Hoci mlokedy premam o minulosti, rd by som vm v krtkosti porozprval, ako som sa stal duchovnm uiteom a ako vznikla tto

kniha.
Do svojich trinstich rokov som il takmer v neustlom strachu, s obasnmi obdobiami samovraednch depresi. Dnes mm pocit, akoby som
rozprval o dajakom minulom ivote alebo o ivote niekoho inho.
V jednu noc, krtko po mojich dvadsiatych deviatych narodeninch, som sa nad rnom prebudil s pocitom absoltnej hrzy. U predtm som sa
mnohokrt zobudil s podobnmi pocitmi, ale tento raz to bolo omnoho intenzvnejie ako kedykovek predtm. Non ticho, nejasn obrysy nbytku v
tmavej miestnosti, vzdialen hluk prechdzajceho vlaku - to vetko mi pripadalo aksi cudzie, nepriatesk a tak nezmyseln, e som zaal svet
hlboko nenvidie. A zo vetkho najviac som zaal nenvidie svoju vlastn existenciu. Nao alej i s tmto bremenom utrpenia? Nao pokraova
v tomto nekonenom zpase? Ctil som, e hlbok tba po znien, po neexistencii zana prevaova nad intinktvnou tbou po ivote.
U sm so sebou alej nemem i." Tto mylienka mi stle dokola vila v hlave. Potom mi odrazu napadlo, ak je t mylienka zvltna. Som
jeden alebo dvaja? Ke nemem i sm so sebou, musme by dvaja: ja a moje druh ja, s ktorm nemem i. Mono je len jedno z nich
skuton", pomyslel som si.
Toto zvltne uvedomenie ma natoko ohromilo, e sa mi zastavila myse. Bol som pri plnom vedom, ale nemal som nijak mylienky. Ctil som, e
ma vahuje aksi vr energie. Spoiatku sa pohyboval pomaly a potom zrchlil. Zmocnil sa ma intenzvny pocit strachu a zaal som sa trias. Akoby
som vo vntri v hrudi poul slov: Niomu neodporuj". Ctil som, e ma osi vahuje do przdna. Tuil som vak, e to przdno je skr v mojom vntri
ako vonku. A odrazu som u strach nemal a vydal som sa do przdnoty. Co sa stalo potom, si nepamtm.
Rno ma prebudilo tebotanie vtka za oknom. Nikdy predtm som podobn zvuk nepoul. Oi som mal stle zavret a v duchu som videl obraz
vzcneho diamantu. no, ak by diamant vedel vydva zvuk, znel by takto. Otvoril som oi a videl som, ako prv zblesky svitu presvitaj cez
zvesy. Bez toho, aby som nad tm premal, som zrazu pochopil, e svetlo je niem viac, ako si uvedomujeme. Tto jemn iara, presvitajca cez
zvesy, bola lska. Do o mi vbehli slzy. Vstal som a preiel som sa po miestnosti. Izbu som spoznval, a pritom som vedel, e som ju nikdy predtm
poriadne nevidel. Vetko bolo sviee a ist, akoby prve zroden. Bral som do rk veci, ceruzku, przdnu fau a obdivoval som ich krsu a ivos. V
ten de som sa v nemom ase nad zzrakom ivota na zemi prechdzal po meste tak, akoby som sa prve narodil. Poas nasledujcich piatich
mesiacov som il v stave nepretritho hlbokho pokoja a blaenosti. Neskr tento pocit trocha zoslabol, alebo sa mi to mono len zdalo, pretoe sa
stal mojm prirodzenm stavom. Bol som schopn normlne fungova, hoci som si uvedomoval, e okovek urobm, nemem u ni prida k tomu,
o mm.
Samozrejme, vedel som, e sa so mnou udialo nieo mimoriadne vznamn, ale vbec som tomu nerozumel. A o niekoko rokov neskr, po
pretan mnostva duchovnch knh a ase strvenom v spolonosti duchovnch uiteov som si uvedomil, e to, o kad had, som u naiel.
Pochopil som, e nesmierne utrpenie tej noci printilo moje vedomie, aby sa prestalo stotoova s mojm neastnm a bojazlivm ja, ktor bolo iba
vplodom mojej mysle. Toto odptanie bolo natoko dokonal, e moje falon, trpiace ja okamite spaslo, ako ke vyfknete nafukovaciu loptu.
Zostala mi len moja prav prirodzenos, moje vene prtomn ja: vedomie v istom stave pred stotonenm sa s formou. Neskr som sa nauil
vstupova do tohto nadasovho a nesmrtenho psma, ktor som zo zaiatku vnmal ako przdnotu a zachova si pritom pln vedomie. Preval
som stavy takej neopsatenej blaenosti a posvtnosti, e v porovnan s nimi vybledla aj moja prv sksenos, ktor som prve opsal. Odrazu mi na
fyzickej rovni ni nezostalo. Nemal som vzah, prcu, domov, nijak socilne definovan identitu. Takmer dva roky som strvil vysedvanm na
lavikch v parkoch s pocitom tej najintenzvnejej radosti.
Ani tie najkrajie zitky vak netrvaj vene. Dleitejie je to, e hlbok pokoj ma u nikdy neopustil. Niekedy je vemi siln, takmer hmataten a
ctia ho aj ostatn. Inokedy je v zad, ako vzdialen meldia.
Neskr zaali za mnou chodi udia a hovorili: Chcel by som ma to, o m ty. Me mi to da alebo mi ukza, ako to zska?" A ja som odpovedal:
U to m, len si to neuvedomuje, lebo tvoja myse je prli hlun." Z tejto odpovede postupne vyrstla kniha, ktor drte v rukch.
Km som si to stihol uvedomi, znova som nadobudol vonkajiu identitu. Stal som sa duchovnm uiteom.

PRAVDA JE VO VAOM VNTRI

V tejto knihe opisujem, pokia sa to d slovami opsa, podstatu mojej prce s jednotlivcami a skupinami v Eurpe a Severnej Amerike za poslednch
desa rokov. S hlbokou lskou a vanosou by som rd poakoval tmto vnimonm uom za ich odvahu, vu podstpi vntorn zmenu, ich
podnetn otzky a pripravenos pova. Bez nich by tto kniha nikdy nevznikla. S sasou ete stle mlopoetnej, ale neustle rastcej skupiny
duchovnch priekopnkov: ud, ktor sa pribliuj k bodu, kedy bud mc prekroi hranice zdedench kolektvnych spsobov myslenia, ktor veky
udruj ud v podru utrpenia.
Verm, e tto kniha si njde cestu k vetkm tm, ktor s pripraven na radiklnu vntorn premenu a pome im ju uskutoni. Dfam, e sa
dostane aj k mnohm inm, pre ktorch bude zaujmav aj napriek tomu, e nebud pripraven i poda nej. Mono semienko zasiate pri pretan
tejto knihy sa znova objav o nieo neskr, spolu zo zrnkom osvietenia, ktor m v sebe kad lovek a odrazu v nich vykli a oije.
Dnen podoba tejto knihy vznikala asto spontnne, na zklade otzok astnkov seminrov, meditci, a poas skromnch konzultci, preto som
sa rozhodol zachova v nej formu otzok a odpoved. Niektor otzky a odpovede som prepsal takmer doslovne. In s veobecnejie, sformuloval
som ich ja, spojenm asto kladench otzok istho typu dojednej, a potom som vyabstrahoval jednu z rznych odpoved. Niekedy mi pri psan
napadla plne in odpove, ktor bola hlbia a obsahovala viac vhadu ne okovek, o som povedal predtm. Niektor otzky na lepie objasnenie
istch bodov doplnil vydavate.
Zistte, e od prvej a po posledn stranu sa dialg pohybuje v dvoch rovinch.
V jednej rovine vs upozorujem na to, o je vo vs falon. Hovorm o povahe udskho nevedomia a nefunknosti, a ich najbenejch prejavoch v
udskom sprvan, od konfliktov vo vzahoch a po vojnov konflikty medzi kmemi a nrodmi. Je to vemi dleit, pretoe pokia sa nenaute vidie
svoje falon ja ako falon, a nie ako seba - neme djs k iadnej trvalej premene a vdy vs to nakoniec stiahne sp k ilzim a uritej forme
bolesti. Na tejto rovni vm tie vysvetlm, ako nevytvra svoje ja z toho, o je vo vs falon, pretoe tak sa vae falon ja udruje pri ivote.
V druhej rovine hovorm o hlbokej transformcii udskho vedomia - nie ako o vzdialenej monosti, ale o nieom, o je dostupn prve teraz - bez
ohadu na to, kto ste a kde sa nachdzate. Ukem vm, ako sa oslobodi od otroctva mysle, ako vstpi do tohto osvietenho stavu vedomia a
udra si ho v kadodennom ivote.

Na tejto rovni vm neposkytujem nijak konkrtne informcie, ale chcem vs poas tania vtiahnu do tohto novho vedomia. Stle znova sa vs
pokam vzia so sebou do nadasovho stavu intenzvnej vedomej prtomnosti v prtomnom momente, aby som vm priblil chu osvietenia. Pokia
nebudete schopn preva to, o om hovorm, budete ma pocit, e dan pase sa opakuj. Akonhle sa vm to vak podar, uvedomte si, e je v
nich obsiahnut velk duchovn sila a mu sa pre vs sta najprospenejmi pasami knihy. Kad lovek v sebe nos semienko osvietenia, a
preto asto oslovujem vo vs to, o vie a nie to, o mysl, teda vae hlbie ja, ktor okamite rozpozn duchovn pravdu, ktor s nm sznie a z ktorej
erp silu.
Symbol S za niektormi pasami znamen, e by ste mali na chvku presta ta, upokoji sa a precti pravdu toho, o bolo prve povedan.
Mono to ist spontnne urobte aj pri inch pasach textu.
Vznam niektorch slov ako bytie i prtomnos vm spoiatku nemus by plne jasn. Jednoducho pokraujte v tan. Mono vm poas tania
zdu na um nmietky alebo otzky. Odpove na ne pravdepodobne dostanete alej v knihe, alebo ke preniknete hlbie k jadru uenia a k sebe
samm. Vtedy zistte, e boli nepodstatn.
Netajte iba mysou. Vmajte si svoje citov reakcie a pocit hlbokho pochopenia vo svojom vntri. Neprezradm vm nijak duchovn pravdu, ktor
by ste u hlboko vo vntri nevedeli. Mem vm len pripomen to, na o ste zabudli. iv poznanie - prastar, a predsa vdy nov - sa vaka tomu
aktivuje v kadej bunke vho tela.
Myse chce stle kategorizova a porovnva, ale tto kniha vm prinesie viac, ak nebudete porovnva terminolgiu, ktor je v nej pouit, s inmi
ueniami, to by vo vs pravdepodobne vyvolalo len zmtok. Slov ako myse, astie a vedomie pouvam spsobom, ktor sa nemus nutne
zhodova s inmi ueniami. Nelipnite na jednotlivch vrazoch. S to iba kamene, po ktorch meme prejs po ceste a rchlo ich nechvame za
sebou.
Ke obas citujem Jeiove alebo Budhove slov, i slov inch uencov, nerobm tak preto, aby som porovnval. Chcem upriami pozornos na to,
e v podstate existuje, a vdy existovalo len jedno duchovn uenie, hoci prichdza v mnohch podobch. Najm v starch nboenstvch s
niektor z tchto podb natoko prekryt nepodstatnmi informciami, e duchovn podstata v nich je takmer plne skryt. Preto v nich asto
nemono rozpozna hlb vznam a vytratila sa aj ich transforman sila. Star nboenstv a in uenia citujem preto, e chcem odhali ich hlb
zmysel, a tm obnovi ich transforman schopnos - hlavne pre itateov, ktor patria medzi nasledovnkov tchto nboenstiev a uen. Hovorm im:
pre pravdu nemuste s inam. Ukem vm, ako vojs hlbie do toho, o u mte.
Vinou som sa vak pokal pouva neutrlnu terminolgiu, aby som zasiahol o najviac ud. Tto kniha sa d povaova za preformulovanie
jedinho nadasovho duchovnho uenia, podstaty vetkch nboenstiev. Nevychdza z vonkajch zdrojov, ale z jedinho pravho vntornho
zdroja, preto neobsahuje nijak teriu ani pekulcie. Vychdzam z vlastnej vntornej sksenosti a ak sa niekedy vyjadrujem prli energicky, je to
preto, aby som prerazil cez hrub vrstvu vho mentlneho odporu a priblil sa k tomu miestu vo vs, ktor u teraz vie, rovnako ako viem ja, a ktor
spozn pravdu, ke ju zauje. V takej chvli poctite vytrenie, siln prtomnos ivota a nieo vo vs povie: "no. Viem, e toto je pravda."
Osvietenie o to je?
Ist obrk u vye tridsa rokov sedel pri ceste. Jednho da iiel okolo cudzinec. Mte nejak drobn?", zahundral obrk a automaticky mu
nastavil star baseballov iapku. Nemm vm o da," povedal cudzinec. Potom sa sptal: Na om to sedte?" Na niom," odpovedal obrk. Je
to len star katua. Sedvam na nej odnepamti." Pozreli ste sa niekedy dovntra?", sptal sa cudzinec. Nie," odvetil obrk, Nao? Ni tam nie
je." Pozrite sa dnu," naliehal cudzinec. obrk nadvihol veko. S radosou a asom zistil, e katua je pln zlata.
Ja som ten cudzinec, ktor vm nem o da a hovor vm, aby ste sa pozreli dovntra. Nie ako v prbehu - do katule, ale ete hlbie - do svojho
vntra. "Ja ale nie som obrk," poviete si. Lene udia, ktor nenali svoje skuton bohatstvo, ktorm je vyarujca rados z bytia a hlbok,
neotrasiten pokoj, ktor rados so sebou prina, s obrci, aj ke maj obrovsk materilne bohatstvo. Vo vonkajom svete hadaj zdrapy
naplnenia, radosti, uznania, bezpeia, lsky a pritom maj vo vntri poklad, ktor nielene obsahuje vetky tieto veci, ale je ovea v ne okovek,
o vm svet me ponknu.
Slovo osvietenie nesie so sebou ideu nadudskho silia a egu sa to tak pi. Je to vak prirodzen stav prectenej jednoty s bytm. Stav prepojenia s
niem nesmiernym a nezniitenm, niem, o je takmer paradoxne vaou sasou a zrove vs to v mnohom prevyuje. Je to njdenie pravej
prirodzenosti za hranicami mena a formy. Neschopnos cti toto prepojenie podporuje ilziu, e ste akoby oddelen od seba samho a od sveta okolo
vs. Sami seba vnmate vedomky alebo nevedomky ako izolovan fragment. Dostvate strach a konflikt s vntornm aj vonkajm svetom sa pre vs
stva normou.
Milujem jednoduch Budhovu definciu osvietenia ako "konca utrpenia". Na tom nie je ni nadudsk, vak? Takto defincia je, samozrejme,
nekompletn. Prezrdza vm iba to, m osvietenie nie je. Nie je utrpenm. Ale o ostane, ke nebude utrpenie? Budha o tom pomlal. Toto mlanie
napoved, e na to muste prs sami. Budha definuje osvietenie negatvne, aby si myse z tejto defincie nemohla urobi nieo, v o me veri,
nejak nadudsk in alebo cie, ktor nemete dosiahnu. Napriek tomu dnes vina budhistov ver, e osvietenie me dosiahnu len Budha a oni
nie. A ak predsa, tak urite nie v tomto ivote.
Hovorili ste o byt. Mete, vysvetli, o tm slovom myslte?
Bytie je ven, stle prtomn jednota ivota za myridami ivotnch foriem, ktor podliehaj cyklu zrodenia a smrti. Bytie vak nie je len za formou,
ale aj hlboko vo vntri kadej formy, ako jej najvntornejia neviditen a nezniiten esencia. Preto je pre vs aj v tomto momente dosiahnuten v
podobe vho najhlbieho ja, vaej pravej prirodzenosti. Nesnate sa vak uchopi svoje bytie mysou. Nesnate sa mu rozumie. Bytie mete
spozna len vtedy, ke mte pokojn myse. Ke ste prtomn, ke sa vaa pozornos nachdza naplno a intenzvne v prtomnosti. Bytie mete cti,
ale nikdy mu neporozumiete mentlne. Znova nadobudn vedomie bytia a zotrva v stave citovho uvedomovania" je osvietenie.
Ke hovorte o byt, mte na mysli Boha? Ak no, preo to tak nepoviete?
Slovo boh stratilo v priebehu tiscro zneuvania svoj vznam. Obas ho pouvam, ale len zriedka. Ke hovorm o zneuvan, myslm tm, e udia,
ktor nikdy ani nenahliadli do sfry viery, do nekonenho priestoru za tmto slovom, ho pouvaj s takou presvedivosou, akoby vedeli, o om
hovoria. In ho popieraj, a pritom nevedia, o popieraj. Tmto zneuvanm vznikaj absurdn presvedenia, egoick ilzie a tvrdenia ako mj i
n Boh je jedin prav Boh a v Boh je neprav" alebo slvny Nietzscheho vrok: Boh je mtvy". Slovo boh sa stalo uzavretm konceptom. Ke ho
zaujeme, v mysli si okamite vytvorme nejak obraz. Nie nevyhnutne obraz starho mua s bielou bradou, ale urite nieoho alebo niekoho, kto je
mimo ns a kto je takmer vdy muskho rodu.

Boh, bytie, ani nijak in slovo nedoke vyjadri i definova neopsaten realitu, ktor stoj za tmto slovom, take dleit je iba to, i nm toto
slovo pomha alebo preka v prevan toho, o oznauje. Prekrauje sam seba a vedie alej k transcendentlnej realite? Alebo sa pre vs a prli
ahko stva len ideou v hlave, ktorej verte, i duchovnm idolom?
Slovo bytie ani slovo boh ni nevysvetuje. Bytie je vak vo vhode, pretoe je to otvoren koncept. Neredukuje to nekonen a neviditen na
konen entitu. Je nemon z neho vytvori mentlny obraz. Nikto sa neme vyhlsi za vlunho vlastnka bytia. Je to vaa esencia a je vm
okamite prstupn, rovnako ako pocit vaej vlastnej existencie, uvedomenie si, e ja som, ktor predchdza identifikciu s tm, i onm. Take od
slova bytie je iba mal krik k prevaniu bytia.
o je najvou prekkou prevania reality?
Nae stotonenie sa s mysou, ktor spsobuje, e neustle myslme. Naa neschopnos presta myslie je vekm neastm, ktor si vak
neuvedomujeme, pretoe nm trpia takmer vetci a povauje sa za nieo normlne. Tento ustavin mentlny hluk vm preka v dosiahnut sfry
vntornho ticha, ktor je neoddeliten od bytia. Spsobuje aj vznik falonho, mysou vytvorenho ja, zahalenho tieom strachu a utrpenia. Neskr
sa mu budeme venova detailnejie.
Filozof Descartes veril, e objavil najzsadnejiu pravdu, ke vyhlsil: Myslm, teda som." V skutonosti sa mu vak podarilo vyjadri ten
najzkladnej omyl. Zjednotil myslenie s bytm a identitu s myslenm. Nutkav myslite, teda takmer kad, ije v stave domnelej izolovanosti, v
mimoriadne zloitom svete, plnom stle sa rodiacich problmov a konfliktov, vo svete, v ktorom sa odra neustle rastca fragmentcia mysle.
Osvietenie je stav plnosti, stav jednoty", a teda stav mieru. Je to stav jednoty s prejavenm, vonkajm svetom, aj s najvntornejm ja a vntornm,
neprejavenm svetom jednoty s bytm. Osvietenie nie je len ukonenm utrpenia a neustlych vonkajch a vntornch konfliktov, ale aj ukonenm
nho stranho zotroenia mysou. Ak neuveritene oslobodzujce!
Stotonenie sa s mysou pred nami vytvra neprehadn stenu pojmov, nzvov, predstv, slov, sdov a definci, ktor brnia akmkovek skutonm
vzahom. Stavia sa medzi vs a vae ja, medzi vs a vaich partnerov i partnerky, medzi vs a prrodu, medzi vs a Boha. Prve tto mylienkov
stena vytvra ilziu oddelenosti, ilziu toho, e ste vy a od vs totlne oddelen druh". Potom zabudnete na zsadn skutonos, e hlbie, pod
rovou fyzickho tela a oddelench foriem, ste v jednote so vetkm, o existuje. Ke hovorm, e na to zabudnete, mm na mysli, e u nepoctite
tto jednotu ako samozrejm skutonos. Mono tomu verte, ale u si nie ste ist, e je to tak. Viera vs ute, ale oslobod vs len vaa vlastn
sksenos.
Myslenie sa stalo chorobou. Choroba je stav, ke sa veci odchlia od rovnovhy. Nie je naprklad ni zl na tom, ak sa bunky v tele delia a mnoia,
ale ak tento proces nastva bez ohadu na celok organizmu, bunky sa premnoia a ochorieme.
Myse, ak ju sprvne pouvame, je fantastick nstoj. Ak ju vak pouvame nesprvne, stva sa detruktvnou. V skutonosti teda nejde o to, e
svoju myse pouvate nesprvne - vy ju nepouvate vbec. Ona vyuva vs. A to je t choroba. Verte, e ste svojou vlastnou mysou. To je klam.
Myse sa vs zmocnila.
S tm plne neshlasm. Premam sce asto bezciene, tak ako vina ud, ale dokem vyui svoju myse na to, aby som rzne veci zskal a
dokzal. A robm to neustle.
To, e dokete vylti krovku alebo zostroji atmov bombu neznamen, e pouvate svoju myse. Tak ako psy miluj kosti, myse miluje
rieenie problmov. Preto lti krovky a kontruuje atmov bomby. Vs ani jedna z tchto vec nezaujma. Rd by som vm poloil jednu otzku:
dokete sa oslobodi od svojej mysle kedykovek chcete? Nali ste u gombek, ktorm sa vypna"?
Myslte plne presta myslie? To nedokem, azda len na moment.
V tom prpade vs vaa myse vyuva. Nevedomky sa s ou stotoujete, take si ani neuvedomujete, e ste jej otrokom. Ako keby ste boli
posadnut a nevedeli o tom, a tak si myslte, e to, o sa vs zmocnilo - myslite - ste vy sami. Zistenie, e to tak nie je, vm umon zaa tto bytos
pozorova. A v momente, ke ju zanete pozorova, aktivujete vyiu rove vedomia. Zanete si uvedomova, e sfra inteligencie je obrovsk a
myslenie je iba jej malou sasou. Pochopte, e vetky veci, na ktorch skutone zle - krsa, lska, tvorivos, rados, vntorn pokoj pochdzaj zo sfry nad myslenm. Zanete sa prebdza.
PRESTATE VYTVRA BOLES
Nikto vo svojom ivote nie je celkom osloboden od bolesti a utrpenia. Nejde tu skr o to, ako sa naui s nimi i, ne sa im snai vyhba?
Vina udskej bolesti je zbyton. Spsobujete si ju sami, pokia dovolte mysli, aby nepozorovane ovldala v ivot.
Boles, ktor si spsobujete v prtomnosti, vdy pramen z neprijatia, z nevedomho odporu k tomu, o je. Na rovni myslenia je odpor prejavom
odsdenia. Na emocionlnej rovni je to ist forma negativity. Intenzita bolesti zvis od intenzity vho odporu k prtomnmu okamihu, a t zasa od
miery vho stotonenia sa s vlastnou mysou. Myse sa vdy usiluje popiera prtomnos a unikn z nej. Inmi slovami, m viac sa identifikujete so
svojou mysou, tm viac trpte a m viac ste schopn prija a oceni prtomn okamih, tm viac ste osloboden od bolesti, utrpenia a egoickej mysle.
Preo myse bene odmieta alebo cti odpor k prtomnosti? Pretoe si doke zachova nadvldu a fungova jedine v ase, v minulosti a budcnosti,
take bezasov prtomnos pociuje ako ohrozenie. as a myse s neoddeliten.
Predstavte si Zem, keby na nej neexistoval udsk ivot a boli by na nej iba rastliny a zvierat. Mala by minulos a budcnos? Dalo by sa zmysluplne
hovori o ase? Otzka: "koko je hodn?" alebo kokho je dnes?" - aj keby ju mal kto poloi, by bola nezmyslen. Dub alebo orol by sa nad takou
otzkou zasmiali. Koko je hodn?", sptali by sa. "No predsa teraz. Je teraz. Existuje azda nieo in?"
Na to, aby sme mohli fungova na tomto svete, potrebujeme, samozrejme, aj myse, aj as. Ke ns vak myse a as zan ovlda, dostav sa
nefunknos, boles a smtok.
Myse, aby si zaistila nadvldu, sa ustavine sna prekrva prtomn okamih minulosou a budcnosou. Tm, ako as zakrva ivotaschopnos a
nekonen tvoriv potencil bytia, ktor je neoddeliten od prtomnho okamihu, zatemuje myse vau prav prirodzenos. V udskej mysli sa
usduje stle aie bremeno asu. Vetci jednotlivci nm trpia, ale zrove ho stle zvuj v kadom momente, ke ignoruj alebo popieraj
prtomnos, alebo ke ju redukuj na prostriedok na dosiahnutie nejakho budceho okamihu, ktor existuje len v ich mysliach. Akumulcia asu v
kolektvnej mysli a v individulnych udskch mysliach zaha aj obrovsk mnostvo zvykovej bolesti z minulosti.

Ak u nechcete spsobova boles ani sebe, ani ostatnm, ak u nechcete pridva k bolesti z minulosti, ktor vo vs stle ije, neriate sa viac
asom. Aspo nie vo vej miere ako je to nevyhnutn na rieenie praktickch otzok ivota. Ako sa neriadi asom? Hlboko precte, e prtomn
okamih je to jedin, o kedy bude. Sstrete sa v ivote predovetkm na prtomnos. Km doposia ste ili hlavne v ase a obas ste navtvili
prtomnos, premiestnite sa do prtomnosti a iba ke muste riei praktick problmy ivota, zavtajte nakrtko do minulosti i budcnosti. Vdy
povedzte prtomnosti svoje "no". o by mohlo by nezmyselnejie ne odporova nieomu, o u existuje? o me by ialenejie ne odporova
ivotu, ktor existuje len vo venej prtomnosti? Odovzdajte sa tomu, o je. Povedzte ivotu svoje no" - a uvidte, ako ivot zrazu zane pracova pre
vs namiesto toho, aby iel proti vm.

VSTUP DO HLBOKEJ PRTOMNOSTI

NEHADAJTE SVOJE JA V MYSLI

Ctim, e o fungovan svojej mysle sa budem musie ete vea naui, km sa vbec budem mc pribli k nadobudnutiu plnho vedomia alebo
duchovnmu osvieteniu.
Nebudete. Problmy mysle nevyrieite na rovni myslenia. Ke raz pochopte jej zkladn, chybn mechanizmus, nemuste u ni viac zisova, ani
sa ui. tdium zkut mysle z vs me urobi dobrho psycholga, ale neprenesie vs za hranice mysle, rovnako ako sa lovek nezbav duevnej
poruchy jej tdiom. U chpete zkladn mechanizmy, ktor prebiehaj v nevedom: stotoovanie sa s mysou, na zklade ktorho vznik falon
ja. Ego, ktorm nahrdzame nae skuton ja zakorenen v byt. Jei hovor, e budete ako letorast odrezan z vinia". Ego ma nekonene
potreby. Cti sa zraniteln a ohrozene, preto ije v strachu a ustavine po nieom ti. Ke raz pochopte tento mechanizmus, nemuste u viac
odhalova jeho nespoetn prejavy. Nemuste z neho robi zloit osobn problm, ktor sa, samozrejme, pozdva egu. Stle had nieo, k omu by
sa mohlo primkn a o by posilnilo jeho iluzrnu predstavu o sebe. Vae problmy s pre vhodnm toiskom. Preto toko ud spja svoju
predstavu o sebe so svojimi problmami. Tto udia sa nechc problmov zbavi, pretoe by to pre nich znamenalo stratu seba. Ego asto nevedomky
investuje vea do bolesti a utrpenia.
Akonhle si uvedomte, e koreom vaej nevedomosti je stotonenie sa s mysou, ktorej sasou s aj emcie, mete z toho vystpi. Stanete sa
vedome prtomnmi, o vm umon dovoli svojej mysli by tm, m je, a pritom sa nezamota. Myse ako tak nie je nefunkn. Je to fantastick
nstroj. Nefunknos vznik vtedy, ke v nej hadte svoje ja a zamieate si ju so sebou. Vtedy sa stane egoickou mysou
a zane vs ovlda.
K OD DUCHOVNEJ DIMENZIE
V situcich ohrozujcich ivot niekedy prirodzene dochdza k posunu vedomia od asu k prtomnosti. Minulos a budcnos osobnosti doasne
ustpi do pozadia a nahrad ich intenzvne vedomie prtomnho okamihu, ktor je vemi tich a zrove mimoriadne bdel. Z tohto nastavenia
vedomia prichdza potom informcia o vetkom, o treba urobi.
Prve preto niektor udia miluj nebezpen aktivity, ako naprklad horolezectvo alebo preteky ut. Hoci si to mono neuvedomuj, ntia ich vstpi
do prtomnosti - do intenzvneho stavu, v ktorom ctime, e ijeme nezvisle od asu, naich problmov, myslenia, bez bremena vlastnej osobnosti. V
takch situcich sa vystpenie z prtomnho okamihu me rovna smrti. Dosiahnutie tohto stavu na neastie zvis od istej konkrtnej aktivity. Aby
ste ho poctili, nemuste vak liez na severn stenu Eigeru. Do tohto stavu mete vstpi hne teraz.
Duchovn majstri sa oddvna zhoduj v tom, e kom k duchovnej dimenzii je prve prtomnos. Napriek tomu sa vak zd, akoby to ostvalo
tajomstvom. Rozhodne sa o tom neu v kostoloch a chrmoch. Ke sa vyberiete do kostola, mete pou slov ako nestrachujte sa o zajtraj de,
lebo zajtraj de sa o seba postar" alebo kto polo ruku na pluh a obzer sa sp, nie je sci pre krovstvo Boie". Takisto mete zau pas, v
ktorej sa hovor o krsnych kvetoch, ktor sa nestaraj o zajtrajok, len s ahkosou existuj vo venej prtomnosti a Boh sa o ne tedro star. Hbku
ani radiklnu povahu tchto uen si udia neuvedomuj. Zd sa, e nikto nechpe, e maj by it a prinies nm hlbok vntorn transformciu.
Podstata zenu spova v pohybe na ostr iletky" prtomnosti. Ide o to, by tak naplno a dokonale prtomn, e nijak problm, utrpenie, jednoducho
ni, o nie je vaou podstatou, vo vs nepreije. V prtomnom okamihu pri absencii asu sa vetky vae problmy rozplyn. Utrpenie si vyaduje as,
v prtomnosti prei nedoke.
Ke chcel vek zenov majster Rinzai odvies pozornos svojich iakov od asu, zdvihol prst a pomaly sa sptal: o tu v tomto momente chba?" Je
to siln otzka, ktor si nevyaduje odpove na racionlnej rovni. Jej elom je upriami vau pozornos hlboko do prtomnho okamihu. Podobn
zenov otzka znie: Ak nie teraz, tak kedy?"
Prtomnos je zsadn aj v uen sufizmu, mystickej vetve islamu. Sufjovia hovoria: Sufi je synom prtomnho okamihu." Rm, velk bsnik a uite
sufizmu tvrd: Minulos a budcnos s zvojom, ktor nm zakrva pohad na Boha, spte ich v ohni."
Krsne to vyjadril majster Eckhart, duchovn uite z 13. storoia: as brni svetlu dotkn sa ns. Na ceste k Bohu niet vej prekky, ako je as."
ZSKANIE SILY PRTOMNOSTI
Pred chvkou, ke ste hovorili o venej prtomnosti a neskutonosti minulosti a budcnosti, pristihol som sa pri tom, ako sa dvam na strom pred
oknom. U predtm som sa na viackrt pozrel, tento raz to vak bolo in. Vonkaj vnem sa vemi nezmenil, iba farby sa mi zdali ivie a iarivejie.
Ale odrazu som vnmal aliu dimenziu toho stromu. ako sa to vysvetuje. Neviem presne opsa ako, ale odrazu som si uvedomil nieo
neviditen, o som vnmal ako esenciu toho stromu, jeho vntornho ducha, ak chcete. A ja som bol tie jeho sasou. Teraz si uvedomujem, e
som ten strom nikdy predtm poriadne nevidel, vnmal som len jeho ploch a mtvy obraz. Teraz, ke sa na pozerm, stle iastone vnmam to
uvedomenie si, ale ctim, e mi unik. Mj zitok u mizne v minulosti. Me sa dao tak sta niem viac ako iba prchavm nahliadnutm?
Na chviku ste sa oslobodili od asu. Boli ste v prtomnosti a vnmali ste ten strom bezprostredne, bez zapojenia mysle. Uvedomenie si bytia sa stalo
sasou vho vnmania. Bezasov dimenzia prina in druh poznania; tak, ktor nezabja" ducha ijceho v kadej bytosti, v kadej veci.
Poznanie, ktor neni posvtn mystrium ivota, ale ku vetkmu, o existuje, cti hlbok lsku a ctu. Poznanie, ktor nem s mysou ni
spolon.

Myse ten strom nikdy nespozn. Dozvie sa len fakty alebo informcie o om. Moja myse vs nikdy nespozn, pozn iba sudky, fakty a nzory na
vs. Jedine bytie spoznva priamo.
Myse a poznanie mysle m svoje miesto v oblasti kadodennho ivota. Ke vak ovldne vetky oblasti vho ivota, vrtane vaich vzahov k
uom a prrode, stane sa montruznym parazitom. Ak na u nedohliadnete, me celkom znii ivot na tejto plante a nakoniec aj sama seba tm,
e zabije svojho hostitea.
Na okamih sa vm ukzalo, ako me neprtomnos asu zmeni vae vnmanie. Sksenos vak nesta, bez ohadu na to, ak je krsna a hlbok.
To, o potrebujeme a m sa tu zaoberme, je permanentn zmena vedomia.
Zmete svoj zvyk odporova prtomnmu okamihu a odmieta ho. Trnujte a naute sa v kadodennom ivote odvrti pozornos od minulosti a
budcnosti tak asto, ako je to mon. Ak je pre vs nron vstpi do prtomnosti priamo, zanite s pozorovanm zvyku vaej mysle, ktor sa z
prtomnosti vdy sna unikn. Vimnite si, e budcnos si zva predstavujete ako lepiu alebo horiu ne prtomnos. Ak s vae predstavy
pozitvne, vzbudzuj vo vs ndej a radostn oakvanie. Ak s horie, vzbudzuj obavy. Oboje je iluzrne. Ke budete pozorova sami seba,
zanete by v ivote prirodzene vedomej. Ke si uvedomte, e nie ste v prtomnosti, u vtedy ste prtomn. Vdy, ke sa vm podar vnma vlastn
myse, znamen to, e v nej nie ste uvznen. Do ivota vm vstpil nov faktor, ktor nepochdza z mysle: pozorujca prtomnos. Pozorujte svoju
myse - svoje mylienky, emcie a reakcie v rznych situcich. Zaujmajte sa o svoje reakcie aspo tak, ako sa zaujmate o loveka a situciu, na
ktor reagujete. Takisto si vmajte, ako asto upriamujete pozornos na minulos a budcnos. Neste, ani neanalyzujte to, o vidte. Sledujte
mylienky, prevajte emcie, pozorujte reakcie. Nevytvrajte si z nich osobn problmy. oskoro zanete vnma nieo silnejie ne to, o
pozorujete: tich, pozorujce vedomie, stojace a za obsahom vaej mysle - tichho pozorovatea.
Situcie vyvolvajce siln emocionlne reakcie si vyaduj intenzvne sstredenie. Naprklad, ke je ohrozen v obraz o sebe, aktivuje sa vo vs
strach, veci sa zan zle" vyvja, alebo sa vm vrti emon komplex z minulosti. V takch momentoch mte sklon sta sa nevedommi".
Emocionlna reakcia vs ovldne - stanete sa ou. Konte v jej duchu. Zdvodujete, ubliujete, napdate inch, obraujete sa... ale to nie ste vy, je
to len reaktvny vzorec, je to vaa myse v stave, v akom je zvyknut preva.
To, e sa s ou stotoujete, jej dodva silu a naopak, ak ju pozorujete, slabne. V stave stotonenia sa s mysou viac vnmate as a ak u pozorujete,
otvra sa pred vami dimenzia bezasovosti. Energia, ktor odchdza z mysle, posiln vau schopnos by prtomn. Ak raz poctite, o znamen by
vedome prtomn, bude pre vs omnoho jednoduchie vybra si cestu bez asovej dimenzie, cestu hlbieho sstredenia sa na prtomnos vdy, ke
pre vs as nebude v benom ivote nevyhnutn. Neoslabuje to vau schopnos pracova s asom - minulosou i budcnosou, kedykovek to
budete potrebova z praktickch dvodov, ani schopnos pouva myse. Naopak, posiluje ju to. V momentoch, ke ju budete pouva, bude
ostrejia a sstredenejia.

ZBAVTE SA PSYCHOLOGICKHO ASU

Naute sa pracova s asom v praktickom zmysle - meme to nazva prcou s meranm asom", ale akonhle vybavte praktick zleitosti, vrte
sa k vedomiu prtomnho okamihu. Tak nebudete hromadi psychologick as", ktor vznik v dsledku identifikcie s minulosou a neustleho
nutkavho projektovania do budcnosti.
Meran as sa netka iba plnovania schdzok i vletov. Zaha v sebe aj pouenie z minulch chb, aby sme ich znova neopakovali, i
stanovovanie si cieov a ich dosahovanie, alej predvdanie budcnosti prostrednctvom fyziklnych a matematickch zkonov, fungovanie ktorch
sme poas ivota objavili a schopnos na ich zklade podnikn vhodn kroky.
Dokonca aj vo sfre praktickho ivota, kde sa nezaobdeme bez minulosti a budcnosti, ostva prtomn okamih zsadnm prvkom: pouenie z
minulosti sa stva aktulnym a pouva sa teraz. Teraz plnujeme a vynakladme silie na dosiahnutie konkrtneho ciea.
Osvieten lovek sa vdy sstreuje na prtomnos, hoci si stle okrajovo uvedomuje as. Inmi slovami, narba meranm asom, ale je osloboden
od psychologickho asu.
Dvajte si pozor, aby ste meran as nevedomky nepretvrali na psychologick as. Ak ste naprklad, v minulosti urobili chybu, z ktorej si teraz beriete
ponauenie, pouvate meran as. Ak vak nad tm premate a zachvti vs sebakritickos, smtok alebo pocit viny, dopate sa chyby, tkajcej
sa pojmov ja" a mj": Robte z nej sas samch seba, m pretvrate meran as na psychologick, ktor sa vdy spja s falonm pocitom
identity. Neschopnos odpusti si, je nevyhnutne zaaen bremenom psychologickho asu.
Ak si stanovte cie a pracujete na jeho dosiahnut, pouvate meran as. Uvedomujete si, kam sa chcete dosta, ale naplno a so cou sa sstredte
na krok, ktor prve robte. Ak sa vak prehnane sstreujete na svoj cie, mono kvli hadaniu astia, naplnenia, prpadne vlastnej celistvosti,
necente si u prtomnos. T sa stane iba stupienkom na ceste do budcnosti, bez vntornej hodnoty. Vtedy sa meran as men na psychologick
as. Vaa ivotn p prestva by dobrodrustvom, zmen sa na nutkav potrebu dosiahnu cie. Ke neijete v prtomnom okamihu, nevidte kvety
pri ceste, ani nectite ich vu, neuvedomujete si krsu a zzrak ivota, ktor vs obklopuje.
Chpem zvrchovan dleitos prtomnosti, ale nie je mi celkom jasn, o myslte tm, e as je ilzia.
Ke hovorm, e as je ilzia, nejde o filozofick tvrdenie. Len vm pripomnam jednoduch skutonos: tak zrejm, e si ju mono ani
neuvedomujete, alebo ju povaujete za bezvznamn. Ak si ju vak raz plne uvedomte, doke ako me prea vetky vae zloit, mysou
vytvoren vrstvy a problmy". Ete raz to zopakujem: jestvuje iba prtomn okamih. Vo vaom ivote nenastane chva, ktor nebude prtomnm
okamihom. Nemm pravdu?

NEZMYSELNOS PSYCHOLOGICKHO ASU

Ke si vimnete kolektvne prejavy psychologickho asu, nezapochybujete o tom, e ide o duevn chorobu. Patria medzi ne, naprklad, ideolgie
ako komunizmus, nrodn socializmus, nacionalizmus alebo rigidn nboensk systmy, ktor narbaj s predpokladom, e najvyie dobro
nastane v budcnosti, o posvcuje nimi pouit prostriedky. Na konci je idea, bod, niekde v mysou projektovanej budcnosti, v ktorom dospejete ku
astiu, naplneniu, rovnosti, oslobodeniu - spse v akejkovek forme. Medzi prostriedky pouvan na ich dosiahnutie patr v sasnosti vemi asto
otroctvo, muenie a vradenie ud.

Odhaduje sa, e pri budovan komunizmu, teda lepieho sveta", bolo v Rusku, ne a inch krajinch 2 zavradench pdesiat milinov ud. Je to
mraziv prklad toho, ako viera v budci raj spsobuje sasn peklo. D sa pochybova o tom, e psychologick as je vnou a nebezpenou
duevnou chorobou?
Ako sa prejavuje toto nastavenie mysle vo vaom ivote? Snate sa vdy dosta niekam, kde prve nie ste? Robte vinu vec so zmerom
dosiahnu ciel? Hadte naplnenie vdy na dosah ruky, v krtkodobch pitkoch, sexe, jedle, pit, drogch, napt a vzruen? Ste presveden, e
m viac vec zskate, tm sa budete cti viac naplnen, lep alebo psychicky pln? akte na nejakho mua alebo enu, ktor daj zmysel vmu
ivotu?
V normlnom stave stotonenia sa s mysou, alebo v stave ne osvietenho vedomia, s sila a nekonen tvoriv potencil (obsiahnut v prtomnom
okamihu) plne prekryt psychologickm asom. Vtedy v ivot strca ivos, svieos, zzranos. Star mylienkov vzorce, emcie, sprvanie,
reakcie a tby sa opakuj v nekonench prejavoch ako scenr vo vaej mysli, ktor vm poskytuje ist druh identity, ale rozklad alebo prekrva
prtomn skutonos. Myse vytvra posadnutos budcnosou ako nik z neuspokojivej sasnosti.

NEGATIVITA A UTRPENIE MAJ KORENE V ASE

Viera v to, e budcnos bude lepia ne sasnos, nemus by vdy ilzia. Sasnos me by prern, ale veci sa mu v budcnosti zlepi, to
sa stva asto.
Budcnos obvykle replikuje minulos. S mon povrchn zmeny, ale skuton transformcia je vemi vzcna a zvis od toho, i ste schopn zbavi
sa minulosti a dosta sa k sile prtomnosti. To, o vnmate ako budcnos, je neoddelitenou sasou vho dnenho vedomia. Ak mte myse
zaaen akm bremenom minulosti, budete opakovane zava to ist. Minulos je vaka nedostatku vedomej prtomnosti schopn pretrva.
Kvalita vho vedomia v tomto okamihu je to, o formuje vau budcnos - ktor vak, samozrejme, mete prei len v prtomnom okamihu.
Mete vyhra desa milinov dolrov, takto zmena vm vak nesiahne pod kou. Budete sa stle sprva poda tch istch podmienench vzorov,
len v luxusnejom prostred. udia sa nauili tiepi atmy. Miesto toho, aby jeden lovek zabil desiatich i dvadsiatich drevenm kyjakom, doke
zabi milin ud iba tm, e stla nejak gombk. Je to skuton zmena?
Ak kvalita vho sasnho vedomia uruje vau budcnos, o uruje kvalitu vho vedomia? Miera vaej prtomnosti. Take tm miestom, na
ktorom me djs k jedinej skutonej zmene a kde sa me rozplyn vaa minulos, je prtomn okamih.
Negativita je vdy spsoben nahromadenm psychologickho asu a popieranm prtomnosti. Nespokojnos, zkos, naptie, stres, obavy - vetky
podoby strachu - s spsoben privekm zameranm sa na budcnos na kor prtomnosti. Vina, tos, nenvis, zrmutok, zatrpknutos a v
kadom ohade aj neschopnos odpa je spsoben privekm sstredenm sa na minulos na kor prtomnosti. Vine ud sa zd neuveriten,
e me existova tak stav, pri ktorom je vedomie plne osloboden od vetkch negatvnych emci. Pritom je to prve stav, ku ktormu smeruj
vetky duchovn uenia. Nie je to prsub spsy v alekej budcnosti, ale prve tu a teraz.
Mono si ani neuvedomujete, e as je prinou vho utrpenia a problmov. Verte, e s spsoben konkrtnymi situciami z vho ivota a z
konvennho pohadu je to tak. Pokia vak nevyrieite zkladn problm vo fungovan mysle, ktor problmy vytvra - jej lipnutie na minulosti a
budcnosti a popieranie prtomnho okamihu - vae problmy bud vznika stle. Keby jednho da odrazu zzrane zmizli vetky vae problmy a
domnel priny vho utrpenia a neastia, ale vy by ste sa nestali vedome prtomnejmi, teda vedomejmi, po ase by ste zistili, e okolo vs sa
nahromadili podobn problmy alebo zdroje utrpenia ako nejak tie, ktor vs vade prenasleduje. V podstate vak mte iba jedin problm myse
zaaen asom.
Neverm, e mem dosiahnu bod, kedy budem celkom zbaven vetkch problmov.
Mte pravdu. Tento bod nikdy nedosiahnete, pretoe u v om ste. Spsa v ase neexistuje. Nikdy nebudete slobodn v budcnosti. Kom k
slobode je prtomnos, take slobodn mete by len v prtomnom okamihu.

HADAJTE IVOT POD POVRCHOM VAEJ IVOTNEJ SITUCIE

Neviem, ako mem by slobodn teraz. Momentlne som so svojm ivotom vemi nespokojn. Je to fakt a ak by som sa snail sm seba presvedi
o tom, e vetko je dobr, ke to tak rozhodne nie je, len by som si nieo nahovral. Pre ma je teraz prtomn okamih vemi zl, vbec nie je
oslobodzujci. Jedin, o ma dr nad vodou, je ndej alebo monos, e. sa to v budcnosti zlep.
Ste presveden, e ijete v prtomnom okamihu, a pritom ste plne lapen v ase. Nie je mon by neastn a zrove i naplno v prtomnosti.
To, o nazvate vlastn ivot" by ste mali nazva skr ivotnou situciou". Je to psychologick as: minulos a budcnos. Niektor veci vm v
minulosti nevyli tak, ako by ste chceli. Stle sa vzpierate tomu, o sa stalo v minulosti a vzpierate sa aj tomu, o je teraz. Ndej je to jedin, o vs
dr nad vodou, ale ndej spsobuje, e sa stle zameriavate na budcnos, a tm prehlbujete popieranie prtomnosti a spolu s nm aj vae neastie.
Je sce pravda, e moja sasn ivotn situcia je spsoben tm, o sa stalo v minulosti, ale toto je predsa sasn situcia a ja som v nej
neastn.
Ak je v tom rozdiel?
Vaa ivotn situcia jestvuje v ase.
V ivot je teraz.
Vaa ivotn situcia je zleitosou mysle.

V ivot je skuton.
Njdite t zko brnu, ktor vedie k ivotu". Nazva sa prtomnos. Zte svoj ivot na tento okamih. Vaa ivotn situcia me by pln problmov
- tak ako vina ivotnch situci - ale zamyslite sa nad tm, i mte nejak problm v tomto momente. Nie zajtra alebo o desa mint, ale prve
teraz. Mte nejak problm teraz?
Ke vs naplno zamestnvaj problmy, nie je vo vs priestor pre ni nov, na njdenie rieenia. Kedykovek je to mon, vytvorte si priestor na to,
aby ste nali ivot pod povrchom svojej ivotnej situcie.
Naplno vyuvajte svoje zmysly. Bute tam, kde prve ste. Porozhliadnite sa, iba sa pozerajte, neinterpretujte. Vmajte si svetlo, tvary, farby, textry.
Uvedomujte si tich prtomnos vetkch vec. Uvedomujte si priestor, vaka ktormu to vetko me existova. Povajte zvuky, ale neposudzujte
ich. Povajte ticho, ktor je pod zvukmi. Dotknite sa nieoho - ohokovek - a pocite a uznajte bytie danej veci. Pozorujte rytmus svojho dychu:
precte, ako vzduch plynie dnu a von, precte energiu vo vaom tele. Dovote, nech vetko vntri aj vonku existuje. Uznajte scno vetkch vec.
Hlboko sa ponorte do prtomnho okamihu.
Opate umtvujci svet mentlnej abstrakcie, svet asu. Opate svoju ialen myse, ktor z vs vyciciava ivotn energiu a otravuje a ni Zem.
Prebdzate sa zo sna asu do prtomnosti.
VETKY PROBLMY S ILZIE MYSLE
Mm pocit, akoby zo ma sali ak bremeno. Mm dojem ahkosti. Ctim sa ist... ale moje problmy ma stle akaj, i nie? Nevyrieili sa:. Nie je
to tak, e sa im len doasne vyhbam?
Keby ste sa ocitli v raji, netrvalo by dlho, km by vaa myse povedala: no, ale..." Vo finle nejde o vyrieenie vaich problmov. Ide o uvedomenie
si, e iadne problmy nie s. Existuj len situcie, ktor musme v tomto momente vyriei, alebo ich necha tak a akceptova ich ako sas scna
prtomnho okamihu, km sa nezmenia, alebo km sa nebud da vyriei. Problmy s vytvran mysou a na to, aby preili, potrebuj as. V
aktulnosti prtomnho okamihu prei nedoku.
Zamerajte svoju pozornos na prtomn okamih a povedzte mi, ak problm mte v tejto chvli.
Neodpovedte, pretoe ke svoju pozornos plne sstredte na prtomnos, nie je mon, aby ste mali nejak problm. Mete sa nachdza v
situcii, ktor dokete bu vyriei alebo prija - to no. Nao z nej robi problm? Preo z ohokovek robi problm? Nie je u samotn ivot dos
vekou vzvou? Nao s vm problmy? Myse podvedome problmy miluje, pretoe poskytuj urit druh totonosti. Je to normle, a pritom ialen.
Ma problm znamen, e sa v mysli zaoberte nejakou situciou, s ktorou v skutonosti nemienite ani nedokete v prtomnom okamihu ni urobi,
ale podvedome sa s ou stotoujete. Natoko sa zaoberte svojou ivotnou situciou, e nevnmate ivot samotn, nevnmate bytie. Namiesto toho,
aby ste svoju pozornos zamerali na veci, ktor mete urobi hne, noste v mysli ak bremeno, pozostvajce z vec, ktor budete musie, i len
mono budete musie v budcnosti urobi.
Ke vytvrate problm, vytvrate boles. Sta prija jednoduch rozhodnutie: nech sa deje okovek, u si nespsobte viac bolesti. Nebudete
vytvra problmy. Hoci ide o jednoduch rozhodnutie, je zrove vemi radiklne. Neurobte ho, km skutone nebudete ma utrpenia dos, km ho
skutone nebudete ma pln zuby. A pokia nevstpite do sfry prtomnosti, nebudete ma silu sprva sa poda neho. Ak u nebudete spsobova
boles sebe, nebudete spsobova boles ani inm. A svojou negativitou u nebudete zneisova nau ndhern Zem, svoj vntorn priestor, ani
kolektvne udsk vedomie.
Pokia ste sa u niekedy ocitli v situcii ohrozujcej ivot, tak viete, e v nej nelo o problm. Myse nemala as zahrva sa a vyrba z nej problm.
V skutone kritickej situcii myse vypne", vy ste v danom momente plne prtomn a vedenie preber nieo neporovnatene silnejie. Preto je toko
sprv o obyajnch uoch, ktor odrazu vykonali nesmierne odvne iny. V kritickej situcii bu preijete, alebo nie. Ani v jednom z tchto prpadov
nejde o problm. Niektorch ud rozuuje, ke hovorm, e problmy s ilzie. Ohrozujem ich s problmami zviazan falon identitu, do ktorej
investovali vea asu. Cel roky si nevedomky zakladali svoju identitu na problmoch a utrpen. Km by boli bez nich?
Vek as toho, o udia hovoria, o si myslia alebo o robia, je motivovan strachom, ktor je, samozrejme, vdy spojen so sstredenm sa na
budcnos a nie na prtomnos. Kee v prtomnosti neexistuj problmy, neexistuje ani strach.
Ke nastane naliehav situcia, ktor muste hne vyriei, vaa reakcia bude jasn a bystr, pokia bude vychdza z uvedomenia si prtomnho
okamihu. Pravdepodobne bude aj innejia. Nebude to len podmienen reakcia vyplvajca z ustlench predstv vaej mysle, bude to intuitvna
odozva na dan problm. Inokedy zistte, e v situcich, v ktorch je vaa s asom spt myse zvyknut reagova, je innejie nerobi ni - len
osta sstreden na prtomnos.

KVANTOV SKOK V EVOLCII VEDOMIA

U som zail zblesky oslobodenia sa od mysle a asu, ktor opisujete, ale minulos a prtomnos s tak neuveritene siln, e sa ich nedokem
zbavi nadlho.
S asom spt nastavenie vedomia je vryt hlboko v udskej dui. Ale to, do oho sa pame, je sasou hbkovej transformcie kolektvneho
vedomia, ku ktorej dochdza na naej plante aj mimo nej: prebdzanie vedomia zo sna hmoty, formy a oddelenosti. Koniec asu. Prelamujete
ablny mysle, ktor cel veky ovldali udsk ivoty. ablny, ktor v obrovskej miere spsobili neuveriten utrpenie. Nepouvam slovo zlo. Je
lepie to nazva nevedomm alebo ialenstvom.
Je rozbjanie starho nastavenia vedomia, i skr nevedomia, vec, ktor musme urobi my, alebo k nemu djde aj tak? Je to nevyhnutn zmena?
To zle od perspektvy. innos a dianie je v skutonosti len jeden proces. Pokia ste sasou celku vedomia, s neoddeliten. Nie je vak plne
zaruen, e to udia doku. Nejde o nevyhnutn i automatick proces. Vae priinenie sa o je jeho podstatnou sasou. Nech sa na to pozerte
akokovek, ide o kvantov skok v evolcii vedomia a je to zrove naa jedin anca na preitie udstva.

RADOS Z BYTIA
Existuje jednoduch ukazovate toho, i sa nechte ovlda psychologickm asom. Sptajte sa sami seba: Je v tom, o robm, rados a ahkos? Ak
nie, potom prtomn okamih prekrva as a vy vnmate ivot ako bremeno alebo boj.
Ak v tom, o robte, nie je rados a ahkos, neznamen to, e mte robi nieo in. Mono sta zmeni spsob, akm to robte. To ako" nieo robte,
je vdy dleitejie, ne o" robte. Skste sa ovea viac sstredi na to, o prve robte, ne na oakvan vsledok, na to, o chcete dosiahnu.
Svoju pozornos naplno sstrete na to, o vm prina prtomn okamih. Ak to urobte, znamen to zrove, e plne akceptujete to, o je, pretoe
nie je mon sa na nieo plne sstredi a zrove tomu odporova.
Len o si zanete ceni prtomn okamih, zmizne pocit neastia a boj, a v ivot zane plyn s radosou a ahkosou. Ke budete kona z pozcie
vedomia prtomnho okamihu, tak okovek, do oho sa pustte, bude naplnen pocitom kvality, starostlivosti a lsky - vrtane tch najjednoduchch
innost.
Nestarajte sa o plody svojej innosti - sstrete sa len na innos samotn. Plody sa dostavia sam. Je to inn duchovn cvienie. V
Bhagavadgte, jednom z najstarch a najkrajch duchovnch uen vbec, sa nelipnutie na plodoch vlastnej prce nazva karma joga. Opisuje sa
ako cesta posvtenej innosti."
Ke ustpi nutkav tba po minulosti a budcnosti, rados z bytia prestpi vetko, o robte. V momente, ke sstredte svoju pozornos na
prtomnos, poctite pokoj a mier. Nehadte u naplnenie a uspokojenie v budcnosti - neakte od nej spsu. Take nelipnete na vsledkoch svojej
prce. Nespech, rovnako ako spech, nem silu zmeni v vntorn stav bytia. Nali ste ivot pod povrchom svojej ivotnej situcie.
V neprtomnosti psychologickho asu svoju identitu vyvodzujete z bytia, nie zo svojej osobnej minulosti. Tak zmizne vaa psychologick potreba sta
sa niekm inm, ako km ste. Vo vonkajom svete na rovni vaej ivotnej situcie sa mete sta bohatmi, mdrymi, spenmi, oslobodenmi od
toho a onoho, ale v hlbej dimenzii bytia ste cel a pln u teraz.
Meme by v tomto stave celistvosti stle schopn a meme ma trval zujem dosahova vonkajie ciele?
Samozrejme, nebudete vak ma iluzrne oakvania, tkajce sa toho, e vs nieo alebo niekto v budcnosti zachrni, i sprav astnmi. o sa
tka vaej ivotnej situcie, bud veci, ktor budete chcie zska i dosiahnu. To je svet formy, zisku a straty. Ale na hlbej rovni u kompletn ste, a
ke si to uvedomte, v pozad kadej vaej innosti bude hrav, radostn energia. Osloboden od psychologickho asu u nebudete sledova svoje
ciele so slepm odhodlanm, veden strachom, zlosou, nespokojnosou alebo potrebou by niekto. Strach zo zlyhania, ktor by pre ego znamenal
stratu samho seba, vs u nebude dra v neinnosti. Ke vae hlbie ja pramen v byt, ke sa nikm nepotrebujete sta" v dsledku nejakej
psychologickej potreby, vtedy ani vae astie, ani vaa identita u nezvis na vsledkoch, a to vs oslobodzuje od strachu. Nehadte stlos v tom,
v om ju nemete njs: vo svete formy, zisku a straty, zrodenia sa a smrti. Nevyadujete od situci, podmienok, miest i ud, aby vs spravili
astnmi, aby ste potom trpeli, ak nenaplnia vae oakvania.
Vetko si vite, ale na niom nezle. Formy vznikaj a zanikaj, vy si vak uvedomujete venos, ktor je za nimi. Viete, e: ni skuton neme
by ohrozen."3
Akoby ste mohli neuspie, ak sa nachdzate v takomto stave bytia? U ste uspeli.
STRATA PRTOMNOSTI: ZKLADN SEBAKLAM
Aj ke plne prijmem tvrdenie, e as je len ilzia, ako to zmen mj ivot? Naalej budem musie i vo svete, ktor je naplno ovldan asom.
Intelektulny shlas je len alou formou viery, a t vo vaom ivote vea nezmen. Aby ste si tto pravdu uvedomili, muste ju i. Ke je kad bunka
vo vaom tele natoko naplnen prtomnosou, a vibruje ivotom, a ke ivot v kadom momente preciujete ako rados z bytia, vtedy mete
poveda, e ste sa oslobodili od asu.
Lene zajtra musm aj tak zaplati ty. Zostarnem a zomriem rovnako ako ktokovek in. Tak ako mem poveda, e som sa oslobodil od asu?
Zajtrajie ty nie s problm. Znik hmotnho tela nie je problm. Problm, i skr zkladn sebaklam spova v strate prtomnosti. Ona premiea
situciu, udalos i emciu na osobn problm a na utrpenie. Strata prtomnosti je stratou bytia.
Oslobodi sa od asu znamen oslobodi sa od psychologickej potreby odvodzova svoju identitu z minulosti a z hadania naplnenia v budcnosti. Je
to t najhlbia premena vedomia, ak si dokete predstavi. V niektorch zriedkavch prpadoch sa tto zmena udeje dramaticky a radiklne, raz a
navdy. Stva sa to vinou v dsledku totlneho odovzdania sa uprostred intenzvneho utrpenia. Vina ud vak na nej mus popracova.
Po tom, ako zaijete prv zblesky bezasovho stavu vedomia, zanete sa pohybova medzi dimenziou asu a prtomnosou. Najskr si zanete
uvedomova, ako zriedkavo sa vaa pozornos sstreuje na prtomn okamih. Ale je obrovsk spech vedie, e nie ste v prtomnosti. Toto
uvedomenie je stavom vedomej prtomnosti hoci spoiatku trv len niekoko seknd a potom sa op strat. m astejie vak budete vstupova do
tohto stavu, tm astejie si budete mc vybra, e svoje vedomie upriamite na prtomn okamih, a nie na minulos i budcnos. A vdy ke si
uvedomte, e ste stratili prtomnos, budete schopn v nej zotrva nielen na niekoko seknd, ale z pohadu meranho asu aj na dlh as. Take
pokia sa pevne usdlite v stave vedomej prtomnosti, km nadobudnete pln vedomie, budete sa nejak as pohybova hore a dolu medzi vedomm a
nevedomm, medzi stavom vedomej prtomnosti a stavom stotonenia sa s mysou. Budete stle znova nachdza a strca prtomnos. Nakoniec sa
prtomnos stane vam prevldajcim stavom. Vina ud nikdy nepreije stav vedomej prtomnosti, alebo ho zava vemi zriedkavo, bez toho, aby
ho rozpoznala. Vina ud sa nepohybuje medzi vedomm a nevedomm, ale len medzi rznymi rovami nevedomia.BEN A HLBOK
NEVEDOMIE
o mte na mysli pod rznymi rovami nevedomia?
Ako zrejme viete, v spnku ustavine prechdzame rznymi fzami bezsennho spnku a snvania. Podobne sa vina ud aj v bdelom stave
nachdza len v stave benho alebo hlbokho nevedomia. Pod benm nevedomm myslm stav stotonenia sa so svojimi mylienkovmi procesmi a
emciami, s reakciami, tbami a averziami. Je to ben stav, v ktorom sa nachdza vina ud. V tomto stave vs ovlda egoick myse a
neuvedomujete si bytie. Nie je to stav aktneho neastia alebo bolesti, ale takmer neustlej miernej nespokojnosti, nevle, nudy alebo nervozity,
ktor s prtomn v pozad. Pravdepodobne si ich ani neuvedomujete, pretoe s sasou normlneho" ivota. Rovnako ako si neuvedomujete
neprestajn um v pozad, naprklad huanie ventilcie, a km neustane. Ke zrazu prestane, poctite avu. Mnoh udia pouvaj alkohol, drogy,

sex, jedlo, prcu, televziu, i dokonca nakupovanie ako anestetikum pri svojich podvedomch pokusoch zbavi sa tejto zkladnej nespokojnosti. V
takomto prpade sa innos, ktor me by vemi prjemn, pokia sa jej venujete s mierou, stva nutkavou a nvykovou, a vedie len ku krtkodobm
a doasnm pocitom avy.
Nespokojnos benho nevedomia sa tak zmen na boles hlbokho nevedomia - stav aktneho neastia a utrpenia - ke sa vm nedar, ke je
ohrozen vae ego, alebo ke vs ivotn situcia postav pred zsadn vzvu, hrozbu, stratu, skuton i imaginrnu, alebo pred konflikt vo vzahu.
Je to intenzvnejia verzia benho nevedomia, ktor sa od neho li iba svojou intenzitou.
V stave benho nevedomia, v navyknut odpor voi tomu, o je, a popieranie toho, o je, plod nespokojnos a pocit neastia, ktor vina ud
prijma ako sas benho ivota. Ak sa tento odpor zintenzvni prostrednctvom nejakej vzvy alebo ohrozenia ega, prina negativitu v podobe
hnevu, aktneho strachu, agresivity, depresie a podobne. V stave hlbokho nevedomia sa asto aktivuje vae telo bolesti a vy sa s nm stotonte.
Fyzick nsilie by nebolo mon bez hlbokho nevedomia. ahko me vznikn kedykovek vade tam, kde skupina ud, alebo dokonca cel nrod,
vytvor kolektvne negatvne energetick pole.
Najlepm indiktorom toho, v akej fze nevedomia sa nachdzate, je spsob, akm rieite ivotn vzvy. Pri vzvach m nevedom lovek tendenciu
sta sa ete nevedomejm a vedom lovek m sklon by intenzvne bdel. Vzvu mete vyui a prebudi sa, alebo sa ou mete da vtiahnu do
ete hlbieho spnku. Vtedy sa sen benho nevedomia premen na non moru.
Ak nie ste schopn zotrva v prtomnosti za normlnych okolnost, naprklad, ke sedte sami v izbe, prechdzate sa po lese alebo niekoho povate,
potom urite nebudete schopn udra si vedom prtomnos, ani ke sa nieo pokaz, ke budete musie eli nepriateskm udom i zloitm
situcim, ktor prinaj stratu alebo hrozbu straty. Nechte sa ovldnu emciami, ktor vdy pramenia v strachu, a tie vs stiahnu do hlbokho
nevedomia. Tieto vzvy s pre vs skkami. Spsob, akm sa s nimi vyrovnte, uke vm, aj ostatnm okolo vs, kde sa, pokia ide o vedomie,
prve nachdzate. Nezistte to poda toho, ako dlho vydrte sedie so zatvorenmi oami, alebo ak mte vzie. Do ivota a do bench situci, ke
vetko ide pomerne hladko, je preto dleit vnies viac vedomia. Takmto spsobom sa zlepuje vaa schopnos sstredi sa na prtomnos. To vo
vs a okolo vs vytvra pole energie s vysokou vibranou frekvenciou. Nevedomos, negativita, neslad i nsilie neme vstpi do tohto poa,
nepreije v om, rovnako ako tma nepreije v prtomnosti svetla.
Ke sa naute by svedkom vlastnch mylienok a emci, o je nutnou sasou vedomej pozornosti, budete mono prekvapen, ke si prv raz
uvedomte statick" ben nevedomie a pochopte, ako zriedkavo (ak vbec), ste skutone spokojn sami so sebou. Na rovni mysle sa stretnete so
silnm odporom v podobe odsdenia, nespokojnosti, mentlnych projekci, ktor vs bud vzaova od prtomnho okamihu. Na rovni emci
budete cti nespokojnos, naptie, nudu, nervozitu. Vetko s to aspekty mysle v jej zvyajnom nastaven odporu.

O HADAJ?
Carl Jung sa v jednej zo svojich knh zmieuje o konverzcii, ktor viedol s istm indinskym nelnkom. Ten tvrdil, e vina belochov m napt
tvr, upret pohad a krut sprvanie. Povedal: Stle nieo hadaj. o hadaj? Belosi stle nieo chc. Stle s nepokojn a nespokojn. My
nevieme, o chc. Mme dojem, e s ialen."
Neustla nespokojnos sa, samozrejme, objavila dvno pred vznikom zpadnej priemyselnej civilizcie, ale v zpadnej civilizcii, ktor dnes zaber
takmer cel svet, vrtane viny vchodu, sa prejavuje v dosia nevdanej aktnej forme. Existovala u za ias Jeia a aj essto rokov predtm, za
ias Budhu, ba ete ovea skr. Preo ste stle tak ustarosten?" Ptal sa Jei svojich uenkov. Doke vm zkostn mylienka prida o i len
de ivota?" Budha uil, e koreom utrpenia je naa neustle chcenie a iadostivos.
Odpor k prtomnmu okamihu je vntorne spt so stratou vedomia prtomnosti a tvor zklad naej odudtenej priemyselnej civilizcie.
Mimochodom, aj Freud si uvedomoval existenciu tejto vntornej nespokojnosti, o ktorej psal v knihe Nespokojnos v kultre (Das Unbehagen in der
Kultur, 1930), ale nedopracoval sa ku skutonmu koreu tejto nespokojnosti, ani si neuvedomil, e je mon sa z nej vymani. Tto kolektvna
dysfunkcia vytvorila vemi neastn a zvl krut civilizciu, ktor sa stala hrozbou nielen sama sebe, ale aj ivotu na Zemi.

ROZPANIE BENHO NEVEDOMIA

Ako sa teda meme oslobodi od tohto neastia?
Uvedomte si ho. Pozorujte rzne spsoby, akmi vo vs nepotrebnmi sudkami, odporom k tomu, o je a popieranm prtomnosti vzrast
nespokojnos a naptie. Vetko nevedom sa rozplynie, ak na to namierime svetlo vedomia. Ak sa raz naute, ako necha ben nevedomie
rozplyn sa, svetlo vaej vedomej prtomnosti bude iari jasne a omnoho ahie sa dokete vysporiada s hlbokm nevedomm, ke vs vtiahne do
svojho gravitanho poa. Spoiatku vak me by ak rozpozna ben nevedomie prve preto, lebo je tak normlne.
Navyknite si pozorova sa a monitorova svoj mentlny a emocionlny stav. Ctim sa v tejto chvli spokojne?", to je dobr otzka, ktor by si lovek
mal asto kls. Mete sa spta aj takto: o sa vo mne prve teraz deje?" Zaujmajte sa o to, o sa odohrva vo vaom vntri aspo tak, ako sa
zaujmate o to, o sa rob vonku. Pokia "si upracete" svoje vntro, aj vonkajok sa mu prispsob. Primrna realita je vo vaom vntri, sekundrna je
vo vonkajom svete. Na tieto otzky vak neodpovedajte okamite. Sstrete svoju pozornos dovntra. Ak mylienky vytvra vaa myse? o
ctite? Namierte svoju pozornos na telo. Ctite nejak naptie? Ak no, usilujte sa zisti, akm spsobom brnite ivotu - tm, e popierate prtomn
okamih. Je mnostvo spsobov, ako udia nevedomky odporuj prtomnmu okamihu. Uvediem niekoko prkladov. Praxou sa vaa schopnos
sebapozorovania a monitorovania vho vntornho stavu vyostr.
Ako sa meme zbavi negativity?
Odhote ju. Ako sa zbavte horceho uhlka, ktor drte v ruke? Ako sa zbavte akej a nepotrebnej batoiny, ktor nesiete? Uvedomte si, e sa
nechcete necha popli, ani sa zaaova bremenom, a pustte ich.
Hlbok nevedomie, akm je telo bolesti i in hlbok boles, naprklad ke stratme niekoho milovanho, sa mus vinou transformova pomocou
prijatia, spojenho so svetlom vedomej prtomnosti - udranm pozornosti. Mnoho nevedomch nvykov mete jednoducho odhodi. Uvedomte si,
e ich u viac nechcete, nepotrebujete, e mte na vber a nie ste len uzlkom podmienench reflexov. Toto predpoklad, e ste schopn vyui silu
prtomnosti. Bez nej nemte ancu.

Ak niektor emcie nazvate negatvnymi, nevytvrate tak mentlnu polaritu dobra a zla, o ktorej ste sa zmieovali?
Nie. Tto polarita bola vytvoren v ranejom tdiu, ke vaa myse odsdila prtomn okamih ako zl; tento sudok potom vytvoril negatvnu emciu.
Ale ak vravte, e niektor emcie s negatvne, nechcete v skutonosti poveda, e by nemali existova, e. nie je normlne ich cti? Ja to vnmam
tak, e by sme mali vnma vetky pocity, ktor k nm prdu a nesdi ich ako dobr a zl, ani nehovori, e by sme ich nemali cti. Je v poriadku, ak
pociujeme nevraivos, sme nahnevan, podrden, nladov - ak tieto pocity budeme potla, vyvolme vntorn konflikt i popieranie. Vetko je
tak, ako m by.
Samozrejme. Ak u ctite, e sa aktivoval nejak vzorec, emcia alebo reakcia, prijmite ich. Neboli ste dostatone vedom, aby ste si mohli vybra. To
nie je sdenie, to je fakt. Ak by ste mali na vber, i ak by ste si uvedomili, e mte na vber, o by ste si vybrali? Utrpenie alebo rados, spokojnos i
nespokojnos, mier i konflikt? Vybrali by ste si mylienku i pocit, ktor vs odree od vho prirodzenho pocitu pohody? Takto emcie povaujem
za negatvne. Jednoducho preto, e s zl. Nehovorm: To si nemal urobi," len vravm, e s v podstate zl asi ako boles aldka.
Ako je mon, e udia zabili len v dvadsiatom storo viac ako sto milinov svojich druhov?4 Spsobovanie bolesti v takej miere je nieo
nepredstaviten. A to ete nehovorm o mentlnom, emonom a psychickom nsil, muen, bolesti a krutosti, ktor si udia kadodenne spsobuj
navzjom a aj ostatnm ivm tvorom. Sprvaj sa tak, lebo s v spojen so svojou prirodzenosou, s vntornou radosou zo ivota? Samozrejme, e
nie. Len udia, ktorch ovldaj vemi negatvne pocity, ktor sa ctia naozaj zle, s schopn vytvori takto realitu - odraz toho, ako sa ctia. Dnes niia
prrodu a plantu, ktor ich dr pri ivote. Je to neuveriten, ale je to tak. lovek je nebezpene ialen a vemi chor ivony druh. To nie je
sdenie. Je to fakt. A faktom je aj to, e pod povrchom tohto ialenstva je zdravie. Uzdravenie a spsa s dostupn hne teraz.
Vrme sa k tomu, o ste povedali. Je iste pravda, e ke prijmete svoju nenvis, nladovos, hnev, u sa nimi nemuste da ovlda a prena ich
na druhch. Premam vak, i ste k sebe primn. Ke ste sa nauili prijma svoje emcie, muste sa snai prejs do alieho tdia a presta ich
vytvra. Ak to neurobte, prijmanie emci sa stane len mentlnou nlepkou, ktor umon vmu egu naalej sa oddva svojmu neastiu, a tm
posilova pocit oddelenosti od ostatnch ud, od okolitho sveta, aj od prtomnho okamihu. Ako viete, oddelenos je zkladom identity ega.
Skuton prijmanie by tieto pocity okamite transformovalo. A keby ste naozaj vo svojom vntri tuili, e vetko je v poriadku, ako vravte (a tak to,
samozrejme aj je), mohli by ste vbec ma tak pocity? Keby ste nesdili a skutone prijmali to, o je, nikdy by nemohli vznikn. Myslte si, e
vetko je v poriadku, ale hlboko vo vntri tomu naozaj neverte, a preto je vo vs stle aktvny mentlno - emocionlny odpor. Preto sa ctite zle.
Aj to je v poriadku.
Obhajujete svoje prvo i v nevedomosti a trpie? Nebojte sa, to vm nikto nevezme. Ale ke si raz uvedomte, e vm z nejakho jedla nie je dobre,
budete ho alej jedva a tvrdi, e to, e vm je zle, je v poriadku?

