Izidor zo Sevilly

Svt Izidor zo Sevilly (asi 560 Cartagena 4. aprl 636 Sevilla) Izidor il cel ivot na Pyrenejskom polostrove, ktor vtedy ovldali Vizigti. Snail sa o zchranu doznievajcej latinskej kultry a vzdelanosti. Samozrejme pochdzal z bohatej a vzdelanej rodiny. Samozrejme hovorme preto, pretoe ak by nepochdzal z vemi bohatej rodiny, tak by si nemohol dovoli trvi as vzdelvanm mal by o robi, aby si zabezpeil nieo do st a strechu nad hlavou. Jeho rodina bola natoko vplyvn, e bola dleitou asou politickho hnutia, ktor priviedlo vizigtskeho kra Rekkareda ku kresanstvu. Vzdelanie zskal v katedrlnej kole v Seville, prvej tohto druhu na Ibrijskom poloostrove. Zvldol sedem slobodnch umen (trvium a kvadrvium) [gramatika, rtorika a dialektika aritmetika, geometria, astronmia a hudba, i teria harmnie], a nauil sa aj po grcky, latinsky a hebrejsky. Okolo roku 600 je u na mieste biskupa, ktor zaujal po svojom zosnulom bratovi sv. Leanderovi (mal aj sestru, sv. Florentina). Medzi Vizigtmi panoval vaka arinstvu1 nzor, e biskup je panovnkov poddan, a vlastne, e cel cirkev je niie ako panovnk. V roku 587 sa ale nov vldca Rekkared nechal katolcky pokrsti, a tak mohla obnova klasickej vzdelanosti zaa. Izidor podporoval obnovovanie starch kultrnych a vzdelvacch intitcii (pretoe dve storoia vizigtskeho panovania potlailo spsoby a vzdelvanie rmskeho impria), ale tie ostatnm biskupom nariaoval, aby zakladali koly. A svojimi knihami im poskytoval zkladn uebnice. Pretoe tento pn sa snail zachrni vo svojich spisoch shrn klasickch vedomost. o musme zdrazni, podarilo sa mu potlai kacrske Arinstvo. Ako uviedol Benedikt XVI., na Izidorovi je obdivuhodn, e nezatracoval ni, o priniesli udsk dejiny jeho krajiny a celho sveta. Ni z toho, o lovek vytvoril v starobylch epochch, i u to bolo pohansk, idovsk, alebo kresansk a to je v tom obdob nieo prudko vnimon.

pretoe tam je bo syn podriaden bohu otcu a duch svt zasa boiemu synovi, tak Vizigti videli v Otcovi svojho svetskho panovnka, v cirkvi videli boieho syna a vo vzdelanosti videli ducha svtho, a teda vetci mali by podriaden panovnkovi

Najznmejie dielo je Origines sive Etymologiae (Poiatky alebo Etymolgia). V 20 zvzkoch predstavuje encyklopdiu udskho poznania a vedomost tej doby. Prv tri knihy s venovan siedmim slobodnm umeniam alej sa v tom venuje lekrstvu, prvu, ponmaniu asu, ale v siedmej knihe aj naprklad Bohu, anjelom, biblickm postavm a veriacim a kazom. Toto jeho dielo sa stalo zkladnou uebnicou v kltornch kolch. Vplyv tohto diela pretrvva a do 1213 storoia. Izidora cituje naprklad Tom Akvinsk alebo Dominik Gundissalino. alie dielo bolo naprklad De fide catholica contra Iudaeos kde Izidor prehlbuje mylienky sv. Augustna z Hippa 2 o idovskej prtomnosti v katolckej spolonosti. Nemal ni proti tomu hlavne kvli predpokladanej lohe idov v druhom prchode Krista, ktor bol oakvan. Izidor aj robil zle, na tvrtom koncile v Tolede, v roku 633 urobil dve rozhodnutia. Knon 60 prikazoval odoberanie det idovskm rodiom a ich vchovu v kresanskom duchu, a knon 65 zakazoval idov na radnckych miestach. V roku 1598 bol oficilne vyhlsen za svtho a v roku 1722 za uitea cirkvi. A v roku 2001 bol vyhlsen za patrna Internetu.

odporame skvel film Sv. Augustn, http://www.csfd.cz/film/169102-santagostino/

povinnos

pre

vetkch

historikov: