Tom Kamenec prvna analza vybranch faktorov v Slovenskej republike

OHROZUJ SDY SLOBODU MDI?

Tom Kamenec prvna analza vybranch faktorov v Slovenskej republike

Aliancia Fair-play Bratislava, Aprl 2013 Za lskav podporu analzy akujeme Vevyslanectvu Kanady na Slovensku.

OHROZUJ SDY SLOBODU MDI?

vod

Vtejto analze rozoberiem niektor aspekty garanci prva na slobodu prejavu. Jej elom nie je komplexne posdi vetky okolnosti svisiace sotzkou ochrany vyie uvedenho zkladnho prva vpodmienkach Slovenskej republiky. Cieom analzy je poukza na urit faktory, ktor s zpohadu prvneho zstupcu mdi vpraxi limitujce pri efektvnej ochrane prva na slobodu prejavu apredstavuj do uritej miery ohrozenie pre jeho slobodn aneruen vkon. Analza nem ambciu by monografiou na tmu ochrana slobody prejavu. Posudzovan nstroje ochrany a prpadnohrozenia prva na slobodu prejavu s hodnoten len sohadom na konkrtnu praktick aplikciu. Pri spracovan analzy sa vychdzalo z prvnych predpisov platnch ainnch vSlovenskej republike. Ide najm onasledovn prvne predpisy amedzinrodn zmluvy: stava . 460/1992 Zb. stava Slovenskej republiky (alej len stava), Dohovor o ochrane udskch prv a zkladnch slobd v znen protokolov . 3, 5 a 8, Oznmenie . 209/1992 Zb. (alej len Dohovor), Zkon . 40/1964 Zb. Obiansky zkonnk (alej len OZ), Zkon . 99/1963 Zb. Obiansky sdny poriadok (alej len Osp), Zkon . 300/2005 Z.z Trestn zkon (alej len TZ), Zkon . 428/2002 Z.z. oochrane osobnch dajov (alej len ZOU). alej bola ako zdroj pouit dostupn judikatra veobecnch sdov zo Slovenskej republiky, stavnho sdu Slovenskej republiky (alej len US SR) a Eurpskeho sdu pre udsk prva (alej len ESP). Pri vklade aaplikcii uvedench noriem sa vychdzalo zexistujcej doktrny. Analzu som upriamil, vkonenom dsledku, na dve oblasti. Ad. 1) Konanie o ochranu osobnosti poda 11 anasl. OZ asvisiace konania, Ad. 2) Trestn konania. Pri kadej oblasti sa poksim zvrazni niektor aspekty, ktor s zmjho pohadu problematick apredstavuj limitciu garanci zkladnho prva, resp. jeho priame ohrozenie.

Veobecn vymedzenie prvneho rmca

Vslade sustanovenm l. 1 ods. 1 stavy je Slovensk republika demokratick a prvny tt. Medzi stavn princpy vlastn prvnemu ttu patr sohadom na uveden aj zkaz svojvle v innosti ttnych orgnov, zsada primeranosti - proporcionality (PL. S 52/99), ako aj zsada ochrany legitmnych oakvan (napr. PL. S 12/05). Na zklade rozhodnut US SR mono vsvislosti s l. 1 ods. 1 stavy rozliova medzi formlnym a materilnym chpanm prvneho ttu. Pri formlnom chpan prvneho ttu sa stavn princpy uplatuj len v limitoch stavnho textu interpretovanho a aplikovanho na zklade gramatickch a formlno-logickch metd identifikujcich obsah prvnych predpisov. Takto prstup napr. znamen, e ak stavn text alebo zkonn text vslovne neustanovuje, e urit nroky s neodaten, tak potom mono legitimova akkovek zsahy ttu do nich. Materilne chpanie prvneho ttu takto prstup vyluuje. US SR vo svojej rozhodovacej innosti zdrazuje poiadavku materilneho prstupu k chpaniu prvneho ttu (IV. S 1/07, IV. S 75/08, I. S 57/07, I. S 82/07). Ustanovenie l. 1 v spojen s l. 2 ods. 2 stavy definuje zkladn princpy psobenia vetkch ttnych orgnov Slovenskej republiky vrtane sdov (aj v spojen sl. 144 stavy) pri ich rozhodovacej innosti. Ustanovenie l. 1 ods. 1 stavy uklad povinnos chrni princpy materilneho prvneho ttu. Pokia sd nepostupuje v slade s ustanoveniami stavy, poru tm aj princp stavnosti vyplvajci z l. 1 stavy. Pri aplikcii prva sa iadna zjeho noriem neme vyleova z kontextu a interpretova izolovane. Pri interpretcii a aplikcii prva nemono poruova, i ignorova vzjomn svislos medzi jednotlivmi normami, ktor na seba vznamovo nadvzuj avzjomne svisia. Vrmci koncepcie materilneho prvneho ttu sa zustanoven l. 1 ods. 1 stavy vyvodzuje aj garancia spravodlivosti. Vprvnom tte (chpanom materilne) je povinnosou vetkch ttnych orgnov vrtane sdov zabezpei relnu aefektvnu monos uplatnenia prv priznanch prvnym poriadkom. Prvo na slobodu prejavu je konkrtne garantovan vl. 26 stavy. Poda uvedenho m kad prvo vyjadrova svoje nzory slovom, psmom, tlaou, obrazom alebo inm spsobom, ako aj slobodne vyhadva, prijma arozirova idey ainformcie bez ohadu na hranice ttu (lnok 26 ods. 2 stavy). lnok 26 ods. 4 stavy zrove upravuje monos obmedzi slobodu prejavu aprvo vyhadva a ri informcie. Prpadn obmedzenie vak mus by uloen na zklade zkona amus by preukzan, e je vdemokratickej spolonosti nevyhnutn na ochranu prv aslobd inch, ochranu bezpenosti ttu, ochranu verejnho poriadku alebo ochranu verejnho zdravia a mravnosti. Prpadn obmedzenie pritom mus by striktne primeran chrnenmu zujmu anie je mon ho urobi preventvne ani vo vej miere
4