NECH STE KDEKOVEK, BUTE TAM PLNE

Mete uvies nejak alie prklady benho nevedomia?
Usilujte sa pristihn samch seba pri saovan sa na situciu, v ktorej sa nachdzate, bez ohadu na to, i sa saujete v mysli alebo nahlas. Ke sa
saujete na svoje okolie, na ivotn situciu i na poasie, znamen to, e neprijmate to, o je. Saovanie m vdy negatvny nboj. Ke sa na
nieo saujete, robte zo seba obe. Ke sa prejavte, mte moc. Neelan situciu zmete inom alebo slovom, ak je to mon: opustite ju alebo ju
prijmite. Vetko ostatn je ialenstvo.
Ben nevedomie je vdy spojen s odmietanm prtomnosti. Prtomnos je, samozrejme, spojen aj s miestom. Brnite sa tomu, o je tu a teraz?
Niektor udia chc by vdy niekde inde. Tu" pre nich nikdy nie je dos dobr. Pozorujte sami seba a zistite, i je to aj v prpad. Nech ste
kdekovek, bute tam plne. Ak vm vaa sasn situcia pripad neprijaten a ste z nej neastn, mte tri monosti: ods z nej, zmeni ju alebo ju
plne prija. Ak chcete by zodpovedn za svoj ivot, muste si vybra jednu z tchto troch monost, a to hne teraz. Potom prijmite dsledky. Bez
vhovoriek. Bez negativity a psychickho zneistenia. Udrujte svoj vntorn priestor v istote.
Ke okovek podniknete - oddete alebo zmente situciu, najskr sa zbavte negativity, ak je to aspo trocha mon. in, ktor vychdza z
pochopenia situcie, je innej ako in, ktor vychdza z negativity.
Akkovek akcia je lepia ako pasivita, najm ak sa u dlho nachdzate v nevyhovujcej situcii. Ak urobte chybu, aspo sa nieo naute, take to
prestane by chybou. Ak sa ani nepohnete, ni sa nenaute. Brni vm pri ine strach? Priznajte si ho, sledujte ho, zamerajte na svoju pozornos a
bute naplno prtomn. To vm pome prea spojenie medzi strachom a vam myslenm. Nedovote strachu, aby vstpil do vaej mysle.
Vyuite silu prtomnosti. Strach nad ou neprevldne.
Ak nemete ni zmeni, ani ods, potom svoje tu a teraz" naplno prijmite a plne sa zbavte vntornho odporu. Vae falon a neastn ja - ktor
sa rado cti zle, nenvid a utuje sa - nepreije. Nazva sa to odovzdanie sa. Odovzda sa nie je slabos. Je v tom ohromn sila. Duchovn silu m
iba ten, kto sa doke odovzda. Odovzdanie vs vntorne oslobod od situcie, v ktorej sa nachdzate. Neskr mono zistte, e situcia sa zmenila
bez vho priinenia. V kadom prpade ste slobodn.
Jestvuje nieo, o by ste mali robi a nerobte to? Postavte sa a urobte to teraz. Alebo plne prijmite svoju neaktvnos, lenivos i momentlnu
pasivitu, mete si vybra aj to. Prejavte ju vak naplno. Uvajte si ju. Bute tak leniv a neaktvni, ako len dokete. Ak sa do toho pustte naplno a
vedome, oskoro to prekonte. A mono aj neprekonte. V kadom prpade sa vak zbavte vntornho konfliktu, odporu a negatvnych emci.
Ste v strese? Ste tak zaneprzdnen, e redukujete prtomnos na prostriedok dosiahnutia elanej budcnosti? Stres je spsoben tm, e sme tu",
a pritom si elme by tam." Sme v prtomnosti, ale elme si by v budcnosti. Tto rozpoltenos vs vo vntri rozorve. Vytvra ju a i v nej je
ialen. Fakt, e to robia vetci ostatn, na tom ni nemen. Ak je to potrebn, dokete sa pohybova, pracova i dokonca bea bez toho, aby ste sa
projektovali do budcnosti a odmietali prtomnos. A ke sa pohybujete, pracujete i bete, robte to naplno. Uvajte si momentlne rchle prdenie
energie. Prestanete by rozpolten a zbavte sa stresu. Jednoducho sa pohybujte, pracujte, bete - a uvajte si to. Alebo nerobte ni a len sa posate
na laviku v parku. Ke to vak urobte, vmajte si svoju myse. Mono povie: Mal by si pracova. Strca as." Pozorujte svoju myse. Usmievajte
sa na u.
Premate asto o svojej minulosti? asto o nej rozprvate a myslte na u, i u v dobrom alebo v zlom? Tie skvel veci, ktor ste dokzali, vae
dobrodrustv a zitky, alebo v prbeh obete a stran veci, ktor sa vm prihodili, alebo ktor ste spsobili niekomu inmu? Vzbudzuj vo vs

tieto mylienky pocit viny, pchy, nenvisti, hnevu, smtku i sebatosti? Nielene tm posilujete svoje falon ja, ale zrove urchujete proces
starnutia, lebo vo svojej dui hromadte minulos. Vmajte si to na uoch vo svojom okol, ktor maj siln sklon prida sa minulosti.
Umierajte v kadom okamihu. Minulos nepotrebujete. Premajte o nej iba vtedy, ke je to relevantn pre prtomnos. Vnmajte silu prtomnho
okamihu a plnos bytia. Vnmajte svoju existenciu.
Robte si starosti? Rozmate asto nad tm o bude, ak"? Ak no, potom sa stotoujete so svojou mysou, ktor sa projektuje do imaginrnych
budcich situci a vytvra strach. S takou situciou si nemono poradi, pretoe neexistuje. Je to vymyslen przrak. S tmto ialenstvom, ktor
ohrozuje vae zdravie a ivot, mete skoncova jednoducho tak, e zanete pritaka prtomnmu okamihu. Uvedomujte si rytmus svojho dychu.
Vnmajte, ako vzduch plynie dnu a von z vho tela. Vnmajte svoje vntorn energetick pole. Vetko, o muste riei a s m sa muste vysporiada
v skutonom ivote - na rozdiel od imaginrnych projekci mysle - je prtomn okamih. Ptajte sa, ak problm mte teraz, nie ak budete ma o rok,
zajtra alebo o p mint. o je zl na tomto okamihu? Vdy dokete eli prtomnosti, ale nikdy nie budcnosti - a ani nemuste. Sprvna odpove,
potrebn sila, sprvny in alebo zdroj tam bude vtedy, ke ho budete potrebova. Nie predtm, ani potom.
Jednho da to dokem." Premate o svojom cieli tak intenzvne, e redukujete prtomnos len na prostriedok na jeho dosiahnutie? Ober vs to
o rados z toho, o robte? akte, e ete len zanete i? Ak premate takmto spsobom, prtomnos vs nikdy neuspokoj, nech u dosiahnete
okovek. Budcnos vm bude vdy pripada lepia. Je to perfektn recept na permanentn nespokojnos a nenaplnenie, shlaste so mnou?
Mte vo zvyku stle na nieo aka? Ak as ivota trvite akanm? Nehovorm o krtkom akan, naprklad v rade na pote, v dopravnej zpche,
na letisku, akanie na koniec pracovnej doby i na niekoho. Dlh akanie je akanie na budcu dovolenku, lepiu prcu, skutone zmyslupln vzah,
spech, zarbanie peaz, dleitos, osvietenie i akanie na to, km vyrast deti. Je ben, e udia strvia cel ivot akanm na to, e zan i.
akanie je stav mysle. V podstate to znamen, e chcete budcnos a odmietate prtomnos. Chcete to, o nemte a nechcete to, o mte. V
podstate tak kadm akanm nevedomky vyvolvate vntorn konflikt medzi prtomnosou, kde nechcete by a budcnosou, kde by chcete.
Zhoruje sa tm kvalitu vho ivota, lebo vs to pripravuje o prtomnos.
Nie je ni zl na tom, ke sa snate zlepi svoju ivotn situciu. Mete zlepi ivotn situciu, ale ivot nie. ivot je primrny. ivot je vae
najhlbie vntorn bytie. Je pln, kompletn a dokonal. Vaa ivotn situcia zvis od okolnost vho ivota a vaich sksenost. Nie je ni zl na
stanovovan si cieov a sil dosiahnu ich. Chyba je, ke sa to deje na kor nho ivota a bytia. Jedin miesto, z ktorho sa k nim mete dosta, je
prtomn okamih. Inak ste ako architekt, ktor vbec neriei zklady budovy a venuje sa len vrchnej asti domu.
Mnoho ud naprklad ak na blahobyt. Blahobyt vak neme prs v budcnosti. Ak si cente a plne prijmate sasn realitu kto ste, kde ste, o
prve robte - potom plne prijmate to, o mte, ste za to van, ste van za bytie. Vanos za prtomn okamih a plnos ivota v om, to je
skuton blahobyt. Neprde v budcnosti. Len sa v ase prejav rznymi spsobmi.
Ke nie ste spokojn s tm, o mte, alebo ste dokonca frustrovan i nahnevan pre momentlny nedostatok, mono vs to motivuje k tomu, aby ste
zbohatli. Ak vak aj zarobte miliny, neprestanete trpie vntornm nedostatkom a hlboko vo vntri sa budete cti nenaplnen. Peniaze vm mu
prinies mnoh vzruujce zitky, ale peniaze prichdzaj a odchdzaj a vdy vo vs zanechaj pocit przdnoty a potrebu alch fyzickch a
psychickch poteen. Nebudete zotrvva v byt a nebudete cti plnos ivota, ktor predstavuje jedin prav blahobyt.
Vzdajte sa akania. Ke sa pristihnete, ako skzavate do akania... vymate sa z neho. Vrte sa do prtomnho okamihu. Jednoducho bute a bytie
si uvajte. Ke ste vedome prtomn, nikdy nemte potrebu na ni aka. Take ke vm nabudce niekto povie: Prep, e som a nechal aka,"
mete mu odpoveda: To je v poriadku, neakal som. Len som tu stl a bolo mi dobre - v radosti sammu so sebou."
Toto je len niekoko obvyklch stratgi mysle na popieranie prtomnho okamihu, ktor patria k benmu nevedomiu. Vemi ahko ich prehliadnete,
pretoe s sasou normlneho ivota: neutchajceho pocitu nespokojnosti v pozad. m viac vak budete trnova pozorovanie svojho
vntornho mentlneho a emocionlneho stavu, tm jednoduchie bude pre vs zisti - ak sa nechte dolapi minulosou alebo budcnosou - kedy
ste nevedom, a bude pre vs ahie zobudi sa z toho sna do prtomnosti. Bute vak obozretn: falon, neastn ja, zaloen na stotonen sa s
mysou, sa iv asom. Vie, e prtomn okamih pre znamen smr a tak sa nm cti vemi ohrozen. Bude sa vs snai udra v ase.

VNTORN CIE VAEJ IVOTNEJ CESTY

Ctim pravdivos toho, o hovorte, ale aj tak si myslm, e na naej ivotnej ceste musme ma nejak cie, inak sa nechme una okolnosami a
cie znamen budcnos, vak? Ako sa to zluuje so ivotom v prtomnosti?
Ke ste na ceste, je rozhodne dobr vedie, kam idete, alebo pozna aspo zkladn smer, ktorm sa pohybujete. Nezabdajte vak, e jedin vec,
ktor je naozaj skuton na vaej ceste, je krok, ktor robte v danom momente. Ni in neexistuje.
Vaa ivotn cesta m svoj vonkaj aj vntorn cie. Vonkajm cieom je dosiahnu nieo, pre o ste sa rozhodli a prs do ciea, samozrejme,
predpoklad existenciu budcnosti. Ak sa vak miesto, kam smerujete, stane dleitejm ako krok, ktor prve robte, tak vm plne unikne vntorn
cie cesty, ktor nem ni spolon s tm, kam idete alebo o robte, ale len s tm, ako to robte. Nem ni spolon s budcnosou, len s kvalitou
vho vedomia v prtomnom momente. Vonkaj cie je sasou horizontlnej dimenzie priestoru a asu, vntornm cieom je prehbenie vho bytia
vo vertiklnej dimenzii venej prtomnosti. Vaa vonkajia cesta me by dlh milin krokov, vaa vntorn cesta m len jedin krok: krok, ktor
prve robte. Tm, ako si tento jedin krok budete stle viac uvedomova, zistte, e u v sebe obsahuje vetky ostatn kroky a takisto cie vho
putovania. V tom sa tento jedin krok premen na vyjadrenie dokonalosti, na akt nesmiernej krsy. Privedie vs do sfry bytia a bude vyarova jeho
svetlo. Toto je cieom a zrove naplnenm vaej vntornej cesty, cesty do vho vntra.
Zale na tom, i dosiahneme svoj cie, i dosiahneme vo svete spech alebo zlyhme?
Bude vm na tom zlea, pokia nezrealizujete svoj vntorn cie. Neskr bude vonkaj cie pre vs iba hrou, v ktorej mete pokraova
jednoducho preto, e z toho mte rados. Je mon plne zlyha pri vonkajom cieli a pritom uspie vo vntornom. Alebo naopak, o je benejie,
zska vonkajie bohatstvo a vo vntri osta chudobn, tak ako povedal Jei: zska svet a strati duu". Skr alebo neskr je kad vonkaj cie
odsden na nespech, pretoe podlieha zkonu pominutenosti. m skr si uvedomte, e vs ni vonkajie neme trvale uspokoji, tm lepie.
Ke pochopte obmedzenos vonkajch cieov, vzdte sa nererelnych oakvan, e vs urobia astnmi, a podriadite ich svojmu vntornmu
cieu.

MINULOS NEME PREI VO VAEJ PRTOMNOSTI

Spomenuli ste, e zbyton premanie alebo rozprvanie o minulosti je jednm zo spsobov vyhbania sa prtomnosti, ale neexistuje v ns okrem
minulosti, ktor si pamtme a s ktorou sa mono stotoujeme, aj in rove minulosti, ktor je uloen omnoho hlbie? Mm na mysli nevedom
minulos, ktor podmieuje nae ivoty, zitky z ranho detstva, i dokonca z. minulch ivotov. alej s tu kultrne vplyvy, ktor s uren
miestom, na ktorom sme sa narodili a historickm obdobm, v ktorom ijeme. Vetky tieto faktory ovplyvuj nae videnie sveta: ako reagujeme, o si
myslme, ak mme vzahy, ako ijeme svoje ivoty. Ako by sme si vbec mohli toto vetko uvedomi a zbavi sa toho? Ako dlho by to trvalo? A aj
keby sme to spravili, o by nm potom ostalo?
o nm ostane, ke sa zbavme ilzie?
Nie je nutn skma nevedom minulos. Iba ak sa prve v tomto momente vo vs prejavuje v podobe mylienky, emcie, tby, reakcie i vonkajej
udalosti, ktor vs postretla. To, o budete potrebova vedie o svojej nevedomej minulosti, vm prtomnos prinesie. Ke sa vnorte do minulosti,
stane sa z nej bezodn priepas: stle je v nej o objavova. Mono vm bude pripada, e potrebujete viac asu na to, aby ste jej porozumeli a
oslobodili sa od nej, inmi slovami, e vs budcnos jednho da od minulosti oslobod. To je ilzia. Len prtomnos vs me oslobodi od minulosti.
Viac asu vs od asu neoslobod. Vyuite silu prtomnosti. To je ten k.
o je sila prtomnosti?
Ni in ne sila vaej prtomnosti, vho vedomia oslobodenho od mylienkovch foriem.
Zaoberajte sa minulosou na rovni prtomnosti. m viac sa sstreujete na minulos, tm viac ju posilujete, dodvate jej energiu a je
pravdepodobnejie, e si z nej vytvorte identitu. Nechpte ma zle: pozornos je zsadn, ale nie ak ju upriamime na minulos, ako na minulos.
Nasmerujte pozornos na prtomnos, na svoje sprvanie, reakcie, nlady, mylienky, emcie, strach a tby tak, ako ich pociujete v prtomnosti.
Minulos je vo vs. Ak dokete by dostatone vedome prtomn a vetky tieto veci sledova bez kritiky, analzy, posudzovania, potom sa zaoberte
minulosou a pritom ju rozklad sila vaej prtomnosti. Tm, e sa vrtite do minulosti, sami seba nenjdete. Sami seba njdete, ak vstpite do
prtomnosti.
Nie je dobr pozna vlastn minulos a mc tak porozumie, preo niektor veci robme, preo reagujeme uritm spsobom alebo podvedome
vytvrame ist typ dramatickch situci a vzorcov, naprklad vo vzahoch?
Tm, ako si zanate lepie uvedomova svoju sasn realitu, mete odrazu zska vhad do toho, preo ist veci robte prve takm spsobom.
Naprklad, preo vae vzahy vdy sleduj rovnak vzory? Alebo si spomeniete na veci, ktor sa v minulosti udiali a odrazu ich uvidte jasnejie. Je to
fajn a me vm to pomc, ale nie je to podstatn. Podstatn je len vaa vedom prtomnos. T rozklad minulos. To je spa zmeny. Nesnate
sa teda pochopi minulos, bute iba tak prtomn, ako sa len d. Minulos vo vaej prtomnosti neme prei. Preije iba vo vaej neprtomnosti.
JE TO IN, AKO SI MYSLTE
Stle hovorte o tom, e kov je stav prtomnosti. Myslm, e tomu rozumiem, ale nie som si ist, i som ten stav niekedy skutone zail Zaujmalo
by ma, i je to tak, ako si myslm, alebo je to celkom in?
Nie je to tak, ako si myslte! O prtomnosti sa ned prema, ani ju nemete mysou pochopi. Porozumie prtomnosti znamen by v prtomnosti.
Urobte mal experiment. Zavrite oi a povedzte si: Ak asi bude moja alia mylienka?" Potom vemi pozorne akajte na prv mylienku. Bute ako
maka, ke sleduje myaciu dieru. Ak mylienka sa v tej myacej diere objav? Hne si to vyskajte.
Musel som dos dlho aka, km sa objavila nejak mylienka.
Presne tak. Ke sa nachdzate v stave intenzvnej prtomnosti, nenapadaj vm nijak mylienky. Ste pokojn, a pritom vemi bdel. V momente, ke
vae vedomie klesne pod urit rove, prihrn sa mylienky. Vrti sa mentlny hluk" a ticho sa vytrat. Ocitnete sa nasp v ase.
Ke chceli zenov majstri vyska, ak rove vedomia dosiahli ich iaci, odzadu sa k nim prikradli a udreli ich palicou. Bol to ok! Ak sa tudent
nachdzal v stave plnej prtomnosti a bdelosti, ak mal bedr opsan a sviecu horiacu", ako hovor Jei v jednej zo svojich analgi prtomnosti,
spozoroval, e majster sa k nemu zozadu pribliuje a zastavil ho, alebo sa deru vyhol. Ak sa vak majstrovi podarilo udrie ho, znamenalo to, e iak
bol ponoren v mylienkach, a preto bol neprtomn a nevedom.
Aby ste v kadodennom ivote ostali bdel, muste sa zakoreni" hlboko vo svojom vntri, inak vs myse stiahne neuveritenou silou ako divok
rieka.
o to znamen zakoreni sa vo vlastnom vntri"?
Znamen to i naplno vo svojom tele. Vdy udriava as svojej pozornosti vo vntornom energetickom poli. Tak povediac, cti svoje telo zvntra.
Vedomie tela vs udruje v prtomnosti. Ukotvuje vs v prtomnom okamihu (pozri kapitolu 6).

EZOTERICK VZNAM AKANIA

V istom zmysle meme stav pozornosti prirovna k akaniu. Jei pouil tto metaforu v niektorch svojich vrokoch. Nejde o zvyajn unuden a
nepokojn akanie, ktor vo svojej podstate prtomnos popiera a o ktorom som u hovoril. Pri tomto akan nesstredte svoju pozornos na nijak
bod v budcnosti a nevnmate sasnos ako neelan prekku, ktor vm brni dosiahnu, o chcete. Je to kvalitatvne odlin druh akania, ktor
si vyaduje dokonal ostraitos. Nieo sa me prihodi v kadom okamihu a pokia nebudete absoltne bdel a pokojn, unikne vm to. O tomto
druhu akania hovor Jei. V tomto stave sstredte vetku svoju pozornos na prtomnos. Neostva vm priestor na denn snvanie, premanie,
spomnanie i predvdanie vec. Nie ste napt, nemte strach, len sa naplno sstredte v prtomnosti. Ste prtomn celou svojou bytosou, kadou
bunkou svojho tela. V tomto stave takmer zmizne vae ja, ktor m minulos a budcnos, alebo ak chcete - vaa osobnos. No napriek tomu
nestrcate ni cenn. V skutonosti ostvate sami sebou. Vlastne ste sebou viac, ako kedykovek predtm. i skr, jedine teraz, v tomto okamihu, ste
skutone sami sebou.

Bute ako sluha, akajci na nvrat svojho pna," hovor Jei. Sluha netu, kedy sa jeho pn vrti. Preto je bdel, pokojn a ostrait, aby
nepremekal jeho nvrat. V alom podobenstve Jei hovor o piatich ahkomysench (nevedomch) ench, ktor nemaj dos lampovho oleja
(vedomia), aby im lampy vydrali horie (aby boli vedome prtomn), a tak premekaj prchod encha (prtomn okamih) a nedostan sa na
svadobn oslavu (osvietenie). Tieto eny s opakom piatich mdrych ien, ktor maj v lampch dostatok oleja (s vedome v prtomnosti).
Dokonca ani mui, ktor spsali evanjeli, tmto podobenstvm nerozumeli, take boli nesprvne chpan a prekrcan u od ias, ke boli zapsan.
V dsledku nslednch mylnch interpretci sa ich skuton vznam plne stratil. S to podobenstv, ktor nehovoria o konci sveta, len o konci
psychologickho asu. Hovoria o transcendencii egoickej mysle a monosti i v plne novom stave vedomia.

V TICHU VAEJ VEDOMEJ PRTOMNOSTI VZNIK KRSA

To, o ste prve opsali, je stav, ktor obas zavam, ke som sm uprostred prrody.
no. Zenov majstri nazvaj tento stav bezmylienkovitosti a plnej prtomnosti okamih vhadu - satori. Hoci satori nepredstavuje trval
transformciu, bute van, ke ho zaijete, lebo vm umouje oksi stav osvietenia. Mono ste podobn stav zaili u mnohokrt bez toho, aby
ste si uvedomovali, ak m vznam. Ak si chcete uvedomova krsu, majesttnos a posvtnos prrody, muste by prtomn. Pozorovali ste niekedy
poas jasnej noci nekonen non oblohu a boli ohromen absoltnym tichom a nesmiernosou priestoru? Zapovali ste sa niekedy skutone do
zvuku horskho potoka v lese? Pouli ste u niekedy spev drozda za tichho letnho smraku? Aby ste si takto veci uvedomili, vaa myse mus by
potichu. Muste na chvilku odhodi svoje osobn problmy, minulos a budcnos, aj vetky vedomosti. Inak sce budete vidie, ale neuvidte, budete
pou bez toho, aby ste skutone pouli. Vyaduje si to vau pln prtomnos.
Za krsou vonkajch foriem je nieo viac, o sa ned pomenova, aksi nevslovn hlbok, vntorn, posvtn esencia. Vdy a vade, kde sa
stretvate s krsou, vyaruje z nej tto esencia. Odhal sa vm vak iba vtedy, ke ste bdel. Je mon, e tto bezmenn esencia a vaa prtomnos
s jedno a to ist? Existovala by bez vaej prtomnosti? Hlboko sa do toho ponorte a zistite to sami.
Ke ste zavali takto okamihy prtomnosti, pravdepodobne ste si neuvedomovali, e sa prechodne nachdzate v stave bez mylienok. Prestvka
medzi myslenm a tmto stavom je toti vemi krtka. V stav satori trval mono len niekoko seknd, km sa op zapojila myse, ale stalo sa vm
to, inak by ste nezaili krsu. Myse nedoke vytvori krsu, ani ju vnma. Iba ke ste boli plne prtomn, na pr seknd sa tam objavila krsa a
posvtnos. Kee medzera medzi plnou prtomnosou a mylienkami bola krtka a neboli ste dostatone ostrait, pravdepodobne ste si nevimli
fundamentlny rozdiel medzi vnmanm, bezmylienkovitm uvedomovanm si krsy a jeho nslednm pomenovvanm a interpretovanm. asov
medzera bola tak krtka, e vm to zrejme pripadalo ako jeden svisl proces. Pravda je vak tak, e akonhle vm napadla prv mylienka, cel
zitok u bol len spomienkou.
m je medzera medzi vnemom a mylienkou dlhia, tm viu hbku zskavate ako udsk bytos, a tm ste vedomej.
Mnoh udia s vo svojej mysli tak uvznen, e krsa prrody pre nich ani nejestvuje. Mu sce poveda, e nejak kvet je krsny, ale je to iba
mechanick vyjadrenie. Nie s pokojn, nie s prtomn, a tak kvet v skutonosti nevidia, nevnmaj jeho esenciu, posvtnos. Rovnako nepoznaj ani
sami seba, nevnmaj svoju esenciu, vlastn posvtnos.
ijeme v kultre, kde je myslenie tak dominantn, e a na zopr vnimiek sa dnen modern umenie, architektra, hudba a literatra krse a
vntornej podstate vyhba. Dvodom je, e udia, ktor ho tvoria, sa nikdy - ani na okamih - neoslobodia od vlastnej mysle. Take nie s v kontakte s
miestom, z ktorho pramen skuton krsa a kreativita. Myse, ktor je ponechan iba sama na seba, vytvra stran veci, a to nielen v galrich.
Len sa pozrite na nae mest a priemyseln pustatiny. Doteraz nijak civilizcia nevytvorila ni tak kared.

REALIZCIA ISTHO VEDOMIA

Je prtomnos a bytie to ist?
Ke si uvedomujete bytie, v skutonosti si bytie uvedomuje samo seba. Ke si bytie uvedomuje samo seba - je to vedom prtomnos. Kee bytie,
vedomie a ivot s synonym, meme poveda, e prtomnos je vedomie, ktor si uvedomuje sam seba, i k ivotu sa prebdzajce vedomie
samho seba. Neviate sa vak na slov, ani sa nesnate tomu porozumie. Na to, aby ste sa stali prtomnmi, nepotrebujete rozumie niomu.
Rozumiem tomu, o ste prve povedali, ale akoby z toho vyplvalo, e bytie i najvyia transcendentlna realita ete nie je dokonal. Akoby
prechdzala vvojom. Potrebuje Boh as na osobn rozvoj?
no, ale len z limitovanej perspektvy stvorenho vesmru. Boh v biblii hovor: Ja som alfa i omega" a ja som iv". V tej bezasovej sfre kde ije
Boh a kde sa nachdza aj v domov, je zaiatok a koniec - alfa a omega - a esencia vetkho, o bolo, aj o raz prde, sa nachdza vo venej
prtomnosti, v neprejavenom stave jednoty a dokonalosti, ktor si udsk myse ani zaleka nedoke predstavi a pochopi ho. V naom svete
zdanlivo oddelench foriem je koncepcia bezasovej dokonalosti nepredstavitenm pojmom. Zd sa, e aj vedomie, ktor je svetlom vyarujcim z
venho zdroja, prechdza vvojom. Tento dojem vak vyvolva iba nae obmedzen vnmanie. Z hadiska absoltna to tak nie je. Dovote mi, aby
som vm porozprval o evolcii vedomia vo svete.
Vetko, o existuje, m vlastn bytie, bosk esenciu a urit stupe vedomia. Dokonca aj kamene maj ist rudimentrny stupe vedomia, inak by
nemohli vbec existova a ich molekuly a atmy by sa rozpadli. Vetko je iv. Slnko, zem, rastliny, zvierat, udia - kad forma je vyjadrenm
rzneho stupa vedomia, vedomia prejavenho v hmote. Ke vedomie na seba berie tvary a formy, vznik svet. Pozrite sa na miliny ivonych
foriem na tejto plante. V mori, na si, vo vzduchu - kad forma ivota sa nespoetnekrt replikuje. Preo? Hr sa azda niekto alebo nieo aksi
hru s formami? Tto otzku si kldli aj star indick jasnovidci. Svet videli ako Llu - ist druh posvtnej hry, ktor hr Boh. Jednotliv ivotn formy v
tejto hre, samozrejme, neznamenaj vea. Vina morskch foriem ivota preije len niekoko mint po naroden. Aj lovek sa pomerne rchlo obrti
na prach a ke raz odde, akoby tu ani nikdy nebol. Je to tragick i krut? no, ale iba vtedy, ak pre kad formu vytvrate samostatn identitu, ak
zabudnete na to, e ich vedomie je prejavom boskej esencie vo forme. Pokia si vak neuvedomte vlastn bosk esenciu v podobe istho
vedomia, nebudete to vedie naisto.
Ak sa vm v akvriu vyliahne rybka a vy jej dte meno Janko, vystavte jej rodn list, porozprvate jej o jej rodinnej histrii a o dve minty neskr ju
zoerie alia ryba - je to tragick. Je to vak tragick len preto, e ste naprojektovali samostatn ja na miesto, kde iadne nebolo. Oddelili ste
fragment dynamickho procesu, molekulrneho tanca a vytvorili ste z neho samostatn entitu.

Vedomie na seba berie rzne prestrojenia, a km nie s tak zloit, e sa v nich plne strat. U dnench ud sa vedomie stotouje so svojm
prestrojenm. Sam seba pozn len ako formu, a preto ije v strachu zo znienia svojej telesnej a mylienkovej formy. Je to zleitos egoickej mysle,
ktor je poiatkom naej nefunknosti. Preto sa zd, e v priebehu evolcie sa nieo pokazilo. Aj to je vak sasou Lly - posvtnej hry. Utrpenie
spsoben naou nefunknosou nakoniec printi nae vedomie presta sa stotoova s formou a prebud ns zo sna: op nadobudneme vedomie
samho seba, ale na omnoho hlbej rovni ako predtm, ne sme ho stratili.
Tento proces vysvetuje Jei vo svojom podobenstve o stratenom synovi, ktor odde z otcovho domu, prehajdka jeho majetok, vyjde na mizinu a
utrpenie ho printi vrti sa sp domov. Po nvrate ho otec miluje ete viac ako predtm. Syn aj je, aj nie je rovnak ako predtm. Zskal ist hbku.
Toto podobenstvo opisuje cestu od nevedomej dokonalosti, cez zjavn nedokonalos a zlo" a k vedomej dokonalosti.
Uvedomujete si teraz hlb a ir vznam snahy sta sa prtomnm pozorovateom svojej mysle? Vdy ke pozorujete myse, vae vedomie sa vzdiali
od mylienkovch foriem a stane sa pozorovateom i svedkom. Nsledkom toho pozorovate - ist vedomie - za vetkmi formami silnie a mentlne
formy slabn. Ke hovorme o pozorovan mysle, zosobujeme pritom udalos skutone kozmickho vznamu: cez vs sa vedomie prebdza zo sna
o stotonen s formou a zbavuje sa jej. To je predzvesou, ale zrove aj sasou udalosti, ktor je, o sa tka chronologickho asu,
pravdepodobne uloen v alekej budcnosti. Tejto udalosti hovorme koniec sveta.
Ke sa vedomie oslobod od stotoovania s fyzickmi a mentlnymi formami, stane sa tm, o nazvame istm alebo osvietenm vedomm,
prtomnosou. U sa to udialo v ivote niekokch jednotlivcov a zd sa, e sa to oskoro stane viacerm, nemme vak istotu, e to tak bude.
Vina ud je stle v egoickom nastaven mysle: stotouj sa s mysou, ktor ich ovlda. Ak sa im oskoro nepodar oslobodi od svojej mysle,
zni ich. Bud preva stle v zmtok, konflikty, nsilie, zfalstvo a ialenstvo. Egoick myse je ako potpajca sa lo. Ak z nej nevystpite,
potopte sa spolu s ou. Kolektvna egoick myse udstva je tou najnebezpenejou, najdetruktvnejou a najialenejou entitou, ktor kedy obvala
tto plantu. o myslte, e sa s ou stane, ak sa udsk myse nezmen? Pre mnohch ud je aj tak jedinou avou obasn nvrat na rove
vedomia pred myslenm. Kad z ns sa tam vracia v noci poas spnku. Do uritej miery sa to deje aj prostrednctvom sexu, alkoholu a inch drog,
ktor potlaj nadmern aktivitu mysle. Ak by neexistoval alkohol, antidepresva, upokojujce prostriedky a ileglne drogy, ktor sa dnes uvaj v
obrovskch mnostvch, bolo by ialenstvo udskej mysle ete zjavnejie. Keby ste ud obrali o drogy, verm, e by sa vina z nich zmenila na
nebezpen montr, ktor by ohrozovali seba aj svoje okolie. Drogy vs vak len udruj v dysfunknom stave. Ich masov uvanie odauje
zrtenie starch truktr mysle a prchod vyieho vedomia. Hoci jednotlivm uvateom mu prina avu od kadodennho utrpenia, ktor im
spsobuje ich myse, zrove im znemouj sta sa dostatone vedommi na to, aby sa povzniesli nad myslenie a nali skuton oslobodenie.
Nvrat na rove vedomia pred myslenm, rove, na ktorej sa nachdzaj nai vzdialen predkovia, zvierat a rastliny, nie je pre ns monosou.
Cesta sp neexistuje. Ak chce udstvo prei, mus postpi na vyiu rove. Vedomie sa vyvja v celom vesmre v miliardch foriem. Take, aj ke
sa nm to nepodar, v kozmickom meradle to nebude znamena ni. Vedomie sa prejav prostrednctvom nejakej inej ivotnej formy. Ale u samotn
fakt, e o tom rozprvam a vy ma povate alebo tate, o som napsal, je dkazom, e nov vedomie na tejto plante sa zana rozirova.
Nie je v tom ni osobn: ja vs neum. Ste vedomie a povate sami seba. Jedno vchodn prslovie hovor: Uite a iak spolu tvoria uenie." V
kadom prpade slov ako tak nie s dleit. Nie s pravdou, len k nej ukazuj smer. Rozprvam zo sfry prtomnosti a vm sa mono pritom, ako
ma povate, podar nasledova ma do nej. Hoci kad slovo, ktor poviem, m svoju histriu a pochdza z minulosti, tak ako aj vetky jazyky, slov,
ktormi sa vm prihovram, s nositemi vysokej energetickej frekvencie prtomnosti, ktor z nich rob nieo trocha in ako to, o bene znamenaj.
Mlanie je dokonca ete innejm nositeom prtomnosti, take ak toto tate, alebo ma povate ke rozprvam, uvedomujte si ticho medzi slovami
a za nimi. Uvedomujte si pauzy. Navanie tichu je jednoduch a priamy spsob, akm sa mete kdekovek dosta do prtomnosti. Aj v hlunom
prostred je medzi zvukmi a v pozad zvukov ticho. Navanie tichu okamite vytvor ticho aj vo vaom vntri. Len pomocou vho vntornho ticha
mete nava vonkajiemu tichu. A je ticho nieo in ako prtomnos, vedomie osloboden od mylienkovch foriem? Je to iv prklad toho, o om
sa tu zhovrame.
KRISTUS: REALITA VAEJ BOSKEJ PRTOMNOSTI
Nelipnite na iadnom slove. Slovo prtomnos mete nahradi slovom Kristus, ak vm to dva v zmysel. Kristus je vaou boskou esenciou alebo
vam ja, ako sa tomu niekedy hovor na Vchode. Jedinm rozdielom medzi Kristom a prtomnosou je, e Kristus oznauje vau vntorn svtos,
bez ohadu na to, i si ho uvedomujete alebo nie. Prtomnos hovor o boskosti alebo boskej esencii prebudenej vo vaom vntri.
Mnoh nedorozumenia a myln presvedenia o Kristovi sa vyjasnia, ke si uvedomte, e v om nie je nijak minulos ani budcnos. Poveda, e
Kristus bol alebo bude, si protire. Jei bol. Bol to lovek, ktor il pred dvetisc rokmi a realizoval bosk prtomnos, svoju prav podstatu. A tak
povedal: Predtm, ako bol Abrahm, ja som." Nepovedal: Existoval som predtm, ne sa narodil Abrahm." To by toti znamenalo, e by sa stle
nachdzal v dimenzii asu a stotonenia sa s formou. Slov ja som pouit vo vete, ktor zana v minulom ase, hovoria o radiklnej zmene,
diskontinuite v asovej dimenzii. Je to skoro zenov, vemi hlbok prehlsenie. Jei sa poksil priamo, nie cez diskurzvne myslenie, prinies vznam
prtomnosti, sebarealizcie. Prekroil hranice vedomia ovldanho asom a vstpil do sfry bezasovosti. Do nho sveta vstpila dimenzia venosti.
Venos samozrejme neznamen nekonene dlh as, ale iaden as. Tak sa lovek Jei stal Kristom, nstrojom istho vedomia. A ako Boh v biblii
definuje samho seba? Povedal sn Boh: Vdy som bol a vdy budem?" Samozrejme, e nie, lebo tm by priznal realitu minulosti a budcnosti.
Boh povedal: Som, ktor som." Nijak as, len prtomnos.
Druh prchod" Krista predstavuje transformciu udskho vedomia, posun od asu k prtomnosti, od myslenia k istmu vedomiu, nejde o prchod
mua alebo eny. Ak by sa Kristus mal zajtra vrti v nejakej externalizovanej podobe, o in by vm mohol i mohla poveda ne nasledujce: Som
pravda, som bosk prtomnos. Som ven ivot. Som tu. Som teraz."
Nikdy si Krista nezosobujte. Nedvajte mu identitu vo forme. Avatry, bosk matky, osvieten majstri, t z nich, ktor s skuton, nie s vnimon
osoby. S jednoduch a obyajnej ne obyajn udia, pretoe nemaj falon ja, ktor by museli kmi, udriava alebo ochraova. Kad, kto m
siln ego, by ich povaoval za bezvznamnch alebo, o je ete pravdepodobnejie, vbec by si ich nevimol. Ak vs priahuje osvieten uite, je to
preto, e ste u dostatone vedom, aby ste rozpoznali vedomie v druhom. Bolo mnoho tch, ktor ni vnimon nerozpoznali v Jeiovi alebo
Budhovi, tak ako bude vdy vea takch, ktorch priahuj falon uitelia. Ego je priahovan ete vm egom. Temnota nerozpozn svetlo. Len
svetlo doke spozna in svetlo. Neverte tomu, e svetlo je mimo vs alebo, e k vm me prs len v nejakej konkrtnej forme. Ak je inkarnciou
Boha len v uite, kto ste potom vy? Akkovek druh vlunosti znamen stotoovanie s formou, je to ego, nech je akokovek dobre zamaskovan.
Vyuvajte prtomnos majstra na to, aby sa v om ako v zrkadle odrala vaa prav prirodzenos mimo mena a formy a aby ste sa sami stali
vedome prtomnmi. oskoro si uvedomte, e v prtomnosti nememe hovori o mojom" a tvojom". Prtomnos je len jedna.
Skupinov prca vm tie me pomc zosilni svetlo vaej prtomnosti. Ke sa zde skupina ud, ktor s v stave vedomej prtomnosti, generuj
vemi siln kolektvne energetick pole, ktor nielen zvyuje mieru prtomnosti kadho lena skupiny, ale tie pomha oslobodi kolektvne udsk
vedomie od nadvldy mysle. To spsob, e stav prtomnosti bude oraz dostupnej jednotlivcom. Ak vak o i len jeden len skupiny nie je pevne

zakotven v tomto stave a nedoke si udra energiu tohto stavu vedomia, egoick myse me ahko op zska nadvldu a sabotova prcu celej
skupiny. Hoci prca v skupine je nesmierne cenn, sama o sebe nepostauje a nesmiete sa sta od nej zvisl. Rovnako sa nesmiete sta zvislmi
na uiteovi alebo majstrovi s vnimkou prechodnho obdobia, ke sa ute o vzname a praxi vedomej prtomnosti.
BYTIE JE VAE NAJHLBIE A
Hovorili ste o dleitosti hlbokho zakorenenia sa vo vlastnom tele. Mete vysvetli, o ste tm mysleli?
Telo sa me sta miestom vstupu do sfry bytia. Pozrime sa na to bliie.
Ete stle si nie som celkom ist, i plne chpem, o myslte slovom bytie.
Voda? o tm myslte? Nerozumiem tomu," povedala by ryba, keby mala udsk myse.
Prosm, nesnate sa pochopi bytie. U ste do sfry bytia nahliadli, ale vaa myse sa bude vdy poka stlai ho do malej katulky a onlepkova
ho. To sa ned. Nie je mon, aby sa bytie stalo objektom poznania. V byt objekt a subjekt splvaj v jedno. Bytie sa d cti ako stle prtomn ja
som, ktor je za menom a formou. Cti a teda vedie, e ste a prebva v tomto hlboko zakorenenom stave osvietenia, to je t pravda, o ktorej Jei
hovor, e vs
oslobod.
Oslobod od oho?
Od ilzie, e nie ste ni viac, ne fyzick telo a myse. Toto iluzrne ja", ako ho nazva Budha, je nam zkladnm omylom. Oslobod vs od
strachu, vo vetkch jeho nespoetnch podobch, ktor vznik v dsledku tejto ilzie a ktor vs bude neustle mui, pokm svoje ja neprestanete
stava na pominutenej a zranitenej forme. A oslobod vs od hriechu, od utrpenia, ktor spsobujete sebe a ostatnm, pokia to, o si myslte,
hovorte a o robte, ovlda vae iluzrne ja.
HATE ZA SLOV
Nepi sa mi slovo hriech. Naznauje, e som sden a uznan vinnm.
To chpem. Okolo slov ako je hriech sa v dsledku nevedomosti, nedorozumen i tby vldnu v priebehu storo nahromadilo mnoho mylnch
nzorov a interpretci, ale napriek tomu je v nich obsiahnut jadro pravdy. Ak nie ste schopn nahliadnu za takto interpretcie, a teda nedokete
vidie realitu, ktor jednotliv slov oznauj, nepouvajte ich. Nezaplietajte sa na rovni slov. Slovo je len prostriedok. Je to abstrakcia. Je ako
smerov tabua, ktor vm ukazuje cestu. Slovo med nie je med. Mete med tudova a rozprva sa o om ako dlho chcete, ale pokia ho
neochutnte, tak nebudete skutone vedie, o to je. Po tom, ako ho ochutnte, u pre vs slovo nebude a tak dleit. Nebudete na om lipn.
Podobne mete po cel zvyok ivota prema o slove boh, ale vbec to nebude znamena, e viete, alebo ste aspo nahliadli na realitu, ktor sa
k tomuto slovu vzahuje. Je to len nutkav lipnutie na nejakej znake, mentlny idol.
Rovnako to plat aj naopak: ak sa vm slovo med z akhokovek dvodu nepi, mono vm v odpor zabrni ho vbec niekedy ochutna. Ak by ste
pociovali siln odpor k slovu boh, o je len negatvna forma lipnutia, tak mono budete popiera nielen toto slovo, ale aj samotn realitu, ktor toto
slovo oznauje. Mohli by ste sami seba obra o monos tto realitu zaksi. To vetko je, samozrejme, spojen s tm, e sa stotoujete s mysou.
Take, ak sa vm stane, e vm nejak slovo prestane vyhovova, prestate ho pouva a nahrate ho nejakm inm vhodnm slovom. Ak sa vm
nepi slovo hriech, pouite miesto neho slovo nevedomie alebo ialenstvo. Mono vs to viac pribli k pravde, ktor za danm slovom le, a potom
vo vs tak dlho zneuvan slovo, ako je hriech, nebude vyvolva pocit viny.
Ani tie ostatn slov sa mi nepia. Akoby so mnou nieo nebolo v poriadku. Akoby som bol za nieo sden.
Samozrejme, e s vami nieo nie je v poriadku, ale nie ste za to sden.
Nerd by som sa vs osobne dotkol, ale nepatrte azda k udskmu pokoleniu, ktor len v priebehu dvadsiateho storoia vyvradilo viac ako sto
milinov prslunkov vlastnho druhu?
Mte na mysli kolektvnu vinu?
Nie je to otzka viny. Ale km vs ovlda egoick myse, ste sasou toho kolektvneho ialenstva. Mono ste sa nikdy prli nezamali nad stavom
loveka, ktorho ovlda egoick myse. Otvorte oi a uvidte, e vetko prestupuje strach, zfalstvo, chamtivos a nsilie. Pozrite sa na nenvistn
krutos a utrpenie, ktor si udia spsobuj tak navzjom, ako aj inm formm ivota na tejto plante v nepredstavitenej miere. Nie je nutn
odsudzova. Len pozorujte. Je to hriech. Je to ialenstvo. Je to nevedomie. A nezabudnite pritom sledova vlastn myse. Hadajte v nej korene toho
ialenstva.

