa pouva Griffitov empirick kvantitatvny parameter, nazvan hydrofilno-lipofiln rovnovha HLR (rozsah 0-50) HLR = ( Mr hydrofilnch skupn/ Mr zleniny) x 100 x 0,2 HLR < 10 prevaha olefilnch skupn, tenzid lepie rozpustn v lipofilnch kvapalinch HLR > 10 prevaha hydrofilnch skupn,tenzid lepie rozpustn v hydrofilnch kvapalinch HLR vyuitenos ako 3-8* emulgtor v/o 9-9 zmadlo 8-18* emulgtor o/v 13-15 detergent 14,5-18* solubiliztor * uveden vyuitenos m jeden tenzid s hodnotou HLR v danom rozmedz alebo zmes tenzidov zostaven tak, aby mala prslun hodnotu HLR Maximlne pomern zastpenie 100% zodpoved hodnote 20. Nie vdy sa zhoduje vypotan HLR s experimentlne zistenou hodnotou. Prinou je e sa vetkm hydrofilnm skupinm pripisuje rovnak aktivita, o nie je pravda. Davies vyjadril hydroflitu jednotlivch skupn slom a pre vpoet navrhol vzah HLR = 7 + skupinovch sel hydrofilnch skupn skupinovch sel oleofilnch skupn rozrenie stupnice na 0-50 hodnota HLR m aditvny charakter Systematika tenzidov 1. poda chem truktry (soli vych alifatickch kyseln, alkylsrany, alkylsulfnany, tery, estery, kvartrne amniov zl., amny, amidy a i.) 2. poda funkcie (emulgtory, zmadl, solubiliztory) 3. poda vhodnosti na topick, parenterlnu, perorlnu aplikciu 4. poda schopnosti disociova vo vode (inov, neinov) Inov sa rozliuj na aninov (disociuj na zporne nabit organick in, nosite povrchovej aktivity)

Mydl a alkylsrany - pouvaj sa ako emulgtory o/v, zmadl, detergenty, solubiliztory - silne asociujce tenzidy - mydl rozpustn vo vode s sodn, draseln, amnne alebo trolamnov soli vych nastench alif.kys.(palmitovej, stearovej) ale aj nenastenej olejovej - ako emulgtory detergenty, solubiliztory - ako emulgtory o/v (in situ t. zn. reakciou zsady a kyseliny v procese prpravy emulzie, zsadou bva uhiitan Na, K, NH4OH, trietanolamn) - HLR 18-20 Sodn a draseln mydl s soli slabch kyseln a silnch zsad, preto ich vodn roztoky reaguj alkalicky (pH 8-8,5). Najmenej s alkalick roztoky trietanolamnovho mydla (pH blzke 7), preto sa toto mydlo preferuje ako emulgtor. Mydl s inkompatibiln s katinovmi zleninami. So soami kovov Ca2+,Mg2+ a Zn2+ reaguj za vzniku vo vode nerozpustnch mydiel a s emulgtormi v/o. Schopnos Sapo medicinalis tvori v liehu gl sa vyuva na prpravu opodeldoku. Alkylsrany - soli silnch alkylsrovch kyseln a silnch zsad - roztoky pribline neutrlne pH cetylsran sodn (natrium cetylsulfuricum) laurylsran sodn (natrium lauralsulfuricum) - HLR pribline 40 - ako emulgtory o/v v suspenzich tuhch ltok vo vode ako dezagregan inidlo a katinov (disociuj na kladne nabit organick in,nosite povrchovej aktivity) kvartrne amniov zleniny: bromid benzododecnia (ajatn), bromid karbetopendecnia (septonex) emulgtory o/v, zmadl, solubiliztory, antiseptick . konzervanty b amfolityck dve alebo viac funknch skupn schopnch disociova vo vodnom prostred a v zvisloti od jeho pH poskytova aninov alebo katinov tenzid Lecitny (fosfolipidy) oleofilnou asou s alkylov reazce vych alif. kys, hydrofilnou s fosftov skupiny a choln, prp. etanolamn, inosit a pod. sjov lecitn - HLR 10 - vhodn na stabilizovanie emulzi o/v aj v/o - vhodn na prpravu emulznch infundibli - dobr dispergan vl. v suspenzich - na prpravu lipozmov elatna (gelatina) bielkovinov amfolytick povrchovoaktvna ltka pouva sa ako glotvorn pomocn ltka na prpravu slizov, hydroglov, glyceroglov a na prpravu elatnovch kapsl

Amidoalkylbetany Pri tenzidoch treba dva pozor na inkompatibility. Aninov s inkompatibiln s katinovmi lieivami a pomoc ltkami a naopak. Neinov tenzid - je amfifiln zl, kt vo vodnom roztoku nedisociuje ROZPUSTN VO VODE: estery a tery polyetylnglykolu Polysorbt 60 ester kys.stearovej a polyetylnglykol-300-monoanhydrosorbitanteru Polysorbt 80 ester kys.olejovej a polyetylnglykol-300-monoanhydrosorbitanteru - ako emulgtory o/v, zmadl tuh. l. vo vode a ako solubuliztory, napr. silc, vit A, K aj pre parenterlne pou. Estery vych alif. kys. a polyetylnglykolu tery vych alif alkoholov a polyetylnglykolu - zaujmav pre vysok HLR s tery polyetylnglykolu a monoesterov glycerolu s vymi alif. kys, a to kys. laurovou, stearovou Kopolymry etylnoxidu a propylnoxidu Estery vych alifatickch kys. a sacharzy - ako emulgtory o/v monolauralester a monostearylester VO VODE NEROZPUSTN: vyie alifatick alkoholy: cetylalkohol a cetylstearylalkohol konzistencia vosku parcilne estery glycerolu, diestery a povvrchovo aktvnejie monoestery

Parcilne estery anhydridu sorbitolu a vych alif. kys. Mono alebo triestery k laurovej,palmitovej,stearovej a olejovej s rastcim potom C kles HLR triestery maj vrazne niie hodnoty Stearnov alkoholy sa pouvaj v istej forme, napr cholesterol alebo vo forme upravench prrod. l. akmi s vosk z ovej vlny alebo lanalkol Mydl alkalickch zemn a viacmocnch kovov Vo vode nerozpustn neinov tenzidy maj vl. emulgtorov v/o a zmadiel tuh. l. v olejoch rozpusten vo vych konc vytvraj glov sstavy Stabiliztory kinetickch vlastnost Zvyovanie viskozity dispergukceho pr. v dvoj a viacfzovch heterognnych sstavach. Spomal sa tak pohyb dispergovanch astc, obmedz sa poet zrok, kt urchuj koalescenciu tekutch kvapiek alebo tvorbu agregtov tuh. astc a spomal sa sedimentcia.

Viskozita hydrofilnch prostred sa zvyuje hydrofilnmi glotvornmi ltkami, resp. slizmi z nich pripravenmi. Viskozita oleofilnch dispergujcich pr. sa zvyuje oleofilnmi ltkami schopnmi tvori v olejoch gly (mydl viacmocnch kovov a alkalickch zemn, vosky, tvrd parafn, koloidn SiO2 Fyziklna stabilita suspenzi Suspenzia je stabiln, ke sa v nej s asom nemen vekos astc ani rovnomernos ich rozptlenia v dispergujcom prostred Kinetick stabilita suspenzi Suspenzie s kineticky stle , ke nesedimentuj Stokesova rovnica (za predpokladu, e vetky astice s guovit a rovnako vek) V = 2r2 (1 - 2) x g / 9 Rozdiel medzi hustotami obidvoch prostred (1 - 2). Od jeho hodnoty zvis smer pohybu astc ak kladn slo - astice sedimentuj ak zporn .-astice vystupuj k povrchu suspenzie (iba flokuly vemi nedokonale zmanch tuhch ltok) Polomer astc r. astice sa pohybuj pomalie m s menie. Avak extremne mal astice maj vek energiu, ktor sa snaia zni na minimum v prku agregciou a v suspenzii flokulciou. Viskozita dispergujceho prostredia. m je vyia tm pomalie sa astice pohybuj a sedimentuj. prava polymrmi vytvrajcimi tixotropn slizy, kt zaistia vysok viskozitu a zrove tekutos po pretrepan. Koncentrcia tuhej fzy v suspenzii. V koncetrovanch susp si astice navzjom prekaj v pohybe, preto v nich prebieha sedimentcia pomalie ako v zriedench. Vo flokulavanch je rchlos sedimentcie dan veosou a provitosou flokl Stupe sedimentcie K = Vk (konen objem sedimentu) / Vs(pvodn objem suspenzie) K < 1 neflokulovan susp K = 1 kineticky stabiln Agregtna stabilita suspenzi Suspenzia je agregtne stabiln, ke sa nemen stupe disperzity jej vntornej fzy. Stupe disperzity sa vyjadruje ako stredn priemer astc alebo pomer medzi povrchom a objemom. V polydisperznom systme nastane vdy stav kedy je sstava pre najvie astice u nasten, pre menie ete nenasten. Rozpusten molekuly sa zan uklada na tie astice, pre kt je u roztok nasten t. j. na najvie kt. sa ete zvuj - zmenuje sa stupe disperzity. Proti psobia slizy s ochrannm koloidnm pouit na zvenie viskozity. Adsorpn vrstva na jednotl. asticiach spomauje rozpanie najmench a brni ukladaniu a kytalizcii rozpustench molekl na vch. Rast astc inhibuje aj adsorpn vrstva tenzidov, o sa asto vyuva v olejovch susp.

22. Tenzidy, povrchov aktivita, chemick truktra, klasifikcia tenzidov, prklady innch tenzidov.
TENZIDY (POVRCHOVO AKTVNE LTKY) Povrchovo aktvna je zlenina, kt. ke je v kvapaline sa prednostne hromad (adsorbuje) na jej rozhran s inm prostredm. Molekula tenzidu je amfifiln. Hromadia sa na rozhran kvapaliny a plynu, dvoch kvapaln a na rozhran kvapaliny a tuhej ltky preto, lebo tm dosiahnut poloha je pre ne energeticky najvhodnejia. Adsorpcia je orientovan. Hydrofiln skupiny sa orientuj smerom k hydrofilnejiemu prostrediu, oleofiln k menej hydrofilnmu prostrediu. Vo vodnch roztokoch sa hydrofiln orientuj do vody a oleofiln smeorm k vzduchu.V sstavach zloench z vody a oleja sa hydrofiln orientuj do vody a oleofiln do oleja. Adsorpn vrstva je monomolekulov alebo viacmolekulov. Adsorpcoiu na rozhran fz zniuje tenzid ich medzipovrchov naptie. To sa vyuva na prpravu a stabilizovanie emulzi (emulgtory). aou vlastnosou tenzidov je spontnna asocicia ich molekl a tvorba miciel. Asocicia je tie orientovan a nastva po dosiahnut tzv. kritickej koncentrcie pre tvorbu miciel (Ck). Micely maj rzny tvar a vekos. sfrick (guovit)vznik pri konc blzkej Ck asocicia 20 a 50 molekl oleofiln jadro a hydrofiln film neovplyvuj reologick vl. elipsovitpri vych konc. lamelovpri vysokch konc vlastnosti pseudoplastickej kvaplaliny valcov (hexagonlne)pri vysokch konc vlastnosti tixotropnho glu Tenzidy rozpustn v olejoch tvoria tzv.inverzn (obrten) micely, ich vntro je hydrofiln a film oleofiln. Pri Ck sa skokom men zvislos niekt. fyz. vl. roztokov od konc. tenzidu (povrchov naptie, medzipovrchov naptie, el vodivos), o sa vyuiva na stanovenie Ck. Micely tenzidu s schopn solubilizova aj vo vode nerozpustn ltky. CHEM. ZLOENIE TENZIDOV - oleofiln skupiny: nasten / nenasten linerne / rozvetven cyklick a aromatick uhovodky, zvyky alebo ich kombincie m vyia mol. hmotnos, tm lipofilnejie. - hydrofiln skupiny: alkylsulft, alkylsulfont, amniov, karboxylt, hydroxylov, amnov, terov, esterov, amidov, oxyetylnov (v smere klesajcej polarity), na vyjadrenie polarity amfifilnej ltky sa pouva Griffitov empirick kvantitatvny parameter, nazvan hydrofilno-lipofiln rovnovha HLR (rozsah 0-50) HLR = ( Mr hydrofilnch skupn/ Mr zleniny) x 100 x 0,2 HLR < 10 prevaha olefilnch skupn, tenzid lepie rozpustn v lipofilnch kvapalinch HLR > 10 prevaha hydrofilnch skupn,tenzid lepie rozpustn v hydrofilnch kvapalinch HLR vyuitenos ako 3-8* emulgtor v/o 9-9 zmadlo 8-18* emulgtor o/v

13-15 detergent 14,5-18* solubiztor * uveden vyuitenos m jeden tenzid s hodnotou HLR v danom rozmedz alebo zmes tenzidov zostaven tak, aby mala prslun hodnotu HLR Maximlne pomern zastpenie 100% zodpoved hodnote 20. Nie vdy sa zhoduje vypotan HLR s experimentlne zistenou hodnotou. Prinou je, e sa vetkm hydrofilnm skupinm pripisuje rovnak aktivita, o nie je pravda. Davies vyjadril hydroflitu jednotlivch skupn slom a pre vpoet navrhol vzah: HLR = 7 + skupinovch sel hydrofilnch skupn skupinovch sel oleofilnch skupn rozrenie stupnice na 0-50 hodnota HLR m aditvny charakter SYSTEMATIKA TENZIDOV 5. poda chem truktry (soli vych alifatickch kyseln, alkylsrany, alkylsulfnany, tery, estery, kvartrne amniov zl., amny, amidy a i.) 6. poda funkcie (emulgtory, zmadl, solubiliztory) 7. poda vhodnosti na topick, parenterlnu, perorlnu aplikciu 8. poda schopnosti disociova vo vode (inov, neinov) - inov sa rozliuj na aninov (disociuj na zporne nabit organick in, nosite povrchovej aktivity) MYDL A ALKYLSRANY - pouvaj sa ako emulgtory o/v, zmadl, detergenty, solubiliztory - silne asociujce tenzidy - mydl rozpustn vo vode s sodn, draseln, amnne alebo trolamnov soli vych nastench alif.kys.(palmitovej, stearovej) ale aj nenastenej olejovej - ako emulgtory detergenty, solubiliztory - ako emulgtory o/v (in situ t. zn. reakciou zsady a kyseliny v procese prpravy emulzie, zsadou bva uhiitan Na, K, NH4OH, trietanolamn) - HLR 18-20 Sodn a draseln mydl s soli slabch kyseln a silnch zsad, preto ich vodn roztoky reaguj alkalicky (pH 8-8,5). Najmenej s alkalick roztoky trietanolamnovho mydla (pH blzke 7), preto sa toto mydlo preferuje ako emulgtor. Mydl s inkompatibiln s katinovmi zleninami. So soami kovov Ca2+,Mg2+ a Zn2+ reaguj za vzniku vo vode nerozpustnch mydiel a s emulgtormi v/o. Schopnos Sapo medicinalis tvori v liehu gl sa vyuva na prpravu opodeldoku. Alkylsrany - soli silnch alkylsrovch kyseln a silnch zsad - roztoky pribline neutrlne pH cetylsran sodn (natrium cetylsulfuricum) laurylsran sodn (natrium lauralsulfuricum) - HLR pribline 40 - ako emulgtory o/v

v suspenzich tuhch ltok vo vode ako dezagregan inidlo a katinov (disociuj na kladne nabit organick in,nosite povrchovej aktivity) kvartrne amniov zleniny: bromid benzododecnia (ajatn), bromid karbetopendecnia (septonex) emulgtory o/v, zmadl, solubiliztory, antiseptick . konzervanty b amfolityck dve alebo viac funknch skupn schopnch disociova vo vodnom prostred a v zvisloti od jeho pH poskytova aninov alebo katinov tenzid Lecitny (fosfolipidy) oleofilnou asou s alkylov reazce vych alif. kys, hydrofilnou s fosftov skupiny a choln, prp. etanolamn, inosit a pod. sjov lecitn - HLR 10 - vhodn na stabilizovanie emulzi o/v aj v/o - vhodn na prpravu emulznch infundibli - dobr dispergan vl. v suspenzich - na prpravu lipozmov elatna (gelatina) bielkovinov amfolytick povrchovoaktvna ltka pouva sa ako glotvorn pomocn ltka na prpravu slizov, hydroglov, glyceroglov a na prpravu elatnovch kapsl Amidoalkylbetany Pri tenzidoch treba dva pozor na inkompatibility. Aninov s inkompatibiln s katinovmi lieivami a pomoc ltkami a naopak. Neinov tenzid - je amfifiln zl, kt vo vodnom roztoku nedisociuje ROZPUSTN VO VODE: estery a tery polyetylnglykolu Polysorbt 60 ester kys.stearovej a polyetylnglykol-300-monoanhydrosorbitanteru Polysorbt 80 ester kys.olejovej a polyetylnglykol-300-monoanhydrosorbitanteru - ako emulgtory o/v, zmadl tuh. l. vo vode a ako solubuliztory, napr. silc, vit A, K aj pre parenterlne pou. Estery vych alif. kys. a polyetylnglykolu tery vych alif alkoholov a polyetylnglykolu - zaujmav pre vysok HLR s tery polyetylnglykolu a monoesterov glycerolu s vymi alif. kys, a to kys. laurovou, stearovou Kopolymry etylnoxidu a propylnoxidu Estery vych alifatickch kys. a sacharzy - ako emulgtory o/v monolauralester a monostearylester

VO VODE NEROZPUSTN: vyie alifatick alkoholy: cetylalkohol a cetylstearylalkohol konzistencia vosku parcilne estery glycerolu, diestery a povvrchovo aktvnejie monoestery

Parcilne estery anhydridu sorbitolu a vych alif. kys. Mono alebo triestery k laurovej,palmitovej,stearovej a olejovej s rastcim potom C kles HLR triestery maj vrazne niie hodnoty Stearnov alkoholy sa pouvaj v istej forme, napr cholesterol alebo vo forme upravench prrod. l. akmi s vosk z ovej vlny alebo lanalkol Mydl alkalickch zemn a viacmocnch kovov Vo vode nerozpustn neinov tenzidy maj vl. emulgtorov v/o a zmadiel tuh. l. v olejoch rozpusten vo vych konc vytvraj glov sstavy

23.

HYDROFILNO-LIPOFILN ROVNOVHA TENZIDOV.

Na vyjadrenie polarity amfifilnej ltky sa pouva Griffitov empirick kvantitatvny parameter, nazvan hydrofilno-lipofiln rovnovha HLR (rozsah 0-50). HLR = ( Mr hydrofilnch skupn/ Mr zleniny) x 100 x 0,2 HLR < 10 prevaha olefilnch skupn, tenzid lepie rozpustn v lipofilnch kvapalinch HLR > 10 prevaha hydrofilnch skupn,tenzid lepie rozpustn v hydrofilnch kvapalinch HLR 3-8* 9-9 8-18* 13-15 vyuitenos ako emulgtor v/o zmadlo emulgtor o/v detergent

14,5-18* solubiztor * uveden vyuitenos m jeden tenzid s hodnotou HLR v danom rozmedz alebo zmes tenzidov zostaven tak, aby mala prslun hodnotu HLR Maximlne pomern zastpenie 100% zodpoved hodnote 20. Nie vdy sa zhoduje vypotan HLR s experimentlne zistenou hodnotou. Prinou je e sa vetkm hydrofilnm skupinm pripisuje rovnak aktivita, o nie je pravda. Davies vyjadril hydroflitu jednotlivch skupn slom a pre vpoet navrhol vzah HLR = 7 + skupinovch sel hydrofilnch skupn skupinovch sel oleofilnch skupn rozrenie stupnice na 0-50 hodnota HLR m aditvny charakter

24.

ANTIOXIDANTY, CHELATOTVORN LTKY.

- antioxidanty s pomocn ltky, ktor inhibuj rozkladn procesy vyvolvan aktvnymi formami kyslka - oxidova sa me lie. ltka ako aj vehikulum - primrne dsledky - vznik degradanch produktov - sekundrne dsledky- fyziklne a mechanick zmeny (napr. zmena farby, konzistencie) Opatrenia na brnenie oxidanm procesom: 1. vylenie fatorov, kt. iniciuj a urchuj oxidan proces (vzduch, svetlo, teplo, vlhkos) 2. antioxidanty inkuj, len ke je rozpusten ANTIOXIDANTY ROZPUSTEN VO VODE - psobia ako donor protnov t.j. ako redukn inidlo - rchlos oxidcie ovlyvuje pH, s klesajcim rastie stabilita voi oxidcii - antioxidanty sa pridvaj do roztokov vtedy, ke znenie pH nesta - pouvaj sa anorganick zl sry a kyselina askorbov

- v SL4 s siriitan sodn, disiriitan sodn, siriitan a disiriitan draseln, hydrogensiriitan sodn a draseln, formaldehydsulfoxylan sodn v injeknch prpravkoch lebo maj zl chu a zpach nie s plne fyz indiferentn (sulfoncia) teplom sa rozkladaj - org zl sry: kys tioglykolov, cysten, tiomoovina z toxikologickho hadiska nevhodn - kys askorbov: 0,01 - 0,1 % vhodn na perorlne, parenterlne aj topick pou. - dusk a oxid uhliit: ke sa roztoky plnia v ich atmosfre, vytlaia z nich vzduch a s nm aj kyslk - oxid uhliit sa rozpa vo vode a okyseuje ju, preto je menej vhodn ANTIOXIDANTY PRE OLEJOV SSTAVY - oxidciou sa znehodnocuj ltky, kt. maj dvojit vzby (ivone tuky, rastlinn oleje, vosk z ovej vlny, lanalkol, vel vosk a in vosky) - oxidcia brebieha v tyroch stupoch 1. vznik vonho radiklu a to odtrhnutm atmu vodka z uhovodkovho reazca na uhlku, kt. je v polohe alfa voi dvojitej vzbe 2. na vzniknut radikl sa aduje molekula kyslka za tvorby peroxidovho radiklu, peroxidov radikl reaguje s aou nenastenou molekulou tak, e sa vytvor hydroperoxid a von radikl nenastenej zl (opakuje sa xy krt) 3. rozklad hydroperoxidov a vznik novch radiklov, vznikaj aldehydy a ketny 4. preruenie reaz. reakci niektorou so vzjomnch reakci radiklov - opsan oxidan rozklad sa nazva aj autooxidcia olejov a tukov (tuchnutie). Proces autooxidcie s schopn brzdi antioxidanty kt. sa zluuj s vonmi radiklmi, pri reakcich vznikaj von radikly antioxidantu, kt. s vak mlo reaktvne a preto nevyvolvaj daiu reazov reakciu. - s inn, ak sa pridaj km neprebehne 2. stupe autooxidcie - fenolick antioxidanty: galan propylov- stabilizuje sa nm bravov tuk, v emulzich migruje do vodnej fzy v kt. je rozpustn butylhydroxyanizol- stabilizuje lanalkol butylhydroxytouln kyselina nordihydroguajaretov- nie je vak plne fyziologicky indiferentn ANTIOXIDANTY, KT. SA AHIE OXIDUJ AKO LTKY KT. MAJ CHRNI - tokoferoly - m najmen inok, najv - askorbylpalmitt, askorbylsteart a askorbyllaurt - inok antioxidantov sa zvyuje kombinciou so synergistami, maj potom oakvan inok aj pri nich koncentrcich - synergicky psobia ltky, ktor: 1. rozkladj vzniknut peroxidy 2. viau radikly 3. vytvraj priazniv pH pre antioxidanty 4. viau do komplexov stopy kovov katalyzujcich oxidciu

- kys citrnov, fosforen, vnna, citraknov, estery kyseln napr. citrnovej, lecitn, dvojsodn alebo vpenat so kys etylndiaminotetraoctovej

25.

KONZERVANTY, MIKROBIOLOGICK NEZVADNOS.

Konzervanty s chem. ltky, ktor svojim psobenm na mikroorganizmy zabrauj ich rastu alebo ich usmrcuj. Pouvaj sa v 2. a 3. skupine a nie na dosiahnutie sterility. Ohrozenie mikroorganizmami: - patognne priamo ohrozuj zdravie - v parenterlnych prpravkoch aj nepatognne s nebezpen, pretoe produkuj toxick endotoxny, pri vekej kontamincii menia prpravok a tak, e nevyhovuje chem. a fyz. poiadavkm (biodeteriorcia) - v polysacharidovch slizoch sa uvouje kvasnm procesom CO2, v tubch krmov spsobuje CO2 tzv. bomb - plesne spsobuj povrchov zafarbenie polotuhch prpravkov alebo stekutenie, v heterognnych oddelenie fz a pod. Poiadavky na mikrobiologick istotu sa vyjadruj prpustnm potom MO v 1 g al. 1 ml prpravku, i ltky. 1. skupina: injekn prpravky, on prpravky, prpravky uren na rany a popleniny musia by steriln 2. skupina: prpravky uren na pouitie intravaginlne, do nosa, do ucha - pripa sa najviac 100 nepatognnych MO. Nesm by prtomn patognne a vybran druhy MO. 3. skupina: ostatn prpravky pripa sa najviac 1000 baktri a 100 plesn a 100 kvasiniek. Nesm by prtomn patognne a vybran druhy MO. Tmto poiadavkm musia vyhovova aj nesteriln veterinri ak nie je predpsan inak. 4. skupina: lieiv a pomocn ltky. Musia umoni prpravu lieivch prpravkov v poadovanej kvalite. Pripa sa najviac 10 000 baktri a 100 plesn a 100 kvasiniek. Nesm by prtomn patognne a vybran druhy MO.

Vybran druhy MO: mikrby eade Enterobacteriacae, druhy Pseudomonas aeruginosa, Staphylococcus a anaerbne mikrby - predovetkm vodn roztoky, viacfzov sstavy s vodou ako dispergujcou (vonkajou) fzou amfifiln molekuly - hydrofiln as umouje rozpustnos vo vode, oleofiln ich penetrciu do bunkovej membrny alebo a permeciu do bunky M: - alkohyl a fenoly dezorganizuj koloidn stav v bunke napr. tm, e koaguluj cytoplazmu -org zl ortuti blokuj SH systmy - kys. sorbov brni oxidanm procesom aktivitu ovplyvuje: koncentrcia aktulna acidita (pri disociujcich) in pomocn ltky reakcie s inmi zlokami prpravku rozdeovacia kontanta olej / voda v emulznch sstavach aktivitu zniuj tenzidy, kt. ich zatvraj do miciel

FENOLICK KONZERVANTY fenol (Phenolum) pri 2,5% vrusocdne: imonogloulny a okovacie ltky orto meta - para krezoly: bakteriostaticky a baktericdne niekt parenterlne prpravky metylparabn (methylparabenum): bakteriostaticky propylparabn (propylparabenum): bakteriostaticky a slabo fungistaticky ORGANICK KYSELINY sorbov- iba na MO produkujce katalzu benzoov- sirupy ALIFATICK A AROMATICK ALKOHOLY chlrbutanol benzylalkohol KATINOV ORG. ZLENINY ORTUTI boritan fenylortutnat a dusinan a octan - bakteriostaticky a cdne, fungistaticky a cdne - inkompatibiln s aninovmi lieivami a pomocnmi ltkami a s inmi Cl-, Br- a I- adsorbuj sa na elastomry ANINOV ORG ZL ORTUTI tiomerzal (thiomersalum) - len v kyslom pr. - inkuje vo vetkch liekovch formch KATINOV DUSKAT ZLENINY bromid benzododecnia a karbetopendecnia- topick nosn a on aplikcia - inkompatibiln s aninovmi ltkami,inaktivuje ich metylcelulza - adsorbuj sa na elastomry chlrhexidn

bronopol- psob aj na P. aeruginas - topick prpravky Antibakterilne psobia aj niekt alkoholy pouvan ako rozpadl: lieh, propylnglykol,tekut makrogolyMIKROBIOLOGICK KVALITA LIEKOV 1. KATEGRIA Lieky, pri ktorch sa vyaduje sterilita v prsl.nom lnku liekovch foriem, a in produkty oznaen ako steriln: 2. KATEGRIA Lieky uren na miestnu aplikciu a do dchacch ciest s vnimkou produktov, pri ktorch sa vyaduje sterilita: - celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 102 aerbnych baktri a hb na gram alebo mililiter - enterobaktrie a in uren gramnegatvne baktrie: najviac 101 enterobaktri na gram alebo mililiter. - neprtomnos Pseudomonas aeruginosa (1,0 g alebo 1,0 ml) - neprtomnos Staphylococcus aureus (1,0 g alebo 1,0 ml) 3. KATEGRIA A. Lieky uren na perorlnu a rektlnu aplikciu: - celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 103 aerbnych baktri a 102 hb na gram alebo mililiter - neprtomnos Escherichia coli (1,0 g alebo 1,0 ml) B. Perorlne lieky s obsahom ltok prrodnho pvodu (zvieracie, rastlinn alebo minerlne), ktor nemno antimikrobilne upravi a pre ktor kompetentn autorita povol mikrobilnu kontaminciu surovn nad 103 ivch mikroorganizmov na gram alebo mililiter. Lieky na rastlinnom zklade opsan v 4. kategrii, s vylen: - celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 104 aerbnych baktri a 102 hb na gram alebo mililiter - enterobaktrie a in uren gramnegatvne baktrie: najviac 102 enterobaktri na gram alebo mililiter - neprtomnos Salmonella (10,0 g alebo 10,0 ml). - neprtomnos Escherichia coli (1,0 g alebo 1,0 ml). - neprtomnos Staphylococcus aureus (1,0 g alebo 1,0 ml). 4. KATEGRIA Lieky na rastlinnom zklade obsahujce vhradne jednu alebo niekoko rastlinnch drog (celch, rozdrobench, alebo prkovanch). A. Lieky na rastlinnom zklade, ktor sa pred pouitm zalievaj vriacou vodou: - celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 107 aerbnych baktri a 105 hb na gram alebo mililiter - najviac 102 Escherichia coli na gram alebo mililiter B. Lieky na rastlinnom zklade, ktor sa pred poitm nezalievaj vriacou vodou: - celkov poet ivch aerbnych mikroorganizmov: najviac 105 aerbnych baktri a 104 hb na gram alebo mililiter

- enterobaktrie a in uren gramnegatvne baktrie: najviac 103 enterobaktri na gram alebo mililiter - neprtomnos Escherichia coli (1,0 g alebo 1,0 ml). - neprtomnos Salmonella (10,0 g alebo 10,0 ml).

26. Biogalenika. Dostupnos lieiva z lieku.

biogalenika tuduje vzah lieivch prpravkov a liekov k biologickej dostupnosti lieiv a odpove organizmu na podan liek biologick dostupnos ukazovate mnostva absorbovanho lieiva a rchlosti, s akou absorpcia prebieha alebo pomer mnostva lieiva v systmovej cirkulcii k mnostvu podanej ltky - vzah lieku k biologickej dostupnosti sa stal predmetom biogaleniky, ktor dokzala, e rozhodujci vplyv na biologick dostupnos maj fyziklne vlastnosti vplvajce na rchlos uvonenia lieiva z liekovej formy, na rozpustnos a rchlos rozpania - tieto pasvne zistenia biogaleniky sa od samho zaiatku zaali aktvne, technologicky vyuva a viedli k takm vznamnm objavom, e prvom hovorme a liekoch druhej a tretej genercie, zsadne odlinch od konvennch liekov prvej genercie - za lieky druhej genercie povaujeme perorlne prpravky s riadenm uvoovanm a absorpciou lieiva tzv. retardety - s to prpravky vzniknut z kritiky liekov prvej genercie, pri ktorch uvoovanie prebieha kinetikou prvho poriadku, o znamen, e po podan lieku sa lieivo pomerne rchlo uvon a absorbuje a vytvor sa jeho terapeutick koncentrcia, ktor vak tie rchlo kles - podvanie liekov s kinetikou uvoovanie a absorpcie poda prvho poriadku je spojen s rizikom poddvkovania a predvkovania - ke sa lieivo uvouje z prpravku kinetikou nultho poriadku a prpravok obsahuje inicilnu dvku, ktorou sa rchlo dosiahne potrebn terapeutick koncentrcia, privdza sa do organizmu v kadej asovej jednotke rovnak mnostvo lieiva, udriava sa kontantn koncentrcia lieiva v krvi poas 8-12 hodn - rovnomern prvod lieiva do biofzy umouj tzv. terapeutick systmy, o s lieky alebo lieebn pomcky, ktor sa lia od liekov prvej genercie tm, e ich necharakterizuje obsah lieiva, dvka, ktor obsahuj, ale mnostvo lieiva, ktor sa z nich uvouje do organizmu za urit as a tento prvod je zabezpeen napr. 8 hodn - perorlny terapeutick systm je zaloen na uvoovan riadenom osmzou - terapeutick systmy sa navrhli nielen na aplikciu perorlnu, ale aj na transdermlnu, intrauterinn, parenterlnu, on - v rmci farmakokinetiky sa zaala rozvja chronofarmakokinetika, ktor poukazuje na vplyv biorytmov na potrebu lieiva (napr. krvn tlak, ktor sa poas da men) - z potreby chronofarmakokinetiky odvodzuje chronobiogalenika nov prstup k prpravkom s riadenm uvoovanm - ich al vvoj smeruje k prpravkom, ktor s schopn prispsobi sa cirkadinnym biorytmom, regulova prvod lieiva poda stavu choroby - rieenie sa ukazuje v tzv. samoinne sa programujcich systmoch, ktor sa realizovali pri aplikcii inzulnu

- lieky tretej genercie s lieky s riadenou distribciou lieiva, t.j. prpravky schopn usmerni lieivo k cieovmu orgnu a tkanivu pri vraznom poklese jeho koncentrcie v irelevantnch orgnoch a tkanivch - liekmi tohto typu sa m riei mal pecifick afinita lieiv k uritm orgnom a tkanivm, problm rovnomernho rozdeovania podanho lieiva v organizme ako celku, o je prina vedajch a neiadcich inkov - lieky schopn privies lieivo do cieovho orgnu (drug delivery systems) boli predmetom intenzvneho tdia - posudzovala sa schopnos cesty cez prekurzory lieiv, hadali sa nosie, pomocn ltky schopn splni tto neahk lohu - prklad nosiov na cieov terapiu: lipozmy, monoklonlne protiltky, lyzozomotropn nanoastice - lipozmy s spontnne vytvoren viacvrstvov mechrikovit tvary zloen z fosfolipidov, vo vntri lipozmov sa me viaza lieivo, ktor sa uvon a reakciou s bunkovmi lyzozmami, po aplikcii smeruj do RES a organizmus sa k nim sprva ako k cudzorodej ltke - monoklonlne protiltky by sa mali uplatni pri terapii ndorovch ochoren - lyzozomotropn nanoastice maj schopnos dostva sa do buniek fagocytzou a zotrvva na poadovanom mieste 1. gen. kinetika 1. poriadku dvka 2. gen. kinetika 0. poriadku mnostvo/as 3. gen. DDS

27. Uvoovanie lieiv z liekov. Disolun test.

Fyziklny zklad metd na stanovenie rozpania a uvoovania: - rozpanie, presnejie rchlos rozpania, je jednm z faktorov, ktor zko svisia s biologickou dostupnosou - rchlos rozpania definuje Noyesov - Whitneyov vzah: dm/dt = KD/h . O (cs c) dm/dt mnostvo ltky, ktor v asovej jednotke prejde do roztoku K rchlostn kontanta O povrch rozpanej ltky cs nasten koncentrcia c koncentrcia odpovedajca asu t D difzny koeficient h hrbka difznej vrstvy teplota - ovplyvuje rchlostn kontantu a difzny koeficient, preto sa vetky stanovenia robia pri teplote 37 oC rozpustnos ovplyvuje rchlos rozpania, pretoe od nej zvis len (cs c), koncentrcia vak nezvis od rozpustnosti, ale od rchlosti rozpania povrch rchlos rozpania je priamo mern povrchu, rozpanie vak nezvis len od vekosti povrchu, ale aj od jeho vlastnost, od jeho zmavosti, zmavos vyjadruje rozdiel medzi povrchovm naptm krytlov rozpanej ltky a povrchovm naptm rozpadla viskozita ovplyvuje difzny koeficient, a to nepriamo merne, t.j. rozpanie je tm rchlejie, m menia je viskozita difznej vrstvy spsob a intenzita mieania vznamne vplva na priebeh rozpania Prstroje a metdy na stanovenie rchlosti rozpania: - na stanovenie rchlosti rozpania sa pouva: 1. metda rotujceho kota je vhodn na stanovenie skutonej rchlosti rozpania, pretoe povrch vzorky vystavenej rozpadlu ostva poas celho stanovenia kontantn tableta sa upevuje parafnom do dradla, ktor sa so vzorkou ota v ndobe obsahujcej skobn tekutinu (rozpadlo) 37 oC tepl 2. kadikov metda vzorka (tableta) sa ulo na dno kadiky, prevrstv skobnou tekutinou miea sa trojlistovm vrtuovm mieadlom meme ju tie nazva mieadlovou metdou 3. metda rotujceho koka v SL4 je oficinlna pod nzvom skka disolcie prstroj tvor sklen ndoba, hnac motor, kok z nehrdzavejcej ocele a vodn kpe sklen ndoba je opatren vrchnkom s otvormi pre teplomer, prvod a vvod disolunej tekutiny stredovm otvorom prechdza hriade, na ktor sa pripja kok hnac motor ota kokom, kok tvor sieka zasaden do prstencov stanovenie sa rob s 900 ml disolunej tekutiny pri teplote 37 oC do koka sa vklad 1 jednotka prpravku v urenom asovom intervale sa odober z ndobky potrebn mnostvo vzorky a stanov sa obsah innej ltky na skku sa pouije 6 jednotiek prpravku

ak nevyhovuje stanovenm limitom, skka sa opakuje s almi 6 jednotkami zo skanch 12 jednotiek mus vyhovie 10 jednotiek 4. prietokov metda zsobnk rozpacieho mdia, erpadlo, vmennk tepla, rozpacia banka, dradlo na tabletu, filter a analytick prstroj na kvantitatvne stanovenie rozpustenej ltky rozpacia banka je valcovit, uloen je vertiklne alebo horizontlne rozpusten ltka ostva v blzkosti vzorky a nerozdeuje sa rovnomerne v celom objeme skobnej tekutiny rozpadlo prdi v prstroji zostupne alebo vzostupne

28. Absorpcia lieiv vo vzahu k liekovej forme a miestu aplikcie lieku.

Biologick dostupnos lieiv z pravch roztokov a z koloidnch disperzi: - absorpcia innch ltok z roztoku je rchlejia ako z lieivch prpravkov typu hrubch disperzi tvarovo neuritch i uritch

Biologick dostupnos lieiv z nosovch a unch instilci: - sliznicou nosa mu permeova lieiv ltky rozpustn vo vode aj v tukoch - priepustnos nosovej sliznice sa zvyuje pri zpaloch - absorpcia nosovou sliznicou zvis od molekulovej hmotnosti ltky - vo veobecnosti je absorpcia nosovou sliznicou vek, a preto mono tento spsob vyui aj na vyvolanie systmovho inku - lieky aplikovan do ucha maj miestny inok, monos systmovho inku meme celkom vyli Biologick dostupnos lieiv z kolri: - od lieivch ltok podvanch do oka sa oakva bu inok na jeho povrchu alebo v prednej a zadnej onej komore - aplikcia lieivej ltky do oka je jedinou monosou ako terapeuticky ovplyvova predn on segmenty, pretoe do kvapaliny komr systmovo podan lieiv ltky prakticky neprenikn - pre penetrciu lieivej ltky je rozhodujci jej prestup rohovkou - rohovka sa sklad z troch vrstiev: rohovkovho epitelu, strmy a rohovkovho endotelu - bunky epitelu brnia prestupu inov a vetkch ltok nerozpustnch v tukoch, zatia o lipoidn ltky prepa - rohovkov strma je priepustn pre hydrofiln ltky a fyziologick elektrolyty, zadruje vak lipoidn ltky - rohovkov endotel prepa vodu aj katiny - z toho vyplva, e lieiv ltka, ktor m prenikn rohovkou, mus ma hydrofilno lipofiln, ambifiln charakter - lieiv ltka uvonen z aplikanej formy sa kontinulne odplavuje slznou tekutinou - lieiv ltka sa vak so slzami me dosta do kanlikov, ktormi sa slzy odvdzaj, me sa absorbova a vyvola neoakvan systmov inok - obmedzen as kontaktu lieiva s rohovkou je pri roztokoch 5-6 min Biologick dostupnos lieiv z parenterlnych prpravkov: - prpravky aplikovan intravenzne privdzaj lieiv ltku priamo do krvi a ou do celho tela, fza uvoovania a absorpcie odpad - intravenzna injekcia sa pouva ako tandard na porovnanie biologickej dostupnosti inch liekovch foriem - intramuskulrne a subkutnne aplikovan lieiv ltky maj nstup inku oneskoren, lebo lieiv ltka sa mus najprv z tkaniva dosta do krvi - rchlos absorpcie zvis od prestupu membrnami tkaniva a kapilr do krvi a lymfy - prestup ovplyvuje pH aplikovanej lieivej ltky, jej disocian kontanta a rozdeovac koeficient, typ tkaniva, prekrvenie a charakter membrn - lieiv ltka sa technologickm procesom uprav na depotn prpravok, napr. podanm vo forme vodnej alebo olejovej suspenzie - absorpcia innej ltky sa tm alej spomauje, pretoe tu psobia ete alie faktory, napr. vekos astc suspendovanej ltky Biologick dostupnos lieiv z aerodisperzi: - lieiv aerodisperzie sa aplikuj inhalane a externe - biologick dostupnos systmovo innho lieiva podvanho inhalanou cestou je vemi dobr - k hornm dchacm cestm patr nosn dutina, nosohltan, hrtan priedunica - k dolnm dchacm cestm patr priedunica, bronchy, bronchioly, alveoly

aktvna plocha stien dchacieho strojenstva postupne narast a na 70-100 m2 u alveol v hornch cestch sa zachytvaj len astice vie ako 12 m, vina z nich sa zachyt a inkuje u v stnej dutine astice 4 m sa v nosnej dutine zachytvaj len z 50% v dolnch cestch sa vyskytuj len astice menie ako 10 m, tie s unan do alveol, kde sa najinnejie uplatnia astice vekosti okolo 1 m, naopak astice vekosti 0,3 m s a z 80% vydychovan sp preto s pre systmov inok pri inhalcii potrebn astice v optimlnom rozsahu 0,5-5 m , pre loklnu aplikciu do st a nosa astice okolo 12-30 m a pre aplikciu na kou astice okolo 50-200 i viac m

Biologick dostupnos lieiv z emulzi: - lieiv ltky sa z perorlnych emulzi absorbuj v hornej asti tenkho reva - rchle prenikaj na miesto absorpcie, o m vplyv na zvenie sekrcie GIT a povzbudenie peristaltiky - prechod emulzie GIT-om zvis od jej viskozity, m je vyia, tm je prechod zo aldka do reva pomal - perorlne sa podvaj iba emulzie typu o/v - vhodou podania lipofilnej ltky v takejto emulzii je, e jej vntorn fzu neovplyvuje aldon ava - lipofiln inn ltka asociuje na molekuly tuku potravy a v tejto forme sa me dosta do systmovej cirkulcie (takto sa napr. vysvetuje absorpcia vit. A z olejov) - absorpcia lymfatickmi cestami je mon len z emulzi, ktorch olejovou fzou s ahko strviten tuky - lieiv ltka sa uvouje z emulzi typu o/v spravidla difziou - pritom sa predpoklad difzia z vntornej fzy do vonkajej a a potom do trviacich tekutn - rchlos difzie sa d regulova viskozitou vonkajej fzy a vekosou kvapiek vntornej fzy emulzie - pri absorpcii lipofilnch lieivch ltok z emulzi je okrem difzie dleit aj hydrolza olejovch kvapiek pri trven, najmenie olejov kvapky sa mu absorbova pinocytzou - tenzid prtomn v emulzii me spomali uvoovanie micelrnou asociciou lieiva, ale zasa podpori absorpciu svojm psobenm na membrny - pre absorpciu je rozhodujci rozdeovac koeficient lieivej ltky vo fzach emulzie - pre absorpciu lieivch ltok z topickch emulzi platia rovnak zkonitosti ako pre absorpciu z krmov Biologick dostupnos lieiv zo suspenzi: - lieiv ltka sa neabsorbuje, ke nie je rozpusten - aj suspendovan lieiv ltky sa mu absorbova iba v tej asti trviacej rry, v ktorej sa rozpaj - pretoe ich rozpustnos vo vodnom prostred je pomal a spravidla menia ako 1%, absorbuj sa a v tenkom reve - absorpciu ovplyvuj vetky tie faktory, ktor ovplyvuj rchlos rozpania a difziu: celkov povrch tuhej lieivej ltky, viskozita dispergujcej fzy a povrchov javy na biologickej membrne - vekos povrchu suspendovanej ltky je dan vekosou ej astc, m s menie, tm je ich celkov povrch v a tm rchlejie sa rozpaj - zvislos rchlosti rozpania od vekosti astc je tm via, m je ltka v danom prostred horie rozpustn

tandardn vekos astc je jednm zo zkladnch predpokladov tandardnej biofarmaceutickej akosti suspenzi viskozita ovplyvuje rchlos difzie molekl lieivej ltky m je dispergujce prostredie viskznejie, tm sa v om molekuly lieivej ltky pohybuj pomalie, teda aj absorbuj pomalie, o sa prejav predenm asu, za ktor sa dosiahne najvyia koncentrcia lieivej ltky v krvi pri vemi viskznych suspenzich sa absorpcia nielen spomauje, ale aj kvantitatvne zmenuje pomocn ltky spomauj absorpciu vtedy, ke tvoria s lieivou ltkou komplex absorpcia zo suspenzi obsahujcich lieh alebo propylnglykol je rchlejia ako z vodnch suspenzi, lebo najm lieh m vznamne menie povrchov naptie ako voda tenzidy v nzkej koncentrcii podporuj absorpciu zlepovanm zmavosti biologickej membrny vodnou tekutinou i zlepovanm permeability membrn viskozita, vekos astc a povrchov aktivita s nstrojom na riadenie biologickej dostupnosti lieivej ltky zo suspenzie

Biologick dostupnos lieiv z perorlnych prpravkov: - absorpcia viny tuhch, orlne aplikovanch ltok prebieha v tenkom reve v dvoch etapch - v prvej etape sa rozpa lieiv ltka v gastrointestinlnom sekrte, v druhej vzniknut roztok opa lmen reva, prestupuje stenou reva do krvi, m sa dostva do krvnho obehu - ak je rozpanie vrazne pomalie ako absorpcia, absorpcia je obmedzen - pretoe rozpanie predchdza absorpciu, kad zmena rchlosti rozpania sa prejav v rchlosti absorpcie - pomal rchlos rozpania sa upravuje zmenenm vekosti astc a ak sa rchlos rozpania nezvi, treba uvi prechod na vhodnejiu chemick formu danej ltky - rchlos rozpania sa me zvi aj adsorpciou lieivej ltky na pomocn ltku s vekm povrchom Biologick dostupnos lieiv z tabliet: - lieivo obsiahnut v perorlnych tabletch sa pri styku s trviacimi avami pri rozpade a rozpan tabliet uvouje a poda svojich vlastnost sa absorbuje v aldku alebo tenkom reve - spojiv pouit vo vyej koncentrcii a klzn ltky hydrofbnej povahy dostupnos spomauj, ltky podporujce rozpad a rozpanie biologick dostupnos zlepuj - absorpcia cievami stnej dutiny je vemi dobr, absorbuj sa neionizovan formy lieiv - nevhodou perorlnych liekovch foriem je na prvom mieste obmedzenos absorpcie lieiv v GIT-e - na absorpcie je vymedzench len niekoko hodn, sauj ju znan rozdiely v zloen aldonej a revnej trviacej avy - absorpcia sa alej komplikuje tm, e mnoh lieiv sa GIT-e rozkladaj a inaktivuj, a e vetky absorbovan ltky prechdzaj peeou, v ktorej sa u pri prvom prechode vznamne metabolizuj Biologick dostupnos lieiv z apkov: - apky obsahuj lieiv ltky. ktor psobia miestne alebo celkovo - celkov inok zvis od anatmie a fyziolgie konenka, od vlastnost lieivej ltky, apkovho zkladu a pomocnch ltok

fyziologick pomery, mal mnostvo kvapaliny, v ktorej sa me rozpusti lieiv ltka, upozoruj na pravdepodobnos nedostaujcej absorpcie tch ltok, ktorm mal mnostvo slizovitej kvapaliny nedostauje na rozpustenie ak je ltka v apkovom zklade suspendovan, dleit lohu m vekos astc, ak je v apkovom zklade rozpusten, rozhodujcim faktorom je rozdeovacia kontanta lipid voda suspendovan astice by nemali by vie ako 50 m urit vhodu pri absorpcii maj lipofilnejie ltky, ktor sa rozpaj v rektlnom slize a pre svoju lipofilnos ahie prechdzaj slizninou barirou z apkovch zkladov sa horie uvouj tie ltky, ktor k nemu maj viu afinitu a v om sa rozpaj, ako ltky, ktor s nerozpustn a preto v suspenzii z toho vyplva, e ltky rozpustn vo vode sa maj podva v hydrofbnych tukovch zkladoch, a naopak, ltky rozpustn v tukoch v hydrofilnch apkovch zkladoch povov aplikcia sa na podanie systmovo psobiacich lieiv nevyuva sliznica povy je vak schopn inn ltku absorbova, o me by prinou neiadcich vedajch inkov tch ltok, ktor maj psobi len loklne

Biologick dostupnos lieiv z topickch glovch prpravkov: - inok topicky aplikovanho lieiva sa pri dermatikch oakva v rohovej vrstve alebo bezprostredne s ou svisiacich vrstvch - do vrstiev pod rohov vrstvu prestupuje spravidla iba lieiv ltka - poda toho kam sa a lieiv ltky dostane rozoznvame: 1) libercia uvonenie lieiva zo zkladu na jeho rozhranie s rohovou vrstvou 2) penetrcia preniknutie lieivej ltky do rohovej vrstvy 3) permecia prestup lieivej ltky rohovou vrstvou do bazlnej vrstvy epidermy a do zame 4) absorpcia prestup lieivej ltky do krvnho alebo lymfatickho rieia - mierou biologickej dostupnosti topicky aplikovanho lieiva je jeho koncentrcia v istej vrstve koe a rchlos, akou sa tto koncentrcia dosahuje

Otzka 29, Uvoovanie lieivch ltok z topickch prpravkov, ich prestup do koe a cez kou
(uvoovanie = U) Anatmia a fyziolgia koe: Na transverzlnom reze koou rozliujeme tri vrstvy pokoka, zma a podkoie. Pokoka (epidermis) je najvrchnejia as koe tvori ju p vrstiev buniek na sebe poukladanch. 1.) zkladn (stratum basale) 2.) tnit (stratum spinosum) 3.) zrnit (stratum granulosum) 4.) leskl (stratum lucidum) 5.) rohov (stratum corneum) Jednotliv vrstvy sa lia tvarom buniek a zloenm. Pokoka je pokryt tenkm vodou odpudzujcim filmom, tvorenm voskami, triacylglycerolmi a nenastenmi MK vyluovanmi mazovmi lazami. Potn lazy pot kysl pH = 4,5. Lipofiln vrstva na epiderme je emulznou sstavou v/o, ktor umouje perspirciu (perspiratio insensibilis dchanie koe) a nepozorovaten odparovanie vody. Najvrchnejia vrstva rohov je tvoren keratinizovanmi odumretmi bunkami, medzi ktormi sa nachdza kon tuk (cholesterol, esterifikovan kyseliny, polypeptidy, AK, purnov derivty a pentzy) Obsahuje aj nepatrn mnostvo vody, ktor reguluj hygroskopick AK (5

10% vody, hrbka 5 10 mikrom) Chrni telo pred stratami vody. Vo vode je nerozpustn ani v zriedench lhoch a kyselinch. Leskl vrstva: tenk keratnov mambrna nazvan aj Szakallova bariera. Brni prestupu vody a elektrolytov. Vrstvy nad ou maj redukujce vlastnosti a pod ou oxidan. Od rohovej vrstvy smerom dole sa pH zvyuje a po 7,4. Zma (corium dermis) Obsahuje a 70% vody a s v nej uloen miazgov a krvn cievy, ukonenia nervov a adnexy (vedlajie tvary koe) ako napr. mazov a potn lazy. Potn lazy (glandulae sudoriferae) najviac na dlaniach a chodidlch. Tvori sa tu pot je to zrieden roztok NaCl, mooviny, kyseliny mlienej a amoniaku. Pre prestup lieiv nemaj zsadn vznam. Mazov lazy (glandulae sebaceae) s rozosiate na celom tele. V puberte je produkcia mazu vplyvom andrognov zven. V starobe op menej. lohou je vytvra lipofiln film nakoi. Sebostatis znen produkcia mazu suchos koe. Seborrhoea maz je leskl a m patologick zloenie. Na kou sebostatick s vhodn mastn zklady a na seboroick naopak nemastn alebo len mlo mastn zklady. Pre normlny typ s vhodn krmov zklady. Na aktne ochorenia hydrofiln zklady odparujce vodu a na chronick oleofiln MZ pod ktorymi sa hydratuje rohov vrstva. Z hadiska inku m vznam aj enzmov vybavenie koe tak napr. hydrokortizon sa relatvne rchlo metabolizuje tmito enz. ale jeho fluorovan derivty prechdzaj nezmenen. Priestupnos koe: Zvis od zloenia jej jednotlivch vrstiev. Najmenej priestupn je rohov vrstva a leskl vrstva. Smerom k zmi sa priestupnos zlepuje. Najpriestupnejie je podkon tkanivo. Ltky nerozp. vo vode aj v tukoch intaktnou koou neprestupuj. Tuh nerozpustn ltky prestupuj koou vtedy ke sa pri teplote udskho tela odparuj. Priestupnos oleofilnch ltok zavis od rozdeovacej kontanty zklad/rohov vrstva. Aplikuj sa prpravky uren na liebu ohnsk pod miestom aplikcie alebo transdermlne prpravky na systmov inok. Poruen koa je priestupnejia ako intaktn. Sliznica stnej dutiny, vagy a konenka m histologick osobytosti , ktor podmieuj aj prestup vo vode rozpustnch ltok. Pre dermatik sa inok predpoklad v rohovej vrstve. Pod rohov vrstvu prestupuj len lieiv masov zklad alebo krm zostvaj nad ou. Poda toho kam sa lieiv ltka dostane rozliujeme: Libercia U. lieiva na rozhran rohovej vrstvy Penetrcia preniknutie lieiva do rohovej vrstvy Permecia prestup do bazlnej vrstvy a do zme Absorpcia prestup do krvnho alebo lymfatickho systmu Poda miesta inku sa rozliuj masti a krmy: Epidermlne: U. lieiv ltka sa adsorbuje na rohov vrstvu a inkuje iba na pvrchu. Endodermlne: penetran s inkom v rohovej vrstve Diadermlne: Lieivo prestpi do bazlnej vrstvy epidermy a zme, tam psob alebo sa absorbuje do krvnho obehu. Mierou biologickej dostupnosti lieiva z topickho prpravku je jeho koncentrcia v istej vrstve koe a rhlos akou bola tto koncentrcia dosiahnut. Hodnotenie ak poznme pri perorlnych liekoch v tomto prpade nie je na mieste. Prtomnos ltky v krvi je ln indiktorom, e ltka dosiahla spodn asti epidermy, prpadne zmu . Prestup lieiv koou: Lieiv prestupuj koou transepidermlne alebo transfolikulrne. Transepidermlny me by intercelulrny alebo intracelularny. Transfolikulrny sa uskutouje cez vvody mazovch liaz. Intracelulrny je aktvny proces, ktor vyaduje energiu z biochemickch procesov.

