NRODN BANKA SLOVENSKA

VVOJ PEANEJ ZSOBY V SR

(Analza truktry peanho agregtu M2)







Ing. Zora Komnkov, PhD.



















Intitt menovch a finan#nch tdi
Bratislava 1998

2


Obsah



vodn poznmky

1. Pean zsoba v interakcii ponuky peaz a dopytu po peniazoch
2. Veobecn charakteristika vvoja peanej zsoby M2
3. Analza terminovanch vkladov pod%a #asovho rozlenia
4. Vyhodnotenie zmien v peanom sprvan ekonomickch subjektov na
truktru peanej zsoby M2
5. Sektorov truktra vkladov a jej vplyv na vvojov dynamiku M2
5.1. Vklady obyvate%stva
5.2. Vklady podnikov

Zhrnutie

Literatra

Prloha























3
vodn poznmky

Mnostvo peaz v ekonomike, meran defini#ne vymedzenm agregtom irokch
peaz - M2, v prpade Slovenska - hr dleit lohu pri odhadovan infla#nch
tlakov. Pean agregt M2 patr medzi kriterilne veli#iny menovch programov
NBS a tempo rastu M2 sa vyuva ako medzicie% menovej politiky, prostrednctvom
ktorho sa sleduje dosiahnutie kone#nho cie%a, t.j. stanovenej miery inflcie.

spenos& menovopolitickej funkcie ukazovate%a peanej zsoby zvis jednak od
kvalitatvnych charakteristk mechanizmu peanej transmisie, jednak aj od
samotnch vntornch charakteristk zvolenho peanho agregtu.

V tandardnej defincii agregtu M2 sa celkov pean zsoba v ekonomike
rozde%uje na 2 (sub)agregty: peniaze M1 a kvzipeniaze (QM). Agregt M1 zahrnuje
rchlolikvidn pean zostatky (obeivo a neterminovan vklady), ktor s
bezprostredne schopn plni& transak#n funkciu peaz. Agregt kvzipeaz zahrnuje
predovetkm terminovan loky v domcej mene (terminovan a sporov vklady a
in produkty peanho trhu ako vkladov listy, vklady stavebnho sporenia), ktorch
funkciou je prvorado uchovvanie hodnoty peanch aktv a ich premena na likvidn
(transak#n) peniaze zvis od vpovednej lehoty, resp. je spojen s nkladmi
sank#nch poplatkov za nedodranie doby viazanosti. S#as&ou agregtu kvzipeaz,
ako zloka s typickou funkciou uchovvate%a hodnt, bvaj 'alej vklady v cudzej
(konvertibilnej) mene. V takejto podobe je definovan agregt peanej zsoby M2 aj
na Slovensku.

Na zklade formlneho vymedzenia funkci agregtov M1 a QM - ako transak#nch a
sporovch peaz - sa potom z podielov oboch tchto agregtov na celkovej peanej
zsobe M2 d schematicky odvodi& miera stability menovho prostredia v ekonomike:
predpoklad sa, e pri infla#nch o#akvaniach ekonomick subjekty maj v# sklon
k drbe rchlolikvidnch peaz (M1), zatia% #o s rastcou dverou v stabilitu meny
sa bud zvyova& sporov motvy drby peaz a podiel kvzipeaz na M2 sa bude
zv#ova&. Z tohto formlneho chpania nplne M1 a QM sa potom vyvodzuje, e
#m v# podiel na M2 zaujma zloka QM, tm stabilnejie je menov prostredie v
krajine, tm v#ia je dvera ekonomickch subjektov v stabilitu meny a tm menie
s ich infla#n o#akvania. Rast podielu zloky kvzipeaz na M2 by teda mal by& aj
priaznivm ukazovate%om menovej stability.

Pravda, v prpade, ke' s#as&ou QM s aj vklady v cudzej mene, sa tto
najjednoduchia schma naruuje, pretoe zvyovanie podielu QM na M2 me by&
vyvolan prve infla#nmi o#akvaniami a presunom peanch zostatkov v domcej
mene do vkladov v konvertibilnej mene v snahe uchova& hodnotu tchto aktv.
1

Udranie platnosti menovopriaznivho vznamu zvyovania podielu QM na M2 sa

1
Tieto svislosti, charakteristick v s#asnosti najm pre transformujce sa ekonomiky, pomerne dobre
vystihuje vz&ah medzi ukazovate%om likvidity a mierou dolarizcie peanho obehu, na ktor
poukeme v 'alom texte. nik peanch zdrojov v nrodnej mene do vkladov v cudzej mene
potom spsobuje aj narastanie hodnoty podielu M2/M1, ktor, pokia% sa vyzna#uje prudkm tempom,
sa povauje za jeden z indiktorov monho vzniku finan#nej krzy v krajine.
4
potom presnejie viae na vvoj, resp. rast terminovanch vkladov v domcej mene v
rmci QM.

Vvoj peanej zsoby na Slovensku v rokoch 1993-1997 sa vyzna#oval trvalm
rastom podielu kvzipeaz na M2, pri#om ani vvoj vz&ahu medzi korunovmi
terminovanmi vkladmi a vkladmi v cudzej mene nenaral predpoklad o zvyujcej
sa dvere v stabilitu domcej meny a jej rastcej schopnosti plni& funkciu
uchovvate%a hodnt.

Turbulencie na peanom trhu SR v roku 1997, ktorch sprievodnm javom bolo
vrazn zvenie medzibankovch rokovch mier, vznamne zasiahli do formovania
truktry peanej zsoby M2, bez toho, aby sa prejavili v zmene uvedenho navonok
pozitvneho trendu zvyovania podielu kvzipeaz na M2. Vysok rokov miery
ponkan obchodnmi bankami z ve%mi krtkodobch loiek vyvolali vrazn
retrukturalizcii peanej zsoby M2 v prospech krtkodobch terminovanch
vkladov.

Tm sa jednak zna#ne zmenili formlne vlastnosti agregtu kvzipeaz: na kor
sporovej funkcie narstol vznam transak#nej funkcie v om sstre'ovanch
loiek. Naruili sa tm vak aj kvalitatvne charakteristiky celkovej peanej zsoby
M2, resp. ur#itej miery jej bezpe#nosti v #ase, ktor nepriaznivo vplvaj na vkon
verovch aktivt bnk.

Masovo sa rozrila aj nov - pekula#n - forma peanho sprvania ekonomickch
subjektov, ktor im umouje vysok rokov diferencil medzi jednotlivmi
skupinami peanch aktv. Tto skuto#nos& potencilne zasahuje aj do podmienok
plnenia menovopolitickch cie%ov NBS v oblasti tempa rastu M2, vzh%adom na
"samogenerujci" mechanizmus tvorby dodato#nch peanch zdrojov (rokovch
vnosov), ktor roziruj celkov pean zsobu M2.

Tto tdia predklad analzu vvoja vntornej truktry peanej zsoby na
Slovensku v rokoch 1993-1997 s drazom na vvoj v roku 1997. Jeho cie%om nie je
obsiahnu& pr#iny a svislosti
2
, ktor viedli k dramatickm zmenm na peanom
trhu SR a vystili do podstatnej retrukturalizcie loiek v rmci celkovej peanej

2
V stru#nom zhrnut mono kontatova&, e tendencia k rastu rokovch sadzieb na peanom trhu SR
v roku 1997 bola vyvolan predovetkm vysokm dopytom verejnho sektora po finan#nch zdrojoch.
Dodato#nm vplyvom, psobiacim prorastovo na cenu peaz, bol mjov tok zahrani#nch
investorov na kurz slovenskej koruny, ktor mono povaova& za s#as&, resp. odraz nestability
medzinrodnch finan#nch trhov po udalostiach v juhovchodnej zii a (eskej republike, ale aj ako
dsledok nepriaznivho vvoja ukazovate%ov vonkajej ekonomickej rovnovhy v samotnej SR. Deficit
benho #tu platobnej bilancie, od roku 1996 zna#ne prevyujci tandardn mieru bezpe#nosti na
rovni 5 % HDP, pretrvvajci fisklny deficit, zvyujca sa zahrani#n zadlenos& Slovenska a rastce
devalva#n o#akvania vytvorili komplex signlov o zhorujcich sa podmienkach stability slovenskej
meny, ktor vytvorili vhodn prostredie pre pekulcie okolo jej vmennho kurzu. Prudk vzostup
rokovch sadzieb mono v tejto svislosti povaova& za cenu udrania reimu fixnho vmennho
kurzu. Extrmne hodnoty, prekra#ujce 100 %, mali iba krtkodob trvanie, po cel rok sa vak
rokov sadzby vyzna#ovali vysokou volatilitou, #o viedlo aj k do#asnmu zastaveniu ktovania
oficilnych sadzieb BRIBOR. Udriavanie rokovch sadzieb na vysokej rovni m vak aj svoje
systmov, resp. dlhodobejie pr#iny, obsiahnut v pretrvvajcom vysokom podiele rizokovch
verov na verovch aktivitch obchodnch bnk. To pravda, svis s celkovou situciou v podnikovej
sfre a s neuspokojujcou rovou fungovania mechanizmov, ktor by mali #isti& trhy.
5
zsoby M2. Zmerom materilu je poukza& na h*bku a rozsah tejto zmeny, ktor
zna#ne relativizuje formlne predpoklady, na zklade ktorch sa hodnotia truktrne
charakteristiky peanej zsoby M2.

Analza je uskuto#nen na bze dajov menovch preh%adov a bankovej tatistiky
NBS za prslun obdobie. Predloen tdia bola prerokovan v Direktriu NBS ako
s#as& obsiahlejieho materilu "Pean zsoba v SR" v mji 1998.

1. Pe#an zsoba v interakcii ponuky pe#az a dopytu po
peniazoch

V kvantitatvnych a kvalitatvnych charakteristikch peanej zsoby s obsiahnut
predovetkm impulzy dopytu po peniazoch, resp. rozli#n motivcie drby
peanch zostatkov ekonomickmi subjektmi, ktor sa premietaj v rozloen ich
peanch aktv na obeivo a rozli#n formy vkladov. Vvoj truktry peanej
zsoby v #ase zrove odzrkad%uje efekty zmerov centrlnej banky pri usmerovan
ponuky peaz zodpovedajco podmienkam menovej rovnovhy. Z tohto poh%adu ide
o verov politiku obchodnch bnk (t.j. o ponuku peaz skromnmu sektoru)
realizovan v rmci ich celkovej stratgie riadenia aktv a pasv, ktor sptne
ovplyvuje vvoj celkovej peanej zsoby a jej sektorov truktru.

Vznam agregtu peanej zsoby je dan jeho centrlnym postavenm v schme
peanej transmisie, v ktorej spja pean okruh (menov bza pean
multipliktor pean zsoba) s relnym okruhom (pean zsoba rchlos&
obehu peaz nominlny output
3
). spenos& menovej politiky zaloenej na
menovom programovan (teoreticky podloenom monetaristickm predpokladom o
neutralite peaz a kvantitatvnou rovnicou peaz), potom zvis od miery stability
(kontantnosti, resp. predikovate%nosti) peanho multipliktora a rchlosti obehu
peaz. Pri dostato#nej miere stability (resp. poznan vvojovho trendu) tchto dvoch
veli#n centrlna banka me regulciou najuieho peanho agregtu (menovej
bzy) ovplyvova& celkov ponuku peaz v ekonomike, a nsledne aj mieru inflcie
(pri danom tempe rastu relneho outputu).

Tto optika - okrem prsnych predpokladov tkajcich sa stability mechanizmu
peanej transmisie, ale aj vhodne zvolenho agregtu celkovej peanej zsoby v
ekonomike
4
- obsahuje aj niektor zjednoduenia, ktor sa vz&ahuj k samotnmu
agregtu peanej zsoby:

agregt peanej zsoby sa povauje za vntorne homognny, resp. jeho vntorn
truktra (obeivo, neterminovan a terminovan vklady, vklady v cudzej mene) je
z h%adiska regula#nch zmerov centrlnej banky akoby irelevantn;


3
Resp.cenov hladina x relny ouput.

4
Ve%kos& sledovanho peanho agregtu by mala optimlne vyhovova& tak potrebe relevantnho
vymedzenia mnostva peaz v ekonomike, ako aj jeho regulovate%nosti zo strany centrlnej banky.
6
zo shrnnho agregtu nemono vy#ta&, ako sa na jeho formovan podie%a pean
sprvanie ekonomickch subjektov - obyvate%stva a podnikov, ktor rozhoduj o
umiestnen svojich peanch zostatkov do jednotlivch zloiek peanch aktv;

napokon shrnn agregt neumouje postihn& ani postupy obchodnch bnk,
ktor o relnej ponuke peaz, vyjadrenej riadenm verovch aktivt, rozhoduj
ako podnikate%sk subjekty orientovan na maximalizciu zisku v rmci
regulatvnych obmedzen centrlnej banky a pravidiel obozretnho podnikania
stanovench bankovm doh%adom.

Jednou z pr#in zna#nej vo%nosti vz&ahu medzi tempom rastu peanej zsoby a
mierou inflcie preto mu by& interakcie peanho sprvania subjektov bankovho
sektora a sektorov relnej ekonomiky (obyvate%stva a podnikov), ktor rovnovhu
medzi dopytom po peniazoch a ponukou peaz posun do inej polohy (vygenerovanej
vvojom rokovch mier) ne menovm programom stanoven tempo rastu M2.

V rmci teoretickho predpokladu o homognnosti shrnnho peanho agregtu sa
prira'uj na danej syntetickej rovni vetkm jeho zlokm rovnak vlastnosti:
potom ani v peanej zsobe M2 niet formlne rozdiel medzi vlastnos&ami obeiva,
neterminovanch a terminovanch vkladov a vkladov v cudzej mene. Tm sa stiera
rozdiel medzi vhovm rozloenm transak#nej a sporovej funkcie zloiek tohto
agregtu. Vsledkom je, e pozornosti unik rozdielna citlivos& jednotlivch druhov
peanch aktv na rokov miery, ktorch vvoj me by& vznamnm zdrojom ich
volatility a zhorenia ich prognostickch vlastnost.

Vo vyspelch trhovch ekonomikch vznamnm faktorom zhorenia vypovedacej
schopnosti irokch agregtov peanej zsoby boli finan#n inovcie, ktor zna#ne
zrelativizovali funk#n vznam jednotlivch druhov peanch aktv a umonili ich
alternatvne vyuvanie na transak#n a sporov #ely. Reakciou teoretickch kruhov
bola jednak renesancia analyticko-prognostickch prc uprednostujcich uie -
vntorne homognnejie - pean agregty, jednak rozirovanie alternatvnych
spsobov merania peanej zsoby, vyuvajcich najm metdu indexov.
5
Zrove
sa za#ala venova% v#ia pozornos% aj sektorovm analzam dopytu po peniazoch,
umoujcim hlbie prenikn% do motivci peanho sprvania obyvate&stva a
podnikate&skho sektora.

Zmena podmienok na peanom trhu SR v roku 1997, ke' sa prudko zvili rokov
miery najm z ve%mi krtkodobch terminovanch vkladov mala v istom zmysle

5
Azda najrozrenejou indexovou metdou s tzv. Divisiove indexy, vychdzajce z kvantifikci
transak#nho dopytu po peniazoch pomocou venia "transak#nch sluieb" jednotlivch zloiek aktv
v rmci danho peanho agregtu. Ako alternatvna miera peanej zsoby s uplatnenm aj na
sektorov analzy dopytu po peniazoch sa vyuvaj najm vo Ve%kej Britnii. [ FISHER, P. -
HUDSON, S. - PRADHAN, M.: Divisia Measures of Money, Bank of England Quarterly Bulletin, mj
1995, s.240-255.] Objavili sa vak aj pokusy o vyuitie Divisiovej metdy na nadnrodnej rovni s
cie%om identifikova& dopyt po peniazoch a pean zsobu v rmci Eurpskej nie. [WESCHE, K.:
The Demand for Divisia Money in a Core European Union. Federal Reserve Bank of St. Louis,
Rewiew, september-oktber 1997, s. 51-60. ]

7
implikcie, analogick s dopadom finan#nch inovci na vypovedaciu schopnos&
agregtneho ukazovate%a peanej zsoby.

Identifikcia vvoja vntornej truktry oficilneho agregtu peanej zsoby si preto
zasluhuje pozornos& aj v podmienkach Slovenska. Ak tentoraz nebudeme uvaova& o
nedokonalostiach v mechanizme peanej transmisie a agregt M2 budeme povaova&
za relevantn obraz celkovej peanej zsoby v ekonomike SR, vznik otzka, ako sa
formovala kvalita (resp. charakteristiky stability) peanej zsoby M2 mimo rmca
priamej psobnosti regula#nch postupov NBS. Osobitn pozornos& venujeme
dopadu turbulenci a rastu rokovch mier na peanom trhu SR v roku 1997, na
ktor banky reagovali vraznm zvenm komer#nch rokovch sadzieb. Analzu
predkladme v dvoch rovinch:

pod%a #asovej viazanosti jednotlivch zloiek M2 (M1, kvzipeniaze) s drazom
na vvoj #asovej truktry terminovanch vkladov, #o umouje identifikciu
kvality peanej zsoby dleitej pre rozvoj verovch aktivt obchodnch bnk;

pod%a sektorovho (obyvate%stvo, podniky) pvodu zloiek M2, #o umouje
odhadova& mieru stability vvoja peanej zsoby v #ase; tento poh%ad napokon
determinuje aj kvalitatvnu truktru M2 v rozklade na jej subagregty.


