3

2/2013
Ronk 23

Rmsky nov list nezvisl kultrnospoloensk noviny Rmov na Slovensku

Jn Cibua patril k najvraznejm Slovkom v 20. storo. Komunistick reim jeho spechy ta jil. Z osady sa vypracoval a k vlastnej lekrskej praxi vo vajiarsku a ke mu v Berne udelili Kul trnu cenu, bola to pocta, akej sa predtm dostalo len Albertovi Einsteinovi. Kanadsk Rmovia ho v roku 2001 navrhli na Nobelovu cenu za mier. Prv tudent univerzity Bol najstar z piatich srodencov, vyrastal v skrom nch podmienkach. Matka bola enou v domcnosti a otec hrval na husliach. Po om zdedil lsku k hudbe a k samotnm husliam. Po ukonen tdia na Gymn ziu v Rimavskej Sobote ho ako prvho Rma na Slo vensku prijali v roku 1951 na Univerzitu Komenskho v Bratislave, kde sa venoval tdiu medicny. Vaka tomu sa stal znmym, vea sa o om ho vorilo, vysvetuje jeho sestra elmra Kaekov, ktor dodnes ije v Klenovci. Svojho brata v detstve videla mlokedy. Viete, bola som mal, on u tu doval na univerzite, spomna. Ako absolventa medicny ho reim poslal praco va do NDR, kde psobil do roku 1967. Po nvrate domov pracoval v Bratislave a Novkoch, o rok ne skr u opustil svoju rodn krajinu navdy.

Nebolo to z politickch dvodov. Jeho manel ka vtedy odila do Rakska a on iiel za ou. Nako niec sa nenali a tak putoval alej do vajiarska, opisuje Kaekov. Vo vajiarsku najskr pracoval ako laborant vo farmaceutickom komplexe a od roku 2001 si otvo ril v Berne vlastn lekrsku prax. Poas tohto obdo bia externe vytudoval univerzitu vo Viedni a zaal sa venova aj akupunktre. Cibua sa vak aj vo vajiarsku stretol s pred sudkami voi Rmom. Veril, e iba zdruovanie rmskych elt pome tieto bariry v spolonosti zbra. Medzi politickou elitou S rodinou si najm psal, obas zavolal. Ako pri pomna jeho sestra elmra, vdy posielal domov vstriky zo zahraninch novn. Do vajiarska mohol cestova iba jeho otec ako dchodca, po roku 1989 za nm kadorone chodi la aj elmra. O vznamnom postaven svojho brata poas totality vea nevedeli. Cibua sa pritom ako aktivista asto stretval s poprednmi osobnosami svetovho politickho a kultrneho ivota ako Indirou Gndhovou, lov

com nacistov Simonom Wiesenthalom, vdskym premirom Olafom Palmem alebo franczskym prezidentom Jacquesom Chiracom. V krajine pod Alpami nezabudol ani na priateov zo koly. S Jankom som sa zoznmila u v roku 1954, ke sme spolone pracovali na vskume Rmov na Gemeri obaja ete ako tudenti. Odvtedy sa z ns stali priatelia a spolupracovnci, hovor esk foto grafka Eva Davidov. Najradej spomna na vlet do franczskeho mesta Saint Maries dela Mer v mji 1970, kde sa ko nala medzinrodn p Rmov. Tam sa spolone zabvali a zaznamenvali tradin rmske zvyky, hudbu a piesne. O rok neskr akala na Cibuu ovea zsadnejia udalos. Prve on sa vraznou mierou priinil, aby sa v roku 1971 stretli rmske elity v anglickom meste Or pington. Ilo o prv stretnutie Medzinrodnej rmskej nie (IRU) a svet si ho pripomna ako Medzinrodn de Rmov. Slovensk lekr sa tak dostal do ela do vtedy najsilnejieho rmskeho hnutia v histrii. Po iestich rokoch bol zvolan al kongres priamo v eneve. Tam Cibuu ako uznvanho le kra a diplomata osobne spoznala aj Koianka Anna Koptov.

Jedno stretnutie jej zmenilo ivot Stretnutie s nm mi zmenilo ivot, hovor Kop tov, riaditeka rmskeho gymnzia v Koiciach. Priznva, e jej cesta do vajiarska bola kompliko van, pozvnku dostala z Prahy. Najskr som Cibu ovi napsala, e v Koiciach pracuje jedna Rmka ako novinrka a bolo by zaujmav, keby prila. Ci bua mi neskr poslal list priamo do koickej redak cie Vchodoslovenskch novn. No vtedy bolo nepredstaviten, aby sa niekto zo Slovenska a ob zvl novinr akreditoval do zahraniia na takto podujatie. Koptovej napokon pomohol vtedaj fredak tor Vchodoslovenskch novn, ktor sa reimu nezakol. Prila som za Andrejom Hlavom s listom a on mi hovor: Ke chce, tak cho. Ja to vybavm. Do dvoch tdov som mala devzov prsub a ostatn doklady na vycestovanie. Na mlad novinrku z vchodnho Slovenska Cibua prvkrt vemi zapsobil. Jedin stretnutie s nm si pamt, akoby to bolo vera. Bol to mimo riadne charizmatick lovek. Vedel, ak je situcia na Slovensku a v echch. Vemi ma presviedal, nech necestujem sp na Slovensko, lebo str. 2

Michal Smetanka: Nikto nechce i v spoloenskej klme, ktor je nevraiv

udovt Petk: Nechajte mojich vnukov a deti i

Nevzdvaj sa a veria, e bude lepie, lebo vedia, e ak zhasne ndej, lovek kapituluje

str. 2

str. 6

str. 10

u Jn Cibua Ilustrcia Jozef Feo

SERA STRANA 2

SPRAVODAJSTVO / SLOVENSKO

Hlas chudoby zo Slovenska zaznel aj na 12. eu rpskom stretnut ud zavajcich chudobu

V porad u 12. eurpske stretnutie ud zavajcich chudobu sa konalo 18. 20. jna 2013 po prvkrt na ndvor pred Eurpskym parlamentom v Bruseli. Organizovala ho Eurpska sie proti chudo be s podporou Eurpskej komisie a zastnili sa ho delegcie z 26 eurpskych ttov.

Rma z Klenovca uznval cel svet, doma nikto

mi to me spsobi problmy. Vtedy som mu neverila, bola som ete len absolventka a mojm snom bolo pracova v novinch. Zrku s reimom poctila hne tde po nvrate do Koc. Na prvom vsluchu som bola prekva pen, e popri prslunkoch verej nej bezpenosti tam boli aj in u dia, pravdepodobne tajn. Chceli, aby som s nimi spolupracovala. V iadnom prpade, odpovedala som, a tak sa zo ma stal nepriate socialistickho udu. V nemilosti reimu Cesta na Zpad stla Koptov nakoniec miesto v redakcii, ale nvrat domov nikdy neutovala. Prvkrt v ivote som si uvedo mila, ak naivn nzory som mala na svet, ivot a jeho cenu. Odvte dy sa ete viac venujem proble matike Rmov, hovor. Vymenili si ete p listov, kde mu psala, e mus ukoni ich komunikciu. Bla sa o svojich srodencov, aby ich vldna moc nepotrestala. Vldol tu in reim a tieto veci neboli na Slovensku nikdy verejne interpretovan. In formcie o jeho prci sa dostali iba zkemu kruhu ud. Problm je aj v tom, e Rmovia s moder nm myslenm a novmi mylien kami boli vdy v nemilosti rei mu. Nech bol akkovek, vysvet uje Koptov. Kandidt na Nobelovu cenu Po rokoch v emigrcii sa Cibua vrtil na Slovensko prvkrt a v roku 1990. Vek spechy Slov ka v exile si vimli paradoxne naj skr v Kanade. Tamojie zdruenie eskoslovenskch Rmov ho no minovalo v roku 2001 na Nobelo vu cenu mieru a bol oficilne zara den medzi kandidtov. Slovensko si do roku 2008 je ho prcu nijak vrazne nevma lo. A potom mu rad vldy ude lil Cenu za udskos. V tom ase vak u Jn Cibua trpel akou chorobou. Napriek komplikcim bol stle aktvnym diplomatom, kto r bojoval za odkodnenie obet

u Nae heslo lovek sa stva vekm presne v miere,

v ktorej pracuje pre blaho svojich blnych. M. Gndh.

Slovensk sie proti chudobe na stretnut zastupovala tvorlen n delegcia na ele s nrodnou koordintorkou Annou Galovio vou. V delegcii alej boli Daniela Obasnkov, Duan Klo a Ivan Malek. V slovenskom stane na ndvor pred Eurpskym parlamen tom, doslova pod oknami europoslancov a euroradnkov, hovorili slovne, heslami i obrazom o chudobe na Slovensku, do ktorej sa u dia prepadvaj pre nedostatok prce, nzke prjmy a chbajce sluby. Z tejto pasce sa bez pomoci zo strany spolonosti nedoku dosta. Poas bruselskho stretnutia zstupcovia nrodnch delegci diskutovali o rznych problmoch svisiacich s chudobou. Kritizo vali obraz chudobnch, ktor pretlaj politici a mdi. Slovensk, belgick, holandsk a britsk delegti sa zhodli na tom, e tento obraz nie je pravdiv, e vina chudobnch ud v ich krajinch nie s ani leniv, ani hlpi, ani nevzdelan, i drogovo zvisl. Zhodli sa tie na tom, e je potrebn harmonizcia medzi ttmi. Rozdiely vo vke socilnych dvok (minimlneho prjmu) s toti ovea vyie ako rozdiely v priemernch prjmoch a cench tovarov a sluieb kado dennej spotreby. S asto aj viac ako desansobn. Chudobn vo vyspelch bohatch krajinch s ovea lepie chrnen a dvky im postauj na vemi skromn, ale slun ivot a umouj aj as na spoloenskom ivote. V inch ttoch, vrtane Slovenska, chudobn ivoria, niia si zdravie a nedostatok zdrojov a sluieb ich stle v mi vyluuje zo ivota v spolonosti. Slovensk stan navtvili okrem inch i mnoh mlad udia zo Slo venska, ktor v Bruseli ij a pracuj. Viacer z nich potvrdili, e aj ich rodina na Slovensku zpas s chudobou a oni sami sa pred chu dobou rozhodli ujs za prcou do zahraniia. Na rozdiel od inch nrodnch delegci, ktor petciou protes tovali proti nezujmu svojich europoslancov, slovensk delegcia mala monos hovori o monostiach odstraovania chudoby a o dleitosti rieenia tejto problematiky s viacermi slovenskmi europoslancami. Napriek rokovaniami doslova nabitch doch do slovenskho stanu prili Boris Zala, Miroslav Mikolik, Eduard Ku kan, Anna Zborsk. Europoslankya Edit Bauer prijala astnkov slovenskej delegcie v priestoroch Eurpskeho parlamentu. Vetci europoslanci zo Slovenska poas rozhovorov so slovenskou deleg ciou skontatovali vnos tmy a prejavovali ochotu podiea sa na jej rieen, o niektor robia aj v rmci svojich vborov. Zaujmali sa aj o osobn prbehy a dvody chudoby lenov delegcie a prisbili pomoc pri zjednvan npravy. Dleit je vlastn stratgia, ako odstrni chudobu na Sloven sku. Ako ns informoval zstupca Eurpskej komisie Martin Orth, rieenie chudoby patr k prioritm aj pri schvaovan eurofondov. Bez viditenosti a zosilnenia hlasu chudobnch i na Slovensku sa ne podar pomc marginalizovanm skupinm. Tento cie posilovanie hlasu chudobnch vo verejnom pries tore je a zostane prioritn aj pre Slovensk sie proti chudobe. Pre to ostva jej zmerom sstavne iada politikov a predstaviteov ve rejnej sprvy a samosprvy, aby pravy politk i zaman nov opatrenia vdy konzultovali s tmi, ktorch sa rozhodnutia existen ne tkaj. Ako na tlaovej konferencii v Bratislave po nvrate sloven skej delegcie z Bruselu zdraznila Zuzana Kus Slovensk sie proti chudobe, ktorej je predsednkou, je pripraven pomha s vy tvranm priestoru a organizovanm tohto dialgu. Slovensk delegti spolu s ostatnmi astnkmi 12. eurpskeho stretnutia podporili prehlsenie, e chudobn a socilne vylen maj prvo na dstojn ivot, na repektupln postoj, na rovnak prstup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, prci. Prehlsenie zdrazuje, e podpora udskho rozvoja je dobrou investciou a vracia sa mnohonsobne ttu sp. Prehlsenie tie apeluje na do driavanie lnku 34 ods. 1 Charty zkladnch prv Eurpskej nie pri tvorbe politk zameranch na ud zasiahnutch chudobou a so cilnym vylenm. Slovensk stan v Bruseli bol vnimon nielen tm, e ho navtvilo najviac europoslancov. Jedinen bola jeho intalcia, ktor prostrednctvom fotografi a detskch vtvarnch prc relne ukazovala stav chudoby na Slovensku, aj vaka zberom Romano nevo il predovetkm z osd a rmskeho prostredia. Detsk vtvar n dielka na tmu chudoba zasa pecilne pre slovensk delegciu na 12. eurpskom stretnut ud zavajcich chudobu v Bruseli vy tvorili iaci pecilnej zkladnej koly na ulici Matice slovenskej v Preove. Charta zkladnch prv Eurpskej nie lnok 34 ods. 1 S cieom bojova proti socilnemu vyleniu a chudobe nia uznva a repektuje prvo na socilnu pomoc a pomoc pri bva n s cieom zabezpei dstojn existenciu vetkch osb, ktor nemaj dostatok prostriedkov, v slade s prvom nie a vn trottnymi prvnymi predpismi a praxou. Daniela Obasnkov, foto: archv autorky

rmskeho holokaustu. Chcel, aby Rmov odkodnili ako idov. V Bratislave sa vtedy s Cibuom stretol aj Csaba Horvth z Rimav skej Soboty. Rozprvali sme sa iba krtko, pretoe u bol vemi chor. Jeho prca bola vemi uiton pre nau generciu a mali by sme s po jeho ceste, mysl si Horvth. Hoci u bol priptan na inva lidn vozk, do roku 2009 sa pra videlne zastoval aj podujat organizovanch vevyslanectvom SR v Berne. Jna Cibuu vnma me ako vznamnho rmskeho predstavitea a aktivistu, ktor najm v slobodnch podmien kach po emigrcii vyvinul vek silie o posilnenie identity R mov, napsal Juraj Solny z ve vyslanectva v Berne. Dva tdne pred jeho smrou prila do Bernu Cibuova sestra. Poas piatich dn sa bavili najm o rodine. Mal vemi iv spo mienky na Klenovec a Slovensko, tba po domove bola siln. Naj radej chodil tam, kde sa hrvala

Vrcholom jeho kariry bola cignska muzika, dodva elm cesta do sdla Organizcie spoje ra Kaekov. nch nrodov v roku 1971. Cibua osobne viedol dvans Jn Cibua sa narodil 7. janu ra 1932 v Klenovci. Patril zstupcov rmskych komunt z ce k najspenejm slovenskm lej Eurpy a na prelomovom stret diplomatom a najvraznejm nut sa mu podarilo zska uznanie Slovkom, ktor bojovali za prva OSN. Medzinrodn spoloenstvo priznalo pre IRU tatt pozorovate Rmov. V roku 1968 bol spoluzaklada a a legitimizovalo existenciu rm teom Zvzu CignovRmov na skeho nroda. akej chorobe pod Slovensku. Po emigrcii psobil ahol 18. augusta vo svojom dome. Rudolf Siv, redaktor SME, ako len parlamentu rmskej or lnok bol prevzat so shla ganizcie, ktor v roku 1971 pri pravovala vznik Medzinrodnej som autora z dennka SME. rmskej nie. Foto pre SME: Archv J. C.

cikori, of imar phirelas pre univerzi ta, leperel. Kana agorinas e medicina, o reim les bihaas te kerel bui an dro NDR, kaj sas di o ber 1967. pais avas khere u kerelas bui Brais lavate the andro Novaki, pal o jekh ber geas andal o them avri. Oda na sas prekal e politika. Leskri romi geas andro Rakusko u ov geas pal late. No na arakhle pen u of geas dureder andro vajijars ko, phenel e Kaekovo. Andro vajijarsko pais kerelas bui O jekhto tudentos pre univerzita Sas nekh phureder pand havo sar o laborantos andro farmaceutikano rendar, avri barias andro oripen. kompleksos u le beretar 2001 les sas E daj sas kheruti u o dad baavelas andro Bern leskri doktoreskri praksa. pre lavuta. Avka sar o dad the ov ka Andre ola bera sar eksterno sikhardo melas baaviben the e lavuta. Kana phirelas pre univerzita andre Vijeda agorinas o sikhuviben pre Gimnazij u chudas te kerel the e akupunktura. O Cibua arakhas o bilahe dikhi um andre Rimavsko Sobota, sar jekh to Romes pre Slovaiko les ile andro pena pro Roma the andro vajijars ber 1951 pre Univerzita Komensko ko. Paalas, hoj a jekhetaibena Braislavate, kaj sikholas e medicina. makar o romane eliti utinena ola ba Paikerdo oleske pal leste but va rijeri andro khetaiben te peravel. kerenas, phenel leskri phen e elmira Makar e politikai elita Kaekovo, savi di akana beel andro La fameijake nekh buter pisinelas, Klenovec. Peskre phrales na dikhelas but, kana sas ciki. Danen, me som varekana the vihinelas. Sar phenel leskri Jan Cibua terol makar o nekh bareder Slovaka andro 20to elberi pen. O komunistikano reimos leskre doresipena ikerelas uharde. Andal e osada geas o drom ki e peskri praks sar o doktoris andro vajijarsko u ka na leske andro Bern dine o Kulturno moipen, oda sas vareso, so angle leste chuda a o Albert Einstein. O Roma andre Kanada leske kerde an dro 2001to ber e nominacija pro Nobelovo moipen va o smirom.

phen e elmira, sakovar bihavelas khere o kotora andal o avrutne ila. Andro vajijarsko aj sas te dal a leskro dad, va oda hoj sas imar penzija, pal o ber 1989 pal leste sako ber phirelas the e elmira. Pal o baro than savo ikerelas lakro phral andre totalita but na danenas. O Cibua sar o aktivistas pes buter val arakhelas le nekh bareder denen ca andalo lumakro politikano the kul turno divipen, sar sas e Indira Ghand hi, o Simon Wiesenthal so chudelas le nacistena, o vedsko premijeris Olaf Palme vaj o francuziko prezidentos Jacques Chirac. Andro them tel o Alpi na bisteras ai pal o amala andal e kola. Le Jankoha man prindarom imar andro ber 1954 kana jekhetanes kerahas pro rodipen pal Roma pre Ge mer so duj dene mekh phirahas an dre kola. Ole ivesendar ahiam amala the kolegi, phenel e echiko fotografka Eva Davidov. Nekh feder peske leperel pro drom andro francuziko foros Saint Maries de la Mer andro maj 1970, kaj pes arakhenas o Roma andal e sasi luma.

