Prca Jose Delgada, priekopnckej hviezdy

Zabudnut ra mozgovch ipov

John Horgan, riadite strediska pre vedeck literatru na Stevensovom technolgickom stave v Hobokene, N.J., bol od roku 1986 do roku 1997 kmeovm dopisovateom Scientific American a neskr, a do nedvna, nezvislm spisovateom. Medzi jeho knihy patria The End of Science, The Undiscovered Mind a Rational Mysticism. Vskum stimulcie mozgu spred tyroch desaro sa dnes vinou prechdza bez povimnutia. o sa stalo? Na zaiatku 70-ych rokov patril Jose Manuel Rodriguez Delgado, profesor fyziolgie na Yaleovej univerzite, k svetovo najuznvanejm a najkontroverznejm neurovedcom. V roku 1970 ho asopis The New York Times vtal titulkovou sprvou ako "zanietenho proroka novej 'psychocivilizovanej spolonosti', ktorej prslunci ovplyvuj a menia svoje vlastn duevn funkcie." I ke lnok pridval, e as Delgadovch kolegov z Yale bad v jeho prci "desiv potencil" . Koniec-koncov, Delgado bol priekopnkom tej najskuujcejej technolgie, mozgovho ipu - elektronickho zariadenia, ktor me manipulova myslenm prostrednctvom prijmania signlov z neurnov a ich vysielania neurnom. Mozgov ipy, ktor boli dlho vedeckou fantastikou McGuffinsa z The Terminal Man to The Matrix, s teraz vyuvan alebo testovan ako prostriedky lieenia epilepsie, parkinsonovej choroby, ochrnutia, slepoty a inch porch. Desaroia predtm vykonval Delgado

experimenty, ktor boli po istej strnke dramatickejie, ne okovek, o sa deje dnes.

ELEKTRONICK ZARIADENIA PRE STIMULCIU MOZGU (hore), ktor vynaiel Jose Delgado pre svoj vskum sprvania a ovldania motoriky, boli implantovan opiciam (vavo), bkom, makm a uom. Elektrdy mohli zosta implantovan viac ne dva roky Rdiom vybaven zvzky elektrd, ktor nazval "stimoceivery" (rdiostimultory, ktor cez samostatn kanl prijmaj signl pre stimulciu mozgovch vn a zrove mozgov vlny snmaj a daje inm kanlom sptne odosielaj, pozn. prekl.), implantoval makm, opiciam, bkom a dokonca uom, a predviedol, e by stlaenm tlaidla mohol ovlda myslenie a tel subjektov. Avak potom, o sa Delgado v roku 1974 presahoval do panielska, sa jeho reputcia v USA vytratila, a to nielen z povedomia verejnosti, ale aj z povedomia a zoznamov citci inch vedcov. Svoje vsledky opsal vo viac ne 500 odborne recenzovanch lnkoch a v iroko recenzovanej knihe z roku 1969, ale tie s sasnmi vskumnkmi zriedka citovan. Niektor s tch, o s zoznmen s jeho rannou prcou, sa v skutonosti domnievaju, e zomrel. Ale Delgado, ktor sa nedvno presahoval s manelkou Caroline zo panielska do kalifornskho San Diega, je vcelku iv a zdrav a m jedinen nhad na sasn snahy liei rzne poruchy stimulovanm pecifickch oblast mozgu.

Ke boli vekou mdou lobotomie Delgado sa narodil v roku 1915 v panielskej Ronde, priom v 30-ych rokoch odiiel, aby zskal lekrsky diplom z Madridskej