2. Veobecn charakteristika vvoja pe#anej zsoby M2

Zkladn trend vvoja peanej zsoby M2 na Slovensku v rokoch 1993-1997
ukazuje Graf 1: ur#ujcou zlokou rastu M2 boli kvzipeniaze (QM). Vsledkom
rastu QM za cel sledovan obdobie (index 266) a rastu M1 (index 148) bol nrast M2
s indexom 206, #o znamen, e zhruba dvojnsobn nrast celkovej peanej zsoby
M2 bol spsoben 2,5-nsobnm zvenm objemu kvzipeaz, zatia% #o objem
zloky M1 sa nezvil ani o polovicu. To viedlo aj k zmene truktry M2, v ktorej sa
vrazne (o 14 bodov) posilnila zloka kvzipeaz (Tabu%ka 1 ; od 1993 stavy ku
koncu jednotlivch rokov).

Graf 1: Vvoj hlavnch zloiek pe#anej zsoby M2 (tvr%ro&ne, 4Q 1992 = 100)
0
50
100
150
200
250
300
M1 QM M2

8


Ukazovate& likvidity (M1/M2) ako tandardn miera pohotovej likvidity v ekonomike
na celkovej ponuke peaz mal permanentne klesajcu tendenciu: z 0,51 k 1.1.1993 sa
znil na 0,37 ku koncu roka 1997.
6
Miera "dolarizcie" (podiel vkladov v cudzej
mene na M2, CM/M2) si zachovvala relatvne stabiln rove okolo 10 %.

Rozhodujci vplyv na zmeny truktry M2 mal pohyb podielov neterminovanch a
terminovanch vkladov; podiel obeiva a vkladov v cudzej menej na M2 zostval
dos& stabiln na rovni 10-11 %. K nrastu vhy terminovanch vkladov na M2
takmer o 10 bodov - zo 43,4 % (k 1.1.1993) na 53,0 % (k 31.12. 1997) dolo na kor
vhy neterminovanch vkladov (z 36,2 % na 25,9 %). Zrove sa zmenili podiely
obeiva a vkladov v cudzej mene na prslunch subagregtoch M2: podiel obeiva
na M1 sa mierne zvil z 28,6 % na 29,3 %, zatia% #o podiel vkladov v cudzej mene
na QM mal vraznej nrast z 11,9 % na 16,4 %.
7


Tabu(ka 1: truktra pe#anej zsoby M2
1.1.1993 1993

1994

1995

1996

1997

mld.Sk %
1
mld.Sk % mld.Sk % mld.Sk % mld.Sk % mld.Sk %
Obeivo 30,9 14,5 25,1 9,9 34,1 11,3 34,5 9,7 43,5 10,4 48,7 10,7
Neterminovan vklady 77,3 36,2 91,2 36,0 95,2 31,6 113,9 31,9 130,4 31,3 117,4 25,9
M1 108,2 50,7 116,3 45,9 129,3 43,0 148,4 41,6 173,9 41,7 166,1 36,6
Terminovan vklady 92,8 43,4 108,4 42,8 133,1 44,2 169,0 47,3 201,2 48,3 240,4 53,0
Vklady v cudzej
mene
2

12,6 5,9 28,5 11,3 38,4 12,8 39,7 11,1 41,8 10,0 47,0 10,4
Kvzipeniaze 105,4 49,3 136,9 54,1 171,5 57,0 208,7 58,4 243,0 58,3 287,4 63,4
M2 213,6 100,0 253,2 100,0 300,8 100,0 357,1 100,0 416,9 100,0 453,5 100,0

Ukazovate( likvidity
M1/M2
0,51

0,46

0,43

0,42

0,42

0,37

Miera dolarizcie
CM/M2
0,06

0,11

0,13

0,11

0,10

0,10


6
Touto rovou sa rdovo pohyboval na rovni blzkej krajinm Eurpskej nie. Z h%adiska kvality
charakteristk peanho obehu v SR vak takto porovnanie nie je ve%mi prnosn. V porovnan v
rmci transformujcich sa stredoeurpskych krajn vak jestvuje zjavn nepriamomern korelcia
medzi ve%kos&ou ukazovate%a likvidity a mierou dolarizcie ekonomiky, vysvetlite%n mierou stability
domceho menovho prostredia.
7
Z h%adiska miery "dolarizcie" slovenskej ekonomiky toto zvenie nie je ukazovate%om nejakho
aktneho nebezpe#enstva. Ilo skr o vyrovnanie ve%mi nzkej vchodiskovej rovne vkladov v cudzej
mene v celkovej peanej zsobe. V (eskej republike sa tento ukazovate% pohybuje na rovni okolo
0,08. Naopak v krajinch, ktor sa u v predtransforma#nom obdob vyzna#ovali vyou nestabilitou
menovho prostredia a liberlnejm devzovm hospodrstvom (Po%sko, Ma'arsko, Slovinsko) je jeho
rove dvoj- a trojnsobne vyia.



9

1
percentn podiel na M2;
2
v benom kurze. Prame: Menov preh%ad NBS -
prslun roky; vlastn prepo#ty.


Tabu(ka 2: Podiel korunovch terminovanch vkladov a vkladov v cudzej mene na agregte
kvzipe#az (v %)
1.1.1993 1993 1994 1995 1996 1997
Terminovan vklady 88,1 79,2 77,6 81,0 82,8 83,6
vklady v cudzej mene
1
11,9 20,8 22,4 19,0 17,2 16,4
kvzipeniaze 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0


1
V benom kurze.

Na raste agregtu kvzipeaz, ktor v zkladnom defini#nom ur#en obsahuje shrn
peanch zostatkov vytvranch predovetkm za #elom rozli#nch motvov
sporenia sa teda podie%ali obe jeho zloky - korunov terminovan vklady aj vklady v
cudzej mene. Na vvoj ich vzjomnho pomeru (Tabu%ka 2) psobila jednak miera
stability menovho prostredia, jednak rokov diferencil medzi korunovmi a
devzovmi vkladmi. Medziro#n poklesy podielu korunovch terminovanch
vkladov v rokoch 1993-1994 odzrkad%uj vyiu mieru nestability menovho
prostredia prvch dvoch rokov samostatnej existencie SR, ke' sa iba postupne
utlmovali infla#n o#akvania po devalvcii SKK z roku 1993 a obavy z 'alieho
znehodnotenia korunovch spor. V nasledujcich rokoch zjavne prevldol zujem o
zhodnocovanie spor rokovmi vnosmi, ktor s u korunovch vkladov
neporovnate%ne vyie ne u vkladov v cudzej mene.

Na tejto zkladnej rovni dezagregcie by sa dal doteraj vvoj peanej zsoby M2
interpretova& pozitvne - ako vraz rastcej dvery ekonomickch subjektov v
stabilitu meny a klesajceho vznamu infla#nch o#akvan. Pean sprvanie by
teda malo by& charakterizovan rastcim vznamom motvu sporivosti (vrtane
opatrnostnho motvu) a poklesom transak#nho motvu drby peanch zostatkov.


3. Analza terminovanch vkladov pod(a &asovho
rozlenia

Na 'alom stupni dezagregcie sa dostvame k hlbiemu poh%adu do truktry
terminovanch vkladov. Je to ve%mi nehomognny agregt, sstre'ujci pean
loky so zna#ne odlinmi charakteristikami: od ve%mi krtkodobch vkladov s
vpovednou lehotou do 7 dn, resp. nieko%kch tdov a mesiacov, ktor v podstate
bez problmov mu plni& transak#n funkciu, a po dlhodob vklady na 5 a viac
rokov, ktor takmer plnohodnotne plnia funkciu sporovch vkladov.


Tabu(ka 3: Vvoj &asovho rozlenia terminovanch vkladov a priemernch rokovch mier
1993 1994 1995 1996 1997

(1) (2) (1) (2) (1) (2) (1) (2) (1) (2)
10
Terminovan vklady spolu,
z toho:
100,0
14,
30
100,0 13,89 100,0 10,85 100,0 8,63
100,0

11,62
krtkodob 49,4 13,63 53,8 13,39 50,6 10,08 51,1 8,88 56,9 13,39
strednodob 43,8 14,72 40,1 14,46 37,9 12,85 36,9 10,56 29,8 11,42
dlhodob
4,2 16,51 6,0 14,48 11,5 7,67 12,0 4,85 13,3
4,51



Korunov vklady spolu,
z toho:
100,0

100,0

100,0

100,0

100,0
neterminovan
47,5

42,9

43,1

43,6

36,1

terminovan
52,5

57,1

56,9

56,4

63,9
neterminovan
+krtkodob terminovan
73,5

73,6

71,9

72,4

72,4



(1) V % na korunovch terminovanch vkladoch spolu; (2) priemern rokov miera za december;
Prame: Vro#n sprvy NBS 1993-1996; Situa#n sprva o menovom vvoji v SR za janur 1998;
vlastn prepo#ty.