Odoj jekhetanes len sas lahe ivesa, dokumentinenas o tradina romane sokaa, baavibena the gia. Pal o jekh ber pre Cibuas uare las nekh buter vano bui. Prekal e leskri phri bui pen andro ber 1971 arakhle o romane eliti andro anglikano foros Orpington. Oda sas o jekhto ki dipen va e Internacijonalno Romai Unija (IRU) u e luma peske pre oda i ves leperel sar pro Lumakro Romen gro ives. O slovaiko doktoris pes av ka chudas pro jekhto than andro di ole ivende nekh zoraleder romano kidipen andre historija. Pal o ov bera vihinde o aver kongresos direktno andre eneva. Odoj le Cibua sar imar prindarde doktoris the diplomatos personalno arakhas the e Anna Koptova Kaatar. Jekh arakhipen lake visaras o divipen Oda, hoj pes leha prindarom, mange visaras o divipen, phenel e Koptova, e eruti deni andro ro mano gimnazijum Kaate. Mukhel, hoj lakro drom andro vajijarsko sas pherdo komplikaciji, o akharipen lake

slo 2/2013

 ROZHOVOR

SERA STRANA 3

Ke sa povie spolunavanie, vinou rieime vzjomn vzahy Slovkov a Rmov. Ke vak povieme Medzev (mesto na vchodnom Slovensku), dozvieme sa nieo viac o spolunavan viacerch men n. A prve o tom je kniha s nzvom Mnohonrodnostn Medzev, s podtitulom Spomienky na spoluitie Nemcov a Rmov. Poda v povede spoluautora knihy Michala Smetanku, publikcia vznikla takpovediac nhodne, kee pre obce pripravoval in dokumenty na podporu cestovnho ruchu, i monografiu mesta. tdiom sta rch materilov ale zistili, e v obci bolo kedysi zaujmav spolu navanie viacerch menn. Ke som tudoval materily v levo skom archve, naiel som zznam z polovice 19. storoia, ktor po jednval o krdei eleza v Medzeve Rmami. V dokumente vak bo lo zvraznen, e to neboli medzevsk Rmovia. A to bola jedna zo zaujmavch vec, zisti, ak bol vzjomn vzah ud pred sto a viac rokmi. Aj preto sme sa na to pozreli hlbie, zisovali sme, ak bolo v obci spolunavanie, vysvetuje zrod knihy Michal Smetanka. Kniha je poda jeho slov nvratom do minulosti, ktor je dnes u ne nvratne pre, pretoe dnes je situcia v obci tak ist ako v ktorej kovek inej obci na Slovensku. Ak bola vaa cesta do Medzeva? Prvkrt som tam bol poas mjho tdia na vysokej kole, kee z vedajej obce som mal spoluiaka. Pred zhruba dvoma rokmi som zaal participova na prprave publikcie plne inho druhu o Medzeve, a vtedy som za al vnma obec aj z nrodnostnej strnky. Stretol som sa s Alexan drom Muinkom, ktormu som o mojich zitkoch zo spoluitia Nemcov a Rmov medzi reou hovoril. On ma podnietil k tomu, e by bolo dobr zmapova spo luitie medzi meninami, lebo dnes sa porovnva len spoluitie majority s minoritou. m sa odlioval Medzev od inch obc? Medzev je in u viac ako 600 ro kov. In je aj v tom, e tam ili a ij rzne nrodnostn meniny. Man takov (Karpatskch Nemcov) bolo najviac, no boli tam aj Rmovia, Ma ari, Slovci. idia tam neili, ale Ru sni mali tie vznamn postavenie v obci. A t udia tam ili bez probl mov. Medzev bol oproti inm ob ciam multifarebn. Dnes je hlado vou dolinou, prce je tam mlo. A za poslednch 50 rokov sa v obci zhor ilo aj spolunavanie. Vpovede obyvateov opisu navanie v obci nie je ukko j spolunavanie v obci spred v. Ak prnos me ma tto mnohch rokov. Dnes u spolu kniha pre spolonos teraz? Mono by to bola otzka na ud, ktor si to pretaj, i to na nich ma lo nejak inok. Nam zmerom bolo pozrie sa udsky na nieo, o sme ani nenazvali problmom. Ma inpirovalo na tom to, e Man taci, Maari a Rmovia boli praktic ky na tomto zem cudzinci. Aj na priek tomu to v obci fungovalo bez nenvisti. Socilne vzahy boli adres n, konkrtne. Jedna aj druh strana hovor, e spolunavanie bolo dob r donedvna hlavne preto, lebo sa vzjomne poznali, komunikovali spolu, nebli sa jeden druhho. Kad tam mal nejak funkciu, exis tovali spoloensk vzby. Z rozho vorov, ktorch bolo asi sto, sme do knihy vybrali osem. Bolo tam aj roz prvanie rmskeho chlapca, ktor m asi 25 rokov. Ak on me by pamtnk? No pre ma bol jeho pr beh zaujmav, lebo hovoril norml nym zdravm udskm rozumom. Je z neho cti udskos. Hovor, e s umi, s ktormi chodil do koly, sa zdrav aj teraz. S ostatnmi nie, le bo do koly spolu nechodili, nepo znaj sa a boj sa ich. Doslova pove dal: Neviem, kedy mi v krme vyp lia facku. Na druhej strane aj oni sa boja ma, lebo ma tie nepoznaj. Idem po ulici a u na ma zazeraj. Toto s poda ma podnetn veci, nad ktormi by sme sa mali za myslie. Musme sa poui z toho, e tam, kde tieto pravidl spolunava te. Pro jekhto uiben nadanavas, hoj jekhetanes le oficijalno ingunenca odoj sas the aver dene, ola sas o ga rude. Kamenas, hoj lenca te kerav bui jekhetanes. isave dromeha, oda phenom u avka mandar ahias o ru ado manu anglo socijalistikane manua. O reimoskro pharo vast O drom pro Zapados keras, hoj e Koptova pro agor naaas o than andre redakcija, no oda, hoj geas pale khere ikana nabajinas. Jekhto var andro divipen sikhiom, save naivna dikhipena man sas pre luma, pro divipen, pro leskro divipen. Olestar mekh buter dav pal o romane bua, phenel. Pisinde penge mekh pand ila, kaj leske pisinas, hoj musaj te agorinel lengri komunikacija. Daralas pal o phea the phrala, hoj len e ra jipnaskri zor vareso te na kere. Adaj sas aver reimos u ola bua na sas pre Slovaiko ikana publikanes inter pretimen. O informaciji pal e leskri bui pen dochudle a ki o na but manua. O problemos hon the andre oda, hoj le Romen, save sas moderno gindipen u neve gindipena o reimos na kamelas. Sako reimos, phenel e Koptova. O kandidatos pro Nobelovo moipen Pal o bera andre emigracija o Cibua avas pale pre Slovaiko jekhto var imar andro ber 1990. bare doresipena le Slovakoskre andro eksil dikhle, paradoksikanes, nekh sigeder andre Kanada. Odoj e asocijacija le echikoslovaika Romengri leske keras e nominacija pro Nobelovo moipen va o smirom andro ber 2001 u oficijalno sas o manu thodo makar o kandidata. O Slovaiko di o ber 2008 but pre leskri bui na dikhelas. Imar pais leske e Rajipnaskri kancelarija dias o moipen va o manuikaipen. Oda sas, kana o Jan Cibua sas imar phares nasvalo. The te odoj sas komplikaciji, ahias aktivno diplomatos, savo pes marelas va o poiiben olenge, pre savende sas kerdo o romano holokaust. Kamelas ,hoj le Romenge te poinen avka sar le Biboldenge. Andre Braislava pes le Cibuaha arakhas the o Csaba Horvath andal e Rimavsko Sobota. Vakerahas na but, soske ov sas imar but nasvalo. Leskri bui sas bari lahi va amari generacija u amen sam te dal leskre dromeha, gindinel o Horvath. The te imar sas pro invalidno skamind, di o ber 2009 sakovar nia neboli napsan a fungovali, Aj napriek tomu, e spolu tak mu fungova aj teraz. navtevuj kolu, spoluitie u nie je ako kedysi... D sa to Kedy nastal zlom, e v Medze nejako vrti? ve, ale aj v inch obciach, presta To som sa ptal kadho pa li udia spolunava? mtnka, s ktorm som robil roz Pretrhli sa prirodzen spoloen hovor. Kad odpovedal rovnako sk vzby. plne. Prinou je kolek e nevie. Ale vetci by si to zro tivizcia. Predtm, nielen v Medzeve, ve v rozhovoroch elali. Nikto kad mal nejak funkciu. Je jedno, nechce i v spoloenskej klme, i bol primtorom, istiom zcho ktor je nevraiv. Ale i sa to d dov, remeselnkom, ponohospod zvrti, neviem, ale verm, e no. rom..., v tej spoloenskej klme a kontitcii mal svoje miesto. A za Vedeli respondenti defino to miesto si ho kad vil. Aj ke va hlavn prinu toho, preo bol v ekonomickom rebrku niie. spolu prestali vychdza? Naprklad Rma, ktor istil kurn Vina z nich no. Z rmskej ky, kad na ulici pozdravil, lebo asti to bola hlavne strata prce, kto kurnk potreboval vyisti kad. o r poda nich zaprinila to, e sa bolo zaujmav, ete v esdesiatom prestali stretva s ostatnmi. Tm, piatom roku sa v Medzeve nezamy e nemali peniaze, nechodili u tak kali domy. Tam by ich v ivote nena asto ani do obchodu, potom ani na padlo, e by jeden druhho okra dol. Ke prila kolektivizcia, vet kch sme nahnali na drustv a do fabrk, a tam sa stali nejakmi sla mi. Ale ani tie fabriky neboli a tak zl, lebo udia aspo spolu pracova li. Problm nastal, a ke bol ne dostatok prce, zamestnvatelia kra chovali a prcu tam nemal nikto. Tm pdom sa prestali stretva a dnes je vsledkom to, e sa nepo znaj. V tomto tte, ale aj v inch, ktor rieia takzvan rmsku prob lematiku, je jedin intitcia, ktor nieo robila a rob dodnes, kola. V Medzeve to plat rovnako. Je to je din intitt, kde sa maj monos udia stretva. dalas pro akciji, save kerelas e am basada SR andro Bern. O Jan Ciba dikhas sar jekh baro romano repre zentantos u aktivistas, savo pecijalno andro slobodno situacija pal e emi gracija dias bari zor the zorarel e identita le Romengri, pisinas o Juraj Solany andal e ambasada andro Bern. Duj kurke anglo leskro meriben avas andro Bern the Cibuaskri phen. Prekal o pand ivesa vakerenas nekh bute pal e fameija. But dides peske leperelas pro Klenovec u Slovaiko, o kamiben pal kherutipen sas zoralo. But rado phirelas odoj, kaj baavenas o Roma, phenel e elmira Kae kovo. Jan Cibua uias 7. januaris 1932 Klenovciste. Leskro than sas makar o nekh feder slovaika diplomata u nekh buter dikhle Slovaka, save pen marenas va o Romengre aipena. Andro ber 1968 sas makar o dene, save chudle te ahavel o Zvezos le CiganengroRomengro pre Slovaiko. Pal e emigracija sas o deno andro parlamentos andre romai organizacija, savi andro ber 1971 kerelas bui the ahavel e Inte rnacijonalno Romai Unija. O nekh ueder momentos andre leskri karijera sas leskro drom andre zbavu. Druh strana hovorila opa ne, e ke Rmovia prestali chodi k nim, nevideli dvod, preo by mali chodi k Rmom. Nie sme spolu, nepoznme sa, nerozumieme si, ob chdzame sa... Kto by mal by itateom knihy? Normlny lovek, ktor rd ta noviny, ale nie bulvr. Me si v knihe polistova a vybra je den lnok. A mono si povie, e je to zaujmav. Nam zmerom nebolo prinies nieo prelomo v, chceli sme ud len inpirova. tudujeme, ako to niekedy fun govalo medzi meninami a od nich sa meme naui nieo, ako by to malo dnes fungova. Text: Roman onka Foto: Jozef Ferenc

avas Prahatar. Jekhto pisinom le Cibuoske, hoj Kaate kerel bui jekh romi sar urnalistka u oda esas inte resantno, te aj avas. O Cibua mange pais bihaas o il direktno andro ka akri redakcija kaj sas o Vichodoslo vaika ila. No oda nai sas te dikhel, hoj vareko andal o Slovaiko au peci jalno o urnalistas, te kerel e akre ditacija avri pro ajso kidipen. La Koptovake pro agor utinas o erutno redaktoris andro Vichodo slovaika ila, savo na daranias le reimostar. Avom pal Andrej Hlava le ileha u ov mange phenel: Te kames, da. Me oda avri kerava. Di o duj kurke man sas o devizovo pheiben u aver dokumenti pro drom, Pre teri urnalistka andal o vi chodno Slovaiko o Cibuas keras zo rai impresija. Jekh arakhipen leha ike rel andre goi, sar oda te sas id. Ov sas aes but charizmatikano manu. Danelas, savi hii e situacija pre Slo vaiko the pro echi. Zorales mange phenelas, hoj te na dav pale pre Slo vaiko, hoj oda mange aj te anel o problemi. Me leske na paavas, so mas a e absolventka u miro suno sa ste kerel bui andro ila. O reimos la maras imar pal o jekh kurko kanastar avas pale Kaa

Organizacija va o Jekhetane Manuipena andro ber 1971. Cibua persnalno igenas deu duj reprezentanten andal o romane komuniti andal e savori Europa u pre baro kidipen doresas e akceptacija khatar o OSN. O internacijonalno khetaiben dias le IRU o tatutos sar o dikhipnaskro deno (pozorovateis)

u dias legitimizacija le romane manuenge. O pharo nasvaiben ago rinas leskro divipen pro 18. augus tos andro leskro kher. Rudolf Siv, o redaktoris SME, O lekhaviben hovas le daibnaha khatar o autoris andal o iveskro SME. Preklad: Erika Godlov Foto pre SME: Archv J. C.

slo 2/2013

SERA STRANA 4

MNOHONRODNOSTN MEDZEV

D sa poveda, e ete do druhej svetovej vojny bol Medzev uzavretej ou komunitou, po vojne sa to zaalo meni, miea. Predtm to bolo osdle nie prevane nemeckej nrodnostnej meniny a ud inch nrodnost tu ilo pomerne mlo. Po r. 1945 sa viac otvorilo tm, e sa udia viacej eni li/vydvali, prichdzali sem, sahovali sa... Do toho, samozrejme, zasiahlo aj presdovanie v obdob krz, i u pred vojnou, ke sa obyvatelia sahovali do Ameriky alebo do Nemecka za pr cou, alebo aj po vojne. A spoluitie? Dos sa to vetko zmenilo. o si dobre pamtm zo svojho detstva, tak udia mali bliie k sebe, pretoe sa dobre poznali, vea sa stretvali pred do mami na verejnom priestranstve alebo na lavikch, ktor boli pred domami na ulici. Takmer pred kadm tretm domom bol strom, udia si veer pode sadli na laviku a rozprvali sa. Telev zor nebol, mali bliie k sebe. u dia o sebe vea vedeli, vedeli si po mc. Mali dokonal prehad o tom, i dom, ktor ste nechali odomknut, je aj neporuen, i niekto voiel do brny a podobne. V Medzeve sa do roku 1963 do my ani nezamykali. Brny ete dlh obdobie potom tie nie. Pretoe bo lo nemysliten, aby si niekto dovolil len tak vojs. U len preto, e ten su sed mal vdy prehad, o sa na ulici deje a star udia boli vinou do ma. Urobi nieo po ceste alebo ne pozdravi bolo tak isto nemysliten. Mono troku preeniem. Ale bola to tak vchova postaven na tom, e mus by slun, mus by est

n, mus sa postara a kadmu sa mus zdravi. A ak by ste to nedo driavali, hlavne star udia by hne povedali rodiom: ...a o t tvoja dcra, o sa stalo, ila okolo a nepo zdravila. Muselo sa osi sta. Doma sa to asto vrtilo vo vchovnom po nauen. Aj mlde a deti to teda chpali. Alebo na prklade stavu, ktor ho sa dnes domhame istenia verejnch priestranstiev... Mme jeden pekn zkon, ktor hovor, e kad vlastnk nehnutenosti je povinn postara sa, pozameta, odprata sneh z chodnka, ktor nadvzuje na jeho nehnutenos. Predtm mono ani tak predpis neexistoval. Ale t udia to mali prirodzene v sebe, e kad sobo tu pozametali. Alebo ak nieo ro bili a zneistili cestu, tak bolo ne mysliten, aby to nechali tak, pokali, ke niekto prde a odpra ce to za nimi. Brali to tak, e je to pred ich domom a s povinn sa o to postara. Bez ohadu na poa sie a ron obdobie bolo kad sobotajie predpoludnie veno van zametaniu, hrabaniu lstia... skrtka prave a isteniu verejn ho priestranstva. To nikto nemu sel vynucova. Skrtka to tak bolo. Dnes je to vidno len u niektorch ud, spravidla u tej starej gener cie esdesiatnikov, sedemdesiat nikov. Ale vinou dnes udia a kaj, km prdu nai mestsk za mestnanci alebo aktivan pracov nci a pekne to za nich poupratu j. Tak sa stretnete s tm, e kam dopadne ohorok z cigarety alebo kde diea rozbal cukrk, tak tam