NJDITE SVOJU NEVIDITEN A NEZNIITEN REALITU

Povedali ste, e stotonenie sa s fyzickou formou je sasou ilzie. Ako nm teda me telo, fyzick forma pomc pri uvedomovan si bytia?
To telo, ktor vidte a ktorho sa to tka, vs neprenesie do sfry bytia. Viditen a hmotn telo je len vonkajou schrnkou, i iba obmedzenm a
zdeformovanm obrazom hlbej reality. Vo svojom prirodzenom stave spojenia s bytm mete tto hlbiu realitu pociova v kadom momente v
podobe neviditenho vntornho tela, v podobe oivujcej prtomnosti vo svojom vntri. Take obva telo" znamen cti ho zvntra, cti ivot vo
vntri tela a pomocou tohto cvienia pochopi, e ste viac ne len vonkajia forma.
To je vak len zaiatok cesty smerom dovntra, ktor vs povedie stle hlbie do sfry pokoja a mieru, ale tie k obrovskej sile a vibrujcemu ivotu.
Spoiatku mono zaijete len prchav vnorenia, ale cez ne si zanete uvedomova, e nie ste iba nezmyselnm fragmentom v nehostinnom vesmre,
ktor sa doasne nachdza niekde medzi svojm narodenm a smrou, ktormu sa povouj krtkodob pitky, po ktorch nasleduje boles a pln

znienie. Pod vonkajou formou ste spojen s niem tak obrovskm, nesmiernym a posvtnm, e nie je mon si to predstavi, ani o tom hovori hoci ja o tom teraz hovorm. Nie vak preto, aby ste mi uverili, ale aby som vm ukzal, ako na to mete prs sami. Pokia vaa myse na seba
strhva vetku vau pozornos, ste odtrhnut od bytia. Ak sa to s vami deje, a s vinou ud sa to deje neustle, nie ste vo svojom tele. Vaa myse
absorbuje cel vae vedomie a tvor z neho mylienky. Nemete presta myslie. Nutkav myslenie je kolektvna choroba udstva. Cel vaa
predstava o tom, kto ste, sa odvja od aktivity vaej mysle. Vaa identita, ktor u nie je zakorenen v byt, sa stva zranitenou a neustle nieo
vyadujcou mentlnou kontrukciou, ktor vytvra strach ako zkladn, vetkm prenikajcu emciu. T jedin vec, na ktorej skutone zle, potom
vo vaom ivote chba. Je to vedomie vho hlbieho ja - vaej neviditenej a nezniitenej reality.
Ak si chcete uvedomova bytie, muste oslobodi svoje vedomie od svojej mysle. Je to jedna z najdleitejch loh na vaej duchovnej ceste. Uvon
vo vs obrovsk zsoby vedomia, ktor bolo v zajat zbytonho a nutkavho premania. Vemi efektvny spsob je jednoducho prenies
sstreden pozornos do tela, kde mete okamite zaa pociova bytie v podobe neviditenho energetickho poa, ktor oivuje to, o vnmate
ako svoje fyzick telo.

SPOJTE SA S VNTORNM TELOM

Skste to, prosm, teraz. Mono vm pri tomto cvien pome, ak zatvorte oi. Neskr, ke sa pre vs bytie v tele" stane prirodzenm a
jednoduchm, to u nebude potrebn. Upriamte svoju pozornos do tela. Precte ho zvntra. Je naive? Mte ivot v rukch, ramench, nohch,
chodidlch, bruchu a hrudi? Ctite jemn energetick pole, ktor prechdza celm telom a vlieva pulzujci ivot do kadho vho orgnu a do kadej
bunky? Ste schopn cti ho sasne vo vetkch astiach tela ako jedin pole energie? Nejak as sa sstrete na pocity vo svojom vntornom tele.
Nepremajte o om. Preciujte ho. m viac pozornosti mu venujete, tm bud vae pocity jasnejie a silnejie. Budete ma pocit, akoby odrazu
kad vaa bunka bola ivia, a pokia je pre vs dleit zrakov vnem, mono uvidte, ako vae telo zana svieti. Hoci vm tento obraz me
doasne pomc, viac ako na akkovek obraz sa sstrete na svoje pocity. Kad obraz, nech je akokovek krsny a siln, je u definovanou formou,
take vm nedovol prenikn hlbie.
Pocity vho vntornho tela s beztvar, neobmedzen a bezodn. Mete sa do nich ponra stle hlbie. Ak v tejto fze toho vea nectite,
sstrete sa na to, o ctite. Mono ctite jemn plenie na dlaniach i chodidlch. To zatia sta. Iba sa sstrete na ten pocit. Vae telo ova.
Neskr budeme cvii viac. Otvorte teraz, prosm, oi, ale as pozornosti venujte vntornmu energetickmu pou vho tela aj poas rozhliadania
sa po miestnosti. Vntorn telo sa nachdza na prahu medzi vaou hmotnou formou a vntornou podstatou, vam pravm ja. Bute s nm neustle v
spojen.
TRANSFORMCIA CEZ TELO
Preo vina nboenstiev odsudzuje i popiera telo? Zd sa, e. duchovn hadai telo vdy povaovali za prekku alebo dokonca za nieo
hriene.
Preo tak mlo hadaov nalo?
Na telesnej rovni s udia vemi blzko zvieratm. Vetky zkladn telesn funkcie - poteenie, boles, dchanie, jedenie, pitie, vyluovanie, spnok,
prenie a rozmnoovanie sa, a samozrejme aj zrodenie a smr, to vetko ns spja so zvieratami. Po vyhnan z raja, pde zo stavu jednoty do ilzie,
sa lovek zrazu prebudil v nieom, o mu pripadalo ako zvieracie telo - a to ho vemi znepokojilo. Ni si nenahovraj, Nie si ni viac, ne zviera." Tto
zdanliv pravda bila do o. Bola vak prli znepokojujca na to, aby ju bol ochotn tolerova. Adam a Eva videli, e s nah a dostali strach. oskoro
zaali udia nevedome popiera svoju zvieraciu prirodzenos. Hrozba, e by sa ich mohli zmocni siln zvieracie pudy a mohli by ich zahna do
plnho nevedomia, bola v skutonosti vemi relna. Zrodil sa pocit hanby a zaali sa objavova rzne tabu, tkajce sa niektorch ast tela a
telesnch funkci, zvl sexuality. Svetlo ich vedomia ete nebolo dos siln na to, aby sa dokzali spriateli so svojou zvieracou prirodzenosou, aby
jej umonili existova, i aby si ju dokonca uili - a to u vbec nehovorm o tom, e by boli schopn sa do nej hlboko ponori a objavi v nej skryt
posvtnos, realitu vo vntri ilzie. Take urobili to, o museli. Zaali sa od svojho tela oddeova. Namiesto toho, aby nm jednoducho boli, zaali
vnma, e maj telo.
Ke vznikli nboenstv, toto popieranie tela sa ete vraznejie prehbilo prostrednctvom viery, e lovek nie je svojm telom". Nespoetne vea
ud na Vchode aj na Zpade sa v priebehu vekov snailo njs Boha, spsu i osvietenie popieranm tela. Upierali si zmyslov pitky,
predovetkm sexualitu, hladovali a rozvjali alie asketick praktiky. Dokonca si zaali spsobova telesn boles, aby tak oslabili i potrestali svoje
telo, pretoe ho vnmali ako nieo hriene. Kresania tomu hovoria umtvovanie tela. In sa pokali z tela unikn prostrednctvom tranzu alebo
vyhadvali spsoby, ako opusti telo. A mnoh v tom stle pokrauj. Dokonca aj o Budhovi sa hovor, e es rokov praktizoval extrmnu askzu
formou hladovania a inmi spsobmi, osvietenie vak nedosiahol a km sa tchto praktk nevzdal.
Pravda je tak, e osvietenie nikdy nikto nedosiahol popieranm tela ani sksenosou s opustenm tela. Hoci takto sksenos me by fascinujca a
me vm umoni nahliadnu do stavu oslobodenia od hmotnch foriem, nakoniec sa vdy muste vrti do svojho tela, kde prebieha podstata
transformcie. K transformcii dochdza cez telo, nie mimo neho. Preto skuton majstri nikdy neobhajovali mylienku boja proti telu i opustenia tela,
hoci ich duchovn nasledovnci tak robili asto.
Zo starch uen o tele preili len urit fragmenty, naprklad Jeiov vrok: cel vae telo sa napln svetlom," alebo prevaj u len v podobe mtov
tak ako viera, e Jei nikdy neopustil svoje telo, ale vystpil do neba v om. Doposia takmer nikto nerozumel tmto fragmentom i skrytm
vznamom istch mtov a veobecne prevldala viera v to, e nie ste telo," o viedlo k popieraniu tela a pokusom opusti ho. Velkmu mnostvu
hadaov to znemonilo dosiahnu duchovn osvietenie a nestali sa skutonmi hadami, ktor nali.
Je mon op njs straten uenia o vzname tela alebo ich zrekontruova z existujcich fragmentov?
To nie je potrebn. Vetky duchovn uenia vychdzaj z jednho zdroja. To znamen, e je a vdy bol len jeden majster, ktor sa prejavoval v
rznych podobch. Tm majstrom som ja a takisto aj vy, ke ste schopn spoji sa so svojm vntornm zdrojom. A to je mon cez vae vntorn
telo. Hoci vetky duchovn uenia pramenia z jednho zdroja, v momente, ke sa zaali verbalizova a zapisova, stali sa len zbierkou slov - a slovo,
ako som u povedal, je iba ukazovateom. Vetky uenia s ukazovatemi smeru, ktor vedie sp k zdroju.
U som hovoril o pravde skrytej vo vaom tele, ale ete raz pre vs zosumarizujem straten uenie majstrov - take tu je al ukazovate. Prosm,
snate sa pri tan i povan vnma svoje vntorn telo.

KZANIE O TELE
To, o vnmate ako hust fyzick truktru, ktorej hovorme telo, podliehajce chorobm, starnutiu a smrti, to nie ste vy. Je to falon obraz vaej
esencilnej reality, ktor sa nachdza mimo zrodenia a smrti, obraz svisiaci s obmedzenm mysle, ktor tm, e stratila kontakt s bytm, vytvra telo
ako dkaz iluzrnej viery v oddelenos a na ospravedlnenie pocitu strachu. Neodmietajte vak svoje telo, pretoe vo vntri tohto symbolu
pominutenosti, obmedzenia a smrti, ktor vnmate ako iluzrny vtvor svojej mysle, sa skrva krsa vaej esencilnej a nesmrtenej reality. Pri
hadan pravdy neobracajte svoju pozornos inam, pretoe ju nikdy nenjdete inde, ako vo vntri svojho tela.
Nebojujte proti svojmu telu, pretoe ke to robte, bojujete zrove proti vlastnej realite. Vy ste telo. To telo, ktor vidte a ktorho sa mete dotkn,
je len iluzrnym zvojom. Pod nm je skryt neviditen vntorn telo, brna k bytiu, k neprejavenmu ivotu. Cez svoje vntorn telo ste
neoddelitene spojen s touto neprejavenou jednotou ivota, ktor sa nezrodila, neumrie a je vene prtomn. Cez svoje vntorn telo ste navdy
zajedno s Bohom.
MAJTE VO VNTRI HLBOK KORENE
Kom je neustle sa nachdza v stave spojenia so svojm vntornm telom - ustavine ho vnma. To rchlo prehbi a zmen v ivot. m viac
vedomia nasmerujete do svojho vntornho tela, tm vyia bude jeho vibran frekvencia, podobne ako ke postupne rozsvietite tlmen svetlo,
take do neho prdi viac elektrickej energie. Na tejto vyej energetickej rovni sa vs u negativita nedotkne a vy pritiahnete nov situcie, ktor
bud odra vae vyie energetick nastavenie.
Pokia si budete o najviac uvedomova svoje telo, budete ukotven v prtomnosti. Nestratte sa vo vonkajom svete ani vo vlastnej mysli. Mylienky a
emcie, strach a tby tam stle bud, ale prestan vs ovlda.
Preskmajte, prosm, kde je vaa pozornos v tomto okamihu. Povate ma, alebo si tieto slov tate. Tam je sstreden vaa pozornos. Perifrne
si uvedomujete aj svoje okolie, inch ud a podobne. Mono aj vaa myse reaguje na to, o tate a komentuje to. Ni z toho si vak nevyaduje
vau pln pozornos. Skste aj poas toho osta v kontakte so svojm vntornm telom. as pozornosti si ponechajte vntri. Nedovolte, aby sa cel
sstredila na vonkajie dianie. Precte svoje telo zvntra ako jednotn energetick pole. Je to takmer, akoby ste tali alebo povali celm telom.
Trnujte to poas nasledujcich dn a tdov. Nevenujte vetku pozornos mysli a vonkajiemu svetu. Sstrete sa na to, o robte, ale zrove o
najintenzvnejie vnmajte svoje vntorn telo. Ostate v om zakorenen. Potom pozorujte, ako to men vae vedomie a kvalitu toho, o robte.
Vdy, ke niekde na nieo akte, vyuite as a vnmajte svoje vntorn telo. Takto sa pre vs dopravn zpchy a akanie v rade stan zbavnmi.
Namiesto toho, aby ste si v mysli projektovali, e ste niekde inde, vzdialen od prtomnho okamihu, skste sa do neho zahbi tm, e sa viac
zakorente v tele.
Umenie uvedomova si svoje telo vo vs podnieti plne nov spsob ivota, stav permanentnej prepojenosti s bytm a dod vmu ivotu hbku, ak
ste nikdy predtm nepoznali.
Je jednoduch osta prtomnm pozorovateom svojej mysle, pokia ste hlboko zakorenen v tele. Nech sa vo vonkajom svete deje okovek, vami to
u neotrasie.
Ak sa nebudete sstredi na prtomn okamih a nezakorente sa vo vlastnom tele, bude vs naalej ovlda myse. Vae myslenie a sprvanie sa
bude odvja poda scenra zaloenho na podmieovan, ktor u dvno napsala vaa myse. Mono sa dokete nakrtko a doasne oslobodi od
tejto nadvldy, ale nebude to nadlho. Je to tak hlavne v zloitch situcich, kedy sa vs dotka strata i smtok. Vae reakcie bud nevedom,
automatick a predvdaten, podnieten strachom, ktor je jedinou dominantnou emciou v stave stotonenia sa s mysou.
Ke prdu vzvy, a tie sa vdy objavia, zvyknite si rchlo sa zahbi a o najviac sa zamera na vntorn energetick pole vho tela. Sta na
niekoko seknd, nemus to trva dlho. Muste to vak urobi v okamihu, ke sa objav problm. Kad oneskorenie umon, aby vs ovldla vaa
podmienen mentlno - emocionlna reakcia. Ke sa zameriate dovntra a prectite svoje vntorn telo, okamite sa stite a sprtomnte, pretoe
odvediete vedomie od mysle. Ak ste v takej situcii nten reagova, vaa reakcia vyjde z hlbej rovne. Podobne ako je slnen svetlo jasnejie ne
svetlo svieky, na rovni bytia je nekonene viac inteligencie ako vo vaej mysli.
Pokia ste vo vedomom spojen so svojm vntornm telom, ste ako strom, ktor je hlboko zakorenen v zemi, alebo ako budova postaven na
hlbokch a pevnch zkladoch. Toto prirovnanie pouil Jei v asto nepochopenom podobenstve o dvoch muoch, ktor postavili dom. Jeden mu
postavil dom na piesku a ke prila brka, odniesla ho voda. Druh mu kopal hlboko, km narazil na skalu, na ktorej postavil dom, ktor voda
neodniesla.

PREDTM AKO VSTPITE DO SVOJHO TELA, ODPUSTITE

Ke som sa snail sstredi pozornos na svoje vntorn telo, ctil som sa vemi nepohodlne. Bol som nervzny a ctil som ist nevonos. Take som
nectil to, o om hovorte.
To, o ste ctili, bola pravdepodobne pretrvvajca emcia z minulosti, ktor ste si neuvedomovali, km ste nenasmerovali svoju pozornos do tela.
Tto emciu muste najskr zahrn pozornosou, inak vm zabrni v prstupe k vntornmu telu, ktor sa nachdza na hlbej rovni pod ou.
Pozornos nespova v tom, e o nej zanete rozma. Tto emciu len pozorujte, plne ju precte a prijmite tak, ak je. Niektor emcie ako hnev,
strach i smtok s ahko rozpoznaten. S inmi to bude aie. Mu to by nejasn pocity nepokoja, aoby, stiahnutia, nachdzajce sa kdesi na
polceste medzi emciou a fyzickm prejavom. V kadom prpade vak nezle na tom, i dokete tieto pocity pomenova, dleit je uvedomi si
ich. Pozornos je kom k transformcii - a pln pozornos zaha prijatie. Pozornos je ako sveteln l - koncentrovan sila vho vedomia, ktor
vetko premiea na seba.
V plne funknom organizme trvaj emcie vemi krtko. S ako chvilkov serenie hladiny, vlna na povrchu vho bytia. Ak vak nie ste vo svojom
tele, emcia vo vs me osta aj niekoko dn i tdov, spoji sa s almi emciami s podobnou frekvenciou, ktor sa zlili a spolu vytvraj vae
telo bolesti. Tento parazit vo vs me preva cel roky, ivi sa vaou energiou, vies k chorobm a urobi vm zo ivota peklo (pozri kapitolu 2).
Preto sa sstrete na vnmanie emci a snate sa zisti, i sa vaa myse nedr negatvnych vzorcov obviovania, utovania sa i nenvisti, ktor
emcie vyivuj. Ak je to tak, znamen to, e ste neodpustili. Mono ste neodpustili sebe, inmu loveku alebo nejakej situcii, podmienkam,
minulm, prtomnm alebo budcim, ktor vaa myse odmieta prija. no, vaa myse me odmieta dokonca aj budcnos. Ide o neochotu mysle

akceptova neistotu a prija, e budcnos nem v rukch. Odpustenie znamen vzda sa hnevu a zrmutku. Stane sa to, prirodzene, v momente,
ke si uvedomte, e saovanie sa len posiluje vae falon ja. Odpustenie znamen neodporova ivotu - dovoli mu prejavi sa cez vs.
V opanom prpade sa dostav boles a utrpenie, obmedzen prdenie ivota a v mnohch prpadoch aj telesn ochorenie.
V momente ke skutone odpustte, oslobodte sa od nadvldy mysle. Neschopnos odpa je prirodzen pre myse. Rovnako ako ego, mysou
vytvoren falon ja, neme i bez sporov a konfliktov. Myse nevie odpa. Odpusti mete len vy. Sstredte sa na prtomnos, vstpite do tela,
poctite vibrujci mier a pokoj, ktor vyaruj z bytia. Preto Jei povedal: Km vstpite do chrmu, odpuste."

VAE SPOJENIE S NEPREJAVENM

Ak je vzah medzi vedomou prtomnosou a vntornm telom?
Vedom prtomnos je ist vedomie - vedomie osloboden od mysle, od sveta formy. Vntorn telo je vam spojenm s neprejavenm a vo svojom
najhlbom aspekte je priamo nm: je to ten zdroj, z ktorho vyaruje vedomie, tak ako svetlo vyaruje zo slnka. Uvedomovanie si vntornho tela, to je
vedomie, ktor si spomna na svoj pvod a vracia sa ku zdroju.
Je neprejaven to o bytie?
no. Neprejaven sa sna zachyti pomocou negcie to, o om nie je mon hovori, nad m nie je mon prema ani si to predstavi. Hovor o
tom, m nie je a tm poukazuje na to, m je. Na druhej strane bytie je pozitvny vraz. Nelipnite vak, prosm, na tchto vrazoch, neurobte z nich
predmet svojej viery. S to len ukazovatele.
Povedali ste, e vedom prtomnos je vedomie osloboden od mysle. Kto ho oslobodil?
Vy. Ale kee vo svojej podstate ste vedom, mete takisto poveda, e ide o prebdzanie vedomia zo sna formy. To ale neznamen, e vaa
vlastn forma okamite zmizne v explzii svetla. Naalej mete i vo svojej sasnej forme, a pritom si by vedom svojej beztvarej a nesmrtenej
podstaty.
Musm prizna, e toto siaha aleko za hranice mjho chpania, ale na nejakej hlbej rovni mm .pocit, e viem, o om hovorte. Je to skr pocit ako
osi in. Nahovram si nieo?
Nie, nenahovrate. K pravde o tom, kto v skutonosti ste, vs bliie doved pocity ne myslenie. Nemem vm poveda ni, o by ste hlboko vo
vntri u sami nevedeli. V momente, ke sa dostanete na ist rove vntornho prepojenia, spoznte pravdu, ke ju zaujete. Ak ste sa na tto
rove ete neprepracovali, cvienie uvedomovania si tela vm prinesie potrebn hbku.

SPOMALENIE PROCESU STARNUTIA

Okrem toho uvedomovanie si vntornho tela m blahodarn vplyv aj na fyzickej rovni. Spsobuje naprklad vrazn spomalenie procesu starnutia
fyzickho tela.
Vonkajie telo pomerne rchlo starne a slabne, vntorn telo nepodlieha v priebehu asu zmenm, iba ak v tom, e si ho hlbie uvedomujete a
dokete sa s nm viac stotoni. Povedzme, e dnes mte dvadsa rokov. Energetick pole vho vntornho tela bude rovnak, aj ke budete ma
osemdesiat. Stle bude rovnako iv. Akonhle sa oslobodte od svojej mysle a zanete i vo svojom vntornom tele a v prtomnosti, vae fyzick
telo bude ahie, istejie a ivie. Pokia je v tele viac vedomia, jeho molekulrna truktra sa stva menej hustou. Viac vedomia znamen oslabenie
ilzie hmoty.
Ke sa zanete stotoova so svojm bezasovm vntornm telom viac, ne so svojm vonkajm telom, budete i prirodzene v prtomnosti a vau
pozornos u nebude ovlda minulos a budcnos. Vo svojej dui ani v bunkch nebudete hromadi as. Nahromadenie asu a psychologick
bremeno minulosti a budcnosti vrazne znia schopnos buniek obnovova sa. Take ke prebvate vo svojom vntornom tele, vae vonkajie telo
bude starn omnoho pomalie. Ke zostarne, vaa bezasov podstata bude iari cez vau fyzick formu a nebudete vyzera ako star lovek.
Existuje nejak vedeck dkaz?
Skste to sami a stanete sa nm.

POSILNENIE IMUNITNHO SYSTMU

alm blahodarnm vplyvom, ktor toto cvienie prina na fyzickej rovni, je posilnenie imunitnho systmu, ku ktormu dochdza, ke prebvate
vo svojom tele. m viac vedomia prenesiete do tela, tm bude v imunitn systm silnej. Akoby sa kad bunka prebudila a teila sa. Telo miluje
vau pozornos. Je to zrove siln forma samolieby. Vina chorb sa prikradne, ke nie ste prtomn vo svojom tele. Ke pn nie je doma,
udomcnia sa u neho rzne pochybn indivdu. Ke budete prebva vo svojom tele, nevtan hostia sa dnu nedostan.
Neposiln sa vak iba imunitn systm vho fyzickho tela, ale spolu s nm aj v psychick imunitn systm. Tento imunitn systm vs chrni pred
vysoko nkazlivmi negatvnymi mentlno - emocionlnymi silovmi poami inch ud. Prebvanie v tele vs nechrni vytvorenm ttu, ale zvenm
energetickej frekvencie celho vho energetickho poa, take okovek, o vibruje na niej frekvencii - strach, hnev, depresia - jestvuje v plne
inom rde reality. U to nevstupuje do poa vho vedomia, a ak no, nemuste sa voi tomu nijako brni, lebo to vami len prejde. Prosm,
neprijmajte ani neodmietajte slepo to, o hovorm. Vyskajte si to sami.
Existuje jedna jednoduch, ale inn lieiv meditcia, ktor mete robi kedykovek, ke poctite potrebu posilni svoj imunitn systm. Je zvl
inn pri prvch prznakoch choroby, ale ke ju robte opakovane, asto a s pevnm odhodlanm, psob aj na choroby, ktor sa u rozvinuli. Takisto
neutralizuje poruchy vho energetickho tela spsoben negativitou. Nie je vak nhradou za neustle praktizovanie bytia v tele, lebo pokia neijete
vo svojom tele, jej inky bud len doasn. Tu je.

Kedykovek mte pr mint as, najm veer pred spanm, alebo pri prebdzan, zaplavte" svoje telo vedomm. Zavrite oi. ahnite si na chrbt.
Vyberajte si rzne asti tela a sstrete na ne svoju pozornos: dlane, chodidl, ruky, nohy, brucho, hru, hlava a podobne. Potom svoju pozornos
nechajte niekokokrt prejs vam telom ako vlnu od chodidiel k hlave a sp. Sta, ak to budete robi mintu. Potom vnmajte svoje energetick telo
ako celok, ako jedin energetick pole. Tento pocit si niekoko mint podrte. Bute intenzvne prtomn, a to v kadej bunke svojho tela. Nerobte si
starosti, ke vaa myse obas odvedie vau pozornos mimo tela a vy sa stratte v mylienkach. Hne ako si uvedomte, e sa to stalo, nasmerujte
pozornos do svojho vntornho tela.

DYCH VS POVEDIE DO TELA

V niektorch chvach, ke je moja myse vemi aktvna, zskava tak silu, e sa mi zd by nemon odvrti od nej pozornos a precti vntorn
telo. Stva sa to najastejie vtedy, ke prepadnem obavm a strachu. Mete mi nejako poradi?
Kedykovek je pre vs ak nadviaza spojenie so svojm vntornm telom, je jednoduchie sstredi sa najskr na svoj dych. Vedom dchanie,
ktor je samo osebe innou meditciou, vs postupne privedie k telu. Pozorne vnmajte, ako dych vchdza a vychdza z tela. Nadychujte sa do tela
a sledujte, ako sa vae brucho rozahuje a sahuje pri kadom ndychu a vdychu. Ak je pre vs jednoduch si to predstavi, zatvorte oi a
predstavte si, e vs obklopuje svetlo, alebo ste ponoren do nejakej iarivej tekutiny - do mora vedomia. Vdchnite to svetlo. Precte, ako iariv
tekutina napa vae telo a to tie zana iari. Sstrete sa na svoje pocity. Ste vo svojom tele. Nelipnite na iadnej vizulnej predstave.
TVORIV VYUITIE MYSLE
Ak potrebujete poui myse na nejak pecifick el, vyuite ju v spojen s vntornm telom. Ak ste schopn zachova si vedomie, a pritom
nerozma a dokete tvorivo vyui myse, najjednoduch spsob, ako sa do tohto stavu dosta, je cez telo. Vdy, ke potrebujete nejak
odpove, rieenie i tvoriv mylienku, prestate na chvu rozma a svoju pozornos sstrete na vntorn energetick pole. Uvedomte si
vntorn pokoj. Ke op zanete myslie, vae myslenie bude sviee a tvoriv. Pri kadom preman si zvyknite pohybova sa hore a dolu medzi
myslenm a navanm vntornmu tichu. Meme poveda, nemyslite len hlavou, myslite celm svojm telom.
UMENIE NAVA
Ke vm niekto nieo rozprva, nepovajte ho len mysou, povajte ho celm svojm telom. Poas povania vnmajte energetick pole vho
vntornho tela. To odvrti vau pozornos od myslenia a vytvor priestor, ktor vm umon skutone si nieo vypou bez toho, aby do toho
zasahovala myse. Dvate tak druhmu loveku priestor - priestor na existenciu. Je to ten najvzcnej dar, ktor mete da. Vina ud nevie
pova, pretoe ich pozornos je sstreden na myslenie. Sstredia sa na viac ako na to, o im druh lovek hovor a u vbec sa nesstredia na
to jedin, na om zle: na bytie druhho loveka pod povrchom mysle a slov. Bytie druhho loveka, samozrejme, dokete precti len cez svoje
vlastn bytie. To je poiatok vedomia jednoty, ktorou je lska. Na najhlbej rovni bytia ste jedno so vetkm, o existuje.
Vo vine udskch vzahov ide hlavne o interakciu mysl, nie o skuton komunikciu udskch bytost. Tak sa neme nijak vzah rozvin, preto
je vo vzahoch toko konfliktov. Ke je v ivot ovldan mysou, nevyhnete sa konfliktom, sbojom a problmom. Kontakt s vntornm telom vytvra
ist priestor bez myslenia, v ktorom mu rozkvita vzahy.
VSTPTE HLBOKO DO SVOJHO TELA
Ctim energiu vo vntri svojho tela, hlavne v rukch a v nohch, nedokem vak prenikn hlbie, tak ako ste to spomnali predtm.
Urobte si z toho meditciu. Nemus by dlh. Desa a ptns mint asu by malo stai. Najskr sa uistite, e vs zvonka nebude ni vyruova, ani
telefn, ani udia. Njdite si stoliku, sadnite si, ale neopierajte sa. Chrbticu majte vystret. To vm pome udra si bdelos. Prpadne si vyberte
svoju obben meditan polohu.
Uistite sa, e vae telo je uvonen. Zatvorte oi. Niekokokrt sa zhlboka nadchnite. Nadychujte sa dole do brucha. Pozorujte, ako sa vm brucho
jemne rozahuje a sahuje s kadm ndychom a vdychom. Potom si uvedomte vntorn energetick pole vo svojom tele. Nepremajte o om precte ho. Tm vyslobodte svoje vedomie z podruia mysle. Ak vm to pomha, pouite vizualizciu svetla, ktor som opsal.
Ke zanete vnma svoje vntorn telo ako jednotn pole energie, pokste sa poda monosti zbavi vetkch vizulnych predstv a sstrete sa iba
na ten pocit. Ak mete, zbavte sa aj mentlneho obrazu, ktor mte o svojom fyzickom tele. Ostane len cez vetko prenikajci pocit prtomnosti,
pocit bytia. Vntorn telo nem nijak ohranienie. Svoju pozornos potom nasmerujte ete hlbie do tohto pocitu. Splyte s nm. Splyte s
energetickm poom natoko, e u nebudete vnma rozdiel medzi pozorovateom a pozorovanm, medzi vami a vam telom. Zmizne aj rozdiel
medzi vntornm a vonkajm, take u nebude vntorn telo. Vae hlbok sstredenie sa do vntra tela vae telo transcenduje.
Zotrvajte v sfre istho bytia tak dlho, km vm je to prjemn. Potom si op uvedomte svoje fyzick telo, dych a zmyslov vnemy a otvorte oi.
Niekoko mint meditatvnym spsobom pozorujte svoje okolie - ni nepomenvajte - a pritom naalej vnmajte svoje vntorn telo.
Vstup do tejto sfry bez foriem je skutone oslobodzujci. Dostane vs z podruia formy a stotoovania sa s ou. Predstavuje ivot v nerozlenom
stave predtm, ako dolo k jeho fragmentcii do mnostva foriem. Meme to nazva neprejavenm, neviditenm zdrojom vetkch vec, bytm vo
vetkch bytostiach. Je to oblas hlbokho pokoja a mieru, ale tie radosti a intenzvneho ivota. Kedykovek ste vedome prtomn, stanete sa
iastone priepustnmi" a me vami prenika svetlo, ist vedomie, ktor vyaruje zo zdroja. Uvedomte si, e svetlo nie je oddelen od vs, ale
tvor vau vntorn podstatu.
ZDROJ CHI
Je toto neprejaven toton s tm, o sa na Vchode nazva chi, univerzlnou ivotnou energiou?
Nie, nie je. Neprejaven je zdrojom chi. chi je vntorn energetick pole vho tela. Je to most medzi vam vonkajm telom a zdrojom. Le na
polceste medzi prejavenm, svetom formy a neprejavenm. chi meme pripodobni k rieke alebo k prdu energie. Ke zameriate vedomie hlboko
do svojho tela, tto rieka vs zavedie sp k svojmu prameu. chi je pohyb. Neprejaven j e pokoj. Ke sa dostanete do bodu absoltneho pokoja,

ktor vak pulzuje ivotom, vtedy prekrote hranice vntornho tela a chi a prdete k zdroju, k neprejavenmu. chi je spojenm medzi
neprejavenm a hmotnm univerzom.
Ak svoju pozornos zamierite hlboko do vntornho tela, me vs to dovies k bodu singularity, v ktorom sa svet rozplynie do neprejavenho a to
neprejaven sa prejav vo forme energickho prdenia chi, ktor sa stva svetom. Je to moment zrodenia a smrti. Ke vedomie sstredte von,
vznik myse a svet. Ak ho sstredte dovntra, uvedom si, z akho zdroja pochdza a vrti sa domov, do neprejavenho. Ke sa potom vae
vedomie vrti sp do prejavenho sveta, znova nadobudnete totonos, ktorej ste sa doasne vzdali. Mte meno, minulos, ivotn situciu,
budcnos. Ale v jednom zsadnom ohade u nie ste tou istou osobou, ktorou ste boli. Nahliadnete na realitu vo vntri seba, ktor nie je z tohto
sveta", hoci od neho nie je oddelen, tak ako nie je oddelen od vs. Robte nasledujce duchovn cvienie: vo svojom benom ivote nevenujte sto
percent svojej pozornosti vonkajiemu svetu a mysli. as sstrete dovntra. U som o tom hovoril. Vnmajte vntorn telo aj pri inch innostiach
zvl vtedy, ke ste s umi alebo v prrode. Precte vntorn pokoj. Brny nechajte otvoren. Neprejaven si mete uvedomova po cel ivot.
Budete ho pociova ako hlbok mier v pozad, pokoj, ktor vs v nijakej situcii neopust. Stanete sa mostom medzi neprejavenm a prejavenm,
medzi Bohom a svetom. Je to stav spojenia so zdrojom, ktor nazvame osvietenie.
Nemyslite si, e neprejaven j e oddelen od prejavenho. Akoby to tak mohlo by? Je to ivot vo vntri vetkch ivotnch foriem, vntorn podstata
vetkho, o existuje. Prestupuje to cel svet. Vysvetlm vm to.

BEZSENN SPNOK
Cestu do neprejavenho podnikte kad noc, ke vstupujete do fzy hlbokho bezsennho spnku. Vtedy sa spjate so zdrojom, erpte z neho
ivotn energiu, ktor vs vyivuje po nvrate do prejavenho sveta, sveta oddelench foriem. Tto energia je omnoho vivnejia, ne jedlo: Nie len
chlebom je lovek iv." Pri bezsennom spnku vak do tejto oblasti nevstupujete vedome. Hoci vae ivotn funkcie alej funguj, vy v tom stave
vlastne neexistujete. Dokete si predstavi, ak by to bolo, vstpi do bezsennho spnku pri plnom vedom? Nie je mon si to predstavi, pretoe
ten stav je bezobsan.
Neprejaven vs neoslobod, km do neho nevstpite vedome. Preto Jei nepovedal iba: Pravda vs vyslobod," ale povedal: Poznte pravdu a
pravda vs vyslobod." Nejde o pojem pravdy. Ide o pravdu venho ivota, ktor je za formou, ktor bu spoznte priamo alebo vbec. Nepokajte
sa vak zachova si vedomie v bezsennom spnku. Je vemi nepravdepodobn, e by sa vm to podarilo. V najlepom prpade sa vm me podari
udra si vedomie poas snvania. To sa nazva lucdne snvanie, ktor me by zaujmav aj fascinujce, ale nie je oslobodzujce.
Pouvajte preto svoje vntorn telo ako portl, cez ktor mete vstpi do sfry neprejavenho a nechvajte si tento portl otvoren, aby ste po cel
as ostali v spojen so zdrojom. o sa tka vntornho tela, vbec nezle na tom, i je vae fyzick telo mlad alebo star, slab alebo siln. Je
mimoasov. Ak zatia nedokete vnma vntorn telo, pouite niektor in portl, aj ke v podstate s vetky jednm portlom. O niektorch som
u rozprval dos, ete raz ich vak strune spomeniem.

ALIE PORTLY
Za centrlny portl sa d povaova prtomnos. Je to hlavn aspekt vetkch ostatnch portlov, aj vntornho tela. Nie je mon by v tele, ak nie
ste intenzvne prtomn v prtomnom okamihu.
as a prejaven bytie s spojen rovnako neoddelitene ako prtomnos a neprejaven. Ke sa cez intenzvne uvedomenie si prtomnho okamihu
zbavte psychologickho asu, uvedomte si neprejaven bytie priamo aj nepriamo. Priamo ho poctite ako vyarovanie a silu svojej vedomej
prtomnosti - nem obsah, je to ist prtomnos. Nepriamo si uvedomte neprejaven prostrednctvom zmyslov. Inmi slovami, uvedomujete si
bosk esenciu v kadom tvorovi, kvete i kameni a uvedomte si, e vetko o existuje, je posvtn. Jei priamo vo svojej kristovskej podstate v
Tomovom evanjeliu hovor: Roztni kus dreva, som tam. Nadvihni kame a njde ma tam." al portl k neprejavenmu otvorte, ke prestanete
myslie. Mete zaa vemi jednoducho, len sa vedome nadchnite, alebo v stave intenzvnej bdelosti sa dvajte na kvet bez vntornho komentra.
Je mnoho spsobov ako vytvori medzeru v neprestajnom prde myslenia. O tom je meditcia. Myslenie patr do sfry prejavenho. Aktivita mysle
vs uvzuje do sveta formy a stva sa nepriehadnou stenou, ktor vm brni uvedomi si neprejaven, bosk esenciu bez asu a formy v sebe
samom, vo vetkch veciach a tvoroch. Pokia sa intenzvne sstredte na prtomn okamih, tak sa, samozrejme, nemuste snai prerui myslenie,
pretoe myse sa zastav automaticky. Preto som povedal, e prtomnos je hlavnm aspektom vetkch ostatnch portlov.
Podvolte sa. Vzdanie sa mentlno - emocionlneho odporu voi tomu, o je, sa tie stva vstupnm portlom k neprejavenmu. Dvod je jednoduch:
vntorn odpor vs odptava od ostatnch ud, od seba samch a sveta okolo vs. Zosiluje pocit oddelenosti, od ktorho zvis preitie vho ega.
m silnej pocit oddelenosti mte, tm viac ste spojen s prejavenm svetom, svetom oddelench foriem. m viac ste spojen so svetom formy, tm
tvrdia a nepreniknutenejia bude vaa identita. Portl je zavret a vy ste odrezan od vntornej dimenzie hbky. V stave prijatia identita formy
zmkne a stanete sa akoby priehadnejmi. Preto cez vs me prebleskova svetlo neprejavenho.
Je na vs, aby ste vo svojom ivote otvorili portl, ktor vm poskytne vedom prstup k neprejavenmu. Spojte sa s energetickm poom svojho
vntornho tela, bute intenzvne prtomn, prestate sa stotoova s mysou, prijmite to, o je - vetky tieto portly mete pouva, jeden z nich
vm vak plne posta.
Urite je jednm z takchto portlov aj lska.
Nie, nie je. Akonhle sa otvor jeden z portlov, lska bude vo vs prtomn stle ako pocit - uvedomenie si jednoty. Lska nie je portl, ona portlmi
prdi do tohto sveta. Pokia ste uvznen vo svojej hmotnej forme, nezaijete lsku. Vaou lohou nie je hada lsku, ale njs portl, ktorm me
lska vstpi.

TICHO
Existuj okrem tchto portlov aj nejak alie?
no. Neprejaven nie je od prejavenho oddelen. Toto bytie prestupuje tento svet, ale je tak dobre skryt, e takmer kadmu plne unikne. Ak
viete, kde ho hada, njdete ho vade. Portl sa otvra v kadom okamihu.

Poujete v diake brecha psa? Alebo prechdzajce auto? Pozorne sa zapovajte. Ctite v tom prtomnos neprejavenho? Nie? Hadajte ju v
tichu, z ktorho vychdzaj zvuky a do ktorho sa vracaj. Sstrete sa viac na ticho ako na zvuky. Zameranie sa na vonkajie ticho vytvra vntorn
ticho: myse stchne, otvor sa portl.
Kad zvuk sa rod z ticha, utcha sp do ticha a poas svojho trvania je obklopen tichom. Ticho umouje zvuku existova. Je neodmyslitenou, ale
neprejavenou sasou kadho zvuku, kadho tnu, piesne a slova. Vo svete ticha je prtomn neprejaven. Preto sa hovor, e ni na svete nie je
podobnejie Bohu ako ticho. Muste si ho len vma. Aj poas rozhovoru si uvedomujte ticho medzi slovami, tie krtke intervaly ticha medzi vetami.
Rozri sa pri tom vo vs dimenzia ticha. Nemete sa sstredi na ticho, ak zrove nie ste tich vo vntri. Ticho vonku, ticho vntri. Vstpili ste do
neprejavenho.

PRIESTOR
Tak ako bez ticha neme existovat zvuk, nic neme existovat bez przdneho priestoru, ktor umouje existenciu. Kad hmotn objekt, aj telo, sa
zrodil z nioty, je obklopen niotou a nakoniec sa do nioty vrti. Nielen to, aj vo vntri kadho fyzickho tela je omnoho viac nioho" ako nieoho".
Fyzici hovoria, e pevnos hmoty je len ilzia. Aj zdanlivo pevn hmotu, vrtane vho fyzickho tela, tvor takmer na sto percent przdny priestor tak obrovsk s vzdialenosti medzi atmami v porovnan s ich vekosou. A navye, aj vntri kadho atmu je przdny priestor. To, o ostane, je
skr nieo ako vibran frekvencia, ne ako astice pevnej hmoty, osi ako tn. Budhisti to vedia u vye dvetiscpsto rokov. Forma je przdnota,
przdnota je forma," hovor sa v Srdcovej stre, jednom z najznmejch starch budhistickch textov. Podstatou vetkch vec je przdnota.
Neprejaven nie je vo svete prtomn len ako ticho. Prestupuje cel fyzick svet aj vo forme priestoru - vntornho aj vonkajieho. Me vm to vak
unikn rovnako ahko ako ticho. Kad si vma veci v priestore, ale kto si vma samotn priestor?
Zd sa, e tvrdte, e przdnota alebo niota je viac ne ni, e m nejak tajomn kvalitu. o je toto ni?
To sa nemete pta. Vaa myse sa sna z nioho urobi nieo. V momente, ke z toho urobte nieo, ujde vm to. Ni - priestor - je podoba, ktor
m neprejaven v zmyslami vnmatenom svete. To je asi vetko, o o tom meme poveda, a aj to je ist paradox. Przdnota sa neme sta
predmetom skmania. Nemete si urobi doktort o niom". Ke vedci tuduj priestor, vinou sa z neho snaia urobi nieo, a preto im plne
unikne podstata. Nie je prekvapiv, e najnovia teria hovor, e priestor vbec nie je przdny, ale e je naplnen nejakou ltkou. Ke raz mte
teriu, nie je ak njs dkazy, ktor ju podporia, aspo km sa neobjav nov teria. Niota" sa pre vs me sta portlom k neprejavenmu len v
prpade, e sa ju nesnate zachyti ani pochopi.
Nesname sa o to prve teraz?
Vbec nie. Ja vm dvam smerovanie, aby som vm ukzal, ako mete vleni do svojho ivota sfru neprejavenho. Nesname sa neprejaven
pochopi. Nie je omu rozumie.
Priestor nem existenciu. Existova doslovne znamen vynieva. Hoci priestor nem existenciu, dovouje vetkmu naokolo existova. Ticho ani
neprejaven tie nemaj existenciu.
o sa teda stane, ke svoju pozornos presmerujete z objektov v priestore na priestor samotn? o je esenciou tejto miestnosti? Nbytok, obrazy a
ostatn veci s v miestnosti, ale nie s touto miestnosou. Podlaha, steny a strop definuj hranice tejto miestnosti, ale tie nie s miestnosou. o je
teda jej esenciou? Samozrejme priestor, przdny priestor. Bez neho by nijak miestnos neexistovala. Kee priestor je ni, meme poveda, e to,
o tu nie je, je dleitejie ne to, o tu je. Uvedomte si teda priestor okolo seba. Nepremajte nad nm. Vnmajte ho tak, ak je. Vmajte si ni.
Vae vedomie sa pri tom zmen. Pretoe existuje vntorn ekvivalent vec v priestore, nbytku, stien, v svislosti s nimi existuj vo vaej mysli
mylienky, emcie a zmyslov dojmy. A vntorn ekvivalent priestoru je vedomie, ktor umouje, aby tieto veci vo vaej mysli existovali, tak ako to
priestor umouje veciam vo vonkajom svete. Take, ke odvrtite pozornos od vec - predmetov v priestore - zrove odvrtite aj pozornos od
objektov vo vaej mysli. Inmi slovami - nie je mon prema a zrove si uvedomova priestor i ticho. Tm, e si uvedomte przdny priestor
okolo vs, uvedomte si tie priestor mimo mysle, priestor istho vedomia: neprejaven. Takto sa kontemplcia priestoru me pre vs sta portlom.
Priestor a ticho s dva aspekty toho istho, dva aspekty nioty". S externalizciou vntornho priestoru a vntornho ticha, pokoja: nekonene
tvorivho lona celej existencie. Vina ud si tto dimenziu vbec neuvedomuje. Nevnmaj vntorn priestor ani ticho. Nie s vyrovnan. Inmi
slovami, poznaj svet, alebo si to aspo myslia, ale nepoznaj Boha. Stotouj sa vhradne so svojimi fyzickmi a psychologickmi formami a
neuvedomuj si esenciu. A kee kad forma je nestabiln, ij v permanentnom strachu. Tento strach je prinou ich deformovanho vnmania seba
a ostatnch ud, ako aj celho sveta.
Keby nejak kozmick katastrofa spsobila znik tohto sveta, neprejavenho by sa to vbec nedotklo. V knihe Kurz zzrakov (A Course in Miracles)
je tto pravda vyjadren vstine: Ni skuton nie je mon ohrozi. Ni neskuton neexistuje. V tom spova bo pokoj."
Ke ostanete vo vedomom spojen s neprejavenm, budete si ceni, milova a hlboko repektova vetko prejaven a kad ivotn formu v
prejavenom ako vyjadrenie jednotnho ivota za hranicami formy. Tie viete, e kad forma je odsden na znik a v konenom dsledku na niom
prli nezle. Slovami Jeia ste prekonali svet, slovami Budhu ste preli na druh breh.

SKUTON POVAHA PRIESTORU A ASU

Teraz si predstavte toto: keby neexistovalo ni okrem ticha, ani ticho by pre vs neexistovalo, nevedeli by ste, o to je. Ticho sa rod len so zvukom.
Rovnako, ak by jestvoval iba przdny priestor bez objektov, tie by pre vs neexistoval. Predstavte si samch seba ako bod vedomia vznajci sa v
nesmiernosti priestoru - bez hviezd, galaxi, len v rej przdnote. Zrazu by sa vm priestor prestal zda obrovsk, u by vbec nebol. Nebola by
nijak rchlos, ani pohyb z miesta na miesto. Na vznik vzdialenosti a priestoru s potrebn aspo dva referenn body. Priestor sa rod v momente,
ke sa z jednho stvaj dva, a ke z dvoch vznikaj desatisce vec", tak nazva prejaven svet Lao-C, priestor je m alej tm viac rozahl. Svet
a priestor vznikaj zrove.
Bez priestoru by ni neexistovalo, a pritom sm priestor je nim. Pred vznikom vesmru, alebo ak chcete pred vekm treskom, nejestvoval obrovsk
przdny priestor, akajci na naplnenie. Nebol priestor a neboli ani iadne veci. Existovalo len neprejaven - jedno. Ke sa jedno stalo desatiscami
vec", odrazu sa zdalo, e je tu priestor, ktor umouje tm veciam existova. Odkia sa vzal? Stvoril ho Boh, aby mal v om existova vesmr?
Samozrejme, e nie. Priestor je nim, take nikdy nemohol by stvoren.

Vyjdite si niekedy poas jasnej noci von a pozrite sa na oblohu. Tie tiscky hviezd, ktor vidte vonmi oami, s len nekonene malm zlomkom
vetkch hviezd. Najvkonnejie teleskopy u odhalili vye sto milird galaxi, kad z nich je vesmrnym ostrovom" s miliardami hviezd. Ete v
div vak vzbudzuje nekonenos vesmru, hbka a pokoj, ktor umouj celej tej ndhere existova. Ni nie je asnejie a majesttnejie ako
nepredstaviten rozahlos a pokoj priestoru. A pritom, o je to priestor? Przdnota, nesmierna przdnota.
To, o sa mysli a zmyslom jav v naom vesmre ako priestor, je samotn neprejaven, je to jeho vonkajia manifestcia. Je to boie telo." A najv
zzrak je toto: Tento pokoj a nekonenos, ktor umouje vesmru existova, nie je iba vonku v priestore, ale je vo vaom vntri. Ke ste plne a
dokonale prtomn, stretvate sa s nm ako s pokojnm vntornm priestorom mimo myslenia. Vo vaom vntri m obrovsk hbku, nie rozlohu.
Priestorov rozmernos je vo finle len mylne vnman hbka - ktor je atribtom jedinej transcendentlnej reality.
Podia Einsteina priestor a as nie s oddelen. Celkom tomu nerozumiem, ale mm dojem, e hovor, e as je tvrtou dimenziou priestoru.
Hovor o priestorovo - asovom kontinuu.
no. To, o zvonka povaujete za as a priestor, s v podstate ilzie, ale obsahuj pravdiv jadro. Priestor a as s dva zkladn atribty Boha.
Nekonenos a venos vnmate tak, akoby existovali samostatne, mimo vs. Vo vaom vntri m vak as aj priestor svoj vntorn ekvivalent, ktor
odhauje ich prav podobu, aj vau vlastn. Priestor je pokojn, nekonene hlbok priestor mimo myslenia a vntorn ekvivalent asu je prtomnos,
vedomie venej prtomnosti. Zapamtajte si, e medzi nimi nie je rozdiel. Ke si priestor a as uvedomte vo svojom vntri ako neprejaven - ako
neprtomnos mysle a vedom prtomnos - vonkaj as a priestor sce bud pre vs aj naalej jestvova, ale prestan by pre vs tak dleit. Aj
svet pre vs bude naalej existova, ale u vs nebude zvzova.
Take, primrny vznam sveta nie je v om samom, ale v jeho transcendovan. Rovnako, ako by ste si neuvedomovali priestor, keby sa v om
nenachdzali predmety, aj svet potrebujete na to, aby ste si uvedomili existenciu neprejavenho. Mono ste u pouli budhistick prslovie: Keby
nebolo ilzie, nebolo by ani osvietenia." Neprejaven poznva samo seba jedine cez svet a cez vs v om. Ste tu, aby ste umonili boskej podstate
univerza prejavi sa. Tak ste dleit!

VEDOM SMR
Okrem bezsennho spnku, o ktorom som u psal, jestvuje aj al nevedom portl. Nakrtko sa otvra v momente fyzickej smrti. Hoci ste poas
svojho ivota premekali vetky ostatn prleitosti k duchovnmu rastu, posledn portl sa pred vami otvor tesne po smrti vho fyzickho tela.
Existuj nespoetn prbehy o uoch, ktor tvrdia, e zaili vizulny vnem portlu zo iarivho svetla a potom sa vrtili, bene sa to nazva zitok
blzky smrti. Mnoh z nich tie hovorili o blaenosti a pocite hlbokho pokoja. V Tibetskej knihe mtvych sa to opisuje ako ndhera bezfarebnho
svetla przdnoty", ktor je vam skutonm ja". Tento portl sa otvor len vemi nakrtko a pokia ste sa s dimenziou neprejavenho poas svojho
ivota nikdy nestretli, pravdepodobne vm unikne. Vina ud si so sebou nesie privea zvykovho odporu, privea strachu, s prli priptan
k svojim zmyslom, prli sa stotouj s prejavenm svetom. Take uvidia portl, v strachu sa od neho odvrtia a stratia vedomie. Vina z toho, o
sa stane potom, sa u deje nevedome a automaticky. Nakoniec prde alie kolo ivota a smrti. Ich vedom prtomnos ete nebola dos siln pre
vedom nesmrtenos.
Take ke prejdeme tmto portlom, nebudeme znien?
Tak ako pri ostatnch portloch, vaa iariv, prav prirodzenos ostane, nie vak vaa osobnos. V kadom prpade vetko prav alebo skutone
hodnotn vo vaej osobnosti je prejavom vaej pravej prirodzenosti, ktor z vs vyaruje. T sa nikdy nestrat. Ni hodnotn, ni skuton sa nikdy
nestrat.
Pribliovanie sa smrti a samotn smr, rozpustenie fyzickej formy, je vdy skvelou prleitosou na duchovn realizciu. Tto prleitos nm asto
tragicky unik, pretoe ijeme v kultre, ktor smr nezriedka ignoruje, tak ako ignoruje takmer vetko, na om skutone zle.
Kad portl je portlom smrti, smrti falonho ja. Ke nm prejdete, prestanete odvodzova svoju identitu zo svojej psychologickej, mysou vytvorenej
formy. Potom si uvedomte, e smr je ilzia, rovnako, ako je ilziou vae stotoovanie sa s formou. Koniec ilzie - to je smr. Je bolestn, ale iba
km lipnete na ilzii.

VSTPTE DO PRTOMNOSTI, NECH STE KDEKOVEK

Vdy som si myslel, e prav osvietenie nie je mon inak, ako cez prav lsku vo vzahu mua a eny. Nie je lska tm, o ns rob op celistvmi?
Ako me by udsk ivot naplnen bez nej?
Mte tak sksenos? Stalo sa vm to?
Ete nie, ale ako inak by to mohlo by? Viem, e sa to stane.
Inmi slovami, akte na nejak udalos v ase, ktor vs zachrni. Nie je to zkladn problm, o ktorom sa rozprvame? Spsa nie je nikde v
priestore a ase. Je tu a teraz.
o znamen spsa je tu a teraz"? Nerozumiem tomu. Ani neviem, o znamen spsa.
Vina ud had telesn rozkoe, pretoe ver, e ich urobia astnmi, alebo ich zbavia pocitu strachu i nedostatku. astie sa d vnma ako
silnej pocit ivosti, ktor nm poskytuj bu telesn rozkoe alebo nejak in psychick poteenie, a to bezpenejm a komplexnejm spsobom.
V tom spova hadanie spsy v stave nespokojnosti a nedostatonosti. Tak i onak, kad uspokojenie je len doasn, take naa predstava
uspokojenia a naplnenia sa vdy presva do imaginrnej budcnosti. Ke dosiahnem toto, i ke sa oslobodm od tamtoho, budem spokojn." Tak
je nevedom nastavenie mysle, ktor vytvra ilziu budcej spsy.
Pravou spsou je naplnenie, mier, ivot v celej svojej plnosti. Je to by tm, kto ste, cti v sebe dobro, ktor nem nijak protiklad, rados z bytia,
ktor nezvis od iadneho vonkajieho vplyvu. Nie je to prechodn zitok, ale vedom prtomnos. V jazyku tkajcom sa Boha to znamen,

spozna Boha" ako svoju vntorn esenciu, nie ako nieo mimo vs. Prav spsa je pozna samho seba ako neoddeliten sas jednotnho
ivota bez asu a formy, z ktorho sa odvodzuje vetko existujce bytie.
Prav spsa je oslobodenie - od strachu, utrpenia, pocitu nedostatku a nedostatonosti, a tm aj od vetkho chcenia, od kadej potreby, lipnutia,
zvislosti. Je to oslobodenie od nutkavho myslenia, od negativity, ale hlavne od psychologickej potreby minulosti a budcnosti. Vaa myse vm
hovor, e sa tam nemete dosta z tohto miesta. Nieo sa mus sta, vy sa muste sta niem, km sa budete mc oslobodi a cti sa naplnen.
Hovorte tm vlastne, e potrebujete as - e potrebujete nachdza, riei, dosahova, zskava i nieomu porozumie predtm, ako sa mete
oslobodi, by celistv. as vidte ako prostriedok na dosiahnutie spsy, a pritom je to v skutonosti t najvia prekka na vaej ceste k nej. Myslte
si, e nie je mon ju dosiahnu z miesta, na ktorom sa prve nachdzate ako lovek, akm ste, pretoe ete nie ste pln i dos dobr, ale pravda je
tak, e tu a teraz je ten jedin bod, z ktorho sa tam mete dosta. Dostanete sa tam pomocou uvedomenia, e tam u ste. Njdete Boha v
momente, ke si uvedomte, e nemuste hada. Neexistuje jedin cesta ku spse: mete vyui kad situciu. Ale muste to urobi v prtomnosti.
Spsu nemete dosiahnu inokedy. Ste osamel a nemte partnera? Vstpte do prtomnosti a vyuite dan situciu. Mte partnersk vzah? Vstpte
do prtomnosti a vyuite dan situciu.
Nikdy nemete spravi ani dosiahnu ni, o by vs dostalo bliie k spse, ne ste prve teraz. Pre myse, ktor je zvyknut myslie si, e vetko o
stoj za to, prde a v budcnosti, to me by ak prija. Takisto ni z vaej minulosti, o ste urobili, alebo o sa vm stalo, vm neme zabrni
prija to, o je a zamera svoju pozornos hlboko do prtomnho okamihu. To nemete urobi v budcnosti. Mete to urobi teraz alebo nikdy.

LSKYPLN/NENVISTN VZAHY
Km nezskate prstup k vedomej frekvencii prtomnosti, bud vetky vae vzahy, a zvl intmne vzahy, chybn a nefunkn. Chvu, km ste
zamilovan, sa vm mu zda dokonal, ale tto zdanliv dokonalos oskoro zan nara oraz astejie hdky, konflikty, nespokojnos a emon
i dokonca fyzick nsilie. Zd sa, e vina milostnch vzahov sa zakrtko premen na vzahy na pomedz lsky a nenvisti. Z lsky potom v
okamihu vzdu divok toky, pocity nepriatestva alebo plnho vymiznutia nklonnosti. Povauje sa to za normlne. Vzahy takto osciluj medzi
polaritami lsky a nenvisti po dobu niekokch mesiacov i rokov a poskytuj vm rovnak mnostvo poteenia ako bolesti. Je ben, e pry sa
stan na tchto cykloch zvisl. Maj dojem, e drma, ktor zavaj, im prina ivot. Ke sa strat rovnovha medzi tmito cyklami a prevldne
negativita, o sa skr i neskr stva, niiv cykly sa zan prejavova astejie a intenzvnejie, a vzah sa nakoniec zrti.
Me sa vm zda, e pokia by ste dokzali eliminova negatvne a detruktvne cykly, v vzah by bol v poriadku a rozkvital by do krsy, ale to nie
je mon. Polarity s na seba vzjomne naviazan. Nemete ma jednu bez druhej. Pozitvna polarita v sebe zaha aj ete neprejaven negatvnu
polaritu. Obe s v skutonosti rznymi aspektmi tej istej dysfunkcie. Hovorm o tom, o sa bene nazva romantick vzah - nie vak o pravej lske,
ktor nem protiklad, pretoe vzila z miesta za mysou. Lska ako permanentn stav je doposia vemi vzcna - rovnako vzcna ako vedom udsk
bytosti. Krtke, prchav okamihy lsky vak meme zai kedykovek, ke sa preru n prd myslenia.
Samozrejme, ahie zistme, e vzah je nefunkn, ke vidme jeho negatvne prejavy, ako ke ide o tie pozitvne. Je takisto jednoduchie njs zdroj
negativity v partnerovi ako ho hada v sebe. Me sa prejavi v mnohch formch ako: vlastnctvo, iarlivos, snaha ovlda, chlad a nevysloven
odpor, potreba ma vdy pravdu, necitlivos a sebeckos, potreba hda sa, kritizova, odsudzova i obviova, alej ako toky, hnev, nevedom
pomsta za boles, ktor vm partner spsobil v minulosti, zrivos a fyzick nsilie.
Na druhej, pozitvnej strane svojho partnera milujete. Spoiatku je to hlboko uspokojujci stav. Intenzvne prevate ivot. Vae bytie zskalo zmysel,
pretoe vs niekto potrebuje, chce vs, ctite sa s nm vnimon a vy ho zas potrebujete a chcete. Ke ste spolu, ctite sa celistvo. Tento pocit je tak
intenzvny, e zvyok sveta strca vznam.
Mono ste si vak zrove vimli, e t intenzvnos v sebe skrva sklon k lipnutiu. Stvate sa na druhom loveku zvisl. Psob na vs ako droga.
Ke je pri vs, ctite sa dobre, ale o i len predstava alebo pomyslenie, e by ste mohli osta sami, vo vs prebdza iarlivos, majetnctvo, snahu
ovlda partnera citovm vydieranm a obviovanm - strachom zo straty. Ak vs tento lovek skutone opust, me to vo vs vyvola najsilnejie
pocity nepriatestva alebo hlbok zrmutok. Lskypln neha sa me zmeni na zriv nenvis a zfalstvo. Kam zmizla lska? Me sa lska v
okamihu zmeni na svoj opak? Bola to vbec lska, alebo len nvykov zvislos?

ZVISLOS A HADANIE CELISTVOSTI

Preo by sme mali by zvisl na druhom loveku?
Romantick milostn vzahy patria medzi tak intenzvne a univerzlne vyhadvan zitky preto, lebo ponkaj oslobodenie od hlbokho pocitu
strachu, potreby, nedostatku a necelistvosti, ktor s sasou neosvietenej udskej existencie. Tento stav m svoje psychologick aj fyzick aspekty.
Na fyzickej rovni zjavne nie ste celistv, ani nikdy celistv nebudete: bu ste mu alebo ena, teda polovica celku. Na tejto rovni sa tba po
celistvosti - nvrate k jednote - prejavuje ako muskoensk pralivos. Tba mua po ene a eny po muovi. Je to takmer neprekonaten tba
po splynut s opanou energetickou polaritou. Kore tejto psychologickej tby je duchovn, ide o tbu po prekonan duality. Na telesnej rovni sa
najviac priblite tomuto stavu sexulnym spojenm. Preto je sexulne spojenie tm najkrajm zitkom, ktor vm telesn sfra me poskytn. Ale
sexulne spojenie nie je nim viac, ne prchavm zbleskom celistvosti, okamihom blaenosti. Pokia ho nevedome vyhadvate ako prostriedok k
dosiahnutiu spsy, hadte jednotu na rovni formy, kde ju nemete njs. Zazriete vzruujci zblesk neba, ale nie je vm dovolen osta v om i
a op sa ocitte v oddelenom tele.
Na duevnej rovni je pocit necelistvosti ete silnej ne na fyzickej rovni. Km sa stotoujete s mysou, odvodzujete svoje ja zvonka. To znamen,
e vaa totonos je zaloen na veciach, ktor nemaj vbec ni do inenia s tm, kto skutone ste: na vaej socilnej role, vlastnctve, vzore,
spechoch, nespechoch, na tom, omu verte a podobne. Toto falon, mysou vytvoren ja, ego, sa cti zraniten, neist a stle had nieo nov,
s m by sa mohlo stotoni, aby malo pocit, e vbec existuje. Ni mu vak neme da trval pocit uspokojenia. Jeho strach pretrvva, takisto ako
pocit nedostatonosti a nenaplnenej potreby.
Zrazu sa objav vnimon vzah. Zd sa, e je odpoveou na vetky problmy ega a uspokojuje vetky jeho potreby. Aspo spoiatku. Vetky
ostatn veci, s ktormi ste sa doposia stotoovali, strcaj dleitos. Sstredte sa u len na jeden bod, ktor teraz nahrdza vetky ostatn, ten
dva vmu ivotu zmysel a ceze definujete svoju identitu: je to lovek, do ktorho ste zamilovan. U viac nie ste oddelenm fragmentom v
ahostajnom vesmre, aspo vm to tak pripad. V ivot m stredobod: vau milovan bytos. To, e centrum vho ivota sa nachdza mimo vs,
take naalej zakladte svoju totonos na nieom zvonka, sa spoiatku nezd by dleit. Jedin, na om zle, je to, e pretrvvajci pocit
necelistvosti, strachu, nedostatku, nenaplnenosti, tak charakteristick pre egoick myse zmizol - ale je to naozaj tak? Rozplynul sa, i je naalej

prtomn pod povrchom astnej reality? Ak vo vzahu zavate aj lsku, aj opak lsky - toky, emon nsilie a podobne, pravdepodobne si
zamieate svoju zvislos na partnerovi s lskou. Nemete svojho partnera v jednom momente milova a v alom momente ho napadn. Prav
lska nepozn protiklady - a teda ak k vaej lske existuje protiklad, potom to nie je lska, ale siln potreba ega po celistvejom a hlbom ja, ktor
v partner doasne uspokojuje. Pre ego je to nhrada spsy a vmu egu to na krtky as takmer ako spsa pripad.
Po uritom ase sa vak v partner zane sprva spsobom, ktor prestane uspokojova vae potreby, i skr potreby vho ega - vrtia sa pocity
strachu, bolesti a neplnosti, ktor s neoddelitenou sasou egoickho vedomia a prechodne boli zatienen vam milostnm vzahom. Tak ako pri
kadej drogovej zvislosti sa ctite dobre vtedy, ke mte drogu k dispozcii, ale zakadm nastane as, ke na vs droga prestane psobi. Ke sa
op objavia bolestn pocity, budete ich pociova ete silnejie ako predtm a navye zanete partnera povaova za ich zdroj. Projektujete ich
smerom von a napdate svojho partnera so vetkou brutlnou silou, ktor je sasou vaej bolesti. Tento tok me prebudi boles vho partnera
a ten vm me der vrti. V tej to fze ego stle podvedome dfa, e jeho toky a manipulan snahy bud dostatonm trestom, ktor privedie
partnera ku zmene sprvania, aby ich neskr mohlo op poui a vytvra si z nich boles.
Kad zvislos je spsoben nevedomm odmietanm a neschopnosou eli vlastnej bolesti a prekona ju. Kad zvislos zana aj kon
bolesou. Nezle na tom, od oho ste zvisl - od alkoholu, jedla, leglnych i neleglnych drog, alebo od nejakho loveka - vyuvate nieo alebo
niekoho na prekrytie bolesti. Po poiatonej eufrii preto prichdza do intmnych vzahov toko neastia a bolesti. Tie ich vak nespsobuj. Intmne
vzahy prebdzaj boles a utrpenie, ktor u noste v sebe. To rob kad zvislos. Kad zvislos sa dostane do tdia, ke prestane fungova a
vy pociujete boles silnejie ne kedykovek predtm. Toto je jeden z dvodov, preo sa vina ud neustle sna unikn z prtomnho okamihu a
had nejak typ spsy v budcnosti. Prv vec, s ktorou sa mu stretn, ak svoju pozornos zameraj na prtomnos, je ich vlastn boles, a prve
tej sa boja. Keby len vedeli, ak jednoduch je zska v prtomnom okamihu silu vedomej prtomnosti, ktor rozklad minulos aj s jej bolesou, ktor
men ilziu na realitu. Keby tak vedeli, ako blzko s svojej vlastnej realite a Bohu.
Vyhba sa intmnym vzahom v snahe vyhn sa bolesti vak tie nie je rieenie. Boles u existuje. Tri nespen partnersk vzahy v priebehu
troch rokov vs k osvieteniu prived skr, ako tri roky strven na opustenom ostrove alebo v jednej uzavretej miestnosti. Keby ste vak dokzali
vnies intenzvnu prtomnos do svojej samoty, aj to by fungovalo.

OD NVYKOVHO K OSVIETENMU VZAHU

D sa nvykov vzah zmeni na skuton?
no. Kom ostva vedom prtomnos a jej zintenzvovanie tm, e pozornos zamierite ete hlbie do prtomnho okamihu, i u ijete sami,
alebo mte partnera. Aby mohla rozkvita lska, mus by svetlo vaej prtomnosti dos siln na to, aby sa vs u nemohol zmocni myslite ani telo
bolesti a aby ste si ich nezamieali so sebou. Sloboda, spsa a osvietenie prichdzaj cez poznanie samho seba ako bytosti, pod povrchom
myslenia, ako ticho za mentlnym hlukom, ako lska a rados za bolesou. Presta sa stotoova s telom bolesti znamen vnies vedom prtomnos
do bolesti a tm ju premeni. Presta sa stotoova s mysou znamen sta sa tichm pozorovateom vlastnch mylienok a sprvania, hlavne
opakujcich sa vzorcov mysle a rol, ktor hr vae ego.
Ak prestanete svoju myse kmi sebou", strat svoju nutkav vlastnos - potrebu veci sdi, odporova tomu, o je a vytvra vetky konflikty, drmy a
nov boles. V skutonosti, ke veci prestanete posudzova a prijmete ich tak, ak s, oslobodte sa od mysle. Vytvorte priestor pre lsku, rados a
mier. Najskr prestanete sdi sami seba, potom prestanete sdi svojho partnera. Najvm katalyztorom zmeny vo vzahuje pln prijatie vho
partnera alebo partnerky takch, ak s, bez toho, e by ste ich potrebovali akokovek sdi alebo meni. To vs okamite prenesie za hranice ega.
Zanikn vetky hry mysle aj zvislosti. Prestanete by obeou i pchateom, alobcom i obalovanm. Je to koniec vzjomnej zvislosti, nebudete
u viac vahovan do nevedomch vzorcov inch ud, a tak ich nebudete podporova. Potom sa bu v lske oddelte, alebo sa prenesiete spolu ete
hlbie do prtomnosti - do bytia. Me to by tak jednoduch? no, je to presne tak jednoduch.
Lska je stav bytia. Lska nie je vo vonkajom svete. Je hlboko vo vs. Nikdy ju nestratte, nikdy vs neopust. Lska nie je zvisl na nikom inom,
ani na vonkajch formch. V tichu vaej vedomej prtomnosti ctite svoju beztvar a bezasov realitu ako neprejaven ivot, ktor oivuje vau
fyzick formu. Budete mc vnma ten ist ivot v kadom loveku a v kadej bytosti. Nazriete za zvoj formy a oddelenosti. Je to realizcia jednoty.
Je to lska.
o je boh? Ven jednotn ivot za vetkmi ivotnmi formami. o je lska? Vnma tento jednotn ivot hlboko v sebe a v ostatnch bytostiach. By
nm. Preto vetka lska je boou lskou.
Lska nie je vyberav, tak ako nie je vyberav slnen svetlo. Nie je uren pre nikoho konkrtneho. Nie je vlun. Exkluzivita nepatr k boej lske,
ale k lske" ega. Prav lsku vak meme cti s rznou intenzitou. Me existova osoba, cez ktor lsku vnmate silnejie a jasnejie, a pokia
tto osoba cti to ist k vm, potom meme poveda, e ste s ou v lskyplnom vzahu. Puto, ktor vs spja s touto osobou je vak tak ist ako to,
o vs spja s osobou, ktor sed veda vs v autobuse, s vtkom, stromom i kvetinou. Li sa iba stupe intenzity, akou ju ctite.
Aj v nvykovch vzahoch sa vyskytn okamihy, v ktorch sa objav nieo relnejie, nieo, o presahuje vae vzjomn nvykov potreby. V takch
chvach sa aj vy aj v partner doasne zbavte mysle a vae telo bolesti zasp. Me sa to niekedy sta poas sexulneho styku, alebo ke spolu
sledujete zzrak narodenia dieaa, v prtomnosti smrti alebo akej choroby - ke nieo spsob, e myse strat svoju silu. Ke sa to stane, vae
bytie, ktor je obvykle pochovan pod vaou mysou, sa odhal a umon vm zai prav komunikciu.
Skuton komunikcia je spojenie - je to realizcia jednoty, ktor je lskou. Obvykle sa rchlo znova vytrat, ak nie ste schopn vedome si zachova
dostaton prtomnos na to, aby sa vm podarilo zabrni nvratu starch vzorcov mysle. Akonhle sa vrti myse a stotoovanie sa s ou, u nie
ste sami sebou, len mentlnym obrazom seba a op zanete hra hry a roly, ktor posiluj ego. Ste znova udsk myse, ktor predstiera, e je
udsk bytos a ste v spojen s inou udskou mysou, s ktorou hrte drmu s nzvom lska. Hoci s mon letm vhady do sfry lsky, lska neme
rozkvita, km sa natrvalo neoslobodte od svojho stotonenia s mysou a vaa vedom prtomnos nie je dostatone intenzvna na to, aby rozpustila
telo bolesti - alebo km nie ste schopn by prtomn aspo ako pozorovate. Tak vs telo bolesti neme ovldnu a znii vau lsku.

VZAHY AKO DUCHOVN CVIENIE

Egoick nastavenie vedomia a vetky spoloensk, politick a ekonomick truktry, ktor vytvorilo, vstupuj do finlnej fzy zrtenia sa. Vzahy
medzi mumi a enami odraj hlbok krzu, v ktorej sa dnes udstvo nachdza. Kee sa vina ud stle viac stotouje so svojou mysou,
vina vzahov nie je zakorenen v byt, a preto sa menia na zdroj bolesti a dominuj v nich problmy a konflikty.

Miliny ud ij sami, alebo sami vychovvaj deti a nie s schopn nadviaza skuton partnersk vzah, alebo u nechc zai ialen drmy
predchdzajcich vzahov. In prechdzaj z jednho vzahu do druhho, z jednho cyklu radosti a bolesti do druhho, v snahe dosiahnu naplnenie
prostrednctvom spojenia s opanou energetickou polaritou. al robia kompromisy a ostvaj v nefunknch vzahoch, v ktorch prevlda
negativita, bu kvli deom alebo kvli bezpenosti, zo zvyku, strachu pred samotou, z inch obojstranne vhodnch" dvodov, i kvli podvedomej
zvislosti na citovej drme a bolesti.
Kad krza vak predstavuje nielen nebezpeenstvo, ale aj prleitos. Ak vzahy energetizuj a posiluj egoick myse a aktivizuj telo bolesti tak,
ako je to dnes, preo tto realitu radej neakceptova, ako sa snai z nej unikn? Preo sa radej nenaui s ou spolupracova namiesto vyhbania
sa vzahom alebo nenavnho hadania idelneho partnera, ktor by mal by odpoveou na vetky vae otzky alebo prostriedkom k dosiahnutiu
pocitu naplnenia? Prleitos skrvajca sa v kadej krze sa neuke, pokia situciu neprijmete. Km odmietate fakty a snate sa pred nimi ujs,
alebo si elte, aby sa veci vyvjali inak, cesta prleitosti pre vs nebude dostupn a ostanete v zajat situcie, ktor bu ostane nezmenen, alebo
sa ete zhor.
Prijatie a uznanie reality vs do istej miery oslobod. Naprklad, ke viete, e je niekde disharmnia a podrte si toto poznanie, ono vnesie do vec
nov faktor a disharmnia neostane nezmenen. Ke viete, e nemte vntorn pokoj, vae poznanie vytvor pokojn priestor, ktor obal v
nepokoj a zmen ho na mier. o sa tka vntornej transformcie, nemete s ou ni urobi. Nezmente sami seba a rozhodne nedokete zmeni
svojho partnera ani nikoho inho. Aby mohla nasta zmena, jedin, o mete urobi je, e vytvorte priestor, do ktorho vstpi dstojnos a lska.

Take ak v vzah nefunguje, alebo vs i vho partnera rozuuje, bute radi. To, o bolo nevedom, sa presva na svetlo. Je to prleitos na
spasenie. V kadom okamihu si podrte poznanie o danom okamihu, zvl o vaom vntornom stave. Ke sa hnevte, uvedomujte si svoj hnev. Ak
ste iarliv, vzahovan, chcete sa hda, mte potrebu ma pravdu, objavuje sa vo vs skryt diea, ktor bojuje o lsku a pozornos. Aj ke
pociujete akkovek emon boles, uvedomujte si realitu okamihu a toto poznanie si udrte. Vzah sa stane vaou sadhanou, vam duchovnm
cvienm. Ke vidte, e sa v partner sprva nevedome, podrte ho v milujcom objat svojho poznania a nereagujte. Nevedomie a poznanie
nemu spolu dlho existova - ani v prpade, ke m poznanie iba jeden lovek vo vzahu a nie je to ten, ktor prejavuje nevedom sprvanie. Pre
formu energie zodpovedn za nenvis a nepriatestvo je prtomnos lsky absoltne neprpustn. Ak aj v najmenom zareagujete na nevedomos
vho partnera, aj sami sa stanete nevedommi. Ke si vak pritom uvedomte svoju reakciu, ni nie je straten.
udstvo je pod vekm tlakom, aby sa vyvinulo, pretoe je to jeho jedin anca na preitie ako druhu. Dotka sa to vetkch aspektov ivota, ale
predovetkm blzkych medziudskch vzahov. Nikdy predtm neboli vzahy tak napt a pln konfliktov, ako s dnes. Mono ste si vimli, e tu nie
s na to, aby vs robili astnmi a naplnenmi. Ak sa budete aj naalej sstredi na dosiahnutie spsy cez partnersk vzah, budete znova a znova
sklaman. Ale ke uznte, e vzahy s tu na to, aby vs spravili vedommi, a nie astnmi umi, vzah vm prinesie spasenie a spojte sa s cestou
vyieho vedomia, ktor sa chce zrodi tu na tomto svete. T, ktor sa dria starch vzorov, bud sa oraz astejie stretva s bolesou, nsilm,
zmtkom a ialenstvom.
Na to, aby sa partnersk vzah stal duchovnm cvienm, tak ako to navrhujete, s potrebn dvaja. Mj partner sa naprklad ete stle nezbavil
iarlivosti a snahy manipulova mnou. U som mu to mnohokrt hovorila, ale on to nechpe.
Koko ud treba na to, aby sa z vho ivota stalo duchovn cvienie? Nevad, ak v partner nespolupracuje. Duevn zdravie a vedom prtomnos
mu do tohto sveta vstpi len cez vs. Nemuste aka na to, km sa svet vyliei, alebo km sa niekto in stane vedomm, aby ste mohli dosiahnu
osvietenie. Mono by ste akali navdy. Neobviujte sa navzjom z toho, e je niekto viac i menej vedom. Hne ako sa zanete hda, stotoujete
sa s nejakou mentlnou pozciou a obraujete pritom nielen ju, ale aj vlastn totonos. Ego m moc. Stali ste sa nevedommi. Niekedy je vhodn
upozorni partnera na niektor aspekty jeho sprvania. Ke ste vemi bdel, vemi pozorn, mete to robi bez zapojenia ega - bez obviovania,
odsudzovania a osoovania toho druhho.
Ak v parter jedn nevedome, neodsudzujte ho. Odsudzovanie znamen, e si nieie nevedom sprvanie zamieate s nm samotnm, alebo na
neho prenate vlastn nevedomie a to si s nm zamieate. Vzda sa odsudzovania neznamen, e nebudete rozoznva nefunknos a
nevedomos, ke sa s nimi stretnete. Znamen to by znalm, a nie reagujcim a sudcom. Potom bu nebudete reagova vbec, alebo zareagujete,
ale pritom si zachovte poznanie, udrte si priestor, z ktorho budete reakciu pozorova a umonte jej prebehn. Namiesto toho, aby ste bojovali v
temnote, prinate svetlo. Namiesto reagovania na sebaklam si ho uvedomte a prehliadnete ho. Poznanie vytvra ist priestor milujcej prtomnosti,
ktor umouje veciam aj udom by tak, ak s. Nejestvuje silnej spa transformcie. Ak toto budete trnova, v partner neme osta s vami
a zrove osta v nevedomosti.
Ak sa obaja partneri dohodn, e ich vzah bude duchovnm cvienm, bude to ete lepie. Potom mu obaja vyjadrova svoje mylienky a pocity
hne, ke sa objavia, alebo hne ako prebehne reakcia, take sa nevytvra asov medzera, v ktorej mu nevyjadren pocity a iale rs a
rozmha sa. Naute sa vyjadrova, o ctite bez obviovania. Naute sa pova svojho partnera otvorenm a nezaujatm spsobom. Poskytnite mu
priestor na vyjadrenie. Bute prtomn. Obviovanie, obrana, tok - vetky tieto vzory, sliace na posilnenie a ochranu ega - bud zbyton.
Najdleitejie je da druhm aj sebe priestor. Bez neho lska nerozkvitne. Ke odstrnite obidva faktory, ktor s pre vzahy niiv - ke premente
telo bolesti a vy aj v partner sa prestanete stotoova so svojou mysou zaijete blaenos prekvitajceho vzahu. Namiesto vzjomnho
vracania si bolesti a nevedomia a uspokojovania potrieb ega budete vyarova lsku, ktor ctite v hbke svojej due, pretoe si uvedomte jednotu so
vetkm, o existuje. To je lska, ktor nem iadny protiklad.
Ak sa v partner stle stotouje s mysou a s telom bolesti, km vy u ste slobodn, bude to velk vzva - nie pre vs, ale pre partnera. Nie je ahk
i s osvietenou bytosou, i skr je to tak jednoduch, e to ego povauje za ohrozenie svojej existencie. Pamtajte, e ego potrebuje problmy,
konflikty a nepriateov", aby posilnilo svoj pocit oddelenosti, od ktorho zvis jeho identita. Myse neosvietenho partnera bude hlboko
neuspokojen, pretoe nikto nebude odporova jeho pevnm pozcim, v dsledku oho sa tieto pozcie oslabia a bud otrasen. Jestvuje dokonca
nebezpeenstvo", e by sa mohli plne zrti, m by dolo k strate vlastnho ja. Telo bolesti si vyaduje odozvu a nedostvaj. Nie s uspokojen
potreby hdok, drm a konfliktov. Ale dvajte si pozor: niektor uzavret, akopdni a necitliv udia, alebo udia odrezan od svojich pocitov, si mu
myslie, e s osvieten. O svojom osvieten sa mu snai presvedi druhch, alebo aspo o tom, e oni s plne v poriadku a nieo nie je v
poriadku s ich partnerom. Mui to robia astejie ne eny. Vidia svoje partnerky ako emocionlne a iracionlne. Pokia vak vnmate svoje emcie,
nie ste aleko od svojho iarivho vntornho tela. Ke ijete hlavne vo svojej hlave, tto vzdialenos je omnoho via a vy muste do svojho
emocionlneho tela vnies vedomie predtm, ne sa dostanete k vntornmu telu.
Ak z vs nevyaruje lska a rados, ak nie ste plne prtomn a otvoren voi vetkm bytostiam, nie ste osvieten. alm indiktorom je to, ako sa
lovek sprva v nronch a zloitch situcich, ke veci nejd tak, ako by mali". Ak je vae osvietenie len egoick sebaklam, ivot vm priprav
situcie, v ktorch sa prejav vae nevedomie v akejkovek forme - ako strach, hnev, odsudzovanie, depresia a podobne. Pokia ijete v partnerskom
vzahu, mnoh vzvy sa objavia cez vho partnera. enu me naprklad provokova necitliv partner, ktor ije takmer neustle vo svojej hlave.
Bude vystaven jeho neschopnosti vypou ju, venova jej pozornos a poskytn jej ivotn priestor, o je spsoben nedostatkom vedomej
prtomnosti. Absencia lsky vo vzahu, ktor astejie pociuj eny ako mui, prebud enino telo bolesti a t zane na partnera toi - obviova ho,

kritizova, robi z neho zlho a podobne. To sa stane vzvou pre neho. Zane sa brni proti tmto tokom, ktor povauje za plne neodvodnen a
ete viac sa uzavrie vo svojich mentlnych pozcich, vysvetuje, obrauje sa a to. Me to nakoniec prebudi jeho telo bolesti. Takto obaja partneri
dosiahnu rove hlbokho nevedomia, emonho nsilia, zrivch tokov a protitokov. Neprestane to, pokia sa obe tel bolesti neuspokoja a potom
zaspia. Do alej prleitosti.
To je iba jeden z nekonenho potu monch scenrov. Bolo o tom napsanch mnostvo knh a ete viac ich mohlo by napsanch o tom, ako
vzrast nevedomie v musko - enskch vzahoch. Ako som u vak povedal, ak raz pochopte, v om tkvie tto dysfunkcia, nepotrebujete alej
skma jej nespoetn podoby.
Pozrite sa ete raz zbene na scenr, ktor som prve nartol. Kad vzva v om v sebe skrva prleitos na spsu. V kadej fze rozvjajceho sa
dysfunknho procesu je mon oslobodi sa od nevedomia. Nepriatestvo eny by sa mohlo pre partnera sta signlom, aby namiesto ete
mocnejieho stotonenia sa s mysou a hlbieho upadnutia do nevedomia opustil stav stotonenia a prebudil sa do prtomnosti, stal sa vedome
prtomnm. Namiesto toho, aby sa ena stotonila so svojm telom bolesti, me pozorova boles vo svojom vntri a tak zska prstup k sile
prtomnosti a iniciova premenu bolesti. To by odstrnilo nutkav a automatick vonkajiu projekciu. Potom by mohla pred svojm partnerom vyjadri
svoje city. Samozrejme, nie je zaruen, e by ju poval, ale poskytlo by mu to dobr prleitos, aby vstpil do prtomnosti a prelomil cyklus
vzjomnho nedobrovonho podnecovania starch vzorcov mysle. Ak ena tto prleitos prepasie, mu me zaa pozorova vlastn mentlno emocionlnu reakciu na jej boles, svoju potrebu brni sa a nesta sa reakciou. Potom me pozorova vlastn telo bolesti pri tom, ako sa spa, a
tak me vnies vedomie do svojich emci. Pome tm vytvori jasn a pokojn priestor istho vedomia - poznanie, tichho svedka, pozorovatea.
Toto uvedomenie nepopiera boles a predsa ju prevyuje. Dovouje bolesti existova a zrove ju tm premiea. Vetko prijma a vetko men. Pre
enu by sa tak otvorili dvere, cez ktor by sa mohla k nemu ahko v tom priestore pripoji. Ak ste vo vzahu neustle, alebo aspo vinou vedome
prtomn, stane sa to pre vho partnera tou najvou vzvou. Dlho nebude schopn tolerova vau prtomnos a pritom osta nevedom. Ke bude
pripraven, prejde dverami, ktor ste mu otvorili a pripoj sa k vm. Ak nie je pripraven, oddelte sa ako olej a voda. Svetlo je prli bolestiv pre
niekoho, kto chce zosta v tme.

PREO S ENY BLIIE K OSVIETENIU

Musia mui a eny na ceste k osvieteniu prekonva rovnak prekky?
no, ale s drazom na in veci. Veobecne povedan, pre eny je ahie vnma svoje telo a by v om, take s prirodzene bliie k bytiu
a potencilne bliie k osvieteniu ako mui. Preto si mnoh starovek kultry intinktvne vyberali na opis nehmotnej a transcendentlnej reality
ensk rod. asto si ju predstavovali ako maternicu, z ktorej sa rod vetko stvoren a ktor poas ivota vyivuje a udriava vetky formy. V jednej z
najstarch a najhlbch knh, ktor boli kedy napsan, knihe Tao Te ing sa tao, ktor meme preloi aj ako bytie, opisuje ako nekonen, ven
prtomnos, matka vesmru." eny s k nej prirodzene bliie, pretoe prakticky stelesuj neprejaven. Navye sa vetky bytosti aj veci musia
nakoniec vrti k zdroju. Vetky veci mizn v tao. Jedine tao trv." Kee zdroj sa povauje za ensk, v psycholgii a mytolgii sa vyjadruje ako
archetyplna temn a svetl ensk strnka. Bohya i bosk matka m dva aspekty: dva a berie ivot.
Ke myse prevzala nadvldu a udia stratili kontakt s realitou svojej boskej esencie, zaali si boha predstavova ako mua. Mui ovldli spolonos
a eny sa stali podriaden muom.
Nenavrhujem nvrat k enskmu symbolizmu bostva. Niektor udia dnes pouvaj slovo bohya miesto slova boh, pretoe sa snaia obnovi
rovnovhu medzi enskm a muskm princpom, ktor sa dvno stratila a to je pozitvne. Tto symbolika me by doasne uiton, ale stle ide
len o pojem a vyjadrenie, slovo je len ukazovate, mapa, ktor me by v skutonosti skr na prekku, ke budete pripraven uvedomi si realitu za
hranicou vetkch foriem a obrazov. Faktom vak zostva, e energetick frekvencia mysle je v podstate musk. Myse odporuje, bojuje o udranie
kontroly, vyuva, manipuluje, to, sna sa uchopi, vlastni a podobne. Preto je tradin starozkonn Boh patriarchlny, autoritatvny, ovldajci a
asto nahnevan mu, ktorho by sme sa mali b. Tento Boh je projekciou udskej mysle.
Ak sa chceme zbavi mysle a prejs do hlbej reality bytia, potrebujeme plne in kvality: schopnos vzda sa, neodsudzova, otvorenos, ktor
dovouje ivotu by a neodporuje mu, schopnos podra vetky veci v milujcom objat poznania. Vetky tieto kvality s omnoho bliie enskmu
princpu. Zatia o energia mysle je tvrd a neprun, energia bytia je jemn a poddajn a predsa je omnoho mocnejia ne myse. Myse ovlda
nau civilizciu a bytie zodpoved za vetok ivot na naej plante aj mimo nej. Bytie je inteligencia, ktorej viditenm prejavom je fyzick vesmr. Hoci
maj eny k bytiu bliie, maj ho v sebe aj mui.
V sasnosti vina muov aj ien ije v podru mysle: v stotonen sa s mysliteom a telom bolesti. Toto nm, samozrejme, brni v dosiahnut
osvietenia a prekvitan lsky. Veobecne plat, e najvia prekka pre muov je myslenie a myse, a najvou prekkou pre eny je telo bolesti,
hoci v niektorch prpadoch to me by aj naopak, alebo mu by myse a telo bolesti vyrovnan.

ROZPANIE KOLEKTVNEHO ENSKHO TELA BOLESTI

Preo je telo bolesti vou prekkou pre eny?
Telo bolesti m obvykle kolektvny aj osobn aspekt. Osobn aspekt tvoria nazbieran zvyky emonej bolesti z vlastnej minulosti. Kolektvny aspekt
tvor boles zhromaovan v kolektvnej udskej dui po tiscky rokov, pochdzajca z chorb, muenia, vojen, vrd, krutosti, ialenstva a podobne.
Aj telo bolesti kadho jednotlivca sa podiea na kolektvnom tele bolesti. Kolektvne telo bolesti obsahuje rzne prdy. Niektor rasy i krajiny, ktor
s vystaven extrmnemu utrpeniu alebo nsiliu, maj aie kolektvne telo bolesti ne in. Kad, kto m siln telo bolesti a pritom nie je
dostatone vedom na to, aby sa s nm prestal stotoova, bude nielen opakovane a periodicky nten znova zava svoju emon boles, ale
takisto sa ahko me sm sta obeou alebo nsilnkom, poda toho, i je jeho telo bolesti vinou aktvne alebo pasvne. Na druhej strane me
by aj bliie k osvieteniu. Neznamen to vak, e osvietenie nutne dosiahne, ale ak ste obeou nonej mory, vaa motivcia dosta sa z nej bude
pravdepodobne silnejia ako motivcia loveka, ktor zava iba vkyvy benho sna.
Kad ena, pokia nie je plne vedom, je okrem svojho osobnho tela bolesti ovplyvnen aj kolektvnym telom bolesti. To je tvoren nahromadenou
bolesou, ktor eny zaili v dsledku muskej nadvldy, otroctva, vykorisovania, znsilnen, prodnch bolest, straty dieaa a podobne v priebehu
tiscok rokov. Emocionlna alebo fyzick boles, ktor mnoh eny ctia poas mentrucie a pred ou, je sasou kolektvneho aspektu tela bolesti,
ktor sa v tom ase preber zo svojho spnku, ale me by, samozrejme, prebuden aj inokedy. Zabrauje vonmu toku energie v tele, ktorho
prejavom je mentrucia. Ostame chvu pri tom a zistime, ako sa me sta prleitosou na osvietenie.

Poas mentrucie eny asto ovldne ich telo bolesti. M extrmne siln energetick nboj, ktor vs ahko doke stiahnu do nevedomho
stotonenia sa s nm. Aktvne vs posadne energetick pole, ktor obsad v vntorn priestor a predstiera, e je vami ale v skutonosti,
samozrejme, nie je. Hovor, kon a mysl cez vs. Vytvra vo vaom ivote negatvne situcie a iv sa nimi. Chce viac bolesti v akejkovek forme. U
som tento proces opsal. Me by vemi zkern a detruktvny. Je to ist boles z minulosti - nie ste to vy.
Poet ien, ktor sa pribliuj k dosiahnutiu plnho vedomia, je dnes vy ne poet takch muov a v nasledujcich rokoch porastie ete rchlejie.
Mui ich poet mono na konci dostihn, ale ete dlho pretrv rozdiel medzi vedomm muov a ien. eny op zskavaj funkciu, ktor im patr od
narodenia, a tak je pre nich prirodzenejia ako pre muov - stvaj sa mostom medzi prejavenm a neprejavenm svetom, medzi svetom hmoty a
svetom ducha. Vaou hlavnou lohou ako eny je transformova svoje telo bolesti, aby nestlo medzi vami a vam pravm ja, vaou esenciou.
Muste vak prekona aj druh prekku na ceste k osvieteniu, ktorou je myslenie a myse, ale intenzvna prtomnos, ktor vytvorte pri zaoberan sa
svojm telom bolesti, vs oslobod aj od stotonenia sa s mysou.
Prv vec, ktor si muste zapamta je, e pokia svoju identitu zakladte na bolesti, nezbavte sa jej. Pokia je emon boles sasou vho ja,
budete nevedome odmieta a sabotova kad pokus o jej vylieenie. Preo? Jednoducho preto, e chcete osta tak, ak ste a boles sa stala vaou
podstatnou asou. Je to nevedom proces a jedin spsob, ako ho prekona, je uvedomi si ho.
Odrazu si uvedomi, e sa viaete k svojej bolesti, me by dos okujce odhalenie. V momente, ke si to uvedomte, sa vak s bolesou
prestanete stotoova. Telo bolesti je energetick pole, takmer ako nejak entita, ktor doasne uviazla vo vaom vntornom priestore. Je to
uvznen ivotn energia, ktor neprdi. Telo bolesti je tu, samozrejme, nsledkom udalost z minulosti. Je to iv minulos vo vs a pokia sa s ou
stotoujete, stotoujete sa minulosou. Identita obete je spojen s presvedenm, e minulos je silnejia ne prtomnos, o nie je pravda. Je to
presvedenie, e in udia a to, o vm robia, me za to, km ste dnes, za emon boles, ktor prevate a za vau neschopnos by sama sebou.
Ale jedin skuton moc existuje v prtomnom okamihu: je to sila vaej vedomej prtomnosti. Ke to pochopte, uvedomte si tie, e ste to vy a nikto
in, kto je zodpovedn za stav vho vntornho priestoru v sasnosti - a e minulos neme premc silu prtomnosti.

Stotonenie vm znemouje poradi si s telom bolesti. Niektor eny, ktor s u dostatone vedom na to, aby sa vzdali svojej osobnej identity
obete, stle sa dria kolektvnej identity obete: o mui urobili enm". Maj pravdu a zrove nemaj. Pravdu maj v tom, e kolektvne telo bolesti
je skutone z vekej asti vytvoren v dsledku muskho nsilia na ench a tiscroia trvajceho potlania enskho princpu na celej plante.
Mlia sa, ke na tomto zklade stavaj svoju identitu. Ak sa ena neme zbavi hnevu, nenvisti i odsudzovania, je spojen so svojm telom bolesti.
To jej mono dva upokojujci pocit totonosti, pocit solidarity s ostatnmi enami, ale dr ju to stle v spojen s minulosou a zabrauje jej v plnom
prstupe k vlastnej esencii a skutonej sile. Ke sa eny vylenia z muskej spolonosti, posiluje to v nich pocit oddelenosti a tm aj ego. A m
silnejie je vae ego, tm viac sa vzaujete od vaej pravej prirodzenosti.
Nestotoujte sa preto s telom bolesti. Vyuite ho na svojej ceste k osvieteniu. Premete ho na vedomie. Najlepm obdobm na to je mentrucia.
Verm, e v nasledujcich rokoch mnoh eny prve poas mentrucie vstpia do stavu plnho vedomia. Pre mnoho ien je to as nevedomia,
pretoe ich ovlda kolektvne ensk telo bolesti. Ke dosiahnete ist rove vedomia, mete tento proces zvrti a namiesto nevedomia vm me
prinies viac vedomia. Tento zkladn proces som u opsal, ale dovote mi spomen ho ete raz, so pecilnym zreteom na ensk kolektvne telo
bolesti.
Ke viete, e sa bli mentrucia, ete predtm, ako sa objavia prv prznaky toho, o sa nazva predmentruan naptie spojen s prebdzanm
tela bolesti, bute vemi bdel a bute o najviac prtomn v tele. Ke sa objavia prv prznaky, muste by dostatone bdel na to, aby ste telo
bolesti dokzali zachyti" predtm, ako vs ovldne. Prvm prznakom me by naprklad nhle siln podrdenie, zblesk hnevu, alebo to me
by isto fyzick symptm. Nech je to okovek, zachyte to predtm, ako to preberie nadvldu nad vam myslenm a sprvanm. Jednoducho na to
namierte reflektor vaej pozornosti. Ak je to emcia, vnmajte jej siln energetick nboj. Uvedomte si, e je to telo bolesti. Bute zrove aj
poznanm: mm tm na mysli, aby ste si uvedomovali svoju vedom prtomnos a prectili jej silu. Kad emcia, na ktor zamierite svoju pozornos,
sa rchlo podvol a premen sa. Ak je to isto telesn symptm, pozornos, ktor na namierite, zabrni, aby sa zmenil na emciu alebo mylienku.
Naalej bute bdel a akajte na alie znaky tela bolesti. Ke sa objavia, zachyte ich tak ako predtm. Neskr, ke sa vae telo bolesti plne
prebud, mono zaijete siln vntorn turbulencie, ktor mu trva aj niekoko dn. Nech maj akkovek podobu, vy ostate sstreden na
prtomnos. Pozorujte svoj vntorn zmtok. Uvedomujte si, e je tam. Udrte si to uvedomenie a state sa nm. Zapamtajte si: nenechajte telo
bolesti zneui vau myse a ovldnu vae myslenie. Sledujte ho. Vnmajte jeho energiu priamo, vo vntri vho tela. Ako viete, pln pozornos
znamen pln prijatie.
Cez udranie pozornosti a prijatie dochdza k transformcii. Telo bolesti sa premen na iariv vedomie, rovnako ako poleno, ktor vzplanie, ke ho
vlote do oha. Mentrucia sa potom pre vs stane nielen radostnm a napajcim vyjadrenm vaej enskosti, ale zrove posvtnm obdobm
premeny, kedy sa vo vs rod nov vedomie. Bude z vs vyarova vaa prav prirodzenos vo svojom enskom aspekte bohyne, ale aj v
transcendentlnom zmysle boskej bytosti, ktorou ste za hranicami duality enskho a muskho.
Ak je v partner dostatone vedom, me vm pomc s cvienm, ktor som prve opsal tak, e si hlavne v danom ase udr intenzvne
sstredenie v prtomnosti. Ak sa mu podar osta vedome prtomn v momentoch, ke vy upadnete do nevedomho stotonenia sa s telom bolesti, o
sa spoiatku urite bude stva, vy sa za nm dokete rchlo vrti. To znamen, e kedykovek, ke vs vae telo bolesti doasne ovldne, i poas
mentrucie alebo inokedy, v partner si bude uvedomova, e to nie ste vy. Aj ke na neho telo bolesti zato, a to sa pravdepodobne stane,
nebude reagova, akoby ste na neho zatoili vy, nebude vm to vyta, nebude sa brni. Udr priestor intenzvnej prtomnosti. Ni in na
transformciu netreba. Inokedy mete zasa vy spravi rovnak slubu jemu, alebo mu pomete op nadobudn prtomn vedomie tm, e
vtiahnete jeho pozornos do prtomnosti vdy, ke sa zane stotoova s myslenm. Takto medzi vami vznikne trval energetick pole s istou a
vysokou frekvenciou. iadne ilzie, boles, konflikty, ni, o nie ste vy a ni, o nie je lska, nepreije. V tom je naplnenie posvtnho, nadosobnho
zmyslu vho vzahu. V vzah sa stane vrom vedomia, ktor vtiahne mnoho alch ud.
VZDAJTE SA VZAHU K SEBE
Ke je lovek plne vedom, potrebuje aj naalej vzah? Priahuje takho mua ena? Cti sa tak ena stle necelistvo bez mua?
i ste osvieten alebo nie, stle ste bu mu alebo ena, take o sa tka vaej totonosti vo forme, nie ste pln. Ste polovicou celku. Tto neplnos
pociujete ako pralivos medzi muom a enou, ah vs to k opanej energetickej polarite bez ohadu na stupe vedomia, ktor ste dosiahli. V
stave vntornej prepojenosti vak tto pralivos pociujete niekde na povrchu i na perifrii svojho ivota. Vetko, o sa vm v tomto stave prihod,
vm pripad tak nejako podobne. Cel svet psob ako vlny a vlnky na povrchu obrovskho a hlbokho ocenu. Vy ste ocenom a ste, samozrejme,
aj vlnkou. Vlnkou, ktor si uvedomuje prav identitu ocenu a v porovnan s tou nesmiernosou a hbkou vm svet vn a vlniek nepripad tak dleit.
Neznamen to, e by ste nemali hlbok vzah k inm uom a k svoj

mu partnerovi. Skutone hlbok vzah mete s niekm ma jedine ako vedom bytos. Vychdzate z bytia a ste schopn sa sstredi na realitu za
zvojom formy. Vo sfre bytia s mu a ena jedno. Vaa fyzick forma me aj naalej pociova ist potreby, ale bytie nem iadne potreby. Je
predsa pln a celistv. Ak s vae potreby naplnen, je to krsne, neuspokojenie vaich potrieb vak nezmen ni na vaom hlbokom vntornom
stave. Take osvieten lovek, ktorho potreba opanej polarity nie je uspokojen, me pociova nedostatok i neplnos na vonkajej rovni svojho
bytia, ale vo vntri me by zrove pln, naplnen a pokojn.
Je pri hadan osvietenia homosexualita npomocn, je na prekku, alebo nehr iadnu rolu?
Poas dospievania, ke sa vaa neistota ohadom sexulneho zamerania zmenila na poznanie, e ste in" ako ostatn, mohlo vs to printi presta
sa stotoova so socilne podmienenmi vzormi sprvania a myslenia. To automaticky pozdvihlo rove vho vedomia nad rove nevedomia
viny ud, ktor len bezmylienkovite prijmaj vetky jestvujce konvencie. V tom ohade vm homosexualita me pomc. By akmsi
outsiderom, niekm, kto nezapad", kto je z akhokovek dvodu odmietan, je sce ak, ale na ceste za hadanm osvietenia je to zrove
vhoda. Takmer nsilm vs to vytla z nevedomosti.
Ak sa vak potom stotonte so svojou homosexualitou a zalote si na nej identitu, iba uniknete z jednej pasce do druhej. Budete hra roly a hry, ktor
vm nadiktuje myse na zklade vho mentlneho obrazu o sebe. Stanete sa nevedommi. Neskutonmi. Pod maskou svojho ega budete vemi
neastn. Ak sa vm to stane, bude vm homosexualita na prekku. Vdy vak dostanete druh ancu. Aktne neastie me by vbornm
budiom.
Nie je predpokladom napajceho vztahu s ostatnmi udmi dobr vzah k sebe sammu?
Ak nie ste v pohode, ke ste sami, budete vyhadva vzah, aby ste tento pocit prekryli. Bute si ist, e nespokojnos sa znova objav v inej podobe
vo vaom vzahu a vy z nej pravdepodobne budete vini svojho partnera.
Je potrebn iba plne akceptova prtomn okamih. Potom budete spokojn sami so sebou tu a teraz.
Muste vak ma sami so sebou nejak vzah? Nemete len by sami sebou? Pokia mte sami so sebou nejak vzah, ste roztiepen na dve asti:
mte dve ja, ste subjektom aj objektom. Tto dualita vytvoren v mysli je zkladnou prinou nepotrebnej zloitosti, vetkch problmov a konfliktov vo
vaom ivote. V stave osvietenia ste sami sebou - vy a vae ja splyn v jedno. Neodsudzujete sa, neutujete sa, nie ste na seba hrd, nemilujete sa,
ani nepociujete k sebe nenvis. Vaa rozpoltenos spsoben sebareflexiou je vylieen, kliatba je zruen. Neexistuje ja, ktor by ste museli
chrni, brni i ivi. Ke dosiahnete osvietenie, jeden vzah z vho ivota zmizne v vzah k sebe sammu. Ak sa ho raz vzdte, vetky vae
ostatn vzahy bud naplnen lskou.
VYIE DOBRO ZA DOBROM A ZLOM
Je nejak rozdiel medzi astm a vntornm pokojom?
no. astie zvis od vonkajch okolnost, ktor vnmame ako pozitvne, vntorn pokoj nie.
Je mon si do ivota vahova iba pozitvne okolnosti? Ak je n prstup a myslenie vdy pozitvne, mali by sa nm dia len pozitvne udalosti a
situcie, nie je to tak?
Viete skutone rozli, o je pozitvne a o je negatvne? Vidte celkov obraz? Obmedzenie, nespech, strata, choroba i boles sa pre mnohch
ud ukzali by tmi najlepmi uitemi. Nauili ich vzda sa falonch obrazov o sebe a povrchnch, egu zasvtench cieov a tob. Dali im hbku,
pokoru a scit. Stali sa vaka nim skutonejmi.
Hoci si to prve v tej chvli mono neuvedomujete, vdy ke prechdzate niem negatvnym, nesie to v sebe aj hlbok pouenie. Aj krtka choroba i
nehoda vm mu ukza, o je vo vaom ivote skuton a o nie je, na om v konenom dsledku zle a na om nie.
Ke sa na to pozrieme z vyej perspektvy, ivotn okolnosti s vdy pozitvne. Presnejie, nie s ani pozitvne, ani negatvne. S, ak s. A pokia
plne prijmate realitu - o je jedin zdrav spsob ivota - vo vaom ivote viac neexistuje dobro a zlo. Jestvuje len vyie dobro, v ktorom je zahrnut
aj zlo. Z pozcie mysle vak existuje zlo a dobro, veci, o sa vm pia a nepia, lska a nenvis. Preto sa v knihe Genesis pe, e Adam s Evou
u nemohli i v raji, ke jedli zo stromu poznania dobra a zla".
To mi pripad ako odmietanie reality a sebaklam. Ke sa mne alebo niekomu blzkemu stane nieo stran - ke loveka postihne nehoda, boles,
choroba i smr mem predstiera, e to nie je zl, ale faktom zostva, e je to zl, tak nao to popiera?
Ni nepredstierate. Len prijmate situciu tak, ak je, to je vetko. To, e ju nechte existova, vs prenesie za hranice mysle s jej mechanizmami
odporu, ktor vytvraj polaritu dobra a zla. Je to zkladn aspekt odpustenia. Odpa prtomnos je ete dleitejie ako odpa minulos. Ak
odpustte kadmu okamihu a umonte mu prebehn tak, ako je, potom sa vo vs nebude hromadi nenvis, ktor by ste museli neskr rozpa.
Zapamtajte si, e tu nehovorme o ast. Ke vm umrie niekto, koho ste milovali alebo ke ctite, e sa bli vaa vlastn smr, nemete by
astn. To je nemon. Ale mete by pokojn. Ak nectite odpor, tak mete by smutn a plaka, ale vo vntri, pod smtkom budete cti hlbok
jasnos, pokoj a posvtn prtomnos. Toto je emancia bytia, vntorn pokoj, dobro, ktor nem protiklad.
o ak budem v situcii, ktor mem zmeni? Ako ju mem necha tak, ako je a zrove ju zmeni?
Urobte to, o muste. Zatia vak prijmite to, o je. Kee myse a odpor s synonym, prijatie vs okamite oslobod od nadvldy mysle a tm vs
spoj s bytm. Nsledne prestan by funkn vae zvyajn egoick motivcie - strach, chamtivos, ovldanie, obrana a ivenie falonej identity. K
moci sa dostane inteligencia, ktor je omnoho via ako vaa myse, a preto vae konanie napln in kvalita vedomia.
Prijmite vetko, o vm sprad nitky vho osudu, o by mohlo dokonalejie uspokoji vae potreby." To pred dvetisc rokmi napsal Marcus Aurelius,
jeden z tch mimoriadne zriedkavch ud, ktor mali svetsk moc a vldli aj mdrosou.
Zd sa, e vina ud mus prei vek utrpenie, km sa vzd odporu a prijme realitu - km je schopn odpusti. Akonhle sa im to podar, stane sa
jeden z najvch zzrakov: prebudenie vedomia bytia prostrednctvom toho, o sa jav ako zl, premena utrpenia na vntorn mier. Vetko zlo a
utrpenie na tomto svete psob tak, e nti ud uvedomi si, m skutone s, o sa skrva za ich menom a formou. To, o my z naej obmedzenej

perspektvy vnmame ako zlo, je v skutonosti sasou vyieho dobra, ktor nepozn protiklad. Zane to pre vs plati len prostrednctvom
odpustenia. Dovtedy sa zla nezbavte, ostane zlom.
Cez odpustenie, ktor v podstate spova v rozpoznan toho, e minulos je nepodstatn a takom preit prtomnmu okamihu, ak je, sa zzrak
transformcie deje nielen vo vntri, ale aj navonok. Vo vs a vo vaom okol sa objav tich priestor intenzvnej prtomnosti. Ovplyvn to kohokovek a
okovek, o vstpi do tohto poa vedomia, niekedy viditene a okamite, inokedy na hlbej rovni, ke sa viditen zmeny objavia a neskr.
Rozlote neslad, vylieite boles, odkajete nevedomie bez toho, aby ste nieo robili, len tm, e ste a udriavate intenzvne sstredenie v
prtomnom okamihu.
KONIEC VAEJ IVOTNEJ DRMY
Ak ijete v stave prijatia a vntornho mieru, me sa vo vaom ivote sta nieo, o by sa z pohadu benho vedomia dalo nazva zlm, aj ke vy
sami by ste to tak nenazvali?
Vina takzvanch zlch vec, ktor sa uom v ivote stvaj, vychdza z nevedomia. Vytvrate si ich sami, i skr vytvra ich vae ego. Niekedy
tieto veci nazvam drmou. Ke ste plne vedom, drma sa vo vaom ivote u neobjavuje. Pripomeniem vm, ako funguje ego a ako vytvra drmu.
Ego je nepozorovan myse, ktor riadi v ivot v ase, ke nie ste prtomn ako vedomie svedka, ako pozorovate. Ego sa povauje za osamel
fragment v nehostinnom vesmre, ktor nie je vo vntornom vzahu so iadnou inou bytosou. Obklopuj ho alie eg, ktor vnma bu ako
potencilnu hrozbu alebo ako prostriedok na dosiahnutie vlastnch cieov. Zkladn vzorce ega s uspsoben na boj s hlboko uloenm strachom a
pocitom nedostatku. Patria medzi ne rezistencia, snaha ovlda, chamtivos, vzahovanos, toenie. Hoci s niektor stratgie ega vemi mdre,
nikdy nevyrieia jeho problmy, pretoe problmom je samotn ego.
Ke sa stretn eg v osobnom vzahu alebo v nejakej organizcii, alebo intitcii, skr i neskr sa stane nieo zl", nejak drma vo forme
konfliktov, problmov, boja o moc, emonho a fyzickho nsilia a podobne. Tka sa to aj kolektvneho zla v podobe vojen, vyvraovania a
vykorisovania, ktor vznikaj z masovej nevedomosti. Pretrvvajci odpor ega navye obmedzuje a blokuje prirodzen tok energie v tele a spsobuje
rzne ochorenia. Ke sa op spojte so svojm telom a u vs neovlda myse, prestanete tieto veci vytvra. Nevytvrate drmy, ani sa na nich
nepodieate.
Kedykovek sa stretn dve alebo viacer eg, vdy sa objav drma. Aj ke ijete plne sami, stle si ich vytvrate. Ke sa utujete, je to drma. Ke
mte pocit viny a obvate sa, je to drma. Ak dovolte, aby minulos alebo budcnos zatienila prtomnos, vytvrate as, psychologick as, ktor je
nutnm predpokladom drmy. Deje sa to vdy, ke nepreukazujete ctu prtomnmu okamihu.
Vina ud svoje ivotn drmy miluje. Ich prbeh je ich totonosou. Ego ovlda ich ivot. Investovali do neho cel svoju predstavu o sebe. Aj ich
zvyajne nespen hadanie odpovede, rieenia, alebo snaha vyliei sa - sa stva jeho sasou. Najviac zo vetkho sa obvaj toho, e by sa
mohla skoni ich drma. Km sa stotouj s mysou, maj najv strach z vlastnho prebudenia.
Ak ijete a plne prijmate vetko, o je, skon sa drma vo vaom ivote. Nikto sa s vami neme pohda, nech sa akokovek sna. S plne
vedomou osobou sa ned hda. Hdka predpoklad stotonenie sa s mysou a zastvanie nejakej mentlnej pozcie, a k tomu odpor a odmietanie
pozcie druhho loveka. Dsledkom je, e sa polrne protiklady navzjom posiluj. S to mechanizmy nevedomia. Ak dokete svoj nzor vyjadri
jasne a pevne, ale tak, e nepodpor rozbroje, obhajovanie a napdanie, nezmen sa na drmu. Ke ste plne vedom, nedostvate sa do konfliktov. V
knihe Kurz zzrakov (A Course in Miracles) sa pe, e lovek, ktor je plne sm sebou, si konflikt nedoke ani predstavi." To sa nevzahuje iba na
konflikt s inmi umi, ale predovetkm na vntorn konflikt. Ten zanik, ke prestane existova rozpor medzi poiadavkami a oakvaniami vaej
mysle a tm, o je.