Z hornej polovice Tabu%ky 3
8
vidno, ako sa formovala truktra tohto agregtu pod%a
hlavnch troch skupn #asovho rozlenia. Pri permanentnom zniovan podielu
strednodobch vkladov na celkovch terminovanch vkladoch (s celkovm poklesom
o 20 percentnch bodov na 29,8 % ku koncu roka 1997) trvale rstol podiel
dlhodobch vkladov a od roku 1995 aj podiel krtkodobch vkladov. Motivcie drby
dlhodobch vkladov, v ktorch prevldaj vklady stavebnho sporenia, sa neviau na
vku rokovej miery. Presuny medzi strednodobmi a krtkodobmi vkladmi s vak
celkom dobre vysvetlite%n rovou prslunch rokovch mier: do roku 1996
rozdiel medzi rokovmi mierami z tchto dvoch skupn vkladov nebol zrejme
dostato#ne atraktvny na to, aby potla#il vhodu v#ej likvidnosti krtkodobch
vkladov; v roku 1997 rokov vnos z krtkodobch vkladov dosiahol absoltne
najvyiu hodnotu.

Doln polovica tabu%ky potvrdzuje vznamnos& zmeny, ktor sa udiala v truktre
peanej zsoby v'aka vraznmu zveniu podielu korunovch terminovanch
vkladov (resp. zneniu podielu neterminovanch vkladov) na M2.

Posledn riadok tabu%ky vak nti podstatne si poopravi& predstavu o vznamnosti
tejto zmeny pre kvalitu peanej zsoby M2 v zmysle zvenia podielu stabilnejch,
resp. dlhodobejch loiek. daje s mono a prekvapujce, pretoe zis&ujeme, e
za cel sledovan obdobie sa podiel relne krtkodobej zloky (neterminovanch a
krtkodobch terminovanch vkladov) na celkovch korunovch vkladoch menil iba
minimlne a trvale sa udroval na rovni prevyujcej 70 %. Vrazn zvenie
podielu terminovanch vkladov na celkovch korunovch vkladoch (resp. na M2)

8
Vpo#ty vychdzaj z dajov bankovej tatistiky o celkovch vkladoch. Podielov hodnoty preto
nekoreponduj dokonale s hodnotami, ktor by sme zskali z menovho preh%adu, sledujceho iba
vklady obyvate%stva a podnikov (a pois&ovn). Rozdiel v trende podielu neterminovanch
(terminovanch) vkladov na celkovch korunovch vkladoch predstavoval 1-2%-n body viac (menej)
ne pod%a dajov menovho preh%adu. To znamen, e subjekty mimo skromnho sektora (t.j. najm
vldny sektor a neziskov organizcie) preferovali vyie drby peanch zostatkov vo forme
rchlolikvidnch neterminovanch vkladov ne podniky a obyvate%stvo. Je to dan charakterom ich
prevdzkovch potrieb.

11
teda neznamenalo skvalitnenie #asovej truktry vkladov (resp. peanej zsoby M2)
ako primrnych zdrojov pre verov aktivity bnk.

Z dajov v dolnej polovici Tabu%ky 3 rozrench o daje z Tabu%ky 4 zrove
zskame aj #iastkov informciu o motvoch peanho sprvania ekonomickch
subjektov. Pri v podstate rovnako hodnotnom uspokojovan transak#nho motvu
drby peaz pomocou neterminovanch a krtkodobch terminovanch vkladov, k
podstatnej zmene dolo vntri truktry takto skontruovanho agregtu.


Tabu(ka 4: Krtkodob vklady spolu mld. Sk
1992 1993 1994 1995 1996 1997
Neterminovan
+ krtkodob terminovan
vklady
135,7 153,6 179,2 226,3 261,1 281,7
Neterminovan 94,8 99,4 104,4 135,7 153,4 140,5
Krtkodob terminovan 40,9 54,2 74,8 90,6 107,7 141,2
Podiel krtkodobch
terminovanch na celkovch
krtkodobch (v %)
30,1 35,3 41,7 40,0 41,2 50,1

Vchodiskov situciu k 1.1.1993 predstavoval pomer zhruba 70: 30 v prospech
neterminovanch vkladov, ku koncu roka 1997 sa podiel oboch zloiek na celkovch
krtkodobch lokch vyrovnal na 50:50. K najv#iemu posunu - takmer o 9 bodov
- pritom dolo v priebehu roka 1997. To znamen, e cel polovica objemu
krtkodobch loiek - osobitne krtkodob terminovan vklady - umoovala v
rastcej miere realizova& aj in ne #isto transak#n motv drby peaz, Meme ho
nazva& pekula#nm motvom, uspokojovanm zaujmavm rokovm vnosom.
Tabu%ka 5 ukazuje vvoj podielov vybranch skupn krtkodobch terminovanch
vkladov na ich celkovom objeme v roku 1997, kedy rast rokovch mier a nsledn
retrukturalizcia loiek mali najdynamickej priebeh.
9


Aj z tohto preh%adu vidno, e vysok rokov miery vrazne pri&ahovali loky s
ve%mi krtkou #asovou viazanos&ou - spolo#n podiel vkladov do 7 dn a do 1
mesiaca na krtkodobch terminovanch vkladoch sa medziro#ne zvil z 18 % na 41
%, zatia% #o podiel vkladov s viazanos&ou do 1 roka (pri ktorch aj rokov miera
zaznamenala najmeniu dynamiku) poklesol pod polovicu na celkovom objeme tchto
vkladov, pri#om sa absoltne znil aj ich objem. K ve%mi silnmu poklesu (o 5,6
mld. Sk) vkladov do 1 roka dolo potom v prvom tvr&roku 1998, #o spsobilo
dramatick pokles ich podielu (takmer o 10 bodov) na celkovom objeme
krtkodobch terminovanch vkladov.
10



9
Tabu%ka neobsahuje vklady do 6 a do 9 mesiacov, ktorch vvoj nezaznamenal podstatnejie zmeny.
Pre vkladate%ov ako najmenej atraktvne loky sa javia vklady do 9 mesiacov, ktor trvale vykazovali
najni podiel na celkovch terminovanch vkladoch (pod 2 % s tendenciou k poklesu), a to aj napriek
ve%mi vraznmu rastu priemernej rokovej miery z tchto vkladov (na 16,78 % v decembri 1997).

10
Naproti tomu v rovnakom obdob (1Q 1998) vrazne vzrstol objem loiek do 6 mesiacov, a tm ich
podiel na krtkodobch terminovanch vkladoch v marci 1998 dosiahol 9 % (oproti 4,8 % v decembri
1997).

12

Tabu(ka 5: Vvoj truktry krtkodobch terminovanch vkladov* a priemernch rokovch
mier
do 7 dn

do 1 mesiaca

do 3 mesiacov

do 1 roka


podiel rokov
miera
podiel rokov
miera
podiel rokov
miera
podiel rokov
miera
Dec. 1996 0,84 9,51 17,17 8,87 10,36 8,89 62,69 8,91
Mar. 1997 3,85 14,74 17,38 10,71 7,64 8,85 58,80 9,96
Jn 1997 6,88 14,76 16,86 12,27 6,84 11,37 57,14 10,11
Sep. 1997 7,90 20,43 24,45 15,45 6,95 13,30 52,30 10,49
Dec. 1997 6,16 17,10 34,79 16,25 7,88 15,04 46,03 10,51
Mar. 98 9,56 15,47 32,84 18,00 11,81 18,68 36,40 10,73
* Podiely na krtkodobch terminovanch vkladoch v %


Pre ilustrciu uvdzame v Prlohe grafick prklady vvoja krtkodobch
terminovanch vkladov s najkratou dobou viazanosti a relevantnch priemernch
rokovch mier za obdobie 1996-Q1 1998. Najpresved#ivejiu vzbu medzi rastom
rokovej miery a objemom vkladov vykazovali vklady do 1 mesiaca; z povahy
vkladov do 7 dn vyplva v#ia vo%nos& tejto vzby. U vkladov do 3 a do 6 mesiacov
vidno v druhej polovici roka 1997 tendenciu k presunu tchto loiek v prospech
krtkodobejch vkladov, vysvetlite%n nim rokovm vnosom na dlhiu dobu
viazanosti. S vraznejm zvenm rokovch mier z tchto dvoch skupn vkladov od
za#iatku roka 1998 vak dolo k prudkmu nrastu ich objemov pri pokra#ujcom
raste vkladov do 7 dn a do 1 mesiaca.




4. Vyhodnotenie zmien v pe#anom sprvan ekonomickch
subjektov na
truktru pe#anej zsoby M2

Zo zskanch informci mono zostavi& schmu motivci ekonomickch subjektov
pre drbu peanch zostatkov (Tabu%ka 6). Celkov pean zsobu M2 sme
rozdelili do troch skupn - na peniaze uspokojujce (a) transak#n dopyt (obeivo +
neterminovan vklady), (b) pekula#n dopyt (krtkodob terminovan vklady do 7
dn a do 9 mesiacov) a (c) sporov, resp. opatrnostn motv (krtkodob
terminovan vklady do 1 roka + strednodob a dlhodob terminovan vklady + vklady
v cudzej mene).

