ProFIIT 2013

zadania problmov pre korepondenn kolo stae

Fakulta informatiky a informanch technolgi Slovensk technick univerzita v Bratislave

vod
Ozvena metalickch zvukov funguje prekvapivo dobre. Cink, cink ozva sa chodbami vajiarskeho fyziklneho laboratria CVERN. Ruka zakonen nervzne obhryzenmi nechtami sa sna tra mincu do tenukej trbiny automatu na kvu. Nzorn ukka stavu otupenosti a absoltnej nudy. Tak by sa dali zhrn posledn 3 mesiace v ivote mladej vedkyne zo srdca Eurpy, ktor bola ete pred pol rokom presveden, e st v poprednej vedeckej intitcii bude nezabudnuten zitok. Ironicky mala vlastne pravdu.

Upozornenie: Pre vetky problmy plat takto pravidlo: posledn riadok vstupu m by odriadkovan presne tak, ako vetky ostatn riadky vstupu (t.j. na konci kadho riadku je ENTER).

ProFIIT 2013 sa stredokolkov v programovan

zadania problmov

Prstupov kdy
Kee v CVERNe je prce ako maku na ryovom poli, rozhodol sa profesor zamestna mlad vedkyu tanm nudnch knh. A aby to nemala tak ahk, tak vbec nesvisia s vedou. Vedkya teda vzala prv knihu s npisom Histria Rma od akhosi Astra Obelisa a zaala ta. Rimania je oznaenie pre starovek etnick obyvatestvo ijce v rznych astiach Rmskej re. Okrem svojej ikovnosti v boji boli aj vemi vzdelan. Ich potomkovia ij medzi nami dodnes a priinili sa o mnoh objavy. Naprklad Galius Galileus bol prvm, ktor tvrdil, e Zem sa to okolo Slnka. A Kritofus Kolumbius zas prv objavil Ameriku. Najdleitejm vynlezom boli rmske sla. Avak pre svoju zloitos ich dokzali ta iba vzdelan udia. V zsade vm sta ovlda okolo 300 jednoduchch pravidiel, uvdzame tu len niektor. Budeme pouva 7 psmen: I , V , X , L, C , D, M . Tieto reprezentuj sla: M = 1000, D = 500, C = 100, L = 50, X = 10, V = 5 a I = 1. Hodnotu sla tvor set sloviek, ktor tieto psmen vytvraj, priom vie slovky musia by pred menmi. Psmen I , X , C a M je povolen poui nanajv trikrt za sebou, ostatn nemu by za sebou dvakrt. Mono vytvori aj odtanie. Ak je psmeno s menou hodnotou pred psmenom s vou hodnotou, odtame menie od vieho. Odta meme len I od V alebo X , X od L alebo C a C od D alebo M . Na vytvorenie sla treba poui o najmenej znakov, t.j. D nemono nahradi CDC , apod. Naprklad hodnota sla M CDLV III je M + (D C ) + L + V + I + I + I = 1 000 + (500 100) + 50 + 5 + 1 + 1 + 1 = 1458. Mlad vedkya si zrazu na nieo spomenula. Ke nastpila, dostala stl po sieovch administrtoroch a v jednej zsuvke nala zabudnut zoznam mien vedcov, ich zamestnaneckch sel a hlavne sedemmiestne prvotn prstupov kdy do systmu CVERNu. Boli u dvno neplatn (zopr ich samozrejme sksila), ale aj tak bola zvedav, ako tie kdy admini vytvorili. Teraz jej napadlo, e admini sa obas nudia, take to me by poet jednotlivch psmen, ke prevedieme zamestnaneck slo na rmske slo. A naozaj! Pr sksila rune a vyzer, e je to tak, ale rada by si to overila.

Vstup
Prv riadok vstupu obsahuje prirodzen slo n (1 n < 4 000) vyjadrujce poet vedcov v zozname. Pre kadho vedca je na vstupe jeden riadok obsahujci cel slo M (1 M < 4 000) udvajce jeho zamestnaneck slo.

ProFIIT 2013 sa stredokolkov v programovan

zadania problmov

Vstup
Vstup pozostva z n riadkov. Pre kadho vedca vypte na nov riadok jeho prvotn prstupov kd, t.j. sedem cier (bez medzier) predstavujcich poet psmen v porad: IV XLCDM .

