Optick vlkna

vod
Vlknov optika sa zaala viac vyuva v priebehu 70. rokov minulho storoia. Prv vlkno, ktor odtartovalo komern vyuitie, vynaiel Robert Maurer zo spolonosti Corning Glass Works. re sklenen vlkna dnes zabezpeuj infratruktru na prenos informci prostrednctvom laserovho svetla revolunho technickho vynlezu. Chemick objavitelia vynali prv optick vlkno v roku 1970. Ke sa zaali optick vlkna vyrba, zaali sa intalova ako integrovan siastky. Prv lightwave systm bol naintalovan v roku 1977 a zabezpeoval prenos zvuku, dt a videa po sieti. Dnes jeden optick kbel doke prena miliny telefnnych hovorov, dtovch sborov a video zberov.

asti optickho kbla

Polyetyln Mylar pska Spleten kovov (oceov) drty Hlinkov vodn bariria Polykarbont Meden alebo hlinkov trubka Vazelna Optick vlkno

o je to???

Optick vlkno je optick, vlnovod vyroben v tvare dlhho vlkna. Svetlo, ktor vchdza do jednho konca optickho vlkna, je veden vlknom a vychdza druhm koncom. Technolgiu optickch vlkien charakterizuje vyuitie svetla na prenos dt po sklenench alebo plastovch vlknach. Optick kbel sa sklad z jednho alebo viacerch vlkien, priom kad z nich je schopn prena informciu modulovan do podoby svetelnch vn.

Princp
Predovetkm ide o pohyb: kee v ohnutom vlkne dopad l na rozhranie jadro/obal pod inm uhlom ako v rovnom vlkne je mon, e nastane len iaston odraz a as svetla unikne (o sa pre prenesen svetlo prejav ako zven tlm). Preto je dleit dodra minimlny predpsan polomer ohybu pre dan vlkno (toto pochopitene zvis od pomeru indexov lomu jadra a obalu, take neexistuje univerzlna hodnota pre vetky vlkna). Optick vlkno je skontruovan ako valcov jadro priemeru niekokch jednotiek a desiatok um z materilu s uritm bodom lomu, pokryt obalom z materilu s menm bodom lomu. Pri dopade svetelnho la na rozhranie jadra a obalu pod dostatone vekm uhlom nastva pln odraz.

Vroba
Pri vrobe optickch vlkien je dleit istota pouitch materilov, kee prmesi spsobuj vznik miest kde sa fotny mu absorbova i rozptli, a aj mal zvenie tlmu je pri vekch dkach vlkna citen. Poadovan istota je porovnaten s istotou materilov pouitch pri vrobe polovodiov, a pripravuj sa podobnmi metdami. Samotn vroba vlkna zana vrobou tzv. preformy, o je dut valec s priemerom niekoko desiatok mm z materilu obalu vlkna, na ktor je zntra nanesen materil jadra vlkna. Tto preforma je potom na jednom konci zahrievan a je z nej presne kontrolovanm spsobom vyahovan vlkno, ktor sa po obalen sekundrnym a/alebo ochrannm obalom navja a alej spracovva.

Vyuitie
Telekomunikcie Najdleitejou aplikciou optickch vlkien je prenos dajov v telekomunikanej technike. Vyuva sa takmer neobmedzen prenosov kapacita, monos prena informciu na viacerch vlnovch dkach sasne, a najm odolnos voi vonkajm elektromagnetickm vplyvom (o znamen aj nulov presluch medzi jednotlivmi vlknami v kbli). Optick vlkna sa spolu s prpadnmi elektrickmi vodimi (pre napjanie prpadnch zosilovaov) a lanami (zabezpeujcimi mechanick odolnos) kompletuj do kblov. Tieto kble s ukladan v achtch, pod zem, vzdunm vedenm prp. pod morom podobne, ako klasick komunikan vedenia.

Vyuitie
Osvetlenie Optick vlkna je mon poui aj na privedenie svetla na miesta, kam nie je mon priamo umiestni zdroj svetla, a aj na dekoran ely. Prenos obrazu Pomerne kuriznou aplikciou optickch vlkien je Endoskopia, kde sa obraz z nedostupnho miesta prena tenkm ohybnm zvzkom optickch vlkien. asto sli niektor z vlkien aj na prenos svetla na pozorovan miesto. Endoskopia sa vyuva v medicne aj v technike.

Obrzky

Ete nieo zaujmav

V sasnosti je celkov dka optickch kblov poloench okolo sveta pribline jedna miliarda kilometrov; teda okolo rovnka by mohli by omotan 25 tisckrt. Najvie systmy optickch kblov sa nachdzaj v Silicon Valley, USA, v Eurpe a v Izraeli.

Pouit literatra
http://www.itnews.sk/tituly/infoware/2007-11-09/c88835optika-je-future-proof http://www.aldebaran.cz/bulletin/2009_42/52_lrg_th.jpg http://comedycontact.com/wpcontent/uploads/2010/06/robertmaurer.jpg http://snoezelen.sk/wp/wpcontent/uploads/2012/09/Opticke-vlakna.jpg http://i4.ytimg.com/vi/sOAHg4EviaI/mqdefault.jpg

akujem z