V priebehu roka 1997 sa podiel pekula#nho dopytu na M2 zvil o 7 bodov a iba v
priebehu troch mesiacov roka 1998 o 'alch 6 bodov na vslednch 22,4 %. Tento
nrast sa odzrkadlil v zniovan podielov nielen transak#nch peaz (obeiva a
neterminovanch vkladov), ale aj sporovej zloky vkladov.

Tabu(ka 6: Motiva&n zameranie drby pe#anch zostatkov ( v % na celkovom objeme
pe#anej zsoby M2)
Transak&n zloka pekula&n zloka sporov
(opatrnostn) zloka
December 1996 40,8 9,4 49,8
13
Jn 1997 36,0 13,2 51,3
December 1997 36,0 16,5 47,5
Marec 1998 32,8 22,4 44,8

Vysok rokov vnosy z ve%mi krtkodobch vkladov s v prvom priblen
vsledkom riadenia verovch aktivt obchodnch bnk v s#asnch podmienkach
slovenskho peanho trhu. Odzrkad%uj vak aj neprimerane rizikov situciu v
bankovom sektore vzh%adom na pretrvvajci vysok podiel nedobytnch
poh%advok, a teda s aj dsledkom situcie v podnikovej sfre.

Z poh%adu NBS je to komplikovan situcia, pretoe ak na jednej strane vvoj
trhovch rokovch mier m prevane autonmny charakter, vysok objemy
priebene vyplcanch rokov - ktor sa bu' rozplyn v spotrebe alebo ponechan na
#toch priamo generuj 'alie zdroje v rmci schmy zloenho ro#enia - sa mu
sta& dodato#nm zdrojom rastu peanej zsoby, a tm aj faktorom psobiacim proti
menovopolitickm zmerom v oblasti regulovania dynamiky jej rastu. Prudk nrast
sledovanej skupiny krtkodobch vkladov (7 dn a do 9 mesiacov) v prvom tvr&roku
1998, z ktorch sa priemern rokov vnos v s#asnosti pohybuje na rovni okolo
17 %, je zna#ne znepokojujcim - hoci z poh%adu profitujcich ekonomickch
subjektov #isto racionlnym - javom.
11



5. Sektorov truktra vkladov a jej vplyv na vvojov
dynamiku M2

V rmci M2 mono identifikova& pecifick charakteristiky v drbe peaz pod%a
hlavnch sektorov, podie%ajcich sa na tvorbe peanej zsoby v ekonomike SR - t.j.
sektora obyvate%stva a podnikov.
12
Na analzu sektorovej truktry vkladov je
dostato#n mnostvo dajov bankovej tatistiky, podiel oboch sektorov na obeive sa
predpoklad v pomere 70 % v drbe obyvate%stva, 30 % v drbe podnikov. Ku koncu
roka 1997 tak podiel obyvate%stva na tvorbe celkovej peanej zsoby M2
predstavoval 66,7 % a podiel podnikovho sektora (vrtane pois&ovn) 33,3 %. Ak z
'alieho rozboru vyl#ime obeivo
13
, podiel obyvate%stva na celkovom hrne
vkladov (s#tu neterminovanch a terminovanch vkladov a vkladov v cudzej mene)

11
V celoro#nom priemete aj za (dos& nerelneho) predpokladu nezmenenho stavu tchto vkladov sa tu
jedn o objemy, ktor rdovo mu konkurova& prrastkom verov do skromnho sektora.

12
V rmci podnikovho sektora sledujeme v tejto analze aj vklady pois&ovn, ktorch samostatn
rozbor by pri ich relatvne nzkych rovniach zatia% nemal vznamnej interpreta#n vznam.
13
Hodnotenie vvoja obeiva v SR z h%adiska identifikcie spotrebnch (vdavkovch) zvyklost
naich ekonomickch subjektov by zatia% neprinieslo vznamnejie zistenia, pretoe vvoj tohto
najuieho peanho agregtu bol zasiahnut viacermi okovmi vplyvmi nepeanho
(administratvneho) charakteru: v roku 1993 to boli efekty rozdelenia bvalej (SFR a spolo#nej meny,
delenia federlneho obeiva, jeho kolkovania a postupnej vmeny za nov slovensk bankovky, #o
spsobovalo nrazov poklesy obeiva, sprevdzajce vkon jednotlivch krokov zavdzania
samostatnej slovenskej meny. -alm vraznm zsahom bolo administratvne odpsanie obeiva v
objeme 6 mld. Sk k ultimu roka 1994 (17,6 % z objemu obeiva k uvedenmu dtumu), ktor mono
tie pripsa& dorieovaniu nepresnost vzniknutch z delenia federlneho obeiva pod%a prijatho
princpu 2:1.
14
ku koncu roka 1997 predstavoval 66,4 %, podiel podnikate%skho sektora 33,6 % (z
toho bolo 29,2 % vkladov podnikov 4,4 % vkladov pois&ovn).

Je zrejm, e dvojtretinov podiel obyvate%stva
14
na peanej zsobe M2 nevyhnutne
dva tomuto sektoru aj ur#ujcu funkciu nielen na tvorbe objemov M2, ale aj na
charakteristikch vvojovej dynamiky tohto agregtu. U z agregovanch dajov
Grafu 2 vidno, e vvoj vkladov v oboch sektoroch je zna#ne odlin. Vklady
obyvate%stva maj relatvne rovnomern tendenciu k rastu. Rast vkladov v
podnikovom sektore bol nerovnomernej, so zrete%nmi medziobdobiami
absoltnych poklesov.

Graf 2: Vvoj vkladov v SR pod(a hlavnch sektorov (v mld. sk)
0,00
50,00
100,00
150,00
200,00
250,00
300,00
350,00
400,00
450,00
Vklady spolu Obyvate stvo Podniky(vr.pois!ovn)
mld.Sk


Vhy sektorovch charakteristk vvoja vkladov potom zrete%ne ovplyvuj
dynamiku peanej zsoby M2. Ur#ujci vplyv na trendov pohyby M2 maj vklady
obyvate%stva, krtkodob fluktucie M2 ovplyvuje najm podnikov sektor. Shrnn
vplyv zmien v dynamike rastu vkladov podnikov a obyvate%stva na dynamiku M2
ukazuje Graf 3. Pozoruhodn vvoj, odporujci zveru o ur#ujcej trendovej funkcii
vkladov obyvate%stva na vvoj M2, nastal v druhej polovici roka 1997: v dsledku
vraznho poklesu tempa rastu vkladov v podnikovej sfre, stiaceho do ich
absoltneho bytku, sa dynamika rastu M2 odklonila od rastovho trendu vkladov
obyvate%stva a nadobudla klesajci trend.

Podobne ako vo vvoji celkovch vkladov, aj charakter vvoja troch hlavnch foriem
vkladov - neterminovanch, terminovanch a vkladov v cudzej mene - je zvisl
predovetkm od vvoja vkladov toho sektora, ktor m ur#ujci podiel na kadej
skupine vkladov. Z Tabu%ky 7 je zrejm, e sektor obyvate%stva m ur#ujci vplyv na
vvoj terminovanch vkladov a vkladov v cudzej mene; podniky zase primrne
ovplyvuj vvoj neterminovanch vkladov.

14
Tento podiel zodpoved tandardnmu rozdeleniu sektorovej drby peanch aktv v rmci definci
agregtu irokch peaz vo vyspelch ekonomikch. Na Slovensku bol v sledovanom obdob
relatvne stabiln s vhradou, e v rokoch 1993-1996 bol o nie#o ni, nikdy vak podiel obyvate%stva
neklesol pod 60 %.
15


Graf 3: Vplyv vkladov obyvate(stva a podnikov na dynamiku M2 (medziro&n zmeny v %)
-5,00
0,00
5,00
10,00
15,00
20,00
25,00
30,00
M2 Obyvate stvo Podniky (vr.pois!ovn)
%


Tabu(ka 7: Podiely obyvate(stva a podnikov na tvorbe hlavnch foriem vkladov (v %)
Neterminovan

Terminovan

V cudzej mene

Obyvate(stv
o
Podniky Obyvate(stv
o
Podniky Obyvate(stv
o
Podniky
1992 34,3 65,7 78,6 21,4 84,9 15,1
1993 34,4 65,6 75,8 24,2 84,6 15,4
1994 33,1 66,9 73,6 26,4 84,1 15,9
1995 32,8 67,2 74,4 25,6 89,2 10,8
1996 35,4 64,6 73,8 26,2 85,9 14,1
1997 39,3 60,6 76,2 23,8 84,3 15,7
Prame: Menov preh%ady NBS za prslun roky

Vvoj samotnch podielov vkladov obyvate%stva a podnikov na jednotlivch formch
vkladov zvis najm od toho, ako sa v rmci celkovej dynamiky vkladov kadho
sektora formovali sektorov preferencie peanho sprvania. Podrobnejia analza
#asovej truktry vkladov v sektore obyvate%stva a podnikov je potom vlastne k%#om
k identifikcii hlavnch momentov, ktor sa podie%ali na formovan agregovanej
truktry vkladov na Slovensku a v kone#nom dsledku na hlavnch kvalitatvnych
charakteristikch peanej zsoby M2.

