Vtkopysk divn alebo vtkopysk podivn (lat. Ornithorhynchus anatinus) je druh z eade vtkopyskovit. Patr medzi vajcorodce.

Charakteristika
Vtkopysk je obojiveln cicavec relatvne malch rozmerov, dorastajci do dky 40-60 cm, s hmotnosou 0,8 - 2,5 kg. Vyskytuje sa vo vchodnej Austrlii a Tasmnii v sladkch vodch (jazerch, rybnkoch, riekach a potokoch) obklopench lesnatm prostredm. Medzi jeho hlavn charakteristick znaky patr plosk zobk, chvost podobajci sa chvostu bobra a plvacie blany medzi prstami. Predn i zadn konatiny maj po p prstov. Tmavo hned srs je spravidla svetlejie sfarben na spodnej strane tela a pod oami s prtomn fliaiky bielej srsti. Samce maj jedov azu umiestnen na ostrohch zadnch nh. Vtkopysk nem typick chrup potrava je rozdrven hrebeovitmi litami v zobku. Domovom vtkopyska je nora v brehu dlh 530 metrov.

Rozmnoovanie
Obdobie prenia nastva od augusta do oktbra, aktivita jedincov vrchol vo veku dvoch rokov. Po kopulcii samica vybuduje hniezdo, do ktorho znesie obvykle dve a tri biele vajcia. Samica udruje vajcia v teple a po pribline dvoch tdoch sa vyliahnu mlat. Mlad s spoiatku nah a bezmocn, plne zvisl na rodiovskej starostlivosti. Matersk mlieko samica vyluuje cez azy v pokoke (mliene pry - u vtkopyska nie s prtomn iadne bradavky), mlat ho prijmaj jednoducho vytlanm zobkom a olizovanm z miest, kde sa tieto azy nachdzaj.

Potrava a lov
Vtkopysk sa iv hlavne vodnmi bezstavovcami, prleitostne nepohrdne abou, rybou i hmyzom. Je schopn skonzumova za jednu noc mnostvo potravy rovnajce sa polovici vlastnej vhy. Chvost vtkopyska sli na uskladnenie tuku ako zdroja energie.

Socilne vzahy
vtkopysk je samotrske, plach stvorenie, aktvne od zpadu po vchod slnka. Poas da odpova v podzemnej nore v blzkosti vody.

Ohrozenos / stav populcie

Tento druh bol v minulosti loven pre kouinu a prenasledovan rybrmi, dsledkom oho sa dostal do stavu ohrozenia a takmer vyhynul. V sasnosti je chrnen zkonom a jeho populcia vzrstla, no ohrozuje ho hlavne bytok biotopov vhodnch na preitie.Je zraniten.

Zaujmav fakty
Vtkopysk patr k primitvnej skupine cicavcov, ktor v sebe preukzatene kombinuj prastar znaky plazov s typickmi rtami cicavcov.