VOLEBNÝ PROGRAM

STRANY MA ARSKEJ KAOLÍCIE

2002

2

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Vláda pri svojom nástupe zdedila márnotratne zad enú tátnu pokladnicu a zle fungujúce, nevyrovnané a me iarovskou privatizáciou vytunelované hospodárstvo so zastaralou truktúrou a nízkou efektivitou. V záujme zastavenia neefektívneho hospodárenia a obnovenia rovnováhy vláda prijala v roku 1999 balík re triktívnych opatrení, cie om ktorého bolo zní enie výdavkov (na hospodárstvo, tátnu správu, kolstvo, zdravotníctvo, sociálne zabezpe enie, obranu at .) tátneho rozpo tu, respektíve zabrzdenie al ieho zvy ovania výdavkov. Vláda prijala tieto opatrenia preto, aby zabránila al iemu zvy ovaniu vnútornej a vonkaj ej zad enosti tátu a zhor ovaniu hospodárskej nerovnov áhy. Sú asne s rozpo tovými obmedzeniami vláda za ala pripravova a zrealizova hospodárske a rozpo tové reformy tak, aby boli v súlade s právnou harmonizáciou a s vytvorením systému in titúcií v súvislosti s európskou integráciou. Re triktívne hospodárske opatrenia boli nepríjemné pre obyvate stvo, av ak z h adiska Älie enia³ hospodárstva sa ukázali ako ú inné. V dôsledku zvy ovania importu a zni ovania exportu sa zni oval deficit finan nej a obchodnej bilancie. V dôsledku zni ovania výdavkov tátneho rozpo tu sa zní ila aj po iadavka na úverové financovanie, dôsledkom oho sa oslobodili niektoré úverové zdroje pre hospodárstvo a zní il sa aj tlak inflácie. Výsledkom tohoto procesu sa zlep ilo zahrani nopolitické a hospodárske hodnotenie Slovenska a bol s tabilizovaný i kurz slovenskej koruny. ia , po potrebných rozpo tových re triktívnych opatreniach nenasledovali s dostato nou rýchlos ou a dôslednos ou reformy v oblasti tátnej správy, kolstva, zdravotníctva, sociálnej sféry, dôchodkového systému, obrany, ktoré boli zakotvené aj vo vládnom programe, a v dôsledku ktorých by bolo mo né dosiahnu efektívne a lacnej ie fungovanie týchto systémov. Nepodarilo sa dôsledne a úplne zrealizova opatrenia hospodárskej reformy: - nebolo dokon ené plánované privatiz ovanie tátnych monopolov, - nefunguje, respektíve zle funguje burzový trh, neposkytuje dostato né mno stvo kapitálu na neru ené fungovanie hospodárstva, neumo uje fungovanie aloka ného systému kapitálu a tým ani uskuto nenie plynulej zmeny hospodárskeho s ystému, - neexistuje skuto ný trh nehnute ností, a preto nefunguje dostato ne ani systém hypotekárnych úverov, - neexistuje skuto ný trh po nohospodárskych pozemkov a to preká a vytváraniu a rozvíjaniu súkromných firiem v po nohospodárstve, - nefunguje efektívne in titút konkurzov, preto je ve a podnikov v hospodárstve, ktoré nie sú ivotaschopné a svojou existenciou zní ujú efektivitu fungovania hospodárstva, - je ve mi vysoká zad enos v podnikovej sfére, - truktúra hospodárstva je zlá a zastaralá, v dôsledku oho je ve mi nízka schopnos Slovenska na vývoz a je vysoká závislos na dovoz, - nízky je sortiment výrobkov a slu ieb, ktoré sú konkurencieschopné tak na vnútornom, ako na zahrani nom trhu a majú vysokú pridanú hodnotu, - nefunguje dostato ne finan ný trh, pod niky -- a predov etkým malí a strední podnikatelia -- mô u dosta úver vcelku za nevýhodných úrokových podmienok a po prekonaní viacerých administratívnych preká ok, - nie je dostato ne efektívny bankový dozor a dozor finan ného trhu; v dôsledku toho je ohrozená bezpe nos úspor a investícií, ím sa obmedzuje kapitalizácia finan ných prostriedkov, - nízka úrove vymo ite nosti práva, ako napríklad zd havos súdnych konaní, otázka zákonnosti rozsudkov, respektíve ich nedostato né uplatnenie at . zhor uje stav podnikate ského prostredia, - na v etkých úrovniach tátnej administratívy rozrástla korupcia,
3

- da ové za a enie súkromných podnikov je vysoké, - príliv zahrani ných investícií do domáceho hospodárstva je nedostato ný, preto sa nemohli uskuto ni rýchle trukturálne zmeny v hospodárstve podobne ako v okolitých krajinách (napr. Ma arsko, eská republika a Po sko) HOSPODÁRSKO-POLITICKÉ CIELE, ÚLOHY A NÁVRHY RIE ENÍ SMK V predstavách Strany ma arskej koalície je dynamicky sa rozvíjajúce Slovensko, ktoré je lenom EÚ a NATO, hospodárstvo, ktoré je konkurencieschopné a je orientované na vývoz, ktoré doká e zabezpe i pre svojich ob anov dôstojnú existenciu, zvy ujúcu ivotnú úrove a sociálnu istotu. Síce správa EÚ o Slovensku v roku 2001 zistila, e tát má fun gujúcu trhovú ekonomiku, na alej pova uje za dôle itú úlohu al ie rozvíjanie a posilnenie právneho a in titucionálneho zázemia trhovej ekonomiky.
Nová rozvojová stratégia Z doteraz pou ite nej stratégie rozvoja ekonomiky zameranej na hospodárske odvetvi a, treba prejs na stratégiu regionálneho rozvoja. To predpokladá uskuto nenie podstatnej zmeny v hospodárskej politike. Podstatou tejto zmeny je, e hospodárska politika tátu sa nebude sústre ova na rozvoj jednotlivých, tzv. a ných odvetví, ale bude po dporova zaostalé regióny, ktoré zápasia so trukturálnymi problémami a bude in pirova ich trvalo udr ate ný rozvoj. Dôle itými aktérmi hospodárskej politiky sa stanú regionálne samosprávy. Tie budú hra v regiónoch úlohu hospodára. Výhodou hospodárskej stratégie zameranej na regionálny rozvoj je, e je postavená na vyu ívanie komparatívnych výhod du evných, prírodných, geopolitických, materiálnych a kapitálových zdrojov regiónov tým, e hospodárska truktúra regiónov sa pretvára na rozmanitú. Hospodársku truktúru regiónov treba zmeni tak, aby boli schopné vyrába aj v medzinárodnom meradle konkurencieschopné výrobky. Ak regióny uskuto nia úspe ný hospodársky rozvoj, to by znamenalo zlikvidovanie zna ných rozdielov v hospodárstve a ivotnej úrovni medzi nimi, o zaprí i uje aj rozvoj a rast celkovej národnej ekonomiky. Úloha tátu v ekonomike Úloha tátu v podmienkach trhovej ekonomiky je predov etkým stimula ná, regula ná a podporná, ktorou musí ur i smer al ieho vývoja a do procesov hospodársk ej sú a e mô e zasahova iba do tej miery, aby mohol zabezpe i rovnováhu a dynamický rozvoj celkovej ekonomiky. Zásadnou po iadavkou je, aby tát zabezpe il pre v etkých aktérov hospodárstva stabilné a vypo ítate né podmienky a zázemie. Splnenie tejto po iadavky je ve mi dôle ité aj z h adiska podpôr poskytnutých z predvstupových a -- po dosiahnutí lenstva v EÚ -- trukturálnych fondov. Podmienkou poskytnutia dotácií je, aby boli pou ité programovo, teda aby slú ili k uskuto neniu cie ov a priorít národného plánu regionálneho rozvoja, ktorý bol vypracovaný na viac ro né (5 -7) obdobie, a aby tieto dotácie umo nili pripojenie krajiny k vyspelým krajinám Európskej únie. Dôle itou úlohou tátu je, aby zodpovedajúc politickým, právnym, administratívnym, bezpe nostným a zahrani noobchodným výzvam, teda cez zapojenie do integra ných ekonomických procesov, zabezpe il vhodné podmienky k podnikaniu. Na e lenstvo v Európskej únii Najdôle itej ou vnútropolitickou, zahrani nopolitickou a ekonomickou prioritou Stran y ma arskej koalície je lenstvo SR v EÚ a NATO. Preto treba pristúpi k plneniu politických, právnych a ekonomických podmienok ako k prvoradému cie u.

4

Sme presved ení, e iba na e lenstvo v Európskej únii mô e zabezpe i pripojenie Slovenska k vyspelým tátom sveta, o pravdepodobne mô e prinies aj zvý enie ivotnej úrovne ob anov. Najdôle itej ou úlohou vlády a parlamentu nasledujúceho volebného obdobia je, aby plnením koda ských kritérií -- politických, právnych a ekonomických kritérií ± sa zrealizoval vstup SR do EÚ termínom 1. január 2004. Následne treba splni tzv. maastrichtské konvergen né kritériá, aby Slovensko u v roku 2006 dosiahlo lenstvo v Európskej menovej únii, a aby namiesto národnej meny vstúpila do platnosti spolo ná európska mena, Euro. Jedným z najdôle itej ích kritérií lenstva SR v EÚ je, aby bola zabezpe ená konvertibilita národnej meny, slovenskej koruny. Blí ením termínu vstupu SR do EÚ sa posilnia podpory poskytnuté úniou cez predvstupových fondov (PHARE, ISPA, SAPPARD) a po vstupe cez trukturálne fondy a kohézny fond. Treba vytvori vhodné administratívne podmienky v oblasti vypracovania projektov, zrealizovania a dozoru k prijímaniu týchto podpôr. Je ve mi dôle ité, aby tát, regióny a ostatné cie ové skupiny týchto podporných fondov disponovali pe a nými prostriedkami na spolufinancovanie.
Ekonomická rovnováha, rast a inflácia Treba zachova a posilni makroekonomickú rovnováhu, a sú asne popri zmenených svetových hospodárskych a vnútroekonomických podmienkach, pros triedkami hospodárskej politiky treba zabezpe i dynamický rozvoj ekonomiky. Jedným z najdôle itej ích úloh tohoto volebného obdobia je zabezpe enie pomerne vysokého, 4-5%-ného trvalo udr ate ného hospodárskeho rastu. Je to dôle ité predov etkým z h adiska zvý enia ivotnej úrovne a zlep enia ivotných podmienok obyvate stva, ale je nevyhnutné aj z poh adu priradenia sa Slovenska k lenským tátom EÚ. Vzh adom na to, e slovenské hospodárstvo je v zna nej miere orientované na export, treba dosiahnu , aby hybnou silou hospodárskeho rastu bolo zvý enie exportu. Pritom treba klás v nasledujúcom období dôraz na zvý enie vnútornej spotreby. Pomerne vysoká, 4-5%-ná úrove hospodárskeho rastu sa musí preukáza aj v raste reálnych miezd, aby sa tým zvý ila ivotná úrove obyvate stva, respektíve domáca spotreba, ktorá má o ivujúci vplyv na hospodárstvo. lenstvo v EÚ predpokladá zna né zvý enie úrovne miezd (minimálnej a priemernej mzdy). Z h adiska makroekonomickej stability a rovnováhy je ve mi dôle itou úloh ou udr anie inflácie na nízkej -- 5-7%-nej -- úrovni zabezpe ujúc tým relatívne stabilnú úrove príjmov, úspor, respektíve úrokových sadzieb. Predpokladáme, e na vývoj inflácie bude ma negatívny vplyv oslobodenie zatia regulovaných cien v energetickom sektore (plyn, elektrická energia, tepelná energia). Tento proces sa musí dokon i do plánovaného za lenenia Slovenska do EÚ, teda do 1. januára 2004. Z h adiska zabezpe enia hospodárskej rovnováhy, sociálneho mieru, a zvý enia ivotnej úrovne obyvate ov pova ujeme za ve mi dôle itú úlohu zna né zní enie neudr ate ne vysokej (19%-nej) úrovne nezamestnanosti. Dôle itým hospodársko-politickým cie om a úlohou je stla enie schodku platobnej bilancie tátu -- a v rámci toho schodku zahrani ného obchodu -- na úrove , ktorá je medzinárodne akceptovate ná a je umo nené jej bezpe né financovanie. Je to dôle ité aj preto, lebo práve tohoto ukazovate a pozorujú najviac burzové trhy, banky, ratingové agentúry a finan né in titúcie. Kým v roku 2000 sa podarilo zlep i bilanciu zahrani ného obchodu, vlani sme zaznamenali 100 miliardový schodok zahrani ného obchodu.

5

Rozvoj podnikate ského prostredia V záujme zvý enia hospodárskeho výsledku, konkurencieschopnosti a efektivity, vytvorenia a posilnenia súkromných podnik ov treba alej rozvíja podnikate ské prostredie, respektíve jeho niektoré prvky. Je opodstatnené, aby sa alej zní ilo da ové a odvodové za a enie, zjednodu ili sa právne podmienky a predpisy, respektíve sa zvý ila ich transparentnos , je potrebné vytvorenie právnej istoty a vymo ite nosti práva, zlikvidovanie korupcie at . Z h adiska hospodárskych trukturálnych zmien, respektíve vytvorenia pracovných miest a tým aj zní enia nezamestnanosti je nesmierne dôle ité zvy ovanie po tu a ekonomickej úlohy malých a stredných podnikov. Malé a stredné podniky zohrávajú dôle itú úlohu v uspokojení spotrebite ských po iadaviek, v roz írení sortimentu tovarov a spotrebite ských slu ieb takisto, ako dodávatelia nadnárodných spolo ností. Preto treba venova ve kú pozo rnos na podporu k vytváraniu takýchto spolo ností a u ah eniu podmienok ich fungovania. Zmena hospodárskej truktúry a pritiahnutie zahrani ného kapitálu Zmena hospodárskej truktúry je trvalým procesom. Av ak v transformujúcej sa ekonomike z centrálneho plánovaného riadenia na trhové hospodárstvo sú trukturálne zmeny nevyhnutnými predpokladmi zvý enia efektivity hospodárstva. Tento proces sa u za al, ale ia , jeho dynamické napredovanie sa zastavilo a pomalos trukturálnych zmien v podnikovej sfére sa stal rizikovým faktorom. Nevyhnutnými a jedinými efektívnymi prostriedkami k zabezpe eniu hospodárskeho rastu sú úspe né a rýchle trukturálne reformy, absencia ktorých by neumo nila dosiahnutie po adovanej dynamiky hospodárskeho rastu. Predchádzajúca vláda vylú ila z privatiza ného procesu zahrani ný kapitál, preto sme nútení uskuto ni hospodárske trukturálne reformy v porovnaní s okolitými krajinami so zna ným zme kaním a ve kým vynalo ením síl. Tento proces sa mô e zrealizova len s prílivom zahrani ného kapitálu. Podmienkou hospodárskych trukturálnych zmien je rast objemu zahrani ných investícií presahujúci tempo rastu HDP. V prípade prílivu dostato ného objemu zahrani ného kapitálu, ktorý sa dá pou íva bez vä ích rizík, je mo né sa vyhnú re triktívnej hospodárskej politiky. Takáto politika bola síce uplat ovaná kvôli udr aniu hospodárskej rovnováhy, av ak priniesla zní enie domácej spotreby. Objavenie nadnárodných spolo ností v slovenskej ekonomike popri rie ení problému absencie kapitálu znamenalo i zavedenie novej výrobnej truktúry a technológií na vysokej úrovni a tým aj príslu nej know-how, ktoré prinieslo nové exportné trhy. Tieto spolo nosti významne prispievajú k zvý eniu dynamiky hospodárskeho rastu, schopnosti exportu a exportného výkonu, a koniec koncom aj k pozitívnej tendencii v obchodnej a platobnej bilancii tátu, o vykazuje prebytok v národnom hospodárstve. Z h adiska o ivenia investícií je dôle itou po iadavkou al ie zni ovanie úrokových sadzieb. Vývoj úrokových sadzieb je závislý na vývoji inflácie a na udr aní schodku zahrani ného obchodu. Na Slovensku sa ia doteraz nevytvoril funk ný systém burzového trhu. Preto pova ujeme za jedným z najdôle itej ích úloh na ej finan nej politiky vytvori systém burzového trhu, ktorý bude kompatibilný s trhmi Európskej únie. Takisto chceme vytvára viacstup ový ú tovný systém cenných papierov, ochranu klientov obchodníkov s cennými papiermi (vytvorenie garan ného fondu), novú koncepciu obchodu s cennými papiermi at . Podmienkou efektívneho fungovania burzového trhu je existencia silných investorov na trhu, ktorí sú hlavnými nosite mi likvidity trhu (napr. poistné fondy, hypotekárne in titúcie at .). Úlohou týchto in titúcií je zhroma denie úspor, vytvorenie kapitálovej ponuky a jej pretvorenie na cenné papiere, respektíve podnikania (uzavretie obchodov).
6