univerzity. Aj ke je dlho prenasledovan fmami, e podporoval faistick reim Francisca Franca, v skutonosti slil, km bol tudentom medicny, v lekrskych zboroch republiknskej armdy (ktor v priebehu panielskej obianskej vojny Francovi vzdorovala). Potom, o Franco rozdrtil republiknov, bol Delgado predtm, ako pokraoval v tdiu, dran poas piatich mesiacov v koncentranom tbore. Pvodne plnoval, e stane onm doktorom, ako jeho otec. Ale v dsledku prce v laboratriu fyziolgie - plus v dsledku spoznania spisov vekho panielskeho neurovedca Santiaga Ramna y Cajala - to zanechal naden "mnohmi zhadami mozgu. Ako mlo bol znmy vtedy. Ako mlo je znmy dnes!" Delgado bol zaujat najm experimentmi vajiarskeho fyziolga Valtera Rudolfa Hessa. Hess zaiatkom 20-ych rokov demontroval, e by mohol u maiek elektrickm stimulovanm rznych bodov v mozgu cez vodie vyvola sprvanie ako zrivos, hlad a ospalos. V roku 1946 Delgado zskal ron postgradulne tipendium na Yale. V roku 1950 prijal pozciu na jej oddelen fyziolgie, v tom ase pod vedenm Johna Fultona, ktor zohral kov lohu v histrii psychiatrie. Fulton v priebehu prednky v Londne v roku 1935 oznmil, e nsilnck, "neurotick" impanz menom Becky sa upokojil a poddal po chirurgickej detrukcii jeho predfrontlnych lalokov. V obecenstve bol portugalsk psychiater Egas Moniz, ktor zaal s vykonvanm lobotomi na psychotickch pacientoch a tvrdil, e m vborn vsledky. Potom, o Moniz zskal v roku 1949 Nobelovu cenu, sa lobotomie stali oraz populrnejou liebou duevnch chorb. Spoiatku znepokojen, e jeho metda upokojujca impanza bola aplikovan na ud, sa Fulton neskr stal opatrnm zstancom psychochirurgie. Delgado so stanoviskom svojho mentora neshlasil. "Myslm, e Fultonova a Monizova predstava detrukcie mozgu bola absoltne stran," spomna Delgado. Mal pocit, e "aleko konzervatvnejie" by bolo liei duevn choroby pouitm metdy elektrickej stimulce propagovanej Hessom - ktor si v roku 1949 podelil cenu s Monizom. "Mojm zmerom bolo vyhn sa lobotomii," hovor Delgado, a to "za pomoci elektrd implantovanch do mozgu." Jednm z kov k Delgadovm vedeckm spechom bola jeho ikovnos vynlezcu; jeden kolega z Yale ho raz nazval "technologickm kzelnkom." V rannch experimentoch vodie vybiehali z implantovanch elektrd cez lebku a kou do objemnho elektronickho zariadenia, ktor zaznamenvalo daje a odosielalo elektrick impulzy. Toto usporiadanie obmedzovalo pohyb subjektov a ponechvalo ich nchylnmi k infekcim. Preto Delgado navrhol rdiom vybaven stimoceivery velkosti poldolra, ktor by mohli by subjektom plne implantovan. Medzi jeho alie vynlezy patr rann verzia kardiostimultora a implantovateln "chemitrdy", ktor by mohli uvoni presn mnostv liekov priamo do pecifickch oblast mozgu. V roku 1952 bol Delgado spoluautorom prvho odborne recenzovanho lnku, ktor popisoval dlhodob implantciu elektrd u ud, priom bol dkladne preklepvan posudkom Roberta Heatha z Tulaneovej univerzity. V priebehu nslednch dvoch desaro Delgado implantoval elektrdy do asi 25-ich udskch subjektov, priom vinu z nich schizofrenikom a epileptikom v dnes u

neexistujcej psychiatrickej lieebni na Rhode Islande. Hovor, e pracoval len so zfalo chormi pacientmi, ktorch poruchy odolali vetkm predchdzajcim liebam. Skr, ako umiestnenil elektrdy do ud, riadil sa pokusmi na zvieratch, tdiami pokoden udskho mozgu a prcou kanadskho neurochirurga Wildera Penfielda; Penfield od zaiatku 30-ych rokov stimuloval pred operciu mozgy epileptikov elektrdami aby zistil, kde by mal operova.

CAROLINE DELGADOV, zobrazen ako sleduje encefalografick zznamy opice, pomhala svojmu manelovi od ich stretnutia na Yaleovej univerzite v 50-ych rokoch. Krotenie bojovnho bka Delgado predviedol, e stimulciou motorickej kry by mohol vyvola pecifick fyzick reakcie, naprklad pohyb konatn. Ke bol jeden pacient stimulovan, zovrel svoju ruku, a to dokonca aj ke sa pokal vzdorova. "Myslm doktor, e vaa elektrina je silnejia, ne moja va," poznamenal pacient. In subjekt, ktor v odpovedi na stimulciu otal hlavou zo strany na stranu, trval na tom, e to rob dobrovone, priom vysvetoval, "hadm svoje papue." Stimulovanm rznych oblast limbickho systmu, ktor reguluje emcie, mohol Delgado tie vyvola strach, zrivos, iadostivos, smiech,

uhovorenos a in reakcie, priom niektor z nich v prekvapujcej intenzite. Delgado a dvaja spolupracovnci v rmci jednho experimentu na Harvardskej univerzite stimulovali spnkov lalok jednej 21- ronej epileptickej eny, zatia o pokojne hrala na gitare; v odpovedi sa rozzrila a gitaru totlne rozbila o stenu, priom tesne minula hlavu vskumnka. Mono lekrsky najsubnejm objavom bolo to, e stimulcia limbickej oblasti, ktor sa nazva septum, by mohla spusti eufriu, priom dostatone siln na to, aby v niektorch prpadoch neutralizovala depresiu a dokonca fyzick boles. Delgado svoj vskum pri uoch ohraniil, ale preto, pretoe lieebn prnos implanttov bol neist; vsledky sa od pacienta k pacientovi vemi lili a boli by dokonca nepredvdaten aj pri tom istom subjekte. Delgado spomna, e v skutonosti viacej pacientov odmietol, ne lieil, a to vrtane mladej eny, ktor bola sexulne promiskuitn a nchyln k nsiliu a bola asto zavret vo vzeniach a psychiatrickch lieebach. Aj ke ena a jej rodiia Delgada prosili aby jej implantoval elektrdy, on odmietol, pretoe mal pocit, e elektrick stimulcia bola vemi primitvna pre prpad, ktor komplikuje ako rozoznaten neurologick porucha. Omnoho rozsiahlej vskum robil Delgado pri opiciach a inch zvieratch, priom sa asto sstreoval na neuronlne oblasti, ktor vyvolvaj a tlmia agresiu. V rmci jednej ukky, ktor preskmala inky stimulcie na socilnu hierarchiu, implantoval stimoceiver nsilnmu makakovi. Potom v klietke naintaloval pku, ktor, ke sa zatlaila, upokojila nsilnka tm, e psobila na stimoceiver aby stimuloval nucleus caudatus opice, teda oblas mozgu, ktor je spojen s kontrolovanm vovch pochodov. Samica v klietke moc pky oskoro pochopila a trhala ou vdy, ke ju samec ohrozoval. Delgado, ktor sa nikdy nebl antropomorfnch interpretci, napsal, "star sen o osobnej zvrchovanej moci dikttora prostrednctvom diakovho ovldania sa splnil, aspo v naich opich kolnich." Delgadov najslvnej experiment sa konal v roku 1963 na chovnom rani bkov v panielskej Cordobe. Potom, o vloil stimoceivery do mozgov niekokch "bojovnch bkov," postavil sa na chvu s jednm bkom do arny a stlanm tlaidiel na runej vysielake ovldal vetky akcie zvieraa. V jednom prpade, ktor je zachyten na dramatickej fotografii, dontil Delgado vydrdenho bka, stimulujc jeho nucleus caudatus, aby sa kzajc zastavil len niekoko stp pred nm. Noviny The New York Times vydali k udalosti titulkov sprvu, priom to nazvali "najvekolepejou ukkou zmernej modifikcie sprvania zvieraa prostrednctvom externho ovldania mozgu, ak sa kedy uskutonila." In lnky vtali Delgadovu transformciu agresvneho zvieraa na relnu verziu bka Ferdinanda, krotkho hrdinu z populrneho detskho prbehu. Delgado sa domnieva, e z hadiska vedeckho vznamu si viacej pozornosti zaslil jeho experiment so samicou impanza menom Paddy. Delgado naprogramoval stimoceiver Paddy na zachytvanie rzovitch signlov, nazvanch ihly, spontnne vysielanch jej amygdala. Kedykovek stimoceiver zachytil ihlu, stimuloval centrlnu ed oblas Paddynho mozgu, priom produkoval "averzn reakciu"to znamen, bolestiv alebo neprjemn vnem. Po dvoch

