Zdvodovanie (Heidegger)

Marcel Dubovec

V prvom paragrafe svojho neskorieho spisu Der a!" vom #rund Heidegger pojedn$va o !om% ako sa nae ka&ododenn' ro"umenie do&aduje "dvodovania ((Der Vers!and forder! )e*gr+ndung f+r seine ,ussagen und seina )ehaup!ungen- .ur begr+nde!e ,ussagen sind vers!/ndlich und vers!/ndig-0) Heidegger sp$ja !1!o po!rebu "dvodovania s ve!ou o dvode (.ihil es! sine ra!ione.ich!s is! ohne #rund-) 2od3a !oh!o sa nie len nae !vrdenia% ale i cel' nae ka&dodenn' po45nanie poh6buje v okol5 dvodu7o sa !8m chce poveda9: ,k8ko3vek v8rok% ak8kolvek 45n predpoklad$ a "$rove v6&aduje dvod- ,bsencia dvodu v/4inou pouka"uje na bl$"novs!vo% na ak8si druh ne*3udskos!i (nenorm$lnos!i)- ;$!o "$le&i!os9 po!om pod3a Heideggera poukauje na charak!er 4loveka ako !ak'ho% !o!i& &e je !o b6!ie% k!or' je schopn' o!$"k6 (2re4o:0 (v kone4nom dsledku Heidegger poklad$ "a cen!r$lnu o!$"ku me!af6"ik6 pr$ve o!$"ku< 2re4o vbec nie4o je a nie je skr ni4:);8m!o spsobom sa Heidegger odliuje napr- od Ma=a chelera% k!or8 v odpovedi na >an!ovu o!$"ku (7o je 4lovek:0 charak!eri"uje 4loveka ako !oho% k!or8 je schopn8 poveda9 .ie (.einsagenk?nner)>e@ Heidegger d$va do po"ornos!i o!$"ku (2re4o:0% nem6sl5 !8m ono 4as!o kr$! spom5nan' infan!iln' p8!ania sa na samo"rejmos!i- Ailo"ofick' (2re4o0 "5skava svoju prav1 povahu vo "dvojen5 o!$"k6% !"n- v o!$"ke po o!$"ke% 4i&e v (2re4o pre4o:0- 7o "namen$ konkr'!ne !o!o filo"ofick' p8!anie sa (2re4o pre4o:0: Bedn$ sa o !ema!i"$ciu fenom'nu "dvodovania a "$rove o "am6slenie sa nad samo!n8m pojmom (dvodu0> prv'mu je mo&n' poda9 nasleduj1ce delenie< >e@ v6&adujeme "dvodovanie% p8!ame sa na pr54inu% alebo po&adujeme argumen!% @alej hovor5me o dvode b6!ia (!j- 2re4o je !o pr$ve !ak% ako !o je:) a nakonie je !akis!o mo&n' uda9 dvod po45nanie% v "m6sle mo!iv$cie7o sa !8ka pojmu dvodu !en v nemeckom #rund v sebe obsahuje nasleduj1ce nuancie (!o!o delenie uv$d"a ;engel6i)< #rund ako Aundamen! * CD EFGH HD I JIKIL % pr54ina (causa prima)% ra!io ako !o!o "dvodovanie (!j- uda9 dvod ur4i!'ho !vrdenia% 4i po45nania) a nakoniec ra!io v "m6sle ro"umenia (vers!and a vernunf!)>e@ uv$&ime !o% 4o bolo pr$ve spomenu!'% nie je mo&n' sa v6hn19 ur4i!'mu filo"ofick'mu pos!rehu- ,k sa 4lovek sku!o4ne neus!$le poh6buje v okol5 dvodu% pre4o je !omu !ak: 7o je na 4loveku !o pods!an'% 4o ho v&d6 u& via&e k dvodu: ;en!o pos!reh je v pods!a!e "opakovan$ o!$"ka (2re4o pre4o:0 ,vak druh8 pos!reh ju u& presahuje be" !oho% ab6 ju ruil- Be mo&n8 in8 spsob relevan!nej e=is!encie 4loveka (!"n- neb69 bl$"nom)% k!or8 b6 obch$d"al !en!o pr5sn6 "$v/"ok k dvodu: ;1!o druh1% skr prak!ick1 o!$"ku mo&no odpoveda9 iba v dsledku odpovede na prv1% skr !eore!ick1 o!$"ku po b6!nos!i 4loveka v okol5 (umMel!*Mel!gan"e) dvodu-