You are on page 1of 4

Naša minulosť

Colníci a finančná stráž v SNP


Po obrate na východnom fronte bolo väčšine obyvateľov Slovenska jasné, že
po porážke fašistického Nemecka bude existencia Slovenskej republiky ne-
možná. To bola jedna z  hlavných príčin vypuknutia Slovenského národného
povstania pred 65 rokmi, a to dňa 29. 8. 1944.

Historické pramene na colníkov v SNP zabudli


Povstania sa okrem povstaleckých ozbrojených síl – armády, partizánov, žandár-
stva a milícií zúčastnila aj finančná stráž (FS) a colní úradníci. Zmienku o posled-
ných menovaných by ste však v múzeu SNP v Banskej Bystrici hľadali zbytočne.
Nenájdete ju ani v odbornej literatúre. Hlavná pozornosť je totiž venovaná po-
vstaleckej armáde, ktorá predstavovala okolo 47  000 vojakov a  18  000 parti-
zánov. V auguste 1944 bolo na Slovensku 183 oddelení FS, ktoré riadilo 46 in- Juraj Šindler po zajatí v decembri 1944 (vľavo)
špektorátov. V nich vykonávalo službu 2 040 príslušníkov FS. Colných úradníkov a ako colník v roku 1970 (vpravo)
bolo podstatne menej. Na ministerstve financií, konkrétne na 34 železničných
a 49 cestných colných úradoch, totiž pôsobilo len 166 colných úradníkov. Na Koniec povstania zastihol J. Šindlera pri Donovaloch. Jednotka bola rozpuste-
samotnom povstaleckom území, spadajúcom pod právomoc Povereníctva ná, a tak sa po zničení diel rozhodol pridať k partizánom. Po niekoľkých dňoch
financií v Banskej Bystrici, sa nachádzalo 9 inšpektorátov a 38 oddelení s 406 pobytu medzi partizánmi v lesoch a po tom, ako ich obkľúčili nemeckí vojaci
príslušníkmi FS. Vo vojenských útvaroch aktívne bojovalo 68 a v partizánskych v slovenských uniformách, zajali ho so zvyškom jednotky pri Kališti. Najskôr ho
oddieloch 171 príslušníkov FS. Teoreticky to predstavovalo 645 príslušníkov FS, odviedli do zajatia vo Zvolene, potom do Banskej Bystrice. V Radvani zajatcov
t. j. približne 30 % z ich celkového počtu. Povstanie si však okrem ľudských zdro- nechali vyše dvoch dní bez jedla. Potom im Nemci sľúbili, že ich v stočlenných
jov vyžadovalo aj finančnú podporu. Tú zabezpečil guvernér Slovenskej národ- skupinách, podľa miesta bydliska, pustia domov, ale najskôr musia spísať prí-
nej banky prof. Imrich Karvaš, ktorý zhromaždil vo filiálke SNB v Banskej Bystrici slušné zoznamy. Keď zajatci neskoro v noci odovzdali zoznamy skupín, zistili,
hotovosť v hodnote 3 miliárd Sk. že ich Nemci oklamali. Bol vyhlásený nástup a nasledoval asi 80-kilometrový
presun do Štubnianskych Teplíc a  potom do vojenskej väznice v  Bratislave.
Colník, ktorý sa nestratil ani v radoch armády Po vyšetrovaní J. Šindlera pred Vianocami 1944 poslali do zajateckého tábora
Absencia colníkov a  väčšieho počtu príslušníkov finančnej stráže v  historic- Kaisersteinbruch pri Viedni. Podľa jeho spomienok boli podmienky v tábore
kých prameňoch o SNP môže byť spôsobená aj skutočnosťou, že v čase za- strašné. Na deň dostávali 10 dkg chleba a polievku z listov repy. Bratislavským
čiatku povstania boli evidovaní v stave armády, nie v stave colnej správy, resp. colníkom sa podarilo podplatiť stráže a doviezť zajatcom trochu jedla do tá-
finančnej stáže, odkiaľ boli pred začiatkom povstania preradení, napríklad bora. V januári 1945 previezli zajatcov do Altenburgu v Lipsku. Počas takmer
z dôvodu cvičenia. Jedným z takýchto kolegov bol aj Juraj Šindler. Do colnej týždňovej cesty v nákladných vozňoch nedostávali žiadne jedlo, len raz za deň
správy nastúpil 31. 10. 1940 v Bratislave a ako colný elév bol povolaný na cvi- sa mohli napiť. V tábore boli podmienky trochu lepšie, čo bolo spôsobené tým,
čenie záložných dôstojníkov. Vo výcvikovom priestore na Oremovom Laze pri že Nemci cítili koniec vojny. Na škaredú stredu v roku 1945 tam J. Šindler zažil
Zvolene dostal novú výzbroj – s tým, že pôjde bojovať so svojou delostrelec- nálet Angličanov na rafinériu minerálnych olejov. V noci zrovnali bombardéry
kou batériou do Talianska. Dôstojníci s vojakmi však nesúhlasili, preto situáciu spolu s rafinériou aj tri dediny. Jedna tlaková bomba roztrhla aj budovu za-
musel prísť osobne upokojiť generál Čatloš, ktorý vojakov ubezpečil, že do Ta- jateckého tábora. Ešte dlho po nálete vybuchovali aj časované bomby. Tábor
lianska nepôjdu. Po vypuknutí povstania sa celá batéria pridala na jeho stranu. nakoniec oslobodila americká armáda. Domov, do vojenskej jednotky v Topoľ-
Pôsobila napríklad pri zaisťovaní križovatky ciest Babiná – Pliešovce – Zvolen. čanoch, sa vrátil J. Šindler cez Geru a Plzeň. Po demobilizácii k 15. 12. 1945 sa
vrátil aj k svojmu pôvodnému povolaniu colníka.
Za aktívnu účasť v SNP mu bolo povereníkom financií s účinnosťou od 1. 10.
1945 pridelené systemizované miesto v 6. platovej stupnici s úradným titulom
colný tajomník. Od roku 1951 viedol colnú odbočku v Devínskej Novej Vsi. Dňa
18. 12. 2008 sa dožil 90 rokov.