Intercelulrny sa riadi zkonom difzie. Rchlos je zvisl od koncentranho spdu. Rozdie medzi koncentrciou difundujcej ltky nad a pod rohovou vrstvou. Difziu lieiva rozliujeme: Stacionrnu koncentrcia rozpustenho lieiva v prpravku sa nemen,tka sa suspenznch mast. Pseudostacionrna koncentrcia lieiva sa poas difzie zmenuje a tka sa roztokovch mast. V suspenznej masti predpokladme tieto deje po nanesen na kou: Rozpusten lieivo difunduje k rohovej vrstve a U. sa zo zkladu. Po opusteni zkladu sa poru rovnovha medzo rozpustenm a tuhm lieivom. Rovnovha sa obnovuje tm e lieivo sa rozpa tak rchlo ako sa U. Mas je stle nastenm roztokom lieiva. Rchlos akou lieivo ubda zo zkladu sa rovn rchlosti prestupu lieiva koou. Tzv sink. Je to vraz pre absorpn situciu, ke je trvalo vek rozdiel medzi konc. lieivej ltky nad a pod rohovou vrstvou. _ d Mp = d Mk = D . A . K

cs = k . cs

dt

dt

Mp je mnostvo lieivej ltky v masti Mk - je permeovan mnostvo lieivej ltky D difzny koeficient lieivej ltky v bariere A plocha oetren masou K rozdeovacia kontanta lieiva medzi barierou a masou l - hrbka bariery cs nasten koncentrcia lieiva v zklade k - kontanta rchlosti transportu Po uplynut asu kedy sa rozbehn v koi vetky procesy tzv. induknej peridy sa za kad jednotku asu uvon z prpravku rovnak mnostvo lieiva. Zvislos mnostva lieiva ktor zostva v zklade od asu je linerna. Roztokov masti: Libercia z nich je najvia pri maximlnej termodynamickej aktivite lieiva a to je pri jeho nastenej koncentrcii. Vpriebehu libercie sa zniuje koncentrcia lieiva v masti a zmenuje sa aj koncentran spd. Zvislo mnostva lieiva U. z prpravku od asu nie je linerna ani zvislo zostvajceho mnostva v masti. Libercia prebieha poda chemickej reakcie prvho poriadku. Za predpokladu e zmena koncentrcie na bariere je v zvislosti od asu nulov. (d Mk/dt = 0)

_ d Mp = D. A. K dt l

c = ka c

c je koncentrcia rozpustenej lieivej ltky v masti ka rchlostn kontanta libercie pri pseudostacionrnej difzii Rozdiel oproti predchdzajcej rovnici je v tom, e cs je kontantn a c sa neustle zmenuje. Uveden vzahy pre stacionrnu a pseudostacionrnu difziu nie su platn vtedy ak nie su splnen sink podmienky. Napr. ke sa lieiv ltka hromad v rohovej vrstve. Vznik rezervor lieiva ktor sa U. aj po odstrnen prpravku z koe. Libercia z dvojfzovch krmovch zkladov: Za predpokladu e lieiv ltka je rozpusten v obidvoch fzach, e dispergovan fzu tvoria drobn kvapky a jej podie je mal, opisuje liberciu z krmov rovnica:

De =

D1 V1 + K V2

1 + 3 V2 . K D2 - D1 K D2 + 2 D1

De efektvny difzny koeficient sstavy D1 difzny koeficient lieivej ltky vo vonkajej fze D2 difzny koeficient lieivej ltky vo vntornej fze V1 objemov frakcia vonkajej fzy V2 objemov frakcia vntornej fzy K rozdeovacia kontanta Monosti ovplyvnenia dostupnosti lieiv z topickch prpravkov: Ovplyuje ju interakcia lieiva so zkladom, lieiva s koou a zkladu s koou. Interakcia lieiva so zkladom vplyv na liberciu, Ia zkladu s koou vplyv na penetrciu a Ia lieiva s koou vplyv na absorpciu. Liberciu lieiva mono ovplyvni jeho agrgtnym stavom suspenzia alebo roztok. V susp. zvis libercia aj od vekosti astc. V roztokovch mastiach je dostupnos zvisl od termodynamickej aktivity, roztoky by mali by nasten. Difzia cez intaktn rohov vrstvu je pomalia ako libercia a preto limituje rchlos penetrcie a permecie. Zpal alebo erzia rohovej vrstvy urchluj difziu lieiva. Monosti zvenia penetrcie cez intaktnu kou: - optimalizcia rozdeovacej kontanty (lieivo m by horie rozpustn v zklade ako v rohovej vrstve) - zvenie koncentrcie lieiva - znenie odporu rohovej vrstvy proti difzii Rozdeovacia kontanta: Medzi rohovou vrstvou a zkladom zvisi od rozpustnosti lieiva v kadom z tychto prostred. M ma hodnotu 1 a vyiu. To znamen e lieivo sa m dobre rozpa v obidvoch prostrediach eventulne lepie v lipidickej fze rohovej vrstvy. Pretoe kontanta je ako stanoviten uruje sa na modelovom systme kde n-oktanol simuluje rohov vrstvu a voda alebo olej simuluj zklad. Hydratcia zvyuje permeciu lieiv rozpustnch vo vode. Niektor chem. ltky menia permeabilitu koe priamou rekciou s ou. Ke sa koa natrie pred aplikciou organickm rozpadlom zvi sa prestup vody. Dimetylsulfoxid pridan do masti zvyuje dostupnos lieiv rozpustnch v om. Mukolytick enzmi ako napr. hyaluronidza takisto zvyuj dostupnos. Tenzidy spomauj aj urchluj. Spomauj tm e micelrnou solubilizciou zniuj koncentrciu vonho lieiva v prpravku a tm aj jeho termodynamick aktivitu. Penetrciu do rohovej vrstvy zvyuj svojim priamym psobenm na u. Mu reagova s keratinizovanmi bunkami alebo s lipidickm intercelulrnym prostredm. Ia neinovch tenzidov s rohovou vrstvou m za nsledok stekutenie lipidickch zloiek rohovej vrstvy. Aninov tenzidy urchluj penetrcia viac lebo reaguj s keratinizovanmi bunkami aj s lipidickm prostredm.

31. Biogalenick aspekty perorlnych liekov.

- medzi perorlne lieky patria: pilulky, elatnov tobolky, lisovan a obalen tablety, prpravky s riadenm uvoovanm a riadenm rozdeovanm lieivej ltky a apky - s to lieiv prpravky so znakmi hrubch disperzi, tvarovo urit Biologick dostupnos lieiv z perorlnych prpravkov: - absorpcia viny tuhch, orlne aplikovanch ltok prebieha v tenkom reve v dvoch etapch - v prvej etape sa rozpa lieiv ltka v gastrointestinlnom sekrte, v druhej vzniknut roztok opa lmen reva, prestupuje stenou reva do krvi, m sa dostva do krvnho obehu - ak je rozpanie vrazne pomalie ako absorpcia, absorpcia je obmedzen - pretoe rozpanie predchdza absorpciu, kad zmena rchlosti rozpania sa prejav v rchlosti absorpcie - pomal rchlos rozpania sa upravuje zmenenm vekosti astc a ak sa rchlos rozpania nezvi, treba uvi prechod na vhodnejiu chemick formu danej ltky - rchlos rozpania sa me zvi aj adsorpciou lieivej ltky na pomocn ltku s vekm povrchom Biologick dostupnos lieiv z tabliet: - lieivo obsiahnut v perorlnych tabletch sa pri styku s trviacimi avami pri rozpade a rozpan tabliet uvouje a poda svojich vlastnost sa absorbuje v aldku alebo tenkom reve - spojiv pouit vo vyej koncentrcii a klzn ltky hydrofbnej povahy dostupnos spomauj, ltky podporujce rozpad a rozpanie biologick dostupnos zlepuj - absorpcia cievami stnej dutiny je vemi dobr, absorbuj sa neionizovan formy lieiv - nevhodou perorlnych liekovch foriem je na prvom mieste obmedzenos absorpcie lieiv v GIT-e - na absorpcie je vymedzench len niekoko hodn, sauj ju znan rozdiely v zloen aldonej a revnej trviacej avy - absorpcia sa alej komplikuje tm, e mnoh lieiv sa GIT-e rozkladaj a inaktivuj, a e vetky absorbovan ltky prechdzaj peeou, v ktorej sa u pri prvom prechode vznamne metabolizuj Biologick dostupnos lieiv z apkov: - apky obsahuj lieiv ltky. ktor psobia miestne alebo celkovo

celkov inok zvis od anatmie a fyziolgie konenka, od vlastnost lieivej ltky, apkovho zkladu a pomocnch ltok fyziologick pomery, mal mnostvo kvapaliny, v ktorej sa me rozpusti lieiv ltka, upozoruj na pravdepodobnos nedostaujcej absorpcie tch ltok, ktorm mal mnostvo slizovitej kvapaliny nedostauje na rozpustenie ak je ltka v apkovom zklade suspendovan, dleit lohu m vekos astc, ak je v apkovom zklade rozpusten, rozhodujcim faktorom je rozdeovacia kontanta lipid voda suspendovan astice by nemali by vie ako 50 m urit vhodu pri absorpcii maj lipofilnejie ltky, ktor sa rozpaj v rektlnom slize a pre svoju lipofilnos ahie prechdzaj slizninou barirou z apkovch zkladov sa horie uvouj tie ltky, ktor k nemu maj viu afinitu a v om sa rozpaj, ako ltky, ktor s nerozpustn a preto v suspenzii z toho vyplva, e ltky rozpustn vo vode sa maj podva v hydrofbnych tukovch zkladoch, a naopak, ltky rozpustn v tukoch v hydrofilnch apkovch zkladoch povov aplikcia sa na podanie systmovo psobiacich lieiv nevyuva sliznica povy je vak schopn inn ltku absorbova, o me by prinou neiadcich vedajch inkov tch ltok, ktor maj psobi len loklne

32. Terapeutick systmy. Transdermlne nplasti.

Terapeutick systmy: - umouj rovnomern prvod lieiva do biofzy - s to lieky alebo lieebn pomcky, ktor sa lia od liekov 1. genercie tm, e ich necharakterizuje obsah lieiva, dvka, ale mnostvo lieiva, ktor sa z nich uvouje do organizmu za urit as a tento prvod je zabezpeen napr. 8 hodn - perorlny terapeutick systm (OROS) je zaloen na uvoovan riadenom osmzou - terapeutick systmy sa navrhli nielen na aplikciu perorlnu, ale aj na transdermlnu, intrauterinn, parenterlnu, on Transdermlne nplasti: - koa je orgn, ktor chrni telo pred prenikanm cudzorodch ltok, a teda aj lieiv - za uritch podmienok vak lieiv mu koou prechdza, dosta sa do jej prekrvench vrstiev a niie uloench tkanv, absorbova sa a vyvola celkov inok - tto vlastnos koe sa vyuva pri transdermlnych prpravkoch, transdermlnych mastiach a transdermlnych terapeutickch systmoch - transdermlny terapeutick systm pozostva zo zsobnka lieivej ltky, ktor z jednej strany prekrva nepriepustn membrna a na ktor z druhej strany prilieha membrna s mikroprmi, vyznaujca sa pecifickou ltkovou permeabilitou - k nemu patr aj adhezvna vrstva, ktor umouje prilepenie prpravku na povrch koe a je vybran tak, aby kldla prechodu lieivej ltky len vemi mal odpor - poslednou vrstvou je snmaten flia, ktor chrni prpravok pred vonkajmi vplyvmi a ktor sa pred nalepenm odstrni - transdermlny terapeutick systm svojm vzhadom pripomna nplas - prklady: Nitroderm - obsahuje nitroglycern - po odstrnen prpravku z koe sa koncentrcia lieivej ltky v krvi rchlo vrazne zni - prpravok sa neme lepi stle na rovnak miesto, pretoe by vyvolal zpal koe Scopoderm - obsahuje skopolamn - aplikuje sa na kou unho laloka - koncentrcia v krvi aj po odstrnen prpravku urit as pretrvva - pouva sa na prevenciu kinetz - transdermlne sa podvaj aj lieiv ako efedrn, propranolol, atropn, kyselina nikotnov, fenfluramn, amfetamnov derivty - nplasti (Emplastra) s poda SL4 lepiv prpravky uren na priloenie na kou - v sasnosti sa pouvaj lepiv kauukov nplasti (Collemplastra) - olovnat nplas m vznam ako poloprodukt na prpravu diachylovej masti (Unquentum plumbi simplex)

33. Riaden dostupnos lieiva pri parenterlnej aplikcii, depotn lieky.

Biologick dostupnos lieiv z parenterlnych prpravkov: - prpravky aplikovan intravenzne privdzaj lieiv ltku priamo do krvi a ou do celho tela, fza uvoovania a absorpcie odpad - intravenzna injekcia sa pouva ako tandard na porovnanie biologickej dostupnosti inch liekovch foriem - intramuskulrne a subkutnne aplikovan lieiv ltky maj nstup inku oneskoren, lebo lieiv ltka sa mus najprv z tkaniva dosta do krvi - rchlos absorpcie zvis od prestupu membrnami tkaniva a kapilr do krvi a lymfy - prestup ovplyvuje pH aplikovanej lieivej ltky, jej disocian kontanta a rozdeovac koeficient, typ tkaniva, prekrvenie a charakter membrn - lieiv ltka sa technologickm procesom uprav na depotn prpravok, napr. podanm vo forme vodnej alebo olejovej suspenzie - absorpcia innej ltky sa tm alej spomauje, pretoe tu psobia ete alie faktory, napr. vekos astc suspendovanej ltky

35. Vluhy z rastlinnch drog a erstvch rastln.

- z rastlinnch drog sa extraknmi metdami pripravuj vluhy, t.j. nlevy, odvary, tinktry a extrakty Fyziklno-chemick aspekty: - vluh drog je jednm z typov extrakcie v systme tuh ltka - kvapalina, ktor sa riadi zkonitosami prvodu hmoty difziou resp. permeciou - asov priebeh difzie mono popsa diferencilnou rovnicou prvho Fickovho zkona difzie: I. Fickov zkon : dc dt = - D.A h . dc dx

dc/dt rchlos difzie D difzny koeficient A plocha h hrbka difznej vrstvy dc/dx koncentran spd - zporn znamienko sved o toku v smere klesajcej koncentrcie - rchlos difzie vzrast so vzrastajcim koncentranm gradientom, difznym koeficientom a plochou a so zmenujcou sa hrbkou difznej vrstvy - poda Stokesovho vzahu sa rchlos difzie zvuje s teplotou T, a to urchlene, pretoe s teplotou sa zmenuje viskozita prostredia a kles s rastcou vekosou difundovanch astc: Stokesov Einsteinov vzah: D = R.T N . 1 6r

R/N Boltzmanova kontanta - v extraknom systme droga vylhovadlo mono rozli dvoma mechanizmami 1. Mechanizmus rozpania: - rozdrobenm drogy sa bunkov stney rozruia , vntro buniek sa obna tak, e as extrahovatench ltok sa dostva do priameho styku s vylhovadlom - prevod tchto ltok potom nie je zvisl na permecii heterognnou barirou bunkovch membrn, ale riadi sa v podstate zkonitosami rozpania a difzie 2. Mechanizmus vylhovania a permecie: - podieaj sa na om tie extrahovaten ltky, ktor sa nachdzaj vo vntri intaktnch buniek - ltky sa musia rozpusti vo vylhovadle, ktor preniklo do buniek a rozpusten latky musia prenikn barirou bunkovch stien. ODVARY A NLEVY (Decocta a Infusa) - s vodn spravidla za tepla zskan vluhy z drog rozdrobench na predpsan stupe - pripravuj sa vdy erstv, v ase potreby (ex tempore) macerciou, infziou, dekoktciou, extrakciou, za vyej teploty z listov, kvetov a vat = 10: 100, zo sliznatch drog = 5:100, separanda maj stanoven pomer 10: 100, inoxia = 20:100 - meme ich stabilizova metylparabnom Prprava:

- z kvetov, listov, kr, dren, vat a koreov vemi drobno rezanch (III), z plodov a semien hrubo prkovanch (IV) 1.) rozdrobenie 2.) prevlhenie 15 min, 3 5x mnostvom vody - difzia innch ltok Prehad vybranch nlevov a odvarov: 1. Decocta Odvar: - prevlhen droga sa preleje zvynm mnostvom vriacej vody a vlo sa na 30 mint do vriaceho vodnho kpea a nakoniec sa prefiltruje. 2. Infusum Zpar: - prevlhen droga sa preleje zvynm mnostvom vriacej vody a vlo sa do vriaceho kpea na 5 mint, potom sa nech 45 mint st pri obyajnej teplote a nakoniec sa prefiltruje. Prprava O a Z z drog s obsahom alkaloidov: Decoctum Corticis Chinae Infusum Radicis Ipecacuanhae - droga rozdroben na potrebn stupe sa rozmiea s 3 5x mnostvom kyseliny citrnovej (toko kyseliny koko je drogy) u c. chinae 2x toko k. citrnovej Prprava O a Z z drog s obsahom saponnov: Decoctum Radicis Primulae Infusum Floris Verbasci - droga na predpsan stupe rozdroben sa premiea s 3 5x mnostvom NaHCO3 (1g na 0,1g NaHCO3) Prprava O a Z z drog s obsahom slizov: Infusum, Decoctum Radicis Althaeae Infusum Radicis Liquiritiae - z drog hrubo rezanch ( I ) macercia za obyajnej teploty 30 mint. Prprava O a Z vrivou extrakciou: Decoctum Corticis Frangulae Infusum Herbae menthae piperitae - vhodne rozdroben droga sa nasype do vrivej vody (mixr) 5 mint Prprava O a Z rozpanm suchch extraktov: Extractum ipecacuanhae siccum - rozpust sa toko g suchho extraktu, aby obsah innch ltok v roztoku bol rovnak ako v mnostve drogy Pouitie: - slia k vntornmu uvaniu cajoviny (podla typu drogy) - na vonkajie pouitie obklady, kloktanie a vplachy Uchovvanie: - v liekovkch na chladnom mieste TINKTRY (Tincturae) - s obyajn liehov vluhy z drog (ak je treba odtunench) alebo liehov roztoky suchch extraktov. Prprava: 1.) rozpanm suchho extraktu Tinctura Ipecacuanhae 2.) dlhodobou macerciou (3-7 dn), Inoxia v pomere 20:100

Tinctura amara a Tinctura auranti 3.) perkolciou Tinctura aconiti, chinae, strychni a valerianae 4.) vrivou extrakciou Tinctura chinae, valerianae a gentianae Perkolcia: - periodicko kontinulny dej - droga uloen v perkoltore je vylhovan tak, e ist vylhovadlo vylhuje drogu a vluh, ktor sa postupne koncentruje, vylhuje drogu nevylhovan - droga sa navlh po dobu 6 hodn a maceruje sa po dobu 14 hodn - ak sme zastavili 500 g perkoltu zastavme prvod - drogu vysume a vylisujeme, odstavme na 12 hodn Vriv extrakcia: - krtkodob macercia- extrakn metda zaloen na intenzvnom vren drogy s vylhovadlom za sasnho postupnho rozdrobovania drogy reznmi nomi - u tinktr 10 mint Hodnotenie akosti: 1. organoleptick 2. stanovenie hustoty piknometricky 3. stanovenie suiny obsah extrahovanch ltok 4. stanovenie liehu 5. skky totonosti chromatografia Pouitie: - amarum, digestvum, stomachikum, spazmolytikum, karminatvum, externum Prehad tinktr v SL4: Tinct. aconiti, amara, belladonnae, chinae, gentianae, myrrhae EXTRAKTY (Extracta) - s tekut zahusten alebo such vodn alebo liehov vluhy z drog rozdrobench na predpsan stupe - poda stupa zahustenia: tekut (fluida) riedke (tenuia) hust (spissa) such (sicca) Perkolcia: 1. prevlhenie 6 hodn 2. dolejeme vylhovadlo a macerujeme 24 hodn 3. po zachyten 850g perkoltu odstavme predlev - perkolujeme istm rozpadlom a do plnho vylhovania drogy, km neobsahuje u inne ltky, alkaloidy inidlom Zajcevovm, nealkaloidy a km suiny nie je menej ako 0,02% prv as perkoltu : 850g druh as perkoltu: dkazy tretia as: lisovanie Prprava: - pripravuj sa extrakciou z rastlinnch alebo ivonych drog v rznom pomere vylhovadle k droge - extrakty obsahuj viac suiny alebo odparku ako tinktry a teda maj i vy obsah innch ltok

- ako extrakn metdy slia: najviac perkolcia, jednostupov macercia, dimacercia i polymacercia pri obyajnej i zvenej teploty - takmer pre kad extrakt je poda obsahovch ltok predpsan pecifick vylhovadlo - vluhy sa zahusuj odparovanm vo vkuu, metdami suiacimi rozpraovanm - uchovvaj sa chrnen pred svetlom Prehad extraktov v SL4: Extr. belladonnae, faecis, frangulae, rhei, thymi, valerianae Hodnotenie akosti: - akostn ukazovatele: konzistencia, vzhad, farba, chu, rozpustnos, hustota, odparok, percent liehu, glycerolu, obsah innch ltok Typy priebehu extrakcie: kontinualny(protiprudova maceracia), periodicky(maceracia), polokontinualny(perkolacia)

37. Granulcia, granulty.

Defincia: - granulty sa skladaj z tuhch a suchch agregtov prkovitch astc dostatone odolnch proti mechanickmu namhaniu - s uren na perorlne pouitie - niektor granulty sa priamo prehltn, in sa uj a niektor sa pred aplikciou rozpaj alebo disperguj vo vode, prpadne v inej vhodnej kvapaline - granulty obsahuj jedno lieivo alebo viac lieiv s excipientmi alebo bez nich a v prpade potreby mu obsahova aj korigenci a farbiv povolen kompetentnou autoritou (KL) - granulty sa dodvaj v jednodvkovch alebo viacdvkovch obaloch - kad dvka z viacdvkovho obalu sa aplikuje pomocou vhodnej aplikanej pomcky, aby sa odmeralo predpsan mnostvo - jednodvkov granulty s naplnen v individulnom obale, naprklad vo vrecku alebo v injeknej liekovke - rozliuj sa tieto druhy perorlnych granultov: umiv granulty

 obalen granulty gastrorezistentn granulty granulty s riadenm uvoovanm lieiva Pomocn ltky na granulty: - rozdeuj sa poda svojej funkcie: plniv (zrieovadl, adsorbenci) spojiv a mazadl (antiadhezva) kzadl a ltky podporujce rozpad a rozpanie - tieto ltky s potrebn na proces lisovania a ltky podporujce rozpad maj vznam z hadiska BD 1. plniv: - ltky indiferentn a sasne sa zastuj na regulcii vlhkosti - plnivo me ma aj funkciu adsorbenta t.j. ltky, ktor m schopnos viaza kvapalinu bez toho aby zvlhla - technolog. hranica pre tabletu je 100mg, ak je . ltky menej zvyok sa dopln plnivom ltkou, ktor je dobre lisovaten a indiferentn. laktza: - vyroben zo srvtky kravskho mlieka - je dobre rozpustn vo vode, nie v liehu - pouva sa ako bezvod, hydrt a aglomerovan - v styku s lieivami je vemi stla - dobre sa rozpad a ahko sa z nej uvouj lieiv - aglomerovan laktza (suen rozpraovanm) m lepie tokov a spojivov vlastnosti, pretoe aglomerty maj guovit tvar - s mikrokrytalickou celulzou sa hod na priame lisovanie - m tvori 40 50 % tabletoviny. natvne kroby: - s to PS zloen z glukzovch jednotiek - vo vode napuiavaj - pri zahriat tvor hydrogel - bva MB kontaminovan - pouva sa ako plnivo a spojivo, ale aj ako ltka podporujca rozpad - reguluj aj obsah vlhkosti - Amylum oryzae, tritici modifikovan kroby: - stoRx1500 vhodn na priame lisovanie. mikrokrytalick celulza: - Avicel plnivo na priame lisovanie - m vborn tokov a rozpadav vlastnosti a pevnos. manitol: - plnivo do uvacch tabliet - zl tokov vlastnosti - jeho optickm izomrom je Sorbitol, ktor je hygroskopick a vo vode lepie rozpustn fosforenan vpenat: - dobre teca ltka - pouva sa v zmesiach na priame lisovanie - nie je hygroskopick sran vpenat:

- plnivo pre zmesi ktor sa granuluj - je vhodn pretoe nereaguje s mnohmi ltkami, je lacn sacharza: - vyrba sa rafinciou repovho cukru - vemi ahko rozpustn vo vode - uplatuje sa ako plnivo, spojivo pri vlhkej granulcii, such spojivo, chuov korigens - pri dlhom skladovan horia rozpadavos - vyrba sa napr. Sugartab. 2. spojiv: - pridvaj sa na zvenie spjacch vlastnost - musia by kompatibiln so sasami - musia dodva dostaton kohezvne vlastnosti zmesiam, ale nesm brni ich rozpadu, rozpaniu, absorpcii - pridvaj sa do tabletoviny ako roztok alebo gl alebo ako such ltky, ktor sa aktivuj rozpadlom na granulciu - s aj such spojiv, ktor psobia bez toho, aby prechdzali do roztoku, tie s dleit pre priame lisovanie - najdleitejie spojiv s krob, elatna a celulzov derivty. metylcelulza: - Methylcelulosum 450, uplatuje sa pri granulcii - rozpa sa v studenej vode. sodn so karboxymetylcelulzy: - pouva sa ako vlhivo hydroxypropylcelulza a hydroxypropylmetylcelulza - roztoky spojv pouvan pri vlhkej granulcii sa nazvaj vlhiv - s to roztoky vo vode, vo vode a liehu alebo inch org. rozpadlch - me sa poui aj arabsk guma alebo tragant ale hroz MB kontamincia - alej sacharza a glukza, ale zvyuj lmavos - v nevodnch roztokoch sa pouva aj polyvinylpyrolidn - medzi such spojiv patria suen laktza, sacharza a mikrokrytalick celulza 3. ltky podporujce rozpad tabliet: - rozpad je nevyhnut pre rozpanie a absorpciu lieivej ltky - pridvaj sa bu pred granulovanm (intragranulrne) alebo a k suchmu granultu (extragranulrne) - druh spsob je vhodnej - lepia rozpadavos na jemnejie ksky - rozpadav inok maj kroby a mikrokrytalick celulza - inok krobu sa vysvetuje jeho schopnosou vytvori vo vlisku kapilrne kanliky, ktormi me prenikn voda inhibujca innos fyziklnych vzobnch sl - vrazn vplyv na rozpadavos maj modifikovan kroby (Ultramylopektin) mikrok. celulza: - inkuje podobne ako krob, je inn ak tvor 10% hmotnosti tabletoviny galaktomanny: - s prrodn vysokopolymerizovan ltky obsiahnut v endosperme semien - znma je Guaraguma. formaldehyd- kasein: - prok vo vode nerozpustn

- rozpad ovplyvuje kapilrne pouva sa aj Bentonit, isten celulza a kyselina algnov, avak ich poitie je obmedzen, rozpad pozitvne ovplyvuj aj tenzidy, zmadl 4. klzn a antiadhezvne ltky: - dve funkcie: a)zlepuj tokov vlastnosti tabletoviny, uahuj presn plnenie dutiny lisovania b) zmenuj trenie medzi tabletou a stenou lisovnice pri vysvan tablety a zabrauj prilepeniu tabletoviny na lisovnicu - rozliujeme: klzn ltky (kzadl) antiadhezvne ltky (antiadherenci, mazadl) - vina ltok tejto skupiny m schopnos plni obe funkcie dobre a preto hranica medzi nimi nie je ostr - nuka o tren (tribolgia) a) kzadl: - s to ltky podporujce plynul tok tabletoviny do lisovnice - vyrovnvaj povrchov nerovnosti astc (granultovch zn) ich povrch sa stva hladkm a interpartikulrne trenie sa zni - kukurin krob, CabOSil, Aerosil koloidn oxid kremiit - je nerozpustn vo vetkch rozpadlch, zlepuje tokov vlastnosti a rozpadavos tabliet, me sa poui len do 3%. b) antiadhezvne ltky: - mu psobi dvojakm mechanizmom - ide bu o kvapalinov (hydromechanick) alebo stykov mazadl - pri hydromechanickom mazan sa pohybuj dve vrstvy, ako by boli oddelen spojitou vrstvou mazadla (napr. minerlne oleje)-u tabliet sa nepouvaj - pri stykovom mazan vyplva mazac inok z prinavosti polrnej asti mazadla ku kovovmu povrchu lisovnice, na ktorej je hydrofiln vrstva kovovch oxidov - pretoe mazadl s hydrofbne spomauj rozpad a rozpanie - mazadl menia povrch astc a ovplyvuj vzbov sily oho vsledkom s mechanicky menej odoln tablety. - pridvaj sa extragranulrne, ich inn koncentrcia je pod hranicou 1% - vo vode nerozpustn(innejie): stearty kyselina stearov mastenec vosky - vo vode rozpustn ak m by po rozpusten ry roztok: benzoan a octan sodn chlorid sodn polyetylnglykol olejan sodn laurylsran horenat Vroba: -pri vrobe, balen, uchovvan a distribcii granultov sa musia prija vhodn opatrenia, aby sa zabezpeila ich mikrobiologick kvalita Such granulcia: - pri tomto procese sa prechodne vytvoria vie zhluky (agregty) a tie sa potom rozdrobovanm dezagregciou rozdelia na granultov zrn - prechodn agregty s bu vek tablety (brikety) alebo inak tvarovan vlisky

- SG je zrnenie bez pouitia rozpadla a tepla na suenie - je vhodn pre ltky citliv na teplo a vlhkos - pri vrobe sa pouvaj lisy na briketovanie - hroz riziko krovej kontamincie prach z jednho prpravku sa me dosta do inho sasne vyrbanho prpravku - pouva sa len pri lieivch, ktor s nestle a neznaj vlhko ako napr. ASA. Vlhk granulcia: - je postup pri ktorom vytvorenie zhlukov, granultovch zn umouje roztok spojiva (vlhivo) - najastejie pouvan metda - pre jej pouitie je vak viacero dvodov: a) k lieivm sa pridvaj pomocn ltky, ktor vrazne ovplyvuj lisovatenos, na lisovanie sta men tlak b) lieiv vo vych dvkach zskavaj granulciou vhodn tokov vlastnosti c) za vlhka sa dosiahne vemi pravideln rozdelenie vetkch sast, najm lieiv ktor s zastpen v malch dvkach d) pri nestlych liekoch sa pouvaj nevodn rozpadl Granulcia rozpjanm vlhkej granuloviny: - lieiv a PL sa za sucha dobre premieaj a zvlhia sa roztokom spojiva - nsledne sa granulovina pretla cez sit - potom sa granult su - pri suen vznikaj aglomerty a preto treba vysuen granult zhomogenizova rozdrobenm - k suchmu granultu primieaj ltky ktor maj by prtomn extragranulrne (mimo zn) - tak lepie plnia svoju funkciu antiadhezvne a klzn ltky Fluidn granulcia: - astice sa vo fluidnej vrstve zvlhuj nstrekom vlhiva - primrne astice sa zliepaj, km sa nevytvoria zrn potrebnej vekosti a tvaru - po skonen procesu sa astice vo fluidnej vrstve vysuia teplm vzduchom - potom sa pridvaj extragranulrne sasti Hodnotenie: 1. stanovenie vekosti a rozdelenia vekosti zn granultu 2. stanovenie zdanlivho mernho objemu a zdanlivej mernej hmotnosti granultu 3. stanovenie granulrnej mernej hmotnosti zrnench prkov 4. vpoet celkovej provitosti 5. stanovenie mechanickej pevnosti zrnench prkov 6. stanovenie rozpadavosti zrnench prkov 7. stanovenie vlhkosti zrnenho prku 8. stanovenie sypkosti zrnench prkov 9. obsah prepadu a mechanick odolnos zrnenho prku Uchovvanie: -ak liek obsahuje prchav zloky alebo ak jeho obsah treba chrni, uchovvaj sa vo vzduchotesnch obaloch

38. Perorlne elatnov kapsuly

Defincia poda SL1: - capsulae gelatinosae - kapsuly s tuh prpravky s tvrdmi alebo mkkmi stenami rzneho tvaru a objemu, zvyajne obsahuj jednu dvku lieiva - s uren na perorlnu aplikciu - steny kapsl s zo elatny alebo z inch ltok - ich konzistencia sa upravuje pridanm ltok, ako je glycerol alebo sorbitol - mu obsahova excipienty, ako naprklad povrchovo aktvne ltky, opalizujce plniv, antimikrobilne ltky, sladidl a farbiv povolen kompetentnou autoritou a korigenci kapsuly mu ma povrchov oznaenie - obsah kapsl me by tuh, kvapaln alebo pastovit - sklad sa z jednho alebo z viacerch lieiv, s excipientmi, ako s rozpadl, plniv, klzn ltky a ltky podporujce rozpad, alebo bez nich - obsah nesmie poruova stenu kapsl - stenu kapsl vak rozruuj zavacie avy, aby sa uvonil ich obsah - rozliuj sa tieto druhy kapsl: tvrd kapsuly mkk kapsuly gastrorezistentn kapsuly kapsuly s riadenm uvoovanm lieiva krobov kapsuly Defincia poda SL4: - kapsuly (tobolky, capsulae) s dut telieska, spravidla zo elatny, rzneho tvaru, vekosti a konzistencie, ktor slia ako obal na plnenie tuhch alebo tekutch lipofilnch lieiv alebo roztokov a s to aj lieiv prpravky, vyroben naplnenm lieiv do tchto obalov - rozliuj sa tieto druhy kapsl: tvrd elatnov kapsuly mkk elatnov kapsuly elatnov perly enterosolventn elatnov kapsuly Defincia poda PhEur: - tuh liekov formy s tvrdm alebo mkkm obalom, vyroben z vhodnho typu elatny - lia sa tvarom a objemom, obsahuj spravidla jedno lieivo a s uren na perorlne pouitia

Pomocn ltky na vrobu elatnovch kapsl: - elatnov kapsuly sa vyrbaj zo zmesi elatny, vody, glycernu a farbv - asto obsahuj aj konzervan ltky - elatna je polymr, ktor tvor stenu kapilr, voda je rozpadlo, glycern alebo sorbitol s zmkovadl - elatna na vrobu kapsl sa zskava z kolagnu, ktor je hlavnou sasou koe a spojivovch tkanv - elatna sa z kolagnu zska termickou alebo chemickou depolymerizciou, rozloenm molekl kolagnu - produkt zskan odbranm kolagnu je rozpustnej vo vode - cieom prpravy elatny je depolymerizova kolagn tak, aby bola zskan elatna vo vode rozpustn, ale nestratila jeho pevnos - elatna sa neuplatuje len pri vrobe elatnovch kapsl, ale je to pomocn ltka, ktor sa uplatuje vo viacerch liekovch formch na zvenie viskozity, ako emulgtor a stabiliztor - pri gloch zabrauje synerze, tlm zmeny pH, pretoe m amfolytick charakter - m neutrlnu chu, je bez neprjemnho zpachu, fyziologicky je celkom nekodn, strviten, lebo je to ist proten prrodnho pvodu - elatna na vrobu elatnovch kapsl mus spa nron fyziklne, chemick a mikrobiologick poiadavky - z fyziklnych ukazovateov s najdleitejie mechanick vlastnosti glov viskozita slizov elatny - mechanick vlastnosti glov vyjadruje tzv. Bloomovo slo, ktor sa definuje ako sila, potrebn na vtlaenie tyinky, ktorej styn plocha m povrch 1 cm2 4 mm hlboko do 6,66% elatnovho glu, ktor sa udriava pred skkou najmenej 17 hodn pri teplote 10 oC - chemickmi charakteristikami elatny je pH, izoelektrick bod, obsah popola a neprtomnos akch kovov, srnikov, fosforenanov a arznu - pri mikrobiologickch skkach sa sleduje neprtomnos patognnych aj nepatognnych zrodkov, pretoe tobolky maj by steriln alebo aspo mikrobilne nekodn - elatnov hmota je pre mikroorganizmy vhodnou ivnou pdou, preto sa do elatnovej hmoty pridvaj antibakterilne ltky, alebo sa kapsuly sterilizuj etylnoxidom - elatnov kapsuly sa daj upravi aj na acidorezistentn (enterosolventn) obal, a to ponorenm do roztoku pripravenho z 5 ast roztoku formaldehydu a 95 ast 95% liehu a vysuenm - psobenm formaldehydu sa elatna denaturuje a vznik tzv. formaldehydelatna - formaldehydelatna sa vo vode nerozpa a v zvislosti od stupa denaturcie odolva aj psobeniu kyslej aldonej avy Vroba elatnovch kapsl: - tvrd elatnov kapsuly sa vo farmaceutickch zvodoch len plnia, zatvraj a balia - mkk elatnov kapsuly a elatnov perly sa vo farmaceutickej vrobe sasne formuj a plnia, potom sa balia 1. tvrd elatnov kapsuly: defincia poda SL1: tvrd kapsuly sa skladaj z dvoch valcovitch astc polguovitm dnom (tela a vrchnku), ktor sa daj navzjom zasun vroba poda SL1: lieiv zvyajne v tuhom stave (prky alebo granulty) sa plnia do jednej asti, ktor sa potom uzatvra nasunutm vrchnka na telo kapsuly, bezpenos uzveru sa mus vhodnm spsobom zabezpei pri vrobe tvrdch elatnovch kapsl sa elatna rozpa v kotloch z nehrdzavejcej ocele pri teplote 65 oC

voda pouit ako rozpadlo mus by demineralizovan a sterilizovan, vyroben kapsuly maj obsahova 12-15% vody, aby neboli vemi krehk do elatnovej hmoty sa pridvaj farbiv, charakteristickou vlastnosou elatnovch kapsl je ich farebnos (a 50 farebnch odtieov) pri vrobe sa namoia valcovit tyinky (formy), ktor zodpovedaj tvarom a priemerom telu a vrchniku kapsuly, do roztopenej elatnovej hmoty potom sa formy vytiahnu a otaj v prde vzduchu, aby na nich vytvoren film stuhol po usuen sa z formy stiahnu, ore na iadan dku a spoja tak sa vytvor dvojdielna przdna elatnov kapsula dodvaj sa v 7 vekostiach, ich objem je od 0,13-1,37 ml, mu obsahova 781644 mg lieiva ich vekos sa oznauje slami 5-000, ktor s najvie vekos 0 je najvhodnejia na prehltnutie coni-snap-supro je kapsula, ktor sa po naplnen a uzatvoren neme otvori bez pokodenia prpravok, ktor sa m plni do elatnovch kapsl mus spa dve poiadavky: a) mus by vhodn na spracovanie na automatickch plnikch, aby sa dosiahla rovnorodos dvkovania, b) mus sa z kapsl uvoova, aby sa zabezpeila biologick dostupnos lieiva do kapsl sa najastejie pln prok alebo zrnen prok na zlepenie tokovch vlastnost sa k nim pridvaj klzn ltky plni sa vak mu aj pelety, mikrokapsuly, mal i vie tablety, obduktety naplnen tvrd elatnov kapsuly sa mu alej upravova k pravm patr potla, odstrnenie prachu a letenie, zapeatenie a pskovanie a vytvorenie odolnost proti aldonej ave 2. mkk elatnov kapsuly: defincia poda SL1: mkk kapsuly maj hrubie steny ako tvrd kapsuly, steny kapsl tvoria jeden celok rzneho tvaru vroba poda SL1: mkk kapsuly sa zvyajne tvaruj. Plnia a uzatvraj v jednej opercii, ale mu by vytvoren aj pred plnenm, kvapaliny sa plnia ako kvapaln ltky, tuh ltky sa zvyajne rozpaj alebo disperguj vo vhodnch vehikulch alebo zkladoch a vytvraj roztok alebo disperziu pastovitej konzistencie na rozdiel od tvrdch sa v jednej opercii formuluj aj plnia vchodiskovm produktom je elatnov hmota obsahujca spravidla 44% elatny, 24% glycernu, 32% vody elatna sa nech napua vo vode, pridaj sa alie sasti a zmes sa v kotli s plantovm mieadlom rozpust, zafarb, konzervuje antimikrobilnou ltkou a zbav vzduchu lieiv ltky musia by kvapaln z tuhej ltky sa priprav roztok v nevodnch rozpadlch (oleje) alebo sa priprav stabilizovan olejov suspenzia, prpadne emulzia zo zahriatej viskznej elatnovej hmoty sa v prslunom zariaden formuj dva psy tie sa ved na valce, v ktorch s formy vdy na jednu polovicu kapsuly tlakom otajcich sa valcov sa z psov vysekn polovice budcej kapsuly, na okrajoch sa zvaria a dvkovacie erpadlo vtla medzi steny kvapaln lieiv prpravok naplnen kapsula sa potom ihne uzavrie a obidve asti sa zlepia formy s najastejie guovit alebo podlhovast

sformovan kapsuly sa vysuia pri obyajnej teplote v prostred s nzkou relatvnou vlhkosou vntorn obsah kapsl je 0,06-20 ml

3. elatnov perly: formuj a plnia sa v jednej opercii rovnako ako mkk lia sa tm, e na svojom obvode nemaj ev roztopen elatnov hmota zloen zo elatny, glycernu, istenej vody a konzervanej prsady (metylparabn) zahriata na teplotu 60 oC teie vonkajou, km inn ltka rozpusten v oleji vntornou asou sosej dvojihly vytvra sa tm trubica, ktor vytek do chladiacej kvapaliny (tekut parafn) upravenej na urit hustotu, teploty 4-6 oC v chladiacom kpeli sa vplyvom povrchovho naptia vytvraj kapsuly ochladen kapsuly sa oddeuj od chladiacej kvapaliny na site, v lekrenskom benzne sa zbavuj upievajceho tekutho parafnu, odstredenm sa zbavuj rozpadla a suia vzduchom vhodou tohto spsobu je, e zariadenie je pomerne jednoduch e e nevyaduje klimatizciu vrobnej prevdzky ahko sa prechdza na in vekos kapsl, ale ich tvar me by vdy len guovit farbenie kapsl je v zsade mon pridvanm farbiva do elatnovej hmoty alebo sa mu farbi po vysuen, prpadne aj po niekokomesanom skladovan 4. kapsuly s riadenm uvoovanm defincia poda SL1: s to tvrd alebo mkk kapsuly, ich obsah, stena alebo oboje sa pripravuje s osobitnmi pomocnmi ltkami alebo osobitnm postupom tak, aby sa zmenila rchlos uvoovania lieiva, as uvoovania alebo miesto, kde sa uvoovanie uskuton patria sem kapsuly s predenm uvoovanm a kapsuly s oneskorenm uvoovanm 5. gastrorezistentn kapsuly defincia poda SL1: gastrorezistentn kapsuly s kapsuly s oneskorenm uvoovanm, ktor maj odolva aldkovej ave a uvoova lieivo alebo lieiv do revnej avy, pripravuj sa zvyajne tak, e sa kapsuly naplnia granultom, bu asticami s gastrorezistentnm obalom, alebo v niektorch prpadoch pouitm tvrdch alebo mkkch kapsl s gastrorezistentnou stenou (enterlne kapsuly) 6. krobov kapsuly defincia poda SL1: krobov kapsuly s tuh prpravky s tvrdou stenou, vyrbaj sa z nekvasenho cesta zvyajne z ryovej mky a skladaj sa z dvoch tvarovanch plochch ast, pred aplikciou sa na niekoko seknd ponoria do vody, poloia sa na jazyk a prehltn sa s malm mnostvom vody, plnia sa lieivom (lieivami) a s to jednodvkov lieky Prehad elatnovch kapsl a ich pouitie: - kapsuly obsahuj antibiotik, s liekovou formou kardiovaskulrnych lieiv, vitamnov A a D, choleretik, antiflogistik a antiastmatik - v SL4 s oficinlne 4 prpravky, a to kapsula ampicilnu, indometacnu, oxacilnu a chloridu tetracyklnia - vhody kapsl: dobr biologick dostupnos lieiva, ochrana lieiv pred O2, CO2 a svetlom, zmenen problmy formulan, znen spotreba pomocnch ltok, presn a rovnomern

dvkovanie, monos pripravi kapsuly enterosolventn s riadenm uvoovanm lieiva, depotn, racionlna a hygienick vroba, ahko sa prehtaj, maj neutrlnu chu Hodnotenie akosti elatnovch kapsl: 1) organolepticky tesnos uzatvorenia, vekos, tvar, zafarbenie 2) priemern hmotnos a hmotnostn premenlivos obsahu 3) skka na uvonenie obsahu 4) obsah innej ltky

39. Obduktety. Pomocn ltky na obaovanie jadier.

s mechanicky pevn tvarovo urit prpravky ktor sa skladaj z jadra (tablety, vlisku) a z jednovrstvovho alebo viacvrstvovho obalu. S uren k perorlnej aplikcii. Funkcia obalu 1. korekn funkcia obal upravuje chu a vzhad jadra 2. ochrann funkcia obal chrni pre vonkajmi vplyvmi (vzdun kyslk, vlhkos, svetlo) 3. obalen tablety sa spravidla vyznauj aj zvenou mechanickou odolnosou . Obalom sa mu oddeli aj dve lieiv ltky u ktorch je predpoklad vzjomnej interakcie 4. terapeutick funkcia- riadenie inku (obal enterosolubiln, enterosolventn, acidorezistentn)

poiadavky na jadr, obal, dra jadr vysok mechanick odolnos, tvrdos, neporuen povrch, dostatone vysuen, dobr rozpad v aldku alebo reve, dobr dvkovacia presnos, tvar obaly hladk povrch, rovnomern farebn tn, stlos pri skladovan, splnenie poadovanej funkcie dra vyhovujci tvar, vekos, mechanick odolnos, dobr dvkovacia presnos, rozpad poda potreby, estetick vzhad pomocn ltky pouvan pri obaovan plniv : - sacharza, krob, mastenec, uhliitan vpenat, - kaoln, bentonit, aeorosil vlhiv (spojiv): s ltky, ktor spjaj obal a jadro prpravku psobenm vntornch a vonkajch (adhezvnych a kohezvnych) sl - sacharzov sirup so elatnou alebo arabskou gumou, glukzov (krobov) sirup, roztok polyvinylpyrolidnu, roztok karboxymetylcelulzy farbiv pigmenty a farbiv rozpustn vo vode letiv: ich lohou je da prpravku lesk a sasne chrni obalov vrstvu pred vlhkosou - mastenec, parafn, vel vosk, - cerezn, stearn, makrogoly, tenzidy, zmkovadl: - sorbimakrogoly, propylnglykol, makrogoly, - monostearan glycerolu, ricnov olej, ftalty, triacetn

filmotvorn (lakotvorn ltky): kvapaliny, ktor po odparen kvapalnej fzy vytvraj na jadrch vrstvu ochrannho filmu - zen, elak, derivty celulzy (celoftal), derivty kyseliny akrylovej a metakrylovej (eudragit), polyvinyl alkoholu, polyvinyl pyrolidon eudragit E kopolymerizt katinovho charakteru na bze dymetylaminoetyl metakryltu a metylesteru kyseliny metakrylovej rozpustn v aldonej ave vytvra bezfarebn transparentn filmy tvorba konench filmov pre obduktety, kapsuly eudragit L a S kopolymerizty kyseliny metakrylovej a metylesteru kyseliny metakrylovej aninovho chrakteru v aldonej ave nerozpustn a pre vodu nepriepustn

 rozpaj sa v neutrlnej a slabo alkalickej oblasti trviacich tiav tvorba acidorezistentnch obalov eudragit RL a RS kopolymerizty kyseliny akrylovej a metakrylovej s malm obsahom kvartrnych amniovych skupn nerozpustn vo vode, trviacich avch napuiavaj a s priepustn pre dyfundujcu lieiv ltku depotn (retardovan) liekov formy vetky typy eudragitov sa daj pomocou pigmentov farbi metdy obaovania poda spsobu nanania obalov na jadr 1. draovanm (obduktety draovan) 2. poahovanm filmotvornmi ltkami (obduktety poahovan) 3. nalisovanm obalu (obduktety s nalisovanm obalom) technologick postupy 1. obaovanie tuhm plnivom a spojivom v roztoku 2. obaovanie suspenziou plnv v roztokoch spojv 3. obaovanie roztokom filmotvornej ltky 4. obaovanie suspenziou plnv v roztokoch lakotvornej ltky 5. obaovanie vodnou disperziou lakotvornch ltok 6. obaovanie suspenziou plnv vo vodnej disperzii lakotvornch ltok 7. obaovanie plnivom a spojivom v suchom stave

vrobn zariadenie pouvan pri draovan 1. draovac bubon (najm pri obaovan pomocou vlhv a plnv) 2. vekoobjemov bubny valcovitho tvaru s vhodn pre obaovanie pomocou suspenzie alebo roztoku lakotvornej ltky 3. zariadenia pre fluidn obaovanie 4. pecilne tabletovacie lisy prv dva mu by doplnen prdavnmi zariadeniami ako s striekacie pitole, zariadenie na prvod a odvod vzduchu, pumpy, erpadl atd. normlne alebo automatizovan obaovanie tuhm plnivom a spojivom v roztoku jadr sa navlhuj roztokom spojiva (vlhivom) a zasypvaj tuhm, prkovm plnivom zkladn opercie: prava draovacieho bubna, prava jadier krytie, nananie zkladnho obalu nananie funknch obalov hladenie farbenie

 letenie

40. Retardety.
Defincie: - Retardettae - s to mechanicky pevn, dvkovan prpravky s riadenm inkom, vyrban za pouitia pecilnych prsad alebo postupov, ktor mu meni rchlos uvoovania a absorpciu innch ltok v trviacom trakte - perorlne lieky s riadenm uvoovanm sa v hromadnej vrobe uplatnili od roku 1952 ako tzv. spansule, obsahujce amfetamn - spansule boli tvrd elatnov kapsuly naplnen upravenmi peletami, ktorch obal tvoril vosk alebo glycerolmonosteart - vrstvy mali rznu hrbku, a preto niektor pelety uvoovali lieivo rchlejie, in pomalie a vsledkom bol prsun lieiva do organizmu poas 12 hodn - od roku 1961 sa v priemyselnej vrobe stretvame s retardetami rznych typov Faktory ovplyvujce formulciu retardiet, ich zkladn typy: 1. Dvody pre vrobu a pouitie retardiet: - pri aplikcii tandardnch liekov viackrt za de hladina lieiva v krvi kole pomerne v irokom rozmedz - v oblasti optimlnej terapeutickej koncentrcie je hladina lieiva len relatvne krtky as (1-2 hodiny) - prekroenie terapeutickej koncentrcie vedie k vystupovaniu vedajch inkov

pod terapeutickou koncentrciou lieivo neinkuje pri aplikcii tandardnch tabliet i kapsl sa teda pacient liei len 40 60% asu, v ktorom liek uva - cieom prpravkov s riadenm uvoovanm je tento as predi na 80 90% - dvody, pre ktor sa retardety presadzuj mono zhrn takto: a) zjednoduuje sa systm aplikcie, liek sa nemus aplikova viackrt za de, niektor prpravky s riadenm uvoovanm (implantty) mu zabezpei prvod lieiva na vemi dlh as (aj na 1 rok) b) zjednoduenm systmom aplikcie sa zvuje pravdepodobnos dodriavania stanovenho terapeutickho reimu, ochota pacienta spolupracova s lekrom a presne ho informova o priebehu lieenia (tzv. patient compliance) c) zniuje sa riziko vedajch a neiadcich inkov d) ak sa prpravok aplikuje na miesto alebo k miestu, kde m psobi, spa sasne lohu riadenej distribcie lieiva e) zdokonauj sa vlastnosti lieiv tm, e sa predluje ich ivotnos a pouitenos f) vytvorenm prpravku s riadenm uvoovanm je mon zska patentov ochranu a predi tak chrnen vyuitie pvodnho lieiva na dlh as 2. Rchlos uvoovania a dvka: - doteraz pouvan prpravky uvouj lieiv ltku tak, e jej uvonen mnostvo je v uritom asovom seku kontantn - pri tvorbe prpravkov sa vychdza zo schmy, ktor opisuje pohyb lieivej ltky v tele ku ka ke a) LIEK GIT KRV MO ku ke b) LIEK KRV MO ku, ka, ke s rchlostn kontanty uvoovania, absorpcie a elimincie pretoe pri prpravkoch s riadenm uvoovanm limitujcim faktorom je rchlos uvoovania (ku ka) meme model zjednodui a rchlos absorpcie neuvaova ke chceme udra kontantn koncentrciu v uritom cieovom tkanive, akm spsobom sa uvouje lieiv ltka z liekovej formy (ak mus by prvod lieivej ltky), aby sa vytvoril poadovan koncentran profil uvoovanie lieivej ltky kinetikou nultho poriadku je najvhodnejm spsobom uvoovania ak sa m udra kontantn koncentrcia lieivej ltky, ktorej kinetiku v tele mono opsa jednoduchm otvorenm jednokompartimentovm modelom, musme ju privdza rovnakou rchlosou, akou sa eliminuje: rchlos vstupu = rchlos vstupu = k0u = ctkeVd ct je koncentrcie lieiva v krvi v uritom ase ke je rchlostn kontanta plnej elimincie Vd je distribun objem lieivej ltky na urenie celkovho mnostva lieivej ltky v prpravku sa k udrovacej dvke pripota ete mnostvo lieivej ltky potrebn na to, aby sa dosiahla poadovan terapeutick koncentrcia (inicilna dvka) udrovacia dvky je uren nsobenm rchlostnej kontanty uvoovania nultho rdu k0u iadanm asom predenho inku h W = Di + k0uh