Vzorov vstup
3 8 9 3560

Vzorov vstup
3100000 1010000 0011013

ProFIIT 2013 sa stredokolkov v programovan

zadania problmov

Najdlhia cesta
Po vdatnom obede m naa mlad vedkya jeden zauvan ritul, ktor vdy mus dodra, aby to dobre vplvalo na jej ivotosprvu. Vdy po obede sa ide prejs po laboratriu. Nie je to vak len tak obyajn prechdzka. Vedkya m vemi vysok nroky na jej prechdzky. V prvom rade sa mus prechdza vemi dlho. Je to z dvodu, aby zabila o najviac asu a vetko, o zjedla, mohla postupne strvi. Okrem toho nem rada, aby sa poas ritulu prela viac krt po tej istej chodbe. Laboratrium v CVERNe m vemi vea poschod a vemi vea miestnost. Medzi miestnosami existuj chodby, ktor vdy spjaj len dve miestnosti. Po chodbch je mon pohybova sa v oboch smeroch. Pre jedno poschodie plat, e miestnosti s prepojen pomocou chodieb tak, e sa d dosta z kadej miestnosti do ostatnch. Na kadom poschod je jedle a naa vedkya ich rada strieda. Vaka tomu, e je kad poschodie in, vyhba sa kadodennmu stereotypu a jej prechdzky vdy trvaj rzne dlho. Rada by vak vedela koko asu si mus na prechdzku vyhradi. Vedkya potrebuje pre zadan poschodie zisti dku najdlhej cesty medzi miestnosami. Na ceste nesmie prejs viac krt po tej istej chodbe, ani viac krt cez rovnak miestnos a mus sa vrti do tej istej miestnosti odkia prechdzku zaala.

Vstup
Na prvom riadku vstupu sa nachdza cel slo n (1 n 100), ktor vyjadruje poet poschod popisov loh, ktor bud nasledova. Popis kadej lohy zana riadkom obsahujcim dve prirodzen sla N (poet miestnost) a M (poet chodieb) oddelen jednou medzerou (1 N 5 000, 1 M 50 000). Kad z nasledujcich M riadkov obsahuje dve sla x a y (1 x, y N ), oddelen medzerou. Vyjadruj dvojicu miestnost, medzi ktormi je chodba. Medzi dvoma miestnosami je najviac jedna chodba.

Vstup
Vstup pozostva z n riadkov. Pre kad lohu vypte dku najdlhej cesty, ktor me absolvova mlad vedkya, priom mus splni zkladn podmienku, e sa vrti na to ist miesto, odkia cestu zaala.

ProFIIT 2013 sa stredokolkov v programovan

zadania problmov

Vzorov vstup
1 7 3 1 1 7 2 7 5 6 8 4 4 3 1 7 5 6 2

Vzorov vstup
4 Vysvetlenie: Najdlhia mon cesta m dku 4. Vedkya zane napr. v miestnosti . 2, alej pokrauje do 6, 5, 7, a sa nakoniec vrti nasp do miestnosti . 2.

ProFIIT 2013 sa stredokolkov v programovan

zadania problmov

Predlujce sa prechdzky
Najlep oddych po nronom dni a zdhavch prechdzkach je pre vedkyu oddchnu si vo vani s teplou vodou. Niekedy tento as vyuije na pretanie si najnovch vedeckch lnkov, rozmanm nad problmami, ktor sa v dan navn de objavili alebo si tento as jednoducho uva. Jeden z jej kolegov sa s ou zvykol po obede prechdza. Potom jej vak povedal, e jej prechdzky zanaj by vemi dlh a on u na to nem as. Dnen de bola jej poobedajia prechdzka najdlhia, na ak si dokzala spomen. Jej f vak vdy doke odhadn, koko jej prechdzka zaberie, aj ke ona sama to nedoke. To je vemi neprjemn, pretoe vdy, ke sa vrti do laboratria, tak ju tam f ak, aby jej nadelil vea novej navnej prce. Ete km vo vani zaspala, stihla si sama sebe sbi, e nasledujci de zist, ako to f doke vdy odhadn. al de dokzala s pouitm svojho armu ahko presvedi jednho z kolegov, aby sa vkradol do fovej kancelrie. Km tam f nebol, stihol kolega zska nejak informcie ohadom presnch odhadov vedkyninch prechdzok. Vrtil sa vak iba s papiermi, na ktorch boli tyri riadky. Jej to vak na odhalenie zhady stailo. Riadky, ktor jej k tomu staili, vyzerali nasledovne: A1 = 4 A2 = 5 A3 = 6 An = An1 + An2 An3 f si zapsal dku prvch troch prechdzok a nasledujce dokzal vypota zo vzorca. To, ako na ten vzorec priiel, jej vak nelo do hlavy. Nakoniec usdila, e je tu podobnch ud (ktor robia o najdlhie prechdzky) viacej a f u v tom m prax. Ako si vimla, tak vzorec bol na kadom papieri rovnak, ale zaiaton hodnoty rzne. Preto, aby zistila, koko jej nasledujca prechdzka potrv, bude potrebova vypota hodnotu z kadho papiera. Neskr veer sa poksila vo vani vypota v hlave hodnotu z pr prvch papierov. Km sa jej to vak podarilo, tak zaspala, kee to bolo ako pota oveky. Posledn mylienka bola, e na toto nudn potanie by sa jej hodil nejak program.