ako je nevyhnutne potrebn. Inak by mohla nasta demokratickou spolonosou absoltne neakceptovaten situcia, kedy by nedochdzalo kvonmu reniu nzorov i informci, ato nie znezujmu odan tmu, ale zo strachu pred monm postihom za prejavenie nzoru, resp. renie informcie astm spojenmi akosami ankladmi vynaloenmi na svoju obranu. Vslade sl. 13 stavy, ako aj vzmysle ustlenej sdnej praxe je potrebn pri obmedzovan stavnch prv postupova retriktvne atieto obmedzi len v nevyhnutne nutnej miere. Vslade skoncepciou materilneho prvneho ttu l. 13 ods. 4 stavy vymedzuje, e pri obmedzovan zkladnch prv a slobd sa mus dba na ich podstatu a zmysel. Takto obmedzenia sa mu poui len na ustanoven cie. Poda l. 152 ods. 4 stavy mus by vklad auplatovanie stavnch zkonov, zkonov a ostatnch veobecne zvznch prvnych predpisov v slade sstavou. Pri aplikcii prva teda sdy musia postupova striktne vslade sstavou aakkovek obmedzenie zkladnch prv podlieha testu stavnej sladnosti. Vzmysle l. 154c stavy je sasou prameov slovenskho prvneho poriadku aj Dohovor. Tto medzinrodn zmluva oudskch prvach m prednos pred zkonmi asdy s povinn ju vrozhodovacom procese aplikova. Ak pecifikcia prva alebo slobody zaruenej Dohovorom na konkrtnu situciu vyplva zmedzinrodnho tandardu uplatnenia Dohovoru, je nm Slovensk republika viazan (II. S 28/96). stavu ansledne ani prvne normy nemono vyloi spsobom poruujcim medzinrodn zvzky ttu (PL S 5/93, II. S 48/97). Dohovor upravuje slobodu prejavu vl. 10, priom kontrukcia tohto ustanovenia je podobn stavnej prave platnej vSlovenskej republike. Ani Dohovor nekreuje slobodu prejavu ako absoltne prvo, ale vl. 10 ods. 2 taxatvne uvdza podmienky, za ktorch je mon toto prvo obmedzi. stavn garancie prva na slobodu prejavu s realizovan cez zkonn pravu obsiahnut vo viacerch prvnych predpisoch. Ich lohou je vkonkrtnom prpade regulova vymedzen vzahy. Pre predmet tejto analzy je podstatn najm regulcia ochrany osobnostnch prv obsiahnut vOZ. Prva vymedzen 11 anasl. OZ zkonnou formou realizuj prvo na skromie azachovanie dstojnosti definovan stavou. Pri innosti mdi sa prvo na skromie adstojnos dostva do vzjomnho konfliktu sstavnm prvom na slobodu prejavu. Takto konflikt mono riei len stavne konformnm vkladom a aplikciou prva pri snahe oo mono najirie uspokojenie oboch vzjomne si konkurujcich prv. Vpraxi je vak nevyhnutn riei takto konflikt prv aj rozhodnutm, e jedno znich bude vuritej situcii prioritizovan oproti tomu druhmu. Pri uplatnen nrokov, ktor vyaduj obmedzenie jednho zkladnho prva na poskytnutie ochrany inmu prvu je vdy potrebn tieto spravodlivo porovna aurobi zver, ktormu zdotknutch prv sa vdemokratickom prvnom tte vdanej veci poskytne prednos. Toto vyvaovanie prv nie je mon robi isto formlne. Platn prvo naznauje sce kritri, ktor je potrebn poui, avak zkladnou lohou orgnov aplikcie prva je identifikova hodnoty chrnen vdemokratickom aprvnom tte, prihliadnu na verejn zujem aa na zklade tohto robi zver, ktor prvo previ vposudzovanom prpade.
5

Podstatou sporov smdiami je konflikt medzi stavou (l. 26) aDohovorom (l. 10) garantovanou slobodou prejavu a prvom na ochranu osobnosti dotknutej osoby, ktor je taktie garantovan tak stavou (najm l.19), ako aj Dohovorom (l. 8). Podstatou rozhodovania o vine obdobnch prvnych sporov je hadanie vyvenho vzahu medzi stavou garantovanm prvom na ochranu cti, dstojnosti i skromia na jednej strane a slobodou prejavu a prvom na informcie na strane druhej. US SR v tejto svislosti vo svojej doterajej judikatre u viackrt zdraznil, e kad konflikt vo vntri systmu zkladnch prv a slobd (resp. udskch prv azkladnch slobd vyplvajcich z medzinrodnch zmlv o udskch prvach a zkladnch slobodch) treba riei prostrednctvom zsady ich spravodlivej rovnovhy (IV. S 362/09, PL. S 22/06, m. m. PL. S 6/04, III. S 34/07). Vetky zkladn prva a slobody sa chrnia len v takej miere a rozsahu, km uplatnenm jednho prva alebo slobody nedjde k neprimeranmu obmedzeniu, i dokonca popretiu inho prva alebo slobody (IV. S 362/09, PL. S 7/96). Pri posden kolzie dvoch zkladnch prv je uznvanou teriou, sktorou sa vo svojich nlezoch stotonil aj US SR (napr. II. S 152/2008, II. S 326/2009, II. S 340/09, IV. S 107/2010, IV. S 302/2010, IV S 472/2012), teria proporcionality (nazvan aj trojstupov test proporcionality). Vzmysle tejto terie je na zklade presne stanovench kritri potrebn skma mieru (intenzitu) tvrdenho poruenia zkladnho prva na ochranu osobnosti ato vkontexte so slobodou prejavu a sprvom na informcie. Zjednoduene povedan, aplikciou hodnt vlastnch demokratickmu aprvnemu ttu mus sd njs spravodliv rovnovhu medzi dotknutmi prvami prostrednctvom odpoved na otzky Kto je kritizovan, Kto kritizuje, o je kritizovan, Kde je kritizovan, Kedy je kritizovan a Ako je kritizovan. Vuvedenom prvnom kontexte mono na viacerch prkladoch ilustrova limitcie aohrozenia prva na slobodu prejavu pri rozhodovacej innosti sdov vSlovenskej republike.

Ad. 1) Konanie o ochranu osobnosti poda 11 anasl. OZ asvisiace konania

Ustanovenia 11 a 17 OZ obsahuj pravu ochrany osobnosti, ako aj vymedzuj prpadn nroky, ktorch sa me domha fyzick osoba pri zsahu do svojich osobnostnch prv. Podstata tejto prvnej pravy sa nachdza vOZ u od roku 1964 ansledn zmeny koncepciu len pecifikovali bez toho, aby regulcia bola podstatne zmenen. Sohadom na irok judikatru ESP, ako aj na stabilitu prvnej pravy by sa zdalo, e ide oprvny intitt, ktorho vklad aaplikcia nerob sdom v problm. Ike verm, e nejde oveobecn jav, zpraxe vak mono poukza na prpady, kedy aplikcia noriem na ochranu osobnosti znane vyboila zvymedzench tandardov. Tieto prklady je mon rozdeli do niekokch skupn.

Ad 1.a) Aplikcia hodnt o je vdemokratickej spolonosti skutone nevyhnutn

Vniektorch prpadoch je sporn, ako konajce sdy vymedzuj hodnoty, ktor aplikuj pri posden konfliktu prva na ochranu osobnosti aprva na slobodu prejavu. Poda judikatry ESP, ako aj US SR, sloboda prejavu predstavuje jeden zo zkladnch pilierov demokratickej spolonosti, jednu zo zkladnch podmienok jej rozvoja a sebarealizcie jednotlivca. Uplatuje sa nielen vo vzahu k informcim a mylienkam, ktor sa prijmaj priaznivo, resp. sa pokladaj za neurliv a neutrlne, ale aj k tm, ktor uraj, okuj alebo znepokojuj tt alebo as obyvatestva. Vyaduje si to pluralizmus, znanlivos a vekorysos, bez ktorch nemono hovori o demokratickej spolonosti (Handyside proti Spojenmu krovstvu, sanos . 5493/72, rozsudok zo 7. decembra 1976, 49). V niektorch situcich vak mus sloboda prejavu ustpi. Limitujce klauzuly v l. 26 ods. 4 stavy a l. 10 ods. 2 Dohovoru explicitne uvdzaj dvody obmedzenia slobody prejavu, priom ide o obmedzenia, ktor musia zodpoveda vdy demokratickmu charakteru spolonosti (opatrenia v demokratickej spolonosti nevyhnutn). Dvodom takhoto obmedzenia me by aj ochrana prv a slobd inch, teda okrem inho aj zruky vyplvajce zo zkladnho prva na ochranu osobnosti v rozsahu garantovanom v l. 19 stavy a konkretizovanom najm v 11 a nasl. OZ, ktor chrnia skromn osoby pred neoprvnenmi zsahmi zo strany inch skromnch osb alebo ttu. Nesprvne posdenie toho, o skutone je vitlnou potrebou demokratickej spolonosti mono ilustrova na nasledovnom prpade FZ proti PP. Vydavate PP vdennkoch X aY publikoval sriu lnkov (alej len lnky) svisiacich
7

