Poruchy metabolizmu tukov, bielkovín,

aminokyselín, purínov a pyrimidínov,

patofyziológia obezity, poruchy výživy

Doc. MUDr. Jana Plevková PhD

Ústav patologickej fyziológie JLF UK
2009
 Metabolizmus

Dostatok energie v organizme ovplyvňuje jeho celkovú výkonnosť, jeho

odolnosť vzhľadom k záťaži /chorobám/, metabolizmus je aj zdrojom
látok potrebných pre štruktúru a funkciu organizmu a jeho súčastí

Hodnotenie z hľadiska kvalitatívneho a kvantitatívneho – teda nie len

dostatok energie, ale aj primerané zastúpenie jednotlivých živín a
esenciálnych prvkov

Poruchy metabolizmu vedú k deficitu /energie, substrátov/

ale aj prítomnosti látok potenciálne toxických pre organizmus /ketolátky/

anabolizmus vs katabolizmus
 Regulácia metabolických dejov

 Inzulín – pôsobí prevažne anabolicky, zvyšuje vstup glukózy do

buniek svalov a tukového tkaniva cez GLUT4 transportéry, stimuluje
proteosyntézu, tlmí lipolýzu, spôsobuje vstup K do buniek, zvyšuje
chuť do jedla

 Glukagón – zvyšuje glykémiu /glykogenolýza a glukoneogenéza v

pečeňových bunkách/, zvyšuje lipolýzu, jeho hladina stúpa pri
hladovaní

 STH – proteoanabolický účinok, niektoré efekty sú sprostredkované

cez IGF – 1, zvyšuje glykémiu, pri vysokých koncentráciách
navodzuje inzulinorezistenciu /akromegália spojená s porušením
tolerancie glukózy/
 Regulácia metabolických dejov

 Glukokortikoidy –  glykémiu cez glukoneogenézu, v periférnych

tkanivách majú proteokatabolický účinok, v pečeni proteoanabolikcý
účinok, v pečeni stimulujú syntézu glykogénu, majú permisívny efekt
na účinky iných hormónov /KA, glukagón/, sú to stresové hormóny
zodpovedné za metabolické zmeny pri strese vrátane
inzulinorezistencie, mineralokortikoidný efekt

 T3 a T4 –  bazálneho metabolizmu,  spotrebu kyslíka a produkciu

tepla, senzibilizujú tkanivá k účinku KA, zvyšujú resorbciu cukrov z
čreva, fyziologické konc. majú proteoanabolický účinok, vysoké konc.
majú účinok katabolický, zvýšené hladiny nepriaznivo ovplyvňujú svaly
– myokard,

 Pohlavné hormóny – pôsobia anabolicky, hlavne androgény – /svaly,

pozitívna dusíková bilancia/ estrogény – podkožná distribúcia
tukového tkaniva, retencia sodíka a vody, zasahujú do metabolizmu
cholesterolu, progesteron zvyšuje termogenézu
 Postavenie orgánov v metabolizme

 Pečeň – zaradenie do portálneho obehu – kontakt so vstrebanými

látkami, regulácia glykémie, syntéza proteínov, vzniká tu močovina,
ukladajú sa lipidy, tvoria sa lipoproteíny, žlčové kyseliny, zásobné miesto
vitamínov

 Svalová hmota – cca 40% telesnej hmotnosti, významné miesto

spotreby energie, ale i rezervoár bielkovín, vstup glukózy do svalu GLUT
4

 Tukové tkanivo – je zásobárňou energie – lipolýza a následný transport

MK do svalov, pečene, atd., premena steroidných hormónov
 Postavenie orgánov v metabolizme

 Tráviaci systém – miesto trávenia, vstrebávania a vylučovania

niektorých látok, tvorba chilomikrónov, veľká proliferačná aktivita
črevnej sliznice

 Kosti – zásoby vápnika, pufrovacia schopnosť

 Koža – premena vit. D, termoregulácia, ukladanie podkožného tuku

 Obličky – aktivácia vit D, spätná reabsorbcia glukózy, AMK, tubulárne

transportné systémy sú metabolicky veľmi náročné

 Respiračný systém a KVS – zabezpečujú dostatočný prísun kyslíka a

živím pre tkanivá tak, aby boli úmerné ich metabolickým požiadavkám,
oba systémy sú závislé na dodávke energie
 Zdroje energie v organizme

 Existuje hierarchia vo využívaní energetických zdrojov

 Glukóza – najpohotovejší zdroj, presne regulovaná, doplňovaná
príjmom z potravy, z glykogénu a glukoneogenézou, neklesá pod
kritické hodnoty ani pri dlhodobom hladovaní

 Nedostatok glukózy v organizme, alebo „nemožnosť“ využívať glukózu

pre deficit inzulínu alebo IR vedie k zmene v získavaní energie a táto
sa získava predovšetkým z tukov a bielkovín.