Vstup
Prv riadok vstupu obsahuje prirodzen slo n (1 n 10 000) vyjadrujce poet papierov so vstupnmi hodnotami A1 , A2 , A3 . Nasleduje n riadkov a na kadom sa nachdzaj tyri prirodzen sla A1 , A2 , A3 , i (1 A1 < A2 < A3 1 000; 4 i 1 000 000) oddelen medzerou, kde A1 , A2 , A3 znamenaj dky prvch prechdzok a i udva poradov slo prechdzky, ktor chceme vypota.

ProFIIT 2013 sa stredokolkov v programovan

zadania problmov

Vstup
Na vstup vypte n riadkov a na kadom jedno slo udvajce dku i-tej prechdzky.

Vzorov vstup
2 4 5 6 4 5 6 8 10

Vzorov vstup
7 18

ProFIIT 2013 sa stredokolkov v programovan

zadania problmov

Skoro najkratia cesta

Vedkya m v CVERNe niekoko obbench miestnost, medzi ktormi sa asto pohybuje, naprklad jej labk, bufet alebo ping-pongov stl. Napadlo jej, i sla z postupnosti nhodou neudvaj hodnoty najkratch ciest medzi tmito miestnosami. Vedkya chvu pota, a potom si vydchne, sla v postupnosti s trochu vie. Vtedy jej vak napadne, e ona predsa nechod najkratmi cestami. Ak by chodila, mohla by stretn istho kolegu, ktorho sa z hanblivosti sna nestretn. Chod teda vdy druhou najkratou cestou, aj ke tto cesta je obas zvltna, niekedy sa vrti do miestnosti, kde u bola. Len aby ho nestretla.

Vstup
Prv riadok vstupu obsahuje prirodzen slo n (1 n 1 000) vyjadrujce poet vstupov. Pre kad vstup s na prvom riadku zadan sla N vyjadrujce poet miestnost a M vyjadrujce poet chodieb (2 N 10 000, 1 M 100 000). Nasleduje M riadkov, ktor popisuj chodby. Kad obsahuje tri sla a, b, c (1 a, b N , a = b, 1 c 1 000 000) oddelen medzerou. Prv dve sla a a b oznauj miestnosti, v ktorch chodba zana a kon. Tretie slo c udva dku chodby. Chodbami je vdy mon prejs v oboch smeroch a mete predpoklada, e medzi konkrtnymi dvoma miestnosami neexistuje viacero chodieb. Na poslednom riadku sa nachdzaj dve sla s a t (1 s, t N ) oddelen medzerou, oznaujce zaiaton a koncov miestnos.

Vstup
Vstup pozostva z n riadkov. Na kad riadok vypte hodnotu dky druhej najkratej cesty z miestnosti s do miestnosti t. Mete predpoklada, e takto cesta existuje.

ProFIIT 2013 sa stredokolkov v programovan

zadania problmov

Vzorov vstup
2 6 1 1 1 2 2 3 3 4 5 1 2 1 1 9 2 3 6 3 4 4 6 5 6 5 1 2 2

7 9 14 10 14 11 2 6 9

Vzorov vstup
23 9

ProFIIT 2013 sa stredokolkov v programovan

zadania problmov

Svetl
Mlad vedkya si vimla zaujmav skutonos v rozsiahlom systme chodieb vajiarskeho fyziklneho laboratria CVERN. Ak sa chcela dosta z jednho laboratria do druhho alebo si chcela oddchnu v spoloenskej miestnosti, i pochutna na vivnom obede, musela prejs viacermi chodbami. Avak sa nevrtila tou istou cestou nasp. Tto skutonos jej nedala spa, preto sa pustila do ptrania a objavila pdorys systmu chodieb. Vimla si, e chodieb je viac ako je nevyhnutne potrebn. Vedkya sa rozhodla, e si plhne u vedenia CVERNu predloenm nvrhu spornho opatrenia vypn svetl v niektorch chodbch. Kee bez svetiel bude v chodbch pln tma a nejeden vedec by sa mohol strati v trobch CVERNu, predpoklad, e sa bud pohybova len v osvetlench chodbch. V nvrhu mus uvies, koko najviac svetiel sa bude da vypn tak, aby sa stle dalo dosta do kadej miestnosti.

Vstup
Prv riadok vstupu obsahuje slo n (1 n 5), ktor oznauje poet loh. Kad loha m na prvom riadku dve sla V (1 V 100) a H (1 H 5 000) oddelen medzerou vyjadrujce poet miestnost a chodieb. Potom nasleduje H riadkov, kad obsahuje tri sla A, B a S oddelen medzerou, kde A a B (1 A, B V , A = B ) s miestnosti, ktor spojuje chodba a S (1 S 200) je poet svetiel na danej chodbe.

Vstup
Vstup pozostva z n riadkov. Vaou lohou je vypsa jedin slo pre kad lohu do novho riadku, ktor obsahuje najv poet svetiel, ktor je mon vypn.

Vzorov vstup
1 5 5 2 4 4 3 2 1 1 3 9 1 4 3 5 2 1 4 3 5

Vzorov vstup
200

10 40 40 10 20 60 10 50 30

ProFIIT 2013 sa stredokolkov v programovan

zadania problmov

Planty
Urite kad postrehol, e da 21. 12. 2012 nenastal koniec sveta. Avak Maysk kalendr mal v nieom pravdu. V tento de sa nachdzali planty v takom uniktnom rozpoloen, ktor me nasta raz za miliny rokov. Ako to vedeli tak presne predpoveda tak vemi dvno, kedy nemali o potaoch ani chru ani slychu? Odpoveou na tto otzku sa zaober naa mlad vedkya. Zaala zjednoduenm problmu. Majme vesmr, ktor sa nachdza v jednej rovine a vieme, kde sa nachdza najbliia hviezda (Slnko v naej galaxii), okolo ktorej obiehaj vetky planty. Planty obiehaj po drhe, ktor m tvar krunice. Pomocou astronomickch meran vieme uri vzdialenos od osy otania a rchlos, akou sa planty pohybuj. Otzkou je, ako vypota, za ak dobu sa planty dostan zase do rovnakej pozcie. Za koko dn tto situcia nastane po prv krt?

Vstup
Prv riadok vstupu obsahuje slo n (1 n 10), ktor oznauje poet loh. Kad loha m na prvom riadku slo P (1 P 20) oznaujci poet plant. Potom nasleduje P riadkov. Na kadom riadku s sla R a V oddelen medzerou, ktor vyjadruj vzdialenos od Slnka (1 R 1 000) v astronomickch jednotkch (AU) a rchlos akou sa pohybuj (0, 01 V 1 000) v AU za hodinu.

Vstup
Vstup pozostva z n riadkov. Pre kad lohu vypte, za koko dn sa prv krt planty dostan do rovnakej pozcie. Pouvajte premenn typu double a kontantu M_PI v C++1 , resp. typ real a funkciu PI v Pascale. Jeden rok pre kad plantu vyjadrujte v doch, ktor zaokrhlite na cel slo. Predpokladajte, e rok pre iadnu plantu nebude men ako 2, a e vsledok bude men ako 263 1.

Vzorov vstup
1 3 99.54 8.69 87.56 2.87001 18.4 0.48

Vzorov vstup
120
1

Funkcia round() nie je podporovan kompiltorom na testovacom serveri.

ProFIIT 2013 sa stredokolkov v programovan

zadania problmov

Pokazen kalkulaka
Leiac vo vani zaala naa vedkya prema. Po dlhej chvli sa zrazu zarazila. Vesmr mi skomplikoval ivot kvantovou reakciou, vykrkla a pokraovala, ako pozorovate som si uvedomila, e sa bli koniec sveta. Tak hlboko bola zasnen do tohto problmu, e sa zasekla vo vani v paradoxe, a pritom si to neuvedomovala. Ke konene zistila, e je zaseknut, strhala sa: Musm s tm nieo urobi! Chce si vyrta, ak je pravdepodobnos, e nastane takto paradox. Zobrala si prrun kalkulaku z poliky pri vani. Naneastie zistila, e t kvantov reakcia pokazila niektor tlaidl, ie treba overi, i sa d stle poui na vpoty. Vedkya potrebuje overi, i kalkulaka zvldne jej zloit vpoty. Vymysl si preto jedno slo a poksi sa ho pomocou tlaidiel na displeji zska (vypota). Zaujma ju minimlny poet stlaen tlaidiel na to, aby zskala zadan vsledok na displeji. Kalkulaka m tlaidl 0, 1, . . . , 9 numerick tlaidl a =, +, , , / opertory. Naa kalkulaka vie pouva len tie tlaidl, ktor funguj (t.j. nememe poui nefungujce tlaidlo). Kalkulaka pouva tri registre: Displej tam sa zobrazuje vsledn (vypotan) hodnota. Opertor stlaen tlaidlo z opertorov (=, +, , , /). lon miesto je tam uloen hodnota, ktor kalkulaka pouva pri vpotoch. Displej a lon miesto pracuj iba s prirodzenmi kladnmi slami v intervale 0, 99 (na displeji ani na lonom mieste neme by slo mimo rozsahu). Delenie je vdy celoseln zaokrhlen nadol.

Na obrzku je stavov diagram toho, ako funguje kalkulaka.

ProFIIT 2013 sa stredokolkov v programovan Vysvetlivky: (S) poiaton stav (O) stav, ke bolo stlaen tlaidlo opertora (N) stav, ke bolo stlaen numerick tlaidlo disp Displej value lon priestor operator Opertor Button stlaen tlaidlo N/A nezadan

zadania problmov

Zaname v poiatonom stave a presvame sa po pke na zklade stlaenia tlaidla (na obrzku hrubo oznaen), priom sa vykonaj prkazy v obdniku.

Vstup
Prv riadok vstupu obsahuje prirodzen slo n (1 n 300) vyjadrujce poet loh. Pre kad lohu je na vstupe jeden riadok pozostvajci zo zoznamu funknch tlaidiel (0, . . . , 9, =, +, , , /), ktor nie s oddelen medzerou. V riadku sa alej nachdza medzera a slo N (0 N 99) vyjadrujce, ak slo m by na konci vpotu na displeji.

Vstup
Vstup pozostva z n riadkov. Pre kad lohu vypte najmen poet krokov vpotu, ktormi vieme zska na displeji zadan slo. Ak to nie je mon, vypte Kalkulacka sa neda pouzit .

Vzorov vstup
9 23+/ 7 32=+ 7 3+= 6 3+= 9 2 0 1+ 11 2+* 1 1+ 17 1+= 17

Vzorov vstup
5 6 3 6 0 2 Kalkulacka sa neda pouzit 15 11

ProFIIT 2013 sa stredokolkov v programovan

zadania problmov

Skrten zpis
V poriadku, ni sa nedeje, zachovme pokoj, iadny stres, nejako sa z toho urite dostanem, sksime si zobra star dobr papier a ceruzku. . . Hlboko pohren do vpotov sa zrazu pristihne ako stoj uprostred miestnosti plnej papierov. U si zostrojila niekoko pravdepodobnostnch grackch modelov, ktor zachytvaj al mon vvoj situcie v asopriestore. Papiere sa u maj, a tak si uvedom vnos situcie a zane rozma, o alej. Vimne si, e v slach, s ktormi pota, sa asto vyskytuj svisl postupnosti rovnakch cier. Aby nemala toko miesta pri vpotoch na papieri, preprogramovala si kalkulaku tak, aby potala v skrtenom zpise. Skrten zpis spova v tom, e postupnos za sebou idcich rovnakch cier sa nahrad potom tchto rovnakch cier a cifrou samotnou. Napr. slo 5555888 zapeme ako 4538 (tyri pky a tri osmiky). Ak je za sebou viac ako dev rovnakch cier, zpis skracujeme po 9 cifrch (ak sa d) postupne zava doprava. Napr. slo 11111111111111111 zapeme ako 9181. Aby vetky alie vpoty neboli zbyton, je nutn najprv overi, i kalkulaka naozaj pota sprvne.

Vstup
Prv riadok vstupu obsahuje prirodzen slo n (1 n 10 000) vyjadrujce poet overovacch prkladov. Kad prklad sa nachdza na samostatnom riadku a je v tvare a, medzera, op, medzera, b, kde a a b s dve cel sla v skrtenom zpise, priom pre ich hodnotu h plat (0 h(a), h(b) 263 1) a op je jedna z mnoiny operci +, , , /, priom delenie je celoseln.

Vstup
Vstup pozostva z n riadkov. Pre kad zadan prklad na vstupe vypte vdy na samostatn riadok cel vypotan prklad (zadanie aj s vsledkom), t.j. v tvare a, medzera, op, medzera, b, medzera, =, medzera, c, kde c je vsledok prkladu zadanho na vstupe, a tie pre jeho hodnotu plat 0 h(c) 263 1.

Vzorov vstup
4 10 + 11 12345678 - 11335577 13 * 82 19 / 12

Vzorov vstup
10 + 11 = 11 12345678 - 11335577 = 9171 13 * 82 = 86 19 / 12 = 14

ProFIIT 2013 sa stredokolkov v programovan

zadania problmov

Meniace sa superstruny
Hur, kalkulaka funguje! Naa vedkya vak stle zostva zaseknut v paradoxe. Na to, aby sa z neho dostala, potrebuje, aby v konkrtnom momente bol ist poet superstrn v konkrtnom stave. Superstruny maj dva stavy, do ktorch sa mu dosta. Na zaiatku boli vetky v jednotnom stave 0 (preto sa vedkya zasekla v paradoxe). V kadom okamihu, konkrtne kad jednu nanosekundu, sa ist poet strn (vybranch nhodne) preklop do opanho stavu. Teda bu zo stavu 0 do stavu 1, alebo zo stavu 1 do stavu 0. Bolo by teda prospen vedie, koko superstrn bude v istom okamihu v stave 0.

Vstup
Prv riadok vstupu obsahuje prirodzen slo n (1 n 1 000) vyjadrujce poet vstupov. Nasleduje n vstupov, priom kad pozostva z 2 riadkov. Na prvom riadku kadho vstupu s dve prirodzen sla A, B (1 A 10 000, 1 B 50) oddelen medzerou. slo A vyjadruje poet superstrn, ktor vytvorili paradox a slo B poet nanoseknd, po ktorch ns zaujma vsledok. Na druhom riadku kadho vstupu je B prirodzench sel X0 . . . XB 1 (1 Xi A) oddelench medzerou, kad urujce koko nhodne vybranch superstrn sa v danom okamihu preklop do opanho stavu.

Vstup
Vstup pozostva z n riadkov. Pre kad vstup vypte oakvan poet superstrn, ktor bud v stave 0. Vsledok zaokrhlite s presnosou na 4 desatinn miesta. Pouvajte premenn typu double v C++, resp. real v Pascale.

ProFIIT 2013 sa stredokolkov v programovan

zadania problmov

Vzorov vstup
3 3 2 2 2 10 3 10 10 10 10 6 2 7 1 8 2 8

Vzorov vstup
1.6667 0.0000 4.7926 Vysvetlenie prvho vstupu: V prvom kroku najprv preklopme dve superstruny 1 preklopme dve superstruny zo stavu do stavu 1. Potom s pravdepodobnosou 3 1 nasp do stavu 0, teda v stave 0 sa bud nachdza tri superstruny, alebo s pravdepodobnosou 2 preklopme jednu superstrunu zo stavu 1 do stavu 0 a su3 perstrunu zo stavu 0 do stavu 1, to znamen, e v stave 0 sa bude nachdza jedna 1 3+ 2 1= 5 . superstruna. Teda vsledok bude: 3 3 3