snvtevou FZ verotickom klube da 26.8.2005. Jeho nvteva vtomto zariaden sa do povedomia verejnosti dostala prostrednctvom videozznamu zpolicajnej akcie vdan veer, na ktorom bol nasnman FZ. Vnovembri 2006 bol dan videozznam neznmou osobu zverejnen na internete na www.youtube.com, kde si ho pozrelo vye 80 000 ud. FZ bol v ase nvtevy erotickho klubu poslancom mestskho zastupitestva, lenom konzervatvnej politickej strany, podpredsedom obianskeho zdruenia KM a riaditeom gymnzia. FZ podal na OS BA I alobu oochranu osobnosti proti PP, ktorou sa domhalnhrady nemajetkovej ujmy vo vke 2 000 000 Sk. OS BA I rozhodol da 28.10.2009 v .k. 11C 241/06 rozsudkom, ktorm zaviazal PP knhrade nemajetkovej ujmy vpeniazoch vo vke 33 193,92 EUR (1 000 000 Sk). PP podal proti rozsudku da 30.12.2009 odvolanie. KS BA rozsudkom zo da 19.10.2011, .k. 7Co 204/2010vzsade rozsudok potvrdil1. Uveden rozhodnutia veobecnch sdov s prkladom nesprvneho vyhodnotenia existencie podmienok pre stavne konformn obmedzenie prva na slobodu prejavu. vaha sdov, o je vdemokratickej spolonosti nevyhnutn, je vtomto prpade neudraten. Zverejnen lnky nijako nevybouj zstavnch medz slobody prejavu a s jednoznane realizciou slobody prejavu. Sdy neosvedili naliehav spoloensk potrebu pre aplikciu opatren potrebnch na ochranu prv a slobd FZ. FZ ako verejne inn osoba mus pota so zvenm zujmom osvoju osobu a repektova, e verejnos - volii sa zaujmaj ojeho skutky. Ako riadite koly - gymnzia si mus by takisto vedom skutonosti, e z titulu svojej funkcie m pre iakov psobi aj ako morlna autorita. Vdemokratickej spolonosti, kde existuje slobodn sa politickch sl, je nevyhnutn, aby tla informovala verejnos o jednotlivch politikoch, ako iosobch zastvajcich verejn rady. Voli pre svoje rozhodnutie potrebuje komplexn informcie, ktor vytvraj obraz overejnom initeovi jeho reprezentantovi, i s to u jeho minul skutky, hodnoty, etick zsady vyznvan tmto verejnm initeom, jeho vlastnosti alebo nzory. Tla, ktor by mala by vdemokratickom tte reprezentantom verejnej mienky a protivhou ttnej moci, je oprvnen poukazova aj na skromn ivot verejnch initeov. V zmysle kontantnej judikatry ESP (Castells proti panielsku, Carolina von Hannover proti Nemecku) m verejnos prvo by informovan, atoto prvo sa za uritch osobitnch okolnost me vzahova aj na aspekty skromnho ivota verejne innch osb, najm ak ide opolitikov. Nezodpoved garancim materilneho prvneho ttu, ako ani stavnm predpokladom na obmedzenie zkladnho prva, ak s mdi odradzovan mimoriadne extenzvnym postihom od diskusie opredmete verejnho zujmu. FZ ako politik aosoba verejnho zujmu mus strpie opsan zsah, nakoko sm sa nvtevou erotickho salna vystavil do kritizovatenej pozcie.
1 Rozsudok KS BA bol zruen nlezom US SR .k. II. S 558/2012 zo da 28.02.2013

Sdy tu nezlyhali sohadom na formlnu pravdu, ale ich posdenie chrnench hodnt vkontexte si navzjom konkurujcich prv bolo absoltne nesprvne. Slobodn ademokratick spolonos mus umoni diskusiu apolemiku ohadne tmy, ak bola rozoberan vlnkoch. Nie je vzujme demokratickej spolonosti aonaliehavej spoloenskej potrebe (nevyhnutnosti) ani nehovoriac, prija opatrenie obmedzujce slobodu prejavu spsobom, ako bolo opsan vtomto prpade. Sohadom na nesprvne vyhodnotenie splnenia podmienok pre obmedzenie slobody prejavu mono taktie poukza na uznesenie OS BA I, ktorm bolo da 30.01.2012 vkonan 11C 6/201222 nariaden predben opatrenie. Vtomto iroko medilne prezentovanom prpade zakzal OS BA Ipredbenm opatrenm vydavatestvu aautorovi publikova knihu, ktorej obsah nebol sdu ani alobcovi znmy, ale bolo jasn, e kniha by sa mala tka u na internete publikovanho avirokej verejnosti diskutovanho spisu Gorila3. OS BA I predbenm opatrenm zakzal zverejovanie informci, ktor boli vdanej dobe verejnosti dostupn minimlne od 20.12.2011 (de zverejnenia spisu Gorila na internete) avo vetkch mdich u iroko diskutovan. Kee spis Gorila ako dajn zklad spornej knihy, ktor m obsahova tvrdenia dajne difamanho charakteru, bol vase rozhodovania sdu verejnosti k dispozcii u niekoko tdov, akkovek doasn obmedzenie vo vkone prva na slobodu prejavu (t.j. zkaz vyda knihu ainformova ospise Gorila) nemohlo prejs testom nevyhnutnosti vdemokratickej spolonosti. Referova sa vtejto svislosti dalo na prvne nzory ESP vrozsudkoch dition Plons proti Franczsku z 18.5.2004, sanos . 58148/00, ods. 53 - 55 aObserver aGuardian proti Spojenmu krovstvu z26.11.1991, sanos . 13585/88, ods. 66-70. Nie je vdemokratickej spolonosti nevyhnutn zakza renie u znmych informci aich polemick hodnotenie. Rovnako nezodpoved naliehavej spoloenskej potrebe preventvne zakza ri nieo, o ete ani neexistuje. Aksd ozkaze rozhodol len na zklade domnienok apredpokladov, nepostupoval pri obmedzovan zkladnho prva dostatone obozretne avlastne prijal neprpustn preventvne obmedzenie zkladnho prva. Vdemokratickej spolonosti nie je nevyhnutn, ba ani prpustn, aby sd reguloval novinrsku prcu anamiesto redakcie sm vykonval innos editora (v prpade sdu cenzora). Vdemokratickej spolonosti vyznievaj absurdne anerelne vahy OS BA I osprvnom postupe novinrov vrmci kauzy Gorila4. Rovnako nenleit sa jav vaha
2 Na odvolanie odporcov KS BA uznesenm .k. 2Co 142/2012 zo da 07.06.2012 zmenil rozhodnutie OS BA Itak, e nvrh na vydanie predbenho opatrenia bol zamietnut. 3 Prepisy dajnch odposluchov vyhotovench Slovenskou informanou slubou, ktor mali dokumentova prepojenie politikov avznamnch podnikateov aprpadne ajmon neleglne aktivity. 4 Str. 20 uznesenia .k. 11C 6/2012: V tomto smere lohou novinra (ak sa mu do rk dostal materil obsahujci informcie o monom korupnom sprvan sa subjektov verejnho zujmu a nie je schopn zkonnou cestou overi si ich pravdivos) bolo v tomto tdiu veci poukza verejnosti na existenciu tchto skutonosti ako aj bolo povinnosou odovzda takto materily prslunm ttnym orgnom (tam sa loha novinra kon); avak jeho povinnosou u nie je prpad vyetrova a poukza na vlastn zvery svojho vyetrovania (a to najm pokia ide o zvan trestn innos) a tieto formou komentra alebo skutkovch tvrden pripadne sudkov podva verejnosti. Samozrejme novinr je oprvnen naalej nsledn priebeh (ak nastane) konania (napr. vyetrovania alebo trestnho konania) podrobne sledova (aj o tom psa), a v prpade neinnosti prslunch orgnov na takto nedostatky znova poukazova a tak tmto spsobom vykonva funkciu strneho psa. Nie je vak oprvnen vies vlastn vyetrovanie (ak tak neme urobi zkonnm spsobom) a z nich vyvoden zvery predklada verejnosti ako skutkov tvrdenia (inak povedan novinr neme by

sdu vuznesen ovydan predbenho opatrenia, i je vdemokratickej spolonosti nevyhnutn teraz knihu vydva5. Je zjavn, e sd pri takejto vahe nemohol postupova vslade sprvnou pravou, nakoko jeho lohou nebolo skma, i s osveden dvody (naliehav spoloensk potreba) pre vydanie knihy (toto je isto skromn rozhodnutie autora aprpadnho vydavatea knihy), ale povinnosou sdu bolo skma, i je nevyhnutn vdemokratickej spolonosti vydanie knihy zakza. Ako opan prklad, kedy sd sprvne vyvil jednotliv prva akorektne posdil zujem demokratickej spolonosti, mono prezentova rozhodnutie OS BA IV vo veci .k. 16C 250/2009 zo da 13.07.2010 anadvzujce rozhodnutie KS BA .k. 9Co 413/20106, ktormi bola zamietnut aloba predsedu vldy oochranu osobnosti kvli zverejneniu karikatry. Tu sdy zhodne kontatovali, e vdemokratickej spolonosti je pre rozvoj diskusie opredmete verejnho zujmu nevyhnutn, aby politik zniesol publikovanie karikatry ako kreslenho hodnotiaceho sdu tkajceho sa jeho verejnej innosti. Sohadom na preukzanie podmienky existencie naliehavej spoloenskej potreby na obmedzen prva na slobodu prejavu existuje cely rad alch prkladov, kedy sdy upreli mdim monos rozvja diskusiu opredmete verejnho zujmu. Vnmanie naliehavej spoloenskej potreby je asto vrozhodnutiach slovenskch sdov odlin od tandardov nastavench ESP. o je vtejto svislosti zaujmav, je aj odlin vnmanie tejto kategrie napr. eskmi sdmi. Napriek dlhej spolonej prvnej tradcii atakmer identickej prvnej prave je prstup eskch sdov aleko liberlnej ako prstup sdov slovenskch. To, o sohadom na verejn diskusiu je prostrednctvom sdnych rozhodnut veskej spolonosti akceptovan aiaduce, by vslovenskom prostred bolo asto posden ako neprpustn asohadom na zujem spolonosti sankcionovaten. Tento zver vak nemono generalizova.

novinrom azrove policajtom, vyetrovateom, prokurtorom a aj sudcom). Ak novinr vedie vlastn zisovanie apopri tom zska urte dkazy potrebn pre vyetrovanie, rovnako je povinn tieto odovzda na to prslunm orgnom, avak nie s nimi naklada ako vyetrovate a vlastn zvery podsva verejnosti (okrem prpadov, e sa mu skutone zkonnm spsobom a v slade s novinrskou etikou podar hodnoverne preukza pravdivos nm tvrdench skutkovch zverov a bude ochotn aj nies prpadn zodpovednos v prpade preukzania opaku). 5 Str. 21 uznesenia .k. 11C 6/2012: Preto si treba poloi otzku, i v danom momente je skutone potrebn a nevyhnutn informova verejnos o obsahu spisu Gorila (ktorho autenticita a pravdivos vrokov v om uvedench nebola doposia preukzan) aj formou vydania kninej publikcie, v ktorej nepochybne bud aj hodnotiace sudky autora vychdzajce z nim zistenho skutkovho stavu, resp. z materilu, ktor m k dispozcii? Neme sa tmto zhori ete viac prvne postavenie navrhovatea resp. me sa vydanm kninej publikcie vytvori v postaven navrhovatea nenvratn stav? Poda sdu v danom momente prevlda potreba (resp. je vyia potreba) chrni osobnostn prva navrhovatea, ako je potreba informova verejnos ojednotlivch pasach spisu Gorila formou kninej publikcie. 6 Zformlnych dvodov zruen uznesenm NS SR . 4Cdo 46/2012 zo da 26.02.2013

10

Zhrnutie 1.a
Sohadom na uveden prklady sa domnievam, e jednm zlimitov ochrany slobody prejavu vSlovenskej republike je asto hodnotov nastavenie konajcich sdov. Pri determincii naliehavej spoloenskej potreby s asto opomnan kritri, ktor by mali by vdemokratickom aprvnom tte rozhodujce. Vo vnman sdov nezriedka prevauje vnmanie naliehavej spoloenskej potreby ochrany osobnosti verejne innch osb nad nevyhnutnosou podporova verejn diskusiu. o je skutone nevyhnutn vdemokratickej spolonosti, mus vyplva zpoiadaviek samotnej spolonosti. Na prekonanie tejto bariry mus sama spolonos vnma aakcentova hodnotu slobodnej diskusie overejnch otzkach. Nevyhnutnos vdemokratickej spolonosti toti nie je mon vnma iba ako objektvne uriten kategriu, ale ide ovyjadrenie subjektvnych potrieb tej ktorej spolonosti. Ak sa m slovensk spolonos posun alej, je potrebn, aby aj sdy pri svojej rozhodovacej innosti viac prihliadali na pozitva otvorenej vmeny nzorov amonos kritizova verejne inn osoby ako na nieo, o m pre demokratick aslobodn spolonos vitlny vznam.

Ad 1.b) Formalizmus vrozhodovan sdov

Pri rozhodovan sdov vkonaniach o ochranu osobnosti asto prevlda formalizmus nad hadanm skutonej spravodlivosti avyvaovanm konkurujcich si prv. Ide orozsudky, kedy boli mdi sankcionovan za vroky vytrhnut zkontextu celho lnku, za nadpis bez zohadnenia skutonho obsahu spornho lnku, prpadne prehliadanie podstaty azmyslu textu, ktor bol predmetom sporu o ochranu osobnosti. Rovnako vadou formalistickho vnmania prva trpia aj niektor rozhodnutia sdov, ktor sa tkaj vysporiadania sa sminulosou. Ide ospory tkajce sa kuz zobdobia vldy Vladimra Meiara, ako aj kauzy tkajce sa minulosti sudcov. Ako prklad sdneho formalizmu mono poukza na rozsudok OS BA Vzo da 6.12.2007 vo veci .k. 7C 239/2007 vspojen srozsudkom KS BA .k. 6Co 64/2008 z 11.12.2008. Vkonan ilo olnok zdennka X snzvom Harabin chrni vrahov. Vtomto lnku bola diskutovan novela Trestnho zkona pripravovan rezortom spravodlivosti, na ktorho ele stl tefan Harabin. Na zklade aloby tefana Harabina ako ministra spravodlivosti sdy rozhodli, e dennk X, ktorho vydavateom je odporca da 29. 5. 2007 v sle 122, ronk 2, na strane 2 uverejnil titulok s nzvom Harabin chrni vrahov a tmto nepravdivm tvrdenm neoprvnene zasiahol do jeho osobnostnch prv, m znil jeho dstojnos, vnos a es v takej intenzite, e s splnen zkonn podmienky ustanovenia 13 ods. 2 Obianskeho zkonnka pre priznanie nemajetkovej ujmy.. Je viac ako podivuhodn, e vprvnom prostred, kde koncepcia ochrany slobody prejavu jasne vyplva zjudikatry US SR, ako aj ESP, veobecn sdy skutone vyhodnotili titulok lnku ako skutkov tvrdenie avrmci obianskeho sdneho konania rieili otzku jeho pravdivosti bez ohadu na kontext uvdzanch informci. Je absurdn, ak vo veci, kde
11

sdy rozhoduj omonom obmedzen zkladnch prv aslobd, mu skznu do takej miery formalizmu, ako je zjavn vopsanej veci. Kadmu priemernmu itateovi mus by zjavn, e titulok nie je mon vnma doslovne abez kontextu zvyku lnku. To, e tto skutonos nevideli iba konajce sdy, je alarmujce avrh to zl svetlo na ochotu efektvne chrni prvo na slobodu prejavu. Mm za to, e komplexne posdil citovan rozsudok KS BA ajeho kvalitu US SR vnleze .k. II S 340/2009 zo da 18.09.2012, ktorm bol tento zruen. US SR uviedol: Z dosia uvedenho vyplva, e krajsk sd napadnutm rozsudkom rozhodujc oodvolan saovateky proti rozsudku okresnho sdu . k. 7 C 239/2007-111 zo 6. decembra 2007, ktorm jej bola okrem inho uloen povinnos nahradi navrhovateovi nhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu neprpustnho zsahu do jeho osobnostnch prv, v konflikte medzi jej zkladnm prvom vyhadva a rozirova informcie aslobodou prejavu a zkladnm prvom navrhovatea na ochranu skromia uprednostnil ochranu osobnostnch prv navrhovatea. Krajsk sd takto rozhodol napriek tomu, e saovateka pova v zmysle stabilizovanej judikatry ESP, zktorej stavn sd pri rozhodovan porovnatench vec vychdza, privilegovan postavenie (zven ochranu), napriek tomu, e navrhovate bol v aktulnom ase lenom vldy ministrom spravodlivosti (politikom), ktor mus v zmysle stabilizovanej judikatry ESP strpie vyiu (najvyiu) mieru kritiky v porovnan s inmi fyzickmi osobami, aj preto, e posudzoval inkriminovan titulok izolovane, hoci mal zohadni jeho organick vzbu na inkriminovan lnok a a na tomto zklade formulova prvne zvery, napriek tomu, e inkriminovan lnok sa dotkal vec verejnho zujmu (legislatvne prce na novelizcii Trestnho zkona, za ktor niesol navrhovate ako minister spravodlivosti politick zodpovednos), o ktorch s novinri nielen oprvnen, ale aj povinn verejnos informova, napriek tomu, e inkriminovan lnok bol formulovan prevane formou hodnotiacich sudkov ich autora o pripravovanej novelizcii Trestnho zkona (i ke zjednoduench, iastone nepresnch a z odbornho hadiska spochybnitench). Za tchto okolnost povauje stavn sd prvny zver krajskho sdu vyjadren v napadnutom rozsudku, v zmysle ktorho saovateka neprpustnm spsobom zasiahla do osobnostnch prv, z stavnho hadiska za neakceptovaten aneudraten.. . Zobdobnch dvodov mono poukza aj na rozsudok OS BA IV .k. 25 C 218/2007 zo da 29.4.2007, ktorm vspojen srozsudkom KS BA . k. 7 Co 163/2009 zo da 16.11.2011 bol vydavate tdennka T zaviazan ospravedlni sa predsedovi vldy, ke tohto vsvislosti spublikovanm komentru ozmench vdchodkovom systme nazval Zlodejom budcich dchodkov. Citovan rozhodnutia vychdzaj isto zformalistickej aplikcie prva avkontexte zruk slobody prejavu definovanch ESP existuje znan pochybnos oich udratenosti. Pri diskusii ominulosti sudcov sdy taktie skzavaj do znanho formalizmu. Prkladom
12

takejto praxe me by rozhodovanie OS BA Vvo veci 46Coch 2/2003 oalobe ZX proti spolonosti PP ako vydavateovi dennka S. Vdennku Sbolo uverejnench viacero lnkov, ktor sa tkali psobenia alobcu ako sudcu vtrestnej veci prejednvanej vrokoch 1981 a 1982, kde ako len sentu Najvyieho sdu Slovenskej socialistickej republiky (NS SSR) rozhodoval osanosti prokurtora pre poruenie zkona. Na zklade rozhodnutia sentu, ktorho bol alobca lenom, sdy niieho stupa odsdili kaza Jozefa Labudu pre trestn in marenia dozoru nad cirkvami (Labuda slil omu bez shlasu Obvodnho nrodnho vboru). alobca namietal, e (i) kaz Labuda nebol disidentom, (ii) on nikoho neodsdil do vzenia za prejaven nzor (marenie dozoru nad cirkvami bol poda nzoru alobcu iba administratvny trestn in ato napriek skutonosti, e sa na tento vzahoval zkon 119/1990 Zb. o sdnej rehabilitcii aLabuda bol rehabilitovan), (iii) on ako len sentu NS SSR nikoho neodsdil do vzenia. Inapriek skutonosti, e hodnotenia afakty uvdzan vspornch lnkoch neboli plne presn aboli podvan so znanou mierou zjednoduenia, vo svojej podstate zodpovedali objektvnej realite. Jozef Labuda bol kaz, ktor pracoval skatolckou mldeou. Pre tto jeho innos neunikol pozornosti komunistickej politickej polcie (tB). Skutok, pre ktor bol nakoniec Labuda sthan, bolo slenie ome na chate vKyjaticiach bez shlasu ObNV. Pri samotnej omi boli vetci astnci duchovnch cvien zadran orgnmi VB atB, priom dvaja organiztori boli pre tento skutok trestne sthan (J. Labuda aD. Kessegov). Ike najprv oboch sdy niieho stupa neodsdili, na zklade sanosti Generlneho prokurtora pre poruenie zkona, NS SSR vsente, ktorho lenom bol ZX, vyslovil prvny nzor, e sden skutok je trestnm innom. Kee boli sdy prvnym nzorom NS SSR viazan, J. Labuda bol odsden na nepodmienen trest odatia slobody. Inapriek uvedenm skutonostiam OS BA Valobe ZX vcelom rozsahu vyhovel, zaviazal alovanho publikova ospravedlnenie azaplati alobcovi nhradu nemajetkovej ujmy vo vke 99 581,76 eur anahradi trovy konania vo vke 17 458,42 eur asdny poplatok 5 045,48 eur. Ike konanie ani po 10 rokoch nie je prvoplatne skonen, je potrebn poukza na mimoriadnu mieru formalizmu, sakou OS BA Vpristpil khodnoteniu faktov prpadu aobsahu lnkov. Ak je elom spornch lnkov, pre itatea zjavn mysel diskutova ominulosti sudcov, ktor doteraz sdia na NS SR (ako legitmnej otzke verejnho zujmu), nie je adekvtne, aby konajci sd tento zmer prehliadol avec vyhodnocoval iba vytrhnutm uritch pas lnkov zkontextu. Rovnako nie je namieste upn sa vbenom periodiku na vyadovanie presnej prvnej terminolgie. Idrobn nepresnosti aodchlky s vzmysle rozhodnut ESP tolerovan pri diskusii prebiehajcej vmdich ootzkach verejnho zujmu. Vkonenom dsledku sd pristpil kdokazovaniu, i bol J. Labuda disident alebo nie. Do uritej miery sa sd cez svoju formlnu prizmu pasoval do pozcie historika, ktor vyklad dejiny. Bez ohadu na zkon . 119/1990 Zb., sdnu rehabilitciu J. Labudu, ako aj zkon . 126/1996 Z.z. o nemorlnosti a protiprvnosti komunistickho systmu, konajci sd rozsudkom bagatelizoval perzekciu za trestn in marenia dohadu
13