POMINUTENOS A IVOTN CYKLY

Km ijete v hmotnej dimenzii a ste napojen na kolektvnu udsk duu, telesn boles je sce zriedkav, ale stle mon. Nezamieajte si ju s
utrpenm, s mentlno - emocionlnou bolesou. Kad utrpenie je vytvoren egom a vznik nsledkom odporu. Km ijete v tejto dimenzii, podliehate
jej cyklickej povahe a zkonu pominutenosti vec, u to vak nevnmate ako ni zl" - jednoducho to existuje.
Ak prijmete scnos vetkch veci, odhal sa pred vami hlbia dimenzia, nachdzajca sa pod povrchom boja protikladov, pretrvvajca prtomnos,
nemenn hlbok pokoj, samovon rados mimo dobra a zla. To je rados z bytia, bo mier.
V hmotnom svete existuje narodenie a smr, tvorba a detrukcia, rast a rozklad zdanlivo oddelench foriem. Odraj sa vade: v ivotnch cykloch
plant a hviezd, hmotnho tela, stromov a kvetov, vo vzostupe a pde nrodov, politickch systmov, civilizci a v nevyhnutnch cykloch zisku a
straty v ivote jednotlivcov.
S cykly spechu, kedy k vm veci prichdzaj a vetko sa vm dar a cykly nespechu, ke veci upadaj a vetko sa vm rozpad pod rukami a vy
sa muste vzda, aby ste urobili miesto pre nov okolnosti, aby mohla nasta transformcia. Ke v tom momente lipnete na veciach a odmietate sa ich
vzda, znamen to, e sa brnite nasledova prd ivota a budete trpie.
Nie je pravda, e vzostupn cyklus je dobr a zostupn je zl, tak to vid len myse. Rast sa obvykle povauje za pozitvny, ni vak neme rs
vene. Ak by mal akkovek rast pokraova vene, nakoniec by sa stal montruznym a detruktvnym. Rozklad je predpokladom novho rastu.
Jeden bez druhho nemu existova.
Zostupn cyklus je plne nevyhnutn pre duchovn realizciu. Aby vs zaala priahova duchovn dimenzia, muste spravi na nejakej rovni vek
chybu alebo zai vek stratu i boles. Alebo sa v vlastn spech stane bezvznamnm a przdnym, take je vlastne prehrou. Zlyhanie sa skrva
v kadom spechu a spech v kadej prehre. V tomto svete na hmotnej rovni kad skr i neskr zaije zlyhanie" a vetky spechy nakoniec
nepoved k niomu. Vetky formy s pominuten.
Mete by aktvni a s radosou prejavova a vytvra nov formy a okolnosti, ale nesmiete sa s nimi stotoova. Nepotrebujete ich, lebo vm
nedvaj totonos. Nie je to v ivot - len vaa ivotn situcia.
Vaa fyzick energia tie podlieha cyklom. Neme by stle na vrchole. S obdobia vysokej a nzkej energie. S obdobia, ke ste vemi aktvni a
tvoriv, ale naddu aj obdobia, ke vetko stagnuje, ke sa zd, e stojte na mieste a ni sa vm nedar. Takto cyklus me trva niekoko hodn, ale

aj niekoko rokov. S velk cykly, ktor v sebe zahaj mal cykly. Mnostvo chorb vznik z toho, e bojujeme proti cyklom nzkej energie, ktor s
ivotne dleit pre regenerciu. Nutkav innos a tendencia odvodzova svoju hodnotu od vonkajch faktorov - dosiahnutch vsledkov, je
nevyhnutnou ilziou, pokia sa stotoujete s mysou. To vm znemouje a sauje prijatie zostupnch cyklov. Preto me inteligencia vho
organizmu v zujme sebaobrany prevzia velenie a privodi chorobu, aby vs printila zastavi sa a aby mohla nasta potrebn regenercia.
Cyklick povaha univerza je zko spojen s pominutenosou vetkch vec a situci. To tvor centrlnu as Budhovho uenia. Vetky podmienky s
vemi nestabiln, podliehaj neustlym zmenm, Budha hovor, e pominutenos je zkladnou charakteristikou kadej okolnosti, kadej situcie, s
ktorou sa v ivote stretnete. Vetko sa zmen, zmizne, prde as, ke vs to u nebude uspokojova. Pominutenos je aj jadrom Jeiovho uenia:
Nezhromaujte si poklady na zemi, kde ich mo a hrdza zni a kde sa zlodeji vlamuj a kradn..."
Myse sa stotouje so vetkm, o povauje za dobr". Me to by vzah, vlastnctvo, socilna rola, nejak miesto, nae fyzick telo a naa myse
sa na to naviae a stoton sa s tm. Rob vs to astnmi, ctite sa dobre, stane sa to vaou sasou alebo sasou toho, kto si myslte, e ste. V
tejto dimenzii, kde vetko niia mole a hrdza, ni netrv vene. Bu sa to skon, alebo sa to zmen, alebo to zmen polaritu. To, o bolo vera alebo
pred rokom dobr, sa odrazu alebo postupne zmen na zl. Dnen prosperita sa zmen na przdny konzum zajtrajka. astn svadba a medov
tdne sa zmenia na neastn rozvod a neastn spoluitie. Alebo nejak vec z vho ivota zmizne a vy ste z toho neastn. Ke sa zmen alebo
zmizne situcia, alebo okolnos, s ktorou sa vaa myse stotonila, myse to nedoke prija. Bude lipn na mizncom a bude sa brni zmene. Je to
takmer, akoby vm niekto trhal konatinu z tela.
Obas povame o uoch, ktor prili o vetky peniaze alebo o dobr meno a spchali samovradu. To s extrmne prpady. In, ke elia nejakej
strate, s hlboko neastn alebo z toho ochorej. Nevedia rozliova medzi vlastnm ivotom a ivotnou situciou. Nedvno som tal o slvnej
hereke, ktor umrela v osemdesiatke. Ke jej krsa odkvitla a zaala ju trpi staroba, zaala by vemi neastn a prestala sa stka s umi. Aj
ona sa stotonila s vonkajou okolnosou: so svojou vonkajou krsou. Najskr jej toto stotonenie poskytovalo rados a neskr ju robilo neastnou.
Ak by bola schopn spoji sa s venm ivotom bez formy, vo svojom vntri, mohla pozorova starnutie svojej vonkajej formy s pokojom a
vyrovnanosou. Navye by sa jej vonkajia forma stvala postupne priehadnejou a prearovalo by cez u svetlo jej venej pravej podstaty, take by
jej krsa v skutonosti nevybledla, ale premenila by sa na duchovn krsu. Nikto jej vak nepovedal, e je to mon. Ten najdleitej druh poznania
dosia nie je ahko dostupn.
Budha uil, e aj astie je dukkha, o je plijsk slovo pre utrpenie i neuspokojenie. astie je neoddeliten od svojho opaku. Znamen to, e vae
astie aj vae neastie s v skutonosti jedno a to ist. Oddeuje ich od seba len ilzia asu.
Nechcem by negativistick. Odhaujem iba prav povahu vec, aby ste po zvyok svojho ivota nenasledovali ilziu. Nechcem tm poveda, e by ste
si nemali vi prjemn a krsne veci. Ale hada v nich nieo, o vm nemu da - identitu, pocit stlosti a naplnenia to je zaruen recept na
frustrciu a utrpenie. Cel reklamn priemysel a naa konzumn spolonos by sa zrtili, keby sa udia stali osvietenmi a prestali by hada a
nachdza svoju totonos vo veciach. m viac hadte astie takmto spsobom, tm viac vm unik. Vetky vonkajie veci vm mu prinies len
doasn a chvilkov poteenie, ale km odhalte pravdu, mono budete musie zai mnoh sklamania. Veci vm poskytn poteenie, ale aj boles.
Mu vm da poteenie, ale nemu vm da rados. Ni vm ned rados. Rados je samovon a vznik vo vntri ako rados z bytia. Je to
zkladn sas hlbokho vntornho pokoja, ktor nazvame bo mier. Je to v prirodzen stav, nie je to nieo, o o by ste sa museli vemi snai,
na om by ste museli tvrdo pracova.
Mnoh udia si nikdy neuvedomia, e ni z toho, o robme, vlastnme alebo dosiahneme, ns nespas. T, ktor si to uvedomuj, sa asto zan sveta
obva a s depresvni: Ak mi ni neposkytne skuton naplnenie, o o sa mm snai, ak to m vetko zmysel? K takmuto uvedomeniu musel
dospie starozkonn prorok, ke napsal: Videl som vetko, o sa deje pod slnkom a vetko je to len mrnos a honba za vetrom". Ke sa dostanete
do tohto bodu, ste len krik od zfalstva a krik od osvietenia.
Jeden budhistick mnch mi raz povedal: Vetko, o som sa nauil za dvadsa rokov svojho ivota ako mnch, sa d zhrn do jednej vety: vetko, o
vznik, aj zanik. To viem." Samozrejme mal na mysli, e sa nauil neodporova tomu, o je, nauil sa necha prtomn okamih tak, ak je a prijma
pominutenos vetkch vec. Tak naiel vntorn pokoj.
Nebrni sa ivotu znamen i v stave milosti, jednoduchosti a ahkosti. V tomto stave nezle na tom, i je nieo dobr alebo zl. Zd sa to by
takmer paradoxn, ale akonhle prestanete by vntorne zvisl na forme, veobecn podmienky vho ivota, jeho vonkajie formy, sa bud
ohromne zlepova. Veci, udia a podmienky, o ktorch ste si mysleli, e ich potrebujete pre svoj astn ivot, k vm teraz prichdzaj bez toho, aby
ste sa museli snai a km trvaj, mte slobodu sa z nich radova. Vetky tie veci, samozrejme, aj tak pomin, cykly bud prichdza a odchdza, ale
bez vntornej zvislosti u nemte strach zo straty. V ivot plynie hladko.
astie odvoden z druhotnho zdroja nikdy nie je hlbok. Je to len vyblednut obraz radosti z bytia, vibrujceho pokoja, ktor njdete vo svojom
vntri, ke vstpite do stavu neodmietania. Bytie vs prenesie za polrne opozcie mysle a oslobod vs od zvislosti na forme. Aj keby sa malo
vetko zrti a rozpadn na prach, stle budete v jadre cti hlbok mier. Aj ke nebudete astn, budete ma pokoj.
VYUVANIE A OPANIE NEGATIVITY
Kad vntorn rezistenciu prevame ako nejak formu negativity. Kad negativita je odporom. V tomto kontexte s tieto dve slov takmer
synonymn. Negativita sa d odstupova od podrdenia cez netrpezlivos a k zrivmu hnevu, od depresvneho naladenia i skenosti po
sebevraedn zfalstvo. Odpor niekedy prebud emon telo bolesti a vtedy aj nepodstatn situcia me vyvola intenzvnu negativitu v podobe
hnevu, depresie alebo hlbokho zrmutku.
Ego je presveden, e me prostrednctvom negativity manipulova realitu, e me dosiahnu, o chce. Ver, e me s jej pomocou pritiahnu
elan situciu alebo odstrni nepriazniv situciu. Kniha Kurz zzrakov (A Course in Miracles) pravdivo poukazuje na to, e kedykovek ste
neastn, ste podvedome presveden o tom, e vm vae neastie kpi" to, o chcete. Ak by ste neverili, e neastie bude fungova, nao by ste
ho vytvrali? Pravda je, samozrejme, tak, e neastie nefunguje. Namiesto toho, aby vm privodilo elan vec, zabrni jej objavi sa. Namiesto
toho, aby odstrnilo neelan situciu, podpor ju. Neastie je uiton" a funkn iba v tom e posiln vae ego a to ho za to miluje. Ke sa
stotonte s nejakou negatvnou emciou, nechcete sa jej zbavi a nevedomky sa brnite pozitvnej zmene. Ohrozilo by to vau identitu depresvnej,
nahnevanej a ukrivdenej osoby. Budete ignorova, odmieta i sabotova vetko pozitvne vo svojom ivote. Je to ben jav. A je ialen.
Negativita je plne neprirodzen. Zneisuje vau duu. Medzi zneisovanm a nienm prrody a obrovskou negativitou, ktor sa nahromadila v
kolektvnej udskej dui, existuje hlbok spojenie. iadna in ivotn forma na tejto plante nepozn negativitu, poznaj ju len udia a iadna in
ivotn forma neznsiluje a neni Zem, ktor jej umouje i, tak ako udia. Videli ste u niekedy neastn kvet alebo vystresovan dub? Stretli ste
depresvneho delfna alebo abu s nzkym sebavedomm? Maku, ktor nedoke relaxova alebo vtka plnho nenvisti a zlosti? Jedin zvierat,
ktor obas prejavuj znmky negativity alebo neurotickho sprvania, s tie, ktor ij v zkom kontakte s umi, a tak s v spojen s udskou
mysou a jej ialenstvom.

Pozorujte akkovek rastlinu alebo zviera a ute sa od nich prijma to, o je, odovzda sa prtomnmu okamihu. Naute sa od nich bytiu. Naute sa
od nich integrite, celistvosti - teda by jednm, by sm sebou, by skuton. Naute sa od nich ako i a ako umrie, a ako nerobi zo ivota a zo smrti
problm.
il som s viacermi zenovmi majstrami - makami. Aj kaky mi dali dleit duchovn lekcie. U pozorova ich je meditcia. Ako pokojne plvaj po
hladine, s spokojn sami so sebou, plne prtomn v prtomnom okamihu, dstojn a dokonal, ako me by len tvor bez mysle. Obas sa dve
kaice pobij - niekedy bez zjavnho dvodu, inokedy preto, e jedna kaica vola do skromnho priestoru druhej. Bij sa zvyajne len niekoko
seknd, potom sa oddelia, kad odplva opanm smerom a prkrt silno zamva krdlami. Kaice alej pokojne plvaj, akoby ani k iadnej bitke
nedolo. Ke som to pozoroval prvkrt, odrazu som si uvedomil, e zamvanm krdel sa zbavuj prebytonej energie, m zabrnia, aby sa im
hromadila v tele, kde by sa premenila na negativitu. Je to prirodzen mdros, je to pre ne jednoduch, pretoe nemaj myse, ktor by v nich
zbytone ivila minulos, s ktorou by sa stotoovali.
Nemu negatvne emcie obsahova aj nejak dleit posolstvo? Naprklad, ak mm asto depresie, me to by signl, e s mojm ivotom nieo
nie je v poriadku a me ma to printi zamyslie sa nad mojou ivotnou situciou a nieo zmeni. Musm preto nava tomu, o mi hovoria emcie a
nie ich len odmieta ako negatvne.
no, pretrvvajce negatvne emcie niekedy obsahuj posolstvo tak ako choroby. Akkovek zmeny, ktor urobte v prci, vo vzahoch alebo vo
svojom okol s vak len kozmetickou pravou, pokia nevychdzaj zo zmeny vedomia. Take muste urobi len jednu vec: zaa i viac v
prtomnosti. Ke dosiahnete urit rove vedomej prtomnosti, nebudete viac potrebova, aby vm negativita hovorila, o je vo vaej ivotnej situcii
potrebn. Pokia vak mte negatvne emcie, vyuvajte ich. Vyuvajte ich ako signl, ktor vm pripomna, aby ste boli viac prtomn.
Ako zabrni tomu, aby vznikali negatvne emcie a ako sa ich zbavi, ke u s tu?
Ako som povedal, negatvne emcie prestan vznika, ke budete i plne v prtomnosti. Nenechajte sa vak odradi. Na tejto plante je zatia len
vemi mlo ud, ktor s schopn udra sa v neustlej prtomnosti, hoci niektor sa k tomu pribliuj. Verm, e takch ud bude oskoro omnoho viac.
Vdy, ke si vimnete, e vo vs vzrstla nejak forma negativity, neberte to ako zlyhanie, ale ako signl, ktor vm pomha a hovor vm: Prebute
sa. Vystpte z mysle. Bute prtomn." V romne Ostrov (Island), ktor napsal Aldous Huxley v neskorom obdob svojej tvorby, ke sa zaal
intenzvne zaujma o duchovno, je opsan prbeh mua, ktor stroskotal na opustenom ostrove, kde bol odrezan od zvyku sveta. Na tomto ostrove
ila uniktna civilizcia. Jej zvltnosou bolo, e udia, ktor tam ili, boli na rozdiel od zvyku sveta duevne zdrav. Prv vec, ktor tento mu
postrehol, boli farebn papagje, ktor ustavine opakovali slov: Pozor. Tu a teraz. Pozor. Tu a teraz." Neskr sa dozvieme, e ich tieto slov nauili
ostrovania, aby im neustle pripomnali by bdelmi.
Take vdy ke poctite, e vo vs vzrast nejak negatvna emcia, i u ju spsobil vonkaj faktor, mylienka alebo ni zvltne, oho by ste si boli
vedom, vnmajte ju ako hlas, ktor vm opakuje: Pozor. Tu a teraz. Prebu sa." Aj mierne podrdenie je vznamn a treba si ho vimn a
preskma ho, inak sa vo vs nahromad mnostvo nevedomch reakci. Ako som u povedal, ke si uvedomte, e toto energetick pole
nepotrebujete vo svojom vntri a e nem nijak vznam, jednoducho ho odhodte. Ke sa vm ho nepodar odhodi, prijmite, e je tam a zamierte
svoju pozornos na svoj pocit, to som u tie spomnal.
Negatvnych emci sa mete zbavi aj tak, e ich nechte zmizn pomocou predstavy, e ste priesvitn a extern prina reakcie sa vs neme
dotkn. Navrhujem, aby ste to trnovali najskr na malch, plne nepodstatnch veciach. Povedzme, e pokojne sedte doma. Zrazu zaujete z ulice
nejak prenikav zvuk alarmu na aute. Dostav sa podrdenie. Ak zmysel m toto podrdenie? Nijak. Preo ste ho vytvorili? Nevytvorili ste ho.
Bola to vaa myse. plne automaticky a nevedome. Preo ho myse vytvorila? Pretoe je podvedome presveden, e jej odpor, ktor vy vnmate
ako negativitu i ist druh neastia, nejakm spsobom odstrni neelan okolnos. To je, samozrejme, ilzia. Odpor, ktor vytvor, v tomto prpade
podrdenie alebo hnev, je omnoho neprjemnej ne pvodn prina, ktor sa sna odstrni. Toto vetko mete premeni na duchovn cvienie.
Precte, ako sa stvate priesvitnmi, ako keby ste nemali pevn fyzick telo. Teraz dovote, aby ten zvuk alebo okovek in, o spsobilo vae
podrdenie, vami prelo bez toho, aby vo vs naralo na pevn stenu". Ako som povedal, najskr to trnujte na drobnostiach. Poplan zariadenie
auta, tekajci pes, kriiace deti, dopravn zpcha. Namiesto toho, aby ste mali vo svojom vntri stenu odporu, do ktorej bez prestvky bolestivo
naraj veci ktor by sa nemali dia", nechajte ich sebou prejs.
Niekto vm povie nieo hrub, alebo nieo, m vm chce ubli. Namiesto toho, aby ste podvedome reagovali negativitou - tokom, obranou alebo
stupom, nechajte to sebou prejs. Neodporujte. Je to, akoby u zrazu nebol nikto, komu by sa dalo ubli. To je od- pustenie. Takto sa stanete
nezranitenmi. Ak chcete, mete tomu loveku poveda, e jeho sprvanie je neprijaten. T osoba vak u nebude ma moc ovlda v vntorn
stav. Ste vo svojej moci nie v moci niekoho inho, ani vs neovlda myse. i je to poplan zariadenie, hrub osoba, potopa, zemetrasenie i
strata majetku, mechanizmus odporu je stle rovnak.
Venujem sa meditcii, preiel som mnohmi kurzmi, pretal som mnostvo duchovnch knh, snam sa zotrva v stave neodporovania - ale ak sa
ma optate, i som naiel prav a t r v a l vntorn pokoj, moja primn odpove je, e nie. Preo som ho nenaiel? o ete mem urobi?
Stle hadte mimo seba a stle ste vo fze hadania. Dfate, e mono na alom kurze njdete odpove, alebo e vm ju mono prinesie nov
technika. Poradm vm: Nehadajte pokoj. Nehadajte nijak in stav ne ten, v ktorom prve ste, inak vyvolte vntorn konflikt a nevedom odpor.
Odpustite si to, e ste nenali pokoj. V okamihu, ke plne prijmete svoj nepokoj, premen sa na pokoj. Vetko, o plne akceptujete, vs tam dostane,
privedie vs k pokoju. To je zzrak odovzdania sa.
Mono ste pouli vetu nastavi druh tvr", ktor povedal velk uite osvietenia pred dvetisc rokmi. Snail sa symbolicky vyjadri tajomstvo
neodporovania a nereagovania. Tak ako vo vetkch vrokoch, aj v tomto ho zaujmala len vntorn realita, nie vonkajie sprvanie.
Poznte prbeh o Banzanovi? Predtm, ako sa stal skvelm zenovm majstrom, strvil mnoho rokov hadanm osvietenia, ale unikalo mu. Potom
jednho da na trhovisku zaul rozhovor medzi msiarom a jeho zkaznkom. Dajte mi ten najlep kus msa, ktor mte," povedal zkaznk. Msiar
mu odpovedal: Kad kus msa, ktor mm, je najlep. Nie je tu ani ksok msa, ktor by nebolo najlepie." Ke to Banzan zaul, dosiahol
osvietenie.
Vidm, e akte na nejak vysvetlenie. Ke prijmete to, o je, kad kus msa - kad okamih - je ten najlep. To je osvietenie.

POVAHA SCITU

Ke prekonte protiklady vytvoren mysou, stanete sa hlbokm jazerom. Vonkajia situcia vho ivota a okovek, o sa tam deje, bude len
hladinou jazera. Obas bude pokojn, inokedy seren a vetern, v zvislosti od cyklov a ronch obdob. V hlbine je vak jazero stle pokojn. Vy
ste cel jazero, nie len jeho povrch a ste v kontakte s vlastnou hbkou, ktor je plne pokojn. Nebrnite sa zmene, nelipnete na iadnej situcii. V
vntorn pokoj to neovplyvn. Prebvate v byt - nemennom, bez asu, bez smrti - a vae naplnenie i astie u nie je zvisl od vonkajieho sveta
neustle sa meniacich foriem. Mu vm spsobi poteenie, mete sa s nimi hra, vytvra nov formy a tei sa z krsy toho vetkho. Nebudete
ma vak potrebu na ni z toho sa viaza.
Ke sa stanem takm nestrannm, neznamen to, e sa vzdialim od ostatnch udskch bytost?
Naopak. Km si neuvedomujete bytie, unik vm realita ostatnch ud, pretoe ste nenali ani svoju vlastn. Vaej mysli sa pi alebo nepi ich
forma, ktor nezaha len ich telo, ale aj ich myse. Skuton vzah je mon iba vtedy, ke si uvedomujete bytie. V byt budete telo a myse
ostatnch ud vnma len ako clonu, za ktorou budete vnma ich prav skutonos tak, ako ctite svoju vlastn. Take, ke sa stretnete s utrpenm
druhho loveka alebo s jeho nevedomm sprvanm, zotrvte v prtomnosti, v kontakte s bytm a dokete nahliadnu za formu - vnma iariv a
ist bytie tej osoby cez vae vlastn. Na rovni bytia rozpoznte vetko utrpenie ako iluzrne. Utrpenie je spsoben stotonenm sa s formou. Cez
toto uvedomenie niekedy me djs k zzrakom uzdravenia tm, e sa prebud bytie - vedomie v druhom loveku, ak je na to pripraven.
Toto je scit?
no. Scit je uvedomenie si hlbokho puta, ktor vs spja so vetkmi ostatnmi bytosami. Scit vak m dve strnky, dva aspekty. Na jednej
strane, kee ste tu stle v podobe hmotnho tela, zdieate so vetkmi umi a ostatnmi bytosami zranitenos a smrtenos fyzickej formy. Ke
nabudce poviete: S tmto lovekom nemm ni spolon", spomete si, e toho mte spolonho vea: o pr rokov - o dva i o sedemdesiat, to nie
je velk rozdiel, obidvaja budete len hnijcimi mtvolami, potom kpkami popola a nakoniec z vs ni nezostane. To je uvedomenie, ktor prina
vytriezvenie a pokoru a nenechva vea priestoru pre pchu. Je to negatvna predstava? Nie, je to fakt. Preo pred tm zatvra oi? V tom zmysle
ste si so vetkmi ostatnmi bytosami rovn.
Jednm z najmocnejch duchovnch cvien je hlbok meditcia nad smrtenosou fyzickch foriem, vrtane vaej vlastnej. Nazva sa: umrie
predtm, ako umriete. Hlboko sa do toho ponorte. Vaa fyzick forma zanik. U neexistuje. Potom prde moment, ke zanikn aj vetky mylienkov
formy. Ale vy ste tu stle - vaa bosk podstata je tu stle. iariv, plne vedom. Ni skuton nikdy neumrelo, iba men, formy a ilzie.
Vedomie tejto nesmrtenej dimenzie, vaej pravej podstaty, le na druhom konci scitu. Na hlboko pocitovej rovni si teraz uvedomujete nielen svoju
vlastn nesmrtenos, ale prostrednctvom nej aj nesmrtenos vetkch ostatnch bytost. Na rovni formy vs spja s nimi smrtenos a neistota
existencie. Na rovni bytia vs spja iariaci ven ivot. Toto s dva aspekty scitu. V scite sa zdanlivo opan pocity smtku a radosti zlievaj do
jednho a premieaj sa na hlbok vntorn pokoj. To je bosk pokoj. Je to jeden z najuachtilejch pocitov, ktorho s udia schopn a m
obrovsk lieiv a transforman silu. Skuton scit, ak som prve opsal, je vak doposia vemi zriedkav. By hlboko empatick voi utrpeniu inej
bytosti si rozhodne vyaduje vy stupe vedomia, predstavuje vak len jeden aspekt scitu. Nie je kompletn. Skuton scit siaha za hranice
empatie a sympati. Nenastane, km sa smtok nespoj s radosou, s radosou z bytia mimo formy, s radosou z venho ivota.

K INMU RDU REALITY

Neshlasm s nzorom, e telo mus zomrie. Som presveden, e meme dosiahnu fyzick nesmrtenos. Telo umiera preto, e verme v smr.
Telo neumiera preto, e verme v smr. Telo existuje, alebo sa nm zd, e existuje, pretoe verme v smr. Telo a smr s sasou tej istej ilzie,
ktor vytvorilo egoick nastavenie vedomia, ktor si neuvedomuje zdroj ivota a povauje sa za oddelen, neustle ohrozen entitu. Preto vytvra
ilziu, e ste telo, hutn, fyzick vec, ktor je v neustlom ohrozen.
Vnma sm seba ako zraniten telo, ktor sa narodilo a zakrtko zomrie, to je t ilzia. Telo a smr: jedna ilzia. Nemete ma jedno bez druhho.
Chcete si zachova jednu as ilzie a zbavi sa tej druhej, to ale nie je mon. Bu si ponechte vetko, alebo sa vetkho vzdte.
Z tela vak ujs nemete a ani nemuste. Telo predstavuje vemi nesprvne pochopenie vaej pravej podstaty. Niekde v om je vak skutone skryt
vaa prav podstata, nie je mimo tela a preto je telo miestom, odkia sa k nej mete dosta.
Keby ste videli anjela a splietli by ste si ho s kamennou sochou, stailo by, keby ste upravili svoje videnie, bliie sa prizreli kamennej soche" a
nezaali hadie inam. Zistili by ste, e tam nikdy iadna socha nebola.
Ak viera v smr vytvra telo, preo maj aj zvierat telo? Zviera predsa. nem ego, ani never v smr...
Napriek tomu vak umiera, aspo sa to tak zd. Zapamtajte si, e vae vnmanie sveta je odrazom stavu vho vedomia. Nie ste od neho oddelen a
neexistuje nijak objektvny svet mimo vs. Vae vedomie v kadom okamihu vytvra svet, v ktorom ijete. Jednm z najvch objavov modernej
fyziky je jednota pozorovatea a pozorovanho: osoba, ktor rob experiment - pozorujce vedomie, sa ned oddeli od pozorovanho fenomnu. Aj
spsob pozorovania ovplyvuje priebeh javu. Ak ste hlboko presveden o oddelenosti a boji o preitie, tak sa vae presvedenie odra vo vetkom
okolo vs a vae vnmanie je poznaen strachom. ijete vo svete smrti, neustleho boja, zabjania a vzjomnho nienia.
Ni nie je tak, ako sa zd. Svet, ktor vytvrate a vidte oami egoickej mysle, sa vm me javi ako vemi nedokonal miesto, aksi slzav dolie.
Ale vetko, o vnmate, je iba ist druh symbolu, ako obraz vo sne. Zle na tom, ako veci interpretuje vae vedomie a ako spolupracuje s tancom
molekulrnej energie vo vesmre. Tto energia je zkladnou surovinou takzvanej fyzickej reality. Vidte ju vo forme tiel, zrodenia a smrti, neustleho
boja o preitie. Je mon a aj skutone existuje nekonen mnostvo celkom odlinch interpretci a celkom odlinch svetov - v zvislosti od
vedomia, ktor vnma. Kad bytos je ohniskom vedomia a kad ohnisko si vytvra svoj vlastn svet, hoci s vetky tieto svety vzjomne prepojen.
Existuje udsk svet, svet mravcov, svet delfnov a podobne. Existuje nespoetn mnostvo bytost, ktorch vedomie je natoko odlin od vho, e
si pravdepodobne vbec neuvedomujete ich existenciu, tak ako si oni neuvedomuj t vau. Vysoko vedom bytosti, ktor si uvedomuj svoje
prepojenie so zdrojom a ich vzjomn prepojenia obvaj svet, ktor by vm pripadal ako nebesk sfra - a predsa s vetky svety nakoniec jednm.
N kolektvny udsk svet je vo vekej miere vytvoren rovou vedomia, ktor nazvame myse. Aj v rmci kolektvneho udskho sveta existuj
obrovsk rozdiely a mnostvo rznych podsvetov", v zvislosti od vnmajcich i od tvorcov jednotlivch svetov. Kee vetky svety s prepojen,
ke sa kolektvne udsk vedomie pretransformuje, tto zmena sa odraz aj v prrode a ri zvierat. Preto sa v biblii pe o veku, ktor prde: Lev bude
lea s kozaom." To poukazuje na monos plne inho rdu reality.

Ako som u povedal, svet, tak ako sa nm jav dnes, do vekej miery odra nau egoick myse. Strach je nevyhnutnm dsledkom egoickej ilzie,
n svet je svetom, v ktorom dominuje strach. Tak, ako obrazy vo sne symbolizuj n vntorn stav a pocity, je naa kolektvna realita do vekej
miery symbolickm vyjadrenm strachu a hrubej vrstvy negatvnych emci, ktor sa nahromadili v kolektvnej udskej dui. Nie sme od nho sveta
oddelen, take ke sa vina ud zbav ilzie ega, tto vntorn zmena ovplyvn cel stvorenie. Budete doslova i v novom svete. Bude to zmena
planetrneho vedomia. Zvltne budhistick porekadlo, e kad strom a kad steblo trvy jednho da dosiahnu osvietenie, poukazuje na t ist
pravdu. Poda svtho Pavla cel stvorenie ak na to, km udia dosiahnu osvietenie. To je moje vysvetlenie jeho vroku: Stvoren vesmr s
nadenm oakva prchod Boch synov." Svt Pavol dodva, e to spas cel stvorenie: Doposia... cel vesmr a vetky jeho asti stenaj ako pri
prodnch bolestiach."
Rod sa nov vedomie a s nm aj nov svet, ako jeho nevyhnutn odraz. Bolo to predpovedan aj v Novom zkone v knihe Zjavenia: Videl som nov
nebo a nov zem, lebo prvotn zem a prvotn nebo sa pominuli."
Nezamieajte si vak prinu s nsledkom. Vaou lohou je presta sa stotoova s formou, nehada spsu a vybudova lep svet. Potom u viac
nebudete priptan k tomuto svetu, k tejto rovni reality. Budete cti svoje korene v neprejavenom a to vs oslobod od lipnutia na prejavenom svete.
Mete sa naalej radova z pominutench rozko tohto sveta, ale u nebudete pociova strach zo straty, take na nich nebudete lipn. Hoci
mete zava zmyslov pitky, vaa tba po nich zmizne, spolu s neustlym hadanm naplnenia cez psychologick uspokojenie, cez ivenie ega.
Ste v spojen s niem, o je nekonene vie ako akkovek rozko alebo akkovek hmotn vec.
Istm spsobom prestanete svet potrebova. Nebudete ani chcie, aby bol in, ako je.
A v tomto momente sa zanete podiea na vytvoren lepieho sveta, inho rdu reality. A v tomto momente budete schopn pocti skuton scit a
pomc ostatnm na prinnej rovni. Len t, ktorm sa podarilo transcendova svet, mu vytvori lep svet.
Mono si spomnate, e sme hovorili o dulnej povahe skutonho scitu, ktor spova v uvedomen si spolonho puta smrtelnosti a
nesmrtenosti. Na tejto hlbokej rovni sa scit stva lieivm v tom najirom zmysle slova. V takom stave je v lieiv vplyv zaloen predovetkm
na vaom byt, nie na vaom konan. Kadho, s km sa stretnete, sa dotkne vaa prtomnos a ovplyvn ho pokoj, ktor budete vyarova, i si to
uvedom alebo nie. Ke ste plne prtomn a udia okolo vs sa sprvaj nevedome, nebudete ma potrebu na to reagova, take ich konaniu
nepriznte nijak realitu. V pokoj je tak nesmierny a hlbok, e vetko ostatn sa v om rozplynie, akoby to nikdy ani neexistovalo. Prerute
karmick cyklus akcie a reakcie. Zvierat, stromy a kvety poctia v pokoj a bud na reagova. Budete ui bytm, prejavovanm svojho boskho
pokoja. Stanete sa svetlom sveta", emanciou istho vedomia, a tak odstrnite utrpenie na prinnej rovni. Odstrnite zo sveta nevedomie.
To neznamen, e by ste nemohli ui aj svojm konanm naprklad poukazovanm na monosti, ako sa presta stotoova s mysou, rozpozna
nevedom vzorce vo svojom sprvan a podobne. Ale to, m ste, predstavuje to najzsadnejie uenie, najmocnejiu silu pri premiean sveta,
silnejiu ne okovek, o hovorte a o robte.
Navye, rozpoznanie prvoradej dleitosti bytia a prca na prinnej rovni nevyluuje monos, e sa v scit zrove prejav na rovni skutkov a
pri zmierovan utrpenia vdy, ke sa s nm stretnete. Ak vs hladn lovek popros o chlieb a vy ho mte, dte mu ho. Pri tom, ako mu podvate
chlieb, aj ke je vaa interakcia vemi krtka, najviac zle na momente spolone prevanho bytia, ktorho je chlieb len symbolom. Prebieha v om
hlbok lieenie. V tom okamihu nejestvuje darca ani prjemca.
Na svete by vbec nemal by hlad a udia by nemali umiera od hladu. Ako meme vytvori lep svet, ak najskr nevyrieime tak zlo, ako je hlad a
nsilie?
Vetko zlo je dsledkom nevedomia. Mete zmierni dsledky nevedomia, ale nepodar sa vm ich odstrni, km neodstrnite ich prinu. K
skutonej zmene mus djs vntri, nie vonku.
Ak sa ctite povolan zmierni utrpenie vo svete, je to vemi uachtil, ale nesstrete sa iba na vonkaj svet, stretnete sa s nespechom a
sklamanm. Bez hlbokej transformcie udskho vedomia je utrpenie sveta bezodnou priepasou. Nech v scit nie je jednostrann. Scitenie s
bolesou i nedostatkom druhho loveka, alebo tba pomc, mus by vyven hlbm uvedomenm venej povahy ivota a iluzrnosti vetkej
bolesti. Nechajte v pokoj prdi do vetkho, o robte a budete psobi na rovni priny aj nsledku zrove.
Na to nezabdajte, ani ke podporujete nejak hnutie, ktor sa sna zastavi hlboko nevedomch ud, ktor niia samch seba, navzjom sa
zabjaj, niia planetu, i spsobuj strane utrpenie inm ctiacim bytostiam. Zapamtajte si: tak ako nemete bojova s temnotou, nemete
bojova ani s nevedomm. Ak sa o to poksite, len posilnte polrne protiklady, ktor sa od seba ete viac vzdialia. Stotonte sa s jednou z tchto
polart a vytvorte si nepriatea", a to vtiahne do nevedomosti aj vs. Preto zlepujte povedomie ud, rozirujte informcie, nanajv jednajte vo forme
pasvnej rezistencie. Ale uistite sa, e nenoste iadnu rezistenciu vo svojom vntri, e v sebe nemte nijak nenvis ani negativitu. Milujte svojich
nepriateov," povedal Jei, o samozrejme znamen, nemajte nepriateov.
Ak sa raz zapojte do prce na rovni nsledkov, je a prli jednoduch sa v nej strati. Bute vemi bdel a vemi prtomn. Vam hlavnm
zameranm by mala by kauzlna rove, hlavnm cieom uenie o osvieten a najvzcnejm darom svetu - mier
PRIJATIE PRTOMNOSTI
Niekokokrt ste spomenuli odovzdanie sa. Mne sa t mylienka nepi. Znie to akosi fatalisticky. Ak vdy akceptujeme veci tak, ak s, vbec sa
nebudeme snai ich zlepi. Mm dojem, e pokrok, i u na osobnej rovni alebo kolektvny, nie je o tom, e prijmeme sasn obmedzenia, ale
skr o tom, e sa sname ich prekona a vytvori nieo lepie. Keby sme to nerobili, dodnes by sme ili v jaskyniach. Ako sa meme odovzda a
zrove nieo, zmeni?
Pre niektorch ud m odovzdanie sa negatvne konotcie, ktor zahaj porku, vzdanie sa, neschopnos postavi sa ivotnm vzvam, upadnutie
do letargie a tak podobne. Prav odovzdanie sa je vak nieo plne in. Neznamen to, e mte pasvne zna kad situciu, v ktorej sa ocitnete a
nemte s ou ni robi. Neznamen to ani, e si mte presta robi plny alebo pozitvne kona. V odovzdan sa je obsiahnut jednoduch, ale hlbok
mdros, ktor spova v podvolen sa a neprieen sa prdu ivota. Prd ivota mete zai jedine teraz, odovzdanie sa teda znamen
bezpodmienene a bezvhradne prija prtomn okamih. Znamen to vzda sa vntornho odporu voi tomu, o je. Vntorn odpor spova v tom, e
hovorte nie" tomu, o je prostrednctvom mentlneho odsdenia a negatvnych emci. Tento odpor sa zvrazn, hlavne ke sa vm nedar, vtedy
vznik rozdiel medzi vaimi poiadavkami i rigidnmi oakvaniami vaej mysle a realitou. To je rozdiel bolesti. Ak u mte nejak sksenosti, tak
viete, e veci dos asto nevychdzaj. Prve v takch chvach je potrebn trnova odovzdanie, ak chcete zo svojho ivota odstrni boles a
zrmutok. Prijatie reality vs okamite oslobod od stotonenia sa s mysou a optovne vs spoj s bytm. Odpor je myse.