Rie enie tátneho dlhu Najvá nej ou hospodársko-politickou úlohou nasledujúceho volebného obdobia bude zní enie vnútorného a vonkaj ieho tátneho dlhu. Po as Me iarovej vlády po vz niku samostatnej Slovenskej republiky tátny dlh sa takmer trojnásobil, jeho objem dosiahol skoro 11 miliárd amerických dolárov, 48% hrubého domáceho produktu (v prepo te 2000 USD na jednu osobu). Momentálne dve tretiny celkového tátneho dlhu predstavujú zahrani né dlhy podnikovej sféry kvôli zna ného deficitu zahrani ného obchodu. Hoci zahrani ný dlh sa v roku 2000 tro ku zní il kvôli zna nému zvý eniu exportu a zadr aniu importu, v roku 2001 schodok zahrani ného obchodu sa rekordne zvý il a presiahol hodnotu 100 miliárd Sk. Je v ak pote ujúce, e vo zvý ení importu zohráva dôle itú úlohu dovoz moderných výrobných technológií, zvy ujúc tým hospodársky výkon a efektivitu. Rie enie problémov tátneho rozpo tu V oblasti tátneho rozpo tu treba alej zní i prerozde ovaciu úlohu tátu, teda v porovnaní s hrubým domácim produktom treba zní i podiel objemu tátneho rozpo tu. Tým je mo né zabezpe i al ie zni ovanie paternalistickej úlohy tátu. Je dôle ité, aby sa zo tátnej sféry dostali al ie innosti a slu by do konkuren nej sféry, prípadne do tretieho sektoru. Máme na mysli sociálne, zdravotnícke, kolské, kultúrne a vzdelávacie slu by a innosti v bytovej, i telovýchovnej oblasti. Treba zabezpe i udr anie schodku tátneho rozpo tu na nízkej úrovni. Máme sa usilova o to, aby objem schodku nepresahoval 3,5% hrubého domáceho produktu a objem schodku celkového tátneho rozpo tu ( tát, samosprávy, tátne fondy, respektíve verejnoprospe né fondy a spolo nosti) 4% HDP. Zní enie schodku tátneho rozpo tu a následné zní enie tátneho dlhu má pozitívny vplyv na o ivenie finan ného trhu a v rámci toho na zní enie úrokových sadzieb, a tým nepriamo podnecuje aj hospodársky rast. Dôle itým a prvoradým cie om budúcej vlády bude finan ná decentralizácia tátneho rozpo tu, ktorá tým napomáha uskuto nenie fi kálnej decentralizácie v súvislosti s reformou verejnej správy. Uplatnenie princípu subsidiarity neznamená iba decentralizáciu kompetencií, ale aj finan nú decentralizáciu potrebnú k vykonávaniu týchto kompetencií. Rozvoj priemyslu V ekonomike Slovenska mal priemysel v dy rozhodujúcu úlohu a tento trend bude pokra ova aj na alej, preto e toto odvetvie má rozhodujúcu váhu vo vytvorení príjmov pre tát a pri produkcii výrobkov na vývoz. Pri vytváraní truktúry a kapacity priemyslu treba vychádza z mo ností odbytu na domácom trhu a mo ností roz írenia vývozu. V prvom rade treba rozvíja tie priemyselné odvetvia, ktoré sa zakladajú na domácich zdrojoch surovín. Je potrebné vylep i efektivitu a rentabilitu priem yselnej výroby. Podmienkou je re trukturalizácia priemyselnej výroby smerom k produktom s vysokou pridanou hodnotou a skvalitnenie technickej úrovne produktov. Dôle itou úlohou je zvy ovanie efektivity energetického priemyslu vyu itím alternatívnych zdrojov energie, ako aj výrobou a roz írením u ívania energeticky úsporných produktov. Z h adiska ma arského spolo enstva na Slovensku má výnimo ne dôle itú úlohu potravinársky priemysel. Je to dôle itý predajný trh pre výrobkov po nohospodárskej výroby v na ich regiónoch. Preto treba venova zvý enú pozornos tomu, aby potravinárske podniky boli v úzkej nadväznosti s po nohospodárskou výrobou a fungovali efektívne.

PO NOHOSPODÁRSTVO Na a strana venuje zvý enú pozornos agrárnemu sektoru, preto e po nohospodárstvo je rozhodujúcim odvetvím regiónov, kde ije ma arská men ina. Preto
7

je pre nás dôle ité, aby toto odvetvie dobre fungovalo a rozvíjalo sa, aby po nohospodársky výrobcovia mohli svojimi výrobkami vstúpi a úspe ne bojova na vnútorných i zahrani ných trhoch. Doteraz platná po nohospodárska politika nie je postavená na základnú po iadavku efektivity po nohospodárskej výroby a nie je orientovaná na výrobu, ale na udr iavanie extenzívnej po nohospodárskej výroby. V budúcnosti bude potrebná silnej ia podpora intenzívnej, efektívnej po nohospodárskej výroby a spracovate ského priemyslu, aby sa odvetvie pripravovalo na vstup Slovenska do EÚ. Preto e vstup SR do EÚ s poddimenzovanou priemyselnou výrobou postavenou na extenzívnu výrobu, respektíve s otvoreným vnútorným trhom by priniesol pre nás nevýhodnú pozíciu a odtrhnutie od európskeho stup a výroby. Pova ujeme za dôle ité zvý enie rentability po nohospodárskej výroby a spracovate ského priemyslu reguláciou spravodlivej ieho rozde ovania zisku ± medzi obchodníkmi a prvovýrobou ± z predaja produktov. Dôle itú rolu má aktívna podpora vývozu po nohospodárskych produktov, vyu ívajúc pri tom aktuálne predpisy OECD. Je ve mi dôle itá zmena tátnej dota nej politiky. Pri tom treba vychádza z podpory nárokov na výrobu a z charakteru danej oblasti, ako aj z podpory nárokov na efektívnu výrobu. Je potrebné zabezpe i rozsiahly a trhovo orientovaný systém dotácie po nohospodárstva, okrem toho zavedením novej a funk nej regulácie agrárneho trhu vytvori istotu predaja pre výrobcov. Pova ujeme za dôle ité, aby sa zabezpe ila rovnos medzi výrobcami rôznej ve kosti a výrobnými formami a budeme podporova zavádzanie nových technológií a systémov výroby. erpajúc z európskych skúseností budeme venova zvlá tnu pozorn os fungovaniu rodinných hospodárstiev. Vykonáme v etko v záujme toho, aby sa pôda neznámych vlastníkov dostala do vlastníctva obcí, a to po vypr aní termínu na zákonné vysporiadanie vlastníctva pôdy (do roku 2006). Dovtedy sa budeme zasadzova o to, aby obecné samosprávy dostali na základe zákona právo veta pri prenajímaní pôdy patriacej pod správu tátneho pôdneho fondu, prípadne aby mali mo nos vypoveda alebo prehodnoti u existujúci nájomný vz ah. Pokladáme za potrebné urýchli zákonom regulovaný p roces vysporiadania vlastníctva pôdy a definitívne dorie i otázku tzv. náhradných pozemkov, aby aj na nich mohla prebieha plnohodnotná po nohospodárska výroba. Treba vytvori mo nos na uplatnenie nároku na znovuzískanie vlastníckych práv v minulosti zo tátnenej pôde v tých prípadoch, ke oprávnený vlastník alebo jeho právoplatný dedi nie z vlastnej viny preme kal zákonom stanovené lehoty a z toho dôvodu jeho nárok kompetentné tátne orgány zamietli. V prípade dru stiev, ktoré u pre li procesom transformácie, treba dosiahnu to, aby ich vlastníci mohli pristupova k výrobe ako skuto ní vlastníci. Je potrebné definitívne vysporiada otázku dru stevných podielových listov, aby ich vlastníci mohli vystupova ako vlastníci skuto nej hodnoty. Je nevyhnutne dôle ité zatla enie prebujnenej byrokracie v po nohospodárstve, ktorá sa najviac prejavuje v dota nej politike a pri iadaní z avnenej nafty. Pod a ná ho názoru sú asné vedenie rezortu umelými preká kami brzdí rozvoj jednotlivých dota ných nárokov. Je potrebný jasný a ú inný systém noriem a kritérií orientovaný na výrobu, ktorý nevy aduje ve a úkonov od výrobcov, na druhej strane v ak zna ne prispieva k zvy ovaniu efektivity po nohospodárskej výroby. Pova ujeme za dôle ité postupné zavedenie a aplikáciu po nohospodárskych noriem a právneho postavenia EÚ. V priebehu rokovaní s EÚ treba venova zvý ený dôraz ochrane domáceho trhu a po nohospodárskej pôdy, ako aj zabezpe eniu rozde ovania dotácií EÚ medzi lenskými krajinami pod a rovnakých princípov.

8

REGIONÁLNY ROZVOJ, CEZHRANI NÁ SPOLUPRÁCA

I. REGIONÁLNY ROZVOJ Podobne ako v ostatných stredoeurópskych a východoeurópskych krajinách, prechod na trhové hospodárstvo aj na Slovensku zosilnili sociálno -ekonomické rozdiely medzi jednotlivými regiónmi krajiny. Ku koncu devä desiatych rokov, kvôli recesii priemyselnej výroby a kríze v po nohospodárstve do lo k zru eniu pribli ne pol milióna pracovísk. Krízy v rámci odvetví následkom prezamestnanosti, straty východného trhu pre zastaralý spôsob výroby a podnikov ého riadenia, nedostatku inova ného prieskumu a vývoja sa prirodzene prejavili aj ako regionálne krízy. V eobecne mo no vyhlási , e do naj a ej situácie sa dostali tie tradi ne priemyselno -po nohospodárske územia krajiny, kde zna nú as uchádza ov o zamestnanie tvorí rómske obyvate stvo, ktoré sa naj a ie prispôsobuje k zmenám. Po analýze hospodárskych trendov 90-tych rokov mo no kon tatova , e západné oblasti krajiny, v prvom rade v aka ich geografickej polohy a pomerne vybudovanej dopravnej infra truktúry, sa ah ie prispôsobili k zmenám. V rámci toho Bratislava a jej záujmové pásmo dosiahli mimoriadne výsledky nielen v domácom, ale aj stredoeurópskom meradle. Na základe Národného plánu regionálneho rozvoja, prijatého vládou 15.03.2001, následne predlo eného v Bruseli, v ak mô eme o akáva v blízkej budúcnosti zaostávanie al ích regiónov juhovýchodného Slovenska od ostatných regiónov. Politiku tátneho regionálneho rozvoja teda na alej charakterizuje predov etkým rie enie kríz, ktoré koordinovanou aplikáciou obmedzených tátnych zdrojov, dotácií zo strany Európskej únie a regionálnych zdrojov sa mô e pokú a o pridru enie zaostávajúch regiónov, respektíve o prevenciu vytvárania sa nových krízových oblastí. Zachovaním makroekonomickej stability, trukturálnymi zmenami v oblasti mikroekonómie a regionálnou politikou postavenou na rozvojových plánoch je mo né v nasledujúcom volebnom období dosiahnu 4 -5%-ný hospodársky rast. Ku koncu volebného obdobia na Slovensku -- ktoré u vtedy bude pravdepodobne lenským tátom EÚ -- udr aním tohoto, pomerne vysokého stup a ekonomického rastu sa mô e hrubý domáci produkt na jednu osobu priblí i ku 60% európskeho priemeru namiesto teraj ích 50%. K ú ovými úlohami hospodárskeho rastu popri udr aní makroekonomick ej rovnováhy sú: - prispôsobenie podnikovej sféry k podmienkam trhovej ekonomiky (so zvlá tnym zrete om na nové hospodárske prostredie po za lenení Slovenska do EÚ v roku 2004), - rozvoj udského potenciálu, ktorý zodpovedá výzvam novodobej spolo nosti informatiky 21. storo ia, - moderný rozvoj cestnej infra truktúry, ktorý zabezpe í prístup k jednotlivým regiónom krajiny, - roz írenie a modernizácia in inierskych sietí a sociálnej infra truktúry zodpovedajúce normám ochrany ivotného prostredia, - posilnenie viacfunk ného po nohospodárstva, roz íreného rozvojom vidieka (dedinský turizmus). SMK bude presadzova V oblasti podnikania: - roz írenie výroby a slu ieb vyu ívajúce vlastné zdroje krajiny a daného regiónu, - vytvorenie a rozvoj takých výrobných odvetví v priemyslu a slu bách, na ktorých je charakteristické vy í podiel pridanej hodnoty a schopnos výroby na export, - diverzifikáciu hospodárskej truktúry regiónov, o znamená posilnenie základu regionálnej stability,
9

- roz írenie zahrani ných investícií, zvý enie prí a livosti regiónov, - roz írenie výskumu a rozvoja regionálneho charakteru, zvý enie po tu takých technologických podnikov, informa ných a poradenských centier, ktoré sa pecializujú na prevzatie a udomácnenie nových technológií a Äknow -how³. - roz irovanie siete poradenských a rozvojových in titúcií (agentúr).
V oblasti rozvoja udských zdrojov - zvý enie vzdelanostnej úrovne obyvate stva, predov etkým v tých regiónoch (napr. ju né Slovensko), kde je podiel obyvate ov stredného a vysoko kolského vzdelania pod celo tátnym priemerom, - rozvoj a modernizáciu kolstva, zabezpe enie dostato ného technického vybavenia kolských zariadení, o najpresnej ie prispôsobenie odborného smerovania absolventov po iadavkám trhu práce so zrete om na progresívnu výrobu a slu by, - v regiónoch s vysokou nezamestnanos ou komplexný zásah tátu na trhu práce, o naj ir ie uplatnenie aktívnej politiky zamestnanosti, vrátane do asných opatrení slú iacich zapojeniu pracovnej sily, ktorá je k dispozícii do výrobnej innosti dbajúc aj na marginálne skupiny. V oblasti rozvoja infra truktúry - modernizovaním cestnej infra truktúry podporujeme roz írenie dostupnosti regiónov. V rámci toho SMK venuje zvý enú pozornos vybudovaniu ju ného ahu, ktorá by spojila dunajskostredský, galantský, aliansk y, novozámocký, levický, ve kokrtí sky, lu enecký, rimavskosobotský, ro avský, ko ický a ko icko -vidiecky okres. Na im cie om je, aby jeho výstavbu za ali v nasledujúcom volebnom období. Zárove budeme iniciova modernizáciu komunikácie medzi Ko icami a K rá ovským Chlmcom. - roz írenie komunikácie s integrovaným systémom, o by vyrovnalo nadmerné zvý enie premávky osobných automobilov, - v regiónoch s vysokou nezamestnanos ou podporujeme rozvoj takých malých lokalít, ktoré slú ia cestovaniu medzi bydliskom a pracoviskom napomáhajúc tým zlep eniu ancí na zamestnanie v danej lokalite. V ochrane ivotného prostredia: al ie zní enie zne istenia (za a enia) ivotného prostredia, - roz írenie technického vybavenia (infra truktúry) regiónov (plynové, vodovodné siete, siete odpadových vôd, isti e odpadových vôd, páleniská komunálneho odpadu) so zrete om na také malé regióny, ktoré sú najviac zaostalé od celo tátneho priemeru. V súvislosti s rozvojom vidieka a dedinským turizmom: - vyrovnaný regionálny rozvoj, ktorý je postavený na malé a stredne ve ké mestá s rovnomernou zemepisnou polohou, - rozvoj miestnych slu ieb a remesiel v malých obciach - zavedenie sociálnych krízových programov slú iacich k zastaveniu zaostávania a zanikaniu malých osád a lokalít, a sie tzv. ded inských správcov, mana érov rozvoja mikroregiónov, ktorí budú v rámci regiónu zodpovední za rozvoj viacerých malých usadlostí. Hlavnou úlohou dedinského správcu i mana éra bude rie enie spolo ných problémov malých obcí, vypracovanie rozvojových projektov a pomoc pri ich realizácii. - rozvoj dedinského turizmu (cykloturistiky, vodnej, lie ebnej, jazdeckej, po ovníckej, vinárskej, gastronomickej, portovej turistiky), preto e mô e by hlavným rozvojovým odvetvím oblastí síce zaostalých, ale disponujúcich dobr ými podmienkami.
10

