HORMONÁLNA

REGULÁCIA
Hormóny
 zabezpečujú hormonálnu reguláciu
 sú organické látky, ktoré chemickou cestou
prenášajú informácie
 tvoria sa v žľazách s vnútorným
vylučovaním alebo v tkanivách a odtiaľ sú
prenášané telovými tekutinami (hlavne
krvou) alebo prostredníctvom nervov k
bunkám cieľových orgánov
 podmienkou ich účinku je špecifická väzba na cieľovú
bunku
 pôsobia na pomerne veľké vzdialenosti
 ich životnosť je veľmi krátka (rozpadajú sa po
niekoľkých minútach alebo dňoch)

 pôsobia ako regulátory látkovej premeny, udržiavajú

stálosť vnútorného prostredia
 odpoveď orgánov na zvýšenie hladiny hormónov je veľmi
pomalá (na rozdiel od nervového riadenia)
 hormóny, ktoré uskutočňujú výmenu
informácií vo vnútri organizmu =
endohormóny

 hormóny, ktoré prenášajú informácie aj

mimo organizmu (medzi jedincami toho
istého druhu) = ektohormóny
žľazy s vnútorným vylučovaním
1. Hypotalamovo-hypofýzový komplex
2. Epifýza
3. Štítna žľaza
4. Prištítne telieska
5. Týmus
6. Pankreas
7. Nadobličky
8. Pohlavné žľazy
Hypotalamovo-hypofýzový
komplex
 vylučovanie hormónov podmozgovou žľazou =
hypofýzou reguluje nervová sústava pomocou
hypotalamu (podlôžka – časti medzimozgu)
 hypofýza má 3 laloky:
 predný (adenohypofýza),
 stredný
 zadný ( neurohypofýza)
 predný lalok hypofýzy

Somatotropný hormón
 celkový vývin organizmu,
 rast kostí a mäkkých tkanív, syntéza bielkovín,
štiepenie tukov
 rast kostí- nepriamo – stimuluje tvorbu rastových
faktorov, pôsobia na rastové chrupky,
 po zastavení rastu – už len metabolizmus bielkovín
nedostatok – nanizmus – trpazličí vzrast,
nadprodukcia – gigantizmus – obrovitý vzrast,

nadprodukcia v dospelosti – rast okrajových častí tela –

akromegálie,
( bradový výbežok, nos, prsty)

- vylučovanie iba v noci

Glandotropné hormóny:
Tyreotropný h. – činnosť štítnej žľazy,
Adrenokortikotropný h. – riadi činnosť kôry nadobličiek,
a tým aj tvorbu hormónov

Gonádotropné hormóny
Folikulostimulačný hormón
 dozrievanie folikulov vo
 vaječníkoch,
 tvorba estrogénov,
 podporuje rast semenotvorných kanálikov v
semeníkoch
Luteinizačný hormón
 riadi činnosť vaječníkov, prasknutie Graafovho
folikulu,
 vyplavenie zrelého vajíčka – ovulácia,
 ovplyvňuje žlté teliesko – produkcia progesterónu

Prolaktín (laktogénny hormón)

 rast prsníkovej žľazy, po pôrode – tvorbu materského
mlieka – laktácia,
 rast predstojnice
 zadný lalok hypofýzy

 neurohypofýza – nie je pravá endokrinná žľaza,

hormóny sa do nej dostávajú nervovými vláknami
 vytvárajú sa v hypotalame – časť medzimozgu,
 hypotalamo-hypofýzový komplex
zadný lalok hypofýzy
 hormón VAZOPRESÍN (antidiuretický)
 reguluje objem telových tekutín, tým že znižuje až
zastavuje vylučovanie
 moču a zabraňuje strate vody z tela

 hormón OXYTOCÍN
 ovplyvňuje kontrakcie maternice pri pôrode a pri
pohlavnom vzrušení, sťahy vývodov mliečnych žliaz, čím
podporuje vytláčanie mlieka, v menštruačnom cykle – kŕče
svalov maternice
Epifýza
(šuškovité teliesko)

 vyrastá z medzimozgu nižších stavovcov

 produkuje hormón MELATONÍN – brzdí tvorbu
pohlavných hormónov
 ( reaguje citlivo na svetlo ~ v zime keď je svetelná
časť dňa krátka, je tvorba melatonínu zvýšená = pri
väčšine živočíchov sa neprejavuje pohlavná aktivita)
 Štítna žľaza

 2 laloky uložené po bokoch hrtana,

 drobné vačky s bielkovinovým roztokom – koloidom,
množstvo jódovaných bielkovín - vytvárajú sa
hormóny

Tyroxín
 obsahuje jód – metabolicky pôsobí na bunkové jadro,
 riadi úroveň bazálneho metabolizmu,
 termoregulačný účinok – prejavuje sa zvyšovaním
tepla v chladnom prostredí
 pôsobí na mitochondrie a zvyšuje ich aktivitu,
 nadprodukcia – hypertyreóza – Basedowova choroba,
 nedostatok – hypotyreóza – v detskom veku-
ovplyvňuje normálny vývin organizmu - kretenizmus
Prištítne telieska
 objavujú sa až pri obojživelníkoch
 tvoria hormón: PARATHORMÓN
 riadi metabolizmus vápnika v tele
Prištítne telieska
 4 drobné žľazy na vrchnej a spodnej štítnej žľazy

Parathormón
 znižuje sa spätné vstrebávanie P, vylučuje sa močom,
 zvyšuje sa spätné vstrebávanie Ca, zadržiava sa v tele,
 vplyv na šošovku – zabraňuje ukladaniu Ca, ak sa zníži –
ukladá sa - nepriehľadnosť
Týmus
 majú vyvinutý všetky stavovce
 uložený je v hrudníku pod priedušnicou
 produkuje hormón, ktorý urýchľuje rast a brzdí činnosť
pohlavných žliaz
 v dospelosti stráca hormonálnu funkciu a podieľa sa na
obranných procesoch
 je to lymfatický orgán s významnou imunitnou funkciou
 Podžalúdková žľaza
pankreas

 je to zmiešaná žľaza

 s vonkajším vylučovaním
(tráviace funkcie) –
exokrinná funkcia
 s vnútorným vylučovaním
( endokrinná žľaza)
 endokrinné tkanivo tvoria Langerhansove ostrovčeky
vylučujúce protikladne pôsobiace hormóny :
INZULÍN - β
GLUKAGÓN - α

ktoré

regulujú
metabolizmus
sacharidov
INZULÍN GLUKAGÓN
 zvyšuje ukladanie glykogénu v  urýchľuje rozkladanie
pečeni glykogénu
 podporuje zvýšené
zužitkovanie glukózy v
 urýchľuje uvoľňovanie
bunkách glukózy do krvi

 inzulín
Nadobličky
 tvoria ich 2 funkčne odlišné časti:
kôra a dreň

 ich hormóny majú kľúčovú úlohu v adaptácii organizmu

na stres
 oba hormóny sa uplatňujú pri stresových
(poplachových) reakciách organizmu
 dreň nadobličiek – neurosekrečné bunky,

Protistresové – dané ch účinkami:

 mobilizujú zdroje energie,
 Povzbudzujú obehovú sústavu,
 zlepšujú dýchanie
 zlepšujú činnosť mozgu
 dreň nadobličiek
 ADRENALÍN
 zvyšuje hladinu glukózy v
krvi,
 zrýchľuje činnosť
srdca,
 rozširuje cievy,
 zvyšuje systolický tlak,
 NORADRENALÍN
 má pomáha pri vedení
nervových vzruchov,
 opačné, protikladné
účinky ako adrenalín,
kôra nadobličiek
 nevyhnutná pre život
 jej hormóny: KORTIKOSTEROIDY

MINERALOKORTIKOIDY
 zabezpečujú metabolizmus iónov a tým aj vody, spätné
vstrebávanie Na+, vylučovanie K+,
 Aldosterón- zvyšuje priepustnosť obličkových
kanálikov, uľahčuje spätné vstrebávanie Na a
vylučovanie K z tela,
 GLUKOKORTIKOIDY

 ovplyvňujú metabolizmus bielkovín a sacharidov,

uplatňujú sa aj pri záťažových stavoch organizmu,
 Kortizol
 Hydrokortizol
 pôsobia protizápalovo
 každé zvýšené zaťaženie – stres – vyvoláva zvýšenú
tvorbu kortizolu – potrebného na adaptáciu,

 pôsobia aj na hladinu cukru v krvi – zvyšujú ju tým, že

podporujú premenu bielkovín na cukry
ANDROGENNE HORMÓNY – (testosterón,
estrogén)

za normálnych okolností nemajú podstatný

fyziologický význam,
pôsobia na vývin druhotných pohlavných znakov
mužského typu,
tvoria sa u oboch pohlaví
Pohlavné žľazy
Hormóny semenníkov
TESTOSTERÓN
tvorí sa v semenotvorných kanálikoch,
pohlavné bunky – spermie,
pohlavné hormóny
vývin pohlavných orgánov,
druhotné pohlavné znaky, pohlavné správanie sa
muža
podobný účinok majú androgény kôry nadobličiek –
maskulinizačný účinok
 pred pubertou – prudko sa zvýši produkcia
testosterónu – rýchly rast vlastných pohlavných
orgánov,
 vedie k uzatvoreniu epifyzárnych štrbín – ukončeniu
rastu do výšky
Hormóny vaječníkov
produkcia vajíčok, tvorba hormónov,
ich produkcia záleží od veku a štádia menštruačného
cyklu

ESTROGÉN
 ovplyvňuje vývin
pohlavných orgánov,
druhotné pohlavnéy
znaky,
 pohlavné správanie ženy,
 vývin mliečnych žliaz,
 ženské formy tela,
 rozloženie tuku v tele
PROGESTERÓN
 pripravuje sliznicu
maternice na prijatie
oplodneného vajíčka
a zabezpečuje normálny
priebeh gravidity,
 Bráni dozrievaniu
Graafových folikulov
Hormóny placenty
vyživovací orgán počas gravidity – výmena látok
medzi telom matky a vyvíjajúceho sa plodu
 Choriongonádotropín – vplýva na udržanie žltého
telieska, po 3. mesiaci – placenta preberá funkciu
žltého telieska,
 maximum produkcie - v 16. týždni
 Estrogén
 Progesterón