nad cirkvami. Sd sa vzsade stotonil so alobcom, e tento musel repektova platn zkony ateda ako len sentu NS SSR konal sprvne. Takmto postupom by bolo mon vkonenom dsledku legitimova aj norimbersk rasov zkony apostup vslade stmito normami. Sd nehadal vkonan materilnu spravodlivos. Svoj postup redukoval na formlnu (asto zmysel postrdajcu) interpretciu prva, ktor vkonenom dsledku popiera historick svislosti a fakty. Ide omimoriadne nebezpen precedens. Sdy by mali vprvom rade pri rozhodovacej innosti akcentova US SR vymedzen doktrnu materilneho prvneho ttu. Ich rozhodnutia by mali by presvediv apoun aj pre benho loveka, ktor nie je prvnym profesionlom. Jedine tak si me justcia op zska dveru avnos vspolonosti, oktor za ostatn roky prila. Citovan rozhodnutie OS BA Vide presne opanm smerom. Spsobuje nedveru vslovensk prvny systm, schopnos sdov jednoznane avntorne nerozporne aplikova prvo anachdza skuton spravodlivos. Ak komunistick reim niekoho sthal pre slenie ome, nie je akceptovaten, aby sd demokratickho ttu toto bagatelizoval asnail sa striktne formlnym vkladovm postupom politick prenasledovanie oznai za ben trestanie za administratvny trestn in. Sohadom na citovan rozhodnutie OS BA Vje potrebn poukza aj na odvodnenie nlezu US SR vo veci IS 408/2010, kde sa kontatuje: stavn sd v okolnostiach danej veci generlne predostiera, e vsdnych sporoch, v ktorch sa sudca domha ochrany osobnosti, a o to viac znanch finannch nhrad, vznik legitmny problm sudca sdi sudcu so zvenm rizikom monho korporatvneho sprvania sa predstaviteov sdnej moci, o pri opakovane pochybnch i nedostatone vyargumentovanch zveroch me ohrozi legitimitu celho sudcovskho stavu.

Zhrnutie 1.b
Vrozhodovacej praxi slovenskch sdov je badaten urit miera inklincie kisto formalistickmu vkladu aaplikcii prva. Vprocese posudzovania dvoch vzjomne si konkurujcich prv (sloboda prejavu / ochrana dstojnosti askromia) takto prstup nezodpoved princpom materilneho prvneho ttu apredstavuje priame ohrozenie pre slobodn mdi. Vkonaniach na ochranu osobnosti, kde je predmetom sporu vrok prednesen vdebate opredmete verejnho zujmu, nie je len iaduce, ale priam nevyhnutn, aby sd hadal anachdzal materilnu spravodlivos. Sloboda prejavu ako jedno zo zkladnch prv nie je podstatn len pre jednotlivca, ale m nespochybniten vznam pre cel demokratick spolonos. Len neruenm uvanm tohto prva (repektujc vak prva dotknutch osb) sa stva spolonos skutone slobodnou ademokratickou. Bez slobodnej diskusie, vmeny nzorov nem spolonos monos efektvne sa rozvja. Ak maj mdi hra rolu strneho psa demokracie atak vdy aznovu osvedi nezastupiten miesto vdemokratickej spolonosti, musia psobi vprostred, kde orgny aplikcie prva maj naozajstn zujem realizova materilnu spravodlivos. Vopanom prpade je sdna ochrana zkladnch prv len ilziou anem efekt, ktor od nej vyaduje stava ako jeden zatribtov demokratickho aprvneho ttu.

14

Ad 1.c) Vka priznvanch nhrad nemajetkovej ujmy

Vnym ohrozenm pre prvo na slobodu prejavu je bezpochyby vkonaniach na ochranu osobnosti sdna prax priznvania enormnch nhrad nemajetkovej ujmy v peniazoch vprpade zsahu do osobnostnch prv. Konkrtna sdna prax vSlovenskej republike nara na limity definovan ESP, ako aj na limity vyplvajce zriadneho vkladu prvnych noriem cez prizmu stavy (l. 152 ods. 4 stavy). Bez zjavnho arozumnho dvodu vznik na Slovensku u takmer ustlen prax, e verejne innm osobm vkonaniach na ochranu osobnosti sa priznva nhrada nemajetkovej ujmy nie vtiscoch, ale desa tiscoch eur. Tento trend iniciovan pvodne alobcami poadovanm okrhlej sumy bol sdmi akceptovan ako norma, priom vina odvodnen priznania nhrady nemajetkovej ujmy vdesa tiscoch eur je, sohadom na garancie spravodlivho procesu, neudratench. Sdy asto bezmylienkovite akceptuj nvrhy alobcov na priznanie nhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, priom absentuje nielen samotn skmanie i boli splnen aspo zkonn predpoklady pre jej priznanie1, ale vkonenom dsledku aj akkovek vaha ovke nhrady, ktor sd priznva. Ak 13 ods. 3 OZ ustanovuje, e vku nhrady nemajetkovej ujmy vpeniazoch ur sd s prihliadnutm na zvanos vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorch k porueniu prva dolo, nedva OZ monos sdu vzsade ubovone rozhodn. vaha sdu je limitovan kritriami urenmi explicitne v OZ, ale sohadom na l. 152 ods. 4 al. 13 ods. 4 stavy je potrebn, aby takto vaha sdu bola aj stavne konformn. Vkonenom dsledku je pre sd imperatvom aj vklad Dohovoru realizovan ESP pri svojej rozhodovacej innosti. Znan ohrozenie pre prvo na slobodu prejavu preto predstavuj rozhodnutia sdov, ktor sa prieia uvedenm pravidlm. Priznvanie extrmne vysokch nhrad nemajetkovej ujmy vpeniazoch za verblne zsahy do osobnostnch prv je pre slobodn mdi existennou hrozbou afaktorom, ktor ich odradzuje od diskusie ootzkach verejnho zujmu. Rovnako pri priznvan nhrady nemajetkovej ujmy je potrebn poukza na prax viacerch slovenskch sdov, kde osobm absoltneho verejnho zujmu2 priznvaj vysok nhrady nemajetkovej ujmy vpeniazoch aj napriek tomu, e vzmysle rozhodnut ESP tieto povaj znen mieru ochrany osobnosti, o mus ma dopad aj na ich nroky na nhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Takto postup je poda mjho nzoru nesprvny astavne nekonformn. Jednm znajabsurdnejch ilustrci takejto praxe je uplatnenie nrokov na ochranu dobrej povesti prvnickej osoby poda 19b OZ zo strany ttnych orgnov, kde je vkonan poadovan aj nhrada nemajetkovej ujmy vpeniazoch. Je pozoruhodn, e naznaen trendy s diametrlne odlin od trendov uplatovanch vobdobnch konaniach v eskej republike. Prkladom pre nhradu nemajetkovej ujmy v mimoriadne extenzvnej vke je urite
1 Poda 13 ods. 2 OZ nhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch mono vkonan na ochranu osobnosti prizna pokia by sa nezdalo postaujce morlne zadosuinenie najm preto, e bola v znanej miere znen dstojnos fyzickej osoby alebo jeho vnos v spolonosti. 2 Vslade sjudikatrou ESP najm pikov politici, lenovia vldy, poslanci, verejn funkcionri.