Rozdielnos& sektorovch charakteristk vvoja vkladov je dan dvoma faktormi, ktor
spolu, pravda, do zna#nej miery svisia. S to jednak odlin motivcie pre drbu
peanch zostatkov obyvate%stvom a podnikmi (rozdielne sektorov funkcie dopytu
po peniazoch), jednak odlin potreby a monosti prstupu k verom ako
dodato#nmu, resp. vonkajiemu zdroju financovania.
15


15
Podiel verov poskytnutch obyvate%stvu na celkovch veroch skromnmu sektoru je minimlny:
v poslednch troch rokoch sa pohyboval na rovni okolo 5 % (v roku 1997 to bolo 5,5 %).
Rozhodujcich zhruba 95 % verov pripad na podniky.

16

Motivcie obyvate%stva pre drbu peanch zostatkov obsahuj tak pomerne siln
transak#n zloku na uspokojovanie bench vdavkov, ako aj sporov zloku vo
funkcii uchovvate%a hodnt (vrtane opatrnostnho #elu), ktor je zvraznen
naimi s#asnmi podmienkami nerozvinutho finan#nho trhu (nedostato#nch
monost alternatvneho umiestnenia aktv). Drba peanch aktv v podnikovom
sektore je motivovan skr operatvnymi transak#nmi #elmi a #iastkovm
zabezpe#enm zmerov vykrvanch v rozhodujcej miere verovmi zdrojmi.
16

Oba sektory potom primerane situcii na peanom trhu vyuvaj ur#it podiel zo
svojich vkladov na "pekula#n" #ely, realizovan v atraktvnych rozdieloch
rokovch sadzieb z rozli#nch typov terminovanch vkladov.


5.1 Vklady obyvate(stva

Z dajov Tabu%ky 8 mono v stru#nom zhrnut kontatova&, e v truktre vkladov
obyvate%stva sa posilnili jej priazniv kvalitatvne charakteristiky - relatvne stabiln,
zhruba dvojtretinov podiel si udriavali korunov terminovan vklady, vrazne, nie
vak extrmne sa posilnila zloka vkladov v cudzej mene a na druhej strane poklesol
podiel neterminovanch vkladov. Ani tu vak nemono iba na zklade tchto dajov
priamo hovori& o podstatnejej redukcii transak#nej zloky peaz v prospech menej
likvidnch zloiek.
Tabu(ka 8: truktra vkladov obyvate(stva
Vklady spolu

Neterminovan

Terminovan

V cudzej mene
mld. Sk % mld. Sk % mld. Sk % mld. Sk %
1992 110,1 100,0 26,5 24,1 72,9 66,2 10,7 9,7
1993 137,5 100,0 31,3 22,8 82,1 59,7 24,1 17,5
1994 161,8 100,0 31,5 19,5 98,0 60,6 32,3 20,0
1995 198,5 100,0 37,4 18,8 125,7 63,3 35,4 17,8
1996 230,5 100,0 46,2 20,0 148,4 64,4 35,9 15,6
1997 268,6 100,0 46,2 17,2 182,8 68,1 39,6 14,7
Prame: Menov preh%ad NBS. Prslun roky.

Z Tabu%ky 9 naopak vidno, e najvy podiel na terminovanch vkladoch
obyvate%stva si trvale udrovali krtkodob vklady (do 1 roka). Tento podiel (okrem
vchodiskovho stavu z konca roka 1992) a do roku 1996 iba mierne prevyoval
podiel strednodobch vkladov. V roku 1997 vak v dsledku prudkho nrastu
objemu krtkodobch vkladov a absoltneho poklesu strednodobch vkladov sa
rozdiel medzi podielmi oboch skupn vkladov rozril na 20 bodov v prospech
krtkodobch loiek a za prv tri mesiace roku 1998 o 'alch 10 bodov. Varovn je,
e ak medziro#n pokles 1997/1996 strednodobch vkladov predstavoval 1,4 mld.
Sk, iba za prv tvr&rok 1998 sa tieto vklady znili o 7,5 mld. Sk. To u mono
povaova& za vznamn zmenu v peanom sprvan obyvate%stva, pokia% ide o
udriavanie ur#itho stabilnho objemu "opatrnostnej" peanej rezervy.

16
Motivcie drby peanch aktv v podnikoch v zsade najlepie vysvet%uje teria portflia. Aj v
tandardnch podmienkach vak plat, e pean sprvanie malch podnikov s obmedzenmi
monos&ami prstupu k verovm zdrojom a slabou angaovanos&ou na kapitlovom trhu m #rty
podobn skr sprvaniu obyvate%stva.

17

Dlhodob vklady sa vyzna#ovali permenentnou tendenciou k rastu s vraznm
skokom v roku 1995. To sa prejavilo aj v markantnom zven podielu tchto vkladov
na celkovch terminovanch vkladoch obyvate%stva (17,4 % ku koncu roka 1997).
Treba, pravda, pripomen&, e bezkonkuren#ne rozhodujci podiel (na rovni okolo
90 %) tu maj vklady stavebnho sporenia.
17


Tabu(ka 9: )asov truktra korunovch terminovanch vkladov obyvate (stva
Terminovan
vklady spolu

Krtkodob

Strednodob

Dlhodob

mld. Sk % mld. Sk % mld. Sk % mld. Sk %
1992 73,1 100,0 36,7 50,2 29,9 40,9 6,5 8,9
1993 82,2 100,0 40,2 48,9 35,4 43,1 6,6 8,0
1994 98,2 100,0 46,6 47,5 44,3 45,1 7,3 7,4
1995 126,1 100,0 55,5 44,0 51,9 41,2 18,7 14,8
1996 148,6 100,0 66,1 44,5 58,7 39,5 23,8 16,0
1997 182,7 100,0 93,6 51,2 57,3 31,4 31,7 17,4
1998* 190,7 100,0 108,6 56,9 49,8 26,1 32,3 16,9
* 1. tvr&rok. Prame: Bankov tatistika vkladov a verov NBS; vlastn prepo#ty.

Ak sa bliie pozrieme na zmeny, ku ktorm dolo v roku 1997, z Tabu%ky 9 vidno,
e cel ro#n prrastok terminovanch vkladov obyvate%stva sa realizoval #iasto#ne v
dlhodobch, v rozhodujcej miere vak v krtkodobch lokch pri absoltnom
odleve strednodobch vkladov. Informciu o tom ako obyvate%stvo realizovalo svoje
pean preferencie v rmci samotnej skupiny krtkodobch vkladov poskytuje
Tabu%ka 10. A do roku 1996 rozhodujci podiel (na rovni okolo 90 %) tu mali
vklady do 1 roka a loky s kratou viazanos&ou nehrali podstatnejiu lohu. V
priebehu (najm druhej polovice) roka 1997 vak podiel vkladov do 1 roka prudko
poklesol na koncoro#nch 62 %, #o znamen, e takmer 40 % krtkodobch
terminovanch vkladov obyvate%stva sa realizovalo vo ve%mi krtkodobch lokch.

Vznam posunu v prospech ve%mi krtkodobej zloky vkladov zska ete na draze
tm, e najv# nrast zaznamenali vklady s #asovou viazanos&ou do 7 dn (s
medziro#nm indexom rastu 1960) a vklady do 1 mesiaca (s indexom rastu 2209) a a
s ve%km odstupom nasledovali vklady do 3 mesiacov (index 86). Pri ostatnch
krtkodobch terminovanch vkladoch obyvate%stva v podstate nedolo k
vznamnejm medziro#nm zmenm.