Popri dedinskom turizme venuje SMK osobitnú pozornos aj rozvoju celého cestovného ruchu. Ten je toti medzi odvetviami svetovej ekonomiky na tre om mieste po naftovom a zbrojnom priemysle. Slovensko má v etky predpoklady na to, aby nále itým spôsobom profitovalo z tohoto ekonomického odvetvia budúcnosti. V záujme dosiahnutia tohoto cie a SMK bude presadzova : - uvedomovanie peciálneho medzirezortného a medziodvetvového charakteru cestovného ruchu a následne presun ústredných kompetencií na rezort regionálneho rozvoja, - uskuto nenie al ích investícií v oblasti infra truktúry, ktoré sú potrebné k rozvoji rekrea ného turizmu a cestovného ruchu, - zefektívnenie marketingovej innosti jednotlivých regiónov, - popri dne nom turizme zameranom na brati slavskú a ve kotatranskú oblas podporujeme tátom podporované rozvíjanie cestovného ruchu ostatných regiónov, ktoré disponujú dobrými podmienkami.
tátne prostriedky územného rozvoja: Plánovanie Hlavným prostriedkom ovplyvnenia politiky územného rozvoj a je plánovanie, ktoré je postavené na princípe partnerstva a je zosúladené so socio -ekonomickými partnermi. Sme presved ení, e vyu ívanie socio-ekonomických plánov vypracovaných v spolupráci s odbornými kruhmi i u na celo tátnej alebo regionálnej úrov ni sa mô e zastavi zaostávanie al ích regiónov a je mo né sa vyhnú vytváraniu nových krízových oblastí. Preto budeme presadzova , aby: - miestne a krajské samosprávy vypracovali svoje rozvojové plány tak, aby sa tie navzájom dop ali so tátnymi (vládnym i) rozvojovými plánmi, - vyu ívanie tátnych a európskych zdrojov sa ím komplexnej ie prispôsobovalo prioritám týchto plánov. Financovanie, finan né podpory Na ím cie om je, aby aspekt tátneho odvetvového financovania, ktorý sa tu po as dlhých rokov udomácnil, zmenil na územno-odvetvový, ktorý zodpovedá trendom EÚ. Budeme sa usilova o to, aby podpora na základe tátnej intervencie bola pou ívaná na - rozvoj malých a stredných podnikate ov, - rozvojovú innos lokálnych zdru ení, euroregiónov a obcí v takých zaostávajúcich regiónoch, ktoré - trvalo disponujú hor ími hospodárskymi výsledkami ako celo tátny priemer a v dôsledku trukturálnych zmien zápasia s hospodárskou krízou. Spolo ným charakteristickým znakom obidvoch krízových oblastí je vysoká nezamestnanos predov etkým v regiónoch ju ného a východného Slovenska (hlavne v blízkosti tátnych hraníc). Na uskuto nenie trukturálnych zmien v týchto regiónoch zo strany tátu treba venova zvý enú pozornos . Budeme presadzova , aby okrem priamych tátnych dotáci í na územný rozvoj sa v najzaostalej ích regiónoch objavili aj iné rozvojové prostriedky tátnej intervencie, ako napr.: - úverové kon trukcie (záruky na pô i ky, bonifikácia úrokov), - tátne prémie (napr. na vytvorenie pracovných miest), - mo nos výhodných odpisov (regionálneho alebo regionálno -odvetvového charakteru), zoh ad ujúc pritom, e zbli ujúce sa lenstvo v EÚ v prípade niektorých prostriedkov (napr. da ové ú avy) zna ne obmedzuje mo nosti vlády. Medzi rozvojovými dotáciami má osobitné miesto systém dotácií z EÚ, ktorý je zameraný na pozdvihnutie ekonomiky krajiny práve cez územný rozvoj. Budeme sa usilova , aby pou ívanie prostriedkov z predvstupových fondov bolo transparentné, respektíve

11

trukturálnych a kohéznych fondov, ktoré budú sprístupnené po dosiahnutí lenstva, a aby boli vytvorené rovnaké podmienky pre v etkých záujemcov. Prostriedky z týchto európskych fondov sa dajú pou íva iba spolufinancovaním projektov. Preto budeme presadzova vybudovanie takého kombinovaného systému financovania rozvojových projektov, v ktorých zohrajú významnú úlohu popri európskych fondov a tátnych zdrojov aj ekonomicky posilnené samosprávy a oprávnene dotované súkromné podniky. Krajské a miestne samosprávy, ako hlavné regionálne in titúcie územného rozvoja mô u vykonáva svoje zákonom stanovené kompetencie iba vtedy, ak budú disponova dostato ným finan ným krytím k zrealizovaniu svojich rozvojových plánov. Preto treba najprv vy lenením prostriedkov v tátnom rozpo te a následne plánovanou da ovou reformou zabezpe i samosprávam potrebné príjmy.
Mikroekonómia, in titucionálne financovanie Vo vyspelých krajinách pri vytvorení podmienok na in titucionálnu spoluprácu socio ekonomických partnerov s rozvojovým cie om sa rozvojové agentúry ukázali ako úspe né prostriedky. Preto bude SMK podnecova roz írenie siete poradenských a rozvojových in titúcií (agentúr). Na ím cie om je zefektívnenie innosti agentúrnej siete, koordinácia práce tátom dotovaných rozvojových agentúr a racionalizácia podpory. V roku 2001 prijala vláda zákon o priemyselných parkoch. Tým sa Slovensko dostalo bli ie k okolitým krajinám, kde vedecko-technologicko-inova né parky ako osobitné prostriedky územného rozvoja úspe ne slú ili na pritiahnutie investícií a na vytvorenie nových pracovných mie st. Záujemcovia mô u po iada o podporu na irokú kálu výdavkov v súvislosti so zalo ením priemyselných parkov, av ak musia spolufinancova projekt v objeme 30%. Na základe zákona iadate om mô e by iba miestna samospráva. Niektoré výdavky súvisiace so zalo ením parku - napríklad vyradenie pozemku z pozemkového fondu - v ak do zna nej miery za a ujú rozpo et samospráv. Preto budeme iniciova novelizáciu zákona o zria ovaní priemyselných parkov, aby sa roz íril okruh uchádza ov stanovených zákonom o zdru enia pre rozvoj fungujúce pri samosprávach, a tým by sa umo nil pou ívanie podnikového (a iného) kapitálu na zalo enie parkov. alej treba z ah i podmienky pre samosprávy a zdru enia na rozvoj v zaostávajúcich regiónoch na odkúpenie pozemkov, ktoré by slú ili na vybudovanie priemyselného parku. Podobne, ako u priemyselných parkoch treba in titucionálne podporova zo strany tátu tzv. podnikate ské inkubátory, ktoré slú ia posilneniu za ínajúcich malých a stredných podnikate ov. Tieto in titúcie zabezpe u jú na ur itý as za nízku cenu (spo iatku bezplatne) priestory, vybavenie, ako aj odborné poradenstvo. Lokalizáciu a hospodársku orientáciu, ktoré by zefektívnili zalo enie tátom podporovaných priemyselných parkov a podnikate ských inkubátorov, treba ur i v rámci Národného plánu územného rozvoja.

II. CEZHRANI NÁ SPOLUPRÁCA Cezhrani ná spolupráca tvorí osobitnú oblas regionálneho rozvoja. Slovenská vláda ratifikovala Európsky rámcový dohovor o cezhrani nej spolupráci územných celkov alebo in titúcií a jeho dopl ujúce protokoly, ktoré vstúpili do platnosti 2. mája 2000. Tým sa vytvoril medzinárodný rámec pre tých dohovorov, ktoré upravujú cezhrani nú spoluprácu s jednotlivými susednými krajinami. V zmysle dohody podpísanej s Ma arskom - podobne ako v prípade ostatných pohrani ných oblastí - bola vytvorená medzivládna zmie aná komisia, hlavnou úlohou ktorej bude rozvíjanie cezhrani nej spolupráce v oblasti slovensko-ma arských hraníc.
12

Do roku 2002 bol problém, e krajské a okresné úrady na Slovensku nedis ponovali kompetenciami cezhrani nej spolupráce, a tak územné samosprávy susedných krajín s podobným zámerom uzavreli zmluvy s rôznymi lokálnymi zdru eniami alebo euroregiónmi. Túto legislatívnu a in titucionálnu dieru vyrie il zákon o územných samosprávach , ktorý zaradil cezhrani nú spoluprácu medzi kompetencie týchto in titúcií. Na ím cie om je, aby sme vytvorili na centrálnej úrovni taký systému podmienok, ktorý zefektívni spoluprácu slovenských krajských samospráv s územnými orgánmi a in titúciami ostatných (predov etkým európskych) krajín. Hlavnou podmienkou k cezhrani nej spolupráci so susednými krajinami je sie ahko priestupných hrani ných priechodov, vhodných tak pre osobnú, ako aj nákladnú dopravu. Hodnotenie innosti existujúcich hrani ných priec hodov a navrhovanie prípadných roz írení je úlohou medzirezortnej zmie anej komisie pri Ministerstve financií SR. Osobitnú pozornos budeme venova tomu, aby kompetentné ústredné orgány pru nej ie a pozitívnej ie posudzovali iadosti obcí a mikroregiónov p ozd hraníc o zriadenie nových hrani ných priechodov. Tento krok vnímame ako rozvíjanie infra truktúry medzi dvoma krajinami, o bude rentabilnou investíciou aj vtedy, ke sa staneme lenmi Európskej únie. Po zániku hrani ných priechodov toti cestné komu nikácie a eleznice budú slú i aj na alej. Preto je na ím cie om vytvorenie takej siete hrani ných priechodov, ktorá mô e slú i aj nákladnej doprave. III. VZNIK KRAJSKÝCH SAMOSPRÁV Základom územného rozvoja je vytvorenie homogénnych a efektívnych regi ónov. Vznik krajských samospráv je z in titucionálneho poh adu dôle itým krokom aj v oblasti politiky územného rozvoja. Územné rozlo enie jednotlivých krajov v ak nezodpovedá princípu homogénnosti (napr. roz lenenie prirodzených regiónov, ako je Spi , itn ý Ostrov, Zemplín) a tým sa spochybní aj uplatnenie princípu efektivity. i u z h adiska homogenity, i u z poh adu efektivity treba prehodnoti územné samosprávne lenenie, vytvorené v roku 2001. SMK podporuje roz írenie právomocí regionálnych samospráv, a al iu regionálnu decentralizáciu, av ak s al ím presunom kompetencií je mo né sa zaobera iba po vytvorení územnej homogenity.
VEREJNÁ SPRÁVA A SAMOSPRÁVNY SYSTÉM

Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení pod íslom 788. zo d a 18. 11. 1998 zaviazala, e popri vytváraní optimálneho organiza ného a trukturálneho modelu verejnej správy uskuto ní aj decentralizáciu kompetencií tátu na základe princípu subsidiarity. Vytý ilo za svoju úlohu presun niektorých kompetencií orgánov miestnej tátnej správy na územné samosprávy a pris úbila aj prehodnotenie administratívneho lenenia SR z roku 1996. Hoci Slovenská republika, ako to bolo s úbené, v októbri 1999 ratifikovala Európsku chartu samospráv, ale s takými výhradami, e bolo vá ne naru ené uplatnenie princípu subsidiarity. Pri vytvorení územných samospráv vy ieho stup a, 4. júna 2001 Národná rada SR prijala hranice 8 krajov vytvorených me iarovou administratívnou reorganizáciou, ktoré sú neprijate né pre obyvate ov prirodzených regiónov. V aka politic kej innosti Strany ma arskej koalície do konca septembra boli schválené príslu né zákony, predov etkým zákon o presune niektorých kompetencií, bez ktorých by reforma verejnej správy stratila svoj význam. Vychádzajúc z týchto skuto ností je potrebné rie i aktuálne úlohy. ÚZEMNÉ SAMOSPRÁVY Právo ob anov zú astni sa na správe vecí verejných sa realizuje v innosti územných samospráv. Miestne a regionálne samosprávy patria medzi základných in titúcií
13

demokratického systému. Efektívnu samosprávu blízku ob an ovi mô u zabezpe i iba územné samosprávy so skuto nými právomocami.
Obecné samosprávy Európska charta miestnych samospráv - V zmysle Európskej charty miestnych samospráv obce a mestá majú právo na samosprávu. To znamená, e obecné samosprávy podstatnú as vecí verejných spravujú a riadia v rámci vlastných kompetencií v záujme miestnych obyvate ov. Centrálna moc musí akceptova ako prejav princípu subsidiarity, e verejné úlohy vykonávajú orgány verejnej správy, ktoré sú najbli ie ob anovi. Presun úloh na iný orgán verejnej správy sa mô e uskuto ni iba v súlade s ich typom, ve kos ou, respektíve s po iadavkami efektivity a hospodárnosti. V prípade presunutých kompetencií treba umo ni , aby tie mohli vykonáva obecné samosprávy prispôsobením k miestnym podmienkam. K tomu v etkému treba prija odsek 1. lánku 3., respektíve odsek 3. a 5. lánku 4. Charty. alej treba uzna právo miestnych samospráv na vlastné zdroje príjmov, respektíve právo na slobodné pou itie týchto prostriedkov v rámci svojich kompetencií. Pre ochranu ekonomicky a finan ne slab ích obecných samospráv na základe princípu solidarity treba vytvori in titúciu finan ného kompenza ného konania, a to bez obmedzenia slobody rozhodnutia týchto samospráv. Sú asne pri ur ení zdrojov miestnych samospráv treba konzultova s predstavite mi miest a obcí. tátne dotácie pre obce a mesta tie nemajú by zaviazané na financovanie vopred ur itých úloh a nemô e sa obmedzova právo miestnych samospráv na slobodnú innos a prijatie vlastných rozhodnutí v rámci svojich kompetencií. Rie enie týchto problémov je podmienené prijatím odseku 1.,5.,6.,7. lánku 9. Charty. - Slovenská republika musí uzna aj právo obcí sta sa lenmi medzinárodnej organizácie miestnych samospráv, respektíve aby mo nos spolupráce so samosprávami iných krajín. K uznaniu a realizovaniu týchto práv treba roz íri doposia prijaté lánky Charty s odsekmi 2. a 3. lánku 10. Charty.

Európsky rámcový dohovor o cezhrani nej spolupráci územných samospráv a orgánov verejnej správy U iu spoluprácu mestských a obecných samosprávnych orgánov na základe rámcového dohovoru a Dodato nej zápisnice . 1. treba v podstate zameriava na efektívnej ie rie enie obecných úloh a na rozvoj pohrani ných území v oblasti infra truktúry, ochrany ivotného prostredia, kultúry, rozvoja podnikania, po nohospodárstva a cestovného ruchu. K roz íreniu spolo nej innosti obcí a miest pohrani ných oblastí je potrebné podpísa Dodato nú zápisnicu . 2. Rámcového dohovoru, ktorá umo uje interteritoriálnu spoluprácu obcí. Územné samosprávy pri slovensko-ma arských hraniciach k rie eniu svojich spolo ných úloh mô u v plnej miere pou i bilaterálne prijatý vládny dokument, ktorý má názov ÄDohoda medzi Vládou SR s Vládou MR o podpore cezhrani nej spolupráce³. Rozvojové tendencie systému územných samospráv Zdokonalenie obecného samosprávneho systému si vy aduje, aby v práve verejnej správy presne zadefinovali rozsah pôvodných samosprávnych kompetencií a zoznam presunutých úradných kompetencií. Takisto je potrebné zadefinova v zákone o miestnych samosprávach povinné (obligatórne), respektíve dobrovo ne vykonávané samosprávne kompetencie a úlohy. Pri rozdelení kompetencií medzi jednotlivými stup ami samosprávy treba samozrejme bra do úvahy princíp subsidiarity. Pri al om presun e právomocí treba sledova cie upevnenia prirodzeného samosprávneho celku v súvislosti s vytvorenými regionálnymi samosprávami, prípadne pri decentralizácii tátnych právomocí.
14

Po as modernizovania verejnej správy treba zachova historickú spolo enskú hodnotu obcí, ako aj miestnu identitu. Obecné samosprávy by sa mali na vykonávanie niektorých decentralizovaných, v eobecných riadiacich úloh zdru ova popri akceptovaní prirodzených spádových oblastí a zachovaní skuto nej miestnej samostatnosti. Zdru ením obcí je toti mo né zvý i schopnos obcí na vykonávanie úloh a odbornos , a tým pádom sa vykazuje lep í výkon vo vykonávaní verejných slu ieb pre stránky. Zdru enie znamená lacnej iu samosprávne riadenie, o je dôle itým cie om dôslednej reformy verejnej s právy. Na riadenie a kontrolu spolo ného úradu vytvoreného systémom zdru ovania treba vytvori radu starostov zdru ených obcí. V tejto súvislosti treba umo ni medziobecnú spoluprácu samospráv okolo vä ích miest a samospráv mimo oblasti mesta. Ekonomické základy samospráv ur ia jednotlivé elementy komplexnej da ovej reformy, ktorá je sú as ou v eobecnej modernizácie verejnej správy. Základný princíp finan nej úpravy, ktorý sa vz ahuje na samosprávy, tvorí príjmový systém orientovaný na rôzne zdroje. Fi kálna decentralizácia obsahuje vytvorenie nového da ového systému, zmenu spôsobu vyrubenia daní, ur enie da ovej oprávnenosti, zmenu rozpo tových pravidiel, sformulovanie nových kritérií prerozdelenia daní, vypracovanie princípov dota ného systému a prijatie novej metódy finan nej kompenzácie (vyrovnania).
Regionálne samosprávy

al í rozvoj regionálneho (krajského) samosprávneho systému sa vy aduje uplat ovanie princípov Európskej charty regionálnej samosprávy v oblasti kompetencií (vlastných, presunutých), regionálnych vecí, finan ných zále itostí, finan ných otázok, kontroly pou itia prostriedkov, respektíve v súvislosti s ochranou regionálnych hraníc a ú asti na tátnych, európskych a medzinárodných veciach .
trukturálne zmeny v územnej samospráve Vytváranie územného orgánu verejnej správy na miestnej úrovni je výsledkom územnej organizácie tátu, toti jedným z predpokladov vytvorenia tátu je práve uplatnenie územného princípu. Územné lenenie tátu má dve základné celky: obec (dediny, mestá) a územný celok zahr ujúci územie viacerých obcí. V rámci obecnej siete oproti dedine majú mestá v ka dom prípade vlastnú spádovú oblas . V priestorovej truktúre usadlostí okolo vä ích obcí sa vytvárali ur ité spádové oblasti. Tieto oblasti majú význam aj pri r ozumnom a efektívnom vykonávaní samosprávnych, ale predov etkým úradných kompetencií súvisiacich s kompeten ným zákonom.