Colná služba počas SNP


Podľa spomienok Dr.  Ing.  Júliusa Bušniaka (roku 1945 prednosta IV. colného
odboru Povereníctva pre financie) organizácia colnej služby vzhľadom na po-
vahu povstaleckého územia a jeho hraníc neprichádzala do úvahy, a to napriek
širokému záberu organizácie Povereníctva financií v  Banskej Bystrici počas
povstania.
Ako uvádza Martin Lacko v knihe Slovenská republika 1939 – 1945 na s. 174
„Územie SR sa vlastne rozdelilo na dva režimy a dva štátne celky – SR (ktorá však
bola okupovaná Nemeckom) a povstalecké územie, kde bola obnovená čs. štát-
nosť a bolo uznané za súčasť antihitlerovskej koalície. Slovenskom sa tak tiahla
frontová línia oddeľujúca dva štáty, ktorých existencia či legalita sa vylučovala.
K tomu sa však ešte pridružovalo ako tretí celok východné Slovensko, okupova-
né nemeckou armádou, tú však od septembra 1944 začala z východu vytláčať
československá a sovietska armáda, neskôr aj rumunská.“
Medzi povstaleckým, naďalej obsadeným územím a nepriateľským Maďarskom
bol podľa Bušniakových spomienok „docela čulý obchodný styk“. Slovensko
malo po ustálení hraníc rozlohu 38  055 km2 a  v  roku 1940 cca 2,66 milióna
obyvateľov. Povstalecké územie zaberalo 20 000 km2, nachádzalo sa na ňom
30 správnych okresov (z celkového počtu 61 okresov) a 1 700 000 obyvateľov.
Presun povstalcov v slovenských horách, zima 1944
Povstanie sa týkalo 52 % územia s 63 % obyvateľstva. Tieto percentá zahŕňali

12
Naša minulosť

aj colných úradníkov, ktorí sa do povstania zapájali podľa


svojich schopností a odvahy. Niektorí pomáhali partizánom
na hraniciach alebo sa hlásili do služieb Povereníctva financií
v Banskej Bystrici a našli sa ja takí, ktorí sa osvedčili pri orga-
nizovaní povstaleckej finančnej správy. Podľa dochovaných
svedectiev z  maďarských vojenských transportov colníci
a finančná stráž zabezpečovali zbrane a iný materiál, ktorý
dodávali partizánskej brigáde Jana Žižku.

Podmínovanie mostov prebiehalo aj vďaka financom


Na činnosť príslušníkov FS počas povstaleckého obdobia si
spomína aj spoluorganizátor SNP mjr. Milan Vesel. Pamätá
si, že v Banskej Bystrici nastúpila aj skupina príslušníkov FS,
ktorým velil rešp. fin. stráže Anton Capko. Milan Vesel bol
po rozhovore s nimi presvedčený o ich vlasteneckom zápa-
le a odhodlaní bojovať na strane povstania. Z tejto skupiny,
ktorú posilnil o  vojakov, vytvoril pod Capkovým velením
vojensko-policajný oddiel. Ten sa postupne rozširoval o ďal-
ších príslušníkov FS, ktorí sa prihlasovali k  povstaniu. Boli
poverení hliadkovaním v Banskej Bystrici a okolí, kde zaisťo- Most cez rieku Hron, zničený za pomoci FS v roku 1944
vali podozrivé osoby a zabezpečovali verejný poriadok. Po
meste sa totiž pohybovali ozbrojené indivíduá, ktoré boli vyslané slovenskou výzvednej služby patrili aj inšpektor I. triedy FS Matej Vaniš, inšpektor II. triedy
vládou ako provokatéri. Ich úlohou bolo vzbudzovať v meste paniku. Príslušníci FS Ľudovít Filan a rešp. FS František Buček.
FS sa zameriavali aj na získavanie informácií, ktoré odovzdávali spravodajské-
mu oddeleniu 1. čs. armády. Okrem toho pomáhali ženistom pri podmínovaní Postupujúci Nemci financov preventívne zatýkali
mostov. Podľa dostupných prameňov zabezpečoval podmínovanie mosta cez Povstanie si vyžiadalo obete aj z radov FS. Niektorí jej príslušníci boli pri poku-
rieku Hron rešp. FS Slezák (pozn.: mohlo ísť o Jána Slezáka z oddelenia FS Holíč se pripojiť sa k povstaniu zajatí. Na východnom Slovensku sa sústava finančnej
alebo rešp. FS Karola Slezáka z oddelenia FS Sklabiná), betónový most pod Ur- stráže úplne rozpadla. V miestach, kde FS ešte zostala v prevádzke, sa finančníci
pínom pomohol zlikvidovať rešp. FS Hubka a betónový most pri kláštore Che- snažili pomôcť partizánom. Zdokumentovaná je ich pomoc už spomínanému
beň rešp. FS Bališ (pozn.: pravdepodobne Štefan Bališ z oddelenia FS Nová Ves partizánskemu oddielu Jana Žižku na protektorátnej hranici, a to zbraňami aj
nad Žitavou). Mosty boli vyhodené do vzduchu v noci na 27. 10. 1944, počas informáciami o teréne. Neraz bol vstup príslušníkov FS do partizánskych oddie-
ústupu povstalcov z Banskej Bystrice do hôr. lov odmietnutý s tým, že v inšpektorátoch a oddeleniach môžu byť viac užitoční
ako zásobovatelia, spojky, prechovávači vecí či spravodajcovia. Dňa 7. 10. 1944
Odmietli sa podriadiť Tisovi zajali nemeckí vojaci príslušníkov FS z OFS Turzovka spolu s kolegami z oddelení
Spomínaní príslušníci FS ostali povstaniu verní aj po obsadení Banskej Bystrice finančnej stráže z Rabčíc, Mutne, Novoť a Vychylovky, inšpektorátov FS Polhora
nemeckým vojskom. Odmietli byť totiž k dispozícii Tisovej vláde. Pridávali sa pri Námestove, Stará Bystrica, Čadca, Krušetnica (pri Námestove) a internovali
k partizánskym oddielom a zúčastňovali sa na záškodníckej činnosti. Napríklad ich v zajateckom tábore v Těšíne. Potom ich deportovali do Viedne, po nejakom
16. 11. 1944 odcestoval rešp. FS Leo Koller s nemeckými dokladmi a cestovným čase naspäť do Bratislavy, kde sa za pomoci hlavného inšpektora II. triedy Marti-
povolením odobratým zatknutému gardistovi do Bratislavy, kde sa mu podarilo na Hurbana a hlavného rešp. FS Jozefa Kováčika dostali na slobodu.
získať potrebné informácie o pohybe nepriateľa. Tie potom následne odovzdal Dokončenie v budúcom čísle.
spravodajskej službe 2. ukrajinského frontu. Medzi najaktívnejších pracovníkov mjr. Ing. Marcel Šuštiak a -ds-

Povstalecké územie v prvých dňoch SNP s vyznačením postupu nemeckých vojsk. Zdroj: wikipedia (Wikimedia Commons), autor: Pelex

13
Naša minulosť

Colníci a finančná stráž v SNP (Dokončenie z minulého čísla)


Do Slovenského národného povstania sa na vlastnú päsť pridali aj tisíce účast- na obranné postavenia pod Štrbským Plesom. Preto bola 2. 9. vyslaná pešia rota
níkov, ktorí nemali priamy kontakt s povstaleckým územím. Vďaka spomien- ako posila veliteľovi Vojenských zrubov nadporučíkovi Hudecovi a družstvu FS.
kam inšpektora II. triedy finančnej stráže Michala Chudíka si môžeme pripome- Prvé boje sa začali predpoludním 3. 9., keď ozbrojení Nemci v civile zaútočili na
núť hrdinské skutky príslušníkov finančnej stráže prezývaných „Tatranskí orli“. obranné postavenia v Dolnom Smokovci. Podarilo sa ich odraziť, ale na pomoc
Opisuje v nich činnosť najaktívnejších financov počas SNP – „tatranských finan- im prišla silná jednotka SS z Popradu a veliteľ povstalcov vydal rozkaz na rýchly
cov“, z ktorých si podrobnejšie priblížime oddelenie finančnej stráže v Starom ústup pred presilou v smere na Liptov. Nemci po obsadení Starého Smokovca
Smokovci. rýchlo postupovali k Štrbskému Plesu.