15

rozhodnutie citovan vbode 1.b vyie, kde bola ZX priznan nhrada vo vke 99 581,76 eur. ZX, ako osobe absoltneho verejnho zujmu, priznal konajci sd za vroky tkajce sa jeho sudcovskej innosti pred rokom 1989 jednu zvbec najvych relutrnych nhrad vkonaniach na ochranu osobnosti. Vodvodnen priznania nhrady nemajetkovej ujmy vtakejto vke sa OS BA Vobmedzil len na kontatovanie, e poadovan vku povauje za primeran. Primeranos odvoduje izverom, e alovan lnky poda nzoru sdu ,,zasiahli do nezvislosti sdnej moci, ako jednej ztroch ttnych moc, voiach verejnosti spochybnili sdne rozhodovanie, vysloven prvne nzory, neodbornm anepresnm pouitm prvnickej terminolgie zaviedli itateov knzoru, e niektor sudcovia sdiaci na Najvyom sde vminulosti nemorlne odsdili ud za prejaven nzor, odsdili disidentov vpolitickch procesoch., ... ohrozili nezvislos sdneho rozhodovania asdnictva ako celku. Okrem inch nedostatkov je potrebn poukza na to, e zvery sdu id nad rmec predmetu konania tkajceho sa vlune navrhovatea (a nie inch sudcov Najvyieho sdu ani ochrany sdnej moci ako celku) as spsobil ohrozi priebeh konania valch intannch tdich. Rovnako zaujmavm prpadom ilustrujcim popisovan prax je rozsudok Okresnho sdu Spisk Nov Ves vo veci .k. 9 C/99/2009 z 29.10.2009 vspojen srozsudkom Krajskho sdu v Koiciach .k. 3 Co/37/2010, 3 Co/38/2010 z 11.5.2010. Sd oznaenm rozsudkom v konan o ochranu osobnosti rozhodol tak, e vyhovel alobe J. K. o ochranu osobnosti ao zaplatenie nemajetkovej ujmy a uloil vydavateovi tlae ako alovanmu okrem inho povinnos zaplati alobcovi nhradu nemajetkovej ujmy v sume 25 000 eur. Tento rozsudok bol alej potvrden citovanm rozsudkom odvolacieho sdu. Vnleze, ktorm US SR vkonan .k. IV. S 302/2010 zruil na sanos vydavatea napadnut rozhodnutie odvolacieho sdu .k. 3 Co/37/2010, 3 Co/38/2010 z 11.5.2010 sa knmietke priznania nhrady nemajetkovej ujmy vneprimeranej vke uvdza: V nadvznosti na uveden stavn sd poukazuje aj na judikatru ESP, v zmysle ktorej nhrada nemajetkovej ujmy mus by rozumne primeran utrpenej ujme na povesti (napr. Tolstoy Miloslavsky v. Spojen krovstvo), priom pri urovan vky nhrady ujmy treba vychdza z dkazov preukazujcich vku ujmy (napr. Flux v. Moldavsko, Steel a Morris v. Spojen krovstvo). Rovnako tak nekoreponduje judikatre ESP ani tvrdenie krajskho sdu, e Nie je... mon, aby sd pri priznan vky nhrady nemajetkovej ujmy komparatisticky posudzoval prpady priznanej nemajetkovej ujmy sdom v inch prpadoch.. stavn sd vtejto svislosti poukazuje na prvny nzor ESP vyjadren vo veci Pblico-Comunicaco Social, S. A. v. Portugalsko, poda ktorho vka nhrady v konkrtnom prpade mus zohadova vku nhrady priznvan vntrottnymi sdmi v inch prpadoch tkajcich sa pokodenia dobrej povesti. Z hadiska urovania vky nemajetkovej ujmy stavn sd navye upozoruje aj na al prvny nzor ESP vyjadren napr. vo veci Iltalehti a Karhuvaara v. Fnsko, poda ktorho pri urovan vky nhrady za poruenie osobnostnch prv mus by zohadnen vka nhrady, ktor je priznvan za telesn zranenia alebo ktor je priznvan obetiam nsilnch inov, priom nhrada za poruenie inch osobnostnch prv by nemala bez existencie zvanch a dostatonch dvodov prevyova maximlnu vku nhrady priznvan za telesn zranenia alebo nsiln iny. Na tieto skutonosti stavn sd povaoval za potrebn upozorni preto, e v okolnostiach posudzovanej veci povauje vku priznanej
16

nhrady nemajetkovej ujmy alobcovi v sume 25 000 za neprimerane vysok, a to aj bez ohadu na svoje zvery k vecnej strnke predmetnej veci, t. j. k zveru, e krajsk sd v danom prpade neprpustnm spsobom zasiahol do prva saovateky na slobodu prejavu a prva na slobodn rozirovanie informci. Vtejto svislosti sa iada len pripomen, e vzmysle ustanovenia 6 zkona . 215/2006 Z.z. oodkodovan osb pokodench nsilnmi trestnmi inmi, celkov suma odkodnenia poskytnut poda tohto zkona nesmie presiahnu pdesiatnsobok minimlnej mzdy. Vzmysle uvedenho vspojen sustanovenm 1 Nariadenia vldy Slovenskej republiky . 326/2011 Z.z, ktorm sa ustanovuje suma minimlnej mzdy na rok 2013, celkov vka odkodnenia nesmie presiahnu sumu 50 x 337,70 eur, t.j. 16 885 eur. Ak teda tt garantuje obetiam nsilnch trestnch inov ako najzvanejch zsahov do osobnostnch prv (osobn telesn integrita je rovnako zlokou osobnostnch prv) ako maximlnu vku odkodnenia sumu 16 885 eur, je vrozpore sDohovorom priznva za nepomerne menej intenzvne verblne zsahy sumy viacnsobne presahujce uveden hranicu.

Zhrnutie 1.c
Ako mimoriadne zvan ohrozenie prva na slobodu prejavu mono vSlovenskej republike bada vrozhodovacej innosti sdov priznvanie extenzvnych nhrad nemajetkovej ujmy vpeniazoch. Kee zkon dva pre priznanie nhrad nemajetkovej ujmy vpeniazoch len rmcov kritri, musia sdy aplikova svoju vahu cez prizmu stavnch garanci prv. Nie vo vetkch prpadoch tkajcich sa osb verejnho zujmu vak sdy takto postupovali. Vniektorch prpadoch mono identifikova dokonca svojvu pri urovan vky nemajetkovej ujmy vpeniazoch. Rovnako insuficientn, nepreskmaten odvodnenia sdov pri priznvan nhrady nemajetkovej ujmy vpeniazoch predstavuj znan limit pre garancie prva na slobodu prejavu. Ak nie je mon sa zo sdneho rozhodnutia dozvedie, preo vbec avurenej vke bola vkonan na ochranu osobnosti priznan nemajetkov ujma vpeniazoch, rob to rozhodovanie sdov nepredvdaten arozporn sprincpmi demokratickho prvneho ttu.

