Kant tvr poznvajceho vod k refertu

Marcel Dubovec

Ke sa povie Kant, v mysli vyvstan dve mylienky, ktor iastone svisia a iastone nie s Kantovm filozofickm systmom, i dobou, v ktorej jeho filozofia vznikala a ktor teda i uritm spsobom reflektovala. V univerzitnom prostred sa filozofujci tudent me ahko stretn s obmedzujcim tvrdenm znejcim z katedry uitea filozofie prve v ohade Kantovej filozofie a jej pozcie v rmci filozofie ako takej. Z st toho vediaceho teda znie: Bez Kanta to po Kantovi nejde. tudent majci aspo trochu charakteru (po)slunosti, s smevom na perch ako zrkadlom obvykle pritak tomuto sdu bez-ohadu na to, i vroku skutone porozumel, alebo mu jeho zmysel unikol. M sa za to, e jednm z porozumen tejto mylienky je ona kritika metafyziky, pojmov istho rozumu a teda aksi zsadn obrat vrmci myslenia filozofie. Bez Kanta to po Kantovi nejde neznamen, zd sa, ni in, ako to, e metafyzika vo svojej starej podobe u nie je mon. Rozum je ohranien a Kantova transcendentlna dialektika Kritiky istho rozumu je oznaenm tchto hranc. Kad tradin vznam1 m mono proti sebe i ten jemu opan. Preo sa o obera? Preo si pred nm zakrva oi? Nie je tomu tak, e kad istota zahruje pinu, e svtec je tie hrieny a ten, o vie, zrove vie, e nevie? o in by teda tento sd mohol ete znamena? To, e mu bol v predchdzajcich vetch explicitne, i implicitne priraden atribt obmedzujci, urite nie je nhodou. Chce sa tm vyjadri prve mylienka kodlivosti vedenia. Je istm predpokladom si myslie, e kad vedenie je prospen, e m viac lovek vie, tm je na tom lepie, tm je mdrej. Tento sd o povahe Kantovej filozofie (Bez Kanta to po Kantovi nejde.) je len vstinm zkonkrtnenm idei vedenia, ktor je obmedzujce. V minulosti na Zpade sce fungovala cenzra, dnes je ale u len mtom. Pozera sa na zkaz dogmaticky, t.j. jednostranne je zavdzajce a op len obmedzujce (nie je nhodou, e synonymom obmedzenho je hlpy). Dnes sa lovek me dozvedie takmer vetko, prostrednctvom internetu m k dispozcii neobmedzen mnostvo informci, zd sa teda paradoxn tvrdi, e tto neobmedzenos je predsa len obmedzujca. Ako prklad posta spomen Borgesovu poviedku Funes, mu so zzranou pamou. Funesovi sa po raze hlavy tak zmenili poznvajce schopnosti, e nemohol zabda, nemal iaden problm z nadobudnutm vedenia, dokonale si vetko pamtal, uenie sa cudziemu jazyku bolo pre neho bez prekok. Na prv pohad sa zd, e Funes zosobuje idel gnia, tak, ako si ho v sasnosti vina ud predstavuje: lovek, ktor vetko vie. Nie len e samotn poviedka kon tragicky, a Funes koniec koncov na svoje dokonal vedenie umiera, ale i to, e Funes mal
1 Rozlenie vznamu a zmyslu je v tomto kontexte bezvznamn a nezmyseln.

problmy vymani sa z konkrtneho smerom k abstraktnmu, naznauje, e predstava neobmedzenho vedenia urite nemus znamena slobodu, udsk kvalitu, i dokonca udsk prvo loveku a jeho slobodnmu mysleniu vdy prospen. V rmci takto rozvrhnutho myslenia kodlivosti vedenia (a boji proti nemu, ktor sa d vyjadri formou vedenia nevedenia) sa potom sd z st uitea filozofie, men v hlave filozofujceho tudenta z Bez Kanta to po Kantovi nejde na sd S Kantom to po Kantovi nejde. Touto premenou sa nemysl vak ni in, ako star problm stle sa obnovujceho problmu vzahu toho starho k tomu novmu. Konkrtnym vyjadrenm tohto je teda problematika nvznosti na filozofick tradciu, i dejiny filozofie. Je totito zvyajnosou sa domnieva, e kad syn je synom svojho otca a otec zase synom toho svojho otca, avak zabda sa na to, e otec i vrad syna, pretoe syn sa prirodzene stva otcom. Ak otec vrad syna, naskyt sa otzka, i syn me zabi otca. Tejto tme otcovrady sa venuje Dostojevskij v svojom poslednom vediele Bratia Karamazovi. To, e si ju vybral ako svoj testament nasveduje, e to nie je otzka vbec trivilna. K pochopeniu jej rozsiahlosti sa zatia len pribliujem, nie to ete aby som si nrokoval na u dkladne i odpoveda.2 Druhou mylienkou, ktor vyvstva pri slove Kant je jeho preslven otzka o je lovek?. Pri tejto otzke sa nie je mon vyhn otzke o tejto otzke. Podob sa to onomu presunu vhy z otzky o je pravda? na otzku o otzke pravdy, teda Preo chceme vedie, o je pravda?. I pri tejto otzke sa musme spta: Preo chceme vedie o je lovek? K nej sa vak nka op alia otzka: Na o sa vlastne ptame, o chceme vedie o loveku, ke sa sptame, o je lovek? Nie je tomu totito tak, e vdy u vieme, o lovek je? V uritch diskurzoch sa tto otzka nutne mus zda hlpou. Ak by sa diea sptalo otca, o je lovek, urite by sa neptalo na nejak antropologick teriu. V prvom rade by sa vak takto otzku vbec neptalo, pretoe vdy u nejak vie, o lovek je. Mono sdi, e mme ono vdy prtomn pred-porozumenie pojmu loveka, predsa vak sme trochu na pochybch, ke sa niekto explicitne spta touto otzkou. Je to podobn tej znmej otzke o ase. Pokia sa na as nesptame, vieme, o je. Otzka ma v tomto prpade el negatvny, je renm nevedenia, resp. vedenia nevedenia. Dleitm aspektom, ktor rozhoduje o tom, e i napriek tomu, e zdanlivo vieme, o lovek je, ale stle nm jeho defincia nejako unik3, je to, e lovek neprestva prekvapova. Aby sme sa prestali o loveka zaujma, to by musel najprv presta divi. Nie nadarmo tak Platn, ako i Aristoteles uruj ako poiatok filozofie (poznvania) prve div. lovek nemus divi len pozitvne, nemus sa jedna iba o jeho schopnos solidarity, vynlezu, lsky, i krsy. lovek me divi a to dokonca ete silnejie v negatvnom zmysle. lovek sa asto jav ako montrum. Po udalosti koncentranho tbora sa
2 Singulr je tu pouit zmerne, nakoko v tomto prpade mem skutone hovori len za seba. 3 S Aristotelovm animal rationale je ako nekriticky shlasi, ako neshlas napr. Wilde, i Dostojevskij.

niektor myslitelia domnievali, e bola dosiahnut najkrajnejia hranica toho, a kam lovek v rmci svojej schopnosti negatvne divi me zjs. To by vak lovek nebol lovekom, keby prestal divi a tak hne tto najkrajnejiu hranicu prekroili alie. Naprklad t, e sa o udalosti koncentranho tbora pochybovalo, i ete markantnejia je t, ktorou sa tto udalos stva loveku ahostajn. Nejde tu o iadne lacn moralizovanie. Chce sa tu len vyjadri mylienka toho, e lovek m vskutku tisc tvr. Tieto jeho stle meniace sa tvre s nie len zdrojom divu, ale i zujmu. Vieme, e Kant poloil otzku o je lovek? v nvznosti na tri otzky jeho filozofickho korpusu: o mem vedie?, o mm robi? a V o smiem dfa?. Nimi sa Kant pta na tri tvre loveka: loveka ako poznvajceho, loveka ako konajceho a loveka ako veriaceho. V rmci tohto refertu sa z asti pozrieme na tvr loveka poznvajceho, tak ako ju videl Kant v Kritike istho rozumu. Treba doda, e sa jedn iba o obrys jednej asti tvre poznvajceho a to tej, ktor sa venuje vzahu istch rozvaovacch pojmov (kategrii) k obsahom sksenosti. Vlastn refert Problm vzniknut v Kantovom rozvrhu terie poznania je nasledovn: Ako je mon to, e ist rozvaovacie pojmy (kategrie) aj ke nie s zo sksenosti vyvoden, s teda apriori, mu by na sksenos pouit? Aby sme pochopili ako tento problm Kant riei, musme sa najprv pozrie na akom zklade vznik. Tmto priestorom je tematika transcendentlnej sdnosti. Zatia, o rozvaovanie Kant chpe ako schopnos pravidl vytvra, sdnos je schopnos, ktor pod tieto pravidl subsumuje, o neznamen ni in ako to, e rozliuje, i nieo pod ne patr, i nie. Vo veobecnosti Kant tvrd, e sdnos je zvltnym talentom, ktor mus by uovi vlastn, t.j. mus sm by schopn pouva urit pravidl, nie je mon mu tto schopnos nejako vtepi. Toto i uvdza Kant ako dvod, preo sa napr. me sta, e nejak lekr napriek tomu, e m mnostvo lekrskeho vzdelania, pri jeho aplikcii chyb: to, o doke in abstracto nahliadn, nedoke rozli v in concreto. K vysvetleniu meme toto rozlenie vyui v prpade vzahu uitea a tudenta. Je zvyajnosou uitea pri skan tudenta spta sa prve na prklady, aby tm zistil, i tudent skutone danmu abstraktne tvrdenmu i rozumie, i je schopn ho aplikova kantovsky povedan, i m sdnosti. Z druhej strany sa vak vemi jednoducho me sta nieo podobn. tudentovi sta nie mnoho na to, aby podahol sklamaniu z pozorovania toho, e uite tie nem sdnosti, tie len u abstraktne to, o nevie vyui v konkrtnosti. Spomeme si na Nietzscheho, ktor v Neasovej vahe Schopenhauer ako vychovvate tvrd, e db jedine filozofov, ktor svoju filozofiu i ij, tzn. abstraktn uvaj v konkrtnom. Transcendentlna filozofia je zvltna tm, e pojednva o pojmoch, ktor sa k svojim

predmetom vzahuj apriori (spolone s matematikou). Dokazovanie tchto pojmov neme teda prebieha formou aposteriori. Pri vetkch subsumpcich predmetu spadajceho pod pojem mus by predstava predmetu rovnorod s predstavou pojmu, tzn. e pojem mus obsahova nieo, o je zahrnut v predmete. Ako prklad uvdza Kant tanier a kruh. Empirick pojem tanieru je rovnorod s geometrickm pojmom kruhu prve v nazeran guatosti jednho i druhho. Problm vznik v tom, e ist rozvaovacie pojmy s nerovnorod, nie je mon sa s nimi stretn v iadnom zmyslovom nzore. Kant sa teda pta: Ako je mon subsumpcia nzorov pod pojmy? Ako aplikova kategrie na javy? Nie je toto vak len pre-transformovan star otzka premostenia vntornho a vonkajieho? Nie je toto ten ist kartezinsky problm vzahu mentlneho a fyzickho? Neskrva sa v tomto Kantovom problme len odvek problm dualizmu due a tela? Keby tomu i tak skutone bolo, Kant v iadnom prpade tento problm neriei akousi skratkou v podobe okazionalizmu. Prostrednkom mu u nie je Boh. Samozrejme tu op mus by nieo tretie, o je na jednej strane rovnorod s istmi rozvaovacmi pojmami, na strane druhej zas s javmi, o teda tmto umouje aplikciu kategrie na jav. Tto sprostredkujcu predstavu, ktor je i intelektulna i zmyslov, Kant nazva transcendentlnou schmou. Medznkom nie je ni in ako as. Je tomu tak preto, e transcendentlne asov urenie je rovnorod s kategriou v tom zmysle, e as je formlnou podmienkou spojenia rozmanitosti vetkch predstv v istom nzore a rovnorod s javom v tom zmysle, e as je obsiahnut v kadej empirickej predstave rozmanitosti. Transcendentlne asov urenie je teda schmou istch rozvaovacch pojmov, ktor zprostredkuvva subsumpciu javom pod kategrie. alej Kant pojednva o samotnej tme schmy. T je poda neho vdy produktom obrazotvornosti, ktor sa nachdza v strede v medzi kategriami a nzorom. Je znme, e na toto spojivo sa pri analzach Kantovej terie poznania zameriava tak Heidegger, ako i Fichte. Pri skman schmy je poda Kanta potrebn rozliova medzi schmou a obrazom. Ako prklad obrazu uvdza kladenie piatich bodov, ktor je obrazom sla 5. Ke si vak nejak slo len myslme, nie je u obrazom, ale skr metdou postupu obrazotvornosti, ako si tomuto pojmu priradi obraz. Tak napr. slo tisc si meme predstavi schmou, nie vak u obrazom. Poda Kanta s zkladom istch zmyslovch pojmov prve schmata a nie obrazy. istmu pojmu trojuholnka nikdy dsledne nezodpoved obraz. Dvodom toho je, e by nespal veobecnosti pojmu, t.j. nikdy by nebol napr. plne pravouhl. Ete zretenejie sa tento rozdiel ukazuje u empirickch pojmov. Vaka obrazotvornosti je mon si poda pravidla pojmu psa predstavi tvornoh zviera, toto schma vak nemus by obmedzen na nejak konkrtny obraz (napr. plemeno Afgnskeho chrta). Obraz je tak produktvna schopnos obrazotvornosti a schma je produktom istej obrazotvornosti apriori. A schmou sa obrazy stvaj monmi.

Pri istch rozvaovacch pojmoch je schma neprevoditen do iadneho obrazu, ale je len istou syntzou pravidla jednoty pojmu kategri. Poda svojej tabuky kategrii Kant teda uruje schmata, ie asov urenia jednotlivch rozvaovacch pojmov (kategrii). Je namieste uvies aspo niektor z nich. istm schmatom kvantity (vekosti) je slo, schmatom kauzality je vbec nieo relneho, ktor ke je kladen, nieo nasleduje po om, tzn. e istm schmatom kauzality je nslednos. alej schmatom skutonosti je existencia v ase a schmatom nutnosti zas existencia nieoho v kadom ase. Vstinou je schma istho rozvaovacieho pojmu substancie, ktorou je pretrvvanie (trvalos) nieoho relneho v ase, t.j. toho, o sa jav ako ako podklad (substrt) empirickho urenia v ase. Substrt zostva, zatia o sa vetko ostatn men. Pojem substancie je tak schematizovan ako trvajci substrt zmeny v asovom rozpt. Tmto spsobom je kategria substancie aplikovaten na javy. V zhrnut tejto problematiky je potrebn akcentova to, e transcendentlna schma uruje apriori pravidlo ako predmet v zmyslovom nzore mus djs danosti, aby sa na mohol poui rozvaovac pojem. Kee formou zmyslovho nzoru je as, ist rozvaovac pojem je preveden do asovho urenia, ako bolo ukzan vyie. Transcendentlnou schmou sa teda uruje pravidlo, poda ktorho sa mus nieo javi v ase, na to aby mohlo by myslen pod uritou kategriou. Ako vieme u Kanta je vetko poznanie syntzou myslenia a nzoru, z oho vyplva, e vetky rozvaovacie pojmy mu by vzahovan len k zmyslovmu nzoru a teda poznanie je obmedzen monosou sksenosti. To je najvyia zsada syntetickch sdov, ktor sa li od zsady analytickch sdov. T je vyjadren zsadou sporu. Tejto zsade poda Kanta nesmie by prslun obmedzenos na asov vzahy. Preto i vyjadrenm zsady sporu nie je veta Je nemon, aby nieo zrove bolo i nebolo, ale jej vyjadrenm je veta iadnej veci neprislu predikt, ktor jej odporuje. Zveren dodatok V predvedenom referte bola iastone nartnut tvr poznvajceho, tak ako ju videl Kant. Ak by sme chceli tento obrys pekulatvne vztiahnu k mylienkam rozvinutm v vode, musme si vypomc vyzdvihnutm dvoch aspektov textu. Prvou zleitosou je Kantova kritika nedostatku sdnosti, uitia abstraktnho v konkrtnom. vodn sd Bez Kanta to po Kantovi nejde symbolizoval priepas, ktor sa rozpna medzi uiteom a tudentom, medzi starm a novm, medzi vediacim a nevediacim. To, e uite sri vedenie, ktor asto nie je schopn (u)i, ktor je tak abstraktne mtve, e nedosahuje konkrtneho, itho, je pre nov - to pln ivota, opan starmu - tomu u od-itmu, obmedzujce. To potom i svis s druhou zleitosou refertu, ktor je mon vztiahnu k druhej mylienke vodu. ist rozvaovacie pojmy sa mu uva iba

v spojitosti s zmyslovmi nzormi. Poznanie je obmedzen na monos sksenosti. Transcendentn (metafyzick) uitie rozvaovacch pojmov je zakzan. Druh mylienka vodu spovala v tom, e lovek m tisc tvri. Nie je mon ho plne vystihn, lovek sa neustle prekrauje. Tto nemonos absoltneho vedenia o loveku, jeho definitvnej defincie nadvzuje na urenie poznania ako obmedzenho. lovek nem len tvr poznvajceho, nie je mon pozna loveka absoltne. lovek nie je len res cogitans. V tomto zmysle mono potom i chpa Kantov znmy vrok: Obmedzil som poznanie, aby som uvonil miesto pre vieru.