W je celkov dvky Di je inicilna dvky ak sa lieiv ltka uvouje kinetikou prvho rdu, potom m vzah tvar: W = Di + ctkeVd/ k1u 3. Vlastnosti lieivej ltky: - fyziklno chemick a biologick vlastnosti: a) vekos dvky ak jednotliv dvka dosahuje hranicu 500 mg, nemono pripravi liekov formu s riadenm uvoovanm, pretoe tieto prpravky by boli privek b) rozpustnos vo vode vemi dobr, ako aj zl rozpustnos vo vode, s pre predenie inku neiadce, min. rozpustnos vo vode m by 0,1 mg.ml-1, pri vemi dobre rozpustnch ltkach ako njs pomocn ltku, ktor by ich rozpanie inne spomaovala, nehodia sa ani ltky, ktor s rozpustn len v kyslom prostred c) rozdeovacia kontanta vek hydroflia a vek lipoflia s nevhodn, pretoe tak ltky bu prestupuj do tkaniva vemi pomaly, alebo vemi rchlo a potom sa v tkanivch hromadia d) stlos lieivch ltok je potrebn, aby lieiv ltka bola stla vo vetkch astiach GIT, najm v tenkom reve e) vekos molekuly za horn prijaten hranicu sa povauje relatvna molekulov hmotnos 500 700 f) absorpcia doln ete prijaten rchlostn kontanta absorpcie je 0,25 h-1 pri predpoklade, e prpravok prechdza organizmom 10 12 hod g) rozdeovanie ltky s vekm distribunm objemom sa neodporaj h) metabolizmus ltky, ktor s ahko metabolizovan, sa mu podva v tejto forme, ak rchlos metabolizcie nie je privek a ak sa spsob metabolizcie nemen pri prechode ltky GIT-om i) dka inku s ltkami s krtkym polasom a potrebnou vysokou terapeutickou dvkou vznikne vek, objemn prpravok a pri ltkach s dlhm biologickm polasom je inok u aj tak preden j) terapeutick index ltky s zkym terapeutickm indexom a nepouvaj 4. Zkladn typy retardiet: - je vemi vhodn, ak sa lieiv ltka uvouje z liekovej formy kinetikou nultho poriadku, t.j. nezvisle od koncentrcie: dc/dt = k0u a) prpravky zsobnkov typu: - zsobnkov prpravok sa sklad z jadra a obalu (membrny) - jadro tvor lieivo v tuhom alebo kvapalnom skupenstve, obal je tvoren polymrom, ktor m riadiacu funkciu, ovlda uvoovanie lieiva do biofzy - vstup lieiva zo zsobnka je zaloen na rozpan, difzii (permecii) alebo osmze - rizikom je prasknutie membrny, m sa uvon cel obsah lieiva - 1. pri uvoovan riadenom rozpanm sa lieiv ltka rozpa spolu s polymrom, ktorm je obalen - ke je rozpanie spojen s napuiavanm alebo sa podstatne men dotykov plocha, zjavuj sa vrazne odchlky od kinetiky nultho rdu - pri lieivch s obalom rznej hrbky sa obal rozpust a cel mnostvo lieivej ltky sa me rozpa a absorbova - uvoovanie je rovnomernejie, ak m prpravok obal, ktor sa sklad striedavo z vrstvy lieivej ltky a polymru - astice, ktor sa obalili polymrom sa lisuj na tablety alebo plnia do elatnovch kapsl, mus sa vak prida as neobalenej lieivej ltky (inicilna dvka)

na tablety mono nanies ete vonkaj obal a nm ete zlepi rovnomernos uvoovania lieivej ltky z prpravku tto forma je vhodn pre relatvne nerozpustn lieiv ltky meme rozli dve podskupiny prpravkov - prpravky s s opakovanm (nrazovm) uvoovanm a prpravky s plynulm (kontinulnym) uvoovanm a) na prpravu liekovch foriem s opakovanm uvoovanm sa pouvaj pomaly sa rozpajce pomocn ltky (sacharidy a celulzov derivty, polyetylnglykoly, vosky) prpravky tvor zmes astc obalench vrstvami rznej hrbky, take v kontakte s trviacimi avami sa vdy uvon urit podiel lieivej ltky, ktor prispieva k udraniu jej koncentrcie v krvi asi 12 hod tieto prpravky s zloen len z 3 -4 frakci prv frakcia obsahuje inicilnu dvku (nem obal), rchlo sa rozpa, absorbuje a vytvra v krvi potrebn terapeutick koncentrciu druh frakciu tvor acidorezistentn obal, ktor zaruuje uvoovanie a v tenkom reve tretia a tvrt frakcia maj obaly z pomaly sa rozpajcich ltok, priom sa od seba nelia obalovou ltkou, ale hrbkou obalu finlnou liekovou formou tchto prpravkov s kapsuly alebo tablety lisovanie obalench astc do tabliet me zmeni ich vlastnosti, pri lisovan sa as obalov na asticiach poru b) prpravky s plynulm uvoovanm poadovan koncentrcia lieivej ltky v krvi sa netvor nrazovm uvonenm niekokch frakci za sebou, ale plynulm rozpanm, uvoovanm a absorpciou 2. na princpe riadenej difzie je zaloen vek as prpravkov s riadenm uvoovanm lieiva priebeh uvoovania meme na zklade Fickovho zkona vyjadri vzahom: dM/dt = ADKC/l A - plocha D difzny koeficient K rozdeovacia kontanta lieivej ltky v membrne l dka difznej vrstvy (hrbka steny obalu) C koncentran spd v membrne aby sa dosiahla kontantn rchlos uvoovania, treba aby prav strana rovnice ostala nezmenen (ie difzna plocha, dka difznej vrstvy, koncentran gradient a difzny koeficient sa nesm meni) vzniknut zmeny sa prejavia odchlkami od kinetiky nultho poriadku pri uvoovan riadenom difziou je lieiv ltka obalen polymrom, ktor je vo vode nerozpustn alebo iastone rozpustn ak ide o nerozpustn, ale priepustn polymr, trviace avy vstupuj cez obal do prpravku, rozpaj lieiv ltku a t vystupuje cez neho z prpravku do biologickho prostredia ak ide o iastone rozpustn polymr (zmes vo vode nerozpustnho a rozpustnho polymru), pri styku s trviacimi avami sa rozpustn polymr rozpust, v obale sa vytvoria otvory, ktormi potom vystupuje rozpustn lieiv ltka prpravky tejto skupiny s obalen tablety, utvoren z jadra, na ktor sa obal nalisoval, alebo z tablety i astice, na ktor sa obal naniesol vo fluidnej dvojvrstve pre rchlos uvoovania je urujcim faktorom vekos povrchu a hrbka obalovej vrstvy

na obaovanie sa pouvaj nerozpustn filmy, ktor s schopn udra relatvne kontantn dku drhy z vntra tablety von, na ich tvorbu sa pouila etylcelulza, metylcelulza, zmes polyvinylpyrolidnu a acetylovanho monoglyceridu, hydroxypropylcelulza s polyvinylacettom a pod. - 3. ke sa na tablete utvor semipermeabiln membrna, v ktorej je mal otvor, prenik do tablety touto membrnou voda, rozpa lieiv ltku, prpadne pomocn ltku - v prpravku, ktor sa nerozpad, vznik nasten roztok, ktor m vy osmotick tlak, ako m prostredie, a preto sa obsah tablety otvorom vytla (erp) do biologickho prostredia - tm sa dosiahne riaden plynul uvoovanie lieivej ltky - rozhodujcim prvkom prpravkov s uvoovanm riadenm osmzou je semipermeabiln membrna - rchlos uvoovania zvis od rchlosti vstupu (nasvania) vody do prpravku dV/dt = k . A/l . ( P) - dV/dt prtok vody - k kontanta - A a l plocha a hrbka membrny - rozdiel osmotickho tlaku - P rozdiel hydrostatickho tlaku - ke je hydrostatick tlak relatvne mal v porovnan s osmotickm tlakom, rovnica sa zjednoduuje dV/dt = k . A/l . () - ak je prav strana rovnice kontantn, uvoovanie prebieha poda kinetiky nultho poriadku - prkladom mu by prpravky typu OROS (orlna liekov forma zaloen na osmze - obalovm materilom je semipermeabiln membrna, ktor dovouje prestup vody, ale brni prestupu lieivej ltky - osmotick tlak je hnacou silou, ktor vytla roztok lieivej ltky otvorom v obale prpravku - tableta nasva vodu semipermeabilnou membrnou kontantnou rchlosou urenou permeabilitou membrny a osmotickm tlakom vntri prpravku - pretoe je vntorn objem kontantn, tableta uvon v kadom asovom intervale tak ist objem nastenej kvapaliny, ako je objem, ktor nasaje - ke sa tuh ltka vyerp, mnostvo uvonenej ltky sa rchlo zni na nulu - zkladn vznam pre pravideln uvoovanie maj vlastnosti membrny a vekos vstupnho otvoru b) prpravky matricovho typu: - ako matricov sa oznauje prpravok, v ktorom je lieivo dispergovan v uritom objeme polymru (v matrici, skelete) - polymr sa bu v biologickom prostred nerozpa, lieivo sa z neho uvouje rozpanm a difziou, alebo sa v biologickom prostred postupne rozklad a rozpa, je biodegradovaten a lieivo sa z neho uvouje rozpanm - matricov skelet je jednoduch a lacnej - uvoovanie lieiva je pravidelnejie, odpad riziko nhleho uvonenia a vstrebania celej dvky lieiva - osobitnou skupinou prpravkov matricovho typu s bioadhezvne systmy, ktor s prinav a udria sa v stach, GIT-e, v nose alebo vagne

maj schopnos privdza lieivo vo zvenej miere na miesto, v ktorom m psobi

Pomocn ltky na retardety: 4. skupina tukov, voskov, vych alifatickch kyseln a ich esterov tto skupinu predstavuje vel vosk a in vosky, monostearylglycerol, acetylovan monoacylglyceroly, palmitostearylglycerol, stearylalkohol Precirol je zmes mono-, di- a triesterov kyseliny oktadeknovej a hexadeknovej s glycerolom nerozpa sa vo vode, iastone rozpustn je v etanole, rozpustn je v organickch rozpadlch na spomalenie uvoovania lieiv z perorlnych prpravkov sa odpora v mnostve 10-40% 5. celulzov derivty etylcelulza filmotvorn ltky, spojivo je to etylter celulzy je nerozpustn vo vode, glycerole, propylnglykole rozpa sa v metanole, etanole, acetne, cyklohexne pouva sa na obaly, ktor spomauj rozpad, najastejie v kombincii s hydroxypropylcelulzou octan a ftalan celulzy zmiean ester celulzy je prakticky nerozpustn vo vode, teri, liehu rozpa sa v tlmivch roztokoch pri pH 6 uplatuje sa na obaly odoln proti aldonej ave ftalan hydroxypropylmetylcelulzy sa zskava esterifikciou hydroxypropylmetylcelulzy anhydridom kyseliny ftalovej rozpa sa v zmesi acetn-etanol, acetn-metanol, v tlmivch roztokoch s pH 5 sli ako obal odolvajci aldonej ave a aj ako spojivo pri granulcii 6. polymry a) akrylov ivice vytvraj permeabiln membrny (filmy) skladaj sa z neutrlnych esterov kyseliny polyakrylovej a chloridu trimetylamniummetylmetakryltu pvodne boli vo forme roztokov v organickch rozpadlch neskr sa vyvinuli vodn disperzie (latexy) zskavaj sa emulznou polymerizciou esterov akrylovej kyseliny a kyseliny metakrylovej pouili sa pvodne ako enterosolubiln obaly vyrbaj sa pod chrnenm nzvom EUDRAGIT na vrobu retardet s uren tri typy ivc: 1. Eudragit RL 2. Eudragit RS 3. Eudragit NE obaly z Eudragitov s nerozpustn vo vode a trviacich avch, napuiavaj vak a stvaj sa priepustnmi, lieivo prechdza permeciou priepustnos filmov je nezvisl od pH, s indiferentn proti enzmom trviacich tiav vlastnosti filmov sa mu obmeova mieanm oboch typov v rznych pomeroch filmy s transparentn, leskl, mono ich farbi pigmentami obaovanie akryltovmi ivicami je rchle, racionlne, prpravky maj tandardn vlastnosti

inm produktom zo skupiny akyltov je polyakrylov kyselina Carbopol produkt zskan polymerizciou kyseliny akrylovej v prtomnosti sulftovho katalyztora b) kyselina polymliena, polyglykolov a kopolymry kyseliny mlienej a glykolovej s biodegradovaten polymry, t.j. ltky, ktor sa v biologickom prostred postupne degraduj (rozkladaj) ke sa degradcia polymru dokon, produkty degradcie sa z organizmu vylia to je ich hlavn vhoda (nemusia sa odstraova) konenmi rozkladnmi produktmi s kyselina mliena a glykolov kyselina polymliena sli ako biologicky degradovaten implantt pri aplikcii antagonistov narkotk osobm zvislm na herone, alej sa implantty z kyseliny polymlienej skaj na aplikciu kontraceptv muov a ien a pri niektorch formch rakoviny c) al skan polymr je kaprolaktn, ktor m vhodu, e sa nerozklad pred plnm uvonenm lieiva

Pomocn ltky na prpravky s riadenm uvoovanm lieivej ltky: Spsob riadenho uvoovania
vytvorenie jednoduchho obalu (bariry)

Pomocn ltky

Mechanizmus uvoovania

Vlastnosti

Konen liekov forma

rzne druhy elaku, vel difzia a dialza uvoovanie je filmom obalen tablety vosk, glycernmonosteart, pomal a nepln etylcelulza, polyamid, obaly sa mu pri filmom obalen zrn akrylov ivice, octan lisovan lma granultu alebo pelety je mon aj rozpad a maselnan celulzy, naplnen do el. kapsl uvo. zvis od 1,6-hexandiamn, kyselina tablety s obsahom astc rozpustnosti lie. polymliena, dietylntriamn, ltky a prov obalench pomocnou polyvinylchlorid, rozpanie zvis ltkou a plniva membrny karboxymetylcelulza, od pH a enzmovej lisovan tablety acetylovan monoglyceridy, aktivity kontantn uvo. sa obsahujce astice obalen koacervty elatny, dosiahne ke voda pomocnou ltkou, tvor sa kopolymry styrnu alebo tekutiny GIT matricov tableta a kyseliny malenovej prenikaj barirou, rozpaj lie.ltku a tvoria v nej nasten roztok vmieanie glycernpalmitosteart, vel postupn erzia uvoovanie je tablety lisovan lieivej ltky do vosk, in vosky, z prpravku, pomal a nepln z obalenho granultu nosia glycernmonosteart, v zvislosti od pH akosti pri riaden obalen astice v elat. stearylalkohol a enz. aktivity uvoovania kapsulch hydrolza esterov vzhadom na viacvrstvov tablety variabilitu pH prpravok mus obduktety s nalisovanm a enz. aktivity obsahova inicilnu obalom dvku zloen obal octan a ftalan celulzy rozpanie nepravidelnosti cukrov obal na jadre, a mnoh ltky pouvan na v zvislosti od pH spsobuje opatrenom vytvorenie jednoduchho a enz.aktivity variabilita enterosolubilnm obalom obalu (bariry) vyprzdovania inicilna dvka sa nalisovan obal na jadre aldka

obalen nerozpustn matrica

obalen rozpustn matrica

nie s to prpravky splujce vetky nroky riadenho uvoovania polyetyln, polyvinylacett, vonk.obal obsahuje pomal alebo polymetakrylt, inicilnu dvku, nepln polyvinylchlorid, lieiv ltka sa uvoovanie, etylcelulza, siliknov uvouje po vhodn pre ltky prpravky, metylmetakrylt, penetrcii rozpustn v vode etylakrylt trviacich tiav do matrica je matrice vyluovan vo faeces bez zmeny uvo.zvis len od rozpustnosti l.ltky v GIT, je celkom nezvisl od pH, enz.aktivity, konc., mobility GIT karboxymetylcelulza, vonk.obal sa uvo.je zvisl od rozpustn rozpa rchlo, typu obalovej ltky, karboxymetylcelulza, obsahuje l.ltku, l.ltka mus by hydroxypropylmetylcelulza kt.je ihne dobre rozp.vo vode, , metakryltov hydrogly, absorbovaten, na uvo.je riaden polyetylnglykoly matrici sa vytvra difziou l.ltky, viskzna barira, menej tto barira riadi rozpustnosou alie rozpanie polymru, km a uvoovanie napuan vrstva polymru ostane intaktn

uvo.z vonk.obalu udriavacia dvka

opatrenom enterosolubilnm obalom

viacvrstvov tablety tablety obalen lisovanm

viacvrstvov tablety lisovanm obalen tablety

Vroba retardiet: spsob prpravy retardiet pri vyuvan akryltov: kombincia neutrlnych permeabilnch polymrov s anionickmi rozpustnmi umouje realizciu iadanho priebehu uvoovania z granultu sa pripravia vlisky, vznikne prpravok matricovho typu lieivo sa uvouje difziou spoahlivejie riadenie uvoovania sa dosiahne v prpravkoch, ktor sa skladaj z viacerch upravench jednotiek obsahujcich lieivo a pomocn ltky (multi dose units) jednotkami (entitami) s obalen pelety, granulty alebo krytly ich obal tvor permeabiln alebo iastone rozpustn lak po aplikcii sa rozdeuj a lieivo sa z nich uvouje kinetikou nultho poriadku uvoovanie sa predluje na 5-7 hod obalen astice vekosti 0,2-1,0 mm je mon po pridan 20-50% plasticky deformovatenej pomocnej ltky zlisova na tablety zvyajnou cestou pri vrobe retardiet je aj kombincia obalovch ltok kombinova rzne pomocn ltky na jedno jadro sa ako realizuje, podstatne jednoduchie je obaovanie jednotlivch peliet rznym obalovm materilom Prehad retardiet: v SL4 je jedin prpravok: Xanidil retard retardeta nikotnanu xantinlia, vazodilatans v zozname eskoslovenskch farmaceutickch prpravkov s uveden:

Ferronat retard antianemikum Iso-Mackretard vazodilatans NitRet vazodilatans NitroMack retard vazodilatans Oxyphenon duplex parasympatolytikum, spazmolytikum Agapurin retard vazodilatans

Hodnotenie akosti retardiet: stanovenie priemernej hmotnosti a hmotnosti premenlivosti, disolcie a obsahu lieiva podmienky s zhodn so skkami predpsanmi pre tablety

41.

DEFINCIE PARENTERLNYCH LIEKOV. MIESTA PARENTERLNEJ APLIKCIE.

PARENTERLNE LIEKY Parenteralia - parenterlne lieky s steriln, uren na podanie injekciou, infziou alebo implantciou do udskho alebo zvieracieho organizmu - rozliuj sa: injekcie intravenzne infzie koncentrty na injekcie a intravenzne infzie prky na injekcie a intravenzne infzie implantty INJEKCIE

- injekcie s steriln roztoky, emulzie alebo suspenzie. Pripravuj sa rozpanm, emulgovanm alebo suspendovanm lieiv a pomocnch ltok pridanch do vody na injekciu R, do vhodnej sterilnej nevodnej kvapaliny alebo do zmesi tchto vehikl. INTRAVENZNE INFZIE - intravenzne infzie s steriln vodn roztoky alebo emulzie s vodou v spojitej fze. S zvyajne upraven na izotonick s krvou. S uren na podanie vo vekom objeme. Intravenzne infzie nesm obsahova antimikrobilne ltky. KONCENTRTY NA INJEKCIE A INTRAVENZNE INFZIE - koncentrty na injekcie a intravenzne infzie s steriln roztoky uren na injekciu alebo na infziu po zrieden. Riedia sa na predpsan objem vhodnou predpsanou kvapalinou pred podanm. Po zrieden musia vyhovova poiadavkm na injekcie alebo na intravenzne infzie. PRKY NA INJEKCIE A INTRAVENZNE INFZIE - prky na injekcie a intravenzne infzie s tuh steriln ltky plnen do finlnych obalov, ktor po pretrepan s predpsanm objemom sterilnej kvapaliny rchlo vytvraj bu ry roztok bez cudzorodch astc, alebo homognnu suspenziu. Po rozpusten alebo suspendovan musia vyhovova poiadavkm na injekcie alebo na intravenzne infzie. IMPLANTTY - implantty s steriln tuh lieky vhodnho tvaru a vekosti na parenterlnu implantciu umoujce uvoovanie lieiv po dlh as. Dodvaj sa v individulnych sterilnch obaloch. SPSOBY PARENTERLNEJ APLIKCIE 1. intradermlna - do koe medzi jej vonkajiu a vntorn vrstvu (dermis a epidermis) max. 0,15 ml 2. subkutnna, hypodermlna pod kou 0,3-1,0 ml 3. intramuskulrna do svalu 5 ml 4. intravenzna do ily 500 ml 5. intralumblna do miechy 6. intramedulrna do kostnej drene 7. intrakardilna so srdcovho svalu ZLOENIE PARENTERLNYCH PRPRAVKOV - obsah ltok sa uvdza v hmotnostnej koncentrcii t.j. ako podiel hmotnosti zloky rozpustenej ltky a objemu roztoku (kg.m-3, g.l-1, mg.l-1, g.l-1) - obsah inov sa vyjadruje v ltkovej koncentrcii,o je podiel ltkovho mnostva rozpustenej zloky a objemu roztoku (mol.dm-3) - pri parenterlnych roztokoch na umel vivu - energetick hodnota (kJ.g-1) - infzne roztoky charakterizuje ete osmotick tlak, udvan v kPa a v mosm.l-1 Jednotkami osmol a miliosmol sa vyjadruje a porovnva osmotick innos roztokov, kt. nie je uren hmotnosou innej ltky ale potom astc utvorench pri rozpan. osm =M/ni

M - je mlov hmotnos rozpustenej ltky v g ni - je poet osmoticky aktvnych astc vznikajcich z jednej molekuly VHODY PARENTERLNEJ APLIKCIE presnos dvkovania dobr biologick dostupnos rchly inok nezaauje trviace strojenstvo NEVHODY bolestivos poteba kolenho personlu zven nklady na vrobu

42.

VLASTNOSTI PARENTERLI: PRIEZRANOS, PH, OSMOTICK A ONKOTICK TLAK, STERILITA, BEZPYROGNNOS.

S vnimkou koloidnch disperzi, emulznch a suspenznch prpravkov musia by re, steriln a bezpyrognne a maj by izotonick (izoosmotick)a izoacidn (izohydrick). ROS PARENTERLNYCH PRPRAVKOV - musia by re ak s pravmi roztokmi - nesm obsahova nijak viditen astice a aj poet malch bez zvenia neviditench astc mus by obmedzen IZOTNIA PARENTERLNYCH PRPRAVKOV - ak m parenterlny prpravok men osmotick tlak ako krv plazma treba upravi - pribdanm molekl rozpustenej ltky: 1. zvyuje sa osmotick tlak 2. zniuje sa tlak nastench pr 3. zniuje sa teplote tuhnutia 4. zvyuje sa teplota varu

Ide o koligatvne vlastnosti, pretoe zvisia len od mnostva rozpustench astc a nie od kvality. Osmza = tlak kompenzujci silu, ktor molekuly rozpadla do roztoku prenikaj, je osmotick tlak. Je priamo mern mlovej konc. rozpustenej ltky a s teplotou sa zvyuje. Vant Hoffova rovnica P = cRT kde c = n / v - osmotick tlak elektrolytov je vy ako neelektrolytov pri rovnakej koncentrcii, lebo osmotick tlak zvis od koligatvnych vlastnost roztoku, teda od toho, na koko astc disociuje prslun molekula a od stupa disocicie. Skuton osmotick tlak sa vypota: P = icRT kde i = 1+ (n-1) je stupe disocicie, n je poet inov na ktor disociuje prslun molekula - osmotick tlak sa pvodne uroval nepriamo na zklade znenia teploty tuhnutia, kt. poda Raultovho zkona (rovnako ako osmotick tlak) je mern mlovej koncentrcii rozpustenej ltky (c) Tt = ick kde i je vantHoffov koeficient a k kryoskopick kontanta 1,86 K.mol-1.dm3 - izotonick s udskou krvou je roztok NaCl s koc 9,0 g.l-1 - osmotick tlak krvnej plazmy pri 37 C sa uvdza v rozmedz 0,73 - 0,81 Mpa Izotonick s telovmi tekutinami: a) teplotu tuhnutia v porovnan s vodou niiu o 0,520 a 0,580 C b) osmotick molaritu 280 - 310 mosm.l-1 c) osmotick tlak 670 - 800 kPa Hypotonick roztoky sa upravuj na izotonick, pretoe pri hypotonickch vstupuje do ervench krviniek voda tak dlho a praskaj (hemolza). V koloidnch roztokoch, kt. s schopn prijma a viaza vodu, vznik okrem osmotickho tlaku aj napuiavac tlak. Ak koloidn roztok obsahuje aj iny vznik komplikovan stav tzv Donnanova rovnovha. Vlastn osmotick tlak koloidnch roztokov zvyuje napuiavac tlak a v prtomnosti difzibilnch inov ho zniuje protitlak Donnanovej rovnovhy. Vsledn osmotick tlak koloidnch astc roztoku sa nazva onkotick tlak. IZOHYDRIA PARENTERLNYCH PRPRAVKOV - aktulna acidita (pH) parenterlnych prpravkov bu zodpoved pH telovch tekutn (7,35 - 7,45) alebo sa vhodnmi prsadami upravuje. S to roztoky izohydrick. Ak pre ohrozenie stability nie je mon prava na izohydrick roztok, rob sa iaston prava (pH 4,0 - 8,0). Tak roztok sa vol euhydrick. Vek odchlka od fyz hodnoty pH vyvolva boles, zpalov procesy a nekrzu tkaniva, prpadne koagulciu albumnov nsledkom oho sa zniuje biologick dostupnos. Injekn prpravky mme bez nsledkov aplikova aj ke ich pH je od fyziologickho odlin, pretoe sa podva mal mnostvo. pH parenterlnych prpravkov sa upravuje tlmivmi prsadami, prpadne kyselinami alebo zsadami, najlepie tmi, ktorch iny obsahuje aj lieiv ltka - v infundibilich sa nesmie poui kyselina borit, tetraboritan sodn, draseln soli. STERILITA PARENTERLNYCH PRPRAVKOV - steriln = je prpravok (predmet), z ktorho sa odstrnili, v ktorom alebo na ktorom sa zniili vetky iv organizmy. Stav sterility je absoltny, nepoznme stupne sterility.

Ako steriln je mon oznai iba tie prpravky a predmety, ktor boli zbaven vetkch MO a ich sterilita bola dokzan predpsanou skkou. - ak sa skka neurobila prpravok sa oznauje ako sterilizovan STERILIZCIA = proces alebo kon, ktorm sa zni poet ivotaschopnch foriem MO v ltkach, prpravkoch a na predmetoch na vypotaten, pre pouitie na loveka a zviera, prijaten stupe Faktory vplvajce na rast MO: ivn ltky teplota pH osmotick tlak kyslk svetlo vlhkos ivotn funkcie MO sa daj ovplyvni: teplom vlhkom iarenm chem. ltkami Priebeh sterilizcie ovplyvuje: tepeln vodivos materilu tlak v naplnenej ndobe jednotkov a celkov objem sterilizovanho materilu jeho rozloenie v sterilizanom zariaden. Teplo sa ri: vedenm (od molekuly k molekule, v tuhch ltkach) prdenm (v kvapalinch) Tepeln vodivos = materilov kontanta, s hustotou, vlhkosou a teplotou materilu sa zvyuje. m je tepeln vodivos via tm rchlejie sa dosiahne poadovan sterilizan teplota v celom materili. - pri sterilizcii prpravkov naplnench do flia stpa v ndobach tlak plynnej fzy. Tlak je tm vy m je ndoba viac naplnen. Kvli riziku praskania sa povouje napa len na 80% uvdzanho objemu. STERILIZAN METDY - metdy sterilizan, pri ktorch sa odstrnenie MO uskutouje v obale zaruujcom zachovanie sterility po ukonenej sterilizcii - aseptick postup, ke tto podmienka nie je splnen - sterilizciou je teda pouitie nastenej pary pod tlakom, horceho vzduchu, iarenia, baktericdnych plynov a pr, aseptick postup je oetrenie predmetov kvapalinami niiacim MO, bakterilna filtrcia. - aseptick postup je spojen s rizikom optovnej konatamincie a pouva sa vtedy, ke nie je mon sterilizcia. Kad strelizan metda sa mus pre dan prpad validova. Fyziklne: psobenie tepla psobenie iarenia bakterilna filtrcia chemick pouitie mikrobicdnych plynov, pr a konzervanch ltok - sterilizcia pri vyej teplote (tepeln sterilizcia)

- sterilizcia pri obyajnej teplote alebo len mierne zvenej (studen sterilizcia) STERILIZCIA ZA ZVENEJ TEPLOTY such teplo (horci vzduch) vlhk teplo (horca nasten vodn para) Such teplo: ni MO vysuovanm, strcaj vlhkos, v bunke sa zvyuje konc inov - vysuovanie prebieha zvona a je pomal, lebo vzduch je zl vodi tepla - sterilizcia suchm teplom je opakovan preahovanie predmetu cez plame alebo jeho hanie a zahrievanie v horcom vzduchu v urenom zariaden (140 300 C) -sterilizuj sa kovov predmety, sklen ndoby, niekt masov zklady, zsypy, tuky, oleje, parafn, glycerol - zariadenm je horcovzduchov steriliztor (160 - 180 C): 160 C - 60 min 170 C - 30 min 180 C - 20 min - materil sa me zahrieva odporovmi telesami alebo infraervenm iarenm. I iarie maj sterilizan teplotu 300 C , preto sta 10 min. Vlhk teplo - kondenzovan voda hydratuje MO a rob ich citlivejmi na teplo za normlneho tlaku za zvenho tlaku - sterilizcia vyvranm pri normlnom tlaku, t.j. pri teplote 100C neni spry bacilov spoahlivo - ak sa var opakuje s prestvkami 24 hod. a materil sa medzitm urdruje pri obyajnej teplote, spry vyklia a optovnm varom sa niia. Predpoklad sa trojnsobn var. Metda opakovanej sterilizcie je tzv. tyndalizcia - podobn innos ako var m prdiaca para pri 100 C 45min. Zahrievanie sa opakuje trikrt vdy po 24 hodinch. Pouva sa Arnoldov a Kochov steriliztor. - vetky MO sa spoahlivo zniia ak sa zvi teplota pary na 120 - 134 C zvenm tlaku na 0,2 0,3 MPa: 110 C 30 min 120 C 15 - 20 min 134 C 10 5 min - nasten vodna para, autoklv STERILIZCIA ZA OBYAJNEJ ALEBO MIERNE ZVENEJ TEPLOTY - bakterilna filtrcia - sterilizcia chemickmi ltkami - sterilizcia ionizujcim a UV iarenm Bakterilna filtrcia - sa pouva na sterilizciu pravch roztokov lieiv citlivch na teplo - filtruje sa na princpe sita (membrnv, sklenn) - kombinuje sa sito s absorpsiou v hbke filtra (azbestocelulzov, keramick) - embrnov: pre baktrie 0,22 m vrusy 0,12 0,17 m - materily: celuzov estery (octany), polyester, polykarbont, tefln a in - filtrcia sa mus podporova podtlakom alebo pretlakom (1,5 - 3 MPa)

sklenn filtre- dotiky z porzneho borosiliktovho skla - vhodou je chem stlos, nevhodou krehkos a aie istenie azbestocelulzov filtre- azbest uvouje vlkna chryzofilu, kt s kancerognne, pri vyrobe parenterli sa nesm pouva keramick filtre- vo forme filtranch svieok - Berkefeldova je z infzoriovej hlinky - Chemberlandova z kaolnu - za studena prebieha aj sterilizcia chemickmi ltkami, plynmi (parami) a baktericdnymi (konzervanmi ltkami) SL4: pary kyseliny peroctovej, formaldehydu a zmes etylnoxidu a oxidom uhliitm Etylnoxid: - najastejie pouvan plyn, nie je metdou voby - alkylciou biologickch zl. ni metabolizmus a reprodukciu MO - vyaduje sa sledovanie konc plynu, teploty, asu expozcie a vlhkosti v sterillizanej komore. tvor so vzduchom vbun zmes, preto sa pouva v zmesi s inertnm plynom (CO2, dichlrdiflurmetn, trichlrmonoflurmetn) - pri sterilizcii materilov v kt s prtomn Cl-, etylnoxid podlieha hydrolze a vznikaj etylnchlrhydrn(toxick) a etylnglykol. - 40 60 C, dvka 600 - 1200 mg na 1 l, vlhkos najmenej 40 %, expozcia minimlne 90 min - spoahlivos sa overuje bioindiktormi (Bacillus subtillis var. niger alebo Bacillus stearotermophillus) Kyselina peroctov - pary (20 min) - roztok (30 - 60 min) - zmeny teploty jej . neovplyvuj - sterilizcia predmetov zo skla, plastov a gumy - nevhodou je, e ju rozkladaj kovy, predovetkm elezo Formaldehyd - nie je stly, skvapalnen m sklon k polymerizcii, na vzduchu oxiduje na kys. mraviu - drdi sliznicu o, nosa, prieduiek - 35 - 40 % roztok sa vol formaln - inkuje reakciou s karboxylovmi, amnovmi, hydroxylovmi, sulfhydrilovmi skupinami protenov - v zsade povrchov inok a neprenik do materilov - odstrni sa oplchnutm predmetov vodou alebo vyfukovanm prudom sterilnho czduchu, pretoe jeho lipnutie na povrchu je reverzibiln - dekontaminan a sterilizan ovplyuj: relatvna vlhkos (60 100 %, vyvja svoj inok po rozpusten vo vodnm filme) teplota (je stlym plynom len pri teplotch nad 80 C) kocentrcia formaldehydu (20 - 30 mg.l-1) Antimikrbne ltky: fenol, chlrbutanol, trikrezol, chlrkrezol, benzylalkohol, fenylortutnat soli - nesm sa pridva do injekci aplikovanch i.v. v objeme vom ako 15 ml a do injekci aplikovanch intracisternlne a peridurlne. Ich pouitie nie je prpustn v infznych roztokoch. RADIAN STERILIZCIA

= redukcia MO iarenm rznej vlnovej dky (iarenie gama a urchlen elektrny z neionizujceho UV iarenia) - sterilizcia ionizujcim iarenm napr. 60Co - absorbovan energia indukuje vznik vonch radiklov - bez pouitia zvenej teploty - materil v obaloch - neostva zvyok sterilizanho prostriedku - nezvis od tepelnej vodivosti materilu, tlaku, teploty, vlhkosti prostredia - menia sa vlastnosti niektorch mateilov, napr farba skla, priezranos a mechanick vlastnosti polymrov - z hadiska injeknch prpravkov je najvou nevhodou, e z vody vznik peroxid vodka - pri sterilizcii obvzovho materilu UV( baktericdne 210 - 330 nm) - na znenie potu zrodkov v istch priestoroch - skuton sterilitu mono dosiahn len v malch priestoroch, kde iarenie psob na mal vzdialenos a dlho - pretoe neprenik do hbky me sa pouva iba povrchovo - inok sa pripisuje oxidcii, preto sa vyaduje prtomnos kyslka a neprtomnos antioxidanch ltok - inok podporuje vyia relatvna vlhkos - zdrojom s germicdne iarie BEZPYROGNNOS PARENTERLNYCH PRPRAVKOV - injekcie s vm objemom ako 5 ml a vetky infundiblia nesm obsahova pyrognne ltky (vyvolvajce horku), mus sa vykona skka na ich neprtomnos - pyrogny s mikrbneho aj nemikrbneho pvodu, jedin najdleitej pre farmaceutick vrobu je endotoxn, kt. savyluuje z gramnegatvnych baktri - rchly a presn dkaz endotoxnov LAL-test (Limulus amebocyte lysate) umouje meranie subpyrognnej hladiny andotoxnu, test je efektvny pri dkaze detrukcie alebo odstrnen endotoxnu alebo pri validcii procesu depyrogencie. - endotoxn je zloen z lipopolysacharidov zloench z troch odlinch molekulovch zloiek, z ktorch lipid A je zodpovedn za vznik horky. Endotoxny psobia aj na aktivciu komplementu, leukocytzu a koagulopatiu. ODSTRAOVANIE ultrafiltrcia: (pyrogny predstavuj pomerne vek molekulu) - polyamidov a acettcelulzov membrny v zariadeniach na reverzn osmzu - azbestocelulzov filtre - alifatick polymry (polypropyln, polyetyln, polyvinylidenfluorid, polytetrafluretyln) maj pecifick afinitu k endotoxnu destilcia a filtrcia cez vrstvu aktvneho uhlia - sklo, kovy, nstroje sa zbavuj pyrognov spoahlivo pri teplote 250 C a expozcii najmenej 30 min. Endotoxny sa tak vlastne splia.

- depyrogencia chemickmi inidlami (HCl, NaOH,H2O2) je v praxi nepouiten, pretoe by mala za ndsledok chem. zmeny v prpravku

Otzka 44 Pouitie i.v. infzii, nhrada vody, inov, plazmaexpandery, umel viva
Tekut as krvi, tkanivov mok a lymfa tvoria vntorn prostredie (homeostzu).Vntorn prostredie zaisuje stabilitu objemu a prietoku telesnch tekutn, osmolality a inovho zloenia , aktivity vodnch inov a teploty. Patologick zmeny v rozdelen vody a inov v organizme s vemi ast. Pri stratch vody, ktor prevauje nad stratou inov vznik hyperosmolalita a pri zvenej strate inov hypoosmolalita.Infzne roztoky sa aplikuj aj pri poruchch acidobzickej rovnovhy, ke sa zisuje odchlka od normlnych hodnt pH krvi 7,36 7,44.Do skupiny infundibili na pravu porch objemu a zloenia telesnch tekutn patria: inovodisperzn roztoky obsahuj iny Na, Ca, Mg, NH4, Cl, HCO3 mlienany, octany a fosforenany molekulovodisperzn roztoky (rozpustn cukry, moovina, AK) Roztoky elektrolytov: mu obsahova iny vlastn udskej plazme alebo in iny, ktor s metabolickm predstupom plazmatickch inov. Pouvaj sa na doplnenie objemu extracelulrnej tekutiny pri akch popleninch, opercich a pri liebe porch acidobzickej rovnovhy. Roztok NaCl: izotonick fyziologick roztok Okysujci inok (nadbytok chloridovch inov vyvolva acidzu) sa pouva na pravu alkalzy. SL4: Infusio natrii chlorati isotonica Ringerov roztok: Infusio ringeri polyinov roztok obsahujci Na, K, Ca, Cl m taktie okysujci inok Hartmanov roztok: Na, K, Ca, Cl, mlienany, Mg NH4CL: silne okysujci roztok Roztoky na korekciu acidzy s alkalizanm inkom: NaHCO3 , r. mlienanu sodnho,(infusio natrii lactici isotonica), r. octanu sodnho Metabolizuj sa v organizme na uhliitany r. trometanolu: - pri akch metabolickch acidzach - nepriaznivo ovplyvuje dchacie centrum Izotonick roztoky inov pri strate tiav trviaceho traktu :

- Solutio Cook I, II = NaCl, KCl, mlienan Na - Darrowov infzny roztok = nhrada K Doteraz uveden R. obsahovali tak koncentrcie inov ak sa vyskytuj v krvnej plazme S teda vhodn v takch prpadoch ke organizmus stratil rovnak mnostv inov aj vody. Ak strata vody je via ako strata elektrolytov vtedy sa podvaj R. obsahujce len mnostvo elektrolytov prtomnch v extracelulrnej tekutine. Tieto sa nazvaj oblikov tartry ich lohou je obnovi funkciu obliiek po patologickch stratch vody, tm e dodvaj do organizmu vodu a najnevyhnutejie mnostv inov. SL4: Infzne R. elektrolytov: - s octanom Na (Infusio elektrolytica cum natrio acetico) - s mlienanom Na (- cum natrio lactico) - s mlienanom Na a glukzou ( - et glucosa) - - - - - - - - - - - - - - - - 50g/l - s mlienanom Na a KCl (et kalio chlorato) - so sorbitolom (cum sorbitolo) Glc., ktor tieto roztoky obsahuj sa v org. metabolizuje a vznik CO2 a neizotonick voda. Tto pri oligrii a anrii spsobenej nedostatkom vody podnecuje obnovenie funkcie obliiek. R. mlienan a glc. je z hadiska technolgie nevhodn. Glc. v prtomnosti mlienanu karamelizuje. Riei sa to pravou pH (HCl) alebo zmenou glc. za sorbitol. Znen mnostvo elektrolytov vzhadom na extracelulrnu tekutinu obs. tzv. bilann R. uren na udranie rovnovhy vntornho prostredia. Pouvaj sa v pediatrii, pri hnakch, acidzach a popleninch ke sa u obnovila funkcia obliiek. Hypertonick R. NaCl (30g/l alebo 50g/l) lieba hypotonickch stavov ak intoxikcia vodou Hypertonick R. s mlienanom Na a glc. Hypertonick R. s octanom Na a sorbitolom Zavodovacie R. : Izotonick R. cukrov v alkoholoch cukrov v c = 50g/l Rchlo sa v organizme metabolizuj a uvouj vodu Roztoky cukrov, viacstnych alkoholov a mooviny: inf. R. glc. Inf. R. Frc Roztoky invert. Cukrov zo sacharzy kyslou hydrolzou Osmoticky inne R. : hypertonick R. sorbitolu v c = 400g/l Manitolu v c = 100 200g/l Po parenterlnej aplikcii vyvolvaj presun vody z intra. do extracel. prostredia a spsobuj osmotick diurzu. Pouitie: lieba niektorch otrv, ke sa toxick ltka vyluuje oblikami Manitol, Sorbitol, Moovina Kombinovan R. L Arginnu: Inf. R. obsahujce urit AK a podvaj a pri peeovch ochoreniach, pri zvenej koncentrcii amoniaku v krvi a v mozgu. - na detox. Amoniaku : inf. R. obs. L Arg a L jabl. kys. alebo L Arg a k. Glut - plus vit. skupiny B - sorbitol a xylitol, ktor sa metabolizuj na glykogn Inf. R. obs. AK , kys. lipoov, choln, vit., cukry na podporu innosti peene kys. lipoov a choln zabrauj ukladaniu tuku do peene Expandry plazmy:

Nhrada krvnej plazmy, jedn sa o infzne prpravky koloidnodisperznho charakteru. S krvnou plazmou s izotonick, maj rovnak viskozitu, psobia najm svojim onkotickm tlakom, zostvaj v krvnom rieiti dlhie ako molekulovodep. Inf. R. Zabrauj prestupu vody z krvnej plazmy do tkanivovho moku (udruj tlak na potrebnej vke) Poiadavky: Inertnos Izotnia Priemer. viskozita Po obnoven funkcie dobr metabolizcia Dextrn: Vysokomolekulov polysacharid (6% R. dextrnu s Mr = 75000 izoton R. NaCl) je hyperonkotick roztok, pri jeho podan voda prechdza z extracel. priestoru do krvnho rieia. Napr. Rheodextran Spofa hyperonkotick R. SL4 uvdza ako Infusi Dextrani HO alebo Infusio Dextrani HO cum Glucosa Roztoky elatny : elatna sa vyrba tiepenm kolagnu alebo kyslou hydrolzou. Vodn R. elatny zglovatej v zvislosti od teploty . Chemicky upraven elatna = linerne reazce pretvoren na rozvetven. alej modifikovan tekut elatna. Hydroxyetylkrob: Vyrba sa ako 6% R. v izoton R. NaCl Flrokarbnov oleje: Maj schopnos rozpa dostaton mnostvo O2 a CO2 podpora dchania, maj viskozitu podobn vode a s inertn. Hemoglobn infzny R. : Monos prenosu O2 tkanivm. Roztoky nie s toxick ale Hg sa rchlo vyluuje z krvnho obehu. Prpravky na parenterlnu vivu: Dodvaj telu potrebn ivinu a udruj normlnu funkciu organizmu. Obnovuj opotrebovan tkanivo. Nhrada potravy p.o. potrebn pre nhradu strt energie a N. Tvoria prsady : a) hypertonickch R. cukrov alkoholov cukrov b) R. AK c) tuk. emulzie Rozdelenie: a) doplnkov ke chor dostva as per os b) pln Zkladn energetick hodnota pre pacienta na lku je od 1000 11000 kJ. Plnohodnotn viva poskytuje zmesi AK s cukrami alebo tukov emulzie. Na krtkodob vivu (1 3 dni) vysta podvanie cukrov v izoton. R. AK s cukrami. Najastej pomer 50:30:20 o znamen (cukry : tuky : AK). Parenterlna viva dodva aj elektrolyty, vodu, vit., stopov prvky(Zn, Cu, Mg, I) Roztoky cukrov a alkoholov cukrov: Na parenterlnu vivu sa pouva hypertonick R. cukrov (10,20,40%) Jedn sa o R. glukzy, fruktzy, invertzy a xylitolu. Niekedy na zvenie energetickej hodnoty sa pridva aj etanol. Koncentrovan R. pokodzuj stenu cievy. 10 - 20 % - predovetkm do perifrnych l viac ako 20 % - aplikcia kattrom do hornej a dolnej dutej ily Roztoky AK: Infzny R. mus obsahova vetky AK. Pri prprave R. je treba zaisti rovnovhu medzi AK, ktor a) uvouj vodkov in (Arg, His, Lys, Met) b) s schopn ho viaza (kys. Glu a Asp)

NUTRAMIN C ( R. AK , sorbitolu, kys. jablnej) NOTRAMIN NEO 4% alebo 8% NUTRAMIN V (esencilne AK His, Pro, Tyr) NUTRAMIN VLI (L-formy esencia. AK) Emulzie tukov: Tuky maj 2x vyiu energetick hodnotu ako cukry a AK. Jedn sa o zdroj MK, s izotonick a nepokodzuj ily. Na parenterlnu vivu sa hodia rastlinn oleje sjov a bavlnkov. Olejov fza sa disperguje vo vodnej s obsahom emulgtora. Roztoky na dialzu: Dialyzan roztoky patria svojim zloenm medzi elektrolytov infzne roztoky. Pouvaj sa na dialzu extracelulrnej tekutiny pri funknom zlyhan a ochoren obliiek. Podstata: Styk extracel. tekutiny na dialyzanej membrne s dialyzanm R. Jeho zloenie sa podob zloeniu extracelulrnej tekutiny. Peritonelna: Vyuva pobrunicu ako prirodzen dialyzan membrnu, pretoe m vek povrch. Roztok mus by steriln SL4 Maxwelow inf. R. (Infusio Maxweli pro dialysi). - 2 tepny lia sa obsahom glukzy - R. obs.: NaCl, MgCl2, CaCl2,mliean sodn, Glc. Mimotelov: Je innejia a je realizovan pomocou umelej obliky. Hlavnou sasou je dialyzan membrna, najastejie cievkov dialyztory. V dialyzanom prstroji prebiehaj tri zkladn procesy : - dialza - osmza - ultrafiltrcia

Pouitie intravenznych infzi: nhrada vody, inov, plazmaexpandry, umel viva.

injekn prpravky Aplikcia lieiv takmer zo vetkch farmakologickch skupn. Vina s roztoky lieiv vo vode alebo vo vode s uritm podielom liehu, propylnglykolu, glycerolu. Obsahuj asto stabilizan, izotonizan a tlmiv prsady. Vo forme olejovch injekci sa vyrbaj niektor hormonlne prpravky a vitamnov. Mikrokrytalickmi suspenziami vo vode s inzulnov injekcie, injekcie hydrokortiznacettu a testostern-izobutyrtu. Olejovou suspenziou je injekcia trypsnu. Tuhou ltkou naplnenou do injeknch liekoviek s injekcie antibiotk. imunologick prpravky antitoxick globulny okovacie ltky rdiofarmak infzne prpravky infundibili na pravu porch objemu a zloenia telovch tekutn Vntorn prostredie zaisuje stabilitu objemu a prietoku telovch tekutn, osmolality a inovho zloenia, aktivity vodkovch inov, teploty. Rovnovhu vntornho prostredia zaruuje voda a v nej prtomn iny.(hyperosmolalita, hypoosmolalita). pH krvi je 7,36-7,44 (acidza, alkalza) pH krvi zliten so ivotom 6,8-7,7. Na pravu porch objemu a zloenia tel. tekutn patria inovodisperzn roztoky obsahujce iny sodn, draseln, vpenat, horenat, niekedy amnne, alej chloridy, hydrognuhliitany, mlienany, octany a fosforenany Molekulovodisperzn roztoky, vznikajce rozpustenm nzko molekulovch organickch ltok ako s cukry, mooviny, AK a in. Roztoky elektrolytov Roztok chloridu sodnho - nadbytok chloridovch inov spsobuje acidzu, preto sa okysujci vyuva na pravu alkalzy (Infusio natrii chlorati isotonica). Ringerov infzny roztok - obsahom Na+, K+, Ca2+, Cl- sa podob zloeniu udskej plazmy Hartmanov infzny roztok - vznikol z Ringerovho nahradenm asti chloridov mlienanovm inom a pridal sa Mg2+ Alkalza kt sa nezvldne roztokom NaCl, sa upravuje silne okysujcim izotonickm roztokom chloridu amnneho (Infusio ammonii chlorati isotonica). Na korekciu acidzy: infzny roztok hydrognuhliitanu sodnho(Infusio natrii hydroencarbonici isotonica), mlienanu sodnho (Infusio natrii lactici isotonica) a octanu sodnho.

Najfyziologickejou ltkou na udranie stleho pH je hydrognuhiitan sodn, ktor spolu s kyselinou uhliitou tvor telu vlastn tlmiv systm. Je vak nestly, poas sterilizcie vznik uhliitan sodn, pH sa posva na alkalick stranu. S Ca2+ zo skla tvor zrazeninu. => prava pH kys mlienou, prsada chelatonu a sterilizcia bakterilnou filtrciou Ako alkalizan prostriedok sa pri akch metabolickch acidzach pouva aj infzny roztok trometamolu. Pri strate tiav trviaceho traktu izotonick roztok Solutio Cook obsahuje NaCl, KCl, NH4Cl Pri nhrade strt aldonej avy izotonick roztok Solutio Cook Pri nhrade alkalickch tiav ako je l, revn a pankreativk ava NaCl, KCl, mlienan sodn Na nhradu draslka Darrovov infzny roztok (Infusio Darrowi) 35 mmol.l-1 K+ a vie mnostvo mlienanu sodnho asto sa pridva glukza, kt podporuje presun draslka z extracelulrnej tekutiny do buniek (Infusio Darrowi cum glucoso) Tieto roztoky s vak nevhodn ak strata vody prevauje nad stratov elektrolytov Oblikov tartry hl. f. je obnova f. obliiek po patologickch stratch vody tm, e dodvaj dostaton mnostvo vody, ale len najnevyhnutnejie mnostvo inov V SL4 s uveden ako infzne roztoky elekrolytov: s octanom sodnm, mlienanom sodnm, mlienanom sodnm a glukzou.... Znen, asi polovin mnostvo elektrolytov vzhadom na extracelulrnu tekutinu a cukry (20 100 g.l-1), obsahuj tzv. bilann roztoky, kt. s uren na udriavanie rovnovhy vntornho prostredia (Butlerowov roztok) Hypertonick roztoky Hypertonick roztok NaCl 30 g.l-1, prp 50 g.l-1, uren na lieenie hypotonickch stavov Roztoky cukrov, viacstnych alkoholov a mooviny Izotonick roztoky cukrov a alkoholickch cukrov typu glukzy, sorbitolu, xylitolu a invertzy v konc 50 g.l-1, sa nazyvaj zavodovacie roztoky, pretoe sa v organizme rchlo metabolizuj a uvouj ist vodu, ktor sa vyuva na nhradu vody tam, kde jej strata nie je spojen so stratou elektrolytov. Najastejie sa aplikuje infzny roztok glukzy (Infusio glucosi). Niekedy sa odpora nahradi roztokom fruktzy (napr pri cukrovke). Osmoticky inn roztoky Hypertonick roztoky sorbitolu a manitolu Po parenterlnej aplikcii vyvolvaj presun vody z intracelulrneho prostredia do extracelulrneho a spsobuj osmotick diurzu (pri otravch, pri edmoch) Manitol

 po i.v. apl neprenik b. membrnami a zvyuje osmotick tlak krvnej plazmy. Sorbitol osmotick diuretikum Moovina spsobuje osnotick diurzu Kombinovan roztoky L-arginnu L-arginn + kys L-jabln L-arginn + kys glutmov pri peeovch ochoreniach, pri zvenej konc amoniaku v krvi a mozgu, pri cirhze detoxikan innos potencuje L-ornitn a kys L-asporgov, ami prisadami bvaj vitamny zo skupiny B, alej sorbitol a xylitol, ktor sa aj v pokodenej peeni dobre metabolizuj na glykogn. Na podporu innosti peene sa pripravuj infzne roztoky, kt obsahuj uveden AK, ale v niej konc. spolu s kyselinou lipoovou, cholnom, vitamnmi, cukrami, elektrolytmi aj. Koncentrovan infundibili Pri liebe porch vodnej a elektrolytovej rovnovhy sa pouvaj infzne roztoky tandardnho zloenia, ktor sa poda potreby, poda stavu pacienta upravuj koncetrovanmi roztokmi, kt s pripraven v konc 1 M, prp 0,5 M a skladuj sa najviac jeden mesiac. Zloen infundibili Infzne prpravky okrem vlastnho inku mu by sasne vehikulom inch intravenzne podvanch ltok. Pri infznej terapii je vemi asto potrebn podva aj vitamny, hormny, vazodilatanci, ATB a in. Kombincia s jednou alebo viecermi injekciami je zloen infzny prpravok alebo infzna zmes. Pridvaj sa najastejie do roztokov cukrov (glukzy, sorbitolu) alebo roztokov elektrolytov (NaCl, Ringerovho, Hartmanovho roztoku) Nebezpeenstvo inkompatibilt vizulne: 1. postrehnuten 2. nepostrehnuten Priny a) vek rozdiely v hodnotch pH zloiek b) hydrolytick rozklad lieiv c) vzjomn reakcie Do zsoby sa nesm pripravova(spotrebove do 24 hod)

Zsady pri prprave a) ako vehikulum voli indiferentn prpravok b) pridvan prpravok mus by vdy v roztoku, tuh ltka na injekciu alebo lyofiizovan prpravok sa musia najprv rozpusti c) ak je to mon len mal poet injeknch prpravkov d) nemiea roztoky s vemi rozdielnymi pH e) ak vznikne zrazenina, zkal, farebn zmena treba upusti od takej komb. f) jednotliv zloky pridva postupne a za stleho mieania

Koloidn parenterlne disperzie Infzne koloidnodisperzn prpravky s nhradn roztoky krvnej plazmy (expandery plazmy) S krvnou plazmou s izotonick, maj rovnak viskozitu, psobia najm svojim onkotickm tlakom, zostvaj v krvnom rieiti dlhie ako infzne molekulovodisperzn roztoky. Zabrauj prestupu vody z krvnej plazmy do tkanivovho moku. Ltky kt by boli schopn splni koloidne osmotick f. plazm. bielkovn, v organizme sa odbra a neboli by antignne, nedrdiv, izotonick a s primeranou viskozitou. Dextrn vysokomolekulov polysacharid Dextran s priemernou relatvnou mol hmotnosou 75 000 alebo 40 000 Dextran Spofa je 6% roztok dextrnu 75 000 v izotonickom prostred NaCl. Je to hyperonkotick roztok, preto voda prechdza z extracel. pr. do krv. rieiska. bytok sa nahrdza elektrolytovm roztokom alebo sa pouije izoonkotick konc (3,1 4 %) Rheodextran Spofa je 10 % dextrn 40 000 v izotonickom roztoku NaCl alebo Glc. Roztoky elatny elatny sa vyrbaj tiepenm kolagnu alkalickou alebo kyslou cestou Mr 60 000 - 80 000 Chemickm upravenm (linerne reazce sa pretvorili na rozvetven) znila sa tendencia tvori gly (oxypolyelatna, modifikovan tekut elatna) Infzne roztoky obsahuj 3-6 % modifikovanej elatny s Mr 35 000 - 45 000 Hydroxyetylkrob podobn dextrnu nevyvolva alergick reakcie ako 6 % roztok v izotonickom roztoku NaCl Flourokarbnov oleje Maj schopnos v dostatonom mnostve rozpa O2 a CO2, viskozita podobn vode a s inertn. Nie s rozpustn vo vode, po vntroilovom podan spsobovali embliu. Zmes 20-40% fluorokarbnov, 2,5 % - 10 % emulgtora, elektrolyty, Glc, tlmiv prsady. Ale ukzalo sa e sa ukladaj v peeni.

Prpravky na parenterlnu vivu a) hypertonick roztoky cukrov a alkoholickch cukrov b) roztoky AK c) tukov emulzie 1. doplnkov 2. pln Zkladn energetick hodnota, potrebn pre chorho priptanho na poste sa pohybuje okolo 9000 11 000 kJ. Plnohodnotn vivu poskytuj zmesi AK s cukrami alebo tukov emulzie. Na krtkodob vivu (1-3) dni sa vysta s podvanm cukrov alebo izotonicch roztokov AK bez cukrov. Na stredne dlh as 5 dn treba kombinova cukry sAK. Dlhodob aj tukov emulzie (50:30:20) (sacharidy : AK : tuky)

Roztoky cukrov a alkoholickch cukrov Hypertonick roztoky cukrov s obsahom 10, 20, a 40% Roztoky Glc, Frc, invertzy, sorbitolu, xylitolu Niekedy sa pridva aj etanol 10-20 % sa aplikuj do perifrnych l Viac ako 20 % n kattrom do hornej alebo dolnej dutej ily Glukza Sterilizcia teplom ak pH neprekro 3 - 4,5 Pri neutrlnom pH je nestabiln a farb sa na hnedo rozkladnmi produktami, kt drdia steny ciev. Fruktza Metabolizuje sa rchlo a nezvisle od inzulnu Zven konc kys mlienej je asto prinou metabolickej acidzy Invertn cukor 5-40% roztok Sorbitol Neredukujci cukor stabiln pri sterilizcii Xylitol stabiln pri sterilizcii roztoky aminokyseln v L forme preto lebo t vyuva organizmus bezozvyku esencilne asistujce aminokyseliny ako sa rozpaj, rozpanie sa uah ak sa rozprkuj 2-10 % Emulzie tukov Tuky maj takmer dvonsobn energetick hodnotu ako sacharidy a AK. Dleit je ich fyziklna stabilita a vysok stupe disperzity (vhodn rastlinn oleje, v ktorch podstatn zloku tvoria acylglyceroly nenastench kyseln - sjov a iastone bavlnkov olej) Olejov fza sa disperguje vo vodnej obsahujcej emulgtor ( vajen alebo sjov fosfolipidy, prp. sjov lecitn) Pridvaj sa cukry (sorbitol, xylitol) alebo glycerol, psobia izotonizane a sasne antiketognne. Prtomn s drobn kvapoky tuku tzv. lipomikrny (0,13 - 0,16 m) Emulzie sa homogenizuj v ultrazvukovch prstrojoch, plnia v atmosfre duska, sterilizuj teplom, skladuj pri teplote 4-8 C Roztoky na dialzu Elektrolytov infzne roztoky Na dialzu extracelulrnej tekutiny Dialza sli na vychytvanie odpadovch splodn ke zlyhali obliky Podstatou je styk extracelulrnej tekutiny na dialyzanej membrne s dialyzanm roztokom

Prpravky z uskej krvi Krv sa odober do antikoagulanho roztoku citronanu sodnho s obsahom Glc, aby sa zachovali jej fyziologick vlastnosti Skladovanie pri 4 - 6 C max 21 dn Transfzne prpravky Bunkov alebo plazmatick sasti z konzervovanej krvi Krvn plazma Tekut sas nezrazenej krvi obsahujca bielkoviny, elektrolyty a vodu Skupinov - od max 12 darcov s rovnakou krv skupinou Zmiean - od max 12 darcov rznej krv skupiny Zmrazen pri -30 C jeden rok V tekutom stave pri +1 +5 C pol roka Suen plazma (Plasma humanum siccatum) 5 rokov Erytrocytov masa Hematokrit m by 0,7 Leukocytov koncentrt Najviac 24 hod Trombocytov koncentrt Najviac 24 hod Krvn derivty Purifikovan frakcie zmieanej krvnej plazmy Antihemofilick kryoprecipitt (faktor V), udsk albumn, stabiln roztok plazmatickch bielkovn, udsk fibrinogn, fibrnov pena, udsk trombn, imunoglobulny, plazmn

45.
-

AKOSTN UKAZOVATELE PARENTERLI.

skky totonosti, istoty, stanovenie obsahu pecifick skky priezranos vzduchotesnos na strerilitu a pyrognne ltky objem injeknch tekutn hmotnostn rovnomernos injekci tvorench tuhou ltkou

SKKA PRIEZRANOSTI - pozorovanie ampuliek vo svetle 100 W iarovky VZDUCHOTESNOS UZVEROV (NDOB) - vizulne (infzne roztoky) - farebnm roztokom (injekcie) alebo prstrojmi zaloenmi na vodivosti OBJEM INJEKNEJ TEKUTINY - objem sa odmeria v kalibrovanej odmernej ndobe. Skuton objem tekutiny v ampulke mus by v, ako je uren objem, lebo pri aplikcii vznikaj straty roztoku.