hodinch tejto negatvnej sptnej vzby produkovali amygdala Paddy o 50 percent menej ihiel; v priebehu iestich dn poklesla frekvencia o 99 percent. Paddy nebola prve vzorom zdravia: zaala by "tichia, menej pozorn a menej motivovan poas testovania sprvania," psal Delgado. Predsa len uvaoval, e by sa tto "autoadaptvna" technika dala vyui na potlaenie epileptickch zchvatov, prejavov nhlej zkosti alebo inch porch, ktor sa vyznauj pecifickmi mozgovmi signlmi. Delgadov vskum podporovali nielen civiln rady, ale aj jeden armdny, ako je rad vojenskho nmornho vskumu (ale nikdy, zdrazuje Delgado, stredn spravodajsk sluba, ako ho obviovali niektor teoretici sprisahania). Delgado, ktor sa sm nazva pacifistom, hovor, e jeho sponzori z Pentagonu nazerali na jeho prcu ako na zkladn vskum a nikdy ho nedoviedli k vojenskm aplikciam. Vdy odmietal pekulcie, e by implantt mohol tvori vojakov kyborgov, ktor zabjaj na rozkaz, ako vrah s vymtm mozgom z romnu a filmovej verzie The Manchurian Candidate. (V pvonom filme z roku 1962 bol vrah ovldan psychologickmi metdami a v spracovan z roku 2004 mozgovm ipom.) Prehlasuje, e stimulcia mozgu me "zvi alebo zni agresvne sprvanie," ale neme "zamera agresvne sprvanie na nejak pecifick cie."

MAKA ZDVIHLA ZADN NOHU v odpovedi na stimulciu elektrdou, ktor m implantovan v mozgu. Delgado hovor, e maka pri tomto experimente, ktor sa konal poiatkom 50-ych rokov, neprejavovala iadnu skenos.

DELGADO V PANIELSKEJ ARNE v roku 1963 vydrdil bojovnho bka so stimoceiverom v mozgu a potom ho v odpovedi na rdiov signl zastavil a otoil. Kritici usudzuj, e stimulcia nepotlaila ton intinkt bka, ako naznail Delgado, ale skr ho dontila aby sa otoil do ava. Delgado, ktor vyrastal v panielskej Ronde, bate bch zpasov, priznal, e sa ctil "vyakan" len tesne predtm, ne jeho signl spsobil, e bk upusil od prenasledovania.

SAMICA MAKAKA (pne vavo na prvej fotografii) pochopila, e trhanm pky v klietke by mohla unikn stretom s primrnym samcom. Pka vyslala signl do stimoceivera v jeho mozgu, priom ho upokojila. Primrny samec je na avom obrzku pne vpravo v pokojnom stave a na druhom zbere zaal by agresvny. Takch vskumov v rmci inkov stimulcie mozgu na socilne interakcie, ako tento zo zaiatku 60-ych rokov, vykonal Delgado mnoho. Predstava "psychocivilizovanej spolonosti" Delgado vskum stimulcie mozgu opsal a diskutoval o jej dsledkoch v knihe z roku 1969 Physical Control of the Mind: Toward a Psychocivilized Society, ktor bola ilustrovan fotografiami opc, maiek, bkov a dvoch mladch ien, ktor skrvali stimoceivery pod turbanmi. (Delgado postrehol, e pacienti enskho pohlavia "preukzali svoju ensk prispsobivos okolnostiam", priom "nosili praliv klobky alebo parochne, aby skryli ich elektrick nhlavn spravu.") Ako Delgado prechdzal obmedzenia stimulcie mozgu, zahoval "orwellovsk monosti", v rmci ktorch diabolsk vedci zotroia ud pomocou implantcie elektrd do ich mozgov. Avak niektor jeho vyhlsenia mali aksi znepokojujco bojovn tn. Prehlsil, e neurotechnolgia je na pokraji "dobytia mysle" a tvorby "menej krutho, omnoho astnejieho a lepieho loveka." Zosnul fyzik Philip Morrison nazval Physical Control v recenzii Scientific American "premyslenm novodobm zdvodnenm" experimentov elektrickej stimulcie, no dodal, e jej dsledky s "akosi zlovestn." V roku 1970 sa Delgadov odbor topil v kandly, ktor spustili Frank Ervin a Vernon Mark, dvaja vskumnci na harvardskej lekrskej fakulte, s ktormi Delgado krtko spolupracoval. (Jednm zo tudentov Ervina bol Michael Crichton, ktor napsal The Terminal Man. Bestseller o nevydarenom bionickom experimente bol inpirovan vskumom Ervina, Marka a Delgada.) Ervin a Mark vo svojej knihe Violence and the Brain navrhli, e stimulcia mozgu alebo psychochirurgia by mohli potlai nsilncke sklony ernoskch vtrnkov v mestskch centrch. V roku 1972 Heath, psychiater na Tulane, podnietil ohadom vskumu mozgovch implanttov alie otzky, ke oznmil, e sa