ten papierik aj zostane. Neviem, i sme my urobili nejak chybu, ale bo o sa stalo. Neviem o tom, e by v tch starch obdobiach boli medzi umi nejak nepokoje, u vbec nie nrodnostn. Zrejme to bolo tm, e sa vzjomne udia repek tovali. Boli urit pravidl a kad sa k tomu druhmu sprval poda nich. Samozrejme, neidealizujme si to. Aj vtedy mali zaiste udia, na prklad susedia, nieo medzi se bou. No iste sa dokzali skr stret n, porozprva sa, komunikova si problmov veci. Tak nrod nostn rozpory ako dnes urite neboli. udia sa repektovali. Mali pravidl a dodriavali ich, aj ke neboli psan. Kad vedel, ako sa m sprva. A tak bolo jedno, kto je akej nrodnosti. o sa tka Rmov, z rozprva nia starch viem, e Rmovia bene pomhali v hospodr stvach, vykonvali jednoduch prce a udia si ich volali na po moc. V minulosti naprklad nebo la kanalizcia. Bol such zchod, a ke sa likvidoval jeho obsah, tak prve tieto prce vykonvali niektor rmski mui, o ktorch kad vedel, e tieto prce robia. Veobecne platilo, e sa udia ne bli pa ich do svojich obydl. Pravidl platili pre kadho. A lovek v cudzom dome alebo dvore prirodzene repektoval, e o nie je moje, toho sa nemm dotka. A nikdy ni nezmizlo. To by bolo nemysliten. Pamtm sa, ako moja mama bene hovori

la tomu pnovi, ktor priiel k nm pomha pri prcach (R movi): dvere s otvoren, tam m toto, tamto urob... Po prci sa vyrovnali, tak ako sa dohodli, kdee by niekomu z nich napadlo podozrieva toho druhho alebo ho oklama. Nikdy ni nezmizlo. Bolo ben, e ak si niekto zavo lal Rmov na prcu a sm iiel do zamestnania, len povedal, e br na je otvoren, kde o njde, o treba urobi a e po prci sa stret n a vyrovnaj sa. A fungovalo to. A mono sa v Medzeve aj k R mom sprvali in ako v inch mestch. Mono je to aj tm, e ako mo ja star mama spomnala, a ako star udia v Medzeve hovoria, Rmovia boli do Medzeva prizva n. Prizvali ich t, ktor tu mali ma jetky, fabriky alebo in podnik,

skrtka t vyia vrstva, e si ich pozvali, aby ich zabvali. Potom aj preto, aby im pomhali v pr cach na majetkoch. Vinou to boli t, ktor robili so elezom. A v Medzeve sa predsa so ele zom robilo vdy najviac. Ja si vak u nepamtm, aby nai Rmovia robili s kovom, ke odhliadnem od asov, ke pracovali vo fabri ke, v Strojsmalte. Predtm urite robili metly, koe na drevo s dvo mi rkami a boli to hudobnci. Vedeli fantasticky hra. Ve in by si ich panstvo nepozvalo. Medzevania nikdy neboli a ani dnes nie s dajak radiklni, v zmysle, e pome a zbime niekoho alebo ho vyeme. Medze vania maj v sebe zmierlivos, otvore nos riei problmy,

porozprva sa, jedna na rovi nu, o sa smie a o sa nesmie. Nechcem to sce zoveobecova a paualizova, ale z vlastnho poznania i sksenosti viem, ak ten n naturel je. Z nemeckho naturelu u ns prevlda asi t disciplinovanos, zmysel pre po riadok, sebaovldanie a ochota dohodn sa. Myslm, e nae najcharakteristickejie rty s: disciplna, tolerancia, utipan humor, pocit zodpovednosti nielen za seba, ale aj za okolie. A toto sa s neznanlivosou i predpojatosou voi inm ne snbi.

Do Medzeva som prila v ro ku 1969 z dedinky, kde sa roz prvalo ukrajinskm nrem, z Helcmanoviec. Okolo ns boli sam Mantci. V Mnku nad Hnilcom, Smolnku, Smolnckej Hute. V Mnku som aj uila, ale po mantcky som sa nenauila. Ke som sa vydala a nasahovala do Medzeva, prv dva mesiace som preplakala. To bolo preto, e som sa dostala do rodiny, kde ma akoby drali za zavretou br nou, kde som bola veden k po dozrievavosti a kde mi hovorili, e Mantkom sa ned veri, e s zl, e si na nich musm dva po zor. No ale po ase som zistila od susedy Klry Sabovej, kde bola msovroba, e Medzevania s vemi mil a zhovoriv, poctiv a spoloensk udia. Len cez plot som rozprvala s umi z mso vroby a videla som, e tam spo lu pracuj Slovenky, Mantci, Maari, Haavania Rusnci. Vetci sa spolu smiali, fungovali dennodenne v tej prci. Neskr

v kole som zistila to ist. Kolegy ne sa medzi sebou na chodbe rozprvali po mantcky, ja som rozprvala po slovensky, ke som ila okolo, ihne sa zaali rozprva tak, aby sme si vetci rozumeli. Prijali ma medzi seba dobre, pomhali mi nadvzova spolo ensk kontakty, o bolo pre ma vemi dleit, pretoe som vemi spoloensk typ, ktor ne zna samotu a neinnos. Vtedy sa s prijatm do zamestnania ria diteom kl dostvali do rk hne aj pracovn posudky. Tak sa hne zistilo, e viem pracova v spevckych zboroch, e som spievala v skupine, recitovala, hrala divadlo a velio in. Tak hne prv rok, ke som tu bola, boli voby a ja som sa dostala za poslankyu, predstavte si... Cu dzinka v takomto prostred. Tak som zaala pracova so spevcky mi zbormi a dodnes v nich pra cujem. Kee som robila svadby, krstiny, pohreby, cviila progra my, konferovala, spievala s dy

chovkou, dennodenne som stre tvala mnostvo ud, a to z rz nych etnickch skupn. Ale musm poveda, e za t dlhu dobu som v Medzeve ne stretla loveka, ktor by mi bol ublil, ktor by mi bol nieo ne pekn vytkol alebo nebol ochot n pomc, ke som to potrebo vala. Ani neviem, m to je, i mo jou povahou, i prstupom, i to leranciou, to musia posdi in. Ale na nikoho v Medzeve neviem poveda kriv slovo. Od nenej revolcie som (prepte za vulgrne poveda n) bielu hlavu v triede nema la. Bola som len s Rmami. A do penzie. Bola to vemi ak prca, vemi nron. Ale nala som si k nim cestu a verte, e by som nemenila. Robila som to vemi rada. Myslm si, e Rmo via nie s nauen dva, ale pri jma. A je to vemi ak. Chybu vidm hlavne vo vych spolo enskch sfrach a politike. Ne maj sksenosti s touto etnic kou skupinou. A stle vymyslia

nieo, o nie je na osoh, ale na kodu. Aj Rmom, aj ostatnm. Pretoe ke dte Rmovi nieo robi a on m za to pochvalu a ocenenie, i u v pochvale ale bo nieom inom, ke ho nau te, o smie a o nesmie, Rm to pochop. Niekedy diea mono nie stopercentne. Ale urite vte dy, ke vie, e kad jeho priestupok bol potrestan a dobr in odmenen a po chvlen. Tak sa mi podarilo obas aj to, e som dala dieau materinsk po zadku a diea si uvedomilo, e urobilo nieo, o sa nesmie, a stailo to. Stai lo aj to, ke sa so mnou hdali alebo papuovali, e som po vedala, nech sa upokoj a e sa o tom porozprvame o p mi nt. A bolo dobre. osi pocho pil. S rmskymi iakmi to boli pri vzdelvan milimetrov kro ky vpred. Ale dnes, i ma stret ne tyridsaron, i pdesia tron, alebo ptnsron, s smevom a ctou sa mi pozdrav. Mem poveda, e s ovea vanej ako vina bielych. Tento spsob, tento k, pla t stopercentne v celej spolo nosti. Nielen Rmovi, ale niko

mu nesmiete dovoli stopercent ne vetko a naui ho, e me bez prce a bez akejkovek nma hy nieo dosta. Pretoe to sa mozrejme tiscpercentne a do bodky vyuije. ud teda treba ui to, e si mu nieo zasli, dosta, ale sa o to musia vlastnm rozumom a vlastnm silm pri ini. Keby to bolo tak jednodu ch, ten kolsk princp by sa mohol aplikova na cel spolo nos. V kole sa to d. A dokonca si myslm, e jedin, o sa pre Rmov na Slovensku skutone urobilo, sa urobilo len v kole. Tie ostatn velijak kroky vld a politikov... Komu skutone po mohli? o zmenili k lepiemu? Od nenej revolcie neurobili ni preto, aby niektor udia ne dostvali nieo len tak zadarmo a aby bol dostatok prce pre kadho, ako aj povinnos pra cova. Oni to tak vetko pokazili, e bude treba esdesiat rokov, aby sa to dalo do poriadku. Ja tu u nebudem. Ale asto myslm, ako tu bud i t po ns... Mm dojem, e tam hore, pretoe ne maj absoltne iadne skse nosti zo spoluitia etnickch sku pn, sa zodpovednosti jednodu

cho zbavuj. A zostva zas len kola, pretoe niet nikoho in ho. Ve bolo normlne a pri rodzen pre kadho, teda aj R ma, e ke naprklad hral, tak za to nieo dostal, ke koval, tak za to nieo dostal, ke pracoval, ta kisto. A to nielen plcu. Ale aj c tu vetkch ostatnch. Ke som minule povedala bvalmu ia kovi, dnes dospelmu Rmovi, e mm po 47 rokoch uitesk ho povolania s vysokou kolou 340 dchodok, normlne mi nechcel veri a povedal mi, nech nebudem smiena. Povedala som mu, e on je smieny, ke on neodpracoval ani 47 mint, nie e rokov. A po tom som sa ho sptala, i nie je on smieny, ke nechal kolu, ke mal na to, aby tudoval. Po vedal mi, e bol na podpore a mal aj tak viac ako ja v kole... o k tomu poveda? No meme chcie od niekoho, aby sa sprval zodpovedne a pracoval, ke mu spolonos umouje, aby ne musel ni, nesnail sa, a predsa si il? Nie som roden Medzevan ka, a tak si mem dovoli pos denie mono z takho nadhadu.

slo 2/2013

 MNOHONRODNOSTN MEDZEV

SERA STRANA 5

Odkedy sa pamtm, vychdzame tu vetci vemi dobre. Sme dobr kolektv, nestva sa mi, aby mi Mantci povedali nieo zl. Samozrejme, chpem, e ak sa deje nieo zl, tak to vinou robia nai u dia Rmovia. Ale tka sa to len niekoko mlo ro dn, ktor robia tak achy. My ostatn sa za nich musme hanbi. A len pre nich ns niektor odsu dzuj. Ja mm vak dobr sksenosti. Ak idem do mesta alebo na mestsk rad, ku mne sa udia pri hovoria, na mestskom rade ma slune privtaj. Aby mi povedali Cign, vypadni! alebo aby na ma niekto toil na ulici v Medzeve, to sa mi e te nikdy nestalo a u ns sa to ani neme sta. Rd spomnam na mlados, ke som mal 1920 rokov, my sme tu tak dobre vychdzali s umi. My vetci z Medzeva sme vychdzali dobre, aj sme sa pred cudzmi vedeli dra spolu. Aj my, Cigni, aj bieli. Spolu. Ke sme ili na diskotku a ns Cig nov bolo i viac ako bielych, nikto s tm nemal prob lm. To a potom prila tak in doba... A za to me kad. Aj bieli maj v nieom pravdu, aj my mme. Ale pravda je tak, e keby sme tu nemali tch niekoko problmovch rodn, nebolo by problmov. Oni nerobia dobre. Dakedy o u oni vystrjaj, to je katastrofa. A potom na ns vetci Tu je to trochu in ako v inch obciach a mestch. Alebo, lepie povedan, bolo. Pvodn Rmo via z Medzeva boli vemi pracovi t. Prispsobovali sa ivotnmu tlu, trendom a zvykom ostatn ho medzevskho obyvatestva. Na druhej strane, to medzevsk mantcke etnikum je pomerne dos chladn. Oni udriavali kontakty len s tmi, ktor sa spr vali v rmci noriem, i to boli R movia, alebo nie. O ostatnch sa nestarali. Faktom je, e sa man tcke etnikum s rmskym etni kom do konfliktov nedostvalo. Zmena zaala prichdza a vte dy, ke bolo menej roboty, viac vonho asu, viac podnapitch ud a podobne. Ale vlastne aj na priek tomu by som nedokzala poveda, e by dochdzalo ku konfliktom. Dos na tom, e dnes u vea Rmov odchdza do zahraniia, o je pre nich dobr. Id tam pracova, pretoe chc. Vea z tch, o tu zostva, je spokojnch s tm, ako je, o im tt dva, a prevaj z mesiaca na mesiac. Ale ku konfliktom nedo chdza. Chcem ete zdrazni, e ten pvod Rmov v Medzeve je z toho dobrho zkladu, no o

ostatn hovoria, e my Cigni sme rovnak. Ale nie sme. Ani sme nikdy neboli. Ja sce pochdzam z Moldavy, kde som il ako chlapec. A vemi rd na to spomnam. Moldava je vie mesto ako Medzev, tam sme si aj viac mohli dovoli. Futbal som tam hral za iakov aj za dorast. Do Medzeva som priiel ako devtnsron. Viem, e udia tu stle vychdzali dobre. Neboli problmy, hdky, udia drali pokope. Vetci. Vetci sme sa starali len o robotu a o domcnos. Tu v Medzeve sa vtedy nikto, ani Cigni, nezaujmal o rofku (krad nutie), ani o tak veci. Keby bol aj teraz svet tak, ako, o ja viem, 20 rokov dozadu, no to by sme si tu ili... Ja som bol naprklad na vojne, v Perove som slil, napsal som si dovolenku, e chcem s do Medzeva na dva plus jeden de. Velite povedal, e on tak mesto nepozn, e o to je za mesto. Ale pustil ma a smial sa. Vetko dobr mi poprial. Do ma ma vtali, vetci, aj bieli, aj Cigni, kad sa ptal, ako sa mm, kad ma ponkol. o to znamen? e vtedy pred dvadsiatimi rokmi sa tu udia mali radi. Nebol tu iadny rasizmus ani ni tak. Ale aj ten ra sizmus, o je dnes a aj u ns v Medzeve to nikdy nerobili a nerobia t udia, ktor s domci, ktor tu vyrstli. Bieli, ktor tu ij a nepoznaj ns, tak ns rovno na ulicu a kto sa star o to, o s nimi bude? Ja som mala t vhodu, e som cez kolu pozna la kad rodinu. rmsku, man tcku, slovensk i maarsk. A so vetkmi rodinami vych dzam dobre, pretoe ja poznm ich a oni poznaj ma. Ale vi na obyvateov u dnes jeden dru hho nepozn. Nestar sa o to, ako ije ten druh, o rob, alebo ak je. Chcem a musm zdrazni a vetkch upozorni, e sa ned a nesmieme vetkch hdza do jednho vreca. Treba to spravi opane. Treba da podporu, aj osobn, aj ttnu tm, ktor ve dia normlne i, ktor normlne posielaj diea do koly, tm, ktor sa zodpovedne stavaj k v chove svojich det. U ns je to, ia, momentlne opan... Pred pdesiatimi rokmi to bolo in. udia ili vo vzjomnej cte, v zodpovednosti, spolu navali bez nenvisti a svorne. Preto si myslm, e je potrebnch pdesiat rokov, aby sa to dalo postupne vrti sp. No ak sa tam hore nad tm nezamyslia a nezan kona, neviem, o tu o pr rokov medzi umi bude. Ani si to nechcem predstavi.

nemaj radi. Vetkch. A t Cigni, ktor prili napr klad z Moldavy, tie nemaj radi bielych. Ale to je vetko preto, lebo sa udia nepoznaj. Ale ani sa ne maj ako spozna. Lebo nikam nechodia. Ani jedni, ani druh. Vidia sa len dakedy na pote alebo v ob chode. Sedia doma a myslia si, e t druh s zl. Ne poznaj sa a ani sa nechc pozna. Niekedy to tak nebolo. Dnes sa opij niektor Cigni a robia nepo riadok. Tak ich nechc pusti do krmy. A ke sa zas bieli opij, tak kriia vetkm, e s Cigni, a nad vaj im. Ale z nich u nikto nikoho nepozn. S to vetko len pijaci. A to nie je dobre. Ja som pracoval na Pozemnch stavbch Koice a potom tu v Strojsmalte v Medzeve. Ke som pra coval tu v Strojsmalte, tu boli vemi dobr vzahy medzi Cignmi i bielymi. Vetkmi. Mantkmi, Slo vkmi aj Maarmi. Tam vo fabrike to bolo dobr. A bolo to in. Hlavne t star, ale aj ostatn, oni ne rozoznvali to, e i si ty Cign, i si Mantk, i si Maar, i si Talian alebo o. My sme vetci vych dzali dobre. Tak dobre, e to ani neviem poveda. Vetci sme k sebe mali ctu, pracovali sme, aj sme sa vedeli zabavi. Ale v prci sme vetci boli rovna k, kad vedel, o je jeho prca, kad si ju robil dobre a robili sme vetci spolu. A ke sme ili do

krmy alebo do kina, jeden druhho sme zdravili, porozprvali sa, e ako sa mme, o nov doma... Boli to dobr asy. Ili sme do prce, pozdravili sme sa, dobr rnko alebo servus, poartovali sme, ke sme ili z prce, pozdravili sme sa pekne jeden druhmu. Aj na ulici mimo roboty. To bolo in. Nie ako teraz. Teraz je to vetko in. Teraz je to katastrofa. Ale my star, o sa poznme, my sa stle prihovorme a porozprvame, o a ako. U mladch u tak nie je. Aj po robote. Pomhali sme si. Ke sme si iadali piky, ke sme stavali domy alebo bolo treba priviez niekomu drevo ale bo inak pomc. Jeden druhmu sme pomhali, nikto nepozeral, i to bol Cign alebo Mantk. Dobre sme si ili. A hlavne, ke si bol dobr robot nk, vetci si a vili. Vetci. Nebol iadny problm. Bolo to tiptop. Ale ve robi sa muselo. Nikto ti ni zadarmo nedal. Ani vplatu, ani c tu. A vetci sme robili. A tak sa nepilo, ako sa dnes pije. To sa dnes stva, e vs nepustia do krmy. Po vedia aj slune, prepte, ste opit, f mi zakzal, aby som pal opitch ud do podniku. A to je aj dobre. Vpovede boli prevzat so shlasom autora z publikcie Mnohonrodnostn Medzev.