SKKA NA STERILITU - vzorky sa naokuj na predpsan ivn pdy pre anaerbne, aerbne baktrie, kvasinky a plesne (kvalita) - membrnov filtrcia a nsledn okovanie na ivn pdu (kvalita aj kvantita) DKAZ NEPRTOMNOSTI PYROGNOV - SL4 vyaduje skku na krlikoch- sleduj sa zmeny rektlnej teploty po aplikcii do unej ily. Vyhovuje, ak sa pri iadnom z troch krlikov teplota nezvi o 0,6 C alebo ak set teplt nie je v ako 1,4 C. lipopolysacharidov endotoxny, pseudopyrogny, vrusov pyrogny a nzkomolekulov ltky zodpovedn za pyrognne reakcie Limulus alebo LAL test: - zaloen na reakcii endotoxnov s krvnmi telieskami (amebocytmi) kraba Limulus polyphemus in vitro. Vyhodnotenie kvalitatvne, semikvantitatvne na zklade tvorby glu, alebo kvantitatvne nefelometricky alebo kolorimetricky. - nehod sa pre olejov roztoky a pre lieiv, kt inhibuj tvorbu glu (glykozidy, inhibtory enzmov ako s SH skupiny, niektor ATB, citrty a fosfty) len na lipopolysacharidov endotoxny OBJEM INJEKNCH TEKUTN - v kalibrovanej injeknej striekake alebo valci, objem nesmie by men a v ne 15% HMOTNOSTN ROVNOMERNOS - najmenej 10 ampuliek, povolen odchlka je v zvislosti od obsahu 5 %, 7 %, 10 %

46. Liekov mikroformy. Mikrokapsuly. Pelety. Fzov separcia vo vrobe mikrokapsl.

vod, defincie: - liekov mikroformy s tvarovan poloprodukty zloen z lieiv a pomocnch ltok uren na vrobu kapsl, tabliet a retardiet - vyznauj sa vhodnmi fyziklnymi vlastnosami (vyia hustota, pravidelnos povrchu, vhodn tokov charakteristiky), umouj korekciu chuti lieiva, mu ma farebn atraktvny vzhad, mu priaznivo ovplyvova stlos lieiva tm, e ho chrnia pred vodou, parou a vzdunm kyslkom - patria sem: 1. pelety s guovit astice s vysokou tvarovou a vekostnou homogenitou zloen z lieiva alebo z lieiva a pomocnej ltky ich vekos sa pohybuje v rozmedz 0,1-1 mm nadobudli na vzname v svislosti s rozvojom vroby elatnovch kapsl a prpravkov s riadenm uvoovanm lieiva 2. mikrodra s obalen pelety mono v nich rozozna jadro (peletu) a obal zskavaj sa z peliet nananm obalu z pomocnch ltok vyrbaj sa obaovanm vopred pripravench peliet pomocn ltky a technika ich nanania s zhodn s ltkami a postupmi pouvanmi pri vrobe obduktiet vekos mikrodra je v oblasti milimetrov 3. mikrokapsuly mikrotobolky s tie prpravky zloen z jadra a obalu

jadrom me by tuh aj kvapaln lieiv ltka obal tvor polymrov film rozlinej hrbky formuj sa spravidla fzovou separciou, pln mikrokapsula sa tvor v jednej opercii v tom sa odliuj od mikrodra vekos mikrokapsl sa pohybuje v oblasti mikrometrov v SL4 s mikrokapsuly (microcapsulae) spomenut v lnku kapsuly uvdza sa, e sa pripravuj napr. koacervciou elatnovch roztokov obsahujcich lieivo v suspenzii a plnia sa do elatnovch kapsl s vrchnikom alebo sa upravuj do inej aplikanej formy

Princp vroby liekovch mikroforiem: 1. vroba peliet a) v granulanch tanieroch tuh ltka sa privdza do stredu taniera a spojivo sa na u nana postrekom jemn astice sa zbauj do guok, ktorch vekos sa reguluje sklonom taniera, rchlosou otania a mnostvom privdzanho vlhiva sformovan pelety vystupuj z taniera na jeho obvode, potom sa suia b) pri alternatvnom postupe sa navlhen hmota rozpja pretlaovanm cez dierovan kovov platu s guatmi otvormi zo zariadenia vystupuj povrazce, ktor sa rotujcim noom rozdeuj na valeky, ktor maj hladk povrch a dostaujcu sdrnos potom sa ich tvar upravuje tzv. sfronizciou c) sfronizcia je zaoblenie hranatch ete plasticky deformovatench astc (granultovch zn) vyrobench spravidla pretlanm (extrziou) realizuje sa vo sfronizroch (napr. Marumenizer), strojoch podobnch vysokootkovm odstredivkm s plnmi stenami astice nadobdaj guovit tvar rotciou a psobenm odstredivej sily existuj tie prstroje, v ktorch sa astice formuj i sfronizuj (Mikropelet) d) mu sa vyrba aj z cukrovch guok, ktor sa nechaj nasiaknu roztokom lieiva a potom vysuia vtedy obsahuj asi 50% lieiva, zvyok tvor cukor 2. vroba mikrodra vyrbaj sa obaovanm primrnych astc polymrmi vo fluidnch aparatrach ich vroba je zhodn s vrobou obaovanch tabliet 3. vroba mikrokapsl a) fzov separcia z vodnho prostredia (koacervcia) pri jednoduchej koacervcii sa pouva jeden koloid, ktor tvor stenu mikrokapsl najastejie to bva elatna, ktorej koacervcia sa vyvol roztokom vhodnho elektrolytu (najastejie sranu sodnho) vzniknut mikrokapsuly sa spevuj denaturciou elatny formaldehydom dleit je zbavi mikrokapsuly zvykov elektrolytu aj formaldehydu vymvanm studenou vodou zloen (komplexn) koacervcia sa li od jednoduchej tm, e sa pouvaj dva hydrofiln koloidy (napr. elatna a arabsk guma) s opanmi nbojmi koacervt vznikne ich interakciou jednoduch i zloen koacervcia s nenron metdy na prpravu mikrotoboliek sta vhodn kotol s mieadlom a filtran zariadenie astice, ktor sa obauj, mu ma rznu vekos, obal tvor spravidla 3-30% hmotnosti mikrokapsl

b) fzov separcia z nevodnho prostredia je potrebn roztok polymru v organickom rozpadle, v ktorom sa disperguj astice tuhej alebo kvapky kvapalnej ltky, ktor sa m obali vyluovanie polymru na dispergovanch astiach alebo kvapkch sa vyvol pridanm rozpadla, v ktorom sa obalov polymr nerozpa pre vber takej kvapaliny s uiton trojuholnkov fzov diagramy vytvoren kapsuly sa oddeuj od kvapalnej fzy a suia fzov separciu z nevodnho prostredia mono vyvola aj zmenou teploty napr. etylcelulza, ktor je vhodnm polymrom na vytvorenie obalu, sa rozpa v cyklohexne pri teplote 80 oC pri zmene teploty (ochladen) sa polymr vyluuje na asticiach, ktor sa do tohto roztoku suspendovali c) sprejov (rozpraovacie) suenie me sa poui na mikroobaovanie kvapalnch aj tuhch ltok ak ide o kvapaln ltku, najskr sa priprav emulzia obaovac materil je v spojitej fze, kvapalina, ktor sa m obali, v dispergovanej fze pri rozpraovan do horceho vzduchu sa rozpadlo odparuje a polymr vytvor obal vsledkom je prkov produkt s obsahom kvapalnej ltky rovnak postup je pri obaovan tuhch ltok, tu sa rozprauje a su suspenzia obaovanej ltky v roztoku polymru d) gravitan a odstrediv extrzia v prstroji na gravitan extrziu s dve rrky vonkajia obsahuje roztok materilu, ktor tvor stenu, vntorn roztok, ktor sa m sta jadrom mikrokapsuly obidve kvapaliny vystupuj zo spolonho stia tak, e jedna obklopuje druh a hne sa rozdeuj na kvapky, ktor maj inkom medzipovrchovho naptia guat tvar vytvoren kvapky sa spevuj v kpeli z chladenej kvapaliny, v ktorej sa polymr nerozpa alebo s ktorou reaguje a men sa na nerozpustn produkt metda je uren na formovanie mikrokapsl z kvapalnch ltok ak sa maj poui tuh ltky, priprav sa z nich tavenina a postup je potom rovnak ako pri kvapalnch ltkach extrzia vyvolan gravitciou (samovonm vtokom) m niektor nedostatky vekos kapsl je obmedzen a ani kapsuly nemaj rovnorod tvar tieto problmy sa odstrnia, ak sa namiesto gravitanho oddeovania uplatn odstrediv (centrifugan) oddeovanie pri tomto oddeovan je mon regulova vekos mikrotoboliek priemerom stia rrok, rchlosou rotcie a rchlosou prietoku kvapaln, z ktorch sa mikrotobolky tvoria ak sa zvi rchlos prietoku kvapaln, pri rovnakej rchlosti otania a rovnakom priemere stia rrok sa zskavaj vie mikrokapsuly naopak, pri rovnakom priemere stia rrok a rovnakej rchlosti prietoku kvapaln, podmieni zvenie rchlosti otania tvorbu mench mikrotoboliek odstredivou extrziou sa vyrbaj mikrotobolky priemeru 100-200 mikrometrov e) polymerizcia a polykondenzcia na medzipovrchu medzipovrchov polymerizcia a polykondenzcia sa uplatuje pri mikroobaovan kvapaln mu sa obali aj tuh ltky, ale len tak, e sa obal ch suspenzia a mikrokapsuly obsahuj kvapalinu, v ktorej je tuh ltka suspendovan

princp procesu je v utvoren emulzie, v ktorej sa na fzovom rozhran spojitej a dispergovanej fzy stretvaj dve spolu reagujce ltky ich reakciou vznik tuh polymr, ktor obklopuje dispergovan kvapalinu (suspenziu) vytvoren mikrokapsuly sa oddeuj z reaknej zmesi sprejovm suenm, odparenm, filtrciou alebo inou separanou technikou na polymerizciu na medzipovrchu sa pouili rzne ltky, ako polyamidy (silon), polyuretny, polysulfnamidy, polyestery, polykarbonty a polysulfonty vekos mikrokapsl me by vemi rozdielna, uvdza sa v hraniciach od 3 do 2000 mikrometrov

Pouitie liekovch mikroforiem: - liekov mikroformy s poloproduktom, z ktorho sa lisuj tablety, jadr na obalen tablety, tvoria npl tvrdch elatnovch kapsl - pre svoje vlastnosti sa vyuvaj aj v niektorch dermlnych a parenterlnych liekovch formch

47. Topick lieky

vod a defincie: - lieiv topick glov prpravky s plasticky deformovaten prpravky uren na natieranie na neporuen alebo patologicky zmenen kou a sliznicu alebo na poranen alebo chirurgickm vkonom obnaen tkanivo alebo podkoie - skladaj sa spravidla z glovho zkladu a lieivej ltky - poda zkladu sa rozliuj masti a krmy 1. Masti (Unguenta) skladaj sa z masovho zkladu a lieivej ltky masov zklad je jednofzov plasticky deformovaten oleofiln alebo hydrofiln gl predponou oleo- sa vyjadruje rozpustnos glu v olejoch alebo neobmedzen mieatenos s nimi predponou hydro- rozpustnos glu vo vode alebo neobmedzen mieatenos s ou oleofiln gly s zloen z z tuhch a tekutch oleofilnch ltok a s zkladom oleomast, hydrofiln gly zkladom hydromast hydromasovm zkladom je bu hydrogl makromolekulovej ltky hydroglov masov zklad, alebo makrogolov gl makrogolov masov zklad ak sa lieiv ltka v masovom zklade rozpa, tvor sa roztokov jednofzov mas, ak sa v om emulguje, vznikne emulzn dvojfzov mas a ak sa v om suspenduje, potom vznik suspenzn dvojfzov mas ke sa jedna lieiv ltka emulguje a in sasne suspenduje, vznikne suspenznoemulzn trojfzov mas pojmom roztokov, emulzn a suspenzn sa teda vyjadruje druh disperzie lieivej ltky v masovom zklade 2. Krmy (Cremores) skladaj sa z krmovho zkladu a lieivej ltky krmov zklad je plasticky deformovaten emulzn sstava, ktor obsahuje viac ako 10% vntornej dispergovanej fzy poda charakteru vonkajej fzy sa rozliuj oleokrmov zklady, ktor s emulznou sstavou v/o a s zkladom oleokrmov, hydrokrmov zklady, ktor s emulznou sstavou o/v, s zkladom hydrokrmov a ambifiln krmov zklady, ktor s bikoherentn a s zkladom ambifilnch krmov ak sa v krmovom zklade lieiv ltka rozpa, krm ostva dvojfzovm emulznm systmom, ak sa v om suspenduje, vznik trojfzov suspenzno-emulzn systm 3. Okulenty (Oculenta, on masti) samostatn plasticky deformovaten liekov forma patria medzi liekov formy s vymi poiadavkami na mikrobiologick istotu

4. Pasty (Pastae) samostatn liekov forma s to prpravky s obsahom viac ako 25% suspendovanej tuhej ltky, najm oxidu zinonatho, mastenca a krobu spravidla v glovom zklade poda charakteru zkladu mono rozli oleopasty (Oleopastae), hydropasty (Hydropastae), oleokrmov pasty (Oleocremorpastae) a hydrokrmov pasty (Hydrocremorpastae) Glov truktra masovch a krmovch zkladov: 3. glov masov zklady obsahuj najmenej jednu tekut zloku a jednu v nej dobre solvatujcu tuh zloku s to disperzn systmy, v ktorch je koherentn dispergujce prostredie i dispergovan fza bikoherentn systmy ich truktra m koloidn charakter, preto sa povauj podobne ako koloidn roztoky za homognne systmy podiel tuhej fzy v gloch zvis od toho, i je alebo nie je chemicky prbuzn s tekutou fzou koncentrcia tuhej fzy v gloch s chemicky prbuznou tekutou fzou bva podstatne vyia ako v gloch s rozdielnym chemickm zloenm tuhej a tekutej zloky prkladom glov s chemicky blzkymi fzami s vazeln a makrogolov mas zloen z tekutho a voskovitho makrogolu prkladom glov s chemicky rozdielnymi zlokami s hydrogly makromolekulovch ltok rozdielnos alebo blzkos chemickho zloenia tuhej a tekutej fzy m vplyv aj na prpravu a vlastnosti glov gly s chemicky prbuznou tuhou a tekutou zlokou sa spravidla pripravuj zmieanm roztopenej tuhej zloky s rovnako teplou tekutou zlokou a mieanm do vychladnutia konzistencia tchto glov znane zvis od teploty hydrogly vznikaj napuiavanm polymrov vo vode obyajnej teploty alebo vyej teploty ich konzistencia sa s teplotou men podstatne menej ako konzistencia oleoglov alebo makrogolovch glov 4. glov krmov zklady glov charakter krmov je dan predovetkm glovou truktrou ich vonkajej fzy v hydrokrmoch, ktor s emulznou sstavou o/v, s glotvornmi jednotkami laminrne micely tenzidu o/v voda je jednak hydratane viazan na hydrofiln skupiny tenzidu, jednak je lokalizovan medzi hydrofilnmi skupinami v micelch glov truktru hydrokrmov stabilizovanch mydlom spevuje aj krystalinick stearn v hydrokrmoch stabilizovanch komplexnm emulgtorom spevuje glov truktru emulgtor v/o v oleokrmoch maj glov truktru pouvan olejov fzy

- glov charakter masovch a krmovch zkladov a nm dan plastick deformovatenos zabezpeuje mastiam a krmom stlos tvaru pri obyajnej teplote a potrebn deformovatenos psobenm vonkajej sily pri natieran Znaky glovch masovch zkladov: Znak Chemick zloenie zloiek Koncentrcia tuhej zloky Prprava Zvislos viskozity glu od teploty Hydrogly polymrov
vemi rozdielne nzka rozpanm mal

Makrogolov gly
prbuzn vysok (cca 50%) roztopen tuh zloka sa miea s tekutou do vychladnutia vek

Oleogly
prbuzn vysok roztopen tuh zloka sa miea s tekutou do vychladnutia vek

Uvoovanie lieivch ltok z topickch prpravkov, ich prestup do koe a cez kou: - najmenej priestupn je rohov vrstva a leskl vrstva - najpriepustnejie je podkon tkanivo - ltky nerozpustn vo vode ani v tukoch nemu cez intaktn kou prestupova vbec - tuh nerozpustn ltky ou prestupuj vtedy, ke sa pri teplote tela odparuj - vo vode vemi dobre rozpustn ltky za normlnych okolnost do koe nevstupuj - inok topicky aplikovanho lieiva sa pri dermatikch oakva v rohovej vrstve - do vrstiev pod rohov vrstvu prestupuje spravidla iba lieiv ltka - poda toho kam sa a lieiv ltky dostane rozoznvame: 5) libercia uvonenie lieiva zo zkladu na jeho rozhranie s rohovou vrstvou 6) penetrcia preniknutie lieivej ltky do rohovej vrstvy 7) permecia prestup lieivej ltky rohovou vrstvou do bazlnej vrstvy epidermy a do zame 8) absorpcia prestup lieivej ltky do krvnho alebo lymfatickho rieia - poda miesta inku sa rozliuj masti a krmy: 1) epidermlne uvonen lieiv ltka sa adsorbuje na rohov vrstvu a inkuje iba povrchovo 2) endodermlne s inkom v rohovej vrstve 3) diadermlne lieivo prestpi do bazlnej vrstvy epidermy a do zame, kde psob, ale sa aj absorbuje do krvnho a lymfatickho rieiska - mierou biologickej dostupnosti topicky aplikovanho lieiva je jeho koncentrcia v istej vrstve koe a rchlos, akou sa tto koncentrcia dosahuje Prestup lieiv koou: 1) transepidermlny prestup: a) intercelulrny: prestup medzi bunkami b) intracelulrny: prestup cez bunky 2) transfolikulrny prestup: prestup cez vvody mazovch liaz - intracelulrny prestup je aktvny prestup, na ktor sa potrebn energia zskava zloitmi enzymatickmi a biochemickmi procesmi - intercelulrny a transfolikulrny prestup sa riadia zkonmi difzie

- poda nich rchlos difzie uruje koncentran spd, t.j. rozdiel medzi koncentrciou difundujcej ltky nad rohovou vrstvou a pod ou - koncentran spd zvis od rchlosti transformovania lieiva v koi na in ltku alebo od rchlosti jej odvdzania do inch orgnov - koncentran spd ovplyvuje aj zmena koncentrcie rozpustenho lieiva v aplikovanom prpravku nastvajca poas difzie, poda toho sa rozliuje difzia lieiva: 1) stacionrna koncentrcia rozpustenho lieiva v prpravku sa nemen, tka sa suspenznch mast 2) pseudostacionrna koncentrcia lieiva v prpravku sa poas difzie zmenuje, tka sa roztokovch mast - v suspenznej masti nasleduj po nanesen na kou tieto deje: molekuly rozpustenho lieiva difunduj smerom k rohovej vrstve a uvonia sa zo zkladu - ke opustia rozpusten molekuly zklad, poru sa rovnovha medzi rozpustenm a tuhm lieivom - rovnovha sa obnovuje tm, e tuh lieivo sa rozpa rovnakou rchlosou akou sa uvouje - to prebieha teoreticky a do rozpustenia celho mnostva lieiva - dleit je, e mas je stle nastenm roztokom lieiva - za predpokladu, e lieivo sa po prechode rohovou vrstvou ihne transformuje na in ltku alebo sa absorbuje (tzv. sink podmienky) plat, e rchlos akou ubda lieiv ltka zo zkladu, sa rovn rchlosti, akou lieiv ltka prestupuje kou
(vzorec str. 217)

- po uplynut istho asu, v ktorom sa v prpravku i v koi rozbehn vetky procesy, po tzv. induknej peride, sa za kad jednotku asu uvon z prpravku a prestpi koou rovnak mnostvo lieiva - roztokov masti: libercia z nich je najvia pri nastenej koncentrcii lieiva - zvislos mnostva lieiva uvoovanho z prpravku od asu nie je linerna a nie je linerna ani zvislos mnostva lieiva zostvajceho v masti od asu - libercia a transport lieiva prebieha ako chemick reakcie prvho poriadku za predpokladu, e zmena obsahu lieivej ltky v barire v zvislosti od asu je nulov
(vzorec str.218)

- uveden vzahy pre stacionrnu a psuedostacionrnu difziu neplatia, ke nie s splnen sink podmienky, napr. ke sa lieiv ltka hromad v rohovej vrstve, vtedy vznikne aksi rezervor lieivej ltky, z ktorho sa tto postupne uvouje ete aj vtedy, ke sa prpravok odstrni z oetrenho miesta Monosti formulcie ovplyvni dostupnos lieiv z topickch prpravkov: - interakcie lieiva zo zkladom maj vplyv na liberciu, interakcie zkladu s koou na penetrciu a interakcie lieiva s koou na permeciu a absorpciu - liberciu lieiva mono ovplyvni agregtnym stavom lieiva suspenzia alebo roztok - v suspenznch prpravkoch zvis libercia aj od vekosti astc dostupnos z roztokovch mast zvis od termodynamickej aktivity lieiva koncentrciu lieiva treba zosladi so zkladom tak, aby roztok lieiva v om bol nasten uvonen lieivo m difundova cez rohov vrstvu difzia cez intaktn rohov vrstvu je pomalia ne libercia, preto limituje rchlos penetrcie a permecie - barirov funkciu rohovej vrstvy ovplyvuje stupe jej hydratcie a inok niektorch chemickch zlenn vrtane tenzidov Pomocn ltky na topick glov prpravky:

1. Sasti zkladov: a) oleofiln sasti zkladov mast a krmov: 1. vazeln: je prrodn zmes tekutch a tuhch parafnov poda stupa vybielenia sa rozoznva lt (vaselinum flavum) a biely (vaselinum album) obsahuj 50-80% tekutch parafnov, zvyok tvoria krytalick a mikrokrytalick parafny pevn stavebn jednotky vazelnu sa nazvaj trichyty je chemicky a fyziklne stly, m vhodn reologick vlastnosti a zna sa s vinou lieivch ltok, tie sa v om zle rozpaj, preto bva zkladom suspenznch mast 2. umel uhovodkov gly (umel vazelny): pripravuj sa z tuhch a tekutch prrodnch alebo syntetickch parafnov 3. tekut parafn (paraffinum liquidum) 4. mkk parafn (paraffinum molle) 5. tvrd parafn (paraffinum durum) 6. cerezn (ceresinum) 7. metylsiliknov olej (dimetylsiloxan) 8. bravov tuk (adeps suillus): je to prrodn zmes triacylglycerolov 9. oleje: slnenicov (olleum helianthi), olivov (o. olivae), ricnov (o. ricini), kakaov (o. cacao), anov (o. lini), ryb (o. jecoris aselli) 10. hydrogenovan alebo stuen oleje 11. syntetick triacylglyceroly 12. vosky: vel vosk (cera flava, cera alba), vorvanina (cetaceum) 13. syntetick estery vych alifatickch kyseln: oleylolet, izopropylmyristt, izopropylpalmitt 14. vyie alifatick kyseliny: stearn b) hydrofiln polymry na masov zklady: makrogoly, polyetylnglykoly: makrogoly s Mr 200-600 s tekut, s Mr 1500-6000 s voskovit makrogolov mas sa sklad z kvapalnho makrogolu 300 a tuhho makrogolu 1500 c) hydrofiln kvapaliny: 1. voda 2. glycerol 3. propylnglykol 4. kvapaln makrogoly 5. 65-70% roztok sorbitolu voda je zkladnou tekutou zlokou hydroglov a hydrokrmov, ostatn sa pridvaj ako zvlhovadl a zmkovadl zvlhovadlo (humektant) ltka, ktor svojou hygroskopickosou zabrauje plnej strate tekutiny zo systmu, do ktorho sa pridva zmkovadlo (emolient) ltka pridvan k tvrdm drobivm ltkam, ktor rob trvale plastickmi alebo elastickmi zmkujco psobia viacstne alkoholy d) emulgtory emulgujcich masovch a krmovch zkladov: emulgtory s v krmoch v prvom rade stabiliztormi agregtneho stavu hrubch kvapalnch disperzi zastuj sa aj na tvorbe glovej truktry ich vonkajej fzy, preto sa prirauj aj ku kontitutvnym pomocnm ltkam krmovch zkladov

1. emulgtory typu v/o: a) vosk z ovej vlny (cera lanae) b) lanalkol (lanalcolum, alkoholy vosku z ovej vlny) c) cholesterol (cholesterolum) kombinuje sa s voskom z ovej vlny a s bielym voskom d) parcilne estery glycerolu 2. emulgtory typu o/v: a) cetylsran a laurylsran sodn maj vysok hodnotu HLR (40), preto sa vdy kombinuj s emulgtormi s nzkou hodnotou HLR (cetylalkohol, cetylstearylalkohol) v pomere alkoholu k alkylsranu 9:1 alebo 25:1, tieto kombincie tvoria komplexn emulgtor 2. polysorbty: Polysorbt 80 a 60 3. estery sacharzy Emulcera C komplexn emulgtor pre Aquasorb, sklad sa z cetylalkoholu a etoxylovanch vych alifatickch kyseln

2. Zklady na topick glov prpravky: a) masov zklady: - masovm zkladom s oleofiln alebo hydrofiln gly 6. uhovodkov oleomasov zklady uhovodkov oleomasti: prrodn alebo umel zmesi tuhch a tekutch uhovodkov nerozpaj sa vo vode ani sa s ou nemieaj emulzne s schopn viaza najviac 5-10% vody rozpaj sa v organickch rozpadlch a mieaj sa s rastlinnmi olejmi chemicky aj mikrobiologicky s stle v tenkej vrstve s priesvitn na povrchu koe sa zle rozotieraj a vytvraj na nej relatvne hrub vrstvu, lebo neprenikaj do jej kapilrneho systmu preto brzdia odparovanie perspirciou uvonenej vody, tto sa pod nimi akumuluje a hydratuje rohov vrstvu pokoky s nedrdiv, vhodn na oetrenie chronickch ochoren koe, nie s vhodn na seboroick kou s vhodnm zkladom pre masti, od ktorch sa oakva ochrann a povrchov inok 7. triacylglycerolov oleomasov zklady tiracylglycerolov oleomasti: prrodn alebo umel glov zmesi olejov, tukov, upravovanch olejov syntetickch triacylglycerolov asto obsahuj aj vosky oleje a tuky obsahuj aj mal podiel mono- a diacylglycerolov s vlastnosami emulgtorov typu v/o nevhodou prrodnch olejov a tukov je premenlivos ich zloenia a chemick nestabilita tuchn neprjemn zpach, zmena farby, drdenie koe triacylglycerolov zklady sa na kou lepie natieraj a lepie sa na nej roztieraj ako uhovodkov, preto na nej vytvraj ten film rohov vrstvu menej hydratuj, zabrauj vak vysychaniu koe a tvorbe chrst podporuj epitelizciu a regenerciu koe dobre ich zna koa sebostatickho typu

lieiv ltky sa v nich lepie rozpaj, s v nich stle a lepie sa z nich uvouj ako z uhovodkov lieiv ltky z nich prestupuj do koe aj transfolikulrne 8. emulgujce oleomasov zklady emulgujce oleomasti: uhovodkov alebo triacylglycerolov oleomasti s obsahom emulgtora typu v/o vodu neobsahuj, ale s schopn emulzne trvalo viaza viac ako 10% vody ahie sa v nich disperguj prkovan lieiv ltky a viskzne hydrofbne ltky (kamennouhon decht, balzamy) mono v nich dispergova aj hydrofiln kvapaliny emulgtor zlepuje rozostieranie a prinavos na kou, zmenuje negatvny vplyv oleomasti na perspirciu a pozitvne ovplyvuje penetrciu lieivej ltky asto sa nazvaj aj absopn masti 9. hydroglov masov zklady hydroglov hydromasti: s plasticky deformovaten koloidn sstavy prrodnch, polosyntetickch alebo umelch polymrov alebo anorganickch zlenn kremka v hydrofilnch kvapalinch s hydrofiln, ahko dispergovaten a rozpustn vo vode a preto ou ahko zmvaten asto sa nazvaj aj hydratanmi masovmi zkladmi nehydratuj vak vodu, prve naopak pri otvorenej aplikcii ju skr vysuuj z glov obsahujcich ako tekut zloku vodu sa tto pri otvorenej aplikcii odparuje, preto maj chladiaci inok po jej odparen sa vak ich vrstva na koi drob a m mal prinavos preto sa k nim pridvaj takmer vdy neprchav a hygroskopick viacstne alkoholy, ktor sa neodparuj a viau aj as vody, m zvlhuj a zmkuj vrstvu zvyku glu na koi nazvaj sa zvlhovadlami a zmkovadlami hydroglov ak je vak ich koncentrcia v gle vysok (nad 20%), dehydratuj kou vhodou hydroglov oproti oleomastiam je menia zvislos konzistencie od teploty a monos sterilizova ich v autoklve nevhodou je via dispozcia na mikrobiologick kontaminciu s vhodn na oetrenie koe citlivej na tuky a parafny, dobre ich zna najm seboroick typ koe uprednostuj sa pri oetrovan aktnych tdi chorb koe, kde sa rta aj s ich chladivm a protizpalovm inkom dobre sa v nich rozpaj lieiv rozpustn vo vode, rchlo difunduj, preto sa z nich aj rchlejie uvouj 10. makrogolov masov zklady makrogolov hydromasti: s gly pripraven z tuhch a tekutch makrogolov vzhadom sa podobaj bielemu vazelnu, ale na rozdiel od neho sa dobre rozpaj vo vode, a preto sa ou aj ahko zmvaj rozpaj sa v nich mnoh lieiv ltky (k. salicylov, k. borit, rezorcinol, benzokan, chloramfenikol, ...) s mnohmi s vak inkompatibiln, tto inkompatibilita, ktor sa pripisuje tvorbe komplexov, sa prejavuje zmknutm makrogolov masti s fyziklne inkompatibiln aj s vodou, pretoe primieanm 310% vody strcaj masovit konzistenciu makrogoly psobia baktericdne, preto masov zklady z nich bvaj mikrobiologicky nezvadn aj bez konzervantov rozpaj niektor plasty a laky

kou nedrdia, neodporaj sa vak ako zklady pre on masti na kou sa dobre natieraj a dobre na nej lipn s vemi hygroskopick, preto odnmaj tekut vluky poranenej alebo chorej koe, a tm ju istia vysok hygroskopickos je vak nevhodou pri psoben lieivch ltok, pretoe ich uvoovanie me zaa a po dosiahnut osmotickej rovnovhy medzi makrogolovm zkladom a koou as potrebn na ustlenie tejto rovnovhy zvis od hrbky vrstvy masti na koi m je vrstva hrubia, tm je dlh tto vlastnos sa d zmierni pridanm 1-5% vych alifatickch alkoholov (cetylalkoholu alebo cetylstearylalkoholu) b) krmov zklady: - s plasticky deformovaten emulzn sstavy, poda potreby stabilizovan konzervantmi, antioxidantmi alebo obidvoma 4. oleokrmov zklady oleokrmy (oleocremores) s plasticky deformovaten sstavy emulznho typu v/o, ktor obsahuj 15-60% vodnej fzy maj bielu a ltkast farbu a mieaj sa s olejmi v kadom pomere, s vodou a inmi polrnymi kvapalinami iba obmedzene s nepriesvitn aj v tenkej vrstve ich chemick stabilita zvis od zloenia olejovej fzy fyziklna nestabilita sa prejavuje oddeovanm kvapok alebo svislej vrstvy vody na ich povrchu svojou truktrou sa najviac pribliuj prirodzenmu konmu filmu, ktor m tie charakter emulzie typu v/o dobre sa na koi rozotieraj i na u natieraj, dobre na u lipn a zmkuj u ich film na koi nevyvolva pocit mastnoty a menej brzd perspirciu ne film oleomast s vhodn na kou normlnu a so sklonom k sebostze ich zloenie mono regulova zloenm olejovej fzy, emulgtorom a obsahom vody mnoh lieiv ltky sa z nich lepie uvouj ako z oleomast s vemi rozren v kozmetike ako tzv. mastn krmy poda toho i obsahuj emulgtor alebo len kvziemulgtor rozoznvame prav a neprav oleokrmy alebo aj chladiv oleokrmy prav oleokrmy (oleocremores veri) s dvojfzov plasticky deformovaten emulzn sstavy, stabilizovan jednm alebo viacermi emulgtormi typu v/o s hodnotou HLR 3-6 obsah emulgtora spsobuje, e s fyziklne stabiln, maj trvale imobilizovan kvapky vodnej fzy v olejovej fze, neodparuje sa z nich voda, a preto nemaj chladiv inok neprav oleokrmy - chladiv oleokrmy (oleocremores refrigerantes) s plasticky deformovaten emulzn sstavy stabilizovan lipofilnmi kvziemulgtormi, najastejie voskom alebo vorvaninou obsah vntornej fzy bva u nich 15-25% chladiv inok maj preto, e pri natieran na kou sa mlo stabiln emulzn stav naru, voda sa oddel od olejovej fzy a odparuje sa stabilizuj sa konzervantmi jedinm predstaviteom v SL4 je chladiv krm (cremor refrigerans), ktor obsahuje vosk, vorvaninu, rastlinn oleje, vodu, geraniov olej prava vne,

parabny konzervanty, galan propylov stabiliztor, laurylsran sodn zniuje povrchov naptie vody chladiv oleokrmy psobia na koi po odparen vody ako oleomasti ke obsahuj rastlinn oleje, maj vemi dobr zmkujce vlastnosti, preto s obben v kozmetike (cold cream) 5. hydrokrmov zklady hydrokrmy (hydrocremores) s glov zklady emulznho typu o/v vonkajia vodn fza in 50-90% ich celkovej hmotnosti mieaj sa s vodou v kadom pomere, preto sa ou aj dobre zmvaj s lipofilnmi tekutmi a polotuhmi ltkami sa mieaj iba obmedzene voda sa z nich ahko odparuje chladiv inok, ktor je vraznej ne u nepravch oleokrmov ved el. prd kou vysuuj, o spsobuj hygroskopick viacstne alkoholy takmer vdy prtomn vo vodnej fze s vhodn na oetrenie seboroickej koe v kozmetike s znme ako tzv. such alebo polomastn krmy poda emulgtora a mechanizmu tvorby glovej truktry hydrokrmy s komplexnm emulgtorom a stearnov hydrokrmy v hydrokrmoch stabilizovanch komplexnmi emulgtormi bvaj olejovou fzou uhovodky alebo triacylglyceroly, asto kombinovan aj s voskami a syntetickmi estermi vych alifatickch kyseln a niekedy aj so siliknmi vodn fza vdy obsahuje niektor viacstny alkohol a poda potreby sa zahusuje polymrmi (napr. termi celulzy alebo polyakryltmi) ich pH bva 7 alebo niie stearnov hydrokrmy (hydrocremores stearini) obsahuj stearn jeho as sa neutralizuje roztokom vhodnej alklie (NaOH, KOH, NaCO3, trietanolamn) na mydlo, as sa uklad do miciel mydla, ktor sa tm spevuje a as je dispergovan vo vodnej fze, take pln funkciu olejovej fzy najkraj vzhad a lesk maj krmy s trietanolamnovm mydlom 6. ambifiln krmy (cremores ambiphilici) s odvoden od hydrokrmov s tie stabilizovan komplexnm emulgtorom, ale maj in vlastnosti hlavn rozdiel je v tom, e ambifiln krmy maj koherentn obidve fzy, km hydrokrmy iba vonkajiu vodn fzu bikoherentnos je dan tm, e aj olejov aj vodn fza s rozdelen v lamelrnych micelch emulgtora voda je lokalizovan medzi polrnymi asami emulgtorov, olej je uzatvoren medzi oleofilnmi zvykami emulgtorov takto uloenie oleja a vody spsobuje, e ambifiln krmy tvoria prechod medzi hydrokrmami a oleokrmami slabo ved el. prd voda sa z nich odparuje, ale pomaly neobmedzene sa mieaj s vodou aj s olejom univerzlne pouitie pre vznik ambifilnho krmu je dleit celkov obsah komplexnho emulgtora a pomer o/v a v/o emulgtora v om dleit je aj obsah olejovej fzy Poiadavky kladen na masov a krmov zklady:

- musia by pri obyajnej teplote tvarovo stle, ale pri tejto teplote a tie teplote tela roztieraten, prinav na kou a sliznicu - musia by jednotn (rovnorod), chemicky aj fyziklne stle, mikrobiologicky nezvadn, bez neiaducich vedajch inkov, ahko odstrniten z oetrenho miesta a musia psobi na kou alebo na sliznicu oakvanm spsobom - iada sa, aby boli kompatibiln s lieivami a schopn sprostredkova ich inok na oakvanom mieste Vroba topickch glovch prpravkov: - pri prprave a vrobe mast a krmov sa pouvaj zariadenia na rozdrobovanie, triedenie, mieanie a homogenizovanie - plnia sa do vhodnch obalov, tglikov a tb - vyrbaj sa bu v dvoch oddelench postupoch, t.j. najprv zklad a a do hotovho zkladu sa spracuje lieivo alebo sa v jednom postupe spracuj vetky zloky prpravku vrtane lieiva 1. mieanie: zabezpeuje homognne rozptlenie dispergovanej fzy v disperznej fze a rovnomern prenos tepla v mieanom materili tak pri jeho zahrievan, ako aj chladen mieaky s mieadlami, hnetacie zariadenia 2. rozdrobovanie, triedenie 3. homogenizovanie: masov mlyn vroba masovch zkladov: zklady sa pripravuj tak, e ich tuh zloky sa roztopia pri teplote asi 80 oC a zmieaj sa s rovnako teplmi tekutmi zlokami zahrieva sa na vodnom kpeli alebo pod infraiariom roztopen zmes sa zbav neistt precedenm cez tkanivov filtran priehradku a nech sa vychladn sa neustleho mieania v prpade potreby sa zklady sterilizuj zahrievanm v prde horceho vzduchu pri teplote 140 oC 90 min hydrogly sa sterilizuj v uzatvorench ndobch zahrievanm vo vodnej pare pod tlakom pri teplote 105 oC 50 min prprava hydroglovch masovch zkladov ako prprava slizov a glov vroba roztokovej, emulznej, suspenznej masti: roztokov mas je mas, v ktorej je vetka lieiv ltka rozpusten roztokov oleomas vznikne rozpustenm lieivej lzky v roztopenom oleomasovom zklade po plnom rozpusten lieivej ltky sa mas prestane zahrieva a miea sa do vychladnutia v oleomasovch zkladoch s dobre rozpustn gfor, mentol, tymol pre svoju prchavos sa musia rozpa v zklade zahriatom na najniiu potrebn teplotu (zmknutom), zniuj teplotu topenia tuhej zloky masovho zkladu a tm oslabuj jeho glov skelet a zniuj hranin naptie masti lepie ako v oleomasovch zkladoch sa rozpaj lieiv ltky v makrogolovom zklade, v hydrogloch sa vak rozpa najviac lieivch ltok pri prprave sa lieiv ltka rozpa spolu s konzervantom v tekutej zloke hydroglu skr ne polymr suspenzn masti sa pripravuj z o najjemnejieho prku lieivej ltky (sito VII)

lieivo sa predmieava s pribline rovnakm mnostvom zmknutho alebo roztopenho zkladu alebo tekutho parafnu predmieava sa tak dlho, km sa nerozpoja agregty astc, dezagregan efekt predmieavania zlepuj tenzidy potom sa po astiach primieava zvyok zkladu a po pridan celho mnostva sa miea, a s astice rovnomerne rozptlen v celom prpravku prprava sa skon pravou suspenznej masti na masovom mlyne emulzn masti vznikaj dispergovanm kvapalnej lieivej ltky alebo roztoku lieivej ltky do lyofbneho zkladu pripravuj sa anglickou metdou suspenzno-emulzn masti obsahuj dispergovan tuh lieivo a nie viac ako 10% tekutho lieiva najprv sa priprav suspenzn mas a do nej sa disperguje kvapalina alebo naopak suspenzn, emulzn a suspenzno-emulzn masti sa nesterilizuj vroba krmovch zkladov: oleokrmov zklady sa pripravuj anglickou metdou poda zloenia olejovej fzy, pri obyajnej alebo vyej teplote pri vyej teplote sa voda disperguje na menie kvapky pri obyajnej teplote vznikaj vie kvapky stabiln oleokrm sa priprav iba vtedy, ke sa do olejovej fzy disperguje toko vody, koko je schopn s pomocou prtomnho emulgtora emulzne viaza tto schopnos sa kvantifikuje vodnm slom vodn slo je seln daj, vyjadrujci hmotnos vody v g, ktor je schopn trvalo viaza 100 g olejovej fzy pri obyajnej teplote zvis od zloenia olejovej fzy a od zloenia a koncentrcie emulgtora stearnov hydrokrmy sa pripravuj in situ mydlo vznik reakciou stearnu a uhliitanu draselnho alebo trietanolamnu reakn zmes sa zahrieva asi 30 min za stleho mieania, potom sa odstav prvod tepla a miea sa do vychladnutia nakoniec sa dovi voda rovnakej teploty hydrokrmy s komplexnm emulgtorom a ambifiln krmy sa pripravuj postupom opsanm pri prprave emulzi s komplexnm emulgtorom vroba krmov s rozpustenm a suspendovanm lieivom: ke sa lieivo rozpa v jednej z fz krmovho zkladu, rozpust sa v nej ete pred emulgovanm od jeho rozdeovacej kontanty potom zvis, koko ho bude v kadej fze hotovho krmu termolabiln ltky sa primieavaj k vychladnutmu krmu suspenzn oleokrmy sa pripravuj z lieivej ltky (sito VII), ktor sa predmieava s oleokrmovm zkladom 1:1 alebo jeho niektorou tekutou zlokou ke sa nepouije vopred pripraven krmov zklad, suspenduje sa lieiv ltka v olejovej fze a potom sa v suspenzii disperguje voda prav suspenzn oleokrmy sa mu mlie na masovom mlyne suspenzn hydrokrmy: lieiv ltka (sito VII) sa predmiea s hydrokrmovm zkladom alebo s kvapalinou mieatenou s jeho vonkajou fzou, alej sa postupuje ako pri oleokrmoch suspenzn ambifiln krmy: predmieava sa s ambifilnm krmovm zkladom alebo hydrofilnou i oleofilnou kvapalinou, alej ako pri hydrokrmoch Prehad vyrbanch topickch glovch prpravkov a ich upotrebenie:

lieebn: hlavne dermatik ochrann: napr. indulona technicko-diagnostick: napr. lubrikan prpravky lieebno-kozmetick: masti a krmy, ktor obsahuj lieiv ltky len v subterapeutickch dvkach kozmetick: masti a krmy

Hodnotenie akosti topickch glovch prpravkov: 1. zmyslovo: farba va priehadnos homognnos 2. chemickmi skkami: totonos lieivej ltky totonos konzervanej prsady, zvlhovadla, antioxidantu obsah lieivej ltky obsah vody 3. fyziklnymi skkami: charakter zkladu: masov alebo krmov na pecifikovanie masovch zkladov sa vyuva ich: a) rozdielna rozpustnos vo vode a v chloroforme b) stanovenie sla zmydelnenia c) stanovenie vodnho sla krmy sa identifikuj poda: a) mieatenos s vodou b) farbenie vonkajej fzy Sudanom III a metylnovou modrou c) vekos astc d) stanovenie vody azeotropnou destilciou 4. reologick parametre: hranica toku plastick viskozita tixotrpia konzistencia Bioadhezvne prpravky: - s to prpravky dobre prinav na sliznici - na ochranu a lieenie stnej dutiny - okrem prinavosti sa vyaduje pomal zmvatenos zo sliznice a dobr chuov vlastnosti - bioadhezvny zklad: zmes prrodnch, upravench prrodnch a umelch polymrov s tekutm parafnom - neobsahuje vodu, v ktorej by polymry nabobtnali gl z nej vznikne a pri aplikcii natieranm na sliznicu, ke hydrofiln polymry iastone nabobtnaj - vysokomolekulov polyetyln zabezpeuje dobr prinavos a pomal zmvatenos

48.

LIEIV AERODISPERZIE A LIEIV PENY.

LIEIV AERODISPERZIE: Defincie: - Aerodispersiones - s to disperzie plynu, kvapaliny alebo tuhej ltky v plyne, najastejie vo vzduchu, s asticami rozmerov amikroskopickch, koloidnch a hrubo disperznch - s uren k oetreniu koe, sliznc, tkanv, k inhalcii, k dezinfekcii alebo k aromatizcii ovzduia - pripravuj sa z prpravkov pre aerodisperzie - z hadiska vekosti dispergovanch astc patria k lieivm aerodisperzim: a) aerodisperzie s asticami amikroskopickmi t.j. zmesi plynov alebo pr b) aerodisperzie s asticami 0,1-5 m lieiv such hmly a spreje c) aerodisperzie s asticami hrubo disperznmi lieiv vlhk hmly a spreje - aerosolom sa nazvalo vetko, o trysk z tlakovky - predaplikanm tdiom aerodisperzie je prpravok pre aerodisperziu, t.j. parotvorn, hmlotvorn, dymotvorn, prachotvorn poloprodukt - vydva sa v prave vhodnej pre prpravu aerodisperzie metdami kondenzanmi a disperganmi Predaplikan tdium Poloprodukty na prpravu aerodisperzi parotvorn hmlotvorn dymotvorn prachotvorn Aplikan tdium roztoky plynov, hrub aerosly aerodisperzie pary such hmly a spreje vlhk hmly a spreje dymy vlhk dymy rozprachy, rozprachy, prachov mraky prachov mraky

Biologick dostupnos lieiva z aerodisperzi: - lieiv aerodisperzie sa aplikuj inhalane a externe - biologick dostupnos systmovo innho lieiva podvanho inhalanou cestou je vemi dobr - k hornm dchacm cestm patr nosn dutina, nosohltan, hrtan priedunica - k dolnm dchacm cestm patr priedunica, bronchy, bronchioly, alveoly - aktvna plocha stien dchacieho strojenstva postupne narast a na 70-100 m2 u alveol

v hornch cestch sa zachytvaj len astice vie ako 12 m, vina z nich sa zachyt a inkuje u v stnej dutine astice 4 m sa v nosnej dutine zachytvaj len z 50% v dolnch cestch sa vyskytuj len astice menie ako 10 m, tie s unan do alveol, kde sa najinnejie uplatnia astice vekosti okolo 1 m, naopak astice vekosti 0,3 m s a z 80% vydychovan sp preto s pre systmov inok pri inhalcii potrebn astice v optimlnom rozsahu 0,5-5 m , pre loklnu aplikciu do st a nosa astice okolo 12-30 m a pre aplikciu na kou astice okolo 50-200 i viac m

Pomocn ltky v prpravkoch pre aerodisperzie v tlakovch baleniach: - s to hlavne rozpadl a hnacie plyny - alej s to tenzidy vo funkcii emulgtorov, solubiliztorov, prsad antiaglomeranch, stabilizujcich emulzie, suspenzie, alej prsady filmotvorn, zmkovadl, zvlhovadl, prsady antikorzne, stabilizujce ltkov zloenie, upravujce uchov vnemy, podporujce resuspendovatenos sedimentu, zmavos koe, prinavos na kou, roztieratenos a pod. 1. rozpadl: - volia sa poda toho, ako rozpaj lieiv, ako spolu s propelentmi (hnacmi plynmi) upravuj tlak v tlakovom balen, ako rchlo sa vyparuj, i reaguj s lieivami a materilom, ak s rizik pri aplikcii - etanol, izopropanol, glycerol, metylnchlorid, dichlrmetn, trichlretn, acetn, etylacett, makrogoly, minerlne oleje - pre technick pouitie bva rozpadlom kerozn 2. hnacie plyny - alebo propelentn plyny, propelenty musia by za obyajnej teploty ahko stlaiten, pritom mu, ale nemusia skvapalova - musia by kompatibiln s obsahovmi ltkami - nesm by toxick a drdiv - volia sa poda zloenia jadra a poadovanch podmienok - delia sa na dve skupiny a) stlaiten neskvapalujce hnacie plyny: - N, N2O, CO2 - vypaj priestor tlakovky nad jadrom - v jadre s bu nerozpustn alebo s asti rozpustn - vhody duska ahk dostupnos, indiferentnos, bez chuti a zpachu - nevhody duska nerozpustnos - N2O, CO2 nie s plne indiferentn z chemickho a fyziologickho hadiska b) stlaiten, ahko skvapalujce hnacie plyny: - s rozpustn v jadre - v tlakovom balen zaruuj kontantn tlak a do plnho vyprzdnenia obsahu - fluorovan chlrparafny - fren, frigen, kaltron,... - za prtomnosti vody a kovu hydrolyzuj za vzniku halognvodkov, ktor koroduj kovov asti tlakovky a rozkladaj obsahov ltky - oznauj sa dvoj alebo trojmiestnymi selnmi symbolmi - slo na mieste jednotiek zna poet atmov fluru - slo na mieste desiatok mnus 1 zna poet atmov vodka - slo na mieste stoviek plus 1 zna poet atmov uhlka - poet atmov chlru je dan rozdielom medzi potom valenci zkladnho uhovodku a potom atmov fluru

- trichlrflurmetn CCl3F, dichlrdiflrmetn CCl2F2, dichlrtetrafluretn C2Cl2F4 - naruuj oznov vrstvu - v technickch prpravkoch sa ako hnacie plyny uplatuj propn, n-butn, izobutn Prprava aerodisperzi: 1. kondenzan metdy: - s ben pre niektor vybran aplikcie predovetkm vdychovanm - podstata: nhle schladenie a kondenzcia prestench pr alebo exhaltov vznikajcich z prpravku pre lieivch aerodisperzie t.j. zo silc, z upravench silinch, ivicovch a alkaloidnch drog a chemickch lieiv, digesciou pri zaplen, pary a dym sa vdychuj 2. dispergan metdy: - podstata: dispergcia prpravku pre aerodisperziu z tlak. balen a inch disperganch (rozpraovacch) zariaden - tlakov ndoba (tlakovka) - m tri funkcie: je primrnym adjustanm obalom , je ndrou pre hnac plyn, disperganm zariadenm, produkuje aerodisperziu - zloenie: 1.) ndobka: vyroben zo skla, ocele, plechu i hlinkovho plechu alebo z plastu 2.) funkn prvky: ventil ponorn trubica rozpraova krytka adaptr - m udra rozsah teplt od 20 70 oC - najastejie s tlakovky z pocnovanho alebo hlinkovho plechu, vhoda ahkos - nevhoda korzia, preto s opatren odolnm vntornm ochrannm filmom zo syntetickch lakov - ventil: m za lohu umoni tlakov plnenie, tlakovkou hermeticky uzavretou (obr. str. 187), npl po dvkach alebo plynule vypa. Spolu s rozpraovaom ju dispergova v poadovanej jemnosti z homogeniz. astc. - rozpraova: nasaden na uzavretom ventile, m za lohu po stlaen uvies ventil do chodu a pretvori npl na aerodisperziu poadovanch ukazovateov - krytka: chrni ventil pred neiadcim otvorenm, zneistenm - apliktory: nasadzuj sa na ventil, umouj aplikciu aerodisperzie do st, nosa a telovch dutn. Str. 286 vroba jadra: - jadro je zmes lieiv a pomocnch ltok bez hnacieho plynu - postupy a) ako pri lieivch roztokoch, emulzich, suspenzich a prkoch b) vber vhodnho rozpadla a tenzidov vroba tlakovho balenia: - jadro sa pln a s hnacm plynom adjustuje do tlakoviek 1.) postup za obyajnej teploty a zvenho tlaku: tzv. tlakov plnenie. Do otvorenej tlakovky sa nadvkuje jadro a po zakletinovan ventilom sa dvkuje propelent tlakovm plnenm cez ventil. 2.) postup za znenej teploty a normlneho tlaku: do otvorenej tlakovky sa pri alebo pod teplotou varu danho propelentu (40 60 C). Nadvkuje jadro (schladen) a skvapalnen propelent a tlakovka sa zakletinuje. Nevhoda: vysok nklady na chladenie a nebezpeenstvo vzniku kondenzanej vody, ktor koroduje tlakovku. 3.) postup za podtlaku v uzavretom systme: po naplnen jadra a propelentov a po zakletinovan sa v tlakovke vytvor dva a viacfzov npl. Lieiv a pomocn ltky s v tekutej fze propelentu rozpusten, emulgovan alebo suspendovan.