Ad 2) Trestn konania
Mimoriadne zvanm ohrozenm pre prvo na slobodu prejavu je vyuvanie intittov trestnho prva na postihovanie novinrov za ich publikan innos. Vostatnom ase je mon vSlovenskej republike identifikova viacero trestnch konan, ktor maj svis sprcou novinra. Ike slovensk TZ mono oznai za demokratick prvny predpis, ktor neobsahuje skutkov podstaty sliace apriori na postihovanie nepohodlnch novinrov, postihy sa realizuj na zklade noriem sliacich vo veobecnosti na ochranu inch zujmov spolonosti. Existuj praktick sksenosti so sthanm novinrov pre podozrenie zo spchanie trestnho inu neoprvnenho nakladania s osobnmi dajmi poda 374 TZ. Tto skutkov podstata chrni nstrojmi trestnho prva pred
17

neoprvnenm nakladanm s osobnmi dajmi fyzickch osb. Vymedzenie pojmov, ako aj jednotliv oprvnenia na nakladanie sosobnmi dajmi, vyplvaj zustanoven ZOU. Tento predpis vslade sprvom E upravuje, kto aza akch podmienok aakm spsobom je oprvnen spracva osobn daje. Ak bude ZOU vykladan vspojen sustanovenm TZ izolovane, bez svisu na stavn garancie prva na slobodu prejavu, d sa relatvne ahko dospie kformlnemu naplneniu skutkovej podstaty trestnho inu poda 374 TZ. Tto skutonos pochopili zjavne aj osoby, ktorm nevyhovuj slobodn a nezastraen mdi, ktor vykonvaj verejn kontrolu vkonu moci. Vostatnej dobe boli publikovan informcie oviacerch trestnch oznmeniach voi novinrom prve pre podozrenie zo spchania trestnho inu neoprvnenho nakladania sosobnmi dajmi. Najznmej je asi prpad novinrky ZP, ktor bola po viac ako 18 mesiacov sthan za to, e napsala lnok, vktorom uviedla vku platu manelky bvalho ministra spravodlivosti (terajieho predsedu NS SR), ktor bola ministerkou, ako svojou osobnou znmou, zamestnan na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky. Trestn sthanie sa zaalo avom sa po uveden dobu pokraovalo napriek viacerm skutonostiam. Vprvom rade sa poukazovalo na verejn zujem na zverejnen predmetnho osobnho daju manelky bvalho ministra spravodlivosti, ktor zverejnenie osobnho daju legitimizoval, ako aj legalizoval aj vzmysle ZOU. Vslade scitovanm ustanovenm l. 152 ods. 4 stavy je potrebn TZ, ako aj ZOU vyklada a aplikova tak, aby prva garantovan nadradenmi normami l. 26 stavy al. 10 Dohovoru boli vo mono najvej miere zachovan. Rovnako aj mon obmedzenia prva na slobodu prejavu vyplvajce zTZ aZOU je potrebn aplikova vlune stavne konformnm spsobom. To znamen, e kobmedzeniu prva novinrky poda l. 26 stavy al. 10 Dohovoru formou trestnoprvnej sankcie vzmysle ustanoven 374 TZ mono pristpi a vtedy, ke je bez akchkovek pochybnost preukzan, e ide oopatrenie stanoven zkonom, ktor je vdemokratickej spolonosti nevyhnutn na ochranu jednho zvymedzench legitmnych cieov. Vzmysle ustanoven l. 26 stavy nie je mon vyklada aaplikova ZOU aTZ tak, e bez alieho je uprednostovan prvo na ochranu osobnch dajov pred prvom na slobodu prejavu. Vzjomn konkurenn vzah dvoch prv je potrebn skma oto dkladnejie apodmienky obmedzenia slobody prejavu aplikova podstatne retriktvnejie vprpadoch, ak by obmedzenie prva na slobodu prejavu znamenalo trestnoprvny postih. Ako vyplva zvyie uvedenho, je pri posudzovan skutku potrebn zobra do vahy kontext situcie, vakej boli vtlai publikovan osobn daje fyzickej osoby aposdi mieru verejnho zujmu na diskusii, vrmci ktorej kpublikovaniu osobnch dajov prilo. Vdemokratickej spolonosti nie je mon vyvodzova trestn zodpovednos voi novinrom, ktor vo svojej podstate vykonvaj prvo verejnosti na informcie ootzkach verejnho zujmu. Fakt, e ilo ovkon prva apovinnosti tlae vrmci demokratickej spolonosti, je potrebn vrmci trestnho konania vnma ako okolnos vyluujcu protiprvnos vzmysle 28 TZ. Nie je mon skontatova, e by zujem na ochrane osobnho daju ovke platu pokodenej prevyoval zujemdemokratickej spolonosti na diskusii ootzkach verejnho zujmu, najm otzke riadneho vkonu verejnej sprvy
18

apotlania akchkovek prejavov klientelizmu, prpadne zvhodovania osobnho zujmu pred zujmom verejnm. Rovnako bolo zjavn, e skutok, ktor mal by trestnm inom opsanm vTZ, nespchala anemohla spcha obvinen novinrka (nerozhodla o zverejnen lnku, ktor napsala). Navye informciu oplate pokodenej dostala zoficilneho zdroja anebolo jej lohou skma, i jej bol poskytnut oprvnene alebo nie. Taktie sa poukazovalo na zanedbaten zvanos skutku aminimlne nsledky pre pokoden ako manelku verejnho funkcionra, ktor kadorone u po vea rokov je povinn zverejova svoje majetkov pomery. Inapriek irokej kle argumentov, trestn sthanie prebiehalo po dobu viac ako 18 mesiacov askonilo uznesenm ozastaven sthania, lebo protiprvny skutok nespchala obvinen (dvod, ktor bol uveden vprvej sanosti proti vzneseniu obvinenia). Zopsanho prpadu je evidentn, e orgny inn vtrestnom konan neboli pripraven aochotn postupova pri vklade aaplikcii noriem trestnho prva skutone stavne konformnm spsobom. Na akkovek argument ohadne zverejnenia platu ako realizcieverejnho zujmu na sprostredkovan takejto informcie verejnosti sa obvinenej dostvalo aprirne odmietavch reakci. Skr ako ozujme skutone chrni osobn daje spsobom predpsanm zkonom, vzbudzuje popsan prpad dojem vle zastrai novinrov pred legitmnou diskusiou ootzkach verejnho zujmu.

Zhrnutie 2
Trestn prvo je legitmny nstroj ttu na ochranu vymedzench zujmov. Jeho pouitie bez zohadnenia garanci zkladnch prv aslobd vzmysle stavy aDohovoru me predstavova znan bariru pre realizciu prva na slobodu prejavu novinrmi. Mdi s zastraovan rigidnou aplikciou ZOU, ktor nezohaduje prva priznan stavou averejn zujem na zverejnen niektorch informci. Tento prstup je nesprvny apriei sa rozhodovacej praxi ESP. Kad prvny predpis, ktor umouje obmedzi zkladn prva aslobody, je potrebn vyklada vdy cez prizmu stavy apri obmedzovan prva dba na jeho podstatu azmysel. Ak by bol bezo zvyku akceptovan postup aplikovan vo vyie uvedenom prpade, mdi by mohli by efektvne odraden od diskusie ootzkach verejnho zujmu, nakoko takmer kad informcia tkajca sa osoby verejnho zujmu by mohla by kvalifikovan ako osobn daj atakto aj chrnen. Vdemokratickej spolonosti je nevyhnutn diskusiu podporova, nie mari zastraovanm. Jedin takto vklad aaplikcia noriem TZ aZOU je sladn sstavou apritom prvne akceptovaten.

19

Zver

Vpoet uvedench limitov aohrozen prva na slobodu prejavu nie je uzatvorenou mnoinou. Bezpochyby existuj aj in modelov prpady, ktor vslovenskej prvnej praxi mu znamena znan prekku pri prci mdi. Analza m by drobn prspevok ku kultivovaniu prvneho prostredia vSlovenskej republike asnahou odosiahnutie posunu vrozhodovacej praxi otak citlivej veci, akou obmedzenie prva na slobodu prejavu bezpochyby je. Je dobr vidie, e vea zpopisovanch zlch prkladov bolo vkonenom dsledku korigovanch rozhodnutm US SR. Na druhej strane je nevyhnutn efektvne prena koncepty definovan US SR votzkach ochrany prva na slobodu prejavu aj do rozhodovania veobecnch sdov. Verm, e aj diskusia otejto analze ktomuto prispeje.

20