pokal zmeni sexulnu orientciu homosexulneho mua pomocou stimulcie jeho septlnej oblasti, km obcoval so enskou prostittkou. Najurputnejm odporcom mozgovch implanttov bol psychiater Peter Breggin (ktor sa v poslednch desaroiach sstredil na nebezpeenstv psychiatrickch liekov). Breggin, v podanej svedeckej vpovedi v kongresovom zzname z roku 1972, zhrnul dokopy Delgada, Ervina, Marka a Heatha ako zstancov lobotomi a obvinil ich z pokusu o vytvorenie "spolonosti, v ktorej kad, kto sa odchyuje od normy", bude "chirurgicky zmrzaen." Volne citujc z Physical Control, pecifikoval Breggin Delgada, ako "vekho zstancu technologickho totalitarizmu." Elliot Valenstein, neurofyziolg na Michiganskej univerzite v Ann Arbor, vo svojej knihe Brain Control z roku 1973 uviedol podrobn vedeck kritiku vskumu mozgovch implanttov Delgada a inch, priom tvrdil, e vsledky stimulcie boli ovea menej zreten a terapeuticky priazniv, ako zstancovia asto poukazovali. (Delgado poznmenva, e vo vlastnch spisoch mnoho krt poukazoval na to ist, ako Valenstein.) Medzitm spustili na Delgada ist osoby aloby, e mal potajomky implantova stimoceivery do ich mozgov. Jedna ena, ktor to tvrdila, zaalovala Delgada a Yaleovu univerzitu pre odkodn 1 milin americkch dolrov, hoci on sa s ou nikdy nestretol. Uprostred tohto zmtku sa panielsky minister zdravotnctva, Villar Palasi, Delgada optal, i by nepomohol zorganizova nov lekrsku fakultu na Nezvislej univerzite v Madride, priom on shlasil a v roku 1974 sa presahoval s manelkou a dvomi demi do panielska. Trv na tom, e pre diskusie okolo jeho vskumu neutekal; ponuka ministra bola len prli dobr, aby sa dala odmietnu. "Povedal som, 'mohol by som ma technick vybavenie, ak mm na Yale?' a on odpovedal, 'ach nie, ovea lepie!'" V panielsku Delgado zmenil svoje zameranie na neinvzne metdy ovplyvovania mozgu, ktor, ako dfal, by boli lekrsky viacej akceptovaten, ne implantty. Predvdajc modern metdy, ako je transleben magnetick stimulcia, vynaiel prstencu podobn zariadenie a helmu, ktor by mohla odosiela elektromagnetick impulzy do pecifickch neuronlnych oblast. Testovanm prstrojov na zvieratch a udskch dobrovonkoch - vrtane seba a dcry Lindy - Delgado zistil, e by mohol vyvola ospalos, ostraitos a in stavy; taktie mal urit spechy pri lieen trasenia u pacientov s parkinsonom. Delgado stle nemohol celkom unikn kontoverzii. lnok v asopise Omni a dokumentrne filmy BBC a CNN citovali v polovici 80-ych rokov Delgadovu prcu ako nepriamy dkaz, e by USA a Sovietsky zvz mohli vlastni v tichosti vyvinut metdy pre diakov modifikovanie udskch mylienok. Poznamenajc, e vkon a presnos elektromagnetickch impulzov so vzdialenosou rchlo kles, odmietol Delgado tieto tvrdenia o ovldan myslenia ako "vedecko fantastick". Ale a na tieto zblesky publicity sa Delgadovej prci u alej nedostvalo pozornosti ako kedysi. Aj ke naalej uverejoval lnky - obzvl o inkoch elektromagnetickej radicie na rozpoznvanie, sprvanie a embryonlny vvin - vina vyla len v panielskych asopisoch. Navye tdie stimulcie mozgu