- npl tlakovky tak me by : 1) dvojfzov prpravok: a) ke propelentom je stlaen neskvapalniten plyn a jadro je kvapaln. b) ke propelent je stlaen skvapalniten plyn a jadro je v jeho kvapalnej fze rozpusten alebo solubilizovan 2) troj a viacfzov prpravok: ak obsahuje npl nerozpustn tuh ltku alebo nemieaten kvapalinu prprava vlastnej aerodisperzie: - premenu nplne, ktor sa v tlakovke nachdza pod tlakom propelentu na vlastn aplikovaten aerodisperziu prevdza pacient sm - po stlaen prechdza npl ventilom kontinulne alebo po dvkach a disperguje sa vo vzduchu. 1) pri dvojfzovej nplni so stlaitenm neskvapalnitenm propelentom sa jadro po otvoren ventilu vytlauje ponornou trubicou a v expanznom priestore rozpraovaa sa rozptyuje a trysk do okolitho priestoru 2) pri dvojfzovej nplni so stlaenm a skvapalnenm propelentom je jadro rozpusten v tekutej fzy propelentu, po otvoren ventilu tekut fza stpa ponornou trubicou, prechdza ventilom a expanduje asi na 200-300 nsobok pvodnho objemu 3) pri troj alebo viacfzovej nplni je mechanizmus podobn Prehad prpravkov pre lieiv aerodisperzie: - SL4: Aerodispersio carbethopendecinii bromati, Aerodispersio salbutamoli - plastick obvz: Akutol - antimykotikum: Hexadecyl - loklne antiseptikum a dezinficiens: Septonex, Stopangin Vhody aerodisperzi: a) obsah tlakovho balenia je v prostred inertnho plynu hermeticky a svetlo nepriepustne uzavret, a tm chrnen pred vlhkosou, kyslkom, CO2, zneistenm a mikroorganizmami b) tlakov balenie je vdy a okamite pripraven k aplikcii c) loklna aplikcia i na vekch plochch tela je rchla, pohodln, nebolestiv, hygienick d) rchlos inku pre pulmonlnu aplikciu sa vyrovn rchlosti parenterlnej aplikcie Oznaovanie a uchovvanie: - na kadom vonkajom i vntornom obale mus by zretene od ostatnho textu napsan upozornenie: Tlakov balenie je pod stlym tlakom. Chrte pred demi, nrazmi, pred slnkom a ostatnmi tepelnmi zdrojmi nad 50 oC. Neodhadzujte do oha. Nenite nsilm. - balenie mus by oznaen npisom: nestrieka do oha, v prpade, e obsahuje viac ako 10% horaviny, a npisom horavina alebo symbolom plamea v prpade, e obsahuje viac ako 45% horaviny - tlakov balenia sa uchovvaj pri teplote 15-25 oC, v suchu, chrnen pred slnkom, vo vetranch skladoch

Hodnotenie: 1.) Hodnotenie disperganho zariadenia: a) skky bezpenosti tlakovky: tlak v tlakovom balen sa po tempercii na vodnom kpeli pri 20C a 50C meria manometricky b) odolnos proti deformcii a detrukcii

c) skka pevnosti pri transporte d) skka horavosti, zpalnosti a bodu vzplanutia vystrekovanej aerodisperzie e) skka spoahlivosti a sprvnosti funknch zariaden - zameran na funkciu ventilu, testuje sa krtkodob plynotesnos pri 50C nesm unika bublinky plynu a dlhodob plynotesnos vyjadren ako bytok v mg/kg za rok, alej rchlos prietoku v g/s. 2.) Hodnotenie lieivch aerodisperzi: - ukazovatele, ktor maj vznam pre aplikciu a terapiu a) koncentrcia astc v jednotlivom objeme aerodisperzie b) vekos a tvar astc c) koagulcia, koalescencia a agregcia Rozdelenie metd : metdy priame a nepriame 1) priame: zskavaj pravdivejiu predstavu o chovan a truktre aerodisperznho mraku. S to metdy optick (prietokov ultramikorskopy nefelometry, scintilan analyztory). Metdy halografick za pomoci hliovho - nenovho laseru. 2) nepriame: venm, mikroskopicky alebo elektromikroskopicky, metdy sedimentan, filtran a impakn. LIEIV PENY: Defincia poda SL1: - lieiv peny sa skladaj z vekch objemov plynu dispergovanho v kvapaline - obsahuj jedno lieivo alebo viac lieiv, tenzidy, ktor zabezpeuj vytvorenie peny, a rzne in excipienty - lieiv peny s zvyajne uren na aplikciu na kou alebo na sliznin membrny - lieiv peny sa zvyajne tvoria z kvapalnch prpravkov v tlakovch obaloch v ase podvania - obal je vybaven zariadenm na otvranie ventilu stlaitenm aplikanm nadstavcom na aplikciu peny - lieiv peny uren na vne pokoden kou alebo na vek otvoren rany musia by steriln Defincia poda SL4: - Spumae - s to disperzie bubln plynu v kvapaline, patria medzi lyodisperzn (hydrodisperzn, oleodisperzn) systmy - dispergovan astice bubliny svojou vekosou sa pohybuj od koloidov a po hrub disperzie. Rozdelenie: - pena guov: vznik, ke objem plynu v bublinch je menej ako 74% celkovho objemu peny, bubliny sa navzjom dotkaj a nie s deformovan, tzv. pena vlhk - pena polyedrick pena such: vznik, ak objem plynu v bublinch prekrauje 74% objemu peny, bubliny sa tesne zhlukuj a deformuj v polydri - pena je systm termodynamicky nestabiln s nadbytkom povrchovej energie, nestlos vedie k zmeneniu povrchovej energie, zmeneniu stupa disperzity - drenovanie alebo odvodovanie peny: vplyvom gravitcie a povrchovho naptie- odtekanie kvapalnej fzy z medzipriestorov polyedrickch pien, postupn stenovanie a kolaps kvapalinovej blany a koalescencia bubln - samovon zmeny vo vekosti bubln: tlak plynu bubliny Pb v kvapaline, povrchov naptie pri atmosfrickom tlaku (Pa) je nepriamo zvisl na priemere bubliny (r)

2 Pb = Pa + r
Pb malch bubln je vie ako Pb vekch bubln. V dsledku tlakovho rozdielu difunduje plyn z malch do vch bubln. Mal bubliny sa zmenuj a vie narastaj. Potom dochdza k poruenie kvapalinovej blany detrukcia bubln aj peny. V guatch bublinch je plynu < kvapaliny poda rovnice stpaj k hladine. Peny s na fzovom rozhran stabilizovan ako emulzia. ist kvapalina, ktor neobsahuje povrchovo aktvne ltky a pevn astice nepen. Prprava peny ako aplikovatenho prpravku: - vznikaj na princpe metd disperganch alebo kondenzanch v kvapalinch vhodnho povrchovho naptie, viskozity a zloenia dispergciou: sa vytvor pena vtedy, ke sa v kvapaline disperguje plyn / vzduch vo forme bubln rchlym prebublvanm a pretrepvanm. Vplyvom kapilrnych sl sa bubliny zhlukuj tak, e postupne cel objem kvapaliny sa zmen na penu pomaly alebo rchlo rozpadav. kondenzciou: pena sa tvor vtedy, ak z pvodne molekl disperznho roztoku plynu v kvapaline pri zmene tepelnch a tlakovch podmienok sa plyn z roztoku uvouje v podobnch bublinch, ktor sa vplyvom kapilrnych sl zhlukuj na povrchu alebo vo vntri kvapaliny alebo na stench ndoby a vytvraj penu pomaly alebo rchlo rozpadav. Vybran prpravky pre lieiv peny: - starie peny lieivch mydiel (so srou, rezorcinolom, dechtom) - dnes peny z tlakovch balen (tlakov peny) - pena sa aplikuje na kou, rozotrie sa - s obsahom kyseliny mlienej, Triamcinoln - kozmetika pena na holenie Hodnotenie akosti: - hustota peny 20 : stanovenie pyknometricky - koeficient napenenia (expanzia) K: udva kokokrt sa pvodn objem kvapaliny v jadre zvil K = 1/ 20 - vekos a rozdelenie vekosti astc - reologick charakter : viskozita, hranica toku, tuhos - dren peny : vyjadruje sprvanie peny z hadiska stability, stanov sa pomern hmotnos kvapaliny, ktor za urit dobu z intrapartikulrneho priestoru peny odteie

49. Vroba kvapalnch liekov aplikovanch na kou (disperzie molekulov, hrub).

- systmy, kde v plynnom dispergens, najastejie vo vzduchu, je dispergovan plyn alebo kvapalina alebo tuh ltka, poprpade kvapaln i tuh ltka, sa nazvaj aerodisperzie - dispergovan astice s amikroskopickch, koloidnch alebo hrubo disperznch rozmerov - aerodisperzie vznikaj v prrode alebo umelo pretvorenm plynnej zmesi, kvapaliny, emulzie, suspenzie alebo inch vhodnch systmov metdami kondenzanmi alebo disperganmi - kondenzcia vo forme kvapiek nastva z prestenej pary alebo za prtomnosti kondenzanch jadier (vznik hmly) - dispergcia kvapaln na astice koloidnch a hrubo disperznch dimenzi je zaloen na zkonitostiach deformcie a rozpadu kvapalinovho la prudko tryskajceho z kapilrneho otvoru, je to napr. dispergcia v rozpraovacej hlave tlakovch balen

- prca spotrebovan na zvenie fzovho rozhrania dispergovanch astc a plynu je priamo mern povrchovmu naptiu kvapaliny a rozdielu medzi povrchom kvapaliny pred a po dispergcii - prachov alebo kvapalinov aerodisperzn oblak m nadbytok povrchovej energie, je termodynamicky nestly - nestlos sa prejavuje samovonm pohybom dispergovanch astc (sedimentcia, koagulcia, koalescencia) a riadi sa zkonitosami gravitanho poa v shlase so Stokesovm sedimentanm vzahom, alej odporom prostredia, t.j. viskozitou a silami vzjomnho psobenia astc, t.j. ortokinetickou a perikinetickou koagulciou, resp. koalescenciou

50. Vroba polotuhch topickch liekov (systmy roztokov, emulzn, suspenzn).

Vroba topickch glovch prpravkov: - pri prprave a vrobe mast a krmov sa pouvaj zariadenia na rozdrobovanie, triedenie, mieanie a homogenizovanie - plnia sa do vhodnch obalov, tglikov a tb - vyrbaj sa bu v dvoch oddelench postupoch, t.j. najprv zklad a a do hotovho zkladu sa spracuje lieivo alebo sa v jednom postupe spracuj vetky zloky prpravku vrtane lieiva 1. mieanie: zabezpeuje homognne rozptlenie dispergovanej fzy v disperznej fze a rovnomern prenos tepla v mieanom materili tak pri jeho zahrievan, ako aj chladen mieaky s mieadlami, hnetacie zariadenia 2. rozdrobovanie, triedenie 3. homogenizovanie: masov mlyn vroba masovch zkladov:

zklady sa pripravuj tak, e ich tuh zloky sa roztopia pri teplote asi 80 oC a zmieaj sa s rovnako teplmi tekutmi zlokami zahrieva sa na vodnom kpeli alebo pod infraiariom roztopen zmes sa zbav neistt precedenm cez tkanivov filtran priehradku a nech sa vychladn sa neustleho mieania v prpade potreby sa zklady sterilizuj zahrievanm v prde horceho vzduchu pri teplote 140 oC 90 min hydrogly sa sterilizuj v uzatvorench ndobch zahrievanm vo vodnej pare pod tlakom pri teplote 105 oC 50 min prprava hydroglovch masovch zkladov ako prprava slizov a glov vroba roztokovej, emulznej, suspenznej masti: roztokov mas je mas, v ktorej je vetka lieiv ltka rozpusten roztokov oleomas vznikne rozpustenm lieivej lzky v roztopenom oleomasovom zklade po plnom rozpusten lieivej ltky sa mas prestane zahrieva a miea sa do vychladnutia v oleomasovch zkladoch s dobre rozpustn gfor, mentol, tymol pre svoju prchavos sa musia rozpa v zklade zahriatom na najniiu potrebn teplotu (zmknutom), zniuj teplotu topenia tuhej zloky masovho zkladu a tm oslabuj jeho glov skelet a zniuj hranin naptie masti lepie ako v oleomasovch zkladoch sa rozpaj lieiv ltky v makrogolovom zklade, v hydrogloch sa vak rozpa najviac lieivch ltok pri prprave sa lieiv ltka rozpa spolu s konzervantom v tekutej zloke hydroglu skr ne polymr suspenzn masti sa pripravuj z o najjemnejieho prku lieivej ltky (sito VII) lieivo sa predmieava s pribline rovnakm mnostvom zmknutho alebo roztopenho zkladu alebo tekutho parafnu predmieava sa tak dlho, km sa nerozpoja agregty astc, dezagregan efekt predmieavania zlepuj tenzidy potom sa po astiach primieava zvyok zkladu a po pridan celho mnostva sa miea, a s astice rovnomerne rozptlen v celom prpravku prprava sa skon pravou suspenznej masti na masovom mlyne emulzn masti vznikaj dispergovanm kvapalnej lieivej ltky alebo roztoku lieivej ltky do lyofbneho zkladu pripravuj sa anglickou metdou suspenzno-emulzn masti obsahuj dispergovan tuh lieivo a nie viac ako 10% tekutho lieiva najprv sa priprav suspenzn mas a do nej sa disperguje kvapalina alebo naopak suspenzn, emulzn a suspenzno-emulzn masti sa nesterilizuj vroba krmovch zkladov: oleokrmov zklady sa pripravuj anglickou metdou poda zloenia olejovej fzy, pri obyajnej alebo vyej teplote pri vyej teplote sa voda disperguje na menie kvapky pri obyajnej teplote vznikaj vie kvapky stabiln oleokrm sa priprav iba vtedy, ke sa do olejovej fzy disperguje toko vody, koko je schopn s pomocou prtomnho emulgtora emulzne viaza tto schopnos sa kvantifikuje vodnm slom vodn slo je seln daj, vyjadrujci hmotnos vody v g, ktor je schopn trvalo viaza 100 g olejovej fzy pri obyajnej teplote zvis od zloenia olejovej fzy a od zloenia a koncentrcie emulgtora -

stearnov hydrokrmy sa pripravuj in situ mydlo vznik reakciou stearnu a uhliitanu draselnho alebo trietanolamnu reakn zmes sa zahrieva asi 30 min za stleho mieania, potom sa odstav prvod tepla a miea sa do vychladnutia nakoniec sa dovi voda rovnakej teploty hydrokrmy s komplexnm emulgtorom a ambifiln krmy sa pripravuj postupom opsanm pri prprave emulzi s komplexnm emulgtorom vroba krmov s rozpustenm a suspendovanm lieivom: ke sa lieivo rozpa v jednej z fz krmovho zkladu, rozpust sa v nej ete pred emulgovanm od jeho rozdeovacej kontanty potom zvis, koko ho bude v kadej fze hotovho krmu termolabiln ltky sa primieavaj k vychladnutmu krmu suspenzn oleokrmy sa pripravuj z lieivej ltky (sito VII), ktor sa predmieava s oleokrmovm zkladom 1:1 alebo jeho niektorou tekutou zlokou ke sa nepouije vopred pripraven krmov zklad, suspenduje sa lieiv ltka v olejovej fze a potom sa v suspenzii disperguje voda prav suspenzn oleokrmy sa mu mlie na masovom mlyne suspenzn hydrokrmy: lieiv ltka (sito VII) sa predmiea s hydrokrmovm zkladom alebo s kvapalinou mieatenou s jeho vonkajou fzou, alej sa postupuje ako pri oleokrmoch suspenzn ambifiln krmy: predmieava sa s ambifilnm krmovm zkladom alebo hydrofilnou i oleofilnou kvapalinou, alej ako pri hydrokrmoch

51. Zsypy, pouitie zsypov.

Zsypy - Pulveres adspersorii: - jednoduch alebo zloen prky uren na aplikciu na kon alebo podkon tkanivo alebo na zavedenie do telovch dutn - pripravuj sa z najjemnejch prkov (VII) - musia by steriln - sterilizuj sa zahrievanm v prde horceho vzduchu pri teplote 140-170 oC 20 min - skladaj sa zo zsypovho zkladu a z lieivej ltky - zsypovm zkladom je spravidla zmes prkovch ltok nerozpustnch vo vode, ktor m ma dobr tokov vlastnosti a prinavos, ako aj s ou svisiacu kryciu schopnos a schopnos adsorbova vodu alebo oleje - zsypov kontitutvne ltky s: 1. mastenec (talcum) - prrodn, upraven, vemi jemne prkovan kremiitan horenat - m vyhovujce tokov vlastnosti a prinavos, vodu vak adsorbuje iba mlo, oleje vbec nie - treba ho sterilizova v prde horceho vzduchu pri teplote 180 oC 120 min 2. oxid zinonat (zincum oxydatum) - vemi jemn prok dobre adsorbujci oleje i vodu, ale zle lipnci na povrch tela - neutralizuje zapchajce organick kyseliny, ktor sa nachdzaj v pote - psob dezinfekne a adstringentne 3. oxid horenat (magnesium oxydatum) - je voluminzny, vemi jemn prok s dobrou prinavosou na kou - adsorbuje vodu, m vak zl tokov vlastnosti

4. oxid titaniit - m vborn kryciu schopnos 5. koloidn oxid kremiit - m vemi dobr prinavos a tokov vlastnosti a vborne adsorbuje vodu a oleje 6. stearany (hlinit, horenat a zinonat) - mastn prky, vemi dobre lipnce na kou, vodu a tuky nesaj, pridvaj sa na zlepenie prinavosti na such kou 7. sterilizovan biela hlinka (bolus alba sterilisata) - prrodn hydrtovan kremiitan hlinit - dobre adsorbuje vodu i oleje 8. bentonit (bentonitum) - dobre adsorbuje vodu 9. kroby (amyla) - mlo sa pouvaj, pretoe s dobrou ivnou pdou pre mikroorganizmy 10. laktza (saccharum lactis) alebo jej zmes s moovinou - pouva sa ako zklad tzv. absorbovatench zsypov - s rozpustn vo vode - zsypy s topick lieiv prpravky prevane s povrchovm inkom - aplikuj sa na miesta povrchu tela, ktor treba sui, zbavova patologickch vlukov, potu alebo ktor treba chladi - aplikuj sa v nich antiseptik, protisvrbiv ltky, ltky na obmedzenie potenia a pod. - pouitie zsypov: 1. protisvrbiv zsypy - obsahuj ako inn ltky mentol, gfor, loklne anestetik, kyselinu salicylov a pod. - od zkladu sa oakva chladiv inok 2. protifurunkulzne zsypy - musia ma schopnos adsorbova tuk - innou ltkou bva sra alebo kyselina salicylov 3. adstringentn zsypy - vyuva sa adstringentn psobenie oxidu zinonatho - lieivou ltkou bva trieslovina, zsadit dusinan bizmutit a pod. 4. dezinfekn zsypy - obsahuj asto kyselinu salicylov, kyselinu borit, zsadit galan bizmutit a pod. - zsypy a antibiotikami a sulfnamidmi maj za zklad laktzu alebo moovinu 5. zsypy na mokvajce miesta - musia dobre adsorbova vodu, ale nesm glovatie 6. detsk zsypy - musia dobre adsorbova vodu a pritom si zachova dobr klznos 7. zsypy chrniace kou pred psobenm UV lov - s asto zloen iba z kontitutvnych pomocnch ltok, napr. zo zmesi oxidu zinonatho, mastenca a sterilizovanej bielej hlinky, , ktor odraj UV le - ako inn ltka sa pridva trieslovina, ktor adsorbuje UV le 8. kozmetick zsypy - nanaj sa na zdrav pokoku, aby ju chrnili pred nepriaznivmi vonkajmi vplyvmi a z estetickch dvodov - asto sa upravuje ich farba a va Tekut zsypy Pulveres adspersorii liquidi:

- s koncentrovan tixotropn suspenzie uren na vonkajie upotrebenie - pre vysuujci inok na koi sa nazvaj aj vysuujce suspenzie - obsah tuhej fzy bva a 50%, dispergujcim prostredm je zmes vody s glycerolom alebo propylnglykolom, niekedy obsahuje aj lieh - tuh fzu tvor najastejie zmes rovnakch ast oxidu zinonatho a mastenca - vysok obsah tuhej fzy podmieuje vysuujci inok - kinetick stabilita sa zaisuje bentonitom alebo koloidnm oxidom kremiitm - SL4 povouje spracovva do topickch suspenzi gfor, mentol, terick oleje a dechty s acetnom ako technickou pomocnou ltkou - aplikuj sa na nemokvajce zaplen alebo svrbiv miesta - pre chladiv alebo suiaci inok sa asto aplikuje zkladn suspenzia oxidu zinonatho a mastenca (Suspensio zinci oxydati PhBs4) - do tejto suspenzie sa vak predpisuj aj lieiv so pecifickm inkom, napr. adtringenci, antiseboroik, antipruriginza, antiseptik a dezinficienci, antiflogistik, antipsoriatik a in - tekut zsypy sa nechvaj na koi 24 hodn i viac

52.

ON LIEKY VLASTNOSTI ONCH LIEKOV.

DEFINCIA SL1: - Ophthalmica - on lieky s steriln kvapaln, polotuh alebo tuh produkty - s uren na aplikciu na on guu, na spojovku alebo na zavedenie do spojovkovho vaku - rozliuj sa tieto druhy onch liekov: on instilcie on lociny prky na on instilcie a on lociny polotuh on lieky on lamely OFTALMIK: - patria sem kolri, on gly, on aerodisperzie, on lamely, vntroon injekcie, fluorescenov papier, zsypy na mihalnice KOLRI: - prpravky uren na on aplikciu, s to tekut prpravky uren na vkvapkvanie, instilcie do oka alebo na on kpe a vyplchnutie o - rozliuj sa : a) on kvapky Oculoguttae, Oculostillae b) on vody Aquae ophthalmicae - me to by aj zmes tuhch ltok, z ktorch sa on kvapky pripravuj rozpanm v ase potreby - kvapaliny na kontaktn on oovky, vodn roztoky, ktor slia na istenie, uchovvanie, dezinfekciu, oplachovanie, zmanie kontaktnch ooviek PRAVA KOLRII OSMOTICK TLAK VODNCH KOLRII - slzn tekutina m urit osmotick tlak dan prtomnosou rozpustench krytaloidov a koloidov. Ak sa do oka aplikuje prpravok, ktor m rovnak osmotick tlak ako slzy, jeho aplikcia nie je bolestiv - hypotonick kolri sa upravuj pomocou izotonizanej prsady na roztoky izotonick so slzami

- hypertonick sa neupravuj lebo by to bolo mon len ich zriedenm a tm by sa zmenila ich koncentrcia innch ltok - za roztoky izotonick so slzami sa povauje 0,9g NaCl v 100ml vody, ktor m teplotu tuhnutia 0,520 C (prava pozri SL4 tab. VII) AKTALNA ACIDITA VODNCH KOLRII: -bolestivos aplikcie zvis aj na pH. Bolo by iadce aplikova kolri, ktorch pH je blzke pH sz (7,2 7,3). Hypotonick sa na izotonick upravuj vdy, aktulna acidita sa upravuje len ke je to v predpise vslovne napsan. Oko reaguje bolestivo na roztoky, ktorch pH je niie ako 5,8 a vyie ako 11,4. ie vhodn by bolo aplikova zsadit kolri a to nie je mon z hadiska stability ltok. prava pH sa rob len pri onch vodch (vzhadom na v objem) pri onch kvapkch len pri vemi vraznch odchlkach Izoacidn: maj rovnak aktulnu aciditu ako slzy Euacidn: maj chemicky aj fyziklne vhodn aciditu pre rozp. ltky Roztoky pri ktorch je uprav. pH aj osmotick tlak: - izotonicko-izoacidn - izotonicko-euacidn (boristanov a fosforenanov roztoky) VISKOZITA VODNCH KOLRII: - lieiv ltky podvan do oka s neracionlne vyuvan, kolrium rchlo stek do spojovkovho vaku, ktor me prija len 1/5 jednej kvapky. Zvyuje sa vyluovanie sz. Nsledkom tohto dvodu je snaha predi as styku prpravku s rohovkou zvenm viskozity. - viskozita sz je nzka (1,02 1,93 mPa) - viskozita kolria sa me zvi a na (25 30mPa) - prpravky vyej viskozity vyvolvaj neprjemn pocity a upchvaj slzn kanlik

Pomocn ltky na pravu viskozity: - musia by chemicky inertn - vo vode ro rozpustn - dobr znanlivos s lie. ltkami - odoln voi mikroorganizmom prklady: metylcelulza hydroxyetylcelulza polyvinylalkohol polyvinylpyrolidn POVRCHOV NAPTIE VODNCH KOLRII: - povrchov naptie sz je 46 m.N/m. Niie povrchov naptie je iadce najm u suspenznch prpravkoch, lebo sa zlep zmanie lieivej ltky a vytvraj sa predpoklady pre jej lep kontakt so slznou tekutinou - tenzidy vo vych koncentrcich oko drdia, vyvolvaj intenzvne pohyby mihalnc a zvyuj vyluovanie sz - povrchov naptie zniuj aj katinov konzervan ltky MIKROBIOLOGICK AKOS KOLRII: - veobecne sa vyaduje, aby boli on prpravky steriln - pre kolria IPL sa vyaduje neprtomnos patognnych a nepatognnych kmeov, na zabezpeenie MS istoty sa pridva boritan fenylortunaty a bromid benzododecnia

- ak je na predpise s.a. (sine antimicrobico) potom sa nesmie prida antimikrbna prsada a kolrium sa mus sterilizova alebo poui bakterilny filter BIOLOGICK DOSTUPNOS LIEIVCH LTOK Z KOLRII: - od lieivch ltok podvanch do oka sa oakva inok: 1.) na povrchu (diagnostick alebo antiseptick) 2.) v prednej a zadnej onej komore (ben lieiv ltky alkaloidy, kortikosteroidy, ATB) -lieiv ltky, ktor prenikaj do onch komr, sa aplikuj na povrch rohovky a spojovky. Pre penetrciu je rozhodujci prestup rohovkou. Jej permeabilita je rozhodujca pre inok lieivej ltky jej treba podriadi prpravu a zloenie kolria. - rohovka: - rohovkov epitel: barira brni prestupu inov, lipoidn ltky prepa - strma: priepustn pre hydrofiln ltky a elektrolyty, zadruje lipoidn - rohovkov endotel: prepa vodu a katiny - ltka, ktor m prenikn rohovkou mus ma lipofilno-hydrofiln-amfifiln charakter. Saen je to tm, e lieiv ltka uvonen z aplikanej formy sa odplavuje zbernou tekutinou. Me sa so slzami dosta do kanlikov a vyvola systmov inok. Do roztoku sa pridva ltka zvyujca viskozitu, aby sa predil kontakt s rohovkou. POMOCN LTKY NA PRPRAVU KOLRII: - sterilizovan voda, isten voda alebo olej na injekciu na pravu osmotickho tlaku: NaCl, KNO3 aktulna acidita: tlmiv prsady boritnov a fosforenanov roztok viskozita: metylcelulza mikrob. istota: fenylboritan ortunaty, metyl a propylparabn konzervanty: tiomerzal (inkompatibiln s NaI a KI) PRPRAVA KOLRII: - na istch pracovnch miestach umvanch aspo jeden raz za de dezinfeknm prostriedkom, vzduch privdzan laminrnym prdenm - ndoby: vyisten a oplchnut sterilizovanou vodou a sterilizovan - prprava: navenie lieivch a PL, ich rozpustenie a filtrcia (membrnovmi filtrami). Plnenie do sklenench liekoviek al. liekoviek z polyetylnu s kvapkadlom - suspenzn kolri: aseptickm postupom za sterilizcia lieivch ltok a sterilizcie vehikul napr. kortikoidy ktor tvoria viac krytlovch modifikcii, mus sa poui stla modifikcia. PREHAD KOLRII: - kolrium s kyselinou boritou izozotonick vodn roztok kyseliny boritej s prsadou boritanu fenlyortunatho. - boraxov kolrium mierne hypertonick roztok kyseliny boritej, Na2B4O7 a konzervanch ltok. - kolrium s chloramfenikolom chloramfenikol, k. borita, Na2B4O7 - kolrium sranu guanetidnia pri liebe glaukomu - kolrium bromidu neostigmnia lieba glaukomu - kolrium chloridu pilokarpnia lieba glaukomu - kolrium sodnej soli sulfacetamidu bakteriostatick cinok - kolrium chloridu trimekainu loklne anestetick inok - kolrium sranu zinonatho mierne hypertonick roztok , k. borit, Na2B4O7 KVAPALINY NA OOVKY: - mikrobilne nezvadn, izohydrick, izoosmotick, povrchovo aktvne.

- zmajce: na nov a such oovky - uchovvajce: ke prve nie su na oku aby nevysychali a nekontaminovali sa - istiace: po vybrat z oka, dobre musia zma povrch oovky, rozpa neistoty, tozylchloramidu, tenzidov - upokojujce: steriln roztok hydrochloridu fenylefrinu HODNOTENIE AKOSTI: - skky na totonos, istotu a stanovenie obsahu lieiv

roztoky

ON LAMELY: - tuh on prpravky. S to tenk kotiky z inertnho materilu, ktor sa vkladaj do spojovkovho vaku. S v onej tekutine rozpustn alebo nerozpustn umouj riaden uvoovanie innej ltky. VROBA: - pouvaj sa polymry ako napr. polyakrylamid, metylakrylt, polyvinylpyrolidn.Lamela je nasten lieivou ltkou, je steriln. Po vloen do spojovkovho vaku sa rozpust v slznej tekutine. Tieto prpravky s vhodn na liebu glaukmu, zpalov rohovky a spojovky.

54. Vaginlne lieky.

Defincia poda SL4: - Globuli vaginales, Suppositoria vaginalia - tuh, dvkovan, tvarovan prpravky, uren na vaginlnu aplikciu - lieiv s v zklade rozpusten, suspendovan alebo emulgovan - s to telieska guovitho, vajcovitho alebo mandovitho tvaru - pri teplote udskho tela sa topia alebo rozpaj Defincia poda SL1: - Vaginalia - vaginlne lieky s kvapaln, polotuh alebo tuh lieky uren na zavedenie do povy, spravidla na dosiahnutie miestneho inku - obsahuj jedno lieivo alebo viac lieiv vo vhodnom zklade alebo vehikule - rozliuj sa tieto druhy vaginlnych liekov: vaginlne guky vaginlne tablety vaginlne kapsuly vaginlne roztoky, emulzie a suspenzie tablety na vaginlne roztoky a suspenzie polotuh vaginlne lieky vaginlne peny lieiv vaginlne tampny vaginlne inzerty Vaginlne guky: - vaginlne guky s tuh jednodvkov lieky - maj rzny tvar, spravidla vajcovit, s objemom a konzistenciou vhodnou na zavedenie do povy - mu obsahova jedno lieivo alebo viac lieiv dispergovanch alebo rozpustench vo vhodnom zklade, ktor me by rozpustn alebo dispergovaten vo vode alebo sa me pri teplote tela topi - ak treba, mu sa prida excipienty, a to plniv, adsorbenty, povrchovo aktvne ltky, mazadl, antimikrobilne ltky a farbiv povolen kompetentnou autoritou (KL) Vaginlne tablety: - vaginlne tablety s tuh jednodvkov lieky - veobecne zodpovedaj defincii neobalench alebo filmom obalench tabliet Vaginlne kapsuly: - vaginlne kapsuly s tuh jednodvkov lieky - vo veobecnosti s rovnak ako mkk kapsuly, odliuj sa navzjom len tvarom a vekosou - vaginlne kapsuly maj rzny tvar, spravidla ovlny - s hladk a maj rovnorod vonkaj vzhad Vaginlne roztoky, emulzie a suspenzie: - vaginlne roztoky, emulzie a suspenzie s uren na dosiahnutie miestneho inku, na vplach alebo na diagnostick ely

- mu obsahova excipienty, naprklad na pravu viskozity lieku, na pravu alebo stabilizciu pH, na zvenie rozpustnosti lieiva (lieiv) alebo na stabilizciu lieku - excipienty nemaj ma terapeutick inok a v pouitej koncentrcii nesm loklne drdi Tablety na vaginlne roztoky a suspenzie: - tablety na vaginlne roztoky a suspenzie s jednodvkov lieky, ktor sa rozpaj alebo disperguj vo vode v ase aplikcie - mu obsahova excipienty na uahenie rozpania, dispergovania alebo na prevenciu zhlukovania. Polotuh vaginlne lieky: - polotuh vaginlne lieky s masti, krmy alebo gly - asto sa dodvaj v jednodvkovch obaloch - obal mus by vybaven vhodnm apliktorom Vaginlne peny: Lieiv vaginlne tampny: - lieiv vaginlne tampny s tuh jednodvkov lieky uren na zavedenie do povy na urit as Vaginlne inzerty: Biogalenick aspekty vaginlnej aplikcie: - uvoovanie lieiv z vaginlnych prpravkov zvis od viacerch faktorov: 1. vaginlna teplota odpoved telovej teplote, men sa vo vzahu k ovulcii, pri ochoren teplota stpa 2. mnostvo vaginlnej kvapaliny je vemi premenliv, udva sa v rozmedz 0,3 1,0 g, prevaujcou asou tejto tekutiny je voda 3. aktulna acidita vaginlnej tekutiny je premenliv, kolsav, v ase medzi mentruciami sa pH pohybuje medzi 3,5 4,5, mentruan krv m pH 7,4, vaginlne prpravky musia toto pH udriava 4. pohyb povovej steny sahujci, o me vaginlne prpravky posun z povovej klenby k jej vstupu, m opaj oblas, v ktorej by mali psobi 5. polohy povy problm vytekania prpravkov z povy, o sa riei vloenm vatovho tampnu 6. afinita vehikula k povovmu epitelu lieiv nerozpustn vo vode sa maj suspendova v hydrofilnom nosii, hydrofbne zklady sa neodporaj, lieivo sa z nich dostva do hydrofilnej vaginlnej tekutiny len vemi zvona, pre lieiv vo vode rozpustn sa mu poui tukov zklady, priom s vhodnejie zklady hydrofilnejie 7. vaginlna sliznica sie krvnch a lymfatickch ciest umouj absorpciu lieiva a jeho prechod do systmovej cirkulcie, celkov inok je neiadci Pomocn ltky vaginlnych prpravkov: - ako vehikulum povovch guok sa poda SL4 mu pouva kakaov olej, polosyntetick tuky, makrogoly, derivty vych alifatickch alkoholov, glycerogel elatny, etoxylovan zmesi mono-, di- a triacylglycerolov a makrogoly - vaginlne tablety maj obsahova len tie pomocn ltky, ktor sa plne rozpaj vo vode - pre riziko tvorby granulmov sa nesmie pouva mastenec ako klzn ltka - uplatuj sa: glukza, sacharza a laktza, manitol, sorbitol, modifikovan kroby - ak ide o umiv vaginlne tablety, obsahuj kyselinu vnnu, citrnov, alginov, ktor maj by v tabletch obsiahnut v miernom nadbytku, aby sa udralo kysl prostredie

alej musia obsahova uhliitany alebo hydrognuhliitany stabilita vytvorenej peny sa zvyuje prsadou tenzidov pomocnou ltkou vaginlnych tampnov s textiln materil, apkov zklady a alie ltky

Vroba vaginlnych prpravkov: - povov guky sa vyrbaj rovnako ako apky - pre prpravky z glycerolelatny je vhodnou metdou odlievanie, z ostatnch zkladov odlievanie a lisovanie - vaginlne tablety sa vyrbaj ako ostatn tablety - balia sa do hlinkovch vrstvench fli - niekedy sa k nim pridva apliktor - povov tampny: lieivo sa suspenduje vo vehikulu obdobnmu apkovm zkladom, pridvaj sa ltky podporujce uvoovanie lieiva a jeho rozprestieranie na povovej sliznici, roztopen zmes sa nana na tampn Prehad povovch prpravkov a ich pouitie: - pouvaj sa pri terapii rznych typov fetoru, zpalovch ochoreniach a na aplikciu miestne psobiacich antikoncepnch ltok - v SL4 je oficinlna povov guka so tvorboritanom sodnm (globulus cum natrio tetraborico), pre ktor je ako zklad predpsan glycerolelatna - u ns sa hromadne vyrbaj vaginlne tablety: Agostilben (dietylstilbestrol), Canesten (klotrimazol), Fungicidin (nystatn), Furantoin (nitrofuranton) Hodnotenie vaginlnych prpravkov: - SL4 predpisuje pre hodnotenie povovch guok stanovenie asu deformcie, asu rozpania, hmotnostnej premenlivosti, obsahu innch ltok, rovnomernosti disperzie - vyaduje sa , aby guky boli celistv, dostatone pevn, neporuenho hladkho povrchu a lieiv v nich boli rovnomerne rozptlen - pre vaginlne tablety nepredpisuje SL4 iadne pecifik, hodnotia sa ako ostatn tablety - pre hodnotenie vaginlnych tampnov nie s dosia veobecne zvzn smernice vypracovan

55. Disperzn systmy kvapaliny v kvapaline, stabiliztory kvapalnch hrubo disperznch systmov.
- s to lieiv prpravky so znakmi hrubch disperzi, tvarovo neurit, tzn. hrub disperzie s asticami vmi ako 1 m, tvoren najmenej dvoma fzami, nemaj vlastn tvar - hrub disperzie kvapaliny v kvapaline s emulzie - tvoria ich dve alebo viacer vzjomne sa nemieajce alebo obmedzene sa mieajce (lyofbne) kvapaliny - jedna z kvapaln je dispergovan na kvapky s priemerom d = 1-10 m, ktor s rozptlen v druhej kvapaline - dispergovan kvapalina je vntornou diskontinulnou fzou emulzie, kvapalina, v ktorej s kvapky rozptlen, je vonkajou kontinulnou fzou emulzie

- rozliuj sa dva zkladn typy emulzi: emulzia olej vo vode (o/v) je dvojfzov sstava, v ktorej s kvapky oleja rozptlen vo vode, olej je vntornou a voda vonkajou fzou emulzia voda v oleji (v/o) je dvojfzov sstava, v ktorej s kvapky vody rozptlen v oleji, voda je vntorn a olej vonkajia fza dvojit emulzia o/v/o, vonkajou fzou je olej a dispergovanou fzou voda, v ktorej kvapkch s ete drobnejie kvapky oleja, kad kvapka je emulziou o/v dvojit emulzia v/o/v, vonkajou fzou je voda, dispergovanou fzou je olej, v ktorho kvapkch s kvapky vody Fyziklne aspekty emulzi: povrchov naptie - charakteristick veliina kadej kvapaliny stkajcej sa so vzduchom - svis s psobenm medzimolekulovch (kohznych) sl - m s tieto sily vie, tm je vie aj povrchov naptie - selne sa rovn povrchov naptie sile, ktor psob na dkov jednotku iary vedenej povrchom kvapaliny - jeho jednotkou je newton na meter (N.m-1, mN.m-1) - povrchov naptie je sila, ktor nti kvapalinu zauja o najmen povrch (gua, kvapka) - m je povrchov naptie vie, tm s aj takto vznikajce kvapky vie - stanovuje sa stalagmometrickou metdou venia alebo potania kvapiek alebo sa stanovuje metdou odtrhvania platinovho prstenca z povrchu kvapaliny medzipovrchov naptie i - psob na rozhran dvoch kvapaln - zvis od povrchovho naptia obidvoch stkajcich sa kvapaln - kad fza sa pri prprave emulzie stane nastenm roztokom druhej fzy - poda Antonovho pravidla sa medzipovrchov naptie dvoch vzjomne nastench kvapaln spravidla rovn rozdielu ich povrchovch napt - vzjomne nasten fzy maj niie povrchov naptie ne ist kvapaliny - medzipovrchov naptie na rozhran dvoch kvapaln je tm menie, m sa vzjomne lepie rozpaj - pri i = 0 sa kvapaliny vzjomne mieaj - pre vznik a stabilitu emulzie dvaj dobr predpoklad dve kvapaliny, ktorch i je 10 mN.m-1 a niie - medzipovrchov naptie nti kvapaliny zauja o najmen styn povrch - mnostvo potrebnej prce zvis od medzipovrchovho naptia a od vekosti povrchu, ktor sa m novo vytvori - prca vynaloen na dispergovanie zostva zachovan vo forme medzipovrchovej energie, preto je emulzia termodynamicky nestla sstava - usiluje sa zbavi medzipovrchovej energie tm, e zmenuje povrch dispergovanej olejovej fzy splvanm (koalescenciou) jej kvapiek a sa vytvor svisl vrstva oleja, o spsob znik emulzie - aby vytvoren emulzia zostala zachovan, treba v nej vytvori tak podmienky, aby raz vytvoren kvapky nezanikli splvanm s inmi kvapkami - tieto podmienky pomhaj vytvori stabiliztory emulzi zvan emulgtory Emulgtory: - s pomocn ltky, ktor stabilizuj emulzn sstavy - poda mechanizmu inku sa rozliuj: 1. prav emulgtory tenzidy:

zniuj povrchov naptie kvapaln, v ktorch sa rozpaj a aj medzipovrchov naptie na ich rozhran s inmi kvapalinami adsorbuj sa v povrchu dispergovanch kvapiek, tvoria na nich film, ktor brni koalescencii rozhoduj aj o type vznikajcej emulzie mechanizmus tohto ich inku vysvetuje teria medzipovrchovch napt poda tejto terie sa povauje emulgtorov film za medzifzu alebo aj za tretiu fzu v emulzii predpoklad sa medzipovrchov naptie medzi emulgtorovm filmom a olejovou fzou e/o a medzi emulgtorovm filmom a vodnou fzou e/v emulzie vznikne ke e/o e/v , lebo len za tejto podmienky me djs k zakriveniu filmu a k tvorbe kvapiek z jednej fzy prinou nerovnosti e/o a e/v je odlinos interakci oleofilnej asti emulgtora s olejovou fzou a jeho hydrofilnej asti s vodnou fzou m je interakcia emulgtora s fzou via, tm je medzipovrchov naptie medzi ou a emulgtorovm filmom menie ke prevauje interakcia emulgtora s olejovou fzou je medzipovrchov naptie e/o menie ako e/v vie povrchov naptie medzi emulgtorovm filmom a vodnou fzou spsobuje ah emulgtorovho filmu k tejto fze, oho dsledkom je zakrivenie filmu smerom k nej a vytvorenie kvapiek z nej, vznikne emulzia v/o ke skon proces tvorby kvapiek vody, medzipovrchov naptie medzi emulgtorovm filmom a obidvoma fzami sa vyrovn (e/o = e/v) naopak, ke je interakcia hydrofilnch skupn emulgtora s vodnou fzou via ne jeho oleofilnch ast s olejovou fzou, e/v e/o, emulgtorov film sa zakriv smerom k olejovej fze, z ktorej sa vytvoria kvapky a vznikne emulzia o/v klinov teria vzniku a stabilizcie emulzi: emulgtor zabrni koalescencii kvapiek v emulzii len vtedy, ke ich oddel od kontinulnej fzy svislm filmom molekula emulgtora je geometricky nesmern pri jej orientovanej adsorpcii na rozhran dvoch fz bude film svislej na tej strane rozhrania, ktor obsadzuje via as jeho molekuly aby bol o najsvislej aj na druhej strane, djde ku klinovitmu usporiadaniu tchto ast molekl tenzidu a k zakriveniu rozhrania emulgtorov film preto obki t kvapalinu, do ktorej je orientovan menia as molekuly a vytvor z nej guovit kvapky kvapalina sa stane vntornou fzou emulzie pri emulgtoroch v/o, ako s mydl dvojmocnch kovov, sa poda tejto terie klinovite orientuje do olejovej fzy ich geometricky via as, emulgtorov film obklop kvapky vody, do ktorej smeruje menia as emulgtora vzah tenzidu k typu emulzie uruje jednoducho Bancroftovo pravidlo: vonkajou fzou emulzie sa stane t z obidvoch kvapaln, ku ktorej m tenzid viu afinitu, t.j. v ktorej sa lepie rozpa alebo disperguje pri tvorbe emulzie hr vznamn lohu chemick truktra emulgtora dleit je predovetkm podiel hydrofilnch a oleofilnch skupn v molekule (HLR) vobou inho emulgtora sa interakcie menia, mu sa zmeni a do tej miery, e sa z obsahovo i zloenm rovnakch fz priprav opan typ emulzie poda systmu HLR s tenzidy s hodnotou HLR 3-6 emulgtormi pre emulziu v/o, s hodnotami HLR 8-14 pre emulzie o/v od koncentrcie tenzidu zvis vekos kvapiek a kvalita filmu na rozhran fz

tenzid sa mus poui v takej koncentrcii, ktor poskytne dostatok molekl na vytvorenie svislho a dostatone pevnho filmu na kvapkch dispergovanej fzy - ke sa po dosiahnut tohto stavu pridva do sstavy al emulgtor, zostvaj jeho molekuly v objeme tej fzy, ku ktorej m viu afinitu - ke tu prekro ich koncentrcia kritick koncentrciu pre tvorbu miciel, asociuj sa micely - micely zvyuj viskozitu vonkajej fzy - inov emulgtory stabilizuj emulziu aj tm, e udeuj kvapkm shlasn nboj, vzjomn odpudzovanie kvapiek s rovnakm nbojom brni ich koalescencii 2. komplexn emulgtory: - emulgtory o/v s nedobre vyvenou hydrofilnou a oleofilnou asou nedoku vytvori na povrchu kvapiek po obidvoch stranch svisl film, ktor je podmienkou stlosti emulzie - nimi vytvoren film je svisl iba na strane obrtenej do vonkajej fzy - na odstrnenie tohto nedostatku sa vyuva poznatok, e film na rozhran dvoch kvapaln sa me sklada aj z dvoch druhov amfifilnch molekl - to umouje kombinova emulgtory s vrazne vou hydrofilnou asou (laurylsran sodn) s emulgtormi s vrazne vou oleofilnou asou (cetylalkohol) - takto dvojica emulgtorov, jednho o/v a druhho v/o sa nazva komplexn emulgtor - komplexy vznikaj spojenm nepolrnych skupn obidvoch emulgtorov Van des Waalsovmi silami a polrnych skupn vodkovmi vzbami - komplexnmi emulgtormi sa stabilizuj emulzie o/v - preto sa za typ emulzie zodpovedn emulgtor o/v nazva primrny emulgtor - emulgtor v/o stabilizuje vytvoren systm, nazva sa sekundrny emulgtor - ako sekundrne pre komplexn emulgtory s vhodn emulgtory v/o, ktor maj v molekule von skupinu OH a nemaj dvojit vzbu (cetylalkohol, cetylstearylalkohol, estery sorbitanu, cholesterol) - ak na zaistenie stlosti emulzie v/o nesta jeden emulgtor v/o, kombinuj sa dva alebo aj viacer emulgtory tohto typu, napr. cetylalkohol s voskom z ovej vlny 3. neprav emulgtory: - nazvaj sa aj kvzi- alebo pseudoemulgtory a emulzie nimi stabilizovan s neprav emulzie alebo kvzi- resp. pseudoemulzie - s citlivejie na vplyvy prostredia ne prav emulzie - neprav emulgtory s pomocn ltky, ktor stabilizuj emulziu najm zvenm viskozity jej vonkajej fzy - vo viskznom prostred sa spomal pohyb dispergovanch kvapiek, a tak sa zni poet ich vzjomnch zrok vedcich ku koalescencii - pri niektorch spolupsob aj ich ochrann koloidn inok a mal povrchov aktivita (arabsk guma, metylcelulza) - kvziemulgtorom emulzi o/v bvaj organick alebo anorganick hydrofiln koloidy s vraznou schopnosou hydrtova vo vode, pouij sa slizy alebo gly prslunch hydrofilnch koloidov - v emulzich v/o sa viskozita vonkajej olejovej fzy zvyuje oleofilnmi ltkami, ktor v nej dobre solvatuj, napr. vyie alifatick kyseliny a vosky, koloidn oxid kremiit 4. nerozpustn emulgtory: - s tuh najjemnejie prkovan amfifiln ltky, ktor s aspo do istej miery zman olejovou i vodnou fzou

hromadia sa na fzovom rozhran a na dispergovanch kvapkch utvraj vrstvu, ktor mechanicky brni ich koalescencii vonkajou fzou sa stva kvapalina, ktor tuh emulgtor lepie zma bentonit, hydroxid hlinit, horenat, vpenat, zinonat

Obsah dispergovanej fzy v emulzii: - obsah dispergovanej fzy v emulzii je dleit pre jej stabilitu, viskozitu a do vekej miery aj pre jej typ - poda Ostwaldovej terie objemu fz zaloenej na isto stereometrickch zkladoch mono gule (kvapky) rovnakho priemeru natesna veda seba tak, e zaberaj 74,02% celkovho objemu - z praxe s vak znme aj emulzie s vym podielom vntornej fzy - ich existencia sa vysvetuje polydisperznosou skutonch emulzi, v ktorch najmenie kvapky vypaj priestory medzi vmi a tvarovou deformciou kvapiek - deformovan kvapky sa daj natoko nahusti, e vyplnia a 98% objemu - emulzie o/v s takmto vysokm obsahom olejovej fzy sa nazvaj premasten emulzie, emulzie v/o s takm vysokm obsahom vody s prevodnen emulzie - za predpokladu, e sa pouije vhodn emulgtor, s najstlejie emulzie obsahujce 74% obj. vntornej fzy, pretoe kvapky v nich s tak natesnan, e vypluj cel objem vonkajej fzy a nemu sa v nej pohybova - prve tmto emulzim hroz nebezpeenstvo inverzie typu - od obsahu vntornej fzy zvis aj viskozita emulzie - m je vy, tm je emulzia viskznejia - emulzia v/o z rovnakch dielov oleja a vody je tekut, s obsahom 75-80% vody je u pseudoplastick a plastick

Fyziklna stabilita emulzie: - emulzia je stabiln, ke sa poas skladovania nemen vekos povrchu rozhrania jej fz, homognnos rozdelenia dispergovanch kvapiek a jej typ - rozliuj sa 4 druhy fyziklnej nestability: 1. krmovatenie smotanovatenie: - jav, ktor nastva, ke sa kvapky pohybuj a hromadia pre hladine emulzie - faktory ovplyvujce rchlos tohto pohybu vyplvaj zo Stokesovej rovnice v = 2.r2.(1 2) . g / 9. - r je polomer kvapiek, 1 je hustota vntornej a 2 hustota vonkajej fzy, je viskozita vonkajej fzy a g je gravitan zrchlenie - v emulzich o/v je hustota vntornej olejovej fzy menia ne hustota vonkajej fzy, preto je rozdiel hustt zporn a kvapky oleja vystupuj k hladine - v emulzich v/o m voda viu hustotu, preto sa jej kvapky pohybuj v smere psobenia zemskej pralivosti, sedimentuj - krmovatenie a sedimentovanie dispergovanch kvapiek poruuje homogenitu rozdelenia dispergovanch kvapiek v svislej fze, ktor sa vak ahko, napr. trepanm obnov, preto je tto zmena emulzie reverzibiln - napriek tomu je neiadca, lebo pri pohybe kvapky na seba naraj a ke emulgtorov film nie je dostatone pevn a prun, poru sa a kvapky splvaj 2. koalescencia splvanie: - splvanm sa kvapky postupne zvuj a zmenuje sa povrch rozhrania fz - reazovit koalescencia m za nsledok iaston alebo pln rozbitie emulzie 3. zlomenie (rozbitie) emulzie:

iaston rozbitie znamen, e as vntornej fzy je ete dispergovan na kvapky, as je vylen v svislej vrstve na povrchu (o/v) alebo na dne (v/o) emulzie - pln rozbitie emulzie znamen, e pvodne dispergovan fza je makroskopicky oddelen od druhej fzy - obidve zmeny s ireverzibiln 4. inverzia emulzie: - je to zvrat emulzie na opan typ emulzie - je to nestabilita rozdelenia fz - nastane, ke sa zmenia podmienky, za ktorch bol urit typ emulzie stabilizovan do tej miery, e sa stan vhodnmi pre stabilitu opanho typu emulzie - prinou bvaj zmeny chemickho alebo fyziklneho charakteru - a) chemick zmeny emulgtora zapriuj jeho chemick interakcie s elektrolytmi - chemick reakcia nastva, ke sa napr. do emulzie o/v stabilizovanej sodnm mydlom prid so obsahujca dvojmocn katin (Ca2+) - reakciou vznikne vo vode nerozpustn vpenat mydlo stabilizujce emulziu typu v/o - interakciou sa zmen koncentrcia sodnho mydla natoko, e nesta na vytvorenie svislho filmu na celom pvodnom pote kvapiek oleja, kvapky sa zan zhlukova, koaleskuj a vytvoria svisl fzu - naopak voda, ktor sa nachdza medzi kvapkami, sa obauje molekulami reakciou vzniknutho vpenatho mydla, a tak utvor dispergovan fzu - b) fyziklnou zmenou spsobujcou inverziu, o/v emulzie je tak zmena podmienok v nej, ktor spsob zmenu rozpustnosti emulgtora v obidvoch fzach - vyvolvajcim faktorom je najastejie zvyovanie teploty - pri zvyovan teploty emulzie sa dehydrtuje hydrofiln as emulgtora, tm sa zmenuje jej aktivita, lebo sa stva geometricky oraz menou, zniuje sa aj hodnota HLR a rozpustnos emulgtora vo vode - inverzia emulzie nastva pri tej teplote, pri ktorej sa dostva hydrofiln as molekuly do rovnovhy s lipofilnou - teplota pri ktorej sa to stane, zvis od druhu a koncentrcie emulgtora - emulzia s nzkou koncentrciou emulgtora invertuj pri relatvne nzkych teplotch, s jeho rastcou koncentrciou sa zvyuje teplota inverzie a po urit hranicu, za ktorou zostva kontantn - za vhodn sa povauje t koncentrcia, pri ktorej je teplota inverzie najvyia - v emulzich stabilizovanch komplexnm emulgtorom zvis teplota inverzie aj od vzjomnho pomeru primrneho a sekundrneho emulgtora

59. Stabilita liekov. Inkompatibilita.

Vymedzenie pojmu stlosti a faktory, ktor ju ovplyvuj: - stabiln je, o sa starnutm (skladovanm) nemen - akkovek zmena je prejavom nestlosti - pri lieivch prpravkoch ide vdy o relatvnu stlos ohranien asom - za stly sa poklad prpravok, km obsahuje 90% deklarovanho mnostva innch ltok a km vzniknut chemick a fyziklne zmeny a zmeny mikrobiologickho pvodu neovplyvuj negatvne jeho aplikciu, biologick dostupnos lieivej ltky, nezvyuj toxicitu a nevyvolvaj pochybnosti a nedveru k jeho akosti - v praxi stanovuje akostn ukazovatele oficinlnych lieivch prpravkov liekopis - od stlosti zvis as pouitenosti prpravku priny a nsledky nestlosti: a) vntorn faktory - k vntornm faktorom patr chemick charakter lieivch a pomocnch ltok, ich koncentrcia a vzjomn pomer v prpravku, pH prostredia, prpadne zneisteniny lieivch a pomocnch ltok, napr. ak kovy, ktor katalyzuj chemick reakcie a vntorn vlhkos surovn urench na spracovanie do tuhch lieivch prpravkov b) vonkajie faktory - umouj, indikuj alebo urchuj rozkladn procesy - vstupuj do prpravku z prostredia mimo neho - s to: - 1. reaktvne ltky kyslk, oxid uhliit, vonkajia vlhkos - 2. energia svetlo a teplo - 3. katalyztory ak kovy z vrobnho zariadenia, enzmy produkovan mikroorganizmami - 4. obaly s primrnym alebo sekundrnym faktorom - primrnym faktorom s, ke rozkladn proces indukuj alebo katalyzuj ltky, ktor z nich migruj alebo ke adsorbuj a absorbuj zloky prpravku - sekundrnym faktorom s vtedy, ke nedostatone chrnia obsah pred psobenm vonkajch faktorov, alebo ke pre ich priepustnos a netesnos unikaj z prpravku plyny a pary alebo do neho vstupuj - rchlos rozkladnch procesov zvis od agregtneho stavu liekovej formy

poda prin a nsledkov zmien sa rozliuje stabilita, resp. nestlos chemick, fyziklna a mikrobiologick

Chemick zmeny: - chemickou reakciou innej ltky so zlokami lieku alebo s ltkami z okolia sa zniuje jej koncentrcia v prpravku, o negatvne ovplyvuje kvantitu inku - rozkladn produkty, ktor pri tejto reakcii vznikaj, mu ma in inok ne lieiv ltka alebo s dokonca toxick, men sa kvalita inku - prinou chemickch zmien s: a) hydrolza, oxidcia, redukcia, racemizcia alebo dekarboxylcia zloiek b) reakcie dvoch zloiek prpravku c) reakcie zloky prpravku s obalom - hydrolza podliehaj jej estery (kyselina acetylsalicylov, benzokan, prokan, tetrakan, kokan, atropn, hyosciamn, skopolamn, ...), tery a glykozidy (nprstnkov glykozidy, streptomycn, rutn, ...), laktny a laktmy (peniciln, kyselina askorbov), amidy (nikotnamid, cinchokan, lidokan, ...) - rchlos reakcie ovplyvuje pH - pre stlos je dleit optimlne pH, pri ktorom je hydrolza najpomalia - so tlmivho roztoku me katalyzova hydrolzu - tenzidy spomauj hydrolzu micelrne solubilizovanch esterov - v tuhch liekovch formch je pre hydrolzu urujcim faktorom schopnos pomocnch ltok viaza vodu - hydrolza sa vemi urchuje pri tepelnej sterilizcii - hydrolza sa riadi kinetikou reakci prvho poriadku - oxidcia oxidanm zmenm podliehaj najm fenoly, olefny, endioly, tery a hydroxymetylketny - z lieiv s to napr. rezorcinol, adrenaln, vitamn A, nenasten vyie alifatick kyseliny, terick oleje, kyselina askorbov, ter, prednizoln, morfn, apomorfn, fyzostigmn, rezerpn, kyselina sorbov, prrodn oleje a tuky - hlavnm vonkajm prooxidanm faktorom je kyslk, ostatn vonkajie faktory (vlhkos, svetlo, teplo) spravidla oxidciu urchuj - oxidciu mono spomali vhodnm pH - tenzidmi micelrne solubilizovan ltky oxiduj rchlejie ne ltky v pravch roztokoch - rchlos oxidcie v roztokoch zvis aj od koncentrcie reagujcej ltky - v zriedench roztokoch je oxidcia rchlejia ne v koncentrovanch - oxidcia sa najastejie riadi kinetikou reakci prvho poriadku - redukcia znehodnocuje napr. roztoky ortuti a striebra, ktor sa redukuj na kovov ortu a kovov striebro - racemizcia a dekarboxylcia zvisia od pH, dekarboxylcia aj od teploty a svetla Fyziklne zmeny: - primrne fyziklne zmeny nastvaj bez zmeny ltkovho zloenia prpravku - takou zmenou je napr. zmenenie stupa disperzity, zvenie teploty topenia apkov - prinou tchto zmien je nevyvenos sstavy, teplo, mechanick vplyvy a polymorfia - najvnejmi nsledkami fyziklnych zmien je zhorenie biofarmaceutickej kvality (biogalenickej nestlosti), nepresnos dvkovania, zl loklna znanlivos a zl roztieratenos mast a krmov - stupe disperzity zmenuje sa v suspenzich rekrytalizciou rozpustenej asti suspendovanej ltky a flokulciou, v prkoch agregciou, v emulzich koalescenciou kvapiek vntornej fzy

nehomogenita nehomogenitu rozdelenia dispergovanej fzy v suspenzich zapriuje sedimentcia, v emulzich aj smotanovatenie - polymorfia polymorfia triacylglycerolov sa prejavuje najm v zmench teploty tuhnutia a topenia - polymorfn lieiv ltky s napr. steroidy, kortizn, prednizoln, chloramfenikol - v prpade, e sa spracuje do prpravku metastabiln forma, men sa postupne na stabiln s inou teplotou topenia i rozpustnosou - zmena hydratcie dsledkom hydratcie vo vlhkom prostred je zmena vzhadu suchch extraktov - za fyziklnu nestabilitu prpravku sa povauje aj postupn oddeovanie tuhch ltok z roztoku zaprinen prchanm, bytkom rozpadla zo zle tesniaceho alebo priepustnho obalu Zmeny spsoben innosou mikroorganizmov: - baktrie, kvasinky, plesne, endotoxny, pyrogny - najzvanejia je prtomnos pyrognov - enzmy produkovan mikroorganizmami katalyzuj rozkladn procesy lieivch i pomocnch ltok - na rozsah zmien, ktor spsobuj mikroorganizmy, vplva vo vekej miere ich druh a ich rozmnoovanie - druh mikroorganizmu, ktor napad lieiv prpravok a intenzita jeho rastu v om zvis jednak od monosti priamej kontamincie prpravku pri vrobe a uskladovan, jednak od ivotnch podmienok, ktor s pre rast mikroorganizmu v prpravku vytvoren - nutrine hodnotn pre mikroorganizmy s najm prpravky obsahujce vodu, predovetkm vluhy z drog, roztoky, slizy, emulzie o/v a suspenzie - makroskopicky pozorovaten zmeny spsobovan innosou mikroorganizmov s: a) zvovanie objemu a zmena vntornej truktry, zaprinen plynmi vznikajcimi rozkladom niektorch obsahovch ltok b) znenie viskozity prpravkov stabilizovanch prrodnmi alebo aj upravenmi prrodnmi polymrmi c) zmena farby a vne, zmenu farby zapriuj plesne produkujce v olejoch rozpustn farbiv, mu vznikn erven, zelen, miestne bodov a kvrnit zafarbenie d) zjavenie sa kolni mikroorganizmov v roztoku alebo plesn na povrchu, napr. hydroglov, krmov a pod. Hodnotenie stability: 1. hodnotenie stlosti zameran na zistenie optimlneho zloenia prpravkov - cieom je zska rchlu informciu o stlosti innej ltky samej a jej zmesi s almi zlokami prpravku - zisuje sa psobenie teploty, svetla, vlhkosti, pH i technolgie a) teplota: ltka sa skladuje pri teplote 60 oC 30 dn b) svetlo: poda rozpustnosti ltky sa priprav jej roztok alebo suspenzia vo vode a disperzia sa oaruje 24 hodn xennovou lampou c) vlhkos: ltka sa skladuje 30 dn pri 25 oC a pri relatvnej vlhkosti 80%, zisuje sa aj zvenie jej hmotnosti (hygroskopickos) d) pH: ltka sa rozpust alebo suspenduje v roztoku HCl, v tlmivch roztokoch s pH 3, 5, 7 a 9 a v roztoku NaOH, roztok i suspenzia sa uchovva 30 dn pri teplote 25 oC - jednotliv vzorky sa hodnotia senzoricky (farba, va, zkal a pod.), uruje sa obsah sledovanej ltky a poda monosti sa identifikuj a stanovuj aj rozkladn produkty - na overenie stlosti pro formulanch a vvojovch prcach sa pouvaj zrchlen testy

pri zrchlench testoch sa urchuj rozkladn chemick procesy prebiehajce v prpravku a na zklade ich kinetiky sa predpoklad stabilita, spravidla sa vypota as, za ktor sa zni obsah sledovanej ltky o 10% - rchlos reakcie prudko rastie s teplotou - exaktn zvislos rchlostnej kontanty od absoltnej teploty vyjadruje Arrheniova rovnica log k = log A E / 2,303 R . 1 / T - pri urovan zvislosti rchlosti reakcie od teploty sa zist jej rchlostn kontanta najmenej pri troch rozlinch teplotch - z rovnice meme vypota rchlostn kontantu reakcie pri 20 oC alebo inej ubovonej teplote - dosadenm tejto rchlostnej kontanty do zkladnej rovnice k = AeE/RT prslunho rdu vypotame bu bytok ltky za urit as alebo vypotame as, za ktor sa rozlo urit mnostvo ltky - spravidla ns zaujma as, za ktor sa rozlo 10% ltky, t.j. za ktor klesne jej zaiaton obsah na 90% - pri reakcich prvho rdu sa molekula ltky A premiea na jednu alebo viac molekl - rchlos reakcie je za danej teploty priamo mern okamitej koncentrcii reagujcej ltky - bytok ltky A bude teda za jednotku asu najv na zaiatku reakcie zrchlen testy s vhodn na skky na stlos len za podmienky, e rozkladn proces prebieha pri vyej teplote rovnakm mechanizmom ako pri obyajnej teplote - obmedzujcim faktorom je aj liekov forma - spene sa daj zrchlen testy vyui na predpovedanie stlosti injeknch a inch roztokov - hodnotenie stlosti pri skladovan lieivch prpravkov a liekov sa rob uskladovacmi testami - uskladovacia skka je dlhodob skka - dva najobjektvnejie podklady na stanovenie asu pouitenosti - mono jej podrobi vetky liekov formy 2. skky uren na zistenie stlosti hotovch prpravkov v priebehu skladovania Inkompatibilita: - kompatibilita (znanlivos) je stav lieivho prpravku alebo lieku, pri ktorom sa jeho zloky vzjomne neovplyvuj, vzjomne nereaguj - opakom je inkompatibilita (neznanlivos), zmena zloiek lieivho prpravku alebo lieku, ktor nastva a me sa dokza pri prprave lieku alebo bezprostredne po nej - inkompatibilitu spsobuje reakcia lieiv ltka - lieiv ltka, pomocn ltka pomocn ltka alebo lieiv ltka pomocn ltka - poda priny a charakteru sa rozliuje inkompatibilita chemick a fyziklna - poda rozpoznatenosti sa del na zjavn a skryt - zjavn je inkompatibilita, ktor sa pozn zmyslami (zmena rosti, farby, konzistencie, vne, agregtneho stavu a pod.) - skryt je inkompatibilita, ktor mono zisti len analytickmi prpadne fyziklnymi skkami Fyziklna inkompatibilita: - fyziklne s inkompatibiln ltky, pri ktorch sa men niektor fyziklna vlastnos prpravku do tej miery, e prpravok nespa kritri akosti danej liekovej formy (ros roztokov, konzistencia mast, krmov, apkov, teplota topenia, sypkos prkov a pod.) - 1. ros roztokov: zmena pomeru vody a liehu zapriuje zkal, v koloidnch disperzich nastva pri kritickej koncentrcii etanolu ich dehydratcia a koagulcia polymru - 2. zmena konzistencie masovho zkladu: zjavuje sa po rozpusten vieho mnostva niektorch lieivch ltok, konzistenciu apkoviny zniuj ichtamol a perunsky balzam,

inkompatibilita sa riei pridanm vhodnch pomocnch ltok s vyou teplotou topenia ako oleomasov alebo apkov zklad 3. zmena agregtneho stavu: prkladom je eutektikum (zmes dvoch tuhch ltok, ktor m vrazne niiu teplotu topenia ako jej jednotliv zloky, napr. zmes gfru a mentolu, mentolu a rezorcinolu) v heterognnych sstavch je dsledkom inkompatibility rozruenie ich disperznho stavu, v suspenzich je to flotcia 4. inkompatibilitou zhorujcou biologick dostupnos lieivch ltok je ich adsorpcia na pomocn ltky (bentonit, biela hlinka) adsorpcia je prkladom skrytej fyziklnej inkompatibility

Chemick inkompatibilita: - chemicky s inkompatibiln kombincie lieivch a pomocnch ltok, ktor spolu chemicky reaguj - inkompatibilita je zjavn, ke sa manifestuje zmenou farby alebo tvorenm zkalu, i zrazeniny - 1. vplyv pH na rozpustnos sol slabch kyseln a zsad: - prinou je zmena pH roztoku, vysolenie kyseliny alebo bzy alebo inov reakcie rozpustench zloiek - pri kritickej hodnote pH sa zana zo soli vyluova kyselina vo forme nerozpustnej zrazeniny, poznanie kritickej hodnoty pH umouje predvda inkompatibilitu a nastavi pH roztoku na optimlnu hodnotu, pri ktorej zostva ete ry - 2. vysolenie kyseliny alebo bzy inou soou s rovnakm inom - rozpustnos kyseliny, bzy alebo soli sa zhor aj vtedy, ke sa do jej nastenho alebo skoro nastenho roztoku prid druh so s rovnakm inom - 3. zrazeniny ako nsledok inovch reakci - reakcie alkaloidov: reakciou alkaloidov s bromidovm a jodidovm inom vznikaj zrazeniny, jej vzniku sa predde tm, e sa osobitne priprav roztok kadej zloky v asti vody a obidva roztoky sa zmieaj - reakcia konzervantov: boritan a dusinan fenylortutnat s inkompatibiln s halogenidmi - inkompatibilita hydrofilnch koloidov: organick aninov polymry s inkompatibiln s katinovmi lieivmi a pomocnmi ltkami, prejavuje sa znenm viskozity, vznikom zrazeniny a tvorbou komplexov (skryt inkompatibilita) Rieenie fyziklnych a chemickch inkompatibilt: - najspoahlivejm ukazovateom je chemick truktra a fyziklne vlastnosti vetkch zloiek, v prpade nespechu zisujeme, ktor zloky spsobuj neiadce vlastnosti prpravku experimentlne tak, e zo zloenho roztoku pripravme modelovo jednoduchie roztoky - vhodn je ten spsob rieenia, pri ktorom sa zachov poadovan dvkovanie innej ltky, jej farmakodynamick inok a jej biologick dostupnos: - a) prava technologickho postupu bez zsahu do zloenia - b) zmena alebo doplnenie kontitutvnych pomocnch ltok - c) znenie koncentrcie reagujcich lieivch ltok v roztoku a prispsobenie dvkovania - d) zmena innej ltky inm lieivom s rovnakm alebo podobnm farmakodynamickm inkom - e) prprava dvoch prpravkov s rovnakou liekovou formou - f) prprava inej liekovej formy

60. Stabilizcia liekov. Ochrana pred hydrolzou a oxidciou.

Vymedzenie pojmu stlosti a faktory, ktor ju ovplyvuj: - stabiln je, o sa starnutm (skladovanm) nemen - akkovek zmena je prejavom nestlosti - pri lieivch prpravkoch ide vdy o relatvnu stlos ohranien asom - za stly sa poklad prpravok, km obsahuje 90% deklarovanho mnostva innch ltok a km vzniknut chemick a fyziklne zmeny a zmeny mikrobiologickho pvodu

neovplyvuj negatvne jeho aplikciu, biologick dostupnos lieivej ltky, nezvyuj toxicitu a nevyvolvaj pochybnosti a nedveru k jeho akosti - v praxi stanovuje akostn ukazovatele oficinlnych lieivch prpravkov liekopis - od stlosti zvis as pouitenosti prpravku priny a nsledky nestlosti: c) vntorn faktory - k vntornm faktorom patr chemick charakter lieivch a pomocnch ltok, ich koncentrcia a vzjomn pomer v prpravku, pH prostredia, prpadne zneisteniny lieivch a pomocnch ltok, napr. ak kovy, ktor katalyzuj chemick reakcie a vntorn vlhkos surovn urench na spracovanie do tuhch lieivch prpravkov d) vonkajie faktory - umouj, indikuj alebo urchuj rozkladn procesy - vstupuj do prpravku z prostredia mimo neho - s to: - 1. reaktvne ltky kyslk, oxid uhliit, vonkajia vlhkos - 2. energia svetlo a teplo - 3. katalyztory ak kovy z vrobnho zariadenia, enzmy produkovan mikroorganizmami - 4. obaly s primrnym alebo sekundrnym faktorom - primrnym faktorom s, ke rozkladn proces indukuj alebo katalyzuj ltky, ktor z nich migruj alebo ke adsorbuj a absorbuj zloky prpravku - sekundrnym faktorom s vtedy, ke nedostatone chrnia obsah pred psobenm vonkajch faktorov, alebo ke pre ich priepustnos a netesnos unikaj z prpravku plyny a pary alebo do neho vstupuj - rchlos rozkladnch procesov zvis od agregtneho stavu liekovej formy - poda prin a nsledkov zmien sa rozliuje stabilita, resp. nestlos chemick, fyziklna a mikrobiologick Chemick zmeny: - chemickou reakciou innej ltky so zlokami lieku alebo s ltkami z okolia sa zniuje jej koncentrcia v prpravku, o negatvne ovplyvuje kvantitu inku - rozkladn produkty, ktor pri tejto reakcii vznikaj, mu ma in inok ne lieiv ltka alebo s dokonca toxick, men sa kvalita inku - prinou chemickch zmien s: d) hydrolza, oxidcia, redukcia, racemizcia alebo dekarboxylcia zloiek e) reakcie dvoch zloiek prpravku f) reakcie zloky prpravku s obalom - hydrolza podliehaj jej estery (kyselina acetylsalicylov, benzokan, prokan, tetrakan, kokan, atropn, hyosciamn, skopolamn, ...), tery a glykozidy (nprstnkov glykozidy, streptomycn, rutn, ...), laktny a laktmy (peniciln, kyselina askorbov), amidy (nikotnamid, cinchokan, lidokan, ...) - rchlos reakcie ovplyvuje pH - pre stlos je dleit optimlne pH, pri ktorom je hydrolza najpomalia - so tlmivho roztoku me katalyzova hydrolzu - tenzidy spomauj hydrolzu micelrne solubilizovanch esterov - v tuhch liekovch formch je pre hydrolzu urujcim faktorom schopnos pomocnch ltok viaza vodu - hydrolza sa vemi urchuje pri tepelnej sterilizcii - hydrolza sa riadi kinetikou reakci prvho poriadku

oxidcia oxidanm zmenm podliehaj najm fenoly, olefny, endioly, tery a hydroxymetylketny z lieiv s to napr. rezorcinol, adrenaln, vitamn A, nenasten vyie alifatick kyseliny, terick oleje, kyselina askorbov, ter, prednizoln, morfn, apomorfn, fyzostigmn, rezerpn, kyselina sorbov, prrodn oleje a tuky hlavnm vonkajm prooxidanm faktorom je kyslk, ostatn vonkajie faktory (vlhkos, svetlo, teplo) spravidla oxidciu urchuj oxidciu mono spomali vhodnm pH tenzidmi micelrne solubilizovan ltky oxiduj rchlejie ne ltky v pravch roztokoch rchlos oxidcie v roztokoch zvis aj od koncentrcie reagujcej ltky v zriedench roztokoch je oxidcia rchlejia ne v koncentrovanch oxidcia sa najastejie riadi kinetikou reakci prvho poriadku redukcia znehodnocuje napr. roztoky ortuti a striebra, ktor sa redukuj na kovov ortu a kovov striebro racemizcia a dekarboxylcia zvisia od pH, dekarboxylcia aj od teploty a svetla

Fyziklne zmeny: - primrne fyziklne zmeny nastvaj bez zmeny ltkovho zloenia prpravku - takou zmenou je napr. zmenenie stupa disperzity, zvenie teploty topenia apkov - prinou tchto zmien je nevyvenos sstavy, teplo, mechanick vplyvy a polymorfia - najvnejmi nsledkami fyziklnych zmien je zhorenie biofarmaceutickej kvality (biogalenickej nestlosti), nepresnos dvkovania, zl loklna znanlivos a zl roztieratenos mast a krmov - stupe disperzity zmenuje sa v suspenzich rekrytalizciou rozpustenej asti suspendovanej ltky a flokulciou, v prkoch agregciou, v emulzich koalescenciou kvapiek vntornej fzy - nehomogenita nehomogenitu rozdelenia dispergovanej fzy v suspenzich zapriuje sedimentcia, v emulzich aj smotanovatenie - polymorfia polymorfia triacylglycerolov sa prejavuje najm v zmench teploty tuhnutia a topenia - polymorfn lieiv ltky s napr. steroidy, kortizn, prednizoln, chloramfenikol - v prpade, e sa spracuje do prpravku metastabiln forma, men sa postupne na stabiln s inou teplotou topenia i rozpustnosou - zmena hydratcie dsledkom hydratcie vo vlhkom prostred je zmena vzhadu suchch extraktov - za fyziklnu nestabilitu prpravku sa povauje aj postupn oddeovanie tuhch ltok z roztoku zaprinen prchanm, bytkom rozpadla zo zle tesniaceho alebo priepustnho obalu Zmeny spsoben innosou mikroorganizmov: - baktrie, kvasinky, plesne, endotoxny, pyrogny - najzvanejia je prtomnos pyrognov - enzmy produkovan mikroorganizmami katalyzuj rozkladn procesy lieivch i pomocnch ltok - na rozsah zmien, ktor spsobuj mikroorganizmy, vplva vo vekej miere ich druh a ich rozmnoovanie - druh mikroorganizmu, ktor napad lieiv prpravok a intenzita jeho rastu v om zvis jednak od monosti priamej kontamincie prpravku pri vrobe a uskladovan, jednak od ivotnch podmienok, ktor s pre rast mikroorganizmu v prpravku vytvoren - nutrine hodnotn pre mikroorganizmy s najm prpravky obsahujce vodu, predovetkm vluhy z drog, roztoky, slizy, emulzie o/v a suspenzie

makroskopicky pozorovaten zmeny spsobovan innosou mikroorganizmov s: a) zvovanie objemu a zmena vntornej truktry, zaprinen plynmi vznikajcimi rozkladom niektorch obsahovch ltok b) znenie viskozity prpravkov stabilizovanch prrodnmi alebo aj upravenmi prrodnmi polymrmi c) zmena farby a vne, zmenu farby zapriuj plesne produkujce v olejoch rozpustn farbiv, mu vznikn erven, zelen, miestne bodov a kvrnit zafarbenie d) zjavenie sa kolni mikroorganizmov v roztoku alebo plesn na povrchu, napr. hydroglov, krmov a pod.

Hodnotenie stability: 1. hodnotenie stlosti zameran na zistenie optimlneho zloenia prpravkov - cieom je zska rchlu informciu o stlosti innej ltky samej a jej zmesi s almi zlokami prpravku - zisuje sa psobenie teploty, svetla, vlhkosti, pH i technolgie e) teplota: ltka sa skladuje pri teplote 60 oC 30 dn f) svetlo: poda rozpustnosti ltky sa priprav jej roztok alebo suspenzia vo vode a disperzia sa oaruje 24 hodn xennovou lampou g) vlhkos: ltka sa skladuje 30 dn pri 25 oC a pri relatvnej vlhkosti 80%, zisuje sa aj zvenie jej hmotnosti (hygroskopickos) h) pH: ltka sa rozpust alebo suspenduje v roztoku HCl, v tlmivch roztokoch s pH 3, 5, 7 a 9 a v roztoku NaOH, roztok i suspenzia sa uchovva 30 dn pri teplote 25 oC - jednotliv vzorky sa hodnotia senzoricky (farba, va, zkal a pod.), uruje sa obsah sledovanej ltky a poda monosti sa identifikuj a stanovuj aj rozkladn produkty - na overenie stlosti pro formulanch a vvojovch prcach sa pouvaj zrchlen testy pri zrchlench testoch sa urchuj rozkladn chemick procesy prebiehajce v prpravku a na zklade ich kinetiky sa predpoklad stabilita, spravidla sa vypota as, za ktor sa zni obsah sledovanej ltky o 10% - rchlos reakcie prudko rastie s teplotou - exaktn zvislos rchlostnej kontanty od absoltnej teploty vyjadruje Arrheniova rovnica log k = log A E / 2,303 R . 1 / T - pri urovan zvislosti rchlosti reakcie od teploty sa zist jej rchlostn kontanta najmenej pri troch rozlinch teplotch - z rovnice meme vypota rchlostn kontantu reakcie pri 20 oC alebo inej ubovonej teplote - dosadenm tejto rchlostnej kontanty do zkladnej rovnice k = AeE/RT prslunho rdu vypotame bu bytok ltky za urit as alebo vypotame as, za ktor sa rozlo urit mnostvo ltky - spravidla ns zaujma as, za ktor sa rozlo 10% ltky, t.j. za ktor klesne jej zaiaton obsah na 90% - pri reakcich prvho rdu sa molekula ltky A premiea na jednu alebo viac molekl - rchlos reakcie je za danej teploty priamo mern okamitej koncentrcii reagujcej ltky - bytok ltky A bude teda za jednotku asu najv na zaiatku reakcie zrchlen testy s vhodn na skky na stlos len za podmienky, e rozkladn proces prebieha pri vyej teplote rovnakm mechanizmom ako pri obyajnej teplote - obmedzujcim faktorom je aj liekov forma - spene sa daj zrchlen testy vyui na predpovedanie stlosti injeknch a inch roztokov - hodnotenie stlosti pri skladovan lieivch prpravkov a liekov sa rob uskladovacmi testami - uskladovacia skka je dlhodob skka - dva najobjektvnejie podklady na stanovenie asu pouitenosti

- mono jej podrobi vetky liekov formy 2. skky uren na zistenie stlosti hotovch prpravkov v priebehu skladovania

61. Mikrobiologick stlos liekov.

Zmeny spsoben innosou mikroorganizmov: - baktrie, kvasinky, plesne, endotoxny, pyrogny - najzvanejia je prtomnos pyrognov - enzmy produkovan mikroorganizmami katalyzuj rozkladn procesy lieivch i pomocnch ltok - na rozsah zmien, ktor spsobuj mikroorganizmy, vplva vo vekej miere ich druh a ich rozmnoovanie - druh mikroorganizmu, ktor napad lieiv prpravok a intenzita jeho rastu v om zvis jednak od monosti priamej kontamincie prpravku pri vrobe a uskladovan, jednak od ivotnch podmienok, ktor s pre rast mikroorganizmu v prpravku vytvoren - nutrine hodnotn pre mikroorganizmy s najm prpravky obsahujce vodu, predovetkm vluhy z drog, roztoky, slizy, emulzie o/v a suspenzie - makroskopicky pozorovaten zmeny spsobovan innosou mikroorganizmov s: a) zvovanie objemu a zmena vntornej truktry, zaprinen plynmi vznikajcimi rozkladom niektorch obsahovch ltok b) znenie viskozity prpravkov stabilizovanch prrodnmi alebo aj upravenmi prrodnmi polymrmi c) zmena farby a vne, zmenu farby zapriuj plesne produkujce v olejoch rozpustn farbiv, mu vznikn erven, zelen, miestne bodov a kvrnit zafarbenie

d) zjavenie sa kolni mikroorganizmov v roztoku alebo plesn na povrchu, napr. hydroglov, krmov a pod.

62. FARMACEUTICK OBAL, FUNKCIE OCHRANN, EKONOMICK, KOMUNIKAN.

FARMACEUTICKHO

OBALU:

farmaceutick obalov technika zveren fza vroby liekov spsob balenia farmaceutick obaly predmety a pomcky z rznych materilov pouvan k formovaniu, dvkovaniu, preprave a skladovaniu lieiv a liekov a k ochrane pred psobenm vonkajch vplyvov mus by s lieivom a liekom kompatibiln, nesmie ich znehodnocova a ani sm sa nesmie meni inkom vonkajch vplyvov s integrovanou sasou lieku, nezasuj sa vak terapeutickho procesu ZKLADN TYPY OBALOV A BALEN primrne (vntorn) obal ktor prichdza do bezprostrednho styku s lieivm prpravkom, m stabiln ochrann funkciu, zjednoduuje i umouje jeho aplikciu (liekovka, tuba, ampulka). sekundrny uzatvra primrny spolu s prbalovm letkom prpadne s aplikanm zariadenm do jednho celku (papierov skladaka), chrni primrny obal pred pokodenm, liek oznauje nevhodn obal me negatvne ovplyvni stabilitu a znanlivos prpravku a zaprini jeho pyrogenitu ZVLTNE TYPY BALEN garann balenie s uzvermi a detsk bezpenostn obaly a uzvery garann m zaisova originalitu balenia t.j. s liekom nebolo iadnym spsobom manipulovan od jeho zabalenia rbovacie uzvery z plastov s garannm prstencom membrna v hrdle tuby potreba perforcie uzverom pred pouitm

blistre a skripy FUNKCIE OBALOV - lohou obalu je ochrana lieivho prpravku pred fyziklnym, chemickm a biologickm znehodnotenm a to v priebehu skladovania, transportu, distribcie a spotreby 1. funkcia ochrann 2. funkcia ekonomick a komunikan ochrann funkcia: ochrana pred: a) mechanickmi vplyvmi (pevnos proti stlaeniu, nrazmi, deformciou) b) svetelnm iarenm (nepriepustnos najm pre UV a VID) - mal by by pre svetlo nepriepustn alebo by mal filtrova fotochemick aktvnu as (erven, hned, lt obaly) - absoltne nepriepustn s kovov obalov materily hlinkov tuby pre masov prpravky flie lto a oranovo sfarben z PVC - plasty inkorporcia absorbrov UV iarenia aj u priehadnch obalov z polypropylnu s TiO2 s nepriehadn c) mikrobiologickou kontaminciou - vetky druhy obalovho materilu na vrobu primrnych obalov s nepriepustn pre mikroorganizmy. Diskutabiln s spoje jednotlivch obalov, tesnos uzverov a prepichovacch ztok pri viacnsobnom odbere. Tm, e obal izoluje svoj obsah od vonkajieho okolia, vytvra sa na druhej strane vo vntri mikroklma a urit vlhkos, ktor ke prekro ist hodnotu me pozitvne ovplyvni rast mikroorganizmov, predovetkm plesn. - dleit je sterilizcia obalov horkovzdun sterilizcia u skla, kovov, siliknov prie sterilizcia vodnou parou pod tlakom polypropyln, polyamidy, sterilizcia plastov etylnoxidom, materil u zabalen do obalu z plastu (jednorzov injekn striekaky, transfzne spravy) d) prienikom plynov a pr - chrni pred prienikom atmosferickej vlhkosti kyslka prstupu CO2. Mechnizmus priestupu pr a plynov obalmi z plastov sa vysvetuje na zklade difzie, predpoklad je rozpustnos plynov a pr v plaste, m je via krytalinita a hustota plastu tm je niia permeabilita. - charakteristick koeficient priepustnosti je mnostvo prejdenej pary (plynu) v gramoch fliou s plochou 1 m2 uritej hrbky za 24 h e) permeciou prchavch sast z prpravku - len u obalov z plastov - me s o permciu rozpadiel alebo aromatickch ltok - me ma za nsledok: zvenie koncentrcie innej ltky znenm hmotnosti obsahu, znehodnotenie prpravku vytekanm rozpadla - priespustnos obalovho materilu pre prchav aromatick ltky me by prinou prijatia cudzieho zpachu alebo zmeny vne prpravku ekonomick je racionlnou, manipulanou jednotkou vyhotovenou pre manipulciu pri doprave, skladovan, vdaji, predaji a aplikcii komunikan ovplyvuje psychiku pacienta

 bezpen a spoahliv uvanie iarov kdy, grafick spracovanie, prbalov letk

63. Obalov materily.

1. Sklo a obaly zo skla: - vhodami skla je jeho tvrdos, priehadnos, trvanlivos, odolnos proti fyziklnym a chemickm vplyvom, ako aj pre monos zhotovovania rozmanitch, pre skladovanie lieiv prispsobench ndob, liekoviek, ampuliek a i. - nevhodou skla je jeho rozbitenos a via hmotnos - SL4 poaduje, aby sklo malo tak akos, aby jeho vplyvom nemohli nasta zmeny fyziklnych, chemickch alebo terapeutickch vlastnost lieivch prpravkov alebo liekov, s ktormi prichdzaj do styku - sklenen ndoby a predmety na prpravu a uchovvanie injekci a infundibili, kolri a roztokov lieiv citlivch na zmenu pH musia by zo skla vyhovujceho I. alebo II. triede odolnosti proti vode pri 121 oC, k inm elom sa mu poui aj ndoby a predmety zo skla III. alebo IV. triedy odolnosti proti vode pri 121 oC - stanovenie odolnosti skla proti vode pri 121 oC je konvenn skka, a preto sa pri nej musia presne dodra experimentlne podmienky stanoven v liekopise pre dut vrobky a ostatn sklenen predmety - ska sa vluh, ktor sa zska za zvenej teploty priom vzorky sa udriavaj pri teplote 121 oC 60 mint - vluh sa pri pouit tandardu titruje roztokom HCl, indiktorom je roztok metylovej ervenej - zo spotreby odmernho roztoku HCl vyplva zaradenie skla do tried odolnosti I V/121 - pre infzne a transfzne fae sa pouva stanovenie posunu pH, pri ktorom sa zisuje zmena pH roztoku NaCl zahrievanho 60 mint v autoklve pri 121 oC - vluhy zo skla sa skaj aj na neprtomnos akch kovov 2. Polymry a obaly z polymrov: - vhody: mal hmotnos, dokonal trvanlivos, znan odolnos proti fyziklnym a chemickm vplyvom, nerozbitenos - nevhody: nie vdy s priehadn, nie s vzduchotesn Fyziklne a chemick skky polymrov: - fyziklne a chemick hodnotenie akosti polymrov sa rob bu s celm obalom alebo s vluhom - cel obal alebo rez steny obalu mus vyhovie tmto skkam: 1. vlastnosti povrchu: obaly z polymrov maj ma hladk povrch, v ich stene nesm by cudzorod astice 2. sveteln priepustnos: uruje sa prstrojom na spektrofotometrick meranie v UV oblasti (290 450 nm), transmitancia mus by najmenej 10%

3. vzduchotesnos ndob: vyprzdnen skan ndoby sa naplnia vzduchom pri pretlaku 0,02 MPa, ponoria do vody 22 oC teplej a pozoruje sa, i z nich neunikaj vzduchov bubliny 4. tepeln odolnos pri sterilizcii: ndoby sa sterilizuj spsobom, ktor je pre ne predpsan, po sterilizcii nesm by pokoden 5. priepustnos pre vodn paru: ndoby naplnen vodou a uzatvoren sa sterilizuj v autoklve 30 mint pri teplote 110 oC, potom sa suia, zvia a skladuj 15 dn pri teplote 20 oC a max. relatvnej vlhkosti 65%, po uplynut tejto lehoty nesmie by bytok hmotnosti vy ako 0,2% 6. vpich: meranm na vhodnom prstroji sa zisuje sila potrebn na prepichnutie uzverov z elastov, injekn uzvery sa musia prepichn pri psoben sily 15 N, infzne uzvery pri 36 40 N 7. fragmentcia: uzvery sa 2 4 krt prepichn, po kadom prepichnut sa obsah ndoby pretrepe, ndoba sa oto uzverom dolu a odoberie sa z nej vzorka, ktor sa filtruje bielym filtrom a na filtri nesm by okom viditen nijak astice uzverovho polymru 8. tesnos po vpichu: ndoby, ktor sa pouili na skku fragmentcie, sa ponoria do roztoku chloridu metyltionnia tak, aby mali ponoren cel hrdlo, po jednej hodine sa oplchnu prdiacou vodou, tekutina v ndobe mus zosta bezfarebn 9. odolnos proti olejom: uruje sa sledovanm zmien hmotnosti a objemu vzorky polymru vystavenho psobeniu slnenicovho alebo olivovho oleja poas 16 hodn pri 70 oC, rozdiel hmotnosti me by najviac 7%, rozdiel objemov nie viac ako 5% 10. zvyok po splen: 2 g vzorky sa spauj priamym plameom, zvyok vyhan do kontantnej hmotnosti po vychladnut nesmie by v ako 0,002 g 11. dkaz akch kovov, cnu a sulfidov - na alie fyziklne a chemick vyhodnotenie akosti plastov sa pripravuj vluhy - vylhovanie plastov aj elastov sa urob tak, e na vzorku polymru sa vo vhodnej ndobe naleje predpsan mnostvo vylhovadla, ktor sa vol poda charakteru a vlastnost ltok, s ktormi skan polymr prde do styku - pripravuj sa tieto vluhy: a) vodn vluh b) liehov vluh c) olejov vluh - po vylhovan sa tekutina ihne zleje do sterilnej ndoby, ochlad, dopln na predpsan objem prslun vylhovadlom a uzatvor inertnm uzverom - vluhy musia spa tieto poiadavky: 1. ros vluhu: vluhy z plastov musia by re, vluhy z elastov nesm by zakalen viac ako porovnvac roztok 2. farba vluhu: vodn a liehov vluhy musia by bezfarebn, olejov vluh nesmie by zafarben viac ako kontroln roztok 3. chu a zpach vluhov: vluhy nesm ma cudziu chu a zpach 4. penivos vluhu: 5 ml vluhu po 3 min trepania nesmie vytvori penu, ktor by do 2 min celkom neopadla 5. aktulna acidita: rozdiel medzi aktulnou aciditou vluhu a kontrolnho roztoku nesmie by v ako 1 pH 6. chemicky sa vo vluhoch sleduje amnium, amny, brium, cn, ak kovy, zinok, chloridy, srany, redukujce ltky 7. organick neistoty sa uruj na zklade absorbancie Biologick skky polymrov: - robia sa s vluhmi urenmi na fyziklne a chemick skky

- ndoby uren na infzne roztoky a injekn prpravky musia vyhovie tmto biologickm skkam: aktna toxicita, skka na srdci potkana in situ, prevanie krysch spermi, hemolytick inok, pyrognne ltky, intradermlna drdivos, on drdivos - obaly perorlnych a onch prpravkov a prpravkov aplikovanch na sliznicu sa musia podrobi skke na aktnu toxicitu, intradermlnu a on drdivos, obaly konch prpravkov musia vyhovie skke aktnej toxicity, intradermlnej a konej drdivosti - k biologickm skkam patr ete sledovanie nepriepustnosti obalu pre mikroorganizmy a skka sterility

66.

SOLUBILIZTORY.

- s micelrne koloidy majce schopnos rozpa ltky vo vode vemi mlo rozpustn - ltky sa solubilizuj vzbou na micelu, priom spsob vzby zvis na povahe solubilizanej ltky i disperznho prostredia - v roztokoch inovch tenzidov s nepolrne ltky lokalizovan v jadre micely a polrne ltky na jej povrchu - v neinovch tenzidoch sa molekuly solubilizovanej ltky umiestuj do palisdovej vrstvy micely PODMIENKY pouit tenzid mus by mieaten s rozpadlom mus sa zna so solubilizovanou ltkou nesmie ma neprjemn chu a zpach nesmie by prchav inn mus by v malom mnostve ROZDELENIE 1. solubilizcia pridanm hydrotropnch ltok, ltok s hydrofilnmi skupinami (ltky s OH, COOH, jedno a viacstne alkoholy) etanol, propylnglykol, glycerol, sorbitol a niektor ich estery, amidy, tery Tu mme solubilizciu vysvetli tak, e hydrotropn ltky s schopn sa silne, hydratova a H mostkmi vytra s nerozpustnmi l. vo vode rozpustn asocity. 2. solubilizcia asocianmi koloidmi: inognnymi a neinognnymi tenzidmi, kt. HLR = 15 18, pri uritej Ck pre tvorbu miciel Mechanizmus: ltka sa uklad na povrchu alebo vo vntri micely alebo medzi palisdami solubilizan efekt sa vyuva pre p.o., parenterlnu a exter. aplikciu napr. vodn solubiliztory vit A, D, E, estrognovch hormnov, silc, balzamov

64. Farmaceutick akos, zsady sprvnej vrobnej praxe.

- hodnotenie (kontrola) akosti lieivch prpravkov a liekov je shrn opatren a innost, ktormi sa zabezpeuje spoahlivos a bezpenos medikamentznej terapie - akos lieivch prpravkov a liekov je shrn vlastnost podmieujcich jeho spsobilos plni bezchybne funkciu, na ktor je uren - liek je akostn, ak v urenom ase a na iadanom mieste vyvol oakvan biologick odpove organizmu - vonkajmi kontrolovatenmi prejavmi akosti, ktor sa mu testova a ska, s tzv. akostn ukazovatele - akostn ukazovatele maj tatistick charakter - akos lieivch prpravkov sa hodnot metdami organoleptickmi, chemickmi, fyziklnymi, fyziklno-chemickmi, biochemickmi, farmakologickmi, mikrobiologickmi a klinickmi - t as metd, ktormi sa kontroluj vlastnosti lieivch prpravkov a liekov zvisiace od truktry lieku, od jeho technologickho spracovania, meme nazva galenickmi skkami - maj zva fyziklny charakter (napr. skka stupa disperzity prkov, rozpadavosti tabliet, tokovch vlastnost mast a pod.) - hodnotenie akosti meme rozdeli do troch tried: 1. predvrobn kontrola - shrn kontrolnch innost v obdob vskumu a vvoja lieku, ktor sa uskutouj na rovni preklinickej, klinickej a postklinickej - a) preklinick kontrola zaha laboratrne skky na sledovanie vzjomnej znanlivosti vetkch sast lieku, jeho stability a biologickej dostupnosti innej ltky - b) klinick hodnotenie rozhoduje, i vyvinut liek zaradia do vroby na zklade potvrdenia oakvanho terapeutickho efektu - c) postklinick kontrola je trval sledovanie prpravku v klinickej praxi (monitorovanie) 2. vrobn (podnikov) kontrola - sledovanie akosti liekov v priebehu ich vroby - rozdeuje sa na vstupn, medzioperan (prieben) a vstupn - a) vstupn kontrola je hodnotenie akosti surovn, poloproduktov a obalov dodvanch do vrobnho podniku - b) medzioperan (prieben) kontrolu organizuje vrobca poas uritej opercie a medzi vrobnmi operciami - tka sa spravidla len jedinho, ale najvznamnejieho akostnho ukazovatea - medzioperanou kontrolou sa zniuj ekonomick straty - c) vstupn kontrola je kontrola hotovho vrobku pred jeho expedciou - zaha posdenie vetkch akostnch ukazovateov, ktorch hodnotenie predpisuje liekopis alebo in norma - podnikovou kontrolou s u ns poveren aj laboratri pre kontrolu lieiv (LKL) a lekrne - LKL robia vstupn kontrolu vetkch surovn, medziproduktov a galenickch prpravkov, ktor prichdzaj do vekodistribunch skladov, vstupn kontrolu prpravkov vyrobench v zariadeniach uvedench podnikov a kontrolu liekov pripravench v lekrach nhodnm vberom - lekrne robia obmedzen kontrolu dodanch lieivch ltok 3. nadvrobn (ttna) kontrola - je lohou ttneho stavu pre kontrolu lieiv (UKL) - ten posudzuje akos vzoriek liekov, ktor sa pri inpeknej innosti odoberaj vo vrobnch zvodoch, skladoch a lekrach

v idelnom prpade by bolo sprvne kontrolova akos kadho jednotlivho vrobku nie je to mon z dvoch dvodov: a) lieky sa vyrbaj v ariach kontrolova kad jednotku by vyadovalo nenosne vea asu b) mnoh skky s detruktvne z danej are sa preto hodnot urit vber zostaven tak, e poda jeho akosti sa posudzuje akos celej are

63.

KOLIGATVNE VLASTNOSTI ROZTOKOV. IZOTNIA.

KOLIGATVNE VLASTNOSTI - idelnych kvapalnch roztokov zvisia len na pote astc rozpustench ltok v uritom objeme, nie vak na druhu tchto astc a na vlastnostiach rozp. l. - koligatvne vlastnosti skutonch relnych roztokov plnia tto podmienku len pribline, pri dostatonom zrieden alebo nzkej koncentrcii rozpustenej ltky v danom roztoku - astice: molekuly, iny, asocity a komplexy molekl a inov - kvapaln roztoky maj dve zkladn koligatvne vlastnosti: znenie tlaku pary

osmotick tlak - zo znenia tlaku pary nad roztokom oproti tlaku pary nad istm rozpadlom sa potom odvodzuj alie koligatvne vlastnosti: zvenie teploty varu roztoku neprch. ltok znenie teploty tuhnutia roztoku oproti istmu rozpadlu ZNENIE TLAKU PARY NAD ROZTOKOM za danej teploty vyjadruje Raultov zkon: (p1 - p1) / p1 = x2 p1 - parc. tlak nastenej pary nad istm rozpadlom p1 - parc. tlak nastenej pary rozp. nad roztokom x2 molr. zlomok rozpust.l. v roztoku p1 - p1 => absoltne znenie tlaku pary nad roztokom (p1 - p1) / p1 => relatvne znenie tlaku pary nad roztokom Znenie tlaku pary sa prejavuje pri kadej teplote. Jednm z prejavou je samovon destilcia istho rozpadla do roztoku. ZVENIE TEPLOTY VARU roztoku neprchavej ltky je priamym dsledkom znenia tlaku pary. Tlak nastenej pary rastie exponencilne s teplotou a ke dosiahne vekos okolitho tlaku nastva VAR. Pretoe para nad roztokom m ni tlak, dosiahne hodnoty okolitho tlaku a pri vyej teplote ne para nad rozpadlom. ZNENIE TEPLOTY TUHNUTIA vyplva zo znenho tlaku nastenej pary rozpadla nad roztokom T = icKk T - znenie teploty tuhnutia i Vant Hoffov faktor zvis na pote inov Kk kryoskopick kontanta vody i = 1 pre neeloktrolyty i = 2 siln elektrolyty NaCl i = 3 zrieden roztoky sol MgCl2, Na2SO4 OSMOTICK TLAK - ak je roztok oddelen od istho rozpadla semipermeabilnou membrnou, kt. prepa molekuly rozpadla, ale neprepa molekuly alebo iny rozp. ltok. Potom rozpadlo spontnne prenik difziou do roztoku, m sa roztok zrieuje a zvuje sa jeho objem. - osmotick tlak- je tlak, kt. je treba psobi, aby sa zabrnilo prenikaniu rozpadla cez polopriepustn membrnu. - rozpadlo difunduje zo zriedenho roztoku s nim osmot. tlakom do koncentrovanho roztoku s vym osmotickm tlakom = OSMZA - pre vodn roztoky s semipermeabiln mnoh bunk. blany (erven krvinky) - osmotick tlak sa vyjadruje Vant Hoffov rovnicou

 = icRT osmotick tlak i - Vant Hoffov faktor c ltk. koncentrcia R univerzlna plynov kontanta ( 8,314 J.K-1) T absoltna teplota roztoku osmotick tlak je mern koncentrcii a teplote roztoku m aditvny charakter ak je v jednom roztoku rozpustench viac ltok, kt. sa navzjom neovplyvuj potom = 1 + 2 roztoky s rovnakm osmotickm tlakom ako krv. srum s nim s vym izotonick hypotonick hypertonick

HODNOTENIE IZOTNIE (osmotick tlak sra krvi, slz. tekutiny cca 720 kPa pri 37 C) - kryoskopick merania: na zklade znenia teploty tuhnutia rotoky izotonick s fyz. prostredm zanaj tuhn pri t = -0,52 C T = 0,52 K hypotonick maj menie a hypertonick vie znenie teploty tuhnutia od 0,52 K HODNOTENIE IZOTNIE VODNCH ROZTOKOV OSMOLARITOU

67. Vznam zmania tuhch ltok.

Zmanie tuhej ltky kvapalinou: - zmanie je schopnos kvapaliny vnikn do nerovnost povrchu astc a priestorov medzi nimi a vytlai z nich vzduch - rchlu informciu o zmavosti prku tuhej ltky zskame pozorovanm jeho sprvania pri sypan do mieanej kvapaliny - dobre zman prok sa ihne ponor do kvapaliny a jeho jednotliv astice sa v nej rozptlia - nedokonale zman prok sa sce ponor, ale jeho astice sa v kvapaline spjaj do mench alebo vch zhlukov zvanch flokuly, ktor sa nerozdelia ani intenzvnym mieanm, a ke sa rozdelia, tak sa optovne v krtkom ase vytvoria - nezman prok sa pri styku s kvapalinou ihne zoskupuje do flokl, ktor sa neponoria do nej, ale hromadia sa pri jej povrchu, a to napriek tomu, e prok m viu hustotu ako kvapalina - exaktnou mierou zmania je uhol zmania - je to uhol , ktor zviera dotynica kvapky s tuhm povrchom - m je tento uhol ostrej, tm je tuh ltka kvapalinou lepie zman

vzah medzi zmanm a povrchovm naptm kadej fzy a ich medzipovrchovm naptm vyjadruje Youngova rovnica: cos = S S/L / L - S je povrchov naptie tuhej ltky, L je povrchov naptie kvapaliny a S/L je medzipovrchov naptie na rozhran tuhej ltky a kvapaliny - tuh ltka je plne zman kvapalinou, ke uhol zmania = 0 (cos = 1) - stav pri = 90o (cos = 0) zodpoved krajnej podmienke, ke sa ltka ete nezma - dispergovanm tuhej ltky na jemn astice sa zv ich celkov povrch, a tm aj von medzipovrchov energia v suspenzii - systm je termodynamicky nestly - zvenie vonej medzipovrchovej energie , spsoben zvenm celkovho medzipovrchu A, sa d vyjadri rovnicou: = S/L . A - aby sa dosiahol stabiln stav, usiluje sa systm zmeni von medzipovrchov energiu - rovnovha nastane, ke = 0 - tto podmienka sa spln bu znenm medzipovrchovho naptia alebo zmenenm celkovho medzipovrchu - flokuly vznikaj, ke sa systm dostva do rovnovhy zmenovanm medzipovrchu - tuh ltky, ktor sa vo vode nerozpaj, ale sa ou alebo inmi polrnymi kvapalinami zmaj s hydrofiln (napr. ZnO, CaCO3, MgCO3, Bi(NO3)3, BaSO4) - tuh ltky, ktor sa nezmaj vodou, s hydrofbne (napr. sra, grafit, sulfnamidy), nazvaj sa aj aerofilnmi ltkami Flokulcia a flotcia: - od schopnosti dispergujceho prostredia zma povrch tuhch astc zvisia tak zkladn vlastnosti suspenzi, ako je ich vntorn truktra, priebeh sedimentcie, vlastnosti sedimentu a reologick vlastnosti - ke je tuh ltka dobre zman dispergujcim prostredm, vysycuje sa silov pole psobiace okolo povrchu jej astc priahovanm molekl dispergujceho prostredia a ich adsorpciou - ak maj diplov moment, adsorbuj sa orientovane - jav sa nazva lyosorpcia a adsorbovan vrstva lyosfra - ak m tuh ltka vek schopnos adsorbova molekuly dispergujceho prostredia, hovorme o solvatcii a solvatanej vrstve, v prpade adsorpcie vody o hydratcii a hydratanej vrstve - jej vznik je dkazom, e adhzne sily, psobiace medzi tuhou ltkou a kvapalinou, s silnejie ako kohzne sily psobiace medzi asticami tuhej ltky - pre suspenzie je vznik solvatanej vrstvy dleit, lebo im znemouje stka sa istmi povrchmi a zoskupova sa - astice si zachovaj svoju individualitu a v suspenzii sa aj samostatne psobenm gravitcie pohybuj - najvie astice sedimentuj najrchlejie, na ne sa navrstvuj astice s postupne menm polomerom - najmenie astice psobenm Brownovho pohybu nesedimentuj vbec alebo len vemi pomaly, preto tekutina nad sedimentom zostva vemi dlho alebo trvalo zakalen - medzi asticami mu vznika vzby, ktor zhoruj a znemouj optovn roztrepatenos sedimentu takto suspenzie sa nazvaj neflokulovan suspenzie - ak je prostredie newtonskou kvapalinou, je takou i suspenzia, ak je nenewtonskou kvapalinou, je nenewtonskou i suspenzia - reologick vlastnosti koncentrovanch suspenzi mu do istej miery ovplyvni solvatan obaly - m s hrubie, tm suspenzia pomalie teie

neflokulovan suspenzie vznikaj z tuhch ltok dobre zmanch dispergujcim prostredm (t.j. ke s adhzne sily vie ako kohzne) astice tuhej ltky, ktorej povrch sa neplne zma dispergujcim prostredm, vysycuj silov pole svojho povrchu aj priahovanm vlastnch molekl, v dsledku toho sa astice zoskupuj do zhlukov, v ktorch zostva uzavret aj kvapalina a vzduch takto zoskupenia sa volaj flokuly na rozdiel od agregtov, ktor vznikaj zhlukovanm astc suchho prku aj flokuly sa zoskupuj, a to a tak, e dispergovan fza utvor svisl sieovit truktru, ktor prestupuje cel sstavu flokuly s v nej pospjan slabmi Van der Waalsovmi silami komplex javov prebiehajcich pri prprave suspenzie z tuhej ltky, ktorej povrch sa neplne zma dispergujcim prostredm, sa nazva flokulcia, vytvoren suspenzia je flokulovan suspenzia vo flokulovanch suspenzich je spojit i vntorn fza, nezodpovedaj teda fyziklnochemickej defincii suspenzi koloidn chmie ich hodnot ako nestabiln suspenzie vo flokulovanch suspenzich sedimentuje cel dispergovan fza sasne, preto sa objem sedimentu postupne zmenuje a supernatant je ihne ry sediment je ahko roztrepaten reologicky s nenewtonskmi kvapalinami, asto aj s tokom asovo zvislm astice tuhej ltky nezman dispergujcim prostredm vytvraj flokuly s vysokm obsahom vzduchu ich hustota je oproti hustote istej tuhej ltky menia, dokonca asto aj menia, ako je hustota dispergujceho prostredia, preto takto flokuly v om vystupuj k povrchu flotuj flotuje cel objem tuhej fzy alebo iba jeho as, km zvyok sedimentuje flotovan suspenzie nie s vhodn na farmaceutick upotrebenie

Antiflokulan opatrenia: - tuh ltka v suspenzii neflokuluje alebo a neflotuje, ke medzi asticami psobia dostatone vek odpudiv sily - antiflokulane psobia pomocn ltky, ktor zosiluj slab solvatan vrstvu alebo ju nahrdzaj (tenzidy) alebo elektrolyty, ktorch adsorpciou zskavaj astice elektrick nboj 1. Tenzidy v suspenzich: - zmenovanm medzipovrchovho naptia mono flokulcii zabrni - medzipovrchov naptie sa zniuje tenzidmi, ktor sa aj na tuh povrch adsorbuj orientovane - molekuly tenzidu zosiluj nepln solvatan obal alebo ho nahradzuj a sprostredkuj plynulej prechod medzi hydrofbnou asticou a vodou, hydrofilizuj povrch tuhej astice - inok tenzidu v suspenzii zvis od jeho koncentrcie - t sa mus prispsobi celkovmu povrchu astc - celkov povrch astc zvis od koncentrcie tuhej ltky v suspenzii a od vekosti astc - vplyv koncentrcie tenzidu na zmavos tuhej ltky mono kontrolova meranm uhla zmania - za vhodn sa povauje koncentrcia, pri ktorej m sediment suspenzie poadovan vlastnosti - mnostvo tenzidu potrebn na zabrnenie flotcie alebo aj flokulcie bva relatvne nzke, najviac 0,5%

nzke koncentrcie tenzidu inhibuj flokulciu hydrofbnych tuhch ltok vo vode vo vodnch suspenzich hydrofilnch tuhch ltok psobia naopak proflokulane, lebo orientciou svojich hydrofilnch skupn k hydrofilnmu tuhmu povrchu a hydrofbnych skupn do vody tento povrch hydrofobizuj - flokuly sa op rozpoja, ke sa zvi koncentrcia tenzidu natoko, e sa me vytvori bimolekulov adsorpn vrstva - v suspenzich hydrofilnch tuhch ltok v hydrofbnych kvapalinch treba v zujme odstrnenie flokulcie povrch tuhch ltok hydrofobizova - pouvaj sa na to tenzidy rozpustn v hydrofbnych kvapalinch 2. Elektrolyty (peptiztory) v suspenzich: - adsorpciou inov vhodnch elektrolytov zskavaj tuh astice shlasn elektrick nboj, ktor brni ich flokulcii - toto protiflokulan opatrenie sa vol peptizcia a soli, ktor sa pritom pouvaj s peptiztory (napr. citran draseln, pyrofosforenan sodn, sran draseln, avelan sodn, pikran a galan sodn, kyseliny tchto sol) - hydrofbnym asticiam vo vode zvyajne udeuj zporn nboj, ktor priahuje kladn nboj a vznik elektrick dvojvrstva - vntorn strana (Helmholtzova vrstva) je fixovan na rozhran astice a dispergujceho prostredia, vonkajia strana (Gouyova vrstva) je usporiadan vonejie a difzne zasahuje do vody - vntornej strane dvojvrstvy zodpoved potencilov rozdiel , vonkajej strane dvojvrstvy prislcha potencilov rozdiel (dzta), ktor sa nazva elektrokinetick potencil - celkov potencilov rozdiel v obidvoch vrstvch je Nernstov potencil E - z potencilovch rozdielov sa d mera iba potencil dzta - zisuje sa poda rchlosti elektroforetickej migrcie astc - stabiln neflokulovan suspenzie vznikaj, ke potencil dzta je asi 100 mV - ke sa antagonistickm nbojom zni potencil dzta natoko, e kohzne sily prevauj nad elektrostatickmi odpudivmi silami, nastane flokulcia - preto s peptiztormi stabilizovan suspenzie citliv na in elektrolyty - peptiztory optimlne psobia v malch a vemi malch koncentrcich - elektrick nboj udeuj asticiam aj aninov tenzidy, preto stabilizuj suspenzie obidvoma mechanizmami, tvorbou adsorpnej vrstvy i udeovanm elektrickho nboja Kritri na urenie typu suspenzie: Kritrium supernatant objem sedimentu objem sedimentu roztrepatenos sedimentu reologick typ Suspenzia neflokulovan flokulovan zakalen ry mal vek s asom sa zvuje s asom sa zmenuje s asom sa zhoruje trvale dobr ako dispergujce prostredie nenewtonsk

69.

BIOLOGICK DOSTUPNOS F (BD)

- sekundrny farmakokinetick parameter - udva mnostvo (podiel) lieiva, ktor sa po podan do organizmu v nezmenenej forme dostane do systmovho krvnho obehu a sasne vyjadruje aj rchlos tohto deja - tka sa konkrtneho prpravku v danej liekovej forme nie lieiva ako takho! - hodnot sa na zdravch dobrovonkoch zmeranm koncentrcie ltky v systmovom krvnom obehu po jednorazovom (alebo opakovanom) podan lieiva v uritej liekovej forme dostvame krivku koncentrci lieiva v danom ase v systmovom obehu.

cmax

AUC

t0

tmax

ZKLADN FARMAKOKINETICK PARAMETRE PRE HODNOTENIE BIOLOGICKEJ DOSTUPNOSTI: AUC plocha pod krivkou (Area Under Curve) MIERA BD cmax maximlna dosiahnut koncentrcia lieiva v systmovom obehu

tmax as, za ktor bola dosiahnut cmax RCHLOS DOSIAHNUTIA BD

ABSOLTNA BIOLOGICK DOSTUPNOS F - porovnanie miery BD lieku po extravaskulrnom podan s mierou BD lieku po intravaskulrnom podan - porovnanie dvoch rznych liekovch foriem resp. aplikanch ciest podania lieku

F=

AUCextravas . pod . AUCint ravas . pod .

- podiel lieiva podanho, ktor sa dostva do systmovej cirkulcie bez ovplyvnenia prvm prechodom peeou

RELATVNA BIOLOGICK DOSTUPNOS - porovnanie BD (miery aj rchlosti) dvoch alebo viacerch rovnakch liekovch foriem s tou istou innou ltkou od dvoch alebo viacerch vrobcov - napr. porovnanie BD originlneho a generickho lieku

Prpravky: A, B, C AUCA > AUCB > AUCC AUCA AUCB AUCC

0 tmaxA = tmaxB = tmaxC

Prpravky: A, B, C AUCA = AUCB = AUCC

tmaxA < tmaxB < tmaxC

Sechser T. Farmakoinentika pro lkae, Remedia 3, 1993, .1, 42 - 48

Sechser T. Farmakoinentika pro lkae, Remedia 3, 1993, .1, 42 - 48

70. Kinetika uvoovania lieiva z lieku.

Fyziklny zklad metd na stanovenie rozpania a uvoovania:

- rozpanie, presnejie rchlos rozpania, je jednm z faktorov, ktor zko svisia s biologickou dostupnosou - rchlos rozpania definuje Noyesov - Whitneyov vzah: dm/dt = KD/h . O (cs c) dm/dt mnostvo ltky, ktor v asovej jednotke prejde do roztoku K rchlostn kontanta O povrch rozpanej ltky cs nasten koncentrcia c koncentrcia odpovedajca asu t D difzny koeficient h hrbka difznej vrstvy teplota - ovplyvuje rchlostn kontantu a difzny koeficient, preto sa vetky stanovenia robia pri teplote 37 oC rozpustnos ovplyvuje rchlos rozpania, pretoe od nej zvis len (cs c), koncentrcia vak nezvis od rozpustnosti, ale od rchlosti rozpania povrch rchlos rozpania je priamo mern povrchu, rozpanie vak nezvis len od vekosti povrchu, ale aj od jeho vlastnost, od jeho zmavosti, zmavos vyjadruje rozdiel medzi povrchovm naptm krytlov rozpanej ltky a povrchovm naptm rozpadla viskozita ovplyvuje difzny koeficient, a to nepriamo merne, t.j. rozpanie je tm rchlejie, m menia je viskozita difznej vrstvy spsob a intenzita mieania vznamne vplva na priebeh rozpania Prstroje a metdy na stanovenie rchlosti rozpania: - na stanovenie rchlosti rozpania sa pouva: 5. metda rotujceho kota je vhodn na stanovenie skutonej rchlosti rozpania, pretoe povrch vzorky vystavenej rozpadlu ostva poas celho stanovenia kontantn tableta sa upevuje parafnom do dradla, ktor sa so vzorkou ota v ndobe obsahujcej skobn tekutinu (rozpadlo) 37 oC tepl 6. kadikov metda vzorka (tableta) sa ulo na dno kadiky, prevrstv skobnou tekutinou miea sa trojlistovm vrtuovm mieadlom meme ju tie nazva mieadlovou metdou 7. metda rotujceho koka v SL4 je oficinlna pod nzvom skka disolcie prstroj tvor sklen ndoba, hnac motor, kok z nehrdzavejcej ocele a vodn kpe sklen ndoba je opatren vrchnkom s otvormi pre teplomer, prvod a vvod disolunej tekutiny stredovm otvorom prechdza hriade, na ktor sa pripja kok hnac motor ota kokom, kok tvor sieka zasaden do prstencov stanovenie sa rob s 900 ml disolunej tekutiny pri teplote 37 oC do koka sa vklad 1 jednotka prpravku v urenom asovom intervale sa odober z ndobky potrebn mnostvo vzorky a stanov sa obsah innej ltky na skku sa pouije 6 jednotiek prpravku ak nevyhovuje stanovenm limitom, skka sa opakuje s almi 6 jednotkami zo skanch 12 jednotiek mus vyhovie 10 jednotiek 8. prietokov metda

zsobnk rozpacieho mdia, erpadlo, vmennk tepla, rozpacia banka, dradlo na tabletu, filter a analytick prstroj na kvantitatvne stanovenie rozpustenej ltky rozpacia banka je valcovit, uloen je vertiklne alebo horizontlne rozpusten ltka ostva v blzkosti vzorky a nerozdeuje sa rovnomerne v celom objeme skobnej tekutiny rozpadlo prdi v prstroji zostupne alebo vzostupne

73. Sterilizcia teplom.

Sterilizcia za zvenej teploty such teplo (horci vzduch) vlhk teplo (horca nasten vodn para) Such teplo ni MO vysuovanm, strcaj vlhkos, v bunke sa zvyuje konc inov. Vysuovanie prebieha zvona a je pomal, lebo vzduch je zl vodi tepla.

