Patrick Rothfuss ije v americkom tte Wisconsin, kde u na univerzite.

Vo vonom ase pe satirick rubriku, venuje sa videohrm, obianskej neposlunosti a koketuje s alchmiou. Miluje slov, asto sa smeje a odmieta tancova. Strach mdreho mua, jeho druh romn, hne po vydan obsadil prv miesto na zozname najpredvanejch knh prestneho asopisu The New York Times Book Review. Prv diel trilgie Prbeh krovraha vyiel v Ikare v roku 2008 pod nzvom Meno vetra. V hostinci Mnik sa zana nov de a Kvothe diktuje Kronikrovi pokraovanie svojho prbehu Aj v alom semestri mus Kvothe eli nepriateom z radov tudentov i profesorov a tvrdo si vybojova kad mincu, aby sa udral na kole. Po nevydarenom pokuse o zchranu prstea z rk zlodeja a hlavnho nepriatea Ambrosea zpas doslova o hol ivot. K tomu sa pridva obvinenie na sde. Km utchne rozruch, rozhodne sa na niekoko mesiacov opusti univerzitu. Vydva sa do vzdialenho Severenu, kde vstupuje do sluieb bohatho a vplyvnho maera Alverona a okrem inho dostva za lohu zlikvidova banditov rabujcich na krovskch cestch. Vprava sa neakane zvrtne, Kvothe sa dostva do re vl a neskr do Ademu, krajiny obvanej mimoriadne zvltnym a ivotaschopnm nrodom. Chlapec zskava uiton sksenosti a zrunosti. Popritom vytrvalo ptra po tajomnch Chandrincoch, vrahoch svojej rodiny. Druh diel trilgie Prbeh krovraha sleduje osudy chlapca, ktor had vietor a je na najlepej ceste sta sa legendou.

Patrick Rothfuss

STRACH mdreho MUA

iKAR

Patrick Rothfuss THE WISE MANS FEAR The Kingkiller Cronicle: DayTwo Copyright 2011 by Patrick Rothfuss All rights reserved. Translation 2012 by Michal Jedink Poetry translation 2012 by Jana Kantorov-Blikov Jacket design 2012 by G-Force Design Jacket cobblestone alley photo: Getty Images: Ed Freeman Map 2008 by Nate Taylor Jacket shadowy figure photo: Getty Images: Matthias Clamer Slovak edition 2012 by Ikar

ISBN 978-80-551-2857-3

Venujem trpezlivm fanikom za tanie mjho blogu a ochotu poka si na lepiu knihu. Bystrm testovacm itateom za neoceniten pomoc a zhovievavos s mojm paranoidnm tajnostkrstvom. Skvelmu agentovi, ktor sa o ma star vmi, ne mus. Rozvnej editorke za to, e mi poskytla as aj priestor na napsanie knihy, ktor ma napa hrdosou. Milujcej rodine za podporu a pripomnanie, e raz za as je dobr vystri pty z domu. Tolerantnej priateke, ktor ma neopustila ani vtedy, ke som sa v strese z nekonench korektr menil na zlostnho netvora. A svojmu roztomilmu dieau za to, e ocka miluje, aj ke mus stle psa. Aj vtedy, ke sa skvele zabvame. Dokonca aj ked sa rozprvame o kakch.

PROLG

Tri druhy ticha

Schyovalo sa k svitu. Hostinec Mnik sa ponral do ticha, ktor pozostvalo z troch ast. Najnpadnejie bolo przdne rezonujce ticho spsoben neprtomnosou zvuku. Keby vonku zrila brka, daov kvapky by cupotali na listoch selasu za krmou. Hromy by s dunenm a burcanm vyhali ticho z ciest ako jesenn vietor opadan lstie. Keby v izbch spali pocestn, prevracanm, vzdychmi a naahovanm sa by rozptlili ticho ako potrhan, napoly zabudnut sen. Keby hrala hudba Ibae hudba tam neznela. A kee sa neozval iadny zo spomnanch zvukov, pretrvvalo ticho. Tmavovlas mu v hostinci potichu zavrel dvere. V dokonalej tme sa zakrdal cez kuchyu, obiiel vap a po schodoch zostpil do pivnice. So sksenosami nadobudnutou ahkosou sa vyhol uvonenm doskm, ktor by pod jeho vhou zavzgali. Jeho opatrn kroky boli takmer neujn. K vekmu veobecnmu tichu pridal menie kradm ticho. Dovedna tvorili nesrod zmes. Tret druh ticha nebolo ahk zachyti. Keby ste sa zapovali, vyctili by ste ho v chlade okennch tab a hladkej omietky na stench izby hostinskho. Ukrvalo sa v tmavej truhlici pri nohch tvrdej a zkej postele. A spovalo aj na rukch mua, ktor v nej nehybne leal a pozoroval prv bled nznaky briedenia. Mu mal dokonale ryav vlasy farby plamea, tmav oi a neprtomn pohad. Leal odovzdane ako lovek, ktor u dvno stratil ndej, e zasp. Hostinec mu patril, rovnako ako tret druh ticha. Tak to bolo sprvne, pretoe jeho ticho bolo zo vetkch najvie pohlcovalo aj zvyn dve. Bolo hlbok a rozahl ako koniec jesene, ak ako hladk balvan uprostred rieky. Bol to trpezliv zvuk vyludzovan muom, ktor ak na smr ako odrezan kvetina.

PRV KAPITOLA

Baza a jablk
Bast sa znudene opieral o dlh mahagnov bar. Rozhliadol sa po przdnej miestnosti, vzdychol a zamtral rukou, a km nenahmatal ist anov handru. S rezignovanm vrazom sa dal leti pult. Po chvli sa predklonil a zaklil na ledva viditen smietku. Pritlail na u prst a zamrail sa, ke na povrchu zanechal mastn kvrnu. Priblil k nej tvr, dchol na stl a rznym pohybom neistotu zotrel. Zamyslel sa, prudko vydchol a ukazovkom napsal na zahmlen drevo nadvku. Odhodil handru, pomedzi przdne stoly a stoliky preiel k irokm oknm. Zahadel sa na pran cestu vedcu stredom mesta. Znova vzdychol a vykroil ta a sp po miestnosti. Pohyboval sa s nentenou eleganciou tanenka a s dokonalou ahkosou maky. No ke si preiel prstami po tmavch vlasoch, bolo to nepokojn gesto. Modrmi oami neustle bldil po vape, akoby hadal nik. Akoby akal, e zazrie osi, o nevidel u najmenej stokrt. Lene v hostinci nebolo ni nezvyajn. Opusten stoly a stoliky. Przdne stolce pri bare. Na stole za barom stli dva obrovsk sudy: jeden s whisky, druh s pivom. Medzi nimi boli fae vetkch farieb a tvarov a nad nimi visel me. Bast sa pohadom vrtil k faiam. Zadumane sa na ne zadval, potom obiiel bar a vytiahol ak hlinen pohr. Zhlboka sa nadchol, namieril prst na prv fau v spodnom rade a ukazujc na alie, zaal odratva: Javor. Mje. Ve mraz. Uhlk z vatry. Vno z bazy. Ukazovk skonil na nzkej zelenej fai. Bast vytiahol ztku, odpil z tekutiny, skrivil tvr a otriasol sa. Rchlo poloil fau na miesto a

vzal do ruky obl erven. Ochutnal aj z nej, zadumane si preiel jazykom po vlhkch perch, prikvol a tedro si naplnil pohr. Prstom ukzal na vedajiu fau a znova zarecitoval: ena. Svieca. Sveter z vlny. Okno. Vba. iara luny. Tentoraz skonil na priehadnej fai s bledoltou tekutinou. Vytrhol ztku a bez ochutnania prilial alkohol do pohra. Ke fau odloil, zdvihol pohr, teatrlne nm zakril a napil sa. Na tvri sa mu roziaril smev, nechtom zazvonil o nasledujcu fau a pokraoval: Sud a jame. Kame. Prieka. Vietor. Voda Zavzgala podlaha a vysmiaty Bast zdvihol hlavu. Dobr rno, Reshi. Pod schodmi stl ervenovlas hostinsk. Dlhmi prstami si pohladil ist zsteru natiahnut na koeli s dlhmi rukvmi. N hos u vstal? Bast pokrtil hlavou. Sp ako zabit. Preil zopr akch dn, poznamenal Kote. Asi ho zmohla nava. Zavhal, zdvihol nos a zauchal. Pil si? Bola to skr zvedav otzka ne obvinenie. Nie, odvetil Bast. Hostinsk zdvihol oboie. Ochutnval som, zdraznil Bast. Pi bez ochutnania je barbarstvo. Take sa len chyst pi, opravil sa hostinsk. Pri malch bohoch, samozrejme! zvolal Bast. Vea a nestriedmo. o in sa tu d robi? Zdvihol pohr spod baru a pozrel do. Dfal som, e njdem bazov vno, ale toto mi skr pripomna meln. Zakril npojom. A cti v tom aksi korenie. Znova sa napil a primril oi. Zeby korica? pozrel na zoraden fae. Zostalo nm ete bazov vno?

Urite no, odvetil hostinsk, a ani sa neunval pozrie na fae. Teraz ma chvu povaj, Bast. Musme sa porozprva o tom, o si urobil vera veer. Bast znehybnel. o som urobil, Reshi? Zastavil si netvora z Maelu, pripomenul mu Kote. Aha, uvonil sa a mvol rukou. Iba som ho spomalil, Reshi, ni viac. Kote pokrtil hlavou. Pochopil si, e to nie je obyajn ialenec, a varoval si ns. Keby si nebol tak rchly Bast sa zachmril. Nebol som dos rchly, Reshi. Dostalo to Shepa. Pozrel na vydrhnut podlahu pri bare. Mal som ho rd. Vetci si bud myslie, e ns zachrnil kovov ue, povedal Kote. Asi je to tak lepie. Lene ja poznm pravdu. Neby teba, nikto by nezostal naive. Nezmysel, Reshi, ohradil sa Bast. Keby som sa k nemu nedostal prv, zadrhol by si ho ako sliepku. Hostinsk pokril plecami. V noci som rozmal, o meme urobi, aby tu bolo bezpenejie. Pozn Bielych lovcov? Bast sa usmial. T piese pochdza od ns, Reshi. Nadchol sa a istm tenorom zaspieval: Mee striebro, luky z rohu, siln kone farby snehu. Cezmnou si zdobia vlasy pre potechu oka z krsy. Hostinsk prikvol. Presne tento ver som mal na mysli. Postar sa o to, km tu vetko nachystm? Bast nadene prikvol a vyrazil ako blesk. Vo dverch do kuchyne sa zarazil. Nezanete bezo ma? optal sa s obavami. Zaneme, len o bude n hos nakmen, odvetil Kote. Pri pohade na vraz svojho tudenta trochu poavil. Potrv to najmenej hodinu-dve. Bast obrtil hlavu, no potom znova pozrel na uitea. Hostinskmu sa na tvri mihlo pobavenie. Zavolm a. Gestom ruky ho odohnal. A teraz u cho. ***

Mu, ktor si hovoril Kote, sa venoval zvyajnm povinnostiam v hostinci. Pohyboval sa ako na kik, s istotou voza vo vyjazdench koajach. Zaal chlebom. Zmieal mku s cukrom a soou, odmeriaval ich od oka. Pridal trochu kvsku z hlinenej ndoby v komore, vymiesil cesto, vyformoval okrhle bochnky a nechal ich nakysn. Z kuchynskej pece vyhrabal popol a rozloil ohe. Potom preiel do spoloenskej miestnosti, ku kozubu z ierneho kamea pri severnej stene. Vybral z neho popol a rozloil ohe. Naerpal vodu, umyl si ruky a z pivnice priniesol kus baranieho msa. Narbal drevo, nanosil ho do hostinca, utapkal vykysnut chleby a vloil ich do vyhriatej pece. Odrazu nemal o robi. Vetko bolo pripraven, hostinec ist a upratan ervenovlas mu stl za barom, jeho pohad sa pomaly vracal z diaok, sstredil sa na prtomnos a na bezprostredn okolie. Zrak sa mu zastavil na mei zavesenom na stene nad faami. Nebol vnimone pekn ani vyzdoben, nemal m pritiahnu pozornos. Vyzeral trochu hrozivo. Bol siv a neporuen, na dotyk chladil. epe mal ostr ako rozbit sklo. Na tmavom dreve podloky bolo vyryt jedin slovo: Pochabost. Hostinsk zaul ak kroky. Zpadka na dverch zarachotila, nasledovalo hlasn Hal! sprevdzan bchanm. U idem! zvolal Kote. Poponhal sa k dverm a otoil vek k vo svetlej mosadznej zmke. Graham zdvihol mohutn ps, chystal sa znova zabcha. Len o uvidel hostinskho, na vetrom oahanej tvri sa objavil krnok. Bast a zobudil? optal sa. Kote sa zhovievavo usmial. Je to dobr chlapec, podotkol Graham. Trocha nerozhodn. Myslel som, e dnes neotvorte. Odkalal si a sklopil zrak. Po verajku by som sa ani neudoval. Kote vloil k do vrecka. Mme otvoren, ako kad de. o vm ponknem? Graham odstpil od dver a kvol na ulicu, kde veda kry stli tri sudy. Boli nov, svetl leten drevo drali pohromade leskl kovov

obrue. V noci by som nezaspal, tak som ich dokonil. Poul som, e dnes sa tu zastavia Bentonovci s prvou rodou neskorch jabk. Som vm za to van. S dos pevn, aby vydrali zimu. Graham podiiel k sudom, po jednom z nich hrdo udrel. Ni tak dobre loveku nevystu aldok ako zimn jablko. V oku sa mu zablyslo a zaklepal na obru. Nevystu, chpe? Kote slabo zastonal a pochal si tvr. Graham sa zasmial na vlastnom vtipe a pohladil jednu z lesklch vstu. Ete nikdy som nerobil obrue z mosadze, ale tieto sa vydarili. Keby povolili, hnedmi daj vedie. Te ma, e s nimi nebolo vea prce, odahlo hostinskmu. V pivnici bva vlhko. Bojm sa, e elezo by za pr rokov zhrdzavelo. Graham prikvol. To je rozumn. udia nehadia do budcnosti. Pochal si ruky. Pome mi? Nechcem ti ich pusti na zem a pokriaba podlahu. Dali sa do prce. Dva sudy s mosadznmi vstuami putovali do pivnice, tret odniesli do komory. Potom sa vrtili do vapu, kad sa postavil na svoju stranu barovho pultu. Graham sa mlky rozhliadol po przdnej miestnosti. Pri bare chbali dva stolce a przdne miesto naznaovalo, kde ete vera stl stl. V pravidelne usporiadanom vape to bolo npadn ako vyrazen zub. Graham odtrhol zrak od vydrhnutej podlahy pri bare. Z vrecka vytiahol dva elezn ptky, ruka sa mu pritom takmer nezachvela. Daj mi mal pivo, Kote, poiadal chrapavm hlasom. Viem, e je ete skoro, ale ak ma dlh de. Pomham Murrionovcom zva penicu. Hostinsk naapoval pivo a bez slova mu ho podal. Graham na jeden hit odpil polovicu pohra. Oi mal v ktikoch erven. Veer to nebolo bohvieo, poznamenal s odvrtenm pohadom a znova priloil pohr k stam. Kote prikvol. Veer to nebolo bohvieo. Nedalo sa vyli, e Graham o skone mua, ktorho poznal cel ivot, ni viac nepovie. Tunaj udia vedeli o smrti vetko. Zabjali dobytok, zomierali na horku, nsledkom pdu i hnisavch zlomenn. Smr bola ako

neprjemn sused. Nerozprvali o nej, akoby sa bli, e ich zauje a prde na nvtevu. Spomnali ju iba v prbehoch. Historky o otrvench kroch, sbojoch a starch vojnch predstavovali vnimku. Smr v nich bola cudzia a vzdialen. Poiar i zpal hrtana u det nahali hrzu. No Gibeov sd i obliehanie Enfastu, to bolo osi celkom in. Prbehy s ako modlitby, zaklnadl, ktor si lovek mrmle, ke osamel kra tmavou nocou. Funguj ako amulety, ktor kpite za polpencu u poulinho predavaa. Ako dlho sa tu zdr pisr? optal sa Graham po chvli. Jeho hlas znel v pohri tlmene. Mono by som mal spsa radn zvet. lovek nikdy nevie. Zachmril sa. Otec to nazval dedin listiny. Neviem, ako sa naozaj volaj. Ak ide len o majetok do uvania, je to dispozin prvo, odvetil hostinsk vecne. No ak je toho viac, hovor sa tomu splnomocnenie a posledn va. Graham zdvihol oboie. Aspo tak som to poul, dodal hostinsk a so sklopenm zrakom utieral bar. Pisr sa o tom zmienil. Splnomocnenie zamrmlal Graham do pohra. Hdam ho poiadam o dedin listiny a on u si to zraduje, ako chce. Pozrel na hostinskho. Asi nebudem sm. asy s zl. Na okamih sa zdalo, e Kote sa podrdene zamrail. No ni tak neurobil. Stojac za barom, tvril sa rovnako ako vdy, vraz mal pokojn a prvetiv. Zahka prikvol. Spomnal, e do prce sa d okolo poludnia, povedal. Verajie udalosti ho rozruili. Predpokladm, e kad, kto za nm prde predpoludnm, dok sa sklamania. Graham pokril plecami. Na tom nezle. Do obednej prestvky v meste aj tak nebude viac ne desa ud. Znova sa napil a vyzrel z okna. Je pekn de, me sa na to spoahn. Hostinsk sa trochu uvonil. Bude tu aj zajtra, netreba, aby sa sem vetci nahrnuli dnes. Pri Abbot Forde mu ukradli koa a poka sa njs inho. Graham scitne zamaskal. Neastnk. Uprostred atvy nezoenie koa, ani keby na om rstlo zlato. Carterovi sa tie nepodarilo

nahradi Nelly po tom, o ich pri starom moste napadol ten udn pavk. Pokrtil hlavou. Tak osi by sa nemalo stva na krok od naich dver. Ke som bol mal Graham sa odmlal. Panenka skkav, u rozprvam ako mj tata! Zasunul bradu a pokraoval chrapavejm hlasom: Ke som bol mal, poasie nebvalo tak blzniv. Mlynr nezvyoval cenu mky a udia sa neplietli do cudzch zleitost. Hostinskmu sa na tvri usadil nostalgick smev. Mj otec hovorieval, e pivo bolo chutnejie a cesty menej hrboat. Graham sa ukrnul, no vzpt zvnel. Zahadel sa do zeme, akoby sa chystal poveda osi neprjemn. Viem, e nie si odtiato, Kote. Nem to ahk. Niektor udia s presveden, e cudzinec neme vedie, ako to u ns chod. Zhlboka sa nadchol, no stle sa vyhbal pohadu hostinskho. Ja si vak myslm, e vie viac ne obyajn udia. Si rozhadenej. Zdvihol hlavu. Oi mal vne, unaven a lemovan tmavmi kruhmi z nedostatku spnku. Je to tak zl, ako to vyzer? Cesty s nebezpen, na kadom kroku striehnu zbojnci S oividnou nmahou sa usiloval nepozera na przdne miesto na podlahe. Dane s oraz vyie. Mlad Graydenovci asi prdu o farmu. A k tomu ten pavk. Znova obrtil pohr. Naozaj je to tak hrozn, alebo som len zostarol ako mj tata, a preto vidm vetko v tmavch farbch ako kedysi? Kote prechdzal handrou po bare, akoby sa zdrhal odpoveda. Na svete je vdy nieo zl, prehovoril napokon. No vidme to len my star. Graham takmer prikvol, no vtom sa zhil. Ibae ty nie si star. Vdy na to zabdam. Premeral si ervenovlasho mua. Hbe sa a rozprva ako star mu, ale stavm sa, e si odo ma najmenej o polovicu mlad. Primril oi. Koko m rokov? Hostinsk sa unavene usmial. Dos na to, aby som si pripadal star. Graham odfrkol. Si primlad, aby si vzdychal ako starec. Mal by si naha dievat a vyrba problmy Ponosovanie, ako sa svet rti do zhuby, ponechaj nm.

Star tesr odstpil od pultu a zvrtol sa k dverm. Na obed sa vrtim za tvojm pisrom. Priprav sa, e nebudem sm. Vea ud si bude chcie usporiada dedistvo, km maj prleitos. Hostinsk sa zhlboka nadchol a pomaly vypustil vzduch. Graham? Mu sa obrtil, u s rukou na kuke. Nezd sa vm to, povedal Kote. asy s zl a osi mi hovor, e prdu ete horie. Nezakod pripravi sa na tuh zimu. A mono aj na obranu. Pokril plecami. Mm tak tuenie. Graham zovrel pery a vne prikvol. Som rd, e nie som sm. Printil sa usmia a vyhrnul si rukvy. Ale najskr treba pozva seno, poznamenal a obrtil sa na odchod. Km svieti slnko. *** Onedlho sa v hostinci zastavili Bentonovci s nkladom neskorch jabk. Krmr od nich kpil polovicu fry a aliu hodinu ovocie triedil a uskladoval. Najzelenie a najtvrdie jablk naloil do sudov v pivnici. Jemnmi rukami ich opatrne vloil dovntra, zasypal pilinami a napokon zatlkol na sudy vek. Zrelie jablk dal do komory a tie, o boli oden, alebo na nich naiel hned kvrnku, roztvrtil a hodil do vekho cnovho koryta. Zdalo sa, e ervenovlasho mua tto innos uspokojuje. No keby ste sa mu lepie prizreli, neulo by vm, e duchom je niekde inde. Hoci mal bezstarostn, ba a prvetiv vraz, nebola v om ani tipka radosti. Pri prci si nespieval ani nepopiskoval. Ke sa postaral o jablk, vzal koryto a vyiel zadnmi dverami do chladnho jesennho rna. Za hostincom sa krila nevelk zhrada chrnen stromami. Kote vysypal nakrjan jablk do drevenho lisu a spustil dosku. Dlh rukvy si vyhrnul nad lakte, elegantnmi prstami zovrel pku a otoil ou. Skrutka lisu sa zvrtla, doska stlaila jablk a rozpuila ich. Prechyti a otoi. Prechyti a otoi. Keby ho niekto pozoroval, vimol by si, e mu nem neforemn ruky hostinskho. Ke sa zaprel do pky, na predlakt mu navreli svaly

ako povrazy. Kou mu kriovali star jazvy, vinou bled a tenk ako trhliny v ade, no niektor boli oproti svetlej pokoke vrazne erven. Hostinskho ruky opakovane krtili pkou. V zhrade sa ozvalo len pravideln vzganie dreva a pomal kvapkanie jablnej avy do vedra pod lisom. Bol v tom rytmus, no nie hudba. Krmrove oi zostvali vzdialen a neradostn, ich zele bola tak mdl, a sa zdali siv.

DRUH KAPITOLA

Cezmna
Kronikr ziiel po schodoch a vstpil do spoloenskej miestnosti hostinca Mnik. Cez plece mal prehoden koen taku. Vo dverch zastal a zahadel sa na hostinskho, ktor sa sstredene hrbil nad barom. Pisr si odkalal a vykroil k nemu. Ospravedlujem sa, e som vstal tak neskoro, prehovoril. Nezvyknem pri pohade na pult prehltol zvyok vety. Peiete kol? Kote prstami dvhal okraje cesta. Kole, opravil ho. Preo sa ptate? Kronikr otvoril sta, no hne ich zavrel. Zrakom ibol na siv me zavesen za barom a potom sp na ervenovlasho mua sklonenho nad pekom. m s plnen? Jablkami. Kote sa vystrel a urobil do cesta tri zrezy. Viete, ak ak je upiec dobr kol? Nie, priznal sa Kronikr a nervzne sa rozhliadol. Kde mte pomocnka? To vie iba Boh, odvetil hostinsk. Vbec to nie je jednoduch. Piec kole, dodal. Netute, koko je s tm prce. Upiec chlieb je jednoduch. Uvari polievku takisto. Dokonca aj puding je hraka. No kol je komplikovan. Kto to nesksil, nevie si to predstavi. Kronikr neurito prikvol nevediac, o sa od neho oakva. Z pleca zvesil taku a poloil ju na najbli stl. Kote si utrel ruky do zstery. Videli ste u vylisovan jablk? Myslte rmut? Rmut! zvolal Kote s avou. To je ono. o sa s nm rob po odaven? Z hroznovho rmutu sa d pripravi slab vno, odvetil Kronikr. ,^Alebo olej, ak je ho viac. No vylisovan jablk s nani. Mono ich poui na hnojenie i mulovanie, ale ani to nie je ktovieo. udia nimi vinou kmia dobytok.

Kote zamyslene prikvol. Pravdae ich nevyhodia. Tunaj obyvatelia zuitkuj vetko. Rmut, zopakoval to slovo, akoby ho ochutnval. Dva roky som rozmal, ako sa to vol. Kronikra to zaskoilo. Mohli ste sa opta kohokovek v meste. Hostinsk zmratil elo. Nemem sa pta na nieo, o vie kad. Ozvalo sa zabuchnutie dver, nasledovan veselm pskanm. Z kuchyne sa vynoril Bast, v nru niesol vetviky cezmny zabalen do bielej plachty. Kote naho zamraene kvol a pochal si ruky. Vborne. Ako ich teraz? Vtom sa mu zili oi. Ty si pouil ist plachtu? Bast pozrel na zvzok. M tu aj pinav, Reshi? Hostinskmu sa zablyslo v oku, no vzpt si povzdychol. Na tom nezle. Natiahol ruku a vzal si jeden dlh konrik. Co s nimi urobme? Bast pokril plecami. Ani ja sa v tom nevyznm. Viem len toko, e sithovia si pri love na tancujce koe nasadzovali na hlavu cezmnov koruny. Nememe sa oveni cezmnou, namietol Kote. Co si o ns udia pomyslia? Je mi fuk, o si myslia miestni, zamrmlal Bast, spletajc dohromady niekolko vetviiek. Ked do teba vstpi tancujca koa, zmen a na bbku. Mu a printi odhryzn si vlastn jazyk. Priloil si upleten polkruh k hlave a vyskal, i mu bude sedie. Pich to, pokril nosom. Poul som, e cezmna ich aj uvzn v tele, poznamenal Kote. Nesta nosi so sebou elezo? optal sa Kronikr. Mui za barom k nemu obrtili hlavy, akoby naho zabudli. Ak ten tvor pochdza z re vl Nehovorte tomu ra vl, povedal Bast opovrlivo. Nie ste diea. Je to mtick tvor. Alebo przrak. Kronikr po krtkom zavhan pokraoval: Nespsobilo by mu boles, keby vstpil do tela loveka so eleznm amuletom? Nevyskoil by z neho? Ke sa mu zachce, printi vs odhryzn si jazyk, zopakoval Bast, akoby sa rozprval s nedvtipnm dieaom. Len o ovldne

telo, tou istou rukou me odtrhn sedmokrsku alebo vypichn vm oko. Co mu zabrni strhn elezn prste i nramok? Pokrtil hlavou a sklopil zrak k prci. Do koruny zaplietol al jasnozelen konrik. Okrem toho, ja sa eleza ani nedotknem. Preo tancujca koa vera zostala v tele toho mua, ke mohla vyskoi? nedalo to Kronikrovi. Preo nevstpila do niektorho z ns? A po chvli ticha si Bast vimol, e obaja spolonci pozeraj naho. To sa ptate ma? Neveriaco sa zasmial. Netum. Anpauen. Posledn tancujce koe utvali pred stovkami rokov dvno predtm, ne som priiel na svet. Poznm ich len z prbehov. Ako teda vieme, e to naozaj nevyskoilo? optal sa Kronikr zdrhavo. Kde mme istotu, e tu stle nie je? Meravo sa posadil. Ako zistme, i nie je v jednom z ns? Urite to zomrelo spolu so oldnierom, odvetil Kote. Inak by sme to videli odchdza. Vrhol pohad na Bata. Vraj pripomnaj tmav tie alebo dym. Bast prikvol. A keby tancujca koa preskoila do inho tela, pokraovala by vo vraden. Tak to robia zvyajne striedaj tel, a km vetkch nepozabjaj. Hostinsk sa na Kronikra povzbudivo usmial. Mono to ani nebola tancujca koa, ale nieo, o sa na u pona. Kronikrovi to nestailo. No kde mme istotu? V tejto chvli sa me ukrva v ktoromkovek obyvateovi mesta. Alebo vo mne, poznamenal Bast ahkovne. Mono len akm, kedy poavte v pozornosti, aby som sa vm zahryzol do srdca a vycical z vs krv ako avu zo slivky. Kronikr zovrel pery. To nie je vtipn. Bast zdvihol hlavu a zazubil sa naho. No osi v jeho vraze nebolo v poriadku. Usmieval sa pridlho a prli doiroka. Nehadel priamo na pisra, ale trocha nabok. Na okamih znehybnel, prsty prestali zapleta cezmnu. Zahadel sa na svoje ruky a nedokonen korunu poloil na bar. smev vystriedal ni nehovoriaci vraz. Tupo sa rozhliadol po vape. Te veyari optal sa zvltnym hlasom, oi mal leskl a zmten. Te-tanten ventelanet?

Nato rchlosou blesku vystrelil spoza baru ku Kronikrovi. Pisr vyskoil zo stoliky a zfalo sa snail ujs. Prevrtil dva stoly a poltucet stoliiek, potom zakopol a zrtil sa na zem. Plazil sa k dverm, horkovito rozhadzuj c rukami a nohami. Obzrel sa ponad plece, v bledej tvri sa mu zraila hrza, no uvidel, e Bast urobil iba zopr krokov. Tmavovlas mladk stl pri bare, zohnut takmer vo dva konce, a zvjal sa v zchvate bezmocnho smiechu. Jednou rukou si zakrval sta, druhou ukazoval na Kronikra. Od smiechu ledva lapal dych. Musel sa oprie o pult, aby nespadol. Kronikr sa rozzril. Hlupk! vykrkol a dvhal sa zo zeme. Ste obyajn hlupk! Stle sa otriasajc, Bast zdvihol ruky a chabo napodobnil kriabanie pazrmi, ako diea, ktor sa hr na medvea. Bast, pokarhal ho hostinsk. Nie si na tak vylomeniny trochu star? No aj ke mal prsny hlas, oi sa mu smiali a mykalo mu perami, ako sa usiloval udra ktiky dolu. Kronikr s urazenou pchou naprval stoly a stoliky. Narobil pritom v hluk, ako bolo potrebn. Ke sa vrtil na miesto, meravo sa posadil. Bast sa medzitm vrtil za bar, saka dchal a venoval prehnan pozornos cezmnovej korune. Pisr naho zazeral a trel si palu. Bast potlail zvuk podobn zakaaniu. Kote sa hrdelne zasmial, vytiahol zo zvzku al konrik a pokraoval v pleten dlhho korba. Pozrel na Kronikra. Aby som nezabudol, dnes za vami prdu udia z mesta. Musme im vyjs v strety. Doobeda bud, naastie, vetci so zdravmi rukami na poli, take si s nimi nemusme robi starosti a do Hostinsk neikovnm pohybom zlomil vetviku cezmny. T sa mu zabodol hlboko do palca. ervenovlas mu sa nemykol ani nezahreil, iba uprel zlostn pohad na prst, z ktorho vyrastala kvapka krvi erven ako malina. Zamraene si stril palec do st. Z vrazu sa mu vytratila veselos, oi mu zvneli a stmavli. S desivou ahostajnosou nedokonen korb odhodil.

Znova obrtil zrak ku Kronikrovi a dokonale pokojnm hlasom pokraoval: Chcel som tm poveda, e by sme mali vyui as. No predpokladm, e najskr sa najete. Ak vm to vemi nepreka, prikvol Kronikr. Ani trochu. Kote sa zvrtol a zamieril do kuchyne. Bast ho odprevdzal ustaranm pohadom. Stiahni z pece mut a daj ho von vychladn! zavolal za nm. Posledn vrka vmi pripomnala lekvr ako avu. Na sude s daovou vodou njde byliny, ktor som nazbieral. Mono sa zdu na veeru. Bast s Kronikrom osameli. Dlho si jeden druhho premeriavali ponad barov pult, do ticha sa ozvalo len vzdialen zabuchnutie zadnch dver. Bast dokonil korunu a obzeral si ju zo vetkch strn. Priloil si ju k nosu, akoby sa ju chystal ovoa. Namiesto toho sa poriadne nadchol, zavrel oi a vydchol na cezmnu tak jemne, e listy sa takmer nezachveli. Ke otvoril oi, ospravedlujco sa usmial a pristpil ku Kronikrovi. Pre vs, podal mu veniec. Kronikr sa ani nepohol. Bast sa neprestval usmieva. Vy ste si to nevimli, lebo ste boli zaujat prevracanm nbytku, no ke ste sa dali na tek, zasmial sa, zaepkal. Trikrt sa mu poriadne zatriaslo brucho. M asn smiech. Pripomna zrel ovocie. Alebo hudbu. Niekoko mesiacov som ho nepoul. Znova vystrel ruku s cezmnovou korunou a placho sa usmial. Zaslite si ju. Vloil som do nej vetku svoju grammariku. Zostane erstv a zelen dlhie, ako by ste si pomysleli. Cezmnu som natrhal nleitm spsobom a vlastnmi rukami som jej dal tvar. Naiel som ju, priniesol a zaklial. Ete vmi natiahol ruku, ako rozruen chlapec, ke podva dievau kyticu. Vezmite si ju. Je to dar. Dvam vm ho bez zvzku i nroku na protislubu. Kronikr si korunu vhavo vzal. Obzeral si ju a prevracal v rukch. erven bobule svietili medzi tmavozelenmi listami ako perky, veniec bol ikovne upleten tak, e tne smerovali von. Opatrne si ju nasadil na hlavu. Dokonale k nej priliehala.

Bast sa ukrnul. Bute pozdraven, pn skazy! zvolal a vihol rukami do vzduchu. Rozosmial sa. Kronikrovi myklo ktikmi st. Znamen to, e sme vyrovnan? optal sa, ke si zloil korunu do lona. Bast zmtene naklonil hlavu. Prosm? Kronikr vyzeral nesvoj. To, o om ste hovorili vera v noci Bast sa zatvril prekvapene. Och nie, vne pokrtil hlavou. Ani nhodou. Patrte mi a do piku kost. Ste nstrojom mojej tby. ibol pohadom ku kuchyni a na tvri sa mu objavil hnev. A vy viete, po om tim. Pripomete mu, e nie je obyajn hostinsk, ktor peie kole. Posledn slovo takmer vypul. Kronikr sa zahniezdil na stolike a odvrtil pohad. Stle neviem, o mm urobi. Vetko, o je vo vaich silch, zahrmel Bast. Vytiahnite ho z ulity. Zobute ho. Chytil Kronikra za plece, modr oi sa mu ete vmi zili. Printite ho, aby si spomenul. Rozumiete? Kronikr sa chvu zdrhal, no ke zavadil pohadom o cezmnu na kolench, slabo prikvol. Sksim to. Spolieham sa na vs. Bast ho priatesky potapkal po chrbte. Mimochodom, o vae plece? Pisr nm zakril. Vyzeralo to zvltne, pretoe zvyok jeho tela zostal merav. Nemm v om cit a je studen, no nebol. To sa dalo aka. By vami, nerobil by som si z toho ak hlavu, povzbudivo sa usmial. udsk ivot je prikrtky, aby ste sa trpili malikosami. *** Naraajkovali sa. Kote pripravil zemiaky, hrianky, paradajky a vajka. Kronikr do seba hodil poriadnu porciu a Bast jedol najmenej za troch. Kote sa motal okolo, priniesol alie drevo, priloil do pece, aby bola dos tepl na kole, a prelieval chladnci mut. Prve ke niesol k baru dva krahy, na drevench schodoch pred hostincom zadupali imy. Vzpt sa do vapu vrtil kovov ue. Mal iba estns, no napriek tomu bol jednm z najvych muov v meste. Mal irok plecia a mohutn ramen.

Vitaj, Aaron, potichu ho pozdravil hostinsk. Zatvor dvere, vonku sa pri. Len o sa mladk otoil, Kote s Bastom skryli vinu cezmny pod bar. Pohybovali sa rchlo, v tichej harmnii. Ke sa k nim kovov ue znova obrtil, Bast sa pohrval s malm nedokonenm vencom, akoby chcel od nudy zamestna prsty. Aaron si nevimol ni nezvyajn a ponhal sa k baru. Pn Kote, zvolal vzruene, dte mi jedlo na cestu? Zamval przdnym vrecom. Carter povedal, e budete vedie, o to znamen. Hostinsk prikvol. Mm tu chlieb, syr, klobsu a jablk. Mvol na Bata, ktor schmatol vrece a odbehol do kuchyne. Carter sa niekam chyst? Ideme obaja, odvetil mladk. Orrisonovci id do Treya predva baranie mso. Najali si ns ako ochranku. Do Treya, zamyslel sa hostinsk. Skr ne zajtra sa odtia nevrtite. Kovov ue poloil na vyleten mahagnov pult tenk strieborn osminku. Carter dfa, e sa mu tam podar kpi nhradu za Nelly. No ak nezoenie koa, asi si vezme krovu mincu. Kote zdvihol oboie. Carter chce narukova? Chlapec sa usmial, no nevemi radostne. Hovor, e ak nebude ma o zapriahnu do voza, ni in mu nezostva. V armde sa o vojakov dobre staraj nakmia ich, pochodia svet V oiach sa mu zrailo vzruenie, na tvri mal zmes chlapenskho nadenia a starost zrelho mua. Odvedencom teraz nedvaj dublon, ale rovno dukt. Cel zlat dukt! Hostinskho vraz potemnel. Take o tom neuvauje iba Carter, vak? Pozrel chlapcovi do o. Dukt je vea, liiacky sa ukrnul kovov ue. A odkedy mi zomrel otec a mama sa sem presahovala z Rannisha, je to aie. o na to hovor tvoja matka? Chlapec sa prestal usmieva. Nebute ako ona, bedkal. Dfal som, e vy ma pochopte. Ste chlap, viete, e o matku sa treba postara. Viem len to, e by a radej videla doma v bezpe, ne plva vo vani plnej zlata, chlape.

Nevolajte ma tak! vytekol kovov ue a do tvre mu vystpila erve. V armde mem by uiton. Len o printime rebelov prisaha vernos Kajcnemu krovi, vetko sa obrti k lepiemu. Dane bud niie, Bentleyovci neprdu o pozemok a cesty bud zasa bezpen. Zachmril sa a na okamih naozaj nevyzeral ako chlapec. A mama u nebude sedie ako na ihlch zakadm, ke vystrm pty z domu, povedal ponuro. Nebude sa budi trikrt za noc a kontrolova, i s dobre zavret okenice a kovov zvora na dverch. Aaron optoval hostinskmu pohad a vystrel sa. Ke sa nehrbil, bol skoro o hlavu vy. Niekto sa mus postavi za kra a za krajinu. A o Rose? potichu sa optal Kote. Ue sa zaervenal a sklopil zrak. Plecia mu znova ovisli, spasol ako plachta, ke na mori ustane vietor. Vari to vie kad? Hostinsk s lskavm smevom prikvol. V malom meste ni neutaj. Robm to aj pre u, povedal Aaron pevne. Pre ns oboch. Za krovu mincu a svoje spory kpim dom alebo si otvorm vlastn vyhu aj bez toho, aby som sa zadil u ernka. Kote chcel nieo poveda, no vzpt si to rozmyslel. Chvu vyzeral zadumane, potom prehovoril, starostlivo vyberajc slov:,Aaron, vie, kto je Kvothe? Kovov ue prevrtil oi. Nie som hlupk. Vera veer sme si o om rozprvali prbehy, u ste zabudli? Ponad hostinskho plece pozrel ku kuchyni. U musm s. Carter bude zri ako besn pes, ak sa Kote ho gestom umlal. Ponkam ti dohodu, Aaron. Ak ma vypouje, nemus mi za jedlo zaplati. Posunul osminku sp k mladkovi. Za toto me kpi v Treyi nieo pekn pre Rose. Aaron ostraito prikvol. To beriem. o si sa o Kvotheovi dozvedel z prbehov? Ak poda teba je? Okrem toho, e je mtvy? zasmial sa. Kote sa usmial. Okrem toho. Vyznal sa v tajnej mgii, odvetil Aaron. Ke zaepkal koovi do ucha es slov, zviera naraz ubehlo aj stopdesiat kilometrov. Dokzal premeni elezo na zlato a uvzni blesk v pohri od zavraniny.

Poznal piese, ktor otvra vetky zmky, a jednou rukou prerazil dubov dvere Po krtkej odmlke pokraoval: V niektorch prbehoch je dobr ako staton princ. Raz zachrnil z pazrov potulnch obrov unesen dievat Hostinsk sa znova usmial. Ja viem. No v inch prbehoch sa sprva ako darebk, dodal Aaron. Z univerzity ukradol tajn mgiu. Preto ho vyhodili. A meno Kvothe Krovrah nedostal preto, e hral dobre na lutne. Hostinsk sa prestal usmieva, no prikvol. To je pravda. Ale ako vyzeral? Aaron zmratil elo. Mal erven vlasy, ak sa ptate na to. V tom s zajedno vetky prbehy. S meom narbal ako diabol a bol mimoriadne bystr. A mal podrezan jazyk zo vetkho sa vykrtil. Krmr prikvol. Sprvne. Keby si bol Kvothe a k tomu, ako hovor, mimoriadne bystr, o by si urobil, keby na tvoju hlavu vypsali odmenu tisc duktov a pol krovstva? Kovov ue pokrtil hlavou a bezradne pokril plecami. Ja by som na jeho mieste predstieral smr, zmenil si meno a usadil sa v nejakom malom zastrenom mesteku, povedal hostinsk. Potom by som si otvoril krmu a sprval by som sa o naj nenpadnejie. Pozrel na mladka. To by som urobil ja. Aaron ibol zrakom na jeho ryav vlasy, na me zavesen na stene, a potom mu znova pozrel do o. Kote pomaly prikvol a ukzal prstom na Kronikra. Tento mu nie je obyajn pisr, ale skr osi ako historik. Priiel sem, aby zaznamenal pravdiv prbeh mjho ivota. Zaiatok si zmekal, ale ak chce, me tu zosta a vypou si zvyok. Zahka sa usmial. Porozprvam ti nieo, o ete nikto nepoul a u nikdy pou nebude. Prbeh o Felurian aj o tom, ako som sa v Ademe nauil bojova. A tie pravdu o princeznej Ariel. Hostinsk sa natiahol ponad pult a chytil mladka za ruku. Mm a rd, Aaron. Si neobyajne vnmav a nerd by som sa pozeral, ako si ni ivot. Zhlboka sa nadchol a zahadel sa mu do tvre. Oi mal prenikavo zelen. Viem, ako sa rozptala tto vojna. Poznm pravdu. Len o si ju vypouje, u nebude tak dychtiv zomrie v boji.

Kote ukzal na przdnu stoliku pri stole, kde sedel Kronikr, a obdaril kovovho ua smevom hodnm princa z rozprvky. Co ty na to? Aaron na hostinskho chvu vne hadel, oi mu kmitali od krmra k meu a nasp. Ak ste naozaj odmlal sa, no v tvri mu zostala otzka. Som, ubezpeil ho vdne. Tak mi ukte pl neuritej farby, ukrnul sa ue. Hostinskmu zamrzol smev na perch a roztrietil sa ako sklenen pohr. Mli si Kvothea s Taborlinom Vekm, akoby mimochodom prehodil Kronikr od stola. To on nosil pl neuritej farby. Aaron sa k nemu zmtene obrtil. A o mal Kvothe? Pl z tiea, ak sa nemlim, odvetil Kronikr. Chlapec sa znova obrtil k baru. Ukete mi teda svoj tieov pl? optal sa hostinskho. Alebo mi predvete nejak ary. Vdy som chcel osi tak vidie. Posta mi aj blesk alebo mal plamienok. Nechcem vs vyerpa. Skr ne hostinsk otvoril sta, Aaron vybuchol do smiechu. Uahujem si z vs, pn Kote, ete vmi sa ukrnul. V ivote som nepoul tak klamstvo. Ani mj strko Alvan by to nevyslovil s vnou tvrou. Hostinsk sklonil hlavu a nezrozumitene zamrmlal. Aaron sa natiahol ponad bar a irok dla poloil krmrovi na plece. Viem, e mi chcete pomc, pn Kote, povedal srdene. Ste dobr lovek a nezabudnem na to, o ste mi povedali. Nenhlim sa narukova, ale ani to neodmietam. Smutne pokrtil hlavou. Neviem, preo sa mi v tom vetci snaia zabrni. Mama ma rno presviedala, e m suchoty, a Rose tvrdila, e je tehotn. Prstami si preiel po vlasoch a zachichotal sa. No vm sa nikto nevyrovn. Kote sa mdlo usmial. Keby som to nesksil, nemohol by som sa tvojej mame pozrie do o. Mono by ste uspeli, keby ste si vymysleli nieo presvedivejie, pripustil chlapec. Lene kad vie, e Kvotheov me bol zo striebra. Pozrel na zbra na stene. A nevolal sa Pochabos, ale Kaysera, zabijak

bsnikov. Hostinsk sa trocha odtiahol. Zabijak bsnikov? Aaron rzne prikvol. no, pane. A v pisr m pravdu. Pl mal utkan z pavun a z tieov a na kadom prste mal jeden prste. Na svojej prvej ruke kamenn mal prstene, elezn, jantrov, dreven a kosten Kovov ue sa zamrail. Zvyok si nepamtm. Bolo tam nieo o ohni. Hostinskho vraz bol neitaten. Zahadel sa na svoje ruky poloen na bare a zarecitoval: Tie neviden zdobili mu ruku druh, jednm z nich bola krv, o rinula sa v kruhu, tm dlm bol vzduch, tenk ako vlas, a prste z adu v sebe skrval kaz. Ohniv prste bola len mdl erven, posledn prste, ten bol proste bez mena. To je ono, usmial sa Aaron. Neschovvate ich niekde pod barom? Postavil sa na piky, akoby sa na ne chcel pozrie. Kote sa zahanbene usmial. Nie, neschovvam. Obaja sa strhli, ke Bast zhodil na bar pln vrece. Malo by vm to obom vystai na dva dni. Ete vm aj zvi, povedal stroho. Aaron si prehodil zsoby cez plece a zvrtol sa na odchod. Vtom sa zarazil a obrtil sa k muom za barom. Nerd iadam o lskavosti. Star Cob mi prisbil, e dozrie na mamu, ale Bast vyiel pred bar a strkal Aarona k dverm. Urite bude v poriadku. Ak chce, zastavm sa aj u Rose, venoval mu irok necudn smev. Postarm sa, aby netrpela samotou. Budem vm zaviazan. Aaronovi oividne odahlo. Ke som od nej odchdzal, plakala. Urite jej dobre padne trocha techy. Bast stuhol uprostred pohybu a uprel na irokoplecho mladka neveriaci pohad. Pokrtil hlavou a otvoril dvere. Jasn, be u. Ui si vekomesto. A nepi tam vodu. Bast zaplesol dvere a oprel sa o ne elom. Urite jej dobre padne trocha techy? opakoval nechpavo. Beriem sp vetko dobr, o som o tom chlapcovi povedal. Obrtil sa k baru, no obviujcim

prstom mieril na dvere. Takto to dopadne, ke niekto cel de pracuje so elezom. Hostinsk sa neveselo zasmial a oprel sa o bar. Tum mi nepomohol ani mj vychren podrezan jazyk. Bast pohdavo odfrkol. Ten chlapec je hlupk, Reshi. Mm sa cti lepie, pretoe som nepresvedil hlupka? Kronikr si slabo odkalal. Je to skr poklona vmu hereckmu nadaniu. lohu hostinskho hrte tak presvedivo, e vm ni in neuveria. Kvol na przdny vap. Prekvapuje ma, e by ste kvli chlapcovi riskovali pokojn ivot v stran. Nie je to ktovieak ivot, odvetil hostinsk. Vzpriamil sa, obiiel bar a zamieril ku Kronikrovmu stolu. Nesiem zodpovednos za kadho, kto v tejto prekliatej vojne zahynie. Dfal som, e zachrnim aspo jednho loveka, no ukzalo sa, e aj to je nad moje sily. Klesol na stoliku oproti pisrovi. Kde sme to vera skonili? Nechcem sa opakova. Privolal si vietor a Ambrose dostal, o mu patr, pripomenul mu Bast od dver. A okrem toho si do omrzenia snval o svojej milej. Kote naho zazrel. Ja nesnvam, Bast. Kronikr vytiahol z plochej taky hrok papiera, z troch tvrtn popsan drobnmi hadnmi znakmi. Mem vm preta posledn odsek. Kote odmietavo zdvihol ruku. Vau ifru si pamtm, pretam si to sm, povedal unavene. Ukte, mono ma to povzbud. Vrhol pohad na Bata. Ak ide pova, sadni si sem. Nechcem, aby si pobiehal po hostinci. Bast rchlo zamieril k stolike. Kote sa zhlboka nadchol a prebehol oami po poslednej strnke predchdzajceho rozprvania. Nadlho sa odmlal. Usta sa mu najskr skrivili, potom sa na nich mihol smev. S pohadom uprenm na papier zamyslene prikvol. V mladosti som vemi til dosta sa na univerzitu, prehovoril. Dychtil som po tom, ete km ili moji rodiia. Skr ne som zistil, e Chandrinci nie s iba postavy z rozprvok, a ne som sa pustil do ptrania po amyroch. Hostinsk sa oprel o stoliku, navu v jeho tvri vystriedal zamyslen vraz. Dfal som, e ke sa ta dostanem, vetko bude

ahie. Ovldnem mgiu a zskam odpovede na svoje otzky. Predstavoval som si to ako v romne. Kvothe sa rozpaito usmial a odrazu vyzeral vemi mlado. A mono by to tak bolo, neby mjho nadania vytvra si nepriateov a zapleta sa do problmov. Chcel som iba muzicrova, ui sa a hada odpovede. Univerzita poskytovala vetko, po om som prahol. Stailo len udra sa tam. Pokval hlavou. Od toho by som mal zaa. Hostinsk vrtil papier Kronikrovi, ktor ho bezmylienkovite uhladil. Pisr otvoril fatiku s atramentom a namoil do pero. Bast sa dychtivo naklonil, usmieval sa ako nateen diea. Kvothe preletel miestnos pohadom. Nasal do pc vzduch, na tvri sa mu objavil smev a na okamih sa vbec neponal na hostinskho. Oi mal iariv a prenikav, zelen ako trva. Ste pripraven?

TRETIA KAPITOLA

astie
Kad semester na univerzite sa zanal rovnako: po vyrebovan ter. mnov nasledovalo jedenstenie prijmacch pohovorov. V istom zmysle to bolo nevyhnutn zlo. Nepochybujem, e kedysi to mohol by dobr npad. Vedel som si predstavi, e km bola univerzita menia, tudenti mali naozaj prleitos porozprva sa s profesormi o tom, o sa nauili. Ozajstn dialg. Diskusia. No dnes ju navtevovalo vye tisc tudentov a na diskusiu nebol as. Namiesto toho kadho tudenta v priebehu niekokch mint podrobili krupobitiu otzok. Pretoe pohovory boli krtke, jedin nesprvna odpove i zavhanie mohli vrazne ovplyvni vku kolnho. Pred pohovormi sa tudenti uili ako posadnut. Po ich skonen pili bu od radosti, alebo od iau. V priebehu jedenstich dn vyzerala vina tudentov prinajlepom znepokojene a vyerpane, v horom prpade bldili po univerzite ako chromci, s przdnym pohadom a popolavou tvrou z nedostatku spnku alebo alkoholu. Nevedel som pochopi, preo ber pohovory tak vne. Mnoh z nich mali urodzen pvod alebo pochdzali z bohatch kupeckch rodn. Vyie koln ich trpilo len preto, lebo im uberalo z peaz, ktor by inak minuli na kone a rozhonoky. Ja som riskoval ovea viac. Rozhodnutie profesorov sa nedalo zmeni, a keby som nepredloil uren sumu, vylili by ma zo koly. *** V prv de prijmacch pohovorov vade vldla slvnostn atmosfra. rebovanie zabralo pol da a neastnci, ktorm sa uli najskorie termny, museli absolvova skky u o niekoko hodn.

Ke som priiel na miesto, na ndvor sa vlnili dlh rady a tudenti, ktor si u vytiahli dotiky, sa hemili okolo, saovali sa a pokali sa vhodne kpi, preda alebo vymeni svoje termny. Wilema so Simmonom som nikde nevidel, a tak som sa postavil do najbliieho radu a usiloval sa nemyslie na to, ak przdny je mj meec: jedna hrivna a tri estky. Kedysi by mi to pripadalo ako cel majetok, lene na koln to ani zaleka nestailo. Predavai s vozkmi ponkali peen klobsy a gatany, pivo a varen vno. Nealeko som zactil tepl chlieb a mas. Kra bola pln bravovch pirohov pre tch, o si ich mu dovoli. rebovanie sa konalo na najvom ndvor univerzity. Takmer vetci ho poznali ako Vlajkov nmestie, hoci tudenti s dlhou pamou o om hovorili ako o Sieni otzok. Ja som poznal ete star nzov Dom vetra. Pozoroval som lstie, nahajce sa po dlabovch kockch, a ke som zdvihol zrak, asi tridsa-tyridsa ud v rade pred sebou som uvidel Felu. Usmiala sa na ma a zamvala mi. Aj ja som jej zakval. Fela opustila svoje miesto a vykroila ku mne. Bola krsna ako obrzok. Nevyaroval z nej umel pvab typick pre eny z aristokratickch kruhov. Fela bola prirodzen, smel, mala velk oi a pln pery, z ktorch nikdy neschdzal smev. Na univerzite s pomerom muov a ien desa ku jednej vynikala ako uachtil k medzi oslami. Mem aka s tebou? optala sa. Nerada stojm sama. Pvabne sa usmiala na dvojicu mladkov za mnou. Nepredbieham vs, vysvetlila im. Bola som vpredu. Nenamietali, no striedavo upierali pohady na ma a na u. Takmer som poul, ako sa v duchu uduj, preo sa jedno z najkrajch dievat na univerzite vzdalo lepieho miesta, len aby stlo pri mne. Vcelku rozumn otzka. Ani ja som si to nevedel vysvetli. Ustpil som, aby som jej uvonil miesto. Chvu sme stli mlky. o bude tudova tento semester? optal som sa. Fela si prehodila vlasy dozadu. Asi budem pokraova v prci v archve a zapem sa na chmiu. A Brandeur mi ponkol tdium priestorovej matematiky. Striasol som sa. Privea sel, to nie je ni pre ma.

Fela pokrila plecami a tmav kuery jej znova ormovali tvr. Ke pochop princp, nie je to ak. Pripomna to hru. Kvla na ma. A ty? Pozorovanie v medike, tdium a prca v mozoli. A sympatika, ak bude Dal shlasi. Okrem toho by som si mal opri siarinu. Ovlda siarsk jazyk? prekvapilo ju to. Dohovorm sa. Ale Wil moju gramatiku povauje za mizern. Fela prikvla, potom naklonila hlavu a zahryzla si do pery. Elodin chce, aby som chodila na jeho hodiny, povedala so zjavnmi obavami. Elodin u? vyvalil som na u oi. Predpokladal som, e mu to nedovolia. Zana od tohto semestra, odvetila a zvedavo si ma premerala. Myslela som, e tam bude aj ty. Ved a povil na relara, i nie? Hej. Och. Odrazu vyzerala nesvoja. Urite a len nestihol oslovi, dodala rchlo. Alebo a chce ui samostatne. Mvol som nad tm rukou, hoci predstava, e ma vynechal, trochu zabolela. U Elodina lovek nikdy nevie. Ak nie je blzon, tak je to najlep herec, akho poznm. Fela otvorila sta, nepokojne sa rozhliadla a podila bliie. Obtrela sa o ma plecom a jej zvlnen vlasy mi poteklili ucho. Naozaj a zhodil zo strechy cvokrne? optala sa eptom. Rozpaito som sa zachichotal. To je dlh prbeh, odvetil som a neikovne som zmenil tmu: Ako sa vol jeho predmet? Pochala si elo a otrvene sa zasmiala. To keby som vedela! Povedal, e nzov predmetu je nzov predmetu. Pozrela na ma. o to znamen? Njdem ho v zozname predmetov ako nzov predmetu? Priznal som, e to neviem, a odtia bol u len krik k rozprvaniu historiek o Elodinovi. Fela mi povedala, e jeden tudent ho videl v archve nahho. Ja som poul, e raz chodil po univerzite cel jedenstenie so zaviazanmi oami. Fela zas zaula, e vymyslel nov jazyk. Poda niektorch sa pustil do bitky v akejsi pinavej krme len preto, e ktosi nenavne opakoval slovo upotrebi namiesto slova poui.

Aj mne to ktosi vravel, zasmiala sa Fela. Ibae sa to vraj odohralo v hostinci Stvorzprah a na zpas vyzval baroneta, ktor pouval slovo vake. Ani som sa nenazdal a ocitli sme sa na zaiatku radu. Kvothe, syn Arlidena, predstavil som sa. Unuden ena si ma zapsala a z ierneho zamatovho vrecka som si vytiahol hladk dotiku zo slonovej kosti s npisom: zrazenie, poludnie. Bol to smy de skok, mal som teda dos asu na prpravu. Aj Fela si vyrebovala termn a spolu sme odili od stola. o si dostala? optal som sa. Ukzala mi dotiku: plenie, po tvrtom zvonen. Mala astn ruku, urite to bol jeden z mla zostvajcich neskorch termnov. Fha! Gratulujem. Fela pokrila plecami a vloila si dotiku do vrecka. Nezle mi na tom. Cm viac sa um, tm horie dopadnem. Tak ju vyme, kvol som na zmten dav tudentov. Niekto ti za u d cel hrivnu. A mono aj viac. Nerada sa dohadujem. Vdy si poviem, e termn, ktor si vyrebujem, je astn, a nechm si ho. Teraz sme u nemali dvod zostva spolu, no mne s ou bolo prjemne a ani Fela sa nikam neponhala. Bezciene sme sa tlali po ndvor. Som hladn, povedala odrazu. Nezjdeme niekam na obed? Bolestivo som si uvedomil svoj przdny meec. Keby som bol len o trochu chudobnej, musel by som v om nosi kamienok, aby mi nevial vo vetre. Stravu som mal zadarmo v Ankerovom hostinci, kde som hrval, a ma peniaze na jedlo, najm tesne pred skkami, sa rovnalo ialenstvu. Vemi rd, povedal som primne, no vzpt som jej zaklamal: Ale mal by som sa tu trochu poprechdza a poksi sa vymeni s niekm termn. Vyjednvanie mm v krvi. Fela zalovila vo vrecku. Ak potrebuje viac asu, vezmi si mj. Pozrel som na dotiku, ktor drala medzi palcom a ukazovkom, a ovldlo ma siln pokuenie. Dva dni navye by boli darom z nebies. Alebo by som ju vymenil za jednu i dve hrivny.

Nemem ti vzia astie, usmial som sa. A o moje urite nestoj. Aj tak si bola ku mne vemi tedr, pohladil som si pl. Fela sa usmiala a natiahla ruku, aby sa prstami dotkla ltky. Som rada, e sa ti pi. No aj tak som tvojou dlnkou. Zahryzla si do pery a spustila ruku. Sb mi, e ak si to rozmysl, prde za mnou. Subujem. Znova sa na ma usmiala, zakvala mi na rozlku a vykroila naprie ndvorm. Davom tudentov sa pohybovala ako vietor kluci po hladine rybnka. Ibae namiesto kruhov na vode spsobovala, e kade ila, tam sa za ou otali hlavy mladkov. Vtom ku mne pristpil Wilem. U si skonil s flirtovanm? optal sa. Neflirtoval som, brnil som sa. To je chyba. Nao si drm zdvoril odstup, ked ty takto mrh prleitosami? O ni nejde. Je ku mne priatesk. Pravdae. Cealdsk przvuk zvraznil sarkazmus v jeho odpovedi. o si si vytiahol? Ukzal som mu dotiku. Ide o de neskr ako ja, zdvihol svoju. Vymenm ju s tebou za estk. Zavhal som. Nad m rozma? dohovral mi. Aj tak neme tudova v archve ako ostatn. Prebodol som ho pohadom. Tvoj scit ma dojma. Scit si etrm pre ud, ktor maj dos rozumu, aby neprivdzali profesora archivra do zrivosti, poznamenal. Pre takch ako ty mm iba estk. Chce ho, i nie? Radej by som bral dva estky. Zrakom som ptral po zfalch tvrach v zstupoch tudentov. Wilem primril tmav oi. Jeden estk a tri grajciare, zvil ponuku. Zahadel som sa naho. Tak dobre. Ale pri najbliej partii ktov bude hra so Simmonom.

Wil vyprskol a prikvol. Vymenili sme si dotiky, mince som si stril do meca: jedna hrivna a tyri estky. Moja situcia sa mierne zlepila. Po krtkom zamyslen som si dal dotiku do vrecka. Nebude alej zjednva? optal sa Wil. Pokrtil som hlavou. Preo? zamrail sa. Co chce robi p dn, okrem toho, e bude sedie so zaloenmi rukami a trpi sa? To ist, o ostatn, odvetil som. Pripravova sa na prijmac pohovor. Ako? nechpal. Vstup do archvu m stle zakzan. Pripravova sa d aj inak, zatvril som sa tajomne. Wilem odfrkol. To neznie ani trochu podozrivo, poznamenal. A potom e o tebe rozprvaj. Nie je dleit, preo o mne rozprvaj, ale o hovoria.

TVRT KAPITOLA

Smola a cn
Mesto, ktor vyrstlo okolo univerzity, nebolo vek. Pripomnalo skr viu dedinu. Napriek tomu obchod na konci Vekej kamennej cesty prekvital. Kupci privali vozy so surovinami: smolu a l, gibbsn, pota a morsk so. Ponkali prepychov tovar, ako je lenattsk kva i vintsk vno. Predvali kvalitn ierny atrament z Aruehu, preosiaty biely piesok pre sklrne a preczne opracovan cealdsk pruiny a skrutky Kupci odchdzali s vozmi naloenmi tovarom, ak sa d njs len na univerzite. Od mediky nakpili lieky skuton medikamenty, nie farebn mastiky i lacn velieky. O prci alchymistov som toho vea nevedel, cudzie mi boli aj nerasty ako ropa, srolit a vpnatec. Mono som zaujat, no domnievam sa, e vina praktickch vrobkov z univerzity pochdzala z remeselnej dielne. oovky z brsenho skla, volfrmov ingoty, glantzsk oce. Pltky zlata, tenk a poddajn ako hodvbny papier. To vak ani zaleka nebolo vetko. Vyrbali sme aj sympatikov lampy a alekohady, pohlcovae tepla a krtky, son pumpy, trojihlov kompasy a tucet verzi Teccamovho navijaku i Delevariho apu. Mnoh boli vsledkom prce tudentov ako ja. Ke sa predali, dostali sme provziu vo vke esdesiatich percent z ceny. Len vaka tomu som mal peniaze. A kee sa cez skky neuilo, cel jedenstenie som mohol pracova v mozoli. *** Voiel som do skladu nstrojov a materilu. Prekvapilo ma, ke som pri okne uvidel vysokho bledho tudenta. Oividne zomieral od nudy. Co tu rob, Jaxim? optal som sa ho. Toto je prca pre zelenov.

Jaxim nevrlo prikvol. Kilvin ma m stle v zuboch pre ten poiar. To ma mrz. Jaxim bol relar ako ja, a keby tu netral, mohol by sa pusti do viacerch projektov. Stri sklad bolo nielen nudn, ale navye ho to verejne poniovalo, stlo peniaze a brzdilo v tdiu. Skutone krut trest. oho mme nedostatok? optal som sa. Vybra si sprvny projekt v mozoli bolo tak trochu umenie. Nezlealo na tom, i vyrobte najiarivejiu sympatikov lampu alebo najinnej tepeln lievik v dejinch remesiel. Km ich niekto nekpi, nezarobte ani pencu. Mnohm tudentom to neprekalo, pretoe si mohli dovoli aka. Ja som vak potreboval vyrobi nieo, o sa pred rchlo. Jaxim sa oprel o stl. Akurt sa minuli lodn kahance, odvetil. Zostal iba ten kared od Vestona. Prikvol som. Sympatikov lampy s pre lode idelne. Nedaj sa lahko rozbi, z dlhodobho hadiska s lacnejie ako olejov a nemuste sa b, e spsobia poiar. V mysli som potal. Ak vyrobm dva kahance naraz, uetrm si nmahu a je vemi pravdepodobn, e sa predaj skr, ako mi uria koln. Zia, s lodnmi kahancami je drina. tyridsa hodn mornej prce, priom sta zbabra hocijak malikos a lampa nebude fungova. Jedinm vsledkom je potom dlh za znien materil. No nemal som vea monost. Asi to sksim s kahancami. Jaxim prikvol a otvoril zznamov knihu. Spamti som vyrtaval, o budem potrebova: Dvadsa vyarovaov, dve sady vysokch odliatkov, diamantov rydlo, tentensk zvon, dva stredne vek tgliky, osemdesiat gramov cnu, stopdesiat gramov oceovho prku, osemdesiat gramov niklu Jaxim pokyvoval hlavou a zapisoval moje poiadavky. *** O osem hodn neskr som vstpil do hostinca Anker. Pchol som horcim bronzom, smolou a dymom. Blila sa polnoc a vap bol a na hstku horlivch pijanov przdny.

Vyzer biedne, povedal mi Anker, ked som podiiel k baru. Aj sa tak ctim, odvetil som. Nezostalo nieo na jedenie? Pokrtil hlavou. Dnes mi vetko pojedli. Ale mm zopr zemiakov do zajtrajej polievky a nedopeen tekvicu. To mi sta. Nenjde sa aj hrudka slanho masla? Anker prikvol a zmizol za barom. Nemuste mi to prihrieva, jedlo si odnesiem do izby, zavolal som za nm. Priniesol mi misku s troma vekmi zemiakmi a polovicu ltej tekvice, ktor sa ponala na zvon. Na miesto, kde vydlabal semen, naloil tedr porciu masla. Vezmem si aj fau bredonskho piva, povedal som a vzal som do rk misku. Zatvoren, aby som ho nevylial na schody. Do mojej malej izby sa ilo po troch schodiskch. Ked som za sebou zatvoril dvere, opatrne som prevrtil tekvicu hore dnom, navrch som poloil fau a misku som zabalil do kska vrecoviny. Takto balk som mohol ahko vzia pod pazuchu. Otvoril som okno a vyliezol na strechu hostinca. Jednm skokom som sa preniesol na strechu pekrne. Na oblohe visel kosk mesiaca, ktor mi poskytoval dostatok svetla, no prli ma neodhaoval zvedavm pohadom. Nieeby ma to trpilo. Bola hlbok noc a ulice zvali przdnotou. A neverili by ste, ako zriedka sa udia pozeraj nahor. Auri ma akala na irokom tehlovom komne. Obleen mala aty, ktor som jej kpil, hadela na hviezdy a zhaivo hompala bosmi chodidlami. Vlasy mala tak jemn a ahk, e aj najslab vnok jej okolo hlavy vytvral svtoiaru. Opatrne som stpil na rovn kus plechovej strechy. Ozval sa tup zvuk podobn deru vzdialenho bubna. Auri prestala hojda nohami a znehybnela ako vyplaen zajac. Len o ma zazrela, ukrnula sa. Zamval som jej. Auri zoskoila z komna a priskackala ku mne. Vlasy za ou viali. Ahoj, Kvothe. O pol kroka ustpila. Smrd, oznmila mi. Nasadil som irok smev. Ahoj, Auri. Vonia ako krsne mlad dieva. no, shlasila nadene.

Zakrila na pikch a naklonila sa ku mne. Co si mi priniesol? A o si priniesla ty mne? odpovedal som otzkou. Ukrnula sa a ukzala mi ruky. Jablko, ktor sa poklad za hruku. emu, ktor sa poklad za maku. A alt, ktor si mysl, e je alt. Je to bystr alt. To sotva, zachichotala sa. Preo by si bystr zelenina myslela, e je alt? Pretoe nm je, odvetil som. Ve prve. By altom je dos zl, no myslie si to o sebe je horie. Smutne potriasla hlavou, vlasy jej poletovali okolo, akoby sa vznali na vode. Rozbalil som misku s jedlom. Priniesol som zemiaky, polovicu tekvice a fau piva, ktor si mysl, e je bochnk chleba. Za koho sa poklad tekvica? optala sa a zvedavo na u pozrela. Ruky si zaloila za chrbt. Vie, e je tekvica, ale predstiera, e je zapadajce slnko. A zemiaky? Tie spia, odvetil som. A bojm sa, e s studen. Vdne na ma pozrela. Neboj sa, uteovala ma a prstami mi pohladila lce. Jej dotyk bol jemnej ako pierko. Pri mne si v bezpe. *** Noc bola chladn, preto sme nezostali na streche ako zvyajne. Zili sme do kanalizcie pod eleznou mreou a Auri ma zaviedla do tunelov pod univerzitou. V jednej ruke drala fau, v druhej predmet podobn minci, vyarujci jemn zelenkast svetlo. Ja som niesol misku a sympatikov lampu, ktor Kilvin nazval zlodejskou. ervenkast iara sa zvltne dopala s Aurinou zelenou. Kral som za ou po chodbch lemovanch potrubiami rznych tvarov a vekost. Vmi prdila para, a aj napriek tomu, e boli obalen izolanou ltkou, poskytovali teplo. Auri poloila zemiaky na ohnut rru, na miesto s odlpnutou izolciou. Poslila jej ako malik piecka.

Rozprestrel som vrecovinu na zem ako obrus a sadli sme si k veeri. Zema bola trochu tvrd, ale v ceste som zactil aj orechy a koricu. alt vyzeral erstv, rd by som vedel, kde ho Auri vzala. Podala mi porcelnov ajov lku, sama si nechala mal strieborn hrnek podobn tm, o pouvaj obrci. Slvnostne, akoby stolovala s krom, naliala pivo. Jedli sme mlky. Bolo to jedno z pravidiel, ktor som sa nauil metdou pokusov a omylov. Nesmel som sa jej dotka, robi prudk pohyby a kls osobn otzky. Keby som sa optal na alt alebo zelen mincu, Auri by mi ula do podzemnch chodieb a niekolko dn by sa neukzala. Nepoznal som ani jej prav meno. Nazval som ju Auri, no v duchu som na u myslel ako na mal mesan vlu. Auri jedla vyberane ako vdy. Sedela s vystretm chrbtom a odhrzala si mal ksky. Vytiahla lyicu, ktorou sme na striedaku naberali tekvicu. Nem lutnu, prehovorila po veeri. Dnes musm ta, vysvetlil som. Ale oskoro ju prinesiem. Kedy? O es dn. V tom ase budem ma skky za sebou a alie uenie by bolo zbyton. Auri sa zamraila. es dn nie je oskoro. Zajtra je oskoro. Pre skalu je to chvka, odvetil som. O es dn teda zahraj skale, navrhla, a mne zajtra. Urite vydr tvri sa ako skala es dn. Je to lepie ako by alt. Auri sa ukrnula. Veru tak. Ke sme dojedli aj jablko, zaviedla ma do Podsveta. Potichu sme krali cez Kvadlo, prehopkali sme cez Preskok a vstpili do Dutn, labyrintu chodieb, ktorm sa ustavine preha slab vietor. Ani sm by som sa v om asi nestratil, no v sprievode Auri som sa ctil istejie. Podsvet poznala ako vlastn dla. Wilem mal pravdu, e nesmiem prs do archvu. Lene ja som vdy dokzal prenikn na miesta, kde nemm o hada. Bohuia. Archv bol obrovsk kamenn budova bez okien. tudenti vak potrebuj dcha a knihy s ete citlivejie. Keby bol vzduch prli

vlhk, podliehali by hnilobe a plesni, v privemi suchom by pergameny sprchniveli. Dlho mi trvalo njs prieduch, kadia do archvu prenik erstv vzduch. No ani potom nebolo ahk dosta sa dnu. Musel som liez po tyroch cez neprjemne zky tunel a tvrhodinu sa plazi na bruchu po pinavej zemi ako erv. V Podsvete som mal odloen nhradn aty, ktor sa po niekokch tajnch nvtevch archvu predrali na lakoch aj kolench. No aj tak to bola mal da za prstup do archvu. Keby ma chytili, bol by som v kai. Prinajmenom mi hrozilo vylenie z univerzity. No keby som zbabral skky a vymerali by mi koln dvadsa hrivien, akalo by ma to ist. Dolapenia som sa vak neobval. So svetlom vstupovali do zbierok iba tudenti a archivri. V archve vldne ven noc a v tme sa odjakiva ctim najlepie.

PIATA KAPITOLA

Eolian
Dni sa vliekli. Pracoval som v mozoli, a mi zdreveneli ruky, a tal som v archve, a km sa mi psmen nerozmazvali pred oami. Na iesty de prijmacch pohovorov som dokonil lodn kahance a odniesol ich do skladu dfajc, e ich rchlo predaj. Uvaoval som, i sa nepusti do vroby alieho pru, no vedel som, e ich nestihnem dokoni vas, aby som mal na zaplatenie kolnho. A tak som to sksil inak. Za vystupovanie v Ankerovom hostinci som dostval npoje zdarma a ulo sa mi aj zopr minc od uznanlivch posluchov. V mozoli som vyrbal jednoduchie zariadenia, naprklad mosadzn skolia i tabule dvojmocnho skla, ktor som s menm ziskom hne predal dielni. Aby som si zarobil viac, zhotovil som dve sady ltch vyarovaov v sympatikovch lampch vydvali prjemn svetlo podobn slnenmu. Vyadovalo si to manipulciu s nebezpenmi ltkami, a preto boli drahie. ak kovy a vpary z kyseln ma vemi netrpili. Strach mi nahali udn alchymistick zmesi. Prenosov inidl prenikn pod kou bez toho, aby zanechali stopu, a potom nenpadne vyciciavaj z kost vpnik. Niektor zostan v tele aj mesiace, a km vm jednho da nezan krvca asn a vypadva vlasy. Arzn je v porovnan s alchymistickmi ltkami nekodn ako cukor. Pri prci na druhej sade vyarovaov, aj napriek vrcholnej opatrnosti, puklo sklo na tentenskom zvone a drobn kvapky prenosovho inidla pofkali digestor, pod ktorm som pracoval. Koa zostala nedotknut, ale jedna kvapka mi dopadla na koeu nad ochrannmi rukavicami. Vzal som do ruky kliete a pomalm pohybom odtiahol ltku od predlaktia. Pokvrnen ksok koele som odstrihol. Nehoda ma vystraila, povedal som si, e existuj aj jednoduchie spsoby, ako si zarobi na koln.

S jednm tudentom som si za estk vymenil slubu v medike a istmu kupcovi som pomohol za tri polpence vyloi tri vozy s vpnom. Veer som si prisadol ku skupinke hazardnch hrov. Za dve hodiny som priiel o osemns penc a za hrs ptkov. Hoci ma to zlostilo, printil som sa ods od stola skr, ne prdem o vetko. Napokon bol meec przdnej ako pred zaiatkom prijmacch pohovorov. Naastie som mal v rukve ete jeden tromf. *** Na irokej kamennej ceste do Imre som si dobre povystieral nohy. Sprevdzali ma Simmon s Wilemom. Wil predal termn bezradnmu archivrovi. Obaja mali po skkach a boli bezstarostn ako deti. Wilovi urili koln na es hrivien a osem estkov a Sim sa neustle vystatoval svojimi piatimi hrivnami a dvoma estkmi, o bol vskutku pozoruhodn vkon. Mne zvonila v meci jedna hrivna a tri estky Nevetilo to ni dobr. tvrt do partie bol Manet. So edivmi vlasmi a v tradine pokrench atch vyzeral trochu zmtene, akoby sa prve zobudil a nevedel, kde je. Vzali sme ho so sebou jednak preto, e nm chbal jeden lovek ku kartm, a okrem toho sme ctili povinnos vytiahnu toho neastnka z univerzity aspo raz za as. Preli sme cez vysok oblk kamennho mosta nad riekou Omehti a vstpili do Imre. Konila sa jese, pred chladom som sa chrnil plom. Cez plece som mal prevesen lutnu. Voli sme na nmestie vykladan dlabovmi kockami a obili fontnu vyzdoben sochami satyrov nahajcich nymfy. Postavili sme sa do radu pred hostincom Eolian. Ked sme boli pri dverch, prekvapilo ma, e nevidm Deocha. Na jeho mieste stl nzky zachmren mu s mohutnm krkom. Pohybom ruky ma zastavil. Vstupn je jeden estk, mlad pn. S dovolenm. Ukzal som mu strieborn paly pripnut na plti pod remeom lutny. Oni patria ku mne, kvol som na Wila, Sima a Maneta. Zaklil na mj odznak. Vyzerte prli mlad.

To preto, lebo som mlad, odvetil som veselo. Je to sas mjho armu. Privemi mlad na hudobn paly, obvinil ma vemi slune. Zavhal som. Hoci som na svoj vek vyzeral star, pokia viem, v Eoliane som bol najmlad hudobnk. Zvyajne mi to hralo do kart, udia ma obdivovali, no teraz Ne som sa zmohol na odpove, za chrbtom sa mi ozvalo: S prav, Kett. Vysok ena s husovm puzdrom mi kvla na pozdrav. Zskal ich, km si tu nebol. Patria mu prvom. akujem, Mrie, povedal som. Kett ns vpustil do hostinca. Sadli sme si k stolu v zadnej asti, s dobrm vhadom na pdium. Zrakom som preletel po tvrach host okolo ns a potlail zblesk sklamania, e nevidm Denn. o to malo znamena? optal sa Manet. Obzeral si pdium a vysok klenut strop. Plat sa tu za vstup? Prekvapene som naho pozeral. tuduje na univerzite tridsa rokov a nikdy si nebol v Eoliane? Nemal som as, mvol rukou. Nechodm asto za rieku. Sim sa zasmial. Dovo, aby som ti to vysvetlil, Manet: keby na univerzite uili hudbu, mala by tu sdlo a Kvothe by bol vytudovan mysterik. Nie je to dobr prirovnanie, schladil ho Wil. Eolian je krovstvo hudby a Kvothe je jeden zo achticov. Sme tu vaka nemu, iba preto ho medzi sebou tak dlho trpme. Cel estk len za to, e a pustia dnu? asol Manet. Prikvol som. Rozhliadol sa po vyobliekanch urodzench hosoch na balkne nad nami a potichu zavral: Tum som sa dnes zas nieo nauil. *** Eolian sa ete len zapal, a tak sme si krtili as hrou v kty. Bola to priatesk partia, po stole sa kotali iba grajciare, no v mojej situcii ilo aj tak o vea. Manet bol, naastie, spoahliv partner nijak finty, riskovanie i spoliehanie sa na intuciu. Simmon zaplatil prv kolo npojov, Manet druh. Skr ne v hostinci stlmili svetl, viedli sme o desa hier, najm vaka

Simmonovmu zlmu odhadu pri licitovan. S ponurm uspokojenm som si vopchal do vrecka meden estk. Jedna hrivna a tyri estky. Na javisko vystpil star mu. Stanchion ho krtko predstavil a hudobnk zahral na mandolne podmanivo smutn verziu Taetnovej jesene ivota. Prsty mal ahk a rchle, strn sa dotkal s istotou. No jeho hlas S pribdajcimi rokmi loveka zrdza telo. Ruky a chrbt stuhn, oi zoslabn, koa zhrubne, krsa pominie. Hlas je vnimka. Ak sa o lovek star a pravidelne ho trnuje, znie oraz lahodnejie. Muov hlas bol sladk ako medovina. Ked dospieval, zoal srden podesk. Po chvli sa v miestnosti znova rozsvietilo, zaplnila sa rozhovormi. Medzi vystpeniami s prestvky, vysvetlil som Manetovi. Hostia sa mu porozprva a objedna si. Ale ked otvor sta poas muziky, nezachrni a ani Tehlu so vetkmi anjelmi. Manet sa odul. Nemus sa strachova, e a strpnim. Nie som barbar. Len a varujem. Ty ma vystrha pred nebezpeenstvami v mozoli, ja ti zas pomem tu. Jeho lutna vyzerala inak, obrtil sa ku mne Wilem. Bola menia a mala in zvuk. Zahryzol som si do jazyka, povedal som si, e sa mu nebudem posmieva. Tento druh lutny sa vol mandolna. Zahr aj ty, vak? optal sa Simmon a zavrtel sa na stolike ako nedokav tea. Mal by si zaspieva, o si zloil o Ambroseovi. Ksok zantil: Mul sa u kzla, mul je prosto trieda, nie vak mlad Rosey. Je to sr, a beda. Manet sa zachichotal do pohra. Ete aj zvyajne vny Wilem vyprskol. Nie, povedal som rzne. S Ambroseom som skonil. o sa tka ma, sme si kvit. Pravdae. Wil nasadil kamenn vraz. Hovorm to vne. K niomu to nevedie, len zbytone drdime profesorov. Drdi je slab slovo, sucho poznamenal Manet. Ja by som to nazval inak.

Mus mu to vrti, Simovi sa zablyslo v oiach. Pre jednu pesniku a predsa neobvinia zo sprvania nehodnho lena mystria. Nie, pripustil Manet. Len mu zvia koln. oe? To nemu urobi! koln sa uruje poda vsledkov prijmacieho pohovoru. Manet sa zasmial a zdvihol pohr k stam. Pohovor je len jedna as hry. Ak si to me dovoli, podoja a. To ist plat, ked maj s tebou opletaky. Uprel na ma odmeran pohad. Zrtaj ti to. Kokokrt si bol minul semester na rohoch? Dva razy. No v druhom prpade som nebol na vine. Jasn! odfrkol. Preto a zviazali a zbiovali do krvi, pravda? Lebo to nebola tvoja vina. ^RI Zahniezdil som sa, a ma zaboleli nezhojen jazvy na chrbte. Vina z toho nebola moja vina, opravil som sa. Manet pokril plecami. Nejde o vinu. Strom nevyvol brku, no aj hlupk vie, kam udrie blesk. Wilem vne prikvol. U ns sa hovor, e najdlh klinec zatl ako prv. Zamrail sa a dodal: V siarine to znie lepie. Sim vyzeral ustarane. No aj tak je koln hlavne vsledok pohovoru, i nie? Z jeho tnu som usdil, e doteraz mu nenapadlo podozrieva profesorov z osobnej zaujatosti i politizovania. Zva no, pripustil Manet. Ibae otzky vymaj profesori a kad z nich m rovnak hlas. Obrtil sa ku mne a vyratval na prstoch: Hemme a nem rd a nenvisti m v sebe za dvoch. U Lorrena si sa hne na zaiatku zapsal zle a doteraz si v nemilosti. Si nenapraviten. Koncom minulho semestra si takmer cel jedenstenie vynechal kolu bez slovka zdvodnenia. Obdaril ma veavznamnm pohadom. Sklopil som zrak, lebo som vedel, na o nara niekokokrt som nepriiel na jeho hodinu. Manet mykol plecom a pokraoval: A nezabdaj, e tentoraz a bud ska ako relara. m vyie postavenie v tudentskej hierarchii, tm mastnejie koln. Preto som doteraz elir. Prsne sa na ma zahadel. Poda ma me hovori o ast, ak ti naloia menej ako desa hrivien.

Desa hrivien! vydchol Sim a scitne pokrtil hlavou. Etee m pln meec. To by som netvrdil, ohradil som sa. Ako to? Ked ti Ambrose zniil lutnu, musel zaplati takmer dvadsa hrivien. o si urobil s tokmi peniazmi? Pozrel som na lutnu a jemne som do nej stril pikou topnky. Vetko si minul na nov nstroj? zhrozil sa Simmon. Vie, o sa d kpi za dvadsa hrivien? Lutna? optal sa Wilem. Netuil som, e je tak drah, povedal Simmon. S aj drahie, opravil ho Manet. Je to podobne ako s komi. Po jeho poznmke nastalo pri stole ticho. Wil so Simom naho zmtene pozreli. Zasmial som sa. To je celkom dobr prirovnanie. Manet rozvne prikvol. Kad zviera m in hodnotu. Za necel hrivnu kpi starho, vyerpanho anho koa, no za elegantnho vauldera zaplat aj tyridsa. To ako, namietol Wil. Prav vaulder stoj viac. Manet skrivil ktiky. Presne tak. Za kvalitn harfu i husle d aj toko, o za istokrvnho koa. Simmona to zaskoilo. Otec raz kpil kaepcaena za pdesiat hrivien, hlesol. Odklonil som sa od stola a namieril prst. Vid toho svetlovlasho mua? Jeho mandolna stoj dvojnsobok. Ale zajachtal Sim. Kone maj rodokme. Me ich chova a predva. Aj jeho mandolna m rodokme, odvetil som. Vyrobil ju sm Antressor. M okolo stopdesiat rokov. Sim vstrebval moju informciu a rozhliadal sa po ostatnch nstrojoch. Ale aj tak dvadsa hrivien je privea, pokrtil hlavou. Preo si nepokal do skok? Zvyok po zaplaten kolnho si mohol poui na lutnu. Potreboval som ju, aby som mohol hra u Ankera, vysvetlil som. Dva mi za to nocah a stravu. Bez lutny by som skonil na ulici. Nebola to celkom pravda. Keby som vysvetlil Ankerovi svoju situciu, pochopil by to. No ak by som vhal, zostal by som bez lutny

takmer dve jedenstenia. Bolo by to nieo ako prs o zub alebo o ruku. Rovno by mi mohli zai sta. Nevedel som si to ani len predstavi. Vetky peniaze som neminul na lutnu, povedal som. Mal som aj in vdavky. Presnejie, musel som vyplati zdieraku. Stlo ma to es hrivien, no po splaten dlhu Devi mi spadol kame zo srdca. Lene teraz mi drvil plecia ten ist kame. Ak m Manet aspo spolovice pravdu, som na tom horie, ako som si myslel. V tej chvli naastie zhasli svetl a v hostinci zavldlo ticho, take som nemusel ni vysvetova. Stanchion priviedol na pdium Mrie. Km ladila husle, rozprval sa s divkmi v prvch radoch. Mrie sa mi pila. Bola vyia ne vina muov, hrd ako maka a ovldala najmenej tyri jazyky. Mnoh hudobnci v Imre sa snaili dra krok s mdou v ndeji, e zapadn medzi aristokraciu. Mrie nosila cestovn aty. Nohavice, v ktorch by ste mohli rba drevo, a topnky, v ktorch by ste preli aj tridsa kilometrov. Nechcem tm poveda, e sa obliekala jednoducho, iba si nepotrpela na mdu a nerada sa predvdzala. Odev mala oividne it na mieru, padol jej ako uliaty a vyzdvihoval jej postavu. Dnes mala na sebe purpurov a hned, farby svojej patrnky lady Jhale. Vetci tyria sme zzali na pdium. Musm sa prizna, zaepkal Wilem, e Mrie mi ned spva. Manet sa zachichotal. Je to kus eny, povedal. Vyzerte pri nej ako deti, nevedeli by ste, o si s ou poa. Za inch okolnost by sme sa naho oborili, ale Manet to vyslovil bez tipky posmechu, a tak sme to preli mlanm. Zrejme sa nemlil. Nie je mj typ, povedal Simmon. Stle vyzer, akoby sa chcela pusti do bitky. Alebo skroti divho koa. To je presn, Manet sa znova ukrnul. V osvietenejch asoch by enm ako ona stavali chrmy. Zmlkli sme, lebo Mrie naladila husle a zaala hra pomal meldiu, jemn ako jarn vnok. Simmon nebol aleko od pravdy. V hostinci Bodliak som raz videl, ako Mrie vrazila chlapovi ps do krku za to, e ju nazval pyskatou fidlikantkou. Ke sa zvalil na zem, kopla doho, no len raz a s citom, aby mu nespsobila trval ujmu.

Mrie hrala oraz rchlejie, pozvon, nen tempo prelo do rezkho poklusu. Na tak hudbu by vldal tancova iba lovek s mimoriadne ahkmi nohami. Noty sa predbiehali, u by im nesthal nijak smrtenk. Poklus sa zmenil na print. Obdivoval som jej bezchybn prstoklad. Rchlejie. Ako jele prenasledovan divm psom. Zmocovala sa ma nervozita, vedel som, e je len otzka asu, kedy sa jej pomykne slk. No ona hrala bezchybne, kad tn bol dokonale jasn, majesttny a lahodn. Ohnut prsty sa jej mihali nad strunami. Zpstie na ruke, v ktorej drala slk, mala napriek ialenmu tempu uvonen. Ete rchlejie! Tvr mala sstreden. Slk sa premenil na muhu. Ete rchlejie! Zovrela husle snkou. Kad tn znel isto ako piese rannho vtaa. Ete rchlejie! Skonila neakane, dlhm tnom bez jedinho zavhania. Potil som sa ako k, srdce mi bilo a v hrdle. Nebol som sm. Wil so Simom mali zarosen el. Manetovi obeleli hnky, ako zvieral prstami okraj stola. Milosrdn Tehlu! vydchol Takto tu hraj kad veer? Usmial som sa naho. Toto je len zaiatok, povedal som. Ete si nepoul ma. *** Nasledujce kolo platil Wilem. Rozhovor sa zvrtol na klebety z univerzity. Manet tam nastpil dvnejie ne polovica profesorov, take poznal viac pikantnch historiek ako my traja dokopy. Mu s hustou edivou bradou zahral na lutne strhujcu verziu En Faeant Morie. Potom dve pvabn dmy, jedna okolo tyridsiatky a druh, o mohla by jej dcrou, zaspievali dvojhlasn mne neznmu piese o Laniel Nestarncej. Mrie zavolali sp na pdium, zahrala jednoduch gigu s takm oduevnenm, e roztancovala host medzi stolmi. Manet pri poslednom refrne vstal a prekvapil ns svojimi svinmi nohami. Zborovo sme ho povzbudzovali. Ke si znova sadol, mal erven tvr a prudko dchal. Wil mu kpil pivo a Simmon sa ku mne obrtil so vzruenm vrazom. Nie, brzdil som ho. U som ti povedal, e ju nebudem hra.

Sim sa zatvril tak sklamane, a ma rozosmial. Vie o? Trochu sa tu rozhliadnem, a ak stretnem Threpeho, sksim ho presvedi, aby sa k nm pridal. Pomaly som prechdzal preplnenm hostincom, a hoci som sa obzeral po Threpem, v skutonosti som hadal Denn. Nevidel som ju vchdza, no vzhadom na hudbu, karty a veobecn rozruch ju nebolo ak prehliadnu. Asi tvrhodinu som systematicky kril po przem, prezeral si tvre a sem-tam prehodil niekoko viet s hudobnkmi. Ke som vyiel na prv poschodie, svetl znova zhasli. Usadil som sa pri zbradl a zapoval sa do smutnej rytmickej skladby yllskho gajdoa. Po rozsvieten som prehadal balkn v tvare koska. Tto innos sa stala ritulom, cvienm v mrnosti. Vyzeralo to rovnako zfal ako modli sa za dobr poasie. No dnen veer bol vnimkou. Ke som sa predieral pomedzi stoly, zazrel som ju s vysokm tmavovlasm dentlmenom. Zamieril som k nim, akoby som sa tam ocitol iba nhodou. Len o si ma Denna vimla, tvr sa jej roziarila smevom, pustila ruku svojho sprievodcu a kvla na ma. Mu po jej boku bol hrd ako jastrab a praliv, s pevnou bradou. Na sebe mal koeu z oslepuj co bieleho hodvbu a krvavoerven zamatov kabt. Odev mal zovan striebornou niou. Strieborn boli aj manety a spona na opasku. Dokonal stelesnenie aristokrata z Modegu. Len jeho aty, bez prsteov, by mi zaplatili koln na cel rok. Denna hrala lohu jeho pvabnej spolonky. Zvyajne sa obliekala ako ja, do jednoduchch iat vhodnch na prcu aj cestovanie. No dnes veer mala na sebe dlh aty zo zelenho hodvbu. Tmav kuery sa jej skrcali okolo tvre a padali na plecia. Na krku jej visel smaragdov prvesok v tvare slzy. So atami ladil tak dokonale, e to nemohla by nhoda. V porovnan s nimi som vyzeral ako obrk. Dokopy som vlastnil tyri koele, dvojo nohavc a zopr doplnkov. Vetko obnosen a iastone potrhan. Teraz som mal svoj najlep odev, no ahko si domyslte, e ani moje najvyberanejie aty nestli za vea.

Jedinou vnimkou bol zeleno-ierny pl s mnohmi vreckami v podvke, dar od Fely. Bol tepl a krsny, it na mieru. Eleganciou sce nevynikal, ale ni schopnejie som nemal. Ke som k nim podiiel, Denna ku mne pristpila a natiahla ruku v poveneckom geste. Mala pokojn vraz, zdvorilo sa usmievala. Pre nhodnho pozorovatea vyzerala ako vzneen dma prejavujca priaze chudobnmu hudobnkovi. Prezrdzali ju iba tmav, hlbok oi farby kvy s okoldou. Veselo tancovali. Dentlmenovi sa v tvri mihol slab nznak nevle. Nevedel som, o Denna zama, no domyslel som si, o odo ma oakva. Hlboko som sa predklonil a zahka som jej pobozkal ruku. U ako diea ma uili uhladenm spsobom, vaka tomu som sa vedel sprva v urodzenej spolonosti. Ohn sa v pse zvldne kad, ale riadny klon vyaduje cvik. Ten mj bol ctiv a zalieav, a ked som jej pritlail pery na pokoku, zrove som myknutm zpstia odhrnul pl do strany. Nebol to jednoduch pohyb, trnoval som ho niekoko hodn pred zrkadlom. Denna sa uklonila ladne ako padajci list a cvnutm sa vrtila k spolonkovi. Zoznmte sa s lordom Kellinom Vantenierom, Kvothe. Lord Kellin, toto je Kvothe. Kellin si ma premeral od hlavy po pty. Zhodnotil ma jedinm pohadom, skr ne by ste sa nadchli. Jeho vraz sa zmenil na pohdav, kvol mi hlavou. Opovrhnutie mi nie je cudzie, preto ma zaskoilo, ako vemi sa ma to dotklo. K vaim slubm, pane. Zdvorilo som sa uklonil a preniesol vhu tela tak, aby mi pl sklzol z pleca a odhalil hudobn paly. Chystal sa s nacvienm nezujmom odvrti zrak, no vtom zbadal mj strieborn odznak. Ako perk nestl za vea, no v Eoliane mal vek moc. Wilem mal pravdu, e v hostinci patrm k vyej spolonosti. Kellin to vedel. Po krtkom zavhan mi klon optoval. Nebol hlbok, ale ako prejav slunosti postaujci. Je mi poteenm, povedal s dokonalm aturskm przvukom. Hlas mal hlb ako ja, prjemn bas s modegskou prmesou, ktor mu dodvala melodickos. Denna sa k nemu naklonila. Kellin ma u hra na harfu. Priiel som si sem po paly, povedal s istotou.

Ke prehovoril, eny pri okolitch stoloch k nemu obrtili zasnen pohady. Na ma mal jeho hlas opan inok. Akoby nestailo, e je bohat a pekn, ete aj rozprval, akoby natieral med na tepl chlieb. V mojich oiach bolo osi tak neprpustn. Ctil som sa ako maka, ktor schmatli za chvost a pohladili ju vlhkou dlaou proti srsti. Preletel som mu pohladom po rukch. Ste harfista? Majstrovsk harfista, opravil ma stroho. Hrm na pedlovej harfe, krovnej nstrojov. Nadchol som sa, no ni som nepovedal. Modegsk harfa bola krovskm nstrojom pred psto rokmi, teraz je to u len staroitn kuriozita. Nechcel som vak vyvola spor. Sksite astie u dnes veer? Kellin primril oi. Nespolieham sa na astie. Ale dnes nevystpim, venujem sa lady Dinael. Neprtomne zdvihol Denninu ruku a pobozkal ju. Rozhliadol sa, akoby mu patrilo cel poschodie, a dodal: Myslm, e tu budeme v dobrej spolonosti. Pozrel som na Denn, ale ona uhbala pohadom. S naklonenou hlavou sa pohrvala s nunicou, ktor bola doteraz ukryt vo vlasoch. Drobn slza ladila s nhrdelnkom. Kellin si ma znova premeral. Nepadnce aty. Vlasy prikrtke, aby boli mdne, a pridlh, aby sa dali upravi. A vy ste palkr? Odhadol ma na najlacnej nstroj. Majstrovsk palkr, opravil som ho s smevom. Nie, zvnel som. Uprednostujem lutnu. Zdvihol oboie. Hrte na krovskej lutne? Napriek siliu mi smev trochu zamrzol. Nie, na tulckej. Ach tak, rozosmial sa, akoby to odrazu pochopil. udov hudba. Jeho poznmku som preiel mlanm. Mte u miesto? optal som sa veselo. Sedme na przem pri stole s dobrm vhadom na pdium. Mete sa k nm prida. Ja a lady, kvol na Denn, mme stl na hornom poschod. Uprednostujem vyiu spolonos. Ked ju nevidel, Denna prevrtila oi. Zachoval som vnu tvr a znova som sa mu zdvorilo, no nie prli hlboko, uklonil. V tom prpade vs nebudem zdriava. Obrtil som sa k Denne. Smiem sa niekedy uchdza o vau spolonos, moja pani?

Vzdychla, akoby som ju otravoval, ale jej oi sa stle zabvali na naom neprirodzene formlnom rozhovore. Nasledujce dni nebudem ma as. Urite to chpete, Kvothe. No ak na tom trvte, mete ma navtvi koncom jedenstenia. Bvam U sivho mua. Ste vemi lskav. Venoval som jej ovea primnejiu poklonu ako Kellinovi. Znova zagala oami, tentoraz nado mnou. Kellin jej ponkol rameno, otoil sa mi chrbtom a vykroili pomedzi stoly. Pozeral som, s akou eleganciou kraj davom. Tvrili sa, akoby im hostinec patril, alebo ako keby uvaovali, e ho kpia a premenia na letn sdlo. Len prslunci starch achtickch rodov sa pohybuj tak povene, lebo hlboko vntri s presveden, e svet existuje len a len pre ich poteenie. Denna to majstrovsky hrala, no pre lorda Kellina bolo tak sprvanie samozrejm ako dchanie. Ke vyli doprostred schodiska na druh podlaie, Denna zastala a siahla si na ucho. S zkostnm vrazom sa rozhliadla. Vymenili si niekoko slov, Denna ukzala nahor, Kellin prikvol a pokraoval hore schodmi, a km mi nezmizol z dohadu. V predtuche som pozrel na dlku. Pri zbradl, kde stla Denna, som zazrel strieborn odlesk. Rchlo som pristpil k perku a zakryl ho chodidlom, dvaja cealdsk kupci ma museli obs. Predstieral som, e hadm na dav pod sebou. Denna podila ku mne a potapkala ma po pleci. Kvothe, oslovila ma znepokojene. Prep, e a otravujem, ale stratila som nunicu. Bude tak dobr a pome mi ju pohada? Ete pred chvou som ju mala na uchu. Prikvol som a oskoro sme upeli na dlke, hlava pri hlave, a uvali si chvku skromia. Denna mala, naastie, aty v modegskom tle, von a siahajce a po lenky. Keby mali na boku rzporok, ako diktovala sasn mda v Spoloenstve, kvoiac na zemi by vyvolvala pohorenie. Boie telo! zamrmlal som. Kde si ho vyhrabala? Denna sa tlmene zachichotala. u! Bol to tvoj npad, aby som to sksila s harfou. Kellin je dobr uite. Modegsk pedlov harfa vi pkrt toko o ty, odvetil som. Je to salnny nstroj, ned sa s ou cestova. Prestala sa tvri, e had nunicu, a prebodla ma pohadom. Kto povedal, e raz nebudem ma vlastn saln?

Sklopil som zrak a pokril plecom. Na uenie je dobr. Ako sa ti to pi? U teraz viem, e je lepia ako lra. Aj ke zatia neviem ktovieako dobre zahra ani Veveriku v slame. M aspo ikovn ruky? liiacky som sa ukrnul. Denna sa trochu zaprila a na okamih to vyzeralo, e mi jednu strel. Potom si vak spomenula na etiketu a namiesto toho na ma zazrela. Si stran, zasyala. Kellin je dokonal dentlmen. Tehlu ns ochrauj pred dokonalmi dentlmenmi! Pokrtila hlavou. Myslm to doslova. Doteraz nevystril pty z Modegu. Je ako palcov kocr. Take odteraz si Dinael? optal som sa. Nateraz, opravila ma. A len preho. Pozrela na ma kosom, na perch sa jej mihol smev. Od teba sa mi stle najvmi pi Denna. To ma te. Zdvihol som dla, pod ktorou leala mal smaragdov slzika. Denna ju zdvihla oproti svetlu. Aha, tu je! Postavil som sa a pomohol jej na nohy. Odhrnula si vlasy za ucho a naklonila sa ku mne. Mm neikovn prsty. Zachrni ma? Pristpil som k nej a vzal podvan nunicu. Zactil som slab zvan ponch kvetov, no pod tm voala ako jesenn lstie. Arma jej vlasov mi pripomenula prach z ciest a vzduch pred letnou brkou. o je za? zaepkal som. Druhoroden syn vznamnho achtica? Sotva viditene pokrtila hlavou. Prame vlasov jej vykzol spoza ucha a poteklil mi ruku. Je to istokrvn lord. Skethe te retaa van, zahreil som. Nedovote mu pribli sa k dcre. Denna sa a triasla, o sa snaila potlai smiech. Nehb sa, napomenul som ju a jemne ju chytil za ucho. Denna sa zhlboka nadchla a vydchla, aby sa upokojila. Prestril som jej hik nunice cez lalik a odstpil. Rukou skontrolovala, i dobre dr, cvla a mierne sa uklonila. akujem vm za pomoc. Optoval som klon. Nebol tak dokonal ako predtm, no zato ovea primnej. K vaim slubm, lady. Denna sa srdene usmiala, v oiach jej op hrali vesel ohnky. Zvrtla sa na odchod.

*** Formlne som dokonil prehliadku balkna, no Threpeho som nenaiel. Nechcel som riskova alie stretnutie s Dennou a jej pankom, tak som sa rozhodol najvyie poschodie vynecha. Sim mal ul vraz, ktor sa uho zvykne dostavi po piatom pive. Manet sa s privretmi oami hrbil na stolike, pohr si pohodlne oprel o vynievajce brucho. Wil vyzeral ako inokedy, tmav oi mal nepreniknuten. Nenaiel som Threpeho, povedal som a sadol si na miesto. Prep. To je koda, odvetil Sim. U pre teba naiel patrna? Trpko som pokrtil hlavou. Ambrose zastrail a podplatil vetkch achticov v okruhu stopdesiat kilometrov. Ani sa ku mne nepriblia. Preo sa a neujme Threpe? vyzvedal Wilem. Ve a m rd. U teraz podporuje troch hudobnkov, namietol som. Vlastne tyroch, no dvaja z nich s manelia. A tyroch? zdesil sa Sim. udujem sa, e mu zostan peniaze na jedlo. Wil zvedavo nastrail ui a Sim sa k nemu naklonil, e mu to vysvetl. Threpe je grf, ale nem vemi rozsiahly majetok. Podporova tyroch hudobnkov je trochu mrnotratn. Wil zvratil tvr. Jedlo a struny nemu by tak drah. Lene to nie je vetko. Sim vyratval na prstoch: Mus zaplati za vystavenie osvedenia o patrnstve, poskytuje hudobnkom stravu a nocah, k tomu ron plat, odev vo farbch svojho rodu Tradine s to dve sady iat, preruil som ho. Kad rok. Ke som vyrastal v koovnej spolonosti, nepili sa mi rovnoaty, ktormi ns zsoboval lord Greyfallow, no teraz som si v duchu hovoril, ako dobre by mi padlo dvoj o novch iat. Ked k nm pristpil ank a poloil pred kadho pohrik ernicovice, Simmon sa ukrnul. Nebolo pochb, kto ju objednal. Zdvihol kalitek na prpitok a prevrtil ho do seba. S Wilemom sme ho napodobnili, hoci Wilovi to oividne nebolo po chuti. Manet sa ani nepohol, podozrieval som ho, e zadriemal.

Stle tomu nerozumiem, pokraoval Wilem, ke odloil pohrik. Jedin, o z toho patrn m, je przdnej meec. A dobr poves, poznamenal som. Preto nosia hudobnci jeho farby. A navye m k dispozcii zabvaov, kedy sa mu zachce: na veierkoch, bloch i oslavch. Niekedy mu na poiadanie skladaj piesne. Wil sa k tomu naalej staval nedverivo. Aj tak sa mi to nezd vhodn. To preto, lebo sa dva len na polovicu obrazu, zamieal sa Manet a vystrel sa. Vyrastal si vo vekom meste, nepozn ivot na vidieku, kde vetko patr jednmu loveku. Predstav si, e toto je pozemok lorda Horenosa, prstom namoenm do mlky rozliateho piva nakreslil uprostred stola kruh. A ty si prost obyvate. Vzal Simmonov przdny pohrik a poloil ho do kruhu. Jednho da prechdza cez mesto chlapk obleen v rodovch farbch lorda Horenosa. Chytil svoj pln kalitek a prehopkal s nm cez stl k Simovmu. Je to hudobnk a zahr pre ud v miestnom hostinci. Prelial trochu alkoholu do Simovho pohra. Sim sa nenechal ponka. Ukrnul sa a vyprzdnil ho. Manet obiiel so svojm pohrikom stl a znova ho postavil do kruhu. O mesiac prdu do mesta in udia v Horenosovch farbch, tentoraz s bbkovm divadlom. Znova prelial do Simmonovho pohra cernicovicu, a on ju vypil. O mesiac zase zahraj divadeln predstavenie. Do tretice vetko dobr. Manet chytil vek dreven pohr a s buchnutm ho poloil do kruhu. Potom prde vberca dan obleen v tch istch farbch. Netrpezlivo zaklopal przdnym pohrom o stl. Sim chvu nevedel, o m robi, potom vak zdvihol svoje pivo a odlial z neho do Manetovho pohra. Manet primril oi a znova zabchal. Sim mu prelial zvyok piva a zasmial sa. Aj tak mm radej ernicovicu. Lord Horenos m zasa radej dane, odvetil Manet. udia sa radi zabvaj. A vhercovi dan sa pi, ke ho neotrvia a nepochovaj do plytkho hrobu za starm mlynom. Napil sa piva. Takto s spokojn vetci.

Wil upieral svoje vne tmav oi na stl. Teraz to u dva zmysel. Nie vdy ide len o peniaze, podotkol som. Threpe chce primne pomha hudobnkom, aby sa zlepovali. Niektor aristokrati sa sprvaj k umelcom ako ku koom, vzdychol som, ale aj to je lepie ako ni. Nepodceuj sa, rozjarene ma uteoval Sim. Pokaj si na dobrho patrna. Zasli si to. Vyrovn sa ktormukovek z tunajch hudobnkov. Na to som ni nepovedal, bol som prli hrd, aby som vyiel s pravdou von. Oproti nim som bol nepredstavitene chudobn. Sim pochdzal z urodzenho aturskho rodu a Wilov otec bol obchodnk s vlnou z Ralienu. Mysleli si, e chudk je lovek, ktor si neme dovoli pi tak asto, ako sa mu zaiada. Pred splatenm kolnho som si netrfal utrati ani derav gro. Nemohol som kupova sviece, tu i papier. Nemal som perky, ktor by som odniesol do zlone, nedostval som vreckov, nemal som rodiov, ktorch by som poiadal o peniaze. Nijak ven ernk by mi nepoial ani ochan ptk. Niet divu, ved som bol osirel edemsk Ruh bez domova a cel majetok sa mi zmestil do nevekho vreca. Vstal som od stola, skr ne sa rozhovor zvrtne k neprjemnm tmam. Je naase, aby som nieo zahral. Zobral som puzdro s lutnou a vykroil k Stanchionovi na kraji baru. o si si pripravil nadnes? optal sa a rukou si pohladil bradu. Prekvapenie. Stanchion sa napoly zdvihol zo stolca a znehybnel. Tak, po ktorom sa hostia pustia do bitky alebo zaplia hostinec? zavhal. Usmial som sa a pokrtil hlavou. To je dobre, optoval mi smev a vykroil k pdiu. Tak prekvapenia mi nevadia.

IESTA KAPITOLA

Lska
Stanchion ma odviedol na pdium a priniesol mi stoliku. Potom podiiel k divkom na kus rei. Km zhasnali svetl, zavesil som si pl na operadlo. Otlen puzdro som poloil na dlku. Bolo oarpanejie ne ja. Kedysi vyzeralo celkom pekne, ale odvtedy preli roky a precestovali sme stovky kilometrov. Koen zvesy stvrdli a popraskali, povrch bol miestami tenk ako pergamen. Zostala na om len jedna pvodn pracka, jemn strieborn prca. Ostatn som nahradil mkovek, o mi padlo pod ruku, preto boli pestr od iarivej mosadze a po matn elezo. No v puzdre to vyzeralo inak. Ukrval sa tam dvod, preo som si uahoval opasok, aby som mohol zaplati koln. Lutnu som zjednal za vemi dobr cenu, no aj tak som si v ivote ni tak drah nekpil. Nemohol som si dovoli ani primeran puzdro, preto som pltal star. Nstroj vyrobili z dreva tmavho ako kva alebo erstvo rozhraban hlina. Trup mal zakriven dokonale ako ensk boky. Bola to uvznen ozvena, kryt pre ist tny. Moja lutna. Moja zhmotnen dua. Poul som poziu velebiacu eny. Bsnici rmuj, skladaj dy a klam. Videl som nmornkov, nemo upierajcich pohad na pomaly sa prevaujce more. Videl som starch vojakov plaka, ked na stoiari zaviala krova vlajka. Nieo vm poviem: T mui nevedia ni o lske. Nenjdete ju v slovch verotepcov ani v tobnom vraze nmornkov. Ak chcete vidie skuton lsku, pozrite sa na prsty potulnho umelca, ktormi sa dotka svojho nstroja. Zahadel som sa na obecenstvo, ktor pomaly stchlo. Simmon mi nateene zakval a ja som sa naho usmial. Za zbradlm na druhom poschod som zazrel biele vlasy grfa Threpeho. Rozprval sa s vyberane obleenm prom a prstom ukazoval na pdium. Stle sa za ma prihovral, hoci sme obaja vedeli, e je to bezndejn.

Vytiahol som lutnu z predratho puzdra a zaal ju ladi. Ani zaleka to nebola najlepia lutna v Eoliane. Krk mala takmer nebadatene ohnut, jeden ladiaci kolk uvonen. Nastrail som ui a jemne zabrnkal po strunch. Ked som zdvihol zrak, uvidel som Denninu tvr, jasn ako mesiac v splne. Usmiala sa na ma a popod stl, aby to nevidel jej spolonk, mi zakvala. Zahka som otoil uvonen kolk, prstami som hladil tepl drevo lutny. Lak bol kde-tu zokriaban. V minulosti sa k nej nesprvali najlepie, to vak neznamen, e pod povrchom nie je krsna. Pravdae nebola dokonal, ale o na tom v lske zle? Srdcu nerozkete a rozum na tom ni nezmen. Neuven lska bva asto t prav. Milova pre nieo vie kad. No milova napriek chybm, ba dokonca milova aj tie, je prejavom zriedkavej a istej nklonnosti. Stanchion ma uviedol rozmachom ruky. Zoal som krtky potlesk, po ktorom sa rozhostilo pozorn ticho. Zabrnkal som dva tny a poctil, ako publikum zadralo dych. Doladil som strunu a zaal hra. Stailo len niekoko nt a posluchi spoznali meldiu. Bol to Vodca stda, popevok, ktor si pastieri oviec popiskuj tisce rokov. Najjednoduchia piese na svete. Zvldne ju aj mal diea, azda aj nemluva. Jednoducho povedan, hral som udov hudbu. Na meldiu Vodcu stda vznikli stovky piesn o lske a vojne, o radosti, tragdich aj o iadostivosti. No ja som hral mlky. Ke som zdvihol hlavu, uvidel som, ako sa lord Straiak do maku nakla k Denne s pohdavm gestom. Usmieval som sa a lskal struny. oskoro mi vak smev stuhol na tvri a na elo mi vystpil pot. Sklonil som sa k lutne a sstredil sa na hru. Moje prsty uhali, tancovali a napokon vzlietli. Hral som tvrdo ako krupobitie, ako kladivo kujce mosadz. Hral som jemne ako slnen le opierajce sa o klasy penice, nene ako jesenn list vo vnku. Onedlho som od nmahy lapal dych, pery som mal zovret do tenkej iary. Po prostrednom refrne som si myknutm hlavy striasol vlasy z o. Z tvre mi odletoval pot a vysokm oblkom dopadal na dosky pdia.

Dchal som prervane, hru sa mi dvhala ako kovske mechy, fual som ako spenen k. Piese zvuala, kad tn znel isto a priezrane. Len raz som sa takmer pomlil. Rytmus na zlomok sekundy zakolsal, vzpt som ho podoprel, prekonal neakan prekku a dokonil piese aj napriek tomu, e prsty, podobn rozmazanej muhe, mi odpadvali od navy. Ke som ctil, e dlhie nevydrm, miestnosou sa rozahol posledn akord a vyerpane som sa zvalil na stoliku. Obecenstvo ma odmenilo brlivm potleskom. Netlieskali vak vetci. Hstka ud v rznych astiach hostinca vybuchla do smiechu, niekok udierali do stola alebo dupali, pobavene vykrikovali. Potlesk takmer okamite zamrel. Mui a eny znehybneli so zdvihnutmi dlaami, vyvaovali oi na rozjarench posluchov. Niektor vyzerali nahnevan, inch to zmiatlo. Mnohch sa to dotklo, v miestnosti zaumelo. Skr ne sa rozptala vna diskusia, zahral som vysok tn a zdvihnutou rukou strhol pozornos sp na seba. Ete som neskonil. Ani nhodou. Zahniezdil som sa na stolike a zakril plecami. Zabrnkal som po strunch, pritiahol som ladiaci kolk a zahka som vklzol do druhej piesne. Bol to Hlienov Tintatatornin. Pochybujem, e ste o nej pouli. V porovnan s ostatnmi Illienovmi skladbami je mimoriadna. Po prv, nem slov. A hoci je to ndhern piese, nie je tak chytav a dojmav ako jeho znmejie meldie. No o je najdleitejie, je neuveritene ak. Mj otec o nej hovoril ako o najkrajej piesni pre ptns prstov. Ntil ma hra ju zakadm, ke sa mu zdalo, e mi chba pokora. Poviem len toko, e som ju nacvioval pravidelne, niekedy aj viackrt za de. Oprel som sa o stoliku a prekril nohy. Uvonil som sa. Prstami som lenivo hladil struny. Po prvom refrne som sa zhlboka nadchol a vzdychol ako chlapec, ktor tr doma, ke vonku svieti slnko. Oami som bezciene bldil po miestnosti, akoby som sa nudil.

Zamrvil som sa, mrne som hadal pohodln polohu. Zachmril som sa, vstal a vytavo zazrel na stoliku. Znova som si sadol a s nespokojnm vrazom sa zavrtel. Po cel ten as okolo ma tancovali a vyskakovali stovky nt Tintatatornina. Medzi dvoma akordmi som sa pokrabal za uchom. Tak hlboko som sa ponoril do svojho malho predstavenia, e som zvol. Doiroka som otvoril sta, udia v prvch radoch mi mohli spota zuby. Zatriasol som hlavou, akoby som si ju chcel vyisti, a rukvom si vytrel slzy z o. Tintatatornin sa vznal vo vzduchu. ialen meldia sa prepletala s kontrameldiou a znova sa od nej oddeovala. Znelo to ahko a prirodzene ako dchanie. Ke priiel koniec, spojenie desiatky osamotench vlkien piesne do spolonho celku, jednoducho som dohral a pochal si oi. Nijak crescendo, nijak klaanie. Neprtomne som zapraskal klbmi a sklonil sa k puzdru. Tentoraz sa najprv ozval smiech. T ist hostia vskali a bchali do stolov dvakrt hlasnejie ako po prvej piesni. Boli to moji udia. Hudobnci. Striasol som unuden vraz a murkol na nich. O niekoko derov srdca neskr sa rozahol potlesk, bol vak roztrieten a zmten Skr ne sa rozsvietili svetl, rozpadol sa na mnostvo omravch rozhovorov. Ke som zostupoval po schodoch, pribehla ku mne rozosmiata Mrie. Potriasla mi rukou a potapkala ma po chrbte. Po nej nasledovali al sam hudobnci. Ne ma stihli celkom pohlti, Mrie ma chytila za ruku a odviedla k mjmu stolu. Dobr Boe, chlape! zvolal Manet. Maj a tu za malho kra. To ni nie je, povedal Wilem. Zvyajne mu prevolvaj na slvu, ete ke sed. Dievat naho tobne murkaj a dldia mu cestu kvetinami. Sim sa rozhliadol. udia reagovali trochu hadal vhodn vraz, neurito. o sa stalo? Tvoj priate je prefkan ako lka, povedal Stanchion, ktor k nm prve pristpil. Aj vy ste si to vimli? optal sa Manet sucho. Prestate! zahriakla ich Mrie. Bolo to asn.

Stanchion vzdychol a pokrtil hlavou. Rd by som vedel, zamieal sa Wilem, o om to hovorte. Kvothe zahral najjednoduchiu piese na svete, akoby spriadal z anu zlat nite, odvetila Mrie. A potom zabrnkal skladbu, ktor zvldne zahra iba hstka tunajch hudobnkov, akoby to bola detsk hra. Nepopieram, e to bolo dvtipn, brnil sa Stanchion. Ide skr o to, ako to urobil. Vetci, o po prvej piesni zatlieskali, sa ctia ako hlupci. Zd sa im, e boli oklaman. Co je aj pravda, pritakala Mrie. Hudobnk manipuluje s publikom. V tom je prve ten vtip. udom sa to nepi, ohradil sa Stanchion. Nikto nem rd, ke sa s nm zahrvaj. Ale Kvothe sa zahrval s lutnou, ukrnul sa Simmon. Obrtili sme k nemu hlavy, smev mu trochu ochabol. Chpete? Zahral na lutne, ie sa s ou zahrval. Sklopil zrak a zapril sa. U som ticho. Mrie sa potichu zasmiala. Take skuton problm predstavuje dvojak obecenstvo, prehovoril Manet rozvne. Na jednej strane s tu hostia, o vedia o hudbe dos na to, aby pochopili, v om je vtip, a potom t, ktorm ho treba vysvetli. Mrie naho vazoslvne namierila prst. Presne tak, pozrela na Stanchiona. Ak sem prde lovek, ktor hudbe nerozumie, zasli si, aby ho trochu ahali za nos. Ibae vina host s urodzen pni, upozornil ju Stanchion. A n chytrk nem patrna. oe? zarazila sa. Threpe a vychvauje u mesiace. Ako to, e sa a doteraz nikto neujal? A m b rose Jakis, povedal som namiesto vysvetlenia. Poda jej vrazu to meno poula prv raz. Je to hudobnk? Barnov syn, odvetil Wilem. Zmtene sa zamraila. A m ti brni njs si patrna? M vea vonho asu a je bohat ne Boh, zaomral som. Jeho otec patr medzi najmocnejch muov vo Vintase, dodal Manet a pozrel na Simmona. Koko miest ho del od trnu? Ptns?

Dvans, odvetil rozmrzene. Pred dvoma mesiacmi zmizla na mori cel rodina Surthenovcov. Ambrose sa ustavine vychvauje, ako blzko m jeho otec ku krovi. Manet sa znova obrtil k Mrie. Pointa je v tom, e Ambrose je ak vha a vie, ako to vyui. Aby sme boli spravodliv, ozval sa Stanchion, treba poveda, e Kvothe nie je najprezieravej mladk v Spoloenstve. Odkalal si. Dokzal to aj dnenm vystpenm. Neznam, ke mi hovoria mladk, epol som Simovi. Pozrel na ma s pochopenm. Napriek tomu bol skvel, trvala na svojom Mrie. Obrtila sa k Stanchionovi a bojovne sa rozkroila. osi tak tu nebolo najmenej mesiac a ty to vie. Poloil som jej ruku na rameno. M pravdu, zastal som sa ho. Bolo to hlpe. Nerozhodne som pokril plecami. Presnejie bolo by, keby som mal aspo nepatrn ndej na zskanie patrna. Zahadel som sa Stanchionovi do o. Ibae ju nemm. Obaja vieme, e Ambrose zasial jedovat byliny. Aj jed zo zeme asom vyprch, odvetil. Radej budem hra pre pobavenie svojich priateov, ako sa vnucova udom, ktorm som sa znepil na zklade klebiet. Stanchion zvesil plecia. Ako mysl, slabo sa usmial. V nasledujcom tichu si Manet veavravne odkalal, rozhliadol sa okolo stola a zagal na ma oami. Pochopil som narku a predstavil som ho. Wila so Simom u pozn, Stanchion. Toto je Manet, tudent a mj obasn mentor na univerzite. A toto, ukzal som na Stanchiona, je Stanchion: hostite, majite a kr pdia v Eoliane. Te ma, Stanchion zdvorilo prikvol a znepokojene sa poobzeral po miestnosti. Ke u hovor o hosten, mal by som sa venova povinnostiam. Potapkal ma po chrbte a zvrtol sa na pte. A popri tom sa ti poksim napravi reputciu. Vane som sa naho usmial a irokm gestom som ukzal na Mrie. A toto je Mrie. Najlepia huslistka v Eoliane, ako ste sa presvedili na vlastn ui. Ako na vlastn oi vidte, aj najkrajia ena v

okruhu tisc kilometrov. A ako vm iste napovedal intelekt, najmdrejia S krnkom ma plesla po ruke. Keby som bola spolovice tak mdra ako vysok, nebrnila by som a, zasmiala sa. Take chudk Threpe sa za teba po cel as prihovral zbytone? Prikvol som. Povedal som mu, e je to straten. Aj to tak zostane, ak neprestane nad umi oha nos. Prisahm, ze som ete nestretla spoloensky nemonej ieho loveka. Keby si nevyaroval prirodzen kzlo, u by ti niekto zabodol n do chrbta. To s len dohady, zahundral som. Mrie sa obrtila k mojim priateom. Te ma, e vs spoznvam. Wil prikvol a Sim sa usmial. Manet elegantne vstal a natiahol ruku. Mrie mu podala svoju a on ju vrcne zovrel. Zaujali ste ma, Mrie, oslovil ju.,Ak je anca, e mi doprajete poteenie z rozhovoru pri pohriku? Bol som prli zaskoen, aby som sa zmohol na nieo in ako na vyplieanie o. Stojac veda seba vyzerali ako trpaslk a princezn. Mrie bola od neho o ptns centimetrov vyia, imy jej ete vmi predlovali nohy. Manet vyzeral ako vdy ediv a strapat a najmenej o desaroie star. Mrie zamurkala a naklonila hlavu, akoby jeho nvrh zvaovala. Som tu s priatemi, odvetila napokon. Skonme asi dos neskoro. Na tom nezle, ubezpeil ju Manet. Ochotne pre vs obetujem trochu spnku. U si ani nespomnam, kedy som bol naposledy v spolonosti eny, ktor sa neboj poveda, o si mysl. Takch, ako vy, je nedostatok. Mrie si ho znova premerala. Manet jej pozrel do o a obdaril ju takm sebaistm a oarujcim smevom, e by s nm mohol vystupova na pdiu. Nechcem vs odlka od priateov, dodal, ale ste prv huslistka za desa rokov, ktor mi roztancovala nohy. To najmenie, o pre vs mem urobi, je pozva vs na pohrik. Mrie mu optovala smev, napoly pobaven, napoly otrven. Sedm na druhom poschod, ukzala na schody. Pribline o dve hodiny by som mala by von.

Ste nesmierne mil. Mm vs vyhada? no, odvetila. Uprela naho zamyslen pohad, potom sa zvrtla a odkrala. Manet si sadol a napil sa. Simmon vyzeral tak ohromen, ako som sa ja ctil. o to malo znamena? vyhkol. Manet sa zachichotal, oprel sa o stoliku a pritisol si pivo k hrudi. Ete sa mte o ui od starho psa, teat. *** Ked chc aristokrati prejavi uznanie hudobnkovi, daj mu peniaze. Aj ja som na zaiatku dostval takto dary, ist as mi pomhali plati koln a udra hlavu nad vodou. Lene Ambrose bol vo svojej nenvisti dsledn a u niekoko mesiacov mi nikto ni nedal. Hudobnci s chudobnej ne panstvo, ale vedia oceni dobr vkon. Poakuj sa tak, e kpia umelcovi pitie. To bol prav dvod, preo som dnen veer trvil v Eoliane. Manet odiiel k baru vypta vlhk handru na utretie stola, aby sme mohli pokraova v hre. Skr ne sa vrtil, podiiel k nm mlad cealdsk hr na palu a optal sa, i nm smie objedna. Pravdae sme mu to dovolili. Kvol na najbliiu anku, vetci sme si rozkzali, na o sme mali chu, a pre Maneta sme vyptali pivo. Pili sme, hrali karty a povali hudbu. S Manetom sa nm prestalo dari, prehrali sme tri hry po sebe. Trochu mi to pokazilo nladu, no nie a tak ako moje podozrenie, e Stanchion m pravdu. Bohat patrn by ma zbavil mnohch problmov. Dokonca aj s chudobnm by sa mi ahie dchalo. Aspo by mi mal kto poia peniaze, keby som sa dostal do zkych, a nemusel by som obchodova s nebezpenmi zdierami. Km som nad tm uvaoval, pokazil som vmenu a prehrali sme alie kolo. Manet pozbieral karty a zazrel na ma. Dm ti jednoduch matematick lohu. Zde sa ti na skky. Zdvihol ruku a zlostne vystril tri prsty. Dajme tomu, e m v ruke tri piky a v kope je alch p, roztiahol prsty druhej ruky. Koko je to spolu? Oprel sa a zaloil si ruky na prsiach. Dobre si to rozmysli, m as.

Ete je v oku z toho, e Mrie prijala tvoje pozvanie, utrsil Wilem. A my takisto. Ja nie, ukrnul sa Simmon. Vedel som, e to m v sebe. Preruila ns Lily, anka, ktor ns v Eoliane asto obsluhovala. Ako sa dar, krsavci? zavitorila. Lily, optal sa Simmon, keby som a pozval na pohrik, uvaovala by si o tom? Jasn, poloila mu ruku na plece. Ale nie vemi dlho, dodala s smevom. Dnes sa na vs usmialo astie, pni. Neznmy ctite dobrej hudby berie alie kolo npojov na seba. Ja si dm lomcovk, objednal si Wilem. Medovinu, pridal sa vysmiaty Simmon. Pre ma sountensk, poiadal som. Manet zdvihol oboie. Sountensk? To si dm aj ja. Vznamne pozrel na anku a kvol ku mne. Naho, samozrejme. Naozaj? zadivila sa Lily a mykla plecami. Hne som sp. Fajn, teraz, ked si ns ohril, me sa trochu zabavi, nie? optal sa ma Simmon. o by si povedal na piese o somrovi a? Naposledy ti hovorm, e nie, zaal som sa. S Ambroseom som skonil. Tm, e si ho ete viac znepriatelm, ni nezskam. Zlomil si mu ruku, pripomenul mi Wil. Myslm, e u a neme viac nenvidie. On mi zlomil lutnu, sme vyrovnan. Som ochotn zabudn na vetko, o medzi nami bolo. To urite! odfrkol Sim. Hodil si mu do komna pol kila skazenho masla. A uvonil sedlov remene Pre splen ruky, u! zahriakol som ho a poobzeral sa. Bolo to takmer pred mesiacom a okrem vs dvoch o tom nikto nevie. Iba Manet. A vetci, o a teraz pouli. Sim oervenel a rozhovor a do nvratu Lily uviazol. Wilov lomcovk doniesla v tradinom kamennom pohri, Simova medovina iarila ako zlato vo vysokom sklenenom. Pred Maneta a predo ma postavila dreven pohre. Manet sa usmial. Ani neviem, kedy som naposledy pil sountensk, zamyslel sa. Sm som si ho nikdy neobjednal.

Ty si druh lovek, ktorho to vidm pi, povedal Sim. Kvothe ich do seba hde ako sirup. Vypije aj tri-tyri za noc. Manet zvratil elo a pozrel na ma. Oni to nevedia? Pokrtil som hlavou a napil sa. Nevedel som, i sa mm hanbi, alebo smia. Manet posunul svoj pohr k Simmonovi, ten si ho priloil k stam a ochutnal. Zamrail sa a odpil ete glg. Voda? zaudoval sa. Manet prikvol. Je to star trik, ktor vymysleli apky. Predstav si, e sa s nejakou rozprva pri bare. Aby si jej ukzal, e si in, kultivovanej ne ostatn zkaznci, nieo jej objedn. Natiahol sa za svojm pohrom. Ibae ony pracuj a nechc pi. Uprednostuj peniaze. A tak si objednaj sountensk, pevertsk alebo osi podobn. Ty zaplat, barman jej naleje vodu a po zverenej sa rozdelia o peniaze. Ak vie dieva pova, zarob si vo vape aj toko, o v posteli. My sa delme na tretiny, vpadol som mu do rei. Jedna pre hostinec, druh pre barmana a tretia pre ma. Nechal si sa dobehn, povedal mi Manet na rovinu. Barman by mal dosta podiel od hostinca. U Ankera si neobjednva sountensk, uvaoval nahlas Sim. Zato si si obbil greysdalesk medovinu, uhdol Wil. Ale t som pil aj ja, namietol Sim. Chutila ako uhorky nakladan v ankch. A navye odmlal sa. Bola drahia, ne si akal? ukrnul sa Manet. Keby stla toko, o mal pivo, nemalo by to zmysel, nemysl? Ke si ju objednm ja, vedia, o tm myslm, vysvetlil som. Keby som poiadal o npoj, ktor neexistuje, vemi rchlo by sa na to prilo. Odkia o tom vie? optal sa Sim Maneta. Nie som veraj, uchechtol sa. V miestnosti sa zotmelo. Obrtili sme sa k pdiu. *** Noc pokraovala prijatene. Manet odiiel za lepm a Wil, Sim a ja sme sa snaili vypi vetko, o nm platili pobaven hudobnci. Bolo toho vye hlavy, ovea viac, ne som dfal.

Vinou som pil sountensk, ved som si predovetkm priiel zarobi na koln. Aj moji priatelia si ho niekokokrt objednali, ked u vedeli, v om je trik. Bol som im za to dvojnsobne van, lebo inak by som ich musel odviez domov na friku. Napokon sme mali vetci traja dos hudby, klebiet a v Simovom prpade aj bezvslednho dvorenia ankam. Pred odchodom som sa zastavil pri barmanovi a diskrtne som mu vysvetlil rozdiel medzi tretinou a polovicou. Napokon mi dal cel hrivnu a es estkov. Takmer za vetko som vail priateom hudobnkom, ktor mi cel noc platili pitie. V meci som mal rovn tri hrivny. Od barmana som dostal aj dve tmavohned fae. Co je to? vyzvedal Sim, ked som ich vkladal do puzdra na lutnu. Bredonsk pivo. Medzi fae a nstroj som stril handry, aby som lutnu nepokodil. Bredonsk je sladk a hust ako kaa, ohrnul nos Wil. Sim prikvol a vystrhal znechuten grimasu. Ete e ho netreba hrz. Nie je tak zl, brnil som sa. V malch krovstvch ho pij tehotn eny. Arwyl to spomnal na prednke. Varia ho spolu s kvetovm peom, rybacm olejom a ereovmi kstkami. Obsahuje vea ivn. My a neodsudzujeme, Kvothe. Wilem mi s ustaranm vrazom poloil ruku na plece. Simovi ani mne nevad, e si tehotn yllsk ena. Simmon zakrochkal, a vzpt sa zasmial na tom, e zakrochkal. Pomaly sme sa vydali cez kamenn most k univerzite. A kee ns nemohol nikto pou, zaspieval som Simovi o somrovi Ambroseovi. Wil so Simom sa odtackali do izieb v ubikcich. Mne sa ete nechcelo spa, a tak som sa prechdzal przdnymi ulicami a dchal chladn non vzduch. Kral som popred tmav vklady lekrn, sklrn a knhviazastiev. Skrtil som si cestu naprie udriavanm trvnikom, ovoniaval jesenn lstie a zelen trvu. Takmer vetky krmy a hostince boli tmav, len v nevestincoch sa svietilo.

Siv kame siene profesorov sa vo svetle mesiaca striebristo leskol. Zvntra prenikala slab iara cez vitrov okno zobrazujce Teccama v typickej pze: stl bos pred jaskyou a prihovral sa davu tudentov. Preiel som okolo kadiky, k oblohe neli nespoetn tmav komny. Aj v noci sa okolo nej vznal pach pavku a splench kvetn, kyseliny a alkoholu tisce arm, ktormi za storoia existencie napchli steny budovy. Posledn bol archv. tvorposchodov stavba bez okien pripomnala obrovsk mnik. Vek dvere boli zatvoren, no krami okolo rmu prenikalo ervenkast svetlo sympatikovch lmp. Poas prijmacch pohovorov nechval profesor Lorren archv otvoren aj v noci, vetci lenovia mystria tam mohli tudova do vle. Vetci okrem jednho, pravdae. Vrtil som sa k hostincu Anker a naiel ho tmav a tich. Mal som k od zadnho vchodu, no nechcel som v tme zakopn, preto som zamieril do nealekej uliky. Prav noha na sud s daovou vodou, av na okenn rmsu, av ruka na odkvapov rru. Potichu som vyliezol k svojmu oknu, kskom drtu uvonil zpadku a vklzol som dnu. V izbe bola tma ako vo vreci, no bol som privemi unaven, aby som ziiel na przemie pohada v kozube erav uhlky. Dotkol som sa kntu lampy pri posteli, prsty som si trochu zababral olejom. eptom som vyslovil puto a poctil, ako mi z ruky unik teplo. Spoiatku sa ni nedialo. Zamrail som sa a sstredil sa na prekonanie alkoholickho opojenia. Chlad mi prenikol hlbie pod kou, a som sa zachvel. Na knte sa konene rozhorel ohniv kvet. Chvejc sa od zimy, zatvoril som okno a rozhliadol sa po izbe so ikmm stropom a zkou posteou. Na poudovanie som si uvedomil, e neviem o nijakom mieste, kde by som bol v tej chvli radej. Ctil som sa tu skoro ako doma. Vm to mono nepripad udn, ale pre ma to bol nov pocit. Vyrastal som medzi edemskmi Ruhmi, domovom sa mi stali vozy a piesne pri tborku. Ked koovn spolonos vyvradili, nepriiel som len o rodinu a priateov. Cel svet sa mi obrtil naruby a zhorel do tla. Po necelom roku strvenom na univerzite sa mi zdalo, e sem patrm. Pocit priptania k jednmu miestu mi pripadal nezvyajn. Na

jednej strane ma to upokojovalo, no Ruh vo mne sa nepokojne vrtel, brnil sa predstave, e zakoren ako rastlina. Ked som zaspval, premal som, o by si o tom pomyslel otec.

SIEDMA KAPITOLA

Skky
Rno som si umyl tvr a odvliekol sa do vapu. Hostinec sa pomaly. plnil umi, ktor sa sem prili naraajkova, skupinka zronench tudentov u od rna zapjala ia. So zalepenmi oami som si sadol na zvyajn miesto v kte a zaal sa trpi pre pohovor. Kilvin a Elxa Dal mi nerobili starosti, na ich otzky som bol pripraven. Podobne to platilo pre Arwyla. No nevedel som, o mm oakva od ostatnch profesorov. Kad semester vystavili uitelia vo zvzkoch v itrni archvu vber knh. Boli tam jednoduch texty pre elirov i oraz nronejie prce pre relarov a etheov. Poda knh sa dalo odhadn, ktor vedomosti profesori pokladaj za dleit. Kad tudent so tipkou rozumu sa pripravoval na skky z nich. Lene ja som nemohol vstpi do zvzkov s ostatnmi. Ako jedin tudent za poslednch desa rokov som to mal zakzan a vetci to vedeli. Zvzky boli jedin dobre osvetlen miestnos v celej budove a poas prijmacch pohovorov tam stle niekto sedel a tal. Kpie odporanch knh som preto musel vyhada v zbierkach. Neverili by ste, koko verzi jednej knihy me existova. Ak som mal astie, naiel som rovnak vydanie, ako vyloili profesori vo zvzkoch, no ovea astejie som natrafil na zastaran, upraven alebo zle preloen diela. Za posledn noci som vea tal, ale hadanie ma stlo privea asu, a preto som bol alostne nepripraven. Utpal som sa v nepokojnch mylienkach, ke ma zo zadumania vytrhol Ankerov hlas. Kvothe je tamto v kte, vysvetoval komusi. Zdvihol som hlavu a uvidel pri bare enu. Poda obleenia nebola tudentka. Na sebe mala komplikovan purpurovo erven aty s dlhou sukou, zkym driekom a farebne zladenmi rukavicami po lakte. Zosadla zo stolca bez toho, aby sa jej nohy zaplietli do iat, a pristpila ku mne. Svetl vlasy mala pvabne zvlnen, pery

namalovan vrazne naerveno. Nelo mi do hlavy, o rob na mieste, ako je Anker. Ty si zlomil ruku Ambroseovi Jakisovi? optala sa. Prehovorila v aturine so silnm melodickm modegskm zafarbenm. Hoci som jej preto aie rozumel, klamal by som, keby som tvrdil, e som to nepovaoval za praliv. Modegsk przvuk doslova prekypuje zmyselnosou. Ano. Nebolo to celkom myseln, ale urobil som to. V tom prpade mus prija moje pozvanie na pohrik, povedala tnom eny, ktor dosiahne, o si zaumieni. Usmial som sa na u a prilo mi to, e som ete prli rozospat, o otupuje mj ostrovtip. Nie si prv, kto sa mi chce za to odvai, priznal som. Ale ak na tom trv, dm si greysdalesk medovinu. Zvrtla sa a odkrala k baru. Ak bola tudentka, musela tu by nov. Keby tu pobudla dlhie ne niekoko dn, poul by som o nej od Sima, ktor mal dokonal prehad o najkrajch dievatch v meste a dvoril im s neikovnm zanietenm. Modegsk ena sa o chvu vrtila, sadla si oproti mne a prisunula mi po stole dreven pohr. Urite bol erstvo umyt, pretoe rukavicu, ktorou ho drala, mala vlhk. Zdvihla pohr ervenho vna. Na Ambrosea Jakisa! pripila si so mnou a netostne dodala: Bodaj by zletel do studne a skapal. Chytil som pohr a napil sa. Napadlo mi, i v okruhu sto kilometrov od univerzity existuje nejak ena, ku ktorej sa Ambrose nezachoval ako svia. Diskrtne som si utrel ruku o nohavice. Zena sa napila vna a s buchnutm poloila pohr na stl. Mala rozren zrenice. Hoci bolo skoro, oividne u dos vypila. Zactil som muktov orech a slivky. Ovoal som pohr a potom som pozrel na stl, i tam niekto nevylial npoj. Ni som nevidel. Zena odrazu prepukla v pla. Nebolo to jemn vzlykanie, skr akoby niekto otoil kohtikom. Zahadela sa na svoje ruky a zavrtela hlavou. Stiahla si mokr rukavicu, zdvihla ku mne oi a vyhkla niekoko slov v modegskom jazyku. Prep, zastavil som ju bezradne. Nerozumiem No ena u vstvala od stola. chajc si tvr, rozbehla sa k dverm.

Anker a vetci hostia obrtili hlavy ku mne. Ni som nespravil, ukzal som k vchodu. Rozplakala sa sama od seba. Inokedy by som sa rozbehol za ou a poksil sa zisti, o je vo veci, no jednak u odbehla dos aleko, a o necel hodinu som mal skku. Okrem toho, keby som zachraoval kad enu, ktor Ambrose ranil, nezostal by mi as na jedlo a spnok. Zvltna prhoda mi vak vyistila hlavu, z nedostatku spnku som sa spamtal. Rozhodol som sa vyui to a hne sa vybra na skky. Ako hovorieval otec, kto prv prde, ten prv melie. *** Na ceste do hlbn som od predavaa s vozkom kpil zlatohned msov piroh. Vedel som, e na koln za najbli semester budem potrebova kad pencu, no jeden chutn piroh na mojej finannej situcii aj tak ni nezmen. Bol tepl a hrub, plnen kuracinou, mrkvou a alviou. Jedol som ho za pochodu a uval si chvkov pocit slobody, e si mem dovoli nieo, na o mm chu, nielen to, o priprav Anker. Ke som dojedol posledn ksok, zauchal som medov mandle. Kpil som ich za vek naberaku, predava mi ich zabalil do vrecka zo suenho polia. Stli ma tyri grajciare, ale u dlho som mal na ne chu a trocha cukru mi prospeje na mozog. Rad tudentov akajcich na pohovor sa vlnil ndvorm. Nebol vemi dlh, no aj tak ma to nepoteilo. Zazrel som znmu tvr z mozoa a podiiel som k zelenookmu dievau. Ahoj, pozdravil som ju. Vol sa Amlia, vak? Nervzne sa usmiala a prikvla. Ja som Kvothe, predstavil som sa s malm klonom. Viem, kto si. Videla som a na remeslch. Mala by si im hovori mozo, navrhol som. Podal som jej vrecko s mandami. Vezmi si. Amlia pokrtila hlavou. S vborn, zatriasol som pochkou. Vhavo si jednu zobrala. Toto je rad na poludnie? optal som sa.

Znova zavrtela hlavou. Ete nm nedovolili zoradi sa. Musme niekoko mint poka. Nechpem, preo ns ntia st ako ovce v ohrade. Je to poniujce, a navye strata asu. Amlii sa na tvri mihol tie zkosti. o je ti? preakol som sa. Hovor trochu hlasno, odvetila rozhliadajc sa. Len sa nebojm poveda, o si vetci myslia. Cel systm prijmacch pohovorov je tak hlpy, a z toho zastva rozum. Profesor Kilvin vie, ak som tudent, Elxa Dal takisto. Pre Brandeura akoby som ani neexistoval. Preo m rovnak prvo rozhodova o mojom kolnom? Amlia odvrtila pohad a pokrila plecami. Zahryzol som do alej mandle a vzpt ju vypul. Fuj! Otril som jej vrecko. Nezd sa ti, e chutia ako slivky? Neurito na ma fochla, potom sa zamerala na osi za mnou. Otoil som sa a uvidel, ako k nm kra Ambrose. Vyzeral elegantne ako vdy, aty mal z istej anovej tkaniny, zamatu a broktu. Za klobk si zastokol dlh biele pero, pri pohade na ma zachvtila nepochopiten zlos. Bol sm, nesprevdzal ho zvyajn dav ptolizaov. Rozkon! zvolal som, len o priiel bliie. Tvoja prtomnos, Amorose, je ako ozdoba z konskho trusu na koli tejto fraky. Ambrose sa na moje prekvapenie usmial. Aboj, Kvothe. Tie a rd vidm. Stretol som jednu z tvojich bvalch trofej, plechol som mu do tvre. Prela hlbokm psychickm otrasom. Predpokladm, e a videla nahho. smev mu mierne pohasol. Naklonil som sa k Amlii a predstieral, e jej dverne epkm: Nielene m malilink penis, ale z dobrch zdrojov viem, e sa vzru len pri zdochnutom psovi, portrte vojvodu z Gibey alebo pri polonahom bubenkovi na galre. Amlia si zachovala kamenn tvr. Ambrose na u pozrel. Radej odd, povedal vdne. Nemus pova tak odpornosti. Amlia doslova ula.

Jedno ti musm uzna, poznamenal som, hadiac za dievaom. Pred nikm tak eny neutekaj ako pred tebou. Nadvihol som imaginrny klobk. Mohol by si o tom predna. Ambrose iba stl, spokojne prikyvoval a premeriaval si ma zvltnym majetnckym pohadom. V tom klobku vyzer ako zvodca malch chlapcov, pokraoval som. Odpdo riti, lebo ti ho zrazm z hlavy. Zazrel som naho. Mimochodom, ako sa dar tvojej ruke? Prve teraz je to ovea lepie, odvetil prvetivo. Neprtomne si ju pokriabal, z tvre mu neschdzal smev. Vloil som si do st aliu mandu, skrivil som tvr a znova ju vypul. Nem rd slivky? optal sa. Neakajc na odpove, zvrtol sa na optku a s smevom odkral. O mojom stave vea vypoved, e som za nm iba zmtene hadel. Zdvihol som vrecko s mandami k nosu a priuchol. Ctil som kukurin listy, med a koricu. Nijak slivky i muktov orech. Ako to Ambrose mohol vedie? Odrazu do seba vetko zapadlo. V rovnakom okamihu zazvonili poludnie a vetci, o mali v ruke dotiku, vytvorili dlh rad cez cel ndvorie. Zaali sa skky. Ozlomkrky som sa rozbehol pre. *** Zfalo som zabchal na dvere. Po behu na tretie poschodie ubikci som lapal dych. Simmon! zakrial som. Otvor, musme sa porozprva! Na chodbe sa otvrali dvere, tudenti vyliezali z izieb, zvedav, o znamen ten rozruch. Spoza jednch vyzrel Simmon so strapatmi vlasmi. Kvothe? zajachtal. Preo tak vyvdza? To nie je moja izba. Priskoil som k nemu, zatlail ho dnu a zatvoril dvere. Ambrose ma nadrogoval, Simmon. Myslm, e mm nieo s hlavou, ibae neviem o. Simmon sa ukrnul. To viem u dvno odmlal sa a zatvril sa pohorene. Presta! Preo mi puje na dlku?

Mm v stach udn chu, vysvetlil som. Je mi to fuk, odsekol zmtene. o sa ti porobilo? Narodil si sa v matali? Vylepil som mu facku, a sa zatackal k stene. Hej, narodil som sa v matali, zavral som. Adas s tym problm? Sim sa opieral o stenu, druhou rukou si chal ervenejce lce. V tvri sa mu zrail nefalovan as. Preskoilo ti? Ni mi nie je, ale ty by si si mal dva pozor na jazyk. Mm a rd, ale len preto, e m bohatch rodiov, nie si odo ma o ni lep. Zmratil som tvr a znova odpul. Je to odporn. Odmalika nenvidm muktov orech. Simovi svitlo. Cti v stach slivky a korenie? Prikvol som. Chce sa mi z toho vraca. Bo popol, zaepkal so smrtene vnou tvrou. M pravdu, nadrogoval a. Viem, o je to. Zvrtol som sa a siahol na kuku. Kam ide? Zabi Ambrosea za to, e ma otrvil. Neotrvil a. Je to neakane sa odmlal a pokraoval tichm, vyrovnanm hlasom: Kde si vzal ten n? Nosm ho priviazan pod nohavicami. Pre kad prpad. Sim sa zhlboka nadchol. Skr ne pjde zabi Ambrosea, me ma vypou? Pokril som plecami. Ako chce. Sadni si, ukzal na stoliku. Vzdychol som a povol ho. Dobre. Ale nenaahuj to. O chvu musm s na pohovor. Sim prikvol a sadol si na kraj postele oproti mne. Pozn to, ked sa niekto opije, vezme si nieo do hlavy a ned sa od toho odhovori, hoci vetci jasne vidia, e je to zl npad? Rozosmial som sa. Ako vtedy, ked si sa chcel pred Eolianom prihovori harfistke a ovracal si jej koa? Prikvol. Presne to som mal na mysli. Alchymisti vedia vyrobi ltku s podobnmi, no ovea silnejmi inkami. Zavrtel som hlavou. Nie som opit. Hlavu mm ist ako zvon. Znova prikvol. Nepsob to rovnako. Necti navu, ani sa ti nekrti hlava. Len m astejie nutkanie vyvies nieo hlpe.

Zamyslel som sa nad tm. Toto je in. Nemm chu na hlposti. To sa d ahko overi, povedal Sim. Vymysli nejak zl npad. Chvu som uvaoval, plochou stranou epele noa som si klepkal o topnku. Zl npad by bol nevedel som pokraova. Napnal som mozog. Sim na ma hadel pln oakvania. skoi zo strechy? Vyznelo to skr ako otzka. Sim na ma mlky hadel. Zanam tomu rozumie, povedal som pomaly. Zd sa, e som stratil zbrany. Simmon sa uahene usmial a povzbudzujco prisvedil. To je ono. Nem brzdy a oividne si to neuvedomuje, ale vetko ostatn je ako predtm. Si vyrovnan, vren a normlne rozma. Teraz sa sprva povene, namieril som naho n. Presta s tm. Zamurkal. Dobre. Vie, o s tm urobi? Samozrejme. Potrebujem pevn bod. Mus mi robi kompas sprvania, lebo tvoje zbrany s neporuen. Aj mne to napadlo, odvetil. Take mi dveruje? Prikvol som. S vnimkou ien. Men sa pri nich na idiota. Vzal som zo stola pohr vody, vyplchol si sta a vodu som vypul na zem. Sim sa neisto usmial. Fajn. Po prv, neme zabi Ambrosea. Zavhal som. Urite? Ver mi. V podstate vetko, o by si chcel urobi s tm noom, je zl npad. Mal by si mi ho da. Mykol som plecami, obrtil n v dlani a podal som mu ho koenou rukovou napred. Sima to zaskoilo, ale vzal si ho. Milosrdn Tehlu! vydchol a poloil n na poste. akujem. Prehnal som to? optal som sa a znova si oplchol sta. Mali by sme vymyslie nejak stupnicu. Od jedna do desa. Putie na dlku je jednotka, povedal. Aha, prep, ospravedlnil som sa a poloil pohr na stl. To ni, mvol rukou. Jednotka je mlo alebo vea? zaujmal som sa.

Mlo. Zabi Ambrosea je desiatka. Zhil sa. Mono osmika. Zavrtel sa na posteli. Alebo sedmika. Vne? vyvalil som oi. Tak vea? Dobre teda. Naklonil som sa k nemu. Mus mi poradi, o so skkami. oskoro budem na rade. Simmon drazne pokrtil hlavou. Nie. Je to vemi zl npad. Osmika. Fakt? Hej. Pohovor je chlostiv spoloensk situcia. Nemuselo by to dopadn dobre. Ale ak Sim vzdychol a odhrnul si z o plav vlasy. Som tvoj kompas, i nie? Ak ti budem hovori vetko trikrt, bude to navn. Zamyslel som sa nad tm. M pravdu. Najm ak hroz, e vyvediem nieo nebezpen. Rozhliadol som sa. Ako dlho to potrv? Najviac osem hodn. Chcel ete nieo doda, no potom zavrel sta. o je? vyzvedal som. Spustil plecia. Mu sa u teba prejavi vedajie inky. Droga je rozpustn v tukoch, preto ti chvu zostane v tele. Obas sa to me vrti v miernejej forme, hlavne v dsledku nejakho naptia, pri citovom vzplanut, fyzickej nmahe Vrhol na ma ospravedlujci pohad. Bud to slabie ozveny stavu, ktor preva teraz. Tm sa budem trpi neskr. Natiahol som k nemu ruku. Daj mi svoju dotiku. Vymenme si miesta na skke. Bezradne rozhodil ruky. Ja som u bol, pripomenul mi. Tehluove cecky! zaklial som. Dobre, tak mi prive Felu. Prudko zamval rukami. Nie, nie, nie! To je desiatka. Zasmial som sa. Nemyslel som to tak. M pohovor na plenie. Mysl, e si s tebou vymen termn? U mi to raz ponkla. Sim vstal z postele. Pohadm ju. Zostanem tu, povedal som. Horlivo prikvol a zkostn sa poobzeral po izbe. Asi bude najlepie, ked sa nioho nedotkne. Otvoril dvere. Km sa vrtim, sadni si na ruky. ***

Sim sa, naastie, vzdialil iba na p mint. Zaul som klopanie. To som ja, doahol ku mne Simov hlas. Nevyviedol si nieo? Vie, o je zvltne? optal som sa ho cez dvere. Skal som vymyslie nejak zbavn innos, ale na ni som nepriiel. Poda ma to znamen, e humor je spojen so spoloenskmi prehrekami. Nemem urobi ni nevhodn, pretoe neviem vymyslie ni spoloensky neprijaten. Nevidm v tom rozdiel. Na tom me nieo by, odvetil a potom sa optal: Urobil si nieo napriek tomu? Nie. Rozhodol som sa seka dobrotu. Naiel si Felu? no, je tu pri mne. Ale skr ne vstpime, mus mi prisbi, e nesprav ni bez optania. Plat? Zasmial som sa. Ako chce. No nie e ma pred ou printi robi hlposti! Neboj sa, odvetil. Nechce si pre istotu sadn? U sedm. Sim otvoril dvere, Fela mu nazrela ponad plece. Ahoj, Fela! pozdravil som ju. Potrebujem si s tebou vymeni termn skky. Najprv si oble koeu, napomenul ma Sim. Hol hrd je pribline dvojka. Prep, zarazil som sa. Bolo mi teplo. Mohol si otvori okno. Pokladal som za rozumnejie obmedzi svoj kontakt s okolitmi predmetmi, vysvetlil som. Sim zdvihol oboie. To je vemi dobr npad. Ibae v tomto prpade sa ti to trochu vymklo z rk. Fha! zaul som z chodby Felu. Nehr to? Ani nhodou, odvetil Sim. Ak mm by primn, bolo by pre teba bezpenejie, keby si ani nevola dnu. Natiahol som si koeu. Hotovo, vyhlsil som. Ak a to pote, pokojne si prisadnem ruky. Aj som to urobil. Sim pustil Felu do izby a zavrel dvere.

Si oarujca, Fela, vystrhal som jej poklonu. Obetoval by som cel obsah meca, aby som a mohol vidie dve minty nah. Dal by som ti vetko, o mm. Okrem lutny, dodal som. ako poveda, kto sa zapril vmi, no tum to bol Simmon. To som nemal poveda, vak? Nie, odvetil Sim. Odhadujem to najmenej na pku. Nedva to zmysel, brnil som sa. eny na obrazoch bvaj nah. A udia obrazy kupuj. Sim prikvol. M pravdu. No aj tak sks chvu ticho sedie a ni nerobi, dobre? Pritakal som. Aj tak tomu nemem uveri, prehovorila Fela. Z tvre sa jej pomaly strcala erve. Nieo mi hovor, e si zo ma strieate. Bodaj by si mala pravdu, vzdychol Simmon. Je to vemi nebezpen. Ako to, e si pamt obrazy s nahmi enami, ale nevie, e na verejnosti nem chodi bez koele? optala sa ho, nespajc zo ma zrak. Nezdalo sa mi to dleit, odvetil som. Ked ma biovali, tie som si vyzliekol koeu. Aj to bolo verejn. Nie je udn, e to me loveka dosta do lamastiky? Vie, o by sa stalo, keby si prebodol Ambrosea? optal sa ma Simmon. Zamyslel som sa. Akoby som sa mal rozpamta, o som pred mesiacom raajkoval. Asi by ma sdili, povedal som opatrne. A udia by mi kupovali pivo. Fela si zakryla sta, aby potlaila smiech. o je horie, pokraoval Simmon, ukradn kol, alebo zabi Ambrosea? Tuho som sa sstredil. Jablkov, alebo ereov kol? Och! Fela zvratila elo. To je Zavrtela hlavou. Naskakuj mi z toho zimomriavky. Simmon prikvol. Je to desiv droga. Vyrba sa ako utiujci liek a vol sa ovocnica. Nemus ju ani strvi, vstrebe sa aj cez kou. Pozrela naho. Ako to, e o nej toko vie?

Chabo sa usmial. Mandrag o nej rozprva na kadej prednke. Poul som ten ist prbeh najmenej desakrt. Pouva ho ako obben prklad zneuitia alchmie. Ist alchymista asi pred pdesiatimi rokmi pomocou ovocnice zniil ivot viacerm lenom vldy v Ature. Chytili ho len preto, e nadrogovan grfku ovldla poas svadby zrivos, zabila tucet host a Sim zmkol a pokrtil hlavou. Bolo to tak stran, e alchymistova milenka ho vydala stram. Dfam, e dostal, o si zaslil. Zrtali mu to aj s rokmi, odvetil zlovestne. Ide o to, e droga na kadho psob inak. Nielene odbrava zbrany, ale zvrazuje emcie, vyahuje na povrch skryt tby a vyvolva zvltny druh selektvnej pamti. Je to nieo ako morlna amnzia. Nectim sa zle, ubezpeil som ich. Je mi fajn, ale bojm sa skok. Vid? ukzal na ma. Pamt si prijmacie pohovory, lebo s preho dleit. No in veci s fu. Existuje protiliek? optala sa Fela, cel nesvoja. Nemali by sme ho odvies do mediky? Simmon znervznel. Ni by sa tm nevyrieilo. Mohli by mu da prehadlo, lene to na ovocnicu nezaber. Naruila Kvotheovo sprvanie, a km jej inky neodznej, lekri s bezradn. Ned sa vyplavi z tela ako ortu alebo ophalum. Ak vm do toho mem hovori, prehadlo neznie vemi zbavne, ozval som sa. A co ak usdia, e mu preskoilo z naptia pred skkami? optal sa Sim. Kad semester sa to prihod niekokm tudentom. Stria ho do toiska, km nebud ma istotu Vyskoil som so zaatmi psami. Radej zhorm v pekle, ako by som sa vrtil do cvokrne! rozzril som sa. Nevydrm tam ani sekundu. Sim zbledol, zdvihol ruky na obranu a zasptkoval. No hlas mal pevn a pokojn. Kvothe, hovorm ti trikrt: presta! Upokojil som sa. Fela na ma hadela vydesenmi oami. Simmon neoblomne pokraoval: Kvothe, hovorm ti trikrt: sadni si.

Poslchol som. Fela s divom pozrela na Simmona. akujem, povedal mi vdne a spustil ruky. Shlasm, e medika nie je vhodn miesto. Prekonme to aj tu. To znie lepie. Aj keby to v medike ilo ako po masle, dodal, predpokladm, e by si sa ochotnejie delil o svoje mylienky. Krivo sa usmial. Tajomstv s zkladn kame civilizcie a ty ich skrva viac ne vina ud. Nemyslm si, e mm tajomstv, namietol som. Obaja sa naraz rozosmiali. Tum si prve dokzal, e Sim m pravdu, povedala Fela. Viem urite, e nieo taj. Ja takisto, pridal sa Sim. Ty si mj kompas, pokril som plecami. Potom som sa usmial na Felu a vytiahol meec. Sim pokrtil hlavou. Nie, nie, nie! o som ti povedal? Vidie ju nah je ten najhor npad na svete. Fela trochu primrila oi. oho sa boj? optal som sa ho. e ju zvalm na zem a vrhnem sa na u? zasmial som sa. Pozrel na ma. Urobil by si to? Jasn, e nie. Sim preiel pohadom na Felu, potom sp na ma. Vie vysvetli, preo nie? zaujmalo ho. Zamyslel som sa nad tm. Pretoe odmlal som sa a zavrtel hlavou. Lebo jednoducho to viem. Tak ako viem, e nemem zjes kame alebo prejs cez stenu. Sstredil som sa, a sa mi zakrtila hlava. Rukou som si zakryl oi a snail sa nemyslie na zvrat. Povedz, e sa nemlim. Prosm, poiadal som ho. Odrazu ma zachvtil strach. Povedz, e nemem zjes kame. Nemli sa, vyhkla Fela. Kamene nie s na jedenie. Prestal som v hlave ptra po odpovediach a zvrat pominul. Sim na ma uprene hadel. Rd by som vedel, o to malo znamena, vyhlsil. Ja tomu celkom rozumiem, zaepkala Fela.

Vytiahol som z meca slonovinov dotiku. Chcel som len vymeni termn, vysvetlil som jej. Ale ak si ochotn vyzliec sa Poakal som meec a zahadel sa jej do o. Poda Sima je to nesprvne, lene on enm nerozumie. Mono to nemm v hlave plne v poriadku, ale toto si pamtm vemi dobre. *** Po tyroch hodinch sa mi zaali vraca spoloensk zbrany a o alie dve boli znova pevne na mieste. Simmon so mnou strvil cel de, bol trpezliv ako kaz. Vysvetoval mi, e si nemem kpi fau brandu, nemal by som kopa do psa, ktor bree na ulici, ani zjs do Imre pohada Denn. Trikrt nie. Po zpade slnka som bol znova vo svojej koi. Simmon ma dlho spovedal, skr ne ma odprevadil do Ankera, kde ma printil odprisaha na mlieko mojej matky, e do rna neopustm izbu. Prisbil som mu to. No osi so mnou predsa nebolo v poriadku. Stle ma ovldali emcie, vzplanul som pre kad malikos. Pam sa mi vrtila, ibae privemi iv a neovldaten. Km som mal po boku Simmona, nebolo to tak zl. Jeho prtomnos ma rozptyovala, no len o som osamel v malej podkrovnej izbe, bol som vydan na milos a nemilos spomienkam. Moja myse sa rozhodla opri a podrobne preskma kad bolestiv udalos v ivote. Iste si poviete, e najhorie spomienky museli svisie s vyvradenm koovnej spolonosti. Ke som sa vrtil do tbora a naiel ho v plameoch. Stran pohad na neprirodzene skrten tel rodiov vo svetle padajceho smraku. Zpach splenho pltna, krvi a vlasov. Postavy vrahov okolo oha. Chandrinci. A Cinder mu, ktor sa mi prihovoril a neprestajne sa usmieval. Boli to hrozn spomienky, no za tie roky som ich vytiahol z pamti a poprevracal zo vetkch strn tokokrt, e asom prestali bolie. Vku a zafarbenie Haliaxovho hlasu som si vybavoval rovnako zretene ako otcov. Videl som pred sebou Cinderovu tvr, jeho dokonal vyceren zuby aj zvlnen biele vlasy. Predstavoval som si

jeho oci, ierne ako atrament, a mraziv hlas: Nie rodiia spievali nesprvne piesne. akali by ste, e toto s moje najstranejie spomienky, ale mlili by ste sa. Nie. Najaie bolo rozpamtvanie na mlados. Na pomal drkotav jazdu na vozoch, na opraty v otcovch rukch. Na jeho mocn dlane poloen na mojich pleciach, ked mi ukazoval, ako st na javisku, aby som len postojom tela vyjadril hrdos, smtok i nesmelos. Na jeho prsty, ked ma uil hra na lutnu. A potom tu boli spomienky na mamu, ked ma hladila po vlasoch. Jej tepl nruie. Dokonalos, s akou mi tvr zapadla do priehlbiny na jej krku. Ako som sa jej veer pri vatre chlil na kolench, ospal, astn a v bezpe. Najhorie spomienky predstavovali tie vzcne, neopakovaten chvle. Boleli ma ako sta pln repn. Leal som na posteli, zvieral si kolen a triasol som sa na celom tele. Nemohol som spa ani myslie na nieo in, nevldal som zastavi prval obrazov z minulosti. Znova a znova sa ku mne vracali. Vtom sa ozvalo ukanie na okno, tak slab, e som si ho vimol, a ked utchlo. Zaul som, ako sa mi za chrbtom otvra okno. Kvothe? zaepkala Auri. Zaal som zuby, aby som potlail vzlyky, a nehybne leal. Dfal som, e ma nebude v spnku rui a odde. Kvothe? znova ma oslovila. Priniesla som ti odmlala sa a vzdychla: Och. Poul som uchotanie. Mesiac vrhal na stenu jej drobn tie. Vliezla cez okno do izby a usadila sa na posteli. tla studen dla ma pohladila po lci. U je dobre, povedala nene. Som tu s tebou. Potichu som sa rozplakal. Auri mi poloila hlavu do svojho lona. Tila ma a odhala mi z ela vlasy, jej prsty mi chladili rozplen tvr. Niekedy je to zl, vak? prehovorila smutne. Jemne ma pohladila po hlave, o ma ete vmi rozplakalo. U ani neviem, kedy sa ma naposledy niekto dotkal s takou nehou.

Viem, ako ti je, pokraovala. V srdci m kame a niekedy je tak ak, e ho nevldze unies. Nemus sa trpi sm. Mal si prs za mnou. Rozumiem ti. Telo sa mi naplo a odrazu mi sta znova naplnila chu sliviek. Chba mi, povedal som, skr ne som si uvedomil, o robm. Zahryzol som si do jazyka a zatriasol hlavou ako neskrotn k zpasiaci s opratami. Me mi to poveda, epla. Znova som sa zachvel, zactil som slivky a slov sa zo ma vyvalili ako z pretrhnutej hrdze. Povedala mi, e som skr spieval, ne rozprval. Ked ma nosila na prsiach, ustavine mi ntila. Neboli to skuton piesne, iba upokojujce popevky. Jednho da, ked so mnou krala tborom, zaula, e som sa k nej pridal. Napodoboval som ju o dve oktvy vym piskavm hlskom. Bola to moja prv piese. Potom sme si ju roky spievali. Zovrelo mi hrdlo. Dopovedz to, povzbudzovala ma. Uav sa ti. U nikdy ju neuvidm, vzlykol som. Rozplakal som sa ako mal diea. U je dobre, opakovala Auri. Som tu s tebou. Si v bezpe.

SMA KAPITOLA

Otzky
Nasledujce dni neboli ani prjemn, ani plodn. Felin termn bol na konci jedenstenia, as navye som sa usiloval vyui o najlepie. Skal som pracova v mozoli, no onedlho som sa vrtil do izby, ked som sa poas vyrvania symboliky do odvdzacieho lievika rozplakal. Nielene som nemal silu vytvori poriadny alar, ale posledn, o som potreboval, bolo, aby si o mne mysleli, e mi iblo zo skok. Ked som sa v noci plazil zkym podzemnm tunelom do archvu, sta mi zaplavila chu sliviek a poctil som nezmyseln strach z tmy a tesnho priestoru. Naastie som nezaiel privemi hlboko, no aj tak som si pri zfalej snahe vycva takmer spsobil otras mozgu a dlane som si zodral do krvi. alie dva dni som predstieral chorobu a nevychdzal som z izby. Hral som na lutne, preruovane spal a kul zlovestn pomstu Ambroseovi. *** Ke som ziiel na przemie, Anker upratoval bar. Je ti lepie? optal sa. Trochu, odvetil som. Vera som ctil slivky len dva razy a zakadm to rchlo prelo. Spal som cel noc. Vyzeralo to, e z najhorieho som vonku. Si hladn? Pokrtil som hlavou. Idem na prijmac pohovor. Anker sa zamrail. Mal by si nieo zjes. Aspo jablko. Pohrabal sa za barom a vytiahol vek krah s keramickou lkou. A napi sa mlieka. Treba ho min, skr ako skysne. Ten poondiaty bezadnk prestal fungova. Zaplatil som za rovn tri hrivny. Vedel som, e je to hlpos, najm ked je ad tak lacn.

Oprel som sa o pult a pozrel na dlh dreven debnu zastren medzi fae a pohre. Pozriem sa na, ponkol som sa. Anker zdvihol oboie. Vie s tm nieo urobi? Aspo to sksim. Mono je to len drobnos, ktor ahko opravm. Pokril plecami. Viac ho u nepokaz. Utrel si ruky do zstery a uvonil mi miesto za barom. Zatia ti upram vajka. Ani tie nevydria dlho. Otvoril debnu, vytiahol z nej vajcia a zmizol v kuchyni. Obiiel som pult a upol si k bezadnku. Vntro bolo obloen kameom, debna bola vek asi ako menia cestovn truhlica. Kdekovek mimo univerzity by ju pokladali za zzrak udskho umu a prepychov tovar. Tu sa vak lovek k podobnm predmetom dostane tak ahko, e bezadnk predstavoval iba aliu zbyton haraburdu, ktor nerob to, na o je uren. Bolo to vemi jednoduch zariadenie. Nemalo nijak pohybliv siastky, iba dva cnov psy pokryt symbolikou, ktor presvala teplo z jednho konca kovovho psu na druh. V podstate ilo o pomal, nevkonn tepeln pumpu. Prstami som preiel po cnovch psoch. Prav bol tepl, o znamen, e jeho druh polovica v debne je primerane studen. No av ps mal izbov teplotu. Natiahol som krk, aby som mal lep vhad na symboliku, a vimol som si hlbok krabanec, tiahnuci sa cez dve runy. Tm sa problm vysvetlil. Symbolika je podobn vetm. Ak odstrnite niekoko slov, stratia zmysel. Aj ked to neplat vdy. Niekedy me ma pokoden symbolika vemi neprjemn nsledky. Zamrail som sa na cnov ps. Symbolika bola neporiadna. Runy mali by vyryt na vntornej strane psu, kde nehrozilo pokodenie. Pohrabal som sa v zsuvkch, v jednej som naiel nepouvan sekik na ad. Opatrne som opravil pokoden runy v mkkom cne, potom som sa sstredil a pikou krabky na zemiaky som vyryl tie ist runy na opan stranu. Anker sa vrtil z kuchyne, v ruke dral tanier s vajkami a paradajkami. Malo by to fungova, povedal som. Zo slunosti som sa pustil do jedla, a a vtedy som zistil, ak som hladn.

Anker pozrel na debnu a zdvihol veko. Bolo to tak ahk? Ako okovek in, odvetil som s plnmi stami. Vetko je ahk, ke viete, ako na to. Pokajte do zajtra, i sa bezadnk naozaj ochlad. o najrchlejie, no tak, aby to nevyzeralo nezdvorilo, som dojedol vajka a vypil mlieko. Potrebujem, aby ste ma vyplatili, poiadal som Ankera. koln bude tento semester vysok. Prikvol a nazrel do malho zoita pod barom, v ktorom viedol zznamy o mojich objednvkach greysdaleskej medoviny za posledn dva mesiace. Potom vytiahol meec a odrtal na stl desa medench estkov. Cel hrivna akal som o polovicu menej. Uprel som naho nechpav pohad. Keby som poiadal o opravu bezadnka niektorho z Kilvinovch mldencov, zaptali by si najmenej pol hrivny, vysvetlil a kopol do debny. Ale ja neviem, i Mvnutm ruky ma umlal. Ak nebude fungova, strhnem ti to z platu za budci mesiac. Alebo to pouijem ako argument, aby si u ma hrval aj na lpenie. Pokladm to za investciu do budcnosti, ukrnul sa. Zhrnul som mince do meca. tyri hrivny. *** Vybral som sa do mozoa zisti, i sa moje lampy konene predali. Vtom som na ndvor uvidel znmu postavu v tmavom rchu. Profesor Elodin! zakrial som a rozbehol sa za nm. Ponhal sa k bonmu vchodu do siene profesorov. Bola to jedna z budov, v ktorej som sa asto nezdriaval, nachdzali sa tam len byty profesorov a gillerov a izby pre hosujcich mysterikov. Elodin sa zvrtol. Ked ma uvidel, prevrtil oi a znova vykroil k dverm. Profesor Elodin, dychal som, smiem sa vs nieo opta? tatisticky je to vemi pravdepodobn, odvetil, odomykajc lesklm mosadznm kom. Take mem?

Pochybujem, e existuje sila, ktor ti v tom zabrni. Otvoril dvere a voiel do chodby. Hoci ma nepozval, premykol som sa za nm. Elodina bolo ak njs a bl som sa, e ak nevyuijem ancu, zasa ho dlho neuvidm. Kral som za nm po kamennej chodbe. Poul som, e hadte tudentov na hodiny menotvorby, zaal som opatrne. To nie je otzka, poznamenal Elodin a zaboil na dlh, zke schodisko. Potlail som nutkanie poveda mu nieo od srdca a zhlboka som sa nadchol. Je pravda, e budete ui menotvorbu? no. Chystali ste sa mi o tom poveda? Zastal uprostred schodiska a obrtil sa ku mne. Profesorsk rcho sa k nemu nehodilo. Vlasy mal najeen a tvr prli mlad, takmer chlapensk. Dlho na ma hadel. Prezeral si ma ako koa, na ktorho chce stavit peniaze, alebo kus hovdziny, ktor m v mysle nakrja a preda. No potom mi pozrel do o. Chvu to bolo iba znepokojujce, vzpt sa mi vak zazdalo, e svetlo na chodbe slabne. Alebo e sa ponram pod hladinu a tlak vody mi brni v ndychu. Prekliaty hlupk! Znmy hlas ku mne doahol z vekej diaky. Ak sa znova chyst upadn do tranzu, urob to aspo v toisku. Kto a ma stle prena ako zdochlinu s penou okolo st? Uhni mi z cesty! Elodin preruil ocny kontakt a okolie sa znova rozjasnilo. Potlail som nutkanie prudko sa nadchnu. Profesor Hemme dupal po schodoch, cestou Elodina hrubo odstril plecom. Len o ma zbadal, odfrkol: To som si mohol myslie. Tento trpk je tu tie. Mem ti odpora zaujmav knihu? Vol sa Chodby, ich tvar a pouitie: Zklady pre duevne zaostalch. Zazrel na ma, a ked som ihne neuskoil, protivn sa ukrnul. Skoro som zabudol. Stle m zakzan vstup do archvu, o? Mm ti to vysvetli nzornejie? Pantommou alebo bbkovm divadlom? Ustpil som a profesor sa omrajc rtil nadol. Elodin mu oami prebodval irok chrbt. A ked Hemme zmizol za rohom, obrtil sa znova ku mne.

Myslm, e urob lepie, ked sa bude zdokonaova v inch predmetoch, relar Kvothe, vzdychol si. Dal si a obbil a Kilvin takisto. Zd sa, e si rozumiete. Ale, pane potlal som zdesenie v hlase. Navrhli ste moje povenie na relara. Ukzal mi chrbt a pokraoval hore schodmi. Prve preto by si mal povnu moju prezierav radu, nemysl? Ute inch tudentov, preo nevezmete aj ma? Lebo si prli nedokav, odvetil jedovato. Privemi hrd. A o je najhorie, aj prli bystr. Niektor profesori uprednostuj bystrch tudentov, zahundral som, ked sme vyli na irok chodbu. no, prisvedil. Dal, Kilvin a Arwyl maj radi bystrch tudentov. Vyber si jednho z nich a obom sa nm bude i ahie. Ale Elodin neakane zastal. Dobre, vyzval ma, dok, e m zmysel, aby som s tebou strcal as. Otras mojm presvedenm. Teatrlne si ohmatal rcho, akoby nieo hadal. Ako na potvoru nemm k, ktor by ma vpustil za tieto dvere, poklopal na ne ohnutm ukazovkom. o urob v takejto situcii, relar Kvothe? Napriek podrdenej nlade som sa usmial. Nemohol mi da ahiu lohu. Vytiahol som z pla dlh oceov prt, upol si k dverm a nazrel do kovej dierky. Zmka bola masvna, pevn. Vek zmky vyvolvaj repekt, no ak s dobre udriavan, otvraj sa ovea jednoduchie ako mal. Staili mi tri pomal ndychy a zmka sa s uspokojivm cvaknutm uvonila. Vstal som, opril si kolen a s rozmachom som otvoril dvere. Elodin zdvihol oboie urobilo to naho dojem. ikovn, pochvlil ma a vstpil do miestnosti. Kral som mu v ptch. Nikdy som sa nezamal nad tm, ako to asi vyzer v Elodinovom byte. No ak by som mal hda, predstavoval by som si ho plne inak. Izby boli obrovsk a prepychov, s vysokm stropom a hrubmi kobercami, steny obloen starm drevom, cez vysok okn dovntra

prenikalo dopoludajie svetlo. Videl som olejomaby a mohutn kusy staroitnho drevenho nbytku. Psobilo to neprirodzene obyajne. Elodin prebehol cez vkusne zariaden obvaciu izbu do splne. Vyzerala, akoby patrila krovi. Stla v nej tvorstpov poste s baldachnom vek ako lo. Profesor otvoril atnk a vyberal z neho dlh ierne rcha podobn tomu, o mal na sebe. Tu m, naloil mi pln ruky. Niektor boli bavlnen, no in uili z kvalitnho anu alebo z hrubho, mkkho zamatu. Elodin ich vybral ete asi pol tucta a vrtil sa do obvacej izby. Preli sme okolo kninice zapratanej knihami a popri obrovskom naletenom stole. Jednu stenu zaberal kamenn kozub, v ktorom by sa dalo opeka cel prasa, no teraz v om tlelo iba zopr uhlkov, udriavali teplo v chladnom jesennom poas. Elodin zobral zo stola kritov karafu a pristpil ku kozubu. Rcha mi pridal na ruky, ledva som cez ne videl. Jemnm pohybom otvoril karafu, napil sa, uznanlivo zahmkal a zdvihol npoj proti svetlu. Sksil som to znova: Profesor Elodin, preo ma nechcete ui menotvorbu? To je nesprvna otzka, odvetil a vylial obsah fae do ohniska. Ke odtia vyahli hladn plamene, vzal zamatov rcho a hodil ho do oha. Ltka rchlo vzplanula, nao nastrkal do kozuba alie. Z tlejcej kopy stpal do komna hust dym. Sptaj sa inak. Musel som mu poloi logick otzku: Preo si plite obleenie? Nie. Stle si daleko od sprvnej otzky. Zobral mi z nruia zvyn rcha, a aj tie vzpt putovali do kozuba. Nato zatiahol za kovov ty a zatvoril komn. Do izby sa vovalili kdoly dymu. Elodin zakaal, ustpil a pobavene sa obzeral. Vtom sa mi v hlave rozsvietilo. Preboha! zvolal som. Kto tu bva? Elodin spokojne prikvol. Vborne. Uznal by som ti aj Preo nemte k od tejto izby? alebo o tu robme Vne na ma pozrel. Dvere sa nezamykaj bezdvodne. Zmky odrdzaj ud, ktor nemaj k. Kopol do tlejcej hby iat, akoby sa uisoval, e nevypadn z kozuba. Uvedomuje si, e si bystr, a v tom je tvoja slabos. Vdy predpoklad, e vie, do oho ide, ale opak je pravdou. Obrtil sa ku

mne, ,? mU zvnelL Mysl si> e mi me dverova, pokraoval. .Mysl si, e a ochrnim. Je to vak t najvia pochabos. Kto tu bva? zopakoval som otupene. Elodin vyceril zuby. Profesor Hemme. Preo plite jeho obleenie? ptal som sa, ignorujc skutonos, e miestnos sa pln dymom. Pozrel na ma ako na idiota. Lebo ho neznam. Vzal z rmsy karafu a maril ju do kozuba, kde sa roztrietila. Ohe sa rozhorel prudie. Je to urk. Nikto sa tak so mnou nesmie rozprva. Nedusili sme sa len vaka vysokmu stropu, no aj tak sa nm dchalo oraz aie. Dobehli sme k dverm, a len o ich Elodin otvoril, dym sa vyvalil na chodbu. Stli sme pred Hemmeho bytom a hadeli na seba. Rozhodol som sa, e to sksim inak. Chpem vau vhavos, profesor Elodin. Niekedy konm nepremyslene. Oividne. Uznvam, e obas sa sprvam trochu hadal som pokornej vraz ako nerozvne. Ako donebavolajci hlupk? pomohol mi. Moju ponenos v okamihu splil hnev. Chvalabohu, e som tu jedin, kto urobil v ivote nesprvne rozhodnutia! takmer som ho okrkol. Zazrel som naho. Aj o vs som toho poul dos. Hovor sa, e ako tudent ste si poriadne zavarili. Elodinov pobaven vraz zvdol. Zatvril sa, akoby mu v krku uviazla kos. Ak si myslte, e som nezodpovedn, urobte s tm nieo. Ukte mi, ako to napravi! Formujte moju prun mlad myse vdchol som dym a rozkaal sa. Musel som to skrti. Vymyslite nieo, doerta! Znova som zakaal. Ute ma! Napriek tomu, e som vemi nekrial, doiel mi dych. Zlos ma opustila rovnako rchlo, ako vzblkla, zakol som sa, e som zaiel prialeko. No Elodin na ma iba mlky hadel. Ako vie, e a neum? optal sa zmtene. Teda ked si odmyslm, e odmieta okovek sa v. I U

naucit. Zvrtol sa a vykroil po chodbe. Na tvojom mieste by som zmizol, prehodil cez plece. udia sa bud zaujma, kto zaplil Hemmemu byt, a kad vie, e s nm nevychdza najlepie. Na ele mi vyrazil pot. oe? Pred pohovorom sa radej umy, dodal. Ked bude smrdie od dymu, tvoje ance to nezvi. Vybral z vrecka k a odomkol dvere na konci chodby. Ja tu bvam, ale o ty?

DEVIATA KAPITOLA

Slunos
Ke som vystupoval po schodoch na javisko przdneho divadla, vlasy som mal ete mokr. Sla bola ako vdy tmav, svietilo sa len nad vekm stolom koskovitho tvaru. Postavil som sa na okraj osvetlenej plochy a zdvorilo akal. Kancelr na ma kvol, podiiel som k stolu a podal mu svoju dotiku. Potom som ustpil a zostal st v kruhu svetla medzi rohmi stola, ktor bol o nieo jasnej. Upierali sa na ma oi deviatich profesorov. Chcel by som ich prirovna ku krkavcom na plote alebo k omusi podobnmu, lene napriek tomu, e mali obleen tmav rcha, tvorili privemi nesrod skupinu. Na tvrach sa im zraila nava. A vtedy mi napadlo, e ani pre profesorov nie s prijmacie pohovory prechdzka ruovou zhradou. Kvothe, syn Arlidena, oznmil kancelr. Relar. Ukzal prstom k pravmu rohu stola. Profesor medicny. Arwyl sa na ma vdne zahadel spoza okrhlych okuliarov. Ak lieiv vlastnosti m mhenka? optal sa. Je to siln anestetikum a katatonikum, d sa poui aj ako prehadlo. Zavhal som. Okrem toho m mnoho vedajch inkov. Mm ich vymenova? Arwyl zavrtel hlavou. Do mediky prde pacient, ktor sa sauje na bolesti klbov a problmy s dchanm. M sucho v stach a tvrd, e cti sladk chu. Napriek potu a horke m triaku. Ak diagnzu mu stanov? Nadchol som sa a zvratil elo. Ja neurujem diagnzy, profesor Arwyl. Priviedol by som niektorho z vaich etheov. Usmial sa, okolo o sa mu roztiahol vejrik z vrsok. Sprvne. Ale aj tak ma zaujma, o si o tom mysl. Pacient je tudent? Arwyl zdvihol obrvy. Ako to svis s chorobou?

Ak pracuje v mozoli, mohol by ma hutncku chrpku, vysvetlil som. Profesor pokril nos a ja som dodal: V mozoli hroz tudentom otrava akmi kovmi. Na univerzite sa vyskytuje zriedka, pretoe vieme, o robme, no naprklad pri nepozornom narban s roztavenm bronzom lovek ahko vdchne smrten dvku vparov. Vimol som si, ze Kilvin prikyvuje. Bol som rd, e nemusm prizna prav dvod, preo to viem: pred mesiacom som sa prve takto priotrvil. Arwyl zamyslene zahundral popod nos a ukzal na protiahl as stola. Profesor aritmetiky. Brandeur sedel pri avom rohu. Za predpokladu, e zmenrnik si vezme tyri percent z prevodu, kolko penc dostane za jednu hrivnu? optal sa, ani nezdvihol pohad od papierov pred sebou. O ak pence ide, profesor Brandeur? Pozrel na ma a zachmril sa. Stle sme sasou Spoloenstva, ak sa nemlim. V hlave som ongloval s slami. Pri vpote som vychdzal z knh, ktor vystavil v archve. Neboli to skuton vmenn kurzy, ktor platia u ernkov, ale oficilne, uren vldou a finannkmi ako jednotn zklad pre vzjomn okrdanie. Teda elezn pence. Tristopdesiat, povedal som a po chvli som dodal: Jedna. A pol. Brandeur pozrel do papierov, skr ne som dohovoril. Zlat strelka kompasu ukazuje dvestodvadsa, platinov stodvans a kobaltov tridsadva zrezov. Kde sa nachdza? Zaskoil ma. Na orientciu pomocou trojihlovho kompasu treba podrobn mapy a dkladn triangulciu. Zvyajne ju vyuvaj lodn kapitni a kartografi, no t maj k dispozcii tabuky. Trojihlov kompas som videl len dvakrt v ivote. Tto otzka bola bu vyrieen v jednej z odporanch knh, alebo mi Brandeur zmerne hdzal polen pod nohy. Vzhadom na to, e s s Hemmem priatelia, stavil by som na druh monos. Zatvoril som oi, predstavil si mapu civilizovanho sveta a strelil, o sa mi zdalo najpravdepodobnejie: VTarbeane. Alebo niekde v Ylle? Otvoril som oi. Naozaj nemm ani potuchy. Brandeur si osi poznail. Profesor menotvorca, povedal so sklopenm zrakom.

Elodin mi venoval ibalsk smev a v tej chvli som sa zakol, e prezrad moju spoluas na zadymen Hemmeho bytu. Namiesto toho vystrel tri prsty. V ruke dr tri piky, prehovoril s kamennou tvrou. V kope je alch p. Zopol ruky a pozrel na ma. Kolko je to spolu? Osem pk, odvetil som. Profesori sa zamrvili na stolikch. Arwyl vzdychol, Kilvin sa zhrbil. Hemme s Brandeurom pozreli jeden na druhho a zagali oami. Z ostatnch vyarovalo podrdenie. Elodin nad nimi ohrnul nosom. No o je? zavral. Chcete, aby som tancoval poda vaej pesniky? Mm sa ho opta na nieo, o zodpovie iba menotvorca? Nato sa mui upokojili, no vyzerali nesvoji a vyhbali sa jeho pohadu. Iba Hemme ho neskrvane prebodval oami. Ako myslte, pokraoval Elodin a znova sa obrtil ku mne. Oi mal tmav a hlas nezvyajne zvun nie prisiln, no ke prehovoril, zdalo sa, e vypa cel slu. Nezostalo v nej miesto pre nijak in zvuk. Kam odde Mesiac, ked zmizne z oblohy? optal sa zlovestne. Ke to dopovedal, miestnos neprirodzene stchla. Akoby hlasom vyvtal dieru do sveta. Chvu som pokal, i nieo nedod. Neviem, pripustil som. Mj hlas znel v porovnan s Elodinovm slabo a nevrazne. Pokril plecami a zdvorilm gestom ukzal na opan stranu stola. Profesor sympatiky. Elxa Dal ako jedin vyzeral v rchu dstojne. Jeho tmav brada a zka tvr mi znova pripomenuli zlho arodejnka z aturskch divadelnch hier. Poctil ma chpavm pohadom. Povedz mi puto pre linernu galvanick pralivos, prehovoril bez prpravy. Okamite som ho vysypal. Profesor prikvol. Ak je neprekonaten vzdialenos prenosu pri eleze? Osem kilometrov, odvetil som poda uebnicovej defincie, aj ke osobne sa mi pojem neprekonaten nepozdval. Je pravda, e prenies vznamnejie mnostvo energie na viac ako dev kilometrov je tatisticky nemon, ale pomocou sympatiky to ide aj na ovea vie vzdialenosti.

Koko tepla sa uvon pri odparen troch decilitrov vriacej vody? Vybavil som si vetko, o som sa nauil z vyparovacch tabuliek v mozoli. Stoosemdesiat thaumov, odvetil som s vou istotou, ne ak som ctil. To mi sta, povedal. Profesor alchmie. Mandrag mvol fakatou rukou. Ma vynechajte. Id mu otzky s pikami, podpichol ho Elodin. Mandrag naho zagnil. Profesor archivr. Lorren ku mne obrtil zku bezvrazn tvr. Ak s pravidl archvu? Zapril som sa a sklopil zrak. Nerobi hluk, cti knihy, pova archivrov. Nijak voda, nijak jedlo preglgol som. A nijak ohe. Lorren prikvol. Ni v jeho tne ani vystupovan nenaznaovalo neshlas, ale o to horie mi to padlo. Preletel pohadom po tvrach okolo stola. Profesor remesiel. v; duchu som zaklial. Za posledn jedenstenie som pretal vetkch sest knh, ktor profesor Lorren odporal relarom. Len samotn Rozpad impria od Feltemiho Reisa mi zabral desa hodn. Mloo som si elal vmi ako povolenie vstupu do archvu, zfalo som chcel na Lorfena urobi dojem tm, e mu sprvne odpoviem na ubovon otzku. Nedalo sa vak ni robi. Pozrel som na Kilvina. Galvanick priepustnos medi, zahrmel bradat profesor. Sprvna odpove je p. Pamtal som si to z vpotov pre lodn kahance. Vodiv koeficient glia. Ten som zas potreboval pri napan vyarovaov. eby mi nahrval ahk otzky? Odpovedal som. Dobre, odvetil Kilvin. Profesor rtoriky. S hlbokm ndychom som sa obrtil k Hemmemu. Rtorikou a nezmyselnou filozofiou pohdam, no predsa som pretal tri z jeho knh. Na dve minty som dokzal zaa zuby a zahra lohu vzornho, pokornho tudenta. Ako edemsk Ruh mm divadlo v krvi.

Hemme na ma zazrel, jeho okrhla tvr pripomnala zlovestn mesiac. Podplil si mi byt, ty stuln bastard? Toto som naozaj neakal. Pripravil som sa na najaie otzky, na chytky i na otzky, ktor mohol prekrti v mj neprospech, aj keby som odpovedal sprvne. Neakan obvinenie ma vyviedlo z rovnovhy. Stuln je slovo, ktor mimoriadne neznam. Zaplavila ma vlna emci a v stach sa mi rozliala chu sliviek. Km as mojej bytosti uvaovala nad zdvorilou odpoveou, sta sa samy od seba otvorili. Nepodplil, odvetil som pravdivo. utujem, e som to nebol ja. Bodaj by ste tam zhoreli! Hemmeho vraz sa zmenil zo zlovestnho na ohromen. Relar Kvothe! zahriakol ma kancelr. Vyjadruj sa slune, lebo a obvinm zo sprvania nehodnho lena mystria! Chu sliviek sa stratila rovnako rchlo, ako prila. Zostal po nej pocit zvratu, potil som sa od strachu a zmocnili sa ma rozpaky. Ospravedlujem sa, kancelr, vyhkol som so sklopenmi oami. Prehovoril zo ma hnev. Slovo stuln je pre mj ud vemi urliv, pretoe zahuje masov vyvraovanie tiscok Ruhov. Kancelrovi vyrstla na ele kolm vrska. Pripam, e nepoznm presn etymolgiu tohto slova. Bude to moja otzka. Poka! zaprotestoval Hemme. Ete som neskonil. Skonil si, oznmil mu kancelr pevnm hlasom. Si rovnak ako tento chlapec, Jasom, ibae uho sa to d pochopi. Ukzal si, e sa nevie sprva ako profesor, tak zmkni a bu rd, e nepoiadam o oficilne napomenutie. Hemme obelel od zlosti, ale nepovedal ni. Kancelr sa obrtil ku mne. Profesor lingvistiky, predstavil sa formlne. Relar Kvothe, ak je pvod slova stuln? Pochdza z ias, ke cisr Alcyon vyprovokoval etnick istky, odvetil som. Vydal verejn vyhlsenie, poda ktorho bolo mon pokutova, uvzni alebo vyhosti bez sdu kohokovek z takzvanej potulnej zberby. Metaplastickou prklonkou vznikla skrten verzia stuln. Kancelr zdvihol oboie. Skutone? Prikvol som. Domnievam sa, e to svis aj s termnom roztuln, ktor poukazuje na zanedban vzhad lenov koovnch spolonost.

Kancelr pokval hlavou. akujem, relar Kvothe. Sadni si, km sa poradme.

DESIATA KAPITOLA

Poklad
koln mi urili na dev hrivien a p estkov. Bolo to menej, ako predpovedal Manet, ale viac ne som mal v meci. Keby som nezaplatil do poludnia nasledujceho da, musel by som vynecha cel semester. Preruenie tdia by mi a tak nevadilo, lene k univerzitnm zdrojom, naprklad k vybaveniu v mozoli, maj prstup len tudenti. Ak nezoeniem peniaze, nepustia ma do Kilvinovej dielne, a nikde inde si toko nezarobm. Zaiel som do skladu. Jaxim sa na ma u zaleka usmieval. Rno som sa zbavil tvojich kahancov, poteil ma. Kee boli posledn, predal som ich drahie. Nalistoval v zoite prslun strnku. Tvojich esdesiat percent s tyri hrivny a osem estkov. Po odrtan materilu ti zostan preiel prstom po strnke, dve hrivny, tri estky a osem grajciarov. Urobil poznmku do zoita a vypsal mi tenku. Starostlivo som ju poskladal a vsunul do meca. Papierik nemal uspokojiv vhu minc, ale hotovos mi stpla na viac ne es hrivien. Bolo to vea peaz, no stle to nestailo. Keby som na Hemmeho vbuch reagoval s chladnou hlavou, koln mohlo by niie. A keby som netral takmer dva dni zatvoren v izbe, striedavo sa netopil v slzch a zchvatoch zrivosti pod vplyvom ovocnice, mal by som viac asu na tdium aj na zarbanie. Vtom ma osvietil npad. Sksim vyrobi nieo nov, povedal som nentene. Budem potrebova mal tglik, devdesiat gramov cnu, sestdesiat gramov bronzu, stodvadsa gramov striebra, cievku zlatho drtu, meden

Pokaj, preruil ma Jaxim a ukzal prstom na riadok s mojm menom. Poda tohto nem povolenie na striebro ani na zlato. Pozrel na ma. Mm tu chybu? Zavhal som nechcel som klama. Nevedel som, e potrebujem povolenie. Chpavo sa usmial. Nie si prv, kto to na ma ska, povedal. Vysok koln? Prikvol som. Scitne na ma pozrel. Prep. Kilvin si dva dobr pozor, aby tudenti nezneuvali sklad na poiiavanie peaz. Zatvoril zoit. Mus s do zlone ako vetci ostatn. Ukzal som mu ruky s roztiahnutmi prstami, aby videl, e na nich nemm perky. Jaxim skrivil tvr. To je zl. Poznm dobrho ernka zo Striebornho dvora. Berie len desa percent za mesiac. Je to horie, ako da si vytrhn zub, no lacnejieho len tak nenjde. Prikvol som a vzdychol. V Striebornom dvore sdli cech ernkov a t by sa so mnou ani nebavili. Asi m pravdu. *** Po ceste do Imre, s lutnou prehodenou cez plece, som nad tm premal. Dostal som sa do zkych, ale zail som aj horie situcie. Nijak len cechu ernkov nepoiia peniaze osirenmu edemskmu Ruhovi bez majetku, ale vdy som sa mohol obrti na Devi. Bol by som vak radej, keby k tomu nedolo. Nielene m prehnane vysok roky, bl som sa aj predstavy, ak lskavos by odo ma iadala, keby som piku nesplatil vas. Urite by nelo o malikos. A takmer urite by to nebolo leglne. Takto mylienky mi vrili v hlave, ked som prechdzal cez kamenn most. Najprv som sa zastavil u lekrnika a potom som sa vybral k Sivmu muovi. Len o som otvoril dvere, zistil som, e Siv mu je penzin. Nemal spoloensk miestnos, kde by si hostia sadli k pivu, namiesto nej tu bol mal, bohato vyzdoben salnik s livrejovanm vrtnikom. Mu si ma premeral s nznakom neshlasu, ak nie rovno odporu.

m vm poslim, mlad pn? optal sa, ked som prekroil prah. Priiel som za mladou dmou menom Dinael, odvetil som. Vrtnik prikvol. Pozriem sa, i je v izbe. Nerobte si starosti, poakoval som mu a zamieril ku schodom. Oakva ma. Postavil sa mi do cesty. Obvam sa, e vs nesmiem pusti alej. No vemi rd sa pozriem, i tu je. Otril mi dla. Nechpavo som na u pozrel. Vau navtvenku, poiadal ma. Pre mlad dmu. Nao je vm navtvenka, ke neviete, i je v izbe? Vrtnik sa znova usmial. Zdvorilo, prvetivo a zrove protivn. Tento druh smevu je hotov umeleck dielo. Ako lovek, ktor vyrastal medzi divadelnkmi, vedel som ho oceni. V istch spoloenskch situcich sa d poui ako n. Musm si ho zapamta. Dma je v izbe, to vak neznamen, e je tam aj pre vs, zdraznil. Povedzte jej, e priiel Kvothe, povedal som skr pobavene ne urazene. Pokm tu. O chvu bol sp. V tvri mal podrden vraz, akoby sa predasne teil, e ma vyhod. Tadiato, ukzal mi cestu. Nasledoval som ho po schodoch. Ked mi otvoril dvere, o najdrzejie som sa pretlail okolo neho. Voiel som do obvacej izby so irokmi oknami. Napriek roztrsenm kreslm a stolikm psobila rozahlm dojmom. Pri zadnej stene stl cimbal, jeden kt zaberala vek modegsk harfa. Uprostred miestnosti stla Denna v zelench zamatovch atch. Vlasy mala upraven tak, e odhaovali jej pvabn krk, smaragdov nhrdelnk aj nunice v tvare slzy. Zhovrala sa s mladkom, ktorho najlepie vystihuje slovo pekn. Mal pvabn, hladko oholen tvr s vekmi tmavmi oami. Vyzeral ako mlad achtic, ktormu sa dlhie vyhba astie. aty mal kvalitn, ale pokren, tmav kuery neupraven. Oi mal prepadnut, akoby zle spval. Denna ku mne vystrela ruky. Kvothe, zoznm sa s Geoffreym.

Te ma, Kvothe, povedal Geoffrey. Dinael mi o vs vea rozprvala. Vraj ste osi ako arodejnk. Usmial sa nairoko a primne. Mysterik, opravil som ho o najzdvorilejie. Ked udia pouj slovo arodejnk, hne si predstavia tmav hv a vyvrhnut vtie vntornosti. A vy ste? Geoffrey je bsnik, odvetila Denna. Vemi dobr, hoci on to urite poprie. Sprvne, prisvedil a prestal sa usmieva. Musm sa s vami rozlcit. Mm stretnutie s umi, ktor neradi akaj. Pobozkal Denn na lce, stisol mi ruku a odiiel. Denna sa za nm dvala, a km nezavrel dvere. Je roztomil. Preo to hovor s tosou? optal som sa. Keby bol menej rozkon, azda by udral v hlave dve mylienky naraz. Mono by sa zrazili a vykresali iskru. Stail by aj prok dymu, len aby to vyzeralo, e sa tam nieo deje. Vzdychla. Naozaj je tak hlpy? Zavrtela hlavou. Iba dveriv. Nem v sebe ani tipku vypotavosti a odkedy sem pred mesiacom priiel, neurobil jedin sprvne rozhodnutie. Siahol som rukou do vrecka a vytiahol dva mal plten balky: modr a biely. Priniesol som ti darek. Denna si ich zmtene vzala. Pred niekokmi hodinami sa mi to zdalo ako dobr npad, no teraz som sa ctil trochu smiene. Pre tvoje pca, pokraoval som v rozpakoch. Viem, e mva akosti s dchanm. Naklonila hlavu. Odkia to vie, ak sa smiem spta? Spomenula si to v Trebone, odvetil som. Trochu som sa o to zaujmal. Toto, ukzal som na biely balek, me nasypa do aju. Obsahuje tipavec, hluchavku a loham. V druhom s lstky, ktor vlo do vriacej vody a vdychuje vpary. Denna prechdzala pohadom z jednho balka na druh. Dovntra som stril papieriky s nvodom, upokojil som ju. Modr balek je na vdychovanie. Lstky sa hdu do vody preto modr. Pozrela na ma. aj sa nevar z vody?

Zamurkal som a do tvre mi vystpila erve. Nieo som zajachtal, no Denna sa zasmiala a pokrtila hlavou. Uahujem si z teba, podotkla vdne. akujem. Ni krajie pre ma u dvno nikto neurobil. Podila k bieliznku a opatrne vloila balky do ozdobnej drevenej katuky. Tum sa ti celkom dar, preletel som pohadom po luxusne zariadenej izbe. Denna pokrila plecami. Kellinovi sa dar, opravila ma. Ja len ochutnvam plody jeho spechu. Chpavo som prikvol. Napadlo mi, e si si nala patrna. N vzah nie je tak formlny. Ponevierame sa svetom, ako sa vrav v Modegu, a Kellin mi pomha prenika do tajov hry na harfu. Kvla k nstroju, tiacemu sa v kte. Predvedie mi, o si sa nauila? poiadal som. Rozpaito zavrtela hlavou, vlasy jej spadli na plecia. Zatia mi to vemi nejde. Potlam svoje prirodzen nutkanie posmieva sa ti a pska, upokojil som ju. Denna sa zasmiala. Dobre teda. Ale iba ksok. Pristpila k harfe a oprela sa o vysok stolek. Prstami sa dotkla strn, na chvu znehybnela a zaala hra. Varicia na Vodcu stda. Usmial som sa. Hrala pomaly, takmer vzneene. Vea ud je presvedench, e znakom dobrho hudobnka je rchlos. Je to pochopiten. To, o v Eoliane predviedla Mrie, bolo asn. Lene rchle prsty s pri hudbe to najnepodstatnejie. Dleit je naasovanie. Je to podobn ako s vtipmi. Kad ich vie zopakova, ale na to, aby ste ud rozosmiali, treba osi viac. Ke poviete vtip rchlejie, nebude zbavnej. Tak ako v mnohch inch prpadoch plat, e vhanie je osonej ie ne unhlenos. Prve preto nie je na svete vea dobrch hudobnkov. Spieva alebo aha slk po husliach sa nau ktokovek. Hudobn skria zakadm zahr piese bezchybne. Ibae pozna noty nesta. Muste vedie, ako ich zahra. Rchlos sa d zska pravidelnm cvienm, ale s naasovanm sa mus lovek narodi. Bu ho v sebe m, alebo nie.

Denna ho mala. Hrala pomaly, no nie akopdne. Znelo to ako zmyseln bozk. V tom ase som nemal s bozkami vea sksenost, ale ked som ju videl st s rukami objmajcimi harfu, s oami primrenmi od sstredenia a s mierne naplenmi perami, vedel som, e jednho da chcem by pobozkan rovnako pomaly a rozvne. Navye bola krsna. Asi vs neprekvap, e mm slabos pre eny, ktor rozumej hudbe. Ked vak Denna hrala, prv raz som ju videl tak, ak je naozaj. Inokedy ma rozptyovali jej vlasy i strih iat, ale teraz som ich nevnmal. Sta, ke poviem, e na ma urobila dojem, aj ked sa oividne len uila. Sem-tam jej uiel falon tn, ale ani raz sa nemykla a neskrivila tvr. Hovor sa, e dobr klenotnk ocen aj nevybrsen diamant. Bol som takm klenotnkom. A Denna zase diamantom. M na viac ako na Veveriku v slame, povedal som, ked dohrala. Mykla plecom, ani na ma nepozrela. Nemm o robi, tak cvim. Kellin tvrd, e mm prirodzen talent. Ako dlho hr? Zamyslela sa a po chvli prikvla. Necel tri jedenstenia. Matka Boia! zvolal som a pokrtil hlavou. Nehovor to hudobnkom, lebo a bud nenvidie. Moje prsty si ete nezvykli, zahadela sa na ne. Nemem cvii, koko by som chcela. Chytil som jej ruku a obrtil ju dlaou nahor, aby som si prezrel bruk. Hojili sa na nich puzgiere. M Zdvihol som hlavu a uvedomil si, ako blzko pri nej stojm. Dla mala studen. Upierala na ma velk tmav oi, jedno oboie mala trochu vyie ako druh. Nie prli, aby vyzerala udivene i hravo, jej vraz vyjadroval mierny zujem. Odrazu som mal zvltny pocit v aldku. Co mm? optala sa. Zabudol som, o som chcel poveda. Napadlo mi, e sa priznm, no vedel som, ako hlpo by to vyznelo. Radej som mlal. Denna sklonila hlavu, pre zmenu chytila ruku ona mne. Tvoje ruky s mkk, povedala a jemne mi pohladila piky prstov. Myslela som, e puzgiere s drsn, ale tvoje s hladk.

Ked sa mi nedvala do o, trochu som sa spamtal. Chce to as. Denna sa na ma placho usmiala. Myse mi zastrel nepreniknuten zvoj. Po chvli ma pustila, podila do stredu miestnosti a ladne si sadla na stoliku. D si nieo na pitie? optala sa. Vemi rd, odvetil som mimovone. Vimol som si, e ruka mi stle hlpo vis vo vzduchu, a nechal som ju klesn. Ukzala na stoliku. Sadol som si veda nej. Sleduj. Vzala zo stola mal strieborn zvonek a slabo zacinkala. Potom zdvihla ruku, skrila palec, ukazovk a tak alej. Skr ne zohla malek, ozvalo sa klopanie. Vstpte! zavolala a vo dverch sa ukzal vrtnik. Dm si horcu okoldu, poiadala ho. A Kvothe sptavo na ma pozrela. Horca okolda znie lkavo, odvetil som. Vrtnik prikvol a odiiel. Obas zazvonm len zo zvedavosti, priznala Denna nesmelo. Nechpem, ako to me pou. Spoiatku som bola presveden, e striehne na chodbe s uchom pritisnutm k dverm. Mem sa na ten zvonek pozrie? Podala mi ho. Na prv pohad vyzeral obyajne, no ke som ho obrtil, uvidel som na vntornej strane pla drobn symboliku. Nemus st na chodbe, povedal som a vrtil jej ho. Dolu m ete jeden, ktor zazvon sasne s tvojm. Ako to? optala sa a hne dodala: Mgia? Aj tak to me nazva. Takto veci tam robte? kvla hlavou smerom k univerzite za riekou. Nie je to trochu lacn? Ete nikdy som nevidel takto ahkomysen vyuitie symboliky, namietol som. Denna sa rozosmiala. Hovor, akoby a to urazilo. Cary sa volaj symbolika? Symbolika je psanie alebo vyrvanie rn. Denne sa roziarili oi. Take s to ary, ktor sa pu? naklonila sa ku mne. Ako to funguje? Zavhal som. Nielen preto, e je to ak otzka. Na univerzite platia okolo tajomstiev mystria prsne pravidl. Je to vemi zloit.

V tom okamihu sa, naastie, znova ozvalo klopanie. Vrtnik nm priniesol pariace sa lky. Stpala z nich tak va, a sa mi v stach zbiehali sliny. Poloil tcku na stl a bez slova odiiel. Odpil som zo sladkho npoja a na tvri sa mi rozlial smev. okoldu som nepil u roky, priznal som sa. Denna zdvihla lku a rozhliadla sa po miestnosti. Nechce sa mi veri, e niektor udia takto strvia cel ivot, zamyslela sa. Nepi sa ti to? zaudoval som sa. Mm rada okoldu a harfu. No bez zvoneka a izby, urenej iba na sedenie, sa zaobdem. Ktiky st jej mierne poklesli. Neznesiem pomyslenie, e ma niekto stri ako vzcny poklad. Nechce by opatrovan ako poklad? Zila oi a pozrela na ma ponad lku, akoby odhadovala, i to myslm vne. Netim po ivote v zlatej klietke, odvetila ponuro. Nevadia mi vlastn komnaty, ak ich mem kedykovek opusti. Zdvihol som oboie, ale skr ne som otvoril sta, mvla rukou. Nie je to tak doslova, vzdychla. No Kellin je urite spoahlivo informovan o mojich prchodoch a odchodoch. Viem, e vrtnik mu hovor o kadom, kto ma navtvil. Trochu ma to zlost, to je vetko. Krivo sa usmiala. Asi som nevan, vak? Ani nhodou. Ked som bol mlad, cestoval som s koovnou spolonosou po celom svete, ale kad rok sme museli zosta niekoko jedensten na pozemku nho patrna. Vystupovali sme pre poteenie jeho rodiny a host. Pri tej spomienke som pokrtil hlavou. Barn Greyfallow bol prjemn hostite. Sedeli sme s nm za jednm stolom, obdarovval ns odmlal som sa, v duchu som videl pluk malch olovench vojaikov, ktorch som od neho dostal. Pokrtil som hlavou. Otec to neznal. Privdzalo ho to do ialenstva. Nevedel sa zmieri s mylienkou, e ske poda toho, ako barn pska. Presne tak! vyhkla Denna. Ked mi Kellin povie, e ma veer mono navtvi, odrazu sa mi zd, e mm jednu nohu pribit k podlahe. Ak veer oddem, sprvam sa tvrdohlavo a nezdvorilo, no ak zostanem, ctim sa ako pes priviazan k bde. Chvu sme mlky sedeli. Denna sa bezmylienkovito hrala s prsteom, bledomodr kame odral slnen svetlo.

Ale aj tak je tu prjemne, prehovoril som. Ano, ke si tu so mnou, odvetila. *** O niekoko hodn neskr som vystpil po zkom schodisku za msiarstvom. Vo vzduchu sa vznal slab, ale neodbytn pach skazenho tuku, ale ja som sa usmieval. Nestvalo sa asto, e som s Dennou strvil cel popoludnie. Hoci som sa chystal uzavrie zmluvu s diablom, mal som nezvyajne ahk krok. Zaklopal som na masvne dreven dvere a akal na odpove. Cechov ernk by mi nepoial ani derav gro, no vdy existuje niekto, s km sa d dohodn. Bsnici a romantici ich nazvaj estkov jastraby alebo raloky, no vstinejie pomenovanie je zdiera. S to nebezpen udia a kad, kto m rozum, zaleka sa im vyhne. Vo dverch sa objavila kra, potom sa rozleteli dokorn. Na prahu stla mlad ena s tvrou kriatka a svetlohrdzavmi vlasmi. Kvothe! privtala ma Devi. U som si robila starosti, e a tento semester neuvidm. Voiel som dnu, Devi za mnou zatvorila. V priestrannej miestnosti bez okien voalo ovocie a med, po smrade v ulike to bola prjemn zmena. Jednu stranu izby zaberala velk poste s baldachnom, tmav zvesy boli zatiahnut. Oproti bol kozub, rozmern dreven stl a z troch tvrtn zaplnen kninica. Pristpil som k nej a obzeral si kniky. Devi medzitm zamkla dvere a zasunula zvoru. Tento Malcaf je nov? zaujmal som sa. no, odvetila a pridala sa ku mne. Vybrala som si ju z kninice mladho alchymistu, ktor nemal ako splati dlh. Opatrne vytiahla knihu z police a ukzala mi nzov vytlaen na oblke lstkovm zlatom: Predikcia a korekcia. Liiacky sa ukrnula. tal si ju? Nie. Z Malcafa som sa chcel pripravova na skky, ale nepodarilo sa mi ho njs. Iba som o nej poul. Po krtkom zamyslen mi ju podala. Ke ju dota, pr sem. Porozprvame sa o nej. V poslednom ase trpm alostnm

nedostatkom zaujmavch tm. Ak si dobre podiskutujeme, mono ti poiiam aj aliu. Poakal som knihu v ruke. Devi poklepkala prstom po obale. M viu hodnotu ako ty, oznmila mi bez stopy smevu. Ak ju pokod, spotam ti to. Dm na u pozor. Prikvla, zvrtla sa na pte a vykroila k stolu. Fajn, prejdime k obchodnm zleitostiam. Sadla si. Ide na posledn chvu. koln treba zaplati do zajtrajieho poludnia. ijem nebezpen a vzruujci ivot, odvetil som a sadol si oproti nej. Ctim sa u teba prjemne, no aj tak som dfal, e tento semester nevyuijem tvoje sluby. , Ako sa ti pi zpisn pre relara? optala sa zasvtene. Koko ti naloili? To je osobn otzka, ohradil som sa. Devi na ma vytavo fochla. Chce so mnou uzavrie osobn dohodu, pripomenula mi. Nezd sa mi, e by som zala prialeko. Dev a pol, odvetil som. Posmene odfrkla. Mala som a za bystrejieho. Ked som bola relar, nikdy som neplatila viac ne sedem hrivien. Lene ty si mala prstup do archvu, namietol som. Mala som prstup k vekm zdrojom intelektu, odvetila sucho. A navye som roztomil ako maiatko. Ukrnula sa, a sa jej na oboch lcach vytvorili jamky. Si chutn ako cukrk, prisvedil som. Nijak mu ti neodol. Aj niektorm enm sa pri mne podlamuj nohy. Jej krnok sa zmenil z rozkonho na kriatkovsk, a napokon na zlomysen. Nevediac o na to poveda, preiel som na istejiu pdu. ia, potrebujem si od teba poia tyri hrivny, povedal som. Och. Devi nasadila vraz obchodnka, lakami sa oprela o stl. Nedvno som sa rozhodla trochu zmeni prstup k zkaznkom. Nepoiiavam menej ako es hrivien. Neskrval som zdesenie. es hrivien? Devi, tak dlh ma bude aha k zemi ako kame na krku. Vzdychla so slabm ndychom kajcnosti. Hik je v tom, e kad pika so sebou nesie ist rizik. Ak dlnk zomrie alebo sa

poksi ujs, mem prs o peniaze. Hroz mi, e ma udaj a postavia pred elezn zkon, alebo ete horie budem eli hnevu cechu ernkov. Vie, e a nikdy nezradm. Ide o to, pokraovala, e riziko je rovnak, i je pika nzka, alebo vysok. Preo by som sa vystavovala nebezpeenstvu pre hrs drobnch? Hrs drobnch? Zo tyroch hrivien by som vyil cel rok! Zaukala prstom po stole a naplila pery. Ak mi d zruku? Ako zvyajne, obdaril som ju iarivm smevom. Mj neopakovaten arm. Devi netaktne vyprskla. Za neopakovaten arm a tri kvapky krvi ti poiiam es hrivien za tandardn rok pdesiat percent na dva mesiace. Devi, prehovoril som zalieavo. o mm robi s tokm bohatstvom? Usporiadaj veierok, navrhla mi. Ui si de v Podvzku. Alebo si zahraj farana za vek peniaze. Faran je pre ud, ktor si nevedia spota pravdepodobnos. Tak rozbi bank a naba sa na udskej hlposti, odvetila. A potom si kp nieo pekn na seba a oble si to, ke sa za mnou najbliie vyberie. Prsne si ma premerala. Mono budem ochotnejia zavi zo svojich nrokov. Sksil som to inak: o keby sme sa dohodli na iestich hrivnch za dvadsap percent na jeden mesiac? Devi zavrtela hlavou, ale nebolo to krut gesto. Kvothe, chpem tvoju potrebu zjednva, ale nem mi o ponknu. Si tu preto, lebo a pritlaili k stene. A ja som tu nato, aby som aila z tvojej situcie. Bezmocne rozhodila ruky. Je to moje ivobytie a tvoja rozkon tvrika na tom ni nezmen. Vne na ma pozrela. Keby ti ernci boli ochotn poia, tie by som neoakvala, e prde za mnou len preto, lebo som pvabn a pia sa ti moje vlasy. Maj krsnu farbu, pritakal som. My ohniv typy by sme mali dra spolu.

Shlasm. Navrhujem, aby sme drali spolu za pdesiat percent na dva mesiace. Dobre, zhrbil som sa na stolike. Vyhrala si. Devi mi venovala oarujci smev, na lcach sa jej znova objavili jamky. Nemem vyhra, ak nehrme obaja. Otvorila zsuvku na stole, vytiahla z nej mal sklenen fatiku a dlh pendlk. Natiahol som sa po ne, no namiesto toho, aby mi ich posunula po stole, zamyslene si ma premerala. Ke nad tm uvaujem, mono je tu ete jedna monos. Vemi by som ju privtal, priznal som. Naposledy si naznaoval, zaala obozretne, e pozn cestu do archvu. Zavhal som. no, to som naznaoval. Tto informcia m pre ma vek cenu, povedala naoko ahostajne. Pokala sa to zamaskova, no aj tak som v jej oiach uvidel hlad. Sklopil som zrak a mlky si hadel na ruky. Dm ti desa hrivien na ruku, povedala bez okolkov. Nie ako piku kpim od teba t informciu. Ak ma v zbierkach chytia, tvoje meno ani nespomeniem. Predstavil som si, o vetko sa d kpi za desa hrivien. Nov aty. Puzdro na lutnu, ktor sa nerozpadva. Papier. Rukavice na bliacu sa zimu. Vzdychol som a zavrtel hlavou. Dvadsa hrivien, zvila ponuku. A k tomu cechov roky na vetky budce piky. Dvadsa hrivien by mi vystailo na pol roka bezstarostnho ivota. Mohol by som sa venova vlastnm projektom v mozoli, a nie pachti sa s lodnmi kahancami. Doprial by som si aty uit na mieru a nepral by som ich v rukch, ale dval do provne. Zdrhavo som sa nadchol. Ja tyridsa hrivien! vyhkla tobne. Cechov roky. A pjdem s tebou do postele. Za toko peaz by som kpil Denne meniu harfu. Alebo

Zdvihol som zrak. Devi na mne visela oami. Mala vlhk pery a prenikav bledomodr oi. Pohla plecami ako maka, ktor sa chyst vrhn na koris. Pomyslel som si na Auri, astn v bezpe Podsveta. o by urobila, keby do jej krovstva vstpil cudz lovek? Prep, ale nemem, odvetil som. Dosta sa do archvu je zloit. Tka sa to mojej priateky a pochybujem, e by s tm shlasila. Posledn as jej ponuky som sa rozhodol ignorova, pretoe som netuil, o si o tom myslie. Rozhostilo sa napt ticho. Doerta s tebou! uavila si. Tum hovor pravdu. Prikvol som. Viem, je to znepokojiv. Doerta, zopakovala, zamraila sa a prisunula mi fatiku so pendlkom. Pichol som si do ruky a sledoval, ako krv z ranky stek do fatiky. Po troch kvapkch som do nej vhodil aj pendlk. Devi natrela ztku lepidlom a zlostne ju vrazila do hrdla. Zo zsuvky vybrala diamantov ihlu. Ked na fatiku vyryla slo, optala sa: Dveruje mi, alebo ju chce zapeati? Verm ti, odvetil som. No aj tak ju chcem zapeati. Nakvapkala na u roztopen peatn vosk a ja som do odtlail hudobn paly. Z inej zsuvky vytiahla es hrivien a hodila ich na stl. Neby hnevu v jej tvrdom pohade, vyzeralo by to, e je len podrden. Raz sa ta dostanem tak i tak, povedala mrazivm hlasom. Porozprvaj sa o tom so svojou priatekou. Ak mi pome, bohato ti to vynahradm.

JEDENSTA KAPITOLA

toisko
Napriek erstvmu dlhu som sa vrtil na univerzitu v dobrej nlade. Nakpil som, vzal lutnu a vybral sa na strechy. Zvntra auditrium psobilo ako neprehadn bludisko chodieb, vymykajce sa rozumu, a slepch schodsk. No pohybova sa po jeho nepravidelnch strechch bola hraka. Priiel som k malmu ndvoriu, ktor v priebehu vstavby plne odrezali od okolitho sveta a zo vetkch strn ho obklopovali mry. Auri ma neakala, no na tomto mieste sme sa stretli prv raz a za jasnch noc sem obas prichdzala dva sa na hviezdy. Ked som sa presvedil, e triedy za oknami s przdne a tmav, vytiahol som lutnu a pustil sa do ladenia. Asi po hodine hry som zo zarastenho ndvoria zaul uchot lstia. Po chvli sa ukzala Auri a rezko vyliezla po vysokej jabloni na strechu. Rozbehla sa ku mne, bosmi nohami sa ahuko odrala od dechtovho povrchu, vlasy viali za ou. Poula som a! zvolala. Poula som a a do Preskoku! Ak sa nemlim, prehovoril som pomaly, sbil som, e dnes niekomu zahrm. Mne! Ukrnula sa a priloila si ruky na prsia. Poskakovala z nohy na nohu, od nedokavosti takmer tancovala. Zahraj mi! Bola som trpezliv ako dve skaly, pochvlila sa. Priiel si prve vas. Nevydrm toko, o tri skaly. Nu, zavhal som. Najprv sa pozriem, o pre ma m. Zasmiala sa a zdvihla sa na piky. A o m ty pre ma? Kakol som si a rozviazal balk. Priniesol som ti tri veci. Dodriava tradcie, vycerila zuby. Sprva sa ako prav dentlmen. Ve aj som. Podal som jej ak tmav fau. Chytila ju oboma rukami. Cm ju naplnili?

Medom a matnm mokom z Bredonu. Auri sa usmiala. To s tri M, povedala a poloila si fau k nohm. Podal som jej okrhly bochnk erstvho jamennho chleba. Natiahla ruku, pritlaila na piku prsta a shlasne prikvla. Napokon som vytiahol celho denho lososa. Stl ma rovn tyri grajciare, ale robil som si starosti, e Auri poas mojej neprtomnosti neje dos msa. Ryba jej prospeje. Zvedavo si ju obzrela, naklonila hlavu a zahadela sa jej do oka. Ahoj, ryba, pozdravila lososa. Potom pozrela na ma a optala sa: Ukrva tajomstvo? Prikvol som. Namiesto srdca m harfu. Znova sa zahadela na rybu. Tak preto sa tvri prekvapene. Vzala mi lososa a opatrne ho poloila na strechu. Vsta. Aj ja mm pre teba tri veci, aby to bolo spravodliv. Ked som sa postavil, podala mi osi zabalen v ksku pltna. Bola to hrub svieca voajca levanduou. Co je vntri? optal som sa. astn sny, odvetila. Vloila som ich ta pecilne pre teba. Obracal som sviecu v rukch, v hlave mi dozrievalo tuenie. Vyrobila si ju sama? Prikvla a nateene sa ukrnula. no. Som nramne ikovn. Vloil som ju do jednho z vreciek na plti. akujem. Auri zvnela. Teraz zavri oi a predklo sa, aby som ti dala druh darek. V rozpakoch som ju povol. Prebleslo mi hlavou, i mi spravila aj klobk. Na lcach som poctil jej dlane a vzpt mi doprostred ela vtisla jemn bozk. V dive som otvoril oi, no Auri u stla niekoko krokov odo ma, ruky nervzne zopnut za chrbtom. Nevedel som, o na to poveda. Auri pristpila o krok bliie. Mm a vemi rada, povedala s kamennou tvrou. Chcem, aby si vedel, e sa o teba vdy postarm. Nesmelo ku mne natiahla ruku a utrela mi lca. Nie. Dnes veer nijak slzy. Kedykovek ti bude zle, pr za mnou do Podsveta. Je tam prjemne a bude v bezpe. To je tvoj tret darek. akujem, Auri, povedal som, len o sa mi zmenila hra v krku. Aj ja a mm vemi rd.

Pravdae, prisvedila nevzruene. Som uteen ako luna. Km som sa spamtval, Auri priskackala ku kovovej rre vynievajcej z komna a pouila ju ako otvra. Opatrne zvierajc fau v oboch rukch, vrtila sa ku mne. Nie je ti chladno na nohy? optal som sa. Sklopila k nim zrak. Decht je prjemn, odvetila a pokvala prstami. Schovva teplo zo slnka. Chcela by si topnky? Co by v nich bolo? Tvoje nohy, odvetil som. oskoro prde zima. Mykla plecami.. Co ak ti zamrzn prsty? V zime nevychdzam na vrch sveta. Nie je to vemi prjemn. Skr ne som otvoril sta, spoza vekho tehlovho komna sa vynoril Elodin, akoby si vyiel na popoludajiu prechdzku. Vetci traja sme na seba mlky hadeli. Elodin a ja sme boli prekvapen, ktikom oka som videl, e Auri zmeravela ako srna pripraven uskoi do bezpeia. Profesor Elodin, oslovil som ho o najvdnejie a najpriateskejie v zfalej ndeji, e neurob ni, m by ju vyplail. Kedsa naposledy zakla, trvalo cel jedenstenie, km sa znova vynorila z podzemia. Rd vs vidm. Zdravm. Dokonale napodobnil mj bezstarostn tn, akoby sa uprostred noci stretval s umi na streche plne bene. Hoci, nakoko som ho poznal, mono na tom nevidel ni udn. Profesor Elodin. Auri poloila jednu bos nohu za druh, chytila si okraj otrhanch iat a mierne sa uklonila. Elodin stl v tieni vysokho komna. Prekvapivo jej formlny klon optoval. Nevidel som mu do tvre, ale predstavoval som si, ako skmavo tuduje bos, zanedban dieva so svtoiarou svetlch vlasov. Co vs dvoch priviedlo v tto krsnu noc sem? optal sa. Stpol som. Kls Auri otzky je riskantn. Tto ju, naastie, nerozruila. Kvothe mi priniesol pekn dary, odvetila. Velie pivo, jamenn chlieb a denho lososa s harfou namiesto srdca.

Ach tak. Elodin odstpil od komna a prehrabval sa vo vreckch rcha, a km osi nenaiel. Vystrel ruku. Obvam sa, e mm pre teba iba cimetku. Auri drobnm tanenm krokom ustpila, podvan ovocie si nevzala. Priniesol si nieo Kvotheovi? Otzka Elodina zaskoila. Chvu len rozpaito stl s natiahnutou rukou. ia, nie, priznal sa. No predpokladm, e ani Kvothe nem ni pre ma. Auri primrila oi a neshlasne sa zamraila. Kvothe priniesol hudbu, napomenula ho prsne. T je pre kadho. Elodin sa znova odmlal. Priznm sa, dobre som sa zabval, ako bol pre zmenu on vyveden z miery Aurinm sprvanm. Pozrel na ma a mierne sa uklonil. Ospravedlujem sa. Netrpte sa tm, odvetil som zdvorilo. Znova sa obrtil k Auri a ponkol jej ovocie. Auri podila o dva kriky, zavhala a urobila ete dva. Vzala do ruky mal cimetku, pritisla si ju na prsia a odhopkala pre. Srden vaka, uklonila sa. Me sa k nm prida. Ak bude slun, Kvothe ti zahr na lutne. Nachlila hlavu, akoby to bola otzka. Elodin po krtkom zavhan prikvol. Auri sa rozbehla na koniec strechy a po holch konroch jablone zliezla na ndvorie. Elodin za ou hadel. Ked sa trochu naklonil, v mesanom svetle som v jeho tvri rozoznal zamyslen vraz. aldok mi zovrel neakan prval zkosti. Profesor Elodin? Pozrel na ma. Hmm? Zo sksenosti som vedel, e Auri potrv tri i tyri minty, km sa vrti z Podsveta. Nemal som vea asu. Uvedomujem si, e to znie zvltne, zaal som, ale muste byt opatrn. Je vemi plach. Nedotkajte sa jej a vyhbajte sa prudkm pohybom. ahko sa vypla. Jeho vraz znova zahalil tie. Naozaj? Nem rada hlasn zvuky a smiech. A neklate jej osobn otzky, inak uteie. Zhlboka som sa nadchol, hlavou mi vrili mylienky.

Mm podrezan jazyk, a ked mi dte as, presvedm takmer kohokovek o omkovek. Lene Elodin je prli nepredvdaten. Nikomu o nej nesmiete poveda. Vyznelo to strohejie, ne som zamal, v okamihu som tie slov outoval. Nemal som prvo rozkazova profesorovi, aj ke bol napoly blzon. Chcel som poveda, dodal som rchlo, e vm budem vemi povan ak sa o nej nikomu nezmienite. Skmavo sa na ma zahadel. A to u preo, relar Kvothe? V hlase mu zaznelo chladn pobavenie, oblial ma pot. Lebo ju zatvoria do toiska, odvetil som. Vy urite chpete vyschlo mi v hrdle. Elodin si ma premeral. Na tvr mu dopadal tie, no aj tak som vytuil, e sa mra. o chpem, relar Kvothe? Domnieva sa, e vie vetko o mojich pocitoch k toisku? Mj pln, ako ho presvedm, sa rozsypal na ksky. Odrazu akoby som sa preniesol sp na ulice Tarbeanu. Brucho ma bolelo od hladu, hrudnk mi zvierala zfal bezndej, ahal som za rukvy nmornkov a kupcov, obral som pence, polpence i ptky. Pre ksok jedla by som urobil okovek. Prosm vs, profesor Elodin. Ak sa ju poksia chyti, ukryje sa tak, e ju nenjdem. V hlave to nem celkom v poriadku, ale je tu astn. Starm sa o u, aj ke to nie je ktovieo. Ke ju chytia, bude na tom horie. toisko ju zabije. Prosm! Urobm, o chcete, len ju neprezradte. Ticho! Vracia sa, upozornil ma. Stisol mi plece a na tvr mu dopadlo mesan svetlo. Jeho vraz nebol tvrd ani netostn, zazrel som iba zmtok a znepokojenie. Dobr Boe, cel sa trasie. Pozbieraj sa a zahraj lohu bezstarostnho Kvothea. Ak a uvid takto, vyak sa. Zhlboka som sa nadchol a snail sa upokoji. Elodinove obavy sa rozptlili, pustil ma a ustpil. Otoil som sa a uvidel Auri uha po streche s plnmi rukami. Zastala, prebehla po ns pohadom, a potom pristpila bliie. Krala opatrne ako tanenica. Ked bola na mieste, sadla si na strechu a prekrila pod seba nohy. S Elodinom sme ju napodobnili, hoci eleganciou sme sa jej ani zaleka nevyrovnali.

Auri medzi ns rozprestrela obrus a poloila na hladk dreven podnos. Vytiahla cimetku a ovoala ju. o je v tom? optala sa Elodina. Slnen svetlo, odvetil bez zavhania, akoby jej otzku oakval. Z rannho slnka, dodal. Poznali sa. Pravdae. Preto hne neula. Naptie medzi mojimi lopatkami trochu povolilo. Auri znova priloila nos k plodu a na okamih sa zamyslela. Je to krsne, vyhlsila. Ale Kvotheove dareky s krajie. O tom niet pochb, shlasil. Predpokladm, e Kvothe je prjemnej lovek ako ja. Samozrejme, povedala odmerane. Auri naservrovala veeru, kad sme dostali ksok chleba a ryby. Vytiahla aj nzky hlinen pohr s olivami v slanom nleve. Poteilo ma, e si vie zaobstara jedlo aj bez mojej pomoci. Pivo som dostal do znmej porcelnovej lky. Elodinovi sa uiel zavraninov pohr, ale druh raz mu u nenaliala. Uvaoval som, i to urobila preto, lebo sa jej nechce naahova, alebo to bol prejav nespokojnosti. Jedli sme mlky. Auri sedela s vystretm chrbtom a odhrzala mal ksky. Elodin jedol opatrne, obas po mne ibol pohadom, akoby si nebol ist, o m robi. Z toho som usdil, e s Auri ete neveeral. Ke sme dojedli, vytiahla krtky leskl n a rozkrojila cimetku na tri asti. Len o zarezala do upky, zactil som prenikav sladk vu. V stach sa mi zbehli sliny. Cimetky rast v alekch krajinch a udia ako ja si ich nemu dovoli. Auri mi podala mj diel, opatrne som si ho vzal. akujem pekne, Auri. Prosm pekne, Kvothe. Elodin kmital pohadom raz na u, raz na ma. Auri? akal som, e dokon otzku, ale on nepokraoval. Auri pochopila, na o sa pta, skr ne ja. Je to moje meno, ukrnula sa pyne. Naozaj? zadivil sa. Auri prikvla. Dostala som ho od Kvothea, venovala mi iariv smev. Nie je ohromn?

Je to vemi pekn meno, pochvlil ju. Pristane ti. no, prisvedila. iari ako kvietok v mojom srdci. Vne naho pozrela. k m ak meno, popros Kvothea, nech ti vymysl nov. Elodin znova prikvol a zahryzol do ovocia. Km preval, obrtil sa ku mne. Vo svite mesiaca som uvidel jeho oi. Boli pokojn, zamyslen a dokonale pretn. *** Po veeri som zaspieval niekoko piesn a potom sme sa s Auri rozlili. Odchdzal som s Elodinom. Poznal som najmenej poltucet spsobov, ako zs zo strechy auditria, ale nechal som ho kra prvho. Preli sme okolo guatho kamennho observatria a pokraovali po dlhom seku olovenho plechu. Ako dlho ju navtevuje? optal sa ma Elodin. Zamyslel som sa. Asi pol roka. Poda toho, odkedy to chcete rta. Prelo niekoko jedensten, km som ju zazrel, a nejak as trvalo, ne som zskal jej dveru natoko, aby ma oslovila. Mal si viac astia ako ja, podotkol. Chodm sem roky, no doteraz sa ku mne nikdy nepriblila na menej ako desa krokov. Ke mala dobr nladu, vymenili sme si sotva tucet slov. Preliezli sme ponad nzky irok komn na mierne ikm strechu z hrubho dreva zlepenho vrstvami dechtu. Zmocovala sa ma oraz via zkos. Preo sa sna s ou zbli? Spomenul som si, ako som s Elodinom navtvil v toisku jeho gillera Aldera Whina. Predstavil som si na jeho mieste Auri. Drobn Auri priptan k posteli hrubmi koenmi rememi, aby si neublila a nemetala sa pri kmen. Zastal som. Elodin preiel ete niekoko krokov, km sa obzrel. Je to moja priateka, prehovoril som s nmahou. Prikvol. O tom niet pochb. Nemm toko priateov, aby som mohol o jednho prs. Sbte mi, e o Auri nikomu nepoviete a nezavriete ju do toiska. Nie je to miesto pre u. Preglgol som. Muste mi to sbi.

Elodin naklonil hlavu na stranu. Lebo inak? optal sa pobavene. Nevyslovil si to nahlas, no aj tak som poul, ako hovor: Muste mi to sbi, lebo inak Jeden ktik sa mu skrtil do krivho smevu. Poctil som prval hnevu zmieanho so strachom a obavami. Vzpt mi sta zaplavila chu sliviek a muktovho orecha. Uvedomoval som si n priviazan k nohe, ruka mi vkzla do vrecka nohavc. Vzpt mi padol zrak na kraj strechy necel dva metre za Elodinom. Zaprel som sa nohami a pripravil sa vytartova a zrazi ho zo strechy na tvrd dlabu. Po celom tele mi vyrazil studen pot, zatvoril som oi. Pomaly, zhlboka som sa nadchol a chu v stach odznela. Znova som otvoril oi. Muste mi to sbi, odvetil som. Lebo inak vykonm nieo neuveritene hlpe. Preglgol som. Aj jednmu z ns to neprospeje. Elodin na ma pozrel. Ak pozoruhodne primn vyhrka. Zvyajne povam ovea zrivejie a zlomenejie. Zlomenejie? nechpal som. Hdam zlovestnejie. Oboje, mykol plecami. Je to sam: Zlmem ti nohy alebo Vykrtim ti krk. Aha, u rozumiem. Chvu sme sa navzjom premeriavali. Nikoho po u nepolem, povedal napokon. toisko je pre niektorch ud vhodn miesto a pre mnohch aj jedin. No keby existovalo lepie rieenie, neposlal by som ta ani najvieho pomtenca. Zvrtol sa a vykroil. Ked som ho nenasledoval, znova sa ku mne obrtil. To nesta, trval som na svojom. Muste mi to sbi. Prisahm na mlieko svojej matky, vyhlsil Elodin. Prisahm na vlastn meno a na svoju moc. Prisahm na vene putujci mesiac. Znova sme vykroili. Potrebuje teplejie obleenie, povedal som. Aj ponoky a topnky. A prikrvku. Ale musia by nov. Auri si neobleie obnosen odev. Skal som to.

Odo ma ni neprijme, odvetil. Nechal som jej aty, ale ani sa ich nedotkla. Pozrel na ma. Ak ich dm tebe, dostan sa a k nej? Prikvol som. V tom prpade potrebuje aj dvadsa hrivien, rubn vek ako vajce a sadu rydiel. Elodin sa primne zachichotal. A o struny na lutnu? Dve sady, ak ich zoeniete. Preo Auri? zaujmal sa. Nikoho nem, odvetil som. A ja takisto. Kto sa o ns postar, ak si nepomeme navzjom? Elodin zavrtel hlavou. Nie. Preo si jej dal tak meno? Aha, zrozpaitel som. Pretoe je vesel a roztomil, aj ked na to nem dvod. Auri znamen slnen. V akom jazyku? Zavhal som. Myslm, e v siarine. Elodin pokrtil hlavou. V siarine je to leviriet. Usiloval som sa rozpamta, kde som to slovo poul. eby som na natrafil v archve? Skr ne som si spomenul, Elodin prehovoril: Mj predmet je uren tudentom, ktorch zaujma jemn a citliv umenie menotvorby, povedal akoby mimochodom a pozrel na ma kosom. Napadlo mi, e by to nemusela by pln strata tvojho asu. Asi by ma to zaujmalo, odvetil som opatrne. Prikvol. Na zaiatok by si si mal preta Teccamove Zkladn princpy. Nie je to dlh kniha, ale hrub, ak mi rozumie. Ak mi ju poiiate, vemi rd ju pretudujem, odvetil som. Inak sa musm zaobs bez nej. Nechpavo na ma pozrel. Mm zakzan vstup do archvu, vysvetlil som. Ete stle? zaudoval sa. no. Pobrilo ho to. Ako dlho to u trv? Pol roka? Tritvrte, opravil som ho. Profesor Lorren sa k mjmu nvratu do archvu vyjadril dos jasne. To je nehorzna sprostos, povedal s nezvyajnou starostlivosou. Si mj relar.

Zmenil smer a vykroil po streche, ktorej som sa zvyajne vyhbal, pretoe bola pokryt kridlou. Preskoili sme ponad zku uliku, preli po ikmej streche hostinca a vstpili na irok z hladkho kamea. Napokon sme zastali pred vekm oknom, spoza ktorho sa rilo tepl svetlo sviece. Elodin rzne zaklopal na sklo, akoby to boli dvere. Ked som sa rozhliadol, pochopil som, e sme na streche siene profesorov. Po chvli som za oknom uvidel vysok, chud siluetu profesora Lorrena. Ked otvoril zpadku, roztvorilo sa dokorn. Elodin, ako vm mem pomc? optal sa. Z tvre som mu nevedel vyta, i sa mu tto situcia nevid zvltna. Elodin vystril palec a namieril ho ponad plece na ma. Mlad tvrd, e m stle zakzan vstup do archvu. Je to pravda? Lorrenove ahostajn oi sa presunuli na ma, potom sp na Elodina. no. Tak mu to dovote. Mus ta knihy. Pruku u dostal. Je nezodpovedn, odvetil Lorren rozhodne. Nemal som v mysle dovoli mu to skr ako do roka a do da. Elodin vzdychol. Iste, iste, je to vemi tradicionalistick. Preo mu nedte druh ancu? Zarum sa zaho. Lorren sa na ma zahadel. Snail som sa vyzera o najzodpovednejie, o nebolo ahk, kee som stl uprostred noci na streche. Dobre, privolil napokon. Ale iba do zvzkov. Hrobka je pre neschopnch zelenov, ktorm treba predu potravu, povedal Elodin pohdavo. Mj chlapec je relar. Vyrovn sa dvadsiatim muom. Potrebuje prstup do zbierok, kde sa dostane k uitonm informcim. O chlapca sa nebojm, povedal Lorren bez mihnutia oka. Strachujem sa o archv. Elodin ma schmatol za plece a postril dopredu. Ked ho znova prichytte pri nejakej hlposti, smiete mu odreza palce. o vy na to? Bol by to skvel odstraujci prklad. Lorren si ns pozorne prezrel. Tak dobre, prikvol a zatvoril okno. Elodin si pochal ruky A je to.

Co to malo znamena? zovrel som pste. Ja o to, doerta, bolo? Elodina to zmiatlo. Me s do archvu, nie? Problm je vyrieen. Nemete mu navrhn, aby mi odrezal palce! rozhoril som sa. Zdvihol oboie. M v mysle znova porui pravidl? optal sa utipane. N-nie. Ale V takom prpade sa nem oho b, vyhlsil. Obrtil sa a vykroil po streche. Pravdepodobne, dodal. Na tvojom mieste by som sa mal na pozore. Neviem odhadn, kedy Lorren artuje. *** Len o som rno vstal, zamieril som k Riemovi, muovi s vychudnutou tvrou, ktor m na starosti univerzitn meec. Zaplatil som ako nadobudnutch dev hrivien a p estkov a zabezpeil si al univerzitn semester. Potom som zaiel do zznamov a zoznamov, kde som sa zapsal na pozorovanie v medike, fyziognmiu a medicnu. Pridal som metalurgiu eleza a medi s Cammarom v mozoli a napokon odborn sympatiku s Elxa Dalom. A vtedy som si uvedomil, e neviem nzov Elodinovho predmetu. Listoval som v zoite, km som nezazrel jeho meno, a preiel prstom po riadku a k erstvmu zpisu iernym atramentom: Ako neby hlpy somr. Vzdychol som a dopsal na przdne miesto pod tm svoje meno.

DVANSTA KAPITOLA

Spiaca myse
Moja prv mylienka po prebuden patrila Elodinovi. V aldku som ctil vzruen mravenie. Po dlhch mesiacoch mrneho silia presvedi profesora menotvorcu, aby ma uil, som konene dostal prleitos tudova tvorbu mien. Skuton mgiu ako z prbehov o Taborlinovi Vekom. Lene prca m prednos pred zbavou. Elodin zanal a napoludnie. Nad hlavou mi visel dlh Devi, a tak som musel strvi niekoko hodn prcou v mozoli. *** Po prchode do Kilvinovej dielne ku mne ako lahodn hudba doahol dverne znmy lomoz desiatok pracovitch rk. Hoci to bolo nebezpen miesto, psobilo na ma upokojujco. Mnoh tudenti mi zazlievali rchly postup po rebrku mystria, no u viny remeselnkov som si vyslil zdrhav repekt. Pri suiacej peci pracoval Manet. Vydal som sa k nemu pomedzi pracovn stoly. Manet vdy vedel, m sa d najlepie zarobi. Kvothe! Obrovsk miestnos stchla. Ked som sa zvrtol, uvidel som vo dverch jeho pracovne profesora Kilvina. Stroho na ma kvol a zmizol vntri. tudenti sa vrtili k prci, vzduch sa znova napal hlukom, no napriek tomu som na sebe ctil ich pohady. Ke som sa priblil k pracovni, uvidel som cez okno Kilvina, ako pe na bridlicov tabuu zavesen na stene. Bol o ptns centimetrov vy ne ja a hru mal ako sud. Pre zjeen bradu a tmav oi vyzeral ete v. Slune som zaklopal na rm dver. Kilvin sa zvrtol a odloil kriedu. Po alej, relar Kvothe. A zavri dvere.

S obavami som vstpil. Ked som za sebou zatvoril, zvuky z dielne stchli tak neakane, a som Kilvina podozrieval, e na tlmenie hluku pouva nejak preiban symboliku. V miestnosti sa rozhostilo takmer desiv ticho. Kilvin zdvihol z rohu pracovnho stola hrok papiera. Dostala sa ku mne znepokojujca sprva, prehovoril. Pred niekokmi dami prilo do skladu dieva a hadalo mladka, ktor mu predal talizman. Pozrel mi rovno do o. Vie o tom nieo? Zavrtel som hlavou. Co chcela? Neviem. V tom ase tam bol elir Basil. Tvrdil, e to bolo vemi mlad dieva a vyzeralo rozruene. Hadala pozrel na papier, mladho arodejnka. Nevedela jeho meno, ale opsala ho ako mladho, ervenovlasho krsavca. Kilvin odloil papier. Basil povedal, e km sa rozprvali, dieva bolo oraz nervznejie. Ked sa jej optal na meno, s plaom ula. Prekril si na prsiach mohutn ruky, v tvri mal prsny vraz. Optam sa a priamo: Predva talizmany mladm enm? Jeho otzka ma zaskoila. Ak talizmany? optal som sa. To mi povedz ty, zamrail sa. Talizmany lsky alebo pre astie. Tak, o pomu ene otehotnie, alebo tomu zabrnia. Amulety proti dmonom a podobne. D sa nieo tak vyrobi? Nie, odvetil neochvejne. Preto ich nepredvame. Jeho tmav oi sa do ma zavtali. Zopakujem ti otzku: Predva talizmany nevzdelanm meanom? Neakal som tak obvinenie, preto mi nenapadlo ni rozumn na obranu. Vtom mi dolo, ak je to absurdn, a vyprskol som do smiechu. Kilvin primril oi. Nie je to zbavn, relar Kvothe. Nielene s na univerzite podobn arlatnstva vslovne zakzan, ale tudent, ktor by predval falon amulety odmlal sa a zavrtel hlavou, odhalil by svoj pokriven charakter. Pozrite na ma, profesor Kilvin, chytil som sa za koeu. Keby som podvodom vyahoval peniaze z dverivch ud, nemal by som na sebe obnosen aty.

Kilvin si ma obzrel, akoby mj odev videl prv raz. To je pravda, shlasil. No zrove sa d predpoklada, e tudent s nedostatkom prostriedkov bude ma vie sklony k nepoctivmu konaniu. Napadlo mi to, pripustil som. Za pencu by som zskal dos eleza a za desa mint by som pomocou symboliky vyrobil prvesok, ktor by bol na dotyk chladn. Predval by sa ahko. Pokril som plecami. Ak uvedomujem si, e by sa to pokladalo za podvodn obstarvanie. Neriskoval by som to. Profesor sa zamrail. len mystria sa podobnch inov vystrha, pretoe je to nesprvne, relar Kvothe. Nie preto, lebo je to privemi riskantn. Neastne som sa usmial. Profesor Kilvin, keby ste mali dveru v moje morlne zsady, neviedli by sme tento rozhovor. Jeho vraz trochu zmkol, slabo sa usmial. Priznvam, e od teba by som nieo tak neakal. No u neraz som zail prekvapenie. Keby som takto skutok nevyetril, zanedbval by som svoje povinnosti. Prilo sa to dieva na talizman saova? optal som sa. Kilvin pokrtil hlavou. Nie. Ako som povedal, nenechala nijak odkaz. Neviem si vak vysvetli, preo by a inak hadalo rozruen dieva s talizmanom, ke nepozn ani tvoje meno. Zdvihol oboie. Vzdychol som. Chcete pou, o si o tom myslm, profesor Kilvin? Oboie mu vyskoilo ete vyie. Samozrejme, relar Kvothe. Predpokladm, e niekto mi chce narobi problmy, odvetil som. V porovnan s alchymistickm jedom bolo rozchyrovanie falonch zvest zo strany Ambrosea v podstate uachtil sprvanie. Kilvin prikvol, rukou si mimovone pohladil bradu. Rozumiem. Pokril plecom a znova vzal do prstov kriedu. Nateraz pokladm tto zleitos za uzavret. Obrtil sa k tabuli a ibol po mne pohadom. Dfam, e ma nebude prenasledova dav tehotnch ien mvajcich eleznmi prveskami a preklnajcimi tvoje meno. Poksim sa tomu vyhn, profesor Kilvin. Zrna som pracoval v mozoli, potom som sa vybral do auditria na Elodinovu hodinu. Prednka mala zaa napoludnie, no ja som priiel o polhodinu skr.

Ostatn tudenti sa trsili pomaly. Dokopy ns bolo sedem. Prv priiel Fenton, mj priatesk rival z pokroilej sympatiky. Za nm nasledovali Fela a Brean, asi dvadsaron pekn dieva s pieskovoltmi vlasmi ostrihanmi na chlapca. Predstavili sme sa a dali sa do rei. Jarret bol nesmel Modegan, predtm som ho videl v medike. Mlad ena so iarivmi modrmi oami a medovmi vlasmi sa volala Inyssa, chvu mi trvalo, km som sa rozpamtal, odkia ju poznm bola jednou z mnostva Simmonovch krtkodobch lsok. Posledn bol takmer tridsaron ethe Uresh. Poda przvuku a odtiea pokoky som uhdol, e pochdza z alekho Lenattu. Zvony odbili poludnie, ale po Elodinovi ani stopy. Prelo p mint, potom desa. Profesor vplval do sly a o pol jednej, na rukch niesol neforemn hbu papierov. Hodil ich na stl a prechdzal sa sem a ta popred ns. Najprv sa dohodneme na pravidlch, prehovoril bez dlhch vodov alebo ospravedlnenia za mekanie. Vdy urobte, o vm poviem. Vykonte to o najlepie, aj keby sa vm to zdalo nezmyseln. Otzky s povolen, no vdy plat prv pravidlo: ja prikem vy urobte. Rozhliadol sa. Je to jasn? Shlasne sme zamrmlali. V istch zleitostiach mi muste dverova. Nie vetko z toho, o vm poviem, bude pravda, no napriek tomu mi muste veri, a km vm nepoviem nieo in. Jednotlivo po ns preiel pohadom. Je to jasn? Uvaoval som, i takto zana kad prednku. Elodin si vimol, e neprikyvujem, a prebodol ma oami. Ete som sa nedostal k tomu najaiemu, zavral. Poksim sa o najlepie plni vae poiadavky, odvetil som. S takmito odpoveami skon ako prvnik, podpichol ma. Co keby si to namiesto skania rovno urobil? Prikvol som. Elodin sa upokojil a obrtil sa k celej triede. Muste si zapamta dve zsady. Po prv, men ns formuj, a my, naopak, formujeme svoje men. Zastal a pozrel na ns. A po druh, aj najjednoduchie meno je tak zloit, e vaa myse ho nielene

neobsiahne, ale neporozumie mu ani natoko, aby ste ho dokzali vyslovi. Odmlal sa a vykval. Napokon mu Fenton skoil na nvnadu. Ak je to tak, ako sa vbec mono sta meno tvorcom? To je dobr otzka, pochvlil ho Elodin. Logick odpove je, e sa to ned, pretoe aj najjednoduchie meno presahuje hranice naich schopnost. Zdvihol ruku. Nezabdajte, e nehovorm o obyajnch mench, ktor pouvame denne, ako s strom, ohe alebo skala. Mm na mysli nieo plne in. Siahol do vrecka a vybral z neho tmav, hladk rieny kame. Opte tvar tejto skaly. Povedzte mi, koko vi a ak vek tlak ju vyformoval z piesku a nnosov. Vysvetlite, akm spsobom sa od nej odra svetlo, ako ju priahuje zem, ako ju obtek vietor. Povedzte mi, ako sa v nej bud sprva stopy eleza, ke zauj volanie lodenskho kamea. Toto vetko a tisc alch detailov tvor meno tejto skaly Vystrel ruku. Obyajnej nevekej skaly Spustil ruku k telu a pozrel na ns. Vidte, ak zloit je aj takto nekomplikovan predmet? Keby ste ho tudovali cel mesiac, mono by ste ho spoznali natolko, e by ste letmo zahliadli okraje jeho mena. Mono. Toto je problm, s ktorm sa musia vyrovna menotvorcovia. Mme porozumie omusi, o sa vymyk z nho chpania. Ako to teda dosiahnu? Neakal na odpove, vzal z hby papierov niekoko hrkov a rozdal nm ich. O ptns mint vyhodm tento kame do vzduchu. Budem st tu, narovnal chodidl, a budem obrten tmto smerom, uprel zrak pred seba. Hodm ho zospodu silou troch chmatov. Vypotajte jeho drhu tak, aby ste ho v prav as zachytili. Poloil skalu na stl. Zanite. Do rieenia lohy som vloil vetku energiu. Kreslil som trojuholnky a oblky, potal som a odvodzoval vzorce, ktor som si presne nepamtal. Nerieiten prklad ma vak oskoro znechutil. Obsahoval privea neznmych a viacer premenn sa vbec nedali zrta. Po piatich mintach Elodin navrhol, aby sme sa do rieenia pustili spolone. Vtedy som po prv raz spozoroval Ureshov talent narba s

slami. Jeho vpoty boli o tolko lepie, e mnohmu z toho, o robil, som vbec nerozumel. Fela bola rovnako zrun, no navye nartla aj sriu komplikovanch parabolickch oblkov. Vetci siedmi sme diskutovali, dohadovali sa, skali, mlili sa a znova skali. Po ptnstich mintach sme boli naisto rozladen. Najm ja. Nenvidm toti problmy, ktorm neviem prs na kore. Elodin na ns pozrel. Tak o mi poviete? Niektor odpovedali najlepie, ako vedeli, in len hdali. Profesor ns mvnutm ruky umlal. o viete s istotou? Po chvli prehovorila Fela: Nevieme, ako kame dopadne. Elodin nadene tleskol. Vborne! To je sprvna odpove A teraz sa pozerajte. Podiiel k dverm a vystril z nich hlavu. Henri! zakrial. no, ty. Pod sem na moment. Ustpil odo dver a vpustil dnu jednho z Jarnisonovch poslkov, sotva osemronho chlapca. Elodin urobil asi desa krokov a obrtil sa tvrou k nemu. Narovnal plecia a vystrhal blzniv grimasu. Chytaj! zvolal a vyhodil kame. Vydesen poslk ho zachytil vo vzduchu. Elodin nadene zatlieskal, zagratuloval zmtenmu chlapcovi, zobral mu z ruky kame a postril ho sp k dverm. Potom sa k nm zvrtol. Ako to urobil? optal sa. Ako sa mu podarilo za necel sekundu zrta, na o najbystrejm lenom mystria nestaila ani tvrhodina? Vie o geometrii viac ne Fela? Pota rchlejie ako Uresh? Mm ho znova zavola a povi na relara? Uahene sme sa zasmiali. Kad lovek m myse, ktor pouva v bdelom stave, pokraoval Elodin. Existuje vak ete jedna spiaca myse. Je tak mocn, e osemron diea vaka nej za okamih zvldne to, o nedoku za ptns mint bdel mysle siedmich lenov mystria. Urobil irok gesto. Vaa spiaca myse je dos irok a nesptan, aby v sebe udrala men predmetov. Viem to, lebo tto schopnos sa obas prejav navonok. Inyssa vyslovila meno eleza. Jej bdel myse ho nepozn, no spiaca je mdrejia. osi hlboko vntri Fely rozumie menu kamea. Elodin ukzal prstom na ma. Kvothe privolal vietor. Ak mme veri psomnostiam dvno mtvych, vybral sa tradinou cestou. Kedysi

na tomto mieste ndejn menotvorcovia hadali a nachdzali prve meno vetra. Odmlal sa a so zaloenmi rukami si ns vne premeral. Chcem, aby ste sa rozhodli, ak meno budete hada. Malo by by mal. Nieo jednoduch: elezo alebo ohe, vietor alebo voda, drevo alebo kame. osi, o je vm blzke. Podiiel k vekej bridlicovej tabuli a zapisoval na u tituly knh. Mal prekvapivo hadn rukopis. Toto s dleit knihy, povedal. Pretajte si jednu z nich. Brean zdvihla ruku, no vzpt si uvedomila, e je to zbyton, pretoe Elodin je k nm stle obrten chrbtom. Profesor Elodin? optala sa zdrhavo. Ktor mme preta? Elodin pozrel ponad plece, no neprestal psa. Je mi to fuk, odvetil podrdene. Vyberte si jednu, ostatn iba letmo prelistujte. Prezrite si obrzky alebo ovoajte strnky. Znova obrtil hlavu k tabuli. Vetci siedmi sme na seba pozreli. V miestnosti sa ozvalo iba krabanie kriedy. Ktor z nich je najdleitejia? optal som sa. Elodin znechutene odfrkol. Neviem. Netal som ich. Napsal na tabuu En Temerant Voistra a nzov zakrkoval. Ani neviem, i tto maj v archve. Pridal k nej otznik a pokraoval v psan. Ale poviem vm jedno ani jedna z nich nie je vo zvzkoch, na tom som si dal zlea. Muste hada v zbierkach. Muste si ich zasli. Dopsal posledn nzov, pokval hlavou a o krok ustpil. Na zozname bolo dvadsa knh. Veda troch nakreslil hviezdiky, alie dve prekrtol a k predposlednej dokreslil smutn tvr. Nato bez slova odkral zo sly, nechal ns prema o podstate mien a uvaova, na o sme sa to dali.

TRINSTA KAPITOLA

Lov
Rozhodnut urobi na Elodina dojem, vyhadal som Wilema a s. bil mu, e ho opijem, ak mi pome zorientova sa v archve. Krali sme po dldench uliciach univerzity, v nrazoch sa do ns opieral vietor. Na opanej strane ndvoria sa k oblohe vypnala ohromn silueta budovy archvu. Do kamea nad masvnymi dverami boli vyryt slov Vorfelan Rhinata Morie. Ked sme sa priblili, zistil som, e mm spoten ruky. Pane na nebesiach, pokaj chvu! zvolal som a zastal. Wil zdvihol oboie. Som nervzny ako nesksen apka. Doi mi sekundu, nech sa spamtm. Povedal si, e Lorren zruil zkaz pred dvoma dami. Myslel som, e sa hne rozbehne do archvu, poznamenal Wil. akal som, km urobia zmenu v zznamovch knihch. Utrel som si dlane o koeu. Urite sa stane nieo zl, zdveril som sa mu so svojimi obavami. Moje meno nebude v zozname. Alebo stretnem Ambrosea, znova zactim v stach t slivkov drogu a s vreskom sa mu vrhnem na hrdlo. To by som chcel vidie, povedal Wil., Ale Ambrose dnes nepracuje. Aspo nieo, uavilo sa mi. Ukzal som na citt nad dverami. Vie, o to znamen? Wil zdvihol hlavu. loveka formuje tba po vedomostiach, odvetil. Alebo nieo v tom zmysle. To sa mi pi. Zhlboka som sa nadchol. Tak teda pome. Otvoril som obrovsk kamenn dvere, voiel do malej predsiene, Wil otvoril vntorn dvere a vkroili sme do vstupnej siene. Uprostred miestnosti stl mohutn dreven stl, na om leali roztvoren zznamov knihy. Zo sly viedli rznymi smermi impozantn dvere.

Za stolom sedela Fela, zvlnen vlasy mala stiahnut do chvosta. V ervenom svetle sympatikovch lmp vyzerala inak, no rovnako krsne. Usmiala sa na ma. Ahoj, Fela, pozdravil som ju, potlajc nervozitu. Vraj mm znova povolen vstup do archvu. Pozrie sa, i je to naozaj tak? Prikvla a zalistovala v knihe pred sebou. Tvr sa jej vyjasnila, zapichla prst do strnky. Potom jej vraz potemnel. Podlomili sa mi kolen. o je? optal som sa. Je nieo zle? Nie, odvetila. Vetko je v poriadku. Netvri sa tak, zaomral Wil. o je tam napsan? Fela zavhala a otoila knihu, aby som si to pretal sm: Kvothe, syn Arlidena. Ryav vlasy, svetl pokoka. Mlad. K tomu bolo na okraji inm psmom dopsan: ruhsk bastard. Ukrnul som sa na u. Sed to do bodky. Mem s dnu? Fela prikvla. Potrebujete lampy? sptala sa a otvorila zsuvku. Ja no, prikvol Wil a u sa aj zapisoval do knihy. Ja mm vlastn. Z vrecka na plti som vytiahol mal lampu. Fela otvorila knihu nvtev a zaznamenala do nej nae men. Ke som sa podpisoval, ruka sa mi triasla, hrot pera sa mykol a atrament pokal strnku. Fela vysuila kvrny pijavm papierom a zatvorila knihu. Vitaj sp, znova sa usmiala. *** Dovolil som Wilemovi, nech ma vedie cez zbierky, a usiloval som sa vyzera ohromene. Do takejto roly som sa ani nemusel sili. Hoci som do archvu chodil u dlhie, vdy som sa zakrdal ako zlodej. Lampu som mal nastaven na najniiu intenzitu a vyhbal sa hlavnm chodbm, lebo som nechcel riskova, e tam niekoho stretnem. Kad ksok kamenej steny zaberali police. Niektor chodby boli irok a otvoren, s vysokmi stropmi, in tvorili zke uliky, v ktorch sa dvaja udia obili len bokom. Vo vzduchu sa vznal ak pach koe a prachu, starch pergamenov a lepidla. Neklamn va tajomstiev.

Wilem kral bludiskom reglov, hore schodmi a irokou chodbou lemovanou knihami viazanmi v rovnakej ervenej koi. Napokon sme prili k dverm, okolo ktorch presvitalo slab erven svetlo. Tieto miestnosti s uren na tdium v skrom, zaepkal Wilem. n rm Hovorme im tacie brlohy. Tento asto pouvame so Simom. Nevie o om vea ud. Zaklopal na dvere, otvoril ich a naskytol sa mi pohad na miestnos bez okien, do ktorej sa zmestil iba stl s niekokmi stolikami. Sim sa hrbil nad stolom, tvr mal vo svetle sympatikovej lampy erveniu ako zvyajne. Ked ma uvidel, oi mu takmer vyliezli z jamk. Kvothe? o tu rob? Zdesene sa obrtil k Wilemovi. o tu rob? Lorren mu zruil zkaz vstupu. N mlad priate je na zozname itateov a chyst sa ulovi svoju prv knihu. Gratulujem! roziaril sa Sim. Mem ti pomc? Zaspvam od nudy. Natiahol ku mne ruku. Poklepal som si po sluche. Keby som si nezapamtal dvadsa knh, nemal by som prvo hrdi sa titulom len mystria, vyhlsil som. Bola to len polovin pravda. V skutonosti som vlastnil iba poltucet hrkov papiera a nemohol som si dovoli pouva ich na malichernosti. Sim vytiahol z vrecka poskladan kus papiera s kpom ceruzky. Ja ich potrebujem na papieri, odvetil. Nie kad sa u naspam balady len tak pre zbavu. Pokril som plecami a rchlo nakriabal nzvy knh. Ked si rozdelme zoznam na tri asti, pjde to rchlejie, navrhol som. Wilem na ma uprel pochybovan pohad. Mysl, e sa ti sammu nieo podar njs? Obrtil sa k Simovi, ktor sa ukal od ucha k uchu. Pochopitene, ve o usporiadan archvu som nemal ni vedie. Wil so Simom netuili, e sa tu u takmer mesiac tlam po nociach. Nieeby som im nedveroval, no Sim by nedokzal klama, ani keby mu ilo o ivot, a Wil pracoval ako archivr. Nechcel som ho nti, aby si musel vybera medzi priateovm tajomstvom a povinnosou voi profesorovi Lorrenovi.

Rozhodol som sa hra hlpeho. Nejako si poradm, odvetil som ahkomysene. Neme to by ak. V archve je toko knh, prehovoril Wilem pomaly, e len preta vetky nzvy by ti zabralo cel jedenstenie. Odmlal sa a priklincoval ma oami. Jedens dn bez spnku a bez prestvky na jedlo. Fakt? zaudoval sa Sim. Tak dlho? Wil prikvol. Vypotal som to minul rok. Pomha mi to umlat reptajcich elirov, ke sa im nepi, e musia dlho aka, km njdem, o potrebuj. Pozrel na ma. Okrem toho s tu knihy bez nzvov. Zvitky. Tabuky. A rozlin jazyky. o za tabuky? nechpal som. Hlinen tabuky, vysvetlil. Ako jedny z mla preili vyplenie Calupteny. Niektor u prepsali, no nie vetky. Ale o to nejde, skoil mu do rei Sim. Skuton problm je organizcia. Katalogizovanie, spresnil Wil. V archve sa vystriedalo vea odlinch systmov. Kadmu profesorovi vyhovuje in. Zamrail sa. Niektor vyvinuli vlastn spsob usporiadania knh. Zasmial som sa. Hovor to, akoby ich za to mali postavi na pranier. Preo nie? zahundral. Neutoval by som ich. Sim naho pozrel. Neme im vyta, e sa snaili njs najlep systm. Mem, odsekol Wil. Keby bol archv usporiadan zle, ale jednotne, bolo by to neprjemn, ale dalo by sa s tm vyrovna. No za poslednch pdesiat rokov sa tu vystriedalo privea rozlinch systmov. Knihy s nesprvne oznaen. Nzvy zle preloen. Preiel si rukou po vlasoch, odrazu mal v hlase navu. Okrem toho neustle pribdaj nov knihy. A leniv elirovia vo zvzkoch ns prehaj po celom archve. Pracova tu je ako kopa jamu na dne rieky. Inak povedan, zdraznil som, prca archivra a napa a prina ti poteenie. Sim si zakryl rukou sta, aby potlail smiech.

A potom s tu tak ako ty. Wil na ma zazrel, hlas znil do nebezpenho epotu. tudenti, ktor sa v zbierkach vone pohybuj. Prdete sem, pretate polovicu knihy a potom ju skryjete, aby ste v tom pokraovali, kedy sa vm zapi. Zovrel ruky vo vke hrudnka, akoby niekoho dral za koeu. Alebo pod krkom. Zabudnete, kam ste ju strili, a kniha je straten, akoby ste ju rovno splili. Wil na ma namieril prst. Ak niekedy zistm, e si to urobil, oervenel od zlosti, ani Boh a predo mnou neochrni. Previnilo som pomyslel na tri knihy, ktor som ukryl presne tak, ako to opsal, ke som tudoval na skky. Subujem, e to nikdy neurobm, povedal som. Znova, dodal som y duchu. Sim vstal od stola a pochal si ruky. Jednoducho povedan, je tu velk neporiadok, no ak sa sstred na knihy z Tolemovho katalgu, mal by si njs, o had. To je systm, ktor vyuvame v sasnosti. S Wilom ti ukeme, kde njde zoznam knh. A zopr alch vec, dodal Wil. Tolemov katalg nie je ani zaleka pln. Na niektor knihy bude potrebova viu trpezlivos. Zvrtol sa a otvoril dvere. *** V Tolemovom katalgu sme nali iba tyri knihy z mjho zoznamu, potom sme museli opusti dobre usporiadan as zbierok. Zdalo sa mi, e Wil to zobral ako osobn vzvu, vaka omu som sa v ten de o celom archve vea nauil. Zaviedol ma do mtvych katalgov, k obrtenm schodom aj do dolnho krdla. Napriek tomu sa nm po tyroch hodinch podarilo njs len sedem knh. Wila to znechutilo, no primne som mu poakoval s tm, e mi poskytol vetko, o potrebujem vedie, aby som pokraoval na vlastn ps. V nasledujcich doch som trvil takmer kad von chvu v archve a lovil knihy z Elodinovho zoznamu. Chcel som zaa o najlepie, bol som rozhodnut preta vetky odporan knihy. Prv bol celkom prjemn cestopis. Druh zase dos vulgrna zbierka bsn, naastie krtka. Dotal som ju len so zaatmi zubami a obas som zavrel jedno oko, aby som si nezniil cel mozog. Tretia bola akopdne napsan kniha renckej filozofie.