 Štiepenie tukov pri nedostatku cukrov vedie k zvýšenej tvorbe

ketolátok, ktoré môžu byť energetickým zdrojom, dokonca aj pre
mozog pri dlhodobom hladovaní, ketogenéza tak šetrí bielkoviny,
pokles efektivity ketogenázy – v starobe, v dôsledku čoho prevládne
katabolizmus
 Poruchy výživy a ich dôsledky

 Vody, proteíny, glycidy, tuky, mikronutrienty – uvedené zložky potravy

musia zodpovedať normám tak po stránke kvalitatívnej ako i
kvantitatívnej

 Závažný a dlhodobý nedostatok potravy ako celku – malnutrícia,

hladovanie, hypo, či avitaminózy

 Dlhodobý nadmerný prívod – obezita

 Nadmerný príjem niektorých zložiek – hypervitaminóza A, D

 Dlhodobo nesprávne zloženie potravy – civilizačné ochorenia,
zhubné nádory
 Poruchy výživy

Hyponutrícia – celkovo znížená výživa

Malnutrícia – označuje neadekvátne zloženie potravy vzhľadom k jej

kvalite, Energetické krytie môže byť dostatočné, avšak chýbajú urč.
látky, ktorých chýbanie spôsobuje závažné zdravotné problémy -
napríklad kwashiorkor

Kwashiorkor – je typ podvýživy charakterizovaný nedostatkom

bielkovín v potrave. Vzniká hypoalbuminémia vedúca k poklesu
onkotického tlaku a opuchom. Okrem toho dochádza k steatóze
pečene, poruche trofiky kože, poruche činnosti NS, anémia,
hypotermia, hypotenzia, bradykardia, poruchy vnútorného
prostredia. Okrem primárne nutrične podmieneného kwash. v
rozvojových krajinách, môže podobný stav nastať pri závažnejších
katabolických stavoch /u starých pacientov so závažnou chorobou,
počas hospitalizácie/ - stresom navodený katabolizmus
 Poruchy výživy

 Karencia – nedostatok určitej látky v potrave spôsobujúci

poruchu zdravia

 Marazmus – je to typ podvýživy charakterizovaný nedostatkom

všetkých základných živín, proporcionálny nedostatok živín.
Dochádza k úbytku podkožného tuku a svalov, (kosť a koža),
celkové zníženie úrovne metabolizmu, vzniká pri hladovaní,
mentálnej anorexii.
 Na rozdiel od kwashiorkoru je tento stav prognosticky priaznivý
- po obnovení dodávky potravy sa stav upraví
 Jednoduché hladovanie
obmedzený, nie celkom potlačený prívod potravy
- zmena metabolizmu je fyziologickou odpoveďou organizmu na
hladovanie

- princípom je čo najúspornejšie využívanie energie

dlhotrvajúce hladovanie - okrem nedostatku energie a substrátov aj
deplécia vitamínov a stopových prvkov

- najprv sa spotrebujú zásoby glykogénu (12 – 24 hod)

- potom nastupuje glukoneogenéza v pečeni,  hladina inzulínu a hladina
kontraregulačných hormónov
- vzostup lipolýzy a B oxidácie MK so vznikom acetyl CoA
- tvorba ketolátok
- potlačenie sa glukoneogenézy a proteokatabolizmu – adaptačné procesy

- manifestácia -  telesnej hmotnosti – chudnutie, ktoré môže mať až

charakter marazmu
 Sekundárna malnutrícia
Na rozdiel od jednoduchého hladovania je podmienená ochorením,
ktoré vedie k nedostatočnej výžive organizmu viacerými
mechanizmami

1. Znížený príjem potravy – anorexia, nausea, rôzne ochorenia

GIT
2. Zvýšené straty – exsudatívna gastro a enteropatia, krvácanie,
hnačky
3. Zvýšené nutričné požiadavky – horúčka, infekcia, nádory,
chirurgické výkony

Pri tomto type malnutrície sú nerušené regulačné mechanizmy

využitia energie a dochádza ku proteokatabolizmu
 Katabolické stavy

 Vznikajú na základe narušenia regulácie metabolických procesov

 Odlišujú sa od jednoduchého hladovania, horšia prognóza

 Negatívna bielkovinová a energetická bilancia sa vyvinie veľmi

rýchlo

 V patogenéze sa uplatňujú dôsledky zápalovej rekcie /vplyv

zápalových mediátorov, cytokínov, eikozanoidov/ ako aj stresovej
reakcie /akt. os hypotalamus, hypofýza, nadoblička – metabolické
dôsledky/