bude o desa rokov z tejto ml dee, to veru neviem. V Medzeve nebolo zvykom, aby sa miestni mieali s kdekm z okolia. Rmo via sa tu stle dobre drali. Po dobne ako v mojej rodnej obci, v Helcmanovciach. Nepoznala som tam rodinu, ktor by nepra covala. Pracovali v tabakovej to vrni v Smolnku, v lesoch, v stro jrach v Prakovciach. Nebolo je dinho Rma, ktor by nepraco val. Aj eny, pokia nemali vek poet det, tak chodili do prce. Nepamtm sa, aby tam bola ne jak chatr. Moja rodina ila svoj ho asu chudobnejie ako niekto r rmske rodiny. V Medzeve je to dnes tak, e s rodiny, ktor ij na rovni, a s rodiny, ktor ij hlboko, hlboko pod rovou benho tandardu. Myslm, e je to tm, e nie s motivovan i in. A ak diea vyrast v takej ro dine, kde sa nemus ni robi, z konite vyrastie bez vzahu k o mukovek prirodzenmu, o s vis s prcou a zodpovednosou. Neviem, ako to tu bude alej. Ve my v tte nemme doriee nch toko vec. Ako naprklad deti z detskch domovov. Ve po doven osemnstich rokov id

slo 2/2013

SERA STRANA 6

SPOLONOS / ROZHOVOR

udovt Petk: Nechajte mojich vnukov a deti i

Mnoh radi tvrdia, e vetci sme kovmi svojho astia. Shlasm, ale viem, e nie kad m rovna k tartovaciu iaru. Dosiahnu v ivote nieo mu udia, ktor maj vzory, priaze osudu, n pomocnch ud a predovetkm astie na pr leitosti. udovt Petk tak astie mal. V rodine. Ako sm hovor neboh dedo bol vborn murr a rezbr. Dokzal urobi nemon. Aj vaka tomu a zberatestvu deda, otec a jeho bratia mali doma vetky mon hudobn n stroje. Husle, kontrabas, cimbal, harmoniku, klarinet Take aj vae detstvo bolo vesel a o hran? no, moje detstvo bolo vesel. Narodil som sa a vyrstol v Raanoch. Sme jedensti srodenci. Take ticho a smutno u ns veru asto nebolo. A len o sme sa nauili dra v rukch niektor hudobn nstroj, uili sme sa hra. A ke sme spustili naraz, bolo u ns naozaj veselo. Dleit vak bolo aj to, ako sa o ns nai rodiia starali. Ako ns vychovva li. Najm mama sa snaila vies ns k tomu, aby sme sa mali navzjom radi. Aby sme si pomhali, nezvi deli si navzjom, ale sa podporovali. Pristupovala k nm ku kadmu rovnako. Aj nm tak kupovala. Obleenie, dobroty, hraky. Pamtm sa, ako nm trom najstarm chlapcom raz kpila prv husliky.

c, kde es rokov tudoval a spene skonil toto tdium. Pokraoval na vysokej, je bakalrom soci lneho prva. kolu preruil a odiiel do Anglicka. Jedna dcra vytudovala hotelov kolu, druh m ukonen ekonomick. Vetci maj maturitn vzdelanie. A ten jeden m vysok kolu. Jeden syn A o vaa rodina? S manelkou sme vychovali p det. A veru po a dcra ij v zahrani. Dvaja bvaj tu v Preove. viem vm, e vychovva a vychova dobre p det Synovi som zakpil byt na piku. Ja som ju spl nebolo nikdy a veru ani nebude jednoduch. cal, ale aj on sa snail. Dcre som tie kpil byt. Snail som sa im da vzdelanie, tak ako mj otec V tom ase sa to ete dalo. Mal som nejak peniaze mne. Moji rodiia boli stan udia, neboli tak ne uetren, lebo som vedel, e sa musm postara, gramotn, e by nevedeli ta a psa. Nemali vea aby sme neili v dvojizbovom byte neviem kok kl, ale zkladn kolu absolvovali. Otec si urobil tak, ako Rmovia ij v osadch. To neprichdzalo murrsky kurz. Ale predovetkm bol vynikajci do vahy. Postaral som sa o to, aby deti ili sa muzikant. Odbornci hovoria, e Lajo udovt mostatne, aby ke dospeli, ili sami. Petk star, bol druhm najlepm huslistom v b Zaili ste prejavy rasizmu, mte pocit, e valom eskoslovensku. Hne po Rilandovi Olaho vi. Rodinu dokzal uivi prevane hudbou. No a ja k vm udia pristupuj inak? som moje deti viedol tie k tomu, aby chodili riad Nechcem sa tvri, e sa mi ubliuje, e to tak vn ne do koly. Aby im nikto nemohol poveda ty mam. e mi niekto dva najavo, e som menejcenn. nevie. Vetkch p naich det m maturitn A ak sa tak niekedy aj stane ja si z toho nerobm ni. vzdelanie, jeden m pedagogick minimum a ete Lebo som tak lovek, ako ostatn. V nemocnici, ke aj bakalra. Star syn je elektromechanik a chodil ste chor a potrebujete krv, tak tam nikto nerozliu aj do udovej koly umenia. M skonen aj druh je, i je niekto Rm alebo biely. Potrebuje pomoc cyklus, rd tudoval hudbu. Druh syn sa vyuil za pomeme ti. Me pomc svojou krvou po automechanika. kolu skonil s vyznamenanm, m! Tam sa nerobia rozdiely. Lebo sme rovnak u ale popri nej ete tie chodil na hudbu. Venoval sa dia. To, e sme troku tmav, je len otzka farby ple hre na klarinet, chodil na konzervatrium do Ko ti. Ja si z toho nerobm ni, ani moje deti. Vychovval Plechov. Bola to hraka, ale dalo sa na tch husli kch hra. al brat dostal 32basov harmoniku Mama vdy zariadila veci tak, e sme si nezvideli, e sme vedeli, e ns rodiia maj rovnako radi.

som ich tak, aby sa nectili menejcenn Mm vnu ka, na ktorho by nikto nepovedal, e je Rm. M bielu pokoku. Vnuka takisto. Nielene s bieli, ale sa aj dobre sprvaj. U teraz mem poveda, e v ivote nieo dosiahli. Rodi mus by zodpovedn voi svojim deom a vies ich k tomu, aby sa vedeli sprva. Doma aj na verejnosti. Pripravi ich na to, aby boli zodpovedn. Aby to neboli bitkri, aby ich nezaskoilo, ak im niekto povie ty si Rm! Rodi mus svojim deom ukza vzor, ako v tejto spolo nosti spolunava. Ja sm som nikdy nemal iadne predsudky, nehdal som sa v robote, nerobil som se be ani druhm problmy. Zobrali ma, ako ma zobra li. Ale nepociujem od kolegov nejak diskrimin ciu. Ber ma, ak som, a ja rovnako vnmam ich. Spolu sa rozprvame, vtipkujeme Spolunavame. Museli ste niekedy niekomu nieo dokazo va len preto, e ste Rm? Nie, naopak. Ja som hrd na to, e som Rm, e mm troku tmaviu ple. Je to zkon prrody. M to antropologick vznam. Ani zstava nie je jednofareb n. Nie je pekn, ak je jednej farby, ale ke m nejak znaky, povieme, e je zaujmavejia, o to je krajia. Ja som hrd na to, e som Rm, Slovk. Nai predkovia sa narodili tu, na Slovensku. Viacer z nich za tto krajinu poloili svoje ivoty. Preto ma mrz, ak niekto dva najavo tejto menine, e my sem nepatrme. Toto ma vo som, u me len ti avka. Jekhetane vakeras, asas... Jekhetane divas. Muinan varekana varekaske vareso te dokazinel, a va oda, kaj san Rom? Na, visare. Me som barikano pro oda, kaj som Rom, kaj som sikrica ka leder. Oda sa hin pal e priroda. Oda hin antropolikano daiben. Ai o flagos nane a jekhe cvetostar. Nane ukar te bi sas a jekh cvetos, no te upre hin mek vareso phenas, kaj hin ukar, za ujimavo. Me som barikano pro oda, kaj som Roma, Slovakos. Amare papi uile ade, pre Slovensko. Buter lendar va kadi phuv the mule. Va kada man dukhal te vareko kala nacijake sikhavel oda, kaj ade la nane so te kerel. Oda man dukhal. No kaj pes te unav sar frimeder manu sar aver manua, oda na. Som bachtalo. Bo o have amenge keren baro asaben. On the o vnuata hin saste, kamas pes sar fameija... Imar 27 ber phiren le autobusi ha. Te hel oferis pro autobusis hin te hel presno, te naavel ikda nasi kh, te birinel but u kada sa pes le Ro menge na but pripisinel. Me som a jekh Rom, savo andro dopravno podikos kerel maj tranda ber. Has man bacht, kaj ode geom te kerel mek andro aver reimos. Podari

este but asaben. No but baro sas the ada, sar pes pal amende starine las amaro dad the amari daj. Sar amen bararde avri. Nekbuter e daj amen idalas kijo ada, kaj pes rado te dikhas makar peste. Kaj peske te igitinas, kaj te nasam pre peste ha mina, no kaj pes podporinas. Ko sakoneste sas jednako. The amenge avka cinkerlas. O uraviben, guipena, hraki. Pametinav peske sar amenge trinenge nekphurederenge havenge jekhvar cina elui lavutica. Ple chovo. Sas oda hraka, no delas pes pre odi lavutica te baavel. Aver phral chuda 32 basovo harmoika... Mindik kera avka kaj pre peste te naavas hamina, kaj te danas, hoj e Tumare havorikane bera sas daj the o dad amen sakones jedna kones rado dikhen. pal o baaviben the pal o asaben? U so tumari fameija? He mire havorikane bera sas La romaha bararam avri 5 ha pherde asaben. Uiom the bariom avri andro Raani. Sam 11 phrala ve. U phenav tumenge, kaj te bararel the phea. Ta it the korkoriben ke lahes 5 haven nasas u ai ikda amende but nasas. U so mek a nahela loko. Kamavas but lenge del chudam te danel andro vasta vare o sikhaviben, avka sar mange miro save lavutarika sersama, sikhavahas dad. Miro dad the e daj sas goaver pes pre lende te baavel. U te chud manua, danenas the te genel the te am jekhetane, sas ke amende a pisinel. Nasas len but koli, no ba But manua phenen, kaj sako peske korkoro kerel peskeri bacht. Dav lenge o aipen, no danav, kaj na sa kones hin rovnako tartovaco ara. Te dosikhavel andro divipen vareso aj o manua, saven hin lengero dikhado manu, vzoros, o bachtalo divipen, manua so tuke igitinen u nekbuter bari bacht. Le udovit Petik kaji bacht sas. Andre fameija. Sar korkoro phenel leskero papus sas but laho muraris the rezbaris. Danelas te kerel bare keri bena. The va oda the va oda kaj leskero dad kidkerlas o lavuti, le dades the leskere phrales sas khere savore la vutarika sersama. Lavuti, bugova, cim balma, harmoika, klarineta...

zuti kola len sas. O dad peske ker a murarsko kurzos. No buter sas but laho lavutaris. O but goaver manua phenen, kaj o Lajo udo vt Petk phureder sas dujto nekfeder lavutaris andre varekano eskoslo vensko. Maj pal o Rinaldo Olah. Pre fameija danelas te zarodel nekbuter le baavibnaha. No me peskere ha ven bararuvavas ti avka, kaj te phi ren andre kola. Kaj lenge iko nai te phenel tu nadanes. Savore amare 5 haven hin maturita, jekhes hin pedagicko minimum the mek hi no bakalaris. O phureder havo hino elektomechanikos u phirelas the pre udovo kola. Hin les the dujto ciklos, rado sikha velas pes o baaviben. Dujto havo pes sikhaa avri sar automechanikos. E kola but lahes dophira, no the ov phirelas pre hudobno. Baavelas pre klarineta, phirelas pro Konzervatorijum Kaate 6 ber, kaj but lahes dophira kadi kola. Gea dureder pre ui kola, hino bakalaris. E kola akanake preru ina u gea andre Angija. Jekh haj dophira hotelovo akademija, dujto dokera ekonomicko kola. Savoren

nel igitinas tuke. aj igitines peskere rateha igitin! Me peske alestar nakerav i, ai mire have. Bararavavas len avka kaj te nahen fri meder sar varesavo aver manu... Hin man vnukos, pro savo bi iko naphen ahas, kaj hino Rom. Hino parno. E vnuka ti avka. Na a hoj hine parne no the pes u kares ikeren. Imar akanake aj phe nav, kaj andro divipen vareso baro dochudle. O dad the e daj musaj te hel prekal o peskero havo zodpovedno, doalo. Te idal len kijo oda, kaj pes te danen te ikerel. Khere no the avri makar o manua. Te kerel sa prekal Predidian o rasizmus, unen lende, kaj te hen doale va peste. Kaj pes avka, kaj o manua tumenca ke pes te namaren, kaj te danen so te ren inakeder sar bi kerenas te bi sa lenge vareko phenela tu sal Rom! nas parno? O dad the e daj musaj peskere haven Nakamav pestar te kerel oda,kaj ge te hel nekbareder manua andro mange pes a kerel namites. Kaj havorengero divipen, musaj len te mange vareko del te dikhel, hoj som sikhavel sar ade jekhetanes te divel. frimeder manu sar aver. U te pes av Me korkoro ikda pes andre bui nave ka varekana ahel me peske alestar sekedinavas, halasinavas le manu nakerav i. Bo som ajso manu ,sar enca andre bui, nakeravas peske ai the aver. Andre pitaa te tumenge ikaske problema. Ile man avka sar kampel rat, ta ode iko nadikhel, i san man ile. No naunav le kolegendar i Rom, abo goro. Kampel tuke te igiti savi diskriminacija. Len man ajses sa hin maturita. U kole jekhes hin the ui kola. Jekh havo the jekh haj diven avri. Duj been Perjeiste. Le ha veske cinom kher pre poika. Me la poinavas no the ov pes snainelas. La hake cinom ti kher. Akor pes oda mek delas. Has man varesave lo ve porimen, bo danavas, kaj mui nav pes te starinel, kaj te nadivas an dro dujekherendero kher nadanav ke ci manua avka, sar o Roma diven andro tabora. Oda avka nai has. Sta rinom pes pal oda, kaj o have te diven sako korkoro, kaj te barona avri, te diven korkore.