ProFIIT 2013 sa stredokolkov v programovan

zadania problmov

Roambo
Po akom dni plnom vpotov nastal v labku oakvan pokoj. Vetci si vychutnvali tradin kviku z automatu, len pr prtov sa ete zamalo nad dnenmi vsledkami. o ak sa vetci mlime? nadhodil z nioho ni jeden z nich. Niekto by tu mal zosta cez noc a overi to! navrhol najmlad z kolegov, ale ja dnes nemem a navye, ja som si u svoje odmakal minule. Pravda, prikvli ostatn a kad prispel svojou vhovorkou, preo neme. Po chvke premlania sa ozvalo: Zaume mladch stistov, tch novch z Maarska, Poska, . . . niekoho u vyberieme. Dobre, zhodol sa zvyok. Naden tudenti akali, o im id star kolegovia ukza. Jeden z nich bude dnes robi skuton vskum. Po tom til kad, ale kto to bude? Bud hra Roambo! Vyberieme toho, kto vyhr! zaznel konen verdikt. Roambo je jednoduch hra, ktor je znma po celom svete. V Nemecku ju nazvali Schnick, Schnack, Schnuck , v Japonsku Janken , v panielsku Cachipn . Slovci ju volaj Kame, papier, nonice . Pravidl pozn kad. Kame otup nonice, tie vdy prestrihn papier a ten na opltku doke zabali kame. Ale kad je z inej krajiny a hovor inm jazykom, o s tm? padla oakvan otzka. Vytvorme si program! ozval sa nvrh. A u viem, kto nm ho pome napsa. . . Kede je kad z inej krajiny, systm mus akceptova vstupy v rznych jazykoch. Nasledujca tabuka zobrazuje nzvy tchto troch symbolov v potrebnch jazykoch. Jazyk Anglick Franczsky Nemeck Maarsk Taliansky Japonsk Posk panielsky Slovensk Kd en fr de hu it jp pl es sk Kame Rock Pierre Stein Ko Sasso Guu Kamien Piedra Kamen Nonice Scissors Ciseaux Schere Ollo Forbice Choki Nozyce Tijera Noznice Papier Paper Feuille Papier Papir Carta Paa Papier Papel Papier

Vstup
Vstup obsahuje na prvom riadku prirodzen slo n (1 n 100) vyjadrujce poet hier. Kad hra zana dvoma riadkami opisujcimi hrov. Kad tento riadok obsahuje dve mal psmen, ktor pecikuj jazyk pouvan hrom (kd jazyka v tabuke), jednu medzeru a meno hra. Meno pozostva z najmenej 1 a najviac 20 malch alebo vekch psmen anglickej abecedy.

ProFIIT 2013 sa stredokolkov v programovan

zadania problmov

Po opise hrov nasleduje najviac 100 kl, priom kad kolo je v samostatnom riadku a sklad sa z dvoch slov oddelench medzerou dvoch symbolov v rodnom jazyku hrov. Vetky potrebn slov sa nachdzaj v tabuke. Prv psmeno slova je vdy vek, ostatn s mal. Po poslednom kole hry nasleduje riadok obsahujci jedin znak - (mnus).

Vstup
Vstup obsahuje pre kad hru 4 riadky. Prv riadok obsahuje reazec Hra #H:, kde H je slo hry, ktor nasleduje, slovan od 1. Druh riadok obsahuje meno prvho hra nasledovan dvojbodkou, jednou medzerou, potom kl, ktor vyhral (bodov) a slovom bodov . Iba v prpade, e sa poet bodov rovn 1, pouite slovo bod , alebo ak sa rovn 2, 3, alebo 4, pouite slovo body . Tret riadok m rovnak formt ako druh, ale obsahuje meno a body druhho hra. tvrt riadok obsahuje vsledok hry. Ak hra skon remzou (obaja hri maj rovnak poet bodov), tento riadok obsahuje REMIZA . Ak hra m vaza, riadok obsahuje slovo VITAZ nasledovan dvojbodkou, medzerou a menom hra, ktor zskal viac bodov.

Vzorov vstup
2 sk Erik en Johnny Noznice Scissors Papier Rock Papier Scissors de Kriemhilde pl Lenka Stein Papier Schere Kamien -

Vzorov vstup
Hra #1: Erik: 1 bod Johnny: 1 bod REMIZA Hra #2: Kriemhilde: 0 bodov Lenka: 2 body VITAZ: Lenka

ProFIIT 2013 sa stredokolkov v programovan

zadania problmov

Symetria
Po dlhom kpeli vo vani si mlad vedkya uvedomila, e sa neme dosta von. Aksi neznma sila ju drala na mieste. Naastie si spomenula na slov profesora, ktor jej vdy vravieval: Sprvna koka sa slobody dok. Km tak nad tm rozmala, zaala si vma heterognne fatiky od sapontov na polike. U si ich do vane vyliala asi 2 litre. V istej chvli si uvedomila, e u jej nejd premiestova tak ako predtm. Po krtkom ase nedokzala iadnou pohn. al paradox? V tom si spomenula na 241. Lviho zkon o balancovan kvantovch mechanizmov cez tenk ostrie 5. rozmeru Newton-Oldtonovej dynamickej rovnovhy. Poda tohto zkona je mon vyslobodenie z magnetickho poa vytvorenho vonm pohybom elektrnov po obale sapontovch bubln vhradne stimulciou protipsobiacich sl koncentrciou polyvinylchloridovch astc do symetrickej konzistencie. Z takhoto materilu s predsa samotn fatiky od sapontov! Sta, aby boli vetky fatiky vkovo symetricky rozloen (ie zava aj sprava vyzer vsledn rad rovnako) a fyzika paradoxu sa u postar o svoje. S naukladanmi fatikami u nemohla nijako pohn. Medzery medzi nimi vak boli dostatone vek, aby medzi ne mohla vloi ubovon poet alch fatiiek. Naastie vedkya mala pri vani vea rezervnch fatiiek. Nov fatiky me ubovone vloi do u poskladanho radu na polike. Ke bude vsledn rad symetrick, dostane sa von z vane.