Oddelenie finančnej stráže v Starom Smokovci – ako sa to začalo Nočný pochod o život
Prvé správy o partizánoch a o tom, že sa niečo začína diať, zaregistrovali na od- Povstalci si zaobstarali potraviny na Guhrovej chate (poz.: chata maďarsko-ne-
delení finančnej stráže v Starom Smokovci, keď bola partizánmi v Turčianskom meckej turistickej organizácie Karpatenverreinu, 1 255 m. n. m., teraz Bilíkova
Sv. Martine (teraz Martin) 28. 8. 1944 postrieľaná väčšia časť nemeckej diploma- chata) a  v  Sliezskom
tickej misie, vracajúca sa z  Rumunska. Vážnosť situácie potvrdzoval bleskový dome a  vyrazili na
odchod nemeckých detí z penziónov v Tatrách, ako aj veľká nervozita miest- nočný pochod. Jeden
neho nemeckého a  maďarského obyvateľstva. Ako sa Povstanie približovalo ranený vojak nestačil
k Popradu, začala sa aj v Starom Smokovci vyvíjať činnosť smerujúca k odboju. držať tempo presunu,
Situáciu však komplikovala skutočnosť, že na Spiši bolo veľa nemeckého a ma- tak s  ním dobrovoľne
ďarského obyvateľstva, ktorému situácia vyhovovala a akýkoľvek odboj nemal zostal doz. Bilík. Pri
bez pomoci veľkú nádej na úspech. Keď 30. 8. zachytili na oddelení finančnej Batizovskom plese
stráže v Starom Smokovci rozhlasovú výzvu povstalcov z Banskej Bystrice, roz- (1  880 m. n. m.) za-
hodli sa spolu s popradskou vojenskou posádkou pridať na stranu Povstania. stihla jednotku silná
Prihlásili sa preto veliteľovi práporu v Štrbe, kapitánovi Vraždovi, že s nimi môže búrka. Pre šiestich vo-
počítať. Nálada povstalcov, ktorí postupovali na Kežmarok (po tom ako obsadili jakov bol pochod taký
Spišskú Novú Ves a Levoču), bola optimistická. K financom sa totiž postupne vyčerpávajúci, že od-
pridávali aj civilisti z  okolia. Prihlásil sa dokonca aj financ vo výslužbe Hodul mietli pokračovať a  až
(poz.: pravdepodobne Štefan Hodúľ, nar. 1896). vyhrážanie hl. rešp.
FS Sokola, že do rána
Od slov k činom, boj sa začína zomrú na podchlade-
Po tom ako Nemci obsadili Poprad a povstalci boli zatlačení ku Kvetnici a Štr- nie, ich prinútilo ísť
be, podarilo sa financom z oddelenia finančnej stráže Starý Smokovec (doz. FS ďalej. Pri výstupe ku
Cyril Čellár, doz. FS Pavol Bilík a rešp. FS Michal Chudík) zajať dezorientovaného Ostrve (1 984 m. n. m.)
nemeckého vojaka, netušiaceho, že v Starom Smokovci sú povstalci. Ich prvou sa obloha vyjasnila.
vojenskou korisťou sa Neskoro po polnoci sa
stalo auto s naloženým Dozorca finančnej stráže Pavol Bilík – rodák z Mako- dostala prvá skupina
spojovacím materiálom va. Po mučení gestapom popravený Nemcami vo veku na Popradské Pleso.
a zbraňami. Za pomoci nedožitých 28 rokov dňa 8. 9. 1944 na Kežmarskom Nadránom dorazil aj
kolegov z oddelenia FS hrade. polomŕtvy Bilík so
Štrbské Pleso, na zákla- zraneným vojakom a s ostatnými chlapmi, ktorých stretol cestou a presvedčil
de rozkazu kapitána o nutnosti pokračovať ďalej. Nemci sa v noci báli ostať v horách, a tak sa stiahli
Vraždu, zatarasili zá- do Popradu. Povstalci opäť obsadili Tatranskú Polianku a Starý Smokovec. Fi-
sekmi cesty zo Starého nanci sa spolu s vojakmi a dobrovoľníkmi vrátili na svoje pôvodné postavenia.
Smokovca do Tatran-
skej Lomnice a  Popra- Boj financov pokračuje
du. Zničené bolo tiež Dňa 5. 9. sa Nemcom podarilo odstrániť záseky na Ceste slobody pri „Detskom
telefónne spojenie. raji“ a pokračovať v postupe. V Starom Smokovci ich už čakali financi upozorne-
Podzemný kábel použí- ní partizánmi. Prestrelka mala rýchly spád. Financi rozstrieľali dve nepriateľské
vaný Nemcami zničený autá a Nemci museli ustúpiť späť do Kežmarku. Na mieste zostal jeden mŕtvy
nebol, ale na návrh fi- vodič, ostatných padlých a ranených vzali Nemci so sebou. V stredu v Kežmarku
nancov na ňom zriadili zbierali sily a až vo štvrtok 7. 9. ráno ešte za tmy zaútočili na rázcestie v Starom
odpočúvaciu stanicu. Smokovci. Partizáni sa pred presilou museli stiahnuť. Na mieste zostal ranený
Správy boli odovzdá- Hríbala, ktorého nestihli odniesť, a Nemci ho ubili bodákmi.
vané na veliteľstvo Dvaja ďalší partizáni padli do zajatia a pri prieskume smerom k vile Vlasta aj Pavol
divízie do Liptovské- Bilík, ktorý ešte stihol výstrelom do vzduchu varovať partizánov pred Nemcami.
ho Sv. Mikuláša (teraz Okamžite ho predviedli pred hauptmanna (kapitána) Spindlera, ktorý sa stal ve-
Šimon Ramšák pôsobil po zrušení finančnej stráže v col- Liptovského Mikuláša). liteľom Kežmarku po tom, čo ho v prvé dva septembrové dni obsadili prepadové
nej správe na rôznych pozíciách (napr. zástupca riadite- Nemcom sa však neda- jednotky wehrmachtu. Veliteľstvo (a  aj väznicu) zriadil na Kežmarskom hrade
ľa Colnice Žilina). V roku 1972 sa stal riaditeľom novo- rilo preraziť cez Štrbu (známy aj ako Thökölyovský hrad). Spindler prikázal Bilíkovi, aby sa mu vojen-
vzniknutej Colnice Trstená. Zomrel 30. 3. 1973 vo veku ďalej na Važec, preto sa sky pozdravil, ten však odmietol. Hauptmann ho preto zúrivo udrel pištoľou do
60 rokov. Väznenie a brutálne vypočúvanie Nemcami na snažili vniknúť do kú- tváre. Bilíka zaliateho krvou odviedli spolu s ostatnými na križovatku ciest v Sta-
Kežmarskom hrade od 7. 9. do 15. 9. 1944 sa prejavilo na peľnej oblasti Vysokých rom Smokovci. Medzitým Nemci obkľúčili kasárne oddelenia finančnej stráže
jeho zdraví, ktoré mal až do konca života podlomené. Tatier a zaútočiť z boku v Starom Smokovci. Za pomoci horára Gašpara z Kežmarských Žlebov zajali rešp.