Právne postavenie mestských usadlostí Hlavnému mestu kvôli jeho centrálnej úlohe patrí medzi jednotlivými typmi miest osobitné právne postavenie, ktoré sa prejavuje v jednotlivých úlohách, kompetenciách a organiza nej truktúre verejnej správy. Mesto s právnym postavením kraja ( upy), ktoré vykonáva aj svoje územné kompetencie, vykonávanie ktorých nie je povinné pre ostatné mestá, má ir í okruh právomocí ako ostatné mestá. Samosprávy okolo ve komesta síce nie sú samostatné územné celky, ale sú vhodné na lep ie plnenie ur itých spolo ných úloh a na efektívnej ie a racionálnej ie vykonávanie presunutých úradných kompetencií. Správne spolky usadlostí mimo obvodu mesta síce nie sú územnými celkami, av ak sú skuto nými spolkami obcí, ich vytváranie si vy aduje verejná správa, ktorá je blízka ob anovi, a ktorá je postavená na princípe subsidiarity. Územnosprávne lenenie Administratívna reorganizácia Slovenska z roku 1996 je pokra ovaním bene ovej koncepcie verejnej správy, ktorá bola zameraná proti národnostiam. Táto protimen inová
15

politická prax, ktorá je v protiklade s princípmi európskej integrácie, vyvrcholila v roku 2001, ke slovenský parlament prijal ako základ systému krajských samospráv administratívne lenenie z roku 1996. Úplné ignorovanie historických, kultúrnych a tradi ných regionálnych väzieb pri vytvorení vy ích územných celkov ± na celom území Slovenska ± nikdy nemô e tvori základ budúceho demokratického usporiadania. Dne ný systém krajských samospráv treba pretvori na základe tradícií a s uplatnením princípu subsidiarity na upný systém, v ktorom sú vyrovnaným spôsobom rozdelené jednotlivé kompetencie medzi obcami a upou. Hlavné mesto Slovenska ± Bratislavu ± ako samostatný územný celok treba vyhlási za mesto s osobitnými krajskými ( upnými) samosprávnymi právomocami. Ako al í stupe rozvoja systému samospráv treba vytvori systém miest so upnými právomocami. V záujme stability územnej celistvosti tátu územie budúcich úp treba vytvori tak, aby zodpovedali základným demokratickým princípom na základe po iadaviek udu skuto ných regiónov postavených na geografickej, kultúrnej, národnostnej báze a na báze jednotlivých jazykových dialektov. Pri vytvorení nových územných celkov treba bra do úvahy hranice oblastí samosprávnych zdru ení okolo ve komesta, respektíve administratívno-politické hranice zdru ení obcí mimo spádových oblastí miest. Územné lenenie na ju nom Slovensku Princíp subsidiarity je mo né uplatni aj na uspokojenie po iadaviek národnostných men ín. V súvislosti s územnými samosprávami na rovnakej úrovni sa kompetencie dajú rozdeli aj diferencovane na základe ekonomických, geografických, histo rických, spolo enských, kultúrnych a jazykových po iadaviek. Pri zmene systému administratívneho lenenia treba zabezpe i vytvorenie území jednotlivých úp takým spôsobom, aby nedo lo k neopodstatnenému rozptýleniu lenov ma arského spolo enstva Strana ma arskej koalície na alej podporuje vytvorenie prirodzených regiónov, preto na ju ných územiach Slovenska navrhujeme vytvorenie Dolnozemskej (Podunajskej) upy, respektíve Gemersko-novohradskej upy. Na severnom Slovensku navrhujeme vytvorenie Spi skej upy, ktorá je organickým celkom na tomto území.
OCHRANA IVOTNÉHO PROSTREDIA

K zabezpe eniu blahobytu a zdravého ivota sú nevyhnutné vhodné podmienky v oblasti ivotného prostredia. Strana ma arskej koalície venuje zvý enú pozornos trvalo udr ate nému rozvoju, teda harmonizácii ekologických a sociálnych podmienok, o má za následok vytvorenie zdravého prostredia obyvate stva. Je to oprávnená snaha aj preto, lebo jednotlivé regióny Slovenskej republiky -- patrí sem aj ju né a juhovýchodné Slovensko -- musia zápasi s a kým ekonomickým a ekologickým dedi stvom. a ká ekonomická situácia, ia , zna ne obmedzila finan né prostriedky, ktoré je mo né pou íva na rie enie problémov ivotného prostredia. Nedosta ujúca ekologická infra truktúra, respektíve niekedy aj jej absencia jednozna ne preká ala ekonomickému rozvoju, obmedzovala príliv zahrani ných investícií a má nepochybene kodlivé následky aj na zdravie loveka. Preto je jedným zo základných cie ov Strany ma arskej koalície, aby jednozna ne podporovala investície v oblasti ochrany ivotného prostredia a likvidáciu zaostalostí regiónov v tejto oblasti, ktoré sú badate né predov etkým v okresoch ju ného a juhovýchodného Slovenska. Z tohoto poh adu dosiahla politika SMK zna né úspechy, ve priniesla do ekonomicky a ekologicky najzaostalej ích regiónov v porovnaní z predchádzajúcim obdobím viac investícií. Zdôraz ovanie odvetvového charakteru princípov ochrany ivotného prostredia ekologizácia rozvoja spolo nosti - u nie je iba elaním, ale je nevyhnutnou podmienkou. Platí to aj opa ne, teda problémy ivotného prostredia sa majú rie i sú asne
16

s hospodárskymi, spolo enskými problémami, treba ich rie i vo vzájomnej nadväznosti. Preto bude SMK podporova v etky innosti a organizácie, cie om ktorých je zabezpe enie trvalo udr ate ného rozvoja. Bude podporova a zdokonali innos vládnej Rady pre trvalo udr ate ný rozvoj. Zachovanie ivotného prostredia je na ou spolo nou zodpovednos ou, ktorá vy aduje spoluprácu. Tieto dva rozhodujúce princípy - spolo ná zodpovednos a spolupráca - sú piliermi volebného programu SMK. Na uplatnenie týchto princípov chce SMK rie i nasledovné úlohy:
Základné ciele politiky ivotného prostredia Základnou tézou spolo nej zodpovednosti a spolupráce je rozvoj ekologického myslenia obyvate stva. K tomu je potrebné zdokonali informa ný systém ekologických otázok. Sú asne treba zdokonali a zabezpe i slobodný prístup k informáciám pre v etkých ob anov. Budeme klás ve ký dôraz na ekologickú výchovu na v etkých úrovniach. Budeme venova zvlá tnu pozornos na prípravu a zabezpe enie u iva v ma arskom jazyku spolupracujúc s medzinárodnými orgánmi a organizáciami z MR. Takisto pova ujeme za dôle ité podporu mimovládnych organizácií a ich rozvoj hlavne v okresoch na ju nom Slovensku, kde sú v tejto oblasti ve ké rezervy, budeme sa opiera o existujúce a fungujúce organizácie (napr. skautské organizácie, Svetová organizácia ma arských profesorov, Ipe ská únia, G öncöl). Príroda a krajina: na e kultúrne dedi stvo Príroda, okolitá krajina je na ím najvä ím spolo ným pokladom a sú asne aj kultúrnym dedi stvom. Budeme vyu íva v etky prostriedky na zachovanie a zve a ovanie prírodnej a biologickej pestrosti a tradi nej truktúry krajiny, ktoré sú rozhodnými faktormi identity a lásky k vlasti. Zachovanie, prípadne obnovenie typických znakov krajiny nie je iba kultúrnou po iadavkou, ale - cez cestovný ruch a dedinský turizmus - je aj ekonomickým faktorom. Výrazne to platí pre ju né Slovensko, kde nedominujú vysoké vrchy, ale roviny a nízke pahorkatiny. V záujme horeuvedených skuto ností budeme podporova a rozvíja územný systém ekologickej stability a územné plánovanie na ekologickom základe. Budeme presadzova vytvorenie a riadenie nových, obzvlá chránených prírodných oblastí. Ochrana prírodných zdrojov Jedným z najdôle itej ích ekologických cie ov Strany ma arskej koalície je podpora vybudovania ekologickej infra truktúry, predov etkým v ekologicky zaostalých okresoch. Urobíme v etko preto, aby pokra oval proces, ktorý sa za al za posledné tyri roky, a ktorý v porovnaní s predchádzajúcim obdobím priniesol významný objem investícií, predov etkým v najzaostalej ích okresoch, vrátane okresov ju ného a juhovýchodného Slovenska. Na ím konkrétnym cie om je: zabezpe enie ím vä ích finan ných prostriedkov na nasledovné úlohy: - zvý enie po et obcí napojených na dia kový vodovod, kanalizáciu a isti ky (hlavne v okresoch ju ného Slovenska) na zabezpe enie vhodných podmienok pre zahrani ných investorov, - ochranu prírodných zdrojov energie, zach ovanie kvality spodných a povrchových vôd, podporujeme pou ívanie miestnych vodných zdrojov, - rekultiváciu starých, odstavených zberní odpadkov a v eobecné zlikvidovanie odpadkov na ich obcí, - podporujeme rozvoj miestneho hospodárenia s odpadkami, a podnikanie v tejto sfére, vrátane podpory projektov poslaných na Recikla ný fond. Ekologická verejná správa - tátna správa a samospráva Jedným zo základných princípov udr ate ného rozvoja je, aby ochrana a kontrola prírody a prírodných zdrojov energie nebola v rukách tej istej in titúcie, ktorá ich vyu íva,
17

i hospodársky zu itkuje. Inými slovami: nemala by sa uplatni sebakontrola, lebo to mô e vies k zni eniu a iracionálnemu zu itkovaniu zdrojov energie. V dôsledku nedokon enia procesu reformy verejnej správy nezanikli okresné úrady, nevytvorili sa peciálne siete. SMK bude na alej podporova zabezpe enie nezávislosti rozhodovania v oblasti ochrany ivotného prostredia, teda v zmysle koncepcie reformy verejnej správy vytvorenie siete peciálnych ekologických ú radov. SMK bude podporova vykonávanie ekologických právomocí samospráv.
Medzinárodná environmentálna politika Je nespochybným faktom, e ekologické kody nere pektujú tátne hranice. Medzinárodná environmentálna politika má rozhodujúci význam, ktorý má alekosiahly vplyv na ekonomiku jednotlivých regiónov, na tok významných technológií a finan ných zdrojov. Spolupráca zamerajúca sa na ochranu ivotného prostredia, na zlikvidovanie kôd pritom silne ovplyv uje aj v eobecné politické ovzdu ie. Strana ma arskej koalície v posledných tyroch rokoch prebrala zna ný podiel pri tvorbe medzinárodnej environmentálnej politiky, na i politici obsadili najvy ie pozície v medzinárodných organizáciách na ochranu ivotného prostredia, a vo ve kej miere prispeli k zvy ovaniu medzinárodného uznávania Slovenska. SMK bude na alej podporova plnenie medzinárodných dohôd, predov etkým prijatie a vykonávanie ekologických po iadaviek EÚ aj preto, lebo zásluhou rezortu, riadeného predstavite om SMK - napriek vá nej za iato nej retardácii - sa Slovenskej republike podarilo uzavrie kapitolu ochrany ivotného prostredia, ktorá je zaradená medzi naj a ie kapitoly v procese integrácie. Okrem právneho zosúladenia strana sa usiluje o identifikáciu a vyu itie finan ných zdrojov Ú nie, slú iacich na zlep enie fyzického stavu ivotného prostredia, uprednost ujúc nevyrie ené zásobovanie pitnou vodou, kanalizáciu a istenie odpadových vôd. Strana pritom bude presadzova úzku spoluprácu so susednými krajinami, predov etkým v oblasti ochrany hrani ných riek, vytvárania a riadenia spolo ných povodí a chránených území, vypracovania a realizácie spolo ných projektov. Spolupráca takého druhu je vo zvý enej miere potrebná na hrani nom území ju ného Slovenska, kde sa nachádzajú zna né prírodné hodnoty a zdroje energie. Politika SMK bola úspe ná aj v tejto oblasti podarilo sa nám dosiahnu : - rekvalifikáciu Slovenského Krasu pri hranici na národný park, ím sa dostal na úrove Národného parku Aggtelek na ma arskej strane hranice. - vyhlásenie jaský na oboch stranách hranice za sú as svetového dedi stva pod zá titou UNESCO, - pový enie podzemného potoka Styx a rieky Ipe na vodný biotop pod a medzinárodnej klasifikácie Ramsar, - zahájenie prípravných prác v záujme za lenenia tokajskej vinárskej oblasti do kultúrneho regiónu svetového dedi stva. Tento program je mo né uskuto ni iba spolo nou zodpovednos ou a priebe nou spoluprácou zo strany spolo nosti. SOCIÁLNA POLITIKA

Poh ad SMK na budúcnos z h adiska sociálnej politiky je zameraná na zlep enie ivotných podmienok rodín a kvalitatívnych podmienok ivota.
Rizikové faktory Hospodárska a sociálna politika sa v Európe v zna nej miere zlú ila. Sme sú as ou takých procesov, ktorých ú inok perspektívne mô e zaprí ini ve mi hlboké spolo ensko politické zmeny, a ktoré sociálnu politiku ur ia, ako výrobný faktor. Na druhej strane je

18

potrebné rie i aj tie rizikové faktory, ktoré v hospodárskych a spolo enských procesoch mô u vyvola vá ne napätia. Zachovanie hospodárskej konkurencieschopnosti európskeho regiónu je v zna nej miere podmienené rozvojom udských zdrojov. Nako ko skoro v etky krajiny Európy sa vyzna ujú prestarnutím, nerie enie otázky dostáva konkurencieschopnos do vá neho nebezpe enstva. Ve kú zá a znamená nezamestnanos , ktorá v jednotlivých regiónoch Slovenska predstavuje 4,5% a 39%. V rámci toho nezamestnanos v okresoch s obyvate stvom ma arskej národnosti sa pohybuje v rozmedzí od 8,5% do 39%. Miera chudoby kvôli nezamestnanosti vykazuje narastajúcu tendenciu, pod prachom chudoby ije 11% obyvate stva. Dlhodobý ú inok chudoby nastoluje sociálnu izoláciu, a je ohrozená anca rôznych generácií na za lenenie. Nako ko chudoba a nezamestnanos je viazaná na regióny, hrozí nebezpe enstvo nenapravite ného zaostávania regiónu. Nevýhodné postavenie ma arského spolo enstva charakterizuje skuto nos , e vä ina Ma arov ije v regiónoch postihnutých nezamestnanos ou, kde miera chudoby je vä ia a prakticky je ohrozená rovnos ancí budúcej generácie. Sú asne musíme vyhovie novým výzvam, ktoré v zna nej miere ovplyv ujú budúce udalosti. Ur ujúcim procesom budúcnosti je globalizácia. K zachovaniu európskej spolo nosti musíme zú itkova situa né výhody európskeho regiónu, ktoré sa nachádzajú predov etkým v udských zdrojoch. Preto európska st ratégia nie náhodou a nie samoú elne stavia na koncepciu spolo nosti s vedomostnou základ ou. Nako ko prestarnutím populácie sa dostali do nebezpe enstva systémy sociálnej starostlivosti, prehodnotenie ich fungovania a ich re trukturalizácia je nevyhnutná vo v etkých európskych krajinách. Zdá sa, e aj in titúcia rodiny sa dostala do krízy. Rodiny sú oraz a ie schopné rie i pripadajúce úlohy. Profesionálny postup a zabezpe enie rodiny sa asto dostávajú do protipólov, pomer rozvodov, ako aj pomer a po et detí narodených mimo rodiny vykazuje zvy ujúcu tendenciu. In titúcie spolo enskej solidarity sú oraz slab ie, preto sa do krízy mô e dosta aj kres anský systém hodnôt, charakterizujúci európske spolo nosti. Následkom toho sa ako nová úloha javí zachovanie spolo enskej súdr nosti, zosilnenie sociálnej kohézie. V záujme spolo enskej spravodlivosti je krajne naliehavou po iadavkou zvy ovanie rovnosti ancí. Jedným z najefektívnej ích spôsobov je zvy ovanie úrovne vzdelanosti, ktorá patrí medzi najdôle ite j ie charakteristiky ancí na trhu práce.
Ciele sociálnej politiky 1. Reforma sociálnej politiky - spravodlivej ia sociálna starostlivos Dokon enie reformy sociálneho poistenia je nevyhnutným predpokladom udr ania dôchodkového systému. Posilnenie princípu p ois ovania je zavedenie druhého piliera dôchodkového poistenia, o je neuskuto nite né bez zavedenia osobných ú tov. oraz a ie sa udr uje podiel dôchodkov na priemernej mzde. Stabilizovanie systému sociálnych dávok, posilnenie tátnej podpory pre rodiny sa pred parlamentnými vo bami zrealizuje, prídavky na deti má ka dé die a právo dosta a na návrh SMK sa do zákona dostal aj princíp valorizácie. V al om období treba zvlá podporova tie rodiny, z ktorých deti nav tevujú koly. V záujme zvy ovania vzdelanosti treba v prípade kolopovinných detí zmeni rodinné prídavky na prídavky na vzdelanie. Treba umo ni erpanie rodi ovskej dovolenky aj pre starých rodi ov. Reformou systému sociálnych podpôr chceme posilni záujem o zamestnanie. Na ím cie om je zní i závislos tých, o sú odkázaní na pomoc. Poskytovanie sociálnych dávok chceme v prípade dospelých a práceschopných osôb podmie ova vykonávaním práce, preto e aj tým sa dá zní i mo nos zneu ívania sociálnych dávok. Zamestnávate ov ilegálne zamestnávaj úcich pracovníkov by sme prísne trestali, lebo práca na ierno znamená al iu zá a pre poctivých ob anov. Pokladáme za ú inné zavedenie doplnkových dávok pre pracovníkov
19

Výzvy

v ni ích mzdových kategóriách. Jedným slovom -- zasadzujeme sa o to, aby práca znovu nadobudla vá nos . Pokladáme za iaduce modifikova podporu na bývanie v tom zmysle, aby sa zabránilo tomu, e by sa rodiny a jednotlivci, ktorí sa prechodne dostali do a kej finan nej situácie, stali bezdomovcami. Ke e dostupnos sociálnych práv závis í predov etkým na informovanosti ob anov, SMK pravidelne pripravuje informa ne bulletiny v ma arskom jazyku o dostupnosti a podmienkach podpôr. Zní enie nezamestnanosti - zabezpe enie blahobytu poctivou prácou V roku 2001sa po dlh om ase znova zvý ili reálne mzdy. Analýzy zárove potvrdzujú, e príjem polovice zamestnancov sotva dosahuje 85% priemernej mzdy. Strana ma arskej koalície je presved ená, e výhoda zalo ená na lacnej pracovnej sile je neudr ate ná. Ako to potvrdzuje aj prax a medzinárodné poro vnania, investori pred investovaním zva ujú predov etkým kultúru práce, vypo ítate nos politického a ekonomického prostredia, a funk nos bankového systému. Udr anie minimálnej mzdy na nízkej úrovni mô e zú i mo nosti vnútorného trhu, preto chceme, aby sa v budúcnosti minimálna mzda postupne priblí ila k 50% platnej priemernej mzdy. Aj tým by sme chceli podporova záujem obyvate stva o zamestnanie, preto e v dôsledku rastu rozdielu medzi minimálnou mzdou a dávkou sociálnej pomoci bude znova výhodné nastúp i do zamestnania. Najvä iu skupinu nezamestnaných tvoria absolventi a dlhodobo nezamestnaní. V prípade absolventov mô u zní i mieru nezamestnanosti predov etkým podporné programy - uskuto nenie procesu túdia cez nieko ko stup ov vzdelania, mo nos druhého a tretieho znovuza ínania. Budeme iniciova vypracovanie programového balíka vlády na podporu prvého zamestnania. Ako jednu z jeho sú astí navrhujeme zvý i tátny príspevok pre zamestnávate a na výdavky spojené so zamestnancom o 50%. Zvý enie zamestnanosti sa dá dosiahnu zvý ením vzdelanostnej úrovne. K zlep eniu situácie malých a stredných podnikate ov je mo né sa dopracova zjednodu ením zalo enia podnikate skej aktivity, zní ením da ového za a enia, respektíve marketingovou innos ou. V záujme zvý enia ancí hendikepovaných udí treba zabezpe i dostupnos mo nosti al ieho vzdelania. Pretlá anie a sankcionovanie práce na ierno je celospolo enským záujmom. Zvý enie zamestnania na iastkový úväzok je tie jedným z mo ností zní enia nezamestnanosti. Strana ma arskej koalície podporuje návrat matiek s malými de mi do zamestnania (pokia je to aj ich záujmom), o je rie ite né okrem prácou na iastkový úväzok aj rôznymi podpornými programami. Zladenie rodinných a profesijných funkcií má nielen sociálno politický, ale aj ekonomický význam. Rozvoj elektronickej ekonomiky vytvára al ie pracovné mo nosti. 2. Zastavenie írenia chudoby Chudoba je predov etkým následkom nezamestnanosti. Postupné zvý enie minimálnej mzdy mô e zvý i rozdiel medzi mzdou a sociálnou podporou, o má motiva ný vplyv na zamestnanie a mô e zní i rozdiel medzi domácou mzdou a úrov ou miezd v EÚ. Podobný efekt sa dá dosiahnu aj zní ením da ového za a enia, prípadne jeho zru enia predov etkým v najni ích mzdových kategóriách. oraz pá l ivej ím problémom ka dodennej spolo enskej reality je zlikvidovanie problémov bezdomovcov a zabezpe enie dostupnosti sociálnych bytov, o SMK podporovala aj doteraz. Zatla enie sociálneho vylú enia, zvý enie rovností ancí jednotlivých generácií nie je iba silnou európskou snahou, ale je nevyhnutnou podmienkou vyu ívania udských zdrojov. Regenerácia zaostalých regiónov, vyu ívanie ich mo ností a zdrojov je prioritnou úlohou regionálnych samospráv, mo nosti ktorej bude zabezpe ova jeden z najdôle itej ích trukturálnych fondov, Európsky sociálny fond. Administratívnu kapacitu na privolanie zdrojov tohoto fondu do predpokladaného termínu vstupu Slovenska do EÚ treba vybudova aj na regionálnej úrovni. Pred dosiahnutím riadneho lenstva sa máme pripravi
20

na uplatnenie európskeho modelu zlikvidovania chudoby. Sociálna ochrana ohrozených skupín (zdravotne a telesne postihnutí, ve ké rodiny, neúplné rodiny, invalidní a starí) a vytvorenie mo ností na dosiahnutie ich blahobytu si vy aduje al ie úsilia. Zrealiz ovaním Národného programu pre telesne postihnutých mô e alej zlep i integráciu zdravotne postihnutých. Zabránenie al ieho zaostávania obyvate ov rómskych osád je mo né dosiahnu v spolupráci s na imi samosprávami a ich aktívnou innos ou. 3. Zabezpe enie rovnosti ancí Jedným z prioritných smerov európskej sociálnej politiky je vytvorenie rovnosti medzi rodmi a eliminácia v etkých foriem diskriminácie na základe pohlavia. Odstránenie skrytej diskriminácie, zní enie rozdielu medzi zákonnou a skuto nou r ovnos ou na trhu práce a v oblasti odme ovania je aj uká kou stavu demokracie. Zvy ovanie ú asti ien vo verejnom ivote je tie jednou z foriem na prekonávanie skrytej diskriminácie, enormne nízke zastúpenie ien vo verejnom ivote je neodôvodnené a pod a SMK aj neudr ate né. Vytvorenie súladu medzi rodinnými a profesionálnymi úlohami, zlep enie podmienok zamestnanosti ien má nielen sociálno -politický, ale aj hospodársky význam. Slu by poskytnuté rodinám zosil uje aj roz írenie mo ností starostlivosti a p odpory v rámci rodiny. Integráciu na trhu práce men ín a skupín na okraji spolo nosti pova uje SMK tie za významnú úlohu. Zatla enie násilia v rodine je základnou podmienkou k dôstojnosti ivota. 4. Zlep enie sociálnych slu ieb Zlep enie kvality ivota starých udí pod a SMK je mo né uskuto ni poskytnutím slu ieb v ich vlastnom prostredí. Medzi plánované ciele patrí decentralizácia slu ieb a zlep enie kvality slu ieb prispôsobením k po iadavkám obcí, efektívna aplikácia sociálnych kompetencií obcí a regionálnych samospráv, respektíve vybudovanie financovania na viacerých základoch. Vytváranie sociálneho partnerstva pod a princípu rozdelenej zodpovednosti je nevyhnutné pri rie ení spolo enských problémov. Preto dôle itou úlohou v nasledujúcom volebnom období je postupné zapájanie neziskových organizácií do vytvárania sociálnych slu ieb a spravodlivej ie rie enie financovania slu ieb. Premena detských domovov na in titúcie rodinného typu taktie patrí medzi opatrenia na nápravu nedostatkov spolu s roz írením siete adoptívnych rodi ov. Medzi ciele SMK patrí zalo enie núdzovej linky, ktorá by bola prístupná v materinskom jazyku pre tých, ktorí sú odkázaní na pomoc. tát nemá zabezpe i blahobyt, ale má vytvori podmienky na dosiahnutie blahobytu.
ZDRAVOTNÍCTVO

Je známym faktom, e zdravotná situácia ob anov ma arskej národnosti je hor ia ako celoslovenský priemer. Pre zmenu tejto situácie navrhujeme komplexné rie enie, ktoré má za cie prevenciu a efektivitu. SMK v oblasti zdravotníctva sa usiluje o vytvorenie dostupnosti, rovnosti a solidarity v rámci fungujúceho trhového hospodárstva. Transforma ný proces zdravotníctva obsahujúci v eobecnú a peciálnu ambulantnú starostlivos sa dostala do závere nej etapy. Pritom bola otvorená komplexnej ia oblas premeny, ktorá zahr uje privatizáciu polikliník a premenu niektorých nemocníc na neziskovú in titúciu. Vytvorili sa zákony o komorách a zdravotníckych profesiách. Roz írila sa sie pohotovostnej záchrannej slu by, o predstavuje ve mi dôle itý krok pre vidiek. Zalo ením samospráv na východe aj v oblasti zdravotníctva zosil uje spravodlivej ie uplatnenie regionálnych záujmov. Na im jednozna ným cie om je pokra ovanie zahájeného transforma ného procesu a jeho urýchlenie. Zdravotnícka starostlivos musí by dostup ná pre ka dého a v strede
21

záujmu musí stá pacient. Preto je potrebné roz írenie siete ambulancií, respektíve dokon enie ich privatizácie, ako aj vytvorenie systému domácich lekárov a posilnenie siete peciálnych lekárov, vytvorenie podmienok vo ného preda ja. Takisto je potrebná optimalizácia siete aj z h adiska pacienta a starostlivosti o pacientov. Pod a demografických ukazovate ov sa musíme usilova o optimálnu podporu detských lekárov. Ambulancie zbavené od dlhov sa má previes do správy samospráv. Treba dokon i vybudovanie siete záchrannej slu by, ktorá prispieva k lep ej zdravotníckej starostlivosti vidieka. Z h adiska nemocníc je dôle ité zosilnenie decentralizácie. Vhodným finan ným pozadím sa musí vytvori mo nos vä ieho zásahu zo strany regiónu . Pre rovnakú starostlivos na prevádzkovanie v etkých in titúcií sú potrebné rovnaké financie. Preto pod a nás úhrada za nemocni nú starostlivos by sa mala odvíja od diagnózy, okrem toho by sme mali uskuto ni akreditáciu jednotlivých ústavov. Presadzujeme poctivé rozde ovanie finan ného rizika starostlivosti medzi pois ov ami a in titúciami. Z prostriedkov ro ného tátneho rozpo tu vo zvý enej miere budeme podporova zachovanie potrebnej úrovne výbavy nemocníc. Je dôle ité posilni diagnostiku a presadzova privatizáciu laboratórií, resp. diagnostických centier. Je potrebné centralizova iba peciálnu nemocni nú starostlivos , resp. plánovanie preventívnych programov a kontrolu ich vykonávania. Vzh adom na zlý zdravotný stav obyvate stva v ju ných okresoch, aj pre nás je dôle ité vypracovanie takých preventívnych vy etrení a programov, v ktorých sú rovnako zainteresované zdravotné pois ovne, pracovníci v zdravotníctve, zamestnanci a zamestnávatelia. Je nevyhnutné zavies in titúciu Ähospic³, ktorá poskytuje charitatívnu starostlivos a bolo by to mo né vykona v spolupráci s cirkevnými in titúciami. Je nutné presne ur i , ktoré slu by a náklady na starostlivos sú preplácané z rozpo tu zdravotných pois ovní a ktoré nie. Podporujeme zavádzanie sprievodné ho, alebo doplnkového systému v zdravotnom poistení. Presadzujeme zalo enie novej finan nej politiky, ktorá je zalo ená na viacstup ový systém platieb ( tátny, regionálny rozpo et, pois ovne, sponzori, pacienti, výhodný bankový úver a záruka). Pova ujeme za potrebné zavádzanie ú innej politiky zásobovania liekmi, kde sa uplat uje kladná motivácia zo strany pois ovní vo i in titúcií zdravotníckej starostlivosti. Musíme podporova predaj domácich lacnej ích liekov. V prípade liekov pre detí treba zavies , aby príspevok zo strany pacienta bol iba symbolický. Podporíme o etrenie chronických chorôb a zabezpe enie potrebných liekov (kardiovaskulárne choroby, cukrovka). V innosti zdravotných pois ovní sa má zavies spravodlivej ie a efektívnej ie rozde ovanie. Budeme presadzova zavádzanie prísnej ej kontroly zo strany tátu a regiónu, ako aj vytvorenie podmienok skuto nej sú a e. Budeme venova pozornos rozvoju odborných udských zdrojov, ako aj kompatibilite systému výchovy odborníkov k podmienkam EÚ. V rámci rovnosti ancí pre mladých, za ínajúcich lekárov treba vypracova výhodný úverový systém. V zmysle medzinárodných dokumentov sa majú dôsledne uplat ova práva pacientov. Budeme podporova zvy ovanie práva zásahu lekárskej komory do prípravy a tvorby zák onov. Je nutné roz íri programy na prevenciu po kodzovania zdravia a zlep i zdravotnícku osvetu v materinskom jazyku. Pova ujeme za dôle ité aktívny prístup ob anov k zachovaniu zdravia, resp. zavedenie finan ného ohodnocovania v zdravotníctve pod a miery zodpovednosti.
UDSKÉ PRÁVA, NÁBO ENSTVO A PRÁVNE POSTAVENIE MA AROV NA SLOVENSKU

V uplynulom volebnom období v porovnaní s predchádzajúcim nastal ve ký pokrok aj v oblasti dodr iavania udských práv, posilnenia demokratického systému a postavenia národnostných men ín na Slovensku. Aj z toho h adiska mala ú as SMK vo vláde
22

rozhodujúci význam. Výsledky sa ukázali predov etkým v národnostnom kolstve, kultúry, v obnovení a rozvoji národnostných in titúcií. Zlep ilo sa spolo enské postavenie, pocit sebavedomia Ma arov na Slovensku, a zmenila sa aj celková spolo enská klíma. Nepodarilo sa nám v ak zlep i ústavné postavenie národnostných men ín, nebol prijatý zákon o financovaní men inovej kultúry, ale ani zákon o pou ívaní jazykov národnostných men ín neprinieslo výrazné zlep enie v právnom postavení Ma arov na Slovensku. V oblasti udských práv bol ve kým pokrokom ústavné a zákonné zakotvenie in titúcie ombudsmana, verejného ochrancu práv. Vytvorenie tejto in titúcie bolo prioritným cie om Strany ma arskej koalície od zostavenia vlády. Aj v budúcnosti budeme sledova innos verejného ochrancu práv a kladieme vä í dôraz na to, aby jeho innos zah ala i dodr iavanie práv národnostných men ín. Moderná právna, aj spolo enská prax zabezpe uje rovnaké práva a rovnos ancí pre mu ov i ien tak v pracovnom, ako aj vo verejnom ivote. Prax na Slovensku v ak sved í o inom. eny dostávajú za tú istú prácu ni iu mzdu ako mu i, a pri uplatnení vo verejnom ivote musia zápasi s rôznymi predsudkami. Pod a na ich najnov ích vedomostí sa eny asto stávajú obe ami domáceho násilia. Strana ma arskej koalície bude venova v budúcnosti zvý enú pozornos týmto otázkam, aby eny boli skuto ne rovnoprávne na Slovensku. Treba zabezpe i rovnaké ance pre vä inu a etnické men iny v práci, vo vzdelaní a vo v etkých oblastiach ivota. Na Slovensku je spomenutá rovnos ancí pre príslu níkov dvoch najvä ích národnostných men ín, pre Ma arov a Rómov zabezpe ená iba iasto ne. Obidve spolo enstvá vykazujú zna né zaostávanie v oblasti vzdelania, v truktúre zamestnanosti a spolo enskom tatúte v porovnaní so slovenským priemerom. Zlikvidovanie tejto nepriaznivej situácie je mo né iba pozitívnou diskrimináciou. Strana ma arskej koalície dôsledne bojuje proti v etkým formám otv orenej a skrytej diskriminácie. Preto v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov budeme presadzova zru enie povinnosti uvedenia národnostnej príslu nosti na úradných listinách, tla ivách a v iných oblastiach ivota. Prijatím antidiskrimina ného zákona chceme presadi zákaz rasovej, etnickej, nábo enskej a inej diskriminácie. Strana ma arskej koalície podporuje zrovnoprávnenie Rómov v ka dej oblasti ivota. Zasadzujeme sa o vypracovanie takých programov, ktoré sú postavené na aktívnej ú asti Rómov, zní uje ich zaostávanie v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a bývania. Pova ujeme za dôle ité, aby aj Rómovia si na li svoje uplatnenie v na ej krajine. K tomu napomáha aj projekt vy kolenia rómskych asistentov. Títo odborníci po návrate do vlastnej komunity by sa mali pri ini o organizovanie Rómov bez zasahovania vonkaj ích inite ov. Administratívne lenenie vytvorené v roku 2001 stup uje nevýhodnú situáciu Ma arov na Slovensku, preto sa bude SMK na alej usilova o vytvorenie prirodzených regiónov aj na ju nom Slovensku. Hoci Strana ma arskej koalície po as svojho pôsobenia vo vláde dosiahla viaceré úspechy v oblasti posilnenia udských a men inových práv v praxi, pova uje za svoj dlhodobý cie zabezpe enie ústavných garancií týchto práv podobne, ako aj pri jatie zákona o národnostných men inách, ktorý by podrobne rozoberal a spresnil tieto práva pre výkonnú moc. Táto zákonná úprava by mala stanovi a roz íri okruh existujúcich men inových in titúcií a upravova aj ich fungovanie. V záujme toho treba zákonom zakotvi aj systém financovania men inovej kultúry. Budeme sa usilova o to, aby sa zvý ila vzdelanostná úrove Ma arov na Slovensku a budeme sa zasadzova za vytvorenie samostatnej univerzity s vyu ovacím jazykom ma arským. Strana ma arskej koalície re pektujúc nezávislos cirkví a bude na domácich a zahrani ných fórach na alej bojova za splnenie oprávnenej po iadavky ma arských katolíkov ijúcich na Slovensku ± za vymenovanie ma arského biskupa, resp. za vytvorenie ma arského biskupstva. Pokladáme za svoju úlohu dorie i vzdelávanie katolíckych teológov v ma arskom jazyku.
23

SMK bude presadzova in titucionalizovanie Teologickej akadémie Jána Kalvína, legislatívnu podporu pre diakonskú slu bu v reformovanej cirkvi a navrátenie zhabaného majetku reformovanej cirkvi. Ú as SMK vo vláde je zmenou oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu v tom, e oslabla protima arská nálada a nenávis podnecovaná zhora. Prinieslo v eobecné uspokojenie to, e na tátnych úradoch zaobchádzajú s Ma armi tak, ako s rovnoprávnymi ob anmi a aj úradníci rozprávajú so stránkami po ma arsky. Pri zostavovaní vlády sa SMK zaviazala: Po as tyroch rokov vládnutia nenastolí po iadavku zalo enia ma arskej univerzity, zru enie právnych následkov Bene ových dekrétov, ktoré boli prijaté na základe princípu kolektívnej viny, respektíve nebude po adova vytvorenie územnej autonómie na etnickom princípe. Ako protihodnota týchto ústupkov sa dostala do vládneho programu zvý enie priemernej vzdelanosti Ma arov na Slovensku na úrove slovenskýc h spoluob anov, prijatie zákona o pou ívaní jazyka národnostných men ín, ktorá by mala eliminova negatívny vplyv jazykového zákona, prijatie charty regionálnych alebo men inových jazykov, presun pôdy neznámych vlastníkov pod správu obcí. Jazyková charta bola ratifikovaná parlamentom, bol prijatý zákon o pou ívaní jazykov národnostných men ín, av ak za ne nehlasovali poslanci NR SR za SMK, preto e nezabezpe uje roz írenie jazykových práv men ín. Nebol úspe ný ná návrh v rámci novely Ústavy, aby bola zru ená jej preambula, ktorá bola sformulovaná v duchu národného tátu. V diskusii o zmene ústavy sa dostali do popredia také otázky, ktoré síce boli sú as ou vládneho programu, av ak na i koali ní partneri neboli ochotní ich plni . Medzi týmito otázkami bola aj otázka pôdy neznámych vlastníkov i vytvorenie samostatnej fakulty pre výchovu ma arských pedagógov. Napriek dohode v obidvoch oblastiach vládne na alej neistota, preto e postup absolútneho konsenzu presahuje mo nosti tejto koalície. Av ak parlament na n ávrh SMK schválil zákon o vytvorení in titútu ombudsmana, verejného ochrancu práv. Otázka financovania kultúry men ín tie nebola vyrie ená. SMK pova uje za k ú ový problém reformu verejnej správy a v rámci toho aj územnosprávne lenenie, preto e vytvorenie krajských samospráv a roz írenie právomocí miestnych samospráv sú principiálnymi otázkami. Kým v územnosprávnom lenení sa nám nepodarilo dosiahnu dohodu s na imi koali nými partnermi a zákonodarný zbor znovu odobril administratívne lenenie z ias Vladimíra Me iara z roku 1996, vo vytvorení a roz irovaní kompetencií samospráv sme boli úspe nej í. V aka SMK disponujú miestne a regionálne samosprávy takými kompetenciami, aké e te na Slovensku nikdy nemali, av ak to e te stále nie je pod a SMK dosta ujúce. Stále sa nám nepodarilo potla i tátnu moc medzi mantinely moderného právneho tátu, ktorý je zalo ený na základe princípu subsidiarity. Najvä í pokrok sme zaznamenali v kolstve. Po dlhých rokoch posledné tyri roky boli pre nás obdobím, ke sme nemus eli bojova proti snahe tátnej moci v záujme zachovania ma arských kôl. Ani v tátnej správe nepracoval to ko udí ma arskej národnosti, ako v tomto volebnom období, aj ke sa situácia nevyvinula v dy tak, aby ísla zodpovedali pomeru Ma arov na Slovensku i politickej váhe SMK. Je známe, e po vytvorení vlády v roku 1998 na i partneri nám neumo nili, aby sme vo v etkých okresoch, kde SMK bola ví azom parlamentných volieb, okresné úrady riadili osoby delegované na ou stranou. Zo v eobecných cie ov sa nám podarilo úspe ne splni tie, ktoré posilnili princíp právneho tátu na Slovensku a zlep ili ance Slovenskej republiky sta sa lenom NATO a Európskej únie. Integrácia nám poskytuje mo nos , aby sme znovu sformulovali tie otázky, ktoré sa v poslednom období dostali do pozadia, prípadne aby sme splnili na e neuskuto nené ciele. Proces integrácie teda nie je prostriedkom iba z h adiska v eobecnej modernizácie na ej spolo nosti, ale aj pri posilnení a zlep ení právneho postavenia ma arského spolo enstva a jednotlivcov na Slovensku.
24

Je evidentné, e zlep enie právneho postavenia Ma arov na Slovensku je neoddelite né od procesu, výsledkom ktorého bude lenstvo SR v Európskej únii. Tú súvislos v ak nie je mo né vyklada tak, e lenstvo v Európskej únii bude rie i v etky existujúce problémy, ale musíme ich vyrie i v rámci procesu roz írenia. SMK pova uje za dôle ité doteraj iu innos Stálej ma arskej konferencie a podporuje jej al ie fungovanie. Najdôle itej ie problémy ma arského spolo enstva na Slovensk u je mo né rozdeli do dvoch skupín:
Otázky súvisiace s medzinárodnými dokumentami 1. Odporú ania Rady Európy z roku 1993 - Pou ívanie názvov tých obcí v jazyku men ín, kde je pomer obyvate ov ma arskej národnosti viac ako 20%. Teraz je mo né pou íva iba ma arské ozna enie. Právo by sa malo roz íri na základe odporú ania Rady Európy aj na oficiálne pou ívanie názvov obcí. - Na ou snahou je zabezpe i , aby sa priezviská ien inej národnosti ako slovenskej nebolo mo né prekrúti v hovorovej re i alebo v tla i. Teda aby aj v médiách a iných neoficiálnych stykoch sa malo pou íva priezvisko v jeho zákonnej, registrovanej podobe. Ak je teda priezvisko eny zapísané do matriky v ma ar ine, tak by sa malo v ade pou íva vo forme bez koncovky -ová. To je mo né dosiahnu iba zmenou zákona, toti platný zákon poru uje právo osobnosti. - Treba vyradi zo slovenského právneho poriadku následky princípu kolektívnej viny. K tomu sú potrebné novelizácie konkrétnych zákonov. - Treba vylú i takú reorganizáciu verejnej správy, v dôsledku ktorej boli na trbené práva men inových spolo enstiev i príslu níkov men ín. Splnenie tohoto odporú ania Rady Európy si vy aduje novelizáciu zákona o územnosprávnom lenení. 2. Ciele v súvislosti so Zmluvou medzi MR a SR o dobrom susedstve a priate skej spolupráci -- teda základnou zmluvou: - SMK bude presadzova zefektívnenie práce zmie anej komisie kontrolujúcej lánok 15. základnej zmluvy dotýkajúceho sa ma arského spolo enstva na Slovensku. - Budeme iniciova prehodnotenie, respektíve zmenu zákon ov v oblastiach, ktoré súvisia s lánkom 15. základnej zmluvy v záujme vytvorenia súladu s týmto lánkom. - Pova ujeme za principiálnu po iadavku, aby boli zrealizované na Slovensku zásady zakotvené v základnej zmluve a v nej zahrnutých medzinárodných dokume ntoch, ktoré súvisia so kolstvom, kultúrou, verejnou správou, samosprávou a s efektívnou ú as ou na rozhodovaní. 4. Otázky súvisiace s Európskou chartou regionálnych alebo men inových jazykov: - SMK bude navrhova zákonné zrealizovanie charty ratifikovanej Ná rodnou radou SR. - Európska charta regionálnych alebo men inových jazykov ratifikovaná slovenským parlamentom vytvára významný právny základ pre men iny ijúce na Slovensku pre roz írenie ich jazykových práv. K vyvinutiu reálneho práva je potrebné parlamento m novelizova zákon o pou ívaní jazykov národnostných men ín v oblasti kolstva, súdnictva, v práci orgánov verejnej a tátnej správy, v médiách, hospodárskom a spolo enskom ivote a v oblasti stykov s materskou krajinou. Presadzovanie tejto novely pova uje SMK za svoju prioritu. - V súlade s chartou a návrhom zákona SMK o pou ívaní jazykov národnostných men ín z roku 1998 bude strana presadzova al ie rozvíjanie zákona o pou ívaní jazykov národnostných men ín. SMK pripravuje vlastnú správu o zrealizovaní c harty v Slovenskej republike.

25

Otázky nepriamo súvisiace s medzinárodnými dokumentami - V zmysle základnej zmluvy snaha o vytvorenie men inovej samosprávy je Národnou radou SR legitimizovaným cie om, preto bude SMK navrhova roz írenie systém men inových samosprávnych in titúcií. - V zmysle odporú aní Rady Európy z roku 1993 sformulovaných smerom na Slovenskú republiku, respektíve na základe men inového rámcového dohovoru Rady Európy, ako aj pod a odporú ania . 1201 (ktoré tvoria organickú sú as základnej zmluvy) je mo né revidova územnosprávne lenenie Slovenska, respektíve prehodnoti územnosprávne lenenie z roku 1960, ktoré zmenilo nevýhodným smerom pomer obyvate ov ma arskej národnosti. - V zmysle Európskej charty regionálnych alebo men inových jazykov je m o né hodnoti ma arský jazyk ako regionálny jazyk, preto sa bude SMK usilova o uznanie tohoto hodnotenia. Vzh adom k tomu, e zákon o krajských samosprávach prijatý v roku 2001 v jednotlivých krajoch negatívne ovplyvnil pomer obyvate ov tak, e bolo poru ené právo na efektívnu ú as na správe vecí verejných, preto sa dostalo ma arské spolo enstvo vo v etkých krajoch do men inového postavenia, a je mo né nás tam v dy prehlasova . Preto sa stala zmena územnosprávneho lenenia nevyhnutnou, ale vzniknutá situ ácia si vy aduje aj novelizácie iných zákonov. Popri ústavnom zakotvení men inových samospráv je nevyhnutné prijatie jedného vykonávacieho predpisu, ktorý by zabezpe il úplné zrealizovanie existujúcich ústavných práv, vrátane financovania verejných in titúcií ma arskej men iny, ale aj iných národností, vrátane kolstva. Je evidentné, e spomínané otázky sú principiálneho charakteru v záujme toho, aby sme mohli napredova smerom k vytvoreniu rovnosti ancí a práva. Sme presved ení, e ako tartovaciu iaru mô eme stanovi nasledovné ciele: - zmenu územnosprávneho lenenia, - uzákonenie systému samosprávnych in titúcií ma arského spolo enstva a iných men ín, - zru enie následkov právnych noriem prijatých na základe princípu kolektívnej viny v právnom poriadku SR. KOLSTVO

Strana ma arskej koalície pova uje výchovu a vzdelávanie za strategickú oblas rozvoja spolo nosti a nevyhnutný pilier uplatnenia jedinca v spolo nosti. SMK pova uje za dôle ité zabezpe i dostupnos výchovy a vzdelávania na v etkých úrovniach, zabezpe enie slobodnej vo by medzi kolskými zariadeniami, rovnosti ancí a rovnocenného hodnotenia. O akáva, aby Slovenská republika postupovala v tejto oblasti na základe príslu ných medzinárodných dokumentov a dohôd. Strana ma arskej koalície dosiahla v oblasti kolstva v tomto volebnom období zna ný úspech aj z poh adu ma arského spolo enstva, aj z celospolo enského h adiska. Tieto výsledky boli dosiahnuté v oblasti zákonodarstva, riadenia a financovania kolstva. Najdôle itej ie úspechy z h adiska ma arského spolo enstva: - Podarilo sa nám zastavi nevýhodné tendencie, ktoré postihli ma arské koly. - Obnovili sme dvojjazy né vysved enia a dvojjazy nú pedagogickú dokumentáciu. - Napriek demografickému poklesu boli zalo ené nové základné a stredné koly. - Podarilo sa nám dosadi do pôvodnej funkcie riadite ov kôl, ktorí boli ododvolaní predchádzajúcou vládou. - Bola odstránená finan ná diskriminácia kôl s vyu ovacím jazykom ma arským. - Z h adiska riadenia kolstva bolo národnostné kolstvo riadené zodpove dným tátnym tajomníkom, na Ministerstve kolstva bol vytvorený Odbor národnostného
26

-

kolstva a vo viacerých okresoch boli zodpovední za riadenie odborov kolstva predstavitelia ma arskej národnosti. Podarilo sa nám zastavi úpadok malých kôl a stabilizova ich pomery. Ministerské nariadenie o prijímacích pohovoroch na stredné koly malo pozitívny vplyv na koly s vyu ovacím jazykom ma arským. Dosiahli výrazné zlep enie v oblasti rozvoja technickej infra truktúry. Univerzity a vysoké koly z MR otvorili svoje pobo ky na Slovensku v regiónoch, s po etnou ma arskou men inou.

V celoslovenskom meradle pova ujeme za najdôle itej í výsledok, e sa nám spolu s na imi koali nými partnermi podarilo zastavi úpadok celého kolstva, demokratizova riadenie (predov etkým obnovením kompetencií kolských rád). Bol pripravený dlhodobý strategický plán kolstva pod názvom MILLENIUM, na základe ktorého koncom volebného obdobia sa prijal nový kolský zákon. Je ve mi dôle ité, aby sa prijal nový zákon o vysokých kolách, zákon o vede a technike, respektíve zákon o Slovenskej akadémii vied. Bol prijatý zákon o financovaní a decentralizácii kôl a kolských zariadení a bol novelizovaný zákon o transformácii odborných u ilí . Prijatím zákona o tátnej správe sa výrazne zlep ilo finan né ohodnotenie u ite ov. Popri pozitívnych výsledkoch nemo no zabudnú ani na tie s uby, ktoré sa nám nepodarilo splni . Je na alej ve kým problémom predov etkým zabezpe enie výchovy pedagógov, zd havý proces zalo enia ma arskej fakulty. Ak predst avitelia Univerzity Kon tantína Filozofa v Nitre dodr ia svoj s ub na zriadenie fakulty pre prípravu ma arských pedagógov, v tom prípade mô eme zaznamena pokrok ku koncu volebného obdobia. ia , nepodarilo sa nám vybudovanie in titucionálneho zázemia na i ch kôl, preto budeme venova v nasledujúcom období plneniu tejto úlohy zvý enú pozornos . Strana ma arskej koalície presadzuje modernizáciu slovenského kolského systému tak, aby sa vytvorili vhodné podmienky pre za lenenie ná ho kolstva ako rovnocennej sústavy do vyspelých kolských systémov. V záujme toho pova uje SMK za rozhodujúce: - aby sme vzdelávanie pokladali za vec verejnú, fungovanie a ciele ktorej zodpovedajú záujmom a cie om jednotlivca, slobodného ob ana, - k ú ového aktéra zmien, autonómneho pedagóga, ktorý je odborne vyu ený a dbá o dodr iavanie zákonov, - slobodu jednotlivca a jeho zodpovednos za vlastné vzdelanie, - toleranciu, ako základ prijímania národnostných, etnických, rasových, nábo enských a svetonázorových odli ností, - obsahovú a trukturálnu rôznorodos a pestros foriem vzdelávania, - demokraciu v riadení kolstva a uplatnenie princípu subsidiarity. V záujme uplatnenia horeuvedených téz: - treba venova výchove zvý enú pozornos , - treba uskuto ni obsahovú rekon trukciu a modernizáciu u iva, - treba vypracova celo tátne tandardy, základné u ebné osnovy a systém skú ok, - treba klás vä í dôraz na zabezpe enie kvality výchovy a vzdelávania, na meranie výsledkov a na vytvorenie zdravého sú a enia, - treba presadzova osvojenie komunika ných schopností, cudzích jazykov a vedomosti v oblasti výpo tovej techniky, - treba polo i nové základy výchovy pedagógov a vytvori in titucionálne predpoklady dou ovania pedagógov, - treba posilni samostatnos kôl. V záujme zachovania, vzrastu a rozvíjania ma arského spolo enstva na Slovensku Strana ma arskej koalície v plnej miere podporuje výchovu a vzdelávanie v materinskom jazyku,
27