sa v USA u zakolsali v rmci etickch sporov, priom granty vyschli a vskumnci sa presunuli do inch odborov, obzvl psychofarmakolgie, ktor sa zdala by omnoho bezpenejou a efektvnejou cestou pre lieenie mozgovch porch, ne mozgov stimulcia alebo chirurgia. Vskum mozgovch implanttov oil len v poslednom desaro, priom bol urchlen pokrokmi v rmci vpotov, elektrd, mikroelektroniky a technolgie snmania mozgu, ako aj nrastom priznanvania obmedzen liekov pri liebe duevnch chorb. Delgado zaiatkom 90-ych rokov s vskumom skonil, ale pole stimulcie mozgu stle sleduje, priom je presveden, e dnen vskumnci jeho tdie necituj nie preto, e bol tak kontroverzn, ale jednoducho kvli neinformovanosti; konieckoncov, najnovie databzy publikcie z jeho vrcholu v 50-ych a 60-ych rokoch nezahaj. Oivenm vskumu stimulcie mozgu je naden, pretoe stle ver v jej potencil oslobodi ns od psychiatrickch chorb a naej vrodenej agresie. "Myslm, e v blzkej budcnosti," hovor, "budeme schopn pomc mnohm udskm bytostiam, a to obzvl neinvazvnymi metdami." Nsledovnci Delgada elia niektorm rovnakm problmom ako on, a to ohadom monho zneuvania neurotechnolgie. Niektor vedtory vyjadrili znepokojenie, e mozgov ipy by mohli umoni "riadiacej organizcii", aby sa "votrela do wetwaru medzi naimi uami (pojem wetware, strune povedan, popisuje spojenie mozgu a mysle - fyzickej kontrukcie, znmej ako centrlna nervov sstava a duevnej kontrukcie, znmej ako udsk myse - teda jazyk neuronlnych operci, ktor je "kuom" k udskej dui a umouje tvori biorobotov, pozn. prekl.), "ako to podal komenttor New York Times William Safire. V Nature nedvno vydavate vyjadril znepokojenie, e radnci v Agentre pre pokroil vojensk vskumn projekty, ktor financuj hlavne vskum mozgovch implanttov, otvorene zvaovali, e implantuj mozgov ipy vojakom, aby zvili ich poznvacie schopnosti. Medzitm niektor technonadenci, ako britsk potaov vskumnk Kevin Warwick, tvrdia, e rizik mozgovch ipov s aleko vyven monmi prnosmi, o bude zaha okamite "stiahnutie" novch jazykov alebo alch schopnosti, ovldanie potaov a inch zaraden naimi mylienkami a vzjomn telepatick komunikovanie. Delgado predpoklad, e neurotechnolgie nemu nikdy pokroi, pokia sa mnoho ud obva alebo ndeja. Upotrebenia predvdan Warwickom a inmi, zdrazuje Delgado, vyaduj znalos toho, ako je v mozgu kdovan komplex informci, teda cie, ktor maj neurovedci aleko z dosahu. Navye, hovor Delgado, tdium kvantovej mechaniky alebo modernho jazyka spsobuje "pomal zmeny vzahov, ktor prve s." "Nemyslm si, e to mete urobi odrazu." Dodva, e stimulcia mozgu me modifikova iba sksenosti a schopnosti, ktor u mme. No na nvrh Vboru pre bioetiku Bieleho domu ako aj inch, e niektor vedeck ciele - hlavne tie, ktor sa tkaj vykonvania zmien udskej prirodzenosti - by dokonca nemali by sthan, had Delgado s podozrenm. Pravdou je, hovor, e technolgia "m dve strany, pre dobro a pre zlo," a mali by sme robi vetko pre to, aby sme "zabrnili kodlivm dsledkom." "Mali by sme