Sterilizcia suchm teplom je opakovan preahovanie predmetu cez plame alebo jeho hanie a zahrievanie v horcom vzduchu v urenom zariaden (140 300 C) Sterilizuj sa kovov predmety, sklen ndoby, niekt masov zklady, zsypy, tuky, oleje, parafn, glycerol Zariadenm je horcovzduchov steriliztor (160 - 180 C) 160 C - 60 min 170 C - 30 min 180 C - 20 min Materil sa me zahrieva odporovmi telesami alebo infraervenm iarenm. I iarie maj sterilizan teplotu 300 C , preto sta 10 min. metdy sterilizcie suchm teplom sa daj konkretizova takto: 1. zahrievanie priamymi zdrojom tepla (hanie) 2. zahrievanie v prde horceho vzduchu, pri 160 C 60 min, pri170 C 30 min, pri 180 C 20 min 3. zahrievanie v minerlnom oleji pri 160 C 30 min Vlhk teplo Spoahlivo ni vegetatvne formy MO a spr. Kondenzovan voda hydratuje MO a rob ich citlivejmi na teplo. za normlneho tlaku za zvenho tlaku Sterilizcia vyvranm pri normlnom tlaku, t j pri teplote 100 C neni spry bacilov spoahlivo Ak sa var opakuje s prestvkami 24 hod. a materil sa medzitm udruje pri obyajnej teplote, spry vyklia a optovnm varom sa niia. Predpoklad sa trojnsobn var. Metda opakovanej sterilizcie je tzv. Tyndalizcia Podobn innos ako var m prdiaca para pri 100 C 45min. Zahrievanie sa opakuje trikrt vdy po 24 hodinch. Pouva sa Arnoldov a Kochov steriliztor.

Vetky MO sa spoahlivo zniia ak sa zvi teplota pary na 120 - 134 C zvenm tlaku na 0,2 0,3 MPa. 110 C 30 min 120 C 15 - 20 min 134 C 10 5 min Nasten vodn para, autoklv metdy sterilizcie vlhkm teplom sa daj konkretizova takto: 1. varenie vo vode pri 100 C 30 min, kt. sa opakuje 3 x po 24 hod. 2. varenie vo vode pod tlakom 300 kPa 134 C 30 min 3. zahrievanie v prdiacej vodnej pare (asi 100C) 45 min, kt. sa opakuje 3 x po 24 hod.

4. zahrievanie vo vodnej pare pod tlakom K ohrevu parenterli pri sterilizcii teplom je mon vyui aj zdroje krtkych vn (frekvencia 2450 Hz)

72.

STERILN. STERILIZOVAN. STERILIZCIA, ASEPTICK POSTUP, DEZINFEKCIA.

STERILITA PARENTERLNYCH PRPRAVKOV - steriln je prpravok (predmet), z ktorho sa odstrnili, v ktorom alebo na ktorom sa zniili vetky iv organizmy. Stav sterility je absoltny, nepoznme stupne sterility. - ako steriln je mon oznai iba tie prpravky a predmety, ktor boli zbaven vetkch MO a ich sterilita bola dokzan predpsanou skkou. Ak sa skka neurobila prpravok sa oznauje ako sterilizovan. STERILIZCIA - sterilizcia je postup, ktorm sa v prostred niia vetky mikroorganizmy choroboplodn zrodky vrtane spr STERILIZAN METDY - metdy sterilizan, pri ktorch sa odtrnenie MO uskutouje v obale zaruujcom zachovanie sterility po ukonenej sterilizcii.

- aseptick postup, ke tto podmienka nie je splnen - sterilizciou je teda pouitie nastenej pary pod tlakom, horceho vzduchu, iarenia, baktericdnych plynov a pr - aseptick postup je oetrenie predmetov kvapalinami niiacim MO, bakterilna filtrcia - aseptick postup je spojen s rizikom optovnej konatamincie a pouva sa vtedy, ke nie je mon sterilizcia - kad strelizan metda sa mus pre dan prpad validova

73.

STERILIZCIA TEPLOM.

STERILIZCIA ZA ZVENEJ TEPLOTY - such teplo (horci vzduch) - vlhk teplo (horca nasten vodn para) SUCH TEPLO - ni MO vysuovanm, strcaj vlhkos, v bunke sa zvyuje konc inov. Vysuovanie prebieha zvona a je pomal, lebo vzduch je zl vodi tepla. - sterilizcia suchm teplom je opakovan preahovanie predmetu cez plame alebo jeho hanie a zahrievanie v horcom vzduchu v urenom zariaden (140 300 C) - sterilizuj sa kovov predmety, sklen ndoby, niekt masov zklady, zsypy, tuky, oleje, parafn, glycerol Zariadenm je horcovzduchov steriliztor (160 - 180 C) 160 C - 60 min 170 C - 30 min 180 C - 20 min Materil sa me zahrieva odporovmi telesami alebo infraervenm iarenm. I iarie maj sterilizan teplotu 300 C , preto sta 10 min. VLHKE TEPLO

- kondenzovan voda hydratuje MO a rob ich citlivejmi na teplo. za normlneho tlaku za zvenho tlaku - sterilizcia vyvranm pri normlnom tlaku, t j pri teplote 100 C neni spry bacilov spoahlivo - ak sa var opakuje s prestvkami 24 hod. a materil sa medzitm urdruje pri obyajnej teplote, spry vyklia a optovnm varom sa niia. Predpoklad sa trojnsobn var. Metda opakovanej sterilizcie je tzv. tyndalizcia - podobn innos ako var m prdiaca para pri 100 C 45min. Zahrievanie sa opakuje trikrt vdy po 24 hodinch. Pouva sa Arnoldov a Kochov steriliztor. - vetky MO sa spoahlivo zniia ak sa zvi teplota pary na 120 - 134 C zvenm tlaku na 0,2 0,3 MPa. 110 C 30 min 120 C 15 - 20 min 134 C 10 5 min - nasten vodna para, autoklv

74. STUDEN METDY STERILIZCIE. BAKTERILNA FILTRCIA.

STERILIZCIA ZA OBYAJNEJ ALEBO MIERNE ZVENEJ TEPLOTY bakterilna filtrcia sterilizcia chemickmi ltkami sterilizcia ionizujcim a UV iarenm BAKTERILNA FILTRCIA - sa pouva na sterilizciu pravch roztokov lieiv citlivch na teplo - filtruje sa na princpe sita (membrnv, sklenn) - kombinuje sa sito s absorpsiou v hbke filtra (azbestocelulzov, keramick) - membrnov pre baktrie 0,22 m vrusy 0,12 0,17 m materily: celulzov estery (octany), polyester, polykarbont, tefln a in filtrcia sa mus podporova podtlakom alebo pretlakom (1,5 - 3 MPa) - sklenn filtre dotiky z porzneho borosiliktovho skla vhodou je chem stlos, nevhodou krehkos a aie istenie - azbestocelulzov filtre azbest uvouje vlkna chryzofilu, kt s kancerognne, pri vyrobe parenterli sa nesm pouva - keramick filtre vo forme filtranch svieok Berkefeldova je z infzoriovej hlinky Chemberlandova z kaolnu

STERILIZCIA CHEMICKMI LTKAMI - za studena prebieha aj sterilizcia chemickmi ltkami, plynmi (parami) a baktericdnymi (konzervanmi ltkami). SL4: pary kyseliny peroctovej, formaldehydu a zmes etylnoxidu a oxidom uhliitm. Etylnoxid - najastejie pouvan plyn - nie je metdou voby - alkylciou biologickch zl. ni metabolizmus a reprodukciu MO - vyaduje sa sledovanie konc plynu, teploty, asu expozcie a vlhkosti v sterillizanej komore. tvor so vzduchom vbun zmes, preto sa pouva v zmesi s inertnm plynom(CO2, dichlrdiflurmetn, trichlrmonoflurmetn) - pri sterilizcii materilov v kt s prtomn Cl-, etylnoxid podlieha hydrolze a vznikaj etylnchlrhydrn(toxick) a etylnglykol - 40 60 C, dvka 600 - 1200 mg na 1 l, vlhkos najmenej 40 %, expozcia minimlne 90 min - spoahlivos sa overuje bioindiktormi (Bacillus subtillis var. niger alebo Bacillus stearotermophillus) Kyselina peroctov - pary (20 min) - roztok (30 - 60 min) - zmeny teploty jej . neovplyvuj - sterilizcia predmetov zo skla, plastov a gumy - nevhodou je e ju rozkladaj kovy, predovetkm elezo Formaldehyd - nie je stly, skvapalnen ma sklon k polymerizcii, na vzduchu oxiduje na kys mraviu - drdi sliznicu o, nosa, prieduiek - 35 - 40 % roztok sa vol formaln - inkuje reakciou s karboxylovmi, amnovmi, hydroxylovmi, sulfhydrilovmi skupianami protenov. - v zsade povrchov inok a neprenik do materilov - odstrni sa oplchnutm predmetov vodou alebo vyfukovanm prudom sterilnho czduchu, pretoe jeho lipnutie na povrchu je reverzibiln. - dekontaminan a sterilizan ovplyuj: relatvna vlhkos (60 100 %, vyvja svoj inok po rozpusten vo vodnm filme) teplota (je stlym plynom len pri teplotch nad 80 C) kocentrcia formaldehydu (20 - 30 mg.l-1) ANTIMIKRBNE LTKY fenol, chlrbutanol, trikrezol, chlrkrezol, benzylalkohol, fenylortutnat soli - nesm sa pridva do injekci aplikovanch i.v. v objeme vom ako 15 ml a do injekci aplikovanch intracisternlne a peridurlne. Ich pouitie nie je prpustn v infznych roztokoch. RADIAN STERILIZCIA - je redukcia MO iarenm rznej vlnovej dky (iarenie gama a urchlen elektrny z neionizujceho UV iarenia) - sterilizcia ionizujcim iarenm napr.(60Co) - absorbovan energia indukuje vznik vonch radiklov

- bez pouitia zvenej teploty - materil v obaloch - neostva zvyok sterilizanho prostriedku - nezvis od tepelnej vodivosti materilu, tlaku, teploty, vlhkosti prostredia - menia sa vlastnosti niekt. mateilov, napr farba skla, priezranos a mechanick vlastnosti polymrov. Z hadiska injeknch prpravkov je najvou nevhodou e z vody vznik peroxid vodka. - pri sterilizcii obvzovo materilu UV( baktericdne 210 - 330 nm) - na znenie potu zrodkov v istch priestoroch. Skuton sterilitu mono dosiahn len v malch priestoroch, kde iarenie psob na mal vzdialenos a dlho. Pretoe neprenik do hbky me sa pouva iba povrchovo. inok sa pripisuje oxidcii, preto sa vyaduje prtomnos kyslka a neprtomnos antioxidanch ltok. inok podporuje vyia relatvna vlhkos. Zdrojom s germicdne iarie.

75.

VODA AKO FARMACEUTICK ROZPTADLO.

Voda rozpadlo: 1. sama 2. v binrnych a viaczlokovch zmesiach s inmi rozpadlami (s etanolom, glycerolom) v teoretickom modeli kvapalnej vody zkladn stavebn jednotka - tvorsten OH4 s centrlnym atmom kyslka, vzjomn prepojenie vodkovmi vzbami medzi jednotlivmi molekulami vody a ich zhlukmi sa nachdzaj von priestory. Pri rozpan sa do tchto priestorov vklinia astice molekuly rozpsanej zleniny schopn vytvra vodkov alebo in vzby, tm tieto astice vrazne zasiahnu do organizcie molekl vody Vhodn vlastnosti vody: rozpsa vek poet anorganickch aj organickch lieiv je bez chuti a zpachu, bezfarebn, nie je toxick je telu vlastn ltka kvapaln pri bench pomienkach nie je horav je lacn a ahko zskaten Nevhodn vlastnosti vody: nie je selektvna vo vodnom prostred sa mnoia mokroorganizmy podporuje vinu chemickch reakci napr. oxidciu, hydrolzu, innos EZ pri odparovan vodnch roztokov vek spotreba energi poda liekopisu nie je pitn voda prpustn pre vrobu liekov SL4:

 aqua purificata aqua apyrogenata aqua sterilisata aquq pro injectione SL1: aqua purificata aqua ad injectabilia Zkladn metdy pravy vody: destilcia demineralizcia reverzn osmza Destilcia: - ide o prpravu istej vody kondenzciou pary zskanej odparovanm u parenterlnych prpravkoch - je dleit realizova destilciu tak, aby sa odstrnili aj pyrognne ltky, kt. s termostabiln a nerozkladaj sa ani pri teplotch steriliz. v autoklve - depyrogenizcia pri destilcii je mon, pretoe molekuly istej pary s o niekoko rdov menie ne molekuly pyrognov - preto je nepravdepodobn, e molekulu pyrognu strhne ist para do aej asti prstroja a do destiltu, ale nie je to zruka, lebo vlhk para obsahuje veda molekl aj kvapky vody - pre akos destilovanej vody je eln dba na mikrobiologick akos vstup. pitnej vody - jednostupov - vstupn voda sa zahrieva a vzniknut para sa po ochladen kondenzuje - nenron stavba a ahk obsluha - nevhody: energetick nronos, vysok spotreba vody, mal vkon - termokompresov - zaloen na miernom znen tlaku v priestore vparnka pomocou erpadla, voda vrie pri niej teplote - oderpvan para je veden do kondenz. potrubia (chladi), nepotrebuje chladiacu vodu - nevhody: vyia cena, nutnos demineralizcie vstup. vody - viacstupov - v 1. stupni z predhriatej napj. vody vznik para, v 2. stupni kondenzuje - pri jednotlivch stupoch para sa uvdza do rotanho pohynu a vaka odstredivej sile s z nej oddeovan vodn kvapky obs. pyrogny a in neistoty Demineralizcia: - denionizcia - je zskavanie istej vody prechodom stpcom inomeniov odstrnenie v. katinov a aninov - prstroje so zmesnmi kolnami, kt obsahuj menie rovnomerne premiean - viacstupov demineralizan jednotka - vodkov iny, kt sa tvoria pri vmene katinov hne reaguj s OH inmi z vmeny aninov, systm poskytuje vodu vysokej akosti (0,08 s.m-1) - nevhoda: potreba regenerova vyerpan inomeniov jednotky - novie typy s oddelenmi nplami automatick regenercia - demineralizovan voda je istejia ako destilovan, pokia sa podie katexov a anexov prispsob zloeniu vstup. vody, kt. sa zbav filtrciou zneistenn, odchlruje sa a inomenie sa vas a poda nvodu regeneruj - treba sstavne sledova mikrobiologick akos, mu sa do vody dosta MO zo stpcov inomeniov => dezinfekcia Reverzn osmza:

- prestup vody polopriepustnou membrnou, ktor zachytva rozp. soli a aie psobenm tlaku, ktor je vy ako osmotick tlak - sporn metda - polopriepustn membrny s z polyamidu alebo octanu celulzy zachytvaj jednomocn iny 90 95 %, viacmocn 98 99 %, org ltky s menou mol. 95 99 %, org. l. s vou molekulou, koloidn astice, MO a pyrogny talmer plne Ultrafiltrcia: - (molekulov filtrcia) je oddeovanie ltok s malou Mr od ltok s vekou Mr na selektvnych membrnach (mono zachyti aj pyrogny)

76.

Tlakov balenie aerodisperzi. Hnacie plyny.

Hnacie plyny: - musia by za obyajnej teploty ahko stlaiten, mu alebo nemusia by skvapalnen - musia by kompatibiln s obsahovmi ltkami a materilom tlakovky - nesm zamorova ovzduie, by toxick a drdiv - delia sa na dve skupiny poda toho ako sa skupensky menia pri obyajnej teplote a v podmienkach tlak. balenia Stlaiten neskvapalujce hnacie plyny: - N2, N2O,CO2 - vypluj priestor tlakovky nad jadrom - v jadre s bu nerozpustn N2, alebo z asti rozpustn (N2O,CO2), N2 ahk dostupnos, chemick a fyziklna indiferentnos, bez chuti a zpachu, nerozpustnos, nepravideln vyprzdovanie tlakovky - N2O,CO2 - indiferentn z chemickho a fyziologickho hadiska Stlaiten ahko skvapalujce hnacie plyny: - s spravidla rozpustn v jadre - v tlakovom balen zaruuj kontantn tlak a do plnho vyprzdnenia obalu - fluorovan chlorparafny: maj ekologick kodlivos (fren, frign, ledn), s nehorav a v dvkach (krtka expozcia) u pacienta s menej toxick ne chlrovan uhovodky.Za prtomnosti vody a kovu ako katalyztora hydrolyzuj za vzniku halognvodkov, ktor koroduj kovov asti tlakovky a rozkladaj obsahov ltky. - vo farmaceutickch prpravkoch: trichlorfluormetn dichlordifluormetn dichlortetrafluordimetn - rozkladaj molekuly oznu a naruuj oznov vrstvu Tlakov ndoba (tlakovka) - m tri funkcie: je primrnym adjustanm obalom , je ndrou pre hnac plyn, disperganm zariadenm, produkuje aerodisperziu - zloenie: 1.) ndobka: vyroben zo skla, ocele, plechu i hlinkovho plechu alebo z plastu 2.) funkn prvky: ventil ponorn trubica rozpraova krytka

adaptr m udra rozsah teplt od 20 70 oC najastejie s tlakovky z pocnovanho alebo hlinkovho plechu, vhoda ahkos nevhoda korzia, preto s opatren odolnm vntornm ochrannm filmom zo syntetickch lakov ventil: m za lohu umoni tlakov plnenie, tlakovkou hermeticky uzavretou (obr. str. 187), npl po dvkach alebo plynule vypa. Spolu s rozpraovaom ju dispergova v poadovanej jemnosti a homogenite astc. rozpraova: nasaden na uzavretom ventile, m za lohu po stlaen uvies ventil do chodu a pretvori npl na aerodisperziu poadovanch ukazovateov krytka: chrni ventil pred neiadcim otvorenm, zneistenm apliktory: nasadzuj sa na ventil, umouj aplikciu aerodisperzie do st, nosa a telovch dutn

78.

SKKY ROZPADU A DISOLCIE TUHCH DVKOVANCH LIEKOV.

SKKY ROZPADU TUHCH DVKOVANCH LIEKOV: pouitie u zrnench prkov, tabliet, oblalench tabliet, toboliek, pkov zrnen prky: 1 gram zrnenho prku obas premieame v kadike (50 ml vody) pri t 35 - 39 C. Do 10 min. sa mus zrnen prok rozpadn alebo rozpusti. Po uplynut doby sa obsah kadiky preleje sitom 4, priom na site nesmie zosta nerozpusten alebo nerozpadnut zvyok. tablety alebo tobolky: -prstroj zo iestich rrok zo sitom 3 upevnen v koi, ktor sa dvha a spsa v ndobe s vodou alebo umelou aldonou avou (roztok pepsnu a HCl vo vode) pri teplote 37 C, predpsan as rozpadu max. 15 min. - obalen tablety do 1 hod. v aldonej ave - enterosolventn sa nesm rozpadn v umelej aldonej save do 2 hod, ale musia sa rozpadn v duodenlnej save do 1 hod pky: hydrofiln do kuelovej banky na 100 ml obsahujcej 50 ml vody s 37 C sa vlo 1 pok a vdy po 5 min. sa banka uvedie do krivho pohybu. Mus sa rozpusti do 1 hod. hydrofbne skka teploty topenia mus sa roztavi do 30 min. SKSKY UVOOVANIA LIEIVA : 3 monosti 1. vstup lieiva z lieku do kvapalnho mdia (jednofzov skky) 2. vstup do alieho kvapalnho prostredia (z hydrofbneho do hydrofilnho alebo naopak) dvojfzov skky 3. me nasledova vmena lieiva uvolnenho do hydrofilnej fze so susediacou fzou hydrofbnou a jej pokraovanie do alej fzy hydrofilnej trojfzov skky JEDNOFZOV DISOLUN MODELY sleduje sa prechod lieiva z liekovej formy do rozpsacej kvapaliny, napodobuje sa tak napr. uvolnenie lieiva s perorlnej tuhej dvkovej formy v GIT, uvolnenie lieiva z pku v rekte. - metdy: 1. kadikov: ndoba a mieadlo uritho tvaru a vekosti, sleduje fyziklnu dostupnos z tabliet a pkov 2. metda rotujceho koka: koek s vloenou tabletou vykonva rotan pohyb v kvapaline, zisuje sa fyziklna dostupnos u lieiv ktor sa aplikuj v nzkych dvkach ale s vysoko inn 3. metda oscilujceho koka: ako u rozpadavch tabliet, u lieiv s prolongovanm inkom 4. metda rotujceho disku: tableta sa vklad a upevuje parafnom do driaka ktor je s tabletou ponoren do kvapaliny a vykonva rotan pohyb, tableta je v kontakte s kvapalinou jednou stranou. Metda pre vemi zle sa rozpajce vlisky 5. metda rotujcej banky: vypukl banka sa s vloenou tabletou, rozpsajcou kvapalinou ota vo vodnom kpeli 6. metda prietokovho stpca: sa sklad z komrky tvorenej dvoma asami v tvare nleviek s prepkami. Do komrky sa vklad tableta so sklenenmi gulikami. Komrka je spojen so zsobnkom kvapaliny hadikami. Prietok kvapaliny zabezpeuje perist. pumpa.Sledovanie rozpustnosti prkovitch lieiv alebo mikrotoboliek (346 LF)

7. rozpac model sartorius: podmeinky ako v GIT, 2 komory pre dve vzorky, me sa meni pH, doplova skobn kvapalina hodnotenie rozpsacch kriviek hodnotou TM alebo Mt: TM vyjadruje as do ktorho sa z liekovej formy uvoln m % lieiva Mt udva mnostvo lieiva uvolnenho za t min. rozdiel je v tom, e hodnota Mt sa zska z jednho odberu v ase t pri hodntoe TM sa mus uri cel priebeh uvolovania lieiva na zklade plochy pod rozpsacou krivkou: rozpacia dostupnos = podielu plochy pod krivkou rozpsania (PPK) k celkovej ploche (CP) CP je dan sinom 100% uvolnenho lieiva a asu stanovovania uvolnenho lieiva ts - rozp. dostupnos (RD) = PPK / CP 100 % parametrami linearizcie rozp. kriviek: krivky sa linearizuj, uria sa smernice zskanej priamky zska sa daj o fyz. dostupnosti DVOJFZOV DISOLUN MODELY: nejde len o zistenie priebehu uvolovania lieiva, ale sleduje sa aj fyziklny predpoklad prestupu lieiva lipofilnou membrnou medzi 2 hydrofiln kvapaliny (vntorn prostredie GIT a krvnho rieiska) sa vklad membrna predstavujca biologick membrnu 2 komrky oddelen membrnou, do jednej sa umiestni testovan roztok, emulzia, suspenzia, do druhej hydrofiln kvapalina a sleduje sa rchlos difzie lieiva membrnou. TROJFZOV DISOLUN MODELY: zisuje sa prechod lieiva z hydrofilnho prostredia cez hydrofbnu membrnu do hydrofilnho prostredia hydrofbna vrstva (rastlinn olej, n-heptn, chloroform) 2 komory (AB) medzi ktormi je spojit hydrofbna fza (C). Do komory A s hydrofilnou tekutinou (GIT) sa vlo tabletka. Uvolenen lieivo prechdza do hydrofbnej fzy C a odtia do B (krvn rieisko). veobecn podmienky disolunch testov, ekvivalencia liekov: vzorka sa vprav do rozpacej kvapaliny a v uritch asovch intervaloch sa potom odoberaj vzorky s uvolovanm lieivom. Zska sa zvislos mnostva uvolnenho lieiva na ase. Podmienky sa musia presne dodra aby vsledky boli tandardn a aby sa mohli porovnva. - 1. skupina podmienok svis so zloenm a vlastnosami rozpacej kvapaliny TEPLOTA: - u perorlnych, vaginlnych, rektlnych, onch, parenterlnych, implatanch liekovch foriem 37 C - u dermlnych 30 C ROZPACIA KVAPALINA: - isten voda alebo tlmiv roztoky s rastom viskozity sa rchlos rozpsania zniuje OBJEM ROZP.KVAPALINY: - m sa prispsobi fyziologickm podmienkam - s rastcou koncentrciou lieiva sa rchlos rozpsania zniuje

HODNOTA pH: - so zvyovanm pH sa u slabch kyseln zvyuje rchlos rozpsania lieiva a u slabch zsad sa naopak rchlos zniuje POVRCHOV AKTIVITA LTOK: - mierne zvyuj rchlos rozpsania ENZMY: - zvyuj rchlos rozpsania lieiva tvar, vekos ndoby, tvar a rchlos otok mieadla: - zvyovanm rchlosti toku kvapaliny okolo tablety sa zniuje hrbka difznej vrstvy a rozpsanie sa urchuje - disolun testy hraj dleit lohu pri posudzovan EKVIVALENTNOSTI a tandardnej akosti liekov chemick ekvivalenos: - lieky rznych vrobcov, ktor obsahuj rovnak lieivo v rovnakej dvke a analytickej istote terapeutick (biologick) ekvivalencia: - dokazuje sa stanovovanm uvolovania lieiva z lieku, jeho biologickej dostupnosti farmakokinetickmi tdiami

81. Lieky aplikovan do pc. Biogalenick aspekty pcnej aplikcie. Inhalcie.

SL1: Lieky na inhalciu Inhalanda: Defincia: - lieky na inhalciu s kvapaln alebo tuh prpravky uren na podanie vo forme pary alebo aerodisperzie do pc na vyvolanie miestneho alebo systmovho inku - obsahuj jedno lieivo alebo viac lieiv rozpustench alebo dispergovanch vo vhodnom vehikule - lieky na inhalciu mu obsahova hnacie plyny, doplujce rozpadl (kosolventy),

zrieovadl, antimikrobilne ltky, solubiliztory, stabiliztory at. v zvislosti od typu prpravku - pomocn ltky nesm ma nepriazniv vplyv na funkciu mukznej membrny dchacch ciest alebo na ich riasinky (clie) - lieky na inhalciu sa dodvaj v jednodvkovch alebo viacdvkovch obaloch - ak sa dodvaj v tlakovch obaloch, musia vyhovova poiadavkm - lieky, ktor s uren na aplikciu vo forme disperzi tuhch alebo kvapalnch astc v plyne, sa podvaj niektorou z tchto pomcok: rozpraovaom tlakovm inhaltorom s dvkovacm ventilom inhaltorom na prok Vroba: - pri vvoji lieku na inhalciu, ktor m obsahova antimikrobilnu ltku, vrobca mus dokza, e innos zvolenej antimikrobilnej ltky spa poiadavky kompetentnej autority (KL) - vekos astc aerodisperzie, ktor sa maj inhalova, sa upravuje tak, aby sa ich rozhodujci podiel ukladal v pcach - pri hodnoten dvkovej rovnorodosti mu vrobcovia zvoli alternatvne postupy, ktormi sa ska viac inhaltorov - tak postupy by mali zabezpei, aby vetky inhaltory vyhovovali poiadavkm liekopisu - tlakov inhaltory s dvkovaom sa skaj na tesnos - inhaltory sa skaj na kontaminciu cudzorodmi asticami Oznaovanie: - ttok na obale lieku s dvkovacm ventilom udva: aplikovan dvku, okrem liekov, ktorch dvku uruje dvkovac ventil poet aplikci z inhaltora na dosiahnutie minimlnej odporanej dvky, ak je to vhodn poet aplikci na jeden inhaltor - ttok na obale udva nzov kadej pridanej antimikrobilnej ltky, ak je to vhodn

Kvapaln lieky na inhalciu: Defincia: - rozliuj sa tri druhy kvapalnch liekov na inhalciu: 1. lieky uren na premenu na paru 2. kvapaliny na rozpraovanie 3. lieky na inhalciu v tlakovch obaloch s dvkovacm ventilom - kvapaln lieky na inhalciu s roztoky alebo disperzie - disperzie musia by ahko dispergovaten trepanm a musia zosta dostatone dlho stle, aby sa mohla odmera a poda sprvna dvka - mu sa poui vhodn pomocn ltky (excipienty) 1. Lieky uren na premenu na paru Defincia: - lieky uren na premenu na paru s roztoky, disperzie alebo tuh lieky - spravidla sa pridvaj do horcej vody a vznikajca para sa inhaluje

2. Kvapaliny na rozpraovanie Defincia: - kvapaliny na inhalciu uren na premenu na aerodisperziu (aerosl) v kontinulnych rozpraovaoch alebo dvkovacch rozpraovaoch s roztoky, suspenzie alebo emulzie - na zvenie rozpustnosti lieiva sa mu poui vhodn doplujce rozpadl (kosolventy) - kvapaliny na rozpraovanie v koncentrovanej forme na pouitie v kontinulnych rozpraovaoch sa pred pouitm riedia na predpsan objem predpsanou kvapalinou - kvapaliny na rozpraovanie sa mu pripravova aj z prkov - hodnota pH kvapaliny na pouitie v kontinulnych rozpraovaoch nesmie by niia ako 3 a vyia ako 8,5 - suspenzie a emulzie musia by ahko dispergovaten trepanm a musia zosta dostatone dlho stle, aby sa mohla odmera a poda sprvna dvka - vodn lieky na inhalciu dodvan vo viacdvkovch obaloch mu obsahova vhodn antimikrobilnu ltku vo vhodnej koncentrcii, ak liek sm osebe nem zodpovedajce antimikrobilne vlastnosti - kontinulne rozpraovae s zariadenia na premenu kvapaliny na aerodisperziu (aerosl) inkom stlaench plynov, ultrazvuku alebo inou metdou - umouj inhalova dvku vhodnou rchlosou s asticami s vhodnou vekosou na ich zachytenie v pcach - rozpraovae s dvkovacm ventilom s zariadenia, ktor premieaj kvapaliny na aerodisperzie (aerosly) stlaenmi plynmi, ultrazvukom alebo inou metdou - objem kvapaliny urenej na inhalciu sa odmeriava tak, e dvka aeroslu sa me inhalova jednm dychom 3. Lieky na inhalciu v tlakovch dvkovacch obaloch Defincia: - lieky na inhalciu v tlakovch dvkovacch obaloch s roztoky, suspenzie alebo emulzie - dodvaj sa v zvltnych obaloch vybavench dvkovacm ventilom, v ktorch s stlaen vhodnmi hnacmi plynmi alebo vhodnmi zmesami skvapalnench hnacch plynov, ktor mu ma aj funkciu rozpadiel - mu sa do nich pridva vhodn kosolventy, solubiliztory alebo stabiliztory - aplikovan dvka je dvka, ktor sa pacientovi podva pomocou inhaltora - pri niektorch prpravkoch sa dvka uruje dvkovacm ventilom - dvka sa uruje pridvanm mnostva aplikanou pomckou k podvanej dvke - me sa uri aj priamo Skky: - dvkov rovnorodos: obaly sa zvyajne pouvaj v obrtenej polohe - pri obaloch, ktor sa pouvaj v zvislej polohe, sa aplikuje zodpovedajca skka s pouitm postupov, ktor zabezpeuj pln podanie dvky - vo vetkch prpadoch sa pouije inhaltor tak, ako je uveden v prbalovej informcii pre pacienta - prstroj na aplikciu dvky mus zabezpei kvantitatvne podanie dvky - poet podanch dvok na jeden inhaltor: stlanm ventilu najmenej v 5-sekundovch intervaloch sa uvon cel obsah z inhaltora - celkov poet takto uvonench dvok z inhaltora nie je men ako poet deklarovan na ttku (tto skka sa me vykona spolu so skkou dvkovej rovnorodosti) Prky na inhalciu:

Defincia: - prky na inhalciu s jednodvkov alebo viacdvkov prky - aby sa uahilo ich pouitie, lieiv sa mu kombinova s vhodnm nosiom - spravidla sa aplikuj inhaltormi urenmi na prky - pri vopred dvkovanch systmoch sa inhaltor pln prkami rozdelenmi do kapsl alebo do inej vhodnej liekovej formy - pri inhaltoroch, ktor maj zsobnk prku, sa dvka vytvra dvkovacm mechanizmom inhaltora - podan dvka je dvka aplikovan z inhaltora - pri niektorch prpravkoch dvka me by odmeran alebo vopred uren - dvka sa uruje pridvanm mnostva k podvanej dvke aplikanou pomckou - me sa uri aj priamo Skky: - dvkov rovnorodos: obaly sa zvyajne pouvaj v obrtenej polohe - pri obaloch, ktor sa pouvaj v zvislej polohe, sa aplikuje zodpovedajca skka s pouitm postupov, ktor zabezpeuj pln podanie dvky - vo vetkch prpadoch sa pouije inhaltor tak, ako je uveden v prbalovej informcii pre pacienta - prstroj na aplikciu dvky mus zabezpei kvantitatvne podanie dvky - poet podanch dvok na jeden inhaltor pre viacdvkov inhaltory: stlanm ventilu vo vopred urench intervaloch sa uvon cel obsah z inhaltora - zaznamen sa poet uvonench dvok z inhaltora - celkov poet uvonench dvok nesmie by men ako poet deklarovan na ttku

84.

MYDL A PRPRAVKY OBSAHUJCE MYDLO.

LIEIV MYDL (Sapones medicati) : s soli jednomocnch kovov s vymi alifatickmi kyselinami (VAK) mu plni lohu lieivho prpravku, obsahova lieiv prsady alebo by sasou lieivch prpravkov VLASTNOSTI MYDIEL: patria do skupiny asocianch koloidov, pretoe pri vyej koncentrcii tvoria micely micely s schopn rozpa hydrofbne ltky, preto sa mydl pouili ako prv solubiliztory mydl zvyuj rozpustnos ltok, kt. sa vo vode nerozpaj a s vodou sa nemieaj (terapeutick pouitie) pri vhodnej konc. vytvraj gly, o sa vyuva pri vrobe glycernovch apkov PRPRAVA MYDIEL: - neutralizciou vych mastnch kyseln a zmydelnenm tukov a olejov 1. prprava neutralizciou VMK: - vychdza sa z kyseliny oktadeknovej alebo hexadeknovej alebo ich zmesi (stearn), na kt. sa vo vodnom alebo liehovom prostred psob hydroxidmi alebo uhliitanmi alkalickch kovov poda reakcie

R.COOH + NaOH R. COONa + H2O 2. prprava zmydelnenm olejov alebo tukov: - oleje a tuky, glycernestery vych alifatickch kys., sa pri vrobe zmydeluj hydroxidmi alebo uhliitanmi alkalickch kovov (R.COO)3 . C3H5 + 3 NaOH 3 R.COONa + C3H5(OH)3 zmes tukov a olejov sa zahrieva s koncentrovanm roztokom hydroxidov alebo uhliitanov alkalickch kovov. vznikaj soli vych alif. kys., mydlo a glycerol mydlo sa vyzra pridanm elektrolytu (NaCl), ie vysoovanm, v roztoku zostva NaCl a glycerol vysoli sa daj len sodn mydl, draseln nie, pretoe to vyplva z ich postavenia v lyotropnom rade menia afinita k vode, t.j. menia schopnos desolvatcie miciel mydla ako iny sodn draseln mydl s mazav vysolen mydlo sa premva, lisuje, aby sa zbavilo zvykov glycerolu a alej upravuje formovanm, strhanm a pod

PRPRAVKY: sodn mydlo, lieiv mydlo (Sapo medicinalis)- je zmes sodnch sol vych alif. k. - m obsahova 85% kyseln - perorlne aj externe draseln mydlo (Sapo kalinus)- zmes draselnch sol VAK anovho oleja - m obsahova 40 % VAK mydlov lieh (Spiritus saponatus) - roztok draselnho mydla v liehu s prsadou levanduovho oleja - zmydelnenm slnenicovho oleja v prostred liehu - ako lubrifikan prsada do antireumatickch linimentov a ako detergent - na vytieranie apkovch foriem lieh s draselnm mydlom (Spiritus saponis kalini) - tie roztok draselnho mydla v liehu s prsadou levanduovho oleja - ale vy obsah VAK - v niektorch dermatologickch prpravkoch opodeldok (Linimentum saponato camphoratum) - je mazivo - liehov gl sodnho mydla s prdavkom gfru, levanduovho a rozmarnovho oleja a amoniaku - antireumatick liniment krezolov roztok mydla (Kresolum saponatum) - roztok krezolu (solubilizt) v draselnom mydle a vode - dezinfekn prostriedok HODNOTENIE AKOSTI: 1. skky na istotu

2. 3. 4. 5. 6.

stanovenie obsahu VAK stanovenie povrchovho naptia stanovenie penivosti stanovenie zmavosti stanovenie detergennej innosti ich roztokov

85. Prpravky zsobnkovho typu.

Prpravky zsobnkovho typu: zsobnkov prpravok sa sklad z jadra a obalu (membrny) jadro tvor lieivo v tuhom alebo kvapalnom skupenstve, obal je tvoren polymrom, ktor m riadiacu funkciu, ovlda uvoovanie lieiva do biofzy vstup lieiva zo zsobnka je zaloen na rozpan, difzii (permecii) alebo osmze rizikom je prasknutie membrny, m sa uvon cel obsah lieiva 1. pri uvoovan riadenom rozpanm sa lieiv ltka rozpa spolu s polymrom, ktorm je obalen ke je rozpanie spojen s napuiavanm alebo sa podstatne men dotykov plocha, zjavuj sa vrazne odchlky od kinetiky nultho rdu pri lieivch s obalom rznej hrbky sa obal rozpust a cel mnostvo lieivej ltky sa me rozpa a absorbova uvoovanie je rovnomernejie, ak m prpravok obal, ktor sa sklad striedavo z vrstvy lieivej ltky a polymru astice, ktor sa obalili polymrom sa lisuj na tablety alebo plnia do elatnovch kapsl, mus sa vak prida as neobalenej lieivej ltky (inicilna dvka) na tablety mono nanies ete vonkaj obal a nm ete zlepi rovnomernos uvoovania lieivej ltky z prpravku tto forma je vhodn pre relatvne nerozpustn lieiv ltky meme rozli dve podskupiny prpravkov - prpravky s s opakovanm (nrazovm) uvoovanm a prpravky s plynulm (kontinulnym) uvoovanm a) na prpravu liekovch foriem s opakovanm uvoovanm sa pouvaj pomaly sa rozpajce pomocn ltky (sacharidy a celulzov derivty, polyetylnglykoly, vosky) prpravky tvor zmes astc obalench vrstvami rznej hrbky, take v kontakte s trviacimi avami sa vdy uvon urit podiel lieivej ltky, ktor prispieva k udraniu jej koncentrcie v krvi asi 12 hod

tieto prpravky s zloen len z 3 -4 frakci prv frakcia obsahuje inicilnu dvku (nem obal), rchlo sa rozpa, absorbuje a vytvra v krvi potrebn terapeutick koncentrciu druh frakciu tvor acidorezistentn obal, ktor zaruuje uvoovanie a v tenkom reve tretia a tvrt frakcia maj obaly z pomaly sa rozpajcich ltok, priom sa od seba nelia obalovou ltkou, ale hrbkou obalu finlnou liekovou formou tchto prpravkov s kapsuly alebo tablety lisovanie obalench astc do tabliet me zmeni ich vlastnosti, pri lisovan sa as obalov na asticiach poru b) prpravky s plynulm uvoovanm poadovan koncentrcia lieivej ltky v krvi sa netvor nrazovm uvonenm niekokch frakci za sebou, ale plynulm rozpanm, uvoovanm a absorpciou 2. na princpe riadenej difzie je zaloen vek as prpravkov s riadenm uvoovanm lieiva priebeh uvoovania meme na zklade Fickovho zkona vyjadri vzahom: dM/dt = ADKC/l A - plocha D difzny koeficient K rozdeovacia kontanta lieivej ltky v membrne l dka difznej vrstvy (hrbka steny obalu) C koncentran spd v membrne aby sa dosiahla kontantn rchlos uvoovania, treba aby prav strana rovnice ostala nezmenen (ie difzna plocha, dka difznej vrstvy, koncentran gradient a difzny koeficient sa nesm meni) vzniknut zmeny sa prejavia odchlkami od kinetiky nultho poriadku pri uvoovan riadenom difziou je lieiv ltka obalen polymrom, ktor je vo vode nerozpustn alebo iastone rozpustn - ak ide o nerozpustn, ale priepustn polymr, trviace avy vstupuj cez obal do prpravku, rozpaj lieiv ltku a t vystupuje cez neho z prpravku do biologickho prostredia - ak ide o iastone rozpustn polymr (zmes vo vode nerozpustnho a rozpustnho polymru), pri styku s trviacimi avami sa rozpustn polymr rozpust, v obale sa vytvoria otvory, ktormi potom vystupuje rozpustn lieiv ltka - prpravky tejto skupiny s obalen tablety, utvoren z jadra, na ktor sa obal nalisoval, alebo z tablety i astice, na ktor sa obal naniesol vo fluidnej dvojvrstve - pre rchlos uvoovania je urujcim faktorom vekos povrchu a hrbka obalovej vrstvy - na obaovanie sa pouvaj nerozpustn filmy, ktor s schopn udra relatvne kontantn dku drhy z vntra tablety von, na ich tvorbu sa pouila etylcelulza, metylcelulza, zmes polyvinylpyrolidnu a acetylovanho monoglyceridu, hydroxypropylcelulza s polyvinylacettom a pod. - 3. ke sa na tablete utvor semipermeabiln membrna, v ktorej je mal otvor, prenik do tablety touto membrnou voda, rozpa lieiv ltku, prpadne pomocn ltku - v prpravku, ktor sa nerozpad, vznik nasten roztok, ktor m vy osmotick tlak, ako m prostredie, a preto sa obsah tablety otvorom vytla (erp) do biologickho prostredia tm sa dosiahne riaden plynul uvoovanie lieivej ltky rozhodujcim prvkom prpravkov s uvoovanm riadenm osmzou je semipermeabiln membrna rchlos uvoovania zvis od rchlosti vstupu (nasvania) vody do prpravku dV/dt = k . A/l . ( P) dV/dt prtok vody

k kontanta A a l plocha a hrbka membrny rozdiel osmotickho tlaku P rozdiel hydrostatickho tlaku - ke je hydrostatick tlak relatvne mal v porovnan s osmotickm tlakom, rovnica sa zjednoduuje dV/dt = k . A/l . () - ak je prav strana rovnice kontantn, uvoovanie prebieha poda kinetiky nultho poriadku prkladom mu by prpravky typu OROS (orlna liekov forma zaloen na osmze - obalovm materilom je semipermeabiln membrna, ktor dovouje prestup vody, ale brni prestupu lieivej ltky - osmotick tlak je hnacou silou, ktor vytla roztok lieivej ltky otvorom v obale prpravku - tableta nasva vodu semipermeabilnou membrnou kontantnou rchlosou urenou permeabilitou membrny a osmotickm tlakom vntri prpravku - pretoe je vntorn objem kontantn, tableta uvon v kadom asovom intervale tak ist objem nastenej kvapaliny, ako je objem, ktor nasaje - ke sa tuh ltka vyerp, mnostvo uvonenej ltky sa rchlo zni na nulu - zkladn vznam pre pravideln uvoovanie maj vlastnosti membrny a vekos vstupnho otvoru Prpravky matricovho typu: - ako matricov sa oznauje prpravok, v ktorom je lieivo dispergovan v uritom objeme polymru (v matrici, skelete) - polymr sa bu v biologickom prostred nerozpa, lieivo sa z neho uvouje rozpanm a difziou, alebo sa v biologickom prostred postupne rozklad a rozpa, je biodegradovaten a lieivo sa z neho uvouje rozpanm matricov skelet je jednoduch a lacnej - uvoovanie lieiva je pravidelnejie, odpad riziko nhleho uvonenia a vstrebania celej dvky lieiva - osobitnou skupinou prpravkov matricovho typu s bioadhezvne systmy, ktor s prinav a udria sa v stach, GIT-e, v nose alebo vagne maj schopnos privdza lieivo vo zvenej miere na miesto, v ktorom m psobi

87. Identifikcia a oznaovanie parenterli.

SL1: Parenterlne lieky Parenteralia: Defincia: - parenterlne lieky s steriln, uren na podanie injekciou, infziou alebo implantciou do udskho alebo zvieracieho organizmu - pri parenterlnych liekoch sa me vyadova pouvanie pomocnch ltok (excipientov), naprklad na izotonizciu lieku s krvou, pravu pH, zvenie rozpustnosti, na zabrnenie deteriorcie (rozkladu) lieiva alebo na dosiahnutie zodpovedajcich antimikrobilnych vlastnost - tieto ltky nesm nepriaznivo ovplyvova terapeutick inok, v pouitch koncentrcich nesm psobi toxicky ani loklne drdi - obaly na parenterlne lieky sa vyrbaj, ak je to mon, z dostatone priehadnch materilov, aby bola mon vizulna kontrola obsahu, s vnimkou obalov na implantty a v inch povolench prpadoch - parenterlne lieky sa dodvaj v sklenench obaloch alebo v inch obaloch, naprklad plastovch a v naplnench injeknch striekakch - vhodnm spsobom sa mus zabezpei tesnos obalov - uzvery musia zaruova dobr tesnos, zabraova vniknutiu mikroorganizmov a inch kontaminantov a spravidla dovoova odber ast obsahu bez toho, aby sa uzver odstrnil - plastick ltky alebo elastomry, z ktorch sa uzver sklad, musia by dostatone pevn a prun, aby dovoovali prienik ihly s o najmenm monm oddelenm astc uzveru - uzvery na viacdvkov obaly musia by dostatone prun, aby zabezpeili tesnos vpichu po vytiahnut ihly - rozliuj sa tieto druhy parenterlnych liekov: injekcie intravenzne infzie koncentrty na injekcie a intravenzne infzie prky na injekcie a intravenzne infzie implantty Vroba: - pri vvoji parenterlneho lieku, ktor m obsahova antimikrobilnu ltku, vrobca mus dokza, e innos zvolenej antimikrobilnej ltky spa poiadavky UKL - parenterlne lieky sa pripravuj z takch ltok a takmi metdami, ktor musia zabezpei ich sterilitu, zabrni kontamincii a rastu mikroorganizmov - voda pouvan pri vrobe parenterlnych liekov mus vyhovova poiadavkm na vodu na injekciu v zsobnkoch Uchovvanie: - uchovvaj sa v sterilnch vzduchotesnch poistnch obaloch Oznaovanie:

- ttok na obale udva: nzov a koncentrciu kadej pridanej antimikrobilnej ltky e roztok sa aplikuje s pouitm finlneho filtra, ak je to vhodn 1. Injekcie: Defincia: - injekcie s steriln roztoky, emulzie alebo suspenzie - pripravuj sa rozpanm, emulgovanm alebo suspendovanm lieiv a pomocnch ltok pridanch do vody na injekciu R, do vhodnej sterilnej nevodnej kvapaliny alebo do zmesi tchto vehikl - roztoky na injekciu skan za vhodnch podmienok viditenosti musia by re a v podstate bez cudzorodch astc - emulzie na injekciu nesm prejavova oddelenie fz - suspenzie na injekciu mu ma sediment ahko dispergovaten pretrepanm, aby vznikla dostatone stabiln suspenzia v ase potrebnom na odmeranie a podanie urenej dvky - viacdvkov vodn injekcie musia obsahova vhodn antimikrobilnu ltku vo vhodnej koncentrcii s vnimkou tch, ktor samy o sebe maj zodpovedajce antimikrobilne vlastnosti - ak treba, aby liek na parenterlne pouitie bol vo viacdvkovom obale, mus sa docieli bezpenos aplikcie a najm uchovvania do odberu alej dvky - vodn lieky, ktor sa pripravuj v aseptickch podmienkach a ktor sa nemu po prprave sterilizova, mu obsahova vhodn antimikrobilne ltky vo vhodnej koncentrcii - antimikrobilne ltky sa nepridvaj, ak objem, ktor sa m injikova ako jedna dvka, prekrauje 15 ml, ak nie je uren inak liek je uren na aplikciu cestou, v ktorej z terapeutickch dvodov nie je antimikrobilna ltka prijaten; naprklad intracisternlna, epidurlna, intrateklna aplikcia alebo kad in umoujca vstup lieku do cerebrospinlnej tekutiny, alebo ak ide o podanie intraokulrne alebo retrookulrne - tak lieky musia by v jednodvkovch obaloch 2. Intravenzne infzie: Defincia: - intravenzne infzie s steriln vodn roztoky alebo emulzie s vodou v spojitej fze - s zvyajne upraven na izotonick s krvou - s uren na podanie vo vekom objeme - intravenzne infzie nesm obsahova antimikrobilne ltky - roztoky na intravenznu infziu pozorovan za vhodnch podmienok viditenosti s re a v podstate bez cudzorodch astc - emulzie na intravenznu infziu nesm prejavova iadne oddeovanie fz 3. Koncentrty na injekcie a intravenzne infzie: Defincia: - koncentrty na injekcie a intravenzne infzie s steriln roztoky uren na injekciu alebo na infziu po zrieden - riedia sa na predpsan objem vhodnou predpsanou kvapalinou pred podanm - po zrieden musia vyhovova poiadavkm na injekcie alebo na intravenzne infzie

4. Prky na injekcie a intravenzne infzie: Defincia: - prky na injekcie a intravenzne infzie s tuh steriln ltky plnen do finlnych obalov, ktor po pretrepan s predpsanm objemom sterilnej kvapaliny rchlo vytvraj bu ry roztok bez cudzorodch astc, alebo homognnu suspenziu - po rozpusten alebo suspendovan musia vyhovova poiadavkm na injekcie alebo na intravenzne infzie - lyofilizovan prpravky na parenterlne pouitie sa povauj za prky na injekcie alebo na intravenzne infzie 5. Implantty: Defincia: - implantty s steriln tuh lieky vhodnho tvaru a vekosti na parenterlnu implantciu umoujce uvoovanie lieiv po dlh as - dodvaj sa v individulnych sterilnch obaloch

90.
GLY:

GLY, GLOV TRUKTRA.

koloidn disperzie, kt s charakterizovan spojitosou (koherenciou) nielen disperznho prostredia, ale aj dispergovanej asti. Disperzn prostredie i dispergovan as sa sieovito prestupuj tak, e celok je imobilizovan a svojimi vlastnosami pripomna vlastnosti tuhho telesa. Mu vznika gelatinciou roztoku pravho alebo koloidnho, napr. roztoku niektorch makromolekl alebo bobtnanm rznych polymrov. s termodynamicky nestle ( vznik synergie) niektor sa radia k sstavm homognnym in k heterognnym gly elatny, pektnu a pod. Gly fzovch a molekulovch koloidov sa za uritch podmienok vytvraj z koncentrovanejch koloidnch disperzi tak, e sa disperg. astice navzjom spojuj na svisl (koherentn) sieov truktru. Gely s takto polotuh a tuh koloidn systmy, ktor maj koherentn nie len dispergujcu fzu ale aj dispergovan koloidn astice. Ke je dispergujcim prostredm kvapalina ide o lyogely, v prpade vodnho prostredia o hydrogly vlastnosti nestlych viacfzovch (zrnitch) systmov pozoruje sa u nich synerzia, samovon oddeovanie kvapaliny z glu Do svislej vntornej priestorovej siete niekt. anorganickch fzovch glov sa zapojuj aj molekuly vody, prpadne iny rozpustenej ltky, m sa sie spevn a gel zska vlastnosti tuhej ltky. T sa v prpade potreby rozomelie a znovu disperguje vo vodnom prostred. Dispergovan gly hydroxidu horenattho, hlinitho a fosforenanu hlinitho slia ako antacid a adsorbenty. Niektor kvapaln soly i koloidn roztoky prechodne iastone gelovatia u pri stti a vzniknut gel sa me op mechanicky roztrepa na kvapaln systm, uveden vlastnos sa vol tixotropia (napr. suspenzia bobtnajceho oxidu kremiitho, kt. je k dispozcii v rozlinom zrnen (Aerosil) IN GLY SA PRIPRAVUJ: koagulciou zmenou teploty skoncentrovanm kvapalnch systmov v prp. molekulovch koloidov nabobtnanm tuhch polymrnych ltok HYDROGLY SLIA AKO: regultory viskozity stabiliztory suspenzi a emulzi spojiva pkov zklady a maziv - odstrnenm dispergujcej kvapaliny vznikne xerogl - nevratn krehk xerogly ako napr. vysuen gl kyseliny kremiitej (silikagl) alebo oxidu hlinitho s pre svoju provit truktru dobrmi adsorbentmi - vratn elastick xerogly molekulovch koloidov, elatny, pektnov pohlcovanm vody bobtnaj (prechdzaj na hydrogl a koloidn roztok) HYDROGLY (HYDROGELATA) A SLIZY (MUCILAGINES) koloidn disperzie hydrofiln molekulov koloidn disperzie vznikajce napuiavanm a rozpanm makromolekulovch ltok (polymrov) GLY polotuh a tuh koloidn systmy

 SL-1 v lnku topick polotuh lieky dermlne polotuh lieky skladaj sa z kvapaln (dispergujce prostr.) uvedench do formy glu gelotvornmi ltkami (dispergovan fza) hydrofbne gly oleogly zlo. zvyajne z tekutho parafnu s polyetylnom al. z alif. alkoholov s koloid. SiO2, koloid. Al2O3 alebo so zinonatmi mydlami hydrofiln gly hydrogly z vody, glycerolu, propylnglykolu, resp. etanolu a z gelotvornch ltok ako je krob, tragant, derivty celulzy, karboxyvinylov polymry a Mg Al kremiitany charakteristick vnt. truktra vytvrajca sa pri ur. konc. makromolekl, pri ktorch sa hydratovan iastoky dotkaj psobenm sekundrnych medzimolekulovch sl sa tvor vntorn sie, kt. prestupuje dispergujce prostredie a cel systm spevuje vznik koherentnej (spojitej) aj dispergovanej fzy, preto s gly bikoherentnou sstavou PODA TVARU IASTOIEK POLYMRU ROZOZNVAME KOLOIDN TRUKTRU: -linernu (vlknit, retikulrnu) iastoky maj tvar vlkien do 0,5 % polysacharidy tvoria - laminrnu tvar dostiiek do 5 % neusporiadan pongiov truktra bentonitov disperzie - sfrokoloidn- tvar guovit nad 5 % pravideln tr. - m je truktra nepravidenejia, tm je potrebn menia konc. glotvornej ltky na tvorbu glu VLASTNOSTI GLOV: tixotropia reverzibiln, izotermn premena gel sl gl schopnos glov obnovi svoju tr. rozruen mechanickou silou napr pri miean, trepan, aplikcii vonkajia sila psob viskozita sa zniuje vhodn pre aplikciu vonk. sila prestane psobi viskozita sa zvyuje naruen truktra glu sa obnov truktrna viskozita, kvziviskozita viskozita glov odlin od newtonovskch kvapaln nie je materilovou kontantou glov, zvis od ich tr. pri reologickom meran slizy menj viskzne ako gly - sly mlo konc. disperzie molekl koloidov, v kt. ete nevznik gelov tr. - xerogel = such gel zvyok po odparen roupadla zo slizov a hydroglov - reberzibiln v pvodnom rozpadle rozpustn neobmedzene (drogy ako tragant, arabsk guma) - ireverzibiln - v pvodnom rozpadle rozpustn obmedzene alebo vbec (odparenm H2O zo krobovho mazu)

inkompatibilita slizov a hydroglov s elektrolytmi prejav sa koagulciou, vyvlokovanm polymru elektrolyty odnmaj vodu z hydratovanch vrstiev desolvatcia, dehydratcia polymru spevnenie slizu, glu vysoovanie napr amnne soli dehydratuj proteny (elatna) iny ak. kovov spevuj sliz arabskej gumy s neelktrolytmi ltky s hydroxylovmi skupinami v molekule (glycerol, etanol, sorbitol, manitol) interakcie polymrov s opa. nbojmi ealtna (+) s arabskou gumou (-) = koacervcia rozvrstvenie sstavy na dve fzy, kt. s vo vzjomnej rovnovhe a obsahuj rovnak zloky ale v rozdielnych pomeroch (vyuva sa pri prprave mikrokapsl) CITLIVOS NA PH amfotrne ltky (elatna) pri pH jej izoelektrickho bodu je konc nedisociavanch molekl maximlna a hydratcia je najmenia u stopy elektrolytu spsobia vyvlokovanie MIKORBIOLOGICK NESTABILITA vysok obsah vody vhodn prostredia pre rast MO stabilizovanie konzervantmi mnoh polymry inaktivuj konzervanty preto sa pouva vysok konc. konzervantov - u pacientov s hydrogly obben jednoduch apl. chladiv . nezanechavaj pocit mastnej pokoky POMOCN LTKY NA PRPRAVU HYDROGLOV A SLIZOV 1) polymry- prrodn organick polymry polysacharidy najastejie s vonou alebo esterifikovanou skup. a polymry AK Arabsk guma Gummi arabicum SL4 Acaciae gummi SL1 zmes Ca, Mg, K sol kys. polyarabnovej aninov polyelektrolyt, vo vode sa rozpa pomaly, gly netvor Mucilago gumi arabici 33 % sliz arabskej gumy v kontervanej vode- SL4 na stabilizovanie emulzi a suspenzi na vnt. pouitie spojivo pri vrobe granultov a oba tabliet Tragant Tragacantha (SL4. SL1) polysacharid, aninov polyelektrolyt roztoky do 2% - slizy stabiliztor emulzi a suspenzi na vnt. pou. roztoky s obsahom tragantu 2,5 5 % - gly masov zklady kys. algnov (SL1) Acidum alginicum

aninov polymr slizy a gly najastejie z jej Na+ sol ale aj Ca, K, NH4 slizy- stabiliztory E aS, regultory vis. roztokov na topick a p.o. aplikciu 1 % slizy- spojivo pri vrobe granultov gly- mas zklady

pektny polymry kys. galakturnovej iastone esterifikovanej metanolom anin. polymry jabln, citrusov, egreov, repn a in slizy 1 2 % disperzie pektnu stabilizuj E a S gly vyie koncentrovan disperzie s vpnikom mas zklady kroby Amyla (SL4) A. maydis, Maydis Amylum (SL1)- kukurin krob A. oryzae, Oryzae amylum ryov A. solani, Solani amylum zemiakov A. tritici, Tritici amylum penin polysacharidy v studenej H2O krobov zrn reverzibilne napuiavaj a len nepatrne menia objem pri vyej teplote intenzvne, ireverzibilne napuiavaj krobov mazovatenie prprava S a G nahriatm krobovej disperzie v rozpadle na teplotu mazovatenia krobov slizy i gly s lepkav, strnutm retrograduj retrogadcia = nhodn spjanie molekl amylzy H.-.vzbami do vekch agregtov, kt. spsobia zakalenie a spevnenie disperzie (retrograduj najm obilninov slizy, zemiakov obsahuj menej amylzy) spojivo pri vrobe granultov ako masov zklad sli glycerogl krobu elatna (Gelatina animalis SL4) Gelatina SL1 polymr AK amfotrny charakter obsajuje bzick aj kysl skupiny pH roztoku pri ktorom m amfin najvyiu konc sa vol izoelektrick bod, pri tomto pH m najmeniu viskozitu, lebo jej molekuly s najmenej hydratovan zskava sa z kost a koe elatna A spracovanm kyselinami elatna B spracovanm zsadami vyskytuje sa vo forme prunch listov, zn alebo prku rozpa sa vo vode, glycerole, propylnglykole, makrogole a pod, nerozpa sa v liehu a acetne pri obyajne teplote mono pripravi len roztoky s nzkou konc. elatiny viskzne disperzie 1. napu. el. pri oby. teplote 2. zahrievanie sstavy na vodnom kpeli S a G spojivo pri vrobe granultov G apkov zklad 2) upraven prrodn organick polymry

