Celoživotné vzdelávanie.

Tiež permanentné vzdelávanie (z lat. permanens – pretrvávajúci; angl.

lifelong education, lifelong instruction; nem. lebensbildung; fr.
Instruction permanente, l’éducation permanente, instruction de la vie
entriére; rus. permanentnoje obrazovanie) moderná koncepcia
vzdelávania, ktorá si kladie fundamentálne ciele:
• Celospoločenské ciele sa orientujú na rozvoj ľudských
zdrojov,
• Individuálne ciele, sú zamerané na rozvoj osobnosti, na
splnenie úloh a potrieb jednotlivca, v ekonomickej a sociálnej
rovine v súvislosti s uspokojovaním kolektívnych, sociálnych,
ekonomických, politických, kultúrnych, edukačných
a duchovných potrieb spoločnosti.
Cieľom celoživotného vzdelávania, je vytvoriť také soc., polit.
a ekon. prostredie, ktoré umožní každému človeku bez výnimky
v plnom rozsahu rozvinúť svoj talent a umožniť mu, aby realizoval svoj
tvorivý potenciál s výrazným akcentovaním zodpovednosti za vlastný
život a dosiahnutie osobných cieľov. Ide teda o kontinuálne
prebiehajúci permanentný proces, formovania človeka zameraný na
rozvoj:
• Vedomostí.
• Schopností.
• Získavanie skúseností, ktoré umožnia spoznať včas svoje sily
a možnosti a zapojiť ich do kultivovania seba samého, svojho
sociálneho a profesijného prostredia, ale aby pritom porozumel
aj zmenám, ktoré prebiehajú v jeho makro prostredí.
Podľa dokumentu UNESCO learning: Thetreasure within (Paris, 1996),
ale i ďalších dokumentov zo svet. konferencií, UNESCO (Elsinor,
Montreal, Tokio, ai.) je celoživotné vzdelávanie založené na štyroch
pilieroch:
• Učiť sa vedieť,
• Učiť sa konať,
• Učiť sa spolunažívať,
• Učiť sa byť.
Stratégia celoživotného vzdelávania, je orientovaná na ciele, normy
a prístupy rešpektujúce kultúru a soc. ekonomické podmienky v každej
krajine.
Celoživotné vzdelávanie, nie je orientované na lineárnu postupnosť,
vzdelávania klasickou cestou, počnúc prešk. vzdelávaním, pokračujúc
zákl. školou, stredošk. a vysokošk.
Výchovou a vzdelávaním, uvoľňuje tento postup možnosť vzdelávania
v rozmanitých formálnych i neformálnych prostrediach a inštitúciách.

1
Aby sa tieto strategické ciele mohlo dosiahnuť, zlepšuje sa už prístup
k výchove malých detí a mládeže, aktivizuje sa prepojenie medzi:
• učením sa a
• prácou
,aby pružnejšie pokračoval proces pohybu medzi:
• výchovou
• vzdelávaním
• a prácou v zamestnaní.
Primárnym strategickým cieľom v celoživotnom vzdelávaní je podpora
výchovy k:
• ľudským právam,
• demokracii,
• tolerancii,
• medzinárodnému porozumeniu a k mieru.
Aby sa tieto strategické ciele dali dosiahnuť, musí byť celoživotné
vzdelávanie prístupné pre všetkých občanov, aby v konečnom
dôsledku mal každý človek kedykoľvek, aj opakovane, prístup ku
kvalitnému vzdelaniu a ďalšiemu pokračujúcemu vzdelávaniu.
Charakteristickým znakom je teda sloboda voľby cesty k vzdelávaniu a
zodpovednosť občana za výber typu a druhu vzdelávacieho zariadenia,
aby si mohol vybrať vzdelanie konvenujúce jeho individ. schopnostiam,
záujmom, a potrebám.
Celoživotné vzdelávanie je zbavené akejkoľvek diskriminácie, musí
rešpektovať ľudské práva, a slobody a je teda principiálne orientované
na toleranciu názorového, etnického, soc. a kult. vedomia.
Celoživotné vzdelávanie má významný sociálny, právny rozmer, daný
dodržiavaním práva a tvorby legislatívy, zo strany štátu, ďalej,
v zabezpečovaní podmienok na rovnoprávnosť prístupu k vzdelávaniu,
ktoré musí byť objektívne a transparentné.
Celoživotné vzdelávanie, predstavuje zložitý spoločenský super
systém, konštruovaný z rozmanitých navzájom prepojených systémov
a procesov, determinovaných politickými, ekonomickými, kultúrnymi,
etnickými, pracovnými a mnohými ďalšími faktormi a subsystémami.
Tieto tvoriace sa systémy a subsystémy, obsahujú rôzne formy
vzdelávania, a to:
• formálne i • podporné,
• neformálne, • rozširujúce,
• školské i • inovačné,
• mimoškolské, • kvalifikačné,
• plánované i • rekvalifikačné,
• príležitostné, • rozvojové, atď.