Odovzdanie sa je isto vntorn jav. Neznamen to, e by ste nemohli jedna a zasahova do situcie na vonkajej rovni. V skutonosti, ke sa
odovzdte, nemuste prija cel situciu, iba ten malik sek z nej, ktormu hovorme prtomn okamih.
Keby ste naprklad uviazli niekde v blate, nepovedali by ste si: V poriadku, vzdvam sa, ostanem tu v blate." Rezigncia nie je to ist o odovzdanie
sa. Nemuste akceptova neelan alebo neprjemn ivotn situciu. Nemuste si ani ni nahovra a presvieda sa o tom, e nie je ni zl na tom,
by zapadnut v blate. Nie. Plne si uvedomujete, e sa z tejto situcie chcete dosta. Potom zite svoju pozornos len na prtomn okamih a nijako
ho neposudzujete ani nehodnotte. Preto ani nectite nijak odpor i emon negativitu. Akceptujete scnos tohto okamihu. Potom sa pustte do
innosti a urobte vetko preto, aby ste sa z bahna dostali. To je pozitvna akcia. Je omnoho efektvnejia ako negatvna akcia, ktor pramen z hnevu,
zfalstva i frustrcie. Km dosiahnete elan vsledok, stle trnujte odovzdanie sa tm, e nebudete hodnoti prtomnos. Nsledkom rezistencie sa
vaa psychika stane neprunou, spevnie schrnka vho ega a posiln sa tm v pocit oddelenosti. Zanete svet okolo vs a zvl ud v om
vnma ako nebezpeenstvo. Vzrastie vo vs nevedom tba nii, zanete odsudzova, pociujete potrebu speri s ostatnmi a ovldnu ich.
Dokonca aj prrodu zanete vnma ako svojho nepriatea a vae vnmanie a spsob interpretcie udalost je ovldan strachom. Psychick porucha
paranoja je len aktnejm prejavom tohto benho, nefunknho stavu vedomia.
Nielen vaa psychika, ale aj vaa fyzick forma, vae telo sa nsledkom odporu stane neprunm a stuhnutm. V rznych astiach tela vznik
naptie, telo ako tak sa sahuje. Von prdenie ivotnej energie cez telo, ktor zabezpeuje jeho zdrav fungovanie, je do vekej miery obmedzen.
Cvienie a rzne terapie vm mu pomc toto prdenie obnovi, ale ak nebudete v kadodennom ivote praktizova odovzdanie sa, len prechodne
vm pomu zbavi sa symptmov, kee ste neodstrnili prinu, ktorou je vzorec odporu.
Vo vaom vntri je nieo, o nie je ovplyvnen prechodnmi okolnosami, ktor tvoria vau ivotn situciu a k omu mte prstup jedine cez
odovzdanie sa. Je to v ivot - vae bytie - ktor existuje naveky v bezasovej oblasti venej prtomnosti. Njs tento ivot to je t jedin potrebn
vec," o ktorej hovoril Jei.
Ak je vaa ivotn situcia neuspokojujca i dokonca neprijaten, nevedom vzorec odporu, ktor tto situciu udriava pri ivote, sa vm podar
prekona jedine cez odovzdanie sa. Odovzdanie sa je dokonale kompatibiln s konanm, iniciovanm zmeny a dosahovanm cieov. V odovzdan sa
vak do vho konania vstpi celkom nov a in energia, in kvalita. Odovzdanie sa vs op napoj na zdrojov energiu bytia a pokia je vae
konanie naplnen bytm, stane sa radostnou oslavou ivotnej energie, ktor vs prenesie hlbie do prtomnosti. Odovzdanie sa nesmierne posiln
kvalitu vho vedomia a kvalitu vetkho, do oho sa pustte. Uvidte to na vsledkoch svojej prce, kvalita sa v nich bude odzrkadova. Mete to
nazva odovzdanou aktivitou. Nie je to prca, tak ako ju poznte u tiscky rokov. Ke budete bdelej, slovo prca sa vytrat z vho slovnka a
mono vznikne nejak nov slovo, ktorm ho nahradte.
Prve kvalita vho vedomia v tomto okamihu je tm najdleitejm determinantom toho, ako bude vyzera vaa budcnos, take odovzdanie sa je
tou najdleitejou vecou, ktor mete vnies do svojho ivota, aby ste dosiahli zmenu k lepiemu. Vetko konanie je len druhorad. Zo stavu, v
ktorom nie ste skutone odovzdan, neme vzs iadna naozaj pozitvna aktivita.
Chpem, e ak som v situcii, ktor je neprjemn, alebo ma neuspokojuje, tak ak sa plne odovzdm prtomnmu okamihu, nebudem pociova
utrpenie ani neastie. Povznesiem sa nad ne. Stle vak nerozumiem tomu, kde budem hada energiu a motivciu k innosti a snahe o zmenu, ak
u vbec nebudem nespokojn.
V stave odovzdanosti vemi presne vidte, o je treba urobi, konte tak, e ste schopn sstredi sa postupne na jednu vec po druhej. Ute sa z
prrody a vimnite si, ako vetko dozrieva a ako sa zzrak ivota postupne odhauje bez nespokojnosti a neastia. Preto Jei povedal: Vmajte si
alie, ako rast, neprad a netkaj."
Ak je vaa celkov situcia neuspokojiv alebo neprjemn, oddete tento okamih a odovzdajte sa tomu, o je. To je l svetla prechdzajci hmlou.
Stav vho vedomia potom prestane by ovldan vonkajmi okolnosami. Nezaklad sa na reakcich a odpore.
Potom sa pozrite na konkrtne detaily. Sptajte sa sami seba: Je nieo, o mem urobi, aby som tto situciu zmenil, zlepil alebo sa z nej dostal?"
Ak no, urobte to, o je vhodn. Nezameriavajte sa na stovky vec, ktor budete musie, i mono budete musie urobi niekedy v budcnosti,
sstrete sa len na t jednu vec, ktor mete urobi teraz. Neznamen to, e by ste sa mali vzda plnovania vec. Mono prve plnovanie je tou
jednou vecou, ktor mete urobi teraz. Urite si vak nezanite premieta mentlne filmy a premieta sa do budcnosti, to by vs odviedlo od
prtomnosti. Ni z toho, o robte, nemus okamite prinies vsledky. Km sa neprejavia vsledky, prijmajte to, o je. Ak v tejto chvli nemete ni
urobi, ani sa z danej situcie dosta, vyuite ju a vstpte hlbie do odovzdanosti, hlbie do prtomnho okamihu, do bytia. Ke vstpite do tejto
bezasovej dimenzie prtomnosti, zmena sa asto dostav v neakanch podobch, bez toho aby ste do vec museli prli zasahova. ivot vm zane
pomha, zane s vami spolupracova. Ak vm v innosti brnili vntorn faktory ako strach, vina, zotrvanos, svetlo vaej vedomej prtomnosti ich
rozlo.
Nemte si odovzdanie sa s ahostajnosou, s prstupom u mi je vetko jedno". Ak sa prizriete zblzka, vimnete si, e tento prstup je nakazen
negativitou vo forme skrytho odporu a preto nem s odovzdanm sa ni spolon, je to len maskovan odpor. Po tom, ako sa odovzdte, namierte
svoju pozornos dovntra a skontrolujte, i vo vs ostala nejak stopa odporu. Bute poas toho vemi pozorn, inak by sa nejak skryt balek
rezistencie mohol schova do tmavho kta vo forme mylienky alebo nepriznanej emcie.

OD ENERGIE MYSLE K DUCHOVNEJ ENERGII

Vzda sa odporu, o tom sa ahie hovor, ako sa to zrealizuje. Stle ete presne neviem, ako to urobi. Hovorte, e pomocou odovzdania sa, stle
vak neviem ako.
Zanite tm, e si odpor priznte. Bute prtomn, ke sa objav. Pozorujte, ako ho vaa myse vytvra, ako hodnot situcie, vs, aj ud okolo vs.
Vimnite si mylienkov proces, ktor s ou svis. Precte energiu tej emcie. Ak sa stanete svedkom svojho odporu, uvedomte si, e nem nijak
zmysel. Tm, e cel svoju pozornos upriamite na prtomn okamih, v nevedom odpor sa stane vedomm odporom, a tm ho prekonte.
Nemete by zrove vedom aj neastn, vedom a negatvni. Negativita, neastie alebo utrpenie v akejkovek forme je znakom odporu a odpor je
vdy nevedom.
Urite si mem uvedomova aj svoj pocit neastia...
Vybrali by ste si neastie? Ak ste si ho nezvolili, tak kde sa vzalo? Ak m zmysel? Kto ho iv? Tvrdte, e si uvedomujete svoje pocity neastia, ale
pravdou je, e sa s nimi stotoujete a udriavate ich pri ivote svojm nekontrolovatenm myslenm. To vetko sa deje nevedome. Ak by ste boli
vedom, plne prtomn v prtomnom okamihu, vetka negativita by sa takmer okamite rozplynula. Nemohla by prei vo vaej prtomnosti. Me prei

len vo vaej neprtomnosti. Dokonca ani telo bolesti dlho nepreije vo vaej prtomnosti. Svoje neastie udrujete naive tm, e mu poskytujete as.
To mu vlieva krv do l. Odstrte as intenzvnym uvedomovanm si prtomnho okamihu a umrie. Ale chcete, aby umrelo? Naozaj u toho mte
dos? Km by ste boli bez neho?
Km sa nenaute odovzdanosti, duchovn rozmer zostane niem, o om tate, rozprvate sa, o vs vzruuje, o om pete knihy, premate,
verte v to, alebo aj nie. Na tom nezle. A ke sa odovzdte, duchovn dimenzia sa stane ozajstnou sasou vho ivota. Vtedy zska energia,
ktor vyarujete a ktor riadi v ivot, ovea vyiu vibran frekvenciu ne je energia mysle, ktor stle riadi n svet - energia, ktor vytvorila
existujce socilne, politick a ekonomick truktry naej civilizcie a ktor sa kontinulne obnovuje cez nae vzdelvacie systmy a mdi. Cez
odovzdanie prichdza do nho sveta duchovn energia. Nespsobuje utrpenie vm, ani inm uom, ani iadnej inej ivej bytosti na tejto plante.
Na rozdiel od energie mysle, nezneisuje Zem, nepodlieha zkonu protikladov, ktor diktuje, e ni neme existova bez svojho opaku, e bez zla
neme existova dobro. T, ktorch ovlda energia mysle, ete stle tvoria obrovsk vinu populcie Zeme a neuvedomuj si existenciu duchovnej
energie. Prinle k inmu rdu reality a ak dostaton poet ud vstpi do stavu odovzdanosti a plne sa zbav negativity, vytvor sa tm plne in
svet. Ak Zem ako tak preije, toto bude energia ud, ktor ju bud obva.
O tejto energii hovoril Jei, ke predniesol svoj slvny prorock vrok pri kzan na hore: Blahoslaven krotk, lebo oni dedimi zeme bud." Tich,
ale intenzvna prtomnos rozpa nevedom vzorce mysle. Tie mu by ete nejak as aktvne, nebud vak u ovlda v ivot. Aj vonkajie
okolnosti, ktorm ste sa predtm brnili, sa zmenia alebo zmizn. Odovzdanie sa je mocnm prostriedkom transformcie situci a ud. Ak sa
okolnosti nezmenia hne, to, e prijmete prtomnos, vm umon povznies sa nad ne. V kadom prpade sa oslobodte.

ODOVZDAJTE SA AJ V OSOBNCH VZAHOCH

o s umi, ktor ma chc vyui, manipulova alebo ovlda? Mm sa aj im odovzda?
S oddelen od bytia, preto sa podvedome pokaj zska od vs energiu a silu. Je pravda, e len nevedom lovek sa poka vyui alebo
manipulova inch, ale rovnako je pravda aj to, e len nevedom lovek me by vyuvan a manipulovan. Ak budete odporova, alebo bojova s
nevedomm sprvanm inch, sami sa stanete nevedommi. Odovzda sa vak neznamen, e sa nechte vyuva nevedommi umi. Vbec nie.
Jednoducho mete poveda niekomu pevn a jasn nie", alebo vycva z nejakej situcie a zrove osta v stave plnej vntornej nerezistencie. Ak
poviete nie" loveku alebo nejakej situcii, nereagujte, ale vychdzajte z pochopenia, z jasnho uvedomenia si toho, o je pre vs v danom okamihu
sprvne. Vae nie" by malo ma vysok kvalitu. Povedzte nie" bez negatvnych emci, aby nevytvralo alie utrpenie.
Moja sasn pracovn situcia je neprjemn. Poksil som sa jej odovzda, ale zd sa mi to nemon. Pociujem velk odpor.
Ak sa vm nedar odovzda sa, okamite konajte: ozvite sa, alebo urobte nieo, o vm pome zmeni situciu - alebo sa jej zbavte. Prevezmite
zodpovednos za svoj ivot. Nezneisujte si svoje krsne, iariv vntorn bytie ani Zem vlastnou negativitou. Nedovote iadnemu neastiu usdli
sa vo vaom vntri.
Ak nemete kona, naprklad, ak ste vo vzen, mte ete dve monosti: odporova alebo sa vzda. Zviazanos alebo vntorn oslobodenie od
vonkajch okolnost. Utrpenie alebo vntorn pokoj. Mali by sme neodporovanie praktizova aj vo vonkajom svete, naprklad neodporova nsiliu,
alebo je to nieo, o sa tka len nho vntornho ivota?
Zaoberajte sa iba vntornm aspektom. To je prvorad. Samozrejme, zmen to aj v vonkaj ivot, vae vzahy a in veci.
Ke sa odovzdte, vae vzahy sa od zkladu zmenia. Ak nie ste schopn prija to, o je, tak nedokete prijma ani inch takch, ak s. Budete
odsudzova, kritizova, hodnoti a odmieta ud a snai sa ich zmeni. Navye, ak prtomn okamih neustle vyuvate len ako prostriedok smerujci
k nejakmu cieu, budete tak pristupova aj ku kadmu loveku, s ktorm sa stretnete. Vzahy a udia bud pre vs druhorad, prpadne plne
bezvznamn. Prvorad je pre vs, o zo vzahu mete zska - i u je to hmotn zisk, pocit moci, telesn uspokojenie alebo in forma uspokojenia
ega.
Dovote mi vysvetli, ako funguje odovzdanie sa vo vzahoch. Ke sa ocitnete v hdke alebo v nejakej konfliktnej situcii s partnerom alebo blzkym
lovekom, zanite pozorovanm toho, ako sa brnite, ke je napadnut vaa pozcia a vnmajte silu vlastnej agresivity, ke tote na pozciu toho
druhho. Pozorujte, ako lipnete na svojich nzoroch a postojoch. Vnmajte mentlno - emocionlnu energiu za svojou potrebou ma pravdu a dokza
druhmu, e sa mli. To je energia egoickej mysle. Tm, e ju priznte a plne ju prectite, stva sa vedomou. Jednho da si zrazu uprostred hdky
uvedomte, e mte na vber a mete si vybra, e nezareagujete - a uvidte, o sa stane. Odovzdte sa. Nemyslm tm, e sa vzdte reakcie len
verblne tm, e poviete: v poriadku, m pravdu", s vrazom tvre, ktor hovor: som povznesen nad tto detinsk nevedomos". Tak by ste len
preniesli odpor na in rove a situcia by bola stle pod kontrolou egoickej mysle. Mali by ste sa plne vzda toho mentlno - emocionlneho
energetickho poa vo svojom vntri, ktor bojuje o nadvldu. Ego je prefkan, muste by vemi ostrait, vemi prtomn a plne primn k sebe, aby
ste videli, i ste sa skutone vzdali stotonenia so svojou mentlnou pozciou a oslobodili sa od svojej mysle. Nepochybnm znakom toho, e ste sa
skutone odovzdali je, e odrazu ctite ahkos, jasno a hlbok mier. Pozorujte, o sa stane s mentlnou pozciou druhho loveka, ke mu svojou
rezistenciou prestanete dodva energiu. Skuton komunikcia zane, ke sa odstrni stotonenie s mentlnymi pozciami.
Ako sa zachova zoi - voi nsiliu a agresii?
Neodporova neznamen, e ni nemte robi. Znamen, e vetko vae konanie" sa stva nereaktvnym. Spomete si na hlbok mdros z
vchodnch bojovch umen: nestavajte sa na odpor protivnkovej sile. Poddajte sa a zvazte.
Ninerobenie" v stave intenzvnej prtomnosti je mocnm nstrojom transformcie a lieby situci a ud. V taoizme existuje termn wu wei, ktor sa
zvyajne preklad ako aktivita bez konania alebo pokojne sedie a ni nerobi. V starovekej ne sa to povaovalo za jeden z najvch spechov a
cnost. Radiklne sa to li od neinnosti benho stavu vedomia, alebo skr nevedomia, ktor pramen v strachu, neistote a nerozhodnosti. Skuton
aktivita bez konania zaha vntorn neodporovanie a intenzvnu bdelos.
Ak je vak potrebn kona, nebudete u kona z pozcie svojej podmienenej mysle, ale budete reagova na situciu zo svojej vedomej prtomnosti. V
tom stave je vaa myse osloboden od pojmov, vrtane pojmu nensilia. Kto doke predvda, o urobte?
Ego ver, e vaa sila spova v odpore, zatia o v skutonosti vs odpor oddeuje od bytia, jedinho miesta skutonej sily. Odpor je slabos a strach,
ktor sa tvria ako sila. To, o ego povauje za slabos, je vae bytie vo svojej istote, nevinnosti a sile. To, o vid ako silu, je slabos. Ego ije v
ustavinom nastaven na odpor a sna sa podvodom schova vau slabos, ktor je v skutonosti silou.

Km sa neodovzdte, nevedom hranie rol tvor vek as vaich interakci s umi. V odovzdan u nepotrebujete obraova svoje ego ani falon
masky. Budete vemi jednoduch a skuton. Ego vrav: to je nebezpen, ublite si, budete zraniten." Ego vak, samozrejme, nevie, e len ke sa
vzdte odporu a stanete sa zranitenmi", dokete odhali svoju skuton a esencilnu nezranitenos.

PREMENA CHOROBY NA OSVIETENIE

Ak je niekto vne chor a plne prijme svoj stav a podd sa chorobe, nevzd sa tak svojej vle op vyzdravie? Bude ma ete odhodlanie bojova
proti chorobe?
Odovzdanie sa je bezvhradnm vntornm prijatm toho, o je. Hovorme o vaom ivote - o tomto okamihu - nie o okolnostiach a podmienkach
vho ivota, nie o tom, o nazvam ivotnou situciou. O tom sme u hovorili.
o sa tka choroby, je to takto. Choroba je sasou vaej ivotnej situcie. M minulos a budcnos. Km vedomou prtomnosou neaktivujete
spsonosn silu prtomnosti, minulos s budcnosou tvoria nepretrit kontinuum. Ako viete, pod rznymi okolnosami, ktor tvoria vau ivotn
situciu, ktor existuje v ase, je aj nieo hlbie, zsadnejie: v ivot, vae bytie v bezasovej prtomnosti. Ak v prtomnosti nie s problmy, nie je
ani choroba. Ak uverte oznaeniu, ktor niekto prirad vmu stavu, tm tento stav udriavate, posilujete a z doasnej nerovnovhy vytvrate
zdanliv skutonos. Zskava tm odrazu nielen relnos a vnos, ale aj trvanie v ase. Ak sa sstredme na tento moment a prestaneme ho v mysli
pomenva, choroba sa zredukuje na jeden alebo niekoko z tchto faktorov: fyzick boles, slabos, nepohodlie, skenos a nevldnos. To je to,
omu sa odovzdvate - prtomnos. Nepoddvate sa mylienke na chorobu. Dovote utrpeniu privies vs do prtomnho okamihu, do stavu
intenzvnej vedomej prtomnosti. Vyuite ho na osvietenie.
Odovzdanie nemen to, o je, aspo nie priamo. Odovzdanie zmen vs. Ke sa zmente vy, zmen sa aj cel v svet, pretoe svet je len odraz. U
sme o tom hovorili.
Ak sa vm nepi to, o vidte v zrkadle, museli by ste by ialen, aby ste zatoili na odraz v zrkadle. Presne to robte, ke ste v stave
neakceptovania. Samozrejme, ak zatote na odraz, aj on na vs zato. Ak prijmete svoj odraz, nech je akkovek, ak budete k nemu priatesk,
nedoke neby vam priateom. Takto mente svet.
Choroba nie je problm. Problmom ste vy - km vs ovlda egoick myse. Ak ste chor alebo nevldni, nemajte pocit, e ste zlyhali, necite sa vinn.
Neobviujte ivot, e k vm nie je fr, ale neobviujte ani sami seba. Toto vetko je rezistencia. Ak mte vnu chorobu, pouite ju na osvietenie.
Odstrte z choroby as. Nedvajte jej minulos ani budcnos. Dovote jej, aby vs priviedla k intenzvnemu uvedomeniu si sasnho okamihu a
vmajte si, o sa stane.
State sa alchymistami. Zmete obyajn kov na zlato, utrpenie na vedomie, neastie na osvietenie.
Ste vne chor a nahnevalo vs to, o som prve povedal? Je to jasn znamenie, e sa choroba stala vaou sasou a spolu s chorobou si chrnite
svoju identitu. Stav, ktor nazvame chorobou, nem ni spolon s tm, kto skutone ste.

KE VS POSTIHNE NEASTIE
Pokia ide o nevedom vinu udstva, iba kritick hranin situcia doke nalomi tvrd krupinu ega a printi ud odovzda sa a prebudi sa.
Hranin situcia vznik, ke sa vm v dsledku nejakho neastia, drastickej zmeny, hlbokej straty alebo utrpenia otrasie cel svet a ni u nedva
zmysel. Je to stretnutie so smrou, i fyzickou alebo duevnou. Tvorca tohto sveta, egoick myse skolabuje. Z popola me vznikn nov svet.
Samozrejme, nemte zruku, e to hranin situcia doke, ale vdy je v nej na to potencil. U niektorch ud takto situcia dokonca posiln odpor
voi tomu, o je a to sa pre nich stane cestou do pekla. In sa vzdaj len iastone, ale aj to im d ist hbku a pokoj, ktor predtm nemali. Odlomia
sa ksky krupiny ega a vaka tomu prenikne na povrch vntorn svetlo a pokoj.
Hranin situcie spsobili mnoh zzraky. Vrahovia, akajci na popravu, zaili v poslednch hodinch svojho ivota hlbok rados a mier, ktor
prina stav bez ega. Ich vntorn odpor voi situcii, v ktorej sa nachdzali, bol tak siln, e im prinal neznesiten utrpenie, pred ktorm nebolo
niku ani do imaginrnej budcnosti vytvorenej v mysli. Boli printen bezvhradne prija neakceptovaten. Boli printen vzda sa. Takto mohli
vstpi do stavu blaenosti, s ktorou prichdza vykpenie: pln oslobodenie od minulosti. Samozrejme, toto nie je hranin situcia, ktor by
vytvrala priestor pre zzrak blaenosti a vykpenia, ale akt odovzdania sa.
Ke vs postihne akkovek neastie, alebo ke sa nieo vne pokaz" - prde choroba, nevldnos, strata domova, majetku i spoloensky
definovanej identity, rozchod s partnerom, smr alebo utrpenie milovanej osoby, prpadne vaa vlastn hroziaca smr - uvedomte si, e vetko m aj
druh stranu. Ste len krik od nieoho neuveritenho: dokonalej alchymistickej premeny obyajnho kovu bolesti a utrpenia na zlato. Tento krik sa
nazva odovzdanie.
Nechcem poveda, e v takejto situcii budete astn. Nebudete. Ale strach a boles sa zmenia na vntorn pokoj a mier, ktor vychdza z hlbokho
vntra - zo samotnho neprejavenho. Je to bo mier, ktor je mimo nho chpania". V porovnan s tm je astie pomerne plytk vec. S tmto
vyarujcim pokojom prichdza uvedomenie, nielen na rovni mysle, ale aj v hbke vho bytia, e ste nezniiten, nesmrten. Toto nie je viera. To je
absoltna istota, ktor nepotrebuje vonkajie dkazy alebo potvrdenie.

PREMENA UTRPENIA NA POKOJ

tal som o jednom stoickom filozofovi zo starovekho Grcka, ktor, ke sa dozvedel, e jeho syn zomrel, povedal:, Vedel som, e nie je
nesmrten." Je to odovzdanie sa? Ak no, nechcem ho. S situcie, v ktorch sa odovzdanie zd neprirodzen a neudsk.
By odrezan od svojich pocitov nie je odovzdanie. Ale neviem, ako sa ctil vo vntri, ke vyslovil tieto slov. V niektorch extrmnych situcich
nemuste by schopn prija prtomnos. Ale vdy dostanete druh ancu.

Vaou prvou ancou je odovzdva sa v kadom okamihu realite danej chvle. Vediac, e to, o sa stalo, sa u neodstane, pretoe u je to tak,
poviete tomu, o je no" alebo prijmete, o nie je. Vtedy robte, o muste, o si dan situcia vyaduje. Ak zotrvte v tomto stave akceptcie,
nevytvrate u negativitu, ani alie utrpenie i neastie. ijete v stave neodporovania, v stave blaenosti a ahkosti, oslobodenom od trpenia. Ak
toho nie ste schopn a premekte prleitos, pretoe nie ste dostatone vedome v prtomnosti, aby ste predili navyknutm a nevedomm vzorcom
odporu alebo preto, e podmienky s tak extrmne, e s pre vs plne neprijaten, vytvrate si ist formu bolesti, ist formu utrpenia. Me to
vyzera, e utrpenie je spsoben situciou, nie je to vak tak, vytvra ho vaa rezistencia.
Mte ete druh ancu, aby ste sa odovzdali. Ak nedokete prija to, o je vonku, prijmite to, o je vo vntri. Ak nedokete prija vonkajiu situciu,
akceptujte vntorn. Znamen to: nebrate sa bolesti. Dovote jej existova. Odovzdajte sa zrmutku, bezndeji, strachu, osamelosti, utrpeniu v
akejkovek podobe. Pozorujte ho bez toho, aby ste ho mentlne pomenvali. Prijmite ho. Potom sledujte, ako zzrak odovzdania men hlbok
utrpenie na hlbok mier. Je to vae ukriovanie. Nech je to vae zmtvychvstanie a nanebovstpenie.
Neviem si predstavi, ako sa d odovzda utrpeniu. Sami ste povedali, e utrpenie je neodovzdanie. Ako sa odovzda neodovzdaniu?
Zabudnite teraz na odovzdanie. Rozprva o odovzdan pri hlbokej bolesti sa me zda mrne a nezmyseln. Ke je vaa boles hlbok,
pravdepodobne budete ma siln potrebu pred ou unikn, nie vzda sa jej. Nechcete cti to, o ctite. Je to normlne. Ale niet niku. S mnoh
pseudoniky - prca, alkohol, drogy, hnev, predstavy, potlanie a podobne. Tie vs vak neoslobodia od bolesti. Intenzita bolesti sa nezmen, ke ju
zatlate do nevedomia. Ke popierate emocionlnu boles, pozna to vetko, o robte, na o myslte, ako aj vae vzahy. D sa poveda, e ju
vysielate vo forme energie, ktor vyarujete a ostatn ju podvedome prijmaj. Ak s nevedom, mu dokonca cti potrebu napadn vs alebo vm
nejako ubli, prpadne im vy mete ubli nevedomm prenosom svojej bolesti. Priahujete a prejavujete vetko, o svis s vam vntornm
stavom. Ak nemete pred bolesou unikn, muste jej eli. Neodvracajte sa od nej. Postavte sa jej zoi - voi. Naplno ju precte. Preciujte ju nepremajte o nej! Vyjadrite ju, ak je to nevyhnutn, ale nevytvrajte vo svojej mysli scenre. Upriamte svoju pozornos na pocity, nie na osobu,
udalos alebo situciu, ktor ich spsobili. Nedovote, aby myse vyuila boles a spravila z vs obe. Sebatos a rozprvanie o svojej situcii vs
uvzn v utrpen. Je nemon unikn pred pocitmi, jedinou monosou na zmenu je ponori sa do nich, inak sa ni nezmen. Venujte pln pozornos
tomu, o ctite a neposudzujte to. Ke sa ponrate do pocitu, bute vemi ostrait. Spoiatku mu psobi ako tmav a hroziv miesto, ale ke
poctite nutkanie odvrti sa, pozorujte ho, ale ni nerobte. Naalej sa sstrete na boles, vnmajte zrmutok, strach, hrzu, osamelos, okovek.
Ostate v strehu, bute prtomn celm svojm bytm, kadou bunkou svojho tela. Takto vnate svetlo do temnoty. To je plame vho vedomia.
V tomto tdiu sa u nemuste zaobera odovzdanm sa. U k nemu dolo. Ako? pln pozornos je plnm prijatm, je odovzdanm. Sstredenou
pozornosou vyuvate silu prtomnho okamihu, ktor je silou vaej prtomnosti. Nepreije v nej nijak skryt odpor. Prtomnos odstrni as. Bez
asu nepreije utrpenie ani negativita.
Prijatie utrpenia je cestou k smrti. Tm, e elte hlbokej bolesti, dovolte jej existova, sstredte na u svoju pozornos, vedome umierate. Ke
umriete touto smrou, uvedomte si, e smr neexistuje a nejestvuje ani strach. Umiera len ego. Predstavte si slnen l, ktor zabudol, e je
neoddelitenou asou slnka a nahovra si, e mus bojova o preitie a vytvor si nov identitu, na ktorej lipne. Nebude smr tejto ilzie neuveritenm
oslobodenm?
Chcete umrie ahko? Umreli by ste radej bez bolesti, bez agnie? Tak nechajte umiera minulos v kadej chvli, aby svetlo vaej prtomnosti
preiarilo to ak, k asu priptan ja, o ktorom ste si mysleli, e ste to vy.

KROV CESTA
Je mnoho ud, ktor hovoria, e nali Boha cez vlastn hlbok utrpenie, Myslm, e kresansk vraz krov cesta oznauje to ist.
Hovorme presne o tom.
Presnejie, tto udia nenali boha cez utrpenie, pretoe utrpenie obsahuje aspekt odporu. Nali boha cez odovzdanie sa, cez vzdanie sa realite, ku
ktormu ich dohnalo ich hlbok utrpenie. Museli si na istej rovni uvedomi, e si t boles spsobuj sami.
Ak je vzah medzi odovzdanm sa a njdenm Boha?
Kee sa rezistencia ned oddeli od naej mysle, znamen presta sa brni - odovzda sa a znamen aj ukonenie nadvldy mysle, ktor
predstiera, e je vam ja, falonm bohom. Rozplyn sa sdy a negativita. Otvor sa oblas bytia, ktor bola zatemnen mysou. Odrazu vs napln
hlbok pokoj, bezmedzn mier. V tom mieri je hlbok rados. V tej radosti je lska. A v plnom jadre sa nachdza to posvtn, to nesmierne, to, o
nem meno.
Ja to nenazvm njdenm Boha, lebo ako by ste mohli njs nieo, o sa nikdy nestratilo, samotn ivot, ktorm ste? Slovo boh je obmedzujce
nielen pre tiscroia nesprvneho chpania a zneuvania tohto slova, ale aj preto, e hovor o bytosti, ktor je mimo vs. Boh je samotn bytie, nie
nejak bytos. Takto bytie vyluuje akkovek vzah medzi subjektom a objektom, dualitu, rozdiel medzi vami a Bohom. Uvedomenie si Boha je to
najprirodzenejie, o existuje. Prekvapujce a nepochopiten nie je to, e si Boha uvedomujete, ale to, e si ho neuvedomujete. Krov cesta, ktor
ste spomenuli, je star cesta k osvieteniu a donedvna to bol aj jedin spsob. Nezahadzujte ho vak, ani nepodceujte jeho inky. Stle funguje.
Krov cesta je cesta totlneho prevratu. Znamen, e to najhorie, o sa vm v ivote stalo, v kr, sa premen na to najlepie, o sa vm mohlo
sta, pretoe vs printi odovzda sa smrti, neby nim, by ako Boh, pretoe ani Boh nie je ako ni, o poznme.
V sasnosti, je pre vinu ud krov cesta tou jedinou cestou. Prebudia sa len vaka ete viemu utrpeniu a osvieteniu v kolektvnom meradle
bud predchdza obrovsk prevraty. Tento proces odzrkaduje fungovanie univerzlnych zkonov, ktormi sa riadi rast vedomia, a preto ho
predpovedali aj niekok jasnovidci. Okrem inho je opsan aj v knihe Zjavenia alebo Apokalypse, hoci je v nej zahalen do temnej a miestami
nepreniknutenej symboliky. Utrpenie uom nespsobuje Boh, udia si ho spsobuj sami a nastva aj v dsledku istch obrannch mechanizmov
Zeme, ktor je ivm a inteligentnm organizmom a brni sa proti udskmu ialenstvu.
Dnes vak rastie poet ud, vedomie ktorch je dostatone vyvinut, a ktor na realizciu osvietenia nepotrebuj zai viac utrpenia. Mono ste
jednm z nich.
Osvietenie dosiahnut prostrednctvom utrpenia, krov cesta, znamen, e ste do krovstva nebeskho dotlaen kriiac a kopc. Nakoniec sa
vzdte, pretoe u viac nemete zna t boles. Boles vak me trva vemi dlho, km dojdete do tohto bodu. Vedome si vybra osvietenie
znamen, e sa vzdte svojej priptanosti k minulosti a budcnosti a vo svojom ivote sa sstredte predovetkm na prtomnos. Znamen to, e

uprednostnte ivot vo vedomej prtomnosti pred ivotom v ase. Pritakte tomu, o je. U nebudete potrebova boles. Koko si myslte, e budete
potrebova asu, km si poviete: nebudem u vytvra viac bolesti, ani utrpenia?" Koko bolesti ete potrebujete, km prijmete takto rozhodnutie?
Ak si myslte, e potrebujete viac asu, dostanete ho. A spolu s nm aj viac bolesti. as a boles s od seba neoddeliten.

MOC VYBRA SI
o s tmi udmi, ktor, zd sa, chc trpie? Mm priateku, ktor partner fyzicky napda a rovnako to bolo aj v jej predchdzajcom vzahu. Preo si
vyber takchto muov a preo odmieta opusti momentlnu situciu? Preo si tak vea ud vol boles?
Viem, e voba je jednm z najobbenejch pojmov v New Age, v tomto kontexte to vak nie je celkom vhodn pojem. Je zavdzajce tvrdi, e
niekto si v ivote vybral nefunkn vzah alebo in negatvnu situciu. Predpokladom volby je vedomie - vysok stupe vedomia. Bez neho nemte na
vber. Monos volby sa objavuje, a ke sa prestanete stotoova so svojou mysou a jej podmienenmi reakciami, v momente, ke sa stanete
prtomnmi. Dovtedy ste, o sa tka duchovna, nevedom. To znamen, e ste odsden myslie, cti a kona uritm spsobom, poda poiadaviek
vaej mysle. Preto Jei povedal: Odpusti im, pretoe nevedia, o inia." Toto vyhlsenie sa netka inteligencie v benom zmysle slova. Stretol som
mnostvo vemi inteligentnch a vzdelanch ud, ktor boli zrove plne nevedom, boli celkom stotonen so svojou mysou. V skutonosti, ak
mentlny rozvoj a mnostvo vedomost nie s vyven zodpovedajcim rastom vedomia, prina to obrovsk potencil pre neastie a
nespokojnos. Vaa priateka zotrvva vo vzahu, v ktorom ju partner zneuva a nie je to po prvkrt. Preo? Nemala na vber. Myse, ktor je
podmienen minulosou, sa vdy sna znova vytvori situciu, ktor pozn. Aj ke je bolestiv, aspo je znma. Myse sa vdy viae na to, o pozn.
Neznme je pre u nebezpen, pretoe ho neme ovlda. Preto sa mysli nepi prtomn okamih a ignoruje ho. Vedomie prtomnho okamihu
vytvra medzeru nielen v prde mysle, ale aj v kontinuu minulosti a budcnosti. Vetko skutone nov a tvoriv vstpi do tohto sveta jedine cez tto
medzeru, cez tento ist priestor nekonench monost.
Take vaa priateka stotonen so svojou mysou mono nanovo vytvra vzorec, ktor sa nauila v minulosti, v ktorom s intimita a zneuvanie
neoddelitene spojen. Prpadne sa me sprva poda vzorca vo svojej mysli, ktor spoznala v tlom detstve, poda ktorho si ni nezasli a mala
by by potrestan. Je tie mon, e po vinu svojho ivota ije prostrednctvom svojho tela bolesti, ktor neustle vyhadva viac bolesti a tou sa
iv. Jej partner m vlastn nevedom vzorce, komplementrne s tmi jej. Svoju situciu si, samozrejme, vytvorila sama, kto alebo o vak je tm ja",
ktor ju vytvorilo? Mentlno - emocionlny vzorec z minulosti, ni in. Preo ho nazva vlastnm ja? Ke jej hovorte, e si okolnosti svojho ivota a
svoju situciu sama zvolila, len posilujete jej stotonenie sa s mysou. Je vak vzorec v jej mysli ou? Je to jej ja? Pramen jej skuton totonos
niekde v minulosti? Ukte priateke, ako sa me sta pozorovatekou svojich mylienok a emci. Povedzte jej o existencii tela bolesti, aj o tom, ako
sa ho me zbavi. Naute ju umeniu bytia vo vntornom tele. Predvete jej vznam prtomnosti. Akonhle zska prstup k sile prtomnosti, bude mc
prelomi svoju podmienen minulos, bude ma na vber.
Nikto si vedome nevyberie nefunknos, konflikt a boles. Nikto si nezvol ialenstvo. Prichdzaj preto, e ete nie ste dostatone prtomn, aby vaa
vedom prtomnos dokzala rozpusti vzorce z vaej minulosti, aby vyarovala dos svetla na roziarenie temnoty. Nie ste celkom tu. Ete ste sa
celkom neprebrali. A medziasom v ivot riadi podmienen myse.
Ak patrte medzi ud, ktor maj problm so svojimi rodimi, ak ste na nich ete stle nahnevan za nieo, o urobili alebo neurobili, potom ijete v
presveden, e mali na vber - e sa mohli zachova inak. Vdy to vyzer tak, e udia maj na vber, ale je to len ilzia. Pokia v ivot riadi
podmienen myse, km ste svojou mysou, ako by ste mohli ma na vber? Nemte. Ani to nie ste vy. Stav identifikcie s mysou je extrmne
nefunkn. Je to ist druh ialenstva. Takmer kad touto chorobou do rznej miery trp. V momente ke si to uvedomte, u nemete pociova
nenvis. Ako mete nenvidie chorobu niekoho inho? Jedinou vhodnou reakciou na u je scit.
Znamen to, e nikto nie je zodpovedn za to, o rob? To s a m i nepi.
Pokia vs ovlda myse, aj ke nemte na vber, budete zna dsledky vho nevedomia a stle budete vytvra alie utrpenie. Budete zna
bremeno strachu, konfliktov, problmov a bolesti. Utrpenie, ktor tak vytvorte, vs nakoniec printi vyjs z vho nevedomia.
Predpokladm, e to, o hovorte o vobe, sa tka aj odpustenia. Muste by najskr plne vedom a odovzda sa predtm, ne dokete odpusti.
Odpustenie je pojem, ktor sa pouva u dvetisc rokov, ale vina ud m vemi obmedzen predstavu o jeho vzname. Pokia svoje ja
odvodzujete z minulosti, nedokete odpusti ani sami sebe, ani ostatnm uom. A ke zskate prstup k sile prtomnosti, ktor je vaou vlastnou
silou, me djs k skutonmu odpusteniu. To odzbroj minulos a hlboko si uvedomte, e ni z toho, o ste v minulosti urobili, alebo o vm niekto v
minulosti urobil, sa vbec neme dotkn vaej iarivej podstaty. Potom cel pojem odpustenia strca vznam.
Ako sa dostanem k takmu bodu uvedomenia?
Ak sa odovzdte tomu, o je a stanete sa plne prtomnmi, minulos prde o vetku svoju silu. U ju nepotrebujete. Kom je prtomnos. Terajok je
kom.
Ako budem vedie, e som sa odovzdal?
Ke u nebudete musie kls tto otzku.