sa poksi zamedzi tomu, aby boli potencilne detruktvne technolgie zneuit autoritrskymi vldami na nadobudnutie vej moci alebo teroristami na spsobovanie detrukcie. Ale udsk charakter, prehlasuje Delgado opakujc jednu z tm Physical Control, nie je statick, ale "dynamick," priom sa neustle men nsledkom nho nutkavho sebaskmania. "Mete zamedzi poznatkom?" pta sa Delgado. "Nemete! Mete zamedzi technolgii? Nemete! Veci postupuj vpred napred morlke, napriek vaim osobnm nzorom, napriek tomu vetkmu." Zdroj: http://www.biotele.com/Delgado.htm Dr. Jose M.R. Delgado Dr Jose Delgado, neurofyziolg vyuujci na Yaleovej univerzite sa obzvl zaujmal o elektronick stimulciu mozgu. Prostrednctvom implantcie malho snmaa do mozgu Delgado zistil, e nad svojm subjektom by mohol panova nesmiernou mocou. Pouitm zariadenia, ktor nazval 'stimoceiver', a ktor ovldal FM rdiovmi vlnami, bol schopn elektricky organizova irok okruh udskch emci. Tie zahrovali hnev, iadostivos a navu. (Poznmka: Stimoceiver je S.B.M.C.D. alebo Zariadenie na priestorov biologick monitorovanie a ovldanie. Tto extrmne submikrominiaturizovan jednotka je potomkom technolgie rzneho pvodu. Z vej asti bola pokraovanm na podprojekte MK-Ultra 95 Dr.Jose Delgada a Dr Louisa Joylana Westa, ktor technolgiu ovldania nazvali "RHIC EDOM". RHIC znamen "rdiohypnotick intracerebrlne ovldanie" a EDOM znamen "elektronick zruenie pamti." Tieto implantty s stimulovan podnecova posthypnotick sugesciu. EDOM je ni viac, ako "straten as" alebo vymazanie pamti z vedomia. Nasledujce projekty doposia vyuvaj zdokonalen technolgiu RHIC-EDOM v rmci iernych operci CIA a armdy..........). [ Jose Delgado zaal svoj vskum v rmci vyuitia bolesti a astia na ovldanie myslenia pod ztitou faistickho reimu v panielsku v priebehu druhej svetovej vojny. Neskr, ako riadite neuropsychiatrie na lekrskej fakulte Yaleovej univerzity, vylepil svoj nvrh "transdermlneho stimultora" ... potaom riadenho diakovho neurologickho vysielaa-prijmaa a stimultora averzie. Od 1970-ch rokov Delgado "presunul svoj zujem z priamej elektrickej stimulcie mozgu (ESB) do irej oblasti biologickch inkov elektromagnetickch pol." (Cross Currents - Dr. Robert Becker) ]

vah z: "Physical Control of the Mind, Toward a Psychocivilized Society" "Fyziklne ovldanie mysle, smerom k psychocivilizovanej spolonosti" Jose M. R. Delgado, M.D. (Harper & Row, NY, 1969) Dvojcestn rdiokomunikcia s mozgom (str. 89 - 96) Tto teraz vyplnen medzera, ako ukazuj aj obrzky 4 a 5, je u monosou vybavi zvierat alebo udsk bytosti nepatrnmi prstrojmi, nazvanmi "stimoceivery", na rdiov vysielanie a prijmanie elektrickch sprv do mozgu a z mozgu, a to pri plnej vonosti subjektov. Mikrominiaturizcia elektronickch prvkov prstroja dovoluje kontrolu nad vetkmi parametrami budenia poas rdiovej stimulcie troch rznych bodov vo vntri mozgu, a tie telemetrick zaznamenvanie troch kanlov intercerebrlnej elektrickej innosti. Je opodstatnen uvaova, e v blzkej budcnosti me stimoceiver poskytn dleit spojenie lovek-pota-lovek, a to pri obojstrannej sptnej vzbe medzi neurnmi a prstrojmi, o predstavuje nov orientciu na lekrske ovldanie neurofyziologickch funkci. Naprklad je mysliten, e lokalizovan abnormlna elektrick innos, ktor ohlasuje bezprostredne hroziace nebezpeenstvo epileptickho zchvatu, by bola zbieran pomocou implantovanch elektrd diakovo meranch na vzdialene umiestnenom prstroji, zaznamenan na pske a analyzovan potaom schopnm rozpoznva abnormlne elektrick charakteristiky. Urenie pecifickej elektrickej poruchy by mohlo spusti vysielanie rdiovch signlov na aktivovanie pacientovho stimoceivera a aplikovanm elektrickej stimulcie zistenej spomaujcej oblasti mozgu tak blokova zchvat kovitho prbehu. Jednm z obmedzujcich faktorov pri tchto tdich bola existencia vodiov vedcich z mozgu do stimoceivera mimo