slo 2/2013

 SPOLONOS / ROZHOVOR

SERA STRANA 7

bol. Ale e by som sa mal cti menejcenn, to nie. Som nelichotivo. Tvrdia, e s hlpi, nechpav, zaostal. astn. Lebo deti nm robia rados. Oni, aj vnat, s Ak sa d, rozprvam sa s tmi uitemi. Ptam sa ich, zdrav, vychdzame spolu dobre ako rodina ako je mon, e si rmske diea zapamt a bezchyb ne odohr p mintov part a in nie? Diea cti, i U 27 rokov jazdte s autobusom. By of ten, o ho u, ho u s lskou alebo s opovrhovanm. rom autobusu je predsa o presnosti, dochv Pomohlo by aj to, keby uitelia, ktor uia rmske de nosti, vytrvalosti a tieto vlastnosti sa Rmom ti, vedeli aspo trocha rmsky. Aspo v prvch ron koch asto sa zamam nad tm, m to je, e ak asto nepripisuj. Ja som jedin Rm, ktor v dopravnom podniku rmske diea sa po roku vrti zo zahraniia plynule rob u takmer tri desiatky rokov. Mal som astie, hovor po anglicky. Tam ho doku naui plne cu e som ete nastpil za bvalho reimu. Podarilo dziu re. A na Slovensku sa to ned. A nedar sa rm sa mi dokza, e mm na tto prcu, a e som do ske deti naui dobre po slovensky ani poas nieko konca aj lep ne niektor in kolegovia v tejto pro kch rokov. V om je problm? fesii. Som vyuen sstrunk, ale prca vodia ma no, asto sa stretvame s tm, e rmski vdy bavila a doteraz ma to dr. Chodm rd do prce. Aj ke je to prca vemi nron. lovek si iaci sa v triede boja ozva. Nezapjaj sa do mus by ustavine vedom toho, e voz ud a nie diskusi. S utiahnut. oho sa poda vs boja? Poda vlastnch det viem, e mnohm rmskym stavebn materil. A e je za tch ud zodpovedn. e je na mne, aby som ich v poriadku priviezol do deom daj ich bieli spoluiaci pocti, e s nieo menej. Utlaj ich, poniuj. A pedaggovia sa na prce, do koly, i domov. to neinne prizeraj. Nezasiahnu. Nepomu. Ale A o rmsky jazyk? Pouva sa u vs doma? chybu robia aj rodiia, e si nevimn, e ich diea Vnat rozprvaj po slovensky, po rmsky sa trp. Aj oni by sa mali doadova npravy. niekedy rozprvam len s manelkou. Vnat, tak Vy ste sa v prpade svojich det tej npravy ako nae deti, vedia po rmsky, rozumej, ale ne rozprvaj tmto jazykom. Hoci im stle pripom doadovali. A snate sa o npravu, aj ke ide name, e s Rmovia, e rminou sa dorozumej o cudzie deti, inch Rmov. vade vo svete. Ned mi neinne sa prizera, ke sa niekomu bezdvodne ubliuje. A vemi ma bol, ke vidm, Ste muzikantsk rodina. Zahrte si niekedy ete ako mnoh bieli by najradej Rmom zakzali cesto va verejnou dopravou. Nedvno mlad chlapci aj vy? no, ke prdu vnat, deti, syn, za, lebo aj za vy a jedno dieva napadli mlad Rmku v autobuse, tudoval hudbu je cimbalista, tak si zahrme. Mm ktor som ofroval. Doslova ju vykopli von otvore otcove husle z roku 1917, harmoniku, gitaru. Ale aj nmi dverami tak, e dopadla hlavou na vozovku. husliky pripraven pre vnuka, aby nemusel nosi svo Keby bola tma, a ja by som si nebol vimol hurhaj je, ke je tu u ns cez vkend. Niekedy si spolu zahr vzadu v autobuse, mohol som jej prejs rovno cez me. Najm, ke sa vetci zdeme, ke oslavujeme nie hlavu Utekal som tej ene pomc. Ke som sa ju ie narodeniny alebo meniny. Vnuk vyhral toho roku snail prebra z bezvedomia, poksili sa do nej kop sa v Trnave. Stal sa absoltnym vazom Slovenska n druh raz. tok sa mi podarilo zastavi rukou. Vniesol som t enu do autobusu, a tam do nej t v hre na husle. Aj to bol dvod na oslavu mlad, bieli chlapci kopli ete raz. Sedel tam blzko V om vidte prinu, preo rmski iaci mlad pr. Namiesto toho, aby mi pomohli enu prebra k ivotu, okrkli ma, aby som t Cignku vy spravidla neprosperuj v kole? Vozm ud. Aj uiteov. Povam, o hovoria ces maril z autobusu! Takch zitkov mm mnoho. tou do prce. Ned sa nepou, ako hovoria o rm Mohol by som hodiny rozprva, o stvraj bez skych deoch, svojich iakoch. Hovoria o nich vemi trestne v nonch autobusoch a uliciach mesta bieli saia pes mange te dokazinel, kaj pre adi bui man hin, u kaj som mek feder sar varesave aver kolegi andre kadi profesija. Som sikhado avri sar sustruikos, no e bui sar vodi man ge pes buter paisaolas u paisaol pes mange di adaives. Phirav andre bui. U the avka, hoj adi bui hin but phari. O manu muinel furt te gon doinel pro oda, kaj hordinel le manu en a na stavebno materijalis. U kaj va o manua hin the doalo. U hin pre ma, kaj len sasten te idav andre bui, kola, khere. o vnukos, kaj peske te namuinel te hordinel peskere, te hin ke amende pro vikend. Varekana peske jekhetane ba avas. Nekbuter akor te savore pes zdas, te varekas hin o narodzeini abo meini. O vnukos ada ber ke Tr nava baavelas pre sua u has elu no. Ahia absolutno vitejzis pre Slo vensko pre lavuta. U the ada sas ke amende keriben kana mulatinas... ka. Ode les dosikhaven te sikhol e hib savi ikda nauna. U pre Slovensko pes oda nadel. Nadarisaol pes le roma ne havenge lahes te sikhol e slovai ko hib ai pal vajkeci bera. Andre soste hin o problemos?

mlad chlapci. Vyvracaj smetn ndoby, napdaj spolucestujcich, rozbjaj zastvky, niia autobu sy. A policajti sa tvria, e ni nevidia. Ale ke po uli ci kraj traja Rmovia hne ich kontroluj! Ako vidte budcnos? Dokeme spolu nava vy Rmovia a my bieli v pokoji? Alebo mte obavy o ivot Rmov na Slovensku? Bojm sa, o bude. Bojm sa, aby to na Slovensku neskonilo tak, ako v Amerike. Masovmi vradami. Popravami. Bojm sa toho, ke tieto deti, Rmovia, ktorch po revolcii tak odsudzuj a utlaj, vyras t, dostan sa k zbraniam Myslte si, e je as ete vvoj zvrti k dobr mu spolunavaniu a vzjomnej cte? Denne vozm ud a povam, ako ich deti, ke vidia Rmov na ulici, hovoria, e Cignov treba po striea! Bojm sa, e pre Rmov na Slovensku niet budcnosti. Nai de dovia bojovali za tto zem a teraz ns vyhaj z tejto krajiny. Tu sa nikto nepozer, ako ijeme, o dosiahli moje deti, ako pracujem ja. Tu sme stle iba Cigni. V Anglicku mi ije syn, ktorho na Slovensku napadli. Dcra ije v Belgicku. Tam s umi, nie Cignmi! Bolo to poda vs takto vdy? Ja si veru zo svojho detstva na tak nieo nepamtm. Ako chlapcovi mi nikto nikdy nedal najavo, e som nie o menej. Mte nejak tbu, sen? Chcel by som ma monos verej ne prehovori a poveda: Nechajte mojich vnukov a deti i! A Rmom by som na nejakom celoslovenskom rmskom sneme najradej povedal: Zachrte sa, kto mete! Odte zo Slovenska! Mono si niekto povie, ten lovek preha. Nie, ten lovek s plnou zodpovednosou len hovoril o tom, andro autobusis, kaj oferinavas. Jekhe laveha la ruginde avri phundra de vudareha andal o autobusis avka kaj pea pro ero pro drom... Denaa vas kola romake te igitinel. Sar lake igitinavas, kamle andre late te ruginel mek jekhvar. No le vasteha lenge na domukom oda te kerel. Iom kola duva pale andro autobusis u ode lake kola rakle ruginde andro koina mek jekhvar. Beenas ode paes terno raklo la rakaha pirane. Mestone aleha kaj mange te igitinen kola roma te prelel ko divipen, viskinenas pre ma, kaj ola Ciganku te hivav avri andal o autobusis! Kajse keribena predidiom but. aj vakerav vaj keci ori pal oda so keren andro autobusa, raune autobusa the pro uici andro fo ros o terne rakle u iko lenge i nake rel. U o andara pes keren, kaj i na dikhen. No te pal e uica dan trin Ro ma maj len kontrolinen! Sar dikhen o avutne bera, ideja? Danaha jekhetanes te divel Tu men o Roma the amen o parne avka kaj hin smirom? Abo daran pal o divipen le Romenge so diven pro Slovensko? Darav so hela. Darav kaj pro Slo vensko oda te nahel avka sar andre Amerika. Murdaribnaha. Unblavipe

s m sa ako vodi v mestskej hromadnej doprave stretva. A kee nie je jeho zvykom strka hlavu do piesku, ani sa nerd tvri, e jeho sa veci, kto rch je svedkom, netkaj neml. Tak ako ml ia mnoh, ktor nemu nevidie, ako sa na Slo vensku situcia vyostruje. Psycholgovia i al kompetentn by mali na Slovensku u zaa bi na poplach. Hovori o tom, e ten, komu roky ub liuj, bude sm raz ubliova. Nie preto, e by chcel. e by bol zlm lovekom Dua loveka je ako pokladnika. Iba to sa z nej d vybra, o do nej naukladme. A je jedno, i je t dua v bielom tele, alebo v tele Rma Najvm astm pre ud je zdravie a pokoj v krajine. Lebo, ke vypuk ne vojna, je jedno, na ktorej strane ste. Obete s na oboch stranch. Text: Daniela Obasnkov Foto: Jozef Ferenc

nenca. Darav alestar, te kala have ba rona, O Roma, saven pal e revolucija avka nakamen the ispiden pale, baro na, u dochudena pes ko pitoa... Gondoinen peske, kaj hin mek idejos te visarel sa ko laho jekheta no divipen the paiv makar peste? Sako dives hordinav le parnen u unav sar lengere have, sar dikhen le Romen pre uica vakeren, kaj le Ro men kampel te ivinel! Darav, kaj prekal o Roma pro Slovaiko nane imar avut ne bera. Amare papi pes marenas va adi phuv u akanake amen hiven andal e adi phuv avri. Ade iko nadi khel sar divas, so dochudle amare have, sar kerav bui me. Ade sam a furt Roma. Andre Angicko mange divel o havo, saves pro Slovensko napadinde. E haj divel andre Bel gicko. Ode hine manua, na Roma! Has oda pal tumare furt avka? No me peske aeste pal mire ha vorikane bera pro kajso napametinav. Sar haske mange iko ikda naphen a kaj som vareso frimeder sar aver manua. Kamen vareso but, hin tumen va resavo kamaduno suno? Kamavas bi verejnones te phenel: Muken mire vnuken the haven te

He but pes ahel, kaj o romane sikhuvne andre klasa daran te vake rel. Navakeren kana hin e diskusija. Hin darade avre. Sostar daran pal Soske o romane havore nala Tumaro? Pal peskere have danav, kaj but hes sikhon andre kola? Hordinav le manuen. The le ui romane haven den o naroma te unel teen. unav so vakeren pal o drom an andre kola, kaj hin vareso frimeder. U so e romai hib? Vakeren dre bui. Nadel pes te naunel sar vake Poiinen len, ispiden pale. U o uitea ren pal o romane have, peskere si pro oda dikhen u nakeren aleha i. khere laha? O vnuata vakeren slovaika, ro khuvnen. Vakeren pal lende but nau Naigitinen. No chiba keren the o dada manes varekana vakerav a la roma kares. Phenen, kaj hine diline, naacha the daja, kaj nadikhen, hoj lengere ha. O vnuata avka sar the amare ha on isoske, hin palal pal savore. Te pes have pes trapinen. The on bi majine ve danen romanes, achauven no del, vakerav ale uiteenca. Phuav len nas te kerel vareso. navakeren ala hibaha. U the mindik dar sar oda hin mono, kaj o romano Danav, kaj the tumen prekal lenge vakeras, kaj hin Roma, kaj la ro havoro peske pametinel bijal e chiba 5 maa hibaha pes dovakerena pre ca minutengero partos u aver veci na? o tumare have mangenas lahiben O havoro unel, i oda so les sikhavel, andre kola. U keren ada the prekal lo luma. San lavutariko fameija. Baaven les sikhavel kamibnaha abo les naka o aver have, aver Roma. Nadel pes mange a avka te dikhel, mel. igitindalas bi the oda, te bi o ui mek varekana the tumen? He, te aven o vnuata, have, tea, save sikhaven le romane haven te varekaske vareso a avka nalaho o havo, damutro, bo the ov sikhia danenas sikra the romanes. Andro el kerel. U but man oda dukhal, te dikhav avri o baaviben hino cimbalmois, une klasi... But gondoinav the pro sar o naroma bi nekradeder le Romen ta peske akor baavas. Hin man le da oda, soske oda hin, kaj o romane have ge zakazinde the te dromarel autobusi deskeri lavuta andal o ber 1917, har pal o jekh ber dan pale andre aver ha. Nairla terne rakle the jekh raki moika, gitara. No the lavutica prekal thema u but lahes vakeren angikai chudle te marel jekh tera romaa ha

divel! U le Romenge bi kamavas pro varesavo caloslovaiko romano se mos nekradeder te phenel: ratinem pes, ko danen! Dan het pal o Slovensko! Talam peske vareko phenela, oda manu but pretradel oda. Na, ada ma nu bare dochudipnaha a vakerel pal oda, soha sar oferis ke foruti doprava pes sako dives arakhel. Sa kodives. U kaj nane leskero zvikos te ispidel o ero andre poi, u ai narado pes kerel, kaj o veci save sako dives dikhel nane pal leste nane it. Avka sar hin it but manua, save nai na dikhen sar pro Slovensko hin e situa cija but nalahi. O psichologa the aver kompetentna bi majinenas pro Slo vensko imar te chudel te marel pro alarm. Te vakerel pal oda, kaj oda kaske imar bera keren baro nalahi ben, jekhvar kerela o nalahiben the ov. Na va oda, kaj bi kamelas. Kaj bi has nalaho manu... E manueskeri voi hin sar pokladika. a oda pes latar dela vri te lel, so andre late thov keres. U hin jekh i hin odi voi andro parno tetos, abo andro Romano te tos... Nekbareder bacht prekal o nipi hin o sasipen the smirom andro them. Bo, te avela o mariben, hin jekh pre savi sera san. Murdarde manua hin pros oduj seri. Preklad: Inga Lukov

slo 2/2013

SERA STRANA 8

KULTRA / REPORT

Sabrosa prina sladkos rmskeho ivota

Bola raz jedna chudobn rmska osada. V nej vetch domek a v om tri mal dievat. Vedeli ete mlo o svete a najradej sa pozerali na filmy v televzii. Zvl jedna telenovela sa im vemi p ila. Mono preto, lebo v dievatch vzbudzovala neznmu zvedavos, ako asi mus chuti malinov ka, ktor v tom filme vetci chvlili. Ten filmov bosk npoj sa volal sabrosa. Dievat si v stach prevaovali sliny, ktor sa im zbiehali pri chvle na ten lahodn mok. Sabrosa. Symbol sladkho ivota. Dievat snvali s otvore nmi oami a s detskou dverou si navzjom sbi li, e ak sa raz rozhodn robi nieo, bude to musie by tak dobr ako t filmov malinovka. Sabrosa. Vea sladkosti, vea snov, predstavivosti a detskch tob Preli roky. Z dievatiek sa stali mlad sle ny. A ke spievali, osadou sa rozlievala odrazu aspo na chvu sladkos ivota. Ako t televzna malinovka, ktor naastie nezvetrala, nestratila a som na chuti kvli jednmu bielemu muovi. Fran tikovi Gallovi. Ke poul dievat spieva, predsa vzal si, e im pome dosta sa z osady. Rozhodol sa, e ich vynesie na svetlo. Aby ich pouli udia spieva nielen v ich osade, nielen v ich dedine. Aby pochopili, koko je krsy v starch rmskych pies ach, koko je talentu v hrdlch troch mladch rmskych dievat. Dievensk spevcke trio Sabrosa teda sestry Aneta a Jana Dudov s Julkou Cvoreovou si za posledn roky rmskou hudbou a pesnikami pod mauj svet. Doslovne. Vystupuj na rznych rm skych i nermskych podujatiach po celom Sloven sku, ale aj v zahrani. Najm v esku a Maarsku. Zd sa, e sa napaj ich detsk sny, ke ako mal pri sledovan televzie snvali o sladkom ivote. Stalo sa Tri dievat z Raslavc v okrese Bardejov vyd vaj prv a po om i alie CD. To druh pod n zvom Predal Thumende, o v preklade do sloven iny znamen Pre vs. Na om ponkaj kolekciu estnstich pvodnch rmskych piesn. A u pra cuj na treom CD nosii. To, o dokzali dote raz, dva tui, e sa mme na o tei. Cviia kad de, niekedy aj tyri hodiny. Vetky tri pra cuj doma v obci v rmci verejnoprospench prc. Zd sa, e im nehroz nakazenie sa pchou. Po ovcich a potlesku po vystpeniach sa ndej n umelkyne menia na robotnky, ktor maj na starosti istotu v obci Raslavice Dve strany jed nej mince. ivot nie je len o spechu a o slve. ivot skutone nie je telenovela Ma sny je nevyhnutn, ke chce lovek nieo dokza. To u dnes dievat dobre vedia. Hovoria: My sam by sme bez pomoci inch neboli schopn naplni svoje sny. Prv, kto pri ns stli s pomocou, boli rodiia. Nae detstvo bolo o hran otca a o ve ne spievajcej mame. Aj to, e sa n spev stal s asou atmosfry v kostole v Raslaviciach, bolo z sluhou naej ochrankyne a uiteky zo zkladnej koly. Mnoh boli oaren nam spevom v kostole a bolo im to, e ns nemu pou aj in. e n talent ostane len v osade a ete v raslavickom chr me. Aj by to tak bolo ostalo, keby nebol priiel Fero Gall. N sasn manar. Stavbr, ale predovet km dlhoron milovnk folklru. Pri jednej z nvtev osady v Raslaviciach sme ho zaujali. Roz hodol sa, e nm bude pomha, e rozvinie n ta lent. Zaal sa nm venova, podporova ns a o je ete dleitejie zdruova vkol ns ud, ktor s prajn a ochotn nm pomha. Prejavilo sa to aj po as krstu CD v Preove. Krstnm otcom CD bol vte daj splnomocnenec Vldy SR pre rmske komuni ty Miroslav Pollk. A toko nermov i Rmov, ktor ns prili ako mlad spevky podpori, by nm mohli zvidie aj ostriean spevci a hudobnci zo oubiznisu Vymenova vetkch, o nm pomoh li a pomhaj, ani nie je mon, lebo je ich vea, hovoria dievat zo Sabrosy a dodvaj, e lovek m len dve monosti. Pomc, ke je prleitos, alebo nepomc. Ale je to dobr pocit, ke vieme a meme pomha. Vidme to vdy, ke dvame prdavky na naich vystpeniach. Ale najviac je to vi die na naich dobroinnch koncertoch, ke vystu pujeme bez honorra a ke uom urobme rados. Takto sme poteili telesne postihnutch, deti v det skch domovoch, starch ud v domove dchod cov Aj ns obohacuje to, e sme schopn pom ha a e robme to, o pomohlo nm a tie pomha me. Po jednom z koncertov Sabrosy, na ktorom by som ja osobne bola najradej stle dookola pova la v ich podan piese Lole topanki o v preklade do sloveniny znamen erven topnky, mi dievat povedali: Rmovia s kad jeden tak je dinen ako udia ostatnch nrodnost. Aj ke je pravda, e sme temperamentnej, ahie sa vieme rozveseli, ale i rozosmutnie, vzkypie hnevom A potom je tu ete nadanie na tanec, spev, na mao vanie. Jednoducho na vetko, o je spojen s ume nm. Kad sa narod s nejakm talentom. A je dob r, ke sa ten talent rozvja. Mnoho talentov det z rmskych osd si vak nikto nevimne. A prve preto preij smutn a ak ivot. Prve preto, le bo nebud vedie robi to, o by vedeli robi najah ie a najlepie. Prve preto, e nebud mc rozd va ten dar, ktor v nich nevyrastie a ostane v nich skryt. Repertor Sabrosy, to je predovetkm rmsky folklr. Typick star rmske, cliv piesne, ale i chytav, rchle a temperamentn skladby, o ne nechvaj posluchov ahostajnch a strhvaj k spevu i tancu. Dievat spievaj aj pesniky, ktor si samy zloili. T, ktor je prosbou k Bohu, aby im zachoval mamu, aby neostali siroty, je zvl doj mav. Pre posluchov aj pre dievat. Ptam sa na histriu tej skladby a sestrm Anete a Jane vbehn slzy do o. Hovoria o tom, ako prve pred rokom, na de presne pred krstom druhho CD, choroba vzala ich mame hlas. ena, ktor si bez spevu neve dela predstavi de, dnes nehovor. Jedinou ra dosou je pre u to, e pouje, ako sa dar jej dievatm, e pouje pokraovanie svojej zuby