TERY CELULZY: skupina derivtov rozpustn vo vode alebo org. rozpadlch napuiavanie a rozpustnos zvisia od priemernho stupa substitcie- od potu terifikovanch OH skupn v glukopyranzovej jednotke vo vode: 0,4 2,0 aj v org. rozpadlch: 2,0 3,0 dleit je aj druh substitcie a stupe polymerizcie ako ochrann koloidy, tekut krytly, vlhiv, filmotvorn ltky metylcelulza Methylcelulosum (SL4 aj SL1) najlepie rozpustn v studenej vode povrchovoaktvna disperzie do 2 % - slizy, okolo 6 % - gly stabilizuj E a S, upravuj vis. onch kvapiek, spojivo pri vrobe granultov gly mas zklad Na so karboxymetylcelulzy (Karboxymethylcellulosum natricum - SL4) anin. polyelektrolyt inkompatibilita s katinmi, inmi akch kovov, ichtamol ju dehydratuje rozpustn v studenej i teplej vode slizy stab. E a S, upravuj viskozitu onch kvapiek gly 10 15 % - mas. zklady vynikajce mukoadhezvne vlastnosti sas oftalmk glovho charakteru Ca so karboxymetylcelulzy ltka podporujce rozpad slizy pri vrobe granultov OH- etylcelulza Hydroxyethylcellulosum (SL1) hydrofilnejia ako metylcelulza inkompatibiln s trieslovinami a ichtamolom rozpustn v studenej vode slizy stabil E a S, pri vrobe obaovanch tabliet gly mas zklad OH propylcelulza stabil. E a S, spojivo pri vrobe granultov, filmotvorn ltka pri obaovan tbl OH propylCH3 celulza stab. E aS, glov, mast TERY KROBU karboxymetylkrob karboxymetylter krobu znmy aj ako ultraamylopektn anin. polyelektrolyt vzhadom podobn natvnemu krobu avak napu. a rozp. sa u v studenej vode. v krtkom ase prpr. slizov a glov v ase potreby viskozita disperzi zvisl od pH, najvyia pri 7

 slizy stab. Ea S, spojiv granultov gly mas zklady Na so karboxymetylkrobu Carboxymethylamylum natricum (SL1) 3) umel plymry polyvidn Kollidon Polyvinylpyrolidon PVP neinov polymr zvyuje viskozitu o. kvapiek slizy stabil. S, pri vrobe tbl gly 10 15 % disperzie, plastick vlastnosti tepeln stabilita mon sterilizcia vhodn na prpravu koloidnho infz. roztoku polyvinylalkohol Polyviol PVA so zvyovanm stupa polymerizcie sa zhoruje jeho rozpustnos vo vode rozpustn v teplej i studenej vode jeho roztoky mono sterilizova 1,4 % roztok vehikulum onch kvapiek slizy 2,5 5 % - ochrann koloidy gly 12 15 % kyselina polyakrylov tuh aninov polymr kys. akrylovej biely prok vo vode takmer nerozpustn vo vode maj pH asi 3 a viskozitu pribline ako voda koloidn charakter zskavaj a po neutralizcii anorg. alebo org. zsadami (trietanolamin, roztok amoniaku alebo hydroxidu sodnho) po dosiahnut pH 6 7 vznikne transparentn, vysoko viskzny gl na vrobu transparentnch glovch zkladov, kt. maj atraktvny vzhad, na koi prakticky nezanechvaj zvyok, psobia silno chladivo v topickch S a E a hydrokrmoch ako zahusovadl polymry kys. metakrylovej vyrban pos nzvom Eudispert nerozpustn vo vode viskzne a po neutralizcii alkliami, alkalick. zeminami, amnmi stabiliztory topickch suspenzi ANORGANICK NAPUIAVAJCE KREMIITANY A KOLOIDN SIO2 Bentonity Veegum lov zeminy zo skupiny hydratovanch hlinitch kremiitanov bentonity vpenat meta alebo subbentonity napuiavaj slabo Bentonit Bentonitum (SL4, SL1) prrodn alebo upraven zemina obsahuje viac Na bentonit. Magma betonity Bentonitov magma - SL4 sas tekut. zsypov (stabilizuje)

2 druhy: bentonity sodn- pre hydratciu sodnch inov sa vyznauj vekm napuiavanm a schopnosou tvori sstavy s glovou truktrov

 v perorlnych suspenzich bentonit adsorbuje v sstave prtomn lieiv l. a tm me spomali ich absorpciu inkompatibiln s aninovmi ltkami sterilizcia kys. peroctovou aj ke je anorganick koloidn SiO2 Silicium dioxydatum colloidale(SL4) Aerosil aninov charakter H2O disperzie na stabiliz. p.o. a topic. susp. sas zub. pst klzn l. pri vrobe tbl ROZPADL - zkladnou tekutou zlokou hydroglov je isten voda Aqua purificata lieh - aliu skupinu tvoria:
zvlhovadl (humekanty)- ltky, kt. svojou hygroskopickosou zabrauj plnej strate tekutiny zo systmu, do kt. sa pridvaj zmkovadl (emolienty)- ltky pridvan k tvrdm drobivm ltkam, kt. robia trvale plastickmi alebo elastickmi (propylnglykol, glycerol, roztok sorbitolu(65 70%)

KONZERVANTY metylparabn zmes metyl propyl parabnu v pomere 2:1 alebo 4:1 antibakterialne psobia, ak niektor alkoholy s pouit ako rozpadl: lieh, propylnglykol PRPRAVA HYDROGLOV A SLIZOV 1. jednoduch rozpanie 2. navrstvenie (rozprenie jemne prk. polymru na povrch rozpadla) 3. dispergcia jemne prk. polymru do rozpadla 4. predmieanie jemne prk. polymru s vodou mieatenou, ale menej polrnou org. kvapalinou, v kt. sa nerozpa (lieh, glycerol, propylenglykol a pod.) 5. zmieanie jemne prk. polymru s inou prkovanou ltkou rozpustnou vo vode, zmes sa spracuje potom ako v bode b alebo c - slizy mono pripravi aj macerciou drog obsahujcich slizy, napr. anov semeno POUITIE - v terapii: antidiaroik, demulcenci, sasti klyziem, ako antacid a adsorbenty dispergovan gly Mg(OH)2, Al(OH)3 - technolgia: - regultory viskozity tekutch liekovch foriem stabil. E a S - riadenie biolog. dostupnosti lie.ltok napr. z kolri, nosovch kvapiek, E a S - prava chuti, ktorej vnmanie sa spomauje zvenm viskozity - spojiv pri prprave granultov, obaovanch tbl - masov a apkov zklady - v diagnostike ako maziv UCHOVVANIE - ndoby dobre uzavret, za znenej teploty, chrnen pred svetlom HODNOTENIE AKOSTI poda funkcie prpravkov:

- vizulne rovnorodos disperz. (disperzia nesmie obsahova vonm okom viditen napan astice a klky) - stabiliztory viacfzovch heterognnych sstav, masov zklady: reometrick stanovenie trukt. viskozity, zistenie miery tixotropie a asu regenercie - spojiv v granulte a pri vrobe tbl: hodnotenie vpplyvu na rozpadavos tbl - apkov zklady: rchlos rozpania a rozpustnos glu pri 37 C

91.

POLYMRY VO FUNKCII FARMACEUTICKCH POMOCNCH LTOK.

POLYMRY AKO MAKROMOLEKULOV LTKY - trukturlne predstavuj cel polymrny reazec zskan polymerizciou alebo polykondenzciou jednotlivch molekl nzkomolekulovch ltok - ich napuiavanm a rozpanm v dostatonom mnostve rozpadla vznikaj molekulov koloidn disperzie (vekos astc 1-1000 nm), slizy a gly - rozpustnos vo vode- podmienen prtomnosou vieho potu hydrofilnch skupn, inovch i neinovch- vznik hydroglov POMOCN LTKY NA PRPRAVU HYDROGLOV A SLIZOV 1) polymry- prrodn organick polymry polysacharidy najastejie s vonou alebo esterifikovanou skup. a polymry AK Arabsk guma Gummi arabicum SL4 Acaciae gummi SL1 zmes Ca, Mg, K sol kys. polyarabnovej aninov polyelektrolyt, vo vode sa rozpa pomaly, gly netvor Mucilago gumi arabici 33 % sliz arabskej gumy v kontervanej vode- SL4 na stabilizovanie emulzi a suspenzi na vnt. pouitie spojivo pri vrobe granultov a oba tabliet Tragant Tragacantha (SL4. SL1) polysacharid, aninov polyelektrolyt roztoky do 2% - slizy stabiliztor emulzi a suspenzi na vnt. pou. roztoky s obsahom tragantu 2,5 5 % - gly masov zklady

kys. algnov (SL1) Acidum alginicum aninov polymr slizy a gly najastejie z jej Na+ sol ale aj Ca, K, NH4 slizy- stabiliztory E aS, regultory vis. roztokov na topick a p.o. aplikciu 1 % slizy- spojivo pri vrobe granultov gly- mas zklady pektny polymry kys. galakturnovej iastone esterifikovanej metanolom anin. polymry jabln, citrusov, egreov, repn a in slizy 1 2 % disperzie pektnu stabilizuj E a S gly vyie koncentrovan disperzie s vpnikom mas zklady kroby Amyla (SL4) A. maydis, Maydis Amylum (SL1)- kukurin krob A. oryzae, Oryzae amylum ryov A. solani, Solani amylum zemiakov A. tritici, Tritici amylum penin polysacharidy v studenej H2O krobov zrn reverzibilne napuiavaj a len nepatrne menia objem pri vyej teplote intenzvne, ireverzibilne napuiavaj krobov mazovatenie prprava S a G nahriatm krobovej disperzie v rozpadle na teplotu mazovatenia krobov slizy i gly s lepkav, strnutm retrograduj retrogadcia = nhodn spjanie molekl amylzy H.-.vzbami do vekch agregtov, kt. spsobia zakalenie a spevnenie disperzie (retrograduj najm obilninov slizy, zemiakov obsahuj menej amylzy) spojivo pri vrobe granultov ako masov zklad sli glycerogl krobu elatna (Gelatina animalis SL4) Gelatina SL1 polymr AK amfotrny charakter obsajuje bzick aj kysl skupiny pH roztoku pri ktorom m amfin najvyiu konc sa vol izoelektrick bod, pri tomto pH m najmeniu viskozitu, lebo jej molekuly s najmenej hydratovan zskava sa z kost a koe elatna A spracovanm kyselinami elatna B spracovanm zsadami vyskytuje sa vo forme prunch listov, zn alebo prku rozpa sa vo vode, glycerole, propylnglykole, makrogole a pod, nerozpa sa v liehu a acetne pri obyajne teplote mono pripravi len roztoky s nzkou konc. elatiny viskzne disperzie 3. napu. el. pri oby. teplote 4. zahrievanie sstavy na vodnom kpeli S a G spojivo pri vrobe granultov G apkov zklad

2) upraven prrodn organick polymry TERY CELULZY: skupina derivtov rozpustn vo vode alebo org. rozpadlch napuiavanie a rozpustnos zvisia od priemernho stupa substitcie- od potu terifikovanch OH skupn v glukopyranzovej jednotke vo vode: 0,4 2,0 aj v org. rozpadlch: 2,0 3,0 dleit je aj druh substitcie a stupe polymerizcie ako ochrann koloidy, tekut krytly, vlhiv, filmotvorn ltky metylcelulza Methylcelulosum (SL4 aj SL1) najlepie rozpustn v studenej vode povrchovoaktvna disperzie do 2 % - slizy, okolo 6 % - gly stabilizuj E a S, upravuj vis. onch kvapiek, spojivo pri vrobe granultov gly mas zklad Na so karboxymetylcelulzy (Karboxymethylcellulosum natricum - SL4) anin. polyelektrolyt inkompatibilita s katinmi, inmi akch kovov, ichtamol ju dehydratuje rozpustn v studenej i teplej vode slizy stab. E a S, upravuj viskozitu onch kvapiek gly 10 15 % - mas. zklady vynikajce mukoadhezvne vlastnosti sas oftalmk glovho charakteru Ca so karboxymetylcelulzy ltka podporujce rozpad slizy pri vrobe granultov OH- etylcelulza Hydroxyethylcellulosum (SL1) hydrofilnejia ako metylcelulza inkompatibiln s trieslovinami a ichtamolom rozpustn v studenej vode slizy stabil E a S, pri vrobe obaovanch tabliet gly mas zklad OH propylcelulza stabil. E a S, spojivo pri vrobe granultov, filmotvorn ltka pri obaovan tbl OH propylCH3 celulza stab. E aS, glov, mast TERY KROBU karboxymetylkrob karboxymetylter krobu znmy aj ako ultraamylopektn anin. polyelektrolyt

 vzhadom podobn natvnemu krobu avak napu. a rozp. sa u v studenej vode. v krtkom ase prpr. slizov a glov v ase potreby viskozita disperzi zvisl od pH, najvyia pri 7 slizy stab. Ea S, spojiv granultov gly mas zklady Na so karboxymetylkrobu Carboxymethylamylum natricum (SL1) 3) umel plymry polyvidn Kollidon Polyvinylpyrolidon PVP neinov polymr zvyuje viskozitu o. kvapiek slizy stabil. S, pri vrobe tbl gly 10 15 % disperzie, plastick vlastnosti tepeln stabilita mon sterilizcia vhodn na prpravu koloidnho infz. roztoku polyvinylalkohol Polyviol PVA so zvyovanm stupa polymerizcie sa zhoruje jeho rozpustnos vo vode rozpustn v teplej i studenej vode jeho roztoky mono sterilizova 1,4 % roztok vehikulum onch kvapiek slizy 2,5 5 % - ochrann koloidy gly 12 15 % kyselina polyakrylov tuh aninov polymr kys. akrylovej biely prok vo vode takmer nerozpustn vo vode maj pH asi 3 a viskozitu pribline ako voda koloidn charakter zskavaj a po neutralizcii anorg. alebo org. zsadami (trietanolamin, roztok amoniaku alebo hydroxidu sodnho) po dosiahnut pH 6 7 vznikne transparentn, vysoko viskzny gl na vrobu transparentnch glovch zkladov, kt. maj atraktvny vzhad, na koi prakticky nezanechvaj zvyok, psobia silno chladivo v topickch S a E a hydrokrmoch ako zahusovadl polymry kys. metakrylovej vyrban pos nzvom Eudispert nerozpustn vo vode viskzne a po neutralizcii alkliami, alkalick. zeminami, amnmi stabiliztory topickch suspenzi

92. Instilcie. Biologick dostupnos lieiv z nosovch a unch instilci.

Defincie: - instilcie (Instillationes) s kvapaln prpravky uren na vkvapkvanie do telovch dutn vystlanch sliznicou - obsahuj lieiv, ktor psobia loklne, ale aj lieiv so systmovm inkom - vinou s to roztoky, emulzie, suspenzie - prpravky uren na aplikciu do ucha alebo na un vplachy sa oznauj Auristillae, nosov prpravky Naristillae - prpravky na rozpraovanie s vodn alebo olejov roztoky, emulzie, suspenzie, ktor umouj ich aplikciu vo forme aerodisperzie - na nosov vplachy slia izotonick vodn roztoky, ktor zva neobsahuj lieiv - nosov prky sa aplikuj v podobe prkovch disperzi insuflciou - nosov masti s hydromasti, oleomasti alebo hydrokrmy Biologick dostupnos: - nosov aplikcia je vyhraden prevane pre loklne psobiace lieiv ltky - sliznicou nosa mu permeova lieiv ltky rozpustn vo vode aj v tukoch - priepustnos nosovej sliznice sa zvyuje pri zpaloch - absorpcia nosovou sliznicou zvis od molekulovej hmotnosti ltky - absorpcia nosovou sliznicou je vek, a preto mono tento spsob vyui aj na vyvolanie systmovho inku - lieky aplikovan do ucha maj loklny inok Pomocn ltky: - zkladnm vehikulom je voda, prpadne izotonick roztok NaCl - obsahuj aj tlmiv roztoky (citrnanov, fosforenanov a trometamolov) - boritanov tlmiv roztok a kyselina borit sa nepouva - ako vehikulum sa pouvaj aj rastlinn alebo syntetick oleje s slom kyslosti do 0,5 - nesmie sa poui tekut parafn a anov olej - lipnutie nosovch prpravkov na sliznici sa me podpori ltkami zvyujcimi viskozitu - makrogolov derivty uahuj mieatenos hydrofbnych vehikl s nosovm hlienom - mu sa stabilizova antimikrbnymi ltkami Prprava a vroba: - nosov a un instilcie charakteru roztokov sa pripravuj rozpanm, po ktorom nasleduje filtrcia a plnenie prpravku do ndob s uzvermi uahujcimi ich aplikciu Prehad vybranch instilci: - SL4: Instillatio emulsa naphazolini nitrici, Instillatio naphazolini nitrici soluti

Mukoseptonex, Sanorin, Vitazulen pri individulne pripravovanch nosovch instilcich sa asto stretvame s roztokmi diacetyltanninoalbumintu striebra, v unch instilcich s liehom a roztokom peroxidu vodka

SL1: Nosov lieky Nasalia: Defincia: - nosov lieky s kvapaln, polotuh alebo tuh prpravky - s uren na aplikciu do nosovch dutn, aby sa dosiahol systmov alebo miestny inok - obsahuj jedno lieivo alebo viac lieiv - nosov lieky maj by pokia mono nedrdiv a nesm ma neiaduci inok na nosov sliznicu a riasinky - vodn nosov lieky s zvyajne izotonick a mu obsahova pomocn ltky, naprklad na pravu viskozity, na pravu alebo na stabilizovanie pH, pomocn ltky zvyujce rozpustnos lieiva alebo stabilizciu lieku - nosov lieky sa dodvaj v jednodvkovch alebo viacdvkovch obaloch, ktor maj zabraova vstupu mikrobilnej kontamincie - ak treba, obal je vybaven vhodnou aplikanou pomckou - ak nie je uren inak, vodn nosov lieky dodvan vo viacdvkovch obaloch musia obsahova vhodn antimikrobilnu ltku vo vhodnej koncentrcii s vnimkou tch, ktor samy o sebe maj zodpovedajce antimikrobilne vlastnosti - rozliuj sa tieto druhy nosovch liekov: nosov instilcie a kvapaln nosov aerodisperzie, nosov prky polotuh nosov lieky nosov vplachy nosov tyinky Vroba: - pri vvoji nosovho lieku, ktor m obsahova antimikrobilnu ltku, vrobca mus dokza, e innos zvolenej antimikrobilnej ltky spa poiadavky KL - vhodn metda skky a kritri na posdenie antimikrobilnych vlastnost sa uvdzaj v lnku innos antimikrobilnej konzervcie (5.1.3). - pri vrobe, balen, uchovvan a distribcii nosovch liekov sa musia prija vhodn opatrenia, aby sa zabezpeila ich mikrobiologick kvalita - steriln nosov lieky sa pripravuj z takch ltok a takmi metdami, ktor musia zabezpei ich sterilitu, zabrni kontamincii a rastu mikroorganizmov - pri vrobe nosovch liekov obsahujcich dispergovan astice sa musia prija tak opatrenia, aby sa zabezpeila vhodn vekos astc vzhadom na predpokladan poitie Uchovvanie: - uchovvaj sa v dobre uzavretch obaloch - ak je liek steriln, uchovva sa v sterilnch vzduchotesnch poistnch obaloch Oznaovanie: - ttok na obale udva: nzov kadej pridanej antimikrobilnej ltky e liek je steriln, ak je to vhodn SL1: Un lieky Auricularia:

Defincia: - un lieky s kvapaln, polotuh alebo tuh lieky uren na instilciu, rozpraovanie, insuflciu do zvukovodu alebo na vplach u - un lieky spravidla obsahuj jedno lieivo alebo viac lieiv vo vhodnom vehikule alebo v zklade - mu obsahova pomocn ltky naprklad na pravu osmotickho tlaku alebo viskozity, na pravu a stabilizciu pH, na zvenie rozpustnosti lieiv, na stabilizciu liekov alebo na zabezpeenie zodpovedajcich antimikrobilnych vlastnost - pomocn ltky nesm nepriaznivo ovplyvova zaman inok lieku a v pouitch koncentrcich nesm by toxick ani miestne drdiv - lieky uren na pouitie do poranenho ucha najm v prpade, ke je perforovan bubienok alebo pred chirurgickm zkrokom, musia by steriln, nesm obsahova antimikrobilne ltky a musia by naplnen do jednodvkovch obalov - un lieky sa dodvaj vo viacdvkovch alebo jednodvkovch obaloch, ak treba, vybavench vhodnou aplikanou pomckou, ktor mus zabrni vniknutiu kontaminantov - ak nie je uren inak, vodn un lieky dodvan vo viacdvkovch obaloch musia obsahova vhodn antimikrobilnu ltku vo vhodnej koncentrcii s vnimkou liekov, ktor samy o sebe maj zodpovedajce antimikrobilne vlastnosti - rozliuj sa tieto un lieky: un instilcie a aerodisperzie polotuh un lieky un prky un vplachy un tampny Vroba: - pri vvoji unho lieku, ak m obsahova antimikrobilnu ltku, mus vrobca dokza, e innos zvolenej antimikrobilnej ltky spa poiadavky kompetentnej autority (KL) - pri vrobe, balen, uchovvan a distribcii unch liekov sa musia prija vhodn opatrenia, aby sa zabezpeila ich mikrobiologick kvalita - steriln un lieky sa pripravuj z takch ltok a takmi metdami, ktor musia zabezpei ich sterilitu, zabrni kontamincii a rastu mikroorganizmov - pri vrobe unch liekov, ktor maj charakter emulzi alebo suspenzi, sa musia prija tak opatrenia, aby sa zabezpeila vhodn vekos astc a ich kontrola vzhadom na predpokladan pouitie Uchovvanie: - uchovvaj sa v dobre uzavretch obaloch - ak je liek steriln, uchovva sa v sterilnch vzduchotesnch poistnch obaloch Oznaovanie: - ttok na obale udva: nzov kadej pridanej antimikrobilnej ltky e liek je steriln, ak je to vhodn pri viacdvkovch obaloch as, za ktor sa mus obsah spotrebova po otvoren obalu; tento as nesmie by dlh ako 4 tdne, ak nie je predpsan a povolen nieo in

93. Lieiv emulzie

Defincie: - tekut lieiv prpravky zloen z dvoch vzjomne sa nemieajcich alebo obmedzene sa mieajcich tekutn, z ktorch jedna je rozptlen v druhej v podobe drobnch kvapiek

- tekut emulzie uren na aplikciu na kou sa oznauj maziv (linimenta) alebo emulzn omvadl (lotiones emulsae) - polotuh plasticky deformovaten emulzn sstavy obsahujce viac ne 10% dispergovanej vntornej fzy s krmy (cremores) Vlastnosti emulzii: 1. Optick: - emulzie s spravidla opalizujce, zakalen, nepriehadn tekutiny - ich farba zvis od indexu lomu obidvoch fz a od koncentrcie a vekosti kvapiek vntornej fzy - vina emulzi m bielu alebo svetlolt farbu 2. Vekos kvapiek: - rozliujeme: a) vemi jemn s polomerom kvapiek do 2 m b) jemn s polomerom menej ako 5 m c) hrub s polomerom viac ako 5 m - emulzie s polydisperzn systmy s priemerom kvapiek od 0,25 25 m - emulzia je tm stabilnejia m v podiel vntornej fzy je rozdelen na kvapky. - vekos kvapiek sa udva: 1. strednm priemerom: d = nidi / ni - ni je poet kvapiek s priemerom di 2. strednm plonm priemerom: dA = nid2i / ni - priemer kvapky, ktorej plocha je aritmetickm priemerom plch vetkch meranch kvapiek 3. strednm objemovm priemerom: dV = 3nid3i / ni - priemer kvapky, ktorej objem je aritmetickm priemerom objemov vetkch odmeranch kvapiek 4. stupom disperzity = A(cm2) / V(cm3) = cm-1 - A je plocha rozhrania, V je objem vntornej fzy - m s kvapky menie, tm je stupe disperzity v - je dleitm kritriom pri posudzovan emulganej schopnosti emulgtora, vhodnosti emulganej techniky i zariadenia 3. Viskozita: - zvis od viskozity vonkajej fzy, koncentrcie emulgtora, vntornej fzy a stupa disperzity vntornej fzy - vina emulzii m charakter nenewtonskch kvapaln - s aj tixotropn - tokov vlastnosti sa meraj rotanm viskozimetrom 4. Mieatenos emulzii s inmi kvapalinami : - je uren ich vonkajou fzou 1. Emulzie o/v: - maj mnoh vlastnosti vody, mieaj sa s vodou a inmi polrnymi kvapalinami, ale nerozpaj sa v nich - voda sa z nich ahko odparuje, na koi vyvolvaj pocit chladu - nezanechvaj pocit mastnoty a z povrchu koe sa ahko zmvaj - musia sa konzervova - oznauj sa aj ako vodn emulzie 2. Emulzie v/o: - maj vlastnosti olejov, mieaj sa so vetkmi nepolrnymi kvapalinami, ale nerozpaj sa v nich

- voda sa z nich neodparuje - oznauj sa ako mastn alebo olejov emulzie 5. Vplyv teploty: - teploty nad 35 oC zniuj viskozitu, a tm vytvraj podmienky pre koalescenciu a rozpad emulzie - nebezpen s aj teploty pod bodom mrazu vodnej fzy Biologick dostupnos lieivch ltok z emulzie: - lieiv ltka sa z perorlnej emulzie absorbuje v hornej asti GIT (tenk revo) - prechod emulzie GIT-om zvis od jej viskozity, m je vyia, tm je prechod zo aldka do tenkho reva pomal - perorlne sa podvaj iba emulzie typu o/v - vhodou podania lipofilnej ltky v takejto emulzii je, e jej vntorn fzu neovplyvuje aldon ava - lieiv ltka sa z emulzie uvouje spravidla difziou z vntornej do vonkajej fzy a a potom do trviacich tekutn - rchlos difzie sa d regulova viskozitou vonkajej fzy a vekosou kvapky vntornej fzy Pomocn ltky na lieiv emulzie: 1. Pomocn ltky na perorlne emulzie typu o/v: - kontitutvne pomocn ltky pre emulzie o/v s rastlinn oleje, tekut parafn, izopropylmyristt (palmitt), voda niekedy s liehom, zriedkavo s glycerolom, 70% roztok sorbitolu alebo propylnglykolu - kvziemulgtory (stabiliztory): arabsk guma, tragant, ich zmes 1:1 alebo metylcelulza - tenzidy : Polysorbt 80 a in Polysorbty (Tweeny), estery sacharzy a lecitn - konzervanty: metylparabn a jeho zmes s propylparabnom 2. Pomocn ltky na topick emulzie: - mono poui emulzn sstavy obidvoch typov - zloenie olejovej fzy: rastlinn oleje a tuky, uhovodky, tekut parafn, vazeln, vyie alifatick kyseliny, vosky, izopropylmyristt a palmitt, chloroform, benzn - zloenie vodnej fzy: voda s prdavkom viacstnych alkoholov, glycerolu, propylnglykolu alebo roztoku sorbitolu - tieto prdavky plnia aj funkciu humektanta zvlhovadla: pretoe s hygroskopick, zabrauj po aplikcii emulzi o/v plnmu odpareniu vodnej fzy a vykrytalizovaniu v nej rozpustench lieiv - emulgtory pre emulzie o/v: komplexn emulgtory: cetylstearylalkohol, Emulcera C Spofa (z cetanolu a etoxylovanch vych alifatickch kyseln), Polawax, Teginacid, kombincia Polysorbtu 60 a 80 s cetylalkoholom alebo s cetylstearylalkoholom, mydl trietanolamnov, draseln, sodn a amnne kombinovan so stearnom - emulgtory pre emulzie v/o: vpenat a horenat mydl, vosk z ovej vlny, lanalkol, cetylalkohol, cetylstearylalkohol, monoglycerid kyseliny stearovej, sorbitansteart - stabiliztory: konzervanty (konzervuj sa emulzie o/v) a antioxidanty (stabilizuj sa emulzie v/o) - konzervanty: metyl- a propylparabn, chlrkrezol, chlrbutanol a fenylboritan ortutnat, Ajatn, Septonex - antioxidanty: tokoferol, galan propylov, butylhydroxyanizol, butylhydroxytolun 3. Pomocn ltky na parenterlne emulzie:

- olejov fza: rastlinn olej (olej na injekciu) - vodn fza: apyrognna voda - stabiliztory: lecitn, syntetick tenzidy Pluronic (kopolymry propylnoxidu s propylnglykolom a etylnoxidom) - nesm sa k nim pridva konzervanty Prprava a vroba emulzii: Vber emulgtora: - emulzie o/v najlepie stabilizuje zmes emulgtorov - pri vbere emulgtorov je vhodn opiera sa o systm - hodnota HLR emulgtora pre typ v/o : 3 6 a hodnota pre typ o/v : 8 14 - systm HLR pome vybra emulgtory tak, aby zodpovedali polarite olejovej fzy, nepomha vak pri urovan ich optimlnej koncentrcie - pri jej urovan sa vyuva stanovenie teploty inverzie fz emulzie - optimlna je koncentrcia emulgtora, pri ktorej je teplota inverzie fz najvyia - inverziu fz indikuje zmena vodivosti elektrickho prdu alebo prudk zmena konzistencie emulzie - vznam m aj chemick typ emulgtora - m ma zloenie blzke zloeniu olejovej fzy a mus by stly pri pH emulzie Technika emulgovania: 1. Anglick: - emulgtor sa rozpust v tej fze, v ktorej je rozpustnej (vonkajia fza) - pri emulgovan sa pridva po astiach vntorn fza do vonkajej - ke je obsah vntornej fzy mal, emulgtor sa rozpust len v asti vonkajej fzy - emulguje sa pri obyajnej alebo zvenej teplote 2. Kontinentlna: - emulgtor sa suspenduje v tej fze, v ktorej je horie rozpustn - do tejto suspenzie sa primiea druh fza - napr. arabsk guma sa suspenduje v olejovej fze, primiea sa as vodnej fzy a miea sa do vzniku viskznej emulzie emulzn jadro - k jadru sa potom primiea zvyok vonkajej fzy. 3. In situ: - emulgtor vznik v priebehu emulgovania reakciou jednej zloky vodnej a jednej zloky olejovej fzy - pripravuj sa ou emulzie stabilizovan mydlami - reagujcou zlokou olejovej fzy s: vyie alifatick kyseliny (sas olejov a tukov) - reagujcou ltkou vodnej fzy emulzie o/v s anorganick zsady, ako hydroxidy alebo uhliitany (K, Na, NH4 alebo trietanolamn) - reagujcou ltkou vodnej fzy emulzie v/o s hydroxid vpenat a horenat, oxid olovnat - reakcia sa urchuje zahrievanm 4. Z komplexnho emulgtora: - komplexn emulgtor je zloen z emulgtorovho typu o/v a v/o - mono poui anglick techniku - mono vak tie obidva emulgtory spracova s olejovou fzou - emulgova sa zana pri teplote 70 oC Prprava fz emulzie:

- vodn fza sa priprav ako roztok vetkch sasti emulzie rozpustnch vo vode - olejov fza ako roztok vetkch lipofilnch sast v nepolrnej kvapaline alebo v zmesi nepolrnych tekutn - kad fza mus by homognna, osobitne to plat pre fzu, ktor sa bude dispergova - olejov fza sa zahreje na 65-75 oC, vodn fza rovnako alebo o 5 stupov viac, nesmie by chladnejia Emulgovanie: - emulgovanie: jedna fza sa disperguje na kvapky a tie sa rozptyuj v druhej - na povrchu dispergovanej asti sa adsorbuje emulgtor - samovon emulgcia: nastva pri vzjomnom dotyku dvoch kvapaln, ktorch medzipovrchov naptie je blzke nule - mechanick energia: uplatuje sa pri emulgovan trepanm alebo mieanm - prca, ktor treba vynaloi, zvis od medzipovrchovho naptia, poadovanho stupa disperzity a mnostva oleja, ktor treba dispergova - ke sa tenzidom zni medzipovrchov naptie, zni sa aj potrebn mnostvo prce - m je vyia viskozita, tm viac prce treba vynaloi na dosiahnutie rovnakho stupa disperzity - spotreba prce pri prprave emulzie v/o je vyia ako pri o/v - faktory ovplyvujce emulgovanie: - 1. teplota so stpajcou teplotou sa zniuje viskozita fz a zvyuje pohyblivos kvapiek, tieto inky teploty podporuj koalescenciu kvapiek, preto spomauj emulgovanie, na druhej strane sa zvenm teploty zni medzipovrchov naptie, o priaznivo ovplyvuje emulgovanie - teplota ovplyvuje aj rozpustnos emulgtora - niektor emulgtory o/v dobre rozpustn vo vode obyajnej teploty sa stvaj pri vych teplotch a tak zle rozpustnmi, e preferuj vznik emulzie v /o - ke pri chladnut nadobudn zasa dobr rozpustnos vo vode, nastane inverzia emulzie - 2. spsob a rchlos mieania - rchlos chladenia svis s mieanm, emulgova treba intenzvnym mieanm, aby sa o najrchlejie dosiahol o najvy stupe disperzity vntornej fzy - v priebehu chladnutia je naopak vhodnejie miea pomalie, to znamen tak, aby sa u vytvoren stupe disperzity zachoval - 3. transport transportom sa pri vrobe rozumie nten tok emulzie cez erpadl, rra, ventily a pod. - emulzia je vystaven mechanickmu namhaniu, ktor ju me deformova Homogenizcia emulzie: - alebo tie egalizcia - je to technologick postup, ktorm sa hrub emulzia zjemuje unifikciou vekosti dispergovanch ast - emulzia sa homogenizuje po ochladen na 60-50 oC a potom ete po vychladnut na 30 oC alebo na obyajn teplotu - homogenizciou sa zvuje stupe disperzity vntornej fzy, o m za nsledok zvenie viskozity emulzie Prehad emulzi, ich pouitie a upotrebenie: - rozdelenie poda spsobu aplikcie: 1. perorlne emulzie typu o/v pouvaj sa na aplikciu olejov neprjemnej chuti a vne, napr. rybieho oleja - vhodn liekov forma na podvanie lieivch ltok rozpustnch v oleji, ktor treba chrni pred detruknm vplyvom aldonej avy alebo ke ich priamy perorlny prjem nie je mon - podvaj sa v nich steroidy, sulfnamidy, vit. A a D

- emulzie v/o sa perorlne nepodvaj 2. parenterlne sa podvaj emulzn infundibili typu o/v 3. topick emulzie o/v s vhodn na oetrenie vekch plch alebo vlasatch ast tela, lebo sa dobre natieraj i zmvaj - aplikuj sa v nich antiparazitrne lieiv ltky a kortikoidy - patria sem emulzn maziv, masne emulzie, pleov mlieka 4. emulzie sa instiluj aj do nosa 5. such emulzie s to prky zskan vysuenm emulzie o/v rozpraovanm - v ase potreby sa z nich pridanm vody a premieanm vemi rchlo priprav tekut emulzia, oznauj sa ako instant Hodnotenie emulzii: 1. organoleptick skky: vzhad, farba, chu, va 2. typ emulzie: uruje sa poda vlastnost jej vonkajej fzy - na povrch asi 3mm hrubej vrstvy emulzie sa rozptli niekoko krytlov metylnovej modrej (zafarbenie vodnej fzy) o/v alebo Sudanu III (zafarbenie olejovej fzy) v/o erven. - do emulzie sa ponoria dve elektrdy, pozoruje sa vedenie prdu, emulzia o/v vedie el. prd a emulzia v/o nevedie el. prd 3. stanovenie vekosti kvapiek 4. skky totonosti 5. obsah lieiva 6. obsah vody

88.

BIOIST PRIESTORY.

priestory na prpravu vrobu injekci a infundibili ist priestor je pracovisko alebo miestnos v ktorej poet tuhch astc uritej vekosti (prach) v objemovej jednotke (m3) je limitovan. Pretoe MO s v ovzdu fixovan na tuhch astiach, obmedzenie prachovch astc spsobuje znenie mikrobialnej kontamincie. Pvodnm typom istch priestorov boli tzv. aseptick alebo steriln boxy. Tieto priestory spali nroky na ist prostredie len iastone, istota sa v priebehu da zhorovala. Vhan ist vzduch prdiaci turbulentne vril tuh astice, ktor sa uvonili innosou strojov a aktivitou pracovnkov. preto laminrne prdenie vzduchu Ak privdzame vzduch rchlosou 0,5 - 0,8 ms-1 prdi laminrne. Laminrne prdenie je prdenie usmernen v smere horizontlnom alebo vertiklnom. istenie privdzanho vzduchu filtran priehradky, predfilter zbavuje vzduch hrubch astc, jemn filter a vysoko inn filter zachytvaj 99,97 % astc od 0,3 mikrometra. Prefiltrovan a usmerenen vzduch je v miernom pretlaku, m sa docieli neustla vmena vzduchu a vznikajce neistoty, MO sa v krtkom ase s priestoru eliminuj. Pracovisko s prvodom laminrne prciaceho istho vzduchu sa me povaova za steriln o 10 15 min po spusren zaradenia.

Pracovn priestor sa dezinfikuje prostriedkami vo forme pary alebo hmly. (1 mg formaldehydu na 1 l vzduchu pri relatvnej vlhkosti 70 %, 6 hod) 4 stupne s limitmi potu MO a pracovnch astc: 1. v prostred 1. stupa istoty sa pripsa najviac 35 nepatognnych MO v 1 m3 a 3500 prachovch astc. Vyaduje sa v priestoroch na prpravu a plnenie parenrerli 2. stupe 600 nepatognnych MO a 350 000. prachovch astc v 1 m3. Na prpravu a plnenie parenterli, ktor sa po naplnen do obalov sterilizuj. 3. viac ako 2000 nepatognnych MO a 3 500 000 prachovch astc v 1 m3. 4. pri 4. stupni istoty nie s limity uren Pri prci v istom priestore sa predpoklad vhodn steriln obleenie pracovnka. Osobitn starostlivos sa m venova osobnej hygiene pracovnka.

89.

PYROGNY, DKAZY NEPRTOMNOSTI.

BEZPYROGNNOS PARENTERLNYCH PRPRAVKOV Injekcie s vm objemom ako 5 ml a vetky infundiblia nesm obsahova pyrognne ltky (vyvolvajce horku), mus sa vykona skuka na ich neprtomnos. Pyrogny s mikrbneho aj nemikrbnrho pvodu, jedin najdleitej pre farmaceutick vrobu je endotoxn, kt savyluuje z gramnegatvnych baktri. Rchly a presn dkaz endotoxnov LAL-test (Limulus amebocyte lysate) umouje meranie subpyrognnej hladiny andotoxnu. Test je efektvny pri dkaze detrukcie alebo odstrnen endotoxnu alebo pri validcii procesu depyrogencie. Endotoxn je zloen z lipopolysacharidov zloench z troch odlinch molekuloch zloiek, z ktorch lipid A je zodpovedn za vznik horky. Endotoxny psobia aj na aktivciu komplementu, leukocytzu a koagulopatiu. ODSTRAOVANIE ultrafiltrcia (pyrogny predstavuj pomerne vek molekulu) polyamidov a acettcelulzov membrny v zariadeniach na reverzn osmzu azbestocelulzov filtre alifatick polymry (polypropyln, polyetyln, polyvinylidenfluorid, polytetrafluretyln) maj pecifick afinitu k endotoxnu destilcia a filtrcia cez vrstvu aktvneho uhlia - sklo, kovy, nstroje sa zbavuj pyrognov spoahlivo pri teplote 250 C a expozcii najmenej 30 min. Endotoxny sa tak vlastne splia.

Depyrogencia chemickmi inidlami (HCl, NaOH,H2O2) je v praxi nepouiten, pretoe by mala za ndsledok chem. zmeny v prpravku. LAL-test (Limulus amebocyte lysate) reagens je lyzt z ambocytov kraba Limulus polyphemus, kt. pri styku s endotoxinmi koaguluje alebo tvor gl. tri postupy: a) zkalov (turbidimetrick test), intenzita zkalu koreluje s koncentrciou endotoxnu, vsledok je mon vyhodnoti spektrlnym fotometrom a na zklade kalibranej krivky kvantifikova b) chromognny test zo substrtu sa oddel p nitroanilin, ktor sa stanov fotometricky pri vlnovej dke 405 nm, z kalibranho grafu sa ur obsah endotoxnov c) glov test kvantitatvna odpove sa zska vytvorenm rady zriedench roztokov

94. Lieiv suspenzie (suspensiones)

Defincia: - disperzie o najjemnejch prkovanch ltok v tekutom prostred - na vntorn pouitie p.o. s to mixtry, na vonkajie pouitie suspenzn omvadl a tekut zsypy 1. Mixtry: - disperzie tuhch ltok vo vode alebo aromatickej vode, uren na vntorn aplikciu 2. Suspenzn omvadl: (lotiones supensae) - s koncentrovan suspenzie s obsahom tuhej ltky do 20% vo vode, v rzne koncentrovanom liehu, v zmesiach vody s glycerolom alebo propylnglykolom 3. Tekut zsypy: (pulveres adspersorii liquidi) - koncentrovan tixotropn suspenzie uren na vonkajie upotrebenie - pre vysuujci inok na koi sa nazvaj aj vysuujce suspenzie - obsah tuhej fzy bva a do 50% , dispergujcim prostredm je zmes vody s glycerolom alebo propylnglykolom, niekedy s liehom Such suspenzia (Suspensio sicca) -alebo zloen prok na suspenziu - zmes tuhch lieiv a pomocnch ltok, z ktorch sa v ase potreby nariedenm priprav suspenzia - pripravuj sa z lieivch ltok nestlych vo vode Vlastnosti suspenzii: - suspenzia sa poklad za vyhovujcu, ke sa sedimentovan astice krtkym pretrepanm rovnomerne rozptlia - ke maj astice poadovan vekos - ke sa sedimentcia neprejav dlh as, ktor je potrebn na odobratie dvky (poda SL4 po 2 min) Resuspendovatenos sedimentu: - je hlavnm akostnm ukazovateom - speen sediment: - ten ktor sa v urenom ase a urenm spsobom rovnomerne nerozptli, vznik v neflokulovanch suspenzich, stabilizuje sa slizmi

Vekos astc: - uruje sa polydisperznos a tvarov rozmanitos a nepravidelnos astc - poda SL 4 pre perorlne suspenzie vekos astc: 80% astc s priemerom 40 m 20% astc do 100 m - topick suspenzie vekos astc: 80% do 40 m 18% do 60 m 2% do 100 m Agregtny stav: - vyjadruje sa pojmami flokulovan alebo neflokulovan suspenzia. - na parenterlnu a p.o. aplikciu sa uprednostuj neflokulovan suspenzie - na topick aplikciu sa uprednostuj flokulovan suspenzie Mieatenos suspenzie: - suspenzie s hydrofilnm prostredm mono riedi hydrofilnmi kvapalinami, s lipofilnm dispergujcim prostredm lipofilnmi kvapalinami Reologick vlastnosti: - suspenzia mus ma tak reologick vlastnosti aby po pretrepan tiekla Biologick dostupnos: - suspendovan lieiv ltky sa absorbuj v tenkom reve - m s astice ltky menie, tm rchlejie sa rozpaj - m je dispergujce prostredie viskznejie, tm sa v om molekuly pohybuj pomalie, teda sa aj absorbuj pomalie - pomocn ltky pouvan na pravu viskozity, menia biologick dostupnos lieivej ltky aj tm, e vplvaj na peristaltiku GIT, absorpciu spomauj vtedy, ke tvoria s lieivou ltkou komplex - absorpcia zo suspenzie obsahujcej lieh je rchlejia ako z vodnch suspenzi - tenzidy podporuj absorpciu zlepovanm zmavosti biologickej membrny - vetky tri faktory: viskozita, vekos astc a povrchov aktivita s nstrojom na riadenie biologickej dostupnosti lieivej ltky zo suspenzie Pomocn ltky v suspenzich: - perorlne suspenzie (mixtry): najastejm dispergujcim prostredm je voda, voda s prsadou liehu, iba ojedinele glycerolu alebo propylnglykolu - kinetick vlastnosti sa stabilizuj organickmi polymrmi (metylcelulzou) - agregtne vlastnosti sa upravuj prsadou povrchovoaktvnych ltok (Polysorbt 80) - MB istota sa zabezpeuje prsadou 0,3% metylparabnu alebo 0,15% zmesi metylparabnu a propylparabnu 2:1 - chu suspenzie sa upravuje sirupmi, umelm sladidlom alebo aromatickou vodou - topick lociny: dispergujcim prostredm je voda, konc. lieh alebo zmes vody s viacstnymi alkoholmi - kinetick vlastnosti sa neupravuj -agregtne vlastnosti sa upravuj mydlami, liehovmi roztokmi mydiel alebo vo vode nerozpustnmi tenzidmi (laurylsran a cetylsran sodn) - konzervanty: Ajatin a Septonex - tekut zsypy: obsahuj okolo 50% tuhej fzy v hydrofilnom prostred vody a glycerolu - tuh fzu tvor najastejie zmes rovnakch ast ZnO a mastenca - vysok obsah tuhej fzy podmieuje vysuujci inok

- kinetick stabilita sa zaisuje bentonitom alebo koloidnm oxidom kremiitm - SL4 povouje spracova do topickch suspenzii gfor, mentol, terick oleje, dechty s acetnom - olejov suspenzie: dispergujce prostredie rastlinn olej, tekut parafn - viskozita sa zvyuje mydlami viacmocnch kovov alebo koloidnm oxidom kremiitm - stabilizuje sa antioxidantmi (galan propylov a tokoferol) - parenterlne suspenzie: dispergujcim prostredm je aqua pro injectione alebo olej na injekciu Prprava a vroba suspenzii: 1. Rozptyovanm - osobitne sa pripravuje tuh aj dispergujca fza - tuh ltka sa uprav rozdrobovanm a triedenm tak, aby prok, ktor sa bude rozptyova zodpovedal situ VII - dispergujca fza sa priprav rozpustenm vetkch lieivch ltok aj pomocnch ltok v kvapaline alebo v zmesi kvapaln, ktor ju maj tvori - vlastn rozptyovanie zana predmieanm tuhej fzy s rovnakm objemom dispergujcej fzy, km sa nerozpoja vetky agregty, ktor boli v prku a flokuly, ktor vznikli pri jeho styku s kvapalinou, a km nie je tuh ltka dokonale zvlhen - dezagregcia sa zrchli aj tm e sa do tekutiny prid tenzid - koncentrovan suspenzia zskan predmieanm sa riedi postupnm primieavanm zvyku dispergujceho prostredia - na zjemnenie suspenzie sa pouva homogenizcia koloidnmi mlynmi - do topickch suspenzi sa pridvaj aj hust hydrofbne kvapaliny (decht, balzamy), ktor sa nemieaj s vodou a nedaj sa rovnomerne dispergova - ich rovnomern rozptlenie v suspenzii umon: zmieanie ich koncentrovanch roztokov v prchavch organickch rozpadlch s tuhou fzou, po odparen rozpadla zostan adsorbovan na asticiach prku a spolu s nimi sa rozptyuj roztretie s hydrofilnm tenzidom a zmieanm rozteru s dispergujcou fzou 2. Kondenzciou - zaloen na princpe krytalizcie lieivej ltky z jej molekulovej alebo inovej disperzie - krytalizcia sa vyvol zmenou teploty (ochladenie alebo zahriatie roztoku), pridanm rozpadla, ktor sa miea s pvodnm rozpadlom alebo zmenou pH

Prehad suspenzii, pouitie, upotrebenie: perorlne: - ako adsorpn uhlie a antacid - ast liekov forma ATB (susp. Ampicilin, erytromycin, amox.) - revn dezinficienci (susp. Dichlorchinolinolu) - RTG diagnostik na vyetrenie GIT (BaSO4 susp.) tekut zsypy: - na nemokvajce zaplen alebo svrbiv miesta - zkladn suspenzia mastenec a ZnO (suspensio zinci oxydati) - adstringenci, antiseboroik (susp. Ichtamoli) - antiseptik a dezinficienci (rezorcinol a kys. Salicylov) omvadl: - v kozmetike, suspenzia sri v liehovom roztoku

Hodnotenie akosti suspenzi: - po pretrepan: senzorick, urenie roztrepatenosti, truktry, tokovch vlastnost, rchlosti stupa sedimentcie, vekosti astc, chemickou analzou sa stanovuje totonos a obsah lieiv Roztrepatenost: - uzatvoren liekovka sa 40x obrti o 180 stupov a sp, suspenzia sa vleje do odmernho valca - v liekovke nesmie zosta neroztrepaten zvyok, sediment na dne liekovky a na stench povlaky - m vyhovova vlastnostiam a z liekovky samospdom vyteka Stupe sedimentcie a agregtny stav: - v odmernom valci zisuje sa objem sedimentu v stanovenom ase - vypota sa poda vzahu: K = Vk/Vs Vk koncentran objem sedimentu Vs pvodn objem suspenzie - po zmiean nesmie by viditen sediment Vekos astc: - meria sa mikroskopicky Dodatky: Neflokulovan suspenzia: - astice sa vplyvom gravitcie pohybuj, sedimentuj - najvie astice sedimentuj najrchlejie, potom astice s menm polomerom, najmenie len vemi pomaly supernatant je zakalen - vznikaj z tuhch ltok dobre zmanch v dispergujcom prostred - adhzne sily s vie ako kohzne Flokulovan suspenzie: - tuh ltka, ktor je nedokonale zman zostupuje do zhlukov, v ktorch je uzavret kvapalina aj vzduch = flokuly s pospjan Van der Waalsovmi silami - psobenm vonkajch (trepanm) sl sa flokuly ahko rozpoja Nestabiln suspenzie - sedimentuje cel dispergujca fza sasne, preto sa objem zmenuje a supernatant sa ri Flotovan suspenzia: - astice nezman, flokuly s vysokm obsahom vzduchu vystupuj k povrchu - flotuj - takto suspenzie nie s vhodn na farmaceutick upotrebenie

95. Masti. Prklady liekopisnch mast.

Prehad masovch zkladov a mast: Nzov latinsk slovensk

Liekopis

Charakteristika

Ung. stearini Ung. Holt Ung. cetylicum Ung. emulsificans anionicum Ung. emulsificans nonionicum Ung. glyceroli Ung. lanalcoli Ung. macrogoli Ung. monostearini Ung. simplex Ung. molle Ung. paraffini

stearnov mas Holtova mas cetanolov mas emulgujca aninov mas emulgujca neinov mas glycerolov mas lanalkolov mas makrogolov mas monostearnov mas jednoduch mas mkk mas parafnov mas

SL4 SL4 SL4 SL4 SL4 SL4 SL4 SL4 SL4 SL4 SL4 SL4 SL4 SL4 SL4 SL4 SL4 SL4 SL4 SL4 SL4

stearnov hydrokrmov zklad, emulgtor vznik z KCO3 a stearnu stearnov hydrokrm zahusten krobovm hydroglom obsahujci Tinctura carbonis detergens ako lieivo emulgujca oleomas, emulgtor cetylalkohol, pripravuje sa z nej oleokrm emulgujca hydromas s anionovm emulgtorom o/v uren na vrobu Cremor anionicus emulgujca hydromas s neinovm emulgtorom o/v uren na vrobu Cremor nonionicus hydromasov zklad, glycerogl krobu emulgujca oleomas, emulgtor lanalkol hydromasov zklad makrogolov emulgujca oleomas, emulgtor monoacylglycerol stearnu emulgujca oleomas triacylglycerolu, emulgtor cetylalkohol emulgujci oleomasov zklad, emulgtor vosk z ovej vlny emulgujci oleomasov zklad, emulgtor vosk z ovej vlny suspenzn uhovodkov oleomas suspenzn uhovodkov oleomas obsahujca 10% kys. salicylovej uhovodkov oleomas s ichtamolom a gfrom a suspendovanm ZnO emulzn oleomas s 1% cinchokanu emulzn oleomas, obsahuje 10% ichtamolu v lanalkolovej masti suspenzno-emulzn hydromas s 10% kebuznu suspenzn oleomas s nystatnom roztokov oleomas, obsahuje jednoduch olovnat nplas suspenzn triacylglycerolov oleomas

Ung. acidi borici brov mas Ung. acidi salicylici koncentrovan concentratum salicylov mas Ung. gfrov mas camphoratoichtamolicum s ichtamolom Ung. cinchocaini chlorati cinchokanov mas Ung. ichtamoli ichtamolov mas Ung. kebuzoni Ung. nystatini Ung. plumbi simplex Ung. zinci oxydati kebuznov mas nystatnov mas diachylov mas zinkov mas

96. Krmy. Prklady liekopisnch krmov.

Prehad krmovch zkladov a krmov: Nzov latinsk slovensk Cremor aluminii krm s octanom acetico tartarici a vnanom hlinitm Cremor anionicus aninov krm Cremor cetylicus cetanolov krm

Liekopis Charakteristika SL4 SL4 SL4

oleokrm, emulgtor vosk z ovej vlny, octan a vnan hlinit je adstringens aninov hydrokrmov zklad, emulgtor cetylsran sodn a cetylstearylalkohol oleokrmov zklad, emulgtor

cetylalkohol

Cremor lanalcoli Cremor leniens

lanalkolov krm zmkujci krm

SL4 SL4 SL4 SL4 SL4 SL4

oleokrmov zklad, emulgtor lanalkol oleokrmov zklad, emulgtor monoacylglycerol stearnu, voda 20% oleokrmov zklad, emulgtor monoacylglycerol stearnu, voda 50% neinov hydrokrmov zklad, emulgtor Polysorbat 60 a cetylalkohol neprav oleokrmov zklad neinov hydrokrmov zklad, emulgtor kondenzan produkt etylnoxidu s vymi alif. kyselinami a v/o emulgtor

Cremor monostearini monostearnov krm Cremor nonionicus Cremor refrigerans Cremor Aquasorbi neinov krm chladiv krm Aquasorbov krm