koe temena hlavy. Vodie predstavovali mon vstupn brnu pre infekciu a napriek ich malej vekosti by prekali prave vlasov. Zrejme by bolo aleko vhodnejie vyuva drobn prstroje, ktor mu by implantovan plne pod kou. K tomuto elu sme v naom laboratriu vyvinuli mal trojkanlov stimultor, ktor me by umiestnen podkone a ktor m konce vvodov implantovan vo vntri mozgu (obrzok 6). Prstroj je trvalo uloen, nem iadne batrie a pracova me bez asovho obmedzenia. Potrebn elektrick energia, diakov ovldanie parametrov stimulcie a voba kanlov s zaisten transdermlnou vzbou pouitm malej cievky, ktor je aktivovan frekvenne modulovanmi rdiovmi signlmi. Technolgia na mimozmyslov komunikciu medzi mozgami a potami cez nedotknut pokokou je u na dosah a jej dsledky je ak predvda. V predchdzajcom vvoji civilizcie sa ohromne zvil vkon naich zmyslov, svalov a schopnost. Teraz sme pridali nov rozmer: priame prepojenie medzi mozgami a strojmi. Aj ke pravda, toto vyhlsenie je mono prli okzal a vyaduje opatrn objasnenie. Nae sasn znalosti ohadne kdovania informci, mechanizmov vnmania a zkladnho sprvania neurnov s tak zrodon, e je vysoko nepravdepodobn, e by vzjomn elektrick vzahy mylienok alebo emci mohli by zbieran, prenan a elektricky aplikovan v nleitej truktre inmu subjektu, priom nsledne boli repektovan a spustili prslun mylienky alebo emcie. Avak priamou elektrickou stimulciou mozgu je u mon podnecova vek mnostvo odpoved, a to od motorickch inkov, a po emocionlne reakcie a duevn prejavy. Navye, viacero vskumnkov sa nauilo identifikova charakteristiky elektrickej innosti (ktor by tie mohol rozpoznva pota) sstredenej v pecifickch oblastiach mozgu a svisiacej s takmi zistenmi javmi, ako vnmanm pachov alebo vizulnym vnmanm obrysov a pohybov. V rozpoznvan charakteristk vzjomne elektricky svisiacich so sprvanm a v metodolgii pre dvojcestn rdiokomunikciu medzi mozgom a potami postupujeme rchlo. Boli vslovn obavy, e tto nov technolgia zo sebou prina hrozbu monho neiadceho a neetickho diakovho ovldania mozgovch innost loveka inmi umi, ale ako bude neskr prediskutovan, toto nebezpeenstvo je plne nepravdepodobn a je vyven oakvanmi lekrskymi a vedeckmi prnosmi. Znalosti v oblasti elektroniky a mikrominiaturizcia postpili natoko, e sa skr ukazuj obmedzenia biologick, ne technologick. Naou najvou potrebou je o najviac experimentlnych informci o neurnovch mechanizmoch svisiacich so sprvanm a duevnmi procesmi, ako aj vskum pri neobmedzenom mnostve subjektov, ktor je prsubom odhalenia novho pochopenia normlneho myslenia a innejej lieby naruench mozgov. Obrzok 6

Obe strany trojkanlovho transdermlneho stimultora. Tento prstroj nem iadne batrie, je aktivovan rdiom a vyuvan me by do konca ivota, take mozog me by stimulovan bez asovho obmedzenia.

Zdroj: http://www.raven1.net/mcf/delgado.htm