zabezpe enie rozvoja a dostupnosti men inového kolstva od materských kôl a po vysoko kolské zariadenia so v etkými pecifický mi vlastnos ami. V súlade s Ústavou SR treba zabezpe i al ie roz írenie systému kôl s vyu ovacím jazykom men ín pod a legitímnych potrieb národnostných men ín ijúcich na Slovensku. V du evnom vývoji die a a zohrávajú ve mi dôle itú úlohu prvé roky v ýchovy a vzdelávania. Pedagogické výskumy podporujú rozvíjanie osobnosti v pred kolskom a kolskom veku v materinskom jazyku. Musíme vytvára podmienky k tomu, aby rodi ia mohli v ade vyu íva túto mo nos . Preto v spolupráci s ka dým záujemcom a dotknutou osobou venujeme ve kú pozornos zápisu do materských a základných kôl. SMK pova uje za svoju úlohu dôslednú ochranu vzdelávania v materinskom jazyku vo i vnútorným a vonkaj ím silám usilujúcim sa na obmedzenie a odbúranie národnostného kolstva. SMK razantne vystupuje vo i v etkým zákonom, nariadeniam, opatreniam a iniciatívam smerujúcim k tomu, aby na trbili, ni ili na e ústavné práva na výchovu a vzdelávanie v materinskom jazyku, obmedzili pou ívanie materinského jazyka v na ich in titúciách. Pripisujeme ve ký význam vyu ovaniu národnostnej histórie, pestovaniu men inovej kultúry a tradícií. Tým by sme posilnili aj íreniu tolerancie na Slovensku. Strana ma arskej koalície nepochybuje o rovnocennosti a rovnakej dôle itosti jednotlivých predmetov, av ak výrazne podporuje vyu ovanie materinskej re i a nadväzne aj národnej literatúry a histórie, a pritom aj zlep enie kvality vyu ovania slovenského ako tátneho jazyka, respektíve svetových jazykov a informatiky. Moderný výchovno-vzdelávací systém tretieho tisícro ia vychádzajúci z princípu kvality je nepredstavite ný bez pomocného in titucionálneho zázemia. Prioritou kolskej politiky SMK sú piliere kvalitatívnych zmien systému, polo enie výchovy a vzdelávania na vedecké základy, uplatnenie informácií vý skumov v praxi, pestros pou ívaných metód, do kolenie pedagógov a jednotlivcov, vzdelávanie po as celého ivota. V záujme uskuto nenia horeuvedených cie ov je potrebné vybudovanie vzdelávacích in titúcií a v rámci toho aj odborného poradenského a hodnotia ceho systému pre materské a základné koly s vyu ovacím jazykom ma arským. V rámci tátneho pedagogického ústavu, metodických centier a al ích in titúcií poskytujúcich odborné poradenstvo treba zabezpe i samostatnú organiza nú zlo ku na pedagogické, meto dické, didaktické a predmetové dou ovanie. V rámci in titucionálneho zázemia treba posilni výskumy, ktoré slú ia na vyhodnocovanie efektívnosti vzdelávania. Zasadzujeme sa za vytvorenie národnostných centier na rozvíjanie a kontrolu u ebných osnov, lebo p okladáme za principiálnu zále itos , aby boli u ebné osnovy men inových kôl vypracované v spolupráci s pedagógmi. In pektoráty treba pretvori na tzv. systém expertov a treba klás dôraz na vytvorenie bázy kolských expertov pre národnostné kolstvo. Zabezpe enie dostupnosti vzdelávania a výchovy patrí k základným princípom SMK. Pokladáme za dôle ité podporu iakov a tudentov, ktorí sú v nepriaznivej finan nej situácii. Pre nich navrhujeme zavedenie adekvátneho systému tipendií a iných ú inných zvýhodnení. Navrhujeme zmeni existujúci systém tudentských pô i iek nasledujúcim spôsobom: zvý ením základného imania treba umo ni , aby sa o pô i ku mohlo uchádza o najviac záujemcov, respektíve v záujme o najvä ieho obehu pe azí chceme podporova o najskor ie splatenie pô i ky. Pod a ná ho názoru je podstatným prvkom vzdelávacieho systému peciálna výchova a mimo kolská záujmová innos pre mladých, ktorí si vy adujú osobitnú pozornos , pre iakov so slab ím prospechom, ako aj pre talentovaných tudentov. Preto bude SMK presadzova zvý enie finan nej podpory pre vyh adávanie a pestovanie talentov, respektíve u ah enie nepriaznivej situácie hendikepovaných detí v záujme o najrýchlej ej integrácie. Strana ma arskej koalície venuje osobitnú pozornos pedagó gom, ako najdôle itej iemu a nevyhnutnému elementu výchovno -vzdelávacieho procesu. Vytý ili
28

sme si za cie obnovenie a zlep enie spolo enského, morálneho a finan ného ocenenia v etkých pedagógov, u ite ov, profesorov, vychovávate ov po núc u ite kami mater ských kôl a po vysoko kolských pedagógov. SMK bude podporova al ie zvy ovanie platov pedagógov (bez zvy ovania úväzku) a zavedieme systém výhodných úverov pre za ínajúcich pedagógov. Tento systém predstavuje nízko úro né úvery s 5 -10 ro nou splatnos ou viazané na kúpu bytu, bytového zariadenia, výstavbu bytu. Uvedomujeme si, e konkurencieschopné odborné vedomosti a vzdelanie pedagógov mô e garantova iba komplexný systém, preto bude SMK presadzova pretvorenie truktúry výchovy a al ieho vzdelávania pedagógov, obnovenie odborných znalostí, respektíve podporu in titúcií zabezpe ujúce rozvoj kompetencií. V tejto súvislosti bude SMK podporova plán vytvorenia Domu ma arských pedagógov. SMK chce zabezpe i domáce pestovanie vedy, rozvoj vedeckosti Ma aro v na Slovensku, vytvorenie úzkej spolupráce medzi existujúcimi vedeckými kruhmi a in titúciami. Takisto musíme dosiahnu , aby Slovensko vytvorilo podmienky k tomu, aby reprezentatívne organizácie národnostných men ín mohli efektívne spolupracova v rozvoji a realizácii programov súvisiacich s men inovým kolstvom. Vedomá diskriminácia negatívne ovplyv uje relatívny priemer Ma arov vysoko kolského vzdelania, ktorý je viac ako o polovicu men í ako celo tátny priemer. Tieto skuto nosti podnecujú SMK k tomu, aby presadzovala vytvorenie samostatnej ma arskej univerzity, ktorá by mala za posolstvo zmeni túto dramatickú situáciu. Strana ma arskej koalície si osvojila a podporuje odporú ania Rady Európy v oblasti kolstva, medzi inými aj to, na základe ktorého v lády musia uzna právo na ú as vo vysoko kolskej innosti, a základnú slobodu na vytvorenie in titúcií aby tudenti z men inových národnostných skupín mali mo nos vykonáva skú ky vo svojom materinskom jazyku. Preto Strana ma arskej koalície vyu íva v etky mo nosti nového vysoko kolského zákona v záujme vytvorenia takej vysoko kolskej in titúcie, na ktorej by sa pripravovali pedagógovia, teológovia, novinári, osvetoví a kultúrny pracovníci v ma arskom jazyku. Univerzita by v budúcnosti roz irovala svoju innos na formy vyu ovania aj na iné dôle ité oblasti. Sú asne v odôvodnených prípadoch podporuje SMK aj túdium na slovenských pobo kách univerzít z MR. Rozhodujúcim predpokladom zabezpe enia kvality vyu ovacieho systému je financovanie. SMK je toho názoru, e Slovensko musí dobehnú svoje ome kanie v porovnaní s krajinami Európskej únie, teda musí zvý i výdavky tátneho rozpo tu na kolstvo. Treba alej zdokonali transparentnos financovania systému, zavedenie normatívnej podpory, respektíve financova nie tátnych, súkromných a cirkevných in titúcií, ktoré sú sú as ou kolského systému, na základe rovnakých kritérií. V záujme rozvoja odborného dou ovania je nevyhnutné vytvorenie pe a ného fondu. V dôsledku reformy verejnej správy treba zabezpe i pre no vých zria ovate ov kolských zariadení, pre obecné a regionálne samosprávy v záujme úspe nej realizácie reformy primerané financovanie kôl.
KULTÚRA

Jedným zo základných princípov zachovania národnej existencie a identity je kultúra. Spoznanie, zachovanie, rozvoj a írenie kultúrneho dedi stva tvorí organickú sú as osobného a spolo enského ivota takisto, ako vytváranie nových hodnôt, efektívna podpora tvorivej práce. Z h adiska osvetových aktivít men iny je samosprávny princíp rozhodujúci. Podpora a rozvoj kultúrnych aktivít národnostných a etnických spolo enstiev si vy aduje adekvátne prostriedky tak z ústredných, ako aj z regionálnych a miestnych zdrojov.
29

Zmena vlády v roku 1998 iasto ne umo nila zreformovanie v eobecne deformovanej a protima arskej národnostnej kultúrnej politiky v duchu multietnických tradícií Slovenska. Podarilo sa nám obnovi právnu subjektivitu národnostných divadiel, medzi inými aj Jókaiho divadla, ko ickej Thálie i umeleckej skupiny Ifjú Szivek - Mladé srdcia, respektíve sme zabezpe ili finan né krytie na rekon trukciu budovy divadla Thália. Ministerstvo kultúry SR prehodnotilo a objektivizovalo dovtedy netransparentný rozpo tový systém národnostných kultúr, na ktorého sa asto dostalo do podozrenia korupcie. Tla a kni né vydavate stvá v ma arskom jazyku a v jazyku iných národností po prvýkrát dostali rozpo tový príspevok zodpovedajúci pomeru obyvate stva. Na ministerstve bol vytvorený odbor národnostných kultúr, ako základ multikultúrnej tvorivej práce. Konkurzný systém zabezpe uje innos najvä ej dobrovo nej kultúrnej organizácie, Spolo enského kultúrneho zväzu Ma arov na Slovensku - Csemadok a al ích men inových kultúrnych zväzov. Pova ujeme za zna ný úspech obnovenie samostatnosti múzeí a okresných kultúrnych in titúcií na ju nom Slovensku, roz írenie vysielacieho asu rozhlasovej stanice Pátria a relácií Slovenskej televízie vysielaných v ma ar ine a v iných men inových jazykoch. Takisto pozitívne hodnotíme obnovenie slobody vyslovenia názorov v men inovej tla i, zlep enie jej obsahových, jazykových, technických a distribu ných podmienok. Prioritné ciele kultúrnej politiky SMK: Zachovajúc doteraj ie výsledky vytvori slobodné, autonómne postavenie men inového vzdelania a kultúry zabezpe i aj právne a finan né podmienky innosti. Na im cie om je zabezpe i podmienky na zachovanie národného kultúrneho dedi stva, napomáhanie rozvoja tvorivých schopností. K naplneniu na ich cie ov je nevyhnutné, aby národnostné a etnické spolo enstvá dostali adekvátnu iastku z verejných zdrojov, a aby sa zú astnili zrealizovania tohoto procesu. Je nevyhnutné reformova systém podpory osvetových aktivít. Tento systém by bol postavený na tyroch finan ných zdrojoch, o ktoré by bolo mo né sa uchádza : sú to tátne, územné, miestne a nada né d otácie. Je potrebné, aby kultúrne in titúcie s celo tátnou pôsobnos ou, ako napríklad ma arské a men inové samosprávne divadlá (Thália, Jókaiho divadlo, Romathan, Duchnovi ) dostali zákonom zabezpe ený tátny príspevok na doplnenie svojho rozpo tu. Na zákl ade doteraj ích skúseností je na im cie om vy lenenie transparentne pou ite ného finan ného zdroja zo tátneho rozpo tu. To mô e prinies vhodné rie enie iba v prípade zákonnej garancie. Treba u kone ne zrealizova adekvátne rozpo tové financovanie ma ars kej národnostnej kultúry, zodpovedajúce pomeru Ma arov na Slovensku, a treba vyrie i aj podporu Csemadoku, ktorý zabezpe uje aj úlohu ochrany záujmov ma arského obyvate stva. Pova ujeme za potrebné osobitnú podporu asimiláciou najohrozenej ích národnostný ch a etnických spolo enstiev. Novela zákona o financovaní by slú ila k depolitizácii, odbreme ovaniu a objektivizácii tátnych podporných systémov (pod a mo ností treba zvý i 1% dane, ktoré je mo né darova , pre podnikate ov v ak treba zabezpe i vä ie v ýhody). Postupne treba zabezpe i tatút verejnoprospe nej in titúcie pre zväzy, nadácie, neziskové organizácie registrované ako organizácie s celo tátnou pôsobnos ou a významnou innos ou. Sú asne je na ím cie om, aby sme zabezpe ili z príjmov lotérií adekvátnu, v percentách ur enú iastku pre podporu osvety. Zbieranie, skladovanie a ochranu hmotných a nehmotných hodnôt ná ho kultúrneho dedi stva s modernými prostriedkami pokladáme za svoju poprednú morálnu povinnos . Pova ujeme za dôle itú úlohu zbierania a zachovania muzeologických a archívnych materiálov súvisiacich s ma arskou kultúrou inventarizáciu, ochranu a renovovanie cirkevných a národných kultúrnych pamiatok. Vzh adom na dne né technické vybavenie je potrebná zvý ená podpora kultúrnych in titúcií, medializácia umeleckých diel s modernými prostriedkami (CD, video, internet). Vzh adom na multikultúrny charakter du evného ivota na Slovensku, pova ujeme v budúcnosti za potrebné zabezpe enie výchovy osvetových pracovníkov, hudobníkov,
30

výtvarníkov, hercov v ich materinskom jazyku doma i v zahrani í. V rámci toho je na im cie om udr iavanie stykov s ma arskou kultúrou v ade vo svete. Je na ím cie om, aby v tátnych a krajských osvetových in titúciách sa zabezpe ila aktívna ú as národnostných a etnický ch men ín tak, aby to pod a mo ností zodpovedalo pomeru obyvate ov. Nevyhnutnou podmienkou tolerancie je vzájomné poznanie hodnôt bez predsudkov. Preto podporujeme zvý enie dostupnosti národných kultúrnych hodnôt a ich zobrazenie v jazyku men inových spolo ností. Podmienkou objektívneho poh adu je v ak, aby sme na u históriu zachránili pred vedomím fal ovaním. Treba ma v úcte a garantova právo na slobodné pou ívanie národných symbolov a obnovenie historických názvov. Medzi prioritnými cie mi SMK popri kolstve a kultúre má rovnocenné postavenie aj otázka ma arskej tla e a elektronických médií, ve najdôle itej ími oblas ami slobodného pou ívania materinského jazyka sú: verejný ivot, kolstvo, kultúra a médiá. Vstúpili sme do tretieho tisícro ia v období neuverite ného rozvoja médií. Popri tla ených médiách sa stali ve mi populárnymi satelitné rozhlasové a televízne stanice a internet. SMK presadzuje, aby ma arská tla a elektronické médiá dostali adekvátnu finan nú podporu zodpovedajúcu pomeru obyvate ov ma arskej národnosti z rozpo tovej kapitoly Ministerstva kultúry alebo zo zdrojov iných in titúcií. Osobitne podporuje kultúrne a vrstvové fondy, ktoré sú tradi ne financované prostredníctvom mecenatúry. SMK pripisuje výnimo ný význam ma arským médiám, ktoré popri hodnovernom informovaní verejnosti majú za úlohu napomáhanie k zachovaniu ná ho materinského jazyka, upev ovanie ma arskej mentality. Podporuje ma arské médiá na Slovensku, presadzuje zvý enie mno stva publikácií, roz írenie sortimentu, zlep enie ich kvality, posilnenie urnalistiky zakladanej na objektívnych informácií. SMK na základe princípu slobodného pohybu informácií pova uje za dôle ité slobodné írenie a distribúciu ma arských publikácií, neobmedzené prevzatie rozhlasových a televíznych vy sielaní v ma arskom jazyku. SMK bude iniciova uzákonenie vytvorenia samostatnej ma arskej redakcie verejnoprávneho rozhlasu a verejnoprávnej televízie a roz írenie vysielacieho asu u existujúcich národnostných rozhlasových a televíznych vysielaní, respe ktíve umiestnenie vysielania do mo ného najvýhodnej ieho vysielacieho pásma. Podporuje také smerovanie, ktoré by umo nilo, aby aj súkromné asopisy a túdie mohli nadobudnú verejnoprospe ný charakter. SMK odmieta akúko vek ideologickú alebo politickú cen zúru. V etky prostriedky vyu íva na to, aby sa uplatnili úsilia, ktoré smerujú proti uml aniu demokratickej verejnosti. SMK odmieta v etky pokusy, ktoré sa zameriavajú proti slobodnému vysloveniu názoru men inovej tla e a na jej obmedzenie z obsahového, jazykového, technického i distribu ného h adiska.
MLÁDE NÍCKA POLITIKA

Strana ma arskej koalície pokladá mláde za nevyhnutný potenciál celej krajiny a ma arského spolo enstva na Slovensku. Strana ma arskej koalície pova uje vyrie enie problémov mladýc h Ma arov na Slovensku za úlohu, ktorá má dopad na celú spolo nos . Existencia na svojom rodisku a vytvorenie dôstojnej budúcnosti je takým cie om, ktorý pova ujeme vo vyrie ení osobitných problémov mláde e za na u prioritnú úlohu. SMK po as uplynulých tyroch rokov sa sna ila o to, aby vytvorila stabilné politické a hospodárske prostredie, základy ob ianskeho blahobytu, výsledkom ktorého ma arské spolo enstvo na Slovensku, a zvlá mláde mohla napredova na ceste do vyspelej Európy. Ako vládny subjekt sa SMK nezabúdala na problémy mláde e, ale mno stvo celospolo enských problémov odpútalo pozornos strany od problémov ma arskej mláde e na Slovensku.
31