Vstup
Prv riadok vstupu obsahuje prirodzen slo n (1 n 3 000) vyjadrujce poet rznych paradoxov, do ktorch sa mlad vedkya dostala. Pre kad paradox je na vstupe jeden riadok obsahujci reazec S , ktorho dka je (1 dS 500) a pozostva iba z malch psmen anglickej abecedy. Kad psmeno predstavuje druh heterognnej fatiky, priom tieto druhy fatiiek sa mu aj opakova.

Vstup
Vstup pozostva z n riadkov. Pre kad riadok vstupu vypte jeden vstupn riadok obsahujci minimlny poet fatiiek, ktor mlad vedkya potrebuje, aby bol vsledn rad symetrick. Predpokladajte, e z kadho druhu fatiiek m dostaton mnostvo.

ProFIIT 2013 sa stredokolkov v programovan

zadania problmov

Vzorov vstup
3 aha ahoj ahohoj

Vzorov vstup
0 3 3 Vysvetlenie: Prv vstup je symetrick, take nemusme doplni iadnu fatiku. Druh vstup treba doplni na ahojoha alebo johahoj, ale vdy treba doplni tri fatiky. Tret vstup treba doplni na jahohohaj, ie tri fatiky.

ProFIIT 2013 sa stredokolkov v programovan

zadania problmov

ierne diery
Vedkya zrazu precitne na zvuky alarmu. Cel to bol iba sen? Ale o znamenaj tie zvuky? Kontroln panel blik ako vianon stromek. Zrazu jej nieo v hlave cvakne v CVERNE vznikaj ierne diery! Vedkya vysko na rovn nohy a rozma, ako zabrni istej katastrofe. Predovetkm mus zisti, ak vek s ierne diery. Naastie m k dispozcii hodnoty meran z detektorov. Detektory s usporiadan v srich. Vaka komplikovanm fyziklnym vlastnostiam iernych dier vedkya vie, e daje z detektorov v oblastiach, kde sa nachdza ierna diera, bud tvori najdlhiu svisl rastcu podpostupnos. Je v tom vak jeden hik, detektory v oblasti iernej diery mu by aj pokazen, v tom prpade hodnoty nameran z nich zanedbvame. Ak s niektor pokazen, bud vak usporiadn priamo za sebou. loha pre nau vedkyu je teda nasledovn: hodnoty z meran predstavuj postupnos. V tejto postupnosti me zanedba 0 alebo viac za sebou idcich hodnt, a vytvori tak nov postupnos. Mus to vak spravi tak, aby dka najdlhej svislej rastcej podpostupnosti v tejto novej postupnosti bola najdlhia mon.

Vstup
Prv riadok vstupu obsahuje slo n (1 n 100) udvajce poet sri detektorov. Kad sria je uren dvoma riadkami, v prvom riadku je slo N (1 N 200 000), ktor udva poet detektorov. V druhom riadku sa nachdza N nameranch hodnt z detektorov oddelench medzerami. Hodnoty s prirodzen sla a nepresahuj 1 000 000 000.

Vstup
Vstup pozostva z n riadkov. Pre kad sriu detektorov vypte dku najdlhej svislej rastcej podpostupnosti, ktor vznikne zanedbanm 0 alebo viac za sebou idcich hodnt v zadanej postupnosti.

ProFIIT 2013 sa stredokolkov v programovan

zadania problmov

Vzorov vstup
3 9 5 3 4 9 2 8 6 7 1 7 1 2 3 10 4 5 6 4 4 1 2 3

Vzorov vstup
4 6 3 Vysvetlenie: V prvej srii meme zanedba hodnoty 9, 2, 8; najdlhia svisl rastca podpostupnos potom bude 3, 4, 6, 7. V druhej srii zanedbme hodnotu 10; najdlhia svisl rastca podpostupnos potom bude 1, 2, 3, 4, 5, 6. V tretej srii nezanedbme iadnu hodnotu.