12
Naša minulosť

FS Petra Tomčíka, rešp. FS Šimona Ramšáka a doz. FS Cyrila Čellára. Hauptmann


Spindler začal financov vypočúvať. Podľa otázok im bolo jasné, že ich podozrie-
va zo spolupráce s povstalcami a partizánmi. Museli odovzdať služobné zbrane.
Pod samopalmi ich odviedli k nákladiaku, kde im esesáci „na uvítanie“ zobrali
hodinky (výhra z lyžiarskych pretekov FS).

Tečie „Naša krv“


Nákladiak financov odviezol tiež na križovatku ciest v Starom Smokovci a za-
stavil pri skrvavenom Pavlovi Bilíkovi a oboch zajatých partizánoch. Tomčíkovi
sa podarilo zistiť, že partizáni sú z Nižnej Boce. Po príchode Spindlera všetkých
zoradili vedľa auta, kde pokračoval výsluch. Financi potvrdzovali výpovede z ka-
sární a snažili sa Nemcov presvedčiť, že nepatria medzi povstalcov. Avšak bolo
jasné, že Nemci im neveria. Hauptmann Spindler prikázal prvému partizánovi
otočiť sa čelom vzad. Z nastúpených Nemcov, ktorí si robili zo zajatcov posmeš-
ky, vystúpil asi dvadsaťročný vojak a na Spindlerov povel strelil partizána do hla-
vy. Rovnako popravili aj druhého partizána. Financi sa už začali lúčiť zo životom,
ale na dohovor staršieho vojaka prikázal Spindler odviesť ostatných zajatcov na Inšp. FS II. triedy Michal Chudík sa stal povereníkom poľnohospodárstva, bol po-
Kežmarský hrad. Tam na druhý deň pokračovalo vypočúvanie financov, sprevá- slancom Slovenskej národnej rady (1963 – 1968 jej predseda). Pôsobil aj v diplo-
dzané bitím až do bezvedomia. matických službách ako veľvyslanec (Bulharsko, Kuba) a aj ako spisovateľ. Zomrel
v Prahe 24. 4. 2005 vo veku 90 rokov.
„Nuž, strieľaj, germánsky pes!“ Lomnici. Potom mu prikázali uviesť adresu svojej manželky. Lístok s touto adre-
Po ukončení výsluchu Nemci Pavlovi Bilíkovi oznámili, že za spoluprácu s par- sou sa Tomčíkovi neskôr dostal do rúk od inšpektora FS Pavla Černého. On mal
tizánmi je odsúdený na trest smrti. Umožnili mu na pár minút porozprávať sa totiž oznámiť jeho manželke že bol Tomčík popravený. Rozsudok smrti nepo-
s kolegami. Poprosil Čellára, aby zariadil jeho osobné veci a odovzdal posled- mohli zvrátiť ani Černého intervencie na vojenskom veliteľstve.
ný pozdrav rodičom. Dňa 8. 9., vo veku nedožitých 28 rokov, bol popravený na
priamy rozkaz hauptmanna Spindlera na nádvorí Kežmarského hradu. Po pár Rozsudok smrti prežili zázrakom
dňoch sa zajatí kolegovia dozvedeli, že sa pri poprave odmietol otočiť čelom Na ôsmy deň v zajatí, v piatok 15. 9., sa Tomčíkovej žene na chvíľu podarilo dostať
vzad a jeho posledná veta katovi bola: „Nuž, strieľaj, germánsky pes!“ Ostatní k oknu väzenia, prišla aj s malým synom v náručí. Stihla manželovi povedať, že
zatiaľ zostali vo vyšetrovacej väzbe. Nasledujúci deň Tomčíka predviedli pred chodila prosiť o jeho život, ale na veliteľstve ju neprijali. Ešte v ten deň však nastal
Spindlera, aby bol konfrontovaný s  veliteľom žandárskej stanice v Tatranskej obrat. Všetci traja financi, Tomčík, Ramšák a Čellár, boli predvedení pred Nemcov
a po podpísaní vyhlásenia a zaplatení pokuty 20 000 Ks prepustení na slobodu. Vo
vyhlásení, ktoré museli podpísať aj manželky, sa zaviazali, že nebudú nič podnikať
proti nemeckej brannej moci, za čo ručia životom svojím, svojich detí a manželiek,
ako aj celým svojím majetkom. Zdržiavať sa museli len doma, a to pod vojenským
dozorom. Až neskôr sa dozvedeli, že za záchranu životov môžu vďačiť Zuzane
Tomčíkovej z Tatranskej Lomnice. Po mohutnej intervenčnej činnosti všetkých
známych, ktorých zmobilizovala, sa podarilo dosiahnuť, že Spindler zmenil rozsu-
dok smrti najskôr na odsun do koncentračného tábora a neskôr na pokutu stotisíc
korún. Napokon sa podarilo aj túto zmierniť na 20 000 Ks. Obaja financi sa vrátili
do kasárne finančnej stráže v Hornom Smokovci, kde sa pod dohľadom dočkali
konca vojny. Hl. rešp. Jozefovi Sokolovi a rešp. Michalovi Chudíkovi sa podarilo
ukryť pred Nemcami v osudný štvrtok 7. 9. do skál pod Stredohrotom (nad Veľkou
studenou dolinou) a neskôr sa dostali do Banskej Bystrice, kde pôsobili v skupine
rešp. fin. stráže Antona Capku, o ktorej sme písali v predošlej časti.