Tabu(ka 10: )asov truktra krtkodobch terminovanch vkladov obyvate (stva v roku 1997
Do 7 dn Do 1 mesiaca


Do 3 mesiacov


Do 6 mesiacov


Do 1 roka
(1) (2) (3) (1) (2) (3) (1) (2) (3) (1) (2) (3) (1) (2) (3)
Jan. 0,1 0,2 9,56 0,9 1,4 9,31 2,9 4,3 6,56 4,6 6,8 7,29 58,1 87,1 8,61
Mar
.
0,1 0,2 11,94 1,3 1,9 10,11 3,2 4,7 7,13 4,7 6,9 7,87 58,0 86,1 9,82
Jn 0,9 1,3 16,07 3,4 4,8 15,12 3,3 4,7 7,94 4,6 6,6 8,12 58,1 82,4 9,92

17
Stimuly k tvorbe vkladov stavebnho sporenia sa nezakladaj na preferen#nej rokovej sadzbe,
napokon ani na ttnej cie%ovej prmii vo vke 30 % ro#ne (maximlne vak 6000 Sk), ale
predovetkm na monosti #erpania medziveru v priebehu sporenia. Zo tastistickho h%adiska tento
motiva#n systm v podstate znemouje jednotn kalkulciu vnosnosti vkladov stavebnho sporenia.
18
Sep. 1,6 1,9 18,60 9,6 12,5 15,70 3,9 5,1 11,47 4,5 5,9 8,76 57,1 74,5 10,11
Dec. 3,1 3,3 19,26 21,9 23,4 16,36 5,4 5,7 13,30 4,8 5,7 9,63 58,2 62,1 10,28
Mar
.98

7,5

6,9

18,50

30,9

28,5

18,8
0

12,7

11,7

19,12

4,3

4,0

10,06

52,7

48,5

10,50

(1) Objem v mld. Sk; (2) Podiel na krtkodobch terminovanch vkladoch
obyvate%stva (v %); (3) Priemern mesa#n rokov miera (v %). Prame: Bankov
tatistika NBS, vlastn prepo#ty
Pri hodnoten fenomnu prudkho nrastu krtkodobch terminovanch vkladov
obyvate%stva v roku 1997 sa dala stle kontatova& jedna dleit skuto#nos&: napriek
vraznm zmenm v relatvnych podieloch jednotlivch #asovch loiek, v
absoltnych objemoch si pomerne stabiln rove udriavali vklady s najdlhou
#asovou viazanos&ou - t.j. vklady do 1 roka. Situcia sa vak podstatne zmenila v
prvom tvr&roku 1998. Pokra#ujci intenzvny rast ve%mi krtkodobch loiek
(podiel vkladov do 7 dn a do 3 mesiacov dosiahol v marci spolu 47,1 %) sa u
vrazne realizoval aj na kor od#erpvania vkladov do 1 roka, ktorch podiel na
krtkodobch terminovanch vkladoch obyvate%stva sa iba v priebehu tchto troch
mesiacov znil o 13 bodov (na 48,5 %).

Graf 4: Motiva&n truktra pe#anho sprvania obyvate(stva (1997-Q1 1998)
0,00
10,00
20,00
30,00
40,00
50,00
60,00
70,00
Dec.96 Jun.97 Dec.97 Mar.98
Transak"n zloka pekula"n zloka sporov zloka
%


Ak prepo#tame motiva#n zloky peanho sprvania obyvate%stva pod%a schmy
pouitej v Tabu%ke 6 dospievame vsledkom zhrnutm v Tabu%ke 11. Ve%mi
dynamick presun zujmu o rchlo dosiahnute%n vnosy z krtkodobch
terminovanch vkladov podstatne potla#il predovetkm sporov, ale aj transak#n
motivcie v peanom sprvan obyvate%stva. Podiel "pekula#nej" zloky vrazne
vzrstol u v roku 1997 a ete prudiu dynamiku zaznamenal v 1. tvr&roku 1998,
kedy sa zvil o 'alch 6,4 boda, t.j. o 2/3 jeho nrastu za cel predchdzajci rok.


Tabu(ka 11: Motiva&n zameranie tvorby vkladov obyvate(stva (v % na celkovom objeme
pe#anch zostatkov v drbe obyvate(stva)
Transak&n zloka pekula&n zloka sporov
(opatrnostn) zloka
December 1996 29,4 3,1 67,5
Jn 1997 29,9 4,6 65,5
December 1997 26,8 11,8 61,4
19
Marec 1998 25,5 18,2 56,3


5.2 Vklady podnikov

Podniky sa podie%aj na tvorbe peanej zsoby M2 pribline 1/3 vkladov a 30 %
obeiva. Vznam vkladov podnikov (resp. celkovch peanch zostatkov v drbe
podnikov) pre formovanie trendu M2 je preto podstatne men ako peanch zdrojov
v drbe obyvate%stva.

Graf 5: Vvoj vkladov podnikovej sfry* (v mld. Sk)
0,00
20,00
40,00
60,00
80,00
100,00
120,00
140,00
160,00
Neterminov
an
Terminova
n
V cudzej
mene
Spolu
mld. Sk

*spolu podniky a pois&ovne

Tabu(ka 12: truktra vkladov podnikov (vr. pois%ovn)
Vklady spolu

Neterminovan

Terminovan

V cudzej mene
mld. Sk % mld. Sk % mld. Sk % mld. Sk %
Q4 1992 72,6 100,0 50,8 70,0 19,9 27,4 1,9 2,6
Q2 1993 72,7 100,0 43,0 59,1 24,5 33,7 5,2 7,1
Q4 1993 90,4 100,0 59,8 66,1 26,2 29,0 4,4 4,9
Q2 1994 80,8 100,0 46,1 57,1 29,8 36,9 4,9 6,1
Q4 1994 104,4 100,0 63,3 60,6 35,0 33,5 6,1 5,9
Q2 1995 99,3 100,0 57,3 57,7 37,1 37,4 4,9 4,9
Q4 1995 124,2 100,0 76,5 61,2 43,4 34,9 4,3 3,9
Q2 1996 119,3 100,0 65,9 55,2 48,8 40,9 4,6 3,9
Q4 1996 142,9 100,0 84,2 58,9 52,8 36,9 5,9 4,2
Q2 1997 129,1 100,0 61,3 47,5 60,2 46,6 7,6 5,9
Q4 1997 137,3 100,0 71,2 51,9 57,6 42,0 8,5 6,2
Prame: Menov preh%ad NBS. Prslun roky.

Jedinou skupinou vkladov, ktorch vvoj je determinovan v rozhodujcej miere
podnikmi, s neterminovan vklady s pribline 60%-nm podielom podnikovej sfry
meranm ku koncu jednotlivch rokov. Tu treba, pravda, bra& do vahy ur#it
nadhodnotenie tohto podielu vzh%adom na nerovnomern vvoj neterminovanch
vkladov podnikov, ktorch objemy vrcholia prve koncom roka a potom sa zniuj.
18


18
Je to dan prevdzkovmi charakteristikami fungovania podnikovej sfry a finan#nmi procesmi:
zven akumulcia podnikovch prjmov ku koncu roka spsobuje vrazn nrast neterminovanch
20

Tabu(ka 13: )asov truktra terminovanch vkladov podnikov
Terminovan
vklady spolu

Krtkodob

Strednodob

Dlhodob

mld. Sk % mld. Sk % mld. Sk % mld. Sk %
1992 19,61 100,0 3,32 16,93 16,28 83,02 0,00 0,00
1993 25,41 100,0 13,14 51,71 12,07 47,50 0,20 0,79
1994 32,98 100,0 22,58 68,47 10,15 30,78 0,25 0,76
1995 40,67 100,0 26,01 63,95 13,90 34,18 0,75 1,84
1996 48,22 100,0 32,51 67,42 14,99 31,09 0,73 1,51
1997 51,46 100,0 39,64 77,03 11,44 22,23 0,37 0,72
Q1 1998 64,37 100,0 50,38 78,27 13,05 20,27 0,94 1,55

Pri hodnoten truktry vkladov podnikov preto ako relevantnejie vyznievaj daje z
polovice roka (resp. ku koncu jna), ktor neobsahuj cyklick zloku pohybu
neterminovanch vkladov. V Tabu%ke 12 preto uvdzame prslun daje v
polro#nch intervaloch. Aj z tohto preh%adu vidno, e tak v absoltnych, ako aj
relatvnych hodnotch (s vnimkou druhho polroka1997) hlavnou zlokou vkladov
podnikov boli neterminovan vklady. Podiel terminovanch vkladov sa vak
permanentne zvyoval. loha vkladov v cudzej mene v porovnan so sektorom
obyvate%stva je napriek ich rchlemu rastu podstatne menia.

Graf 6 : Podiel krtkodobej zloky na celkovch vkladoch podnikov
0,00
10,00
20,00
30,00
40,00
50,00
60,00
70,00
80,00
90,00
Q2 1993 Q2 1994 Q2 1995 Q2 1996 Q2 1997
Neterminovan Krtkodob
terminovan
Neterminovan+krt
kodob terminovan
%


Pri rastcich objemoch terminovanch vkladov ns op& zaujma, ako sa v
podnikovom sektore vyvjala ich #asov truktra: do akej miery sa tu prejavil
vznam faktora sporenia a vytvrania ur#itch dlhodobejch rezervnch fondov a ako
podniky reagovali na dynamick rast rokovch mier v roku 1997. Z Tabu%ky 13
vidme, e od roku 1993 dominuje v terminovanch vkladoch podnikov krtkodob

vkladov, zatia% #o plnenie daovch povinnost ku koncu marca sa odzrkad%uje v poklese tchto
vkladov v prvom tvr&roku nasledujceho roka.