v ich spievan. Manar dievat Frantiek Gall hovo r, e mama sestier Dudovch mala vskutku nd hern hlas. Dcry sa jej veru nevyrovnaj, hovor a lovek zana utova, e nepoul spieva pani Dudov. Lebo pou jej dcru Anetu je hotov zitok Zitkom, doslova bonbnikom, chut nm cukrkom bol v jednom z preovskch nkup nch centier krst spomnanho druhho CD Sabrosy. Hudobnm hosom na krste vskutku vy darenho albumu bol mlad spevk Tom Bura novsk. Bolo to viac ako symbolick prepojenie. Prelnanie starch rmskych piesn s modernou hudbou v podan Rmiek a nerma ako keby na znaovalo, e v umen sa stiera prslunos, farba pleti a dleit je jedin: umenie. Rovnako, ako ke sa spoja dobr udia, o nevyhadvaj, o roz deuje, ale to, o spja Za tromi rmskymi dievatami, za ich dnenmi spechmi stoj predovetkm jeden biely mu. Fran tiek Gall. Netypick manar. Neije z manaovania dievat. iv ho jeho stavbrina. Tvrd chlapsk pr ca a jeho chlapsk ruku a vedenie je vidie aj pri dievatch. Sta si porovna prv a druh CD, ktor sabrosanky nahrali a pozrie sa na prebaly oboch CD. Posun je neprehliadnuten. Nam cieom je predovetkm uchova podstatu a charakter pvod nej rmskej tvorby, ku ktorej neodmyslitene patria predovetkm gitary a husle. Hoci na Slovensku p sob viacero rmskych sborov, autentick hudbu ri iba minimum z nich, povedal pri jednom z roz hovorov o zmeroch Sabrosy Frantiek Gall. Jeho snahou je, aby sa dievat posvali dopredu nielen umelecky, ale aj osobnostne. Preto vyuva kad prleitos na hranie dobroinnch koncertov. lo

vek by nemal iba prijma, mal by vedie aj dva. V naom prpade je dvanie o spievan. O spievan v domovoch dchodcov, v domovoch pre telesne postihnutch, hovor Frantiek Gall a spomna, ak siln pocity vanosti si s dievatami z takch vyst pen odnaj. Ke vidia, e ud odsdench na ne mohcnos rmske meldie doslova vtiahli do ivo ta, ke maltni a o ivot sa nezaujmajci udia na koniec koncertu ntia spolu s dievatami, to je naj krajia z odmien. Aj toto posva dievat dopredu. A dievat sa u vrazne posunuli vo svojej karire za ostatn roky. Kapela m popri gitarch u aj bubon, tamburnu, skromn, ale vlastn ozvuenie. Posun umeleck je vak ete evidentnej. Repertor roz ren, vystupovanie dievat sebavedomejie. Spev i hra odvnejie. Na vystpeniach u vidie ozajstn muzikantskos. To, e dievat samotn bav spieva nie. e u sa neboja zaimprovizova, vyui vlnu, ktor v szvuku s umi v hadisku vznikne a na nej vzlietnu a k hudobnmu nebu, rozdivoi rytmus Star rmske piesne z Raslavc s ndher n. erven topnky, Ide potr ide, Tajn lska Jedna piese krajia od druhej. Nesmierne bohat stvo spevavho nroda, ktor naastie doteraz ne prestal spieva. A ako vyplynulo na jednej z besied v kole, v rmskych rodinch sa spieva aj v tchto ne ahkch asoch V duchu to porovnvam so situ ciou v bielych rodinch a uvedomujem si, e bieli sa naozaj maj o ui od Rmov Od dievat zo Sabrosy sa u mnoh bieli nauili nie jednu rmsku pesniku Text: Daniela Obasnkov Foto: Jozef Ferenc

slo 2/2013

 KULTRA / ROZHOVOR

SERA STRANA 9

Slnen energia Khamoro

Paulna Herkov a jej manel Karol spolone vypracovali vlastn program pomoci myjavskm R mom. V roku 2001 zaloili folklrny sbor Khamoro, o rok neskr s podporou miestnej samosprvy Osvetu myjavskch Rmov a komunitn centrum. Paulna manauje aktivity v centre, kultrne projekty a aj aktivan prce socilne odkzanch spoluobanov. Karol sa sstreuje na sbor a hudbu. V lete spo lone organizuj tbor pre deti, celorone nacviuj choreografie a vystupuj so sborom na Sloven sku aj v zahrani. Po rokoch prce sa vsledky prejavili. Zvldli problmy v spolunavan a verejn mienka voi miestnym Rmom sa otoila. Metda spojenia kultrnej, vchovnej a ekonomickej podpo ry rmskej komunity v Myjave m nasledovaniahodn vsledky. Ak bolo vae rodinn zzemie v detstve? Narodila som sa v osade Padelky. Je to tu, tri ki lometre od Myjavy. Ke sme sa sahovali z osady, mala som sedem rokov, take som navtevovala pr v triedu. Vaka mojim rodiom, a teda vaka ich rozmaniu a hlavne zdravmu rozumu, sme sa presahovali. Chceli napredova, aby sa deti mali lepie a neboli zaostal. Pred dvanstimi rokmi ste oslovili primto ra mesta Myjava s ponukou na spoluprcu. Vy a Karol ste zaloili Osvetu myjavskch Rmov a komunitn centrum Khamoro. Ete som sa nestrela s lovekom, ako je primtor na Myjave. Po sksenostiach, ktor mme s vedenm mes ta, meme poveda len to najlepie. Je to lovek, ktor riei problmy spolu s nami a je ochotn za kadch podmienok s nami jedna. Vdy njdeme spolon re a d sa poveda, aj rieenie. Zaloili ste neobyajn folklrny sbor. Ta nenci s vo veku od troch rokov do sedemde siatky a nikomu z nich nemono uprie auten tick ivelnos a talent. Skvel s aj hudobnci, kostmy. Vsledkom je vizulna aj akustick harmnia. Ako to robte? Predovetkm je to snaha vyda zo seba vetko, o bolo Rmom upret tiscky rokov. Hlsi sa hrdo k svojmu nrodu, obohati svetov kultru o t na u, ktor je vnimon: prezentova svoj ivot pln chudoby a vyleovanho rmskeho nroda zo spolonosti. Nik nm nevezme nae prekrsne piesne, cliv hudbu a temperament vo vre tancov.

Dnes sa stretvate na celoslovenskch podu jatiach so sbormi z rznych oblast Slovenska. Vedeli by ste poveda, m sa lia myjavsk R movia a ich kultra od Rmov zo severnho i vchodnho Slovenska? Kad kt Slovenska prezentuje rmsku kultru inak. Na vchode inklinuj skr k ruskm prvkom tanca. Z histrie vieme, e Rmky boli zahalen. Hanbili sa vyzlieka, a preto nevedeli ani plva. Ne lie. Ale ke zane slnieko svieti, ctime sa lepie. rada vidm, ke maj tanenky odhalen bruk. Ja zase hovorm, e kde ide Khamoro, tak kadmu Nae tanenky tancuj bos, tie starie i najmlad svieti a jednoducho t rados rozdva. Preto to sl ie maj na hlavch atky. Taktie u ns na myjav nieko. sku sa li aj prprava tradinch pecialt rmskej kuchyne. Goja sa pln zemiakmi nakrjanmi na Vai tanenci a hudobnci jedinene komu mal kocky, inde sa zemiaky strhaj ako na placky nikuj medzi sebou na pdiu, ale aj s divkom i haruu. v hadisku. V jeden moment s hlboko koncen trovan na svoj tanec a zahaden do seba i ta Ako sa vlastne toto jedlo rob? nenho partnera. O chvu s schopn vetko Pri prprave goje treba revo dkladne vyisti ci otoi a otvori sa publiku tak, e si kad z di buou, soou a rukami, aj dve hodiny vyplachova. vkov mysl, e tanec patr iba jemu. Ako sa nauili tento spsob tanench a komunika nch zrunost? N sbor vznikol 15. augusta 2001. Odvtedy sme prebrzdili stovku spench ciest na domcej a zahraninej scne. Trnujeme pravidelne trikrt do tda. Kad m k nm otvoren cestu, i m talent alebo chce nieo dokza, rozvin, o je nie kedy skryt. Len potrebuje, aby mu t ancu niekto dal. Ak to bolo po zaloen sboru? Zaiatky boli naozaj ak, pretoe mnoh rodiia nm nechceli da deti, jednoducho povedali, e o tam bud skka ako opiky. Nzor bol, e je to han ba. Naastie sme mali aj chpajcich rodiov, ktor nm s lskou dvali svoje deti a boli radi, e id vystu pova a e im publikum tlieska.

Ke sa revo pln, dvaj sa dnu zemiaky nakrjan na kocky, prid sa cesnak, mlet korenie, a ja d vam ete vegetu. Varm ho hodinu a pol. Je to drina, ale je to vborn jedlo. Dvans rokov aktvnej verejnoprospenej prce je npor na psychiku. Nemali ste niekedy pocity vyhorenia? Naozaj s tak chvle, e poviete: Nie, ja u nevldzem. Neraz som bola za primtorom a po vedala som, e toto u naozaj alej robi nebu dem. Lebo u je toho na ma vea. Ale vsledky vs teia a prakticky tie vs pohaj dopredu. Tak som si povedala, e sme sa s manelom vybra li sprvnym smerom. Urite je to sprvna cesta, robme to nie pre seba, ale pre nae mesto, pre nau spolonos, n tt. A ja si myslm, e to ovocie je badaten. Text: Ingrid urinov Foto: Vladimra Hradeck

Situcia sa za tie roky zmenila. Ke vystupu jete v miestnom Kultrnom dome Samka Dud ka, brlivo vm tlieskaj obyvatelia Myjavy. Jedine cez kultru by som povedala, e lovek Preo Khamoro? a vetky nrodnosti, maj k sebe bliie. Tu vznika Kad z ns mme niekedy dni, kedy nm slnie j tie priatestv. Nevad vtedy, i som biely alebo ko nesvieti, zle sa ctime, sme pln takej melanch ierny. Jednoducho, tam sme si rovnocenn. peste pro podijumos keren but lahi bui, no the le dikhle manuenca. An dro jekh vachtos but bares pes kon centrinen pro peskero kheiben the dikhen a jekh pre aver. No pais danen maj sa te previsarel u te phundravel pes le dikhle manuenge avka, kaj peske sako le dikhle manu endar gondoinel, kaj o kheiben hin a prekal leste. Sar oda sa sikhile, avka lahes te vakerel sakoneha prekal o peskero kheiben? Amaro suboris uia andro 15. au gust 2001. Olestar dromaram bute bare the uspena droma khere the an dro aver thema pal e luma. Treinas sako kurko trival. Sakones hin ke amende phundrado drom, i les hin ta lentos abo kamel vareso te dosikhavel, te barol, oda so hin varekana garudo. a leske kampel oda, kaj leske vareko kajsi anca a te del. Sar oda sas, sar keran o subo ris? O akorutiben sas but pharo, bo o da da the daja nakamenas te del le haven, jekhe laveha phende, kaj ode chukere na sar opici. Phenenas kaj oda hin la. No has the dada the daja, save amenge le kamibnaha denas peskere haven u has rado, kaj dan te vistupinel u kaj lenge o dikhle manua kapkinen. E situacija pes pal ola bera vi sara. Sar vistupinen andro foros andro Kulturno kher Samka Dudika, but bares tumenge kapkinen o bele manua andal e Mijava. a pal e kultura bi phenomas, kaj le manues the savore nacijen hin ke peste paes. Ade baron o amaipena makar o manua. Akor hin jekh, i san parno i kalo. Ode sam peske sa vore jekh. Adaives pes zdan pro caloslo venska podujatia le suborenca save hin pal o calo Slovensko. Danenas bi te phenel, soha hin o Mijavska Ro ma aver the lengeri kultura sar o Ro ma pal o severno i vichodno Slo vensko? Pal o dojek kutos pro Slovensko hin e romai kultura aver. Pro vichod hin buter andro kheiben rusika koto ra. Pal e historija danav kaj o Roma sas andre uharde. Ladanas pes te hivel tele, u va oda nadanenas the te pivinel. Narado dikhav te hin le duven so khelen avri o pera. Amare duva khelen pindrange, ole ne kphurederen the nekternederen hin pro ero khosno. U the pre mijava hin aver tradikane chabena andre ro mai kucha. O goja pes pheraren le gruenca inde pro cikne kocki, avrether pes o grua randen pro tar los. Sar pes kerel ada chaben? Sar keras o goja kampel amenge e goj but lahes te uarel avri la puru maha, loneha the le vastenca, the duj ori te morel andro pai. Sar e goj phe rares, den pes andre o grui hingerde pro kocki, del pes ode cesnikos, papros, u me thovav the mek e vegeta. Tavav la jekh the jepa ori. Hin oda pharo, no but laho chaben. Deuduj bera aktivnones keren o verejnoprospena bua hin oda but pharo pre goi. Naunenas pes vare kana, kaj imar nabirinen? No aeste hin ajse vachta, kana peske phenen: Na, me imar nabiri nav. Najekhvar somas pal o primato ris u phenom leske, kaj oda imar du reder nakerava. Bo oda hin imar but. No o visledki tumen pais loaren u the on tumen ispiden the dureder. U avka peske phenom, kaj le romeha pes iam lahe dromeha. aeste oda hin laho drom, keras oda na prekal peste, no prekal o amaro foros, prekal amaro jekhetaiben, amari them. U me peske gondoinav, kaj oda the dihol. Preklad: Inga Lukov

But lahe hin the o lavutara, kostimi. U jekhetane ada sa hin but ukar di khiiben the uiben, bari harmoni ja. Sar oda keren? Oda sa hin pal oda, kaj kamas te del pestar sa avri, so sas le Romenge zaphendo ezera bera. Te vakerel pal Anglal o deuduj bera pale va peskeri nacija, te sikhavel peskeri kul keran le primatoriha andro foros tur, savi hii but bari aver: te sikhavel Mijava pal o jekhetano keriben. Tu peskero divipen savo hin but oro u te men the o Karol keran Osveta le mi sikhavel sar hin o Roma avri hide an javska Romenge the o komunitno dal o jekhetano divipen le savore ma nuendar save ade diven. iko amen centros Khamoro. Mek pes nazgeom le manueha, ge nalela amare but ukar gia, dukha sar hin o primatoris andre Mijava. i nota the o temperamentos andro Amare jekhetane vakeribena the bua kheiben. hin ajse, kaj nai phenav i rosno a Soske Khamoro? laho. Hin oda manu, savo kerel avri Sakones amendar hin varesave o problema jekhetane amenca u kamel mindik amenca te vakerel. Mindik divesa ajse, kana amenge o khamoro arakhas jekhetano vakeriben u del pes nasiinel, but nalahes pes unas, te phenel the keriben avri le proble sam but rovarde. No sar o khamoro siinel, unas pes feder. Me phenav, menge. hoj kaj dal o Khamoro, ta sakoneske Zathoan but laho folklorno su siinel u rozdel sakoneke e lo. Va Savi sas tumari fameija kana sa boris. Le kheibnaskere havenge oda khamoro. nas ciknoro? Uiom andro taboris Padelki. Hin the manuenge hin trin bera the di Tumare khelde manua the o la oda ade, trin kilometri Mijavatar. Sar ko eftavarde bera u ikaske lendar pes prehordinahas andal o taboris, nachibainel o autenticko taletos. vutara but lahes vakeren makar E Paulina Herakovo the lakero rom o Karol jekhetane kerde peskero pro gramos pal o igitiiben le Romenge. Andro ber 2001 kerde folklorno su boris Khamoro, u pal o jekh ber kerde e osveta le mijavska Romenge, kaj lenge igitina the e samosprava. E Paulina kerel o aktiviti andro centros, kulturna projekta the o aktivana bua prekal o socijalno odkazimen manua. O Karol kerel le suboriha. ilaje jekhe tane keren tabora prekal o have, calo ber keren e choreografija the vistupi nen le suboriha andro Slovensko the andro aver thana. Pal vaj keci buakere bera pes sikhaa o lahiben. Kerde avri e problema le jekhetane divipna ha u the o vakeriben makar o forutne manua pal o Roma pes visara. E metoda te del jekhetane e kultura, bararipen the ekonomicka kamipena save kampel la romaa komunitake andre Mijava pes sikhaa. has mange efta ber, phiravas andre elui klasa. Paikerav mire dadeske the dake, lengere gondoipnaske the sast goake, kaj pes preigenam oda rik. Kamle feder te divel, kaj o have feder te diven te baron.

slo 2/2013

SERA STRANA 10

SOCILNA OBLAS / REPORT / LEGISLATVA

Nevzdvaj sa a veria, e bude lepie, lebo vedia, e ak zhasne ndej, lovek kapituluje
Poda knihy knh, Biblie, s chudobn soou Ze me. o vak s tm, ke aj v rozprvke sa o cene soli museli presvedi dlhm procesom, aby zistili, e bez soli sa i ani vari ned. Na Slovensku pribdaj v ostatnch rokoch chu dobn takm rchlym tempom, e odbornci v soci lnej sfre by mali bi na poplach a politici meni smerovanie krajiny, aby neskonila ako Titanik. Ni z toho sa vak nedeje. Mono preto, lebo tatistiky s iba sla. A mono i preto, e politici vlastne ani nevedia, ako udia v tejto krajine ij. Sta vak vy bra jednho z tiscov a obraz situcie je jasnej. Za slami s konkrtni udia, celkom konkrtna rodi na s jej neahkm osudom. Vybrala som sa do jed nej takejto rodiny. Do rodiny Baovch v Preove. Cestou rozmam nad tm, preo udia tak radi taj, povaj a hovoria o celebritch. Nie je to pre to, e chc zabudn na hladn a prosiaci pohad obrajceho dievatka pred kostolom, e nechc vidie natren ruku mua v rokoch, ktor by rd pracoval? Prcu nedoke njs, a tak je odkzan obra... Veru, je jednoduchie myse zamestna cu dzm prepychom, hojnosou a nie raz a zvrte nosou, ako ma na ulici otrhanch a hladnch u d. Dva sa, ako prehadvaj odpadky. De o de hadie na ud, ktor spia na lavikch pred stani cou. Rozma, kam sa t boiaci podej, ke pr de jese a zima udrie s plnou silou mrazov. T, o ij v chudobe, vak chudobu a materilny nedosta tok nemu vytesni zo svojich ivotov. Z hlavy, ani z mysle. Musia chudobu i. Dva sa pravde do o. Zvlda vytav, hoci nem pohady vlastnch det. Ust nepochopenie, povenectvo druhch, odsu dzovanie, pohdanie. Kto ju nezail, nevie, o je to i v chudobe. Pravdou ostva star mdros, e sty hladnmu never. Dnes plat viac ako inokedy aj preto, lebo hladnch pribda. A vchodsk, i tch, o ich prinaj, je len poskromne. O ivote manelov Baovch z Preova by sa dala napsa kniha. Nebolo by to ale vesel tanie. Hoci spolu ij len jedno desaroie a nemaj ani tyrid siatku na krku, zaili toho u vemi vea. Ke sa so bili, ona u mala p det z prvho, nevydarenho manelstva. Prei ho zvldala len vaka tomu, e verila, e aj jej sa raz podar vybudova tak spo luitie, ak maj mama s otcom. I vaka ich ne prestvajcej podpore a pomoci dokzala vychova svoje deti. O to prv, od narodenia slepho syna, sa od zaiatku starali star rodiia. Mama pani Mrie cel manelstvo ije so slepm muom, ktor sa tak narodil. Ani si neuvedomovala, ako sa stala jeho oami. Preto sa rozhodla pomha dcre so slepm synekom od jeho narodenia doteraz, ke je u z neho ikovn mlad mu. Ke sa po svadbe s Tiborom Mrii narodilo ies te diea, dcra Irenka, rozhodli sa, e det u maj dos. Mria podstpila gynekologick zkrok. Krt ko po om sa rozptali zdravotn problmy. Cho denie od lekra k lekrovi nebralo konca. Diagnza rakovina krka maternice, trpi 35ron Mriu i cel jej rodinu u takmer desa rokov. Boli obdo bia, e u som nevedel ako alej, hovor Tibor Bao. Manelka sa zvjala v bolestiach, po chemo terapii zave zoslabla a tak, e nevldala sama prejs z postele na zchod. Boli chvle, ke som ne vedel, koho skr bra na ruky. i enu, alebo pla ce mal diea. Hlava rodiny spomna na neahk obdobie. Jeho zamyslenie preru manelka: Naj horie je, e ani po liebe mi neustpili urputn bo lesti. Lekri mi sce predpisuj lieky, ale ako si ich mm vybra v lekrni, ke nemm na doplatok? Vie te, vemi dobre si rozmyslm, i zaplati sebe za lie ky, alebo kpi potraviny, aby deti netrpeli hladom. Aj tak dos trpia pre chudobu, v ktorej ijeme. Pani Mria vrav, e vdy, ke si nekpi lieky, presvieda

u Manelia Baov utuj, e na Slovensku neostalo toko pracovnch prleitost, ako za socializmu. Spolu s pravidlom,

e ten, kto nechcel pracova, skonil vo vzen.

samu seba, e bolesti pretrp. Aj sa usiluje. Ale v sledkom bva to, e k nej musia niekedy i kad druh de privolva zchranku. O rodine Baovch vemi pozitvne hovor ternna socilna pracovnka Monika Kamrov. M tto rodinu na starosti, a tak ju dverne pozn. Vie, e pn Tibor sa star o istotu vo vchode domu, kde bva, e asto rad a pomha druhm. Ale najviac obdivuje, ako sa k sebe manelia sprvaj. To, e sa maj radi je pre kadho, kto ich pozn oividn. Vade chodia spolu, jeden bez druhho nerobia iadne rozhod nutia. Via si jeden druhho, vzjomne si pomha j a repektuj sa. S zodpovedn. A ij vemi pek ne. Bez hdok a v porozumen sa im dar vychov va u pomaly dospievajce deti, hovor pani Ka mrov, ktor vie i to, e mesto je osobitnm pr jemcom dvok v prpade tejto rodiny. Baovci sami hospodria len s invalidnm dchodkom pani M rie, ktor predstavuje 150 eur a 13eurovou dvkou v hmotnej ndzi, ktor poda v sasnosti platnch zkonov patr otcovi rodiny Tiborovi Baovi. Hoci vemi chcel, na verejnoprospen prce sa mu ne podarilo dosta. Neudo. Na Starej tehelni, kde ro dina ije, je zujemcov o verejnoprospen prce takmer stovka. A vybra mohli ptnstich! Geto Star tehela je v Preove neastn pojem sm o sebe. Geto, ktor mesto vybudovalo poda sas nej, ale hlavne nezmyselnej terminolgie pre ne prispsobivch obanov, ktorm mus stai to, o im nadelia. Od nlepky, e s druhotriednymi ob

anmi a po opovrhnutie vetkmi, ktor mali vie astie v ivote. Bva na Starej tehelni pre deti Baovcov znamen chodi do koly peo kad de p kilometrov tam a p kilometrov spa, hoci v tes nej blzkosti lokality je cirkevn kola. T vak o deti neprispsobivch nemala zujem. Vinou rovnako zmajcich vznikol v meste mr, ktor zamedzil u om z Tehelne vyuva skratku, a tak im niekoko krt predil cestu do lekrne, do obchodov, na za stvku autobusu. V Preove sta poveda, e ste zo Starej tehelne a u ste si zabuchli dvere do prce, k slunmu zaobchdzaniu s vami, hovor Tibor Bao a priznva, e ak sa udia dozvedia, e je Rm, je koniec jeho ndejam. A ako doklad o stave rasiz mu v spolonosti pridva jeden z mnohch zitkov: Hlsil som sa do prce vo fabrike na automobilov prsluenstvo, ke ju v meste otvorili. Zatelefonoval som tam. Povedali mi, kedy mem prs. Priiel som. A ena, u ktorej som sa mal hlsi, len pozrela na ma a povedala nemem vs zamestna. f nerd vid, ke u ns zamestnme Rmov. A e to nie je jedin zl zitok s etnicitou, ktor sa ned skry ani odlepi, pridva Tibor Bao aliu skse nos: Pred pr rokmi som mal monos zska prcu na stavbe. Ale len za podmienky, e si otvorm iv nos na pomocn prce na stavbe. Nevhal som ani chvu. Lene, ke prc bolo menej a zaali pre pa, hdajte, koho prepustili ako prvho? Ale ani tak sa nevzdal, robil prleitostn prce. Je vyuen strojr bez maturity. Teraz sa ju chyst urobi. U je prijat na socilnoprvnu akadmiu v Koiciach. A ako priznva, mono si raz urob aj vysok...

Ke matematika nepust Ptam sa, ako sa d zo 163 eur na mesiac prei osemlennej rodine s demi od desa do osemns rokov, ktor potrebuj zdravo a vdatne jes a ob lieka sa. Ve rast. Tibor a Mria sa na seba smutne pozr. Ich dcra, ktor pri ns doteraz iba ticho se dela a uhryzovala z istho, nim nenatretho kusa nie erstvho chleba, rzne vstala a odila do vedaj ej izby. Nao by povala, o sama dobre vie. Hr dos, ktor je cti z nej i jej srodencov, jej nedovo l pova, e jej rodiia hovoria o biede, v ktorej ij. Sta, e udia vidia, nao ete o tom hovori. Otec Tibor sa pomaly pa do rei: Neviete si predstavi, ak je ak pozrie sa najm tm dvom najmladm dievatm do o v tak de, ako sme zaili vera. Bola nedea. Toto sdlisko je bytovka na bytovke. Bolo horco, kad mal otvoren okn. T, o na to mali, varili obed. Z kadej strany rozvo niavalo pripravovan jedlo. My sme nevarili. Nebo lo o. Nebolo z oho... Dozvedme sa, e pn Ti bor sa kvli rozhovoru s nami vrtil domov. Pod by tovkou nechal vozk a len o oddeme, ide tak ako kad de, zbiera elezo. Niekedy ho nazbiera za tyri, ale ke je dobr de, zarob i desa eur. To vtedy, ke mu v niektorej z fabrk, ke sa ponkne, e im poupratuje, dovolia vzia kovov rot. Preha dvanie skldok u toko nevynesie. V duchu roz mam, o bude s touto rodinou, ke bude prijat zaman zkon o zkaze vkupu eleza od skromnch osb. Prve v de naej nvtevy agen try priniesli informciu, e v Trebiove zhabala mestsk polcia vozky a kriky Rmom, aby nema

Vyplcanie dvok v hmotnej ndzi sa od novho roku zmen

Ministerstvo prce, socil nych vec a rodiny SR pripravilo od prvho janura 2014 zmeny v poskytovan pomoci v hmotnej ndzi. K zmene pristpilo najm z dvodu vyej adresnosti a spravodlivejej podpore tch, ktor si vlastnm priinenm ne mu alebo nevedia zabezpei prjem vlastnou prcou. V rmci pomoci v hmotnej ndzi sa bud od 1.1.2014 po skytova: dvka v hmotnej ndzi, ochrann prspevok, aktivan prspevok, prspevok na nezaopatren diea, prspevok na bvanie. Od zaiatku novho roka sa u nebude poskytova prspevok na zdravotn starostlivos. Dvka v hmotnej ndzi je ure n na zabezpeenie zkladnch ivotnch podmienok. Bude sa po skytova na 6 rovniach v zvislosti od lenov domcnosti, ktor sa bu d pri posudzovan hmotnej n dze spolone posudzova. Dvka v hmotnej ndzi bude od 1.1.2014: 61,60 eura mesane, ak ide o jednotlivca, 117,20 eura mesane, ak ide o jednotlivca s dieaom alebo najviac so tyrmi demi, 107,10 eura mesane, ak ide o dvojicu bez det, 160,40 eura mesane, ak ide o dvojicu s dieaom alebo naj viac so tyrmi demi, 171,20 eura mesane, ak ide o jednotlivca s viac ako tyrmi demi, 216,10 eura mesane, ak ide o dvojicu s viac ako tyrmi demi. Aktivcia Vka dvky v hmotnej ndzi bude podmienen aktivitou pl noletho prceschopnho lena domcnosti. Oban, ktor nie je v pracovnom alebo inom obdob nom pomere zska nrok na dv ku v hmotnej ndzi, alebo jej as (u rodn s demi), len za podmienky, e bude 32 hodn mesane vykonva menie obec n sluby alebo dobrovoncku innos alebo sa zapoj do prc na predchdzanie mimoriadnej situcie. Zkladnm predpokla dom tejto podmienky vak bude, e mu bude konkrtna innos ponknut. Ak ponuku odmiet ne, pomoc v hmotnej ndzi sa zni o sumu 61,60 eura. V prpa de, e bude spa podmienky nroku stanoven zkonom na ostatn prspevky, tie mu bud poskytnut. Zmeny pri posudzovan hmotnej ndze Od 1.1.2014 sa bud pri vy medzen okruhu spolone posu dzovanch osb v domcnosti povaova za jej lenov aj deti nad 25 rokov, ktor ij s rodi mi v spolonej domcnosti a tu duj dennou formou tdia. Na opak za lenov domcnosti sa nebud povaova tudenti dok torandskho tdia, ktor tudu j dennou formou tdia a sp aj podmienky na tipendium. Za osoby v hmotnej ndzi sa ne bud povaova osoby, ak bud vo vkone vzby alebo vkone trestu odatia slobody, lenovia rehol, komunt alebo inch cir kevnch, nboenskch spolo enstiev, cudzinci umiestnen na zklade rozhodnutia o zaisten v zariadeniach Ministerstva vntra Slovenskej republiky, a to z d vodu, e maj zabezpeen z kladn ivotn podmienky. Upravuje sa aj okruh prjmov, ktor sa zapotavaj do prjmu na ely posdenia hmotnej ndze a vymedzuj sa prjmy, na ktor sa bude prihliada len ias tone, alebo vbec. Nebude sa prihliada napr. na 25 % prjmu zskanho zo zvislej innosti, zkonom stanoven vku sta robnho dchodku, invalidnho dchodku a pod. Prihliada sa nebude ani na prjem, ktor ob an zska napr. poskytnutm do tci, ktor maj humanitrny charakter a s uren na rieenie mimoriadnych krzovch ivot nch situci. Cieom pri posudzovan prj mov je na jednej strane zohad ni snahu osoby zabezpei si pr jem z prce, resp. z dvok socil neho poistenia reflektujcich o. i. aj predchdzajcu ekonomic k aktivitu, na strane druhej ur it mieru solidarity pri vybra nch prjmoch, ktor sa nebud povaova za prjem. Ochrann prspevok po novom Ochrann prspevok sa bude od 1.1.2014 poskytova na troch rovniach: 63,07 eura mesane, ak pjde o lena domcnosti, ktor do siahol vek potrebn na nrok na starobn dchodok, je in validn z dvodu poklesu schopnosti vykonva zrob kov innos o viac ako 70 %, je osamel rodi, ktor sa osobne celodenne a riadne star o diea do 31 tdov ve ku dieaa, sa osobne, kado denne a riadne star o fyzick osobu s akm zdravotnm postihnutm odkzan na opatrovanie, sa zastuje na resocializanch programoch v resocializanom stredisku pobytovou formou, v rmci ktorch si neme zabezpei prjem vlastnou prcou, 34,69 eura mesane, ak pjde o obana, ktor m nepriazniv zdravotn stav, za ktor sa na ely tohto zkona povauje choroba, raz alebo karantn ne opatrenie, pre ktor je fyzic k osoba uznan oetrujcim lekrom za doasne prcene schopnho na viac ako 30 po sebe nasledujcich dn, 13,50 eura mesane, ak ide o lena domcnosti, ktor je: tehotn ena od zaiatku tvrtho mesiaca tehoten stva, ktor sa zastuje pravidelne raz za mesiac na preventvnych prehliadkach u lekra so pecializciou v pecializanom odbore gy nekolgia a prodnctvo; za as na preventvnej pre hliadke v prslunom mesia

slo 2/2013

 SOCILNA OBLAS / REPORT / LEGISLATVA

li na om preva elezo do zber n. udn logika tch, o ni ne vedia o chudobe. Keby t udia s krikami, po domcky vyrobe nmi vozkmi, lebo na nov ne maj, mali tisce, vozia sa na mer cedesoch... Nie nadarmo sa ho vor: s m rob, od toho sa za babre. Keby Rmovia na Sloven sku mohli hada a zbiera zlato, nezbieraj elezo. Niektor R movia na Slovensku boli od jakiva zberami eleza a jeho spracovvatemi. asto prve z pouitho eleza vyrbali klin ce, ktor v niektorch reginoch nazvali cignata. Nie hanlivo, ako by sa dnes niekomu zdalo. Hrdo. Lebo vyrobi vrobok z no vej suroviny doke hocikto, ak je vyuen. Ale recyklova, vybra, z oho sa ete d vyrobi kvalitn vrobok, na to je potrebn nao zajstn fortie. A Rmovia to so elezom vdy vedeli. Pravda, nie vetci mu by kovmi... Zo za myslenia ma vytrhva Tibor Bao. Ako keby tuil, kam sa moja my se zatlala, hovor: Viete, nebu de to dobr, ak zkonom zaku zber eleza. T, o s na to odk zan, o nechc obra, t, o si nedoku njs prcu, tak t bud vlastne donten lpi a kradn. Viete, lovek, veriaci, vie, o sa m a o nem. Aj m predsavzatie neurobi ni protizkonn. Ale dokedy sa to d zvlda a zrove sa i dva na to, ako vae deti hla duj, nemaj o do st? V prvom rade zane ma lovek vitky, e zlyhal, e je zl otec... A potom? Raz mono i urob, o nikdy ne chcel... Prca len ako spomienka Snam sa meni horcu a ve mi citliv tmu a ptam sa, i v spolonom ivote Tibora a M rie bolo aj pekn obdobie. Obaja sa ako na povel roziaria a s smevom zan hovori o tom, ako boli naraz spolone zamestnan v rmci jednho pro jektu: Najsamprv sme sa my sa mi nauili, ako sa pe ivotopis, iadosti o prcu, odvolania, a po tom sme s tm pomhali kad mu, kto to v tejto lokalite potre boval, povedal pn Tibor s ener giou v hlase. Jeho ena dodala, e v rmci toho projektu sa nauili aj viacero z runch prc. Bolo to krsne obdobie. Kad de sme sa teili do prce. Aj doma bolo veselie. Vedeli sme, e si za robme peniaze, a tak sme mohli plnova, o kedy za peniaze deom kpime. Vylo aj na zvea denie bytu. A teraz? Pozrite, prie van nm rozbil sklenen vpl dver. Ale my nemme za o da zaskli tie rozbit dvere. Ke sa v byte neopravuje o treba, bva nie spustne, je zanedban. Ale to neznamen, e nm je tak dobre, e sme s tm spokojn, hovor. Otec Tibor smutne dopa manelku. Hovor o tom, e pred tdom vyhodili aj posledn po lman postele. U nemaj ani jednu. Vetci spia na zemi na matracoch. A dodva: Aspo, e tie mme. Ptam sa, o by ich najviac po teilo. Po om tia? Obaja, ako keby boli dohodnut, hovoria: Zbavi sa dlhov a ma prcu. Aby sme mohli zveadi byt. Aby sa de ti nehanbili domov privies kama rtov. Aby sa nehanbili za to, ako bvame. Aby sme nehladovali.... Dlhy Star mdros hovor, e chu dobn s preto chudobn, lebo vdy platia svoje traty a dlhy. A bohat s preto bohat, lebo... Doplte si sami. Pravda je v s asnosti na Slovensku tak, e chudobn si nielen platia, ale a nekresansky musia preplca svoje dlhy, do ktorch sa skr i neskr dostan. Tak, ako Baov ci. Bvali v starom meste a na chodbe bloku, kde bvali, prasklo potrubie a zaala tiec vo da. Pn Bao volal sprvcovi do mu. Hlsil poruchu, o ktorej u na sprve domu vedeli. Povedali: Prdeme, opravme. Pn Bao urgoval. Opravri prili po mesia ci. Pri vytovan sa u Baovcov zhrozili. T, o mali vodomery, zaplatili za svoju spotrebu vody. Tm bez vodomerov uniknut vodu roztovali. Z dlhu vye dvoch tisc eur rodine ostva za plati ete 1600 eur. Spltky za uvanie bytu a dlh splca mesto

SERA STRANA 11

O poiiben la davkake andre hmotno nudza le neve berestar hela aver

O Ministerstvos prekal e bui, socijalna keribena the prekal e fameija SR prii a le elune januaristar 2014 nevipena prekal o poiiben andre hmotno nudza. Kada visariben ava prekal oda kaj te hel o poiiben feder prekal o manua, sa ve peske korkore nadanen abo nai arakhen bui u nai zaroden love. Prekal o igitiiben andre hmotno nudza hela le 1.1.2014 dino: e davka andre hmotno nudza, bajipnaskere love, aktivana love, o love prekal o /cikne, sikharde/ have, love prekal o beiben. Le neve berestar imar nahena poimen o love prekal o sasipnaskero bajiagos. E davka andre hmotno nudza hin prekal o bazutna divipnaskere kotora. He la dii prekal o 6 urova pal oda sar o manua andro jekh kher hena jekhetane ile ande hmotno nudza. E davka andre hmotno nudza hela le 1. 1. 2014: 61,60 eura honeste, te dal pal o jekh korkoro manu, 117,20 eura honeste, te dal pal o jekh korkoro manu le havoreha, abo nekbuter le tare havenca, 107,10 eura honeste, te dal pal o rom the romi, duj dene andre fameija bijal o have, 160,40 eura honeste, te dal pal o duj dene le havoreha abo nekbuter le tare havenca, 171,20 eura honeste, te dal pal o jekh manu saves hin buter sar tar have, 216,10 eura honeste, te dal pal o duj dene, rom,romi, the buter have sar tar. E aktivacija Savi bari davka andre hmotno nudza ko chudela hela the pal oda, sar dojekh barardo manu andre fameija hela aktivno, buakero. O manu, savo nane buakero abo andro aver odborno keriben chudela e davka andre hmotno nu dza, abo lakero kotor (ke fameija kaj hin have), a akor, kana 32 ori honeste kerela cikne gaveskere keribena abo dobrovonicko bui abo kerela bui prekal o keriben kaj pes vareso te naahel. No elino keriben kala podmienkake hela oda, kaj leske kadi konkretno bui vareko nukinela. Te kadi bui nalela, o igitii ben andre hmotno nudza pes cikarela pal o love 61.60 euri. No te kala pod mienki hena kerde pal o dine zakoni the pal o aver prispevki, ala leske hena dine. O visaribena pa o diipen le lovenge andre hmotno nudza Le 1.1.2014 hena andro jekh jekhetaiben le manuenca so diven andre jekh fameija dine the o manua the have so lenge hin buter sar 25 ber, save diven le dadeha the la daha andro jekh kher u sikhon sako ives andre kola. No visare, andre jekh fameija nahena dine o sikharde manua pro doktoransko sikhaviben, save phiren andre kola sakoives u aj len the o tipendijum. Va o manua andre hmotno nudza nahena povaimen o nipi, te hena andre berte na, andro rehoa,klatora, abo aver cirkevna keribena, manua andal o aver the na save hin zaphandre prekal o pheiben so dia o Ministerstvo vnutra andre Slovaiko rebublika, va oda, kaj pal o lengero divipen hin starimen. Visarel pes the o vakeriben pal o love, save pes rachinen andro jekhetane love sa ve pes pais len andre hmotno nudza u phenel pes the pal o love, pre save pes dikhela a jekhe kotoreha, abo vobec pes pre lende nadikhela. Nadikhela pes sar hin pro 25% love save hin pal e zavislo inosca, pal o zakonoskere phurikane love, invalidna do chodki the aver. Nadikhela pes the pro love, save o manu rodela pal o dotacii, u hine humanitna u hin dine akor sar hin but baro pharo divipnaskero kotor andro divipen. Kamipen so hin prekal o pheiben le lovenge hin pre jekh sera kamipen le manuengero te dochudel peske love pal e bui, abo le davkendar la socijalna po isovatar kana pes dikhela pal o aver the pro angluno ekonomicko aktivita, pre aver sera hela the varesavo feder dikhipen pre varesave love, save pes imar nara chinena andro jekhetano prijmos, jekhetane love so chudel o manu, fameija. O bajipnaskere love pal o nevo O bajipnaskere love hen ale 1.1.2014 poimen andro trin kotora: 63,07 eura honeste, te dala pal o manu andal o jekh kher, saveske hin ajci bera kana imar les hin narok pro dochodkos, hino invalidos va oda kaj nai kerel imar bui buter sar pro 70 %, hino korkoro dad abo daj, savo kor koro pes caloives starinel pal o havoro di ko 31 divipnaskero kurko le havoreske, korkoro, sako ives pes lahes starinel pal o manu so hin na svalo u kampel pes pal leste te starinel, phirel pro resocijalizana programi andro resocjalizana streiska beibnaskera formaha, kaj va oda peske nai arakhel peskeri bui, 34,69 eura honeste, te dala pal o manu, savo hin but nasvalo, u va o sa vo phenel the o zakonos u phenel pal o nasvaiben, urazos abo e karantena, prekal o manua saven sasaren o doktora u hin len papiris kej nai phiren andre bui buter sar 30 ivesa pal peste, 13,50 eura honeste, te dal pal o manu andal o jekh kher, savo hin: Khabi duvi kana hii andro tarto hon, savi lahes phirel sako hon pre prehadka ko pecijalistas andre pecijalno odboris ginekologos, ra chinel pes the kada te dal andro hon ko doktoris andre pitaa, E daj, dad le havoreske, savo korkoro pes starinel, calo ives pal o ha voro di ko jekh ber. O visaribena pa e aktivacija O aktivano prispevkos aj chudela o manu andre hmotno nudza, savo helaa buakero u chudela a minimalno poiiben, the o manu, savo kerela bui prekal o gav abo pre dobrovonicko keriben nekfrimeder 64 ori honeste the nekbuter 80 ori honeste. Kaj te chudel o aktivana love kampela o keriben prekal o gav abo e dobrovo icko bui te irinel pro papiris te kerel iribnaskeri dohoda makar o ratuis ko gav abo la organizacijaha kaj pes kerela e dobrovonicko bui. Kampipen ko kajso keri ben hin va oda, kaj o ratuis te kontrolinel o uelis /kampipen/ prekal savo hena o love andre hmotno nudza poimen. O love aj len the o manua andre hmotno nu dza, save hena evidimen sar o manua so peske roden bui u bararen peske peskeri kvalifikacija, o koli prekal o sikhaviben sar eksterna sikhuvne pro makarutne the ue koli, te phirena pro sikhaviben prekal o projekta kaj prekal o zakona len lena te sikhol sar te dochudel e bui. O aktivana love aj len the o sikharde have, manu a, save len love rodiovski prspevok the phiren andre makaruti abo ui kola. O visaribena pal o love pro beiben O love pro beiben aj chuden le 1.1.2014 the o manua save len love pal e hmot no nudza, save been andro socijalna khera sar hin utulki, khera andro but baro phari pen le manueske, krizova khera the aver. Andro aver pes the visaren o keribena pro kampipen pal o love pro beiben. Le neve berestar hela pro jekh kher a jekh love, the akor the o kher hela butere manuengero u o manua hena andre hmotno nudza. O love prekal o /cikne, sikharde/ havore O love prekal o cikne u sikarde havore, save phiren mek andre bazuti kola, hin prekal lengero baripen, sikhaviben the aver divipnaskero baripen le havoreske kana phirel the sikhavel pes andre kola kaj hin dine presna pravidla kana aj o love chuden. Osobitna love Osobitna love aj chudel barardo manu saveske hin buter sar deochto ber, savo sas but bera bibuakero, abo uarel imar pre bui u lelas o love an dre hmotno nudza u chuda imar te kerel bui. Kala love aj chudel a akor, kana o manu chudel bara minimalno mzda u nekbuter trival ajci keci hin e minimal no mzda u o manua so diven jekhetane ajse manueha andro jekh kher imar nachudena o love andre hmotno nudza. Kala osobita love hena poimen 6 ho na te hena splimen o podmienki u poinela pes 63,07 euri honeste. O cirdipen tele le lovenge andre hmotno nudza Anglo oda, kaj pes kamel te cirdel tele e kriminalita pes dela pal o love andre hmotno nudza te cirdkerel tele o love, pokuti va o priestupki andro priestupko va konaa (o priestupki prekal o jekhetaiben the pal o poradkos, majetkova priestupki the aver). Irindo: Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny SR

u Pani Baov by pri svojej chorobe potrebovala kud. Ale

ako mete kudne spa, ke vo dne, v noci premate, ako prei bez peaz? Tibor Bao vemi ti po tom, aby mali prcu, aby aj oni mohli s aspo raz za ivot na kra tuk dovolenku s demi.

ako osobitn prjemca. Dlh sa vak z pochopitench prin zniuje len vemi pomaly. Zo spo mnanch 163 eur si rodina okrem stravy mus uhradi aj plyn a elektrinu. S mesiace, ke na ne nemaj. Aj v ase naej nvte vy boli odpojen od elektriny. Bo lo leto, deti do koly nechodili, vonku bolo vidno dlho. Ete sa to dalo zvldnu. Horie to bolo v je seni a teraz v zime... Nezaplaten faktra znamen, e o mesiac pla tte faktru naven o pokutu. Elektrinu tie znova zapoja po za platen pokuty a poplatku za pri pojenie... Ale to nikoho okrem chudobnch netrpi. Okrem kompetentnch to mono in na Slovensku ani nevedia, e chu dobn sa z mesiaca na mesiac prepadva vdy hlbie a hlbie na dno, z ktorho sa u pomaly ani ned vytvera. Ak zhasne ndej, ak lovek kapituluje. To vak nie je prpad Mrie a Tibora Baov cov. Bojuj alej. Neskladaj zbrane. Hovoria si bude lepie. Snvaj o lepom ivote a robia vetko preto, aby ich deti ukoni li najvyie mon vzdelanie, ak im zaradenie do sasnej siete kolstva umouje. Veria, e ich deti si njdu uplatnenie, e bud ma prcu. A oni, rodiia, im bu d pomha tak, ako im pomha j ich rodiia doteraz. Ako mu. Ako sa d. Plny a vzie Pn Tibor Bao vne zama kandidova v najblich komu nlnych vobch do mestskho parlamentu. U teraz sa na neho mnoh obracaj s prosbou o po moc a radu. I vaka tomu, e rd porad a pome, s m sa d, m

podporu tunajch ud, ktorch zujmy chce v meste na arii h ji. Chcem bojova za zujmy tchto ud, zlepi podmienky pre ivot u nich i seba. A u naich det, hovor a rozhodnos v jeho hlase mnohmu nasveduje. D va ndej, e jeho obben ne vzdvajme sa, bude lepie, sa na ozaj vypln aj v tej druhej polovi ci. On a jeho rodina sa napriek rokom trpenia, akost a chu doby nevzdvaj. Ako sme sa dozvedeli tesne pred zadanm lnku do tlae, oetrujca lekrka vyla pani Mrii ako zodpovednej a trpezli vej pacientke v strety. Zaala jej namiesto predpisovania lie kov proti bolesti, za ktor bolo treba priplca, poskytova pria mo z ambulancie nplaste, ktor mladej ene pomhaj lepie zvlda bolesti. Ak by bolo dob r, keby lekrku nasledovali al , ktor by neboli hluch k potre bm tejto rodiny. Mono sa nj de niekto, komu nebude chba niekoko sto eur, ktor vak tejto rodine vemi pomu. Neobrem za tto rodinu, iba apelujem na udskos a vzjomnos tam, kde ete vedia tieto slov zarezono va. Hovor sa, e lovek neme nakmi vetky ryby. Ani pomc vetkm chudobnm sa ned. To od ns nikto nechce. Ak by sme vak pomhali tm vo svojom okol, bolo by na svete omnoho lepie. Preto vznikol aj tento l nok. Predstavili sme v om jed nu rodinu, ktor potrebuje po moc. Bude dobr, ak sa njdu t, o pomu. Text: Daniela Obasnkov Foto: Mria arnayov

u Preovsk Star tehela. Geto na okraji mesta.

Panelk na panelku. A ete nepredstaviten chudoba.

nie a bude si zvyova kvalifikciu formou externho tdia na stred nej alebo vysokej kole, ak sa bude zastova na vzdelvan a prpra ve pre trh prce a projektoch za bezpeovanch prostrednctvom zkona o slubch zamestnanosti. Aktivan prspevok bude patri aj tudentovi, ktormu sa vyplca ro diovsk prspevok a tuduje na Zmeny pri aktivcii Aktivan prspevok bude mc strednej alebo vysokej kole. zska osoba v hmotnej ndzi, kto Zmeny v prspevku r bude zamestnan s prjmom najmenej na rovni minimlnej na bvanie mzdy, tie osoba, ktor sa zapoj Nrok na prspevok na bvanie do mench obecnch sluieb ale bud ma od 1.1.2014 aj poberate bo dobrovonckej innosti v roz lia pomoci v hmotnej ndzi, ktor sahu najmenej na 64 hodn mesa bvaj v zariadeniach socilnych ne a maximlne 80 hodn mesa sluieb (napr. v tulku, zariaden ne. Pre ely nroku na aktivan ndzovho bvania, krzovom stre prspevok bude vkon mench disku a pod.). Okrem toho sa me obecnch sluieb alebo dobrovo nia aj podmienky pre vznik nroku nckych innost akceptovan len na prspevok na bvanie. Od nov na zklade psomnej dohody uza ho roka bude na jeden byt resp. ro tvorenej medzi radom, obcou dinn dom patri len jeden prspe alebo organiztorom dobrovonc vok na bvanie, aj ke vlastnkmi kych innost. Cieom takhoto alebo njomcami bude viac domc opatrenia je monos radu kon nost v hmotnej ndzi. trolova elnos poskytovanej po moci v hmotnej ndzi. Aktivan Prspevok na nezaopatre prspevok bude patri aj obanovi n diea v hmotnej ndzi, ktor bude evi Prspevok na nezaopatren dovan ako uchdza o zamestna diea, ktor pln povinn kol ci sa povauje aj poskytova nie zdravotnej starostlivosti v stavnej zdravotnej sta rostlivosti, rodi dieaa, ktor sa osob ne, celodenne a riadne sta r o diea do jednho roku veku dieaa.

sk dochdzku, je uren na podporu vchovy, vzdelvania a vestrannho rozvoja dieaa pri plnen kolskej dochdzky s presnmi pravidlami nroku. Osobitn prspevok Osobitn prspevok bude patri plnoletej osobe, ktor bola dlho dobo nezamestnan, pred nstu pom do zamestnania poberala po moc v hmotnej ndzi a zaala pra cova. Nrok na vznikne len v pr pade, e oban bude ma prjem najmenej vo vke minimlnej me sanej mzdy a najviac vo vke 3 nsobku minimlnej mzdy a do mcnosti, ktorej je lenom, sa pre stane poskytova pomoc v hmot

nej ndzi. Prspevok sa bude pri splnen podmienok poskytova po dobu 6 mesiacov paulne vo v ke 63,07 eura mesane. Zrky z pomoci v hmotnej ndzi V snahe zni predovetkm drobn kriminalitu bude mon vykonva zrky z poskytovanej pomoci v hmotnej ndzi na hradu pokuty za priestupky na vybranch sekoch priestupko vho konania (priestupky proti verejnmu poriadku, majetkov priestupky a podobne). Zdroj: Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny SR. Ilustran foto J. Ferenc

slo 2/2013

u Foto: J. Ferenc ISSN 13383027

Rmsky nov list nezvisl kultrnospoloensk noviny Rmov na Slovensku od roku 1993 do augusta 2008 viedla Daniela Hiveovilanov, ktor sa rozhodujcou mierou priinila o ich udranie a rozvoj. Vydavate: Zdruenie JEKHETANESPOLU, sdlo zdruenia a redakcie: Jarkov 4, 080 01 Preov, ( a fax: 051/7733439, email: redakcia@rnlweb.org, www.rnlweb.org fredaktor: R. onka. Jazykov korektorka: I. urinov. Redakcia Preov: Jozef Ferenc, Roman onka (conka@rnlweb.org), Daniela Obasnkov (zstupkya fredaktora), A lena Holubov. Spolupracovnci redakcie: Detva: Brao Olh (( 0948/503 907, 1brano1@azet.sk), Hna/Rimavsk Sobota: Marika Demeov (( 0915/651 181), Roava/Nitra: Jurina Rusnkov (jurina.rusnakova@email.cz), Liptovsk Hrdok: Ingrid urinov (( 0905/897 754). Preklady do rmskeho jazyka: Inga Lukov, Erika Godlov . Sadzba: Allvertex, s.r.o. Tla: Rotaprint Koice. Nklad: 3000 ks. Evidenn slo 375/08. Objednvky novn prijma redakcia. Neobjednan rukopisy a fotografie nevraciame. Redakcia si vyhradzuje prvo krtenia, jazykovej a tylistickej pravy prspevkov itateov. w Uverejnen nzory sa nemusia zhodova so stanoviskom redakcie w Vydvanie novn je podporen radom vldy SR program Kultra nrodnostnch menn 2013. Za obsah projektu zodpoved vlune obianske zdruenie Jekhetane Spolu w