 Nádorové ochorenia – trvale zvýšená lipolýza, proteolýza a

glukoneogenéza v pečeni, nádor produkuje látky ovplyvňujúce
metabolizmus – TNF  - kachektín
 Rozsiahle traumy, popáleniny, ťažké celkové infekcie, FUO,
 Orgánové zmeny pri proteínovom a
energetickom deficite
 váhový úbytok – zmenšenie adipocytov, atrofia tkanív

 objem ECT sa relatívne nemení, čím dochádza k poklesu

onkotického tlaku

 myokard – zníženie SVO, kontraktility, obsahu glykogénu a objavuje

sa atrofia myofibríl, zmeny sú reverzibilné

 RS – minimálne ovplyvnenie, zmeny kontraktility dýchacích svalov,

zníženie VT, VC, a min. ventilácie

 GIT – zníženie motility žalúdka, i sekrécie, atrofia sliznice čreva a

strata črevných klkov, postihnutá je obnova enterocytov

 Pankreas – exokrinná f. je znížená pri zachovaní endokrinnej

 Orgánové zmeny pri proteínovom a
energetickom deficite
• Obličky – capsaula adiposa renis, atrofia obličky, zhoršenie
koncentračnej schopnosti z dôvodu zníženia osmotického gradientu
v dreni
• Hepar – atrofia, zmenšenie objemu hepatocytov, zníženie obsahu
glykogénu, proteosyntéza je znížená, u kwashiorkoru – je
hapatomegália pre steatózu
• Endokrinný systém – zníženie produkcie hormónov, pokles
testosterónu u mužov, pokles FSH a LH u žien, porušená konverzia
T4 na T3
• Imunitný systém – postihnuté sú všetky zložky, bunková i humorálna
imunita, granulocyty majú zníženú schopnosť migrácie a
usmrcovania baktérií, pri zachovalej schopnosti fagocytózy
• Porušenie bariér – atrofia kože, sliznice GIT
• Zhoršené hojenie rán
 Obezita

Za obézneho považujeme človeka, ktorého telesná hmotnosť výrazne

presahuje hornú hranicu fyziologických hodnôt a je spôsobená
nahromadením tuku - u mužov
nad 25%, u žien nad 30% celkovej telesnej
hmotnosti

• Obezita je považovaná za chronickú chorobu,

ktorá vyúsťuje do multiorgánového
poškodenia a z toho
vyplývajúcich komplikácií

Obezita je výsledkom pôsobenia

viacerých mechanizmov
 Riziká obezity

 KVS – ateroskleróza, ICHS, srdcové zlyhanie, varixy, tromboembolické

komplikácie
 endokrinné – PCO, poruchy menštruácie a fertility
 GIT – GERD, steatóza pečene, cholelitiáza, hernie a kolorektálny Ca
 genitourinárne – erektilná dysfunkcia, inkontinencia, CHRI,
hypogonadizmus u mužov, Ca prsníka a uteru, predčasný pôrod
 koža a adnexá – lymfedém, celulitída, kožné infekcie
 muskuloskeletálne – dna, imobilita, osteoartritída, lumbalgie
 neurologické – CMP, syndróm karpálneho tunela
 respiračné – Pickwickov sy, OSA
 psychologické – depresia, nízke sebavedomie, sociálna stigmatizácia
 Postupy zisťovania obezity

1) Stanovenie indexu telovej hmoty – BMI

telesná hmotnosť ( v kg)

BMI =
výška ( v m)2
Normálna hodnota: 19 – 25,
Nadváha: BMI = 26 – 30
Obezita: BMI > 30
„Malígna“ obezita: BMI > 40
2) Obvod pása : obvod bokov
Normálna hodnota: 0,7 – 0,95
 3) Meranie hrúbky kožných rias
 4) Obvod pása: muži- < 95cm; ženy- < 81cm

 Technicky náročné CT, denzitometria, dilučné metódy

 Klasifikácia obezity

A. Etiopatogenetická
1. Primárna
2. Sekundárna
B. Patologicko-anatomická
1. Hypertrofická
2. Hypertroficko-hyperplastická

C. Podľa distribúcie tuku

1. Androidný typ (mužský) – tvar jablka:
- riziko DM, AIM, mozgovej ischémie, iných chorôb KVS
2. Gynoidný typ (ženský) – tvar hrušky:
- riziko poškodenia pohybového systému
 Hlavné príčiny a mechanizmy vzniku
obezity