Nasledoval atlas, podrobne opisujci pon kvety severnho Aturu. ermiarska prruka s mtcimi ilustrciami. alia zbierka bsn, tentoraz hrub ako tehla a ete nemravnejia ako prv. Zabralo mi to hodiny, ale pretal som kad slovo. Dokonca som si robil poznmky na dva vzcne hrky papiera. alia kniha mi pripadala ako blznov dennk. Hoci to znie zaujmavo, v skutonosti to bolo hlavybolenie zviazan v pevnej vzbe. Autor psal husto a bez medzier medzi slovami. Odseky nemali odsadenie, chbala interpunkcia, konzistentn gramatika i pravopis. Vtedy som zaal preskakova strany. Na al de, ke som sa pustil do dvoch knh napsanch v modegine zbierka esej o striedan plodn a monografia vintskch mozak , prestal som si zapisova poznmky. Zvyn knihy som len prelistoval, nelo mi do hlavy, preo Elodin chce, aby sme tali dvesto rokov star daov knihu z barnstva v malch krovstvch, zastaran lekrsku prruku a mizerne preloen divadeln moralitu. Hoci oarenie Elodinovmi knihami ma rchlo prelo, rados z ich hadania ma neopustila. Zlostil som archivrov neustlymi otzkami: Kto nariadil zmenu usporiadania reglov? Kde sa nachdza kniha vintskej frazeolgie? Kto m ke od tvrtho podzemnho skladiska zvitkov? Kde sa nachdzaj pokoden knihy, km akaj na opravu? Napokon som mal devtns knh. Vetky okrem En Temerant Voistra. T som nenaiel, no nebolo to z nedostatku snaenia. Odhadujem, e Elodinov zoznam ma stl dobrch pdesiat hodn hadania a tania. Na aliu hodinu som priiel o desa mint skr, nafkan ako pv. Priniesol som si dve strany poznmok a nevedel sa doka, ak dojem urobm na Elodina svojou oddanosou a dkladnosou. Ne odbila dvansta, stli sme pred triedou vetci siedmi. Dvere boli zamknut, preto sme akali na chodbe. Vymieali sme si sksenosti z hadania v archve a uvaovali, preo Elodin tieto knihy pokladal za dleit. Fela pracovala ako archivrka u niekoko rokov, ale napriek tomu nala iba sedemns knh. O En Temerant Voistra nenaiel nikto ani zmienku.

Ked sa Elodin neukzal ani po tvrhodine, zunovalo sa mi aka na chodbe. Stlail som kuku dver do prednkovej sly. Spoiatku sa ani nepohla, no ked som ou v rozlen zalomcoval, zmka cvakla a dvere povolili. Myslela som, e s zamknut, zachmrila sa Inyssa. Iba sa zasekli, odvetil som a roztvoril ich dokorn. Vstpili sme do obrovskej przdnej miestnosti a zili po schodoch k prvmu radu sedadiel. Na vekej tabuli bolo Elodinovm nezvyajne hadnm rukopisom napsan jedin slovo: Diskusia. Sadli sme si na miesta a akali, ale po Elodinovi ani chru. Pozreli sme na tabuu, potom jeden na druhho. Nevedeli sme, o robi. Pohad na tvre spoluiakov mi potvrdil, e som nebol jedin podrden. Zabil som pdesiat hodn vyhrabvanm jeho prekliatych nepouitench knh. Urobil som, o od ns oakval. Preo nerobil aj on to, o mal? akali sme ete dve hodiny. Elodin sa vak neukzal.

TRNSTA KAPITOLA

Skryt mesto
Hadanm knh som premrnil cel hodiny, o ma poriadne podrdilo, no vaka tomu som prenikol do podstaty archvu. Najdleitej bol poznatok, e to nie je sklad pln knh, ale samostatn mesto s cestami a kukatmi ulicami, bonmi ulikami a skratkami. Podobne ako mesto, aj jednotliv asti archvu prekypovali ivotom. V skriptriu stli rady stolov, archivri sa sklali nad prekladmi alebo prepisovali vyblednut texty erstvm iernym atramentom. Triediaca hala umela aktivitou, neprestajne do nej prdili archivri a ukladali knihy do polc. Vivre bola, naastie, osi in, ako som oakval. Ukzalo sa, e v nej istia knihy, skr ne ich pridaj k ostatnm. Na knihch si s oblubou pochutnva velijak hve, niektor tvory poieraj pergamen a kou, in obubuj papier a lepidlo. Pavo patrila k tm menej nebezpenm. Ked som si vypoul niekolko Wilemovch historiek, zatil som umy si ruky. V knihovnkovej nore, viazake, zmku a v palimpseste to hualo ako v li, vade bolo plno usilovnch a mlanlivch archivrov. V inch astiach archvu to vyzeralo presne opane. Naprklad nkupn kancelria bola mal tmav miestnos. Cez okno som videl, e jednu stenu zaber obrovsk mapa, na ktorej s vyznaen mest a cesty do takch podrobnost, e pripomna koberec s komplikovanm vzorom. Mapu pokrvala vrstva priehadnho alchymistickho laku, na rznych miestach boli ervenou voskovou ceruzkou napsan poznmky k hadanm knihm tkajce sa ich poslednho znmeho umiestnenia. Zvzky mi pripadali ako vek verejn park. Kad tudent ta mohol prs a preta si ubovon knihu z police. Alebo napsal poiadavku pre archivrov, ktor neochotne zamierili do zbierok pohada prslun, alebo aspo podobn knihu.

Zbierky zaberali vinu archvu. Knihy tu naozaj ili. Podobne ako v meste, aj v zbierkach sa nali dobr a zl tvrte. V tch dobrch boli knihy usporiadan a roztrieden. Zznam v katalgu by vs ku knihe doviedol spoahlivo ako ukzanie prstom. Zlm tvrtiam sa podobali tie asti archvu, na ktor sa zabudlo, boli zanedban alebo prli zloit, aby sa nimi niekto zaoberal. Miestami boli knihy zoraden poda starch katalgov, inde sa povaovali bez akhokovek systmu. Niektor police vyzerali ako trbav sta. Dvno mtvi archivri preniesli as knh na in miesto a zaradili ich do systmu, ktor sa prve teil popularite. Pred tridsiatimi rokmi premiestnili z dobrej tvrte do zlej cel dve poschodia, ked speriaca frakcia splila Larkinove katalgy. Nachdzali sa tu, pravdae, aj dvere s medenmi panelmi. Tajomstvo v srdci mesta. Prechdza sa po dobrch tvrtiach bolo prjemn. Njs knihu na mieste, kde m by, loveku prinalo rados. Bolo to ahk. Pohodln. Rchle. No zl tvrte ma skutone vzruovali. Knihy leali na policiach zapren a nepouvan. Ked ste ich otvorili, mohli ste sa zata do slov, ktor stovky rokov nikto nevidel. Medzi kopami odpadkov sa ukrvali poklady. Prve na tchto miestach som ptral po Chandrincoch. Hadal som cel dni. Jeden z hlavnch dvodov, preo som sa prihlsil na univerzitu, boli prve oni, chcel som o nich zisti o najviac. Ke som konene zskal prstup do archvu, mienil som dohna straten as. Napriek hodinm strvenm v archve som nenaiel takmer ni. Vyhrabal som zopr rozprvkovch knh, v ktorch Chandrinci pchali drobn krivdy kradli kole alebo zaprinili skysnutie mlieka. V inch sa zjednvali ako dmoni v aturskch divadelnch hrch. Vo vymyslench prbehoch boli roztrsen jemnuk vlkna pravdy, no ni tak, o by som u nevedel. Chandrinci s prekliati. Ich

prtomnos sprevdzaj znamenia: modr plame, hrdza a hniloba, ochladenie. Hadanie mi saovala skutonos, e som nikoho nemohol poiada o pomoc. Keby sa rozchrilo, e zabjam as rozprvkami pre deti, nezlepilo by mi to poves. Z toho mla, o som o Chandrincoch vedel, mi ako najdleitejia pripadala zsada, e nemilosrdne potlaj akkovek informcie o svojej existencii. lenov mojej koovnej spolonosti vyvradili, pretoe otec o nich skladal piese. VTrebone pozabjali svadobanov, lebo niekok hostia videli ich podobizne na ksku prastarej keramiky. Vzhadom na to som debaty o Chandrincoch nepokladal za najlep npad. A tak som hadal sm. Po niekokch doch som sa vzdal ndeje, e njdem knihu, i dokonca monografiu o Chandrincoch. Napriek tomu som tal alej dfajc, e natrafm aspo na riepok pravdy. Jedin fakt. Nznak. okovek. Lene rozprvky neobsahuj podrobnosti, a aj to mlo, o som naiel, bolo oividne vymyslen. Kde ij Chandrinci? V oblakoch. V snoch. V hrade z cukru. Ak s ich znamenia? Hrom. Tmav mesiac. V jednom prbehu sa dokonca psalo o dhe. Kto by s msi takm priiel? Nao ui deti b sa dhy? Men sa hadali ahie, hoci boli oividne ukradnut z inch zdrojov. Takmer vetky vychdzali z mien dmonov v Knihe cesty alebo z nejakej divadelnej hry, najm z Daeonicy. Jeden nsilne alegorick prbeh pomenoval Chandrincov po siedmich vznamnch vldcoch z ias Aturskej re. To ma aspo rozosmialo. Napokon som hlboko v mtvych katalgoch objavil tenk zvzok s nzvom Kniha tajomstiev. Bola to zvltna knika: pripomnala bestiar a zrove labikr. Obsahovala obrzky rozprvkovch tvorov, ako su obri, trulovia a denneringovia. Kad heslo pozostvalo z ilustrcie sprevdzanej krtkou, ni nehovoriacou bsou. Chandrinci, akoe inak, jedin zostali bez obrzka. Przdna strnka bola namiesto toho ormovan ozdobnmi pirlami. Bse bola absoltne nepouiten:

Chandrinci, t chodia z miesta na miesto, no nenechaj stopu, brs ich prejde sto. A svoje tajomstv si stria vemi prsne, nik z nich vak nepokriabe ani neuhryzne. A nebij sa, nik z nich nevrieska, ich povaha je celkom priatesk. Zjavia sa, a hne zmizn obozretne a rchlo sta blesk, ktor nebo pretne. Akokovek ma rozuovala, utvrdila ma v jednom: pre zvyok sveta s Chandrinci iba rozprvkou pre deti. Nie s o ni skutonej ako chromci alebo jednoroec. Ja som o tom, pravdae, vedel svoje. Videl som ich na vlastn oi. Rozprval som sa s iernookm Cinderom a videl Haliaxa, zahalenho do pla z tiea. Preto som vo svojom bezvslednom ptran pokraoval. Nezlealo mi na tom, omu ver zvyok sveta. Poznal som pravdu a nikdy som nepatril k udom, ktor sa ahko vzdvaj. *** Vklzol som do rytmu novho semestra. Ako predtm, chodil som na prednky a hrval u Ankera. No vinu asu som trvil v archve. Tak dlho som po tom til, e mi pripadalo priam nadprirodzen, ked som do mohol vojs, kedykovek sa mi zachcelo. Rados mi neskazilo ani bezvsledn ptranie po zmienke o Chandrincoch. Pri hadan ma oraz vmi rozptyovali in knihy, na ktor som naabil. Rune psan lekrsky herbr s akvarelovmi ilustrciami rastln. Mal kniha so tyrmi divadelnmi hrami, o ktorch som jakiv nepoul. Neakane ptav ivotopis Hevreda Ostraitho. Cel popoludnia som sa schovval v tacch brlohoch, nejedol som a zanedbval priateov. Neraz som odchdzal posledn, ked archivri na noc zamykali dvere. Keby to bolo dovolen, zostal by som aj na noc. Niektor dni som mal zaplnen prednkami. Nemohol som si dovoli dlho ta, a tak som sa v zbierkach aspo chvu poprechdzal. Novonadobudnut sloboda ma natoko opantala, e prelo vea dn, km som sa znova vydal za rieku do Imre. Do Sivho mua som si

priniesol navtvenku vyroben z kska pergamenu. Myslel som, e Denn to pobav. Lene prehnane horliv vrtnik v salniku penzinu mi oznmil, e moju navtvenku nedoru, pretoe mlad dma tu u nebva, nemem uho necha odkaz a nevie, kam odila.

PTNSTA KAPITOLA

Zaujmav fakt
Elodin priiel do prednkovej sly s takmer hodinovm mekanm. aty mal pokryt kvrnami od trvy, z vlasov mu tralo such lstie. Usmieval sa od ucha k uchu. Dnes sme naho akali iba iesti. Jarret na posledn dve hodiny nepriiel. Sdiac poda jedovatch poznmok, ktor trsil predtm, ne zmizol, pochyboval som, e sa ete uke. Ohrte ma! zvolal Elodin. Vymyslel nov spsob, ako ns obera o as. Na zaiatku kadej prednky sme mu museli poveda zaujmav fakt, ktor nepoznal. O miere pozoruhodnosti rozhodoval, prirodzene, on sm, a pokia sme ho prvou informciou neuspokojili, iadal aliu a aliu, a km sme mu neposkytli nieo, o ho pobavilo. Namieril ukazovk na Brean. Zani! Pavky dchaj pod vodou, vyhkla. Profesor prikvol. Dobre. Obrtil sa k Fentonovi. V junom Vintase je rieka, ktor teie proti prdu, odvetil Fenton. Prina do vntrozemia slan vodu z Centhskho mora. Elodin zavrtel hlavou. Viem o nej. Fenton sa zahadel na papierik pred sebou. Cisr Ventoran vydal zkon Nuda, skoil mu do rei profesor. Ak vypijete viac ne dva litre morskej vody, budete vraca, pokraoval Fenton neisto. Elodin si zamyslene preiel jazykom po zuboch, akoby chcel spomedzi nich vypra ksok chrupky. To sa mi pi, spokojne prikvol a ukzal na Uresha. Ked rozdelme nekoneno na nekonene mal dieliky, kad z nich bude nekonene vek, prehovoril so svojm nezvyajnm lenattskm przvukom. Ak rozdelme nekoneno krt konen slo, vsledok bude konen. Po stan tohto nekonenho potu konench dielikov

vak op zskame nekoneno. Z toho sa d usudzova, e v skutonosti je kad slo nekonen. Fha! zapskal Elodin po dlhej odmlke. Namieril na Lenattana ukazovk. Uresh, za domcu lohu sa vysp s dievaom. Ak nevie, ako sa to rob, pr za mnou po prednke. Obrtil sa k Inysse. Yllania nepoznaj psan jazyk, vyhlsila. To nie je pravda, namietol Elodin. Kedysi pouvali uzlov psmo. Rukami naznail zapletanie nrok. A ovea neskr zaali do ovej koe vyrva piktogramy. Netvrdila som, e nepoznaj zaznamenvan jazyk, zaomrala Inyssa. Hovorila som o psme. Elodinovi sa podarilo jedinm myknutm pleca vyjadri, ako vemi ho to nud. Inyssa sa zachmrila. Ako chcete. V Scerii existuje rasa psa, ktor vrh mlad cez nevyvinut penis. Skvel! pochvlil ju profesor a ukzal na Felu. Pred osemdesiatimi rokmi prili v medike na spsob, ako odstrni z oka siv zkal, prehovorila. Viem, pohdavo mvol rukou. Ete som neskonila, brnila sa Fela. Ked na to prili, vedeli vyliei nevidiacich ud. Aj tch, o boli slep od narodenia. Elodin zvedavo naklonil hlavu. Fela pokraovala: Po nadobudnut zraku im ukzali rozlin predmety guu, kocku a ihlan. Prstami naznaila ich tvar. Potom sa lekri optali pacientov, ktor z tvarov je obl. Dramaticky sa odmlala a prela po ns pohadom. Neprili na to, km sa ich nedotkli. A potom urili, e sprvna odpove je gua. Elodin zaklonil hlavu a radostne sa rozosmial. Naozaj? Fela prikvla. Fela je dnen vazka! zdvihol ruky. Siahol do vrecka, vytiahol odtia nieo hned a podlhovast a vtlail jej to do dlane. Zvedavo si cenu obzrela. Bola to tobolka glejovky. Ete ste sa nesptali Kvothea, upozornila profesora Brean. To je jedno, odbil ju. Kvothe m na zaujmav fakty przdnu makovicu.

Vrhol som naho vraedn pohad. Dobre, ustpil. Tak mi povedz, o si zistil. Ademsk oldnieri ovldaj tajn umenie lethani, povedal som. Preto s tak netostn bojovnci. Elodin naklonil hlavu. Vne? o je to za? Neviem, odvetil som ahkomysene, dfajc, e ho nazlostm. Ako som povedal, je to tajn. Elodin sa zamyslel a pokrtil hlavou. Nie. Je to zaujmav, ale nie je to fakt. Akoby si povedal, e cealdsk ernci ovldaj tajn umenie peniazos, ktor z nich rob dravch bankrov. Chba tomu obsah. Uprel na ma pohad pln oakvania. Snail som sa rozpamta na nieo in, ale mrne. Hlavu som mal pln rozprvok a bezvslednho ptrania po Chandrincoch. Vid? Elodin sa obrtil k Brean. Przdna makovica. Nechpem, preo zabjame as hlposami! odsekol som. M na prci nieo lepie? optal sa. Hej! vybuchol som zlostne. Mm tisc dleitejch vec! Naprklad sa chcem naui meno vetra. Elodin zdvihol prst v pokuse zauja dstojn pzu, no pre lstie vo vlasoch neuspel. Mal fakty ved k vekm poznatkom, odriekal monotnnym hlasom. Tak ako mal men ved k vekm. Tleskol rukami a nedokavo si ich pochal. To by sme mali! Fela, otvor svoju cenu. Dme Kvotheovi lekciu, po ktorej tak vemi / y < tuzi. Fela rozlomila vysuen schrnku glejovky. Do dlan sa jej vysypali semiaka obalen bielym pperm. Profesor menotvorca naznail, aby ich vyhodila do vzduchu. Fela ho povla a vetci sme sledovali, ako chlpat semiaka stpaj k stropu prednkovej sly, a potom padaj sp na zem. Doriti! zaklial Elodin. Dobehol k chumu, schmatol ho medzi prsty a divo nm mval, a km miestnos nebola pln vznajcich sa semiaok. Elodin ich nahal po celej sle, snail sa ich chyti. Preliezal stoliky, behal po pdiu a skkal po stole. Spoiatku chytal semiaka jednou rukou ako loptiku, no ke sa mu nedarilo, zahal sa po nich,

akoby zabjal muchy. Ke sa mu neosvedila ani tto metda, skal ich chyta oboma rukami ako deti, ke lovia svtojnske muky. Nechytil ani jedno semiako. m dlhie to trvalo, tm blznivejie pobiehal a rozhadzoval rukami. Vydralo mu to asi desa mint. Mono by pokraoval a do konca hodiny, lene v jednej chvli zakopol o stoliku, roztiahol sa na kamennej dlke, roztrhol si nohavice a odrel koleno. Posadil sa, zovrel si nohu a spustil sriu nadvok, ak som v ivote nepoul. Vykrikoval, vral a prskal. Vystriedal najmenej osem jazykov, a hoci som nerozumel slovm, u len z toho zvuku mi zvieralo aldok a vstvali chpky na rukch. Vyslovil kliatby, po ktorch zo nina tiekol pot a obchdzali ma mrkoty. Netuil som, e sa tak slov vbec daj vyriec. Urite by v tom pokraoval, keby pri jednom z ndychov nevtiahol do hrdla poletujce semiako a nezaal sa nm dusi. Napokon ho vykaal, chytil dych, vstal a bez slova odkrivkal z miestnosti. Takto prednky s profesorom Elodinom neboli ni vnimon. *** Po hodine s Elodinom som sa najedol v Ankerovom hostinci a odiiel do sluby v medike, pozorova sksenejch etheov pri urovan diagnz. Potom som sa vybral do Imre hada Denn. Za posledn tri dni to bola moja tretia cesta za rieku, no vzduch bol sviei a obloha slnen a po dlhom ase strvenom v archve som si potreboval natiahnu nohy. Najprv som sa zastavil v Eoliane, aj ked bolo priskoro, aby sa tam ukzala. Prehodil som pr slov s Deochom a Stanchionom a pobral som sa k alm hostincom, ktor pravidelne navtevovala: Zveren, ak sdok a aba na prameni. Nebola ani v jednom. Preiel som cez niekoko verejnch parkov, stromy boli takmer bez listov. Potom som navtvil vetky obchody s hudobnmi nstrojmi, ktor som naiel, obzeral si lutny a ptal sa predavaov, i nevideli pekn tmavovlas enu, ktor sa zaujma o harfy. Mrne.

Ke sa zotmelo, vrtil som sa do Eolianu a pomaly sa pretlal davom host. Denn som stle nevidel, zato som stretol grfa Threpeho. Vypili sme si, vypouli niekoko piesn a potom som odiiel. Vonku som si tesnejie pritiahol pl. Ulice Imre boli runejie ako cez de a napriek mrazivmu vzduchu sa v nich rozhostila sviaton nlada. Z hostincov a divadiel sa rila zmes hudby, udia sa zhromaovali pred retaurciami a vstavnmi sieami. Vtom sa nad huriavkom davu rozahol prenikav radostn smiech. Spoznal by som ho kdekovek, pretoe patril Denne. Zvrtol som sa, po tvri sa mi rozlial smev. Zakadm sa to udialo takto naiel som ju, ked som sa u vzdval ndeje. Preletel som pohadom po tvrach v zstupe a hne som ju objavil. Rozprvala sa s kmsi, kto stl za otvorenmi dverami koiara. Z jej spolonka som videl iba vrch hlavy. Mal nasaden klobk s ozdobnm bielym perom. Vzpt sa dvere zatvorili, Ambrose jej venoval irok oarujci smev a povedal nieo, m ju rozosmial. Od zlatho broktu na kabte sa mu odralo svetlo poulinch lmp, rukavice a imy mal tmavofialov. Krikav farby na om, napodiv, nevyzerali nevkusne. Dval som sa na nich ako obaren. Takmer do ma narazil vozk ahan dvoma komi, stl som toti uprostred cesty. Pohoni zaklial, a ked ma mal, vihol biom. Reme ma zasiahol po ztylku, ale nectil som to. Ke som znova nabral rovnovhu a obzrel sa, Ambrose prve pobozkal Denne ruku. Elegantnm pohybom jej ponkol rameno a spolu vstpili do kaviarne.

ESTNSTA KAPITOLA

Nevypovedan strach
Po tom, o som v Imre videl Denn s Ambroseom, upadol som do pochmrnej nlady. Celou cestou na univerzitu som myslel iba na nich. Vyviedol mi to Ambrose zo zlomysenosti? Ako k tomu dolo? Preo to Denna rob? Po prebdetej noci som sa na nich snail zabudn. Ponoril som sa hlboko do archvu. Knihy s mizern nhrada enskej spolonosti, no hadaj sa ahie. Uteoval som sa ptranm po Chandrincoch v tmavch ktoch archvu. tal som, km ma neplili oi a nehualo mi v hlave. Cel jedenstenie som chodil na prednky a lovil knihy. Odmenou mi boli zapren pca, neutchajca boles hlavy z tania pri svetle sympatikovej lampy a chrbt stuhnut od toho, ako som sa hrbil nad nzkym stolom a listoval vo vyblednutch pozostatkoch Gileanovho katalgu. V rune napsanej osmorke s nzvom Odborn prehad udovch povier sa mi podarilo objavi zmienku o Chandrincoch. Poda mjho odhadu mala t kniha najmenej dvesto rokov. Ilo o zbierku prbehov a povier od amatrskeho historika z Vintasu. Na rozdiel od Drakona obyajnho a jeho zvyklost pri pren sa autor nepokal doptra pravdy. Jednoducho zozbieral a usporiadal legendy a kde-tu pridal krtku poznmku, ako sa povery v jednotlivch krajoch lia. Kniha bola psobiv, oividne si vyiadala roky bdania. tyri kapitoly boli venovan dmonom, tri ri vl jedna sa zaoberala vlune historkami o Felurian. Naiel som zmienky o chromkoch, drapoch a truloch. Autor zaznamenal piesne o sivch dmach a bielych jazdcoch. Obrna as sa zaoberala nemtvymi krmi a arodejnkmi. V iestich kapitolch sa psalo o udovej mgii: osem spsobov, ako vyliei bradavice; dvans spsobov, ako sa rozprva s mtvymi; dvadsadva bostnch zaklnadiel

ryvok o Chandrincoch nemal ani pol strany: O Chaendrincoch neni vemi o povedat. Kad lovek ich pozn, kad dita vyspevuje o nich riekanky. ud si vak nevyprva povesti. Kpte farmrovi dve mal piv a na dve hodiny sa zahovor o denneringoch. No vypustite z st slovo Chaendrinec, a hne lap elezo, vstva zo stoliky a sta sa mu zamkn ako zadnica starej dievky. Mnoh si myslia, e hovorit o przrakoch prinos netastie, no beztak to robia. Cm s Chaendrinci vnimkou, to neviem posdit. Jeden garbiar v meste Hillesborrowpo tom, o nejeden trnok bol dolu hrdlom spustil, mi poepky povedal: Kedspomenie ich, prdu si po teba. Tak je nevypovedan strach pospolitho udu. A tak pem, o som nashromadil, vo veobecnom povedom zapsan, a jednako nejasn. Chaendrinci s partia rozlinho potu. (Sdiac poda mena, najpravdepodobnejie slo je sedem.) Zjavuj sa a bezdvodne pchaj nsilnosti. Ich prchod predchdzaj znamenia, no zhoda v nich neexistuje. Najastejie sa spomna modr plame, do u sa mi vak dostali aj zmienky o skysnutom vne, slepote, uvdnutch plodinch, brkach za jasnho neba, preruen tarchavosti a zatemnen slnka. Ptranie po zmienkch o Chaendrincoch mi prinieslo len znechutenie a mlo itku. Zatvoril som knihu. Znechutenie a mlo itku som dverne poznal. Vetko, o om autor psal, som dvno vedel, no vmi ma trpilo, e tto knika predstavovala najlep zdroj informci, na ktor som natrafil za stovky hodn hadania v archve.

SEDEMNSTA KAPITOLA

Medzihra lenie
Kvothe zdvihol ruku a Kronikr odloil pero. . Oddchnime si na chvu, povedal hostinsk a kvol bradou k oknu. Ide sem Cob. Vstal a opril si zsteru. Odporam vm tvri sa prirodzene. Pozrel na Kronikra. Vyzerte, akoby ste robili nieo neprstojn. Kvothe preiel potichu za bar. Co je, samozrejme, aleko od pravdy. V skutonosti sa iba nudte a akte na prcu. Preto mte vytiahnut psacie potreby. Boli by ste radej, keby ste neuviazli bez koa v tejto diere, ale ke ste u tu, pokate sa vyui to o najlepie. Bast sa ukrnul. A o ja, Reshi? Aj pre ma nieo vymysli! Sstredsa na to, o ti ide najlepie, Bast, odvetil Kvothe. Pije s nam jedinm zkaznkom, lebo si nanihodn povaa, ktorho by nikto ani vo sne nepoiadal o pomoc na poli. Bastovi sa roziarili oi. A som znuden? Ako inak. Nem do oho pichn. Poskladal pltenn handru a poloil ju na pult. Zato ja mm roboty vye hlavy. V jednom kuse nieo zham, starm sa o tisc drobnost nevyhnutnch pre hladk chod podniku. Pozrel na nich. Kronikr, oprite sa o stoliku. A ty, Bast, ak sa neprestane vykiera, porozprvaj nmu priateovi aspo prbeh o troch kazoch a mlynrovej dcre. Bastov smev ete zmohutnel. Ten je dobr! Pochopili ste svoje lohy? Kvothe chytil handru a odiiel do kuchyne so slovami: Zava prichdza na javisko star Cob. Na drevench schodoch sa ozvali kroky. Do Mnika vrazil nazlosten Cob. Preletel pohadom po smejcom sa Bastovi, ktor rozhadzoval rukami, a zamieril k baru. Hal? Kote, si tam? Po chvli dobehol z kuchyne hostinsk, mokr ruky si utieral do zstery. Vitajte, Cob. Ako vm poslim?

Graham po ma poslal Owenovho chlapca, zahundral starec. Nevie, o tu robm, ked mm zva ovos? Kote zavrtel hlavou. Myslel som, e Graham dnes pomha Murrionovcom s penicou. Prekliaty hlupk! Veer prde dd a ja mm na poli such obilie. Hostinsk sa ho poksil upokoji. Smiem vm ponknu mut? Je dnen rno vylisovan. Starcova zvrskaven tvr sa trochu vyhladila. Ke som u tu, dok mutu mi dobre padne, odvetil. Kote zmizol za dverami a vzpt sa vrtil s keramickm krahom. Na schodoch zadupali imy, do hostinca sa nahrnuli Graham s Jakeom, Carterom a kovovm uom. Cob sa zvrtol a zagnil na nich. o je tak dleit, e ste ma pre to museli vytiahnu do mesta? zaprskal. Slnko je vysoko a Od stola, pri ktorom sedel Kronikr s Bastom, sa ozval vbuch smiechu. Mui k nim obrtili hlavy. Kronikr v tvri naisto oervenel, jednou rukou si zakrval sta. Bast sa smial a udieral psou po stole. Graham odviedol muov k baru. Carter s mladm id s Orrisonovcami na trh s ovcami, povedal Cobovi. Do Baednu, tak je? Carter a kovov ue prikvli. Aha. Star Cob si pozrel na ruky. Take nestihnete pohreb. Carter vne prikvol, Aaron sa zatvril urazene. Hadel ostatnm do tvr, no mui nehybne stli a civeli na starho farmra pri bare. Dobre, povedal napokon Cob a pozrel na Grahama. Urobil si dobre, e si ns sem zvolal. Vimol si Aaronov vraz a odfrkol. Netvr sa, akoby ti zabili maku, chlape. Barany musia s na trh. Shep to vedel. Nemyslel by si o tebe ni zl, rob len to, o treba. Natiahol ruku a potapkal kovovho ua po chrbte. Teraz sa spolu napijeme, aby sme Shepa odprevadili, ako sa patr. Veer v kostole to bude len kopa re. Dleitejia je naa rozlka. Pozrel na hostinskho. Prines nm nae obben, Kote. Hostinsk u zhal dreven pohre a apoval do nich tmavohned pivo z menieho sdka na bare. Star Cob zdvihol pohr, ostatn ho napodobnili. Na nho Shepa.

Graham prehovoril prv: Ke sme boli deti, na love som si zlomil nohu. Povedal som mu, nech be zohna pomoc, no Shep ma nechcel opusti. Zaal sa, vyrobil jednoduch sane a odtiahol ma do mesta. Vetci sa napili. Zoznmil ma s mojou starkou, pridal sa Jake. Ani neviem, i som mu za to niekedy poakoval. Mui zdvihli pohre. Ke som mal zpal hrtana, kad de ma navtevoval, povedal Carter. Bol takmer jedin, a nosil mi aj polievku, o mu uvarila ena. Znova sa napili. Ked som priiel do mesta, sprval sa ku mne milo, prehovoril kovov ue. Zabval ma vtipmi. Raz som pokazil spojku na voze, ktor mi dal opravi, ale nepovedal to majstrovi Calebovi. Namhavo preglgol a nervzne sa rozhliadol. Mal som ho vemi rd. Pohre putovali k stam. Bol statonej ako my vetci, povedal Cob. Prv vera zapichol n do tej prery. Keby to bol lovek, u by sa nepostavil. Hlas sa mu trochu zachvel, v tej chvli vyzeral vemi star. Ibae to nebol normlny chlap. V dnench asoch nie je dobr by hrdinom, no Shep nm aj tak bol. Bodaj by som bol odvnej. Poloil by som zaho ivot, aby mohol znovu pobozka svoju enu. Mui shlasne zamrmlali a vypili pohre do dna. Nevedel som, o mm poveda, zaepkal kovov ue. Graham ho potapkal a usmial sa. Zvldol si to, chlape. Hostinsk si odkalal, vetky oi sa obrtili k nemu. Dfam, e ma nebudete povaova za prli trfalho, prehovoril. Nepoznal som Shepa tak dobre ako vy. Nie natoko, aby som mal prvo na prv prpitok. No na druh to hdam posta. Nervzne sa pohrval so nrkami na zstere, akoby sa ctil trpne, e otvoril sta. Viem, e je skoro, no vemi rd by som si s vami pripil na Shepovu poes trochu whisky. Mui prikvli. Hostinsk vytiahol spod baru pohriky a naplnil ich. Nenalieval vak z fae, ale z vekho suda na pulte. Hit sudovej whisky stl pencu, take si trngli s ete vm poteenm. Na o si pripijeme? optal sa Graham. Na koniec mrchavho roka, navrhol Jake.

To nie je dobr prpitok, zavral star Cob. Na kra? optal sa Aaron. Nie, odsekol hostinsk prekvapivo ostro. Zdvihol pohr. Na starch priateov, ktor si zaslili viac, ne dostali. Mui pred barom vne prikvli a prevrtili pohriky. Rozkon sa kle dolu hrdlom, povedal star Cob s ctou a v oiach sa mu zaleskli slzy. Si dentlmen, Kote. Je mi cou, e a poznm. Kovov ue poloil pohrik, ten sa prevrtil a zgal po bare. Zachytil ho, skr ne spadol cez okraj. Obrtil kalok a nedverivo si prezeral obl dno. Jake sa jeho zmtku zasmial mohutnm farmrskym smiechom. Carter poloil svoj pohrik na stl hore dnom. Neviem, ako je to u vs v Rannishi, murkol na chlapca, ale u ns sa nekota iba plenka. Kovov ue zostal v rozpakoch. Obrtil pohrik hore dnom a poloil ho k ostatnm. Hostinsk sa naho povzbudzujco usmial, pozbieral kalky a zmizol v kuchyni. To by sme mali, rzne prehovoril star Cob a pochal si ruky. Ked sa vy dvaja vrtite z Baednu, budeme pi cel noc. No teraz musme s. Poasie na ma nepok, aj Orrisonovci s u iste nedokav. Ked skupinka muov odila z Mnika, Kvothe vyiel z kuchyne a vrtil sa k Bastovi a Kronikrovi. Shepa som mal rd, povedal Bast potichu. Cob je mrzut dedo, ale vie, o hovor. Cob nem ani spolovice toko rozumu, ako si mysl, protireil mu Kvothe. Vera veer si ns zachrnil ty. Keby si rchlo nezareagoval, netvor by z ns vymltil duu ako farmr ito. To je lo, Reshi, povedal Bast dotknutm tnom. Ty by si ho zastavil. Nestl by si so zaloenmi rukami. Hostinsk mykol plecom, nechcel sa s nm hda. Bast zovrel pery do zkej linky, oi sa mu zili. Ale aj tak mal Cob pravdu, prehovoril Kronikr potichu, aby rozptlil naptie. Bolo to od Shepa odvne. To treba uzna. Netreba, neshlasil Kvothe. Cob sa nemlil v tom, e toto nie s dobr asy pre hrdinov. Naznail Kronikrovi, aby vzal do ruky pero.

No aj tak ma mrz, e som nebol odvnej. Shep mohol teraz doma bozkva svoju mlad enu.

OSEMNSTA KAPITOLA

Vno a krv
Zprjemnho objatia archvu ma napokon vytrhli Wil so Simom. Brnil som sa a preklnal ich, zostali vak neoblomn, a tak sme sa za mrazivho vetra vydali na cestu do Imre. Prili sme do Eolianu a sadli si k stolu nealeko kozuba na vchodnej strane, kde nm bolo teplo, a zrove sme videli na javisko. Po dvoch pivch moja tba po knihch zoslabla. V trojici sme sa rozprvali, hrali karty, a napokon som sa zabval aj napriek vedomiu, e Denna sa teraz niekde dr pod pazuchy s Ambroseom. Po niekokch hodinch som driemal zhrben na stolike, zatia o Wil so Simom sa dohadovali, i je modegsk kr skuton vldca, alebo iba nastren figrka. Takmer som zaspval, ked na stl s derom dopadla faa a zazvonili pohre na vno. Zdvihol som hlavu a uvidel Denn. Pomte mi, zaepkala. Predstierajte, e na ma dlho akte a ste rozlen. Unavene som sa vystrel a snail sa prebra. Sim sa chopil vzvy. Kde si toko trala? oboril sa na u a poklopal prstami po stole. Nemysli si, e ke prinesie fau, na vetko zabudneme. akme na ospravedlnenie. Nie je to moja vina, odvetila rozpaito. Zvrtla sa a kvla k baru. Obrtil som hlavu v obave, e uvidm Ambrosea, ako ma pozoruje so samobym krnkom a s tm hlpym klobkom na hlave. No stl tam iba pleivejci Cealdan. Vystrhal podivuhodn poklonu, nieo medzi pozdravom a ospravedlnenm. Sim sa naho zamrail, znova pozrel na Denn a neochotne ukzal na przdnu stoliku oproti mne. Tak dobre. Meme u konene hra? Denna si sadla chrbtom k miestnosti. Potom sa naklonila k Simmonovi a pobozkala ho na elo. Bol si skvel, poakovala. Aj ja som na teba zazeral, upozornil ju Wilem.

Denna mu posunula fau. Za to nm smie nalia. Postavila pred ns pohre. Je to darek od neodbytnho npadnka. Znechutene vzdychla. Stle mi nieo dvaj. Hlbavo sa na ma zahadela. Si nezvyajne tich. Pochal som si tvr. Neakal som, e a dnes uvidm, odvetil som. Takmer som zaspal. Wilem nalial svetloruov vno a rozdal pohre. Denna skmala npis na fai. Cerbeor, zamrmlala. o je to za vineta? To nie je vineta, povedal Simmon vecne a zdvihol pohr. Cerbeor pochdza z Aturu. Vinetu maj len vna z Vintasu. Napil sa. Vie to urite? optal som sa, hadiac na tekutinu vo svojom pohri. Sim prikvol. Je to slovo odvoden z nzvu krajiny. Denna sa napila a prikvla. Ale chut dobre. Ete stoj pri bare? vyzvedala. Hej, odvetil som bez obzretia. Zd sa, e sa ma nezbavte, usmiala sa. Hrala si niekedy kty? optal sa Sim s ndejou v hlase. Bohuia nie, ale som vemi uenliv. Sim jej s naou pomocou vysvetlil pravidl. Denna poloila niekoko bystrch otzok, z oho sme usdili, e pochopila podstatu hry. Poteil som sa. Sedela oproti mne, o znamenalo, e budeme hra spolu. Ako hrvate zvyajne? vyzvedala. Ako kedy, odvetil Wil. Obas na jedno kolo, inokedy na desa. Take na desa, prikvla. Ak je vklad? Najprv si meme zahra skobne, navrhol Sim a odhrnul si z ela vlasy. Aby si sa do toho dostala. Denna primrila oi. Nestojm o vhody. Siahla do vrecka a poloila na stl mincu. Nie je pre vs estk privea? Pre ma to bolo vea, najm ked som mal ma za partnerku zaiatonku. Daj si na nich pozor, varoval som ju. Tto dvaja hraj do krvi. Krv mi je nani, poznamenal Wilem. Radej hrm o peniaze. Zalovil v meci, a ke naiel estk, pridal ho k Denninmu. Som

ochotn zahra si skobn hru, no ak ju to ura, znim ju a pripravm o vetko, o je ochotn vloi. Denna sa ukrnula. Si mj lovek, Wil. Prv kolo nedopadlo najhorie. Denne uiel tich, ale aj tak by sme nevyhrali, lebo nm nepriali karty. V druhom kole sa vak zmlila pri prihadzovan. Ked ju Simmon opravil, poplietlo ju to a zaala prihadzova neuvene. Potom vynala mimo poradia, o nebola a tak chyba, ibae vyhodila srdcovho dolnka, m prezradila, ak karty m na ruke. Len o si to uvedomila, zamrmlala si popod nos osi, o by lovek od dmy neakal. Wil so Simom si stli za slovom a nemilosrdne jej chybu vyuili. Vz h ladom na mizern karty som sa iba bezmocne prizeral, ako vyhrali alie dva tichy a krili okolo nej ako supy. No predsa ju nedostali. Denna ikovne otvorila, potom vyhodila srdcovho kra, o nedvalo zmysel, kee len pred chvou ukzala srdcovho dolnka. Vzpt pridala aj eso. Pochopil som, e neikovn chybu len predstierala. Wil so Simom si to uvedomili o osi neskr. Podarilo sa mi zachova vnu tvr, a km som nezbadal, ako sa im do vrazu vkrda neprjemn tuenie. Vtedy som sa rozosmial. Nebu nafkan, schladila ma. Aj ty si sa nechal oklama. Ked som vytiahla dolnka, tvril si sa, akoby a obchdzali mdloby. Zakryla si sta a obdarila ns nevinno-naivnm pohadom. Och, ete nikdy som nehrala kty. Naute ma to? Naozaj hraj niektor udia karty o peniaze? S plesnutm poloila na stl aliu kartu a vzala si tich. Amatri. Bute radi, e som vm iba klepla po prstoch a nestiahla z vs kou, hoci by ste si to zaslili. Zvyn tichy pozbierala s prehadom a kolo sme vyhrali s takm nskokom, e celkov vazstvo bolo vopred nae. Denna nestratila u ani jedin kartu. Hrala s takou prefkanou eleganciou, e Manet by pri nej vyzeral ako an k. Bolo to poun, poznamenal Wil a posunul k nej estk. Asi si potrebujem trochu vylza rany. Denna zdvihla pohr a predniesla prpitok: Na dverivos vzdelancov!

Strngli sme si s ou. Dlho ste sa tu neukzali, poznamenala. Hadala som vs tu skoro dve jedenstenia. A preo? optal sa Sim. Denna na nich liiacky pozrela. Aj vy dvaja tudujete na univerzite, vak? Na tej, kde sa vyuuje mgia. Presne tak, pritakal Sim. Sme chodiace trezory pln tajomstiev. Zahrvame sa s temnmi silami, ktor je lepie necha na pokoji, doplnil Wil bezstarostne. Mimochodom, vol sa to mystrium, opravil som ju. Denna vne prikvla a naklonila sa k nm s dychtivm vrazom. Predpokladm, e vy traja viete, ako to funguje. Preletela po ns pohadom. Prezrate mi to. To? nechpal som. Mgia, odvetila. Skuton ary. Vymenili sme si pohady. Je to zloit, podotkol som. Denna mykla plecom a oprela sa o stoliku. Nikam sa neponham. Potrebujem vedie, v om je fge. Ukte mi to. Predvete nejak kzlo. Znepokojene sme sa zahniezdili. Denna sa rozosmiala. Nesmieme o tom hovori, povedal som. Preo? Naruilo by to vesmrnu rovnovhu? Naruilo by to miestnu rovnovhu, odvetil som. Strnici v Imre vidia tak veci neradi. Ani profesorom sa to nepi, pomohol mi Wil. Zle im na povesti koly. Neverm, namietla Denna. Poula som, e Kvothe raz privolal aksi diabolsk vietor. Palcom ukzala na dvere. Rovno na ndvor pred hostincom. Vedela to od Ambrosea? Bol to celkom obyajn vietor, brnil som sa. Diabol s tm nemal ni spolon. A navye ho za to zbiovali, dodal Wil. Denna naho pozrela, akoby zisovala, i neartuje, a pokrila plecami. Nechcem vs dosta do nejakej kae, povedala neprimne.

Ale som strane zvedav. Na vmenu som ochotn podeli sa s vami o svoje tajomstv. Sim oil. Co s to za tajomstv? Pestr a nekonen tajomstv ien, usmiala sa naho. Poznm zopr fgov, ktor by vs zbavili akopdnosti pri nadvzovan znmost s nenejm pohlavm. Sim sa naklonil k Wilovi a polohlasne zaepkal: Povedala akopdnosti, alebo akofdnosti? Wil zapichol prst najprv do svojej, potom do Simovej hrude. Ja som akopdny, ty akofdny. Denna zdvihla oboie a naklonila hlavu. Pohad mala pln oakvania. Neisto som si odkalal. Nemali by sme prezrdza tajomstv mystria. Zkony univerzity to priamo nezakazuj Mli sa, preruil ma Simmon s kajcnym vrazom. Zakazuje to hne niekoko zkonov. Denna teatrlne vzdychla a obrtila oi k stropu. Myslela som si to, povedala. Mte plno re, ale v skutonosti neviete premeni ani smotanu na maslo. Priznajte sa! Nhodou viem, e Sim s tm m sksenosti, oponoval som. Ibae je privemi leniv. Nechcem od vs, aby ste ma mgiu nauili, spresnila Denna. Potrebujem len vedie, ako funguje. Sim pozrel na Wila. Nepokladalo by sa to za neprpustn vyzradenieT Nedovolen odhalenie, odvetil Wil pochmrne. Denna sa k nim sprisahanecky naklonila a oprela sa lakami o stl. V takom prpade som ochotn zaplati vm navye cel noc mrnotratnho pitia, neporovnatenho s touto obyajnou faou vna. Pozrela na Wila. Barman nedvno objavil v pivnici zapren kamenn fau. Nielene je to lomcovk, npoj cealdskch krov, ale ete k tomu merovansk. Wilem nepohol ani brvou, no v oiach mu zaiskrilo. Rozhliadol som sa po takmer przdnej miestnosti. Na orden tu nebva vea zkaznkov. Ak budeme potichu, ni nm nehroz. Pozrel som na svojich priateov.

Sim mal na tvri svoj typick chlapensk smev. Znie to rozumne. Tajomstvo za tajomstvo. Ak je to naozaj merovansk, pridal sa aj Wilem, som ochotn mierne zradi dveru profesorov. Vborne! Denna sa iroko usmiala. Zanite vy. Sim sa k nej naklonil. Sympatika je na zaiatok asi najahia, povedal a vzpt sa odmlal, akoby nevedel pokraova. Priiel som mu na pomoc. Pozn kladkostroj, vak? Vaka nemu doke zdvihn predmet, ktor by bol inak privemi ak. Denna prikvla. Sympatika nm umouje robi nieo podobn. Ibae nepotrebujeme kladky ani lan. Wilem vysypal na stl dva elezn grajciare a zamrmlal puto. Prstom stril do pravej mince a av sa posunula po stole sama. Denne sa trochu rozrili oi. Nezalapala po dychu, no na chvu ho zadrala. A vtedy mi napadlo, e nieo podobn zrejme nikdy nevidela. Na univerzite lovek ahko zabudne, e len niekoko kilometrov odtia ij udia, ktor sa v ivote nestretli ani s najjednoduchou sympatikou. Treba uzna, e Denna sa z divu spamtala vemi rchlo. S takmer nebadatenm zavhanm vystrela ruku ku grajciaru. Takto fungoval zvonek v mojej izbe, zamyslela sa. Prisvedil som. Wil posunul mincu po stole a Denna ju zdvihla. Druh grajciar sa odlepil od drevenho povrchu a vznal sa vo vzduchu. Je ak, poznamenala a pokvala hlavou. Jasn, pretoe je to ako kladka. Dvham obidve mince. Teplo, svetlo a pohyb s energia, vysvetoval som. Energiu nemono vyrobi ani znii. No vaka sympatike ju vieme presva alebo meni na in druh energie. Poloila grajciar, druh sa poslune zniesol na stl. A nao je to dobr? Wil pobavene zamrmlal: Nao je dobr vodn koleso? Alebo vetern mlyn? Siahol som do vrecka na plti. Videla si niekedy sympatikov lampu?

Denna prikvla. Posunul som ju k nej. Pracuje na rovnakom princpe. Men teplo na svetlo. Dochdza v nej k premene jednho druhu energie na in. Ako u ernka, povedal Wil. Denna zvedavo obracala lampu v rukch. Odkia berie teplo? Z kovovej kontrukcie, kde sa zhromauje, vysvetlil som. Ak nech lampu zapnut, napokon ochladne a prestane svieti. Tto som vyrobil ja, take je vemi vkonn. Na jej pouvanie sta teplo z tvojej ruky. Stlaila vypna a v lampe sa roziaril slab oblk ervenho svetla. Chpem, ako spolu svisia teplo a svetlo, zamyslela sa. Slnko je jasn a tepl. Podobne je to so sviekou. Zmratila elo. No nechpem, ako s tm svis pohyb. Ohom predsa ni neposunie. A o trenie? nadhodil Sim. Ked pocha nejak predmet, zohreje sa. Hne to aj predviedol a energicky si chal nohavice na stehne. Vid? Neuvedomil si, e ked pohybuje rukou pod stolom, vyzer to vemi nemravne. Je to len energia. Ak to budem robi dlhie, uvid, ako sa zahrejem. Denne sa podarilo zachova kamenn tvr, no Wilem to nevydral. Rozosmial sa a rukou si zakrval tvr, akoby sa hanbil, e sed so Simom pri jednom stole. Simmon znehybnel a oervenel ako rak. To je dobr prklad, zachraoval som ho. Nboj kolesa na voze bude po jazde horci. Teplo vznik pri otan kolesa. Sympatik vie zska energiu opanm spsobom pohyb z tepla. Ukzal som prstom na lampu. Alebo svetlo z tepla. Dobre, prikvla. S energiou narbate ako ernci s peniazmi. Ale ako to robte? Existuje pecilny stav mysle, ktor sa nazva alar, zaal Wilem. Ke v nieo silno ver, stane sa to skutonosou. Zdvihol grajciar a druh napodobnil jeho pohyb. Verm, e tieto dve mince s spojen, preto sa tak aj sprvaj. Odrazu druh grajciar s rachotom dopadol na drevo. Ked prestanem veri, spojenie sa preru. Denna zdvihla mincu. Je to osi ako nboenstvo? optala sa pochybovan.

Skr sila vle, povedal Sim. Naklonila hlavu. Tak preo to nevolte sila vle? Alar znie lepie, odvetil Wilem. Prikvol som. Keby sme nepouvali psobiv nzvy, nikto by ns nebral vne. Denna uznanlivo prikvla, zahka jej trhalo ktikmi ndhernch pier. to je vetko? Energia a sila vle? A sympatikov spojenie, doplnil som. Wilova analgia s vodnm kolesom je dobr prklad. Spojenie je ako koryto, ktor privdza ku kolesu vodu. Zl spojenie je ako derav koryto. Ako vznik dobr spojenie? vyzvedala. m s dva predmety podobnejie, tm silnejie je ich spojenie. Pozri. Nalial som do pohra vno a ponoril do prst. Takto vyzer dokonal spojenie pri vne jedna kvapka samotnho npoja. Vstal som a podiiel ku kozubu. Zamrmlal som puto a nechal spadn kvapku na rozplen kovov rot pod horiacimi polenami. Ked som sa vrtil na miesto, z vna zaala stpa para a vzpt zovrelo. A preto si mus dva dobr pozor, aby sa sympatik nedostal ani k jedinej kvapke tvojej krvi, zamrail sa Wilem. Denna pozrela naho, potom sp na pohr a zbledla. Splen ruky, Wil! zhrozil sa Simmon. Nehovor tak hrozn veci. Pozrel na Denn. Nijak sympatik by osi tak neurobil. Vol sa to prestpenie zkona a nikdy by sme sa k tomu neznili. Denna sa trochu nasilu usmiala. Ak je to pravda, ako je mon, e to viete pomenova? Kedysi sa to stvalo, povedal som. No za poslednch sto rokov sa nevyskytol ani jeden prpad. Uvonil som puto a vno prestalo bubla. Denna natiahla ruku a dotkla sa fae. Preo nie je horca? zatvrila sa zmtene. Je to to ist vno. Poklepal som si po sluche. Zabudla si na alar. O zameran energie rozhoduje moja myse. Ak je toto dobr spojenie, zaujmala sa, ako potom vyzer zl?

Hne ti to predvediem. Vytiahol som meec. Napadlo mi, e mince bud po Wilovej poznmke menej desiv. M tvrd pencu, Sim? Poial mi ju. Na stole pred Dennou som usporiadal niekoko dvojc. Najprv som ukzal na pr eleznch grajciarov a zaomral som puto. Zdvihni ho, vyzval som ju. Denna vzala do ruky grajciar, druh sa odptal od stola sm. Ukzal som na druh dvojicu: grajciar a moja posledn strieborn hrivna. A teraz tento. Zdvihla druh grajciar a hrivna vzlietla spolu s nm. Denna pohbala rukou hore-dolu, akoby mincu vila. Je a, podotkla. Prikvol som. Pretoe s vyroben z rzneho kovu. Podobnost je menia, preto mus vynaloi viac energie. Ukzal som na grajciar a strieborn pencu a zamrmlal tretie puto. Denna si vloila prv dva grajciare do avej ruky a pravou zdvihla tret. Penca sa vzniesla do vzduchu. Denna pokvala hlavou. Tento je ete a, lebo s z rzneho materilu a navye maj odlin tvar. Presne, pritakal som. Namieril som prst na posledn, tvrt dvojicu: grajciar a ksok kriedy. Denna ledva strila prsty pod grajciar, aby ho zdvihla. Je a ako vetky predchdzajce dokopy, oznmila. Vi hdam poldruha kila! Medzi elezom a kriedou je mizern spojenie, povedal Wilem. Prenos energie je minimlny. Hovorili ste, e energiu nemono vytvori ani znii, namietla. Mm o robi, aby som zdvihla tento ksok kriedy. Kam sa podela zvyn energia? Si bystr, zachichotal sa Wilem. Vemi bystr. Trvalo mi rok, km som sa zmohol na tto otzku. Venoval jej obdivn pohad. as energie sa rozptli vo vzduchu, mvol rukou. as skon v obidvoch predmetoch a as prejde do tela sympatika, ktor ovlda spojenie. Pokril elo. Me to by nebezpeie. Nebezpen, jemne ho opravil Simmon. Denna na ma pozrela. Take teraz ver, e kad grajciar je spojen s druhm predmetom? Prikvol som.

Pohla rukami. Mince a krieda sa rozhojdali nad stolom. Nie je to ak? Je, prisvedil Wilem. Kvothe sa trochu vyahuje. Preto som bol tak ticho, priznal sa Sim. Nevedel som, e sa naraz doke sstredi na tyri put. To je ertovsk vkon. Ke potrebujem, viem to aj s piatimi, odvetil som. No viac je nad moje sily. Sim sa usmial na Denn. Ukem ti ete nieo. Pozeraj, namieril prst na vznajcu sa kriedu. Ni sa nestalo. No tak, zakvlil. Chcem jej nieo predvies. Len do toho, odvetil som samobo a oprel sa o stoliku. Sim sa zhlboka nadchol a urputne sa sstredil na kriedu. Zachvela sa. Wil sa naklonil k Denne a vysvetlil jej, o sa deje. Jeden sympatik me narui alar druhmu. Je to len otzka pevnho presvedenia, e grajciar nie je ani trochu podobn striebornej penci. Ukzal na pencu a minca spadla na stl. Podliaci! protestoval som so smiechom. Dvaja na jednho, to nie je fr. V tomto prpade je, zaomral Simmon a krieda sa op zachvela. Ako chcete, sstredil som sa. Ukte, o je vo vs. Krieda spadla takmer okamite, vzpt ju nasledoval aj grajciar. No strieborn hrivna zostvala visie nad stolom. Sim si sadol. Mm z teba zimomriavky, pokrtil hlavou. Vyhral si. Wilem prikvol a tie sa uvonil. Denna na ma pozrela. Tvoj alar je silnej ne oni dvaja? To sotva, povedal som vekoryso. Keby trnovali, spolu by ma asi porazili. Preletela zrakom po rozsypanch minciach. A to je vetko? optala sa s ndychom sklamania. Premena energie, ni viac? Existuj aj in umenia, povedal som. Naprklad Sim tuduje alchmiu. A ja, vyhlsil Wil, sa sstredm na svoju neodolatenos. Denna si ns znova vne premerala. Existuje nejak druh mgie, kde sa iba Neurito pokvala prstami. Kde sa len pe?

Symbolika, prikvol som. Ako zvonek v tvojej izbe. Je to osi ako trval sympatika. No stle je to o premene jednej energie na druh? optala sa. Prisvedil som. Denna sa zatvrila rozpaito. o keby vm niekto povedal, e pozn silnejiu mgiu? Tak, kde sta nieo napsa na papier a samo sa to spln? Nervzne sklopila zrak, prstami kreslila na stl pravideln obrazce. A keby to psmo niekto videl, ovplyvovalo by ho, aj keby ho nevedel preta. Myslel by a konal poda toho, o mu prikazuje. Znova na ns pozrela, v tvri mala zvltnu zmes zvedavosti, ndeje a neistoty. Pozreli sme na seba. Wilem pokril plecami. Znie to ovea jednoduchie ako alchmia, poznamenal Simmon. Pilo by sa mi to viac ne cel de tudova nesptan princpy. Pripomna to ary z rozprvok, podotkol som. Na univerzite som o niom takom nepoul. Denna pozrela na svoje nepokojn prsty. Pery mala mierne naplen, pohad vzdialen. Nevedel som odhadn, i je sklaman, alebo sa iba zamyslela. Preo sa pta? Pozrela na ma a neurit vraz rchlo vystriedal kriv smev. Len som nieo tak poula, odbila ma. Znelo to prli dobre, aby to bola pravda. Obzrela sa ponad plece. Tum, e mj vytrval npadnk stratil trpezlivos. Wil zdvihol ruku. Na nieom sme sa dohodli, pripomenul jej. Spomnala si alkohol a ensk tajomstv. Pred odchodom sa zastavm pri barmanovi, ubezpeila ho Denna a oi sa jej roztancovali. A o sa tka tajomstiev: sedia za vami dve dmy. Cel veer na vs id necha oi. Tej v zelench atch sa pi Sim a svetlovlska s krtkymi vlasmi m oividne slabos pre cealdskch muov, ktor sa sstredia na vlastn neodolatenos. Vimli sme si ich, prehovoril Wilem bez toho, aby sa obrtil. ia, s v spolonosti mladho modegskho dentlmena. Dentlmena mlad dmy nezaujmaj, odvetila. Km si vs obzerali, nenechal nikoho na pochybch, e uprednostuje

ervenovlasch mladkov. Majetncky mi poloila ruku na rameno. M vak smolu, pretoe Kvothe patr teraz mne. Zpasil som s nutkanm obzrie sa. Neartuje? optal som sa. iaden strach, povedala Wilovi so Simom. Polem k nim Deocha, aby odptal Modeganovu pozornos. A o urob Deoch? zasmial sa Simmon. Bude onglova? Denna naho pozrela. o je? nechpal Simmon. Deoch nie je vemi preiban. Denna zamurkala. Vlastn Eolian spolu so Stanchionom, prehovorila. Nevedel si to? Patr im hostinec, prikvol. Ale to ete neznamen, e s spolu. Zasmiala sa. Pravdae s. Ale Deoch je na eny, protestoval Sim. On Neme Denna mu venovala zhovievav pohad, potom pozrela na ns s Wilom. Vy dvaja ste to, dfam, vedeli. Wilem pokril plecami. Nevedel som to, ale neprekvapuje ma, e je basha. Je na to dos praliv. Zavhal a pokril elo. Basha. Ako tu nazvate mua, ktor spva so enami aj s mumi? astlivec? nadhodila Denna. Vyberav? Alebo bisenzulny? Bisexulny, opravil som ju. To nie je ono, pokarhala ma. Ak nevymyslme psobivej nzov, nikto ns nebude bra vne. Sim zamurkal, oividne nevedel, o si m o tom myslie. Je to len o energii, vysvetovala mu Denna pomaly, akoby hovorila s dieaom. Sta ju sprvne nasmerova. Na tvri sa jej roziaril smev, akoby prila na dokonal spsob, ako mu to najlepie pribli. Je to podobn, ako ked rob toto. Pochala si rukami po stehnch, napodobujc Simove pohyby. Energia, ni viac. Wilem si skrval tvr v dlaniach, plecia sa mu otriasali tichm smiechom. Sim mal stle nechpav a zmten vraz, no teraz sa navye ervenal a kypela v om zlos. Vstal som a chytil Denn za lake. Daj tomu boiakovi pokoj, napomenul som ju a vykroil k dverm. Je z Aturu. Maj tam trochu prsnejie mravy.

DEVTNSTA KAPITOLA

Dentlmeni a zlodeji
Ke sme s Dennou opustili Eolian, bol neskor veer a ulice zvali przdnotou. V diake sa ozvali husle a dupot kopt na dlabovch kockch. Kde si sa schovval? optala sa. Ako zvyajne, odvetil som a vtom mi nieo napadlo. Hadala si ma na univerzite? V tej velkej hranatej budove, kde to pchne dymom? Zavrtela hlavou. Nevedela by som, kde a tam hada. Univerzita vyzer ako bludisko. Ak a nenjdem hra u Ankera, mm smolu. Zvedavo na ma pozrela. Preo? Niekto sa na ma vypytoval, mvol som rukou. Dieva, ktormu som vraj predal kzlo. Napadlo mi, i si to nebola ty. Kedysi som a hadala, ale o tvojom osobnom kzle som sa nezmienila. Obaja sme stchli. Nevedel som presta myslie na to, ako krala zavesen do Ambrosea. Netil som po podrobnostiach, no zrove mi to neschdzalo z mysle. Chcel som a navtvi v Sivom muovi, preruil som ticho. U si tam nebola. Prikvla. S Kellinom sme sa trochu pohdali. Dfam, e to nebolo vne. Ukzal som jej na krk. Vidm, e stle nos jeho nhrdelnk. Denna sa mimovone dotkla smaragdovej slzy. Nie, ni vne. Kellin je tradicionalista. Ked raz nieo podaruje, u si to nevezme. Povedal, e tto farba mi pristane, a nechal mi aj nunice. Vzdychla. Ctila by som sa lepie, keby nebol tak velkorys. Ale som rada, e ich mm. Slia mi ako poistka. Ak sa mj patrn oskoro neozve, mem ich preda.

Stle dfa, e sa ete prihlsi? optal som sa. Aj po tom, o sa stalo v Trebone? A po takom dlhom mlan? Ve u vye mesiaca o om ni nevie. Pokrila plecami. Nie je to ni nezvyajn. Vravela som ti, e je tajnostkrsky. asto sa nadlho odml. Ist priate sa poka njs mi patrna. Mem ho poiada, aby pomohol aj tebe. Pozrela na ma, oi mala neitaten. Mysl si, e si zaslim viac, ale v tom sa mli. Mm dobr hlas, no to je vetko. Kto by najal nevytudovan hudobnku bez vlastnho nstroja? Kad, kto m dobr ui. A oi, dodal som. Denna sklonila hlavu, vlasy jej zahalili tvr ako zves. Si mil, zaepkala a nervzne si pochala prsty. Preo ste sa nepohodli s Kellinom? vrtil som sa k bezpenejej tme. Trvila som privea asu s inmi dentlmenmi, odvetila sucho. Mala si mu vysvetli, e od dentlmena mm aleko, povedal som. Uavilo by sa mu. No vedel som, e o ma nelo, pretoe Denn som navtvil iba raz. eby mu vadil Ambrose? ahko som si ho vedel predstavi v honosnej obvacej izbe, ako pije okoldu a artuje a ten jeho idiotsk klobk vis na stolike. Denna skrivila pery. Prekal mu najm Geoffrey, povedala. Zrejme oakval, e budem neinne sedie vo svojej klietke a aka, kedy ma zavol. Ako sa dar Geoffreymu? optal som sa zo slunosti. Podarilo sa mu vykresa v hlave nejak iskru? Myslel som, e sa zasmeje, no namiesto toho len vzdychla. no, ale ktovieak vatru nezaplila. Pokrtila hlavou. Priiel si do Imre urobi meno ako bsnik, no namiesto toho priiel o cel majetok pri hazardnch hrch. Nie je prv ani posledn, poznamenal som. Na univerzite o tom povam kad chvu. Lene to bol iba zaiatok, pokraovala. Zmyslel si, e vetko vyhr nasp. Najprv zaiel do zlone a poial si peniaze, ale priiel aj o tie. Urobila zmierliv gesto. Aj ked je pravda, e ich neprehral.

Nejak mrcha ich z neho vytiahla podvodom. A ete k tomu ho dostala placou vdovou. Cm? nechpal som. Denna na ma kosom pozrela a mykla plecom. Je to jednoduch trik, vysvetlila. Pred zloou stoj mlad ena, je rozruen a plae. Ked ide okolo bohat gavalier, porozprva mu, ako prila do mesta predat svoj svadobn prste. Potrebuje peniaze na poplatky alebo na vyplatenie ernka. Netrpezlivo mvla rukou. Na detailoch nezle. Podstatn je, e ked prila do mesta, poiadala niekoho, aby dal prste do zlone, pretoe ona nevie zjednva. Denna zastala pred vkladom zlone, v tvri sa jej zraila boles...Myslela som, e mu mem veri! zabedkala. Ale on ho predal a uiel s peniazmi. Toto je mj prste! ukzala prstom do vkladu. ..Naastie, zdvihla prst, ho predal za zlomok skutonej ceny. Je to rodinn perk, m hodnotu najmenej tyridsa hrivien, no zloa ho Predva za tyri. Pristpila ku mne, poloila mi ruku na hru a uprela na ma prosebn pohad. Keby ste ho kpili, predme ho najmenej za dvadsa. Vae tyri hrivny vm hned vrtim. Odstpila a pokrila plecami. Takto nejako to funguje. Zachmril som sa. V om je podvod? Na klamstvo by som priiel, len o by sme prste ukzali odhadcovi. Denna prevrtila oi. Tak sa to nerob. Dohodneme sa, e sa stretneme na druh de napoludnie. Lene ty medzitm prste kpi a uteie s nm. Odrazu mi svitlo. A ty si rozdel peniaze s majiteom zlone. Potapkala ma po chrbte. Vedela som, e na to prde. Vyzeralo to dos ikovne, a na jeden detail. Na to by si vak potrebovala za partnera majitea zlone, ktor je dveryhodn a zrove nepoctiv. To je pravda, pripustila. No zvyajne ich njde poda znaiek. Namierila ukazovk nad dvere zlone. Uvidel som niekoko symbolov, ktor na prv pohad vyzerali ako pokriaban nter. Ach, na okamih som zavhal a potom som dodal: VTarbeane takto znaky znamenali, e je to bezpen miesto, kde sa d zbavi

hadal som vhodn eufemizmus, pochybne nadobudnutho tovaru. Ak ju moje priznanie prekvapilo, nedala to na sebe pozna. Pokrtila hlavou a prstom ukazovala na jednotliv znaky. Toto znamen: Spoahliv majite. Prstupn jednoduchm podvodom. Berie polovicu. Prela pohadom po zvyku rmu a obzrela si vvesn tt. O zbavovan sa tovaru od dobrho strka sa tu ni nepe. Nikdy som ich nevedel ta, priznal som. Pozrel som na u zboku a prehovoril som opatrne, aby to nevyznelo ako obvinenie: Odkia to vies ty? tala som o tom v knihe, odvetila utipane. o mysl? Vykroila po ulici a ja som ju nasledoval. Zvyajne nehrm vdovu, poznamenala akoby mimochodom. Na to som prli mlad. Tvrdm, e prste je po mame. Alebo po babke. Mykla plecom. Poda toho, o sa mi prve hod. o ak natraf na estnho dentlmena? optal som sa. o ak a bude na druh de aka? Nestva sa to asto, krivo sa usmiala. Zaila som to iba raz a naisto ma to zaskoilo. Odvtedy sa pre istotu dopredu dohodnem s majiteom zlone. Vemi rada podvediem chamtivho sviniara, ktor chce zneui dveru mladho dievaa. No neokradnem niekoho, kto mi chce primne pomc. Vraz jej sprsnel. Na rozdiel od tej kurvy, o dobehla Geofreyho. Priiel na stretnutie? Samozrejme, odvetila. Dal jej peniaze a vbec ich nechcel nasp. Nech vraj zachrni rodinn farmu. Prela si rukami po vlasoch a zahadela sa na oblohu. Farmu! Ved to ani nedva zmysel. Kde by vzala farmrova dcra diamantov nhrdelnk? Vrhla na ma letm pohad. Preo najmil mui bvaj tak nemon? Je achtic, poznamenal som. Neme napsa domov? Nikdy nevychdzal dobre s rodinou. A nedvno sa to ete zhorilo. V poslednom liste neboli peniaze, iba sprva, e jeho matka je chor. Uptalo ma osi v jej hlase. Ako chor? optal som sa. Vemi chor, sklopila hlavu. Koa u, pravdae, predal a neme si dovoli lstok na lo. Znova vzdychla. Je to ako sledova jednu z tch stranch tehlinskch drm. Cestu do netastia, alebo nejak in.

V takom prpade sta, ak zjde na konci tvrtho dejstva do kostola, povedal som. Pomodl sa, vezme si ponauenie a do konca ivota bude z neho poestn lovek. Dopadlo by to inak, keby ma poiadal o radu. Bezmocne rozhodila rukami. Lene on mi to povedal, a ked bolo neskoro. Cechov ernk mu prestal poiiava. A o urob Geoffrey? Zovrelo mi aldok. Iiel za zdieraom. Ke mi to hovoril, ete sa z toho teil! Denna na ma uprela zfal pohad. Ako keby konene naiel rieenie vetkch svojich problmov. Zachvela sa. Pome sem, ukzala na nevek zhradu. Tum dnes fka vmi, ne som akala. Zloil som z pleca lutnu a vyzliekol si pl. Tu m, ja ho nepotrebujem. Na okamih sa zdalo, e zaprotestuje, no potom si ho prehodila cez plecia. A vraj nie si dentlmen, pokrala ma. Nie som. Ked si ho na chvu obleie, bude krajie voa. Aha, povedala rozvne. A potom ho pred voavkrovi a zbohatne. To je mj dokonale prefkan pln, prisvedil som. Som viac zlodej ako dentlmen. Sadli sme si na laviku v zvetr. Stratil si pracku, ukzala prstom. Pozrel som na puzdro nstroja. U koniec bol otvoren, po eleznej pracke ani stopy. Vzdychol som a neprtomne som siahol do jednho z vntornch vreciek pla. Denna zjajkla. Nie vemi nahlas, bol to sotva slab ndych. Pozrela na ma, oi mala vo svite mesiaca rozren. Stiahol som ruku, akoby som sa poplil, a koktajc som sa ospravedloval. Denna sa potichu rozosmiala. To je trpna situcia, povedala sama pre seba. Prep, nerozmal som. Mm tam kus drtu, ktor sa d poui na spevnenie puzdra. Och, pravdae. Zamtrala rukami pod plom a podala mi drt. Mrz ma to, zopakoval som.

Len som sa naakala, odvetila. Nemyslela som si, e by si bez varovania obchytkval dmu. Rozpaito som pozrel na lutnu, pretiahol som drt cez dieru po pracke a pevne ho zakrtil. M krsnu lutnu, prehovorila po dlhej odmlke. Ale puzdro je plne rozbit. Vetky peniaze som minul na nstroj, poznamenal som. Odrazu som zdvihol hlavu, akoby ma osvietil npad. U viem, o spravm! Poiadam Geoffeyho, aby mi odporuil zdieraa. Potom si budem mc dovoli aj dve puzdr. artovne ma plesla po ruke. Prisadol som si k nej. Chvu sme mlali, potom si Denna pozrela na ruky a nervzne si pochala prsty, ako to urobila niekokokrt poas nho rozhovoru. A teraz som pochopil, o o ide. Tvoj prste, povedal som. Co sa s nm stalo? Nechpavo na ma pozrela. Odkedy a poznm, nos prste, vysvetlil som. Strieborn s bledomodrm kamienkom. Zvratila elo. Viem, ako vyzer. Ale odkia to vie ty? Stle ho nos, snail som sa hovori nentene, nemohol som jej zavesi na nos, e o nej viem vetko. Dokonca aj to, e ked je ustarosten alebo zamyslen, krti nm na prste. Kam sa podel? Denna op sklopila zrak. M ho jeden mlad dentlmen, odvetila. Aha. Neudral som svoju zvedavos na uzde: Kto? Pochybujem, e ho odmlala sa a zahadela sa na ma. Vlastne by si ho mohol pozna. tuduje na univerzite. Vol sa Ambrose Jakis. V aldku som sasne poctil kyselinu a ad. Denna odvrtila tvr. M drsn pvab, pokraovala. Vlastne je skr drsn ako pvabn. Ale odmlala sa a mykla plecom. Rozumiem. Mus to by vne, dodal som. Sptavo na ma pozrela, potom sa jej po tvri rozlialo pochopenie a vybuchla do smiechu. Zavrtela hlavou a protestujc zamvala rukami. To nie. Boemj, ni tak! Niekokokrt ma navtvil, boli sme v divadle a pozval ma na tanec. M mimoriadne ahk nohy.

Zhlboka sa nadchla a vzdychla. Prv veer sa sprval vemi uhladene. Dokonca bol zbavn. Na druh de u menej. Zila oi. Potom zaal by bezohadn a ilo to medzi nami z kopca. Musela som sa odsahova z Diviaej hlavy, lebo mi tam stle nosil velijak aky a bsniky. Poctil som ohromn avu. Prv raz po mnohch doch sa mi zdalo, e sa mem vone nadchnu. Na tvr sa mi vkrdal smev, no podarilo sa mi ho potlai. Bl som sa, aby som nevyzeral ako ialenec. Denna skrivila tvr. Neveril by si, ako vemi sa povenos spoiatku podob na sebadveru. Navye bol tedr a bohat, o je prjemn kombincia. Zdvihla ruku. Na prsteni sa mi uvonil kame. Dal mi ho opravi. Usudzujem, e ked si ho odmietla, nebol ani zaleka tak vekodun. erven pery sa jej znova skrivili. Kdee! Ak ten prste pre teba vea znamen, mono by som ti vedel pomc. Je pre ma dleit, odvetila a pochybovan na ma pozrela. Ale o s tm me urobi? Pripomenie mu, ako dentlmen dentlmenovi, e k ene sa m sprva dstojne a s ctou? Prevrtila oi. Vea astia. Obdaril som ju svojm naj oaruj cejm smevom. U som jej to predsa povedal: nie som dentlmen, ale zlodej.

DVADSIATA KAPITOLA

Vrtkav vietor
Nasledujci veer som priiel k Zlatmu ponkovi, pravdepodobne najlepiemu hostincu v okol univerzity. Pil sa bohatou kuchyou, kvalitnou stajou a sksenmi zalieavmi ankmi. Prvotriedny podnik pre najbohatch tudentov. Nebol som, pravdae, dnu. Kril som sa na streche a usiloval sa nemyslie na to, e sa chystm vykona osi, o aleko prekrauje sprvanie nehodn lena mystria. Keby ma prichytili pri vlman do Ambroseovej izby, nepochybne by ma vylili. Bola jasn jesenn noc a dul siln vietor. Malo to svoje vhody aj nevhody. um lstia prehlu prpadn hluk, ktor narobm, no zrove Som M bl, aby pl povievajci vo vetre nepritiahol nieiu pozornos. Pln bol jednoduch. Ambroseovi som stril pod dvere zapeaten blku. Obsahovala nepodpsan koketn pozvnku na rande v Imre. Napsal ju Wil, so Simom sme sa zhodli, e jeho rukopis sa najvmi podob enskmu. Bol to vstrel naslepo, no dfal som, e Ambrose sko na nvnadu. Radej by som za nm niekoho poslal osobne, ale usdil som, e m menej ud o tom bude vedie, tm lepie. Mohol som poiada o pomoc Denn, no nechcel som prs o jej prekvapen vraz, ked jej vrtim prste. Wil so Simom hliadkovali. Wil zostal v spoloenskej miestnosti hostinca, Sim v zadnej ulike. Mali mi da znamenie, ked Ambrose odde, a, pochopitene, keby sa vrtil, skr ne prehadm jeho komnaty. Dubov vetvika v pravom vrecku sa dvakrt zretene pohla. Po chvli sa signl zopakoval. Wilem ma informoval, e Ambrose opustil hostinec.

Do avho vrecka som si dal brezov konrik. Simmon mal tak ist. Bolo to jednoduch a vemi inn signalizan zariadenie, stailo len ovlda zklady sympatiky. Ziiel som na okraj ikmej strechy, po plenej kridle som sa pohyboval opatrne. Ete z Tarbeanu som vedel, e ahko prask a lovek riskuje pomyknutie. Ocitol som sa na previse strechy, tyri a pol metra nad zemou. iadna zvratn vka, no na zlomenie nohy i krku by staila. Popod dlh rad okien na prvom poschod viedla zka strieka. Nartal som desa oblokov, Ambroseovi patrili tyri prostredn. Niekokokrt som zovrel a uvonil prsty, potom som sa zavesil na strechu a po milimetroch sa posval popri stene. Najdleitejie je sstredi sa na to, o robte. Nesmiete pozera pod seba ani ponad plece. Nevmate si svet a dfate, e to ist plat aj opane. Preto som si nechal pl. Keby ma niekto zbadal, videl by len neidentifikovaten tmav siluetu. Prv okno bolo tmav, za druhm boli zatiahnut zvesy. No spoza tretieho sa rilo slab svetlo. Zhil som sa. Ak mte tak bled pokoku ako ja, neodporam vm v noci nazera do okien, pretoe vaa tvr bude iari ako mesiac v splne. Zamtral som po vreckch na plti, a km som nenaiel ksok cnovho plechu z mozoa, ktor som pouval ako provizrne zrkadlo. Natiahol som ruku a spoza rohu nazrel do okna. V izbe svietilo niekoko matnch lmp a stla tam poste s baldachnom, vek ako moja izba u Ankera. V posteli sa niekto hbal. Zdalo sa mi, e vidm viac nahch dov, ne mu ma dvaja udia dokopy. Cnov plech bol, naneastie, prli mal, aby som videl cel scnu, mohol som sa naui vea zaujmavho. Chvu som uvaoval, e sa vrtim a vydm sa k Ambroseovm oknm z druhej strany, no odrazu sa zdvihol silnej vietor, rozfukal lstie na dlabe podo mnou a poksil sa strhn ma z zkej strieky. S biacim srdcom som sa rozhodol zariskova a prejs popred osvetlen okno. Predpokladal som, e obyvatelia izby maj lepiu zbavu ako hadie na hviezdy. Natiahol som si kapucu a chytil ju do zubov, aby som mal von ruky. Oslepen som sa posval popred okno a natal som ui, i sa

neozve vkrik na znak, e ma zbadali. Zaul som prekvapiv zvuky, no so mnou oividne nesviseli. Prv Ambroseovo okno malo namiesto sklenej tabule farebn vitr. Vyzeralo pekne, no nedalo sa otvra. alie bolo idelne: irok dvojit okno. Vytiahol som z vrecka kus medenho drtu a vypil jednoduch zpadku. Ke sa okno neotvorilo, vimol som si, e Ambrose zasunul aj zvoru. Zabrala mi niekoko nekonench mint. Visel som na jednej ruke a v tme som takmer nevidel. Vietor, naastie, na chvu ustal. Podarilo sa mi uvoni aj zvoru, ale okno sa ani nepohlo. Hadal som tretiu zmku a preklnal Ambroseovu paranoju. Asi po desiatich mintach som pochopil, e okno je zaseknut. Niekokokrt som nm trhol, o nie je tak jednoduch, ako to znie, pretoe zvonku sa niet oho zachyti. Napokon som to prehnal a potiahol prisilno. Okno sa rozletelo dokorn a moje aisko sa presunulo dozadu. Zaklonil som sa a bojoval s nutkanm stpi nohou do przdna. Poznte ten pocit, ked sa hojdte na stolike, neodhadnete vzdialenos a padte na chrbt? Toto bolo podobn, ibae spojen so sebaobviovanm a strachom zo smrti. Mval som rukami vediac, e je to zbyton, myse mi zaplavila panika. Zachrnil ma vietor. Zafkal proti stene, akurt to stailo, aby som nabral straten rovnovhu. Jednou rukou som chytil okraj otvorenho okna a zfalo som sa vrhol do izby, nedbal som ani na to, ak hluk pritom spsobm. Na dlke som si upol a zhlboka dchal. Srdce mi znova bilo takmer normlne, ked mi nraz vetra zaplesol okno rovno nad hlavou a znova ma vydesil. Vytiahol som sympatikov lampu, nastavil ju na najmeniu intenzitu a preiel zkym kueom svetla po miestnosti. Kilvin ju prvom nazval zlodejsk lampa. Na takto deliktnosti bola ako stvoren. Do Imre a nasp to bolo niekoko kilometrov a dfal som, e zvedavos printi Ambrosea aka na tajn ctiteku najmenej pol hodiny. Hladanie malho prstea mohlo zabra aj cel de, no predpokladal sm, e Ambrose nemal dvod ukrva ho. Nepokladal to za krde, preho to bol iba lacn perk alebo trofej.

Pustil som sa do systematickho prehadvania izieb. Prste neleal na bieliznku ani na nonom stolku. Nenaiel som ho v zsuvkch stola ani na priehradke s klenotmi v atni. Ambrose nemal ani len perkovnicu, rozlin brone, prstene a retiazky sa tu vone povaovali. Vetko som nechal na mieste, no nemyslite si, e mi nenapadlo okradn ho. Niekoko perkov by mi zaplatilo koln na cel rok. Ibae by mi to naruilo pln: vlma sa dnu, njs prste a vypadn. Veril som, e ak po sebe nezanechm stopy, Ambrose si jednoducho pomysl, e prste stratil. Ak si vbec vimne, e mu chba. Tak vyzer dokonal zloin nijak podozrenie, ptranie po zlodejovi, nijak dsledky. Okrem toho, v malom meste, ako je Imre, kradnut perky len tak nepredte. Vemi ahko by sa dalo vystopova, kto ich ukradol. Netvrdm vak, e som svtec. V Ambroseovch komnatch som mal dos prleitost ukoji svoje zlomysen chky. Pri prezeran vreciek som uvonil niekoko vov na nohaviciach, aby sa mu najbliie, ked si sadne alebo vysko na koa, roztrhli na zadku. Povolil som aj zklopku komna tak, aby sa asom sama zatvorila a naplnila izbu dymom. Uvaoval som, o spravm s jeho odpornm klobkom, ked sa mi vo vrecku splaila dubov vetvika, a som podskoil. Vzpt sa znova pohla a zlomila sa napoly. Potichu som zahreil. Ambrose nebol pre ani polhodinu. o ho priviedlo nasp tak skoro? Zahasil som sympatikov lampu a stril ju do pla. Odbehol som do vedajej izby, kadia som vliezol dnu. Zlostilo ma, e som zbytone vynaloil nmahu, no ak Ambrose nezist, e sa k nemu niekto vlmal, mem sa vrti inokedy. Ibae okno nelo otvori. Zatlail som silnejie, napadlo mi, e sa znova zaseklo, ked sa do oprel vietor. Vtom som na podoblonici zazrel tenk psik mosadznho plechu. Potme som nevidel na vyryt symboliku, no okamite som pochopil, e sli ako ochrana. Vysvetovalo to Ambroseov predasn nvrat. Vedel, e m v izbe votrelca. No najhorie bolo, e kvalitn ochrana nielene upozorn majitea na zlodeja, ale zapeat okno alebo dvere a nepust ho von.

Vystrelil som k dverm a mtral po vreckch dfajc, e v nich njdem nieo dos dlh a zke na otvorenie zmky. Ked som nenatrafil na ni uiton, schmatol som zo stola pero, vrazil ho do kovej dierky a prudko trhol do strany. Kovov hrot sa zlomil a zostal v zmke. Vzpt som zaul trkotanie ka, Ambrose sa u pokal dosta dnu. Ked sa mu nedarilo zasun k, prskal nadvky. V tej chvli som u znova stl pri okne, lampou som osvetlil mosadzn plech a omral si popod nos nzvy rn. Symbolika bola jednoduch. Stailo pokriaba niekoko spojench znakov, otvori okno a zmizn. Vrtil som sa do obvacej izby, schmatol otvra listov a v rchlosti som prevrtil zatvoren kalamr. Prve som sa chystal znehodnoti runy, ked som si uvedomil, ak by to bolo hlpe. Vlpa sa do izby mohol ktokovek, no ud, ktor vedia vhodne pozmeni symboliku, je ovea menej. To by som sa mohol na okno rovno podpsa. Zamyslel som sa, potom som vrtil otvra listov na miesto a postavil kalamr. Po nvrate k oknu som si pozornejie obzrel mosadzn psik. Znii nieo je jednoduch, pochopi to je aie. Dvojnsobne to plat, ked sa spoza dver ozvaj kliatby sprevdzan lomozom, lebo majite sa poka uvoni zmku. Odrazu sa na chodbe rozhostilo ticho, o ma ete vmi znervznilo. Ke sa mi konene podarilo rozlti runov zpis, za dverami sa ozvali kroky. Rozdelil som myse na tri asti, sstredil sa na alar a zatlail som na okno. Ruky a nohy mi ochladli, teplo z nich som vyuval na prelomenie ochrany. Do dver udrelo nieo ak. Snail som sa zachova pokoj. Okno sa rozletelo, vyskoil som na rm a vycval na zku strieku. Zadunel al der, zaul som zvuk tiepenho dreva. Ete stle som mal ancu, no ke som poloil nohu na kridlu, zlomila sa pod mojou vhou. Poklzol som sa a oboma rukami som sa zachytil rmsy nad oblokom. Vtom zadul vietor, oprel sa do krdla otvorenho okna a sotil mi ho do hlavy. Zdvihol som prav ruku, aby som si chrnil tvr, okno ma zasiahlo do laka a jedna mal tabuka skla sa roztrietila. Nraz ma vyviedol z rovnovhy a prav noha povolila. Vyerpal som vetky monosti na zchranu. Padal som zo strechy.

Intinktvne som rozhadzoval rukami, vyrazil som ete zopr kridiel a zachytil sa o okraj strieky. Moje zovretie bolo slab, no spomalilo ma a zvrtlo tak, e som sa nertil dolu hlavou ani na chrbt. Na zemi som pristl ako maka. A na to, e maka m vetky konatiny rovnako dlh. Dopadol som na ruky a na kolen. Dlane ma iba zaboleli, zato v kolench mi vybuchla oslepujca boles. Zakual som ako pes, ktorho kopli do brucha. O sekundu neskr sa na ma zniesol d akch kridiel. Vina sa roztrietila na dlabovch kockch okolo ma, ale jedna ma zasiahla zozadu do hlavy a alia rovno do laka. Zmeravela mi cel ruka. Nestrcal som as premanm. Zlomen ruka sa zahoj, no vylenie z univerzity by bolo doivotn. Natiahol som si kapucu a printil sa vsta. Zdravou rukou som si pridal pl a odkrivkal som pod odkvap Zlatho ponka, aby ma nevideli z okien. Vzpt som sa rozbehol ako o ivot. *** Napokon som sa horko-ako vytiahol na strechu a vliezol som cez okno do svojej izby. Bolo to namhav, no nemal som na vber. Nemohol som s cez vap, kde by vetci hostia videli, e krvam, som neupraven a vbec vyzerm ako lovek, ktor spadol zo strechy. Len o som chytil dych a vynadal si do korunovanch hlupkov, prezrel som si rany. Nohy som si, naastie, nezlomil, ale pod kolenami som mal ndhern modriny. Na hlave mi navrela hra, no koa zostala neporuen. A hoci mi v lakti pulzovala tup boles, do ruky sa vracal cit. Niekto zaklopal na dvere. Na okamih som ustrnul, potom som vytiahol z vrecka brezov vetviku, zamrmlal som puto a pomykal ou. Z chodby sa ozval prekvapen vkrik, nasledovan Wilovm tlmenm smiechom. Nebolo to vtipn! zasyal Sim. Pusti ns dnu. Otvoril som dvere. Simmon si sadol na kraj postele, Wilem si vzal stoliku. Ja som si sadol na druh koniec postele. Hoci sme boli len traja, izba vyzerala preplnen.

Chvu sme na seba hadeli, potom Simmon prehovoril: Poul som, e Ambrose prekvapil v izbe zlodeja, ktor radej vyskoil z okna, akoby sa dal chyti. Neveselo som sa zasmial. To sotva. Bol som takmer vonku, ked mi vietor zatvoril okno. Neurito som zamval rukami. Zrazilo ma zo strechy. Wilem uahene vydchol. Bl som sa, e som zbabral puto. Zavrtel som hlavou. Varovali ste ma vas. Mal som by opatrnej. Ako to, e sa vrtil tak skoro? Simmon pozrel na Wilema. Nepoul si nieo, ked voiel do hostinca? Asi mu dolo, e mj rukopis nie je vemi ensk, odvetil Wil. Na podoblonici m ochrann symboliku, vysvetlil som. Pravdepodobne je spojen s prsteom alebo s niem inm, o nos pri sebe. Vedel o mne, len o som otvoril okno. M prste? optal sa Wilem. Pokrtil som hlavou. Simmon natiahol krk, aby mi lepie videl na ruku. Poranil si sa? Sledoval som jeho pohad, no ni som si nevimol. A ked som potiahol koeu, zistil som, e je zozadu prilepen k ruke. Popri ostatnch zraneniach mi to uniklo. Opatrne som si stiahol koeu cez hlavu. Na lakti bola roztrhnut a zakrvaven. Trpko som zaklial. Mal som iba tyri koele, a teraz som jednu zniil. Sksil som sa pozrie na ranu, no rchlo som sa presvedil, e na zadn stranu laka si nedovidm, nech robm okovek. Napokon som otril ranu Simmonovi. Nie je vek, povedal a odtiahol dva prsty asi p centimetrov od seba. Rez takmer nekrvca a koa naokolo je iba pokriaban. Vyzer to, akoby si sa o nieo odrel. Spadla na ma kridla, povedal som. Mal si astie, zahundral Wilem. Mlokto zlet zo strechy a skon len so krabancami. Na kolench mm modriny vek ako jablko. Budem rd, ak sa zajtra postavm na nohy. Hlboko vntri som vak vedel, e m pravdu.

kridla mi mohla zlomi ruku. Keramick lomky s ostr ako n, pokojne ma mohli poreza a na kos. Neznam kridlu. Nie je to tak zl, chlcholil ma Simmon a vstal z postele. Pome do mediky, tam a zaij. Kraem, nie, zastavil ho Wilem. Neme s do mediky. Ambrose sa bude vypytova, i niekoho neoetrovali. Simmon si znova sadol. Ve hej, povedal, oividne znechuten vlastnou nechpavosou. Jasn ako facka. Pozrel na ma. Aspo e nem viditen zranenia. Obrtil som sa k Wilemovi. Nezna pohad na krv, vak? Nasadil mierne dotknut vraz. Nepovedal by som Oi mu sklzli k mjmu laku a tmav cealdsk tvr mu pobledla. sta zovrel do zkej linky. Hej. V poriadku. Pokoden koeu som roztrhal na psy. Blahoelm, Sim. Prve si bol poven na zdravotn sestru. Otvoril som zsuvku a vytiahol z nej zahnut ihlu, revo, jd a mal ndobku s husacou masou. Sim pozrel na ihlu a vyvalil oi. Venoval som mu svoj najkraj smev. Nie je to ak. Budem ti hovori, o m robi. *** S rukou zdvihnutou nad hlavu som si sadol na dlku a Simmon mi vyistil, zoil a obviazal lake. Prekvapilo ma, e nie je ani zaleka tak precitliven, ako som akal. Ruky mal jemnejie a pevnejie ako mnoh tudenti v medike, o oetruj rany kad de. Take sme tu cel veer hrali karty? optal sa Wil, vyhbajc sa mi pohadom. Jasn, shlasil Sim. Meme poveda, e som vyhral? Nie, namietol som. Wila si u Ponka urite niekto vimol. Ak budeme klama, chytia ma. Aha, zarazil sa Sim. o teda povieme? Pravdu. Namieril som ukazovk na Wila. Ked chytali zlodeja, bol si u Zlatho ponka, a potom si mi o tom priiel poveda. Kvol som na stolk s rozhdzanmi skrutkami, pruinkami a ozubenmi

kolieskami. Tebe som zas ukazoval harmonick hodiny, ktor som naiel. Radil si mi, ako ich opravi, povedal som Simovi. Vyzeral sklamane. Neznie to vemi vzruujco. Jednoduch li s najhodnovernejie, povedal som a vstal zo zeme. akujem. Bez vs by som skonil ovea horie. Simmon vstal a otvoril dvere. Aj Wil sa zdvihol, no nechystal sa ods. Nedvno som poul zvltny chr. Nieo zaujmav? spozornel som. Prikvol. Vemi. Spomnam si, ako si hovoril, e sa u nebude aha za prsty s istm vznamnm prslunkom aristokracie. Te ma, e si sa rozhodol nedrdi hada bosou nohou. Ambrose nie je obyajn had, zastal sa ma Simmon. Je to zmija, ktorej treba odsekn hlavu, inak a uhryzne. Pripomna skr zrivho medvea, namietol Wilem. A ty chce doho strka horiacou palicou. Ako to me vyslovi? rozplil sa Sim. Za dva roky, o si archivr, a nenazval inak ako pinav potkan. Ma takmer oslepil, ke mi pomieal soli. A Kvothe sa bude z inkov ovocnice spamtva ete Wil zdvihol ruku a prikvol na znamenie, e mu rozumie. Viem, e je to tak, a prve preto sa nechvam zatiahnu do takchto hlpost. Iba som ho chcel na to upozorni. Obrtil sa ku mne. Dfam, e si uvedomuje, e si kvli Denne prekroil hranicu.

DVADSIATA PRV KAPITOLA

Drobn nezmysly
Boles v kolench ma oberala o spnok. Ke sa za oknom ukzali prv nznaky bledho svitu, vzdal som to, obliekol sa a vydal sa na pomal, bolestiv cestu na kraj mesta po vbov kru. Ako som krivkal, objavil som na svojom tele niekoko modrn, o ktorch som dosia nevedel. Chdza pre ma predstavovala ist utrpenie. Bol som rd, e ulice s zrna pust. Vedel som, e o verajch udalostiach v Zlatom ponkovi sa bude vea rozprva. Keby ma niekto videl krva, ahko by si domyslel, ako sa mi to stalo. Stuhnutos v nohch asom povolila, a ked som preval kru, boles sa zmiernila. Km sa slnko vyvihlo vysoko na oblohu, ctil som sa dos dobre na to, aby som sa vydal medzi ud. Zamieril som k mozou dfajc, e pred odbornou sympatikou stihnem nieo urobi. Musel som zarba, ve okrem dlhu u Devi ma trpilo koln na al semester, o obvzoch a novej koeli ani nehovoriac. *** V sklade nebol Jaxim, ale tudent, ktorho som u trochu poznal. Na univerzitu sme nastpili v rovnakom ase a chvu sme mali v ubikcich prine nealeko seba. Bol mi sympatick. Nepatril k achticom, ktor prechdzaj tdiom bezstarostne, spoliehajc sa na peniaze a meno svojej rodiny. Jeho rodiia obchodovali s vlnou a na koln si zarbal sm. Basil, oslovil som ho. Co tu rob? Myslel som, e a povili na elira. Tvr mu zaliala erve. Kilvin ma prichytil, ako lejem vodu do kyseliny.

Pokrtil som hlavou a prsne sa zamrail. To je v rozpore so sprvnym postupom, elir Basil, povedal som o oktvu hlbm hlasom. Remeselnk nesmie za iadnych okolnost poavi v pozornosti. Basil sa ukrnul. M jeho przvuk. Otvoril zznamov zoit. Co potrebuje? Momentlne sa nectim na ni nronejie, odvetil som. o tak Pokaj, preruil ma a zvratil elo. o je? Otoil ku mne zoit a zapichol do prst. Pri tvojom mene je poznmka. Zaostril som zrak. Ceruzkou tam bolo Kilvinovm detskm rukopisom napsan: Re arovi Kvotheovi nevydvat nijak materil ani nradie. Polite ho za mnou. Klvn. Basil mi venoval scitn pohad. Kyselina sa leje do vody, nie naopak, zaartoval. Aj ty si na to zabudol? Bodaj by, vzdychol som. Aspo by som vedel, na o sa mm pripravi. Nervzne sa rozhliadol, naklonil sa ku mne a zaepkal: Znova som videl to dieva. Nechpavo som zamurkal. oe? To, ktor a tu hadalo, pripomenul mi. Mlad dieva. Vypytovala sa na ervenovlasho arodejnka, ktor jej predal talizman. Zavrel som oi a pochal si tvr. Vrtila sa? To je posledn, o teraz potrebujem. Basil pokrtil hlavou. Nebola tu. Aspo ja o tom neviem. Ale niekokokrt som ju zazrel vonku, nealeko ndvoria. Ukzal smerom k junmu vchodu z mozoa. Povedal si to niekomu? Zatvril sa urazene. Neurobil by som ti to, odvetil. Ale mono s niekm hovorila. Mal by si sa jej zbavi. Ak Kilvin naozaj uver, e si predval amulety, bude chrli sru. Ni som nepredval, brnil som sa. Ani neviem, kto to je. Ako vyzer?

Je vemi mlad, pokril plecami. Nie je Cealdanka a tum, e m svetl vlasy. Nos modr pl s kapucou natiahnutou cez hlavu. Chcel som sa jej prihovori, ale ula. Preiel som si rukou po ele. To je skvel. Basil chpavo prikvol. Len som a chcel varova. Ak sem naozaj prde, budem to musie nahlsi Kilvinovi. Ospravedlujco skrivil tvr. Prep, ale aj bez toho mm dos starost. Jasn, prikvol som. Vaka za varovanie. *** Len o som vstpil do dielne, zarazilo ma zvltne zafarbenie svetla v miestnosti. Zdvihol som zrak, i Kilvin nepridal medzi sklen gule medzi trmami nov lampu. Dfal som, e ani jedna z nich nevyhasla, pretoe to by znamenalo, e profesor bude ma zl nladu. Pod stropom som nevidel nijak tmav lampy. A po chvli som pochopil, e zmenu spsobili slnen le, ikmo prenikajce nzkymi oknami na vchodnej stene. Zvyajne som sem prichdzal neskoro popoludn. Diela bola zrna takmer desivo tich. Obrovsk miestnos psobila opustene a bez ivota, na projektoch pracovala iba hstka tudentov. Spolu s nezvyajnm osvetlenm a neakanm odkazom od Kilvina ma to znervznilo. Vykroil som naprie dielou k profesorovej pracovni. Napriek skorej hodine bola mal vyha v kte u poriadne rozplen. Ked som sa postavil do dver, ovanulo ma teplo. Po prechdzke na mrazivom vzduchu mi to prilo celkom vhod. Kilvin stl chrbtom ku mne, v pravidelnom rytme stlal mechy. Zaklopal som na rm dver, aby som uptal jeho pozornos. Profesor Kilvin? Bol som v sklade, ale poslali ma za vami. Kilvin sa obzrel ponad plece. Po alej, relar Kvothe. Hne sa ti budem venova. Vstpil som do pracovne a zavrel za sebou ak dvere. Ak mm dosta hubov polievku, nech je to radej bez svedkov. Profesor ete chvu stlal mechy. A ked vytiahol dlh kovov trubicu, uvidel som, e nerozohrieva vyhu, ale sklrsku pec. Nacvienm pohybom nabral na koniec trubice guu roztavenho skla a vyfkol z neho bublinu.

Oranov iara na skle oskoro pohasla. Mechy, prikzal mi bez toho, aby na ma pozrel, a stril trubicu do pece. Priskoil som k nim a pravidelne ich stlal, a km sa na skle znova neobjavila oranov iara. Kilvin naznail, aby som prestal, vytiahol trubicu a priloil si ju k stam. Fkal do nej a zrove ou otal, a km bublina nebola vek ako meln. Znova ju vloil do pece a ja som sa bez vyzvania chopil mechov. Ked sme to zopakovali tret raz, tiekol zo ma pot. Outoval som, e som zatvoril dvere, no teraz som nemohol ods od mechov a znova ich otvori. Kilvinovi teplo oividne neprekalo. Sklenen gua bola vek ako moja hlava, potom ako tekvica. No ke ju vytiahol z pece piaty raz a fkol do trubice, gua ovisla, spasla a odpadla na zem. Kist, crayle, en kote zaklial. Kovov trubicu maril na kamenn dlku, a zarinala. Kraemet brevetan Aerin Potlail som smiech. Moja siarina mala aleko od dokonalosti, no bol som si takmer ist, e Kilvin povedal: Seriem do boej brady! Mohutn profesor stl nad znienm sklom. Po chvli podrdene vydchol, stiahol si ochrann okuliare a obrtil sa ku mne. Tri sady synchronizovanch zvonov, mosadz, prehovoril bez vodu. ap s chytkou, elezo. tyri tepeln lieviky, elezo. es erpadiel, cn. Dvadsadva tab dvojmocnho skla a alie drobn nezmysly. Vysypal mi zoznam predmetov, ktor som v mozoli vyrobil v priebehu semestra. Sam jednoduch zariadenia, ktor som predal nasp do skladu za okamit zisk. Kilvin ma prebodol tmavmi oami. Uspokojuje a tak prca, relar Kvothe? S to nenron projekty, profesor Kilvin. Teraz si relar, povedal vytavo. Bav a vyrba hraky pre lenivch bohov? Nezd sa ti, e je to strata asu? Ctil som, ako mi po chrbte stek pot. Do vlastnch projektov sa radej nepam, odvetil som opatrne. Vylepenia na mojej prrunej lampe sa vm vemi nepozdvali. Tak hovoria zbabelci, odvrkol Kilvin. Ke a raz vyhreia za neskor prchod, nabudce radej neodde z domu? Pozrel na ma.

Optam sa a znova. Zvony a odliatky rob ti tak prca rados, relar Kvothe? Rados mi rob predstava, e budem ma z oho zaplati koln na al semester, profesor Kilvin. Pot mi stekal aj po tvri. Chcel som ho zotrie rukvom, no koeu som mal plne premoen. Vrhol som pohad na dvere. Ptal som sa na prcu, nedal mi pokoj. Na tmavom ele sa mu perlil pot, no nezdalo sa, e by mu teplo prekalo. Chcete pou pravdu, profesor Kilvin? Trochu sa mi krtila hlava. Zatvril sa dotknuto. Pravdu si cenm nadovetko, relar Kvothe. Tento rok som vyrobil osem lodnch kahancov. Ak sa pustm do alieho, skapem od nudy. Kilvin zafunel, predpokladm, e to mal by smiech. Potom sa na ma iroko usmial. Dobre. Presne to oakvam od relara. Namieril na ma hrub prst. Si bystr a m ikovn ruky. Som si ist, e m na viac. Vyrob nieo dmyseln a prinesie ti to viac peaz ako kahance. Rozhodne viac ne odliatky. Tie nechaj elirom. Pohdavo mvol rukou k oknu do dielne. Urobm, o je v mojich silch, profesor Kilvin, sbil som. Vlastn hlas mi znel vzdialene a nevrazne. Smiem otvori dvere a vpusti sem trochu erstvho vzduchu? Kilvin shlasne zamrmlal. Vykroil som k dverm, lene nohy som mal slab a hlava sa mi motala. Zatackal som sa, a keby som sa nezachytil okraja pracovnho stola, spadol by som na zem. Takto som klesol iba na kolen. Ked narazili na dlku, telom mi prebehla neznesiten boles. No nevykrkol som. Videlo sa mi, e boles prichdza z vekej diaky. *** Prebral som sa zmten, v stach som mal sucho ako na pti. Oi mi opuchli a mylienky sa mi lenivo prevaovali v hlave. Chvu mi trvalo, ne som zactil vrazn pach dezinfekcie. Ked som zistil, e pod prikrvkou som nah, pochopil som, e lem v medike. Obrtil som hlavu a uvidel krtke svetl vlasy a tmav rovnoatu lieiteov. Uvonene som klesol sp na vank. Ahoj, Mola, zachripel som.

Zvrtla sa a vne si ma premerala. Kvothe, oslovila ma oficilne. Ako ti je? Musel som sa nad tm zamyslie. Som maltny, odvetil somA smdn. Priniesla pohr a priloila mi ho k stam. Tekutina bola sladk a zrnit. Pil som dos dlho, no ke som skonil, znova som sa ctil takmer ako lovek. o sa stalo? vyzvedal som. Omdlel si v mozoli. Priniesol a sem Kilvin. Bolo to celkom dojmav. Musela som ho doslova odohna. Pri pomyslen, ako ma mohutn profesor nesie na rukch ulicami univerzity, som sa zahanbil. Musel som vyzera ako handrov bbika. Omdlel som? Kilvin vravel, e v jeho pracovni bolo vemi horco. aty si mal plne prepoten. Tieklo z teba ako z fontny. Kvla k stolu, kde na kpke leala moja koea a nohavice. Vyerpanie z horavy? optal som sa. Mola ma umlala zdvihnutm ruky. Tie som si to spoiatku myslela. Ale po dkladnejej prehliadke som usdila, e trp aktnym vyskoenm z okna. Vrhla na ma vznamn pohad. Odrazu ma zaplavila vlna ostychu. Nie preto, e som bol takmer nah, ale pre zranenia, ktor som oividne util pri pde zo strechy Zlatho ponka. Pozrel som na dvere, uavilo sa mi, e s zatvoren. Mola sa na ma dvala a starostlivo si strila ni nehovoriaci vraz. Videl ma okrem teba ete niekto? optal som sa. Zavrtela hlavou. Dnes tu mme vea prce. Trochu som sa uvonil. Tak to mm astie. Jej vraz potemnel.,Arwyl nm rno prikzal nahlsi akkovek podozriv zranenia. Kad vie preo. Ambrose ponkol vek odmenu kadmu, kto mu pome chyti zlodeja, ktor sa mu vlmal do izby a ukradol cennosti vrtane prstea, ktor mu na smrtenej posteli dala matka. Ten podliak! vybuchol som. Ni som neukradol. Mola zdvihla oboie. Take sa priznva? Nepoksi sa zapiera? Vydchol som cez nos v snahe dosta hnev pod kontrolu. Nechcem uraat tvoju inteligenciu. Nem zmysel presvieda a, e som spadol

zo schodov. Zhlboka som sa nadchol. Pozri, Mola. Ak to niekomu povie, vylia ma. Ni som mu nevzal, aj ke som mohol. Tak preo odmlala sa, oividne sa ctila neprjemne. o si tam robil? Vzdychol som. Uver mi, ked ti poviem, e to mala by lskavos? Prenikavo na ma pozrela, jej zelen oi sa vpjali do mojich. Nu, zd sa, e v poslednom ase rob sam lskavosti. -oe? zakoktal som, mylienky som mal prli zmten, aby som pochopil, ako to mysl. Naposledy si sa nadchal dymu a lieila som ti popleniny po tom, co si zachraoval Felu z plameov. Aha, prikvol som. Ale to nebola lskavosti. Urobil by to kad. Zvedavo na ma pozrela. Ty tomu naozaj ver, vak? Pokrtila hlavou, vzala do ruky hrub zoit a nieo do zapsala. Urite vypala zznam o oetren. Ja to povaujem za lskavos. S Felou som bvala, ke sme tu boli obe nov. Napriek tomu, o si mysl, neurobilo by to vea ud. Ozvalo sa zaklopanie a spoza dver doahol Simov hlas. Meme vojs? Neakal na odpove, otvoril dvere a vtiahol do izby bledho Wilema. Pouli sme Sim sa odmlal a obrtil sa k Mole. Bude v poriadku, vak? Pravdae, prisvedila. Za predpokladu, e sa mu ustli teplota. Vzala teplomera a strila mi ho do st. Viem, e to pre teba nebude ahk, ale sks aspo mintu nerozprva. V tom prpade, ukrnul sa Simmon, sme pouli, e Kilvin a odviedol na dvern miesto a ukzal ti nieo, z oho si omdlel ako sleinka. Zamrail som sa, ale neotvoril som sta. Mola pozrela na Wila so Simom. Chvu ho bud bolie nohy, ale nehrozia mu trval nsledky. Lake sa tie zahoj, aj ke stehy vyzeraj otrasne. o ste vlastne vyvdzali u Ambrosea? Wilem jej venoval typick odmeran pohad, no na Sima sa nedalo spoahn.

Kvothe mu chcel vzia prste pre svoju mil, zavitoril. Mola sa ku mne obrtila so zrivm vrazom. Ze sa nehanb klama mi do o! Ete e si nechcel urazi moju inteligenciu! Zhlboka som sa nadchol a vytiahol z st teplomera. Do pekiel, Sim! oboril som sa naho. Raz a u musm naui klama. Sim hadel striedavo na ma a na Molu, v tvri oervenel od zmtku a rozpakov. Kvotheovi sa pi jedno dieva za riekou, brnil sa. Ambrose jej vzal prste a odmieta ho vrti. My sme len Mola ho umlala rznym gestom. Preo si mi to nepovedal? doadovala sa podrdene. Kad vie, ako sa Ambrose sprva k enm. Prve preto som ti to nehovoril, vytekol som. Znelo by to ako prli pohodln lo. A okrem toho a do toho ni nie je. Vraz jej tvre sprsnel. Rozprva sa so mnou dos povene na to, ze Prestate! zahriakol ns Wilem, a sme sa strhli. Pozrel na Molu. Ke sem priiel Kvothe v bezvedom, o si urobila ako prv? Skontrolovala som zrenice, i nem poranenie hlavy, odvetila mechanicky. o to m spolon s tmto rozhovorom? Wilem na ma namieril ukazovk. Pozri na jeho oi. Mola ho povla. S tmav, povedala prekvapene. Tmavozelene ako borovicov drevo. Wil pokraoval: Ke mu takto potemnej, nehdaj sa s nm. Nevzde z toho ni dobr. Je to nieo podobn ako zvuk, ktor vydva trk, povedal Sim. Skr ako zjeen srs na psovi, opravil ho Wilem. Znamen to, e je pripraven hrz. Chote vetci do erta, zamrmlal som. Alebo mi dajte zrkadlo, nech sa pozriem, o om to trate. Wil si ma nevmal. N Kvothe m vbun povahu, no len o trochu ochladne, uvedom si, e sa mlil. Vznamne na ma pozrel. Nie je rozruen, lebo si mu neverila, ani preto, e si dobehla Sima. Je nesvoj, pretoe si zistila, ak somariny je ochotn stvra, len aby urobil dojem na enu. Pozrel na ma. Je somarina sprvne slovo? Vzdychol som. Viac-menej, pripustil som. Zvolil som si ho preto, lebo je odvoden od somra.

Tuila som, e vy dvaja s tm mte nieo spolon, prehovorila Mola s nznakom ospravedlnenia. Ste trojka na pohadanie v kadom zmysle. Obila poste a kriticky si obzrela mj poranen lake. Ktor z vs ho zaval? Ja, zazubil sa Sim. Viem, e je to katastrofa. Katastrofa je mierne slovo. Vyzer to, akoby si sa mu chcel podpsa na ruku a poplietol si psmenk. Poda ma odviedol slun prcu, namietol Wil a zahadel sa jej do o. Ked vezmem do vahy, e nem lekrsky vcvik a pomhal priateovi za nie vemi idelnych podmienok. Mola sa zaprila. Nemyslela som to tak, vyhkla. Ked lovek pracuje v medike, ahko zabudne, e nie kad Obrtila sa k Simovi. Prep. Sim si preiel rukou po pieskovoltch vlasoch. Niekedy mi to vynahrad, obdaril ju nevinnm chlapenskm smevom. Naprklad zajtra popoludn, ke a pozvem na obed? pozrel na u s ndejou. Mola prevrtila oi a napoly pobavene, napoly podrdene vzdychla. Tak dobre. U tu nemm o robi, povedal Wil s kamennou tvrou. Odchdzam. Neznam toto miesto. akujem, Wil! zavolal som za nm. Mvol rukou a zatvoril za sebou dvere. *** Mola mi sbila, e do zdravotnho zznamu nenape podozriv zranenia a zostane pri pvodnej diagnze vyerpanie z horavy. Potom rozstrihla Simove stehy, vyistila mi ranu, znova ju zoila a obviazala. Nebolo to ni prjemn, no vedel som, e takto sa mi zahoj rchlejie. Napokon mi odporala pi viac vody, vyspa sa a v budcnosti sa vyhba namhavej fyzickej innosti v nevetranej miestnosti prinajmenom de po pde zo strechy.

DVADSIATA DRUH KAPITOLA

nik
A doteraz ns Elxa Dal uil teriu odbornej sympatiky. Koko svetla mono zska z desiatich thaumov plynulho tepla zo eleza? Koko z bazaltu i udskej koe? Tlaili sme si do hlavy tabuky, potali narastajce mocniny, moment hybnosti a kombinovan rozklad. Inak povedan, zomierali sme od nudy. Pravdae, uvedomoval som si, e s to vemi dleit vedomosti. Spojenia, ktor sme predviedli Denne, boli jednoduch, no ked prde na zloitejie, sksen sympatik mus ovlda mimoriadne komplikovan vpoty. Z hadiska pouitej energie nie je medzi zaplenm svieky a jej roztopenm takmer iadny rozdiel. Dleit je sstredenie a sebakontrola. Ked mte svieku rovno pred sebou, nie je ni ahie. Sta upiera zrak na knt a len o sa objav prv plamienok, zastavte prvod tepla. Ak je vak svieka pol kilometra od vs, prpadne v inej miestnosti, sstredenie a sebakontrola s neporovnatene aie. Okrem toho, na neopatrnho sympatika haj ovea horie nstrahy, ne je roztaven svieka. Denna nm v Eoliane poloila nesmierne dleit otzku: Kam sa podeje zvyn energia? Ako jej vysvedil Wil, as sa rozptli do okolia, as putuje do spojench predmetov a zvyok do tela sympatika. Odborne sa to nazva thaumick presah, no aj Elxa Dal tomu zvykol hovori jednoducho nik. Takmer kad rok sa naiel aspo jeden nedbanliv sympatik so silnm alarom, ktor pustil do zlho spojenia toko energie, e si zvil telesn teplotu a privodil horkov ialenstvo. Dal nm spomenul aj extrmny prpad, ked sa tudent zaiva upiekol. Na al de som sa o tom zmienil Manetovi. akal som, e ho to pobav, ale ako sa ukzalo, v ase, ke sa to stalo, u bol na univerzite. Smrdelo to ako peen bravovina, zachmril sa. ertovsk vec. utoval som ho, ale aj tak to bol hlupk. Trochu niku tu a tam si

lovek nevimne, lene on do seba musel pusti najmenej dvestotisc thaumov v priebehu dvoch seknd. Manet pokrtil hlavou, ani nezdvihol zrak od cnovho plechu, do ktorho vyrval symboly. Zamoril cel krdlo ubikci, rok tam nikto nemohol bva. Pozrel som naho. Tepeln nik je dos ben, pokraoval. Zato kinetick Uznanlivo zdvihol oboie. Pred dvadsiatimi rokmi sa jeden idiot opil a uzavrel stvku, e na strechu siene zdvihne profesorov voz naloen hnojom. Odtrhlo mu to ruku v pleci. Manet sa sklonil nad plech a sstredil sa na runy. Aby si osi tak urobil, mus ti poriadne preskakova. Nasledujci de som dval ovea lep pozor na to, o Dal hovor. Nemilosrdne nm vtkal do hlavy vpoty pre entaupiu, prenosov tabuky a rovnice opisujce entropick krivky, ktor mus sksen sympatik ovlda ako nsobilku. Profesor Dal vak nebol hlpy. Skr ne sme zaali poavova v pozornosti, zmenil vyuovanie na sa. Ntil ns zskava teplo z rozlinch zdrojov: z rozplenho eleza, kusov adu i z vlastnej krvi. Zapli svieku vo vzdialenej miestnosti bolo to najahie. Zapli jednu z tucta rovnakch sviec ilo o osi aie. A zapli svieku, ktor sme nikdy nevideli a netuili sme, kde sa nachdza, mi pripadalo ako onglova v tme. Saili sme v presnosti, zrunosti, sstreden a sebakontrole. Po dvoch jedensteniach som bol z dvadsiatich troch relarov v triede najlep. Na chrbt mi dchal Fenton. Prv sa v odbornej sympatike sa konala de po mojom vlman k Ambroseovi. Zapoji sa do nej vyadovalo cit a sebaovldanie ako na predchdzajcich hodinch, no navye sme museli eli alaru inho tudenta. Napriek nedvnej nvteve mediky sa mi podarilo vypli dieru do kusa ladu vo vzdialenej miestnosti. Hoci som sa poriadne nevyspal, dokzal som zvi teplotu pol litra ortuti presne o desa stupov. Navzdory pulzujcim ranm a pichaniu v obviazanom lakti som roztrhol pikovho kra napoly, priom ostatn karty v balku zostali neporuen.

To vetko som zvldol za necel dve minty, eliac Fentonovmu alaru. Prezvku Kvothe Tajomn som nedostal pre ni za ni. Mj alar bol ostr ako epe ramstonskej ocele. *** Bolo to vemi psobiv, povedal mi Dal po hodine. U roky som nemal tudenta, ktorho tak dlho nikto neporazil. Uzatvraj ete proti tebe stvky? Zavrtel som hlavou. Dvno s tm prestali. To je cena za slvu, usmial sa, no vzpt zvnel. Chcel som a dopredu varova, ne to oznmim pred ostatnmi. Od budceho jedenstenia proti tebe postavm vdy dvojicu tudentov. Budem musie speri naraz s Fentonom aj s Breyom? vyvalil som oi. Zaneme od dvoch najslabch, upokojil ma Dal. Bude to dobr vod do kolektvnych cvien, ktor ns akaj v druhej polovici semestra. Usmial sa. A ty nezasp na vavrnoch. Odrazu sa na ma ustarane zahadel. Je ti nieo? Iba trochu zima, odvetil som nepresvedivo a zachvel som sa. Meme s bliie k ohu? Stl som tak blzko misy s ohom, e som sa takmer dotkal horceho kovu. Ruky som vystieral nad bliace uhlky. Po chvli chlad preiel, no neulo mi, e Dal si ma zvedavo prezer. Rno som bol v medike kvli vyerpaniu z horavy, priznal som. Moje telo sa potrebuje spamta, ale inak som v poriadku. Zachmril sa. Ak si sa nectil dobre, nemal si prs na hodinu. A u vbec si nemal sai. Takto nron sympatika vyerpva telo aj myse. Zbytone si riskoval. Nebolo mi zle, klamal som. To mi len telo pripomna, e mu dlm spnok. Dopraj mu ho, povedal prsne a natiahol ruky nad plamene. Ak to preenie, neskr za to draho zaplat. V poslednom ase vyzer trochu zniene. Nie, to nie je sprvne slovo Ustato? pomohol som mu. no, si ustat. Hlbavo na ma pozrel, hadiac si bradu. Vie narba so slovami. Predpokladm, e aj preto si a vybral Elodin.

Na to som ni nepovedal. Dalovi to muselo by podozriv, pretoe sa na ma sptavo zahadel. Ako pokrauje s menotvorbou? optal sa akoby mimochodom. Celkom dobre, odvetil som vyhbavo. Profesor primril oi. Nie a tak dobre, ako som dfal, povedal som popravde. tdium s profesorom Elodinom som si predstavoval trochu inak. Dal prikvol. Niekedy je to s nm ak. Vtom mi osi napadlo. Viete nejak men, profesor Dal? Vne prikvol. Ktor? vyzvedal som. Na okamih stuhol, no hne sa uvonil. Rukami pohyboval nad ohom. To nie je prve zdvoril otzka, odvetil vdne. Nehovorm, e je neslun, ale na tak veci sa nepatr pta. Je to podobn, ako keby si vyzvedal od mua, ako asto sa miluje s manelkou. Prepte, profesor Dal. To ni. Nemohol si to vedie. Myslm, e je to pozostatok zo starch ias, ked sme mali viac dvodov b sa inch mysterikov. Ke vie, ak men pozn tvoj nepriate, ahko odhadne jeho siln a slab strnky. Chvu sme si mlky zohrievali ruky. Ohe, preruil ticho. Poznm meno oha. A ete jedno. Iba dve? vytresol som bez rozmania. Koko ich vie ty? uahoval si zo ma. no, iba dve. No v dnench asoch je to viac ne dos. Elodin tvrd, e kedysi to bvalo in. Koko ich pozn Elodin? Aj keby som to vedel, nemal by som prvo prezradi ti to, odvetil s nznakom pokarhania. No myslm, e viac ne dve. Predvediete mi nieo s ohom? optal som sa. Ak to nie je nevhodn. Dal na chvu zavhal, no vzpt sa neubrnil smevu. Sstredene sa zahadel na kovov misu na druhom konci miestnosti. Ohe. Vyslovil to ako prkaz. Z misy vyahol ohniv stpec. Ohe? zopakoval som zmtene. To je vetko? Meno oha je ohe?

Elxa Dal sa pousmial a zavrtel hlavou. Nepovedal som ohe. Tvoja myse si sama doplnila znme slovo. Moja spiaca myse ho preloila? Spiaca myse? uprel na ma nechpav pohad. Elodin tak nazva as naej mysle, ktor pozn men, vysvetlil som. Dal pokril plecami a znova si pohladil bradu. Hovor tomu, ako chce. U to, e si nieo poul, je dobr znamenie. Niekedy neviem, preo sa vbec namham s menotvorbou, zaomral som. Ohe sa d zapli aj pomocou sympatiky. Bez spojenia nie, pripomenul mi Dal. Ani bez puta a zdroja energie Aj tak sa mi to zd zbyton. Na vaich hodinch sa kad de naum nieo uiton, no z menotvorby som si zatia neodniesol ni. Viete, o nm profesor Elodin vysvetoval vera? Dal pokrtil hlavou. Rozdiel medzi nahm a vyzleenm lovekom. Dal vybuchol do smiechu. Naozaj. Vemi som chcel chodi na jeho prednky, no teraz neustle myslm na to, e je to strata asu, ktor by som mohol trvi uitonejie. S aj praktickejie vedomosti ako men, shlasil Dal. No pozri sa na toto. Sstredil sa na misu pred nami, v oiach sa mu usadil neprtomn vraz. Znova prehovoril, tentoraz eptom, a pomaly spustil dlane iba niekoko centimetrov nad rozplen uhlky. S naptm vrazom ponoril jednu ruku do oha, roztiahnut prsty poloil na oranov uhlky, akoby to bol obyajn trk. Pristihol som sa, e zadrujem dych, a pomaly, aby som mu nenaruil koncentrciu, som vydchol. Ako je to mon? Men, odvetil a vytiahol ruku z plameov. Pokoku mal zapinen od bieleho popola, no inak nedotknut. Men s odrazom hlbokho pochopenia. Ked prenikne do podstaty ubovonho predmetu, zska nad nm moc. Ohe nie je predmet, namietol som. Je to len exotermick chemick reakcia. Je nevedel som pokraova. Dal sa nadchol, na okamih sa zdalo, e nieo povie. No potom sa zasmial a bezmocne pokril plecami. Nemm toko dvtipu, aby som

ti to vysvetlil. Optaj sa Elodina, tvrd, e tomu rozumie. Ja som len uite sympatiky. *** Po Dalovej hodine som sa vybral do Imre. Denn som nenaiel v hostinci, kde sa ubytovala, a tak som zamieril k Eolianu, hoci som vedel, e je priskoro. Vo vape bola iba hstka zkaznkov, no na konci baru pri Stanchionovi som zazrel znmu tvr. Grf Threpe mi zakval. Podiiel som k nim. Kvothe, drah chlape! privtal ma Threpe nadene. Nevidel som a cel veky. Mal som vea prce na druhom brehu rieky, vysvetlil som a zloil puzdro s lutnou na zem. Stanchion si ma premeral. Aj tak vyzer, povedal primne. Si bled. Mal by si jes viac ervenho msa. Alebo sa vyspa. Ukzal na stolec pri bare. Pozvam a na pohr medoviny. akujem. Sadol som si. Ubolen nohy mi za to boli van. Ak potrebuje mso a spnok, povedal Threpe podlzavo, mal by si prs ku mne na veeru. Subujem ti vborn jedlo a nudn konverzciu, ktor me prespa bez strachu, e ti nieo ujde. penlivo na ma pozrel. Prde? Ak chce, poprosm a na kolench. Nebude tam viac ne desa host. U cel mesiace a chcem predstavi. Zdvihol som pohr a pozrel naho. Mal tmavomodr zamatov kabt, na nohch rovnako sfarben semiov imy. Na oficilnu veeru v Threpeho sdle som nemohol prs v obnosench cestovnch atch, a in som nemal. Nesprval sa ako snob, no narodil sa v achtickej rodine. Pravdepodobne mu ani nenapadlo, e nevlastnm nijak pekn odev. Nemal som mu to za zl. Vina tudentov na univerzite pochdzala aspo zo stredne bohatho rodu. Kde by inak vzali peniaze na zaplatenie kolnho? Pravdupovediac, ni som si tak vemi neelal ako dobr veeru a prleitos zoznmi sa s miestnym panstvom. Rd by som sa zabavil

pri vne a napravil si poramoten reputciu, o ktor sa mi postaral Ambrose. A ktovie, mono by som stretol ndejnho patrna. ia, nemohol som si to dovoli. Primeran odev, aj keby nebol najnov, by ma stl najmenej jeden a pol hrivny. aty nerobia loveka, no ak nm chcete by, potrebujete vhodn kostm. Stanchion, ktor sedel grfovi za chrbtom, mi rznym kvnutm hlavy naznail, aby som prijal pozvanie. Vemi rd prdem, povedal som Ihrepemu. Subujem. No najprv musm doriei pr drobnost na univerzite. Skvel! nadchol sa. Beriem a za slovo. Neopov sa vycva! Njdem ti patrna, chlape. Takho, o si a zasli. Prisahm. Stanchion spokojne prikvol. Usmial som sa na nich a znova som odpil z medoviny. Zrakom som zabldil ku schodom na balkn. Stanchion si vimol mj pohad. Nie je tam, povedal scitne. U niekoko dn sa tu neukzala. Cez dvere voli nov hostia a zakriali nieo v ylline. Stanchion na nich zakval a vstal. Povinnos vol, ospravedlnil sa a vykroil ich privta. Obrtil som sa k Threpemu. Ked u hovorme o patrnoch, rd by som si vypoul tvoj nzor. Stil som hlas. No bol by som radej, keby to zostalo len medzi nami. Oi sa mu zaleskli a naklonil sa bliie. Napil som sa a premal, ako zaa. Medovina mi stpala do hlavy rchlejie, ako som akal. Bolo to celkom prjemn, lebo alkohol otupoval boles z poetnch zranen. Predpokladm, e pozn vinu potencilnych patrnov v okruhu sto kilometrov. Threpe mykol plecom, nemal dvod na falon skromnos. Je ich dos. Viem o kadom, kto to mysl vne a m na to peniaze. Mm priateku, povedal som. Je to zanajca hudobnka. M prirodzen talent, ale chba jej cvik. Niekto jej ponkol pomoc a prislbil, e si ju vezme pod patront odmlal som sa nevediac, ako mu vysvetli zvyok. Threpe prikvol. Chce vedie, i mu me veri. To je rozumn. Niektor patrni si myslia, e si sm nrokova viac ne hudbu. Ukzal na Stanchiona. Ak chce pou zaujmav prbeh na tto tmu,

optaj sa ho, o sa stalo, ked sem zavtala vojvodkya Samista. Zachichotal sa a pochal si oi. Mal bohovia, t ensk bola ako prrodn pohroma. Presne toho sa bojm, prisvedil som. ako poveda, o je za. Mem sa naho povypytova. Ako sa vol? To prve neviem, odvetil som. A myslm, e ani moja priateka. Grf zmratil elo. Ako to, e nepozn jeho meno? Predstavil sa jej, vysvetlil som, no nem istotu, i je to jeho skuton meno. Oividne si potrp na skromie, zakzal jej, aby o om s kmkovek hovorila. Vdy sa stretn bez svedkov a nikdy dvakrt na tom istom mieste. Obas sa neozve cel mesiace. Pozrel som na Threpeho. o si o tom mysl? Vyzer to podozrivo, prisvedil s nznakom neshlasu. Vemi pravdepodobne to nie je legitmny patrn. Vyzer to, e tvoju priateku zneuva. Zachmrene som prikvol. Aj mne to prilo na rozum. Na druhej strane, niektor patrni sa sprvaj tajnostkrsky, pokraoval. Ke objavia talentovanho hudobnka, dria ho v stran a dobre sa oho staraj. A potom urobil dramatick gesto, akoby zzrakom sa objav vynikajci umelec. Priatesky sa na ma usmial. Spoiatku som si to myslel aj o tebe, priznal sa. Jednho da si sa tu objavil a na prv pokus si zskal paly. Predpokladal som, e a niekto ukrval a pripravoval ti vekolep vstup na hudobn scnu. To mi nenapadlo. Stva sa to, prikvol. Ale udn miesta na stretvanie a falon meno? zachmrene pokrtil hlavou. Je to prinajmenom nezdvoril. Bu ho bav predstiera, e unik pred zkonom, alebo je naozaj nevyspytaten. Zamyslel sa, prstami klepkal po bare. Povedz priatelke, nech je opatrn a m oi na stopkch. Ke sa mu nsilm zmocn eny, je to ohavn. No poznal som muov, ktor predstierali, e s patrni, aby si zskali dveru eny. Zamrail sa. A to je ete horie. ***

Zhruba na polceste k univerzite, v diake sa u rtal kamenn most, som odrazu poctil v ruke neprjemn pichanie. Najskr som si myslel, e ma zabolela dvakrt zovan rana na lakti. Lene teplo nezoslablo, naopak, rilo sa po ramene a pozd avej strany hrudnka. Na tele mi vyrazil pot, akoby som mal horku. Vyzliekol som si pl, aby som sa ochladil mrazivm vzduchom, a rozopol som si koeu. Jesenn vietor mi trochu pomohol, a navye som sa ovieval plom. Teplo vak bolo oraz intenzvnejie, bolelo to, akoby som sa oblial vriacou vodou. Naastie, cesta viedla okolo potoka, ktor sa ksok niie vlieva do rieky Omehti. Kee mi nenapadlo ni lepie, vyzul som sa, odloil lutnu a skoil do vody. V adovom prde som lapal dych a prskal, ale chlad potlail plenie koe. Zostal som tam upie a snail sa nevyzera ako hlupk, ke okolo prechdzal prik zabencov a predstieral, e ma nevid. Zvltne teplo putovalo po tele, akoby hadalo cestu von. Z avej strany hrudnka sa presunulo do nh, potom sp do avej ruky. Ke zasiahlo hlavu, cel som sa ponoril pod hladinu. Po niekokch mintach sa teplo stratilo. Vyliezol som z potoka a roztrasene si obliekal pl. Poteilo ma, e cesta bola przdna. Nezostvalo mi ni in, len si prehodi puzdro s nstrojom cez plece a vyda sa na dlh pochod sp na univerzitu. Kvapkala zo ma voda a bol som na smr vydesen.

DVADSIATA TRETIA KAPITOLA

Princpy
Povedal som to Mole, prehodil som a zamieal karty. Vysvetlila ^ mi, e je to iba v mojej hlave, a vystrila ma z dver. Viem si ivo predstavi, ak to bol pocit, trpko poznamenal Sim. Zdvihol som zrak, zaskoen jeho nezvyajnou senosou, no ne som sa stihol spta, o mu je, Wilem zachytil mj pohad a varovne pokrtil hlavou. Ako som poznal Sima, tipoval som to na al rchly a bolestiv koniec krtkeho a bolestivho vzahu. Zahryzol som si do jazyka a rozdal karty. V trojici sme zabjali as u Ankera, km zanem hra pre host, ktor sa v hostinci zvyajne zhromadili na zrazenie. Co si o tom mysl? optal sa Wilem. Zavhal som zo strachu, e ak vyslovm svoje obavy nahlas, splnia sa. Mono som sa dostal do styku s nejakou nebezpenou ltkou v mozoli. Wil primril oi. Naprklad s m? Pracujeme s rozlinmi zleninami, ktor ti prenikn do tela cez kou a pomaly a zabjaj. Spomenul som si na de, ked mi v dielni prasklo tentensk sklo. Na koeu mi dopadla jedin kvapka prenosovho inidla, sotva via ako hlavika klinca. Bol som si ist, e sa nedotkla koe. Dfam, e sa mlim, ale netum, o in by to mohlo by. A o nsledky ovocnice? optal sa Sim pochmrne. Ambrose nie je ktovieak alchymista a pokia viem, jednou z hlavnch zloiek je olovo. Ak ju vyrobil on, nejak skryt princpy mohli ovplyvni tvoj organizmus. Nejedol alebo nepil si dnes nieo in ako zvyajne? Zamyslel som sa. V Eoliane som mal trochu medoviny. Z tej by prilo zle kadmu, zavral Wil. Mne chut, namietol Sim. V podstate je to veliek. Obsahuje vea vakov. Nem to ni s alchmiou, ale dva sa do nej muktov

orech, tymian, klineky a alie koreniny. Jedna z nich mohla spusti voaktor z vonch princpov hajcich v tvojom tele. Skvel, zaomral som. Co sa s tm d robi? Sim bezradne rozhodil ruky. Myslel som si to. No aj tak to znie lepie ako otrava kovmi. Simmon vzal tyri tichy za sebou a na konci kola sa u zasa usmieval. Nikdy sa netrpil dlho. Wil odloil karty a ja som vstal zo stoliky. Zahraj t o opitej krave a maselnici, poiadal Sim. Musel som sa usmia. Mono neskr, prisbil som, vzal som do ruky oraz opotrebovanejie puzdro a za roztrsenho potlesku vykroil ku kozubu. Chvu mi trvalo, km som rozplietol meden drt, ktor som pouval namiesto pracky. Hral som dve hodiny. Zaspieval som Meden hrnek, Vetviku orgovnu a Kau tety Emme. Divci sa smiali, tlieskali a vykrikovali. Km som sa dotkal strn, nemyslel som na starosti. Hudba bola pre ma vdy najlep liek na zl nladu. Ked som spieval, zdalo sa mi, e aj rany bolia menej. Odrazu som zactil chlad, akoby z komna za mojm chrbtom zadul adov vietor. Potlail som triaku a dospieval posledn slohu Calvadosu, m som vyhovel Simovej prosbe. Ked doznel posledn akord, dav zatlieskal a miestnos znova zaplnil um rozhovorov. Obzrel som sa, no v kozube veselo pukotal ohe, po vetre ani stopy. Vstal som v ndeji, e chdza ma trocha zahreje. Ale u po niekokch krokoch som pochopil, e sa mlim. Chlad mi prenikol a do kost. Vrtil som sa k ohnisku a natiahol k nemu ruky. Veda ma sa objavili Wil so Simom. o je ti? robil si starosti Sim. Vyzer na odpadnutie. Aj sa tak ctim. Zaal som zuby, aby nedrkotali. Cho za Ankerom a povedz mu, e nadnes konm. Potom zap svieku od oha v kozube a prines mi ju do izby. Pozrel som na ich vne tvre. Wil, pome mi nahor? Nechcem vyvola rozruch. Wilem prikvol a nastavil mi rameno. Oprel som sa oho, a km sme krali ku schodom, z celej sily som sa sstredil, aby som sa neroztriasol. Nikto si ns nevmal. Pravdepodobne som vyzeral ako opit. Ruky som mal merav a ak, pery ako z adu.

Ked sme vyli na prv odpovadlo, nevedel som udra triaku pod kontrolou. Vldal som chodi, no v stehnch mi pri kadom pohybe trhlo. Wilem zastal. Mali by sme do mediky. Hlas mal nezmenen, no jeho cealdsk przvuk bol vraznej, a ked Wil vynechva slov, je to jasn znamenie, e je vne znepokojen. Rzne som zavrtel hlavou a naklonil sa dopredu. Vedel som, e mi bu pome do schodov, alebo ma nech spadn. Objal ma okolo pliec a napoly podopierajc, napoly nesc, ma odviedol do izby. Len o sme voli do malikej miestnosti, zvalil som sa na poste. Wil ma prikryl. Na chodbe sa ozvali kroky, spoza dver sa vynorila Simova znepokojen tvr. V ruke dral ksok sviece, druhou chrnil plame. Mm ju. Nao ju vlastne chce? Tam, ukzal som prstom na stl pri posteli. Zaplil si ju v kozube? Simovi sa v oiach zjavil strach. Tvoje pery, zajachtal. Nemaj dobr farbu. Z drsnho dreva na posteli som oddelil triesku a vrazil si ju do chrbta ruky. Z rany vytiekla krv, v ktorej som triesku vymal. Zavri dvere, prikzal som mu. Dfam, e nerob to, o si myslm, napomenul ma Sim. Dlh triesku som namoil do roztopenho vosku okolo kntu. Slabo zaprskala a vzpt vzblkla. Zamrmlal som dve put za sebou. Vyslovil som ich pomaly, aby sa mi pre znecitliven pery nepoplietli hlsky. 55 Co to vyvdza? zhrozil sa Sim. Chce sa ukvari? Ked sa nedokal odpovede, priskoil k stolu, akoby sa chystal prevrhn svieku. Wil ho zastavil. Ruky m ako kus adu, povedal potichu. Je vemi, vemi studen. Sim na ns ibol nervznym pohadom a ustpil. Ale dvaj pozor. No ja som ho nevnmal. Zatvoril som oi a spojil plame sviece s ohom v kozube na przem. Potom som vytvoril druh spojenie medzi krvou na trieske a krvou v mojom tele. Princp bol rovnak ako pri vne v Eoliane. Pravdae, nechcel som, aby mi zovrela krv.

Najprv som poctil slab tepl zvan. Nestailo to. Sstredil som sa silnejie, a ke sa mi v tele rozlialo teplo, uvonil som sa. Oi som dral zatvoren a venoval pozornos putm, a km som sa nemohol nadchnu bez zachvenia. Otvoril som oi a uvidel nedokav tvre priateov. Usmial som sa na nich. U je dobre. Ani som to nedopovedal, zaal som sa poti. Odrazu mi bolo prerne horco. Preruil som obe spojenia tak rchlo, ako lovek odtiahne ruku od eravej pece. Prkrt som sa zhlboka nadchol, vstal som z postele a podiiel k oknu. Otvoril som ho a oprel sa o parapet, nastavuj c tvr chladnmu jesennmu vzduchu voajcemu suchm lstm a bliacim sa daom. Dlho sme mlali. Vyzeralo to ako sympatikov triaka, povedal Simmon. Vemi vna. Bolo to podobn, shlasil som. Mono tvoje telo stratilo schopnos regulova teplochu, nadhodil Wilem. Teplotu, opravil ho Sim neprtomne. To by som nectil plenie na hrudi. Sim naklonil hlavu. Plenie? Tiekol zo ma pot, preto mi zmienka na vyzleenie koele prila vhod. Vek as hrudnka a av rameno som mal erven, splen miesta ostro kontrastovali s bledou pokokou. Mola povedala, e je to vyrka a e sa sprvam ako ufrflan starena. Lene pred skokom do potoka som tam ni nemal. Simmon sa ku mne naklonil. Stle si myslm, e ide o nesptan princpy, trval na svojom. V tele loveka mu vyvola rzne udn reakcie. Minul semester sme mali elira, ktor nedval pozor pri faktorovan. Takmer dve jedenstenia nemohol spa ani zaostri zrak. Wilem klesol na stoliku. Z oho je loveku zima, potom teplo a hne zasa zima? Sim sa neveselo usmial. Znie to ako hdanka. Neznam hdanky, zahundral som a natiahol sa po koelu. Vzpt som zjajkol a chytil si biceps na avej ruke. Pomedzi prsty mi tiekla krv.

Sim vyskoil a zfalo sa obzeral po izbe, zjavne nevedel, o robi. Mal som pocit, akoby do ma zabodli neviditen n. Prekliaty splen Boh! precedil som cez zaat zuby. Odtiahol som dla a uvidel mal kruhov ranku, ktor tam ete pred chvou nebola. Simmon vyzeral vydesene, oi rozren, rukami si zakrval sta. Nieo povedal, no bol som prli sstreden, aby som ho poval. Aj tak som vedel, o povie: prestpenie zkona. Samozrejme. Nemohlo to by ni in. Niekto na ma toil. Ponoril som sa do Srdca z kamea a privolal na pomoc alar. Neznmy tonk nestrcal as. V hrudi blzko pleca som poctil ostr boles. Koa tentoraz zostala neporuen, no rozkvitla pod ou tmavomodr kvrna. Zosilnil som alar a alie bodnutie bolo takmer bezbolestn. Rchlo som rozdelil myse na tri asti a dvom z nich som prikzal udriava alar, ktor ma chrnil. A vtedy som si zhlboka vydchol. Ni mi nie je. Simmon sa zasmial, no smiech vzpt preiel do vzlyku. Rukami si stle zakrval sta. Ako to me poveda? zhrozil sa. Sklopil som zrak. Pomedzi prsty mi dolu rukou tiekla krv. Naozaj, ubezpeil som ho. Hovorm ti pravdu, Sim. Ale prestpenie zkona nelo mu to do hlavy. To sa predsa nerob. Sadol som si na kraj postele a stlal si ranu. Myslm, e mm dos presvediv dkaz o opaku. Wilem sa oprel. Shlasm so Simmonom. Aj mne sa to zd neuveriten. Zovrel pste. Takto sa mysterici u dvno nesprvaj. Je to chor! Pozrel na ma. omu sa smeje? Odahlo mi, odvetil som primne. Strachoval som sa, e mm otravu kadmiom alebo nejak zhadn chorobu. No ukzalo sa, e ma len niekto chce zabi. Ako to me niekto urobi? asol Simmon. Nehovorm o tom, e je to nemorlne. Nejde mi do hlavy, ako sa dostal k tvojej krvi alebo vlasom. Wilem naho pozrel. o si urobil s obvzmi, ked si ho zail? Splil som ich, ohradil sa. Nie som idiot.

Wil ho chlcholil: Len sa snam vyli nepravdepodobn monosti. Ani v medike by sa k nim nedostali. S tam vemi opatrn. Simmon vstal. Musme to niekomu poveda. Pozrel na Wilema. Bude ete Jamison vo svojej pracovni? Sim, miernil som ho. o keby sme ete pokali? oe? zvolal Simmon. Preo? Jedin dkaz s moje zranenia, odvetil som. To znamen, e poiadaj niekoho v medike, aby ma prezrel. A o sa stane potom? Pokval som obviazanm lakom. Dos podozrivo pripomnam loveka, ktor pred niekokmi dami spadol zo strechy. Sim si znova sadol. Preli len tri dni, vak? Prikvol som. Vylili by ma z univerzity. A Mola by musela vysvetova, preo ma nenahlsila. Profesor Arwyl neodpa chyby Pravdepodobne by dolo aj na vs dvoch a to naozaj nechcem. Odmlali sme sa. Zdola sa ozval tlmen ruch host. M zmysel hda, kto je za tm? optal sa Sim. Ambrose, odvetil som. Zakadm je to on. Urite naiel na streche trochu mojej krvi. Malo mi to napadn skr. Odkia by vedel, e je tvoja? nechpal Simmon. Pretoe ho nenvidm, povedal som trpko. Pravdae vie, e som to bol ja. Wil pomaly krtil hlavou zboka nabok. Nie. Toto sa naho nepodob. Akoe nie? pohoril sa Simmon. Ved printil t enu nadrogova Kvothea ovocnicou. Je to rovnako zl ako otrava. A minul semester najal muov, ktor ho prepadli v ulike. Presne o tom hovorm, povedal Wilem. Ambrose Kvotheovi neubliuje. Vdy to niekto urob zaho. Najal enu a zaplatil zloincov. A stavm sa, e aj to urobil sprostredkovane. Na tom nezle, vyhlsil som. Vieme, e za tm stoj. Wilem sa zamrail. Neuvauje triezvo. Iste, Ambrose je podliak, ale je vemi preiban. Dva si pozor, aby proti nemu neexistovali dkazy. Sim zneistel. Wil m pravdu. Ked a najali ako hudobnka vo Stvorzprahu, nekpil hostinec a nedal a vyhodi. Printil zaa barna Petreho, aby to urobil. Medzi nimi dvoma nie je nijak priamy vzah.

Tak je to aj v tomto prpade, prisvedil som. O tom je cel sympatika e psob nepriamo. Wil znova zavrtel hlavou. Keby a prebodli v ulike, ud by to okovalo. No podobn zloiny sa dej neustle. Ale keby si sa na verejnosti zrtil na zem a rinula by sa z teba krv, vetkch by to vydesilo. Profesori by preruili vyuovanie. Bohat kupci a aristokrati by si odviedli deti z univerzity, len o by sa o tom dopouli. Do Imre by prili strnici. Simmon si pochal elo a zamyslene zdvihol zrak k stropu. Potom sm pre seba prikvol, najprv pomaly, potom s vou istotou. Dva to zmysel, prehovoril. Ak Ambrose naiel krv, mohol ju odovzda Jamisonovi, nech vyptra zlodeja. Bolo by to jednoduchie, ako iada medikov, aby si vmali podozriv zranenia. Ambrose zbouje pomstu, poznamenal som zlovestne. Mono si krv nechal. Wilem krtil hlavou. Sim vzdychol. Shlasm s Wilom. Sympatikov je mlo a kad vie, e Ambrose a m v zuboch. Je prli opatrn, aby takto riskoval. Okrem toho, koko dn to u trv? optal sa Wilem. Naozaj si mysl, e Ambrose by vydral tak dlho bez toho, aby sa ti nevysmial do o? Tomu neverm. Na tom nieo je, pripustil som zdrhavo. Nepodob sa to naho. Vedel som, e to mus by Ambrose. Ctil som to v kostiach. V istom zmysle som si elal, aby to bola jeho prca, pretoe by to tak bolo jednoduchie. No elanie a skutonos sa nemusia vdy zhodova. Zhlboka som sa nadchol a printil sa zamyslie. Bolo by to od neho ahkomysen, uznal som. Ambrose si nezvykne pini ruky. Dobre, vzdychol som. Fajn. Ako keby mi nestail jeden nepriate. Kto by to ete mohol by? optal sa Simmon. Kto by osi tak dokzal s vlasom? Profesor Dal, odvetil som. Alebo Kilvin. Domnievam sa, e profesorov meme z pokusu o vradu vyli, poznamenal Wilem sucho. V tom prpade mus ma dotyn tvoju krv, povedal Sim.

Po chrbte mi prebehli zimomriavky, ktor nemali ni spolon s tokom. Jeden lovek m moju krv, priznal som. No pochybujem, e by toho bola schopn. Wil so Simom na ma zazreli, v okamihu som outoval, e som si nezahryzol do jazyka. Preo m niekto tvoju krv? vyzvedal Sim. Zavhal som, no vedel som, e teraz u nem zmysel zapiera. Na zaiatku semestra som si poial od Devi peniaze. Ani jeden z nich nezareagoval tak, ako som si predstavoval. Presnejie povedan, ani okom nemihli. Kto je Devi? optal sa Sim. Uvonil som sa. Mono o nej nepouli. To by mi uahilo situciu. Zdieraka, odvetil som. Bva za riekou. Uhm, zamrmlal Simmon. A o znamen zdieraka? Spomna si na hru Duch a husiarka?. Ketler bol zdiera. Simovi sa roziarila tvr. Aha, mysl estkovho jastraba. Vtom si spojil svislosti a znova sa zachmril. Nevedel som, e s aj v Imre. Njde ich vade, odvetil som. Bez nich by svet nefungoval tak, ako ho poznme. Moment, Wilem zdvihol ruku. Povedal si, e tvoja usiloval sa rozpamta na sprvne pomenovanie v aturine. Tvoja ernka tvoja gatessor sa vol Devi? Vyslovil to s vraznm cealdskm przvukom, znelo to takmer ako Dvid. Prikvol som. Takto reakciu som akal. Preboha! zbledol Simmon. Diabolsk Devi? Zvesil som plecia. Take ste o nej pouli. Pouli? pohoril sa Sim. Bol som v prvom semestri, ke ju vylili z univerzity! Narobili okolo toho poriadny rozruch. Wilem zavrel oi a potriasol hlavou, akoby nemohol uveri, e sa zo ma vykul tak hlupk. Sim rozhodil ruky. Vyhodili ju za prestpenie zkona! Kam si podel rozum? Nie, opravil ho Wilem. Vylili ju za sprvanie nehodn lena mystria. Prestpenie zkona jej nedokzali.

Naozaj si nemyslm, e je to ona, trval som na svojom. V skutonosti je celkom mil a priatesk. Poiala mi iba es hrivien a so spltkou nemekm. Nem dvod ubliova mi. Wilem na ma vrhol vytav pohad. Urob pre ma nieo? Prikvol som. Spome si na vae posledn stretnutie a dobre sa zamysli, i si nepovedal alebo neurobil nieo, o by ju urazilo alebo nazlostilo. Vybavil som si nedvny rozhovor s Devi. Zaujmala sa o ist informciu, ktor som jej nemohol da. A vemi ju chcela? Wilemov hlas bol pokojn a trpezliv, akoby hovoril so zaostalm dieaom. Dos, pripustil som. Sks to trochu spresni. Vzdychol som. Dobre. Vemi ju to zaujmalo. Tak vemi, e odmlal som sa. Wilem zdvihol oboie. Tak vemi, e? veavznamne sa na ma zahadel. Na o si si spomenul? Ponkla mi, e sa so mnou vysp, nepokojne som sa zavrtel. Wilem prikvol, akoby to predpokladal. A ako si odpovedal na tedr ponuku tej mladej eny? Rozhoreli sa mi lca. Ja Ignoroval som ju. Wilem zavrel oi, jeho tvr prezrdzala zdesenie. Toto je ovea horie ako Ambrose, zabedkal Sim a zloil hlavu do dlan. Devi sa nemus b profesorov. Poul som, e udr naraz osem spojen. Osem! Bol som v zkych, povedal som trochu podrdene. Nemal som o da do zlohy. Viem, e to nebol najlep npad, a ked bude po vetkom, meme zorganizova sympzium o mojej tuposti. Ale o keby sme to teraz nerieili? uprel som na nich prosebn pohad. Wilem si jednou rukou pochal oi a unavene prikvol. Simmonovi sa podarilo zamaskova zhrozen vraz iba iastone. Ako chce, preglgol. o urobme? V tejto chvli nie je dleit, kto je zodpovedn za toky, povedal som a opatrne som skontroloval, i mi plece prestalo krvca. Rana sa, naastie, zatvorila. Odtiahol som zakrvaven dla. Postarm sa o

preventvne opatrenia. Pohybom ruky som ich odhal. Vy dvaja sa bete vyspa. Sim si pochal elo a zachichotal sa. Boie telo, niekedy si ako mal. o ak na teba znova zatoia? U sa stalo. Dvakrt, km sme sa rozprvali, odvetil som pokojne. Trochu to svrb. Pri pohade naho som sa ukrnul. Preijem to, Sim. Ver mi. Nenadarmo som Dalov najlep tudent. Nemm sa oho b. Km bdie, upozornil ma Wilem. Tmav oi mu smrtene zvneli. smev mi zamrzol na perch. Km bdiem, zopakoval som ako ozvena. Jasn. Wilem vstal a teatrlne sa opril. Take sa poumvaj a vykonaj preventvne opatrenia. Primril oi. Ja a mj mlad priate Simmon oakvame dnes v noci u ma v izbe Dalovho najlepieho tudenta. Zapril som sa od hanby. Je mi cou prija pozvanie. Wil sa prehnane uklonil, otvoril dvere a vykroil na chodbu. Sim mal na tvri irok smev. Dohodnut. Ale oble si koeu. Budem na teba dva pozor ako na chor diea, ale odmietam sa dva na tvoju nahotu. *** Ke odili, otvoril som okno a vyliezol na strechu. Koeu som nechal v izbe, lebo som bol cel zakrvaven a nechcel som ju zapini. Spoliehal som sa, e tak neskoro ma na strechch univerzity nikto neuvid. Chrni sa pred sympatikou je pomerne jednoduch, ak viete, proti omu stojte. Pokus spli ma, prebodn, vytiahnu mi z tela teplo, to vetko svedilo o priamom pouit sily. Ked som mal istotu, o o ide, ni sa mi nemohlo sta. Vmi som sa obval toho, e ktokovek na ma to, strat trpezlivos a vyska nieo in. Naprklad ma njde a zato na ma tak, e mi sila vle nepome. tok s pouitm sympatiky je hroziv, no bandita s ostrm noom vs zabije desakrt rchlejie. Ked mte nieiu krv, viete o kadom pohybe jej majitea. Zastihn ho nepripravenho je hraka.

A tak som sa vybral k Domu vetra. Mal som v mysle nazbiera za hrs jesennch listov, potrie ich krvou a necha ich vetru, aby ich rozfkal na vetky svetov strany. Tento trik som u raz pouil. No ked som preskoil ponad zku uliku, na oblohe sa zablyslo a vo vzduchu som zavoal d Blila sa brka. D priklincuje listy k zemi, nedovol im poletova, a navye z nich zmyje krv. Ked som stl na streche a ctil sa ako zbit pes, spomenul som si na neprjemn roky strven v Tarbeane. Chvu som pozoroval vzdialen blskanie a snail sa myslie na nieo in. Pripomnal som si, e u nie som to bezmocn hladujce diea. Ozval sa tlmen dut zvuk. Niekto za mojm chrbtom stpil na cnov plech. Stuhol som, no len o som zaul Aurin hlas, znova som sa uvonil. Kvothe? Obrtil som hlavu a niekoko metrov od seba som zbadal jej drobn siluetu. Mesiac sa skrval za oblakmi, nevidel som jej do tvre, no hlas mala usmievav. Videla som a bea po vrchu sveta. Zvrtol som sa k nej cel, v duchu som ocenil, e je tma. Nevedel som si predstavi, ako by zareagovala, keby ma uvidela napoly nahho a celho od krvi. Ahoj, Auri, pozdravil som ju. Prichdza brka. Dnes v noci by si nemala by na vrchu sveta. Naklonila hlavu. Aj ty si tu, podotkla. Vzdychol som. no, ale len Oblohu preal koat blesk a oiaril cel svet. Chvu som ni nevidel. Auri? zavolal som v obave, e ju pohad na ma vydesil. V alom zblesku som uvidel, e stoj bliie. Ukzala na ma prstom a ukrnula sa. Vyzer ako amyr, povedala. Kvothe je jeden z ciridov. Sklonil som hlavu, a ked ma oiaril blesk, pochopil som, ako to mysl. Ruky som mal pinav od toho, ako som sa pokal zastavi krvcanie. Vyzerali ako potetovan prastarmi vzormi amyrov oznaovali tak svojich najvych.

Jej narka ma zaskoila, zabudol som na opatrnos. Naisto mi vyfualo z hlavy, e Auri nesmiem kls otzky. o vie o ciridoch? iadna odpove Nasledujci blesk odhalil len przdnu strechu a nemilosrdn oblohu.

DVADSIATA TVRT KAPITOLA

Zvonkohra
Stl som na streche, oblohu kriovali blesky a bolo mi mizerne. Chcel som sa rozbehn za Auri a ospravedlni sa, vedel som vak, e to nem zmysel. Ke jej lovek polo nevhodn otzku, ujde a strat sa v Podsvete. Pod univerzitou je tisc miest, kde sa me ukry. Nemal som ani najmeniu ancu, e ju njdem. A navye som mal in starosti. Tajomn tonk mohol v tejto chvli zisova, kde som. Nesmel som strca as. Blesky mi saovali viditenos, chvami som si pripadal ako slep, no napokon som dokrval na strechu auditria, kde som sa zvyajne stretval s Auri. S vyptm sl som zliezol po jabloni na uzavret ndvorie. Chystal som sa zakria cez kovov mreu do Podsveta, ked som v tieni nealekho krovia zazrel pohyb. Primril som oi, no rozoznal som len neurit obrys. Auri? optal som sa vdne. Nerada prezrdzam, povedala potichu, v hlase mala slzy. Zo vetkho, o som za posledn dni preil, toto bolo nepopieratene najhorie. Prep, Auri. U sa a na to nesptam. Subujem. Zaul som slab vzlyk, pri ktorom mi zmrzlo srdce a ksok z neho odpadol. Preo si bola na vrchu sveta? Vedel som, e je to bezpen otzka poloil som jej ju u hdam tisckrt. Pozorovala som blesky, potiahla nosom. Jeden vyzeral ako strom. Co sa v om ukrvalo? Galvanick ionizcia, odvetila a po chvli dodala: A rieny ad. A mvnutie maacieho chvosta. Ak koda, e som ho nevidel!

A preo si bol na vrchu sveta ty? Po krtkej odmlke sa zachichotala. Preo si blzniv a nahat? Srdce sa mi trochu zohrialo. Hadal som vhodn miesto pre svoju krv. Vina ud si ju nechva v tele, poznamenala. Je to jednoduchie. Zvyok si nechm v tele, vysvetlil som. No bojm sa, e ma niekto had. Och, vzdychla, akoby vedela, o om hovorm. Jej tmav silueta sa postavila. Pod so mnou do Zvonkohry. Nespomnam si na Zvonkohru, odvetil som. U si ma ta zaviedla? V tme som zazrel pohyb, ktor mohol by pokrtenm hlavy. Zvonkohra je skromn. Zaul som kovov zvuk nasledovan zauchotanm. Spod otvorenej mree sa vylialo modrozelen svetlo. Ziiel som za Auri do podzemnho tunela. Vo svetle lampy som na jej tvri zazrel muhy po slzch. Po prv raz som videl Auri pinav. Oi mala tmavie ako inokedy a nos erven. Smrkla a pochala si fakat tvr. Vyzer otrasne, povedala vne. Pozrel som na svoje krvav ruky a hru. M pravdu, prisvedil som. Usmiala sa na ma sce slabo, ale statone. Tentoraz som neula aleko, hrdlo vystrila bradu. To som rd. Naozaj ma to mrz. Nie, mierne zavrtela hlavou. Si mj cirida, a preto a nemem karha. Vystrela ruku a zapichla mi prst do krvavej hrude. Ivare enim euge. *** Auri ma viedla labyrintom podzemnch chodieb tvoriacich Podsvet. Krali sme oraz hlbie, cez Preskok a okolo Cvrkienka. Potom sme preli niekokmi kukatmi tunelmi a znova sme zamierili nadol po kamennom toitom schodisku, ktor som dosia nevidel.

Vo vzduchu pchol vlhk kame a ozvalo sa hlbok bublanie vody. Z asu na as som zaul zvuk, ako ked sklo kriabe o kame, alebo cinkanie skla o sklo. Asi po pdesiatich krokoch sa irok schodisko ponorilo do tmavho vriaceho jazera. Ktovie, ako hlboko pokraovali schody. Nezactil som piese ani hnilobu. Voda bola sviea, od schodiska sa rili vlnky a mizli v tme, kam nae lampy nedosvietili. Znova som zaul zvonenie skla. Na hladine plvali dve fae, krtili sa najskr jednm smerom, potom naopak. Jedna z nich sa ponorila a viac nevyplvala. Na mosadznom driaku fakle na stene viselo vrece. Auri do siahla a vybrala zaztkovan fau podobn tm, v ktorch sa predva bredonsk pivo. Podala mi ju. Zmizn na hodinu. Alebo na mintu. Niekedy sa nevynoria aj niekoko dn, inokedy sa vbec nevrtia. Vytiahla aliu fau. Mal by si hodi do vody aspo tyri naraz. Najmenej dve by mali zosta na hladine. Prikvol som, vytiahol z roztrhanho vreca vlkno a omoil som ho do krvi na ruke. Odztkoval som fau a hodil ho dovntra. Aj vlas, pripomenula mi Auri. Zopr som si vytrhol a stril ich do fae. Potom som ju zaztkoval a hodil do jazera. Blznivo sa roztancovala po hladine. Auri mi podala druh fau. Urobil som s ou to ist. Ke upla do vody aj tvrt faa, Auri pokvala hlavou a oprila si ruky. Tak, povedala s vekm uspokojenm. U je dobre. Nemme sa oho b. *** O niekoko hodn, umyt, obviazan a ovea menej nahat, voiel som do Wilemovej izby v ubikcich. V t noc, a poas mnohch nasledujcich, Wil so Simom na striedaku bdeli a chrnili ma v spnku svojimi alarmi. Lepch priateov som si nemohol ela. Kad po takch ti, no mlokto si ich zasli. A ja zo vetkch najmenej.

DVADSIATA PIATA KAPITOLA

Neoprvnen nadobudnutie
Napriek tomu, o si o tom mysleli Wil so Simom, neveril som, e na ma zatoila Devi. Aj ked som si bolestne uvedomoval, e o ench neviem takmer ni, vdy sa ku mne sprvala priatesky. Obas dokonca lskavo. Pravdae, mala zl poves, no ja som vedel lepie ne ktokovek, ako rchlo sa z planch chrov stvaj rozprvkov legendy. Pokladal som za ovea pravdepodobnejie, e neznmy tonk je tudent, ktormu sa nepi mj rchly postup v mystriu. Vine trvalo roky, km sa stali relarmi, no mne sa to podarilo za necel tri semestre. Mohol to by aj niekto, kto nenvid edemskch Ruhov. Nebolo by to prv raz, o by som pykal za svoj pvod. V istom zmysle naozaj nezlealo na tom, kto je to. Dleit bolo zastavi ho. Nemohol som od priateov iada, aby ma strili do konca ivota. Potreboval som trvalejie rieenie. Potreboval som gram. Gram je dmyseln predmet navrhnut prve pre tento druh problmov. Je to osi ako sympatikov brnenie, ktor komukovek zabrni vytvori spojenie s vam telom. Netuil som, ako gram funguje, no vedel som, e existuje. A vedel som aj to, kde zistm, ako ho vyrobi. *** Ked som sa blil ku Kilvinovej pracovni, profesor zdvihol hlavu. Odahlo mi, e sklrska pec je vyhasnut. Dfam, e sa cti dobre, relar Kvothe, prehovoril spoza pracovnho stola. V jednej ruke dral vek sklenen pologuu a v druhej diamantov hrot. Ano, profesor Kilvin, zaklamal som.

Premal si nad novm projektom? optal sa. Snval si smel sny? Potrebujem nvod na vrobu gramu, no neviem ho njs ani vo zvitkoch, ani v odbornch knihch. Kilvin na ma zvedavo pozrel. Nao potrebuje gram, relar Kvothe? Tak tba nezna vek dveru v ostatnch mysterikov. Nevediac, i artuje, rozhodol som sa hra s otvorenmi kartami. Na odbornej sympatike sme sa uili o niku. Napadlo mi, e ak gram otup vonkajie nebezpeenstv Kilvin sa basovo uchechtol. Dal vm naha strach. To je dobre. M pravdu, gram by a ochrnil aj pred nikom. Vpil sa do ma tmavmi cealdskmi oami. No len do uritej miery. Od bystrho tudenta by som vak oakval, e sa pou z profesorovch slov a niku sa vyhne opatrnm konanm. Presne to mm v mysle, profesor Kilvin. No aj tak sa mi vid, e by bolo uiton ma vlastn gram. To je pravda, pokval strapatou hlavou. No vzhadom na to, e ns akaj opravy a jesenn projekty, nemm ud nazvy. Kvol rukou smerom k dielni. Nemem uvoni nikoho, kto by ho pre teba vyrobil. A aj keby to lo, gram je drah. Vyaduje precznu prcu so symbolikou a intarzia mus by zo zlata. Radej by som si ho vyrobil sm. Kilvin zavrtel hlavou. Nvod nie je v odbornch knihch vynechan bezdvodne. Nem dos sksenost, aby si ho vyrobil. Pri prci so symbolikou a s vlastnou krvou je nevyhnutn mimoriadna opatrnos. Otvoril som sta, ale profesor ma predbehol: No o je dleitejie, symboliku potrebn na zhotovenie gramu ovldaj a etheovia. Runy pre krv a kosti sa daj ahko zneui. Z jeho tnu som usdil, e dohadovanm ni nezskam, a tak som pokril plecami, akoby mi na tom nezlealo. Nevad. Mm dos inch projektov. Kilvin sa iroko usmial. To verm, relar Kvothe. U sa neviem doka, o pre ma vyrob.

Vtom ma osvietil npad. Ked u sme pri tom, profesor Kilvin, smiem vyui niektor zo skromnch dieln? Bol by som radej, keby mi pri prci nikto nenazeral cez plece. Kilvin zdvihol oboie. Teraz som dvojnsobne zvedav. Poloil pologuu k nohm a otvoril zsuvku na stole. Sta ti diela na przem? Alebo zvauje riziko vbuchu? V tom prpade by som ti pridelil jednu z miestnost na druhom poschod. S chladnejie, ale pod strechou je to bezpenejie. Pozrel som naho a uvaoval, i to mysl vne. Przemie mi posta, profesor Kilvin. No mala by tam by aj mal taviaca pec a dostatok priestoru na dchanie. Kilvin si nieo zamrmlal popod nos a vytiahol k. Diela slo dvadsasedem m tyridsap metrov tvorcovch. Bude ti to stai? Pravdae, odvetil som. A okrem toho by sa mi zilo povolenie na pouvanie vzcnych kovov zo skladu. Kilvin sa zachichotal a podal mi k. Postarm sa o to, relar Kvothe. U teraz horm zvedavosou. *** Dos ma roztrpilo, e nvod, ktor som potreboval, je zakzan. No vdy existuje in cesta, ako sa dosta k informcim, a vdy sa njdu udia, ktor vedia viac, ne by mali. Naprklad som mal istotu, e Manet vie vyrobi gram. Nikto nepochyboval, e elir je iba poda titulu. No urite by mi neprezradil nieo, o si Kilvin neel. Manet strvil na univerzite tridsa rokov a pravdepodobne bol jedin tudent, ktor mal z vylenia v strach ako ja. Znamenalo to, e moje monosti s obmedzen. Ak nepotam zdhav ptranie v archve, nevedel som, ako inak zska nvod. Po niekokch mintach namhania mozgu som sa vybral do Jamea. Jame bola jedna z viacerch kriem pochybnej povesti na tejto strane rieky. Anker nebol v pravom zmysle slova zanedban, iba sa na ni nehral. Dnu bolo isto, no nevoali tam kvetiny, bol lacn, ale nie estkov. udia sa ta chodili najes, napi, vypou si hudbu a obas sa priatesky pobi.

Jame sa na rebrku umiestoval o niekoko prieok niie. Psobil pinavie, hudba nemala prioritu a sboje bvali zbavn len pre jednho z astnkov. Nebolo to ani zaleka tak zl ako v polovici tarbeanskch kriem, no urite to bol najhor podnik v blzkosti univerzity. Ale predsa mal dreven podlahy a zasklen okn. A ked ste opit zaspali a zobudili sa bez meca, mohli ste sa uteova, e do vs nikto nezapichol n a neobral vs o imy. Kee bolo skoro rno, vo vape posedvala iba hstka zkaznkov. Poteilo ma, e vzadu som zazrel Sleata. Aj ked sme sa ete nezoznmili, vedel som, kto to je. rili sa o om legendy. Sleat patril k tm vzcnym, nenahraditenm uom, ktor zariadia okovek. Poda toho, o som o om poul, tudoval s prestvkami desa rokov. V tejto chvli sa rozprval s nervznym mladm muom. Vedel som, e ich nesmiem rui. Kpil som dve mal piv, a km som akal, z jednho som si uchlipkval. Sleat bol pekn tmavovlas mu s iernymi oami. Aj ked si nepestoval charakteristick bradu, odhadoval som, e je aspo polovin Cealdan. Z rei tela mu vyarovala autorita. Tvril sa, akoby mu vetko naokolo patrilo. Ani by ma to neprekvapilo. Pokia som vedel, pokojne mohol Jame vlastni. udia ako on nemaj ndzu o peniaze. Sleat a znepokojen mladk sa napokon dohodli. Sleat sa lskavo usmial, podali si ruky, a ked sa mu obrtil na odchod, potapkal ho po chrbte. Po chvli som k nemu vykroil. Ke som sa priblil, vimol som si, e na dlke medzi jeho stolom a ostatnmi je kra. Nie vek, akurt vhodn na navanie. Pristpil som k nemu, Sleat zdvihol hlavu. Meme sa pozhovra? optal som sa. irokm gestom ukzal na przdnu stoliku. Zaskoil si ma, povedal. Preo?

Nenavtevuje ma vea bystrch ud. Vinou ma vyhadaj zfalci. Pozrel na pohre s pivom. Tie s pre teba? Mu by tvoje. Kvol som na prav. Ale z tohto som u odpil. Ostraito sa zadval na pohre, potom vyceril biele zuby a vzal si av. Z toho, o som o tebe poul, viem, e by si ma neotrvil. Zd sa, e o mne vie dos vea. Mykol plecami. Bolo to prli nenten gesto, odhadoval som, e je starostlivo nacvien. Viem vea o kadom, ale o tebe najviac. Ako to? Sleat sa oprel o stl a prehovoril dvernm tnom: Vie si predstavi, ak nudn s obyajn tudenti? Polovica z nich s zazoban turisti, ktorm je kola ukradnut. Prevrtil oi a mvol rukou, akoby nieo hdzal za hlavu. Zvyok s knihomoli, ktor o tomto mieste snvali tak dlho, e ked sa sem dostan, ohromene zadriavaj dych. Kraj po pikch, pokorn ako kazi. Boja sa, aby sa na nich profesori krivo nepozreli. Pohdavo potiahol nosom a oprel sa o stoliku. Ty si ako zvan erstvho vzduchu. Vetci hovoria odmlal sa a znova pokril plecami. Ve vie. Neviem, namietol som. o o mne hovoria? Sleat sa iarivo usmial. Ach, samozrejme, tak to na svete chod. Poves loveka pozn kad, okrem neho samho. Vinu ud to netrpi, no poniektor si na povesti zakladme. T svoju som vybudoval krok za krokom. Je to uiton nstroj. Nasadil preiban vraz. Predpokladm, e vie, o om hovorm. Usmial som sa. Mono. Povedz mi, o hovoria o mne? Ak mi to prezrad, oplatm ti lskavos. Nu, zaal som, vie velio zaobstara. Si diskrtny, ale drah. Podrdene mvol rukami. To vie kad. Zaujmaj ma podrobnosti. Zamyslel som sa. Minul semester si vraj predal niekoko fatiiek Regim ignaul neratum. Po poiari v Kilvinovej dielni, kde dajne vetky zhoreli. Sleat prikvol, no z jeho vrazu som nevedel ni vyta.

Poul som, e si napriek obliehaniu odovzdal sprvu Veyanovmu otcovi v Emline. Znova prikvol. Mladej prostittke z Koieky si zaobstaral dokumenty dokazujce, e je vzdialenou neterou baroneta Gamreho, vaka omu si mohla vzia istho mladho dentlmena. Sleat sa usmial. Na to som mimoriadne hrd. Ke si bol elir, pokraoval som, na dva semestre a vylili z univerzity na zklade obvinenia z neoprvnenho nadobudnutia. O dva roky neskr si zaplatil pokutu a znova a vylili za zneuitie univerzitnho vybavenia v kadike. Jamison vraj tu, omu sa venuje, no dostva peniaze, aby privieral oi. Tomu, mimochodom, neverm. Ani ja, odvetil. Napriek rozsiahlym pochybnm aktivitm si pred eleznm zkonom stl iba raz. Za prevanie paovanch ltok, ak sa nemlim. Sleat zagal oami. Vie, o je na tom najlepie? Nemal som s tm ni spolon. Heffronovi mldenci podplatili strnika, aby sfaloval dkazy. Obvinenie stiahli a po dvoch doch. Zamrail sa. Nieeby to profesorov zaujmalo. Zlealo im len na tom, e pinm dobr meno univerzity, povedal trpko. Strojnsobili mi koln. Rozhodol som sa trochu naho zatlai. Pred niekokmi mesiacmi si otrvil dcru istho grfa venitasinom a protijed si jej dal a potom, o ti prepsala najvie lno, ktor mala zdedi. Narafiil si to tak, aby to vyzeralo, e ho prehrala v kartch. Zdvihol oboie. Hovoria aj preo? Nie. Myslel som, e ti vas nesplatila dlh. iastone m pravdu, pripustil. No v skutonosti to bolo o osi zloitejie. A nelo o venitasin. Nie som hazardr. Zatvril sa urazene a podrdene si opril rukv. Ete nieo? Zamyslel som sa. Napadlo mi, i mi nepotvrd osi, o som u dlhie tuil. Minul semester si skontaktoval Ambrosea Jakisa s dvojicou muov znmych tm, e zabjaj ud pre peniaze. Jeho vraz zostal chladn, telo uvonen. No vimol som si mierne naptie v pleciach. Ked sa sstredm, takmer ni mi neunikne. Naozaj to hovoria? Mykol som plecom. Bolo to tak ahostajn gesto, e by mi zvidela aj maka. Som hudobnk. Hrm tri noci za jedenstenie v plnej krme.

Velio sa mi dostane do u. Zdvihol som pohr. o si poul o mne? To ist, o ostatn. Presvedil si profesorov, aby a prijali na univerzitu, aj ked si len tea bez urky. O dva dni nato si si vystrelil z Hemmeho na jeho vlastnej hodine, a ni sa ti nestalo. A na to, e ma zbiovali. Pravdae, pritakal. No ani raz si nezakrial a z rn ti netiekla krv. Keby to nevideli stovky svedkov, neveril by som tomu. Prilkal som slun dav, prikvol som. Mali sme idelne poasie na biovanie. Donieslo sa mi, e niektor udia a odvtedy volaj Kvothe Nekrvcajci. No predpokladm, e iastone to svis s tm, e si edemsk Ruh a nem ani tipku achtickej krvi. Usmial som sa. Pravda bude kdesi uprostred. Zamyslel sa. Poul som, e si sa v toisku pobil s profesorom Elodinom. Vzduch bol nabit mgiou a Elodin vyhral vaka tomu, e s tebou prerazil kamenn stenu a zhodil a zo strechy. Hovor sa, preo sme bojovali? zaujmal som sa. Pre velio mon, mvol nad tm rukou. Pre urku. Kvli nedorozumeniu. Poksil si sa obra ho o mgiu. Chcel ti odlka enu. Zvyajn nezmysly. Sleat si pochal tvr. Obstojne hr na lutne a si pyn ako pv. Si nezdvoril, m podrezan jazyk a neprejavuje ctu vyie postavenm, o je vzhadom na tvoj stuln pvod prakticky kad. Poctil som, ako do ma vstupuje zlos. Som najlep hudobnk, akho kedy stretne, odvetil som s predstieranm pokojom. A som edemsk Ruh do piku kost. Znamen to, e moja krv je erven, dcham erstv vzduch a idem, kam sa mi prve zachce. Nekrm sa pred titulmi a neplazm sa okolo nich ako pes. udia, ktor trvia cel ivot kultivciou ohybnej chrbtice, to pokladaj za prejav pchy. Sleat sa lenivo usmial. Dolo mi, e som mu zhltol nvnadu. Vraj si vznetliv. A okrem toho sa o tebe ri kopa rznych nezmyslov. Sp len hodinu. V tele ti koluje krv dmona. Rozprva sa s mtvymi Zvedavo som sa k nemu naklonil. Tento chr nepochdzal odo ma. Skutone? Hovorm s duchmi, alebo vyhrabvam nebotkov?

Predpokladm, e s duchmi, odvetil. O vykrdan hrobov som nepoul. Prikvol som. Ete nieo? Iba to, e minul semester a v tmavej ulike prepadli dvaja mui, ktor zabjaj pre peniaze. No aj ked boli ozbrojen nomi a zaskoili a nepripravenho, jednho si oslepil a druhho zmltil do bezvedomia. Privolal si ohe a blesky ako Taborlin Vek. Hodn chvu sme na seba mlky hadeli. Nebolo to prjemn ticho. Spojil si ich s Ambroseom? optal som sa napokon. To nie je dobr otzka, odvetil. Naznauje, e rozoberm skromn zleitosti s cudzmi umi. Uprel na ma przdny pohad, okolo st a o nemal ani stopy po smeve. Okrem toho, veril by si, e ti dm pravdiv odpove? Pokril som elo. Mem a vak ubezpei, e vaka tm prbehom nem o podobn prcu nikto zujem, povedal akoby mimochodom. Nieeby to bolo potrebn. Sme odporne civilizovan. A aj keby sa to dialo, ni by si o tom nevedel. Sprvne, optoval mi smev a naklonil sa dopredu. Ale nechajme taafatky. o odo ma chce? Potrebujem nvod na vrobu istho predmetu. Oprel lakte o stl. A? Obsahuje symboliku, ktor Kilvin nedovol pouva tudentom, ak nie s aspo etheovia. Sleat prikvol. Ako rchlo ho potrebuje? O niekoko hodn, alebo vydr zopr dn? Pomyslel som na Wila so Simom. m skr, tm lepie. Zadumal sa, pohad mal neprtomn. Bude to drah a nerum, e to chvu nepotrv. Zaostril na ma. Ak a chytia, obvinia a prinajmenom z neoprvnenho nadobudnutia. Prikvol som. Vie, ak je trest? Za neoprvnen nadobudnutie prostriedkov mystria, pri ktorom nedolo k zraneniu cudzch osb, mono zodpovednmu tudentovi uloi pokutu najviac dvadsa hrivien, potresta ho nanajv desiatimi

ranami biom, doasne ho vyli z mystria alebo z univerzity, zacitoval som. Ja som musel zaplati celch dvadsa hrivien a vylili ma na dva semestre, povedal Sleat ponuro. A to ilo len o alchmiu na rovni relara. V tvojom prpade to bude horie. Koko? optal som sa. Ak to chce do niekokch dn zahadel sa na strop, tridsa hrivien. Zovrelo mi aldok, no zachoval som chladn hlavu. Je nejak anca, e sa dohodneme na inej cene? Op na ma vyceril biele zuby. Prijmam aj lskavosti, odvetil. No za tridsa hrivien to mus by nieo vek. Zamyslene na ma pozrel. Mono sa dohodneme. Ale musm a varova, e ked lusknem prstami, urob, o poviem. Nijak vhovorky. Mlky som prikvol, no nebolo mi vetko jedno. Ctil som v kostiach, e to nie je dobr npad. M in dloby? optal sa. A neklam zistm to. es hrivien, odvetil som pokojne. Splati ich musm do konca semestra. Prikvol. Predpokladm, e ich nem od ernka. Bol si za Heffronom? Zavrtel som hlavou. Devi. Prv raz poas nho rozhovoru stratil rozvahu, jeho oarujci smev sa rozplynul. Devi? Vystrel sa na stolike. Nie. Tum, e sa predsa len nedohodneme. Keby si mal peniaze, bolo by to in. Pokrtil hlavou. Ale ak patr Devi Z jeho reakcie mi naskoila husia koa, no vzpt som pochopil, e sa sna vytc zo ma viac peaz. o keby som si poial od teba, aby som jej splatil dlh? Sleat pokrtil hlavou a trochu sa spamtal zo oku. Nekradnem zkaznkov. Devi do teba investovala. Napil sa a vznamne si odkalal. K udom, ktor sa jej plet do obchodov, nie je zhovievav. Zdvihol som oboie. Asi som sa dal oklama tvojou povesou, odfrkol som. Bolo to odo ma hlpe. Zmratil tvr. o tm chce poveda?

Mvol som rukou. Nerob zo ma hlupka. Ak nevie zaobstara, o potrebujem, povedz mi to. Nezabvaj ma zvyovanm ceny a akopdnymi vhovorkami. Vyzeralo to, e Sleat nevie, i sa m urazi, alebo nie. o je na tom akopdne? artuje? Si ochotn porui zkony univerzity, riskova hnev profesorov aj strnikov a eli aturskmu eleznmu zkonu, no pri prvej zmienke o nekodnom ieati sa ti roztras kolen? Potiahol som nosom a napodobnil jeho gesto hdzania ohosi za hlavu. Chvu si ma mlky obzeral, potom vyprskol do smiechu. no, je to presne tak. Pobavene si utrel slzy. Oividne aj ma pomlila tvoja poves. Ak si naozaj presveden, e Devi je nekodn iea, potom nie si ani zaleka tak dvtipn, ako som si myslel. Zbadal niekoho za mojm chrbtom a kvol naho. Od, vyzval ma. Obchodujem iba s rozumnmi umi, ktor vidia svet v skutonch farbch. Ober ma o drahocenn as. Vstpila do ma zlos, no silou vle som ju potlail. Potrebujem kuu, povedal som. Zavrtel hlavou. U som ti povedal nijak piky ani lskavosti. Mem ti zaplati tovarom. Nedverivo si ma premeral. Ak kuu? To je jedno. Nemus by pecilna, sta, e bude striea. Osem hrivien, povedal. Prebodol som ho pohadom. Neuraj ma. Je to tuctov paovan tovar. Stavm desa k jednej, e ju zoenie do dvoch hodn. Ak ma chce oklba, zjdem za rieku a vyptam si ju od Heffrona. A bude ju vliec na chrbte celou cestou z Imre? zakabil sa. Strnika to urite pote. Mykol som plecom a vstal. Tri hrivny a p estkov, dodal rchlo. Ale bude pouit a namiesto kuky bude ma strme. V duchu som potal. Zoberie tridsa gramov striebra a cievku zlatho drtu? vytiahol som ich z pla. Sleatove tmav oi sa mierne rozostrili. Tie rtal v hlave. Nie je to bohvieo. Vzal si odo ma cievku lesklho drtu a strieborn tehliku.

Za Grimsomovou garbiarou je sud na daov vodu. O tvrhodinu v om njde kuu. Vrhol na ma urazen pohad. Dve hodiny? Nevie o mne vbec ni. *** O niekolko hodn neskr sa spomedzi polc v archve vynorila Fela a nala ma s rukou na dverch so tyrmi medenmi panelmi. Jemne som na ne tlail, chcel som sa presvedi, e s pevne zatvoren. Boli. Prezrdzaj archivrom, o je za nimi? optal som sa jej bez ndeje na kladn odpove Ak no, tak na ma zabudli, odvetila, pristpila bliie a prela prstami po psmench vyrytch do kamea: Valaritas. Raz sa mi o nich snvalo, prehovorila. Valaritas bolo meno dvno mtveho kra. Za dverami sa nachdzala jeho hrobka. Fha! slabo som zapskal. Je to lepie ako moje sny. o v nich vid? Raz som cez kov dierku zazrel svetlo. No vinou stojm pred dverami, hadm na ne a premam, ako sa dosta dnu. Zamrail som sa. Akoby nestailo, e ma mtaj cez de. Fela sa potichu zasmiala a pozrela na ma. Dostala som tvoju sprvu. O ak projekt ide? Vyjadril si sa o om vemi neurito. Pome niekam, kde sa meme neruene porozprva, navrhol som. Je to zaujmav prbeh. Voli sme do jednho z tacch brlohov, a len o sme sa v om zavreli, vetko som jej vyrozprval. Niekto prestupuje zkon a to na ma. Nemem sa saova profesorom, pretoe by zistili, e som sa vlmal k Ambroseovi. Potrebujem gram na svoju ochranu, no neovldam potrebn symboliku. Prestpenie zkona? zaepkala a zhrozene krtila hlavou. Vie to urite? Rozopol som si koeu a odhalil ranu na pleci. Naklonila sa ku mne, aby na u lepie videla. Naozaj nevie, kto to me by? Nie, odvetil som, usilujc sa nemyslie na Devi. Dospel som k rozhodnutiu, ktor som si nateraz nechval pre seba. Mrz ma, e a do toho zaahujem, ale si jedin

Fela ma odbila mvnutm ruky. Presta. Povedala som predsa, e ti kedykovek rada pomem. akujem, odvetil som. Ak sa to podar, budem pre zmenu tvojm dlnkom. V archve sa vyznm oraz lepie, no stle som tu nov. Fela prikvla. Trv roky, ne sa lovek zorientuje v zbierkach. S ako mesto. Usmial som sa. Aj ja si to tak predstavujem. Neijem tu dos dlho, aby som poznal vetky skratky. Fela skrivila tvr. Myslm, e ich bude potrebova. Ak je Kilvin naozaj presveden, e symbolika, ktor potrebuje, je nebezpen, vina knh bude v skromnej kninici. Podlomili sa mi nohy. V skromnej kninici? Kad profesor m skromn kninicu, povedala vecne. Ovldam trochu alchmie, preto pomham Mandragovi vyhadva knihy so vzorcami, ktor nemaj skoni v nepovolanch rukch. Archivri ovldajci symboliku robia to ist pre Kilvina. Ale v tom prpade je vetko straten, klesol som na duchu. Ak Kilvin zamkol knihy, ni tu nenjdeme. Fela sa usmiala a zavrtela hlavou. Systm archvu nie je dokonal. V katalgoch je zapsan pribline tretina knh. To, o a zaujma, sa pravdepodobne stle nachdza v zbierkach. Treba to len njs. Nepotrebujem ani cel nvod, poznamenal som. Sta mi vediet niekoko rn, zvyok si domyslm. Ustarostene na ma pozrela. Je to mdre? Mdros je prepych, ktorsi nemem dovoli, odvetil som. Wil so Simom sa kvli mne dve noci nevyspali. Nemu sa pri mne strieda desa rokov. Fela sa zhlboka nadchla a pomaly vydchla. Ako mysl. Zanime od knh, ktor s v katalgoch. Niektor z nich mohli archivri prehliadnu. Zhromadili sme desiatky knh o symbolike a uchlili sa do odahlho tacieho brloha na treom poschod. Po jednej sme v nich listovali. Zaali sme v ndeji, e objavme cel nvod na vrobu gramu, no po niekokch hodinch sme svoje oakvania znili. Mono posta aj

opis gramu i nznak srie pouitch rn. Alebo jedin runa. Narka. Zchytn bod. trok informcie. Mal ksok skladaky. S dutm buchnutm som zatvoril posledn knihu. Ni? optala sa unavene. Ani psmenko. Rukami som si pochal tvr. Nemme astie. Fela pokrila plecami, skrivila tvr a pohbala stuhnutm krkom. Zaali sme dobre, ibae tie ist knihy u prezreli archivri pre Kilvina. Musme sa ponori hlbie. Zaul som vzdialen zvony a prekvapilo ma, kokokrt odbili. Hadali sme vye tyroch hodn. Zmekala si hodinu, povedal som. Je to len geometria, mvla rukou. Si asn, zalichotil som jej. m budeme pokraova? Pomaly a dkladne prehadme zbierky, odvetila. Bude to ako ryova zlato. Desiatky hodn prce. Musme to robi spolu, aby sme sa vyhli opakovaniu. Poiadam o pomoc Wila so Simom, navrhol som. Wilem tu pracuje, shlasila. No Simmon nie je archivr a pravdepodobne by nm tu len zavadzal. Pozrel som na u. Ako dobre pozn Sima? Vemi nie, pripustila. Sem-tam naho narazm. Podceuje ho. Mnoh udia sa dopaj tej istej chyby. Sim je bystr. Kad na univerzite je bystr. Sim je mil, ale To je jeho problm, odvetil som. Je mil a lskav, o mnoh pokladaj za slabos. A jeho vesel povahu si plet s hlposou. Tak som to nemyslela, brnila sa. Viem. Znova som si pochal tvr. Prep. V poslednch doch sa mi vemi nedar. Myslel som si, e univerzita bude in ako zvyok sveta, ale mlil som sa. Vetci obskakuj nafkanch hrubch sviniarov, ako je Ambrose, a dobr due ako Simmon odbij ako hlupikov. Ku ktorm patr ty? usmiala sa na ma a pustila sa do ukladania knh. Nafkan sviniar, alebo dobr dua? To budem zisova neskr, odvetil som. Teraz musm riei naliehavejie zleitosti.

DVADSIATA IASTA KAPITOLA

Dvera
Vedel som takmer urite, e Devi na ma neto, no musel by som by hlupk, aby som ignoroval fakt, e m moju krv. Ke vysvitlo, e vroba gramu pohlt vea asu a sl, usdil som, e je naase navtvi ju a uisti sa, e ju nemm z oho podozrieva. Bol bezten de, do tela sa mi zarezval vlhk mraziv vietor. Nemal som rukavice ani klobk, musel som si vystai s kapucou a ruky som vtiahol do pla. Ke som prekroil kamenn most, skrsol mi v hlave npad: o ak moju krv niekto ukradol? Pripadalo mi to logickejie ne okovek in. Musel som sa presvedi, e fatika s krvou je v bezpe. Ak ju Devi stle m a uzver je nepokoden, budem vedie, e je nevinn. Zaiel som do zpadnej asti Imre, zastavil som sa v krme na mal pivo a zohrial sa pri kozube. Potom som vstpil do znmej uliky a vyiel hore zkym schodiskom za msiarstvom. Vo vzduchu sa aj napriek zime a nedvnemu dau vznal zpach skazenho tuku. Zadral som dych a zaklopal na dvere. Po chvli sa otvorili, v kre sa ukzala Devina tvr. To je mi nvteva! privtala ma. Priiel si sa zabavi, alebo obchodova? Viac-menej to druh, priznal som. Skoda. Roztvorila dvere. Ke som cez ne prechdzal, zakopol som o prah, zatackal sa a oprel sa Devi o plece, aby som zskal rovnovhu. Prep, ospravedlnil som sa rozpaito. Vyzer hrozne, poznamenala, ke zamykala dvere. Dfam, e si nepriiel po peniaze. udom, ktor vyzeraj ako po trojdovej opici, nepoiiavam. Vyerpane som si sadol na stoliku. Vraciam ti knihu. Vytiahol som ju spod pla a poloil na stl. Prikvla a usmiala sa. o povie na starho dobrho Malcafa?

Je such, rozvlny a nudn. A navye v om nie s obrzky, odsekla. Ale na to som sa ta neptala. Jeho terie o vnman ako aktvnej sile ma zaujali. Ibae pe, akoby sa bl, e ho niekto pochop. Devi prikvla a naplila pery. Aj na ma to tak psobilo. Vystrela ruku a prisunula knihu k sebe. A o kapitola o propriorecepcii? Zdalo sa mi, e argumenty vyahuje z hlbokej studne nevedomosti. V medike som videl pacientov s amputovanmi konatinami. Pochybujem, e Malcaf stretol v ivote o i len jednho. Pozorne som si ju obzeral, i nezbadm aspo nznak viny, nepatrn priznanie, e na ma zatoila, ale ni som nenaiel. Sprvala sa ako zvyajne, bola vesel a mala podrezan jazyk. No kee som vyrastal medzi hercami, viem, ako ahko sa daj skuton pocity zamaskova. Devi sa zamraila. Si prli vny. Na o mysl? Chcem sa a nieo spta, odvetil som vyhbavo. Nemal som z toho dobr pocit. Netka sa to Malcafa. U ma unavuje ten ven zujem o mj intelekt. Oprela sa a vystrela ruky nad hlavu. Kedy konene njdem milho chlapca, ktor sa zaujma o moje telo? Zmyselne sa zavlnila, no vzpt na ma uprela rozpait pohad. akm na vtipn poznmku. Zvyajne si duchaplnej. Pousmial som sa. Mm pln hlavu starost. Dnes sa ti dvtipom nevyrovnm. Nikdy sa mi nevyrovn, vyhlsila sebavedome. No sem-tam si s tebou rada zaartujem. Naklonila sa ku mne, lakte oprela o stl. Co a zaujma? tudovala si na univerzite symboliku? To je osobn otzka, zdvihla oboie. Nie, nebavila ma. Na mj vkus sa vo vetkom zbytone vtali. Myslel som, e si rada zavta, povedal som s chabm pokusom o smev. To je lepie, pochvlila ma. Vedela som, e to m v sebe. Nem nhodou knihy o pokroilej sympatike? optal som sa. Tak, o by sa nemali dosta do rk relara?

Devi zavrtela hlavou. Nie, no zato mm zaujmav alchymistick texty, ktor v tom svojom asnom archve nenjde. Vyslovila to s vekou dvkou trpkosti. Vtedy sa mi to v hlave spojilo. Devi nie je tak neopatrn, aby si dala ukradn fatiku s krvou. A urite by ju nepredala. Nepotrebuje peniaze a necti voi mne nenvis. No urobila by okovek, aby sa dostala do archvu. Ked spomna alchmiu, ozval som sa o najpokojnejie, hovor ti nieo ovocnica? Poula som o nej. Je to odporn ltka. Myslm, e tu mm vzorec na jej vrobu. Obrtila sa k polici. Chce ho vidie? Tvr ju neprezradila, no s trochou cviku to doke ktokovek. Ani fec jej tela ni nenapovedala. Vimol som si iba nepatrn naptie v pleciach a kratuk zavhanie. Zradili ju oi. Ked som spomenul ovocnicu, objavil sa v nich zblesk. Neznail pochopenie, ale priznanie viny. Pravdae predala vzorec Ambroseovi. Preo by to neurobila? Ambrose je vysokopostaven archivr. Mohol by ju prepaova do zbierok. Ba o viac, s jeho prostriedkami a schopnosami by to nemusel robi tajne. Kad vie, e Lorren z asu na as pust do archvu tudentov, ktor nie s lenmi mystria, najm ak s ich patrni ochotn zatrias mecom. Ambrose raz kpil cel hostinec, len aby mi prekazil plny. Koko by zaplatil za moju krv? Nie. Wil so Simom mali pravdu, Ambrose si nepin ruky, ke to nie je nevyhnutn. Ovea jednoduchie by bolo naja Devi, aby to urobila zaho. Vylili ju z univerzity, preto nemala o strati, no vmenou mohla zska vetky tajomstv archvu. akujem, nevenujem sa alchmii. Zhlboka som sa nadchol a preiel rovno k veci. Potrebujem vidie svoju krv. Vesel vraz na tvri jej zrazu zmrzol. sta sa stle usmievali, ale v oiach mala chlad. Prosm? Neznelo to ako otzka. Potrebujem vidie krv, ktor som ti dal, zopakoval som. Musm si overi, e je v bezpe. To, ia, nie je mon. smev jej zmizol z tvre, pery zovrela do zkej linky. Takto to nefunguje. A hdam si nemysl, e som tak hlpa, aby som ju drala tu?

aldok mi plval ako na vode, stle som tomu nechcel uveri. Meme s na miesto, kde ju m ukryt, navrhol som pokojne. Niekto na ma to. Potrebujem sa len presvedi, e sa k nej nikto nedostal, ni viac. Mm ti prezradi svoju skru? optala sa tipavo. Nespadol si na hlavu? Obvam sa, e na tom musm trva. Obva sa me, zazrela na ma. Trvaj si, na om len chce, aj tak ni nedosiahne. Bola to ona. Nemala in dvod zapiera. Ak mi ju neuke, pokraoval som o najpokojnejm hlasom, budem musie predpoklada, e si moju krv predala, alebo si si vyrobila moju figrku. Devi sa oprela o stoliku a prekrila ruky na prsiach. Predpokladaj, ak sa ti to pi. Krv uvid, a ke mi splat dlh ani o sekundu skr. Vytiahol som spod pla voskov figrku a poloil ju na stl. To mm by ja? odfrkla. Nemm tak tun boky. artovala iba zo zvyku, bol to skr obrann reflex. V hlase mala zlos a pohad jej sprsnel. Zdvihol som druh ruku s chumom svetlohrdzavch vlasov a pripevnil ich figrke na hlavu. Devi si mimovone siahla na vlasy, v tvri mala zdesenie. Niekto na ma to, zopakoval som drazne. Musm ma istotu, e moja krv je Len o som sa zmienil o krvi, ibla pohadom na jednu zo zsuviek na stole a slabo jej myklo prstami. Pozrel som jej do o. Nerob to, varoval som ju zlovestne. Devina ruka vystrelila ako had a vytrhla zsuvku. Ani na okamih som nepochyboval, e v nej ukrva moju figrku. Nemohol som jej dovoli, aby ju chytila do ruky. Sstredil som sa a zamrmlal puto. Dla jej znehybnela na polceste k otvorenej zsuvke. Neublil som jej. Nijak ohe ani boles, ni tak, ako mi v poslednch doch spsobila ona. Iba som jej zabrnil v pohybe. Ked som sa zastavil v krme, aby som sa zohrial, vzal som z kozuba tipku

popola. Nebol to najlep zdroj, a navye bol alej, ako by som si elal, no vdy lepie ako ni. Napriek tomu som ju mohol udra niekoko mint bez obv, e vytiahnem z oha vetko teplo a uhasm ho. Malo by to stai, km z nej vypim pravdu a vezmem si svoju figrku. V oiach sa jej zjavil div vraz, zpasila s vlastnm telom. Okamite presta! skrkla. Ako sa opovauje? Ako sa ty opovauje? vybuchol som. Ja hlupk som ti dveroval! Brnil som a pred svojimi priatemi odmlal som sa, ked sa stalo osi nemysliten. Devi sa napriek mjmu putu pohla, jej ruka sa centimeter po centimetri blila k zsuvke. Silnejie som sa sstredil a ruka op znehybnela. Po chvli sa znova pomaly pohla a zmizla v zsuvke. Nemohol som tomu uveri. Mysl si, e za mnou me len tak prs a vyhra sa mi? zasyala. Jej tvr pripomnala zriv masku. Mysl si, e sa neubrnim? Ne ma vyhodili, postpila som na relara, ty chudk. Zaslene! Mj alar je siln ako rozbren ocen. Ruku mala u takmer cel v zsuvke. Na ele mi vyrazil lepkav pot. Rozdelil som myse ete na tri asti. Znova som zaomral puto pre kad as osobitne a zameral sa na Devi. Teplo som zskaval zo svojho tela, do rk sa mi vkrdal chlad. Udriaval som p spojen, o bola moja hranica. Devi stuhla ako kame, z hrdla sa jej vydralo hlbok zachichotanie. Si naozaj dobr, ukrnula sa. Zanam veri, e chry o tebe s pravdiv. No ako si priiel na to, e doke osi, o sa nepodarilo ani Elxa Dalovi? Vie, preo ma vylili? Mali strach z dievaa, ktor sa po dvoch rokoch na univerzite vyrovn profesorovi. Svetl vlasy sa jej lepili na spoten elo. Zaala zuby, kriatkovsk tvr mala skriven od nmahy. Znova pohla rukou. Odrazu ju prudko, akoby sa vyslobodila z hustho bahna, vytiahla zo zsuvky. marila na stl nieo guat a kovov, a sa plame stolnej lampy zatrepotal. Nebola to figrka, ani fatika s mojou krvou. Ty podliak! zavrala. Nenapadlo ti, e som pripraven? Mysl, e si prv, kto sa ma sna oklama? Zvrtla uzver na sivej kovovej guli. Cvaklo to a Devi pomaly odtiahla ruku. Napriek maximlnemu siliu som ju nevedel zastavi.

Vtedy som zariadenie spoznal. Minul semester mi ho ukzal Manet. Kilvin ho nazval sebestan exotermick urchova, no vetci ostatn ho poznali ako vreckov ohrieva alebo obrka, pretoe bol dos lacn, aby si ho dovolili udia, o nemaj na kvalitnejie. Vntri bol petrolej, benzn alebo cukor. Po aktivovan v obrkovi zhorelo palivo a vydalo naraz rovnak mnostvo tepla ako vyha. Stailo to asi na p mint. Potom bolo treba prstroj rozmontova, vyisti a znova naplni. obrk bol primitvny a nebezpen, pod vplyvom prudkho zohriatia a ochladenia sa ahko zniil. No na krtky as poskytol sympatikovi energiu porovnaten s vatrou. Ponoril som sa do Srdca z kamea, oddelil al ksok mysle a zamrmlal puto. Poksil som sa aj o siedme spojenie, ale mrne. Premhala ma nava a cel telo ma bolelo. V studench rukch som strcal cit. V poslednom ase som toho preskkal privea. No predsa som zaal zuby a printil sa opakova slov. Devi si ieste puto ani nevimla. Pohybujc sa pomaly ako hodinov ruika, odtrhla si z rukva uvonen nitku. obrk kovovo zakrpal a zaali sa od neho ri vlny tepla. Nemm na teba dostaton spojenie, povedala Devi a pomaly pribliovala ruku s nitkou k obrkovi. Ale ak ma nepust, splim ti aty a budem sa zabva na tvojich vkrikoch. Je zvltne, o vetko loveku prebehne hlavou v takej situcii. Nepomyslel som na splen kou, strachoval som sa skr o pl, ktor mi darovala Fela, a uvedomil som si, e mi zostan iba dve koele. Zrak mi padol na stl. Lak okolo obrka sa krtil a nafukoval. Teplo mi slalo do tvre. Viem, kedy mm prizna porku. Uvonil som put, a ked sa mi asti mysle znova spjali do jednej, zakrtila sa mi hlava. Devi zakrila plecami. Pusti ju, prikzala mi. Otvoril som dla a voskov figrka spadla na stl. Sedel som s rukami v lone a nehbal sa, aby si nemyslela, e ju chcem ohrozi. Devi vstala a naklonila sa nad stl. Prstami mi vola do vlasov a zaala ps, priom ich niekoko vytrhla. Zjajkol som. Ke si znova sadla, vzala moju figrku a vymenila svoje vlasy za moje. Potom zamrmlala puto. Devi, ty to nechpe, prehovoril som. Musel som

Ke som ju znehyboval, sstredil som sa na ruky a nohy. Je to najefektvnej spsob, ako loveku zabrni v pohybe. Mal som obmedzen mnostvo tepla a nemohol som plytva energiou na ni in. No Devi mala tepla nadosta. Ke ma sptala, pripadal som si, akoby ma stlaila do zverka. Nemohol som pohn rukami ani nohami, eusou ani jazykom. Dchal som plytko, lebo stuhnut hrudnk mi viac nedovolil. Bol to desiv pocit akoby mi rukou zvierala srdce. Dverovala som ti. Hlas mala hlbok a drsn, ako chirurgick plka prerezvajca sa cez kos. Dverovala som ti. Uprela na ma pohad pln hnevu a nenvisti. Priiel za mnou lovek, ktor chcel kpi tvoju krv. Ponkol pdesiatp hrivien. Odmietla som. Poprela som, e a poznm, pretoe sme obchodn partneri. Vdy dodriavam dohodu. Kto to bol? chcel som zakria, no z st mi vylo iba nezrozumiten brblanie. Devi pozrela na voskov figrku v ruke, potom na tmav splen kruh na stole okolo obrka. Tmto sa nae partnerstvo kon, precedila cez zuby. Na splatenie dlhu m as do konca semestra. Dev hrivien. Ak sa oneskor hoci o sekundu, predm tvoju krv a viac ma nezaujma. Chladne na ma pozrela. Zaslil by si si nieo horie. Nezabudni, e mm tvoju krv. Ak pjde za profesormi alebo za strnikom v Imre, skon vemi zle. Zo stola stpal dym. Devi priblila ruku s figrkou nad stonajceho obrka. Telo mi zaliala rovnak horava, ak som ctil pri tokoch, ktor ma suovali v poslednch doch. Ke uvonm puto, povie: Rozumiem, Devi. Potom odde. Na konci semestra za mnou pole niekoho s peniazmi, ktor mi dlhuje. Neprde za mnou ty. U a nechcem vidie. Pozrela na ma s takm opovrhnutm, e pri tej spomienke mm doteraz zimomriavky. Potom ma opula. Kvapky sln, ktor sa dotkli obrka, zasyali a v okamihu sa premenili na paru. Ak a ete raz zazriem, hoci aj ktikom oka, neelaj si ma. Zdvihla voskov figrku nad hlavu a z celej sily ou udrela o stl. Keby som sa vldal mykn alebo vykrknu, urobil by som to.

Figrka sa rozbila, ruky a nohy sa odtrhli od tela, hlava sa skotala na zem. Poctil som nraz, akoby som spadol z vky niekokch metrov na kamenn dlku. Vystrailo ma to, no nebolo to ani zaleka tak zl, ako som akal. Napriek hrze, ktor som preval, ksok mojej mysle obdivoval jej presnos a sebaovldanie. Puto, ktor ma zvieralo, povolilo, konene som sa zhlboka nadchol. Rozumiem, Devi, povedal som. Ale mem Vypadni! zvrieskla. Poslchol som ju. Rd by som povedal, e som odiiel dstojne, no nebola by to pravda.

DVADSIATA SIEDMA KAPITOLA

Tlak
Wil a Sim na ma akali v zadnej asti Ankera. Priniesol som dva pohre piva a podnos naloen erstvm chlebom a maslom, syrom, ovocm a miskami s horcou hovdzou polievkou, v ktorej plvali ksky kapusty. Wilem si dlaou pochal oko. Napriek tmavej cealdskej pokoke bol trochu bled, no inak nevyzeral ako lovek, ktor sa tri noci poriadne nevyspal. omu vame za tak hostinu? Len sa snam udra vs pri sile, odvetil som. Ja mm nskok, povedal Sim. Cez prednku o sublimcii som si vdatne zdriemol. Okolo o mal tmavie kruhy, no ani jemu sa v tvri nezraila nava. Wilem si nakladal jedlo. Povedal si, e pre ns nieo m. Je to dobr, i zl sprva? Obe. Ktorou mm zaa? Zlou, navrhol Simmon. Kilvin mi ned nvod na vrobu gramu. Problm je v symbolike. Runy pre krv, kosti a podobne. Poklad ich za prli nebezpen pre relara. Simmona to zaujalo. Povedal preo? Nie, ale nie je ak domyslie si to. Vaka nim by som mohol pchat kadejak neprstojnosti. Naprklad vyrobi mal kovov disk s dierkou uprostred. Ke do nej kvapne nieiu krv, me ho zaiva upli. To je prern, zachmril sa a odloil lyicu. Preo nevymysl menej drastick prklad? To ist doke ktokovek v mystriu len so zkladnou sympatikou, zdraznil Wilem. S jednm vekm rozdielom, upozornil som. Keby som vyrobil takto zariadenie, mohol by ho poui ktokovek. A opakovane.

To je ialen, povedal Simmon pobrene. Preo by to niekto robil? Pre peniaze, odvetil Wilem zlovestne. udia neprestajne robia hlposti pre peniaze. Vznamne na ma pozrel. Naprklad sa zadia u krvilanch gattesorov. o ma vlastne privdza k druhej sprve, pokraoval som neisto. Bol som za Devi. Sm? Simmon na ma vyvalil oi. o ti ibe? no, prisvedil som. No z inho dvodu, ako si mysl. Moja nvteva sa neprjemne zvrtla, ale aspo viem, e s tokmi nem ni spolon. Wilem sa zamrail. Ak za tm nie je ona, kto teda? Zostva jedin logick monos, odvetil som. Mus to by Ambrose. Wil zavrtel hlavou. U sme to rozoberali. Ambrose by neriskoval. Je Umlal som ho zdvihnutm ruky. Neriskoval by prestpenie zkona, shlasil som. Poda ma vak nevie, na koho to. Wilem zavrel sta a zamyslel sa. Pokraoval som: Uvaujte. Keby ma podozrieval z vlmania, dovliekol by ma pred profesorov. Nebolo by to prvkrt. Pochal som si zranen lake. Objavili by moje zranenia a u by som sa z toho nevykrtil. Wil sa zahadel na stl. Kraem, zahreil. Znie to rozumne. Nenapadlo mu, e si to urobil sm. Predpoklad, e si si na vlmanie niekoho najal, lebo on by urobil to ist. Prikvol som. Zrejme sa poka njs loveka, ktor k nemu vnikol. Alebo sa jednoducho mst. Vysvetovalo by to, preo s toky oraz agresvnejie. Asi je presveden, e zlodej uiel do Imre alebo do Tarbeanu. Musme to poveda profesorom, vyhlsil Simmon. Prehadaj mu izby, a ked ho usvedia, zbiuj ho a vylia z univerzity. Na tvri sa mu zjavil irok zlomysen krnok. Dal by som desa hrivien za prvo dra bi.

Jeho krvilan chky ma rozosmiali. Znepriateli si Sima nebolo ahk, no ak sa vm to podarilo, u nikdy vm neodpustil. Nememe, Sim. Neveriaco na ma pozrel. artuje? Nesmie sa mu to prepiec. Vylili by ma za vlpanie. Sprvanie nehodn lena mystria. Za to by a nevylili, namietol Sim, no poda hlasu si tm nebol a tak ist. Aj tak nechcem riskova. Hemme ma nezna, Brandeur ho vo vetkom nasleduje a Lorren stle neobrtil list. No ani to ti nebrni vo vyman slovnch hraiek, zahundral Wilem. To s hne tri hlasy proti mne. Poda ma si Lorrena zle odhadol, povedal Wilem. No m pravdu v tom, e by a vylili. Ak pre ni in, aspo by zostali zadobre s barnom Jakisom. Sim naho pozrel. Naozaj si to mysl? Wil prikvol. Dokonca je mon, e by nevylili Ambrosea, zamrail sa. Je Hemmeho obbenec a profesori si dobre uvedomuj, ak problmy by mohol univerzite narobi jeho otec. Skrivil sta. A predstav si, o by im vyviedol Ambrose, ke zded majetok. Sklopil zrak a pokrtil hlavou. V tomto prpade sa pridvam ku Kvotheovi, Sim. Simmon unavene vydchol. To je skvel. Pozrel na ma zenmi oami. Od zaiatku som ti hovoril, aby si nechal Ambrosea na pokoji. Postavi sa mu je ako stpi do pasce na medvede. Pasca na medvede? zamyslel som sa. Rzne prikvol. ahko do nej stpi, ale viac a nepust. Pasca na medvede, zopakoval som. To je presne to, o potrebujem. Wilem sa jedovato zachichotal. Myslm to vne, povedal som. Kde zoeniem pascu na medvede? Podozrievavo na ma fochli, a tak som sa rozhodol nepoka astie. Vtipkujem, zaklamal som. Nechcel som to ete vmi komplikova. Urite ju zskam aj bez ich pomoci.

Potrebujeme ma istotu, e je to naozaj Ambrose, poznamenal Wilem. Prikvol som. Ak bude poas alch tokov zavret v izbe, mme dkaz. Konverzcia uviazla, niekolko mint sme jedli mlky, zabrat do vlastnch mylienok. Dobre, prehovoril Simmon, akoby dospel k rozhodnutiu. V podstate sa ni nezmenilo. Stle potrebuje gram, je tak? Pozrel na Wila, ktor prikvol, potom sp na ma. A teraz rchlo vysyp t dobr sprvu, inak sa asi zabijem. Usmial som sa. Fela shlasila, e mi pome pohada nvod v archve. Kvol som na nich. Ak sa pridte, budete cel hodiny v bezprostrednej blzkosti najkrajej eny na tejto strane Omehti. Mono si njdem trochu asu, povedal Wilem akoby mimochodom. Simmon sa ukrnul od ucha k uchu. *** Pustili sme sa do ptrania v archve. Na nae prekvapenie to bola spoiatku zbava takmer hra. Vetci tyria sme sa vydali do inej asti archvu, a ke sme sa vrtili, spolone sme prezreli knihy, ktor sme priniesli. Cel hodiny sme sa rozprvali a artovali, teili sme sa z nronej lohy a zo vzjomnej blzkosti. No po niekokch doch neplodnho hadania vzruenie opadlo a zostalo iba pochmrne odhodlanie. Wil so Simom na ma dvali kad veer pozor a chrnili ma alarmi. Noc o noc si odopierali spnok, boli oraz podrdenej a mrzutej. Aby som im to uahil, nespval som dlhie ne p hodn. Za normlnych okolnost by mi to stailo, no ete stle som sa nevylieil zo zranen. Okrem toho som musel neprestajne udriava alar. Duevne ma to vyerpvalo. Na tret de som zadriemal nad knikou o metalurgii. Po necelej minte mi klesla hlava a okamite som sa prebral, no po zvyok da ma prenasledoval adov oste strachu. Keby na ma v tej chvli Ambrose zatoil, mohlo by po mne.

A tak, hoci som si to nemohol dovoli, siahol som hlbie do stenujceho sa meca a kupoval si kvu. V okol univerzity ju ponkali mnoh hostince a kaviarne, lene kva nie je zadarmo. Driemica by vyla lacnejie, mala vak neprjemn vedajie inky, ktorm som sa chcel vyhn. Okrem hadania sme sa zamerali na potvrdenie mjho podozrenia, e za tokmi stoj Ambrose. Aspo v tomto ohade sme mali astie. Wil ho po hodine rtoriky sledoval a do Zlatho ponka a v tom istom ase som bol nten odrazi tok sympatikovej triaky. Fela ho sledovala a po nvrat z neskorho obeda a o polhodinu neskr mi na chrbte a na rukch vyrazil pot. Veer som ho sledoval, ked sa vracal zo sluby v archve. Onedlho som poctil slab tlak v oboch pleciach poksil sa ma prebodn. Vzpt ma niekokokrt pichol do intmnejch oblast. Wil so Simom shlasili, e neme s o nhodu: bol to Ambrose. A navye sme zistili, e okolVek proti mne pouval, ukrva to vo svojich izbch.

DVADSIATA SMA KAPITOLA

Vzplanutie
toky neprichdzali vemi asto, no zakadm ma prekvapili. P dn po tom, o sme zaali s hadanm nvodu na vrobu gramu, Ambrose musel by obzvl tvrdohlav alebo znuden, pretoe som elil a smim: prv priiel, ked som sa zobdzal vo Wilemovej izbe, dva poas obeda, dva poas tdia fyziognmie v medike a tri krtko po sebe, ke som v mozoli kul elezo za studen. Nasledujce dva dni nezatoil ani raz. V istom zmysle to bolo horie, pretoe som sa cel hodiny pripravoval na to, kedy zane. Nauil som sa udriava skalopevn alar aj poas jedenia a kpania, na hodinch i poas rozhovorov s profesormi a priatemi. Dokonca som to robil aj v priebehu duelov na odbornej sympatike. Na siedmy de to spolu s navou viedlo k tomu, e som prv raz nezvazil nad dvoma spoluiakmi. Moja neporazitenos dostala trhliny. Mohol by som poveda, e som bol prli vyerpan, aby ma to trpilo, no nehovoril by som celkom pravdu. *** Na deviaty de sme s Wilemom a Simmonom prezerali knihy v naom tacom brlohu, ke sa otvorili dvere a vola Fela. Namiesto plnho nruia niesla jedin knihu. ako dchala. Mm ju! zvolala s roziarenmi oami. Bola tak rozruen, e to znelo takmer nahnevane. Nala som ju. Otrila nm knihu, aby sme si na hrubom chrbte pretali npis zlatmi psmenami: Facci-Moen ve Scrivani. Na Scrivani sme narazili takmer na zaiatku hadania. Ilo o rozsiahlu zbierku nvodov od dvno mtveho remeselnka menom Surthur. Tvorilo ju dvans hrubch zvzkov s detailnmi nrtmi a opismi. Ked sme nali index, mysleli sme, e nae hadanie sa skonilo, pretoe v om bolo uveden: Podrobn nkresy zostrojenia

chvatnho p-grammu, osvedenho pri predchdzan zloprajnej sympatike; zvzok deviaty, strana osemdesiatdva. Vyptrali sme osem verzi, no ani jedna sada nebola kompletn. Siedmy, deviaty a jedensty zvzok zakadm chbali, nepochybne skonili v Kilvinovej skromnej kninici. Po dvoch doch bezvslednho hadania stratench knh sme to napokon vzdali. No Fela teraz jednu nala. Urite je to ona? optal sa Simmon so zmesou nadenia a nedverivosti. Fela pomaly odtiahla dla zo spodnej asti nzvu knihy, odhaliac iarivo zlat slicu dev. Vyskoil som zo stoliky, v nhlivosti som ju takmer prevrhol. Fela sa usmiala a zdvihla knihu nad hlavu. Najprv mi mus sbi veeru, vydierala ma. Rozosmial som sa a naiahol ruku za knihou. Ke skonme, pozvem vs na veeru vetkch. Fela si vzdychla. A mus poveda, e som najlepia archivrka na svete. Si najlepia archivrka na svete, zopakoval som. Si dvakrt lepia ne Wil, aj keby mal desa rk a sto o navye. Fuj! Podala mi knihu. Tu m. Rchlo som sa vrtil k stolu a otvoril ju. Tie strany bud urite vytrhnut, poepkal Sim Wilovi. Neme to by tak jednoduch. Nieo nm zotrie smev z tvre. Prestal som listova a pretrel som si zrak. Primril som oi a zahadel sa na strnku. Vedel som to, povedal Sim, zaklonil sa na stolike a zakryl si rukami unaven oi. Budem hda. M siv piese. Alebo ju rozorala pavo. Alebo oboje. Fela ku mne pristpila a nazrela mi ponad plece. Och nie! vzdychla smutne. Natoko ma to rozruilo, e som ju ani neotvorila. Preletela po ns pohadom. Ovldate star vintinu? Viem ta t babotav hatlaninu, o nazvate aturina, odvetil Wilem kyslo. To mi z cudzch jazykov plne sta. Iba troku, zvesil som plecia. Niekoko desiatok slov. Ja jej rozumiem, povedal Sim.

Vne? v hrudi sa mi znova rozhorela ndej. Kedy si sa ju nauil? Sim sa aj so stolikou prisunul ku knihe. V prvom semestri som poul poziu v starej vintine. Tri semestre som ju tudoval s kancelrom. Nikdy som nemal rd poziu, poznamenal som. Tvoja smola, zahundral Sim neprtomne, obracajc strnky. Star vintsk pozia je brliv. Udiera do teba ako kladivo. Ak metrum vyuva? optal som sa napriek nezujmu. Neviem, odvetil. Prstom prechdzal po strnke. Ale znie to pribline takto: Scrivani hadali sme t spisbu Surthurovu straten pod kameom dlho a bezndejne. Vtom priatesky s ou be t nlezkya knihy lovkya rozplen rumenn rca Fela dychiace prsia dm sa a krv je ohniv zrie krsa vntri tela kde rua ova. A tak alej, dodal zamyslene. Oami bldil po strnke. Fela obrtila hlavu k Simmonovi, akoby si ho doteraz nevimla. A do tejto chvle akoby bol pre u iba kusom nbytku. No teraz si ho obzrela lepie. lt vlasy, krivku euste, rku pliec pod koeou. Prv raz ho naozaj videla. Poviem vm jedno: cel to zdhav a otravn hadanie v archve nebolo zbyton. Aj moju krv a strach zo smrti poahky vyvila monos postrehn okamih, ke sa doho zamilovala. Bol to iba zaiatok. Prv slab zvan lsky, tak jemn, e si ho hdam ani sama nevimla. Nebolo to ni dramatick, nezablyslo sa a neroztvorilo sa nebo. Pripomnalo to skr zakresanie pazrika o oce, ke vznikne mal iskra a takmer vzpt zhasne. Ledva si ju vimnete, no predsa viete, e tam je a raz z nej vzplanie ohe. Kto ti tal poziu v starej vintine? zaujmal sa Wil. Fela zamurkala a znova pozrela na knihu. Bbkar, odvetil Sim. Kedsom ho stretol prv raz. Bbkar! Wil sa zatvril, akoby si chcel vytrha vlasy. Boe, zraz ma bleskom! Preo sme nezali za nm? Ak existuje atursk preklad tejto knihy, urite vie, kde ju njs.

Asi stokrt som si naho spomenul, priznal sa Simmon. No v poslednom ase na tom nie je najlepie. Vemi by nm nepomohol. A navye pozn zoznam zakzanch knh, dodala Fela. Pochybujem, e by nm ju len tak vydal. Poznaj toho Bbkara vetci okrem ma? asol som. Vetci archivri, odvetil Wilem. Myslm, e vinu rozltim, pozrel na ma Simmon. Ale hovor ti nieo tento nrtok? Pretoe ja mu vbec nerozumiem. Toto s runy, ukzal som na ne prstom. O tom niet pochb. A toto bud metalurgick symboly. Stril som nos do knihy. Zvyok neviem. Mono skratky. Pravdepodobne na ne prdeme pri lten. Usmial som sa a pozrel na Felu. Blahoelm, stle si najlepia archivrka na svete. *** So Simmonovou pomocou som nvod rozltil za dva dni. Prv nm zabralo rozltenie a na druh de sme sa opakovane uisovali, i sme niekde neurobili chybu. Ked som zistil, ako zostroji gram, zaal som hra s Ambroseom zvltnu hru na skrvaku. Pri prci na symbolike gramu som sa potreboval plne sstredi, o znamenalo poavenie v ostraitosti. Mohol som sa do toho pusti iba vtedy, ked bol Ambrose zaneprzdnen. Gram vyadoval precznos, pri vyrvan drobnch rn som sa nesmel pomli. Dos ma obaovalo, e som musel by neustle v strehu. Ambrose strvil polhodinu v kaviarni s mladou enou. tyridsa mint bol na prednke zo symbolickej logiky. Poldruha hodiny pracoval v archve. Ke som nemohol robi na grame, venoval som sa svojmu skromnmu projektu. Kilvinov prkaz, aby som vyrobil nieo hodn relara, bol zsahom asteny. Poskytlo mi to dokonal zmienku, aby som sa mohol zdriava v mozoli. Zvyok asu som trvil v spoloenskej miestnosti Zlatho ponka. Pre svoje alie plny som potreboval vyvola dojem, e som stly zkaznk.

DVADSIATA DEVIATA KAPITOLA

Ukradnut srdce
Kad veer som zaiel do svojho stiesnenho podkrovia u Ankera. Zamkol som dvere, vyliezol na strechu a vkradol sa do Wilovej alebo Simovej izby, poda toho, kto v t noc dral str prv. Nech to bolo akokovek zl, vedel som, e ak Ambrose vo mne odhal vlamaa, vetko sa ete zhor. Zranenia sa mi hojili, no stle ma mohli usvedi. Preto som sa zo vetkch sl snail predstiera, e vetko je v najlepom poriadku. Raz veer som sa dovliekol do Ankera ako chromk. Chabo som sa poksil nadviaza nezvzn rozhovor s novou ankou, vzal som si pol bochnka chleba a zmizol na schodisku. O mintu neskr som sa vrtil nasp do vapu. Zalieval ma pot, bol som vydesen a srdce mi bilo a v krku. anka na ma pozrela. Tak predsa si sa rozhodol napi? usmiala sa. Zavrtel som hlavou, a ma vlasy vihali po tvri. Nenechal som tu vera lutnu? vyhkol som. Tentoraz pokrtila hlavou ona. Odniesol si ju ako zvyajne. Nespomna si, ako som sa a ptala, i nepotrebuje pagt na spevnenie puzdra? Hore schodmi som doslova vyletel. Vzpt som sa vrtil. Vie to urite? lapal som dych. Me sa pozrie za bar? Vyhovela mi, no lutna tam nebola. Ani v komore i v kuchyni. Vyiel som po schodoch a otvoril dvere do svojej malej izby. Nebolo v nej vea miest, kam by sa zmestilo puzdro na lutnu. Nelealo pod postelou, neopieralo sa o stenu pri malom stole, nenaiel som ho ani za dverami. Nazrel som aj do starej debny pri nohch postele, hoci som vedel, e by sa do nej nezmestilo. Zbytone. Ete raz som pozrel pod poste. Vtom mi padol zrak na okno. Jednoduch zpadku som udriaval dobre naolejovan, aby sa dala ahko otvori zo strechy.

Znova som pozrel za dvere. Lutna tam nebola. Sadol som si na poste. Ak som si predtm myslel, e som vyerpan, toto bolo ovea horie. Pripadal som si, akoby som mal telo z vlhkho papiera. Zdalo sa mi, e nevldzem dcha. Ctil som sa ako lovek, ktormu ukradli srdce.

TRIDSIATA KAPITOLA

Vzacnejsia nez sol

Dnes si povieme o veciach, o ktorch nemono hovori, zaal Elodin veselo. Presnejie si vysvetlme, preo o nich nemono hovori. Vzdychol som a poloil ceruzku. Kad de som dfal, e Elodin ns konene nieo nau. Kad de som si priniesol tvrd podloku a jeden zo vzcnych hrkov papiera, aby som bol pripraven na profesorov zblesk jasnej mysle. Kad de som v ktiku due dfal, e sa rozosmeje a vyhlsi, e tmi nekonenmi hlposami iba testoval nae odhodlanie. A zakadm ma sklamal. Vinu dleitch vec nemono poveda priamo, pokraoval Elodin. Vieme ich len naznai. Pozrel na hstku tudentov v inak przdnej prednkovej sle. Povedzte mi prklad nieoho, o nemono vysvetli. Ukzal prstom na Uresha. Ide. Uresh sa na chvu zamyslel. Humor. Ked vysvetlte vtip, prestva by vtipom. Elodin prikvol a ukzal na Fentona. Menotvorba? zavhal. To je lacn odpove, relar, zahual profesor s nznakom pokarhania. No kee si sprvne vytuil tmu dnenej prednky, odpam ti. Ukazovk namieril na ma. Nejestvuje ni, o nemono vysvetli, povedal som odhodlane. o sa d pochopi, to mono aj vysvetli. Nie kadmu sa to podar, pretoe je to ak, no nie nemon. Elodin zdvihol prst. Ani ak, ani nemon, ale zbyton. Ist veci mono len dedukova. Obdaril ma nevbnym smevom. Mimochodom, tvoja odpove mala by hudba. Hudba sa vysvetuje sama, odvetil som. Je ako cesta a zrove mapa, ktor t cestu ukazuje. No vie vysvetli, ako hudba funguje? Pravdae. V skutonosti som si tm nebol ist.

Vie to vysvetli aj bez pouitia hudby? To ma zarazilo. Km som uvaoval nad odpoveou, profesor sa obrtil k Fele. Lska? optala sa. Elodin zdvihol oboie, akoby ho to mierne pobrilo, no vzpt shlasne prikvol. Pokajte, ete som neskonil! vyhkol som. Neviem, i sa d hudba vysvetli bez hudby, no nezle na tom. Nebolo by to toti vysvetlenie, ale preklad. Elodin sa roziaril. To je ono! zvolal. Preklad. Vetky priame vedomosti s preklad a kad preklad je nedokonal. ie priame vedomosti s nedokonal? optal som sa. Skste poveda profesorovi Brandeurovi, e geometria je subjektvna. Chcel by som by pri tom. Nie vetky vedomosti, pripustil Elodin. Ale vina. Dokte to, vyzval som ho. Neme dokza neexistenciu, zamieal sa Uresh vecne. Vyzeral rozhoren. Je to chybn logika. Zakrpal som zubami. Mal pravdu. Keby som bol oddchnutej, nikdy by som tak chybu neurobil. Tak to predvete, opravil som sa. Dobre, dobre. Elodin podiiel k Fele. Pouijeme Felin prklad. Chytil ju za ruku, pomohol jej vsta a kvol na ma. Zdrhavo som sa zdvihol. Elodin ns postavil pred triedu elom k sebe. Mme tu dvoch pvabnch mladch ud, prehovoril. Ich oi sa stretn. Stril mi do pleca, zatackal som sa o polkrok vpred. On pozdrav ju, ona pozdrav jeho. Ona sa usmeje, on neisto prestpi z nohy na nohu. Prestal som nervzne prestupova a ostatn tudenti sa potichu zasmiali. Vo vzduchu sa vzna osi terick, pokraoval Elodin a postavil sa za Felu. Poloil jej ruky na plecia a naklonil sa k jej uchu. Pia sa jej jeho krivky, zaepkal. Vma si tvar jeho pier. Uvauje, i je to ten prav, i mu me odhali tajn zkutia svojho srdca. Fela sklopila zrak, lca jej zahoreli erveou.

Elodin preiel po pikch za ma. Kvothe na u had a po prv raz pochop popud, ktor priviedol loveka k maovaniu, tesaniu sch a spievaniu. Znova zakril a zastal medzi nami ako kaz, ktor sa chyst vykona svadobn obrad. Spja ich osi jemn a nepolapiten. Obaja to ctia. Vzna sa to vo vzduchu ako statick elektrina. Je to krehk ako inova. Pozrel na ma, oi mal vne. o urob? Hadel som nanho naisto zmten. O dvoren enm som vedel ete menej ne o menotvorbe. Existuj tri cesty, obrtil sa Elodin k triede. Zdvihol jeden prst. Po prv, mlad zabenci sa poksia vyjadri svoje pocity. Zahra napoly vypout piesne svojich sdc. Pre efekt sa odmlal. Je to cesta primnho blzna, odsden na nezdar. To, o je medzi vami, je prli plach, slov to ahko vyakaj. Pripomna to slab iskru, ktor uhas aj najjemnej zvan dychu. Profesor menotvorca pokrtil hlavou. Aj ke ste bystr a mte dar rei, ni nezmete. Vae sta mu hovori rovnakm jazykom, no srdcia si nerozumej. Uprene na ma hadel. Je to problm prekladu. Elodin zdvihol dva prsty. Druh cesta je opatrnejia. Bavte sa o nepodstatnch malikostiach ako poasie i divadeln hra. Trvite spolu as. Drte sa za ruky. Postupne sa ute deifrova tajn vznam slov toho druhho. Ke nastane sprvna chva, prehovorte s porozumenm pre podtext a vae srdcia sa dotkn. Elodin urobil irok gesto a ukzal na ma. A potom je tu tretia cesta. Kvotheova. Postavil sa veda ma elom k Fele. Cti, e medzi vami osi je. Nieo asn a ahuk. Napodobnil romantick zamilovan vzdych. A kee m rd istotu, rozhodne sa ihne kona. Zvol si najkratiu cestu. Najjednoduchia je najlepia, povie si v duchu. Elodin zdvihol ruky a chamtivo ich natiahol k Fele. Podde k tejto mladej ene a schmatne ju za prsia. Vetci okrem Fely a ma sa zachichotali. Zachmril som sa, Fela skrila ruky na prsiach a rumenec sa jej rozlial dolu krkom a pod blzku.

Elodin sa k nej obrtil chrbtom a zahadel sa mi do o. Relar Kvothe, prehovoril chladne. Pokam sa prebudi tvoju spiacu myse, aby porozumela jemnmu svetu epotov. Zvdzam a k pochopeniu. Um a. Naklonil sa ku mne, a sme sa takmer dotkali tvrami. Presta ma chyta za kozy. *** Z Elodinovej hodiny som odchdzal so zlou nladou. Hoci, popravde povedan, v poslednch doch som nepreval ni in, iba rozlin obmeny mrzutosti. Vyhbal som sa priateom, podliehal bezndeji. Spsobila to strata lutny. Vetko ostatn som v podstate zvldal pichav spleninu na hrudi, nepretrit boles v kolench i nedostatok spnku. Ustavin strach, e ma v nevhodnej chvli zrad alar a zanem vraca krv. Vyrovnal som sa so zfalou chudobou aj so sklamanm z Elodinovch prednok. Dokonca aj s zkosou pri pomyslen, e Devi ak za riekou na peniaze so srdcom plnm nenvist, troma kvapkami mojej krvi a alarom mocnm ako rozbren ocen. No strata lutny bola na ma privea. Nelo iba o to, e som ju potreboval, aby som si zarobil na izbu a stravu u Ankera. Ba ani o to, e by sa stala hlavnm zdrojom mojej obivy, keby ma printili opusti univerzitu. Nie. Pravda bola tak, e ked som mal svoju hudbu, vyrovnal som sa so vetkm ostatnm. Psobila ako lepidlo, ktor ma dralo pohromade. U po dvoch doch bez hudby som sa rozpadal. Po Elodinovej prednke som si nevedel predstavi, e sa budem niekoko hodn kri nad pracovnm stolom v mozoli. U pri pomyslen na to ma rozboleli ruky a oi tpali z nedostatku spnku. A tak som sa namiesto toho vybral k Ankerovi na skor obed. Musel som vyzera alostne, lebo mi k polievke priniesol aj dvojit porciu slaniny a mal pivo. Ako dopadla veera, ak smiem vyzveda? optal sa a oprel sa o bar. Zdvihol som hlavu. Ak veera?

S tvojou mladou dmou, odvetil Anker. Nestrkm nos do cudzch zleitost, ale posol tu nechal lstok bez slova vysvetlenia. Musel som sa pozrie, pre koho je. Poctil som ho bezvraznm pohadom. Ankera to zmiatlo, potom sa zamrail. Laurel ti ho nedala? Zavrtel som hlavou. Anker tipavo zaklial. Prisahm, e jednho da prejd slnen le rovno cez hlavu tej neastnice. Pohrabal sa pod pultom. Predverom ti prila sprva. Povedal som jej, aby ti ju odovzdala, ke prde. Tu je! Podal mi vlhk a dos pinav ksok papiera. Pretal som odkaz: Kvothe, vrtila som sa do mesta. Pri dnenej veeri by ma vemi poteila spolonos okzujceho dentlmena. ia, nijak nem as. Prde za mnou do Zlomenej prieky? S naptm oakvajca D. Nlada mi trochu stpla. Sprvy od Denn boli vzcnos a ete nikdy ma nepozvala na veeru. Hoci ma hnevalo, e som ju zmekal, vedomie, e je sp a chce ma vidie, mi pohladilo duu. Zhltol som obed a namiesto hodiny siariny som sa vybral do Imre. Denn som nevidel viac ako jedenstenie a stretnutie s ou bolo jedin, o mi mohlo potei myse. Moje nadenie cestou trochu ochablo. Bol to dlh pochod a nohy ma rozboleli, ete ne som doiel ku kamennmu mostu. Slnko prenikavo svietilo, no nehrialo dostatone, aby zmiernilo chlad predzimnho vetra. Prach z cesty mi liezol do o a ntil ma kaa. Denn som nenaiel v iadnom zo zvyajnch hostincov. Nepovala hudbu v Zverenej ani v Koze vo dverch. Deoch so Stanchionom ju nevideli. Zakol som sa, e medziasom znova opustila mesto. Mohla ods na cel mesiace. Alebo aj navdy. Zahol som za roh a uvidel ju sedie pod stromom v malom verejnom parku. V jednej ruke drala list, v druhej naat hruku. Ktovie, kde ju vzala tak neskoro na jese?

Na polceste parkom som si vimol, e plae. Zastal som nevediac, ako sa zachova. Chcel som jej pomc, no zrove som ju nechcel vyrui. Mono bude lepie Kvothe! Denna odhodila hruku, vyskoila na nohy a rozbehla sa ku mne cez trvnik. Usmievala sa, ale oi mala erven. Jednou rukou si utierala lca. Si v poriadku? optal som sa. Do o jej vystpili erstv slzy, no ne sa stihli vylia na tvr, zovrela vieka a prudko zavrtela hlavou. Nie, priznala. Nie celkom. Ako ti pomem? Utrela si oi rukvom. Sta mi, e si tu. Poskladala list na mal tvorek a vsunula si ho do vrecka. Potom sa znova usmiala. Nebol to nsiln, predstieran smev, ale skuton, a aj napriek slzm pvabn. Naklonila hlavu, lepie si ma obzrela a smev vystriedalo znepokojenie. A o ty? optala sa. Si trochu bled. Mj smev bol neprimn a plne som si to uvedomoval. V poslednom ase sa mi nedar. Dfam, e sa necti tak mizerne, ako vyzer, poutovala ma. Spva dobre? Nie, priznal som. Denna otvorila sta, no hned si zahryzla do pery. Chce o tom hovori? optala sa. Neviem, i ti pomem, ale pokrila plecami a preniesla vhu z jednej nohy na druh. Ani ja nemem spa. Viem, ak to je. Jej ponuka ma zaskoila. Bolo to ako ako to opsa slovami. Neprekvapila ma jej ochota pomc. Priatelia mi nenavne pomhali niekoko dn, no Simova ochota sa s tmto nedala porovna. Kedykolvek som sa naho mohol spoahn, ale zistenie, e Denne na mne zle, mi pripadalo ako dok teplho vna za zimnho veera. Prjemne hrialo v hrudi. Usmial som sa na u. Tentoraz bez fale. U som si pomaly aj odvykol, uvedomil som si, ako dlho som sa podvedome mrail. Sta mi, e si tu, odvetil som pravdivo. Len sa na teba pozriem, hne mm lepiu nladu.

Prevrtila oi. Jasn. Pohad na moju fakat tvr je hotov veliek. V podstate niet o om hovori. Mal som smolu, k tomu sa priplietlo niekoko nesprvnych rozhodnut a teraz za ne pykm. Denna sa zachichotala, no znelo to takmer ako vzlyk. Tak osi je pre ma pln novinka, skrivila pery. Najhorie je, ked si za to lovek me sm, nemm pravdu? Napodobnil som krivku jej st. Hej. No teraz by som uprednostnil trochu rozptlenia pred scitom. To ti mem poskytn, odvetila a chytila ma za ruku. V minulosti si mi neraz poskytol rovnak slubu. Zrovnal som s ou krok. Naozaj? Nespoetnekrt, zdraznila. Je ahk zabudn, ke si pri mne. Na okamih zastala a zabrzdila aj ma, lebo sa mi zavesila na rameno. To nie je sprvne. Chcem poveda, e ked si pri mne, je ahk zabudn. Zabudn na o? Na vetko, hlesla, z hlasu sa jej stratil hrav tn. Na to zl v mojom ivote. Na to, kto som. Z asu na as mi dobre padne oddchnu si od seba. Pomha mi v tom. Si mj bezpen prstav na nekonenom rozbrenom mori. Zachichotal som sa. Vne? Ano, odvetila pokojne. Si ako tie vby za slnenho da. A ty, povedal som, si ako prjemn hudba v nealekej izbe. To je pekn, pochvlila ma. Ty si ako neakan kol za dadivho popoludnia. Ty ako tepl obklad, ktor z mjho srdca vyahuje jed. Hmm, zneistela. Neviem, neviem Srdce pln jedu nie je praliv predstava. M pravdu. V hlave to znelo lepie. Tak to dopadne, ke popletie metafory, povedala a po chvli pokraovala: Dostal si mj odkaz? A dnes, odvetil som s nesmiernou tosou. Pred niekokmi hodinami. >Aha, prikvla. To je koda. Veera bola vborn, zjedla som aj tvoju.

Chystal som sa nieo odveti, no Denna sa usmiala a zavrtela hlavou. artujem. Veera bola iba zmienka. Chcem ti nieo ukza. Nie je ahk njs a. Myslela som, e budem musie vydra do zajtra, ked vystupuje u Ankera. V hrudi som poctil tak siln bodnutie, e ho celkom nezmiernila ani jej prtomnos. M astie, e si ma stretla dnes, povedal som. Neviem, i budem zajtra hra. Zaklila na ma. Vystupuje vdy na zrazenie. Neme to, aj bez toho je ak njs a. Ty m o hovori! ukrnul som sa. Nikdy a nenjdem dvakrt na tom istom mieste. Urite nerob ni in, iba ma had, mvla rukou a roziarila sa. Ale na tom nezle. Pod so mnou. Stavm sa, e toto a rozptli. Pridala do kroku a ahala ma za sebou. Jej nadenie bolo nkazliv. Ako som ju nasledoval ulicami Imre, zistil som, e sa usmievam. Napokon sme prili k vkladu malho obchodu. Denna sa postavila predo ma, od vzruenia takmer poskakovala. Stopy po plai sa rozplynuli, v oiach jej hrali iskriky. Poloila mi na tvr chladn ruky. Zavri oi, prikzala. Je to prekvapenie. Povol som a nechal sa vies. V obchode bolo ero a voala v om koa. Zaul som musk hlas: Tak toto je on? Potom sa ozvalo zauchotanie, akoby nieo premiestoval. Si pripraven? zaepkala mi Denna do ucha. Aj poslepiaky som ctil, e sa usmieva. Jej dych mi poteklil chpky na krku. Neviem, odvetil som pravdivo. Zasmiala sa. Dobre. Otvor oi. Len o som si zvykol na prtmie, za dlhm drevenm pultom som uvidel starieho chudho mua. Pred nm lealo przdne puzdro na lutnu, otvoren ako kniha. Denna mi kpila darek. Puzdro na moju ukradnut lutnu. Pristpil som bliie. Puzdro bolo dlh a thle, zvonka obalen hladkou iernou koou. Nemalo pnty, iba sedem lesklch oceovch praciek po obvode. Vrchn as sa skladala ako veko zo katule.

Vntro bolo vystlan mkkm zamatom. Dotkol som sa ho, vypchvka bola poddajn a prun ako pongia. Purpurovo erven zamat mal takmer pol druha centimetra dlh vlas. Mu za pultom sa vlane usmial. Vaa dma m dobr vkus, pochvlil ju. A vie, o chce. Zdvihol veko. Koa je naolejovan a navoskovan. Pod ou s dve vrstvy javorovho dreva. Preiel prstom po okraji spodnej asti puzdra, potom sa dotkol liabku na veku. Prilieha tak tesne, e neprepa vzduch. Nemuste si robi starosti pri prechode z teplej vlhkej miestnosti do adovej noci. Spojil obe asti a pozatvral pracky. Dma neshlasila s mosadzou, preto som pouil kvalitn oce. Medzi vekom a spodkom je tesnenie. Aj ked ponorte cel puzdro do vody, zamat vntri zostane such. Pokril plecami. Voda, pravdae, napokon cez kou presiakne, tomu sa vak ned zabrni. Prevrtil puzdro a zaklopal na obl dno. Pouil som tenk drevo, aby nebolo objemn a ak, a vystuil som ho psmi glantzskej ocele. Kvol na ukajcu sa Denn. Dma iadala ramstonsk oce, no vysvetlil som jej, e t je napriek pevnosti dos krehk. Glantzsk je ahia a dobre dr tvar. Premeral si ma pohadom. Ak si mlad pn el, me sa na puzdro aj postavi, a neprepadne sa do. Mierne naplil sta a pozrel mi na nohy. Ale aj tak by som bol radej, keby ste to neskali. Znova ho prevrtil. Je to azda najlepie puzdro, o som vyrobil za poslednch dvadsa rokov. Posunul ho ku mne. Dfam, e vm uspokojivo posli. Nevedel som, o na to poveda. Nestva sa mi to asto. Vystrel som ruku a pohladil kou. Bola tepl a jemn. Dotkol som sa oceovho krku na pripevnenie remea. Pozrel som na Denn. Od radosti takmer tancovala. Nedokavo ku mne pristpila. A toto je najlepie, otvorila pracky s takou istotou, e to urite nerobila prv raz. Zloila veko a pichla prstom do vntra. Vypchvka je navrhnut tak, aby sa dala vybra a nahradi inou. Ak si kpi nov lutnu, puzdro sa prispsob.

A pozri sem! Zatlaila na zamat v oblasti krku, zvrtla prsty a nadvihla vieko, pod ktorm bol mal zakryt priestor. Znova sa ukrnula. Aj toto bol mj npad. Je to tajn skra. Boie telo, Denna! vydchol som. Muselo a to st cel majetok. Ve vie, odvetila s ndychom predstieranej skromnosti. Mala som trochu uetren. Pohladil som zamat. Myslm to vne. Toto puzdro mus by hodno toko, o moja lutna odmlal som sa, lebo pri pomyslen na ukradnut nstroj mi zovrelo aldok. / Odpustite, pane, oslovil ma predava, no ak nemte lutnu z istho striebra, som si ist, e puzdro stoj ovea viac. Znova som preiel rukami po veku a ctil sa oraz horie. Nenapadalo mi jedin slovo. Ako jej mm po tom, o mi dala vyrobi tento prekrsny dar, poveda, e mi lutnu ukradli? Denna sa vzruene ukrnula. Vyskajme, ako pasuje! Kvla na predavaa, mu vytiahol spod pultu moju lutnu a vloil ju do puzdra. Sedelo lepie ako rukavica. V tej chvli som sa rozplakal. *** Ctim sa vemi trpne, povedal som a vyfkal si nos. Denna sa mi zahka dotkla ramena. Prep mi to, zopakovala u po tret raz. Sedeli sme na obrubnku pred obchodkom. Stailo, e som sa rozreval pred Dennou, nemusel na ma civie aj predava. Len som chcela, aby puzdro bolo na mieru, povedala zarazene. Nechala som ti odkaz, aby si priiel na veeru. Malo to by prekvapenie. Ani si nemal zisti, e lutna je pre. Nestalo sa ni hrozn, odvetil som. Oividne no, namietla a do o sa jej tisli slzy. Ked si sa neukzal, nevedela som, o mm robi. Vera veer som a vade hadala. Zaklopala som ti na dvere, ale neodpovedal si. Sklopila zrak. Nikdy a neviem njs. Denna, upokojoval som ju, naozaj je vetko v poriadku.

Rzne zavrtela hlavou. Odmietala na ma pozrie a po lcach jej tiekli slzy. Mala som to vedie. Star sa o u ako o diea. Keby na ma raz niekto pozrel tak, ako sa dva na svoju lutnu Hlas sa jej zlomil. Namhavo preglgla a vzpt z nej op vyrazil prd slov: Vedela som, e je to najdleitejia vec v tvojom ivote. Preto som chcela, aby si ju mohol prena bezpene. No nenapadlo mi, e to bude znova preglgla a zovrela ruky do pst. Telo sa jej naplo, takmer sa roztriasla. Boemj, som tak hlpa! Nikdy nepremam. Vdy to skon rovnako. Vetko znim. Vlasy jej spadli do tvre, nevidel som jej vraz. Co je to so mnou? pokraovala hlbokm zlostnm hlasom. Preo som tak nemon? Preo aspo raz nemem urobi nieo sprvne? Denna. Musel som ju prerui, pretoe sa takmer zabudla nadchnu. Poloil som jej dla na ruku, nao stuhla a znehybnela. Nemohla si to vedie, til som ju. Ako dlho hr? Mesiac? Mala si niekedy vlastn nstroj? Pokrtila hlavou, tvr jej stle zakrvali vlasy. Iba lru, odvetila potichu. Aj to len niekoko dn pred tm poiarom. Napokon zdvihla hlavu. V tvri sa jej zrailo utrpenie, oi a nos mala ervene. Zakadm je to rovnak. Chcem urobi nieo dobr, no cel sa to obrti proti mne. Uprela na ma zfal pohad. Nevie si predstavi, ak to je. Zasmial som sa. Bol to oslobodzujci pocit. Smiech vychdzal a z brucha a vyrazil z hrdla ako hudba zo zlatho rohu. Pokojne by vyvil tri tepl jedl a dvadsa hodn spnku. Viem to lepie, ne si mysl, odvetil som, mysliac na boav kolen a napoly zahojen jazvy na chrbte. Uvaoval som, e jej poviem, ako som zbabral pokus zska od Ambrosea prste, no potom som usdil, e jeho pokusy zabi ma jej nladu nezlepia. Denna, ja som priam kr zmarench dobrch myslov. Usmiala sa, poahujc nosom a chajc si oi rukvom. Sme rozkon pr usmrkanch idiotov, vak? To teda sme. Prep, zopakovala a smev jej pohasol. Chcela som ti urobi rados, ale nepodarilo sa mi to.

Vzal som jej ruku do dlan a pobozkal ju. Denna, povedal som od srdca, ni krajie pre ma ete nikto nikdy neurobil. Posmene odfrkla. Prisahm, duoval som sa. Si moja iariv penca v trve pri ceste. Si vzcnejia ne so i mesiac pri dlhom nonom pochode. Si lahodn vno v mojich stach, piese v mojom hrdle a smiech v srdci. Denna sa zaprila, no ja som neprestval. Si pre ma prli dobr. Si prepych, ktor si nemem dovoli. Napriek tomu a prosm, aby si ila so mnou. Zaplatm ti veeru a budem spieva dy na tvoju dobrotu. Vstal som a pomohol jej na nohy. Zahrm ti a zaspievam. Zvyok popoludnia bude iba n, svet sa ns netka. Naklonil som hlavu, v oiach som mal otzku. Denna zdvihla ktiky. Vcelku prjemn ponuka, odvetila. Rada uniknem pred svetom aspo na jedno popoludnie. *** O niekoko hodn som sa prunm krokom vracal k univerzite. Pskal som si a pospevoval. Lutna na pleci bola ahk ako bozk, slnen le tepl a chlcholiv, vnok prjemne chladil. Konene sa na ma usmialo astie.

TRIDSIATA PRV KAPITOLA

Kadika
Spolu s lutnou sa mi do ivota vrtila rovnovha. Prca v mozoli mi ila od ruky, prednky sa mi videli ahk, dokonca aj Elodin akoby hovoril zmysluplnejie. S ahkm srdcom som navtvil Simmona v alchymistickom komplexe. Na zaklopanie mi otvoril a gestom ma pozval dnu. Funguje to! zvestoval mi nadene. Zavrel som dvere a nechal sa odvies k stolu s niekokmi faami, trubikami a kahanmi na svietiplyn. Hrdo sa usmial a zdvihol nzky pohr podobn ndobkm s farbou na tvr i erveou na lca. Predve mi to, poiadal som. Sim zaplil kahan, plame sa oprel o dno plytkej kovovej panvice. Chvu sme stli mlky a povali jeho syanie. Kpil som si nov imy, pochvlil sa Sim a zdvihol nohu. S pekn, odvetil som mimovone, no vzpt som sa im prizrel lepie. To s cvoky? vyvalil som oi. Mrnomysene sa ukrnul. Zasmial som sa. Kovov panvica sa zohriala, Sim odkrtil veko pohra a ponoril ukazovk do priesvitnej hmoty. Potom pritlail bruko prsta na panvicu. Myklo ma. Sim sa samobo usmial a odtiahol prst a po hodnej chvli. Neuveriten, vydchol som. Vyrbate tu ialen veci. Tepeln tt Nie, odporoval mi s vnou tvrou. To je plne nesprvny pohad. Nie je to tt ani izoltor, ale osi ako druh vrstva koe, ktor zhor skr, ne sa t tvoja zohreje. Ako ked m mokr ruky, povedal som. Sim znova zavrtel hlavou. Nie, pretoe voda vedie teplo. Tak predsa je to izoltor.

Fajn, rozhoril sa Sim. Bu ticho a povaj ma. Toto je alchmia. Nevie o nej ni. Urobil som zmierliv gesto. Dobre, dobre. Povedz to. Povedz, e nevie ni o alchmii. Zazrel som naho. Alchmia nie je len vylepen chmia, vysvetoval. Ak ma nebude pova, unhli sa v sudku a bude plne mimo. Ak vbec este bude. Zhlboka som sa nadchol. Ako chce. Povam a. Natiera sa mus rchlo, pokraoval. Bude ma asi desa seknd, aby si ltku rovnomerne rozotrel na dlane a predlaktia, ukzal niekolko centimetrov pod lake. Nezotrie sa ahko, no nesmie si prli asto cha ruky. Tvre sa ani nedotkni. Nepretieraj si oi, nevtaj sa v nose a neobhrzaj si nechty. Je to trochu jedovat. Trochu? Moju otzku nebral na vedomie a ukzal mi prst, ktor pritlail na horcu panvicu. Nie s to pancierov rukavice. Len o ltku vystav teplu, zane sa pli. Vydva zpach, ktor ju prezrad? optal som sa. Nie. V skutonosti nehor, ale rozpadva sa. Na o sa rozpadva? Na veci, odsekol podrdene. Rozpadva sa na zloit veci, ktorm nerozumie, pretoe nevie ni o alchmii. Mem ju dcha? sptal som sa inak. no. Inak by som ti ju nedal. Je to star recept, vyskan a spoahliv. Kee ltka neprena teplo, v rukch bude ma okamite pocit, akoby si ich pritlail k nieomu eravmu. Vrhol na ma vznamn pohad. Odporam ti nedotka sa horcich predmetov, ked sa rozlo. Ako zistm, kedy sa rozlo? Nijako, odvetil. Preto ti neradm pouva hol ruky. Skvel. Ak sa zmiea s alkoholom, zmen sa na slab kyselinu. Neboj sa, bude ma dos asu na umytie. Ak sa zmiea s trochou vody, naprklad s potom, ni sa nestane. No ak jej bude viac, povedzme sto k jednej, ltka sa stane horavou.

A ked ju zmieam so ankami, bude z nej lahodn bonbn, nie? zasmial som sa. Stavil si sa s Wilemom, koko nezmyslov ti zhltnem? Neexistuje ltka, ktor sa po zmiean s vodou premen na horavinu. Sim primril oi a vzal do ruky przdnu kadiku. Ako mysl, povedal. Nalej sem vodu. S smevom som podiiel k ndobe s vodou v kte miestnosti. Vyzerala rovnako ako tie v mozoli. ist voda je pri remeslch dleit, najm ke zmieavate hlinu alebo ochladzujete kov, ktor nechcete zneisti. Nalial som trochu do kadiky a vrtil sa s ou k Simovi. Ponoril do ne) prst, zakril nm a vylial vodu na kovov panvicu. K stropu vyahol metrov oranov plame a vzpt zhasol. Sim poloil przdnu kadiku na stl a prebodol ma pohadom. Povedz to. Sklopil som zrak. Neviem ni o alchmii. Sim prikvol, oividne mu to urobilo rados. Sprvne. Znova sa obrtil k pracovnmu stolu. Take ete raz od zaiatku.

TRIDSIATA DRUH KAPITOLA

Krv a popol
Kral som lesom severne od univerzity, pod nohami mi uali listy. Bled svit mesiaca, prenikajci pomedzi hol konre, nedostatone osvetoval cestu, no za posledn jedenstenie som tadiato preiel tokokrt, e by som trafil aj so zaviazanmi oami. Najprv som zactil dym, a potom som zaul hlasy a uvidel plamene. Nebola to istina, iba tich miesto ukryt za kamennm vnelkom. Niekoko skl a kme vyvrtenho stromu vytvorilo nieo ako laviku. Ohniskov jamu som vlastnorune vyhrabal pred niekokmi dami. Na hbku merala viac ne tridsa centimetrov, na rku necel dva metre, dookola boli poukladan kamene. Tbork, ktor v nej teraz plpolal, vyzeral malik. Vetci ns u akali. Mola s Felou sedeli na dlhej lavike, Wilem upel na skale, Sim sa so skrenmi nohami uvelebil na zemi a pichal palicou do pahreby. Ked som sa vynoril z lesa, Wil zdvihol hlavu. Oi mal vo svetle oha tmav a hlbok. So Simom ma strili v spnku skoro dve jedenstenia. Mek, oznmil mi. Sim mal ako vdy vesel vraz, no aj v jeho tvri som zbadal stopy vyerpania. Je hotov? optal sa nedokavo. Prikvol som, rozopol gombk a vyhrnul si rukv. Odhalil som kovov disk, len o trochu v ako elezn penca. Pokrvala ho drobn symbolika so zlatou intarziou. Mj gram. K vntornej strane predlaktia som ho priviazal dvoma koenmi remienkami. Ozvali sa radostn vkriky. Zaujmav spsob nosenia, poznamenala Mola. Vyzer trochu ako barbarsk bojovnk. Pri dotyku s koou funguje najspoahlivejie, vysvetlil som. musm ho skrva, pretoe by som nemal vedie, ako sa vyrba. Praktick a elegantn, zhodnotila Mola.

Simmon podiiel ku mne, pozrel na gram a dotkol sa ho prstom. Je tak mal-aaaaaau! zvrieskol, uskoil a chal si ruku. Splen Boh, zahreil zahanbene. Prep. Naakal som sa. Kist a craylel zaklial som. Srdce mi bilo ako zvon. o sa stalo? Dotkol si sa niekedy guldenu? optal sa. Toho, ktor dvaj plnoprvnym mysterikom? Prikvol som. Slabo vibroval a ruka mi zdrevenela, akoby do nej neprdila krv. Sim kvol na gram a triasol rukou. Toto je podobn. Neakal som to. Nevedel som, e guldeny s zrove gramy. Ale m to logiku. Vyskal si ho? zaujmal sa Wilem. Zavrtel som hlavou. Zdalo sa mi udn testova ho na sebe. Chce, aby to urobil jeden z ns? zasmial sa Simmon. M pravdu, to je plne normlne. Napadlo mi, e bude lepie ma poruke lieiteku, kvol som na Molu. Istota je istota. Netuila som, e tu budem pracovne, protestovala. Nevzala som si vstroj. Nemali by sme ho potrebova, upokojil som ju. Z pla som vytiahol hrudu sympatikovho vosku a zamval nm. Kto bude ma t es? Po chvli ticha sa prihlsila Fela. Vyrobm figrku, ale pendlk do nej nezapichnem. Vhenata, pokrtil hlavou Wilem. Simmon mykol plecom. Urobm to. Podal som vosk Fele a ona ho hned zaala zohrieva v dlaniach. Chce poui vlasy, alebo krv? optala sa bojazlivo. Oboje, odvetil som, potlajc narastajcu zkos. Musm ma absoltnu istotu, e sa v noci neruene vyspm. Vytiahol som ihlicu do klobka, pichol si ou do ruky a pozoroval zvujcu sa kvapku krvi. To nepjde, upozornila ma Fela, stlajc medzi prstami vosk. Krv sa nezmiea s voskom. Iba ju odpud a vytla. Odkia m tak praktick vedomosti? znepokojene si ju doberal Simmon.

Fela sa zaervenala a prikrila hlavu. Vlasy sa jej zomykli z pliec. Ked vyrba farebn svieky, neme poui farbivo rozpustn vo vode. Bu mus by prkov, alebo olejov. Ide o polrne a nepolrne usporiadanie. Zboujem univerzitu, povedal Sim Wilemovi. Vzdelan eny s ovea pralivejie. Rada by som povedala to ist, poznamenala Mola sucho, ale zatial som nestretla vzdelanho mua. Zohol som sa, nabral tipku popola z pahreby a zmieal ho s krvou na ruke. To by malo stai, prikvla Fela. Z koe stpa dymu pach, vetko premen sa v prach, zarecitoval Wilem pochmrne a obrtil sa k Simmonovi. Tak sa to pe v tvojej posvtnej knihe? Nie je to moja posvtn kniha, ohradil sa. Ale si blzko: Vetko Sa v prach premen, i koa s iernym znamenm. Vidm, e sa dobre zabvate, zazrela na nich Mola. Neviem sa doka, kedy sa konene vyspm, povedal Wilem. Trochu zbavy mi neukod. Fela vtlaila do zmknutho vosku popol zmiean s krvou, niekokokrt ho premiesila a obratne vytvarovala figrku. Ukzala ju ostatnm. Kvothe m ovea viu hlavu, ukrnul sa Simmon. A mm genitlie, dodal som. Zobral som Fele figrku a prilepil jej na hlavu vlas. Ale privek draz na podobnos je zbyton. Pristpil som k Simovi a podal mu bbku aj ihlicu. Chytil ich kad do inej ruky a neisto hadel raz na jednu, raz na druh dla. Urite to chce? Prikvol som. Tak dobre. Sim sa zhlboka nadchol a vystrel plecia. Zahadel sa na figrku, elo sa mu zmratilo od sstredenia. Zvrieskol som, klesol k zemi a zovrel si nohu. Fela zalapala po dychu. Wilem vyskoil. Simmon zdesene vyvalil oi, voskov figrku a ihlicu dral aleko od seba. Nepokojne sa obzeral. Ja Ete som ani

Vystrel som sa a opril si koeu. Len trnujem, oznmil som im. Neznelo to prli dievensk? Simmonovi spadol kame zo srdca. Doerta s tebou! zaklial potichu a rozosmial sa. Nie je to vtipn, ty truo. Bezmocne sa smial a zotieral si pot z ela. Wilem zaomral osi v siarine a znova si upol. Vy traja ste ako koovn divadlo, pokrtila hlavou Mola. Simmon sa nadchol a pomaly vypustil vzduch. Znova narovnal plecia a zdvihol figrku s ihlou pred seba. Ruky sa mu triasli. Tehlu s tebou, pokarhal ma. Vydesil si ma na smr. Teraz to nespravm. Pre lsku Boiu! Mola vstala, obila tbork a natiahla ruky k Simmonovi. Daj to sem. Vzala si figrku aj ihlicu a pozrela mi do o. Si pripraven? Hne to bude. Uvoni alar po dvoch jedensteniach ustavinej ostraitosti mi pripadalo ako otvra dlho zaat ps. Po chvli som potriasol hlavou. Bez alaru som sa ctil ako nah. Pichni poriadne, ale pre istotu najprv do nohy. Mola zamrmlala puto a prebodla figrke nohu. Nastalo ticho, vetky oi zavisli na mne. Ni som nectil. Preil som to, prehovoril som. Priatelia znova zaali dcha. Zvedavo som pozrel na Molu. Naozaj si do toho dala vetko? Nie, odvetila spriama, vytiahla ihlicu z nohy, kakla si a strila jU do plameov. Len som a skala. Nechcela som znova pova tvoje dievensk vrieskame. Vytiahla koniec ihlice z oha a postavila sa. Tentoraz zatom naozaj. Namierila ihlicu na bbku a pozrela na ma. Mem? Prikvol som. Mola privrela oi, zamrmlala puto a zabodla horci pic do vosku. Gram ochladol, na okamih som poctil tlak v ltku, akoby mi do niekto pichol prstom. Sklopil som zrak, aby som sa uistil, e Simmon do ma nestrk palicou. Nevidel som, o urobila Mola, no vzpt som poctil tri tup bodnutia, v oboch ramench a v hrubom svale nad kolenom. Gram znova ochladol.

Poul som, e sa Fela prudko nadchla, a ked som zdvihol zrak, uvidel som, ako Mola s kamennou tvrou hde voskov figrku do oha a vytvra pritom alie puto. Bbka preletela vzduchom a Simmon vystraene zjajkol. Wilem znova vyskoil na nohy. Takmer sa vrhol na Molu, no aj tak by ju nestihol zastavi. Figrka pristla na rozeravench uhlkoch, do vzduchu sa vzniesla spka iskier. Gram ma zamrazil na predlakt. Blznivo som sa rozosmial. Vetky hlavy sa obrtili ku mne, v tvrach sa im zraili rozlin stupne hrzy a pochybnost. Ni mi nie je, ubezpeil som ich. Ale je to zvltny pocit. Akoby som stl v silnom teplom vetre. Gram sa zmenil na ad, a ke sa figrka roztopila a sympatikov spojenie sa preruilo, zvltny pocit pominul. Plamene, prikrmovan horiacim voskom, vyskoili vyie. Bolelo to? optal sa Simmon s obavami. Ani trochu. Ni viac nedokem, uzavrela to Mola. Musela by som ma poruke vyhu. A to je ethe, poznamenal Simmon nafkan. Stavm sa, e je trikrt lepia ako Ambrose. Najmenej trikrt, spresnil som. No Ambrose je z tch, o si zadovia vyhu. Gram sa d porazi, ak ho privemi zaa. Take zajtrajok plat? zaujmala sa Mola. Prikvol som. Potrebujem ma istotu. Simmon tuchol palicou do oha, kde pristla figrka. Ak ti neublila Mola, hdam to posta aj na obranu proti Devi. Me si vydchnu. Na chvu sa rozhostilo ticho. Zadral som dych dfajc, e Fela ani Mola si t poznmku nevimn. Mola na ma pozrela a zdvihla oboie. Devi? Prevtal som Simmona pohadom a on sa na ma zahadel ako pes, ktor vie, e ho ak kopanec. Na zaiatku semestra som si poial peniaze od zdieraky. Dfal som, e jej to bude stai. Mola zo ma nespala zrak. A?

Vzdychol som. Inokedy by som sa tejto tme vyhol, no Mola vie by neodbytn a zajtra som potreboval jej pomoc. Devi bola lenka mystria, vysvetlil som. Ako zlohu som jej dal pr kvapiek krvi. Ked na ma Ambrose zatoil, zle som si to vysvetlil a obvinil som ju z prestpenia zkona. Nae vzjomn vzahy to dos naruilo. Mola s Felou si vymenili pohady. Ty sa v ivote vemi nenud, vak? optala sa Mola. U som povedal, e to bola chyba, odsekol som podrdene. o ete odo ma chcete? Bude ma peniaze na zaplatenie dlhu? zamieala sa do tlejceho sporu Fela. To naozaj neviem, priznal som. S trochou astia a nonmi ichtami v mozoli by som mohol do konca semestra nakriaba dos. Nepovedal som cel pravdu. Aj keby som mal na splatenie dlhu, na koln mi nezvi ani vo sne. Nechcel som im pokazi nladu priznanm, e Ambrose zvazil. Printil ma zabja as hadanm nvodu na vrobu gramu a tm speatil mj osud na univerzite. Fela naklonila hlavu. o sa stane, ak nezaplat? Ni dobr, povedal Wilem ponuro. Pre ni za ni ju nevolaj diabolsk Devi. Neviem, odvetil som. Me preda moju krv. Tvrdila, e m zujemcu. To urite nesprav, namietla Fela. Nevytal by som jej to. Vedel som, do oho idem, ke som s ou uzatvral dohodu. Lene ona Tak to na svete chod, preruil som ju rzne. Nechcel som na to myslie vmi, ne je nevyhnutn. Dfal som, e tento veer sa skon prjemnejie. Strane sa tem do vlastnej postele. Pozrel som na Wila so Simom. Unavene prikyvovali. Stretneme sa zajtra. Bute presn. ***

T noc som znova spal na svojej zkej posteli v malej izbe u Ankera. V jednej chvli som sa prebudil na pocit chladu na predlakt. Usmial som sa, obrtil na druh stranu a znova sa ponoril do blaenho spnku.

TRIDSIATA TRETIA KAPITOLA

Poiar
Na al veer som si balil cestovn vak. Strachoval som sa, aby som nieo dleit nezabudol. Ke som ho kontroloval po tret raz, ozvalo sa klopanie na dvere. Otvoril som ich a uvidel asi desaronho chlapca lapajceho dych. Zrak sa mu zastavil na mojich vlasoch a oividne mu odahlo. Ste Koath? Kvothe, opravil som ho. no, som to ja. Mm pre vs sprvu. Siahol do vrecka a otril mi pokren list papiera. Natiahol som ruku, no chlapec o krok ustpil a zavrtel hlavou. T dma povedala, e mi dte estk za doruenie. O tom pochybujem. Uk mi to. Ak je odkaz naozaj pre ma, dostane polpencu. Zachmril sa a neochotne mi ho podal. List bol dvakrt prehnut a nemal pea. Na dotyk bol vlhk, o vysvetlil jedin pohad na spotenho chlapca. tal som: Kvothe, dnes Ta oakvam na veeru. Chba mi. Mm vzruujce novinky. Prosm, prdpo piatom zvonen do Diviaka na sdku. Tvoja Denna Postskriptum. Chlapcovi som sbila polpencu. Po piatom zvonen? zhil som sa. Boie splen ruky! Kde si tral tak dlho? U odbilo iestu. Ja za to nemem! vyhkol zlostne. Vade som vs hadal. Povedala, aby som iel za rieku k Hanke, e tam njdem Koatha. Ale iadna Hanka tu nie je, ani na tte, ani v krme. Ako som ju mal njs?

Nie k Hanke, ale Anker! zreval som naho. Mal si sa niekoho sptat. Bo popol, to si a tak sprost? Musel som sa premha, aby som no na mieste nezakrtil. Niekokokrt som sa zhlboka nadchol. Pozrel som z okna na padajci smrak. O necel polhodinu sa mji priatelia zhromadia v lese pri ohnisku. Na vlet do Imre som nemal as. Urobme to takto, povedal som o najpokojnejie. Vytiahol som fatku ceruzku a narchlo napsal na opan stranu listu odpove: Denna, vemi ma to mrz, ale Tvoj posol ma naiel a po iestom zvonen. Je nepredstavitene hlpy. Aj Ty mi chba. Zajtra Ti budem k dispozcii kedykovek, vo dne aj v noci. Poli chlapca s odpoveou, kedy a kde sa chce stretn. Srdene Kvothe Postskriptum. Ak si poslk vypta peniaze, vylep mu zaucho. Zaplatm mu, ke prinesie odpove do Ankera. Ak mu, pravdae, cestou nepresko a omylom ju nezje. Znova som list poskladal a pritlail na ksok vosku. Nahmatal som meec. Za posledn mesiac som minul tie dve hrivny, ktor mi Devi poiala navye. Premrnil som ich na obvzy, kvu a prpravu dnenho plnu. Zostali mi tyri pence a mizern ptk. Prehodil som si vak cez plece, naznail som chlapcovi, aby ma nasledoval, a zamieril som ku schodom. Kvnutm hlavy som pozdravil Ankera za barom a obrtil sa k poslkovi. Zbabral si to, ale dm ti ete jednu ancu. Ukzal som mu tri pence. Vrti sa do Diviaka na sdku, njde dmu, ktor a za mnou poslala, a odovzd jej tento list, zdvihol som zapeaten papier. Ked nape odpove, prde sem a d ju jemu, ukzal som na Ankera. Potom dostane peniaze. Nie som hlpy, ohradil sa. Najskr chcem polpencu. Ani ja nie som hlpy, odsekol som. Ke sa vrti s odpoveou, dostane tri cel pence.

Zaklil na ma, a napokon namosrene prikvol. Dal som mu list a chlapec sa rozbehol k dverm. Ked sem priiel, vyzeral trochu popletene, poznamenal Anker. Pokrtil som hlavou. Je tup ako motyka. Keby nevedel, ako vyzer Denna, ani by som sa s nm nebavil. S povzdychom som poloil na bar tri pence. Urobte mi lskavos a pretate si, o prinesie? Mono sa ma poksi oklama. Uprel na ma znepokojen pohad. A o ak to bude privemi, ehm, osobn? Tak si zakrepm od radosti, usmial som sa. No medzi nami dvoma, neverm tomu. *** Km som priiel do lesa, slnko zapadlo. Wilem u bol na mieste a udriaval ohe. Asi tvrhodinu sme nosili drevo, aby vystailo na niekoko hodn. Simmon sa ukzal onedlho, ahal za sebou dlh vyschnut konr. V trojici sme ho nasekali na menie kusy a nervzne sme sa rozprvali a do prchodu Fely. Dlh vlasy mala zopnut na hlave, elegantn krk a plecia odhalen. Oi tmav, sta o osi ervenie ako inokedy. Obleen mala dlh ierne aty, okolo tleho psa a oblch bokov nariasen. Okrem toho vystavovala na obdiv tie najpsobivejie prsia, ak som dovtedy videl. Civeli sme na u s vypletenmi oami, no Simmon sa ani nenamhal zamaskova to. Fha! zapskal. Doteraz som si myslel, e si najkrajia ena na svete, ale dnes si samu seba prekonala. Zasmial sa svojm chlapenskm smiechom a vystrel k nej obe ruky. Vyzer fantasticky! Felu oblial rumenec, polichotene odvrtila tvr. Dostala si najaiu lohu, povedal som jej. Nerd a o to iadam, ale Ale si jedin neodolaten ena, ktor poznme, doplnil Simmon. Druh monos bola navliec Wilema do enskch iat, ale nikto z ns po tom netil. Wilem prikvol. Shlasm.

Urobm to pre teba, usmiala sa na ma so tipkou irnie. Ked som povedala, e ti dlm lskavos, netuila som, e ma poiada o rande s inm muom. smev jej trochu skysol. Najm nie s Ambroseom. Bude ho musie vyst iba hodinu-dve. Sks ho odlka do Imre, no posta, aj ked bude alej ako sto metrov od Zlatho ponka. Fela vzdychla. Aspcme sa naveeriam. Pozrela na Simmona. M pekn imy. S nov, ukrnul sa. Zaul som kroky a zvrtol sa. Chbala u len Mola, no z lesa sa ozval tlmen rozhovor. Zakrpal som zubami. Pravdepodobne nejak prik milencov na prechdzke, vyuvajci netypicky tepl poasie. Dnes v noci ns nikto nesmel vidie spolu. Vyvolvalo by to privea otzok. U-u som im chcel vyjs v strety a zadra ich, no vtom som spoznal Molin hlas. Pokaj tu, ja im to vysvetlm, poiadala niekoho. Prosm. Bude to jednoduchie. Nech ho roztrhne od jedu, doahol z tmy znmy hlas. Pre ma za ma, nech si vyserie pee. Zhil som sa. Hlas som poznal, ale narchlo som nevedel k nemu priradi tvr. Mola sa vynorila z lesa. Po jej boku krala nzka postava s krtkymi svetlohrdzavmi vlasmi. Devi. Stuhol som. Mola sa ku mne blila so zmierlivm gestom. Kvothe, prehovorila rchlo. S Devi sa poznm u dlho. Ked som prila na univerzitu, nauila ma, ako to tu chod. Predtm, ne odila. Ne ma vylili, opravila ju Devi hrdo. Nehanbm sa za to. Mola pokraovala: Ked si nm vera o nej hovoril, zdalo sa mi, e dolo k nedorozumeniu. Zastavila som sa u nej, aby som sa jej na to optala Pokrila plecami. Vetko som jej rozpovedala. Ponkla nm pomoc. Chcem sa pomsti Ambroseovi, zavrala Devi. Ked vyslovila jeho meno, v hlase jej zaznela chladn zrivos. Inak by som vm nepomhala. Wilem si odkalal. Nemlim sa, ak predpokladm

Mlti svoje tetky, skoila mu do rei. Keby som toho arogantnho sviniara mohla beztrestne zabi, dvno by som to urobila. Zazrela na Wilema. no, mali sme spolu nieo. A nie, teba do toho ni. Sta ti tak vysvetlenie? Rozhostilo sa napt ticho. Wilem opatrne prikvol, tvr mal bezvrazn. Devi sa obrtila ku mne. Devi, mierne som sa uklonil. utujem, o sa stalo. Prekvapene zamurkala. Nech sa prepadnem, povedala sarkasticky. Mono predsa len nem przdnu hlavu. Myslel som, e ti nemem veri, pokraoval som. Mlil som sa a vemi ma to mrz. Vtedy mi to naozaj nejako nemyslelo. Zahadela sa na ma. Nie sme priatelia, vyhlsila odmerane. Ale ak to preije, porozprvame sa. Zaostrila zrak za ma a vraz jej zmkol. Mal Fela! Premykla sa okolo ma a objala ju. Ale si vyrstla! Ustpila a s vystretmi rukami na jej pleciach iju uznanlivo obzerala. Vyzer ako desahviezdikov modegsk apka. Bude sa mu to pi. Fela sa usmiala a roztoila sa. Vdy ma pote, ke sa mem vypardi. Mala by si sa pardi poda vlastnej chuti, odvetila Devi. A pre lepch muov ako je Ambrose. Dlho som to nerobila, pomaly zabdam, ako na to. Zabralo mi hodinu, km som sa uesala. D mi nejak radu? Rozpaila ruky a pomaly sa otoila. Devi si ju chladnm pohadom prezrela od hlavy po pty. Vyzer lepie, ako si zasli. No voao tomu chba. Preo na sebe nem nie ligotav? Fela si pozrela na ruky. Prstene sa k rukaviciam nehodia, odvetila. A navye nemm ni, o by sa hodilo k takmto peknm atm. Vezmi si toto. Devi naklonila hlavu a siahla si pod vlasy najprv na jednej, potom na druhej strane. Podila k Fele. Prepna, ale si vysok! Zohni sa trochu. Ke sa Fela znova vystrela, na uiach jej viseli nunice, ktor odrali svetlo plameov.

Devi odstpila a podrdene vzdychla. To som si mohla myslie! Na tebe vyzeraj lepie. Pokrtila hlavou. Bohovia, keby som mala hru ako ty, polovica sveta by mi leala pri nohch. Aj mne, nadene shlasil Sim. Wilem vyprskol, potom si zakryl sta a odstpil od neho. Krtil hlavou a tvril sa, e ho nepozn. Devi pozrela na Simov primn chlapensk krnok, potom znova na Felu. Kto je ten idiot? Zachytil som Molin pohad a naznail, aby ku mne podila. Nemusela si to robi, ale aj tak ti akujem. Odahlo mi, e je na mojej strane. Vemi sa na to nespoliehaj, odvetila pochmrne. Ete som ju nevidela tak nazlosten. No nezdalo sa mi sprvne, aby ste boli na noe. Ste si vemi podobn. Vrhol som letm pohad ponad ohe. Wil so Simom sa obozretne blili k Devi a Fele. Wilem sa prihovoril Devi: Vea som o tebe poul. Myslel som, e si vyia. Take ty mysl? odsekla utipane. Zamval som rukami, aby som uptal ich pozornos. Je vea hodn, upozornil som ich. Musme zauja miesta. Fela prikvla. Chcem prs naas. Nervzne si narovnala rukavice. Drte mi palce. Mola k nej podila a objala ju. Zvldne to. Hlavne s nm zosta medzi umi, bude si dva lep pozor na sprvanie. Optaj sa ho na bsne, poradila jej Devi. Nebude sa da zastavi. Ak zane by netrpezliv, pochv vno, dodala Mola. Povedz nieo ako: Och, dala by som si ete za pohrik, ale bojm sa, e mi stupne do hlavy. Kpi cel fau a sksi a opi. Devi prikvla. Zska najmenej polhodinu k dobru. Natiahla ruky k Felinm atm a na prsiach ich trochu podvihla. Spoiatku bu udnejia, ale asom ich trochu vystr. Naklaj sa k nemu a vyuvaj pleCla Cm viac uvid, tm si bude istej, e sa to preho vyvja dobre. Potom nebude tak nensytn. Ni desivejie som v ivote nevidel, zamrmlal Wilem potichu.

To sa vetky eny na svete poznaj? vyzvedal Sim. Vea by to vysvetovalo. V mystriu je ns sotva stovka, odsekla Devi jedovato. Pridelili nm jedin krdlo v ubikcich a nikto sa neptal, i sa nm to pi. Samozrejme, e sa poznme. Pristpil som k Fele a podal jej tenk dubov vetviku. Ke bude po vetkom, dm ti signl. Keby odiiel skr, upozorni ma. Zdvihla oboie. To by sa ma dotklo, odvetila, potom sa usmiala a vloila si vetviku do dlhej iernej rukavice. Nunice sa jej rozhojdali a znova sa od nich odrazilo svetlo plameov. Boli smaragdov. Hladk smaragdov slzy. Pekn nunice, pochvlil som Devi. Odkia ich m? Zila oi, akoby premala, i sa m urazi. Jeden pekn mladk nimi splatil dlh, odvetila. Nieeby to bola tvoja staros. Pokril som plecami. Len sa ptam. Fela nm zakvala na rozlku a vykroila k lesu. Po niekokch metroch ju dobehol Simmon. Rozpaito sa usmial, scitne gestikuloval a nieo jej podal. Fela sa usmiala a strila si to do rukavice. Obrtil som sa k Devi. Predpokladm, e pozn pln. Prikvla. Ako aleko je jeho izba? Takmer tritvrte kilometra, povedal som ospravedlujco. nik je Devi ma umlala mvnutm ruky. Viem si to spota. Ve ja ni. Ukzal som na cestovn vak nealeko ohniskovej jamy. Je v om vosk a hlina. Podal som jej tenk brezov vetviku. Ked budeme pripraven, dm ti vedie. Zani s voskom, po polhodine mi poli signl a prejdi na hlinu aspo na hodinu. Devi odfrkla. S touto vatrou mi to nepotrv dlhie ako tvrhodinu. Nemus ju ma v bieliznku. Mono ju zamkol niekam, kde nie je prstup vzduchu. Devi mykla plecom. Viem, o robm. Mierne som sa uklonil. Zverujem to do tvojich ikovnch rk. To je vetko? rozhorila sa Mola. Mne si spravil polhodinov prednku a potom si ma skal!

Nemme as, odvetil som. A ty tu zostane s ou, keby potrebovala poradi. Okrem toho mm podozrenie, e Devi patr k tej hstke ud, ktor s v sympatike lep ako ja. Devi ma prebodla pohadom. Podozrenie? Zrazila som a k zemi ako sirotu. Urobila som si z teba sympatikov mauku. To bolo pred dvoma jedensteniami, brnil som sa. Odvtedy som sa vea nauil. o je mauka? optal sa Sim. Wil pokval prstami a obaja sa rozrehotali. Kvol som na Wilema. Pome. Skr ne sme vyrazili, Sim mi dal mal pohrik. Nechpavo som naho pozrel. Alchymistick zmes som u mal vo vrecku pla. Co je to? Mas na popleniny, vysvetlil. No ak ju zmiea so ankami, premen sa na bonbn. Nemihol ani brvou. Lahodn bonbn. Vne som prikvol. Rozumiem, majstre. Mola sa zatvrila zmtene. Devi ns okato ignorovala a prikladala drevo na ohe. *** O hodinu neskr sme v Zlatom ponkovi hrali s Wilemom karty. Spoloensk miestnos bola takmer pln, harfista hral znesiten verziu Sladkho zimnho ita, vo vzduchu sa vznal um rozhovorov, majetn zkaznci hrali hazardn hry, pili a zabvali sa, na om sa zvykn zabva bohi. Ako potresta koniara alebo popreha slku po statku. Zlat ponk nebol podnik pre ma. Hostia boli prli urodzen, npoje drah a hudobnci vmi ulahodili oku ako uchu. Napriek tomu som sem chodil takmer dve jedenstenia a predstieral som zujem o plhanie po spoloenskom rebrku. Nikomu teda neprilo udn, o tu robm dnes veer. Wilem sa napil a zamieal karty. Moje pivo stlo na stole napoly nedopit a tepl. Aj ke bolo najlacnejie, vzhadom na ceny v Ponkovi som sa ocitol doslova na mizine. Wil znova rozdal. Opatrne som vzal do rk karty, zo Simmonovej alchymistickej ltky som mal trochu lepkav prsty. Hra sme mohli aj

so zavretmi oami. Vyahoval a hdzal som nhodn karty, tvril som sa, ze som sstreden na hru, no v skutonosti som vykval a naahoval ui. Zateklilo ma v ktiku oka. Chcel som si ho pokriaba, no v poslednej chvli som sa zarazil. Wilem na ma zdesene fochol a prudko zavrtel hlavou. Na okamih som znehybnel a pomaly spustil ruku. Tak vemi som sa usiloval vyzera nentene, e ked sa zvonka ozval krik, naozaj som sa strhol. Ostr hlas pln paniky sa zarezal do hluku v miestnosti. Hor! Hor! Zkaznci v Zlatom ponkovi na okamih zmeraveli, ako vdy, ke lud nieo zmtie alebo zasko. Rozhliadnu sa, potiahnu nosom a uvauj: Naozaj hor? Kde? Tu? Nevhal som, vyskoil zo stoliky a chvu som predstieral, e horkovito hadm plamene. Km sa ostatn hostia spamtali, bol som na polceste ku schodisku. Hor! neutchali vkriky. Paneboe, hor! V duchu som sa usmial. Basil zobral svoju lohu vemi vne. Nepoznal som ho dos na to, aby som ho zasvtil do celho plnu, no potreboval som loveka, ktor zavasu ohlsi poiar, aby som stihol zasiahnu. Nemal som v mysle vypli cel hostinec. Na vrchole schodiska som sa rozhliadol. Podo mnou sa ozval dupot nh. Niekok bohat podnjomnci otvorili dvere a vyzerali na chodbu, o sa deje. Spod Ambroseovch dver stpali slab prky dymu. Vborne! Tu je to! skrkol som, stril ruku do vrecka a rozbehol sa k dverm. Poas ptrania v archve som natrafil na velijak zaujmav remeseln vrobky. Jeden z nich sa volal dobvac kame. Vychdzal zo zkladnch sympatikovch princpov. Kua sstreuje energiu a vyuva ju na vymrtenie pu velkou rchlosou na dlh vzdialenos. Dobvac kame je kus olova s vyrytou symbolikou, ktor sstreuje energiu a vyuva ju na posun o ptns centimetrov silou baranidla.

Uprostred chodby som vystril plece a vrazil do Ambroseovch dver. Zrove som do nich udrel dobvacm kameom ukrytm v dlani. Dvere z hrubho dreva sa rozleteli ako sud po zsahu kovskeho kladiva. udia na chodbe zhkli. Vtrhol som dnu, zo vetkch sl potlajc ialen krnok. Obvacia izba bola tmav, iastone to spsobila dymov clona. Naavo som zazrel plamene. Od predchdzajcej nvtevy som vedel, e je to spla. Hal? zakrial som. Ste v poriadku? Dal som si zlea, aby mi v hlase okrem odvahy znela staros o njomnkov. Nesmeli ma vak podozrieva z paniky, mal som sa predsa sta hrdinom veera. Splu zahaoval hust dym, tpal ma v oiach. Pri stene stl masvny bieliznk, vek ako pracovn stl v mozoli. Okraje zsuviek oblizovali plamene. Tak predsa Ambrose ukryl figrku medzi atami! Schmatol som stoliku a vyrazil okno, cez ktor som sem naposledy vnikol. Pozor tam dolu! skrkol som na dav na ulici. Najvie plamene ahali z avej dolnej zsuvky. Ked som ju vytiahol, tlejce aty vzbkli. Zactil som pach splench vlasov a dfal, e mi nezhorelo oboie. Vbec som netil ma na tvri nasledujci mesiac prekvapen vraz. Len o sa plamene ustlili, zhlboka som sa nadchol, vykroil vpred a holmi rukami som vybral zsuvku z bieliznka. Povaovali sa v nej iba splen aty, no ked som beal k oknu, zaul som, e na dne nieo hrkoce. Vyhodil som zsuvku z okna, obleenie sa vo vetre znova rozhorelo. Potom som vytrhol prav horn zsuvku. Ke som ju vyslobodil, vyahli z nej plamene a kdoly dymu. Bez dvoch zsuviek sa bieliznk premenil na komn, ktor ohu dodval potrebn kyslk. Ked som vyhodil z okna aj druh zsuvku, doslova som poul, ako plamene pohlcuj lakovan drevo a atstvo. Na ulici za zhromadili udia, ktorch pritiahol rozruch, a snaili sa uhasi horiace trosky. Uprostred malho davu dupal Simmon svojimi novmi imami s cvokmi, poskakoval po dreve ako mal chlapec v mlkach po prvom jarnom dadi. Aj keby sympatikov figrka preila pd, Simovi by neunikla.

Nbytok som nevyhadzoval z rozmaru. Devi mi pred dvadsiatimi mintami poslala signl, e vyskala voskov bbku. Kee sa ni nestalo, vedel som, e Ambrose vloil moju krv do hlinenej figrky, ktorej ohe neubli. Jednu po druhej som povyahoval vetky zsuvky a hdzal ich pod okn. Z postele som strhol hrub zamatov zvesy, aby som si chrnil ruky pred ohom. Ani to nebol vrtoch. Predstava, e si poplim ruky, ma desila. Bez nich by som bol straten nezarobil by som si ani na slan vodu. A cestou k bieliznku som podahol zlomysenosti a kopol do nonka. Bol drah, vyroben z jemnej glazovanej keramiky. Prevrtil sa a blznivo sa kotal po dlke, a km nenarazil na kozub a neroztrietil sa. To, o sa rozlialo po Ambroseovch kobercoch, malo aleko od lahodnho bonbnu. Na bieliznku tancovali plamene, vyrazen okno ich zsobovalo erstvm vzduchom, a osvetovali miestnos. Napokon sa v izbe zjavil prv odvlivec. Okolo rk si omotal plachtu z Ambroseovej postele a pomhal mi vyhodi zvyn zsuvky. Bolo nm horco, vade sa vznali sadze. Km sme sa zbavili poslednej zsuvky, kaal som ako pacient s tuberkulzou. O necel tri minty bolo po vetkom. Niekok prinliv hostia priniesli krahy s vodou a uhasili horiaci rm bieliznka. Vyhodil som z okna tlejce zamatov zvesy a znova zakrial: Pozor tam dolu! Bolo to znamenie pre Simmona, aby z ltky vybral mj dobvac kame. Rozsvietili sa svetl, dym sa pomaly rozptyoval. Oknom prenikal do izby chladn non vzduch. Nahrnuli sa k nm al udia. Jedni pomhali hasi, in sa len pozerali alebo klebetili. Pri vyvalench dverch sa zhromadila skupinka ohromench divkov. Preblesklo mi hlavou, ak chry sa rozria po tomto mojom predstaven. Pri svetle som obdivoval kodu spsoben poiarom. Z bieliznka zostala iba splen kontrukcia, omietka na stene od tepla popraskala a odula sa. Biely strop pokrvali ierne sadze. V atni som v zrkadle zazrel vlastn odraz. Poteilo ma, e oboie je viac-menej nedotknut. Vyzeral som neupraven, vlasy strapat, tvr zman potom a pinav od popola. On bielka v kontraste s tmavou pokokou doslova svietili.

Priiel ku mne Wilem a pomhal mi obviaza av ruku. Nezranil som sa, no vedel som, e by vyzeralo podozrivo, keby som z plameov vyiel bez akejkovek ujmy. Priiel som o niekoko vlasov, no najhorie boli vyplen diery na rukvoch. alia znien koea. Ak to takto pjde dalej, na konci semestra si nebudem ma o obliec. Sedel som na kraji postele a pozoroval ud, ktor prinali vodu a vylievali ju na bieliznk. Ukzal som na obhoren stropn trm. Ked na vychrstli vodu, zlovestne zasyal a zdvihol sa z neho oblak pary. udia sa naalej motali po izbe, prezerali si trosky, krtili hlavou a nieo si epkali. Ked ma Wil obviazal, cez rozbit okno doahol dupot kopt na dlabovch kockch, ktor doasne prehluil usilovn dupotanie iiem obitch cvokmi. O necel mintu som z chodby zaul Ambroseov hlas: Co sa tu, doerta, rob? Vypadnite! Vetci von! Nadvajc a odstrkujc host, voiel do izby. Ke ma uvidel na posteli, zarazil sa. o tu had? oe? zmtene som sa rozhliadol. Toto je tvoja izba? Vloi do hlasu sprvnu dvku zdesenia nebolo ahk, pretoe som bol zachrpnut od dymu. Chce poveda, e som sa splil pri zachraovan tvojho majetku? Ambrose sa zamrail a pristpil k dymiacim zvykom bieliznka. Znova vrhol pohad na ma, v tvri sa mu zjavilo pochopenie. Nasilu som potlail nutkanie ukrn sa. Vypadni odtiato, ty pinav, zlodejsk Ruh! vytekol jedovato. Prisahm, e ak mi nieo chba, potvem na teba strnika. Postavm ta pred elezn zkon a postarm sa, aby si odvisol. Nadchol som sa, e mu odpoviem, no premohol ma zchvat kala, preto som sa musel uspokoji so zazeranm. Skvel prca, Ambrose, pochvlil ho Wilem sarkasticky. Prichytil si ho, ako ti ukradol ohe. Jeden z prizerajcich sa pridal: Veru, mal by ho zasa zapli! Zmizni! zjaal Ambrose, v tvri cel erven. A toho praivho potkana si ber so sebou, lebo dostanete, o vm patr! Okolostojaci astovali Ambrosea pohorenmi pohadmi.

Hrdo som naho pozrel, neprestval som hra svoju lohu. Nemas za o, povedal som s nznakom ranenej dstojnosti, pretlail sa popri om a plecom som ho drsne odstril. Na odchode som stretol tunho ervenolceho mua vo veste, ktor sa vpotcal do Ambroseovch izieb. Spoznal som v om majitea Zlatho ponka. o sa tu stalo? zabedkal. Zaplen svieky s vemi nebezpen, odvetil som. Obzrel som sa ponad plece. Kde si mal hlavu, chlape? oslovil som Ambrosea. lovek by si pomyslel, e len mystria bude ma viac rozumu. *** Wil, Mola, Devi a ja sme sedeli pri zvykoch vatry. Vtom sa z lesa ozvali uav kroky. Fela mala stle obleen elegantn aty, no rozpustila si vlasy. Sprevdzal ju Sim, ktor jej odstraoval z cesty vetviky. Kde toko trte? optala sa Devi. Musela som sa vrti peo z Imre, odvetila Fela. Sim mi priiel naproti. Neboj sa, mami, sprval sa ako dokonal dentlmen. Dfam, e to nebolo prli hrozn, povedal som. Veera dopadla poda oakvania, pripustila. No druh as stla za to. Druh as? optala sa Mola. Sim ma na spiatonej ceste zaviedol k Zlatmu ponkovi, aby som sa pokochala pohadom na splenisko. Zastavila som sa aj u Ambrosea. Nikdy som sa tak dobre nepobavila, zlomysene sa ukrnula. Soptila som ako fria. Bola skvel, potvrdil jej slov Simmon. Fela naho zazrela a zaloila si ruky v bok. Ako sa opovauje necha ma samu v krme? Sim skrivil tvr a divo zamval rukami. Zavri zobk, ty sprost pipka! napodobnil Ambroseov vintsk przvuk. Horela mi izba! Fela sa od neho odvrtila a vyhodila ruky do vzduchu. Neklam! Uiel si za nejakou kurvou! V ivote som sa nectila tak ponen. U a nechcem vidie! Zatlieskali sme. Fela so Simom sa chytili za ruky a uklonili sa.

Ambrose, samozrejme, nepouil vraz sprost pipka, spresnila Fela. Nepala Simovu ruku. Simmon sa trochu zahanbil. To je pravda. No nepatr sa astova dmu istmi vrazmi, ani zo artu. Zdrhavo Felu pustil a sadol si na kme zvalenho stromu. Prisadla si k nemu. Naklonila sa a osi mu poepkala do ucha. Sim sa zasmial a zavrtel hlavou. Prosm, poiadala Fela a chytila ho za ruku. Kvothe nem lutnu a niekto ns mus zabavi. Dobre, dobre, podahol Simmon. Zatvoril oi a zvune zarecitoval: Krala naa Fela so zrakom rozohnenm po okruhliakoch napred rozhodn bol jej krok. A k Ambroseovi prila dokola sam popol pochmrny jeho pohad hroziv tvre mrak. No Fela nebla sa staton mala hru Odrazu zmkol a oervenel ako cvikla. Devi na opanej strane vatry sa drsne zachichotala. Wilem priiel priateovi na pomoc otzkou: o je to za prestvka, ktor rob vo veroch? Znie to, akoby ti dochdzal dych. Aj ja som sa ho na to ptala, usmiala sa Fela. Je to preruenie vera, ktor sa nazva cezra, vysvetlil Sim. Vo vintskej pozii sa vyuva asto. Nejako vea toho vie o bsach, Sim, podpichol som ho. Daj si pozor, aby si nestratil mj repekt. u! zahriakla ma Fela. Poda ma je to pvabn. Urite iarli, e ich vyma z hlavy. Pozia je piese bez hudby, odvetil som namyslene. A piese bez hudby je ako telo bez due. Wilem zdvihol ruku, skr ako Sim zareagoval. Ete ne sa zapletieme do filozofickej debaty, musm sa s niem prizna, prehovoril slvnostne. Na chodbe pred Ambroseovmi dverami som nechal bse. Je to akrostich, v ktorom sa vyznva z nklonnosti k profesorovi Hemmemu. Zasmiali sme sa, no najvmi to pobavilo Sima. Hodn chvu sa nevldal nadchnu. Nevylo by to dokonalejie, ani keby sme si to naplnovali, povedal, ked sa upokojil. Kpil som niekoko kusov

dmskeho obleenia a zamieal ho medzi jeho aty na ulici: erven satn, ipky, korzet s kosticami Znova sme vybuchli. Potom vetci pozreli na ma. o si mu vyviedol ty? vyzvedala Devi. Len to, o som naplnoval, odvetil som smutne. Zniil som figrku, aby som mohol v noci pokojne spva. Kopol si mu do nonka, pripomenul mi Wilem. To je pravda, priznal som. A ete som naiel toto, ukzal som im trok papiera. Ak je to jedna z Ambroseovch bsn, varovala ma Devi, rchlo ju sp a umy si ruky. Rozloil som lstok a nahlas tal: Poloka slo 4535: prste. Biele zlato, modr dymov kame. Nanovo vsaden a vyleten. Starostlivo som ho poskladal a vloil sp do vrecka. Pre ma je to lepie ako bse. Sim sa vzpriamil. Je to lstok zo zlone na prste tvojej dmy? Potvrdenka od klenotnka, ak sa nemlim. Ale m pravdu, je to jej prste, odvetil som. A mimochodom, nie je to moja dma. Nerozumiem, priznala sa Devi. Tm sa to cel zaalo, objasnil Wilem. Kvothe chcel od Ambrosea zska sp perk dievaa, ktor sa mu pi. Stle to nechpem, vzdychla Devi. Mm pocit, akoby som povala prbeh od prostriedku. Oprel som sa o skalu a nechal vysvetovanie na priateov. Potvrdenka nebola v Ambroseovom bieliznku. Neleala na kozube pri posteli a nepovaovala sa ani na podnose so perkmi, ani na psacom stole. Naiel som ju v jeho meci. Potiahol som mu ho v nvale zlosti, ked ma nazval pinavm, zlodejskm Ruhom. Urobil som to takmer reflexvne, ked som doho vrazil pri odchode z izby v Zlatom ponkovi. astnou zhodou okolnost boli v meci aj peniaze. Takmer es hrivien. Pre Ambrosea to bola sme, nanajv na jednu mrnotratn noc s dmou. No pre ma t suma predstavovala cel majetok. Skoro som sa zaal cti previnilo. No iba skoro.

TRIDSIATA TVRT KAPITOLA

Ozdbky
Ked som sa vrtil do Ankerovho hostinca, odkaz od Denn ma neakal. Nedostal som ho ani rno. Uvaoval som, i ju chlapec naiel, alebo to jednoducho vzdal, odhodil list, prpadne ho zjedol. Dopoludnia som si povedal, e mm prli dobr nladu, aby som si ju dal pokazi Elodinovmi vmyslami. Prehodil som si cez plece lutnu a vydal sa za rieku pohada Denn. Trvalo to dlhie, ne som dfal, no napokon som sa dokal. Vemi som bol zvedav, ako sa zatvri, ked jej vrtim prste. Voiel som do klenotnctva a usmial sa na nzkeho mua za sklenou vnnnou. U mte hotov prste? Pokril elo. P-prosm, pane? Vzdychol som a zalovil vo vrecku. Vytiahol som z neho potvrdenku. Pozrel na u a vzpt sa roziaril. Och, no! Pravdae. Hne sa vrtlrn Zmizol v zadnej asti obchodu. Trochu mi odahlo. Bol to v porad tret klenotnk, ktorho som navtvil. Predchdzajce rozhovory neprebiehali ani zaleka tak hladko. Nevysok mu priiel zo zadnej miestnosti. Tu je, pane, zdvihol prste. Ako nov. M ndhern kame, ak smiem podotkn. Prezrel som si ho oproti svetlu. Bol to Dennin prste. Dobr prca, pochvlil som ho. Usmial sa. akujem, pane. Stlo ma to tyridsap penc. Tlmene som vzdychol. Mrne som sa ndejal, e Ambrose zaplatil vopred. Po krtkom potan v hlave som poloil na vitrnu jednu hrivnu a es estkov. Vimol som si, e m trochu mastn povrch, o znamenalo, e je z dvojmocnho skla. Preiel som po om dlaou a premal, i to nie je jedno z tch, ktor som vyrobil v mozoli. Km klenotnk zbieral mince, zrak mi padol na nieo pod sklom. Zaujali vs ozdbky? optal sa prvetivo. Ukzal som na nhrdelnk uprostred vitrny.

Mte skvel vkus, odvetil, vytiahol k a odomkol panel na zadnej strane. Je to vnimon ksok. Nielene je jemne opracovan, no aj samotn kame je mimoriadne kvalitn. Takto smaragd sa len tak nevid. Vyrobili ste ho vy? vyzvedal som. Klenotnk tostivo vzdychol. ia, nemem sa pochvli takou ndherou. Pred niekokmi jedensteniami ho priniesla mlad ena. Vyzerala, e vmi potrebuje peniaze ne okrasu, a tak sme sa dohodli. Koko za chcete? optal som sa o najahostajnejie. Povedal mi priam zvratn sumu. V ivote som nevidel toko peaz pokope. Jedna ena by z nich v Imre pohodlne vyila aj niekoko rokov. Stailo by to na nov harfu. Alebo na lutnu z istho striebra i na kvalitn puzdro. Klenotnk znova vzdychol a smutne pokrtil hlavou. Je to koda, povedal. Ktovie, o donti mlad enu vzda sa takho klenotu? Pozrel na ma a usmial sa. Zdvihol smaragdov slzu do svetla, v tvri mal vraz pln oakvania. No jej strata je v zisk. *** Denna v liste spomenula Diviaka na sdku, preto som ju najskr hladal tam. Teraz, ked som vedel, oho sa vzdala, aby mi kpila puzdro na lutnu, oaelo mi na pleci. No dobr skutok sa m oplca rovnakou mincou a ja som v ktiku due dfal, e prsteom jej aspo trochu vynahradm stratu. Diviak na sdku vak nebol hostinec, ale retaurcia. Napriek tomu som sa optal anka, i pre ma nem odkaz. Zavrtel hlavou. Vyzvedal som teda, i si spomna na tmavovlas pvabn enu, ktor tu bola vera veer. Mu prikvol. Dlho tu sedela, odvetil. Nelo mi do hlavy, kto by tak enu nechal aka. Neverili by ste, koko hostincov a hotelkov sa d njs v takom malom meste, ako je Imre.

TRIDSIATA PIATA KAPITOLA

Tajomstv
O dva dni som sa vybral do mozoa dfajc, e poctiv prca mi vyist hlavu a ahie zabudnem na Elodinove traniny. Bol som tri kroky od dver, ked som si vimol mlad dieva v modrom plti, ako sa ku mne nhli cez ndvorie. V tvri pod kapucou sa jej zraila zmes vzruenia a zkosti. Oi sa nm stretli a dieva zastalo. Potom, s pohadom stle upretm na ma, urobila kradm, merav pohyb. Nechpal som, o mi naznauje, a km gesto nezopakovala. Chcela, aby som ju nasledoval. Zmtene som prikvol. Zvrtla sa a vykroila smerom z ndvoria. Pohybovala sa nemotorne a stpnuto ako lovek, ktor sa zfalo poka vyzera nentene. Kral som za ou. Za inch okolnost by som ju pokladal za nadhaku, ktor ma vlka do tmavej uliky, kde sa na ma vrhn lupii, vymltia mi zuby a ukradn meec. No v okol univerzity sa nenachdzali nijak nebezpen uliky, a navye bolo slnen popoludnie. Napokon zastala na pustej ceste za sklenrstvom a hodinrstvom. Nervzne sa rozhliadla a zvrtla sa ku mne. Oi jej pod kapucou iarili. Konene som vs nala! vyrazila zo seba bez dychu. Bola mladia, ako som si myslel, urite nemala viac ne trns. Bled tvr lemovali kuery pinavohnedch vlasov, ktor sa snaili vyslobodi spod kapucne. Stle som nevedel, kto to je. Strane dlho som vs hadala. Bola som tu tokokrt, a si mama zaala myslie, e mm na univerzite npadnka, povedala takmer zahanbene, ktiky st sa jej trochu zdvihli. Otvoril som sta, e sa jej sptam na meno, no ne som stihol prevorit, rchlo pokraovala: Nebojte sa, nikto nevie, e som ila za vami. y tmavch oiach sa jej zjavili obavy, ako ked slnko zjde za tmav mran. Viem, e je to tak bezpenejie.

A ke sa zatvrila ustarostene, spoznal som ju. Ano, toto dieva som stretol v Trebone, ked som si overoval pravdivos chrov o Chandrincoch. Nina, oslovil som ju. o tu rob? Prila som za vami. Hrdo vztila bradu. Vedela som, e vs tu njdem, lebo ovldate mgiu. Poobzerala sa. Neakala som, e to tu bude tak vek. Chpem, e ste nikomu v Trebone nemohli poveda meno, aby nad vami nemali moc, no vemi ste mi to saili. Naozaj som sa nikomu v Trebone nepredstavil? Niektor spomienky na tamoj pobyt som mal rozmazan po slabom otrase mozgu. Kee som bol iastone zodpovedn za vyplenie znanej asti mesta, asi bolo rozumn zosta v anonymite. Mrz ma, e som ti spsobil problmy, ospravedlnil som sa, stle netuiac, o o ide. Nina podila o krok bliie. Po vaom odchode som mala sny, zaepkala dvernm hlasom. Zl sny. Myslela som, e ma prenasleduj pre to, o som vm povedala. Vznamne na ma pozrela. Ale potom som si vzala do postele amulet, o ste mi dali. Kad veer som sa modlila a sny prestali. Prstami jednej ruky mimovone nahmatala ksok lesklho kovu na koenom remienku okolo krku. S nhlym pocitom viny som si uvedomil, e som profesora Kilvina nechtiac oklamal. Nepredal som talizman ani som nevyrobil ni, o by sa na ponalo, no dal som Nine prvesok s vyrytmi symbolmi a povedal jej, e je to ochrann amulet. Chcel som ju upokoji, pretoe bola na pokraji nervovho zrtenia mala strach, e ju zabij dmoni. Pomohol ti? optal som sa zahanbene. Prikvla. Ke som ho poloila pod vank a pomodlila sa, spala som ako bbtko. A potom priiel ten zvltny sen, usmiala sa. Videla som v om ozdobn vzu, ktor mi ukzal Jimmy predtm, ako zomreli t udia na Mauthenovej farme. V hrudi sa mi rozhorel plamienok ndeje. Nina bola jedin iv lovek, ktor videl prastar vzu s obrzkami Chandrincov, ktor si tak iarlivo stria tajomstv. Spomenula si si na tch siedmich ud, o boli na nej namaovan? optal som sa s nadenm.

Na okamih zavhala a zvratila elo. Nebolo ich sedem, ale osem, opravila ma. Osem? zaskoilo ma to. Vie to urite? Vne prikvla. Nehovorila som vm to u? Moja ndej sa zatrepotala ako svieka vo vetre. Chandrincov je sedem. Bola to jedna z mla informci, ktorou som si bol ist. No ak na vze videla osem postv Nina si moje sklamanie nevimla a pokraovala: Tri noci sa mi snval rovnak sen. Nebol zl. Zobudila som sa po om vesel a oddchnut. Pochopila som, o odo ma Boh chce. Pohrabala sa vo vreckch a vytiahla vyleten roh o trochu dlh ako dla a ir ako mj palec. Spomenula som si, ako ste sa zaujmali o vzu. Nevedela som vm o nej vea poveda, lebo som ju videla iba krtko. Hrdo mi podala kus rohoviny. Pozrel som na valcovit predmet v ruke, ale netuil som, o s nm. Zmtene som na u pozrel. Nina netrpezlivo vzdychla a znova si roh vzala. Zvrtla ho v rukch a oddelila koniec ako vieko. Vyrobil mi ho brat, oznmila, ked zvntra opatrne vyberala pergamenov zvitok. Nebojte sa, nepovedala som mu, nao ho potrebujem. Podala mi papier. Nie je to ktovieo, poznamenala neisto. Pomham mame maova keramiku, ale toto je in. udia sa robia aie ako kvetiny a vzory. Najm, ked maujete z hlavy. Prekvapilo ma, e sa mi neroztriasli ruky. Toto si videla na vze? optal som sa. Je to iba jedna strana, odvetila. Ked sa dvate na nieo okrhle, vidte len tretinu. Kad noc sa ti prisnila in tretina? Zavrtela hlavou. Iba t jedna, ale tri noci po sebe. Pomaly som rozvinul pergamen a v okamihu som spoznal mua, ktorho nakreslila. Mal ierne oi. V pozad rstol hol strom, mu stl v modrom kruhu, ktor kriovalo niekoko vlnoviek. To m by voda, ukzala na ne. ako sa kresl. Mu stoj na hladine. Okolo neho boli zveje a vlasy mal plne biele. Nevedela som vyrobi bielu farbu. Namiea farby na papier je aie ako na keramiku.

Prikvol som. Bl som sa, e ak prehovorm, presko mi hlas. Na obrzku bol Cinder, ten, o mi zabil rodiov. V mysli som neustle videl jeho tvr, ani som nemusel zatvori oi. Odkryl som aliu as papiera. Bol tam al mu, i skr silueta v rchu s kapucou. V rchu nebolo ni, iba temnota. Postava mala nad hlavou tri mesiace mesiac v splne, polmesiac a zky kosk. Pri muovi horeli dve svieky. Jedna lt s jasnm oranovm plameom, druh, pod jeho natiahnutou rukou, siv s iernym plameom. Papier okolo druhej sviece bol tmav a rozmazan. Toto je tie, ukzala pod muovu ruku. Na hrnci to vyzeralo zretenejie, no ja som musela poui uhlk. S farbami mi to nelo. Znova som prikvol. Haliax, vodca Chandrincov. Ke som ho videl na vlastn oi, obklopoval ho neprirodzen tie. Ohne naokolo boli zvltne tlmen a vntro pla mal ierne ako dno studne. Rozvinul som cel papier a odhalil tretiu postavu, viu ne dve predchdzajce. Obleen mala brnenie, na hlave otvoren prilbu. Na muovej hrudi iaril znak podobn jesennmu listu. Okraje boli erven, stred oranov a stopka ierna. Tvr mal oplen dohneda, no vzpriamen ruka bola jasne erven. Druh ruku mu zakrval vek okrhly predmet, ktor Nina zafarbila ligotavou bronzovou farbou. Predpokladal som, e je to tt. Tento je najhor, povedala tlmenm hlasom. Pozrel som na u. Tvrila sa vne, predpokladal som, e si moje mlanie vysvetlila nesprvne. Nehovor tak, namietol som. Odviedla si skvel prcu. Slabo sa usmiala. Tak som to nemyslela. ako sa mi maoval. Tuto sa mi me celkom podarila, dotkla sa ttu. No tto erven, prela prstom po zdvihnutej ruke, mala vyzera ako krv. Cel ruku mal od krvi. Poklepala po muovej hrudi. A tu mali by jasnejie farby, ako ked nieo hor. Vtedy som pochopil, e postava nem na hrudi list, ale veu zachvten plamemi. Vystret krvav ruka na ni neukazovala. Gesto smerovalo k Haliaxovi a ostatnm Chandrincom. Mu dvhal ruku, aby ich zastavil. Bol to jeden z amyrov. Cirida. Dieva sa zachvelo a pritiahlo si pl k telu. Nerada sa naho dvam, zaepkala. Na vetkch bol stran pohad, ale on mi pripadal

najdesivej. Neviem dobre kresli tvre, ale tento sa straidelne vykieral. Vyzeral vemi nahnevane. Akoby chcel spli cel svet. Spomna si aj na ostatn strany? optal som sa. Iba trochu. Pamtm si enu bez iat, zlomen me a ohe Zamyslela sa a pokrtila hlavou. Ako hovorm, Jimmy mi vzu ukzal iba na chvku. Myslm, e vo sne mi pomohol anjel. Chcel, aby som si spomenula na tto stranu vzy, namaovala ju a priniesla vm. Nina, je to naozaj asn. Nevie si predstavi, ako si mi pomohla. Na tvri sa jej znova roziaril smev. To ma te. Vemi som sa s tm natrpila. Kde si vzala pergamen? optal som sa, ked som si ho lepie prezrel. Bol prav a vemi kvalitne spracovan Nedovolil by som si ho kpi. Najprv som maovala na drevo, odvetila. No vedela som, e na papieri to bude vyzera lepie. A navye som musela obrzok ukry. A tak som sa vkradla do kostola a vytrhla niekoko strn z knihy, povedala bez tipky zahanbenia. Vytrhla si strany z Knihy cesty? vyvalil som na u oi. Nie som vemi nboensky zaloen, no ku knihm mm ctu. Po hodinch strvench v archve sa mi pri predstave vytrhnutch strnok zjeili vlasy. Nina prikvla. Videlo sa mi to najrozumnejie, ke mi sen priniesol anjel. Kostol sa na noc ned zamkn, lebo ked ste zabjali dmona, strhli ste cel predn as. Vystrela ruku a prstom pochala papier. Nebolo to ak. Stailo trochu pokriaba noom a slov sa zotreli. Ale dvala som pozor, aby som nevymazala Tehluovo meno. Ani Andana a ostatnch anjelov, dodala zbone. Lepie som sa zahadel na pergamen a skutone som uvidel psmen. Amyra namaovala tak, e na pleciach mu spovali men Andana Ordal. Ako keby dfala, e ho anjeli zadria. Povedali ste, e nemm nikomu hovori, o som videla, pokraovala Nina. A maovanie je ako rozprvanie obrzkami namiesto slov. Myslela som, e bude bezpenejie poui strnky z Tehluovej knihy, pretoe dmon by sa na ne nikdy nepozrel. Najm ke tam je Tehluovo meno. Pyne na ma uprela zrak. To bolo bystr, pochvlil som ju.

Vtom zaali odbja hodiny na vei a Nina spanikrila. Och, nie! zvolala alostne. U som mala by v dokoch. Mama ma vyah prtom! Zasmial som sa. Sasti preto, e ma ohromila neakan priaze asteny, a sasti pri pomyslen, e dieva, ktor sa neboj vzoprie Chandrincom, m tak obavy z nahnevanej matky. Tak to na svete chod. Nina, preukzala si mi vek lskavos. Kedykovek bude nieo potrebova, alebo sa ti prisn al sen, njde ma v hostinci Anker. Hrvam tam na lutne. Rozrili sa jej oi. Je to magick hudba? Znova som sa zasmial. Niektor udia si to myslia. Neisto sa rozhliadla. Naozaj u musm s, ospravedlnila sa, zakvala mi a rozbehla sa k rieke. Vietor jej strhol z hlavy kapucu. Opatrne som skrtil pergamen a vrtil ho do dutiny v rohu. Z toho, o som sa prve dozvedel, sa mi motala hlava. Spomenul som si, o povedal vtedy pred rokmi Haliax Cinderovi: Kto ta ochrauje pred amyrmi, spevkmi a sithmi? Po mesiacoch hadania som si bol takmer ist, e v archve nie je o Chandrincoch ni okrem rozprvok. Nikto ich nepoklad za skutonejch, ne s chromci i vly. Zato o amyroch poul kad. Boli to rytieri Aturskej re. Dvesto rokov slili cirkvi ako preden ruka. Spomnaj sa v stovkch prbehov a piesn. Poznal som ich histriu. Tento rytiersky rd zaloila tehlinsk cirkev krtko po vzniku Aturskej re. Lene keramick vza, ktor videla Nina, bola ovea staria. Cirkev zruila a rozpustila amyrov ete pred rozpadom re. No Chandrinci sa ich boja dodnes. Vetko nasvedovalo tomu, e nepoznm cel prbeh.

TRIDSIATA IESTA KAPITOLA

Kamenn most
Prelo niekoko dn. Wila so Simom som pozval za rieku oslvi spen akciu proti Ambroseovi. Zvyajne si objednvam sountensk, preto nie som ktovieak pijan, no moji priatelia ma ochotne zauili do tajov tohto jemnho umenia. Navtvili sme niekoko rozlinch hostincov, ale napokon sme skonili znova v Eoliane. Mne sa pila hudba, Simmonovi eny a Wilemovi lomcovk na npojovom lstku. Ked ma zavolali na pdium, bol som u mierne podguren, no na ikovnos mojich prstov to nemalo vplyv. Na dkaz, e nie som opit, zahral som Pokrop, Prokop, kropeniku, piese, ktor je vemi ak zaspieva aj s istou hlavou. Publiku sa to pilo a primerane ocenilo moju snahu. A kee som v t noc nepil sountensk, vinu spomienok mm rozmazanch. *** V trojici sme sa vracali dlhou cestou z Eolianu. Vo vzduchu sa vznala predzves zimy, boli sme vak mlad a hrial ns alkohol. Vietor sa mi oprel do pla, astne som sa nadchol. Odrazu ma oblial pot. Kde mm lutnu? zvolal som hlasnejie, ako som zamal. Nechal si ju u Stanchiona, odvetil Wilem. Bl sa, e o u zakopne a zlom si krk. Simmon neakane zastal uprostred cesty. Vrazil som doho, stratil rovnovhu a skotal sa na zem. Ani si to nevimol. Na toto sa nectim, povedal vne, s pohadom upretm pred seba. Pred nami sa dvhal kamenn most. Z jednho konca na druh mal dobrch esdesiat metrov, vrchol oblka sa til nad riekou vo vke tyroch poschod. Bol sasou velkej kamennej cesty, rovnej ako

klinec, plochej ako dla a starej ne sm Boh. Vedel som, e most vi viac ako hora a po oboch stranch ho lemuje takmer metrov zbradlie. Napriek tomu mi predstava, e mm po om prejs, nahala strach. Neisto som sa postavil. Zahadeli sme sa k mostu, Wilem sa naklonil na stranu. Natiahol som k nemu ruku, aby som ho pridral, a v tej istej chvli ma Simmon chytil za rameno, aj ked neviem, i mi chcel pomc, alebo sa oprie. Na toto sa naozaj nectim, zopakoval. Tamto je miesto na sedenie, zamrmlal Wilem. Kella trelle turen navok ka. Tlmene sme sa zasmiali a Wilem ns zaviedol na istinu medzi stromami, necelch ptns metrov od mosta. Uprostred sa na mj as til vysok siv kame. Wil vstpil na istinu, akoby ju dverne poznal. Ja som kral pomalie, zvedavo sa rozhliadajc. Pre lenov koovnch spolonost m siv kame vek vznam, preto som mal v hlave zmtok. Simmon sa zvalil do hustej trvy, Wilem sa chrbtom oprel o kme naklonenej brezy. Podiiel som ku kameu a dotkol sa ho pikami prstov. Vyarovalo z neho teplo a pocit domova. Nestrkaj do, lebo sa prevrti, znepokojil sa Simmon. Zasmial som sa. Stoj tu najmenej tisc rokov. Pochybujem, e mu ublim. Nestoj pri om. Je zlovestn, nstojil Sim. Je to siv kame, priatesky som ho potapkal. Oznauj sa nimi star cesty a bezpen tborisk. Km sme pri om, ni nm nehroz. Kad to vie. Sim zaato pokrtil hlavou. S to pohansk relikvie. O estk, e mm pravdu, vyzval som ho. Cha! Sim, leiac na chrbte, zdvihol ruku. Podiiel som k nemu a tapli sme si, m sme speatili stvku. Zajtra zjdeme do archvu a uvid sa, povedal Sim. Sadol som si veda kamea a len o som sa trochu uvonil, zachvtila ma panika. Boie telo! zvolal som. Moja lutna! Chcel som vyskoi, ale nohy ma neudrali a takmer som si rozbil hlavu o siv kame.

Simmon sa poksil vsta, aby ma upokojil, no nezvldol to, nemotorne spadol na bok a bezmocne sa rozosmial. Nie je to smiene! zahriakol som ho. Nechal si ju v Eoliane, zaomral Wilem. U ti to opakujem tvrt raz. Nenechal, protireil som mu skr z princpu ne z presvedenia. Pochal som si udret hlavu. Nemus sa za to hanbi. Wilem mvol rukou. Kad sa upna na to, o je mu blzke. Poul som, e Kilvin to pred niekokmi mesiacmi prehnal v Zverenej s pitm a neprestajne renil o svojej novej lampe plnenej studenou srou, povedal Simmon. Wil odfrkol. Lorren by urite kvkal o sprvnom ukladan knh do polc. Chytajte ich za chrbt, chytajte ich za chrbt, zakotkodkal a zovrel ruky do pst. Ete raz to povie, tak ho za nieo chytm ja. V hlave sa mi vynorila matn spomienka. Milostiv Tehlu! zdesil som sa. Spieval som v Eoliane Drotra-garbiaraV Hej, potvrdil moje podozrenie Simmon. Netuil som, e m toko slh. Tuho som primril oi, usilujc sa rozpamta na podrobnosti. Spieval som o tehlincovi a ovci? Tto as piesne nebola vhodn do slunej spolonosti. Na, odvetil Wilem. Vakabohu! odahlo mi. Bolo to o koze, pokraoval s kamennou tvrou a vzpt sa zvalil na zem od smiechu. v tehlincovej sutane! zantil Simmon a pridal sa k Wilovi. Nie, nie, zabedkal som a zovrel si hlavu do dlan. Ked ju otec spieval na verejnosti, mama ho za trest printila spa pod vozom. Stanchion zo ma vymlti duu a zoberie mi hudobn paly. Mala spech, ubezpeil ma Simmon. Stanchion spieval s ostatnmi, dodal Wilem. Mal u trochu erven nos. Na chvu sa rozhostilo prjemn ticho. Kvothe? oslovil ma Simmon. No?

Naozaj si edemsk Ruh? Jeho otzka ma zaskoila. Inokedy by do ma vstpila zlos, no v tejto chvli som nevedel, o si o tom myslie. Zle na tom? Nie. Len som uvaoval. Aha. Zahadel som sa na hviezdy. Nad m si uvaoval? Nad nim dleitm, odvetil. Ambrose ti niekokokrt vynadal do Ruhov, ale u na teba krial aj horie urky. Nie je to urka, podotkol som. Chcem poveda, e a nazval nepravdivmi menami, opravil sa rchlo. Nerozprva o svojej rodine, ale prkrt si sa zmienil o nieom, nad m som sa musel zamyslie. Poleiaky pokril plecami a upieral oi k oblohe. Nikdy som nepoznal iadneho Rha. Nie natoko, aby sme si rozumeli. o si o ns poul, s klamstv, povedal som. Neuname deti, neuctievame temnch bohov ani ni podobn. Nikdy som tomu neveril, brnil sa a vzpt dodal: Ale nieo z toho mus by pravda. Nikoho som nepoul hra tak dobre, ako hr ty. S mojm pvodom to nem ni spolon, namietol som, no potom som sa nad tm zamyslel. Mono trochu. Vie tancova? optal sa z nioho ni Wilem. Keby to povedal niekto in, alebo za inch okolnost, asi by sa strhla bitka. Tak o ns uvauj udia, ktor ns nepoznaj. Predstavuj si, e vyhrvame na husliach a na palch a tancujeme okolo vatry. Ked prve nekradneme vetko, o nie je priviazan. Do hlasu sa mi vkradla trpkos. Edemsk Ruhovia nie s tak. Ak teda ste? vyzvedal Simmon. Chvku som nad tm rozmal, no moja otupen myse sa nezmohla na poriadnu odpove. Sme udia ako ostatn, povedal som napokon. A na to, e nevydrme dlho na jednom mieste a vetci ns nenvidia. Mlky sme pozorovali hviezdy. Naozaj musel spa pod vozom? optal sa Simmon. oe? Povedal si, e ke tvoj otec spieval slohu o ovci, mama ho printila spa pod vozom. Bolo to tak? Je to skr slovn obrat, odvetil som. No raz to ozaj urobila. Nemyslel som asto na detstvo v koovnej spolonosti, ked ete ili

moji rodiia. Vyhbal som sa mylienkam na nich, ako sa mrzk vyhba zaaovaniu poranenej nohy. No Simova otzka vo mne vyvolala prval spomienok. Nebolo to za Drotra-garbiara, pokraoval som, ale za piese, ktor zloil o mame Odmlal som sa a potom som vyslovil jej meno: Laurian. Po mnohch rokoch som ho vyriekol nahlas. Prv raz od jej smrti. V stach malo zvltnu prchu. Odrazu som bez varovania zaspieval: Poern Laurian, manelka Arlidena, m tvr, o stle je sa epe nabrsen, jej hlas je oste, o do u vnik, no na prachy m fortie ernka. Brs moja Tally v kuchyni to nezvldne, v tovnej knihe veden m prehadne aj svoje chyby, a ja priznvam, e je to pre ma to sprvne iea a neota je liek dnes Ctil som sa zvltne przdny, oddelen od svojho tela. Spomienka bola zreten, no, napodiv, nebolela. Neudujem sa, e skonil pod vozom, podotkol Wilem vne. Nelo o slov, zaul som svoju odpove. Bola ndhern a obaja to vedeli. Neprestajne si jeden druhho doberali. Neznala len to odporn metrum. Nikdy som nerozprval o rodioch, hovori o nich v minulom ase mi bolo neprjemn. Akoby som ich zradil. Wila so Simom moje priznanie neprekvapilo. Kad, kto ma poznal, musel vytui, e nemm rodinu. Hoci som sa o tom nezmienil, ako moji dobr priatelia to pochopili. U nas v Ature nahnevan eny posielaj muov spa do psej bdy, preiel Simmon na veseliu tmu. Melosi rehu eda Stiti, zamrmlal Wilem. V aturine! zahriakol ho Simmon pobavene. Presta s tou hatlaninou! Eda Stitir* zopakoval som. Spte pri ohni? Wilem prikvol. Ako sa opovauje tak rchlo pochyti siarinu? zachmril sa Sim. Trvalo mi rok, km som zo seba vyskal svisl vetu. Cel rok! A ty ju zhltne za jedin semester?

Siarinu ma uili, ked som bol mal, vysvetlil som. Minul semester som sa iba zdokonaoval. Tvoj przvuk je lep, Wil sa obrtil k Simovi. Kvothe rozprva ako kupec z juhu. Ty hovor ovea uhladenejie. Sima to uchlcholilo. Pri ohni, zopakoval. Nie je udn, e iba mui musia spa niekde vonku? Zeny oividne ovldaj poste, poznamenal som. Nie je to zl predstava, zamyslel sa Wil. Zle to od eny. Distrel je pekn, povedal Sim. Keh, namietol Wil. Je privemi bled. Zato Fela Simmon smutne zavrtel hlavou. Fela je vyia trieda. Modeganka. Wil sa ukrnul tak iroko, e vyzeral takmer dmonick. Fakt? optal sa Sim. Wil prikvol a vyceril zuby. Ete nikdy som ho nevidel takto sa usmieva. Sim alostne vzdychol. Typick. Akoby nestailo, e je najkrajie dieva v Spoloenstve, ete mus by aj Modeganka. Nanajv je najkrajia na druhej strane rieky, opravil som ho. Na tejto strane Hej, u si nm rozprval o Denne, skoil mi do rei Wil. Najmenej pkrt. Mal by si s tm konene nieo urobi, povedal Simmon, odrazu zvnel. T Denna m o teba oividne zujem. Ni tak mi nenaznaila. Samozrejme, nikdy to nenaznaia. Simmona moja absurdn poznmka pobavila. Hraj sa s nami. Je to ako tanec. Zdvihol ruky, otoil ich prstami k sebe a predstieral, e sa rozprvaj. Och, o tu rob? Ahoj, idem na obed. Ak nhoda! Mem ti odnies knihy? Zastavil som ho zdvihnutou dlaou. Co keby sme preskoili na koniec tohto bbkovho divadielka, kde sa skla nad pivom a cel jedenstenie fuk? Simmon sa na ma zamrail. Wilem sa zasmial.

Nem ndzu o npadnkov, povedal som. Prichdzaj a odchdzaj ako nevedel som vymyslie vhodn prirovnanie. Radej budem jej priateom. Radej by si bol blzky jej srdcu, povedal Wilem pokojne. Radej by si ju zvieral v nru. No m strach, e a odmietne. Boj sa, e sa ti vysmeje a bude pred ou vyzera ako hlupk. Pokril plecami. Nie si prv ani posledn. Nie je to ni, preo by si sa mal hanbi. Jeho slov triafali neprjemne blzko. Dlho som nenachdzal odpove. Dfam, e ma m rada, pripustil som potichu. No nechcem na u tlai. Videl som, ako to dopadne, ked sa na u mui privemi lepia. Wilem vne prikvol. Kpila ti puzdro na lutnu, pripomenul mi Sim. Mus to nieo znamena. Ale o? optal som sa. Zd sa mi, e ju zaujmam, no o ak si to len namam? Vetci t mui mali nepochybne rovnak pocit, a predsa sa mlili. Co ak je to aj mj prpad? Ak sa o ni nepoksi, nedozvie sa to, povedal Sim s trpkosou v hlase. To by som ti poradil inokedy. Ale vie o? Vbec to nefnguje. Naham sa za nimi, a nakoniec ma odkopn ako praivho psa. U ma to nebav. Unavene vzdychol. Chcem len niekoho, komu sa pim. A ja chcem jasn znamenie, povedal som. A ja zasa arovnho koa, ktor sa mi zmest do vrecka, pridal sa Wil. Prste z ervenho jantru, ktor ma obdar mocou dmonov. A nekonen zsoby kolov. Znova nastala chva prjemnho ticha. Vietor hladil stromy. Hovor sa, e Ruhovia poznaj vetky prbehy na svete, prehovoril po chvli Simmon. Na tom nieo je, shlasil som. Povedz nm nejak, poiadal ma. Primril som oi. Nezazeraj na ma, zaprotestoval. Dostal som chu vypou si prbeh. Chba nm zbava, zastal sa ho Wilem.

Dobre, dobre. Nechajte ma prema. Zatvoril som oi a ako prv sa mi v mysli vynoril prbeh o amyroch. Neprekvapilo ma to. Od stretnutia s Ninou som na nich neprestajne myslel. Ako chcete, nadchol som sa. Ak sa potrebujete vymoi, urobte to teraz. Nerd preruujem prbehy uprostred. Ani sa nepohli. Tak fajn. Odkalal som si. Na svete existuje jedno vnimon miesto, ktor videlo len vemi mlo ud. Volaj ho Faeriniel. Ak uverme prbehom, vyznauje sa dvoma zvltnosami. Po prv, stretaj sa v om vetky cesty, a po druh, ak ho hadte, nenjdete ho. Nie je to miesto, kam sa udia vydaj, prejdete nm len cestou niekam inam. Hovor sa, e kad, kto ide dos dlho, napokon sa tam ocitne. Toto je prbeh Faerinielu, starho mua na dlhej pti a dlhej, osamelej, bezmesanej noci

TRIDSIATA SIEDMA KAPITOLA

Teplo oha
Faeriniel je vek kriovatka ciest, no na mieste, kde sa schdzaj, nestoj hostinec. Namiesto toho s tam istiny uprostred stromov, kde ptnici na noc rozkladaj svoj tbor. Raz, pred mnohmi rokmi a mnohmi prejdenmi kilometrami, prilo do Faerinielu p rozlinch skupn ptnikov. Usadili sa na istinch a za smraku zaplili ohne, oddychujc po dlhom trmcan. Ke zapadlo slnko a oblohu ovldla noc, po ceste sa priblil star obrk v otrhanch atch. Kral pomaly, pri chdzi sa opieral o palicu. Starec putoval odnikia nikam. Na hlave nemal klobk a na chrbte ho neail batoh. Nevlastnil jedin pencu, ba ani meec, do ktorho by ju stril. Patrilo mu iba jeho meno, no aj to sa rokmi opotrebovalo. Keby ste sa ho optali, kto je, odvetil by: Nikto. No nehovoril by pravdu. Star mu priiel do Faerinielu. Bol hladn ako vyhasnajci ohen a na smr unaven. Pri ivote ho drala iba ndej, e mu niekto ponkne trochu jedla a pozve ho k ohu, aby si zohrial star kosti. Ked zazrel blikotajce svetlo plameov, ziiel z cesty a pomaly zamieril k vatre. oskoro medzi stromami rozoznal tyri vysok kone. Postroje mali vyzdoben striebrom a tento vzcny kov bol primiean aj do eleza v ich podkovch. Nealeko obrk uvidel tucet mulov naloench tovarom: vlnenmi ltkami, krsnymi perkmi a memi z kvalitnej ocele. No najvmi ho lkal kus msa zavesen nad ohom. Skvarilo sa a na uhlky z neho kvapkala mas. Takmer omdlel od lahodnej vne, pretoe za cel de zjedol iba za hrs aluov a jedno otlen jablko, ktor naiel pri ceste. Vyiel na istinu a zavolal na troch muov s iernymi bradami, ktor sedeli pri ohni: Hal! Podelte sa so mnou o ksok msa a o teplo oha?

Obrtili k nemu hlavy, od zlatch retaz na krku sa im odrali plamene. Pravdae, odvetil vodca. o m pri sebe? Osminky alebo pence? Okruce alebo strehlamy? Alebo nebodaj prav cealdsk mince, ktor si cenme nadovetko? Nemm ni, odvetil obrk a otril im przdne ruky. Potom sa pri naom ohni nezohreje, odvetili a pustili sa nomi do rozvoniavajceho msa. Tak sa to hovor v prbehu, Wilem. Ni som nepovedal. Zdalo sa mi, e chce. Mono. Ale to pok, km dorozprva. Starec kral alej, medzi stromami zbadal svetlo inej vatry. Hal! zakrial, ke vyiel na druh istinu. Aj ke bol vyerpan a ubolen, usiloval sa o vesel tn. Podelte sa so mnou o ksok msa a o teplo oha? Na istine sedeli tyria ptnici dvaja mui a dve eny. Ked zauli jeho hlas, vstali, no ani jeden z nich neprehovoril. Starec zdvorilo vykval, tvril sa priatesky a nekodne. Lene ticho sa naahovalo a odpove neprichdzala. Starho ptnika to, pochopitene, podrdilo. Zvykol si, e sa ho udia strnia, alebo ho odhaj, no tto tyri tam len stli. Mlanliv a nepokojn prestupovali z nohy na nohu, rukami im nervzne klbalo. U u sa chystal urazene zvrtn, ked vtom ohe prudko vzbkol a obrk v jeho svetle videl, e mui aj eny maj obleen krvavoerven aty ademskch oldnierov. Vtedy pochopil. Ademanov volaj mlanliv ud, pretoe prehovoria len zriedka. Poul o nich vea prbehov. Ovldaj vraj tajn umenie lethani a ticho pouvaj ako brnenie, ktor odraz epe alebo zastav vo vzduchu letiaci p. Preto rozprvaj tak mlo. etria slov, udruj ich vo svojom vntri ako uhlky v peci. Nahromaden slov ich napaj takou brlivckou energiou, e nevedia zosta v pokoji, a tak sa ustavine vrtia a mykaj. V boji privolaj svoje tajn umenie a slov pouvaj ako palivo, ktor v nich zhor. Preto s mocn ako medve a rchli ako had. Ke obrk poul chry o Ademanoch prv raz, pokladal ich za pochab prbehy, ktor sa rozprvaj deom pri tborku. No pred

mnohmi rokmi videl v Modegu ademsk enu bojova s mestskou strou. Vojaci boli ozbrojen a telo im chrnil pancier. V mene kra iadali od eny, aby im ukzala me, a ona ho zdrhavo vytiahla. Len o sa ho zmocnili, chlipne na u pokuovali, obchytkvali ju a dvali jej nemravn nvrhy, o by mohla urobi, ak chce dosta zbra nasp. Boli to vysok mui v iarivch brneniach a s ostrmi memi, no klesli pred ou k zemi ako penica na jese. Zabila vetkch troch, holmi rukami im dolmala kosti. Sama utila iba nepatrn zranenia. Na lci mala tmav modrinu, na jednej ruke plytk zrez a trochu krvala. Starec si aj po tokch rokoch pamtal, e si oblizla krv na ruke ako maka. Myslel na to, ked pred sebou videl tyroch Ademanov. Zabudol na jedlo aj na ohe a pomaly zasptkoval medzi stromy. Vykroil k alej vatre s ndejou, e do tretice sa naho usmeje astie. Na istine stlo niekoko Aturanov okolo mtveho osla leiaceho nealeko vozka. Jeden z nich si starca vimol. Pozrite! ukzal naho. Chyte ho! Zapriahneme ho a printime aha! Starec vyrazil do lesa a po chvli sa Aturanom stratil, ked sa zahrabal do kopy prchnivejceho lstia. Len o hlasy utchli, vyliezol a pohadal svoju palicu. Potom s odvahou biedneho vyhladovanho loveka zamieril do diaky k tvrtmu tborku. Vyzeralo to, e tu konene njde, o had, pretoe okolo oha sedeli vintsk kupci. Inokedy by ho pozvali na veeru so slovami: Kde sa najedia iesti, njde sa aj pre siedmeho. No na starca bol stran pohad. Vlasy mu divo trali na vetky strany. aty mal roztrhan a pinav, tvr bled od strachu, a ke dchal, pskalo mu v pcach. Ke ho kupci uvideli, lapali po dychu a ivo gestikulovali. Mysleli si, e vstal z hrobu. Pokladali ho za nepokojnho nebotka, ktor podl vintskch povest bldi nocou. Nahlas premali, ako ho zastavi. Jeden navrhoval zahna ho ohom. Druh veril, e sta rozsypa na trvu so. Poda alieho vraj nry, ktor dria jeho duu v mtvom tele, prestrihne elezo.

Star obrk poval, ako sa dohaduj, a pochopil, e nech sa zhodn na omkovek, jeho situciu to nezlep. Radej sa ponhal do bezpeia lesa. Naiel vek kame, odhrnul z neho opadan lstie a pinu a sadol si. Po chvli si povedal, e ete sksi navtvi posledn tbor, lebo vedel, e na naplnenie aldka mu posta aj jeden tedr cestovate. Pri poslednom ohni sedel osamel mu. Starec podiiel bliie a uvidel osi, o ho poteilo, no zrove vystrailo. Aj ked mal obrk vea rokov, ete nikdy sa nezhovral s amyrom. Vedel vak, e amyrovia patria k tehlinskej cirkvi, a To nieje pravda, namietol Wilem. oe? Samozrejme, e je. Nie, boli to atursk radnci. Mali vecarum sdnu prvomoc. Nazvali sa Svt amyrsk rd. Boli silnou pravou rukou cirkvi. Stav sa o estk? Pokojne. Ak ta to uml do konca prbehu. Star obrk sa poteil, lebo vedel, e amyrovia patria k tehlinskej cirkvi, ktor je obas tedr k chudobnm. Ako sa k nemu blil, amyr sa postavil. Kto je tam? optal sa. Hlas mal hrd a mohutn, no znela v om nava. Vedzte, e som z rdu amyrov. Nikto sa nesmie postavi medzi ma a moje poslanie. Bojujem za dobro a nezastav ma ani Boh, ani lovek. Pane, oslovil ho obrk. Chcem sa len trochu zohria pri ohni a poprosi o ksok jedla po dlhej ceste. Amyr naznail, aby k nemu podiiel. Na sebe mal brnenie z krkovej ocele a jeho me bol dlh ako dospel mu. Belostn rytiersky pl sa od lakov sfarbil doervena, akoby ho vymal v krvi. Na hrudi mal symbol amyrov: iernu veu uprostred karmnovch plameov. Starec si sadol k ohu, a ke mu teplo preniklo do kost, spokojne vzdychol. Po chvli amyr prehovoril: ia, nemem vm ponknu ni na jedenie. Mj k sa dnes veer najedol lepie ako ja, hoci to neznamen, e ho tak dobre kmim. Uspokojm sa s mkovek, odvetil obrk. Aj odrobinky s viac, ne mm ja. Nie som nron.

Amyr vzdychol. Zajtra musm prejs osemdesiat kilometrov, aby som zastavil sd. Ak zlyhm alebo zavham, zomrie nevinn ena. Toto je vetko, o mm, ukzal na rozprestret kus ltky s chlebovou krkou a pltkom syra. Nestaili by ani na to, aby odtipli zo obrkovho hladu. Pre takho obra, ako bol amyr, to bola biedna veera. Zajtra musm cvla na koni a bojova, povedal ozbrojenec. Potrebujem silu. Preto musm postavi v hlad proti ivotu tej eny. Zdvihol ruky dlaami nahor a pokval nimi ako miskami vh. obrk zazrel chrbt amyrovch dlan a na okamih si pomyslel, e sa mu porezal a po predlaktiach mu teie krv. Vzpt zaplpolali plamene a starec videl, e je to iba tetovanie, no aj tak ho z toho striaslo. A chvel by sa ete vmi, keby tuil, o tie symboly znamenaj. Rd amyrov vkladal do mua pln dveru a jeho iny nikdy nespochybnia. Kee mal za sebou rd, nijak cirkev, nijak sd a nijak kr ho nemohli zastavi. Pretoe bol jeden z ciridov, najvy z amyrov. Keby zabil neozbrojenho mua, v oiach rdu by to nebola vrada. Keby zakrtil na ulici tehotn enu, nikto by sa proti nemu nepostavil. Aj keby splil kostol i rozbil star kamenn most, ra by mu to nedvala za vinu, verili by, e to urobil v zujme vyieho dobra. No obrk ni z toho nevedel, a tak to sksil znova. Ak nemte navye jedlo, smiem vs poiada aspo o jednu i dve pence? Napadlo mu, e si za ne v cealdskom tbore kpi ksok msa alebo chlieb. Amyr pokrtil hlavou. Keby som ich mal, rd vm ich podarujem. Lene pred troma dami som dal posledn peniaze erstvmu vdovcovi s hladnm dieaom. Odvtedy som na tom rovnako ako vy. Vyarovala z neho nava a tos. koda, e sme sa nestretli za inch okolnost. No teraz musm spa a vy muste ods. Starca to vbec neteilo, no v muovom hlase zaul osi, o ho nabdalo k ostraitosti. A tak sa saka postavil a pobral sa pre od ohniska.

Km ho hrialo teplo amyrovej vatry, utiahol si opasok a rozhodol sa do rna kra. Dfal, e alej bude ma viac astia, mono stretne prvetivejch cestovateov. Krajc stredom Faerinielu, uvidel kruh z velkch sivch kameov. Z jamy v jeho prostriedku sa rila slab iara oha. Starec nectil dym a pochopil, e tam plia rennelov drevo, ktor hor dobre a dlho, no nedym a nevydva zpach. Zblia uvidel, e dve z obrovskch siluet nie s kamene, ale vozy. Okolo kotlka na ohni sa krila hstka ud. V obrkovi u nezostalo ani zrnko ndeje, a tak pokraoval v ceste. U bol takmer za kamemi, ke za sebou zaul hlas: Hej, vy tam! Kto ste a preo sa tak potichu zakrdate nocou? Som nikto, odvetil star mu. Iba obrk na dlhej pti. Preo ste ete na nohch, ked je as spa? Cesty s za tmy nebezpen. Nemm poste, odvetil. Tu sa pre vs njde nocah. A k tomu trocha jedla, ak vm nevad deli sa s ostatnmi. Nikto by nemal putova vo dne aj v noci. Spoza vysokch sivch kameov vystpil dobre vyzerajci bradat mu. Chytil starca za lake a viedol ho k ohu. Mme hosa! zakrial. Medzi kamemi nastal rozruch, ale noc bola bezmesan a tbork pochovan hlboko v jame, preto obrk nevidel, o sa tam deje. Preo ukrvate vatru? premohla ho zvedavos. Hostite si povzdychol. Niektorm udom sme tom v oku. Najbezpenejie sa ctime vo vlastnej spolonosti. A okrem toho nemme dos dreva na poriadny ohe. A to u preo? nechpal obrk. Naokolo je dos stromov. Vybrali sme sa zbiera drevo, vysvetoval bradat mu, no nazvali ns zlodejmi a zahnali ns pmi. Pokril plecami. Vystame si s tm, o mme, a zajtra sa uvid. Pokrtil hlavou. Privea rozprvam. Smiem vm ponknu nieo na pitie, ote? Keby sa nalo trochu vody To teda nie, dnes budete pi vno. Bolo to dvno, o obrk naposledy ochutnal vno, u pri tej predstave sa mu v stach zbiehali sliny. No vedel, e na przdny

aldok by mu neprospelo, a tak odmietol. Ste lskav, nech vs Boh ehn, ale uspokojm sa s vodou. Mu sa naho usmial. Dostanete vodu aj vno poda chuti, povedal a odviedol starca k sudu s vodou. obrk sa sklonil a nabral si z nej. Bola chladn a lahodn, no ke ju pil, vimol si, e sud je takmer przdny. Hostite ho napriek tomu pobdal: Naberte si ete, umyte si ruky a tvr. Vidie, e mte za sebou dlh, vyerpvajcu cestu. Bedr znova narel naberakou do suda, a ke zo seba zmyl prach, ctil sa ovea svieejie. Potom ho mu op chytil za lake a odviedol k ohnisku. Ako Sa volte, ote? obrka to zaskoilo. U roky nikomu nenapadlo spta sa ho na meno. Bolo to tak dvno, e sa musel zamyslie. Sceop, odvetil napokon. Volm sa Sceop. A vy? Moje meno je Terris, predstavil sa hostite a pomohol mu pohodlne sa usadi pri ohni. Toto je moja ena Silla a n syn Wint. A toto s Shari, Benthum, Lil, Peter a Fent. Terris priniesol Sceopovi vno. Silla mu naloila pln tanier zemiakovej polievky, pridala krajec teplho chleba a polovicu zlatej letnej tekvice s hrudkou masla. Jedlo bolo jednoduch a skromn, no Sceop si pripadal ako na slvnostnej hostine. Km jedol, Wint mu sedel pri nohch, dral mu pohr s vnom, usmieval sa naho a oslovoval ho star otec. To bolo pre bedra privea. Potichu sa rozplakal. Mono to spsobil jeho vek a predlh de. Mono nebol zvyknut na prvetivos. A mono ho rozplakalo vno. Nech bol dvod akkovek, po tvri mu stekali slzy a vpjali sa do hustej bielej brady. Ked to Terris uvidel, ustarostene sa optal: o sa vm stalo, ote? Som len pochab star mu, odvetil Sceop vmi pre seba ne pre ostatnch. Roky sa ku mne nikto nezachoval tak vdne ako vy a je mi to, e sa vm nemm ako odvai. Terris sa usmial a poloil ruku na obrkovo plece. Naozaj by ste nm chceli zaplati? Nemm m. Moje vreck s przdne.

Hostite sa usmial ete srdenejie. Sme edemsk Ruhovia, Sceop. Najvmi si cenme to, o m v sebe kad. Bedr uvidel, ako sa k nemu jedna po druhej obrtili vetky tvre, zrailo sa v nich oakvanie. Porozprvajte nm prbeh, vyzval ho Terris. Kee nevedel, ako sa im inak poakova, Sceop sa rozhovoril. Rozpovedal im, ako priiel do Faerinielu. Ako kral od jednej vatry k druhej, obrajc o almunu. Hlas sa mu spoiatku chvel a prbeh viazol, pretoe il dlho sm a odvykol si hovori. No oskoro nabral istotu. V modrch oiach sa mu odrali plamene a ruky sa mu roztancovali do rytmu starho, vyschnutho hlasu. Ani edemsk Ruhovia, ktor poznaj vetky prbehy sveta, sa nezmohli na slovo, iba ho s otvorenmi stami povali. Ke starcov prbeh doznel, koovnci sa zahniezdili, akoby sa preberali z hlbokho sna. Na okamih hadeli do zeme, potom zdvihli oi k starcovi. Terris vedel, na o myslia. Sceop, optal sa ho vdne. Kam ste mali namieren, ke som vs zastavil? Bol som na ceste do Tinu, odvetil obrk, mierne zahanben, e sa dal strhn rozprvanm. Tvr mu horela, ctil sa trochu trpne. My ideme do Belenay, povedal Terris. Nepridte sa k nm? Sceopove oi sa roziarili ndejou, no vzpt znova pohasli. Bol by som vm len na pra. Aj obrk m svoju hrdos. Terris sa rozosmial. Ruhom nemuste vysvetova, o je to hrdost. Neponkame vm pohostinnos z tosti, ale preto, e patrte do naej rodiny a chceme pova vae prbehy. Starec zavrtel hlavou. Moja krv nie je vaou. Nie som jeden z vs. Koho trpi krv? optal sa Terris. Iba my rozhodujeme, kto je a kto nie je sasou naej rodiny. Ste medzi svojimi. Rozhliadnite sa a povedzte mi, e sa mlim. Sceop preiel pohadom po tvrach okolo oha a uvedomil si, e Terris hovor pravdu. A tak star mu zostal a il s Ruhmi vea rokov, a km sa ich cesty rozdelili. Videl velio a rozpovedal mnoho prbehov a vetci boli vaka tomu bohat.

Tento prbeh sa naozaj stal, hoci sa odohral pred mnohmi rokmi a mnohmi prejdenmi kilometrami. Poul som ho z st edemskch Ruhov, a preto viem, e je pravdiv.

TRIDSIATA SMA KAPITOLA

Zrnk pravdy
To je vetko? optal sa Simmon po chvli zdvorilho ticha. Stle leal na chrbte a hadel na hviezdy. no. akal som in koniec, povedal. Ak? Myslel som, e sa dozvieme, kto bol obrk v skutonosti. Predstavoval som si, e len o sa k nemu niekto zachov prvetivo, uke sa, e je to Taborlin Vek, obdaruje dobrodincov vychdzkovou palicou a vrecom peaz a o ja viem urob nieo magick. Wilem sa pridal: Povedal by: Kedykovek sa ocitnete v nebezpeenstve, zaklopte palicou o zem, povedzte obracaj sa, palica, nato sa palica rozto a ochrni vs pred tonkmi. Aj on si medziasom ahol do vysokej trvy. Nepredpokladal som, e je to naozaj star obrk. Star obrci v prbehoch s vdy niekm inm, dodal Simmon s nznakom nespokojnosti. Vdy je to arodejnk, princ, anjel alebo nieo podobn. V skutonom ivote s obrci takmer vdy obrkmi, upozornil som ich. No viem, ak prbehy mte na mysli. Tie rozprvame pre pobavenie inch ud. Tento je vak in. Hovorme ho iba medzi svojimi. Nao s dobr prbehy, ktor nepobavia? Pomhaj nm nezabudn. Uia ns neurito som mvol rukou, velio. Naprklad zvelien stereotypy? optal sa Simmon. o tm mysl? optal som sa podrdene. Zapriahneme ho a printime aha? zavral opovrlivo. Keby som a nepoznal, urazil by som sa. To ja by som sa mal urazi! vzplanul som. Vie vbec, e Aturania zabjali tulkov na cestch? Jeden z vaich vldcov ich

vyhlsil za kodcov re. Vinou ilo o bedrov, ktor prili pre vojnu a dane o domov. Mnohch printili vstpi do armdy. Chytil som sa za koeu. No najvzcnejia koris boli Ruhovia. Lovili ns ako zver. Atursk smotnka sa celch sto rokov s obubou zabvala honmi na edemskch Ruhov. Rozhostilo sa napt ticho. Bolelo ma hrdlo, vbec som si neuvedomil, e som krial. Nevedel som o tom, povedal Simmon potichu. V duchu som si vylepil zaucho a vzdychol som. Prep, Sim. Bolo to vemi dvno. Nie je to tvoja vina. Je to prastar prbeh. Pravdae, inak by v om nevystupoval amyr, poznamenal Wilem. Oividne chcel zmeni tmu. Neexistuj u najmenej tristo rokov. Napriek tomu je vo vine stereotypov aspo tipka pravdy, povedal som. Mal semiako, z ktorho vyrastaj. Basil je z Vintasu, povedal Wil. Je trochu zvltny. Naprklad sp s pencou pod vankom. Cestou na univerzitu som stretol dvoch ademskch oldnierov, pridal sa Simmon. Rozprvali sa iba medzi sebou a nevedeli obsedie na mieste. Wilem prehovoril zdrhavo: Pripam, e poznm vea Cealdanov, ktor si zdobia ponoky striebrom. Mece, opravil ho Simmon. Do ponoiek sa dvaj nohy. Nzorne pokval chodidlom. Viem, o je ponoka, nazlostil sa Wilem. Ovldam tento primitvny jazyk lepie ne ty. U ns sa tomu hovor ponoka, patu. V meci m peniaze na manie. Tie, ktor si odklad, s v ponoke. Aha, zamyslel sa Simmon. U rozumiem. Je to nieo ako etri peniaze na horie asy. Ako vie, kedy nastan horie asy a koko bude potrebova? primne sa zaudoval Wilem. Ale to nie je vetko, skoil som im do rei, km sa privemi vzdialia od tmy. V prbehu, ktor som vm porozprval, sa ukrva zrnko pravdy. Ak sbite, e to nikomu nepoviete, prezradm vm tajomstvo. V okamihu na ma upriamili pozornos. Ak prijmete pozvanie koovnej spolonosti a ako prv vm ponknu vno, s to edemsk

Ruhovia. T as prbehu je pravdiv. Vstran som zdvihol prst. No nikdy si vno nevezmite. V Mm rd vno, sklamane zahundral Simmon. Na tom nezle. Ke ti hostite ponkne vno, trvaj na tom, e bude pi vodu. Me sa to zmeni na dohadovanie, ke hostite ponka oraz tedrejie a hos odmieta oraz zdvorilejie. No ak povne moju radu, bud vedie, e si priate Ruhov a e ns pozn. Cel noc sa k tebe bud sprva ako k lenovi rodiny, nebude obyajn hos. Km premali nad tm, o som im povedal, rozhovor uviazol. Pozeral som na oblohu, opakujc si v duchu znme shvezdia: Lovec Ewan, Kadika, Nestarnca matka, Lka s ohnivm jazykom, Zlomen vea Kam by si sa vydal, keby si mohol s kamkovek? optal sa odrazu Simmon. Za rieku, odvetil som. Do postele. Nie, nie! protestoval. Keby si mohol s kamkovek na svete. Moja odpove zostva rovnak. V ivote som navtvil vea miest, no vdy som til by tu. Ale nie naveky, povedal Wilem. Hdam tu nechce stvrdn do smrti? Presne tak som to myslel, prikvol Simmon. Vetci tu chceme by, no nie navdy. Okrem Maneta, poznamenal Wil. Kam by si iel? dobiedzal Simmon. Na ak dobrodrustvo by si sa vydal? Zamyslel som sa nad tm. Asi do Tahlenwaldu, odvetil som po chvli. Medzi Tahlov? prekvapilo to Wilema. Poul som, e s to jednoduch nomdi. Aj edemsk Ruhovia s v podstate nomdi, odsekol som. Raz som poul prbeh, poda ktorho vodcovia tahlskch kmeov nie s vek bojovnci, ale spevci. Ich piesne lieia chorch a roztancuj stromy. Mykol som plecom. Rd by som sa presvedil, i je to pravda. Ja by som iel do krovstva rusaliek, povedal Wilem.

Simmon sa zasmial. To neme. Preo nie? vybuchol. Ked me s Kvothe za tancujcimi stromami, ja mem s do re vl a zakrepi si s embrula s przranmi enami. Lene Tahlovia s skuton, brnil sa Simmon. Rozprvky s len pre deti, opilcov a hlupkov. Kam by si iel ty? optal som sa ho, aby dal Wilemovi pokoj. Nadlho sa odmlal. Neviem, odvetil plne bezvraznm hlasom. Nikdy som necestoval. Na univerzitu som priiel iba preto, lebo ked bratia zdedia majetok a sestra dostane veno, mne zostane akurt rodinn erb. Ty si sem nechcel prs? optal som sa nedverivo. Sim vyhbavo pokril plecami. Chcel som sa ho opta ete nieo, no preruil ma Wilem, ked sa hlune zdvihol zo zeme. U sa ctite na ten most? Hlavu som mal pozoruhodne ist. Vstal som iba s malm zakolsanm. Ja som pripraven. Pokajte na ma, povedal Simmon a rozopnajc si nohavice, vykroil medzi stromy. Len o zmizol v lese, Wilem sa ku mne naklonil. Neptaj sa ho na rodinu, zaepkal. Nehovor sa mu o tom ahko. Hlavne, ked si vypije o? Prudkm pohybom ruky ma umlal a zavrtel hlavou. Inokedy. Simmon sa vytackal na istinu. Mlky sme vykroili na cestu a cez kamenn most sme zamierili k univerzite.

TRIDSIATA DEVIATA KAPITOLA

Protireenia
Na druh de, u sa pomaly blilo poludnie, sme ili s Wilom do archvu, kde sme sa mali stretn so Simom a vyriei verajie stvky. Ide o Simovho otca, vysvetoval mi Wilem poloeptom, ked sme krali pomedzi siv budovy. Vlastn vojvodstvo v Ature. Je to dobr zem, ale Pokaj, skoil som mu do rei. Otec nho malho Sima je vojvoda? Malho Sima? zdvihol oboie. Je od teba o tri roky star a o p centimetrov vy. Ktor je to vojvodstvo? optal som sa. A nie je a tak vysok. Dalonir, odvetil. Vie, ako to chod. achtic z Aturu Neudo, e o tom nerozprva. Ale no tak, skrivil som sta a ukzal na davy tudentov okolo ns. Na univerzite je najtolerantnejie prostredie od vyplenia Calupteny. Nevimol som si, e by si sa npadne hlsil k edemskm Ruhom. Zakrpal som zubami. Naznauje, e sa za to hanbm? Len kontatujem, e sa k nim otvorene nehlsi, uprel na ma chladn, pokojn pohad. So Simmonom je to podobn. Predpokladm, e obaja mte svoje dvody. Potlail som zlos a prikvol. Wilem pokraoval: Dalonir le severne od Aturny, take jeho rodina je pomerne zmon. Lene Sim m troch starch bratov a dve sestry. Prv syn ded, druhmu otec kpil dstojncku hodnos. Tretiemu zostal kltor. Simmon vznamne sa odmlal. Neviem si ho predstavi v kazskom rchu, shlasil som. A ked tak nad tm uvaujem, ani v uniforme. A preto skonil na univerzite, uzavrel Wilem. Otec dfal, e sa z neho stane diplomat. No Sim priiel na chu alchmii a pozii a vstpil

do mystria. Otca to vemi nepoteilo. Z jeho pohadu som pochopil, e to bolo vemi mierne zhodnotenie situcie. Sta sa mysterikom je predsa vnimon! namietol som. Je to ovea viac ne robi navoavkovanho poskoka na nejakom dvore. Wilem mykol plecom. Platia mu koln aj vreckov. Na chvu sa odmlal, aby zakval niekomu na opanej strane ndvoria. No domov nechod. Ani na krtke nvtevy. Simmonov otec miluje lov, bojovanie, alkohol a slky. Domnievam sa, e n jemn, tudovan Sim nedostal toko lsky, koko by si zaslil. *** Sima sme nali vo zvyajnom tacom brlohu. Vyjasnili sme si podrobnosti stvok uzavretch v podnapitom stave a vybrali sa kad po svojom. O hodinu som sa vrtil s hstkou knh. Hadanie mi vrazne uahila skutonos, e odkedy za mnou prila Nina a dala mi pomaovan zvitok pergamenu, ivo som sa zaujmal o amyrov. Jemne som zaklopal na dvere brlohu a voiel dnu. Wil so Simom u sedeli pri stole. Najprv ja, zaiaril Simmon. Pozrel na zoznam a vytiahol zo svojej kopy knihu. Strana stopdesiatdva. Zalistoval v nej a preiel zrakom po strnke. Aha! zvolal a nahlas pretal: Dieva vetko vyrozprvalo bla, bla, bla A zaviedlo ich na miesto, kde videlo pohansk veselicu. Zdvihol hlavu a zapichol prst do strnky. Vid? Pe sa tu o pohanoch. Sadol som si. Co tam ete m? Simova druh kniha bola podobn, no tretia skrvala prekvapenie. ast vskyt znakovacch kameov na okol naznauje, e v dvnej minulosti tto oblas kriovali obchodn cesty Prestal ta, pokril plecami a podal mi knihu. Tto je tum na tvojej strane. Musel som sa zasmia. Nepretal si ich, skr ne si ich vzal? Za hodinu? vyprskol. To sotva. Akurt som sa stihol povypytova archivra. Wilem naho zazrel. Nie. Otravoval si Bbkara, vak? Simmon nasadil anjelsk vraz, ktor na jeho prirodzene nevinnej tvri psobil privemi usvedujco. Mono som sa uho zastavil,

odvetil vyhbavo. A mono sa zmienil o niekokch knihch s informciami o sivch kameoch. Pri pohade na Wilemov vraz zdvihol ruku. Neohaj nos. Vid, e sa mi to vypomstilo. Zasa ten Bbkar, zaomral som. Kedy ma s nm zoznmite? Hovorte o om strane tajnostkrsky. Wilem pokril plecami. Ked ho stretne, pochop. Simove knihy patrili do troch kategri. Prv podporovala jeho teriu pohanskch ritulov a obetovania zvierat. Druh pekulovala o starobylej civilizcii, ktor kamemi vyznaovala cesty, a to aj napriek tomu, e niektor stli na kolmch boiach vrchov i na dne riek, kadia cesty nemohli vies. Posledn kategria bola zaujmav inm spsobom: dvojica kamennch monolitov, cez ktor je krom preloen tret, tal Simmon. Miestni obyvatelia ich volaj dvere. Poas letnch a zimnch slvnost ich ozdobia a tancuj okolo nich, no poas splnu rodiia zakazuj deom, aby sa ku kameom o i len priblili. Jeden ven a inak rozumn star mu tvrdil Sim sa zarazil. To s hlposti, povedal znechutene a chystal sa knihu zavrie. Co tvrdil? zastavil ho Wilem. Simmon prevrtil oi a pokraoval: star mu tvrdil, e v istom ase sa d kamennou brnou prejs do krovstva vl, kde prebva Felurian a svojm milujcim objatm ni muov. Zaujmav, zamrmlal Wilem. Ani nie. S to detinsk, poveriv hlposti, nahneval sa Simmon. A vbec nm to nepomha rozhodn, kto m pravdu. Wilem, ak je stav? optal som sa. Ty si nezaujat sudca. Wil sa naklonil nad stl a pozrel na knihy. Tmavmi oami pohyboval hore-dolu a potal. Sedem pre Simmona. es pre Kvothea. Tri pre nikoho. Prelistovali sme tyri knihy, ktor som priniesol ja. Wilem jednu vylil, take skre sa zmenilo na sedem pre Simmona a dev pre ma. Nie je to vemi presvediv vsledok, hbal Wilem. Meme sa dohodn, e je to nerozhodne, navrhol som vekoryso.

Simmon sa zachmril. Napriek svojej dobromysenosti len nerd prehrval stvky. Dobre, prijal moju ponuku. Obrtil som sa k Wilemovi a vrhol vznamn pohad na dve nedotknut knihy na stole. Zd sa, e nau stvku vyrieime rchlo, nicti Na tvri mu zahral drav krnok. Vemi rchlo. Zdvihol knihu Tu je kpia vyhlsenia, ktorm boli amyrovia rozpusten. Otvoril ju na poznaenej strane a tal: Ich skutky bud odteraz podlieha zkonom re. Nijak len Rdu si nesmie osobova prvo vypou prpad na sde, ani o om rozhodova. Namyslene na ma pozrel. Pouje? Ked im odobrali rozhodovacie prvo, znamen to, e ho predtm museli ma. Z toho sa d usudzova, e boli sasou aturskej sprvy. V skutonosti mala cirkev v Ature odjakiva rozhodovaciu prvomoc, namietol som a zdvihol jednu z mojich dvoch knh. Zaujmav, e si pretal prve Alpura Prolycia Amyr. Aj ja ju mm. Dekrt vydala sama cirkev. Wilemov vraz potemnel. To nie je pravda. Tu sa pe, e je to esdesiaty tret vnos cisra Nalta. Zmtene sme porovnali obe knihy a zistili, e si navzjom odporuj. Take bod nezskava nikto, povedal Sim. o ete mte? Toto je Pohad do histrie od Feltemiho Reisa, zaomral Wilem. Ni in nemm. Nemyslel som, e budem potrebova viac dkazov. Vm to vbec nevad? poklopal som po dvoch protireivch knihch. Nemali by psa odline o tej istej veci. Prve sme preli dvadsa knh, ktor sa nezhodovali, pripomenul mi Simmon. Preo by mi prekala jedna navye? Vznam sivch kameov je nejasn. Nzory sa nevyhnutne musia rozchdza. No Alpura Prolycia Amyr bol verejn dekrt. Tisce najmocnejch muov a ien v Aturskej ri postavil mimo zkona. Bola to jedna z hlavnch prin jej pdu. Nie je dvod na rozlin vklady. Rd sa rozpadol pred vye tristo rokmi, povedal Simmon. To je dos asu na vznik novch vkladov. Pokrtil som hlavou, listujc v oboch knihch. Protichodn nzory s jedna vec, no protichodn fakty, to je nezmysel. Zdvihol som svoju knihu. Toto je Znik re od Greggora Malho. Je to traj a svtukr,

no napriek tomu najlep historik svojej doby. Zdvihol som Wilemovu knihu. Feltemi Reis nebol ani zaleka historik, zato bol dvakrt vzdelanej ako Greggor a dval si zlea na kadej malikosti. Hadel som raz na jednu, raz na druh knihu a mrail sa. Nedva to zmysel. Co teraz? optal sa Sim. Znova nerozhodne? To sa mi nepi. Potrebujeme niekoho, kto ns rozsdi, odvetil Wilem. Vyiu autoritu. Vyiu ako Feltemi Reis? optal som sa. Pochybujem, e Lorrena ^ujmaj nae stvky. Wil pokrtil hlavou, vstal a dlaami si vyrovnal zhyby na koeli. Nastal as, aby si sa zoznmil s Bbkarom.

TYRIDSIATA KAPITOLA

Bbkar
Hlavne bu zdvoril, opakoval mi Simmon tlmene, ked sme krali zkou chodbou lemovanou knihami. Sympatikov lampy vrhali le svetla na police, tiene nepokojne tancovali. Nesmie by povenecky Je trochu udn, no nie je hlupk. Sprvaj sa k nemu ako k hocikomu inmu. Ibae zdvorilo, podpichol som ho. Simove nekonen rady ma unavovali. Presne, prikvol vne. Kam to vlastne ideme? optal som sa najm preto, aby som ho umlal. Na druh podzemn poschodie, odvetil Wilem a zaboil k dlhmu kamennmu schodisku. Zostupovali sme po schodoch, ktor sa stroiami pouvania opotrebovali natoko, e vyzerali ako police prehnut pod archou knh. Vrhali sme na ne tiene, take schodisko vyzeralo hladk, tmav a bez ostrch hrn, pripomnalo vyschnut rieisko vymlet kamemi. Urite tam bude? Wil prikvol. Vinou sa zdriava vo svojich komnatch. Komnatch? zaudoval som sa. On tu bva? Neodpovedali. Wilem ns viedol k aliemu schodisku a potom po dlhej irokej chodbe s nzkym stropom. Napokon sme prili k fdnym dverm na rohu, ktor by som inak pokladal za jeden z mnostva vchodov do tacch brlohov. Sna sa neurobi ni, o by ho rozruilo, upozornil ma Simmon nervzne. Nasadil som svoj najzdvorilej vraz a Wilem zaklopal na dvere. Kuka takmer okamite klesla. Dvere sa najskr mierne pootvorili, vzpt sa rozleteli dokorn. Stl v nich mu, vy ne ktokovek z nas troch. Rukvy ierneho rcha sa mu vzneene zavlnili v prievane.

Chvu si ns povene obzeral, potom sa zmtene chytil za hlavu. Moment, zabudol som na kapucu! vyhkol a nohou zaplesol dvere. Jeho krtke vystpenie bolo zvltne, no napriek tomu som si stihol vimn ete osi znepokojivejie. Splen Boie telo! zaepkal somM tam svieky. Vie o tom Lorren? Simmon otvoril sta, no vtom sa dvere znova roztvorili. Bbkar sa v nich til v tmavom rchu, ktor v teplom svetle sviec vyzeralo ohromujco. Tentoraz mal zdvihnut ruky a hlavu mu zakrvala kapuca. Dlh rukvy sa psobivo vlnili. Prievan, ktor vznikol pri otvoren dver, mu vak iastone odfkol kapucu z hlavy, take mu zakrvala jedno oko. Doerta! uavil si roztrito a znova kopol do dver. Wilem so Simmonom zachovali pokoj. Radej som ni nepovedal. Chvu sa ni nedialo, potom k nm spoza dver doahol tlmen hlas. Mete ete raz zaklopa? Inak to nepsob dveryhodne. Wilem poslune pristpil k dverm a dvakrt zaklopal. Dvere sa rozleteli, objavila sa v nich postava zahalen v tmavom rchu. Tvr sa jej strcala pod kapucou, dlh rukvy sa vlnili. Kto ru Taborlina Vekho? zvune predniesol Bbkar, no hlas mu znel spod kapucne trochu tlmene. Teatrlne namieril prst. Ty! Simmon! Na chvu sa odmlal a potom prehovoril menej majesttnym tnom: Dnes si tu u bol, vak? Simmon prikvol. Vyctil som, e sa v om hromad smiech a had cestu von. Kedy to bolo? Asi pred hodinou. Hmm. Kapuca prikvla. Bolo to tentoraz lepie? Stiahol si ju z hlavy. Vimol som si, e rcho je privek, spod rukvov mu trali iba piky prstov. Ukal sa ako diea, ktor si ska aty rodiov. Predtm si nerobil Taborlina, povedal Simmon. Och. Vyzeral, e ho to trochu otrvilo. Ako to vyzeralo? Bol som dobr Taborlin? Dos dobr, odvetil Simmon. Bbkar pozrel na Wilema. Pilo sa mi rozviate rcho, povedal Wil. No vdy som si predstavoval, e Taborlin mal mierny, lskav hlas.

Aha. Konene pozrel na ma. Ahoj. Ahoj, odzdravil som o najzdvorilejie. Teba nepoznm. Krtka odmlka. Kto si? Volm sa Kvothe. Si si tm nejak ist, odvetil a sstredene si ma prezeral. Po alej krtkej prestvke pokraoval: Mne hovoria Bbkar. Kto je oni? Kto s oni? opravil ma so zdvihnutm prstom. Usmial som sa. Tak kto s oni? Bbkar mi smev neprtomne optoval a neurito kvol rukou. Ve vie. udia. Hadel na ma, ako keby naiel zaujmav skalu alebo list, ak dosia nevidel. A ako si hovor ty? optal som sa. Zdalo sa, e ho to trochu prekvapilo. Zaostril zrak a preletel po mne triezvym pohadom. Nerd prezrdzam, povedal s nznakom vitky. Pozrel na mliaceho Wilema a Simmona. Pote alej. Zvrtol sa a voiel do izby. Miestnos nebola mimoriadne vek, no uprostred archvu psobila dos nezvyajne. Mal v nej hlbok alnen kreslo, vek dreven stl a dvoje dver, ktor viedli do susednch izieb. Police aj skrinky zapali knihy. Kopili sa na dlke, povaovali sa na stole, v stpcoch sa tili na stolikch. Prekvapili ma zatiahnut zvesy pri jednej stene. Myse mi napovedala, e by tam malo by okno, aj ked som vedel, e sme hlboko pod zemou. Miestnos osvetovali lampy a dlh, zke sviece, po ktorch stekal vosk. Kad plamienok vo mne vyvolval zkos pri pomyslen na otvoren ohe v budove so sttiscmi vzcnych knh. A ete tam boli bbky. Viseli na policiach a na stench. Krili sa v ktoch a pod stolikami. Niektor ete nedokonen, in opravoval, leali medzi nstrojmi na stole. Videl som niekoko polc plnch figurn so ikovne vyrezanmi a namaovanmi udskmi tvrami. Bbkar cestou k stolu striasol rcho a nechal ho spadn na dlku. Pod nm mal obleen jednoduch aty pokren bielu koeu, pokren ierne nohavice a na kadej nohe in ponoku so zplatou na pte. Uvedomil som si, e je star, ako som si myslel. Tvr mal hladk a bez vrsok, no vlasy na vrchu hlavy mu u zbeleli a zredli.

Bbkar mi uvonil stoliku. Opatrne z nej zdvihol mal marionetu a naiel pre u miesto na polici. Potom si sadol k stolu. Wilema so Simmonom nechal st. Nezdalo sa, e by im to prekalo. Pohrabal sa v neporiadku na stole, naiel nepravideln kus dreva a nevek n. Uprene sa na ma zahadel a pustil sa do vyrezvania. Na stl padali struliny. Napriek nezvyajnej situcii som nectil potrebu spta sa, o sa deje. Ked kladiete toko otzok ako ja, naute sa vytui, kedy s nevhodn. A navye som poznal odpove Bbkar bol jeden z nadanch, nie celkom pretnch ud, ktor si na univerzite nali svoje miesto. tdium v mystriu je pre tudentsk mysle velkou zaou. Vsledkom je schopnos vyuva to, o vina ud poklad za mgiu, no my tomu hovorme sympatika, symbolika, alchmia, meno tvorba a tak alej. Niektor mysle sa s tm vysporiadaj ahie, in to nezvldnu. Nie ktor tudenti sa zblznia a skonia v toisku, no myse viny nepodahne tlaku vedomost a pokod sa iba mierne. U jednch sa to prejav drobnmi zmenami v sprvan tikmi i zajakvanm , dalsi pouj hlasy, zabdaj, oslepn i onemej Obas to po hodine prejde, inokedy sa u z toho nedostan. Predpokladal som, e Bbkar je bval tudent, ktor nevydral prval informci a naiel si tu kryt, podobne ako Auri. Nelo mi vak do hlavy, e Lorren mu tu dovol i. Vdy sa tvri takto? optal sa a pozrel na Wilema so Simmonom. Okolo rk sa mu nakopila hba svetlch hobln. Vinou, odvetil Wilem. Ako sa poda teba tvri? zaujmal sa Simmon. Akoby mal dopredu premyslen tri ahy v tirani a nepochyboval o svojom vazstve. Bbkar sa znova obrtil ku mne, primril oi a odrezal z dreva ete jednu dlh strulinu. Je to trochu otravn. Wilem vyprskol. To je jeho zamyslen vraz. asto ho nasadzuje, no vie sa tvri aj inak. o je to tirani? zaujmal sa Simmon. Take myslite, pokval hlavou Bbkar, nevmajc si otzku. Na o mysl teraz?

Hovorm si, e m vemi dobr oko, odvetil som zdvorilo. Bbkar odfrkol, ani na ma nepozrel. Nao je to dobr? Nao je vbec dobr dva sa? udia sa ustavine na nieo dvaj, a predsa ni nevidia. Ja sa pozerm a vidm. Som pozorovate. Zahadel sa na ksok dreva v ruke, potom na moju tvr. Oividne spokojn schoval svoje dielo v dlaniach, no tesne predtm som na okamih zazrel svoj zrune vyrezan profil. Vie, kto si, kto nie si a km bude? optal sa ma. Znelo to ako hdanka. Nie. Pozorovate, odvetil s istotou. Pretoe elir je pozorovate. Kvothe je relar, opravil ho Simmon. Bbkar skrivil sta. To sotva. Lepie sa mi prizrel. Raz z teba mono bude pozorovate, no zatia nm nie si. Zatia si len divk. Jednho da sa stane skutonm elirom. Ak sa uvon. Otril mi vyrezan tvr. o tu vid? U to nebol obyajn nepravideln kus dreva. Hadel som na vlastn zdumiv vraz. Naklonil som sa bliie, aby som si soku lepie obzrel. Bbkar sa zasmial a rozhodil ruky. Neskoro! zvolal nateene ako diea. Hadel si prli pozorne, aby si nieo videl. Dvanie ti preka v pozorovan. Vyrezan tvr postavil na stl, akoby hadela na leiace bbky. Vid malho drevenho Kvothea? Vid, ako upiera zrak? Je hrozne sstreden. Odhodlan. Sto rokov sa bude dva, ale ktovie, i niekedy zazrie to, o m rovno pod nosom? Znova sa oprel o stoliku a spokojne Sa rozhliadol. Elir je pozorovate? optal sa Simmon. Aj ostatn hodnosti nieo znamenaj? Ako tudent s neobmedzenm prstupom do archvu si to urite ahko zist, odbil ho Bbkar. Vzal zo stola marionetu a opatrne, aby sa jej nezaplietli ovldacie nry, ju poloil na zem. Bola to dokonal zmenen napodobenina tehlinskho kaza v sivom rchu. Kde by si mu odporal hada? riskol som otzku. V Renfalqueho Deklarcii. Kaz sa pod Bbkarovm vedenm zdvihol zo zeme a pohol dmi, akoby sa naahoval po dlhom spnku. Ni mi to nehovor.

Bbkar odrecitoval neprtomnm hlasom: Prv poschodie, juhovchodn roh, druh rad, druh regl, tretia polica vpravo, erven koen vzba. Malik tehlinec pomaly vykroil okolo jeho nh. V pravej ruke zvieral miniatrnu kpiu Knihy cesty. Dokonca mala na obale namaovan koleso. Pozerali sme, ako sa kaz prechdza sem a ta, a napokon sa usad na jednu z Bbkarovch ponoiek. Wilem zdvorilo zakaal. Bbkar? no? odvetil bez toho, aby zdvihol zrak. M otzku. Ci, presnejie, Kvothe m otzku, ale ty sa chce opta zaho. Nakla sa dopredu, medzi obom m kolm vrsku a pli pery. To ho prezradilo. Nech sa spta sm, mono mu to pome. S asom som si uvedomil, e robm vetko, o vymenoval. Bbkar sa alej hral s kazom. Tehlinec opatrne, bojazlivo preskmal okolie jeho chodidiel, zdvihol pred seba knihu, obiiel nohu stola a nazrel do przdnej topnky. Pohyboval sa tak presvedivo, a som plne zabudol na naptie. Zaujmam sa o amyrov. Nespal som zrak zo scny pod stolom. K tehlincovi sa pridala alia marioneta, mlad dieva v sedliackych atch. Podila ku kazovi a natiahla ruku, akoby mu nieo podvala. Nie, nepodvala kldla mu otzku. Kaz jej ukzal chrbt. Nesmelo ho chytila za plece. Povene od nej odstpilRd by som vedel, kto ich rozpustil, pokraoval som. Bol to cisr Nalto, alebo cirkev? Stle sa iba dva, pokarhal ma o osi miernejie ako pred chvlouMal by si s chyta vietor. Si prli vny, spsob ti to problmyTehlinec sa zvrtol k dievau. Triasol sa hnevom a hrozil jej knihou. Preaknut dieva uskoilo a padlo na kolen. Pravdae ich rozpustila cirkev. Bez ppeovho dekrtu by to bolo nemon. Kaz udrel dieva knihou. Raz, dva razy, a kleslo na zem a zostalo nehybne lea. Naltovi by nevyhoveli, ani keby im prikzal prejs cez cestu. Bbkara uptal aksi nepatrn pohyb. To s mi veci! zvolal a obrtil sa k Wilemovi. Co to vidm? Mierne sklonen hlava, zaat zuby, no oi s rozostren a hnev smeruje dovntra. Keby som sdil ud poda vzoru, povedal by som, e Wilem prehral stvku. Vari nevie, e cirkev netoleruje hazard? Kaz pri jeho nohch otril Wilemovi Knihu cesty.

Potom tehlinec zopol ruky a odvrtil sa od leiaceho dievaa. Spravil niekoko vzneench krokov a sklonil hlavu ako pri modlitbe. Odtrhol som zrak od scny pod stolom a pozrel na nho hostitea. Bbkar? oslovil som ho. tal si Pohad do histrie od Feltemiho Reisa? Simmon vrhol na Wilema znepokojen pohad, no nezdalo sa, e Bbkarovi moja otzka preka. Tehlinec sa vystrel, zaal tancova a poskakova. no, odvetil Bbkar. Preo by Reis tvrdil, e Alpura Prolycia Amyr je esdesiaty tret vnos cisra Nalta? Reis by ni tak netvrdil. Neodvracal oi z marionety. Je to hol nezmysel. Lene my sme nali knihu, v ktorej to pe. Bbkar mykol plecom a pozoroval tancujceho tehlinca. Chyba mohla vznikn pri prepise, zamyslel sa Wilem. Alebo to zmenila samotn cirkev. Nalto je obben obetn barnok falovania dejn. Co ak sa chceli ditancova od amyrov? Ku koncu pchali hrozn skutky. Mdro, mdro, povedal Bbkar. Malik kaz sa Wilovi hlboko poklonil. Odrazu mi v hlave skrsol npad. Bbkar, vie, o je o poschodie vyie za vekmi kamennmi dverami? Tehlinec znehybnel a Bbkar zdvihol hlavu. Uprel na ma prsny pohad. Oi mal vne a ist. Dvere s medenmi panelmi nie s staros tudentov. Alebo sa mlim? Do tvre sa mi nahrnula krv. Nie, pane. Odvrtil som zrak. Napt ticho preruilo vzdialen odbjanie zvona. Simmon tlmene zahreil. Mekm, vysvetlil. Prep, Bbkar, ale u musm s. Bbkar vstal zo stoliky a zavesil marionetu na stenu. Aj tak je naase vrti sa k taniu, poznamenal. Podiiel k alnenmu kreslu, sadol si do a otvoril knihu. Niekedy ho zasa privete, kvol smerom ku mne, neodthajc pohad od strnky. Musm na om trochu popracova.

TYRIDSIATA PRV KAPITOLA

Vie dobro
Pozrel som na Simmona a zaepkal: Ivare enim euge. Zfalo vzdychol. Nem tudova fyziognmiu? Od poiaru v Ambroseovej izbe prelo jedenstenie, zima konene vystrila pazry a zakryla univerzitu zvejmi po kolen. Ako zvyajne, ked sa poasie zhorilo, archv bol pln usilovnch tudentov. Obsadili vetky tacie brlohy, kniky sme si museli prinies do zvzkov. itre s vysokm stropom a bez oblokov bola viac ne spolovice pln, no napriek tomu v nej vldlo ticho ako v krypte. Kamenn steny a tlmen epkanie sa postarali o tajomn atmosfru, neudo, e tudenti jej dali prezvku hrobka. Ve tudujem, protestoval som potichu. Prezeral som si Gibeove nrtky a pozri, o som naiel, obrtil som k nemu knihu. To je Gibea? zaepkal zdesene. Tum so mnou tuduje len preto, aby si ma vyruoval. Odvrtil zrak. Nie je to ni ohavn, brnil som sa. Iba aha! Vid, o sa tu pe? Simmon odstril knihu a vo mne vzbikla zlos. Opatrne! zasyal som. Je to jedno z pvodnch diel. Naiel som ho v mtvych katalgoch, zastren za inmi knihami. Ak sa mu nieo stane, Lorren mi odfikne palce. Sim sa odtiahol od knihy, akoby bola erav. Originl? Milostiv Tehlu, urite je napsan na vysuenej udskej koi! Daj ju pre. Takmer som si neodpustil poznmku, e udsk koa nevemi dobre prijma atrament, no pri pohade na jeho vraz som si zahryzol do jazyka. Lene tvr ma prezradila. Si zvrten, odsekol takmer neprijatene hlasno. Boia matka, o nevie, e rozrezval ud zaiva, aby pozoroval prcu orgnov? Nechcem vidie ni, o napsal ten netvor. Poloil som knihu. Tak rovno zabudni na medicnu, povedal som o najmiernejie. Gibea pretudoval udsk telo podrobnejie ne ktokovek in. Z jeho dennkov vychdza cel modern lekrska veda.

Simmon sa naalej tvril odmerane. Naklonil sa ku mne a zaepkal: Ke amyrovia obsadili jeho vojvodstvo, nali kosti z dvadsatisc obeti. Obrovsk jamy pln kost a popola. Boli tam aj eny a deti. Dvadsattisc! Od st mu odfrkli sliny. A ktovie, kokch nenali! Nechal som ho trochu vychladn a pokraoval som: Napsal dvadsatri zvzkov o fungovan udskho organizmu. Ke ho napadli amyrovia, as majetku zhorela, priom sa nenvratne stratili styrt zvzky a vetky Gibeove poznmky. Optaj sa profesora Arwyla, o by za ne dal. Simmon udrel rukou po stole, a sa k nm obrtilo niekoko hlv. Doerta! zavral. Vyrstol som pdesiat kilometrov od Gibey! Za bezoblanho da bol z otcovch vrchov dobr vhad na trosky! To ma umlalo. Ak s pozemky Simovej rodiny tak blzko, jeho predkovia museli ma voi Gibeovi lnnu povinnos. Mal moc printi ich, aby mu dodvali ud na experimenty. Monoe v jamch skonilo aj niekoko lenov jeho rodiny. Dlho som neprehovoril. Nevedel som to, zaepkal som napokon. Sim sa trochu upokojil. Doma o tom nehovorme, povedal odmerane a odhrnul si z ela vlasy. Sklonili sme sa nad knihy. Asi po hodine Simmon nevydral: o si naiel? Vyslovil to akoby mimochodom, zakrvajc zvedavos. Pozri sa na vntorn zloku, zaepkal som vzruene. Otvoril som knihu, a ke Simovi padol zrak na strnku, podvedome skrivil tvr, akoby z nej zactil pach smrti. cel sa polial, zaul som jednho z dvojice starch tudentov, ktor krali po chodbe. Poda obleenia pochdzali z urodzench rodn. Nekriali, no ani sa neusilovali hovori potichu. Anisat ho printil uprata neporiadok, a a potom mu dovolil umy sa. Cel jedenstenie bude smrdie ako anky. o mm vidie? optal sa Simmon. Je tu len meno a dtum. Pozri sa hore na okraj strnky. Ukzal som prstom na ozdobn pirly. Sem. Stavm sa, e to nemon tea sa do konca semestra otrvi, povedal druh tudent. Aj my sme boli tak sprost? Stle ni nevidm, povedal Simmon bezradne. Ak a zaujmaj ozdoby, asi je to pekn, no ja som si nikdy nepotrpel na ilumincie.

Meme zjs do Dvoch penc, pokraoval rozhovor niekoko stolov od ns, priahujc rozhnevan pohady okolitch tudentov. Maj tam dieva, ktor hr na pale. Prisahm, e niekoho ako ona som ete nevidel. A Linten tvrd, e za trochu striebra ti sprisahanecky znil hlas do epotu. o urob za trochu striebra? o najdrzejie som sa zamieal do ich rozhovoru. Nemusel som kria, lebo vo zvzkoch sa aj normlny hlas nesie celou miestnosou. Nezachytil som koniec. Vrhli na ma urazen pohady, no neodpovedali. o to vyvdza? zasipel na ma Simmon. Oividne mu to bolo trpne. Snam sa ich umla. Nevmaj si ich. Civiem do tvojej prekliatej knihy, tak mi konene uk, o mm vidie. Gibea kreslil vetky obrzky vlastnorune, povedal som. Toto je pvodn dennk, preto sa d predpoklada, e aj vzdoba je od neho, nie? Sim prikvol a znova si odhrnul vlasy. Pozri sem, preiel som ukazovkom od jednej ozdoby k druhej. Vid to? Zavrtel hlavou. Znova som do knihy zapichol ukazovk. Tu, ukzal som, a tuto v rohu. Rozrili sa mu oi. Psmen! I v odmlal sa, v duchu ich ltil. Ivare enim euge. Odtisol knihu. o tm chce poveda, pravda okrem toho, e Gibea takmer neovldal temitinu? Nie je to temick ale temsk jazyk, opravil som ho. Presnejie jeho zastaran podoba. o to vlastne znamen? Zdvihol pohad od knihy a zmratil elo. Pre vek dobro? Pokrtil som hlavou. Pre vie dobro. Nezd sa ti to znme? Neviem, ako dlho tam bude, pokraoval jeden z dvojice hlunch tudentov. Ak ju zmek, outuje. Hovorm ti, e dnes veer nemem. Ale na zrazenie budem ma as. Mal by si tam s skr, poradil som mu. Dve pence bvaj na zrazenie pln.

Podrdene na ma zazreli. Staraj sa o seba, sopliak, odporal mi vy. To ma ete vmi rozplilo. Prep, myslel som, e sa rozprvate so mnou. Vyzeralo to tak? odsekol jedovato. Znelo to tak, odvetil som. Ke vs poujem o tri stoly alej, predpokladm, e ma chcete zapoji do rozhovoru. Odkalal som si. Ibae by ste boli prli tup, aby ste pochopili, e vo zvzkoch sa mte rozprva potichu. Do tvre mu vstpila erve. Chystal sa nieo avnat odseknt, no priate mu osi zaepkal do ucha, nato si vzali knihy a odili. Ke sa za nimi zatvorili dvere, niekoko tudentov mi zatlieskalo. Usmial som sa na svoje obecenstvo a zakval. Archivri by sa o nich postarali, pokarhal ma Sim, ke som sa k nemu znova naklonil. Nezdalo sa, e by to mali v mysle. Hlavne, e je tu zasa ticho. Tak o ti pripomna veta: Pre vie dobro? Amyrov, samozrejme, odvetil. V poslednom ase nehovor o niom inom. O o ti ide? Iba o to, zaepkal som nateene, e Gibea bol tajnm lenom Rdu amyrov. Sim si ma nedverivo premeral. Je to trochu pritiahnut za vlasy, ale mohlo by to sedie. Bolo to asi pdesiat rokov predtm, ako ich cirkev zruila. V tom ase u boli skazen. Chcel som poznamena, e Gibea nebol skazen. Sledoval iba cie amyrov vie dobro. Jeho pokusy na uoch boli desiv, no zrove vemi pomohli rozvoju medicny. Vaka jeho prci sa v priebehu nasledujcich storo pravdepodobne podarilo zachrni desansobne viac pacientov. No pochyboval som, e to Sim ocen. Skazen i nie, bol tajnm lenom amyrov. Preo by inak zamaskoval ich krdo na oblke dennka? Dobre, tak bol amyr, pokril plecami. A o m by? Znechutene som rozhodil ruky a snail sa nehovori privemi nahlas. Znamen to, e rd mal tajnch lenov ete skr, ne ich cirkev zruila! Po ppeovom rozhodnut sa o ich bezpenos postarali

skryt spojenci. Inak povedan, amyrovia mono existuj dodnes a v utajen pokrauj vo svojej prci. Simmonova tvr prela zmenou. Najprv sa mi zdalo, e so mnou shlas, no potom som poctil na chrbte mravenie, a hne som vedel, o o ide. Dobr de, profesor Lorren, zdvorilo som ho pozdravil bez toho, aby som sa obrtil. Rozprva sa so tudentmi pri inch stoloch je zakzan, prehovoril. Vyluujem a z archvu na p dn. Prikvol som, vstali sme a pozbierali svoje knihy. Profesor Lorren ku mne bezvrazne natiahol ruku. Bez slova som mu podal Gibeov dennk. O chvu sme stli pred dverami archvu a mrili oi pred jasnm slnenm svetlom. Zabalil som sa do pla a vykroili sme po snehu. To sa ti podarilo, poznamenal Simmon. Mykol som plecom, no ctil som sa neprjemnejie, ne som si bol ochotn pripusti. Dfal som, e niektor zo tudentov profesorovi vysvetl, e som sa usiloval hlun dvojicu uti, nie naopak. Ilo mi o dobr vec. Pomaly sme zamierili k Ankerovmu hostincu. Simmon sa zasmial a zo artu kopol do zveja. Svet potrebuje ud ako ty, prehovoril tnom, z ktorho som usdil, e m filozofick nladu. Vie, ako dosiahnu svoje. Nie vdy najlepm alebo najmdrejm spsobom, no napokon sa ti to podar. Takch ud je mlo. Ako to mysl? celkom som mu nerozumel. Pokril plecami. Vezmi si naprklad dneok. Niekto a obauje alebo Uraz a v okamihu sa naho vrhne. Zaermoval otvorenou dlaou. Vie presne, o treba urobi. Nevha, ale kon. Na chvu sa zamyslel. Predstavujem si, e amyrovia boli podobn. Niet divu, e uom nahali strach. Nie vdy presne viem, o robm, priznal som. Simmon sa usmial. To ma trochu upokojilo.

TYRIDSIATA DRUH KAPITOLA

Poknie
Kee som nemohol tudova a svet bol pod snehom, mal som idelnu prleitos venova sa tomu, o som v poslednom ase zanedbval. Chcel som navtvi Auri, no strechy pokrval ad a uzavret ndvorie, kde sme sa zvyajne stretvali, zavalil sneh. Poteilo ma, e v om nevidm stopy, pochyboval som, e Auri m topnky, nieto ete kabt i iapku. Vydal by som sa ju pohada do Podsveta, no elezn mrea bola zamknut a zamrznut. V medike som robil dvojit zmeny a jednu noc som hral u Ankera, aby som mu vynahradil veer, ke som musel skoni predasne. Do noci som pracoval v mozoli, potal, testoval a odlieval zliatiny pre svoj projekt. A navye som dobiehal mesiac zamekanho spnku. No ani spa sa ned donekonena, a tak sa mi na tvrt de po vylen z archvu minuli vhovorky. Akokovek nerd, musel som sa porozprva s Devi. Km som sa rozhodol, i sa za ou vybra, vonku sa oteplilo prav dos na to, aby sa padajci sneh zmenil na mrznci d Cesta do Imre bola hrozn. Nemal som klobk ani rukavice a v priebehu piatich mint sa mi premoil pl. Onedlho som bol do nitky mokr a utoval som, e som ete nepokal, alebo si nezaplatil koiar. D topil sneh na ceste, nohy sa mi zabrali do niekokocentimetrovej apkanice. Chcel som sa zastavi v Eoliane, e sa pred nvtevou Devi zohrejem, lene hostinec som po prv raz naiel zamknut a v oknch sa nesvietilo. Nebolo na tom ni udn. Ak achtic by sa sem trmcal v tomto poas? Ktor hudobnk by vystavil nstroj mrzncemu dau? Brodil som sa opustenmi ulicami a ku schodisku za msiarstvomVo vzduchu sa vnimone nevznal zpach skazenho tuku. Zaklopal som na dvere a znepokojilo ma, ak mm zoslabnut ruku. Sotva som ctil, ako hnkami udieram o drevo. Po dlhom akan som

op zaklopal, zmocnili sa ma obavy, e Devi tu nie je a cel cestu som meral zbytone. Dvere sa mierne pootvorili. V kre sa zablyslo tepl svedo lampy a adovomodr oko. Potom sa roztvorili dokorn. Tehluove kosti! zhrozila sa Devi. Co tu rob v takom nease? Myslel som Nie, nemyslel, odfrkla. Pod alej. Vstpil som do izby. Tieklo zo ma, kapucu som mal nalepen na hlave. Zatvorila za mnou, zamkla a zastrila zvoru. Vimol som si, e jej pribudla nov polica na knihy, no zatia bola skoro przdna. Prestpil som z nohy na nohu, z pla sa uvonil vek kus kaovitho snehu a apol na dlku. Devi si ma pokojne premerala. Na opanom konci miestnosti horel blzko stola ohe, no nenaznaila mi, e mem vojs alej, a tak som zostal na mieste a chvel sa od zimy. Nikdy si nevyber jednoduchie rieenie, vak? optala sa. Existuje aj tak? odvetil som protiotzkou. Nezasmiala sa. Ak si dfal, e ked sa tu uke napoly zmrznut s vrazom dobitho psa, zmen to nieo na mojom postoji k tebe, vemi sa odmlala sa a zamyslene po mne prechdzala pohadom. Nech sa prepadnem! zvolala takmer uasnuto. Tum sa mi predsa len pi vidie a takto. Zlepuje mi to nladu, a je to skoro otravn. To som nemal v mysle, podotkol som. No beriem to. Pomohlo by, keby som dostal siln ndchu? Devi to zvila. Mono, pripustila. Poknie si vyaduje trochu utrpenia. Prikvol som, ani som sa nemusel snai vyzera neastne. Meravmi prstami som zalovil v meci a vytiahol mal bronzov mincu, ktor som vyhral od Sima v psom dychu pred niekokmi dami. Vzala si ju. Atursk minca poknia, povedala odmerane. To m by symbol? Pokril som plecami, na zem dopadol al kus vlhkho snehu. Trochu, priznal som. Napadlo mi, e zjdem za zmenrnikom a zaplatm ti cel dlh v minciach poknia. Preo si to neurobil? vyzvedala.

Dolo mi, e by a to len podrdilo. A nemal som chu plati zmenarnikovi. Bojoval som s nutkanm uprie na kozub tobn pohad. Dlho som premal, ako sa ti vhodne ospravedlni. A nakoniec si sa rozhodol, e ma navtvi za najhorieho poasia v roku? Napadlo mi, e najlepie bude porozprva sa, odvetil som. Poasie je iba astn zhoda okolnost. Devi sa zamraila a zvrtla sa ku kozubu. Tak pod dnu. Podila k bieliznku pri posteli a vytiahla z neho hrub modr bavlnen rcho. Podala mi ho a ukzala na zatvoren dvere. Vyzle si mokr aty. Vymkaj ich do umvadla, inak nikdy neuschn. Povol som ju, a ke som sa vrtil, zavesil som obleenie na veiaky pred ohniskom. St tak blzko pri kozube bolo vemi prjemn. Vo svetle oha som videl, e kou pod nechtami mm sinav. Hoci by som sa tam rd zdral a zohrieval si kosti, prisadol som si k Devi za stl. Povrch mal zokriaban a nanovo nalakovan, no na mieste, kde obrk splil drevo, zostal uhovoierny kruh. Ke som tam sedel nah, iba v rchu, ktor mi poiala, ctil som sa vemi zraniten, no nemohol som s tm ni robi. Po naom poslednom stretnut, zo vetkch sl som sa vyhbal pohadu na stl, si ma informovala, e na konci semestra ti mm zaplati cel dlh. Nepresvedm a, aby si zmenila nzor? Pochybujem o tom, odvetila stroho. No uisujem a, e ak nebude mc zaplati v hotovosti, som ochotn prija aj ist informcie. Lane vycerila zuby. Prikvol som. Stle sa zaujmala o prstup do archvu. Dfal som, e si to rozmysl, ke spozn cel prbeh, povedal som. Niekto na ma toil a potreboval som ma istotu, e moja krv je v bezpe. Sptavo som sa na u zahadel. Devi mykla plecami, ani nezdvihla lakte zo stola. Jej vraz bol stelesnenm dokonalej ahostajnosti. Pozrel som jej do o. A navye je celkom mon, e moje nerozumn konanie bolo iastone ovplyvnen zvykami alchymistickho jedu v tele. Devi stuhla. oe?

Nevedela o tom. Trochu mi odahlo. Ambrose sa postaral, aby som hodinu pred skkami prehltol ovocnicu, vysvetlil som. A ty si mu predala recept. Si neuveritene drz! V kriatkovskej tvri mala pohoren vraz, no ma neoklamal. Vyviedol som ju z miery a vemi sa to snaila zakry. Nie, odvetil som pokojne. Iba mm v stach chu sliviek a muktovho orecha a obas poctim nezmyseln tbu zakrti niekoho iba preto, e do ma stril na ulici. Jej falon rozhorenie sa rozplynulo. Neme to dokza, brnila sa. Nemusm ni dokazova. Nechcem ti spsobi problmy s profesormi ani postavi a pred elezn zkon. Pozrel som na u. Len mi napadlo, e by a to mohlo zaujma. Devi sedela vemi potichu. Usilovala sa zachova rozvahu, no do tvre sa jej vkrdal previnil vraz. Bolo to zl? Veru bolo, odvetil som. Odvrtila zrak a zaloila si ruky na prsiach. Nevedela som, e je pre Ambrosea, prehovorila. Priiel za mnou nejak zazoban nafkanec s ohromujco dobrou ponukou Znova na ma pozrela. Ke sa nehnevala, na poudovanie vyzerala a zakrknuto. Nikdy by som neobchodovala s Ambroseom. Nevedela som, e jed m by pre teba. Prisahm. No vedela si, e ho pouij, upozornil som ju. Ticho preruovalo iba pukotanie oha v kozube. Vidm to takto, prehovoril som. Obaja sme sa dopustili hlpych skutkov a je nm to to. Tuhie som sa zabalil do rcha. A hoci neboli rovnako zl, aspo iastone sme vyrovnan. Zdvihol som dlane ako misky vh. Devi sa trochu rozpaito usmiala. Mono som sa unhlila, ke som od teba iadala cel dlh. Optoval som jej smev a uvonil sa. Co keby sme zostali pri pvodnch podmienkach? Zd sa, e to bude spravodliv. Natiahla ku mne ruku a ja som jej podal svoju. Zvyky naptia v miestnosti sa rozptlili, zo srdca mi spadol obrovsk balvan.

M adov ruku, zachmrila sa Devi. Sadnime si k ohu. Presunuli sme sa ku kozubu a niekoko mint sme sedeli potichu. Bohovia z hlbn! vydchla napokon. Nevie si predstavi, ako si ma nazlostil. Zavrtela hlavou. Ete nikto ma tak nerozlil. Prikvol som. Neveril som, e by si sa dopustila prestpenia zkona, priznal som. Bol som si ist, e si to nebola ty, no vetci do ma hdli, ak si nebezpen, a rozprvali mi hrzostran historky. A ked si mi odmietla ukza krv pokril som plecami. Naozaj stle cti inky ovocnice? optala sa. Obas sa prihlsia. Aj trpezlivos strcam rchlejie ako kedysi, ale to me by stresom. Poda Simmona mm v tele nesptan princpy. Nech to znamen okovek. Devi skrivila tvr. Nemm tu dokonal laboratrne vybavenie, ukzala na zatvoren dvere. Naozaj ma to mrz, ale ponkol mi kompletn vydanie Vautium Tegnostae, kvla k polici. Zvyajne osi tak nerobm, no necenzurovan diela sa zhaj vemi ako. Prekvapene som na u pozrel. Ty si ju preho vyrobila? Je to lepie ako preda recept, brnila sa. Malo ma to rozzri, no v tej chvli som bol astn, e som v teple a suchu a nevis nado mnou hrozba smrti. Mvol som nad tm rukou. Simmon tvrd, e tvoje faktorovanie nestoj za ni, prehodil som. Devi si pozrela na ruky. Nie som hrd na to, e som ju predala. Po chvli zdvihla hlavu, na tvri jej iaril krnok. Ale v Tegnostae s prekrsne ilustrcie. Zasmial som sa. Uk mi ich. *** O niekoko hodn mi aty uschli a mrznci dd sa zmenil na jemn sneh. Kamenn most pokryje svisl adov vrstva, ale inak bude spiaton cesta ovea prjemnejia. Ke som vyiel z kpene, Devi znova sedela pri stole. Podiiel som k nej a podal jej rcho. Nebudem spochybova tvoju es otzkou, preo vlastn rcho, ktor je na tak krehk dmu prli dlh a irok v pleciach. Devi prevrtila oi.

Sadol som si a obul imy. Boli prjemne vyhriate od kozuba. Z meca som vytiahol tri ak strieborn hrivny, poloil ich na stl a posunul k Devi. Zvedavo na ne pozrela. Nedvno som zskal trochu peaz, vysvetlil som. Nesta to na splatenie celho dlhu, ale roky za tento semester mem zaplati hne. Ukzal som na mince. Ber to ako prejav dobrej vle. Devi sa usmiala a odsunula hrivny sp ku mne. Do konca semestra zostvaj dve jedenstenia. Povedali sme predsa, e zostaneme pri pvodnej dohode. Keby som si ich vzala, mala by som vitky svedomia. *** Peniaze som Devi ponkal primne, no aj tak ma poteilo, e mi ich nechala. Medzi troma hrivnami a nijakou hrivnou je obrovsk rozdiel. Przdny meec vyvolva v loveku bezndej. Je to podobn ako s osivom. Ak vm po dlhej zime zostane obilie, mete ho znova zasadi. Ste pnmi svojho ivota, budcnos je nadejnejia. No ak zostanete na jar bez jedinho zrnka, zmocn sa vs bezradnos. Z tvrdej prce a dobrch myslov nevyrastie ani stebielko. A tak som nakpil obleenie: tri koele, nohavice, hrub vlnen ponoky, klobk, rukavice a l na ochranu pred adovm dychom zimyAuri som kpil vrecko morskej soli, vrece suenho hrachu, dva pohre zavranch brosk a tepl papue. Pre seba sadu strn na lutnu, atrament a poltucet hrkov papiera. Zaobstaral som si tie robustn mosadzn zvoru a priskrutkoval ju na okno vo svojej malej podkrovnej izbe. Ja si s ou ahko poradm, no mj skromn majetok ochrni aj pred najikovnejmi zlodejmi.

TYRIDSIATA TRETIA KAPITOLA

Bez slovka varovania

Stl som v spoloenskej miestnosti u Ankera, hadel cez okno na padajci sneh a medzi prstami som bezmylienkovito prevracal Dennin prste. Na univerzitu doahla zima v plnej sile a Denn som u mesiac nevidel. Do Elodinovej prednky zostvali tri hodiny, uvaoval som, i mi nepatrn anca, e ju njdem, stoj za dlh cestu do Imre. Do hostinca vstpil Cealdan, obchal si z iiem snehov popraok a zvedavo sa rozhliadol. Tak skoro rno som bol vo vape sm. Mu vykroil ku mne, na brade sa mu topili vloky, menili sa na ligotav kvapky. Prep, e rum, ale niekoho hadm, oslovil ma. Prekvapivo som nezaul ani nznak cealdskho przvuku. Mu siahol do vrecka dlhho kabta a vytiahol hrub oblku s krvavoervenou peaou. Ka-voth-ee, pretal pomaly a ukzal mi adresu. Kvothe hostinec Anker Univerzita (tri kilometre od Imre) Belenay-Barren Stredn Spoloenstvo Rukopis bol Dennin. ta sa to Kvout, povedal som neprtomne. E na konci je zamlan. Mykol plecom. Si to ty? no. Spokojne prikvol. List som dostal vTarbeane asi pred jedenstenm. Kpil som ho za tvrd pencu. Mu, ktor mi ho predal, ho zskal od nmornka v Junpui za vintsk strieborn osminku. Na nzov mesta, odkia ho mal nmornk, si nespomnal, no bolo to hlboko vo vntrozem. Zahadel sa mi do o. Hovorm ti to, aby si si nemyslel, e a chcem oklba. Zaplatil som cel tvrd pencu a priiel som sem a z Imre, aj ked som to nemal po ceste. Poobzeral sa po miestnosti. Aj ke hdam, e mladk s takouto fajnovou krmou sa nebude natahova o to, o mi prvom patr.

Zasmial som sa. Nie je to mj hostinec, iba tu bvam. Viditene ho to sklamalo. Ked si stl pri tom okne, vyzeral si vemi majetncky. No iste chpe, e si zaslim aspo nieo za unvanie. Pravdae, prikvol som. Koko je poda vs spravodliv? Premeral si ma od hlavy po pty. Posta mi, ked dostanem nasp tvrd pencu a mkk navrch. Vytiahol som meec a zalovil v om. Naastie som pred niekokmi dami hral karty, take mi zostalo niekoko aturskch minc. Aj mne sa to pozdva, prikvol som a vyplatil mu, o si zaiadal. Zvrtol sa k dverm, no po niekokch krokoch sa ku mne znova obrtil. Len zo zvedavosti Zaplatil by si aj dve tvrd pence? optal sa. Asi no. Kist zaklial, vyiel z hostinca a zaplesol za sebou dvere. Oblka bola z akho pergamenu, pokrenho a pinavho po dlhom putovan z ruky do ruky. Na peati bol vyobrazen majesttny jele stojaci pred sudom a harfou. Rozlomil som ju, sadol si a tal: Kvothe, prep mi, e som odila z Imre bez slovka varovania. V de odchodu som Ti poslala odkaz, no predpokladm, e si ho nedostal. Vydala som sa za zelenou trvou a lepmi Monosami. Imre mm rada, aj Tvoju Obasn, aj ke len Zriedkav spolonos, mesto je vak drah a moje vyhliadky sa v poslednom ase mliko zhorili. Yllje rozkon, sam zvlnen kopce. Poasie mi vyhovuje, je teplejie a vo vzduchu cti more. Zd sa, e tu preijem zimu bez toho, aby som zaahla s pcami. Bolo by to prv raz po dlhch rokoch. Pr dn som strvila v malch krovstvch a videla som arvtku medzi dvoma skupinami jazdcov. Tak rinanie a Erdanie Koni si ete nepoul. Trochu som sa plavila po mori, nauili ma viaza uzly a pu. Aj zsoba Nadvok sa mi rozrstla. Ak ma najbliie pekne popros, predvediem Ti svoje nov schopnosti. Videla som prv ademsk oldnierku. (Tu im hovoria krvav koele.) Nie je via odo ma a m tie najpozoruhodnejie siv oi. Je pekn,

ale zvltna a tich. Neprestajne sa ova. Nevidela som ju bojova, ani si to neelm. Aj ke ma to vemi zaujma. Stle som unesen z harjy. Teraz bvam u nadanho dentlmena (nebudem ho menova) a prekraujem v tdiu. Pri Psan tohto Listu som vypila trochu vna. Spomnam to, lebo^ sa mi nepodarilo dobre napsa slovo Pokrujem. Pokraujem. Kistl Ve vie, o myslm. Prep, e som sa neozvala skr, no dlho som bola na cestch a doteraz som nemala Cm Psa. Asi mi chvu potrv, km natrafm na cestovatea, ktormu list odovzdm s dverou, e sa dostane a k Tebe. Myslm na Teba asto a s lskou. Tvoja D. Postskriptum. Dfam, e puzdro na lutnu Ti sli dobre. *** Elodinova hodina sa zaala netradine. Profesor priiel naas, o ns zaskoilo, pretoe prv polhodinu sme zvyajne trvili klebetenm, hranm kariet a frflanm, ako mlo sa naume. Vimli sme si ho, a ked uprostred schodiska do prednkovej sly zatlieskal, aby uptal nau pozornos. Druh zvltnos bola, e mal obleen slvnostn rcho. Nosil ho, ke to vyadovala situcia, no vdy len so silnm sebazaprenm. Dokonca aj poas prijmacch pohovorov bol zvyajne neupraven a v pokrenom rchu. No dnes mu oividne neprekalo. Vyzeralo ist, erstvo vyprat. Ani vlasy mu nestli kad inak. Dokonca bol ostrihan a uesan. Ke ziiel do sly, vyliezol na pdium a postavil sa za rencky pult. To ns zmiatlo ete vmi, lebo Elodin ho nikdy nepouval. Kedysi dvno, prehovoril bez vodu, sem udia chodili zskava tajn vedomosti. Mui aj eny prichdzali na univerzitu, aby sa uili o podstate sveta. Preletel po ns pohadom. Najvyhadvanejia schopnos na prastarej univerzite bola menotvorba. Menotvorcovia krali ulicami ako mal bohovia. Robili stran aj asn skutky a vetci im zvideli.

tudenti zskavali hodnosti len po preukzan zrunosti v menotvorbe. Alchymistu bez znalost menotvorby pokladali za bezndejn prpad, nevili si ho vmi ne kuchra. Vynali tu sympatiku, no sympatik bez menotvorby mohol by pokojne koiom. Remeselnk bez sksenost s menotvorbou nebol o ni zaujmavej ako uster i kov. Prichdzali sa sem ui men vec, uprel na ns tmav oi, hlas mal zvun a strhujci. No na menotvorbu nesta mechanicky vymenova pravidl, ktor si treba zapamta. Ui niekoho menotvorbu je ako ui ho, ako sa m zabi. Je to bezndejn. Nemon. Profesor sa pousmial, prv raz vyzeral tak, ako ho poznme. No tudenti napriek tomu tudovali a profesori ich uili, ako vedeli. Niekedy to malo zmysel. Elodin namieril prst. Fela! kvol na u. Pod sem. Fela vstala a nervzne vystpila na pdium. Vetci ste si vybrali meno, ktor sa chcete naui, povedal Elodin a preletel po ns oami. Kad z vs sa venoval tdiu s inm odhodlanm a zdarom. Mal som o robi, aby som zahanbene neodvrtil tvr. Vedel som, e moje silie bolo prinajlepom vlan. Kde ste vy zlyhali, Fela triumfovala, pokraoval Elodin. Nala meno kamea Obrtil sa k nej. Kokokrt? Osem, odvetila so sklopenm zrakom, neisto si zvierajc prsty. V ase sme zaumeli. Nikdy sa o tom pred nami nezmienila. Profesor prikvol, akoby schvaoval nau reakciu. Ked sa ete uila menotvorba, pili sme sa svojimi schopnosami. tudent, ktor naiel meno, nosil na ruke prste ako dkaz svojich schopnost. Natiahol k Fele ruku a otvoril dla. Leal na nej hladk tmav rieny kame. Fela nm to teraz predvedie. Vyplaene naho pozrela. Striedavo hadela na profesora a na skalu, tvr jej bledla. Elodin sa na u povzbudzujco usmial. Neboj sa, povedal vdne. Hlboko v srdci vie, e to doke. Fela si zahryzla do pery a chytila kame. V jej ruke vyzeral v. Na chvu zavrela oi a zhlboka sa nadchla. Pomaly vydchla, zdvihla skalu, otvorila oi a pozrela na u.

Nastalo ticho. Naptie v miestnosti vypalo kad kru a vibrovalo vo vzduchu. Prela minta. Potom dve, tri nekonene dlh minty. Elodin prudko vydchol, m rozptlil naptie. Nie, nie, nie, luskol jej prstami pred tvrou. Dlaou jej zakryl oi. Nepozeraj na u, ale do nej! Odtiahol ruku. Fela zdvihla skalu a otvorila oi. Elodin ju zozadu plesol po hlave. Rozhorene sa k nemu obrtila, no profesor ukzal na skalu. Do nej! zvolal vzruene. Felin pohad zastal na kameni. Usmiala sa, akoby zazrela starho priatea. Zakryla ho druhou rukou a priblila k stam. Pery sa jej pohli. Ozvalo sa ostr zapraskanie, ako ked na panvicu s rozplenou mastou dopadne kvapka vody. Niekokokrt sa to zopakovalo, znelo to ako starec pukajci kbmi alebo adov krpy udierajce na kridlov strechu. Ked Fela znova otvorila ruku, leal na nej iba piesok a drobn skalkyDvoma prstami siahla do kpky a vytiahla prste z reho ierneho kamea. Bol okrhly ako okraj lky a hladk sa vyleten sklo. Elodin sa vazoslvne zasmial a nadene Felu objal. Ona mu objatie optovala. Spolu spravili niekoko krtkych krokov, akoby sa napoly tackali, napoly tancovali. Elodin, stle sa ukajc, natiahol ruku. Podala mu prste. Pozorne si ho obzrel a prikvol. Fela, oslovil ju vne, tmto a povyujem na relara. Zdvihol prste. Daj mi ruku. Takmer hanblivo ju k nemu zdvihla, no profesor zavrtel hlavou. av, povedal rzne. Prav znamen nieo celkom in, no ani jeden z vs na to nie je pripraven. Fela mu podala druh ruku a Elodin jej nasadil prste. V triede vypukol potlesk, vetci sme k nej pribehli, aby sme sa pozreli, o urobila. Fela sa roziarila a ukzala nm prste. Nebol hladk, ako som si spoiatku myslel. Jeho povrch brzdili tisce malikch hladkch plok. Prepletali sa v jemnom pirlovitom vzore, ak som ete nevidel.

TYRIDSIATA TVRT KAPITOLA

Lapa
Napriek problmom s Ambroseom, mojej posadnutosti archvom a nespoetnm zbytonm vletom do Imre za Dennou sa mi podarilo dokoni projekt v mozoli. Potreboval by som ete najmenej jedenstenie na dkladnejie otestovanie a odstrnenie nedostatkov, no nezvyoval mi as. Blilo sa rebovanie termnov na skky a s nm aj koln na nasledujci semester. Km ponknem nov vrobok na predaj, mus ho schvli Kilvin. S nemalou dvkou nervozity som mu zaklopal na dvere pracovne. Profesor remesiel sa sklal nad pracovnm stolom a opatrne odstraoval skrutky z bronzovho puzdra tlakovho erpadla. o si el, relar Kvothe? optal sa, ani nezdvihol hlavu. Skonil som, profesor Kilvin, odvetil som strune. Pozrel na ma a zamurkal. Naozaj? no. Chcem sa opta, kedy vm smiem predvies hotov vrobok. Kilvin poloil skrutky na tcku a pochal si ruky. Pre teba mm as hne. Prikvol som a odviedol ho cez run dielu popri sklade a k skromnej miestnosti, ktor mi pridelil. Odomkol som ak dreven dvere. Miestnos bola pomerne vek, mala vlastn ohnisko, nkovu, odsva pr, umvadlo a in dleit vybavenie. Pracovn stl som odsunul nabok, polovica miestnosti zostala przdna, a na niekoko balkov slamy pri stene. Pred nimi visel zo stropu narchlo vyroben straiak. Obliekol som mu svoju splen koeu a nohavice z vrecoviny. V duchu som si hovoril, e namiesto zovania nohavc a vypchvania slamenej atrapy som mohol urobi ete zopr testov. Ibae v tele mi koluje krv lena divadelnej spolonosti, preto si nikdy nenechm ujs prleitos trochu sa predvies.

Km sa Kilvin zvedavo rozhliadal, zatvoril som dvere. Usdil som, e najlepie za ma prehovor prca, a bez slova som mu podal kuu. Vraz v tvri mohutnho profesora potemnel. Relar Kvothe, prehovoril neshlasne, nepovedz mi, e si premrnil as a prcu svojich rk na zdokonalenie tejto odpornej zbrane. Dverujte mi, profesor Kilvin, upokojil som ho. Vne sa na ma zahadel, potom si zobral kuu a obzeral si ju s dslednosou loveka, ktor je denne v styku so smrtiacimi nstrojmi. Preiel prstom po tetive, zaklil na kovov oblk luku. Po chvli prikvol, stril nohu do strmea a s viditenou nmahou natiahol tetivu. Mimovone mi napadlo, ak je siln. Z neustleho nabjania kue ma boleli plecia a dlane som mal sam puzgier. Podal som mu ak p, aj ten si dobre prezrel. Vyzeral oraz zmtenejie. Poznal som dvod kua ani p neboli upraven symbolikou. Kilvin nasadil p do drky a pozrel na ma so zdvihnutm obom. irokm gestom som ukzal na slamenho straiaka. Usiloval som sa psobi sebavedomm dojmom, no potili sa mi dlane a v aldku som ctil mravenie. Testy s dleit. Nieo ako skka v divadle. Lene kad koovnk vie, e podstatn je iba to, o uvid publikum. Kilvin pokril plecami a zdvihol zbra. Opret o jeho irok plecia vyzerala mal. Dval si naas, aby dobre zamieril. Zhlboka sa nadchol, pomaly vydchol a stlail sp. Kuou myklo, tetiva zadrnala, vzduchom sa mihla rozmazana muha. Vtom sa ozvalo kovov zacvendanie a p znehybnel uprostred miestnosti, akoby narazil do neviditenej steny. Vzpt spadol na kamenn dlku asi p metrov od straiaka. Nezdral som sa smiechu, ruky mi vazoslvne vyleteli nad hlavu. Kilvin znova nadvihol oboie a pozrel na ma. Ukal som sa ako ialenec. Profesor zdvihol p a dkladne si ho obzrel. Potom ho nasadil na kuu, namieril a vystrelil. Cveng! p po druh raz spadol na zem, tentoraz trochu ikmo.

Kilvin zbadal zdroj kovovho zvuku. Vo vzdialenom kte visel zo stropu kovov predmet vek ako lamp. Hojdal sa spredu-dozadu a mierne sa krtil, akoby ho zboku niekto zasiahol. Zvesil som ho z hka a priniesol k profesorovi. Co je to, relar Kvothe? optal sa zvedavo. S akm kovovm zadunenm som poloil predmet na stl. Veobecne by sa to dalo opsa ako samospacie kinetick obrann zariadenie, profesor Kilvin, vypol som hrud. Zjednoduene povedan zastavuje py. Kilvin sa sklonil k predmetu, no okrem nevraznch pltov tmavho eleza na om nemal o vidie. Mj vtvor vyzeral ako vek lamp s smimi stranami, cel vyroben z kovu. Ako si to nazval? K pomenovaniu som sa zatia nedostal. Vymyslel som desiatky mien, no ani jedno sa mi nepilo. Pasca na py znela privemi opisn, ptnikov spolonk zasa vedne. Skaza lpenkov mi pripadala prehnane melodramatick. S takm nzvom by som nemohol predstpi pred Kilvina a pozrie mu do o. S menom mm trochu akosti, priznal som. Predbene ho volm lapa pov. Hmm, zahundral. V skutonosti py nechyt. Viem, odvetil som znechutene. Ale druh monos bola nazva ho cveng. Kilvin na ma zaklil, oi sa mu usmievali. lovek by si pomyslel, e Elodinov tudent si s menom porad raz-dva, relar Kvothe. Delevari to mal ahie, profesor Kilvin, povedal som. Vymyslel lep ap a dal mu svoje meno. Lene toto nemem nazva Kvothe. Kilvin sa zachichotal. M pravdu. Znova sa obrtil k lapau pov a zvedavo si ho prezeral. Ako funguje? Ukrnul som sa a vytiahol vek zvitok papiera pokreslen schmami, zloitou symbolikou, metalurgickmi znakami a spletitm vzorcom pre kinetick premenu. Sklad sa z dvoch hlavnch ast, vysvetoval som. Prv je symbolika, ktor automaticky vytvor sympatikov puto s akmkovek

tenkm, rchlo sa pohybujcim kovovm predmetom v okruhu iestich metrov. Priznm sa, e mi zabrala niekoko dn. Poklepal som prstom po runch. Najprv som predpokladal, e to bude stai. Dfal som, e ak spojm hrot letiaceho pu s kusom nehybnho kovu, ten pohlt zotrvan energiu a znekodn ho. Kilvin zavrtel hlavou. Tak pokusy tu u boli. Malo mi to napadn, skr ne som to vyskal. Kov pohlt prinajlepom tretinu hybnosti pu a kad lovek v dvojtretinovej vzdialenosti dostrelu bude stle ohrozen. Ukzal som na in nrtok. Potreboval som nieo, o bude psobi proti pu. Vemi rchlo a vemi silno. Napokon som pouil pruinu z pasce na medvede. Pravdae, upraven. Zdvihol som zo stola nhradn hrot pu a predstieral, e let k lapau. Ked sa p pribli, vytvor sa puto. Hybnosou aktivuje sp, podobne ako ked medve stpi do pasce. Luskol som prstami. Energia pruiny zatla proti pu, zastav ho, alebo dokonca odraz. Kilvin prikyvoval. Ked treba lapa po kadom pouit znova natiahnu, ako to, e znekodnil aj druh p? Ukzal som prstom na schmu uprostred papiera. Keby zastavil iba jeden p, nebolo by to vemi praktick zariadenie, odvetil som. Alebo keby zadral iba py letiace z jednho smeru. Lapa som navrhol tak, e m osem prun uloench do kruhu. Mal by zastavi niekoko pov letiacich naraz z viacerch strn. Ospravedlujco som pokril plecia. Teoreticky. Nestihol som to overi. Kilvin pozrel na slamenho panka. Oba razy som vystrelil z rovnakho miesta. o zastavilo druh p, ke pruina u bola uvonen? Chytil som lapa pov za kruh navrchu a predviedol som mu, e sa vone ota okolo zvislej osi. Upevnil som ho na stredov ap, vysvetlil som. Lapa sa po nraze prvho pu mierne rozto, take do sprvnej polohy sa dostane in pruina. Aj keby sa to nestalo, energia prilietajceho pu m tendenciu otoi ho k najbliej napnutej pruine podobne ako veternk, ktor sleduje smer vetra. Toto posledn zdokonalenie som neplnoval, natrafil som na nhodou. No nevidel som dvod prizna sa s tm Kilvinovi.

Ukzal som na dve erven bodky na dvoch z smich strn lapaa. Tieto znaky ukazuj, ktor pruiny s uvonen. Kilvin mi ho vzal a obracal ho v rukch. Ako natiahne pruiny? Spod stola som vybral kovov zariadenie, kus eleza s pkou. Ukzal som mu osembok dieru na dne lapaa. Nasadil som do nej pku a zatlail na u nohou, a km sa neozvalo ostr cvaknutie. Potom som lapa otoil a postup zopakoval. Kilvin sa zohol po lapa a poakal ho v mohutnch dlaniach. Je ak, poznamenal. Mus by masvny, odvetil som. p z kue preraz pcentimetrovu dubov dosku. Aby ho pruina zastavila, treba ju stlai najmenej trojnsobnou silou. Kilvin zahrkal lapaom a pridral si ho pri uchu. Zvntra sa ni neozvalo. A o ak nebude hrot z kovu? optal sa. Visembijsk lupii vraj pouvaj pazrik alebo obsidin. Sklopil som zrak a vzdychol. Nu spomalil som, ak nie je v hrote ani ksok eleza, lapa py nezastav. Kilvin neurito zahundral a poloil ho na stl. No vo vzdialenosti tyri a pol metra spust akkovek ostr kame alebo sklo in sympatikov spojenie, roziaril som sa a ukzal na nkres. Bol som na hrd, pretoe do osadench kskov obsidinu som predvdavo vyryl symboly pre dvojmocn sklo, aby sa silou nrazu neroztrietili. Kilvin preletel pohadom po schme, pyne sa ukrnul a z hrude sa mu vydralo hlbok zachechtanie. Dobre, dobre. No o ak bude hrot z kosti alebo zo slonoviny? Runy pre kos nepatria do rk podradnho relara, odvetil som. A keby si ich vedel? Aj tak by som ich nepouil. Mohli by ubli dieau, keby spustilo lapa lebkou pri roben premetov. Kilvin shlasne prikvol. Myslel som skr na cvlajceho koa, no aj tak si prejavil dvtip. Dokazuje to, e uvauje ako remeselnk. Obrtil som sa k papieru a zapichol do ukazovk. Okrem toho lapa zastav aj rchlo sa pohybujci valcovit kus dreva. Vzdychol som. Nie je to ktovieak spojenie, no sta na znekodnenie alebo aspo odchlenie pu vystrelenho z luku.

Kilvin sa naklonil nad nrt, oami behal po strnke. Cel je zo eleza? optal sa. Zva z ocele. Bl som sa, e elezo bude na dlhodob pouvanie prli krehk. A tchto osemns spojen si vyryl na vetkch osem prun? ukzal na papier. Prikvol som. Nie je to zbyton? optal sa skr zo zvedavosti ne obviujco. Niekto by mohol poveda, e na vrobu lapaa by staila aj polovica. Nestarm sa o to, o si myslia in udia, profesor Kilvin, odvetil som. Zaujma ma iba v nzor. Nieo si zamrmlal, potom zdvihol zrak od papiera a zahadel sa mi do o. Mm tyri otzky. Znova som prikvol. Po prv, preo si sa rozhodol prve pre lapa pov? Nikto by nemal zahyn pri zkernom prepade z krytu, povedal som rozhodne. Kilvin akal, i ete nieo dodm, no ke som mlal, mykol plecom a ukzal na opan stranu dielne. Po druh, kde si vzal mierne pokril elo. Tevetbem. Rovn luk? Zovrelo mi aldok. Mrne som si namal, e Kilvin ako Cealdan nevie, e kue s v Spoloenstve zakzan. Prinajhorom som dfal, e sa na to nespta. Zaobstaral som si ho, profesor Kilvin, vyhol som sa priamej odpovedi. Potreboval som otestova lapa. Preo si nepouil loveck luk? optal sa prsne. Vyhol by si sa nezkonnmu zaobstarvaniu. Luk je prli slab. Musel som ma istotu, e moje zariadenie zastav akkovek p, a kua striea s najvou prieraznou silou. Modegsk luk sa jej vyrovn, upozornil ma. No neviem ho pouva. A okrem toho je pre ma privemi drah. Kilvin zhlboka vzdychol. Zlodejsk lampu si vyrobil estnm spsobom. To neschvaujem. Zahadel sa na schmu. Tentoraz si vyrobil dobr vec neestnm spsobom. Je to o osi lepie, no stle sa mi to nepi. Najviac ocenm, ked vyrob dobr vec estnm spsobom. Jasn?

Pritakal som. Poloil na kuu mohutn dla. Videl a s ou niekto? Zavrtel som hlavou. Tak povieme, e patr mne a pouval si ju s mojm shlasom. Ulom ju do skladu. Prebodol ma pohadom. A ke bude nabudce potrebova nieo nebezpen, prde za mnou. Trochu ma to zabolelo, pretoe kuu som chcel preda sp Sleatovi. No aj tak som neskonil najhorie. Posledn, o som si elal, bolo porui elezn zkon. Po tretie, nevidm, e by si pouil zlat drt alebo striebro, pokraoval. Ani si neviem predstavi, nao by ti boli v takomto zariaden. Vysvetli mi, preo si si ich vyptal zo skladu. Odrazu som si nstojivo uvedomoval chladn kovov disk na predlakt. Zlato som pouil pri jeho vrobe, s tm som sa mu vak nemohol zdveri. Chbali mi peniaze na materil. Naprklad na kuu? Prikvol som. A potreboval som aj slamu a pasce na medvede. Jedno horie ako druh, nespokojne zavrtel hlavou. Sklad nie je ernkov stnok, a preto sa nem zneuva. Rum ti prvo na odber vzcnych kovov. Sklonil som hlavu dfajc, e vyzerm dostatone vytrestan. A navye odpracuje dvadsa hodn v sklade. Ked sa a niekto opta na dvod, povie mu pravdu a vysvetl, e okrem hodnoty kovov si musel zaplati dvadsapercentn rok. ernk by ti vyrubil rovnak cenu. To mnou trochu otriaslo. no, profesor Kilvin. Posledn otzka, dotkol sa lapaa pov. Koko by mal poda teba st takto vrobok, relar Kvothe? Srdce mi poskoilo. Znamen to, e ho schvaujete na predaj? Statn profesor na ma zmtene fochol. Pravdae ho schvaujem. Je to ndhern zariadenie. Zlep svet. Zakadm, ke sa na udia pozr, povedia si, e vaka ikovnosti remeselnkov je svet bezpenej, a bud si o ns myslie len to najlepie. Pozrel na lapa a zamyslel sa. No ak ho mme predva, musme uri cenu. Koko navrhuje?

Nad touto otzkou som si lmal hlavu es jedensten. Dfal som, e za lapa zskam dos peaz na zaplatenie kolnho a rokov pre Devi. Aspo toko, aby som vydral na univerzite al semester. To naozaj neviem, profesor Kilvin, priznal som. Koko by ste zaplatili za nieo, o vs ochrni pred pom v hrudi? Uchechtol sa. Moja hru je vemi cenn. No pozrime sa na to inak. Pouit materil m hodnotu prebehol zrakom po schmach. Pribline dev estkov, sprvne? Prikvol som. Jeho odhad bol na chlp presn. Koko hodn ti zabrala vroba? Okolo sto. Mono stodvadsa. No dos dlho trvalo testovanie. al lapa by som vyrobil za pdesiat-esdesiat hodn. S pouitm odliatkov aj menej. Kilvin prikvol. Navrhujem dvadsap hrivien. Zd sa ti to rozumn? T suma mi vyrazila dych. Aj po zaplaten za materil a odrtan tyridsapercentnej provzie pre dielu by mi zostalo eskrt toko, o by som dostal za lodn kahanec. Bolo to takmer nepredstaviten slo. Chcel som nadene prikvnu, no vtom mi osi napadlo. So zaatmi zubami som pomaly pokrtil hlavou. Radej by som ich predval lacnejie, profesor Kilvin. Zdvihol oboie. udia toko zaplatia, ubezpeil ma. Vyhadzuj viac aj za menej uiton predmety. Pokril som plecami. Dvadsap hrivien je vea peaz. Pocit bezpeia by nemal by dostupn iba udom s akm mecom. Myslm, e osem hrivien sta. Kilvin sa na ma zahadel a kvol hlavou. Ako mysl. Tak teda osem hrivien. Preiel rukou po lapai, akoby ho hladil. No kee tento je prv a zatia jedin, zaplatm ti za dvadsap. Stane sa sasou mojej skromnej zbierky. Naklonil ku mne hlavu. Lhinsatva Lhin, odvetil som vane a z pliec mi spadla obrovsk archa. Kilvin sa usmial a ukzal na stl. Rd by som si prezrel tvoju schmu. Urob mi kpiu? Za dvadsap hrivien vm darujem originl, usmial som sa a posunul k nemu papier.

*** Kilvin mi napsal potvrdenku a odiiel, zvierajc lapa ako diea, ktor si nalo nov hraku. Ponhal som sa do skladu. Musel som vyrovna dlh za materil vrtane zlatho drtu a striebornch tehliiek. Aj po zaplaten podielu pre dielu mi zostalo takmer jedens hrivien. Po zvyok da som si pskal a ukal sa ako idiot. Funguje to presne tak, ako sa hovor: ak meec, ahko na srdci.

TYRIDSIATA PIATA KAPITOLA

Spolovanie
Sedel som na kozube u Ankera s lutnou na kolench. Miestnos bola tepl a tich, pln ud, ktor si ma prili vypou. Na zrazenie som vdy hrval a hostinec zakadm praskal vo vkoch. Ani v najhorom poas nebolo dos stoliiek a t, o prili neskr, museli sa tlai pri bare alebo opiera o steny. Nedvno Anker zamestnal nov dieva, aby sthal obsluhova zkaznkov. Za oknami vldla zima, no vntri bolo prjemne, rozvoniavalo tu pivo, chlieb a vvar. Svoje publikum som si za mesiace vystupovania postupne vycviil, aby bolo pozorn, a ked som vybrnkval druh strofu piesne Violet vykva, vo vape nikto nerozprval. V t noc som bol vo forme. Od vanch divkov som dostal poltucet npojov a opit archivr mi v zchvate tedrosti hodil do puzdra medzi elezn a meden mince tvrd pencu. Simmona som dvakrt rozplakal a nov anka sa na ma usmievala a lca jej tak asto farbila erve, e som to nemohol prehliadnu. Mala krsne oi. Po prv raz sa ma zmocnil pocit, e som pnom svojho ivota. V meci mi zvonili peniaze, darilo sa mi v tdiu, mal som prstup do archvu a napriek tomu, e som si musel odpracova trest v sklade, vetci vedeli, e Kilvin je so mnou vemi spokojn. Chbala mi len Denna. Ked som naal posledn refrn, sstredil som sa na ruky. Vypil som viac, ne som mal vo zvyku, a nechcel som riskova, e sa zmlim. Ako som sledoval vlastn prsty, zaul som, e sa otvorili dvere. Do vapu zavanul adov vietor, ohe veda ma sa roztancoval, na dreven dlku dopadali ak kroky. Mj hlas sa rozliehal v tichej miestnosti: Pri svojom okne sed a upja, aj voav, ak, km sa jej mil

sp vrti z morskej diaavy. A mui sa jej dvoria, no ist panna ak a stri pohyb mora. Doznel zveren akord, no namiesto brlivho potlesku nasledovalo ohluujce ticho. Zdvihol som pohad a uvidel pred sebou tyri vysok postavy. ak plte im na pleciach zvlhli od roztopenho snehu, vetci sa tvrili zachmrene. Traja mui mali na hlave tmav okrhle klobky, ak nosia strnici. Moju domnienku potvrdzovalo aj to, e zvierali dlh okovan obuky z dubovho dreva. Jastrili po mne oami. tvrt mu stl bokom od ostatnch. Nemal klobk a nebol ani tak vysok, ani irok v pleciach. Napriek tomu z neho vyarovala nespochybniten autorita. Tvr mal chud a zlovestn. Vytiahol ak pergamen s iernymi radnmi peaami. Kvothe, syn Arlidena, pretal. Jeho mocn a ist hlas sa niesol miestnosou. Pred tmito svedkami a zavzujem, aby si sa hjil pred eleznm zkonom. el obvineniu zo spolovania s dmonickmi silami, stivho vyuvania nadprirodzench schopnost, nevyprovokovanho toku a z prestpenia zkona. Nemusm ani hovori, e mi klesla snka. oe? zajachtal som. Ako vravm, vypil som toho viac ne inokedy. Hroziv mu si ma nevmal a obrtil sa k strnikom. Sptajte ho. Jeden vytiahol kovov reaz. Doteraz som bol prli zmten, aby som sa naozaj bl, no pohad na pochmrneho mua vyahujceho z vreca okovy z tmavho eleza ma naplnil strachom, ktor mi rozpustil kosti na vodu. Simmon sa pretlail pomedzi strnikov a postavil sa pred tvrtho mua. Co to m znamena? oboril sa naho. Vtedy som ho prv raz poul prehovori ako syna vojvodu. Okamite iadam vysvetlenie. Mu s pergamenom si ho pokojne premeral, siahol do pla a vytiahol kovov ty so zlatou obruou na obidvoch koncoch. Ked ju zdvihol, aby ju videli vetci hostia, Sim trochu zbledol. Nielene bola rovnako zastraujca ako obuky strnikov, no navye symbolizovala radn moc. Tento mu bol povolva pre sdy v Spoloenstve. A nie

hocijak zlat obrue znamenali, e pred elezn zkon me postavi kohokolVek: kazov, ttnych radnkov, dokonca aj prslunkov achty po titul barna. V tej chvli sa cez dav predral aj Anker. So Simom pretudovali povolvaov dokument a zistili, e je oprvnen a oficilne schvlen. Podpsali a zapeatili ho viacer vznamn hodnostri v Imre. Nedalo sa ni robi. Mal som sa postavi pred elezn zkon. Hostia sa prizerali, ako mi sptali ruky a nohy. Niektorch to zaskoilo, in boli zmten, no vine sa v tvrach zrail strach. Ked ma strnici strkali k dverm, iba hstka vernch posluchov sa mi odvila pozrie do o. Viedli ma dlhou cestou do Imre, cez kamenn most a po vekej kamennej ceste. Zimn vietor ochladzoval elezo okov, a mi primzalo ku koi. *** Nasledujce rno za mnou priiel Sim s Elxa Dalom a zleitos sa pomaly vyjasnila. Preli u cel mesiace odvtedy, o som v Imre privolal vietor, ke mi Ambrose zlomil lutnu. Profesori ma obvinili z prestpenia zkona a dali verejne zbiova. Bolo to tak dvno, e rany na chrbte sa medzitm zmenili na bled jazvy. Myslel som, e sa na vetko zabudlo. Oividne som sa mlil. Kee k tomu skutku dolo v Imre, vyetrovanie patrilo do prvomoci sdov Spoloenstva. ijeme v civilizovanej dobe a mloktor miesto na svete je vyspelejie ako univerzita a jej bezprostredn okolie. No niektor asti eleznho zkona s pozostatkami z temnejch ias. Za spolovanie a pouvanie nadprirodzench schopnost naposledy uplili loveka pred sto rokmi, no prslun zkony zostvaj v platnosti. Atrament vybledol, ale vznam slov sa nezmenil. Ambrose nemal s mojm zatknutm, akoe inak, ni spolon. Na to bol privemi opatrn. Takto obvinenia toti vrhaj zl svetlo na poves univerzity. Keby ma Ambrose udal, rozzril by profesorov. Tvrdo pracovali na tom, aby chrnili dobr meno univerzity a predovetkm mystria.

Ambrose bol teda nevinn. O vyburcovanie predstaviteov zkona sa postarala hstka vplyvnch achticov z Imre. S Ambroseom sa, pochopitene, poznali, to vak ete ni nedokazuje. Ambrose na oboch brehoch rieky pozn kadho, kto m moc, vzneen krv alebo peniaze. A tak som sa ocitol pred eleznm zkonom. Preil som es dn plnch zkosti a hnevu. Sd mi naruil tdium, prca v mozoli stla a zrove to bol posledn klinec do rakvy mojich ndej, e zskam miestneho patrna. Poiaton hrzu vystriedal zdhav a nudn proces pln pompznosti a ritulov. Vypouli sme si vye tyridsa svedeckch vpoved, ich potvrden kpie uloili k oficilnym dokumentom. Niekoko dn zabrali nekonen prejavy, citcie zo eleznho zkona a formlne prhovory. Star mui tali pase zo starch knh. Obhajoval som sa najlepie, ako som vedel, najprv pred sdom Spoloenstva, potom aj pred cirkevnm. Arwyl a Elxa Dal vypovedali v mj prospech. Presnejie povedan, napsali svoje vpovede na papier a pretali ich pred sdom. Napokon ma vetkch obvinen zbavili. Dfal som, e je to koniec. Domnieval som sa, e som vyhral V mnohch smeroch som bol stle vemi naivn.

TYRIDSIATA IESTA KAPITOLA

Medzihra trocha muziky

Kvothe sa postavil a ponaahoval si dy. Oddchnime si, na. vrhol. Predpokladm, e na obed prde viac ud ako zvyajne. Musm uvari polievku a kadeo nachysta. Kvol na Kronikra. Vm odporam to ist. Pisr zostal sedie. Pokajte, zastavil ho. Takto vyzeral v sd v Imre? Ohromene sa zahadel na svoje poznmky. To m by vetko? Kvothe prikvol. Nemm k tomu o doda. To bolo prv, o som o vs poul po prchode na univerzitu, zaprotestoval Kronikr. Ako ste sa za de nauili teminu. Ako ste viedli cel obhajobu vo veroch a zoali ste za u potlesk. Ako ste S to sam nezmysly, mvol rukou Kvothe a vykroil k baru. Povedal som vm vetko podstatn. Kronikr pozrel na hrok papiera pred sebou. Nepovedali ste mi takmer ni. Ak vs zaujmaj podrobnosti, hadajte ich inde. Na sde sa zastnili desiatky svedkov a existuj o om dva psomn zznamy. Nevidm dvod pridva k nim al. Kronikra to zaskoilo. Hovorili ste o om historikovi? Kvothe sa hrdelne zasmial. Sprvate sa ako ohrdnut milenec. Vytiahol spod pultu misky a taniere. Uisujem vs, e mj prbeh poujete ako prv. Spomenuli ste psomn zznamy. Kronikrovi sa roziarili oi. Napsali ste pamti? V hlase mal zvltny podtn, osi ako neukojiten hlad. Kvothe sa zamrail. Nie. Povzdychol si. Skal som to, no napokon som usdil, e to nie je dobr npad. Spsali ste vetko a po sd v Imre? optal sa Kronikr, upierajc zrak na popsan strnku. A vtedy si uvedomil, e stle neodloil pero. Odskrutkoval mosadzn hrot a podrdene ho utieral handrikou. Ak

ste to vetko dali na papier, mohli ste mi uetri jeden a pol da asu a ke v zpst. Kvothe zmtene pokril elo. oe? Kronikr rchlymi pohybmi istil pero, vyarovala z neho urazen pcha. Mal som to tui, pokraoval. Ilo to prli hladko. Zazrel na Kvothea. Viete, koko ma stl tento papier? Nahnevane hodil rukou k take so zpiskami. Kvothe naho chvu mlky hadel, potom konene pochopil a rozosmial sa. Nerozumiete mi. Pamt som sa vzdal po necelom jednom dni. Napsal som iba niekoko strn. Mono ani to. Podrdenie z Kronikrovej tvre zmizlo, zostal v pomykove. Aha. Naozaj ste ako ranen milenec, zabval sa na om Kvothe. Dobr Boe, upokojte sa! Mj prbeh je panensk. Ste prv, kto sa ho dotkne holmi rukami. Zavrtel hlavou. Zapisovanie prbehov je in ako rozprvanie. Asi pre nemm cit. Nepilo sa mi to. Rd by som si pretal, o ste napsali. Kronikr sa naklonil dopredu. Aj ked je toho mlo. U je to dvno, povedal Kvothe. Nespomnam si, kam som tie papiere zaloil. Leia na stole v tvojej izbe, Reshi, oil Bast. Kvothe vzdychol. Snail som sa o zdvorilos, Bast. V skutonosti tie strnky nestoja za to, aby som ich niekomu ukazoval. Keby som napsal nieo zaujmav, neprestal by som s tm. Odiiel do kuchyne, ozvali sa odtia tlmen zvuky. Dobr pokus, zaepkal Bast. No nem to zmysel. U som to skal. Nepouujte ma, ohradil sa Kronikr. Viem, ako z loveka vytiahnu prbeh. Vzadu nieo zahrmotalo, zapliechala voda a ozvalo sa zabuchnutie dver. Kronikr pozrel na Bata. Nemte mu pomha? Bast pokril plecami a pohodlnejie sa usadil. Po chvli sa Kvothe vrtil s doskou na krjanie a misou plnou erstvo umytej zeleniny.

Obvam sa, e to stle nechpem, oslovil ho Kronikr. Ako mu existova psomn zznamy, ked ste ich nenapsali ani nenadiktovali historikovi? Asi ste ete neboli na sde, vak? optal sa Kvothe pobavene. V Spoloenstve sa o kadom procese ved dkladn zznamy a cirkev je nimi priam posadnut. Ak vs tak vemi zaujmaj podrobnosti, pohrabte sa v archvoch a pretajte si ich. Mono to urobm, prikvol Kronikr. No vae spomienky na sd By boli nudn, preruil ho. Oistil mrkvu a krjal ju na ksky. Sam nekonen prejavy a tanie z Knihy cesty. Bolo to navn a nechcem sa k tomu vraca. Nakrjan mrkvu zhrnul do misy. Aj tak som privea hovoril o ivote na univerzite, poznamenal. Mali by sme sa venova inm dobrodrustvm, o ktorch dosia nikto nepoul. Reshi, nie! skrkol Bast a vyskoil zo stoliky. Zdesene namieril prst k baru. erven repa? Kvothe pozrel na dosku, akoby ho prekvapilo, e na nej vid cviklu. Nedvaj ju do polievky, varoval ho Bast. Je nechutn. Vea ud miluje erven repu, namietol Kvothe. A okrem toho je zdrav. Obnovuje krv. Nenvidm ju, ponosoval sa Bast. Polievku varm ja, odvetil Kvothe pokojne, ja rozhodnem, o do nej dm. Bast priskoil k baru. Dokonm to, netrpezlivo ho odohnal. Ty prines klobsu a jeden z tch plesnivch syrov. Postril Kvothea ku schodom do pivnice a omrajc odbehol do kuchyne. Vzpt sa zozadu ozvalo hrkotanie a rinanie. Kvothe sa obzrel na Kronikra a venoval mu irok leniv smev. *** Do hostinca Mnik prdili zkaznci. Prichdzali v skupinkch po dvoch a po troch, smrdeli potom, komi a erstvo zoatou penicou. Smiali sa a rozprvali, na istej drevenej dlke zanechvali cestiky z pliev.

Kronikr sa pustil do prce. udia sa k nemu naklali, jedni rozhadzovali rukami, in pomaly a rozvne diktovali. Pisrova tvr bola ako skala, pero sa rchlo pohybovalo po strnke, len obas ho namoil do atramentu. Bast a mu, ktor si hovoril Kote, sa pri prci dopali. Roznali polievku s chlebom, jablk, syr a klobsu. apovali pivo a studen vodu rovno z pumpy za hostincom. Kto mal chu, dostal aj peen baraninu alebo erstv jablkov kol. Mui a eny sa usmievali, ctili sa uvonen, astn, e sedia v tieni. V miestnosti sa vznal jemn um rozhovorov, dlhoron susedia si vymieali klebety. Sem-tam zaznela nekodn nadvka, mui sa priatesky dohadovali, kto je na rade s platenm piva. No predsa tu bolo cti naptie. Cudzinec by ho nezachytil, no napriek tomu sa zakrdalo popod stoly, temn a nenpadn ako spodn prd. Nikto nehovoril o daniach i o armde, ani o tom, e udia zaali na noc zamyka dvere. Nikto nahlas nespomenul, o sa stalo v hostinci predol noc. Nikto neobrtil zrak na kus vydrhnutej dlky, kde nezostala ani stopa po krvi. Namiesto toho artovali a rozprvali si prbehy. Mlad ena pobozkala manela, nao sa v miestnosti rozahlo povzbudiv pskanie. Star Benton sa poksil palikou zdvihn suku vdovy Creelovej, a ke ho plesla po ruke, krekavo sa zasmial. Dve dievatk sa nahali pomedzi stoly, vykrikovali a smiali sa, dospel ich pozorovali s lskavm vrazom v tvri. Pomhalo im to nemyslie na naptie. Ni in sa s tm nedalo urobi. *** Dvere hostinca sa rozleteli. Zo iary poludajieho slnka sa vynorili star Cob, Graham a Jake a vliekli sa k baru. Zdravm, Kote! zavolal star Cob a rozhliadol sa po hosoch roztrsench v miestnosti. Dnes tu m runo. A to ste vinu zmekali, povedal Bast. Chvu sme nevedeli, kde nm hlava stoj. Zvilo nieo pre oneskorencov? optal sa Graham a klesol na stolec pri bare.

Ne Bast stihol odpoveda, na pulte zahrkotal tanier a irokopleci mu na jemne poloil vidliku. Bohovsk kol! zaburcal. Veda neho sa zjavila chud ena s vyziabnutou tvrou. Nerhaj sa, Elias! zahriakla ho. Privol neastie. Nedurdi sa, enuka, odvetil mu. Bohowsky je odroda jabk, je tak? Ukrnul sa na chlapov pri bare. Pestuj ich v Ature a meno dostali poda barna Bohowskho, ak ma pam neklame. Graham sa tie ukrnul. Poul som o nich. ena ho prebodla oami. Tieto s od Bentonovcov, podotkol hostinsk zmierlivo. Och. Urasten farmr sa nairoko usmial. Tak to som sa zmlil. Nabral na prst omrvinku z taniera a zamyslene ju poul. Prisahal by som, e s to Bohowskho jablk. Mono sa Bentonovcom zamieali medzi ostatn, ani si to nevimli. ena potiahla nosom, potom jej padol zrak na neinne sediaceho Kronikra. Chytila manela za ruku a odtiahla ho z hostinca. Star Cob hadel za nimi a krtil hlavou. Neviem, o tej enskej treba, aby bola astn, poznamenal. Len dfam, e na to prde, skr ako z Eliho vymka ivot. Jake s Grahamom shlasne zamrmlali. Star Cob pozrel na ervenovlasho mua za barom. Te ma, e ti pribdaj zkaznci. Si dobr kuchr, Kote. A apuje najlepie pivo iroko-daleko. udia s radi, ked si maj kde posedie. Poklepal si prstom po nose. No chba ti hudobnk. Orrisonov chlapec vie fidlika na otcovch husliach. Stavm sa, e za pr pohrikov by sem rd priiel. Rozhliadol sa po hostinci. Toto miesto potrebuje trochu muziky. Hostinsk prikvol. Vraz mal tak pokojn a prvetiv, akoby sa s nm narodil. Asi mte pravdu, povedal dokonale vyrovnanm hlasom, bezfarebnm a rym ako sklo. Star Cob otvoril sta, no km prehovoril, Bast zaklopal hnkami po pulte. Napijete sa? optal sa. Urite si chcete zvlai hrdlo, km vm prinesieme nieo pod zub. Chlapi prikvli. Bast apoval pivo, pohre putovali z ruky do ruky. Po chvli sa rozhbal aj hostinsk. Zamieril do kuchyne po polievku, chlieb s maslom, syr a jablk.

TYRIDSIATA SIEDMA KAPITOLA

Medzihra konopn ver

Kronikr s smevom na perch vykroil k baru. Mm za sebou J V dobr hodinu poctivej roboty, hrdo vypol hrd a prisadol si k ostatnm. Zostalo trochu jedla aj pre ma? A o ksok z toho kola, o ktorom hovoril Eli? optal sa Jake s ndejou. Aj ja chcem kol, vyhlsil Bast. Sedel veda Jakea, v ruke zohrieval pivo. Hostinsk sa usmial a utrel si ruky do zstery. Myslm, e som z neho odloil, keby ste sa vy traja oneskorili. Star Cob si pochal ruky. U si nespomnam, kedy som naposledy jedol tepl kol. Hostinsk odiiel do kuchyne. Vytiahol z pece kol, nakrjal ho a rozloil na taniere. Ked sa vracal k vapu, zaul odtia zven hlasy. A just to bol dmon, Jake! zlostil sa star Cob. Povedal som ti to vera a zopakujem to aj stokrt. Nevymieam nzory ako ponoky. Zdvihol prst. Privolal dmona, ten sa zahryzol do mua a vycical z neho avu ako zo slivky. Ist ena to videla na vlastn oi. Poul som to od chlapa, ktor ju poznal. Preto priiel strnik s pomocnkmi a odvliekli ho. Zaplies sa s temnmi silami je v Amary protizkonn. Hovorm ti, e to nebol dmon, nepovolil Jake. udia toho narozprvaj Vie, ak s. Pravdae viem, zachmril sa star Cob. Som na svete dlhie ako ty, Jacob. A dobre poznm svoje prbehy. Pri bare sa rozhostilo napt ticho. Napokon Jake odvrtil zrak. Ve ja ni, zaomral. Hostinsk posunul ku Kronikrovi misku s polievkou. O o ide? Pisr naho vrhol prefkan pohad. Cob nm rozprva o Kvotheovom sde v Imre, povedal s ndychom samobosti. Nespomnate si? Zaal u vera veer, ale dostal sa sotva do polovice.

Take Cob sa zlostne rozhliadol, akoby sa presviedal, i sa ho ete niekto odvi prerui. Bola to oemetn situcia. Kvothe vedel, e ak ho uznaj vinnm, ak ho sluka. Spustil hlavu a zdvihol ruku nad krk, akoby v nej dral lano. Lene na univerzite pretal hromady knh a nauil sa z nich ikovn trik. Odmlal sa, odkrojil si vidlikou z kola a so zatvorenmi oami preval. Boia prozretenos, zamrmlal si popod nos. Tomu hovorm kol. Ani mamka tak neupiekla. Vdy etrila cukrom. Vloil si do st al ksok, na vrskavej tvri sa mu rozlial blaen vraz. o to bol za trik? dobiedzal Kronikr. oe? Aha, spamtal sa star Cob. V Knihe cesty s dva riadky v starej temine, ktor ovldaj iba kazi. Ak ich nahlas pretate, podl eleznho zkona sa k vm musia sprva ako k jednmu z nich. To znamen, e sudca zo Spoloenstva ni nezme a prpad mus rozhodnut cirkevn sd. Star Cob si znova nabral kol, pomaly ho poul a prehltol. Tm dvom riadkom sa hovor konopn ver, lebo ak ho poznte, vyhnete sa povrazu. Cirkevn sd neme posla odsdenca na ibenicu. Ako znej tie riadky? optal sa Bast. Bodaj by som to vedel, odvetil Cob smutne. Neovldam teminu. Ani Kvothe ju nepoznal, ale konopn ver sa vopred nauil naspam. Pred sdom predstieral, e ho ta z knihy, a Spoloenstvo ho muselo prepusti. Kvothe vedel, e m dva dni, km prde do Amary tehlinsk spravodlivos, a rchlo sa dal do uenia temskho jazyka. tal knihy a cviil sa cel de a cel noc. Bol tak mdry, e ked skonil, ovldal teminu lepie ako vina z tch, o ju pouvaj cel ivot. Na druh de, ete pred prchodom tehlincov, namieal elixr z medu, pecilneho kamea, ktor naiel v mozgu hada, a byliny, o rastie iba na morskom dne. Ked ho vypil, hlas mal tak lahodn, e kad, kto ho poval, musel s nm shlasi. Ked do mesta dorazila cirkevn spravodlivos, cel sd trval iba tvr hodiny, zachechtal sa Cob. Kvothe prehovoril v dokonalej temine, tehlinci mu na vetko prikvli a zas odili.

A Kvothe il astne a do smrti, spoza baru potichu hlesol ervenovlas mu. *** Vo vape zavldlo ticho. Vonku bolo sucho a horco, vo vzduchu sa vznal prach a va obilia. Slnko iarilo ako zlat dukt. V Mniku bolo ero a chldok. Farmri dojedli kol, hladina piva v pohroch sa blila ku dnu. Ete chvu sa hrbili nad barom s previnilm pocitom muov, ktor s prli hrd, aby podahli lenivosti. Kvotheove prbehy ma nikdy nezaujmali, poznamenal hostinsk, ked zbieral taniere. Star Cob zdvihol zrak od pohra. A to u preo? Kote pokril plecami. V legendch, kde sa spomna mgia, chcem poriadneho arodejnka. Niekoho ako Taborlin Vek, Seraph alebo Kronikr. Pisrovi na konci baru nezabehlo, no lyica mu na chvu znehybnela, km ju znova ponoril do druhej misky polievky. V miestnosti sa op rozhostilo prjemn ticho. Hostinsk vzal przdne taniere a vykroil do kuchyne. No ne preiel cez prah dver, Graham ho zastavil. Kronikr? optal sa prekvapene. Nikdy som o om nepoul. Hostinsk sa zvrtol. Naozaj? Graham pokrtil hlavou. Nechce sa mi to veri. Nos pri sebe vek knihu a vetko, o do nej nape, sa spln. Pozrel na muov, no aj Jake krtil hlavou. Kote sa obrtil k pisrovi, ktor civel do misky. Vy ste o om urite pouli, oslovil ho. Hovoria mu Pn prbehov. Ke vyptra vae tajomstv, me o vs napsa do knihy, o si zmysl. Primril oi. Ani vy ho nepoznte? Kronikr sklopil zrak a pokrtil hlavou. Ponoril do polievky krku chleba a mlky jedol. Hostinsk sa zatvril zmtene. Ako diea som mal Kronikra radej ako Taborlina a ostatnch hrdinov. V tele mu koluje trocha kriatkovskej krvi, a preto je bystrej ako in udia. Za oblanho da dovid aj sto kilometrov, epot zauje aj cez hrub dubov dvere. Za bezmesanej noci v lese vystopuje my.

Poul som o om, dychtivo sa zapojil Bast. Jeho me sa vol Zvzok a epe m vyroben z jedinho kusa papiera. Je ahk ako pierko, no tak ostr, e ked ho do vs zatne, najskr uvidte krv, a potom zactite boles. Kote prikvol. A ked nape vae meno na epe, zabije vs, nech ste hoci aj tisc kilometrov aleko. Ale mus ho napsa vlastnou krvou, dodal Bast. A na mei je mlo miesta. Na epe napsal u sedemns mien, zostva len zopr alch. Kronikr bol kedysi dvoranom u vysokho kra v Modegu, povedal Kote. Lene potom sa zamiloval do jeho dcry. Graham so starm Cobom prikyvovali. Tento druh prbehov poznali. Kote pokraoval: Ke ho Kronikr poiadal o jej ruku, vysok kr sa nahneval a dal mu lohu, ktorou mal dokza, e je hoden jeho dcry dramaticky sa odmlal. Dostane ju za enu, iba ak njde osi vzcnejie ako princezn a prinesie to vysokmu krovi. Graham uznanlivo zahundral. To je ertovsk loha. o m lovek robi? Neme len tak prs a poveda: Mil kr, tto vec je cennejia ako tvoje mal dievatko. Hostinsk prisvedil. A preto Kronikr putuje po svete, had prastar poklady a zabudnut mgiu a neprestva dfa, e natraf na vhodn dar pre kra. Preo nenape do svojej zzranej knihy nieo ako: A potom sa kr prestal sprva ako hlupk a vystrojil nm svadbu? optal sa Jake. Pretoe nepozn jeho tajomstv, pripomenul mu hostinsk. Okrem toho, vysok kr z Modegu sa trochu vyzn v mgii, take by sa ubrnil. No o je najdleitejie, pozn Kronikrove slabosti. Zistil naprklad, e ak ho printite vypi atrament, je povinn splni vm tri lskavosti. A vie aj to, e Kronikr neme ovlda loveka, ktor ma meno uloen v bezpenom kryte. Vysok kr ho m napsan v sklenej knihe, ktor je uloen v medenej katuli. T je zamknut vo vekej eleznej debne, kam sa nikto nedostane. Na okamih zostalo ticho, mui premali nad tm, o pouli. Star Cob zadumane prikvol. To posledn mi osi pripomenulo, prehovoril pomaly. Spomnam si na prbeh, v ktorom sa Kronikr

vybral hada zzran ovocie. Ktokovek ho zje, spozn men vetkch vec a zska moc ako Taborlin Vek. Kote si pochal bradu a prikvol. Myslm, e som ho poul. Ale bolo to dvno a nepamtm si podrobnosti To nie je iadna hanba, Kote, povzbudil ho star Cob. Dopil pivo a s buchnutm poloil pohr na pult. Niektor udia maj dobr pam, in nie. Ty peie vborn kol, no vetci vieme, kto z ns je ozajstn rozprva. Meravo zliezol zo stolca, kvol na Grahama a na Jakea. Pote, a k Byresovi mme spolon cestu. Porozprvam vm ten prbeh. Kronikr je vysok, bled a chud ako ty. Vlasy m ierne ako atrament Dvere Mnika sa za nimi zabuchli. o s to za nezmysly? nahneval sa Kronikr. Kvothe naho kosom pozrel. Na perch sa mu mihol preiban smev. Ak je to, i s vedomm, e udia si o vs rozprvaj prbehy? optal sa. So mnou to nem ni spolon! vybuchol. Je to len kopa hlpost. Nijak hlposti, ohradil sa Kvothe trochu dotknuto. Aj ked to nie je pravda, nemus to by hlpos. Pozrel na Bata. Npad s papierovm meom sa mi pil. Bast sa roziaril. Aj krova loha sa ti podarila, Reshi. Iba t kriatkovsk krv sa mi nepozdva. Krv dmona mi pripadala prli zlovestn, povedal Kvothe. A potreboval som ho niem ozvltni. Aspo e nemusm pova starho Coba, zahundral Kronikr mrzuto a pichol lyicou do zemiaka. Kvothe naho pozrel a zlomysene sa zachechtal. Vy to nechpete, vak? Viete, o spsob tak prbeh v ase atvy? Vrhn sa na ako deti na nov hraku. Star Cob im bude rozprva o Kronikrovi pri nakladan sena, aj km bud v tieni pi vodu. Veer na smtonom zhromaden za Shepom sa o Pnovi prbehov dozvedia udia z okolitch miest. Zves o om sa rozri ako ohe v stodole. Kronikr hadel raz na jednho, raz na druhho, na tvri sa mu usadil mierne zdesen vraz. Ale preo? Je to dar, odvetil Kvothe.

Myslte, e stojm o slvu? optal sa pisr neveriacky. Nejde o slvu, zachmril sa Kvothe, ale o in pohad. Vtate sa v ivotoch ud. Sledujete chry a vyhrabvate bolestiv pravdu spod nnosov upokojujcich l. Verte, e je to vae prvo, lene v tom sa mlite. Zavtal sa doho tvrdm pohadom. Ke vm niekto rozpovie svoj ivot, je to dar, nie samozrejmos. Kvothe si utrel ruky do istej anovej handry. Dvam vm svoj prbeh nedotknut, so vetkmi neprjemnmi pravdami. Dozviete sa o kadej chybe a pochabosti, naservrujem vm ju ako na tanieri. No ke sa rozhodnem preskoi nejak drobnos, pretoe ma nud, je to moja vec. A svoj nzor nezmenm len kvli farmrovej bchorke. Nie som tak naivn. Kronikr sa zahadel do polievky. Bolo to trochu priehadn, vak? Bolo, prikvol Kvothe. Pisr zdvihol hlavu, vzdychol a rozpaito sa usmial. Nemete mi zazlieva, e som to sksil. Mem, opravil ho Kvothe. No verm, e ste pochopili, o o mi ide, a ospravedlujem sa za problmy, ktor vm prbeh o Kronikrovi mono spsob. Kvol k dverm, kadia odila trojica muov. Asi som to trochu prehnal. Nikdy som nemal rd manipulciu. Kvothe vyiel spoza baru a zamieril k stolu pri kozube. Pote sem. Sd bol navn, no mal vznamn dsledky.

TYRIDSIATA SMA KAPITOLA

Veavravn absencia
Pri rebovan prijmacch pohovorov som mal astn ruku. Neskor termn mi priiel vhod, pretoe poas sdneho procesu mi nezostalo vea asu na tdium. No nerobil som si z toho ak hlavu. Mohol som sa ui, koko som potreboval, a kedykovek s do archvu. Okrem toho, prv raz od prchodu na univerzitu som nebol chudk. V meci mi trngalo trins hrivien a aj po zaplaten rokov Devi by mi to poahky stailo na koln. Hadanie nvodu na vrobu gramu mi pomohlo lepie sa zorientova v archve. Mono som ho nepoznal tak dobre ako sksen archivr, no objavil som mnoh tajn zkutia a skre. A tak som popri tudovan tal aj knihy, ktor som nepotreboval na skky. *** S buchnutm som zatvoril knihu. Vemi dobre napsan, vyerpvajce dejiny aturskej cirkvi. Ibae rovnako nepouiten ako vetky ostatn. Wilem zdvihol hlavu. Ni? optal sa. Horie ako ni, zahundral som. tudovali sme v tacom brlohu na treom poschod. Oproti nmu zvyajnmu na druhom poschod bol ovea men, no vzhadom na bliace sa pohovory sme mohli by radi, e mme aspo trochu skromia. Zabudni na amyrov, navrhol mi Wil. U si s nimi stratil dobr dve jedenstenia, nie? Prikvol som. Nechcel som prizna, e s ptranm po amyroch som zaal dvno predtm, ne ns stvka priviedla k Bbkarovi. Co o nich zatia m? Stohy knh, odvetil som. Desiatky prbehov a stovky zmienok v dejepisnch zvzkoch. Pokojne na ma pozrel. A tak mnostvo informci a zlost?

Naopak, trpi ma ich nedostatok. Ani jedna kniha neobsahuje dveryhodn sprvy o amyroch. Ani jedna? neveril mi. Iste, kad historik za poslednch tristo rokov ich spomna. Uvauj o vplyve amyrov na padok re. Filozofi zasa diskutuj o etickch dsledkoch ich skutkov. Ukzal som na knihy. Dozviem sa z nich, o si o amyroch myslia udia, ale ni o samotnom rde. Wilem sa zamraene zahadel na kopu knh. Nemu to by len historici a filozofi. Mm tu aj prbehy, prikvol som. V najstarch sa spomna, ako naprvali vek krivdy. Novie pu o ich hroznch skutkoch. Amyr v Renere zabil podplatnho sudcu. In v Junpui potlail sedliacku vzburu. Tret v Melithi otrvil polovicu mestskej achty Nepoklad to za uiton informcie? optal sa Wilem. S to iba neoveren historky, namietol som. Z druhej alebo z tretej ruky. Tri tvrtiny tvoria klebety. Nenaiel som nijak zdroj, ktor by ich potvrdzoval. Preo sa podplatn sudca nespomna v cirkevnch zznamoch? Jeho meno by sa malo vyskytova pri kadom prpade, ktor viedol. Kedy sa odohralo sedliacke povstanie a preo o om historick dokumenty mlia? Bolo to pred tristo rokmi, povedal Wilem vytavo. Neme oakva, e njde kad malikos. No malo by tam by aspo nieo. Vie predsa, e tehlinci boli posadnut dslednou dokumentciou. V podzem s uloen sdne spisy zo sto rozlinch miest za uplynulch tisc rokov. S tam cel miestnosti Pohdavo som mvol rukou. Ale o tam po malikostiach. Neviem njs odpovede ani na zkladn otzky: Kedy Rd amyrov zaloili? Koko mal lenov? Kto ich platil a koko dostvali? Kde cviili? Ako sa stali sasou tehlinskej cirkvi? O tom psal Feltemi Reis, pripomenul mi Wilem. Vyli z tradcie obravch sudcov. Chytil som prv knihu, o mi padla pod ruku, a hodil ju na stl. Njdi mi jedin dkaz na podporu jeho tvrdenia. Jedin zmienku o poven obravho sudcu na amyra. Uk mi zznam alebo cirkevn

dokument, poda ktorho nejak amyr pracoval ako sudca. Vyzvavo som prekril ruky. Do toho, akm! Wilem na knihu ani nepozrel. Amyrov mohlo by menej, ne sa udia domnievaj. Mal skupinka, ktor vysoko prerstla vlastn poves. Veavznamne na ma pozrel. Ty by si mal vedie, ako to chod. Nie, oponoval som. Toto je veavravn absencia. Aj chbajce informcie s dleit informcie. U hovor ako Elodin. Zachmril som sa, no neskoil som mu na nvnadu. Nie, povaj ma chvu. Preo je o amyroch tak mlo zachovanch sprv? Do vahy prichdzaj iba tri vysvetlenia. Zdvihol som tri prsty. Po prv, nikto o nich nepsal. Myslm, e to meme vyli. Amyrovia boli prli vznamn, aby ich ignorovali historici, pisri aj cirkev. Skril som jeden prst. Po druh, nejakou zvltnou zhodou okolnost sa knihy s informciami o amyroch nedostali do archvu. To sa mi zd absurdn. Neviem si predstavi, e by sa v najvej kninici na svete nenalo ani jedin dielo. Pokril som druh prst. A po tretie, zdvihol som posledn, niekto tieto informcie odstrnil, upravil alebo zniil. Wilem pokril elo. Kto by to robil? Vborn otzka. Kto by mal z toho najv itok? Dramaticky som sa odmlal. Amyrovia. akal som, e mj npad odmietne, no Wil to neurobil. Zaujmav mylienka, poznamenal. No preo za tm had amyrov? Vid sa mi ovea pravdepodobnejie, e to urobila cirkev. Tehlinci by boli najradej, keby vetky zmienky o ukrutnosti amyrov navdy niekam zmizli. To je pravda, shlasil som. No cirkev nem v Spoloenstve vek vplyv. A tieto knihy pochdzaj z celho sveta. Cealdsk historik by o amyroch psal bez vitiek svedomia. Cealdsk historik by sa nezaujmal o dejiny kacrskej vetvy pohanskej cirkvi, upozornil ma Wilem. A ako by sa poda teba podarilo hstke amyrov osi, o nedoke ani cirkev?

Naklonil som sa k nemu. Myslm si, e amyrovia s ovea star ako tehlinsk cirkev, zaepkal som. Poas Aturskej re spojili sily s tehlincami, no boli viac ne koovn sudcovia. o a vedie k tejto domnienke? Poda jeho vrazu som usdil, e som ho nepresvedil. Ksok prastarej keramiky, pomyslel som si. Prbeh starho mua v Tarbeane. Viem to, lebo som poul, o ulo Chandrincovi, ked zabili kadho, koho som na svete poznal. Vzdychol som a pokrtil hlavou, ved som vedel, ako blznivo by to vyznelo. To bol prav dvod, preo som prehadval archv. Potreboval som zska hmataten dkaz na podporu svojej terie, aby som nevyiel na posmech. Natrafil som na kpie sdnych spisov z ias, ked amyrov verejne odsdili, odvetil som. Vie, kokch postavili pred sd v Tarbeane? Wil pokrtil hlavou. Zdvihol som jeden prst. Jedinho amyra v celom Tarbeane. A poda zapisovatea to bol nejak boiak, ktor ani nechpal, o sa okolo neho deje. Na Wilemovej tvri sa stle zraili pochybnosti. Zamysli sa nad tm, prosil som ho. trky, ktor som pozbieral, naznauj, e v celej ri bolo pred ich rozpustenm najmenej tritisc amyrov. Tritisc vytrnovanch, ozbrojench a bohatch muov a ien absoltne oddanch viemu dobru. Jednho da ich cirkev odsdi, zru rd a zhabe im majetok. Luskol som prstami. A tritisc vraednch, spravodlivosou posadnutch fanatikov sa strat? Poslune stiahnu chvost a prenechaj vie dobro niekomu inmu? Bez protestov? Bez odporu? Len tak? Pozrel som na Wila a zavrtel hlavou. Nie. Je to proti udskej prirodzenosti. Okrem toho, nenaiel som nijak zznam o amyrovi, ktor by stl pred cirkevnm sdom. Ani jedin. Naozaj ti predstava, e sa stiahli do strania, aby vo svojej prci pokraovali tajne, pripad tak nepravdepodobn? A keby to bolo, ako hovorm, pokraoval som, ne mi stihol skoi do rei, nezd sa ti logick, e by postupne upravovali dejiny, aby zostali zahalen tajomstvom? Nastalo dlh ticho.

Pozoruhodn teria, prehovoril Wilem zdrhavo. No privdza ma k jednej otzke. Vne na ma pozrel. o si pil? Zosunul som sa na stoliku. Ni. Vstal od stola. Tak by si mal zaa. Trvi privea asu medzi knihami. Potrebuje si z hlavy vyplchnu prach. Vybrali sme sa teda na pivo, no moje podozrenie zostalo neotrasen. Pri najbliej prleitosti som to nadhodil Simmonovi. Mj npad prijal ahie ako Wilem. Neznamen to, e mi uveril, iba to hne neodmietol. Navrhol mi, aby som s tm iiel za Lorrenom. Neurobil som to. Profesor archivr s vene kamennou tvrou vo mne stle vyvolval nervozitu a radej som sa mu vyhbal zo strachu, e mi zake vstup do archvu. Posledn, po om som til, bolo naznai, e v jeho milovanom archve niekto poslednch tristo rokov nenpadne faloval historick dokumenty.

TYRIDSIATA DEVIATA KAPITOLA

Nevzdelan Ruh
Elxa Dal ma u z diaky zdravil zdvihnutm ruky. Kvothe! usmial sa prvetivo. Ide prve vhod. Mem a obra o trochu asu? Pravdae. Profesora Dala som mal rd, no mimo jeho hodn sme sa vea nestkali. Smiem vs pozva na pohrik alebo na obed? Chcel som vm poakova za to, e ste na sde vypovedali v mj prospech, no bol som zaneprzdnen Ja tie, podotkol. U dvnejie som a chcel vyhada, ale vdy mi do toho nieo volo. Rozhliadol sa po ndvor. Dal by som si nieo pod zub, no alkoholu sa musm zriec. O necel hodinu ma akaj na pohovoroch. Voli sme do Bieleho jelea. Vntri som nikdy nebol, hostinec bol pre ma pridrah. Poda rcha majite v Elxa Dalovi okamite spoznal profesora, a ke ns viedol k stolu v stran, lichotil mu. Dal vyzeral uvonen, no vo mne narastala zkos. Nevedel som si predstavi, preo sa chce so mnou profesor sympatiky rozprva. o vm prinesiem? optal sa vysok, chud hostinsk, len o sme si sadli. Nieo na pitie? Syry? Ponkame aj lahodnho pstruha s citrnovou avou. Pre ma rybu a syry, odvetil Dal. Hostinsk pozrel na ma. A pre teba? Aj ja ochutnm pstruha. Vborne, pochal si ruky. o budete pi? Mut, poiadal som. Mte fallowsk erven? optal sa profesor vhavo. no, prikvol hostinsk. Vemi dobr ronk, ak smiem poznamena. Prineste mi jeden pohr. Dal pozrel na ma. Hdam nebude ma prli zhubn vplyv na mj sudok.

Hostinsk odbehol. Sedie za jednm stolom s profesorom bol zvltny pocit. Nervzne som sa zahniezdil. Ako sa ti dar? optal sa konverzane. Ujde to, odvetil som. Bol to vydaren semester, a na mvol som rukou smerom k Imre. Dal sa neveselo usmial. Zvan starch ias, vak? Spolovanie s dmonmi, pokrtil hlavou. Paneboe! Hostinsk pred ns poloil npoje a bez slova sa vzdialil. Profesor zdvihol irok hlinen au. Na to, e a poveriv udkovia neuplili zaiva, predniesol prpitok. Napriek rozpakom som sa usmial a uchopil dreven pohr. Krsna tradcia. Napili sme sa, Dal spokojne zamaskal. Uprel na ma pohad. Uvaoval si, o bude robi, ked tu skon? Ked zska gulden mysterika? Ani nie, priznal som primne. Myslm, e na to mm dos asu. Ak bude napredova ako doteraz, nemus ho by a tak vea. Si relar a m len koko m vlastne rokov? Sedemns, zaklamal som bez mihnutia oka. Na svoj vek som bol citliv. Mnoh tudenti nastpili na univerzitu, ked mali takmer dvadsa, o mystriu ani nehovoriac. Sedemns, zamyslel sa profesor. ako tomu uveri. Si vemi sebavedom. Do o sa mu vkradol neprtomn vraz. V tvojom veku som priahoval problmy. tudoval som, snail sa njs svoje miesto vo svete. A k tomu eny Pomaly pokval hlavou. asom sa to zlep. Pokaj tri-tyri roky a vetko sa upokoj. Zdvihol pohr a napil sa. Nechcem tm poveda, e teraz si na tom zle. Relar v sedemnstich, to sa nevid asto. Trochu som sa zaervenal nevediac, o mu na to poveda. Hostinsk sa vrtil a zaal rozklada po stole: doska s rznymi druhmi nakrjanho syra, miska s kskami opeenho chleba, miska zavranch jahd, alia s uoriedkovm demom, tanierik vlaskch orechov. Dal si zobral ksok chleba a pltok drobiaceho sa bieleho syra. Si vemi dobr sympatik, prehovoril. Sksen lovek ako ty si me vybera, do oho sa pust.

Na ksok hrianky so syrom som poloil jahodu a vloil som si to do st, aby som zskal as na premyslenie odpovede. Naznauje, e sa mm sstredi na sympatiku? Alebo sa ma chce uja a urobi zo ma ethea? Elodin ma povil na relara, no vedel som, e to ni neznamen. Profesori sa o mimoriadne subnch tudentov z asu na as pobij. Naprklad Mola robila v archve, a km ju Arwyl nepritiahol do mediky. tdium sympatiky sa mi vemi pi, prehovoril som obozretne. To vid kad, usmial sa. Uisujem a, e zopr tvojich spoluiakov by sa poteilo, keby a bavilo trochu menej. Zjedol ksok syra a pokraoval: No mus si dva pozor, aby si to neprehnal. Nebol to Teccam, kto povedal, e privea uenia kod? V skutonosti to povedal Ertram Mdrej, opravil som ho. tal som to v jednej z knh, ktor na tento semester odporal profesor Lorren. V kadom prpade to plat, pritakal. Mono by si si mal zobra semester vona a oddchnu si. Trochu cestova, opli sa Znova sa napil. Bled pokoka nevyzer na edemskom Ruhovi dobre. Nevedel som, ako na to zareagova. Nikdy mi nenapadlo urobi si przdniny. Kam by som iel? Hostinsk priniesol taniere s rybou, z jedla sa parilo, voalo citrnom a maslom. Chvu sme sa obaja venovali pstruhom. Vyhovovalo mi, e nemusm rozprva. Nelo mi do hlavy, preo ma Dal pochvlil, a vzpt mi navrhol, aby som odiiel z univerzity. Po ase profesor spokojne odfkol a odsunul tanier. Poviem ti krtky prbeh, prehovoril. Volm ho Nevzdelan Ruh. Pozrel som naho, pomaly prevajc. Snail som sa zachova pokojn vraz. Profesor zdvihol oboie, akoby akal, e nieo namietnem. Ke som mlal, pokraoval: Voakedy il ist vzdelan mysterik. Vedel vetko o sympatike, symbolike a alchmii. V hlave nosil desa tuctov mien, hovoril smimi jazykmi a mal ukkov rukopis. Profesorom sa nestal iba pre zl naasovanie a nedostatok spoloenskho taktu.

Dal si odpil z vna. A tak sa vydal do sveta, lebo dfal, e tam njde svoj osud. Cestou do Tinu priiel k vekmu jazeru, ktor musel prekona. iroko sa usmial. Naastie stretol ruhskho prievoznka, ktor mu ponkol cestu na druh breh. Ke mysterik videl, e plavba potrv niekoko hodn, dal sa s nm do rei. o si myslte o Teccamovej terii energie ako elementrnej substancie v protiklade s vlastnosou hmoty? optal sa prievoznka. Mu odvetil, e nad tm nikdy nepremal. A vraj ho to ani nezaujma. Poas tdia ste sa urite stretli s Teccamovou Teofniou, nedal sa mysterik. Nikdy som nesksil to, omu hovorte tdium, ctihodnos, odvetil prievoznk. A toho vho Teccama by som nespoznal, ani keby mojej ene predval ihly. Zvedav mysterik mu poloil ete niekoko otzok a edemsk Ruh pripustil, e nevie, kto je Feltemi Reis, ani na o sa pouva krtok. Mysterik pokraoval cel hodinu, spoiatku zo zvedavosti, neskr neveriacky. Poslednou kvapkou do pohra trpezlivosti bolo zistenie, e prievoznk nevie ta ani psa. Kad je povinn zdokonaova sa, pane, povedal mysterik ohromene. lovek bez vzdelania sa takmer neli od zvieraa. Dal sa ukrnul. Vie si predstavi, e po tomto vyhlsen rozhovor uviazol. aliu hodinu sa plavili v naptom tichu. Ked sa na obzore ukzal druh breh, rozptala sa brka. Vlny biovali mal loku, drevo stonalo a vzgalo. Edemsk Ruh sa zahadel na mraky a povedal: ,0 p mint to bude vemi zl, potom trochu horie, a atm sa nebo vyist. Mj lnok nevydr a na druh stranu. Ksok budeme musie preplva. S tmi slovami si prievoznk vyzliekol koeu a uviazal si ju okolo psa. Ale ja neviem plva, priznal mysterik. Profesor dopil vno a poloil pohr na stl hore dnom. Chvu si ma bez slova obzeral s mierne samobym vrazom. Nie je to zl prbeh, povedal som. No s edemskm przvukom ste to trochu prehnali.

Dal sa uklonil. Vezmem si to k srdcu, povedal, zdvihol jeden prst a vrhol na ma sprisahaneck pohad. No mj prbeh nem iba potei a zabavi. Skrva sa v om zrnko pravdy, ktor njde iba najbystrej tudent. Zrazu sa zatvril tajomne. V prbehoch je ukryt vetka mdros sveta. *** Veer som o stretnut s Elxa Dalom porozprval priateom pri kartch u Ankera. Nieo ti naznauje, ty trubiroh, vyhkol Manet podrdene. Nedarilo sa nm, boli sme p hier pozadu. Rad mi, aby som na semester preruil tdium sympatiky? Nie, odsekol. Hovor ti len to, o som ti u dvakrt zopakoval. Ak pjde na skky do alieho semestra, si korunovan hlupk. oe? Preo? Manet zloil karty s hlbokm pokojom v tvri. Si bystr chlapec, Kvothe, no zatvra oi pred tm, o nechce vidie. Pozrel na Wilema, potom na Simmona. Vysvetlite mu to. Vezmi si semester vona, povedal Wilem, ani nezdvihol oi od kariet. Trubiroh, dodal. Naozaj by si to mal urobi, povedal Sim vne. udom stle chod po rozume ten sd. O niom inom sa tu nehovor. Sd? zasmial som sa. Ten skonil pred vye dvoma jedensteniami. Mono rozprvaj o tom, e som plne nevinn. Pred eleznm zkonom i pred samotnm Tehluom. Manet hlasno vyprskol. Bolo by pre teba lepie, keby a v tichosti odsdili, ne oslobodili s tokou slvou. Pozrel na ma. Vie, kedy naposledy obvinili mysterika zo spolovania? Nie, priznal som. Ani ja, odvetil. ie to bolo vemi, vemi dvno. Si nevinn, gratulujem. Lene sdny proces vrhol tie na univerzitu. Pripomenul udom, e aj ked ty si nezasli smr uplenm, in mysterici mono no. Zavrtel hlavou. Profesorov to rozzrilo, na to vezmi jed. A niektorch tudentov takisto, doplnil Wil pochmrne. Nemem za to! brnil som sa. Nie celkom. Rozdchal to Ambrose. Zozadu ahal nitky a smial sa pritom do dlane.

Napriek tomu mal dos rozumu, aby vynechal skky na al semester, poznamenal Wil. oe? uasol som. Ambrose nejde na pohovory? Nie, potvrdil Wilem. Pred dvoma dami odiiel domov. Ak ve jeho so sdom ni nespjalo, nechpal som. Preo by to robil? Lebo profesori nie s padnut na hlavu, odsekol Manet. Odkedy ste sa vy dvaja prvkrt stretli, tekte na seba ako besn psi. Zamyslene si poklepal po perch, na tvri sa mu zjavil prehnane nevinn vraz. To mi pripomna o si robil u Zlatho ponka v ten veer, ke u Ambrosea horelo? Hral karty, odvetil som. Ako inak, povedal utipane. Hdzali ste po sebe skaly, a km jeden z vs konene netrafil osie hniezdo. Jedin rozumn npad je ujst o naj alej a poka, km prestan bzua. Simmon si ostchavo odkalal. Nerd sa k nim pridvam, ospravedloval sa, ale povrva sa, e a videli na obede so Sleatom. Ukrnul sa. A Fela poula, e si ehm dvoril Devi. Vie, e to nie je pravda, ohradil som sa. Navtvil som ju, aby sme sa zmierili. Chvu to vyzeralo, e mi vytrhne pee a za surov ju zje. A so Sleatom som sa len chvu rozprval. Netrvalo to ani tvrhodinu. Devi? zakol sa Manet. Devi a Sleat? Jedna vylen z univerzity a druh, o k tomu nem aleko? Odhodil karty. Preo sa stka s takmi umi? A preo sa s tebou vbec bavm? Prestate! Zrakom som prechdzal z Wila na Sima a naopak. Naozaj je to tak hrozn? Wilem zloil karty. Predpokladm, e ak pjde na skky, vyrtaj ti koln najmenej tridsap hrivien, povedal chladne. Pozrel na Sima a Maneta. Kto sa so mnou stav o cel zlat marku? Ani sa mu nepoksili protirei. Od zfalstva mi zovrelo aldok. To nemu koktal som. Toto nie je Aj Sim odloil karty, na priateskej tvri sa mu objavil netypicky pochmrny vraz. Kvothe, oslovil ma vne. Hovorm ti trikrt, vynechaj jeden semester.

*** Napokon som uznal, e priatelia hovoria pravdu. Odrazu som nevedel, o mm robi. Uenie stratilo zmysel a pusti sa do novho projektu v mozoli by bolo hlpe. Ani mylienka na hadanie informci o Chandrincoch alebo amyroch v archve ma nelkala. Venoval som tomu dos asu, no nenaiel som takmer ni. Pohrval som sa s mylienkou sksi to inde. Archv nie je jedin kninica. Kad achtick sdlo m aspo skromn zbierku kniiek mapujcich dejiny panstva a vlastnho rodu. Vo vine kostolov skladuj rozsiahle zznamy siahajce stovky rokov do minulosti. Sdne procesy, svadby, majetky To ist plat pre kad vie mesto. Amyrovia nemohli vymaza plne vetky zmienky o svojej existencii. Lene ako zska povolenie na vstup do inch kninc? ako mem prs do Renere v otrhanch atch pokrytch prachom z ciest a poiada, aby ma pustili do palcovho archvu. Aj preto som potreboval patrna. Napsal by mi odporac list, ktor by mi otvoril nejedny dvere. S podporou patrna sa d navye poas cestovania slune uivi. V mnohch malch mestch nedovolia hudobnkovi bez osvedenia o patrnstve ani len zabrnka v miestnej krme. Univerzita bola cel rok stredobodom mjho ivota. No teraz, ke som bol nten ods, nevedel som, o si ponem.

PDESIATA KAPITOLA

Chytanie vetra
Dotiku s termnom skky som dal Fele s tm, e jej hdam prinesie astie. Tak sa pre ma skonil zimn semester. Odrazu sa tri tvrtiny mjho ivota rozplynuli. Nemal som prednky, nemusel som chodi do mediky. Nesmel som si poiiava materil zo skladu, pouva nradie v mozoli ani vstpi do archvu. Spoiatku to nebolo zl. Oslavy slnovratu ponkli prjemn rozptlenie, bez starosti o prcu a tdium som si naplno uval slobodu a spolonos priateov. No potom zaal jarn semester. Priatelia mi zostali, ale museli sa venova tdiu. oraz astejie som chodil za rieku. Denna sa stle nevrtila, ale Deoch so Stanchionom boli kedykovek ochotn vypi si so mnou a podeli sa o klebety. Stretval som aj Threpeho, no hoci mi ete sem-tam ponkol pozvnku na veeru vo svojom dome, oividne mu chbala niekdajia srdenos. Mj sd nepoteil ani ud v Imre, jednostaj si o tom epkali. Vemi dlho nebudem vtan v iadnych vench spoloenskch kruhoch. Alebo aj navdy? Pohrval som sa s mylienkou, e univerzitu opustm. Ak nebudem udom na oiach, istotne na vetko ahie zabudn. No kam sa podie? Jedin, o mi napadlo, bolo vyda sa do Yllu s nepatrnou ndejou, e njdem Denn. No vedel som, e je to hlpos. Nepotreboval som peniaze na koln, preto som zaiel za Devi vyplati dlh. No nezastihol som ju doma, o sa mi stalo po prv raz. V nasledujcich doch som bol oraz nepokojnej. Dokonca som jej stril pod dvere niekoko ospravedlujcich listov, a km som sa od Moly nedozvedel, e si vzala vono a oskoro sa vrti. ***

Prelo niekoko dn. Neinne som sa ponevieral, zatia o zima pomaly ustupovala. Na oknch sa prestala tvori nmraza, snehov zaveje sa strcali, stromy vyhali prv zelen piky. Napokon Simmon zazrel prv hol nohu pod rozvlnenou sukou a oficilne vyhlsil prchod jari. Raz popoludn, ked som so Stanchionom popjal korenen medovinu, do Eolianu voiel Threpe a priam prekypoval nadenm. Zdalo sa, e od vzruenia kad chvu praskne. Odviedol ma k stolu v skrom druhho balkna. Oprel sa lakami o stl. Nedarilo sa mi njs ti patrna, preto som rozhodil siete trochu alej. Miestny patrn je praktick, no ak m podporu vplyvnho lorda, nezle na tom, kde sdli. Prikvol som. Naa koovn spolonos prela pod ztitou lorda Greyfallowa cel tyri kty. Threpe sa ukrnul. Bol si niekedy vo Vintase? Mono, pripustil som. Vimol som si jeho zmten vraz, a tak som mu to vysvetlil: Ked som bol mal, vea som cestoval. Nespomnam si, i sme sa dostali tak aleko na vchod. Prikvol. Vie, kto je maer Alveron? Poul som o om, no videl som, e Threpe hor nedokavosou, aby mi to povedal. Nieo sa mi mar, odvetil som neurito. Grf vyceril zuby. Pozn vraz bohat ako vintsk kr? Prikvol som. Nu, tak to je on. Maerovi pra-prapredkovia boli krmi Vintasu, ete predtm, ne ho pohltila ra a uvalila na vetkch elezn zkon a Knihu cesty. Neby rozmarov osudu spred niekokch generci, krom Vintasu by nebol Calanthis, ale mj priate Alveron. Maer Alveron je tvoj priate? vyhkol som uznanlivo. Threpe zavhal. Priateje mono prisiln slovo, pripustil. Niekoko rokov si peme, vymieame si novinky z naich konn sveta a z asu na as urobme jeden druhmu lskavos. Vhodnejie by bolo poveda, e sme znmi. Tomu hovorm psobiv znmos. Ak je? Pe vemi zdvoril listy. Necti z nich namyslenos, hoci je na spoloenskom rebrku o hodn kus vyie ako ja, povedal skromne. Aj bez titulu a koruny je to kr kadm clom. Ked vznikol Vintas, jeho rodina sa odmietla vzda neobmedzench prv. To znamen, e

maer smie robi takmer vetko, o kr Roderic: udeova tituly, budova armdu, razi mince, vyrubi dane Prudko zavrtel hlavou. Ach, zabudni na moje traniny, povedal a zamtral vo vrecku. Vera mi od neho priiel list. Vytiahol hrok papiera, otvoril ho, odkalal si a tal: Viem, e u vs mte nespoet bsnikov a hudobnkov. Vemi potrebujem mladho mua s darom rei. Tu v Severene sa mi nepodarilo njst nikoho vhodnho. Nemusm zdrazova, e mm zdujem len o toho najlepieho. Mal by predovetkm dobre narba so slovami, mono by bol vhodn aj hudobnk. Poadujem tie, aby bol bystr, zdvoril, spsobn vzdelan a diskrtny. Z tohto vpotu istotne chpete, preo som doteraz nemal astie. Ak poznte takhoto zriedkavho mladka, pre svedte ho, prosm, nech ma vyhad. Povedal by som Vm, o s nm zamam, no ide o zleitos skromnej povahy Threpe prebehol oami po liste. Takto to chvu pokrauje. A potom pe: o sa tka vyie zmienenho, trochu to sri. Ak sa v Imre nenjde nikto vhodn, polite mi, prosm, list. Ak za mnou niekoho vylete osobne, poiadajte ho, aby sa nezdriaval. Threpe sa odmlal, prezeral si list a pohyboval perami. To je vetko, povedal napokon a vloil papier sp do vrecka. Co na to povie? Je to pre ma vek Hej, hej, netrpezlivo mvol rukou. Si polichoten. Presko tie nezmysly. Vne sa ku mne naklonil. Urob to? Dovol ti tdium, pohdavo mvol na zpad, smerom k univerzite, vynecha jedno-dve obdobia? Odkalal som si. Vlastne som uvaoval, e sa na as vzdialim. Na grfovej tvri sa roztiahol irok smev, psou buchol po opierke stoliky. Vborne! zasmial sa. Myslel som, e a z tvojej prevzcnej univerzity budem musie vyhna nsilm. Urite ti je jasn, e takto jedinen prleitos sa naskytne iba raz za ivot. murkol na ma. Okrem toho, mladk ako ty len ako njde lepieho patrna, ako je mu bohat ne vintsk kr.

Nieo na tom je, pripustil som. V duchu som si povedal, e ni lepie sa mi pri ptran po amyroch nemohlo prihodi. Pravdae, zachichotal sa. Kedy me vyrazi? Pokril som plecami. Zajtra? Threpe zdvihol oboie. Ty neota, o? Maer pe, e je to srne. Radej prdem skr ako neskoro. To je pravda. Vytiahol z vrecka strieborn hodinky, pozrel na ne a s povzdychom ich zatvoril. Musm ti napsa odporac list. Asi sa vemi nevyspm. Pozrel som do okna. Ete nie je tma, povedal som. Ako dlho ti to potrv? u! zahriakol ma. Pem pomaly, najm ked posielam list takmu vznamnmu loveku, ako je maer. A navye a musm dobre opsat, o nie je ahk. Pomem ti, ponkol som sa. Nechcem, aby si kvli mne nespal, usmial som sa. A okrem toho, ak sa v nieom naozaj vyznm, tak je to vychvaovanie mojich prednost. *** Nasledujci de som sa narchlo rozlil so vetkmi znmymi na univerzite. Wilem a Simmon mi srdene stisli ruku, Auri mi radostne zakvala. Kilvin ani nezdvihol zrak od ryteckej prce, iba zamrmlal, aby som nezabudol zapisova npady na vene horiacu lampu. Arwyl mi venoval prenikav pohad spoza okuliarov a povedal, e mi v medike podr miesto. Elxa Dal bol po zdranlivch profesoroch oivenm. Zasmial sa a priznal, e mi trochu zvid slobodu. Poradil mi, aby som vyuil kad ancu, ktor sa mi cestou naskytne. Vraj m budem alej, tm menie je riziko, e sa sprvy o mojich nerozvnych inoch dostan a sem. Elodina som nenaiel, a tak som mu stril pod dvere pracovne list. No kee ju takmer nepouval, objav ho mono a o niekoko mesiacov. Kpil som si nov cestovn vak a niekoko predmetov, bez ktorch sa sympatik nezaobde: vosk, povraz, drt, zahnut ihlu a revo. Kpku iat, ktor som vlastnil, som zbalil raz-dva.

oskoro som zistil, e do vaku sa vetko nezmest. Zaskoilo ma to. Zvykol som si, e cel svoj majetok odnesiem v jednej ruke. No odkedy som sa nasahoval do malej podkrovnej izby, hromadili sa v nej rozlin drobnosti a nedokonen projekty. Vlastnil som a dve prikrvky. V miestnosti sa povaovali strnky s poznmkami, kus cnovho plechu kruhovho tvaru so zlomkami symboliky a pokazen prevodov hodiny, ktor som rozobral, zvedav, i ich znova poskladm. Po naplnen cestovnho vaku som zvyn majetok uloil do truhlice pri posteli. Opotrebovan nstroje, kus zlomenej bridlicovej tabuky, ktor som pouval na vpoty, mal dreven katuku s drobnmi pokladmi od Auri Ziiel som na przemie a poiadal Ankera, i mi odlo debnu do pivnice. Trochu previnilo priznal, e ne som sa uho ubytoval, mal izba so ikmm stropom bola roky przdna a pouval ju namiesto skladu. Sbil mi, e ju neprenajme, ak budem aj po nvrate hrva vo vape za stravu a nocah. Ochotne som shlasil. Prehodil som si cez plece lutnu a vykroil k dverm. *** Ani ma neprekvapilo, ked som na kamennom moste stretol Elodina. Na profesorovi menotvorcovi ma u takmer ni nezaskoilo. Sedel na mriku, ktor siahal zhruba do psa, a hojdal nohami tridsa metrov nad riekou. Zdravm a, Kvothe, oslovil ma bez toho, aby odtrhol zrak od spenenej hladiny. Dobr de, profesor Elodin. Bojm sa, e na jeden alebo dva semestre opustm univerzitu. Boj sa? V tichom, zvunom hlase som zachytil pobavenie. Vzpt som pochopil, na o nara. Je to len rencky obrat. Rencke obraty s ako obrzky mien, aj ked len bled a neurit. Zapamtaj si to. Pozrel na ma. Sadni si na chvu. Chcel som sa ospravedlni a pokraova v ceste, no zavhal som. Predsa len bol mojm mentorom. Zloil som puzdro a vak na hladk kamene. Na Elodinovej chlapenskej tvri zaiaril lskav smev, dlaou potapkal mrik veda seba.

S trochou zkosti som sa predklonil a pozrel nadol. Radej zostanem tu, profesor Elodin. Pokarhal ma pohadom. Mysterikovi sved opatrnos. Menotvorcovi sved sebaistota. Strach nesved ani jednmu z nich. Plat to aj pre teba. Znova potapkal mrik, tentoraz o osi nstojivejie. Pomaly som na vyliezol a prehodil nohy nad priepas. Naskytol sa mi vekolep, povznajci vhad. Vid vietor? Sksil som to. Na okamih sa mi zazdalo, e Nie, nebolo to ni. Zavrtel som hlavou. Elodin ahostajne pokril plecami, no vyctil som, e je trochu sklaman. Toto je dobr miesto pre menotvorcu. Povedz mi preo. Rozhliadol som sa. irok vietor, siln voda, star kamene. Dobr odpove, poteil sa primne. No existuje aj in dvod. Kame, vodu a vietor njde na mnohch miestach. V om je toto in? Zamyslel som sa a pokrtil hlavou. Neviem. alia dobr odpove. Zapamtaj si ju. akal som, e bude pokraova, no ked ni nehovoril, poloil som mu rovnak otzku: Preo je to dobr miesto? Dlho hadel na vodu. Sedme na okraji, odvetil napokon. Na vysokom mieste, kde hroz pd. Na hrane je svet zretenej. Nebezpeenstvo prebdza spiacu myse. Vid jasnejie. Menotvorca potrebuje vidie jasnejie. A o pd? optal som sa. Tie ho potrebuje? Ak si ned pozor, spadne, mykol plecom. Aj vaka pdom sa ume. Preto sa v snoch asto rtime do priepasti. Chvu sme mlali. Zavrel som oi a usiloval sa zachyti meno vetra. Dolu bublala rieka, pod prstami som ctil kamenn most. Ni viac. Vie, o sa hovorilo kedysi, ked tudent odiiel na semester z univerzity? optal sa Elodin. Pokrtil som hlavou. Povedali o om, e sa vybral chyta vietor, zachechtal sa. Poznm ten vraz. no? o si pod nm predstavuje?

Zamyslel som sa. Znie to trochu ahkomysene. Akoby sa tudenti bezciene nahali po lke. Elodin prikvol. Vina tudentov odchdza bud z malichernch dvodov, alebo hadaj zbavu. Predklonil sa a zadval na hladinu rieky. No predtm to znamenalo osi in. Naozaj? Pravdae. Znova sa vystrel. V dvnych dobch, ke kad tudent til sta sa menotvorcom, bolo to odlin. Oblizol si prst a zdvihol ho do vzduchu. Vine mladch tudentov odporali zaa s hadanm mena vetra. Ked ho nali, ich spiaca myse sa prebudila a alie men prichdzali ahie. No nie vetkm sa to podarilo. Bolo tu mlo hrn, mlo nebezpeenstva. Preto odili do divch, nesptanch krajov. Ptrali po svojom osude, prevali dobrodrustv, lovili tajomstv a poklady Pozrel na ma. No v skutonosti hadali meno vetra. Preruili sme rozhovor, lebo ktosi vstpil na most. Mu s tmavmi vlasmi a chudou tvrou ns sledoval ktikom oka, no neobrtil k nm hlavu. Ked prechdzal poza ns, snail som sa nemyslie na to, ako ahko by ma zhodil do rieky. Postava sa vzdialila. Elodin unavene vzdychol a pokraoval: Svet sa zmenil. Hrn je ete menej ako kedysi. Divoina ustupuje, ary sa vytrcaj, tajomstiev je oraz viac a meno vetra pozn len zopr ud. Vy ste jednm z nich, vak? Elodin prikvol. Na rznych miestach znie inak, no mj sluch je citliv na zmeny jeho tvaru. Zasmial sa a potapkal ma po pleci. Be chyta vietor a neakaj sa obasnho nebezpeenstva. No nezabdaj na opatrnos. Prehodil som nohy cez mrik, zoskoil na most, zdvihol lutnu a cestovn vak. Vykroil som k Imre. Kvothe, zastavil ma Elodinov hlas. Zvrtol som sa. Profesor sa naklal nad riekou. Odpuj si pre astie, ukrnul sa ako diea. ***

Devi otvorila dvere a vyvalila na ma oi. Koho to nevidm! zvolala a teatrlne si pritisla na prsia hrok papiera. Spoznal som v om jeden z listov, ktor som jej stril pod dvere. Mj tajn ctite. Chcel som ti vyplati dlh, povedal som. tyrikrt som zbytone meral cestu do Imre. Chdza je zdrav, odvetila bez tipky scitu a kvla mi, aby som voiel. V izbe sa vznala va. Potiahol som nosom. o je to? vyzvedal som. Devi posmutnela. Mala to byt hruka. Odloil som puzdro aj vak a sadol si k stolu. Nech som sa usiloval akokovek, zrak mi zabiehal k splenmu kruhu. Devi si odhrnula svetlohrdzav vlasy a pozrela mi do o. M chu na odvetu? skrivila pery. Porazm a, aj ke m gram. Dokonca aj v spnku. Priznvam, e je to lkav ponuka, odvetil som. No radej by som sa venoval obchodu. Ako mysl. Naozaj chce splati cel dlh? Podarilo sa ti njs patrona? Zavrtel som hlavou. Zatia nie, ale dostal som vnimon prleitos zska mimoriadne vzcneho patrna. Dramaticky som sa odmlal. Vo Vintase. Zdvihla oboie. To je poriadne aleko, podpichla ma. Te ma, e si sa zastavil, skr ne sa vyberie na druh koniec sveta. Ktovie, kedy a zasa uvidm. ako poveda, pritakal som. Ibae mm mal finann problm. Ete som to nedopovedal, a Devi u krtila hlavou. Na to zabudni. Dlhuje mi dev hrivien. Nepoiiam ti peniaze, ke odchdza z mesta. Zdvihol som ruky na obranu. Nerozumie mi. Otvoril som meec a vysypal mince. Vykotal sa z neho aj Dennin prste, zachytil som ho, skr ako spadol zo stola. Ukzal som na kpku pred sebou. Bolo tam osi vye trinstich hrivien. Toto je vetko, o mm, povedal som. Mus mi to vystai na cestu do Severenu. Je to viac ne tiscpsto kilometrov, a ak ich chcem

prejs o najrchlejie, potrebujem aspo jeden lstok na lo. Okrem toho strava, nocah a peniaze na koiar alebo potovn dostavnk. Z kpky som postupne odoberal mince a prekladal ich na in. Po prchode do Severenu si musm zaobstara aty, v ktorch nevyzerm ako otrhan hudobnk. Odobral som alie mince. Ukzal som na zvyn. Toto mi nesta na splatenie dlhu. Devi ma pozorovala ponad zopnut prsty. Chpem, povedala zamyslene. Musme vymyslie in spsob, ako sa vyrovna. o keby som ti tu do svojho nvratu nechal zruku? navrhol som. Zrakom ibla na tmav thle puzdro. Lutnu nie, povedal som rchlo. Nezaobdem sa bez nej. A o teda? optala sa. Vdy tvrd, e nem o zaloi. Nieo sa njde. Pohrabal som sa v cestovnom vaku a vytiahol knihu. Devi sa roziarili oi, no potom si pretala nzov. Rtorika a logika skrivila tvr. Nie je to ktovieo, ale m cenu. Najm pre ma. Siahol som do vrecka pla a vytiahol prrun lampu. A ete tu mm sympatikov lampu vlastnej vroby. L svetla sa d usmerni a me meni jeho intenzitu. Devi ju zdvihla zo stola a pokyvovala hlavou. Pamtm si ju, povedala. Predtm si tvrdil, e sa jej neme vzda, pretoe si dal sub Kilvinovi. Zmenil nzor? Trochu neprimne som sa usmial. Prve vaka tomu subu je lampa dokonal zloha. Ke ju zanesie Kilvinovi, urite ti vyplat bohat odmenu, len aby ju dostal odkalal som si, z nepovolanch rk. Devi palcom stlaila vypna, otoila ho zo slabho svetla na jasn a sp. Predpokladm, e je to zrove tvoja podmienka. Aby som lampu vrtila Kilvinovi. Pozn ma tak dobre, a ma zalieva erve, odvetil som. Devi poloila lampu ku knihe a pomaly, zhlboka sa nadchla. Ponka mi knihu, ktor m cenu iba pre teba, a lampu, ktor m cenu len pre Kilvina. Zavrtela hlavou Nie je to lkav ponuka.

S akm srdcom som odopol z pla hudobn paly a poloil ich na stl. S zo striebra, povedal som. Nie je jednoduch zska ich. Zabezpeia ti bezplatn vstup do Eolianu. Poznm ich, zdvihla paly a obzrela si ich. Potom ukzala na meec. Vimla som si, e m prste. Zmeravel som. Nepatr mne. Devi sa zasmiala. Je v tvojom vrecku, i nie? Luskla prstami. No tak, uk mi ho. Vytiahol som prste, no nedal som jej ho. Vea som pre vytrpel. Ambrose ho vzal mojej priateke. Chcem jej ho vrti. Devi sedela mlky s natiahnutou rukou. Po chvli som jej vloil prste do dlane. Pridrala ho pod lampou a primrila jedno oko. Pekn kame, podotkla uznanlivo. Je nanovo vsaden, povedal som skene. Devi ho opatrne poloila na knihu veda hudobnch pal a lampy. Dohodneme sa takto, prehovorila. Tieto predmety si nechm ako zlohu za dev hrivien, ktor mi dlhuje. Do roka si po ne mus prs. Do roka a do da, navrhol som. Devi zdvihla ktiky. Ako v rozprvke. Dobre. Odkladm ti spltku o jeden rok a jeden de. Ak sa dovtedy neuke, tvoj majetok prejde do mojich rk a dlh bude vyrovnan V oku sa jej zaiskrilo. No za ist informciu ti ich aj potom rada vrtim. Z diaky som zaul zvony a zhlboka som vzdychol. Nemal som as na dohadovanie, mekal som na stretnutie s grfom Threpem. Dobre, odsekol som podrdene. Ale prste mus stri ako oko v hlave. Nenos ho na ruke, km ti nebude patri. Devi sa zamraila. Neme si kls Trvm na tom, povedal som smrtene vne. Patr mojej priateke a m pre u vek cenu. Nechcem, aby ho mal na prste niekto in. Nie po tom, o mi vyviedol Ambrose. Nepovedala ni, ale na kriatkovskej tvri sa jej usadil pochmrny vraz. Tie som sa zamrail a pozrel jej do o. Ke je to nevyhnutn, viem sa tvri naozaj zlovestne. V miestnosti sa rozhostilo ticho.

Dobre! vzdala sa napokon. Podali sme si ruky. Do roka a do da, zopakoval som.

PDESIATA PRV KAPITOLA

Mdri mui maj strach

Priiel som do Eolianu, kde u na ma akal Threpe, dobre e netancoval od nedokavosti. Naiel lo, ktor vyplva o necel hodinu. Zaplatil mi lstok a do Tarbeanu, kde ahko njdem nejak lo smerujcu na vchod. Ponhali sme sa do prstavu. Ked sme prili na miesto, posdka sa venovala poslednm prpravm. Threpe, erven a udchan zo svinej chdze, mi narchlo dval rady do ivota. Maerovi koluje v ilch prastar krv, povedal. Nie je ako tunaj bezvznamn aristokrati, ktor nevedia, kto boli ich prapredkovia. Prejavuj mu nleit ctu. Prevrtil som oi. Preo si vetci myslia, e sa sprvam ako barbar? A zapamtaj si, pokraoval, ak si udia pomyslia, e sa naha za peniazmi, bud a poklada za malometiaka. Nikto a nebude brat vne. Ide urobi maerovi lskavos, v hre je teda vea. A okrem toho, astie praje pripravenm, ako sa hovor. Ak sa predstav v dobrom svetle, mince sa prikotaj samy. Ako napsal Teccam: Bochnk chleba je lacn, preto si ho kad dovol no niektor veci s neoceniten: smiech, prrodu ani lsku si nemono kpi, dokonil som. V skutonosti to bol citt od Gregana Menieho, no nechcelo sa mi ho opravova. Hej, ty tam! zakrial na ma z paluby bradat oplen mu. akme na poslednho zbldilca. Kapitn je nasrden ako kared tetka. Prisah, e ak do dvoch mint nenastpi, vyplvame bez neho. Na tvojom mieste by som sa ponhal na palubu. Neakajc na odpove, odiiel. Oslovuj ho vaa milos, pokraoval Threpe, akoby ns nikto nevyruil. A pamtaj si: ak chce, aby a povali, rozprvaj mlo. Och! Z nprsnho vrecka vytiahol zapeaten pergamen. Tu je tvoj odporac list. Asi polem ete jeden potou, aby Alveron vedel, e si na ceste.

Venoval som mu irok smev a chytil ho za plecia. akujem, Denn, povedal som dojato. Za vetko. Nevie si predstavi, ako vemi si to vim. Threpe mvol rukou. Viem, e ma nesklame. Si bystr chlapec. V Severene sa obzri po dobrom krajrovi. Je tam in mda. Ako sa hovor: dmu spozn poda spsobov, mua poda odevu. Kakol som si a otvoril puzdro. Zdvihol som lutnu a do tajnej skre, kde u odpoval dut roh s kresbou od Niny a balek suench jabk, som vloil Threpeho list. Na suench jablkch nebolo ni zvltne, no som toho nzoru, e ak mte v puzdre na lutnu nevyuit tajn kryt, nieo s vami nie je v poriadku. Zatvoril som veko, pozapnal pracky, vstal som a pozbieral svoje veci. Chystal som sa nastpi. Threpe ma chytil za plece. Skoro som zabudol! Alveron sa mi zdveril, e mlad udia na jeho dvore obubuj hazard. Poklad to za trestuhodn zvyk, preto sa tomu vyhbaj. A nezabudni, e aj z malho oteplenia bvaj vek potopy. In kraj znamen in mrav, preto bu mimoriadne opatrn. Vimol som si, e k nm niekto be. Bol to tmavovlas mu s zkou tvrou, ktorho som videl na kamennom moste, ked sme sedeli s Elodinom na zbradl. Pod pazuchou niesol balek zavinut do ltky. To je urite oneskoren nmornk, povedal som. Mal by som nastpi. Letmo som objal Threpeho a ponhal sa pre, aby mi nedal alie rady. No len o som sa zvrtol, chytil ma za rukv. Dvaj si pozor, povedal hlasom plnm zkosti. Nezabudni, e vetci mdri mui maj strach z troch vec: z rozbrenho mora, bezmesanej noci a z hnevu vdneho mua. Nmornk prebehol popri ns a vyskoil na nstupn mostk nedbajc, e sa mu pod nohami hojd a prehba. Upokojujco som sa usmial na Threpeho a nasledoval tmavovlasho mua. Dvaja achovit nmornci zdvihli mostk. Naposledy som zakval grfovi. Vzduch preali rozkazy, na palube nastal zhon a lod sa pohla. Zahadel som sa dolu prdom, smerom k Tarbeanu a k moru kdesi v diake.

PDESIATA DRUH KAPITOLA

Cesta v skratke
Cesta nebola komplikovan. Po prchode do Tarbeanu som sa preplavil Brlivou inou, potom okolo pobreia dolu k Junpui a odtia nahor po rieke Arrand. Po si to bolo kratie, no pomalie. Aj keby som si zaplatil potov slubu a pri kadej prleitosti vymenil koa, do Severenu by mi to trvalo takmer tri jedenstenia. Vinou by som cestoval po Ature a malch krovstvch. Tamojie cesty pokladaj za bezpen iba kazi a blzni. Po vode to bolo o niekolko stoviek kilometrov alej, no lode na mori sa nemusia vyhba kukatm cestm a prekkam. Dobr k cvla rchlejie ako lod, ale nemete na om jazdi dom i nocou bez oddychu. Cesta loou mala zabra asi dvans dn, poda poasia. Konene som uspokojil svoju zvedavos, o sa tka mora. Doteraz som sa plavil iba po riekach. Obval som sa len toho, aby ma vietor, vlny a spolonos nmornkov nenudili. *** Poas cesty sa vyskytlo niekoko neprjemnost. Preil som brku, pirtov, zradu aj stroskotanie, hoci nie v tomto porad. Ako inak, vykonal som pozoruhodn skutky hrdinsk aj neuven, mdre aj odvne. Okradli ma, takmer utopili a bez jedinej pence vyhodili na ulice Junpui. Aby som preil, obral som o krky chleba, ukradol topnky a recitoval bsne. Najm to posledn dokazuje, v akej zfalej situcii som sa ocitol. Tieto udalosti maj vak pramlo spolon s mojm rozprvanm, a tak ich vynechm v prospech vznamnejch. Sta vedie, e do Severenu som priiel za estns dn. Cesta trvala o osi dlhie, ako som predpokladal, no nenudil som sa ani na okamih.

PDESIATA TRETIA KAPITOLA

Zrz
Cez mestsk brnu som prekrivkal otrhan, bez peaz a hladn. Nebolo to pre ma ni nov. Dverne poznm vea druhov przdnoty, ktorou hlad napa aldok. Tento nepatril k najhorm. De predtm som zjedol dve jablk a ksok nasolenej bravoviny. Bolelo ma brucho, no nebol som ani slab, ani roztrasen. Od tohto tdia ma delilo najmenej osem hodn. Za posledn dve jedenstenia som priiel o vetko. Nieo som stratil, nieo mi zniili alebo ukradli. Jedinou vnimkou bola lutna. Dennino asn puzdro sa poas cesty neraz osvedilo. Okrem toho, e mi pri jednej prleitosti zachrnilo ivot, lutna, Threpeho odporac list aj drahocenn kresba Chandrincov od Niny zostali nepokoden. Mono ste si vimli, e medzi svoj majetok nepotam aty. Mm na to dva dobr dvody. Po prv, pinav handry ako nazva obleenm. A po druh, kee som ich ukradol, nie je sprvne poklada ich za svoje vlastnctvo. Najvmi ma mrzela strata pla od Fely. V Junpui som ho musel roztrha a poui na obviazanie rn. Takmer rovnako ma trpilo, e mj ako zskan gram teraz le hlboko v chladnch a tmavch vodch Centhskho mora. *** Mesto Severen rozdeuje na dve asti vysok biely tes. Vina obyvateov a obchodnkov sa sstreuje na pt brala, vstine pomenovanho Zrz. Na vrchole Zrzu sa nachdza ovea menia as mesta. Pozostva prevane z pozemkov a panstiev achty a bohatch kupcov. Pre potreby vyej triedy s tu krajri, stajne, divadl a nevestince. Drsn tes z bieleho kamea akoby tral k oblohe len preto, aby mala aristokracia lep vhad na okolie. Smerom na severovchod a na

juh Zrz strca vku a majesttnos, no na mieste, kde pretna Severen, ti sa esdesiat metrov nad krajinu a je kolm ako zhradn mr. Uprostred hornej asti mesta vybieha zo Zrzu irok polostrov, na ktorom stoj sdlo maera Alverona. Steny zo svetlho kamea s viditen z ktorejkovek asti Dolnho Severenu. V pozorovateovi to vyvolva znepokojiv dojem, e dom maerovch predkov naho had z vky. Ked som na upieral zrak s przdnymi vreckami na zanedbanch atch, obliala ma hrza. Threpeho list som chcel odnies rovno k maerovi, no pri pohade na vysok kamenn mry som pochopil, e v tomto stave ma pravdepodobne nepustia ani cez dvere. Vyzeral som ako pinav obrk. Chbali mi peniaze a nemal som sa na koho obrti. Okrem Ambrosea, ktor bva o niekoko kilometrov junejie v barnstve svojho otca, som v celom Vintase nepoznal ani iv duu. obranie a kradnutie mi nie s cudzie, no uchyujem sa k nim iba v prpade, e mi nezostva ni in. Je to nebezpen a iba hlupk by sa na to dal v neznmom meste, o cudzej krajine ani nehovoriac. Netuil som, ak zkony platia vo Vintase. Zaal som zuby a rozhodol sa pre jedin rozumn monos. Bos som kral po dldench uliciach Dolnho Severenu, a km som v lepej asti mesta nenatrafil na zlou. Asi hodinu som postval na opanej strane ulice, pozoroval prichdzajcich a odchdzajcich zkaznkov a usiloval sa vymyslie prijatenejie rieenie. Na ni som nepriiel. Z tajnej priehradky v puzdre som vybral odporac list a dut roh s kresbou od Niny, preiel cez cestu a zaloil lutnu aj s puzdrom za osem striebornch dublonov a potvrdenku. Ak ste nikdy nemuseli navtvi zlou, dovote, aby som vm to vysvetlil. Potvrdenka je doklad, za ktor odkpim svoju lutnu nasp za rovnak cenu, pokia to stihnem do jedenstich dn. Na dvansty sa stane vlastnctvom majitea zlone, ktor ju nepochybne pred desansobne drahie. Na ulici som poakal meec. Mince sa mi zdali v porovnan s cealdskmi peniazmi alebo s akmi pencami razenmi v

Spoloenstve, na ktor som bol zvyknut, mimoriadne tenk a krehk. No peniaze s vade peniazmi. Za sedem dublonov som si kpil kvalitn aty na rovni dentlmena a k tomu mkk koen imy. Zvyok mi stail na ostrihanie, oholenie, okpanie a prv poriadne jedlo za tri dni. Znova som bol na mizine, no ctil som sa ovea lepie. Uvedomoval som si, ak ak je dosta sa k maerovi. Mui jeho moci a postavenia s vemi dobre chrnen. Tradin spsoby, ako prekonat bariry, s odporanie alebo formlne stretnutie, posielanie sprav, prsteov a vizitiek, a napokon lezenie do zadku. Vzhadom na to, e lutnu som nechal v zloni, mj as bol vzcny. Pred maera som sa musel postavi o najskr. Vybral som sa pod Zrz a naiel mal kaviare pre host zo vznesenej spolonosti. Za jednu z poslednch minc som si kpil lku okoldy a vybral si miesto s vhadom na obchod s pnskym obleenm Niekoko hodn som poval klebety, v podobnch podnikoch o ne nie je ndza. Zskal som dveru bystrho chlapca, ktor tu pracoval a staral sa, aby som mal stle pln lku. Vaka nemu a svojmu jemnmu sluchu som sa oskoro dozvedel vea uitonch informci o maerovom dvore. Ked sa tiene na ulici predili, rozhodol som sa kona. Zavolal som chlapca a ukzal na opan stranu ulice. Vid toho dentlmena v ervenej veste? no, pane. Vie, kto je to? Zemepn Bergon. Potreboval som njs niekoho vznamnejieho. A o tamten zamraen chlapk v otrasnom ltom klobku? Chlapec potlail smev. To je baronet Pettur. Vborne. Vstal som a potapkal Jima po chrbte. S takou pamou to dotiahne aleko. Dr sa. Stril som mu do dlane polpencu a vykroil k baronetovi v tmavozelench zamatovch atch. Nemusm pripomna, e na spoloenskom rebrku nie je nikto niie ako edemsk Ruh. Aj bez toho som bol iba prost oban bez pozemkov. Baronetovo postavenie bolo v porovnan s mojm tak vysok, e keby sa zmenil na hviezdu, vonm okom by som ho takmer

nevidel. Mal by som ho oslovova mj pane, vyhba sa onmu kontaktu a hlboko, pokorne sa mu klaa. Pravda bola tak, e lovek s mojm statusom vbec nemal prvo prihovori sa mu. V Spoloenstve je to, pravdae, inak, najm na univerzite sa triedne rozdiely stieraj. No aj tam je achta bohat, mocn a spolieha sa na vplyvn znmosti. udia ako Ambrose sa bud k takm ako ja vdy sprva bezohadne. A keby prilo k najhoriemu, sta podplati sudcu a vyhn sa akmkovek akostiam. No teraz som sa ocitol vo Vintase. Tu by Ambrose nemusel nikoho podplca. Keby som nechtiac vrazil do baroneta Pettura, km som bol ete bos a zablaten, mohol ma zbiova do krvi a zavola strnika, aby ma zatkol za verejn pohorenie. Strnik by mu s smevom na perch vyhovel. Strune povedan, v Spoloenstve m achta moc a peniaze, vo Vintase navye aj vsady. Znamen to, e mnoh pravidl pre u neplatia. Inmi slovami, vo Vintase je spoloensk postavenie vetkm. Keby baronet vedel, kto som naozaj, dal by mi to pocti. No km to netuil Ked som k nemu kral, vystrel som plecia a mierne zdvihol bradu. Natiahol som krk a primril oi. Rozhliadol som sa, akoby mi patrilo cel mesto a v tejto chvli ma nenapalo spokojnosou. Baronet Pettur? oslovil som ho rzne. Mu zdvihol hlavu a neisto sa usmial, akoby nevedel, i ma pozn. no? Strohm gestom som ukzal na Zrz. Ak ma o najrchlejie odprevadte do Alveronovho sdla, preukete tm maerovi vek slubu. Nasadil som prsny, takmer nahnevan vraz. Iste, odvetil, no poda hlasu si tm tak ist nebol. Videl som na om, e v duchu si kladie otzky a had vhovorky. o Uprel som naho o najnamyslenej pohad. Ruhovia s mono spodina, no lepch hercov nenjdete. Vyrastal som na javisku a mj otec hral lohu kra tak presvedivo, e len o vystpil spoza opony, divci si skladali klobky.

Pohad mi zvnel, pestrofarebne odetho mua som si premeral od hlavy po pty ako koa, na ktorho sa chystm stavi. Keby nelo o srnu zleitos, nenaliehal by som. Po krtkom zavhan som precedil cez zuby: Pane. Baronet Pettur mi pozrel do o. Vyviedol som ho z miery, no ani zaleka tak vemi, ako som dfal. Bol to prav aristokrat, zahaden do seba, len neistota mu brnila povene odfrkn. Hadel na ma a uvaoval, i ma neuraz, ked sa ma spta na meno a odkia sa poznme. Naastie som mal v rukve ete jedno eso. Nasadil som plytk, protivn smev, ktor som sa nauil od vrtnika U sivho mua. Ako som spomnal, bol to uiton krn: zdvoril a prvetiv, no zrove pohrdlivej, ne keby som baroneta potapkal po hlave ako psa. Pettur vzdoroval takmer sekundu, potom spasol ako vyfknut baln. Plecia mu klesli, zatvril sa mierne podlzavo. Je mi cou posli maerovi, odvetil. Dovote, prosm, aby som vs k nemu zaviedol. Zamieril k Zrzu. S smevom som kral za nm.

PDESIATA TVRT KAPITOLA

Posol
Pomocou trikov a svinho jazyka sa mi podarilo prenikn cez vinu maerovch barikd. Baronet Pettur mi pomhal u svojou prtomnosou. V sprievode vznamnho prslunka urodzenho stavu som sa rchlo dostal hlboko do Alveronovho sdla. Ke prestal byt uiton, poakoval som mu a pokraoval bez neho. Len o baronet zmizol z dohadu, zatvril som sa netrpezlivo a poiadal zaneprzdnenho sluhu, aby mi ukzal cestu. Napokon som sa ocitol a pred dverami maerovej prijmacej siene, kde ma zastavil nenpadn mu v strednch rokoch. Bol zavalit, s okrhlou tvrou, a napriek drahmu obleeniu pripomnal predavaa na trhu. Neby niekokch hodn strvench zskavanm informci v Dolnom Severene, poksil by som sa oklama aj tohto loveka, pretoe by som ho pokladal len za dobre obleenho lokaja. Bola by to stran chyba. V skutonosti som potreboval njs prve tohto mua maerovho osobnho sluhu Stapesa. Aj ke vyzeral ako trhovnk, vyarovala z neho autorita. Pohyboval sa s tichou istotou, nesprval sa drzo a panovane ako ja k baronetovi. m vm poslim? optal sa. Tn mal dokonale zdvoril, no vyctil som v om alie otzky: Kto ste? o tu chcete? Vytiahol som list od grfa Threpeho a podal mu ho s miernym klonom. Spravte mi vek lskavos, ak ho dorute do maerovch rk, povedal som. Oakva ma. Stapes mi venoval chladn pohad, ktorm mi dal zretene najavo, e keby ma maer akal, vedel by to u pred desiatimi dami. Zahadel sa mi do o a pochal si bradu. Vimol som si, e nos elezn prste so zlatm npisom. Hoci sa mu to oividne nepilo, vzal si odo ma list a zmizol za dvojitmi dverami. Chvu som nervzne postval na chodbe, vzpt

sa Stapes vrtil a zaviedol ma dnu. Z tvre mu neschdzal nespokojn vraz. Krtkou chodbou sme preli k alm dverm, ktor strili obrnen mui. Neboli tam na pardu alebo pre pobavenie verejnosti. Mali na sebe maerove farby, no pod zafrom a slonovinovou kosou sa vynmal pevn hrudn pancier s oceovmi krkami a koenmi spojmi. Kad mu bol vyzbrojen dlhm meom a dlhm noom. Ke som sa k nim priblil, prsne si ma premerali. Maerov osobn sluha na ma kvol a jeden zo strcov mi rchlymi, nacvienmi pohybmi ohmatal ruky, nohy a hru. Hadal ukryt zbrane. Odrazu som bol rd, e som sa cestou do Severenu zaplietol do neprjemnost a priiel o dva zke noe, ktor som nosieval pod atami. Strca odo ma odstpil a prikvol. Stapes ma znova prebodol podrdenm pohadom a otvoril dvere. V miestnosti, pri stole pokrytom mapou, sedeli dvaja mui. Jeden bol vysok a pleat, s tvrdm pohadom ostrieanho vojenskho veterna. Veda neho sedel maer. Alveron bol star, ako som predpokladal. Mal vnu tvr, hrd oi a usta. Udriavan brada mu u takmer obelela, no vlasy mu ete nezredli. Ani oi nezodpovedali jeho veku. Mali jasn siv farbu, boli bystr a prenikav. Nepsobili ako oi starho mua. Ked som vstpil, maer ich uprel na ma. V ruke dral Threpeho list. Vystrhal som tradin klon slo tri. Otec ho volal posol. Bol hlbok a formlny, ako prinlealo Alveronovmu vysokmu postaveniu. ctiv, no nie podlzav. Hovoril, e sce stojm pred vznamnou osobnosou, no nestratm svoju tvr. Maer pozrel na list, potom znova na ma. Ty si Kvothe, vak? Priiel si vemi rchlo. Ani grfovu odpove som neakal tak skoro. Poponhal som sa, vaa milos, aby som vm bol m skr k slubm. To vidm. Pozorne si ma obzrel. A zrove si potvrdil grfovu mienku o tvojom dvtipe, ke si sa ku mne dostal len so zapeatenm listom v ruke. Usdil som, e urobm najlepie, ak vs nenechm aka, vaa milos, odvetil som neurito. V liste grfovi Threpemu ste naznaovali, e v as je drah.

Urobil si na ma dojem, povedal Alveron a pozrel na veda sediaceho mua. Co vy na to, Dagon? Mte pravdu, vaa milos. Dagon na ma namieril tmav, chladn oi. Tvr mal prsnu, stroh a ahostajn. Potlail som zachvenie. Alveronove oi znova skzli na list. Threpe o tebe pe vemi lichotivo. Uhladen. Prjemn. Najtalentovanej hudobnk, akho stretol za poslednch desa rokov Chvu mlky tal, potom ma prebodol prenikavm pohadom. Si trochu mlad, povedal zdranlivo. Len nedvno si musel ma dvadsa, nemlim sa? Pred mesiacom som mal estns rokov, no v liste som to nespomenul. no, som mlad, vaa milos, priznal som bez toho, aby som mu klamal do o. No na lutne hrm od tyroch rokov. Hovoril som s tichm presvedenm, ale ocenil som, e mm nov aty. V starom otrhanom odeve by som vyzeral ako vyhladovan bedr. Na mori som sa oplil a thle lnie tvre mi pridvali roky. Alveron sa na ma zahadel, potom viditene spokojn prikvol Dobre. ia, v tejto chvli som vemi zaneprzdnen. Vyhovuje ti, ked sa porozprvame zajtra? V skutonosti to nebola otzka. Naiel si si v meste ubytovanie? Zatia nie, vaa milos. j Zostane tu, povedal rozhodne. Stapes! Ked zavolal na sluhu, takmer nezvil hlas. Zavalit mu sa zjavil skoro okamite. Njdite nmu novmu hosovi izbu v junom krdle blzko zhrad. Znova sa obrtil ku mne. Kde m batoinu? Obvam sa, e som o u priiel pri stroskotan na mori, vaa milos. Alveron zdvihol oboie. Stapes sa ti postar o vhodn odev. Poskladal Threpeho list a irokm gestom ma prepustil. Pekn veer. Rchlo som sa uklonil a nasledoval Stapesa von z miestnosti. *** Ete nikdy som nevidel vekolepejie komnaty ako tie, v ktorch ma ubytovali. Obklopovalo ma sam drevo a leten kame. Na posteli leal tridsa centimetrov hrub pperov matrac, ke som na u

vyliezol a zatiahol zvesy, zdala sa mi rovnako vek ako podkrovn miestnos u Ankera. Izby psobili takm prjemnm dojmom, e mi trvalo takmer cel de, ne som pochopil, ako vemi ich nenvidm. Op si to predstavte ako topnky. Nekpite najv pr, ale tak, ktor vm najlepie padne. Ak s topnky privek, nohy sa v nich pohybuj a oskoro sa vm urobia puzgiere. Podobne som si pripadal vo svojich komnatch. Stl v nich obrovsk przdny atnk, przdne bieliznky a hol police na knihy. U Ankera som mal miesta primlo, no tu som si pripadal ako such hrok hrkajci v przdnej perkovnici. No km izby boli pre mj nejestvujci majetok privek, pre ma sa zdali pritesn. Musel som v nich aka na maerovo pozvanie, a kee som netuil, kedy prde, tral som tam ako vo vzen. Na Alveronovu pohostinnos som sa vak nemohol saova. Jedlo bolo vynikajce, aj ke po dlhej ceste z kuchyne stihlo trochu vychladn. Mohol som tie vyui asn meden vau. Horcu vodu do nej museli nalia sluhovia, no po okpan odtiekla sama cez dmyseln sstavu trubiek. Neakal som, e na takto vdobytok natrafm tak aleko od pokrokovho vplyvu univerzity. Navtvil ma jeden z maerovch krajrov, popudliv nevysok mu. Zmeral ma na vku, na rku aj dookola, neustle pritom mrmlal dvorn klebety. Na druh de mi poslk priniesol dve sady ndhernch siat vo farbch, ktor mi skutone pristali. V istom zmysle som mal astie, e ma na mori zastihli problmy. aty od Alveronovho kraj cira boli ovela lepie ne okovek, o som si mohol dovoli aj s Threpeho pomocou. Vaka tomu som poas celho pobytu v Severene vyzeral vemi dobre. Ked priiel vren krajr skontrolova, i mi aty sedia, zmienil sa, ze momentlne s v mde plte. Vyuil som prleitos a trochu prehnane vychvlil pl od Fely, lamentujc nad jeho stratou. Dostal som prekrsny purpurovoerven pl. Neochrnil by ma pred daom, no napriek tomu som s nm bol spokojn. Nielene som v om vyzeral elegantne, ale skrvalo sa v om, ako inak, vea malch vreciek.

Bol som odet, najeden a zavalen prepychom. No aj tak som sa na druh de napoludnie prechdzal po izbch ako tiger v klietke. Nevedel som sa doka, kedy pjdem von, vyzdvihnem si v zloni lutnu a zistm, preo maer potrebuje sluby bystrho, uhladenho a predovetkm diskrtneho mladka.

PDESIATA PIATA KAPITOLA

Dstojnos
Pozoroval som maera cez medzeru v ivom plote. Sedel na kamennej lavike pod stromom vo svojej zhrade, vo veste a koeli so irokmi rukvmi vyzeral ako prav dentlmen. Odev mal v rodovch farbch zafrovej a slonovinovej. Okrem zlatho peatnho prstea nenosil nijak perky. V porovnan s vinou ostatnch dvoranov bol obleen prosto. Najprv som si pomyslel, e Alveron opovrhuje mdou, no vzpt som pochopil prav dvod. Jemne krmov koea bola skrz-naskrz dokonal, zafrov vesta priam iarila. Dal by som krk na to, e ich nemal obleen viac ne tucetkrt. Ako prejav bohatstva to bolo deliktne a zrove ohromujce. Kupova si kvalitn aty je jedna vec, no koko mus st atnk, ktor nevykazuje znmky obnosenosti? Spomenul som si, o mi o Alveronovi povedal grf Threpe: je bohat ako vintsk kr. Maer vyzeral ako de predtm: vysok a chud, edivejci a dokonale upraven. Neuli mi vak stopy navy v jeho tvri, ahk chvenie rk, neist dranie tela. Vyzer staro, pomyslel som si, no nie je star. Z vee doahlo vyzvanie. Odstpil som od ivho plota a obiiel ho, aby som sa s maerom stretol. Alveron kvol hlavou, chladn oi si ma pozorne prezerali. Kvothe, dfal som, e prde. Napoly formlne som sa uklonil. Je mi poteenm, vaa milost. Alveron nenaznail, aby som si sadol, a tak som zostal st. Predpokladal som, e podrobuje skke moje spsoby. Nevad ti, dfam, ze sme sa stretli pod holm nebom. Videl si u zhrady? Nemal som t es, vaa milos. Km po ma neposlal, tral som v tch prekliatych komnatch. Dovo, aby som to napravil. Natiahol sa po vyleten vychdzkov palicu, ktor sa opierala o strom. Vdy som zastval

nzor, e erstv vzduch prospieva telu, aj ked ostatn so mnou neshlasia. Naklonil sa dopredu, akoby chcel vsta, no v tvri sa mu mihol tie bolesti a pomedzi zaat zuby prudko nasal vzduch. Je chor, uvedomil som si. Nie star, ale chor. V okamihu som k nemu priskoil a ponkol mu rameno. S dovolenm, vaa milos. Maer sa meravo usmial. Keby som bol mlad, vysmial by som sa tvojej trfalosti, vzdychol. Lene hrdos je vsada silnch. Oprel sa o ma vychudnutou rukou. Musm si vystai s dstojnosou. Dstojnos je vsada mdrych, povedal som. Mdros vm v tomto smere oividne prospieva. Alveron sa krivo usmial a potapkal ma po ruke. Hned to znam lepie. elte si poui palicu, vaa milos? optal som sa.,Alebo budeme kra spolu? Kra spolu, uchechtol sa. To si povedal pekne. Chytil palicu do pravej ruky a avou mi prekvapivo silno zovrel rameno. Paneboe, zaomral. Neznam, ked ma udia vidia celho rozklepanho. No opiera sa o mladho mua nie je a tak otravn, ako krivka osamote. Je stran, ked loveka zrad telo. V mladosti na to nikto ani nepomysl. Prechdzali sme sa po zhrade, povali pliechanie vody vo fontnach a spev vtctva v krkoch. Maer obas ukzal na niektor sochu a povedal mi, ktor z predkov ju dal vytesa alebo (ako poznamenal tichm, kajcnejm hlasom) ju ulpil poas vojny v cudzine. Takto sme krali skoro hodinu. Alveronova ruka na mojom ramene bola oraz ahia, postupne zskaval v nohch istotu, dral sa ma kvli rovnovhe, nie pre oporu. Stretli sme niekoko urodzench dvoranov, zakadm sa uklonili a kvli maerovi na pozdrav. Ked sa trochu vzdialili, povedal mi, kto to je, ak m na dvore postavenie a o sa o om klebet. Radi by vedeli, kto si, naklonil sa ku mne, ke sme minuli al pr. Do veera nebud hovori o niom inom. Si vevyslanec z Renere? Mlad achtic, ktor had bohat lno a manelku? Alebo mj dvno straten syn, spomienka na brlivejiu mlados?

Zachichotal sa a podapkal ma po pleci. Chcel pokraova, no vtom zakopol o vynievajci dlabov kame a takmer spadol. Rchlo som ho zachytil a pomohol mu sadn si na kamenn laviku veda chodnka. Prekliata skala! zahreil zahanbene. Ako by to vyzeralo, keby maer tresol na zem a zmietal sa na chrbte ako chrobk? Zlostne sa rozhliadol, no zdalo sa, e sme sami. Urob starcovi lskavos? Ako by sa stalo, vaa milos. Alveron na ma vrhol stiv pohad. Je to len malikos. Nikomu neprezra, kto si a o tu rob. Uvid, ako to pome tvojej povesti. m menej im povie, tm vmi ich bude zaujma. Nechm si to pre seba, vaa milos. No zatajovalo by sa mi ahie, keby som ja sm vedel, ak tu mm poslanie. Alveron sa liiacky ukrnul. To je pravda. Toto je vak privemi verejn miesto. Doteraz si preukzal vek trpezlivos. Vydr ete chvu. Pozrel na ma. Bude tak dobr a odvedie ma k mojim komnatm? Podal som mu ruku. Pravdae, vaa milos. *** Po nvrate do svojich izieb som si vyzliekol vyvan kabt a zavesil ho do atnka z palisandrovho dreva. Obrovsk skria bola zvntra vykladan voavm cdrom a santalom. Na dverch viseli vek bezchybn zrkadl. Preiel som naprie hladkou mramorovou podlahou a sadol si na pohovku potiahnut ervenm zamatom. Uvaoval som, ako sa na nej sprvne hovie. Nespomnal som si, e by som to niekedy robil. Po chvli som usdil, e je to podobn ako oddychovanie, ibae s plnm mecom. Netrpezlivo som vstal a prechdzal sa po miestnosti. Steny zdobili olejomaby, portrty a idylick vjavy. Jednu zakrval obrovsk gobeln, do neuveritench podrobnost zobrazujci obrovsk nmorn bitku. Hadel som na dobr polhodinu. Chbala mi lutna.

Da ju do zlone bolo tak bolestn, ako odreza si ruku. Predpokladal som, e najblich desa dn preijem v zfalom strachu, e ju nebudem ma m vyplati. No maer ma nevedomky zbavil starost. V atnku mi viselo estoro odevov vhodnch aj pre lorda. Ked mi ich priniesli, odahlo mi. Ako prv mi pri pohade na ne nenapadlo, e nebudem vytat medzi dvoranmi, ale osi celkom in: keby dolo k najhoriemu, ukradnem ich, predm obchodnkovi s pouitm tovarom a vyplatm majitea zlone. Pravdae, keby som to vykonal, splil by som vetky mosty medzi sebou a maerom. Cel cesta do Severenu by bola zbyton a Threpeho by som zahanbil tak, e by so mnou u asi neprehovoril. No vedomie, ze o lutnu neprdem, mi aspo trochu dodvalo pocit, e som pnom situcie. Dos nato, aby som sa nezblznil od strachu. Bez lutny som si pripadal ako bez due, no keby si ma maer vzal pod patront, moja cesta ivotom by bola ovea priamejia a menej hrboat. S jeho podporou by som pokraoval v tdiu na univerzite a Alveronove kontakty mi mohli otvori dvere k novm informcim o amyroch. No azda najdleitejie bolo jeho meno. Keby sa stal mojm patrnom, chrnilo by aj ma. Ambroseov otec bol mono najmocnej barn v celom Vintase a asom sa mohol dosta na trn, no maer bol krom prakticky u teraz. O koko ah by som mal ivot, keby mi Ambrose neustle nehdzal polen pod nohy? Pri tej predstave sa mi takmer zatoila hlava. no, chbala mi lutna, no vetko zl je na nieo dobr. V zujme ance zska maera za patrna som bol ochotn zaa zuby a prei cel jedenstenie v nude a zkosti bez svojej hudby. Ukzalo sa, e Alveron sa pri odhade vetenej povahy svojich dvoranov nemlil. Ked ma v ten veer pozval k sebe do pracovne, klebety sa rozrili ako lesn poiar. Chpal som, preo sa maer takto zabva. Urite mal pocit, akoby sa mu priam pred oami rodil nov prbeh.

PDESIATA IESTA KAPITOLA

Moc
Alveron po ma znova poslal nasledujci de a onedlho sme sa pre chdzali po zhradch, ruku si zahka poloil na moje plece. Pome smerom na juh, ukzal vychdzkovou palicou. Selas vraj oskoro naplno rozkvitne. Len o sme zaboili doava, maer sa nadchol. Existuj dva druhy moci: vlastn a zskan, povedal, dvajc mi na vedomie tmu dnenho rozhovoru. Vlastn moc je naou neoddelitenou sasou. Zskan nm poiiavaj alebo dvaj in udia. kosom na ma pozrel. Prikvol som. Ked videl, e shlasm, pokraoval: Vlastn moc je oividn. Fyzick sila, potapkal ma po pleci. Sila mysle. Sila osobnosti. To vetko vychdza z loveka. Definuj ns a uruj nae hranice. Nie celkom, vaa milos, namietol som opatrne. lovek sa me zdokonaova. Uruj nae hranice, zopakoval pevne. Jednoruk mu nikdy nebude zpasi. Jednonoh mu nikdy nepobe tak rchlo ako zdrav. Ademsk bojovnk s jednou rukou me rozsieva smr lepie ne obyajn bojovnk s dvoma, vaa milos, upozornil som ho. Aj napriek svojmu nedostatku. Iste, iste, zachmril sa Alveron. Meme sa zdokonali, zoceli telo, vykoli myse a postupne sa zuachova. Pohladil si dokonale upraven edivejcu bradu. Pretoe aj vzhad je ist druh moci. No vdy existuj hranice. Z jednorukho mua sa me sta zdatn bojovnk, no nezahr na lutne. Rozvne som prikvol. Vystihli ste to, vaa milos. Hranice vlastnej moci sa daj rozirova, no nie neobmedzene. Alveron zdvihol prst. No to je iba prv druh moci. Obmedzen sme v prpade, e sa spoliehame na moc vychdzajcu z nho vntra. Je tu vak ete zskan moc. Vie, o si pod ou predstavujem?

Zamyslel som sa. Dane? Hmm Maer vyzeral prekvapene. To je vemi dobr prklad. U si nad tm niekedy premal? Trochu, priznal som. Ale nikdy v takchto pojmoch. Je to zloit, prikvol, poda tnu ho moja odpove poteila. Ktor moc je poda teba via? Nemusel som nad tm dlho prema. Vlastn, vaa milos. Zaujmav. Preo si to mysl? Pretoe t vm nikto nevezme, vaa milos. Ach, varovne zdvihol ukazovk. No u sme sa zhodli, e vlastn moc je na rozdiel od zskanej vemi obmedzen. Zskan moc je neobmedzen, vaa milos? Alveron trochu ustpil. Dobre teda, tak m vemi irok hranice. Stle som s nm neshlasil. Musel mi to vyta z tvre, pretoe sa ku mne naklonil a vysvetoval: Dajme tomu, e mm mladho a silnho nepriatea. Nieo mi ukradol naprklad peniaze. Prikvol som. Ani vaka usilovnmu trningu sa nevyrovnm vznetlivmu dvadsaronmu mladkovi. o mi teda zostva? Poiadam silnho priatea, aby mu rozbil hlavu. S takou mocou dosiahnem osi, o by inak bolo nemon. o ak nepriate rozbije hlavu vmu priateovi? upozornil som ho. Odboili sme. Klenba z tenkch latiek obrasten zelenm lstm zmenila cestu pred nami na tienist tunel. Povedzme, e mm troch priateov, doplnil maer. Odrazu som zskal moc troch muov. Aj keby bol nepriate vemi siln, trom sa nevyrovn. Pozri na selas. Vraj sa vemi ako pestuje. Voli sme do tunela, v ktorom kvitli stovky tmavoervench kvietkov. Zactil som zvany sladkej vne. Dotkol som sa jednho z lupeov. Bol neopsatene hebk Spomenul som si na Denn. Maer sa vrtil k rozhovoru. Unik ti podstata. Poian moc je len jedna z monost. Niektor druhy moci mono iba da. Nenpadne ukzal do kta zhrady. Vid komteho Farlenda? Keby si sa ho optal na titul, povedal by ti, e ho vlastn. Tvrdil by, e je jeho sasou rovnako ako krv v tele. Ba dokonca, e je pevne spojen s

jeho krvou. Podobn odpove by si dostal takmer od kadho achtica. Hdali by sa do krvi, e pvod im dva prvo vldnu. Pozrel na ma, oi mu iarili pobavenm. Lene v tom sa mlia. Nie je to vlastn moc, ale zskan. Keby som chcel, vezmem im pozemky a vyhodm ich na ulicu ako bedrov. Naznail, aby som sa k nemu naklonil. Poviem ti vek tajomstvo. Aj mj titul, bohatstvo, moc nad umi a pozemky, to vetko je iba zskan moc. Nepatr mi o ni viac ako sila tvojho ramena, s smevom ma potapkal po ruke. Ja vak poznm rozdiel, preto som tak mocn. Vystrel sa a prehovoril normlnym tnom: Dobr popoludnie, komte. Ndhern de na prechdzku, o poviete? Mte pravdu, vaa milos. Selas je chvatn. Komte bol tun mu s dvojitou bradou a hustmi fzmi. Blahoelm vm. Ked komte odiiel, Alveron pokraoval: Vimni si, e mi pochvlil selas, hoci som sa zhradnckej lopatky v ivote nedotkol. Pozrel na ma zboku, tvril sa trochu namyslene. Stle si mysl, e vlastn moc je lepia? Hovorte vemi mdro, vaa milos, odvetil som. Lene Teba lovek len tak nepresved. Tak ete jeden prklad. Shlas s tm, e nikdy neporodm diea? Domnievam sa, e je to neotrasiten tvrdenie, vaa milos. No ak ena shlas, aby som si ju vzal, mem splodi syna. Vaka zskanej moci je mu rchly ako k a siln ako bk. Doke to s vlastnou mocou? Na to som nemal o poveda. Sklam sa pred vaimi argumentmi, vaa milos. Ja sa sklam pred tvojou mdrosou, e ich prijma. Zachechtal sa a v tej chvli sa zhradou rozahlo odbjanie hodn na vei. Hrom do toho! zvolal maer a vraz mu skysol. Musm ui ten odporn veliek, lebo Caudicus bude cel jedenstenie neznesiten. Na mj sptav pohad vysvetlil: Zistil, e verajiu dvku som vylial do nonka. Vaa milos by mala dba o svoje zdravie. Alveron sa zamrail. Zachdza prialeko, vytekol.

Oervenel som, no ked som sa chcel ospravedlni, umlal ma mvnutm ruky. M pravdu. Poznm svoje povinnosti. Ale povedal si to presne ako on. Jeden Caudicus mi plne sta. Odmlal sa a zakval pribliujcemu sa pru. Mu bol vysok a armantn, o niekoko rokov star odo ma. enu som odhadoval na tridsiatniku, mala tmav oi a hriene pvabn pery. Dobr veer, lady Hesua. Dfam, e otcovi sa dar oraz lepie. Och, no, odvetila. Chirurg tvrd, e do konca jedenstenia vstane z postele. Zachytila mj pohad a skrivila pery do chpavho smevu. Prela okolo ns. Trochu som sa potil. Ak si to maer aj vimol, ni nepovedal. Prern ena. Kad jedenstenie nov chlap. Jej otca zranil statkr Higton v sboji pre nevhodn poznmku. Mimochodom, pravdiv, no ke s mee vytasen, na pravde nezle. Ako skonil statkr? Zomrel na druh de. koda, bol to dobr mu, len si nedval pozor na jazyk. Vzdychol a pozrel na veu. Ako som povedal, jeden doktor je a-a. Caudicus na ma striehne ako sliepka na vajcia. Neznam uvanie lieiv, ked sa u uzdravujem. Naozaj vyzeral lepie. Poas chdze sa o ma nemusel opiera. Ctil som, e to rob iba preto, aby sme mohli vies dvern rozhovor. Vae zlepujce sa zdravie je dostaton dkaz, e jeho starostlivos sa vyplca, povedal som. no, no. Jeho elixry ma na niekoko dn zbavia bolesti. Niekedy aj na cel mesiace. Trpko vzdychol. Ale zakadm sa vrtia. To mm do smrti pi ivotabudie? asom ich mono nebudete potrebova, vaa milos. Tie som si to myslel. Caudicus pred asom na svojich cestch nazbieral byliny, ktor mali priam zzran inok. Po poslednej liebe som bol takmer rok zdrav ako ryba. U som si myslel, e som chorobu porazil. Vrhol zachmren pohad na vychdzkov palicu. A vid, ako som skonil. Keby som vm vedel pomc, vaa milos, bez vhania to urobm. Alveron obrtil hlavu a zahadel sa mi do o. Po chvli prikvol. Verm ti, odvetil. Si pozoruhodn chlapec.

*** Viedli sme ete niekoko podobnch rozhovorov. Videl som, e maer si ma oukva. So sksenosami zskanmi za tyridsa rokov dvornch intrg rafinovane usmeroval debatu, kam potreboval, zisoval moje nzory a odhadoval, nakoko mi me dverova. Nemal som maerove sksenosti, no tie som bol dobr renk. Dval som si pozor na odpovede, vdy som bol o naj zdvorilej . Po niekokch doch sme si vypestovali vzjomn ctu. Nebolo to priatestvo ako s grfom Threpem. Maer mi nikdy nenavrhol, aby som ho neoslovoval titulom alebo si v jeho prtomnosti sadol, no aj tak sme si boli bli. Ak bol Threpe mj priate, potom Alveron mi pripadal ako vzdialen star otec: lskav, ale star, vny a odmeran. Dospel som k presvedeniu, e maer je osamel mu, nten dra si od tela poddanch aj dvoranov. Takmer som ho podozrieval, e Threpemu poslal list, aby mal spolonka. Potreboval niekoho bystrho, no nezvislho od dvornej politiky, aby sa z asu na as mal s km primne pozhovra. Spoiatku som t predstavu zavrhol ako nepravdepodobn, no dni ubiehali a maer mi stle neprezradil, ak m so mnou plny. Keby som mal lutnu, as by plynul prjemnejie, no mj nstroj leal v Dolnom Severene a o sedem dn mal patri zloni. Chbala mi hudba, obklopovala ma iba dut ozvena komnt a vlastn prekliata neinnos. Ked sa klebety o mne rozrili, navtevovali ma rozlin dvorania. Jedni predstierali, e ma prili privta, in sa tvrili, e sa chc len porozprva. Dvakrt sa ma tum poksili aj zvies, no vtedy som vedel o ench tak mlo, e som na flirtovanie nereagoval. Ist dentlmen si chcel odo ma poia peniaze, mal som o robi, aby som sa mu nevysmial do tvre. Rozprvali mi rozlin prbehy a pouvali kadejak taktiku, no vetci ma vyhadali z jedinho dvodu: aby zo ma vytiahli informcie. No kee maer mi prikzal zachova mlanie, nae rozhovory boli krtke a neuspokojiv. Vetky okrem jednho. Vnimka potvrdzuje pravidlo.

PDESIATA SIEDMA KAPITOLA

Kpka eleza
Bredona som spoznal na tvrt de po prchode do Severenu. Bolo U skor dopoludnie, no u som sa prechdzal po komnatch a zomieral od nudy. Zjedol som raajky a do obeda zostvalo ete niekoko hodn. Zatia ma otravovali len traja dvorania. Zbavil som sa ich ikovne, pri kadej prleitosti som zaviedol rozhovor do slepej uliky. Odkia si, chlape? Viete, ako to chod. Raz som tu, inokedy inde. A o rodiia? Pravdae, mal som dvoch. o ta priviedlo do Severenu? V i no u koiar so tvorzprahom. No vek kus cesty som preiel peo. Prospieva to pcam. o tu rob? Tem sa z prjemnho rozhovoru. A stretvam zaujmavch ud. Naozaj? Koho? Velikoho. Naprklad vs, lord Praevek. Ste vemi ptav lovek A tak alej. Po chvli som odradil aj najvytrvalejch zvedavcov. ia, ak ma nezavolal maer, tieto krtke rozhovory boli najzaujmavejou asou mjho da. S Alveronom sme sa doteraz rozprvali pri ahkom obede, trikrt poas krtkej prechdzky v zhrade a raz neskoro v noci, ke rozumn udia spia. Maerov poslk ma dvakrt vytrhol z hlbokho sna, ete ne sa na oblohu zaalo vkrda denn svetlo. Vedel som, e je to skka. Alveron zisoval, i som naozaj ochotn venova sa mu v ktorkovek denn i non hodinu. Bol zvedav, i nestratm trpezlivos a jeho vstrelky ma nazlostia. Pristpil som na jeho hru. Sprval som sa prjemne a zdvorilo. Priiel som, ked ma zavolal, a odiiel, len o ho prela chu na rozhovor. Nekldol som mu nemiestne otzky, o ni som ho neiadal a zvyok da som trvil zatnanm zubov a prechdzkami po privekch izbch. Usiloval som sa nemyslie na to, koko dn mi zostva na vyplatenie lutny. Niet preto divu, e ke sa na tvrt de ozvalo klopanie, vrhol som sa k dverm. Dfal som, e ma chce vidie maer, no v tej chvli by som prijal akkovek rozptlenie.

Za dverami stl star mu, dentlmen do piku kost. Prezrdzali ho aty, no najm dranie tela. Vyarovala z neho ahostajn sebaistota loveka, ktor aristokratick spsoby nasval s materinskm mliekom. Novodob achta, hochtapleri a bohat kupci nepsobia tak prirodzene. Naprklad Alveronov osobn sluha si obliekal prepychovej ie aty ne polovica dvoranov, no napriek neprehliadnutenmu sebavedomiu vyzeral prinajlepom ako pekr vo sviatonom odeve. Vaka Alveronovm krajrom som medzi dvoranmi nevytal. Zvolili farby, ktor mi pristali listov zele, ierna a purpurovoerven so striebornm lemovanm na golieri a manetch. No na rozdiel od Stapesa som sa v nich pohyboval s nentenosou vyieho stavu. Pochopitene, e ma v brokte svrbelo telo. Pre gombky, pracky a nekonene vrstvy ltky boli aty tuh a nepohodln ako koen brnenie oldnierov, ale nosil som ich ako druh kou. Bol to len kostm a ja som hral svoju rolu ako prav koovn umelec. Ty si Kvothe, vak? optal sa postar nvtevnk. Prikvol som, zahka vyveden z miery. V severnom Vintase je zvykom dohadova osobn stretnutia cez sluhu. Poslk vm prinesie lstok a prste s vyrytm menom achtica, ktor sa s vami chce porozprva. Zlatm prsteom iadate o stretnutie s vyie postavenm achticom, striebornm poctte loveka pribline na svojej rovni a elezn polete menej urodzenmu aristokratovi. Ja som, pravdae, nemal nijak postavenie. Chbal mi titul, pozemky, rodokme aj krv. V skutonosti som bol obyajn nikto, no dvorania o tom nevedeli. Predpokladali, e tajomn ervenovlas mladk, ktor trvi as s Alveronom, je dostatone vzneen, no o mojom pvode a pozcii sa viedli ustavin dohady. Formlne ma na dvore nikto nepredstavil. Nemal som oficilne postavenie, o znamenalo, e som dostval iba elezn prstene. iados s takmto prsteom nie je vhodn odmietnu, lebo riskujete, e urazte vyie postaven osobnos. Preto ma zaskoilo, ked za mnou priiel star dentlmen. Oividne bol urodzen, no navtvil ma bez pozvnky a bez ohlsenia. Hovor mi Bredon, pozrel mi do o. Hr klak? Pokrtil som hlavou nevediac, o si mm o om myslie.

Sklamane vzdychol. Nevad, naum a to. Hodil mi ierne zamatov vrecko. Chytil som ho oboma rukami. Zdalo sa mi, e je pln drobnch hladkch kamienkov. Bredon kvol rukou a dvaja mlad mui preli cez dvere s nevekm stolom. Ustpil som im z cesty, Bredon voiel do izby za nimi. Polote ho k oknu, ukzal vychdzkovou palicou. A prineste stoliky tie s pohodlnejmi operadlami. oskoro bolo vetko pripraven poda jeho predstv. Sluhovia odili a Bredon sa ku mne obrtil s ospravedlujcim vrazom. Dfam, e prepi starcovi dramatick vstup na scnu. Pravdae, odvetil som vekodune. Sadnite si, prosm, ukzal som k novmu stolu pod oknom. Kok sebaistota, zachichotal sa a oprel palicu o okenn rmsu. Slnen le sa odrazili od striebornej rukovte v tvare zlovestnej vlej hlavy. Bredon nebol zlomen dedo, pripomnal mi skr starho otca. Jeho farby sa nedali nazva farbami obliekal si popolav a uhovoiernu. Vlasy a bradu mal plne biele a ostrihan tak, e mu rovnomerne lemovali tvr. Ked na ma uprel iv hned oi, pripomnal sovu. Sadol som si oproti nemu a uvaoval, i tie zha informcie. Mono ich chce vyhra. Pozrel som na stl a vrecko s kamemi. Aspo by som zail osi nov. Obdaril ma primnm smevom. Skr ne som si uvedomil, o robm, optoval som mu ho. Urite m ctyhodn zbierku prsteov, Poznamenal. Prikvol som. Zvedavo sa ku mne naklonil. Smiem ich vidie? Samozrejme. Z vedajej izby som priniesol za hrs prsteov a vysypal ich na stl. Bredon si ich obzeral a prikyvoval. Vidm, e sa na teba vrhli nai najlep klebetnici. Veston, Praevek aj Temenlovy s ako supy. Pri pohade na al prste zdvihol oboie. Praevek dokonca dvakrt? A predsa nezistili ni. Musia sa uspokoji s dohadmi. Zdvihol ku mne zrak. Poda toho sdim, e vie dra jazyk za zubami. Ubezpeujem a, e som z teba nepriiel aha tajomstv.

Celkom som mu neveril, no aj tak mi trochu odahlo. Pripam, e ste ma upokojili. Dovolm si poznamena, povedal akoby mimochodom, e prstene sa zvyajne nechvaj v spoloenskej miestnosti v blzkosti dver. Vystavuj sa na obdiv ako symbol postavenia. Nevedel som to, no nedal som to na sebe pozna. Keby zistil, e nie som oboznmen s obyajami miestneho dvora, bu by ma pokladal za cudzinca, alebo by uhdol, e nemm urodzen pvod. Kpka eleznch prsteov nestoj za re, mvol som nad nimi rukou. Grf Threpe mi pred odchodom z Imre stihol vysvetli, ako sa prstene pouvaj, no kee nepochdzal z Vintasu, neovldal vetky jemn odtienky. iastone m pravdu, povedal Bredon. No je za tm viac. Zlatmi prstemi dva najavo, e sa chce niekomu zavai. Strieborn zasa naznauj, e m zdrav vzah s umi rovnakho postavenia. Zoradil prstene na stole. No elezn prezrdzaj, e si uptal pozornos urodzenejch aristokratov. Znamenaj, e si iadan. Pomaly som prikvol. Iste. Maer posiela vlune elezn prstene. Sprvne. Prste od maera symbolizuje vek priaze. Posunul ku mne prstene po hladkej mramorovej doske stola. No medzi tmito chba. Aj to je dleit poznatok. Zd sa, e sa v dvornej politike vyznte, poznamenal som. Bredon zavrel oi a unavene prikvol. Ked som bol mlad, naiel som sa v nej. Dokonca som zskal ist moc. No vyie sa u nevykriabem a to ma ober o poteenie zo zkulisnch intrg. Pozrel mi do oci. Oddvam sa jednoduchm zubm. Cestujem, vychutnvam si vno a rozhovory so zaujmavmi umi. Dokonca som sa uil tancovat. Znova sa prvetivo usmial a poklopal po stole. No najradej mam klak. Naneastie, len mlo ud m dos asu a umu, aby sa ho nauili hra na rovni. Zdvihol oboie. Zavhal som. Predpokladm, e lovek sksen v jemnom umen konverzcie vie vyui zdanlivo nezvzn rozhovor na vytiahnutie informci z ni netuiacej obete.

Bredon zdvihol ktiky. Poda mien na prsteoch viem, e doteraz si sa stretol iba s naj nevkusnej mi a naj chamtivej mi dvoranmi. Je pochopiten, e si stri tajomstv. Naklonil sa ku mne. No pozri sa na to inak. T, o za tebou prili, s ako straky. kriekaj a kria okolo teba v ndeji, e sa im podar uchmatn nieo leskl. Opovrlivo prevrtil oi. o z toho maj? Akurt mierne stpnu v oiach svojich vetench priateov. Pohladil si bielu bradu. Ja nie som straka. Nepotrebujem ligotav lovky a nezaujma ma, o si myslia klebetnici. Venujem sa ovea rafinovanejej hre. Uvonil nrku na iernom zamatovom vrecku. M v sebe aspo tipku dvtipu, pokraoval. Viem to, lebo maer nestrca as s hlupkmi. A viem aj to, e m jeho priaze, alebo si na dobrej ceste k nej. Na tom staviam svoj pln. Znova sa priatesky usmial. Chce pou mj pln? Podvedome som sa usmial. Vemi rd. Zabojujem o tvoju nklonnos. Pousilujem sa by uiton a zbavn. Ponknem ti rozhovory a prjemn spsob, ako strvi von as. Na mramorov dosku stola vysypal sadu okrhlych kameov. A potom, ked tvoja hviezda zaiari na maerovej oblohe, mono zskam uitonho priatea. Roztriedil kamene poda farby. A keby sa ti nedarilo, aspo si zahrm klak. Okrem toho, niekoko hodn strvench osamote v mojej spolonosti vaej povesti neukod, poznamenal som. Vzhadom na to, e ostatn hostia sa nezdrali dlhie ako tvrhodinu. Nieo na tom je, odvetil a ukladal kamene na hrac pln. Uprel na ma zvedav hned oi. Usmievali sa. Myslm, e hra s tebou bude zbava. *** Niekoko hodn som sa uil hra klak. Bavilo by ma to, aj keby som netrpel nudou. Klak je najlep druh hry: m jednoduch pravidl a zloit stratgiu. Bredon ma hladko porazil pkrt za sebou, no s hrdostou dodvam, e ma ani dvakrt nezlomil tm istm spsobom. Po piatej hre sa oprel a spokojne vzdychol. U tomu takmer rozumie. V tomto rohu si prejavil mimoriadny dvtip, poklopal po okraji hracieho plnu.

No aj tak to nestailo. To ni neznamen. Mimochodom, tomu, o si predviedol, sa hovor Brukerova ofenzva. A ako sa vol ah, ktorm ste mi unikli? Bredonova obrana, vyceril zuby. Nazvam tak kad ah, ktorm sa vaka svojej nezvyajnej bystrosti dostanem z neprjemnej situcie. Zasmial som sa a ukladal kamene na vchodiskov pozciu. Dme si ete jednu? Bredon vzdychol. utujem, no ak ma neodkladn stretnutie. Neponham sa, no poriadnu hru si u nemem dovoli. Preletel po mne hnedmi oami a zhal kamene do zamatovho vrecka. Nebudem a ura otzkami o znalosti miestnych zvykov, prehovoril. No napadlo mi, e ti dm niekoko veobecnch rd pre prpad, e by si ich pokladal za uiton. Usmial sa na ma. Pravdae, urob lepie, ak si ich vypouje, inak prezrad, e to vetko dvno vie. Pravdae, odvetil som s kamennou tvrou. Bredon vytiahol zsuvku a vybral z nej za hrs eleznch prsteov, ktor sme pred hranm odloili. Vystavenm prsteov vea naznauje. Ak s naprklad ledabolo nahdzan v miske, hovor to o tvojom nezujme o spoloensk strnku ivota na dvore. Usporiadal prstene s vyrytmi menami obrtenmi ku mne. Ak ich starostlivo ulo, dva najavo, e si na svoje kontakty hrd. Zdvihol hlavu a usmial sa. Novho nvtevnka mus pod nejakou zmienkou necha na chvu v spoloenskej miestnosti samho. D mu prleitos, aby si prezrel tvoju zbierku a ukojil zvedavos. Pokril plecami a posunul mi prstene. Kad prste si nepochybne ponkol jeho majiteovi nasp. Dval pozor, aby to nevyznelo ako otzka. Samozrejme, odvetil som pravdivo. Toko ma Threpe nauil. Je to vemi zdvoril. Pozrel na ma, hned sovie oi mu iarili spomedzi bielych vlasov a brady. Nosil si niektor z nich na verejnosti? Ukzal som mu hol ruky.

Nosenie prstea me naznaova dlobu alebo snahu nadbiehat jeho vlastnkovi. Pozrel na ma. Ak maer odmietne vzia svoj prste, vyjadruje tm elanie, aby v vzah nadobudol formlnej charakter. A keby som si ho nasadil na prst, pokladal by to za urku, doplnil som. Bredon sa usmial. Mono. Vystavi prste v spoloenskej miestnosti je in, ako nosi ho na ruke. Ak by patril vyie postavenmu achticovi, povaoval by to za prejav arogancie. Podobne, keby si mal na nvteve u maera prste inho achtica, urazil by si ho. Bolo by to podobn, ako keby niekto lovil ryby v jeho jazere. Oprel sa o stoliku. Hovorm to veobecne, zdraznil. Predpokladm, e to vetko vemi dobre vie, a len zo slunosti dovol starmu muovi, nech sa vyrozprva. Alebo som sa ete nespamtal zo zdrvujcich porok v klaku, nadhodil som. Ked mvol rukou, vimol som si, e nenos prstene. Vrhol si sa do toho prli neuvene. Ako barn v nevestinci, ako sa hovor. Usudzujem, e do mesiaca z teba bude zdatn protivnk. Pri najbliej prleitosti vs porazm, vystatoval som sa. Bredon sa zachechtal. To rd poujem. Siahol do vrecka a vytiahol men zamatov meec. Priniesol som ti mal darek. Nemem ho prija, vyhkol som mimovone. U ste mi poskytli zbavu na cel popoludnie. Prosm, posunul ho ku mne. Trvm na tom. Dvam ti ich bez zvzkov, ni za ne neiadam. Obrtil som meec a do dlane mi vypadli tri prstene: zlat, strieborn a elezn. Na kadom bolo vyryt moje meno. Dostalo sa mi do u, e si priiel o batoinu. Napadlo mi, e sa ti zdu. Usmial sa. Najm ak dostane chu zahra si klak. Obracal som prstene na dlani. Uvaoval som, i je ten zlat cel zo vzcneho kovu, alebo je to len povrchov prava. Ktor prste je vhodn posla mjmu novmu znmemu, ked zatim po jeho spolonosti? Nu, zatiahol Bredon. Nie je to tak jednoduch. Ke som tak nhle a nevhodne vtrhol do tvojich komnt a poriadne sa nepredstavil, nepozn ani mj titul, ani postavenie. Hned oi mu zvneli.

A je neslun, aby som sa vypytoval, povedal som neisto, vbec som netuil, ak hru so mnou hr. Prikvol. Nateraz me predpoklada, e nemm ani jedno, ani druh. Dostali sme sa do zvltnej situcie. Ty si sa nepredstavil dvoru, ja som sa nepredstavil tebe. Vyplva z toho, e ke dostane chu na spolon obed a aliu prehru v klaku, pole mi strieborn prste. Obzrel som si perk. Keby som mu ho poslal, rozchrilo by sa, e ho pokladm za rovnocennho. o na to povedia udia? V oiach mu tancovali plamienky. To je dobr otzka. *** Dni sa vliekli slimam tempom. Maer so mnou viedol nezvzn rozhovory. Dvorn straky mi posielali navtvenky s prstemi, odmenou im boli neuspokojiv konverzcie. Pred nudou v zlatej klietke ma zachraoval iba Bredon. Na druh de som mu poslal strieborn prste a lstoek s textom: Ked budete ma nladu, oakvam Vs vo svojich komnatch. Priiel o p mint aj so stolom a s vreckom hracch kameov. Ponkol mi prste nasp a ja som ho o najzdvorilejie prijal. Nevadilo by mi, keby si ho nechal, no Bredon vedel, e mm iba jeden. Uprostred piatej hry ns vyruil maerov posol so eleznm prsteom na lesklej striebornej tcke. Ospravedlnil som sa a ponhal sa do zhrad. Veer som dostal od Bredona al strieborn prste s odkazom: Po veeri v Tvojich komnatch. Okamite som mu odpsal: Bude mi poteenm. Ked som mu chcel vrti prste, s vakou odmietol. Uloil som ho teda k ostatnm do misky nealeko dver, aby si ho kad vimol. Vynmal sa tam ako strieborn minca na kpke eleza.

PDESIATA SMA KAPITOLA

Dvorenie
Maer ma dva dni nezavolal. Bol som uvznen vo svojich izbch, iiel som sa zblzni od nudy a hnevu. Najvmi ma trpilo, e nepoznm dvod jeho mlania. Je zaneprzdnen? Alebo som ho urazil? Uvaoval som, e mu polem odkaz so zlatm prsteom, ktor mi daroval Bredon. No potom som si povedal, e ak Alveron testuje moju trpezlivos, urobm vek chybu. Naozaj som bol netrpezliv. Do Severenu som priiel s ndejou, e zskam patrna alebo aspo pomoc pri ptran po amyroch. No zatia som mal akurt puzgiere na zadku. Neby Bredona, naisto by som zoalel. A navye mi zostvali u iba dva dni, km sa Dennino prekrsne puzdro spolu s mojou lutnou stan cudzm majetkom. Dfal som, e o tomto ase mi bude maer natoko van, aby som ho mohol poiada o peniaze na vyplatenie majitea zlone. Chcel som, aby mi bol zaviazan, nie naopak. Ked dlhujete lskavos prslunkovi achtickho stavu, len tak ahko sa z toho nevykrtite. No sdiac poda Alveronovho nezujmu, mal som k jeho priazni daleko. Myslel som na nae doterajie stretnutia a snail sa spoment si na nieo, m som ho mohol podrdi. Vytiahol som zo zsuvky kartiku a uvaoval, ako ho diplomaticky poiada o peniaze, ked sa ozvalo klopanie. V domnen, e mi priniesli obed o nieo skr, zakrial som na poslka, nech ho polo na stl. Veavznamn ticho ma vytrhlo zo zamyslenia. Ponhal som sa otvori. Neakal som, e za dverami uvidm st Alveronovho osobnho sluhu. Doteraz ma iadal o stretnutie iba prostrednctvom poslka. Maer vs chce vidie, oznmil mi Stapes. Vimol som si, e m strhan tvr. V oiach sa mu zrailo vyerpanie, akoby dlho nespal. V zhrade? V jeho komnatch, odvetil Stapes. Odvediem vs k nemu.

Ak hovorili klebetn dvorania pravdu, Alveron prijmal nvtevy vo svojich komnatch len zriedka. Kral som za Stapesom a ctil avu. okovek je lepie ako akanie. *** Alveron sedel na posteli s pperovm matracom. Videl sa mi bled a vychudnutej ako naposledy. Pohad mal stle jasn a prenikav, no o osi prkrej. Ukzal na stoliku. Pod alej, Kvothe. Sadni si. Aj hlas mal tich, no stle znel velitesk. Sadol som si k posteli. Bola to pocta, no nezdalo sa mi vhodn, aby som za u akoval. Kvothe, vie, ak som star? optal sa bez vodu. Nie, vaa milos. Koko rokov mi hda? Znova som zachytil jeho prkry pohad. V oiach mu tlel hnev ako erav uhlky v pahrebe. Horkovito som premal nad najlepou odpoveou. Nechcel som ho urazi, no maer nemal rd ani neopatrn lichotenie. Rozhodol som sa pre primnos. Pdesiatjeden, vaa milos. Alebo pdesiatdva. Rozvne prikvol, jeho hnev sa rozplynul ako hrmenie v diake. Nikdy sa neptaj na svoj vek mladka. Budce jedenstenie oslavujem tyridsiatku. Ale nemli sa, vyzerm na pdesiat. Dokonca by sa dalo poveda, e tvoj odhad je dos vekorys. Neprtomne pohladil perinu. Je stran tak skoro zostarn. Stuhol, tvr sa mu skrivila od bolesti. Po chvli povolila a maer sa zhlboka nadchol. Na koi sa mu zaleskla tenk vrstva potu. Neviem, ako dlho vydrm rozprva. Dnes sa nectim najlepie. Vstal som. Mm bea po Caudica, vaa milos? Nie, odsekol. Sadni si. Poslchol som. Tto prekliata choroba na ma doahla minul mesiac. Pridala mi niekoko rokov. Cel ivot som sa staral o majetok, ale to najdleitejie som zanedbal. Nemm rodinu ani dediov. Chcete sa oeni, vaa milos? Telo mu ochablo, zaborilo sa do vanka. U sa to teda rozchrilo?

Nie, vaa milos. Uhdol som to z vaej poznmky poas jednho rozhovoru. Prenikavo na ma pozrel. Je to tak? Nikto ti to nepovedal? Prisahm, e nie, vaa milos. ria sa tu velijak dvoroviny, s prepenm za vraz Dvoroviny, sotva badatene sa usmial. To sa ti podarilo. No vina klebiet sa tka akhosi tajomnho nvtevnka zo zpadu. Mierne som sa uklonil. O svadbe nepadlo ani slovo. Kad vs poklad za najurodzenejieho slobodnho mua. Ach, vydchol a oividne mu odahlo. Kedysi to bola pravda. Ke som bol mlad, otec ma chcel oeni, no tvrdohlavo som sa vzpieral. To je al problm, ktor svis s mocou. Ak jej m privea, nikto nem odvahu upozorni a na chyby. Neohrozen postavenie sa loveku me vypomsti. Asi mte pravdu, vaa milos. Ober a o slobodu voby, pokraoval. Na jednej strane ti ponka prleitosti, no in ti vezme. Mierne povedan, nachdzam sa v zloitej situcii. V ivote som bol tokokrt hladn, e som sa nevedel printi utova achticov. No maer bol tak bled a slab, e sa vo mne ozvala tipka scitu. Vysvetlite mi to, vaa milos. Alveron sa s nmahou posadil. Ak sa chcem oeni, musm si njs vhodn partnerku. Zenu z rovnako vzneenej rodiny. Nesmiem uzavrie sob len v zujme spojenectva. A dieva mus by dos mlad, aby slabuko si odkalal, aby porodilo dedia. Alebo radej viacerch. Pozrel na ma. U chpe, omu elm? Pomaly som prikvol. Zanam tomu rozumie, vaa milos. Koko vhodnch dm poznte? Iba hstku, odvetil, v jeho hlase som zaul ozvenu niekdajej sily. No nesmie to by ena, ktor m pod palcom kr. Nie som ochotn prina obete a ustupova. Moja rodina sa od vzniku Vintasu bila za svoje neohrozen mocensk postavenie. Nepoiadam o enu toho chudka Roderica. Nevzdm sa ani zrnka moci v jeho prospech. Koko z tch dm nepodlieha krovi, vaa milos?

Jedna. Vyslovil to, akoby mal v stach oloven zvaie. A to nie je vetko. Pochdza z venej rodiny a je takmer dokonal: vzdelana, mlad aj krsna. Posledn slovo z neho vylo iba s nmahou. Za ptami m cel zstup npadnkov, silnch mladch muov s medom na jazyku. Chc ju dosta pre jej meno, pozemky aj bystr um. Odmlal sa. Co si pomysl, ked o u prejav zujem star a chor mu, ktor neurob ani krok bez vychdzkovej palice? Skrivil sta, akoby zahryzol do trpkho jablka. No vae postavenie prehovoril som. Zdvihnutm ruky ma umlal a pozrel mi do o. Chcel by si enu, za ktor si zaplatil? Sklopil som zrak. Nie, vaa milos. Ani ja. Predstava, e zskam lsku len vaka svojmu postaveniu, je odpudzujca. Chvu sme mlali. Za oknom sa nahali dve veverice okolo kmea jasea. Ak chcete, aby som vm pomohol s dvorenm Maerov hnev som zactil ete skr, ne som k nemu obrtil zrak. Ospravedlujem sa, vaa milos. Bolo to nevhodn. Aj toto si uhdol? zavral. no, vaa milos. Zdalo sa, e vntri zvdza urputn boj. Napokon vzdychol a naptie v izbe opadlo. Mus mi odpusti. Pre tto zvierav boles sa ahko rozlim. Nemm vo zvyku riei osobn zleitosti s cudzmi umi, najm ak vedia uhdnu moje mysly. Povedz mi, na o si ete priiel. Smie by smel. Spadol mi kame zo srdca. Predpokladm, e si t dmu chcete vzia, aby ste splnili svoju povinnos, no okrem toho ju bite. Znova nastalo ticho, tentoraz o osi menej aiv. Lska, prehovoril pomaly, je slovo, ktor pochab udia pouvaj priasto. no, urite si zasli lsku. A tie je pravda, e k nej nieo ctim. Zneistel a pozrel na ma. To je vetko, o k tomu poviem. Mem sa spoahn na tvoju diskrtnos? Pravdae, vaa milos. No preo to chcete taji? O svojom ivote najradej rozhodujem sm. Klebety loveka ntia kona skr, ako je pripraven, inokedy zniia jeho ndej, ete ne dozreje.

Rozumiem vm. Ako sa vol t dma? Meluan Lacklessov. Jej meno vyslovil s ctou. Presvedil si ma, e si oarujci a spsobn mladk. A grf Threpe ma uistil, e vie hra a sklad prekrsne piesne. Presne to od teba potrebujem. Si ochotn da sa do mojich sluieb? Zavhal som. Ako chce vaa milos vyui moje schopnosti? Pochybovan na ma pozrel. Predpokladal som, e si to ahko domysl, ke si tak vborn hda. Viem, e tej dme chcete dvori, vaa milos. No neviem ako. Mm jej za vs napsa list? Zloi piese? Vyplha sa v noci na balkn a necha jej na okne kvety? Alebo ju vyzva do tanca s maskou na tvri a predstavi sa vam menom? Slabo som sa usmial. Nie som ktovieak tanenk, vaa milos. Alveron sa od srdca rozosmial, no videl som, e aj to mu spsobuje boles. Postaia prv dve, povedal a znova klesol na poste. Vieka mu oaeli. Prikvol som. Potrebujem o nej vedie viac, vaa milos. Dvori ene, ktor nepoznte, je neastn npad. Alveron unavene prikvol. Caudicus a oboznmi s najdleitejmi podrobnosami. Dobre pozn histriu jej rodu. Rodina je pda, z ktorej lovek vyrast. Ak chce bojova o priaze eny, mus vedie, odkia pochdza. Kvol na ma, a ke som sa k nemu naklonil, podal mi elezn prste. Ruka sa mu triasla. Uk ho Caudicovi. Pochop, e m moje poehnanie. Rchlo som si prste vzal. Vie, e sa plnujete oeni? Nie! prudko otvoril oi. Nikomu to nehovor! Vymysli si nejak dvod, preo sa zaujma o Lacklessovcov. A prines mi liek. ahol si a zavrel oi. Ked som odchdzal, zaul som slab slov: Niekedy sa nevzdaj dobrovone, niekedy treba poui silu. Ide hlavne o moc. no, vaa milos, povedal som, no maer medzitm upadol do hlbokho spnku.

PDESIATA DEVIATA KAPITOLA

Zmer
Ked som odiiel od maera, napadlo mi, e za Caudicom polem naj. prv sluhu s prsteom, no hne som to zavrhol. Pracujem pre Alverona, preto urite nebude namieta proti malmu porueniu etikety. Od klebetnkov som vedel, e mysterik ije na maerovom dvore u vye dvans rokov a sdli v jednej z junch ve. No inak som netuil, o mem od neho aka. Zaklopal som na masvne dreven dvere. Hne to bude! ozval sa zvntra tlmen hlas. Zaul som otvranie zvory, dvere sa odchlili. Stl za nimi chud mu s dlhm jastrabm nosom a tmavmi kueravmi vlasmi. Na sebe mal dlh tmav plt, vzdialene pripomnajci rcha profesorov. no? Smiem vs na chvu vyrui, pane? optal som sa. Nervozitu som predstieral iba sasti. Premeral si ma, zrak mu padol na moje honosn aty. Nevyrbam npoje lsky. Poobzeraj sa po nich v Dolnom Severene. ak dvere sa pomaly zatvrali. No ak chce moju radu, lepie pochod s ruami a pozvanm do tanca. Potrebujem nieo in, povedal som rchlo. Vlastne s to dve veci: jedna pre maera, druh pre ma. Zdvihol som ruku a ukzal mu elezn prste so zlatmi psmenami: Alveron. Dvere znehybneli. Radej pod dnu, vyzval ma Caudicus. Miestnos pripomnala zmenen univerzitu. Osvetovala ju znma iara sympatikovch lmp, tili sa v nej police s knihami, stoly pokrvali rozline tvarovan sklenen ndoby a aleko vzadu, napoly zakryt oblou stenou vee, stla mal taviaca alebo vypaovacia pec. Dobr Boe! zvolal som a zakryl si rukou sta. To je drak? ukzal som na obrovskho vypchatho krokodla, zavesenho na trme pod strechou. Mali by ste vedie, e niektor mysterici si svoje zemie stria iarlivejie ne raloky. Najm t, ktorm sa podarilo usadi na

pohodlnom mieste, ako je maerov dvor. Nevedel som, ako by Caudicus zareagoval na budceho mladho mysterika, preto som si povedal, e bude bezpenejie hra zbavne prihlpleho, nekodnho lorda. Caudicus zatvoril dvere a zachichotal sa. Nie, je to aligtor. Ubezpeujem a, e sa nem oho b. Trochu ma vyakal, povedal som. Preo tu vis? Ak mm by primn, ani sm neviem, odvetil. Patril mysterikovi, ktor tu il predo mnou. Bolo mi to vyhodi ho. Je to psobiv exemplr, o povie? Znepokojene som zaklil na zviera. Veru. Po o si teda priiel? ukzal na vek kreslo a sm si sadol do podobnho oproti mne. Obvam sa, e oskoro sa musm pobra za neodkladnmi zleitosami, no dovtedy sa ti mem venova sptavo sa odmlal. Oividne vemi dobre vedel, kto som: tajomn mladk, s ktorm sa stretva maer. Predpokladal som, e rovnako ako ostatnm, aj jemu vta v hlave, o robm v Severene. Volm sa Kvothe, predstavil som sa. Jednm dvodom mojej nvtevy je maerov liek. Medzi obom mu vyrstla nevrazn podrden vrska. Rchlo som sa opravil, aby si to nevysvetlil nesprvne. Idem rovno od maera. Na okamih som sa odmlal, akoby ma to napalo absurdnou hrdosou. Poiadal ma, aby som mu priniesol liek, ke sa s vami dohodnem. Vrska sa vyhladila. Pravdae, aspo mi uetr cestu. O om chce so mnou hovori? Nu, vzruene som sa naklonil dopredu. Zaujmam sa o urodzen rodiny vo Vintase. Chcem napsa knihu. Genealgiu? Oi sa mu mierne rozostrili, nesporn znmka nudy. Och, nie. Rodokmeov je vea. Zbieram prbehy vznamnch rodn. Na tto lo som bol mimoriadne hrd. Nielene vysvetovala moju zvedavos, ale zrove mi poskytla vhovorku, preo trvim toko asu s maerom. Dejiny s vinou nudn, no vetci miluj prbehy. Caudicus prikvol. Je to dobr npad. Me z toho by ptav kniha.

Ku kadej rodine napem krtky historick vod. Maer sa zmienil, e ste odbornk na star rody, a vraj ho pote, ked vyuijem vae vedomosti. Pochvala padla na rodn pdu. Caudicus sa mierne nafkol. Neviem, i by som sa nazval odbornkom, povedal s falonou skromnosou. No histrii sa trochu venujem. Zdvihol oboie. Urite si uvedomuje, e jednotliv rodiny by ti poskytli spoahlivejie informcie. Na prv pohad to tak vyzer, naklonil som hlavu. Lene nie kad sa ochotne podel o najpozoruhodnejie historky. Na tvri sa mu roztiahol smev. Pochopitene. Vzpt zvnel. iadne prbehy tohto druhu o maerovej rodine vak nepoznm. Och, nie, nie, nie! prudko som zamval rukami. Maer je mimoriadny prpad. Ani vo sne by mi nenapadlo odmlal som sa a saka preglgol. Ndejal som sa, e mi poviete nieo o Lacklessovcoch. Viem o nich vemi mlo. Naozaj? uasol. U nie s, o bvali, no aj tak s doslova studnicou prbehov. Zahadel sa do diaky, prstami si neprtomne klepkal po perch. Dohodnime sa, e si oprim vedomosti o Lacklessovcoch a zajtra ti poviem viac. Teraz musm pripravi maerov liek, u je takmer as. Vstal a vyhrnul si rukvy. Spomnam si vak na jednu drobnos, ak ti nevad pova, km pracujem. Nikdy som nevidel, ako sa vyrba lieiv npoj, nadchol som sa. Ak vm nebudem preka Pravdae nie. Urobm ho aj v spnku. Postavil sa za pracovn stl a zaplil dve sviece s modrm plameom. Usiloval som sa tvrit dostatone ohromene, aj ke som vedel, e sa len predvdza. Caudicus vysypal na mal run vhu trochu suench listov a zvil ich. Zaujma sa aj o neoveren chry? Ak s dostatone ptav Na chvu sa odmlal, opatrne odlial z uzavretej faky mal mnostvo rej tekutiny. Poul som, e Lacklessovci vlastnia rodinn klenot. Nie je to perk, ale prastar tajomstvo, ktorho pvod sa datuje a k poiatkom rodovej lnie.

Na tom nie je ni zvltne. Star rody zvykn opatrova cennosti. Ticho! zahriakol ma podrdene. To nie je vetko. Kvapalinu vylial na ploch oloven misku s nahrubo vyrytmi symbolmi. Bublala a prskala, vzduch naplnil slab tipav zpach. Potom ju prelial do panvice nad sviekami. Pridal suen listy, tipku neznmej ltky a hstku bieleho prku. Prilial trochu inej tekutiny, pravdepodobne obyajnej vody, zamieal, precedil cez filter do istej sklenenej fatiky a uzavrel korkovou ztkou. Vsledkom bola ra jantrov kvapalina, jemne sfarben do zelena. Podal mi fatiku. Tu m. Pripome maerovi, aby to vypil do poslednej kvapky. Vzal som liek. Co je to za tajomstvo? Caudicus si oplchol ruky v porcelnovej mise a otriasol z nich vodu. Poul som, e na najstarej asti zemia Lacklessovcov, v prastarom sdle predkov, s tajn dvere bez kuky a pntov. Pozrel na ma, i ho pozorne povam. Nedaj sa otvori. S zamknut, no zrove bez zmky. Nikto netu, o je za nimi. Kvol na fatiku v mojej ruke. Be za maerom. Liek treba ui, km je tepl. Odprevadil ma k dverm. Pr za mnou zajtra. Trochu mu myklo ktikmi. Poviem ti prbeh o Menebrasovcoch, z ktorho ti obelej vlasy. Zvyajne zbieram materil len o jednej rodine naraz, odvetil som. Nechcel som pova nekonen dvorn klebety. Najviac o dvoch. Teraz spracvam Alverona a Lacklessovcov. Nemem sa pusti do tretej, nevrazne som sa usmial. Urite by sa mi poplietli. Skoda. asto cestujem. Vea urodzench rodov poklad za es hosti maerovho dvornho mysterika. murkol na ma. Vaka tomu sa dozviem velio, o stoj za pozornos. Otvoril dvere. Premaj nad tm. A zajtra sa urite zastav, poviem ti viac o Lacklessovcoch. K maerovm komnatm som priiel skr, ne fatika vychladla. Na zaklopanie mi otvoril Stapes a vpustil ma do Alveronovej izby. Maer spal v rovnakej polohe, ako som ho nechal. Ke za mnou Stapes zatvoril dvere, otvoril jedno oko a chabo na ma kvol. Dal si si naas. Vaa milos, ja

Privolal ma k sebe rznejm gestom. Daj mi liek, poiadal zastretm hlasom. A od. Som unaven. Obvam sa, e je to naliehav, vaa milos. Otvoril obe oi, op v nich tlela zlos. o chce? vytekol. Podiiel som k posteli a naklonil sa k nemu. Skr ne ma pokarhal za nevhodn sprvanie, zaepkal som: Caudicus sa vs sna otrvi.

ESDESIATA KAPITOLA

Nstroj mdrosti
Maer na ma vyvalil oi, potom ich znova primril. Aj ked bol slab, myse mal jasn. Tvoja dvernos je na mieste, prehovoril. Kra po vemi tenkom ade, no aj tak a vypoujem. Vaa milos, Threpe v liste pravdepodobne nespomenul, e nie som len hudobnk, ale aj tudent univerzity. V oiach sa mu mihol zblesk pochopenia. Akej univerzity? Myslm, e to viete, vaa milos. Som len mystria. Alveron sa zamrail. Si prli mlad. A preo by mi to Threpe zatajil? Nehadali ste mysterika, vaa milos. Okrem toho, tu na vchode nemme najlepiu poves. Nemohol som mu rovno poveda, e poverivos ud vo Vintase hrani s hlposou. Maer pomaly zamurkal, rty mu sprsneli. Dobre. Ak hovor pravdu, predve mi nejak zzrak. Ete sa len um, vaa milos. No ak chcete vidie mgiu Preletel som pohadom po lampch na stench, oblizol si prsty, sstredil sa a zahasil knt svieky na nonom stolku. Miestnos potemnela, z postele sa ozval vyakan vzdych. Vytiahol som svoj strieborn prste. Po chvli sa roziaril striebristo modrm svetlom. V rukch sa mi siril chlad, kee jedin dostupn zdroj energie bolo moje telo. To sta, zastavil ma maer. Z hlasu sa nedalo pozna, i je znepokojen. Podiiel som k obloku a otvoril okenice. Do izby sa vlialo svetlo. Zvonka prenikala do izby slab va selasu a vtie trilkovanie. Vdy som zastval nzor, e erstv vzduch prospieva telu, aj ke ostatn so mnou neshlasia, usmial som sa naho. Maer zostal vny. Dobre, dobre, si vemi bystr. Pod sem a sadni si. Povol som ho a pritiahol si k posteli stoliku. Povedz mi, o si zistil.

Caudica som presvedil, e zbieram prbehy o vznamnch rodoch, odvetil som. Zrove je to dobr vhovorka, preo trvim as s vami. Jeho pochmrny vraz sa nezmenil. V oiach mal boles, zastierala ich ako mran slnko. Chce zska moju dveru priznanm, e si ikovn klamr? Zovrelo mi aldok. akal som, e ho presvedm ahie. Oklamal som ho, no vm hovorm pravdu, vaa milos. Pokladal ma za naivnho mladho lorda a dovolil mi pozera sa, ako pripravuje liek. Ukzal som mu jantrov tekutinu. Slnen le nakreslili na stene fatiky mal dhu. Alveronom to ani nepohlo. Zvyajne ist oi mu kalila boles a zmtok. iadam od teba dkaz, a namiesto toho mi rozprva hlposti. Caudicus je roky mojm vernm sluobnkom. Tvoje podozrenie vak zvim. Jeho tn naznaoval, e to nepotrv dlho a vsledok nebude pre ma priazniv. Natiahol sa za fatikou. V hrudi mi vzbkol plamienok hnevu, pomohol mi utlmi adov strach v aldku. Vaa milos chce dkaz? Chcem liek! zahriakol ma. A vyspa sa. Bud tak lskav a Vaa milos, mem Ako sa opovauje prerui ma? Vzkypela v om zlos, s nmahou sa posadil. Zachdza prialeko! Ak okamite odde, mono ti dovolm zosta na dvore. Triasol sa od hnevu, stle sa naahoval za liekom. Na okamih sa rozhostilo ticho. Podal som mu fatiku, no km ju zovrel v dlani, vyhkol som: Nedvno ste vracali. Bolo to biele ako mlieko. Naptie v miestnosti zhustlo, no maer po mojich slovch znehybnel. Jazyk mte opuchnut a ak, pokraoval som. Vysychaj vm sta, ctite v nich zvltnu prenikav chu. iadaj sa vm sladkosti alebo cukor. V noci sa budte, nevldzete sa pohn ani prehovori. Ste ochabnut, trpte kolikou a panickm strachom. Maerova ruka pomaly klesla. Nepretn vraz zvdnel. V oiach sa mu objavila neistota, takmer strach, no znova sa rozjasnili, akoby v om obavy prebudili driemajcu opatrnos. Vie to od Caudica, prehovoril neisto.

Preo by rozprval cudziemu loveku o prznakoch vaej choroby? Robm si starosti o v ivot. Ak musm porui pravidl slunosti, aby som vs zachrnil, urobm to, vaa milos. Dajte mi dve minty a presvedm vs, e nehovorm do vetra. Alveron pomaly prikvol. Neviem, o vetko v tom je, zdvihol som fatiku. No otravu spsobuje prevane olovo. Vysvetuje to slabos, bolesti svalov a vntornost, vracanie aj ochrnutie. Neochrnul som. Hmm. Kriticky som si ho premeral. V tom prpade mte astie. No liek neobsahuje iba olovo. Predpokladm, e je tam aj ophalum, dokonca vo vekom mnostve. Nie je to jed v pravom zmysle. A o je to? Skr liek alebo droga. Vyber si! vybuchol. Je to jed, alebo liek? Uvali ste niekedy laudanum? Ist as, ked som bol mlad. Pomhalo mi utlmi boles v zlomenej nohe. Ophalum m podobn inky, no zvyajne sa pacientom nepodva, pretoe je vysoko nvykov. Odmlal som sa. Hovor sa mu aj dennersk ivica. Maer zbledol, zrak sa mu takmer vyistil. Kad u poul o sladkch jazykoch. Domnievam sa, e ophalum pridal do roztoku, lebo ste ho neuvali pravidelne, vysvetlil som. Ophalum podnecuje tbu po lieku a zrove zmieruje boles. Spsobuje tie zven chu na sladkosti a vyvolva zvltne sny. Co tam ete pridal? zaomral som si popod nos. Pravdepodobne lepivec alebo mannum, aby ste priasto nevracali. Je to stran, ale preiban. Nie celkom. Maer sa meravo usmial. Nepodarilo sa mu zabi ma. Po krtkom zavhan som mu povedal pravdu: Zabi vs by bolo vemi jednoduch, vaa milos. Stailo by rozpusti v tekutine viac olova, zdvihol som fatiku oproti svetlu. Odhadn mnostvo tak, aby ste ochoreli, no nezomreli ani neochrnuli, je aia loha. Preo by ma trvil, ak ma nechce zabi?

Tto zhadu rozlti skr vaa milos ako ja. Nevyznm sa v politike. Preo by to vbec robil? optal sa, primne zmten. tedro ho platm. Na dvore sa te vekej cte. Me sa venova vlastnm projektom a cestova, kedy sa mu zachce. ije tu viac ako dvans rokov. Tak preo teraz? zavrtel hlavou. Nerozumiem tomu. A o peniaze? nadhodil som. Hovor sa, e kad m svoju cenu. Maer znova pokrtil hlavou. Odrazu na ma pozrel. Nie. Prve som si spomenul, e som ochorel dvno predtm, ako ma zaal liei. Zamyslel sa nad tm. no, je to tak. Caudica som vyhadal s prosbou, i ma zbav choroby. Prznaky, ktor si vymenoval, sa objavili a po niekokch mesiacoch lieby. Nemohol to by on. Olovo psob v malch dvkach pomaly, vaa milos. Keby vs chcel otrvi, urite by to neurobil tak, aby ste desa mint po uit jeho lieku vracali. Vtom som si uvedomil, s km hovorm. Bolo to odo ma nemiestne, vaa milos. Ospravedlujem sa. Maer strnulo prikvol. To, o hovor, znie prli rozumne, aby som a ignoroval. A predsa mi nejde do hlavy, e by Caudicus urobil osi tak. D sa to overi, vaa milos. Pozrel na ma. Ako? Prikte, aby vm sem priniesli poltucet vtkov. Najlepie skaviky. Skaviky? S to tie drobn vtiky so iarivm lto-ervenm perm. Roztiahol som palec a ukazovk asi p centimetrov od seba. Mte ich pln zhradu. Pij nektr z kvetov selasu. Ach tak. My ich volme mihavce. Zmieame liek s nektrom a uvidme, o sa stane. Ovisla mu tvr. Ak olovo psob tak pomaly, ako tvrd, potrv mesiace, km sa nieo dozvieme. Nemem presta bra liek len pre tvoje neoveren dohady. Do hlasu sa mu vkrdali stopy hnevu. Vtky s ovea menie a ahie, vaa milos. A maj rchlej metabolizmus. Vsledky by sa mali dostavi do dvoch dn. Aspo som v to dfal.

Zamyslel sa. Nech je po tvojom, rozhodol a zdvihol zo stolka zvonek. Smiem vau milos poiada, aby vymyslela dvod, preo potrebuje vtky? vyhkol som. Trocha opatrnosti nezakod. Stapesa poznm ako vlastn dla, odvetil pevne. Oi mal jasn a prenikav ako nikdy predtm. Rum zaho svojimi pozemkami, majetkom aj ivotom. Neelm si, aby si o i len nznakom spochybnil jeho dveryhodnos. V hlase mu znelo neotrasiten presvedenie. Sklopil som zrak. Ako si elte, vaa milos. Maer zazvonil a o necel dve sekundy stl vo dverch zavalit osobn sluha. elte si, pane? Chbaj mi prechdzky po zhrade, Stapes. Prinesiete mi poltucet mihavcov? Mihavcov, pane? no, odvetil maer, akoby si objednval obed. S rozkon. Verm, e ich tebotanie ma usp. Urobm, o je v mojich silch, pane. Vrhol na ma zachmren pohad a zmizol za dverami. Len o odiiel, pozrel som na maera. Smiem sa opta, preo ste to povedali, vaa milos? Chcel som mu uetri starosti s klamanm. Stapes na to nie je stavan. A okrem toho s tebou shlasm. Opatrnos je nstroj mdrosti. Na tvri sa mu ligotal pot. Ak som sa nezmlil, vau milos ak ak noc. Vetky s v poslednom ase zl, odvetil trpko. O o bude tto horia ne minul? Vae telo potrebuje ophalum. Do dvoch dn by ste mali by z najhorieho vonku, no dovtedy to bude vemi neprjemn. Hovor priamo. Rozbol vs eus a hlava, zaleje vs pot, potajte s nevonosou, kmi v nohch a dolnej asti chrbta. Mete strati kontrolu nad revami a intenzvny pocit smdu sa bude strieda s vracanm. Sklopil som zrak. utujem, vaa milos. Alveronov vraz sa zmenil na strhan, no prikvol. Aspo viem, o ma ak. Existuje niekoko spsobov, ako bolesti zmierni, vaa milos.

Trochu pookrial. Naprklad? Laudanum. Sta mlo, aby potlailo tbu po lieku. A tie alie ltky. Nzvy nie s dleit. Mem vm ich primiea do aju. No vek problm je olovo, ktor z tela samo nezmizne. To ho znepokojilo vmi ne okovek, o som povedal doteraz. Nevyli sa? Zavrtel som hlavou. Kovy s zkern. Dria sa v tele ako pijavice a odreza ich stoj vea silia. Maer sa zachmril. Hrom a blesky! Neznam pijavice. Je to len obrazn pomenovanie, vaa milos. V dnenej dobe pouvaj pijavice iba hlupci a feliari. Olovo z vs musme vytiahnu inak. Uvaoval som, i mu poveda pravdu, e sa ho pravdepodobne nikdy celkom nezbav, no radej som si to nechal pre seba. Doke to? Zamyslel som sa. Asi som vaa najlepia anca. Sme aleko od univerzity, vaa milos. Stavm sa, e v tchto koninch m potrebn vedomosti najviac jeden z desiatich lekrov a ako poveda, ktor z nich sa poznaj s Caudicom. Ete chvu som nad tm premal, no napokon som pokrtil hlavou. Viem najmenej o pdesiatich uoch, ktor s lep ako ja, no vetci s stovky kilometrov odtiato. Vim si tvoju primnos. Vinu potrebnch prostriedkov njdem v Dolnom Severene. Lene odmlal som sa dfajc, e maer to pochop a uetr ma rozpaitch iadost o peniaze. Venoval mi przdny pohad. Lene o? Nemm peniaze, vaa milos. To, o potrebujem, nie je najlacnejie. Och, samozrejme. Vytiahol meec a podal mi ho. Trochu ma prekvapilo, e aj v posteli m na dosah ruky najmenej jeden pln meec. Mimovone som si spomenul na svoj vstup u krajra v Tarbeane. Ako som mu to povedal? Sprvny dentlmen m meec vdy poruke? Potlail som krn. V tejto situcii by bol nevhodn. Stapes sa vrtil rchlo. Voiel do izby s klietkou na kolieskach vekou ako atnk. Za drtenm pletivom poletoval tucet skaviiek. Prekonvate sa, Stapes! zvolal maer, ked to uvidel.

Kam si ju elte postavi, pane? Zatia ju nechajte tam, kde je. Kvothe ju neskr premiestni. Stapesa sa to trochu dotklo. Rd to urobm. O tom nepochybujem. No chcel som vs poiada o krah jablkovej avy. Myslm, e mi urob dobre na aldok. Pravdae. Sluha nhlivo odiiel a zavrel za sebou dvere. Pristpil som ku klietke. Vtiky poletovali od jednho bidla k druhmu neuveritenou rchlosou. S rozkon, zaul som maerov hbav hlas. Ako diea som im zvidel, e sa cel de kmia cukrom. Ku klietke boli pripevnen tri napjadl sklen trubice naplnen cukrovou vodou. Dve mali vpusty v tvare malikch kvetov selasu, tret pripomnal kosatec. Skaviky boli dokonal hraky pre aristokratov. Nikto in by si nemohol dovoli kmi vtky cukrom. Odskrutkoval som vrchnky napjadiel a nalial do kadho tretinu maerovho lieku. Przdnu fatiku som ukzal Alveronovi. Co s nimi zvyajne robte? Poloil ju na non stolk. Hadel som do klietky, a km sa jeden z vtikov nenapil. Ked poviete Stapesovi, e ich chcete kmi sm, nebude s napjadlami manipulova? Nie. Vdy urob, o mu prikem. Dobre. Naplte ich, a ked vetko vypij. Tak sa im dostane do tela vyia dvka lieku a vsledky uvidme skr. Kam mm postavi klietku? Lenivo sa rozhliadol. K bieliznku v spoloenskej miestnosti, povedal napokon. Uvidm ju odtiato. Opatrne som odtisol klietku do vedajej miestnosti. Ked som sa vrtil, Stapes nalieval Alveronovi jablkov avu. Uklonil som sa. Smiem ods, vaa milos? Gestom ma poslal pre. Stapes, Kvothe sa vrti dnes podveer. Pustite ho dnu, aj keby som spal. Sluha odmerane prikvol a znova na ma uprel nespokojn pohad. Nieo mi prinesie. Nikomu o tom nehovorte, prosm. Ak okovek potrebujete, pane

Alveron sa unavene usmial. Viem, e by ste to pre ma urobili, Stapes. Chlapca posielam, lebo vs potrebujem pri sebe. Potapkal ho po ruke a sluhu to uchlcholilo. Vytratil som sa z izby. *** Cesta do Dolnho Severenu mi trvala dlhie, ako bolo potrebn. Hoci ma zdranie hnevalo, nedalo sa s tm ni robi. Ked som kral ulicami mesta, sprevdzali ma kradm pohady. Neudoval som sa tomu. Poda toho, o som vedel o klebetnch dvoranoch, dalo sa aka, e ma daj sledova. Strane chceli vedie, o som za, a unuden aristokrati urobia okovek, aby strili nos do cudzieho skromia. Klebety ma netrpili, no mohli sa mi vypomsti. Ako by zareagoval Caudicus, keby sa dopoul, e po nvteve maera obchdzam lekrne? lovek, ktor je schopn otrvi maera, sa predo mnou nezastav. Aby som sa vyhol podozreniu, hne po prchode do Dolnho Severenu som iiel na veeru. Dal som si chutn, horce dusen mso s chlebom. Vyberan jedlo na maerovom dvore, ktor sa ku mne dostalo takmer studen, mi u liezlo krkom. Potom som si kpil dve utory, ak sa pouvaj na brandy. Pol hodiny som sledoval predstavenie Ducha a husiarky na rohu ulice. Koovn umelci neboli edemsk Ruhovia, no odviedli dobr prcu. Ke dali kolova klobk, maerov meec k nim bol tedr. Napokon som voiel do dobre zsobenej lekrne. Tovar som vyberal zdanlivo nhodne. Ke som mal vetko, o potrebujem, a k tomu zopr zbytonost, rozpaito som sa optal lekrnika, o by odporal loveku, ktor m ist problmy v posteli. Majite obchodu vne prikvol a s kamennou tvrou mi ponkol niekolko prpravkov. Vzal som po troche z kadho a vzpt som sa neikovne poksil kpi si jeho mlanlivos. Ke som odchdzal, lekrnik bol do krvi urazen a vemi rozlen. Keby sa ho niekto ptal na dvod, ochotne mu rozpovie prbeh o nezdvorilom dentlmenovi, ktor sa zaujmal o liek na impotenciu. Nebolo to nieo, o by som tuil prida k svojej povesti, no aspo som mal istotu, e

Caudicus sa nedozvie o laudane, hluchavke, skorohlte a inch podozrivch lieivch, o som si z lekrne odniesol. Na zver vletu do dolnho mesta som vykroil k zloni a s dennm predstihom som odkpil svoju lutnu. Zostal mi takmer przdny meec, no mal som vetko, po o som priiel. Ke som sa vracal k Zrzu, slnko u zapadalo. Z Hornho Severenu do Dolnho a naopak sa d dosta iba niekolkmi spsobmi. Najjednoduchie je poui dve zke schoditia, kukatiace sa po bo tesu. Schody s star, rozpadvaj sa a miestami s ledva priechodn, no netreba za ne plati, preto po nich najastejie chodia prost udia z Dolnho Severenu. Komu sa nepila predstava tvera sa esdesiat metrov po zkych schodoch, mohol si zvoli in monosti. Nkladn vahy obsluhovali dvaja bval tudenti univerzity. Neboli plnoprvni mysterici, no mali dos vedomost na to, aby s trochou sympatiky a technickho umu vyrobili vek dreven ploinu na prevanie vozov s komi hore a dolu po Zrze. Pasaierov stla cesta nahor pencu a nadol polovicu, no obas ste museli aka, km kupci naloia alebo vyloia tovar. Aristokrati nepouvali nkladn vahy. Poverivos a podozrievavos voi vetkmu o i len trochu neznmemu ich ntila spolieha sa na konsk vahy. Lan nasaden na kladky ahalo dvadsa koni. Vaka tomu bola cesta o osi rchlejia, no ptali za u cel osminku zo striebornej mince. Okrem toho, pribline raz do mesiaca spadol z konskho vahu nejak opit potomok lorda, o zvyovalo ich popularitu. Kee peniaze v meci neboli moje, rozhodol som sa pre konsk vah. Postavil som sa k tyrom dentlmenom a jednej dme, ktor akali v rade na klesajci vah, zaplatil osminku a nastpil na ploinu. Bola otvoren, s mosadznm zbradlm po okrajoch. Hrub konopn povrazy boli upevnen na rohoch, aby zvyovali stabilitu vahu, no akkovek prudk pohyb ploinu znepokojivo rozkval. Pasaierov sprevdzal elegantne obleen chlapec. Jeho lohou bolo otvra brnu a dva znamenie pohoniom na Zrze, kedy maj kone aha.

Urodzen cestujci sa pri jazde vahom otaj chrbtom k Severenu. Vyvaovanie o na krajinu prenechvaj obyajnm udom. Netrpilo ma, o si o mne pomyslia, preto som sa postavil dopredu k zbradliu. Ked sme stpali nahor, aldok sa mi nepokojne hojdal. Podo mnou sa rozprestieralo star a hrd mesto Severen. Vysok kamenn mr, ktorm bolo obohnan, naznaoval nepokojn minulos. O maerovej povahe vea vypovedalo aj to, e v ase mieru udriaval opevnenie v dokonalom stave. Vetky tri brny dal stri a kad de po zpade slnka ich zatvrali. Jednotliv asti Severenu sa predo mnou odkrvali tak zretene, akoby som pozeral na mapu. Videl som bohat tvr s mnostvom zhrad a parkov, domy postaven z tehl a starho kamea. V chudobnejej tvrti sa kukatili zke ulice, strechy pokrval decht a dreven indle. ierny ps na pt Zrzu vyznaoval miesto, kadia sa kedysi prehnal poiar. Z budov zostali iba obhoren ruiny. Jazda sa skonila prli rchlo. Km ostatn pasaieri vystupovali, naklal som sa cez zbradlie a hadel na mesto. Pane, unavenm hlasom ma oslovil chlapec, ktor obsluhoval vah. Vetci musia vystpi. Zvrtol som sa, vykroil z ploiny, a vtom som na ele radu akajcich uvidel Denn. Km som na u zzal v nemom ase, obrtila hlavu a stretli sa nm pohady. Roziarila sa jej tvr. Zvolala moje meno, rozbehla sa, a km som sa spamtal, vrhla sa mi do nruia. Objal som ju a pritlail jej lce k uchu. Drali sme sa ako sksen tanen partneri. Denna bola na dotyk mkk a prjemne tepl. Kde si sa tu vzal? optala sa. Na hrudi som ctil, ako jej bi srdce. A ked odstpila, vimol som si, e jej na lci ltne modrina. No aj tak som za posledn dva mesiace a poldruha tisca kilometrov nevidel nikoho krajieho. A o ty? Zasmiala sa zvonivm smiechom a chytila ma za ruku. Potom mi pozrela ponad plece a stuhla. Pokaj! zakriala na chlapca, ktor zatvral brnku vahu. Musm nastpi, inak zmekm stretnutie, ospravedlnila sa a skoila na ploinu. Vyhadaj ma.

Chlapec zatvoril brnku a moje srdce klesalo spolu s vahom. Kde a mm hada? postavil som sa na okraj Zrzu. Denna hadela nahor, bled tvr jej lemovali vlasy tmav ako noc. Na Cnovej ulici. Je druh severne od hlavnej. Vah sa ponoril do tmy, osamel som nad priepasou. Vo vzduchu sa ete vznala Dennina va a na rukch mi chladlo jej teplo. Myslel som na tlkot jej srdca. Trepotalo sa ako vta v klietke.

ESDESIATA PRV KAPITOLA

Hluchavka
Po nvrate z Dolnho Severenu som odloil lutnu do izby a o najrchlejie sa vybral k Alveronovm komnatm. Stapes sa mi nepoteil, no s typickou strohosou ma pustil dnu. Alveron apaticky leal medzi pokrenmi prikrvkami, telo zman potom. Prv raz som si vimol, ako vemi schudol. Ruky a nohy mal achovit, kou popolav. Len o som vstpil do izby, zazrel na ma. Stapes upravil poste, pomohol mu sadn si a oprie sa o vankus. Maer to znal pokojne. akujem, Stapes, gestom ho poslal pre. Sluha odchdzal pomaly, vrhal na ma nepriatesk pohady. Pristpil som k posteli a vytiahol z vreciek pla fatiky. Mm, o potrebujem, vaa milos, aj ke nie vetko, o som chcel. Ako sa ctite? Uprel na ma pohad, ktor hovoril za vetko. Trvalo ti to cel veky. Km si bol pre, navtvil ma Caudicus. Zaplavila ma vlna zkosti. o chcel? Vypytoval sa na mj stav. Povedal som mu pravdu. Pozrel mi do o a do hrdla a chcel vedie, i som vracal. Dal som mu kladn odpove, poiadal ho o aliu dvku lieku a trochu samoty. Odiiel, ale onedlho mi poslal fatiku s elixrom. Zmocnil sa ma strach. Vypili ste ho? U len mlo chbalo, aby som to urobil. Doerta s tvojimi rozprvkami! Vytiahol spod vanka fatiku. Nechpem, ako mi ubli. Aj tak sa ctim, akoby som zomieral. Zlostne mi ju hodil. oskoro sa vm uav, vaa milos. Dnen noc bude najhoria. Zajtrajia bude zl, no potom sa dte do poriadku. Ak to preijem, zaomral. Bolo to len podrden frflanie chorho mua, no mal som podobn obavy. Po chrbte mi prebehol mrz. Doteraz mi nenapadlo, e maer

me napriek mjmu siliu zomrie, no ked som videl, ak je krehk, popolav a roztrasen, zakol som sa, e sa nedoije rna. Najprv vypite toto, vaa milos. Vytiahol som utoru. Brandy? zneistel. Pokrtil som hlavou a vytiahol ztku. Ke mu zpach udrel do nosa, zvalil sa sp na vank. Boia milos! Nesta, e mm smr na jazyku, ete musm pi aj ryb tuk? Vne som prikvol. Len dva glgy, vaa milos. Je to sas lieby. Ani sa nepohol. Odjakiva som ho neznal a v poslednom ase vraciam aj po aji. Nebudem ho pi, aby zo ma vzpt vyiel. Prikvol som a zaztkoval utoru. Dm vm nieo, o vm pome. Na nonom stolku stl krah s teplou vodou. Pustil som sa do prpravy aju. Alveron natiahol krk, zvedav, o robm. o tam sype? Trochu laudana na utlmenie tby po Caudicovom lieku a aj. Potla nutkanie dvi a zrove pome vyplavi z tela jed. Dva si vaa milos do aju cukor? Zvyajne nie. No predpokladm, e bez neho to chut ako breka. Pridal som lyiku cukru, zamieal a podal mu lku. Najprv ty, prikzal. Z bledej tvare ma zachmrene pozorovali prenikav siv oi. Pery roztiahol do zlovestnho smevu. Zdrhal som sa iba okamih. Na zdravie vaej milosti, predniesol som a odpil poriadny glg. Vzpt som skrivil tvr a dosypal ete za lyicu cukru. Vaa milos sa nemli. Je to breka. Chytil lku oboma rukami a uchlipkval z npoja. Odporn, poznamenal. Ale lepie ako ni. Vie si predstavi, ak stran je trpie smdom a nemc sa napi zo strachu, e vetko vyvrti? Neelal by som to ani psovi. Pite pomaly, upozornil som ho. O niekoko mint sa aldok upokoj. Odiiel som do vedajej miestnosti a prilial Caudicov liek do napjadiel pre vtiky. Odahlo mi, ked som videl, e stle pij otrven nektr. Robil som si starosti, e sa mu bud vyhba pre zmenen chu alebo z prirodzenho pudu sebazchovy. Obval som sa tie, i nie je olovo pre skaviky nekodn, alebo i nepotrv cel jedenstenie, km sa jeho inky v malom organizme

prejavia. Bl som sa maerovej narastajcej nervozity, trpilo ma jeho zdravie a desila predstava, e mj odhad je vo vetkom nesprvny. Vrtil som sa k Alveronovej posteli a naiel ho s przdnou lkou v lone. Nalial som mu aliu a maer ju rchlo vypil. Asi tvrhodinu sme sedeli mlky. Ako vm je, vaa milos? Lepie, pripustil so sebazaprenm. Hlas mal trochu nevrazn. Ovea lepie. To bude laudanum, prikvol som. aldok je pripraven. Zdvihol som utoru s rybm tukom. Dva vek dky, vaa milos. Naozaj je to jedin monos? optal sa znechutene. Keby som mal prstup k lekram pri univerzite, naiel by som nieo prijatenejie, no v tejto chvli nm nezostva ni in. Daj mi ete aj na zapitie. Vzal mi utoru, dvakrt odchlipol a podal mi ju so skrivenmi stami. V duchu som vzdychol. Ak sa nenapijete poriadne, zabijeme s tm cel veer. Dva vek glgy, ako nmornci, ked pij lacn whisky. Zamrail sa. Nehovor so mnou ako s dieaom. Tak sa sprvajte ako mu, zahriakol som ho. Dva dky kad dve hodiny. Dozajtra vypijete cel utoru. Siv oi sa nebezpene zili. Mm ti pripomen, s km m t est? S chorm lovekom, ktor odmieta vypi liek, odvetil som nevzruene. Za otupenmi oami tlel hnev. utora rybieho tuku nie je liek, zasyal. iada odo ma nemon. Nevypijem ho! Prebodol som ho pohadom, vytrhol mu utoru a nespajc z neho zrak, vypil som jej obsah do dna. Maerov vraz sa zmenil zo zlostnho na zhnusen, a napokon na zdranliv obdiv. Prevrtil som ndobu, preiel prstom po vntornej strane hrdla a oblzal ho. Z purpurovho pla som vytiahol druh utoru. Toto ste mali ma na zajtra, ale v noci ju budete potrebova. Ak je to vemi neprjemn, jeden glg na dve hodiny by mal stai. Podal som mu ndobu, stle mu hadiac do o.

Mlky ju zdvihol, odpil dva mocn dky a s pochmrnym odhodlanm utoru zaztkoval. Aristokrati s odjakiva citlivej na hrdos ne na inteligenciu. Siahol som do vrecka a vylovil maerov prste. Zabudol som ho vrti, vaa milos. Podal som mu ho. Natiahol po ruku, no vzpt sa zhil. Je tvoj, povedal. Tum si si ho zaslil. akujem, vaa milos. Snail som sa zachova pokojn tvr. Nepovedal, e si ho smiem nasadi, no u to, e mi ho nechal, bol v naom vzahu vek krok vpred. Nech dvorenie lady Lacklessovej dopadne akokovek, dnes som naho urobil dojem. Nalial som mu aj, a km mi venoval pozornos, vysvetlil som mu, o m robi. Do rna mte iba tento krah, vaa milos. Ked po ma polete, pripravm al. Pite o najviac tekutn. Najlepie je mlieko. Pridajte do med pre ahie trvenie. Prikvol a klesla mu hlava. Vediac, o ho ak v noci, nechal som ho driema. Pozbieral som fatiky a potichu odiiel. Stapes akal v predsieni. Povedal som mu, e maer sp, a poiadal ho, aby nevylieval aj z kraha, lebo jeho milos ho po prebuden bude chcie. Ked som odchdzal, neodprevdzal ma adovm pohadom ako predtm, ale nenvistnm, priam jedovatm. A ke za mnou zatvoril dvere, dolo mi, o si o mne mysl. Poda Stapesa len zneuvam maerovu slabos. Na svete je vea takch ud, potulnch lekrov, ktor bez hanby zarbaj na strachu a bezndeji chorch. Najlepm prkladom je Hluchavka, predava elixrov z Troch penc za elanie. Je to jedna z najnenvidenejch postv v celej hre, na svete nie je publikum, ktor nezaples, ked doktora vo tvrtom dejstve postavia na pranier. Neustle som sa vracal k tomu, ak je maer krehk a bled. Ked som il v Tarbeane, videl som zdravch mladch muov zomiera na nsledky abstinencie po dennerskej ivici. Maer nie je ani mlad, ani zdrav. Keby skonal, koho obvinia? Urite nie dveryhodnho radcu Caudica i milovanho sluhu Stapesa

Podozrenie padne na ma. Alveronov stav sa zhoril krtko po mojom prchode. Nepochyboval som, e Stapes rchlo dosved, koko asu som s maerom trvil osamote. A e som mu dnes veer uvaril aj. V lepom prpade budem vyzera ako mlad Hluchavka. V horom ako kladn vrah. Toto mi znelo v hlave, ked som kral po chodbch maerovho sdla k svojim komnatm. Cestou som na chvu zastal pri okne s vhadom na Doln Severen, vyklonil sa z neho a vyvrtil pol litra rybieho tuku.

ESDESIATA DRUH KAPITOLA

Krza
Na druh de som sa ete pred vchodom slnka vybral do Dolnho Severenu. akanie na otvorenie lekrne som si skrtil raajkami. Zjedol som vypran vajka so zemiakmi. Potom som kpil liter rybieho tuku a niekoko drobnost, ktor mi vera nezili na um. Peo som zaiel a na Cnov ulicu v ndeji, e stretnem Denn, hoci bolo prli skoro. Na dldench nmestiach sperili o miesto konsk zprahy a farmri na vozoch. Nedokav obrci obsadzovali najrunejie miesta, majitelia obchodov vyvesovali tty a dvhali rolety. Na Cnovej ulici som nartal dvadsatri hostincov a penzinov. Zapamtal som si tie, ktor sa mohli Denne pi, a printil sa vrti do maerovho sdla. Tentoraz som sa vyviezol nkladnm vahom. Sasti aby som zmiatol prpadnch prenasledovateov, no napomohol tomu aj pohad do takmer przdneho maerovho meca. Po nvrate som zostal vo svojich komnatch a akal na maerovo zavolanie. Medzitm som poslal Bredonovi odkaz s prsteom. oskoro sedel oproti mne, poral ma v klaku a rozprval historky. a tak ho dal maer na vstrahu zamkn do eleznej klietky. Rovno pri vchodnej brne. Visel tam niekolko dn, cel as skual a nadval. Vykrikoval, e je nevinn a iada spravodliv sd. Nemohol som tomu uveri. Naozaj do eleznej klietky? Bredon vne prikvol. ako poveda, kde ju naiel. Bolo to ako z divadelnej hry. Uvaoval som, ako odpoveda o najvyhbavejie. Dval som si pozor, aby som maera otvorene nekritizoval. Nu, povedal som trochu strojene, lupii s stran pliaga. Bredon zdvihol hrac kame, no vtom sa zhil. Vea ud to pokladalo za dos odkalal si. Zdalo sa im to nevkusn, ale nikto

nie nepovedal. Urite mi rozumie. Bolo to odpudiv, ale inn. Napokon poloil kame na stl a chvu sme hrali mlky. Nedvno sa mi prihodila zvltna vec, prehovoril som. Stretol som loveka, ktor nevedel, ak postavenie na dvore m Caudicus. To ma neprekvapuje. Bredon ukzal prstom na hrac pln. Posielanie a prijmanie prsteov je v mnohom podobn klaku. Pravidl s na prv pohad jednoduch, no samotn hra je vemi komplikovan. Posunul kame, v oiach mal pobaven vraz. Len nedvno som vysvetoval podrobnosti tohto zvyku cudzincovi, ktor im nerozumie. To je od vs mil. Bredon prikvol. Zdanlivo to ni nie je, pokraoval. Barn m vyie postavenie ako baronet. No niekedy s nov peniaze viac ne star krv. Ovldnutie rieky je dleitejie ako poet vojakov na bojisku. Niektor udia s takpovediac viac ne jeden lovek. Naprklad grf Svanisu je vaka zvltnemu pvodu zrove vikomtom v Tevne. Jeden mu na dvoch politickch stolikch. Usmial som sa. Mama mi rozprvala o achticovi, ktor bol sm sebe vazalom. Kad rok si musel odvdza as dan, a keby sa ocitol v ohrozen, dohoda ho zavzovala okamite si poskytn vojensk podporu. Bredon prikvol. Stva sa to astejie, ako si udia myslia. Najm u starch rodov. Naprklad Stapes zastva niekoko pozci. Stapes? optal som sa. Myslel som, e je len sluha. Nu, zatiahol Bredon. Pravdae je, lene to nie je vetko. Jeho rodina je dos star, no Stapes je bez titulu. Teoreticky nem vyie postavenie ako kuchr. Vlastn vak rozsiahle pozemky a m peniaze. A navye je maerov osobn sluha. Poznaj sa od detstva. Kad vie, e je Alveronova prav ruka. Prevtal ma tmavmi oami. Kto by si dovolil urazi takho loveka eleznm prsteom? Keby si ho navtvil, videl by si, e v miske m vlune zlato. *** Len o sme dohrali, Bredon sa ospravedlnil, e m neodkladn stretnutie. Naastie som u mal lutnu. Naladil som ju, skontroloval

prace a rozuoval sa nad kolkom, ktor ustavine povooval. Po dlhom ase strvenom oddelene chvu trvalo, km sme sa znova zblili. Preli hodiny. Pristihol som sa, e hrm Hluchavkov alospev, a okamite som prestal. Minulo poludnie, priniesli mi obed a odniesli przdne taniere. Znova som vzal do rk lutnu a opakoval si stupnice. Ani neviem ako, zaal som hra Oddz mesta, drotr. A vtedy som pochopil, o mi naznauj prsty. Keby maer il, u by ma dal zavola. Odloil som lutnu a horkovito premal. Musm okamite zmizn. Stapes ma videl, ako som maerovi priniesol liek. Mohli ma obvini, e som cestou od Caudica do fatiky nieo primieal. Ked som si uvedomil, v akej bezvchodiskovej situcii sa nachdzam, od strachu mi zovrelo aldok. Alveronovo sdlo som nepoznal dos dobre, aby som sa poksil o ikovn tek. Aj dnes rno som zabldil a musel sa spta na cestu. Klopanie na dvere zaznelo hlasnejie ako zvyajne. Poslk, ktor mi prinal maerove pozvania, nebcha tak rzne. Urite s to stre. Stuhol som v kresle. Mm otvori a poveda im pravdu, alebo radej vyskoi do zhrady a bea o ivot? alie zaklopanie, ete hlasnejie. Pane! Pane! Dvere tlmili hlas, no nepatril strcovi. Otvoril som a uvidel chlapca s maerovm eleznm prsteom a odkazom. Zdvihol som ich. Na lstku bolo roztrasenou rukou napsan jedin slovo: Ihne! *** Stapes ma privtal mrazivm pohadom, vyzeral nezvyajne spustnut. Km vera sa tvril, akoby ma chcel zabi a zahraba, dnes sa zdalo, e sa uspokoj so zahrabanm. Maerova spla bola posiata kvetmi selasu. Jemn va mala prekry neprjemn zpach. Spolu so Stapesovm vzhadom mi to napovedalo, e pri odhade nonch udalost som sa vemi nezmlil. Alveron sa posediaky opieral o vank. Vyzeral presne tak, ako som oakval. Bol vyerpan, no u sa nepotil a nesuovala ho boles. Trochu pripomnal anjela. Dopadal naho obdnik slnenho svetla,

koa psobila priesvitne a neupraven vlasy mu iarili okolo hlavy ako strieborn koruna. Ked som pristpil bliie, otvoril oi, m pokazil ilziu blaenosti. Nijak anjel nem tak inteligentn oi ako Alveron. Vaa milos sa cti lepie? optal som sa zdvorilo. Znesitene, odvetil. Z takej odpovede som sa ni nedozvedel. Ako vm je? nstojil som. Uprel na ma dlh pohad, ktorm mi dal zretene najavo, e neschvauje mj neformlny tn. Ctim sa star a slab, povedal a zhlboka sa nadchol. Ale inak je to znesitenejie ako v poslednch doch. Mm trochu bolesti a som vyerpan. No pripadm si ist. Myslm, e som preil krzu. Na noc som sa ho nesptal. elte si ete dbn aju? Vemi rd. Hovoril odmeranm a uhladenm tnom, nevedel som z neho odhadn jeho nladu. Nhlivo som sa pustil do prce a po chvli som mu podal lku aju. Ked z neho odpil, pozrel na ma. Chut inak. Obsahuje menej laudana, vysvetlil som. Privea by ho vaej milosti neprospelo. Telo by si na zvyklo ako na ophalum. Prikvol. Vimni si, e vtkom sa dar skvele, povedal a prli bezstarostne. Pozrel som cez dvere do vedajej izby. Skaviky poletovali v klietke ako malik py. Ked mi dolo, o tou poznmkou sledoval, zamrazilo ma. Alveron stle never, e Caudicus ho otrvil. Tak ma to ohromilo, e na odpove som sa zmohol a po chvli: Ich zdravie ma ani zaleka neznepokojuje tak ako vae. No dnes ste na tom lepie, vaa milos. Tak je povaha mojej choroby. Raz sa zhor, inokedy zlep. Odloil z troch tvrtn pln lku. Napokon celkom ustpi a Caudicus sa me cel mesiace tla po svete a zbiera prsady do svojich amuletov a elixrov. Ke u sme pri tom, zloil si ruky do lona. Prinesie mi jeho liek? Ako si elte, vaa milos, usmial som sa, ignorujc nepokoj, ktor sa mi usdzal v hrudi. Upratal som neporiadok, ktor som narobil pri prprave aju, vreck a balky s bylinkami som nastrkal do pla.

Maer na ma kvol, zavrel oi a znova sa oddal pokojnm driemotm. *** Ach, n mlad dejepisec! privtal ma Caudicus. Pozval ma dnu a ponkol mi kreslo. Ospravedl ma na okamih. Klesol som na mkk sedadlo a a vtedy mi padol zrak na zbierku prsteov na stole. Caudicus si dal t nmahu, e pre ne vyrobil poliku. Vetky boli obrten menom dopredu. Mal tam vea striebornch, eleznch aj zlatch prsteov. Mj zlat a Alveronov elezn leali na malej tcke. Vzal som si ich, v duchu si pochvauj c tento elegantn spsob vracania prsteov. Zvedavo som sa rozhliadol po vekej miestnosti. Ak motv m Caudicus na otrvenie maera? Ak nepotam univerzitu, takto miesto je snom kadho mysterika. Vstal som a podiiel ku kninici. Caudicus mal ctyhodn zbierku, nartal som takmer sto zvzkov. Mnoh z nich som poznal. as sa tkala chmie, as alchmie, alie sa venovali prrodnm vedm, herbolgii, fyziolgii i betiolgii. No vina titulov mala nieo spolon s dejinami. Vtom ma osvietil npad. Sksim vyui prirodzen vintsk poverivos. Ak je Caudicus skutone uenec a aspo spolovice tak poveriv ako obyajn udia, mono sa od neho dozviem nieo o Chandrincoch. Vaka tomu, e som hral naivnho lorda, nemusel som si robi starosti s poramotenou povesou. Caudicus vyiel spoza rohu, oividne ho zaskoilo, e ma vid pri kninici. Rchlo sa spamtal a obdaril ma zdvorilm smevom. Zaujalo a nieo? Obrtil som sa k nemu a zavrtel hlavou. Ni konkrtne, odvetil som. Viete nieo o Chandrincoch? Namieril na ma przdny pohad a vzpt vyprskol od smiechu. Iba to, e a v noci urite neunes z postele. Zdvihol ruky a pokval prstami, akoby strail mal diea. Netudujete mytolgiu? potlail som sklamanie z jeho reakcie. Uteoval som sa vedomm, e vo mne naozaj vid nekodnho hlupka.

Caudicus potiahol nosom. S mytolgiou to nem ni spolon, odfrkol pohdavo. Aj folklr je siln slovo. S to len nezmyseln povery, s ktormi nestrcam as. Nijak uenec sa k tomu nezni. Motal sa hore-dolu po miestnosti, zatvral fae a ukladal ich do skriniek, vyrovnval kopy papiera a vracal knihy na police. No pokia si dobre spomnam, zaujmala a rodina Lacklessovcov. Chvu som naho nechpavo hadel. Po vetkom, o sa odvera udialo, som na svoju vymyslen genealgiu takmer zabudol. Ak vs to neobauje, vyhkol som. Ako som povedal, neviem o nich vea. Caudicus vne prikvol. Mal by si zaa od mena. Upravil liehov kahanec pod bublajcou sklenou bankou napojenou na psobiv sstavu medench trubiek. Urite nedestiloval broskyovicu. Men loveku vea povedia. Potlail som krnok. Naozaj? Zvrtol sa ku mne. Pravdae. Neraz maj pvod v inch, starch mench. Cm hlbie ide do minulosti, tm viac sa pribli k podstate pravdy. Lackless je pomerne nov meno, nem viac ako essto rokov. Tentoraz som div nemusel predstiera. essto rokov je mlo? Lacklessovci s prastar rod. Prestal sa prechdza a sadol si do ochanho kresla. Ovea star ako Alveronov. Pred tisc rokmi mali v rukch moc porovnaten s maerovou. Patrila im as dnenho Vintasu, Modegu a znan zemie malch krovstiev. Ako sa volali vtedy? Vytiahol hrub knihu a netrpezlivo v nej zalistoval. Tu je to. Rodov meno bolo Loeclos, Loklos alebo Loeloes. Vetky tri sa prekladaj rovnako Lockless, teda Bez-zmok. Hlskovanie nebolo v tom ase tak dleit ako dnes. Kedy to bolo? Znova nazrel do knihy. Asi pred devsto rokmi. No videl som aj zznamy, kde sa meno Loeclos spomna tisc rokov pred pdom Aturu. Nevedel som si predstavi rod star ako cel ra. Z Locklessovcov sa stali neskr Lacklessovci? Preo t zmena? Podaktor historici by si dali oda prav ruku, aby to zistili, odvetil. Veobecne sa predpoklad, e v rodine nastali nezhody, ktor

ju roztiepili. Kad vetva prijala in meno. V Ature sa usadili Lackeyovci. Tvorili pomerne vek as rodiny, no doahli na nich ak asy. Z Lackey vzniklo mutciou slovo lokaj. Pvodne oznaovalo zbedaen achtu, ktor musela ohn chrbt a pretka sa, ako sa dalo. Na juhu ili Laclithovci, no t asom upadli do zabudnutia. Podobne dopadli Kaepcaenovci v Modegu. Najiria vetva rodiny sa usdlila vo Vintase, no vtedy sa tak ete nevolal. Zatvoril knihu a podal mi ju. Me si ju poia. akujem, vzal som si ju. Ste vemi lskav. V dialke zadunel zvon. Hovorm prli rozvlne, ospravedlnil sa Caudicus. Zabil som as tranm a nedozvedel si sa ni zaujmav. Naopak, histriou rodu ste mi vemi pomohli, ubezpeil som ho. Urite a nezaujmaj prbehy inch rodn? optal sa a podiiel k pracovnmu stolu. Pred asom som trvil zimu u barna Jakisa. Je to vdovec, vemi bohat a trochu vstredn. Zdvihol oboie a rozren oi naznaovali, e m v zsobe nejednu kandalznu historku. Ked mi zaru anonymitu, urite si spomeniem na nieo pikantn. Na okamih som bol v pokuen vystpi z roly, no napokon som zavrtel hlavou. Mono neskr, ked skonm s Lacklessovcami, vyhlsil som s nadutosou loveka oddanho bezcennmu projektu. Mj vskum je vemi citliv. Nechcem to poplies. Caudicus sa mierne zamrail, potom mykol plecom, vyhrnul si rukvy a pustil sa do prpravy maerovho lieku. Op som ho pozoroval pri prci. Nemalo to ni spolon s alchmiou. Vedel som to, pretoe som neraz sledoval Simmona. Toto sa sotva podobalo chmii. Caudicus zmieaval ltky, akoby varil polievku poda receptu. No ak prsady pouval? Pozorne som si vmal kad krok. Vysuen listy boli pravdepodobne skorohlt. Tekutina z uzavretej ndoby pripomnala muratum alebo kyselinu dusin. V kadom prpade to bola kyselina. Pri varen v olovenej miske rozpustila mal mnostvo olova, azda iba tvr gramu. Odhadoval som, e biely prok je ophalum. Napokon pridal posledn tipku. Netuil som, o je to. Vyzeralo to ako so, ibae tej sa podob takmer vetko.

Caudicus pri prci trkotal o novinkch na maerovom dvore. DeFerreho najstar syn si zlomil nohu pri vyskakovan z okna nevestinca. Najnov milenec lady Hesua je z Yllu a nevie ani slovo po atursky. Zo severu sa ria sprvy o lpenkoch vyajcich na krovskej ceste, no podobn chry s na dennom poriadku. Nestojm o klebety, ale ked je to nevyhnutn, viem predstiera zujem. Po cel as som dval pozor, i sa Caudicus neprezrad. Stail zblesk nervozity, kvapka potu i chvkov zavhanie. Ni z toho som vak nezachytil. Ani nznakom nedal najavo, e pre maera vyrba jed. Bol dokonale pokojn. o ak Alverona trvi nevedomky? Nemon. Kad mysterik hoden guldenu ovlda chmiu dos na to Vtom vo mne hrklo. Caudicus mono vbec nie je mysterik, ale len mu v tmavom plti, ktor nerozozn aligtora od krokodla. Azda je len ikovn podvodnk, ktor ni maerovo zdravie z rej nevedomosti. A v destilanej aparatre je mono naozaj broskyovica. Korkovou ztkou uzavrel fatiku s jantrovou tekutinou a podal mi ju. Tu m. Chod rovno za maerom. Liek mus vypi, km je tepl Kad lieite vie, e na teplote elixru nezle. Vzal som fatiku a namieril ukazovk na jeho hrd, akoby som si prve nieo vimol. Fha, to je amulet? Spoiatku ho to zmiatlo, no potom vytiahol spod pla prvesok na koenej nrke. V istom zmysle no, zhovievavo sa usmial. Oloven kot vyzeral presne ako mysterikov gulden. Chrni vs pred przrakmi? vyzvedal som stenm hlasom. Pravdae, odvetil ahkomysene. Pred przrakmi aj pred duchmi. Nervzne som preglgol. Smiem sa ho dotkn? Pokril plecami, pristpil ku mne a zdvihol prvesok. Nesmelo som ho chytil medzi palec a ukazovk. Vzpt som uskoil. Uhryzol ma! zvolal som napoly podrdene, napoly vydesene a chal si ruku. Caudicus potlail smiech. Och, no. Tum ho treba nakmit. Znova ho schoval pod aty. Chod u, ukzal na dvere.

Cestou k maerovm komnatm som si masroval znecitliven prsty. Caudicus vlastn prav gulden. Znamen to, e je mysterik a presne vie, o rob. *** Vrtil som sa k Alveronovi, a km som dolieval do napjadiel pre mihavce ete tepl liek, viedli sme bolestivo nudn konverzciu. Vtky boli otravne ul, poletovali v klietke a veselo tebotali. Maer popjal aj a z postele sledoval moje ponanie. Len o som skonil, rozlil som sa s nm a zmizol tak rchlo, ako mi to dovoovala etiketa. Aj ked sme nehovorili o niom zvanejom ako poasie, to, o nevyslovil, bolo zretenejie ne odkaz napsan na hrku papiera. Dal mi najavo, e je pnom situcie. Zvauje vetky monosti. A nedveruje mi.

ESDESIATA TRETIA KAPITOLA

Zlat klietka
Ochutnal som sce trochu slobody, no znova som tral uvznen vo svojich komnatch. Dfal som, e maer je z najhorieho vonku, no aj tak som musel by pripraven zasiahnu, keby sa jeho stav zhoril. Nemal som zmienku ani na krtky vlet do Dolnho Severenu, aby som na Cnovej ulici vyhadal Denn. A tak som pozval Bredona. Strvili sme prjemn popoludnie s klakom, v kadej hre ma porazil novm vzruujcim spsobom. Ke odchdzal, nechal mi hrac stl s vysvetlenm, e sluhov unavuje ustavine ho prena. Okrem klaku a hudby mi pribudlo alie, ale dos otravn rozptlenie. Caudicus nezostal ni dln povesti klebetnka a rozchril zves o mojej prci na genealgii s prbehmi zo zkulisia urodzench rodn. Okrem dvoranov, ktor sa zo ma pokali vytiahnu informcie, za mnou teraz prdil aj dav nedokavcov ochotnch prepiera cudziu bielize. Viacerch som spene odradil, naj neodbytnejch nadencov som poiadal, aby vetko, o vedia, napsali/Neakal som, e sa do toho pustia a tok. Na stole sa mi hromadili intrignske prbehy. *** Na druh de, ke ma maer zavolal, naiel som ho sedie na stolike pri posteli a ta Fyorenove Krovsk prva v pvodnej starej vintine. Do tvre sa mu vrtila farba a ruka sa mu pri obracan strnok netriasla. Ke som vstpil, ani nezdvihol hlavu. Z horcej vody v dbne na nonom stolku som bez slova pripravil aj. Nalial som ho do lky a poloil na stl k maerovmu laku. Skontroloval som pozlten klietku v spoloenskej miestnosti. Mihvce poletovali od jednho napjadla k druhmu, lietali tak rchlo, e sa nedali spota. Napriek tomu som si bol pomerne ist, e ich je

dvans. Ani po trojdovej jedovatej dite nevyzerali o ni horie ako na zaiatku. Odolal som pokueniu kopn do klietky. Napokon som vzal do ruky maerovu utoru s rybm tukom a zistil, e je do troch tvrtn pln. al dkaz mojej klesajcej dveryhodnosti. Pozbieral som vetko, o som priniesol, a chystal sa ods, no ne som chytil kuku, Alveron zdvihol hlavu od knihy. Kvothe? no, vaa milos? Nie som tak smdn, ako som si myslel. Dopije to za ma? ukzal na nedotknut lku aju. Na vae zdravie. Odchlipol som z nej, skrivil tvr, pridal lyicu cukru, zamieal a vypil do dna. Maer ma pozoroval pokojnmi oami, boli prli bystr a prenikav, aby ukrvali len dobr mysly. *** Caudicus otvoril dvere a zaviedol ma k tomu istmu kreslu ako vera. Ospravedl ma na okamih, vyhovoril sa. Musm sa venova istmu experimentu, inak sa nevydar. Ponhal sa k schodisku vedcemu do inej asti vee. Nemal som o robi, a tak som si znova obzrel zbierku prsteov. Usdil som, e by sa z nich dalo pomerne spoahlivo odhadn Caudicovo postavenie na dvore. Vrtil sa prve vo chvli, ked som uvaoval, e mu jeden zlat prste ukradnem. Nebol som si ist, i ich chce nasp, ukzal na stl. Na tcke leali moje prstene. Nelo mi do hlavy, preo som si ich doteraz nevimol. Vzal som ich a vloil do vntornho vrecka pla. Srdene vm akujem. Aj dnes odnesie maerovi liek? optal sa. Prikvol som a pyne vypol hru. Odrazu sa mi zakrtila hlava a uvedomil som si, o som vyviedol. Vypil som za pln lku maerovho aju. Neobsahovala vea laudana. Nie, ak ste trpeli bolesami a snaili sa zbavi poiatonej zvislosti od dennerskej ivice.

No pre ma ho bolo viac ne dos. Ctil som, ako zana inkovat, v kostiach sa mi rozlievala tepl maltnos. Cel svet sa hbal pomalie. Maer sa dnes doaduje lieku nezvyajne zpalisto, povedal som, sustreujc sa na jasn artikulciu. Obvam sa, e nemme as na dlhsi rozhovor. Nebol som schopn hra naivnho achtica. Caudicus vne prikvol a vzdialil sa k pracovnmu stolu. Ako vdy som ho nasledoval so zvedavm vrazom. Jednm okom som pozoroval prpravu elixru, no hlavu som mal otupen laudanom a zvyky zdravho rozumu sa venovali nieomu inmu. Maer sa so mnou takmer nerozprva. Stapes mi od prvho stretnutia nedveruje a mihavce s dokonale zdrav. A navye som uvznen vo svojich komnatch, km Denna vykva na Cnovej ulici a urite nechpe, kde toko trm. Zdvihol som hlavu, matne si uvedomujc, e Caudicus ma oslovil. Prosm? Pod mi kyselinu? zopakoval a nasypal do maiara suen lstie. Zdvihol som sklen karafu, no vtom som si spomenul, e som len nevzdelan syn lorda, ktor nerozozn so od sry. Nemal som ani len tui, o je kyselina. Nezavhal som ani na zlomok sekundy. Som edemsk Ruh a aj pod vplyvom omamnch ltok som telom i duou herec. Pozrel som mu do o a optal sa: Tto, vak? Nasleduje ist faa. Caudicus si ma premeral. iarivo som sa usmial. Mm cit pre detail, nafukoval som sa. Bol som tu u dvakrt a stavm sa, e keby som chcel, namieam maerov liek aj bez vaej pomoci. Do hlasu som vloil prehnan sebadveru. achtica ahko spoznte poda neotrasitenej viery, e ked chce, vie vetko: opracova kou, pribi koovi podkovy, vyrobi na hrniarskom kruhu keramiku, zora pole. Caudicus zo ma ete chvu nespal zrak a potom odlial kyselinu. Urite no, odvetil. O tri minty som kral po chodbe s teplou fatikou v spotenej dlani. Nezlealo na tom, i som ho oklamal, alebo nie. Podstatn bolo, ze Caudicus je voi mne z akhosi dvodu podozrievav.

Stapes ma prebodol pohadom a pustil do maerovej izby, Alveron ma ignoroval. Ked som mihavcom nalieval aliu dvku jedu, poletovali po klietke s priam neznesitenou energiou. Do izby som sa vracal dlhou cestou, aby som sa v maerovom sdle lepie zorientoval. nik som mal napoly vymyslen, no Caudicovo podozrenie ma printilo sstredi sa na alie kroky. Ak sa vtkom dozajtra ni nestane, pravdepodobne bude najlepie, ak zo Severenu m skr a co najnenpadnejie zmiznem. *** Neskoro veer, ke som si bol takmer ist, e ma maer nezavol, vyliezol som cez okno do zhrady a pustil sa do jej podrobnej prehliadky. Stre tam u neboli, no musel som sa vyhn niekokm prom na prechdzke vo svite mesiaca. Jedna dvojica sedela zabrat do romantickho rozhovoru v altnku, na al pr som takmer stpil, ked som sa predieral cez iv plot. Neprechdzali sa ani nerozprvali, no ich aktivita mala romantick charakter. Nevimli si ma. Napokon som vyliezol na strechu, odkia som videl cel okolie Alveronovho sdla. Zpadn as neprichdzala do vahy, pretoe sa napjala na okraj Zrzu. No vedel som, e existuje in monos niku. Pri prieskume junej strany pozemku som v jednej z ve zazrel svetlo. Malo vrazn erven sfarbenie sympatikovch lmp. Caudicus ete nespal. Podiiel som bliie a nakukol dovntra. Mysterik nepracoval, ale s niekm sa rozprval. Natiahol som krk, no na jeho spolonka som nedovidel. Okno bolo navye zatvoren, take som nepoul ani slovo. Ked som sa chystal prejs k vedajiemu, Caudicus vstal a vykroil k dverm. Zazrel som druh osobu. Aj z ostrho uhla som spoznal Stapesovu zemist postavu. Maerov osobn sluha sa oividne rozuoval. Rzne mval rukou, tvr mal smrtene vnu. Caudicus niekokokrt prikvol a otvoril mu dvere. Stapes odchdzal s przdnymi rukami. Nepriiel teda po liek, ani si nepoial knihu. Uprostred noci viedol rozhovor s muom, ktor sa snail zabi maera.

ESDESIATA TVRT KAPITOLA

tek
Hoc iadny rod neme sa pi pokojnou minulosou, Lacklessovcov obzvl asto sthali rany osudu. Niektor mali pvod vo vonkajch okolnostiach: atentt, njazdy, sedliacka vzbura i lpenie. No ovea viac o nich napovedaj vntorn neastia: ako me rodina prekvita, ked sa najstar dedi vzd svojich povinnost? Neudo, e ich neprajnci prezvaj Luckless, teda neastn. Zd sa, e svedectvom silnej krvi je iba fakt, e vytrpeli mnoh prkoria, a predsa preili tak dlho. A vskutku, neby vy plenia Calupteny, mali by sme k dispozcii zznamy sledujce osudy Lacklessovcov do takej hlbokej minulosti, e by saprastarosou vyrovnali aj krovskej rodine v Modegu maril som knihu na stl. Keby ma videl profesor Lorren, prskal by krv. Ak si maer mysl, e takto informcie postaia na to, aby sa uchdzal o priaze eny, potrebuje moju pomoc srnejie, ako som sa domnieval. No vzhadom na vvoj situcie som pochyboval, e ma Alveron poiada o okovek, nieto ete, aby sa na ma obrtil v takej citlivej zleitosti, ako je dvorenie. Vera ma vbec nezavolal. Oividne som stratil jeho priaze a tuil som, e v tom m prsty Stapes. Po tom, o som videl pred dvoma dami v Caudicovej vei, nepochyboval som, e maerov osobn sluha je sasou sprisahania. Tral som za dverami svojich komnt. Nebol som tak neopatrn, aby som Alverona navtvil bez pozvania a ete vmi klesol v jeho oiach. Hodinu pred obedom sa u ma zastavil vikomt Guermen s hbou papierov husto popsanch klebetami. Priniesol aj balek kariet, zrejme inpirovan Bredonom. Ponkol sa, e ma nau hra drozda, a kee som zaiatonk, navrhol ako stvku na kad kolo iba mizern strieborn osminku.

Urobil chybu, e ma nechal rozdva. Ke som vyhral osemnste kolo za sebou, urazene odiiel. Mohol som by opatrnej, zahrva sa s nm ako maka s myou a pripravi ho o polovicu majetku, no nemal som na to chu. V hlave mi vrili ierne mylienky a chcel som s nimi zosta sm. *** Hodinu po obede som sa rozhodol, e u nemm dvod usilova sa o maerovu nklonnos. Ak chce radej dverova zradnmu sluhovi, je to jeho vec. Nech sa prepadnem, ak zostanem o i len mintu sedie na zadku a aka pri dverch ako zbit pes! Prehodil som si cez plecia pl a schmatol puzdro s lutnou, pevne rozhodnut odkra na Cnov ulicu. Ak sa maerovi zaiada moja spolonos, me mi necha odkaz. Otvoril som dvere a naiel som tam mua v brnen. Bol to jeden z Alveronovch strcov vo farbch zafru a slonoviny. Chvu sme na seba mlky hadeli. Nemalo zmysel pta sa, i je tu kvli mne. V okruhu iestich metrov neboli iadne in dvere. Pozrel som mu do o. Ako sa vol? Jayes, pane. Aspoe som stle pn. Je to lepie ako ni. o tu rob? Mm vs sprevdza, ak opustte izbu. Pane. Iste. Vrtil som sa dnu a zavrel za sebou dvere. Nebolo dleit, i mu to prikzal Alveron, alebo Stapes. Oknom som vyliezol do zhrady, preskoil potik, prebehol poza iv plot a vytveral sa po ozdobnom kamennom mre. Purpurovoe.rven pl nebol vhodn na zakrdanie po zhrade, no pri ervenej kridle na streche vemi nekrial. Preiel som na staju, potom do sennka a von dverami opustenej stodoly. Stailo preskoi plot a bol som pre z maerovho pozemku. Jednoduch. Na Cnovej ulici som preiel dvans hostincov, km som naiel ten, v ktorom bvala Denna. Nebola vo svojej izbe, a tak som pokraoval alej, spoliehajc sa na astie a ptrav zrak.

O hodinu neskr som ju konene zazrel. Stla na kraji davu a sledovala poulin predstavenie. Verte i nie, boli to Tri pence za elanie. Pokoku mala hnediu, ako ked som ju naposledy videl pri univerzite, oplen z ciest. Drala krok s miestnou mdou, obliekla si aty s vysokm golierom. Tmav vlasy mala zviazan, iba jeden neposlun pramienok jej padal do tvre. Pohady sa nm stretli vo chvli, ke Hluchavka zakrial svoju prv repliku v drme: Vylieim vau boaku! Mj tovar ide na draku! Mm lieky, za pr drobnch iba! Viem, e b v srdci taj mnoh, od seba ned ena nohy a mte nbeh na parohy, no ja vm dm to, o vm chba! Denna sa na ma usmiala. Mohli sme dopozera hru, no aj tak som vedel, ako sa skon. *** O niekoko hodn sme v tieni Zrzu jedli sladk vintsk hrozno. Aksi horliv kamenr vyhbil do bieleho kamea tesu nevek vklenok s hladkmi stupienkami na sedenie. Toto tuln miesteko sme objavili pri potulkch mestom. Boli sme sami, pripadal som si ako najastnej lovek na svete. Mrzelo ma len to, e nemm prste. Bol by to dokonal darek, rovnako neakan ako nae stretnutie. Denne som o om nemohol ani poveda, lebo by som musel prizna, e som jej majetok pouil ako zlohu na dlh pre Devi. Vidm, e si neije najhorie, vzala medzi prsty okraj mjho pur purovoervenho pla. Omrzelo a vta sa nosom v knihch? Vzal som si vono, odvetil som vyhbavo. Trochu pomham maerovi Alveronovi. Uznanlivo zdvihla oboie. S m?

Odvrtil som zrak. Obvam sa, e nesmiem ni prezradi. Je to vemi chlostiv zleitos. Odkalal som si a zmenil tmu. A o ty? Zd sa, e sa ti tie dar. Preiel som prstami po vivkch zdobiacich golier na jej atch. Nu, nie som sce jedna ruka s maerom, posmene sa mi uklonila, no ako som sa zmienila v listoch V listoch? preruil som ju. Poslala si ich viac? Prikvla. Od odchodu som napsala tri. Prve som sa odhodlvala na tvrt, ale uetril si mi nmahu. Dostal som len jeden. Denna pokrila plecami. Aj tak ti to radej poviem osobne. Dramaticky sa odmlala. Konene mm oficilneho patrna. Naozaj? poteil som sa. To je skvel sprva! Denna sa hrdo ukrnula. Z oriekovo hnedej tvre jej iarili biele zuby. Pery mala erven aj bez prifarbenia, ako vdy. Patr k tunajiemu dvoru? vyzvedal som. Ako sa vol? Denna zvnela, na perch jej pohrval zmten smev. Vie, e ti to nesmiem poveda, pokarhala ma. Prsne si stri skromie. Nadenie zo ma razom opadlo. Och nie, Denna. Hdam to nie je ten ist chlapk, o a poslal hra na svadbu v Trebone? Zatvrila sa nechpavo. Pravdae je to on. Jeho prav meno mus zosta tajomstvom. Ako si ho to nazval? Pn Brest? Pn Jase, odvetil som s pocitom, e mm pln sta suchho lstia. Pozn aspo ty jeho skuton meno? Povedal ti ho, skr ne ti podpsal patront? Myslm, e viem, ako sa vol, mykla plecom a prela si prstami po vlasoch. Ked sa dotkli vrkoa, zdalo sa, e ju to prekvapilo, a zaala ho rozpleta. A keby aj nie, o na tom zle? Kad m tajomstv, Kvothe. Nezaujmam sa o tie jeho, km so mnou jedn estne. Je vemi tedr. Lene on nie je iba tajnostkrsky, zaprotestoval som. Poda tvojho opisu je bud paranoik, alebo sa zaplietol do nieoho nebezpenho. Nechpem, preo si voi nemu tak zaujat. Ako to me poveda? Ved a zbil do bezvedomia.

Denna znehybnela. Nie. Dotkla sa bledncej modriny na lci. Povedala som ti predsa, e som spadla z koa. To hlpe zviera nerozozn vetviku od hada. Zavrtel som hlavou. Hovorm o minulej jeseni v Trebone. .Zloila ruky do lona a mimovone si chcela pocha prste, ktor nemala. Pozrela na ma przdnym pohadom. Odkia to vie? Sama si mi to povedala. V t noc na kopci, ked sme akali na drakona. Zamurkala a sklopila zrak. Ja Nepamtm si to. Bola si trochu ommen, povedal som vdne, ale vetko si mi rozpovedala. Nemala by si zostva pri takom loveku. Kto ti sprav osi tak Urobil to pre moje dobro, odsekla, v oiach sa jej zablysla zlos. Povedala som ti aj to? Svadobania boli do jednho mtvi, no ja som vyviazla bez krabanca. Aj ke ma nali v bezvedom, stle ma podozrievali, e v tom mm prsty. Len si spome. Sklonil som hlavu a zatriasol ou ako nespokojn vl s jarmom na krku. Neverm tomu. Muselo existova in rieenie. Ja by som urite na nieo priiel. Kad nie je tak mdry ako ty. Co s tm m mdros? takmer som zakrial. Mohol a vzia so sebou! Alebo dosvedi, e si nevinn! Nikto nesmie vedie, e tam bol. Povedal Zbil a. Len o som to vyslovil, vzbkol vo mne hnev. Nebol to obyajn prval zlosti, ale osi in, plaziv a chladn. Uvedomil som si, e to vo mne u dlho krytalizuje, ako ked jazero pomaly zamza poas nekonenej zimnej noci. Zbil a, zopakoval som a hlboko vntri som poctil adov kryhu hnevu. Nech povie okovek, ni sa na tom nezmen. Ak ho niekedy stretnem, skr doho zapichnem n, ako by som mu podal ruku. Denna na ma pozrela, z tvre jej mizla podrdenos. Jej pohad bol zmesou nehy a tosti. Rovnako sa udia dvaj na teniatko, ktor chce napodobni zlovestn vranie. Pohladila ma po lci. Zapril som sa, zahanben svojm melodramatickm vstupom. Nehdajme sa, prosm, poiadala ma. Aspo nie dnes. Tak dlho som a nevidela

Rozhodol som sa necha to tak, aby sa odo ma neodvrtila. Viem, ako sa to skon, ke na u mui privemi tlaia. Shlasm, odvetil som. Zabudnime na to. Povie mi aspo, preo a patrn priviedol sem? Denna sa oprela a iroko sa usmiala. Prep, ale je to vemi chlostiv zleitos, napodobnila ma. Nebu tak, brnil som sa. Keby som mohol, povedal by som ti to, no maer si vemi zaklad na skrom. Znova sa naklonila dopredu a poloila mi dla na ruku. IJboh Kvothe, nerobm ti to napriek. Mj patrn je prinajmenom tak uzavret ako maer. Dal mi drazne najavo, e ak o naom vzahu niekomu poviem, neskon sa to pre ma dobre. Zvnela. Je to mocn mu. Zdalo sa, e chce poveda viac, no zhila sa. Aj ked sa mi to nepilo, chpal som ju. Nedvna sksenos s maerovm hnevom ma nauila opatrnosti. Co mi o om smie poveda? Zamyslene si poklepkala prstom po perch. Prekvapivo dobre tancuje. Myslm, e to nie je tajomstvo. M elegantn pohyby, povedala a zasmiala sa na mojom vraze. Nieo preho zisujem. Prehadvam star genealgie a kroniky. Pomha mi sklada piesne, aby som si urobila meno Zamyslela sa a pokvala hlavou. To je asi vetko, o ti mem prezradi. Zaspieva mi piese, ked bude dokonen? Usmiala sa. To ti rada splnm. Vyskoila, chytila ma za ruku a zdvihla ma. Dos bolo rozprvania! Pome sa prejs. Usmial som sa. Nakazila ma svojm detinskm nadenm. No ked ma potiahla za ruku, slabo zjajkla, mykla sa a pritlaila si dla na bok. V okamihu som k nej priskoil. Si v poriadku? Denna pokrila plecami a slabo sa usmiala, zvierajc si rebr. To ten hlpy k. Ked sa pozabudnem a urobm prud pohyb, pichne ma v boku. Oetrili a? Je to len udret, namietla. Aj tak si nemem dovoli doktora, ktormu by som plne dverovala. A o tvoj patrn? Urite by sa o teba postaral.

Pomaly sa vystrela. Naozaj to ni nie je. Zdvihla ruky nad hlavu, urobila pr tanench krokov a zasmiala sa na mojom vnom vraze. Nehovorme u o tajomstvch. Pod so mnou, chcem pou okujce a nechutn klebety z maerovho dvora. Tak dobre, shlasil som. Vykroili sme. Poul som, e maer sa zzrane vylieil z dlhej choroby. To vie kad, napomenula ma. Nie si ktovieak klebetnk. Baronet Bramston vera veer strane pohorel v kartch. Denna prevrtila oi. Nuda. Komtesa DeFerreov stratila panenstvo poas divadelnho predstavenia. Och! Denna si priloila ruku na sta a potlaila smiech. Je to pravda? Po prestvke ho u nemala, stil som hlas. No napokon sa ukzalo, e ho zabudla v izbe. Take ho naozaj nestratila, iba zaloila. O dva dni neskr ho nali sluhovia pri upratovan. Zakotlalo sa pod bieliznk. Denn to pobrilo. Ako som ti na to mohla skoi?! Zahnala sa po mne, no vtom znova skrivila tvr a sykla od bolesti. Vie o? Na univerzite som tudoval v medike, povedal som vdne. Nie som doktor, ale o lieen viem dos. Pozriem sa ti na to, ak chce. Zahadela sa na ma, akoby nevedela, o si o mojej ponuke myslie. Doteraz sa ete nikto nepoksil vyzliec ma zo iat takm prefkanm spsobom. Nechcel som Do tvre mi prudko vystpila erve. Nemyslel som Zasmiala sa mojim rozpakom. Ak sa s niekm zahrm na doktora, bude to ty, Kvothe, ubezpeila ma. No nateraz si vystam sama. Chytila ma za lake. Viem sa o seba postara. *** Do maerovho sdla som sa vrdl normlnou cestou, nie po strechch. Ked som vstpil na chodbu pred svojimi komnatami, pri dverch ma namiesto jednho akali dvaja strcovia. Usdil som, e mj tek odhalili.

Ani to mi vak nepokazilo nladu, po poldni strvenom v Denninej spolonosti som sa ctil skvele. A navye sme sa dohodli, e si zajtra zajazdme. Nestvalo sa asto, e som vedel presn as aj miesto stretnutia s Dennou, o to via bola moja rados. Dobr veer, dentlmeni, pozdravil som stre. Zmekal som nieo zaujmav? Odteraz sa nesmiete pohn z izby, oznmil mi Jayes pochmrnym tnom. Neulo mi, e ma neoslovil pane. Zastal som s rukou na kuke. Prosm? Muste zosta vntri, km nedostaneme alie rozkazy, odvetil. A jeden z ns bude neustle pri vs. Vybuchla vo mne zlos. Vie o tom Alveron? vytekol som. Rozpaito na seba pozreli. Take im rozkazuje Stapes. Neistota, ktor som v nich vyvolal, posta na to, aby sa ma nedotkli. Okamite to vyrieime, rzne som vykroil po chodbe. Ozbrojenci ma hrkotajc dobehli. Mj hnev cestou ete vzrstol. Ak som definitvne priiel o maerovu dveru, chcem to vedie. Ke sa nebudem tei jeho priazni, zostane mi aspo sloboda a Denn navtvim, kedy sa mi zachce. Zaboil som za roh prve v okamihu, ke maer vychdzal z dver. Vyzeral zdrav ako ryba, pod pazuchou niesol zvzok papierov. Len o som sa k nemu priblil, v tvri sa mu mihla nespokojnost. Napadlo mi, e prike stram, aby ma odvliekli. Napriek tomu som necvol a postavil sa pred neho, ako keby som mu poslal psomn iados o stretnutie. Vaa milos, oslovil som ho veselo. Smiem s vami na chvu hovori? Pravdae, odvetil rovnako srdenm tnom a roztvoril dvere, ktor chcel len pred sekundou zavrie. Pod alej. V oiach mu blal tak ist hnev, ako tlel v mojej hrudi. Trochu som sa vyakal, no zlos ma pevne zvierala v zuboch, a tak som sa bezhlavo rtil do malru. Zmten stre sme nechali v predizbe, Alveron ma vpustil druhmi dverami do svojej izby. Vo vzduchu sa vznalo nebezpen ticho ako pred letnou brkou. Si neuveritene opovliv, zasyal na ma maer, ked sme osameli. Tie tvoje nehanebn a absurdn obvinenia Nerd robm verejn rozruch, preto to dorieime neskr. Panovane namieril prst.

Vr sa do svojich komnt a zosta tam, km nerozhodnem, o s tebou! Vaa milos Videl som, e je pripraven zavola stre. Nepovam a, povedal chladne. Pozrel mi do o, pohad mal tvrd ako ula. Uvidel som jeho skuton hnev. Nebola to nespokojnos patrna i zamestnvatea. Teraz to nebol iba lovek podrden mojou neschopnosou cti spoloensk poriadok, ale mu, ktor od svojich estnstich rokov ovlda vetko okolo seba. Nezdrha sa na vstrahu zavesi loveka do eleznej klietky. Neby vrtkavho osudu, dnes by kraoval celmu Vintasu. Zlos zo ma vyfuala ako vzduch z prepichnutho balna. Dolo mi, ako vemi som podcenil svoje postavenie. Ako diea bez domova som sa v uliciach Tarbeanu nauil zaobchdza s nebezpenmi umi: opit prstavn robotnci, stre, ba aj osirel diea so sklenou repinou vs mu zabi. Ak chcete prei, muste pozna pravidl hry. Strca vs nezmlti uprostred ulice. Prstavn robotnk vs nebude naha, ked vezmete nohy na plecia. V tejto chvli som si zretene uvedomil svoju chybu. Maera nezvzuj nijak pravidl. Me prikza, aby ma zabili a mtvolu zavesili nad mestsk brnu. Me ma uvrhn do temnice a necha ma tam chradn a trpie hladom. Nemal som postavenie ani priateov, ktor sa za ma prihovoria. Bol som bezmocn ako diea s meom z vbovho prta. Len o mi to preletelo hlavou, zovrelo mi aldok. Mal som zosta v Dolnom Severene. Alebo som sem vbec nemal chodi a miea sa do zleitost mocnch ud. V tej chvli sa z maerovej atne vytackal Stapes. Ked ns uvidel, jeho zvyajne vyrovnan vraz sa na okamih zmenil na paniku. Vzpt sa spamtal. Prepte, pni, ospravedlnil sa a ponhal sa sp, odkia priiel. Stapes! zavolal naho maer. Vrte sa. Sluha sa dovliekol do izby. Nervzne si mdlil ruky, v tvri mal zarazen vraz loveka prichytenho pri nieom neestnom.

Alveronov hlas bol stroh. Stapes, o to tam mte? Ked som sa lepie prizrel, rozpoznal som, e si nemdl ruky, ale nieo v nich zviera. Ni, vaa Stapes! vytekol maer. Ako sa mi opovaujete klama?! Okamite mi to ukte! Sluha otupene zdvihol ruku. Na dlani mu nehybne leal vtik so iarivm perm. Stapesovi zmizla z tvre vetka farba. Ete nikdy mi smr roztomilho ivocha nepriniesla toko radosti a avy. Stapesovou zradou som si bol ist niekoko dn, no teraz som mal pred sebou nespochybniten dkaz. Napriek tomu som mlal. Maer na to mus prs sm. Co to znamen? optal sa Alveron. Nie je dobr, aby ste na to mysleli, pane, poponhal sa s odpoveou Stapes. Nesmiete sa na to upna. Chytm vm inho. Zaspieva rovnako sladko. Rozhostilo sa ticho. Alveron mlky bojoval so zlosou, ktor si chcel vylia na mne. Ticho sa predlovalo. Stapes, prehovoril som pomaly. Koko vtkov ste vymenili za posledn dni? Vrhol na ma pobren pohad. No ne otvoril sta, maer mu prikzal: Odpovedzte mu, Stapes. Hlas mal prikrten. Bolo ich viac? Sluha naho porazenecky pozrel. Och, Lerand, nechcel som vm pridva starosti. Bolo vm zle. Poiadali ste ma o mihavce a preili ste stran noc. A na druh de jeden vtik zahynul. Hadel na drobn telko na dlani, slov z neho vyrali oraz rchlejie, potknali sa jedno o druh. Hovoril prli zmtene, aby to mohlo by neprimn. Nechcel som, aby ste mysleli na smr, a tak som ho odniesol a nahradil inm. Potom sa vm polepilo, ale vtiky zomierali po tyroch a piatich za de. Kedykovek som pozrel do klietky, na dne leal ako odrezan kvetina aspo jeden. No kee ste sa ctili oraz lepie, nechcel som vs na to upozorova. Stapes prikryl mtvu skaviku druhou dlaou. Pripadalo mi to, akoby sa pre vs vzdvali svojich malch duiiek. osi sa v om zlomilo a rozplakal sa. Boli to prudk, bezndejn vzlyky estnho

muza, ktor videl milovanho priatea pomaly umiera a vemi dlho nectil ni okrem bezmocnosti. Alveron na okamih zmeravel, vetok hnev z neho razom vyprchal. Podiiel k sluhovi a zahka ho objal. Och, Stapes, chlcholil ho. V istom zmysle naozaj zomierali za ma. Nemem vm vyta, o ste urobili. Potichu som odiiel do vedajej miestnosti a odstrnil zo zlatej klietky napjadl. *** O hodinu neskr sme mali neformlnu veeru v maerovch komnatch, len my traja. S Alveronom sme vysvetlili Stapesovi, o sa udialo za posledn dni. Sluha bol nadenm cel bez seba, e pnovo zdravie sa zlepuje. Mne zasa spadol kame zo srdca, ked som sa po niekokch doch Alveronovej nespokojnosti op vyhrieval v jeho priazni. No aj tak som si uvedomoval, ako tesne som unikol pohrome. primne som sa priznal k svojmu pomlenmu podozreniu voi Stapesovi a zo srdca som sa sluhovi ospravedlnil. Stapes zasa priznal, e mi neveril. Podali sme si ruky a hadeli jeden na druhho s vou ctou. Ked sme dojedali, Stapes nhle spozornel, ospravedlnil sa a nhlivo odiiel. Vonkajie dvere, vysvetlil mi maer. Stapes m ui ako pes. Je to neuveriten. Stapes otvoril a vpustil vysokho mua s vyholenou hlavou, ktor sedel s Alveronom nad mapou, ked som sem priiel prv raz. Bol to velite Dagon. Len o voiel do miestnosti, zrakom prebehol kty a okn. Pozrel na druh dvere, jeho oi sa krtko pristavili na mne a potom sa upreli na maera. Intinkt zskan v Tarbeane mi napovedal, aby som uiel o najdalej a ukryl sa pred tmto zlovestnm muom. Ach, Dagon! veselo ho privtal maer. Aj vy sa ctite v takto krsny de prjemne? no, vaa milos. Stl v pozore, nedval sa priamo do maerovch o.

Urobte mi lskavos a zatknete Caudica za vlastizradu? Ano, vaa milos, odvetil po krtkom zavhan. Osem muov by vm malo stai. Vyberte takch, o sa nezakn neakanch komplikci. Ano, vaa milos. Zanal som rozoznva nepatrn odtienky v jeho odpovediach. ivho, dodal Alveron, akoby odpovedal na otzku. No nemuste s nm narba v rukavikch. no, vaa milos. Dagon sa zvrtol na odchod. Rchlo som prehovoril: Vaa milos, ak je Caudicus mysterik, mali by ste urobi ist opatrenia. Vzpt som outoval pouitie spojenia mali by ste. Je prli trfal. Mal som poveda: Mono si elte zvi, i nie je potrebn urobi ist opatrenia. Zdalo sa vak, e Alveron mj omyl prehliadol. no, pravdae. Dagon, km ho odvediete dolu, sptajte mu ruky a nohy pevnou reazou z istho eleza. Zapchajte mu sta a zaviate oi Zamyslel sa, prstom si poklepkval po perch. A odseknite mu palce na rukch. no, vaa milos. Alveron na ma pozrel. Mysl, e to posta? Potlail som prval nevonosti a printil sa uvoni. Nevedel som, o je znepokojivejie: radostn tn, ktorm Alveron vyslovil rozkazy, alebo Dagonova chladn odpove? Mysterika nemono podceova, no predstava, e mu zmrzaia ruky, sa mi zdala desivejia ako smr. Dagon odiiel, a ked sa za nm zatvorili dvere, Stapes sa zachvel. Dobr Boe, Rand, beh mi z neho mrz po chrbte. Bol by som radej, keby ste sa ho zbavili. Maer sa zasmial. Aby ho zskal niekto in? Nie, Stapes, potrebujem ho tu. Zriv pes mus by priviazan na krtkej retazi. Stapes sa zamrail, no vtom jeho zrak pritiahlo osi za dverami spoloenskej miestnosti. Och, al. Podiiel ku klietke a vrtil sa s mtvym mihavcom. Telko dral jemne v prstoch a odnal ho pre. Viem, e ste museli vyska liek, ozval sa jeho hlas z vedajej izby. No pre calanthis je to trochu krut. Pre koho? nechpal som.

Stapes je trochu staromilsk usmial sa Alveron. A vzdelanej, ako je ochotn pripusti. Calanthis je oznaenie pre mihavce v starej vintine. Odprisahal by som, e som to slovo u poul. Je to aj priezvisko krovskho rodu vo Vintase, povedal vytavo. Na niekoho, kto toho tolko vie, m obas velk medzery vo vzdelan. Stapes natiahol krk a znova pozrel na klietku. Chpem, e to bolo nevyhnutn, pokraoval. No preo ste radej nezniesli zo sveta to odporn psisko komtesy DeFerreovej? Ne som sa zmohol na odpove, z predizby sa ozvalo buchnutie a skr ne Stapes zareagoval, vtrhol k nm strca. Vaa milos, pozdravil bez dychu, priskoil k jedinmu oknu v izbe a zavrel okenice. Potom sa rozbehol do spoloenskej miestnosti, kde urobil to ist. Hrmot okenc sa postupne ril z alch miestnost, v ktorch som nikdy nebol. Zaul som aj tlmen presvanie nbytku. Stapes sa zatvril zmtene a napoly vstal zo stoliky, no maer zavrtel hlavou a naznail mu, aby si sadol. Nadporuk! zavolal na mua so tipkou podrdenosti v hlase. Prepte, vaa milos, ospravedlnil sa strca, ked sa vrtil, ako odfkujc. Dagonove rozkazy. Mm okamite zabezpei vae komnaty. Z toho usudzujem, e nieo nie je v poriadku, poznamenal Alveron sucho. Ked sme zabchali na dvere vo vei, nedostali sme odpove. Dagon ich rozkzal vyrazi. Bol tam Neviem, o to bolo. Asi nejak zl duch. Anders je mtvy, vaa milos. Caudicus nie je vo svojich komnatch, ale Dagon ho vystopuje. Alveronov vraz potemnel. Doerta! zahrmel a udrel psou do opierky. Na ele mu vystpili vrsky, prudko vydchol. Dobre. Kvnutm ruky prepustil strcu. Mu zostal meravo st. Pane, Dagon mi prikzal, aby som vs chrnil. Alveron ho prebodol pohadom. Ke to mus by Ale postavte sa tamto, ukzal do kta.

Zdalo sa, e mu je s miestom v stran dokonale spokojn. Alveron sa naklonil dopredu, elo si oprel o prsty. Ako to mohol tui? Znelo to ako rencka otzka, no napriek tomu som horkovito premal. Vyzdvihla si vaa milos veraj liek? Iste. Vetko som urobil ako predtm. A na to, e ste po neposlali ma, pomyslel som si. Mte ete fatiku? optal som sa. Stapes mi ju priniesol. Vytiahol som ztku a preiel prstom po vntornej strane hrdla. Ak chu m v liek? U som ti povedal, e je trpk a nechutn. Ked uvidel, ako som si oblizol piku prsta, oi mu vystpili z jamk. Priiel si o rozum? zvolal. Tento je sladk, odvetil som pokojne, vyplchol si sta vodou a o najdecentnejie som ju vypul do przdneho pohra. Z vrecka vesty som vytiahol poskladan balek papiera, vysypal z neho na dla trochu prku, prehltol som ho a skrivil tvr. Co je to? zaujmal sa Stapes. Liguellen, zaklamal som vediac, e pravdiv odpove, teda dreven uhlie, by vyvolala len alie otzky. Znova som si naplnil sta vodou a vypul ju. Tentoraz bola ierna. Alveron so Stapesom na u vyakane pozreli. Pravdepodobne mal podozrenie, e liek neuvate, vaa milos. Inak by ste sa zaujmali, preo m zrazu zmenen chu. Maer prikvol. Vera veer sa ma ptal na zdravie. Zahka udrel psou do opierky. Prekliata smola! Ak m v hlave aspo tipku rozumu, je u najmenej pol da na teku. Nikdy ho nedostihneme. Preblesklo mi hlavou, e keby mi od zaiatku veril, dalo sa tomu preds, no radej som si to nechal pre seba. Na vaom mieste by som odporal vojakom, aby sa nezdriavali v Caudicovej vei, vaa milos. Mal dos asu na nastraenie pasc. Maer znova prikvol a preiel si rukou po tvri. Iste. Pravdae. Postarajte sa o to, Stapes. Mal by som si trochu odpoin. Zd sa, e sa to tak skoro neskon. Zdvihol som sa na odchod, no Alveron naznail, aby som si sadol. Ty ete zosta, Kvothe. Ne odde, priprav mi aj.

Stapes zazvonil na sluhov. Ked odnali zo stola riad, zvedavo si ma obzerali. Jednak som v maerovej prtomnosti sedel, a navye ma pozval na veeru. Do desiatich mint sa o tom dozvie cel dvor. Ked odili, uvaril som maerovi aj. Na odchode ma zastavil a oslovil tak, aby ho nezaul strca: Kvothe, dokzal si, e si hoden mojej dvery. utujem, e som o tebe zapochyboval. Premal som, ako ti to vynahradi. Napil sa aju a pokraoval: Zia, nemem dopusti, aby sa zves o mojom otrven rozrila, najm ked vinnk uiel. Vznamne na ma pozrel. Naruilo by to zleitos, o ktorej sme hovorili predtm. Prikvol som. Keby sa rozchrilo, e Alverona takmer zabil jeho vlastn mysterik, nezvilo by to jeho ance zska ruku eny, o ktor m zujem. Z tohto dvodu ti nemm ako odovzda zaslen odmenu. Za inch okolnost by som ti nielen daroval pozemok, ale aj udelil titul. Toto prvo mojej rodine stle patr. Ked som si predstavil dsledky maerovch slov, zakrtila sa mi hlava. Lene to by som musel vysvetli dvod svojho ponania, o je neprpustn, dodal. Natiahol ku mne ruku, chvu mi trvalo, km som pochopil, e mi ju podva. lovek si asto nepotriasa ruku s maerom Alveronom. V okamihu som utoval, e jedin svedok je strca. Dfal som, e je aspo klebetn. Vne som prijal ponkan ruku a Alveron pokraoval: Som ti velmi zaviazan. Kedykovek bude nieo potrebova, spoahni sa na pomoc vanho pna. Zdvorilo som prikvol, usilujc sa zachova pokojn vraz. Presne o tomto som snval. S maerovm poehnanm sa pustm do intenzvneho ptrania po amyroch. Jeho meno mi otvor dvere do cirkevnch archvov, skromnch kninc a na alie miesta, kde nie s dleit dokumenty upraven ako na univerzite. No vedel som, e teraz nie je na takto iados vhodn as. Alveron mi prisbil pomoc a mal by som dobre zvi, o potrebujem najvmi. Ked som odchdzal od maera, v predizbe ma prekvapil Stapes. Bez slova ma objal, v tvri sa mu zraila vanos, akoby som zachrnil z

horiacej budovy cel jeho rodinu. Mlad pn, neviete si ani predstavi, ako vemi som vm zaviazan. Ak budete okovek potrebova, prte za mnou. Zovrel mi ruku a energicky ou potriasol. Poctil som, e mi osi vtlail do dlane. Ked som sa ocitol na chodbe, otvoril som ps a uvidel strieborn prste so Stapesovm menom. Veda leal al, ktor zjavne nebol z kovu. Povrch mal hladk a biely a takisto niesol sluhovo meno. Netuil som, o to znamen. Do svojich komnt som sa vracal takmer vo vytren nad neakanm astm.

ESDESIATA PIATA KAPITOLA

Krsna hra
Nasledujci de presahovali mj skromn majetok do komnt, ktor sa maerovi zdali pre jeho zchrancu vhodnejie. Spolu ich bolo p, z toho tri s vhadom do zhrady. Bolo to mil gesto, no takto som sa ete vmi vzdialil od kuchyne. Km mi prines jedlo, bude studen ako kame. Ani som sa tam poriadne neohrial, ke mi poslk priniesol Bredonov strieborn prste s odkazom: V Tvojich vekolepch novch komnatch. Kedy? Obrtil som lstok a napsal odpove: Kedykovek Vm to vyhovuje. Poslk ju odniesol. Strieborn prste som poloil na tcku v spoloenskej miestnosti. V miske veda nej sa medzi eleznmi prstemi leskli dva strieborn. Na zaklopanie som otvoril, spoza dver vykukla Bredonova tvr so sovmi oami. Usmial sa a uklonil, vychdzkov palicu mal stren pod pazuchou. Ponkol som mu miesto, ospravedlnil sa a chvu som ho nechal v spoloenskej miestnosti osamote. Sotva som preiel cez prah dver, za chrbtom sa mi ozval mohutn smiech: Ho, ho, ho! To je voao! Ked som sa vrtil, Bredon sedel pri stole s hracm plnom, v ruke dral dva prstene od Stapesa. To je vskutku nevdan, vyhlsil. Vera, ked nevrl strca vrtil od tvojich dver poslka, oividne som podcenil situciu. Ukrnul som sa. Posledn dni boli vzruujce. Bredon zasunul bradu a zachichotal sa. Teraz pripomnal sovu ete vmi. Dovolm si poznamena, e toto nem hocikto, zdvihol strieborn prste. Ale tento namieril palicou na biely, je plne vnimon. Pritiahol som stoliku a sadol si oproti nemu. Budem primn, priznal som. Nie som si ist ani materilom, z ktorho je vyroben, nieto ete jeho vznamom.

Bredon zdvihol oboie. To je od teba vemi odvne. Pokril som plecami. V skrom sa ctim o osi bezpenejie, pripustil som. Dos na to, aby som si dval men pozor na sta pred umi, ktor sa ku mne sprvaj milo. Znova sa zachichotal a poloil na stl strieborn prste. Pripam, e v tom sa nemli. Zdvihol biely prste. No aj tak nie je ni udn na tom, e nevie, o je toto. Myslel som, e existuj iba tri druhy prsteov, poznamenal som. Vinou to plat. No tradcia ich posielania siaha hlboko do minulosti. Pred aristokratmi to robili aj obyajn udia. A hoci Stapes dcha vzcnej vzduch ako my ostatn, jeho pvod je nesporne obyajn. Poloil biely prste na stl a prekril si ruky. Kedysi sa vyrbali z materilov dostupnch kadmu loveku. Mlad milenec dal prste z erstvej zelenej trvy dievau, ktormu dvoril, koen prste bol prsubom sluby a tak alej. A o prste z rohoviny? Ten symbolizuje nepriatestvo, odvetil Bredon. Siln a dlhotrvajcu nenvis. Ach, vzdychol som trochu prekvapene. Chpem. Bredon sa usmial a zdvihol bled prste oproti svetlu. Tento nie je z rohoviny. truktra zrna je in a Stapes by nikdy nedaroval rohovinov prste spolu so striebornm. Pokrtil hlavou. Nie. Ak sa nemlim, je to kos. Podal mi ho. Skvel, zachmril som sa, obracajc ho v dlani. o to znamen? e mi prebodne pee a sot ma do vyschnutej studne? Bredon ma obdaril irokm vdnym smevom. Kosten prste predstavuje hlbok a dlhotrvajci zvzok. Aha, pochal som ho v prstoch. Musm prizna, e sa mi paci, ke mi niekto dlhuje lskavos. Nejde len o lskavos, vysvetoval Bredon. Takto prste sa zvy ajne vyrezva z kost zosnulch predkov. Zdvihol oboie. A hoci si nemyslm, e to plat aj pre tento, podstata zostva rovnak. Pozrel som naho, stle mierne omren. A to znamen?

Ze ho nevda asto. Nie je sasou aristokratickej hry a nevystavuje sa v miske. Veavznamne na ma pozrel. Na tvojom mieste by som ho schoval na bezpen miesto. Vloil som prste do vrecka. Vemi ste mi pomohli, povedal som. Keby som vedel, ako sa vm odvai Preruil ma zdvihnutm ruky. Mlky ukzal prstom na stl, zovrel ruku v ps a poklopal hnkami po hracom plne. Usmial som sa a vytiahol kamene. *** Konene sa do toho dostvam, povedal som o hodinu neskr po doteraz najtesnejej prehre. Bredon so znechutenm vrazom odsunul stoliku. Nie, odvetil. Naopak. Pochopil si zklady, no nevid celkov obraz. Roztriedil som kamene. Podstatn je, e som vs po tolkom ase takmer porazil. Nezmysel. Klak je deliktna hra. Preto je tak ak njs zdatnho spera. Sprval si sa ako slon v porcelne. Si hor ako pred dvoma dami. Priznajte, e som vs skoro dostal. Zamrail sa a panovane ukzal na stl. Rozostavil som kamene. Usmieval som sa pritom a pohmkval si, bol som presveden, e ho porazm. Nemohol som sa vmi zmli. Bredon hral nemilosrdne, medzi jednotlivmi ahmi ani na okamih nezavhal. Roztrhal ma na kusy ako list papiera. Dohrali sme tak rchlo, a mi to vyrazilo dych. Znova, povedal Bredon, hlas mal prsny ako nikdy predtm. Snail som sa vzchopi, no nasledujca hra dopadla ete horie. Pripadal som si ako tea zpasiace s vlkom. Ci skr my vydan na milos a nemilos sove. Nemalo zmysel bojova, jedin, o mi zostvalo, bolo vzia nohy na plecia. No nebol som dos rchly. Hra sa skonila ete bleskovej ie ako predchdzajca. Znova, zahrmel.

A tak sme pokraovali. Tentoraz som nekldol nijak odpor. Bredon hral pokojne a nezaujato ako zrun msiar s vykosovacm noom. Trvalo to asi toko, o vypitvanie a vykostenie kuraa. Bredon sa zamrail a otriasol si ruky, akoby ich mal mokr. Dobre, oprel som sa. Prijmam vau vhradu. Boli ste ku mne mierny. Nie, zachmril sa Bredon. To je aleko od pravdy. O o vm teda ide? Snam sa, aby si pochopil podstatu hry, nie iba spsob, ako sa pohybuje kamemi. Nejde o to, aby si hral na istotu, treba prejavi odvahu, riskova a robi elegantn ahy. Dvoma prstami poklopal po stole. Kad, kto m otvoren oi, si vimne nastraen pascu. No vrhn sa smelo do bitky a zvazi je ohromn. Usmial sa, no oi sa mu stle mraili. Ked nachyst klepec a poraz spera, aj ke sa mu vyhne, je to dvojnsobne dobr pocit. Bredonov vraz zmkol, v hlase mal takmer naliehav prosbu. Klak odra svet. Je to zrkadlo, ktor nastavujeme ivotu. V tanci nikto nevyhrva, chlape. Ide v om o krsu pohybu. Dobre zahrat klak odhauje pohyby mysle. Kto m otvoren oi, nachdza v nich krsu. Ukzal na postavenie kameov na hracom plne medzi nami. Pozri sa na to. Preo by som til po vazstve v takejto hre? Zadval som sa na stl. Nejde o vhru? nechpal som. Ide o to, aby sme si vychutnali krsnu hru. Zdvihol ruky a pokril plecami, na tvri sa mu objavil blaen smev. Nao sa poka o okovek in?

ESDESIATA IESTA KAPITOLA

Na dosah
Po veeri som sedel v izbe, ktor som tipoval bu na prijmac saln, alebo spoloensk miestnos. Nebol som si ist, ak je v tom rozdiel. Nov komnaty sa mi prekvapivo zapili. Nie vaka viemu priestoru, ani pre lep vhad na zhradu, ba ani pre mramorov podlahu, ktor lepie lahod oku. Dvodom nebola ani vitrna pln dobrho vna, hoci aj to ma poteilo. Najvmi som oceoval, e tam stlo niekoko mkkch kresiel bez opierok, v ktorch sa vborne hralo na lutnu. Na kresle s opierkami je dlhia hra utrpenm. V predchdzajcich komnatch som zvyajne skonil na dlke. Povedal som si, e miestnosti s vhodnmi kreslami dm prezvku lutniare. Alebo pdium. Potreboval som trochu asu, km vymyslm nieo dostatone snobsk. Nemusm ani pripomna, e zvrat v udalostiach ma poteil. Na oslavu som si otvoril fau kvalitnho tmavho feloranskho vna, uvonil som sa a vytiahol lutnu. Prsty som si rozcviil na rezkom Tintatatorninovi. Potom som hral chvu pomaly a nene, znova sa zoznamujc s nstrojom. Ked som vypil asi pol fae, sedel som s vyloenmi nohami a vyludzoval lahodn hudbu, struny priadli ako maka na slnku. Vtedy som za sebou zaul aksi zvuk. Zahral som falon akord a vyskoil na nohy akajc, e uvidm Caudica, stre, alebo in nebezpeenstvo. Namiesto nich tam stl maer so zahanbenm smevom dieaa, ktor si prve z niekoho vystrelilo. Zd sa, e nov komnaty ti vyhovuj. Spamtal som sa a mierne sa uklonil. Nezaslim si ich, vaa milos.

Vzhadom na to, o ti dlhujem, dovolm si oponova, odvetil Alveron. Sadol si na pohovku a kvol na ma, aby som ho napodobnil. Co to bolo za hudbu? Klesol som do kresla. Nebola to skuton piese, vaa milos. Len som sa hral so strunami. Maer zdvihol oboie. Vylo to z tvojej hlavy? Ked som pritakal, kvol hlavou. Prep, e som a vyruil. Pokrauj, prosm. o si vaa milos el pou? Z dobrch zdrojov mm informciu, e Meluan Lacklessov m rada prjemn hudbu a lahodn slov, odvetil. Sks nieo tak. Lahodnos nadobda rozlin tvary, vaa milos. Zahral som vod z Violet vykva. Tny plynuli ahko, prjemne a smutne. Potom som preiel na Baladu o Savienovi. Prsty sa mi prepletali pomedzi zloit akordy, znelo to podmanivo. Alveron pokyvoval hlavou, na tvri sa mu usdzal oraz spokojnej vraz. Sklad aj vlastn piesne? Prisvedil som. no, vaa milos. Ale dobr piese si vyaduje as. Koko? Pokril som plecami. De-dva, niekedy aj tri. Kad je in. Psa listy je jednoduchie. Maer sa naklonil dopredu. Te ma, e Threpeho chvla nebola prehnan, povedal. Priznvam, e na tvoje presahovanie som mal aj in dvod ako vanos. K tmto komnatm vedie od mojich tajn chodba. Musme sa stretva astejie, aby sme pracovali na mojom dvoren. To je vemi dvtipn, vaa milos, povedal som a alie slov som volil vemi opatrne. Zistil som histriu jej rodiny, no nebude mi to stai. Alveron sa uchechtol. Urite ma poklad za blzna, jemne ma pokarhal. Viem, e sa s Meluan mus stretn osobne. Prde sem o dva dni spolu s almi urodzenmi hosami. Vyhlsil som mesiac oslv na poes vylieenia z dlhej choroby. Vymysleli ste to mdro, pochvlil som ho. Pokril plecami. Postarm sa, aby ste sa stretli m skr. Co potrebuje na precviovanie svojho umenia?

Vea papiera, vaa milos. A k tomu per a atrament. To je vetko? Bsnici si vraj potrpia na velijak vstrednosti, ktor im pomhaj tvori. Neurito mvol rukou. Musia ma konkrtny npoj i vhad z okna. Poul som o vemi slvnom bsnikovi v Renere, ktor m vdy poruke debnu s hnijcimi jablkami. Kedykovek ho opust inpircia, otvor ju a nadchne sa ich zpachu. Zasmial som sa. Som hudobnk, vaa milos. Pochab rituly prenechvam bsnikom, mne sta nstroj, dve ikovn ruky a dos informci o predmete zujmu. Alverona to oividne znepokojilo. Nepotrebuje ni na inpirciu? Smiem sa vone pohybova po vaom majetku a po Dolnom Severene, vaa milos? Pravdae. Mykol som plecom. Potom mm inpirciu na dosah. *** Len o som vkroil na Cnov ulicu, zbadal som ju. Po vetkom tom mrnom hadan v poslednch mesiacoch mi pripadalo zvltne, e som ju naiel tak rchlo. Denna sa pohybovala v dave s pomalou eleganciou. Nie so silenou meravosou, na ktor si potrpia na dvore, ale prirodzene a pokojne. Ani maka neprema nad tm, ako sa natiahne, jednoducho to len urob. A strom sa hojd vo vetre bez akejkovek nmahy. Denna sa pohybovala ako strom. Dobehol som ju tak, aby si ma nevimla. Prepte, slena, oslovil som ju. Obrtila ku mne hlavu, tvr sa jej roziarila. Prosm? Nikdy si nedovolm obaova dmu, no vae oi mi pripomnaj dieva, do ktorho som sa raz zfalo zabil. Ak koda, e ste milovali len raz, vycerila zuby. Poula som o muoch, ktorm sa to podar dvakrt, ba aj viac. Nevmal som si jej posmeky. Jedno sklamanie mi stailo. Uz nikdy nebudem bi. Jej vraz zmkol, zahka mi poloila ruku na plece. boh chlapce. Musela vs vemi rani. Ublila mi viac ne jednm spsobom.

No na tom nie je ni prekvapiv, povedala prozaicky. Ako me nejak ena odola takmu neobyajnmu muovi? Neviem, odvetil som skromne. No myslm, e urobila osi, o sa nepatr. Opantala ma zvodnm smevom a vzpt zmizla bez slova ako rosa v bledch loch svitu. Ako sen po prebuden, dodala Denna s smevom. Ako vla v lese. Chvu mlala. Musela by naozaj asn, ked si a celho podmanila, povedala s vnym vrazom. iadna in sa jej nevyrovnala. Nevymaj si, prela na ah tn. Kad vie, e potme s vetky eny rovnak. Chrapavo sa zasmiala a tuchla do ma lakom. To nie je pravda, odvetil som pevne. Nu, zatiahla, je to tvoje slovo proti mjmu. Pozrela na ma. Mono ma asom presved, e sa mlim. Zahadel som sa jej do hlbokch hnedch o. V to dfam. Denna sa usmiala, a mi poskoilo srdce. Bodaj by ti to zostalo! Ovinula mi ruku okolo laka a zrovnala so mnou krok. o by sme si poali bez ndeje?

ESDESIATA SIEDMA KAPITOLAv

tanie z tvre
V nasledujcich doch som strvil vea asu so Stapesom, ktor ma uil etiketu stolovania pri formlnej veeri. Vea pravidiel som si pamtal z detstva, no nezakodilo zopakova si ich. Zvyky sa menia od kraja ku kraju a z roka na rok a aj drobn preap me ma vek spoloensk dsledky. Stapes naaranoval veeru pre dvoch a upozornil ma na tucet malch, no vznamnch nedostatkov. Naprklad odloi pinav prbor sa poklad za vemi nevkusn. Znamen to, e lovek me pokojne oblza n. Ba o viac, ak nechcete zapini servtku, ni in vm nezostva. Rovnako nezdvoril je zjes cel krajec chleba. as muste necha na tanieri, najlepie o osi viac ne krku. To ist plat pre mlieko: posledn hit zostva v pohri. Nasledujci de pripravil Stapes aliu veeru, poas ktorej som sa dozvedel nov pravidl. Hodnoti jedlo nie je nevhodn, no robia to iba nekultivovan sedliaci. Podobne je to s ovoniavanm vna. Pri mkkom syre si zasa treba dva pozor na korku. Kad civilizovan lovek vie, e sa neje, ale odrezva. Kee som barbar, zjedol som cel syr, a dokonca mi ete aj chutil. Napriek tomu som si vtlkol do hlavy, e ak sa predo mnou ocitne dobr syr s krkou, polovicu z neho vyhodm. I ak je cena za slun sprvanie. *** Na hostinu som si obliekol aty uit pecilne na tto prleitos. Kombincia listovej zelene a iernej farby mi pristala. Na mj vkus to krajr prehnal s broktom, no na jeden veer som so zaatmi zubami ustpil dvornej mde, pretoe som mal sedie po avej ruke Meluan Lacklessovej.

Za tri dni Stapes vychystal es formlnych veeri. Videlo sa mi, e ma u ni nezasko. Ked som priiel pred hodovaciu sie, predpokladal som, e najaia as hostiny bude predstiera zujem o jedlo. Pohad na Meluan Lacklessov ma zaskoil. Zachrnilo ma iba divadeln nadanie, vaka ktormu som ju bez zavhania obdaril smevom a ponkol jej rameno. Lady zdvorilo prikvla a dala sa odvies k stolu. Stli na om vysok mnohoramenn svietniky s desiatkami sviec. V gravrovanch striebornch krahoch bola horca voda na umvanie rk a studen na pitie. Nad vzami s komplikovane naaranovanmi kvetinami sa vznala lahodn va, rohy hojnosti prekypovali vyletenm ovocm. Zdalo sa mi to privemi krikav, no tradin vzdoba mala symbolizova zmonos hostitea. Odviedol som lady Lacklessov k stolu a pridral jej stoliku. Km sme krali, vyhbal som sa jej pohadom, no ke som ju usdzal, nevedel som odtrhn zrak od jej profilu. Bol som si ist, e ju poznm, no ani za svet som si nespomnal odkia. Ako som si sadal, vtalo mi hlavou, kde sme sa mohli stretn. Keby neboli pozemky Lacklessovcov vzdialen vye tisc kilometrov, myslel by som si, e ju poznm z univerzity. To vak neprichdzalo do vahy. Dedika slvneho rodu by netudovala tak aleko od domova. Oami som prechdzal po neznesitene znmych rtch. Stretol som ju v Eoliane? Nezdalo sa to pravdepodobn. Urite by mi utkvela v pamti. Bola pozoruhodne krsna, mala ostro rezan eus a tmavohned oi. Keby som ju stretol v hostinci Objavili ste nieo zaujmav? optala sa, ani na ma nepozrela. Hlas mala prjemn, no zachytil som v om tipku rozhorenia. Nesedeli sme pri stole ani mintu a u som sa dopustil prvho prehreku. Prepte, lady, no pozorne si vmam tvre a vaa ma velmi uptala. Meluan ku mne obrtila hlavu, jej podrdenie mierne opadlo. Ste turagior? Turagiorovia tvrdia, e vedia z tvre, o a tvaru hlavy uhdnu typ osobnosti a vyta budcnos loveka. Je to ra vintsk poverivos. Trochu sa o to zaujmam.

Naozaj? Co vidte na mojej tvri? Zdvihla bradu a obrtila hlavu nabok. Pozorne som si obzrel jej rty, bled pokoku a zrune zatoen gatanov vlasy. sta mala pln a erven aj bez maovania. Elegantn krk drala hrdo vzten. Prikvol som. Odra sa v nej ksok vaej budcnosti, lady. Nadvihla jedno oboie. Prezrate mi ju. oskoro si vypoujete ospravedlnenie. Odpuste mojim oiam, e s neposedn ako calanthis. Nepodarilo sa mi ich odohna, vaa tvr ich prilkala ako sladk kvet. Meluan sa usmiala, no nezaprila. Nebola odoln voi lichtkam, no ani ju neprekvapovali. Dobre som si to zapamtal. To bola vemi jednoduch predpove, poznamenala. Vidte tam ete nieo? Znova som sa na u zahadel. U iba dve drobnosti. Napoved mi, e ste Meluan Lacklessov a e som vm k slubm. Usmiala sa a podala mi ruku. Vzal som ju do dlane a sklonil nad u tvr. Nepobozkal som ju, ako je zvykom v Spoloenstve, iba som letmo pritlail pery na vlastn palec. Pobozka ruku dme sa v tejto asti sveta poklad za mimoriadne trfal. Nae artovanie preruili sluhovia. Pred tyridsiatich host naraz poloili polievku. Ochutnal som svoju a zhrozil sa. Kto var sladk polievku? Zjedol som ete za lyicu a predstieral, e mi chut. Ktikom oka som sledoval svojho suseda, drobnho postarieho mua, o ktorom som vedel, e je miestokr Bannisu. Ruky aj tvr mal vrskav a pokryt kvrnami, namiesto vlasov strapat siv chuchvalec. Bez rozpakov stril do polievky prst, oblizol ho a odtisol misku. Zalovil vo vreckch a otvoril dla, aby mi ukzal, o naiel. Vdy pri sebe nosm mandle obalen v cukre, zaepkal sprisahanecky, v oiach mal preiban pohad dieaa. Nikdy neviete, m sa vs poksia nakmi. Natiahol ku mne ruku. Vezmite si. Zobral som si jednu mandu, poakoval mu a po zvyok veera sme spolu neprehovorili. Ke som naho o niekoko mint neskr vrhol kradm pohad, bez hanby jedol sladkosti z vrecka a hateril sa s

manelkou, i sm ronci piec chlieb zo aluov. Z vypoutho trku som usdil, e je to len mal as ich celoivotnho sporu. Napravo od Meluan sedel yllsk pr, ktor sa rozprval svojm spevavm jazykom. Strategicky rozmiestnen ozdoby znemoovali vhad na host na protiahlej strane stola, a tak sme boli s Meluan v podstate rovnako sami, ako keby sme sa prechdzali po zhrade. Maer zariadil vetko, ako sbil. Po polievke nm priniesli ksok msa, ktor vyzeral ako baant v hustej smotanovej omke. Prekvapivo mi chutil. Co myslte, preo ns posadili veda seba? optala sa Meluan akoby mimochodom. Pn Kvothe, posediaky som sa uklonil. Predpokladm, e maer vs chcel zabavi, a ja som z asu na as duchapln. Vskutku. Druh monos je, e som za to zaplatil ohromn peniaze. Po tvri jej preletel smev, napila sa vody. Pi sa jej odvaha, pomyslel som si. Utrel som si ruky a takmer poloil servtku na stl. Bola by to vek chyba, pretoe odloen servtka signalizuje ukonenie veere. Keby som to urobil priskoro, pokladali by to za tich, no nekompromisn kritiku pohostinnosti. Po chrbte mi pomedzi lopatky stiekla kvapka potu, servtku som si rozvne poloil do lona. m vypate as, pn Kvothe? Neptala sa na moje povolanie, pokladala ma teda za prslunka urodzenho stavu. Naastie som bol pripraven. Trochu pem. Genealgie, jednu-dve divadeln hry Mte rada divadlo? Ako ktor. Zvis to od hry? Nie, od hercov, odvetila. V jej hlase som zachytil nepatrn nznak naptia. Keby som nedval dobr pozor, nevimol by som si ho. Rozhodol som sa prejs na bezpenejiu pdu. Ak ste mali cestu do Severenu? optal som sa. Kad sa rd sauje na cesty. Je to rovnako nevinn tma ako poasie. Poul som, e na severe s problmy s banditmi. Dfal som, e to trochu rozprdi diskusiu. m viac bude rozprva, tm lepie ju spoznm.

Cesty s o tomto ase vdy pln ruhskch lupiov, odvetila odmerane. Nie lupiov, ale ruhskch lupiov. Vyslovila to s takou dvkou opovrhnutia, a ma zamrazilo. Nenvid Ruhov. Necti k nm obyajn odpor ako vina ud, ale hlbok a prudk nenvis. Pred odpoveou ma zachrnil prchod sluhov s chladenm ovocnm dezertom. Naavo sa miestokr hdal s manelkou o aluochNapravo Meluan pomaly roztrhla jahodov kol. Tvr mala bled, akoby vyrezan zo slonovinovej masky. Ke som videl, ako jej bezchybne naleten nechty driapu cesto na kusy, vedel som, e stle mysl na Ruhov. *** A na zmienku o edemskch Ruhoch veer prebiehal vemi prjemne. Zabval som Meluan bezstarostnm rozprvanm o nekodnch drobnostiach. Mnohochodov hostina trvala dve hodiny, na rozhovor sme mali viac ne dos asu. Zistil som, e vetko, o o nej tvrdil Alveron, je pravda: je inteligentn, praliv a uhladen. Ani vedomie, e nenvid Ruhov, mi nezabrnilo tei sa z jej spolonosti. Hne po veeri som sa vrtil do izby a pustil sa do psania. Km ma navtvil maer, mal som hotov tri koncepty listu, zklad piesne a p hrkov pokrytch notami a nedokonenmi rmami. Dfal som, e ich vyuijem neskr. Pote alej, vaa milos. Ke vstpil, zdvihol som hlavu. U nevyzeral ako ten chorav roztrasen mu, ktormu som zachrnil ivot. Mierne pribral a omladol aspo o p rokov. o na u hovor? optal sa Alveron. Spomenula v rozhovore npadnkov? Nie, vaa milos, odvetil som a podal mu poskladan hrok papiera. Tu je v prv list. Urite sa vm podar dorui ho tajne. Rozloil ho a tal, pery sa mu mlky pohybovali. Medzitm som vymyslel ete jeden ver do piesne a nartol akordy. Napokon maer zdvihol zrak. Nie je to privemi smel? znepokojil sa. Nie. Prestal som psa a ukzal perom na in papier. Tamto bolo prehnan. To, o drte v ruke, je dokonal. Lady Lacklessov je skryt

romantika. Potrebuje, aby ju npadnk skutone ohril, hoci by to pravdepodobne poprela. Maer sa stle tvril pochybovan, preto som odloil pero a vstal od stola. Mali ste pravdu, vaa milos. Je to mimoriadna ena. O niekoko dn tu bude najmenej tucet muov, ktor ju chc za manelku, vak? Tok tu u s, odvetil pochmrne. Onedlho sa ich poet strojnsob. A k tomu prirtajte vetkch, ktorch stretne na hostine alebo poas prechdzky v zhrade. Plus npadnkov, ktor jej bud dvori len pre zbavu. Kok z nich jej napu list a zloia bse? Zahltia ju kvetmi, akami a malmi darekmi vyjadrujcimi nklonnos. Ak zavhate, premekte ancu. Ukzal som na list. Konajte, km je as. Tento list zaujme jej predstavivos a vyvol v nej zvedavos. O jeden-dva dni, ke sa jej na stole nakopia aj in listy, Meluan bude netrpezlivo aka na alie vyznanie od vs. Na okamih zavhal, potom spustil plecia. Vie to urite? Pokrtil som hlavou. Istota neexistuje, vaa milos. Jedin, o vm mem sbi, je ndej. Alveron sa zdrhal. Nevyznm sa v tom, povedal s nznakom vzdoru. Keby tak existovala kniha jednoduchch pravidiel, ktor sta dodriava! Na okamih vyzeral ako obyajn mu, nie ako mocn maer Alveron. Pravdupovediac, aj ja som mal obavy. O dvoren som nevedel ani toko, o sa zmest do nprstka. No na druhej strane som mal bohat sprostredkovan zdroje. Poul som tisce bostnch piesn a prbehov a videl mnostvo divadelnch hier. A mohol som sledova Simmona, ako sa za kadou sukou v okruhu p kilometrov od univerzity naha s nadenm dieaa dfajceho, e sa mu podar vzlietnu. A zail som desiatky muov, ktor sa chceli zbli s Dennou, no stroskotali ako lode ignorujce prliv. Alveron na ma pozrel, v tvri sa mu zraili primn obavy. Mysl, e mesiac je dos asu?

Ke som prehovoril, samho ma prekvapilo, koko sebadvery som v sebe naiel. Vaa milos, ak vm nepomem zska Meluan Lacklessov v priebehu mesiaca, potom je to nemon.

ESDESIATA SMA KAPITOLA

Cena chleba
Nasledujce dni som trvil prjemne. Za svetla sme s Dennou objavovali Doln Severen a okolit krajinu. Jazdili sme na kooch, plvali, spievali alebo cel popoludnie debatovali. Bezostyne som jej lichotil, no nerobil som si ndeje, lebo iba blzon by dfal, e ju zska pre seba. Po nvrate do svojich komnt som napsal list, ktor vo mne dozrieval cel de. Alebo zo ma vytryskla piese. Vyjadril som v nich vetko, o som sa neodvil poveda Denne do o, pretoe by ju to odplailo. Po dokonen som list i piese prepsal. Trochu som obrsil hrany, tu a tam stlmil primnos. Vyhladil som ich a upravil tak, aby sedeli na Meluan Lacklessov ako rukavika. Preval som idylick obdobie. V Severene som mal pri hadan Denn viac astia ne kedykovek predtm v Imre. Stretvali sme sa na cel hodiny, niekedy aj viackrt denne a zave tri i tyri dni za sebou. Pravdae, nie vetko bolo dokonal. Ako vravieval otec, aj rue maj tne. Najprv sa objavil dentlmen menom Gerred, ktor sprevdzal Denn poas jednho z naich stretnut v Dolnom Severene. Nepoznal, pravdae, jej prav meno. Oslovoval ju Alora a ja som sa rchlo prispsobil. Gerred mal bezndejn vraz, ktor mi bol dverne znmy. Denn poznal dos dlho, aby sa do nej zabil, a prve si zanal uvedomova, e jeho as sa chli ku koncu. Sledoval som, ako opakuje chyby svojich predchodcov. Majetncky ju objmal. Daroval jej prste. Ke sme krali mestom, ochotne jej chcel kpi vetko, na om jej oko spoinulo dlhie ne tri sekundy. Snail sa zaviaza ju prsubom alieho stretnutia. Tanec v

DeFerreovej fare? Veera v Bohatom stole? Alebo predstavenie Desapencovho kra v podan divadelnch umelcov grfa Abelarda? Jednotlivo to boli prjemn veci, mono dokonca roztomil. No vetky naraz psobili ako prejav reho zfalstva. Dral sa Denn ako topiaci sa drevenej trosky. Ked ho nevidela, zazeral na ma, a ked sa s nami lila, tvr mu obelela, akoby bol dva dni po smrti. No druh t bol ete hor. Po takmer dvoch jedensteniach Denna bez stopy a slovka varovania zmizla. Nenechala mi list na rozlku ani ospravedlnenie. Tri hodiny som akal v njomnej stajni, kde sme sa mali stretn. Potom som zaiel do jej hostinca, no dozvedel som sa iba to, e sa v noci pobalila a odila. Navtvil som aj park, kde sme de predtm obedovali, a tucet miest, kadia sme sa prechdzali. Na Zrz som sa vyviezol takmer o polnoci. Ete aj vtedy som v sebe ivil pochab ndej, e ma privta na vrchole a op sa mi s nesptanou radosou vrhne do nruia. Lene Denna tam nebola. V t noc som pre Meluan nenapsal list ani nezloil piese. Na druh de som cel hodiny bldil po Dolnom Severene ako duch, ustarosten a ranen. V noci som si stskal hlavu, nadval a pokril asi dvadsa hrkov papiera, km som napsal tri odstavce a odovzdal ich maerovi, nech s nimi nalo, ako uzn za vhodn. Na tret de som stratil chu do ivota. Pokal som sa dokoni piese pre maera, no moje silie neprinieslo ovocie. Tny, ktor som hral prv hodinu, zneli ako odliate z olova. Druh hodinu stratili harmniu aj istotu. Nevzdval som sa, a km kad nota nekrpala ako n na kameni. Napokon som prestal boh lutnu trpi. Spomenul som si na otcove slov: Piesne prichdzaj samy od seba, neme ich privola nasilu. Ked hudba pokrivkva, m na to dvod. Tny a meldia s odrazom tvojho srdca a z bahnitej studne ist vodu nenaberie. Mus poka, km sa kal usad, inak bude hra falone ako prasknut zvon. Uloil som nstroj do puzdra vediac, e je to pravda. Potreboval som si niekoko dn oddchnu, aby som sa s novou energiou vrtil k dvoreniu Meluan Lacklessovej v maerovom mene. Ilo o privemi citliv zleitos, aby som sa do nej ntil.

Predpokladal som vak, e maera odklad nepote. Potreboval som odvies jeho pozornos, a kee Alveron bol a prli bystr musel som vymyslie aspo trochu dveryhodn vhovorku. *** Zaul som zasyanie vzduchu sprevdzajce otvorenie maerovho tajnho priechodu v mojom atnku. Ke voiel do izby, znepokojene som po nej kril. Alveron za posledn dve jedenstenia naalej priberal, tvr u nemal prepadnut a strhan. Vyberan aty krmov koea a tuh kabt tmavej zafrovomodrej farby zvrazovali jeho munos. Dostal som tvoj odkaz, povedal namiesto pozdravu. Dokonil si piese? Obrtil som sa k nemu. Nie, vaa milos. Moju pozornos uptalo osi dleitejie. Ni nie je dleitejie ako piese pre Meluan, povedal stroho a potiahol si manetu na koeli. Viacer udia mi potvrdili, e prv dve sa jej vemi pili. Sna sa v tom pokraova. Vaa milos, vemi dobre si uvedomujem Von s tm, preruil ma netrpezlivo, vrhajc pohad na cifernk vysokch prevodovch hodn v rohu miestnosti. akaj ma neodkladn stretnutia. Caudicus stle ohrozuje v ivot. Maer by bol vborn herec. Jeho rozvahu naruilo iba krtke zavahanie pri vyrovnvan druhej manety. A to u ako? optal sa, oividne bezstarostn. Jed nie je jedin spsob. Me vm ubli na diaku. M na mysli kliatbu? optal sa. Potve na ma muiv przrak? Tehlu aj s vaimi kliatbami a przrakmi! zah reil som v duchu. Znova som pozabudol, e ked prde re na mystiku, tento inteligentn, bystr a vzdelan mu sa takmer neli od dieaa. Pravdepodobne ver aj na vly a iv mtvoly. boh blzon. No pokus o jeho prevchovu by bol navn a zbyton. Je to mon, vaa milos. Alebo aj in, priamejie hrozby. ahostajnos z neho trochu opadla, zahadel sa mi do o. o me by priamejie ne kliatba?

Maer nebol mu, ktormu staia slov, a tak som vybral z misy s ovocm jablko, utrel ho do rukva a podal mu ho. Podrte ho na chvu, vaa milos? Podozrievavo si ho vzal. o s nm mm robi? Podiiel som k svojmu purpurovmu plu zavesenmu na stene a vytiahol z vrecka ihlu. Predvediem vm, oho je schopn Caudicus, vaa milos. Natiahol som ruku. Vrtil mi jablko, a ked som sa na pozrel oproti svetlu, uvidel som na lesklej upke rozmazan odtlaok prsta. Zamrmlal som puto, sstredil alar a zapichol do ihlu. Alveron sa mykol a prekvapene zjajkol. Pozrel si na ruku, akoby ho do nej osi utiplo. Tak trochu som akal, e ma zahrnie vitkami, no ni tak neurobil. Oi sa mu rozrili, tvr zbledla. Potom sa hlboko zamyslel, hadiac na kvapku krvi vytekajcu z bruk prsta. Oblizol si pery a pomaly priloil prst k stam. Chpem, povedal potichu. D sa proti tomu brni? Bol to prkaz vo forme otzky. Vne som prikvol. Do istej miery no, vaa milos. Viem vyrobi amulet, ktor vs ochrni. utujem, e mi to nenapadlo skr, no popri ostatnch problmoch Dobre, dobre, umlal ma mvnutm ruky. o na potrebuje? Na prv pohad to vyzeralo, e sa pta na materil, no maer bol praktick lovek a v skutonosti chcel vedie, o za amulet chcem. V Caudicovej dielni by malo by vetko potrebn, vaa milos. o nenjdem, urite zskam v Severene. Odmlal som sa, zvauj c druh as otzky. Maer by mi dal okovek: toko peaz, e sa v nich utopm, alebo nov lutnu, ak si dovol len kr. Pri tej mylienke som sa zachvel. Antressorova lutna. Nikdy som ju nevidel na vlastn oi, no otec na nej raz hral v Aniline. Ke si vypil, rozhovoril sa o nej a prstami kreslil do vzduchu ladn krivky. Maer by ju zaobstaral lusknutm prstov. Okrem toho mi mohol vybavi vstup do stoviek skromnch kninc. Ani formlne patrnstvo by nebolo na zahodenie. Maerovo meno ni rovnak vhu ako krovo.

Rd by som sa s vami o nieom pozhovral, vaa milos, prehovoril som pomaly. Vemi by som ocenil vau pomoc s istm projektom. A mm priateku, talentovan hudobnku, ktor potrebuje dobrho patrna vznamne som sa odmlal. Alveron prikvol, v sivch oiach sa mu zrailo pochopenie. Maer nebol hlupk, poznal cenu chleba. Poiadam Stapesa, aby ti priniesol ke od Caudicovej vee. Ako dlho ti potrv vroba amuletu? Zamyslel som sa. Najmenej tyri dni, vaa milos. Za ten as by sa mala voda v mojej tvorivej studni vyisti od nnosov bahna. Alebo sa Denna dovtedy vrti. Stihol by som to aj skr, no musm kona opatrne, pretoe neviem, ak kody Caudicus pred tekom napchal v dielni. Alveron sa zamrail. Bude pokraova aj vo svojej doterajej lohe? Nie, vaa milos. Vroba ochrannho kzla je vyerpvajca prca a vyaduje as. Najm ak sa mm pri zskavan materilu v Dolnom Severene sprva nenpadne. Samozrejme. Prudko vydchol nosom. Hrom a blesky, tak pekne nm to lo! Koho zatia poverm psanm listov? Bolo to skr zamyslenie ne otzka. T mylienku som musel znii u v zrodku. O zsluhy na dvoren Meluan som sa nechcel s nikm deli. Domnievam sa, e to nie je nevyhnutn, vaa milos. Mono pred siedmimi, smimi dami, no nie teraz, ked ste lady, ako sm hovorte, uptali. Je vzruen a nevie sa doka alieho listu. Ak niekoko dn nedostane ni, sklame ju to, no o to vmi bude dfa, e jej znova napete. Maer si pohladil bradu, na tvri sa mu usadil zdumiv vraz. Napadlo mi prirovnanie s lovom rb, no pochyboval som, e maer sa venuje takm prostm innostiam. Nechcem by trfal, vaa milos, no pokali ste sa niekedy zska nklonnos mladej dmy? Alveron sa pousmial nad mojou opatrnosou. Smie by trfal. Zaujali vs skr tie, o sa vm ihne vrhli do nruia, alebo nedobytnejie, zdrhavejie, i dokonca dieviny ahostajn k vaej nklonnosti? Maerove oi sa zahmlili spomienkami. To ist plat pre

eny, pokraoval som. Neznaj, ked sa na nich mui lepia, chc sa rozhodn samy. ako zatite po nieom, o mte na dosah ruky. Alveron prikvol. Nieo na tom je. Absencia podnecuje sympatie. Prikvol rznejie. Dobre, dvam ti tri dni. Znova pozrel na hodiny. U som mal Ete nieo, vaa milos! vyhkol som. Talizman musm vyrobit na mieru, o vyaduje vau spoluprcu. Odkalal som si. Presnejsie v znova som si odkalal. V materil. Vyjadri sa jasnejie. Potrebujem vzorku krvi, sln, koe, vlasov a mou. V duchu som vzdychol uvedomujc si, e v uiach loveka vychovanho vo Vintase, kde sa tak dar poverm, to znie podozrivo ako zoznam prsad na vrobu zkernho kzla alebo ohosi rovnako absurdnho. Ako som predpokladal, maer primril vieka. Nevyznm sa v mgii, prehovoril opatrne, no vid sa mi, e poskytn to, o si vymenoval, nie je dobr npad. Kde mm zruku, e ti mem dverova? Mohol som mu pripomen svoju oddanos i upozorni ho na to, e som mu zachrnil ivot. No za mesiac v slube maerovi som sa nauil, ako uvauje. Veavravne som sa naho usmial. Ste vemi inteligentn mu, vaa milos. Urite poznte odpove aj bez toho, aby som ju vyriekol. Optoval mi smev. Aj tak ju chcem pou z tvojich st. Pokril som plecami. Vaou smrou ni nezskam, ale vemi vea by som stratil. Siv oi sa zahadeli do mojich, po chvli spokojne prikvol. Svt pravda. Ked bude odo ma okovek potrebova, poli mi sprvu. Zvrtol sa na odchod a zopakoval: Tri dni.

ESDESIATA DEVIATA KAPITOLA

ialenstvo
Niekokokrt som zaiel do Dolnho Severenu po materil na maerov gram. Potreboval som nespracovan zlato, nikel a elezo, uhlie a kyseliny na leptanie. Peniaze som zskal predajom zariadenia z Caudicovej dielne. Mohol som o ne poiada maera, no radej som chcel v jeho oiach vyzera ako samostatne mysliaci a vynachdzav sluobnk, ne pumpa na peniaze. Poas predvania a nakupovania som akoby nhodou navtvil viacer miesta, kam som chodieval s Dennou. Tak som si na u zvykol, e som ju neraz zazrel, aj ke tam nebola. Kad de sa mi rozbilo srdce, ked som ju videl zaboi za roh, vstpi do ustrovej dielne i kva mi cez cel nmestie. V skutonosti ma klamal zrak, a tak som sa vracal veer do maerovho sdla ete skormtenej ako de predtm. Nladu mi zhoril aj Bredonov odchod zo Severenu na nvtevu k prbuznm. A teraz som si uvedomil, ako vemi som si ho obbil. Ako som u spomenul, vyrobi gram nie je mimoriadne ak, ke mte poruke vhodn vybavenie, nvod a alar ako epe z ramstonskej ocele. Nstroje na obrbanie kovov v Caudicovej vei boli pouiten, no ani zaleka tak dobr ako tie, s ktormi sme pracovali v mozoli. S nvodom som si nerobil starosti, pretoe mm vborn pam. Km som pracoval na maerovom amulete, zrove som vyrbal nhradu za svoj straten gram. Naneastie, kee som nemal k dispozcii najkvalitnejie nstroje, nestihol som ho dokoni. Alveronov gram bol hotov tri dni po naom rozhovore a es dn po Denninom nhlom zmiznut. Nasledujci de som rezignoval na mrne ptranie po nej a usadil sa v jednej z otvorench kaviarn. Popjal som kvu a hadal inpirciu na zloenie piesne, ktor som dlhoval maerovi. Strvil som tam desa hodn a za cel as sa mi podarilo akurt premeni tyri litre kvy na aromatick mo.

V t noc som vypil prehnan mnostvo lomcovku a zaspal na psacom stole. Piese pre Meluan zostala nedokonen. Maera to ani trochu nepoteilo. *** Denna sa vrtila po siedmich doch. Stretol som ju poas bldenia Dolnm Severenom na jednom z naich miest. Napriek tomu, e som ju hadal, zbadala ma prv. So smiechom ma dobehla a nadene mi rozprvala o piesni, ktor poula vera. De sme strvili spolu, akoby ani nikdy neodila. Nesptal som sa jej na neakan zmiznutie. U som ju poznal vye roka a vedel som o-to o jej sprvan. Chpal som, e potrebuje skromie a svoje tajomstv si stri. Veer sme zali do malej zhrady na pt Zrzu. Z drevenej laviky sme pozorovali tmav mesto pod nami, miestami osvetlen poulinmi lampami, plynovm osvetlenm a dokonca aj niekokmi sympatikovmi lampami. Mrz ma to, povedala potichu. Asi tvrhodinu sme mlky hadeli do noci, preto som si nebol ist, v akom rozhovore pokrauje. Prosm? Ke neodpovedala, otoil som k nej hlavu. Noc bola tmav, na oblohe nesvietil mesiac. Na tvri sa jej slabo odrali tisce svetielok z dolia. Niekedy oddem narchlo uprostred noci, odvetila napokon. Ked prehovorila, nepozrela na ma, tmav oi upierala na Doln Severen. Mm to v povahe, pokraovala takmer eptom. Zmiznem bez rozlky a bez vysvetlenia. Ani po nvrate o tom nehovorm. Niekedy je to jedin monos. Obrtila ku mne zrak, tvrila sa vne. Dfam, e mi rozumie. Ze ti nemusm ni vysvetova Znova sa zahadela na blikajce svetl. No aj tak ma to mrz. Chvu sme sedeli v prjemnom tichu. Chcel som ju ubezpei, e mi to nepreka, no klamal by som. Chcel som jej poveda, e mi zle len na tom, aby sa vrtila, no bl som sa, e je to prli blzko pravde. Neriskoval som, e vyhknem nieo nevhodn, radej som nepovedal ni. Videl som, o sa stalo s mumi, ktor na nej privemi

lipli. Rozdiel medzi nimi a mnou spoval v tom, e ja som sa ju nepokal spta ani privlastni. Neobjmal som ju okolo ramien, neepkal jej do ucha ani ju neakane nebozkval na lce. Pravdae mi to napadlo. Stle som nezabudol na jej teplo, ked sa mi vrhla do nruia pri konskom vahu. Niekedy by som sa ochotne vzdal pravej ruky, len aby ma ete raz objala. Vzpt som si vybavil tvre jej npadnkov, ked pochopili, e Denna ich opust. Na to, ako jej chceli pristrihn krdla, no zlyhali. Preto som jej neukzal piesne a listy, ktor som napsal poas jej neprtomnosti. Privea pravdy niekedy bva na kodu. o na tom, e mi nepatrila? Vedela, e sa ku mne me kedykovek vrti bez strachu z vitiek i zplavy otzok. Nepokal som sa doby jej srdce, staila mi krsna hra. No aksi pochab as mjho ja naalej ivila nepatrn ndej, e raz mi ponkne viac ne priatestvo. *** Dni plynuli, s Dennou sme spoznvali ulice Severenu, vysedvali v kaviarach, navtevovali divadeln hry a jazdili na kooch. Vyliezli sme na Zrz po starch schodoch, len aby sme sa tm mohli pochvli. Zali sme sa pozrie na trh v prstave, na putovn zverinec i na niekoko kabinetov s kuriozitami. Obas sme iba sedeli a rozprvali sa. V naich rozhovoroch dominovala hudba. Diskutovali sme o nej dlh hodiny. o rob piese piesou. Ak je vztah medzi verami a refrnom. Bavili sme sa o tnoch, delen oktv aj o rytmike. To vetko som vedel u od ranho detstva a asto som o tom premal. Pre Denn to boli nov pojmy, no v istom zmysle ju to zvhodovalo. Hudbe som sa uil rozumie, skr ne som zaal rozprva. Stovky pravidiel vzniku meldie a ukladania verov som poznal lepie ako vlastn dlane. Denna ich nevedela. Na jednej strane jej to prekalo, no na druhej jej to dovoovalo sklada zvltnu a chvatn hudbu. Uvedomujem si, e moje vysvetlenie je akopdne. Predstavte si, e hudba je obrovsk spletit mesto ako Tarbean. Preil som v om

roky a dokonale som spoznal nielen hlavn ulice a bon uliky, ale aj skratky, strechy a as kanalizcie. Vaka tomu som sa po Tarbeane pohyboval s rovnakou istotou ako zajac v malin. Bol som rchly, prefkan a dvtipn. Denna, naopak, mesto nepoznala. Nevedela ni o skratkch. Poviete si, e v kukatom bludisku z omietnutch kamennch stien musela by odsden na bldenie, straten a bezradn. Lene ona namiesto toho prechdzala stenami. Neuvedomovala si, e sa to nesmie, pretoe jej to nikto nepovedal. Vaka tomu sa pohybovala ako terick vla. Krala po cestch, ktor nikto in nevidel, a jej hudba znela divo, svieo a slobodne. *** Napokon som napsal dvadsatri listov, zloil es piesn a s hanbou priznvam, e aj jednu bse. Samo osebe by to, pravdae, nestailo. Srdce eny sa ned zska len pomocou listov. Vek podiel na dvoren mal aj Alveron. A ke sa Meluan predstavil ako jej tajn ctite, postupne ju opantal zdvorilou ctou, ktor k nej ctil. No pozornos lady Lacklessovej uptali moje listy a piesne ju zaujali natoko, e Alveronovi stailo vyui svoj prirodzen arm. Napriek tomu mm na listoch a piesach len mal zsluhu. A pokia ide o bse, neby Denn, nikdy by som sa k takmu ialenstvu neznil.

SEDEMDESIATA KAPITOLA

Ovjanie
S Dennou sme sa stretli na Chalkerovej ceste pred jej hostincom, nevekou budovou nazvanou tyri sviece. Ke som zaboil za roh a uvidel ju st vo svetle lampa visiaceho nad vchodom, zalial ma pocit radosti. Stle som si nezvykol na to, e viem, kde ju mm hladat. Dostal som tvoj odkaz, povedal som. Vemi ma poteil. Usmiala sa a mierne sa uklonila. Na sebe mala suku. Nijak zloit aty, ak by si obliekla achtin, ale jednoduch tkaninu, v ktorej mete hraba seno alebo s na udov tancovaku. Nevedela som naisto, i prde, podotkla. Kee vetci slun udia s u v posteli. Priznvam, e ma to zaskoilo. Keby som bol ako mui, ktor do vetkho strkaj nos, vyzvedal by som, o a zdralo do tejto nepatrinej hodiny. Obchod, vzdychla teatrlne. Stretla som sa s patrnom. Zasa je v meste? Prisvedila. A chcel sa s tebou stretn o polnoci? asol som. To je udn. Odstpila spod vvesnho ttu, spolu sme vykroili dolu ulicou. Nezazeraj na ruku, ktor dr tvoj meec bezradne pokrila plecami. Nezvyajn as a miesto stretnutia nie s u pna Jasea nim vnimonm. Mm neurit podozrenie, e je to len osamel vzneen mu, ktor sa nud. Mono ho vmi bav predstiera, e je zapleten do zlovestnch intrg, ako si u ma objednva piesne. Co chce robi? optal som sa. Tei sa z tvojej prjemnej spolonosti, odvetila a ovinula mi ruku okolo laka. V tom prpade ti nieo ukem. Mus mi dverova, je to prekvapenie. Tieto slov som poula u neraz. V tmavch oiach sa jej mihli ibalsk plamienky. No ete nikdy vetky naraz a z tvojich st,

usmiala sa. Dm ti ancu, posmeky si nechm na neskr. Zave ma, kam chce. Vyviezli sme sa konskm vahom do Hornho Severenu, odkia sme ako sprvni neurodzen sedliaci vyvaovali oi na non mesto. Viedol som ju po dldench uliciach, okolo obchodov a malch parkov. Ked sme nechali domy za sebou, preliezli sme nzky dreven plot a vykroili k tmavej siluete przdnej stodoly. Denna nevydrala. Naozaj si to dokzal, poznamenala tipavo. Ak prekvapenie! Ukrnul som sa a pokraoval k neosvetlenej stavbe. Jej vntro voalo senom a dobytkom. Priviedol som ju k rebrku, ktorho vrchol sa strcal v tme nad naimi hlavami. Sennk? krtila hlavou. Zastala a zvedavo na ma pozrela. Oividne si si ma zmlil s nejakm trnsronm dievaom menom mlky pohybovala perami. Ak men dvaj sedliakam? Gretta, navrhol som. Ano. Urite si ma mli s ahkm farmrskym dievaom menom Gretta. Keby som a chcel zvdza, ver mi, e by som na to iiel inak, ohradil som sa. Skutone? Prela si rukou po vlasoch, prstami mimovone zapletala pramene do vrkoa. Ked si to uvedomila, zasa ho rozmotala. Preo si ma sem potom priviedol? Spomnala si, ako vemi miluje zhrady, odvetil som. Alveronovm sa vyrovn mloo. Napadlo mi, e sa ti zapia. Uprostred noci? M nieo proti prjemnej prechdzke za svitu mesiaca? podpichol som ju. Mesiac nesvieti, ukzala na oblohu.,Alebo je tak mal, e ho nevidno. Na tom nezle, nedal som sa odradi. lovek nepotrebuje svetlo, aby sa pokochal jemnou vou jazmnu. V sennku? nedverivo primrila oi. Cez sennk sa najahie dostaneme na strechu, vysvedil som. A odtia na Alveronov pozemok a do zhrady. Sli maerovi. Preo ho nepoiada, aby a do nej pustil?

To by nebolo dobrodrustvo, zdvihol som prst. Na prechdzku do maerovch zhrad a vezme ktorkovek urodzen mu, no iba jeden a tam tajne prepauje. Obdaril som ju smevom. Ponkam ti jedinen prleitos. Denna sa ukrnula. Vemi dobre ma pozn. Podal som jej ruku, akoby som jej pomhal nastpi do koiara. Prosm, milospani Chytila ju, no len o poloila nohu na prv prieku rebrka, zarazila sa. Poka, ty nie si zdvoril! Len chce vyui ancu a nazrie mi pod suku. Nasadil som svoj najpresvedivej dotknut vraz a pritlail si ruku na srdce. Lady, ako dentlmen vs uisujem Zahnala sa na ma. U si priznal, e nie si dentlmen. Si zlodej, ktor chce uchmatn kradm pohad. Odstpila od rebrka a posmene ma napodobnila: Prosm, milospn Cez sennk sme vyli na strechu a odtia sa spustili do zhrady. Kosk mesiaca bol neurit ako epot a tak bled, e jeho svetlo nevldalo zatieni ani najslabie hviezdy. Zhrady boli na tak tepl a prjemn noc prekvapivo pust. Zvyajne sa tu aj takto neskoro prechdzali pry alebo sedeli v altnkoch a epkali si do ucha zamilovan slov. Napadlo mi, i ich neodlkal bl alebo in spoloensk povinnos. Maerove zhrady boli rozsiahle, pln kukatch chodnkov a ikovne rozmiestnench ivch plotov, vaka ktorm psobili ete vm dojmom. Krali sme veda seba a povali vzdychanie vetra medzi listamiZdalo sa mi, e sme jedin udia na svete. Neviem, i si spomenie na n dvnej rozhovor, zaepkal som z cty k pokoju okolo ns. Rozprvali sme o kvetoch. Viem, ktor m na mysli, tie stila hlas. Povedala si, e vetci mui sa uia dvori z tej istej ochanej kniky. Denna sa zachichotala. Skr som to videl ako poul, pretoe si zakryla sta. Och, na to som zabudla. Naozaj som to tvrdila? Pritakal som. Vravela si, e ti nosia len rue. Stle to robia, kvla hlavou. Nenamietala by som, keby objavili nov knihu.

Printila si ma vybra kvet, ktor sa k tebe najlepie hod, pokraoval som. Placho sa usmiala. Spomnam si, e som a skala. Potom sa zachmrila. No dobehol si ma. Vybral si tak, o ktorom som ani nepoula, ani ho nikdy nevidela. Zahli sme za roh a chodnk ns doviedol k tmavozelenmu tunelu. Neviem, i si medziasom zistila, ako vyzer, ale toto je tvoj selas. Cestu nm osvetovali len hviezdy, mesiac akoby ani neexistoval. Tunel z latiek bol tmav ako Dennine vlasy. Rozrenmi oami sme ptrali v tme. Na miestach, kde pomedzi listy prenikalo svetlo hviezd, uvideli sme stovky otvorench kvetov selasu. Keby mali vraznejiu vu, naisto by ns ommila. Och, vzdychla Denna, rozhliadajc sa naokolo. V tuneli vyzerala jej pokoka bledia ako mesiac. Rozpaila ruky a prela prstami po rastlinch. S tak hebk! vydchla. Bez slova sme krali alej. Obklopovali ns ponky selasu, ktor sa ovjali okolo drevench latiek a drtu a ukrvali kvety pred nonou oblohou. Ked sme vyli na druhej strane z tunela, zdalo sa nm, e sa rozvidnelo. Mlanie zanalo by neprjemn. Teraz pozn svoj kvet, prehovoril som. Mrzelo ma, e si ho nikdy nevidela. Selas sa vraj vemi ako pestuje. Mono sa ku mne naozaj hod, sklopila zrak. Ani ja nezvyknem lahko zapa korene. Pokraovali sme po cestike, ktor sa stala bokom. Si ku mne mil, ako si zaslim, povedala Denna. Zasmial som sa na absurdnosti jej slov. Len cta k tichu zhrady mi zabrnila, aby som vybuchol. Potlail som smiech, no stlo ma to tolko silia, e som stratil rovnovhu a zakopol. Denna ma pozorovala, na tvri sa jej rozlieval smev. Napokon som chytil dych. To hovor ty, ktor si mi spevom dopomohla k zskaniu hudobnch pal? Ty, ktor si mi dala najkraj dar? Vtom mi nieo napadlo. Vie, e puzdro na lutnu mi zachrnilo ivot? Ete vmi sa roziarila, jej smev pripomnal ndhern kvet. Naozaj?

no, prisvedil som. Nikdy k tebe nebudem tak mil, ako si zasli. V porovnan s tm, o ti dlhujem, je toto len malikos. Nu, aj tak si myslm, e je to pekn zaiatok. Pozrela na oblohu a zhlboka sa nadchla. Odjakiva mm radej bezmesan noc. V tme sa loveku ahie hovor. A ahie zostane sm sebou. Znova sa pohla. Vykroil som za ou. Minuli sme fontnu, jazierko a stenu obrasten jazmnom. Mal kamenn most ns zaviedol sp medzi iv ploty. Keby si chcel, me ma obja okolo pliec, prehovorila akoby mimochodom. Sme tu sami. Prechdzame sa po zhrade za svitu takmer neviditenho mesiaca. Obrtila ku mne tvr, ktiky st sa jej zdvihli. Za tchto okolnost je to dovolen. Zmena v jej sprvan ma zaskoila. Odkedy sme sa stretli v Severene, vytrvalo a bezndejne som Denne dvoril a ona na moje pokusy pohotovo reagovala. Kad lichtku, duchapln poznmku i art mi optovala, no nie ako ozvenu, ale szvuk. Nae rozhovory pripomnali dvojspev. No tentoraz mi to pripadalo in. Prehovorila vnejie a priamejie. Bolo to tak neakan, e som stratil re. Pred tyrmi dami sa mi zvrtla noha na dlabovej kocke, povedala potichu. Pamt sa? Krali sme po Mincetovej ulici. Pomykla som sa, no zachytil si ma ete skr, ne som stratila rovnovhu. A som sa zaudovala, ako pozorne si ma vma. Cestika znova odboila. Denna pokraovala s odvrtenm pohadom, hlas mala mkk a zdumiv, ako keby sa zhovrala sama so sebou. Dotkol si sa ma, takmer si ma objal. Stailo velmi mlo, iba niekoko centimetrov. No len o som nabrala istotu v nohch, pustil si ma. Nezavhal si, ale ani si sa nepoksil zneuzit situciu. Mierne pootoila tvr, no vzpt sa znova zahadela do zeme. Vela to pre ma znamen. Mnoh mui sa usiluj, aby sa mi pri nich podlomili kolen, no ty si in. Dva pozor, aby som nestratila pevn pdu pod nohami a nespadla. , Takmer hanblivo ku mne natiahla ruku. Ked a chytm za laket, neprotestuje. Prikryje mi ruku dlaou, akoby si si ju chcel necha. Ctil som to presne tak, ako to opsala, a mal som o robit, aby to gesto

odrazu nevyznelo nevhodne. Ale to je vetko. Nikdy si nenama a nenalieha na ma. Nevie si predstavi, ak je to pre ma vzcne. Zahadeli sme sa na seba v tichej zhrade osvetlenej hviezdami. Stla tak blzko, e som vnmal jej teplo, rukou mi zvierala lake. Hoci som bol nesksen, pochopil som, o mi naznauje. Premal som nad odpoveou, no jej pery mi priahovali oi ako magnet. Ako to, e s tak erven? Aj kvety selasu boli v slabom mesanom svetle tmav, no jej pery takmer iarili. Vtom Denna zmeravela. Naklonila hlavu, akoby v diake nieo zaula. Ktosi sem ide, povedala. Pod! Odtiahla ma z chodnka okolo kamennej laviky a cez zky otvor za iv plot. Zastali sme uprostred hustho krovia. Bol tam von priestor akurt pre dvoch. upeli sme. Vaka svedomitm zhradnkom neboli na zemi vetviky ani such lstie, ktor by nm ualo pod rukami a nohami. Trva v kryte bola hust a mkk ako na ktoromkovek pestovanom trvniku. So stovkami dievat sa me prechdza po zhradch zaliatych mesanm svitom, prehovorila Denna udchan. No iba jedno a zatiahne do krytu v htine. Ukrnula sa, tvr jej prekypovala veselosou. Vyzrela smerom k cestike. Vlasy jej padali okolo hlavy ako zves, z ktorho tr pika ucha. V tej chvli to bol najkraj pohad, ak sa mi kedy naskytol. Zaul som slab chrapanie krokov na trku. Cez krovie k nm prenikli tlmen hlasy mua a eny. O chvu sa ruka v ruke vynorili spoza rohu. Okamite som ich spoznal. Naklonil som sa k Denne a zaepkal jej do ucha: To je maer a jeho vyvolen. Denna sa zachvela. Vyzliekol som si purpurovoerven pl a zahalil jej plecia. Znova som pozrel na dvojicu. Meluan sa zasmiala a poloila dla na maerovu ruku. Vidiac, ako si rozumej, pochopil som, e Alveron u moju pomoc nepotrebuje. Ani nhodou, moja drah, zaul som zretene maerov hlas, ke kolo ns prechdzali. Pre vs iba rue.

Denna na ma pozrela, oi mala rozren. Oboma rukami si zakryla usta, aby potlaila smiech. Maer s Meluan Lacklessovou vyrovnanm krokom pokraovali hlbie do zhrady. Denna spustila ruky a niekokokrt sa zhlboka rozochvene adchla. Aj maer pouva t ist ochan kniku, povedala a v oiach sa jej roztancovali iskriky. Usmial som sa. Vyzer to tak. Tak toto je on? optala sa eptom, hadiac za nm pomedzi lstie. Je ni, ako som si predstavovala. Chce sa s nm stretn? Predstavm vs. Och, to by bolo skvel, odvetila s nznakom posmechu. Zachichotala sa, no ked som sa nepridal, pozrela na ma a zvnela. Neartoval si? Naklonila hlavu nabok, vyzerala napoly pobavene, napoly zmtene. Asi nie je vhodn, aby sme vyskoili z krovia, pripustil som. No ak obdeme zhradu, stretneme ich na druhej strane. Rukou som naznail smer. Nepredpokladm, e ns pozve na veeru, no aspo ho zdvorilo pozdravme. Denna zo ma nespala zrak, krila oboie. Neartoval si, zopakovala. Preo by som? odmlal som sa, konene som rozltil jej vraz. Myslela si, e ti klamem, povedal som prekvapene. Neverila si, e naozaj slim maerovi. Neverila si, e a smiem pozva do zhrady. Mui asto prehaj, odvetila pohdavo. Radi sa vystatuj. Nemala som ti za zl, e si trochu vyma. Neklamal by som ti. Zamyslel som sa nad tm. Nie, to nie je pravda. Pre teba by som aj klamal. Stoj mi za to. No neurobil som to. Stoj mi aj za to, aby si vedela pravdu. Milo sa na ma usmiala. To je ovea vzcnejie. Tak o, chce sa stretn s maerom? optal som sa. Zadvala sa na cestiku. Nie. Ked zavrtela hlavou, vlasy sa jej rozvlnili ako tekut tiene. Netreba. Verm ti. Sklopila zrak. Okrem toho, aty mm zapinen od trvy. o by si o mne pomyslel? Ja mm vo vlasoch lstie, doplnil som. Viem presne, o by si pomyslel.

Vyliezli sme z htiny. Povyberal som si z vlasov listy, Denna si opraila suku. Ked sa dotkla zelench kvn, skrivila tvr. Vrtili sme sa na chodnk a pokraovali v prechdzke. Premal som, i ju obja, no napokon som od toho upustil. Aj ked som sa v tom nevyznal, zdalo sa mi, e vhodn okamih u pominul. Ke sme prechdzali okolo sochy eny trhajcej kvet, Denna zdvihla hlavu. Km som nevedela, e sa tu smiem pohybova, bolo to vzruujcejie, priznala so tipkou tosti. Vdy je to tak, prisvedil som.

SEDEMDESIATA PRV KAPITOLA

Medzihra trojzmkov truhlica

Kvothe zdvihnutm ruky naznail Kronikrovi, aby prestal psa. Pisr utrel hrot pera do handriky a zakril stuhnutmi plecami. Kvothe bez slova vytiahol ochan balek kariet a rozdal ich. Bast zvedavo pozrel, o sa mu ulo. Kronikr sa zamrail. Preo? Na drevench schodoch pred hostincom zadupali kroky. Dvere sa roztvorili, stl v nich mohutn pleat mu vo vyvanom kabte. Starosta Lant! zvolal hostinsk, zloil karty a vstal. m vm poslim? Napijete sa? Alebo vm prinesiem nieo pod zub? Pohr vna mi prde vhod, odvetil starosta a vstpil do miestnosti. Mte gremsk erven? Hostinsk zavrtel hlavou. Obvam sa, e nie. Viete, ak s cesty. Nedar sa mi dopa zsoby. Starosta prikvol. Dajte mi teda hocijak erven. Ale nezaplatm viac ako pencu. Pravdae, pane, prikvol hostinsk a trochu si pomdlil ruky. Budete jes? Nie, odvetil pleat mu. Priiel som za pisrom. akal som, km vybav ostatnch, aby sme mali skromie. Rozhliadol sa po przdnom vape. Nebude vm, dfam, vadi, ke si to tu na polhodinu poiiam? Ani nhodou, podlzavo sa usmial hostinsk a gestom naznail Bastovi, aby vstal od stola. Mm sam tromfy! zaprotestoval mladk, mvajc kartami. Hostinsk sa na pomocnka zamrail a zamieril do kuchyne. Starosta si vyzliekol kabt a prevesil ho cez operadlo stoliky. Bast s hundranm pozbieral karty. Hostinsk priniesol pohr ervenho vna a zamkol vchodov dvere vekm mosadznm kom. Chlapca vezmem so sebou na poschodie, aby ste mali pokoj, povedal starostovi.

To je od vs vemi lskav, poakoval mu a sadol si oproti Kronikrovi. Ke skonme, zakrim na vs. Hostinsk prikvol a postril Bata ku schodisku. Hore otvoril dvere svojej izby a naznail mu, aby voiel. Zaujmalo by ma, s m rob Lant tak tajnosti, poznamenal Kvothe, len o za sebou zavrel. Dfam, e to nepotrv pridlho. M dve deti s vdovou Creelovou, odvetil Bast vecne. Kvothe zdvihol oboie. Vne? Bast pokril plecami. Vetci v meste to vedia. Kvothe zahmkal a sadol si na vek alnen stoliku. o tu budeme robi pol hodiny? Dvno si mi nedal lekciu. Bast vytiahol spod malho stola dreven stoliku a sadol si na kraj. Nau ma nieo? Lekciu, lekciu, dumal nahlas Kvothe. Pretaj si Celum Tinure. Reshi, zapel Bast. Je to stran nuda. Lekcie mi nevadia, ale preo sa mm ui z knh? Jeho prosebn tn vyvolal na Kvotheovej tvri smev. A o povie na rbus? Bast sa roziaril. Dobre, nechaj ma chvu prema. Klepkal si prstom po perch, oi mu bldili po izbe. oskoro sa pristavili pri nohch postele, kde leala tmav debna. Kvol na u. Ako by si otvoril moju truhlicu? Bastovi sa v tvri zraila neblah predtucha. Tvoju trojzmkov truhlicu, Reshi? Kvothe pozrel na tudenta a vybuchol do smiechu. Ak? optal sa nedverivo. Bast sa zaervenal a sklopil zrak. Tak som ju v duchu pomenoval, zaomral. Nezd sa ti Kvothe zavhal, okolo st mu pohrval smev. Neznie to privemi rozprvkovo? Ty si ju vyrobil, Reshi, odvetil rozmrzene. Tri zmky, vyberan drevo Nemem za to, e vyzer ako z rozprvky. Kvothe sa k nemu naklonil a chlcholivo mu poloil ruku na koleno. Je to dobr meno, Bast. Ibae som to neakal. Znova sa oprel. Ako by si teda vyplienil trojzmkov truhlicu Kvothea Nekrvcajceho?

Bast sa ukrnul. Teraz hovor ako pirt, Reshi. Skmavo sa zahadel na debnu. Predpokladm, e ke mi ned, vak? optal sa po chvli. Tvoj predpoklad je sprvny. Povedzme, e som ich stratil. Alebo si predstav, e som mtvy a konene me slobodne strka nos do mojich tajomstiev. To je trochu morbdne, jemne ho pokarhal Bast. ivot je morbdny, odvetil Kvothe vne. Zvykaj si na to. Namieril ukazovk na debnu. Do toho, som zvedav, i ju otvor, alebo si prli zadebnen. Bast naho zazrel. Slovn hraky s ete horie ako lekcie z knh, Reshi, napomenul ho a podiiel k truhlici. Stril do nej nohou, potom sa zohol a prezrel si dva samostatn kovov plty so zmkami, jeden z tmavho eleza, druh zo iarivej medi. Pichol prstom do oblho veka a pokril nos. Toto drevo sa mi nepi, Reshi. A elezn zmka je rozhodne podfuk. Vidm, e som vymyslel uiton lekciu, poznamenal Kvothe sucho. Priiel si na univerzlne platn pravdu: svet sa len tak hem podfukmi. Nem pnty! zvolal Bast, ked pozrel dozadu. Ako me veko dra bez zvesov? Chvu mi trvalo, km som na to priiel, pripustil Kvothe s ndychom hrdosti. Bast si kakol na vetky tyri a nazrel do medenej kovej dierky. Zdvihol ruku a pritlail dla na kovov plt. Zatvoril oi a znehybnel, akoby poval. Po chvli sa naklonil k zmke a dchol na u. Ke sa ni nestalo, pohol perami. Slov zaomral prli ticho, Kvothe ich nerozoznal, no zneli naliehavo. Napokon si Bast sadol a zvratil tvr. Vzpt sa ukrnul, natiahol k debne ruku a zaklopal na veko. Vydalo tlmen zvuk, akoby bolo z kamea. Rd by som vedel, o by si urobil, keby ti klopanie optovala, ukrnul sa Kvothe. Bast vstal, vyiel z izby a vzpt sa vrtil s hstkou nstrojov. Kakol si na jedno koleno a niekoko mint sa pokal odomkn

meden zmku kusom ohnutho drtu. Ked sa mu nedarilo, zahreil popod nos, zmenil polohu a vyskal to z inho uhla. Rukou sa pritom obtrel o elezn zmku. Okamite ju stiahol a zaprskal ako maka. Znova sa postavil, odhodil drt a vytiahol dlh sochor z lesklho kovu. Poksil sa zastri tenk koniec pod veko, no kra bola prli zka. oskoro sa vzdal. Nato sa poksil prevrti truhlicu nabok a preskma dno, no napriek vynaloenmu siliu sa mu ju podarilo posun sotva o niekoko centimetrov po dlke. Koko vi, Reshi? rozlil sa. Stopdesiat kl? Przdna viac ako dvesto, odvetil Kvothe. Pamt si, ako namhavo sme ju vliekli po schodoch? Bast vzdychol, pohadom nespokojne premeriaval debnu a chytil do ruky sekerku. Nemala klinov hlavu ako t, ktorou rbali drevo za hostincom, bola zka a hroziv, ukut z jednho kusa kovu. Tvar epele pripomnal list. Poakal ju v dlani. Keby som sa naozaj chcel dosta dovntra, Reshi, pokraoval by som tmto. Uprel na uitea zvedav pohad. No ak sa ti to nepi Kvothe rozhodil rukami. Nepozeraj na ma. Som mtvy, rob, o uzn za vhodn. Bast sa ukrnul a zaal sekerkou do zaoblenho veka. Ozval sa zvltny, jemn, zvoniv zvuk, akoby vo vzdialenej miestnosti udreli do vypchatho zvona. Bast sa zarazil a vzpt sa zrivo pustil do truhlice. Najprv sekal jednou rukou, potom oboma, akoby tiepal drevo do pece. Leskl epe sa odmietala zahryzn do dreva, kad zsah skzol po debne, akoby sa pokal rozsekn jednoliaty kamenn kvder. Napokon sa prestal rozha, ako odfukujc sa zohol, prezrel si povrch truhlice, preiel po om rukou, a a potom pozrel na epe sekerky. Odviedol si dobr robotu, Reshi, vzdychol rezignovane. Kvothe sa usmial a zdvihol imaginrny klobk. Bast sa zadval na debnu. Zaplil by som ju, ale viem, e roahsk drevo nehor. Skr by sa mi podarilo roztavi meden zmku, ale to by som musel hodi cel truhlicu do kovskej pece. Znova na u fochol. Bola vek ako cestovn truhlica dentlmena. No potreboval

by som viu vyhu, ako je v meste. Navye neviem, pri akej teplote sa tav med. Urite by si sa to dotal v knihe, poznamenal Kvothe. No predpokladm, e ti to napadlo a urobil si prslun opatrenia. Sprvne, prisvedil Kvothe. Ale aj tak si mal dobr npad. Dokazuje, e vie prema. A o kyselina? optal sa Bast. V pivnici mme nieo siln. Kyselina mravia je v tomto prpade nani, odvetil Kvothe. A kyselina son takisto. Viac astia by si mohol ma s lavkou krovskou, lene drevo je hrub a nemme jej dostatok. Nemyslel som na drevo, Reshi, ale na zmky. Kyselinou by som sa cez ne preplil. Iba ak predpoklad, e s cel zo eleza a z medi, upozornil ho Kvothe. No aj keby to tak bolo, potreboval by si vea kyseliny a hrozilo by, e zni obsah truhlice. Pre ohe plat to ist. Bast sa znova zadval na debnu, zamyslene si pochal bradu. U mi ni nenapad, Reshi. Potrebujem viac asu. Kvothe prikvol. Bast trochu skene pozbieral nstroje a odniesol ich. Ked sa vrtil, zaprel sa do debny z druhej strany a o ksok ju posunul, a km nebola op zarovno nh postele. Postupoval si dobre, Bast, ubezpeil ho Kvothe. Vemi systematicky. Iiel by som na to rovnako. Hal! doahol k nim z przemia tlmen starostov hlas. Skonil som. Bast vyskoil a ponhal sa k dverm, cestou prudko zasunul stoliku pod stl. Ten nhly pohyb zhodil jeden z pokrench papierov na dlku, zouchol sa po nej a pod stoliku. Bast zastal a zohol sa po. Nie! zadral ho Kvothe stroho. Nedotkaj sa ho. Bast znehybnel s natiahnutou rukou, vystrel sa a odiiel z izby. Kvothe ho nasledoval a zatvoril dvere.

SEDEMDESIATA DRUH KAPITOLA

Kone
Niekoko dn po nonej prechdzke v zhrade som dokonil piese pre Meluan s nzvom Iba rue. Vyiadal si ju maer a vrhol som sa do nej s nadenm a s neochvejnou istotou, e ked ju zahrm Denne, rozpu ju od smiechu. Vloil som noty do oblky a pozrel na hodiny. Myslel som, e skladanie piesne mi zaberie cel noc, no ilo to prekvapivo ahko. Zvyok veera som mal von. Nebolo a tak neskoro. Aspo nie na plenie a v takom ivom meste ako Severen. Napadlo mi, e pohadm Denn. Obliekol som si nov aty a ponhal sa pre zo Zrzu. Kede peniaze v meci som zskal z predaja Caudicovho zariadenia a hrania kariet s aristokratmi, ktor vedia viac o mde ne o pravdepodobnosti, zaplatil som cel osminku za konsk vah a poklusom prebehol tritvrte kilometra na Newellovu ulicu. Poslednch pr blokov som spomalil do kroku. Moja dychtivos by Denne lichotila, no nechcel som prs zadchan a spoten ako utvan k. Neprekvapilo ma, e som ju nenaiel v tyroch sviecach. Nemala dvod neinne sedie v izbe len preto, e na u nemm as. No kedze sme mesto objavovali spolu, mal som dos dobr predstavu, kde me by. O p mint som ju zbadal. Cieavedome sa pretlala davom, akoby sa nhlila na dleit stretnutie. Vykroil som k nej, no vtom som sa zhil. Kam ide sama tak neskoro v noci? Urite ju zavolal patrn. Rd by som povedal, e som sa dlho rozhodoval, i ju tajne sledova, no klamal by som. Pokuenie konene uvidie jej patrna bolo prisiln. Na hlavu som si natiahol kapucu pla a nenpadne kral davom za Dennou. S trochou cviku je to pozoruhodne jednoduch. V Tarbeane

som si zo sledovania urobil hru. Skal som, ako dlho potrv, km si ma obe vimne. Pomohlo mi aj to, e Denna sa sprvala opatrne a zdriavala sa v lepej asti mesta s runmi ulicami, a e mj pl mal v matnom osvetlen neurit ierny odtie. Sledoval som ju asi pol hodiny. Preli sme okolo poulinch predavaov s vozkmi naloenmi gatanmi a mastnmi msovmi pirohmi. V dave sa pohybovali stre, ulice osvetovali roztrsen poulin lampy a lampe pred vchodmi hostincov. Kde-tu sa objavil hudobnk s klobkom poloenm na zemi, raz sme dokonca minuli skupinku mmov, ktor hrali predstavenie na malom dldenom nmest. Potom Denna odboila do menej bezpench ulc. oskoro sme sa ocitli vo tvrti s horm osvetlenm a opitmi pitkrmi. Hudobnkov vystriedali obrci, ked ste ili okolo, vykrikovali na vs a mykali za aty. Za oknami kriem a hostincov sa svietilo, no ulice neboli preplnen. udia krali vo dvojiciach a trojiciach, eny mali obleen korzety, mui nevdne zazerali. Tieto ulice boli nebezpen asi ako rozbit sklo. Samo od seba sa na vs nevrhne, aby vm ublilo. Ak ste opatrn, mete sa ho aj dotkn. No niektor ulice s nebezpen ako rozzren pes tam vm nijak opatrnos nepome. Ked som zbadal, e Denna nhle zastala pri vstupe do tmavej uliky, zmocnil sa ma nepokoj. Natiahla krk, akoby povala, potom sa ponorila do tmy. Zeby sa tu stretvala s patrnom? Skracuje si cestu? Aebo nasleduje pokyny paranoickho patrna, aby sa uistila, e ju nikto nesleduje? Potichu som zahreil. Keby som sa vydal za ou a uvidela by ma, hned by sa dovtpila, e ju sledujem. No v opanom prpade ju stratm. A napriek tomu, e jej tu ni vne nehrozilo, nechcel som, aby o takomto ase chodila po meste sama. Rozhliadol som sa a zazrel budovu s prieelm z rozpadvajceho sa neopracovanho kamea. Ked som sa presvedil, e na okol nikto nie je, vyplhal som sa po nej ako veverica. Aj tto uiton zrunos som nadobudol poas premrhanej mladosti v Tarbeane.

Len o som stl na streche, stailo prebehn po niekokch budovch, ukry sa v tieni komna a nazrie do uliky. Nad hlavou mi svietil zky kosk mesiaca. akal som, e Denn uvidm, ako sa ponha cez skratku, alebo sa potichu zhovra s nevyspytatelnm patrnom. No ni tak som nezazrel. Nevrazn svetlo z okna na poschod odhalilo nehybne leiacu enu. Srdce sa mi rozbilo, no vzpt som si uvedomil, e to nie je Denna. Na sebe mala koeu a nohavice, km okolo leiacej postavy sa rozprestierali biele aty, odhalen bled nohy ostro kontrastovali s tmavou dlabou. Ptral som pohadom v tme, a km som nezbadal Denn. Stla v tieni pri akomsi muovi so irokmi ramenami, od lysej hlavy sa mu odral mesiac. Objma ho? Je to jej patrn? Ked si oi zvykli na nedostatok svetla, rozpoznal som, e stoja vemi blzko seba, no neobjmaj sa. Denna mala ruku na muovom krku, mesiac sa odral od ohosi kovovho. Zena na zemi sa pohla a Denna na u zavolala. Postava sa neisto zdvihla, pristpila si aty a zatackala sa. Potom sa pritlaila k stene, pomaly obila dvojicu a zamierila k vchodu z uliky. Len o odila, Denna nieo povedala muovi. Stli prli aleko, aby som jej rozumel, no hlas mala tak drsn a nahnevan, a mi po chrbte prebehol mrz. Odstpila od mua, ten zasptkoval a chytil sa za hrdlo. Surovo zaklial, niekokokrt odpul a von ruku zvieral do pste. Hovoril hlasnejie ako Denna, no menej zrozumitene. Vinu som nezachytil, no asto opakoval slovo kurva. Napriek silckym reiam sa k nej neodvil pribli. Denna naho mlky hadela, nohy mierne rozkroen, n drala vo vke psa pikou ikmo nahor. Jej postoj vyzeral takmer ahostajne. Ale iba zdanlivo. Asi po polmintovom hromen mu uchtavo ustpil a zamval psou. Denna nieo odsekla a naznaila krtky vpad noom k jeho rozkroku. V ulike sa rozhostilo ticho, mu pohol plecami. Denna zopakovala gesto, mu sa zvrtol, potichu nadvajc, a s rukou pritlaenou na krk vykroil pre.

Denna za nm hadela, potom sa uvonila a opatrne vloila n do vrecka. Otoila sa a vykroila za enou. Ponhal som sa k prieeliu budovy. Denna aj zachrnen ena stli na ulici pod lampou. V lepom svetle som videl, e je ovea mladia, ako som si myslel, sotva dieva. Plecia sa jej otriasali vzlykmi. Denna ju krivm pohybom hladila po chrbte, dieva sa po chvli upokojilo. Spolu sa pobrali pre. Ponhal som sa do uliky, kde som zazrel star odkvapov rru. Bola to jednoduchia cesta nadol, no aj tak mi zabrala zhruba dve minty a odrel som si skoro vetku kou na hnkach. Len s vekm sebazaprenm som sa za tmi dvoma nerozbehol. Nechcel som, aby Denna zistila, e ju sledujem. Naastie krali pomaly, oskoro som ich zazrel. Denna viedla dieva do lepej asti mesta, kde voli do slunho hostinca, na vvesnom tte mal namaovanho kohta. Chvu som postval vonku a cez okno si obzeral vntro. Potom som si nasadil kapucu hlbie do ela, obiiel zadn as hostinca a sadol si na stoliku k stene, ktor ma delila od Denn s dievaom. Ich stl stl cez uliku, stailo sa nakloni a uvidel by som ich. Vap bol takmer przdny, v okamihu pri mne stla anka. Prela pohadom po kvalitnej ltke mjho pla a usmiala sa. o vm prinesiem? Pozrel som na psobiv zbierku vyletench pohrov za barom. Naznail som jej, aby sa naklonila bliie. Prehovoril som tichm chrapavm hlasom, akoby som sa zotavoval zo zpalu hrtana. Pohrik vaej najlepej whisky. A pohr feloranskho ervenho, dodal som. anka prikvla a odila. Natiahol som ui a snail sa zisti, o sa odohrva pri vedajom stole. tvoj przvuk, zaul som Denn. Odkiasi? Po krtkom tichu dieva nieo zamrmlalo. Nerozumel som mu, pretoe bolo otoen chrbtom ku mne. To je zpadn farrel, vak? optala sa Denna. Si aleko od domova.

Dieva nezretene odpovedalo, potom stchlo. Nevedel som uri, i sa odmlalo, alebo hovor poepky. Zpasil som s nutkanm nakloni sa bliie. Znova som zaul slab hlas. Pravdae tvrdil, e a miluje, pritakvala Denna. Vetci to hovoria. anka predo ma postavila vysok pohr s vnom a podala mi whisky. Dve osminky, oznmila mi cenu. Milosrdn Tehlu! Niet divu, e je tu tak pusto. Prevrtil som do seba whisky. Plila v hrdle, len-len e som sa nerozkaal. Vytiahol som z meca strieborn gro, poloil ho na stl a prikryl przdnym pohrikom. Kvol som na anku. Mm pre vs nvrh, zaepkal som. Chcem si tu v kude posedie a vychutnva vno. Poklepal som po obrtenom pohri. Ak ma nikto nevyru, zvyok po odrtan ceny za npoje si mete necha. Oi sa jej trochu rozrili, ibla pohadom na mincu. No ak ma prde niekto otravova, aj keby to bolo s dobrm myslom alebo s otzkou, i si ete nieo objednm, zaplatm a oddem. Pozrel som na u. Doprajete mi trochu skromia? Horlivo prikvla. akujem. anka nhlivo podila k ene za barom a gestikulovala mojm smerom. Uvonil som sa. Vedel som, e mi daj pokoj. Popjal som vno a poval. rob tvoj otec? zaujmala sa Denna. Hovorila potichu a chlcholivo ako mj otec, ke sa prihovral plachm zvieratm. Dieva zamrmlalo a Denna odpovedala: To je dobr prca. Preo si tu? alie zamrmlanie. Mal neposedn ruky, o? Tak s prvoroden synovia. Dieva prehovorilo o osi plamennejie, no slovm som stle nerozumel. Lemom pla som preletil povrch vnovho pohra a naklonil ho mierne od seba. Vno malo tmavoerven farbu, vyzeralo takmer

ierne. Vaka tomu bol povrch pohra ako zrkadlo. Nie dokonal, no stailo na to, aby som videl siluety postv pri stole za stenou. Denna vzdychla, m preruila epot dievaa. Budem hda, povedala rozhorene. Ukradla si striebro alebo nieo tak a ula do mesta. Dieva sa ani nepohlo. Dopadlo to inak, ako si si predstavovala, vak? optala sa miernejie. Dievau sa zachveli plecia, zaul som niekolko slabch, srdcervcich vzlykov. Odtrhol som pohad od pohra a poloil ho na stl. Tu m! Klepnutie pohra o drevo. Vypi to, pobdala dieva Denna. Pome ti to. Nie vemi, ale trochu sa ti uav. Vzlyky utchli. Dieva prekvapene zakaalo. boh neastnica, vzdychla Denna. Dva sa na teba je horie ako st pred zrkadlom. Dieva prv raz prehovorilo dos jasne, aby som mu rozumel. Myslela som, e ke ma tak i tak dostane, radej oddem niekam, kde si mem vybera, a ete mi za to zaplatia Stlmila hlas, take som poul iba stpajci a klesajci rytmus jej slov. Desapencov kr? preruila ju Denna zhrozene. Tak jedovat tn som z jej st ete nepoul. Kist a crayle, nenvidm t prekliatu hru! Je to hlpa modegsk rozprvka. Na svete to chod plne inak. Ale prehovorilo dieva. Denna ju nenechala dokoni vetu. Zabudni na princa v otrhanch atch. Aj keby tak existoval, vie, o by si bola preho ty? Pes, ktorho vytiahol z priekopy. Sprval by sa k tebe ako k majetku. Zobral by ta k sebe domov a kto by a tam pred nm ochrnil? Na chvu sa odmlali. Dieva znova zakaalo, tentoraz slabie. Co s tebou urobme? optala sa Denna. Dieva potiahlo nosom a nieo zaomralo. Keby si sa o seba vedela postara, nesedeli by sme tu. Zamrmlanie.

To by lo. Vezm ti polovicu zo zrobku, no stle je to lepie ako nema ni a ete riskova podrezan krk. No na to si dnes prila aj sama. Ozvalo sa uchotanie ltky. Naklonil som pohr, nech vidm, o sa tam rob, no zazrel som len aksi neurit pohyb. Pozrime sa, o tu mm, povedala Denna. Nasledovalo cinkanie minc kladench na stl. Dieva uasnuto zaepkalo. Nie, nie som, odsekla Denna. Je to mlo, ke nem in majetok. Urite si u zistila, e ivot v meste nie je lacn. Nasledovalo zamrmlanie zakonen otzkou. Denna sa nadchla a pomaly prehovorila: Pretoe mi niekto pomohol, ke som to najviac potrebovala. A pretoe ak ti nikto nepome, do konca jedenstenia skon v stoke. Dveruj loveku, ktor si odskkal nejedno zl rozhodnutie. Posvanie minc po stole. Dobre, pokraovala. Prv monos je, e a dme do uenia. Si na to trochu pristar a nebude to zadarmo, ale d sa o tom uvaova. Neakaj ni honosn tkanie alebo dldenie. Poriadne sa zapot, no dostane stravu a vlastn izbu a nau sa uiton prcu. Dieva zamrmlalo otzku. S tvojm przvukom? optala sa Denna povene. Vie natoi dme vlasy? Namaova tvr, zai aty alebo plies ipky? Odmlala sa. Nie, na slku nem zrunos a neviem, koho by sme podplatili. Zvuk zhania minc. Druh monos: njdeme ti ubytovanie, km ti nezmizne modrina. Posvanie minc. A potom ti kpime lstok na cestu domov. alie mince. Odila si pred mesiacom. To je dos asu, aby o teba vne dostali strach. Ke sa vrti domov, bud astn, e si naive. Zamrmlanie. Nieo si vymysli. No ak m aspo tipku rozumu, bude to mat hlavu a ptu. Nikto neuver, e si stretla rozprvkovho princa, ktor a poslal domov. Nasledujci epot bol tak tich, e som ho takmer nepoul. Pravdae to bude ak, ty hlpa pipka! zahriakla ju Denna. Nezbav sa toho do konca ivota. Bud na teba ukazova prstom a

epka si. Strat priateov a ani manela si nenjde ahko. No ak chce viest aspo trochu normlny ivot, mus sa s tm zmieri. _ Mince znova zazvonili, ked ich zhrnula na kopu. Tretia monost Ak trv na tom, e chce robi prostittku, zariadime to tak, aby ta nepodrezali v tmavej ulike. M pekn tvr, ale potrebuje lepie aty. Posvanie minc. Niekoho, kto a nau, ako sa m sprva. Dalsie mince. A niekoho, kto a zbav przvuku. A alie. Neurit mrmlanie. Pretoe je to jedin rozumn spsob, odvetila chladne. (AM\ Naliehav epot. Denna podrdene vzdychla. Dobre. Hovor, e tvoj otec sa star o kone. Tak si predstav, koko ich barn vlastn: an kone, kone do zprahu, na poovaku Vzruen zamrmlanie. Presne tak, prisvedila Denna. Ktorm by si bola radej? an k tvrdo pracuje, no napriek tomu nedostane najlepiu staju ani krmivo. Zamrmlanie. Sprvne, len pre najvzneenejie kone. Hladkaj ich a kmia do prasknutia a pracuj len vtedy, ked pni usporiadaj slvnostn prehliadku alebo vyrazia na lov. Ak sa chce ivi ako prostittka, mus to urobi ikovne. Nesprva sa ako pinav fandra, ale ako vzneen dma. Mui ti bud dvori a posiela dary. Prekvapen epot. no, dary. Ked platia mincami, myslia si, e im patr. Dnes veer si videla, ako sa to kon. Dr sa svojho przvuku a vytaj prsia a nmornci si a bud podva z ruky do ruky za polpencu. Alebo sa nau dobr spsoby, uprav si vlasy a bude zabva dentlmenskch npadnkov. Mui tia po spolonosti zaujmavch a peknch ien, ktor vedia pova. Nechc ich len do postele, ale aj na ples. Potom ich m v hrsti. Nikto neiada dmu, aby platila za izbu vopred. Nikto ju neprehne cez sud v bonej ulike a nevyraz jej zuby, ked si uav. Zamrmlanie.

Nie, odvetila Denna pochmrnym hlasom. Zaul som slab cinkanie minc v meci. Ni si nenahovraj. Aj najvzneenej rebec je iba k. Skr i neskr a niekto osedl. Sptav omranie. V tom prpade mus ods. Ak chc viac, ne si im ochotn poskytnt, nem in vchodisko. Potichu a narchlo sa v noci vytrat. No v tom okamihu za sebou spli vetky mosty. Je to cena, s ktorou mus rta. Vhav zamrmlanie. 55 To ti nepoviem. Rozhodnutie je na tebe. Chce s domov? Zaplat za to. Chce ma ivot pevne v rukch? Zaplat za to. Chce ma monos poveda nie? Zaplat za to. Ni nie je zadarmo. Ozvalo sa krpanie stoliiek odsvanch od stola. Oprel som sa o deliacu stenu. Kad si mus vybra sm, povedala Denna. Ako sa vzaovali, jej hlas sa strcal. o ti najviac vyhovuje? o si el tak vemi, e si ochotn zaplati akkovek cenu? Ked odili, ete dlho som tam sedel a pokal sa dopi vno.

SEDEMDESIATA TRATIA KAPITOLA

Krv a atrament
Teccam hovor v Zjaven o tajomstvch ako o bolestivch pokladoch mysle. Tvrd, e nie s tm, o si pod nimi predstavuje vina ud. Naprklad zhada nie je tajomstvo. Ani mlo znme fakty i zabudnut pravdy. Tajomstvo, vysvetuje Teccam, je myselne zatajovan pravda. Filozofi jeho definciu u cel storoia spochybuj. Poukazuj na jej logick nedostatky, biele miesta a vnimky. No doteraz nikto nepriiel s lepm vysvetlenm. A to napoved ovea viac ako vetky akademick spory. V alch, menej znmych a menej diskutovanch kapitolch Teccam dodva, e poznme dva druhy tajomstiev: tajomstv st a tajomstv srdca. Vina patr do prvej kategrie. Ide o klebety a drobn kandly, o ktorch sa len epk. Tia sa dosta na svetlo sveta. Tajomstvo st pripomna kamienok v ime. Najprv si ho sotva uvedomujete, no postupne vs oraz vmi tla, a sa to stane neznesiten. Tajomstv st s tm vie, m dlhie ich v sebe drme. Nadvaj nm lca na prasknutie a chc sa vyslobodi. Tajomstv srdca s in. Intmne a bolestiv. Najradej by sme ich ukryli pred celm svetom. Nerast nm v stach, netlaia sa von. Leia hlboko v srdci a m dlhie tam zostvaj, tm s aivejie. Teccam tvrd, e je lepie ma pln sta jedu, ako nosi v sebe jedin tajomstvo srdca. Jed vypuje kad, no bolestiv poklady sa hromadia. Kad de ich namhavo pregigame a zatlame hlbie a hlbie dovntra. aia ns, hnisaj a s oraz neznesitenejie. Po ase roztrhn srdce, ktor ich ukrva. Modern filozofi Teccamom pohdaj, no v skutonosti s ako supy ohlodvajce kosti velikna. Nech sa hateria, nech si hovoria, o chc, Teccam poznal prav tvr sveta. ***

Na druh de mi Denna poslala odkaz. Stretli sme sa pred tyrmi sviecami. V poslednom ase sme to robili asto, no dnes to bolo ine. Denna si obliekla dlh elegantn aty. Nemali viac vrstiev a vysok golier, ako kzala najnovia mda. Tesne jej priliehali k telu a odhaovali hrdlo. Boli tmavomodr, a ked vykroila, zazrel som pod nimi kandalzny kus obnaenej nohy. Za jej chrbtom sa o stenu opieralo puzdro s harfou, v oiach sa jej zrailo oakvanie. Tmav vlasy sa jej na slnku leskli, zdobili ich len tenk vrkiky zviazan modrou nrkou. Bos nohy mala zelen od trvy. Usmiala sa na ma. Dokonila som ju. V hlase jej zabublalo nadenie ako vzdialen hrmenie. Aspo natoko, aby som ti ju zahrala. Chce si ju vypou? V jej hlase som zachytil tipku dobre skrvanej hanblivosti. Pretoe sme obaja mali patrnov, ktor si chrnia skromie, o prci sme sa takmer nerozprvali. Porovnvali sme si prsty pinav od atramentu a lamentovali nad akosami, no vyjadrovali sme sa iba neurito. Ni si neelm vmi, odvetil som. Denna vzala puzdro a vykroila dolu ulicou. Pridal som sa k nej. Nebude to tvojmu patrnovi vadi? A prli ahostajne pokrila plecami. Hovor, e chce, aby moju prv piese spievali sto rokov. Nemyslm si, e ju treba dra v tajnosti. Pozrela na ma kosom. Njdeme si tich miesto a zahrm ti ju. Km ju nebude vyspevova zo striech, ni mi nehroz. V tichej zhode sme zamierili k zpadnej brne. Priniesol by som lutnu, povedal som, no konene som naiel remeselnka, ktormu dverujem. Dal som mu opravi uvonen ladiaci kolk. Dnes mi posta ako divk, odvetila. Uchvtene bude obdivova moje umenie. Zajtra si to vymenme. Budem a pova so zasnenmi oami, obdivova tvoju zrunos, vtip a arm. Prehodila si harfu na druh plece a ukrnula sa. Ak si ich tie nedal opravi. Rd si zahrm duo, navrhol som. Harfa s lutnou s zriedkav kombincia, no urite povaten. To si povedal vemi diplomaticky, pozrela na ma. Porozmam o tom. Znova som musel bojova s pokuenm prezradi jej, e mm prste od Ambrosea. Chcel som jej vyrozprva cel prbeh so

vetkmi omylmi, ktorch som sa dopustil. No vedel som, e moje romantick gesto by pokazil koniec, pretoe jej perk som pred odchodom z Imre v podstate zaloil. Usdil som, e urobm lepie, ak si to nechm pre seba a prekvapm ju, ked ho budem dra v ruke. Co by si povedala na to, keby si mala za patrna maera Alverona? Denna zastala a pozrela na ma. Ako to? Tem sa jeho priazni a dlhuje mi jednu-dve lskavosti, odvetil som. Viem, e had patrna. Ale ja u mm patrna, povedala rozhodne. Nala som si ho sama. Je to tvoj patrn len napoly, protestoval som. Kde m psomn potvrdenie? Pn Jase m mono peniaze, no dleitejie je jeho meno. Je ako brnenie alebo k, ktor otvra Viem, nao je patrn, skoila mi do rei. Potom vie aj to, e ten tvoj a o vea ukracuje. Keby si mala na tej neastnej svadbe za patrna maera, nikto v tom niomnom mesteku by sa neodvil otvori sta, nieto ete vztiahnu na teba ruku. Alveronovo meno by a chrnilo aj stovky kilometrov aleko. Ni by sa ti nestalo. Patrn ti me ponknu viac ne meno a peniaze, povedala nervzne. Nepotrebujem titul ako tt a, primne povedan, nechcem, aby mi nejak mu vnucoval svoje farby. Mne dva patrn nieo in. Vie, o ma zaujma. Prehodila si vlasy cez plece a zazrela na ma. U som ti povedala, e som s nm spokojn. o keby si mala dvoch patrnov? optal som sa. Maera verejne a pna Jasea tajne. Urite by proti tomu nenamietal. Alveron me zisti, co je za, uisti sa, e si a nechce zska falonmi Denna na ma vrhla zdesen pohad. Preboha, len to nie! Zvrtla sa ku mne s vnym vrazom. Sb mi, e sa o om nepoksi ni zisova. Vetko by si pokazil. Okrem teba som o om nikomu nepovedala, a keby sa to dozvedel, zril by. Poctil som zvltnu hrdos. Ak naozaj nechce Denna zastala a s tupm zadunenm poloila puzdro na dlabov kocky. Tvrila sa smrtene vne. Sb mi to.

Keby som ju predchdzajcu noc nesledoval cez pol mesta v ndeji, e zistm, kto je jej patrn, asi by som to neurobil. A navye som tajne odpoval jej rozhovor s dievaom, preto ma suoval pocit viny. Subujem, odvetil som. Ke sa jej napt vraz nezmenil, dodal som: Never mi? Ak a to upokoj, tak prisahm. Na o prisah? optala sa, na stach jej znova pohrval smev. Co je pre teba tak dleit, e dodr slovo? Moje meno a moja moc. Si vetko mon, poznamenala sucho, len nie Taborlin Vek. Na svoju prav ruku, navrhol som. Iba jednu? podpichla ma. Chytila mi obe ruky, obrtila ich dlaami nahor a predstierala, e si ich dkladne obzer. Viac sa mi pi av, rozhodla. Prisahaj na u. Na av ruku? optal som sa pochybovan. Nech je po tvojom, vzdala sa. Tak teda na prav. Si stran tradicionalista. Prisahm, e sa nepoksim zisti ni o tvojom patrnovi, povedal som trpko. Prisahm na svoje meno a svoju moc. Prisahm na lavu ruku a na vene putujci mesiac. Denna sa na ma zahadela, akoby si bola ist, e si z nej uahujemDobre, mykla plecom a zdvihla harfu. Povedzme, e ti verm. Znova sme vykroili. Zpadnou brnou sme vyli do otvorenej krajiny. Ticho prerastalo do neprjemnho naptia. Z obavy, aby sa mi to nevymklo spod kontroly, povedal som prv, o mi zilo na um. Je v tvojom ivote vea muov? Denna sa zachichotala. Teraz hovor ako pn Jase. Neustle sa ma na to pta. Zd sa mu, e moji npadnci pre ma nie s dos dobr. S tm som shlasil, no vedel som, e poveda to nahlas nie je dobr npad. Co si mysl o mne? oe? optala sa zmtene. Och, o tebe nevie, odvetila. Preo by mal? Nentene som pokril plecami, no oividne som to neurobil dos presvedivo, lebo sa rozosmiala. boh Kvothe. Doberm si a.

Hovorm mu len o uoch, o sa okolo ma obmietaj, fuia a ouchvaj ma ako psy. Ty si in. Nikdy nebude ako oni. Vdy som bol hrd na to, e nefum a neouchvam. Denna pohla plecom a zahka ma udrela puzdrom na harfu. Vie, ako to myslm. Prichdzaj a odchdzaj bez toho, aby nieo zskali alebo stratili. No ty si ako zlat zrnko uprostred nnosov bahna. Pn Jase si mono mysl, e m prvo vedie o mojich osobnch zleitostiach, no mli sa, trochu sa zamraila. Niektor veci mu prezradm Natiahla ku mne ruku a majetncky mi zovrela rameno. No o tebe mu nepoviem, dokonila takmer netostne. Si len mj a nemienim sa o teba deli. Naptie sa rozplynulo. Krali sme po irokej zpadnej ceste zo Severenu, smiali sa a zhovrali o malikostiach. Tritvrte kilometra od poslednho hostinca stla skupinka stromov s vysokm sivm kameom uprostred. Toto tich miesto sme objavili pri hadan lesnch jahd a obbili sme si ho natoko, e sme sem asto unikali pred hlukom a zpachom mesta. Denna si sadla na zem a oprela sa o siv kame. Z puzdra vybrala harfu a pritlaila si ju na hru, priom jej aty odhalili ksok stehna. Zdvihla oboie a zakerila sa, akoby vedela, na o myslm. Pekn harfa, povedal som nentene. Pohrdlivo odfrkla. Pohodlne som sa rozvalil na vysok chladn trvu. Vytrhol som niekoko stebiel a mimovone ich zapletal. Zmocovala sa ma nervozita. Za posledn mesiac sme spolu strvili vea asu, no Denna mi nikdy nezahrala vlastn skladbu. Neraz sme si spolu zaspievali, take som vedel, e jej hlas je ako med na teplom chlebe. Takisto mala ikovn prsty a zmysel pre rytmus No zloi piese je aie ako hra. o ak nebude st za vea? o jej na to poviem? Denna roztiahla prsty na strunch a moje obavy ustpili do zadia. Spsob, akm sa eny dotkaj harfy, mi vdy pripadal vemi drdiv. Rchlymi pohybmi prstov kzala od tenkch strn po hrub. Znelo to ako kladiv na zvonoch, ako voda pretekajca cez kamene, ako vtia piese v povetr.

Prestala hra a pokrtila ladiaci kolk. Znova zabrnkala a doladila struny. Zahrala ostr akord, tvrd akord a leniv akord, potom pozrela na ma a nepokojne vystrela prsty. Si pripraven? Si asn, povedal som. Zahka sa zaprila, zamaskovala to odhrnutm vlasov. Ete som ni neurobila, ty ao. Aj tak si asn. u! Zahrala prenikav akord, ktor sa rozplynul do tichej meldie. Ako stpala a klesala, Denna uviedla svoju piese. Tradin otvorenie ma prjemne prekvapilo. Klasick prstup je najlep. Len zdte sa sem, povajte vetci t histriu o tragickej veci. Ja rozpoviem vm prbeh o tieni, o rozril sa nad kraj, nad ud, o zmere, o mlokto by zniesol. Tak Lanre, o ho osud obral o enu, snil o tom, e boj pomst hrdos zraden, prlivu elil, zrade, svojmu zatmeniu. Spoiatku mi vyrazil dych jej hlas, vzpt aj hudba. No po chvli ma zarazilo osi in. Denna spievala legendu o pde slvneho mesta Myr Tariniel a o zrade Lanreho. Ten ist prbeh rozprval v Tarbeane Skarpi. Ibae Dennina verzia sa odliovala. V piesni vykreslila Lanreho ako tragickho, neprvom odvrhnutho hrdinu. Selitove slov boli krut a jedovat, Myr Tariniel opisovala ako pinav stoku, ktor bolo lepie vyisti plamemi, ako necha alej hni. Lanre nevyznel ako zradca, ale ako padl hrdina. Vea zvis od toho, kedy prbeh ukonte. Denna sa rozhodla pre okamih, ked Selitos preklial Lanreho. Dokonal zver tragdie. V jej podan bol Lanre ukrivden a nepochopen. Selitos vyzeral ako tyran, choromysen netvor, o si v zlosti nad Lanreho prefkanm podvodom vytrhol vlastn oko. Cel to bolo strane, a neuveritene nesprvne. Napriek tomu som videl v piesni krsu. Akordy boli lahodn, rmy ra finovan a presvediv. Skladba psobila vemi svieo, aj napriek viacerm neprepracovanm miestam som ctil jej tvar. Tuil som, o z

nej me vznikn. Zavta sa do mysl ud a bud ju spieva aj o sto rokov. Pravdepodobne ste ju pouli. Vol sa Piese siedmich strast. no, zloila ju Denna a ja som bol prv, kto ju poul cel. Ked sa posledn tny rozplynuli vo vzduchu, Denna spustila ruky, no neodvila sa pozrie mi do o. Mlky som sedel v trve. Aby ste tomu rozumeli, muste pochopi nieo, o preva kad hudobnk. Zaspieva nov piese je ak, ba priam desiv. Ako ked sa prv raz vyzliekate pred milenkou. Je to chlostiv okamih. Musel som nieo poveda. Kompliment, poznmku, art i lo. okovek je lepie ako mlanie. No jej piese ma zaskoila vmi, ako keby zloila chvlospev na vojvodu z Gibey. Prli mnou otriasla. Ctil som sa ako optovne pouit pergamen, z ktorho kad nota jej piesne ako pika noa zokrabovala slov, a km som nezostal celkom przdny. Neschopn slova, pozrel som na svoje ruky. Stle zvierali nedokonen venek z trvy. Bol to irok, ploch spletenec, ktor dostval tvar prstea. Zaul som uanie Denninch iat. Musel som nieo poveda. Pridlho som otal. Vo vzduchu viselo aiv ticho. Mesto sa nevolalo Mirinitel, vyhkol som, ani som nezdvihol zrak. Nebolo to najhorie, o som mohol poveda, ale ani najlepie. oe? optala sa po chvli. Nebol to Mirinitel, zopakoval som. Mesto, ktor Lanre vyplil, sa volalo Myr Tariniel. Mrz ma, e a musm opravi. Viem, e zmeni nzov nie je ahk. Naru ti to metrum v tretine verov. Zaskoilo ma, ako ticho rozprvam. Vlastn hlas mi znel v uiach mtvo a bezvrazne. Prekvapene sa nadchla. Pozn ten prbeh? Pozrel som na Denn. Na tvri mala vzruen vraz. Prikvol som, stle som bol pozoruhodne przdny, dut ako vysuen tekvica. Preo si si ho vybrala? optal som sa. Ani to nebola dobr otzka. Nemem si pomc, no vid sa mi, ze keby som v tej chvli povedal nieo vhodnejie, skonilo by to inak.

Lene ani teraz, po rokoch premania neviem, o som jej mal poveda. Dennino vzruenie trochu opadlo. Nala som ho v starej knihe pri genealogickom prieskume pre patrna, odvetila. Takmer nikto si ho nepamt, preto je idelny. Svet nepotrebuje aliu piese o Orenovi Velciterovi. Nikdy sa nepreslvim opakovanm toho, o stokrt rozobrali in hudobnci predo mnou. Zvedavo na ma pozrela. Myslela som, e a prekvapm. Netuila som, e vie, kto je Lanre. Ten prbeh som poul pred rokmi od starho rozprvaa v Tarbeane, odvetil som ommene. Ja som nemala tak astie, zdrvene pokrtila hlavou. Poskladala som ho zo stoviek drobnch trkov. Urobila zmierliv gesto. Nebola som na to sama. Patrn mi pomohol. Tvoj patrn? zopakoval som. Ked ho spomenula, vzplanula vo mne iskrika emcie. Trpk pocit sa mi ril v tele ako poiar. Denna prikvla. Poklad sa tak trochu za historika, vysvetlila. Myslm, e chce zska lepie postavenie. Nie je prv, kto sa usiluje o priaze vyhrabanm nieieho dvno zabudnutho hrdinskho predka. Alebo ho chce pre seba. To by vysvetovalo, preo sa tak zaujma o star genealgie. Zahryzla si do pery. Mm neurit podozrenie, povedala, akoby sa mi s niem zdverovala, e piese je pre samotnho Alverona. Pn Jase mi naznail, e je s maerom v kontakte. Usmiala sa. Ktovie, mono si sa s nm stretol bez toho, aby si o tom vedel. V mysli som si vybavil stovky achticov a dvoranov, ktor sa okolo ma mihli za posledn mesiac, no nevedel som sa sstredi na ich tvre. Plamene v mojom vntri sa rozirovali, a vyplnili cel hrud. Ale dos o patrnovi, netrpezlivo zamvala rukami. Odloila harfu a skrila pod sebou nohy. Napna ma. o hovor na piese? Sklopil som zrak, prstami som molil psik spletenej trvy. Bol hladk a chladn. Zabudol som, ako som chcel spoji konce, aby vznikol prste. Viem, e niektor miesta treba vylepi, prehovorila, hlas jej prekypoval nervznym vzruenm. A musm opravi nzov mesta, ak vie urite, e tvoj je sprvny. Zaiatok je neist a siedma sloha

zmton. Mala by som sa viac venova bitke a Lanreho vzahu s Lrou. A koniec je prli von. No ak z nej m celkov dojem? Ked odstrni chybiky, bude ndhern. Vyrovn sa piesam mojich rodiov, no o to vmi ma to trpilo. Triasli sa mi ruky, asol som, ak ak je printi ich presta. Odtrhol som od nich zrak a pozrel na Denn. Ked uvidela moju tvr, jej nadenie sa rozplynulo. Mus zmeni ovea viac ne nzov mesta. Usiloval som sa hovorit o najpokojnejie. Lanre nebol hrdina. Uprela na ma nechpav pohad, akoby nevedela, i artujemoe? Cel prbeh je zle. Lanre bol netvor a zradca. Mus to zmenit. Denna mykla hlavou a zasmiala sa. Ke som sa nepridal, rozpaito naklonila hlavou. Mysl to vne? Prikvol som. Tvr sa jej premenila na kamenn masku. Primrila oi, pery sa jej spojili do zkej iary. Urite artuje. Chvu mlky pohybovala stami, potom zavrtela hlavou. Nedva to zmysel. Ak Lanre nie je hrdina, cel prbeh je nani. Nejde o to, ak je prbeh, povedal som. Dleit je pravda. Pravda? neveriaco na ma pozrela. Je to len star udov legenda. Postavy ani miesta, ni z toho nie je skuton. Rovnako by a mohlo urazi, keby som vymyslela nov slohu do Drotra-garbiara. V hrdle ma plili horce slov ako ohe v kozube. Saka som preglgol. Niektor prbehy s iba legendami, shlasil som. No tento je in. Nie je to tvoja vina. Nemohla si vedie Och, akujem pekne, odsekla jedovato. Som rada, e to nie je moja vina. Ako chce, vytekol som. Je to tvoja vina. Mala si hada dslednejie. Co ty o tom vie? Nem predstavu, o som preskkala! Prela som cel svet, aby som ten prbeh centimeter po centimetri vyhrabala spod zeme! Rovnako postupoval mj otec. Zaal psa piese o Lanrem, no ptranie ho priviedlo k Chandrincom. Niekoko rokov strvil hadanm napoly zabudnutch prbehov a opraovanm legiend. Chcel

vloi do piesne pravdu, no Chandrinci zabili cel koovn spolonos, aby mu v tom zabrnili. Zahadel som sa na trvu a myslel na tajomstvo, ktor som v sebe tak dlho ukrval. Spomenul som si na pach krvi a splench vlasov. Na hrdzu, modr plamene a nehybn tel rodiov. Ako jej mem vysvetli osi tak stran? Odkia zaa? Tajomstvo ma ailo ako obrovsk balvan. Vo verzii prbehu, ktor som poul ja, prehovoril som, zahka sa obtierajc o okraj tajomstva, sa z Lanreho stane Chandrinec. Mus by opatrn, niektor prbehy s nebezpen. Denna sa na ma zahadela. Chandrinec? zopakovala v ase. Potom sa rozosmiala. Nebol to jej zvyajn vesel smiech, ale ostr a pln krutho vsmechu. Nebu ako mal diea. Uvedomoval som si, ako to vyznelo. Zaliala ma erve, cel telo ma svrbelo od potu. Otvoril som sta bolo to ako roztvori dvere taviacej pece. Ja e som ako diea? vybuchol som. o o tom vie, ty hlpa Takmer som si odhryzol piku jazyka, aby som jej nezakrial do tvre slovo kurva. Mysl si, e si pojedol vetku mdros sveta, o? oborila sa na ma. tudoval si na univerzite a my sme pre teba len Presta hada vhovorky a povaj ma! zahriakol som ju. Slov zo ma vytekali ako roztaven kov. Nerozuuj sa ako rozmaznan dievatko! Ako sa opovauje? zapichla do ma prst. Nerozprvaj sa so mnou ako s nejakou sedliakou. Poznm tajomstv, o ktorch na tvojej asnej univerzite ani nechyruj! Nie som sprost! Ale sprva sa tak! zvrieskol som, a ma rozbolelo hrdlo. Preo aspo na chvu nezavrie sta a nepova ma? Snam sa ti pomc! Denn obklopilo mraziv ticho. Pohad mala tvrd a bezvrazn. O tom to cel je, vak? optala sa chladne. Prstami sa hrala s vlasmi, kad pohyb bol naplnen zlosou. Rozplietla vrkiky, vyrovnala si vlasy a bezmylienkovito ich zaplietla do inho vzoru. Nepi sa ti, e odmietam tvoju pomoc. Nepozdva sa ti predstava, e mi neme zasahova do ivota a napravi kad nedostatok. Mono to potrebuje! zasyal som. Zbabrala si si ivot.

Naalej sedela nehybne, v oiach jej blala zlos. Ni o mne ne vies! Viem, e m strach pusti si niekoho k telu, preto nevydr v jednej posteli viac ako tyri dni, vyhkol som. Prestal som sa ovlda, ani som nevedel, o hovorm. Zlostn slov zo ma vytekali ako krv z rany. Viem, e za sebou pli mosty a problmy riei tekom Preo si mysl, e tvoje rady stoja aspo za derav ptk? vybuchla. Pred pol rokom si sa napoly val v stoke. Bol si zarasten a vlastnil iba tri otrhan koele. Sto kilometrov od Imre nenjde jedinho achtica, ktor by a oal, keby a zachvtili plamene. Preiel si vye tisc kilometrov, aby si naiel patrna. Pri zmienke o mojich koeliach ma zalial pocit hanby a op vo mne vzbkla nenvis. M pravdu, zavral som. Si na tom ovea lepie. Tvoj patrn a ot s radosou Konene sme sa dostali k podstate, rozhodila rukami. Nezna mjho patrna, lebo si mi mohol njs lepieho. Nepi sa ti moja piese, pretoe je in ako tvoj prbeh. Natiahla sa po puzdro, pohyby mala merav a zlostn. Si rovnak ako ostatn. Chcem ti pomc! Nie, chce ma zmeni, odsekla a odloila harfu. Chce si ma kpi a ovlda mj ivot. Stara sa o ma ako o zviera. Lene ja nie som tvoj vern pes. To by mi nikdy nenapadlo, zlomysene som sa ukrnul. Pes toti pova. A m dos rozumu, aby nehrzol do ruky, ktor ho chce pohladka. alej to bolo u len horie. *** V tejto chvli som v pokuen klama. Brni sa, e to vetko som jej vykrial v neovldatenom hneve. e ma pri spomienke na zavraden rodinu premohol ia. Chce sa mi poveda, e som v stach zactil slivky a muktov orieok. Aspo iastone by ma to ospravedlovalo. Boli to vak moje slov. Vyriekol som ich sm, nikto mi ich nevloil do st.

Denna kontrovala rovnako ublene, zlostne a pichavo. Obaja sme boli hrd a zriv, pln neotrasitenej istoty, ktor neoddelitene patr k mladosti. Chrlili sme slov, ktor by sme inak nevypustili z st, a odili kad sm. Mj hnev bol erav a trpk ako roztaven elezo. Ke som sa vracal do Severenu, spaoval ma zvntra. Horel, aj ked som prechdzal mestom a akal na nkladn vah. Tlel, ke som kral po maerovom sdle a zaplesol za sebou dvere. A po niekokch hodinch ochladol natoko, aby som svoje slov outoval. Premal som, o som jej mal poveda. Uvaoval som, e jej porozprvam o smrti svojich najblich a o Chandrincoch. Rozhodol som sa, e Denne napem list. Vetko jej v om vysvedm, nech to znie akokovek pochabo a neuveritene. Vzal som pero a atrament a poloil na psac stl hrok bieleho papiera. Namoil som pero do atramentu a premal, odkia zaa. Ked som mal jedens rokov, zavradili mi rodiov. Bola to tak ukrutn a desiv sksenos, e som takmer priiel o rozum. Nikomu som o tom nepovedal. Neodvil som sa to ani len zaepka v przdnej miestnosti. Tajomstvo ma zvieralo tak pevne a tak dlho, e ked som na o i len pomyslel, stlailo mi hrudnk a nevldal som sa nadchnu. Znova som ponoril pero do atramentu, no slov neprichdzali. Otvoril som fau vna v ndeji, e uvon moje tajomstvo. e ho ahie podpim a nadvihnem. Pil som, km sa miestnos neroztoila a na hrote pera sa nevytvorila krupina zaschnutho atramentu. Aj po niekolkch hodinch predo mnou leal nepopsan papier. V bezmocnej zlosti som udieral psou do stola, a km nekrvcala. Tak tak s tajomstv krv z nich teie ahie ako atrament.

SEDEMDESIATA TRVRT KAPITOLA

Chry
Na druh de po hdke s Dennou som sa zobudil neskoro popoludn a bolo mi mizerne. Najedol som sa a okpal, no hrdos mi nedovolila vybra sa do Dolnho Severenu, aby som ju pohadal. Poslal som prste Bredonovi, no poslk sa vrtil so sprvou, e tu ete nie je. Otvoril som si teda fau vna a prehrabval sa v kope prbehov, ktor sa mi nazbierali na stole. Vinou ilo o zlomysenosti a kandly. No ich malichern povaha zodpovedala mojej nlade a pomohla mi zabudn na vlastn mizriu. Dozvedel som sa, e comte Banbride nezomrel na suchoty, ale na syfilis, ktorm ho nakazila chlipn koniarka. Lord Veston je vraj zvisl od dennerskej ivice a na svoj zlozvyk ma peniaze, ktor s vyhraden na udriavanie krovskej cesty. Barn Jakis podplatil niekokch vysokopostavench radnkov, aby sa vyhol kandlu, ked jeho najmladiu dcru prichytili v bordeli. V jednej verzii prbehu predvala svoje telo, v druhej si uvala ako zkaznka. Tto informciu som si zapamtal, keby sa mi neskr hodila. Ked som otvoril druh fau, dotal som sa, e Netalia Lacklessov ula s koovnou spolonosou. Rodiia sa jej zriekli a Meluan sa stala jedinou dedikou. To vysvetovalo nenvis lady Lacklessovej k Ruhom a utvrdilo ma v rozhodnut nepriznva sa v Severene k svojej krvi. Naiel som tri rzne svedectv o vojvodovi z Cormisantu, ktorho sa po niekokch pohrikoch zmocnila zlos a zmltil kadho, kto mu priiel pod ruku, vrtane manelky, syna a niekokch host. tal som aj krtku vpove pln dohadov o zvrtench orgich kra a krovnej v skromnch zhradch skrytch pred zrakom dvora. Objavil som dokonca aj zmienku o Bredonovi. Udajne sa v odahlch lesoch na severnom okraji svojho panstva venuje pohanskm

ritulom. Autor klebety ich priblil tak podrobne, e som uvaoval, i ich neodpsal z nejakej prastarej aturskej romance. tal som do neskorho veera, a ked som dopil druh fau, bol som len v polovici kopy zpiskov. Chystal som sa posla sluhu po alie vno, no vtedy sa z vedajej miestnosti ozvalo tich zasyanie vzduchu, neklamn znak, e ma priiel navtvi Alveron. Ke vstpil do izby, predstieral som prekvapenie. Dobr de, pozdravil som ho a trochu neisto som vstal. Me si sadn, povedal zhovievavo. Z cty som zostal st, nauil som sa, e pri maerovi viac formlnosti nikdy nezakod. Ako aleko ste sa dostali s dmou? optal som sa. Zo Stapesovch vzruench klebiet som usdil, e dvorenie sa bli k spenmu koncu. Dnes sme oficilne zloili sub vernosti, odvetil maer rozruene. Speatili sme ho svojimi podpismi. Vetko je hotov. Ak smiem poznamena, vaa milos, nevyzerte vemi spokojne. Trpko sa usmial. Predpokladm, e si poul o neprjemnostiach na cestch. Iba chry, vaa milos. Chry, ktor som chcel udra v tajnosti, odfrkol. Na severnej ceste ktosi prepadva vhercov dan. To bolo vne. Vhercov, vaa milos? zdraznil som mnon slo. O koko ich obrali? Maer ma prebodol pohadom naznaujcim, e moja otzka je nemiestna. Viac ne dos. Zmizol u tvrt v porad. Lupii ma pripravili o vye polovicu dan zo severnho panstva. Veavznamne na ma pozrel. Sever patr Lacklessovcom. Domnievate sa, e vaich vhercov prepadvaj Lacklessovci? Vyvalil na ma oi. oe? Nie, nie. S to banditi v Elde. Trochu som sa zahanbil. Poslali ste tam hliadky, vaa milos? Pravdae som poslal hliadky, odsekol. Tucet. Nenali ani vyhasnut pahrebu. Odmlal sa a zahadel sa na ma. Mm podozrenie, e si nali spojenca medzi strami. Maerova tvr nadobudla pochmrny vraz. Predpokladm, e vaa milos poskytla vhercom sprievod.

Kad dostal dvoch ozbrojencov, odvetil. Vie, o ma stoj vymeni tucet gardistov? Brnenie, zbrane a kone? Vzdychol. A akoby to nestailo, as ukradnutch peaz patr krovi. Chpavo som prikvol. Urite ho to nepote. Alveron mvol rukou. Roderic o peniaze neprde. Osobne mu zodpovedm za odvedenie desiatku. Teraz som nten znova posla vhercov dan po podiel pre jeho vsos. Vine ud sa to asi nepi, poznamenal som. Ani trochu. Sadol si do mkkho kresla a unavene si pochal tvr. Som zfal. Ako sa pozriem Meluan do o, ked sa neviem postara o bezpenos vlastnch ciest? Sadol som si oproti nemu. A o Dagon? optal som sa. On ich nenjde? Alveron sa neveselo ukrnul. Pravdae by ich dolapil. Do desiatich dn by im narazil hlavy na kl. Preo ho tm nepoverte? nechpal som. .Dagon kon prli priamoiaro. Zrovnal by so zemou tucet dedn a zaplil tisc akrov Eldu, aby vyduril lpenkov z krytu. Vne pokrtil hlavou. Aj keby sa na tto lohu hodil, teraz prenasleduje Caudica. A navye som presveden, e lupii pouvaj mgiu, ktor je nad Dagonove schopnosti. Poda ma jedinou mgiou v tejto zleitosti boli robustn modegsk luky. No kedykovek udia, najm tu vo Vintase, narazia na nieo, o si nevedia vysvetli, hadaj v tom ary. Alveron sa naklonil dopredu. Mem sa spoahn na tvoju pomoc? Na tto otzku existovala jedin odpove. Pravdae, vaa milos. Vie nieo o zlesctve? Ke som bol mlad, uil som sa od lena krovskej gardy, prehal som, vychdzajc z predpokladu, e potrebuje niekoho, kto mu pome navrhn lepiu ochranu pre vhercov dan. Viem vystopova loveka bez toho, aby ma zazrel. Alveron zdvihol oboie. Naozaj? M vemi rozmanit vzdelanie. Vediem run ivot, vaa milos. Vno mi dodalo odvahu, a tak som dodal: Viem, ako vm pomc s banditmi. Pozrel na ma. Povam.

Mem sa postara o magick ochranu pre vaich muov. Zakval som prstami pravej ruky v ndeji, e to psob dos tajuplne. V hlave som potal, koko mi zaberie vroba lapaa pov, ked pouijem materil z Caudicovej vee. Alveron zamyslene prikvol. Stailo by to, keby mi zlealo len na bezpenosti vhercov. Lene lupii ohrozuj krovsk cestu, o je hlavn obchodn tepna. Musm sa ich zbavi. V tom prpade navrhujem vybra skupinku ud, ktor sa vedia pohybova v lese. Banditov by mali poahky vyptra a potom pol po stre, aby ich pochytali. Nebolo by jednoduchie prepadn ich a pozabja? Pozrel na ma, akoby chcel uhdnu moju reakciu. Iste, shlasil som. Vaa milos je ruka zkona. Lpenie sa trest smrou. Najm na krovskej ceste, povedal Alveron rozhodne. Zd sa ti to krut? V nijakom prpade, pozrel som mu priamo do o. Bezpen cesty s chrbticou civilizcie. Alveron sa prekvapivo usmial. Tvoj pln je presnm odrazom mjho. Zhromadil som hstku oldnierov na ten ist el, ktor si spomenul. Urobil som to tajne, lebo neviem, ktor zradca posiela banditom varovanie. Mm k dispozcii tyroch spoahlivch ud, pripravench hne zajtra sa vyda na cestu: stopra, dvoch oldnierov s vcvikom v lese a ademskho oldniera. Ten nebol lacn. Pochvalne som prikvol. Naplnovali ste to lepie, ako by som to urobil ja, vaa milos. Oividne sa zaobdete bez mojej pomoci. Naopak. Potrebujem loveka so zdravm rozumom, ktor ich povedie. Veavravne na ma pozrel. Niekoho, kto rozumie mgii a zskal si moju dveru. Odrazu sa mi roztriasli kolen. Alveron s priateskm smevom vstal. Dvakrt si mi poslil lepie, ako som dfal. Pozn vraz do tretice vetko dobr? Op som mohol poveda iba jedno: no, vaa milos. *** Alveron ma odviedol do svojich komnt a ukzal mi na mape, kde zmizli jeho mui. Bol to dlh sek krovskej cesty iastone

prechdzajci cez Eld, ktor bol star u vtedy, ked na zem Vintasu bojovali o moc vikingsk nelnci. To miesto sa nachdzalo necelch stodvadsa kilometrov od Severenu, o s pribline tyri dni namhavej chdze. Stapes mi dal nov cestovn vak, zbalil som sa najlepie, ako som vedel. Zo atnka som vybral niekoko vhodnch odevov, no aj tie by vyzerali lepie v plesovej sle ne na ceste. Vzal som tie pr drobnost, ktor som potiahol z Caudicovho laboratria. Stapesovi som dal zoznam dleitch predmetov, ktor mi chbali, a on ich priniesol rchlejie, ako keby ich nakpil v obchode. Neskoro v noci, ked nespia len najv zfalci a udia s neistm svedomm, mi Alveron podal meec so sto striebornmi osminkami. Nepi sa mi, e to musme urobi takto, ospravedloval sa. Za inch okolnost by som ti dal vnos prikazujci obyvateom, aby ti na poiadanie poskytli pomoc. Vzdychol. Lene to by som tvoj prchod mohol oznmi rovno slvnostnmi fanframi. Prikvol som. Ak s tak preiban, e maj peha medzi strami, je mdre predpoklada, e banditi s v spojen s miestnym obyvatestvom, vaa milos. Alebo k nemu patria, zachmril sa. Stapes ma vyviedol z maerovho sdla tajnou chodbou, cez ktor Alveron vchdzal do mojich komnt. Osvetujc cestu zlodejskou lampou, previedol ma niekokmi odbokami a dolu dlhm tmavm schodiskom vytesanm v trobch Zrzu. Osamel som v chladnej pivnici opustenho obchodu v Dolnom Severene. Nachdzal sa v asti mesta, ktor pred niekokmi rokmi zniil poiar, zvyky stropnch trmov v bledom svetle svitu pripomnali tmav kosti. Vykroil som zo splenej budovy. Na okraji tesu nado mnou sa ako drav vtk krilo maerovo sdlo. Odpul som si. Ani trochu ma neteilo, e Alveron zo ma urobil oldniera. Oi ma tpali po prebdetej noci a dlhej ceste krivolakmi podzemnmi chodbami. Neprospelo mi ani vno. Ommenos sa pomaly vytrcala, zato sa oraz nstojivejie hlsila boles hlavy. Ete nikdy som netriezvel v bdelom stave a nebolo to prjemn. Pred

Alveronom a Stapesom som predstieral, e som v poriadku, no v skutonosti som mal podrden aldok a spomalen myslenie. Studen vzduch mi trochu prevetral hlavu. Napadlo mi, o vetko som zabudol prida na zoznam zsob na cestu. Vno mi urobilo medvediu slubu. Chbal mi sdok s punm prachom, so, n Vtom som si spomenul na lutnu. Nevyzdvihol som si ju od remeselnka, ktormu som dal opravi ladiaci kolk. Ktovie, ako dlho budem naha lpenkov? A koko potrv, km si ten mu povie, e som na nstroj zabudol a pred ho? Vydal som sa na zhruba trojkilometrov obchdzku. Dielu som naiel tmav a bez ivota. Zabchal som na dvere, no nikto neodpovedal. Po krtkom vhan som sa vlpal do domu a lutnu ukradol. ako to vak nazva krdeou, kee nstroj mi patril a za opravu som zaplatil vopred. Musel som vyliez na mr, vypi okno a uvoni dve zmky. Nebolo to nron, no vzhadom na nedostatok spnku a otupen hlavu mem hovori o ast, e som nespadol zo strechy a nezlomil si vz. A na uvonen kridlu, pri ktorej mi srdce vyskoilo do krku, ilo vetko hladko ako po masle a o dvadsa mint som pokraoval v ceste. Alveronovi oldnieri na ma akali v krme tri kilometre severne od Severenu. Po vzjomnom predstaven sme zamierili na krovsk cestu. Mylienky som mal ako z medu, a niekoko kilometrov od mesta som si uvedomil ist svislosti. Dolo mi, e maer ku mne nebol celkom primn. Naozaj som najvhodnej lovek na ele skupinky stoprov pochodujcich do neznmeho lesa zabi bandu lupiov? Skutone m o mne tak vysok mienku? Pravdae nie. Bolo to lichotiv, no nezmyseln. Maer by ahko naiel spoahlivejieho loveka. Pravdepodobne sa chcel zbavi vrenho pomocnka, ked ho u nepotrebuje na dvorenie. Bol som hlupk, e mi to nenapadlo skr. Poslal ma hada ihlu v kope sena, aby som mu nezavadzal. Zrejme predpokladal, e sa budem bezradne mota po lesoch Eldu a vrtim sa s przdnymi rukami. Moju teriu podporoval aj meec. Sto osminiek nm vysta pribline na mesiac, a ked sa peniaze min, budem nten

vrti sa do Severenu, kde maer nespokojne pokrti hlavou a vyuije moje zlyhanie, aby mi nesplatil lskavosti, ktor mi dlhuje. No ak sa mi podar lpenkov chyti, o to lepie, bol to predsa od zaiatku jeho pln. Nech to skon akokovek, maer neprehr. Pri pomyslen na to ma ilo roztrhn, no nemohol som sa vrti a vyta mu to. Dobrovone som s vpravou shlasil, zostvalo mi len pokraova v ceste a vyai z nevanej situcie o najviac. Ako som kral na sever s pulzujcou hlavou a odpornou pachuou v stach, rozhodol som sa, e maera znova prekvapm a banditov dolapm. Do tretice vetko dobr. Maer Alveron bude mojm vekm dlnkom.

SEDEMDESIATA PIATA KAPITOLA

Hri
V najblich hodinch som sa snail o najlepie spozna muov, s ktormi ma Alveron posadil do sedla. Hovorm, pravdae, obrazne, pretoe jedna bola ena a vetci sme krali. Najvmi ma zaujal Tempi, doteraz som skutonho ademskho oldniera nestretol. Ani zaleka nespal moju predstavu hrozivho zabijaka s nemilosrdnm pohadom. Nebol ani vemi vysok, ani mohutn. Mal svetl pokoku, plav vlasy a nevrazn siv oi. Jeho tvr mi pripadala przdna ako nepopsan hrok papiera. Neodral sa v nej ani nznak emcie. Vedel som, e pre ademskch oldnierov je typick krvavoerven obleenie, no Tempiho aty ma prekvapili. Koeu mu dralo na tele dvans mkkch koench remeov. Nohavice si prepsal na stehnch, kolench a na ltkach. Jedno i druh malo iariv krvavoerven odtie a priliehalo mu k telu ako rukavica. Ked sa oteplilo, na koi mu vyrazil pot. Kee bol zvyknut na ivot v chladnom, riedkom vzduchu Brkovch vrchov, tunajie podnebie sa mu urite zdalo neprimerane horce. Hodinu pred poludnm si uvonil remene na hrudi, vyzliekol koeu a utrel si do nej tvr aj ruky. Oividne mu nevadilo, e po krovskej ceste kra do pol psa nah. Pokoku mal takmer smotanovo bielu, telo thle a hladk ako chrt, svaly sa mu prelievali pod koou so zvieracou eleganciou. Nechcel som naho civie, no zrak mi priahovali tenk jazvy kriujce jeho ruky, hrudnk a chrbt. Ani slovom sa nesaoval na teplo. Prehovoril vemi zriedka, na vinu otzok odpovedal bu prikvnutm, alebo zavrtenm hlavy. Cez plece mal prehoden cestovn vak podobn mjmu a jeho me sa mi videl krtky a nekodn. Dedan bol prav opakTempiho: vysok, statn, so irokm hrudnkom a hrubm krkom. Za psom mal ak me a dlh n, telo

si chrnil rznymi nepriliehajcimi kusmi koenho brnenia tvrdho ako pancier, na viacerch miestach zapltanho. Pokojne by sa uivil ako strca karavny. Dedan najviac jedol, najviac sa ponosoval, najviac klial a hlavu mal tvrdiu ako doska z dubovho dreva. No na druhej strane bol priatesk a rd sa smial. Jeho mohutnos a sprvanie ma zvdzali myslie si, e je hlpy, no ked chcel, mal rozumu na rozdvanie. Hespe bola oldnierka, o nie je a tak zriedkav, ako si niektor udia myslia. Stavbou tela a vzbroj ou bola takmer zrkadlovm obrazom Dedana. Koen brnenie, ak me, trochu oahan vetrom a svetasksen. Mala irok ramen, mocn ruky a hrd tvr s eusou ako tehla. Jemn plav vlasy mala ostrihan nakrtko ako mu. No poklada ju za ensk verziu Dedana by bolo chybou. Km on vystupoval suvernne, Hespe psobila zdranlivo. Dedana ni nerozlilo, sprval sa uvonene, no z Hespe vyarovala neurit tvrdos, akoby bola ustavine v strehu. N stopr, Marten, bol najstar. Nemal na sebe vea koe, udriaval ju starostlivejie a nebola tak tvrd ako Dedanova a Hespina. Ozbrojil sa dvoma nomi, dlhm a krtkym, na pleci mal zavesen loveck luk. ivil sa ako lovec, a km sa nepoharkal s baronetom, ktorho les mal na starosti. Prca oldniera bola neporovnatene horia, no aspo si zarobil na ivobytie. Vaka zrunosti pri narban s lukom bol pre skupinu prnosom, hoci fyzicky sa Dedanovi ani Hespe nevyrovnal. Tto trojica pred niekokmi mesiacmi spojila sily a odvtedy sa dvaj najma spolone. Marten mi prezradil, e maerovi u poslili, naposledy ich poiadal o prieskum pozemkov v okol Tinu. Asi po desiatich mintach som pochopil, e vodcom vpravy mal byt Marten. Bol sksenej zlesk ne my ostatn dokopy a raz i dvakrat u lovil ud za odmenu. Ked som mu to povedal, pokrtil hlavou a usmial sa. Vysvetlil mi, e ma na nieo schopnosti a chcie to robit s dve rozdielne veci. Poslednm lenom skupiny som bol ja nebojcny vodca. Maer ma v odporacom liste opsal ako sksenho mladka s dobrm vzdelanm a viacermi uitonmi schopnosami. To vetko bola

pravda, no aj tak to vyznelo, akoby som bol ten najkomickej dvorn elegn. Do kart mi nehralo ani to, e som bol od ostatnch ovea mlad a mj odev patril skr na slvnostn hostinu ne na vpravu za lupimi. Navye som niesol lutnu, stril maerov meec a nemal som me, n ani brnenie. Trfam si poveda, e plnm prvom nevedeli, o si o mne maj myslie. *** Asi hodinu pred zpadom slnka sme stretli drotra. Na sebe mal tradin hned rcho opsan povrazom. Neahal vozk, no jeho somr bol tak obakan balkami plnmi rozmanitch drobnost, e pripomnal obrovsk hrb. Ako sa k nm drotr blil, spieval si do kroku: Ak vetko fajn je, svet je vdne usmiaty, svoj peniaz mdry aj tak vhodne utrat. Hej, te sa zo slnieka, no sotva vene prek, raz outuje, e sa o gro lakom. Brs vhovorku had, ty stroj sa radej na d, ne myslie na drotra mokr ako my. Rozosmial som sa a zatlieskal. Drotr telom i duou je vzcny zjav, vdy ma pote, ke na nejakho natrafm. Mama ma presviedala, e prinaj astie, a otec si ich vil pre erstv sprvy zo sveta. Moja rados bola dvojnsobn, pretoe som si zfalo potreboval doplni vbavu na cestu. Hej, drotr! usmial sa naho Dedan. Potrebujem ohe a pivo. Ako aleko je k najbliiemu hostincu? Mu ukzal prstom za chrbt. Necelch dvadsa mint. Zaklil na Dedana. No urite potrebujete viac ne to, napomenul ho. Pre kadho mm nieo uiton. Dedan zdvorilo zavrtel hlavou. Je mi to, drotr, ale mj meec je ahk ako vnok.

A o ty, chlape? premeral si ma. Vyzer ako lovek, ktor nieo chce. Nemlite sa, prikvol som. Ke som videl, ako tobne hadia moji spolonci dopredu, mvol som rukou. Chote. Ja sa tu chvu zdrm. Len o sa pohli, drotr si pochal ruky a na tvri sa mu roztiahol smev. o potrebuje? Na zaiatok trochu soli. A katuku na uskladnenie, dodal, prehrabvajc sa medzi balkami. Nepohrdnem ani lacnejm noom. Najm ke m namieren na sever, pritakal. Cesty s nebezpen, bez noa sa lovek nezaobde. Mali ste problmy? optal som sa v ndeji, e vie nieo, o nm pome pri ptran. Och, kdee, pokrtil hlavou. Nie je to a tak zl, aby sa naiel niekto, kto vztiahne ruku na drotra. No aj tak je lepie by opatrn. Podal mi dlh zky n v koenom puzdre. Ramstonsk oce. Vytiahol som epe a obzrel si ju. Drotr neklamal. Uspokojm sa s jednoduchm, vrtil som mu ho. Potrebujem ho na kadodenn prce, najm na jedenie. Ramstonsk oce je vhodn na kad pouitie, odsunul mi ruku. Naree nm drevo na podpaovanie, aj sa ohol. Nikdy sa nezatup. No nevydr viu za. Ramstonsk oce je krehk, vysvetlil som. To je pravda, shlasil drotr. Ako hovoril mj otec, je to najlep n, a km sa nezlom. Ale to ist plat pre hociktor. A pravda je tak, e in nemm. Vzdychol som. Pochopil som, e chce na mne zarobi. A sdok punho prachu, dodal som. Ani som to nedopovedal, u mi ho podval. Vimol som si, e m na rukch atrament, ukzal prstom. Mm tu kvalitn papier. A njde sa aj pero s atramentom. Nie je ni horie ako dosta npad na piese a nemat si ho kam zapsa. Otril mi balek s papierom, perami a atramentom.

Odmietavo som pokrtil hlavou. Ani maerov meec nie je bezodn. Skladanie piesn si odlom na neskr. Pokril plecami, no neodtiahol ruky. Me psa listy. Poznm mua, ktor si raz musel pusti ilou, aby mal m napsa odkaz svojej milovanej. Je to dramatick? no. Symbolick? Urite. No hlavne bolestiv, nezdrav a trochu morbdne. Od tch ias vdy nos so sebou pero a atrament. Ctil som, ako blednem. Drotr mi pripomenul osi, na o som v zhone pri odchode zo Severenu zabudol. Denna. Maerova iados, dve fae vna a bezsenn noc mi ju plne vymazali z hlavy. Co si o mne pomysl, ked som na u tak strane nakrial a potom zmizol bez slova? Teraz ns delil jeden de cesty. Nemohol som sa vrti, len aby som jej povedal, e odchdzam. Zamyslel som sa nad tm. Naozaj nie. A okrem toho, aj ona sa asto mlky vytrat. Urite ma pochop Hlupk. Hlupk. Hlupk. Mylienky sa mi toili v kruhu, km som sa snail vybra si jednu z neprjemnch monost. Zahkanie drotrovho somra mi vnuklo npad. Idete do Severenu? optal som sa. Nie priamo. Ale budem tadia prechdza. Prve som si spomenul, e musm niekomu posla list. Dorute ho do istho hostinca, ked vm zaplatm? Pomaly prikvol. Pravdae, usmial sa a znova zdvihol balek. No bude potrebova papier a atrament. Skrivil som tvr. Koko chcete za toto vetko? Pozrel sa na kpku s tovarom. So so katukou: tyri osminky. N: ptns osminiek. Papier s perami a atramentom: osemns. Sdok punho prachu: tri osminky. A za doruenie? optal som sa. Srne doruenie, opravil ma s krnkom. Do rk dmy, ak ma neklame vraz v tvojej tvri. Prikvol som. Drotr si pochal bradu. Inokedy by som zaptal tridsap a po prjemnom zjednvan by som spustil na tridsa osminiek. Bola to rozumn cena vzhadom na to, ak ak je dosta sa k dobrmu papieru. No aj tak to bola cel tretina maerovho meca. Peniaze budeme potrebova na stravu, ubytovanie a rozlin drobnosti.

No ne som otvoril sta, drotr pokraoval: Vidm vak, e je to pre teba privea. Dfam, e nie som prli smel, ale m pekn pl. Som ochotn pristpi na vmenu. Tesnejie som si pritiahol purpurovoerven pl okolo pliec. Nehovorm, e sa ho nevzdm, povedal som, a ani som nemusel predstiera tos, no o si ponem bez pla, ked sa rozpr? To vyrieime ahko. Vytiahol skrten ltku, vystrel ju a zdvihol, aby som si ju prezrel. Pl bol kedysi ierny, no dlhm pouvanm a pranm sa jeho odtie zmenil na tmavozelenkav. Je dos ochan, poznamenal som a preiel prstom po rozstrapkanom ve. Iba trochu obnosen, odvetil a prehodil mi ho cez plecia. Ako uliaty, poznamenal. Aj farba je dobr, zvrazuje ti oi. Okrem toho, nemal by si sa oblieka prli npadne, ked na cestch striehnu lupii. Vzdychol som. Co mi za dte? optal som sa, podvajc mu svoj ndhern pl. Uili ho pred necelm mesiacom a zatia na nespadla ani kvapka. Drotr ho pohladil. M vea malch vreciek, povedal uznanlivo. To sa mi pi. Pochal som tenk ltku drotrovho pla. Ak pridte ihlu a ni, vymenm svoj pl za toto vetko. Odrazu ma osvietilo. A k tomu vm dm elezn pencu, meden pencu a strieborn pencu. Ukrnul som sa. Bola to almuna, no presne tieto mince iadaj drotri v prbehoch, ked vymieaj magick tovar s ni netuiacim synom ovdovenej eny, ktor sa vybral do sveta hada astie. Drotr sa rozosmial. Prve som ti chcel navrhn to ist, povedal, prehodil si mj pl cez predlaktie a pevne mi stisol ruku. Zalovil som v meci a podal mu elezn grajciar, dve vintsk polpence a, na moje prekvapenie, atursk tvrd pencu. Mal som astie, pretoe atursk penca m len zlomok hodnoty vintskho striebornho groa. Vyprzdnil som vreck purpurovho pla do cestovnho vaku a vzal si od drotra nakpen tovar. Potom som narchlo napsal list, v ktorom som Denne vysvetlil, e patrn ma neoakvane poslal pre z mesta. Ospravedlnil som sa za unhlen slov a sbil, e ju vyhadm hned po nvrate do Severenu. Zilo by sa mi viac asu, aby som vymyslel presvedivejie

ospravedlnenie a podrobnejie vysvetlil svoju situciu, no ked drotr zabalil mj pl, oividne sa ponhal alej. Kee som nemal peatn vosk, pouil som trik, ktor som vymyslel, ke som psal listy v maerovom mene. Zloil som papier do seba a zastril ho tak, e ak by ho chcel niekto otvori, musel by ho najskr roztrhn. Podal som ho drotrovi. Odovzdajte ho peknej tmavovlasej ene menom Denna. Bva v hostinci tyri sviece v Dolnom Severene. Dobre, e mi to hovor! zvolal a vloil si list do vrecka. Svieky. Siahol do sedlovho vaku a vytiahol zvzok hrubch lojovch sviec. Kad potrebuje svieky. Naozaj by sa mi zili, no z inho dvodu, ako predpokladal drotr. Mm tu aj vosk na imy, pokraoval, prehrabvajc sa v balkoch. V tomto ronom obdob k nm prichdzaj prudk dade. So smiechom som zdvihol ruky. Dm vm osminku za tyri sviece, no viac si nemem dovoli. Ak neprestanete, budem nten kpi aj vho somra, aby som to vetko odniesol. Ako mysl, pokril plecami. Bolo mi poteenm, mlad pn.

SEDEMDESIATA IESTA KAPITOLA

Prchno
Ke sme na druh de nali vhodn miesto na rozloenie tbora, slnko u zapadalo. Dedan sa vybral do lesa po drevo. Marten krjal mrkvu a zemiaky, Hespe poslal po vodu. Ja som jeho malou lopatkou kopal jamu na ohnisko. Tempi vzal do ruky konr a meom z neho strhal tenk ksky suchho dreva namiesto prchna na zaplenie vatry. Jeho me nevyzeral ani po vytiahnut z povy chvatne. No poda toho, ako ahko krjal drevo na papierovo tenk pltky, musel by ostr ako britva. Ked som obloil jamu kamemi, Tempi mi bez slova podal za hrs prchna. Kvnutm hlavy som poakoval. Nechce radej poui mj n? optal som sa ho dfajc, e ho zatiahnem do rozhovoru. Za dva dni sme si vymenili sotva dve vety. Tempiho bledosiv oi pozreli na n za mojm psom, potom sp na me. Zavrtel hlavou a nepokojne pohol rukami. Nekod to epeli? optal som sa. oldnier mykol plecom, vyhbal sa mi pohadom. Pustil som sa do prpravy oha a vtedy som urobil prv chybu. Vzduch bol chladn a vetkch ns zmhala nava. Namiesto postupnho prikladania dreva som Tempiho prchno obloil tenkmi vetvikami, na ktor som pridval oraz vie a hrubie, a vzniklo osi ako nepriedun pyramda. Ked som bol hotov, Dedan sa vrtil s alou nruou dreva. Skvel, zahundral akoby sm pre seba, no dos nahlas, aby to pouli ostatn. A toto je n vodca? asn. o ti zasa sadlo na nos? unavene sa ho optal Marten. Dedan teatrlne vzdychol. Mlad namiesto vatry vyrba dreven pevnos. Podiiel ku mne a prehovoril tnom, ktor pravdepodobne pokladal za otcovsk, no v skutonosti vyznel povene. Uk,

pomem ti s tm. Takto to nikdy nezapli. M kresadlo a ocieku? Naum a, ako ich pouva. Nikto nem rd pohdanie, no ja ho znam mimoriadne ako. Dedan mi cel dva dni dval najavo, e ma m za hlupka. Zapojil som svoj hereck talent a vzdychol ako star kme unaven ivotom. o o mne vie, Dedan? optal som sa. Neprtomne na ma pozrel. Maer ma uril za vodcu vpravy, povedal som pokojne a pozrel mu do o. Je maer idiot? Dedan mvol rukou. Jasn, e nie je. Len hovorm Postavil som sa a vzpt to outoval, pretoe to len zvraznilo n vkov rozdiel. Poslal by s vami Alveron hlupka? Neprimne sa usmial, tvril sa, akoby dvojdov opovrliv frflanie bolo iba nedorozumenm. Nemus sa hned Zdvihol som ruku. Nie je to tvoja chyba. Jednoducho o mne ni nevie. Teraz to nerieme, potrebujeme si oddchnu. No ubezpeujem a, e nie som iadny synik bohatho panka, ktor je tu len pre zbavu. Zovrel som medzi prstami ksok Tempiho prchna a sstredil sa. Naerpal som z tela viac tepla, ako som potreboval, v ruke sa mi a po plece rozlial chlad. Netreba mi vysvetova, ako sa zapauje ohe. Jemne narezan drevo vzblklo, zvyok prchna sa rchlo chytil a k oblohe vyahli plamene. Mal to by dramatick vstup, aby vo mne Dedan prestal vidie nanihodnho fagana. No as strven na univerzite ma otupil. Zapli ohe je pre lena mystria rovnako ahk ako obu si imy. Lene Dedan mysterika nikdy nestretol a pochybujem, e sa niekedy priblil k univerzite na menej ne psto kilometrov. Mgiu poznal iba z prbehov. Ked sa drevo rozhorelo, zbledol ako stena a zasptkoval. Vyvaoval na ma oi ako na Taborlina Vekho, ked privolal ohniv stenu. Vimol som si, e Marten a Hespe maj rovnak vraz, v tvrach sa im zraila typick vintsk poverivos. Striedavo hadeli na ohe a na ma. Bol som pre nich jeden z tch, o ovldaj temn silu a privolvaj dmonov. A navye jedvam syr aj s krkou.

Pri pohade na vydesen tvre som pochopil, e v tejto chvli ich nijako nepresvedm, aby sa ma nebli. Vzdychol som a rozbalil spac vak. Veer pri tborku nikto neartoval, no Dedan prestal hundrat. Uspokojil by som sa s trochou cty, no ak to nejde inak, nepreka mi ani tipka zdravho strachu. *** Dva dni som sa zdral akchkovek dramatickch vstupov a moji spolonci sa uvonili. Dedan mal stle siln rei a nebl sa poveda, o ma na jazyku, no prestal ma oslovova mlad a saoval sa o polovicu zriedkavejie. Pokladal som to za vazstvo. Povzbuden miernym spechom, rozhodol som sa nadviazat rozhovor s Tempim. Povedal som si, e ak mm zosta na ele skupiny, musim o om zisti viac. Predovetkm ma zaujmalo, i vie poveda viac ako p slov naraz. Ked sme zastali, aby sme sa naobedovali, podiiel som k ademskmu oldnierovi. Sedel trochu bokom od ostatnch. Nestrnil sa ns, no km my sme poas obeda rozprvali, Tempi len mlky jedol. Dnes som si vak s kusom tvrdej klobsy a hstkou studench zemiakov zasadol veda neho. Ahoj, Tempi. Zdvihol hlavu a kvol na ma. Ahoj. Na okamih som zazrel jeho bledosiv oi. Vzpt ich odvrtil a nepokojne sa zavrtel. Preiel si rukou po vlasoch, m mi pripomenul Simmona. Obaja boli chud s plavou hlavou, ibae Sim neobsedel potichu. lovek sa pri om niekedy ledva dostal k slovu. S Tempim som sa skal zhovra u predtm. Vravel som o poas, o boavch nohch po celodennej chdzi i o jedle. Vetko mrne. Dostal som z neho nanajv jedno-dve slov, vinou iba kvol hlavou alebo pokril plecami. No najastejie na ma len bezvrazne fochol, zahniezdil sa a tvrdohlavo sa mi vyhbal pohadom. Preto som si naho pripravil les. Poul som prbehy o vaom umen lethani, prehovoril som. Rd by som sa dozvedel viac. Povie mi o om? Tempiho oi sa o ma krtko obtreli, potom znova uhli. Jeho vraz zostval przdny. Potiahol za jeden z ervench koench remeov na

hrudi a nepokojne zamval rukvom. Nie. Nepoviem ti o lethani. Nie je to ni pre teba. Neptaj sa. Sklonil hlavu a zahadel sa do zeme. V duchu som napotal trins slov. Tempi mi dal odpove aspo na jednu otzku.

SEDEMDESIATA SIEDMA KAPITOLA

Lacn Penny
Za smraku sme prechdzali dlhou zkrutou, spoza ktorej sa ozvalo tlieskanie a dupanie zmiean s hudbou, vkrikmi a vbuchmi smiechu. Po desiatich hodinch chdze ma tie zvuky naplnili takmer radostnou nladou. Na poslednej vekej kriovatke ciest june od Eldu stl obrovsk hostinec Lacn Penny. Steny boli z nahrubo otesanho dreva, nad dvoma rozsiahlymi podlaiami sa iastone dvhalo tretie, tvoren niekokmi ttmi. Cez okn som videl muov a eny tancujcich poda blznivej meldie neviditenho huslistu. Dedan sa zhlboka nadchol. Ctite to? Poviem vm, tam dnu je ena, ktor uvar aj kame tak, e sa vm bud zbieha sliny. Sladk Peg. Ruky moje, dfam, e tu ete stle pracuje. Nakreslil do vzduchu obl krivky a stril lakom do Martena. Hespe primrila oi a prepaovala mu ztylok. Dedan veselo pokraoval: Dnes sa vyvalm do postele s bruchom plnm jahaciny a brandy. Alebo vymenm spnok za trochu zbavy, ak vetko pjde ako pri mojej poslednej nvteve. Ked som videl, ako sa Hespe mra, rchlo som prehovoril: Kad dostane jedlo a poste. Vetko ostatn ide z vho vrecka. Dedan na ma pozrel, akoby neveril vlastnm uiam. Neblzni! Niekoko dn sme sa poriadne nevyspali. A peniaze aj tak nie s tvoje, tak nebu skup. Ete sme ni neurobili, odvetil som pokojne. Neviem, ako dlho to potrv, no nie sme ktovieak bohi. Ak minieme maerove peniaze hne na zaiatku, budeme sa musie ivi lovom. Rozhliadol som sa. Alebo m niekto z vs pln meec a chce sa o podeli? Marten sa smutne pousmial. Hespe prebodvala oami Dedana a ten zazeral na ma. Tempi sa vrtel, vraz mal tradine neitaten Vyhbajc sa mi pohadom, preletel oami po ostatnch. Nikomu sa nedval do tvre.

Pozrel na Dedanove ruky a nohy, na Martenove nohy, na Hespine a napokon na moje. Presunul vhu a podiiel o pol kroka k Dedanovi. Pokraoval som miernejm tnom, aby som rozptlil narastajce naptie: Ke chytme banditov, rozdelme sa o zvyok v meci. Na spiatonej ceste budeme o osi bohat a kad minie, koko uzn za vhodn. Ale a potom. Videl som, e Dedana to nepoteilo, vykval, i nezmenm nzor. Namiesto neho sa ozval Marten. Po celom dni putovania nezakod pohrik, povedal zamyslene, akoby sm pre seba. Dedan pozrel na svojho priatea, potom s oakvanm sp na ma. Trocha alkoholu nm nezakod, prisvedil som s smevom. Maer si urite neel, aby sa z ns stali kazi. Hespe sa hrdelne zasmiala, Marten s Dedanom zdvihli ktiky. Tempi na ma vrhol letm pohad, zamrvil sa a odvrtil zrak. *** Po niekokch mintach vlanho dohadovania sme dostali za jedin strieborn osminku p jednoduchch postel, skromn veeru a npoj pre kadho. Naiel som si stl v tichom kte a schoval lutnu do bezpeia pod laviku. Na smr unaven som si sadol a premal, ako printim Dedana, aby sa prestal sprva ako samoby hlupk. Zo zadumania ma vytrhlo buchnutie taniera o stl. Zdvihol som zrak a uvidel ensk tvr a napuan prsia lemovan iarivoervenmi kuerami. Na pokoke bielej ako mlieko mala takmer neviditen pehy. Jej pery boli nebezpene bledoruov, v oiach iarila rovnako nebezpen zele. akujem, povedal som po krtkom zavhan. Nem za o, zlatko. Usmiala sa na ma oami a odhrnula si vlasy za obnaen plece. Zdalo sa mi, e si zaspal. Vea nechbalo. Cel de som bol na nohch. To je koda, povedala s predstieranou tosou a pochala si krk. Keby som vedela, e bude o hodinu na nohch, zvalila by som a z nich. Natiahla ruku a jemne mi vola prstami do vlasov. Z naich plameov by vzblkla poriadna vatra.

Stuhol som ako vyplaen srna. Neviem vysvetli preo. Azda som bol unaven po dlhej ceste. Alebo to bolo tm, e sa ku mne ete nikto nesprval tak otvorene vyzvavo. Alebo Mono som bol iba primlad a alostne nesksen. Nechcem to alej rozobera. Zfalo som hadal slov, no km sa mi rozplietol jazyk, odstpila od stola a koketne na ma pozrela. Do tvre mi vystpila erve, ete vmi som sa zahanbil. Sklopil som zrak a zahadel sa na veeru. Zemiakov polievka, pomyslel som si otupene. Potichu sa zasmiala a dobrosrdene ma chytila za plece. Prep, chlape. Zdal si sa mi viac odmlala sa, akoby hadala vhodn vraz. Pil si sa mi, netuila som, e si a tak mlad. Hovorila vdne, no v hlase som zaul smiech. Tvr sa mi rozhorela a k uiam. Asi pochopila, e nech povie okovek, len to zhor, a tak ma pustila. Vrtim sa neskr, keby si nieo potreboval. Nemo som prikvol a hadel, ako odchdza. Zo zamyslenia ma vyruil smiech. Poobzeral som sa a vimol si smevy na tvrach muov pri okolitch stoloch. Jedna skupinka zdvihla pohre na posmen prpitok. Nejak mu sa ku mne naklonil, potapkal ma po chrbte a chlcholil ma: Neber to osobne, chlape, kadho odmietla. Mal som pocit, e vetky oi v miestnosti hadia na ma. Sklopil som zrak a pustil sa do jedla. Km som trhal ksky chleba a mal ich v polievke, v mysli som si nadval do korunovanch hlupkov. Ukradomky som sledoval ervenovlas anku, ako popri roznan npojov zabva muov a odra ich ponuky. Km si ku mne prisadol Marten, trochu som sa spamtal. S Dedanom si sa vysporiadal ikovne, preiel rovno k veci. Trochu mi zdvihol nladu. Naozaj? Marten slabo prikvol, prenikavm zrakom sa rozhliadal po dave host. In na tvojom mieste by ho bud zastrail, alebo z neho urobil hlupka. Desansobne by ti to vrtil. Sprval sa ako hlupk, poznamenal som. A ke sa to tak vezme, zastraoval som ho. Pokril plecami. Ale iiel si na to s rozumom, preto a bude repektova. Napil sa a zmenil tmu. Hespe navrhla, e sa vysp v jeho izbe, povedal nentene.

Nehovor! dos ma to prekvapilo. Je oraz odvnejia. Pomaly prikvol. A? pobdal som ho. A ni. Dedan odsekol, e sa radej prepadne, ne by platil za izbu, ktor mal dosta zadarmo. Pozrel na ma a zdvihol oboie. Tomu neverm, zavrtel som hlavou. Musel si to vimn. Predstiera nezujem, lebo sa mu nepi. Pochybujem, odvetil Marten a stlmil hlas. Pred troma jedensteniami sme previedli karavnu z Ralienu. Bola to fuka. Mali sme pln vreck peaz a nudili sa. V noci som sedel s Dedanom v pinavej prstavnej krme, boli sme prli opit, aby sme vldali vsta. Prila re aj na Hespe. Rozvne pokrtil hlavou. Hovoril o nej dobr hodinu a poda jeho opisu by si ju nespoznal. Doslova o nej bsnil. Vzdychol. Mysl si, e je preho pridobr. A navye je presveden, e ak o u o i len okom zavad, zlom mu ruku na tri kusy. Preo si mu to nepovedal? o som mu mal poveda? Vtedy naho ete nevyvaovala tie psie oi. Jeho obavy sa mi zdali rozumn. o mysl, e by ti Hespe urobila, keby si ju priatesky potapkal po zadku? Pozrel som k baru. Hespe klopkala jednou nohou do rytmu hudby, no ramen, oi aj eus mala pevn, takmer nepriatesk. Medzi ou a mumi stojacimi po oboch stranch sa rtala mal, no zreten medzera. Neriskoval by som to, pripustil som. No odvtedy si musel nieo vimn. Vari je slep? Nie je na tom o ni horie ako my ostatn. Chcel som protestova, no zrak mi padol na ervenovlas anku. Meme mu to poveda, navrhol som. Dveruje ti. Marten skrivil tvr. Nie, poloil pohr na stl. Zbytone by sa to skomplikovalo. Bu na to prde sm, alebo nie. Nechajme to naho. Mykol plecom. A ke k niomu nedjde, svet sa nezrti. Dlho sme mlali. Marten ponad pohr pozoroval run miestnos, v oiach mal neprtomn pohad. Oprel som sa o stenu, premhali ma driemoty. Hluk sa strcal.

Moje mylienky, ako zvyajne, ke im dm vonos, zabldili k Denne. Myslel som na jej vu, na krivku krku pri uchu aj na to, ako pohybuje rukami, ked rozprva. Uvaoval som, o rob dnes veer a i je v poriadku. Napadlo mi, i si na ma aspo na chvu spomenie *** chyti banditov by nemalo by ak. Niekto tm prekliatym bastardom mus konene skoi na krk. Tie slov ma vytrhli z driemot ako hik rybu z jazera. Huslista si urobil prestvku, aby sa napil, v zdanlivom tichu sa Dedanov hlas niesol ako hkanie somra. Otvoril som oi a uvidel, e aj Marten sa znepokojene rozhliada, oividne rozruen. Dedana som naiel takmer okamite. Sedel dva stoly od ns a viedol opileck rozhovor so sivovlasm farmrom. Marten u vstval od stola. Nechcel som zbytone priahova pozornos. Prive ho, zasyal som a printil sa zosta na mieste. Zatnajc zuby, pozeral som, ako Marten prekukoval pomedzi stoly, potapkal Dedana po pleci a ukzal prstom na ma. Naastie som nepoul, o Dedan zahundral. Neochotne sa zdvihol zo stoliky. Rozhliadol som sa po miestnosti, aby som nemusel hadie naho. Tempiho v ervench atch nebolo ahk prehliadnu. Tvr mal obrten ku kozubu, sledoval, ako huslista lad nstroj. Na stole pred nm lealo niekoko przdnych pohrikov, koen remene na koeli mal uvonen. Hudobnka si prezeral so zvltnou zvedavosou. anka mu priniesla al pohrik. Pozrel na u, premeral si ju pohadom. Dieva nieo povedalo a Tempi jej pobozkal chrbt dlane ako lichotnk. Dieva sa zaprilo a artovne mu strilo do pleca. Jednou rukou pohladil krivku jej psa a nechal ju tam. Oividne jej to nevadilo. Dedan pristpil k stolu a zakryl mi vhad na Tempiho vo chvli, ked huslista zdvihol slk a spustil rezk gigu. Niekoko host vyskoilo na nohy a dalo sa do tanca. o je? oboril sa na ma Dedan. Zavolal si ma, aby si mi oznmil, e je neskoro? Zajtra ma ak ak de a mm s do postele? Oprel sa o stl a pozrel mi do o. Zactil som jeho kysl dych. Smrdel lacnm, nechutnm alkoholom, s akm sa d zapli ohe.

Zasmial som sa. Nie som tvoja matka. V skutonosti som chcel poveda prve to, no teraz som horkovito premal nad niem inm. Zrak mi padol na ervenovlsku, ktor mi priniesla veeru. Naklonil som sa dopredu. Chcem sa a na nieo opta, povedal som sprisahanecky. Dedanov zamraen vraz vystriedala zvedavos. Stil som hlas. Nie si tu prv raz, vak? Prikvol a naklonil sa bliie. Vie, ako sa vol tamto dieva? kvol som hlavou smerom k anke. Dedan sa obzrel s takou prehnanou opatrnosou, e keby nepozerala inm smerom, hned by si ho vimla. T blondat, o ju obchytkva Ademan? optal sa. Nie, ervenovlska. Zaostril zrak na druh koniec miestnosti, na irokom ele sa mu poskladali vrsky. Losine? optal sa potichu. Obrtil sa ku mne, oi mal stle primren. Mal Losi? Pokril som plecami a outoval svoj taktick manver. Z hromotlka vyrazil mohutn smiech, napoly klesol, napoly spadol na laviku veda ma. Losi, chechtal sa hlasnejie, ako mi bolo mil. Zmlil som sa v tebe, Kvothe. Plesol dlaou po stole a znova sa rozosmial, len-len e nezletel na zem. M dobr oko, chlape, ale na Losi zabudni. Nem u nej ancu. Nato sa ozvala moja zranen pcha. Preo nie? Vari nie je? odmlal som sa a urobil neurit gesto. Dovtpil sa, o tm chcem poveda. tetka? optal sa nedverivo. Ani nhodou. Mot sa ich tu zopr, mvol rukou nad hlavou a stil hlas. Vlastne to nie s tetky, ale dievat, ktorm nevad trochu si v noci prilepi. murkol na ma. Peniaze navye. A ete dao navye, zachechtal sa. Myslel som zaal som vhavo. Kadmu chlapovi, o m oi a gule, to napadlo. Naklonil sa ku mne. M v sebe plame, potvorka. Dostane kadho, kto jej padne do oka, ale inak ju nevlka do postele ani plnm mecom. Keby chcela, mala by peaz ani vintsk kr. Pozrel na u. Na koko ju odhaduje? Ja by som dal

Privrel oi, pery sa mu pohybovali, akoby v duchu potal komplikovan rovnice. Po chvli mykol plecom. Viac ne mm. Otoil ku mne hlavu a znova pokril plecami. Zbytone nad ou rozmla. Uetri si trpenie. Ak chce, zoznmim a s dmou, na ktor je radost pozrie. Mono bude ochotn zlepi ti nladu. Rozhliadol sa. Nie! chytil som ho za ruku. Len ma to zaujmalo, ni viac. Vedel som, e to znie neprimne. Vaka za pomoc. Nem za o. Opatrne vstal. Och, zastavil som ho, akoby mi prve nieo napadlo. Urob mi lskavos? Ked prikvol, naznail som, aby sa ku mne naklonil. Bojm sa, aby Hespe nevytrala, preo ns sem maer poslal. Ak sa dostane lupiom do u, e im ideme po krku, sa nm to prcu. V tvri sa mu mihol previnil vraz. Urite by to neprezradila, ale vie, ako eny rady rozprvaj. Rozumiem, horlivo prikvol. Poviem jej to. Musme by opatrn. Huslista s jastrabou tvrou dohral svin meldiu a hostia tlieskali, dupali alebo udierali przdnymi pohrmi o stl. Vzdychol som a pochal si tvr. Ked som zdvihol hlavu, znova pri mne sedel Marten. Prstami sa dotkol ela a uznanlivo prikvol. Zahka som sa uklonil. Kad herec m rd van obecenstvo.

SEDEMDESIATA SMA KAPITOLA

In cesta, in les
Rno sme vyrazili na cestu, skr ne slnko vylo vysoko na oblohu. . Pohad na Dedana zotavujceho sa po akej opici mi poskytol zvrten poteenie. Mohutn mu kral vemi opatrne, no a na obasn zastonanie sa nesaoval. Vmal som si ho pozornejie, take mi neunikli drobnosti, ktor prezrdzali, e ho Hespe naisto poblznila. Spsob, akm vyslovoval jej meno. Drsn vtipkovanie, ked sa s ou rozprval. Kad chvu na u vrhal letm pohady a maskoval ich ako vystierame chrbta, rozhliadanie sa po ceste i gesto smerom k stromom. Napriek tomu neprestal ignorova jej obasn pokusy o zblenie. Chvami to bolo zbavn ako dobre zahran modegsk tragdia, inokedy by som ich najradej oboch zakrtil. Tempi kral bez slova ako nem, poslun tea. Vmal si vetko naokolo: stromy, cestu i oblaky. Neby nezamenitenej inteligencie v jeho oiach, pokladal by som ho za naivnho. Na otzky mi aj nadalej odpovedal nepokojnm ovanm, krenm pliec, prikvnutm alebo zavrtenm hlavou. Drdil moju zvedavos. Vedel som, e lethani je len rozprvkov mtus, no aj tak mi to nedalo pokoj. o ak naozaj etr slov, aby ich pouil ako tich brnenie? o ak je vaka lethani mrtn ako had? Po tom, o dokzali Elxa Dal a Fela, ke vyslovili meno oha a kamea, sa mi predstava pouitia slov ako zsoby energie nevidela ani zaleka tak pochab ako predtm. *** Postupne sme sa spoznali a zvykli si na osobitosti jednotlivch lenov vpravy.

Dedan pred rozprestretm spacieho vaku starostlivo upravil zem. Nestailo mu, e odstrnil kamienky a vetviky, dupanm vyrovnal aj kad hrbolek i trs trvy. Ked si Hespe myslela, e ju nikto nepouje, falone si popiskovala a po kadom jedle si vyprala zuby. Marten sa nedotkol msa, na ktorom bola o len kvrnka ruovej, a vodu pil iba prevaren alebo zmiean s vnom. Najmenej dvakrt denne nm opakoval, e sme pochab, ked nerobme to ist. No nevyhlsenm vazom nezvyajnho sprvania bol jednoznane Tempi. Nikomu nepozrel do o, neusmieval sa, nemrail a nerozprval. Od odchodu z Lacnej Penny povedal sm od seba jedin vetu: Dd premeni tto cestu na in cestu a les na in les. Kad slabiku vyslovil zretene, akoby si to vyhlsenie pripravoval cel de. Nezdalo sa mi to a tak nepravdepodobn. Bol posadnut umvanm. My ostatn sme si dopriali kpe zakadm, ked sme sa zastavili v nejakom hostinci, ale Tempi sa mal kad de. Ak tiekol nablzku potok, okpal sa veer aj rno po zobuden. Inak si vystail s kusom ltky a asou zo svojho prdelu pitnej vody. Dva razy za de sa komplikovane ritulne naahoval, priom kreslil rukami do vzduchu aksi obrazce. Pripomnalo mi to pomal dvorn tance z Modegu. Oividne mu to pomhalo udriava prun telo, no vyzeralo to zvltne. Hespe artovala, e ak ns lupii vyzv do tanca, istotn oldnier ns zachrni. Hovorila to vak iba vtedy, ke ns Tempi nemohol zau. o sa tka vstrednost, zrejme som bol posledn, kto sa mohol vysmieva z ostatnch. Kad veer, ak som nebol prli vyerpan z celodennho pochodu, hral som na lutnu. Dovolm si tvrdi, e to neupevnilo dveru mojich spolonkov v strategickho vodcu a mysterika. m bliie bol cie, tm astejie sa ma zmocovali obavy. Na tto prcu sa jednoznane hodil iba Marten. Dedan a Hespe boli dobr bojovnci, no zle sa s nimi spolupracovalo. Dedan bol tvrdohlav a vyhadval spory. Hespe sa zas vyznaovala lenivosou. Zriedka

pomhala s jedlom i s umvanm riadu, a ked sme ju o to poiadali, robila to s takou nechuou, e by sme si lepie poradili bez nej. A potom tu bol Tempi, najat zabijak, ktor mi odmietal hadie do o a odpoveda na otzky. Nepochyboval som, e by mal spech v modegskom divadle. *** P dn po odchode zo Severenu sme prili na zemie, kde dolo k prepadom. Bol to tridsakilometrov kukat sek cesty kriujcej Eld: nijak mest, hostince, ani len opusten farma. plne odrezan kus krovskej cesty uprostred nekonenho prastarho lesa. Prirodzen toisko pre medvede, ialench pustovnkov a pytliakov. Hotov raj lpenkov. Marten sa vybral na prieskum, ostatn sme sa pustili do stavby tbora. O hodinu sa vynoril spomedzi stromov, bez dychu, no v dobrej nlade. Uistil ns, e na okol nenaiel nijak stopy. Nemem uveri, e brnim vhercov dan, zamrmlal znechutene Dedan. Hespe sa hrdelne zasmiala. Brni civilizciu, opravil som ho. A star sa o bezpenos ciest. Maer Alveron vyuva dane rozumne. Ukrnul som sa. Naprklad z nich plat ns. Za to sa budem bi do krvi, povedal Marten. Po veeri som nartol jedin stratgiu, ktor som bol schopn za p dn vymyslie. Palicou som nakreslil do hliny zakriven iaru. Toto je cesta. Pribline tridsa kilometrov dlh sek. Chilometrov5 ozval sa Tempiho mkk hlas. Prosm? nerozumel som. Bolo to jeho prv slovo za jeden a pol da. Khilometrov Mal tak siln przvuk, e mi chvu trvalo, km som pochopil, o hovor. Kilometrov, vyslovil som zretene. Ukzal som smerom k ceste vystril jeden prst. Odtiato k ceste je to jeden kilometer. Dnes sme preli dvadsap kilometrov. Tempi prikvol. Znova som sa obrtil ku kresbe na zemi. D sa predpoklada, e lupii sa ukrvaj v okruhu ptnstich kilometrov od cesty. Okolo

iary predstavujcej cestu som nakreslil irok ps. Znamen to, e musme prehada asi devsto kilometrov tvorcovch lesa. Nastala chva ticha, km vstrebvali moju informciu. Napokon prehovoril Tempi: To je vea. Vne som prikvol. Zabralo by nm to niekoko mesiacov, lene my na to pjdeme inak. Dokreslil som niekolko iar. Marten sa kad de vyberie dopredu na prieskum. Pozrel som naho. Ak plochu doke prehada za de? Zamyslel sa nad tm, rozhliadajc sa po stromoch a krovinch. V takomto hustom lese pribline dva a pol tvorcovho kilometra. A ked bude vemi pozorn? Vdy som vemi pozorn, usmial sa. Kvol som hlavou a nakreslil iaru paralelne s cestou. Marten preskma asi tritvrte kilometra irok ps vzdialen zhruba jeden a pol kilometra od cesty. Bude hada stopy po tbore alebo hliadkach, aby sme na ne nechtiac nenarazili. Hespe zavrtela hlavou. To nie je dobr npad. Neusadia sa tak blzko cesty. Ak sa nechc prezradi, pjdu hlbie do lesa. Najmenej tri-tyri kilometre. Dedan pritakal. Keby som sa dal na prepadvanie a zabjanie pocestnch, dral by som sa najmenej p kilometrov od cesty. Shlasm, odvetil som. No skr i neskr sa musia vybra k ceste. Postavia rozhadne a bud putova ta a sp. Okrem toho potrebuj dopa zsoby jedla. Kee tu vyaj u niekoko mesiacov, pravdepodobne vyliapali chodnky. Na provizrnu mapu som pridal niekoko drobnost. Za Martenom pjdu dvaja z ns a bud hada vychoden miesta. Zvyn dvaja zatia postria tbor. Za de prejdeme pribline trojkilometrov sek. Zaneme na severnej strane cesty a budeme sa presva od zpadu na vchod. Ak ni nenjdeme, prejdeme na jun stranu cesty a vrtime sa z vchodu na zpad. Dokonil som nkres a odstpil. Stopy njdeme za jedno alebo dve jedenstenia, poda toho, ako nm bude pria astie. Vystrel som sa a zapichol palicu do zeme. Dedan vrhol na mapu sken pohad. Potrebujeme vie zsoby.

Prikvol som. Tbor presunieme vdy po piatich doch: Dvaja z ns pjdu nakpi do Crossonu, dvaja premiestnia tbor. Marten bude odpova. Odteraz musme by opatrnej s ohom, prehovoril Marten. Ak s lupii po vetre, zactia dym. Kad noc vykopeme jamu pre ohnisko a poobzerme sa po dreve z rennelu, shlasil som. Vie, ako vyzer rennel, vak? optal som sa Martena. Zatvril sa prekvapene. Hespe na ns pozrela. o je rennel? Strom, odvetil Marten. Idelny na vatru. Jeho drevo je vhrevne, nestpa z neho takmer nijak dym a prakticky ho necti. Dokonca ani ked je drevo mokr, doplnil som. Alebo s listami. Je vemi uiton. Nerastie vade, no videl som ho na okol. Odkia vie osi tak chlapec z mesta? zaujmal sa Dedan. Snam sa naui o svete o najviac, odvetil som vne. A ako si priiel na to, e som vyrastal v meste? Dedan mykol plecom a odvrtil zrak. Odteraz skrtka budeme pouva iba rennelov drevo, vyhlsil som. V prpade nedostatku ho uetrme na varenie. Ak sa minie, nebudeme vari. Preto majte oi na stopkch. Vetci prikvli, Tempi o osi neskr ako ostatn. A napokon by sme sa mali dohodn, ako sa zachovme, ked ns v lese prekvapia banditi. Ukzal som prstom na Martena. o povie, ak a chytia poas prieskumu? Zdalo sa, e ho to zaskoilo, no nezavhal ani na sekundu. Som pytliak. Ukzal na svoj luk s uvonenou tetivou, opret o strom. Nie je to aleko od pravdy. Odkia si? Z Crossonu, odvetil po chvli. Je to de cesty smerom na zpad. Ako sa vol? M-Meris, zakoktal. Dedan sa zarehotal. Ukrnul som sa. O svojom mene neklam. Nie je to presvediv. Ak a pustia, dvaj pozor, aby si ich nepriviedol k nmu tboru. No ak a zober so sebou, neprezrasa. Predstieraj, e sa k nim chce prida. Nepokaj sa o tek. Martena to znepokojilo. Mm s nimi zosta?

Prikvol som. Ak a bud ma za hlupka, pomyslia si, e ujde v prv noc. Ak a odhadn na bystrho, pokaj do druhej noci. No na tret de by ti mali dverova. Pokaj do polnoci a vyvolaj zmtok. Zap niekoko stanov alebo osi tak. My pokme, km sa rozpta chaos, a potom zatome. Rozhliadol som sa po ostatnch. To ist plat aj pre vs. Pokajte do tretieho da. Ako ich njdete? optal sa Marten, na ele sa mu ligotala tenk vrstva potu. Nezazlieval som mu to, chystali sme sa na nebezpen hru. Ked ma chytia, nepomem vm ich vyptra. Nebudeme hada lupiov, ale teba, vysvetlil som. V lese ahko njdem kohokovek z vs. akal som, e zaujem aspo Dedanovo zahundranie, no oividne o mojich schopnostiach nepochybovali. Mimovone mi napadlo, za akho mocnho mysterika ma pokladaj. Za posledn dni som od kadho zo svojich spolonkov nenpadne zskal vlas a do minty som vedel zhotovi prtikrske kyvadlo. Vzhadom na vintsk poverivos som si bol ist, e nechc pou podrobnosti. o povieme my? Hespe potapkala Dedana opakom dlane po hrudi, hnky vydali na jeho tvrdej koenej veste dut zvuk. Dokete ich presvedi, e ste roztrpen strcovia karavn, ktor sa dali na zbojncke chodnky? Dedan odfrkol. U mi to prkrt napadlo. Ked uvidel Hespin vraz, ohradil sa: Nehovor, e tebe nie. Neprestajne si dra nohy, jes fazuu a spa na zemi za pencu na de? Pokril plecami. Boie zuby! udujem sa, e polovica z ns ete neula do lesov. Usmial som sa. Tebe urite uveria. A o on? Hespe kvla hlavou na Tempiho. Nikto mu nezoerie, e sa dal na zboj. Ademsk oldnieri zarbaj desakrt viac ako my. Dvadsakrt, zaomral Dedan. Hlavou mi preblesklo to ist. Tempi, o sprav, ked a chytia lpenci? Tempi sa zahniezdil, no neodpovedal. Pozrel na ma, no vzpt sklopil zrak a uhol oami nabok. Nevedel som, i prema, alebo je zmten.

Keby nebol cel v ervenom, vyzeral by normlne. Ani me nem bohvieak, podotkol Marten. Urite nevyzer dvadsakrt nebezpenejie ako ja, to je ist, zamrmlal Dedan tak, aby sme ho vetci pouli. Aj mne robil starosti Tempiho odev. Niekokokrt som sa ho poksil zatiahnu do rozhovoru a vysvetli mu, preo sa mi nepozdva, ale lepie by som pochodil, keby som sa rozprval s makou. No ked som zistil, e nepozn slovo kilometer, uvedomil som si osi, o mi malo prs na um u dvno. Aturina nie je Tempiho rodn jazyk. Len nedvno som sa na univerzite boril so siarinou, a tak som chpal, e radej ml, ne by sa znemonil. Mohol by sa poksi zska ich sympatie, ako my, povedala Hespe neisto. Ked dobre neovlda jazyk, nie je ahk presvedivo klama, odvetil som. Tempi po ns ibol oami, no ni nepoznamenal. udia podceuj mlanlivch. o keby zahral nemho? navrhla Hespe. Tvril by sa zmtene, akoby nevedel, kde je. Ani by to nemusel hra, zamrmlal Dedan popod nos. Tempi naho pozrel. Tvr mal stle bezvrazn, no pohad o osi iv. Zhlboka sa nadchol a pomaly prehovoril: Tich nie je hlpy. Hlas mal rozhodn. Ty? Stle hovori. tek, tek, tek, tek, tek. Jednou rukou naznail otvranie st. Stle. Ako pes, o cel noc tekat na strom. Sna by vek? Nie. Iba hluk. Ako pes. Nemal som sa smia, no Tempi ma zaskoil. Sasti preto, e som ho pokladal za tichho a pasvneho, no navye trafil klinec po hlavike. Keby bol Dedan psom, donekonena by tekal, aj keby nemal na co. Stailo by mu, e sa pouje. Napriek tomu som sa mal zdra, no nepodarilo sa mi to. Aj Hespe sa rozosmiala. Chcela to zakry, o bolo ete horie. Dedan oervenel a vyskoil na nohy. Povedz mi to do o! Tempi sa bez vhania zdvihol, obiiel ohnisko a postavil sa k Dedanovi. Ked poviem, e sa k nemu postavil, vina ud si predstav, e bol dva-tri kroky od neho. Lene Tempi zastal, a ked sa takmer dotkali hrudou. Ak by podiiel ete o ksok bliie, padli by si do nruia.

Mohol by som zaklama a tvrdi, e k tomu dolo prli rchlo, aby som zasiahol. Pravda bola tak, e mi nenapadlo, ako ich spor znekodni. A okrem toho som mal Dedana pln zuby. Doteraz som Tempiho nepoul vyslovi tolko slov naraz. Prvkrt od nho stretnutia sa sprval ako lovek, nie iba nem chodiaca bbka. Zaujmalo ma tie, ako bojuje. Vea som poul o povestnej ademskej zdatnosti a dfal som, e z Dedanovej tupej hlavy vytlie aspo zjajknutie. Tempi sa nalepil na Dedana. Ten bol o hlavu vy, ir v ramench a mal mohutnej hrudnk. Ademan zdvihol hlavu, v tvri sa mu neodrala nijak emcia. Suvernnos, posmen krnok ni. Si ako pes, prehovoril Tempi bezvrazne. Vek hlun pes. Zdvihol ruku a znova napodobnil otvranie a zatvranie st. tek. tek. tek. Dedan doho stril. Podobn pohyb som videl nespoetnekrt v krmch nealeko univerzity. tonk nm odsot protivnka dozadu a vyvedie ho z rovnovhy, a sa zatack i zakopne. Tempi sa nezatackal. Jednoducho urobil krok vzad, vyhol sa Dedanovej ruke a vzpt mu nentene vylepil zaucho ako rodi neposlunmu dieau. Facka nebola ani tak siln, aby Dedanovi myklo hlavou, no zauli sme zreten plesnutie a obrove vlasy sa zavlnili ako listy vo vetre. Chvu nehybne stl, akoby nechpal, o sa stalo. Potom sa zamrail a zdvihol obe ruky, aby Tempiho odstril drsnejie. Tempi urobil al krok vzad a plesol Dedana z druhej strany. Dedan sa zachmril, zavral a zovrel ruky v ps. Bol to kus chlapa, a ke nadvihol ramen, koen brnenie sa naplo a zavrdalo. akal, i Tempi zato, no ked sa Ademan nepohol, vrhol sa k nemu a napriahol ruku, akoby sa rozhal sekerou. Tempi pred nm do tretice ustpil. Lene Dedanovo telo sa uprostred pohybu zmenilo. Zdvihol sa na piky a akopdny tok sa rozplynul. Odrazu nevyzeral ako rozzren bk, vyrazil vpred a trikrt vihol psami rchlosou vtch krdel. Tempi pred prvm derom ukroil, druh odrazil, no tret ho zasiahol do pleca, iastone otoil a odsotil dozadu. Dvoma rchlymi

krokmi sa dostal z Dedanovho dosahu, znovu nabral rovnovhu a zahka sa otriasol. Potom sa radostne zasmial. Dedanov vraz zmkol. Ukrnul sa, no nespustil ruky a neklesol na pty. Tempi k nemu prikroil, vyhol sa aliemu toku a plesol Dedana dlaou po tvri. Nie vak po lci, ako by boli dvaja rozhdan milenci v divadelnej hre. der viedol zdola nahor a zasiahol cel predn as Dedanovej tvre. Dedan zlostne zavral. Splen kosti! zahreil, zatackal sa dozadu a chytil si nos. To bola facka? Vyzrel spoza ruky na Tempiho. Bojuje ako ena. Na okamih sa zdalo, e Tempi nieo namietne, no vtom sa prv raz usmial, slabo prikvol a pokril plecami. no. Bojujem ako ena. Dedan zavhal, potom sa zasmial a drsne ho potapkal po pleci. Tak trochu som akal, e Tempi usko, no on mu gesto optoval, zovrel Dedanovi plece a zo artu doho stril. Od loveka, ktor sa doteraz prejavoval vemi zdranlivo, som tak vystpenie neakal, no rozhodol som sa nehadie darovanmu koovi na zuby. okovek in ne nepokojn mlanie bolo poehnanm. Navye som zskal predstavu o Ademanovch bojovch schopnostiach. i by to Dedan priznal, alebo nie, Tempi mal navrch. Chry o ademskch oldnieroch mali oividne pravdiv zklad. Marten pozeral, ako sa Tempi vracia na miesto. Jeho aty s stle problm, povedal, akoby sa ni nestalo. Prebehol zrakom po Tempiho krvavoervenej koeli a nohaviciach. Ak v tom chce chodi pomedzi stromy, me rovno zatrbi fanfry a mva vlajkou. Porozprvam sa s nm, sbil som. Napadlo mi, e ak Tempimu nejde aturina, n rozhovor ahie prebehne bez obecenstva. Vymyslm nieo. Vy traja sa zatia utborte a pripravte veeru. Pobrali sa pre, aby si nali o najlepie miesta na spanie. Tempi chvu hadel za nimi, potom sa obrtil ku mne. Sklonil zrak a o krok ustpil. Tempi? Naklonil hlavu a pozrel na ma. Musme sa porozprva o tvojich atch.

Len o som otvoril sta, znova odvrtil pozornos. Oi mu sklzli nadol a bokom, akoby ho nezaujmalo, o hovorm. Sprval sa celkom ako trucovit diea. Nemusm vm vysvetova, ak otravn je poka sa o rozhovor s lovekom, ktor vm nepozer do o. No nemohol som si dovoli odloi to na inokedy. U aj tak som akal pridlho. Tempi, potlail som nutkanie luskn prstami, aby som uptal jeho pozornos. Tvoje aty s erven. Hovoril som o najjednoduchie. Vidie ich zaleka. Je to nebezpen. Dlho neodpovedal. Potom ibol oami na moju tvr a krtko prikvol. Zmocnila sa ma stran predtucha, e vbec nechpe, preo sme v Elde. Tempi, vie, nao sme prili do lesa? Tempiho oi klesli na hrub nrtok v hline, potom pozrel znova na ma. Pokril plecami a urobil neurit gesto oboma rukami. Co je vea, ale nie vetko? Spoiatku mi napadlo, e je to aksi udn filozofick otzka, no vzpt som pochopil, e sa ma pta na slovo. Zdvihol som ruku a chytil dva prsty. Niekoko? Chytil som tri prsty. Vina? Tempi pozeral na moje ruky a prikyvoval. Vinu, povedal a zavrtel sa. Vedie vinu. Rozprva rchlo. Ptrame po muoch. Len o som prehovoril, odvrtil zrak. Potlail som vzdych. Chceme ich njs. Prikvnutie. no. Lovi muov. Zdraznil slovo lovi. Lovi visantha. Aspo e vedel, o tu robme. erven? Natiahol som ruku a dotkol sa koenho remea, ktor mu dral na tele koeu. Bol prekvapivo jemn. Na lovenie? M in aty? Nie erven? Tempi pozrel na svoj odev a zahniezdil sa. Prikvol, pohrabal sa v batohu a vytiahol jednoduch siv koeu. Ukzal mi ju. Na lovenie. Nie na boj. Nebol som si ist, v om je rozdiel, no nateraz som to nechal tak. o urob, ak a visantha njdu v lese? vyzvedal som. Bude rozprva, alebo bojova? Zamyslel sa nad tm. Nevedie rozprva, pripustil. Visantha? Boj.

Prikvol som. Jeden lupi bojova. Dvaja rozprva. Pokril plecami. Mem bojova s dvaja. Bojova a zvazi? Op ahostajne pokril plecami a ukzal na Dedana, ktor starostlivo vyberal z mainy vetviky. Ako on? Traja alebo tyria. Zdvihol ruku dlaou nahor, akoby mi nieo podval. Traja banditi, ja bojova. tyria, sksi rozprva. Poka tri dni. Potom oboma rukami naznail komplikovan gesto. Ohe na stanoch. Uvonil som sa, poteilo ma, e rozumel naej predchdzajcej diskusii. no. Dobre. akujem. Vetci piati sme v tichosti zjedli polievku, chlieb a nevrazn lepkav syr, ktor sme kpili v Crossone. Dedan s Hespe sa priatesky haterili, ja s Martenom sme uvaovali, ak poasie sa d oakva v najblich doch. Inak sme sa vemi nezhovrali. Nechbalo vea a dvaja z ns by sa pobili. Od Severenu sme preli stopdesiat kilometrov a uvedomovali si, ak pochmrna loha je pred nami. Odrazu Marten spozornel. A o ked chytia teba? optal sa. Ostatn mme pln pjdeme s nimi a ty ns na tret de vyptra. Prisvedil som. Nezabudni na vyvolanie zmtku. Marten sa zatvril znepokojene. Ale o ak chytia teba? Neovldam mgiu. Nemem ti sbi, e a vyptram. Je to pravdepodobn, no stopovanie je nevyspytaten Som len nekodn hudobnk, ubezpeil som ho. Nepohodol som sa s neterou baroneta Banbridea a usdil som, e urobm najlepie, ak sa na as stratm v lesoch. Ukrnul som sa. Mohli by ma ozbja, no kee nemm takmer ni, najskr ma pustia. Viem by presvediv a nevyzerm hrozivo. Dedan si nieo zamrmlal, vcelku ma poteilo, e som tomu nerozumel. No o ak a vezm so sebou? naliehala Hespe. Marten m pravdu. Na to som zatia nepriiel, no nechcel som zakoni veer pesimisticky, a tak som sa sebaisto usmial. Ak ma odved do svojho tbora, vetkch pozabjam. S prehnanou ahostajnosou som mykol

plecom. Potom sa vrtim sem. S krnkom som udrel na zem veda seba. Mal to by art. akal som, e aspo Marten sa zasmeje na mojej zahujcej odpovedi. No oividne som podcenil hbku vintskej poverivosti. V tbore sa rozhostilo znepokojiv ticho. Rozhovor uviazol. Vylosovali sme hliadky, zahasili ohe a jeden po druhom sa ponorili do spnku.

SEDEMDESIATA DEVIATA KAPITOLA

Stopy
Po raajkch Marten uil ma a Tempiho hada stopy po lupioch. Kad si vimne ksok koele zachyten na konri alebo odtlaok imy v blate, no v skutonom ivote ich nikdy nenjdete. Daj sa ikovne vyui v divadelnch hrch, no ruku na srdce, kokokrt ste nechali v htine ksok odtrhnutej koele? Ani raz. Banditi, s ktormi sme mali do inenia, boli bystr, nemohli sme sa spolieha, e sa dopustia hlpej chyby. Iba Marten vedel, o si treba vma. Akkovek zlomen vetviku, povedal. Njdete ich najm v hustom poraste, vo vke psa alebo lenkov. Naznail brodenie htinou a odtlanie porastu rukami. Pokoden halzky zbadte len ako, preto sa sstrete na lstie. Ukzal na nealek krovie. Co tam vidte? Tempi namieril prst na konr rastci nzko nad zemou. Dnes mal obleen jednoduch siv aty, bez oldnierskej ervenej vyzeral ete nekodnejie. Pozrel som tm smerom. Konr bol prasknut, no nie odlomen. Niekto tadia preiel? optal som sa. Marten si na pleci nadhodil luk. Ja. Vera veer. Pozrel na ns. Vidte, ako vysychaj aj neporuen listy? Prikvol som. Takto vyzeraj pribline po jednom dni. Po dvoch alebo troch zhnedn a odumr. Co zna, ked uvidte veda seba jedny aj druh? pozrel na ma. Ze niekto preiel po tom istom mieste viackrt v priebehu niekokch dn? Pritakal. Ja mm na starosti prieskum a sledovanie lupiov, vy muste kra s nosom pri zemi. Ked nieo njdete, zavolte ma.

Zavolme? Tempi si priloil ruky k stam a zdvihol hlavu. irokm gestom ukzal na okolit stromy a skrtil dla k uchu, akoby poval. Marten sa zamrail. M pravdu. Nemete na ma kria. Znechutene si pochal krk. Doerta, mali sme to premyslie lepie. Ja som to premyslel, usmial som sa a vytiahol nahrubo opracovan dreven palku, ktor som vystrhal vera veer. Mala iba dva tny, no viac sme nepotrebovali. Zovrel som ju medzi perami a fkol. Ta-ta tu. Ta-ta t. Marten sa ukrnul. To je lelek, vak? Trafil si ho presne. Prikvol som. Mm dobr sluch. Odkalal si. Zia, lelek je non vtk. Ospravedlujco sa usmial. Ked na ma podchvou zapska, kad sksen zlesk spozornie. Pozrel som na palku. Splen ruky! zahreil som. Nedomyslel som to. Je to dobr npad, chlcholil ma. Ibae potrebujeme palku s trilkom dennho vtka. Naprklad zlatovrnka. Zapskal dva tny. Nemalo by to by ak. Veer vyreem nov, povedal som a zohol sa. Zdvihol som vetviku, prelomil ju na dve polovice a jednu som podal Martenovi. Zatia nm posta toto. Nechpavo na u pozrel. Co s tm? Ke ta budeme potrebova, polem ti signl. Sstredil som sa, zamrmlal puto a pohol vetvikou. Marten vyskoil a odhodil ju. Sli mu ku cti, e nevykrkol. o to, doerta, bolo? zasyal a chal si ruku. Jeho reakcia ma vyakala, srdce mi bilo ako konsk kopyt. Prep, Marten. Je to len trocha sympatiky. Pokril elo, sksil som to teda inak: Nekodn mgia. Ako keby som spojil vetviky neviditenm povrazom. Predstavil som si, ako Elxa Dal pri mojom opise ga oami, no pokraoval som: Kedpotiahnem tto vetviku, pohne sa aj druh. Postavil som sa nad jeho odhoden, zdvihol ruku a konrik sa vzniesol zo zeme.

Podarilo sa mi to urobi tak, e konriky sa pohybovali ako najalostnejia marioneta na svete. Nevyzerali ani trochu hrozivo. Je to skoro ako neviditen ni, ibae tto sa do nioho nezapletie. Ako silno ma to potiahne? optal sa Marten obozretne. Nerd by som zletel zo stromu. To zvis odo ma, vysvetlil som. Pomykm ou vemi slabo. Ako plavik na rybrskej nre. Marten si prestal cha ruku a uvonil sa. Vystrail si ma. Je to moja vina, mal som a varova. Zdvihol som vetviku, dral som ju, akoby na nej nebolo ni udn. Pravdae bola celkom obyajn, no musel tomu uveri aj Marten. Ako povedal Teccam, nie je ni aie, ako presvedi loveka o neznmej pravde. *** Marten nm ukzal, ako si vma poruen listy a ihliie, ako spozna, e niekto stpil na kame i pokodil nohou mach alebo liajnk. Star lovec bol prekvapivo dobr uite. Neomielal dokola to ist, nerozprval povene a neprekali mu otzky. Nedal sa znechuti ani Tempiho problmami s vyjadrovanm. Napriek tomu nm uenie zabralo pol da. A ke som u myslel, e sme skonili, Marten ns otoil a viedol sp k tboru. Tadiato sme u preli, povedal som. Nemali by sme pokraova smerom od tbora? Marten si ma nevmal a pokraoval v chdzi. Hovorte, o vidte. Asi po dvadsiatich krokoch Tempi vystril ukazovk. Mach, povedal. Moja noha. Ja prejs. Vtedy mi svitlo. Zrazu som videl vetky stopy, o sme po sebe zanechali s Tempim. Marten ns tri hodiny vodil po lese a vysvetoval, co vetko ns prezradilo: ochan liajnk na kmeni stromu, erstvo odlomen ksok skaly, in sfarbenie prevrtenho ihliia. Najhorie boli jasnozelen ksky potrhanch listov usporiadane v dokonalom polkruhu. Marten zdvihol oboie. Zaervenal som sa. Listy som odklbol z krka a mimovone som ich trhal a hdzal na zem, km som ho poval.

Premajte nad kadm krokom a stpajte opatrne, zdrazoval Marten. Zrove dvajte pozor jeden na druhho. Striedavo si ns premeral. Toto nie je hra. Predviedol nm, ako zamaskova vlastn prtomnos. oskoro sme pochopili, e zle zakryt stopa je asto npadnejia ako odhalen. alie dve hodiny sme sa uili zatajova svoje chyby a vma si nedostatky, ktor sa poksili zamaskova in. A ked sa schyovalo k veeru, dali sme sa s Tempim do prehadvania irokho psu lesa, rozahlejieho ne vina barnstiev. Krali sme tesne pri sebe a ptrali aj po najmench nznakoch lpenckeho chodnka. Myslel som na nekonen dni pred nami. Lovenie v archve mi pripadalo navn, no v porovnan s hadanm zlomench vetviiek v hustom lese bolo ptranie po grame nieo ako hada emu v pekrstve. V archve som natrafil na zaujmav objavy a mal som pri sebe priateov. Rozprvali sme sa, artovali, bolo nm spolu fajn. No ked som zaklil na Tempiho, uvedomil som si, e viem presne spota, koko slov dnes vyriekol (dvadsatyri) a kokokrt mi pozrel do o (tri). Ako dlho to potrv? Desa dn? Dvadsa? Milosrdn Tehlu, neprdem za mesiac o rozum? Ked som zbadal ksok odlpnutej kry na strome a nezvyajne ohnut trs trvy, zaplavil ma pocit avy. Nechcel som si robi zbyton ndeje, a tak som kvol na Tempiho. Vid tu nieo? Prikvol, pomykal golierom na koeli a ukzal na trvu. Potom namieril ukazovk na odret kore, ktor som si nevimol. Od vzruenia sa mi takmer zakrtila hlava. Potiahnutm vetviky som privolal Martena. Bol som opatrn, aby som ho zasa nevydesil. O dve minty sa vynoril spomedzi stromov. Za ten as som vymyslel tri plny, ako vystopova a zabi banditov, zloil p kajcnych monolgov pre Denn a rozhodol sa, e po nvrate do Severenu darujem peniaze tehlinskej cirkvi ako poakovanie za tento zzrak.

akal som, e Marten bude podrden, ked ho volme tak skoro, no tvril sa pokojne. Ukzal som mu trvu, kru a kore. Ten si vimol Tempi, pochvlil som Ademana. Dobre, povedal Marten vne. Dobr prca. Tamto je navye ohnut konrik, namieril prst o niekoko krokov alej doprava. Obrtil som sa smerom, ktorm ukazovala cestika. Pravdepodobne s na sever odtiato, povedal som. alej od cesty. Je poda teba rozumnejie preskma to hne, alebo pokme do zajtra, ked budeme oddchnut? Marten primril oi. Dobr Boe, chlape! Toto nie s skuton stopy. S prli npadn a blzko pri sebe. Zadval sa na ma. Zanechal som ich ja. Chcel som zisti, i ich neprehliadnete. Moje nadenie zhaslo ako plamienok svieky vo vchrici. Musel som sa tvri naozaj alostne, lebo Marten sa ospravedlujco usmial. Prep, mal som vs varova. Tu a tam to urobm, aby ste zostali v strehu. Ete nikdy som nehadal ihlu v takej vekej kope sena. *** Po treom privolan Marten navrhol, aby sme uzavreli stvku. Tempi a ja vyhrme polpencu za kad stopu, ktor njdeme, a on strieborn osminku za vetko, o prehliadneme. S radosou som shlasil. Nielene ns to udr v strehu, no pomer p ku jednej sa mi videl dos tedr. Zvyok da nm preiel rchlo. S Tempim sme vynechali niekoko stp: posunut poleno, hstku rozhdzanch listov a pretrhnut pavuinu. To posledn sa mi zdalo trochu nespravodliv, no napriek tomu sme mali po nvrate do tbora dve pence k dobru. Pri veeri nm Marten porozprval prbeh o synovi mladej vdovy, ktor sa vydal do sveta za astm. Drotr mu predal kzeln imy, ktor mu pomohli zachrni princezn z vysokej vee v horch. Dedan poas jedla prikyvoval a usmieval sa, akoby prbeh poznal. Hespe bola skvel divk chvami sa smiala, chvami zadriavala dych. Tempi sedel nehybne, ruky zloen v lone, nevrtel sa ako zvyajne. Takto vydral pova a do konca, zatia o mu chladla veera.

Bol to pekn prbeh. Nechbal v om hladn obor ani hdanka. Syn vdovy bol prefkan, napokon zskal princezn a vzal si ju za enu. Pripomenulo mi to dvne asy, ke som mal domov a rodinu.

OSEMDESIATA KAPITOLA

Intoncia
Na druh de odili Hespe a Dedan s Martenom, ja a Tempi sme zostali stri tbor. Z nudy som sa vybral po drevo do zsoby, zbieral som uiton byliny a priniesol vodu z nedalekho pramea. Potom som vysypal obsah cestovnho vaku a nanovo ho usporiadal. Tempi medzitm rozobral svoj me, kad as dkladne vyistil a naolejoval. Netvril sa otrvene, no Ademan aj tak nikdy neprejavoval emcie. Napoludnie som bol naisto znuden. tal by som, no nepriniesol som si knihu. Priil by som vreck na obnosen pl, no nemal som ltku nazvy. Hral by som, no moja lutna je vemi hlasn, aby ju bolo pou aj v hlunej krme. V lese by sa jej zvuk niesol na kilometre aleko. Porozprval by som sa s Tempim, no poka sa o rozhovor s nm je ako hua do btavej vby. Napriek tomu mi nezostvalo ni in. Podiiel som k sediacemu Ademanovi. Doistil me a upravoval kou na rukovti. Tempi? oslovil som ho. Odloil zbra a zdvihol sa. Stl neprjemne blzko, sotva dvadsa centimetrov odo ma. Vtom zavhal a zachmril sa. V skutonosti iba mierne zovrel pery a medzi obom mu vyrstla sotva viditen vrska, no na Tempiho bezvraznej tvr to doslova krialo. Odstpil o dva kroky, zahadel sa na zem medzi nami a urobil krik dopredu. Odrazu mi osi napadlo. Tempi, ako blzko pri sebe stoja Ademania? Chvu na ma upieral przdny pohad, no vzpt sa rozosmial. Najprv sa mu na tvri objavil nesmel smev, pri ktorom Tempi omladol, od st sa rchlo rozril k oiam. Bystr. no. V Ademe in. Pre teba blzko, podiiel ku mne, a som mal chu ustpi, a znova cvol.

Pre ma? chcel som vedie. Je to pre kadho in? Prisvedil. no. Ako blzko pre Dedana? Oval sa. Zloit. Prebudila sa vo mne zvedavos. Tempi, nau ma to? poiadal som. Nau ma v jazyk? no, odvetil. Jeho vraz sa nezmenil, no v hlase mu zaznela vek ava. no. Prosm. no. *** Do veera som sa nauil nesrod hstku ademskch slov. Gramatika pre ma naalej zostvala zhadou, no tak je to zo zaiatku vdy. Jazyky s, naastie, ako hudobn nstroje: m viac ich ovldate, tm ahie si osvojte nov. Ademina bol mj tvrt. Najvou prekkou bola Tempiho slab aturina, ktor nm saovala dorozumievanie. Preto sme asto kreslili do hliny, ukazovali prstami a rozhadzovali rukami. Ke nm nestaili gest, uchlili sme sa k omusi, o sa npadne podobalo na pantommu. Bolo to zbavnejie, ako som predpokladal. V prv de sme nali kame razu. Nauil som sa tucet slov a chcel som vedie niekoko alch, ktor som pokladal za uiton. Zovrel som ruku v ps a predstieral, e udieram do Tempiho. Freaht, povedal. Freaht, zopakoval som. Zavrtel hlavou. Nie. Freaht. Freaht, vyslovil som pozorne. Nie, povedal rzne. Freaht je Vyceril zuby a pohol eusou, akoby nieo hrzol. Freaht. Udrel psou do dlane. Freaht, napodobnil som ho. Nie. Prekvapilo ma, s akou povenosou to vyslovil. Freaht. Rozhorela sa mi tvr. Ve to hovorm. Freaht! Freaht! Fre Tempi ma plesol po tvri otvorenou dlaou. Bolo to rovnak zaucho, ako vylepil pred dvoma dami Dedanovi. Takto ma trestal otec, ked som ho otravoval pred umi. Nebolelo to, len ma to zaskoilo. U roky som to nezail.

Ete vmi ma prekvapilo, e som si to takmer nevimol. Tempiho pohyb bol hladk a pomal, no zrove rchlej ako lusknutie prstov. Nechcel ma urazi, iba upta moju pozornos. Nadvihol si plav vlasy a ukzal prstom na ucho. Pova, napomenul ma. Freaht. Znova odhalil zuby a napodobnil hryzenie. Freaht. Zdvihol ps. Freaht. Freaht. Tentoraz som zaul rozdiel. Dleit bol zvuk, intoncia, s akou to vyslovil. Freaht?1 povedal som neisto. Venoval mi zriedkav smev. no. Dobre. Vrtil som sa k predchdzajcim slovm a sstredil sa na ich rytmus. Predtm som ho nevnmal, iba som napodoboval Tempiho vslovnost. Postupne som priiel na to, e kad slovo me ma v zvislosti od intoncie zvukov, z ktorch sa sklad, viacero rozlinch vznamov. Nauil som sa najdleitejie frzy, o to znamen? a Vysvetli mi to pomalie, a navye niekoko desiatok slov ako boj, pozerat, mec, ruka i tanec. Nemohra, ktor som predvdzal, aby mi rozumel, nas oboch rozosmiala. Fascinovalo ma to. Vaka odlinej artikulcii rovnakch slov ademsk jazyk pripomnal hudbu. Nemohol som si pomc, stle mi chodilo po rozume Tempi? Ak piesne m rd? optal som sa ho. Znova ma poctu bezvraznm pohadom. Myslel som, e nepochopil moju otzku. Zaspieva mi nejak ademsk piese? o je piese? Za posledn hodinu sa nauil dvakrt tolko slov, o ja. Odkalal som si a zaspieval: Malik Jenny s vetrom hnala sa zarna a pre rados i pestv hadala chalana, la s pierkom na klobku, spievala zvesela a bola bos, lebo obu sa nechcela. Tempiho oi sa rozrili. Doslova na ma civel s otvorenmi stami. Ty, namieril som ukazovk na jeho hru. Zaspieva ademsk piese? Tvr mu zaliala erve nasledovan rchlym striedanm emci: as, zdesenie, zahanbenie, ak, znechutenie. Vstal, obrtil sa mi

chrbtom a chrlil nieo v ademine, no prli rchlo, aby som zachytil aspo slovo. Vyzeral, akoby som ho poiadal, nech mi zatancuje nah. Nie, odvetil, ked sa trochu spamtal. Tvr mal op merav, ale na bledej pokoke stle iarila erve. Nie. Zahadel sa do zeme, zapichol si prst do hrude a pokrtil hlavou. Nie piese. Nie ademsk piese. Tie som sa postavil a nemal som ani potuchy, o som vyviedol. Prep, Tempi. Nie. Netreba prep, pokrtil hlavou. Zhlboka sa nadchol a vykroil pre. Zloit.

OSEMDESIATA PRV KAPITOLA

iarliv mesiac
Veer Marten zastrelil tri tun zajace. Ja som vyhrabal jedl korienky a nazbieral za hrs byliniek. Pred zpadom slnka sme si vetci piati sadli k veeri obohatenej o dva vek bochnky erstvho chleba, maslo a bezmenn drobiv syr miestnej vroby. Dobr poasie nm zlepilo nladu, a tak prilo aj na prbehy. Hespe vyrozprvala prekvapivo romantick poves o krovnej, ktor sa zamilovala do sluhu. Hovorila s vnivou zanietenosou, a ked opisovala krovninu lsku, srdce mala nielen v hlase, ale najm v letmch pohadoch na Dedana. Ten si, pravdae, ni nevimol a s hlposou jemu vlastnou sa pustil do prbehu o Felurian, ktor si vypoul v Lacnej Penny. Povedal mi ho chlapec, sotva star tuto od Kvothea. Hovoril tak presvedivo, e si ho nemohol vymyslie. Dedan si vznamne poklopal prstom po sluche. Vypoujte si ho a poste sami, i sa mu d veri. Ako som spomnal, Dedan mal obratn jazyk a viac dvtipu, ne by ste od neho akali. Tentoraz, ia, pouval len to prv. udia sa odnepamti vyhbali tejto asti lesa. Nemali strach zo zbojnkov ani zo zabldenia, zavrtel hlavou. Nie. Povrva sa, e tu ij mtick bytosti. Za splnu tancuj v lese kriatkovia s kopytami namiesto nh. Temn postavy s dlhmi prstami unaj deti z kolsok. Nejedna ena, star i mlad, nechva v noci na zpra chlieb alebo misku mlieka. Nejeden mu postav dom so vetkmi dverami v jednom rade. Niekto by ich nazval poverivmi, no pravda je tak, e vedia, o robia. Najbezpenejie je vyhba sa przrakom, a ke sa to ned, treba si ich aspo udobri. Toto je prbeh o Felurian, lady smraku a dme Mliacich. O Felurian, ktor prina muom smr. Je to vak radostn smr, dobrovone sa jej vrhaj do nruia.

Tempi sa nadchol. Bol to takmer nebadaten pohyb, no predsa vrazn, kee inokedy poval prbehy dokonale nehybn. Felurian? optal sa. Smr muom? Ona je odmlal sa, sentirit Zdvihol obe ruky a zovrel ich, akoby nieo schmatol. Zvedavo na ns pozrel. Ked videl, e mu nerozumieme, dotkol sa mea odloenho veda na zemi. Zdalo sa mi, e som pochopil. Nie, odvetil som. Nie je z Ademu. Tempi pokrtil hlavou a namieril prst na Martenov luk. Nie, nebojuje. Ona odmlal som sa, nevedel som mu vysvetlit, ako Felurian zabja muov, najm ked som bol odkzan iba na gest. V zfalstve som pozrel na Dedana. Obor nezavhal. Sex, povedal na rovinu. Vie, o je sex? Tempi zamurkal a zasmial sa. Dedan sa tvril, akoby nevedel, i sa m urazi, alebo nie. Po chvli sa Tempi upokojil. no, odvetil strune. Viem sex. Dedan sa usmial. Tak Felurian zabja muov. Ademanov vraz bol ete neitatenej ako zvyajne, no vzpt sa mu po tvri rozlialo zdesenie. Ba nie, nebola to hrza, skr neskrvan odpor a zhnusenie, ktor na jeho inak kamennej tvri doslova kriali. Niekokokrt zovrel ruku vo zvltnych gestch. Ako? optal sa prikrtene. Dedan otvoril sta, no hned ich zavrel. Poksil sa nieo naznait rukou, ale vzdal to a rozpaito pozrel na Hespe. oldnierka sa hrdelne zasmiala a obrtila sa k Tempimu. Po krtkom zamyslen urobila pohyb, akoby niekoho zvierala v nru a bozkvala ho. Rytmicky si poklepvala po hrudi, napodobujc tlkot srdca. Robila to oraz rchlejie a rchlejie, v jednej chvli zovrela ruku v ps a vyvalila oi. Cel telo jej zmeravelo, nato ochablo a hlava jej ovisla. Dedan sa zasmial a zatlieskal. To je ono. No niekedy poklepal si po ele, luskol prstami, zaklil a vyplazil jazyk. Zoalej. Tempi sa uvonil. Och. Dobre. no. Dedan prikvol a vrtil sa k prbehu. Take Felurian je snom kadho mua. Krsavica, ktor nem na svete pru. Napodobnil hadenie dlhch vlasov, aby Tempi ahie pochopil.

Pred dvadsiatimi rokmi sem prili otec a strko toho chlapca. Zaalo sa stmieva, zostali vonku dlhie, ako plnovali, a tak sa rozhodli vrti skratkou cez les namiesto toho, aby ili po ceste, ako kad rozumn lovek. Nekrali dlho, ked zauli vzdialen spev. Vybrali sa za nm, mysliac si, e s blzko cesty, no namiesto toho sa nali na kraji nevekej istiny. Uprostred stla Felurian a polohlasne si pospevovala: Cae-Lanion Luhial di mari Felanua Kreata Tu ciar tu alaran di Dirella. Amauen. Loesi an delan tu nia vor ruhlan Felurian thae. Dedanov spev nebol najubozvunej, no aj tak mi po chrbte prebehli zimomriavky. Meldia bola tajupln, podmaniv a plne neznma. Nespoznval som ani jazyk. Ani jedin slovko. Dedan si vimol, ako sa tvrim, a prikvol. Piese dodva chlapcovmu prbehu na dveryhodnosti. Slov mi ni nehovoria, no uviazli mi v hlave, aj ked ju zaspieval len raz. Obaja bratia sa krili na kraji istinky a vaka jasnmu mesiacu mali vhad ako za bieleho da. Felurian nemala na sebe ani ksok ltky, a hoci jej vlasy siahali takmer po ps, oividne bola nah ako luna. Odjakiva som zbooval prbehy o Felurian, no ked som pozrel na Hespe, moje nadenie ochladlo. Zazerala na Dedana s primrenmi oami. Znova si ni nevimol. Bola vysok, s dlhmi pvabnmi nohami, pokraoval. Mala tly ps a jej obl boky akoby prosili o dotyk rk. Brucho mala dokonale hladk ako neporuen brezov kra, pupon jamku ako stvoren na bozkvanie. Hespin pohad bol nebezpene ostr. No ete viac prezrdzali jej sta, ktor sa zmenili na tenk iaru. Dm vm dobr radu. Ak niekedy uvidte na enskej tvri takto vraz, zmlknite a prisadnite si obe ruky. Situciu to nezachrni, ale aspo ju nezhorte.

Dedan neprestval rozprva, rukami kreslil vo vzduchu krivky. Prsia mala pln a guat ako zrel broskyne. Ani iarliv mesiac, o kradne vetkmu farbu, ich nepripravil o ruovkast Hespe znechutene odfrkla a vstala. Odchdzam, vytekla. Jej adov tn neunikol ani Dedanovi. Preo? Pozrel na u, ruky dral stle pred hrudou, akoby zvieral imaginrne prsia. Hespe s pobrenm omranm odpochodovala. Dedan zloil ruky do lona. Vraz sa mu v krtkom okamihu zmenil z ublenho na zlostn. Po chvli vstal, opril si z nohavc ksky listov a vetviiek a nieo si mrmlal popod nos. Vzal si prikrvky a vykroil na druh stranu istinky. Skonilo to tak, e ju obaja bratia nahali a chlapcov otec prehral? optal som sa. Dedan na ma pozrel. Take to pozn? Mohol si ma zastavit, ak Iba hdam, odvetil som rchlo. Nemm rd prbehy bez konca. Otcovi uviazla noha v krliej nore, povedal Dedan strune. Vyvrtol si lenok. Strka odvtedy nikto nevidel. S pochmrnym vrazom zmizol v tme. Uprel som na Martena prosebn pohad, no on zavrtel hlavou. Nie, zaepkal. Nebudem sa do toho plies. Ani za svet. V tejto chvli by to dopadlo ako hasenie vatry holmi rukami bolestivo a mrne. Tempi si pripravoval leovisko. Marten zakril prstom a sptavo na ma pozrel. Chcel vedie, i si vezmem prv hliadku. Prikvol som. Marten zdvihol svoj spac vak a povedal: Za kadch okolnost, nech vyzeraj akokovek lkavo, mus zvi riziko. Ako vemi si nieo el a nakoko si ochotn popli sa. Rozhrabal som ohe, na istinku oskoro padla tma. Leal som na chrbte, pozeral na hviezdy a myslel na Denn.

OSEMDESIATA DRUH KAPITOLA

Barbari
Na al de sme s Tempim premiestnili tbor. Dedan a Hespe odili do Crossonu po zsoby a Marten preskmal odahl kus rovnej zeme blzko potoka. Ked nenaiel ni podozriv, vetko sme pobalili a preniesli, vykopali latrnu a jamu na ohnisko. Tempi bol ochotn poas prce rozprva, no ma sa zmocnila nervozita. Urazil som ho, ked som sa sptal na lethani, vedel som, e tejto tme sa mm vyhba. No po tom, o ho rozruila aj otzka o speve, ako som mohol tui, o vetko sa ho dotkne? Najvmi ma znepokojoval jeho ni nehovoriaci vraz a odmietanie onho kontaktu. Ako mm vies zmyslupln rozhovor s lovekom, ktorho pocity si len ako domyslm? Pripadalo mi to ako chodi so zaviazanmi oami po neznmom dome. Zvolil som preto bezpenejiu cestu a optal sa ho na alie slov. Sstredil som sa prevane na predmety, pretoe pri prci sme nemali as zabva sa pantommou. Km som sa uil ademsk jazyk, Tempi sa zdokonaoval v aturine. Vimol som si, e m viac chb som urobil v jeho jazyku, tm istejie sa vyjadroval. To, pravdae, znamenalo, e som robil vea chb. Chvami som bol tak nechpav, e mi musel vysvetova slov niekokmi spsobmi. A navye v aturine. Stavbu tbora sme dokonili okolo poludnia. Marten sa vydal na lov a Tempi sa pustil do svojho pomalho tanca. Zopakoval ho dvakrt, z oho som usdil, e sa tie nud. Na zver bol cel spoten, oznmil mi, e sa ide okpa. Ked som osamel, roztopil som svieky od drotra a vyrobil dve voskov figrky. Chystal som sa na to u niekolko dn, no aj na univerzite by som vyzeral podozrivo, nieto ete vo Vintase. Opatrnos bola na mieste.

Nebola to prjemn prca. Loj sa ani zaleka nevyrovn sympatikovmu vosku, no aj najprimitvnejia figrka me by nebezpen. Ked som ich vloil do cestovnho vaku, ctil som sa ovea lepie pripraven. Ked som si z prstov zokraboval zvyky loja, Tempi sa vrtil od potoka hol ako novorodenec. Len vaka rokom divadelnho trningu som si zachoval pokojn tvr. Ademan rozveal vlhk aty na konr a bez tipky rozpakov i zahanbenia podiiel ku mne. Zdvihol prav ruku so spojenm palcom a ukazovkom. o je to? roztiahol prsty, aby som lepie videl. Naklonil som sa bliie, poteen, e sa mm na o sstredi. Klie, odvetil som. Znova ma uptali sotva badaten iary na Tempiho rukch a hrudnku. V medike som sa nauil rozoznva jazvy. Tie jeho netvorila irok zvraten koa, ktor naznauje, e rez prenikol cez vrstvu koe, tuku aj svalov. Boli to desiatky plytkch rn. Uvaoval som, ako dlho mus by oldnierom, aby mal tak star jazvy. Nevyzeral na viac ako dvadsa rokov. Tempi si ma nevmal, venoval pozornos tvorovi medzi prstami. Hryzie a zostane. Tvr mal bezvrazn ako zvyajne, no v hlase mu zaznel odpor. Pomykal avou rukou. V Ademe nie s kliete? Nie. Stisol ho hrukami prstov. Ned sa rozpui. Naznail som, ako ho rozmliadi nechtami, o hned s viditenm pitkom urobil. Odhodil kliea a vrtil sa k spaciemu vaku. Stle nah vytiahol vetko svoje obleenie a s vervou ho povytriasal. Vyhbal som sa mu pohadom, v hbke due som bol presveden, e Dedan a Hespe sa z Crossonu vrtia prve teraz. Moje tuenie sa, naastie, nesplnilo. Asi po tvrhodine si Tempi natiahol such nohavice. Bez koele znova podiiel ku mne. Neznam klie, vyhlsil. Zrove urobil prudk pohyb avou rukou, akoby si z koele opraoval omrvinky. Ibae na holej koi nemal ni. Vtedy som si spomenul, e to ist gesto som videl u predtm.

Ba o viac, za posledn dni ho zopakoval niekokokrt, hoci nikdy tak rzne. osi mi napadlo. Tempi? o to znamen? napodobnil som pohyb rukou. Kvol hlavou. Toto, zvratil tvr v prehnanom vraze zhnusenia. Preblesklo mi hlavou, kokokrt sa Tempi za posledn jedenstenie poas naich rozhovorov nepokojne vrtel. Naisto ma to ohrilo. Tempi, v Ademe robte toto vetko rukami? ukzal som na svoju tvr, zasmial som sa, zamrail a prevrtil oi. Prikvol a zrove gestikuloval. o je to? ukzal som na jeho ruku. Po krtkom zavhan sa nasilu usmial. Zopakoval som jeho gesto. Zahka som roztiahol prsty a pritlad palec k vntornej strane prostrednka. Nie, opravil ma. Druh ruka. av. Preo? Naiahol sa ku mne a poklepal ma naavo od hrudnej kosti: Bu-bum. Bu-bum. Potom preiel prstom k mojej avej ruke. Prikvol som. Je bliie k srdcu. Tempi zdvihol prav ruku a zovrel ju v ps. Tto ruka siln. Zdvihol av. Tto ruka bystr. Dvalo to zmysel. Preto vina lutnistov chyt akordy avakou a na struny brnkaj prstami pravej ruky. av je zvyajne ikovnejia. Zopakoval som gesto avou rukou s roztiahnutmi prstami. Tempi zavrtel hlavou. Ty urobi toto, skrivil polovicu tvre do kabku. Musel som sa premha, aby som naho nevypletil oi. Lepie som si vimol jeho ruku a upravil polohu prstov. Tempi prikvol. V tvri mal przdny vraz, no prv raz som chpal preo. V nasledujcich hodinch som sa nauil, e ademsk gest nenahrdzaj vraz tvre. V skutonosti je to o osi zloitejie. Naprklad smev me znamena rados, pobavenie, vanos i spokojnos. Mete nm loveka upokoji, naznauje pohodu aj zamilovanos. Ukabok a krnok s podobn smevu, no znamenaj nieo plne in.

Predstavte si, e niekoho ute, ako sa m smia. Ako mu vysvetlte a opete vznam rozlinch smevov? Je to aie ne naui sa chodi. Odrazu do seba velio zapadlo. Tempi sa mi nedval do o, pretoe mu to ni nedvalo. Snail sa ta z pohybov rk. Niekoko hodn som sa pokal naui zklady posunkovej rei, no bola neuveritene zloit. Konkrtne slov s vemi jednoduch. Na kame sa d ukza, beh alebo skkanie predvediete. No skali ste niekedy zahra poddajnos, ctu i sarkazmus? Som presveden, e aj mj otec by to pokladal za nesplniten lohu. Napredoval som otravne pomaly, no ademsk forma komunikcie mi uarovala. Pripadal som si, akoby mi narstol druh jazyk. A navye som v istom zmysle prenikal do tajomstva. Odjakiva mm slabos pre tajomstv. Za tri hodiny som sa nauil zopr gest. Ilo mi to ako v lete na saniach, no ked som zvldol posunok pre zahovanie, zaplavil ma pocit neopsatenej hrdosti. Myslm, e aj Tempiho to poteilo. Dobre, povedal a vystrel dla. Bol som si takmer ist, e to znamen shlas. Zakril plecami, vstal a povystieral sa. Pomedzi konre stromov nad nami sa zahadel na slnko. Teraz jes? oskoro. V hlave mi neprestajne vtala jedna otzka. Tempi, preo si to komplikujete? smev je jednoduch. Preo ho robi rukami? Aj s rukami jednoduch. Lepie. Viac urobil gesto podobn opraovaniu koele. Neznamenalo odpor, ale eby mrzutosti Ak slovo pre ud, o i spolu? Cesty. Dobr sprvanie. Preiel si palcom po knej kosti. Znechutenie? Ako sa povie i spolu dobre? Nikto neserie do studa. Rozosmial som sa. Civilizcia? Prikvol a roztiahol prsty: pobavenie. no. Rozprva rukami je civilizcia. Lene smiech je prirodzen, zaprotestoval som. Kad sa usmieva. Civilizcia nie je prirodzen, upozornil ma Tempi. Vari mso je civilizcia. Umva pinu je civilizcia.

V Ademe sa smejete iba rukami? utoval som, e ma nenauil gesto pre zdesenie. Nie. Usmieva tvr dobr v rodine. Dobr s priateom. Preo len v rodine? Tempi si znova preiel palcom po knej kosti. Ked urob toto, priloil si dla na sta a fkol do nej, napodobujc prdenie, to by prirodzen. Ale nie pred in udia. Neslun. V rodine pokril plecami. Pobavenie. Civilizcia nie je dleit. V rodine viac prirodzen. A o smiech? vyzvedal som. Videl som a smia sa. Zdvihol som hlavu a urobil ha, ha, ha, aby mi rozumel. Mykol plecom. Smiech je. Nezdalo sa, e mieni pokraova. Sksil som to inak. Preo sa nesmia rukami? Tempi zavrtel hlavou. Nie. Smiech in. Podiiel ku mne, dvoma prstami mi poklepal po hrudi nad srdcom. smev? Preiel prstom k avej ruke. Hnev? Znova mi zaukal na srdce. Zatvril sa vystraene, zmtene a napokon prehnane naplil pery. Zakadm mi poklopal po hrudi. Smiech? Pritlail mi dla na brucho. Tu bva smiech. Preiel mi prstom a k stam a roztiahol prsty. Zadra smiech nie dobr. Nie zdrav. Aj pla? optal som sa. Jednm prstom som napodobnil slzu stekajcu po lci. Aj pla. Priloil si dla na brucho. Ha, ha, ha, zasmial sa a zatlail, aby som videl, ako sa mu hbe. Vzpt zmenil vraz na smutn Ach, ach, ach, napodobnil vzlykanie a znova si zatlail na brucho. Rovnak miesto. Nie zdrav dra vntri. Pomaly som prikvol a uvaoval, ako sa Tempimu ije medzi udmi, ktor skrvaj emcie a rozhadzuj rukami v nezmyselnch posunkochAsi to tu m ak. Nie vemi ak. Zahovanie. Ke odchdza z Ademu, by pripraven. Nie civilizcia. Barbari neslun. Barbari? Urobil irok gesto zahajce istinku, les a cel Vintas. Tu vetci ako psi. Skrivil tvr do neprirodzene zrivho vrazu, vyceril zuby,

vral a divo gal oami. Iba to viete. Nentene mykol plecami, akoby hovoril, e nm to nezazlieva. A o deti? Usmievaj sa skr ne hovoria. Aj to je zle? Tempi pokrtil hlavou. Vetky deti barbari. Vetky smia tvr. Deti neslun. Ale potom vyrs. Pozera. Ui sa, zamyslene sa odmlal, hadal vhodn vyjadrenie. Barbari nema enu, aby ich naui civilizcia. Barbari neme naui. Videl som, e to nemysl ako urku, no o to pevnejie bolo moje rozhodnutie prenikn do ademskej posunkovej rei. Tempi vstal a rozcvioval sa ako akrobati v mojej koovnej spolonosti, ked som bol mal. Po tvrhodine naahovania a ohbania preiel na pomal, tancu podobn nemohru. Vtedy som ete nevedel, e je to ketan. Stle popuden Tempiho poznmkou o barbaroch, povedal som si, e sa k nemu pridm. Aj tak som nemal o robi. A ked som sa ho poksil napodobni, zistil som, ak je to ertovsky komplikovan: dlane zohnut v sprvnom uhle, nohy v presnej polohe. Tempi sa pohyboval slimam tempom, no napriek tomu som nedokzal odpozorova jeho elegantn pohyby. Ani na okamih neprestal a nepozrel mojm smerom. Nepovzbudil ma ani mi neporadil. Bolo to vyerpvajce, preto ma poteilo, ke skonil. Zaplil som ohe a zviazal tri palice do troj nky. Tempi bez slova vytiahol tvrd klobsu a niekoko zemiakov, ktor zaal isti meom. Zaskoilo ma to, lebo na me bol rovnako citliv ako ja na lutnu. Ked sa ho raz Dedan dotkol, Ademan zareagoval na jeho pomery prehnanm emocionlnym vbuchom: vyslovil dve rozvit vety a trochu sa zachmril. Tempi si vimol, e ho pozorujem, a zvedavo naklonil hlavu. Vystril som ukazovk. Me? optal som sa. Na krjanie zemiakov? Tempi pozrel na napoly oisten zemiak v jednej a na me v druhej ruke. Ostr, pokril plecami. ist. Aj ja som mykol plecom, nechcel som to alej rozobera. Km sme pripravovali veeru, nauil som sa slov pre elezo, uzol, list, iskru a so.

Km sa zohrievala voda, Tempi sa otriasol a znova sa zaal naahova. Op som sa ho poksil napodobni, no ilo mi to horie ako prv raz. Boleli ma svaly na rukch a nohch. Ku koncu som zatnal zuby, aby som sa neroztriasol, no nauil som sa alie ademsk tajomstv. Tempi si ma nevmal, no mne to neprekalo. Odjakiva ma priahuj vzvy.

OSEMDESIATA TRETIA KAPITOLA

Slepota
A Taborlina uvznili hlboko pod zemou, povedal Marten. Ne. chali mu len otrhan aty a trojcentimetrov svieku na zaplaenie temnoty. Kr arodejnk chcel dra Taborlina Vekho pod zmkou, km hladom a smdom neoslab jeho vu. Scyphus vedel, e ak mu raz Taborlin prisbi pomoc, dodr slovo. Najhorie bolo, e Scyphus mu vzal palicu a me, bez nich bol slab ako mucha. Odal mu aj pl neuritej farby, no neo prepte. No echm. Hespe, pod mi, prosm, vodu? Zoldnierka mu hodila koen utoru, Marten z nej odpil poriadny dok. Hne je to lepie, odkalal si. Kde som to skonil? V Elde sme boli u dvans dn a za ten as sme si zvykli na ustlen rytmus. Ako sme sa pri prehadvan ternu zlepovali, Marten zmenil stvku najprv na desa ku jednej, potom ptns ku jednej. Rovnak dohodu mal aj s Dedanom a Hespe. Ademskej posunkovej rei som rozumel oraz lepie a zrove sa menil aj mj pohad na Tempiho. m viac som si vmal jeho gest, tm zaujmavejia osobnos sa z neho formovala. Bol hbav a lskav. Dedan ho vedel napli. Mal rd vtipy, no mojim zva nerozumel a tie jeho nedvali v preklade zmysel. Netvrdm, e sme vychdzali dokonale. Obas som ho urazil a dopustil sa spoloenskho prehreku, ktor som nepochopil, ani ked ma na upozornil. Kad de som napodoboval jeho zvltny tanec a Tempi ma zakadm okato ignoroval. Taborlin chcel ujs, pokraoval Marten. No ke sa rozhliadol po jaskyni, nevidel okn ani dvere. Obklopoval ho iba tvrd hladk kame. Lene Taborlin Vek poznal men vetkch vec, a preto ho museli poslcha. Prikzal skale Rozpadni sa! a skala sa rozpadla. Stena sa roztrhla ako kus papiera, Taborlin uvidel oblohu a nadchol sa svieeho jarnho vzduchu.

Slobodn vyliezol z jaskyne a voiel do zmku, kde priiel a k dverm do krovskej siene, zatvorenm na zvoru. Taborlin zvolal ahnite popolom!, dvere pohltili plamene a po chvli z nich zostal iba jemn siv popolek. Nato vstpil do siene a uvidel kra Scypha obklopenho pdesiatimi strami. Chyte ho! prikzal arodejnk, no mui videli, o sa stalo s dverami, a preto postupovali vemi opatrne. Kr Scyphus zvolal: Zbabelci! Porazm Taborlina kzlami! Aj on mal z hrdinu strach, no nedal to na sebe pozna. Navye mal palicu, zatia o jeho protivnk bol bezbrann. Ked si tak smel, najprv mi vydaj palicu, povedal Taborlin. Pravdae, odvetil Scyphus, aj ked to nemal v mysle. Je tamto v truhlici, ukzal poveda Taborlina. Marten sa sprisahanecky rozhliadol. Scyphus toti vedel, e debna je zamknut a jedin k m vo vrecku. Taborlin podiiel k debne a zistil, e sa ned otvori. Scyphus sa zasmial a niekoko strcov s nm. Taborlina to rozhnevalo. Skr ne mu v tom zabrnili, udrel po veku truhlice a zvolal: Edro! Debna sa roztvorila, Taborlin schmatol pl neuritej farby a zakrtil sa do. Marten si znova odkalal. Prepte, ospravedlnil sa a napil sa z utory. Hespe sa obrtila k Dedanovi. Ak farbu mal poda teba Taborlinov pl? Dedan zvratil elo. o je to za otzka? V prbehu sa hovor, e to bol pl neuritej farby. Hespe skrivila sta. Viem. Ptam sa, ako vyzer v tvojej hlave. Nejako si ho predstavuje, i nie? Dedan sa zamyslel. Trblietav ako dlabov kocky pred lojovou po dadi. Ja ho vidm ako pinavosiv, povedala. Vyblednut a pokryt prachom z ciest. To znie rozumne, prehodil Dedan a Hespin vraz op zjemnel. Biely, pridal sa Tempi. Ja predstavujem biely. Bez farby. Pre ma bol odjakiva bledomodr ako obloha, pokril plecami Marten. Neviem to vysvetli, no tak ho vidm v hlave. Vetci sa obrtili ku mne.

Niekedy si ho predstavujem ako prevan deku, povedal som. Poskladan z rznofarebnch kskov ltky a handier. No vinou je tmav. M farbu, no tak tmav, e ju nikto nerozozn. Ked som bol mlad, prbehy o Taborlinovi Vekom som poval s otvorenmi stami. Teraz, ked som vedel, ako je to s mgiou naozaj, pili sa mi z inho dvodu bolo to osi medzi nostalgiou a pobavenm. Taborlinov pl neuritej farby mi bol mimoriadne blzky. V palici sa ukrvala vina hrdinovej sily. Jeho me prinal smr. Klu, minca a svieka boli uiton nstroje. No pl mal mimoriadny vznam. Taborlin ho pouval na zamaskovanie, pomhal mu ukry sa pred nepriatemi a chrnil ho pred daom, pmi i ohom. Mohol v om velio poschovva, vreck mal pln drobnch tajomstiev: nok, hraka pre diea, kvet pre dmu Tieto prbehy ma ntili prosi mamu, aby mi kpila pl. Lepie som sa zabalil do svojho karedho, zanedbanho a vyblednutho kusa odevu, ktor som vymenil s drotrom. Raz, ke sme ili do Crossonu po zsoby potravn, kpil som trochu ltky a priil dovntra pla niekoko neforemnch vreciek. Napriek tomu to bola slab nhrada za mj ndhern purpurov pl, alebo rozkon iernozelen od Fely. Marten si znova odkalal a vrtil sa k prbehu. Take Taborlin udrel po truhlici a vykrkol Edro! Veko sa otvorilo, Taborlin schmatol pl neuritej farby a palicu. Privolal blesky a zabil dvadsa strcov. Priaroval ohniv stenu a zabil alch dvadsa. Zvyn mui odhodili mee a prosili o zmilovanie. Taborlin vybral z debny k a mincu a schoval ich do pla. Napokon vytiahol meden me Skyaldrin a opsal oe? zasmial sa Dedan. Taborlin nemal meden me, ty babrk! Ticho, Den! zahriakol ho Marten, nahnevan, e ho preruuje. Hovorm, e bol meden. Ty bu ticho! vrtil mu to Dedan. Kto kedy poul o medenom mei? Po chvli by sa zatupil. Ako keby si chcel niekoho zabi vekou pencou! Hespe sa zasmiala. Chcel si poveda strieborn, vak, Marten?

Taborlin mal meden me, trval na svojom. Mono to bolo na zaiatku jeho kariry, zaepkal Dedan Hespe. Nemal peniaze na lep. Marten na nich zazrel. Ak sa vm to nepi, nedozviete sa koniec prbehu. Zaloil si ruky na prsiach. Ako chce, mvol rukou Dedan. Kvothe nm povie lep. Aj ke je len tea, vie, ako sa maj rozprva prbehy. Meden me to urite! Ja by som rd vedel, ako sa to skonilo, povedal som. Len rozprvaj, trpko odvetil star stopr. Nemm nladu pokraova. Radej si vypoujem teba, ne trpie jeho somrske hkanie. Veern posedenie s prbehmi poskytovalo jednu z mla prleitost, ke sme sa nehaterili ako mal deti. No teraz sa naptie prenieslo aj k tborku. Okrem toho, oraz astejie chceli pou prbehy odo ma. Nepozdvalo sa mi to, preto som si na dnen veer pripravil nieo pecilne. Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden chlapec z malho mesteka. Mama ho pokladala za dokonalho, no v jednom sa od ostatnch ud lil. V pupku mal toti zlat skrutku. Trala mu z neho iba hlavika. Mama bola astn, e mal m vetky prsty na rukch aj na nohch. No ako chlapec rstol, vimol si, e nikto in nem v pupku ani len obyajn skrutku, nieto zlat. Optal sa mamy, na o sli, ona mu vak nevedela odpoveda. Sptal sa teda otca, ale ani on nepoznal odpove. U starch rodiov pochodil rovnako. Chlapec sa prestal vypytova, no zlat skrutka mu nedala pokoj. Ked bol dos vek, zbalil si battek a vybral sa do sveta v ndeji, e njde niekoho, kto mu povie pravdu. Kral od jednho mesta k druhmu a vyzvedal od kadho, kto vyzeral, e nieo vie. Ptal sa prodnch bb a lieiteov, no t nad jeho pupkom iba krtili hlavou. Ptal sa mysterikov, drotrov aj starch pustovnkov ijcich v lesoch, lene ani jeden z nich osi tak dovtedy nevidel. Zaiel za Cealdanmi, ktor sa vyznaj v zlate. No ani cealdsk kupci mu nepomohli. Navtvil mysterikov na univerzite, pretoe vedia vetko o skrutkch, ale ani t chlapcovi neporadili. Priiel a k

Brkovm vrchom, aby sa povypytoval arodejnc v Tahle, iadna z nich vak nepoznala odpove. Napokon vyhadal vintskho kra, najbohatieho mua na svete. Kr iba kril plecami. Predstpil pred aturskho cisra, ale ani tento mocn lovek netuil, preo m chlapec v pupku zlat skrutku. Jedno po druhom obiiel vetky mal krovstv, no ani v nich sa ni nedozvedel. V zfalstve poiadal o radu vysokho kra v Modegu, najmdrejieho zo vetkch panovnkov. Kr pozrel na hlaviku triacu z chlapcovho pupka. Kvol na majordma a ten mu podal vank zo zlatho hodvbu. Leala na om zlat katuka. Vysok kr si zvesil z krku zlat k, otvoril katuku a vybral z nej zlat skrutkova. Kvol na chlapca, aby k nemu podiiel. Mladk ho cel rozruen povol. Kr mu stril koniec zlatho skrutkovaa do pupka. Odmlal som sa a napil vody. Vetci mi viseli na perch. Kr opatrne otoil zlatou skrutkou. Po prvom otoen sa ni nestalo. Ani po druhom. No ke ju otoil po tret raz, chlapcovi odpadol zadok. Nastalo omren ticho. oe? neveriaco vyhkla Hespe. Odpadol mu zadok, zopakoval som s kamennou tvrou. Dlho nikto neprehovoril, vetky oi viseli na mne. Ohe zapraskal, vyskoil z neho erven uhlk. A o bolo potom? optala sa napokon Hespe. Ni, odvetil som. To je vetko. Koniec prbehu. oe? zopakovala hlasnejie. Co je to za prbeh? Chystal som sa jej odpoveda, ale v tom okamihu Tempi vybuchol do smiechu a nemohol presta. Cel sa triasol a lapal dych. oskoro som sa k nemu pridal, sasti preto, ako komicky vyzeral, a okrem toho sa mi prbeh videl zvltnym spsobom zbavn. Hespe sa zachmrila, akoby sme sa smiali na nej. Potom prehovoril Dedan: Nechpem. Preo ho? odmlal sa. Vrtili chlapcovi zadok na miesto? naliehala Hespe. Pokril som plecami. O tom sa v prbehu nehovor. Dedan znechutene rozhodil ruky. Nao je to dobr?

Nasadil som nevinn vraz. Myslel som, e si len rozprvame prbehy. Ozrutn oldnier sa zamrail. Normlne prbehy. So zaiatkom a koncom. Nie tak, kde chlapcom odpadvaj zadky zavrtel hlavou. Je to hlpe. Idem spa. Vstal a iiel si pripravi leovisko. Hespe vykroila opanm smerom. Usmial som sa presveden, e ani jeden z nich ma tak skoro nepoiada, aby som im nieo porozprval. Aj Tempi vstal. Ked prechdzal okolo ma, odrazu sa usmial a objal ma. Pred jedenstenm by ma to zaskoilo, no teraz som vedel, e fyzick kontakt nie je medzi Ademanmi zvltnosou. Prekvapilo ma vak, e to urobil pred ostatnmi. Optoval som mu objatie najlepie, ako som vedel, ctil som, e hrudnk sa mu stle chveje od smiechu. Odpadol mu zadok, zamrmlal Tempi a iiel si ahn. Marten za nm chvu pozeral, potom na ma uprel skmav pohad. Odkia m ten prbeh? optal sa. Povedal mi ho otec, ked som bol mal, odvetil som popravde. udn prbeh pre diea. Bol som udn diea. Neskr mi prezradil, e vymal prbehy, aby ma umlal. Ustavine som ho otravoval otzkami. Jedin, o na ma zaberalo, boli hdanky. No kad som hned rozlskol ako orech a oskoro sa mu vetky minuli. Pokril som plecami a zaal si chysta lko. Vymal prbehy, ktor zneli ako hdanky, a ptal sa ma, i im rozumiem. Smutne som sa pousmial. Cel dni som dumal nad chlapcom so zlatou skrutkou v pupku a snail sa prs na to, o to znamen. Marten sa zamrail. To bolo krut. Jeho poznmka ma zarazila. Preo si to mysl? Oklamal a, len aby si mu dal pokoj. To je podl. Jeho reakcia ma udivila. Nemyslel to zle. Pilo sa mi to. Mal som nad m prema. Ale nemalo to zmysel. Nemohol si to uhdnu. To nie je pravda, brnil som sa. Najviac nm daj otzky, na ktor nepoznme odpove. Uia ns myslie. Ke niekomu prezrad

odpove, nezska okrem nej ni. No ked mu polo otzku, je nten hada vlastn odpovede. Rozprestrel som na zem prikrvku a zabalil sa do drotrovho pla. Ke ich njde sm, bude si ich vmi vi. m aia otzka, tm aie hadanie. m aie hadanie, tm viac sa lovek nau. A ke na otzku neexistuje odpove Odrazu sa mi v hlave rozsvietilo. Elodin. O toto mu ilo. lohy, ktor nm dval na hodinch, hry, narky, tajupln hdanky V istom zmysle to boli otzky. Marten zavrtel hlavou a odiiel. Bol som tak zabrat do vlastnch vah, e som si to ani nevimol. Chcel som odpovede, a napriek vetkmu, o som si myslel o Elodinovi, snail sa mi ich poskytn. To, o som z jeho strany pokladal za zlomysen tajnostkrstvo, bola v skutonosti cesta k pravde. Sedel som na prikrvke ako omren, uvaoval, ako vea nm profesor dal, a preklnal som svoju zadubenos a slepotu.

OSEMDESIATA TVRT KAPITOLA

Okraj mapy
Centimeter po centimetri sme preesvali eldsk les. Kad de sme zanali s ndejou, e njdeme stopu po lupioch, a kad veer sme sedeli pri ohni sklaman. Poiaton nadenie sa rozplynulo, medzi lenmi vpravy narastala podrdenos, ohovrali jeden druhho. Dedanov strach zo ma sa takmer rozplynul, neustle mi nedal pokoj. Chcel, aby sme z maerovch peaz kpili fau brandu. Odmietol som. Navrhol, aby sme v noci namiesto strenia iba natiahli nru, o ktor votrelci zakopn. Ani s tm som neshlasil. Kad mal vazstvo, ktor som s nm vybojoval, len zvilo jeho odpor voi mne. m dlhie sa ptranie po lpenkoch vlieklo, tm hlasnejie omral. Nikdy mi ni nepovedal do o, no ustavine trsil jedovat poznmky a trucoval. S Tempim som, naopak, vychdzal oraz lepie, stvali sa z ns priatelia. Jeho aturina sa zlepovala a moja ademina sa menila z mtcej na nezrozumiten. Naalej som sa usiloval odpozorova Tempiho tanec a on ma vytrvalo ignoroval. Po ase som rozpoznal, e pomal cvienie obsahuje prvky boja. Slima pohyb jednou rukou pripomnal der, zdhav dvhanie nohy sa ponalo na kop. Ruky a nohy sa mi prestali trias od nmahy, no stle ma zlostila vlastn neikovnos. Neznam, ke mi nieo nejde. Asi uprostred cvienia bola as, ktor sa mi zdala jednoduch ako nadchnutie. Tempi sa obrtil, zakril rukami a urobil mal krok vpred. No nech som sa akokovek snail o to ist, zakadm som sa zatackal. Kldol som nohu na zem tak i onak, no ni nepomhalo. De po prbehu o uvonenej skrutke, ako ho nazval Dedan, ma Tempi prestal ignorova. Len o som zakopol, preruil cvienie a obrtil sa ku mne. Prsty sa mu zamihali: neshlas, podrdenos. Znova, prikzal mi a zaujal postoj tesne pred mojou chybou.

Urobil som to ist a usiloval sa napodobni ho. Zasa som stratil rovnovhu a musel presun vhu, aby som nespadol. Hlpe nohy, zamrmlal som v ademine a skrtil prsty na avej ruke: zahanbenie. Nie. Tempi ma chytil za boky a otoil nimi. Plecia mi posunul dozadu a udrel ma po kolene, aby som ho vmi ohol. Tak. Pohol som sa dopredu a poctil rozdiel. Aj tentoraz som zavhal, no ovea menej. Nie, znova pokrtil hlavou. Pozeraj. Potapkal si plece. Toto. Postavil sa necelho pol metra predo ma a zopakoval pohyb. Obrtil sa, zakril rukami doboka a plecom mi zatlail do hrude. Vyzeralo to, akoby vyral dvere. Aj ke sa pohyboval pomaly, odstril ma. Nebolo to drsn i neakan, no sile, s akou ma odtisol, som nevedel vzdorova. Akoby sa o ma na runej ulici obtrel k. Znova som ho napodobnil, no tentoraz som sa sstredil na plece. Nezakopol som. V tbore sme boli sami, preto som sa neusmial, iba naznail rukou: astie. akujem. Zahenie. Tempi mlal. Tvr mal bezvrazn, ruky nehybn. Vrtil sa na svoje miesto, otoil sa mi chrbtom a pustil sa do pomalho tanca od zaiatku. Snail som sa zachova rozvahu, no pokladal som to za pochvalu. Keby som poznal Ademanov, vedel by som, e to bolo ovea viac. *** Vystpili sme na vyveninu, kde ns akal Marten. Na obed bolo priskoro, preto sa mi v hrudi rozhorela ndej, e po nekonenom hadan naiel chodnek lupiov. Nieo vm ukem, povedal Marten a namieril ukazovk na vysok rasdinu podobn papradi, ahajcu sa do rky niekolko metrov od ns. Je vemi vzcna. Roky som ju nevidel. o je to? Vol sa arltov list, odvetil pyne. Majte oi na stopkch. Vea ud ho nepozn, mohol by nm napoveda, i tadiato niekto chod. Marten na ns nedokavo pozrel. Take? A o je na om tak mimoriadne? optal som sa poslune.

arltov list je zaujmav rastlina, pretoe nezna ud, usmial sa. Ak sa obtrie o kou, v priebehu niekokch hodn servenie ako jesenn lstie. Nadobudne farbu ako tvoja oldnierska erve, kvol na Tempiho. A potom cel rastlina vyschne a uhynie. Naozaj? Tentoraz som zujem nemusel predstiera. Marten prikvol. Zabije ju aj kvapka potu. Vinou sta, e sa dotkne obleenia, brnenia, palice, ktor si dral v ruke, i mea, namieril prst na Tempiho bok. Niektor udia s presveden, e ju zabije aj udsk dych, pokraoval. No neviem, i je to naozaj tak. Zvrtol sa a viedol ns pre od rastliny. Toto je vemi star as lesa. arltov list nenjde nikde, kde sa usadili udia. Dostali sme sa za okraj mapy. To sotva, namietol som. Vieme presne, kde sa nachdzame. Marten odfrkol. Mapy nemaj len vonkajie, ale aj vntorn okraje. S to diery uprostred znmeho zemia. udia sa tvria, e vedia o svete vetko. Najm bohi si potrpia na mapy. Pred touto iarou m pole barn Vetkozda, za ou je pozemok grfa Mincehraba. Odpul si. Na mape nesm by przdne miesta, a tak ich jednoducho vyrafuj a napu: Eld. Pokrtil hlavou. Je to rovnak, akoby si do mapy vyplil dieru. Tento les je vek ako Vintas. Nikomu nepatr. Ak sa vyd nesprvnym smerom, prejde aj sto kilometrov bez toho, aby si natrafil na cestu, nieto na dom i zoran pole. Na niektor miesta nikdy nevstpila udsk noha a nezaznel tam udsk hlas. Poobzeral som sa. Vyzer to tu ako v hocijakom inom lese. Vlk vyzer ako pes, odbil ma Marten, a predsa nm nie je. Pes je odmlal sa. Ako sa hovor zvieratm, ktor s stle pri udoch? Kravy, ovce a podobne Zdomcnen? To je ono, rozhliadol sa. Farma je zdomcnen. Zhrady, parky a vina lesov takisto. udia v nich zbieraj huby, rbu drevo, milenci sa ta chodia pomazna. Zavrtel hlavou a dotkol sa drsnej kry nealekho stromu. Jemne, takmer nene ju pohladil. No toto miesto je star a nesptan. Nestar sa o ns, ani o by sa za necht volo. Ak ns banditi prekvapia a zabij,

nemusia sa namha s kopanm hrobov. Nae kosti bud lea na zemi aj sto rokov a nikto o ne nezavad. Obrtil som sa a zahadel na zvlnen tern, oahan skaly a nekonen skupinky stromov. Snail som sa nemyslie na to, e maer ma ovldal, akoby posval kame po hracom plne. Poslal ma do diery na mape. Na miesto, kde nikdy nenjdu moje kosti.

OSEMDESIATA PIATA KAPITOLA

Medzihra plot
Kvothe sa vystrel na stolike a natiahol krk, aby mal lep vhad. z okna. Zdvihnutm ruky dal Kronikrovi pokyn, aby odloil pero. Na schodoch pred hostincom sa ozvali kroky. Na farmrske imy boli prli rchle a ahk. Vzpt sa k nim pridal vysok detsk smiech. Kronikr vysuil strnku a zasunul ju pod ist hrky. Kvothe vstal a vykroil k baru. Bast sa oprel a previl stoliku na zadn nohy. Po chvli sa dvere otvorili, do hostinca vstpil mlad irokoplec mu s riedkou bradou, tlail pred sebou plavovlas dievatko. Za nm vola ena s chlapekom na rukch. Hostinsk sa usmial a zdvihol ruku na pozdrav. Mary! Hap! Dvojica si vymenila niekolko slov a vysok mu s dievatkom podili ku Kronikrovi. Bast vyskoil a ponkol Hapovi miesto. Mary pristpila k baru, mimovone vytiahla chlapekovu ruku zo svojich vlasov. Bola mlad a krsna, s usmievavmi perami a unavenmi oami. Ahoj, Kote. Dvno som vs nevidel, poznamenal hostinsk. Napijete sa mutu? Je erstvo vylisovan. Mary prikvla a Kote naplnil tri hrneky. Bast odniesol dva Hapovi a jeho dcre. Otec si vzal, no mal sa zaho ukryla a hanblivo mu vykkala ponad plece. Chcel by mlad pn Ben vlastn hrnek? optal sa Kote. Pravdae chcel, Mary sa usmiala na chlapeka, ktor si oblizoval prstky. No ak nechce umva dlku, radej mu ho nedvaj. Siahla do vrecka. Kote zavrtel hlavou a zdvihol ruku. Zabudni na to, zastavil ju. Ked mi Hap opravil plot za hostincom, nevzal ani polovicu z toho, o mu za prcu patrilo. Mary ho obdarila vyerpanm, zkostnm smevom a zdvihla hrnek. Vemi pekne ti akujem, Kote. Odkrala k manelovi, ktor sa rozprval s Kronikrom. Oslovila pisra, jemne sa pritom

naklala dopredu a dozadu, hojdajc diea na boku. Manel prikyvoval, obas pridal slovko-dve. Kronikr namoil pero do atramentu a psal. Bast sa oprel o barov pult a zvedavo hadel k vzdialenmu stolu. Nerozumiem tomu, pokrtil hlavou. Mary urite vie psa. Posielala mi listy. Kvothe si premeral iaka pohadom a pokril plecami. Predpokladm, e Kronikr pe zvety a prevody majetku, nie listy. Tak dokumenty musia by poda predpisov a bez chb. Kvol na Kronikra, ktor pritlal na list papiera ak pea. Vid? Znamen to, e je sdny radnk. Jeho potvrdenie je prvne zvzn. To ist rob kaz, namietol Bast. Otec Grimes sa star o sobne zznamy, prepisuje zmeny majetku a podobne. Sm si hovoril, e s tm posadnut. Kvothe prikvol. M pravdu, lene kaz oakva, e daruje peniaze cirkvi. Ak ti nape posledn vu a na kostol ned ani derav gro pokril plecami. V takomto malom mesteku si skomplikuje ivot. A ak nevie ta, kaz me napsa, o si zmysl. Kto sa s nm bude dohadova po tvojej smrti? Bast sa zhrozil. Otec Grimes by osi tak neurobil! Asi nie, pripustil Kvothe. Grimes je slun kaz. No o keby si chcel odkza ksok zeme mladej vdove na konci ulice a trochu peaz jej druhmu synovi? vznamne nadvihol oboie. osi tak by si nedal napsa kazovi. Postaral by si sa, aby to vylo najavo, a ke bude bezpene pod zemou. Bastovi sa v oiach zablysla iskrika pochopenia. Pozrel na mlad pr, akoby chcel uhdnu, ak tajomstv sa poka ukry. Kvothe vytiahol bielu handru a bezmylienkovito letil bar. Vinou je to ovea jednoduchie. Niekto chce naprklad necha dcre hraciu skrinku, no nem chu ete desa rokov pova nrek jej sestier. Ako ked zomrela vdova Gradenov? To je dobr prklad. Videl si, ako sa jej rodina pohdala pre pozostalos. Polovica z nich doteraz spolu nehovor. Na druhom konci miestnosti podilo dievatko k mame a nstojivo ju ahalo za aty. Mary sa o chvu vybrala k baru, dcra jej krala za

ptami. Mal Syl srne potrebuje, povedala ospravedlujco. Smieme? Kote kvol hlavou a ukzal na dvere pri schodoch. Mary sa obrtila k Bastovi a podala mu chlapeka. Podr mi ho? Bast viac-menej reflexvne natiahol ruky a rozpaito dral diea, km Mary odprevdzala dcru. Chlapa sa ivo rozhliadalo nevediac, o si myslie o novej situcii. Bast pozrel na Kvothea, diea meravo zvieral pred sebou. Chlapekov vraz sa zmenil zo zvedavho na neist a napokon na neastn. Po chvli zaal slabo, ale znepokojene mrna. Vyzeral, akoby sa nevedel rozhodn, i sa m rozplaka, ale pomaly dospieval ku kladnej odpovedi. Pre zmilovanie Boie, Bast! rozlil sa Kvothe. Daj mi ho. Vyiel spoza pultu, vzal mu chlapeka, posadil ho na bar a dral ho oboma rukami. Mal vyzeral spokojnej. Zvedavo pohladil hladk povrch dreva, jeho ruika na om zanechala muhu. Pozrel na Bata a usmial sa. Pes, vyhkol. Rozkon, sucho povedal Bast. Mal Ben si stril prsty do st a rozhliadol sa. Mama, povedal. Mamamama. Zatvril sa ustarane a znova zaal mrna. Dr ho, prikzal Kvothe a postavil sa rovno pred chlapa. Len o ho Bast uchopil, hostinsk chytil diea za nohy, hojdal ich do rytmu a spieval: uster, luster, sprav mi boty do tanca i do roboty, pekr, dobre cesto namies, upe chutn chlebk nadnes. Chlapek pozoroval Kvotheove ruky. Hostinsk predstieral, e ije topnky a miesi cesto na chlieb. Diea sa veselo chichotalo a neobratne sa snailo napodobni pohyby ervenovlasho mua. Hrniar, hrniar, misu vykr, nech nm m v om kol kysn, nesmie chba drodia kocka, drobek, objm svojho ocka!

Na konci neurobil Kvothe nijak gesto, iba naklonil hlavu a s oakvanm uprel zrak na Bata. Bast naho zmtene hadel, no po chvli mu svitlo. Reshi, ako si me myslie osi tak? optal sa trochu dotknuto. Namieril prst na chlapeka. Ve m plav vlasy! Mal pozeral striedavo na oboch muov, a nakoniec sa rozhodol, e si predsa len poplae. Zmratil tvr a zaal poahova nosom. Vid, o si urobil? povedal vytavo Bast. Kvothe zdvihol diea z baru, hojdal ho a mrne sa ho pokal upokoji. Ked sa Mary vrtila do vapu, chlapek plakal ete hlasnejie a naahoval k nej ruky. Prep, ospravedlnil sa Kvothe, cel nesvoj. Len o Mary vzala syna na ruky, util sa, no v oiach mal stle slzy. Neme za to, odvetila. V poslednom ase chce by stle pri mame. Pritlaila nos na chlapekov, usmiala sa a mal sa nateene rozosmial. *** Koko ste si zaptali? chcel vedie Kvothe, ked sa vrtil ku Kronikrovi. Pisr pokril plecami. Jeden a pol pence. Kvothe stuhol v podrepe nad stolikou a primril oi. Za to nekpite ani papier. Mm ui a oi, odvetil Kronikr. Kovov ue spomnal, e Bentleyovci s na tom zle. Mlad m na oboch kolench zplaty a imy skoro predrat. Dievatko m prli krtke aty, navye cel pozavan. Kvothe zachmrene prikvol. Dva roky po sebe im zaplavilo jun pole. Tto jar im zdochli obe kozy. Aj v lepch asoch by to bol mizern rok. Navye sa im narodil mal Ben Zhlboka sa nadchol a zamyslene vzdychol. Prekliate dane. Toho roku u dvakrt. Mm znova znii plot, Reshi? dychtivo sa optal Bast. O tom ani muk! Kvotheovi zahral na perch smev. Tentoraz vymyslme nieo in. Op zvnel. Pred almi odvodmi. Mono u neprdu, nadhodil Kronikr.

Kvothe zavrtel hlavou. Urite no, ale a po atve. Vhercovia s nemilosrdn, no obas privr oko. Vedia, e prdu o rok aj o dva. Zato pijavice Kronikr prikvol. T s in. Zvratil elo a zarecitoval: Ak by to lo, d zdanili by s pitkom. Ak nem zlato, ober a o itko. Kvothe sa slabo usmial a pokraoval: Ak nem itko, prde aspo o drevo. A l sa s kozou, vzdaj sa teplch odevov. Aj make vezm my, o m u v labe. A potom ti dom exektor zhabe. Vetci nenvidia pijavice, shlasil Kronikr. A achta dvojnsobne. ako je tomu uveri, odvetil Kvothe. Mali by ste pou, o si tu o nich myslia udia. Posledn, ktor tadiato prechdzal, odiiel iv len vaka ozbrojenej stri. Kronikr sa krivo usmial. Vy by ste zas mali pou, ako o nich hovoril mj otec. A to ho otravovali len dva razy za dvadsa rokov. Vraj by skr zvldol njazd kobyliek a poiar ne krovsk pijavice. Kronikr vrhol letm pohad na dvere hostinca. S prli hrd, aby iadali o pomoc? Keby len to, odvetil Kvothe. m chudobnej lovek, tm viac si na hrdosti zaklad. Poznm ten pocit. Nikdy by som neprosil priatea o peniaze, radej by som zomrel od hladu. Nemu si poia? optal sa Kronikr. Kto m dnes peniaze na poiiavanie? Vinu ud ak ak zima. No po troch vberoch sa bud Bentleyovci deli o perinu a jes osivo ete pred oteplenm. Ak neprdu aj o dom Hostinsk si pozrel na ruky, vyzeral prekvapen, ked uvidel, e jednu m zovret v ps. Pomaly ju roztvoril, vystrel obe dlane a poloil ich na stl. So smutnm smevom sa zadval na Kronikra. Verili by ste, e km som sa tu usadil, neplatil som dane? Edemsk Ruhovia zvyajne ni nemaj. Gestom obsiahol cel hostinec. Nevedel som, ak je to protivn. Do mesta prde nejak nafkan bezoivec s tovnou knihou a printi vs zaplati za vsadu, e vlastnte majetok.

Kvol Kronikrovi, aby vzal do ruky pero. Teraz tomu u, pravdae, rozumiem. Viem, ak temn tba nti skupinu muov aka pri ceste a v otvorenom vzdore zabja krovi vhercov dan.

OSEMDESIATA IESTA KAPITOLA

Znien cesta
Dokonili sme prehadvanie severnej strany krovskej cesty a preli na jun. Jednotliv dni sa vinou lili iba prbehmi, ktor sme si rozprvali veer pri ohni. Legendy o Orenovi Velciterovi, Laniel Nestarncej a Illienovi. Rozprvky o lskavch pastieroch svi a tasti drotrskych synov, prbehy o dmonoch a vlach, o hdankch a chodiacich mtvolch. Edemsk Ruhovia poznaj vetky prbehy na svete a ja som Ruh do piku kost. V detstve som ich poval od rodiov kad veer. Okrem toho som vyrastal na nemohre, piesach a inkoval na javisku. Nie je preto prekvapiv, e som poznal prbehy, ktor rozprvali Dedan, Hespe a Marten. Nie kad podrobnos, ale zkladn kostru. Vedel som, ako sa vyvin a skonia. Neznamen to, e sa mi nepili. Prbeh nemus by nov, aby loveku priniesol poteenie. Niektor s ako star priatelia, in ako chlieb. Neznmy prbeh je pre ma zriedkav a vzcny jav. Po dvadsiatich doch prehadvania Eldu som bol jednm odmenen. *** Kedysi pradvno a prealeko, rozhovorila sa Hespe, ke sme si po veeri posadali okolo oha, il raz chlapec menom Jax, ktor sa zamiloval do luny. Bol to zvltny chlapec, premav a osamel. il v starom dome na konci znienej cesty. Ked Povedala si znien cesta? preruil ju Dedan. Hespe zovrela pery. Nezamraila sa, no vyzeralo to, akoby si na to pripravovala vetky svaly. Hej. Znien cesta. Ke som bola mal, mama mi to tak rozprvala stokrt. Chvu sa zdalo, e Dedan sa ete nieo opta, no namiesto toho predviedol zriedkav prezieravos a uspokojil sa s prikvnutm.

Hespe zdrhavo uvonila svaly. Sklopila zrak a zvratila elo. Mlky pohybovala stami, potom sama pre seba prikvla a pokraovala *** Kad, kto Jaxa uvidel, pochopil, e je v omsi in. Chlapec sa nehral, nebehal a nerobil neplechu. Nikdy sa nesmial. Niektor udia hovorili: Co chcete od chlapca, ktor ije sm v znienom dome na konci znienej cesty? In tvrdili, e mu chbaj rodiia. al sa duovali, e m v tele kvapku kriatkovskej krvi, ktor brni jeho srdcu spozna rados. Na Jaxa sa lepilo neastie. Ked dostal nov koeu, roztrhla sa mu. Ked mu darovali cukrk, spadol mu na zem. Povrvalo sa, e sa narodil pod neastnou hviezdou, e je prekliaty, e jeho tie ovlda dmon. Podaktor ho utovali, no nie tak vemi, aby mu pomohli. Jednho da priiel k Jaxovmu domu drotr. Bolo to trochu neakan, pretoe znien cestu nikto nepouval. Hej, chlape! zavolal drotr, opierajc sa o palicu. D starcovi napi? Jax mu priniesol trochu vody v prasknutom hlinenom hrneku. Mu sa napil a pozrel naho. Nevyzer astne, synak. o je s tebou? Ni, odvetil Jax. Myslm, e kad potrebuje nieo, o ho urob astnm, no ja to nemm. Povedal to takm bezvraznm a odovzdanm hlasom, e to drotrovi zlomilo srdce. Stavm sa, e mm pri sebe nieo, o a napln radosou, povedal chlapcovi. o ty na to? Ak ma urobte astnm, budem vm vemi van, odvetil Jax. Lene nemm ani pencu. Nu, to je problm, zamyslel sa drotr. Som toti obchodnk. Ak njdete nieo, o ma urob astnm, dm vm svoj dom, navrhol Jax. Je star a znien, no nie je bezcenn. Drotr si obzrel obrovsk dom, vek takmer ako pansk sdlo. M pravdu. Jax pozrel na drotra, na drobnej tvri sa mu usadil vny vraz. No o ak ma nepotete? Dte mi svoje batohy, palicu a klobk?

Drotr mal rd stvky a vedel rozozna, kedy s preho vhodn. Batohy mal pln pokladov zo vetkch tyroch ktov a bol si ist, e chlapca ohri. A tak si podali ruky. Najprv vytiahol vrecko guok vo vetkch farbch dhy. Jaxa vak nenadchli. Drotr mu podal loptiku na nrke. No ani tentoraz chlapec nepookrial. Loptika na nrke nikoho neurob astnm, zamrmlal Marten. Je to najhoria hraka na svete. Nikto so tipkou rozumu sa s ou nezabav. Drotr prehadal prv batoh. Bol pln obyajnch predmetov, ktor by poteili obyajnho chlapca: kocky, bbky, zatvrac nok, gumen lopta No pre Jaxa nenaiel ni. Otvoril teda druh batoh, v ktorom ukrval vzcnejie predmety. Kovovho vojaika na kik, ktor naozaj pochodoval. iariv farby so tyrmi rozlinmi tetcami. Knihu tajomstiev. Ksok eleza, o spadol z oblohy Takto to pokraovalo cel de a do noci. Drotra sa napokon zmocnili obavy. Nebl sa, e prde o palicu, no predmety v batohoch predstavovali jeho ivobytie a klobk si vemi obbil. Napokon videl, e mus rozbali aj tret batoh. Bol najmen a obsahoval iba tri predmety. Drotr ich ukazoval len najbohatm zkaznkom. Kad z nich mal viu hodnotu ako znien dom, mu vak vedel, e je lepie prs o jeden z nich, ne o cel nklad aj s klobkom. U-u sa naahoval po treom batohu, ke Jax ukzal prstom. o je to? Okuliare, odvetil drotr. Je to druh pr o, ktor ti pomhaj lepie vidie. Vzal ich a nasadil chlapcovi na nos. Jax sa rozhliadol. Vetko vyzer rovnako, povedal. Potom zdvihol hlavu. Co s to za bodky? Hviezdy, vysvetlil drotr. Ete nikdy som ich nevidel. Jax sa otal s vyvrtenou hlavou, no odrazu znehybnel. A o je tamto? To je luna. Myslm, e luna ma urob astnm, vyhlsil chlapec. Nech sa pi, uavilo sa drotrovi. Okuliare s tvoje.

Pozeranie ma nenapln radosou, namietol Jax. Tak ako ma nenasti pohad na jedlo. Chcem ju pre seba. Nemem ti darova lunu, namietol drotr. Nie je moja. Patr len sama sebe. Bez luny nebudem astn. Nu, potom ti nepomem, saka si vzdychol mu. Vezmi si moje batohy. Jax vne prikvol. A tu je moja palica. Je pevn, robustn. Chlapec ju chytil do ruky. Nech mi aspo klobk? optal sa drotr zdrhavo. Mm ho vemi rd. Prvom patr mne, odvetil Jax. Ak vm prirstol k srdcu, nemali ste s nm hazardova. Drotr sa zamrail a podal mu aj klobk. Tempi potichu zahundral a zavrtel hlavou. Hespe sa usmiala a prikvla. Oividne aj Ademania vedia, e sprva sa hrubo k drotrovi prina neastie. Chlapec si nasadil na hlavu klobk, do ruky vzal palicu a pozbieral batohy. Ked videl, e tret je stle zaviazan, optal sa: Co je v om? Nieo, s m sa me zadrhn, odsekol drotr. Nezlostite sa pre klobk, povedal Jax. Potrebujem ho viac ne vy. ak ma dlh cesta, ak chcem njs lunu. Keby si mi klobk nechal, pomohol by som ti chyti ju. Zostane vm znien dom. Aj to je nieo, no opravi ho muste sm. Jax si nasadil okuliare a vykroil po ceste rovno za lunou. Putoval cel noc a zastal len vtedy, ked zmizla za horami. Takto kral de za dom, vene hadajc *** Dedan odfrkol. To je mi aksi povedom, zaomral, aby sme ho vetci pouli. Rd by som vedel, i aj on sa zbytone motal pomedzi stromy. Hespe naho zazrela a zovrela eus. Potichu som vzdychol. Skonil si? vytekla oldnierka a prebodvala ho pohadom.

Co je? optal sa Dedan. Km rozprvam, bude dra zobk! zahriakla ho. Kad si povedal svoje. Dedan rozhorene vstal. Ete aj nem, kvol na Tempiho. Preo sa obva len do ma? Hespe v sebe chvu dusila zlos, no potom vybuchla: Lebo had zmienku na vyvolanie hdky. Pravda nie je iadna zmienka, odul sa. Niekto raz mus poveda, ako sa veci maj. Hespe rozhodila ruky. Presta s tm! Nevydr ani jeden veer bez otravovania? Pri kadej prleitosti brble a lamentuje. Aspo sa nebojm otvori sta. Nesprvam sa ako zbabelec. Hespe sa zablyslo v oiach. Hoci som vedel, e to nie je dobr npad, zamieal som sa medzi nich. Dobre, pozrel som na Dedana. Ak m lep npad, ako vyptra lupiov, sem s nm. Porozprvajme sa na rovinu ako chlap s chlapom. Dedana to nezastavilo, iba o obrtil hnev proti mne. o ty vie o chlapoch? zavral. U ma nebav pova rozkazy sopliaka, ktormu ete nezarstli vajcia. Keby maer vedel, e m chlpat vajcia, urite by poveril velenm teba, odvetil som s adovm pokojom. ia, zd sa, e ich prehliadol, a tak sa rozhodol pre ma. Dedan sa nadchol, no Tempi ho predbehol. o s vajcia? optal sa zvedavo. Dedan vypustil paru a obrtil sa k Tempimu, napoly nazlosten, napoly pobaven. Zachechtal sa a zovrel si dlaou rozkrok. Toto, odvetil bez rozpakov. Hespe za nm prevrtila oi a zavrtela hlavou. Aha, prikvol Ademan. Preo maer pozer na chlpat vajcia? Nad tbor sa silou potlanho naptia hroziaceho bitkou vzniesol vbuch smiechu. Hespe lapala dych a zvierala si brucho. Marten si utieral z o slzy. Dedan od smiechu nevldal st, upol si a jednou rukou sa opieral o zem, aby nespadol. Napokon sme sedeli okolo oha, prudko dchali a ukali sa ako blzni. Naptie hust ako zimn hmla sa prv raz po mnohch doch rozplynulo. Tempi na ma ibol pohadom, jemne si pochal palec a ukazovk. Poteenie? Nie, spokojnos. A ked som mu pozrel do o,

pochopil som. Na tvri mal przdny vraz, ako vdy. Bol tak starostlivo pust, a z neho vyarovala samobos. Dopovie nm prbeh, zlatko? poiadal Dedan Hespe. Som zvedav, i Jax dostane mesiac do postele. Hespe mu venovala primn smev, akm ho neobdarila u dvno. Stratila som nit, odvetila. Kad prbeh m rytmus ako piese. Mem sa vrti na zaiatok, no ak skom doprostred, pomiea sa mi v hlave. Ak prisbim, e zajtra nepoviem ani slovo, porozprva nm ho? Pravdae, shlasila. Ak neporu sub.

OSEMDESIATA SIEDMA KAPITOLA

Lethani
Nasledujci de sme sa s Tempim vybrali do Crossonu doplni zsoby. Znamenalo to dlh pochod, no kee sme nemuseli ptra pohadom po stopch banditov, pripadalo nm to, akoby sme beali. Cestou sme si vymieali slov. Nauil som sa poveda sen, uch a kos. Dozvedel som sa tie, e ademina m odlin slovo pre obyajn elezo a to, z ktorho sa kuj mee. Potom sme viedli dlh a neplodn diskusiu, poas ktorej sa mi Tempi pokal vysvetli, o znamen, ke si prstami pocha oboie. Zdalo sa mi, e je to to ist, o pokrenie plecami, no Tempi mi dal zretene najavo, e sa mlim. Je to ahostajnos? Alebo nejednoznanos? Vyjadruje to pocit, ako ked ti niekto d na vber z viacerch monost? skal som to znova. Ponkne ti jablko a slivku, zdvihol som pred seba obe ruky. No ty m rd jedno aj druh. Zovrel som prsty a dvakrt som si nimi preiel po obo. Je to ono? Tempi zavrtel hlavou. Nie. Na okamih zastal, vzpt sa znova pohol. Jeho av ruka povedala: neprimnos. Co je slivka? Pozornost. Uprel som naho zmten pohad. oe? Co znamen slivka? Znova gestikuloval: hlbok vnost. Pozornost. Sstredil som sa na stromy, v htine som zaul pohyb. Zvuk vychdzal z junej strany cesty, ktor sme zatia neprehadali. Lupii. Hru mi stislo od vzruenia a strachu zrove. Napadn ns? Pochyboval som, e v otrhanom plti vyzerm ako lkav obe, no mal som pri sebe lutnu v drahom tmavom puzdre. Tempi si na cestu obliekol erven oldnierske aty. Odrad to banditu s lukom? Nevyzerm ako bohat menestrel, ktor si me vydriava ademskho strcu? V tom prpade by sme boli idelnym terom.

Tobne som si pomyslel na lapa pov, ktor som predal Kilvinovi, a napadlo mi, e profesor mal pravdu. udia za ochotne zaplatia aj vysok sumu. V tejto chvli by som ho vymenil za vetok svoj majetok. Urobil som niekoko posunkov: prijatie; neprimnos; shlas. Slivka je sladk ovocie, odvetil som, napnajc ui. Mme sa rozbehn medzi stromy, alebo urobme lepie, ak sa budeme tvri, e sme si ni nevimli? Co spravm, ked zatoia? Za opaskom som mal n od drotra, no nevedel som ho pouva. Odrazu som si nstojivo uvedomoval, ako slabo som pripraven o tu vlastne robm? Nehodm sa na tto prcu. Preo ma sem maer poslal? Na tele mi vyrazil pot, a vtom som zaul zapraskanie nasledovan uchotom. Z lesa vybehol jele a troma skokmi bol na druhej strane. Vzpt ho nasledovali dve lane. Jedna zastala uprostred cesty a zvedavo k nm obrtila hlavu s kmitajcimi uami. Za okamih zmizla za svojimi druhmi. Srdce mi bilo, nervzne som sa zasmial. Ked som sa obrtil k Tempimu, uvidel som, e stoj s vytasenm meom. Prsty avej ruky mal skrten rozpaky. Urobil niekolko neznmych posunkov. Bez zbytonch slov zasunul me do povy. Bol to tak samozrejm pohyb, akoby schovval vreckovku. Znechutenie. Prikvol som. Akokovek ma teilo, e mi z chrbta netria py, prepadnutie by ns aspo upozornilo, kde mme lpenkov hada. Shlas. Zahovanie. Mlky sme krali ku Crossonu. *** Mesteko nebolo nim vnimon. Tvorilo ho dvadsa i tridsa domov zo vetkch strn obklopench hustm lesom. Keby nestlo na krovskej ceste, pravdepodobne by nemalo ani meno. No vaka tomu, e ceze viedla vznamn trasa, mali tu dobre zsoben obchod pre cestovateov a obyvateov fariem roztrsench na okol. Stla tam tie potov stanica, kde prenajmali a zrove podkvali kone, a mal kostol, ktor slil aj ako pivovar. A, pravdae, hostinec. Vesel mesiac bol o dve tretiny men ako Lacn Penny, no poskytoval sluby, ak by ste v takomto odahlom kte sveta neakali. Mal dve podlaia, tri skromn izby a kpele. Na

tte bol rune namaovan mesiac vo veste, dral sa za brucho a otriasal sa smiechom. Priniesol som lutnu v ndeji, e mi dovolia zahra vmenou za obed. V skutonosti to bola iba zmienka. Urobil by som okovek, len aby som mohol hra. Vynten abstinencia na ma doliehalo rovnako ako ako Dedanovo hundranie. Takto dlho som nebol bez hudby, odkedy som spval v uliciach Tarbeanu. Zoznam zsob sme nechali starej ene, ktor sa starala o obchod. tyri velk bochnky chleba, tvr kila masla, dvesto gramov soli, mka, suen jablk, klobsy, bravov bik, pln vrece okrhlice, es vajec, dva gombky, pierka na Martenove py, nrky do topnok, mydlo a nov brska, pretoe star Dedan zlomil. Dokopy ns to malo vyjs asi na osem striebornch osminiek z maerovho rchlo sa stenujceho meca. Zamierili sme do hostinca na obed, lebo zabalenie tovaru malo trva jednu alebo dve hodiny. Prekvapilo ma, e z vapu na opanej strane ulice sa rozlieha hluk. V hostincoch je zvyajne runo veer, ked sa tam zastavia ptnici na noc, nie uprostred da, ked s vetci udia na poliach alebo na ceste. Len o sme voli do dver, miestnos stchla. Ako prv mi napadlo, e hostia sa poteili hudobnkovi, no hned nato som si vimol, e vetky oi sa upieraj na Tempiho oldniersku erve. V miestnosti bolo ptns alebo dvadsa ud. Niektor sa sklali nad barom, in sedeli pri stoloch. Nali sme von miesto, no ustat anka sa nm venovala a po hodnej chvli. Co si dte? optala sa, rukou si odhrnula z tvre prame spotench vlasov. Mme hrachov polievku so slaninou a emovku. Znie to lkavo, povedal som. Meme k tomu dosta aj jablk a trochu syra? A na pitie? Pre ma mut. Pivo, odvetil Tempi a urobil na stole posunok dvoma prstami. Mal whisky. Dobr whisky. Zena prikvla. Najprv chcem vidie peniaze. Zdvihol som oboie. Niekto vm nedvno nezaplatil? Vzdychla a prevrtila oi.

Podal som jej tri polpence a anka sa nhlivo vzdialila. Medzitm som sa uistil, e sa mi to nemar mui v miestnosti naozaj vrhali nepriatesk pohady na Tempiho. Obrtil som sa k muovi pri vedajom stole, ktor potichu jedol polievku. Dnes s tu trhy? vyzvedal som. Pozrel na ma ako na idiota. Vimol som si ervenajcu sa jazvu na jeho eusti. V Crossone nebvaj trhy. Pred asom som sa tu zastavil, no v hostinci bolo pokojnejie. o tu robia vetci t udia? To, o vdy, odvetil. Hadaj prcu. Crosson je posledn mesto pred Eldom. Les je hust a karavny, ktor maj rozumnho vodcu, si najm aspo jednho-dvoch strcov. Napil sa. No v poslednom ase tu ozbjali privea pocestnch. Karavny prichdzaj zriedkavejie. Rozhliadol som sa. Mui nemali brnenie, no ked som sa dval pozornejie, vimol som si neklamn znaky oldnierskeho ivota. Vyzerali drsnejie ako obyvatelia mesteka. Mali viac jaziev, zlomench nosov, noov a tvrili sa namyslenejie. Mu poloil lyicu do przdnej misky a postavil sa. Pre ma, za ma tu zostate. Za es dn, o tu trm, preli mestom iba tyri vozy No len blzon by sa vydal na sever za denn plcu. Zdvihol vek batoh a vyhodil si ho na chrbt. V lese zmizlo toko ud, e iba hlupk by si prenajal pomoc v tomto hostinci. Dm vm dobr radu polovica z tchto smradavch niktoov by sa pravdepodobne nezdrhala podreza vm hrdlo hned v prv noc. Sirokoplec mu so strapatou iernou bradou sa pri bare posmene zakabil. Len zato, e nem gur, nerob z ns zloincov, povedal s vraznm severskm przvukom. Ete raz to zopakuj a nalom ti dvakrt toko, o vera. A roky navrch. Mu s batohom urobil gesto, ktormu som rozumel aj bez ademiny, a zamieril k dverm. Brad sa zarehotal. anka nm priniesla pitie. Tempi do seba prevrtil polovicu whisky, z hrdla sa mu vydral dlh, spokojn vzdych a zosunul sa na stolike. Ja som popjal mut. Ndejal som sa, e mi dovolia vmenou za jedlo hodinu-dve hra, no nespadol som na hlavu, aby som hral v miestnosti plnej znechutench oldnierov.

Mohol som to urobi. O hodinu by sa smiali a spievali so mnou. O dve hodiny by ronili slzy do piva a ospravedlovali sa anke. No nie za cenu jedla. Najm ak to nebolo nevyhnutn. Vo vzduchu sa vznalo naptie. Bola to len otzka asu, kedy sa strhne bitka. Vyctil by to kad ostriean koovnk. Sirokoplec mu zdvihol hrnek, s hranou nentenosou sa oduchtal k nmu stolu a prisadol si. Spod iernej brady zasvietil neprimn smev. Natiahol ruku kTempimu. Zdravko, povedal dos nahlas, aby to poul cel bar. Ma volaj Tam. A ty si? Ademan mu potriasol rukou, jeho dla vyzerala v prielcovej chlpatej labe mal a bled. Tempi. Tam sa ukrnul. o robte v meste? Iba tadiato prechdzame, odvetil som. Stretli sme sa na ceste a on sa ku mne pridal. Tam si ma opovrlivo premeral. Teba som sa na ni neptal, mlad, zavral. Bacha na jazyk. Tempi mlal, hadel na obra so zvyajnm pozornm, vyrovnanm vrazom. av ruku zdvihol k uchu, no jeho gesto mi ni nehovorilo. Tam sa napil, nespajc zrak z Tempiho. Ked poloil pohr, predlaktm si utrel vlhk bradu okolo st. Vdy som chcel vedie, zaburcal na cel miestnos, koko vy, ademsk feci, beriete. Tempi mierne naklonil hlavu a pozrel na ma. Dolo mi, e nerozumie, mu mal zvltny przvuk. Chce vedie, koko peaz zarba, vysvetlil som. Tempi urobil jednou rukou vhav gesto. Zloit. Tam sa naklonil nad stl. Co ked a najme karavna? Koko si zapta na de? Dva estky, Tempi pokril plecami. Tri. Tam sa nasilu rozosmial. Zactil som jeho dych, no nepchol, ako som si predstavoval. Voal jablnm vnom a korenm. Poujete, chlapi? zvolal ponad plece. Tri estky na de. A to ledva rozprva! Takmer vetci na ns pozerali s natiahnutmi uami. Bradova informcia vyvolala v miestnosti vlnu tichho, podrdenho mrmlania. Tam sa znova obrtil k stolu. Vina z ns rob za pencu, ak vbec nieo zoenieme. Ja dostvam dve, lebo sa vyznm v kooch, a ked

treba, zdvihnem zadok voza. Zakril mohutnmi plecami. Vyrovn sa v boji dvadsiatim chlapom? Neviem, koko z toho Tempi rozumel, no otzku oividne pochopil. Dvadsa? rozhliadol sa. Nie. tyri. Neisto pokval rukou. P. Atmosfru v miestnosti to neuvonilo. Tam zavrtel hlavou v predstieranch rozpakoch. Aj keby som ti veril, mal by si dosta tyri alebo p penc, nie dvadsa. Pre Nasadil som o najvtieravej smev a vstpil do ich rozhovoru. Poujte, ja Tam udrel hrnekom, na stl vyplechlo jabln vno. Prebodol ma zlovestnm pohadom, v ktorom nebola ani stopa po falonej hravosti, ktor venoval Tempimu. Ete raz ma preru, chlape, a vyrazm ti zuby, oznmil pokojnm tnom, akoby mi vysvetoval, e ked skom do rieky, namom sa. Znova pozrel na Tempiho. Preo si mysl, e si hoden tri estky? Kto ma kpi, dostane toto, Ademan zdvihol ruku. A toto, ukzal na rukov mea. A toto, potapkal koen remene, ktor mu zvierali hru okolo vraznho ervenho odevu. Obor udrel dlaou po stole. Tak toto je vae tajomstvo! zreval. Musm si zaobstara erven koeu! V miestnosti sa ozval tich smiech. Tempi pokrtil hlavou. Nie. Tam sa k nemu naklonil a brnkol hrubm prstom po jednom z Tempiho remeov blzko pleca. Chce poveda, e nie som dos dobr pre nbl erven koeu, ako m ty? Znova brnkol po remeni. Tempi zahka prikvol. no. Ty nie si dos dobr. Tamovi sa na tvri roztiahol ialen kabok. A o ked ti poviem, e tvoja ma bola kurva? Hostinec stchol. Tempi sa obrtil ku mne. Zvedavos. o je kurva? Pochopitene, nebolo to jedno zo slov, ktor sme sa za posledn jedenstenie navzjom uili. Napadlo mi, e zaklamem, no nevedel som, ako to urobi. Hovor, e tvoja matka je ena, ktorej mui platia za sex. Tempi pozrel na oldniera a zdvorilo prikvol. To od teba vemi mil. akujem.

Tam sa zachmril, akoby si z neho Ademan uahoval. Padavka. Za ohnut pencu by som a nakopal do riti, a by sa ti obrtila dopredu. Tempi pozrel znova na ma. Nerozumiem tento mu, povedal. Chce odo ma kpi sex, alebo el bojova? Miestnosou sa rozahol rehot, Tam oervenel ako paprika. Som si celkom ist, e chce bojova, odvetil som, premhajc smiech. Ach, preo nepovie? Nao toko? Zakval prstami a sptavo na ma pozrel. Zbytonch re? navrhol som. Tempiho sebaistota na ma psobila upokojujco, a tak som si neodpustil tipav tn. Mal som v ivej pamti, ako ahko si poradil s Dedanom, teil som sa, e vytlie trochu nadutosti aj z tohto somra. Tempi uprel pohad na vekho mua. Ak chce bojova, nerob zbyton rei. irokm gestom ukzal na miestnos. Njdi pomoc do bitky. Prive eny, aby ty cti bezpene. Dobre? Moja dobr nlada sa rozplynula, len o sa Tempi zvrtol ku mne. Vy stle iba hovorit, oznmil mi podrdene. Tam odpochodoval k stolu, kde jeho priatelia hrali kocky. Pouli ste ho? Ten krpat smrad hovor, e je za tyroch. Ukeme mu, o s takmi ako on robme. Brenden, Ven, Jane, idete do toho? Holohlav mu a vysok ena vstali, na tvri im iaril smev. No tret pokrtil hlavou. Vea som vypil, Tam. No nie a toko, aby som sa postavil proti krvavej koeli. Bojuj ako diabli. Videl som to na vlastn oi. Barov potky neboli pre ma ni nov. Pomysleli by ste si, e na univerzite je osi tak zriedkavosou, no alkohol stiera rozdiely medzi umi. Po iestich alebo siedmich pohrikoch nerozoznte mlynara, ktor sa pohdal so enou, od mladho alchymistu, ktor pohorel na skkach. Obaja si chc do niekoho udrie. Dokonca aj v Eoliane, akokovek vyberan spolonos sa tam schdzala, sa z asu na as nieo zomlelo. Ak ste tam zostali do neskorch hodn, mali ste ancu, e uvidte podnapitch achticov, ako sa astuj zauchami.

Hudobnci vidia vea arvtok. Niektor udia chodia do barov pi alebo hra kocky, in sa chc pobi a al dfaj, e uvidia lieta cudzie pste. Vinou nedjde k nebezpenm zraneniam. Nanajv sa to skon modrinami i rozatou perou. Ak mte smolu, prdete o zub alebo vm zlomia ruku, no medzi priateskm sbojom v bare a surovou bitkou v tmavej ulike je obrovsk rozdiel. Barov potky maj pravidl a neoficilnych rozhodcov, ktor sa prizeraj a dbaj na ich dodriavanie. Ak hroz, e sa bitka zvrtne k horiemu, divci protivnkov rchlo roztrhn, pretoe oakvaj, e im to nabudce oplatia. Existuj, pravdae, vnimky. Nehody sa stvaj, a kede som pracoval v medike, viem, ak ahk je narazi si zpstie alebo vykbi prst. Pre honca dobytka i pre krmra s to drobn zranenia, no pre ma s ruky zdrojom obivy a predstava zlomenho palca mi naha hrzu. Ked som videl, e Tempi dopil whisky a postavil sa, zovrelo mi aldok. Vetko zhorovala skutonos, e v hostinci sme boli cudz. Keby prilo na lmanie chleba, nemohli sme sa spoahn, e nm podrden oldnieri priskoia na pomoc. Traja na jednho nie je ani zaleka poctiv sboj, a ked to Tempi nezvldne, raz-dva bude po vetkom. Tempi sa napil piva a pokojne na ma pozrel. Maj oi na stopkch, povedal, zvrtol sa a vykroil k ostatnm oldnierom. Na okamih ma ohrila jeho znalos aturiny. Odkedy som ho stretol, preiel od mlania k pouvaniu slovnch zvratov. No hrdos ma oskoro opustila. Usiloval som sa vymyslie, ako zastavm boj, ked sa vymkne spod kontroly. Ni mi nenapadlo. Neakal som, e sa ocitneme v takejto situcii, a nemal som pripraven nijak ikovn trik. Z nedostatku lepch monost som vytiahol n a zvieral ho pod stolom. Nemal som v mysle nikoho prebodn, no mohol som ho poui na zastraenie, aby sme zskali as na stup k vchodu. Tempi zhodnotil trojicu odnierov pohadom. Tam bol o niekolko centimetrov vy, s plecami ako vl. Veda neho stl pleat chlap so zjazvenou tvrou a odpornm krnom. Tretia bola svetlovlas ena, o dobrch desa centimetrov vyia od Tempiho.

Iba jedna ena, Tempi pozrel Tamovi do o. Sta? Me vzia ete jedna. Zoldnierka sa rozertila. Ty urk! vytekla. Ukem ti, o doke ena v boji. Tempi zdvorilo prikvol. Neprejavil ani nznak obv, o ma upokojovalo. Samozrejme, e som poul prbehy o tom, ako jedin ademsk oldnier porazil tucet vojakov. No preme Tempi troch oldnierov naraz? On tomu oividne veril. Pozrel na sperov. Takto som ete nebojoval. Ako sa zana? Dla, v ktorej som zvieral n, mi zalial pot. Tam k nemu pristpil, takmer sa dotkali hrudami. Til sa nad Ademanom ako obor. Na zaiatok a zmltime do krvi. Potom a dokopeme a nakoniec to cel zopakujeme, aby sme mali istotu, e sme ni nevynechali. Len o to dopovedal, udrel Tempiho elom do tvre. Stratil som dych, a km som ho znova chytil, bolo po bitke. Ked bradat oldnier trhol hlavou vpred, akal som, e Tempi sa skota na chrbt a zo zlomenho nosa sa mu bude lia krv. Bol to vak Tam, kto sa zapotcal, zavyl a pritlail si ruky na tvr. Pomedzi prsty mu striekala krv. Tempi urobil krok vpred, poloil ruku na obrov krk, bez nmahy ho zvrtol a maril o zem. Brad pristl na dlke ako zamotan klbko rk a nh. Ademan sa bez otania zvrtol a kopol svetlovlas enu do bedra. Zoldnierka stratila rovnovhu, a km sa spamtvala, Tempi ju udrel zboku do hlavy. Zvalila sa na dlku ako handrov bbika. Vtedy zasiahol holohlav mu. Roztiahol pae ako zpasnk, mrtne ako had poloil Tempimu jednu ruku na plece a druh na krk. o sa stalo potom, neviem presne opsa. Zazrel som rozmazan pohyb a odrazu Tempi zvieral tonkovo zpstie a plece. Mu soptil a metal sa, no Tempi mu zvrtol ruku, a sa muovo elo takmer dotkalo zeme. Potom mu Ademan podrazil nohy a nechal ho s buchotom spadn. Cel to prebehlo za krat as, ako to dokem porozprva. Keby som nebol omren, zatlieskal by som.

Tam so enou leali nehybne, v hlbokom bezvedom. Tret protivnk osi zavral a neisto sa dvhal na nohy. Tempi k nemu pristpil, akoby mimochodom ho udrel do hlavy a sledoval, ako muovo telo bezvldne kles na dlku. Napadlo mi, e to bol naj zdvorilej zsah, ak som kedy videl. Ako ked sksen tesr zatka klinec dos silno, aby stail jedin der, no nikdy nepokod drevo okolo hlaviky. V miestnosti by ste pouli muchu. Vysok mu, ktor odmietol bojova, zdvihol pohr, priom z neho trochu vylial. Bravo! vzdal poctu Tempimu a zasmial sa. Nikto ti nebude ma za zl, ke stpi Tamovi na hlavu. Boh vie, e on to urobil neraz. Tempi pozrel nadol, akoby nad tm uvaoval, potom zavrtel hlavou a bez slova sa vrtil k nmu stolu. Sledovali ho vetky pohady, no tentoraz neboli ani zaleka tak nepriatesk. Tempi si sadol. Mal si oi na stopkch? optal sa. Pozrel som naho a prikvol. Videl si mj chrbt? A po chvli mi svitlo, o sa pta. Mal si ho vystret. Shlas. Tvoj nie vystret. Zdvihol zohnut dla. Preto pad pri ketane. Je to odmlal sa. Oi mu zabldili niie, zbadal mj n, napoly zamaskovan chatrnm plom. Zachmril sa. Tvrou, nie rukami. osi tak som uho videl prv raz a vyzeralo to prekvapivo hrozivo. O tomto porozprvame neskr, povedal a pohol rukou: vrazn neshlas. Vytrestan vmi, ako keby som strvil hodinu na rohoch, sklonil som hlavu a odloil n. *** Niekoko hodn sme obakan batohmi so zsobami krali mlky, ked Tempi konene prehovoril. Musm a nieo naui. Vnos. Rd sa dozviem okovek nov, urobil som posunok, ktor, ako som dfal, znamen primnos. Tempi zastal na kraji cesty, zloil nklad a sadol si do trvy. Treba hovori o lethani.

Mal som o robi, aby sa mi na tvri neroztiahol naden kabok. Dlho som sa odhodlval, e sa ho na to znova optam, najm ke sme sa zblili, no bl som sa, e ho zasa urazm. Chvu som mlal, jednak aby som sa spamtal, a okrem toho som chcel da Tempimu najavo, e jeho rozhodnutie repektujem. Lethani, zopakoval som obozretne. Povedal si, e sa na nemm pta. Vtedy si nemohol. Teraz mono. Som Neistota. Rozdvojen. No teraz pta. Pokal som ete chvu, no ke nepokraoval, poloil som mu samozrejmn otzku: o je lethani? Vnos. Zahadel sa na ma a odrazu sa rozosmial. Neviem. Nemem ti poveda. Znova sa zasmial. Zahovanie. No aj tak potreba hovori. Zrozpaitel som, napadlo mi, i je to jeden z jeho bizarnch vtipov, ktorm nerozumiem. Zloit, pokraoval. ak v mojom jazyku. V tvojom? Znechutenie. Povedz, o ty vie o lethani. Premal som, ako opsa jemu znmymi slovami, o som poul. Lethani je tajomstvo, ktor dodva Ademanom silu. Tempi prikvol. no. Pravda. Hovor sa, e ak pozn lethani, nik a neporaz. alie prikvnutie. Zavrtel som hlavou. Videl som, e nechpe, o sa mu snam poveda. Lethani je tajn umenie. Ademania v sebe zadriavaj slov. Rukou som naznail zhanie. Slov s ako drevo v ohni. Ademania s mocn, lebo v nich hor ohe zo slov. Vaka nemu s vemi rchli, kou maj ako zo eleza. Preto porazte mnohch bojovnkov. Tempi na ma sstredene pozeral. Urobil posunok, ktor som nespoznal. To s blzniv rei, povedal. Je to sprvne slovo? Blzniv? vyplazil jazyk, zagal oami a pokval prstami veda hlavy. Musel som sa ukrn. no. Blzniv je dobr slovo. Alebo ialen. To, o si povedal, je blzniv re, a tie ialen.

Lene to, o si predviedol dnes Ten mu na teba zatoil elom, no nezlomil ti nos. Nie je to prirodzen. Tempi pokrtil hlavou a zdvihol sa z trvy. Pod. Vsta. Povol som. Tempi pristpil tesne ku mne. Udrie hlavou je bystr. Rchle. Zasko spera, ak je nepripraven. No ja nie nepripraven. Postavil sa ete bliie, a sme sa takmer dotkali hruami. Ty si hlun mu, povedal. Tvoja hlava tvrd. Mj nos mkk. Zdvihol obe ruky a chytil mi hlavu do dlan. Ty chce toto. Pomaly mi sklal hlavu, km sa moje elo nestretlo s jeho nosom. Pustil ma. der hlavou rchly. Pre ma mlo asu. Mem uhn? Znova mi sklonil hlavu a zrove odstpil. Tentoraz sa elo dotklo jeho st, akoby ma chcel pobozka. Nie je dobr. Usta mkk. Zdvihol mi hlavu. Ak ja vemi rchly ustpil o krok a sklonil mi hlavu. Narazila mu na hru. Pustil ma a znova ku mne pristpil. Stle nie je dobr. Moja hru nie mkk. No tento mu je tvrdia hlava ako mnoh. V oiach sa mu zaiskrilo. Usmial som sa, pochopil som, e vtipkuje. Take, znova sa priblil. o urob Tempi? Kvol na ma. Udri hlavou. Pomaly. Ja ukem. Trochu nervzne som spustil hlavu, akoby som mu chcel zlomit nos. Tempi sa rovnako pomaly naklonil dopredu a mierne vtiahol bradu. Stailo tak mlo, aby sa mj nos stretol s jeho temenom. Tempi odstpil. Vid? Dvtip. Nie blzniv ohe zo slov. Stalo sa to vemi rchlo, odvetil som mierne zahanben. Nevidel som, o si urobil. no. Boj je rchly. Trnuj. Trning nie je ohe zo slov. Posunkom naznail primnost a pozrel mi do o, o sa nestvalo asto. Hovorm ti, lebo si vodca. Mus vedie. Ak ty mysl, e mam tajn umenie a elezn kou Odvrtil pohad a pokrtil hlavou. Nebezpen. Obaja sme si sadli k batohom. Poul som to v prbehu, vysvetlil som. Podobnom ako tie, o si rozprvame veer pri ohni.

No ty m ohe v rukch, ukzal na ma. Ty m luskol prstami a gestom naznail vzplanutie. Doke toto, a aj tak mysl, e Ademania maj v tele ohe zo slov? Pokril som plecami. Preto sa a ptam na lethani. Aj mne to pripad blzniv, no videl som aj blznivejie veci. Zaujma ma to. Po krtkom zavhan som pokraoval: Povedal si, e kto ovlda lethani, je neporaziten. no. No nie so slovnm ohom. Lethani je druh poznania. Tempi sa odmlal, videl som na om, e vyber vhodn slov. Lethani je najdleitejie. Vetci v Ademe uia. oldnieri uia dvakrt. Shehynovia a trikrt. Najdleitejie, no zloit. Lethani je vea vec. Ale ned sa dotkn ani ukza. Ademania o lethani rozma cel ivot. Vemi ak. Problm je, e ja nemem ui vodcu. No ty mj tudent jazyka. Lethani uia eny. Ja nie som. Lethani patr k civilizcii, no ty si barbar. Mierny smtok. Ale chce by civilizcia. A potrebuje lethani. Vysvetli mi to, odvetil som. Poksim sa pochopi a. Prikvol. Lethani je robi sprvne veci. Trpezlivo som akal, km bude pokraova. Po dlhej chvli urobil posunok: znechutenie. Teraz ptaj otzky. Zhlboka sa nadchol a zopakoval: Lethani je robi sprvne veci. Poksil som sa vymyslie typick prklad dobrho skutku. Da hladnmu dieau jedlo je lethani? Vhavo pokval rukou, o znamenalo no a nie. Lethani nie je nieo robi. Lethani iba ukazuje. Lethani s pravidl? Zkony? Tempi zavrtel hlavou. Nie. Ukzal na okolit les. Zkon je zvonka, ovldanie. Je to kov v stach koa. A remene na hlave. Otzka. Zubadlo a uzda? naznail som ahanie opratami. no. Zkon je zubadlo a uzda. Ovlda zvonka. Lethani ukzal si prstom medzi oi a na hru, ije vntri. Lethani pomha rozhodova. Zkon je potrebn, lebo mnoh nerozumej lethani. lovek, ktor pozn lethani, nemus dodriava zkon?

Odmlka. Mono. Znechutenie. Vytiahol me a podral ho rovnobene so zemou, ostrm nahor. Keby ty bol mal, kra po tomto mei by bolo ako lethani. Bolestiv pre nohy? poksil som sa trochu odahi nladu. Pobavenie. Hnev. Neshlas. Nie. ak na kranie. ahko spadn nabok. ako zosta hore. Je lethani vemi priame? Nie, zavhal. Ako sa povie, ke je vea hr a jedno miesto na kranie? Cesta? Priesmyk? Priesmyk, Tempi prikvol. Lethani je ako priesmyk v horch. Hory hrboat. Zloit. Priesmyk je ahk cesta. Jedin cesta. No ako ju vidie. ahk cesta asto nejde horami. Niekedy ide nikam. Hladuje. Spadne do diery. Lethani je sprvna cesta cez hory? iaston shlas. Vzruenie. Je to sprvna cesta cez hory. No lethani je tie pozna sprvnu cestu. Oboje. A hory nie s len hory. Hory s vetko. Lethani je civilizcia? Odmlka. no a nie. Zavrtel hlavou. Znechutenie. Spomenul som si, ako povedal, e oldnieri sa musia ui lethani dvakrt. Je lethani bojovanie? optal som sa. Nie. Povedal to s takou istotou, e som sa musel opta na presn opak. Je lethani nebojovanie? Nie. Kto m lethani, vie, kedy bojova a kedy nebojova. Vemi dleit. Rozhodol som sa sksi to z inej strany. Lethani ti dnes povedalo, e m bojova? no. Aby videli, e Ademania nema strach. Vieme, e nebojovat s barbarmi je zbabelos. Zbabelos je slabos. Nesm myslie. Ked pozer vea ud, bojova. Ukza, e jeden Ademan je za mnohch. Co keby vyhrali? Potom barbari vedia, e Tempi nie je za mnohch. Mierne pobavenie. Keby zvazili, nebol by boj poda lethani?

Omyl. Ak spadne v horskom priesmyku a zlom nohu, stle je to priesmyk. Keprehrm, no nasledujem lethani, stle je to lethani. Vzr nos. Preto teraz rozprvame. Dnes. Tvoj n. To nebolo lethani. Nebolo sprvne. Bl som sa, e a zrania. Lethani nem korene v strachu, povedal, akoby prednal. Bolo by lethani dovoli im, aby ti ublili? Pokrenie pliec. Mono. Bolo by poda lethani dovoli im, aby ti Siln draz. Ublili? Mono nie. No tak sa nestalo. Ma prv n nie je lethani. Ak vyhr a si prv s noom, to nie je vhra. Vrazn neshlas. Nevedel som, o tm mysl. Nerozumiem, povedal som. Lethani je sprvne konanie. Sprvna cesta. Sprvny as. Odrazu sa mu roziarila tvr. Star mu predava, vyhkol s oividnm nadenm. V prbehoch. Balky na chrbte. Ako sa vol? Drotr? no, drotr. Ako sa k nemu sprva? Poznal som odpove, no chcel som vedie, o si mysl Ademan. Ako? Pozrel na ma a zovrel prsty: podrdenie. Mus by mil a pomha. Dobre hovori. Vdy slun. Vdy. Prikvol som. A ke ti nieo ponknu, mus aspo uvaova o kpe. Tempi vazoslvne zdvihol ruku. no! Ke stretne drotra, me urobi velio. No iba jedna vec sprvna. Trochu sa upokojil. Varovanie. No iba robi nie je lethani. Najprv vedie, potom robi. To je lethani. Zamyslel som sa nad tm. By slun je lethani? Nie slun. Nie mil. Nie dobr. Nie povinnos. Lethani nie je ani jedno. Kad okamih. Kad volba. Vetko je in. Uprel na ma prenikav pohad. Rozumie? Nie. Rados. Shlas. Tempi vstal a prikvol. Je dobre vedie, e nevie. Dobre, e prizn. Aj to je lethani.

OSEMDESIATA SMA KAPITOLA

Povanie
Osadenstvo tbora sme nali v prekvapivo dobrej nlade. Dedan a Hespe sa na seba usmievali a Martenovi sa podarilo zastreli na veeru divho moriaka. Pri jedle sme artovali. Ke sme umyli riad, Hespe dokonila prbeh o chlapcovi, ktor miloval lunu. Dedan nepovedal ani slovo a ja som sa odvil dfa, e z naej malej skupinky sa konene stva tm. *** Jaxovi sa za lunou kralo ahko, lebo v tch doch bola ustavine v splne. Visela na nebi okrhla ako tanierik, jasn ako svieca a kad noc rovnak. Chlapec kral mnoho dn, a ho rozboleli nohy. Putoval cel mesiace, chrbt mal unaven od akch batohov. Strvil na ceste roky, vyrstol, bol chud, pevn a asto hladn. Ked potreboval jedlo, vymenil ho za nieo z drotrovch batohov. Ked sa mu zodrali topnky, urobil to ist. Jax vytrvalo kral za svojm cieom, stal sa z neho bystr a preiban mladk. Neprestajne myslel na lunu. Ked sa mu zdalo, e u neurob ani krok, nasadil si okuliare a pozrel na u, ako sa skvie na oblohe. V hrudi poctil slab vzruenie. Po ase usdil, e sa zamiloval. Napokon ho cesta, po ktorej kral, zaviedla do Tinu tak ako vetky ostatn. No chlapec pokraoval alej na vchod po vekej kamennej ceste smerom k horm. Stpal stle vyie a vyie. Zjedol posledn ksok chleba aj syr. Vypil vetku vodu aj vno. Cel dni kral o smde a o hlade, luna sa mu nad hlavou zvovala. Ke ho opali sily, vyliezol na pahorok a pred vchodom do jaskyne uvidel sedie starho mua. Mal dlh siv bradu a dlh siv rcho, bos nohy a na hlave ani vlska. Oi mal otvoren a sta zavret.

Len o zbadal Jaxa, roziarila sa mu tvr. Vstal a usmial sa. Vitaj, vitaj! zvolal jasnm a mocnm hlasom. Priiel si na kraj sveta. Ak je cesta do Tinu? Dlh, odvetil Jax. ak a namhav. Starec ukzal mladkovi miesto na sedenie. Priniesol mu vodu, kozie mlieko a ovocie. Jax hltavo jedol, potom ponkol muovi na vmenu pr topnok z batoha. Netreba, netreba, zavitoril starec a pokval prstami na nohch. No aj tak ti akujem. Jax pokril plecami. Ako chcete. o robte tak aleko od sveta? Nahal som vietor a naiel tto jaskyu. Rozhodol som sa zostat, pretoe prve takto miesto potrebujem na svoju prcu. o je vaa prca? vyzvedal Jax. Povanie, odvetil starec. Povam vetky veci, aby som vedel, o mi chc poveda. Aha, zneistel Jax. A tu je na to dobr miesto? Vemi dobr. Priam vynikajce. Ak sa naozaj chce naui povat, mus ods aleko od ud, usmial sa. o a privdza na mj ksok zeme? Hadm lunu. To je ahk, starec ukzal na oblohu. Ak nm to dovol poasie, vidme ju kad noc. Ale ja ju chcem chyti. Ak bude moja, myslm, e budem astn. Starec sa naho vne zahadel. Tak ty ju chce chyti? Ako dlho za ou putuje? Viac rokov a kilometrov, ako dokem spota. Mu na okamih zavrel oi a sm pre seba prikvol. Poujem to v tvojom hlase. Nie je to len krtkodob poblznenie. Naklonil sa k Jaxovi a pritlail mu na hru ucho. Znova primril oi a znehybnel. Och, povedal vdne. Ak smutn. M zlomen srdce, no ete nikdy si ho nepouil. Jax, cel nesvoj, kral popred jaskyu. Ako Sa volte, ak sa smiem opta? Smie, odvetil starec. No iba ak ti nevad, e neodpoviem. Keby si mal moje meno, dral by si ma v hrsti. Naozaj?

Pravdae, starec sa zamrail. Tak to na svete chod. Aj ke nevyzer ako dobr posluch, dvaj si pozor. Keby si dostal o i len ksok mjho mena, zskal by si nado mnou ist moc. Jax uvaoval, i mu starec pome. Nevyzeral vemi vedne, no mladk vedel, e ani jeho p nie je obyajn. Keby sa vydal chyti kravu, poiadal by o pomoc farmra. No na polapenie luny azda potrebuje radu zvltneho starho mua. Vraveli ste, e kedysi ste nahali vietor, povedal Jax. Chytili ste ho? V istom zmysle no, odvetil mu. A v inom zasa nie. Na vetko sa d dva z viacerch uhlov. Pomete mi chyti lunu? Mono ti dm uiton radu, zdrhal sa starec. No najprv si to premysli, chlape. Ked niekoho miluje, mus ma istotu, e aj on miluje teba, inak a ak len trpenie. Hespe pri tch slovch nepozrela na Dedana. Hadela vade inde, len nie naho, a tak nevidela oldnierov ranen, bezmocn vraz. Ako zistm, i ma miluje? optal sa Jax. Zapovaj sa, navrhol starec takmer placho. Povanie m zzran moc. Naum a to. Ako dlho to potrv? Niekoko rokov. Poda toho, i m talent. Sprvne pova nie je jednoduch. No len o tomu prde na kore, spozn lunu po vetkch strnkach. Jax zavrtel hlavou. Nemm toko asu. Ak ju chytm, porozprvam sa s ou. Dozviem sa V tom je tvoj problm, skoil mu do rei starec. Nechce ju naozaj chyti. Stiahne ju z oblohy? Pravdae nie. Chce sa s ou stretn. Inak povedan, luna mus prs za tebou. Ako ju pritiahnem? Mu sa usmial. To je ak otzka, vake? M nieo, po om luna tuzi? Co jej ponkne? Vlastnm len tieto batohy. Tak som to nemyslel, zamrmlal starec. No aj tak sa pozrime, o v nich ukrva.

Star pustovnk prezrel prv batoh a naiel v om vea praktickch predmetov. Obsah druhho batoha bol drah a vzcnej, nie vak uitonej. Potom mu padol zrak na tret batok. A o m v tomto? Nikdy sa mi ho nepodarilo otvori, odvetil Jax. Uzol je prli pevn. Pustovnk zavrel oi a poval. Znova ich otvoril a zamrail sa na mladka. Hovor, e si ho skal roztrhn, bodal do noom a hrzol ho zubami. Jaxa to zaskoilo. To je pravda. Urobil som vetko, ale mrne. Sotva vetko, odfrkol mu. Zdvihol batok a podral uzol pred tvrou. Vemi ma to mrz, povedal. Rozviae sa, prosm? Odmlal sa. no. Ospravedlujem sa. U to viac neurob. Uzol sa rozviazal a pustovnk rozbalil batok. Ke pozrel dovntra, oi sa mu rozrili a potichu zapskal. No ked odkryl obsah, Jax zvesil plecia. Dfal, e uvid peniaze, perky i poklad, ktor by daroval lune. Lene v batku leal iba ohnut ksok dreva, kamenn flauta a mal elezn katuka. Mladkovu pozornos uptala iba flauta vyroben z bledozelenho kamea. Ked som bol mlad, mal som podobn, prehovoril. Zlomila sa mi a nevedel som ju opravi. S to vemi psobiv predmety, poznamenal pustovnk. Flauta sa mi pi, Jax pokril plecami. Ale o si ponem s kusom dreva a so katukou, do ktorej sa ni nezmest? Starec zavrtel hlavou. Nepouje ich? Vina vec epk, no tieto tri kriia. Namieril prst na ohnut drevo. Ak sa nemlim, toto je skladac dom. Vemi pekn. o je skladac dom? Predstav si, e ohba hrok papiera. Po kadom preloen je o nieo men, vysvetoval pustovnk. So skladacm domom je to rovnak. Jax chytil drevo a poksil sa ho narovna. Odrazu mal v ruke dva kusy pripomnajce as rmu dver. Nerozkladaj ho tu! zvolal starec. Nechcem ma pred jaskyou dom, aby mi zatienil slnko!

Mladk sksil stlai oba ksky dreva dokopy. Preo sa nedaj zloi? Lebo nevie, ako na to, odvetil pustovnk. Radej sa ho nedotkaj, km sa nerozhodne, kam ho postav. Jax opatrne odloil drevo a zdvihol flautu. Aj tto je niem vnimon? Priloil ju k stam a zapskal na nej ako lelek. Hespe sa usmiala, zdvihla k stam dreven palku a fkla do nej: Tata t. Ta-ta t. Kad vie, e lelek je non vtk a nespieva, ked na oblohe svieti slnko. Napriek tomu sa ich z okolitch stromov zniesol tucet. Posadali si okolo Jaxa, zvedavo si ho prezerali a mrili ok pred jasnm svetlom. Nie je to obyajn flauta, povedal starec. A o katuka? Jax sa po u naiahol. Bola tmav, na dotyk chladn a tak mal, e ju ukryl v dlani. Pustovnk sa zachvel a odvrtil zrak. Je przdna. Ako to viete, ked ste do nej nenazreli? Sta nastrai ui, odvetil. Ohromuje ma, e to nepouje. Je to najprzdnejia vec, s akou som sa kedy stretol vydva ozvenu. Jej el je schovva vntri predmety. To je zmysel vetkch katuliek. A vetky flauty maj vydva oarujcu hudbu, poznamenal starec. Ibae tto znie pochmrne. Podobne je to so katukou. Jax sa na u zahadel, opatrne ju poloil do batka a znova ho zaviazal. Myslm, e je naase pokraova v ceste, povedal. Urite tu nechce zosta jeden alebo dva mesiace? optal sa star mu. Naum a pozornejie nava. Je to vemi uiton. Mm nad m prema, odvetil Jax. Asi mte pravdu. Nemal by som naha lunu, musm ju printi, aby zostpila z oblohy sama. To som nepovedal, zaomral pustovnk rezignovane. Ako sksen posluch vedel, e mladk ho aj tak nepova. Jax vyrazil na druh de. Sledoval lunu vysoko do hr. Napokon naiel medzi najvymi ttmi rozahl kus rovnej zeme. Vytiahol ohnut drevo a ksok po ksku rozkladal dom. Mal pred sebou cel de, dfal, e km luna vyjde, bude s prcou hotov.

Ibae dom bol v, ako predpokladal, podobal sa skr na pansk sdlo ne na chatr. Aj rozkladanie ilo neakane aie. Km luna dosiahla vrchol svojej drhy, nedostal sa ani do polovice. Mono preto sa Jax ponhal. Mono bol ahkomysen. A mono mal iba smolu ako obyajne. Nech u k tomu dolo akokovek, vsledok bol stle ten ist: velkolep, rozloit dom. Mal vak niekolko nedostatkov. Niektor schody neviedli nahor, ale do boku. Viacerm izbm chbali steny, in ich mali privea. Nejedna miestnos nemala strop a na oblohe svietili neznme hviezdy. Vetko bolo trochu prekrten. V jednej izbe ste videli za oknom jarn kvietky, na opanom konci chodby pokrvala sklenen tabule nmraza. V tanenej sle bol as na raajky, km v nealekej splni padal smrak. Pretoe ni v dome nefungovalo, ako m, dvere ani okn nedoliehali k rmom. Dali sa zatvori aj zamkn, no netesnili. A kee to bol vek dom, vzniklo v om vea bonch vchodov aj vchodov. Jax si to nevmal. Vybehol na najvyiu veiku a priloil k stam flautu. Vypustil na jasn non oblohu sladk piese. Nijak jednoduch vt trilok, ale meldiu, ktor sa mu rinula rovno zo zlomenho srdca. Bola koat a smutn. Trepotala sa vo vzduchu ako vta so zlomenm krdlom. Ked ju zaula luna, zostpila k veike. Jax jej rozpovedal o svojom ivote, o stvke s drotrom a dlhej, osamelej pti. Luna povala a usmievala sa naho. No napokon sa tobne zahadela na oblohu. Jax vedel, o to znamen. Zosta so mnou, zaprosil. Bez teba nebudem astn. Musm s, odvetila. Obloha je mj domov. Postavil som ti dom, ukzal na rozahl pansk sdlo pod nimi. Je pln przdnej oblohy, v ktorej je dos miesta pre teba. Musm s, zopakovala. Nadlho som sa vzdialila. Mladk zdvihol ruku, akoby ju chcel chyti, no vtom sa zhil. Na tomto mieste plynie as inak, povedal. V tvojej splni me byt zima alebo jar, poda toho, o si zael.

Musm s, odvetila do tretice s pohadom upretm nahor. No vrtim sa. Som ven a nemenn. Ak mi zahr na flaute, op a navtvim. Daroval som ti tri veci, povedal Jax. Piese, domov a svoje srdce. Ak mus s, nedaruje nieo aj ty mne? Luna sa zasmiala a roztiahla ruky. Bola nah ako mesiac. o ti mem necha? Povedz a ja ti to dm. Jaxovi vyschlo v stach. Najprv a iadam o dotyk rukou. Jedna dla zovrie druh a tvoje elanie je splnen, natiahla k nemu hladk a pevn ruku. Spoiatku sa mu videla studen, potom asne tepl. Po chrbte mu prebehli zimomriavky. Po druh a prosm o bozk, prehovoril Jax. Jedny sta ochutnaj druh a tvoje elanie je splnen. Naklonila sa k nemu. Mala sviei dych a pery pevn ako upka zrelho ovocia. Bozk vyrazil chlapcovi dych, prv raz v ivote mu na stach zahral smev. Ak je tvoje tretie elanie? optala sa luna. Oi mala tmav a mdre, smev irok a preiban. Povedz mi svoje meno, vydchol Jax. Jedno telo prehovorila luna nedokavo, no hne sa zarazila. Iba moje meno? objala ho okolo psa. Jax prikvol. Priblila k nemu sta a teplm dychom mu zaepkala do ucha: Ludis. Mladk vytiahol iernu elezn katulku, zatvoril vieko a uvznil v nej meno luny. Teraz je moje, povedal rozhodne. Mus ma poslcha. Chcem, aby si zostala navdy so mnou a robila ma astnm. A tak aj bolo. katuka v jeho ruke sa zohriala. Vntri ctil meno luny, trepotajce sa ako non mot na okennej tabuli. Monoe Jax zatvoril katulku prli pomaly. Mono zavadil rukou o hik. Alebo ho len sprevdzala smola. No napokon sa mu nepodarilo chyti cel meno, iba jeho ksok. Mohol lunu printi, aby chvu zostala, no zakadm mu z krivho domu vyklzla sp do nho sveta. Ale kee vlastn ksok z nej, pravidelne sa k nemu mus vraca. ***

Hespe sa rozhliadla a usmiala sa na ns. A preto sa mesiac neustle men. Ke nie je na oblohe, Jax dr lunu vo svojom sdle. Chytil ju a stle mu patr. No i ho urobila astnm, to vie iba on. Nastalo dlh ticho. To bol ertovsk prbeh, prehovoril Dedan. Hespe sklonila hlavu, a aj ke som ju vo svetle oha dobre nevidel, stavil by som cel pencu, e sa erven. Zabralo mi vea asu, km som si ho zapamtala, odvetila. Ked som bola mal, mama mi ho rozprvala kad veer. Nauila som sa ho od nej. Nezabudni ho naui svoje dcry, poznamenal Dedan. Tak prbeh by bolo koda necha zapadn prachom ciest. Hespe sa usmiala. *** Zia, ten pokojn veer bol ako oko huriknu. Na al de Hespe prehodila poznmku, ktor Dedana nazlostila, a dve hodiny na seba nepozreli bez toho, aby prskali ako maky. Dedan sa ns poksil presvedi, aby sme prestali hada, pridali sa ku karavne ako strcovia a dfali, e na ns banditi zatoia. Marten povedal, e to dva asi tak zmysel, ako hada pascu na medvede tm, e do nej vlo nohu. Mal pravdu, no napriek tomu na seba s Dedanom poas nasledujcich dn vrali. O dva dni neskr vydala Hespe poas kpania prekvapivo vysok dievensk vkrik. Pribehli sme jej na pomoc presveden, e ju napadli lupii, no namiesto nich sme uvideli nahho Tempiho st po kolen vo vode. Hespe bola napoly obleen a cel mokr na brehu. Martenovi sa to zdalo vemi zbavn, jej vak nie. Jedin, o brnilo Dedanovi, aby sa v zlosti vrhol na Tempiho, bol fakt, e nevedel, ako zatoi na nahho mua bez toho, aby naho pozrel i sa ho dotkol. De nato prilo hmlist a vlhk poasie, ktor ete vmi zhorilo nladu a spomalilo hadanie. Potom sa rozpralo.

OSEMDESIATA DEVIATA KAPITOLA

Miznce svetlo
Posledn tyri dni bolo zatiahnut a ustavine pralo. Spoiatku nm poskytovali kryt koruny stromov, no oskoro sme zistili, e listy nad nami len zbieraj vodu a pri najmenom poryve vetra sa nadol znesie neakan sprcha. i pralo, alebo nie, neustle z ns tieklo a lepili sa na ns vlhk aty. Prestali sme si rozprva prbehy. Marten prechladol a ako sa jeho choroba zhorovala, reagoval oraz namosrenejie a pichavejie. Pred dvoma dami nm navlhol chlieb. Azda to znie ako malikos, no ak ste niekedy jedli mokr chlieb po celodennej chdzi v dadi, viete si domyslie, ak sme mali nladu. S Dedanom sa nedalo vydra. Vzpieral sa a saoval aj pri najjednoduchch lohch. Ked bol naposledy v meste po zsoby, namiesto zemiakov, masla a povrazu na tetivu kpil fau silnho alkoholu. Hespe ho nechala v Crossone. Do tbora sa vrtil takmer o polnoci, smrdel plenkou a spieval tak hlasno, e aj mtvi by si zakrvali ui. Nemalo zmysel vynada mu. Voi mjmu podrezanmu jazyku bol oividne ahostajn. Ked zaspal, vylial som zvyok alkoholu do oha a fau nechal v pahrebe, aby ju rno videl. Prestal na ma pohdavo hundra a zahalil sa do mrazivho mlania. Ticho mi neprekalo, no vedel som, e je to zl znamenie. Vzhadom na zhorujce sa vzahy, rozhodol som, e kad bude hada stopy po lpenkoch osamote. Pri kran v niech apajach v mokrej pde lovek ahko zanech viditen stopy. Okrem toho som bol presveden, e ak Dedan a Hespe zostan spolu, ich nekonen hdky napokon banditi zauj. ***

Do tbora som sa vrtil premoen a neastn. Ukzalo sa, e imy, ktor som kpil v Severene, prepaj vodu a nasvaj ju ako pongia. Mohol som ich vysui pri ohni s malou pomocou sympatiky. No len o som urobil tri kroky, znova v nich vachtalo. A tak ma k tomu vetkmu stle oziabali mokr nohy. Na dvadsiaty deviaty de v Elde som preiel cez mal vbeok chrniaci tbor a uvidel sedie Dedana a Hespe na opanch stranch ohniska. Nepozerali na seba a mlali. Hespe olejovala me, Dedan vtal do zeme ostrou palicou. Ani ja som nemal chu na rozhovor. Dfajc, e neprehovoria, bez slova som podiiel k ohu. Ibae tam nijak nebol. o sa stalo s ohom? Hlpa otzka, lebo odpove bola oividn. Drevo dohorelo a popol navlhol. Nie som na rade s po drevo, odsekla Hespe. Dedan zapichol palicu do hliny. Vimol som si, e na lci mu rozkvit modrina. Til som len po troche teplho jedla a chcel som ma aspo desa mint such nohy. Neurobilo by ma to astnm, no ctil by som sa lepie ne poas celho da. Vy dvaja sa neviete bez cudzej pomoci ani vya! vybuchol som. Dedan na ma zazrel. o tm chce poveda? Ke ma Alveron poiadal, aby som naiel lupiov, naznail, e mi bud pomha dospel udia, nie banda ufukancov. Dedan vytekol: Nevie, o urobila! Keby si Nezaujma ma to, skoil som mu do rei. Je mi fuk, preo sa haterte, a netrpi ma, o do teba hodila. Potrebujem ohe. Tehlu nad nami, aj cvien pes je uitonej ako vy dvaja! Na Dedanovej tvri sa objavil znmy agresvny vraz. Mono keby som Dr hubu! zahriakol som ho. Radej budem pova hkanie somra, ako strca as s tebou. Ke sa vrtim, bude tu horie ohe a chladn uvaren jedlo. Ak je to nad vae sily, najmem nejakho pronho chlapca z Crossonu, aby na vs dozeral.

Dedan sa postavil. Korunami stromov sa prehnal vietor a zoslal na zem ak kvapky. Dostane tak jedlo, e ho nestrvi, sopliak! Zovrel ruky v ps. Siahol som do vrecka a nahmatal jeho voskov figrku, ktor som vyrobil pred dvoma dami. Od strachu a zlosti mi stiahlo aldok. Ak sa ku mne pribli, zolem na teba tak boles, e bude prosi, aby som a zabil. Pozrel som mu do o. V tejto chvli som len podrden Nechci ma nahneva. Dedan znehybnel, takmer som videl, ako si spomna na vetky prbehy o Taborlinovi Velkom. Na ohe a blesky. Rozhostilo sa ticho, bez jedinho murknutia sme sa prebodvali pohadom. Vtom sa, naastie, vrtil do tbora Tempi a rozptlil naptie. Trochu zahanbene som podiiel k pahrebe, aby som zistil, i sa mi z uhlkov podar znovu rozdcha ohe. Dedan zmizol v lese, dfal som, e iiel po drevo. Nemuselo by ani rennelov. Tempi si sadol k vyhasnutej vatre. Keby som nebol zaneprzdnen mono by som si vimol, e sa pohybuje akosi udne. ako poveda. Aj pre napoly vzdelanho barbara ako ja boli Ademanove nlady neitaten. Ked sa ohe zasa pomaly rozhorel, outoval som svoje sprvanie. Preto som sa nevyrtil na Dedana, ked sa vrtil s plnou nruou mokrho dreva, zhodil ho k obnovenmu tborku a rozmetal ho. Marten priiel chvu po tom, o sa ohe po druh raz rozhorel. Posadil sa k nemu a natiahol ruky. Mal tmav a prepadnut oi. Je ti lepie? optal som sa ho. Ovea, zachripel. Znelo to horie ako rno. Nepilo sa mi, ako dcha, obval som sa zpalu pc a horky. Uvarm ti aj na hrdlo, navrhol som. Viac-menej som akal, e moju pomoc znova odmietne. Po miernom zavhan prikvol. Km som zohrieval vodu, dostal ak zchvat kaa, ktor trval asi mintu. Pomyslel som si, e ak v noci neprestane pra, oddeme do mesta a pokme, km vyzdravie. Nechcel som riskova, e ho zlo zpal pc, alebo ns prezrad kalanm. Podal som mu aj.

Tempi sa nepokojne zahniezdil. Zabil som dvoch muov, prehovoril. Nastalo omren ticho. Zo stromov sa zniesli daov kvapky, ohe syal a prskal. oe? vyvalil som oi. Prepadli ma za stromami, odvetil pokojne. Pochal som si krk. Doerta, Tempi, preo si ni nepovedal? Venoval mi przdny pohad, prsty spojil do kruhu v neznmom geste. Nie je ahk zabi dvaja mui. Si zranen? optala sa Hespe. Tempi na u pozrel. Urazen. Zle som si vysvetlil jeho predol vyhlsenie. Boj preho nebol ak. Ilo o to, e spsobil smr dvoch ud. Potreboval som utriedi mylienky. akal, km vetci tu. Nevedel som si spomen na posunok pre ospravedlnenie, musel som sa uspokoji so smtkom. o sa stalo? optal som sa potichu, potlajc netrpezlivos. Tempi chvu hadal slov. Hadal som stopu, ked dvaja mui vyskoi zo stromov. Ako vyzerali? predbehol ma Dedan. alia odmlka. Jeden vek ako ty, dlhie ruky ako ja, silnej, ale pomal. Pomal ako ty. Dedanov vraz potemnel, akoby nevedel, i sa m urazi. Druh men a rchlej. Obaja mali irok a hrub mee. Obe strany ostr. Tak dlh, roztiahol ruky skoro meter od seba. Napadlo mi, e Tempiho opis vypoved viac o om ne o tonkoch. Kde sa to stalo? Kedy? Ukzal smerom, kde sme v ten de ptrali po lupioch. Asi kilometer. Menej ako hodina. Mysl, e na teba striehli? Ked som tadia prechdzal, nik tam nebol, brnil sa Marten. Vlhko zakaal a vypul hust sliny. Ak naho akali, nemohli sa tam ukrva dlho. Tempi veavravne pokril plecami. Ak mali brnenie? optal sa Dedan. Tempi chvu premal, potom natiahol ruku a poklopal mi po ime. Toto? Koa? sptal som sa.

Koa, prikvol. Tvrd. A trochu kovu. Dedan sa viditene uvonil. Aspo nieo, zamyslel sa a vtom sa zvrtol k Hespe. o je? o to bol za pohad? Nepozerala som na teba, odvetila chladne. Pozerala. Prevrtila si oi. Obrtil sa k Martenovi. Videl si to, vak? Mlte! zahriakol som nich. Na moje prekvapenie poslchli. Pritlail som si zpstia na oi a zamyslel sa nad situciou. Marten, kolko svetla nm zostva? Pozrel na bridlicovo sfarben oblohu. Asi jeden a pol hodiny, zachripel. Stopovanie by nemal by problm. A potom asi ete polhodina zlho svetla. Za tmito mrakmi zapadne slnko rchlo. Cti sa na to? optal som sa. Jeho krnok ma zaskoil. Ak tch bastardov meme chyti ete dnes, pome na to. U som na tomto Bohom zabudnutom mieste strvil privea asu. Prikvol som a vzal z pahreby tipku vlhkho popola zo alostne malho oha. Zamyslene som ho pochal medzi prstami, utrel do handriky a stril si ju do pla. Nie je to ktovieak zdroj tepla, no lepie nieo ako ni. Dobre, prehovoril som. Tempi ns zavedie k telm a odtia sa poksime vystopova lupiov do tbora. Vstal som. Zadr! zvolal Dedan a zdvihol ruky. A o my? Ty a Hespe zostanete stri. Zahryzol som si do jazyka, aby som nedodal tipav poznmku o udriavan oha. Preo? Pome vetci. Meme sa ich zbavi! Zdvihol sa zo zeme. o ak ich je tucet? povedal som ostro. Zamyslel sa, no neustpil. Vyuijeme okamih prekvapenia. To sotva, ked budeme dupa v lese piati! vzplanul som. A preo ty? nedal sa Dedan. Nesta, ked pjde iba Tempi s Martenom? Musm vidie, koho mme pred sebou, aby som vymyslel pln, vaka ktormu zostaneme naive. Preo by mal vyma pln tak zelen ako ty? Strcame as, unavene sa medzi ns zamieal Marten.

Poehnan Tehlu, konene rozumn re! Fochol som na Dedana. Odchdzame. Vy dvaja tu zostanete. Je to rozkaz. Rozkaz? zopakoval pochmrne. Chvu sme sa prebodvali oami, potom som sa zvrtol a nasledoval Tempiho do lesa. Na oblohe zaburcal hrom. Korunami stromov sa prehnal vietor a rozptlil mrholenie. Spustil sa d.

DEVDESIATA KAPITOLA

Balady
Tempi zdvihol borovicov konre, ktor zakrvali mtvoly. Mui leali na chrbte veda seba, vyzerali, akoby spali. Kakol som si k vyiemu, no ne som sa mu lepie prizrel, na plece mi dopadla ruka. Obzrel som sa. Tempi krtil hlavou. o je? Do zotmenia nm zostvala necel hodina. Vyptra tbor lupiov bez toho, aby ns chytili, nie je jednoduch loha, no potme a v brke to bude skoro nemon. Nemal by si, povedal Tempi. Rozhodn. Vny. Znepokojova mtvych nie je lethani. Potrebujem spozna nepriatea. Ich tel mi vea prezradia. Pery sa mu pohli, len-len e sa nezamrail. Neshlas. Mgia? Zavrtel som hlavou. Iba ich prezriem. Ukzal som si na oi a poklepal ukazovkom po sluche. Popremam. Tempi prikvol. No len o som sa obrtil k telm, znova ma chytil za plece. Mus spta. S moji mtvi. U si shlasil, upozornil som ho. Spta je sprvne. Zhlboka som sa nadchol. Smiem sa pozrie na tvojich mtvych, Tempi? Formlne kvol hlavou. Marten sa opieral o strom a kontroloval tetivu. Poobzer sa po stopch? optal som sa. Prikvol a odlepil sa od kmea. Na tvojom mieste by som zaal odtia, ukzal som na juh medzi dva vbeky. Viem, o mm robi, zamrmlal, luk si prehodil cez plece a vykroil. Tempi odo ma odstpil, sstredil som sa na tel. Jeden z muov bol v skutonosti ovea v ako Dedan. Vyzeral ako bk. Boli star, ne som oakval, na dlaniach mali kou stvrdnut rokmi narbania so zbraami. Nemal som pred sebou nespokojnch farmrskych chlapcov, ale vyslilcov.

Naiel som cestiku, oznmil Marten. Vyakal ma, v umen daa som ho nepoul prichdza. Je tak vrazn, e by ju naiel aj opit kaz. Na oblohe sa zablyslo a zaburcal hrom. D zosilnel. Zamrail som sa a tesnejie si pritiahol drotrov premoen pl. Marten zaklonil hlavu a nechal si omva tvr daom. Aspo raz je toto poasie na nieo dobr. m viac pr, tm ahie sa prikradneme k ich krytu, aj nepozorovane oddeme. Utrel si ruky do vlhkej koele a pokril plecami. Mokrej u aj tak nebudeme. M pravdu, vstal som. Tempi zasa zakryl tel konrmi a Marten ns viedol na juh. *** Marten si kkol na zem a skmavo sa na u zahadel. Vyuil som prleitos a dobehol ho. Prenasleduj ns, neunval som sa epka. T za nami udriavali najmenej dvadsametrov odstup a d hual v korunch stromov ako vlny rozbjajce sa o pobreie. Stopr prikvol a predstieral, e ukazuje na zem. Myslel som, e ich nevid. Usmial som sa a zotrel si z tvre kvapky mokrou rukou. Nie si jedin, kto m oi. Kolko ich poda teba je? Dvaja alebo traja. Tempi k nm podiiel. Dvaja, povedal s istotou v hlase. Videl som len jednho, priznal som. Ako aleko je ich tbor? Neviem, odvetil Marten. Me byt za najblim kopcom, ale aj niekolko kilometrov odtiato. Stle vidm len dvoje stp a nectim ohe. Vstal a bez obzerania pokraoval po cestike. Ked okolo ma prechdzal Tempi, odtiahol som mu z cesty nzky konr a zazrel za nami pohyb, ktor nespsobil ani vietor, ani d Za najblim pahorkom nastrame mal pascu, navrhol som. Dobr npad, shlasil Marten. Naznail, aby sme pokali, upol si a opatrne sa posval na vrchol nevelkej vyveniny. Potlail som nutkanie otoi hlavu. Marten nazrel ponad hrebe a prebehol na druh stranu. Nealeko udrel blesk. Hrom akoby mi vrazil ps do hrude. Strhol som sa, no Tempi sa ani nepohol.

Toto ako doma, nevrazne sa usmial. Po tvri mu stekal d, no zdalo sa, e mu to nepreka. Marten na ns zakval, nasledovali sme ho cez hrebe. Len o sme prenasledovateov stratili z dohadu, ptral som zrakom okolo seba. Sleduj stopy a k tomu pokrtenmu smreku a potom sa vr, ukzal som Martenovi. Tempi sa ukryje tamto, ty zalezie za spadnut strom. Ja sa schovm za balvan. Marten zato prv. Povajte svoj intinkt, no najprv pokajte, km prejd okolo tamtoho paha. Jednho nechajte naive, no nesm nm ujs ani narobi hluk. A o ty? optal sa Marten a nhlivo vtlal do zeme hlbok stopy a k smreku. Budem sa dra bokom. Vy dvaja ste sksenej. No keby dolo k najhoriemu, mm pripravench zopr trikov. Prili sme k stromu. Pripraven? Martena moja zplava rozkazov zaskoila, no obaja prikvli a potichu zaujali svoje miesta. Obiiel som smrek a postavil sa za vek drsn kus kamea. Videl som na zem, kde sa nae stopy mieali s cestikou, ktor sme sledovali. Tempi sa schoval za hrboatm kmeom hrubho duba. Napravo od neho Marten nasadil p na tetivu, natiahol ju a k plecu a nehybne ako socha akal. Vytiahol som handru, v ktorej bola tipka popola a ksok eleza. P pomyslen, e naou lohou je vyptra a zabi udsk bytosti, ma zamrazilo. Aj ke to boli vydedenci a vrahovia, nemal som z toho dobr pocit. Spomalil som dchanie a snail sa upokoji. Lcom som sa opieral o drapav chladn skalu. Nastrail som ui, no ustavin bubnovanie daovch kvapiek prehluilo vetky zvuky. Len so sebazaprenm som sa nevyklonil, aby som zskal lep vhad. Znova sa zablyslo. Potal som sekundy do zahrmenia, ked som zazrel dve postavy. V hrudi mi vzplanul ohe. Zastre ich, Marten! zakrial som. Km som vyskoil z krytu, Dedan sa ku mne zvrtol s vytasenm meom. Hespe bola zdranlivejia, zbra vytiahla z povy iba dopoly. Odloil som n a podiiel na es krokov od Dedana. Nad hlavami sa nm prevalilo hrmenie. Pozrel som mu do tvre, zrail sa v nej

vzdor. Nepokal som sa maskova hnev. Po dlhom tichu odvrtil zrak predstierajc, e si vytiera vodu z o. Odlo to, kvol som na jeho me. Po krtkom zavhan ma povol. A vtedy som zasunul tenk kus krehkej ocele do podvky pla. Keby sme boli banditi, u je po vs. Pozrel som na Hespe, potom znova na Dedana. Vrte sa do tbora. Dedan skrivil tvr. Nehovor so mnou ako s deckom. Mm toho po krk, namieril na ma prst. Som na svete ovea dlhie ako ty. Nie som hlpy. Preglgol som niekoko zlostnch odpoved, ktor by urite neprispeli k upokojeniu situcie. Nemme as na hdky. oskoro sa zotmie a vy dvaja ns mete dosta do nebezpenej situcie. Vrte sa do tbora. Mali by sme s nimi skoncova dnes, zaal sa. Dvoch sme sa u zbavili, zostalo ich najviac p i es. Prekvapme ich za tmy poas brky. Dostan, o im patr, a zajtra na obed sme sp v Crossone. o ak ich je tucet? Alebo dvadsa? o ak sa ukryli na farme? o ak natrafia na n nestren tbor? Ukradn vetky zsoby, jedlo aj moju lutnu, a ked sa vrtime, bude ns aka pasca. A to len preto, lebo ste nevydrali hodinu sedie na mieste. Tvr mu nebezpene oervenela. Odvrtil som sa od neho. Vrte sa do tbora. Veer sa o tom porozprvame. Nie, doerta! Idem s vami a ty mi v tom nezabrni. Zakrpal som zubami. Nepilo sa mi, e m pravdu nemal som ho ako zastavi. Mohol som ho nanajv ovldnu pomocou figrky, vedel som vak, e je to najhoria monos. Znepriatelil by som si nielen Dedana, Hespe s Martenom by sa nepochybne postavili na jeho stranu. Pozrel som na oldnierku. Preo si ila s nm? Vrhla na Dedana krtky pohad. Chcel s sm. Napadlo mi, e by sme sa nemali trha. Premysleli sme to, tbor nikto nenjde. Pred odchodom sme vetko poschovvali a uhasili ohe. To sa dalo aka. Vzdychol som a vloil teraz u bezcenn popol do vrecka pla. Shlasm s nm, pokraovala Hespe. Mali by sme to sksi ete dnes.

Pozrel som na Martena. Zatvril sa kajcne. Klamal by som, keby som bol proti. Ale musme to urobi ikovne, vyhkol jednm dychom. Chcel nieo doda, ale slov mu uviazli v hrdle a rozkaal sa. Pozrel som na Tempiho. Ademan mi pohad optoval. V duchu som s Dedanom shlasil. Chcel som to ma za sebou. Til som po teplej posteli a poriadnom jedle. Chcel som odvies Martena do sucha, vrti sa do Severenu a tei sa z Alveronovej vanosti. Chcel som vyhada Denn, ospravedlni sa jej a vysvetli, preo som odiiel bez slova. Len blzon bojuje proti prlivu. Dobre, zahadel som sa na Dedana. Ak niekto z tvojich priateov zomrie, m ho na svedom. Na okamih zneistel, no vzpt vysunul eus. Po tom, o povedal, hrdos mu nedovolila ustpi. Namieril som naho prst. No odteraz muste robi, o vm poviem. Zvim vae nvrhy, ale konen rozhodnutie je na mne. Marten a Tempi prikvli, Hespe ich po krtkom zavhan napodobnila. Dedan pomaly prisvedil. Prisahaj, vyzval som ho. Primril oi. Ak sa poas toku poksi urobi nieo na vlastn ps, me ns to vyjs draho. Neverm ti. Radej vycvam, ako mm do toho s s lovekom, na ktorho sa ned spoahn. Vo vzduchu zavislo naptie, no km zhustlo, Marten oslovil Dedana: No tak, Den. Chlapec m gur. Pascu na vs vymyslel za pr seknd. Nie je tak hrozn ako ten sviniar Brenwe a teraz dostaneme ovea viac peaz ne za t katastrofu, zaartoval. Dedan sa ukrnul. Hej, asi m pravdu. Nech to u mme z krku. Ani na okamih som nezapochyboval, e Dedan napriek tomu urob, o sa mu zapi. Prisahaj, e povne moje rozkazy. Pokril plecami a odvrtil zrak. Jasn. Prisahm. Nestailo mi to. Prisahaj na svoje meno. Zotrel si z tvre d a zmtene na ma uprel zrak. o? Pozrel som naho a vne prehovoril: Urob bez zavhania a zbytonch otzok, o ti poviem, Dedan? Prisah na svoje meno, Dedan?

Chvu preapoval na mieste, potom sa vystrel. Prisahm na svoje meno. Podiiel som k nemu a potichu zopakoval: Dedan. Zrove som vyslal do voskovej figrky vo vrecku slab vlnu tepla. Nestaila na to, aby mu ublila, no musel ju pocti. Ked sa mu rozrili oi, usmial som sa naho ako Taborlin Vek. Bol to tajupln smev, irok a sebaist, a tie trochu samoby. Veavravn aj bez slov. Teraz vlastnm tvoje meno, zaepkal som. Si mi vydan na milos a nemilos. Pohad na jeho tvr mi takmer vynahradil mesiac ustavinho reptania. Odstpil som od neho, smev mi zmizol z pier rchlo ako blesk. Akoby som si stiahol masku. Urite mu vtalo v hlave, ktor vraz je skuton mlad chlapec, alebo mu podobn Taborlinovi? Obrtil som sa, aby som nepokazil aro okamihu. Marten pjde ako prieskumnk prv. Tempi a ja ho budeme nasledova o p mint, aby mal as spozorova hliadky a vrti sa s varovanm. Vy dvaja vyrazte desa mint po ns. Pozrel som Dedanovi do o a zdvihol obe ruky s roztiahnutmi prstami. Desa mint, zdraznil som. Bude to pomalie, ale bezpenejie. Mte nejak nvrhy? Nikto neprehovoril. Dobre. Marten, spoliehame sa na teba. Ak na niekoho naraz, vr sa. Spoahni sa. oskoro zmizol v rozmazanej zeleno-hnedej zmesi lstia, kry, skl a daa. *** Lialo ako z krhly, svetla rchlo ubdalo. S Tempim sme sledovali stopu, prebiehajc od jednho krytu k druhmu. Vaka neprestajnmu burcaniu hromov sme sa nemuseli b, e ns prezrad hluk. Z htiny sa neakane vynoril Marten a naznail, aby sme sa ukryli pod naklonen javor. Tbor je rovno pred nami, oznmil. Je tu plno stp a zazrel som ohe. Koko ich je? Marten zavrtel hlavou. Nedostal som sa tak blzko. Len o som uvidel rozlin odtlaky nh, vrtil som sa. Nechcel som, aby ste zabldili pri sledovan nesprvnych stp.

Ako s aleko? Asi minta opatrnho zakrdania. Ohe by ste videli aj odtiato, no v ceste nm stoj kopec. V slabncom svetle som si obzrel tvre spolonkov. Nevyzerali znepokojen. Na takto prcu boli zvyknut a vytrnovan. Marten bol sksen stopr a lukostrelec. Tempi mal legendrne vlastnosti ademskch oldnierov. Aj ja by som sa upokojil, keby som mal as vymyslie pln a pomocou sympatiky obrti situciu v n prospech. Lene Dedan mi to prekazil, kenstojil, aby sme zatoili dnes veer. Nemal som ni, ani len slab spojenie so vzdialenm ohom. Prestal som na to myslie, aby sa zkos nezmenila na paniku. Pome, vyzval som ich prekvapivo pokojnm hlasom. V trojici sme sa zakrdali vpred, km z oblohy mizli posledn zvyky dennho svetla. Martena a Tempiho som ledva videl, dodvalo mi to ndej, e hliadky ns z diaky nezazr. Onedlho som si vimol, ako sa na spodnej strane vlhkch konrov vysoko nad nami odra svetlo oha. Prikren som nasledoval Martena s Tempim po strmom bo, mykavom od daa. Zamarilo sa mi, e som vpredu zbadal pohyb. Oblohu rozpral blesk. Takmer ma oslepil, no krtko predtm som uvidel zablaten breh zaliaty oslnivm bielym svetlom. Na hrebeni stl vysok mu s natiahnutm lukom. Tempi sa kril niekoko metrov predo mnou, stuhnut v polohe so zdvihnutou nohou. Nad nm bol Marten. Star stopr kaal na jednom kolene a tie mal napnut tetivu. Toto vetko mi odhalil blesk, no vzpt som nevidel vbec ni. Takmer okamite zadunelo ohluujce hrmenie. Vrhol som sa na zem a odkotal, na tvr sa mi lepili vlhk listy a hlina. Po otvoren o som videl iba modrch duchov. Nezaul som nijak zvuk. Ak strca vykrkol, hrom ho prehluil. Nehybne som leal, km sa mi nevrtil zrak. Chvu mi trvalo, km som naiel Tempiho. Kaal asi p metrov nado mnou, sklal sa nad tmavm obrysom. Bolo to strcovo telo. Vyliezol som k nemu, brodiac sa mokrm papradm a zablatenm lstm. Znova sa zablyslo, tentoraz slabie. Zo strcovej hrude naikmo

tral jeden z Martenovch pov. Pierka sa uvonili a trepotali vo vetre ako malik premoen vlajka. Mtvy, povedal Tempi, ked sme sa s Martenom priblili. Neveril som mu. Ani hlbok zsah do hrude nezabije loveka tak rchlo. No ked som podiiel bliie, uvidel som, pod akm uhlom vnikol p do tela. Prebodol srdce. V dive som pozrel na Martena. O takchto vstreloch sa spievaj balady, povedal som potichu. Mal som astie, mvol nad tm rukou a obrtil pozornos k hrebeu ksok nad nami. Dfajme, e mi ete nejak zostalo. Zaal liezt nahor. Ke som sa vybral za nm, zazrel som Tempiho. Stle kaal nad zabitm muom a nieo epkal. Potom som uvidel tbor a zvedavos nad Ademanovm svojrznym ponanm mi vyumela z hlavy.

DEVDESIATA PRV KAPITOLA

Ohe, hrom a zlomen strom

Hrebe, na ktorom sme sa krili, vytvral irok polkruh a chrnil tbor. Banditi sa usadili na dne rozsiahlej, plytkej kotliny. Okolo otvorenej asti koska tiekol potok, iastone sa zahrzal do polkruhu. Uprostred priehlbiny sa ako pilier til dub a mohutnmi konrmi zakrval tbor. Pri kmeni z dvoch strn horeli ohne. Za priaznivejieho poasia by boli vek ako vatra, no teraz ledva osvetovali tbor. Vhodnejie slovo by bolo tborisko. Nartali sme es naklonench ponch stanov, vhodnch iba na spanie a skladovanie vzbroje. Siedmy pripomnal mal altnok, mal obdnikov tvar a postojaky by sa doho zmestilo niekoko muov. Na jednoduchch lavikch sa pri ohni hrbilo es postv. Chrnili sa pred daom. Vyzerali ako ostriean vojaci, ktor si v ivote vea vytrpeli. Skril som sa pod vrchol hrebea, prekvapilo ma, e nectim strach. Pozrel som na Martena, v oiach mal trochu div pohad. Koko ich je? optal som sa. Zamyslel sa. V kadom stane s najmenej dvaja. Ak ich vodca bva vo vekom, dokopy s trinsti. Troch sme zabili, take zostali najmenej desiati, nervzne si oblizol pery. No v malch stanoch mu spa aj tyria a vo vekom okrem vodcu piati. To je tridsa bez troch. S teda najmenej v dvojnsobnej prevahe, zhodnotil som. Co si o tom mysl? Preiel zrakom po hrebeni a pozrel na ma. Dvoch na jednho by som bral. Sme blzko, prekvapme ich. Zakaal do rukva a odpul si. Lene tam dolu je ich dvadsa. Ctim to v kostiach. Presved Dedana? Prikvol. Uver mi. Nie je tak hlpy, ako vyzer. Dobre. Zamyslel som sa nad tm. Napredovali sme rchlejie, ako som akal. Napriek vetkmu, o sa odohralo, mali sme pred Dedanom

a Hespe ete esmintov nskok. Vr sa a poli ich nasp, povedal som Martenovi. Potom pr po ns. Nepjdete so mnou? zneistel. Nevieme, kedy vystriedaj hliadky. Mm pri sebe Tempiho. Okrem toho, nepotrv ti to dlhie ako pr mint. Medzitm sa poksim zisti, koko ich je naozaj. Marten nhlivo odiiel. S Tempim sme sa opatrne posunuli na vrchol hrebea. Po chvli sa priblil ku mne, a sa ma dotkal avou stranou tela. Vimol som si osi, o mi predtm uniklo. V tbore stli roztrsen dreven tye velk ako koly do plota. Tye, povedal som Tempimu a zapichol som do zeme prst, aby lepie pochopil, o hovorm. Kvnutm dal najavo, e rozumie, a pokril plecami. Napadlo mi, e k nim privzuj kone, alebo na nich suia mokr aty. Pustil som to z hlavy a sstredil sa na naliehavejie otzky. o navrhuje? Tempi dlho mlal. Niekokch zabi. Ods. Poka. Ostatn prdu. My odmlal sa ako vdy, ke si nevedel spomen na vhodn slovo. Vyskoi spoza strom? Prekvapenie? Pritakal. My prekvapme. Pokme. Potom chyti zvyok. Poveda maerovi. Prikvol som. Ndejali sme sa, e ich zlikvidujeme rchlejie, no proti takejto presile to bolo jedin rozumn rieenie. Ked sa vrti Marten, bleskovo zatome. Odhadoval som, e vaka okamihu prekvapenia by mohol zostreli aspo troch-tyroch. Pravdepodobne ich nezabije, no zranen nm v nasledujcich doch nebud zdatnmi protivnkmi. Nevie o inej monosti? Nie takej, o je lethani, odvetil po chvli. Opatrne som sa zomykol niekoko metrov pod vrchol hrebea. V neutchajcom dadi som sa triasol od zimy. Zdalo sa mi chladnejie ako pred niekokmi mintami, znepokojila ma predstava, e som sa nakazil od Martena. Ni horie sa mi nemohlo prihodi. Zbadal som, e sa n stopr vracia. Chcel som mu vysvetli pln, no vtom som si vimol jeho zdesen vraz.

Nenaiel som ich! vyhkol v zfalstve. Bu sa obrtili sami, omu neverm, alebo ili tesnejie za nami a v tomto svetle sa vydali po zlch stopch. Poctil som chlad, ktor nemal ni spolon s daom. Nevie ich vystopova? V tme vyzeraj vetky odtlaky rovnako. o urobme? Zovrel mi ruku, v oiach mal paniku. Nedaj si pozor, bud presveden, e sme tern pred nimi preskmali. o urobme? Nahmatal som vo vrecku Dedanovu figrku. Njdem ich. No vtom sa od vchodnho okraja tbora ozval vkrik. Vzpt nasledovali zlostn nadvky. Je to Dedan? Marten prisvedil. Za hrebeom nastal rozruch. Vetci traja sme sa o najrchlejie doplazili k vrcholu a nazreli do tbora. Z mench stanov sa rojili mui ako srne z hniezda. Videl som ich najmenej tucet, tyria zvierali natiahnut luky. Odkiasi vytiahli postlkan dosky a opreli ich o koly, m vztili asi jeden a tvr metra vysok ohradu. Otvoren, nechrnen tbor sa v priebehu niekokch seknd zmenil na pevnos. Zatia som nartal okolo estns muov, no vek as tbora zakrvala ohrada. Zhorila sa aj viditenos, ohne zakryt doskami vrhali do noci dlh tiene. Marten vychrlil prd nadvok. Jeho luk zrazu prestal by tak nebezpen. Ako blesk na nasadil p a chystal sa vystreli. Pokaj! zadral som ho s rukou na ramene. Zamrail sa, potom prikvol. Uvedomil si, e na kad strelu nepriate odpovie iestimi. Aj Tempi bol bezmocn. Keby sa poksil pribli k tboru, prevtali by ho pmi. Mui v tbore sa naastie nesstredili na ns, ale smerom na vchod, odkia zaznel strcov vkrik a Dedanovo hromenie. Podarilo by sa nm ujs, ne ns objavia, no museli by sme opusti Dedana a Hespe. V takejto chvli by sksen mysterik naklonil misky vh na nau stranu, alebo nm aspo uahil tek. No nemal som k dispozcii ani ohe, ani spojenie. Bez jednho by som si poradil, no bez oboch som bol takmer bezmocn.

Spustil sa ete prud dd, podchvou hrmelo. Bolo len otzkou asu, kedy lupii zistia, e nai spolonci s len dvaja, a zatoia na nich. No keby sme uptali pozornos na seba, skoncovali by s nami rovnako rchlo. Zauli sme slab svianie, ponad vchodn as hrebea preletel roj pov. Marten prestal klia a zadral dych. Co urobme? sptal sa s naliehavosou v hlase. V tbore niekto vykrkol otzku, a ked nedostal odpove, na Dedana a Hespe sa zniesla alia salva. o urobme? opakoval Marten. o ak s zranen? Alebo mtvi, pomyslel som si. Zavrel som oi a zouchol sa niie. Potreboval som si vyisti hlavu. Nohou som narazil do nieoho mkkho a pevnho. Mtvy strca. Dostal som zlovestn npad. Zhlboka som sa nadchol a ponoril sa do Srdca z kamea hlbie ne kedykovek predtm. Zabudol som na strach, vhavos sa rozplynula. Chytil som telo za zpstie a ahal ho nahor. Mu bol ak, no sotva som si to uvedomoval. Marten, smiem poui tvojho mtveho? optal som sa tm najpokojnejm barytnom. Neakajc na odpove, vyzrel som ponad hrebe k tboru. Za ohradou som uvidel jednho z banditov naahova luk na al vstrel. Vytiahol som dlh tenk n z kvalitnej ramstonskej ocele a uchopil v mysli obraz lukostrelca. So zaatmi zubami som bodol nebohmu strcovi do obliky. epe prenikala do tela pomaly, akoby neprechdzala vrstvou svalstva, ale udupanou hlinou. Vkrik prehluil rachot hromu. Lupi spadol na zem, luk mu vyletel z rk. Podiiel k nemu in oldnier. Sstredil som sa naho a zvierajc rukov noa oboma rukami, prepichol som strcovi druh obliku. Vzduch preal ete prenikavej vkrik. Znie to skr ako nrek, napadlo mi v akejsi odahlej asti mysle. Ete nestrieaj, upozornil som Martena, neodthajc zrak od tbora. Stle nevedia, kde sme. Vytiahol som n, upriamil pozornos na alieho nepriatea a chladne bodol mtvole do oka. Mu za drevenou ohradou si zakryl tvr, pomedzi prsty mu vytekala krv. Dvaja jeho kumpni vstali a pokali sa ho stiahnu za obrann val. Moja ruka sa zdvihla a znova prudko klesla. Jednmu z lupiov vyleteli ruky k hlave a skotal sa na zem. Boe na nebi! pridusene zachripel Marten. Dobr Boe na nebi!

Pritlail som epe na krk mtveho strcu a bldil pohadom po kotline. Nepriate strcal rozvahu, obrana sa rozpadvala. Jeden z ranench neprestval vykrikova, prenikav kvlenie nezaniklo ani v mohutnom hrmen. Vimol som si lukostrelca, ptrajceho zrakom po hrebeni. Preiel som noom po strcovom hrdle, no ni sa nestalo. Vtom si zmten lupi zovrel krk, a ked odtiahol ruku, mal ju pinav od krvi. Zdesene zjaal, odhodil luk, rozbehol sa na opan stranu nzkej ohrady a odtia zasa nasp. Chcel ujs, no nevedel ako a kam. Po chvli sa spamtal a zfalo prebehol oami po hrebeni okolo tbora. Zamrail sorii sa a silnejie sa oprel o n. Ruky sa mi roztriasli, no epe sa znova pohla, pomaly, akoby som krjal kus adu. Lukostrelcove ruky vyleteli ku krku, vystrekla z neho krv. Zatackal sa, zakopol a zvalil sa do oha. Divo sa metal, vzduchom lietali erav uhlky, o zmtok ete znsobilo. Uvaoval som, kam umiestnim aliu ranu, ke oblohu rozesol blesk a osvetlil strcovo telo. D sa zmieal s krvou, ktor bola vade. Dlane mi od nej plne stmavli. Nechcel som nebohmu zohavi ruky, a tak som telo prevrtil na brucho a horko-ako som mu stiahol imy. Sstredil som sa a prerezal hrub achy nad lenkami a na zadnej strane kolien. Zmrzail som alch dvoch banditov, ale n sa pohyboval oraz aie a ruky ma boleli od nmahy. Mtvola mi poskytovala vborn puto, no spoliehal som sa vhradne na vlastn energiu. Za tchto okolnost som mal pocit, akoby som rezal do dreva. Poplach v tbore trval nanajv dve minty. Vypul som z st dazov vodu a doprial aspo chvkov oddych zoslabnutm rukm a vyerpanej mysli. Pozoroval som narastajcu hrzu nepriatea. Z vekho stanu pri strome vyiel mu. Od ostatnch sa lil obleenm. iariv krkov brnenie mu siahalo takmer po kolen, na hlave mal drten kuklu. Do chaosu vstpil s neohrozenou dstojnosou, jedinm pohadom zhodnotil situciu. Vytekol rozkazy, ktor som pre um daa a dunenie hromov nepoul. Lupii sa upokojili, zaujali pozcie, chopili sa lukov a meov. Ked ich velite kral naprie tboriskom, v hlave sa mi vynorila nejasn spomienka. Stl na otvorenom priestranstve, neskrval sa za

dreven ohradu. Kvol na svojich muov, ten pohyb mi pripadal neuveritene povedom. Kvothe! zasyal Marten. Zdvihol som hlavu. Stopr mal natiahnut tetivu a pri uchu. Mm na muke ich vodcu. Strieaj. Tetiva zadrnala, p prebodol krkov brnenie aj stehno a vyiel na druhej strane. Ktikom oka som zazrel, ako Marten plynulm pohybom nasadzuje al p, no km vystrelil, velite banditov sa zohol. Nie vak v pse, akoby ho zachvtila boles. Sklonil iba hlavu, aby sa pozrel na p, ktor mu tr z nohy. Zovrel ho v psti a odlomil zadn as s operenm. Potom siahol za chrbt a vytiahol z nohy zvyok pu. Zmeravel som, ke pozrel rovno k nm a rukou, v ktorej dral zlomen strelu, prezradil lupiom nau pozciu. Vydal krtky rozkaz, odhodil p do oha a elegantne odkral na opan koniec tbora. Vek Tehlu, vezmi ma pod svoje krdla, Martenovi klesla ruka. Ochr ma pred dmonmi a nonmi prerami. Len vaka Srdcu z kamea som sa k nemu nepridal. Obrtil som zrak k nepriateovi prve vas, aby som zazrel mal oblak pov letiaci k nm. Skril som hlavu a kopol do omrenho stopra. Spadol na zem a strely preleteli ponad ns. Marten sa prevalil, py sa rozsypali po blatistom svahu. Tempi! zvolal som. Tu som, ozval sa zava. ,>Aesh. iadny p. Nad naimi hlavami sa mihla alia spka, niekoko hrotov sa zabodlo do stromov. oskoro odhadn presn vzdialenos a zan striea oblkom, aby py dopadali zhora. V mysli sa mi vynorila mylienka ako bublina, pomaly stpajca k hladine rybnka. Tempi, prines mi strcov luk. Ja. Marten osi zamrmlal, hlas mal nezreten, no naliehav. Najprv mi napadlo, e ho postrehli, hne nato som vak pochopil, e sa modl. Tehlu, ochr ma pred elezom a hnevom, evelil. Tehlu, ochr ma pred nonmi dmonmi. Tempi mi podal luk. Zhlboka som nasal vzduch, rozdelil myse na dve asti, potom na tri a na tyri. V kadej som udriaval predstavu tetivy. Printil som sa uvoni a oddelil z mysle piatu as. Sksil som

to ete raz, no mrne. Bol som unaven, mokr a uzimen. Dosiahol som hranice svojich schopnost. Op zadrnali tetivy, zem okolo ns pokropili py. Ked sa mi jeden z nich obtrel o plece, zactil som bodnutie nasledovan plivou bolesou. Potlail som ju a zaal zuby. P mus stai. Zahka som si preiel noom po chrbte ruky. Len o z nej vytiekla trocha krvi, zamrmlal som puto a vihol epeou po tetive. Po krtkom, desivom okamihu sa povraz roztrhol. Luk sa prudko mykol, udrel ma po zranenej ruke a vyletel mi zo zovretia. Spoza hrebea sa ozvali vkriky bolesti a hrzy, vedel som, e som aspo iastone uspel. Dfal som, e prasklo vetkch p tetv, tak by sme museli eli u iba jednmu i dvom lukostrelcom. No v okamihu, ked mi luk vyletel z ruky, poctil som chlad. Neprenikal iba do pae, ale do celho trupu: do brucha, hrude aj do krku. Vedel som, e na prerezanie piatich tetv si nevystam s fyzickou silou, preto som pouil jedin ohe, ktor m kad mysterik neustle pri sebe teplo vlastnej krvi. oskoro ma zachvti sympatikov triaka. Ak sa rchlo nezohrejem, upadnem do oku, po ktorom nasleduje podchladenie a smr. Vykzol som zo Srdca z kamea a znova scelil svoju myse. Trochu sa mi zakrtila hlava. Vytiahol som sa na vrchol hrebea, d ma chladil na koi ako ad. Videl som len jednho lukostrelca. Naneastie nestratil duchaprtomnos a len o zazrel moju tvr, ladnm pohybom natiahol tetivu a vystrelil. Zachrnil ma poryv vetra. Kovov hrot zaiskril o skalu ani nie pol metra od mojej hlavy. Do tvre sa mi oprel d, oblohu rozpral blesk. Rchlo som sa zosunul niie a nepretne bodal do tela mtveho strcu. Napokon som zasiahol pracku na opasku a epe sa zlomila. Lapajc dych, pustil som rukov noa. Zdrav rozum sa mi vrtil spolu s Martenovou neastnou modlitbou. dy som mal ak a nemotorn ako z olova. Navye sa mi v tele ril chlad. Nechvel som sa, o bolo zl znamenie. Premokol som skrz-naskrz a chbal mi ohe.

Znova sa zablyslo. Osvietil ma npad, z hrdla sa mi vydral prern smiech. Nazrel som ponad hrebe a poteilo ma, e nevidm nikoho s lukom. Lene vodca banditov vydval nov rozkazy. Nepochyboval som, e vytiahnu nepokoden luky, alebo opravia znien. V horom prpade opustia kryt a porazia ns vaka poetnej prevahe. Odhadoval som, e najmenej tucet muov je stle schopnch bojova. Marten leal na zemi a modlil sa. Tehlu, ty, ktorho nezabije ohe, bdej nado mnou! Kopol som doho. Vsta, lebo ns zabij! Stchol a obrtil ku mne hlavu. Nezrozumitene som zvrieskol, naklonil sa k nemu, schmatol ho za golier a ahal po blate. Prudko som nm zatriasol a vonou rukou mu vrazil do hrude luk ani neviem, kde som ho vzal. Blesk mi odhalil, o stopra tak vydesilo. Ruky som mal cel od strcovej krvi. D ju rozpjal, ale nezmyl. V iarivom zblesku vyzerala ierna. Marten si ochromene vzal luk. Strel do stromu! prekrikoval som hrmenie. Pozrel na ma, akoby som zoalel. Urob, o ti hovorm! Nieo v mojej tvri ho muselo presvedi, aby povol, no py boli roztrsen. Km prehadval zablaten tern, znova zaal odrieka modlitbu. Tehlu, ty, ktor si udral Encanisa na kolese, ochrauj ma v tme. Konene nahmatal p, roztrasenmi rukami ho neikovne nasadil na tetivu. Znova som obrtil pozornos na banditov. Vodca nastolil poriadok. Videl som, ako vykrikuje rozkazy, no v uiach mi znel iba Martenov rozochven hlas: Tehlu, ty, ktorho zrak je ist, ochrauj ma. Odrazu velite znehybnel a naklonil hlavu. Vyzeral, akoby pozorne poval. Marten pokraoval v modlen: Tehlu, ty, kto si vlastnm synom, ochrauj ma. Vodca prudko mykol hlavou naavo a napravo, akoby zaul osi znepokojiv. Znova znehybnel. Pouje a! zvrieskol som na Martena. Strieaj! Nieo na ns chyst!

Stopr namieril na obrovsk dub uprostred tboriska. Oprel sa doho vietor, no neprestal hba perami. Tehlu, otec Mendu, ktor je synom Tehlua, ochrauj ma v mene Mendu i v mene Perial i v mene Ordal i v mene Andana. Velite lpenkov zdvihol hlavu, akoby hadal nieo na oblohe. Op mi kohosi pripomenul, no mylienky sa mi s postupujcou sympatikovou triakou zahmlievali. Mu sa zvrtol k vekmu stanu a niekokmi skokmi v om zmizol. Stre do stromu! zreval som. Marten uvonil tetivu, p sa zapichol do masvneho duba tiaceho sa uprostred nepriateskho zemia. Zamtral som v blate po alom pe, a ked som si uvedomil, o o sa chcem poksi, blznivo som sa rozosmial. Mono sa ni nestane, a mono ma to zabije. Len nik energie Ale o na tom. Ak sa mi nepodar zohria a vysui, aj tak som mtvy. oskoro upadnem do oku. Ak som mu ete nepodahol. Zovrel som p, rozdelil myse na es ast, vykrkol put a vrazil ho do premoenej zeme. Ako nad nami, tak aj pod nami! zvolal som. Bol to art, ktor by pochopili iba na univerzite. Prela sekunda. Vietor ustal. Svet obelel. Roziaril sa. Zahrmelo. Padal som. Okolie sa rozplynulo.

DEVDESIATA DRUH KAPITOLA

Taborlin Vek
Otvoril som oi. Bolo mi teplo a leal som v suchu a v plnej tme. Znmy hlas sa nieo optal. Urobil to on. On sm, odvetil Marten. alia otzka. Nikdy to nevyslovm, Den. Prisahm Bohu, e nie. Nemem na to ani pomyslie. Ak chce, sptaj sa ho na to. Ete jedna otzka. Pochopil by si, keby si to videl na vlastn oi. Viac by si o tom nechcel ani pou. Neskr mu cestu. Videl som ho nahnevanho. Poviem ti len toko, aby si sa mu nevzpieral. Dedan sa nevzdval. Daj pokoj, Den. Zabjal ich jednho po druhom. A potom sa zblznil. Chytil Nie. Nepoviem ni, iba t, e privolal blesky. Ako Boh. Ako Taborlin Vek pomyslel som si, usmial sa a upadol do spnku.

DEVDESIATA TRETIA KAPITOLA

oldnieri
Po trnstich hodinch spnku som bol sviei ako ryba. Mojich spolonkov to prekvapilo, pretoe ma nali v bezvedom, studenho a celho od krvi. Stiahli zo ma aty, pomasrovali mi dy, zabalili ma do prikrvok a odniesli to jedinho stanu banditov, ktor preil besnenie. Ostatn bud zhoreli, zasypala ich zem, alebo zmizli, ked vysok dub uprostred tbora zasiahol pilier svetla. Nasledujci de bolo zamraen, no aspo nepralo. Najprv sme si oetrili zranenia. Hespe zasiahol p do stehna, ked ich prekvapil hliadkujci strca. Dedan mal hlbok rez na pleci. Mohol hovori o ast, ved na protivnka sa vrhol iba holmi rukami. Ke som sa ho na to optal, odvetil, e nemal as tasi me. Marten mal na ele obrovsk hru, bud z toho, ako som ho kopol, alebo ahal po zemi. Bola citliv na dotyk, ale stopr tvrdil, e pri krmovch arvtkach util aj ovea horie. Ked som prekonal triaku, ni mi nebolo. Videl som, e ostatnch mj neakan nvrat z prahu smrti prekvapil, no povedal som si, e ich v tom nechm. Trocha zhadnosti mojej povesti neubli. Obviazal som si ranu na pleci, kde sa mi obtrel p, a oetril niekolko krabancov a odrenn, o ktorch som ani nevedel. Dlh plytk rez na ruke, o som si spsobil sm, nestl za re. Tempi bol nezranen, pokojn a neitaten. Postarali sme sa o mtvych. Km som bol v bezvedom, ostatn dotiahli vinu splench tiel na jednu stranu istiny. Poty vyzerali nasledovne: Jeden strca zabit Dedanovou rukou. Dvaja, ktor Tempiho prekvapili v lese. Traja, ktor preili zblesk a poksili sa o tek. Jednho zloil Marten, o dvoch sa postaral Tempi.

Sedemns splench, dolmanch i inak zniench tiel, priom smi mui boli u pred derom blesku bu mtvi, alebo smrtene zranen. Poda stp sme zistili, e jeden strca sa na pohromu dval zo severovchodnej asti hrebea. Ked sme ich nali, boli de star, no nikomu z ns sa nechcelo prenasledova ho. Dedan poznamenal, e iv nm prinesie viac itku, lebo rozri zves o vekolepej porke medzi ud, ktor zvauj, e sa daj na zbojncke chodnky. Prvkrt sme sa v nieom zhodli. Telo vodcu nelealo medzi mtvymi. Vek stan, v ktorom sa ukryl, rozdrvila masvna as odlomenho kmea stromu. Mali sme dos inej roboty, a tak sme jeho pozostatky zatia nechali tak. Namiesto kopania dvadsiatich troch jm i masovho hrobu pre dvadsatri tiel, postavili sme pohrebn hranicu a zaplili ju. Okolit les bol stle vlhk, preto som vyuil svoje schopnosti, aby hranica dobre horela. Zostvalo vak ete telo strcu, ktorho zastrelil Marten a ja som ho pouval na zabjanie banditov. Km moji spolonci zbierali drevo na hranicu, vybral som sa k junej asti hrebea a naiel miesto, kde Tempi zakryl telo jedovmi konrmi. Dlho som si prezeral mtvolu a potom som ju odtiahol alej na juh. Naiel som tich miesto pod vbou a navil na u kamenn mohylu. Vzpt som voiel do krovia a prudko vracal. *** Vysvetli blesky je ak. Potrebujete brku a galvanick puto medzi dvoma podobnmi pmi. A potom sa poksite uzemni strom silnejie ne akkovek bleskozvod. Naozaj neviem poveda, ak zsluhu mm na tom, kde udrel blesk. No v prbehoch, ktor si udia rozprvaj, som ho privolal ja. V inch legendch sa hovor, e do zeme udrelo niekolko bleskov po sebe. Dedan ich opsal ako pilier bieleho oha. Zem sa vraj otriasla tak prudko, e spadol z nh. Z mohutnho stromu zostal zuhonaten pah vek asi ako siv kame. Naokolo leali roztrsen velk kusy duba. Menie stromy a krky vzbkli, no d ich uhasil. Vina dosiek, ktor banditi

pouvali na ohradenie tbora, sa roztrietila na ksky nie vie ako necht, a zhoreli na uho. Pda okolo duba bola rozryt, istina vyzerala, akoby ju zoral pomtenec, alebo do nej zatnal pazry obrovsk netvor. Napriek tomu sme v tbore pobudli tri dni. Potok nm poskytoval erstv vodu a zvyky zsob po lpenkoch boli vie ne to, co zostalo nm. Zachrnili sme aj trochu dreva a pltno, take sme mali kam zloi hlavy na noc. Po splnen lohy naptie v skupine opadlo. Prestalo pra a nemuseli sme sa strachova, e niekto zazrie ohe. Martenov kae sa zmieroval. Dedan a Hespe boli k sebe zdvoril a Dedan na ma hromil ovea zriedkavejie. Napriek ave z dobre vykonanej prce medzi nami nezavldla uvonen nlada. Veer sme si nerozprvali prbehy a Marten sa mi vyhbal. Po tom, oho bol svedkom, nemohol som mu to zazlieva. Aj preto som pri najbliej prleitosti potajomky zniil voskov figrky. Stratili opodstatnenie a bl som sa, o by sa stalo, keby ich v mojom cestovnom vaku niekto zazrel. Tempi sa k tomu, ako som naloil so strcovm telom, nijako nevyjadril, a videlo sa mi, e mi to nevyta. A teraz si uvedomujem, ako mlo som vedel o Ademanoch. Vimol som si len, e mi zriedkavejie pomha pri cvien ketanu, vmi sa venuje ueniu nho jazyka a diskusim o mtcej podstate lethani. Na druh de sme sa vrtili po vbavu z predchdzajceho tbora. Pookrial som, e mm znova lutnu, a ete vmi ma poteilo, e Dennino skvel puzdro nepremoklo ani v ustavinom dadi. U sme nemuseli by opatrn, take som hral takmer cel de. Mesiac som poriadne nesiahol na struny a hudba mi nepredstavitene chbala. Spoiatku sa mi zdalo, e Tempiho moje piesne nezaujmaj. Okrem toho, e som ho pred asom z neznmeho dvodu urazil spevom, kedykovek som vytiahol lutnu, odiiel z tbora. No niekokokrt som ho zazrel, ako ma pozoruje z diaky, ukryt v lesnom poraste. Vmal som si ho pozornejie a zistil som, e pova vdy, ke hrm. Oi mal rozren ako sova a stl nehybne sa skala.

Na tret de Hespe vyhlsila, e jej zranen noha znesie trochu zae. Museli sme sa rozhodn, o vezmeme so sebou a o zostane v tbore. Nebolo to tak, vinu majetku banditov zniil bu blesk, spadnut strom, alebo brka. No aj z run sa dali zachrni cenn predmety. V prehadan vodcovho stanu nm brnil obrovsk konr, ktor ho rozdrvil. V priemere meral takmer tritvrte metra a bol mohutnej ako vina stromov. No na tret de sa nm ho konene podarilo oseka natoko, aby sme ho odvalili zo zvykov stanu. Nevedel som sa dockat, kedy si velitea banditov obzriem. Odkedy som ho prv raz zazrel, mtala ma aksi neurit spomienka. Nehovoriac o tom, e jeho krkov brnenie bolo hodno najmenej dvans hrivien. No po tele akoby sa zahla zem. Nelo nm to do hlavy. Marten naiel iba jeden pr stp smerujcich od tbora a tie patrili strcovi. Netuili sme, kam zmizol vodca lupiov. Zlostilo ma to aj preto, lebo som chcel vidie jeho tvr. Dedan a Hespe boli presveden, e uiel poas rozruchu, ktor nastal po zblesku. Pravdepodobne cez potok, aby nezanechal stopy. Lene Martena sa zmocoval oraz v nepokoj. Somral osi o dmonoch a odmietal sa pribli k troskm. Pokladal som ho za poverivho hlupka, no nepopieram, e aj ma chbajce telo znervzovalo. V rozdrvenom stane sme nali stl, skladacie leadlo, psac stolk a dve stoliky. Vetko znien a nepouiten. V psacom stolku bola kpka papierov. Vemi rd by som si ich pretal, ibae atrament rozpila vlhkos. Objavili sme tie katuu z tvrdho dreva, o nieo meniu ako bochnk chleba. Na veku mala Alveronov rodinn erb z emailu a bola zamknut. Hespe aj Marten priznali, e sa trocha vyznaj v otvran zmok, a kede som horel zvedavosou, o je vntri, dovolil som im pokus pod podmienkou, e debniku nepokodia. Dali si zlea, no aj tak neuspsli. Asi po dvadsiatich mintach opatrnho vtania v zmke Marten rozhodil ruky. Nejde to, vystrel sa a natiahol si stuhnut chrbt.

Sksim to, ponkol som sa. Dfal som, e jednmu z nich sa to podar. Mysterik by sa nemal pi schopnosou otvra zmky. Nehodilo sa to k povesti, ktor som si budoval. Ale o? Hespe zdvihla oboie. Naozaj si ako mlad Taborlin. Spomenul som si na Martenov prbeh spred niekokch dn. Samozrejme, zasmial som sa, udrel po katuli a zvolal hlasom Taborlina Velkho: Edro Veko sa otvorilo. Prekvapilo ma to rovnako ako ostatnch, no lepie som to zamaskoval. Jednmu z nich sa oividne podarilo zmku otvori, ale veko bolo zaseknut. Drevo pod vplyvom vlhkosti pravdepodobne napualo a ja som ho psou uvonil. Ostatnm to vak nenapadlo. Tvrili sa, akoby som im pred oami premenil olovo na zlato. Ete aj Tempi zdvihol oboie. ikovn trik, Taborlin, povedala Hespe uznanlivo, ale zjavne nevedela rozpozna, i si z nich uahujem. Rozhodol som sa ni im nevysvetova a vloil som sadu vlastnorune vyrobench pakov sp do vrecka pla. Ak mm by mysterik, preo okolo seba nevyvola trochu rozruchu? Predstierajc vyarovanie aury tajomnej moci, zdvihol som veko a pozrel do debniky. Zrak mi padol na poskladan papier. Vybral som ho. o je to? vyzvedal Dedan. Zdvihol som ruku, aby ho vetci videli. Bola to podrobn mapa okolitej krajiny. Zobrazovala kukat krovsk cestu, ale aj nealek farmy a potoky. Na zpadnej ceste bol zakreslen Crosson, Fenhill aj hostinec Lacn Penny o znamena toto? Dedan hrubm prstom ukzal na neoznaen krik hlboko v horch, june od cesty. Poda ma je to tento tbor, mienil Marten a preiel ukazovkom po mape. Tu je potok. Prisvedil som. Ak je to tak, sme bliie pri Crossone, ako som si myslel. Ke sa vydme na juhovchod, skrtime si cestu najmenej o jeden de. Pozrel som na Martena. Shlas?

Uk mi mapu. Podal som mu ju. Vyzer to tak, potvrdil moju domnienku. Netuil som, e sme sa dostali tak aleko na juh. Uetr nm to dobrch tridsa kilometrov chdze. To je dar z nebies, Hespe si pochala obviazan nohu. No ak ma chce niekto z vs nies, nemm ni proti. Znova som sa obrtil ku katuli. A po sam vrch ju zapali tuho zaviazan pltenn balky. Jeden som vybral a zablesklo sa zlato. V skupinke to zaumelo. Prezrel som aj ostatn ak balky. Vetky ukrvali zlat mince. Celkov hodnotu som odhadol na vye dvesto duktov. Hoci som doteraz nijak nedral v ruke, vedel som, e jeden zlat dukt m rovnak cenu ako osemdesiat osminiek, teda takmer toko, o mi dal maer na cel vpravu. Niet divu, e chcel prepadvanie vhercov dan m skr zastavi. V hlave som prepotaval obsah debniky na benejiu menu a dospel som k slu vyiemu ako psto striebornch hrivien. Za toko peaz sa d kpi v hostinec pri ceste alebo farmrska usadlos aj s dobytkom a nradm. Mohli by ste si za ne zabezpei ni achtick titul, stat sa lenom dvora i armdnym dstojnkom. Vimol som si, e aj moji spolonci usilovne rtaj. o keby sme si as rozdelili? optal sa Dedan, ale s nevekou ndejou v hlase. Vhavo som siahol do katule. Shlaste s duktom pre kadho? Km som rozvzoval jeden z balkov, ostatn ma mlky pozorovali. Neartuje? Dedan tomu nemohol uveri. Podal som mu ak mincu. Vid sa mi, e menej zsadov oldnieri by sa o takomto nleze zabudli zmieni Alveronovi. Alebo by sa k nemu nevrtili. Domnievam sa, e zlat dukt je primeran odmena za nau poestnos. Hodil som Martenovi a Hespe po minci. Okrem toho, alia letela k Tempimu, dostal som za lohu njs skupinu lpenkov, nie znii menie vojensk opevnenie. Zdvihol som svoj dukt. Povedzme, e je to prplatok za slubu nad rmec povinnost. Zasunul som ho do vrecka a pohladil dlaou. Alveron tom nemus vedie. Dedan sa zasmial a potapkal ma po chrbte. V skutonosti sa od ns a tak vemi neli. Optoval som mu smev a zatvoril veko. Zaul som cvaknutie zmky.

Na svoje konanie som mal ete dva dvody, o ktorch som sa pred nimi nezmienil. Po prv, kupoval som si ich vernos. Urite si uvedomovali, ak ahk by bolo schmatn debniku a zmizn s ou. Aj mne to u napadlo. Psto hrivien by mi zaplatilo desaron tdium na univerzite so tedrm vreckovm. Teraz boli ovea bohat, a navye si pripadali ako poctivci. Zlato vo vrecku odpta ich pozornos od peaz, ktor nesiem, no napriek tomu som mal v mysle spva so zamknutou debnikou pod vankom. Druhou pohntkou bolo, e som potreboval peniaze. Dukt, ktor som si vloil pred zrakmi ostatnch do vrecka, aj tri alie, ktor som ukryl v dlani pri rozdvan minc. Ako som povedal, Alveron si ni nevimne a tyri dukty mi zaplatia koln na cel semester. *** Ked som uloil maerovu schrnku na dno cestovnho vaku, vetci sme si vzali nieo zo zsob banditov. Stany sme nechali v tbore z toho istho dvodu, preo sme ich nebrali na cestu na prenanie boli prli vek. Nabrali sme toko jedla, koko sme vldali, aby sme cestou nemuseli ni kupova. Povedal som si, e si vezmem aj zbra. Na me by som nemal peniaze, pretoe s nm neviem narba, no ked som ho mohol ma zadarmo, nevhal som. Km som si prezeral zbrane, podiiel ku mne Tempi a pr slovami mi poradil. Ked mi zostali na vber u len dva mee, konene z neho vyliezlo: Nevie pouva me. Otzka. Rozpaky. Zdalo sa mi, e predstava loveka neschopnho narba s meom je preho zahanbujca. Ako keby som nevedel jes prborom. Nie, odvetil som pomaly. Dfal som, e mi to uke. Tempi sa chvu ani nepohol. Keby som ho nepoznal, pokladal by som to za odmietnutie, no tento druh nehybnosti mi hovoril, e nad tm prema. Odmlky s u Ademanov kovou sasou rozhovoru, a tak som trpezlivo akal. Prela minta, dve, potom p aj desa. Premhal som sa, aby som neotvoril sta. Mono to predsa len bolo zdvoril odmietnutie.

Pokladal som sa za vemi dvtipnho. Za necel mesiac, o som Tempiho poznal, nauil som sa okolo tisc slov a pdesiat znakov ademskej posunkovej rei. Vedel som, e nepoznaj ostych z nahoty i dotyku a pomaly som prenikal do tajomstiev lethani. Och no, myslel som si, e som neuveritene bystr No keby som o Ademanoch naozaj nieo vedel, nikdy by som sa neodvil postavi Tempiho pred tak otzku. Nau ma to? namieril prst k stromu, o ktor sa opieralo moje puzdro na lutnu. Zaskoil ma. Doteraz som nikoho neuil hra. Mono to tuil a chcel mi naznai, e je na tom rovnako. asto sa vyjadroval v jemnch nznakoch. Bola to frov ponuka. Poksim sa, odvetil som. Tempi prikvol a ukzal na jeden z dvojice meov. Vezmi. No nie bojuj. Nato sa zvrtol a odiiel. Myslel som si, e je to prejav jeho prirodzenej strunosti. Prehadvanie trosiek pokraovalo po zvyok da. Marten pozbieral vetky py a tetivy, o naiel. Vzal si aj tyri dlh luky, o ktor nemal nikto in zujem. Boli dos neskladn, no stopr tvrdil, e v Crossone kad z nich pred za tvrd pencu. Dedan si privlastnil pr iiem a vystuen vestu, o dos krajiu, ako mal na sebe. Zmocnil sa tie balka kariet a sady slonovinovch kociek. Hespe si nechala mal pastiersku flautu a do batoha nastrkala takmer tucet noov v ndeji, e ich neskr spea. Dokonca aj Tempi si nieo naiel: brsku, mosadzn ndobku na so a anov nohavice, ktor pri potoku zafarbil charakteristickou ademskou erveou. Mne stailo najmenej. Vzal som si mal n ako nhradu za zlomen a nevelk britvu s rukovou z rohoviny. Nepotreboval som sa asto holi, no na maerovom dvore som si na to zvykol. Mohol som nasledova Hespin prklad a vzia si niekoko noov, lene batoh mi aj bez nich neprjemne zaaovala maerova debnika. Aj ked to vyzer morbdne, takto to na svete chod. Z rabovaov sa stvaj rabovan, za istch okolnost sa z kadho loveka stva oldnier.

DEVDESIATA TVRT KAPITOLA

Ponad skaly a korene

Rozhodli sme sa dverova njdenej mape a zamierili cez les na juh. do Crossonu. Aj keby sme mesteko minuli, skr i neskr sme museli natrafi na cestu a uetrili by sme si vea kilometrov namhavej chdze. Hespina zranen noha ns spomaovala, v prv de sme preli len okolo desa kilometrov. Poas jednej z poetnch prestvok ma Tempi zaal hlbie zasvcova do ketanu. Ja hlupk som bol presveden, e ma uil u predtm, hoci v skutonosti len opravoval moje najvie nedostatky, pretoe ho drdili. Podobne, ako keby som niekomu, kto hr v rovnakej miestnosti, ladil falone znejcu lutnu. Tentoraz postupoval inak. Vrtili sme sa k vodnej figre a Tempi ma upozornil na chyby. Na vetky chyby. Len v prvom pohybe ich naiel osemns, priom cel ketan ich m viac ne sto. Vemi rchlo som stratil sebadveru. Zrove sme sa pustili do vuby hry na lutnu. Za pochodu som vybrnkval tny a opakoval Tempimu ich nzvy. Potom som mu ukzal niekoko akordov. Zdalo sa mi, e je to dobr postup. Verili sme, e do Crossonu prdeme na druh de okolo poludnia, ibae zrna sme narazili na bezten zapchajci moiar, ktor nebol na mape. Tak sa pre ns zaal jeden mimoriadne skuujci de. Museli sme si dva pozor na kad krok, postupovali sme slimam tempom. V istej chvli sa Dedan vyakal a spadol. Metal sa a pofkal ns odpornou vodou. Tvrdil, e naho zatoil komr v ne palec, cuciak mal vraj ako ihlica do vlasov. Naznail som, e to mohla by skavika, a Dedan mi odporuil niekoko neprjemnch a nehygienickch konov, ktor si mm vyska pri najbliej vhodnej prleitosti. Ako sa popoludnie predlovalo, vzdali sme sa mylienky nvratu na cestu a sstredili sa na bezprostrednejie potreby naprklad na

hadanie kska suchej zeme, kde si sadneme bez obavy z ponorenia. No zo vetkch strn ns obklopovala iba mokrina, zkern jamy a mran krvilanch komrov a tpajcich mch. Z trasoviska sme sa dostali pri zpade slnka, ovzduie sa v okamihu zmenilo z teplho a dusnho na chladn a vlhk. Vliekli sme sa po rovine, a km sa tern konene nezdvihol. Napriek nave a premoenm atm sme sa vetci zhodli, e sa radej o najvmi vzdialime od hmyzu a zpachu hnijcich rastln. Mesiac v splne nm dostatone osvetoval cestu pomedzi stromy. Nalada v skupine po mizernom dni stpala. Hespe sa od vyerpania oprela o Dedana, a ke ju zablaten oldnier objal okolo pliec, povedala mu, e tak dobre nevoal u cel mesiace. Odvetil, e sa skla pred sudkom takej pvabnej dmy. Stuhol som v oakvan, e ich podpichovanie prerastie do trpkho sarkazmu, no vtom som si vimol, ako jemne sa jej Dedan dotka. Hespe sa oho opierala takmer nene, obviazan nohu si sotva vmala. Pozrel som na Martena. Star stopr sa usmial, v tme zaiarili jeho biele zuby. oskoro sme natrafili na ist potok a zmyli zo seba najhor zpach a blato. Oprali sme si aty a prezliekli sa. Vybalil som svoj chatrn pl a omotal si ho okolo hrude, mrne dfajc, e ma ochrni pred veernm chladom. Ke sme konili, zauli sme odkiasi zdola slab spev. Nastraili sme ui, no apotanie potoka zvuky skresovalo. Spev vak znamenal blzkos ud a udia znamenali, e sme nealeko Crossonu, alebo dokonca hostinca Lacn Penny, ak ns moiar zaviedol junejie. Aj nocah v stodole by sme prijali s vm nadenm ne aliu noc v lese. Predstava mkkej postele, teplho jedla a chladnch npojov nm napriek nave a ubolenm nohm dodala energiu pokraova. Krali sme popri prde, Dedan s Hespe stle vo dvojici. Spev sa chvami strcal. Hladina bola po nedvnych dadoch vysok, a ked voda preskakovala ponad skaly a korene, obas prehluila aj nae kroky. Napokon sa potok rozril a upokojil, hust krovie zredlo a ustpilo vej istine.

Spev utchol. Nevideli sme cestu, hostinec, ba ani blikotanie oha, iba irok priestranstvo zaliate mesanm svitom. Voda opustila brehy a vytvorila jazierko. A na hladkom kameni veda neho Tehlu nado mnou, ochr ma pred nonmi dmonmi, odrecitoval Marten. Znelo to skr ctivo ako vydesene a neodvrtil pritom zrak. To je zajachtal Dedan. To je Neverm na rozprvkov bytosti, prehovoril som, no z st mi vyiel iba epot. Na skale sedela Felurian.

DEVDESIATA PIATA KAPITOLA

Prenasledovanie
Chvu sme stli ako sochy. Vlnky sa odrali na bledej postave V^ll Felurian, nah a oiaren svetlom mesiaca spievala: cae-lanion luhial di mari felanua kreata tu ciar tu alaran di. dirella. amauen. loesi an delian tu nia vor ruhlan Felurian thae. Jej hlas znel zvltne. Bol mkk a nen, prli tich, aby sme ho pouli cez cel istinu a aby prehluil blnkot vody a um lstia. No predsa som ju poul. Slov piesne boli zreten a sladk ako klesajce a stpajce tny vzdialenej flauty. osi mi to pripomnalo, no za svet som si nevedel spomen o. Rovnak meldiu spieval Dedan, ked rozprval svoj prbeh. Okrem jej mena v poslednom veri som nerozumel jedinmu slovu. Napriek tomu ma piese nevysvetlitene a neodbytne priahovala. Neviditen ruka mi siahla do hrude a za srdce ma ahala na istinu. Brnil som sa. Odvrtil som zrak a zaprel sa rukou o kme stromu. Marten za mnou mrmlal: Nie, nie, nie, akoby bojoval sm so sebou. Nie, nie, nie, nie, nie! Ani za vetky poklady sveta. Pozrel som ponad plece. Stopr upieral pohad na istinu, no bol vmi vystraen ne vzruen. Tempi stl nehybne, vo zvyajne bezvraznej tvri sa mu zrail as. Dedan sa so strhanm vrazom naklal na stranu, Hespe hadela striedavo naho a k jazierku. Felurian znova zaspievala. Znelo to ako prsub teplho kozuba v chladnej noci, ako smev dievaa. Pomyslel som na Losi u Lacnej

Penny, na jej ryav kuery pripomnajce ohniv vodopd. V duchu som videl jej napuan prsia a znova som poctil jej prsty vo vlasbch. Felurian spievala, jej hlas ma priahoval. Bol mocn, no nie a natoko, aby som mu nevldal vzdorova. Zahadel som sa na jej striebrist pokoku pod veernou oblohou. Naklonila sa nad hladinu a ladnejie ako tanenica ponorila do vody ruku. Odrazu sa mi myse vyjasnila. oho sa bojm? Rozprvkovho prbehu? Mm pred sebou skuton mgiu. A navye ukryt v speve. Keby som tto prleitos zmekal, nikdy by som si to neodpustil. Znova som sa obzrel na svojich spolonkov. Marten sa viditene triasol. Tempi pomaly ustupoval. Dedan zvieral ruky do pst. Mm byt ako oni poveriv a ustrchan? Nie. Nikdy! Som lenom mystria. Menotvorca a edemsk Ruh. V hrudi sa mi rozpnal blzniv smiech. O tri dni sa stretneme u Lacnej Penny, povedal som a vykroil na istinu. Felurian ma priahovala oraz silnejie. Pokoka jej iarila v tme a vlasy okolo nej padali ako tie. Seriem na to! zahreil Dedan. Ak ide on, idem aj Za mojm chrbtom sa rozptala krtka ruvaka, nieo ak dopadlo na zem. Obrtil som hlavu. Mohutn oldnier leal na bruchu v nzkej trve. Hespe mu na chrbt pritlala koleno a vykrcala mu ruku. Dedan sa slabo vzpieral a klial ako nmornk. Tempi ich nezastnene pozoroval ako rozhodca v sboji zpasnkov. Marten na ma divo zamval. Chlape! krial pridusene. Vr sa, chlape! Vr sa! Obrtil som sa k jazierku. Felurian sa na ma dvala. Aj na tridsa metrov som videl jej tmav zvedav oi. sta sa jej roztiahli do nebezpenho smevu. Divo sa zasmiala. Bol to radostn, no neudsk zvuk. Vtom sa vrhla zo skaly ako vtk a prebehla cez istinu pvabne ako la. Vystrelil som za ou, napriek vhe batoha a mea na boku som uhal, a za mnou vial pl sa zstava. Nikdy predtm ani potom som nebeal tak rchlo. Utekal som ako diea, ahko a svine, bez strachu, e spadnem. Felurian je predo mnou, mizne v krov. Nejasne si vybavujem stromy, pach zeme a siv kame v mesanom svetle. Smeje sa, uhba,

tancuje, zvyuje nskok. Pok, km sa priblim takmer na dotyk, a vzpt usko. iari v tme. Naahuj sa za mnou konre, ctim spku vody, tepl vietor Mm ju! Prsty mi zaplet do vlasov, priahuje ma k sebe. Jej sta s nedokav, jazyk plach a ohybn. Z jej dychu sa mi krti hlava. Obtiera sa o ma horcimi hrotmi ps. Vonia atelinou, pimom, zrelmi jablkami padajcimi na zem Nevham. Zbavil som sa pochybnost. Viem presne, o mm robi. Rukami jej podopriem krk, hladm tvr aj vlasy. Dlaou prechdzam po hladkom stehne, zovriem jej boky. Objmam tly ps. Dvham ju. Kladiem do trvy Zvja sa podo mnou, prun a poddajn. Spomal a zavzdych. Zovrie ma nohami, prehne chrbt. Tepl ruky mi zvieraj plecia, ramen, kre Sed na mne obkromo. Nesptane sa pohybuje. Dlh vlasy mi biuj kou. Hde hlavou, chveje sa a natriasa, vykrikuje v neznmom jazyku. Ostr nechty sa mi zabraj do hrude Pripomna mi to hudbu. Jej nem stony, striedavo stpajce a klesajce. Jej vzdychy. Moje biace srdce. Spomal. Stisnem jej boky v brlivom kontrapunkte. N rytmus je ako tich piese. Ako burcanie hromu. Ako nejasn zvuk vzdialenho bubna Odrazu je koniec. Cel sa prehnem. Som napnut ako struna na lutne. Chvejem sa. Ctim boles. Telo mm natiahnut na prasknutie. Trhm sa

DEVDESIATA PIATA KAPITOLA

Naozajstn ohe
Zobudila ma letm spomienka. Otvoril som oi a uvidel konre stromov naahujce sa k smranej oblohe. Obklopovali ma hodvbne vanke. Ksok odo ma leala Felurian, nah telo mala v spnku uvonen. Vyzerala hladk a dokonal ako socha. Ke vzdychla zo sna, pokarhal som sa za t mylienku. Ani trochu sa neponala na chladn kame. V porovnan s jemnm, vlnym telom psobil aj najjemnej mramor ako brsny kame. Chcel som sa jej dotkn, no zadral som ruku, lebo som nechcel narui bezchybn vjav pred sebou. Dobiedzala do ma aksi nejasn mylienka, odohnal som ju ako otravn muchu. Felurian pootvorila pery a vydala zvuk ako holubica. Vybavil som si ich dotyk. Zovrelo mi srdce a odvrtil som pohad od jej mkkch st pripomnajcich lupienky kvetov. Zatvoren vieka hrali farbami ako motlie krdla. Pokrvali ich tmavoerven a ierne pirly, krky bledho zlata splvali s pokokou. Ked v spnku pohybovala oami, vzorka sa menila, ako ke mot zamva krdlami. Jedin jej vzdych bol dostatonou odmenou pre kadho mua, ktor draho zaplatil za to, aby ich uvidel. Hltal som ju oami. Vetky piesne a prbehy, o som o nej poul, boli oproti skutonosti nim. Bola stelesnenm muskch snov. Ete nikdy a nikde som nestretol enu, ktor by s ou mohla speri v krse. Nieo v mojej mysli varovne krialo, no bol som prli ommen pohybom jej vieok a krivkou st. Zdalo sa, akoby ma bozkvala aj v spnku. Znova som podrdene odohnal neodbytn mylienku. Bu sa zbldznis, alebo zomrie. Napokon prenikla do vedomia. Zjeili sa mi chpky na celom tele. Na okamih som mal dokonale jasn myse, akoby som sa po dlhom ase nadchol erstvho vzduchu. Rchlo som zavrel oi a usiloval sa ponorit do Srdca z kamea.

Mrne. Prv raz v ivote mi tento chladn, pokojn stav vedomia unikal. Felurian ma svojou prtomnosou rozptyovala. Jej sladk dych. Jej mkk prsia a naliehav, takmer zfal vzdychy, unikajce cez nensytn lupienkov pery Skala. Skr ne som sa na u zasa odvil pomyslie, s privretmi viekami som sa zabalil do pokojnej logiky Srdca z kamea ako do prikrvky. Co o nej viem? Vybavil som si stovky prbehov a myslel na opakujce sa motvy. Felurian je ndhern. Opantva smrtench muov, ktor ju nasleduj do re vl a zomieraj v jej slastnom objat. Preo zomierali? Nebolo to ak uhdnu: zdolalo ich nesmierne fyzick vyptie. Spoznal som to na vlastnej koi. Slab i menej zdatn mu by na mojom mieste skonil ovea horie. Zrazu som si uvedomil, e mm telo ako vymkan handra. Plecia ma boleli, kolen plili, krk od pravho ucha a po hrd pokrvali stopy lskyplnch uhryznut a Telom mi prenikla vlna vzruenia. Ponoril som sa hlbie do Srdca z kamea, a km sa mi nespomalil pulz, a potlail som mylienky na Felurian. Poul som tyri prbehy o muoch, ktor sa vrtili do nho sveta, do jednho pomten. Ich ialenstvo sa prejavovalo nutkavm konanm a ich smr bola dsledkom odtrhnutia od reality alebo postupnho chradnutia pod vplyvom silnej melanchlie. Traja mui zomreli v priebehu jedenstenia, tvrt preil takmer pol roka. osi mi vak na tom nesedelo. Felurian bola nepochybne krsna a sksen. No eby pri nej kad mu bud zahynul, alebo priiel o rozum? Nie, nevidelo sa mi to pravdepodobn. Netvrdm, e je to pln vmysel. Ani na chvu som nezapochyboval, e v minulosti nejakch muov zbavila pretnosti. Lene ja som bol pri zmysloch. Na okamih som uvaoval, e som zoalel, iba o tom neviem. Potom mi napadlo, e som blzon odjakiva, o sa mi zdalo pravdepodobnejie. Napokon som obidve mylienky vypudil z hlavy. So zavretmi oami som leal a vychutnval si letargiu, ak som dovtedy nepoznal. Oddval som sa okamihu, potom som otvoril oi a zaal myslie na tek.

Prebehol som zrakom po hodvbnych zvesoch a rozhdzanch vankoch. Pre Felurian to boli len ozdoby. Leala uprostred nich, nah boky mala obl, nohy thle a pod koou sa zahka vlnili prun svaly. Pozorovala ma. Zobuden bola dvojnsobne krsna. Km v spnku pripomnala namaovan ohe, po prebrat psobila ako naozajstn ohe. Akokovek zvltne to znie, odrazu som dostal strach. Ksok od najpralivejej eny na svete som si bolestne uvedomil vlastn smrtenos. Jej smev bol ako n v zamatovom puzdre, natiahla sa ako maka na slnku. Telo mala priam stavan na napnanie. Chrbt sa ohol do oblka, koa na hladkom bruchu sa vystrela. Ked pohla rukami, jej pln prsia sa zdvihli, a vtom som sa zmenil na jelea v ruji. Moje telo na u reagovalo, akoby niekto do chladnej ahostajnosti Srdca z kamea bodal eravm kutom. Poavil som v sstreden a neposlunejia as mojej mysle skladala piese o Felurian. Nemohol som sa tomu podda, preto som sa sstredil na udranie Srdca z kamea. Ignoroval som jej krivky aj slab hlsok, ktor kdesi vzadu v mojej hlave vymal rmy. Nebolo to ahk. Ovldnu vlastn myse pri sympatike bolo oproti tomu hrakou. Neby trningu z univerzity, nedokzal by som myslie na ni in, len na svoje uchvtenie. Felurian sa uvonila a obrtila ku mne prastar oi. V ivote som tak nevidel. Mali pozoruhodn V oiach mala letn veer modrast farbu smraku. Boli oarujce. Nevidel Vieka, saby mot letel som v nich ani ksok bielka A na perch smrak sedel Zovrel som eus, oddelil verujcu as mysle a zamuroval ju v odahlom kte mozgu. Tam nech si bsni, koko len chce. Felurian naklonila hlavu. Pohad mala bezvrazn ako vta, preo si tak tich, mj ohniv milenec? uhasila som tvoje plamene? Jej hlas mi v uiach znel zvltne. Chbali mu ostr hrany, bol hladk ako dokonale vyleten sklo. Hoci bol nezvyajne mkk, po

chrbte mi prebehli zimomriavky a ctil som sa ako maka, ktor pohladili po srsti od hlavy a po koniec chvosta. Vnikol som hlbie do Srdca z kamea, obalil ma jeho upokojujci chlad. No km som sa pokal ovldnu, drobn, pomten, poetick as mysle prebrala opraty. Mj ohe ni neuhas, prehovorila. No zmala si ma potom, hor mi z neho cel telo. Ked oto hlavu, je to ako piese, iskra i dych, ktor rozdchava moje plamene. Vatra v mojom vntri rastie a vol tvoje meno. Felurian sa roziarila, si bsnik! mala som to uhdnu z pohybov tvojho tela. Jemn um jej hlasu ma op zastihol nepripravenho. Nehovorila chrapavo, zastrene ani zmyselne. Nepouvala lacn triky, nesprvala sa strojene. No len o otvorila sta, bezprostredne som si uvedomoval, e jej dych vychdza z hrude cez rozkon hrdlo a v stach ho cithV hra pier, zubov a jazyka tvaruje do slov. Zdvihla sa na ruky a na kolen a priblila sa ku mne. vyzeral si ako bsnik, ohniv a mrniv. Vzala mi tvr do dlan, jej hlas bol sotva vydych. bsnici s nenej a ich slov lahodnejie. Iba jeden lovek mal podobn hlas. Elodin. Jeho slov obas zavisli vo vzduchu, akoby ho poval cel svet. Felurian nemala zvun hlas. Nevypal istinu, ale znel ako ticho pred letnou brkou a bol ahk ako pierko. Ked prehovorila, v hrudi sa mi pohlo srdce. Ked ma nazvala bsnikom, nezjeili sa mi chpky a nekrpal som zubami. Prijal som to oznaenie ako najsladiu pochvalu tak moc sa jej ukrvala v hlase. Brukami prstov mi pohladila pery. bsnici dvaj najkrajie bozky, tie tvoje s ako plame svieky. Dotkla sa vlastnch st, oi sa jej roziarili spomienkou. Chytil som ju za ruku a jemne stisol. Vdy som mal elegantn dlane, no pri nej vyzerali ako drsn zvieracie laby. Dchol som jej na pokoku a prehovoril: Tvoje bozky s ako dotyk slnka na perch. Sklopila zrak, motlie krdla sa roztancovali. Moja nevysvetliten tba poavila a zrazu som pochopil. Dostal som sa pod vplyv mgie, ibae inej, ak som poznal dovtedy. Nebola to iadna sympatika i symbolika. Privdza muov na pokraj ialenstva bolo pre Felurian

rovnakou samozrejmosou ako dchanie. Mgia bola jej sasou, no vedela ju ovlda. Zrak jej padol na sple mojich iat a majetok rozhdzan na jednej strane istiny. Medzi hodvbom a mkkmi odtiemi farieb vyzerali nepatrin. Oami zastala na puzdre na lutnu. Stuhla. je mj plame bezn bsnik? zaspieva mi? Hlas sa jej zachvel, vyctil som, e je napt. Pozrela na ma. Usmial som sa. Felurian odbehla a vrtila sa s puzdrom ako diea s novou hrakou. Ked som si ho vzal, oi sa jej rozrili a zvlhli? Zahadel som sa do nich a v zblesku pochopenia som videl, ako vyzer jej ivot. M tisc rokov a trp osamelosou. Ke zati po spolonosti, mus niekoho zvies a vlka do svojho sveta. No na ako dlho? Na jeden veer? Na hodinu? Koko vydr priemern mu, km zlom jeho vu a premen ho na bezduchho a vernho psa? Vemi krtko. A koho stretne v lese okrem farmrov a lovcov? Ak zbavu jej poskytn otroci vne? Prilo mi jej to. Viem, o je samota. Vybral som lutnu, zabrnkal a doladil struny. o zahra najkrajej ene na svete? Nebola to ak otzka. Otec ma nauil odhadn publikum. Spustil som Sestry Flinov. Neudoval by som sa, keby ste tto piese nikdy nepouli. Je to vesel a temperamentn prbeh o dvoch sestrch, ktor sa dohaduj o cene masla a zrove klebetia. Vinu ud zaujmaj legendy pln dobrodrustva a lsky. Ale o bytos, ktor je sama legendou? o zaspievate ene, ktor je po stroia objektom lsky? Urite je zvedav na prbehy obyajnch ud. Aspo som v to dfal. Ked som dospieval, Felurian radostne zatlieskala, ete! ete! Usmiala sa a s ndejou zdvihla hlavu. Oi mala vek, dychtiv a zboujce. Zahral som alie piesne: Larma s krahom piva a Kovove dcry. Potom som zaspieval komick piese o kazovi nahajcom kravu, ktor som zloil ako desaron a doteraz som pre u nevymyslel meno. Felurian sa smiala a tlieskala. Zakrvala si sta a zahanbene klopila zrak. m dlhie som hral, tm vmi pripomnala mlad vidiecku

enu na prvom jarmoku. Vyarovala z nej nefalovan rados a nevinn pitok, v oiach mala as. Bola rozkon. Sstredil som sa na prsty, aby ma neovldla tba. Po kadej piesni ma odmenila bozkom, o mi saovalo premanie. Nieeby mi to prekalo. Rchlo som zistil, e mm bozky radej ne peniaze. Zahral som Drotra-garbiara a poviem vm, e na ten obraz, na jej tich, melodick hlas ntiaci refrn mojej najobbenejej krmovej odrhovaky, do smrti nezabudnem. Vplyv jej kzla ksok po ksku doznieval. Slobodnejie som sa nadchol, uvonil a pohodlnejie sa usadil v Srdci z kamea. ahostajn pokoj me by uiton, no presvedivmu vystpeniu nepomha. Hral som niekoko hodn a napokon som sa znova stal sm sebou. Mohol som pozrie na Felurian a vyvolvala vo mne iba pocity, ak m mu pri pohade na najkrajiu enu sveta. Doteraz si pamtm, ako sedela nah medzi vankmi a vo vzduchu tancovali motle farby smraku. Len mtveho by nevzruovala. Ale inak som sa znova ovldal. Ked som odloil lutnu do puzdra, sklamane protestovala, si unaven? optala sa s nznakom smevu, keby som to tuila, nevyerpala by som a, mj sladk bsnik. Ospravedlujco som sa usmial. Prep, no u je neskoro. Obloha mala ten ist purpurov ndych ako po prebuden, no aj tak som sa nevzdval. Musm s, ak chcem stihn Myse mi v okamihu zdrevenela, akoby ma niekto udrel po hlave. Poctil som prudk, neukojiten ve. Zatil som po Felurian, chcel som ju pritlai svojm telom, ochutna div lahodnos jej st. Len vaka trningu mysterika som nestratil predstavu vlastnho ja. Visela vak na vemi tenkom vlkne. Felurian sedela s prekrenmi nohami na vanki oproti mne, tvar mala zlostn a hrzostran, oi chladn a tvrd ako vzdialen hviezdy. So silenm pokojom zmietla z pleca mota. V tom pohybe bolo toko zrivosti, e mi zovrelo aldok a uvedomil som si, na om som. Od Felurian nikto nikdy neodiiel. Priahuje muov, a km ich telo a myse nepodahne vyptiu z milovania. Dr ich, km sa jej

nezunuj, a ke ich prepust na slobodu, zoalej z pomyslenia, e ju musia opusti. Bol som bezmocn. Spravila si zo ma najnoviu, a preto najmiliu hraku. Mono potrv dlho, km ju omrzm, no raz sa to stane. Napokon ma Felurian prepust a moja myse praskne od tby po nej.

DEVDESIATA SIEDMA KAPITOLA

Krv a trpk byliny

Sedel som na hodvbnych vankoch a strcal kontrolu nad vlastnm telom. Zalieval ma studen pot. Zaal som zuby a vzbkol vo mne plamienok hnevu. V ivote som sa bezvhradne spoliehal iba na svoju myse, t jedin mi nemohli vzia. Moje odhodlanie sa roztpalo, prirodzen tby vystriedalo osi zvieracie, bezmylienkovito riaden sexulnou tbou. Zvyky mjho ja protestovali, no telo reagovalo na prtomnos Felurian. Desivo ommen, doplazil som sa k nej. Rukou som objal jej tly ps, sklonil sa k nej a bozkom som zahal hlad. V duchu som kvlil. Zail som bitku aj biovanie, hlad aj dobodanie, no nech sa s telom dialo okovek, hlava bola mojm spoahlivm toiskom. Zatriasol som mreami nehmotnej klietky postavenej z mesanho svitu a tby. Podarilo sa mi od nej odtrhn. Dych mi driapal hrdlo, akoby chcel ujs. Felurian sa oprela o vanke a naklonila ku mne hlavu. Pery mala bled a dokonal, lan oi primren. Printil som sa odvrti zrak, no nemal som kam pozrie. Na hladkom krehkom krku pulzovala tepna. Jeden prsnk bol pln a okrhly, druh, trochu naklonen na stranu, koproval sklon tela. Oba pri dchan stpali a klesali, jemne sa pohybovali a vrhali na kou matn tiene. Za bledoruovmi perami som zazrel dokonale biele zuby. Zavrel som oi, no bolo to ete horie. Z Felurian vyarovalo teplo, akoby som stl pri ohni. Pod rukou som ctil hladk pokoku jej psa. Pohla sa, prsnkom sa mi obtrela o hru. Na krku som poctil jej dych, zachvel som sa, po tele mi vyrazil pot. Ke som znova otvoril oi, hadela na ma. Tvrila sa nevinne, takmer dotknuto, akoby jej nelo do hlavy, preo ju odmietam. Udriaval som v sebe plamienok hnevu. Nikto ma neovldne. Nikto!

Vystrel som sa. Na ele sa jej objavila tenk vrska, nznak otrvenosti, hnevu alebo sstredenia. Dotkla sa mi tvre, oami sa pokala preta moje vntro. Chcel som cvnu, no telo sa mi zachvelo. Z koe mi kvapkal pot na vanke a na jej ploch brucho. Jemne ma pohladila po lci. Zohol som sa, e ju pobozkm, a osi sa vo mne zlomilo. Poul som prasknutie a vrtil sa o tyri roky do minulosti. Znova som bol v uliciach Tarbeanu. Traja chlapci, v odo ma, s mastnmi vlasmi a prasacmi oami, ma vytiahli z polmanej debny, v ktorej som spal. Pritlaili ma k zemi. Leal som v adovej kalui. Bolo skor rno, hviezdy u nesvietili. Zakryli mi sta, akoby na tom zlealo. Za niekoko mesiacov v meste som sa nauil, e nem zmysel vola o pomoc. V lepom prpade neprde nik, v horom tonkov pribudne. Dvaja mi zvierali ruky, tret mi rozrezal aty a preiel mi noom po koi. Povedali mi, o so mnou urobia. Ich dych ma plil na tvri. Vysmievali sa mi. Napoly nah a bezmocn som poctil, ako sa vo mne osi vzdva. Zahryzol som do dvoch prstov ruky, ktor mi drala*sta. Ozval sa vkrik a kliatby, chlapec sa odtackal. Zpasil som s druhm. Zaul som praskot kosti, zovretie povolilo. Zareval som. Odsotil som protivnka. S vreskotom som vstal, roztrhan aty na mne viseli. Jednho chlapca som zrazil k zemi. Nahmatal som uvonen dlabov kocku a zlomil mu nohu. Nikdy nezabudnem na zvuk, ktor vydala. Mltil som okolo seba, km som mu nedolmal ruky a nerozbil hlavu. Pozrel som nahor. Chlapec, ktor ma porezal, zmizol, tret sa kril pri stene. Na hru si pritlal zlomen ruku, oi mal vek a ialene. Zaul som kroky, odhodil kame a utekal, utekal Teraz, o niekolko rokov neskr, som sa znova zmenil na toho neskrotnho chlapca. Mykol som hlavou a v duchu zavral. Hlboko v mojom vntri sa nieo pohlo. Naiahol som sa za tm. Usadil sa vo mne napt pokoj, ticho podobn tomu, o predchdza hrmeniu. Vzduch okolo ma skrytalizoval.

Poctil som chlad. Nezaujato som pozbieral ksky vedomia a spojil ich dokopy. Bol som Kvothe, koovnk, roden edemsk Ruh. Bo som Kvothe, relar, Elodinov tudent. Bol som Kvothe hudobnk. Bol som Kvothe. Postavil som sa nad Felurian. Zdalo sa mi, e som sa prv raz v ivote plne zobudil. Vetko vyzeralo jasn a ostr, akoby som hadel na svet novmi oami. Vlastne som ich nepotreboval videl som mysou. Spiaca myse, napadlo mi. U nesp. Usmial som sa. Pozrel som na Felurian a v tej chvli som pochopil cel jej bytos. ije v ri vl. Nevid rozdiel medzi dobrom a zlom. Poha ju ist tba, podobne ako diea. Diea nemysl na dsledky. Ani brka. Felurian pripomnala oboje a zrove ani jedno. Bola prastar a nevinn a mocn a hrd. Takto sa dva na svet Elodin? Toto je mgia, o ktorej hovoril? Nijak tajomstv ani triky, ale skuton ary ako od Taborlina Vekho. Neustle som ich mal na dosah, no doteraz som ich nevidel. Bolo to krsne. Zahadel som sa Felurian do o a as sa spomalil. Zdalo sa mi, e ma hodili do vody a z tela mi unik vzduch. Na kratuk okamih som stl ohromen a merav ako po zsahu bleskom. Svet sa znova pohol. No ke som hadel do smranch o Felurian, rozumel som jej. Poznal som ju do piku kost. Oi mala ako zretene nartnut noty. V mysli sa mi vynorila jej piese. Nadchol som sa a zaspieval tyri tny, ktor ju tvorili. Felurian sa posadila. Prela si rukou popred tvr a vyriekla slovo ostr ako roztrieten sklo. V hlave mi zaburcala boles. Ktikmi o som uvidel zblesk temnoty. V stach som zactil krv a trpk byliny. Svet znova nadobudol pevn obrysy, v poslednej chvli som nabral rovnovhu, aby som nespadol. Felurian sa zamraila. Vystrela sa a vstala. S odhodlanm vykroila ku mne. Ked stla, nebola ani vysok, ani hroziv. Siahala mi sotva po bradu. Tmav vlasy ju zahaovali ako tie, rovn ako n, a km sa neopreli o zaoblen boky. Bola drobn, bled a dokonal. Ete som nevidel tak

lbezn tvr a sta lepie stvoren na bozkvanie. Prestala sa mrai, no neusmievala sa. Mkk pery mala pootvoren. Podila ku mne ete o krok. Zdvihla nohu ako tanenica, pohyb jej bokov hypnotizoval ako ohe. Klenba chodidla bola zmyselnejia ne vetky moje doterajie erotick sksenosti. al krok. Jej smev bol irok a netostn. S jej pvabom sperila len luna. Vznala sa okolo nej aura moci. Rozrala vzduch, rozprestierala sa za ou ako pr obrovskch neviditench krdel. Ked sa priblila na dotyk, poctil som, ako jej moc vibruje v ovzdu. Vzdula sa vo mne tba ako rozbren more. Zdvihla ruku, poloila mi ju na hru. Zachvel som sa. Nae pohady sa stredi, v jej oiach som op zazrel tny piesne. Zaspieval som ich. Vyleteli zo ma ako vtky na otvoren oblohu. Myse sa mi znova vyistila. Nadchol som sa a nespal z nej oi. Znova som zaspieval, tentoraz pln hnevu. Doslova som vykrkol tyri ostr tny. Kul som ich hlasivkami ako elezo. Len o mi vyli z st, jej moc sa zachvela a roztrietila, vo vzduchu zostala visie iba boles a zlos. Felurian vyakane vykrkla a sadla si tak prudko, akoby spadla. Pokrila nohy a objala si kolen, upierala na ma irok vystraen oi. Uvidel som vietor. Nie jeho pohyb, ako ked rozha dym i hmlu, pohadom som ohmatval samotn vene premenliv vietor. Bol mi povedom ako zabudnut tvr dvneho priatea. Zasmial som sa a roztiahol ruky, asol som nad jeho nestlym tvarom. Priloil som k stam dlane a dchol medzi ne. Vyslovil som meno vetra. Prstami som ho tkal z dychu ako jemn pavuinu. Zavlnila sa a omotala Felurian, potom explodovala do striebornho plamea, ktor ju uvznil vo svojom zovret. Dral som ju nad zemou. Hadela na ma s nznakom strachu a nedverivosti, jej tmav vlasy tancovali ako plame uprostred inho plamea. Mohol som ju zabi. Bolo by to tak ahk, ako hodi do vchra hrok papiera. No z tej predstavy mi bolo rovnako zle, akoby som chcel odtrhn krdla mota. Zabi ju by znamenalo znii nieo zvltne a ndhern. Svet by bol bez Felurian chudobnej. Pil by sa mi o nieo

menej. Rovnako nemono znii Illienovu lutnu alebo vypli kninicu a zavradi knihovnka. No na druhej strane mi ilo o kou a zdrav rozum. Bol som toti presveden, e aj svet bez Kvothea by bol nudnej. Nesmela zomrie. Aspo nie takto rozseknut mojou novonjdenou mgiou ako skalpelom. Znova som pohol perami a vietor ju zniesol na vanke. Prudko som mvol rukou, strieborn plame, ktor bol kedysi mojm dychom, sa rozpadol na tri tny nedokonenej piesne a odletel medzi stromy. Sadol som si a oprel sa. Niekolko dlhch mint sme sa premeriavali. V oiach sa jej striedali strach, opatrnos a zvedavos. Videl som v nich odraz vlastnej nahoty uprostred vankov. Moc mi iarila na ele ako jasn hviezda. Potom sa zaala strca. Zabdal som. Na jazyku som u nenahmatal meno vetra a vzduch okolo ma sa vyprzdnil. Navonok som sa pokal zachova pokoj, no ke ma opustil vietor, pripadal som si ako lutna s prerezanmi strunami. Srdce mi zovrel pocit straty podobn tomu, ke som priiel o rodiov. Nad Felurian sa zatrblietal ksok polmanej moci. Nevmal som si ho a zfalo som bojoval, aby mi zostala aspo tipka novej mgie. Bolo to vak mrne ako snaha udra v hrsti piesok. Pripomnalo to prebudenie zo sna o lietan: spomnate si na svoje pocity, no bezmocne si uvedomujete, e u neviete, ako na to. Mgia sa ksok po ksku vytrcala, a z nej nezostalo ni. Vntri som bol przdny, bolelo to, akoby som zistil, e rodiia ma nikdy nemilovali. V krku mi narstla hra. Felurian si ma zvedavo obzerala. Stle som v jej oiach videl vlastn odraz, hviezda na ele sa zmenila na malik svetl bodku. Vzpt oslepol aj dokonale ist zrak mojej spiacej mysle. Zfalo som hadel na svet. Usiloval som sa zapamta si z neho o najviac, ani som nemurkal. A odrazu bol pre. Sklonil som hlavu, napoly od iau, napoly aby som ukryl slzy.

DEVDESIATA SMA KAPITOLA

Balada o Felurian
Ked som sa pozviechal a zdvihol hlavu, vzduch bol nabit vhanm, akoby sme boli mlad milenci, ktor nevedia, o sa od nich ak a ak lohu maj hra. Chytil som lutnu a pritlail si ju na hru. Bol to intinktvny pohyb ako zovretie poranenej ruky. Zo zvyku som zahral akord a zmenil ho na molov. Znelo to, akoby lutna vyriekla slovo smtok. Bez premania, so spustenou hlavou, som zahral piese, ktor som zloil po smrti rodiov. Volala sa Sedm pri vode a spomnam. Prstami som do veernho vzduchu vypal zo strn ia. A po niekokch mintach som si uvedomil, o robm, a ete chvu trvalo, km som prestal. Piese nebola hotov. Neviem, i ju niekedy dokonm. Stle som sa nectil dobre, no predsa o osi lepie. V hrudi som u nemal tak pusto. Hudba mi vdy pomhala, vaka nej nebolo nijak bremeno priak. Pozrel som na Felurian. Na tvri sa jej leskli slzy. Aspo som sa tak vemi nehanbil za svoje. Chcel som ju. Prudk emciu tlmila boles v hrudi, no dotyk tby sstredil moju pozornos na najnaliehavejie potreby preitie a tek. Felurian dospela k rozhodnutiu a pohla sa ku mne. Opatrne liezla po vankoch, zastala ksok odo ma a zdvihla ku mne zrak. m mj nen bsnik meno? Jej hlas bol tak jemn, a ma vyakal. Otvoril som sta, no neprehovoril. Prila mi na um luna z prbehu, uvznen vlastnm menom, aj alie tisce rozprvok, ktor som poul ako diea. Ak m Elodin pravdu, men s kosti sveta. Vhal som asi pol sekundy, km som si uvedomil, e som jej dal ovea viac ne svoje meno. Volm sa Kvothe. Znova som mal pod nohami pevn pdu, bol som sm sebou.

kvothe, zopakovala mkko ako vta, zaspieva mi sladk meldiu? Natiahla ku mne ruku a pomaly, akoby mala strach, e sa popli, mi ju poloila na rameno, prosm, tvoje piesne s ako lskanie, mj kvothe. Moje meno vyslovila ako npev piesne. Bolo to prjemn, no nepozdvalo sa mi, e si ma privlastuje. Usmial som sa a prikvol. Nevedel som, o jej na to poveda. Zabrnkal som niekoko akordov, naladil struny a zamyslel sa. Zahral som piese o Felurian s nzvom V rozprvkovom lese. Nebola ktovieak. Vystaila si s troma akordmi a dvoma tuctami slov, no zapsobila presne tak, ako som dfal. Felurian sa cel roziarila, ked zaula svoje meno. Nepoznala falon skromnos. Vedela, e je najkrajia a najsksenejia. Vedela, e udia si o nej rozprvaj prbehy, a poznala svoju poves. Nijak mu jej neodol a neudr s ou krok. Ke som dospieval, mala hrdo vypnut hru. Chce pou aliu? optal som sa. Prisvedila a nedokavo sa ukrnula. Sedela na vankoch s vystretm chrbtom, skvostn ako krovn. Zahral som druh piese, podobn prvej. Volala sa Vla, alebo nejako podobne. Neviem, kto ju zloil, no mal stran zlozvyk nastrkat do verov privea slabk. Nebolo to tak zl, aby do ma v krme hdzali fae, no radej by som to neriskoval. Poas hrania som Felurian pozorne sledoval. Bola pocten, no videl som, e v nej narast mierna nespokojnos. Akoby bola podrden, no sama nevedela preo. Vborne! Nakoniec som zahral piese venovan krovnej Serule. Rum vm, e ste ju nikdy nepouli, no urite poznte nejak podobn. Zloil ju voajak ptoliza, ktor chcel zska patrnku. Otec ma ju nauil ako prklad, omu sa pri skladan piesn vyhba. Dokonal ukka priemernosti. lovek na prv poutie spozn, e autor bol bu plne neschopn, nikdy Serule nestretol, alebo ju nepokladal za praliv. V texte som zamenil meno krovnej za Felurian a vydarenejie frzy za menej vzletn. Km som skonil, piese bola alostn a Felurian sa v tvri zrailo zdesenie.

Chvu som sedel, akoby som nad niem hbal. Prehovoril som tlmenm, vhavm hlasom: Smiem pre teba zloi piese? usmial som sa nesmelo. Roziarila sa ako mesiac za oblakmi. Zatlieskala, samopane sa na ma vrhla a zasypala ma bozkami. Len strach, e mi pokod lutnu, mi brnil naplno si ich vychutna. Felurian sa odtiahla a nepohnuto sedela. Skusmo som zahral niekolko akordov, spustil ruku a pozrel na u. Bude sa vola Balada o Felurian.11 Trochu sa zaprila, sklonila hlavu a uprela na ma oi, ostchav a trfal zrove. Skromnos bokom, ke chcem, viem zloi pekn piese a svoje schopnosti som nedvno zdokonalil v slube maerovi. Nie som najlep, no patrm medzi nich. Ak mi dte dos asu, zaujmav tmu a vhodn motivciu, dovolm si poveda, e zlom takmer rovnako krsnu piese ako Illien. Takmer. Zatvoril som oi a vyldil z lutny sladk tny. Prsty mi poletovali po strunch, zachytil som dych vetra v korunch stromov aj um lstia. Potom som nazrel do vzdialenho kta mysle, kde moje pomten ja po cel as skladalo piese pre Felurian. Zahka som preiel po strunch a zaspieval: Mesan striebro oi s polnonou modrou spojili, jej vieka mali ndych jemn a pestr, motli. Jej tmav vlasy viali, na konroch sa hojdali a tancovali s vetrom, o spieval v divom oiali. Felurian s bledou pletou, prekrsna, bud poehnan tvoja istina. Tvoj dych je ahk ako pierka sna, sple tieov vo vlasoch sa prelna. Felurian nehybne povala. Ku koncu refrnu som nevedel rozozna, i dcha. Motle, ktor sme vyplaili, prileteli sp a tancovali okolo ns. Jeden pristl Felurian na ruke, raz, dva razy zamval krdlami, akoby ho premohla zvedavos, preo je jeho pani odrazu tak merav. Znova som pozrel na lutnu a vyberal z nej noty ako kvapky daa oblizujce listy na stromoch.

S tiemi sviec tancovala, striebrist, ierna, biela, opantala mi zrak, trup, kad as mjho tela. Jej smev silnej bol desakrt, ako ked vly zan spieva, hra. , Felurian, tvoj bozk je zemolez, o ovja sa, div nehu zvln. A biedny kad mu je, viem to dnes, o nepozn ho a je nepln. Pozoroval som ju ktikom oka. Vyzerala, e pova celm telom. Oi mala rozren. Jednu ruku zdvihla k stam, vyplaila mota, druh si pritisla na prsia a pomaly sa nadchla. Chcel som to, a napriek tomu mi to bolo to. Sklonil som sa nad lutnu a tancoval prstami po strunch. Akordy kukovali ako voda pomedzi riene kamene, zneli ako jemn dych. Pozbieral som odvahu a zaspieval: V jej oiach bola najzvltnejia modr er, ako ke v noci vietor dcha do mraien, Jej zrunos v lske Prsty sa mi poklzli na strunch, zavhal som, na okamih sa ma zmocnila neistota. Felurian sa napoly prebrala zo zasnenia. Pokraoval som: Jej zrunos v lske by aj postaila, muom sa v tesnom objat zd mil. , Felurian! Ty bystr milenka, tvoj dotyk hadal viacej ako striebro, o prinie oe? Aj ke som akal, e ma preru, jej adov hlas ma tak vyakal, e som zahral za priehrtie falonch tnov a niekoko motov zmtene vzlietlo. Nadchol som sa, nasadil nevinn vraz a zdvihol zrak. Z tvre jej slala zrivos a as. mil? Zbledol som ako papier. Hlas mala stle obl a jemn ako vzdialen flauta, to vak ni neznamenalo. Vzdialen hrmenie neudiera do u, a predsa ho ctite v

hrudi. Jej slov mi otriasali telom ako brka, mil?! zopakovala draznejie. Ve si celkom mil, chlcholil som ju, nevinnos som predstieral iba iastone. Otvorila a znova zavrela sta. V oiach sa jej zablysol hnev. Prep, mal som sa viac snai, prehovoril som ako zlomen muz i zbit diea. Spustil som ruku zo strn. Trocha zlosti z nej vyprchala, no ked prehovorila, stle to znelo nebezpene. zrunos v lske by aj postaila? Posledn slovo nevedela ani vypoveda. Pery zovrela do tenkej rozhorenej iary. Vybuchol som, ako ke zadun hrom: Ako to mm vedie? Ete som ni tak nezail! Sila mojich slov ju zaskoila, hnev poavil, o om hovor? optala sa zmtene. O tomto! namiesto vysvetlenia som rozpaito ukzal na seba, na u, na vanke a zvesy. Zlos z nej naisto vyprchala, v tvri sa jej zrailo pochopenie, ty? Nie, sklonil som rozplen tvr. Nikdy som nebol so enou. Vystrel som sa a pozrel jej do o, akoby som ju vyzval na sboj. Felurian chvu mlala, potom sa krivo usmiala, o hovor, je rozprvka, mj kvothe. Zachmril som sa. Nevad mi, ked ma nazvaj klamrom. Som vynikajci klamr. No neznam, ked ma zaho pokladaj, hoci hovorm pravdu. Mj vraz ju zrejme presvedil, ve si bol ako nen letn brka, zatrepotala rukou, tancoval si ako slnko na obil. V oiach sa jej ibalsky zaiskrilo. Zapamtal som si to, aby som sa tm neskr uteoval. Nie som pln idiot, odvetil som trochu dotknuto. Pretal som niekolko knh Felurian sa zachichotala, ako ke blnkoce potik, uil si sa z knh? Pozrela na ma, akoby nevedela, i to myslm vne. Zasmiala sa, zmkla a znova sa rozosmiala. Uvaoval som, i sa mm urazi. Aj ty si bola celkom dobr, vyhkol som ako hos na veeri, ktor chvli hostiteke alt. Poda toho, o som tal

porovnva ma s knihami? Jej hnev ma zasiahol ako ps. Potom, bez prestvky na ndych, sa znova zasmiala vysokm, radostnm smiechom. Bol div ako volanie lky, ist a ostr ako rann spev vtkov. Nebol to udsk zvuk. Znova som sa zatvril nevinne. Nie je to vdy rovnak? Navonok som zachoval pokoj, no vntri som sa obrnil pred alm vbuchom zlosti. som Felurian, odvetila. Nebolo to len meno, ale aj vyhlsenie. Hrd zamvanie vlajkou. Zahadel som sa jej do o, vzdychol a sklopil zrak k lutne. Ospravedlujem sa za t piese. Nechcel som a urazi. bola pvabnejia ako zpad slnka, protestovala takmer v slzch, ale mil? zopakovala trpko. Uloil som nstroj do puzdra. utujem, ale nemem to opravi, ked ta nemm s km porovna, vzdychol som. koda, mohla to by dobr piese. Spievali by ju tisce rokov, vloil som do hlasu tos. Felurian sa rozjasnila tvr, akoby dostala npad, potom zila oi do trbiniek. Hadela na ma, akoby chcela preta npis v mojej hlave. Vedela, e drm nedokonen piese ako rukojemnka. Pochopila nevysloven hrozbu: km neoddem, piese zostane nedokonen. Km neoddem, nikto nezauje tie ndhern slov, ktor som o tebe zloil. Km neoddem a neochutnm smrten eny, nikdy nedocenm tvoju dokonalos. Sedeli sme na vankoch pod nekonenm smranm nebom a hadeli na seba. Felurian drala mota, moja ruka spovala na hladkom dreve lutny. Intenzite naich pohadov by sa nevyrovnali ani dvaja rytieri, prebodvajci sa zrakmi ponad zakrvaven bojisko. Felurian prehovorila pomaly, odhadujc moju odpove: ak a pustm, dokon piese? Usiloval som sa zatvri prekvapene, no neoklamal som ju. Prikvol som. vrti sa a zaspieva mi ju? Tentoraz som ni nepredstieral. Vedel som, e po druh raz jej neuniknem. Zavhal som iba na okamih. Aj pol krajca chleba je viac ne iaden. Prisvedil som. subuje? Znova som prikvol, speat sub bozkami? Zatvorila oi a zaklonila hlavu ako kvet vyhrievajci sa na slnku.

ivot je prikrtky, aby som odmietol tak ponuku. Posunul som sa k nej, pritiahol si jej nah telo a bozkval ju, ako mi to dovoovali skromn sksenosti. Zdalo sa, e jej to sta. Ke som sa odtiahol, pozrela na ma a vzdychla, tvoje bozky s ako snehov vloky. ahla si medzi vanke, hlavu oprela o rameno. Druhou rukou mi pohladila lce. Poveda, e bola rozkon, by bolo prli nepresn. Uvedomil som si, e za posledn minty sa ma nepokala opanta tbou aspo nie nadprirodzenou. Zahka sa dotkla perami mojej dlane a pustila ju. Leala nehybne, nespala zo ma pohad. Polichotilo mi to. Do dnenho da poznm len jedin odpove na takto zdvorilo poloen otzku. Sklonil som sa a pobozkal ju. Zasmiala sa a prijala ma do nruia.

DEVDESIATA DEVIATA KAPITOLA

Trochu in mgia
U v mladom veku som zskal slun poves. Presnejie povedan, vypestoval som si ju. Ksok po ksku som ju cieavedome sial, okopval a zalieval. Tri tvrtiny prbehov, ktor o mne kolovali na univerzite, boli absurdn historky. Rozchril som ich sm. Hovorm smimi jazykmi. Vidm v tme. Ke som mal tri roky, mama ma poas splnu zavesila do koka z dreva rowanu. V t noc ma vly obdarovali ochrannm kzlom a oi sa mi zmenili z modrch na listovozelen. Vedel som, ako funguj prbehy. Nikto neveril, e som dal dmonovi za alar ostr ako epe ramstonskej ocele niekoko kvapiek svojej krvi. No predsa som bol najlep v Dalovej triede. Ke som mal dobr de, porazil som aj dvoch protivnkov naraz. Kadou vymyslenou historkou sa vinula nitka pravdy a dodvala jej silu. Aj ten, kto jej neveril, mohol ju rozpoveda pripitmu tudentovi prvho semestra a zabva sa na jeho uasnutom vraze. A ke si vypil aj rozprva, obas mu to vtalo v hlave. Takto vznikaj legendy. Moja poves, aspo na univerzite, ila vlastnm ivotom. Rozprvalo sa o mne aj niekoko pravdivch prbehov. Hrdinsk skutky, ktor som si poctivo oddrel. Zachrnil som Felu z ohnivho pekla. Zbiovali ma pred davom tudentov, no nevycedil som ani kvapku krvi. Privolal som vietor a zlomil Ambroseovi ruku Napriek tomu som si uvedomoval, e moja poves je ako kabt uit z pavun. Sam rozprvkov nezmysly. Dmoni nekupia s udskou krvou. Vly neposkytuj magick ochranu. Nech som sa snail akokovek, nebol som Taborlin Vek. Takto mylienky mi vrili hlavou, ke som sa prebudil v nru Felurian. Leal som obklopen vankmi, jej hlava mi spovala na hrudi, nohu mala prehoden cez moju. Hadel som pomedzi koruny stromov na smran oblohu a odrazu som si uvedomil, e

nespoznvam hviezdy. iarili jasnejie ako v naom svete a vytvrali plne in obrazce. A vtedy som pochopil, e mj ivot nabral nov smer. Dosia som sa snail podoba na mladho Taborlina, vymal som li a predstieral, e som hrdina z kniiek. No odrazu som sa nemusel na ni hra. Zail som osi, o je hodno prbehu, rovnako zvltneho a asnho ako hociktor poves o Taborlinovi. Nasledoval som Felurian do re vl a porazil ju mgiou, ktor som nechpal, nieto ete ovldal. Ctil som sa in pevnej. Nebol som star ani mdrej, no spoznal som pre ma dovtedy neznme prostredie. Zistil som, e mtick bytosti s skuton. Mgia je skuton. Felurian doke zlomi musk myse jedinm bozkom. Ked chce, ovldne ma hlasom ako bbku. Mohla ma naui velio nezvyajn a tajomn. Nesmel som premrni ancu. Jemne som sa vymanil z objatia spiacej Felurian a podiiel k jazierku. Umyl som si tvr a napil sa z dlane. Obzrel som si rastliny, ktor vyrastali z brehu. Nazbieral som niekoko listov a poul ich uvaujc, ako presvedm svoju hostiteku, aby ma uila. Mta mi osvieila dych. Ke som sa vrtil, Felurian stla na vankoch a bledmi prstami si esala dlh tmav vlasy. Podal som jej fialku, tmav ako jej oi. Usmiala sa na ma a zjedla ju. Rozhodol som sa postupova opatrne, aby som ju neurazil. Napadlo mi, i nechce by mojou uitekou, oslovil som ju. Natiahla ku mne ruku a pohladila ma po lci. rozkon hlupik, prihovorila sa mi nene, vari som u nezaala? V hrudi mi narstlo vzruenie, opantal ma as, e je to tak jednoduch. Som pripraven na aliu lekciu? optal som sa. Usmiala sa vraznejie a premerala si ma napoly privretmi oami, trfa si? Prikvol som. pi sa mi, e si nedokav, v lahodnom hlase jej zaznelo pobavenie. si bystr a ikovn, no je toho vea, o sa me naui.

Zadvala sa mi do o, jemn tvr zvnela, ke sa vrti medzi smrtenkov, nechcem, aby si ma zahanbil. Chytila ma za ruku a odtiahla pod baldachn, sadni si, ukzala prstom. Usadil som sa na vank s hlavou na rovni jej hladkho brucha. Pohad na pupok Felurian naral moje sstredenie. Sklonila ku mne hlavu, hrd a dstojn ako krovn. amouenroztiahla prsty na jednej ruke. tomuto hovorme pokojn srdce, nie je to ni ak a predpokladm, e sa ti to zapi. Usmiala sa na ma, v prastarch oiach sa jej zraila mdros. Ete ne ma zvalila medzi vanke a zahka uhryzla do krku, pochopil som, e nem v mysle ui ma mgiu. A ak aj no, bude to trochu in mgia. Dfal som v nieo in, no nemem poveda, e ma sklamala. Umenie milova vrazne prekonvalo tudijn pln na univerzite. Nehovorm o energickom a prepotenom zpasen, ktor poklad za lsku vina muov a beda! aj ien. Pot aj prudk pohyby k nemu patria, no Felurian mi ukzala jemnejie odtienky fyzickej lsky. Ked sa vrtim do sveta ud, povedala, nesmiem ju zahanbi ako neschopn milenec, a tak sa postar, aby som si odniesol o najviac. Pre bostn polohy mala rozlin men: Sptan zpstia. Tepl vzdych. Hryzenie krku. Vahovanie pier. Bozkvanie krku, pupka a ako to nazvala Felurian enskho kvetu. Bozk dychom. Pperovy bozk. Stpajci bozk Predviedla mi toko druhov bozkov, e som si ich takmer nezapamtal. Ale len takmer. Nauila ma aj alie: ahanie vody zo studne. Trepotav ruka. Vt trilok. Krenie okolo mesiaca. plhanie po bretane. Lov na zajaca Len nzvy by zaplnili cel knihu. Toto je vak in prbeh. Ak koda pre cel svet! *** Nechcem, aby to vyzeralo, e sme trvili as iba nenmi hrami. Bol som mlad a Felurian nesmrten, no nae tel poznali navu. Pomedzi milovanie sme sa zabvali inak. Plvali sme a jedli. Hral som na lutne a Felurian tancovala.

Opatrne som sa jej vypytoval na mgiu, nechcel som ju urazi prlinou zvedavosou. ia, jej odpovede mi vea nedali. Mgia bola pre u prirodzen ako dchanie. To som sa rovno mohol pta farmra, ako klia semen. Ked mi neodpovedala zfalo nezastnene, jej slov boli zhadn a nezrozumiten. Napriek tomu som sa nevzdval a Felurian mi odpovedala najlepie, ako vedela. Obas mi v hlave skrsla iskrika poznania. No najastejie sme si rozprvali prbehy. Mali sme tak mlo spolonho, e sme si najlepie rozumeli prostrednctvom historiek. Zdalo by sa vm, e som bol v nevhode. Felurian bola staria ako nebo a ja som nemal ani sedemns. No Felurian nepredstavovala zvl bohat studnicu prbehov. Iste, bola mocn a bystr, krsna a pln energie. No rozprvanie nepatrilo medzi jej siln strnky. Zato ja som edemsk Ruh a mj ud pozn vetky prbehy na svete. Porozprval som jej o duchovi a husiarke, o Tamovi a drotrovej lopate, niekoko prbehov o drevorubaoch, o dcrach vdov a bystrch osirotench chlapcoch. Felurian mala vlastn povesti: Ruka a srdce perly, Chlapec, ktor uiel medzi svety Mtick bytosti maj vlastn legendrne postavy ako Mavin Mun alebo Alavin Aprlov. Na moje prekvapenie nikdy nepoula o Taborlinovi Velkom i Orenovi Velciterovi, no vedela, kto bol IIlien. Naplnilo ma hrdosou, e jeden edemsk Ruh sa dostal do prbehov, ktor si rozprvaj vly. Napadlo mi, e sa jej sptam na amyrov a Chandrincov. Dozvedie sa pravdu od Felurian by bolo ovea prjemnejie, ne prehrabva sa medzi stovkami knh v zaprench miestnostiach. Naneastie nevedela ni, o ma zaujmalo. Poznala prbehy o amyroch, boli vak tisce rokov star. Ked som sa zaujmal o nedvnejiu minulos, o cirkevn rd rytierov a ciridov s krvavmi tetovaniami, iba sa zasmiala, udsk amyrovia nikdy neexistovali, mvla nad tou predstavou rukou, t, o kom hovor, pripomnaj deti obleen v atch svojich rodiov. Podobn reakcie som akal od ud, no z st Felurian to znelo mimoriadne skuujco. No aj tak ma poteilo, e potvrdila moju

domnienku amyrovia existovali dvno predtm, ne sa stali rytiermi tehlinskej cirkvi. Ked som nepochodil s amyrmi, skal som zvrtn re na Chandrincov. nie, pozrela mi do o s vystretm chrbtom, o siedmich ti nepoviem. V hlase nemala ani stopu po smeve i hravosti. Pochopil som, e o nich nechce hovori a nijako ju k tomu neprintim. Po prv raz od nho nedvneho konfliktu som poctil adov oste strachu. Bola tak drobn a ndhern, e som ahko zabdal, km je v skutonosti. No nemohol som sa vzda. Stl som pred prleitosou, ak sa loveku naskytne doslova raz za ivot. Ak presvedm Felurian, aby mi prezradila aspo nieo, mono sa dozviem osi, o om nem nikto na svete ani potuchy. Oarujco som sa na u usmial a nadchol sa, no skr ne som vyriekol prv slovo, Felurian sa ku mne naklonila a pobozkala ma na sta. Pery mala hebk a tepl, jazykom sa obtrela o mj a zahka ma uhryzla do spodnej pery. Ke ma pustila, lapal som dych a srdce mi ilo vyskoi z hrude. Uprela na ma tmav oi pln nehy. Priloila mi dla na lce a pohladila ho jemne ako kvet. mj sladk milenec, oslovila ma. ak sa ma na tomto mieste znova opta na siedmich, odoeniem a, i sa bude pta jemne, alebo rozhodne, priamo, alebo sou. vyibem a biom z erniia a hadov, poeniem a pred sebou krvavho a nariekajceho a neprestanem, km nebude mtvy, alebo neopust moju ru. Nespala zo ma zrak, a hoci som si v jej oiach nevimol zmenu, odrazu neboli mkk a zboujce, ale temn ako brkov mran a tvrd ani ad. neartujem, zdraznila, prisahm na svoj kvet a vene putujci mesiac, prisahm so spevom a smiechom na vlastn meno. Znova ma pobozkala, naozaj to urobm. Tak skonili moje pokusy. Mono som blzon, no viem, kedy prestat. ***

Felurian vemi rada rozprvala o svojej ri. Jej prbehy boli pln politiky na krovskch dvoroch ovldanch Tain Maelmi, Daendanmi i Utesovcami. Nerozumel som tomu, pretoe som nevedel ni o jednotlivch frakcich, nieto ete o spojenectvch, falonch priatestvch, verejnch tajomstvch a starch sporoch, ktor drali mtick spolonos pokope. Felurian pokladala mnoh svislosti za samozrejm. Ani ja, keby som vm hovoril prbeh zo svojho sveta, neotravoval by som vs s tm, e vina ernkov je z Cealdu a najstar krovsk rod pochdza z Modegu. Kad to vie. Podobn detaily vynechvala aj Felurian. Kto by nevedel, e Utesovci sa zaplietli do berentalthy medzi Maelmi a Jemnmi? Preo to bolo dleit? Pretoe bytosti na dennej strane odvtedy Utesovcami opovrhuj. A o je berentaltha? Druh tanca. Preo je tanec tak dleit? Po niekokch podobnch otzkach Felurian zila oi. Rchlo som zistil, e je lepie potichu a zmtene ju pova, ako z nej mmi kad podrobnos a riskova, e ju podrdim. No aj tak som sa z prbehov vea nauil stovky drobnch roztrsench faktov o mtickej ri. Men rodov, star bitky i vznamn osobnosti. Dozvedel som sa, e na thianov nesmiem pozera oboma oami naraz, a ak podarujem niekomu z beladarov cimetku, bude to poklada za stran urku. Poviete si, e takto som postupne prenikol do zkulisia sveta Felurian. Ksky skladaky do seba zapadli a spoznal som prav tvr rozprvkovej re. Stovky faktov, to predsa u je dos vek mnostvo Alebo aj nie je. Mohlo by sa zda, e stovky s vea, no na oblohe je nepomerne viac hviezd, a predsa netvoria mapu ani mozaiku. Po vypout vetkch prbehov som vedel s istotou iba to, e sa netim zaplies do zleitost ani toho najprvetivejieho dvora. Pri svojom ast by som si pskal, krajc popod vbu, m by som urazil Boieho holia alebo osi podobn. Od Felurian som zskal dleit poznatok: nie s ako my. Vemi lahko to prehliadnete, pretoe mnoh sa nm podobaj. Hovoria nam

jazykom, maj dve oi a dve ruky a pri smeve sa im rovnako skrcaj pery. Je to vak len zdanie. Vbec si nie sme podobn. Niektor udia hovoria, e sme rozdielni ako psy a vlky. Tto jednoduch analgia m aleko od pravdy. Vlka odliuje od psa iba jemn odtienok krvi. Obaja vyj na mesiac a brnia sa zubami. No udia a vly sa lia ako voda a alkohol. V pohri vyzeraj rovnako jedno i druh je ra tekutina. No prv nehor, km druh no. Nem to ni spolon s ich povahou i temperamentom. Sprvaj sa odline, pretoe s od zkladu in. To ist plat pre ud a mtick bytosti. Ak na to zabdame, riskujeme.

ST KAPITOLA

Shaed
Asi by som mal vysvetli niekoko zvltnost mtickej re. Na prv _ pohad nebolo na istinke, kde prebvala Felurian, ni mimoriadne. V mnohom pripomnala prastar, nedotknut kus lesa. Neby neznmych hviezd na oblohe, zdalo by sa mi, e som stle v Elde. No asom som zistil rozdiely. Odkedy som opustil svojich spolonkov, spal som hdam tucetkrt, no obloha nad sdlom Felurian mala stle rovnak purpurovomodr odtie letnho smraku. Mal som priblin predstavu, ako dlho tu som, no vbec som netuil, koko asu medzitm prelo vo svete smrtenkov. Existuje mnostvo prbehov o chlapcoch, ktor zaspia v ri vl a zobudia sa ako starci. Dievat zmizn v lese, vrtia sa o vea rokov neskr a duuj sa, e boli pre iba niekoko mint. Kad zdriemnutie v nru Felurian mohlo trva niekolko rokov. Po nvrate som mohol zisti, e prelo cel storoie, alebo sotva pr seknd. Usiloval som sa nemyslie na to. Len blzon sa trpi tm, o neme zmeni. Mtick ra sa tie vemi ako opisuje. V medike som strvil vea asu pri pacientoch v bezvedom. Je vek rozdiel medzi przdnou izbou a miestnosou, kde niekto sp. Prtomnos spiaceho vnmate. A on vie o vs, hoci len vemi hmlisto a vzdialene. Podobne je to s rou vl. Odchlky boli tak zvltne a nedefinovaten, e mi dlho unikali. V istom okamihu som si ich sce uvedomil, ale ete ovea dlhie mi trvalo, km som ich pochopil. Pripadalo mi to ako prejs z przdnej miestnosti do izby so spiacim lovekom. Ibae tam, pravdae, nikto nebol. Vetko okolo ma akoby spalo hlbokm spnkom: stromy, kamene aj rozvlnen potok, ktor vtekal do jazierka. Psobili pevnejie, prtomnejie, akoby ma neurito ctili.

*** Predstava, e opustm jej ru iv a pri zmysloch, bola pre Felurian nevdan-neslchan a videl som, e ju to trpi. Uprostred nesvisiacich rozhovorov ma asto ntila odprisaha, e sa k nej vrtim. Ubezpeoval som ju najlepie, ako som vedel, no akoby jej to nestailo. Ked sa ma na to optala asi po tridsiaty raz, odvetil som: Urobm vetko preto, aby sa mi ni nestalo a mohol som sa k tebe vrtit. Jej vraz sa spoiatku zmenil na zkostn, potom na pochmrny a zamyslen. Zakol som sa, e si ma tu predsa len nech ako smrten zvieratko, a v duchu som si vynadal, e som neuiel, ke som mal prleitos. No nez sa ma zmocnili skuton obavy, Felurian naklonila hlavu nabok a zdanlivo zmenila tmu: chcel by mj rozkon plame nejak pl? U jeden mm, namieril som ukazovk na svoje rozhdzan aty na kraji baldachnu. A vtedy som si vimol, e mj star roztrhan pl od drotra tam nie je. Videl som obleenie, imy, cestovn vak s maerovou debnikou, no pl s meom zmizli. Neudoval som sa, e mi to uniklo. Odkedy som sa prv raz zobudil veda Felurian, s obliekanm som si nerobil starosti. Obzrela si ma sstredenm pohadom. Oami zastala na kolene, predlakt a na ramene. A ked ma potiahla za plece a obrtila, aby videla na chrbt, pochopil som, e ju zaujali jazvy. Chytila mi ruku a prela prstom po bielej iare na predlakt, nevie sa dobre chrni, mj kvothe. Dotklo sa ma to, najm preto, lebo mala z vekej asti pravdu. Nie je to tak zl, poznamenal som odmerane. Na to, ako asto ma sthaj pohromy Obrtila mi ruku a pozrela na prsty a dla. nie si bojovnk, hbala, no si poznaen elezom, si rozkon vtk, ktor nevie lieta, nepozn luk, noz ani retaz. Rukou mi pohladila nohu, zamyslene sa dotkala stvrdnutej koe a jaziev z ias, ke som il v Tarbeane. si ptnik, njde ma aj za

brlivej noci. ukrva v sebe hlbok poznanie, si odvny a mlad, bojuje s akosami. Uprene sa na ma zahadela, el si mj sladk bsnik shaed? Prosm? Zamyslela sa. tie, vysvetlila. Usmial som sa. Jeden u mm. Skontroloval som, i je to naozaj tak. V ri vl mu plati in pravidl. Felurian zvratila elo a zavrtela hlavou nad mojou nechpavosou. inmu by som dala tt, aby ho chrnil pred zranenm, inmu by som darovala jantr, oarovala jeho me alebo mu uvila korunu, aby naho ostatn hadeli s lskou. Vne pokrtila hlavou, no pre teba si non chodec, nasleduje mesiac, mus by ahk, mus sa pohybova potichu, mus by rchly a smel. Sama pre seba prikvla, preto ti musm da shaed. Vstala a vykroila k lesu. pod, kvla na ma. Na jej poiadavky si lovek musel zvykn. Zistil som, e pokia nevyviniem siln vu, nevdojak vykonm vetko, o mi prike. Nehovorila rzne. Hlas mala prli mkk a vlny, aby uniesol rozkazy. Ni si nevynucovala a neprehovrala ma. Hovorila pokojne a takm spsobom, akoby si nevedela predstavi, e niekto me ma in nzor. Ked povedala, aby som ju nasledoval, vyskoil som ako bbka, ktor potiahnu za nrky. oskoro som kral za ou hlboko v smranch tieoch prastarho lesa, nah ako erstvo vyliahnut vta. Takmer som si vzal aty, no napokon som sa rozhodol povnu radu, ktor mi dal v detstve otec: Kadmu chut in kus prasaa, povedal. Ak chce zapadn, mus sa prispsobi. In kraj, in mrav. A tak som ju nasledoval nah a neozbrojen. Felurian napredovala rezkm tempom, mach tlmil nae kroky. Les bol oraz tmav. Spoiatku som si myslel, e to spsobuj konre nad naimi hlavami, no potom som pochopil, e obloha sa zahauje do tmy. Napokon zmizla aj posledn stopa purpurovej, nahradila ju dokonal zamatov er posiata bodkami neznmych hviezd.

Felurian krala alej, vo svede hviezd som rozpoznal jej bled pokoku a siluety stromov okolo ns, no ni viac. Domnievajc sa, ak som bystr, vytvoril som sympatikov puto pre svetlo a zdvihol ruku nad hlavu ako faku. Bol som na seba hrd, pretoe udra spojenie s premenou pohybu na svetlo bez kska kovu na sstredenie energie je vemi ak. iara sa rozliala do okolia. Kam som dovidel, dvhali sa kmene stromov ako obrovsk piliere. Neboli tam nijak nzke konre, Usn porast ani trva. Iba tmav mach pod nohami a klenba z vetiev vysoko nad hlavou. Pripomnalo mi to obrovsk przdnu katedrlu ovinut tmavm zamatom. ciar nalias okrkla ma Felurian. Slovm som sce nerozumel, ale jej tn hovoril za vetko. Zruil som puto a okolie sa znova ponorilo do tmy. Takmer vzpt sa na ma vrhla, zhodila ma na zem, pritlaila ma prunm nahm telom. Nebolo to nie nezvyajn, ibae tentoraz som nepoctil vzruenie, pretoe som sa udrel hlavou o vytajci kore. Bol som napoly omren a takmer slep, ked sa pod nami slabo zachvela zem. Nieo obrovsk takmer neuj ne rozrazilo vzduch nad naimi hlavami, len ksok od miesta, kam sme dopadli. Felurian na mne leala s rozkroenmi nohami, telo mala napnut ako struna. Svaly na stehnch sa jej chveli, dlh vlasy na nas spovali ako hodvbna prikrvka. Prsia mi tlaila na hru, dchala plytko a potichu. v^J Telo sa jej vlnilo v rytme biaceho srdca. Pohla stami opretmi ksok od mojej krnej jamky. To slovo bolo jemnejie ako dych. Prilepilo sa mi na kou a vyslalo do vzduchu tich vlny podobn kruhom na hladine rybnka, ked hodte do vody kame. Zauli sme jemn pohyb, akoby niekto balil do zamatu kus rozbitho skla. Chpem, e to znie nezmyselne, no neviem to opsa vstinejie. Bol to mkk, takmer nepouten zvuk. Nepoviem vm preo, no printil ma myslie na osi hrzostran a vemi ostr. Na ele ma zasvrbel pot a odrazu ma naplnilo re zdesenie. Felurian znehybnela ako vydesen la alebo maka pripravujca sa skoi. Potichu sa nadchla a vyriekla alie slovo. Tepl dych sa mi obtrel o krk, telo sa mi zachvelo ako bubon.

Felurian mierne pootoila hlavu, akoby povala. Tisce vlasov ma pohladili po tele a vyvolali vo mne zimomriavky. Aj v zovret nepomenovatenej hrzy som sa zachvel a mimovone som vzdychol. Vzduch nad nami sa zavlnil. Felurian mi zaala do pleca ostr nechty avej ruky. Pohla bokmi a pomaly po mne skzla nahm telom, a km sme neboli tvrou v tvr. Jazykom mi pohladila pery. Bez premania som zdvihol hlavu a natiahol sa za bozkom. Nae sta sa stretli, Felurian sa zhlboka nadchla, vyahujc zo ma vzduch. Zakrtila sa mi hlava. S perami stle pritisnutmi k mojim mi naplnila pca vlastnm dychom. Bol jemnej ako ticho a chuou pripomnal zemolez. Zem sa podo mnou zachvela a vetko zmeravelo. Srdce mi zrazu naisto zamrelo. Jemn naptie vo vzduchu sa rozplynulo. Felurian odtiahla sta a srdce sa mi znova prudko rozbehlo. Prv der, druh, tret Zhlboka, rozochvene som vtiahol vzduch. A vtedy sa Felurian uvonila. Leala na mne prun a poddajn, jej nah telo sa rozlievalo po mojom ako voda. Oprela mi hlavu o krk a sladko, spokojne vzdychla. Po chvli sa zasmiala, a sa jej roztriaslo telo. Bol to iv a radostn zvuk, akoby sa jej podaril dokonal art. Posadila sa a nensytne ma pobozkala na sta. Uhryzla ma do ucha, zliezla zo ma a pomohla mi vsta. Otvoril som sta, no hne som ich zavrel, usdil som, e nie je vhodn as na otzky. Ak chcete psobi inteligentne, naute sa v sprvnej chvli mla. Op sme krali v tme. Napokon si na u moje oi zvykli a pomedzi konre nad hlavou som uvidel hviezdy. Nestaili vak na osvedenie ternu a okolitch stromov. Felurian sa zmenila na strieborn tie v tme. Ako sme napredovali, stromy boli oraz vyie a hrubie, postupne zakrvali bled iaru hviezd. Napokon sme sa znova ocitli v tme. Felurian som vnmal len ako slab odtie iernej predo mnou. Zastala, ne som ju celkom stratil, a priloila si k stam dlane, akoby chcela zakria.

Stuhol som v oakvan hlasnho zvuku, ktor naru prjemn ticho. No namiesto vkriku sa ozvalo hlbok, pomal pradenie. Nebolo hlasn a drsn ako maacie, ponalo sa skr na zvuk akch snehovch vloiek tlmen um, ktor je takmer tich ne ticho. Zopakovala to niekokokrt, potom ma chytila za ruku a viedla hlbie do tmy. Znova vydala ten zvltny, takmer neuj n zvuk. Medzitm sa tak zotmelo, e som ju vbec nevidel. Felurian ku mne pristpila, nae tel sa dotkli. Na pery mi vtlaila dlh, vniv bozk. akal som, o bude nasledova, no Felurian sa odtiahla a zaepkala mi do ucha: prichdzaj potichu. Niekoko mint som napnal oi aj ui, ale zbytone. Potom som v diake zazrel svetielko. Vzpt zmizlo, pomyslel som si, e ma klame zrak. Nato som uvidel al zblesk. Potom dva, p, desa. Medzi stromami tancovali stovky iarivch bodiek a blili sa k nm. O bludikch som u poul, no nikdy som ich nevidel. Ale vzhadom na to, kde som sa nachdzal, pochyboval som, e ide o osi tak obyajn. Pomyslel som si na stovky rozprvkovch prbehov a uvaoval, ktor tvor vydva tieto tlmen, divo tancujce svetielka. S to mton ohne? Svetlonos? Alebo denneringovia s lampmi plnmi mtveho svetla? Odrazu boli vade okolo ns. Zakol som sa. Svetielka vyzerali menie, ako som predpokladal, a boli oraz bliie. Znova som zaul tlmt-n zvuk podobn snehovm vlokm, tentoraz znel zo vetkch strn. Stle som netuil, o s za, a km sa mi jedno neobtrelo o ruku zahka ako pierko. Vo vzduchu poletovali aksi non motle so svetielkujcimi kvrnami na krdlach. Vydvali bled striebrist iaru, prli slab, aby sa rila okolo malch telok. No ked ich medzi stromami tancovali stovky, zazreli sme nznaky okolitho ternu. Niekoko motov pristlo na Felurian, a hoci som z jej bledej koe videl len niekoko centimetrov, vaka pohybujcemu sa svetlu som ju mohol nasledova. Krali sme dlho, Felurian predo mnou, kukujc pomedzi stromy prastarho lesa. Pod bosmi chodidlami som namiesto machu zactil mkk trvu a poddajn pdu, akoby sme krali po erstvo zoranom poli. Chvu sme ili po kukatom chodnku dldenom hladkmi

kamemi, ktor ns viedol cez oblk vysokho mosta. Motle ns po cel as sprevdzali, poskytovali mi nejasn predstavu o okol. Napokon Felurian zastala. Tma bola tak hust, e ma obaovala skoro ako tepl prikrvka. Poda zvuku vetra v korunch a pohybu motov som usdil, e stojme na otvorenom priestranstve. Nad hlavou nm nesvietili nijak hviezdy. Ak sme boli na istine, stromy museli ma vemi koat a poprepletan konre. No rovnako dobre sme mohli by aj hlboko pod zemou. Alebo je obloha v tejto asti re ierna a pust? T mylienka ma znepokojila. Neurit pocit spiacej ostraitosti tu bol silnej. Km inde sa zdalo, e ra hlboko sp, toto miesto akoby sa len pred chvou zamrvilo a nechbalo vea, aby sa prebudilo. Vstvali mi z toho chpky na tele. Felurian mi mierne pritlaila dla na hru a prst na pery. Odstpila odo ma, pohundrvajc si meldiu piesne, ktor som pre u zloil. Ani tto lichtka neodviedla moju pozornos od skutonosti, e stojm uprostred mtickej re slep, plne nah a vbec netum, o sa tu bude dia. Niekoko nonch motov sa jej usadilo na zpst, boku, stehne a pleci. Vaka nim som mal aspo hmlist predstavu o jej pohybe. Ak by som mal hda, povedal by som, e ober nieo zo stromov a tie spoza i spopod krkov alebo kameov. istinou sa prehnal tepl vietor, ke sa mi obtrel o kou, bolo to zvltne upokojujce. Asi o desa mint sa Felurian vrtila a pobozkala ma. V rukch drala nieo mkk a tepl. Vracali sme sa rovnakou cestou. Motle sa o ns postupne prestali zaujma, op sme sa ponrali do temnoty. Po nekonench mintach som si vimol, e pomedzi konre stromov prenik svetlo. Hoci to bola len slab iara hviezd, pripadala mi jasn ako zves z horiacich diamantov. Vykroil som do, no Felurian ma chytila za ruku. Bez slova ma printila sadn si na zem, kam dopadali prv bled le. Opatrne sa im vyhbala, akoby sa bla, e ju poplia. Ke stla uprostred nich, sadla si so skrenmi nohami oproti mne. Do lona si zloila tmav a beztvar nklad. Natiahla ruku, chytila tenk l svetla a pritiahla ho k iernemu predmetu v lone.

Prekvapilo by ma to ovea vmi, keby nekonala tak nentene. V tlmenom svetle som pozoroval, ako pohybuje rukami. Vzpt sa znova natiahla a takmer neprtomne zovrela alie zke vlkno svetla medzi palec a ukazovk. Oddelila ho s rovnakou ahkosou ako prv l a zopakovala povedom pohyb. Stle som vak nevedel uhdnu, o rob. Ked odtrhla tret l, potichu si pospevovala. iara takmer nebadatene zosilnela. tvar na jej kolench vyzeral ako hrub tmav ltka. Vtedy mi pripomenula otca takto vyzeral, ked il. Pouva Felurian svetlo hviezd ako ni? Svitlo mi. Shaed znamen tie. Felurian ho priniesla v nru a teraz ho zova svetlom hviezd. ije pre ma pl z tiea. Znie to nezmyselne? Mne to tak urite pripadalo. No Felurian chytila al prame svetla a pritiahla ho k sebe. Moje pochybnosti sa rozplynuli. Iba hlupk never tomu, o vid na vlastn oi. Nad hlavou mi svietili jasn a neznme hviezdy. Sedel som veda mtickej bytosti, ktor je rovnako mlad a krsna ako pred tisckami rokov, jedinm bozkom mi zastav srdce a zhovra sa s motmi. Preo by som prve teraz zapochyboval? Posunul som sa bliie, aby som na u lepie videl. Felurian sa usmiala a letmo ma pobozkala. Poloil som jej niekoko otzok, no odpovede bu nedvali zmysel, alebo boli bezndejne nedbanliv. Nevedela ni o zkonoch sympatiky a symboliky, nepoznala alar. Vbec jej nepripadalo udn, e sed v lese a v lone m poloen tie. Najprv sa ma to dotklo, no vzpt sa ma zmocnila zvis. Spomenul som si, ako som pod jej baldachnom naiel meno vetra. Zdalo sa mi, e prv raz v ivote bdiem a v krvi mi ako ad koluje skuton poznanie. Na okamih ma to naplnilo radosou, no hne nato prevldol pocit straty. Moja spiaca myse op zadriemala. Pozrel som na Felurian a pokal sa to pochopi. Onedlho ladne vstala a podala mi ruku. Cestou sp si astne pospevovala a drala ma za lake. Rozprvali sme sa o kadejakch taafatkch.

Tmav tie mala prehoden cez predlaktie. Len o sa na oblohe zjavil prv sotva badaten nznak smraku, zavesila ho na konre nedalekho stromu, niekedy treba by opatrn, prehovorila, jemn tie m strach zo svetla sviec, tvoj nov shaed nie je hlpy, tie to vie.

STOPRV KAPITOLA

Na dotyk
Po vprave za tieom som kldol Felurian priamejie otzky o mgii, no vina odpoved ma iba miatla. Ako chyt tie? Pohla rukou, akoby trhala ovocie. Oividne je to tak jednoduch. Niektore odpovede boli takmer nepochopiten, pln neznmych slov. Ked sa pokala o vysvetlenie, nae rozhovory sa menili na rencke hlavolamy. Obas sa mi videlo, e som natrafil na pokojnejiu, pralivejiu verziu Elodina. Nopodarilo sa mi o-to dozvedie. To, o robila s tieom, sa nazva grammarika. Vysvetlila mi, e je to umenie tvorby vec. Li sa od glamoriky, o je umenie zdania vec. Zistil som, e v ri vl neexistuj smery v tradinom ponman. Trojihlov kompas je tu zbyton ako cnov rzporok na bojisku. Nepoznaj sever, a ke je na oblohe ven smrak, nemete pozorova, ako na vchode stpa slnko. No ak sa pozornejie zahadte na horizont, vimnete si, e jedna as je o trochu svetlejia. Ke sa k nej vydte, napokon sa rozvidnie ako za bieleho da. Opanm smerom skonte uprostred hlbokej noci. Ak budete dos dlho kra jednm smerom, uvidte cel cyklus da a noci a vrtite sa na to ist miesto, odkia ste vyrazili. Prinajmenom teoreticky. Felurian opsala tieto dva smery ako de a noc. alie dva boli tma a svetlo, leto a zima alebo vpred a vzad. Raz spomenula aj predkusok a zkusok, no z toho, ako to vyslovila, som usdil, e len artuje. *** Mm vborn pam. Je to azda moja najdleitejia charakteristika, vaka nej som tm, km som. Od nej sa odvja mnostvo alch mojich schopnost.

Mem len hda, ako som ju zskal. Mono za u vam divadelnmu trningu v detstve, hrm, ktor vymali rodiia, aby mi pomohli zapamta si text. Alebo duevnm cvieniam, ktormi ma Abenthy pripravoval na univerzitu. Nech to bolo akokovek, vdy mi dobre slila. Niekedy funguje dokonca lepie, ne mi je prjemn. No moje spomienky na pobyt v mtickej ri zostali trkovit. Rozhovory s Felurian s ist ako zrkadlo. Jej lekcie mm doslova napsan na koi. Jej vzhad i chu pier s erstv, akoby sa to odohralo len vera. Zato in spomienky si vybavi nedokem. Viem naprklad, ako Felurian vyzerala v purpurovom smraku. Dopadal na u pomedzi vetvy stromov, zdalo sa, e stoj pod hladinou vody. Pamtm si tie, ako vyzerala v mihotavom svetle sviec, ked poskakujce tiene viac zakrvali ne odhaovali. ivo si ju predstavujem v prenikavom jantrovom svetle kahanca. Vyhrievala sa v om ako maka, jej tepl pokoka iarila. Nespomnam si vak na lampy ani na sviece. Nevybavujem si jedin okamih, ke som pristrihval knt i utieral sadze zo skla na kahanci. Neviem sa rozpamta na pach oleja, dymu i vosku. Spomnam si na jedlo ovocie, chlieb a med. Felurian jedla kvety: erstv orchidey, div trillium, bujn selas. Aj ja som niektor vyskal, chutili mi najm fialky. Nehovorm, e jedla vhradne kvety. Mala rada chlieb s maslom a medom. Z lesnch plodov obubovala najm ernice. Jedli sme aj mso, hoci nie kad de. Srnie alebo medvedie, obas baanta. Felurian ho ula takmer surov. Nebola prieberiv a nepotrpela si na slun spsoby. Jedli sme rukami, a ked sme boli zalepen od medu, kae alebo medvedej krvi, umyli sme sa v jazierku. Aj teraz ju vidm nah a rozosmiatu, ako jej po brade stek krv. Bola dstojn ako krovn, nedokav ako diea, hrd ako maka. A zrove nebola ani jedno z toho, ani za mny mak. no, pamtm si jedlo, no neviem si vybavi, odkia sa vzalo. Priniesli nm ho? Alebo sa o postarala Felurian? Ani za svet si nespomnam. Predstava, e skromie jej smranej istinky naraj

sluhovia, sa mi zd rovnako nepravdepodobn ako mylienka, e si piekla vlastn chlieb. Nepochyboval som vak, e keby sa jej zachcelo, dobehla by a vlastnorune zabila ktorkovek zviera. A viem si predstavi aj plachho srnca, ako sa vkrda do ticha smranej istiny a Felurian trpezlivo a pokojne vykva, km sa nepribli na dotyk

STODRUH KAPITOLA

Vene putujci mesiac

Krali sme k jazierku, ked som si vimol jemn rozdiel v povahe svetla. Zdvihol som hlavu a s prekvapenm som nad stromami uvidel bled krivku mesiaca. Aj ked ho tvoril len tenuk kosk, bol to ten ist mesiac, ktor som poznal zo svojho sveta. Vidie ho na tomto zvltnom mieste mi pripadalo ako stretn priatea z detstva. Pozri! zdvihol som ukazovk. Mesiac! Felurian sa zhovievavo usmiala, ty mj rozkon barnok, pozri, tamto je oblak! amouen! tancuj a raduj sa! rozosmiala sa. Od hanby som sa zapril. Nevidel som ho u odmlal som sa, lebo som netuil, koko asu prelo. Vemi dlho, vynaiel som sa. A vae hviezdy vyzeraj inak. Myslel som, e aj mesiac bude odlin Jemne mi pohladila vlasy, moja pochab lska, na svete je len jedna luna. akali sme na u. pome nm enbighten tvoj shaed. Vkzla do vody hladko ani vydra. Ked sa vynorila, vlasy sa jej lepili na plecia, pripomnali mi atrament. Sedel som na skale pri kraji jazierka a hojdal nohami. Voda bola tepl ako vo vani. Ako to, e je tu, na cudzej oblohe? optal som sa. nie je tu cel, len ksoek, odvetila, via as je vo svete smrtenkov. Ako je to mon? Felurian prestala zabera rukami. Obrtila sa na chrbt, vznala sa na hladine a pozerala na nebo. och, luna, vzdychla neastne, zomieram tbou po bozkoch. preo si mi poslala papagja, ked som a prosila o mua? vzdychla a slabo zakriekala: ako? ako? ako? V skoku do vody som sa mono nevyrovnal vydre, no zato som bol lep v bozkvan. O osi neskr sme leali na plytine na vekom vyhladenom kameni. Felurian spokojne obrtila hlavu k oblohe, akujem ti, luna, za tohto beznho a iadostivho lovieika.

V jazierku plvali svetielkujce ryby, sotva vie od dlane, s psikmi a kvrnami slabo fosforeskujcej farby. Vynrali sa z krytov, kam ich zahnala voda rozvlnen naimi telami. Boli oranov ako rozeraven uhlky, lt ako iskernk a modr ako poludajia obloha. Felurian znova vkzla do vody a potiahla ma za nohu. pod, ty mj bozkvac papagj, oslovila ma. ukem ti, o sa stalo s lunou. Vykroil som za ou do jazierka, a km sme nestli po plecia vo vode. Ryby si ns zvedavo obzerali, smelie preplvali pomedzi ns. Svetielka odhalili pod vodou skryt siluetu Felurian. Napriek tomu, e jej nahotu som podrobne preskmal, v tej chvli ma jej krivky nesmierne oarili. Ryby priplvali ete bliie. Jedna sa o ma obtrela, poctil som jemn uhryznutie do rebier. Nebolo to silnejie ne poklopanie prstom, no aj tak som sa preakol. Ryby okolo ns krili a obas obli do koe. aj ryby a chc bozkva, pritisla sa ku mne Felurian. Asi im chut so v pote, sklonil som hlavu a pozoroval svetielkujce ivochy. Podrdene ma odstrila, alebo im chutia papagje. Km som sa zmohol na odpove, zvnela, vystrela dla a ponorila ju do vody medzi ns. exisuje len jedna luna, prehovorila, pohybuje sa medzi oblohou v tvojom smrtelom svete a mojou. Pritlaila mi dla na hru, potom ju priloila na svoju, putuje medzi nimi sem a ta, zamraila sa na ma. dvaj pozor na to, o ti hovorm. Povam a, zaklamal som. nie. dva mi pozor na prsia. Mala pravdu. Sledoval som, ako koketuj s hladinou jazierka. To preto, lebo stoja za pozornos, brnil som sa. Nevma si ich by bola velk urka. vysvetujem ti nieo vemi dleit, ak sa sem chce bezpene vrti, mus si to zapamta. Rozhorene vzdychla, ke ti dovolm, aby si sa ma dotkal, bude pova? no. Chytila mi ruku a priloila si ju na prsnk, urob rozvlnen alie. Tie si ma ete neuila.

dobre, ukem ti to neskr. Znova ponorila ruku medzi ns, zahka vzdychla a privrela oi. ach. Ryby op vyplvali z krytov. ty mj roztrit papagj, oslovila ma Felurian nevdne. Ponorila sa na dno jazierka a vrtila sa s hladkm, oblm kameom, tak povaj ma s vekou pozornosou, ja vla som, ty smrtenk si prosto. a tu je luna, pokraovala, na retazi vnik do noc vl i noc smrtenka. Podila ku mne a pritisla mi kame na hrud. tak luna hbe sa, zovrela mi prsty, ked mj zrak raz k nej vzhliada, nie je tam zblesk svetla, o mm rada. namiesto toho, sa kvet rozvinut, jej tvr vm osvetuje svetsk kty. Odstpila, dotkali sme sa natiahnutmi rukami, prsty sme mali prepleten. Priloila si kame na prsia a ahala ma za sebou, smrtenm pannm smtok oi pln, ked moje nebo zska zas svit luny. Prikvol som, e rozumiem. Luna, o mmi ru vl i ud, po nebi prosto putuje a bldi? Zavrtela hlavou, putuje, ale nie ta, kam sa rozhodne, hbe sa, no netla sa slobodne. Raz som poul prbeh o mladkovi, ktor ukradol lunu, preruil som ju. Felurian vyrstla na ele vrska. Pustila ma a pozrela na kame vo svojej ruke. to bol koniec vetkho, vzdychla, km ju neuniesol, ndej na mier stle ila. Zaskoil ma jej ahostajn tn. Prosm? optal som sa ako nasprostast. Naklonila hlavu a uprela na ma zmten pohad, hovoril si, e si poul o nose luny. Bol to len blzniv prbeh, namietol som. Nestalo sa to naozaj. Bola to rozp prbeh, ak sa rozprvaj deom. Znova sa usmiala, neboj sa slova rozprvka, viem, e s to vymyslen prbehy o mojej ri. aj my ich rozprvame deom na dobr noc. Naozaj lunu ukradli? vyzvedal som. Nie je to vmysel?

Felurian pokrila elo. cel as ti to ukazujem! nahnevane plesla rukou po vode. Pod hladinou som urobil ademsk posunok pre ospravedlnenie, no vzpt som si uvedomil, e je to dvojnsobne zbyton. Prep mi to, no km neviem, ako to bolo naozaj, som straten. Povedz mi o tom, prosm. je to star a smutn poves, zahadela sa na ma. o mi za u d? Pokojn srdce, navrhol som. daruje mi nieo, o je darom pre teba, odvetila so ibalskm zaiskrenm v oiach, o ete? Tisc rk. Jej rty zmkli. A ukem ti nieo nov, na o som priiel sm. Nazval som to hojdanie vo vetre. Prekrila ruky na prsiach a odvrtila hlavu, predstierajc nezujem, mono je to nov pre teba, no urite to poznm pod inm menom. Mono, odvetil som. No ak to nesksi, nikdy sa nedozvie, i sa nemli. dobre, vzdychla a zdvihla bradu, ale iba preto, e sa mi pi, ako rob tisc rk. Pozrela na kosk mesiaca, dvno pred udskmi mestami, ba aj pred umi i pred rou vl krali po zemi t, o mali otvoren oi. poznali hlboko ukryt men vetkch vec. Odmlala sa a obrtila sa ku mne. vie, o to znamen? Ked pozn meno nejakej veci, m ju vo svojej moci, odvetil som. nie, pokarhala ma. nemali moc, ale hlbok poznanie, ked plva, neovlda vodu. ke je jablko, nie je v tvojej moci, prebodla ma oami, rozumie? Nechpal som, o sa mi sna poveda, no aj tak som prisvedil. Nechcel som ju rozrui a odpta jej pozornos od prbehu. tto star znalci mien krali po zemi. poznali lku aj zajaca a poznali aj vzduch medzi nimi. Zhlboka sa nadchla a vzdychla, potom prili t, o sa rozhodli meni veci. to oni tili po moci boli to tvorcovia, snvali pyn sny, urobila zmierliv gesto, spoiatku to nebolo zl. zaplavili svet divmi, roziarila sa jej tvr, prstami mi vzruene zovrela ruku. raz som sedela

na stench murelly a jedla ovocie zo striebornho stromu, iarilo v tme, mohol si vidie moje oi a sta. Murella bola v ri vl? Felurian sa zachmrila, nie. hovorm, e to bolo skr. vtedy existovala len jedna obloha, jedna luna a jeden svet. a murella. a ovocie a ja. jedla som ovocie a oi mi iarili v tme. Kedy to bolo? Jemne pokrila plecami, vemi dvno. Vemi dvno. Dvnejie, ne sa psalo v historickch knihch. V archve som naiel kpie dejn z Calupteny, ktor hovorili o dvnych tiscroiach, no ani v jednej z nich sa nespomnalo to, o mi rozprvala Felurian. Prep, e som a preruil, povedal som o najzdvorilejie a uklonil sa tak hlboko, ako mi to voda dovolila. Uchlcholen pokraovala: no ovocie, to bol iba zaiatok, batolenie dieaa, len o nazbierali odvahu, sprvali sa oraz brlivejie, star znalci povedali dos, no tvorcovia ich neposlchli. hdali sa a sperili, znalci ich vystrhali, neshlasili s tm, ako svoju moc zneuvaj. Felurian sa rozjasnili oi. no ak krsne veci vytvorili! vzdychla. A vyslovila to ena, ktor mi uila pl z tiea! Nevedel som si ani len predstavi, m na u zapsobili. o vytvorili? irokm gestom ukzala na okolie. Stromy? optal som sa ohromene. Zasmiala sa mjmu asu. nie. moju ru, rozhodila rukami, stvorili ju poda vlastnho elania, najv z nich ju uil z velkho kusa ltky, aby mali miesto, kde mu robi, o sa im zachce, ke bol hotov, kad tvorca stvoril jednu hviezdu a naplnili nimi przdnu oblohu. Usmiala sa na ma. a potom boli dva svety, dve oblohy, dvojo hviezd, zdvihla hladk kame, no iba jedna luna, pohodlne usaden na oblohe smrtenkov. Jej smev pohasol, no jeden tvorca bol mocnej od ostatnch, stvori hviezdu mu nestailo, svojou vou prenikol do druhho sveta a uniesol lunu z jej domova. Zdvihla skalu k oblohe a privrela jedno oko. Naklonila hlavu, akoby chcela napasova oblk kamea do przdneho nruia koskovitho

mesiaca nad nami. vtedy sa vetko zlomilo, star znalci pochopili, e slovami tvorcov nezastavia. Spustila ruku do vody. po krdei luny sa rozptala vojna. Kto to bol? optal som sa. Na perch jej zahral smev. kto? kto? zakriekala ako papagj. Patril k jednmu z dvorov v tvojej ri? Pobavene zavrtela hlavou, nie. u som ti povedala, e to bolo predtm. ten mu bol prv a najmocnej zo vetkch tvorcov. Ako sa volal? Pokrtila hlavou, nijak men. nepoviem ti o om, aj ked je uvznen za kamennmi dverami. Skr ne som jej poloil aliu otzku, chytila ma za ruku a zasa vloila kame medzi nae dlane, ked tvorca temn spsobi chcel premenu, tak natiahol dla k nebu ro iernemu, vtiahol dnu lunu. patri len jemu odmietla, svet vl i ud preto le osvetlia, putuje medzi obidvoma vene. Na tvri sa jej objavil zriedkav smtok, m prbeh, tajomstvo vak zveren uj, ako sova dobre ui nastra. Nae spojen ruky klesli tesne nad hladinu, nech porozumie, na o pozor da m. Oi mala v matnom svetle ierne, luna sa nevie zbavi toho zovretia dvoch svetov, tak sa rodiia pr o diea, obaja rozhnevan klb ju v rzne strany a ani jeden z nich ju nechce pusti. Odstpila o najalej odo ma, dvala pozor, aby skala nevypadla, a tak ns del ten jej rzny svit. Natiahla ku mne von ruku, akoby nemohla doiahnu. medzi nami zrie diaku obrovsk, brs zmraj ns tby po bozku. Pristpila ku mne a pritlaila mi kame na hru. tak chva na to ete nedozrela, ked z tvojho neba luna zmizne cel a k mtickmu sa zas prederie, vtedy je ahk chodi cez dvere, udskmu pribli sa prbehu je ako vstpi na lod pri brehu. Usmiala sa. do divoiny si len trochu vykroil, s Felurian si sa stretol, lovek, s rou vl. Predstava celho sveta przranch bytost priahovanch vzdvajcim sa mesiacom mi pripadala znepokojiv. Je pravdou mtick svet naokolo? Mykla plecom a prikvla, ten, kto sa riadi poznanm a vou, njde aj tisc spola rozovretch dvier, ktor delia oba nae svety.

Ako to, e mi ten svet nebol znmy? Ci nevidme, e nm pred oami tancuj vly na pozemskej trve? Zasmiala sa. vari sa toto neudialo prve? as dlh je a svet je zasa ry, no ty si poul, e sa mj hlas ri, skr ne si spieva uvidel ma splna, ked vlasy zahka esala mi luna. Zamrail som sa. No moje bytie, zd sa, primlo signlov z vho sveta prijalo. Znova pokrila plecami, krehkos a plachos tvorom mtickm je vlastn, chodia zahka ako dym. v svet sa nebadane stretne s nami, sme muly obakan bremenami i obleen do krovskej rby. Pozrela mi priamo do o. neviditench z ns vak dvtip rob. Znova ma chytila za ruku. no medzi nami temnejie s sily, na svoj cie by vs rady zneuili, o brni im prah svitu prejs a kona zlo? elezo, ohe, ligotav zrkadlo, brest, jase a tie noe z medi brsen, roncke eny rozhodn a sksen, o ovldaj finty naich hier, chlieb daj nm, nech chrnime ich mier. najvmi ale n ud obva sa odlevu moci, o sa s krokmi strca, ke smrtenej sa pdy dotkneme. Netuil som o takom problme, usmial som sa. Felurian ku mne natiahla ruku a priloila mi prst na sta. km je spln, ete mete sa smia, no temn tvr, t skrva vea zrd. Zaklonila sa a ahala ma po vode v pomalej pirle, a mdry smrtenk m z noci obavy, ke na nebi sa luna vbec nezjav. Pritiahla mi dla k svojim prsiam a zrove pokraovala v krivom pohybe, v tak noc sa tie smrtenkom stva, e uchvti ich t jej strana tmav, v mtickej ri skonia. Zastala a vrhla na ma pochmrny pohad, netuiac, e nevrtia sa k svojmu svetu viac. Ustpila o krok, potiahla ma za sebou, a ke ich schvtia takto kruto tiene, o zmu? nasleduje utopenie. Urobil som ete krok a stpil do przdna. Felurian ma pustila, nad hlavou sa mi zavrela tmav hladina. Naslepo a bez vzduchu som sa zfalo metal a snail sa vyplva. Po dlhom, desivom okamihu ma Felurian chytila oboma rukami a vytiahla z vody, akoby som nevil viac ne maa. Nae tvre sa priblili, tmav oi sa jej trblietali, pohad mala netostn.

Prehovorila istm hlasom: nech tm, o vravm, myse sa ti pln. mdreho des noc, ked nieto luny.

STOTRETIA KAPITOLA

Lekcie
as plynul. Felurian ma vzala na denn stranu k stariemu a majesttnejiemu lesu, ne ak obkolesoval jej smran istinku. Vyplhali sme sa na strom vysok a irok ako hora. Najvrchnejie konre sa hojdali vo vetre ako lo na nepokojnom mori. Tu, kde ns obklopovala iba obloha a pod nami sa pomaly kolsal strom, Felurian ma nauila bretan na dube. Chcel som jej vysvetli, ako sa hr klak, no ukzalo sa, e ho pozn. Hladko ma porazila, ahala s takou eleganciou, e by Bredonovi vohnala slzy do o. Pochytil som niekoko slov z jej jazyka. Ak mm by primn, usiloval som sa o viac, no neuspel som. Felurian bola netrpezliv uitelka a re mtickch bytost vemi komplikovan. Moje pokusy vyzneli tak biedne, e mi ich vo svojej prtomnosti zakzala. Dokopy som ovldal iba hstku slovnch spojen. Dostal som uiton lekciu z pokory. Felurian ma nauila aj niekoko piesn. Zapamtvali sa aie ne udsk, mali klzk a vrtkav meldiu. Ked som ich chcel zahra na lutne, struny akoby mi uhbali, tpal som a plietli sa mi prsty ako dedinskmu chlapcovi, ktor v ivote nedral v ruke nstroj. Slov som sa nauil mechanicky, netuil som, o znamenaj. Medzitm sme pokraovali v prci na mojom shaede. Lepie povedan, robila to Felurian. Ja som jej kldol otzky, prizeral sa a snail sa nevyzera ako diea, o sa v kuchyni mot matke popod nohy. m sme si boli bli, tm nstojivejie som sa ptal. Ale ako? zopakoval som azda po desiaty raz. Svetlo ni nevi a ned sa chyti. Sprva sa ako vlna. Ako to, e ho zovrie medzi prstami? Felurian prela zo svetla hviezd na itie mesanm svitom. Odpovedala mi bez toho, aby zdvihla hlavu od shaedu. mylienky ti nedaj pokoj, mj kvothe. vie privea, aby si bol astn.

Znelo to ako rada od Elodina. Nepilo sa mi, e sa vyhba priamej odpovedi. Nemala by si tuchla do ma lakom, obe ruky mala pln. rozkon plame, oslovila ma. podaj mi ho, kvla k mesanmu lu, ktor prenikal korunami stromov a dopadal na zem veda ma. V jej hlase zaznel povedom mierne rozkazovan tn. Bez premania som schmatol l, akoby to bol vhonok popnavej rastliny. Na okamih som ho ctil medzi prstami, chladn a pominuten. Od aku som zmeravel a v tej chvli sa op zmenil na obyajn mesan l. Niekokokrt som ceze preiel rukou, no nepodarilo sa mi ho uchopi. Felurian sa usmiala, naiahla sa za nm a chytila ho, akoby na svete nebolo ni prirodzenejie. Druhou rukou mi pohladila lce, potom upriamila pozornos do lona a vplietla do zhybov tiea prame mesanho svetla.

STOTVRT KAPITOLA

Cthaeh
Ke mi Felurian pomohla odhali skryt schopnosti, podieal som sa na vrobe shaedu aktvnejie. Mj pokrok ju oividne teil, no napriek tomu ma to znechucovalo. Neexistovali pevn pravidl, nemal som sa o naui. Bystr um a dobr pam mi takmer nepomhali, zdalo sa mi, e napredujem slimam tempom. Napokon som sa dotkal shaedu bez strachu, e ho pokodm, a menil jeho tvar, ako sa mi zachcelo. S trochou cviku som ho vedel premeni z krtkej pltenky na dlh smton pl s kapucou, alebo okovek medzi tm. No nedovolil by som si nrokova ani tipku zsluh. Felurian pozbierala tie a zoila ho mesanm svetlom, ohom a dennm svetlom. Ja som prispel iba nvrhom, aby v om urobila vea malch vreciek. Ked sme priniesli shaed na denn stranu, myslel som, e je hotov. V tejto domnienke ma utvrdzovalo aj to, e sme trvili vea asu kpanm, spevom a inou zbavou. No Felurian sa tme shaedu vyhbala, kedykovek som ju nadhodil. Neprekalo mi to, lebo jej vyhbavos bola rozkon. A tak som usdil, e shaed zostal nedokonen. Raz rno sme sa zobudili v objat, asi hodinu sme sa bozkvali na povzbudenie chuti do jedla, na raajky sme si dali ovocie a biely chlieb s plstom medu a olivami. Potom Felurian zvnela a vyptala si ksok eleza. Jej iados ma zaskoila. Pred asom som si zmyslel, e sa vrtim k svetskm zvykom. Holil som sa malou britvou, namiesto zrkadla som pouval hladinu jazierka. Spoiatku sa zdalo, e Felurian sa moje hladk lca a brada pia, no ke som ju chcel pobozka, odstrila ma a odfrkla, akoby si istila nos. Vyhlsila, e smrdm elezom, a poslala ma do lesa s tm, aby som sa nevracal, km sa odpornho zpachu na tvri nezbavm.

S nemalou zvedavosou som z cestovnho vaku vyhrabal ksok zlomenej pracky na opasok. Nervzne som jej ho podal, akoby som dval dieau ostr n. Nao ti bude? optal som sa naoko ahostajne. Felurian neodvetila. Zovrela ju medzi palec, ukazovk a prostrednk ako hada, ktor ju chce uhryzn. sta stiahla do zkej iary, oi jej zosvetleli, zvyajn smran purpurov sa zmenila na tmavomodr. Mem ti pomc? ponkol som sa. Zasmiala sa. Nebol to ten ahk, zvoniv smiech, ktor som tak asto poul, ale div a netostn, naozaj chce pomha? Ruka, v ktorej drala elezo, sa mierne zachvela. Trochu vystraene som prikvol. tak chod. Oi sa jej alej menili, rozjasnili sa na bledomodr, teraz nepotrebujem plame, piesne ani otzky. Ked som sa nehbal, zahnala ma mvnutm ruky. chod do lesa. nebld hlboko, no nepribliuj sa ku mne na as tyroch milovan. Aj hlas mala trochu in. Stle bol mkk, no zaznel v om ostr podtn, ktor ma znepokojil. Chystal som sa protestova, no Felurian ma prebodla hrozivm pohadom, take som radej zmizol medzi stromami. Chvu som sa bezciene prechdzal a spamtval sa zo oku. Ctil som sa neprjemne, kee som bol nah ako batoa a odstren od skutonej mgie, ako ked matka vyenie otravn diea od teplho oha. No na istinke som nebol vtan, a tak som sa vybral preskma denn stranu. Neviem, preo som zaiel tak aleko. Felurian ma varovala, aby som sa vemi nevzaoval, a urite to bola dobr rada. Zo stoviek prbehov z detstva som vedel, ak nebezpen je bldi v ri vl. Aj povesti, ktor mi vyrozprvala Felurian, staili na to, aby som si to dvakrt rozmyslel. Na vine bola zrejme moja vroden zvedavos alebo urazen pcha. A pcha zvyajne ide ruka v ruke s pochabosou. Kral som takmer hodinu, obloha nado mnou sa postupne rozjasovala. Natrafil som na aksi cestu, no jedin iv tvory boli motle a sem-tam veverica.

Moja nlada balansovala na hranici medzi nudou a znepokojenm. Predsa len som sa pohyboval v mtickej ri. Mal som asn. Mal som vidie sklen zmky a horiace fontny, stretva krvilanch trulov i bosch starch muov, nedokavo mi nkajcich rady Stromy uvonili miesto rozahlej trvnatej plni. Vetky asti mtickej re, ktor mi ukzala Felurian, boli zalesnen. Oividne som priiel niekam, kde nemm o hada. No predsa som kral alej, po dlhom ase na smranej istinke som sa s poteenm vyhrieval v slnench loch. Cestika ma viedla k osamelmu stromu uprostred lky. Rozhodol som sa, e pri om sa obrtim. No po chvli sa mi zdalo, e strom sa nepribliuje. Najprv mi napadlo, e je to alia zvltnos sveta vl a kriatkov, no m dlhie som pokraoval, tm bolo jasnejie, e strom je v, ne som predpokladal. Ovea v a ovea vzdialenej. Cestika napokon neviedla rovno k nemu. Naopak vyhbala sa mu o dobrho tritvrte kilometra. Uvaoval som, e sa zvrtnem, no zaujali ma farebn kvrny trepotajce sa v korune stromu. Po krtkom zpase zvazila zvedavos, ziiel som z chodnka do vysokej trvy. Pomaly som sa blil k stromu, ak som dosia nevidel. Pripomnal koat vbu so irmi listami tmavozelenej farby. Hust ovisnut lstie bolo posiate svetlomodrmi kvetmi. Vietor zmenil smer, rozhbal listy a do nosa mi udrel zvltny sladkast pach. Pripomnal dym, korenie, kou a citrny. Bol podmaniv. Nie ako va chutnho jedla netiekli mi sliny a nekvralo v aldku. No keby som videl na stole potravu vydvajcu takto vu, aj keby to bol iba kus skaly i dreva, musel by som ju vzia do st. Nie od hladu, ale z rej zvedavosti. Ke som sa priblil, ohromila ma ndhera: tmavozelen listy kontrastovali s motmi poletujcimi od konra ku konru a cicajcimi nektr z bledch kvetov. Ukzalo sa, e to, o som spoiatku pokladal za kvety, je v skutonosti koberec motlch krdel pokrvajci cel zem pod stromom. Vyrazilo mi to dych. Zastal som niekoko metrov od klenby z lstia, aby som ich nevyplail. Mnoh z nich boli purpurovo-ierne alebo modro-ierne ako motle na istinke Felurian. In mali krdla ivej zelenej, sivo-ltej alebo

striebristo-modrej farby. No mj zrak uptal jedin vek erven mot so zlatistmi ornamentmi. Krdla mal irie ne moja dla. Vletel medzi listy za erstvm kvetom. Odrazu jeho krdla vypadli z rytmu, rozleteli sa od seba a prevracajc sa vo vzduchu, klesali k zemi ako jesenn lstie. A ke dopadli pod strom, zistil som, e tam neoddychuj motle. Trva bola posiata mtvymi krdlami. Leali ich tam tisce ako prikrvka z drahokamov. erven uraj moje estetick ctenie, prehovoril zo stromu odmeran such hlas. Ustpil som o krok a pokal sa prenikn pohadom pomedzi hust lstie. To s spsoby, pokarhal ma hlas. Ani sa nepredstav, len vyvauje oi. Prepte, pane, primne som sa ospravedlnil. Pomyslel som na kvety a opravil sa: Alebo madam? Ete nikdy som sa nerozprval so stromom, trochu ma to vyviedlo z rovnovhy. Dovolm si shlasi. Nie som strom o ni viac, ako je lovek stolikou. Som Cthaeh. M astie, e si ma tu naiel. Mnoh by ti zvideli. astie? zopakoval som a pokal sa aspo jednm okom zazriet toho, o sedel medzi konrmi. Z pamti sa mi vynorila spomienka na star prbeh, trok folklru, na ktor som natrafil pri ptran po Chandrincoch. Ste vetec, vydchol som. Vetec. Ak bizarn. Nepripisuj mi bezvznamn pomenovania. Som Cthaeh. Som, vidm a viem. Vzduchom sa mihli dve dhovomodr krdla, oddelene padali k ostatnm. A zave prehovorm. Myslel som, e vs uraj iba erven. erven sa minuli, prila ahostajn odpove. A modr s privelmi rozkon. Zazrel som rchly pohyb a k zemi sa zniesol al pr zafrovch krdel. Si nov lovieik Felurian, vake? Zavhal som, no stroh hlas pokraoval, akoby som odpovedal. Myslel som si to. Cti z teba elezo. Je to len slab zvan, no aj tak mi nejde do hlavy, ako to vydr.

Odmlka. Rozmazan pohyb. Niekoko listov sa zavlnilo, alie dve krdla sa zaklbli a pirlovite sa znali do trvy. Len do toho, pokraoval hlas z inej asti stromu, no stle ukryt Zvedav chlapec ako ty m urite na jazyku jednu-dve otzky. Ptaj sa. Tvoje ticho ma pohoruje. Po krtkom zdrhan som pripustil: Nemlite sa. Aaaah, ozval sa pomal a spokojn vzdych. Vedel som to. Povedzte mi nieo o amyroch. Kyxxs! zaprskal Cthaeh podrdene. Co je to za otzka? Preo tak zdranlivo? Nao t schovvaka? Optaj sa rovno na Chandrincov. Zostal som ako obaren. Prekvapen? Nerozumiem tomu. Paneboe, chlape, si ako priezran jazierko! Vidm tri metre do teba, a to si sotva meter hlbok. Nasledoval al prudk pohyb, vo vzduchu sa mihli dva pry roztrhnutch krdel modr a purpurovoerven. Zazdalo sa mi, e medzi konrmi sa nieo hadovito zavlnilo, no rozhojdan hust lstie to zakrylo. Preo ste zabili purpurovho? optal som sa bez zujmu. Z istej zlomysenosti, odvetil Cthaeh. Ziarlil som na jeho nevinnos a bezstarostnos. A okrem toho sa mi protiv nadmern roztomilos. Neznam ju rovnako ako myseln nevedomos, odmlal sa. Chce sa ma opta na Chandrincov, nemlim sa? Bez slova som prisvedil. Dokopy o nich niet o poveda, poznamenal ahkomysene. No radej by si ich mal nazva Siedmi. Na Chandrincov sa za vetky tie roky nalepilo privea povier. Kedysi v tom nebol rozdiel, no dnes, ked povie Chandrinci, kad hne mysl na udoravch obrov, drapov a scavenov. Tok pochabos! Hodn chvu sme neprehovorili. Nehybne som stl, a km mi nesvitlo, e tvor ak na moju reakciu. Povedzte mi viac, poiadal som. Nespoznval som vlastn hlas. Preo? Tum som zaul artovn podtn. Potrebujem to vedie, snail som sa vloi do hlasu straten rozhodnos.

Potrebuje? zapochyboval. Kde sa vzala t nhla potreba? Profesori na univerzite mono poznaj odpovede, ktor had. No neprezradili by ti ich, aj keby si sa sptal, o vak neurob. Si prli hrd. Prli bystr, aby si iadal o pomoc. Privemi si zaklad na povesti. Chcel som prehovori, no v hrdle mi len sucho zapraskalo. Preglgol som a sksil to znova. Prosm, vemi mi na tom zle. Zabili mi rodiov. Chce zabi Chandrincov? optal sa fascinovane, takmer udivene. Vystopuje ich a zavrad? Ako to urob? Haliax je naive ptisc rokov a za cel ten as nezamril oko ani na sekundu. Hada amyrov je dobr npad. Aj niekto tak hrd ako ty chpe, e potrebuje pomoc, a cirkevn rd ti ju me poskytn. Ibae je skoro tak nedostupn ako Siedmi. Ach jaj, ach jaj. Co si pone odvny chlapec? Povedzte mi to! chcel som zakria, no vyznelo to ako penliv prosba. Predpokladm, e to bude ubjajce, pokraoval pokojne Cthaeh. Hstka ud, ktor ete veria v Chandrincov, sa boj otvori sta, a vetci ostatn sa ti vysmej, dramatick vzdych akoby prichdzal z viacerch ast stromu sasne. To je cena, ktor platte za civilizciu. Ak cena? Povenos. Nazdvate sa, e viete vetko. Ohate nos nad vlami, a km jednu nestretnete. Neudo, e aj vai civilizovan susedia odmietaj predstavu Chandrincov. Keby si chcel njs niekoho, kto a zoberie vne, musel by si necha svoje tyri kty aleko za chrbtom. A pri Brkovch vrchoch by ti svitla ndej. Poas krtkej odmlky klesli na trvu purpurov krdla. Op som preglgol a uvaoval, ako sa spta, aby som sa dozvedel viac. Uvedomuje si, e pri ptran po amyroch ti uver len mlo ud, pokraoval nevzruene Cthaeh. No maer je vnimon mu. U sa k nim priblil, hoci si to neuvedomuje. Dr sa ho a dovedie a k ich dverm. Sucho sa zachichotal. Krv, papra a kosti, keby ste vy udsk tvory mali viac dvtipu, skr by ste ma ocenili. Ak zabudne na vetko

ostatn, zapamtaj si aspo to, o som ti prve povedal. Raz pochop, v om je vtip. Rum ti za to. Ked prde as, zasmeje sa. Povedzte mi nieo o Chandrincoch, poiadal som. Ked tak pekne pros Najviac by a mal zaujma Cinder. Pamt si ho? Biele vlasy, tmav oi Tral tvoju matku. Robil jej stran veci, ale drala sa statone. Laurian bola odjakiva tvrd. Nie ako tvoj otec, ktor prosil a nariekal. V mysli sa mi vynorili obrazy, na ktor som sa roky pokal zabudn. Mama s vlasmi zmanmi krvou. Otec s rozrezanm bruchom zanechal esmetrov krvav stopu. Plazil sa, aby sa dostal bliie k nej. Chcel som prehovori, no vyschlo mi v stach. Preo? zachripel som. Preo? zopakoval Cthaeh ako ozvena. Vemi dobr otzka. Poznm vea preo. Preo tak trpili tvoju boh rodinu? Nu, lebo sa im zachcelo a mohli to urobi. A mali na to dvod. Preo a nechali naive? Lebo boli neporiadni, mal si astie a nieo ich odstrailo. o ich odstrailo? pomyslel som si otupene. Bolo toho na ma privea. Spomienky a vetko, o povedal hlas zo stromu Neujne som pohol perami. oe? optal sa Cthaeh. Had in preo? Nechpe, preo ti to hovorm? Nao je to dobr? Mono mi Cinder kedysi ublil. Alebo ma bav trpi mladho chlapca. Monoe je mkk vzganie tvojich liach, ked zatna pste, symfniou pre moje ui. Och, no, na to sa spoahni. Preo neme njs Cindera? Nu, to je zaujmav preo. Zdalo by sa, e mu s uhovoiernymi oami neunikne pozornosti, ked sa niekde zastav na pohrik. Ako to, e sa po om zahla zem? Potriasol som hlavou, pokajc sa vyhna z nej zpach krvi a horiacich vlasov. Cthaeh to zobral ako odpove. Pravdae, nepotrebuje, aby som ti pripomnal, ako vyzer. Videl si ho len pred niekokmi dami. Poznanie ma zasiahlo ako blesk. Vodca banditov. Ten dstojn mu v krkovom brnen. Cinder. To on ku mne prehovoril, ked som bol diea. Mu s desivm smevom a meom ako kus adu.

Skoda, e uiel, pokraoval Cthaeh. No aj tak mus uzna, e si mal trochu astie. Mlokomu sa podar stretn takho ako on viac ne raz za ivot. Nadarmo si premrnil prleitos. Netrp sa, e si ho nespoznal. Nauili sa ukrva svoje znamenia. Nie je to tvoja chyba. Prelo vea asu. Roky. Okrem toho, bol si zaneprzdnen: usiloval si sa zavai maerovi, val sa vo vankoch s vlou a ukjal najhlbie tby. Vo vzduchu sa naraz zatrepotali tri zelen motle. Ich krdla padali ako listy. Ked u hovorme o tbach, o by na to povedala Denna? Ach jaj. Predstav si, e by a tu videla mrvi sa na vle ako krlika. Vie, e ju patrn bije? Nie ustavine, no vemi asto. Niekedy v zlosti, no vinou pre zbavu. Je to hra. Kam a me zjs, km dieva vykrkne? Ako silno mus zatlai, km sa rozhodne opusti ho, aby ju potom mohol lka nasp? Nerob ni ohavn. Nepli jej kou, nezostan jej jazvy. Zatia. Pred dvoma dami na u prv raz pouil vychdzkov palicu. Pod atami m podliatiny vek ako palec. Je sam modrina. Chveje sa na dlke s krvou v stach a vie, na o mysl, ne na u padne tma? Na teba. Urite si si na u tie spomenul. Pomedzi plvanie, jahody a to ostatn. Cthaeh vydal zvuk podobn vzdychu. boh dieva, je k nemu tak pevne priptan! Ver, e na ni in sa nehod. Neopustila by ho, ani keby si ju o to poiadal. o, pravdae, aj tak neurob. Si vemi opatrn, strachuje sa, e ju odpla. V tom sa nemli. M rchle nohy. Ako ju len teraz njde, ked odila zo Severenu? Ak koda, e si zmizol bez slova. Prve, ked ti zaala dverova. Predtm, ne si vybuchol a uiel, ako vetci ostatn mui v jej ivote. Tia po nej, lichotia sladkmi reami, a potom oddu. Zostane sama. Ete dobre, e si na to zvykla, o povie? Inak si ju mohol zrani. Zlomi tej chuderke srdce. Dlhie som to nevydral. Zvrtol som sa a rozbehol ako o ivot. Uhal som sp k tichej smranej istinke. o najalej od stromu. Za chrbtom som poul Cthaehov tich, neprvetiv hlas. Prenasledoval ma dlhie, ako sa mi videlo mon. Stoj. Vr sa. Ete som neskonil. Vypouj si vetko, o ti chcem poveda.

*** O niekolko hodn som sa vrtil na istinku k Felurian. Nespomnam si, ako som naiel cestu, vybavujem si len div, ke som pomedzi stromy zazrel jej baldachn. Pri pohade na mi prestali divo vri mylienky, zasa som bol schopn triezvo uvaova. Priiel som k jazierku, napil sa vody a oplchol si tvr, aby som si vyistil hlavu a zmyl stopy po slzch. Po chvke tichho rozjmania som vstal a vykroil k baldachnu. A vtedy som si vimol, e nevidm motle. Zvyajne ich tu poletovalo niekoko, no teraz iaden. Pohad na Felurian ma rozruil ete vmi. Po prv raz nevyzerala dokonale ndhern. Leala medzi vankmi, strhan a vyerpan. Akoby som bol pre niekoko dn a ona za ten as ni nejedia a nezamrila oka. Ked ma zaula, unavene zdvihla hlavu, hotovo, povedala, no ked na ma pozrela, oi sa jej rozrili v ase. Sklopil som zrak a uvidel, e som cel dokriaban a zakrvaven. av stranu tela som mal pinav od blata a trvy. Poas bezmylienkovitho teku pred Cthaehom som musel spadn. Felurian sa posadila, o sa s tebou stalo? Nedbanlivo som si chal zaschnut krv na lakti. Mohol by som sa a spta to ist. Hlas som mal zastret a chrapav, akoby som predtm dlho krial. Ked som jej pozrel do o, uvidel som v nich neskrvan znepokojenie. Vybral som sa na denn stranu. Stretol som niekoho, kto sa ukrva na strome. Hovor si Cthaeh. Pri jeho mene Felurian zmeravela. Cthaeh? hovoril si s nm? Prikvol som. ptal si sa ho? Ne som stihol odpoveda, ticho, ale zfalo vykrkla a rozbehla sa ku mne. Dotkala sa ma rukami, akoby hadala rany. Potom mi vzala tvr do dlan a zahadela sa mi do o, oividne znepokojen, o v nich uvid, si v poriadku? Usmial som sa nad jej obavami. Ubezpeoval som ju, e mi ni nie je. No vtom mi prili na myse Cthaehove slov. Plamene a oi ierne ako atrament. Predstavil som si Denn leiacu na zemi s krvou v stach. Do o mi vstpili slzy, zovrelo mi hrdlo. Odvrtil som pohad a pokrtil hlavou. Tuho som privrel vieka, nevldal som prehovori.

Pohladila mi krk a povedala: u je dobre, boles odde, neuhryzol a a tvoje oi s ist, nestalo sa ni zl. Odtiahol som sa od nej a pozrel na u. Moje oi? Cthaeh vie zlomi loveka slovami, no keby sa mu to podarilo, videla by som to na tebe. stle si mj kvothe, mj sladk bsnik. Vhavo sa ku mne naklonila a jemne ma pobozkala na elo. Klame a tm privdza ud do ialenstva? Pomaly pokrtila hlavou. Cthaeh neklame, m dar videnia, no povie iba to, o najvmi bol. len dennering by sa s nm pustil do rei, jemne mi prela prstami po krku. Prikvol som vediac, e je to pravda. Rozplakal som sa.

STOPIATA KAPITOLA

Medzihra podmaniv prchu

Kvothe naznail Kronikrovi, aby prestal psa. o je ti, Bast? znepokojene pozrel na svojho iaka. Vyzer, akoby si prehltol kus eleza. Bast cel stpol, tvr mal bled, takmer voskovit. Zvyajn veselos vystriedalo zdesenie. Reshi, prehovoril hlasom suchm ako jesenn lstie. Nepovedal si mi, e si hovoril s Cthaehom. Je toho vea, o som ti nepovedal, odvetil utipane. Preto a pochmrne detaily mjho ivota tak fascinuj. Bast sa nevrazne usmial, od avy mu poklesli plecia. Take sa to nestalo? Vymyslel si si to na ozvltnenie rozprvania? Ale chod! odsekol Kvothe dotknutm tnom. Nepotrebujem ni prikrova, mj prbeh je aj bez toho dos farbist. Neklam! skrkol chlapec, v hneve sa napoly zdvihol zo stoliky. O tomto mi neklam! Neopovauj sa! udrel psou po stole, a prevrtil svoj pohr a Kronikrov kalamr sa rozkotal po stole. Pisr schmatol napoly popsan list papiera a odsunul sa od stola, chrniac zpisky pred spkou piva a atramentu. Bast sa naklonil dopredu, nepretn od hnevu, a namieril prst na Kvothea. Je mi fuk, o vetko vydva za pravdu, Reshi, ale o Cthaehovi mi neklam! Mne nie! Kvothe kvol na Kronikra, ktor zvieral vo zdvihnutch rukch nepokvrnen hrok. Konene mm prleitos rozpoveda pravdiv prbeh o svojom ivote, Bast, prehovoril. Vetko je Bast zavrel oi a udieral do stola ako diea v zchvate zrivosti. Bu ticho! Bud ticho! BU TICHO! Ukzal na Kronikra. Narozprvaj mu, o chce, nape len to, o mu prikem, inak mu zoeriem srdce! Znova vystril ukazovk na hostinskho a zlostne nm zatriasol. Ale mne povie pravdu! Hned teraz!

Kvothe pozrel na iaka, z tvre mu zmizol pobaven vraz. Obaja vieme, e obas s chuou preham. Toto je vak in. Dostal som ancu vypoveda pravdu, ktor sa skrva za legendami. Tmavovlas mladk sa oprel o stl a zakryl si oi dlaou. Kvothe naho ustarostene pozrel. o je s tebou? Bast pokrtil hlavou. Krvca ti ruka, povedal Kvothe vdne. Po dlhej odmlke pokraoval: Povedz mi, o je vo veci, Bast. To je ono! vybuchol mladk a rozhodil ruky. Konene som pochopil, o je vo veci! Odrazu sa rozosmial, hlasno a nervzne. Prikrten zvuk zanikol v omsi, o pripomnalo vzlyk. Zaklonil hlavu a zadval sa na strop vapu. Oi mal jasn. Zamurkal, akoby potlal slzy. Kvothe sa k nemu naklonil a poloil mu ruku na plece. Bast, prosm Vie toho viac, ako by si mal, zamrmlal Bast. Poul si o berentalthe, bielych sestrch aj o ceste smiechu. Ako to, e nevie ni o Cthaehovi? Je to netvor. Kvotheovi sa viditene uavilo. Dobr Boe, Bast, to je vetko? Vystrail si ma. elil som ovea nebezpenejm situcim ako Nie je ni horie ako Cthaeh! zvolal Bast, na stole znova pristla ps. Drevo zapraskalo, jedna z hrubch dosiek sa roztiepila. Ml a povaj ma, Reshi. Dobre nastra ui, Bast sklopil hlavu a opatrne vyberal slov. Vie, kto s Sithovia? Kvothe pokril plecami. Jedna z frakci v mtickej ri. S velmi mocn a nemaj dobr mysly. Bast mvol rukami. Ked pouva vrazy ako dobr mysly, znamen to, e ich nechpe. No napriek tomu s prve oni na strane dobra. Ich najstaria a najdleitejia loha je zabrni Cthaehovi, aby sa s kmkovek stretol. S kmkovek, zdraznil. ^ / Nevidel som nijak stre, povedal Kvothe tnom, akm sa utiuj vyakan zvierat. Bast si preiel rukou po vlasoch, rozstrapatil ich. Neviem si vysvetli, ako si sa pomedzi ne premykol. Ak sa niekomu podar stretn s Cthaehom, Sithovia ho zabij. S dlhmi lukmi z rohoviny to

doku aj na tritvrte kilometra. Telo nechaj hni. Ak na om pristane vrana, zabij aj t. Kronikr si taktne odkalal. Ak je to tak, preo by niekto za Cthaehom chodil? Chvu sa zdalo, e Bast mu odhryzne hlavu, no napokon len trpko vzdychol. Mj ud sa nevyznauje len dobrmi rozhodnutiami, odvetil. Kad mal diea pozn Cthaehovu povahu, no vdy sa njde niekto, kto sa chce presvedi osobne. Chodia k nemu po rady, alebo pohad do budcnosti. Niektor dfaj, e si odnes kvet. Ak kvet? optal sa Kvothe. Bata to znova pomlilo. Rhinna. Ked nevidel na tvri hostinskho ani stopu pochopenia, zhrozene zavrtel hlavou. Kvety na strome s veliek, Reshi. Zbavia a akejkovek choroby aj otravy, zacelia kad ranu. Kvothe zdvihol oboie. Aha, povedal a zahadel sa na ruky prekren na stole. U chpem, preo ho vyhadvaj aj napriek nebezpeenstvu. Hostinsk vstal. No stle ti nerozumiem, Bast, uprel naho ospravedlujci pohad. Videl som vea netvorov, ktorm sa Cthaeh nevyrovn. Zvolil som nesprvne pomenovanie, Reshi, pripustil. No lepie mi nenapad. Keby existovalo slovo s vznamom jedovat, nenvistn a nkazliv, pouil by som ho. Zhlboka sa nadchol a naklonil sa nad stl. Cthaeh vid budcnos. Nie rozostrene ako vetec. Vid plne jasne vetko, o sa me odohra od danho okamihu. Kvothe zvratil elo. Naozaj je to tak? Urite, odvetil Bast pochmrne. A navye je skrz-naskrz zkern. Naastie neme opusti strom, no ked ho niekto navtvi Kvotheovi sa zahmlili oi, sm pre seba prikvol. Ak pozn budcnos, vie aj to, ako lovek zareaguje na jeho slov. Bast prikvol. Nepozn zutovanie, Reshi. Kvothe pokraoval zdumivm tnom: Kad, koho ovplyvn, sa stva pom vystrelenm do budcnosti. Sip zasiahne len jeden cie. Batov oi boli przdne a bezten. lovek ovplyvnen Cthaehom je ako morov lod plvajca k

prstavu. Namieril ukazovk na papier v Kronikrovom lone. Keby Sithovia vedeli o jeho existencii, nezastavili by sa, km ho nezniia. Zabili by ns, pretoe sme pouli, o povedal Cthaeh. Lebo ktokovek odde od stromu Kvothe sklopil zrak. Chvu sedel mlky a zamyslene prikyvoval. Mladk hadajci svoj osud prde za Cthaehom a odnesie si kvet. Krova dcra je smrtene chor, no on ju zachrni. Zamiluj sa do seba, aj ked je zasnben s princom zo susednho krovstva Bast neprtomne civel na Kvothea. Raz v noci sa poksia ujs, pokraoval hostinsk. Lene chlapec spadne zo strechy a oboch chytia. Princezn vydaj proti jej vli, preto poas svadobnej noci prebodne princa. Rozpta sa obianska vojna. Polia zachvtia plamene, nepriate sype na zem so. Zavldne hlad, rozri sa mor To je prbeh takzvanej pstnej vojny, zaepkal Bast. Kvothe prisvedil. Rozprvala mi ho Felurian. A doteraz som nerozumel, ak lohu v om zohrva kvet. O Cthaehovi sa nikdy nezmienila. Preo by to robila, Reshi? Jeho meno prina neastie. Pokrtil hlavou. Nie neastie, je to ako napu niekomu do ucha jed. osi tak sa skrtka nerob. Kronikr sa trochu upokojil. Prisunul sa sp k stolu, hrok papiera dral opatrne v ruke. Zamrail sa na prasknut drevo postriekan pivom a atramentom. Vid sa mi, e ten tvor nem najlepiu poves, poznamenal. No aj tak sa mi nechce veri, e je a takou hrozbou Bast naho neveriaco pozrel. elezo a i, zahundral. Pokladte ma za diea? Myslte, e nepoznm rozdiel medzi povesou a skutonosou? Kronikr upokojujco kvol rukou. Nechcel som Nespajc zrak z Kronikra, Bast poloil zakrvaven dla na stl. Drevo zastonalo, roztiepen doska sa so zapraskanm scelila. Mladk zdvihol ruku, prudko ou plesol po stole a tmav pramienky atramentu a piva sa skrtili do tvaru vrany iernej ako uho. Vtk vzlietol, zakril po miestnosti. Bast ho chytil oboma rukami a nedbanlivo roztrhol napoly. Obe asti vyhodil do vzduchu, kde vzblkli krvavmi plamemi.

Trvalo to sotva tolko, o jeden ndych. Vae vedomosti o mojej ri sa zmestia do nprstka, povedal chladne, neprtomne hadel na pisra. Ako sa opovaujete spochybova moje slov? Netute, kto som. Kronikr stuhol, no neodvrtil zrak. Prisahm na svoje zuby a jazyk, zavral Bast. Prisahm na dvere z kamea. Zopakujem tritisckrt, e v mojom svete nie je nikto a nie nebezpenejie ako Cthaeh. Nerozuuj sa, Bast, upokojoval ho Kvothe. Verm ti. Chlapec sa k nemu obrtil a neastne zvesil plecia. Bodaj by si nemusel, Reshi. Kvothe sa krivo usmial. Kad, kto sa stretne s Cthaehom, rob zl rozhodnutia? Bast pokrtil hlavou, tvr mal bled a strhan. Nie zl, Reshi, ale katastroflne. Iax sa rozprval s Cthaehom predtm, ako ukradol lunu, o viedlo k vojne stvorenia. Lanre s nm hovoril pred zradou MyrTarinielu. Stvorenie Bezmennch. Skorovia. Vo vetkom mal prsty Cthaeh. Kvothe sa zatvril neutrlne. Dostal som sa do zaujmavej spolonosti, povedal sucho. To nie je vetko, Reshi. Ak sa v naich hrch objav v pozad Cthaehov strom, znamen to, e prbeh bude bezndejne tragick. Je to pomcka pre divkov, aby vedeli, o maj oakva. Pripravia sa na zl koniec. Kvothe sa naho zahadel. Och, Bast, tlmene oslovil svojho iaka a smutne sa usmial. Uvedomujem si, ak prbeh rozprvam. Nie je to nijak komdia. Bast zdvihol bezten, zfal oi. Ale, Reshi nemo pohyboval stami, mrne hadajc slov. ervenovlas hostinsk ukzal na pust vap. Toto je koniec prbehu, Bast. Vetci ho poznme. Hlas mal vyrovnan, akoby hovoril o verajom poas. Viedol som zaujmav ivot a spomienky maj podmaniv prchu, no Zhlboka sa nadchol a pomaly vypustil vzduch. Toto nie je bostn prbeh ani bjka, v ktorej postavy vstvaj z mtvych. Nie je to strhujci epos, ktor rozprdi krv. Nie. Vetci vieme, o o ide.

Na okamih sa zdalo, e bude pokraova, no namiesto toho bldil oami po miestnosti. Tvr mal pokojn, bez tipky hnevu i trpkosti. Bast vrhol pohad na Kronikra, no tentoraz v om chbal ohe. Nesrala z neho zlos, neprikazoval. Jeho oi boli zronen a prosebn. Toto nie je koniec, povedal Kronikr. Km ste naive, v prbeh nie je tragick. Bast horlivo prikvol a pozrel na Kvothea. Ten sa na nich usmial, z hrude sa mu vydral pridusen smiech. Ach, odvetil vdne. Obaja ste tak mlad

STOIESTA KAPITOLA

Nvrat
Po stretnut s Cthaehom mi dlho trvalo, km som sa dkladne spamtal. Vea som spal, no vemi asto som sa budil, pretoe ma suovali nekonen non mory. Niektor sny boli prli iv, aby som na ne zabudol. Vinou sa tkali mamy, otca a koovnej spolonosti. Ete ovea horie som zvldal tie, z ktorch som sa prebdzal spoten, v slzch, no nespomnal som si, o sa v nich udialo. V hrudi som ctil boles, v hlave sa mi rozpnala przdnota ako krvav medzera po vytrhnutom zube. Ked som sa strhol prv raz, Felurian bola pri mne. Tvrila sa vemi nene a ustarane, akal som, e zamrmle nieo upokojujce a pohlad mi vlasy, ako to urobila pred mesiacmi Auri v mojej izbe. No Felurian sa ani nepohla, je ti dobre? optala sa. Na to som nenaiel odpove. Spomienky som mal rozmazan, bol som zmten a pln smtku. Bl som sa, e ak otvorm sta, znova sa rozplaem, a tak som iba pokrtil hlavou. Naklonila sa ku mne a pobozkala ma na kraj st. Chvu na ma hadela, potom sa znova posadila. Odila k jazierku a priniesla mi v dlaniach vodu na pitie. V nasledujcich doch sa ma na ni nevypytovala, nepokala sa zo ma vytiahnu pravdu. Obas mi rozprvala prbehy, no nevedel som sa na ne sstredi, a tak sa mi zdali ete nezmyselnejie ako inokedy. Aj ked neboli smutn, z asu na as som sa pri nich rozplakal. Jednho da som sa zobudil sm. Felurian sa vrtila o niekoko hodn, v rukch niesla zvltne zelen ovocie vie ne moja hlava. Placho sa usmiala a podala mi ho. Nauila ma, ako olpa tenk tuh upku, pod ktorou sa ukrvala oranov duina. Mkk a sladkotipav ksky sa pirlovito oddeovali. Mlky sme jedli, a km nezostalo len guat, tvrd, klzk jadro. Malo tmavohned farbu a bolo tak velk, e sa mi nezmestilo do dlane. Felurian pookriala, rozbila jadro o kame a ukzala mi, e

vntro je such ako peen orech. Zjedli sme ho. Chutilo dymovo a korenisto, vzdialene pripomnalo denho lososa. Vntri bolo alie jadro, velk ako guka na hranie a biele ani kos. Felurian mi ho nechala. Chutilo sladko ako cukrk a lepilo sa ako karamel. Raz ma na niekoko nekonench hodn opustila a vrtila sa s hnedm vtikom v kadej ruke. Boli menie ako vrabec, z hlaviiek vykkali listovozelen ok. Poloila ich na vanke veda ma, a ke zapskala, rozospievali sa. Nevitorili vtie trilky, ale skuton piese. Mala tyri slohy s refrnom. Spievali spolu v jednoduchej harmnii. Len o som sa zobudil, Felurian mi podala koen pohr. Tekutina voala fialkami, bola bez chuti, no ist a tepl, akoby som pil letn slnen svit. Inokedy mi dala hladk erven kame, ktor hrial v dlani. O niekoko hodn praskol ako vajce, vyskoil z neho drobn tvor podobn veverici, rozhorene zatebotal a uiel. Jednho da som sa zobudil sm. Obzrel som sa po istinke a uvidel Felurian sedie na brehu jazierka a objma si kolen. Slabuko vzlykala, znelo to ako tich piese. Spal som a budil sa. Darovala mi prste upleten z listu, strapec zlatch bob a kvet, ktor sa otvral a zatvral, ked som ho pohladil prstom. Raz som sa strhol zo sna s mokrou tvrou a bolesou v hrudi. Felurian mi prikryla dlaou ruku. Urobila to tak vhavo a s takou zkosou v tvri, akoby sa nikdy predtm nedotkla mua. Skoro ako keby sa bla, e sa rozbijem, poplim ju i uhryznem. Jej chladn ruka leala na mojej zahka ako non mot. Slabo ma stisla a po chvli ju odtiahla. Zarazilo ma to, no bol som privemi zmten a pln zrmutku, aby som uvaoval triezvo. A s odstupom asu si uvedomujem, o sa udialo. Rozpaito, ako mlad milenka, ma chcela utei, lene nevedela njs vhodn spsob. *** as napokon zacel vetky rany. Zl sny ustpili, vrtila sa mi chu do jedla a hlava sa vyistila natoko, e som s Felurian artoval. oskoro

som sa vrtil k flirtovaniu. Viditene jej odahlo, oividne si nevedela predstavi, e by existoval niekto, kto neti po jej bozkoch. Napokon sa mi vrtila aj zvedavos, najistejie znamenie, e som zasa sm sebou. Am som sa a nesptal, ako sa ti dar so shaedom, povedal som. je hotov! roziarila sa, oi sa jej naplnili pchou. Chytila ma za ruku a odtiahla na kraj baldachnu, so elezom to nebolo ahk, no podarilo sa mi to. Zastala, njde ho? Pozorne som sa rozhliadol. Hoci ma nauila, o mm hada, chvu trvalo, km som zazrel jemn hbku v tieni nealekho stromu. Natiahol som ruku a vzal si shaed. Felurian poskakovala a smiala sa, akoby som vyhral v nejakej sai. Objala ma okolo krku a pobozkala bujaro ako diea. Dovtedy mi ho nedovolila obliec. Ked mi prehodila shaed cez nah plecia, uasol som. Takmer ni nevil a bol mk ako najjemnej zamat. Pripomnal tepl vnok, ktor sa o ma obtrel na tmavej lesnej istine, kde Felurian zbierala tiene. Chcel som pods k jazierku a obzrie sa v zrkadliacej hladine. No Felurian sa na ma vrhla. Zvalila ma na zem, sedela na mne obkromo a shaed sa pod nami rozprestieral ako hrub prikrvka. Chytila jeho okraje, prehodila ho cez ns, pobozkala ma na hrud a na krk. Horcim jazykom mi oblizovala kou. takto si na ma spomenie vdy, ked a shaed ovinie, zaepkala mi do ucha. ke sa a dotkne, akoby som a hladkala. Pomalm pohybom sa o ma trela nahm telom, napriek inm enm nezabudne na Felurian a vrti sa. *** Vedel som, e mj as v mtickej ri sa chli ku koncu. Cthaehove slov mi uviazli v mysli ako bodliaky, nabdali ma k odchodu do sveta ud. Predstava, e som bol nevedomky na dostrel od mua, ktor mi zabil rodiov, mi v stach zanechala trpk pachu. Nevymazali ju ani bozky Felurian. A to, o povedal Cthaeh o Denne, mi neustle znelo v hlave. Napokon som sa zobudil a pochopil, e priiel de rozlky. Vstal som, zabalil si cestovn vak a po dlhom ase sa obliekol. Dotyk iat sa

mi videl nezvykl. Ako dlho som bol pre? Pohladil som si bradu a zahnal t mylienku. Nemalo zmysel hda, ked sa oskoro dozviem odpove. Obrtil som sa a uprostred baldachnu uvidel smutn Felurian. Na okamih som akal, e ma zastav, no o ni sa nepoksila. Podila ku mne a upravila mi shaed ako matka vychystvajca diea do chladnho poasia. Aj z motov, ktor ju vade nasledovali, vyarovala melanchlia. Niekolko hodn ma viedla lesom, a km sme neprili k dvojici vysokch sivch kameov. Natiahla mi kapucu shaedu a vyzvala ma, aby som zavrel oi. Obili sme mal kruh, vzduch sa mierne zmenil. Len o som otvoril oi, rozpoznal som, e les je in. Zvltne naptie v povetr sa vytratilo. Vrtil som sa do sveta smrtenkov. Obrtil som sa k Felurian. Moja pani, oslovil som ju. Nemm, o by som ti dal. sb mi, e sa vrti. Hlas mala mkk ako alia, s ahkm ndychom varovania. Usmial som sa. Chcel som tm poveda, e ti nemm o necha. okrem spomienok, naklonila sa ku mne. Zatvoril som oi a rozlil som sa s ou niekokmi slovami a mnostvom bozkov. Potom som odiiel. Rd by som povedal, e som sa ani neobzrel, no nebola by to pravda. Pohad na Felurian mi takmer zlomil srdce. Pri obrovskch sivch kameoch vyzerala malik. Len-len e som sa nevrtil, aby som ju naposledy pobozkal. Vedel som vak, e ak to urobm, u nikdy ju neopustm. S vyptm vetkch sl som kral vpred. Ke som sa znova obrtil, u jej nebolo.

STOSIEDMA KAPITOLA

Ohe
K Lacnej Penny som priiel dlho po zotmen. Z obrovskch okien hostinca sa vylievalo svetlo, vonku stlo priviazanch asi tucet koni, kmili sa z vreca zavesenho na hlave. Dvere boli otvoren, na tmav ulicu dopadal kriv ltkast obdnik. No osi nebolo v poriadku. Zvntra sa neozval prjemn hurhaj, ak sa v noci ri z kriem. Nepoul som ani slovo. Pln obv som podiiel bliie. V hlave sa mi rozvrili vetky prbehy o ri vl, o som kedy poul. Bol som pre roky? Alebo desaroia? Alebo je to osi obyajnejie? Vya tu viac lupiov, ako sme si mysleli? Nali znien tbor a prili sa sem pomsti? Priblil som sa k oknu a nazrel dovntra. V hostinci bolo tyridsa i pdesiat zkaznkov. Sedeli pri stoloch a na laviciach pri bare. Vetci upierali oi ku kozubu. Sedel tam Marten. Nevldal som odvrti zrak, prehovoril, ked si zvlail hrdlo. Ani som nechcel. Potom sa predo ma postavil Kvothe, zastrel mi vhad a jej kzlo na okamih prestalo psobi. Oblieval ma studen pot, akoby na ma niekto vychrstol vedro vody. Chcel som ho zadra, no vytrhol sa mi a rozbehol sa k nej. V tvri sa mu zraila tos. Ako to, e nedostala Ademana a vekho oldniera? optal sa mu s jastrabou tvrou, sediaci na kraji kozuba. Klepkal prstami po ochanom puzdre na husle. Keby ste ju naozaj videli, ili by ste za ou vetci tyria. V miestnosti to shlasne zaumelo. Od nealekho stola sa ozval Tempi. V krvavoervenej koeli som ho nemohol prehliadnu. Ked som vyrastal, ja trnova sebaovldanie, zdvihol ruku a zovrel ju v ps. Boles. Hlad. Smd. nava. Po kadom slove ou zatriasol naznaujc, e ni z toho ho nezdol. eny, na tvri sa mu mihol smev a silnejie zatriasol

psou. Z davu sa ozval smiech. Poviem toto. Keby neiel Kvothe, mono s ja. Marten prikvol. A n druh priate odkalal si a ukzal na vzdialenej koniec miestnosti. Hespe ho presvedila, aby zostal. Zdvihol sa ete vesel smiech. Po chvli sa mi podarilo zazrie Dedana so oldnierkou. Zdalo sa mi, e obor potla zaervenanie. Hespe mu majetncky poloila ruku na stehno a spokojne sa usmiala. Na druh de sme ho hladali, pokraoval Marten. Hostia znova upriamili pozornos naho. Sledovali sme jeho stopu do lesa. Pol kilometra od jazierka sme nali me. Urite ho stratil pri prenasledovan Felurian. Nealeko odtia visel pl, zdvihol rozodrat kus odevu, ktor som kpil od drotra. Vyzeral, akoby ho roztrhal div pes. Zachytil sa na konri a Kvothe ho tam radej nechal, nechcel ju spusti z o. Prstami prechdzal po rozstrapkanch okrajoch ltky. Keby bol z pevnejieho materilu, mono by sa z neho nevytrhol a teraz by tu bol s nami. Som roden herec. Len o to Marten dopovedal, vkroil som do hostinca. Vetky hlavy sa obrtili ku mne. Teraz mm lep pl, oznmil som do ticha. Uila mi ho Felurian. A priniesol som aj prbeh, ktor budete rozprva ete deom svojich det, usmial som sa. Po chvli sa rozptala vrava. Spolonci na ma upierali neveriace pohady. Prv sa spamtal Dedan, a ke sa ku mne pretlail, zaskoil ma drsnm objatm jednou rukou. A vtedy som si vimol, e druh m spevnen dlahou a zavesen na krku. Sptavo som na u pozrel. Prepadli vs? prekrial som narastajci hluk okolo ns. Dedan zavrtel hlavou. Hespe, zaomral. Nepilo sa jej, e sa chystm rozbehn za tou enou z inho sveta. To ona ma presvedila, aby som nikam neiel. Zlomila ti ruku? Spomenul som si, e km som sa rozbehol za Felurian, zazrel som Hespe, ako ho tla k zemi. Mohutn oldnier sklopil zrak. Tak trochu. Drala ju a ja som sa snail vytrhn, nesmelo sa usmial. D sa poveda, e sme ju zlomili spolu.

Potapkal som ho po pleci nezranenej ruky a zasmial sa. To je roztomil. Priam dojmav. Pokraoval by som, no miestnos odrazu stchla. Vetci na ns civeli. Prechdzal som pohadom po miestnosti a narastal vo mne zmtok. Ako im to vysvetlm? U som povedal, e neviem, koko asu som strvil s Felurian. Bolo to vak vemi dlho. Stihol som si zvykn na nezvyajn prostredie a ctil sa tam prjemne. Teraz, po nvrate do sveta smrtenkov, ma preplnen vap znervzoval. Pripadalo mi zvltne, e udia s vntri, ke mu by pod rym nebom. Dreven lavice a stoly vyzerali vemi prosto a nedokonalo, svetlo bolo prli jasn a bodalo do o. Cel veky som strvil iba v spolonosti Felurian, udsk tvre sa mi videli cudzie. Belos ich o ma zarala. Pchli potom, komi a elezom. Mali tvrd a ostr hlasy, tel merav a nemotorn. Je to iba povrchn opis mojich pocitov. Vo vlastnej koi som sa nectil ako doma. aty ma drdili, til som po nahote. Nohy som mal v topnkach ako vo vzen, celou cestou k hostincu som bojoval s nutkanm vyzu si ich. Medzi tvrami okolo seba som uvidel mlad enu, nie viac ako dvadsaron. Mala rozkon tvr a jasn modr oi, pery ako stvoren na bozkvanie. Vykroil som k nej, chystal som sa ju zovrie do nruia a Len o som k nej zaal naahova ruku, e ju pohladm po krku, zarazil som sa a hlava sa mi zakrtila ako pri zvrati. Toto je in svet. Mu veda nej je urite jej manel. Je to dleit, i nie? Tento poznatok sa mi zdal vemi neurit a vzdialen. Preo t enu ete nebozkvam? Preo nie som nah, nejem fialky a nehrm pod smranou oblohou? Znova som preiel pohadom po miestnosti a vetko sa mi videlo absurdn. udia sediaci na lavikch s telami ukrytmi pod vrstvami obleenia, v rukch vidliky a noe. Pripadalo mi to neskutone nezmyseln a neprirodzen. Chcelo sa mi smia. Vyzerali ako ni netuiace postavy v akejsi bizarnej hre. Bolo to ako vtip, ktor som doteraz nechpal.

A tak som sa rozosmial. Nie hlune ani dlho, no vysokm nesptanm smiechom plnm zvltnej radosti. Nebol to udsk zvuk. Preral si cestu davom ako vietor pomedzi klasy penice. T, o boli dos blzko, aby ho pouli, sa zamrvili, jedni si ma prezerali zvedavo, in s obavami. al sa zachveli a uhbali pohadom. Ich reakcia mnou otriasla. Usiloval som sa vzchopi. Zhlboka som sa nadchol a zatvoril oi. Okamih zvltnej dezorientcie pominul, no topnky sa mi stle zdali ak. Ked som znova otvoril oi, stla predo mnou Hespe. Kvothe, oslovila ma zdrhavo. Vyzer dobre. Je mi fajn, iroko som sa usmial. Mysleli sme, e si straten. Mysleli ste, e je po mne, opravil som ju dobromysene a vykroil k Martenovi stojacemu pri kozube. e som zahynul v nru Felurian, alebo bldim lesom ialen a zlomen od tby. Preiel som pohadom z jednho na druhho. Nemm pravdu? Ctil som na sebe oi vetkch v miestnosti a rozhodol sa vyai z toho o najviac. Ale chote! Som predsa Kvothe. Narodil som sa ako edemsk Ruh. tudoval som na univerzite a dokem privola blesky ako Taborlin Vek. Naozaj ste verili, e ma Felurian zahub? Keby si zazrel o i len jej tie, bol by to tvoj koniec, prehovoril drsn hlas od kozuba. Obrtil som sa k huslistovi s jastrabou tvrou. Prosm, pane? Prosi by si mal vetkch, o tu s. O odpustenie, dodal s pohdanm. Neviem, o ste tm chceli zska, no ani na sekundu som neuveril, e ktokovek z vs videl Felurian. Pozrel som mu do o. Videl som ju, priateu, a nielen to. Keby to bola pravda, bol by si bud ialen, alebo mtvy. Netvrdm, e nie si ialen, no urite to nesvis s poarovanm. Hostia sa zachichotali. U dvno ju nikto nestretol. Vly a kriatkovia odtiato odili a ty nie si nijak Taborlin, nech tvoji priatelia hovoria, o chc. Predpokladm, e si len vren rozprva, ktor si chce urobi meno. Jeho poznmka bola neprjemne blzko pravdy. Viacer mali v oiach pochybnosti. A o jeho brada? zamieal sa Dedan. Ke pred troma dami uiel, tvr mal hladk ako detsk zadok.

To tvrdte vy, odsekol huslista. Aj ked som vm neveril ani slovo o banditoch a o tom, e chlapec privolal blesky, nechcel som ni poveda. Napadlo mi, e vm zomrel priate a chcete, aby zostal v udskej pamti. Zaklil ponad kriv nos na Dedana. No zali ste prialeko. Klama o mtickch bytostiach nie je mdre. Nepi sa mi, ked sem prdu cudzinci a motaj mojim priateom hlavy nezmyslami. Ni u nehovorte, pouli sme viac ne dos. Ke dohovoril, otvoril otlen puzdro a vybral nstroj. Nlada v miestnosti sa zmenila na mierne nepriatesk, oraz viac ud na ma hadelo s hnevom. Dedan zlostne zaprskal. Pouj, ty skur Hespe mu nieo povedala a ahala ho sp na miesto, no oldnier sa jej vymanil. Nie! Nikto ma nebude nazva klamrom. Poslal ns sem Alveron, aby sme sa postarali o lupiov. Svoju lohu sme splnili. Neakme za to slvnostn fanfry, no nech sa prepadnem, ak si nechm nadva do klamrov! Pozabjali sme tch bastardov. Potom sme videli Felurian. A Kvothe sa vybral za ou. tone sa rozhliadol, jeho nenvis smerovala predovetkm k huslistovi. Je to pravda, prisahm na svoju zdrav prav ruku. Ak je tu niekto, kto si to nemysl, me s so mnou von. Hudobnk chytil slk a pozrel mu do o. Zahral kvliv tn. Klamr. Dedan vyrazil naprie miestnosou, udia sa mu pratali z cesty, robili miesto pre bitkrov. Huslista pomaly vstal. Bol vy, ako som si myslel, mal krtke siv vlasy a zjazven hnky napovedali, e sa vie oha psami. Skoil som pred Dedana, zaprel sa doho a poloeptom mu prehovoril do ucha. Chce sa bi so zlomenou rukou? Ked ti ju schmatne, bude vrieska a pot sa pred Hespe. Trochu sa uvonil, jemne som ho postril sp. Vrtil sa, no netvril sa nadene. nerob, zaul som za sebou ensk hlas. Ke si chce s niekm zaa, cho von a nevracaj sa. Neplatm a za mltenie zkaznkov. Je ti to jasn?

No tak, Penny, chlcholil ju hudobnk. Len som ho trochu postrail a on to zobral osobne. Neme mi vyta, e sa posmievam udom, o sem prdu s takmi traninami. Zvrtol som sa a uvidel, e sa rozprva s nazlostenou enou v strednch rokoch. Bola od neho o jeden a pol hlavy niia, a ked mu chcela zabodn ukazovk do hrude, musela sa postavi na piky. Vtedy niekto veda ma zvolal: Matka Boia! Vid to, Seb? Pozri sa! Hbe sa sm od seba. Si opit. Je to len vietor. Vonku je bezvetrie, a predsa sa hbe. Pozri sa lepie! Hovoril, pravdae, o shaede. Niekolko ud si vimlo, e sa jemne vln v neexistujcom vnku. Vyzeralo to celkom pekne, no poda rozrench o som videl, e hostia s znepokojen. Jeden i dvaja sa odo ma odtiahli aj so stolikami. Penny, s pohadom upretm na shaed, krala ku mne. o je to? optala sa so tipkou strachu. Ni, oho sa treba b, odvetil som pokojne a zdvihol ltku, aby si ju obzrela. Je to pl z tiea. Uila mi ho Felurian. Huslista znechutene odfrkol. Penny ho prebodla oami a vhavo prela rukou po ltke. Je mkk, pozrela na ma, Ked sa nm stretli pohady, na okamih sa zatvrila zmtene, a potom zvolala: Ty si Losin chlapec! Skr ne som sa sptal, o tm mysl, ozvala sa in ena: oe? Obrtil som sa a zazrel ervenovlas anku, ako kra k nm. Spoznal som ju pri naej prvej nvteve Lacnej Penny ma vemi zahanbila. Penny kvla hlavou na ma. To je tvoj ohniv mladek. Zastavil sa tu asi pred troma jedensteniami. Spomna, ako si mi ho ukazovala? S tou bradou som ho skoro nespoznala. Losi sa postavila predo ma. iarivoerven kuery jej padali na bled obnaen plecia. Nebezpenmi zelenmi oami si premerala shaed a pozvona ich uprela na moju tvr. Je to on, oznmila hostinskej. Pristpila ku mne ete o krok, takmer sa ku mne pritisla. Chlapci si pestuj bradu, aby vyzerali munejie. Jasnmi smaragdovmi oami

smelo hadela do mojich, akoby akala, e sa zaervenm alebo zajachtm ako pri naom prvom stretnut. Pomyslel som na vetko, o ma nauila Felurian, a znova som poctil, ako sa mi v hrudi rozpna zvltny div smiech. Potlail som ho, no stle ma teklil vntri. Usmial som sa na u. Losi vyakane ustpila, svetl pokoku zaliala erve. Penny ju podoprela. Prepna, dieva, o sa ti rob? Losi odo ma odtrhla zrak. Pozri naho, Penny. Dobre sa pozri. Nevyzer ako lovek. Vid jeho oi? Penny na ma zvedavo pozrela, trochu sa zaprila a prekrila si ruky na prsiach, akoby som ju videl nah. Milosrdn Pane! vydchla. Tak predsa je to pravda. Kad slovo, pritakal som. Ako si jej uiel? optala sa. Neblzni, Penny! neveriaco zvolal huslista. Hdam tomu teau never r Losi sa k nemu zvrtla a zahriakla ho: Poznm pohad mua, ktor vie, ako potei enu, Ben Crayton. Nieeby si tuil, o om hovorm. Tento tu bol pred niekokmi jedensteniami. Pila sa mi jeho tvr, povedala som si, e to s nm sksim. No ked som ho oslovila odmlala sa, oividne jej doli slov. Pamtm si to! zvolal aksi mu od baru. Ete nikdy som sa tak nezabavil. Myslel som, e pust do gat. Nevedel sa vykokta. Hudobnk pokril plecami. Mono medzitm prevalil dcru nejakho farmra, no a o? To neznamen Bud ticho, Ben! umlala ho Penny. Zmenil sa, nenarstla mu len brada. Oami mi ptrala po tvri. Boe, m pravdu, dieva! Nevyzer ako z tohto sveta. Huslista znova otvoril sta, no hostinsk ho spraila pohadom. Ni nehovor a od. Nestrpm bitku. Mu sa rozhliadol a pochopil, e situcia sa zvrtla proti nemu. Zamraen a erven v tvri vzal husle a vybehol von. Losi si odhrnula vlasy a znova ku mne pristpila. Naozaj je tak krsna, ako sa hovor? Hrdo vztila bradu. Krajia ako ja? Po krtkom zavhan som vdne prehovoril: Felurian je najkrajia zo vetkch ien, natiahol som ruku, preiel jej prstami po krku, kde sa jej zanali skrca vlasy, potom som sa k nej naklonil a zaepkal jej

do ucha sedem slov: Jedno vak nemala. Chbal jej tvoj ohe. Za tch sedem slov ma zboovala a jej pcha bola zachrnen. Ako si jej uiel? zopakovala Penny. Poobzeral som sa a ctil, e vetky oi visia na mne. V tele sa mi prehal nesptan smiech. Lenivo som sa usmial. Shaed sa zavlnil. Preiel som do prednej asti miestnosti, sadol si na kozub a rozpovedal im svoj prbeh. i skr legendu. Keby som im povedal cel pravdu, neuverili by miFelurian mi dovolila ods, pretoe som sbil, e jej dokonm piese? Tak osi sa v rozprvkach nestva. Porozprval som im prbeh, ktor sa vmi priblioval tomu, o chceli pou. Prenasledoval som Felurian a do re vl. Nae tel sa prepletali na smranej istinke. Km sme odpovali, hral som meldie, ktor ju rozosmiali alebo rozplakali, i tak, pri ktorch lapala dych. No ked som chcel ods, nepustila ma. Privemi si obbila moje majstrovstvo. Mal by som sa hanbi. Zretene som naznaoval, e Felurian ma pokladala za vnimonho milenca. No nebudem sa za to ospravedlova, poviem len toko, e som mal estns a pil sa novonadobudnutmi schopnosami. Ani chvastanie mi nebolo cudzie. Povedal som im, ako ma chcela uvzni vo svojej ri a ako sme si zmerali magick sily. Co-to som si poial z prbehov o Taborlinovi Vekom, zmienil som sa o ohni a bleskoch. Napokon som Felurian porazil, no uetril jej ivot. Z vanosti mi uila pl z tiea, nauila ma tajn kzla a ako prejav svojej priazne mi darovala strieborn list. Samozrejme, e som si ho vymyslel, no keby som nedostal tri dary, mj prbeh by nestl za ni. Vyrozprval som vcelku dobr prbeh. A hoci nebol skrz-naskrz pravdiv, aspo ist as som si nevymyslel. Mohol som obetova pravdivos a rozpoveda ovea lep prbeh. Li s jednoduchie a vinou aj uveritenejie. Losi na mne visela pohadom a poda vetkho zobrala moje vyhlsenie ako vzvu voi schopnostiam smrtench ien. Ke som skonil, privlastnila si ma a odviedla do svojej malej izby na najvyom poschod hostinca.

V t noc som takmer nespal, Losi mi dala zabra vmi ne Felurian. Bola mi rozkonou partnerkou, vou sa vyrovnala mtickej vle. Iste sa ptate, ako je to mon. Ako me smrtenka speri s nesmrtenou bytosou? ahie to pochopte, ak uvaujete ako hudobnk. Niekedy si lovek vychutn symfniu, inokedy m chu na gigu. To ist plat v lske. In milovanie sa hod k vankom na smranej istinke, inak prebieha pod prikrvkami zkych postel v hostincoch. Kad ena je ako nstroj, chce, aby sa na nej uili hra, aby ju milovali a jemne na nej vyludzovali piesne. Ti sa doka vlastnej hudby. Niekoho by tak prirovnanie urazilo, pretoe nevie, ako vnma hudbu sksen umelec. Pomysleli by si, e poniujem eny. Pokladali by ma za bezcitnho, hrubho i vulgrneho. Lene takto udia nerozumej lske, hudbe ani mne.

STOSMA KAPITOLA

Rchlo
U Lacnej Penny sme zostali niekoko dn a boli sme srdene vtan. Kad z ns dostal vlastn izbu, za jedlo sme neplatili. Menej banditov znamenalo bezpenejie cesty a viac zkaznkov. Penny vedela, e naa prtomnos v hostinci prilka v dav ako husle. as sme vyuili o najlepie, teili sa z teplej stravy a mkkch postel. Vetci sme sa potrebovali zotavi. Hespe si lieila prestrelen nohu, Dedan zlomen ruku. Moje nepatrn zranenia z bitky s lpenkmi sa dvno zahojili, no zato som mal novie najm hlbok krabance na chrbte. Nauil som Tempiho zklady hry na lutnu a zrove som pod jeho vedenm pokraoval v bojovom trningu. Pozostval z krtkych, strohch rozhovorov o lethani a dlhch, vyerpvajcich hodn cvienia ketanu. Zloil som piese o stretnut s Felurian. Pvodne som ju pomenoval Smran sksenos, o, ako sami uznte, nie je ktovieak nzov pre piese. Naastie jej neprischol a dnes ju vina ud pozn ako Piese na pol st. Nepatr k mojim najlepm, no ahko sa pamt. Hosom u Lacnej Penny sa pila, a ke som poul, ako si ju Losi popiskuje pri roznan npojov, vedel som, e sa rozri ako ohe v uhonom sloji. udia sa ma vypytovali na prbehy, a tak som sa s nimi podelil o niekoko zaujmavch prhod zo svojho ivota. Rozpovedal som im, ako sa mi v ptnstich rokoch podarilo dosta na univerzitu, ako som sa za tri dni stal lenom mystria i o tom, ako som v hneve, ked mi Ambrose zniil lutnu, privolal vietor. Zia, na tret veer sa mi pravdiv historky minuli, a kee moje publikum sa doadovalo alch, ukradol som prbeh o Illienovi, poial si trochu z Taborlina a namiesto nich vsadil do povest seba. Nie som na to hrd a na svoju obhajobu priznvam, e som mal dost vypit. Medzi divkmi bolo navye niekoko peknch dievat. Na

vzruench oiach mladej eny je osi oarujce. Vytiahnu z pochabho mladka nejednu hlpos a ja som nebol vnimkou. Medzitm sa Dedan a Hespe usadili vo vlastnom svete vyhradenom pre erstvch milencov. Rados na nich pozrie! Dedan sa sprval nenejie a tichie. Hespe sa z tvre vytratila takmer vetka tvrdos. Vea asu trvili zavret v izbe. Nepochybne dohali spnok. Marten nehanebne koketoval s Penny, pil tak mnostvo alkoholu, e by sa v om utopila aj ryba, a zabval sa za troch. Po troch doch sme sa vybrali na spiaton cestu. Nechceli sme zneuva Penninu lskavos. Prilo mi to vhod, pretoe po trningoch s Tempim a prejavoch Losinej nklonnosti som bol na pokraji smrti vyerpanm. *** Do Severenu sme sa vracali nenhlivo. iastone ns spomaovala Hespina zranen noha, no zrove sme si uvedomovali, e n spolon as sa bli ku koncu. Napriek nezhodm sme sa zblili a do rozlky sme sa vemi nehrnuli. Sprvy o naich dobrodrustvch ns predbehli. Kdekovek sme sa zastavili na noc, nemali sme ndzu o lacn jedlo i nocah, alebo od ns peniaze vbec nezobrali. Na tret de sme stretli meniu koovn spolonos. Neboli to edemsk Ruhovia a zdalo sa, e maj naponhlo. Boli len tyria: jeden star mu, dvaja okolo dvadsiatky a osem i devron chlapec. Ked sme zastali, aby Hespe doiila odpoinok boavej nohe, prve chystali svoj rozkvan vozk na cestu. Zdravm vs, kamarti umelci! zvolal som. Nervzne zdvihli hlavy, no ked zbadali moju lutnu, upokojili sa. Aj my teba, bard! Zasmial som sa a podal im ruku. Nijak bard, len obyajn spevk. Aj tak a pozdravujeme, usmial sa star mu. Kam mte namierener Zo severu na juh. A vy? Ked pouli, e idem inm smerom, ete vmi sa uvonili. Z vchodu na zpad, odvetil.

Ako sa vm dar? V poslednom ase to za vea nestoj, pokril plecami. No dopouli sme sa o lady Chalkerovej, ktor ije dva dni odtiato. Hovor sa, e nikdy neodmietne umelca, ktor vie zahra na husliach alebo predvies pantommu. Dfame, e si zarobme aspo jednu-dve pence. Km sme mali medvea, bolo to lepie, dodal jeden z mladkov. udia radi zaplatia za medvedie zpasy. Ochorel, ke ho uhryzol pes, vysvetlil mi druh. U je to skoro rok, o zdochol. To je koda, povedal som. Medvede s vzcne. Mlky prikvli. Mm nov piese. o mi za u dte? Star mu si ma ostraito premeral. o je nov pre teba, nemus by nov pre ns, upozornil ma. A nov piese ani nemus by dobr urite vie, ako to myslm. Poste sami, odvetil som a vybral z puzdra lutnu. Piese som zloil tak, aby sa ahko pamtala, no aj tak som ju musel zahra dvakrt, km sa ju nauili. Ako som povedal, neboli to edemsk Ruhovia. Je celkom dobr, uznal mu neochotne. Kad m rd Felurian. No neviem, o ti za u meme da. Vymyslel som slohu do Drotra-garbiara, ozval sa chlapec. Ostatn ho chceli umla, no ja som sa naho usmial. Rd si ju vypoujem. Chlapec sa nafkol a zaspieval piskavm hlasom: Pri rieke dievku, sam krsa, od vetkch muov aleko, som zhliadol, ke som ju zazrel, kpala sa, vravela mi, e nem rada, ak pri kpeli mu ju zbad, nu sa zas mydlila odhora a nadol. To je podaren, pochvlil som ho so smiechom. Ale o povie na toto? Pri rieke dievku, sam krsa, od vetkch muov aleko, som zhliadol,

ke som ju stretol, priznala sa, e ist nebola, ak upl dky mu svoj zrak na jej kpe, nu sa zas umyla odhora a nadol. Chlapec sa zamyslel. Moja je lepia, vyhlsil po chvli. Potapkal som ho po chrbte. Dobr umelec si stoj za vlastnm nzorom. Znova som sa obrtil k vodcovi skupinky. Mte nejak nov zvesti? Zadumal sa. Na severe v Elde vyaj lupii. Prikvol som. Poul som, e u nikomu neublia. Mu sa znova zamyslel. Alveron si vraj berie za enu lady Lacklessov. Poznm bse o Lacklessovcoch! znova vyhkol chlapec a spustil: A sedem vec stoj, to mi ver, tam pred vstupom do lacklessovskch dvier u! mu ho zahka plesol po hlave. Chlapec m dobr ui, ale mresov ani o by sa za necht volo. Aj t by som si rd vypoul, nstojil som. Pokril plecami a pustil chlapca. Ten naho zazrel a zarecitoval: A sedem vec stoj, to mi ver, tam pred vstupom do lacklessovskch dvier. Kruh a i prste nikdy nenosen a zradn slovo, ktor vetko men, a ete as, o presne sa vdy rta, a potom svieca, o je nezaat, syn, ktor prina krv do rodu, dvere, o prekkou s pre vodu, vec, o je v dokonalej opatere, a ete nieo, o sa do sna derie. Je to jedna z tch verovanch hdaniek, ospravedloval otec syna. Boh vie, kde ich vzal, no nemal by vykrikova do vetra kad oplzlos, ktor zauje. Kde si ju poul? optal som sa. Chlapec sa zamyslel, mykol plecom a pokrabal sa pod kolenom. Neviem. Asi od det.

Najstar mu pozrel na oblohu. Mali by sme sa vyda na cestu. Siahol som do meca a podal mu strieborn dublon. o je to? uprel na ma podozrievav pohad. Na novho medvea, vysvetlil som. Aj ja som zail horie asy, no teraz sa mi dar. Po dlhom akovan odili. boiaci. Nijak edemsk Ruh by sa neznil k medvedm zpasom. Netreba na to nijak zrunos, niet sa m pi. No ako som im mohol zazlieva nedostatok edemskej krvi a potuln umelci si musia pomha, pretoe nikto in sa o ns nepostar. *** S Tempim sme vyuvali dlh pochod na diskusiu o lethani a veer sme cviili ketan. Ilo mi to oraz lepie. Niekedy som sa dostal a po chytanie dada, km si Tempi vimol drobn chybu a printil ma zaa odznova. V ten de sme si nali ako-tak skryt istinku veda hostinca, v ktorom sme sa zastavili. Dedan, Hespe a Marten zatia pili vo vape. Pozorne som cviil, Tempi sa posediaky opieral o strom a s hevnatm odhodlanm trnoval zkladn prstoklad, ktor som ho nauil. Prve som zvldol kriace ruky, ked som ktikom oka zazrel pohyb. Neprestal som cvii, lebo Tempi ma nauil vyhba sa rozptleniu pri ketane. Keby som obrtil hlavu, musel by som sa vrti na zaiatok. S bolestnou pomalosou som zaal tanec pospiatky. No len o som poloil ptu na zem, uvedomil som si, e nemm dobr rovnovhu. akal som, e Tempi ma oprav, no neozval sa. Prestal som cvii a obrtil sa. Elegantnm krokom sa k nm blili tyria ademsk oldnieri. Tempi im vykroil naproti. Lutna bola sp v puzdre, opret o strom. oskoro vetci piati utvorili tesn skupinu, plecami sa takmer dotkali. Nepoul som ani slovo a nevidel im na ruky, no poda sklonu Tempiho pliec som pochopil, e je nesvoj a zaujal obrann postoj. Vedel som, e zavola naho by pokladali za neslun, preto som k nim podiiel. No ne som sa priblil, jeden z cudzch oldnierov

natiahol ruku a odstril ma, roztiahnutmi prstami mi tlail doprostred hrude. Bez premania som urobil zlomenho leva, chytil som mu palec a zvrtol zpstie smerom od seba. Ademan sa bez zjavnej nmahy uvonil a zatoil lovenm kamea. Preiel som do tanca pospiatky a tentoraz som poloil ptu sprvne, no protivnk ma udrel druhou rukou do sluchy dos silno, aby ma na pol sekundy omril, no neublil mi. Moja hrdos vak utrpela. Rovnako ma trestal Tempi za neporiadne cvienie ketanu. Rchlo, povedala oldnierka mkkou aturinou. A ked som zaul jej hlas, pochopil som, e je to ena. Nieeby mala musk postavu, no vemi mi pripomnala Tempiho. Mala rovnak pieskovolt vlasy, svetlosiv oi, pokojn vraz a krvavoerven aty. Bola od neho o niekoko centimetrov vyia, so irmi plecami. No aj ke bola tenk ako prt, tesne obopnut odev odhaoval krivky bokov a ps. Ked som sa im lepie prizrel, ahko som rozpoznal, e vo tvorici oldnierov s a tri eny. irokoplecej pretnala oboie tenk jazva, alia sa tiahla blzko snky. Tak ist striebrist jazvy mal na rukch a na hrudi Tempi. Nevyzerali odpudzujco, no dodvali jej bezvraznej tvri zvltnu pochmrnos. Rchlo, povedala. Na prv pohad to vyzeralo ako pochvala, no v ivote som zail dos posmechu, aby som ho rozpoznal v ubovolnom jazyku. Ba o viac, pravou rukou si podoprela bok s dlaou obrtenou von. Staili mi zkladn znalosti ademskej posunkovej rei, hne som vedel, o to znamen. Ruku mala aleko od rukovte mea. Sasne sa ku mne otoila plecom a odvrtila tvr. Nielene ma nepokladala za hrozbu, ale navye prejavila urliv pohdavos. Zo vetkch sl som sa snail zachova kamenn tvr, predpokladal som, e akkovek nznak emci by ma v jej oiach ete vmi ponil. Tempi ukzal nasp, odkia som priiel. Cho, povedal. Vny. Formlny. Neochotne som povol, nechcel som vyvola rozruch.

Ademania sa rozprvali asi tvrhodinu, as som vyuil na opakovanie ketanu. Aj ked som nepoul ani slovo, oividne sa hdali. Posunky boli prudk a zlostn, postoj nh ton. Napokon tyria cudzinci odili sp k ceste. Tempi sa ku mne vrtil vo chvli, ked som precvioval mltenie penice. Vemi iroko. Podrdenie. Potapkal mi zadn nohu a posunul plece dopredu. Premiestnil som chodidlo a sksil to znova. Kto to bol, Tempi? Ademania, odvetil a zasa si sadol k stromu. Pozn ich? no. Letmo sa rozhliadol a vytiahol lutnu z puzdra. Ked mal obe ruky pln, bol dvojnsobne nem. Pokraoval som v ketane vediac, e poksi sa vypi z neho odpove by bolo ako trha zub. O dve hodiny sa slnko spustilo za stromy na zpade. Zajtra oddem, prehovoril. Stle dral lutnu, take jeho nladu som iba odhadoval. Kam? Haert. Shehyn. S to mest? Haert je mesto. Shehyn moja uite. Premal som, o o ide. M akosti, lebo ma u? Odloil lutnu do puzdra a zatvoril ho. Mono. Ano. Je to zakzan? Vemi zakzan, pritakal. Vstal a zaal cvii. Pridal som sa k nemu, chvu sme mlali. Je to vemi zl? optal som sa napokon. Najhorie. V jeho hlase som zaul slab nznak zkosti. Asi to bolo nemdre. Pohybovali sme sa pomaly ako zapadajce slnko. Spomenul som si na Cthaehove slov. Azda na jedin uiton trok z nho rozhovoru: Ohate nos nad vlami, a km jednu nestretnete. Neudo, e aj vai civilizovan susedia odmietaj predstavu Chandrincov. Keby si chcel njs niekoho, kto a zoberie vne, musel by si necha svoje tyri kty dleko za chrbtom. A pri Brkovch vrchoch by ti svitla ndej. Felurian povedala, e Cthaeh hovor iba pravdu.

Smiem a sprevdza? optal som sa. Sprevdza? optal sa. Rukami kril v elegantnch krivkch, ktorch cieom bolo zlomi ruku. Cestova s tebou. Nasledova a. Do Haertu. no. Pome ti to? no. Pjdem s tebou. Ja ti akujem.

STODEVIATA KAPITOLA

Barbari a ialenci
Pravdupovediac, najvmi zo vetkho som si elal vrti sa do Severenu. Zasa som til spa v posteli a vyuva maerovu priaze, km nevyprch. Chcel som njs Denn a urovna n spor. Lene Tempi sa dostal do akost, pretoe ma uil. Nemohol som ho v tom necha. Okrem toho, Cthaeh povedal, e Denna zo Severenu odila. Nepotreboval som mtickho vetca, aby som si to domyslel aj sm. Bol som pre u mesiac a Denna nepatrila k tm, o zapaj korene. Rno sa naa skupinka rozdelila. Dedan, Hespe a Marten zamierili na juh do Severenu, aby oznmili maerovi dobr sprvu a vybrali si zaslen odmenu. Tempi a ja sme sa vydali na severovchod k Brkovm vrchom a Ademu. Urite nechce, aby som zobral debniku? optal sa ma Dedan po piaty raz. Sbil som maerovi, e peniaze mu vrtim osobne, klamal som. Ale odovzdaj mu toto, podal som mu list, ktor som napsal predol noc. Je tam vysvetlenie, preo som z teba urobil vodcu vpravy, ukrnul som sa. Mono ti priplat. Dedan dleito vypol hru a vzal si list. Marten vydal zvuk podobn zakaaniu. *** Poas cesty sa mi podarilo vymmi z Tempiho niekolko podrobnosti o ademskch oldnieroch. Dozvedel som sa, e je zvykom, aby lovek v jeho postaven poiadal o povolenie, skr ne si njde vlastnho tudenta. Situciu ete komplikovalo, e som nebol Ademan, ale barbar. Tm, e ma uil, pravdepodobne poruil nielen zvyk, ale zradil aj dveru svojho uitea a udu.

Bude sa kona nejak sd? optal som sa. Zavrtel hlavou. Nijak sd. Shehyn mi polo otzky. Ja poviem: Videl som v Kvotheovi aka dobr elezo. Potrebuje lethani, aby ho vies. Kvol na ma. Shehyn sa a spta na lethani, i som sa nezmlil. Shehyn rozhodne, i si elezo, ktor treba ku. Zakril dlaou. Znepokojen. o sa stane, ak nie som? Pre teba? Neistota. Pre ma? Odre ma. Odre? zopakoval som dfajc, e som zle poul. Zdvihol ruku a zakval prstami. Ademania. Zovrel ich do pste a zatriasol ou. Adem. Roztvoril dla a dotkol sa malka. Tempi. Postupne ukazoval na alie prsty. Priate. Brat. Matka. Ke sa dotkol palca, povedal: Shehyn. Potom urobil gesto, akoby si odrezal malek a odhodil ho. Odreza, povedal. Take ho nezabij, ale pol do vyhnanstva. Dchalo sa mi o osi ahie, no len km som nepozrel do Tempiho bledch o. Na jeho dokonalej vyrovnanej maske sa na okamih zjavila trhlinka, cez ktor som zazrel pravdu. Smr by preho bola miernejm trestom ne odlenie. Ete som nevidel takho vydesenho loveka. *** Zhodli sme sa, e najlepie urobme, ked sa poas cesty do Haertu odovzdm do Tempiho rk. Mal som asi ptns dn, aby som sa ete zdokonalil v tom, o som sa nauil. Dfali sme, e na Tempiho predstavench zapsobm. Km sme v prv de zaali, Tempi mi prikzal, aby som odloil shaed. Zdrhavo som ho povol. Poskladal som ho na prekvapivo mal balek, ktor sa ahko zmestil do cestovnho vaku. Tempi nasadil vyerpvajce tempo. Najprv sme preli tanenkovo naahovanie, ktor som sledoval mnohokrt predtm. Potom sme namiesto zvyajnej rznej chdze hodinu beali. Pustili sme sa do ketanu a Tempi opravoval moje nekonen chyby. Potom sme preli krokom ete jeden a pol kilometra. Napokon sme si sadli a zhovrali sa o lethani. Kedze sme hovorili ademinou, nebolo to o ni ahie, no dohodli sme sa, e musm

zvldnu Tempiho jazyk, aby som v Haerte rozprval ako civilizovan lovek. Ak je el lethani? optal sa Tempi. Ukazuje nm cestu, ktor mme nasledova? odvetil som otzkou. Nie, povedal stroho. Lethani neby cesta. Ak je el lethani, Tempi? Vedie nae iny. Ked nasleduje lethani, kon sprvne. A to nie je cesta? Nie. Lethani pomha vybra cestu. Cel cyklus sa zopakoval. Hodinu sme beali, cviili ketan, preli jeden a pol kilometra a diskutovali o lethani. Cel nm to trvalo asi dve hodiny a po krtkom rozhovore sme zaali op odznova. Poas rozpravy o lethani som chcel urobi posunok pre zahenie, no Tempi ma zastavil. Ked hovorme o lethani, nerob toto, av ruka sa mu zamihala. Naznail vzruenie, zpor a niekoko neznmych gest. Preo? Zamyslel sa. Ked hovor o lethani, nesmie to s odtia, poklepal ma po hlave. Ani odtia, poklepal ma po srdci a preiel prstami k mojej avej ruke. Skuton poznanie lethani sdli hlbie. Tu, pichol ma do aldka pod pupok. Mus hovori odtiato bez rozmania. Postupne som pochopil nevysloven pravidl naich rozhovorov. Nemali ma len naui lethani, ale tie odhali, do akej hbky mu rozumiem. Na otzky som musel reagova rchlo, bez myselnch odmlk typickch pre ademsk rozhovory. Nesmel som odpoveda hbavo, ale primne. Pochopenie lethani sa prejav v odpovediach. Beh. Ketan. Chdza. Rozhovor. Pred poludajou prestvkou sme kolobeh zopakovali trikrt a zabral nm es hodn. Zalieval ma pot a bolo mi na umretie. Po hodine oddychu a po jedle sme pokraovali. Km sme zastali na noc, zvldli sme ete tri cykly. Rozloili sme tbor veda cesty. V polospnku som preval veeru, rozprestrel som prikrvku a zakrtil sa do shaedu. V stave vyerpania sa mi zdal mkk a tepl ako perie kajky. Tempi ma zobudil uprostred noci. V hbke due som ho za to nenvidel, no len o som sa prebral, vedel som, e je to nevyhnutn.

Telo som mal merav a ubolen, ale pomal pohyby ketanu mi pomohli uvoni stuhnut svaly. Printil ma ponaahova sa a napi sa vody. Do rna som spal ako zarezan. Druh de bol hor. Z lutny sa stalo neznesiten bremeno a me, ktor som nemohol ani pouva, ma tlail do boku. Cestovn vak otael ako mlynsk kame, utoval som, e som maerovu debniku nezveril Dedanovi. Neposlun svaly som mal ako z gumy, a ked sme beali, dych ma plil v hrdle. Odpoinul som si iba poas diskusi o lethani, ktor sa mi videli prli krtke. Mylienky sa mi mtili od navy, musel som sa sstredi zo vetkch sl. Napriek tomu moje odpovede Tempiho len drdili. Opakovane krtil hlavou a vysvetoval, v om sa mlim. Napokon som sa vzdal silia odpoveda sprvne. Od navy som stratil zujem, stailo mi, e niekoko mint sedm, sotva som vnmal, o hovorm, no na moje prekvapenie som Ademana poteil vmi. Bolo to pre ma poehnanm. Ked bol so mnou spokojn, rozprvali sme sa dlhie a vdatnejie som si oddchol. Na tret de mi bolo ovea lepie. Svaly ma u toko neboleli, dchal som uvonene, hlavu som mal ist a ahk ako list vo vetre. V takomto rozpoloen mi odpovede na Tempiho otzky kzali zo piky jazyka ako piese. Beh. Ketan. Chdza. Diskusia. Trikrt zopakova. A potom som pri cvien ketanu odpadol. Tempi si ma pozorne vmal a zachytil ma, skr ne som sa zvalil na zem. Svet sa mi niekoko mint krtil pred oami, a po chvli som si vimol, e som v tieni stromu veda cesty. Musel ma ta odnies. Podal mi mech s vodou. Pi. Pomyslenie na vodu bolo neprjemn, no napriek tomu som sa poriadne napil. Prep, Tempi. Pokrtil hlavou. Vydral si vea. Nesaoval sa. Ukzal si, e tvoja myse je silnejia ako telo. Ke hlava ovlda telo, to je lethani. No aj pozna hranice je lethani. Lepie je zasta, ako bea, a km nespadne. Ak lethani nevyaduje pd, povedal som bez premania. Hlavu som mal stle ahk ani pierko. Ano, usmial sa. Zana vidie.

Optoval som mu smev. Tvoja aturina je vemi dobr, Tempi. Ademan zamurkal. Starosti. Hovorme mojm jazykom, nie tvojm. Nerozprvam protestoval som, no vzpt som sa zapoval do svojich slov. Sceop a teyas. Zatoila sa mi hlava. Ete sa napi, pobdal ma, a hoci mimiku tvre aj hlas mal vyrovnan, vyctil som, e sa o ma boj. Zvldol som al dok, aby som ho upokojil. Vtom akoby si moje telo uvedomilo, e potrebuje vodu, vysmdol som a vypil niekolko vekch hitov. Prestal som, aby som nevypil privea a nedostal ke do aldka. Tempi prikvol. Shlas. Hovorm dobre? optal som sa, aby som nemyslel na smd. Hovor dobre na diea. Vemi dobre na barbara. Iba dobre? Zle vyslovujem slov? asto sa dotka oami, vyvalil ich a bez murkania sa zahadel do mojich. A tvoje slov s dobr, ale jednoduch. Mus ma naui viac slov. Zavrtel hlavou. Vny. U teraz ich vie privea. Privea? Tempi, poznm ich len zopr. Nejde o slov, ale o ich pouvanie. V Ademe je rozprvanie umenm. Niektor vedia poveda mnoho vec v jednej. Naprklad Shehyn. Vyslov vetu na jeden dych a ostatn v nej bud cel rok nachdza vznam. Jemn vitka. asto hovor viac, ne potrebuje. Nemal by si hovori ademinou, ako spieva v aturine. Sto slov na velebenie eny je privea. My hovorme menej. Take ked stretnem enu, mm poveda iba: Si krsna? Tempi pokrtil hlavou. Nie. Sta poveda krsna, zvyok si domysl sama. Nie je to nepoznal som vraz pre neurit alebo nekonkrtny, a tak som to sksil odznova. Nevedie to k zmtku? Vedie to k hlbavosti, odvetil pevne. Pouva cit. O to by sa mal snai kad aby nerozprval privea. Neshlas. Je to odmlal sa, hadajc vhodn slovo. Neslun? Zpor. Znechutenie. Prdem do Severenu a niektor obyvatelia tam smrdia. In nesmrdia. Jedni i druh s udia, no t, o nesmrdia, s

hodnotnej. Poklepal mi dvoma prstami po hrudi. Nie si pastier kz. Si tudent lethani. Mj iak. Mal by si hovori ako hodnotn lovek. Ale o zrozumitenos? o keby si staval most? Vtedy mus hovori jasne. Pravdae, prisvedil. Shlas. Niekedy. No vinou, ke ide o nieo dleit, jemnejie je lepie. Menej je lepie. Natiahol ku mne ruku a zovrel mi plece. Potom zdvihol hlavu, pozrel mi do o a chvu z nich nespal zrak. osi tak bolo uho zriedkav. Slabo sa na ma usmial. Hrd, povedal. *** Zvyok da som sa zotavoval. Preli sme niekoko kilometrov, cviili ketan, hovorili o lethani a znova krali. Veer sme sa zastavili v hostinci, kde som sa najedol za troch a padol do postele, skr ne slnko zilo z oblohy. Nasledujci de sme sa znova vrtili k pvodnmu trningu, no zopakovali sme ho len dvakrt dopoludnia a dvakrt popoludn. Telo ma plilo a bolelo, no neblznil som od vyerpania. Naastie, s trochou duevnho silia sa mi znova podarilo ponori do toho zvltneho stavu istej mysle, v ktorom som de predtm odpovedal na Tempiho otzky. V nasledujcich doch som ho nazval vriv list. Pripadal mi ako vzdialen prbuzn Srdca z kamea, duevnho cvienia, ktor som sa nauil kedysi dvno. No podobnos medzi nimi bola vemi mal. Srdce z kamea bolo praktick: odstrnilo emcie a pomhalo sstredeniu. ahie som rozdelil myse na viac ast a udral alar. Na druhej strane vriv list sa mi zva videl neuiton. Bolo prjemn vyisti a vyprzdni myse a necha ju vzna sa od jednej mylienky k druhej. No okrem toho, e vriv list mi pomhal vyma odpovede na Tempiho otzky, nezdalo sa, e je na nieo dobr. Bol to duevn ekvivalent kartovho triku. Osmy de na ceste ma telo u nebolelo neustle. Vtedy Tempi pridal nov prvok. Po ketane sme bojovali. Bolo to ak, pretoe v tom ase

som bol najvmi unaven. No po boji sme si sadli, oddychovali a rozprvali sa o lethani. Preo si sa dnes pri boji usmieval? optal sa Tempi. Pretoe som bol astn. Pil sa ti boj? no. Z Tempiho vyarovala nespokojnos. To nie je lethani. Zamyslel som sa. Mal by sa loveku pi boj? Nie. Pi sa ti, ked kon sprvne a nasleduje lethani. o ak nasledovanie lethani vyaduje, aby som bojoval? Ani vtedy sa mi to nem pi? Nie. M sa ti pi, e nasleduje lethani. Ak bojuje dobre, mal by si by pyn na to, e rob nieo dobre. No pri boji m cti iba povinnos a smtok. Len barbari a ialenci vychutnvaj boj. Kto miluje boj pre boj, odklonil sa od lethani. *** Na jedensty de mi Tempi ukzal, ako zapoji do ketanu me. oskoro som zistil, e ked ho drm vo vystretej ruke, oaie, akoby bol z olova. Nov trningov pln nm zabral takmer dve a pol hodiny. Napriek tomu sme ho dodriavali kad de: tri opakovania pred obedom, tri popoludn. Spolu ptns hodn. Telo sa mi zoceovalo, bolo oraz rchlejie a ohybnejie. Skoro ako Tempiho. Dni plynuli, ustavine sme beali a cviili. Haert bol oraz bliie.

STODESIATA KAPITOLA

Krsa a konre
Cez mest sme prechdzali rchlo, zastavovali sme, iba ke sme potrebovali jedlo a vodu. Krajinu som vnmal len ako muhu, moja myse sa sstredila na ketan, lethani a ademsk jazyk. Na pt Brkovch vrchov sa cesta zila. Tern sa zmenil na skalnatej a nerovnej, cesta sa vlnila ta a sp, vyhbala sa doliam s kolmmi stenami, tesom a ostrm skaliskm. Vzduch bol chladnej, ne by som akal v lete. Cesta nm zabrala ptns dn. Odhadujem, e sme preli takmer tyristopdesiat kilometrov. Prv ademsk mesto, ktor som videl, bol Haert, a pre moje nesksen oko ani nevyzeral ako mesto. Nemal hlavn ulicu lemovan domami a obchodmi. Medzi budovami boli irok medzery, stavby mali zvltny tvar a prispsobovali sa prirodzenmu tvaru okolitej prrody, akoby nechceli privemi vyta. Nevedel som, e brky, ktor dali meno pohoriu, s tu tak ben. Neakan nrazy premenlivho vetra by rozmetali vetky dreven domy, ak sa stavaj v nich polohch. Ademania budovali s rozumom, brali do vahy tunajie poasie. Domy sa krili na boiach, alebo trali zo zveternch stien chrnench zrzmi. Niektor vyhbili do zeme, in vytesali do kamennch tesov. Niektor ste nezbadali, a km ste nestli v tesnej blzkosti. Vnimkou bola skupina nzkych kamennch budov zhrench alej od cesty. Zastali sme pri najvej z nich. Tempi sa ku mne obrtil, nervzne poahoval koen remene, ktor mu drali erven oldniersky odev na rukch. Musm sa ohlsi Shehyn. Chvu to potrv. zkos. tost. Mus tu poka. Mono dlhie. Re jeho tela mi povedala viac ne slov. Nemem a vzia so sebou, lebo si barbar. Pokm a, ubezpeil som ho.

Prikvol a voiel dnu. Ete ne zavrel dvere, vrhol na ma krtky pohad. Prezrel som si okolie. Niekoko ud sa v tichosti venovalo svojim zleitostiam: ena niesla kok, mlad chlapec viedol na nre kozu. Domy boli postaven z drsnho kamea, ktorho bolo vade naokolo nadosta, take splvali s okolm. Zatiahnut obloha pridvala krajine al odtie sivej. Neustle fkal vietor, lmal sa na rohoch a kreslil do trvy obrazce. Uvaoval som, i si nenatiahnu shaed, no napokon som t mylienku zavrhol. Vzduch tu bol red a studen, no letn slnko stle hrialo. Telom mi prenikal zvltny pokoj, neruil ma hluk a zpach typick pre vie mest. Nijak dupot kopt na dlabovch kockch, nijak predavai s vozkmi vychvaujci tovar. Vedel som si predstavi, ako na tomto mieste Tempi vyrastal, nasval pokoj, a km ho nebol pln, a ked odiiel do sveta, vzal si ho so sebou. Nebolo vemi na o pozera, a tak som sa obrtil k najbliej budove. Tvorili ju nerovnomern kusy kamea poukladan ako skladaka. Ke som sa pozrel lepie, zaskoilo ma, e ich nespja malta. Poklopal som po nich a uvaoval, i to nie je jeden kus skaly vytesan tak, aby vyzerala ako poskladan z mnohch. Zozadu ma niekto oslovil v ademine: o si mysl o naej stene? Zvrtol som sa k starej ene s prznanmi bledosivmi oami Ademanov. Tvr mala nehybn, no rty jemn a materinsk. Cez ui mala natiahnut lt vlnen iapku s vekmi okami, spod ktorch trali miestami belejce pieskovolt vlasy. Po dlhej znmosti s Tempim bolo nezvyajn vidie Ademana, ktor nie je navleen v oldnierskej erveni a opsan meom. ena mala na sebe von bielu koeu a anov nohavice. Je naa stena fascinujca? optala sa a jednou rukou naznaila niekoko posunkov: mierne pobavenie, zvedavos. o si o nej mysl? Je krsna, odvetil som v ademine a pohadom som na nej spoinul iba na okamih. Naklonila ruku v neznmom geste. Krsna?

Zahka som pokril plecami. Aj v jednoduchch, elnch veciach sa d njs krsa. Mono si si pomlil slovo, odvetila. Jemn ospravedlnenie. Krsa je kvet alebo ena alebo klenot. Azda chce poveda uitonos. Stena je prospen. Prospen, ale aj krsna. Mono vec zska krsu pouvanm. Alebo sa pouva pre jej krsu, odporoval som uvaujc, i je toto ademsk predstava nezvznho rozhovoru. Ak no, potom sa mi pi vmi ne fdne klebety na maerovom dvore. o moja iapka? dotkla sa jej. Je krsna, pretoe ju pouvam? iapka bola upleten z hrubho pradena, trochu kriv, stehy boli miestami nerovnomern. Vyzer, e je vemi tepl, povedal som obozretne. Naznaila miernepobavenie a oi sa jej slabo zaligotali. no, je, odvetila. A pre ma je krsna, lebo mi ju uplietla dcra mojej dcry. V tom prpade je aj krsna. Shlas. ena sa usmiala posunkom ruky. Ohbala ju inak ako Tempi, povedal som si, e je to prjemn materinsk smev. S bezvraznou tvrou som jej posunok zopakoval, snail som sa, aby to vyznelo milo a zdvorilo. Na barbara hovor dobre, povedala a zovrela mi ruky v priateskom geste. Zriedka mme nvtevnkov, najm takchto galantnch. Pod so mnou, ukem ti krsu a ty mi povie, nao sa d poui. Sklopil som zrak. tos. Nemem. akm na niekoho. Je vntri? Prikvol som. Ak iiel dnu, myslm, e bude aka dlho. Urite ho pote, e si iiel so mnou. Mono budem zbavnejia ako stena. Starena zdvihla ruku a uptala pozornos chlapca. Pribehol k nej a pozrel na u. Oami sa na okamih pristavil na mojich vlasoch. ena urobila niekoko posunkov, no rozumel som iba potichu. Povedz tm vntri, e beriem tohto mua na prechdzku, aby nestl osamote vo vetre. Hnedho vrtim.

Potapkala po mojom puzdre na lutnu, potom aj po cestovnom vaku a mei za psom. Daj ich chlapcovi, odnesie ich dnu. Neakajc na odpove, ahala mi vak z pleca. Nevedel som, ako ho elegantne uvoni bez toho, aby to vyzeralo neslune. Kad kultra je in, no jedno pravidlo plat vade: najistej spsob, ako urazi hostitea, je odmietnu jeho pohostinnos. Chlapec odbehol s mojm majetkom, starena ma vzala za ruku a viedla pre. S istou vanosou som sa podrobil. Krali sme mlky, a km sa pred nami nhle neotvorilo hlbok dolie. Bolo zelen, chrnen pred neutchajcim vetrom, po dne tiekla rieka. o na to povie? ukzala na skryt dolie. Je ako Adem. Lskyplne ma potapkala po pleci. M dar hovori bez rozprvania. To je u ud ako ty vemi vzcne. Vykroila do dolia, jednou rukou sa mi opierala o rameno a opatrne zostupovala po zkej kamenistej ceste, ktor sa vinula pozd steny. Nealeko som uvidel chlapca s riedou oviec. Zamval nm, no nezakrial. Zili sme na dno, kde sa voda penila okolo kameov. V priezranch tinch som zazrel vlniace sa hfy rb. Nazval by si toto krsne? optala sa ena po chvli. no. Preo? Neistota. Mono pre ten pohyb. Kame sa ani nepohol, a predsa si ho nazval krsnym. Otzka. Pre skalu nie je pohyb prirodzen Monoe krsa znamen pohyb v slade so svojou podstatou. Prisvedila, akoby ju moja odpove poteila. alej sme hadeli na vodu. Poul si o latantha? optala sa. Nie. tos. No mono iba nepoznm to slovo. Obrtila sa, pokraovali sme po dne dolia a k iriemu miestu, starostlivo upravenmu ako zhrada. Uprostred stl vysok strom, ak som dosia nevidel. Zastali sme na okraji istiny. Toto je abov strom, urobila neznmy posunok pochala si chrbt ruky o lce. Latantha. Je krsny?

Chvu som si ho obzeral. Zvedavos. Rd by som sa na pozrel zblia. To nie je dovolen. Draz. Prikvol som a dval sa na strom z diaky. Vyrastali z neho vysok oblkovit konre ako na dube, no listy boli irok a ploch, a ked do nich fkol vietor, toili sa vo zvltnych kruhoch. no, odvetil som po dlhom ase. Preo si sa rozhodoval tak dlho? Zvaoval som dvody pre jeho krsu, priznal som. A? Pohybuje sa aj nepohybuje v zvislosti od svojej podstaty a to mu dva krsu. No nemyslm si, e to je prav dvod. Preo? Znova som pozrel na strom. Neviem. o je poda vs dvod? Jednoducho je, odvetila. To sta. Pritakal som, ctil som sa trochu hlpo, e som predtm odpovedal tak komplikovane. Pozn ketan? prekvapila ma otzkou. Teraz som u tuil, ak dleit s takto otzky pre Ademanov, preto som nad primnou odpoveou vhal. No nechcel som ani klama. Mono. Ospravedlnenie. Si opatrn, kvla hlavou. no. Ste Shehyn? Prikvla. Kedy ti napadlo, e som, kto som? Ked ste sa optali na ketan. Kedy vm napadlo, e viem viac ako in barbari? Ke som uvidela tvoje nohy. Na chvu sme sa odmlali. Shehyn, preo nemte erven aty ako in oldnieri? Urobila dva neznme posunky. Povedal ti uite, preo nosia ervenu: Nenapadlo mi opta sa ho na to, odvetil som. Nechcel som naznai, e Tempi zanedbal mj vcvik. Tak sa a optam ja. Zamyslel som sa. Aby ich nepriate nevidel krvca? Shlas. Preo som teda v bielom?

Pri jedinej odpovedi, ktor mi napadla, ma zamrazilo. Pretoe nekrvcate? Mierne prikvla. A tie preto, e ak sperka vyced moju krv, zasli si vidie ju. Potlail som nervozitu, o najlepie som sa usiloval napodobni ademsk vyrovnanos. Po vhodnej zdvorilej pauze som sa optal: Co bude s Tempim? To sa uvid, urobila posunok podobn podrdeniu. Nerob si starosti o seba? Viac sa bojm o Tempiho. abov strom sa zavlnil vo vetre. Vyzeralo to takmer hypnoticky. Ako aleko si sa dostal v trningu? optala sa Shehyn. Ketan cvim mesiac. Obrtila sa ku mne a zdvihla ruky. Si pripraven? Myslel som na to, e je o ptns centimetrov niia a dos star, aby mi bola starou mamou. Ani kriv lt iapka jej nepridvala na hrozivosti. Mono, tie som zdvihol ruky. Shehyn ku mne pomaly podila, zatoila zostavou ruky ako noe. Odpovedal som chytanm daa. Pokraoval som plhanm po eleze a vpdom dovntra, no nepodarilo sa mi ju zasiahnu. Trochu zrchlila, napadla ma sasne opanm dychom a vpadom vpred. Prv som zastavil vodnm vrom, no druhmu som neunikol. Jemne, ako ked niekomu prilote prst na pery, sa ma dotkla pod rebrami a na sluche. Nedarilo sa mi ju nim zaskoi. Urobil som metanie bleskov, no Shehyn jednoducho odstpila, ani sa nebrnila. Raz i dva razy som sa obtrel o ltku jej koele, no ni viac. Ako keby som chcel zasiahnu visiaci pagt. Zaal som zuby a v rchlom slede zatoil mltenm penice, lisovanm mutu a matkou v potoku. Kzal som plynulo, ruky sa mihali v povetr. Nikto sa nepohyboval ako Shehyn. Bola rchla, no nebola to jej hlavn vhoda. Presvala sa dokonale efektvne, nikdy neurobila dva kroky, ak stail jeden, nepohla rukou o tyri centimetre, ked potrebovala iba tri. Vyzerala ako vla z rozprvky, vznala sa elegantnejie a plynulejie ako tancujca Felurian.

Dfajc, e ju zaskom a ukem, o je vo mne, pohyboval som sa najrchlejie, ako som sa odvil. Urobil som tancujce dieva, chytanie vrabcov, ptns vlkov Shehyn stail jedin presne vyrtan krok. Preo plae? optala sa uprostred padajcej volavky. Hanb sa? M strach? Zamurkanm som sa zbavil slz. Chripel som od nmahy a prvalu emci. Ste krsna, Shehyn. Mte v sebe kame steny, vodu rieky aj vrenie stromu. Zamrkala a v okamihu prekvapenia som jej zovrel plece a ruku. Urobil som rastce burcanie, no Shehyn stla pevne ako skala. Takmer mimovone sa vyslobodila zlomenm levom a zatoila mltenm penice. Odletel som dva metre a zvalil sa na zem. V okamihu som vyskoil na nohy. Nebol som zranen. Skotal som sa na mkk trvu a Tempi ma nauil pada tak, aby som si neublil. Ne som sa k nej znova priblil, Shehyn ma zastavila zdvihnutm ruky. Tempi a uil aj neuil, prehovorila s neitatenm vrazom. Printil som sa odvrti pohad od jej tvre. ako som sa zbavoval celoivotnho zvyku. Je to zle aj dobre. Po, zvrtla sa a vykroila k stromu. Bol v, ne som si myslel. Menie konre sa pohybovali vo vetre, kreslili oblkovit vzory. Shehyn zdvihla spadnut list a podala mi ho. Bol irok a ploch, zhruba ako mal tanier a prekvapivo ak. Poctil som bodnutie, po palci mi stekal tenk pramienok krvi. Obzrel som si okraj listu. Bol tvrd a ostr ako steblo trvy. Naozaj to bol abov strom. Pozrel som na krtiace sa listy nad hlavou. Keby niekto stl pri strome za silnho vetra, listy by ho rozsekali na kusy. Ako by si zatoil na strom? optala sa Shehyn. Zameral by si sa na korene? Nie, s prli siln. Alebo na listy? Nie, lebo s prli rchle. o ti zostva? Konre. Konre. Shlas. Zvrtla sa ku mne. To a Tempi nenauil. Nebolo by to sprvne. No predsa si preto utrpel. Nerozumiem.

Naznaila, aby som zacviil ketan. Bez premania som zaujal polohu chytanie vrabcov. Stop! Zmeravel som. Kam by som zatoila? Sem, na korene? zatlaila mi na nohu, ktor sa vak nepohla.,Alebo sem, na listy? Strila do zdvihnutej ruky. ahko ou pohla, no ni tm nedosiahla. Sem. Konr, jemne mi zatlaila na plece, bez nmahy mi otoila telom. A tuto, druhou rukou sa mi zaprela do boku, a som sa zvrtol. Vid? Mus njs miesto, kam nasmeruje silu, inak ju premrh. Mrhanie nie je lethani. Rozumiem, Shehyn. Zdvihla ruky a vrtila sa k padajcej volavke, kde som ju chytil. Urob rastce burcanie. Kde mm korene? Ukzal som na nohy zapret do zeme. Kde s listy? Namieril som prst na ruky. Nie. Listy s odtiato potiato, ukzala na cel ruku a predviedla, ako me vone toi dlaami, lakami i plecami. Kde s konre? Zamyslel som sa a poklepal jej po kolene. Hoci to nedala najavo, vyctil som, e ju to prekvapilo. A ete? Potapkal som ju po rebrch pod pazuchou a po pleci. Uk mi to. Podiiel som k nej, oprel jej jednu nohu o koleno, urobil rastce burcanie a odhodil ju do boku. Zaskoilo ma, ako mlo sily som vynaloil. Lene Shehyn namiesto toho, aby vyletela do vzduchu alebo spadla na zem, zovrela mi predlaktie. Poctil som klbnutie a zatackal sa. Starena dopadla na nohy, urobila jeden krok a znova nadobudla dokonal rovnovhu. Na dlh, hbav okamih sa mi zahadela do o, potom sa zvrtla a naznaila, aby som ju nasledoval.

STOJEDENSTA KAPITOLA

Klamr a zlodej
Ke sme sa vrtili ku kamennm budovm, Tempi stl pred vchodom a nepokojne preapoval z nohy na nohu. Potvrdilo to moju domnienku, e neposlal Shehyn, aby ma otestovala, ale nala si ma sama. Len o sme sa priblili, Tempi zdvihol me v pravej ruke ostrm koncom nadol. avou naznail hlbok ctu. Shehyn, oslovil ju. Ja Posunkom mu prikzala, aby iiel za ou, a vstpila do nzkej kamennej stavby. Kvla na chlapca. Prive Carceret. Rozbehol sa pre. Obrtil som sa k Tempimu. Zvedavos. Nepozrel na ma. Hlbok vnos. Dvaj pozor. Znervznilo ma, ze pouil tie ist gest ako cestou do Crossonu, ke nm hrozilo prepadnutie. Vimol som si, e sa mu mierne tras ruky. / Shehyn ns viedla k otvorenm dverm, kde sa k nm pridala ena v ervench oldnierskych atch. Spoznal som tenk jazvy na obo a eusti. Toto bola Carceret, oldnierka, ktor sme stretli na ceste do Severenu a ktor ma vtedy odstrila. Shehyn naznaila obom oldnierom, aby voli, no ma zastavila. Pokaj tu. o urobil Tempi, nie je dobr. Vypoujem ho a rozhodnem, o bude s tebou. Prikvol som a starena za sebou zavrela dvere. *** Uplynula hodina, potom dve. Naahoval som ui, no spoza dver som ni nepoul. Po chodbe preli dvaja udia v oldnierskej erveni a jeden v jednoduchej sivej koeli. Vetkch zaujali moje vlasy, no nezzali na ne.

Namiesto smevu a kvnutia, ako sa patr medzi barbarmi, zachoval som pokojn tvr a optoval im drobn gest. Zrove som sa im vyhbal pohadom. Po vye troch hodinch sa otvorili dvere a Shehyn kvla rukou, aby som vstpil. Miestnos bola dobre osvetlen, steny tvoril opracovan kame. Bola vek ako spla v hostinci, no pre chbajci nbytok psobila ete vm dojmom. Z malej eleznej piecky pri stene vyarovalo prjemn teplo, uprostred stli v kruhu tyri stoliky. Na troch sedeli Tempi, Shehyn a Carceret. Na pokyn od Shehyn som si sadol na tvrt. Kokch si zabil? optala sa. Jej tn bol in ako predtm rozhodn. Rovnak pouval Tempi poas naich rozhovorov o lethani. Vea, odvetil som bez zavhania. Niekedy mi to nemysl, no spoznm, ked ma skaj. Koko je vea? Nebola to doplujca, ale nov otzka. Aj jeden mtvy lovek je vea. Slabo prikvla. Zabil si niekoho inak ako s lethani? Mono. Preo neodpovie no alebo nie? Pretoe lethani mi nebolo vdy jasn. Preo? Lethani nie je vdy zrozumiten. o ho rob zrozumitenm? Zavhal som, aj ked som vedel, e to nie je dobre. Slov uitea. Mono lethani naui? Chcel som urobi posunok pre neistotu, no vtom som si spomenul, e pri rozprvan o lethani sa to nepatr. Mono, odvetil som. Ja to neviem. Tempi sa trochu zamrvil. Nevyzeralo to dobre. Zhlboka som sa nadchol, uvonil a opatrne sa ponoril do vrivho listu. Kto pozn lethani? optala sa Shehyn. Letiaci list, odvetil som, hoci doteraz neviem, ako som to myslel. Odkia pochdza lethani? Z rovnakho miesta ako smiech. Shehyn po krtkom otan pokraovala: Ako nasleduje lethani? Ako nasledujete mesiac?

Pri Tempim som sa nauil uvedomova si rozlin odmlky v konverzcii. Ademina je jazyk, ktor hovor rovnako vea tichom ako slovami. Existuje v om vznamn pauza, zdvoril pauza i zmten pauza. Niektor nepriamo naznauj, in s ospravedlujce, alie slia na zdraznenie. Tto odmlka bola ako neakan diera v rozhovore. Przdny priestor vekosti ndychu. Vyctil som, e som povedal bu nieo vemi mdre, alebo nesmierne hlpe. Shehyn sa zavrtela na stolike, ndych formlnosti sa rozplynul. Ke som pochopil, e pokraujeme alej, dovolil som mysli vystpi z vrivho listu. Shehyn pozrela na Carceret. o povie? Carceret po cel as sedela ako socha. Hovorm, o som povedala predtm. Tempi ns vetkch netinad. Mali by sme ho odreza. Na toto mme zkony. Nerepektova zkon je ako ho vymaza. Slepo dodriava zkon je ako by otrokom, vyhkol Tempi. Shehyn naznaila ostr pokarhanie a oldniera obliala erve. A on Carceret ukzala na ma. Odmietnutie. Nie je z Ademu. Prinajlepom je hlupk. Prinajhorom klamr a zlodej. A to, o povedal? optala sa Shehyn. Aj pes me trikrt zateka, hoci nevie pota. Shehyn sa obrtila k Tempimu. Ked hovor mimo poradia, nedostane slovo, ani ked si na rade. Tempi sa znova zaervenal, pery mu zbledli a usiloval sa zachova pokoj. Shehyn sa zhlboka nadchla a pomaly vydchla. Ketan a lethani z ns robia Ademanov. Barbar neme ovlda ketan. Tempi a Carceret sa zamrvili, ale Shehyn zdvihla ruku. No znii niekoho, kto rozumie lethani, je nesprvne. Lethani neni samo seba. Vyslovila to vemi ahkomysene. Dfal som, e iba zle chpem ademsk slovo pre nienie. Starena pokraovala: Niektor by povedali: Tento vie u dos. Neute ho lethani, pretoe kto pozn lethani, zdol vetko. Vrhla prsny pohad na Carceret. No ja by som osi tak nepovedala. Myslm si, e svet by bol lep, keby lethani poznalo viac ud. Okrem moci toti prina aj mdros pri jej vyuvan.

Nastalo ticho. Napriek zovretmu aldku som sa usiloval tvri vyrovnane. Monoe Tempi neurobil chybu, povedala napokon Shehyn. Ani zaleka to nebol shlas s jeho konanm, no poda toho, ako Carceret odrazu stuhol chrbt a Tempi pomaly, avne vydchol, hdal som, e je to dobr sprva, v ktor sme dfali. Odovzdm ho Vashet, zakonila Shehyn. Tempi znehybnel. Carceret urobila gesto shlasu irok ako smev ialenca. Odovzdte ho kladivu? optal sa Tempi so stiahnutm hrdlom. cta. Zpor. cta. Shehyn sa postavila, naznaujc koniec diskusie. Kto je lep? Kladivo uke, i je mladk elezo, ktor sa oplat ku. Odtiahla Tempiho nabok a chvu mu nieo hovorila. Jemne mu pochala ramen, hlas mala prli tlmen pre moje zvedav ui. Zdvorilo som stl pri svojej stolike. Z Tempiho vyprchala bojovnos, jeho gest vyjadrovali shlas a ctu. Aj Carceret sa takisto drala alej od nich a civela na ma. Tvrila sa vyrovnane, no v oiach sa jej zrail hnev. Urobila niekoko drobnch posunkov, ktor nemohli vidie. Spoznal som len znechutenie, no ostatn som si ahko domyslel. Odpovedal som jej gestom, ktor ademina nepozn. Poda toho, ako zila oi, usdil som, e mu porozumela. Trikrt odbil zvon. Tempi pobozkal Shehyn na ruky, elo a na sta. Nato sa zvrtol a kvol na ma. Krali sme k vekej miestnosti s nzkym stropom plnej ud a vne jedla. Bola to jedle s dlhmi stolmi a tmavmi drevenmi lavicami vyhladenmi od astho pouvania. Nasledoval som Tempiho v rade a nakladal si jedlo na irok dreven tanier. A vtedy som si uvedomil, ak som hladn. Napriek oakvaniu jedle v niom nepripomnala univerzitn kantnu. V prvom rade bola tichia a jedlo ovea chutnejie. Mali tu erstv mlieko a jemn mso, pravdepodobne kozie, tvrd syr aj mkk, krmov, a dva druhy chleba, ktor bol ete tepl. Mohol som si zobra jablk a jahody. Na vetkch stoloch stli otvoren ndobky na so, kad si mohol vzia, koko sa mu iadalo.

V miestnosti plnej rozprvajcich Ademanov som si pripadal zvltne. Hovorili tak potichu, e som nerozoznval slov, no zato som videl gest. Rozumel som iba kadmu desiatemu, no aj tak sa mi zdalo fascinujce pozorova vetky tie mihav emcie okolo seba: pobavenie, hnev, rozpaky, neshlas, znechutenie Uvaoval som, kok z nich hovoria o mne, o barbarovi v ich radoch. Videl som tu viac ien, ako som predpokladal, a tie det. Hstka Ademanov mala na sebe krvavoerven bor oldnierov, no vina bola obleen v jednoduchch sivch atch, ak som videl poas prechdzky so Shehyn. Zazrel som aj bielu koeu a prekvapilo ma, e je to sama Shehyn. Naklala sa nad tanierom, plece pri pleci s ostatnmi. Nikto na ma otvorene nezzal, no obzerali si ma. Ich pozornos, pochopitene, priahovali najm moje vlasy. V miestnosti bolo asi pdesiat plavch hlv, niekolko tmavch a zopr svetlejch i sivch vekom. Vynikal som ako svieca v tme. Snail som sa zatiahnu Tempiho do rozhovoru, no nechcel o tom ani pou a radej sa sstredil na jedlo. Nenaloil si ani zaleka toko o ja, a aj z toho zjedol iba mal as. Dojedol som rchlo. Ked som vyprzdnil tanier, Tempi prestal predstiera jedenie a odviedol ma pre. Na chrbte som ctil desiatky o. Previedol ma niekokmi priechodmi, a km sme sa neocitli pred dverami. Tempi ich otvoril. Ocitol som sa v malej izbe s oknom a posteou. Leala tam moja lutna a cestovn vak. Me chbal. Bude ma nov uite, prehovoril. Daj zo seba vetko. Bu civilizovan. Tvoj uite vea rozhodne. tos. Ma neuvid. Oividne bol ustarosten, no nevedel som, ako ho upokoji. Objal som ho. Zdalo sa mi, e to ocenil. Potom sa zvrtol a bez slova odiiel. Vyzliekol som sa a ahol si do postele. Istotne si poviete, e som sa ustavine budil a prehadzoval, nervzny z toho, o ma ak. Pravda je vak tak, e som zaspal od vyerpania ako diea v matkinom nru.

STODVANSTA KAPITOLA

Kladivo
Sedel som v malikom parku. Tvorili ho dve laviky z vyhladenho kamea, hstka stromov a zka cestika cez vysok trvu. Prejst z jednho konca na druh nezabralo dlhie ako mintu. Z dvoch strn ho pred vetrom chrnili skaln steny. Neznamen to, e tam bbas nefkalo tak miesto by ste v celom Haerte hadali mrne. Ke sa Vashet priblila, ako prv som si vimol, e nem za psom me. Namiesto toho jej visel cez plece, podobne ako nosm lutnu. Krala s nenpadnou, no pevnou sebaistotou, akoby vedela, e m prvo vykraova hrdo, no nepotrp si na tom. Bola nevekej postavy, ako som si u Ademanov zvykol, mala bled krmov ple a siv oi. Vlasy stiahnut do chvosta boli o odtie svetlejie ako Tempiho. Zblia som videl, e kedysi mala zlomen nos, a hoci nebol kriv, drobn zvlnenie na inak prjemnej tvri psobilo trochu ruivo. Usmiala sa na ma irokm ruovm smevom a odhalila zuby. Teraz si mj, prehovorila dokonalou aturinou. Vie po atursky? optal som sa hlpo. Tak ako vina oldnierov, odvetila. Okolo o a st mala tenk vrsky, odhadoval som, e je odo ma o desa rokov staria. Ak neovlda jazyk, ako sa ti prebja ivotom. Aj obchody sa uzatvraj horie. Trochu neskoro som sa spamtal. Vnos. cta. Sprvne sa domnievam, e si Vashet? Na perch jej znova zahral smev. Zopakovala moje gesto a zmerne ho zveliila. Nemohol som si pomc, zdalo sa mi, e si zo ma uahuje. no. Som tvoja nov uiteka. A o Shehyn? Myslel som, e ona je uiteka. Vashet zdvihla oboie, na ademskej tvri to vyzeralo znepokojivo. Vo veobecnosti je to tak, no Shehyn je privemi dleit, aby trvila as s niekm ako ty.

Urobil som posunok pre zdvorilos. Tempi mi celkom vyhovoval. Keby ns zaujmalo, o ti vyhovuje, mono by na tom zlealo, odvetila. Lene Tempi je viac plachetnica ako uite. Dotklo sa ma to. Je to mj priate. Zila oi. Ako jeho priate prehliada nedostatky. Tempi je zdatn bojovnk, no ni viac. Takmer neovlda v jazyk, m mlo sksenost s vonkajm svetom, a ak mm by primn, nie je vemi bystr. Prep. tos. Nechcel som a urazi. Neukazuj mi pokoru, ak ju necti, stle na ma zazerala primrenmi oami. Aj ked m tvr ako maska, cez oi ti vidm do due. Prep mi to, povedal som primne. Ospravedlnenie. Chcel som na teba urobi dobr dojem. Preo? Bol by som radej, keby si si o mne nemyslela ni zl. A ja by som bola radej, keby som na to mala dvod. Rozhodol som sa zmeni tmu v ndeji, e zavediem rozhovor do bezpenejch vd. Tempi a nazval kladivom. Preo? Je to moje meno. Vashet. Kladivo. Hlina. Rozkrten koleso. Vyslovila ho troma rznymi spsobmi, zakadm s inou intonciou. Som t, o tvaruje, vyostruje alebo ni. Preo hlina? Pretoe som aj hlina, odvetila. Iba ten, kto vie by poddajn, me ui. Narastalo vo mne vzruenie. Te ma, e ovlda mj jazyk. Mm tisc otzok, na ktor som sa neoptal, pretoe Tempi by im neporozumel. A keby aj, nepochopil by som jeho odpovede. Vashet prikvla a sadla si na kamenn laviku. Vedie komunikova je tie jedna zo schopnost uitea, poznamenala. A teraz chod pohada dlh kus dreva a prines mi ho. Potom zaneme s lekciou. Zamieril som medzi stromy. Jej iados mala ndych ritulu, preto som sa nechcel vrti s hocijakm konrom, o sa povauje na zemi. Napokon som naiel vbu a odlomil z nej prun vetvu dlhiu ako ruka a hrub ako malek.

Vrtil som sa k Vashet. Ked som jej podal konr, vytiahla ponad plece me a pustila sa odrezva drobn vhonky. Spomenula si, e len poddajn lovek doke ui, poznamenal som. Povedal som si, e vbov konr je vhodne symbolick. Na dnen lekciu posta, odvetila a olpala kru, a jej v ruke zostal tenk biely prt. Utrela me o koeu, zasunula ho do povy a postavila sa. Chytila prt jednou rukou a zavihala nm. Vydval tich svitiv zvuk. Ke sa ku mne priblila, vimol som si, e hoci m erven oldniersky odev, na rozdiel od Tempiho a mnohch inch nie je priptan k rukm a nohm koenmi rememi, ale krvavoervenm hodvbom. Pozrela mi do o. Teraz a udriem, povedala vne. Ani sa nepohni. Pomaly okolo ma zakrila, neprestajne vihajc prtom. Zamvala nm rchlejie, zvuk sa zmenil na ten. Ani som nemrkol. Znova ma obila, a ke stla za mnou, dvakrt ma udrela po oboch ramench tesne pod plecom. Svih, vih! Spoiatku sa mi zdalo, e ma len poklepala, no vzpt sa mi v rukch rozhorela boles. Skr ne som zareagoval, vihla ma po chrbte tak silno, a mi stpli zuby. Prt sa nezlomil len vaka tomu, e bol erstvo odtrhnut a ohybn. Nevykrkol som, lebo ma prekvapila medzi dvoma ndychmi. Zalapal som po vzduchu tak prudko, a mi zabehlo a rozkaal som sa. Chrbt mi zachvtila boles ako plamene. Znova sa postavila predo ma a vne si ma premerala. Toto je tvoja lekcia, povedala nevzruene. Nemyslm si o tebe ni dobr. Si barbar. Nie si bystr. Nie si tu vtan. Nepatr sem. Si zlodej naich tajomstiev. Tvoja prtomnos je na pra, naa kola nepotrebuje takto komplikcie. Zadvala sa na koniec prta, potom obrtila zrak sp na ma. Hodinu po obede sa tu op stretneme, prebodla ma oami. Ak sa mi nebude pi palica, ktor mi prinesie, njdem si vlastn.

To ist bude nasledova po veeri. A nasledujci de. Je to jedin lekcia, ktor a musm naui. Potom odde z Haertu a nikdy viac sa nevrti. Pozrela na ma, tvr mala chladn. Rozumie? o bu Mykla rukou a koniec prta ma zasiahol po lci. Tentoraz som vystraene zjajkol. Vashet sa na ma zadvala. Nikdy by mi nenapadlo, e pohad me by tak desiv. Oi mala tvrd ako ad. Povedz: no, Vashet, rozumiem. Zazrel som na u. no, Vashet, rozumiem. Horn pera sa mi zdala obrovsk a nemotorn. Obzerala si moju tvr, akoby nad niem uvaovala, potom pokrila plecami a odhodila prt. A vtedy som sa odvil prehovori. o by bolo s Tempim, keby som sa rozhodol ods? Ak odde, zdraznila prv slovo, aj t, o mali pochybnosti, pochopia, e sa dopustil chyby, ked a uil. Druh chybu spravil, ked a sem priviedol. A o sa s nm odmlal som sa a zaal odznova. A o by s nm bolo v takom prpade? Mykla plecom a odvrtila sa. Nezle to odo ma, vytekla a odkrala. Dotkol som sa lca a pery a pozrel si na ruku. Nebola od krvi, no ctil som, ako mi opcha koa. Vedel som, e to uvidia vetci. *** Nevediac, o mm robi, vrtil som sa na obed do koly. V jedlni som hadal Tempiho, no nikde som ho nevidel. Poteilo ma to. Akokovek dobre by mi padla priatesk spolonos, nezniesol som pomyslenie, e sa dozvie, ako zle som dopadol. Ani by som mu to nemusel poveda rana na tvri hovorila za vetko. Zachoval som pokoj, so sklopenmi oami sa zaradil a naplnil si tanier. Potom som si vybral przdnu stranu stola, aby som sa nikomu nevnucoval. Vinu ivota som strvil osamote, no zriedka som to vnmal tak vrazne ako teraz. V okol essto kilometrov som poznal jedinho loveka, a aj tomu prikzali, aby sa odo ma dral o najalej. Nevedel

som ni o tunajej kultre, takmer som neovldal jazyk a pliaca tvr a chrbt mi ustavine pripomnali, ako vemi som tu nevtan No jedlo bolo dobr. Peen kura, chrumkav fazua a ksok sladkho melasovho kola. Lep pokrm, ako som si mohol dovoli na univerzite, a teplej ne jedlo v maerovom sdle. Nebol som vemi hladn, no przdny aldok som poznal tak dverne, e som nemal silu ods od ahko zskanho jedla. Ktikom oka som zazrel pohyb, niekto si sadol oproti mne. Zlepilo mi to nladu. Aspo jeden lovek m dos odvahy, aby sa najedol s barbarom. Niekto je tak mil, e ma poctil svojou spolonosou, alebo aspo tak zvedav, e sa priiel pozhovra. Zdvihol som hlavu a uvidel Carceretinu zku zjazven tvr. Poloila na stl svoj irok dreven tanier. Ako sa ti pi nae mesto? optala sa potichu, av ruku oprela o stl. Posediaky gest vyzerali inak, no napriek tomu som spoznal zvedavos & zdvorilos. Keby ns niekto pozoroval, mal by dojem, e vedieme priatesk rozhovor. Ako sa ti pi nov uitelka? Mysl si to, o ja. Nepatr sem. Poul som al ksok a so sklopenm zrakom som ho mechanicky preglgol. Staros. Poula som a vykrknu, pokraovala vdne. Hovorila pomalie, akoby sa rozprvala s dieaom. Nebol som si ist, i to mysl ako urku, alebo chce, aby som jej rozumel. Znelo to ako vystraen vta. Napil som sa teplho kozieho mlieka a utrel si sta. Nadvihla sa mi pritom koea na chrbte a opuchlina zatpala ako roj s. Bol to vkrik lsky? urobila neznmy posunok. Zovrela a Vashet v nru? M na lci znaku od jej st? Odhryzol som z kola. U sa mi nezdal tak sladk. Carceret sa pustila do svojho mnika. Vetci uzatvraj stvky, kedy odde, pokraovala pomaly a potichu, aby som to poul iba ja. Stavila som dve hrivny, e nevydr druh de. Ak odde v noci, vyhrm striebro. Ak sa mlim a zostane, vyhrm tvoje modriny a vkriky. Naliehav prosba. Zosta. Zdvihol som zrak. Rozprva ako tek pes, prehovoril som. Bez konca. Bez zmyslu.

Povedal som to dos potichu, aby to vyznelo zdvorilo, no zrove som si dal zlea, aby to pouli vetci okolo ns. Javiskov epot sme vynali my Ruhovia. Do tvre jej vystpila erve a zvraznila bled jazvy na ele a snke. Sklonil som hlavu a pokraoval v jedle, akoby sa ni nestalo. Urazi prslunka inej kultry je vemi ak, no vychdzal som z toho, o som poul od Tempiho. Keby Carceret nejako zareagovala, len by potvrdila moje slov. Dojedol som pomaly a sstredene, predstavujc si, e sa vyhrievam vo vlnch nenvisti, ktor z nej vyaruj. Vyhral som mal bitku, no bolo to, pravdae, plan vazstvo. Obas sa vak treba uspokoji s tm, o je poruke. *** Ked sa Vashet vrtila do malho parku, akal som ju na jednej z kamennch laviiek. Zastala predo mnou a nahlas vzdychla. Rozkon. Nechpav iak, prehovorila v dokonalej aturine. Be po palicu. Uvidme, i to tentoraz pochop. U ju mm, siahol som za laviku a vytiahol cvin dreven me, ktor som si poial zo koly. Vyrobili ho zo starho napustenho dreva vyhladenho stovkami rk, bol tvrd a ak ako elezn ty. Keby ma nm udrela po pleciach ako vbovm prtom, polmala by mi kosti. Keby ma zasiahla do tvre, rozdrvila by mi eus. Poloil som ho veda seba na laviku. Drevo o kame nebuchlo, ale takmer zazvonilo. Potom som si pretiahol koeu cez hlavu, ked sa obtrela o podliatinu na chrbte, sykol som od bolesti. Dfa, e si ma naklon, ked mi ponkne svoje jemn mlad telo? optala sa Vashet. Si pekn, no nie a tak vemi. Opatrne som poskladal koeu veda mea. Chcem ti nieo ukza, obrtil som sa a otril jej chrbt. Zbiovali a, vyhlsila. Nemem poveda, e ma to prekvapuje. Vedela som, e si zlodej.

Nie s za krde. Obvinili a zbiovali ma na univerzite. Po takom treste mnoh tudenti oddu inam. Ja som sa rozhodol zosta. Boli to, napokon, iba tri rany. akal som, km sko na nvnadu. Vidm viac ako tri jazvy, povedala. O nejak as ma znova obvinili, pokraoval som. Tentoraz mi vymerali es rn. Napriek tomu som neodiiel. Zvrtol som sa k Vashet. Zostal som, pretoe inde by som sa nenauil to, po om som til. Ani biovanie ma neodradilo. Zdvihol som ak dreven me. Myslel som, e by si to mala vedie. Bolesou ma nezastra. Neopustm Tempiho po tom, o mi prejavil dveru. Chcem sa dozvedie ist veci a toto je jedin miesto, kde sa ich mem naui. Podal som jej tvrd kus tmavho dreva. Ak ma chce vyhna, mus sa vmi snai. Odstpil som od nej a spustil ruky pozd tela. Zatvoril som oi.

STOTRINSTA KAPITOLA

Barbarsk jazyk
Rd by som povedal, e som vydral so zatvorenmi oami, no ne. bola by to pravda. Len o som zaul krpanie Vashetinch topnok, otvoril som ich. Nemril som, pretoe by som vyzeral ako diea. iroko som ich roztvoril a pozrel na u. Optovala mi pohad, hadela mi do o dlhie ne Tempi za cel jedenstenie. Svetlosiv zrenice psobili na jemnej tvri tvrdo. Zlomen nos u nevyzeral neprimerane. Bolo to pochmrne varovanie svetu. Medzi nami vril vietor, na holch rukch mi narstla husia koa. Vashet rezignovane vzdychla, pokrila plecami a chytila dreven me za rukov. Zamyslene ho poakala v oboch rukch a rozohnala sa. No neudrela ma. Dobre! rozhodila ruky. Ako chce, ty vychudnut potkan. Cibua a sraky! Oble si koeu. Ked a vidm, je mi zima. Klesol som na laviku. Vakabohu, zamrmlal som. Obliekal som si koeu, no ilo to ako, lebo sa mi triasli ruky. Ibae nie od chladu. Vashet si to vimla. Vedela som to! vazoslvne na ma namierila prst. Stl si, akoby si bol pripraven na popravu, no v skutonosti si sa chystal ujs ako zajac! znechutene dupla nohou. Mala som ta zmlti! Som rd, e si to neurobila. Podarilo sa mi natiahnu koeu, a potom som si vimol, e je naopak. Nechal som to tak, aby som ete vmi nepodrdil pliaci chrbt. o ma prezradilo? nedalo jej to pokoj. Ni. Zahrala si to majstrovsky. Ako si teda vedel, e ti nerozrazm lebku? Premyslel som si to. Keby ma Shehyn chcela vyhna, stailo, aby mi to prikzala. Keby ma chcela zabi, ani to by pre u nebol problm.

Utrel som si spoten dlane o nohavice. Z toho som usdil, e ma m naozaj ui. Do vahy prichdzali tri monosti, zdvihol som prst. Malo to by ritulne prijatie. Druh prst.,Alebo skka vle Alebo som a naozaj chcela odplai, dokonila Vashet a sadla si na laviku oproti mne. o keby som hovorila pravdu a zbila a do krvi? Pokril som plecami. Aspo by som mal istotu. No zdalo sa mi nepravdepodobn, e by na to Shehyn vybrala niekoho ako ty. Keby ma chcela potresta, mohla to prikza Carceret. Zdvihol som hlavu. Len zo zvedavosti, o o ilo? O prijatie, alebo o skku? Prechdza tm kad? Pokrtila hlavou. Test vle. Nemala som v mysle strca as uenm zbabelca alebo niekoho, kto sa boj bolesti. A tie som sa potrebovala utvrdi v tvojej odhodlanosti. Prisvedil som. Zdalo sa mi to najpravdepodobnejie. Povedal som si, e si uetrm podliatiny a urchlim to. Vashet sa na ma zahadela, v tvri mala zvedavos. Pripam, e si prv tudent, ktor ponkol, e sa nech zmlti, aby dokzal, e je hoden mjho asu. To nebolo ni, podotkol som nentene. Raz som skoil zo strechy. *** Hodinu sme sa rozprvali o kadeom, km sa naptie medzi nami pomaly nerozplynulo. Vyzvedala, preo ma zbiovali, a ja som jej to s radosou strune vysvetlil. Nechcel som, aby ma pokladala za zloinca. Potom si lepie prezrela moje jazvy. Ten, kto a oetril, vedel, o rob, povedala s obdivom. Je to vemi ist prca. Lepiu som ete nevidela. Odovzdm tvoju pochvalu. Jemne pohladila okraj plivej rany, ktor sa mi ahala cez cel chrbt. Mimochodom, prep mi toto. Bol to horie ako biovanie, to ti poviem aj bez muenia. O de-dva to prejde. To vak neznamen, e dnes v noci nebude spa na bruchu. Pomohla mi prezliec koeu, potom sa vrtila na laviku oproti.

Bez urky, Vashet, prehovoril som zdrhavo, no zd sa mi in ako ostatn Ademania. Nieeby som ich stretol vea, no napriek tomu Chba ti znma re tela, odvetila. To tie. No ty si ovea vraznejia, ukzal som na svoju tvr. Vashet pokrila plecami. Tam odkia pochdzam, hovorme tvojm jazykom. A navye som strvila tyri roky ako osobn strkya a veliteka u bsnika, ktor bol zrove panovnkom v malch krovstvch. Aturinu ovldam pravdepodobne lepie ne ktokovek v Haerte. Vrtane teba. Posledn poznmku som si nevmal. Nevyrastala si tu? Pokrtila hlavou. Som z Feantu, mesta alej na severe. Sme vmi otvoren. Haert m iba jednu kolu a vetci s s ou tesne spojen. abov strom je jedna zo starch ciest. Vemi formlna. Ja som vyrastala s cestou radosti. Existuje viacero kl? Vashet prisvedila. Toto je len jedna z mnohch, ktor nasleduj latantha, cestu abovho stromu. Patr k najstarm, hne po Aetheovej a Aratanovej. Okrem toho s ete asi tri tucty ciest, no niektor z nich s vemi mal maj len jednu i dve koly, ktor uia ketan. Preto m in me? optal som sa. Priniesla si si ho z vlastnej koly? Premerala si ma s primrenmi oami. Co vie o mojom mei? Vytiahla si ho, ke si istila vbov konr. Tempiho me je kvalitn, no tvoj je odlin. Rukov je opotrebovan, ale epe vyzer ako nov. Zvedavo na ma pozrela. M otvoren oi, vak? Mykol som plecom. V skutonosti nie je mj, odvetila. Iba sa o starm. Je to star me a epe je jeho najstaria as. Odovzdala mi ho sama Shehyn. Preto si prila do tejto koly? Zavrtela hlavou. Nie. Shehyn mi ho dala ovea neskr, siahla za chrbt a nene pohladila rukov. Prila som, pretoe aj ked ich latantha je vemi formlna, vedia vynikajco narba s meom. Z cesty

radosti som sa nauila o najviac. Tri in koly ma odmietli, km sa ma ujala Shehyn. Je to mdra ena, pochopila, e ked ma bude ui, neoutuje. Obaja mme astie, e m otvoren myse, povedal som. Ty vmi ako ja. Nasledovnci rznych ciest sa usiluj predstihnt ostatn. Ked som sa pridala k latantha, bol to pre Shehyn al spech. Muselo by ak prs sem ako cudzinec. Vashet pokrila plecami, me sa jej na chrbte nadvihol a znova klesol. Spoiatku no. No tunaj obyvatelia maj nos na talent a toho mm na rozdvanie. Medzi tudentmi cesty radosti ma pokladali za trochu merav a akopdnu, zato tu sa na ma dvaj ako na nesptan, ukrnula sa. Je to prjemn akoby som dostala nov obleenie. Aj cesta radosti u lethani? zaujmal som sa. Vashet sa zasmiala. To je predmet vekch sporov. Jednoduch odpove je no. Vetci Ademania sa do istej miery uia lethani. Najma t, o s zdruen v kolch. Lene lethani sa d vyklada rzne. Na co sa jedna kola upna, in, naopak, zavrhuje. Zamyslene sa na ma zahadela. Naozaj si povedal, e lethani pochdza z rovnakho miesta ako smiech? Prikvol som. Je to dobr odpove. Uitelka cesty radosti mi raz povedala to ist. Zamraila sa. Preo si tak vny? Povedal by som ti to, no nechcem klesn v tvojich oiach. Nebudem si a vi vmi, ak m pred uitekou tajomstv, odvetila chladne. Musme si dverova. Vzdychol som. Te ma, e sa ti pi moja odpove. No ak mm by primn, neviem, o to znamen. Neptala som sa a na vznam, odvetila pokojne. Je to nezmyseln odpove. Viem, e prikladte lethani vek vznam, no ja mu nerozumiem. Iba som naiel spsob, ako to predstiera. Vashet sa zhovievavo usmiala. Pochopenie lethani nemono predstiera, povedala s istotou. Je to ako s plvanm. Kad, kto sa na teba pozrie, vid, i ho naozaj ovlda.

Aj plvanie sa d hra, upozornil som ju. Sta pohybova rukami a kra pritom po dne rieky. Zvedavo na ma pozrela. Tak dobre. Ako si ns oklamal? Vysvetlil som jej podstatu vrivho listu aj to, ako som sa nauil ponori do ahkho, przdneho priestoru, kde odpovede prichdzaj akoby odnikia. ^ Take si ukradol odpovede sm sebe, povedala s hranou vnosou. ikovne si ns oklamal tak, e si naiel odpovede vo vlastnej hlave. Nerozumie mi, odvetil som s narastajcou podrdenosou. Nemm ani potuchy, o je lethani! Nie je to cesta, no pomha ju vybra. Je to najjednoduchia monos, no nie je ahk zbada ju. Rozprvate ako opit kartografi. Vzpt som svoje slov outoval, no Vashet sa iba zasmiala. Mnoho opilcov sa vyzn v lethani. Niektor z nich sa stali legendami. Ked videla, e som stle rozruen, upokojovala ma. Ani ja nerozumiem lethani, aspo nie tak, aby som ho niekomu vysvetlila. Uenie lethani je umenie, ktor neovldam. Ak sa Tempimu podarilo vykresa v tebe iskru pochopenia, je to od neho zslun. Naklonila sa dopredu. Problm je iastone vo vaom jazyku. Aturina je vemi priamoiara, stroh a jasn. N jazyk je pln nznakov, preto ahie prijmame existenciu nieoho nevysvetlitenho. A najvznamnejie z toho je lethani. Vie uvies in prklad ako lethani? poiadal som. Len, prosm, nepovedz modr farba, lebo na mieste zoaliem. Zamyslela sa. Lska. Vie, o je to, no ned sa vysvetli. Lska je ako uchopiten pojem, shlasil som. Je abstraktn ako spravodlivos, no d sa definova. Zaiskrilo sa jej v oiach. Tak mi to predve, mj bystr tudent. Povedz mi, o je lska. Chvu som premal, potom ete o osi dlhie. Vashet sa ukrnula. U chpe, ako ahko njdem diery v tvojej defincii? Lska je ochota urobi pre inho loveka okovek, odvetil som. Aj proti vlastnmu presvedeniu. Cm sa potom li lska od povinnosti i oddanosti?

Spja sa s zickou pralivosou, dodal som. Aj materinsk lska? Tak teda s nesmiernou nklonnosou. o si predstavuje pod nklonnosou? optala sa s neznesitenm pokojom. Je to odmlal som sa, namhajc mozog v pokuse vymyslie definciu lsky bez toho, aby som na jej opis pouil in, rovnako abstraktn pojmy. Tak je podstata lsky, prehovorila Vashet. Ak sa ju poksi pochopi, privedie a k ialenstvu. Preto bsnici donekonena skladaj vere. Keby sa lska dala poloi na papier, ostatn by zloili per. Ibae osi tak je nemon. Zdvihla prst. No iba blzon by tvrdil, e lska neexistuje. Vid ju v pohade dvoch mladch zabencov. Je tak hust, e by si ju mohol natrie na chlieb a zjes. Ked vid matku s dieaom, vid lsku. Ke cti, ako ti vri v aldku, vie, o o ide. Dokonca aj ke ju nevie ohranii slovami. Urobila triumflne gesto. S lethani je to rovnak. No kee je vie ne lska, je aie opsa ho. Preto m zmysel kls otzky. Je to ako spytova sa mladho dievaa na chlapca, ktor ho oaril. Mono nepouije slovo lska, no z jej odpoved spozn, i ju m, alebo nema v srdci. Ako mu moje odpovede odhali poznanie lethani, ked ani neviem, o je to? Oividne ho chpe. Je zakorenen hlboko v tebe. Prli hlboko, aby si ho videl. Niekedy je to tak aj s lskou. Natiahla ku mne ruku a poklopala mi po ele. A o sa tka tvojho vrivho listu, poula som, e in cesty poznaj nieo podobn. Pokial viem, aturina pre nem slovo. Je to ako ketan mysle. Cviky, ktor rob mylienkami, aby si vytrnoval mozog. Zamietavo mvla rukou. V kadom prpade to nie je podvdzanie, ale spsob odhaovania toho, o sa ukrva v hlbokch vodch tvojej mysle. To, e si na priiel sm, je vemi pozoruhodn. Prikvol som. Sklam sa pred tvojou mdrosou, Vashet. Skla sa pred tm, e mm nepopieratene pravdu.

Tleskla rukami. Musm a vea naui. No kee si opuchnut a ubolen, vynechme ketan. Predve mi svoju ademinu. Chcem pou, ako tk moju ndhern re svojm hrubm barbarskm jazykom. *** V priebehu nasledujcich hodn som sa vea dozvedel o ademine. Dobre mi padlo pta sa otzky, na ktor dostanem jasn, konkrtne odpovede. Po mesiaci rozhadzovania rukami a kreslenia do hliny bolo uenie sa od Vashet tak ahk, a mi to pripadalo nepoctiv. Na druhej strane, uiteka mi dala jasne najavo, e moja posunkov re je zahanbujco hrub. Vedel som vyjadri mylienku, no prinajlepom sa to podobalo rei dieaa a prinajhorom babotaniu pomtenca. Teraz rozprva takto, postavila sa, zamvala rukami nad hlavou a ukzala na seba oboma palcami. Chcem dobr boj. iroko, bezvrazn sa usmiala. S meom! Udrela si psami do hrude a vyskoila ako nateen diea. Nie som a tak nemon, zapril som sa. Je to takmer presn, povedala vne a sadla si na laviku. Keby si bol mj syn, nepustila by som a z domu. Ako tudentovi ti to tolerujem len preto, lebo si barbar. Akoby Tempi priviedol domov psa, ktor vie pska. Nie je dleit, e pska falone. Vashet predstierala, e vstva. No ak ti nevad, e rozprva ako diea, sta poveda a prejdeme k nieomu inmu. Ubezpeil som ju, e sa chcem ui. Po prv, hovor privea a prli nahlas, upozornila ma. Podstata Ademu je pokoj a ticho, o sa odra aj v naej rei. Po druh, mus by opatrnej s posunkami a s ich naasovanm. Nahrdzaj konkrtne slov a mylienky. Nie vdy zdrazuj to, o hovor, niekedy id zdanlivo zmerne proti vznamu tvojich slov. Rchlo urobila sedem i osem rozlinch gest. Vetky vyjadrovali pobavenie, no kad bolo trochu in. Mus pochopi jemn odtienky. Rozdiel medzi tenkm a thlym, ako hovorieval mj krovsk bsnik. Ke pouva iba jeden smev, vyzer ako hlupk. Uila ma niekoko hodn a vyjasnila mi nieo, o sa Tempimu podarilo iba naznai. Aturina je ako irok, plytk jazero: m vea

slov, vetky vemi konkrtne a presn. Ademina je ako hlbok studa. Je v nej menej slov, no kad z nich m mnoho vznamov. Dobr veta v aturine je ako pka ukazujca smer. Dobr veta v ademine je ako pavuina kad vlkno m vlastn vznam, je sasou nieoho vieho, zloitejieho. *** Na veeru som priiel do jedlne vo vrazne lepej nlade. Podliatiny stle boleli, no prsty mi napovedali, e lce u nie je tak opuchnut. Znova som sedel osamote, no nesklal som hlavu. Pozoroval som ruky ud okolo seba a usiloval sa rozpozna jemn vznamov odtienky medzi zujmom a vzruenm i odmietnutm a odopretm. Po veeri priniesla Vashet fatiku s hojivm balzamom, vdatne mi ho rozotrela po chrbte a ramench, o osi menej po tvri. Spoiatku to teklilo, potom plilo a napokon som ctil tlmen, nevrazn teplo. A ked boles v chrbte ustpila, uvedomil som si, ak som bol napt. Tak, povedala Vashet a zaztkovala fatiku. Je to lepie? Hne by som a vybozkval, odvetil som vane. M opuchnut peru, nebolo by to ktovieo. Radej mi predve ketan. Nemal som ponaahovan svaly, no nechcel som sa vyhovra, a tak som zaujal postoj otvoren ruky a zaal cvii. Ako som spomnal, Tempi ma zvyajne zastavil aj pri najmenej chybe. Ke som sa teraz bez preruenia dostal po dvanstu pozciu, bol som poriadne nafkan. Vzpt som poas pohybu star mama riasi zle poloil nohu. Ked ma na to Vashet neupozornila, pochopil som, e ma len pozoruje a zhodnotenie mjho vkonu si nechva na koniec. Na koi mi vyrazil pot a neprestal sa rin, a km som o desa mint nedocviil. Vashet vstala, pochala si bradu. Mohlo to by horie, poznamenala. Poctil som zblesk pchy, no uiteka pokraovala: Naprklad keby ti chbala noha. Obila ma, obzerajc si ma od hlavy po pty. Pichla mi prstom do hrude a do brucha. Zovrela mi rameno a hrub sval na boku. Pripadal som si ako neodstaven prasiatko na trhu.

Napokon mi vzala do rk dlane a obrtila ich. Vyzerala prjemne prekvapen. Nikdy si nebojoval, km a to nenauil Tempi? optala sa. Zavrtel som hlavou. M dobr ruky, prechdzala mi prstami po predlaktiach, ohmatvala svaly. Polovica barbarov ich m z ninerobenia mkk, slab. Druh polovica zase mocn a tvrd z rbania dreva alebo tlaenia pluhu. Znova ich prevrtila. No tvoje s siln a ikovn, s ohybnmi zpstiami. Uprela na ma sptav pohad. m sa iv? Som tudent na univerzite. Narbam s jemnmi nstrojmi, tvarujem kov a kame, vysvetlil som. No zrove som hudobnk. Hrm na lutne. Vashet vyzerala zdesene, potom vybuchla do smiechu. Pustila mi ruky a pohorene krtila hlavou. A navye je hudobnk, zamrmlala. Skvel. Vie o tom niekto? Zle na tom? Nehanbm sa za to, kto som. Nie, pravdae sa nehanb. V tom je hik. Zhlboka sa nadchla a vydchla. Dobre. Mal by si to pou m skr, uetr nm to vea nedorozumen. Pozrela mi do o. Si kurva. Zamurkal som. Prosm? Dvaj chvu pozor. Nie si hlpy. Urite si si vimol, e medzi Ademom a krajinou, kde si vyrastal, s obrovsk kultrne rozdiely. Vyrastal som v Spoloenstve, doplnil som. A m pravdu, Tempiho zvyky mi pripadali vzdialenejie ako obyaje ostatnch oldnierov z Vintasu. Prikvla. Sasti je to preto, e Tempi je nedvtipn a na svet sa dva ako erstvo vyliahnut kura, mvla rukou. No inak m pravdu. Sme vemi rozdielni. Vimol som si. Naprklad neskrvate nahotu. Alebo je Tempi exhibicionista. Zaujmalo by ma, pri akej prleitosti si to zistil, zachichotala sa. No akokovek zvltne to znie, nemme strach z nahch tiel. Na okamih sa zamyslela, zdalo sa, e dospela k nejakmu rozhodnutiu. Bude jednoduchie, ked ti to ukem. Sleduj.

Tvr jej zahalila tradin ademsk ahostajnos, zostala przdna ako nepopsan hrok papiera. Z jej hlasu sa vytratili odtienky emci. Povedz mi, o znamen, ked urobm toto, vyzvala ma. Pristpila bliie, uhbala predo mnou oami. Rukou naznaila ctu. Bojuje ako tiger. Tvr mala bezvrazn, hlas chladn a pokojn. Jednou rukou mi chytila plece, druhou rameno a stisla. Je to pochvala, odvetil som. Vashet prikvla a odstpila. Tvr sa jej roziarila, usmiala sa na ma a pozrela mi do o. Znova ku mne podila. Bojuje ako tiger, z hlasu jej vyaroval obdiv. Jednu ruku mi poloila na plece, druh na biceps. Stisla. Odrazu mi bola jej blzkos neprjemn. Je to sexulna vzva, povedal som. Vashet odstpila a kvla hlavou. Tvoji udia vnmaj ist sprvanie ako dvern. Nahota, fyzick kontakt, blzkos tiel, milostn hra. Pre Ademanov to nie je ni mimoriadne. Zahadela sa mi do o. Poul si ns niekedy kria alebo zvi hlas? Poul si Ademana rozprva tak nahlas, aby ho pouli ostatn? Po krtkom zamyslen som pokrtil hlavou. To preto, lebo rozprvanie pokladme za skromn. Intmne. To ist plat pre vraz tvre. A toto, pritlaila si prsty na krk. Teplo hlasu. Emcie, ktor odhauje. To vetko je dvern. A hudba je nabit emciami, pochopil som. Bola to zvltna mylienka, ako som sa s ou vyrovnval. Vashet vne prikvla. Blzka rodina me spolu spieva. Matka spieva dieau, ena manelovi. Na lcach sa jej rozhorel slab rumenec. No iba ak s sami a vemi zamilovan. No ty, ukzala na ma, ako hudobnk hr a spieva pred miestnosou plnou ud. A za o? Za pence i za jedlo? pochmrne na ma flochla. Opakuje to veer o veer. Pred kmkovek. Zhrozene zavrtela hlavou a trochu sa zachvela. avou rukou podvedome urobila niekoko rchlych posunkov: zdesenie, opovrhnutie, vitka. Prijma sasne dva druhy emocionlnych signlov ma trochu miatlo. Potlail som predstavu, ako stojm nah na pdiu v Eoliane, kram pomedzi dav a obtieram sa telom o host. O mladch i starch, tunch

i chudch, bohatch aristokratov aj obyajnch ud s przdnym mecom. Behal mi z toho mrz po chrbte. Hra na lutnu je tridsiata sma pozcia v ketane, oponoval som. Vedel som, e sa chytm slamky. A dvansta je spiaci medve, mykla plecom. No nenjde u ns ani medvede, ani levy, ani lutny. Niektor nzvy s odhaujce, no men v ketane zakrvaj pravdu, aby sme o nej hovorili bez vyzrdzania tajomstiev. Rozumiem, odvetil som. No mnoh z vs boli vo svete. Vemi dobre ovlda aturinu a hlas m pln tepla. Urite vie, e na spievan nie je v podstate ni zl. Aj ty si bol vo svete, oponovala pokojne. Urite vie, e ani na sexe s troma umi na irokom kozube v runom hostinci nie je v podstate ni zl, zadvala sa na ma. Myslm, e kozub by bol trochu nepohodln. Zachichotala sa. Povedzme, e dotyn pouije prikrvku. Ako by si nazval takho loveka? Keby sa ma to optala pred dvoma jedensteniami, po tom, o som sa vrtil z re vl, nerozumel by som jej. Keby som zostal s Felurian dlhie, je dos pravdepodobn, e sex na kozube by mi vbec nepripadal udn. Lene u nejak as som bol sp vo svete smrtenkov. Kurva, pomyslel som si. Lacn a bezostyn andra. Bol som rd, e som sa nikomu nezmienil o Tempiho tbe naui sa hra na lutne. Ako hanebne sa musel cti pre tak nevinn popud! Predstavil som si mladho Tempiho, ako chcel sklada hudbu, no nikomu o tom nepovedal, lebo vedel, e je to nehanebn. Zlomilo mi to srdce. Tvr ma musela prezradi, pretoe Vashet mi jemne chytila ruku. Viem, e je to pre vs ako pochopiten. Najm preto, e ste nikdy nesksili pozrie sa na to z inho uhla. Varovanie. V duchu som zpasil so vetkm, o z toho vyplvalo. Ako sa dozvedte nov sprvy? optal som sa. Ako udriavate kontakty s vonkajm svetom, ked vs nenavtevuj koovnci putujci od mesta k mestu? Vashet sa mierne usmiala a kvla na vetrom oahan krajinu. Vyzer toto ako miesto, kde sa udia zaujmaj o svet? spustila ruku.

No nie je to tak zl, ako si mysl. Cestujci predavai s tu vtanej ne vo vine inch miest. Najm drotri. A okrem toho vea cestujeme. Ademania, ktor si obliekaj erven rovnoatu, prichdzaj a odchdzaj a prinaj sprvy. Upokojujco mi poloila ruku na plece. A z asu na as ide okolo spevk i hudobnk. Nevystupuj vak pred celm mestom. Navtevuj rodiny, a aj tam spievaj schovan za pltnom. Ademskch hudobnkov spozn poda toho, e nes na chrbte paravn. Naplila pery. No ani na nich sa udia nedvaj celkom priaznivo. Je to cenen povolanie, no nie poestn. Trochu som sa uvonil. Predstava miesta, kde nie s umelci vtan, sa mi videla hrozn, ba priam zvrten. No zvltne zvyky som dokzal pochopi. Prispsobovanie sa publiku je pre edemskch Ruhov tak samozrejm ako prezliekanie kostmov. Vashet pokraovala: Takto to u ns chod a urob lepie, ked sa s tm zmieri o najskr. Hovorm ti to ako scestovan ena. Medzi barbarmi som strvila osem rokov. Dokonca som povala hudbu s viacermi umi. Vyslovila to hrdo, vzdorovito zdvihla bradu. A nie raz. Spievala si niekedy na verejnosti? optal som sa. Tvr sa jej premenila na kame. To je nezdvoril otzka, povedala odmerane. Takto si v Ademe nezska priateov. Chcel som tm poveda, vyhkol som, e keby si to sksila, vedela by si, e na tom nie je ni hanebn. uom to prina rados. Vashet na ma zazrela a urobila dve stroh gest: odmietnutie, konenos. Kvothe, vea som cestovala a vea videla. Mnoh Ademania s svetaznal. Poznme hudobnkov a otvorene priznvam, e mnoh sme nimi potajomky oaren. Presne tak, ako tvojich ud nadchnaj schopnosti modegskch kurtizn. Uprela na ma prsny pohad. No napriek tomu by som si neelala, aby si moja dcra priviedla domov muzikanta, ak mi rozumie. A takisto by nezlepilo Tempiho poves, keby sa ostatn dozvedeli, e sa s tebou podelil o ketan. Nechaj si to pre seba. M to dos ak aj bez toho, aby vetci v Ademe vedeli, e si ete aj hudobnk.

STOTRNSTA KAPITOLA

Jedin p s ostrm hrotom

Zdrhavo som prijal Vashetinu radu, a hoci ma veer svrbeli prsty, nevytiahol som lutnu z puzdra a nevyplnil svoj skromn kt v kole hudbou. Zaiel som a tak aleko, e som zasunul nstroj pod poste, aby ho niekto nezazrel a nerozchril to. Niekolko dn som nerobil takmer ni in, iba tudoval pod vedenm svojej uiteky. Jedol som osamote a nepokal som sa nadvzova rozhovory. Odrazu som sa za svoje nedokonal vyjadrovanie hanbil. Carceret ma sledovala hadmi oami, no vyhbala sa mi. Vyuil som Vashetinu vynikajcu aturinu a kldol jej tisce otzok, ktor by boli pre Tempiho prli zloit. akal som cel tri dni, ne som sa odvil spta na nieo, o som v sebe dusil od prchodu na ptie Brkovch vrchov. Pokladal som to za prejav vnimonho sebaovldania. Vashet, rozprvaj si tvoji udia prbehy o Chandrincoch? Pozrela na ma, jej zvyajne veavravn tvr zrazu zmeravela. Ako to svis s tvojou posunkovou reou? Rukou urobila niekolko rozlinch gest pre neshlas a vitku. Nijako, odvetil som. Take to m nieo spolon s bojovanm? Nie. Ale Potom to urite pomha s ketanom. Alebo s lethani. Alebo sa to dotka nejakho jemnho vznamovho odtienku ademiny, ktor nevie uchopi? Som len zvedav. Vashet vzdychla. Podar sa mi presvedi a, aby si sstredil svoju zvedavos na dleitejie zleitosti? Rozhorenie. Silnpokarhariie. Rchlo som to pustil z hlavy. Vashet nebola iba mojou uitelkou, ale aj jedinou spolonkou. Posledn, o som chcel, bolo podrdit ju, alebo vyvola dojem, e ju nepovam.

A na Chandrincov bola vdatnm zdrojom informci. Na nekonen prd otzok mi odpovedala rchlo a zrozumitene. Vaka tomu sa moje komunikan a bojov schopnosti zlepovali vekmi skokmi. No Vashet nebola tak naden a nezdrhala sa da mi to najavo. Vrene a vo dvoch jazykoch. *** Asi hodinu sme trnovali boj rukami v skrytom dol, kde rstol abov strom, a teraz sme sedeli vo vysokej trve a lapali dych. Presnejie povedan, ja som lapal dych, Vashet nebola ani trochu zadchan. Boj so mnou bol pre u hraka, neustle ma trestala za nedbalos akoby mimochodom obila moju obranu a plesla ma zboku po hlave. Vashet, nazbieral som odvahu opta sa jej na osi, o mi u dlho nedalo spva. Smiem ti poloi trochu trfal otzku? Mm rada trfalch tudentov, odvetila. Dfala som, e si u prekonal ostych. Nao je toto dobr? ukzal som na u a na seba. Toto je dobr na to, napodobnila moje gesto, aby si nebojoval ako mal chlapec opit z matkinho vna. Plav vlasy mala spleten do vrkoov, ktor jej padali okolo krku na chrbt. Vyzerala ako dievatko, o mi nezvyovalo sebavedomie, kee za posledn hodinu ma opakovane hdzala na zem, ntila podriadi sa a utedrila mi nespoetn dery a kopance. Raz mi so smiechom skoila za chrbt a plesla ma po zadku, akoby bola nejak chlipn opilec v bare a ja anka s vekm vstrihom. Ale preo ma u? pokraoval som. Ak urobil Tempi chybu, preo ma chcete naui ete viac ako on? Vashet prikvla. akala som, kedy sa to opta. Mala to by jedna z tvojich prvch otzok. Povedali mi, e sa privea ptam. Snail som sa by opatrnej. Vashet sa naklonila dopredu, nasadila vecn vraz. Pozn veci, ktor by si nemal pozna. Shehyn nevad, e vie o lethani, aj ke ostatn maj na to in nzor. No o sa tka ketanu, panuje zhoda. Nie je

pre barbarov, ale len pre Ademanov aj to iba pre tch, ktor nasleduj cestu abovho stromu. Shehyn uvauje takto: Keby si bol sasou koly, patril by si do Ademu. Ak by si bol sasou Ademu, nebol by si viac barbarom. A v tom prpade by nebolo nesprvne ui a ketan alebo lethani. Bola v tom ist spletit logika. Znamenalo by to, e ani Tempi neurobil chybu, ked ma uil. Vashet pritakala. Presne tak. Namiesto toho, aby priniesol domov nechcen tea, akoby priviedol nasp do koiara zatlan ovcu. Mus ma prirovnva k takmto zvieratm? vzdychol som. Poniuje ma to. Bojuje ako tea, odvetila. Si nedokav a nemotorn. No nie som u sasou koly? U ma predsa. Vashet zavrtela hlavou. Spva v kole a je nau potravu, no to z teba nerob tudenta. Mnoho det sa u ketan v ndeji, e vstpia do koly a jednho da zskaj prvo nosi erven aty. ij a tuduj s nami. S v kole, no nepatria k nej. Nie je zvltne, e sa tok chc sta oldniermi? optal som sa o najzdvorilejie. Zd sa mi, e aj ty po tom ti, povedala prsne. Tim sa ui, nie by oldnierom. Bez urky. Vashet natiahla stuhnut krk. Znova a mli jazyk. V barbarskch krajinch s oldnieri na najniej prieke spoloenskho rebrka. Akkovek hlpy a zbyton lovek doke nosi kyjak a zarobi si polpencu za strenie karavny. Je tak? Prca oldnierov priahuje drsnch ud, pripustil som. My nie sme ten druh oldnierov. Platia nm, no prcu si vyberme sami, odmlala sa. Ak bojuje pre peniaze, si oldnier. Ako a nazv, ked bojuje z povinnosti voi svojej krajine? Vojak. Ak bojuje za zkon? Strnik alebo sdny vykonvate. Ak bojuje za svoju poves? Nad tm som sa musel zamyslie. astnk sboja? Ak bojuje pre dobro ostatnch? Amyr, odvetil som bez premania.

Naklonila hlavu. To je zaujmav voba. Zdvihla ruku, hrdiac sa ervenm rukvom. My Ademania sme platen za strenie, lovenie a ochranu. Bojujeme za nau zem, za kolu a za poves. Bojujeme za lethani, s lethani aj v lethani. Ademsk slovo pre loveka, ktor nos erven, je cethan, pozrela na ma. Sme na to pyn. oldnieri s teda v Ademe vemi ven, pochopil som. Vashet prisvedila. No barbari to slovo nepoznaj, a aj keby ho poznali, nerozumeli by mu. Preto si musia vystai s pomenovanm oldnier. Vytrhla dve dlh stebl trvy a spletala ich dokopy. Preto nem Shehyn ahk rozhodovanie. Mus udra rovnovhu medzi tm, o je sprvne, a tm, o je dobr pre kolu. Zrove mus bra do vahy dobro cesty abovho stromu. Namiesto toho, aby sa unhlila, hr trpezliv hru. Osobne si myslm, e dfa, e problm zmizne sm od seba. Ako? Naprklad tak, e ujde, odvetila ahostajne. Mnoh s tm potaj. Keby som usdila, e nie si hoden uenia, tie by ju to zbavilo zodpovednosti za rozhodnutie. alia monos je, e poas vcviku zomrie alebo sa zmrza. Vyvalil som na u oi. Nehody sa stvaj, pokrila plecami. Nie asto, no obas sa prihodia. Keby a uila Carceret Skrivil som tvr. Ako sa niekto stane lenom koly? Mus prejs nejakou skkou? Pokrtila hlavou. Najprv sa za teba mus niekto postavi. Zarui sa, e si to zasli. Naprklad Tempi? Niekto vznamn, spresnila. To znamen ty, povedal som pomaly. Vashet sa ukrnula, poklepala si po hrboatom nose a namierila na ma ukazovk. Uhdol si to na druh raz. Ak pokro tak aleko, e sa za teba nebudem hanbi, zarum sa za teba a me vykona skku.

Pokraovala v pleten stebiel, vytvrala komplikovan vzor, prsty sa jej len tak mihali. Nikdy som nevidel Ademana takto sa s niem hra poas rozprvania. Jednu ruku potrebovali na posunkov re. Ak prejde testom, prestane by barbarom. Tempi bude oisten a vetci bud spokojn. Pravdae, okrem tch, o nebud. A o ak neprejdem? Alebo ke nebude ma pocit, e som dos dobr, aby som sa o to poksil? To by vetko skomplikovalo, postavila sa. Po, Shehyn chce s tebou hovori. Nie je zdvoril necha ju aka. *** Vashet ma viedla ku skupine kamennch budov. Ked som ich uvidel prv raz, myslel som, e je to cel mesto, no teraz som vedel, e patria ku kole. Bolo to osi ako zmenen univerzita, ibae tu nevldol reim, na ak som bol zvyknut. Aj formlna hierarchia sa odliovala. Ademanom v ervenom bore preukazovali ctu a Shehyn kolu oividne viedla. Inak som mal o spoloenskom rebrku len hmlist predstavu. Tempi bol poda vetkho postaven dos nzko a nehadeli naho s obdivom. Vashet si, naopak, vemi vili. Ke sme prili na stretnutie, Shehyn bola uprostred ketanu. Mlky som pozoroval jej pohyby, pomal ako med roztekajci sa po stole. Ketan je tm a, m pomalie ho cvite, no Shehyn sa nedopustila jedinej chybiky. Ked o polhodinu skonila, otvorila okno. Zvan vetra privial do miestnosti sladk vu letnej trvy a um lstia. Starena si sadla. Kou mala spoten, no dchala pokojne. Povedal ti Tempi o dev a devdesiatich prbehoch? optala sa bez vodu. O Aethem a zaiatkoch Ademu? Zavrtel som hlavou. Dobre. Nehod sa na to. Nevedel by ti to sprvne vysvetli. Pozrela na Vashet. Ako je na tom s jazykom? U sa pomerne rchlo, odvetila. Vhrada. Poviem to teda takto, prehovorila Shehyn v aturine s miernym przvukom. Vyhneme sa astmu preruovaniu a nedorozumeniam. Urobil som gesto pre ctiv vanos.

Toto je prbeh z dvnych ias. Odohral sa pred touto kolou, pred cestou abovho stromu a skr ne Ademania spoznali lethani. Je to prbeh, ktorm sa to vetko zaalo. V prvej ademskej kole neuili iakov narba s meom. Zaloil ju mu menom Aethe, ktor si vytil za cie majstrovsky ovldnu luk a p. Shehyn preruila rozprvanie, aby mi vysvetlila pozadie prbehu. Mal by si vedie, e v tch asoch sa luk pouval bene a zrunos pri narban s nm sa vemi cenila. Boli sme pastieri, asto ns prepadvali nepriatelia a luk bol najvhodnejia zbra na nau obranu. Oprela sa o stoliku a pokraovala: Aethe nemal v mysle zaloit kolu. Vtedy ete nijak nejestvovali. Chcel sa iba zdokonali v lukostrebe. Sstredil na to vetku vu, a km sa mu nepodarilo zostrelit jablko zo stromu vzdialenho tridsa metrov. Potom sa usiloval zasiahnu knt horiacej sviece. oskoro preho predstavovalo vzvu len hodvbne vlkno zavesen vo vetre. Aethe trnoval, a len o sa nauil predpoveda smer vetra, iaden ter nemohol min. Zves o jeho talente sa rozchrila, vyhadvali ho al lukostrelci. Medzi inmi aj mlad ena menom Rethe. Aethe spoiatku pochyboval, e m dos sl na natiahnutie tetivy, no onedlho ju pokladal za svoju najlepiu iaku. Ako som povedala, bolo to pred mnohmi rokmi a mnoho kilometrov odtiato. Ademania nepoznali lethani, ktor by viedlo ich kroky, a preto to boli ak a krvav asy. Ademania sa neraz zabjali od pchy, i ked sa pohdali, dokazovali tak svoje schopnosti. Aethe bol najlep lukostrelec, mnoh ho vyzvali na sboj. No pre loveka, ktor zostrel hodvbne vlkno vo vetre, je udsk telo ahk ter. Aetheho protivnci padali ako penica poas atvy. Na sboje si brval iba jedin p. Tvrdil, e ak mu neposta, zasli si, aby ho zrazili k zemi. Aethe zostarol a jeho slva sa rozchrila do sveta. Zapustil korene a zaloil prv ademsk kolu. Preli roky, z mnohch tudentov vycviil neohrozench zabijakov. Tradovalo sa, e ak dte Aetheho iakovi tri py a tri mince, navdy sa zbavte troch najvch nepriateov. kola sa preslvila a zbohatla a Aethe spolu s ou.

Vtedy za nm prila jeho najlepia iaka Rethe, ktor mu bola najbliia a najmilia. Zhovrali sa, no dolo medzi nimi k nezhode. Pohdali sa a kriali tak hlasno, e ich poula cel kola aj cez hrub kamenn steny. Tak sa skonilo ich priatestvo. Rethe vyzvala uitea na sboj. Aethe vzvu prijal a vetci vedeli, e kolu povedie vaz. Aethe si vyberal miesto prv. Postavil sa medzi mlad rozhojdan stromy, ktor mu poskytovali kryt. Inokedy by nebol tak opatrn, no Rethe bola jeho najlepia iaka a rozumela vetru rovnako ako on. Aethe si vzal luk z rohoviny a jeden ostr p. Rethe vyla na vrchol vysokho kopca, jej silueta sa zretene rtala oproti holej oblohe. Nemala ani luk, ani p. Ked dosiahla koniar, pokojne si sadla na zem. Bolo to zvltne, pretoe Aethe niekedy zasiahol protivnka do nohy a nechal ho i. Ked to Aethe uvidel, naplnil ho hnev. Nasadil p na tetivu a natiahol ju a k uchu. Uplietla mu ju Rethe zo svojich dlhch pevnch vlasov. Shehyn mi pozrela do o. Rozzren Aethe vystrelil. p zasiahol Rethe ako blesk. Tuto, priloila si dva prsty ksok naavo od stredu hrudnka. Stle sediac, so pom triacim z hrude, Rethe vytiahla spod koele dlh stuhu z bieleho hodvbu. Vytrhla biele pierko z konca pu, namoila ho do vlastnej krvi a napsala na hodvb tyri riadky. Potom zdvihla stuhu do vzduchu a dovolila vetru, nech sa s ou chvu pohrva. V prhodnej chvli ju pustila. Stuha sa skrcala, striedavo stpala a padala. Prepletala sa pomedzi stromy a napokon sa ovinula okolo Aetheho hrude. Bolo na nej napsan toto: Aethe, blzky mjmu srdcu. Bez mrnivosti je stuha. Bez povinnosti je vietor. Bez krvi je vtazstvo. Zaul som tich zvuk a obrtil sa k Vashet. Moja uiteka mala sklonen hlavu, po tvri jej stekali slzy. Dopadali na erven koeu a vytvrali na nej tmav faky.

Shehyn pokraovala: A ked Aethe pretal tie riadky, pochopil, ak mdra je jeho tudentka. Ponhal sa oetri jej ranu, no hrot pu sa zabodol prli blzko srdca, aby sa dal vytiahnu. Rethe ila ete tri dni a uialen Aethe sa o u po cel as staral. Odovzdal jej kolu a poval jej slov, zatia o hrot pu prenikal oraz bliie k jej srdcu. Rethe mu nadiktovala dev a devdesiat prbehov a Aethe ich zapsal. Tieto prbehy boli poiatkom nho chpania lethani. S zkladnm kameom celho Ademu. Neskoro veer na tret de Rethe dorozprvala Aethemu, ktor sa teraz pokladal za jej iaka, devdesiaty deviaty prbeh. Len o odloil pero, Rethe mu povedala: Mm ete jeden prbeh, dleitej ne vetky ostatn. Vyjavm ti ho, ked sa zobudm. Nato zatvorila oi a zaspala. Rethe v spnku zomrela. Aethe bol na svete ete tyridsa rokov a hovor sa, e u nikdy nezabil loveka. V nasledujcich rokoch asto opakoval:,Zvazil som v jedinom sboji, v ktorom som utrpel porku. Pokraoval vo veden koly a uil iakov majstrovsky ovlda luk. No okrem toho ich uil aj mdrosti. Rozprval im dev a devdesiat prbehov a tak sa lethani rozrilo do celho Ademu. Vaka tomu sme dnes tak, ak sme. Nastala dlh odmlka. akujem, Shehyn, odvetil som a naznail ctiv vanos. Vemi rd by som si vypoul tch dev a devdesiat prbehov. Nie s uren pre ui barbarov, odvetila, no moja iados ju neurazila, pretoe spravila posunok pre vitku a tos. Ako ti ide ketan? zmenila tmu. Bojujem so sebou, aby som sa zlepil, Shehyn. Starena pozrela na Vashet. Je to pravda? Rozhodne bojuje, Vashet mala oi stle erven od sz. kodoradostn pobavenie. No zlepuje sa. Shehyn prikvla. Odmeran uznanie. Zajtra bud niekok z ns bojova. Mal by sa prs pozrie. Vashet urobila elegantn pohyb, pri ktorom som pochopil, ako mlo viem o jemnch odtienkoch posunkovej rei: Zdvoril vanost, mierne podriaden shlas.

*** Mal by si by polichoten, povedala Vashet veselo. Rozprval si sa so Shehyn a pozvala a pozrie sa, ako bojuje. Vracali sme sa do krytho dolia, kde sme zvyajne cviili ketan a boj rukami. V mysli som sa ustavine vracal k niekolkm nevyhnutnm a neprjemnm mylienkam. Uvaoval som o tajomstvch a o tom, ako ich udia tia zachova. Napadlo mi, o by urobil Kilvin, keby som niekoho priviedol do mozoa a ukzal mu symboliku pre krv, kos a vlasy. U pri pomyslen na hnev mohutnho profesora remesiel som sa zachvel. Vedel som, v akej kai by som sa ocitol. Zkony univerzity hovorili jasnou reou. No o by urobil loveku, ktorho by som tieto tajomstv nauil? Vashet ma plesla opakom dlane po hrudi, aby som dval pozor. Hovorm, e by si mal by polichoten, zopakovala. Cenm si to. Chytila ma za plece a obrtila k sebe. Si nejak zamyslen. o sa stane s Tempim, ke skonm zle? optal som sa otvorene. Z tvre sa jej vytratila veselos. Prde o erven aty, o me, o meno a odre ho od latantha. Pomaly sa nadchla. Je nepravdepodobn, e ho prichli in kola. V podstate to znamen, e bude nten ods z Ademu. No ma nevyeniete, skontatoval som. Posla ma sp do sveta by vetko len zhorilo, je to tak? Vashet neodpovedala. Na zaiatku si ma presviedala, aby som odiiel. Dovolili by ste mi to? Jej mlanie mi prezradilo pravdu. Napokon mi ju potvrdila aj slovne: Nie. Cenil som si, e mi neklame. Ako ma potrestaj? Uvznia ma? Zavrtel som hlavou. Nie. Nem zmysel dra ma tu roky pod zmkou. Pozrel som na u. o teda? O trest sa nestarme, odvetila. Si barbar. Nevedel si, e rob nieo zl. Dleit je, aby si neuil inch, o si nm ukradol. Musme zabrni, aby si vyuval ketan a lethani na svoje obohacovanie.

Neodpovedala na moju otzku. Zahadel som sa na u. Niektor zastvaj nzor, e najlepie by bolo zabi a, povedala primne. No vina si mysl, e je to proti lethani. Vrtane Shehyn. A ma. Trochu som sa uvonil. Predpokladm, e mj sub nikoho nepresved. Chpavo sa usmiala. V tvoj prospech hovor to, e si priiel s Tempim a zostal, aj ked som a odhala. No sub barbara nem velk cenu. o mi teda urobia? Tuil som odpove a vedel som, e sa mi nebude pi. Zhlboka sa nadchla. V uen ti mu zabrni odrezanm jazyka alebo vypichnutm o. V pouvan ketanu zmrzaenm. Sta prereza achu na lenku alebo ochromi ti koleno dominantnej nohy, pokrila plecami. No aj s poranenou nohou sa d bojova. innejie by bolo oda ti dva najmenie prsty na pravej ruke. Tak by sa Vashet pokraovala vecnm tnom. Myslm, e ma chcela upokoji, no dosiahla prav opak. Predstavoval som si, ako mi odrezva prsty, pokojne, ako keby krjala jablko. Svet sa mi zrazu zahmlil a pri pohade na iv obraz pred mojm vntornm zrakom sa mi obrtil aldok. Chvu sa mi zdalo, e budem vraca. Nevonos vak pominula. Ke som sa spamtal, zistil som, e Vashet dorozprvala a uprene na ma had. Skr ne som sa zmohol na slovo, mvla rukou. Vidm, e dnes u z teba ni nebude. Zvyok veera m vono. Utried si mylienky alebo trnuj ketan. Ak chce, cho sa pozera na abov strom. Pokraujeme zajtra. *** Chvu som sa bezciene prechdzal, usilujc sa nemyslie na odrezan prsty. Za vrcholom menieho kopca som takmer zakopol o pr nahch Ademanov ukrytch v hjiku. Ked som sa vynoril spomedzi stromov, nevrhli sa po obleenie. Namiesto toho, aby som sa poksil ospravedlni lmanou ademinou, zvrtol som sa a zahanbene odiiel.

Skal som cvii ketan, no nevedel som sa sstredi. Iiel som sa pozrie na abov strom a pohad na ladn pohyby konrov ma na chvu upokojil. No potom sa mi mylienky znova rozbehli a op som musel potlai obraz Vashet, ako mi odtna prsty. Zaul som trikrt odbi zvon a vybral sa na veeru. Stl som v rade, napoly neprtomn od silia rozohna pochmrne predstavy, ke som si vimol, e Ademania v mojej blzkosti na ma vyvauj oi. Asi desaron dievatko malo v tvri as a mu v oldnierskej erveni na ma hadel, akoby som si utrel zadok krajcom chleba a zjedol ho. A vtedy som si uvedomil, e si pospevujem. Nie vemi nahlas, no stailo to, aby ma zauli. Urite to netrvalo dlho, bol som len pri iestom veri piesne Od z mesta, drotr. Stchol som, sklopil zrak, vzal si jedlo a asi desa mint som sa pokal jes. Preul som niekoko hitov, na viac som sa nezmohol. Napokon som sa vzdal a zamieril do svojej izby. Leal som na posteli a premal nad svojimi monosami. Ako aleko dobehnem? Podar sa mi njs kryt v okolitej krajine? o keby som ukradol koa? Maj vbec v Haerte kone? Vytiahol som lutnu a trnoval akordy. P sksench prstov sa mihalo hore a dolu po dlhom krku nstroja. No prav ruka tila brnka po strunch a lovi noty. Bolo to rovnako otravn, ako poksi sa pobozka dieva jednou perou. oskoro som to vzdal. Napokon som sa zabalil do shaedu. Bol tepl a prjemn. Na hlavu som si natiahol kapucu a myslel na tmav miesto v mtickej krajine, kam ila Felurian zbiera tiene. Spomnal som na univerzitu, na Wila so Simom, na Auri, Devi a Felu. Nikdy som nepatril k obbenm tudentom a okruh mojich priateov nebol irok. No aj tak som u zabudol, ak je to by sm. Potom som myslel na svoju rodinu. Na Chandrincov a na Cindera. Na jeho vlnu eleganciu. Na me, ktor dral v ruke ako kus adu. Predstavoval som si, ako ho zabijem. Myslel som aj na Denn a na to, o mi povedal Cthaeh. Myslel som na jej patrna a na to, o som jej v zlosti vykrial. Spomenul som si, ako sa pomykla a ja som ju zachytil, ak prjemn na dotyk bola krivka jej bokov. Predstavoval som si jej pery, jej hlas a vu vlasov. Pomaly som prekroil prah dver spnku.

STOPTNSTA KAPITOLA

Brka a kame
Ke som sa rno zobudil, vedel, som, e jedin cesta zo situcie, v ktorej sa nachdzam, vedie cez kolu. Musm dokza, e som jej hoden. Znamen to, e sa musm naui od Vashet o najviac za o najkrat as. Vstal som za svitu, a ked sa Vashet vynorila z malho kamennho domu, u som na u akal. Nebol som erstv ako rybika, pretoe v spnku ma prenasledovali nepokojn sny, no bol som pripraven ui sa. *** Uvedomujem si, e Haert som neopsal dos presne. Nebol prosperujcou metropolou a za velk mesto sa nedal povaova ani s vekou dvkou fantzie. V istom zmysle to sotva bolo mesto. Nehovorm to s pohdanm. Vinu mladosti som strvil ako len koovnej spolonosti, putovali sme od mesteka k mesteku. Polovicu sveta tvoria nevelk spoloenstv, ktor vyrstli okolo trhu na kriovatke ciest, dobrho hliniska i ohybu rieky s dos silnm prdom, aby rozkrtil mlynsk koleso. Niekedy s takto mest zmon. Jedny maj plodn zem a priazniv poasie, in aia z obchodu, ktor cez ne prdi. Ich bohatstvo je oividn: vek a dobre udriavan domy, priatesk a tedr obyvatelia, bucat a astn deti. Predvaj tu tak luxusn tovar ako ierne korenie, koricu i okoldu a v miestnom hostinci je dos kvy, kvalitnho vna aj hudby. Existuje vak aj in druh miest. Pda je unaven, sotva zarod. Mlyn vyhorel a hlinisko vyaili pred mnohmi rokmi. Domy s mal a zapltan, udia chud a podozrievav, bohatstvo sa vmi prejavuje v

praktickch veciach: stohy dreva na krenie, druh prasa, p pohrov zavranch ernc Takmto mestom bol na prv pohad aj Haert: mal domy, nalman kame, sem-tam nejak koza v ohrade. Vo vine Spoloenstva i kdekovek v tyroch ktoch by rodinu ijcu v malom dome s niekokmi kusmi nbytku pokladali za neastn. Takmer za obrkov. No hoci ademsk domy boli vinou pomerne mal, neboli postaven z mainy a brvien vypchatch blatom ako obydlia zfalcov v Ature. Steny ademskch budov tvorili ikovne pospjan opracovan skaly. Nemali kry, cez ktor by prenikal vietor. Strechy netiekli, na dverch nevzgali koen pnty. Okenn otvory nezakrvala naolejovan ovia koa i jednoduch dreven okenice, ale dobre utesnen sklo ako na bankrovej vile. Za cel as pobytu v Haerte som nevidel jedin kozub. Pravdae, ohnisko je ovea lepie, ne trias sa od zimy, no vina kozubov, ktor si udia stavaj z neopracovanch kameov alebo plenej tehly, prepta vzduch, s pinav a nehospodrne. Plnia dom sadzami a pca dymom. Ademania mali namiesto kozuba elezn pec, ak vi stovky kl a je postaven z hrubho eleza, take sa do nej d priklada, a km sa neroziari od tepla. Takto pec vydr aj storoie a stoj viac, ne farmr zarob za cel rok tvrdej prce na poli. Niektor z tchto pec boli mal, dobr na krenie a varenie. No videl som aj niekolko vch, vhodnch na peenie. Jeden z takchto pokladov bol naprklad ukryt v nzkom kamennom dome s troma izbami. Koberce mali vinou jednoduch, no vyroben z hrubej mkkej vlny a pestro zafarben. Dlky robili z vyhladenho dreva, nie z udupanej hliny. Nepouvali odkvapkvajce lojov sviece i sviece zo sitiny namoen v tuku, ale svieky z velieho vosku alebo lampy, v ktorch horel ist biely olej. Raz som v iare vzdialenho okna spoznal nehybn erven svetlo sympatikovej lampy. A vtedy som si uvedomil, e Haert nie je hstka zfalch ud ijcich z ruky do st na holom bo hory. Nejedia iba kapustov

polievku a neij v strachu zo zimy. Tto komunita celkom nebadane prekvitala. A nielen to. Napriek nedostatku trblietavch banketovch sl a nbl iat, napriek absencii sluhov a sch, kad dom tu bol ako mal zmoek. Vetci obyvatelia boli bohat nenpadnm, praktickm spsobom. *** o si si myslel? zasmiala sa Vashet. e len o zskame erven rovnoatu, uteieme za ivotom v blznivom blahobyte, km nae rodiny pij zneisten vodu a zomieraj na skorbut? Vbec som nad tm neuvaoval, brnil som sa. Vashet ma uila pouva me. Cviili sme dve hodiny a za ten as mi vysvetlila iba rozlin spsoby, ako ho treba dra. Mal som sa k nemu sprva, akoby to bolo diea, a nie kus ocele. Ked som u vedel, o si mm vma, videl som desiatky ademskch obydl ikovne vlenench do krajiny. Niekedy to boli iba ak dreven dvere vsaden do steny tesu. In domy vyzerali ako zvalen kamene. Niektorm rstla na strechch trva a spoznal som ich iba poda vytajcich komnov. Nad jednou z takchto striech trala hlava tunej kozy. Vemeno sa jej hojdalo, ako naahovala krk, aby si odhryzla trvu. Pozri na krajinu okolo seba, povedala Vashet, pomaly sa otajc. Zem je prli plytk pre pluh a prli rozoklan pre kone. Leto je privemi vlhk na pestovanie penice a prli drsn pre ovocn stromy. Niektor kopce ukrvaj elezo, uhlie i zlato, no tieto nie. V zime tu napad snehu vye hlavy, v lete a brky zrazia z nh. Znova pozrela na ma. Je to naa zem, pretoe ju nikto in nechce, pokrila plecami. Alebo prve preto sa stala naou. Napravila si me na pleci a zvedavo si ma premerala. Sadni si a povaj, vyzvala ma. Poviem ti prbeh z dvnych ias. Usadil som sa na trvu a Vashet si nala miesto na nealekom kameni. Kedysi dvno boli Ademania nten ods zo svojho prvoplatnho zemia. Nieo, na o si u nespomname, ns odtia vypudilo. Niekto nm ukradol zem, zniil ju, alebo ns printil v strachu ujs. Museli sme vene putova. Cel n nrod bldil po svete

ako bedri i obrav mnsi. Len o sme si nali miesto, kde sme sa usadili a nechali dobytok odpova, nealek obyvatelia ns vyhnali. Ademania boli v tom ase hevnat. Keby to tak nebolo, nepreili by sme do dnench ias. No bolo ns mlo, a tak ns zakadm odohnali. Napokon sme prili na toto hol a vetern miesto, o ktor nemal nikto zujem. Zapustili sme korene hlboko do kamea a privlastnili si ho. Vashet bldila oami po krajine. Tto zem nm nemala vemi o poskytn, iba trochu trvy pre dobytok, skaly a neutchajci vietor. Vietor sa ned preda, a tak sme predvali svetu svoju hevnatos. ili sme v drsnch podmienkach a pomaly sa stvali tmi, km sme dnes. N ud je nielen hevnat, ale aj nebezpen a hrd. Sme vytrval ako vietor a mocn ako skala. Ked som mal istotu, e dorozprvala, prehovoril som: Aj moji udia s koovnci. Mme to v krvi. N domov je vade a zrove nikde. Usmiala sa a mykla plecom. Nezabdaj, e je to len prbeh. A navye vemi star. Vezmi si z neho, o len chce. Mm rd prbehy, odvetil som. Prbeh je ako orech. Blzon ho prehltne cel a zadus sa. Hlupk ho zahod v domnen, e nem nijak hodnotu. No mdra ena prde na to, ako rozlsknu krupinu a dosta sa k chutnmu jadru. Vstal som a podiiel k nej. Pobozkal som ju na ruky, na elo a na sta. Vashet, oslovil som ju. Som rd, e mi Shehyn dala teba. Si pochab chlapec, sklonila hlavu, no neuniklo mi, e sa trochu erven. Pod, musme s. Nemal by si si necha ujs pohad na bojujcu Shehyn. *** Vashet ma viedla na lku, kde bola trva spasen a k zemi. Nealeko u akalo niekoko Ademanov. Niektor si priniesli mal stoleky alebo klty. Vashet si sadla na zem. Pridal som sa k nej. Pomaly sa okolo ns zhromadil dav. Bolo tam okolo tridsa ud, no tolko Ademanov som doteraz videl pokope iba v jedlni. Rozprvali sa vo dvojiciach i v trojiciach, len zriedka vytvorili plenn skupinku, a aj tie sa rchlo rozpadli na menie.

Napriek ich zanietenm rozhovorom som poul iba mrmlanie. Ademania stli takmer na dotyk odo ma, no vietor a um trvy boli vraznejie ako ich hlasy. Rozoznval som vak tn jednotlivch konverzci. Pred dvoma mesiacmi by mi toto zhromadenie pripadalo desivo mkve. Nervzne pohyby, absencia emci a takmer pln ticho. No teraz som zretene rozlil uitelku od tudentky poda toho, ako aleko od seba stoja, a tiez poda ctivch posunkov mladej eny. Traja mui v ervench koeliach boli oividne priatelia, nezvzne artovali a doberali si jeden druhho. Mu so enou sa hdali. Ona bola nahnevan, on sa ju snail upokoji. Odrazu mi nelo do hlavy, ako som ich mohol kedysi poklada za neposednch a nepokojnch. Kad pohyb mal svoj vznam. Posunut nohy naznaovali zmenu postoja, gest hovorili viac ne slov. S Vashet sme sedeli blzko seba a potichu pokraovali v rozhovore aturinou. Vysvetlila mi, e kad kola m otvoren trval et u cealdskch ernkov. oldnieri aleko od domova tak mu uloi podiel zo svojho zrobku pre kolu vade, kde sa pouva cealdsk mena, ie v celom civilizovanom svete. Tieto peniaze sa potom preved na prslun et, aby ich kola mohla poui. Ak as odovzdva oldnier kole? zaujmalo ma. Osemdesiat percent. Osem percent? vystrel som vetky prsty okrem dvoch. Bol som presveden, e som zle poul. Osemdesiat, povedala rzne. Je to nleit iastka, no mnoh sa pia tm, e dvaj viac. Pre teba by platilo to ist, povedala s pohdanm. Keby si mal o len nepatrn ancu, e si raz obleie erven rovnoatu. Vidiac mj div, pokraovala: Ked sa nad tm zamysl, nie je to vea. kola a roky iv a at. Poskytuje ti nocah, me a trning. oldnieri podporuj kolu, z ktorej vyli, a kola podporuje obec, kde sa rodia deti, ktor si raz, ako dfame, tie oble oldniersku erve. Prstom nakreslila do vzduchu kruh. Tak sa dar celmu Ademu. Vne na ma pozrela. Mal by si pochopi, o si v skutonosti ukradol. Nielen tajomstvo, no aj najvznamnej ademsk vvoz. Vzal si nm k k preitiu celho mesta.

Bola to alarmujca predstava. Odrazu som ovea lepie chpal Carceretin hnev. V dave som zazrel bielu koeu Shehyn a jej lt pleten iapku. Rozhovory ustali, Ademania utvorili vek nepravideln kruh. Oividne nemala bojova iba Shehyn. Ako prv sa proti sebe postavili dvaja chlapci, o niekoko rokov mlad odo ma, ani jeden z nich nemal erven odev. Opatrne okolo seba krili, a potom spustili prval derov. Pre mna to bolo prli rchle, no zachytil som niekoko roztrsench kskov ketanu. Sboj sa skonil, ked jeden z chlapcov zovrel zpstie a plece druhho v spiacom medveovi. Zvrtol protivnkovi ruku a printil ho klesn k zemi. Spoznal som hmat, ktor pouil Tempi v crossonskom bare. Chlapci sa rozostpili. Podili k nim dvaja oldnieri v ervenom odeve, pravdepodobne ich uitelia. Vashet ku mne naklonila hlavu. o na to povies S vemi rchli, odvetil som. Pozrela na ma. Ale? Pohybuj sa nedbanlivo, prehovoril som potichu. Neprejavilo sa to na zaiatku, ale a v priebehu sboja. Ukzal som na jednho z chlapcov. Ten mal nohy prli blzko seba a druh sa ustavine naklal dopredu a strcal rovnovhu. Preto sa nechal chyti do spiaceho medveda. Vashet spokojne prikvla. Bojuj ako teat. S mlad a navye chlapci. S pln hnevu a netrpezlivosti. eny sa vedia ovlda. Aj preto sme lepie bojovnky. Jej vyhlsenie ma prekvapilo. eny s lepie bojovnky? optal som sa, aby to nevyznelo, e jej oponujem. Vo veobecnosti no, odvetila nevzruene. Existuj, pravdae, vnimky, no celkovo sme na tom lepie. No mui s silnej, namietol som. A vy. ahie na protivnka dosiahnu. Pobavene sa ku mne obrtila. Si silnej a vy ako ja? Usmial som sa. Samozrejme, e nie. No iste shlas, e mui s zvyajne mohutnej a silnej.

Vashet pokrila plecami. Nezle na tom. Boj nie je rbanie dreva ani zvanie sena. Rovnako by si mohol tvrdi, e me je tm lep, m je dlh a a. Hlpos. Mono to plat pre zloincov, no ked si obleie erven aty, najdleitejie je vedie, kedy smie bojova. Mui s pln hnevu, preto to maj aie. eny sa s tm vysporiadaj ahie. Otvoril som sta, no spomenul som si na Dedana a znova ich zavrel. Padol na ns tie. Zdvihol som hlavu a uvidel vysokho mua v oldnierskej erveni stojaceho v ctivej vzdialenosti. Ruku dral ksok od rukovte mea. Pozvanie. Vashet urobila niekoko posunkov: mierna tosti odmietnutie. Mu odiiel. Neklesne v ich oiach, ked nebude bojova? Opovrlivo odfrkla. Nechcel bojova. Mrnil by mj as a prinieslo by mu to len zahanbenie. Chcel ostatnm ukza, e m dos odvahy, aby ma vyzval, vzdychla a zahadela sa na ma. Prve takto pochabos odvdza muov od lethani. V alom sboji sa proti sebe postavili dvaja oldnieri v ervenom. Rozdiel bol oividn. Bojovali istejie a elegantnejie. Kmchlapci sa zmietali ako vrabce v prachu, nasledujce zpasy boli ladn ako tanec. Mnoh speri bojovali rukami. Sboj sa skonil, ke sa jeden podriadil, alebo bol viditene omren. Jeden sa skonil po tom, o sa ene pustila krv z nosa. Vashet prevrtila oi, no nevedel som, i to patr ene, ktor sa nechala udrie, alebo muovi za jeho neopatrnos. Konalo sa aj niekoko zpasov s drevenmi memi. Konili sa rchlejie, na vazstvo stail aj ahk dotyk. Kto vyhral teraz? optal som sa. Po krtkom erme zabodovali sasne obe eny. Ani jedna, zamraila sa Vashet. Preo nepokrauj, ked je to nerozhodne? Vashet zvratila elo. Nenazvala by som to nerozhodne. Drenn by zomrela do niekokch mint s prebodnutmi pcami. A Lasrel o niekoko dn v dsledku rany na bruchu. Take vyhrala Lasrel? Vashet na ma pozrela s prenikavm pohdanm a sstredila sa na nasledujci boj.

Vysok Ademan, ktor predtm vyzval Vashet, speril so enou tenkou ako prtik. Napodiv bol ozbrojen drevenm meom, hoci ena mala hol ruky. Zvazil tesne, pretoe util dva siln kopance do rebier. Kto vyhral? optala sa ma Vashet. Pochopil som, e ju nezaujma oividn odpove. Nie je to ktovieak vazstvo, odvetil som. Zena nebola ozbrojen. Dosiahla tret kame a je ovea lepia bojovnka. Aby sa ich sily vyrovnali, musel ma me alebo spolonka, upozornila ma. Ptam sa a ete raz: kto zvazil? Mu, odvetil som. No zajtra bude ma poriadne modriny. A meom sa rozha trochu ahkomysene. Vashet sa ku mne obrtila. Tak kto vyhral? Zamyslel som sa. Ani jeden. Prikvla. Formlny shlas. Jej gesto mi urobilo rados, pretoe ho videl kad, kto bol obrten tvrou k nm. Napokon vstpila do kruhu Shehyn. Zloila si kriv iapku, belejce vlasy jej povievali vo vetre. V porovnan s ostatnmi Ademanmi bola nzka. Pohybovala sa s takou sebaistotou, e som ju pokladal za vyiu, no niektorm Ademanom siahala sotva po plecia. Mala rovn dreven me. Nebol vyzdoben, no vyrezali ho do tvaru epele s rukovou. Ostatn cvin mee zva pripomnali len vyhladen palice. Bielu koeu a nohavice mala priptan k telu tenkmi bielymi nrami. K Shehyn sa postavila ovea mladia ena, asi o tri centimetre niia. Psobila krehko. Vaka drobnej tvri a tlym pleciam vyzerala takmer ako diea, ale npadn krivka ps a zaoblen boky pod tesnou oldnierskou erveou sa nedali prehliadnu. Aj ona mala vyrezvan dreven me. Na rozdiel od viny ostatnch bol mierne zahnut. Pieskovolt vlasy zapleten do dlhho zkeho vrkoa jej viseli a po ps. Sperky zdvihli mee a krili okolo seba. Mlad ena bola vborn. Zatoila tak rchlo, e som takmer nezachytil pohyb jej ruky, o epeli mea ani nehovoriac. Shehyn ju mimovone odrazila snehovm zvejom a ustpila o polkrok. Skr ne

sperke optovala tok, ena sa roztoila a uskoila. Vrko zasvial vzduchom. Kto je to? optal som sa. Penthe, povedala Vashet s obdivom. Je ako vchor, vak? Pripomna naich predkov. Penthe sa znova priblila k Shehyn, predstierala tok a vzpt bodla. Vrhla sa vpred, neuveritene nzko nad zemou. Zadn noha sa jej vznala nad zemou, ruka s meom natiahnut, koleno ohnut tak, e mala cel telo pod rovou mojej hlavy, aj ked som sedel s prekrenmi nohami na trve. Komplikovan pohyb urobila rchlo ako lusknutie prstami. pika mea prenikla popod stareninu obranu a zamierila ku kolenu. o je to? optal som sa potichu, vbec neoakvajc, e dostanem odpove. Nikdy si mi to neukzala. Bol to vak iba prejav asu. Nepochyboval som, e moje telo osi tak nikdy nedoke. Shehyn sa ubrnila. Neodskoila ani neustpila do bezpenej vzdialenosti. Bola rchla, no to nebola jej hlavn prednos. Konala rozvne a presne. Km Penthin me vystrelil k jej nohe, bola u napoly mimo jej dosahu. Hrot mea sa k nej priblil hdam na dva centimetre, nebolo to vak blzko. Shehyn sa nepohla ani o centimeter alej, ne potrebovala. Tentoraz sa jej podarilo zatoi. Vykroila vpred s vrabcom toiacim na jastraba. Penthe sa odkotala nabok, na okamih sa dotkla trvy a odstrila sa od zeme. Doslova sa vymrtila, aj to iba avou rukou. Telo sa jej naplo ako oceov pruina, prehla sa dozadu a dvakrt vihla meom dopredu, m printila Shehyn ustpi. Penthe bola pln vne a divokosti. Shehyn zase pokojn a pevn. Penthe bola brka, Shehyn kame. Penthe bola tiger, Shehyn vtk. Penthe tancovala a kukovala v ialenom tempe, Shehyn sa stailo zvrtn a urobi jedin dokonal krok. Penthe sekala, krtila sa, vrila a znova a znova toila. Vtom eny znehybneli, koniec Penthinho drevenho mea sa opieral o bielu koeu protivnky. Vydchol som, no nie privemi nahlas, aby som na seba nestrhol pozornos. Srdce mi divo bilo, cel telo mi zalieval pot. Shehyn sklonila me, posunkami naznaila podrdenos, obdiv a ete niekoko

slov, ktor som nepoznal. Trochu vycerila zuby a drsne si pochala rebr na mieste, kde ju zasiahla Penthe, ako ked zakopnete o stoliku a hladte si palu. Zdesen som sa obrtil k Vashet. Odteraz povedie kolu Penthe? Zmtene na ma pozrela. Kvol som k otvorenmu kruhu pred nami, kde sa rozprvali sperky. Porazila Shehyn Vashet spoiatku nechpala, o o mi ide, no potom sa rozosmiala. Shehyn je star, odvetila. M vnuku. Neme od nej chcie, aby zakadm zvazila nad takou vrtkou protivnkou, plnou oha a svieeho vetra, ako je Penthe. Aha. Myslel som Vashet potlaila smiech. Shehyn nie je hlava koly, pretoe ju nikto neporaz. Ak zvltna mylienka! Vie si predstavi ten zmtok, keby kad chvu dral opraty niekto in, na koho sa v boji usmeje astie? Zavrtela hlavou. Shehyn je vynikajca uiteka a jej porozumenie lethani je vemi hlbok. Vyzn sa vo svete a vie si mdro poradi s problmami, poklepala ma po hrudi dvoma prstami. Potom urobila zmierliv gesto. Pravdae je aj znamenit bojovnka. Nepotrebujeme vodcu, ktor nevie bojova. V ketane sa jej nik nevyrovn. Lene vodca nie je ps, ale predovetkm mozog. Zdvihol som hlavu prve vas, aby som videl, e sa k nm bli Shehyn. Jeden zo pagtov sa jej poas sboja uvonil, rukv jej povieval vo vetre ako lodn plachta. Znova si nasadila lt iapku a formlne ns pozdravila. Obrtila sa ku mne. Preo ma zasiahla? Zvedavos. Horkovito som si vybavoval zver sboja, v duchu som si znova prehrval kad pohyb. Jemne, ako ma to uila Vashet, som urobil posunok pre ctiv neistotu. Zavhali ste pri kladen avej pty, odvetil som. Shehyn prikvla. Dobre. Naznaila spokojn shlas dos irokm gestom, aby ho videl kad, kto sa pozer. A sledovali ns vetky oi, akoe inak Ked Shehyn s Penthe odchdzali, bol som cel bez seba, no vedom si pohadov, zachoval som chladn tvr. Naklonil som sa k Vashet. Pi sa mi jej iapka.

Vashet pokrtila hlavou a vzdychla. Pod, drgla do ma plecom a vstala. Mali by sme ods, skr ne pokaz dobr dojem. *** Pri veeri som si sadol na zvyajn miesto na rohu stola pri stene najdalej od jedla. Nikto nechcel by bliie ako tri metre odo ma, nemalo zmysel zabera lavice uprostred jedlne. Stle som mal dobr nladu, preto ma nezaskoilo, ked som oproti sebe zazrel zblesk ervenej. Carceret. Raz i dva razy za de ku mne podila a zasyala na ma niekoko slov. Dnes si dvala naas. No ked som zdvihol zrak, prekvapivo som uvidel Vashet. Kvla mi na pozdrav, tvr mala na rozdiel odo ma pokojn. Spamtal som sa, kvol jej a chvu sme jedli v drunom tichu. Po veeri sme viedli prjemn rozhovor o kadejakch malikostiach. Z jedlne sme odili spolu. Len o sme vykroili na veern vzduch, preiel som na aturinu, aby som lepie vyjadril mylienku, nad ktorou som uvaoval niekolko hodn. Vashet, oslovil som ju. Napadlo mi, e by bolo lepie, keby som bojoval s niekm, kto m podobn schopnosti ako ja. Zasmiala sa a zavrtela hlavou. Poslal by si do postele pannu s panicom. Nadenie, ve a nevedomos nie s najlepia kombincia. Niekto by si mohol ubli. Nemyslm, e bojujem ako panic, ohradil som sa. Ani zaleka sa ti nevyrovnm, no sama si povedala, e mj ketan je vemi dobr. Povedala som, e tvoj ketan je vnimone dobr vzhadom na to, ako dlho cvi, opravila ma. o s necel dva mesiace. Teda dokopy skoro ni. Je to ubjajce, zdveril som sa. Zatom na teba len vtedy, ke mi to dovol. Nie je to moja zsluha. Kad sek i der proti mne je zaslen, odvetila. Aj ke ti ho darujem. Ale chpem a. Rovnocenn sboj je nieo in. Chcel som pokraova, no Vashet mi poloila ruku na sta. Povedala som, e ti rozumiem. Nebojuj, ked si zvazil, poklepala mi prstom po lci. Ako mysl. Zlepuj sa a ja ti njdem primeranho partnera.

STOESTNSTA KAPITOLA

Vka
V Haerte som sa ctil oraz prjemnejie. Zdokonaoval som sa v jazyku, a ke som bol schopn vymeni si s ostatnmi niekolko zdvorilostnch viet, nepripadal som si tak osamoten. Vashet sa so mnou obas najedia, pomhalo mi to zbavi sa dojmu, e som vydedenec. Rno sme trnovali s meom, bol to nenron zaiatok da. Vashet mi vysvetovala, ako mm zaleni me do ketanu, bojovali sme len zriedka. Po niekokch hodinch sme pracovali na mojej ademine, potom sme sa znova vrtili k meu. Popoludn sme nacviovali boj holmi rukami. Videlo sa mi, e aspo v tomto napredujem. Po polhodine Vashet nielene prudie dchala, ale na koi jej vyrazil pot. Stle som pre u nebol vzvou, no po dlhom ase poniujcej ahostajnosti z jej strany som ju konene printil vynaloi trochu silia. Pokraovali sme v boji, a vtom som si vimol Ako to poveda vyberane? Krsne voala. Nie ako parfum i kvety. Voala istm potom, naolejovanm kovom a zahnutou trvou po tom, o som ju pred asom zhodil na zem. Bola to prjemn va. Pripomnala Asi to naozaj neviem opsa decentne. Snam sa poveda, e voala sexom. Nie ako po milovan, ale akoby bola z neho stvoren. Ke ku mne pristpila, jej va v kombincii s telom pritlaenm k mjmu Na okamih sa mi zazdalo, akoby mi niekto stlail v hlave vypna. Myslel som len na to, ako bozkvam jej pery, jemne hryziem kou na jej krku, strhvam z nej aty a lem pot z jej Pravdae, ni z toho som nerobil. No v tej chvli som si neelal ni in. Teraz sa za to hanbm, no nechcem sa brni. Iba pripomeniem, e som bol v rozkvete mladosti, zdrav a mocn. A Vashet, aj ked o desa rokov staria, bola vemi praliv ena. Prirtajte k tomu, e som preiel z milujcej nrue Felurian do dychtivho objatia Losine a potom absolvoval Tempiho dlh,

jednotvrny vcvik poas cesty do Haertu. Tri jedenstenia som bol striedavo vyerpan, znepokojen, zmten a vydesen. Teraz tieto pocity pominuli. Vashet bola dobr uiteka, starala sa, aby som bol vdy odpoinut a uvonen Zskaval som dveru vo svoje schopnosti a strcal v jej prtomnosti ostych. Neudo, e vo mne vyvolala erotick pocity. Napriek tomu ma to vystrailo a zahanbil som sa ako ktorkovek in mladk. Odstpil som od Vashet, cel erven, mrmlajc ospravedlnenie. Pokal som sa zakry viditen znmky vzruenia, no podarilo sa mi akurt upta jej pozornos. Vashet mi pozrela na ruky, ktor sa mrne pokali zakry rozkrok. Myslm, e to prijmem ako kompliment, nie ako nezvyajn nov druh toku. Keby sa dalo zomrie od hanby, u je po mne. Postar sa o to sm, alebo uprednostuje pomoc partnera? optala sa akoby ni. Prosm? zajachtal som. Ale no tak, kvla na moje ruky. Aj keby si na to prestal myslie, naruilo by ti to rovnovhu, hrdelne sa zachichotala. Skr ako budeme pokraova v uen, mus sa toho zbavi. Mem to necha na teba, alebo njdeme mkk ksok zeme a uvidme, kto koho poraz. Jej nenten tn ma presvedil, e som ju zle pochopil. No ked ma obdarila veavznamnm smevom, dolo mi, e som rozumel dobre. Tam, odkia pochdzam, by uiteka so tudentom nikdy zakoktal som sa, zfalo hadajc vchodisko z chlostivej situcie. Vashet zagala oami, rozhoren vraz sa k ademskej tvri nehodil. Vai uitelia so tudentmi ani nebojuj? Nerozprvaj sa a nejedia spolu? Ale toto, habkal som. Toto je Nezabdaj, e pochdza z krajiny barbarov, vzdychla. Takmer vetko, o a nauili, je bu pomlen, alebo hlpe. Predovetkm zvyky, ktor svisia so sexulnymi hrami. Vashet, ja Umlala ma rznym gestom. okovek m na jazyku, urite som u poula od mjho krovskho bsnika. De m iba dvadsatyri hodn, a preto sa a ptam: ti po sexe?

Bezmocne som pokril plecami vediac, e nem zmysel popiera. Chce ma sex so mnou? Stle som ctil jej vu. V tej chvli som si to elal vmi ne okovek na svete. no. Si zdrav? optala sa vne. Prikvol som, prli vyveden z miery, aby ma jej priama otzka zaskoila. Dobre. Ak ma pam neklame, nealeko odtiato je prjemn miesteko v zvetr, vystlan machom, vykroila ku kopcu, prstami rozopnala pracku na remeni, ktor jej dral na pleci povu mea. Pod so mnou. Pam ju nesklamala. Dva stromy sklali konre nad hrubou vrstvou machu vystielajceho plytk kamenn zrz, krovinami chrnen pred vetrom. oskoro som pochopil, e Vashet nem v mysle strvi popoludnie nenm milovanm. Poveda, e k tomu pristpila prakticky, by nebolo sprvne, pretoe pod chladnou maskou jej neustle iaril smev. Nebola vak ani koketn, ani zdranliv. erven oldnierske aty si vyzliekla bez zbytonch slov i drdenia. Odhalila niekoko jaziev a thle pevn telo s povrazcami svalov. Zrove bola zaoblen a mkk. Uahovala si zo ma, e na u vypliestam oi, akoby som nikdy nevidel nah enu. Pravda bola tak, e som ete nevidel nah enu za bieleho da. Ke som sa nevyzliekol dos rchlo, Vashet sa rozosmiala a robila si arty z mjho ostychu. Podila ku mne a strhla zo ma odev ako perie zo sliepky. Pobozkala ma na sta a pritlaila sa ku mne teplou pokokou. Ete nikdy som nebozkval rovnako vysok enu, poznamenal som, ked sme sa od seba odtrhli, aby sme nabrali dych. Je to nov sksenos. Vid, ak som dobr uiteka? Nasledujca lekcia znie: poleiaky s vetky eny rovnako vysok. O vs nemono, pravdae, poveda to ist. U muov vea zle od nlady a prirodzench danost. Chytila ma za ruku a stiahla na mkk mach. Tak, vydchla. Presne, ako som predpokladala. Teraz si vy ako ja. Upokojilo a to?

Upokojilo. *** akal som, e po nvrate z krovia medzi nami zavldnu rozpaky, no k niomu takmu nedolo. Vashet ku mne nebola pozornejia nevedel by som sa s tm vyrovna. Nectila ani povinnos prejavova mi viac nehy, o som pochopil, ked ma asi po piaty raz vylkala z obrany, zatoila rastcim burcanm a nemilosrdne ma marila o zem. Sprvala sa, akoby medzi nami k niomu nedolo. o bu znamenalo, e sa nestalo ni nezvyajn, alebo sa to rozhodla ignorova. Inak povedan, vetko bolo bu v plnom poriadku, alebo vemi, vemi zle. Neskr, ke som sedel sm pri veeri, v duchu som preberal vetko, o viem o Ademanoch. Nevad im nahota. Fyzick kontakt nepokladaj za dvernos. Vashet bola pred milovanm, poas neho aj po om plne prirodzen. Spomenul som si na nah pr, o ktor som takmer zakopol pred niekokmi dami. Boli prekvapen, no nezahanbili sa. Na sex sa tu oividne dvali inak, no nepoznal som podrobnosti. Nevedel som, ako sa zachova, pripadalo mi to ako kra po lese so zaviazanmi oami. i skr bea. Zvyajne som sa na pecifik ademskej kultry ptal Vashet. No vedel som si predstavi, ako by takto rozhovor skonil. Jedin, o stlo medzi mnou a stratou prstov, bola jej dobr va. Ke som dojedol, povedal som si, e najlepie bude nasledova Vashetin prklad. Je predsa moja uiteka.

STOSEDEMNSTA KAPITOLA

Barbarsk prefkanos
Dni plynuli rchlo, ako vdy, ke je lovek zaneprzdnen. Vashet pokraovala vo vyuovan a ja som sa usiloval by bystr a pozorn tudent. Trning sme preruovali milovanm. Nikdy som ho priamo nepodnietil, no len o Vashet videla, e som nesstreden, rchlo ma zatiahla do krkov. Aby som vyistila tvoju pochab barbarsk hlavu, vysvetlila. Predtm a potom som sa ctil trochu nesvoj, no poas milovania zo ma vetka zkos opadla. Aj Vashet vyzerala, e si to uva. Zdalo sa mi vak, e ju nezaujma ni z toho, o som sa nauil od Felurian. Nechcela sa plha po bretane, a hoci sa jej pilo tisc rk, nemala na ne trpezlivos, take sme zvyajne skonili u pri sedemdesiatich piatich. Len o sme nabrali dych, natiahla na seba erven rovnoatu a pripomnala mi, e ak zabudnem vytoi ptu smerom von, nikdy nikoho neudriem silnejie ako esron chlapec. *** Vetok as som netrvil s Vashet. Ked mala in povinnosti, prikzala mi cvii ketan, prema o lethani alebo pozorova pri trningu ostatnch tudentov. Niekokokrt mi dala popoludn alebo veer vono. Preskmal som okolie mesta a zistil, e Haert je ovea v, ako som sa domnieval. Vetky domy a obchody nestli blzko seba. as bola roztrsen v okruhu niekokch kilometrov na skalnatom bo. Kpele som naiel pomerne skoro. Presnejie, poslala ma ta Vashet s pokynom, aby som zo seba zmyl barbarsk pach. Kpele mi pripadali ako mal zzrak. Priestrann kamenn budova stla bu priamo na horcom prrodnom prameni, alebo ho do nej privdzali dmyselnou sstavou potrub. Vek miestnosti vypala

voda, menie para. Niekde boli hlbok bazny na ponranie, inde velk mosadzn vane na drhnutie piny. V jednej miestnosti bol dokonca bazn, v ktorom sa dalo plva. V celej budove sa mieali Ademania bez ohadu na vek, pohlavie i stupe nahoty. Pred mesiacom by ma to prekvapilo vmi, no aj tak som si na to musel zvyka. Spoiatku bolo ak nezza na obnaen prsia. Neskr, ked prvotne nadenie pominulo, mal som o robi, aby som neupieral zrak na jazvy kriujce tel oldnierov. Aj ked boli nah, ahko sa dalo uhdnu, kto nos erven odev. Aby som nemusel potla nutkanie vypliea oi, chodieval som do kpeov zavas rna alebo neskoro v noci, ked boli zva przdne. Prs sem v nezvyajnch hodinch nebolo zloit, dvere sa toti nezamykali. Okpa sa mohol ktokovek a kedykovek, k dispozcii boli svieky, mydlo aj uterky. Vashet mi prezradila, e o kpele sa star kola. Kovsku dielu som naiel poda zvuku kladiva. Pracoval v nej prjemne zhovoriv mu. S radosou mi poukazoval nstroje a nauil ma ich nzvy v ademine. Zaal som si vma tty nad dverami obchodov. Na kusoch dreva bolo vyrezan alebo namaovan, o lovek njde vntri: chlieb, bylinky, vstue na sudy Naastie nepouvali slov nevedel by som ich preta. Navtvil som lekre, kde mi povedali, e nie som vtan, a krajra, ktorho mj prchod primne poteil. Za as z troch ukradnutch duktov som si zadovil obleenie, pretoe star mi pomaly dosluhovalo. Poda miestneho zvyku som si kpil koele a nohavice nevraznch farieb, dfal som, e mi pomu lepie zapadn medzi miestne obyvatestvo. Vea hodn som trvil pozorovanm abovho stromu. Najprv na Vashetin prkaz, no oskoro ma to k nemu ahalo, aj ked mi dala vono. Jeho vriv pohyby boli hypnotick, upokojujce. Obas sa mi zdalo, e konre pu na oblohu meno vetra. *** Vashet dodrala slovo a nala mi rovnocenn partnerku na bojovanie.

Vol sa Celean, oznmila mi pri raajkch. Stretnete sa napoludnie pri abovom strome. Dopoludnie by si mal vyui na o najlepiu prpravu. Konene anca ukza, o je vo mne. Skuton sboj s niekm na rovnakej rovni. K abovmu stromu som priiel skoro. Ked som ich uvidel prichdza, na okamih ma zachvtila panika. Zazdalo sa mi, e drobn postava veda Vashet je Penthe, ena, ktor porazila Shehyn. Vzpt som si uvedomil, e to neme by ona. Mala nzku postavu, no vietor odhalil rovn, thle telo bez enskch kriviek. Okrem toho nemala obleen oldniersku erve, ale jasnolt koeu. Bodol ma oste sklamania, hoci som vedel, e je to hlpe. Vashet povedala, e mi njde rovnocenn protivnku. Pravdae to nemohol by nikto zo oldnierov. Ked sa priblili, moje nadenie ochablo a naisto zhaslo. Vashet priviedla mal dieva. Hdal som mu najviac desa rokov. Bolo tenk ako vetvika a siahalo mi sotva po hrudn kos. Z drobnej tvre sa na ma upierali vek siv oi. Bolo to zahanbujce. Neprotestoval som iba preto, lebo Vashet by to pokladala za nedstojn prejav neslunosti. Celean, toto je Kvothe, predstavila ma v ademine. Dievatko si ma premeralo a bezmylienkovito ku mne urobilo ete pol kroka. Bola to pochvala. Pokladala ma za hrozbu a chcela by dos blzko, aby v prpade potreby zatoila. Stla bliie ako dospel lovek, lebo bola niia. Urobil som posunok: zdvoril pozdrav. Celean mi ho optovala. Mono sa mi to len zdalo, no sklon jej rk naznaoval zdvoril nepodriaden pozdrav. Ak si to Vashet vimla, nedala to najavo. elm si, aby ste spolu bojovali. Celean si ma znova obzrela, na zkej tvri sa jej usdlil typick ademsk pokoj. Vietor jej rozvial vlasy, zazrel som nezahojen rezn ranu ahajcu sa od oboia a k lnii vlasov. Preo? optala sa. Nevyzerala vystraen. Znelo to skr, akoby nevedela prs na nijak dvod, preo m so mnou zpasi.

Pretoe sa mte jeden od druhho o naui, odvetila Vashet. A pretoe to hovorm. Vashet na ma kvla: dvaj pozor. Celean vemi dobre zvlda ketan. Cvi niekolko rokov a poahky sa vyrovn dvom dievatm jej vekosti. Dvakrt poklepala Celean po pleci. Varovanie. Kvothe je novik a mus sa vea ui. Je vak silnej ako ty, vy a s lepm dosahom. Okrem toho je barbarsky prefkan. Pozrel som na svoju uitelku nevediac, i si zo ma uahuje. Ke vyrastie, pokraovala Vashet, bude vysok pribline ako tvoja matka. Mala by si trnova boj s vymi spermi. Dvaj pozor. A napokon, Kvothe sa n jazyk ete len u. Neposmievaj sa mu preto. Dieva prikvlo. Neuniklo mi, e jej nezakzala posmieva sa mi z inch dvodov. Vashet sa vystrela a vne prehovorila: Nesmiete jeden druhho zrani. Zdvihla dva prsty a vymenovala dve pravidl, ktor ma nauila, ke sme preli na boj rukami: Smiete udiera tvrdo, no nie zkerne. Pozor na hlavu a krk, na oi sa vbec neto. Zodpovedte za bezpenos protivnka. Ak jeden druhho zovrie v chmate, nepokajte sa nasilu vytrhn. Priznajte porku a pokraujte alm kolom. To vetko viem, povedala Celean. Podrdenie. Oplat sa to zopakova, kontrovala Vashet. Prsne pokarhanie. Prehra v sboji je odpustiten. Strata sebaovldania nie. Preto som namiesto nejakho malho chlapca priviedla teba. Urobila som chybu? Celean sklonila hlavu. Kajcna ltos. Zahanben shlas. alie slov adresovala Vashet nm obom: Zrani spera z neopatrnosti nie je v zhode s lethani. Nechpal som, ako je v zhode s lethani zbi desaron dieva, no radej som si to nechal pre seba. Nato nas Vashet nechala samch a vykroila ku kamennej lavike asi ptns metrov od ns, kde sedela ena obleen v oldnierskej erveni. Celean urobila smerom k chrbtu mojej uiteky zloit gesto, ktor som nepoznal.

Potom sa obrtila ku mne a prezrela si ma od hlavy po pty. S barbarom som ete nebojovala, prehovorila po chvli. Vetci ste erven? siahla si na vlasy, aby som sprvne pochopil otzku. Pokrtil som hlavou. Nie je ns takch vea. Zdrhavo natiahla ruku. Smiem sa ich dotkn? Potlail som smev. Sklonil som hlavu a trochu sa zohol, aby doiahla. Prela mi prstami po vlasoch, pochala ich medzi palcom a ukazovkom. S hebk, potichu sa zasmiala. No vyzeraj ako z kovu. Pustila ich a ustpila do primeranej vzdialenosti. Naznaila zdvoril poakovanie a zdvihla ruky. Si pripraven? Neisto som prikvol a napodobnil jej postoj. Nebol som pripraven. Celean vyrazila vpred a zaskoila ma. Drobn ps mierila na rozkrok. Intinktvne som sa prikril, der ma zasiahol do brucha. Naastie som sa u nauil prijma dery, brucho sa mi po mesiaci tvrdho trningu zmenilo na oceov plt. Napriek tomu som sa ctil, akoby do ma niekto hodil kame, a vedel som, e do veera budem ma modrinu. Vystrel som sa a skusmo kopol. Chcel som zisti, i je akav, a zrove ju printi na stup, aby som nabral rovnovhu a vyuil dlh dosah rk. Ukzalo sa, e Celean sa ned vyaka. Neuhla. Mihla sa popri mojej nohe a zasiahla ma rovno do hrubho svalu nad kolenom. Ked som stiahol nohu, zatackal som sa. Stratil som rovnovhu a Celean bola tak blzko, e sa ma mohla dotkn. Spojila ruky, zaprela sa nohami do zeme a zatoila mltenm penice. Zletel som na chrbt. Vaka hustej trve som pristl mkko. Odkotal som sa do bezpeia a vyskoil na nohy. Celean za mnou vytartovala metanm bleskov. Bola rchla, no ja som mal dlhie nohy. Vyhol som sa jej a zablokoval der. Naznaila kopnutie. Skoil som jej na to a dal jej prleitos zasiahnu ma na to ist miesto nad kolenom. Bolelo to, no tentoraz som nezakopol. Urobil som krok nabok a dozadu. Celean ma vytrvalo a nedokavo prenasledovala. V nhlivosti pozabudla na obranu.

Napriek zsahu do brucha a pdu do trvy som sa nevedel printi udrie tak mal dieva. Vedel som, ak silu mem poui na Tempiho i Vashet, no Celean bola ako prtik. Bl som sa, e jej ublim. Vashet ns predsa upozornila, e rume za vzjomn bezpenos. Schmatol som ju teda plhanm po eleze. avou rukou som minul, no dlhmi, silnmi prstami pravej som jej zovrel tle zpstie. Nedral som ju v chmate, no teraz to bola u len otzka sily, nemohol som prehra. Stailo chyti ju za plece a ani sa nenazd, budem ju ma znehybnen v spiacom medveovi. Celean urobila zlomenho kva, no inak, ako som sa ho nauil. Pouila obe ruky, udierala a krtila sa tak rchlo, e km som sa spamtal, mal som przdnu ruku a tpala ma dla. Potom mi chapla po zpst a potiahla. Plynulm pohybom ma kopla do nohy. Naklonil som sa, skril a Celean ma zrazila na zem. Toto pristtie nebolo mkk, pripomnalo skr drviv dopad. Neomrilo ma, no aj tak na tom nezlealo, lebo Celean sa ku mne zohla a dvakrt ma poklepala po hlave. Keby chcela, pole ma do bezvedomia. Posadil som sa. Telo ma bolelo na viacerch miestach a utrpela aj moja pcha. Nebolo to vak tak zl. Tempi a Vashet ma nauili oceova protivnkove schopnosti a Celean bola v ketane skutone vynikajca. Tto verziu zlomenho leva som ete nevidel. Ukrnula sa. Nie vemi, no aj tak som zazrel zblesk bielych zubov. V chladnom Ademe to bolo osi ako slnko vychdzajce spoza mraku. Patr mne, odvetila. Nesmierna hrdos. Vymyslela som to sama. Nie som dos siln, aby som proti mame alebo niekomu tvojej vky pouila tradin formu. Uke mi to? poiadal som. Celean po krtkom zavhan prikvla, podila ku mne a vystrela ruku. Chy mi zpstie. Zovrel som ju pevne, no nie prli silno. Zopakovala zlomenho leva. Vyzeralo to ako kzlo. Obe ruky sa mihli vzduchom ako rozmazan muhy a vzpt mi zostala len tpajca przdna ruka.

Zas som natiahol ruku. Pobavenie. Mm pomal barbarsk oi. Uke mi to ete raz, aby som sa to nauil? Celean odstpila a pokrila plecami. ahostajnos. Nie som tvoja uciteka. Preo by som dvala nieo, o mi patr, barbarovi, ktor ma nevie ani zasiahnu? Zdvihla bradu a obrtila hlavu k abovmu stromu, no veselo po mne ibla oami. Zachichotal som sa a vstal. Zdvihol som ruky. Celean sa zasmiala a zvrtla sa ku mne. Do toho! Tentoraz som bol pripraven, vedel som, o doke. Celean nebola krehk kvietok. Nechbala jej rchlos, odvaha ani bojovnos. Zaujal som obrann postoj a vyuil svoje dlh ruky a nohy. Zatoil som tancujcim dievatom, no Celean uskoila. Vyzeralo to, akoby odo ma odplvala. Ani na okamih nestratila kontakt so zemou, hladko prepletala nohami v dlhej trve. Nhle zmenila smer, zaskoila ma uprostred kroku a mierne vyviedla z rytmu. Naznaila der do rozkroku a mlynskm kolesom ma odstrila. Zatackal som sa, no nestratil pdu pod nohami. Poksil som sa zska rovnovhu, no Celean zatoila rovnakm pohybom. A potom znova a znova. Zakadm ma posunula len o niekolko centimetrov, no ustavine som bezmocne ustupoval, a km mi nepodrazila nohy a nezhodila ma na chrbt. Ete ne som dopadol, schmatla ma za zpstie a pouila bretan na dube. Tlaila mi tvr do trvy a zrove vyvjala neprjemn tlak na zpstie a plece. Napadlo mi, e sa vytrhnem, no hne som to pustil z hlavy. Bol som silnej, no cieom chmatov ako bretan na dube a spiaci medve je drvi krehk asti tela. Pri toku na konre nepotrebujete silu. Vzdvam sa, povedal som. V ademine je to jednoduchie: Veh. Jedna slabika, ktor vyslovte aj bez dychu, vyerpan i v bolestiach. V poslednom ase som to slovo pouval vemi asto. Celean ma pustila, odstpila a pozerala, ako si sadm. Naozaj nie si vemi dobr, povedala s krutou primnosou. Nie som zvyknut udiera mal dievat. Ako by si mohol? zasmiala sa. Aby si si na nieo zvykol, najprv to mus veakrt zopakova. Poda ma si nikdy neudrel enu.

Podala mi ruku, prijal som ju o najzdvorilejie. Pomohla mi vsta. Tam, odkia pochdzam, nie je sprvne bi eny, vysvetlil som. Nerozumiem. Mui nesm bojova na tom istom mieste ako eny? Nie, eny vinou nebojuj. Celean zakrila zpstm, otvorila a zavrela dla, akoby z nej chcela zmiest pinu. Bol to posunok vyjadrujci zmtok, osi ako rozpait zvratenie ela. Ako sa zdokonauj v ketane bez trningu? Nae eny vbec nepoznaj ketan. Zila oi, no vzpt sa roziarila. Chce poveda, e maj tajn ketan, pouila atursk slovo pre tajomstvo. Tvr mala pokojn, no z tela jej vyarovalo vzruenie. Poznaj ho iba eny a mui ho nesm vidie. Ukzala prstom k lavike, kde sedeli uiteky a nevenovali nm pozornos. Aj Vashet m tajn ketan. Veakrt som ju poiadala, nech mi ho uke, no zakadm odmietla. Vashet pozn in ketan? uasol som. Celean prikvla. Ne prila k nm, tudovala cestu radosti. Pozrela na u s vnou tvrou, akoby z nej chcela to tajomstvo vytiahnu silou vle. Raz sa ta vyberiem a dozviem sa ho. Pjdem vade a naum sa vetky ketany. Tajn cestu stuhy, retaze aj rozvrenho jazera. Prisvojm si cestu radosti, vne a zdranlivosti. Napokon spoznm vetky. Nehovorila to s detskm nadenm, akoby snvala, e jednho da zje cel okoldov tortu. Neznelo to, akoby sa vystatovala svojm premyslenm plnom. Povedala to s tichou nruivosou, jednoducho vysvetovala, ak je. Tie slov neboli uren mne, ale jej samej. Znova na ma pozrela. Pjdem aj do tvojej krajiny. Rozhodnos. Naum sa barbarsk ketan, ktor vm eny zatajuj. Bude sklaman, odvetil som. Nezmlil som sa. Poznm slovo pre tajomstvo. Chcel som tm poveda, e u ns mnoh eny nebojuj. Celean znova zmtene pokrtila zpstm. Pochopil som, e sa mm vyjadri jasnejie. Vina ien sa u ns cel ivot nedotkne mea. Nevedia, ako udrie loveka psou i hranou dlane. Nepoznaj ketan. Vbec nebojuj. Posledn slov som zdraznil posunkom siln zpor.

Konene mi porozumela. Viac-menej som akal, e sa zhroz, no Celean iba nehybne stla, akoby nevedela, o si o tom myslie. To som jej mohol rovno poveda, e tam, odkia pochdzam, eny nemaj hlavu. Nebojuj? optala sa pochybovan. Ani s mumi, ani medzi sebou? S nikm? Prikvol som. Nastalo dlh ticho. Celean pokrila elo, doslova som videl, ako so sebou bojuje. Zmtok. Ohromenie. o teda robia? vyhkla napokon. Pomyslel som si na eny, ktor poznm na Molu, Felu a Devi. Velio, odvetil som, vyhbajc sa neznmym slovm. Robia obrzky kameov. Kupuj a predvaj peniaze. Pu do knh. Celean sa trochu uvonila, akoby jej odahlo, e tie cudzinky, ktor nepoznaj ketan, neleia rozhdzan po celej krajine ako tel bez kostry. Lieia chorch a oetruj rany. Hraj Takmer som povedal, e hraj na nstrojoch a spievaj, ale vas som si zahryzol do jazyka. Hraj rozlin hry, sej penicu a pe chlieb. Celean sa zamyslela. Radej by som robila to vetko a navye bojovala, povedala rozhodne. Niektor eny bojuj, no pre mnoh to nie je v zhode s lethani. Zvolil som ten vraz, lebo som nevedel, ako sa v ademine povie vhodn sprvanie. Celean naznaila ostr opovrhnutie a pokarhanie. Zaskoilo ma, vmi to bolelo od malho dievaa v iarivoltej koeli ne od Tempiho i Vashet. Lethani je vade rovnak, odsekla. Nemen sa ako vietor. Lethani je ako voda, odvetil som bez premania. Jeho povaha zostva rovnak, no tvarom sa prispsobuje prostrediu. Je ako rieka aj d. Zazrela na ma. Nebol to zlostn pohad, no na ademskej tvri tak psobil. Akm prvom hovor, ak je a ak nie je lethani? A akm prvom to tvrd ty? Pozrela na ma, pri koreni nosa jej vyrstla kolm vrska. Potom sa veselo zasmiala a zdvihla ruky. Som Celean, vyhlsila. Moja matka

dosiahla tret kame. Narodila som sa v Ademe, a ked sa mi zachce, hodm a o zem. Zakrtko som sa presvedil, e si stoj za slovom.

STOOSEMNSTA KAPITOLA

Zmysel
S Vashet sme bojovali, presvajc sa sem a ta po pt hr Ademu. Vietor som u takmer nevnmal. Stal sa sasou krajiny ako nerovn zem pod nohami. Niekedy vial jemne, kreslil do trvy obrazce alebo mi vhal vlasy do o. Inokedy bol tak siln, e mi ltka iat plieskala o kou. Prichdzal bez varovania z neakanch strn a opieral sa o ns ako ruka medzi lopatkami. Preo sa tak dlho venujeme boju rukami? optal som sa Vashet uprostred trhania ateliny. Pretoe ti to nejde, zablokovala ma vodnm vrom. Pretoe vdy, ked bojujeme, hanbm sa za teba. A pretoe a tri razy zo tyroch poraz o polovicu menie diea. No s meom mi to ide ete horie, zakril som okolo nej, hadajc slabinu v obrane. M pravdu, pritakala. Preto boj s meom trnuje iba so mnou. Si privemi nesptan, mohol by si niekoho zrani. Myslel som, e to je cie, usmial som sa. Vashet sa zamraila, nentene mi zovrela zpstie a plece v spiacom medveovi. Pravou rukou mi zdvihla zpstie nad hlavu, natiahla ho do neprjemnho uhla a avou mi zatlaila na plece. Bezmocne som sa zohol v pse a hadel na zem. Veh, vzdal som sa. No Vashet ma nepustila. Zvrtla mi ruku a zvila tlak na plece. Kostiky v zpst zaboleli. Veh, povedal som hlasnejie v domnen, e ma nepoula. No Vashet nepovolila, naopak, ete vmi mi otoila zpstm. Vashet! chcel som k nej obrti hlavu, no v tejto polohe som jej videl iba nohu. Ak je cieom ubli, preo by som a mala pusti? Tak som to nemyslel Vashet pritlaila, a km som nestchol. Ak je zmysel spiaceho medvea? optala sa pokojne. Znekodni protivnka, odvetil som.

Vemi dobre. Vashet tlaila pomalou, vytrvalou silou adovca. V pleci aj v zpst mi narastala tup boles. O chvu ti vyvrtnem ramenn kb. achy sa natiahnu a uvonia kos. Svaly sa roztrhn a ruka ti zostane visie veda tela ako mokr handra. Spln tm spiaci medve svoj el? Hnan istm zvieracm pudom som sa zaklbol, no pliv boles sa zmenila na ostr, a tak som prestal. Poas trningu som sa neraz dostal do polohy, z ktorej niet niku. Zakadm som bol bezmocn, no a teraz som sa tak naozaj ctil. Zmysel spiaceho medvea je ovldanie, pokraovala vcelku pokojne. V tejto chvli si s tebou mem robi, o sa mi zachce. Pohybova tebou, zlomi ti ruku, alebo a pusti. Uprednostujem to posledn, usiloval som sa, aby to vyznelo ndejne, nie zfalo. Po krtkom mlan sa ma optala: Ak je zmysel spiaceho medvea Ovldanie. Pustila ma. Vystrel som sa a pomalm krenm uvooval bolest v pleci. Vashet sa mraila. Zmysel tohto vetkho je ovldanie. Najprv sa mus naui sebaovldaniu, potom zska kontrolu nad okolm a nad protivnkom. Toto je lethani. *** Takmer po mesiaci v Haerte sa mi zdalo, e moja situcia sa vyvja dobrm smerom. Vashet potvrdila, e sa zlepujem v jazyku. Zablahoelala mi kontatovanm, e u nerozprvam ako idiot, ale len ako dita. Pokraoval som v cvien s Celean na trvnatej lke pri abovom strome. Teil som sa na nae sboje aj napriek tomu, e ma zakadm nemilosrdne zniila. Trvalo mi tri dni, km som ju konene porazil. Zasli si to vlastn slohu v piesni mjho ivota, o vy na to? Pote sem ku mne pova a nad chrabrosou, divmi plesa. Ako Kvothe Nekrvcajci

bojoval s udatnosou v srdci s dievinkou mala sotva desa. Poujte, ako dola chva, ke dal jej der mocnm mahom, a na trve sa rozapila, a ako potom iaril blahom. Hoci to znie prerne, bol som na seba plnm prvom pyn. Ked k tomu dolo, Celean mi zagratulovala. Neskrvala div nad tm, e sa mi podarilo presti ju. Tam, v dlhom tieni abovho stromu, ma za odmenu nauila vlastn verziu zlomenho leva a navye ma obdarila ibalskm krnkom. V ten ist de sme dokonili predpsan poet zpasov skr. Km po ma prila Vashet, sadol som si na kus pohodlne vyhladenho kamea, oetroval si desiatky drobnch zranen a pripravoval sa na pozorovanie abovho stromu. Celean vak nevedela obsedie. Prihopkala k stromu, stla iba niekolko desiatok centimetrov od najdlhch konrov tancujcich vo vetre a rozrezvajcich vzduch listami ostrmi ako britva. Spustila plecia a rozbehla sa pod strom medzi tisce blznivo sa krtiacich listov. Tak ma to zaskoilo, e som sa nezmohol na vkrik, no takmer som vyskoil. Zaul som smiech. Celean behala, poskakovala a zvtala sa, drobn telo sa uhbalo rozkvanm listom, akoby sa hrala na nahaku. Na polceste ku kmeu zastala. Sklonila hlavu a odstrila list, ktor by ju inak porezal. Nebolo to obyajn vihnutie, pouila snehov zvej. Pokraovala ku kmeu, prepletajc sa pomedzi vetvy a chrniac sa pred zranenm. Najprv urobila dieva si ee vlasy, potom tanec pospiatky. Potom zabudla na ketan a uskoila do strany. Prikrila sa a prebehla otvorom medzi lstm. Jednou rukou plesla po kmeni abovho stromu. Vzpt bola sp medzi konrmi. Urobila lisovanie mutu, skrila sa, zvrtla a beala, a km nebola bezpene mimo dosahu listov. Nevykrkla od radosti ako deti v Spoloenstve, ale vyskoila s rukami nad hlavou. So smiechom urobila premet. Bez dychu som sledoval, ako znova a znova opakuje svoju hru. A ku kmeu sa nedostala zakadm. Dvakrt uskoila pred listami a

vrtila sa. Aj z miesta, kde som sedel, bolo oividn, e je na seba nahnevan. Raz sa dokonca poklzla a musela sa popod listy plazi. Ku kmeu a nasp sa dostala tyrikrt. Zakadm to oslvila zdvihnutmi rukami, smiechom a dokonalm premetom. Skonila, a ked sa vrtila Vashet. Uiteka sa k nej prirtila a prsne ju karhala. Nepoul som, o hovor, no re tela bola dos vren. Celean hadela do zeme a preapovala z nohy na nohu. Vashet jej hrozila prstom a plesla dieva po hlave, ako ked trestte neposlun diea. Necho do susedovej zhrady! Nedrdi Bentonove ovce! Nenahaj sa medzi tisckami vriacich noov posvtnho stromu tvojho udu!

STODEVTNSTA KAPITOLA

Ruky
Ked Vashet usdila, e moje jazykov schopnosti s iba mierne zahanbujce, dohodla mi rozhovory s hstkou ud roztrsench po celom Haerte. Naprklad so zhovorivm starcom, ktor priadol hodvbne vlkna. Ani na chvu nezatvoril sta, rozprval napoly vymyslen zvltne prbehy bez pointy. Jeden bol o chlapcovi, o si dval na hlavu topnky, aby ochrnil maku pred smrou, v inom ist rodina prisahala, e zje cel horu, kame po kameni. Nerozumel som tomu, no zdvorilo som poval a popjal sladk pivo, ktor mi ponkol. Stretol som sa so sestrami dvojikami, ktor vyrbali sviece a predviedli mi nezvyajn tance. Jedno popoludnie som strvil v spolonosti drevorubaa. Nehovoril o niom inom, iba o rban dreva. Najprv som sa domnieval, e s to vznamn lenovia spoloenstva a Vashet im chce ukza, ako ma scivilizovala. A po celom dopoludn s Dvojprstm mi dolo, e ma za nimi posiela, aby som sa od kadho nieo nauil. Dvojprst nebolo muovo prav meno, hovoril som mu tak iba v duchu. Pracoval v kole ako kuchr a vdaval som ho pri kadom jedle. av ruku mal cel, no prav bola nepekne zmrzaen zostal mu na nej iba palec a ukazovk. Vashet ma za nm poslala hne rno. Spolu sme varili obed a zhovrali sa. Volal sa Naden. Prezradil mi, e preil desa rokov medzi barbarmi, a skr ne ho zranenie obralo o monos bojova, priniesol kole dvestotridsa striebornch hrivien. Spomenul to niekokokrt, usdil som, e je na to mimoriadne hrd. Zazvonili zvony a jedle sa zaplnila. Naden naberal dusen pokrm, horce ksky hovdziny s mrkvou. Ja som nakrjal biely chlieb. Optoval som kvnutia hlavou a zdvoril posunky s umi v rade. Opatrne som sa vyhbal dlhiemu onmu kontaktu a pokal sa

presvedi sm seba, e dnen nzky zujem o chlieb je iba zhoda okolnost. Carceret dala pred vetkmi najavo svoje pocity voi mne. Ked sa dostala na elo radu, urobila irok gesto pre zhnusenie a teatrlne odkrala s przdnymi rukami. Po obede sme s Nadenom umvali riad. Vashet mi povedala, e sa nezlepuje v ermovan, prehovoril bez vodu. Vraj sa boj o ruky a preto privemi vha. Ostr vitka. Zaskoila ma jeho strohos, potlail som nutkanie pozrie na jeho zohaven ruku. Prikvol som, neodvaujc sa prehovori. Obrtil sa od eleznho hrnca, ktor drhol, a natiahol pred seba ruku. Bolo to vyzvav gesto, tvr mal prsnu. Pozrel som na jeho prsty, pretoe vyhba sa im pohadom by bolo nezdvoril. Palcom a ukazovkom mohol chyta predmety, no nestaili na jemnejiu prcu. Zvyn polovicu dlane tvorila velk zvraten jazva. Zachoval som pokoj, hoci len horko-ako. V istom zmysle som hadel na svoje naj desivej ie predstavy. Vrazne som si uvedomoval vlastn zdrav ruky a bojoval sm so sebou, aby som ich nezovrel do pst alebo neschoval za chrbt. Tto ruka nedrala me u dvans rokov, povedal Naden. Hrd hnev. tos. Dlho som myslel na boj, ktor ma pripravil o prsty. Nevzal mi ich zrun protivnk, ale aksi barbar, lepie stavan na to, aby sa ohal lopatou ne meom. Vystrel oba prsty. No aj tak me hovori o ast. V Haerte ij Ademania bez rk, bez o aj bez nh. Dlho som nad tm premal. Ako by som zachrnil svoju ruku? Dumal som o kontrakte, ktorm som sa zaruil chrni barna eliaceho vzbure poddanch. Vravm si: o keby som ho nepodpsal? Alebo keby som priiel o av ruku? Nemohol by som rozprva, no udral by som me. Spustil ruku veda tela. No udra me nesta. Dobr oldnier potrebuje obe ruky. S jednou by som neurobil milenca za oknom ani spiaceho medveda. Pokril plecami. Obzera sa dozadu je ahk. Me to robi vene, no nijako ti to nepome. Hrdo som nosil erven aty. kole som priniesol viac ako dvestotridsa hrivien. Dosiahol som druh kame a jasne som smeroval k tretiemu.

Znova zdvihol znien ruku. Keby som il v strachu o svoje prsty, ni z toho by som nezskal. Keby som sa chlil a uhbal, nikdy by ma neprijali do koly latantha. Nikdy by som nedosiahol druh kame. Bol by som cel, no neplnej ako som dnes. Obrtil sa k hrncu a pokraoval v isten. Po chvli som sa k nemu pridal. Je to zl? optal som sa potichu. Nevedel som si pomc. Naden dlho neodpovedal. Ked sa mi to stalo, nepokladal som to za katastrofu. In utrpeli horie zranenia, alebo zomreli. Mal som viac astia. Zhlboka sa nadchol a pomaly vypustil vzduch. Nahovral som si, e to nie je najhorie. Mj ivot ide alej. No nebolo to tak. ivot zastal. Priiel som o vea. Vetko som stratil. Po chvli ticha pokraoval: V snoch mm obe ruky. Doumvali sme mlky. Niekedy s slov zbyton. *** Aj Celean ma nieo nauila. Vaka nej som vedel, e niektor protivnci sa nezdrhaj udrie, kopn i vrazi lakom muovi rovno medzi nohy. Nikdy to nebolo dos siln, aby ma natrvalo zmrzaila. Bojovala u dlho a vedela sa ovlda, o si Vashet tak vemi cenila. Vedela vak, ako silno mus udrie, aby ma omrila a zvazila. Sedel som v trve, bolo mi mizerne a na vracanie. Ke ma Celean znekodnila, uteuj co ma potapkala po pleci a bezstarostne odskackala. Nepochybne ila znova tancova medzi vetrom zmietan konre abovho stromu. Ilo ti to dobre, a na ten koniec, Vashet si sadla na zem oproti mne. Neodpovedal som. Ako diea hrajce sa na schovvaku, aj ja som veril, e ked zavriem oi a znehybniem, boles ma nenjde. Presta, videla som to, povedala s pohdanm. Nekopia a tak silno. Poul som, ako vzdychla. Ale ak chce, aby sa ti na ne niekto pozrel

Slabo som sa zachichotal. Bola to chyba. V rozkroku mi vystrelila neuveriten boles, vyarovala nadol a ku kolenu a nahor k hrudnej kosti. Obili ma mdloby, otvoril som oi, aby som sa spamtal. Vyrastie z toho, ubezpeovala ma Vashet. V to dfam, precedil som cez zaat zuby. Je to odporn zvyk. Tak som to nemyslela, opravila ma. Celean podrastie, a potom sn sstred pozornos aj na in asti protivnkovho tela. Prli asto to na rozkrok. Kon predvdatene, sper sa jej ahko ubrni, prebodla ma pohadom. Ak m v hlave aspo tipku rozumu. Znova som zavrel oi. Teraz ma nepouuj, Vashet, poiadal som. Je dos mon, e vyvrtim verajie raajky. Postavila sa. Toto je najlep as na aliu lekciu. Vsta! Mal by si sa naui bojova zranen. Je to vemi cenn schopnos a Celean ti dala prleitos vyska si to. Mal by si jej poakova. Vedel som, e nem zmysel odporova. Zdvihol som sa zo zeme a opatrne vykroil k cvinmu meu. Vashet ma chytila za plece. Nie. Iba rukami. Vzdychol som. Naozaj musme? Zdvihla oboie. o i musme? Bojova rukami. oskoro zabudnem, ako sa dr me. Som tvoja uiteka, i nie? optala sa. Preo si mysl, e vie, o je pre teba najlepie? Ja budem vyuva svoje schopnosti vo svete, upozornil som ju. A tam by som bojoval radej s meom ako holmi rukami. Vashet spustila ruky a uprela na ma przdny pohad. A to u preo? Lebo in udia maj mee. A ke sa u zapletiem do boja, chcem zvazi. Je ahie vyhra s meom? Jej vonkaj pokoj ma varoval, e kram po tenkom ade, ale omraujca boles v rozkroku mi zahmlila sudok. No aj keby som bol pri zmysloch, pravdepodobne by som si to nevimol. Privemi som si na u zvykol a zabdal som na ostraitos. Pravdae, odvetil som. Nao by inak udia nosili mee? To je dobr otzka. Preo udia nosia mee? Aby ich pouili. Ako vetko, o maj so sebou. Vashet na ma pozrela s odporom. Nao sa teda namhame s uenm jazyka?

vytekla, schmatla ma za eus, stlaila mi lca a printila otvori sta ako pacienta v medike, ktor odmieta ui liek. Nao potrebuje jazyk, ked ti posta me? Odpovedz! Chcel som sa vytrhn, no Vashet bola silnejia. Poksil som sa ju odstri, ale striasla moje mvajce ruky, akoby som bol diea. Pustila mi lca, zovrela zpstie a trhnutm mi zdvihla ruku pred tvr. Preo m na konci rk prsty, a nie noe? Uvonila zovretie a dlaou ma tvrdo udrela do tvre. Keby som povedal, e mi dala facku, vyznelo by to nesprvne. Toto nebolo dramatick divadeln predstavenie, ani urazen tipav zaucho dvornej dmy po hladkej pokoke dotieravho achtica. Nebola to dokonca ani profesionlna facka od anky brniacej sa pred neelanou pozornosou opilca s neposednmi rukami. Nie, vbec sa to nepodobalo na facku. Zaucho sa dva prstami alebo dlaou. tpe to a loveka to vyak. Vashet ma zasiahla otvorenou dlaou, no sila vychdzala z ramena. Rameno bolo pripojen k plecu a plece k otajcim sa bokom, mocnm nohm zapretm do zeme a cez ne k samej zemi. Akoby ma prostrednctvom jej dlane udrel cel vesmr. Pred zmrzaenm ma zachrnilo iba to, e aj v zrivosti sa dokonale ovldala. Len vaka tomu mi nevykbila snku a neupadol som do bezvedomia. Zadrnali mi zuby a zazvonilo v uiach. Oi sa mi pretoili v hlave a nohy roztriasli. Keby ma neschmatla za plece, spadol by som. Mysl si, e a um tajomstv mea, aby si ich pouval? napomnala ma. Neurito som vnmal, e kri. Doteraz som nepoul iadneho Ademana zvi hlas. Naozaj si presveden, e ide len o to? Ke som jej omren ochabol v zovret, znova ma udrela. Tentoraz zasiahla najm nos. Bolelo to, ako keby mi zapichla do mozgu kus adu. Vytrhlo ma to z otupenia a tret der som vnmal celkom jasne. Svet sa roztoil. Vashet ma po chvli pustila. Urobil som neist krok vpred a zrtil sa na zem ako bbka s prestrihnutmi nrami. Bol som pri vedom, no silno otrasen.

Dos dlho mi trvalo, km som sa pozviechal. Ked sa mi konene podarilo posadi, telo som takmer neovldal. Ako keby ho niekto rozobral a poskladal trochu inak. Km som sa spamtal natolko, aby som sa vldal rozhliadnu, bol som sm.

STODVADSIATA KAPITOLA

Lskavos
O dve hodiny som sedel sm v jedlni. Bolela ma hlava, lce som mal horce a opuchnut. Zahryzol som si do jazyka, take ma bolelo aj prevanie a jedlo malo prchu krvi. Nladu som mal horiu, ako si viete predstavi. Ked som ktikom oka zachytil, e sa oproti mne posadil niekto v ervenom, nemal som odvahu zdvihn zrak. Ak je to Carceret, neak ma ni dobr. No Vashet by bola ete horia. myselne som pokal, km sa jedle vyprzdni, aby som sa ani s jednou z nich nestretol. No pri letmom pohade som zistil, e je to Penthe, nesptan mlad ena, ktor porazila Shehyn. Zdravm a, oslovila ma v aturine s miernym przvukom. Naznail som zdvoril formlny pozdrav. Vzhadom na to, ako sa vyvjal de, povedal som si, e budem vemi opatrn Z Vashetinch slov som mal dojem, e Penthe je vysoko postaven a vemi ven prslunka koly. Napriek tomu nebola vemi star. Mono to bolo jej drobnou postavou, alebo srdcovitou tvrou, no nevyzerala na viac ako na dvadsa. Meme hovori tvojm jazykom? optala sa v aturine. Bolo by to od teba lskav. Potrebujem cvii rozprvanie. Vemi rd, odvetil som v rovnakej rei. Hovor vemi dobre. Zvidm ti. Ked rozprvam po ademsky, ctim sa ako vek medve v akch imch. Penthe sa ostchavo usmiala, no vzpt si zakryla sta a trochu sa zaervenala. Je sprvne usmia sa? Je to sprvne a zdvoril. Takto smev vyjadruje mierne pobavenie. Co je vhodn, pretoe mj art bol takisto vemi mierny. Penthe odtiahla ruku a znova sa usmiala. Bola pvabn ako jarn kvety. Pri pohade na u mi pookrialo srdce.

Inokedy by som ti smev optoval, povedal som. No obvam sa, e tu by to pokladali za neslun. Prosm, urobila niekoko vraznch posunkov, aby to vetci videli. Smel vzva. Naliehav prosba. Dvern iados. Musm trnova. Usmial som sa, no nie tak nairoko, ako by som to urobil za inch okolnost. iastone z opatrnosti, a tak trochu aj od bolesti. Je prjemn znova sa usmieva, povedal som. Mm znepokojenie zo svojho smevu, naznaila gesto, no hne sa zastavila. Oi sa jej trochu zili, akoby ju nieo podrdilo. Toto? optal som sa a urobil posunok pre miernu staros. Prikvla. Ako to urob tvrou? Takto, mierne som stiahol oboie. A ena urob navye toto, naplil som pery. Kee som mu, urobm toto, skrivil som pery. Penthe na ma upierala przdny pohad. as. Je to in pre muov a pre eny? do hlasu sa jej vkrdali pochybnosti. Nie vetko, upokojil som ju. Iba drobnosti. Je toho privea, povedala s ndychom zfalstva. V rodine sa lovek nau, o znamen kad pohyb tvre. Vyrast, pozoruje a vie, o je v kadom z nich. S priatemi, ktor a poznali, ete ne si sa prestal na vetko uka, je to ahk. Ale toto zavrtela hlavou. Ako sa d zapamta, kedy je sprvne ukza zuby? Ako asto sa dotka oami? Rozumiem ti. Vemi dobre ovldam svoj jazyk. Viem v om vyjadri vetko. No tu je mi to nani, vzdychol som. Udra nehybn tvr je vemi ak. Zd sa mi, e ustavine zadriavam dych. Nie vdy mme nemenn tvr, odvetila. Ked si s odmlala sa a rchlym posunkom naznaila ospravedlnenie. Nemm nikoho, kto je mi blzky. Mierna tos. Dfal som, e sa zblim s Vashet, no obvam sa, e dnes som to pokazil. Penthe prikvla. Videla som. Natiahla sa ku mne a prela mi palcom po tvri. Chladil ma na koi. Musel si ju vemi nahneva. Viem to poda zvonenia v uiach. Penthe pokrtila hlavou. Nie. Tvoje odtlaky, ukzala si na tvr. In by ich mohol spsobi omylom, no Vashet by to neurobila, keby nechcela, aby ich videli ostatn.

Zovrelo mi aldok, mimovone som sa dotkol tvre. Samozrejme! Nebol to iba trest, ale zrove sprva pre vetkch Ademanov. Som hlupk, prehovoril som ticho. Neuvedomil som si to. Niekolko mint sme jedli mlky. Potom som sa jej optal: Preo si si sadla ku mne? Ked som a dnes videla, pomyslela som si, e som o tebe poula hovori vea ud. No neviem o tebe ni z osobnho poznania. o o mne hovoria ostatn? krivo som sa pousmial. Brukami prstov sa dotkla mojich pier. o znamen tento ohnut smev? Mierny posmech, vysvetlil som posunkom. Zo ma, nie z teba. Viem si predstavi, o sa hovor. Vetko nie je zl, chlcholila ma. Zdvihla zrak a pozrela mi do o. Tie jej boli obrovsk, o nieo tmavie ako u ostatnch Ademanov. Boli tak ist a iariv, e ked sa usmiala, takmer mi zlomila srdce. Do o mi vstpili slzy, zahanbene som sklonil hlavu. Och! vydchla a rchlo naznaila sken ospravedlnenie. Nie. Mj smev a dotyk o je nesprvny. Myslela som toto. Vdne povzbudenie. Tvoj smev bol dobr, odvetil som bez toho, aby som zdvihol hlavu. Rchlym murkanm som sa usiloval zbavi slz. Prejavila si mi neakan lskavos v de, ked si ju nezaslim. Si prv, kto ma oslovil z vlastnej vle. A v tvri m rozko, z ktorej ma bol srdce. avou rukou som urobil posunok pre vanos. Prilo mi vhod, e jej nemusm pozrie do o, aby pochopila, o ctim. Natiahla av ruku ponad stl a zovrela mi dla. Potom ju obrtila nahor a jemne do nej vtlaila posunok: techa. Pozrel som na u a poksil sa o povzbudiv smev. Napodobnila ma a znova si zakryla sta. Stle mm znepokojenie zo svojho smevu. Netrp sa tm. M vemi dobr sta na usmievame. Penthe sa mi na okamih znova zahadela do o. Naozaj? Prisvedil som. V mojom jazyku s to sta, pre ktor by som napsal zarazil som sa. Na elo mi vystpil pot, ked som si uvedomil, e som takmer povedal piese.

Bse? pomohla mi. no, vyhkol som. M smev hodn bsne. Tak ju zlo, nabdala ma. V mojej rei. Nie, odmietol som rzne. Bola by to medvedia bse. Privemi neobratn pre teba. Dychtivo sa jej rozrili oi. Vymysli bse. Ak bude neobratn, nebudem ma tak zl pocit zo svojho rozprvania. Iba ak zlo bse v mojom jazyku, navrhol som. Myslel som, e ju odradm, no Penthe po kratukom zavhan prikvla. Spomenul som si na jedin ademsk poziu, ktor som poul: niekolko trkov z st starho mua pradceho hodvbne vlkna a pr verov z prbehu o lukostrelcovi od Shehyn. Nebolo to ktovieo. Premal som nad slovami, ktor poznm, a nad ich zvukom. Vemi mi chbala lutna. Slov s niekedy mlo, preto mme hudbu aby doplnila medzery. Napokon som sa nervzne rozhliadol. V jedlni bola naastie u iba hstka roztrsench Ademanov. Naklonil som sa k Penthe a zarecitoval: Penthe zvlda zbrane dve, bez mea sa obde. sta m sa kvetina, srdce z diaky pretna. Znova ma obdarila smevom, bol presne tak, ako som ho opsal. Ctil som ho v hrudi. Felurian mala ndhern smev, ale vemi star a pln mdrosti. Penthin bol iariv ako erstvo vyrazen penca. Ako voda zvlhil a ochladil moje such, unaven srdce. Na svete nie je ni krajie ako sviei smev mladej eny. Je cennej ne so. Nieo zl v ns pri pohade na chradne a zomiera. Tak obyajn vec. Ak je to asn a zrove zvltne! Penthe privrela oi, neuj ne pohybovala perami. Potom ich znova otvorila a prehovorila v aturine: Kvothe je cel ohniv, ademsk re tuduje.

Vraj m v stach olovo, no jazyk mu tancuje. Usmial som sa tak iroko, a ma rozbolela tvr. Je rozkon, povedal som primne. Ete nikto pre ma nezloil bse. *** Po rozhovore s Penthe som sa ctil ovea lepie. Nevedel som s istotou, i sme flirtovali, no nezlealo na tom. Uspokojil som sa s vedomm, e aspo jeden lovek v Haerte si neel moju smr. Po obede som, ako obvykle, zamieril k Vashetinmu domu. Tak trochu som dfal, e ma privta so sarkastickm smevom a mlky zabudneme na rann neprjemnos. No zrove som sa bl, e so mnou odmietne hovori. Ked som preiel cez mal pahorok, uvidel som ju sedie na drevenej lavici pred dverami. Opierala sa o drsn kamenn stenu svojho obydlia, akoby sa vyhrievala v loch popoludajieho slnka. Zhlboka som sa nadchol a vydchol, ctil som, ako sa uvoujem. No ke som podiiel bliie, uvidel som jej tvr. Neusmievala sa, ale nemala nasaden ani chladn ademsk masku. Pozorovala ma s pochmrnym vrazom kata. Prehovoril som, len o som sa priblil natoko, e ma mohla pou. Vashet, ja Zdvihla ruku. Zmkol som, akoby mi dala aliu facku. Teraz sa neospravedluj, povedala adovm hlasom. Nech povie okovek, nemem ti dverova. Vie, e som vemi nahnevan, a zviera a strach. Nemem dverova slovm prameniacim zo strachu. Si bystr, oarujci a klame. Slovami vie zmeni tvar sveta, a preto a nebudem povat. Posunula sa na lavike a pokraovala: Na zaiatku som v tebe uvidela lskavos. U mladho loveka je to zriedkav jav, a aj to ma presvedilo, e m zmysel ui a. No m viac asu s tebou trvim, tm viac vidm osi in. Zazrela som tvr, ktor m aleko od lskavosti. Hodila som to za hlavu ako zblesky falonho svetla, pokladala ich za chvastanie mladho mua alebo zvltne barbarsk arty.

No ked si dnes prehovoril, pochopila som, e lskavos je len maska. Prav tvr, ten napoly viden zblesk tmy a bezcitnosti, je ukryt pod ou. Zahadela sa na ma. Je v tebe nieo znepokojiv. Shehyn si to vimla, ke s tebou hovorila. Nie je to nedostatok lethani, no to este zvyuje moje obavy. Znamen to, e je v tebe nieo hlbie. osi, o ani lethani nenaprav. Pozrela mi do o. Ak je to tak, nemala som a ui. Ak si dos bystr, aby si mi tak dlho ukazoval neprav tvr, potom nie si nebezpen len pre kolu. Carceret m pravdu mali by sme a zabi pre dobro vetkch ostatnch. Vashet vstala, akoby bola vemi unaven. Dnes nad tm premam a budem v tom pokraova neskoro do noci. Zajtra sa rozhodnem. Vyui as, usporiadaj si mylienky a priprav sa, ako poklad za najlepie. Bez toho, aby mi venovala al pohad, zvrtla sa, vola do domu a potichu za sebou zatvorila dvere. *** Chvu som sa bezciene prechdzal. Zaiel som k abovmu stromu v ndeji, e tam stretnem Celean, no nikde som ju nevidel. Pohad na strom ma neupokojil. Vybral som sa teda do kpeov a neradostne sa ponoril do vody. V jednom zo zrkadiel v malch miestnostiach som po prv raz, odkedy ma Vashet potrestala, zazrel svoju tvr. Bola erven a opuchnut, na koi okolo slch a snky sa objavovali modr a lt faky. Vek modrina sa mi tvorila aj pod okom. Ako som na seba hadel, hlboko v hrudi som poctil plamienok hnevu. U ma unavovalo bezmocne aka, km ostatn rozhodn o mojom osude. Prijal som ich hru, nauil sa ich jazyk, bol som zdvoril, a oni sa za to ku mne sprvali ako k psovi. Zbili ma, zasypali posmekami a vyhrali sa mi smrou, ba aj msi horm. Mal som toho pln zuby. Pomaly som obiiel Haert. Navtvil som dvojiky, zhovorivho kova a krajra, u ktorho som kpil aty. Viedol som s nim

priatesk rozhovory, kldol otzky a tvril sa, e vetko je v najlepom poriadku. Prprava mi zabrala vea asu. Zmekal som veeru, a ke som sa vrtil do koly, na oblohu padal smrak. Voiel som rovno do svojej izby a zavrel sa. Obsah vreciek som vyprzdnil na poste. Nieo som kpil, nieo ukradol. Dve sviece z kvalitnho velieho vosku. Dlh lomok krehkej ocele zo zle ukutho mea. Cievka krvavoervenej nite. Mal fatika s vodou z kpeov. To posledn som pevne zovrel v dlani. Vina ud nevie, kolko tepla udr voda. Preto tak dlho trv, km zovrie. Horci bazn, z ktorho som ju nabral, bol sce vzdialen viac ne tritvrte kilometra, no poskytovala mi lepie sympatikov spojenie ako rozeraven uhlky. V tejto vode sa ukrval ohe. S bodnutm tosti mi prila na um Penthe. Potom som vzal svieku a obracal ju v rukch. Zohrieval som ju, zmkoval vosk a tvaroval ho do podoby figrky. Ked sa z oblohy strcali posledn zvyky svetla, sedel som v izbe a hlavou mi vrili pochmrne mylienky. Pozrel som na zhromaden pomcky a hlboko vntri som tuil, e niekedy sa lovek zapletie do situcie, ked s slov zbyton. o sa d robi, ked ma nikto nevypouje? o zostva, ked loveku dochdzaj slov?

STODVADSIATA PRV KAPITOLA

Ke dochdzaj slov
K Vashetinmu domu som priiel neskoro v noci, no za oknami ete blikotalo svetlo sviec. Nepochyboval som, e by ma pre dobro celho Ademu dala zabi alebo zmrzai, no vedel som tie, e sa neunhli. Najprv si to vemi dobre premysl. S przdnymi rukami som jemne zaklopal na dvere. Po chvli mi otvorila. Stle mala obleen oldniersku rovnoatu, no stiahla si vinu hodvbnych sth. V oiach sa jej zraila nava. Ked ma uvidela, zovrela pery. Pochopil som, e ak prehovorm, odmietne ma pova, a tak som urobil gesto pre naliehav prosbu a ustpil sp do tmy. Poznal som ju natolko, aby som mal istotu, e vyvolm jej zvedavos. Podozrievavo zila oi, no po chvli vykroila za mnou. Nevzala si me. Bola jasn noc, na cestu nm svietil kosk mesiaca. Zamieril som do hr, pre od koly, roztrsench domov a obchodov Haertu. Preli sme viac ne poldruha kilometra, km sme sa dostali na miesto, ktor som vybral ku skupinke stromov s hromadou skl, odkia vietor neodnesie zvuky k spiacemu mestu. Mesan svit prenikal korunami stromov a odhaoval tmav siluety na nevelkej istinke medzi kamemi. Stli tam dve mal dreven laviky. Zahka som chytil Vashet za ruku a ponkol jej miesto. Pomaly som siahol do hlbokho tiea v zvetr nedalekho stromu a vytiahol svoj shaed. Opatrne som ho prehodil cez nzky konr, visel medzi nami ako tmav zves. Sadol som si na druh laviku a otvoril puzdro na lutnu. Kad uvolnen pracka spsobila, e nstroj vntri vydal povedom harmonicky zvuk, akoby sa nevedel doka, kedy ho vyslobodm. Vytiahol som lutnu a zaal hra. Do ovlneho tela nstroja som vloil zdrap ltky, aby zvual jemnejie a hudba sa nerila do diaky. Medzi struny som vplietol

ksok ervenej nite. Jednak aby privemi nedrnali, jednak v zfalej ndeji, e mi prinesie astie. Zahral som V dedinskej vyhni. Nespieval som z obavy, aby som Vashet neurazil. No aj bez slov m tto piese plaliv meldiu. Tny rozprvaj o pustej izbe, studenej posteli a stratenej lske. Bez prestvky som preiel na Violet vykva, potom na Vietor ma vol domov. Bola to obben piese mojej mamy, a ked som ju hral, pri spomienke na u som sa rozplakal. Potom som zahral piese, ktor vychdza hlboko z mjho vntra. T hudbu bez slov, o bldi tajnmi zkutiami mjho srdca. Hral som opatrne, vybrnkval pomal a nzke tny do pokojnej tmavej noci. Rd by som povedal, e je to pvabn skladba, pln svetla a radosti, no nemem. Napokon som dohral. Konce prstov ma plili a boleli. Nehral som cel mesiac, koa na brukch mi zmkla. Ked som zdvihol hlavu, uvidel som, e Vashet odhrnula shaed a pozorovala ma. Za chrbtom jej visel mesiac, nevidel som jej do tvre. Pre toto nemm namiesto prstov noe, Vashet, povedal som sotva poutene. Toto som ja.

STODVADSIATA DRUH KAPITOLA

Na odchode
Nasledujce rno som sa zobudil skoro, rchlo som zjedol raajky a vrtil sa do izby, skr ne vstal zvyok koly z postel. Prehodil som si cez plece lutnu a cestovn vak. Zahalil som sa do shaedu a skontroloval, i mm vo vreckch vetko, o potrebujem: erven ni, voskov figrku, krehk elezo, fatiku s vodou. Natiahol som si kapucu a vybral sa k Vashetinmu domu. Otvorila mi medzi druhm a tretm zaklopanm. Nemala na sebe koeu, vo dverch stla s obnaenou hrudou. Pozrela na ma, oami prela po plti, cestovnom vaku a lutne. Dnes sa u ma striedaj hostia, poznamenala. Pod alej, vonku je ete chladno. Vkroil som do domu. Zakopol som o prah a musel sa zachyti o Vashetino plece. Neikovne som ju pritom potiahol za vlasy. Vashet zatvorila dvere a potriasla hlavou. Nestarajc sa o vlastn nahotu, siahla si oboma rukami za hlavu a pustila sa zapleta polovicu splvajcich vlasov do krtkeho, pevnho vrkoa. Sotva vylo slnko, prila za mnou Penthe, prehovorila. Vedela, e sa na teba hnevm, a hoci netuila, o si urobil, prihovorila sa za teba. Driac vrko jednou rukou, natiahla sa po ksok ervenej nite a zviazala ho. Sotva sa za ou zavreli dvere, navtvila ma Carceret. Zablahoelala mi, e som sa konene rozhodla naloi s tebou, ako si zasli. Zaala plies vrko zo zvynch vlasov, svine prepletala prstami. Obe ma rozlili. Nemaj prvo radi mi, ako sa mm zachova k vlastnmu iakovi. Zaviazala aj druh vrko. Potom som si poloila otzku, nzor si vim vmi, pozrela na ma, akoby akala na odpove. Najvmi si vi vlastn nzor, odvetil som. Vashet sa iroko usmiala. M pravdu. Lene ani Penthe nie je hlpa. A Carceret sa vie rozzri ako mu.

Vzala dlh stuhu z tmavho hodvbu a omotala si ju okolo trupu, cez plecia a odhalen prsia. Koniec ltky zastrila za utiahnut stuhu a t sa ako zzrakom nerozplietla. Videl som to u niekolkokrt, no doteraz som nepochopil, ako to rob. Ako si sa rozhodla? zaujmal som sa. Natiahla si na hlavu krvavoerven koeu. Stle si pre ma zhadou. Si jemn a utrpen, bystr, no zrove pochab. Hlava sa jej vynorila z koele, vne na ma pozrela. No lovek, ktor zni zhadu, lebo ju nevie vyriei, nekon poda lethani. Ja tak nie som. To je dobre. Odchod z Haertu by bol pre ma bolestn. Vashet zdvihla oboie. O tom nepochybujem. Ukzala na lutnu. Nechaj ju tu, inak sa to rozchri. Zhod aj batoh. Prde si po ne neskr. Hlbavo sa na ma zahadela. Pl si vezmi so sebou. Ukem ti, ako ho vyui v boji. Je to uiton kus odevu, no len vtedy, ak sa o nepotkne. *** Vrtili sme sa k trningu, akoby sa ni nestalo. Vashet ma nauila, ako sa nezaplies do vlastnho pla, ako nm znekodni tonka alebo odzbroji neopatrnho protivnka. Pochvlila kvalitn ltku, jej pevnost a odolnos, no nezdalo sa, e by si na om vimla nieo zvltne. Prelo niekolko dn. Pokraoval som v sbojoch s Celean a napokon som sa nauil brni svoje musk klenoty pred vetkmi druhmi neprjemnch tokov. Zlepil som sa natoko, e sme boli takmer vyrovnan protivnci. Raz zvazil jeden, inokedy druh. Poas jedla som sa niekokokrt zhovral s Penthe. Teilo ma, e aspo jeden lovek sa na ma z asu na as usmeje. No po tom, o som len o vlsok unikol pohrome, nebolo mi v Haerte u tak dobre. Pri rozhovoroch si Vashet som nad kadm slovom dvakrt premal. Niekedy aj trikrt. A hoci sa znova usmievala a uahovala si zo ma, obas som si vimol, e ma uprene pozoruje a tvr jej zahauj chmry. Naptie medzi nami sa postupne rozplynulo ako modriny na mojej tvri. Rd by som veril, e napokon by celkom vymizlo. Tolko asu nm vak nezostalo.

*** Prilo to ako blesk z jasnho neba. Vashet mi na klopanie otvorila, no zostala st vo dverch. Zajtra sa podrob skke, povedala. Na okamih som nevedel, o om hovor. Mal som pln hlavu cvienia s meom, sbojov s Celean, zdokonaovania sa v ademskom jazyku a premania o lethani. Takmer som zabudol, k omu to vetko smeruje. V hrudi som poctil prval vzruenia nasledovan zovretm aldka. Zajtra? zajachtal som. Prikvla a slabo sa usmiala. Jej reakcia ma neupokojila. Tak skoro? Poda Shehyn je to tak najlepie. Ak pokme ete mesiac, me napadn skor sneh a zabrni ti v odchode. Nehovor mi cel pravdu, Vashet, povedal som po krtkom zavhan. Znova sa pousmiala a pokrila plecami. M pravdu, no Shehyn si naozaj mysl, e nie je mdre aka. Aj vo svojej barbarskej nemotornosti si roztomil. m dlhie tu zostane, tm viac Ademanov si zska Po chrbte mi prebehol mrz. A ak mm by zmrzaen, je lepie urobi to skr, ne si uvedomia, e aj ja som lovek, nie iba aksi anonymn barbar, povedal som chladne, aj ked nie a tak, ako som chcel. Vashet sklopila zrak a prisvedila. Pred dvoma dami sa kvli tebe pohdala Penthe s Carceret a urobila jej pod okom modrinu. Aj Celean si a obbila a ovplyvuje ostatn deti. Pozoruj a zo stromov pri trningu, odmlala sa. A pi sa aj alm. Vedel som, o zna Vashetina krtka odmlka. Jej zdranliv nlada a pokoj odrazu dvali zmysel. Shehyn mus myslie na to, o je najlepie pre kolu, pokraovala. Rozhoduje sa poda toho, o je sprvne. Nesmie sa necha ovplyvni tm, i a niekto m, alebo nem rd. No ak dospeje k sprvnemu rozhodnutiu a vea prslunkov koly s ou nebude shlasi, ani to jej neprospeje. Znova pokrila plecami. Tak je to. Som pripraven?

Vashet dlho premala. ako poveda, odvetila. Prijatie do koly nie je iba otzkou schopnost. Je to skka prispsobivosti. Ak zlyh niekto z ns, meme sa o to poksi znova. Tempiho prijali a na tvrt raz. No ty dostane len jednu ancu, pozrela na ma. A i si pripraven, alebo nie, je as.

STODVADSIATA TRETIA KAPITOLA

Vriv list
Vashet po ma prila na raajky. Pod, vyzvala ma. Carceret sa cel noc modlila za brku, no je len veterno. Nevedel som, o to znamen, ale nemal som chu vypytova sa. Vrtil som dreven tanier, a ked som sa zvrtol, uvidel som Penthe so ltncou modrinou na snke. Bez slova mi zovrela ruky v otvorenom prejave podpory. Potom ma tuho objala. Zaskoilo ma, e mi siaha iba po hru. Zabudol som, ak je nzka. V jedlni bolo tichie ako zvyajne a vetci ma ukradomky pozorovali. Vashet ma odviedla do malho parku, kde sme sa prv raz stretli, a pustili sme sa do zvyajnej rozcviky. Uvonil som sa, obavy ustpili do pozadia. Ked sme skonili, vzala ma do skrytho dolia so abovm stromom. Neudoval som sa tomu. Kde inde mala prebehn skka, ak nie tu? V okol stromu boli roztrsen asi dve desiatky Ademanov. Vina mala na sebe oldniersku erve, no videl som aj troch v bledom odeve. Odhadoval som, e s to bu vznamn lenovia komunity, alebo bval oldnieri, ktor sa naalej podieaj na fungovan koly. Vashet ukzala na strom. Najprv mi napadlo, e upriamuje moju pozornos na jeho pohyb. Ako povedala, bol dos vetern de a konre sa divo kvali. Potom som pri kmeni zbadal kovov zblesk. Ked som sa pozrel lepie, rozoznal som me priptan k stromu. Spomenul som si na Celean tancujcu medzi ostrmi listami a tapkajcu po kmeni abovho stromu. Akoe inak! Pri kmeni je niekoko predmetov, vysvetlila mi Vashet. Tvojou lohou je vybra si jeden a prinies ho. Toto je skka? vyhkol som trochu ostrejie, ako som mal v mysle. Preo si mi to nepovedala?

Preo si sa neoptal? odsekla a jemne mi poloila ruku na rameno. Povedala by som ti to. No vedela som, e ak to urobm priskoro, sksi to a ubli si. Chvalabohu, e si mi to uetrila nadnes. Vzdychol som. Rezignovan ospravedlnenie. o ked ma listy rozsekaj na kusy? S poranenm sa vdy rta, odtiahla si golier a odhalila dvojicu tenkch bledch jaziev na pleci. Ide o to, ak je vne, kam a zasiahne a ako si pri tom bude pona. Napravila si koeu. Listy a nepore hlboko, no dvaj si pozor na tvr a krk, kde s cievy a achy tesne pod povrchom koe. Rana na hrudi alebo na ruke sa oetr ahko. S odrezanm uchom je to horie. Pozrel som na strom zmietajci sa v nrazoch vetra. o mi zabrni, aby som sa ku kmeu doplazil? Hrdos, odvetila s pohadom upretm na moju tvr. Chce by ten, o pri teste lezie po zemi ako erv? Chpavo som prikvol. Ako barbar musm by dvojnsobne presvediv. Znova som pozrel na abov strom. Od okraja vihajcich vetiev po kme to bolo dev metrov. Spomenul som si na jazvy na Tempiho tele a Carceretinej tvri. Take je to skka odvahy a hrdosti, poznamenal som. Je to skka velioho, odvetila Vashet. Vea zvis od tvojho sprvania. Me si rukami zakry tvr a rozbehn sa vpred. Priama cesta je najrchlejia. Ale o to o tebe prezrad? Ze si ako bk, ktor slepo to? Alebo zviera bez rozumu a elegancie? zavrtela hlavou a zachmrila sa. Od svojho tudenta oakvam viac. Primril som oi, usilujc sa rozozna ostatn predmety okolo stromu. Predpokladm, e sa nesmiem spta, o si mm vybra. Je vea sprvnych volieb a ete viac nesprvnych. U kadho je to in. Predmet, ktor prinesie, o tebe vea povie, rovnako ako to, o s nm nsledne urob. Ostatn a bud hodnoti poda toho, ako sa zachov, pokrila plecami. Shehyn vetko zvi a rozhodne, i a prijme do koly. Ak rozhoduje Shehyn, o tu robia ostatn?

Vashet sa nasilu usmiala. V oiach som jej zazrel tipku zkosti. Shehyn nezosobuje cel kolu, kvla na Ademanov okolo stromu. A u vbec nie cel cestu latantha. Rozhliadol som sa a uvidel, e hstka ud bez ervenej rovnoaty m na sebe biele koele. Boli to vodcovia inch kl. Prili sa pozrie, ako barbar zvldne skku. Je to normlne? optal som sa. Vashet pokrtila hlavou. Mohla by som tvrdi, e neviem, preo s tu, no predpokladm, e to zariadila Carceret. Mu prehlasova Shehyn? Nie. Toto je jej kola, a teda aj rozhodnutie. M na to nespochybniten prvo. Rukou urobila posunok: lene. Rozumiem. Vashet mi zovrela ruky v dlaniach, stisla a zasa ich pustila. Vykroil som k abovmu stromu. Vietor na okamih ustal, hust lstie mi pripomenulo strom, pri ktorom som stretol Cthaeha. Neupokojilo ma to. Pozoroval som zvtajce sa listy a snail sa nemyslie na to, ak s ostr, ako ma dore, ako prenikn cez tenk kou na mojich rukch a pretn jemn achy pod ou. Ku kmeu a nasp to nebolo vemi aleko, a predsa Myslel som na Celean pobehujcu pomedzi lstie. V duchu som videl, ako ske a odra konre. Ak to dokzala ona, urite to zvldnem aj ja. No vedel som, e to nie je pravda. Celean sa tu hrvala cel ivot. Bola tenk ako prtik, rchla ako cvrek a o polovicu menia. Oproti nej som bol nemotorn medve. Na opanej strane stromu som videl niekolko ademskch oldnierov a alch dvoch v hrozivejch bielych koeliach. Ctil som na sebe ich pohady a v istom zmysle ma to teilo. Ke je lovek sm, ahko podahne strachu. Predstavujete si, o ha v tme pod schodmi do pivnice. V hlave vm vria pochmrne mylienky, vidte sa, ako vstupujete medzi divo rozhojdan konre zakonen nomi. Ked ste sami, zmocn sa vs panika, potte sa, vzdvate

No ja som nebol sm. Nepozerali na ma iba Vashet a Shehyn, ale aj tucet oldnierov a niekoko vodcov inch kl. Mal som publikum. Stl som na pdiu. Nikde na svete sa nectim lepie ako na pdiu. Stl som len ksok od najdlhch konrov a akal, i sa neprestan pohybova. Dfal som, e ako zzrakom sa predo mnou otvor cesta, cez ktor prebehnem, odrajc privemi dotierav listy. Od tvre ich mem dra vodnm vrom. Pozoroval som rozkvan vetvy a odhadoval, kadia bude najlepie vojs. Pohyb stromu ma upokojoval ako veakrt predtm. Sledoval som ndhern kruhy a oblky. Podmaniv vzdun tanec ma akoby ommil. Odrazu sa mi mysel vyistila a ponorila sa do vrivho listu. Uvedomil som si, e pohyb konrov vbec nie je nhodn, ale tvor vzor poskladan z nekonenho mnostva drobnch premenlivch kriviek. V tom okamihu otvorenej przdnej mysle sa predo mnou rozprestrel vietor. Pripomnalo to nmrazu na okennej tabuli. Najprv som nevidel ni a vzpt som hadel na meno vetra, zreten ako moja dla. S obdivom som si ho obzeral. Ochutnval som jeho tvar na jazyku a vedel, e ak sa mi zachce, prebudm v om brku. Rovnako som ho mohol sti na epot a necha abov strom ovisn v bezvetr. No nezdalo sa mi to sprvne. Namiesto toho som otvoril oi a pozeral, kde sa vietor rozhodne zatlai na konre a rozhojda lstie. Potom som vykroil popod strom, pokojne, akoby som vchdzal do vlastnho domu. Spravil som dva kroky, zastal a dva listy predo mnou rozkrojili vzduch. Urobil som krok bokom a pokraoval priamo, zatia o za chrbtom sa po mne naiahol konr. Pohyboval som sa pomedzi tancujce konre abovho stromu. Nebeal som. Listy som chvatne neodral rukami. Kral som opatrne a rozhodne. Pochopil som, e takto sa pohybuje Shehyn pri boji. Nie rchlo, hoci vie by vemi rchla. Ide vdy tam, kde potrebuje by. Sotva som si to uvedomil, stl som na tmavej zemi okolo irokho kmea stromu. Rozkrten listy ma tu nemohli zasiahnu. V bezpe som sa uvonil a sstredil na predmety pred sebou. Me, ktor som videl zvonka, bol priviazan k stromu hodvbnou nrou, obopnajcou cel kme. Zbra bola napoly vytiahnut z

povy, epe pripomnala Vashetin me. Zvltny ligotav kov bez jedinho kazu i krabanca mal siv farbu. Na malom stolku leala poskladan erven koea. Bol tam aj p s bielym operenm a vyleten dreven valec, do akch sa ukladaj zvitky. Uptalo ma osi leskl, obrtil som hlavu a na tmavej zemi medzi koremi stromu som uvidel hrub zlat tehlu. Je z pravho zlata? upol som si a dotkol sa jej. Bola chladn a prli ak, aby som ju zdvihol jednou rukou. Kolko vi? Dvadsa kl? Dvadsap? Aj keby mi neustle zvyovali koln, umonila by mi tdium na univerzite do konca ivota. Pomaly som obchdzal strom. Na nzkom konri visel kus hodvbnej ltky. Uvidel som al, obyajnej me, priptan tou istou hodvbnou nrou. Boli tam tri modr kvety zviazan modrou stuhou, matn vintsk polpenca aj dlh rovn brska, tmav od oleja. Na druhej strane bolo o kme opret puzdro s mojou lutnou. Hne mi napadlo, e mi ju vytiahli spod postele, a naplnilo ma to stranm hnevom. Navye som vedel, o si Ademania myslia o hudobnkoch. Zretene mi dvali najavo, e nie som iba barbar, ale aj lacn, pinav kurva. Lutnu tam postavili, aby sa mi posmievali. U raz som v zlosti privolal vietor, ked mi Ambrose v Imre zlomil lutnu. Meno vetra som vyslovil aj v hrze a zlosti, aby som sa ubrnil Felurian. No tentoraz som ho neprivolal spaovan silnou emciou. Prilo to ahko ako semiako bodliaka vznajce sa nad lkou. Len o som uvidel svoju lutnu, prval hnevu ma vytrhol z vrivho listu ako vrabca zasiahnutho skalou. Meno vetra sa roztrietilo na kusy, zostal som przdny a bezradn. Hadel som na divo tancujce listy, no nevidel som nijak vzor, iba tisce britiev krjajcich vzduch. Ked som dokonil obhliadku stromu, aldok som mal stiahnut ako ps. Prtomnos lutny hovorila jasnou reou. Ktorkovek z tchto predmetov me by nastraen pasca. Vashet povedala, e skka nie je len o tom, o spod stromu prinesiem. Nemenej dleit je, ako to prinesiem a o s tm urobm. Keby som vzal zlat tehlu a odovzdal ju Shehyn, znamenalo by to, e som ochotn prinies kole peniaze? Alebo by to znailo, e sa

ulakomm na okovek ak a neskladn, aj ked ma to vystav nebezpeenstvu? To ist platilo aj pre ostatn predmety. Keby som si zobral erven koeu, znamenalo by to bu uachtil mysel bi sa o prvo nosi ju, alebo namyslen predpoklad, e som dos dobr, aby ma prijali medzi seba. Dvojnsobne to platilo pre prastar me. Nepochyboval som, e je pre Ademanov vzcny ako diea. Ete raz som pomaly obiiel kme stromu predstierajc, e premam, o si vzia, no v skutonosti som len zskaval as. Po druh raz som si nervzne obzeral predmety. Mal kniha s mosadznou zmkou. Cievka sivej vlnenej nite. Hladk okrhly kame na istom bielom pltne. Ako som na ne hadel, uvedomil som si, e akkovek vber sa d vysvetli viacermi spsobmi. Vedel som prli mlo o ademskej kultre, aby som odhadol nsledky svojej voby. Aj keby som hdal sprvne, bez mena vetra ma strom na spiatonej ceste poree. Mono ma nezmrza, no budem vyzera ako nemotorn barbar, ktor tu oividne nem o hada. Znova som pozrel na zlat tehlu. Keby som ju vzal, mal by som aspo vhovorku, preo sa vraciam tak arbavo. Znepokojen som obiiel strom po tret raz. Dvhal sa vietor, konre sa kvali oraz zrivejie. Na tele mi vyrazil pot, bolo mi chladno a triasol som sa. V tom zfalom okamihu som neakane poctil naliehav tlak v moovom mechre. Moje telo netrpila zvanos situcie, chcelo sa len zbavi odpadu. Uprostred brky noov, poas skky, ktor bola zrove mojm sudom, mi napadlo, e sa pred zrakmi dvoch tuctov hrdch a vraednch oldnierov vymom na ich posvtn strom. Bola to tak desiv a neprijaten mylienka, e som sa rozosmial. Naptie zvierajce aldok a svaly na chrbte sa rozplynulo. Nech si vyberiem okovek, urite to bude lepie ako zneucti latantha. V tej chvli, zbaven hnevu a strachu, pozrel som na pohybujce sa listy. Vdy ked ma predtm meno vetra opustilo, vytratilo sa ako sen pri prebdzan: zmizlo do nenvratna ako ozvena i vzdych.

No tentoraz to bolo in. Poas trningov som cel hodiny pozoroval kriace listy. Zahadel som sa teda na konre a pomyslel na Celean, ako ske, zvta sa, smeje a utek. A odrazu sa meno vetra vrtilo ako tvr starho priatea, ktor mi na okamih vypadla z hlavy. Pozrel som medzi konre a uvidel vietor. Jemne som vyslovil jeho dlh meno a vietor zoslabol. Vydchol som ho ako zaepkanie a v Haerte po prv raz od mjho prchodu zavldlo pln bezvetrie. Na mieste venho vetra to psobilo, akoby svet zadral dych. Neutchajci tanec abovho stromu sa spomalil, potom ustal. Akoby oddychoval. Akoby sa rozhodol prepusti ma na slobodu. S przdnymi rukami som pomaly vykroil k Shehyn. Zdvihol som av ruku a preiel otvorenou dlaou po okraji ostrho listu. Zastal som vo zdvorilej vzdialenosti pred Shehyn. Tvr som mal merav ako maska. Stl som tam dokonale mlkvy a nehybn. Vystrel som k nej av ruku dlaou nahor a zovrel ju v ps. Ochota. Vytieklo z nej viac krvi, ako som akal, prenikala pomedzi prsty a stekala po chrbte ruky. Po chvli Shehyn prikvla. Uvonil som sa, a a vtedy sa znova zdvihol vietor.

STODVADSIATA TVRT KAPITOLA

Tajomstv a zhady
Vie o tom, e si mizern, odporn, vystatovan sviniar? optala ^ sa Vashet, ked sme krali po kopci. Mierne som naklonil hlavu a naznail podriaden shlas. Dala mi slab zaucho. Presta sa sprva ako melodramatick hlupk. Ich mono oklame, ale ma nie. Priloila si ruku na prsia a zatvrila sa ako klebetnica. Pouli ste, o priniesol Kvothe od abovho stromu? osi, omu neme barbar rozumie: ticho a nehybnos. Srdce Ademu. A viete, o ponkol Shehyn? Ochotu prelia krv za kolu. V jej pohade sa miealo znechutenie s pobavenm. Vyzeral si ako vystrihnut z kniky. Urobil som niekoko posunkov: zdvoril poakovanie, zahen vrel shlas. Vashet mi brnkla prstom po uchu. Au! rozosmial som sa. Dobre, dobre. No neopovauj sa obviova ma z melodramatickosti. Ve vy vetci ste jedno vek, nekonen dramatick gesto. Veavravn ticho. Krvavoerven aty. Posunkov re. Tajomstv a zhady. V ivot je jedna velk nemohra. Pozrel som jej do o. A myslm to doslova. Na Shehyn si zapsobil, odvetila. To je najdleitejie. A navye si to urobil tak, e vodcovia ostatnch kl nebud vemi omra. To je druh najdleitejie. Prili sme k nzkej budove s troma miestnosami, stla hned veda malej drevenej ohrady pre kozy. Tu bva ten, o sa ti pozrie na ruku, povedala Vashet. A o lekrnika? optal som sa. Lekrnika je dvern priateka Carceretinej matky. Ani za hrudu zlata by som jej nedovolila oetri a. Kvla k domu. No za Daelna dm ruku do oha.

Zaklopala na dvere. Aj ked si len koly, stle som tvoja uitelka. Vo vetkom sa vyznm lepie ako ty. *** Neskr, s pevne obviazanou rukou, sme spolu s Vashet zali za Shehyn. Sedeli sme v miestnosti, ktor som dovtedy nevidel, menej ne t, kde sme sa rozprvali o lethani. Stl tam nevek zapratan psac stl, vza s niekokmi kvetmi a pohodln alnen stoliky. Na jednej zo stien visel obraz troch letiacich vtkov pri zpade slnka. Nebol namaovan, ale poskladan z tiscov lesklch emailovch repn. Predpokladal som, e je to osi ako pracova. o tvoja ruka? optala sa Shehyn. Onedlho sa zahoj, rana je plytk, odvetil som. Daeln je vemi ikovn, rob najmenie stehy, ak som kedy videl. Shehyn prikvla. Shlas. Zdvihol som av ruku obviazan istou bielou tkaninou. Najaie bude tyri dni s ou nehba. U teraz mm pocit, akoby som mal namiesto ruky porezan jazyk. Shehyn sa letmo usmiala, o ma zaskoilo. Pokladal som to za vek kompliment. Dnes si si ponal vemi dobre. Vetci o tom hovoria. Predpokladm, e t, o to videli, maj na prci dleitejie veci, povedal som skromne. Pobaven nedvera. To je pravda, no t, o sa dvali z krytov, nepochybne rozchria, o sa dialo. Celean to urite povedala u najmenej sto udom. Zajtra bud vetci presveden, e tvoje kroky otras zemou, akoby sa vrtil sm Aethe. Nevedel som, o na to poveda, radej som mlal. Nestvalo sa to asto, no ako som povedal, vea som sa nauil. O nieom som s tebou chcela hovori, pokraovala Shehyn. Opatrn zvedavos. Ke a sem Tempi priviedol, porozprval mi dlh prbeh o tom, o ste spolu preili. O vprave za banditmi. Prikvol som. Je pravda, e si pouil krvav mgiu na znienie niekokch protivnkov a ostatnch si zniil bleskami?

Vashet zdvihla hlavu, prechdzala pohadom raz na ma, raz na Shehyn. Zvykol som si, e s ou hovorm po atursky, jej nehybn ademsk tvr na ma psobila neprirodzene. Napriek tomu som pochopil, e je prekvapen. Doteraz o tom nepoula. Uvaoval som, e svoj skutok vysvetlm, no rozmyslel som si to. no. M teda velk moc. Nikdy som to takto nevnmal. Mm ist moc, no in s mocnej. Preto sa chce naui ketan? Aby si zskal viu moc? Nie, um sa zo zvedavosti. Zaujmaj ma nov vedomosti. Poznanie je druh moci, upozornila ma Shehyn a zmenila tmu. Tempi mi povedal, e vodcom lupiov bol Rhinta. Rhinta? optal som sa ctivo. Zlo, vysvetlila. lovek, ktor je viac a zrove menej ako lovek. Dmon? bez premania som pouil atursk slovo. Nie, Shehyn hladko prela do aturiny. Dmoni neexistuj. Vai kazi rozprvaj prbehy o dmonoch, aby vs vystraili. Letmo mi pozrela do o a urobila niekoko elegantnch posunkov: kajcna primnos a dleit vznam. No na svete existuje zlo. Star zlo s udskou podobou. Niektor s hor ne ostatn. Slobodne kraj po svete a pchaj stran skutky. Svitla mi ndej. Poul som, e ich nazvaj Chandrincami. Shehyn prisvedila. Aj ja som to poula. No Rhintovia je lepie slovo. Zahadela sa na ma a prela sp do ademiny. Poda toho, ako Tempi opsal tvoju reakciu, domnievam sa, e si sa u s nejakm stretol. no. Stretne ho aj v budcnosti? no. Vlastn istota ma prekvapila. myselne? no. Preo ho chce stretn? Aby som ho zabil. Nie je ahk zabi takho tvora. Prikvol som.

Pouije, o a nauil Tempi? Pouijem vetko, o viem, nevedomky som zaal robi gesto pre rozhodnos, no obviazan ruka mi to nedovolila. Zamrail som sa na u. To je dobre, povedala Shehyn. S ketanom si nevysta. Na loveka tvojho veku je slab, no na barbara obstojn. Vzhadom na to, ako krtko cvi, si neakane dobr, no vo veobecnosti to nestoj za vea. Zo vetkch sl som sa usiloval potlai dychtivos v hlase, utoval som, e nemem poui ruku na podiarknutie dleitosti nasledujcej otzky: Shehyn, vemi sa chcem dozvedie viac o Rhintoch. Shehyn dlho neodpovedala. Premyslm si to, urobila gesto, ktor mohlo znamena zkos. O takch veciach sa nehovor ahko. Zachoval som si pokojn tvr a printil obviazan ruku poveda hlbok ctiv tba. akujem, e to zvite, Shehyn. okovek mi o nich poviete, bude ma pre ma viu cenu ne zlato. Vashet naznaila siln nepokoj, potom zdvoril tbu a odlinos. Pred dvoma jedensteniami by som jej nerozumel, no teraz som pochopil, e chce zmeni tmu rozhovoru. Zahryzol som si do jazyka a nechal to tak. O Ademanoch som vedel dos na to, aby som netlail, ak sa chcem nieo dozvedie. V Spoloenstve by som sa poksil informciu nejako vypi, no tu by to nefungovalo. Ademania uznvaj iba ticho a nehybnos. Musm byt trpezliv, vyka, km sa k tomu Shehyn vrti sama. Ako som hovorila, tvoj ketan je slab, pokraovala starena. Zdrhav priznanie. No po roku poriadneho trningu sa vyrovn Tempimu. Lichotte mi. Nie, hovorm ti o tvojej slabine. U sa rchlo. Vedie to k unhlenmu sprvaniu a nhlivos nie je v zhode s lethani. Vashet nie je sama, kto si mysl, e tvoju duu nieo trpi. Uprene sa na ma zahadela. Asi po minte veavravne pokrila plecami a obdarila Vashet slabm nznakom smevu. Rozmarn hbanie. No ak som niekedy stretla loveka bez jedinho tiea na srdci, muselo to by diea, ktor ete nevie rozprva. Vstala zo stoliky a oboma rukami si uhladila koeu. Po. Ideme ti po meno.

*** Shehyn ns viedla hore strmm kamenistm svahom. Odkedy sme opustili kolu, neprehovorili sme. Nevedel som, kam ideme, no zdalo sa mi nevhodn vypytova sa. Vyzeral by som ako ench, ktor sa uprostred svadby opta, o bude nasledova. Vyli sme na trvou zarasten skalnat previs, na holom zrze sa dral naklonen strom. Veda neho boli do skaly vsaden hrub dreven dvere jednho z nenpadnch ademskch domov. Shehyn zaklopala a otvorila dvere. Vntro vbec nepripomnalo jaskyu. Kamenn steny boli opracovan, podlahu tvorilo hladk drevo. Dom bol v, ako som si predstavoval. Miestnos mala vysok strop a viedlo z nej estoro dver. Pri nzkom stole sedela ena a prepisovala star knihu. Mala biele vlasy a tvr zvrskaven ako zvdnut jablko. Napadlo mi, e toto je prv lovek, ktorho som v Haerte videl psa alebo ta. Starena pozdravila Shehyn kvnutm hlavy. Ked sa obrtila k Vashet, prehbili sa jej vrsky okolo o. Rados. Vashet, nevedela som, e si sa vrtila. Prili sme po meno, Magwyn, prehovorila Shehyn. Zdvoril formlna prosba. Meno? Magwyn to zaskoilo. Prela pohadom zo Shehyn na Vashet a napokon na ma, stojaceho za nimi. Pozrela na moje iariv erven vlasy a obviazan ruku. Ach, zvnela. Zatvorila obe knihy a vstala. Mala ohnut chrbt, pohybovala sa drobnmi uchtavmi krokmi. Kvnutm naznaila, aby som k nej podiiel. Pomaly ma obila a dkladne si ma obzerala. Vyhbala sa pohadu do tvre, no chytila mi zdrav ruku, obrtila ju a hadela na dla a na prsty. Rada by som poula tvoj hlas, poiadala, nespajc zrak z ruky. Ako si elte, cten menotvorkya, povedal som. Magwyn pozrela na Shehyn. Posmieva sa mi? Myslm, e nie. Magwyn ma znova obila, dotkala sa rk, pliec a zadnej asti krku. Prstami mi prela po vlasoch, potom zastala predo mnou a pozrela mi do o.

Tie jej mi pripomnali Elodina. Nie vo vetkch detailoch, Elodinove boli zelen, prenikav a posmen. Magwyn mala typick siv ademsk oi, trochu vlhk a s ervenmi okrajmi. Podobnos spovala v tom, ako sa na ma dvala. Iba Elodin vedel hadie na loveka ako na knihu, v ktorej lenivo listuje. Ke mi Magwyn pozrela prv raz do o, mal som pocit, akoby zo ma vysali vetok vzduch. Na kratuk okamih sa mi zazdalo, e ju vyakalo, o uvidela, no zrejme to spsobila len moja zkos. V poslednom ase som sa priasto dostval do nebezpench situci a napriek tomu, ako dobre dopadla skka, podvedome som akal, e sa to napokon zvrtne v mj neprospech. Maedre, povedala s oami stle upretmi na ma. Potom ich sklopila a vrtila sa ku knihe. Maedre? Vashet mala v hlase nznak zdesenia. Chcela pokraova, no Shehyn k nej natiahla ruku a zboku ju plesla po hlave. Presne tak isto ma za posledn mesiac tisckrt potrestala Vashet. Zasmial som sa. Nemohol som si pomc. Vashet so Shehyn ma prebodli pohadom. Magwyn sa ku mne obrtila. Nevyzerala rozruen. Smeje sa na mene, ktor som ti dala? Nikdy by som to neurobil, Magwyn, obviazanou rukou som o najlepie urobil posunok pre ctu. Men s vemi dleit. Znova mi pozrela do o. o vedia barbari o mench? Trochu im rozumiem, neikovne som pohyboval zranenou rukou. Nedarilo sa mi vyjadri jemn vznamov odtienky. aleko odtiato som ich tudoval. O mench viem viac ne mnoh udia, no stle je to mlo. Magwyn zo ma dlho nespala oi. Take vie, e o svojom novom mene nem nikomu hovori. Patr len tebe a je nebezpen deli sa o. Prikvol som. Magwyn to oividne uspokojilo. Sadla si na stoliku a otvorila knihu. Vashet, mj mal zajaik, mala by si ma oskoro navtvi. Jemn, lskav pokarhanie. Prdem, star mama, odvetila Vashet. akujem, Magwyn, povedala Shehyn. ctiv vanos.

Starena nepritomne prikvla a Shehyn ns odviedla z jej prbytku. *** Veer som kral k Vashetinmu domu. Uiteku som naiel sedie na lavike pred dverami, pozorovala oblohu so zapadajcim slnkom. Potapkala miesto veda seba. Prisadol som si. Ak je to pocit, neby barbarom? optala sa. Viac-menej rovnak. Som len trochu opitej. Po veeri ma Penthe odtiahla k svojmu domu, kde sa konala oslava. Nazval by som to skr zhromadenm, pretoe chbala hudba a tanec. No aj tak mi lichotilo, e Penthe nala p Ademanov ochotnch oslvi moje prijatie do koly. Poteilo ma, ke som zistil, e ademsk ahostajnos sa po niekokch pohrikoch rchlo rozpust. Onedlho sme sa vetci ukali ako barbari. Uvonil som sa, najm ke som nedostatky vo svojom vyjadrovan mohol zvali na obviazan ruku. Shehyn dnes spomenula, e pozn prbeh o Rhintoch, prehovoril som opatrne. Vashet ku mne obrtila bezvrazn tvr. Vhanie. Zmienky o nich hadm po celom svete. Vemi by mi to pomohlo. Absoltna primnos. Obvam sa, e som to nedal Shehyn dos zretene najavo. Otzka. Naliehav prosba. Vashet na ma pozrela, akoby akala, e budem pokraova. Potom naznaila zdrhanie. Spomeniem jej to, odvetila. Uistenie. Koniec. Prikvol som a nechal to tak. Chvu sme sedeli v priateskom tichu. Slnko pomaly klesalo za horizont. Vashet sa zhlboka nadchla a nahlas vzdychla. Uvedomil som si, e sme ete nikdy takto spolu nesedeli, ak nertam vykvanie, km chytm dych alebo sa spamtm z pdu. Doteraz to vdy sviselo s mojm trningom. Penthe mi povedala, e mm dobr hnev a e by si ho rada uila, prehovoril som napokon. Vashet sa zachichotala. Netrvalo jej to dlho, vznamne na ma pozrela. K omu dolo?

Trochu som sa zaervenal. Ach. Ona Pripomenula mi, e Ademania nepokladaj fyzick kontakt za mimoriadne dvern. Jej smev sa zmenil na chlipn. Schmatla a, o? Takmer, odvetil som. Som rchlej ako pred mesiacom. Pochybujem, e si dos rchly, aby si jej unikol. Ide jej len o sex. Nikomu to neubli. Preto sa a na to ptam. Aby som sa uistil, e to nikomu neubli. Vashet zdvihla oboie a zrove urobila posunok: neurit zmtok. Penthe je vemi pekn, povedal som zdrhavo. No ty a ja sme hadal som sprvny vraz. boli dvern. Po tvri sa jej rozlialo pochopenie a znova sa zasmiala. Chce poveda, e sme mali sex. Dvernos medzi uiteom a tudentom je ovea via. Aha, odahlo mi. Myslel som si to, no je lepie ma istotu. Vashet zavrtela hlavou. U som zabudla, ako je to s vami barbarmi, povedala zhovievavo. U je to dvno, o som to vysvetovala svojmu krovskmu bsnikovi. Take sa neuraz, keby som urobil som neurit gesto obviazanou rukou. Si mlad a pln sily. Je to pre teba zdrav. Preo by ma to uralo? Nevlastnm tvoj sex, aby som sa strachovala, e ho d inej. Zarazila sa, akoby si nieo uvedomila. Pozrela na ma. Dotklo sa a, e som mala zrove sex s inmi? Pozorne mi tudovala tvr. Vidm, e a to zaskoilo. Tak nejako, priznal som. Potom som sa hlbie zamyslel a s prekvapenm som zistil, e vlastne sm neviem, ako to vnmam. Mm pocit, e by som mal by urazen, povedal som. No myslm, e nie som. Vashet pritakala. To je dobr znamenie. Dokazuje to, e sa stva civilizovanejm. S tm druhm pocitom si vyrastal. Je ako star koea, ktor si u neobleie. A ked sa na u pozrie lepie, uvedom si, e je kared. Zavhal som. Len pre zaujmavos, kokch si mala, odkedy sme boli prv raz spolu? Na tto otzku nebola pripraven. Naplila pery, zahadela sa na oblohu a pokrila plecami. S kokmi umi som sa odvtedy

rozprvala? S kokmi som bojovala? Kokokrt som jedla alebo cviila ketan? Kto by to rtal? Uvauje takto vina Ademanov? privtal som, e mm konene prleitos poloi niekomu tieto otzky. Ze sex nie je dvern? Pravdae je dvern. Vetko, o spja dvoch ud, je dvern. Rozhovor, bozk, epot. Dokonca aj sboj je dvern. No nemme zvltny postoj k sexu. Nehanbme sa za. Nepovaujeme za dleit nechva si nie sex len pre seba ako lakomec zhajci zlat mince, pokrtila hlavou. Prve takmto uvaovanm sa od ns vy barbari tak vemi lite. A o bostn vzah? optal som sa trochu podrdene. o lska? Vashet sa znova rozosmiala, dlho, nahlas a pobavene. Musela ju pou polovica Haertu a hory nm vracali ozvenu jej smiechu. Ach, vy barbari, utierala si slzy z o. U som zabudla, ak ste zaostal. Mj krovsk bsnik bol tak ist. Vemi dlho mu trvalo, km pochopil, e medzi srdcom a penisom je vek rozdiel.

STODVADSIATA PIATA KAPITOLA

Cezra
Na druh de som sa zobudil trochu unaven. Nepil som vea, no moje telo si odvyklo od alkoholu, a tak som ho ctil trojnsobne. Odvliekol som sa do kpeov, ponoril sa do najteplejieho bazna, v ktorom sa dalo st, a poksil sa zmy z tela neprjemn pocit. Na chodbe cestou k jedlni ma zastihli Vashet so Shehyn. Vashet mi kvla, aby som ich nasledoval, vykroil som teda za nimi. Nectil som sa na trning ani vny rozhovor, no odmietnutie neprichdzalo do vahy. Preli sme niekokmi chodbami a doprostred koly. Minuli sme ndvorie a priblili sa k nzkej tvorhrannej budove. Shehyn ju odomkla malm eleznm kom. Doteraz som v Haerte nevidel zamknut dvere. V trojici sme vstpili do nevekej chodby bez okien. Vashet zatvorila vonkajie dvere a v miestnosti nastala tma ako vo vreci. Ustalo aj nepretrit zavjanie vetra. Potom Shehyn otvorila vntorn dvere. Privtalo ns tepl svetlo poltucta sviec. Zdalo sa mi udn, e horia v przdnej miestnosti. Potom som vak uvidel, o vis na stench. Vo svetle sviec sa ligotali mee, pokrvali cel steny. Vetky epele boli odhalen, povy viseli pod nimi. Neboli tam ritulne ozdoby, ak njdete v tehlinskom kostole. Nijak gobelny ani maby, iba mee. No aj tak mi bolo na prv pohad jasn, e je to dleit miesto. Vo vzduchu sa vznalo naptie ako v archve i na starom cintorne. Shehyn sa obrtila k Vashet. Vyberaj. Vashet to zaskoilo, takmer vyakalo. Pohla rukou, no Shehyn ju zastavila, skr ne stihla protestova. Je to tvoj tudent, povedala. Odmietnutie. Ty si ho priviedla do koly. Vo ha je na tebe.

Vashet prela pohadom zo Shehyn na ma a potom na tucty lesklch meov. Do jednho boli thle a smrtiace, no kad vyzeral trochu inak. Niektor boli zakriven, in dlhie i hrubie od ostatnch. Na jednch som zbadal znmky astho pouvania, alie pripomnali Vashetin me s opotrebovanou rukovou a nepokvrnenou epeou zo sivho vyletenho kovu. Vashet pomaly pristpila k stene napravo. Vzala do ruky me, poakala ho a vrtila na miesto. Potom vzala in, zovrela ho v dlani a podala mi ho. Prijal som ho. Bol ahk a tenk ako epot. Dieva si ee vlasy, vyzvala ma Vashet. Podvolil som sa, trochu nesmel, e ma pozoruje Shehyn. No km som sa dostal do polovice irokho oblka, Vashet pokrtila hlavou. Zobrala mi me a zavesila ho na stenu. Po chvli mi podala al. epe zdobil vyleptan bretan. Na Vashetin prkaz som predviedol padajcu volavku. vihol som vysoko nahor a urobil nzky vpad. Od epele sa odralo mihotav svetlo sviec. Vashet sptavo zdvihla oboie. Zavrtel som hlavou. Hrot je prli ak. Vashet sa netvrila prekvapene. Vrtila me na stenu. Takto to pokraovalo. Vashet skala mee, vinu z nich bez slova zamietla. Tri mi dala vyska, prikzala mi zacvii rozlin pozcie z ketanu a nezaujmajc sa o mj nzor, zavesila ich nasp. Pri druhej stene postupovala pomalie. Podala mi mierne zahnut me, ako m Penthe, pri pohade na t ist nepokvrnen siv epe ako na Vashetinom som zadral dych. Opatrne som ho uchopil, no prsty mi nesedeli na rukovti. Ke som jej ho vrtil, na tvri sa jej zraila nespochybniten ava. Ako pokraovala popri stene, obas vrhla pohad na Shehyn. Vtedy sa takmer nepodobala na moju sebavedom, namyslen uiteku, pripomnala skr mlad enu, ktor zfalo pros o radu. Shehyn sa tvrila nezastnene. Napokon prila k tretej stene, napredovala oraz pomalie. Podala mi u takmer vetky mee, a ne vrtila na stenu al, dlho vhala. Potom sa opatrne dotkla mea so sivou epeou. Vzala ho zo steny, zovrela v ruke a zdalo sa, e o desa rokov zostarla.

Vyhbajc sa pohadom Shehyn, vloila mi ho do dlan. Chrni bol mierne zakriven, koproval tvar ruky. Nechrnil ju cel osi tak rozmern by mi prekalo prinajmenom v polovici ketanu. No vyzeral, e lepie zakryje prsty, o sa mi zapilo. Tepl rukov mi vkzla do dlane ako krk lutny. Aj bez Vashetinho vyzvania som vyskal dieva si ee vlasy. Pripadalo mi to ako slastn natiahnutie po dlhom spnku. Preiel som na dvans kameov a na kratuk okamih som si pripadal elegantn ako Penthe pri boji. Urobil som padajcu volavku a bolo to ladn a jednoduch ako bozk. Vashet natiahla ruku, e mi ho vezme. Nechcel som sa mea vzda, no nebrnil som sa. Vedel som, e je to najhor as a miesto na prejavy vzdoru. Vashet sa so zbraou v ruke obrtila k Shehyn. Tento je preho, povedala. Po prv raz, odkedy som ju spoznal, nemala v hlase ani zamak veselosti. Znel tlmene a stroho. Shehyn prikvla. Shlasm. Urobila si dobre, e si ho nala. ava mojej uiteky bola takmer hmataten, hoci stle vyzerala nesvoja. Mono vyvi jeho meno, poznamenala. Podala me Shehyn. Starena kvla rukou: odmietnutie. Nie. Tvoj tudent, tvoja voba, tvoja zodpovednos. Vashet zvesila zo steny povu a zasunula do nej me. Potom sa obrtila ku mne a podala mi ho. Vol sa Saizura. Cezra? optal som sa zarazene. Nenazval tak Sim preruenie v starom vintskom veri? Dostal som me bsnika? Saizura, povedala potichu, akoby vyslovila Boie meno. Ke odstpila, znova som poctil, ako mi zbra sed v ruke. Tuiac, e odo ma nieo oakvaj, vytiahol som ju z povy. Nezreten chanie koe o elezo akoby zaepkalo jeho meno: Saizura. Zdal sa mi ahk epe bola bezchybn. Vrtil som me do povy a zvuk bol tentoraz in Znelo to ako preruenie vera. Znelo to ako Cezra. Shehyn otvorila vntorn dvere, vracali sme sa rovnakou cestou. Krali sme v ctivom tichu. ***

Zvyok da nebol ani zaleka tak vzruujci. Vashet ma s urputnou a prehnane vnou vytrvalosou uila, ako sa mm o me stara. Ako ho isti a oetrova olejom. Ako ho rozobra a znova zloi. Ako pripta povu k plecu alebo k boku. Ak vplyv bude ma trochu v chrni na niektor chvaty a pohyby v ketane. Vysvetlila mi, e me nie je mj. Patr kole. A Ademu. Ke u nebudem schopn boja, vrtim ho. Zvyajne nerd povam dookola to ist, no neskkal som Vashet do rei. Oividne bola vyveden z rovnovhy a snaila sa upokoji. Asi po ptnstom zopakovan som sa optal, o mm urobi, ked sa me zlom. Nie rukov i chrni, ale epe. Treba ho prinies aj vtedy? Vashet na ma pozrela tak zdesene, e to hraniilo s hrzou. Neodpovedala mi. Po zvyok dopoludnia som jej u nepoloil nijak otzku. *** Po obede ma Vashet op odviedla k Magwyninej jaskyni. Nlada mojej uiteky sa zlepila, no ani zaleka nebola tak drun ako zvyajne. Magwyn ti porozprva prbeh Saizury. Mus si ho zapamta. Prbeh mea? optal som sa. Vashet pokrila plecami. V ademine je to atas. Histria tvojej zbrane. Men vetkch, o ju nosili, aj ich skutky. Mus to vedie. Doli sme na koniec cesty a zastali pred dverami. Vashet na ma vne pozrela. Sprvaj sa o naj zdvorilej ie. Subujem. Magwyn je vemi dleit osoba, pozorne povaj, o ti povie. Prikvol som. Vashet zaklopala, voli sme dnu. Magwyn sedela pri tom istom stole a vyzeralo to, e prepisuje rovnak knihu. Ked uvidela Vashet, usmiala sa. Potom si vimla ma a tvr sa jej zmenila na ahostajn ademsk masku. Magwyn, oslovila ju Vashet. Naliehav zdvoril prosba. Tento mladk potrebuje atas svojho mea.

Ktor si mu vybrala? Ked sa na Magwyn zahadela, vrsky na tvri sa jej ete prehbili. Saizuru. Starena sa zasmiala, znelo to ako kotkodkanie. Vstala zo stoliky. Nemem poveda, e ma to prekvapuje, povedala a zmizla za dverami vedcimi hlbie do skalnho tesu. Vashet odila. Zostal som sam a ctil sa neprjemne ako v jednom z tch stranch snov, kde stojm na javisku a neviem si spomen, o mm poveda i v akej hre vystupujem. Magwyn sa vrtila s hrubou knihou viazanou v hnedej koi. Na jej pokyn sme si sadli oproti sebe. Ona na mkk alnen stoliku, ja na obyajn. Me som si poloil na kolen. Pripadalo mi to vhodn, a okrem toho bol prjemn na dotyk. Starena otvorila knihu a poloila si ju do lona. Vzba zapraskala. Listovala v nej, a km nenala, o ju zaujmalo. Prv bol Chael, pretala, ktor ma z neznmeho dvodu vykoval v ohni. Nosil ma, a potom odhodil. Magwyn zdvihla hlavu. Nemohla robi posunky, lebo oboma rukami pridriavala vek knihu. No? vyzvala ma. Co mm urobi? optal som sa zdvorilo. Ja som nemohol hba obviazanou rukou. Obaja sme boli napoly nem. Zopakuj to, odsekla podrdene. Mus sa ich vetkch naui. Prv bol Chael, ktor ma z neznmeho dvodu vykoval v ohni, povedal som. Nosil ma, a potom odhodil. Prikvla a pokraovala: Potom priiel Etaine Zopakoval som to po nej. Takto sme pokraovali asi polhodinu. Jeden majite za druhm. Meno za menom. Suby vernosti a mtvi nepriatelia. Prv men a miesta zneli lkavo, no ako zoznam pokraoval, podliehal som skenosti, pretoe takmer kad prbeh sa konil smrou majitea. Nezomierali pokojne. Niektor zahynuli vo vojne, in v sbojoch. Mnohch zabili alebo zavradili bez podrobnho opisu okolnost, za akch k tomu dolo. Odznelo tridsa mien, ale ani raz som nepoul ni na spsob: svet opustil pokojne, v spnku, obklopen dobre ivenmi vnatami. Neskr sa zoznam zmenil z pochmrneho na nudn.

Potom prila Finol, istho a iarivho oka, opakoval som pozorne. Dulcenova mil. Zavradila dve daruny a pri Drossen Tore ju zabili gremeni. Km Magwyn pokraovala, odkalal som si. Smiem sa opta, koko vlastnkov mala Cezra? Saizura, opravila ma stroho. Neopovauj sa komoli meno mea. Znamen to zlomi, chyti alebo letie. Pozrel som na zbra leiacu na kolench. Ctil som jej hmotnos a chladn kov pod prstami. Z povy tral mal ksok hladkej sivej epele. Saizura bolo dobr meno. Jemn, iariv a nebezpen. Hodilo sa k meu ako rukavica na ruku. No nebolo dokonal. Tento me sa volal Cezra. Predstavoval neakan trhlinu v dokonalom veri. Vyrazen dych. Bol hladk, rchly, ostr a vraedn. Toto meno by som neprirovnal k rukavici, ale ku koi na ruke. Ba ete lepie, bolo ako ruka sama, zahalo jej kosti, svaly a pohyby. Me nazvan Cezra. Bolo to meno a zrove zbra. Neviem vysvetli ako, no vedel som to. Navye som sa mal sta menotvorcom, a tak som usdil, e mm prvo pomenova vlastn me, ako sa mi zachce. Pozrel som na Magwyn. Je to dobr meno, shlasil som zdvorilo. Svoj nzor som si nechal pre seba a do chvle, km neoddem z Ademu. Len ma zaujma, kokch mal majiteov. Potrebujem to vedie. Magwyn na ma vrhla kysl pohad, ktorm dala najavo, e cti moju povenos. No predsa zalistovala o niekoko strn alej. A ete niekoko. A ete viac. Dvestotridsaes, odvetila. Ty si dvesto tridsiaty siedmy. Vrtila sa na zaiatok zoznamu. Pome na to odznova. Nadchla sa a opakovala: Prv bol Chael, ktor ma z neznmeho dvodu vykoval v ohni. Nosil ma, a potom odhodil. Potlail som vzdych. Aj s mojou dobrou pamou potrv vemi dlho, km si vetky tie men ulom do hlavy.

Vtom mi svitlo, o to znamen. Ak by mal Cezru kad iba desa rokov a me prechdzal z ruky do ruky bez prestvky, zbra m aj pri skromnom odhade vye dvetisc rokov. *** al ok ma akal o tri hodiny, ked som sa chcel vypta na obed. Len o som vstal, Magwyn mi vysvetlila, e musm zosta u nej, km sa nenaum cel histriu Cezry. Niekto nm bude nosi jedlo a veda je izba, v ktorej mem spa. Prv bol Chael

STODVADSIATA IESTA KAPITOLA

Prv kame
Nasledujce tri dni som strvil u Magwyn. Nebolo to tak zl, najm ke sa mi av ruka hojila a stle som s ou nemohol rozprva ani bojova. Ilo mi to celkom dobre, no divadeln hru by som si zapamtal rchlejie. Hra je ako skladaka z dialgov. Prbeh m jasn lniu. No to, o ma uila Magwyn, bol len dlh reazec neznmych mien a navzjom nesvisiacich udalost. Zoznam, ktor sa tvril ako prbeh. Napriek tomu som sa ho nauil cel. Na tret de som ho neskoro veer odrecitoval bez jedinej chyby. Najaie bolo nespieva si pritom. Hudba nesie slov na tisc kilometrov, zapisuje ich do udskch sdc i pamti. Histriu Cezry som sa nauil aj vaka tomu, e som si ju v duchu opakoval do tnov starej vintskej balady. Rno mi Magwyn nakzala, aby som vetko zopakoval. Ke sa mi to podarilo dvakrt, napsala na lstoek sprvu pre Shehyn, zapeatila ju voskom a vyhnala ma z jaskyne. *** akali sme, e u Magwyn zostane ete niekoko dn, povedala Shehyn, ke dotala lstoek. Vashet odila do Feantu a vrti sa najskr o dva dni. Inak povedan, atas som sa nauil prinajmenom o polovicu rchlejie, ne predpokladali. Priznm sa, e ma to naplnilo hrdosou. Shehyn pozrela na moju av ruku a takmer nebadatene sa zachmrila. Kedy ti stiahli obvzy? Nemohol som vs njs, odvetil som, tak som iiel za Daelnom. Povedal, e rana sa dos pekne zahojila. Natiahol som prsty a urobil posunok pre radostn avu. Koa je ohybn a ubezpeil ma, e nznaky stuhnutosti pri dobrej starostlivosti oskoro pomin.

Pozrel som na Shehyn v oakvan, e prejav shlas alebo spokojnos, no namiesto toho som uvidel rozhoren podrdenie. Urobil som nieo zl? Zmten tost. Ospravedlnenie. Shehyn ukzala na moju ruku. Mohol si ju poui ako vhovorku na odloenie kamennho sdu, odvetila. Podrden rezigncia. Takto ho musme vykona dnes, aj bez Vashet. Zmocnila sa ma povedom zkos ako tmav vtk zarvajci mi pazry do svalov na krku a pleciach. Myslel som, e jednotvrne memorovanie bolo poslednm testom, no oividne to nie je tak jednoduch. Vraz kamenn sd sa mi vbec nepil. Vr sa sem po obede. Prepustenie. Cho. Musm sa pripravi. Vybral som sa pohada Penthe. Km je Vashet pre, ona je jedin, kto mi me poveda nieo o nadchdzajcom sde. Nenaiel som ju doma, v kole, ani v kpeoch. Napokon som to vzdal, ponaahoval sa a zacviil ketan najprv s Cezrou, potom bez nej. Ke som skonil, zaiel som do kpeov a zmyl zo seba trojdov prach neinnosti. Po nvrate z obeda ma akala Shehyn, v ruke drala svoj zakriven dreven me. Pozrela na moje przdne ruky a rozlene zamvala rukami. Kde m cvin me? V izbe. Nevedel som, e ho budem potrebova. Be po, prikzala mi. Stretneme sa pri Kamennom vrchu. Shehyn! vyhkol som. Naliehav prosba. Neviem, kde to je. Neviem ni o kamennom sde. Prekvapenie. Vashet ti o om nepovedala? Nedverivos Zavrtel som hlavou. primn ospravedlnenie. Sstredili sme sa na in veci. Hnev. Je to jednoduch. Najprv pred vetkmi zhromadenmi odrecituje atas Saizury. Potom vyjde na kopec. Pri prvom kameni bude bojova s prslunkom koly, ktor dosiahol prv kame. Ak zvaz, bude pokraova vyie, kde sa ti postav niekto s druhm kameom. Pozrela na ma. V tvojom prpade ide len o formalitu. Mimoriadne talentovan iak vstpi do koly zriedka. Vashet bola jednou z nich, pri prvom sde dosiahla druh kame. Otvoren primnost. Ty si in.

Tvoj ketan je stle slab, nem ancu zska ani prv kame. Kamenn vrch je na vchod od kpeov. Mykla rukou: ponhaj sa. *** Na pt Kamennho vrchu sa zhromadil viac ne stolenn dav. Siv domca ltka a matn farby vrazne prevldali nad oldnierskou erveou, um rozhovorov som poul u zaleka. Kopec nebol mimoriadne vysok ani strm, nahor viedla kukat cesta. Na kadej zkrute som videl irok ploch miesto s vekm blokom sivho kamea. Boli tam tyri zkruty, tyri kamene a tyria oldnieri v ervenej rovnoate. Na vrchole sa ako star priate til vysok siv kame. Veda neho iarila drobn postava v bielom odeve. Ke som sa priblil, do nosa mi udrela va peench gatanov. Uavilo sa mi. Je to osi ako slvnos. Hoci pomenovanie kamenn sd znie hrozivo, pochyboval som, e by ma zmrzaili pred davom divkov napchvajcich sa teplmi gatanmi. Kral som cez dav ku kopcu. Veda sivho kamea na vrchole som rozpoznal Shehyn. Znma mi bola aj srdcovit tvr a dlh vrko Penthe pri treom kameni. Dav sa predo mnou pomaly rozostupoval. Ktikom oka som videl, ako sa ku mne nhli postava v krvavoervenom odeve. Znepokojene som sa obrtil, no nebol to nikto in ako Tempi. Ponhal sa ku mne a posunkami naznaoval naden pozdrav. Potlail som nutkanie usmia sa a zakria naho a optoval mu gesto vlastnm: radostn vzruenie. Postavil sa rovno predo ma, zovrel mi plece a artom do ma strkal, akoby mi blahoelal. No v oiach mal prenikav pohad. Rukou blzko hrude, kde to nemohol vidie nikto okrem ma, naznail podvod. Povaj, zaepkal. Neme vyhra. Nerob si starosti. Uistenie. Shehyn si mysl to ist, ale mono vs prekvapm. Tuhie mi zovrel plece, a to zabolelo. Povaj! zasyal. Pozri, kto je pri prvom kameni. Nazrel som mu ponad plece. Na zkrute stla Carceret s pohadom ostrm ako dka.

Je pln zrivosti, zaepkal Tempi a pred davom urobil gesto priatesk nklonnos. Prijali a do koly, a ete ti dali me jej matky. T sprva mi vyrazila dych. V mysli som sa vrtil na koniec atasu. Larel bola Carceretina matka? optal som sa. Tempi mi priatesky voiel prstami do vlasov. no. Je rozzren do nepretnosti. Bojm sa, e a zmrza, aj keby ju za to vyhodili zo koly. Vne som prikvol. Poksi sa odzbroji a. Dvaj pozor. Nebojuj. Ak a zovrie spiacim medveom alebo kriacimi rukami, hned sa vzdaj. Ked treba, kri. Ak zavha, alebo sa poksi vytrhn, zlom ti ruku, prpadne vykbi. Hovorila to sestre, ani nie pred hodinou. Tempi odstpil a naznail ctiv repekt. Niekto ma potapkal po ramene. Ked som sa obrtil, uvidel som Magwyninu zvrskaven tvr. Pod, prikzala mi s tichou rozhodnosou. Je as. Vykroil som za ou. Dav jej preukazoval ctu. Starena ma priviedla na zaiatok cesty, kde stl siv kame. Siahal mi ksok nad koen a vyzeral rovnako ako kamene na zkrutch. Magwyn naznaila, aby som sa na postavil. Pozrel som ponad skupinku Ademanov a odrazu sa ma zmocnila dovtedy nepoznan trma. Trochu som sa zohol a eptom oslovil Magwyn. Je vhodn, aby som zvil hlas? optal som sa nervzne. Nechcem nikoho urazi, no ak to neurobm, udia vzadu ma nebud pou. Magwyn sa na ma prv raz usmiala, na vrskavej tvri sa zraila neakan lskavos. Potapkala ma po ruke. Tu nikoho neuraz mocnm hlasom. Rozvna zdranlivos. Daj. Odopol som Saizuru a podal jej ju. Magwyn ma postrkovala na kame. Odrecitoval som atas. Dveroval som svojej pamti, no napriek tomu ma to znervzovalo. Napadlo mi, o by sa stalo, keby som vynechal niektorho z vlastnkov mea alebo poplietol meno. Zabralo mi to necel hodinu. Ademania stli a povali v takmer desivom tichu. Ked som skonil, Magwyn mi podala ruku a pomohla

zostpi z kamea ako dme vystupujcej z koa. Potom kvla smerom ku kopcu. Utrel som si z dlane pot, zovrel rukov cvinho mea a vykroil po ceste. Carceret mala erven rovnoatu priviazan tesne okolo dlhch rk a irokch pliec. Jej koen remene boli irie a hrubie ako Tempiho. Zdalo sa mi tie, e maj iarivej odtie. Ktovie, i ich nezafarbila pecilne pre dneok? Zblia som si vimol miznce stopy po modrine pod okom. Len o zbadala, e na u hadm, odhodila dreven me. Urobila irok gesto pohdanie , aby to videli aj Ademania v zadnch radoch. Dav zaumel. Zastal som nevediac, o robi. Po krtkom zamyslen som odloil cvin me veda cesty a pokraoval. Carceret na ma akala uprostred rovnho trvnatho kruhu s priemerom asi dev metrov. Zem tu bola mkk, za inch okolnost by som sa nebl pdu. Toto vak nebola normlna situcia. Vashet ma nauila rozdiel medzi zhodenm a marenm protivnka na zem. K prvmu dochdza pri priateskom sboji, to druh sa pouva v skutonej bitke, kde spera treba zohavi alebo zabi. Zaujal som bojov postoj v podrepe. Zdvihol som ruky, pokril nohy v kolench a potlail nutkanie prenies vhu na piky. Ctil by som sa rchlej, no vsledkom by bola naruen rovnovha. Zhlboka, upokojujco som sa nadchol a pomaly sa pohol ku Carceret. Napodobnila mj postoj, a len o som sa priblil na dosah, naznaila der. Sotva mykla plecom, no v zkosti som jej na to naletel a uskoil ako vyplaen zajac. Carceret spustila ruky a vystrela sa. Pobavenie, naznaila irokm gestom. Pozvanie. Potom na ma kvla oboma rukami. Niekoko divkov sa zasmialo. Ponilo ma to a chcel som vyui, e poavila v obrane. Pohol som sa vpred a opatrne sksil ruky ako noe. Bol som prli obozretn. Carceret ustpila do bezpeia, ani nezdvihla ruky. Vedel som, e ako bojovnk sa jej nevyrovnm. Nezostvalo mi ni in, len vyui jej rozbren emcie. Ak ju rozzrim, mono sa dopust chyby a podar sa mi zvazi. Prv bol Chael, povedal som so irokm barbarskm smevom.

Carceret sa priblila o polkrok. Dolmem ti tvoje pekn ruky, zasyala v dokonalej aturine. Zrove sa rozohnala. Chcela ma vystrai, printi uhn sa a strati rovnovhu. Pravdupovediac, nefalovan nenvis v jej hlase ma pobdala vyhovie jej. No tentoraz som bol pripraven. Odolal som podvedommu reflexu a na okamih stuhol uprostred pohybu. Carceret akala prve na toto zavhanie. Jednm krokom bola pri mne a zovrela mi zpstie ako elezn kliete. Bez premania som pouil Celeaninu obojrun verziu zlomenho leva. Dokonale sa hodila pre mal dieva zpasiace s dospelm muom, alebo pre bezndejne neschopnho hudobnka brniaceho sa pred ademskou oldnierkou. Uvonil som si ruku, nezvyajn nik Carceret trochu zaskoil. Vyuil som to a rchlo zatoil siatm jamea tvrdo som ju udrel hnkami do vntornej strany bicepsu. Nebol to siln der, na to som bol prli blzko. No keby sa mi podarilo zasiahnu nerv, znecitlivela by jej ruka. Nielene by jej to oslabilo av stranu, ale aj sailo vetky obojrun chmaty v ketane. Zskal by som vrazn vhodu. Kee som bol stle blzko, okamite som pokraoval siatm jamea a mlynskm kolesom. Krtkym mocnm postrenm som ju chcel zbavi rovnovhy. Chytil som ju oboma rukami, ba dokonca sa mi ju podarilo odstri pribline o desa centimetrov, no Carceret sa nedala tak ahko vyradi. Vtom som zazrel jej oi. U predtm som v nich videl hnev, no v porovnan s tmto nebol nim. Udrel som ju, a nie raz, ale hne dvakrt. Barbar so sotva dvojmesanm trningom ju dvakrt zasiahol pred oami celej koly. Neviem opsa, ako vyzerala. Aj keby som to dokzal, ako by ste si to predstavili. Poviem len toko, e som v ivote nevidel rozzrenejieho loveka. Ani Ambrosea, ani Hemmeho, ani Denn, ked som jej kritizoval piese, ba ani maera, ke som sa mu vzoprel. V porovnan s rozplenou vyhou v Carceretinch oiach bol ich hnev iba dohasnajcou sviekou.

No aj v zrivosti dokonale ovldala svoje telo. Nevrhla sa na ma bezhlavo, ani nezavrala. Slov drala vntri, pouvala ich ako palivo. V tomto boji som nemohol zvazi. No ruky sa mi pohybovali samy od seba, vycvien stovkami hodn trningu na vyuitie blzkosti spera. Vykroil som a poksil sa ju zovrie, ete ne prejdem na rastce burcanie. vihnutm rk sa ma striasla a zatoila lodnkom v dokoch. Asi neakala, e sa zrazme. Zdatnej protivnk by uhol alebo zablokoval tok. No ja som zle poloil nohu a stratil rovnovhu, preto som reagoval pomalie. Zasiahla ma nohou do brucha a zatlaila. Lodnk v dokoch nie je rchly kop uren na lmanie kost. Jeho elom je vyhodi spera z rovnovhy. Kee ja som u nijak nemal, Carceretina noha ma vymrtila do vzduchu. Dopadol som na chrbt a odkotal sa ako handrov bbika. Niekto by usdil, e pd ma omril, take som nevldal vsta a pokraova v boji. In by povedal, e aj ked to vyzeralo hrozivo, nebolo to vemi bolestiv urite som sa spamtal aj z horch pdov. Osobne si myslm, e hranica medzi omrenm a mdrosou je niekedy vemi tenk. Do akej miery, to poste sami.

STO DVADSIATA SIEDMA KAPITOLA

Hnev
Kde si mal hlavu? optal sa Tempi. Sklamanie. Siln pokarhanie. jj Iba hlupk odlo me! Ona to urobila prv, brnil som sa. Oklamala a. Bola to pasca. Pripevoval som si povu k plecu, aby mi rukov Cezry trala nad plece. Po mojej porke nenasledoval nijak slvnostn obrad. Magwyn mi vrtila me, usmiala sa na ma a potapkala ma po ramene. Dav podo mnou sa pomaly rozchdzal. Obrtil som sa k Tempimu a urobil posunok: zdvoril nedvera. Mal som si necha me, aj ked bola neozbrojen? v no! Naliehav shlas. Je pkrt lepia bojovnka. Keby si si ho nechal, mal by si ancu! Tempi m pravdu, zaul som za sebou Shehyn. Pozna svojho nepriatea patr k lethani. Ked je sboj nevyhnutn, bystr bojovnk vyuije kad vhodu. Obrtil som sa a uvidel ju zostupova z kopca. Veda nej krala Penthe. Naznail som zdvoril istotu. Keby som si nechal me a zvazil, udia by pokladali Carceret za pochab a zazlievali by mi, e som zskal postavenie, ktor si nezaslim. A keby ma porazila, bolo by to poniujce. Ani v jednom prpade by to na ma nevrhalo priazniv svetlo. Hadel som striedavo na Shehyn a Tempiho. Alebo sa mlim? Nemli, odvetila Shehyn. No aj Tempi m pravdu. Vdy sa treba usilova o vazstvo, povedal Tempi. Rozhodnos. Shehyn sa k nemu obrtila. Kom je spech, opravila ho. Pre spech nie je vdy potrebn vazstvo. Tempi urobil gesto ctiv neshlas a otvoril sta, no Penthe mu skoila do rei. Zranil si sa pri pde, Kvothe?

Ani nie, opatrne som sa natiahol. Budem ma nanajv zopr modrn. M si ich m oetri? Zavrtel som hlavou. Penthe ku mne pristpila a chytila ma za ruku. Doma nieo mm. Oni nech sa rozprvaj o lethani, no niekto a mus oetri. avou rukou mi drala rameno, take jej slovm chbalo akkovek emocionlne zafarbenie. Pravdae, povedala Shehyn a Tempi rchlo naznail shlas. No Penthe ma v tej chvli u ahala dolu kopcom. Krali sme asi pol kilometra, jemne ma drala za rameno. Napokon prehovorila aturinou s ahkm przvukom. Potrebuje natrie rany lieivou masou? Ani nie, priznal som. Myslela som si to. No ked prehrm, nerada povam, o som urobila zle, obdarila ma nenpadnm smevom. Optoval som jej ho. Pokraovali sme v ceste, Penthe ma viedla pomedzi stromy a strmou kukatou cestou hore nevekm tesom. Napokon sme prili do odahlho dolia posiateho kobercom divch makov. Krvavoerven lupene mali takmer rovnak odtie ako Penthin odev. Vashet mi povedala, e barbari maj pri sexe zvltne rituly, prehovorila. Ak chcem s tebou spa, vraj a mm privies ku kvetom, kvla rukou. Tieto s najlepie, ak sa mi v tomto obdob podarilo njs, uprela na ma pohad pln oakvania. Predpokladm, e Vashet si z teba trochu uahovala, odvetil som. Alebo zo ma. Penthe sa zamraila, preto som rchlo pokraoval: No je pravda, e barbari dodriavaj pred sexom vea obradov. Je to trochu zloitejie ako tu. Mrzut podrdenie. Nemalo by ma to prekvapova, povedala. Vetci rozprvaj prbehy o barbaroch. Niektor ako trning, aby som (7001 sa medzi vami nestratila. Znechuten lene. Kee som medzi vami ete nebola, hovoria mi zo artu aj nepravdiv prbehy. Naprklad ak? Spomenul som si, o vetko som poul o Ademanoch a lethani predtm, ako som stretol Tempiho.

Pokrila plecami. Mierne zahanbenie. S to hlposti. Tvrdia, e vetci barbarsk mui s obrovsk, zdvihla ruku vysoko nad hlavu, naznauj c vku okolo dvoch metrov. Naden mi vravel, e bol v meste, kde barbari jedia polievku uvaren z hliny. Barbari sa vraj nikdy nekpu a pij vlastn mo, lebo veria, e im to predi ivot, zavrtela hlavou a zasmiala sa. Zdesen pobavenie. Chce poveda, e vy nepijete mo? optal som sa s primrenmi oami. smev jej zamrzol na perch, tvr a ruky prezrdzali zmes zahanbenia, odporu a nedvery. Bola to tak zvltna motanica pocitov, e som sa musel rozosmia. Penthe pochopila, e vtipkujem, a uvonila sa. Chpem a, povedal som. U ns sa ria podobn prbehy o Ademanoch. Roziarili sa jej oi. Mus mi ich porozprva. Bude to spravodliv, ve ja som ti u o-to prezradila. Mysliac na Tempiho reakciu, ke som mu povedal o ohnivch slovch a lethani, rozhodol som sa s ou podeli o nieo in. Hovor sa, e t, o si obliekaj erven aty, nemvaj sex. Vraj si etrte energiu na ketan, a preto ste tak dobr bojovnci. Penthe sa rozosmiala. Keby to bola pravda, nikdy by som nedosiahla tret kame. Pobavenie. Ak by mi sexulna zdranlivos mala dodva silu, v niektor dni by som ani nezovrela ruku v ps. Zrchlil sa mi pulz. No viem si predstavi, z oho ten prbeh vznikol. Tvoji udia si myslia, e nemme sex, lebo nijak Ademanka by sa nevyspala s barbarom. Preo si ma teda priviedla ku kvetom? optal som sa sklamane. Teraz si jeden z ns, chlcholila ma. Urite a vyhad vea ien. M roztomil tvr a je ak potlai zvedavos na tvoj hnev. Odmlala sa a veavravne pozrela nadol. Teda ak neprena chorobu. Zahoreli mi lca. oe? Nie! Pravdae neprenam! Vie to urite?

tudoval som v medike, odvetil som trochu odmerane. Je to najlepia lekrska kola na svete. Poznm choroby, ktor me lovek dosta, viem, ako ich rozpozna aj liei. Penthe si ma pochybovan premerala. Nespochybujem teba. No je dobre znme, e barbari asto mvaj pohlavn choroby. Pokrtil som hlavou. To je len al nezmyseln prbeh. Ubezpeujem a, e barbari nemaj choroby o ni astejie ako Ademania. Prve naopak, predpokladm, e sme zdrav. Vne zavrtela hlavou. Nie. V tom sa mli. Koko zo sto barbarov je poda teba postihnutch pohlavnou chorobou? sla som si pamtal ete z mediky. Z kadej stovky pribline tyria. Rozrenejie s, pravdae, medzi umi, ktor pracuj v bordeloch, alebo ich navtevuj. Penthe sa zjavil na tvri odpor a zachvela sa. Zo sto Ademanov nie je postihnut ani jeden, povedala pevne. Rozhodnos. Tomu neverm, zdvihol som ruku a spojil palec s ukazovkom. Ani jeden? Ani jeden, potvrdila s pochmrnou istotou. Jedin miesto, kde sa d nakazi, je u barbarov, a t, o id do sveta, dostvaj varovanie. o ak dostane chorobu od inho Ademana, ktor si nedal pri cestovan pozor? Penthina drobn tvr sa zvratila, nozdry sa jej prudko chveli. Od jednho z mojich? Vek hnev. Keby mi dal chorobu Ademan, zrila by som. Vykriala by som z tesu, o urobil. Jeho ivot by bol bolestiv ako zlomen kos. uchla si spredu po koeli znechutenie. Bol to prv posunok ademskej rei, ktor som sa nauil od Tempiho. A potom by som sa vydala na dlh cestu cez hory do Tahlu, aby ma vylieili. Aj keby mi to malo trva dva roky a neprinieslo kole nijak peniaze. Nikto by mi to nezazlieval. Prikvol som sm pre seba. Dvalo to zmysel. Vzhadom na ich postoj k sexu to bola jedin monos, inak by choroby rchlo ohrozili cel populciu. Penthe na ma hadela s oakvanm. Ked ma obdarila plachm smevom, oi jej iarili nadenm. Potom zvnela. Staia na

uspokojenie tvojich barbarskch ritulov kvety, alebo musm urobi ete nieo in? Pohladkal som ju po jemnej koi na krku, prstami som ju hladil pod dlhm vrkoom. Zatvorila oi a zdvihla ku mne tvr. Kvety s krsne a je ich viac ne dos, odvetil som a pobozkal ju. *** Nemlila som sa, vzdychla Penthe spokojne, ked sme leali nah medzi makmi. M dobr hnev. Leal som na chrbte, jednou rkou som objmal jej drobn telo, srdcovit tvr mi zahka poloila na hru. Ako to mysl? optal som sa. Hnev asi nie je sprvne slovo. Mm na mysli vaevin, pouila ademsk vraz. Je to to ist? Nepoznm to slovo, priznal som. Myslm, e hnev je sprvne. Rozprvala som sa s Vashet v tvojom jazyku a neopravila ma. Preo teda hovor o mojom hneve? optal som sa. Teraz nijak nectim. Penthe zdvihla hlavu a lenivo, spokojne sa na ma usmiala. Pravdae nie. Vzala som ti ho, ako by si ho mohol cti? Take ty sa hnev? vbec som jej nerozumel. Penthe sa zasmiala a pokrtila hlavou. Medov vlasy mala rozpleten, lemovali jej tvr. Vyzerala ako in lovek. A tie preto, e na sebe nemala oldnierske aty. Je to in druh hnevu. Som rada, e ho mm. Aj tak ti nerozumiem. Mono je to nieo, o om barbari nevedia. Vysvetli mi to ako dieau. Zahadela sa na ma, oi mala vne, potom sa prevrtila na brucho, aby na ma lepie videla. Tento hnev nie je pocit. Je to zavhala a roztomilo sa zachmrila. Je to tba. Vznikanie. Hlad po ivote. Rozhliadla sa a sstredila sa na trvu okolo ns. Hnev je to, o nti rastliny pretlai sa hlinou za slnkom, povedala. Vetko iv m hnev. Ohe vntri ns nti pohybova sa, rs a tvori. Naklonila hlavu. Dva ti to zmysel? Myslm, e no. Zeny ber muom hnev pri sexe?

S smevom prikvla. Preto je po om mu tak ustat. Odovzdva ksok zo seba. Ochabne. Sp, pozrela nadol.,Alebo aspo as z neho sp. Nie nadlho, poznamenal som. To preto, lebo m dobr, siln hnev, povedala pyne. Ako hovorm, viem to, lebo som ti z neho ksok vzala. Vidm na tebe, e na ma ak al. To no, shlasil som. A o robia eny s muskm hnevom? Pouvame ho, odvetila jednoducho. Preto ena po sexe vdy nezasp, ale mu no. Cti sa svieejia. Potrebuje sa hba. asto je pln tby po tom, kto jej odovzdal hnev. Sklonila hlavu a samopane ma uhryzla do hrude, zvjajc sa na mne nahm telom. Bolo to prjemne rozptyujce. Znamen to, e eny nemaj vlastn hnev? Znova sa zasmiala. Nie. Vetko m hnev. No eny ho vmi vyuvaj. Mui maj viac hnevu, ako potrebuj je ho privea. Ako me ma niekto privea tby po ivote, raste a tvoren? nechpal som. Vid sa mi, e viac je lepie. Penthe pohodila hlavou, jednou rukou si odhrnula vlasy. Nie. Je to ako s jedlom. Jedno je dobr, no dve nie s lepie. Znova sa zamraila. Nie, je to skr ako s vnom. Jeden pohr je dobr, dva s niekedy lepie, no desa vne prikvla. Je to vemi podobn ako s hnevom. Ak ho mu m vea, hnije v om ako jed. Nti ho chcie vetko. Zmen ho na udka a nsilnka. Prikvla sama pre seba. no. Preto je hnev sprvne slovo. Na kadom muovi vidie, i si ho nechval len pre seba. Skysne v om. Obrti sa proti nemu a nti ho nii, nie tvori. Poznm takch muov, odvetil som. Ae aj eny. V kadom je hnev, zopakovala a mykla plecami. Kame ho m v porovnan s mladm stromekom mlo. S umi je to podobne. Niektor maj viac, in menej. Niektor ho vyuvaj mdro, in nie, iroko sa usmiala. Ja ho mm prebytok, preto mm tak rada sex a som netostn bojovnka, znova ma uhryzla do hrude, tentoraz trochu ozajstnejie, a postupovala ku krku. No ak poas sexu vezme muovi hnev, usiloval som sa sstredi, neznamen to, e m viac sa miluje, tm viac to chce?

Som ako pumpa na vodu, vzruene mi zaepkala do ucha. Chcem ho vetok, aj keby nm to zabralo cel de a polovicu noci. *** Napokon sme odili z lky do kpeov a potom do Penthinho domu vydlabanho do tesu, kde mala dve tuln izby. Na oblohe svietil mesiac, pozoroval ns cez okno, hoci pochybujem, e sme mu ukzali nieo, o ete nevidel. Sta ti to? optal som sa bez dychu. Leali sme veda seba v priestrannej posteli, na tele nm zasychal pot. Ak si vezme ete ksok, nebudem ma dos hnevu na rozprvanie alebo dchanie. Ruku som mal poloen na jej plochom bruchu. Pokoku mala jemn a hladk, no ked sa zasmiala, svaly jej podskoili a v mihu stvrdli ako oceov plty. Nateraz mm dos, odvetila vyerpane. Vashet by sa nahnevala, keby som a nechala przdneho ako vymkan ovocie. Napriek dlhmu du som bol bdel, mylienky som mal jasn a ist. Spomenul som si na nieo, o mi vravela predtm. Hovorila si, e eny hnev vmi vyuvaj. Co tak s nm robte, o mu neme? Ume, odvetila. Dvame men. Bdieme nad plynulm tokom dn a dohliadame, aby vetko prebiehalo hladko. Sadme rastliny. Rodme deti, pokrila plecami. Robme mnoho vec. To ist me robi aj mu, namietol som. Penthe sa zachichotala. Urite si si pomlil slov, pochala ma po brade. Muom rastie brada, nie brucho. Vynosi diea je nieo in vy s tm nemte ni spolon. Nenosme deti, odvetil som trochu dotknut. No aj my sa na nich podieame. Penthe sa na ma usmiala, akoby som artoval. Vzpt jej smev pohasol. Oprela sa o lakte a zadvala sa na ma. Mysl to vne? Ked uvidela mj zmten vraz, oi sa jej rozrili od asu a posadila sa na posteli. Tak je to pravda! Naozaj verte v musk matky! zachichotala sa, zakrvajc si sta rukami. Nikdy som tomu neverila! spustila av ruku a odhalila vzruen krnok. Udiven poteenie.

Zdalo sa mi, e by som sa mal nazlosti, no nenaiel som na to silu. Mono je na odovzdvan hnevu pri sexe naozaj nieo pravdy. Kto je musk matka? optal som sa. Neartuje? Jednou rukou si stle zakrvala smev. Naozaj ver, e diea vlo do eny mu? Nu no, odvetil som trochu rozpaito. V istom zmysle. Na splodenie dieaa je potrebn mu aj ena. Otec aj matka. Dokonca pre nich mte men! zvolala radostne. Aj to mi povedali. Spolu s historkami o hlinenej polievke. Neverila som, e je to pravdiv prbeh. V tej chvli som sa tie posadil, narastalo vo mne znepokojenie. Dfam, e vie, odkia sa ber deti? optal som sa s posunkom pre vnu primnost. To, o sme robili takmer cel de, tak dochdza k tehotenstvu. Zarazene na ma pozrela a bezmocne sa rozosmiala. Niekokokrt sa poksila prehovori, no ked videla mj vraz, znova ju to premohlo. Poloila si ruky na brucho a vyjavene do strkala prstom. Kde je moje diea? Mono som po cel tie roky sexovala nesprvne. Ked sa zasmiala, svaly na bruchu jej vystpili ako pancier korytnaky. Keby to bolo tak, ako hovor, mala by som u sto det. Alebo psto! Nestva sa to zakadm, namietol som. Zena je pripraven na diea len v uritom ase. A ty si to u urobil? pozrela na ma s predstieranou vnosou, hoci jej mykalo ktikmi. Splodil si so enou diea? Dval som si pozor, aby k tomu nedolo, odvetil som. Existuje rastlina menom silphium. ujem ju kad de a to mi brni vloi do eny diea. Penthe pokrtila hlavou. Je to len al barbarsk sexulny obrad. Narod sa u vs diea, aj ked ena privedie mua ku kvetom? Rozhodol som sa vzia to z inho konca. Ak mui nepomhaj pri ploden det, ako vysvetl, e sa podobaj na otca? Mal deti vyzeraj ako nahnevan star mui, odvetila Penthe. Holohlav a s zavhala a prela si po lci, s iarami na tvri. Znamen to, e deti robia iba star mui? skrivila tvr.

A o maiatka? nedal som sa. Urite si videla vrh maiatok. Ked m biela maka sex s iernym kocrom, maence s aj biele, aj ierne, aj ierno-biele. Je to tak vdy? Nie, uznal som. No vinou no. A o ak sa narod lt maiatko? Ne som sa zmohol na odpove, mvla nad tm rukou. Maiatka s tm nemaj ni spolon. udia nie s zvierat ani rastliny. Nepoznme ruju. Nekladieme vajcia. Nezakuklujeme sa, nerodme ovocn plody ani nevytriasame semen. Nie sme psy, aby ani stromy. Uprela na ma vny pohad. Dopa sa chyby v myslen. Rovnako by si mohol poveda, e dva kamene robia mal kamene, ked udieraj jeden o druh, a km sa ksok neodtiepi. Malo by to ist plati pre ud? Soptil som, no mala pravdu. Uviedol som nesprvnu analgiu. Bola to chybn logika. N rozhovor pokraoval v podobnom duchu ete hodn chvu. Optal som sa jej, i pozn enu, ktor otehotnela bez sexu v predchdzajcich mesiacoch. Penthe odvetila, e nepozn enu, ktor by dobrovone vydrala tri mesiace bez sexu, okrem tch, ktor cestuj medzi barbarmi, s vemi chor alebo vemi star. Napokon ma zastavila zdvihnutm ruky. Hnev. Pova svoje vhovorky? Pri sexe sa robia deti, no nie vdy. Deti vyzeraj ako musk matky, no nie vdy. Sex sa mus vykonva v sprvnom ase, no nie vdy to sta. Existuj rastliny, ktor zvyuj alebo zniuj pravdepodobnos otehotnenia, pokrtila hlavou. Istotne si uvedomuje, e to, o hovor, je derav ako sie. Pridva alie nite a dfa, e udria vodu. No tba ma pravdu nesta. Ked videla, e sa mram, chytila ma za ruku a naznaila mi do nej techu ako kedysi v jedlni. Po smiechu nezostalo ani stopy. Vidm, e si o tom naozaj presveden. Rozumiem, preo tomu barbarsk mui chc veri. Iste je upokojujce predstavova si, e ste dleit. No v skutonosti to tak nie je. Pozrela na ma takmer s tosou. Niekedy ena dozreje. Je to prirodzen a s mumi to nijako nesvis. Preto viac ien dozrieva na

jese, ako ovocie. Preto viac ien dozrieva tu v Haerte, kde sa deti vychovvaj ahie. Snail som sa vymyslie presvediv argument, no ni mi nenapadlo. Znechutilo ma to. Penthe mi stisla ruku a urobila posunok pre stupok. Monoe u barbarskch ien je to in. Hovor to len preto, aby si ma uchlcholila, povedal som rozmrzene a zvol, a mi zapraskalo v snke. no, priznala. Potom ma zahka pobozkala a zatlaila mi na plecia, aby som si ahol. Podvolil som sa a Penthe mi znova oprela hlavu o plece. Byt muom mus by ak, zaepkala. ena pozn svoje poslanie. Sme pln ivota. ena je kvet a plod. Pohybujeme sa v ase ako sas naich det. No mu obrtila hlavu a zdvihla ku mne oi pln nenej tosti. Vy ste len przdny konr. Viete, e po smrti tu po vs ni dleit nezostane. Lskyplne mi pohladila hrud. Myslm, e preto ste pln hnevu. Mono ho nemte viac ako eny, iba nem kam ods. Zfalo sa poka zanecha po sebe stopu. Udiera do sveta. Nti vs kona unhlene, hateri sa a zri. Maujete, staviate, bojujete a rozprvate prbehy, ktor s neuveritenejie ne pravda. Spokojne vzdychla a pohodlne sa uloila v mojom nru. Mrz ma, e ti to hovorm. Si dobr mu, a pekn. No napriek tomu si len mu. Jedin, o me svetu ponknu, je tvoj hnev.

STODVADSIATA SMA KAPITOLA

Men
Nastal de rozhodnutia, i zostanem, alebo oddem. Sedel som s Vashet na trvnatom kopci a pozoroval, ako spoza oblakov na vchode vylieza slnko. Saizura znamen letie, chyti alebo zlomi, zopakovala Vashet asi po st raz. Mus si pamta vetky ruky, ktor ju drali. Bolo ich vea a vetky nasledovali lethani. Me nikdy nesmie poui nesprvne. Subujem, zopakoval som po st raz a po krtkom zavhan sa\optal na osi, o mi u dlho nedalo pokoja. No ty si svojm meom orezala vbov prt, ktorm si ma zbila. Raz som videl, ako si nm podoprela okno. A skracuje si nm nechty. Vashet na ma uprela przdny pohad. No a? Nie je to nesprvne? Zdvihla hlavu a zasmiala sa. Chce poveda, e ho mm pouva iba v boji? Urobil som posunok: oividn zver. Me je ostr, povedala. Je to nstroj. Neustle ho nosm, o je na tom nevhodn? Zd sa mi to nectiv, vysvetlil som. Akkovek predmet si najlepie uct tak, e ho pouva. Me trva roky, km sa vrtim do barbarskch zem a budem bojova. Ako ubli mjmu meu, ked nm medzitm budem rba drevo a krja mrkvu? oi jej zvneli. Nosi ho cel ivot s vedomm, e sli iba na zabjanie zavrtela hlavou. Neviem si predstavi, o by to porobilo s udskou mysou. Bolo by to stran. Vashet sa vrtila do Haertu minul noc. Sklamalo ju, e zmekala mj kamenn sd. Povedala, e bolo sprvne odloi me, ke to urobila Carceret, a e je na ma pyn. Vera ma Shehyn formlne vyzvala, aby som zostal trnova v jej kole. Teoreticky som si to prvo u vybojoval, no vetci vedeli, e v

mojom prpade to celkom neplat. Jej ponuka mi lichotila, dostal som prleitos, ak sa mi u asi nenaskytne. Pozorovali sme chlapca zhajceho dolu kopcom stdo kz. Vashet, je pravda, e Ademania nepoznaj otcovstvo? Vashet prikvla a zarazila sa. Dfam, e si ns oboch nezahanbil a nehovoril o tom poas mojej neprtomnosti s kadm, koho si stretol? vzdychla. Nie, iba s Penthe. Ni vtipnejie vraj nepoula najmenej desa mesiacov. Naozaj je to vemi zbavn, myklo jej ktikmi. Take je to pravda? Dokonca aj ty tomu ver? Si Vashet zdvihla ruku. Zmkol som. Upokoj sa. Mysli si o vaich muskch matkch, o len chce. Je mi to jedno. Oividne si na nieo spomenula a usmiala sa. Mj krovsk bsnik bol dokonca presveden, e ena nie je ni in, iba pda, do ktorej mu zasad diea. Pobavene odfrkla. Nikto by ho nepresvedil o opaku. U dvno som usdila, e vies v tejto otzke spor s barbarom je dlh a navn strata asu, pokrila plecami. Mysli si o deoch, o chce. Ver si v dmonov. Modli sa ku koze. Km mi to neubli, netrpi ma to. Zamyslel som sa nad tm. Je v tom vea mdrosti, odvetil som. Shlasne prikvla. No mu s dieaom bu pomha, alebo nie, zdraznil som. Me existova vea nzorov, no pravda je len jedna. Vashet sa lenivo usmiala. Keby mi ilo o hadanie pravdy, robilo by mi to starosti. Zvla a natiahla sa ako spokojn maka. No radej sa sstredm na rados vo svojom srdci, spechy koly a chpanie lethani. Ak mi zostane as, mem ho zasvti ptraniu po pravde. Mlky sme hadeli na zapadajce slnko. Napadlo mi, e Vashet je plne in, ked sa nesna o najskr mi natlai do hlavy cel ketan a ademinu. No ak trv na svojich barbarskch predstavch o muskch matkch, urob lepie, ak si ich nech pre seba. V lepom prpade niekoho rozosmeje, no vina ud a bude ma za idiota.

Prikvol som. Po chvli som sa rozhodol konene poloi otzku, na ktor som sa dlho odhodlval. Magwyn ma nazvala Maedre. Co to znamen? Je to tvoje meno, odvetila. Nikomu o om nepovedz. Je tajn? Prisvedila. Patr len tebe, tvojim uiteom a Magwyn. Prezradi ho inm by bolo nebezpen. Preo? Pozrela na ma ako na hlupka. Ked pozn nieie meno, m nad nm moc. To hdam vie? No ja poznm tvoje meno. Viac ud tu poznm po mene: Shehyn, Tempi, Penthe. V om je to nebezpen? Nemyslm tieto men, mvla rukou. Hovorm o hlbokch. Tempi nie je meno od Magwyn. Tak ako ty sa nevol Kvothe. Hlbok men s vznamnejie. U som vedel, ak vznam m Vashetino meno. o znamen Tempi? Mal elezo. Tempa je elezo, znamen to kova elezo a by nahnevan. Pred rokmi ho tak nazvala Shehyn. Bol vemi problmov tudent. V aturine mme slovo temperova. Temperova elezo znamen skujni ho, povedal som vzruene, oaren podobnosou vznamov. Vashet ahostajne pokrila plecami. Tak je to s menami. Tempi je mal meno, no predsa unesie vek nklad. Preto by si nemal poveda svoje ani len mne. Nepoznm dos dobre tvoj jazyk, aby som ho pochopil bez tvojej pomoci, protestoval som. lovek by mal pozna vlastn meno. Vashet zavhala, no napokon sa dala obmki. Znamen plame, hrom a zlomen strom. Usdil som, e sa mi to pi. Ked ho Magwyn vyslovila, udivilo a to. Preo? Nie je sprvne vyjadrova sa k cudziemu menu. Rozhodn odmietnutie. Jej gesto bolo tak ostr, a ma takmer pichlo v oiach. Vstala a obtrela si ruky o nohavice. Pod, je naase, aby si dal Shehyn odpove.

Ke sme vstpili do izby, Shehyn nm ponkla miesta. Potom si sadla aj ona, priom ma zaskoila nznakom smevu. Bolo to vemi lichotiv a dvern gesto. Rozhodol si sa? optala sa. Prikvol som. akujem, Shehyn, no nemem zosta. Musm sa vrti do Severenu k maerovi. Tempi si splnil povinnos, ke sme zniili banditov, no ja sa musm vrti a vysvetli Alveronovi, o sa stalo. Myslel som aj na Denn, no nezmienil som sa o nej. Shehyn elegantnmi posunkami naznaila shlas a tos. Splnenie lohy je v zhode s lethani, vne na ma pozrela. Pamtaj: hoci si dostal me a meno, nesmie sa necha naja, akoby si nosil oldniersku erve. Vashet mi vetko vysvedila, odvetil som. Uistenie. Postarm sa, aby sa me v prpade mojej smrti vrtil do Haertu. Nebudem ui ketan ani oblieka si erven rovnoatu. Opatrn pozorn zvedavos. No smiem poveda inm, e som sa u vs uil bojova? Zdrhav shlas. Smie poveda, e si u ns tudoval, ale nie, e si jednm z ns. Samozrejme. Ani to, e som vm rovn. Shehyn naznaila spokojnos. Potom pohla rukami a urobila mal posunok: zahanben priznanie. Nie je to celkom dar, povedala. Bude lep bojovnk ako mnoho barbarov. Ak v boji zvaz, barbari si pomyslia: Kvothe tudoval ademsk bojov umenie iba krtko, a predsa je neporaziten. Ak skvel bojovnci s potom Ademania? Lene. Ak bude bojova a prehr, pomyslia si: Nauil sa od Ademanov vemi mlo. Starene sa troku zaligotali oi. Pobavenie. V oboch prpadoch ademsk poves prekvit. Prospieva to Ademu. Prikvol som. Ochotn shlas. Ani mojej povesti to neukod, odvetil som. Zahenie. Po krtkej odmlke Shehyn naznaila vnu dleitos. Ke sme sa pred asom rozprvali, sptal si sa ma na Rhintov. Spomna si? Ktikom oka som zazrel, e Vashet sa nepokojne zavrtela. Vzruene som prikvol. Spomenula som si na jeden prbeh. Chce ho pou? Urobil som posunok pre vemi dychtiv zujem. c

Je star ako Adem. Odnepamti sa podva z genercie na generciu v rovnakej podobe. Si pripraven vypou si ho? Hlbok vnos. V hlase mala nznak obradnosti. Znova som prikvol. Naliehav prosba. Ako pri vetkom, aj v tomto prpade platia ist pravidl. Prbeh ti rozpoviem iba raz. Viac o om nesmie hovori, ani kls otzky. Shehyn pozrela na Vashet a potom sp na ma. Smrten vnos. Nesmie o om hovori, km sa nevysp tisckrt. Nesmie kls otzky, km neprejde tisc kilometrov. Aj tak ho chce pou? Do tretice som prikvol, narastalo vo mne vzruenie. Shehyn priam obradne pokraovala: Bola raz velk ra obvan vznamnmi umi. Neboli to Ademania, ale nai pradvni predchodcovia. Boli to pekn a siln udia. Spievali smel piesne a bojovali tak dobre ako dnen Ademania. Patrila im obrovsk ra, ktorej meno upadlo do zabudnutia. Nezle na om, lebo ra padla, zem sa rozdelila a obloha sa zmenila. V ri bolo sedem miest a ete jedno mesto. Men prvch siedmich zapadli prachom, pretoe podahli zrade a zniil ich as. Aj sme mesto bolo znien, no jeho meno sa zachovalo dodnes. Volalo sa Tariniel. Ako to bva, vek ra mala nepriatea. Nebol vak dos siln, aby ju zrcal. Nemohol ju ani rozbi, ani rozdrvi. Meno nepriatea je znme, no nateraz pok. Kee protivnci nemohli zvazi silou, postupovali ako ervk v jablku. Nepoznali lethani. Obrtili sedem mocnch proti ri a t zabudli na lethani. iesti z nich zradili mest, ktor im dverovali. es miest padlo a ich men zmizli z povrchu zeme. No jeden sa rozpamtal na lethani a svoje mesto nezradil. Toto mesto nepadlo. Jeden mocn nezabudol na lethani, a tak ri zostala ndej. A jedno nedotknut mesto. No aj meno tohto mesta pochoval as. Sedem mien vak zostalo v pamti. Meno jednho mocnho a iestich mocnch. Sedem mien pretrvalo rozborenie re, znienie zeme a meniacu sa oblohu. Sedem mien zostalo v pamti poas dlhej pte a k Ademu. Sedem mien sa zachovalo. Sedem mien siedmich zradcov. Zapamtaj si ich aj ty a spoznaj ich poda siedmich znamen:

Cyphus nos modr plame. Strecusje v podru eleza. Tmavook Ferule nos chlad. Usnea ije v rozklade. Dalenti nikdy neprehovor. Bled Alenta prina skazu. A posledn je pn siedmich: Nenviden, bezsenn a pretn, Alaxel nos chomt tmy.

STODVADSIATA DEVIATA KAPITOLA

Medzihra hlasn epot

Reshi! zvolal zdesen Bast. Nie! Presta! Zdvihol ruky, akoby nimi chcel umla hostinskho. Nemal by si ich vyslovova! Kvothe sa neveselo usmial. Bast, kto a uil folklr? Ty nie, Reshi, zavrtel hlavou. Ist veci vie kad diea v ri vl. Nie je dobr hovori o nich nahlas. Nikdy! A to u preo? optal sa Kvothe prsnym hlasom uitea. Pretoe niektor prery ctia, ked sa vyslov ich meno, preglgol Bast. A vedia, kde hada toho, kto ho vyriekol. Kvothe rozhorene vzdychol. Ked vyslov meno iba raz, ni zl sa nestane, Bast, oprel sa o stoliku. Preo mysl, e Ademania v svislosti s tmto prbehom dodriavaj prsne tradcie? Preo ho povedia iba raz a nedovolia ti kls otzky? Bast zamyslene primril oi a Kvothe sa naho slabo, napto usmial. Presne tak. Poksi sa njs niekoho, kto vyslov tvoje meno jedin raz, je ako stopova mua cez tmav les poda jedinej apaje. Kronikr prehovoril zdrhavo, akoby ich nechcel rui. Je to vbec mon? Kvothe pochmrne prikvol. Predpokladm, e takto nali moju koovn spolonos, ked som bol mal. Kronikr sa nervzne rozhliadol, potom sa zamrail a viditene sa ntil do pokoja. Napokon sedel plne nehybne a vyzeral rovnako vystraene ako predtm. Mohli by prs sem? Vea ste o nich hovorili Kvothe mvol rukou. Nie. Kom s men. Skuton, hlbok men. Prve preto som sa im vyhbal. Mj otec vemi dbal na detaily. Kldol otzky a roky vyhrabval star prbehy o Chandrincoch. Predpokladm, e natrafil na niekolko starch mien a vloil ich do piesne Kronikrovi sa roziarila tvr pochopenm. a potom ju znova a znova nacvioval.

Hostinsk mu venoval mierny, lskav smev. Do omrzenia, ako som ho poznal. Nepochybujem, e s mamou urobili vetko preto, aby piese bola dokonal, km s ou predstpia pred publikum.-Obaja boli perfekcionisti. Unavene vzdychol. Chandrincom to muselo pripada, akoby niekto neustle zapaoval signlnu vatru. Predpokladm, e ich nedostali ete skr len preto, lebo neustle cestovali z miesta na>miesto. A prve preto by si o tom nemal hovori, Reshi, znova ho pokarhal Bast. Kvothe sa zamrail. Spal som tisc noc a precestoval niekoko tisc kilometrov. Vyslovi ich men raz je bezpen. Pri vetkch pohromch, ktor suuj svet, me si by ist, e udia si astejie rozprvaj star prbehy. Ak Chandrinci striehnu na men, nepochybujem, e od Aruehu a ku Kruhovmu moru sa rozliehaj v podobe ustavinho hlasnho epotu. Bastov vraz jasne hovoril, e ho to neupokojilo. Okrem toho je dobr ma ich na papieri, pokraoval Kvothe. Jednho da mu niekomu pomc. Aj tak by si mal by opatrnej. Vari som sa v poslednch rokoch sprval inak, Bast? v Kvotheovom hlase konene zaznela potlan podrdenos. A nao mi to bolo dobr? Navye, ak je pravda to, o tvrd o Cthaehovi, nech robm okovek, skon sa to zle. Je tak? Bast otvoril sta a znova ich zavrel oividne mu doli slov. Vrhol pohad na Kronikra, oami ho prosil o podporu. Ked to Kvothe uvidel, tie sa obrtil k pisrovi a zvedavo zdvihol oboie. Neviem o tom takmer ni, Kronikr sklonil hlavu, otvoril kapsu a vytiahol handru pokryt atramentovmi kvrnami. Videli ste, kde konia moje schopnosti menotvorcu pri eleze. A aj to bola len nhoda. Profesor menotvorca vyhlsil, e so mnou nadarmo strca as. To mi je aksi povedom, prehodil Kvothe. Kronikr pokril plecami. Ja som ho vak zobral za slovo. Spomnate si, o vm povedal? Bol vemi konkrtny. Vraj poznm privea slov, nikdy som nepoznal hlad, som prli mkk Kronikr usilovne istil hrot pera.

Myslm, e jeho slov hovoria za vetko: Kto by si pomyslel, e pisr ako ty m v sebe o len tipku eleza? Kvothe skrivil pery do chpavho smevu. Naozaj vm to povedal? Kronikr pokril plecami. V skutonosti ma nazval chujom, no nechcel som urazi nevinn ui vho mladho priatea, kvol na Bata. Zd sa, e m ak de. Kvothe sa usmial. Skoda, e sme na univerzite netudovali v rovnakom ase. Kronikr naposledy pretrel kovov hrot a pozrel na oproti slabncemu svetlu za oknami hostinca. Nemyslm, odvetil. Nepil by som sa vm. Naozaj som bol vyciven chuj. A k tomu rozmaznan a namyslen. A o sa odvtedy zmenilo? optal sa Kvothe. Kronikr opovrlivo odfrkol. To zvis od toho, koho sa sptate. No rd si namam, e sa mi trochu otvorili oi. Opatrne nasadil hrot na pero. Ako presne k tomu dolo? vyzvedal Kvothe. Kronikr pozrel ponad stl, akoby ho otzka zaskoila. Presne? Nepriiel som sem rozprva prbehy. Vloil handru do kapsy. No skrtene povedan, nevydral som to a odiiel z univerzity pohada nieo lepie. Urobil som dobre. Za mesiac som sa na ceste nauil viac ako za tri roky v kole. Kvothe prikvol. Teccam tvrdil to ist: Mu, ktor nepreiel peo sto kilometrov, nevie, o je odvaha. Ak chcete zisti, kto naozaj ste, krajte, a km neprdete niekam, kde vs nikto nepozn po mene. Cestovanie stiera rozdiely, je to vek uite, trpk ako liek a nemilosrdnej ne zrkadlo. Dlh cesta vs o vlastnom vntre nau viac ne sto rokov tichho rozjmania.

STOTRIDSIATA KAPITOLA

Vno a voda
Lenie v Haerte mi zabralo cel de. Najedol som sa v spolonosti / Vashet a Tempiho a vypoul si viac rd, ako som potreboval. Celean si trochu poplakala a sbila, e ke zska oldniersku erve, navtvi ma. Naposledy sme zpasili a podozrievam ju, e ma nechala zvazi. Napokon som s Penthe strvil prjemn veer, ktor sa zmenil na prjemn noc. Nadrnom, ked u tma zaala bledn, podarilo sa mi ukradn si pr hodn spnku. Vyrastal som medzi Ruhmi, a tak ma neustle udivuje, ako rchlo lovek zapust korene. V Haerte som sa nezdral ani dva mesiace, a predsa sa mi odtia odchdzalo ako. No napriek tomu bolo prjemn vraca sa k Alveronovi a k Denne. Nastal as vyzdvihn si odmenu za dobre vykonan prcu a doruit primn, i ked dos oneskoren ospravedlnenie. *** O p dn som kral po jednej z tch dlhch osamelch-ciest, ak njdete iba v nzkych horch vchodnho Vintasu. Ocitol som sa, ako hovorieval mj otec, na okraji mapy. Za cel de som stretol iba jednho i dvoch cestovateov a nevidel jedin hostinec. Predstava, e budem spa vonku, ma neznepokojovala, no dva dni som mal iba zsoby z vaku a tepl jedlo by mi padlo vhod. Blila sa noc, u som sa vzdal ndeje, e si naplnm aldok plnohodnotnm jedlom, ked som na smranej oblohe pred sebou zazrel ps bieleho dymu. Spoiatku som si myslel, e stpa z farmrskeho domu, no potom som zaul slab hudbu a moje ndeje na mkk poste a tepl jedlo stpli. Len o som vak vyiel spoza zkruty, akalo ma ovea prjemnejie prekvapenie ako hostinec pre pocestnch. Medzi stromami som zazrel blikota plamene tborka medzi dvoma dverne znmymi vozmi.

Posedvali tam mui i eny a rozprvali sa. Jeden brnkal na lutne, druh si lenivo udieral tamburnou o koleno. al stavali stan, staria ena rozkladala nad ohom trojnoku. Koovn spolonos. Ba o viac, rozoznal som znaky na boku jednho z vozov, ktor boli jasnejie ako ohe. Prezrdzali, e toto s skuton koovnci. Moja rodina edemsk Ruhovia. Vystpil som spomedzi stromov. Jeden z muov vykrkol, a km som sa nadchol, aby som nieo povedal, mierili na ma tri mee. Nhle ticho bolo viac ne znepokojiv. Sympatick mu s iernou bradou a striebornou nunicou urobil krok vpred, nespajc hrot mea spred mjho oka. Otto! zavolal do lesa za sebou. Ak sp, prisahm na matkino mlieko, e ti vyreem rev. Kto, doerta, si? Posledn veta patrila mne. No ne som stihol odpoveda, spoza stromov k nm doahol hlas: Tu som, Alleg, ako sme Kto je to? Ako ma, pri Boom mene, obiiel? Ked vytiahli mee, zdvihol som ruky. Je to dobr zvyk, ktor sa oplat dodriava, kedykovek proti vm otria ostr predmet. Napriek tomu som sa usmieval. Prep, e som a vystrail, Alleg. etri si dych, odvetil chladne. M niekolko seknd, aby si mi vysvetlil, preo si sa zakrdal okolo nho tbora. Nemusel som ani otvori sta, stailo mi otoi sa, aby vetci pri ohni videli puzdro s lutnou na mojom chrbte. Allegov postoj sa v okamihu zmenil. Uvonil sa a zasunul me. Ked sa usmial a podiiel ku mne, ostatn ho napodobnili. Aj ja som sa usmial. Jedna rodina. Jedna rodina, potriasol mi rukou, obrtil sa k ohu a zakrial: Nerobte hanbu! Dnes veer mme hosa. Odpovedali mu radostn vkriky a vetci sa vrtili k predchdzajcej prci. Spoza stromov vystpil robustn mu s meom. Nech sa prepadnem, ak ma obiiel, Alleg. Urite je Je z naej rodiny, pokojnm hlasom ho preruil Alleg. Och, vzdychol Otto, oividne vyveden z miery. Zrak mu padol na moju lutnu. Tak teda vitaj. Neobiiel som a, zaklamal som. Potme som bol v shaede takmer neviditen. No nebola to jeho chyba a nechcel som, aby za u platil.

Poul som hudbu a obiiel tbor zozadu. Pokladal som vs za in skupinu a chcel som vs prekvapi. Otto vrhol na Allega veavravn pohad, zvrtol sa a s dupotom sa vrtil do lesa. Alleg ma objal okolo pliec. Smiem ti ponknu nieo na pitie? Dal by som si trochu vody, ak mte nazvy. Pri naom ohni nijak hos nepije vodu, zaprotestoval. Tvoje pery sa dotkn len toho najlepieho vna. Voda edemskch Ruhov je pre ptnika lahodnejia ako vno, usmial som sa. V tom prpade sa napije vna aj vody, koko ti hrdlo ri. Odviedol ma k jednmu z vozov, kde stl sud s vodou. Nasledujc tradciu stariu ako as, vypil som za naberaku vody a druhou si umyl ruky a tvr. Utierajc si sta rukvom koele, pozrel som naho a usmial sa. Je prjemn by znova medzi svojimi. Potapkal ma po chrbte. Pod, predstavm a zvyku rodiny. Najprv ma zaviedol k dvom muom s neupravenmi bradami, mohli ma okolo dvadsiatky. Fren a Josh s nai najlep spevci. Okrem ma, pravdae. Podali sme si ruky. al dvaja boli hudobnci pri ohni. Gaskin hr na lutnu, Laren na palu a tamburnu. Obaja sa na ma usmiali. Laren udrel palcom po tamburne, nstroj mkko zadunel. x. Tamto je Tim, Aleg ukzal ponad tbork na vysokho ponurho mua, ktor natieral epe mea olejom. A Otta si u videl. Staraj sa o nau bezpenos na ceste. Tim na chvu zdvihol hlavu od prce a kvol mi na pozdrav. Toto je Anne, predstavil mi Alleg stariu enu so strhanou tvrou a sivmi vlasmi upravenmi do uzla. Var nm a je pre vetkch ako matka. Anne si ns nevmala a pokraovala v krjan mrkvy. A napokon je tu naa rozkon Kete, ktor vlastn k od naich sdc. Kete mala nevdny pohad a sta tenk ako iara, no ke som jej pobozkal ruku, tvr jej trochu zmkla. To s vetci, usmial sa Alleg a mierne sa uklonil. A tvoje meno je? Kvothe.

Vitaj, Kvothe. Odpoi si a zabudni na starosti. o pre teba meme urobi? Napil by som sa z toho vna, o ktorom si hovoril, usmial som sa. Plesol sa po ele. Pravdae! Alebo si d radej pivo? Prikvol som, Alleg mi priniesol pohr. Vynikajce, pochvlil som ho a pohodlne sa usadil na pah stromu. Alleg zdvihol imaginrny klobk. akujem. Uchmatli sme ho pred niekokmi dami v Levinshire. Ak si mal cestu? Vystrel som chrbt a vzdychol. Na potulnho spevka sa mi nevodilo najhorie, pokril som plecami. Vyuijem kad prleitos, ktor sa mi naskytne. Kee cestujem sm, musm by opatrnej. V skupine je to vdy bezpenejie, prisvedil mdro a kvol na moju lutnu. Obastn ns piesou, km Anne dovar veeru? Samozrejme, odloil som pohr. Ktor chcete pou? Pozn Od z mesta, drotr? To poste sami, vybral som z puzdra nstroj a zaal hra. Ked som sa dostal k refrnu, koovnci nechali vetko tak a povali. Na kraji lesa som zazrel Otta, ktor opustil svoje stanovite, aby sa pozrel, o sa rob pri ohni. Dohral som a hostitelia ma odmenili nadenm potleskom. Pozn ju, zasmial sa Alleg. Potom zvnel a poklepal si prstom po perch. Nechce sa k nm prida na kus cesty? optal sa po chvli. Zde sa nm al hudobnk. Zamyslel som sa nad jeho ponukou. Kam mte namieren? Na vchod. Ja idem do Severenu. Alleg pokril plecami. Meme s s tebou, ak ti nebude vadi, e pjdeme okukou. Dvno som nebol so svojou rodinou, priznal som, prechdzajc pohadom po tvrach okolo oha. Ruhovia nie s stavan na osamel putovanie, prikyvoval Alleg a hladil si prstom tmav bradu. Vzdychol som. Optaj sa ma rno. Plesol ma po stehne a ukrnul sa. Dobre! Mme cel noc, aby sme a presvedili.

Odloil som lutnu a ospravedlnil sa s tm, e ma vol prroda. Po nvrate som si kakol k Anne. Co pre ns chystte, matka? optal som sa. Dusen jedlo, odvetila strune. Usmial som sa. o je v om? Anne privrela oi. Jahacina, odsekla, akoby ma vyzvala na sboj. Dvno som nejedol jahacinu, matka. Smiem ochutna? Pok ako ostatn! zahriakla ma. Ani za lyiku? obronil som s podlzavm smevom. Starena sa nadchla a hodila rukou. Ako chce, vzdala sa. No nesauj sa, ke a rozbol brucho. Zasmial som sa. Nebude to vaa vina, matka. Natiahol som sa po dreven lyicu s dlhou rkou a vytiahol ju z kotlka. Fkol som na pokrm a ochutnal. Matka! zvolal som. Cel rok som nemal v stach ni lahodnejie! Pozrela na ma s primrenmi oami a odfrkla. Je to pravda pravdca, povedal som primne. Koho toto jedlo nepote, nem prvo nazva sa Ruhom. Anne sa odvrtila, zamieala dusen jahacinu a odohnala ma, no tvr u nemala tak nepreniknuten. Zastavil som sa pri sdku, doapoval do pohra pivo a vrtil sa na miesto. Gaskin sa ku mne naklonil. Poteil si ns piesou, teraz ti zahrme my. M nejak obben? Naprklad Ptalkra Filipa. Zvratil elo. T nepoznm. Je o bystrom Ruhovi, ktor prekabti farmra. Gaskin zavrtel hlavou. Ni mi to nehovor. Zohol som sa po lutnu. Zahrm vm ju. Tto piese by mali pozna vetci. Vyber si nejak in, namietol Laren. Zahrm ti nieo na pale. Ty si sa nm u odvail. Zabudol som, e hr na pale, usmial som sa. Bude sa ti pi, ubezpeil som ho. Palkr je hrdina. Vy mi nakmite brucho, ja vm ui. Ne stihli pokraova v nmietkach, preiel som prstami po strunch.

Cel as sa smiali. Od zaiatku, ked palkr zabije farmra, a do konca, ke zvedie manelku a dcru mtveho mua. Vynechal som iba posledn dve strofy, v ktorch ho obyvatelia mesta zabij. Laren si utrel slzy. M pravdu, Kvothe, pi sa mi. Navye hodil okom po Kete, je to pravdiv piese. Nijak ena neodol palkrovi. Kete posmene odfrkla a prevrtila oi. Rozprvali sme sa o kadejakch malikostiach, a km Anne neoznmila, e veera je hotov. Pustili sme sa do jedla, ticho preruovali iba pochvaly na adresu stareninho kuchrskeho umenia. Priznaj sa, Anne, e si v Levinshire potiahla vrecko ierneho korenia, vyhlsil Alleg po druhej miske. Anne sa nafkla. Vetci mme svoje tajomstv, drah, odvetila. Nevyzvedaj od dmy. Ako sa vm darilo v poslednom ase? optal som sa Allga. Vemi dobre, odvetil medzi dvoma hitmi. Najm pred troma dami v Levinshire, murkol na ma. Uvid neskr. To rd poujem. Sme na tom tak dobre, sprisahanecky sa ku mne naklonil, e mm vemi tedr nladu. Dm ti, okovek si zaiada. Len to vyslov, a je to tvoje. Naklonil sa bliie a zaepkal dos nahlas, aby to pouli aj ostatn: Len aby si vedel, snam sa a podplati, aby si zostal s nami. Tvoj prjemn hlas nm obak meec. Nehovoriac o vetkch piesach, ktor ns me naui, pridal sa Gaskin. Alleg predstieral nevu. Nepomhaj mu s vyjednvanm, chlape. Mm pocit, e aj bez toho to bude ak. Zamyslel som sa. Predpokladm, e by som mohol zosta odmlal som sa. Alleg sa na ma veavznamne usmial. Ale? Ale poiadam vs o tri veci. Hmm, tri veci, premeral si ma. Ak: o v rozprvkach. Tak sa mi to vid sprvne, trval som na svojom. Vhavo prikvol. Asi no. A ako dlho s nami poputuje? Km sa vetci nezhodn na tom, e mm ods. Je to niekomu proti srsti? rozhliadol sa.

Co ak poiada o cel voz? optal saTim. Jeho hlas ma zaskoil. Bol drsn a chrapav ako dve tehly, odierajce sa jedna o druh. Ke pjde s nami, tak na tom nezle, namietol Alleg. Aj tak patria vetkm. A kee neme ods, km mu to nedovolme Nikto neprotestoval. Potriasli sme si s Allegom ruky a ostatn sa poteili. Kete zdvihla pohr. Na Kvothea a jeho piesne! zvolala. Vid sa mi, e jeho spolonos sa nm vyplat. Vetci sa napili, aj ja som zdvihol pohr. Prisahm na mlieko svojej matky, e ste urobili skvel obchod. To vyvolalo ete vie nadenie. Znova sa napili. Alleg si utrel sta a pozrel mi do o. o iada ako prv? Sklonil som hlavu. Je to len drobnos. Nemm vlastn stan. Ak mm cestova s rodinou Ni viac nehovor! zamval drevenm pohrom ako kr udeujci poehnanie. Dostane mj stan vystlan kouinami a prikrvkami, e sa do nich bude zabra po kolen! Kvol na Frena a Josha na druhej strane tborka. Postavte mu ho. Netreba, brnil som sa. Zvldnem to sm. Len ich nechaj, prospeje im to. Bud si pripada uiton. A ked u sme pri tom Kvol aj naTima. Prive ich. Tim vstal a pritlail si ruku na brucho. Hne to bude, len o si odskom, zvrtol sa a vykroil k lesu. Nectim sa najlepie. To m z toho, e je ako prasa pri vlove! zavolal za nm Otto. Obrtil sa k nm. Kedy konene pochop, e neme zjes viac ako ja bez toho, aby mu prilo zle? Zatia o Tim polieva stromy, zjdem po ne, ponkol sa Laren so slabo skrvanou nedokavosou. Dnes v noci som na stri, namietol Otto. Urobm to ja. Ja ich privediem! rozhorila sa Kete. Pohadom oboch usadila a odila za voz naavo odo ma. Josh a Fren vyli z druhho voza so stanom, lanami a kolkmi. Kam ho chce? optal sa Josh. Tak otzky sa chlapom zvyajne neklad, zaartoval Fren a stril do Josha lakom.

V noci chrpem, varoval som ich. Mali by ste ho postavi alej od ostatnch. Tamto, ukzal som prstom. Medzi tie dva stromy. U muov vdy vie, kam to chc, o povie, Josh? pokraoval Fren, km krali naznaenm smerom a pustili sa do vztyovania stanu. Kete sa vrtila o chvu, viedla dvojicu rozkonch mladch dievat. Jedno bolo thle, s zkou tvrou, rovn ierne vlasy malo ostrihan nakrtko ako chlapec. Druh zaujalo kyprejmi tvarmi a bohatmi zlatmi kuerami. Obom sa v tvri zrailo zfalstvo. Vyzerali pribline na estns rokov. Zoznm sa s Krin a Ellie, predstavila ich Kete. Alleg sa usmial. Aj v tomto prpade k nm bol Levinshir tedr. Jedna z nich a v noci zohreje. Je to mj dar novmu lenovi rodiny. Vyzvavo si ich obzrel. Ktor sa ti pi? Preiel som pohadom z jednej na druh. Je to ak volba. Musm si to premyslie. Kete ich usadila k ohu, kadej dala do ruky misku s jedlom. Ellie, t so zlatmi vlasmi, meravo zjedla niekoko lyc a napokon prestala u. Vyzerala ako hraka na kik s uvonenm perom. Oi mala takmer slep, akoby hadela na nieo, o nikto z ns nevid. Krin, naopak, zaostrila zrak na ohe. Sedela ako dreven s miskou v lone. Dievat! pokarhal ich Alleg. Ete ste nepochopili, e je pre vs lepie poslcha? Ellie znova pohla stami a znehybnela. Krin upierala pohad do plameov, chrbt mala stuhnut, tvr ako z kamea. Anne do nich strkala drevenou varechou. Jedzte! Dokala sa rovnakej reakcie jeden pomal hit, jeden napt odpor. Starena sa zamraila, naklonila sa bliie, schmatla tmavovlas dieva za bradu a druhou rukou sa naiahla za miskou. Nechajte ich, naliehal som. Najedia sa, ke vyhladn. Alleg si ma zvedavo premeral. Viem, o om hovorm. Radej im dajte napi. Chvu to vyzeralo, e Anne chce pokraova, potom vak pokrila plecami a pustila Krin. Dobre. Aj tak ma u nebav nasilu do nej pcha jedlo. S s ou len problmy. Kete shlasne odfrkla. Ked som t kurviku rozviazala, aby sa okpala, vrhla sa na ma, odhrnula si vlasy a odhalila krabance na lci. Skoro mi vypichla oko.

A raz chcela ujs, pritakala Anne, stle sa mraiac. Odvtedy ju na noc uspvam, znechutene mvla rukou. Nech skape od hladu, ked sa jej to pi. Laren sa vrtil s dvoma pohrmi a vloil ich do rk rezignovanm dievatm. Voda? optal som sa. Pivo, odvetil. Ak nebud jes, lepie im poteie dolu krkom. Potlail som nmietku. Ellie pila s rovnakm przdnym vrazom, ako jedla. Krin prela oami z oha na pohr a na ma. A desivo mi pripomnala Denn. S pohadom upretm na ma sa napila. Z o som nevedel vyta, o sa jej odohrva v hlave. Prive ich sem, poiadal som. Pome mi to rozhodn sa. Kete poslchla. Ellie bola povon, Krin stuhnut. Na tto si dvaj pozor, Kete varovne kvla na tmavovlas dieva. M ostr nechty. Tim sa vrtil trochu bled. Sadol si k ohu a Otto doho tuchol lakom. D si dusen jahacinu? optal sa zlomysene. Odp! zachripel Tim. Napi sa trochu piva, upokoj ti aldok, poradil som mu. Prikvol, oividne bol ochotn prija akkovek pomoc. Kete mu podala erstvo naapovan pohr. Dievat sedeli veda ma, kad z jednej strany, tvre obrten k tborku. Zblia som videl, o mi predtm uniklo. Krin mala vzadu na krku tmav podliatinu. Na zpstiach svetlovlasho dievaa som rozpoznal stopy po povraze, no Krin ich mala rozodrat a posiate chrastami. Napriek tomu obe voali istotou. Vlasy mali uesan a aty nedvno oprat. Kete sa o ne starala. Zblzka boli ovea krajie. Natiahol som ruku, e sa dotknem ich pliec. Krin sa mykla a stuhla. Ellie sa ani nepohla. Fren zavolal spomedzi stromov: Hotovo! Mme ti zapli lampu? no, prosm, odvetil som. Pozrel som na jedno dieva, potom na druh, a napokon na Allega. Neviem sa rozhodn, priznal som. Vezmem si obe. Alleg sa zasmial, no ke pochopil, e to myslm vne, ohradil sa: Ale no tak! Mysli aj na ostatnch. Aj tak by si ich obe Venoval som mu chladn pohad.

Aj keby si vldal brnil sa. Toto je druh, o o a iadam, povedal som slvnostne. Chcem obe dievat. Otto hlasno zaprotestoval, sklamanie sa zrailo aj v Gaskinovej a Larenovej tvri. Venoval som im upokojujci smev. Iba na dnen noc. Fren s Joshom sa vrtili od stanu. Bud rd, e nechce teba, Otto, oslovil statnho mua Fren. Josh by to na jeho mieste urobil, vak, Josh? Zavri zobk! zavral Otto. Rozbolel ma z teba aldok. Vstal som a prehodil si lutnu cez plece. Obe rozkon dievat, jednu plavovlas a druh tmav, som viedol k svojmu stanu.

STOTRIDSIATA PRV KAPITOLA

ierna krv v mesanom svite

Fren s Joshom si dali na stane zlea. Bol dos vysok, aby sa v strede mohlo st, no traja sme sa tam aj tak tlaili. Plavovlas Ellie som jemne postril k posteli z hrubch prikrvok. Sadni si, povedal som vdne. Ked nereagovala, chytil som ju za plecia a posadil. Nekldla odpor, no modr oi mala rozren a pust. Prezrel som jej hlavu, i nie je zranen. Ke som ni nenaiel, odhadol som, e upadla do hlbokho oku. Pohrabal som sa vo vaku, vysypal do cestovnho pohra trochu rozdrvenho listu a zalial ho vodou z koenho mecha. Pohr som vloil do rk Ellie, bezmylienkovito ho zovrela. Vypi to, povzbudil som ju, usilujc sa napodobni tn hlasu, ktorm si odo ma Felurian z asu na as vyntila mimovon shlas. Bu to zabralo, alebo ju beztak smdilo. Nech bol dvod akkovek, Ellie vypila obsah pohra do dna. V oiach mala stle ten ist neprtomn pohad. Vysypal som do pohra aliu dvku prku, zalial-vodou a podal tmavovlasmu dievau. Hodn chvu som dral vystret ruku, no jej ruky zostvali nehybne veda tela. Napokon zamurkala a zaostrila na ma zrak. Co si jej dal? optala sa. Rozdrven veliu, povedal som pokojne. Je to protijed. Jedlo je otrven. Jej oi mi prezradili, e mi never. Ni som nejedia. Jed je aj v pive. Videl som, e si z neho pila. To je dobre, odvetila. Chcem zomrie. Zhlboka som vzdychol. Nezabije a, ale bude ti vemi zle. Jedendva dni bude ma v bruchu ke a me aj vraca. Zdvihol som pohr a podal jej ho.

Preo ti zle na tom, i ma zabij? optala sa bezvrazne. Ak sa im to nepodar teraz, urobia to neskr. Radej zomriem nedokonila vetu a zaala zuby. Oni a nechceli zabi. Otrvil som ich jedlo a pitie a nieo z toho sa ulo aj tebe. Mrz ma to. Toto ti pome prekona najhorie bolesti. Krin zavhala, potom jej pohad znova sprsnel. Pozrela na pohr a na ma. Ak je to nekodn, napi sa. Nemem, vysvetlil som. Uspalo by ma to a na tto noc mm vek plny. ibla pohadom na poste z koun na podlahe stanu. Venoval som jej svoj najvdnej, najsmutnej smev. Nemyslel som ni tak. Stle sa nehbala. Stli sme tam hodn chvu. Z lesa sa ozvalo tlmen vracanie. Vzdychol som a spustil pohr. Pozrel som dolu a uvidel, e Ellie sa schlila a zaspala. Vyzerala takmer pokojne. Zhlboka som sa nadchol a znova pozrel na tmavovlas dieva. Nem dvod veri mi, hadel som jej rovno do o. Najm po tom, o sa ti stalo. No aj tak dfam, e si to rozmysl, znova som jej podal pohr. Hadela mi do o, ani nemurkla, potom sa natiahla za pohrom. Vypila ho na dok, trochu jej zabehlo, a sadla si. Sklen pohad upierala na pltenn stenu. Tie som si sadol, trochu alej od nej. O tvrhodinu zaspala. Obe dievat som zakryl dekou a pozoroval ich tvre. V spnku boli ete krajie. Natiahol som sa ku Krin a prstom som jej odhrnul z lca prame vlasov. Na mj div otvorila oi a pozrela na ma. Nie meravo ako predtm premerala si ma tmavmi oami mladej Denn. Stuhol som s rukou na jej lci. Chvu sme na seba hadeli, potom sa jej znova zatvorili oi. Nevedel som rozozna, i ju premohol liek, alebo jej va podahla spnku. Usadil som sa pri vchode do stanu a poloil si na kolen Cezru. Blal vo mne hnev, pozorovanie spiacich dievat len prilievalo olej do oha. Stisol som zuby a printil sa myslie na to, o sa stalo, udriaval som plamene zlosti a dovolil im naplni ma pavou. Zhlboka som dchal a pripravoval sa na to, o muselo nasta. ***

Tri hodiny som akal a poval zvuky z tbora. Doliehali ku mne tlmen rozhovory, nznaky viet bez konkrtnych slov. Strcali sa a mieali s nadvkami a vracanm. Dchal som pomaly a zhlboka, ako ma nauila Vashet, telo sa mi uvoovalo, pomaly som potal ndychy. Otvoril som oi, zahadel sa na hviezdy a usdil, e nastal sprvny as. Vstal som a ponaahoval sa. Na oblohe visel polmesiac, krajinu oaroval jasnm svetlom. Priblil som sa k ohu. Z vatry zostali iba blikajce uhlky, ktor vemi neosvetovali priestor medzi vozmi. O jedno z kolies sa opieralo Ottovo mohutn telo. Zactil som vvratky. Si to ty, Kvothe? optal sa vysilene. no, pomaly som k nemu kral. T suka Anne nedovarila mso, zastonal. Prisahm na najsvtejieho, e ete nikdy mi nebolo tak mizerne. Pozrel na ma. Ty si negrcal? Cezra sa mihla vzduchom, na epeli sa zablysol odraz mesanho svitu. Rozprala mu hrdlo. Klesol na jedno koleno, potom sa zvalil na bok, rukami si zvieral krk. Nechal som ho cedi tmav krv vo svetle mesiaca. Nemohol vykrknu. Zomieral, no ete nebol mtvy. Na uhlky som hodil kus krehkho eleza a zamieril k ostatnm stanom. Ked som sa vynoril spoza voza, vyakal ma Laren. Uvidel ma s vytasenm meom a z hrdla sa mu vydral prekvapen zvuk. Jed ho spomalil. Sotva zdvihol ruky na obranu, Cezra mu prebodla hrud. Pridusene vykrkol, spadol na chrbt a zvjal sa na zemi. Pre otravu nikto nespal. Na Larenov vkrik sa vyhrnuli z vozov a zo stanov, tackali sa a rozruene sa obzerali. Dve nejasn siluety, ktor museli patri Joshovi a Frenovi, vyskoili z otvorenej zadnej asti bliieho voza. Jednho som zasiahol do oka, ete ne dopadol na zem, druhmu som preal brucho. Ozvali sa zdesen vkriky. Vina sa tackavo rozbehla medzi stromy, niekok v tme spadli. No vysok Timova postava sa vrhla na ma. ak me, ktor cel veer ostril, sa striebristo zaleskol. Bol som naho pripraven. Zovrel som v ruke ksok krehkho eleza a zamrmlal puto. Len o sa protivnk priblil na dosah, zlomil

som kov medzi prstami. Jeho me sa roztrietil, vydal pritom zvuk ako prasknut zvon. Kovov repiny popadali do tmavej trvy. Tim bol sksenej ne ja, silnej a mal dlhie ruky. Aj pritrven a s polovicou mea sa dral statone. Trvalo mi takmer pol minty, km som milencom unikajcim cez okno prenikol za jeho obranu a odal mu ruku v zpst. Spadol na kolen, chrapavo zavyl a zovrel si kpe. Zabodol som mu me do hrude a zamieril k stromom. Boj netrval dlho, no zlealo na kadej sekunde, pretoe ostatn sa rozutekali po lese. Vyrazil som smerom, kde som videl potca sa tmav siluetu. Bol som neopatrn Alleg vyskoil z tiea stromu a prekvapil ma. Nemal me, iba mal n, no aj ten by stail na zabitie loveka. Bodol ma do brucha, vzpt sme sa skotali na zem. Udrel som si hlavu o kore stromu a v stach poctil krv. Vyskoil som na nohy skr ako on a preal mu sval na zadnej strane kolena. Potom som ho zasiahol do brucha, nechal ho na zemi chrli nadvky a vydal sa za ostatnmi. Jednou rukou som si zvieral brucho. Vedel som, e oskoro ma zasiahne boles a do konca ivota mi asi vea asu nezostva. *** Bola to dlh noc, preto vs nebudem otravova podrobnosami. Ostatnch som dostihol v lese. Anne si pri bezhlavom teku zlomila nohu a Tim preiel napriek dokalienej ruke a rane na hrudi takmer tritvrte kilometra. Ked som ich prenasledoval pomedzi stromy, vrieskali, hreili a prosili o zutovanie, no ni z toho ma nemohlo zastavi. Bola to stran noc, no chytil som ich do jednho. Nebolo v tom ani trochu hrdosti i slvy, len ist druh spravodlivosti. A vea krvi. Tel som dovliekol sp do tbora. *** Ked som sa vrtil k svojmu stanu, obloha nadobdala znmy modrav odtie. Niekoko centimetrov pod pupkom mi vystreovala ostr pliv boles a poda neprjemnho klbania som vedel, e zaschnut

krv mi prilepila koeu k rane. Snail som sa nevma si to, uvedomoval som si, e s roztrasenmi rukami a v zlom svetle si aj tak nijako nepomem. Musm poka do svitu, aby som zistil skuton rozsah zranenia. Usiloval som sa nemyslie na to, o som sa nauil v medike. Kad hlbok rana na bruchu znamen dlh a bolestiv cestu do hrobu. Sksen lieite s vhodnm vybavenm to me zvrti, no v tej chvli som nemohol by alej od civilizcie. To som si rovno mohol ela ksok mesiaca. Utrel som me, sadol si do vlhkej trvy pred stanom a zamyslel sa.

STOTRIDSIATA DRUH KAPITOLA

Preruen kruh
Premal som takmer hodinu, ke slnko konene vyzrelo ponad vrcholky stromov a postupne vypilo rosu z trvy. Naiel som ploch kame a pouil ho ako podloku na vykovanie podkovy do novho tvaru. Nad ohom vrela v kotlku ovsen kaa. Prve som konil, ke som zazrel pohyb. Bola to Krin vyzrela spoza voza. Asi som ju prebudil benm do eleza. Boe mj! zakryla si rukou sta a omrene vykroila z krytu. Zabil si ich! no, odvetil som mtvolnm hlasom. Krin po mne prebehla oami, vimla si roztrhan a zakrvaven koeu. Si? hlas sa jej zasekol v hrdle. Preglgla. Ublili ti? Mlky som zavrtel hlavou. Len o som nabral odvahu prezrie si ranu, zistil som, e pl od Felurian mi zachrnil ivot. Allegov n mi neodhalil rev, na bruchu zanechal iba dlh a plytk rez. Zniil mi aj koeu, ale to mi v tejto chvli a tak nevadilo. Prezrel som si podkovu, vlhkou koou som ju priviazal na koniec dlhho rovnho konra. Stiahol som kotlk s kaou z oha a stril podkovu medzi uhlky. Krin sa spamtala z prvho oku a pomaly sa pribliovala, pokuujc po telch na druhej strane tborka. Uloil som ich do radu. Bola to odporn prca. Vade sam krv a otvoren rany. Krin vyplieala oi na mtvoly, akoby mali kad chvu vsta. Co to rob? optala sa napokon. Namiesto odpovede som vytiahol z oha rozeraven podkovu a priblil sa k najbliiemu telu. Bol to Tim. Pritlail som horce elezo na chrbt jeho zohavenej ruky. Koa zasyala, zadymilo sa z nej a prilepila sa o kov. Po chvli som odtiahol podkovu, na tele zostala ierna splenina v tvare preruenho kruhu. Vrtil som sa k ohu a znova vloil elezo medzi uhlky.

Krin tam stla mlky, naisto omren. V takejto situcii urite nie je ahk zachova si chladn hlavu, no dieva ani nevykklo, ani sa nerozbehlo pre. Hadela na preruen kruh a opakovala: o to rob? Ked som prehovoril, vlastn hlas mi znel v uiach cudzo. Vetci edemsk Ruhovia s jedna rodina, vysvetlil som. Dria spolu ako uzavret kruh. Nezle na tom, i sa navzjom poznme, stle sme si blzki ako prbuzn. Mus to tak by, pretoe kamkovek prdeme, sme nevtan. Putujeme po celom svete a udia ns nenvidia. Mme vlastn zkony. Dodrujeme ist pravidl. Ak niekto z ns vykon osi neodpustiteln i nenapraviten, ak ohroz bezpenos alebo es edemskch Ruhov, zabijeme ho a ozname preruenm kruhom, o zna, e k nm u nepatr. Stva sa to zriedka, mlokedy je to potrebn. Vytiahol som elezo z oha a vykroil k druhmu telu k Ottovi. Pritlail som mu ho na ruku a poval, ako sy. Tto neboli edemsk Ruhovia, no predstierali, e s jedni z ns. To, oho sa dopustili, by nevyviedol nijak nainec, preto sa musm postara, aby vetci videli, e neboli sasou naej rodiny. Ruhovia sa takto nesprvaj. Ale o vozy? namietla. A nstroje? Neboli to edemsk Ruhovia, zopakoval som neochvejne. Pravdepodobne to vbec neboli koovnci, iba skupina zlodejov, ktor zabili putujcich Ruhov, aby zaujali ich miesto. Krin pozrela na tel, potom sp na ma. Zabil si ich, lebo predstierali, e s edemsk Ruhovia? i som ich zabil za lo a pretvrku? Nie, elezo putovalo sp do oha. i som ich potrestal za zavradenie skupiny Ruhov a krde ich vozov? no. A tie za to, o spravili vm dvom. No ak to neboli Ruhovia pozrela na jasne pomaovan vozy. Ako? Aj ma to zaujma, odvetil som. Vytiahol som preruen kruh z uhlkov, podiiel k Allegovi a pritlail mu ho na dla. Falon koovnk sa mykol a s vkrikom sa prebral. On ije! prenikavo zvolala Krin.

U predtm som si prezrel muovu ranu. Je mtvy, povedal som chladne. Len sa ete neprestal hba. Pozrel som mu do o. Tak o, Alleg? Ako si sa dostal k dvom ruhskm vozom? Ty edemsk svia! zasyal v chabom vzdore. no, presne to som, odvetil som. Ty vak nie. Odkia pozn znamenia a zvyky mojej rodiny? Ako si to uhdol? optal sa. Poznali sme slov aj potrasenie rukou. Vedeli sme o vode a vne, aj o piesach pred veerou. o ns prezradilo? Myslel si, e ma oklamete? hnev sa vo mne zavlnil ako had. Ruhovia s moja rodina! Ako by som to nevedel? Nikdy by sme neurobili to, o ste spchali vy. Nekradneme a neuname dievat. Alleg posmene zavrtel hlavou. Na zuboch mal krv. Vetci vedia, oho ste schopn. Iba si myslia, e to vedia! vybuchol som. Plet si klebety s pravdou! Lene Ruhovia sa tak nesprvaj! zrivo som mvol rukou. udia si to myslia len kvli takm ako vy! mj hnev ete vmi vzplanul, vrieskal som naho. A teraz mi odpovedz, inak rozplaem Boha, ked uvid, o s tebou spravm! Alleg zbledol a preglgol. Sprevdzal som starho mua so enou a niekokmi hudobnkmi. Pol roka som im robil ochranku. Napokon ma prijali medzi seba, odmlal sa a lapal dych. Viac som nepotreboval pou. Take si ich zabil. Alleg rzne zavrtel hlavou. Nie Cestou ns prepadli, slabo kvol k ostatnm telm. Prekvapili ns. Ostatnch pozabjali, no ja som len stratil vedomie. Pozrel som na rad tiel a znova vo mne vzplanul hnev, aj ked som vedel, e hovor pravdu. Ako inak by sa dostali k vozom s nedotknutmi znakami? Alleg pokraoval: Nauil som ich vystupova ako koovn spolonos, bolestivo preglgol. Je to dobr ivot. Znechutene som sa odvrtil. V istom zmysle bol jednm z ns. Adoptovan len rodiny. Preto boli jeho skutky desansobne horie. Znova som vrazil podkovu do oha a pozrel na dieva. Jej oi sa pri pohade na Allega zmenili na kame.

Nevediac, i je to sprvne, ponkol som jej rozplen elezo. Tvr jej stuhla a vzala si ho. Alleg nechpal, o sa chyst, a km mu nepritlaila na hru preruen kruh. Zvrieskol a zmietal sa, no nemal dos sl ujs. Dieva pri pohade na bezmocne zpasiaceho mua skrivilo tvr, oi jej zaliali slzy hnevu. Po nekonenej minte odtiahla elezo a ticho plakala. Nechal som ju. Alleg zdvihol hlavu a podarilo sa mu njs hlas. Ach, dievatko, dobre sme si uili, o? Prestala plaka a zazrela naho. Nebu Ne stihol pokraova, prudko som ho kopol do boku. Stuhol v potlanej bolesti a vypul na ma krv. Po alom kopanci znehybnel. Nevedel som, o alej, a tak som vzal podkovu a znova ju dal nahria do oha. Rozhostilo sa dlh ticho. Ellie ete sp? optal som sa. Krin prikvla. Mysl, e by jej pomohlo, keby to videla? Zamyslela sa a pretrela si rukou tvr. Pochybujem, odvetila. Nepochopila by to. Nem to v hlave v poriadku. Obe ste z Levinshiru? zahal som ticho. Moja rodina m farmu severne od mesta. Ellin otec je starosta Levinshiru. Kedy k vm prila tto zberba? pritlail som preruen kruh na aliu ruku. Vo vzduchu sa vznal oraz prenikavej sladkast zpach splenho msa. Ak je dnes de? Potal som v hlave: Splenie. Do mesta prili v theden, odmlala sa. Pred piatimi dami? povedala neisto. Poteili sme sa, e uvidme divadlo, vypoujeme si novinky a piesne, zvesila hlavu. Utborili sa na vchodnom okraji mesta. Ked som si prila da vyveti budcnos, povedali mi, aby som sa vrtila veer. Zdali sa mi vemi priatesk a vzruujci. Pozrela na vozy. Ked som sa tam ukzala, sedeli okolo oha a spievali. Star ena mi ponkla aj. Ani mi nenapadlo Ve vyzerala ako moja star mama, oami zabldila k telu stareny, potom odvrtila tvr. Nepamtm sa, o nasledovalo. Zobudila som sa za tmy na voze.

Bola som sptan a hlas sa jej zlomil, neprtomne si pochala zpstia. Oami preletela po stane. Myslm, e rovnako dostali aj Ellie. Dokonil som znakovanie rk. Pvodne som chcel spli mtvolm aj tvre, no podkova sa nahrievala pomaly a oskoro som mal toho pln zuby. Vbec som nespal a hnev, ktor vo mne tak dlho horel, takmer vyhasol. Moje vntro zostalo chladn a necitliv. Kvol som na kotlk s ovsenou kaou, ktor som stiahol z oha. Si hladn? no, odvetila a vrhla pohad na tel. Nie. Ani ja. Chod zobudi Ellie, odvediem vs domov. Krin odbehla k stanu. Len o v om zmizla, obrtil som sa k mtvolm. M niekto nmietky proti mjmu odchodu? optal som sa. Nikto neprotestoval, a tak som ich opustil.

STOTRIDSIATA TRETIA KAPITOLA

Sny
Odtiahnu vozy do hustho lesa a ukry ich mi zabralo hodinu. Zniil som znaky edemskch Ruhov a vypriahol kone. Naiel som iba jedno sedlo, zvyn dve zvierat som teda naloil jedlom a rznymi uitonmi predmetmi. Ked som sa vrtil s komi, Krin a Ellie na ma akali. Presnejie, akala iba Krin. Ellie stla veda nej s bezvraznou tvrou a przdnymi oami. Vie jazdi na koni? optal som sa Krin. Ked prikvla, podal som jej opraty osedlanho zvieraa. Vloila jednu nohu do strmea a zavrtela hlavou. Pomaly spustila nohu sp na zem. Pjdem peo. Mysl, e Ellie sa na om udr? Krin sa obzrela na svetlovlsku. Jeden z koni do nej zvedavo stril papuou, no dieva sa ani nepohlo. Mono. No pochybujem, e to pre u bude pohodln, po tom, o ju Chpavo som prisvedil. Budeme kra. *** o je srdcom lethani? optal som sa Vashet. spech a sprvne konanie. Co je dleitejie spech, i sprvnos? Svisia spolu. Ak kon sprvne, dostav sa spech. No in mu uspie aj nesprvnym konanm, upozornil som ju. Nesprvnos nikdy nevedie k spechu, zdraznila Vashet. Ak lovek kon nesprvne, a napriek tomu uspeje, nezvolil si dobr cestu. Bez lethani niet pravho spechu. Pane? doahol ku mne hlas. Pane? Zaostril som zrak na Krin. Vietor jej rozstrapatil vlasy, mlad tvr niesla stopy navy. Hadela na ma so strachom. Stmieva sa, pane.

Rozhliadol som sa. Z vchodu sa na oblohu zakrdal smrak. Bol som na smr unaven, zastavili sme sa len na obed a potom som za chdze upadol do akhosi tranzu. Nehovor mi pane, Krin. Volm sa Kvothe. akujem, e si do ma strila, zamyslel som sa. Krin nazbierala drevo a zaplila ohe. Ja som zloil nklad z koni, nakmil som ich a vyutieral. Za niekoko mint som postavil stan. Zvyajne sa zaobdem aj bez neho, no na kooch bolo miesto a predpokladal som, e dievat nie s zvyknut spa pod holm nebom. Ked som skonil, vimol som si, e som vzal iba dve prikrvky. Ak ma neklamal intinkt, v noci bude mrzn. Veera je hotov! zavolala Krin. Hodil som obe prikrvky do stanu a vrtil sa k tmavovlske. Z toho mla, o mala k dispozcii, uvarila zemiakov polievku so slaninou a opeenm chlebom. Na uhlkoch leala zelen letn tekvica. Ellie mi robila starosti. Za cel de nezmenila sprvanie, krala ako bez ivota, nerozprvala a na ni neodpovedala. Pohybovala oami, no chbal v nich ivot. S Krin sme rchlo zistili, e ke na u nedme pozor, bu zastane, alebo zde z cesty, ak ju nieo upta. Sadol som si, Krin mi podala misku s lyicou. Vonia to dobre, pochvlil som ju. Slabo sa usmiala a vzala si druh misku. Chcela naplni aj tretiu, no vtom zneistela. Uvedomila si, e Ellie sa bez pomoci nenaje. D si trochu polievky, Ellie? optal som sa lskavo. Vonia vborne. Sedela pri ohni a civela do przdna. Ochutn z mojej? ponkol som ju, akoby to bola t najprirodzenejia vec na svete. Prisunul som sa k nej a fkol na lyicu. Otvor sta. Ellie jedla mechanicky, hlavu otoila mierne ku mne. Jej oi boli ako dve okn na przdnom dome, odrali sa v nich tancujce plamene. Nabral som druh lyicu, fkol na u a priloil jej ju k stam. Otvorila ich, a ke sa ich dotkla polievka. Pohol som hlavou, usilujc sa nazrie za tancujce svetlo v jej oiach, zfalo dfajc, e tam nieo uvidm. okovek.

Stavm sa, e doma a volaj Eli, prehodil som. Pozrel som na Krin. Druh dieva bezmocne pokrilo plecami. Nie sme priateky. Poznm ju ako Ellie Anwaterov, starostovu dcru. Dnes sme preli kus cesty, pokraoval som upokojujcim tnom. Bolia a nohy, Krin? Upierala na ma vne tmav oi. Trochu. Aj ma. Neviem sa doka, kedy sa vyzujem. Aj teba bolia nohy, Eli? Nijak odpove. Vloil som jej do st al hit. A navye bolo vemi teplo. No v noci by sa malo ochladi. Idelne poasie na spanie. Nebude to prjemn, Eli? Ticho. Krin ma pozorovala z druhej strany tborka. Nabral som si polievku. Naozaj je vemi dobr, Krin, povedal som a obrtil sa k mliacemu dievau. Ete dobre, e mme Krin. Vetko, o uvarm ja, chut ako konsk trus. Krin sa rozosmiala s plnmi stami, o dopadlo presne tak, ako muselo. Zazdalo sa mi, e som v Ellinch oiach predsa len osi zazrel. Keby som mal plnky, upiekol by som jablkov kol, ponkol som sa. Ak chce, urobm ho po veeri odmlal som sa, akoby to bola otzka. Eli sa slabo zamraila, na ele jej vyrstla drobn vrska. Asi m pravdu, povedal som. Nebol by vemi chutn. D si radej polievku? Takmer nebadan prikvnutie. Nabral som aliu lyicu. Je trochu slan. Mono sa chce napi. Znova prikvla. Podal som jej koen mech, sama si ho priloila k perm. Dlho pila. Asi bola vyprahnut z dlhho pochodu. Zajtra musm dva pozor, aby pila pravidelne. Aj ty sa napije, Krin? no, prosm, odvetila a nespala oi z Ellinej tvre. Eli vystrela ruku ku Krin, mech drala rovno nad plamemi a reme spadol na uhlky. Krin ho rchlo schmatla a poakovala za vodu. Poas jedla som udriaval konverzciu. Ku koncu Eli jedla sama, no hoci oi mala jasnejie, stle vyzerala, akoby sa dvala na svet cez

zamrznut okno. Pozerala sa, no ni nevidela. Napriek tomu sa to dalo nazva zlepenm. Ked zjedla dve misky polievky a pol bochnka chleba, zaali jej klesa vieka. Chce s spa, Eli? optal som sa. Rozhodnejie prikvnutie. Mm a odnies do stanu? Prudko otvorila oi a zavrtela hlavou. Ak poiada Krin, pome ti pripravi poste. Eli obrtila hlavu k tmavovlske a slabo pohla perami. Krin po mne ibla pohadom. Prikvol som. Pod, ulome a, povedala Krin ako staria sestra mladej. Obila tbork, chytila Eli za ruku a pomohla jej vsta. Ke odili, dojedol som polievku aj ksok chleba, ktor bol pre dievat prli splen. Krin sa onedlho vrtila. Zaspala? optal som sa. Skr ne si ahla. Mysl, e sa z toho dostane? Dieva preilo hlbok duevn otras. Jej myse prekroila prah ialenstva, aby ju chrnila pred tm, o s ou robili. Pravdepodobne je to len otzka asu, odvetil som unavene a dfal, e sa nemlim. Mlad udia s odoln. Ke som si uvedomil, e je asi len o rok mladia odo ma, neveselo som sa zasmial. Dnes veer som si pripadal prinajmenom dvojnsobne star, chvami aj trojnsobne. Napriek tomu, e som mal telo ako z olova, printil som sa vsta a pomohol Krin umy riad. Ke sme skonili a odviedli kone na erstv pau, vyctil som jej narastajci nepokoj. Naptie sa zvraznilo, ked sme sa priblili k stanu. Zastal som a odtiahol jej ltku na vchode. Vyspm sa pred stanom. Oividne sa jej uavilo. Naozaj? Prisvedil som. Premykla sa dovntra. Pustil som ltku. Takmer vzpt vystrila hlavu a podala mi prikrvku. Odmietavo som pokrtil hlavou. Zde sa ti, v noci bude mrz. Pritiahol som si shaed a ahol si rovno pred vchod do stanu/Nechcel som, aby ho Eli v noci opustila a zatlala sa, alebo sa zranila. Nebude ti zima? O ma sa neboj. Bol som tak ustat, e by som zaspal aj na chrbte cvlajceho koa. A mono aj pod jeho kopytami.

Krin zastrila hlavu. oskoro som zaul, ako sa zakrtila do prikrvky. Potom vetko stchlo. Spomenul som si na vydesen pohad na Ottovej tvri, ked som mu preal hrdlo. Poul som Allegove nadvky, ked som ho ahal sp k vozom. Videl som krv. Ctil som, ako sa mi lep na ruky. Ete som nikdy nikoho takto nezabil. Chladnokrvne a zblzka. Ich krv bola vemi tepl. Vybavil som si, ako Kete vrieskala, ked som ju prenasledoval lesom. Ja som ni neurobila, to oni! jaala nepretne. Nemala som na vber! To vetko oni! Dlho som nemohol zaspa. Ked sa mi to konene podarilo, sny boli ete horie.

STOTRIDSIATA TVRT KAPITOLA

Cesta do Levinshiru
Na druh de sme sa sotva vliekli. Spolu s Krin sme museli vies tri kone a zrove dva pozor na EH. Zvierat boli, naastie, dobre vychovan, ako je u edemskch Ruhov zvykom. Keby boli nevyspytaten ako boh starostova dcra, nikdy by sme sa do Levinshiru nedostali. Napriek tomu bolo s nimi viac problmov, ako boli hodn. Najm leskl strak sa s obubou zatlal do porastu veda cesty. Trikrt som ho musel odtiahnu, neznali sme jeden druhho. Nazval som ho Bodliak. Ked som ho musel vyha po tvrt raz, vne som sa zamyslel, i nebude lepie pusti ho na slobodu. Napokon som to, pravdae, zavrhol. Dobr k sa d vhodne speai. A cesta do Severenu mi potrv ovea kratie, ako keby som iiel peo. Neustle sme zapjali Eli do rozhovoru a zdalo sa, e to trochu pomha. Ked nastal as obeda, takmer si uvedomovala, o sa okolo nej odohrva. No iba takmer. Ked sme sa najedli a znova sa chystali vyrazi, dostal som npad. Siv groovan kobylu som odviedol k Eli. Plav vlasy mala zachlpen, snaila sa rozesa ich prstami, zatia o oami neprtomne bldila po okol, akoby celkom nechpala, kde sa nachdza. EU. Obrtila sa. Pozn Sivku? ukzal som na kobylu. Slab, zmten pokrtenie hlavou. Potrebujem, aby si mi s ou pomohla. Viedla si u niekedy koa? Prikvnutie. Niekto sa o u mus postara. Zvldne to? Sivka na ma uprela jedno vek oko, akoby mi chcela poveda, e potrebuje koniara asi tak, ako ja potrebujem koles na kranie. No potom sklonila hlavu a matersky strila papuou do svetlovlsky. Dieva ju intinktvne pohladilo a vzalo si odo ma opraty.

Mysl, e je to dobr npad? optala sa Krin, ked som sa vrtil k nakladaniu ostatnch koni. Sivka je krotk ako jaha. Len preto, e Eli je bezduch ako ovca, neznamen to, e sa k sebe hodia, odvetila utipane. Ukrnul som sa. Budeme ich sledova. Ak to nezaberie, sksime nieo in. No loveku obas pome, ked sa o niekoho star. *** V noci som sa vemi nevyspal, take som bol dvojnsobne unaven. Mal som podrden aldok a ctil som sa nesvoj, akoby mi niekto prezliekol kou. Bol som v pokuen zdriemnu si v sedle, no nevedel som sa printi vysadn na koa, ked dievat krali. A tak som sa vliekol z nohy na nohu, viedol koa a padala mi hlava. No dnes sa mi nepodarilo upadn za chdze do polospnku. Nevedel som sa zbavi dotieravch mylienok na Allega. Uvaoval som, i je stle naive. Z mediky som vedel, e rana na bruchu, ktor som mu zasadil, je smrten. Vedel som aj to, e ho ak pomal a bolestiv zomieranie. S dobrou starostlivosou by preil aj jedenstenie. Dokonca aj osamote, uprostred nioho, me vydra ete niekoko dn. Neakalo ho ni prjemn. Len o sa infekcia rozri, dostav sa horka a blznenie. Pri kadom pohybe sa rana znova roztrhne. Ochromen noha mu nedovol kra, me sa nanajv plazi. V tejto chvli mus ma ke od hladu a pli ho vysuen hrdlo. No nezomrie od smdu. Nechal som mu koen mech s vodou. Pred odchodom som ho poloil veda jeho bezvldneho tela. Nie z dobrosrdenosti, ba ani preto, aby som mu uahil posledn hodiny. Prve naopak, vedel som, e voda mu predi utrpenie. Ni stranejie som ete nevykonal a teraz, ked mj hnev vychladol, outoval som to. Uvaoval som, o koko dlhie bude i. O de? O dva? Urite nie viac. Snail som sa nemyslie na to, o za ten as preije. No nestailo vytlai z hlavy Allega, bojoval som iq s inmi dmonmi. Pred zrakom sa mi vynrali trky z tej noci, vetko, o mi povedali falon koovnci, ked som ich po jednom zabjal. Zvuk mea

zabrajceho sa do tela. Zpach koe, ked som do nej vypaoval preruen kruh. Zavradil som dve eny. o by si o mne pomyslela Vashet? Co by na to povedal ktokovek? Moje mylienky sa po zvyok da toili v kruhu. Tbor som rozloil len zo zvyku a rozhovor s Eli som udriaval iba silou vle. as na spnok priiel skr, ne som sa nazdal. Znova som sa zakrtil do shaedu a ahol si pred stan. Matne som si uvedomoval, e Krin na ma upiera podobn znepokojen pohad ako za posledn dva dni na Eli. Asi hodinu som leal s doiroka otvorenmi oami a premal nad Allegom, km ma premohol spnok. Snvalo sa mi o zabjan. Prenasledoval som obete po lese ako nemilosrdn, pochmrna smr. No tentoraz to bolo in. Zabil som Otta, jeho krv mi postriekala ruky ako horci tuk. Potom nasledovali Laren, Josh a Tim. Stonali a kriali, zvjali sa na zemi. Ich rany boli stran, no nevedel som od nich odtrhn zrak. Vtom sa tvre zmenili. Namiesto podvodnkov som zabil Terena, bradatho bvalho oldniera v mojej koovnej spolonosti. Potom Tripa. Po lese som s vytasenm meom nahal Shandi. Kriala a plakala od strachu. Ke som ju dostihol, schmatla ma, zhodila na zem, zaborila mi tvr do hrude a vzlykala. Nie, nie, nie, prosila ma. Nie, nie, nie. Strhol som sa zo spnku. Leal som na chrbte, bol som vydesen a nevedel, kde sa kon sen a zana skutonos. Po chvli som sa spamtal a pochopil, o sa stalo. Eli vyliezla zo stanu a tlila sa ku mne. Tvr mi pritlala na hrudnk a prstami mi zfalo zvierala rameno. Nie, nie, opakovala prikrtenm hlasom. Nie, nie, nie, nie, nie. Telo sa jej otriasalo bezmocnmi vzlykmi, nevldala pokraova. Koeu som mal zman horcimi slzami. Ruka mi krvcala na mieste, kde do nej zabrala nechty. Til som ju a hladil po vlasoch. Po ase sa upokojila a upadla do vysilenho spnku, stle sa ku mne tisnc. Leal som bez pohybu, aby som ju neprebudil. Zatnal som zuby. Myslel som na Allega, na Otta a na ostatnch. Spomenul som si na krv,

na vkriky a na syiacu kou. Videl som ich pred oami a vymal pre nich ete desivejiu smr. Non mory sa nikdy viac neopakovali. Niekedy si na Allega spomeniem a na tvri sa mi usad smev. *** Do Levinshiru sme dorazili na druh de. Eli prila k sebe, no naalej bola tich a utiahnut. Presvali sme sa rchlejie, najm ked dievat usdili, e sa ctia lepie, a striedavo sa viezli na Sivke. Do poludnia sme preli asi dev kilometrov. Dievat spoznvali krajinu kopec v diake, kriv strom pri ceste a narastalo v nich vzruen oakvanie z nvratu domov. No m viac sme sa blili k Levinshiru, tm menej rozprvali. Mesto je za tmto kopcom, vyhlsila Krin a zosadla z kobyly. Odtiato sa vez ty, Eli. Plavovlska na u pozrela, potom na ma. Sklopila zrak a zavrtela hlavou. Trpi vs nieo? optal som sa. Otec ma zabije, sotva zaepkala Krin. V tvri sa jej zrail strach. Tvoj otec bude dnes veer jeden z najastnejch ud na svete, namietol som v ndeji, e sa nemlim. Mono sa aj nahnev, no iba preto, lebo za poslednch osem dn takmer priiel o rozum od strachu. Krin to trochu upokojilo, no Eli sa rozplakala. Krin ju objala okolo pliec a uteovala. Nikto si ma nevezme, vzlykala svetlovlska. Mala som si vzia Jasona Watersona a pomha mu s obchodom, no teraz sa so mnou neoen. Nikto o ma ani okom nezavad. Pozrel som na Krin, v oiach sa jej odrali rovnak obavy. No planul v nich aj hnev, km Elline prezrdzali iba zfalstvo. Mu, ktor takto uvauje, je hlupk, povedal som o najpresvedivejie. A vy dve ste prli bystr a krsne, aby ste si vzali hlupka. Eli zdvihla hlavu. Pozrela na ma, akoby mi chcela veri. Je to tak, prisvedil som. Nemete za to, o sa stalo. Nezabudnite na to v najblich doch.

Nenvidm ich! neakane vybuchla Eli. Nenvidm muov! Zovrela Sivke uzdu, a jej zbeleli hnky. Tvr sa jej zmenila na zlostn masku. Krin ju objala, no ked na ma uprela tmav oi, vytal som z nich pochopenie. Mte na to pln prvo, odvetil som s dosia nepoznanm pocitom hnevu a bezmocnosti. No aj ja som mu. Vetci nie sme rovnak. Ete chvu sme zostali na mieste, necel kilometer od mesta. Napili sme sa vody a trochu sme sa najedli na upokojenie nervozity. Potom som odviedol dievat domov.

STOTRIDSIATA PIATA KAPITOLA

Nvrat domov
Levinshir nie je vek mesto. ije v om dvesto, nanajv tristo / ud, ak potate aj okolit farmy. Ke sme prekroili jeho hranice, bol prve as obeda a pran cesta, ktor ho rozdeuje na dve asti, zvala przdnotou. Eli mi povedala, e ich dom je na opanej strane mesta. Dfal som, e sa ta dostaneme neviden, lebo dievat boli vemi unaven a rozruen. Ani nhodou netili eli zstupu zvedavch susedov. No nebolo nm to sden. Uprostred mesta som zazrel pohyb za oknom. Eli! zvolal ensk hlas a o niekoko seknd sa zo vetkch dvier v dohade vyvalili udia. eny boli najrchlejie. Do minty sa ich okolo dievat zhromadil tucet, prihovrali sa im, plakali a objmali sa. Dievatm to neprekalo. Mono to tak bolo lepie vrel privtanie im rchlejie zacel rany. Mui sa drali bokom, vedeli, e v tejto situcii s zbyton. Vinou postvali vo dverch a pred domami. iesti i smi vyli na ulicu, pomaly krali a odhadovali situciu. Boli to opatrn mui farmri a priatelia farmrov. Kadho v okol ptns kilometrov poznali po mene. V meste ako Levinshir nie je nikto cudz. Ja som bol jedin vnimka. Nikto z muov nepatril k rodinm dievat. A aj keby to tak bolo, nedostali by sa k nim najmenej hodinu, ak nie cel de. A tak dievat nechali na staros enm a sestrm. Kee nemali o robi, presunuli pozornos na kone a vzpt na ma. Kvol som na zhruba desaronho chlapca. Be poveda starostovi, e sa mu vrtila dcra. Zmizol v oblaku prachu, bos nohy doslova leteli vzduchom. Mui sa ku mne pomaly blili, po nedvnych udalostiach ich prirodzen podozrievavos voi cudzincom desansobne vzrstla.

Pribline dvansron chlapec nebol tak opatrn. Podiiel rovno ku mne a prezeral si me a pl. Ako sa vol? optal som sa ho. Pete. Vie jazdi na koni, Pete? Jasn, urazil sa. Vie, kde je Walkerova farma? Prikvol. Na severe, asi tri kilometre za mlynskm nhonom. Odstpil som od koa a podal chlapcovi uzdu. Povedz im, e tu maj dcru. Daj im koa na cestu do mesta. Vyskoil na zviera, skr ako som mu ponkol pomoc. Uzdu som nepustil, km som mu neskrtil strmene, aby pri cvale nespadol z koa. Ak sa vrti bez toho, aby si si zlomil krk alebo nohu koovi, dm ti pencu, povedal som. Dte mi dve, oznmil mi. Zasmial som sa. Chlapec zvrtol koa a u ho nebolo. Mui sa medziasom priblili a utvorili okolo ma von kruh. Vysok pleivejci chlapk so zachmrenou tvrou a preedivenou bradou sa zhostil lohy vodcu. A ty si kto? optal sa. Jeho tn hovoril viac ne slov: Kto, doerta, si? Kvothe, odvetil som priatesky. A vy? Do toho a ni, zavral. Co tu chce? Co tu, doerta, rob s naimi dievatami? Boia matka, Seth, oslovil ho star mu. Nem ani toko rozumu, o dal Boh psovi. Takto sa nehovor s Neotvraj si na ma sta, Benjamn, nazlostil sa brad. Mme prvo vedie, o je za. Obrtil sa ku mne a vystpil pred ostatnch. Patr k tm skurvenm koovnkom, o tadiato preli? Zavrtel som hlavou a usiloval sa vyzera nekodne. Nie. Ja si myslm, e hej. Vyzer ako Ruh. M ich oi. Mui okolo neho natiahli krk, aby si ma lepie obzreli. Preboha, Seth! znova sa ozval star mu. Ani jeden z nich nemal erven vlasy. Ty si tak videl? Nie je od nich. Preo by som priviedol dievat, keby som bol jednm z tch, o ich uniesli? upozornil som ho.

Muov vraz potemnel, pomaly sa ku mne priblioval. Hr sa na chytrka, mlad? Mysl, e sme tu vetci spadli na hlavu? Dfal si, e ked ich privedie, dostane odmenu, alebo za vami u nikoho nepoleme? Bol u takmer na dosah, zlovestne sa mrail. Pozrel som okolo seba a uvidel sam nazlosten tvre. Bol to ten druh hnevu, ktor tlie v srdciach dobrch ud tiacich po spravodlivosti, a ked sa jej nedokaj, rozhodn sa pre pomstu. Uvaoval som, ako upokoji situciu, no ne som sa odhodlal prehovori, zaul som za sebou Krinin hlas. Daj mu pokoj, Seth! oborila sa naho. Seth zastal, ruky na polceste k mjmu krku. Ale Krin k nemu vykroila. Kruh ien ju prepustil, no zostvali nablzku. Zachrnil ns! skrkla zrivo. To on ns zachrnil, ty dut hlava! Kde ste boli vy? Preo ste po ns neprili? Odstpil odo ma, na tvri sa mu odral sboj hnevu so zahanbenm. Zvazil hnev. Prili sme! odsekol. Hned ako sme zistili, o sa stalo, vydali sme sa za nimi. Zastrelili Bilovho koa, prpde mu rozdrvil nohu. Jima bodli do ruky a starho Cuppera zmltili tak, e sa doteraz neprebral. Skoro ns pozabjali. Na tvrach muov sa zrail hnev. Pochopil som prav dVod. Zakrvali nm sklamanie, e nedokzali ochrni mesto pred falonmi koovnkmi. Hanbili sa, e sa im nepodarilo vytrhn z ich pazrov dcry svojich priateov. Oividne to bolo mlo! zvrieskla naho Krin, v oiach jej blali plamene. On priiel a vyslobodil ns, lebo je prav chlap. Nie ako vy. Pokojne by ste ns nechali skapa! Mladka naavo odo ma, asi sedemnsronho farmrskeho chlapca, naisto premohla zlos. Keby si tu nepobehovala ako ruhsk kurva, ni by sa nestalo! Skr ne som si uvedomil, o robm, zlomil som mu ruku. Zvrieskol a zvalil sa na zem. Schmatol som ho za ztylok a postavil na nohy. Ako sa vol? zavral som mu do tvre. Moja ruka! lapal po dychu, z o mu bolo vidie iba bielka. Zatriasol som nm ako handrovou bbikou. Meno! Jason! vyrazil zo seba. Boia matka, moja ruka

Druhou rukou som ho chytil za bradu a obrtil tvrou ku Krin a EH. Jason, zasyal som mu do ucha. Pozri sa na tie dve a predstav si, akm peklom preli v poslednch doch, ked leali na voze so zviazanmi rukami a nohami. A teraz sa optaj sm seba, o je horie: ked ti zlomia ruku, alebo ke a unes cudzinci a tyrikrt za noc a znsilnia? Obrtil som ho k sebe a prehovoril tak potichu, e aj tri centimetre odo ma ma ledva poul. Ke sa nad tm dobre zamysl, modli sa k Bohu, aby ti odpustil, o si prve vypustil z st. Ak bude primn, Tehlu sa postar, aby sa ti ruka zrstla rovno. V oiach mal zdesenie a slzy. Ak si o dievatch pomysl nieo zl, ruka a rozbol, akoby si mal namiesto kosti rozplen elezo. Ak im niekedy povie nevdne slovo, zachvti ju horka a bude pomaly hni, a km ti ju neodre, aby ti zachrnili ivot. Zovrel som ho tuhie, mladkovi sa rozrili oi. A ak sa ktorejkovek o i len dotkne, dozviem sa to. Prdem sem, zabijem a a tvoje telo nechm visie na strome. Po lcach mu stekali slzy, no nevedel som odhadn, i je to od hanby, od strachu, alebo od bolesti. A teraz sa im ospravedl. Ked som mal istotu, e sa udr na nohch, pustil som ho a ukzal smerom ku Krin a Eli. eny ich chrnili vlastnmi telami. Chlapec si chytil ruku. Nemal som to poveda, Eli, vzlykol. Znelo to skrenejie a kajcnejie, ne som akal. Prehovoril zo ma dmon. No prisahm, e som si robil starosti. Vetci sme sa o vs bli. Chceli sme vs zachrni, ale bolo ich privea, prepadli ns na ceste a museli sme odnies Bila domov, inak by na t nohu zomrel. Odrazu sa mi v pamti rozsvietilo mladkovo meno. Jason. Tum som prve zlomil ruku Ellinmu chlapcovi. Neutoval som ho. Ni lepie sa mu nemohlo sta. Z tvr okolostojacich muov sa vytratil hnev, akoby som ho vetok naraz splil. Hadeli na Jasona a vyzerali zahanbene, akoby sa ospravedloval aj za nich. Vtom som zazrel, ako k nm be statn, zdravo vyzerajci mu, a za nm tucet alch. Poda toho, ako sa tvril, predpokladal som, e je to Ellin otec starosta. Pretlail sa pomedzi eny, zovrel dcru v nru a zatoil sa s ou.

V mestekch ako je Levinshir njdete dva typy starostov. Prv s pleivej ci star mui so irokm psom, ktor to vedia s peniazmi, no len o sa vyskytne nieo neakan, nervzne si hryz do pery. Druh s vysok irokoplec mui, ktorch rodine sa dar, pretoe dvadsa predolch generci otrock drelo za pluhom. K tm patril aj Ellin otec. Pristpil ku mne s rukou okolo dcrinch pliec. Tebe vraj vam za zchranu dievat, podal mi ruku. Mal ju obviazan, no napriek tomu stisol mocne. Obdaril ma takm irokm smevom, ak som videl len u Simmona. Co vaa ruka? optal som sa neuvedomujc si, ako povene to vyznie. Jeho smev trochu ochabol, a tak som rchlo dodal: Na univerzite som tudoval medicnu. Viem, e takto zranenia vedia by bez dobrej lieby zkern. Najm ak ijete v kraji, kde udia pokladaj ortu za liek, pomyslel som si. Na tvr sa mu vrtil smev, pohbal prstami. Je stuhnut, no inak to nie je ni vne. Prekvapili ns. Jednho som schmatol, no odstril ma a uiel. Ako sa ti podarilo unies dievat tm bezbonm ruhskm bastardom? Neboli to edemsk Ruhovia, odvetil som naptejie, ako by sa mi pilo. Vbec nepatrili ku koovnej spolonosti. Starostov smev sa znova vytratil. Ako to mysl? Neboli to edemsk Ruhovia, zopakoval som. My nepchame tak ohavnosti. Povaj, chlape, do hlasu mu vstpila zlos. Vemi dobre viem, o robia. Prili sem s medom na jazyku, zahrali a zarobili si zopr penc. Potom sa zaali sprva nemiestne. Ke sme im povedali, e musia odst, uniesli mi dcru. Pri poslednch slovch mu z st takmer ahali plamene. Povedal my? zaul som kohosi za sebou. Jim, on k nim patr. Seth vyzrel spoza starostu a znova sa na ma zamrail Vravel som vm, e vyzer ako Ruh! zvolal vazoslvne. Poznm ich. Oi ich vdy prezradia. Poka, povedal starosta nedverivo. Chce poveda, e*si jeden z nich? Tvr mu nebezpene oervenela.

Skr ne som otvoril sta, Eli ho chytila za ruku. Nenazlosti ho, otecko, vyhkla a zvierala mu zdrav ruku, akoby ho chcela odo ma odtiahnu. Nepovedz ni, o ho nahnev. Nepatr k nim. Zachrnil ma a priviedol domov. Starostu to trochu upokojilo, no u sa netvril tak prvetivo. Vysvetli mi to, vyzval ma pochmrne. V duchu som vzdychol, ked som si uvedomil, ako som sa zamotal. Neboli to koovnci, a u vbec nie edemsk Ruhovia, ale banditi, ktor zabili prslunkov mojej rodiny a ukradli im vozy. Iba predstierali, e s umelci. Preo by sa niekto tvril ako Ruh? optal sa starosta, akoby sa to vymykalo jeho predstavivosti. Aby mohli robi to, o spchali u vs, odsekol som. Vpustili ste ich do mesta a oni zneuili vau dveru. To by nijak edemsk Ruh nespravil. Neodpovedal si mi, upozornil ma. Ako si zachrnil dievat? Postaral som sa o nich, odvetil som strune. Zabil ich, povedala Krin, tak aby to pouli vetci. Do jednho ich pozabjal. Vetky pohady sa obrtili ku mne. Polovica z nich si myslela: Vetkch? Bez pomoci zabil sedem muov? Druh polovica uvaovala: Boli medzi nimi dve eny. Zabil aj tie? Nu tak zahadel sa na ma starosta. Dobre, povedal, akoby dospel k rozhodnutiu. To je dobre. Svet je vaka tomu lepie miesto. Okolostojaci sa trochu uvonili. Toto s ich kone, ukzal som na dve zvierat obakan nkladom. Teraz patria dievatm. Asi esdesiat kilometrov na vchod odtiato njdete vozy. Krin vm uke, kde s ukryt. Aj tie s ich. VTemsforde ich vhodne speame, zamyslel sa starosta. Spolu s nstrojmi a obleenm vm obakaj meec, pritakal som. Aj po rozdelen na dve asti to bude dobr veno. Pozrel mi do o a chpavo prikvol. Vemi dobr veno. A o kody, ktor tu napchali? zaprotestoval zavalit mu v zstere. Roztrieskali mi krmu a ukradli dva sudy najlepieho piva!

Mte dcru? optal som sa ho pokojne. Zarazen vraz v jeho tvri prezradil, e m najmenej jednu. Nespal som z neho oi. V tom prpade ste obili vemi dobre. Starosta si vimol Jasona, ktor si zvieral zlomen ruku. o sa ti stalo? Jason sklopil zrak, Seth prehovoril zaho: Povedal nieo, o nemal. Starosta sa pozrel okolo seba a pochopil, e presnejiu odpove nedostane. Pokril plecami a nechal to tak. Upevnm ti ju do dlahy, ponkol som mladkovi. Nie! vyhkol a vzpt sa spamtal. Radej zjdem za starkou. Zboku som pozrel na starostu. Za starkou? Vdne sa usmial. Ke si odrieme koleno, stark nm ho oetr. Je pri nej Bil? optal som sa. Ten mu s rozdrvenou nohou? Starosta prikvol. Ako ju poznm, najmenej jedenstenie ho nespust z o. Odprevadm a, povedal som spotenmu chlapcovi. Rd si ju pozriem pri prci. *** Tak aleko od civilizcie som si predstavoval, e stark bude zhrben ena v rokoch, ktor liei pacientov pijavicami a drevnm liehom. No len o som uvidel vntro domu, zmenil som nzor. Na stench viseli zvzky suench byln, police lemovali mal, starostlivo oznaen fatiky. Na nevekom stole leali tri ak koen knihy. V otvorenej som spoznal Heroboricu. Na okrajoch som si vimol rukou psan poznmky, niektor hesl boli upraven i plne vykrtnut. Stark nebola tak star, ako som akal, hoci hlavu mala posiatu edinami. Nehrbila sa, v skutonosti bola vyia odo ma, mala irok plecia a okrhlu, usmiatu tvr. Zavesila nad ohe meden kanvicu a pospevovala si sama pre seba. Potom vytiahla nonice, usadila Jasona a jemne mu ohmatala ruku. Km mu strihala koeu okolo zlomeniny, bled a spoten chlapec ustavine nervzne rapotal. Za niekoko mint, bez toho, aby sa ho na okovek ptala, jej podrobne, hoci trochu nesvisle, porozprval vetko o nvrate dievat do rodnho mesta.

Je to pekn, ist zlomenina, preruila ho napokon. Ako si k nej priiel? Jason po mne ibol rozrenmi oami a vzpt uhol pohadom. Nijako, povedal rchlo. Vtom si uvedomil, e jej neodpovedal na otzku. Teda Ja som mu ju zlomil, povedal som. Preto som sem priiel, aby som odinil, o som mu spsobil. Stark na ma pozrela. Robil si u nieo podobn? tudoval som medicnu na univerzite. Pokrila plecami. Me dra dlahu, km ju omotm obvzom. Mm mlad pomocnku, no ke poula rozruch na ulici, odbehla. Dral som dreven latky pri Jasonovej ruke, chlapec ma znepokojene pozoroval. Cel procedra nezabrala ani tri minty. Stark pracovala so znudenou obratnosou. Usdil som, e je ikovnejia ne polovica tudentov v medike. Ke sme skonili, pozrela na Jasona. M astie, e ju netreba naprva. Ak jej d mesiac pokoj, pekne sa zrastie. Chlapec sa rchlo pratal pre. Stark ma po krtkom presviedan pustila k Bilovi, ktor leal v zadnej izbe. Na rozdiel od Jasonovej ruky, jeho zlomenina bola vemi komplikovan. Obe kosti pod kolenom mal prerazen na niekokch miestach. Nevidel som pod obvzy, no noha mu oividne vemi opuchla. Kou nad dlahou, napnut ako rievko jaternice, pokrvali modriny a faky. Bil bol bled, no ul, zdalo sa, e neprde o nohu. Druh vec je, do akej miery mu bude uiton. Me sa z toho dosta iba s krvanm, no pochyboval som, e sa ete niekedy rozbehne. Co je to za loveka, o striea do koni? optal sa pobrene. Tvr mu pokrvala vrstva potu. Nemm pravdu? Bolo to, pravdae, jeho zviera, a v takomto mesteku nemaj udia kone nazvy. Bil bol mlad mu, erstvo enat, a staral sa o mal farmu. Mono u nikdy nebude chodi, pretoe chcel urobi dobr skutok. U pomyslenie na to ma bolelo. Stark mu naliala dve lyice akejsi tekutiny z hnedej faky, nao zatvoril oi. Vyhnala ma z izby a zatvorila dvere. Mal prepichnut kou? optal som sa.

Prikvla a odloila fau na policu. Ako ste zabrnili hnisaniu? Mysl zapleniu? opravila ma. Baranm lopchom. Preo nie marantou? Maranta, odfrkla. Priloila drevo na ohe a stiahla z neho pariacu sa kanvicu. Skal si niekedy liei zpal marantou? Nie, priznal som. Ani ti to neodporam. Vybrala dva dreven pohre. Maranta je nani. Me ju zjes, ale to je asi tak vetko. Kaa z maranty a besamyku je vraj vhodn na tento druh zlomenn. Besamyk nie je zl, shlasila. No baran lopch je lep. Radej by som pouila krvav list, ale lovek neme ma vetko, o chce. Pouila som kau z matkinho dychu a baranieho lopcha a ako vid, nevod sa mu zle. Maranta je ahko dostupn a dobre sa drv, no nem nijak uiton vlastnosti. Zavrtela hlavou. Maranta a gfor. Maranta a besamyk. Maranta a slanika Maranta nezmieruje boles, je dobr akurt ako lepidlo pre to, o naozaj zaber. Chcel som protestova, no ke som preletel oami po izbe a zrak mi padol na dokrtan Heroboricu, zavrel som sta. Stark naliala do hrnekov horcu vodu z kanvice. Sadni si na chvu, ponkla ma. Vyzer, e melie z poslednho. Tobne som sa zahadel na stoliku. Mal by som sa vrti, odvetil som. Jedna lka a nezabije, chytila ma za ruku a printila sadn. Dm ti aj nieo pod zub. Si biely ako vyschnut kos. Mm tu trochu sladkho nkypu, ktor nikto nechce. Snail som sa rozpamta, i som dnes obedoval. Spomnal som si, e som nakmil dievat Nechcem vs otravova, povedal som. U som sa vm postaral o prcu. Ten chlapec u dvno potreboval, aby mu niekto zlomil ruku, mvla rukou. Usta sa mu nezastavia, akoby mal na nich uvonen pnty. Podala mi dreven hrnek. Vypi to, km ti zjdem po nkyp. Horca para stpajca z hrneka ndherne voala. o je v tom? optal som sa.

pky a trochu domcej jablkovice, iroko sa usmiala, okolo o sa jej rozprestrel vejr z vrsok. Ak chce, pridm ti aj trochu maranty. Usmial som sa a odpil. V hrudi sa mi rozlialo teplo, trochu som sa uvonil. A teraz som si uvedomil, ak som bol napt. Stark chvu chodila po kuchyni, potom poloila na stl dva taniere a tie si sadla. Naozaj si tch ud zabil? optala sa bez okolkov. Nebolo v tom obvinenie, iba zvedavos. Prikvol som. Nemal si to nikomu poveda. Urobia okolo toho rozruch. Bud a chcie odsdi a prived sem pravotra z Temsfordu. Povedala im to Krin, nie ja, brnil som sa. Ach tak. Rozhovor uviazol. Dopil som obsah hrneka, no ked som ho chcel poloi na stl, ruky sa mi tak roztriasli, e som nm zaklopal o drevo ako netrpezliv nvtevnk na dvere. Stark pokojne pila. Nechcem o tom hovori, povedal som napokon. Nebol to dobr skutok. Niektor by s tebou neshlasili, namietla mierne. Poda ma si sa zachoval sprvne. Po tch slovch som poctil prudk boles za oami, akoby z nich chceli vytryskn slzy. Nie som si tm ist, odvetil som cudfcm hlasom. Ruky sa mi ete vmi roztriasli. Stark to neprekvapilo. Dlho to v sebe dus, vak? Z tnu jej hlasu som usdil, e to nie je otzka, ale vzva. Poznm takto rozpoloenie. Bol si zaneprzdnen. Staral si sa o dievat, nespal a urite ani poriadne nejedol, zdvihla tanier. Zjedz nkyp. Trochu a vykmim. Pustil som sa do jedla. V polovici som sa rozplakal a skoro sa udusil kskom nkypu, ktor mi zaskoil v krku. Stark mi doliala aj a pridala do alkohol. Vypi to do dna. Odpil som si. Nechcel som rozprva, no slov sa zo ma rinuli samy. Asi nie som celkom v poriadku, zaepkal som. Normlny lovek nerob to, o ja. Nezabja ud ako zvierat.

To je mon, pripustila a napila sa aju, no o by si navrhol, keby som ti povedala, e Bilova noha pod obvzmi trochu ozelenela a ri sa z nej sladkast zpach? Vystraene som zdvihol hlavu. Rozklad sa? Zavrtela hlavou. Nie. Povedala som ti, e je v poriadku. Ale o keby k tomu dolo? Museli by sme mu odreza nohu, odvetil som. Stark vne prikvla. Sprvne. A museli by sme to urobi rchlo. Ete dnes. Nemohli by sme vha a dfa, e sa z toho dostane sm. Nepomohlo by mu to, akurt by priiel o ivot. Znova sa napila, pozorovala ma ponad okraj lky. Prisvedil som. Vedel som, e je to pravda. tudoval si medicnu, pokraovala. Take vie, e pri liebe niekedy treba robi vne rozhodnutia, uprela na ma neochvejn pohad. Nie sme ako ostatn. Plime ud elezom, aby sme zastavili krvcanie. Zachrnime matku, no stratme diea. Je to ak a nikto nm za to nepoakuje. Ale konen voba je na ns. Pomaly odpila z aju. Zo zaiatku je to najhorie. Tras sa ti ruky a neme spa. Je to cena za to, o je nevyhnutn vykona. Boli medzi nimi aj eny, povedal som, slov sa mi zadrhli v krku. Starkej vzplanuli oi. Tie si to zaslili dvojnsobne, odsekla a neakan zlos na prjemnej tvri ma tak zaskoila, a mi po tele prebehli zimomriavky. Mu, ktor urob osi tak dievau, je ako besn pes. Nie je to lovek, iba zviera, ktor treba utrati. No ena, o mu pomha? To je ovea horie, pretoe ena vie, o rob. Uvedomuje si, o to pre dieva znamen. Jemne poloila hrnek na stl, tvr mala op pokojn. Ak zane hni noha, treba ju odreza, rzne preala vzduch vystretou dlaou. Potom vzala druh tanier a prstami sa pustila do nkypu. A niektorch ud treba zabi. Tak je to. *** Km som sa ako-tak pozbieral a vrtil na ulicu, dav sa ete viac zvil. Miestny krmr vykotal pred hostinec sud, v povetr sa vznala sladk va piva.

Krinin otec a matka prili do mesta na koni. Pete dobehol po vlastnch. Predviedol mi, e je cel, a poadoval za svoje sluby dve pence. Krinini rodiia sa mi vrelo poakovali. Vyzerali ako dobr udia, tak ako vina, ke dostane prleitos. Chytil som opraty a vyuvajc koa ako pohybliv stenu, podaril sa mi krtky skromn rozhovor s dievaom. Tmav oi mala trochu erven, no tvr jej iarila astm. Vezmi si Bielu pani, kvol som na jednu z kobl. Je tvoja. Starostova dcra dostane tak i tak vek veno, preto som Krininho koa naloil cennosami a vinou peaz falonch koovnkov. Ke mi pozrela do o, zvnela a znova mi pripomenula mladiu Denn. Odchdza, povedala. Aj ja som to tak ctil. Nepresviedala ma, aby som zostal, namiesto toho ma neakane objala. Pobozkala ma na lce a zaepkala mi do ucha: akujem. Odstpili sme od seba vediac, e pravidl slunosti nm viac nedovolia. Nepodceuj sa a nevydaj sa za nejakho chmua, povedal som, aby sme nestli mlky. Ani ty, odvetila so ibalskm plamienkom v tmavch oiach. Chytil som Sivkine opraty a viedol ju k starostovi, ktor majetncky hadel na dav. Ke som sa priblil, kvol mi. Zhlboka som sa nadchol. Je tu strnik? Zdvihol oboie, pokril plecami a ukzal medzi ud. To je on. No ete predtm, ako si priviedol dievat, bol na mol. Neviem, i ti pome. Nu, zavhal som. Niekto by ma mal stri pod zmku, km nezavolte pravotra z Temsfordu, kvol som na nzku kamenn budovu uprostred mesta. Starosta na ma kosom pozrel a mierne sa zachmril. Chce s pod zmku? Ani nie, priznal som. Me prs a ods, kedy sa ti zachce, povedal. Pravotrovi sa to nebude pi. Nechcem, aby ste mali kvli mne opletaky so eleznm zkonom. Za pomoc vrahovi na teku mete dosta sluku.

Statn mu si ma premeral. Oami sa pristavil na mei a obnosench koench imch. Takmer som ctil, ako mrne had vnejie zranenia, aj ke som zabil pol tucta ozbrojench muov. Dovol nm, aby sme a zavreli? optal sa. Len tak? Pokril som plecami. Znova sa zamrail a pokrtil hlavou, akoby mi nerozumel. Pozrime sa, krotk ako barnok, zaudoval sa. No aj tak a nezavriem. Neurobil si ni zl. Zlomil som chlapcovi ruku, pripomenul som mu. Hmm, zamrmlal. Na to som zabudol. Siahol do vrecka a podal mi polpencu. Som ti zaviazan. Zasmial som sa a vloil mincu do vrecka. Vidm to takto, povedal. Pohadm strnika a vysvetlm mu, e a musme zatvori do vzenia. Ak v tomto zmtku zmizne, ako ns niekto obvin z napomhania pri teku, je tak? Obvinia vs nanajv za nedbalos pri vykonvan zkona, odvetil som. Strnik me dosta niekolko rn biom, alebo prde o miesto. K tomu by nemalo djs. No aj keby, ochotne to prijme. Ellie je jeho neter. Pozrel na dav. Posta ti na zmiznutie ptns mint? Ak vm to nevad, poiadal som, mohli by ste vypoveda, e som zmizol za tajomnch a nevysvetlitench okolnost, ke ste sa mi obrtili chrbtom? Zasmial sa. Preo nie? Potrebuje viac asu, aby to bolo tajomnejie? Desa mint je viac ne dos, zloil som zo Sivky puzdro s lutnou, cestovn vak a podal starostovi opraty. Postarte sa oho, km sa Bil zotav? poiadal som ho. Nechva tu koa? zaudoval sa. On o svojho prve priiel, pokril som plecami. A my Ruhovia sme zvyknut kra. Aj tak by som nevedel, o si poa s koom, povedal som, sasti aj primne. Mohutn mu zovrel opraty a zadval sa na ma, akoby nevedel, o si o mne myslie. Meme pre teba nieo urobi? optal sa napokon. Zapamtajte si, e dievat uniesli banditi, zvrtol som sa na odchod. A e nasp ich priviedol edemsk Ruh.

STOTRIDSIATA IESTA KAPITOLA

Medzihra takmer zabudnut

Kvothe zdvihol ruku. Oddchnime si na chvu, rozhliadol sa po. tmavom hostinci. Dal som sa strhn prbehom. Mal by som sa postara o niekoko zleitost, km nebude neskoro. Meravo sa postavil a povystieral. Zaplil sviecu od oha v kozube, kral s ou po miestnosti a rozsvecoval lampy. Postupne zatlal tmu do ktov. Aj ja som sa pozabudol, poznamenal Kronikr a tie sa vystrel. Koko je hodn? Vea, odvetil Bast. Som hladn. Kronikr vyzrel oknom na tmav ulicu. akal by som, e o tomto ase tu budete ma aspo hstku host. Na obed ste pritiahli ctyhodn dav. Kvothe prikvol. Neby Shepovho pohrebu, sedelo by tu niekoko stlych zkaznkov. Ach, na to som zabudol, Kronikr sklopil zrak. Neli ste tam kvli mne? Kvothe zaal posledn lampu za barom a sfkol svieku. Ani nie. Bast a ja nie sme tunaj. Miestni udia s praktick, vedia, e sa musm postara o host. A nevychdza s otcom Leodenom, pripomenul mu Bast. A navye ktovieako nevychdzam s miestnym kazom, prisvedil Kvothe. No ty by si ta mal zjs, Bast. Ako by to vyzeralo, keby si sa neukzal? Chlapec nervzne ibol oami. Nechcem ods, Reshi. Kvothe sa naho vdne usmial. Len chod. Shep bol dobr chlap, napi sa na jeho poes. Vlastne zohol sa, pohrabal sa pod pultom a vytiahol fau. Toto je kvalitn star brand. Je lep ne okovek, o si tu objednvaj. Pode sa o. Poloil fau, na dreve vydala tlmen zvuk.

Bast mimovone vykroil, v tvri sa mu odral vntorn boj. Reshi, ale ja Bud tam tancova pekn dievat, povedal Kvothe hlbokm, upokojujcim hlasom. Niekto sa chop husl a vetci sa bud tei zo ivota. Sukne sa bud dvha do rytmu hudby. Pripit dievat sa bud smia, ruov lca nachystan na bozky Posunul ak hned fau k svojmu iakovi. V meste si mj vevyslanec. Km sa starm o hostinec, zastpi ma a ospravedln moju neprtomnos. Bast zovrel hrdlo fae. Dm si jeden pohrik, povedal rozhodne. A jeden tanec. A jeden bozk od Katie Millerovej. A mono jeden od vdovy Creelovej. Ni viac, pozrel Kvotheovi do o. Vrtim sa do pol hodiny. Kvothe sa vdne usmial. Mm tu o robi, Bast. Prichystm veeru a doprajem oddych ruke nho priatea. Bast sa ukrnul a zdvihol fau. Tak teda dva tance! rozbehol sa k dverm, a ked ich otvoril, vietor mu postrapatil vlasy. Nechaj mi nieo z veere! zakrial ponad plece. Dvere sa s buchnutm zavreli. Kronikr zvedavo pozrel na hostinskho. Kvothe mierne pokril plecami. Privemi sa ponoril do rozprvania. Ke sa rozptli, trochu zska nadhad. Okrem toho, musm pripravi jedlo, aj ke len pre troch. Pisr vytiahol z koenej kapsy kus pinavej ltky a pozrel na u s neskrvanm odporom. Njde sa u vs ist handra? poiadal. Kvothe prikvol a vytiahol spod baru kus bieleho pltna. Potrebujete ete nieo? Kronikr vstal a prikroil k baru. Vemi by mi pomohla siln liehovina, odvetil trochu zahanbene. Nerd vs o to prosm, ale ked ma okradli Kvothe nad tm mvol rukou. Nebute smieny. Mal som sa vs na to opta u vera. Vyiel spoza pultu a zamieril ku schodom do pivnice. Predpokladm, e najlep bude drevn lieh. Kronikr prikvol a Kvothe zmizol dolu. Pisr zdvihol starostlivo poskladan pltno a neprtomne ho pochal medzi prstami. Oi mu zabldili k mecu zavesenemu na stene za barom. Na tmavom drevenom podstavci dobre vynikol siv kov epele.

Kvothe sa vrtil s malou priehadnou fatikou. Ete nieo? optal sa. Mm tu slun zsobu papiera a atramentu. Mono zajtra, odvetil Kronikr. Spotreboval som vinu papiera, no atrament si nastrham veer. To je zbyton nmaha. Schovvam tu niekoko fatiiek arunskeho atramentu. Prav arunsky atrament? zaudoval sa Kronikr. Kvothe sa iroko usmial a prikvol. Je to od vs vemi mil, pisr sa trochu uvonil. Priznm sa, neteil som sa, e namiesto spnku budem miea atrament. Vzal ist faku a handru. Vtom sa zarazil. Smiem vm poloi otzku? Mimo zpisu. Kvotheovi myklo ktikom. Ptajte sa teda mimo zpisu. Vimol som si, e v opis Cezry nie je zavhal. Zd sa mi nepresn, ibol oami na me za barom. Chrni na ruku vyzer inak. Kvotheovi sa na tvri rozlial smev. Ste vemi pozorn. Nechcel som naznai pisr sa rozpaito odmlal. Kvothe sa schuti zasmial, vesel zvuk naplnil hostinec, ktor tak na okamih nepsobil przdnym dojmom. Mte pravdu, obzrel sa k meu. Toto nie je Ako ho to rno nazval kovov ue? Oi sa mu zahmlili, potom sa znova usmial. Kaysera. Zabijak bsnikov. Premohla ma zvedavos, ospravedlnil sa Kronikr. Mal by som sa urazi, e ma pozorne povate? znova sa rozosmial Kvothe. Ak zmysel m rozprva prbeh, ke ho nikto nepova? Nedokavo si pochal ruky. Take, o si dte na veeru? Nieo tepl, a i studen? Polievku alebo dusen mso? Robm vborn nkyp. Dohodli sa na nieom jednoduchom, aby nemuseli znova zakri v kuchynskom sporku. Kvothe sa svine pohyboval po hostinci, zhal vetko potrebn. Pospevuj c si priniesol z pivnice studen baraninu a tvrd aromatick syr. Toto bude pre Bata prjemn prekvapenie, ukrnul sa na Kronikra, ked doniesol z komory pohr s olivami v slanom nleve. Netu, e ich mme, inak by ich u zjedol. Rozviazal zsteru a

stiahol si ju cez hlavu. Tum, e v zhrade zostalo niekoko paradajok. O niekoko mint sa vrtil s batkom zo zstery. Bol mokr od daa a vlasy mu trali do vetkch strn. Ukal sa ako chlapec, v tej chvli sa takmer neponal na zdumivho, pomalho hostinskho. Poasie sa nevie rozhodn, i chce brku, poloil zsteru na pult a opatrne z nej vyberal paradajky. No ak na to prde, vietor bude v noci prevraca vozy. Bezmylienkovito si pospevoval, krjal jedlo a ukladal ho na irok dreven podnos. Dvere Mnika sa roztvorili, svetlo lmp sa zatrepotalo v nhlom zvane vetra. Dnu vstpili dvaja vojaci, trochu nahrben pred nepriazou poasia, mee im trali od tela ako chvost. Modro-biele plte mali pofkan tmavmi kvapkami. Zhodili ak batohy, ni mu sa zaprel plecom do dver a zatvoril ich. Boie zuby! zahreil vy a upravoval si odev. Toto je zl noc na cestu. Na vrchu hlavy mal pleinu, z tvre mu trala hust ierna brada, ploch ako lopata. Pozrel na Kvothea. Hej, chlape! zvolal veselo. Poteilo ns, ke sme zbadali vae svetlo. Be po majitea, chceme sa s nm porozprva. Kvothe zdvihol z baru zsteru a zavesil si ju na krk. Ja som majite, odkalal si, privzuj c nrky okolo psa. Rukami si uhladil vlasy. Bradat vojak naho zazrel a pokril plecami. Ako povie. M tu nieo pod zub? Hostinsk ukzal na przdnu miestnos. Dnes sa neoplatilo rozkurova pec, ale mme, o tu vidte. Vojaci vykroili k baru. Svetlovlas si preiel dlaou po kuerch, na dlku dopadlo niekoko kvapiek. Mesteko vyzer mtvejie ako zrazen pes, poznamenal. Nevideli sme nijak in svetlo. Je atva, odvetil hostinsk. A na jednej z fariem dria str pri mtvom. My tyria sme asi jedin udia v meste, pochal si ruky. Smiem vm ponknu nieo na zahriatie kost? vytiahol fau vna a s tlmenm buchnutm ju poloil na bar. To je neprjemn, rozpaito sa usmial svetlovlas vojak. Vemi rd by som si vypil, no tuto s priateom sme prve utili krovu

mincu, siahol do vrecka a vytiahol iariv zlat peniaz. Ni in nemm. M vyda z dukta? Ja som na tom rovnako, zareptal bradat vojak. Ete nikdy som nemal toko peaz, ale zle sa nimi plat. Vo vine miest, cez ktor sme prechdzali, mali sotva rozmeni za polpencu, zachichotal sa na vlastnom vtipe. Mono vm pomem vyriei tento problm, upokojoval ich hostinsk. Vojaci si vymenili pohady, svetlovlas prikvol. Pravda je tak, vloil mincu sp do vrecka, e tu nezostaneme na noc. Vzal z baru kus syra a zahryzol do. A tie nemme v mysle plati. Chpem, odvetil hostinsk. A ak m v meci dos peaz za dva zlat dukty, zamieal sa nedokavo bradat, vezmeme si aj ten. Svetlovlas vojak roztiahol ruky. Nechceme nijak neprjemnosti, ubezpeil hostinskho. Nie sme zl udia. Daj nm meec a pjdeme po svojom. Nikomu neublime a ni neznime. Bude to trochu bolie, zdvihol oboie. No stle je to lepie, ako da sa zabi, nemm pravdu? Bradat vojak pozrel na Kronikra, ktor sedel pri kozube. Teba sa to netka, zavral, a sa mu zatriasla brada. Ni od teba nechceme. Sed na zadku a zabudni na hrdinstvo. Kronikr vrhol pohad na mua za barovm pultom, no hostinsk nespal zrak z vojakov. Svetlovlas znova odhryzol zo syra, oami bldil po miestnosti. Na mladka sa ti nevod najhorie. A zostane to tak, aj ked oddeme. No ak si nieo zane, nakmime a vlastnmi zubami, rozmltime vap a zoberieme si peniaze. Zvyok syra hodil na bar a plesol dlaami. Tak o, budeme sa sprva, ako sa na civilizovanch ud patr? usmial sa. Znie to rozumne, odvetil Kvothe a vyiel spoza pultu. Kral pomaly a opatrne, ako lovek, ktor sa pribliuje k plachmu koovi. Nie som barbar. Siahol do vrecka, vytiahol meec a podval ho vojakom. Svetlovlas mu k nemu podiiel, niesol sa trochu ako pv. Schmatol

meec a uznanlivo ho poakal. S smevom sa zvrtol k priateovi. Vid, vravel som ti Kvothe plynulm pohybom vykroil a zasiahol vojaka do euste. Mu sa zatackal a dopadol na koleno. Meec preletel vzduchom a s akm kovovm buchnutm dopadol na dlku. Skr ako sa mu otriasol, Kvothe ho kopol do pleca. Nie tak silno, aby mu zlomil kos, no dostatone na to, aby mu zletel dozadu. Tvrdo dopadol na drevo a chvu sa kotal po dlke. Druh vojak obiiel svojho druha, pod fzmi mu iaril irok krnok. Bol vy ako Kvothe a pste mal ako dva mohutn zjazven uzly. Ako chce, kamo, oslovil ho s pochmrnym poteenm v hlase. Dostane, o ti patr. vihol rukou, no Kvothe ustpil a kopol tonka tesne nad koleno. Bradat mu prekvapene zavral a zahka sa zatackal. Kvothe k nemu priskoil, schmatol ho za plece, druhou rukou mu zovrel zpstie a zvrtol. Statn mu sa predklonil, skrivil tvr od bolesti. Prudkm trhnutm si vyslobodil ruku. Kvothea to zaskoilo a vzpt ho do sluchy zasiahol vojakov lake. Hostinsk zasptkoval, aby zskal odstup a spamtal sa, no vojak ho prenasledoval a so zdvihnutmi psami striehol na dieru v obrane. Km Kvothe nabral rovnovhu, priskoil k nemu a zaboril mu ps do brucha. Z hostinskho vyrazil bolestiv ston, a len o sa prehol v pse, vojak ho zasiahol druhou rukou do tvre, a mu trhlo hlavou a odletel o hodn kus. Na nohch sa udral iba vaka tomu, e sa chytil stola. Zamurkal a prudko sa zahnal rukou, aby si udral brada od tela. Lene vojak odrazil tok a v obrovskej dlani zovrel hostinskmu zpstie ako otec, ktor na ulici schmatne vzdorovit diea. Kvothe sa snail vytrhn, po lci mu stekala krv. Ommen urobil rchly pohyb oboma rukami, potom ho zopakoval. Oi mal napoly nevidom a zmten. Pozrel na svoje zpstie a ete raz zopakoval pohyb, no ruky sa mu len bezmocne zmietali vo vojakovej obrovskej zjazvenej psti.

Bradat mu pozrel na ohromenho hostinskho s pobavenou zvedavosou a silno ho plesol zboku po hlave. Bol by z teba dobr bitkr, chlape, oslovil ho. Na chvu si ma zaskoil. Svetlovlas vojak za nimi pomaly vstval zo zeme. Ten zasran na ma zatoil zozadu. Statn mu trhol hostinskmu zpstm, a sa zatackal dopredu. Ospravedl sa, sopliak. Kvothe neisto zamurkal, otvoril sta a zakopol. Lepie povedan, iba to tak vyzeralo. Uprostred pohybu zmenil smer a tvrdo dupol ptou na vzniteovu nohu. Zrove zatoil elom na nos bradatho mua. Obor sa iba zasmial, uhol hlavou a znova mu klbol zpstm. Zabudni na to, pokarhal ho a opakom ruky ho plesol po tvri. Hostinsk zjajkol a dotkol sa krvcajceho nosa. Vojak sa ukrnul a nentene mu vrazil koleno do rozkroku. Kvothe sa prehol vo dva konce, ticho zalapal po dychu a vydal niekoko pridusench dvivch zvukov. Protivnk mu pustil zpstie a naiahol sa po fau vna na bare. Chytil ju za hrdlo a vihol ou ako palicou. Pri nraze do hlavy hostinskho tupo, takmer kovovo zazvonila. Kvothe sa bezvldne zvalil na podlahu. Mohutn mu zvedavo pozrel na fau vna a vrtil ju na pult. Potom sa zohol, schmatol hostinskho za koeu a odtiahol ochabnut telo na otvorenej priestor. Strkal doho imou, a km sa pomaly neprebral. Hovoril som ti, e dostane, o ti patr, chlape, zavral a kopol Kvothea do boku. Svetlovlas vojak k nim podiiel, chal si tvr. Nedalo ti to pokoj, o? odpul si na dlku a tie doho kopol. Hostinsk sa prudko nadchol, no inak zostal ticho. A ty bradat mu namieril hrub prst na Kronikra. Mm dve imy. Chce si obzrie druh? U som si odral hnky, s radosou a zbavm zopr zubov. Kronikr sa rozhliadol a s divom zistil, e stoj. Pomaly klesol sp na stoliku. Svetlovlas vojak odkrivkal po meec, ktor leal na zemi, bradat mu zostal st nad Kvotheom. Musel si to ska? znova kopol do

bezvldneho tela. Prekliaty hlupk. boh mal krmr sa chce vyrovna dvom krovm vojakom, zavrtel hlavou a odpul si. Za koho sa m? Kvothe, schlen na zemi, vydval hlbok rytmick zvuk. Znel sucho a potichu sa odral od stien miestnosti. Potom stchol a bolestivo sa nadchol. Bradat vojak sa zamrail a znova ho kopol. Nieo som sa ptal, kamo. Hostinsk vydal ten ist zvuk, tentoraz o osi hlasnejie. Bol to smiech. Kad hlbok zlomen zachichotanie znelo, akoby vykaliaval ksky rozbitho skla. A predsa v tom bolo aksi ponur poteenie. ervenovlas mu sa smial na arte, ktor poul iba on. Chvu to takto pokraovalo. Bradat vojak pokril plecami a zdvihol nohu. Kronikr si odkalal, obaja tonci sa k nemu obrtili. V zujme civilizovanosti by som rd spomenul, e hostinsk poslal svojho pomocnka nieo vybavi do mesta. oskoro sa vrti Bradat vojak plesol spolonka po hrudi. M pravdu. Vypadnime. Pokaj, odvetil blondiak. Pribehol k baru a schmatol fau vna. Pome. Brad sa ukrnul a voiel za bar, priom stpil na hostinskho. Vzal prv fau, o mu prila pod ruku. Prevrtil pritom asi tucet inch. Kotali sa a krtili na pulte medzi dvoma vekmi sudmi, vysok zafrovomodr prepadla cez okraj a rozbila sa na dlke. Vojaci si prehodili cez plecia batohy a zmizli. Kronikr sa ponhal k leiacemu Kvotheovi. Cervenovlas mu sa namhavo pokal posadi. Hanbm sa za seba, povedal Kvothe. Dotkol sa krvavej tvre a pozrel na prsty. Znova sa neveselo zachichotal. Na okamih som zabudol, kto som. Co vm je? optal sa Kronikr. Kvothe si ohmatal hlavu. Myslm, e potrebujem jeden-dva stehy. Ako vm pomem? Kronikr prekroil z nohy na nohu.

Nepostavajte nado mnou. Kvothe sa neisto postavil a zosunul sa na jeden zo stolcov pri bare. Ak chcete pomha, prineste mi pohr vody. A vlhk handru. Kronikr odbehol do kuchyne. Hlune sa tam prehrabval, po chvli sa odtia ozval zvuk padajcich riadov. Kvothe zavrel oi a saka sa oprel o bar. *** Preo s otvoren dvere? zavolal Bast, len o prekroil prah hostinca. Je tu zima ako v zadku arodejnice. Zarazil sa. Reshi! o sa stalo? o Ja o sa stalo? Ach, to si ty, Bast. Zatvor dvere? Bast sa k nemu ponhal ako ommen. Kvothe sedel na stolci pri bare, tvr mal opuchnut a krvav. Kronikr stl veda neho a neikovne mu istil hlavu vlhkou handrou. Asi a poiadam, aby si mi zail hlavu, prehovoril Kvothe. Ak a to nebude vemi obaova. Reshi, opakoval Bast. o sa stalo? Trochu sme sa pochytili s Devanom, Kvothe kvol na pisra. Dohadovali sme sa o sprvnom pouit konjunktvu a ku koncu sa nm to vymklo z rk. Kronikr pozrel na Bata, zbledol a zasptkoval. artuje! brnil sa so zdvihnutmi rukami. Napadli ho vojaci. Kvothe sa bolestivo zachichotal. Na zuboch mal krv. Bast pozrel na przdnu miestnos. o si s nimi urobil? Ni, Bast, odvetil hostinsk. V tejto chvli s na kilometre aleko. Bolo na nich nieo nezvyajn, Reshi? Ako s tm chlapom vera v noci? Nie, boli to dvaja obyajn krovi vojaci. Bast zbledol. oe? Reshi, preo si im to dovolil? Kvothe naho nedverivo pozrel. Krtko, trpko sa zasmial. Odrazu sa mykol a sykol od bolesti. Vyzerali ako slun a poestn chlapci, odvetil posmene. A tak som si povedal, preo nedovoli tmto milm chlapkom, aby ma okradli a vymltili zo ma duu? Bast sa zhrozil. Ale ty

Kvothe si utrel z ela krv, ktor mu stekala do oka, a pozrel na svojho iaka ako na najhlpejieho tvora na svete. Co chce pou? optal sa. Zmltili a dvaja vojaci, Reshi? no! zvolal Kvothe. Ani nemuseli by dvaja! Stail na to jeden obor s psami ako kladiv! zlostne zazrel na Bata a rozhodil rukami. m a mm umla? Chce pou cel prbeh? Zaujmaj a podrobnosti? Bast urobil krok dozadu. Tvr mu ete vmi zbledla, zrailo sa v nej zdesenie. Kvothe spustil ruky. Presta ma poklada za niekoho, km nie som, prudko vydchol. Nahrbil plecia a pochal si oi, priom si po tvri rozotrel krv. Hlava mu unavene klesla. Boia matka, preo mi ned pokoj? Bast stl nehybne, akoby mu zastalo srdce, oi mal vypleten. Miestnos vyplnilo ticho, hust a trpk ako tipav dym. Kvothe sa pomaly nadchol, bol to jedin zvuk v miestnosti. Prep, Bast, prehovoril so sklopenm zrakom. Mm trochu bolesti, dal som sa unies. Chvu ma nechaj, nech sa spamtm. Zatvoril oi a niekokokrt sa opatrne nadchol. Ked zdvihol hlavu, v tvri mal rozarovanie. Prep mi to, Bast, zopakoval. Nechcel som sa na teba obori. Bastovi sa do tvre vrtila farba, uvonil plecia a neisto sa usmial. Kvothe vzal Kronikrovi vlhk handru a znova si utrel krv z o. Mrz ma, e som a preruil, Bast. o si sa chcel opta? Mladk na okamih zavhal. Ani nie pred troma dami si zabil piatich scraelov, Reshi. o je proti tomu nejak vojak? Na scraelov som sa dopredu pripravil. Starostlivo som zvolil as a miesto, odvetil Kvothe. A nezabdaj, e ani vtedy som nevyviazol bez krabanca. Kronikra to zaskoilo. Zranili vs? optal sa. Nevedel som to. Vyzerali ste plne normlne. Kvotheovi sa skrtili pery do krivho smevu. Star zvyky vymieraj ako. Musm sa stara o svoju poves. Okrem toho, my hrdinovia zo zsady trpme len dramatickmi zraneniami. Keby vylo najavo, e Bast na ma minul asi tri metre nite, prbeh by stratil aro.

V Batovej tvri sa ako slnko roziarilo pochopenie. Pravdae! zvolal s avou. Celkom som zabudol, e sa ti ete nezahojili zranenia od scraelov. Vedel som, e to nie je len tak. Kvothe pozrel na dlku, telo mu ochablo, vyarovala z neho nava. Bast prehovoril. Vedel som to, Reshi, preruil ho Bast rozhodne. Nijak vojak a nepreme. Kvothe sa slabo nadchol a prudko vydchol. Urite je to tm, odvetil. Keby som bol zdrav, dostanem ich obidvoch. Bast znova zneistel, obrtil sa ku Kronikrovi. Preo ste to dopustili? zatoil naho. On za ni neme, povedal Kvothe nesstredene. Bitku som rozptal ja. Opatrne si preiel prstom po zuboch, ked ho vytiahol z st, pokrvala ho krv. Asi prdem o zub, poznamenal. Nie, Reshi! vzplanul Bast. Neprde o zub! Kvothe pohol plecami, akoby chcel nimi pokri, no nestlo mu to za nmahu. o na tom zle? Pritlail si handru na hlavu a pozrel na u. Asi nebudem potrebova ani zai, postavil sa. Naveerajme sa a vrme k prbehu, pozrel na Kronikra so zdvihnutm obom. Pravdae, ak ete mte chu. Kronikr naho upieral przdny pohad. Vyzer hrozne, Reshi, Bast si oho robil starosti. Pozri mi do o, naklonil sa k nemu. Nemm otras mozgu, zavral Kvothe. Zlomili mi tyri rebr, zvon mi v uiach a kva sa mi zub. Na hlave mm zopr rn, ktor vyzeraj horie, ako naozaj s. Nos krvca, no nie je zlomen, a zajtra budem sam modrina. Znova slabo nadvihol plecia. Preil som aj horie. A navye mi pripomenuli osi, na o som takmer zabudol. Mal by som im za to poakova. Zadumane si ohmatal snku a preiel jazykom zvntra po stach. Ale nie privemi srdene, dodal. Reshi, potrebuje stehy, povedal Bast. A nieo ti musm urobi aj so zubom. Niekoko dn budem hrz na druhej strane.

Bast ho chytil za ruku. Oi mal studen a zachmren. Sadni si, Reshi. Nebola to prosba. Hlas mal hlbok ako burcanie vzdialenho hromu. Sadni si! Kvothe ho poslchol. Kronikr shlasne prikvol a obrtil sa k Bastovi. Ako vm pomem? Neplete sa mi pod nohy, odsekol stroho. A nedovote mu vstat, km sa nevrtim. Rozbehol sa hore schodmi. Nastalo krtke ticho. Take konjunktv? optal sa pisr. Prinajlepom je bezvznamn povedal Kvothe. Zbytone komplikuje jazyk. Pohoruje ma. Ale no tak, zareagoval Kronikr dotknuto. Konjunktv je zkladom domnienky. V sprvnych rukch odmlal sa, lebo do miestnosti vrazil Bast. Chlapec niesol mal dreven katuku a mrail sa. Prineste mi vodu, rozkzal Kronikrovi. erstv zo suda na zachytvanie dada, nie z pumpy. Budem potrebova mlieko z adovej debny, trochu zohriatho medu a irok misu. Potom upracte tento neporiadok a drte sa bokom. Bast umyl ranu na Kvotheovej hlave, navliekol na kosten ihlu vlastn vlas a zoil kou tyrmi stehmi krajmi ako od krajrky. Otvor sta, prikzal mu, nazrel do nich, stril prstom do zuba a zamrail sa. Napokon sm pre seba prikvol. Podal Kvotheovi pohr. Niekokokrt si vyplchni sta, Reshi, a vodu vypuj sp do pohra. Kvothe to urobil. Ked skonil, tekutina bola erven ako vno. Kronikr sa vrtil s faou mlieka. Bast k nemu privoal a odlial z fae do irokej keramickej misy. Pridal za lyicu medu a zmieal. Omoil prst do pohra s krvavou vodou a nechal z neho odkvapn do misy. Znova zmes premieal a podal ju Kvotheovi. Napl si tm sta, ale nepreglgni, pouoval ho. Nevypvaj, km ti nepoviem. Kvothe zvedavo naklonil misu a nalial si mlieko do st. Bast urobil to ist. Nato zavrel oi, tvril sa vemi sstredene. Znova otvoril oi, priloil misu ku Kvotheovm stam a ukzal do nej prstom.

Kvothe vypul zmes, mlieko bolo krmovo biele. Teraz bol rad na Bastovi. Z st mu vytieklo bledoruov mlieko. Kvothe rozril oi. Bast, nemal by si Chlapec ho umlal prudkm gestom, oi mal stle prsne. Neptal som sa na tvoj nzor, Reshi. Hostinsk znepokojene sklopil zrak. Rob viac, ne by si mal, Bast. Tmavovlas mladk sa jemne dotkol lca svojho uitea. Na okamih vyzeral unaven na smr vyerpan. Pomaly pokrtil hlavou s vrazom zmtenho aku. Si idiot, Reshi. Odtiahol ruku a nava sa vytratila. Namieril ukazovk na Kronikra za barom. Prineste jedlo. Potom ukzal na Kvothea. A ty rozprvaj. Zvrtol sa na pte, vrtil sa k svojej stolike pri kozube a sadol si na u ako na trn. Dvakrt ostro zatlieskal. Zabavte ma! zvolal so irokm smevom. Aj od baru videli, e na zuboch m krv.

STOTRIDSIATA SIEDMA KAPITOLA

Otzky
Starosta Levinshiru nenamietal proti tomu, ako som sa zbavil falonch koovnkov, no vedel som, e mi to len tak ahko neprejde. Voi eleznmu zkonu som sa previnil najmenej troma donebavolajcimi zloinmi a za kad mi hrozilo obesenie. Naneastie, vetci v Levinshire poznali moje meno a tvr. Bl som sa, e poves ma predbehne. Keby k tomu dolo, mohlo sa sta, e ked cestou vstpim do niektorho mesta, miestni strnici si splnia povinnos a uvrhn ma do vzenia, km za mnou neprde putovn sd. Preto som sa vydal do Severenu o najrchlejie. Dva dni som kral, potom som si kpil lstok na dostavnk smerujci na juh. Chry sa ria vemi rchlo, no ak ste ochotn cestova bez prestvky a nestrca as spnkom, zskate pred nimi nskok. Po troch doch natriasania kost som dorazil do Severenu. Dostavnk voiel do mesta vchodnou brnou, po prv raz som uvidel ibenicu, ktor mi spomnal Bredon. Pohad na vybielen kosti v eleznej klietke ma neupokojil. Maer do nej zavesil mua za zboj. o by spravil s niekm, kto zavradil deviatich lenov koovnej spolonosti? Mal som siln nutkanie zamieri rovno do tyroch sviec, napriek Cthaehovm slovm som dfal, e tam njdem Denn. Ibae telo mi pokrvala vrstva niekokodovej piny a potu, vedel som, e skr ne kohokovek navtvim, musm sa vykpa. Len o som sa ocitol v maerovom sdle, poslal som Stapesovi prste s odkazom. Nepoznal som rchlej spsob, ako si dohodn skromn rozhovor s Alveronom. Do svojej izby som sa dostal s menm zdranm, pretoe som sa musel vyhba dvoranom postvajcim na chodbch. Ked som zhodil z pleca cestovn vak a poiadal poslkov, aby priniesli horcu vodu, vo dverch sa zjavil Stapes. Mlad pn Kvothe! roziaril sa a stisol mi ruku. Som rd, e ste sa vrtili. Nebes, tak vemi som sa o vs strachoval!

Jeho nadenie vo mne vyvolalo smev. Aj ma to te, Stapes. Vea som zmekal? Vea? zasmial sa. Nu, naprklad svadbu. Svadbu? zadivil som sa, no vzpt mi svitlo. Maer sa oenil? Stapes vzruene prikvol. Bolo to ohromn. koda, e ste t neboli, vzhadom na vau pomoc, veavravne na ma pozrel, no ni viac nedodal. Stapes bol vdy mimoriadne diskrtny. Vidm, e Alveron nestrcal as. Od zsnub preli dva mesiace, odvetil Stapes s nznakom vitky. Maer dodriava tradcie. Trochu sa uvonil a murkol na ma. To vak neznamen, e sa do toho obaja nehrnuli. Ukrnul som sa. Do izby sa vrtili poslkovia s pariacimi sa vedrami. pliechanie vody mojim uiam znelo ako lahodn hudba. Maerov sluha pokal, km oddu, naklonil sa ku mne a tlmene prehovoril: Urite vs pote, e aj naa druh zleitos je vybaven. Nechpavo som naho pozrel a listoval v pamti, na o nara. Od mjho odchodu sa toho toko udialo Stapes si vimol moje vhanie. Caudicus, trpko skrivil sta. Dagon ho priviedol dva dni po vaom odchode. Dostali ho necelch ptns kilometrov od mesta. Tak blzko? zadivil som sa. Vne prikvol. Ukrval sa na farme ako jazvec v nore. Zabil tyroch maerovch osobnch strcov a Dagon priiel o oko. Keby nepodplili dom, asi by ho nechytili. o s nm urobili? vyzvedal som. Predpokladm, e ho nepostavili pred sd. Tto zleitos je vybaven, zopakoval Stapes s ndychom konenosti. Zvyajne prvetiv oi mal zen od nenvisti. V tej chvli sa ani trochu neponal na predavaa z trhu. Spomenul som si, ako Alveron pokojne prikzal, aby Caudicovi odrezali palce. Z toho, o som vedel o maerovej povahe a hneve, nepochyboval som, e toho boiaka u nikdy nikto neuvid. Zistili, preo to urobil? Aj ked som hovoril takmer eptom, viac som nepovedal. Vedel som, e Stapesovi by sa nepilo, keby som otvorene spomenul otravu.

Nemm prvo hovori o tom, povedal Stapes opatrne. Jeho tn bol mierne dotknut, akoby pokladal za samozrejm, e mu nebudem kls podobn otzky. Nechal som to tak, vedel som, e zo sluhu ni viac nedostanem. Preukete mi vek lskavos, ked odo ma dorute nieo maerovi, podiiel som k odhodenmu cestovnmu vaku. Lovil som v om rukou, a km som pri dne nenamtral zamknut katuku. Podal som ju Stapesovi. Nie som si ist, o to je, no na veku je jeho erb. Poda vhy odhadujem, e by v nej mohla by aspo as ulpench dan, usmial som sa. Povedzte maerovi, e je to svadobn dar. Stapes vzal katuku a tie sa usmial. Urite sa pote. Prili ete traja poslkovia, no iba dvaja niesli vedr. Tret podal Stapesovi lstoek. Z vedajej izby sa znova ozval pachot. Potom vetci traja chlapci odili, vrhajc na ma kradm pohady. Stapes prebehol oami po odkaze a pozrel na ma. Maer dfa, e vm vyhovuje stretnutie v zhrade po piatom zvonen, oznmil mi. Zhrada znamenala zdvoril rozhovor. Keby chcel maer hovori o nieom dleitejom, pozval by ma do svojich komnt, alebo ma navtvil cez tajn priechod medzi naimi izbami. Pozrel som na nstenn hodiny. Neboli sympatikov, na ak som bol zvyknut z univerzity, ale harmonick s kyvadlom a so vetkm, o k tomu patr. Prekrsny apart, no ani zaleka tak presn. Ruiky ukazovali tritvrte na p. Id tie hodiny dopredu, Stapes? optal som sa s ndejou. Ptns mint mi nestailo ani na to, aby som zo seba zhodil cestovn obleenie a obliekol si nieo fajnovejie. No vzhadom na vrstvy piny a tipavho potu, ktor ma pokrvali, bolo by to zbyton, asi ako uviaza hodvbnu mau na tepl lajno. Stapes mi pozrel ponad plece a porovnal as s prevodovmi hodinkami vo vrecku. Naopak, vyzer to, e p mint mekaj. Pochal som si tvr a zvaoval svoje monosti. Nebol som iba zapren, ale naozaj pinav. Kral som pod pliacim letnm slnkom a potom strvil niekoko dn uvznen v dusnom dostavnku. Aj ke maer nehodnotil ud iba poda vonkajieho vzhadu, oceoval

primeran spsoby. pinav a zapchajci by som naho neurobil dobr dojem. Mimovone som si spomenul na elezn klietku a usdil, e nem zmysel riskova. Nie so sprvami, ktor som mu priniesol. Stapes, potrebujem najmenej hodinu na prpravu. Ak to Alveronovi vyhovuje, meme sa stretn po iestom zvone. Stapesova tvr stuhla, oividne sa ho to dotklo. Jeho mimika hovorila jasnou reou: Ked a pozve maer Alveron, nepoiada o preloenie stretnutia. Maer zapska a ty tancuje. Takto to funguje. Stapes, povedal som najpokornejie, ako som vedel, pozrite na ma. Ovoajte ma. Za posledn jedenstenie som preiel tyristopdesiat kilometrov. Nemem sa prechdza po zhrade pokryt prachom z ciest a zapchajci ako barbar. Stapes skrivil sta. Poviem mu, e ste zaneprzdnen. Poslkovia priniesli alie vedr s vodou. Povedzte mu pravdu, poiadal som ho a rozopnal si koeu. Urite to pochop. *** Ked som bol vydrhnut, vymydlen a vhodne obleen, poslal som maerovi zlat prste s odkazom: Skromn rozhovor v najskorom ase, ktor Vm vyhovuje. Do hodiny sa vrtil poslk s odpoveou: akaj na zavolanie. A tak som akal, po ase som poiadal poslka, aby mi priniesol veeru, a znova som akal. Ani nasledujci de nepriiel nijak odkaz. A kee som netuil, kedy ma Alveron zavol, znova som bol vo svojich komnatch ako vo vzen. Bolo prjemn vyspa sa do chuti a znova sa okpa, no obval som sa, aby ma nedobehli chry z Levinshiru. Nepilo sa mi ani to, e nemem zjs do Dolnho Severenu pohada Denn. Z maerovej strany to bol tich trest, na dvore pomerne typick. Vyslal mi jasn signl: Ked a zavolm, prde. Bud sa stretneme poda mojich podmienok, alebo vbec. Bolo to detinsk sprvanie charakteristick pre aristokraciu. No nemohol som s tm ni urobi. Poslal som strieborn prste Bredonovi. Naveerali sme sa a on sa so mnou podelil o klebety, ktor som zmekal. Dvorn chry s asto vemi nudn, no Bredon vybral iba tie najzaujmavejie.

Vina sa tkala maerovho bleskovho dvorenia a svadby s dedikou rodu Lacklessovcov. Oividne s jeden do druhho zblznen. Mnoh predpokladali, e akaj diea. Ani krovsk dvor v Renere nezahal. Princa regenta Alaitisa zabili v dueli, nsledkom oho zavldol na vine zemia junho farrelu chaos, ke sa rozlin achtici usilovali o najviac vyai zo smrti vysokopostavenho lena dvora. Ist chry tvrdili, e maerovi mui sa vo vzdialenej asti Eldu postarali o zbojnkov, ktor prepadvali vhercov dan. Na severe sa vraj ri nespokojnos, pretoe tam oakvaj druh nvtevu maerovch vyberaov. Cesty s vak znova bezpen a banditi mtvi. Bredon sa zmienil aj o pozoruhodnej klebete o mladom muovi, ktor odiiel za Felurian a vrtil sa viac-menej nedotknut a vznala sa okolo neho slab magick aura. Takto rei nepatrili na dvor, ale skr do krmy. Urodzen lovek by sa k takmu podradnmu chru nikdy neznil. Ke mi to Bredon hovoril, v tmavch sovch oiach mu iarili vesel iskriky. Shlasil som, e takto prbeh je naozaj pod rove kultivovanch ud, ako sme my dvaja. A o mj pl? Je vemi kvalitn, vake? Nespomnal som si presne, kde som si ho dal ui. Urite to bolo v cudzine. Mimochodom, pred asom som poul pozoruhodn piese o Felurian. Chce si ju Bredon vypou? Pravdae, zahrali sme si aj klak. Napriek tomu, e som si u dvno nesadol k hraciemu plnu, poda Bredona som sa vemi zlepil. Poda vetkho som sa priblioval k ndhernej hre. *** Nemusm ani hovori, e ke po ma Alveron poslal, okamite som sa za nm vybral. Bol som v pokuen niekoko mint meka, no odolal som, pretoe by z toho ni dobr nevzilo. Ke som ho uvidel, maer sa prechdzal osamote po zhrade. Kral hrdo vystret, akoby sa nikdy nepotreboval oprie o moje rameno i vychdzkov palicu. Kvothe, usmial sa srdene. Som rd, e si si na ma naiel as. Vdy je mi poteenm porozprva sa s vaou milosou.

Prejdeme sa? optal sa. Z junho mosta je o tomto ase pekn vhad. Pridal som sa k nemu a kukovali sme pomedzi starostlivo oetrovan iv ploty. Vimol som si, e si ozbrojen, poznamenal s neprehliadnutenm neshlasom v hlase. Rukou som sa mimovone dotkol Cezry. Mal som ju za psom, nie na pleci. Je to proti pravidlm, vaa milos? Ak tomu dobre rozumiem, vetci mui vo Vintase maj prvo nosi me. Je to nevhodn, zdraznil posledn slovo. Ak sa nemlim, na krovskom dvore v Renere nenjdete dentlmena, ktor sa odvi vyjs z domu bez zbrane. To, e sa vyjadruje uhladene, z teba nerob dentlmena, upozornil ma chladne. Nemal by si na to zabda. Neodvetil som. Navye je to barbarsk zvyk, ktor sa krovi asom vypomst. Netrpi ma, o sa nos v Revere, v mojom meste, mojom dome a v mojej zhrade predo ma nesmie predstpi so zbraou, poastoval ma strohm pohadom. Ospravedlujem sa, ak som vs urazil, vaa milos, zastal som a uklonil sa primnejie ako predtm. Moja pokora ho uzmierila. Usmial sa a poloil mi na plece ruku. To nie je potrebn. Pome sa pozrie na smutnohlvku. Listy sa oskoro obrtia. Prechdzali sme sa a rozprvali o nepodstatnch malikostiach. Bol som dokonale zdvoril a Alveronova nlada sa zlepovala. Nadbiehanie jeho egu nie je privysok cena za zskanie jeho patrontu. Dovolm si poznamena, e manelstvo vaej milosti sved. akujem, prikvol vdne. Naiel som v om poteenie. A o vae zdravie? optal som sa, balansujc na hranici Verejnho rozhovoru. Dar sa mi vnimone dobre, odvetil. Nepochybne aj to je jeden z prnosov manelskho ivota. Pozrel na ma, dvajc mi najavo, e si neel, aby som alej vyzvedal, aspo nie na tomto mieste. Pokraovali sme v prechdzke, z asu na as sme pozdravili achticov, ktorch sme stretli. Maer rozprval o banlnostiach a dvornch

klebetch. Prispsobil som sa a zaujal miesto, ktor mi v tejto konverzcii patrilo. No pravda bola tak, e som to musel vytrpie, aby sme sa dostali k vnejm tmam v skrom. Vedel som, e Alverona nemono dotlai do rozhovoru. Bolo to osi ako ritul ak by som ho poruil, maera by to podrdilo. A tak som trpezlivo znal jeho monolgy, ovoniaval kvety a predstieral zujem o dianie na dvore. Po tvrhodine nastala v rozhovore typick pauza. Nasledova bude polemika a potom oddeme niekam do strania porozprva sa o dleitch zleitostiach. Vdy som zastval nzor, prehovoril Alveron, nartvajc nov tmu, e v centre bytia kadho loveka sdli otzka. Ako to myslte, vaa milos? Verm, e kad m v sebe otzku, ktor ho poha a ned mu spva. Drdi ho ako psa kos. Ak pochop otzku v jadre loveka, ahie mu porozumie, pozrel na ma bokom a slabo sa usmial. Aspo tak si to predstavujem. Zamyslel som sa nad tm. Musm s vami shlasi, vaa milos. Alveron zdvihol oboie. Vzd sa tak jednoducho? optal sa trochu sklamane. akal som, e bude chvu vzdorova. Zavrtel som hlavou, poteilo ma, e mi dal prleitos nadhodi vlastn tmu. Niekoko rokov si lmem hlavu s jednou otzkou a si ma ete dlho potrpi. S tm, o hovorte, sa viem stotoni. Naozaj? oil. o je to? Uvaoval som, i mu poveda pravdu. O ptran po Chandrincoch a vyvraden mojej koovnej spolonosti. No nemohol som to urobi. To tajomstvo mi stle ailo srdce ako vek hladk kame. Bolo to prli osobn, aby som sa zdveril takmu bystrmu loveku, ako je maer. Navye by som musel prezradi, e mi v ilch koluje krv edemskho Rha, o om som sa na maerovom dvore nikomu nezmienil. Alveron vedel, e nie som zo achtickej rodiny, no netuil, e mm a tak nzky pvod. Istotne je to aiv otzka, ked ju tak dlho zvauje, zaartoval, ke som zavhal. Prezra mi ju, trvm na tom. Vmenou ti ponknem t svoju. Mono si navzjom pomeme s odpoveou.

Nemohol som si ela lepie povzbudenie. Chvu som premal, starostlivo vyberajc slov. Kde s amyrovia? Krvavoruk amyrovia? pozrel na ma zboku. Predpokladm, e sa nepta na to, kde s uloen ich tel. Nie, vaa milos, odvetil som vne. Zamyslel sa. Zaujmav. Uahene som sa nadchol. Napoly som akal, e ma odbije s poznmkou, e amyrovia s niekolko storo mtvi. Namiesto toho povedal: Ke som bol mlad, venoval som im vea asu. Skutone, vaa milos? netuil som, ak astie sa na ma usmeje. Pozrel na ma s miernym smevom. Nie je to ni okujce. Ako chlapec som chcel by jednm z nich, trochu sa zahanbil. Vetky prbehy o amyroch nie s pochmrne. Vykonali dleit skutky. Museli sa rozhodn, ke to in neboli ochotn urobi. Aj preto udom nahaj strach, no ja verm, e im ilo o dobr vec. Aj ja si to myslm, prisvedil som. Ktor prbeh mte najradej? O Atreyonovi, odvetil trochu smutne. Dlh roky mi nepriiel na um. Asi by som si ete spomenul na jeho osem prsah, pokrtil hlavou a pozrel na ma. A o ty? Atreyon je pre ma prli krvav. Alverona to pobavilo. Krvavorukmi amyrmi ich nenazvali pre ni za ni. Tetovania ciridov neboli na ozdobu. To je pravda. No aj tak uprednostujem Saviena. Pravdae, pokval hlavou. Si romantik. Chvu sme krali mlky, potom sme odboili a preli okolo fontny. Ako diea ma naisto oarili, pokraoval Alveron, akoby sa priznval k nieomu zahanbujcemu. Boli to mui a eny, za ktormi stla cel cirkev. A navye v ase, ke mala v rukch vetku moc v Ature, usmial sa. Boli odvni a krut a zodpovedali sa len sami pred sebou a pred Bohom. A pred ostatnmi amyrmi, dodal som. A v konenom dsledku pred ppeom, dokonil. Urite si tal vnos, ktorm ich napadol. no.

Prili sme k malmu klenutmu mostu z dreva a kamea. Vyli sme na vrchol oblka a hadeli na vodu s labuami kormidlujcimi v prde. Vie, na o som priiel, ked som bol mlad? optal sa maer. Pokrtil som hlavou. Len o som vyrstol z detskch prbehov o amyroch, zaal som klst konkrtnejie otzky. Kolko bolo amyrov? Kolko achtiSV? Kolko jazdcov mohli posla do bitky? pootoil sa ku mne, zvedav na moju reakciu. V tom ase som bol vo Feltone. Maj tam star atursk mendar, v ktorom uchovvaj cirkevn zznamy z celho severnho farrelu. Dva dni som listoval v zaprench knihch. Vie, o som v nich naiel? Ni, odvetil som. Nenali ste v nich ni. Alveron na ma pozrel, starostlivo maskujc div. Rovnako som pochodil na univerzite, vysvetlil som. Vyzeralo to, akoby niekto vetky informcie o amyroch z archvu odstrnil. Pravdae, nezmizlo plne vetko, no to, o zostalo, sa sotva dalo poklada za dveryhodn. Poda iskry v jeho sivch oiach som videl, e maer mysl na to ist ako ja. A kto by osi tak urobil? vyzval ma. Nikto nem lep dvod ne samotn amyrovia. Znamen to, e s stle medzi nami. Preto sa pta, kde s amyrovia? Alveron znova vykroil, o osi pomalie ako pred chvou. Zili sme z mosta a krali po ceste okolo rybnka, maer mal v tvri vny, zamyslen vraz. Ver, e po prehadan mendaru mi prilo na myse to ist? optal sa. Napadlo mi, e amyrovia sa nejako vyhli sdu a ukryli. Predpokladal som, e stle chodia po svete a v tajnosti pracuj pre vyie dobro. Hrd sa mi naplnila vzruenm. o ste zistili? optal som sa dychtivo. Zistil? zdalo sa, e ho to prekvapilo. Ni. V ten rok mi zomrel otec a stal som sa maerom. Mylienky na amyrov som zavrhol ako chlapensk fantazrovanie, pozrel na labute, elegantne kuce po hladine. No ak si zistil to ist na opanom konci sveta odmlal sa. A dospel som k rovnakmu zveru, vaa milos.

Alveron pomaly prikvol. Monos, e v naom svete existuje tak dleit tajomstvo, je znepokojiv. Obzrel sa po zhrade a mroch svojho panstva. A navye na mojom zem. Nepi sa mi to, znova sa obrtil ku mne, oi mal jasn a prenikav. o navrhuje, ako by sa dali vyhada? Smutne som sa usmial. Ako naznaila vaa milos, ani uhladen re, ani vzdelanie zo ma nerobia achtica. Nemm styky ani zdroje na dkladnej prieskum. No vae meno by mi otvorilo dvere do skromnch kninc. Zskal by som prstup k archvom a zznamom, ktor s bud prli skromn, alebo dobre ukryt, aby z nich ukradli informcie Alveron prikvol, nespal zo ma zrak. Rozumiem ti. Dal by som neviem o, aby som vyptral pravdu. Odvrtil pohad, ked k nm doahol smiech a kroky bliacej sa skupiny aristokratov. Dal si mi podnet na premanie, povedal tichie. Porozprvame sa o tom v skrom. Kedy vm to vyhovuje, vaa milos? Alveron sa na ma zahadel. Prd za mnou dnes veer. A kee ti neviem da odpove, ponknem ti vlastn otzku. Otzky si cenm takmer rovnako ako odpovede, vaa milos.

STOTRIDSIATA SMA KAPITOLA

Odkazy
Do stretnutia s maerom zostvalo takmer p hodn, konene som mohol zjs do Dolnho Severenu. Z konskho vahu som hadel na oblohu, ktor bola tak jasn a modr, a z toho bolelo srdce. Zamieril som do tyroch sviec. Vap nebol pln preto ma neprekvapilo, ked ma hostinsk zazrel kra ku schodom v zadnej asti. Stoj ty! zakrial na ma lmanou aturinou. Zapla! Izba len pre platiacich ud! Nechcel som vyvola rozruch, a tak som pristpil k baru. Hostinsk bol chud zamasten mu so silnm lenattskm przvukom. Usmial som sa naho. Priiel som za priatekou. Izba slo tri. M dlh tmav vlasy, naznail som, pokia siahaj. Bva tu ete? Ach, vrene na ma pozrel. To dieva. Menuje sa Dinay? Prikvol som. Denna si menila meno tak asto ako in eny es. Zamasten mu znova prisvedil. no. Pekn ierne oi? Ona dvno pre. Prela ma dobr nlada, hoci som nevemi dfal, e ju tu njdem. Viete, kam odila? Zasmial sa brechavm smiechom. Nie. Ty aj ostatn vlci ju sem chodte ucha. Keby som kadmu predal informciu, otunel by mi meec. Ale nemm o tom poatia. Nenechala mi u vs odkaz? optal som sa skr zo zvyku. V AJveronovom sdle ma neakal ani list, ani krtky odkaz. Vedela, e ju tu vyhadm. Vedela naozaj? posmieval sa mi, no vtom si na osi spomenul. Me by odkaz. Nie som vemi tav. Chcel by si ho rd? usmial sa. Prikvol som, v hrudi sa mi rozhorela iskrika ndeje. Odila bez zaplatenia za izbu, povedal. Sedemns a pol penc. Vytiahol som strieborn gro. Naiahol sa po, no ja som ho poloil na stl a pritlail dvoma prstami.

Nhlivo odiiel do zadnej miestnosti, zdral sa tam dlhch p mint. Napokon sa vrtil s poskladanm hrkom papiera. Ja som to naiel, vyhlsil slvnostne a zakval na ma. Nepotrebujeme tu papier, iba na podpaovanie. * Pozrel som na odkaz v jeho ruke a srdce mi poskoilo. Konce boli vloen do seba ako na liste, ktor som poslal po drotrovi. Ak ho Denna napodobnila, znamenalo to, e ho tala a nechala mi tu sprviku. Dfal som, e sa dozviem, kam odila a ako ju njdem. Posunul som mincu k hostinskmu a vzal si list. Len o som vyiel z vapu, ponhal som sa do tiea zapustench dver, kde som mal aj na preudnenej ulici ak-tak skromie. Opatrne som roztrhol papier, rozbalil list a naklonil sa do svetla. Denna, musel som opusti mesto, patrn ma poslal splni dleit lohu. Nejak as, mono pr jedensten, budem pre. Prilo to neakane a zleitos je neodkladn, inak by som Ta pred odchodom vyhadal. utujem mnoh z toho, o som Ti povedal pri naom poslednom rozhovore. Tak rd by som sa Ti za to ospravedlnil osobne! Po nvrate Ta vyhadm. Tvoj Kvothe *** Po smom zvonen som vykroil k maerovm komnatm, Cezru som nechal v izbe. Bez mea som sa ctil ako nah. Zvltne, ako rchlo si lovek na osi tak zvykne. Stapes ma uviedol do spoloenskej miestnosti a Alveron ho poslal za Meluan s pozvnkou, aby sa k nm pridala, ked to uzn za vhodn. Napadlo mi, o by sa stalo, keby neprila. Tie by s ou tri dni ani neprehovoril? Alveron sa usadil na pohovke a skmavo sa na ma zahadel. Poul som rzne chry o tvojej nedvnej vprave, prehovoril. Znej prli fantasticky, aby som im uveril. Nechce mi porozprva, ako to bolo naozaj?

Na okamih som uvaoval, ako sa tak rchlo dozvedel o mojom dobrodrustve pri Levinshire. Vzpt som pochopil, e sa pta na lupiov z Eldu. V duchu som si uahene vydchol. Dfam, e Dedan vs naiel bez problmov, povedal som. Alveron prikvol. Mrz ma, e som ho musel posla namiesto seba, vaa milos. Nie je vemi diskrtny. Ni stran sa nestalo, pokril plecami. Km priiel, u nebolo treba ni utajova. Take ste dostali mj list? Ach no, tvoj list, vytiahol ho zo zsuvky. Predpokladal som, e je to nejak svojsk art. Preo, vaa milos? Zahadel sa mi do o, potom pozrel na list. Dvadsasedem muov, tal nahlas. Na prv pohad sksen oldnieri Dobre vybudovan tbor s jednoduchm opevnenm. Znova sa na ma zadval. Hdam si nemysl, e tomu uverm. Piati by ste proti tolkm ozbrojencom nemali iadnu ancu. Prekvapili sme ich, vaa milos, odvetil som nafkan, akoby o ni nelo. Maerovi skysla tvr. Provinn humor bokom, pokladm to za mimoriadne nevkusn. A teraz mi povedz pravdu. Neklamem, vaa milos. Keby som tuil, e budete iada dkaz, povedal by som Dedanovi, nech vm prinesie za vrece odrezanch palcov. Trvalo mi dobr hodinu, km som ho presvedil, aby si to vyhodil z hlavy. Maerovi to nestailo. Mono si mu to mal dovoli. Videlo sa mi to oraz menej zbavn. Keby som vs chcel oklama, vaa milos, vymyslel by som presvedivejiu lo. Odmlal som sa, aby si to stihol uvedomi. Ak potrebujete dkaz, polite niekoho do tbora. Tel sme splili, no lebky tam urite zostali. Ukem vm to miesto na mape. Maer to sksil inak. A o ich vodca? Mu, ktormu nepreka prestrelen noha. Ten, o voiel do stanu a dajne zmizol Naozaj sa to stalo, vaa milos.

Alveron na ma chvu hadel, potom vzdychol. Verm ti, povedal. No aj tak je to zvltna a neradostn sprva, zamrmlal si takmer pre seba. Shlasm, vaa milos. Venoval mi zvltny, vypotav pohad. Co si o tom mysl? Ne som stihol odpoveda, z vonkajch izieb k nm doahol ensk hlas. Alveronova zamraen tvr sa vyhladila. Vystrel sa v kresle. Rukou som zamaskoval smev. To je Meluan, oznmil. Ak sa nemlim, prina otzku, o ktorej som sa zmienil, stivo sa usmial. Myslm, e sa ti bude pi, je to skuton zhada.

STOTRIDSIATA DEVIATA KAPITOLA

Bez zmok
Stapes uviedol Meluan do miestnosti, maer a ja sme vstali. Obleen mala aty, na ktorch prevaovala siv a svetlofialov farb, zvlnen gatanov vlasy stiahnut dozadu odhaovali jej elegantn krk. Za Meluan krali dvaja mlad sluhovia s drevenou truhlicou. Maer chytil manelku za ruku a Stapes prikzal chlapcom, aby poloili debnu veda jej kresla. Potom ich vyhnal z izby a skr ako za sebou zatvoril dvere, sprisahanecky na ma murkol. Obrtil som sa k Meluan a uklonil sa, ako to vyaduj pravidl. Te ma, e vs op stretvam moja pani? zakonil som otzkou, pretoe som si nebol ist, ako ju oslovova. zemie Lacklessovcov bolo voakedy, ked ovldali Tinu, samostatnm grfstvom, no medzitm vypukla nekrvav vzbura. Jej svadba s Alveronom to ete skomplikovala, pretoe som nevedel, i existuje aj ensk verzia titulu maershona. Meluan nad tm mvla rukou. V skrom ma pokojne oslovuj pani. Nevyadujem formlnos od niekoho, komu som tak vemi zaviazan, zovrela Alveronovu dla. Sadni si, prosm. Znova som sa uklonil, klesol na stoliku a o naj nentenej ie pozrel na truhlicu. Mala rozmery asi ako vek bubon a vyrobili ju z brezovho dreva obitho mosadznm plechom. Vedel som, e sa odo ma oakva zdvorilostn rozhovor, a km jeden z nich nezavedie re na debnu. No zvazila vo mne zvedavos. Maer mi prezradil, e prinate otzku. Mus by vemi ak, ked ju tak dobre ukrvate, kvol som na debnu. Meluan pozrela na Alverona a zasmiala sa, akoby som povedal vtip. Manel mi hovoril, e si posadnut zhadami. Trochu zahanbene som sa usmial. Mm to v povahe, pani. Kvli mne sa nemus meni, optovala mi smev. Bude tak dobr a postav truhlicu predo ma?

Podarilo sa mi ju zdvihn, no ak vila menej ako esdesiat kl, tak som bsnik. Meluan sa posunula na kraj kresla a naklonila sa k debne. Lerand mi povedal, ak lohu si zohral pri naom zblen. Som ti za to vemi van a pokladm sa za tvoju dlnku. Tmavohned oi mala smrtene vne. No vinu dlhu ti splatm tm, o teraz uvid. ud, ktor vedia, o o ide, zrtam na prstoch svojich rk. Neby toho, e manel sa zaruil za tvoju diskrtnos, nikdy by som na to nepristala, veavznamne na ma pozrela. Prisahm na svoju ruku, e o tom nikomu nepoviem, ubezpeil som ju a usiloval sa zakry nedokavos. Meluan prikvla. Nevytiahla k, ako som predpokladal, ale pritlaila ruky na kraje truhlice a mierne vysunula dva panely. Ozvalo sa slab cvaknutie a veko sa otvorilo. Lockless bez zmok, pomyslel som si. Pod vekom sa ukzala alia debna, menia a plochejia. Bola velk asi ako ndoba na chlieb, na mosadznom mechanizme zmky mala kov dierku v tvare kruhu. Meluan si stiahla retiazku, ktor jej visela na krku. Smiem sa pozrie? poiadal som. Meluan to zaskoilo. Prosm? Smiem si obzrie ten k? Bo hnev! zvolal Alveron. Ete sme sa nedostali k tomu najzaujmavejiemu. Ponkam ti prastar tajomstvo, a ty obdivuje baliaci papier?! Meluan mi podala k. Obracal som ho v dlaniach, rchlo, no dkladne som si ho prehliadol. Rd odkrvam tajomstv jednu vrstvu za druhou, vysvetlil som. Ako cibuu? odfrkol. Ako kvet, zakontroval som a vrtil k Meluan. akujem. Zasunula ho do otvoru a nadvihla veko vntornej katule. Retiazku si zavesila sp na krk, zastrila ju pod aty a upravila sa. Zdalo sa mi, e to trv venos. Napokon sa naklonila dopredu a oboma rukami z debny osi vytiahla. Drala to za otvorenm vekom, mimo mjho zornho poa. Pozrela na ma a zhlboka sa nadchla. Toto je prehovorila.

Uk mu to, drah, jemne ju preruil Alveron. Som zvedav, o si o tom mysl, zachichotal sa. Bojm sa, e ak ho nech ete chvu aka, dostane zchvat. Meluan mi slvnostne podala kus tmavho dreva vekosti hrubej knihy. Chytil som ho oboma rukami. katuka bola neprirodzene ak, drevo na dotyk hladk ako vyleten kame. Ked som po nej preiel prstami, zistil som, e boky s vyrezvan. Nie privemi, aby strhli pozornos, vstupky na dreve som ledva ctil. Pohladil som veko, na ktorom bol podobn vzor. Mal si pravdu, Meluan sa obrtila k Alveronovi. Je ako diea, ktor dostalo darek na slnovrat. A to si ete ni nevidela, odvetil. Pokaj, ked zane. Chlapec m myse ako elezn kladivo. Ako sa otvra? optal som sa. Obracal som katuku v rukch, vntri sa nieo posvalo. Nevidel som zvesy ani veko, ba ani trbinu, ktor by mi napovedala, kde sa otvra. Pripomnala kus akho tmavho dreva. No naisto som vedel, e je to schrnka. Ctil som to a chcel som ju otvori. Nevieme, odvetila Meluan. Chcela pokraova, no manel ju jemne umlal. Co je vntri? znova som naklonil katuku. Nevieme, zopakovala. Zaujalo ma aj samotn drevo. Bolo dos tmav na roahsk, ibae malo tmavoerven vlkna. Ba o viac, zdalo sa, e je to aromatick drevo. Voalo ako Bolo mi to povedom, no nevedel som tomu prs na klb. Sklonil som hlavu a zhlboka sa nadchol. Pripomnalo to citrn. Bol to tak znmy pach, e som sa iiel zblzni. Co je to za drevo? Ticho bolo dostatone vrenou odpoveou. Zdvihol som hlavu a pozrel na nich. Vemi mi to neuahujete, vak? usmial som sa, aby ich moje slov neurazili. Alveron si sadol na kraj kresla. Mus uzna, e je to vynikajca otzka, oslovil ma so slabo skrvanm vzruenm. U si mi predviedol, ako dobre vie hda, siv oi sa mu zaleskli. o mi povie o katuke? Je to rodinn pamiatka, prehovoril som zahka. Vemi star

Ak star? preruil ma nedokavo. Pribline tritisc rokov, odvetil som. Meluan stuhla od divu. Z vaej reakcie usudzujem, e nie som aleko od pravdy. Meluan mlky prisvedila. Vyrezvan plastika sa za stroia oividne opotrebovala. Ak plastika? Alveron sa naklonil dopredu. Je vemi jemn, zavrel som oi. No ctim ju. Ja som ni nenahmatal. Ani ja, pridala sa Meluan. Vyzerala trochu dotknut. Mm vemi citliv prsty, povedal som primne. Potrebujem ich pri prci. Pre tvoju mgiu? optala sa so starostlivo ukrvanm nznakom detskho asu. A hudbu, doplnil som. Dovolte? Meluan prikvla. Chytil som jej ruku a pritlail ju dlaou na vrch katuky. Ctite to? elo sa jej zvratilo od sstredenia. Asi no, odtiahla ruku. Si si ist, e je to vyrezvan? Je to prli pravideln, aby ilo o nhodu. Ako to, e ste o tom nevedeli? Nepe sa to vo vaej rodinnej kronike? Meluan sa zhrozila. Nikomu by nenapadlo psa o loeclosovskej katuke. Nepovedala som, e je to najtajnejie z tajomstiev? Uk mi to, poiadal Alveron. Vodil som jeho prsty po vzore na dreve. Zachmril sa. Ni. Asi mm prli star ruky. Nie s to psmen? Zavrtel som hlavou. Je to plynul vzor, nieo ako pirly. No neopakuje sa, neustle sa men Vtom mi osi napadlo. Mohlo by to by yllsk uzlov psmo. Vie ho ta? vyzvedal Alveron. Preiel som po om prstami. Neviem po yllsky ani toko, aby som pretal jednoduch uzol na pagte, pokrtil som hlavou. Okrem toho, za tritisc rokov sa yllsk psmo zmenilo. Poznm niekokch ud na univerzite, ktor by ho vedeli preloi. Alveron pozrel na Meluan, no t rzne zavrtela hlavou. Cudzinci sa o tom nesm dozvedie.

Maera jej odpove sklamala, no nenaliehal na u. Zas sa obrtil ku mne. Optam sa a rovnak otzku, ak si poloil pred chvou. Ak je to drevo? Vydralo tritisc rokov, zamyslel som sa nahlas. Je dut, no napriek tomu ak, to znamen, e ide o pomal drevo, ako je hrab alebo rennel. Poda farby a hmotnosti odhadujem, e obsahuje vea eleza ako roah. Najskr to bude elezo a med, pokril som plecami. Ni presnejie vm nepoviem. o je vntri? Zamyslel som sa. Nieo menie ako sonika Meluan sa usmiala, no Alveron sa mliko zamrail, a tak som rchlo pokraoval: Poda toho, ako sa pri naklonen pohybuje, tipujem to na kov, zatvoril som oi a naval tlmenmu buchnutiu predmetu v katuke. Nie. Skr to bude sklo alebo kame. Nieo cenn, povedal Alveron. Otvoril som oi. Nie nevyhnutne. Vysok hodnotu to zskalo asom, pretoe je to v rodine vemi dlho. A tie preto, lebo je to zhada. Ale i to bolo cenn aj na zaiatku? pokril som plecami. ako poveda. Zamykaj sa najm drah predmety, pripomenul mi Alveron. Presne tak, zdvihol som katuku, ukazujc na jej hladk povrch. Nie je to zamknut. Naopak, mono sa k tomu nem nikto dosta, lebo je to nebezpen. Preo si to mysl? zaujmalo ho. Kto by si s tm robil toko starost? namietla Meluan. Nao ukrva nieo nebezpen? Ked je nieo nebezpen, treba to znii. Vzpt si na vlastn otzku odpovedala: Iba ak by to bolo cenn a zrove nebezpen. Mono je to privemi uiton, aby to len tak zniili, navrhol maer. Alebo sa to ned znii, dodal som. A to najlepie na koniec, Alveron sa ete vmi naklonil dopredu. Ako ju otvor? Zahadel som sa na katuku, obracal ju v rukch a stlal boky. Prechdzal som prstami po rezbe a hadal trbinu, neviditen vonm

okom. Jemne som katukou zatriasol, ovoal ju a zdvihol oproti svetlu. Netum, priznal som. Alveronovi ovisli plecia. Asi som od teba akal privea. A nemohla by pomc mgia? Nevedel som, ako mu poveda, e ary, ak m na mysli, existuj len v rozprvkach. Neviem o nijakej, ktor by sa dala poui. Nikdy ti nenapadlo rozreza ju? optal sa Alveron manelky Meluan sa zhrozila, v duchu som s ou shlasil. Nikdy! zvolala, len o chytila dych. Je to zklad naej rodiny. Skr by som dala posoli vetky nae pozemky. Drevo je navye vemi tvrd, ponhal som sa jej na pomoc. Pravdepodobne by ste zniili predmet vntri. Najm ak je krehk. Bol to len npad, ubezpeil svoju enu. Vemi neuven, odsekla Meluan, no vzpt to outovala. Prep, no u len mylienka odmlala sa, oividne rozruen. Potapkal ju po ruke. Rozumiem ti, moja drah. M pravdu, nerozmal som nad tm. U ju mem odloi? optala sa ho. Neochotne som jej katuku podal. Keby mala zmku, mohol by som sksi otvori ju, no takto neviem prs ani len na to, kde s zvesy alebo veko. V katuke bez vieka so zmkami / m vrecko s muovmi kamienkami. V hlave mi zaznel ryvok z detskej verovanky, len tak-tak, e som zadral smiech a zamaskoval ho kaom. Alveron si to nevimol. Ako vdy sa spolieham na tvoju diskrtnos, postavil sa. ia, obvam sa, e som vyerpal vinu nho asu. Urite m in plny. Stretneme sa zajtra a porozprvame sa o amyroch? Po druhom zvonen? Vstal som spolu s maerom. Ak sa vaa milos neuraz, je tu ete jedna zleitos, ktor je nevyhnutn prediskutova. Vne na ma pozrel. Dfam, e je to dleit. Nanajv, vaa milos, odvetil som nervzne. Nepok to ani de. Zmienil by som sa o tom skr, keby sme mali viac asu a skromia. Dobre teda, zasa si sadol. Co a tak vemi tla?

Lerand, oslovila ho Meluan s miernou vitkou. Naahujeme as. Hayanis bude aka. Nech pok, odvetil. Kvothe je vo vetkch ohadoch vern sluobnk. Nestrcal by mj as nadarmo a ignoroval by som ho len na vlastn kodu. Lichotte mi, vaa milos. Prisahm, e je to vne, ibol som pohadom na Meluan. A trochu chlostiv. Ak sa dma rozhodne ods, mono to bude pre u lepie. Akte to tak dleit, nemala by som zosta? optala sa povene. Sptavo som pozrel na maera. okovek mi chce poveda, me pou aj moja manelka, povedal. Zavhal som. Musel som mu poveda o falonch koovnkoch. Bol som si ist, e ak si vypouje najprv moju verziu udalost, mem ich poda tak, aby na ma vrhali dobr svetlo. Ak by sa mu to dostalo do u oficilnou cestou, mono nebude ochotn prehliadnu hol fakt, e som z vlastnej vle zavradil deviatich ptnikov. Posledn, o som potreboval, bola prtomnos Meluan pri tomto rozhovore. Situciu to mohlo iba zhori. Sksil som to ete raz: Je to vemi pochmrne, vaa milos. Alveron zavrtel hlavou a mierne zvratil elo. Nemme pred sebou tajomstv. Potlail som rezignovan vzdych a vytiahol z vntornho vrecka shaedu poskladan pergamen. Je toto jedno z osveden o patrnstve, ktor udelila vaa milos? Prebehol po om sivmi oami, zrailo sa v nich mierne prekvapenie. no. Ako si sa k nemu dostal? Och, Lerand, vzdychla Meluan. Vedela som, e dovol obrkom cestova po svojom zem, no nikdy mi nenapadlo, e sa zni k tomu, aby si im robil patrna. Iba niekokm koovnm spolonostiam, odvetil. Ako prinle mjmu postaveniu. Kad ven dvor m aspo niekoko hudobnkov. Mj nie, povedala Meluan pevne. Je praktick ma vlastnch umelcov, povedal zmierlivo. A vydriava niekolko koovnch spolonost je ete vhodnejie. lovek

si me vybra vhodn zbavu na kad prleitos. o mysl, kto sa staral o hudbu na naej svadbe? Ked to Meluan neobmkilo, Alveron pokraoval: Nesm vystupova s nim oplzlm ani pohanskm, drah. Dvam si na to vek pozor. Ubezpeujem a, e v nijakom z mojich miest nedovolia vystupova koovnkom, km sa nepreuku osvedenm s podpisom achtica. Alveron sa op obrtil ku mne. o ma zasa privdza k otzke, kde si vzal osvedenie? Umelcom sa bez neho urite nedar. Zavhal som. Nevedel som, ako k tomu najlepie pristpi v prtomnosti Meluan. Plnoval som hovori s maerom osamote. Mte pravdu, vaa milos. Zabili ich. Maera to neprekvapilo. Myslel som si to. Je to poutovaniahodn, ale z asu na as sa to stane. Meluan sa zablyslo v oiach. Bola by som radej, keby k tomu dochdzalo astejie. Vie, kto ich zabil? optal sa maer. V istom zmysle no, vaa milos. Zvedavo zdvihol oboie. Nu? Ja. o ty? Vzdychol som. Ja som zabil ud, ktor mali vae osvedenie, vaa milos. oe? zmeravel. Uniesli dve dievat z mesta, cez ktor prechdzali, odmlal som sa premajc, ako to poveda pred Meluan o najjemnejie. Boli to mlad dievat, vaa milos, a mui s nimi nenarbali ako v rukavikch. Tvr lady Meluan sa zmenila na ad. No ne prehovorila, Alveron nedverivo pokraoval: A ty si sa ich rozhodol zabi? Cel umeleck spolonos pod mojm patrontom? pochal si elo. Koko ich bolo? Dev. Boemj!

Poda ma urobil dobre, vzplanula Meluan. Na tvojom mieste by som mu pridelila oddiel str a prikzala, aby tak naloil s kadou bandou potulnch Ruhov na tvojom panstve. Moja drah, povedal Alveron trochu stroho. Neutujem ich o ni viac ako ty, ale zkon je zkon. Ked Zkony pe ty, skoila mu do rei. Tento mladk ti preukzal dobr slubu. Mal by si mu da lno, udeli titul a urobi z neho lena rady. Zabil mi dev poddanch, upozornil ju rzne. Ked udia prestan dodriava zkony, zavldne anarchia. Keby som sa o tom dozvedel nhodou, dal by som ho obesi ako banditu. Odstrnil dev ruhskch nsilnkov. Dev vraednch, potulnch zlodejov. O dev edemskch Ruhov na svete menej je sluba pre ns vetkch, pozrela na ma. Poda ma si vykonal dobr skutok. Jej pomlen lichotenie iba rozdchalo ohe pod kotlom mjho hnevu. Neboli medzi nimi iba mui, moja pani, odvetil som. Meluan trochu zbledla. Alveron si pochal tvr. Dobr Boe, chlape, tvoja primnos je ako katova sekera. A mal by som tie poznamena, pokraoval som chladne, ak mi rite odpusti, e som nezabil edemskch Ruhov. Nebola to ani len naozajstn koovn spolonos. Alveron unavene pokrtil hlavou a poklepal prstom po pergamene. Tu stoj nieo in: edemsk Ruhovia a koovn spolonos. Osvedenie ukradli, vaa milos. udia, ktorch som stretol na ceste, zabili skupinu Ruhov a zaujali ich miesto. Zvedavo na ma pozrel. Tum si o tom presveden. Povedal mi to jeden z nich, vaa milos. Priznal, e sa iba vydvali za koovn spolonos. Neboli to Ruhovia. Meluan sa tvrila, akoby sa nevedela rozhodn, i je zmten, alebo znechuten. Kto by osi tak predstieral? Alveron prikvol. Moja manelka m pravdu. Zd sa mi pravdepodobnejie, e ti klamali. Kto by to nepoprel? Kto by dobrovone priznal, e je edemsk Ruh? Po tch slovch ma obliala erve, odrazu som sa zahanbil, e som po cel as zatajoval svoju edemsk krv. Nepochybujem, e vau

pvodn koovn spolonos tvorili Ruhovia, vaa milos. No udia, ktorch som zabil, k nim nepatrili. Nijak Ruh by nevykonal to, o oni. Meluan sa zachmrila. Nepozn ich. Pozrel som jej do o. Domnievam sa, e ich poznm vemi dobre, moja pani. Ale preo? nechpal Alveron. Ak lovek so zdravm rozumom by sa vydval za edemskho Rha? Uahilo im to cestovanie, odvetil som. A navye zskali ochranu, ktor im poskytovalo vae meno. Mvol nad tm rukou. Pravdepodobne to boli Ruhovia, ktorm sa zunovala poctiv prca, a tak sa dali na zlodejstvo. Nie, vaa milos, trval som na svojom. Neboli to edemsk Ruhovia. Alveron na ma vytavo fochol. Nezmysel. Kto by rozoznal banditov od skupiny Ruhov? Nie je medzi nimi nijak rozdiel, odvrkla Meluan. Ja ich rozoznm, vaa milos, vybuchol som. Lebo aj ja som edemsk Ruh. Nastalo ticho. Na tvri Meluan sa v rchlom slede vystriedali ok, nedvera, hnev a zhnusenie. Vstala a chvu to vyzeralo, e ma opuje. Meravo odkrala z miestnosti. Doahlo k nm rinanie, ke sa jej osobn strca postavil do pozoru a nasledoval ju. Alveron zo ma nespal zrak, tvril sa prsne. Ak je to vtip, tak sa ti vemi nevydaril. Neartujem, vaa milos, odvetil som, bojujc s vlastnm hnevom. Preo si povaoval za potrebn taji to predo mnou? Netajil som to, vaa milos. Vy sm ste niekokokrt naznaili, e mm aleko od urodzenho pvodu. Zlostne udrel po opierke. Vie, ako to myslm! Preo si sa nikdy nezmienil, e si Ruh? Myslm, e dvod je zrejm, vaa milos, odvetil som rezervovane, usilujc sa ovlda. Spojenie edemsk Ruh m pre pansk nosy prisiln zpach. Vaa manelka zistila, e ho nezakryje ani parfumom.

Moja dma mala v minulosti neprjemnosti s Ruhmi, vysvetlil. Radej si to zapamtaj. Viem o jej sestre, ktor uvrhla rodinu do hanby. Zamilovala sa do koovnka a ula s nm. Ak hrza! odsekol som jedovato, telom mi lomcovala zrivos. Jej sestra urobila rodine dobr meno na rozdiel od vaej manelky. Moja krv je rovnak ako krv kohokovek inho a som hoden viac ne vina ud. A aj keby to tak nebolo, nem prvo sprva sa ku mne tak, ako to prve predviedla. Alveronova tvr stvrdla. Ja si zas myslm, e m prvo sprva sa k tebe, ako sa jej zapi, odsekol. Tvoje neakan vyhlsenie ju zaskoilo. Vzhadom na jej pocity voi vmu potulnmu udu sa zachovala mimoriadne zdranlivo. Poda ma sa jej nepi, e jazyk koovnka ju vlkal do postele ete skr ako sestru. Len o som to vyslovil, vedel som, e som prestrelil. Zaal som zuby, aby som nedodal ete nieo horie. Smie ods, povedal Alveron s chladnou formlnosou, oi mal pln hnevu. Odpochodoval som so vetkou zlostnou hrdosou, ktor som v sebe nazbieral. Nie preto, e by mi doli slov, no keby som tam zostal ete chvu, zavolal by stre a tak som si svoj odchod nepredstavoval.

STOTYRIDSIATA KAPITOLA

Spravodliv odmena
Rno ma uprostred obliekania vyruil poslek. Priniesol hrub _ oblku s Alveronovou peaou. Sadol som si k oknu a vybral z nej niekoko listov. V prvom sa psalo: Kvothe, po dkladnom zven som dospel k nzoru, e krv nem vplyv na tvoje sluby. Avak vmi ne na vlastnej spokojnosti mi zle na spokojnosti eny, ktorej patr moja dua. Dfal som, e pri mne zostane, no nie je to, ia, mon. Kee tvoja prtomnos vyvolva u mojej panej znan znepokojenie, musm a poiada, aby si mi vrtil prste a pri najbliej vhodnej prleitosti opustil Severen. Prestal som ta, vstal zo stoliky a otvoril dvere. Na chodbe stla v pozore dvojica Alveronovch strcov. Pane? prehovoril jeden z nich, civiac na moju polovin nahotu. Len vs kontrolujem, odvetil som a zavrel dvere. Vrtil som sa k oknu a zasa vzal do rk list. o sa tka zleitosti, z ktorej vzili tieto neastn okolnosti, som presveden, e si konal v mojom najlepom zujme a tie v zujme celho Vintasu. Prve dnes rno som dostal sprvu, e v Levinshire sa vaka ervenovlasmu dentlmenovi menom Kvothe vrtili k svojim rodinm dve unesen dievat. Ako odmenu za tvoje sluby ti ponkam nasledovn: Po prv, milos v prpade zavradench pri Levinshire. Po druh, verov list, ktor ti umon erpa peniaze z mojej pokladnice na zaplatenie kolnho na univerzite. Po tretie, osvedenie, ktorm ti udeujem prvo cestova, hra a vystupova kdekovek na mojom zem.

A napokon moje poakovanie. Maershon Lerand Alveron Niekoko mint som pozoroval vtky poletujce v zhrade za oknom. Oblka obsahovala vetko, o maer spomnal. verov list bol hotov umeleck dielo, na tyroch miestach ho podpisom a peaami potvrdil Alveron aj jeho hlavn pokladnk. Osvedenie vyzeralo ete krajie. Bolo napsan na hrubom hrku bledoltho pergamenu a ozdoben Alveronovou rodinnou peaou, i jeho vlastnou. Nebolo to vak osvedenie o patrnstve. Pozorne som si ho pretal. Zretene deklarovalo, e nie som v maerovch slubch a ni ns nespja. Poskytovalo mi vak prvo slobodnho cestovania a vystupovania pod ochranou maerovho mena. Vskutku nezvyajn kompromis. Len o som sa obliekol, znova sa ozvalo klopanie. Vzdychol som, napoly presveden, e prili alie stre, aby ma vyhnali z izby. No za dverami stl poslek. Dral strieborn podnos s alm listom, tentoraz mal pea lady Lacklessovej. Veda listu leal prste. Vzal som ho do ruky a zmtene obracal v dlani. Nebol zo eleza, ako som predpokladal, ale zo svetlho dreva. Po obvode mal nahrubo vyplen Meluanino meno. Vimol som si, e poslek had rozrenmi oami striedavo na ma a na prste. Neulo mi ani to, ako urputne sa stre vyhbaj pohadu na prste. Oividne to pokladali za vnimon udalos. Podal som chlapcovi svoj strieborn prste. Odnes ho Bredonovi, prikzal som mu. A neuchci sa. *** Ke som otvoril dvere, Bredon pozeral na strcov. Dobr prca, chlapci, len tak alej, oslovil ich a jednmu zo artu poklepal po hrudi vychdzkovou palicou. Strieborn vlia hlava slabo zazvonila o hrudn plt, Bredon sa usmial ako vesel strko. Vaka vaej ostraitosti sa ctime ovea bezpenej. Zavrel za sebou dvere a zdvihol oboie. Boia milos, chlape, tvoje postavenie rastie zo da na de! Vedel som, e sa te maerovej

priazni, no a tak, aby ti pridelil dvoch muov z osobnej stre? Priloil si ruku na srdce a teatrlne vzdychol. oskoro nebude ma as na ud, ako je boh, star a zbyton Bredon. Chabo som sa usmial. Je to trochu zloitejie, ukzal som mu dreven prste. Potrebujem vedie, o znamen toto. Bredonova vesel nlada sa rozplynula rchlejie, ako keby som vytiahol zakrvaven n. Nebes! zvolal. Povedz mi, e si ho dostal od nejakho staromdneho farmra. Zavrtel som hlavou a podal mu prste. Obrtil ho. Meluan? takmer zaepkal. Vrtil mi prste, klesol na najbliiu stoliku, vychdzkov palicu si poloil na kolen. Trochu zbledol v tvri. Poslala ti ho maerova mladomanelka? Ako pozvnku? Od pozvnky to m vemi aleko, odvetil som. Poslala mi aj rozkon list, zdvihol som druh ruku. Bredon sa po natiahol. Smiem sa pozrie? optal sa a vzpt ruku stiahol. Prep. Je odo ma dos nezdvoril iada Budem vm vemi zaviazan, ak si ho pretate, vtlail som mu list do rk. Zfalo potrebujem pozna v nzor. Bredon ho vystrel a tal. Pery sa mu zahka pohybovali, m niie sklzol pohadom, tm vmi bledol. Lady m vnimon dar formulova mylienky, poznamenal som. O tom niet sporu, shlasil. Mohla to napsa rovno krvou. Myslm, e by to rada urobila. No na alej strane by istotne vykrvcala, podal som mu druh as listu. Bredon pokraoval v tan, z tvre mu zmizli aj zvyky ervene. Bohovia, zaepkal. Existuje vbec slovo chamrad? Existuje, prisvedil som. Dotal druh stranu, vrtil sa na zaiatok listu a ete raz ho pomaly tal. Napokon na ma pozrel. Ako vemi a tto dma nenvid! Keby jestvovala ena, ktor by mi venovala hoci len desatinu jej vne, premenen na lsku, urobila by zo ma najastnejieho mua na svete. o to znamen? znova som zdvihol prste. Zactil som dym, meno do urite vyplila dnes rno. Od farmra? pokril plecami. okovek. Zvis to od dreva.

No tu, od prslunka aristokracie? zavrtel hlavou, oividne nenachdzal slov. Myslel som, e na dvore s len tri druhy prsteov. Iba tri sa pouvaj. Iba tri sa posielaj a vystavuj. Kedysi dvali dreven prstene sluhom, ktor mali prli nzky pvod, aby si zaslili elezn. U dvno sa to vak nerob. Dreven prste sa na dvore napokon stal synonymom stranej urky. S urkou sa vyrovnm, odvetil som s avou. Urazili ma aj lep udia ne ona. To bolo pred sto rokmi, pokraoval Bredon. Odvtedy sa pomery zmenili. Len o dreven prste sa stal urkou, niektor sluhovia to brali osobne. Nikto nechce urazi vrchnho koniara, preto mu nepole dreven prste. No ak dostane vnimku koniar, nepi sa to krajrovi Prikvol som. A tak to pokrauje. Napokon dreven prste uraz kadho. Bredon pritakal. Mdry lovek si dva pozor, aby nerozhneval sluhov. Aj poslek, ktor nos veeru, vie, o je nenvis, a me sa pomsti tiscimi neviditenmi spsobmi. Dreven prstene sa prestali pouva. Keby sa nevyskytovali v niektorch hrch ako sas zpletky, pravdepodobne by upadli do zabudnutia. Pozrel som na prste. Take som pre Meluan podradnej ako sluha, ktor vylieva pomyje. Bredon si rozpaito odkalal. Je to ete horie. Nepovauje a za loveka. Poda nej nie si hoden nazva sa udskou bytosou. Ach, u rozumiem. Natiahol som si prste a zovrel ruku v ps. Prekvapivo dobre mi pasoval. Tento prste nie je na nosenie, poznamenal Bredon znepokojene. Prve naopak. Zvedavo na ma pozrel. Predpokladm, e Alveronov prste u nem. Poiadal ma, aby som ho vrtil, zdvihol som zo stola maerov list a podal ho Bredonovi. Pri najbliej vhodnej prleitosti, zacitoval a sucho sa zachichotal. Hovor tm viac, ne sa zd na prv pohad, odloil list. No predsa len je to takto asi lepie. Keby sa postavil na tvoju stranQ;

spravili by si z teba bojov pole: guku korenia medzi jej maiarom a jeho tlikom na drvenie. Pri hateren by a zniili. Zrak mu padol na dreven prste na mojej ruke. Odovzdala ti ho osobne? optal sa s ndejou. Poslala ho po sluhovi, vzdychol som. Videli ho aj stre. Ozvalo sa klopanie. Otvoril som dvere a poslk mi podal list. Zavrel som a zahadel sa na pea. Od lorda Praeveka, oznmil som. Bredon pokrtil hlavou. Prisahm, e ten chlap trvi kad sekundu s uchom pritlaenm ku kovej dierke alebo s jazykom v nieom zadku. S smevom som zlomil pea a otvoril list. iada odo ma svoj prste, pretal som. Psmo je rozmazan, ani nepokal, km uschne atrament. Bredon prikvol. Sprva sa ri rchlo. Nebolo by to tak zl, keby nesedela po Alveronovej pravej ruke. Jasne dala najavo svoj nzor: ktokovek sa k tebe zachov lepie ako k psovi, dostane sa do rovnakej nepriazne, zamval listom od Meluan. A tto zlos ju len tak neprejde. Kvol na misku s prstemi a sucho, neveselo sa zasmial. A to si k tebe prve nalo cestu striebro. Podiiel som k miske, vylovil Bredonov prste a podal mu ho. Mali by ste si ho vzia. Zatvril sa neastne, no za prsteom sa nenaiahol. oskoro oddem, povedal som. Nechcem, aby ste pre ma trpeli. Nemm vm ako poakova za poskytnut pomoc. To najmenie, o pre vs mem urobi, je zabrni, aby popinili vae meno. Bredon zavhal, potom zavrel oi a vzdychol. S odovzdanm pokrenm pliec si prste zobral. Och, spomenul som si ete na osi. Pristpil som ku kpke ohovraskch listov a vytiahol strnky opisujce Bredonovo bezbon vystrjame. Toto vs urite pobav, podal som mu ich. Mali by ste s. U tm, e ste tu, si kodte. Bredon vzdychol a prikvol. Mrz ma, e sa to takto zvrtlo, chlape. Ak sa niekedy vrti do tchto konn, nevhaj a vyhadaj ma.

Na vetko sa raz zabudne. Oi mu stle bldili smerom k drevenmu prsteu. Naozaj by si ho nemal nosi. Ke odiiel, vybral som z misky Stapesov strieborn prste a Alveronov elezn. Vyiel som na chodbu. Idem navtvi Stapesa, zdvorilo som oslovil stre. Odprevadte ma? Vy mu ibol oami po mojom prsteni, potom pozrel na spolonka a shlasne zamrmlal. Zvrtol som sa na pte a vykroil. Ozbrojenci so mnou drali krok. *** Stapes ma uviedol do spoloenskej miestnosti a zavrel za nami dvere. Jeho komnaty boli ete honosnejie ako moje a oividne sa v nich zdriaval astejie. Pri stole stla velk misa pln prsteov. Vetky boli zo zlata. Jedin elezn prste mal od Alverona, nosil ho nasaden na prste. Mono vyzeral ako predava na trhu, no mal vemi bystr oi. Ihne si vimol mj prste. Tak predsa to urobila, pokrtil hlavou. Nemali by ste ho nosi. Nehanbm sa za to, kto som, odvetil som. Ak je toto prste edemskch Ruhov, nezlom ho z ruky. Stapes vzdychol. Je to o osi zloitejie. Viem. Nepriiel som vm strpova ivot. Vrtite ho za ma maerovi? podal som mu Alveronov prste. Sluha si ho vloil do vrecka. A tieto s vae, podal som mu oba jeho prstene: jeden strieborn a druh z bielej kosti. Nechcem zasia medzi vs a manelku vho pna nezhody. Stapes prikvol a zdvihol strieborn prste. Keby ste si ho nechali, priailo by mi to. Som maerov sluobnk, preto si musm dva pozor na dvorn hry. Potom ma chytil za ruku a vtlail mi do dlane prste z kosti. No tento nem so slubou u maera ni spolon. Znamen dlh medzi dvoma mumi. Dvorn hry sa ho netkaj, pozrel mi do o. Trvm na tom, aby ste si ho nechali.

*** Neskor veeru som zjedol vo svojich komnatch. Stre trpezlivo akali pred dverami. Maerov list som pretal asi pkrt a zakadm som dfal, e medzi riadkami njdem aspo nznak zhovievavho porozumenia. No nijak tam nebolo. Na stole leali papiere od Alverona. Vysypal som k nim obsah svojho meca. Vypadli z neho dva zlat dukty, tyri strieborn dublony, osem a pol pence a jeden modegsk strehlam, na ktorho pvod som si za svet nevedel spomen. Po prertan to bolo necelch osem hrivien. Mince som uloil na kpku veda Alveronovch dokumentov. Osem hrivien, milos, osvedenie a koln na univerzite. Nebola to zanedbaten odmena. Napriek tomu som sa ctil ukrivden. Zachrnil som Alverona pred otrvenm, odhalil zradcu na jeho dvore, zskal preho enu a odstrnil z ciest tolko nebezpench zloincov, e sa mi ich ani nechcelo rta. A predsa som zostal bez patrna. Ba o viac, v liste nepadla ani zmienka o amyroch i podpore, ktor mi prisbil pri ich hadan. No sporom by som viac stratil, ako zskal. Vrtil som peniazfe do meca a stril maerove dokumenty do tajnej priehradky v puzdre na lutnu. Okrem toho som potiahol tri knihy z Caudicovej kninice, o ktorch nikto nevedel, a vysypal prstene z misky do malho vrecka. V atnku visel poltucet kvalitnch oblekov. Mali vek hodnotu, no ako sa prenali. Vzal som dva najkrajie a zvyok nechal v skrini. Nakoniec som si pripsal Cezru a obliekol shaed ako dlh pl. Tieto dva predmety ma uistili v presveden, e as strven vo Vintase nebol celkom mrny, aj ked som ich zskal na vlastn ps, a nie vaka Alveronovi. Zamkol som dvere, sfkol lampy a vyliezol cez okno do zhrady. Kskom ohnutho drtu som zvonku zamkol okno a zatvoril okenice. Bolo to zlomysen? Mono, no za ni na svete by som sa nedal z maerovho sdla vyvies strami. Navye, pri predstave, ako si bud lma hlavu nad mojm nikom, som sa musel pousmia. A smiech je dobr na trvenie. ***

Z maerovho pozemku som odiiel nikm neviden. Shaed je vemi vhodn na zakrdanie sa v tme. Asi po hodine som naiel v Dolnom Severene lisnho knihra. Bol to odpudiv chlapk s morlkou tlavho psa, no zvzok klebiet, ktor mi nosila smotnka na maerovom dvore, ho zaujal. Ponkol mi za ne tyri rely a desa penc za kad knihu, ktor vytla a pred. Zjednal som cenu na es relov a es penc za predan knihu a tapli sme si. Odiiel som z dielne, splil zmluvu a dvakrt si umyl ruky. Peniaze som si nechal. Predal som oba obleky a Caudicove knihy, okrem jednej. So zskanmi peniazmi som odiiel do prstavu, kde som po niekokch hodinch naiel lo pripraven vyplva na druh de smerom k Junpui. Ked na mesto padla noc, tlal som sa lepmi ulicami Severenu v ndeji, e stretnem Denn. Pravdae, nemal som toko astia. Vedel som, e je dvno pre. Mesto m in atmosfru, ked je v om Denna, no Severen bol przdny ako vyfknut vajce. Po hodinch neplodnho hadania som sa zastavil v bordeli pri lodenici a sadol si do vapu. Bola leniv noc a dmy sa nudili. Pozval som ich na pohrik, porozprval im niekolko prbehov a ony povali. Zahral som im zopr piesn a ony tlieskali. Potom som ich poiadal o lskavos a ony sa smiali a smiali a smiali. Vysypal som do misky prstene a poloil ju na bar. Dmy si ich oskoro skali a dohadovali sa, ktor si vezme strieborn. Zaplatil som ete jedno kolo a odiiel v trochu lepej nlade. Bezciene som bldil, a km som nenaiel mal verejn zhradu nealeko okraja Zrzu s vhadom na Doln Severen. Lampy podo mnou horeli oranovm svetlom, len kde-tu som zazrel zelenkavomodr plamienky plynovho osvetlenia a tmavoerven sympatikov lampy. Pripadalo mi to rovnako chvatn ako po prv raz. Chvu som hadel do dolia, ked som si uvedomil, e nie som sm. Niekoko metrov odo ma sa o strom opieral star mu, ktor tie pozeral na svetl pod nami. rila sa od neho slab a prjemn va piva. Je to pekn, niee? optal sa s przvukom prstavnho robotnka.

Prisvedil som. Mlky sme pozorovali trblietav ohnky. U predtm som si stiahol z ruky dreven prste a uvaoval, e ho zhodm z tesu. No teraz, ked som mal spolonka, videlo sa mi to gesto trochu detinsk. Hovor sa, e achtic stadeto ot polovicu Severenu, poznamenal mu. Vloil som prste do vrecka shaedu. Nechm si ho ako spomienku. Iba ak je leniv, odvetil som. No stretol som aj takch, o dotia ovea alej.

STOTYRIDSIATA PRV KAPITOLA

Nvrat
Na spiatonej plavbe mi osud iil. Mali sme dobr vietor a dni plynuli v prjemnej jednotvrnosti. Nmornci sa dopouli o mojom stretnut s Felurian, poas celej cesty som si uval skromn slvu. Hral som im piesne, ktor som o tom zloil, a ked ma poiadali, aby som im porozprval cel prbeh, zhruba kad druh raz som im vyhovel. Povedal som im aj o svojej ceste do Ademu. Spoiatku mi neverili ani slovo, no ukzal som im me a trikrt zdolal najlepieho zpasnka na lodi. Odvtedy mi preukazovali ist druh cty a drsnho, primnho priatestva. Vea ma nauili. Vyrozprvali mi nmorncke prbehy a nauil som sa men hviezd. Hovorili o vetre, vode a o ubrienkach teda o ench. Chceli ma naui nmorncke uzly, no nemal som na xgrif, hoci rozvzovanie mi ilo od ruky. Celkovo to bolo vemi prjemn. Priatestvo nmornkov, piese vetra medzi plachtami aj va potu, soli a dechtu. Poas dlhch dn trochu zmiernili trpkos, ktor som ctil voi maerovi Alveronovi a jeho milujcej manelke.

STOTYRIDSIATA DUH KAPITOLA

Doma
Ke sme vplvali do Tarbeanu, nmornci mi pomohli njs lacn lko na brke plaviacej sa proti prdu do Anilinu. O dva dni som vystpil v Imre a pri prvch modrastch nznakoch svitu som vkroil na zemie univerzity. Nikdy v ivote som nepoznal domov. Ako diea som vyrastal na nekonenej ceste obklopen koovnou spolonosou. Domov sa pre ma nezil na miesto, ale na ud a vozy. Neskr v Tarbeane som si naiel tajn skru, kde sa stretvali tri strechy a poskytovali mi ochranu pred daom. Spal som tam a ukrval niekolko vzcnost, no nepokladal som to za svoj domov. Doteraz som nezail radostn pocit nvratu z dlhej cesty domov. Po prv raz som ho spoznal, ked som prekroil rieku Omehti a kral po dverne znmych kameoch mosta. Len o som vystpil na najvy bod oblka, uvidel som, ako sa spomedzi stromov predo mnou vynra siv silueta archvu. Ulice univerzity ma napali istotou. Bol som pre tritvrte roka. V istom zmysle sa mi to zdalo ovea dlhie, no zrove mi tu vetko pripadalo tak blzke, akoby som odiiel iba vera. K Ankerovmu hostincu som dorazil privas, vchod bol ete zamknut. Napadlo mi, e sa vyplhm k oknu svojej izby, no hne som si to rozmyslel. Na chrbte som mal puzdro s lutnou a cestovn vak a za psom Cezru. Radej som sa vybral k ubikcim a zaklopal na Simmonove dvere. Vedel som, e ho zobudm, no zatil som po znmej tvri. Po krtkom akan, ke sa vntri ni nepohlo, zaklopal som znova a nasadil svoj najvesel smev. Sim otvoril dvere. Vlasy mu trali na vetky strany, oi mal erven z nedostatku spnku. Unavene si ma premeral. Chvu na ma bezvrazn civel, potom ku mne priskoil a skoro ma rozdrvil objatm.

Splen Boie telo! zvolal drsnejie, ne som bol uho zvyknut. Kvothe! Ty ije! *** Sim si trochu poplakal, vynadal mi, potom sme sa zasmiali a vetko sa vysvetlilo. Threpe sledoval moju cestu pozornejie, ako som tuil. Ke sa moja lod stratila na mori, predpokladal, e dolo k najhoriemu. Na rozptlenie pochybnost by stail jedin list, no nikdy mi nenapadlo posla ho. Mylienka psania domov mi bola plne cudzia. Sprvy naznaovali, e na lodi nikto nepreil, vysvetlil Sim. Rozchrilo sa to v Eoliane a hdaj, kto to zaul? Stanchion? optal som sa vediac, e majite hostinca je vniv klebetnk. Sim vne pokrtil hlavou. Ambrose. Skvel, poznamenal som sucho. Tak novina by znela strane z st kohokovek, podotkol Sim. No dozvedie sa to od neho bolo ete horie. Tak trochu som veril, e sa o potopenie tvojej lode postaral on sm, znechutene sa usmial. Okrem toho mi to oznmil tesne pred skkami. Nemusm ti hovori, e som pohorel a strvil semester navye ako elir. Navye? Take teraz si relar? Odvera, ukrnul sa. Ked si ma zobudil, dospval som bujar oslavu. A o Wil? zaujmal som sa. Ako prijal sprvu o mojej smrti? S meravou tvrou, ako vdy. Ale napriek tomu to niesol dos ako, skrivil sta. Ambrose mu v archve urobil zo ivota peklo. Wilema to tak otrvilo, e odiiel na semester domov. Dnes by sa mal vrti. A o ostatn? Do Sima akoby udrel blesk. Postavil sa. Boe, Fela! klesol na stoliku ako podat. Boe, Fela, zopakoval celkom inm tnom. o je? Stalo sa jej nieo? Aj ju to zdrvilo, neisto sa usmial. Ukzalo sa, e si jej nebol ahostajn. Fele? zadivil som sa. Nespomna si, ako sme ti s Wilom hovorili, e sa jej pi?

Zdalo sa mi to strane dvno. Spomnam. Sim sa zamrvil. No, vie Km si bol pre, ja a Wil sme s ou trvili vea asu. A neurito mvol rukou a rozpaito sa ukal. Pochopil som, kam tm mieri. Ty a Fela? Sim, to je skvel! ctil som, ako sa mi roztiahli ktiky, no vtom som si vimol jeho vraz. Och, zvnel som. Nikdy by som vm nestl v ceste, Sim. Ja viem, poksil sa o smev. Dverujem ti. Pochal som si oi. Toto je neuveriten privtanie. A to som ete nebol na skkach! Dnes je posledn de, upozornil ma. Viem, prikvol som a vstal. No najprv musm nieo vybavi. *** Batoinu som nechal u Simmona a vybral sa za pokladnkom v suterne hlbn. Riem bol pleivejci mu s vychudnutou tvrou, ktor ma neznal, odkedy mi profesori odhlasovali zporn koln v prvom semestri. Nemal vo zvyku vydva peniaze a po tej neprjemnej sksenosti na ma pozeral cez prsty. Ukzal som mu verov list na erpanie Alveronovch peaz. Ako som povedal, bol to psobiv dokument s maerovm vlastnorunm podpisom, voskovmi peaami, na kvalitnom pergamene a s ndhernm psmom. Upozornil som pokladnka na skutonos, e maerov list dovouje univerzite erpa na moje koln ubovon sumu. Bez obmedzenia. Riem si ho pretal a shlasil, e to tak naozaj vyzer. Skoda, e moje koln je vdy tak nzke, zamyslel som sa nahlas. Nikdy neprekroilo desa hrivien. Pre univerzitu je to premrnen prleitos maer je, napokon, bohat ako vintsk kr. Zaplatil by okovek Riem bol dvtipn chlapk, okamite pochopil, o mu naznaujem. Po krtkom vyjednvan sme si podali ruky a vtedy som ho prv raz videl usmiateho. Naobedoval som sa a postavil do radu s ostatnmi tudentmi, ktor nemali dotiky s dtumom skky. Vinou to boli novikovia, no niekok iadali o optovn prijatie ako ja. Rad bol dlh a vetkm tudentom sa zrail v tvri ist stupe nervozity. as som si krtil

pskanm, potom som si od predavaa s krou kpil msov piroh a hrnek varenho vna. Ke som vstpil do kruhu svetla pred profesorskm stolom, vyvolal som men rozruch. Pouli o potopenej lodi a prekvapilo ich zva prjemne , e ma vidia ivho. Kilvin chcel, aby som sa o najskr ukzal v dielni, Mandrag, Dal a Arwyl sa dohadovali, omu by som sa mal venova v alom semestri. Elodin mi len zakval, mj zzran nvrat z re mtvych naho na rozdiel od ostatnch neurobil nijak dojem. Po chvli prjemnho zmtku nastolil kancelr poriadok a zaal s pohovorom. Dalove a Kilvinove otzky som zodpovedal raz-dva. Pri Brandeurovej matematickej lohe som sa vak zamotal a vzpt som musel prizna, e nepoznm odpove na Mandragovu otzku o sublimcii. Elodin iba pokril plecami a zvol na pln sta. Lorren mi poloil neakane ahk otzku o mendarskch kacrstvach, na ktor som odpovedal rchlo a s dvtipom. Na Arwylovu otzku o lacilliu som potreboval viac asu. Zostval Hemme, ktor sa na ma mrail, odkedy som sa pred neho prv raz postavil. Moje nevrazn znalosti a pomal odpovede mu na perch vyarili poven smev. Kedykovek som odpovedal nesprvne, roziarili sa mu oi. Nu, zahundral, prehrabvajc sa vo zvzku papierov na stole. Neakal som, e ns bude ete otravova, obdaril ma neprimnm smevom. Poul som, e si sa utopil. Ja som zas poul, e noste erven ipkovan korzet, odvetil som pokojne. No neverm kadej hlposti, ktor sa mi obtrie o ui. Nasledoval krik a vzpt ma obvinili z nevhodnho sprvania voi profesorovi. Musel som napsa ospravedlujci list a zaplati jednu hrivnu. Boli to dobre utraten peniaze. No ist je, e som sa nezachoval sprvne a vybral som si na to zl as najm po celkovo slabom vkone. Vymerali mi koln vo vke dvadsatyri hrivien a navye som sa ctil strane zahanben. Vrtil som sa do pokladnkovej kancelrie, oficilne som mu ukzal Alveronov verov list a neoficilne si zobral dohodnut podiel

 polovicu zo vetkho nad desa hrivien. Vloil som si do vrecka sedem minc a napadlo mi, i ete niekomu tak dobre platia za drzos a nevedomos. Zamieril som k Ankerovi, kde som sa s poteenm dozvedel, e hostinsk o mojej dajnej smrti nepoul. K od izby leal kdesi na dne Centhskho mora, no Anker mal nhradn. Vyiel som po schodoch a pri pohade na znmy naklonen strop a zku poste sa mi po tele rozliala ava. Cel izbu pokrvala tenk vrstva prachu. Ak si myslte, e po honosnch komnatch v Alveronovom sdle mi nevek miestnos pripadala pritesn, vemi sa mlite. Rozbalil som cestovn vak a vymietol z ktov pavuiny. Po hodine sa mi podarilo otvori pakom zmku na debne pri nohch postele a vytiahnu z nej odloen majetok. Naiel som tam napoly rozobrat harmonick hodiny a chvu ich obracal v rukch, usilujc sa rozpamta, i som ich chcel rozmontova, alebo posklada. Nemal som nijak povinnosti, a tak som sa vrtil za rieku. Zastavil som sa v Eoliane, kde ma nadenm medvedm zovretm privtal Deoch. Po dlhej ceste a ase preitom medzi cudzincami a nepriatemi som pozabudol, ak je prjemn, ke loveka obklopuj lskav a priatesk tvre. Vypil som si s Deochom a Stanchionom, rozprvali sme si prhody, a km sa vonku nezotmelo a museli sa stara o host. -x Chvu som sa potkal mestom, navtvil hstku znmych penzinov a hostincov, dve i tri verejn zhrady a laviku pod stromom na ndvor. Deoch mi povedal, e za posledn rok nezazrel ani len Dennin tie. No aj mrne hadanie ma upokojovalo. V istom zmysle vystihovalo podstatu nho vzahu. *** Neskr veer som vyliezol na strechy auditria a prepletal sa znmym bludiskom komnov a nesrodej zmesi bridlice, plenej hliny a cnu. Obiiel som roh a uvidel Auri sedie na komne. Dlh jemn vlasy sa jej vznali okolo hlavy, akoby bola pod vodou. Hadela na mesiac a hojdala bosmi nohami. Slabo som zakaal, Auri obrtila hlavu. Zoskoila z komna, prebehla po streche a zastala niekoko krokov odo ma. Ukrnok mala

iarivej ako luna. Vo Cvrkienku sa usadila cel jeia rodina! zvolala vzruene. Podila ku mne ete o dva kroky a chytila mi ruku do svojich. Maj bbtk drobn ako alud! jemne ma potiahla. Chce sa pozrie? Prikvol som a Auri ma viedla po streche k jabloni, po ktorej sme zliezali na uzavret ndvorie. Ked sme pri nej zastali, pozrela na strom a na moju dlh oplen ruku, ktor stle zvierala v bledch dlaniach. Nestskala ma silno, ale pevne, nezdalo sa, e m v mysle pusti ma. Chbal si mi, zaepkala so sklopenou hlavou. U necho pre. Nechystm sa ods, upokojil som ju. Mm tu o robi. Auri naklonila hlavu a pozrela na ma cez zvoj vlasov. Naprklad navtevova ma? Naprklad navtevova a, shlasil som.

STOTYRIDSIATA TRETIA KAPITOLA

Nekrvcajci
Po nvrate na univerzitu ma akalo ete jedno prekvapenie. Niekolko dn som zahal, no potom som sa vybral do mozoa. Nepotreboval som peniaze, ale chbala mi prca. Ked lovek nieo vytvor vlastnmi rukami, pocti hlbok uspokojenie. Dobre odveden remeslo je ako zhmotnen piese. Je to akt tvorby. Priiel som do skladu s tm, e zanem s niem jednoduchm, lebo som vyiel z cviku. Ked som sa priblil k oknu, uvidel som v om znmu tvr. Ahoj, Basil, pozdravil som. Za o tu tr tentoraz? Sklopil zrak. Nesprvna manipulcia s inidlami, zahundral. Zasmial som sa. Nie je to tak zl. O jedenstenie bude von. Hej, zdvihol hlavu a zahanbene sa ukrnul. Poul som, e si sa vrtil. Priiel si si po peniaze? Zarazil som sa uprostred premania, o potrebujem na vrobu tepelnho lievika. oe? Basil naklonil hlavu. Tvoje peniaze, zopakoval. Za Nekrvcajceho, pozrel na ma a v tvri sa mu objavilo pochopenie. Pravdae, neme to vedie odstpil od okna a po chvli sa vrtil s msi, o vyzeralo ako osembok lampa zo eleza. Vyzeralo to inak ne lapa pov, ktor som vyrobil. Mj bol zhotoven narchlo a mal trochu drsn okraje, km tento bol hladk a elegantn. Vetky asti do seba dokonale zapadali a cel povrch pokrvala tenk vrstva priezranej alchymistickej glazry, ktor ho chrnila pred daom a hrdzou. Malo mi to napadn! Lichotilo mi, e niekomu sa mj npad zapil natoko, aby ho napodobnil, no zrove ma drdilo, e tento lapa je o dos kraj ne mj pvodn. Vimol som si npadn jednoliatos. Niekto na vyrobil odlievacie formy? optal som sa. Basil prikvol. Och no. U dvno dve sady, usmial sa. Je to ozaj ikovn vecika. Dlho mi trvalo, km som priiel na to, ako funguje zotrvan spa, no teraz, ked to viem poklepal si po

ele. Vyrobil som dva. Na to, koko asu zaberie, dobre vyna. Kam sa hrab lodn kahance! Musel som sa usmia. okovek je lepie ako lodn kahance. Zdvihol som lapa. Toto je jeden z tvojich? Zavrtel hlavou. Predali sa pred mesiacom. Dlho sa v sklade nezohrej. Urobil si dobre, e si uril tak nzku cenu. Prevrtil som ho v rukch a uvidel v kove vyryt slovo: Nekrvcajci. Hranat psmen sa ponrali hlboko do eleza, poda toho som vedel, e s sasou formy. Pozrel som na Basila. Usmial sa. Odiiel si skr, ne si ho stihol pomenova. Kilvin zostavil formlnu vrobn schmu a uloil ju medzi zznamy. Museli sme ho nejako nazva, smev mu trochu ochabol. Pribline v tom ase sa rozchrilo, e si sa stratil na mori, a tak Kilvin zavolal profesora Elodina Aby vymyslel vhodn meno, dokonil som, nespajc zrak zo zariadenia. Ako inak. Kilvinovi sa nepilo, pokraoval Basil. Nazval ho teatrlnym nezmyslom. No aj tak sa ujalo, pokril plecami, sklonil sa a po chvli hadania vytiahol knihu. Tak o, chce tie peniaze? zalistoval v nej. Za ten as sa musela nazbiera pekn kpka. Nekrvcajeeho vyrba vea tudentov. Naiel prslun zznam a preiel prstom po strnke. Tu je to. Doteraz sa ich predalo dvadsaosem Basil, preruil som ho. Vbec netum, o om hovor. Kilvin mi u zaplatil, ke som vyrobil prv kus. Basil zvratil elo. Zabudol si na provziu. Ke videl mj nechpav vraz, dodal: Vdy ked sa pred nieo zo skladu, mozo dostane tridsapercentn podiel a vlastnk schmy desapercentn. Myslel som, e sklad si nechva celch tyridsa, udivilo ma to. Zvyajne hej, mykol plecom, pretoe vina starch schm patr skladu. Skoro vetko je u vymyslen. Ale nov vrobky Manet to nikdy nespomenul. Basil sa ospravedlujco ukrnul. Star Manet drie ako k, povedal ctivo, no nepatr medzi najtvorivejch ud. Je tu asi tridsa rokov a za ten as nepribudla na jeho meno ani jedin schma.

Zalistoval v knihe. Vina remeselnkov m aspo jednu, aj keby ilo o pln hlpos. Je to otzka cti. V hlave som prehadzoval sla. Ak mi patr desa percent z kadch smich hrivien, zamrmlal som, znamen to, e dostanem dvadsadva hrivien? Basil pozrel do knihy a prikvol. Dvadsadva hrivien a tyri pence. Vytiahol ceruzu a papier. Chce ich vetky? Ukrnul som sa. *** Ked som sa vybral smerom k Imre, meec som mal tak ak, e som takmer krval. Zastavil som sa u Ankera po cestovn vak a prehodil si ho cez druh plece, aby som kral rovnejie. Prechdzal som cez mesto, obchdzajc vetky miesta, kde sme asto chodievali s Dennou. Premal som, kde asi me by. Po skonen ritulnej obchdzky som sa vrtil do uliky zapchajcej skazenm tukom a vyiel po zkom schodisku. Rzne som zaklopal na dvere, chvu pokal a zaklopal ete raz hlasnejie. Zaul som posvanie zvory a otoenie ka. Dvere sa odchlili, v kre sa ukzalo modr oko. Zakeril som sa. Dvere sa pomaly otvorili. Stla v nich Devi so spustenmi rukami a civela na ma przdnym pohadom. Zdvihol som oboie. o je? Neprivta ma duchaplnm artom? Neobchodujem vo dverch, odvetila mechanicky, plne bezfarebnm hlasom. Pod dnu. Chvu som tam stl, no Devi mi neustpila z cesty. Spoza nej sa rila va korice a medu. Devi? Je ti nieo? preakol som sa. Ty si odmlala sa a nespala zo ma zrak. Hlas mala dokonale przdny. Vraj m by mtvy. Aj tentoraz a musm sklama, odvetil som. Nepochybovala som, e sa mu to podarilo, pokraovala. Barnstvo jeho otca sa vol Pirtske ostrovy. Bola som si ist, e to urobil, pretoe si mu zaplil izbu. V skutonosti som to urobila ja, no on to nemohol tui. Videl len teba. A toho cealdskho mladka.

Premerala si ma od hlavy po pty, mrila proti svetlu. Zdieraka so kriatkovskou tvrou mala odjakiva svetl pokoku, no teraz som ju po prv raz videl naozaj bled. Si vy, poznamenala. Skoro som zabudla, ak si vysok. Ja som takmer zabudol, ak si krsna, odvetil som. No nikdy sa mi to celkom nepodarilo. Devi sa nepohla z miesta, z bledej tvre na ma hadeli jej rozren oi. Znepokojen som k nej pristpil a zahka jej poloil ruku na plece. Neodtiahla sa, ako som akal, iba mi pozrela na ruku. Stle akm na nejak vtipn poznmku, priatesky som ju podpichoval. Zvyajne m ostrej jazyk. Pochybujem, e sa ti teraz vyrovnm. Nikdy sa mi nevyrovn, namietol som. No z asu na as mi trocha dobromysenho haterenia padne vhod. Devi sa slabo usmiala, do lc sa jej iastone vrtila farba. Vyzer ako konsk ri, vytekla. Zlepuje sa, podotkol som povzbudzujco a vytiahol som ju spoza dver do jasnho jesennho popoludnia. Vedel som, e to v tebe drieme. *** Vybrali sme sa do najbliej krmy, po malom pive a vekom obede sa Devi konene spamtala zo oku, e ma vid ivho. oskoro bola zasa vo svojej koi a doberali sme si jeden druhho nad pohrmi korenistho jablkovho vna. Potom sme sa vrtili do jej bytu nad msiarovm obchodom, kde zistila, e zabudla zamkn dvere. MilosrdnTehlu! vzdychla, ke sme voli dnu, a vyplaene sa rozhliadala. To sa mi ete nestalo. Od mojej poslednej nvtevy sa tam vea nezmenilo, ibae druh policu na knihy mala takmer do polovice pln. Km Devi kontrolovala, i ni nechba ani v ostatnch izbch, prezeral som si tituly. Chce si nieo poia? optala sa, ke ma nala pri polici. Naopak, nieo som ti priniesol.

Zloil som vak na stl a vytiahol z neho ploch obdnikov balek vo voskovanom pltne, zviazan pagtom. Batoh som poloil na dlku a posunul balek k Devi. Pristpila k stolu s neistm vrazom v tvri, sadla si a rozbalila pltno. Nala pod nm vtlaok Celum Tinure, ktor som ukradol z Caudicovej kninice. Nebola to vzcna knika, no pre alchymistu vylenho z archvu predstavovala uiton zdroj informci. Nieeby som o alchmii nieo vedel. Devi sa na u zahadela. Za o mi ju dva? optala sa. Je to darek, zasmial som sa. Zila oi. Ak si mysl, e ti dm viac asu na splatenie dlhu Zavrtel som hlavou. Len som myslel, e sa ti bude pi. A o sa tka piky vytiahol som meec a odrtal na stl dev hrivien. Tum sa ti na ceste darilo, povedala mierne prekvapen. Pozrela na ma. Si si ist, e nechce poka, km splat koln? O to som sa u postaral. Devi si peniaze nevzala. Nechcem, aby si na zaiatku novho semestra zostal bez pence. Poakal som meec. Mince zacinkali, znelo to ako lahodn hudba. Devi vytiahla k a odomkla zsuvku na spodku stola. Postupne z nej vytiahla moju Rtoriku a logiku, hudobn paly, sympatikov lampu a Dennin prste. Vyrovnala ich na stole, no stle sa nenaiahla za mincami. Do uplynutia jednho roka a jednho da zostvaj ete dva mesiace, upozornila ma. Urite nechce poka? Zmtene som pozrel na peniaze a obzrel sa po miestnosti. V hlave mi pomaly svitalo, ako ke slnko vychdza spoza kopca. Toto nie je o peniazoch, vak? optal som sa. asol som, e mi trvalo tak dlho, km som to pochopil. Devi naklonila hlavu. Kvol som na police s knihami, na vek poste so zamatovmi zvesmi a napokon na Devi. Doteraz som si to nevimol, no aj ke nenosila honosn aty, strihom a ltkou sa vyrovnali achtickm. Toto nie je o peniazoch, zopakoval som. Pozrel som na knihy. Jej zbierka musela ma hodnotu najmenej psto hrivien. Pouva ich

ako nvnadu. Poiiava zfalcom, ktor ti mu by uiton, a dfa, e nebud schopn zaplati. Zaujma sa najm o ich sluby. Devi sa zachichotala. Ma peniaze je prjemn, zaleskli sa jej oi. No svet je pln velioho, o by udia nikdy nepredali. Lskavosti a zvzky maj ovea vyiu cenu. Pozrel som na ligotav hrivny na stole. Nem nijak minimlnu piku, vak? optal som sa, hoci som dopredu vedel odpove. Povedala si mi to len preto, aby si ma printila poia si viac. Dfala si, e pod sebou vykopem dos hlbok jamu, aby som z nej nevyliezol. Devi sa oslnivo usmiala. Tak s pravidl hry, poznamenala a pozbierala mince. akujem, e si hral so mnou.

STOTYRIDSIATA TVRT KAPITOLA

Me a shaed
S plnm mecom a Alveronovm verovm listom na erpanie kolnho bol zimn semester bezstarostn ako prechdzka v zhrade. Ctil som sa zvltne, ked som nemusel i ako skup. Nosil som aty na mieru a mohol som si dovoli da ich opra. Kpil som si kvu alebo okoldu, kedykovek som na ne dostal chu. Nemusel som od rna do noci hrdlai v mozoli, pracoval som len pre uspokojenie zvedavosti a venoval sa projektom, ktor mi prinali poteenie. Takmer rok som bol pre, preto mi chvu trvalo znova si zvykn na prostredie univerzity. Bez mea za psom som sa ctil trochu nesvoj, no na zbrane tu hadeli podozrievavo a nepochyboval som, e by mi to prinieslo viac kody ako itku. Spoiatku som nechval Cezru v izbe. No vedel som lepie ne hocikto in, ak ahk je vlma sa dnu a ukradn ju. Zvora na okne odrad iba vemi zdvorilho zlodeja. Praktickej rozbije sklo a o necel mintu je fu. Kedze me bol doslova nenahraditen, a navye som prisbil, e sa o postarm, oskoro som ho odniesol do krytu v Podsvete. So shaedom som mal menej starost, poda potreby som ahko zmenil jeho tvar. Teraz sa len zriedka vlnil sm od seba. astejie sa odmietal pohybova aj v silnejom vetre. akal som, e to vzbud pozornos, no udia si to nevmali. Dokonca ani Wilem so Simmonom, ktor si ma pre moju posadnutos plom doberali, ho nikdy nemali za viac ne za vestrann kus odevu. Iba Elodinovi neuniklo, e s nm nie je vetko, ako m by. o je to? zvolal, ked sme sa stretli na malom ndvor pred auditriom. Kto a enshaedri! Prosm? Tvoj pl, chlape. Tvoja premenliv pelerna. Kde si, pri Boej milosti, natrafil na shaed? Moje prekvapenie si pomlil s ignoranciou. Alebo ani nevie, o m na sebe?

Viem, o je to, ohradil som sa. Len ma zaskoilo, e ho poznte. Urazene sa odul. o by som to bol za menotvorcu>keby som u z diaky nespoznal przran pl? Pochal ho medzi prstami. To je ndhera! nadchnal sa. Takto star mgiu lovek len tak nevid. Vlastne je to nov mgia, upozornil som ho. Ako to mysl? Ked Elodin pochopil, e vysvetovanie mi zaberie dlh as, odviedol ma do nevekej tulnej krmy, ktor som ete nepoznal. Ani by som ju nenazval krmou, nebola pln trkotajcich tudentov a vne piva. Voala koou a starm vnom, bola tich a tmav, s nzkym stropom a pohodlnmi stolikami roztrsenmi po miestnosti. Sadli sme si k teplmu raditoru a popjali varen vno. Rozpovedal som Elodinovi cel prbeh o nemyselnom vlete do re vl. Spadol mi kame zo srdca, pretoe doteraz som o tom nikomu nepovedal zo strachu, e ma so smiechom vyen z univerzity. Z profesora sa vykul neakane pozorn posluch, zaujmal ho najm mj sboj s Felurian, ked sa pokala ovldnu ma vou. Len o som dorozprval, zasypal ma otzkami. Pamtm si, akmi slovami som privolal vietor? Ak to bol pocit? Podobala sa t zvltna bdelos, ktor som opsal, skr na opitos, alebo na ok? Odpovedal som najlepie, ako som vedel. Elodin sa napokon oprel o stoliku a sm pre seba prikyvoval. Ked sa tudent vyd hada vietor a chyt ho, je to dobr znamenie, pochvlil ma. Privolal si ho u dvakrt, pjde ti to oraz ahie. Trikrt, opravil som ho. Naposledy som ho naiel v Ademe. Elodin sa zasmial. Nahal si ho a na okraj mapy! zvolal a avou rukou urobil irok gesto. Ohromene som si uvedomil, e v ademskej posunkovej rei to znamen prekvapen ctu. Ak to bolo? Mysl, e by si ho v prpade potreby privolal znova? Sstredil som sa a usiloval sa ponori do vrivho listu. Naposledy som sa o to pokal pred mesiacom, stovky kilometrov odtiato. Ilo mi to vemi ako. Napokon sa mi podarilo dosiahnu ten zvltny stav przdnoty. Obzrel som sa po miestnosti v ndeji, e zazriem vietor ako starho priatea. No videl som iba iastoky prachu krtiace sa v ikmch slnench loch prenikajcich cez okno.

Tak o? zopakoval Elodin. Vedel by si ho privola? Zavhal som. Mono. Prikvol, akoby porozumel. Pravdepodobne nie vtedy, ked a o to niekto poiada, vak? Sklamane som prikvol. Neveaj hlavu, aspo mme na om pracova, astne sa ukrnul a potapkal ma po chrbte. No myslm, e tvoj prbeh prezrdza viac, ako si sm uvedomuje. Nezavolal si iba meno vetra. Z toho, o si povedal, som presveden, e si vyslovil meno samej Felurian. Zamyslel som sa nad tm. Spomienky na ru vl boli zvltne trkovit, podobne ako konflikt s Felurian, ktor som vnmal ako napoly zabudnut sen. Ked som si chcel vybavi podrobnosti, zdalo sa mi, akoby sa to prihodilo niekomu inmu. Je to mon. Viac ne mon, uistil ma. Pochybujem, e prastar a mocn bytos ako Felurian by podahla obyajnmu vetru. Tm nechcem znevaova tvoj spech, dodal rchlo. Vietor privol sotva jeden z tisc tudentov. No vyslovi meno ivho tvora, a navye jednho z re vl zdvihol oboie. Je to neporovnaten rozdiel. V om s men osb tak odlin? optal som sa a vzpt si odpovedal: S zloitejie. Sprvne. Moja chpavos ho nadchla. Aby si pomenoval predmet, mus ho pochopi vcelku. Kame i vietor s vemi nron. No lovek vznamne sa odmlal. Nemyslm, e som pochopil Felurian, namietol som. Ale nieomu v tebe sa to podarilo, trval na svojom. Tvojej spiacej mysli. Je to vskutku zriedkav jav. Keby si vedel, ak je to ak, nikdy by sa ti to nepodarilo. *** Odkedy ma ndza nentila ustavine pracova v mozoli, zostalo mi viac asu na tdium. Pokraoval som v sympatike, medicne a remeslch, pridal som si aj chmiu, herbolgiu a komparatvnu ensk anatmiu. Lacklessovsk katuka rozdrdila moju zvedavos. Chcel som sa dozvedie viac o yllskom uzlovom psme, no rchlo som zistil, e

vina knh o Ylle sa tka dejn, nie lingvistiky, a o tan uzlov sa v nich nehovorilo vbec ni. Dkladne som prehadal mtve katalgy a v jednej z nevemi tulnch sekci s nzkym stropom hlboko v podzem som objavil policu nepouvanch knh o Ylle. Ked som hadal miesto na tanie, za vysunutm reglom som natrafil na nevek miestnos. Nebol to tac brloh, ako som sa domnieval. Vntri leali stovky vekch drevench kotov omotanch zauzlenmi pagtmi yllsk ekvivalent knh. Vetko pokrval prach, bol som presveden, e sem udsk noha nevkroila niekoko desaro. Mm vek slabos pre tajomstv, no rchlo som zistil, e pretat uzly bez znalosti ylliny je nemon. Na univerzite ju vak nikto neuil, a ked som sa na u vypytoval, dozvedel som sa, e ani jfcden z gillerov profesora lingvistiky nepozn viac ne hstku slov. Nebolo na tom ni prekvapiv, kee Yll zrovnali so zemou elezn imy Aturskej re. o z neho zostalo, obvaj vinou ovce, a keby ste sa postavili doprostred, dohodili by ste kameom za jeho hranice. Napriek tomu ma to sklamalo. O niekoko dn si ma dal zavola profesor lingvista. Dopoul sa o mojom vyzvedan a zhodou okolnost ovldal yllsk jazyk vemi dobre. Ponkol mi skromn hodiny, o som s poteenm prijal. Odkedy som nastpil na univerzitu, vdaval som ho iba poas prijmacch pohovorov, alebo ked ma predvolali na rohy, aby ma potrestali za nejak priestupok. Vo funkcii kancelra sa neustle tvril vne a zamraene, no v skrom bol profesor Herma prekvapivo schopn a trpezliv uite. Navye mal zmysel pre nectiv humor. Ked mi povedal prv oplzl vtip, nedorezal by sa vo mne krvi. Elodin tento semester neuil, no menotvorbu som tudoval pod jeho vedenm mimo vyuovania. Ked som u vedel, e za jeho zdanlivm ialenstvom sa ukrva dmyseln systm, ilo to hladie. Grf Threpe mal vek rados, e som naive, a usporiadal oslavu zmtvychvstania, na ktorej ma hrdo predstavil miestnemu panstvu. pecilne na tto prleitos som si dal ui aty a v zchvate nostalgie som si vybral farby svojej bvalej koovnej spolonosti: zelen a siv lorda Greyfallowa.

Po oslave som Threpemu nad faou vna v spoloenskej miestnosti porozprval o svojich dobrodrustvch. Vynechal som prbeh o Felurian, vedel som, e by mi neveril. Takisto som mu nemohol poveda najmenej polovicu z toho, o som vykonal v slube maerovi. Threpe usdil, e Alveron ma odmenil vemi tedro. Nechal som ho v tom.

STOTYRIDSIATA PIATA KAPITOLA

Prbehy
mbrose, naastie, poas zimnho semestra chbal, no len o na stala jar, vrtil sa ako nechutn sahovav vtk. Nie nhodou som de po jeho prchode vynechal prednky a strvil de vrobou novho gramu. Ked sa roztopil sneh a zem spevnela, op som sa pustil do cvienia ketanu. Ete som si pamtal, ako zvltne na ma psobil prv raz, a tak som sa utiahol do lesa severne od univerzity. S jarnm semestrom prilo aj alie kolo skok. Na pohovor som sa dostavil so silnou opicou a zbabral niekoko otzok. koln mi urili na osemns hrivien a p penc, za o som dostal od pokladnka tyri hrivny a pr drobnch. Cez zimu sa predalo menej Nekrvcajcich, univerzitu v tom ase nenavtevovalo toko obchodnkov. Ale ke zmizol sneh a vyschli cesty, t hstka lapaov, o sa nahromadili v sklade, sa rchlo rozpredala. Vynieslo mi to es hrivien. Nebol som zvyknut na tolko peaz a trochu sa mi to vymklo z rk. Mal som es oblekov a kopu papiera. Kpil som si kvalitn tmav atrament z Aruehu a sadu ryteckch nstrojov. Vlastnil som a dva pry topnok. V knhkupectve v Imre som vyhrabal prastar, otrhan yllsk dictum. Prruka bola pln ilustrci uzlov. Majite si myslel, e je to nmorncky dennk, a predal mi ho iba za jeden a pol hrivny. Potom som si kpil aj Heroboricu a Termigus Techina, take som mohol zostavova schmy v skrom svojej izby. Pozval som priateov na veeru, Auri dostala niekoko novch iat a iariv stuky do vlasov. Aj po tom vetkom mi v meci zostali peniaze. Ak zvltne a ndhern! ***

Asi uprostred semestra sa mi dostali do u povedom prbehy o istom ervenovlasom dobrodruhovi, ktor strvil noc s Felurian, o elegantnom mladom mysterikovi s mocou Taborlina Vekho. Trvalo to niekoko mesiacov, no moje iny vo Vintase si stnym podanm napokon nali cestu a na univerzitu. Je mon, e ked som sa o nich dozvedel, trochu som si predil shaed a obliekal si ho astejie ako predtm. Je mon, e v priebehu nasledujcich jedensten som trvil hanebne vea asu v krmch a nenpadne naval, o om rozprvaj hostia. A je tie mon, e som zaiel trochu alej a sem-tam pridal nejak vlastn detail. Bol som mlad, prirodzene, e som sa teil zo svojej rastcej povesti. Myslel som, e asom vybledne, tak preo si nevychutna letm pohady svojich spoluiakov? Preo si neui slvu, km nepominie? Mnoh z prbehov sa tkali honu na lupiov a zchrany mladch dievat. No ani jedna sa vemi nepriblila k pravde. Nijak prbeh nepreije tisckilometrov cestu stnym podanm bez zmeny. V podrobnostiach sa lili, no vinou sa drali spolonej lnie: bolo treba zachrni dievat. Niekedy ma najal achtic, inokedy znepokojen otec, rozruen starosta i neschopn strnik. Vinou som zachrnil dve dievat. Niekedy iba jedno, inokedy a tri. Raz to boli najlepie priateky, druhkrt matka s dcrou. V jednom prbehu sa dokonca hovorilo o siedmich sestrch, vetko ndhernch princeznch a pannch. Urite poznte tento typ prbehov. Jednotliv podania sa najvmi lili v tom, pred km som dievat zachraoval. asto to boli banditi, no vyskytli sa aj podl strkovia, nevlastn matky i chromci. V istom pomotanom prbehu som ich zachraoval pred ademskmi oldniermi. A nali sa aj jeden i dvaja udorav obri. Obas som dievat zachraoval pred skupinou koujcich hudobnkov, no mem hrdo vyhlsi, e ani v jednom z prbehov ich neuniesli edemsk Ruhovia. Prbehy sa zvyajne konili dvoma spsobmi. V prvom prpade som sa vrhol do boja ako chrabr princ a bojoval meom proti meu, a km vetci nepriatelia nepadli mtvi, prpadne utiekli, alebo aspo

outovali svoje hrozn iny. Druh koniec bol obbenej privolal som z oblohy ohe a blesky ako Taborlin Velk. Osobne sa mi najvmi pila verzia, v ktorej som stretol dobrosrdenho drotra. Podelil som sa s nm o veeru a on mi povedal o dvoch unesench deoch z nealekej farmy. Km sa nae cesty rozili, predal mi vajce, tri elezn klince a otrhan pl, v ktorom som bol neviditen. To vetko som vyuil, spolu so svojm dvtipom, na zchranu det z pazrov prefkanho hladnho trula. No napriek mnohm verzim, najvej obube sa jednoznane teil prbeh o Felurian. Na zpad doputovala aj piese, ktor som o nej zloil. A kee piesne sa deformuj aie ako prbehy, podrobnosti o mojom stretnut s Felurian boli o osi bliie k pravde. Ke odo ma Wil so Simom iadali detaily, vetko som im rozpovedal. Chvu trvalo, km som ich presvedil, e si nevymam. Presnejie, presvieda som musel iba Sima. Wil proti existencii re vl z nejakho dvodu nenamietal. Simovi som to nezazlieval. Km som Felurian neuvidel na vlastn oi, stavil by som vetky peniaze, e nejestvuje. Jedna vec je tei sa z prbehu, no nieo celkom in je poklada ho za pravdiv. *** Otzka je, zamyslel sa Sim, koko m teraz vlastne rokov? Na to viem odpoveda, povedal Wil s pochmrnou pchou loveka, ktor zfalo predstiera, e je triezvy. Sedemns. Eeeeee Sim zdvihol prst. To si len mysl. O om to hovor? optal som sa. Sim sa ku mne naklonil. Odiiel si do mtickej re, strvil tam nejak as a po nvrate si zistil, e preli len tri dni, pripomenul mi. Znamen to, e si o tri dni star? Alebo tvoj as pri Felurian plynul normlne? Na chvu som sa odmlal. To mi nenapadlo, priznal som. V prbehoch sa chlapci vracaj z re vl ako dospel mui, povedal Wilem. Naznauje to, e na druhej strane starn. Iba ak ver prbehom, namietol Sim.

A z oho inho mm vychdza? optal sa Wil. Nazriem do Marlockovho prehadu mtickch prer a javov? Njdi mi tak knihu a rd sa nechm poui. Sim pokril plecami. Take, Wil sa obrtil ku mne. Ako dlho si tam bol? ako poveda, zavhal som. Nestriedal sa tam de s nocou. A moje spomienky s zvltne pokriven. Chvu som premal. Rozprvali sme sa, plvali, nespoetnekrt jedli, prechdzali sa a nu vznamne som si odkalal. Lakovali, pomohol mi Wil. akujem. Trochu sme lakovali. Spotal som triky, ktor ma nauila Felurian, a dospel som k presvedeniu, e ich nemohlo by viac ne dva i tri denne. Strvil som tam najmenej niekoko mesiacov, povedal som napokon. Raz som sa musel oholi. Alebo a dvakrt? Skrtka, stihlo mi nars poriadne strnisko. Wil prevrtil oi a preiel si rukou po vlastnej tmavej cealdskej brade. S tvojou ozdobou sa, pravdae, nemohlo rovna, poznamenal som. No aj tak som zarstol najmenej dva i tri razy. To znamen najmenej dva mesiace, povedal Sim. No ako dlho to mohlo by naozaj? Tri mesiace? Koko prbehov sme si porozprvali? tyri i p mesiacov? Spomenul som si na to, ako pomaly sme prenali shaed z tmy do mesanho svetla a napokon k ohu. Mono rok? Spomenul som si na neastn obdobie, ked som sa spamtval zo stretnutia s Cthaehom. Urite to nebolo dlhie ako rok nepovedal som to ani zaleka tak presvedivo, ako som dfal. Wilem zdvihol oboie. Tak teda vetko najlepie k narodeninm, zdvihol pohr. Mono aj k dvojnsobnm.

STOTYRIDSIATA IESTA KAPITOLA

Zlyhania
Poas jarnho semestra som niekokokrt zlyhal. Prv nezdar, najm vo vlastnch oiach, som zail pri tdiu ylliny. Predstavoval som si, e sa ju naum pomerne ahko, no vemi som sa zmlil. Teminu som zvldol za pr dn tak dobre, e som sa obhajoval pred sdom. Lene temina je vemi systematick jazyk a navye som ju u trochu poznal. V mnohom tie pripomnala aturinu pouvali rovnak znaky a mali vea podobnch slov. Yllina sa neponala na aturinu, siarinu, ba ani na ademinu. Bola to nezmyseln, komplikovan re. trns oznamovacch asov. Bizarn modulcia hlasu pri osloven Nestailo poveda iba kancelrove ponoky. Kdee, to by bolo prli jednoduch. Vlastnctvo je v ylline podivuhodne dulne: kancelr vlastn ponoky, no zrove akoby aj ponoky vlastnili jeho. Vlastnctvo ponoiek poda vetkho od zkladu zmen povahu loveka. Take aj po niekokch mesiacoch tdia u kancelra bola pre ma yllsk gramatika nezrozumitenm spletencom. Nauil som sa iba niekolko slovok. S chpanm uzlovho psma to bolo ete horie. Snail som sa zlepova cvienm s Deochom, no majite hostinca nebol ktovieak uite a okrem toho sa priznal, e jedin lovek v jeho okol, ktor vedel ta uzlov psmo, bola jeho star mama a t zomrela, ked bol vemi mlad. alie zlyhanie som podstpil na pokroilej chmii, ktor uil Mandragov giller Anisat. Samotn predmet ma oaril, Anisat ovea menej. Zbooval som objavy v chmii, nadchnalo ma vzruenie z experimentovania, vzva opakovanho skania. Pilo sa mi riei hdanky. Priznvam, e som si obbil aj chemick prstroje a materily. Fatiky a trubiky. Kyseliny a soli. Ortu a plame. V

chmii je osi prapvodn, o sa vzpiera chpaniu. Bud to ctite, alebo nie. Anisat to nectil. Chmia sa mu zila na zoity popsan vzorcami a starostlivo zaznaenmi radmi sel. Jednu titrciu ma printil zopakova tyri razy len preto, lebo sa mu nepil mj zpis. Preo mm zapisova sla? Preo mm psa desa mint o tom, o moje ruky vykonaj za p? A tak sme sa hdali. Spoiatku iba mierne, no ani jeden nechcel ustpi. Napokon, po necelch dvoch jedensteniach, sme na seba vrieskali uprostred kadiky a tridsa tudentov na ns hadelo s otvorenmi stami. Povedal mi, aby som opustil jeho triedu, a nazval ma nectivm denneringom s nedostatkom repektu pre nadriadench. Ja som mu vynadal do nadutho linera, ktor sa mal radej venova odpisovaniu sel v utrni. Obaja sme mali v nieom pravdu. alm fiaskom bola matematika. Po tom, o som poval Feline naden chvlospevy na profesora Brandeura, rozhodol som sa zdokonali v potan. Zia, vzneenejie viny aritmetiky mi neprinali pitok. Nie som bsnik. Nemm rd slov pre slov, ale pre to, o z nich mono vytvori. Podobne nie som ani potr. sla, ktor hovoria iba o slach, ma vemi nezaujmaj. Po zanechan chmie a aritmetiky mi zostalo vea vonho asu. as som trvil v mozoli pri vrobe vlastnho Nekrvcajceho, ktor sa predal ete skr, ne ho v sklade uloili na policu. asto som sa zdriaval aj v archve a v medike, pripravoval som podklady pre esej s nzvom O neinnosti maranty. Arwyl sa k tomu staval skepticky, no shlasil, e mj poiaton vskum si zasli pozornos. Venoval som sa aj bostnm hrm. Bola to pre ma nov sksenos, nikdy predtm si ma eny nevmali. A ak aj no, nevedel som, o si s nimi poa. No teraz som bol star a do istej miery mdrej. Vaka prbehom kolujcim na oboch stranch rieky bol o ma oraz v zujem. Vetky romniky boli prjemn a krtke. ako poveda, preo netrvali dlhie, viem k tomu poveda len toko, e v sebe nemm takmer ni, o by eny pobdalo zotrva v mojej spolonosti dlh as.

Naprklad Simmon im mal o ponknu. Bol ako neobrsen drahokam na prv pohad nezaujmav, no pod povrchom sa ukrvalo srdce zo zlata. Bol mil, lskav a pozorn. o viac me ena chcie? Fela sa ila zblzni od astia. Sim bol jej princ. Naproti tomu, m som ich mohol zauja ja? Takmer nim. A teraz sa to ete zhorilo. Bol som ako zaujmav kame, ktor zdvihnete, chvu nesiete, a napokon ho odhodte, lebo si uvedomte, e aj napriek zaujmavmu vzhadu je to len kus stvrdnutej zeme. *** Profesor Kilvin, optal som sa, viete si predstavi kov, ktor napriek neetrnmu zaobchdzaniu vydr dvetisc rokov takmer bez pokodenia? Mohutn remeselnk zdvihol hlavu od mosadznho skolia, do ktorho vyrval symboliku, a pozrel na ma. Ak projekt si si vymyslel tentoraz, relar Kvothe? Za posledn tri mesiace som sa pokal vyrobi aliu schmu, rovnako spen ako lapa pov. iastone pre peniaze, no zistil som tie, e Kilvin skr povi tudentov s dvoma i tro m a auj m avm i projektmi. ia, aj tu som niekokokrt narazil. Vymyslel som viac ne tucet dobrch npadov, no ani jeden som nezrealizoval. Vinu nvrhov odmietol Kilvin. Osem z nich u vyrobil niekto in, niektor pred vye sto rokmi. P z nich by vyadovalo pouitie rn, ktor s pre relara zakzan. Tri boli matematicky nesprvne rchlo nartol, preo s odsden na zlyhanie, m mi uetril desiatky hodn premrnenho asu. Jeden z npadov zavrhol ako nanajv nevhodn pre zodpovednho mysterika. Namietol som, e mechanizmus na skrtenie asu potrebnho na optovn nabitie kameometu by pomohol lodiam brni sa proti pirtom. Mest by mali viu ancu ochrni sa pred tokom vi sembijskch jazdcov Kilvin o tom nechcel ani pou. Ke mu tvr potemnela ako brkov oblak, okamite som zabudol na svoje starostlivo pripraven argumenty.

Napokon mi zostali iba dva spoahliv, prijaten a originlne npady. No aj na tie som musel po niekokch jedensteniach prce zanevrie, pretoe nefungovali. Kilvin odloil rydlo a mosadzn ozuben koleso s nedokonenou symbolikou a obrtil sa ku mne. Obdivujem tudentov, ktor premaj nad odolnosou, relar Kvothe. No tisc rokov je privea aj pre skalu, nieto pre kov. O ako skanom kove ani nehovoriac. Ptal som sa, pravdae, na Cezru, no vhal som, i poveda Kilvinovi cel pravdu. Vemi dobre som vedel, e profesor neschvauje spjanie svojho umenia s akmikovek zbraami. Obdivoval by zrunos, s akou me vyrobili, no klesol by som v jeho oiach, pretoe osi tak vlastnm. Usmial som sa. Netka sa to projektu, len ma to zaujma. Poas cestovania mi ukzali me, ktor bol ostr a vo vemi dobrom stave, hoci m vraj vye dvetisc rokov. Poznte kov, ktor vydr tak dlho a nezlom sa ani nezatup? Aha, prikvol Kilvin, nevyzeral vemi prekvapen. Jestvuj tak predmety. Star mgia, dalo by sa poveda. Alebo prastar umenie zapadnut prachom. Na svete sa obas njdu takto zzraky. S to ndhern ksky. Zhadn. Vea spoahlivch zdrojov spomna naprklad vene horiacu lampu, irokou dlaou ukzal na sklen pologule rozloen na pracovnom stole. Niekolko takchto kuriozt je aj na univerzite. Ovldla ma zvedavos. Co naprklad? optal som sa. Kilvin si zamyslene potiahol bradu. Mm tu zariadenie bez symboliky, ktor pohlcuje moment hybnosti. Alebo tyri ingoty ahie ako voda, z bieleho kovu, ktor sa ned ani roztavi, ani pokodi. Tabuu ierneho skla, ktorej jedna strana popiera zkony trenia. Kus zvltne tvarovanho kamea, ktor si udriava teplotu mierne nad bodom mrazu, nech ho akokovek zohrievam. Pokril irokmi plecami. S to zhady. Otvoril som sta a zhil sa. Bolo by vemi nevhodn poiada vs, aby ste mi niektor z nich ukzali? Kilvin sa iroko usmial, biele zuby kontrastovali s tmavou pokokou a bradou. Na takej otzke nie je ni nevhodn, relar Kvothe. tudenti

by mali by zvedav. Robil by som si starosti, keby ti to bolo ahostajn. Profesor podiiel k drevenmu stolu, pre rozroben projekty jeho povrch takmer nebolo vidno. Odomkol zsuvku a vytiahol z nej dve bezvrazn kovov kocky o trochu vie ako hracie. Mnoh z tchto starch predmetov bud nechpeme, alebo ich nevieme vyui, povedal. No niektor s vemi prospen, zahrkal v dlani kockami, vydali prjemn zvuk. Tieto volme ochrann tty. Zohol sa a poloil ich na dlku niekoko centimetrov od seba. Dotkol sa ich a nieo zaepkal. Vo vzduchu som poctil nepatrn zmenu. Najprv sa mi zdalo, e sa ochladzuje, no vzpt som pochopil, e nectim slajce teplo z rozplenej pece na opanom konci Kilvinovej dielne. Profesor mimovone uchopil elezn ty, ktorou rozhrabval vyhu, a vihol ou smerom k mojej hlave. Bolo to tak neakan, e som sa nestihol prikri ani uhn. Ty zastala asi pol metra odo ma, akoby narazila do neviditenej prekky. Nezaznel nijak nraz a ty z Kilvinovej pste neodskoila. Opatrne som natiahol ruku a dotkol sa nioho. Akoby nehmotn vzduch predo mnou odrazu stuhol. Kilvin sa ukrnul. Ochrann tty s vemi praktick najm pri nebezpench experimentoch alebo skan istch zariaden. Vytvraj okolo seba thaumick a kinetick bariru. Prechdzal som rukou po neviditenej prekke. Nebola tvrd ani pevn. Ked som na u zahka zatlail, poddala sa, na dotyk bola klzk ako naolejovan sklo. Kilvin ma pozoroval s miernym pobavenm. Km nepriiel Elodin so svojm nvrhom, uvaoval som, e tvoje zariadenie na znekodovanie pov nazvem Mal tt, trochu sa zamrail. Nie je to plne presn pomenovanie, ale hod sa ovea lepie ako ten Elodinov teatrlny nezmysel. Oprel som sa o neviditen stenu, bola pevn ako kamenn mr. Zblia som vo vzduchu videl miernu deformciu ako pri pohade cez nedokonal sklo. Toto je ovea lepie ne mj lapapov, profesor Kilvin.

To je pravda, prikvol zmierlivo a mrmlc si popod nos, zdvihol kocky. Ked sa barira rozplynula, zatackal som sa. No tvoj skvel npad meme opakova donekonena, km tto zhadu nie. Zdvihol kovov kocky na obrovskej dlani. S uiton, no nikdy nezabdaj, e remeselnk m najv osoh z vlastnho dvtipu a opatrnosti. Pracujeme v relnom svete, zovrel prsty okolo ochrannch ttov. Tajomstv nechaj bsnikom, kazom a blznom. *** Napriek ostatnm zlyhaniam, pri tdiu s profesorom Elodinom som robil pokroky. Tvrdil, e na to, aby som sa zlepil v umen menotvorby, potrebujem iba as a nadenie. Poskytol som mu oboje a Elodin to vemone vyuil. Cel hodiny sme rieili hdanky. Printil ma vypi pol litra calvadosu a preta cel Teccamovo Zjavenie. Tri dni v kuse som musel chodi so zaviazanmi oami, o mi saovalo as na inch predmetoch, no zato som nesmierne pobavil Wila so Simom. Elodin navrhol, aby som zistil, ako dlho vydrm bez spnku. Kedze som si mohol dovoli tolko kvy, kolko sa mi zachcelo, bdel som takmer p dn, hoci ku koncu som bol prehnane aktvny a poul som aksi hlasy. A potom dolo k tej neprjemnosti na streche archvu. Zd sa, e o tom poul kad, aj ked v rozlinch podaniach. Blila sa obrovsk brka a Elodin sa rozhodol, e mi prospeje, ked sa na chvu postavm do jej prostriedku. m bliie, tm lepie. Vedel, e Lorren by nm nikdy nedovolil vyjs na strechu archvu, preto mu jednoducho potiahol k. To, ia, znamenalo, e ked spadol zo strechy, nikto nevedel, e sme tam zostali uvznen. A tak sme strvili noc na holej kamennej streche v paerku besniaceho ivlu. A na druh de dopoludnia sa poasie umdrilo natoko, aby sme zavolali dolu na ndvorie o pomoc. Ukzalo sa, e druh k neexistuje, a tak Lorren zvolil priamoiary postup: poiadal niekokch statnch archivrov, aby vyrazili dvere na strechu.

Nebolo by to tak neprjemn, keby Elodin nedostal npad, e sa vyzleieme donaha, zabalme aty do voskovanho pltna a zaame ich tehlou. Tvrdil, e mi to pome prei brku naplno. Vietor bol vak silnej, ako sme akali. Schmatol tehly aj zabalen obleenie a vetko vyhodil do vzduchu ako lstie. Takto sme prili o k Elodin ho mal vo vrecku nohavc. Profesor Lorren, jeho giller Distrel a traja svalnat archivri ns nali na streche nahch a premoench ako utopen potkany. V priebehu tvrhodiny sa o tom dozvedela cel univerzita. Elodin sa na tom zabval, no hoci to s odstupom asu chpem, v tej chvli mi nebolo vemi do smiechu. Nebudem vs zaaova vyratvanm vetkho, o sme vyvdzali. Posta poveda, e Elodin urobil vetko mon aj nemon, aby prebudil moju spiacu myse. Obas pritom zaiel do krajnosti. Dos ma prekvapilo, e sa to vyplatilo. Za semester som trikrt privolal vietor. Prv raz som ho util na pr seknd, ked som stl uprostred noci na kamennom moste. Elodin mi pomhal, o znamen, e do ma tuchal jazdeckm bikom. Okrem toho som bol bos a dos opit. Druh raz to prilo neakane poas tdia vo zvzkoch. tal som knihu yllskch dejn, ked mi vzduch v miestnosti pripomnajcej jaskyu zaepkal do ucha. Poval som ho, ako ma to nauil Elodin, a potichu som zopakoval meno vetra. Vyslovil som ho tak jemne, e v miestnosti zavial erstv vnok, vyakal tudentov a archivrov zachvtila panika. Meno mi o niekolko mint vyumelo z hlavy, no km som ho mal pred oami, vedel som, e keby som chcel, poahky rozptam brku alebo hrmenie. Musel som sa uspokoji len s tm vedomm. Keby som v archve privolal vietor, Lorren by ma dal zavesi za palce nad vchodov dvere. Mono si poviete, e na tom nebolo ni psobiv, a urite mte pravdu. No v t jar som vyslovil meno vetra aj po tret raz. A ako sa hovor, do tretice vetko dobr.

STOTYRIDSIATA SIEDMA KAPITOLA

Dlhy
Mal som vea vonho asu, a tak som si uprostred semestra prenajal dvojzprah a len tak zo zbavy sa vybral do Tarbeanu. Cesta mi zabrala cel lpenie. Vinu plenia som navtevoval star miesta a splcal star dlhy: ustrovi, ktor sa lskavo zachoval k bosmu chlapcovi; hostinskmu, ktor mi obas dovolil spa na kozube; krajrovi, ktorho som poprehal. asti Pobreia mi boli dverne znme, no in miesta mi vbec ni nehovorili. Neprekvapovalo ma to run mest sa neustle menia. Zaskoil ma vak zvltny pocit nostalgie za tmto miestom, ktor sa ku mne zachovalo tak kruto. Opustil som ho pred dvoma rokmi, o bolo v mojom veku ako v minulom ivote. Naposledy pralo pred jedenstenm, ulice boli such ako slama. Stotisc prov nh vyhadzovalo do vzduchu oblaky jemnho prachu, ktor zapal ulice. Pokryl mi aty, nasadal do vlasov a tpali ma z neho oi. Snail som sa nemyslie na to, e je to zva rozdrven konsk trus zmiean s mtvymi rybami, uhonm prachom a dochuten moom. Ke som dchal nosom, udieral mi do zpach, no ked som otvoril sta, ctil som jeho chu, prach mi vypal pca a ntil ma kaa. Nepamtal som si, e to bolo a tak zl. Vdy tu bolo toko piny? Vdy sa tu vznal tak smrad? Po polhodine som konene naiel vyplen budovu so suternom. Ziiel som dolu schodmi a kral dlhou chodbou k vlhkej miestnosti. Trapis tam stle bol, bos a v tom istom otrhanom rchu sa staral o zfal deti v chladnej tme pod ulicami mesta. Spoznal ma. Nevidel vo mne budceho hrdinu z prbehov ako in udia. Trapis nemal na nieo tak as. Pamtal si ma ako pinavho podvyivenho chlapca, ktor sa k nemu jednej zimnej noci skotal po schodoch s plaom a v horke. Mal som ho preto ete radej.

Dal som mu p hrivien. Chcel som mu da viac, no odmietol to prija. Vysvetlil mi, e keby utrcal privea peaz, uptal by pozornos nesprvnych ud. On a jeho deti s v bezpe len dovtedy, km si ich nikto nevma. Poklonil som sa jeho mdrosti a zvyok da som mu pomhal. Naberal som vodu z pumpy a zaiel po chlieb. Prehliadol som deti, skoil do lekrne a nakpil potrebn lieiv. Napokon som sa postaral o Trapisa, nakoko mi to dovolil. Natrel som mu opuchnut nohy gfrom a matkinm dychom, daroval mu priliehav panuchy a topnky, aby nechodil po vlhkom podzem bos. Ako sa blil veer, prichdzali sem otrhan deti, aby sa najedli, dali si oetri boaky, alebo sa vyspali. Vetky si ma podozrievavo premeriavali. Mal som nov, ist aty. Nepatril som medzi ne. Nebol som vtan. Nemohol som zosta. Moja prtomnos by hladujce deti rozruila a radej by odili do ulc. A tak som sa s Trapisom rozlil. Odchod je niekedy najlepie rieenie. *** Zostvalo niekoko hodn, km sa naplnia krmy. Kpil som hrok smotanovobieleho papiera a oblku z akho pergamenu. Boli vemi kvalitn, ovea lepie ne okovek, o som dovtedy pouval. Sadol som si do tichej kaviarne, objednal horcu okoldu a pohr vody. Poloil som papier na stl a vytiahol zo shaedu pero a atrament. Elegantnm oblkovitm psmom som napsal: Ambrose, diea je Tvoje. Vie to rovnako dobre ako ja. Bojm sa, e sa ma zriekne rodina. Ak sa nezachov ako dentlmen a nespln si zvzky, pjdem za Tvojm otcom a vetko mu poviem. Nestoj mi v ceste, u som sa rozhodla. Namiesto podpisu som naarbal inicilu, ktor mohla by ozdobenm R, ale aj roztrasenm B.

Omoil som prst do pohra a pofkal list niekokmi kvapkami vody. Ke sa atrament trochu rozpil, zotrel som ich. Vyzerali celkom ako slzy. Najviu kvapku som si nechal na inicilu, aby som ju ete vmi zamaskoval. Teraz sa dala preta aj ako F, P, E, a mono dokonca K. Odosielateom listu mohol by ktokovek. Opatrne som zloil papier, podiiel k lampe a roztopil vek hrudu peatnho vosku. Na oblku som napsal: Ambrose Jakis Univerzita (dve mle zpadne od Imre) Belenay-Barren Stredn Spoloenstvo Zaplatil som a zamieril k Hajiarni. Niekoko ulc odtia som si vyzliekol shaed a stril ho do cestovnho vaku. List som hodil na zem, stpil na, trochu ho povlil nohou po prachu a znova zdvihol. Bol som takmer na nmest, ke som zazrel posledn, o som potreboval. Zdravm, oslovil som starho zarastenho mua opretho o budovu. Ak mi poiiate klobk, dm vm polpencu. Starec si stiahol pinav prikrvku hlavy a pozrel na u. Hlavu mal pleat a vemi bled. Primril oi pred popoludajm slnkom. Mj klobk? zachripel. Za pencu ti ho predm a ete dostane moje poehnanie, ukrnul sa a natiahol ku mne chud, roztrasen ruku. Dal som mu pencu. Podrte mi to na chvu? podal som mu oblku a oboma rukami si natiahol star, neforemn klobk cez ui. Vo vklade nealekho obchodu som sa uistil, e mi spod neho netr ani jeden erven vlas. Pristane ti, povedal mu a chrchlavo zakaal. Vzal som si list a spokojne pozrel na pinav odtlaky prstov, ktor zanechal na oblke. K Honcovmu nmestiu to bolo na skok. Prihrbil som sa, zil oi a pretlal sa runm davom. Po niekokch mintach som zaul vrazn przvuk pochdzajci z junej asti Vintasu a vykroil som k hstke muov nakladajcich na voz vrecia. Zdar, oslovil som ich s rovnakm przvukom. Nechystte sa nhodou do Imre? Jeden z muov vyhodil vrece na voz, opril si ruky a podiiel ku mne. Prechdzame tade, odvetil. Potrebujete odvoz?

Zavrtel som hlavou a vytiahol z batoha oblku. Mm pre niekoho psmo. Chcel som ho odnies sm, ale zajtra mi odplva lo. Kpil som ho od nmornka v Gannery za cel tvrtku. On ho vzal od dajakej nbl sleinky za osminku, murkol som naho. Vraj to vemi sri. Dali ste tvrtku? pokrtil hlavou. Obabrali vs. Nikto ned toko za psmo. Zachichotal som sa a zdvihol prst. Nepodvali ste, pre koho je, podral som mu oblku pred tvrou. Primril oi. Jakis? vyslovil pomaly a tvr sa mu rozjasnila. Syntor barna Jakisa? Nafkan som prikvol. Sm najstar. Tak boh zaplat za psmo od paniky aj viac. Hdam, e aj cel dublon. Pozrel na list. Hdam, zatiahol obozretne. No kuknite, je tam len univerzita. Bol som v tch koninch, a nie je to tam veru mal. Jakisov syn nebude spa v drevenej bde, nazlostil som sa. Optajte sa na najvyberanejie bvanie a tam ho njdete. Mu prikvol, ruka mu sama od seba zamierila k mecu. Tak vm ho zoberiem, povedal neochotne. Ae iba za tvrtku. Aj tak neviem, i robm dobre. Majte srdce! zaprotestoval som alostne. Vliekol som ho vye tisc kilometrov a ni za nedostanem? Jak chcete, vytiahol mince. Dm vm tri osminky. Radej by som zobral pol groa, zamrmlal som. Dostanete tri osminky, zopakoval a natiahol ku mne pinav ruku. Podal som mu list. Nezabudnite mu poveda, e je od nbl sleinky, pripomenul som mu na odchode. Je to nafkan boh. Vravm vm, vytiahnite z neho, o mete. Odiiel som z nmestia, vystrel chrbt a zloil klobk. Vytiahol som shaed a prehodil si ho cez plecia. Popiskoval som si do kroku, a ked som prechdzal okolo starho pleatho obrka, vrtil som mu klobk a do ruky stril tri osminky. *** Ked som na univerzite zaul prv prbehy o sebe, predpokladal som, e oskoro sa na ne zabudne. Ze vzplan a vzpt zhasn ako zaplen prchno.

No nestalo sa tak. Historky o Kvotheovi zachraujcom dievat a lakujcom s Felurian sa pomieali s trkami pravdy aj nehorznymi lami, o ktor som sa postaral sm. Bolo toho vea, take prbehy sa rili ako poiar za veternho poasia. primne som nevedel, i sa mm tei, alebo b. Ke som zaiel do Imre, udia na ma ukazovali prstom a epkali si. Moja slva sa rozchrila natoko, e som nemohol prejs cez rieku a nenpadne pova, o om sa udia rozprvaj. No Tarbean bol esdesiat kilometrov od Imre. Z Hajiarne som sa vrtil do izby, ktor som si prenajal v lepej asti mesta. Vietor vanci z ocena rozptyoval zpach a prach, vzduch bol ist a sviei. Poiadal som o kpe a v rozhadzovanej nlade, nad ktorou by mi ete nedvno zastval rozum, som zaplatil portierovi tri pence, aby mi odniesol aty do najbliej cealdskej provne. ist a voav som ziiel do vapu. Hostinec som si starostlivo vyberal. Nebol honosn, no ani oumel. Vap mal nzky strop a intmnu atmosfru. Budova stla na kriovatke dvoch najpouvanejch tarbeanskch ulc, videl som odtia cealdskch kupcov mieajcich sa s yllskmi nmornkmi a vintskmi povoznkmi. Bolo to dokonal miesto na renie klebiet. Usadil som sa pri barovom pulte a poval prbeh o tom, ako som zabil ierneho netvora v Trebone. Omrilo ma to. V Trebone som zabil rozzrenho drakona, no ked ma pred rokom vyhadala Nina, nevedela ani to, ako sa volm. No moja poves sa rozchrila a ta a strhla so sebou aj prbeh o betii. Pri bare som sa dozvedel vea zaujmavho. Nosm vraj jantrov prste, ktor mi dva moc nad dmonmi. Mem pi cel noc a nikdy sa neopijem. Zmky sa otvraj u pri mojom dotyku a obliekam si pl vyroben z pavun a tieov. Vtedy som prv raz poul, ako ma niekto nazval Kvothe Tajomn. Oividne to nebolo nov meno, pretoe skupinka povajcich muov na iba prikvla. Dopoul som sa, e Kvothe Tajomn pozn slovo, ktor zastav py vo vzduchu, a krvca iba vtedy, ak ho bodn noom vyrobenm z neupravenho eleza.

Mlad radnk sa blil k dramatickmu vyvrcholeniu prbehu, primne som bol zvedav, ako sa mi s rozbitm prsteom a takmer splenm plom podar zastavi diabolskho netvora. No prve ked som sa dostal k trebonskmu kostolu a roztrietil dvere magickm slovom a jedinm derom holej ruky, dvere hostinca sa rozrazili a hostia sa strhli. Stl v nich mlad pr. ena bola krsna, s tmavmi vlasmi a oami. Mu bol elegantne obleen a bled od hrzy. Neviem, o sa rob! zvolal a zfalo sa rozhliadal. Krali sme, a odrazu sa nemohla nadchnu! Priskoil som k nej, skr ako ostatn vstali. Takmer sa zrtila na przdnu lavicu, spolonk postval nad ou. Jednu ruku si pritlala na prsia, druhou ho slabo odtskala. Mu si to nevmal, tlail sa k nej a prihovral sa jej tichm, naliehavm hlasom. Uhbala pred nm, a km sa neocitla na konci lavice. Jemne som ho odstril. Myslm, e potrebuje viac priestoru. Ste doktor? zjaal. Kto je tento lovek? Rchlo, privete doktora! snail sa ma odsun lakom. Vy! namieril som ukazovk na vekho nmornka pri stole. Odneste tohto muza tamto. Mj hlas bol ako vihnutie biom, nmornk vyskoil na nohy, schmatol mladka za krk a odtiahol ho pre. Obrtil som sa k ene a pozeral, ako otvorila dokonale tvarovan sta. Namhavo nasala trochu vzduchu. Oi mala nairoko otvoren a vlhk od strachu. Naklonil som sa k nej a o najvdnejie prehovoril: Len pokojne. Ni zl sa nedeje, ubezpeil som ju. Pozeraj mi do o. Zdvihla hlavu, po tvri sa jej rozlial as a pochopenie. Teraz chcem, aby si sa dobre nadchla, poloil som jej dla na napnut hru. Kou mala erven a horcu. Srdce sa jej trepotalo ako vydesen vta. Druh ruku som jej poloil na lce a zahadel sa jej hlboko do o. Vyzerali ako tmav jazierka. Naklonil som sa ete bliie, akoby som ju chcel pobozka. Voala selasom, zelenou trvou a prachom z ciest. Ctil som, ako sa usiluje nadchnu. Zatvoril som oi a poval. O ucho sa mi obtrel epot.

Vyslovil som meno vetra. Jemne jej vklzlo pomedzi pery a zaplietlo sa jej do vlasov. Zaepkal som ho pevne a tvrdo, pochmrne a sladko. Zaul som, ako nasala vzduch. Otvoril som oi. V miestnosti bolo tak ticho, e som zretene poul aj druh zfal ndych. Uvonil som sa. Rukou sa dotkla mojej. Teraz chcem, aby si sa dobre nadchla, zopakovala. To je sedem slov. no, odvetil som. Mj hrdina, hlesla Denna, usmiala sa a zhlboka, pomaly sa nadchla. *** Bolo to strane zvltne, zaul som hlas nmornka na druhom konci miestnosti. Mal osi v hlase. Prisahm pri vetkej soli, o mm v tele, ctil som sa ako bbka, ktor niekto ah za nrky. Nevenoval som tomu pozornos. Predpokladal som, e mu si na lodi zvykol vykona rozkaz, ked naho zavol vyie postaven dstojnk. Nemalo zmysel hovori mu to. Moja scnka s Dennou spolu s plamennmi vlasmi a tmavm plom nenechali nikoho na pochybch, e som Kvothe. Nech by som povedal okovek, verili by, e to bola mgia. Neprekalo mi to. To, o som dnes veer vykonal, si dozaista zaslilo aspo jeden-dva prbehy. Ke ma udia spoznali, lepie si ns vmali, no nepribliovali sa k nm. Dennin uhladen spolonk sa vyparil skr, ne sme si naho spomenuli, a tak sme sa teili troche skromia v kte miestnosti. Mala som tui, e a tu stretnem, povedala. Vdy si tam, kde a najmenej akm. Tak si napokon odiiel z univerzity? Pokrtil som hlavou. Iba sa trochu ulievam. Kedy sa vracia? Zajtra. Mm prenajat dvojzprah. Usmiala sa. Chce spolonos? Uprel som na u vytav pohad. Urite pozn odpove. Denna sa zaervenala a odvrtila zrak. Myslm, e no.

Ke sklonila hlavu, vlasy jej spadli z pliec do tvre. Voali ako jablkov vno a rilo sa z nich teplo ako od slnench lov. Tvoje vlasy, povedal som. Rozko. Napoudovanie sa ete vmi zaervenala a bez toho, aby zdvihla hlavu, zavrtela ou. K tomu sme dospeli po tokom ase? optala sa. K lichtkam? Teraz bol rad na mne, aby som sa zahanbil. J-ja Nikdy by som zajachtal som. Teda no nadchol som sa a zahka sa dotkol zkeho, komplikovanho vrkoa, napoly ukrytho vo vlasoch. Tvoj vrko, vysvetlil som. Vyzer takmer, akoby v om bolo napsan slovo rozko. sta sa jej sformovali do dokonalho prekvapenho O, jednou rukou si podvedome siahla na vlasy. Ty si to pretal? optala sa neveriaco, so tipkou zdesenia. Milosrdn Tehlu, existuje nieo, o nevie? Um sa yllinu, odvetil som. Aspo to skam. Tvoj vrko m es prameov namiesto tyroch, no vyzer takmer ako uzlov psmo. Akoe takmer? ohradila sa. Prstami sa pohrvala s kskom modrej stuky na konci vrkoa. Aj Yllania dnes sotva ovldaj svoj jazyk, zaepkala, zretene podrden. Nejde mi to ktovieako, povedal som. Poznm iba niekoko slov. A aj t, ktor nm hovoria, nenamhaj sa s uzlami, zazrela na ma. taj sa prstami, nie zrakom. Musel som sa ui z obrzkov v knihch, brnil som sa. Denna konene rozviazala modr stuku a rozpletala vsko. Prstami ho ikovne zaesala medzi ostatn vlasy. Nemusela si to urobi. Predtm sa mi to pilo viac. Pravdae, ve to tam bolo napsan, pozrela na ma, hrdo zdvihla bradu a zatriasla vlasmi. Tak. o na ne hovor teraz? Tum mm strach poveda o nich nieo pekn, odvetil som nevediac, o som vlastne urobil zle. Tvr jej trochu zmkla, podrdenie ochablo. Ctim sa trochu trpne. Neakala som, e sa to niekomu podar preta. Ako by si sa ctil, keby si niekto vimol, e nos na ele npis Som pekn a armantn? Nastalo ticho. Preruil som ho, ete ne sa zmenilo na neprjemn: Zdriavam a od nieoho naliehavho?

Iba od statkra Strahotu, ahostajne mvla rukou k dverm, kadia zmizol jej spolonk. Bol naliehav? naznail som smev a zdvihol oboie. Vetci mui s dotierav, odvetila s predstieranou prsnosou. Stle sa dria svojej ochanej knihy? Denna sa zatvrila neastne. Dfala som, e asom na u zanevr, vzdychla. No namiesto toho iba prevrtili strnku, zdvihla ruku s dvoma prstemi. U mi nedvaj rue, ale zlato, a s oraz odvnej. Aspo a nudia dobre situovan mui, uteoval som ju. Iba o vyuvaj situciu, zakontrovala. Co na tom, e maj pemaze? Poloil som jej ruku na rameno. Odpus tm bohm zmonm muom, e si chc kpi, o nie je na predaj, ked vidia, e a inak nedostan. Denna veselo zatlieskala. , iada ma, aby som sa zutovala nad nepriatemi? Iba poukazujem na to, e ani tebe nie je cudzie rozdva dary. Viem, o om hovorm. Pohad jej sprsnel, pokrtila hlavou. Medzi nezitnm darom a takm, ktor ma m pripta k muovi, je vek rozdiel. To je pravda, shlasil som. Aj zo zlata sa d vykova reaz. No ako vyta muovi, e a chce skrli. Veru ako, usmiala sa napoly otrvene a napoly unavene. Ibae mnoh z ich nvrhov s dos nepekn, pozrela na ma. A o ty? Chcel by si ma ozdobi, i odhali? U som nad tm premal, pousmial som sa pri spomienke na jej prste, bezpene schovan v izbe u Ankera. Vyzvavo som si ju premeral. Jedno i druh m svoje aro, no zlato nie je pre teba. Aj bez neho si dos ligotav. Denna mi stisla ruku a obdarila ma lskavm smevom. Och, Kvothe, tak vemi si mi chbal! Dfala som, e a zasa njdem, aj preto som sa rozhodla vrti sa sem. Vstala a natiahla ku mne ruku. Odve ma pre z tohto nezaujmavho miesta.

STOTYRIDSIATA SMA KAPITOLA

Prbehy kameov
Cestou do Imre sme sa s Dennou rozprvali o kadejakch malikostiach. Opsala mi mest, ktor navtvila: Tinu, Vartheret, Andenivan. Ja som jej zas povedal o Ademe a predviedol posunkov re. Doberala si ma pre moju rastcu slvu a ja som jej prezradil, koko je na tch prbehoch pravdy. Rozpovedal som jej, ako sme sa nepohodl s maerom, o ju, pochopitene, rozhorilo. No mnoh sme vbec nespomenuli. Ani jeden z ns sa nezmienil o tom, ako sme sa rozili v Severene. Nevedel som, i odila po naej hdke v hneve, alebo s mylienkou, e som ju opustil. Kls podobn otzky sa mi videlo nebezpen. Diskusia na tto tmu by bola prinajmenom neprjemn a prinajhorom by znova rozdchala spor, omu som sa chcel vyhn. Denna cestovala s harfou a s truhlicou. Predpokladal som, e dokonila piese a vystupuje s ou. Trpilo ma, e ak ju zahr v Imre, vypouje si ju vea spevkov a minstrelov, ktor ju roznes do sveta. Napriek tomu som mlal. Vedel som, e tento rozhovor musm naasova vhodnejie. Nezmienil som sa ani o jej patrnovi, hoci mi v hlave stle vtali Cthaehove slov. Neustle som na to myslel, dokonca sa mi o tom aj snvalo. Nehovorili sme ani o Felurian. Denna neustle artovala, e som zachraoval lupiov a vradil panny, no vlu vbec nespomenula. Urite poula moju piese, bola obbenejia ne prbehy, ktor tak dobre poznala. No ani raz na u nezaviedla re a ja som nebol tak hlpy, aby som s tm zaal sm od seba. Zostalo medzi nami vea nevypovedanho. Pod kolesami vozka ubiehala cesta a naptie vo vzduchu sa stupovalo. Rozhovor sa zasekval, neplynul hladko, obas sa ticho privemi natiahlo, inokedy bolo a desivo hlbok.

Do Imre sme dorazili uprostred jednej z takchto odmlk. Denn som vysadil pri hostinci Diviaia hlava, kde si prenajala izbu. Pomohol som jej vynies truhlicu, no na poschod mi ticho pripadalo ete prenikavejie. Rchlo som sa s ou rozlil a uiel bez toho, aby som jej o i len pobozkal ruku. *** V t noc som myslel na tisc vec, ktor som jej mal poveda. Leal som v posteli, hadel na strop a dlho nevedel zaspa. Zobudil som sa skoro rno s neprjemnm pocitom zkosti. Naraajkoval som sa so Simmonom a Felou a odiiel na pokroil sympatiku, kde ma Fenton obratne porazil v troch sbojoch za sebou, m sa po prv raz od mjho nvratu na univerzitu dostal na prv miesto. alie hodiny som nemal, a tak som sa okpal a dlho som sa prehrabval v atnku, km som si vybral jednoduch koeu a zelen vestu, ktor mi, aspo poda Fely, pristane k oiam. Shaed som premenil na krtku pltenku, no napokon som si ho neobliekol. Nechcel som, aby Denne pripomnal Felurian. Do vrecka vesty som vloil Dennin prste a vydal sa za rieku do Imre. Sotva som sa dotkol kuky na vchodovch dverch Diviaej hlavy, Denna vyla na ulicu a podala mi kok s jedlom. Zostal som ako obaren. Ako si vedela? Na sebe mala svetlomodr aty, ktor jej vemi pristali. Chytila ma za ruku a pvabne sa na ma usmiala. ensk intucia. Ach tak, snail som sa vyzera mdro. Jej blzkos mi takmer spsobovala boles. Ctil som teplo jej ruky na ramene, voala ako zelen lstie a vzduch pred letnou brkou Vie aj to, kam mme namierene? Nie, no viem, e ma chce niekam zavies. Ked prehovorila, obrtila ku mne tvr, na krku som poctil jej dych. Dverujem ti a odovzdvam sa do tvojich rk. Pozrel som na u a chcel poveda niektor z tch duchaplnch mylienok, nad ktormi som premal v noci. No len o sa nm stretli

pohady, slov mi vyfuali z hlavy. Netum, ako dlho som sa na u dval. V tej chvli som jej patril cel. Denna ma smiechom vytrhla zo zasnenia. Opustili sme mesto a zhovrali sa s ahkosou, akoby medzi nami nebolo ni okrem slnenho svetla a jarnho vzduchu. Ukzal som jej miesto, ktor som objavil zjari, mal dolie chrnen stromami. Po dke tam leal siv kame, okolo prdil potik, slnko svietilo na lku pln iarivch sedmokrsok naahujcich lupene za slnkom. Ked sme preli cez most a rozprestrel sa pred nami koberec z kvetn, Denna zadrala dych. Nevedel som sa doka, kedy im ukem tvoju krsu, zalichotil som jej. Za tieto slov som si vyslil naden objatie a horci bozk na lce. Jedno i druh skonilo skr, ne som sa spamtal. Vyveden z miery a s krnkom na perch som ju ahal cez sedmokrsky k sivmu kameu. Vyzul som si topnky a ponoky. Denna odkopla obuv, zdvihla suku a rozbehla sa do potoka, a km jej voda nesiahala vye kolien. Pozn tajomstvo kameov? optala sa a ponorila ruku pod hladinu. Namoil sa jej okraj iat, no zdalo sa, e si z toho ni nerob. Co je to za tajomstvo? Zdvihla zo dna hladk tmav kame. Pod sa pozrie. Vyhrnul som si nohavice a vykroil za ou. Podala mi kame, kvapkala z neho voda. Ak sa do zapova zatvorila oi a naklonila hlavu. Chvu sa ani nepohla, tvr mala obrten nahor ako sedmokrska. Zatil som pobozka ju, no odolal som. Napokon otvorila tmav oi. Usmiala sa. Ak bude pozorne pova, povedia ti prbeh. Ak povedal tebe? optal som sa. Bol raz chlapec, ktor priiel k vode, povedala Denna. Toto je prbeh dievaa, ktor ta prilo s nm. Rozprvali sa a chlapec hdzal kamene, akoby mu prekali. Dieva nemalo nijak kamene, a tak jej ich niekoko dal. Ona sa potom odovzdala chlapcovi a ten ju odhodil ako kame. Netrpilo ho, o s ou bude, ked dopadne. Mlal som nevediac, i u skonila. Je to smutn kame? optal som sa napokon.

Pobozkala ho a pustila z ruky. Pozorovala, ako kles na piesit dno. Nie je smutn. No kedysi ho odhodili a odvtedy vie, ak to je, letie vzduchom. Nevie zosta na mieste ako in kamene. Obas prijme ponuku vody a nech sa nies, pozrela na ma a usmiala sa. Ked sa pohybuje, mysl na toho chlapca. Nevedel som, o si myslie o jej prbehu, preto som radej zmenil tmu. Ako si sa nauila pova kamene? Bol by si prekvapen, o vetko pouje, ked si ochotn mla, ukzala na kamene pod hladinou. Sks to. Nikdy nevie, o sa dozvie. Nechpal som, o za hru to so mnou hr. Obzrel som sa po vhodnom kameni, vyhrnul rukv na koeli a naiahol sa po. Pozorne povaj, nabdala ma. Vaka tdiu u Elodina som podobn absurdnosti znal celkom dobre. Priloil som si kame k uchu a zavrel oi. Uvaoval som, i mm predstiera, e mi rozprva prbeh. Odrazu som leal vo vode, do nitky mokr, a vypval som vodu z st. Zfalo som sa snail vsta, zatia o Denna sa prehbla od smiechu a ledva sa drala na nohch. Priblil som sa k nej, so zajaanm uskoila a ete vmi sa rozosmiala. Prestal som ju naha a naoko dotknuto si utieral vodu z tvre a rk. Vzd sa tak ahko? podpichovala ma. Uhasila som tvoj ohe? Zalovil som rukou vo vode. Chcem njs svoj kame, odvetil som predstierajc, e po om mtram. Denna sa iba zasmiala a pokrtila hlavou. Neprilka ma tak jednoducho. Myslm to vne. Chcem si vypou koniec prbehu. Akho? dobiedzala, no nepriblila sa ku mne. O dievati, ktor sa zahrvalo s mocnm mysterikom. Posmievalo sa mu a robilo si z neho arty. Ohalo nad nm nos. Jednho da ju dolapil v potoku a tajomnou riekankou rozpril jej strach. Dieva sa zabudlo obzrie a skonilo v slzch. Ukrnul som sa a vytiahol ruku z vody.

Zvrtla sa prve vas, aby ju zasiahla vlna. Siahala jej iba po ps, no stailo to, aby ju zrazila z nh. Ponorila sa, pod vodou sa krtil vr vlasov, iat a vzduchovch bubln. Prd ju doniesol a ku mne, so smiechom som jej pomohol vsta. Vynorila sa spod hladiny, tvrila sa, akoby bola tri dni utopen. To je nespravodliv! rozhorovala sa a prskala vodu. Vyzerm hrozne! Neshlasm, namietol som. Nikoho krajieho som ete nevidel. Opliechala ma. Licho mi, koko chce, pravdu aj tak nezmae. Podvdzal si. Ja som pouila poctiv les. Potom sa ma poksila namoi, no bol som na to pripraven. Zpasili sme, a km nm nedoiel dych. Vtedy som si uvedomil, ako je blzko. Ak je rozkon. A oddeuj ns iba vlhk aty. Denne zrejme napadlo to ist. Zahanbene sme od seba odstpili. Zafkal vietor a pripomenul nm, ak sme mokr. Denna vyla na breh, bez vhania si stiahla aty a prehodila ich cez siv kame, aby uschli. Pod obleenm mala bielu spodniku, ktor sa jej lepila na telo. Vrtila sa do potoka, artovne do ma strila, obila ma a vyliezla na hladk ierny balvan, ktor napoly tral z vody uprostred prdu. Bol to dokonal kame na opaovanie, hladk bazalt, ierny ako jej oi. Dennina biela pokoka a takmer priehadn spodnika s nm ostro kontrastovali, pri pohade na u som takmer oslepol. ahla si na chrbt a rozprestrela vlasy Na skale vytvorili vzor, ktor pripomnal hlsky mena vetra. Zatvorila oi a nastavila tvr slnku. Ani Felurian by nevyzerala krajie a pokojnejie. Tie som vyiel na breh a vyzliekol si premoen vestu a koeu. Nohavice som si nechal, pretoe som na sebe nemal ni in. o ti hovor ten kame? optal som sa, ke som poloil koeu veda jej iat. Rukou prela po hladkom povrchu kamea a odvetila so zatvorenmi oami: Rozprva mi, ak je to i vo vode, no neby rybou. Natiahla sa ako maka. Podaj mi kok. Zdvihol som ho z trvy a pomaly, aby som nepliechal, brodil som sa k nej. Leala nehybne, akoby zaspala, no sta sa jej skrtili do smevu. Pohybuje sa ticho, povedala, no ctim vo vzduchu, e tam stojis. Dfam, e nesmrdm.

Jemne zavrtela hlavou, stle neotvrala oi. Vonia ako suen kvetiny alebo zvltne tlejce korenie tesne predtm, ako vzblkne. A urite zo ma cti vodu, dodal som. Znova sa vystrela a usmiala sa, ukazujc mi ruov pery a dokonal biele zuby. Trochu sa posunula, akoby mi uvoovala miesto. Uvaoval som, i si k nej ahn. Kame bol dos irok aj pre dvoch no, povedala Denna. Co no? Odpove na tvoju otzku, obrtila ku mne hlavu so zatvorenmi viekami. Chce sa ma nieo spta, nala si pohodlnejiu polohu. Odpove je no. Ako som to mal chpa? O o som ju mal poiada? O bozk? Alebo o nieo viac? o by bolo privea? Je to skka? Vedel som, e keby som prekroil hranicu, stratil by som ju. Me sa trochu posun? optal som sa potichu. no, znova sa pohla, aby mi urobila miesto. Otvorila oi a vytretila ich, ked ma uvidela bez koele. Zila pohadom nadol, a ke zbadala, e mm nohavice, zjavne jej odahlo. Zasmial som sa, no jej rozren oi ma nabdali na opatrnos. Poloil som kok na miesto, kde som si chcel ahn. Co to bol za pohad, moja pani? Trochu sa zaervenala. Nemyslela som, e si z tch, o prines dievau obed s obnaenou hrudou, mierne pokrila plecami, pozrela na kok a potom na ma. No pi sa mi to. Mm svojho vlastnho polonahho otroka, znova zavrela oi. Nakm ma jahodami. Ochotne som jej vyhovel. Takto sme strvili cel popoludnie. *** Obed bol dvno zjeden a slnko ns vysuilo. Prv raz od hdky v Severene sa mi zdalo, e je nm spolu prjemne. Ticho u nebolo tak hrboat ako derav cesta. Vedel som, e je len otzkou asu, km to neprjemn naptie naisto pominie. Ked sa popoludnie pomaly blilo k veeru, vedel som, e nastal vhodn as nadhodi tmu, pre ktor som si dlho hrzol do jazyka. Videl som zelenkav odtie na jej koi, zvyky modrn na ramench, aj

star podliatiny na chrbte. Nad kolenom mala jazvu, poda vraznej ervenej farby celkom nov. Musel som sa jej na to opta. Ak budem opatrn, urite prizn, e s od jej patrna. Potom ju u ahko presvedm, e si zasli lepieho, pretoe to, o jej ponka, nestoj za tranie. Prv raz v ivote som jej mohol ponknu cestu von. S Alveronovmi peniazmi a vaka prci v mozoli nebudem nikdy trpie ndzou. Konene som bohat a som schopn poskytn jej nik Co sa ti stalo s chrbtom? optala sa potichu, m preruila prd mojich mylienok. Stle leala na kameni, ja som sa o opieral s nohami vo vode. oe? optal som sa a poksil sa pozrie na vlastn chrbt. M ho posiaty jazvami, odvetila. Poctil som, ako mi chladnmi prstami prechdza po zohriatej koi. Spoiatku som ich nepokladala za jazvy. S vemi pekn, prela po alej iare. Vyzer to, akoby si a nejak obrovsk diea pomlilo s hrkom papiera a cviilo si na tebe psanie striebornm perom. Odtiahla ruku. Obrtil som sa k nej. Ako si k nim priiel? optala sa. Spsobil som neprjemnosti na univerzite, odvetil som v pomykove. Zbiovali a? vyhkla neveriaco. Dvakrt. A napriek tomu si zostal? stle jej to nelo do hlavy. Po tom, o ti urobili? Mykol som plecom. S aj horie veci ako biovanie. Nikde inde sa nenaum to, o na univerzite. Ke raz nieo chcem, trocha krvi ma A vtedy som si uvedomil, o hovorm. Profesori ma zbiovali. Denn bije patrn. A predsa ani jeden z ns neodiiel. Ako ju presvedm, e moja situcia je in? Ako ju presvedm, aby patrna opustila? Denna naklonila hlavu a zvedavo na ma pozrela. o sa stane, ked nieo chce? Skrtka, nenechm sa ahko zastrai. Poula som, zabodla do ma veavznamn pohad. Vea dievat v Imre hovor, e sa len tak nezakne, posadila sa a posvala

sa k okraju kamea. Lem bielej spodniky sa jej skrtil a pomaly odhaoval stehn. Co presne hovoria? optal som sa, skr aby nestla re, ne zo zvedavosti. Pokrila plecami. Niektor s presveden, e m v mysle zdecimova ensk populciu mesta, posunula sa bliie ku kraju balvana. Spodnika sa ruivo vlnila. Decimovanie by znamenalo, e dostanem kad desiatu, poksil som sa to obrti na vtip. To je trochu ctiiadostiv aj na ma. To mi odahlo, odvetila. Vod ich vetky se zalapala po dychu, ke sa pomykla na kameni. Zachytila sa tesne predtm, ako som jej priskoil na pomoc. Kam ich vodm? vyzvedal som. K ruiam, hlupk, odsekla. Alebo si u obrtil stranu? Chce, aby som a odniesol? no, odvetila, no km som sa k nej natiahol, spustila sa do vody, priom spodnika odkryla viac, ako sa patr. Hladina jej siahala po kolen, voda jej navlhila okraj koieky. Vrtili sme sa k sivmu kameu a mlky si obliekli vysuen aty. Denna sa ponosovala na vlhk spodniku. Ve som sa ponkol, e a odnesiem, povedal som potichu. Denna si oprela zpstie o elo. Zasa sedem slov. Asi upadnem do mdlb, ovievala sa druhou rukou. o si mm, ja boh ena, poa? Zamiluj sa do ma. Chcel som to poveda ahkomysene. Podpichn ju. No ked som prehovoril, pozrel som jej do o. Pomlili ma a slov mi vyli z st celkom inak, ne som zamal. Na okamih na ma hadela s naptou nehou. Potom jej smutne poklesli ktiky. Och nie, odvetila. Nedm sa chyti do pasce. Nebudem jedna z mnohch. Zaal som zuby, naisto zmten, v rozpakoch a vystraen. Bol som prli smel a zbabral som to, presne, ako som sa obval. Kedy sa mi to vymklo spod kontroly? Prosm? optal som sa hlpo. Veru, mal by si ma prosi o odpustenie, vyrovnala si aty, pohybovala sa nezvyajne meravo. Prela si rukou po vlasoch a plietla

z nich hrub vrko. Prstami prekladala jeden prame cez druh, na sekundu som v nich zbadal zreten npis: Radej ml. Mono som mierne zaduben, no dokonca aj ja viem ta jasn nznaky. Zatvoril som sta a zahryzol si do jazyka. Denna si vimla, e pozerm na jej vlasy, a rozpaito spustila ruky bez toho, aby si vrko zaviazala. Vzpt sa rozplietol, vlasy jej padli na plecia. Zloila ruky pred sebou a nervzne zakrtila jednm z prsteov. Pokaj chvu! zvolal som. Takmer som zabudol, siahol som do vntornho vrecka vesty. Mm pre teba darek. Pozrela na moju natiahnut ruku a zovrela pery.?? Aj ty> optala sa. Myslela som, e si in. Dfam, e som, otvoril som dla. Slnko sa odrazilo od plok bledomodrho kamienka. Och! Denna si priloila ruky na sta, odrazu mala vlhk oi. Naozaj je to on? natiahla sa po prste. Naozaj, potvrdil som. Prevracala ho v rukch, potom si stiahla in prste a navliekla si ho na prst. Je to on, vzdychla v ase a po lcach sa jej rozbehlo niekoko slz. Ako si to len? Vzal som ho Ambroseovi. Och, prekroila z nohy na nohu a znova sa medzi ns vkradlo ticho. Nebolo to ak, povedal som. Mrz ma, e mi to trvalo tak dlho. Neviem, ako sa ti za poakova, vzala mi ruku do dlan. Myslel som, e to pome. Ze dar a spojen ruky vetko napravia. No ticho sa vrtilo ete nstojivejie ako predtm. Bolo tak hust, e by sa dalo krja. Existuje ticho, ktor nezaplaia ani slov. Denna sa dotkala mojej ruky, no nedrala ju. Je v tom vek rozdiel. Men sa poasie, pozrela na oblohu. Mali by sme sa vrti, skr ne sa rozpr. Prikvol som. Odchdzali sme z lky, ktor za nami zakrvali tiene.

STOTYRIDSIATA DEVIATA KAPITOLA

Zmtok
V Ankerovom hostinci sedeli iba Sim a Fela. Podiiel som k nim dozadu, sadol si na lavicu a oprel sa o stenu. Tak o? vyzvedal Sim. Ako to vera dopadlo? Neodpovedal som, nechcelo sa mi o tom hovori. o bolo vera? vyzvedala Fela. Strvil de s Dennou, vysvetlil Sim. Cel de, zdraznil. Pokril som plecami. Sim zvnel. Nedopadlo to poda tvojich predstv? optal sa opatrne. Nie vemi. Pozrel som za bar, zachytil Laurelin pohad a naznail, aby mi priniesla, o zostalo v hrnci. Zaujma a dmsky pohad na vec? optala sa Fela. Posta mi aj tvoj. Simmon vyprskol, Fela skrivila tvr. Napriek tomu ti pomem. Vyrozprvaj sa tetuke Fele. Zhruba som jej nartol, o sa stalo. Snail som sa o najlepie opsa situciu, no jej podstata akoby sa vymykala chpaniu. Vyjadren slovami to znelo hlpo. To je vetko, dokonil som po niekokch mintach tpania. Viac k tomu nemm o poveda. Som z nej pomlen ako z nikoho inho. Palcom a ukazovkom som zdvihol zo stola omrvinku. Neznam, ke nieomu nerozumiem. Laurel mi priniesla tepl chlieb a misku zemiakovej polievky. Ete nieo? optala sa. akujem, sta mi to, usmial som sa na u, a ked sa vracala k baru, pohadom som sa pristavil na jej pozad. Dobre, prehovorila Fela vecne. Zanime tvojimi kladnmi strnkami. Si sympatick, pekn a galantn k enm.

Sim odfrkol. Videla si, ako zzal na Laurel? Je to najv suknikr na svete. Obzer si viac ien, ako by som dokzal s dvoma hlavami, aj keby som mal krk ohybn ako sova. To je pravda, priznal som. Pozera sa d rzne, povedala Fela Simmonovi. Niektor mui maj tak pinav pohad, e sa po om potrebuje okpa. No in sa dvaj prjemne, dvaj ene najavo, e je krsna, neprtomne si prela rukou po vlasoch. Tebe to netreba pripomna, ubezpeil ju Simmon. Kad to potrebuje. No u Kvothea je to in. Ke na niekoho pozrie, me si by ist, e mu venuje vetku pozornos. Zasmiala sa, lebo som oividne zneistel. Je to jedna z vlastnost, o sa mi na tebe od zaiatku pili. Simmon sa zachmril, usiloval som sa tvri o najnekodnejie. No odkedy si sa vrtil, je to takmer hmataten, pokraovala Fela. Ked na ma pozrie, osi sa ti odohrva za oami. Pohad m pln sladkho ovocia, tieov a svetla lmp. A zrove div ako vly unikajce spod indigovej oblohy. Je to trochu straideln, ale pi sa mi to. Ke to vyslovila, zavrtela sa na stolike, v oku sa jej ibalsky zablyslo. Simmon to u nevydral. Rozhodil ruky, odsunul stoliku a chystal sa vsta. Tak dobre Ja sa Ako chcete Och, chrobik, Fela ho chytila za rameno. Upokoj sa. Nie je to tak, ako si mysl. Nechaj ma! odvrkol, no zostal sedie. Fela ho pohladila po krku. Nem sa preo strachova, zasmiala sa, akoby t predstava bola plne absurdn. Som tvoja vmi, ne si mysl. To vak neznamen, e mi z asu na as nepadne vhod nejak lichtka. Sim na u zazrel. Alebo mm s do kltora? optala sa trochu podrdene, do hlasu sa jej vkradol modegsk przvuk. Spome si, ako sa cti, ke s tebou flirtuje Mola. Simmon otvoril sta, vyzeralo to, e zbledne a oervenie zrove. Fela sa zasmiala na jeho rozpakoch. Mal bohovia, Sim! Naozaj si mysl, e som slep? Ve je to mil a rob ti to dobre. o je na tom zl?

Asi ni, odvetil po chvli ticha. Zdvihol hlavu, neisto sa ukrnul a odhrnul si z ela vlasy. Len sa na ma nikdy nepozri tak, ako to opsala, jasn? usmial sa irie, primnejie. Neviem, i by som to ustl. Optoval som mu smev. Sim ma vdy vedel pobavi. Okrem toho, milujem a takho, ak si, Fela ho pobozkala na lce, o mu ete zdvihlo nladu, a obrtila sa ku mne. Zato ty by si ma nekpil ani za peniaze, uzavrela rozhodne. Ako to? brnil som sa. A o mj vzhad? Moje indigov vly? Hej, si fascinujci, no dievat chc nieo viac. Tia po oddanom muovi. Zavrtel som hlavou. Odmietam sa na u vrhn ako kad druh. Nezna to. Videl som, ako to kon. Napadlo ti niekedy, e to vid podobne? optala sa. Vie sa o tebe, e sa nechva obletova dievatami. To mm s do kltora? napodobnil som ju, no vyznelo to strohejie, ako som zamal. Splen Boie telo, videl som ju v nru desiatok muov! A odrazu jej m vadi, e si idem s inou pozrie divadeln hru? Fela ma uzemnila pohadom. Netvr sa, e sa s nimi len preva v koiari. Zeny s klebetn. To je skvel. A o tak hovoria? optal som sa trpko a zahadel sa do misky s polievkou. Ze si rozkon, zavitorila. A zdvoril. Nem nezbedn ruky, o v niektorch prpadoch vedie a ku sklamaniu, usmiala sa. Zvedavo som zdvihol hlavu. Kto ti to povedal? Fela sa zhila. Meradin. Ale nem to odo ma. Pri veeri mi povedala sotva dvadsa slov, pokrtil som hlavou. A teraz je sklaman, e som ju neobchytkval? Myslel som, e ma nenvid. Sme aleko od Modegu, poznamenala. V tejto asti sveta maj udia in postoj k sexu. Niektor eny nevedia, o s muom, ktor nie je dos smel. Fajn. Co ete hovoria? Ni prekvapujce. Aj ke nem nezbedn prsty, nie je ak dosta a do postele. Si tedr, zbavn a odmlala sa.

Pokrauj, vyzval som ju. Fela vzdychla a dodala: Odmeran. Odmeran? akal som nieo horie. Niekedy nm ide len o veeru, vysvetovala. O spolonos a o rozhovor. Alebo chceme niekoho, kto sa s nami pomazn. No vinou potrebujeme, aby mu zachmrila sa a zaala odznova. Ked sme s muom znova stchla. Naklonil som sa k nej. Dokoni to. Fela pokrila plecami a odvrtila zrak. Keby sme spolu chodili, predpokladala by som, e ma opust. Nie hned a nie v zlom. No viem, e by si ma nechal. Nevyzer ako niekto, kto sa navdy usad s jednm dievaom. Napokon by si si naiel nieo dleitejie. Strkal som lyicou do zemiaka v polievke, nevedel som, o si mm o tom myslie. Neme to by len o oddanosti, zamieal sa Sim. Kvothe by pre Denn prevrtil svet dolu hlavou. Ty to na om nevid? Fela sa na ma zahadela. Asi no, povedala ticho. Tak potom to mus vidie aj ona, vyhlsil. Fela zavrtela hlavou. Ja to vidm len preto, e mm dostaton odstup. Lska je slep? zasmial sa Sim. To je tvoja rada? zagal oami. Prosm a! Netvrdm, e som zaben, namietol som. Nikdy som to nepovedal. Denna ma mli a mm ju rd, no ni viac. Nepoznm ju dos dobre, aby som mohol primne poveda, e ju milujem. Ako mem bi niekoho, komu nerozumiem? Chvu na ma mlky hadeli, potom Simmon vyprskol, akoby v ivote nepoul viu hlpos. Chytil Felu za ruku a pobozkal ju rovno na kamenn prste. Vyhrala si, povedal. Lska je slep a navye hluchonem. U nikdy nezapochybujem o tvojej mdrosti. *** Stle trochu nesvoj, vybral som sa pohada profesora Elodina. Naiel som ho pod stromom v malej zhrade veda ubikci. Kvothe! zakval mi lenivo. Sadni si. Daj si hrozno, nohou ku mne pristril misku.

Odtrhol som si niekolko bob. erstv ovocie som jedol zriedka, no hrozno mi chutilo bolo akurt sprvne dozret. Zamyslene som ul, mylienkami som bol stle pri Denne. Profesor Elodin, oslovil som ho pomaly. o by ste povedali o niekom, kto neustle strieda svoje meno? oe? prudko sa posadil, oi pln paniky. Co si vyviedol? Jeho reakcia ma vyakala, zdvihol som ruky na obranu. Ni! Nejde o ma, ale o jedno dieva. Fela? zbledol ani stena. Och nie! Nie, ona by osi tak neurobila. Na to je privemi bystr. Znelo to, akoby o tom zfalo presviedal sm seba. Nehovorm o Fele, ale o dievati, ktor poznm. Zakadm, ked ju stretnem, dva sa oslovova inak. Aha, uvonil sa. Znova sa oprel o strom a slabo sa zasmial. Zmena mena, povedal s oividnou avou. Boie kosti, u som myslel odmlal sa a pokrtil hlavou. o ste si mysleli? Ni, mvol nad tm rukou. o je s tm dievaom? Pokril som plecami, outoval som, e som s tm zaal. Len mi napadlo, o by ste povedali na dieva, ktor ustavine strieda meno. Zakadm si vyberie in. Dianah. Donna. Dyane Predpokladm, e nie je na teku, usmial sa Elodin. Neprenasleduj ju a nesna sa vyhn aturskmu eleznmu zkonu? Pokia viem, tak nie, neisto som sa usmial. Mohlo by to naznaova, e nevie, kto je, odvetil.,Alebo nie je so sebou spokojn, zdvihol hlavu a zamyslene si pochal nos. Me to znamena nepokoj alebo netrpezlivos. Alebo premenliv povahu, ktorej prispsobuje meno. Mono dfa, e in meno z nej urob novho loveka. To s len przdne slov, povedal som podrdene. Je to ako poveda, e polievka je bud horca, alebo studen. Jablko je sladk, alebo kysl, zamrail som sa. Okukou mi hovorte, e o tom ni neviete. Neptal si sa, o o tom dievati viem, pripomenul mi. Zaujmalo a, o by som na povedal.

Pokril som plecami, nemal som chu pokraova v tomto rozhovore. Mlky sme jedli hrozno a pozorovali tudentov. Znova som privolal vietor. Uvedomil som si, e o tom ete nevie. VTarbeane. Elodin oil. Naozaj? pozrel na ma s oakvanm. Hovor. Zaujmaj ma vetky podrobnosti. Profesor bol dokonal posluch pozorn a naden. Rozpovedal som mu cel prbeh a okorenil ho niekokmi dramatickmi vsuvkami. Ku koncu sa mi vrazne zlepila nlada. To je tento semester u tret raz, pochvlil ma. Hadal si vietor a naiel ho vo chvli, ke si ho najvmi potreboval. A nielen vnok, ale dych. Je to vemi deliktna prca, pozrel na ma ktikom oka a preiban sa usmial. Co mysl, ako dlho potrv, km si vyrob prste zo vzduchu? Zdvihol som av ruku a roztiahol prsty. Kto povedal, e ho u nenosm? Elodin sa od smiechu a roztriasol, no ked videl, e zostvam vny, prestal. Zvratil elo, skmavo sa na ma zahadel. Oi mu behali od mojej ruky k tvri. artuje? optal sa. To je dobr otzka, odvetil som, hadiac mu pokojne do o. o myslte?

STOPDESIATA KAPITOLA

Hlpos
Jarn semester sa vliekol. Napriek mjmu oakvaniu, Denna v Imre nevystupovala. Namiesto toho sa vybrala na niekoko dn na sever do Anilnu. Tentoraz ma vyhadala u Ankera, aby mi oznmila, e odchdza. Polichotilo mi to, pokladal som to za znamenie, e to medzi nami nie je tak zl. Koncom semestra ochorel kancelr. Hoci som Hermu nepoznal vemi dobre, mal som ho rd. Nielene bol pokojn uite, no ked som priiel na univerzitu, sprval sa ku mne lskavo. Jeho zdravie mi vak nerobilo mimoriadne starosti. Arwyl a ostatn v medike doku zzraky, zatia sa im nepodarilo hdam len oivi mtvolu. Dni vak plynuli a z mediky neprichdzali nijak konkrtne sprvy. Rozchrilo sa, e Herma je prli slab, aby vstal z postele, a zmieta sa v horke, ktor me spli jeho mocn myse mysterika. Ked bolo oividn, e v dohadnom ase sa k povinnostiam kancelra nevrti, profesori sa zili, aby rozhodli, kto ho nahrad. V prpade nutnosti aj natrvalo. Na moje zdesenie si na kreslo kancelra sadol Hemme. Len o pominul prv ok, nebolo ak pochopi dvod. Kilvin, Arwyl a Lorren mali privea prce, aby si vzali na plecia alie bremeno. To ist, hoci v menej miere, platilo o Mandragovi a Dalovi. A tak zostali Elodin, Brandeur a Hemme. Elodin nemal zujem, a navye bol na miesto kancelra privemi nevyspytaten. A Brandeur tancoval vdy poda toho, ako Hemme pskal. Zvolili teda Hemmeho. Nepilo sa mi to, no na mj kadodenn ivot to nemalo vplyv. Len som si dval ovea v pozor na dodriavanie zkonov univerzity, lebo som vedel, e keby som sa ocitol na rohoch, Hemmeho hlas by mal dvojnsobn vhu.

*** Blili sa skky, profesor Herma bol stle slab a trpel horkami. So zovretm aldkom som sa pripravoval na prv prijmac pohovor s Hemmem na mieste kancelra. Odpovedal som s rovnakou opatrnou vynaliezavosou ako za posledn dva semestre. Vhal som a urobil niekoko chb, aby mi vyrtali koln vo vke pribline dvadsa hrivien. Chcel som si trochu zarobi, no zrove neuti privek hanbu. Ako zvyajne, Hemme kldol dvojzmyseln zavdzajce otzky a nastavoval mi pasce, no to pre ma nebolo ni nov. Znervzoval ma iba jeho spokojn smev. Ani trochu sa mi nepil. Profesori sa tradine potichu poradili. Hemme pretal rozsudok: pdesiat hrivien. Kancelr mal oividne viu moc, ne som tuil. Zahryzol som si do pery, aby som sa nerozosmial, a so skenm vrazom odkral do suternu za pokladnkom. Riemovi sa pri pohade na moje koln roziarili oi. Zmizol v zadnej miestnosti a o chvu sa vrtil s oblkou z tvrdho papiera. Poakoval som mu a vrtil sa do izby u Ankera. Cestou som si zachovval vnu tvr. Len o som zavrel dvere, roztrhol som hrub oblku a vysypal jej obsah do dlane: dve blyav zlat marky, kad s hodnotou desa hrivien. Rozosmial som sa, a mi tiekli slzy a pichalo ma v boku. Potom som si obliekol najlepie aty a zhromadil priateov: Wilema, Simmona, Felu a Molu. Do Imre som vyslal poslka s pozvnkou pre Devi a Threpeho. Prenajal som ko so tvorzprahom, na ktorom sme sa odviezli za rieku. Zastavili sme sa v Eoliane. Denna tam nebola, no pribrali sme Deocha a vydali sa do Krovej zbrojnice, podniku, do ktorho by nijak tudent so tipkou zdravho rozumu nevstpil. Portier si pohdavo premeral nau pestr spolonos, akoby ns chcel zastavi, no Threpe sa zachmril a zaviedol ns dnu. Rozptala sa noc prjemnej dekadencie, ak som odvtedy nezail. Jedli sme, pili a ja som za vetko s radosou zaplatil. Jedin voda na stole bola na umvanie rk. V pohroch sme mali iba star vintsk vna, tmav lomcovk, studen korenen medovinu, sladk brand a kad prpitok sme venovali Hemmeho hlposti.

STOPDESIATA PRV KAPITOLA

Zmky
Kvothe sa zhlboka nadchol a prikvol sm pre seba. Skonime na. tomto mieste, navrhol. Prv raz v ivote mm vo vrecku peniaze a obklopuj ma priatelia. Je to dobr zver dnenho da, lenivo si pochal ruky, pravou bezmylienkovito masroval av. Keby sme zali alej, prbeh znova potemnie. Kronikr vyrovnal kpku popsanho papiera, navrch poloil spolovice popsan stranu. Otvoril koen kapsu, vybral z nej jasnozelen cezmnov korunu a vloil ta hrky. Zatvoril kalamr a dal sa rozobera pero. Kvothe vstal a vystrel sa. Pozbieral przdne taniere a pohre a odniesol ich do kuchyne. Bast zostal sedie ako socha. Nehbal sa, sotva dchal. Po niekokch mintach naho Kronikr vrhol znepokojen pohad. Kvothe sa vrtil do vapu a zachmril sa. Bast, oslovil ho. Chlapec pomaly obrtil pohad k muovi za barom. Oslava na Shepovu poes ete pokrauje, povedal Kvothe. Nie je tu vea roboty, o keby si ta ete zaiel? Radi a uvidia Bast sa zamyslel a pokrtil hlavou. Radej nie, Reshi, odvetil bezvraznm hlasom. Nemm na to nladu, vstal zo stoliky a bez toho, aby na nich pozrel, preiel cez miestnos ku schodom. Idem do postele. ak kroky sa strcali v diake, a km ich neodrezal zvuk zatvranch dver. Kronikr hadel za odchdzajcim chlapcom, potom sa zvrtol k ervenovlasmu hostinskmu. Aj Kvothe pozeral na schodisko, v oiach sa mu zraili starosti. Mal ak de, povedal skr pre seba ako hosovi. Dozajtra ho to prejde. Utrel si ruky, obiiel pult a vykroil k dverm. Potrebujete nieo, km pjdete spa? optal sa. Kronikr zavrtel hlavou a znova skladal vyisten pero.

Kvothe zamkol vchod vekm mosadznm kom a obrtil sa k pisrovi. Nechm ho v zmke, povedal. Keby ste sa zobudili skoro rno a dostali chu na prechdzku. V poslednom ase vea nespm, pohladil si snku, na ktorej mu vyrastala farebn modrina. No dnen noc bude asi vnimkou. Kronikr prikvol a prehodil si kapsu cez plece. Opatrne zdvihol cezmnov korunu a zamieril ku schodom. Len o Kvothe osamel, vzal metlu a voiel ou do kadho kta. Umyl riad, stoly aj barov pult. Pozhasnal vetky lampy okrem jednej, matn osvetlenie vrhalo do miestnosti nepokojn tiene. Na okamih sa zadval na fae za barom, potom sa zvrtol a pomaly kral hore schodmi. *** Bast vstpil do izby a zavrel dvere. Potichu kral v tme, zastal pred kozubom. Z rannho oha zostal iba popol a uhlky. Bast otvoril debniku na drevo, no na dne leala iba hrub vrstva piln a zopr drevench hranolekov. V tmavch oiach sa mu odralo slab svetlo z okna a odhaovalo siluetu tvre. Stl nehybne, akoby sa rozhodoval, o sprav. Po chvli pustil veko debny, zabalil sa do prikrvky a klesol na mal pohovku pred vyhasnutm kozubom. Dlho tam sedel a civel do tmy. Za oknom sa ozval uchot, po chvli stchol. Vzpt zaul slab krabanie. Obrtil hlavu a zazrel, ako sa vonku pohybuje tmav postava. Znehybnel, nehlune sklzol z pohovky a postavil sa pred ohnisko. Nespajc zrak z okna, opatrne mtral po rmse kozuba. Zvonka doahlo hlunejie zakrabanie. Bast ibol oami k rmse a zovrel nieo oboma rukami. V mesanom svite sa zablysol kov, mladk sa prikril, telo napnut ako pruina. Dlho sa ni nedialo. Vade vldlo ticho, za oknom ani v tmavej miestnosti sa ni nehbalo. Tuk-uk-uk-uk-uk. Bol to slabuk zvuk, no v tichu miestnosti dokonale zreten. Na chvu sa rozhostilo ticho, potom sa znova ozvalo ostr a neodbytn ukanie na okno: uk-uk-uk-uk-tuk-uk-uk.

Bast vzdychol. Uvonil sa, vstal, pristpil k obloku, zdvihol zvoru a otvoril ho. Moje okno nem zmku, povedal Kronikr dotknuto. Ako to, e vae no? To d rozum, odvetil Bast. Smiem vojs? Chlapec pokril plecami a vrtil sa ku kozubu, Kronikr sa zatia nemotorne pretlal do izby. Bast krtol zpalkou a rozsvietil lampu na stole. Opatrne poloil sp na rmsu dva dlh noe. Jeden bol thly a ostr ako steblo trvy, druh elegantn ako t. Len o sa miestnos naplnila svetlom, Kronikr sa obzrel okolo seba. Izba bola vek, steny pokryt drevom, na dlke leali hust koberce. Pred kozubom stli dve pohodln pohovky, jeden kt miestnosti zaberala obrovsk poste s baldachnom a tmavozelenmi zvesmi. Na policiach leali obrzky, aky a rozlin drobnosti. Pramene vlasov zviazan stukami. Palky vystrhan z dreva. Suen kvety. Prstene z rohoviny, koe a spletenej trvy. Rune vyroben svieca s listami vtlaenmi do vosku. Celkom nedvno pribudli konriky cezmny, zdobili niektor asti miestnosti. Jeden dlh konr sa tiahol popri zhlav postele, druh sa naahoval cez rmsu kozuba a ovjal sa okolo rukovt dvoch ligotavch sekeriek s listovmi epeami. Bast si op sadol pred vychladnut kozub a zabalil sa do pestrofarebnej prikrvky. Bola pozovan z rozlinch ltok, farby vybledli a na iarivoerven srdce uprostred. Musme sa porozprva, zaepkal Kronikr. Bast pokril plecami, otupene hadel na ohnisko. Kronikr k nemu pristpil. Chcem sa vs opta Nemuste epka, preruil ho Bast, ani naho nepozrel. Sme na opanom konci hostinca. Obas si sem vodm nvtevy. Budilo ho to, tak som sa presahoval. Oddeuje ns es hrubch stien. Kronikr si sadol na pohovku oproti Bastovi. Potrebujem sa vs opta na nieo, o om ste dnes hovorili. Naprklad na Cthaeha. Nemali by sme hovori o Cthaehovi, povedal Bast pomaly a bezvrazn. Nie je to zdrav.

Tak o Sithoch, nedal sa Kronikr. Povedali ste, e keby sa dozvedeli o tomto prbehu, zabili by kadho, kto ho pozn. Je to pravda? Bast prikvol, no nespustil zrak z kozuba. Splili by toto miesto a zem zasypali soou. Kronikr sklonil hlavu a zavrtel ou. Nechpem v strach z Cthaeha. Vimol som si, e nie ste vemi bystr, odsekol Bast. Pisr sa zachmril a trpezlivo akal. Bast vzdychol a odtrhol oi od ohniska. Premajte. Cthaeh vie o vetkom, o kedy vykonte. Pozn kad vetu, ktor vyslovte Asi to nie je ktovieak spolonk na rozhovor, poznamenal Kronikr. No nie Bast sa odrazu rozzril. Dyen vehat. Enfeun vehat tyloren test vytekol takmer nezrozumitene. Triasol sa, striedavo zvieral a otvral pste. Kronikr zbledol, no neustpil. Nehnevte sa na ma, ppkojne pozrel Bastovi do o. Vstpila do vs zlos a ja som zhodou okolnost najbliie. Bast naho flbchol, no ni nepovedal. Kronikr sa k nemu naklonil. Viete, e vm chcem pomc, vak? Bast mrzuto prikvol. No najprv musm pochopi, o o ide. Chlapec pokril plecami, prval hnevu vyprchal a spolu s nm ho opustila vetka energia. Zd sa, e Kvothe vm s Cthaehom ver, prehovoril Kronikr. Vie, ako funguje svet, odvetil Bast. omu nerozumie, to rchlo pochyt, prstami obtrhval okraje deky. A ver mi. No nie je to prehnan? Cthaeh d chlapcovi kvet, jedno vedie k druhmu, a odrazu je tu vojna, Kronikr neshlasne pokrtil hlavou. Takto to na svete nechod. Je tu akosi privea nhod. Nijak nhody, vzdychol Bast. Slep mu sa mus zloito prediera preplnenou miestnosou. No vy nie. Pozriete sa na u a zvolte si najahiu cestu, pretoe ju vidte. Rovnako vid Cthaeh budcnos. Vetky mon budcnosti. Zatia o my len tpame, on sa

zahad dopredu a vyberie si t najzlovestnejiu cestu. Je ako kame, ktor spust lavnu, i zakalanie, ktor rozpta mor. No ak viete, e Cthaeh vs chce ovplyvni, zachovte sa inak. Ked vm daruje kvet, nenechte si ho, ale predte. Bast zavrtel hlavou. Cthaeh s tm pota. Nemete prekabti bytos, ktor vid vau budcnos. Povedzme, e predte kvet princovi a on nm vyliei smrtene chor snbenicu. O rok neskr ho prichyt so slkou, obes sa a jej otec zato na princovo krovstvo, aby pomstil smr dcry. Bast bezmocne roztiahol ruky. Obianska vojna sa rozpta tak i onak. No mlad mu, ktor predal kvet, je v bezpe. Ani vemi nie, zamrail sa Bast. Pravdepodobnejie je, e sa spije, dostane syfilis, alebo prevrti lampu a zapli pol mesta. Vymate si, aby ste dokzali, e mte pravdu, namietol Kronikr. No v skutonosti tm ni nedokazujete. Preo by som vm mal nieo dokazova? Preo by ma zaujmalo, o si o tom myslte? Pokojne sa vyvajte vo svojej blaenej nevedomosti. Ked vm nehovorm pravdu, robm to pre vae dobro. Ak je to pravda? optal sa Kronikr, zjavne podrden. Bast unavene vzdychol a pozrel naho. Tvr mal pln bezndeje. Radej by som elil Haliaxovi, odvetil. Radej by som sa postavil proti vetkm Chandrincom, ako si vymenil desa slov s Cthaehom. Kronikr sa zarazil. Zabili by vs. Znelo to trochu ako otzka. no, odvetil Bast. No aj tak. Kronikr civel na tmavovlasho mladka zabalenho do prikrvky. Prbehy vs nauili strachu z Cthaeha, povedal znechutene. A ten strach z vs rob hlupka. Chlapec mykol plecom, przdne oi sa znova upierali na nejestvujci ohe. Nud ma, lovieik. Kronikr vstal, podiiel k Bastovi a strelil mu facku. Mladkovi trhlo hlavou, na okamih bol privemi okovan, aby sa pohol. Potom vyskoil na nohy, deka mu odletela z pliec. Schmatol Kronikra pod krk, vyceril zuby, v oiach sa mu zjavil hlbok modr odtie.

Kronikr mu pozrel rovno do nich. Toto vetko spustil Cthaeh, prehovoril pokojne. Vedel, e na ma zatote a e to povedie k stranm nsledkom. Bastov zlovestn vraz zmrzol, rozrili sa mu oi. Uvonil plecia a Kronikra pustil. Pomaly si sadal sp na pohovku. Kronikr zdvihol ruku a vlepil mu aliu facku. Plesnutie zaznelo ete hlasnejie ako prv raz. Bast zasa vyceril zuby, potom zavrel sta. ibol oami po Kronikrovi a odvrtil pohad. Cthaeh vie, e sa ho bojte, pokraoval pisr. A vie aj to, e ho pouijem proti vm. Stle s vami manipuluje. Ak na ma nezatote, stane sa nieo stran. Bast zostal ako obaren, napoly sedel, napoly stl. Povate ma? optal sa Kronikr. U ste sa konene zobudili? Bast naho pozrel v zmtenom ase. Na lci sa mu ervenel odtlaok ruky. Prikvol a pomaly si sadol na pohovku. Kronikr zdvihol ruku. o urobte, ak vs zasa udriem? Vymltim z vs duu, povedal Bast primne. Kronikr prikvol a sadol si oproti nemu. Povedzme, e Cthaeh pozn budcnos. Znamen to, e me mnoh ovplyvni. Zdvihol prst. No nie vetko. Ovocie, ktor ste dnes zjedli, bolo sladk, i nie? Bast pomaly prikvol. Ak je Cthaeh naozaj tak zlomysen, ako tvrdte, ublil by vm vo vetkom. Ibae to neme urobi. Nezabrnil vm, aby ste dnes rno rozosmiali Reshiho. Nezabrnil vm, aby ste si uvali slnen le i ruov lka farmrskych dcr. Bastovi sa na tvri mihol krnok. Nebozkval som iba lka. Presne o tom hovorm, pritlail Kronikr. Nem moc otrvi vetko, o robme. Bast sa zamyslel, potom vzdychol. V istom zmysle mte pravdu. No iba hlupk sed v horiacom dome a mysl si, e vetko je v poriadku, pretoe ovocie je stle sladk. Kronikr sa rozhliadol po izbe. Nezd sa mi, e by bol hostinec v plameoch. Bast naho vrhol neveriaci pohad. Cel svet je v plameoch. Otvorte oi!

Pisr sa zachmril. Aj keby som ignoroval vetko ostatn, vieme, e Felurian dala Kvotheovi slobodu. Vedela, e hovoril s Cthaehom, a urite by ho nepustila do sveta, keby nevedela, ako sa chrni pred vplyvom toho netvora. Bastovi sa roziarili oi, no takmer vzpt pohasli. Zavrtel hlavou. Hadte hbku v plytkom prde. Nerozumiem vm, oponoval Kronikr. Preo by ho pustila, ak je naozaj tak nebezpen? Preo? optal sa Bast s pochmrnym krnkom. Nemusela na to ma nijak dvod. Felurian nerozma hlavou. Dovolila mu ods, lebo jej to kzala vlastn pcha. Chcela, aby sa vrtil medzi smrtenkov a spieval na u dy. Aby rozprval prbehy a til po nej. Iba preto ho nechala s, vzdychol. U som vm povedal, e mj ud nie je znmy rozumnmi rozhodnutiami. Mono je to tak, odvetil Kronikr.,Alebo jednoducho pochopila, ak mrne je poka sa vzdorova Cthaehovi, mvol rukou. Ak mte vykona nieo zl, je jedno, o robte. Bast sedel chvu mlky. Napokon prikvol najprv slabo, potom rznejie. Mte pravdu, povedal. Ak sa m vetko skoni zle, mem si robi, o sa mi zachce. Pozrel okolo seba a odrazu vstal. Zdvihol zo zeme pokren hrub pl, s vervou ho vypril a prehodil si ho okolo pliec. Vykroil k oknu, potom zastal, vrtil sa k pohovke a zamtral medzi vankmi, a km nenaiel fau vna. Kronikr bol zmten. o robte? Vraciate sa na Shepovu smton hostinu? Bast zastal na polceste k oknu, akoby ho prekvapilo, e Kronikr ete neodiiel. Idem si po svojom, stril si fau pod pazuchu. Otvoril okno a prehodil nohu cez podoblonicu. Neakajte na ma. *** Kvothe svine vstpil do svojej izby a zavrel dvere. Pustil sa do prce. Vymietol z kozuba studen popol, na jeho miesto poukladal erstv drevo. Zaplil ho hrubou ervenou zpalkou. Na zku poste rozprestrel druh prikrvku. Trochu zamraene zdvihol zo

zeme pokren hrok papiera a poloil ho na stl veda dvoch alch zhvanch hrkov. Potom takmer zdrhavo pristpil k nohm postele. Zhlboka sa nadchol, utrel si dlane do nohavc a upol si pred tmav debnu. Poloil ruky na obl veko a zavrel oi, akoby poval. Potiahol za veko, plecia sa mu pohli. Ni sa nestalo. Kvothe otvoril oi, sta zovrel do pochmrnej linky. Ruky sa znova pohli, potiahli tuhie, napnali sa a napokon povolili. Mu vstal a podiiel k oknu s vhadom na les za hostincom. Otvoril ho, vyklonil sa a siahol oboma rukami nadol. Ked sa vrtil dnu, zvieral v nich nevek dreven katuku. Zotrel z nej vrstvu prachu a pavun a otvoril ju. V katuke leal jeden k z tmavho eleza a jeden zo iarivej medi. Kvothe si op kakol k debne a stril do eleznej zmky meden k. Pomaly ho otoil doava, potom doprava a znova doava, pozorne naval tichmu cvakaniu mechanizmu. Chytil elezn k a zasunul ho do medenej zmky. Neotoil nm, iba ho zatlail hlboko do dierky, napoly vytiahol a znova zatlail. Potom ho hladkm, rchlym pohybom vytiahol. Ke vrtil klue do katuky, zasa poloil ruky na veko debny. Otvor sa, zamrmlal. Otvor sa, doerta! Edro/ Zaprel sa do, chrbt a plecia sa mu napli od nmahy. Veko sa ani nepohlo. Kvothe vzdychol a naklonil sa dopredu, a sa oprel elom o chladn tmav drevo. Ke vydchol, plecia mu ovisli. Vyzeral mal a zranen, vemi unaven a star ako v skutonosti. No v tvri nemal ani prekvapenie, ani ia. Zraila sa v nej iba rezigncia. Bol to pohad mua, ktor konene dostal dlho oakvan zl sprvu.

STOPDESIATA DRUH KAPITOLA

Baza
Zosta v t noc pod holm nebom nebolo ni prjemn. Mraky zahalili oblohu ako siv plachta. Mraziv vietor prichdzal v nrazoch a prinal ak kvapky, ktor sa postupne menili na mrholenie. No dvaja vojaci utboren v htine nealeko cesty sa napriek tomu zabvali. Nali drevorubaove tajn zsoby a zaplili tak vysok vatru, e obasn d nad plamemi iba zaprskal alebo zasyal. Mui sa hlune rozprvali a smiali mohutnm hkavm smiechom. Vypili privea alkoholu, aby si robili starosti s poasm. v Napokon sa spomedzi tmavch stromov vynoril tret mu a prekroil kme zvalenho stromu. Bol mokr, no nie premoen, tmav vlasy sa mu lepili na hlavu. Ke ho vojaci uvideli, zdvihli fae a nadene ho vtali. Nevedeli sme, i prde, prehovoril svetlovlas mu. Je mizern noc. No patr sa, aby si dostal svoj diel. Si cel mokr, poznamenal bradat vojak a podal mu zku lt fau. Napi sa. Tum je v tom dajak ovocie, ale kope ako ponk. Pije babsk anky! zahriakol ho svetlovlas a zdvihol svoju fau. Tu m. Toto je npoj pre chlapov. Tret mu hadel raz na jednu fau, raz na druh, akoby sa nevedel rozhodn. Napokon zdvihol ukazovk, namieril na prv fau, potom na druh a recitoval pritom: Javor. Mje. Ve mraz. Uhlk z vatry. Vno z bazy. Skonil na ltej fai, chytil ju za hrdlo a zdvihol k stam. Pomaly, dlho pil, ohryzok sa mu pohyboval hore-dolu. Brzdi! zvolal bradat vojak. Nechaj mi nieo.

Bast spustil fau a oblizol si pery. Sucho, neveselo sa zachichotal. Vybral si si dobr fau, poznamenal. Je v tom baza. Rno si bol zhovorivej, povedal blondiak a naklonil hlavu. Vyzer, akoby ti skapal pes. Je vetko v poriadku? Nie. Ni nie je v poriadku. Nememe za to, e na to priiel, poponhal sa s vysvetlenm svetlovlas vojak. Ked si odiiel, chvu sme pokali, ako si chcel. No trali sme tam cel hodiny. U sme si mysleli, e nikdy neodde. Doerta! zavral bradat mu. Vie o tom? Vyhodil a? Bast pokrtil hlavou a znova zdvihol fau. Tak sa nem na o saova, svetlovlas mu si pochal hlavu a zamrail sa. Ten prekliaty sviniar mi urobil najmenej dve hre. Vrtili sme mu to aj s rokmi, ukrnul sa brad a preiel si palcom po hnkach. Zajtra bude moi krv. Nakoniec vetko dopadlo dobre, zafilozofoval svetlovlas vojak, prehnane dramaticky zamval faou a zatackal sa. Ty si si precviil hnky. Ja som dostal chutn pitie. A vetci sme zarobili za meec penc. Vetci s astn. Kad dostal, po om najviac til. Ja nemm, o som chcel, chladne ho uzemnil Bast. Zatia nie, odvetil bradat vojak, siahol do vrecka a vytiahol meec, ktor mu zazvonil na dlani. Posilni sa ohom a podelme sa. Bast sa rozhliadol po kruhu svetla, no nesadol si. Znova zarecitoval, prstom ukazoval na nhodn predmety: kame, poleno, sekerka Jase, dub a mlad prasce. Ndza, smrt a podl pasce. Skonil s ukazovkom na vatre. Podiiel k nej, zohol sa a vytiahol konr dlh ako ruka. Na jeho konci iaril rozplen uhlk. Doerta, ty si spitej ako ja, zarehotal sa bradat vojak. Ke som povedal, aby si sa posilnil ohom, myslel som fau. Svetlovlas vojak sa val od smiechu. Bast na nich pozrel a tie sa rozosmial. Znelo to desivo, drsne a neradostne. Nebol to udsk smiech. Hej! preruil ho bradat vojak. U sa netvril tak pobavene. Co je s tebou?

Znova sa rozpralo, poryv vetra chrstol Bastovi do tvre ak kvapky. Oi mal tmav a rozhodn. Po alom zvane koniec vetvy nadobudol prenikav oranov farbu. Bast ukazoval striedavo na oboch muov, horci uhlk kreslil vo vzduchu iariv oblky. Sud a jame. Kame. Prieka. Vietor. Voda. ak vieka. Ked skonil, horiaci konr mieril na bradatho vojaka. Muove zuby vyzerali vo svetle oha erven. Ibae mu vbec nebolo do smiechu.

EPILG

Tri druhy ticha

Op bola noc. Hostinec Mnik sa ponral do ticha pozostvajceho z troch ast. Najnpadnejie bolo przdne rezonujce ticho spsoben neprtomnosou zvuku. Keby vonku pralo, kvapky by bubnovali na streche, stekali dolu odkvapom a pomaly odplavili ticho a do mora. Keby v posteliach hostinca leali milenci, vzdychali by a svojimi stonmi zahanbili ticho. Keby hrala hudba Ibae hudba tam neznela. A kede sa neozval iadny zo spomnanch zvukov, pretrvvalo ticho. Vietor zavial pred hostinec tny vzdialenej brlivej oslavy. Husle, hlasy, dupajce imy a tlieskajce ruky. No zvuky boli slab ako ni. Prehluili ich poryvy vetra, take zostal iba um lstia a osi, o pripomnalo vzdialen vkrik sovy. To vetko pominulo a zavldlo druh ticho, vykvajce ako nekonen ndych. Tret druh ticha nebolo ahk zachyti. Keby ste povali hodinu, mono by ste ho zauli v chladnom kove tucta zmok, ktor chrnili hostinec pred nocou. Lealo v drsnch hlinench krahoch s mutom, aj medzi stolmi a stolikami vo vape. Ukrvalo sa v bolesti kvrnitch modrn, ktor rozkvitali na tele hostinskho, a spovalo aj na jeho rukch, ked so zaatmi zubami meravo vstval z postele. Mu mal dokonale ryav vlasy farby plamea, tmav oi a neprtomn pohad. Pohyboval sa s opatrnou istotou ako zlodej v noci. Ziiel po schodoch a tam, za tesne zavretmi okenicami, zdvihol ruky ako tanenk, presunul vhu a pomaly urobil jedin dokonal krok. Hostinec mu patril, rovnako ako tret druh ticha. Tak to bolo sprvne, pretoe jeho ticho bolo zo vetkch najvie pohlcovalo aj zvyn dve. Bolo hlbok a rozahl ako koniec jesene, ak ako hladk balvan uprostred rieky. Bol to trpezliv zvuk vyludzovan muom, ktor ak na smr ako odrezan kvetina.

PATRICK ROTHFUSS

STRACH MDREHO MUA

Z anglickho originlu The Wise Mans Fear. The Kingkiller Chronicle: Day Two (Daw Books, Inc., New York 2011) preloil Michal Jedink. Redigovala Dana Gurianov. Vere preloila Jana Kantorov-Blikov. Oblku poda pvodnho nvrhu upravil Augustn Putera. Technick redaktorka Helena Oleov. Vydalo vydavatestvo Ikar, a. s., Bratislava v roku 2012 ako svoju 3 578. publikciu. Sadzba a zalomenie do strn PRO 2, a. s., Bratislava. Vytlaili TBB, a. s., Bansk Bystrica.

ISBN 978-80-551-2857-3