2
Aby sa podarilo uvedené zámery naplniť, používa sa celé spektrum
foriem celoživotného vzdelávania.
• Dištančné vzdelávanie (angl. distance education, fr. télé-
enseignement) je systematicky organizované vzdelávanie
prostredníctvom telekomunikačných médií, a i. spojovacích ciest
s minimálnym kontaktom s lektorom, inštruktorom, tútorom,
trénerom, konzultantom. Štúdium je organizované v otvorenom
učebnom stredisku, (open learning centres).
• Korešpondenčné vzdelávanie (angl. correspondence education)
sa deje prostredníctvom pošty al. elektronických médií ( fax,
video, internet), pričom ide o riadené individuálne štúdium
prezentované modulárnymi študijnými materiálnymi
prostriedkami.
• Kooperatívne vzdelávanie (angl. cooperative education), je
zamerané na spojenie výučby teórie s praktickým výcvikom
v podmienkach prevádzky zariadení alebo inštitúcií.
• Kontinuálne profesijné vzdelávanie, (ang. Continuing Professional
education) má charakter postgraduálneho vzdelávania formou
krátkych vysokoškolských kurzov, ktoré nadväzujú na
predchádzajúce odborné vzdelávanie.
Vzdelávacie aktivity andragogiky, sú zamerané na nasledovnéoblasti:
• ďalšie odborné vzdelávanie, (nem. berufliche weiterbildung)
• všeobecné vzdelávanie dospelých (nem. allgemeine
Erwasenenbildung)
• občianske vzdelávanie (nem. politische bildung)
• odborné vzdelávanie (nem. berufliche anpassungsvorbildung)
• ďalšie odborné vzdelávanie pre profesionálny postup (nem.
beruflicheauftiegsvorbildung)
• kontinuálne vzdelávanie za účelom získavania ďalších gradusov,
(nem. Abschlussbezogene Weiterbildung)
• socio-kultúrne vzdelávanie dospelých (nem. Soziokulturelle
Bildung)
Celoživotné vzdelávanie je organizované v sústave školských, štátnych
cirkevných, a súkromných inštitúcií a ustanovizní, ďalej kultúrnych
výchovných zariadení, spoločenských a cirkevných organizácií, spolkov,
záujmových organizácií, klubov, alebo aj masovokomunikačných
prostriedkov.
Nevyhnutnou súčasťou celoživotného vzdelávania je dokonalé
personálne zabezpečenie vzdelávacieho procesu, ktoré zabezpečujú
učitelia a lektori s potrebným pedagogickým andragogickým
a odborným vzdelaním, odborníci z praxe a ďalší špecialisti.
Každá vzdelávacia ustanovizeň by mala byť schopná poskytovať:
• edukačné

3
 • poradenské
• informačné
• organizačné služby pre jednotlivcov, kolektívy a organizácie.
Školský vzdelávací systém (ale aj ostatné neškolské zariadenia) je
zapojený na integrovaný informačný systém štátneho, alebo
rezortného informačného systému a v rámci svojich kompetencií
spolupracuje s určitou rozhodujúcou sférou, ktorá zodpovedá za kvalitu
všeobecného a odborného vzdelávania:
• akreditáciami vzdelávacích ustanovizní a ich vzdelávacích
projektov.
Do činnosti celoživotného vzdelávania sú zapojené i samosprávne
orgány, ktoré spolupôsobia pri utváraní podmienok na poskytovanie
edukačných aktivít.
Celoživotné vzdelávanie je financované najmä:
• štátom,
• samosprávou,
• nadáciami,
• právnickými
• fyzickými osobami.
V tomto smere sa využívajú aj možnosti medzinárodnej spolupráce
prostredníctvom rôznych projektov (PHARE, SOCRATES), ktoré sú
zamerané na sociálnu sféru, vzdelávanie a rozvoj ľudských zdrojov.
Celoživotné vzdelávanie otvára možnosti vzdelávania sa každého
jednotlivca.
Ponúka druhú príležitosť, na naplnenie túžby po vedomostiach, aby
každý subjekt mohol prekonať sám seba a prehlboval si kontinuálne
svoju odbornosť a pripravenosť.
Použité literárne zdroje:
Ďurič, L. - Viliam S. Hotár. 2000. Výchova a vzdelávanie dospelých andragogika terminologický a výkladový
slovník 7. zväzok edície. Bratislava : SPN. 547 s. ISBN 80-08-02814-9