Genetické determinanty vzniku

obezity – asi u 33% obéznych
pacientov
monogénové poruchy – mutácia
génu kódujúceho syntézu
leptínu, alebo mutácie
leptínového receptora
polygénové poruchy – mutácie
viacerých génov, ktorých
kombinácia a súčasný podiel
vonkajších faktorov vedú k
vzniku obezity
tieto poruchy sa môžu týkať 
receptorov s metabolickými
účinkami, génov pre
uncoupling proteíny, LDL – R
receptor
Hlavné príčiny a mechanizmy vzniku
obezity

Najčastejšie faktory podmieňujúce vznik nadváhy a

obezity:
genetická predispozícia
energeticky bohatá strava
obmedzený pohyb a sedavý spôsob života
dôsledok iného ochorenia /hypotyreóza/
poruchy regulácie príjmu potravy
psychický stres
nežiadúce účinky liečiv
 Hlavné príčiny a mechanizmy vzniku
obezity

Najzávažnejšia príčina je že príjem energie prevyšuje počas

dlhšej doby energetickú spotrebu organizmu

Dielčie patomechanizmy
I. primárne zvýšenie príjmu energie na úroveň, ktorú
organizmus nedokáže spotrebovať ani pri
normálnom fungovaní metabolizmu

II. primárne zníženie spotreby energie na úroveň,

ktorá spôsobí zvýšenie ukladania energie aj pri
normálnom nezvýšenom príjme energie

III. kombinácia oboch predchádzajúcich mechanizmov

 Úloha CNS pri vzniku obezity

Regulácia: príjmu potravy, výdaja energie a masy tukového tkaniva

Na základe aferentácie periférneho nervového systému a

humorálnych signálov – inzulín, CCK, glukóza, leptín, ghrelín

Krátkodobá regulácia príjmu potravy (meal to meal

Prostredníctvom zmien hladiny glukózy a toku ATP v neurónoch hypotalamu

Stredná a dlhodobá regulácia

ghrelín – humorálny faktor, ktorého hladina zvýši pri vyprázdnení žalúdka – NPY
neuróny v hypotalame - stimuluje príjem potravy

Dlhodobá regulácia - leptín – humorálny faktor ktorý sa vytvára v tukovom tkanive,

pri dostatočných tukových zásobách by mala chuť do jedla klesať, pri deficite
tukových zásob chuť do jedla a následne aj príjem potravy by sa mal zvyšovať,
na viacerých miestach tejto regulačnej sústavy môže dochádzať k poruche, čo
sa prejaví nepriaznivým dlhodobým zvýšeným príjmom potravy s následnou
tvorbou a zvyšovaním množstva zásobného tuku
 Úloha CNS pri vzniku obezity

Centrum regulácie príjmu potravy je vm. hypotalamus. – nc. arcuatus

experiment - poškodenie VMH  hyperfágia  setpoint pre
telesnú hmotnosť  obezita
VMH obsahuje dva typy neurónov s recipročnou aktivitou
jedny /anorexigenicé/ – senzitívne na leptín ( MSH) tlmia chuť do
jedla a znižujú príjem potravy – zodpovedné za signál – prestaň jesť
druhé /orexigenické/ - NPY – zodpovedné za signál jedz
Regulácia príjmu potravy
 Obsah tuku v potrave vo vzťahu k obezite

 obsah tuku v potrave  tendencia k nadmernému príjmu energie

Mechanizmy
 sýtiaca schopnosť tuku je menšia ako cukrov a bielkovín 
pasívne prejedanie sa
 vysoká koncentrácia energie v jednotke potravy
 tuk vplyvom na sliznicu úst facilituje jeho príjem
 oneskorený inhibičný vplyv sýtiacich signálov po príjme tuku na
celkový príjem potravy
 Tukový paradox
Tukom indukované signály sýtosti vs nadmerný príjem tuku

Tuk v tenkom čreve silný pre-absorbčný signál sýtosti mediovaný:

- najmä CCK, ale aj glukagónom, bombezínom, SST
- enterostatínom (pentapeptid z pro-kolipázy)
- produktmi trávenia tuku

Tuk  vstup do TČ s časovým posunom  je zriedený inými nutrientami

Výsledok: menej intenzívne a oneskorené signály sýtenia

Tuk v ústach  stimulácia chuťových pohárikov  facilitácia jeho príjmu,

prirodzený sýtiaci mechanizmus tuku je prekonaný

 denzita energie v tuku  príjem  množstva energie, kým sa uplatnia

sýtiace signály z tráveného tuku

Signály z rezervoárov energie  ovplyvňujú regulačné mechanizmy v mozgu

- satietín, adipsín, karbohydrátové kyseliny, leptín
 Krátkodobá vs dlhodobá redukcia hmotnosti

Množstvo tuku v tele je homeostaticky regulované

Dôsledok:- redukcia masy tuku  aktivácia kompenzačných

mechanizmov  obnovenie pôvodného stavu

Je návrat k pôvodnej hmotnosti predvídateľný dôsledok aktivity

normálneho biologického procesu aj u obéznych ľudí?
Je teda možné znížiť obsah tuku v organizme aj keď je regulovaný?
 Masa tuku, ktorá je „chránená“ sa môže meniť, teda
nemožno hovoriť o nemennom „set pointe“ pre zásoby
tuku v organizme

Jej veľkosť sa môže zvýšiť vplyvom napr.

Vnútorných faktorov: - zmien emočného stavu
- úrovne BMR
Vonkajších faktorov: - chuti a dostupnosti potravy
- vysokého obsahu tuku

Jej veľkosť sa môže znížiť vplyvom napr.

- Príjmom nízko tukovej diéty ad libitum
- Zvýšením fyzickej aktivity a jej dlhodobým
udržaním
 Viscerálna obezita
Silná väzba medzi viscerálnou obezitou a vznikom
metabolických komplikácií

Príklad: 2 skupiny obéznych s rovnakým BMI

- 1. sk – tuk v podkoží na bruchu a hrudníku
- 2. sk – tuk v brušnej dutine
Rozdielne metabolické parametre !
- 2. Sk mala vyššie hodnoty PGTT, a vyššie hodnoty TAG v plazme

Zväčšenie množstva viscerálneho tuku vedie, nezávisle na veľkosti BMI,

k zníženiu citlivosti na inzulín !!

- hladina VMK v krvi

- inzulínová rezistencia
- dyslipidémia -  TAG,  koncentrácie nízkodenzitných LDL, 
koncentrácie HDL cholesterolu, predispozícia k ateroskleróze, riziko
NCMP, AIM, iných KV chorôb
 Mechanizmy vzniku viscerálnej obezity

Stárnutie
Hormóny
Nepriame dôkazy:
- menej častý výskyt VO u premenopauzálnych žien
ako u mužov
- predpokladá sa, že estrogény stimulujú ukladanie
tuku v gluteo-femorálnej oblasti
- progestagény „súťažia“ s glukokortikoidmi o väzbu
na glukokortikoidové receptory  spomalenie
akumulácie tuku vo viscerálnej oblasti

Viscerálny tuk – vysoká lipolytická aktivita  VMK a glycerolu v krvi

(vplyvom -adrenergnej aktivity)
Viscerálna obezita
 Poruchy metabolizmu lipidov

A. Význam lipidov v organizme

1. zdroj a zásoba energie

2. stavba buniek, tkanív a orgánov
3. súčasť funkčných molekúl

B. Základné typy porúch

1. Hyperlipoproteinémia
2. Hypolipoproteinémia
 Liporoteíny (LP) - guľovité útvary transportujúce
nepolárne lipidy krvou

Zloženie a vlastnosti:
- vo vnútri guľovej častice sú nepolárne lipidy
- povrch tvoria polárne molekuly umožňujúce transport v plazme
- fosfolipidy, neesterifikovaný cholesterol,
apolipoproteíny (apo) – sú dôležité pre metabolizovanie LP

- jednotlivé typy LP sa líšia hustotou, veľkosťou, objemom

prenášaných lipidov, množstvom a typom apo, miestom
vzniku, metabolizmom a ďalšími parametrami
• Chylomikróny (CM) – sú najväčšie LP a majú najnižšiu hustotu
• VLDL – sú menšie ako CM a sú hustejšie – prenášajú najmä
endogénne triacylglyceroly (TAG) syntetizované v pečeni
• IDL – (intermediate – density LP)

• LDL – obsahujú hlavne estery cholesterolu a jediný apo (B100)

• HDL – majú najmenšiu veľkosť a najvyššiu hustotu zo všetkých LP (

reverzný transport cholesterolu)

• Lipoproteín (a) – lipoproteínová častica, je súčasťou LDL

molekuly, má na seba naviazanú molekulu podobnú plazminogénu
Je významným rizikovým faktorom aterosklerózy
 Enzýmy dôležité v metabolizme LP

• Lipoproteínová lipáza (LPL)

- uvoľňuje MK z TAG v CM a VLDL
- nachádza sa v endotelových bb.
- aktivuje ju Apo C II (ten sa nachádza v CM aj VLDL)

• Pečeňová lipáza
- hydrolyzuje TAG v pečeni
- k jej aktivácií prispieva interakcia s apo E

• LCAT = lecitín : cholesterol acyl transferáza

• CETP = cholesterol ester transfer proteín

 • LDL receptor – vychytáva LDL (IDL), je lokalizovaný na
bunkách v mnohých tkanivách, najmä hepatocytoch

! U predisponovaných jedincov:
 príjem cholesterolu  down regulácia LDLr
v pečeni a tým zníženie vychytávanie LDL

• HDL receptor – odstraňovanie HDL z plazmy

- lokalizácia najmä v tkanivách so steroidogenézou
(kôra nadobličiek, ovária  tropné hormóny stimulujú jeho tvorbu)

• Scavenger receptory (SR)

- vychytávanie LDL, ktoré neboli zachytené LDL receptormi
- významne sa podieľajú na vychytávaní oxidovaných LDL častíc
- sú prítomné najmä v makrofágoch, v bunkách hladkých svalov
ciev  aterogenéza
 Hyperlipoproteinémie

patologický proces charakterizovaný zvýšením koncentrácie jedného

alebo viacerých typov lipoproteínov v plazme

• Hyperlipidémia -  koncentrácia lipidov

( obyčajne TAG + CH) v plazme

• Dyslipoproteinémia (dyslipidémia)
- porucha zastúpenia jednotlivých typov LP,
obyčajne so zníženou hodnotou HDL
cholesterolu
 a) Hypercholesterolémie

zvýšenie koncentrácie cholesterolu v krvi

• 75 % cholesterolu krvi tvorí LDL cholesterol
• LDL cholesterol je aterogénny
• aterogenita LDL cholesterolu  so stupňom jeho oxidácie a glykácie

• oxidovaný a glykovaný LDL cholesterol je vychytávaný SC

receptormi na makrofágoch a bunkách hladkých svalov 
 tvorba penových buniek

b) Hypertriacylglycerolémia

c) Kombinácia a a b
 KLASIFIKÁCIA HYPERLIPOPROTEINÉMIÍ
( Nečas a spol., 2000)

Typ  lipoproteínu - druh  lipid - druh

1 CM TAG

2a LDL cholesterol

2b LDL,VLDL cholesterol, TAG

3 IDL,CM- zostatky TAG, cholesterol

4 VLDL TAG

5 VLDL,CM TAG, cholesterol

CM = chylomikróny
 Hlavné druhy hyperlipoproteinémií (HLP)

A. Primárne
1. Familiárna kombinovaná HLP
• je najčastejšou geneticky podmienenou HLP
(autozomálne dominantne dedičná – ADD)
• prejavuje sa fenotypmi 2a, 2b alebo 4, zriedkavo 5
• býva sprievodným znakom metabolického sy X
•  riziko vzniku aterosklerózy a ICHS

2. Familiárna hypercholesterolémia (ADD)

Podstata : mutácia LDL receptora

• prejavuje sa najčastejšie fenotypom 2a
• výrazná akcelerácia vývoja aterosklerózy
• výskyt IM už vo 4. dekáde života!
• nápadná je šlachová xantomatóza a arcus lipoides corneae
 3. Polygénová hypercholesterolémia

najčastejšia hypercholesterolémia ( typ 2a )

Mechanizmus vzniku:
• genetická predispozícia  zmena resorbcie a endogénnej
syntézy cholesterolu, zmena metabolizmu LDL a iné mechanizm
• vonkajšie faktory – alkohol, diabetes,  príjem glycidov, tukov

• Na rozdiel od familiárnej hypercholesterolémie

(heterozygótov) nie sú prítomné xantómy a v rodine je nižší výskyt
hypercholesterolémie u príbuzných v 1. línii.

4. Familiárna dyslipoproteinémia
polygénová porucha
• prejavuje sa fenotypom 3 HLP
• výrazná xantomatóza a akcelerácia aterosklerózy
 5. Familiárna hypertriacyglycerolémia
autozomálna dedičná porucha
• častá porucha podobná kombinovanej HLP
• prejavuje sa obyčajne fenotypom 4 HLP
• nebýva zvýšená koncentrácia sérového cholesterolu
• na jej manifestácií sa podieľajú aj vonkajšie faktory

6. Familiárny defekt lipoproteínovej lipázy (LPL) a apo C II

• vzácna AR dedičná poruchu
• homozygótna forma  ukladanie TAG v tkanivách:
xantómy, hepatosplenomegália a vysoké riziko ak. pankreatitídy
• prejavuje sa fenotypom 1 (defekt LPL) alebo 5 (defekt apo CII )

7. Familiárna hyperalfaliporoteinémia
•  HDL  mierne riziko vzniku aterosklerózy
• malé dávky alkoholu  HDL
• estrogény  HDL
 B. Sekundárne

Sú podmienené prítomnosťou iného základného ochorenia

Najčastejšie choroby sprevádzané HLP:
• diabetes mellitus
• nefrotický sy, chronické zlyhávanie obličiek
• hypotyreóza
• primárna biliárna cirhóza
• alkoholizmus (! nezamieňať s požívaním malých
dávok alkoholu ! )

Na vzniku sekundárnej HLP sa môžu podieľať aj lieky,

napr. perorálne kontraceptíva
Hypolipoproteinémie
Sú to zriedkavé dedične podmienené poruchy (ARP)
Príklady: Familiárna abetalipoproteinémia – defekt v syntéze
apoproteínu chýbanie lipoproteínov:
CM, VLDL, LDL, znížená koncentrácia
cholesterolu v sére,  TAG v sére
Prejavy: • porucha resorbcie tukov v GIT-e
• porucha funkcie a štruktúry nervového
systému

Tangierska choroba – chýba HDL v plazme  neuropatia, nie je

akcelerácia aterosklerózy !
• ukladanie esterov cholesterolu vo fagocytoch
( veľké oranžové mandle )
 Ďalšie poruchy metabolizmu lipidov
• patria sem dôsledky genetických enzymopatií
• poruchy metabolizmu lipidov  lipidózy
• ukladanie lipidov v orgánoch ( tezaurizmózy )

Typy lipidóz
a) Niemanova – Pickova choroba – sfingomyelinóza:
akumulácia sfingomyelínu v makrofágoch pečene,
sleziny, lymfatických uzlín.
Dôsledok: závažné poškodenie nervového systému

b) Gaucherova choroba – cerebrozidóza, cerebrozidolipidóza

• hromadenie glukocerebrozidu
Dôsledok: závažná retardácia vývoja v skorom
dojčenskom veku s poškodením NS
 Poruchy metabolizmu bielkovín
a aminokyselín

1. Poruchy dusíkovej bilancie

a) Pozitívna dusíková bilancia – rast, rekonvalescencia,
tehotenstvo, športovci, manuálne pracujúci
b) Negatívna dusíková bilancia – katabolické procesy
( rakovina, horúčka, poruchy výživy.... )

2. Poruchy proteínového zloženia krvi

a)  tvorba monoklonálnych imunoglobulínov
• Waldenströmova makroglobulinémia  hyperviskozita krvi
Mechanizmus vzniku:  tvorba IgM
 • Mnohopočetný myelóm  hyperviskozita krvi
Mechanizmus vzniku:  tvorba IgA

b)  tvorba kryoglobulínov  poruchy mikrocirkulácie

Mechanizmus vzniku porúch mikrocirkulácie:
precipitácia kryoglobulínov pri znížení teploty.

c) hyperfibrinogenémia, kryofibirinogenémia
fibrinogén je  pri reaktívnych stavoch organizmu

d) hypoalbuminémia
nedostatočná tvorba alb. v pečeni, alebo zvýšené straty obličkami pri
nefrotickom syndróme – dôsledkom je zníženie onkotického tlaku krvi –
porušenie Starlingových mechanizmov –vznik edému
3. Poruchy metabolizmu aminokyselín (AMK)

a) Fenylketonúria – ARP

Phe = esenciálna AMK, mení sa na Tyr enzýmom Phe hydroxylázou

Mechanizmus vzniku: mutácia fenylalanínhydroxylázy

Dôsledok: • akmulácia fenylalanínu  vznik jeho
abnormálnych metabolitov: fenylpyruvát,
fenylacetát
• závažné poškodenie nervového systému
• hypopigmentácia: v dôsledku inhibičného
vplyvu fenylalanínu na tvorbu melanínu
• ekzém
m.ú. zvýšených hladím Phe, alebo jeho metabolitov nie je presne
známy
b) Albinizmus –  alebo absenccia melanínu
v koži, v kožných adnexách, v oku

Mechanizmus vzniku: defekt enzýmu tyrozinázy, ktorý normálne

premieňa Tyr na DOPA

Normálne: tyrozín v melanocytoch

Prejavy: • okulokutánny albinizmus (najčastejšie)

•  senzitivita kože na UV žiarenie  bazoceluárne karcinómy

• hypopigmentácia kože
• svetloplachosť a porucha zraku
c) Alkaptonúria (ochronóza)
- ARP

Mechanizmus vzniku: defekt oxidázy kyseliny

homogentisovej (vzniká pri
metabolizme fenylalanínu, resp.
tyrozínu)
Dôsledky:
• hromadenie hnedočerveného (niekedy až modročierneho)
pigmentu v spojivovom tkanive (ochronóza)
• poškodenie kĺbových chrupaviek  artróza
• poškodenie srdcových chlopní  chlopňové chyby
• vylučovanie pigmentu močom, potom
• zafarbenie ušníc a sklér H-Č; M-Č
d) Homocystinúria
Mechanizmus vzniku: porušený metabolizmus AMK
obsahujúcich síru
( cystein, metionin )
typ I homocysteinúrie
je spôsobený defektným enzýmom cystationsyntáza
( jeho kofaktorom je vitamín B6 – pyridoxín)
•  koncentrácia homocysteínu v krvi
• poškodenie zraku
• cievne komplikácie (akcelerovaná ateroskleróza,
trombóza)

typ II homocystinúrie

• je spôsobený defektnou resyntézou metionínu z homocysteínu.