21
zloka
19
, a to podstatne vraznejm spsobom ako pri vkladoch obyvate%stva: zatia%
#o u obyvate%stva rozdiel medzi podielom krtkodobch a strednodobch vkladov na
celkovch terminovanch vkladoch tvoril iba nieko%ko (rdovo p&) percentnch
bodov, v podnikovej sfre bol podiel krtkodobch vkladov zhruba dvojnsobn ako
podiel strednodobch vkladov (ilustratvne v rokoch 1994-1996). -alm markantnm
rozdielom v porovnan so sektorom obyvate%stva je v podstate zanedbate%n rove
dlhodobch vkladov podnikovej sfry.

Tabu(ka 14: truktra krtkodobch terminovanch vkladov podnikov v rokoch 1996-1997
Do 7 dn

Do 1 mesiaca

Do 3 mesiacov

Do 6 mesiacov

Do 9 mesiacov

Do 1 roka

(1) (2) (1) (2) (1) (2) (1) (2) (1) (2) (1) (2)
Dec.95
3,73 18,30 5,18 25,42 2,57 12,61 3,50 17,17 0,90 4,42 7,07 34,69
Jn 96
4,22 14,80 9,96 34,94 4,49 15,75 2,51 8,80 0,80 2,81 6,43 22,55
Dec.96
0,70 2,15 15,44 47,49 6,90 21,22 3,17 9,75 0,49 1,51 5,77 17,75
Jn 97
6,67 17,18 15,88 40,91 3,10 7,99 6,01 15,48 0,43 1,11 6,40 16,49
Dec.97
5,02 12,67 23,59 59,53 4,46 11,25 1,52 3,84 0,21 0,53 4,81 12,14
Mar.98
7,85 15,58 20,60 40,89 5,99 11,89 10,18 20,21 0,22 0,44 5,55 11,02
(1) Objem v mld. Sk.
(2) Podiel na krtkodobch terminovanch vkladoch podnikov v %.

Menej dramaticky ako v sektore obyvate%stva sa v podnikovej sfre prejavil aj efekt
rchleho rastu rokovch mier z krtkodobch terminovanch vkladov z roku 1997,
pretoe podniky v predchdzajcom obdob benejie vyuvali (ve%mi) krtkodob
loky (Tabu%ka 14). U od roku 1996 tu dominuj vklady s viazanos&ou od 7 dn
do 3 mesiacov, s absoltnou prevahov vkladov do 1 mesiaca. Podiel skupiny vkladov
do 1 roka sa postupne redukoval na 11,02 % v marci 1998.


Zhrnutie

Meranie mnostva peaz v ekonomike pomocou shrnnch agregtov peanej
zsoby (M2, M3 at'.) predpoklad identick vlastnosti vetkch truktrnych zloiek
zvolenho agregtu. Tento prstup neumouje postihn& vznamn reakcie
peanho sprvania ekonomickch subjektov na zmeny rokovch mier z
jednotlivch zloiek peanch aktv sstredench v danom agregte. V prpade takto
vyvolanch prudkch zmien v peanom sprvan potom me djs& v rmci
shrnnho agregtu peanej zsoby k vznamnej retrukturalizcii podielov jeho
jednotlivch zloiek, ktor zna#ne pozmen jeho vlastnosti.

Ako ukazuje vvoj na Slovensku od roku 1997, pod navonok pozitvnym trendom vo
formovan vntornej truktry agregtu M2, opierajcim sa o formlny predpoklad,
e so zvyovanm podielu jeho menejlikvidnej zloky (kvzipeaz) sa zlepuj
vlastnosti stability celkovej peanej zsoby v ekonomike, psob ve%mi vrazn
opa#n trend k jej destabilizcii a k zhorovaniu jej #asovej truktry.


19
Uniktnos& stavu k ultimu roka 1992 svis zrejme predovetkm s rozli#nmi peanmi
operciami podnikovej sfry tesne pred rozdelenm bvalej (SFR, ale aj s nejasnmi vyhliadkami a
o#akvaniami okolo ekonomickho vvoja v samostatnej SR od roku 1993.
22
Analza #asovej a sektorovej truktry peanej zsoby v SR s drazom na vvoj v
roku 1997 ukzala, e v dsledku prudkho rastu rokovch mier z velmi
krtkodobch terminovanch vkladov sa v truktre trerminovanch vkladov (ako
hlavnej zloky kvzipeaz) vznamne zvil podiel krtkodobch vkladov a v ich
rmci vkladov uloench na obdobie kratie ako 1 rok.

Rozhodujci vplyv na tento vvoj malo obyvate%stvo, jednak vzh%adom na jeho
dvojtretinov podiel na zdrojoch celkovej peanej zsoby, jednak vzh%adom na
skuto#ne zsadn obrat v jeho peanom sprvan smerom k masovmu presvaniu
menej vnosnch loiek (neterminovanch vkladov, ale v rastcej miere aj
strednodobch vkladov a vkladov s ro#nou vpovednou lehotou) do loiek s krtkou
dobou viazanosti od druhej polovice roka 1997.

Zhorovanie #asovej truktry vkladov znamen aj zhorovanie kvality zdrojov na
verov aktivity obchodnch bnk. Ved%ajm produktom tohto vvoja s vysok
objemy priebene vyplcanch rokov, ktor s dodato#nm zdrojom rastu peanej
zsoby v ekonomike, a tm aj faktorom, potencilne ohrozujcim plnenie
menovopolitickch cie%ov NBS v oblasti regulcie ponuky peaz.

Mikroekonomick svislosti (zmeny v peanom sprvan subjektov relnej
ekonomiky, ako aj politika obchodnch bnk v riaden aktv a pasv, determinujca
rove trhovch rokovch mier) mu teda zna#ne pozmeni& vntorn
charakteristiky stability shrnnho agregtu peanej zsoby a vnies& do jeho
truktry zna#n mieru nestability a rizikovch momentov. Shrnn agregty peanej
zsoby (vytvran "napo#tavacou" technikou) s, pravda, dleitou tandardnou
s#as&ou metodologickho intrumentria kadej centrlnej banky. Ke'e vak nie s
schopn obsiahnu& mikroekonomick svislosti psobiace na ich formovanie, je
iadce, aby sa popri tomto tandardnom meran peanej zsoby rozvjali aj
alternatvne prstupy na bze inak kontruovanch peanch agregtov a s v#m
drazom na sektorov charakteristiky peanho sprvania.

Vsledky predloenej analzy dvaj impulz k pokusu o zostavenie alternatvnych
mier peanej zsoby aj v slovenskch podmienkach, ktor by mohli by& predmetom
budceho vskumu v tejto oblasti. Pean agregty kontruovan s v#m drazom
na motivcie drby peanch zostatkov, by mohli prispie& k poodhaleniu niektorch
relevantnch faktorov a skuto#nost, ktor neme obsiahnu& tandardne vykazovan
pean zsoba M2.



Literatra

Fisher, P. - Hudson, S. - Pradhan, M.: Divisia Measures of Money, Bank of England
Quarterly Bulletin, May 1995, pp.240-255.

Geld und Finanzen. Eurostat. Konjunkturstatistiken 3/1997.

23
Komnkov, Z.: Alternatvne prstupy k meraniu peanej zsoby: Divisiove indexy.
Biatec, 5, 1997, #. 10, s.2-7.

Thomas, R.: Understanding Broad money. Bank of England. Working Papers
36/1996, #. 2.

Wesche, K.: The Demand for Divisia Money in a Core European Union. Federal
Reserve Bank of St. Louis, Review, september-oktber 1997, s. 51-60.


PRLOHA

Vvoj vybranch skupn krtkodobch terminovanch vkladov
a priemernch rokovch mier v rokoch 1996-1997





0,00
2,00
4,00
6,00
8,00
10,00
12,00
14,00
16,00
0
5
10
15
20
25
vklady do 7 dn priemer. rok. miera (prav
stupnica)
mld. Sk %



24
0,00
10,00
20,00
30,00
40,00
50,00
60,00
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
20
vklady do 1 mes. priemer. rok. miera (prav
stupnica)
mld. Sk %






0,00
2,00
4,00
6,00
8,00
10,00
12,00
14,00
16,00
18,00
20,00
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
20
vklady do 3 mes. priemer. rok. miera (prav
stupnica)
mld. Sk
%



25



0,00
10,00
20,00
30,00
40,00
50,00
60,00
70,00
80,00
0
2
4
6
8
10
12
vklady do 1 roka priemer. rok. miera (prav
stupnica)
mld. Sk %




















26

Intitt menovch a finan#nch tdi, Nrodn banka Slovenska
Vskumn prce #. 1/1998

Vydal:
Nrodn banka Slovenska
Odbor verejnch informci
trova 2
818 54 Bratislava
Slovensk republika



Nrodn banka Slovenska, 1998


ISBN