Financi boli odmenení ako poslední


Povereníctvo SNR pre financie za účasť v SNP odmenilo od 1. 7. 1945 do 1. 4.
1946 spolu deviatich colníkov. U finančnej stráže odmeňovanie meškalo. Po-
vereníctvo SNR pre financie bolo preto v  októbri 1945 vyzývané, aby financi
padlí v SNP boli odmenení in memoriam zaslúženým vyznamenaním a mimo-
riadnym povýšením. Tiež požadovali odmeniť aj účastníkov bojov tak, ako sa
už dávnejšie udialo v armáde alebo v iných príbuzných zboroch. Podľa dostup-
ných materiálov bolo za účasť v SNP povýšených 28 príslušníkov FS.
Rešpicient finančnej stráže Pavol Bilík bol povýšený in memoriam na inšpektora
finančnej stráže I. triedy a do vojenskej hodnosti kapitána. V roku 1946 bol vy-
znamenaný Radom SNP I. triedy a viacerými medailami. Na Kežmarskom hrade
má pri kaplnke pamätník. Jeho meno sa nachádza aj na symbolickom cintoríne
vo Vysokých Tatrách. Po 2. svetovej vojne bola roku 1946 Guhrova chata na Hre-
bienku premenovaná na Bilíkovu chatu.

Zaujímavosť na záver
Hlavný veliteľ nemeckých vojenských operácií na Slovensku generál Waffen-SS
Gottlob Berger chcel zažiť na Slovensku „krátku a veselú vojnu“. Hneď na druhý deň
po príchode do Bratislavy poslal dokonca Himmlerovi hlásenie, že povstanie zlikvi-
Rešpicient finančnej stráže (kpt. in memoriam) Ján Rášo (vľavo) padol vo veku duje do štyroch dní. Avšak zanietenie a odpor slovenských povstalcov spolu s ďal-
31 rokov ako člen partizánskej skupiny 26. 9. 1944 pri Važeckej chate vo Vyso- šími 32 národmi, v ktorom financi a colníci mohli pre nezasväteného predstavovať
kých Tatrách. Na fotografii je spolu s dozorcom FS Jozefom Budzákom na Rysoch kvapku v mori, nielen jemu dokázali, ako sa mýlil.
v roku 1944. mjr. Ing. Marcel Šuštiak

13

You might also like