Na resyntéze sa normálne podieľa kyselina listová a vitamín B12
Homocysteín – poškodzuje cievny endotel !!!!
 Poruchy metabolizmu purínov a pyrimidínov

Heterocyklické zlúčeniny, súčasť NK a nukleotidov

Poruchy ich metabolizmu sa manifestujú ako hyperurikémia a dna

Hyperurikémia – zvýšená hladina k. močovej - koncový produkt premeny

purínov v organizme, na jej hladine v plazme participuje príjem potravou
a endogénna tvorba
Normálna hladina k. močovej je do 340 mol/l u žien, do 420 mol/l u
mužov

1. primárna: príčina nie je jednoznačne známa

2. sekundárna: jej príčinou sú známe chorobné procesy

(katabolizmus NK, napr. pri cytostatickej
terapii nádorov;  vylučovanie kyseliny
močovej pri zlyhaní obličiek).
 Dna

Choroba spôsobená poruchou metabolizmu purínov,

ktorá vyúsťuje do zvýšenej koncentrácie KM v krvi

Patogenéza

Tvorba mikrokryštálov kyseliny močovej  ich fagocytóza leukocytmi 

spustenie kaskády lokálnych zápalových procesov (uvoľnenie
lysozomálnych enzýmov, aktivácia komplementu a systému kalikrein –
kiníny)  poškodenie najmä kĺbov, ale aj ďalších orgánov
obličky  renálna insuficiencia,
cievny systém  akcelerácia aterosklerózy
 Poruchy metabolizmu porfyrínov

Porfyríny – prekurzory biosyntézy hemu

• hemoglobín, myoglobín – väzba a prenos 02

• cytochrómy – vznik energie v bunkách pri

prenose elektrónu v dýchacom
reťazci v mitochondriách

• cytochróm P- 450 – hydroxylácia, detoxikácia

• kataláza, peroxidáza – metabolizmus kyslíkových

zlúčenín

• syntéza NO
 Poruchy metabolizmu porfyrínov

Normálny metabolizmu porfyrínov

a) prekurzorom je k. delta aminolevulová a jej syntáza je

prvým kľúčovým enzýmom v tejto metabolickej ceste
b) táto sa ďalej mení cez porfirinogény (URO, KOPRO a
PROTO) na finálny produkt
c) posledným enzýmom je ferochelatáza, ktorá zabuduje
do molekuly atóm kovu

Typy porfyrínov: - uroporfyríny

- koproporfyríny - koproporfyrín III
- protoporfyrín

hem
 Porfýrie – choroby spôsobené porušenou syntézou hemu a z toho
vyplývajúcim hromadením porfyrínov v organizme

Klasifikácia
a) hepatálne
b) erytropoetické

Základné príčiny vzniku

a) zdedené (genetické)
b) získané

Mechanizmy vzniku: mutácia a následná dysfunkcia niektorého z 8

enzýmov potrebných pre syntézu hemu
 Akútne porfýrie (AP)
Akútna intermitentná porfýria - najčastejšia AP:

Charakteristika AIP: nie je fotosenzitivita!

Prejavy: vyvolané hromadením prekurzorov porfyrínov, k. delta – amínolevulovej,
porfobilinogénu a hemoproteinov v nervových bunkách, syntézou falošných
neurotransmiterov, porucha syntézy NO

- akútna brušná príhoda

- parézy
- psychické poruchy
- zmeny vnútorného prostredia
( hyponatrémia, hypochlorémia)
- systémová hypertenzia
Faktory provokujúce vznik AIP: - pohlavné hormóny ( výskyt u žien vo
fertilnom veku, ATK), - stres, hladovanie, horúčka
Chronické porfýrie (CHP)
Porphyria cutanea tarda (PCT)- najčastejšia CHP u nás

Charakteristika PCT: - fotosenzitivita !

- vznik pľuzgierov na koži vystavenej slnku

Mechanizmy vzniku fotosenzitivity:

• porfyríny (na rozdiel od porfyrínogénov) obsahujú systém
konjugovaných dvojitých väzieb  vznik kyslíkových radikálov 
poškodenie štruktúry buniek vznik pľuzgierov

Získané porfýrie: pri expozícii polychlorovaným uhľovodíkom,

griseofulvínu, olovu