Strana ma arskej koalície si je vedomá toho, e medzi problémami ma arskej mláde e na Slovensku sa vyskytujú aj také, ktoré sú sú as ou celospolo enských procesov, ale ich rie enie pre osobitný charakter si vy aduje svojrázne metódy. Pre SMK je výnimo ne dôle ité vytvorenie dôstojnej budúcnosti pre ma arskú mláde na Slovensku. V záujme toho je prioritným cie om vytvorenie predpokladov na to, aby mladí udia ostávali i a pracova na svojom rodisku, ve iba to umo uje al í rozmach ná ho spolo enstva. SMK bude venova zvý enú pozornos mláde i na Slovensku, a bude vyvíja maximálne úsilie, aby ka dý mladý Ma ar na iel svoje uplatnenie doma - vo svojom rodisku, aby sa stal dôle itou a nevyhnutnou sú as ou ná ho spolo enstva. Paralelne sa bude strana usilova o to, aby sa ma arské spolo enstvo na Slovensku sa posilnilo vo vyznávaní svojej identity, aby zdrav ým sebavedomím a odhodlaním zastúpovalo záujmy a hodnoty Ma arov na Slovensku.
Preto SMK pova uje za svoju prioritnú úlohu: - Rie enie otázky kolstva a vzdelávacích in titúcií . V otázkach kolstva je prioritnou úlohou zabezpe enie vyu ovania v ma arskom jazyku na vysoko kolskej úrovni. SMK bude bojova v záujme toho, aby sa vyrie ilo vysoko kolské vyu ovanie v ma arskom jazyku. Na alej bude bojova o vytvorenie fakulty ma arských pedagógov, zárove podporujeme odbornú prípravu v ma arskom jazyku na deta ovaných oddeleniach ma arských univerzít na Slovensku v záujme toho, aby sa aj ma arská mláde stala konkurencieschopnou v celoeurópskom meradle. SMK bude iniciova vytvorenie ma arských odborných seminárov v univerzitných mestách (Bratislava, Ko ice, Nitra). V oblasti kolstva a vzdelávacích in titúcií je potrebné fungovanie odborných in titúcií ne kolského typu - odborných ústavov, ve kolenie takého typu je nevyhnutné v záujme úspe ného zastúpenia záujmov po zjednotení Európy. - Zmiernenie nezamestnanosti mladých. Mladí udia po absolvovaní koly sa dostanú do nevýhodnej situácie v oblasti zamestnania. Pod a ná ho názoru je potrebné vypracovanie programového balíka vlády na podporu prvého zamestnania, ve podnecovanie v tomto smere má pozitívny vplyv aj na ce lé národné hospodárstvo. Povzbudenie podnikate ského ducha mladých je tie takou úlohou, ktorá mô e prinies pozitívny krok v zmiernení nezamestnanosti mladých, preto je výnimo ne dôle itá podpora mladých vo vytvorení malých a stredných podnikov. - Podpora mladých v zabezpe ení bývania. Jedným z hlavných problémov mladých je bytový problém. SMK v al om období vypracovaním ú inného systému úverov na byt bude podporova ance mladých získa byt. - Prevencia a potla enie u ívania drog. Obrovské írenie u ívania drog je znepokojujúcim faktom, preto SMK uprednost uje predov etkým prevenciu v tejto oblasti. Je potrebné vypracova a uskuto ni celo tátny preven ný program, s ktorým by sa nám podarilo predís al iemu íreniu u ívania omamných látok. - In titucionálna podpora ma arských detských a mláde níckych organizácií. SMK je si vedomá toho, e tát a ko doká e zabezpe i mimo kolské zainteresovanie mláde e. Detské a mláde nícke organizácie v ak na miestnej, regionálnej i celo tátnej úrovni vykonávajú ú innú prácu, podmienkou ktorej je zabezpe enie adekvátnej tátnej dotácie. Jedným zo základných podmienok mimo kolskej innosti je decentralizácia tátnej mláde níckej politiky a vytvorenie systému mláde níckych in titúcií. Garanciou podpory národnostných detských a mláde níckych organizácií vidíme v separovaní tátnych dotácií. Pomernú podporu men inových organizácií treba zabezpe i vy lenením polo ky z rozpo tu jednotlivých tátnych orgánov. Taký systém podpôr mô e garantova , e ma arské detské a mláde nícke organ izácie dostanú mo nos na zabezpe enie plynulej innosti.
32

- Vytvorenie in titucionálneho systému mláde níckej politiky. V záujme zachovania a rozvoja ma arského spolo enstva na Slovensku je potrebné vytvorenie systému mláde níckych a mláde nícko-politických in titúcií. Pre SMK je ve mi dôle itý dialóg s legitímnymi predstavite mi a organizáciami ma arskej mláde e. Preto urobí SMK v etko pre to, aby sa v budúcnosti vytvárala kvalitná spolupráca a dialóg na in titucionálnej úrovni v otázkach dôle itých pre ma arskú mláde . Tento in titucionálny systém by zabezpe il ú as mláde e na spolo enskom dianí, mô e by zábezpekou vízie mladých udí o budúcnosti a sú asne i miestom pre prípravu mladých udí, ktorí mô u v budúcnosti zabezpe i ochranu záujmov ná ho spolo enstva. - Zru enie povinnej základnej vojenskej slu by. SMK je za vytvorenie profesionálnej armády a sú asne sa zasadzuje o zru enie povinnej základnej vojenskej slu by. - Vz ah ma arskej mláde e na Slovensku s materskou krajinou. Mladí Ma ari na Slovensku sú organickou sú as ou ma arskej kultúry, preto podporujeme také úsilia, ktoré smerujú na udr iavanie kontaktov mladých Ma arov na Slovensku a ich organizácií s mladými a mláde níckymi organizáciami v Ma arskej republike.
VEREJNÁ BEZPE NOS

Na Slovensku sa v uplynulých tyroch rokoch neposilnil pocit istoty obyvate ov. Je ve mi nízka miera dôvery ob anov v orgánoch inných v trestnom konaní napriek tomu, e sa nezvý il po et trestných inov a v oblasti boja proti organizovanému zlo inu boli dosiahnuté ur ité úspechy. Najvä ou prí inou tejto nedôvery, e z nových bohá ov z volebného obdobia 1994 -1998 sa nepodarilo bra na zodpovednos . V záujme efektívneho boja proti zlo inu treba pristúpi k rie eniu komplexne - innos policajného zboru, prokuratúry a súdov treba vníma ako celok. Ne innos ktorejko vek zlo ky mô e znemo ni intenzívny a efektívny boj proti zlo inu. V záujem zabezpe enia pocitu istoty pre ob anov, je potrebné, aby: - právny systém tátu skuto ne slú il na ochranu uznávaných spolo enský ch hodnôt, - tátne orgány (polícia, prokuratúra, súdy) fungovali efektívne, - existoval efektívny kontrolný systém, ktorý umo ní zistenie zodpovednosti a branie na zodpovednos . Základnou podmienkou realizácie horeuvedených cie ov je komplexná novelizácia trestného zákona a trestného poriadku. S týmto krokom bude mo né vytvorenie takých in titúcií, ako in titút vy etrovacieho sudcu a úrad vy etrovacieho sudcu, ktorý by napomáhal k efektívnej iemu objasneniu mimoriadne záva ných trestných inov - ako napríklad organizované zlo iny a záva né ekonomické trestné iny. V týchto prípadoch by bolo mo né zní enie miery korupcie. Sú asne by sa mala uskuto ni reforma systému sudcov z udu, ktorý by mal napomáha k zefektívneniu ob ianskej kontroly. V rámci polície je nevyhnutné zabezpe enie technických, osobných a finan ných prostriedkov, o je základnou podmienkou boja proti záva ným ekonomickým zlo inom, ako napríklad pochybné transakcie pou ívania nebankových in titúcií a trestné iny tzv. Äbielych golierov³. Presunom verejnosprávnych slu ieb - vydávania ob ianskych preukazov, cestovných pasov, vodi ských preukazov - na samosprávnu úrove chceme prispie k odbremeneniu polície. SMK bude iniciova zní enie po tu takých opatrení, ktoré neslú ia k skuto nému objasneniu prípadov. K tomu by napomáhalo zlú enie vy etrovacích orgánov a zlo ineckej polície. Sú asne aj kontrolu innosti finan nej polície by mal vykonáva policajný zbor. Vzh adom k tomu, e vo vä ine prípadov záva ných ekonomických zlo inov znemo ní trestanie vinníkov ne innos sudcov, sú potrebné nasledovné opatrenia: - treba novelizova zákon o od kodnenie za kody pôsobené tátom tak, aby bolo mo né skuto né uplatnenie právo na od kodnenie, ale aby aj tát mohol sú asne
33

uplatni právo na od kodné proti tým , ktorý pôsobil kodu zo zneu ívania právomoci verejného inite a, - treba zavies skutkový stav zneu itia sudcovskej moci, ktoré by umo nilo potlá anie zneu itia právomoci na súdoch. V súvislosti so zmenami v policajných orgánoch a na súdoch by sa mal novel izova zákon o prokuratúre, ktorý by roz íril právomoci, respektíve innos prokuratúry, aby aktívne riadila innos polície v záujme nahromadenia dôkazov. Jedným zo základných predpokladov o istenia verejného ivota je, aby orgány inné v trestnom konaní ú innými prostriedkami bojovali proti korupcii na v etkých úrovniach tátnej správy. Za takéto prostriedky pokladáme vyu ívanie tzv. peciálnych agentov. Na ú inný boj proti korupcii je neodmyslite né rýchle a príkladné rozhodovanie prokuratúry a súdov, ako ja spolupráca ob anov. V boji proti korupcii musí budúca vláda postupova príkladným spôsobom. Ak sa niektorý len vlády dostane do podozrenia z korupcie a svoju nevinu nevie na v etky pochybnosti preukáza , musí sa okam ite vzda svojej funkcie. Ak by nebol ochotný abdikova , predseda vlády navrhne prezidentovi jeho odvolanie. Zlep enie pocitu istoty ob anov je mo né dosiahnu iba zvý ením efektivity innosti a efektivity spolupráce polície, súdov a prokuratúry.
ZAHRANI NÁ POLITIKA

V období po nastúpení novej vlády v roku 1998 sa konsolidovalo medzinárodné hodnotenie a postavenie Slovenska. K tomuto výhodnému procesu aktívne prispela i Strana ma arskej koalície. Ako vládny subjekt zastupuje i v budúcnosti bude zastupova popri záujmov Ma arov na Sloven sku aj zahrani nopolitické záujmy Slovenska. SMK urobila ve a v záujme toho, aby sa krajina vrátila na cestu stability a hospodárskej prosperity a strana je pripravená aj na zav enie tohoto procesu: umo ni vstup krajiny do Severoatlantickej aliancie a do Európskej únie.
Euroatlantická integrácia Euroatlantická integrácia Slovenska je základným pilierom zahrani nopolitických priorít SMK, o okrem celospolo enského záujmu je ivotným záujmom aj ma arského spolo enstva na Slovensku. NATO a EÚ ovplyv ujú po litické dianie na základe a v záujme ochrany jedného systému hodnôt - demokracia, trhové hospodárstvo a ochrana udských práv - a SMK presadzuje, aby sa Slovensko stalo organickou sú as ou sveta týchto spolo ných hodnôt. SMK sa o to usiluje, ako asociovaný len Európskej udovej strany (EPP) a riadny len Európskej demokratickej únie (EDU), pri om kladie dôraz na vybudovanie al ích stykov so stredopravými stranami lenských tátov EÚ. Na u innos v rámci EPP a EDU sa sna íme vykonáva v záujme al ej demokratizácie Slovenska, vybudovania a posilnenia skuto nej ob ianskej spolo nosti, respektíve v záujme zakotvenia udských a men inových práv v právnom systéme Slovenska. Otázka prijatia Slovenska do Európskej únie Prístup k Európskej únii má pre Slovensko - z hospodárskeho a politického h adiska - rozhodujúci význam. SMK v etko urobí preto, aby sa prvá as prístupových rokovaní do konca roku 2002 úspe ne skon ila. Rozhodujúcou úlohou volebného obdobia 2002 -2006 bude integrácia do Európskej únie a nadchá dzajúca vláda dostane za úlohu uplatnenie záujmov na ej krajiny v najdôle itej ích otázkach. Kvôli dobrým kontaktom s vládami lenských tátov EÚ je SMK schopná na úspe né dokon enie rozhodujúcej asti prístupového procesu. V prípade zrealizovania pozitívneho scenára - teda ak sa Slovensko výsledkom ratifika ného procesu, ktorý sa zrejme uskuto ní v roku 2003, bude prijaté do Európskej únie - po as roku 2004 sa mô u uskuto ni aj v na ej krajine vo by do Európskeho parlamentu. Cez týchto volieb sa mô u dost a do tejto v emocnej in titúcie
34

EÚ i priamo volení zástupcovia Strany ma arskej koalície, o mô e prinies nové mo nosti a dimenzie pre ná spolo enský ivot. Ich prítomnos a innos v Európskom parlamente vytvorí mo nos spolupráce so sú asnými lenskými tátmi Európskej únie. V prípade ak budeme prijatí do EÚ spolu s krajinami tohoto regiónu, tak sa Slovensko stane ú astníkom nadchádzajúcich reforiem tejto in titúcie. SMK pova uje za dôle ité, aby sme poznali strategické procesy v súvislosti s al ím smerovaním Európskej únie a aby sme mohli sformulova na e stanovisko zodpovedajúce na i záujmom. SMK sa usiluje, aby sa k integrácii Slovenska dochádzalo v o najkrat om termíne a za najlep ích mo ných podmienok. Sme presved ení, e treba klás ve ký dôraz na komunikáciu s Európskou úniou, aby ob ania - a zvlá Ma ari na Slovensku - dostali priame informácie o otázkach, ktoré sa ich týkajú, a o pestrých mo nostiach. SMK zhodnotí a vyu íva vplyv právnej praxi Európskej únie na ochranu men ín na Slovensku. S trana sa bude sna i o vytvorenie vlastného medzinárodného komunika ného kanálu, ktorý úzko súvisí s vytvorením efektívnej medzinárodnej lobby. Roz írenie NATO SMK, vzh adom na záujem ob anov krajiny a zvlá ma arského spolo enstva na Slovensku, bude podporova lenstvo Slovenska v NATO. Strana pova uje za prioritný cie integráciu krajiny do NATO, o prinesie zvý enie pocitu istoty Ma arov na Slovensku. SMK zdôraz ujúc dôle itos prístupu k NATO vedie v al om období informa nú kampa . Po zmene vlády v roku 1998 - v dôsledku zlep enia medzinárodného postavenia krajiny sme sa dostali do blízkosti integrácie. SMK pova uje za svoju prioritný zahrani nopolitický cie , aby Slovensko dostalo na pra skom summite v roku 2002 pozvanie medzi riadnymi lenmi NATO, o okrem splnenia politických kritérií sa vy aduje i splnenie al ích podmienok. Treba zrýchli reformu armády, v rámci oho podporujeme vytvorenie málopo etnej, akcieschopnej profesionálnej armády. V ir om kontexte znamená lenstvo v aliancii garanciu bezpe nosti Európy. Nové bezpe nostné výzvy - ako napr. medzinárodný terorizmus - si vy adujú harmonizovanie bezpe nostnej a obrannej politiky EÚ a NATO. Vi egrádska spolupráca SMK pripisuje ve ký význam v prístupovom procese spolupráci vi egrádskych krajín. Strana je zaujatá v udr iavaní dynamických susedských vz ahov, respektíve v tom, aby v krajinách V4 za ala spolo enská diskusia o budúcej úlohe na ej oblasti v Európskej únii. SMK sa sna í o to, aby sa zosilnili hospodárske dimenzie spolupráce. S multilaterálnymi zmluvami treba zabezpe i , aby regióny s prebyto nou pracovnou silou mohli na prechodný as saturova potreby oblastí zápasiacich s nedostatkom pracovnej sily. Vz ah Slovenska a Ma arska ivotným záujmom ma arského spolo enstva na Slovensku sú bezproblémové, dobré susedské vz ahy medzi Slovenskom a Ma arskom. SMK sa bude na alej aktívne zú astni na dôslednej realizácii cie ov základnej slovensko -ma arskej zmluvy a zú astní sa aj na innosti zmie aných komisií vytvorení v zmysle základnej zmluvy. Sú asne je daná mo nos roz írenia základnej zmluvy, ktoré by napomáhalo vytvoreniu eurokonformnej spolupráce regiónov, respektíve osamostatneniu regiónov a zabezpe eniu ich nezávislosti na centrálnom riadení. Na a strana podporuje spoluprácu ob anov , politikov, in titúcií v oblasti hospodárskej, kultúrnej, kolskej, respektíve spoluprácu samosprávnych orgánov oboch tátov. SMK pova uje za jednu formu kontaktov s Ma arskom aj zákon o Ma aroch ijúcich v susedských krajinách - tzv. krajanský zákon - a maximálne vyu ívanie jeho výhod a mo ností. SMK uznáva argumentáciu o tom, e zákon prijatý ma arským parlamentom nemô e by ú inný mimo územia MR. Pova uje v ak za pote ujúce odkaz, ktorý bol sformulovaný prijatím tohoto zákona, o je kultúrne posilnenie národa a snaha o pozdvihnutie Ma arov medzi lenov rodiny európskych národov.
35

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful